22 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 22 /4545/

Ekonomická aktivita obyvateľstva

1. 6. 2013

Úloha Zhromaždenia APV v procese eurointegrácie

Naša téma: Predškolské ustanovizne

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Na stánku Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo na 80. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu podpísané sú 22. mája zmluvy s deväťdesiatimi užívateľmi úverov v celkovej sume 175 miliónov dinárov.

O. Filip

Veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo sa v piatok 24. mája zúčastnil na oslavách Dňa školy v ZŠ maršala Tita v Padine, kde sa stretol s predstaviteľmi obecnej a mestskej samosprávy.

J. Špringeľ

Projekt Pannonia Organica prebiehajúci v rámci IPA programu cezhraničnej spolupráce Chorvátska a Srbska, prezentovali na 80. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade 23. mája.

O. Filip Na niekdajší Deň mladosti, 25. mája, Dom kvetov v Belehrade navštívila aj osemdesiatčlenná delegácia z Obce Kovačica. Kvety na hrob bývalého prezidenta Josipa Broza Tita položila štvorica najmladších účastníkov zájazdu.

J. Špringeľ

Etnodeň, ktorý po druhýkrát usporiadalo Združenie žien z Ľuby, prebiehal v nedeľu 26. mája.

J. Pániková Na ukončených oslavách Dňa Petrovca v súťaži o najchutnejšiu čerstvú klobásu druhé miesto získala trojica Pavel Topoľský, Ján Kováč a Karol Horvát, všetci z Petrovca.

J. Pucovský

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Ekonomická nočná mora B

ruselská dohoda o normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny očakáva začiatok implementácie. Belehrad očakáva dátum na otvorenie rokovaní o členstve s Európskou úniou. Občanov Srbska očakávajú bolestivé zásahy – ak sa vláda rozhodne za veľké šetrenie v záujme fiškálnej konsolidácie.

Situácia v ekonomike je vážna, nie však aj zúfalá, povedal by optimista, ktorý v každej prekážke hľadá vždy nové šance. Ako napríklad minister ekonomiky a financií Mlađan Dinkić.

Pred dvomi rokmi pretlačil zákon, ktorým sa lokálnym samosprávam začali odvádzať väčšie prostriedky, avšak bez adekvátneho prenosu príslušností. Následkom toho vznikla ďalšia diera v štátnom rozpočte, ktorú sa teraz usiluje zaplátať uvedením vecí do pôvodného stavu: menej lokálnym samosprávam, viac do štátnej pokladnice. Z tej istej pokladnice, ktorá sa v tomto roku plní akosi pomalšie, značné prostriedky naďalej odchádzajú na rôzne subvencie, ktoré neprinášajú adekvátne výsledky. Podobných príkladov nesústavného a necieľavedomého riadenia by sa iste našlo ešte zopár, pričom všetky svedčia o jednom a tom istom: je zvrchovaný čas, aby sa v oblasti verejných financií niečo podniklo. Na začiatok sa žiada stanoviť presnú rozvojovú stratégiu a jasný plán šetrenia.

Keď ide o šetrenie, táto téma pripomína nejaký vždyzelený strom. Je to téma, ktorá nikdy nevychádza z módy. Slovom, evergreen.

Opakujú ju a na nej nástoja všetci, zvlášť MMF a Fiškálna rada. Upozorňujú, že Srbsko v tomto roku musí dosiahnuť úspory v sume 30 miliárd dinárov, ak sa chce vyhnúť hrozbe bankrotu a krízy verejného dlhu. K tomu odporúčajú zmraziť penzie a platy vo verejnom úseku, podniknúť príslušné reformy, znížiť subvencie a iné podobné výdavky a postupne uviesť verejné financie do rovnováhy. V opačnom sa nevyhneme gréckemu scenáru.

Vážne upozornenie si žiada vážnu odpoveď. „Ekonomika je moja nočná mora,“ vyhlásil prvý podpredseda vlády Aleksandar Vučić.

Toto vydanie je prihlasené na audit

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

Tak sa klbko začalo odmotávať. Ako prvé z opatrení sa skloňuje zmrazenie penzií a platov na verejnom úseku, od republikovej po lokálnu úroveň. Ako vždy, taká možnosť vyvoláva početné reakcie. Socialistický premiér Ivica Dačić ju rezolútne zamietol so zdôvodnením, že váhu krízy nemožno presúvať na najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva. S tým plne súhlasili aj penzisti z PUPS, ktorá je v koalícii s premiérovou Socialistickou stranou Srbska. Čo teda robiť? To v najbližšom období rozhodne vláda, ktorá zároveň stanoví, aké opatrenia treba podniknúť.

Počet zamestnaných vo verejnom úseku sa spravidla uvádza rozdielne, v rozpätí od 550do 680-tisíc osôb. Tento úsek tvorí nielen administratíva na všetkých úrovniach, ako si mnohí myslia, ale aj zdravotníctvo, školstvo, verejné podniky, vojsko a bezpečnostné služby.

V porovnaní s inými krajinami počet zamestnaných vo verejnom úseku u nás nie je až taký veľký, ale je obrovský v porovnaní s ekonomickou silou krajiny. Ku každému zamestnanému na reálnom úseku u nás v súčasnosti prislúcha 5,5 vydržiavaných osôb (včítane okolo 1,7 milióna penzistov). Aj tu sa žiada popracovať na rovnováhe – stanoviť len taký počet „úradníkov“, aký domáce hospodárstvo môže vydržať.

Jedno je isté: finančné problémy sa hromadia a bez ohľadu na to, či si zachováme optimizmus ako minister Dinkić, alebo si budeme lámať hlavu nad hľadaním riešenia ako vicepremiér Vučić, prípadne sa prikloníme k zachovaniu status quo ako premiér Dačić, bez účinných opatrení sa v nasledujúcom období neobídeme. Preto sa od vlády očakáva, že schváli rozvojovú stratégiu a plán šetrenia. Asi majú pravdu podnikatelia a ekonómovia, keď radia: nehľadajte vinníka, ale možné riešenia. S poznámkou, že namiesto nového zadlžovania treba pridať štipku japonskej odovzdanosti, nemeckej racionálnosti a kórejskej usilovnosti. To asi nie je možné, ale pekne znie.

Anna Lazarevićová

Deň Petrovca 2013 rochu aj s dažďom a trochu skromnejšie odzneli tohtoročné oslavy petrovskej dediny a Petrovčanov. Aj tohto roku od 24. do 26. mája ľudia zblízka a zďaleka prišli do Petrovca, aby videli, čo sa tu bude diať. Navštívili početné kultúrne programy a vo Vrbare i festival klobás a tort. Známa miestna značka – klobása rozvoniavala vôkol a návštevníci si ju mohli kúpiť aj na stánkoch, akým bol i vkusne upravený u Milinky Števčíkovej.

J. Čiep

T

3

FÓKUS ZMLUVY NA ZVEĽADENIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY

Nové účely a princípy V časoch finančnej suchoty každý investičný dinár príde vhod, najmä poľnohospodárom. Lebo ako zdôrazňuje pokrajinský premiér Dr. Bojan Pajtić, poľnohospodárstvo je najdôležitejším exportným odvetvím u nás a ak náš pôdohospodár žije dobre, tak i celý štát bude dobre žiť.

– Preto pokrajinská vláda počas uplynulých piatich rokov investovala viac ako dvadsať miliárd dinárov do poľnohospodárstva, tak do primárnej výroby, ako aj do spracovateľského priemyslu, – vyhlásil predseda vlády APV Bojan Pajtić 22. mája na stánku Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu, kde prebiehalo udelenie zmlúv poľnohospodárom, ktorí získali prostriedky na základe troch súbehov uvedeného sekretariátu. Zmluvy v celkovej

hodnote 175 miliónov dinárov dostalo 90 vojvodinských poľnohospodárskych subjektov, predovšetkým na zabezpečenie protiľadovcových sietí, zavlažovacích sústav a zariadení na rastlinnú výrobu vo fóliovníkoch a skleníkoch.

Od začiatku tohto roku Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo odštartoval desať súbehových procedúr, na základe ktorých rozvrhol 177 miliónov dinárov výrobcom. Do konca roka plánuje z pokrajinského rozpočtu vložiť, prostredníctvom súbehov a podnetov, viac ako 700 miliónov dinárov do rozvoja a zveľadenia poľnohospodárstva. Lebo je to nielen podporou jeho výroby a konkurencieschopnosti, ale aj prípravou a prispôsobovaním sa budúcemu uchádzaniu o prostriedky určené pôdohospodárstvu z fondov Európskej únie.

Práve preto, uvádza podpredseda vlády APV a pokrajinský ta-

PROJEKT PANNONIA ORGANICA

Šanca pre všetkých olo to stručné, svojrázne a za- jektu zvážiť stav a možnosti orujímavé školenie o význame ganickej výroby, ktorá je, podľa miorganickej výroby. Podnetom bola nistra poradcu pri delegácii EÚ v prezentácia projektu Pannonia Belehrade Andrewa Headeyho Organica z IPA programu cezhra- základom udržateľného poľnoničnej spolupráce Srbska a Chor- hospodárstva. Pokrajinský tajomvátska, ktorá sa v predposledný ník pre hospodárstvo, zamestnádeň novosadského poľnohospo- vanie a rodovú rovnosť Miroslav dárskeho veľtrhu (23. mája) konala na stánku Národnej organizácie Serbia Organica.

Aplikantmi projektu, ktorý sa začal pred mesiacom a ktorého hodnota bude takmer 380 000 eur, sú Zelená sieť Vojvodiny a chorvátska Obec Bilje, kým je partnerov päť, medzi ktorými aj Združenie Zdravo Organic zo Selenče.

Vítajúc účastníkov prezentácie Olivera Radovanovićová zo Zelenej siete Vojvodiny podčiarkla, že je cieľom pro- Zo štvrtkovej prezentácie

B

4

Z udelenia zmlúv v rámci 80. poľnohospodárskeho veľtrhu

jomník pre poľnohospodárstvo Goran Ješić, sa aj po prvýkrát vyčleňujú prostriedky na tri uvedené účely a udeľujú podľa princípu, na základe ktorého sa budú prideľovať i iné zo súbehov predprístupových a iných európskych fondov. To prakticky znamená, že užívatelia úverových liniek z príslušného sekretariátu získavajú nenávratné prostriedky vo výške 60 percent schváleného úveru.

Mal by to byť ďalší prínos k naplneniu základných cieľov sekretariátu, ktoré by sa mali realizovať do konca mandátu, a sú ozaj ambiciózne: zvýšiť počet hektárov pod zavodňovacími sústavami na 300 000 a mať okolo 1 500 hektárov chránených protiľadovcovými ochrannými sieťami. Veď sme aj v poslednom mesiaci neraz boli svedkami obrovských škôd spôsobených vyčíňaním prírody.

O. F.

Vasin napočítal viaceré akcie, ktoré jeho sekretariát realizuje v záujme zveľadenia tejto výroby a rozmachu ženského podnikania na dedinách. Konkrétny projekt považuje za trojnásobne dôležitý.

Prvým aspektom je presadenie európskych hodnôt a praktík v Srbsku, druhým stúpajúci význam spolupráce s Chorvátskom ako členom EÚ od 1. júla, tretím a praktickým je organická výroba ako šanca pre všetkých, najmä

tých, ktorí majú pozemky skromnejšej rozlohy. O tomto poslednom segmente, možnostiach a výhodách organickej výroby hovorila i známa expertka v tejto oblasti prof. Dr. Branka Lazićová. V mene Združenia Zdravo Organic sa účastníkom akcie prihovoril Jozef Gašparovský. Uviedol, že je jeho kolektív v organickej výrobe viac ako desať rokov, podčiarkujúc nádej, že i tento projekt bude prínosom k rozmachu a popularizácii organickej výroby. Spolu možno dosiahnuť veľa, najmä v ekologickej výrobe, kde je dostatok priestoru na uplatnenie všetkých, ktorí o ňu majú záujem, mieni generálny riaditeľ Zdravo Organic.

V podstate sú také i ciele súčasného európskeho projektu, jedného z viacerých, ktoré na týchto rovnobežkách práve prebiehajú v oblasti poľnohospodárstva: vznik dynamickej siete organických výrobcov, zveľadenie cezhraničnej spolupráce, rozvoj výskumno-rozvojových aktivít vo výrobe zdravých a kvalitných potravín, ktoré potrebujeme všetci – tak u nás, ako aj v Európe, či inde.

O. Filip

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ÚLOHA ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY V PROCESE EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE

Zložky a zlomky nového poznania Z

aujímavá a podnetná panelová diskusia prebiehala v pondelok na pôde Zhromaždenia APV. Jej aktérmi boli: na strane jednej popredné osobnosti vojvodinského parlamentu – podpredsedovia Milivoj Vrebalov a Anna Tomanová-Makanová, riaditeľ Fondu Európske záležitosti Predrag Novikov, ako i zástupkyňa tajomníka Zhromaždenia APV Mila Radisavljevićová, na strane druhej od prírody zvedaví mladí ľudia: O európskych hodnotách a skúsenostiach: študenti, naši a zahraniční, poslucháči magisterských štú- vo veľkej sieni pokrajinského parlamentu dií fakulty Ku Leuven v Bruseli, ako aj študenti Univerzity v No- úspešne podnikať, aby sa stalo tu- členov únie. Po tomto príklade vom Sade absolvujúci pracovnú risticky významným, hovoril i o Vrebalov podotkol, že sa na Európrax v pokrajinských orgánoch význame európskych projektov a pu a EÚ treba v prvom rade dívať búrania zaužívaných zmýšľaní. Jed- ako na mimoriadne usporiadaný a správy.

Po vstupnom prejave Mily Radi- ným je napríklad i váhavý postoj zriadený systém. Európa nie je savljevićovej, ktorá ozrejmila via- nášho obyvateľstva k EÚ a preja- strašiakom, ale súhrnom hodnôt a ceré aspekty fungovania, prísluš- vovanie sympatií k veľkým kraji- štandardov, ktoré nám majú byť nosti, rozsah a dosahy činnosti nám, menovite Rusku a Číne, čo, sa- vzorom a ktorých konečným cieparlamentu a jeho pracovných te- mozrejme, nie je ani sporné, ani za- ľom je umožniť lepší a ľahší život lies, slova sa ujal bývalý predseda kázané. Ibaže je trochu divné, že tí našim občanom, odkázal Vrebalov.

O ľudských a menšinových práObce Novi Bečej a dnešný pod- istí ich stúpenci, odpovedajúc na predseda vojvodinského parla- otázku, kde by napr. chceli žiť vach u nás, spôsobe, akým štát rementu Milivoj Vrebalov. Premieta- mimo Srbska, len v dvoch percen- guloval spôsob ich ochrany, o náním propagačného filmu na úvod tách prípadov uviedli Rusko, Čínu rodnostných spoločenstvách ako ozrejmil, čo všetko možno aj v ma- takmer vôbec, kým vo vyše 95 najväčšom bohatstve a špecificlom prostredí, akým je Novi Bečej, percent za žiaduce štáty považujú kosti Vojvodiny, o zákonnom re-

gulatíve, viac než desaťročnom pôsobení národnostných rád, ich činnosti a financovaní, úrovni dosiahnutého v tejto oblasti a príznačnostiach Vojvodiny v rámcoch Srbska, rámcoch regionálnych a európskych, hovorila podpredsedníčka Zhromaždenia APV a členka Výboru pre európsku integráciu a medziregionálnu spoluprácu Anna Tomanová-Makanová. Svoj prejav ukončila slovami, že je dôležité byť vždy človekom a mať rád tých okolo seba ako seba samého. Teda – rešpektovať právo na rozličnosť. Riaditeľ Fondu Európske záležitosti Predrag Novikov sa zmienil o činnosti Predstaviteľstva APV v Bruseli, o význame priamej prítomnosti na prameni rozhodovania a dianí, o dlhoročnom úsilí o presadenie európskych hodnôt u nás, metaforicky aj o zdravom strome poznania a konania, nepredstaviteľnom bez kvalitných semiačok a náležitej a sústavnej opatery.

V následnej rozprave naši študenti mali príležitosť ujasniť si, prípadne získať odpovede na niektoré témy a dilemy, zahraniční zase možnosť stať sa bohatšími o mnohé zložky a zlomky nových poznatkov. Pobyt u nás bol v tomto smere pre nich zrejme štedrý. Pre nás zase osožný, aspoň ako prvý krok k ďalšej spolupráci s nimi.

O. Filip

OPÝTALI SME SA ZA VÁS PODPREDSEDNÍČKU ZHROMAŽDENIA APV A PREDSEDNÍČKU NRSNM ANNU TOMANOVÚ-MAKANOVÚ

túrna autonómia v týchto štyroch oblastiach je veľmi dobrá. Všetci to zhodnotili ako model, ktorý funguje. Čiže, podstatou je, že ak hovoríme o oblasti realizácie práv a zachovania kých oblastiach jej pôsobenia. Čiže o národnostných a kultúrtom, ako sme organizovaní, aké máme nych identít našich národvýbory, kedy sme radu založili, čím sa nostných spoločenstiev, zamestnávame, čím sa líšime od iných môžeme sa pochváliť aj národnostných rád. Samozrejme, rečnejakými zákonnými rienila som i o aktuálnej situácii: koľko je médií vysielajúcich po slovensky, koľ- Podpredsedníčka Zhro- šeniami, ktoré prevyšujú ko printových, koľko kultúrnych a maždenia APV Anna To- európske, ako je to v prvom rade prípad so založením iných podujatí, koľko máme škôl, iných manová-Makanová inštitúcií, ustanovizní. Bol to taký pätnásťmi- národnostných rád národnostných spolonútový príspevok venovaný uvedeným otáz- čenstiev. Týmto spôsobom sme vlastne vytvorili kam. Na základe neho a iných prejavov členovia zákonné a praktické predpoklady, aby národRady Európy a poslanci Európskeho parla- nostné spoločenstvá mohli samostatne rozmentu, ktorí nás počúvali, konštatovali, že sú hodovať a pestovať svoje špecifickosti v obvlastne naše štandardy aj nad štandardmi lastiach, ako sú vzdelávanie, kultúra, inforEurópskej únie, keďže tu u nás proste máme movanie, úradné použitie jazyka a písma, – vyi zakladateľské práva, aj financovanie, aj mož- zdvihuje predsedníčka NRSNM Anna Tomanosť preberať nejaké príslušnosti, keď ich štát nová-Makanová na záver.

Zaznamenal: O. Filip priamo presúva na nás. Znamená to, že tá kul-

Nadštandardné riešenia oli ste členkou delegácie APV, ktorá od 22. do 24. mája pobudla v Štrasburgu, v Európskom parlamente, kde prezentovala príklady dobrej praxe zachovania práv a identít národnostných spoločenstiev. Na čo ste sa konkrétne upriamili?

– Pokrajinská delegácia, v ktorej bol predseda vojvodinského parlamentu István Pásztor, ja, predstavitelia národnostných rád – maďarskej a rumunskej, ako i inštitúcie pokrajinského ombudsmana, pobudla v stredu, štvrtok a v piatok v Štrasburgu s cieľom predstaviť model ochrany menšinových práv v Srbsku. V zásade sme prezentovali činnosť našich národnostných rád, od samotného začiatku dodnes. To znamená, že som ja konkrétne hovorila o usporiadaní a špecifickostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vo všet-

–B

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

5

FÓKUS ĎALŠIA PUBLIKÁCIA REPUBLIKOVÉHO ŠTATISTICKÉHO ÚSTAVU

Ekonomická (ne)aktivita S

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ALEKSANDAR VASILJEVIĆ, VÝKONNÝ RIADITEĽ VP SRBIJAŠUME

Zvýšiť energetickú účinnosť – V akej miere využívame drevo ako energetický zdroj?

– Biomasa, predovšetkým tá z drevospracujúceho priemyslu, je veľmi dôležitý energetický zdroj pre Srbsko. Platilo to včera, platí to dnes a bude ešte väčšmi platiť zajtra. Príčina je jednoduchá: obyvateľstvo Srbska používa drevo ako najvýznamnejší zdroj energie, uplatniteľný aj na vykurovanie domov, aj na varenie jedál. Žiaľ, to sa koná veľmi neúčinným spôsobom. Podľa niektorých analýz ročne sa v Srbsku spáli okolo šesť miliónov kubických metrov dreva v chýrečných sporákoch zo Smedereva, alebo v rôznych peciach, ktorých energetická účinnosť je veľmi skromná. Ak by sme stupeň tej účinnosti zvýšili len o dvadsať percent, mali by sme o milión kubických metrov dreva viac. Ono by sa ocitlo na trhu a prišlo by veľmi vhod na výrobu peliet a iných druhov racionálneho využívania tohto zdroja. Je to významné preto, lebo dodatočnú výrobu a výrub dreva možno len v menšom objeme organizovať a nemožno veľa očakávať ani z drevného odpadu, ktorého množstvá sú obmedzené na niekoľko stoviek tisíc ton kubických metrov. Ani ekonomicky sa neoplatí zhromažďovanie tohto odpadu, lebo ide o lacné drevo, ktorého zber je dosť drahý. Východiskom je energetická účinnosť, ktorá má viaceré segmenty: od zabezpečenia kvalitnejšieho zateplenia domov po používanie lepších pecí. Na záver netreba zabúdať ani na to, že by sa približne milión hektárov pôdy mohlo ocitnúť pod lesmi, lebo sa teraz nevyužívajú ani na poľnohospodársku výrobu, ani na žiadne iné účely.

Zaznamenal: O. Filip

6

INÝ NÁHĽAD

ta. Index zamestnanosti v Srbsku je 37,4 percenta: u mužov 44,9 a žien 30,5 percenta.

Vo Vojvodine je ekonomicky neaktívnych obyvateľov 1 145 849, z čoho je detí vo veku do pätnásť rokov 277 470. Dôchodcov je 426 252, osôb, ktoré majú príjmy z majetku, 11 559, žiakov a študentov starších od 15 rokov 147 565 a ľudí, ktorí si vykonávajú domáce práce vo vlastnej domácnosti 180 230. Najnižší index Dnes potešenie z hry, a zajtra? neaktivity je v regióne Belehradu, kde je 49,4 percenta, kým je v tomto segmente točnosť, že mnohé ekonomické pomery boli Vojvodina na treťom mieste s indexom 52, 5 pred dvoma rokmi predsa o čosi lepšie ako dnes. percenta. Stojí za zmienku aj to, že je index ne- Jasné je, že sú východiská z krízy priam neaktivity v Srbsku oveľa nižší u mužov, kde je 42,8 predstaviteľné bez zlepšenia hospodárskej činpercenta, ako u žien, kde je nad šesťdesiat per- nosti, kvalitatívneho a kvantitatívneho. Zostáva dúfať, že sú si toho plne vedomí i stratégocent.

Ak sa tieto základné alebo aj rámcové údaje via plánovania a trasovania hospodárskej popremietnu do viacerých hospodárskych a spo- litiky. A že predsa objavia možnosti posúvať túto ločenských súvislostí, vynorí sa jasná hĺbka aspoň postupne vpred, predovšetkým za poekonomickej krízy, v ktorej sme, ako aj problé- moci Európy. Len tak, na badateľnejšie výsledmu nezamestnanosti, jej mimoriadne kompli- ky v tomto procese nebudeme musieť čakať až kovaného a znepokojujúceho prejavu. Pritom do budúceho sčítania obyvateľstva.

O. Filip treba mať na zreteli aj neodškriepiteľnú sku-

Ďuro Varga

trojtýždňovým oneskorením od pôvodne zahláseného termínu koncom apríla, Republikový štatistický ústav zverejnil v druhej polovici mája ďalší, v poradí siedmy zväzok údajov vyplývajúcich z predvlaňajšieho sčítania. Zaoberá sa ekonomickou aktivitou obyvateľstva na základe odpovedí získaných týždeň pred začiatkom sčítania, teda medzi 24. a 30. aprílom 2011. Zo 7 186 862 účastníkov súpisu celkovo bolo hospodársky aktívnych 2 971 220 a neaktívnych 4 215 642. Vyjadrené v percentách je to asi 41 k 59 percent.

Z 1 931 809 anketovaných vo Vojvodine je 785 960 aktívnych a l 145 849 neaktívnych osôb. Najlepší pomer medzi týmito dvoma kategóriami obyvateľstva je v regióne Belehradu: približne 44 k 56 percent.

Keď ide o kategóriu ekonomicky aktívnych osôb alebo pracovnú silu, tak sú v nej zahrnuté osoby nad 15 rokov, ktoré majú svoje povolanie, ako aj nezamestnané osoby. V pokrajine je 785 960 takýchto ľudí, z ktorých pracuje ich 607 334, kým je nezamestnaných 178 626. Z toho okolo 123 000 osôb kedysi pracovalo, kým sa nad 55 000 prvýkrát uchádza o prácu. Celkovo je index nezamestnanosti 22,7, kým je na úrovni republiky 22,4 percen-

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

Fókus NaŠe iNtervieW: DuŠaN uDovič, ZoDpoveDNÝ reDaktor NovíN primorski DNevNik v sLoviNskej reči v taLiaNsku

Stretávanie sa troch kultúr v menšinovom denníku P

odľa odhadov v taliansku žije okolo 80- až 100-tisíc príslušníkov slovinskej národnosti. toto menšinové spoločenstvo, ktoré žije v oblasti terstu, Gorízie a udinu, je dobre organizované, čo vidno z veľkého počtu kultúrnych a športových organizácií a inštitúcií. práve v terste a Gorízii sú ústredné slovinské ustanovizne: materské, základné, stredné, ale aj univerzitné školy, médiá, slovinský kultúrno-hospodársky zväz, stále slovinské divadlo, Národná a študentská knižnica a iné.

Nepísaným pravidlom nás novinárov „menšinových“ médií je hádam aj to, vypátrať menšinové noviny v danom prostredí, keď sa nachádzame na služobnej ceste. už pri balení sa na cestu do Gorízie v taliansku, v ktorej sa 17. mája t. r. konala jednodňová konferencia media&change a o ktorej sme písali v minulom čísle Hlasu ľudu, sme vygooglovali menšinové noviny primorski dnevnik, vychádzajúce v slovinskom jazyku. počas pobytu v taliansku sme navštívili ich redakciu v Gorízii, keďže sídlo denníka s takmer sedemdesiatročnou tradíciou je v terste. využili sme príležitosť opýtať sa zodpovedného redaktora Dušana udoviča na dejiny samotného denníka.

– prvé číslo denníka vyšlo 13. mája 1945, niekoľko dní po oslo-

bodení terstu od titových partizánov. ale primorski dnevnik sa nezrodil náhodou, ale je priamym následníkom novín partizanski dnevnik, ktoré začali vychádzať podľa nariadenia štábu iX. korpusu Novj v októbri 1944. to bol jediný príklad denníka v okupovanej európe.

– Aký náklad majú noviny a koľko novinárov tvorí re- Dušan Udovič, zodpovedný redaktor novín Primorski dnevnik dakciu?

– Denník vychádza každý deň okrem pondelka v priemere 7 z talianska, slovinska a rakúskej ko000 kópií. Denná paginácia je 24 rušky, kde tiež žijú slovinci. my teda strán, a ak jestvuje možnosť, aj viac. vidíme slovinskú menšinu nie ako v redakcii terst – Gorica je 17 za- nejaký malý svet, ktorý si žije život mestnaných novinárov, ale máme sám pre seba, ale ako otvorenú spoločnosť, integrovanú do štátu, bohatú dopisovateľskú sieť.

– Je koncepcia denníka tvrdo v ktorom žije, s osobitou kultúrnou denno-politická, alebo sa orien- a jazykovou charakteristikou.

– Z čoho sa financuje Prituje aj na konkrétnu slovinskú morski dnevnik? menšinu?

– Denník sa financuje z vlastné– Naše noviny sú založené na demokraticko-progresívnom pohľa- ho predaja a reklamy, ale najväčde na svet, a prvou povinnosťou je šiu časť prostriedkov získavame zo profesionálny prístup a poctivá štátneho rozpočtu, keďže v tainformácia. samozrejme, že sú aj liansku je platný zákon o financootázky a život nášho menšinové- vaní malej tlače. pravdaže, finančho spoločenstva v prvom pláne. nú podporu získavame aj od reteda poslanie denníka sa od- publiky slovinsko.

– Odkedy sú vaše noviny dozrkadľuje v novinárskej informácii, ktorá musí byť čím úplnejšia, keď stupné na internete a akým spôide o pohraničný priestor stretá- sobom funguje on-line vydanie?

– on-line vydanie denníka vania sa troch kultúr – slovanskej, latinskej a germánskej. tento prie- máme už dlhý rad rokov, a v postor nazývame alpe jadran. sna- sledných piatich, šiestich rokoch sa žíme sa teda prinášať životné témy oveľa viac robí na ňom, lebo je to

všade a určite perspektíva. Žiaľ, nemáme nadostač prostriedkov, aby sme mali osobitnú redakciu, ako je to normálnou praxou vo väčších novinách. to znamená, že naši novinári v rovnakom čase pracujú aj v on-line, aj v printovej, teda integrovanej redakcii. obsah internetového denníka predplatitelia printovej verzie majú zdarma. práve oni každý deň už o 6.30 ráno dostávajú noviny na domácu adresu – od kolportéra.

– Aké je položenie menšinových médií v Taliansku?

– slovinské médiá v taliansku chránia zákony, ale to nie je dostatočná garancia pre ich existenciu. pokiaľ ide o primorski dnevnik, zákon o financovaní malej tlače končí v lete 2014, keď by sa mal schváliť nový, v inom prípade naša budúcnosť nie je zaručená. Za posledné dva roky sme mali dosť ťažkostí, keďže v dôsledku svetovej ekonomickej krízy aj štátne financovanie bolo zredukované. inak v taliansku okrem nášho denníka máme 12 hodín rozhlasového programu denne, polhodinový tv denník a dvojhodinový tv program raz do týždňa. vychádzajú aj týždenníky Novi glas a Novi matajur, ako aj náboženské noviny Dom istotam.

Za rozhovor ďakuje: V. Dorčová-Valtnerová

príprava Na európske projekty v Báčskom petrovci

Šanca zabodovať v európskych fondoch N

a pozvanie predstaviteľov obce Báčsky petrovec zástupcovia fondu európske záležitosti autonómnej pokrajiny vojvodiny v polovici mája prichystali v tejto obci trojdňové školenie pod názvom Možnosti financovania z fondov EÚ. Školenie zahrnulo rad prezentácií a dielní, kde účastníci mali možnosť prostredníctvom seminárov a úloh overiť si vlastné schopnosti pri príprave európskych projektov a aj oboznámiť sa s kritériami a postupmi uchádzania o žiadosti s cieľom lepšie využiť dostupné finančné fondy eÚ. Školenie otvorili podpredsedníčka Zhromaždenia ap vojvodiny anna to1. 6. 2013

22 /4545/

Frekventanti trojdňového seminára v Petrovci s certifikátmi

manová-makanová a predseda Báčskopetrovskej obce pavel marčok.

HLas ĽuDu

cieľom školenia bolo sprostredkovať účastníkom vedomosti a

zručnosti, aby v budúcnosti boli schopní samostatne pripraviť návrhy projektov v súlade s pravidlami eÚ. preto ich na prednáškach a cvičeniach oboznámili s nástrojmi a krokmi pri príprave návrhov, akými sú napríklad strom problému, strom cieľov, logický rámec atď. rozpočet projektu, projektová žiadosť a vyhodnotenie boli aj prezentované v rámci školenia. po absolvovaní seminára účastníci získali certifikáty nadácie európske záležitosti ap vojvodiny. j. č-p foto: www.vojvodina.gov.rs

7

FÓKUS STREDOEURÓPSKE ROZVOJOVÉ FÓRUM (CEDEF)

Desaťročie úspešného pôsobenia adchádzajúci 5. jún – Svetový deň ochrany životného prostredia si možno všímať rôznymi spôsobmi. Jedným z naj je vrhnúť trochu viac svetla na pôsobenie niektorých z organizácií, ktoré nedvojzmyselne skutkami dávajú najavo, koľko im záleží na tom, aby sme žili v lep- Z jednej z konferencií v Novom Sade šom svete než je ten dnešný. Zvlášť ak sú tieto ju- nenie energetickej účinnosti a bilantmi, akými je Stredoeuróps- obnoviteľných prameňov enerke rozvojové fórum (CEDEF – Cen- gie v našom regióne v žiadnom tral European Development Fo- okamihu nespí na vavrínoch dorum), ktoré oslavuje také prvé ju- siahnutej slávy, ale si celé roky bileum – desaťročnicu pôsobenia. ekológiu všíma ako jeden z najTáto popredná nezávislá ex- významnejších aspektov spolopertská organizácia zasadzujúca čensky zodpovedného správania sa za aktívne presadenie a uplat- a podnikania, na úrovni od štátnej

N

SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU (2): SLOVPUMP-TRADE, ZÁVADKA NAD HRONOM

po miestnu. Preto aj sústavne v tomto smere vplýva na politiku, usporadúva verejné rozpravy a debaty, početné medzinárodné udalosti a konferencie na vysokej úrovni.

Len v druhom desaťročí tohto storočia sa CEDEF podpísal pod organizovanie 18 konferencií, 5

odborných školení, 3 študijné cesty, 4 výskumy, 3 medzinárodné fóra, pod 7 panelových mediálnych rozpráv a 7 mediálnych súbehov. Na rozdiel od mnohých iných, ktorí sa k masovokomunikačným prostriedkom stavajú a správajú tak i onak, predsedníčka CEDEF Dr. Ana Bovanová sa netají tým, že by ich snahy bez pomoci médií nie iba v jednom prípade vyšli nazmar. Skonštatovala to aj na nedávnej investičnej konferencii Biomasa – možnosti a skúšky, prebiehajúcej v rámci 80. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu.

Bolo to len jedno z investičných podujatí tohto fóra. CEDEF svoje projekty, a je ich až 129, zatiaľ prezentoval v 38 mestách a obciach.

Ich celková hodnota je viac ako dvesto miliónov eur: najväčšia hodnota jednotlivého bola 19 200 000 a najmenšieho 6 000 eur. V súpiske tohtoročných aktivít sú v pláne viaceré ďalšie akcie: júnové fórum o obnoviteľnej preprave, septembrové o súvislostiach vody a energetiky, novembrové o zelených stavbách, decembrové o komunálnej energetike. Dôležitá je kontinuita: príroda čakať nemôže, treba jej vážne pomáhať už dnes.

O. Filip

oslovil, aby sme sem prišli.

Svoje produkty sme aj skôr u vás predávali a mám nádej, že toho bude v nadchádzajúcom období ešte viac.

– Ako by ste zhodnotili – Sme vplyv krízy na vaše podexportne nikanie? zameraní – Ten určite cítiť, lebo si všía ten pomame pokles objednávok. mer je asi Preto svoje úsilie vynakla40 ku 60 dáme na to, aby sme sa čím p e r c e n t Ing. Michal Lenhardt úspešnejšie presadili na kažkeď ide o dom trhu a stoj čo stoj zaujali odbyt tovarov. Orientovaní sme zákazníkov. Prvým krédom je najmä na český, ruský, ukrajin- kvalita, dokladom ktorej sú všetský trh. No naše produkty majú ky možné certifikáty potrebné na uplatnenie aj v Poľsku, Rakúsku, úspešné uplatnenie na európBulharsku, Grécku, Nemecku, skom trhu. Naším stálym cieľom Egypte, Sudáne, Bangladéši, je upevniť postavenie u tradičIráne, Iraku, Jordánsku, Turecku, ných odberateľov, rozšíriť ich Thajsku, Indonézii, Juhoafric- okruh. Samozrejme, aj rozširovať kej republike… výrobný sortiment vyplývajúci z – A v Srbsku? potrieb zákazníkov, – podčiarkuje – U vás máme predstaviteľa, Ing. Lenhardt na záver. ktorý nás zastupuje v tomto regióne. On nás aj skontaktoval a O. Filip

Kvalita a európske štandardy N

áplň jej dnešnej činnosti možno vyjadriť jednou vetou: firma Slovpump-trade, s. r. o., sa zaoberá výrobou, servisom a komplexnými dodávkami čerpadiel, vodokružných vývev a vodokružných kompresorov. V súčasnosti je ich najväčším výrobcom na Slovensku, no cesta k tomu nebola ani ľahká, ani krátka. V roku 1948 položili základný kameň spoločnosti, aby sa presne pred šiestimi desaťročiami, v roku 1953, začala výroba čerpadiel. História podniku a jeho existencia mala niekoľko významných etáp: napríklad začlenenie do koncernu Sigma Olomouc (1979), približne desaťročie potom zánik koncernu Sigma a vznik samostat-

8

ného štátneho podniku Sigma Závadka nad Hronom (1990), aby sa o necelých päť rokov konala privatizácia firmou Slovpump (1994).

– To sú dejiny, a súčasnosť?

– Základom našej výroby sú čerpadlá, vývevy a kompresory.

Tieto hlavne nachádzajú uplatnenie v priemysloch, ako je napríklad chemický priemysel, potom bane, kým sa v poľnohospodárstve používajú hlavne čerpadlá, – vyzdvihuje na úvod Ing. Michal Lenhardt z Obchodno-technického oddelenia spoločnosti sídliacej v Závadke nad Hronom.

– Srbsko asi nie je jediným trhom, na ktorom vystupujete?

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NAVŠTÍVILI SME OSTOJIĆEVO

Bez hospodárstva nieto ani osady o dlhšom čase sme znovu navštívili najsevernejšiu osadu vo Vojvodine obývanú Slovákmi – Ostojićevo v Obci Čoka. Je to zároveň aj jedno z najstarších sídlisk v tejto časti Banátu, možno aj širšie, s viac ako osemstoročnou minulosťou. Toho času v osade žije 2 830 obyvateľov, z čoho viac ako polovica sú Srbi, nasledujú Maďari (660) a Slováci, resp. Poliaci, ktorých na poslednom sčítaní bolo 161, Rómovia (300) a okolo 200 Ostojićevčanov sa vyjadrilo ako Vojvodinčania.

– Ostojićevo v podstate má všetko, čo občania potrebujú – školu, v ktorej sa vyučuje v srbskom a maďarskom jazyku, škôlku, ambulanciu a lekára a stomatológa počas celého týždňa, zverolekárske ambulancie… Osada je cestami dobre spojená s najbližšími strediskami Čokou, Sentou a Kikindou a ďalej so Suboticou, Zreňaninom, Novým Sadom... Aj vo väčšine ulíc v osade je vybudovaná buď asfaltka alebo kamenná cesta, ale ešte stále máme asi 8 kilometrov neasfaltovaných ulíc, ktoré by sme chceli asfaltovať, ale to dnes ide veľmi ťažko. Aj spoločenský a športový život je čulý. Občania sú činní v troch kultúrnych spolkoch. Okrem toho máme mužský a ženský futbalový klub, stolnotenisový klub, ktorý súťaží v prvej lige, hádzanársky klub súťažiaci vo Vojvodinskej lige, poľovnícky spolok a jazdecký klub, ktorý už viac ako 30 rokov usporadúva chýrečnú prehliadku pracovných a parádnych koní a fiakrov. Pred niekoľkými rokmi sme z prostriedkov samozdanenia vystavali aj nový ústredný vodovod. Zostalo ešte len uzavrieť tzv. prsteň okolo osady, a tým spôsobom občanom, ktorý skôr mali vlastné interné vodovody, zabezpečiť rovnaký tlak, aký majú všetci ostatní občania.

Zásobovanie vodou teda máme riešené na dlhšiu dobu. Spravovanie vodovodu sme zverili VKP v Čoke, ktorý to v podstate dobre robí, ibaže v týchto dňoch vyvolal hnev občanov tým, že začali vypájať dlžníkov, ktorých dlh za strovenú vodu prevýšil 3 000 dinárov. Myslím si, že bez ohľadu na

P

1. 6. 2013

22 /4545/

dlhy nemali právo ľudí ukrátiť o nej správe. Vcelku podľa mojich niečo, od čoho život závisí a voda voľných odhadov zamestnaných tým akiste je. Tým skôr, že v osa- je 10 až 12 percent práceschopde nemáme verejnú studňu, – ného obyvateľstva Ostojićeva, zdôraznil predseda MS Ostojiće- ďalších 35 percent sú penzisti a ostatní, teda vyše polovice sú vo Josip Česlár.

Predseda ostojićevského MS orientovaní na poľnohospodárďalej hovorí, že prioritou v práci stvo, alebo sú nezamestnaní.

Predseda MS v Ostojićeve, MS je kopanie pouličných kanálov na odvádzanie atmosferických ktorí je aj riaditeľom Poľnohosvôd, ktoré nesvedomití občania podárskej poradenskej služby v pred svojimi domami zahrabali, v Sente, hovorí, že aj v Ostojićeve dôsledku čoho počas výdatnejších spŕšok v jednotlivých častiach osady stojí voda. S Direkciou pre výstavbu mesta v Čoke sa dohodli, že kanály budú kopať v 12 uliciach. Časť tých prác je vykonaná v uplynulom období a toho roku by v tom mali pokračovať. Čoraz viac sa ako nutnosť nastoľuje aj otázka výstavby kanalizácie na odvádzanie a prečisťovanie odpadových vôd.

– Takmer každá domácnosť má jednu, prípadne dve žumpy, ktoré, aj keď sú hlboké 4 – 5 metrov, sa veľmi rýchlo plnia a občania Josip Česlár ich musia často vyprázdniť, – vysvetľuje Česlár. – Okrem toho je vykonaná svojrázna diferenodpadové vody v žumpách dví- ciácia poľnohospodárskych gazhajú hladinu spodných vôd a dovstiev, v ktorej sa vyčlenilo 7 znečisťujú pôdu, takže by sme až 10 veľkých gazdovstiev, ktoré výstavbou kanalizácie riešili ten- obrábajú viac ako 100 hektárov. to veľký problém. Máme aj vízie Určitý počet gazdovstiev patrí do na pláne plynofikácie osady, ale kategórie strednej veľkosti s 50 to v tejto chvíli nie je priorita, – hektármi pôdy, pokým väčšina hovorí. gazdovstiev sú malé do 10 hekProblém nad všetky problémy tárov, ktoré ich majitelia obrábajú v Ostojićeve – podľa slov nášho popri inom zamestnaní, lebo spolubesedníka – je fakt, že de- obrábaním takých pomerne madina neúprosne starne a že sa lých plôch si nemožno zarobiť na počet obyvateľov zmenšuje. život. V poľnohospodárstve do– Hospodárstvo je zničené a minuje rastlinná výroba, pokým mladí ľudia po skončení školy od- intenzívnejšia vysokoakumulačchádzajú za prácou do väčších ná výroba, ako je napríklad ovostredísk. Z hospodárskych pod- cinárstvo, zeleninárstvo a ponikov tu funguje iba poľnohos- dobné pre Ostojićevčanov nie je podárske družstvo Remi trade, lákavá. Zaniklo dokonca aj skôr ktoré zamestnáva 10 až 12 ro- značne zastúpené pestovanie botníkov a ešte určitý počet za- liečivých rastlín. Aj dobytkármestnancov v predajniach. Men- stvo a najmä chov svíň a kráv zaší počet Ostojićevčanov si na ži- znamenávajú úplný úpadok.

– Skôr takmer každá domácnosť vot zarába aj v niekoľkých podnikoch v Čoke, pričom vari naj- v Ostojićeve mala aspoň jednu väčší počet pracuje v rôznych prasnicu a bol vyvinutý aj chov štátnych ustanovizniach a obec- kŕmnikov pre potreby mäsového

HLAS ĽUDU

priemyslu v Čoke. Bitúnok prestal pracovať a chov sa stal úplne nerentabilným, takže mnohí občania nielenže prestali chovať svine pre trh, ale ich už nechovajú ani pre vlastné potreby, lebo vypočítali, že je lacnejšie raz či dvakrát ročne si kúpiť kŕmnik, alebo mäso a hotové výrobky v mäsiarni. V expanzii je iba ovčiarstvo, čo sa mohlo aj očakávať, vzhľadom na ozaj veľké a nevyužité pasienky, teda lacné krmivo v okolí osady.

Okrem toho aj dopyt po jahňacine a vlne je v poslednom čase čoraz väčší.

O perspektíve Ostojićeva v budúcnosti Josip Česlár hovorí: – Kľúč obstátia dediny je v hospodárstve. Sú náznaky, že mäsový priemysel v Čoke znovu začne pracovať a že sa aj privatizácia podniku na spracovanie liečivých rastlín Menta v Padeji konečne ukončí. S rozmachom týchto dvoch priemyselných gigantov reálne je očakávať, že sa vytvoria predpoklady na väčšie zamestnávanie a že občania znovu začnú pestovať vysokoakumulačné liečivé rastliny, prípadne zaoberať sa chovom svíň na druhej strane.

Dokonca – podľa mojej mienky – to by mnohé rodiny z miest, ktoré zápasia s existenčnými problémami, mohlo podnietiť, aby sa vrátili na dedinu. Všeobecne je známe, že život v meste je dnes omnoho drahší ako život na dedine. V meste, ako je napr. Senta, na kúpu bytu treba najmenej 50 tisíc eur, pričom za tie peniaze v Ostojićeve možno kúpiť celú ulicu. Tak dom s priedomím a záhradou rozlohy do 20 árov a s objektmi na chov svíň, ktoré sú súčasťou každej tunajšej domácnosti, možno kúpiť za 2 500 eur. V Ostojićeve dodnes nenájdete domácnosť, ktorá nemá objekty na chov svíň a ktorá nejakým spôsobom nebola viazaná s bitúnkom v Čoke. Okrem toho náš chotár sa rozprestiera na vyše 6-tisíc hektárov a pôda je výborná na pestovanie liečivých rastlín. Keby bitúnok v Čoke a Menta v Padeji začali s prácou, verím, že by naša dedina ožila.

V. Hudec

9

Z NAŠICH OSÁD Z DRUHÉHO ETNODŇA V ĽUBE

Kamarátenie a oživenie ľudovej kultúry alebná dedinka Ľuba na svahoch Fruškej hory privítala v nedeľu 26. mája početných hostí. Ľubania vítali, sivé oblaky a dážď odháňali. Medzi prítomnými bolo počuť, že minuloročný Etnodeň bol v plnom zmysle slova vydarený. Krásne slnečné počaKoláče, ručné práce a domáce produkty na stánku sie a, pravdaže, Združenia žien z Ľuby veľa návštevníkov.

Aj v tomto roku sa členky Sloven- Nech sa páči, ponúknite sa bolo dobského združenia žien postarali o to, rým dôvodom na to, aby sa všetci aby sa ich hostia cítili príjemne. Po- príjemne cítili.

Pravdaže, aj hostiteľky mali bodujatie obohatilo päť ženských spolkov, resp. združení – Združenie žien hatú ponuku na svojich stánkoch a Bikićanka z osady Bikić Do, Združe- čerstvo vypražené lepníky, ktoré nie žien Manastirski biseri z osady ponúkali, istotne všetkým chutili.

Prítomní mali možnosť pozrieť si Privina Glava, Združenie žien z Erdevíka, Spolok žien z Kysáča a Chor- aj etnoizbu, ktorá každého, kto vkrovátsky kultúrny spolok zo Šídu. Stán- čil do nej, zaviedla do ďalekej miky hýrili pestrosťou. Ručné práce, nulosti. Vyložené náčinie, staré foozdobené fľašky a kuchynské po- tografie a náradie starším občamôcky, vzhľadom (a chuťou) lákavé nom pripomenulo mladosť a mlazákusky a slané pečivá a príjemné dým podalo obraz niekdajšieho

M

AJ DO TRETICE by všetko malo byť dobré. Samozrejme, v prípade 3. Medzinárodného šunka-festu, ktorého dejiskom nebude Master stredisko Novosadského veľtrhu ako bolo vlani, ale mestečko Staré Bánovce v Obci Stará Pazova. Očakáva sa, že od 7. do 9. júna desiatky vystavovateľov – výrobcov, spoločností, podnikateľov a remeselníkov – ponúknu návštevníkom až tisíc šuniek na obdiv, degustáciu a kúpu, stovky iných údenín, nápoje a liehoviny, ako aj ozaj pestrý program. Čaro a časť ovzdušia podujatia, ktoré sa bude konať pod záštitou Obce Stará Pazova, mohli nedávno pocítiť aj hostia Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu, ktorí sa pristavili 21. mája pri stánku Hospodárskej komory Belehradu, kde sa konala prezentácia podujatia (na snímke).

O. F.

10

spôsobu života.

Aj v tomto roku podujatie oficiálne otvorili na nádvorí školy.

Otvorenie a neskorší program moderovali Miroslava Janišová a Silvia Belanová a prítomných pozdravili národná

Z nádvoria sa folklórne skupiny presťahovali na ulicu, kde sa konalo slávnostné defilé. Stromami lemovanou uličkou okolo katolíckeho kostola predefilovali tanečníci slovenských, srbských, chorvátskych a rusínskych spolkov z Erdevíka, Šídu a hostiteľskej Ľuby. Neskoršie sieň Domu kultúry vyplnili diváci a sieňou zaznel spev a dupot tanečníkov.

Ako sa deň chýlil ku koncu, počasie sa trochu zlepšilo, ale rezký fru-

Roztancovaní najmladší Ľubania

poslankyňa Katica Vijuk a člen Rady Miestneho spoločenstva Vladko Ruman. Zdôraznili význam podujatí tohto druhu, ktoré okrem toho, že umožnia prehĺbenie stykov medzi osadami, prezentujú aj turistický potenciál danej osady.

škohorský vietor sa nevzdával. Keďže tohtoročný Etnodeň v Ľube bol poznačený dažďom, početným hosťom zostáva nádej, že ten budúci o rok bude jasnejší a teplejší.

Jasmina Pániková

ZACHOVÁVAJÚ STÁROČNÚ TRADÍCIU. V nedeľu 19. mája na 1. sviatok svätodušný (Turíce) mládež a početní občania Šídu v súlade s tradíciou zváľali máj postavený 1. mája pred Slovenským domom. Príležitostné slávnostné zhromaždenie pred Slovenským domom sa začalo už o 15. hodine, keď tam prišli členovia spolku, a pokračovalo o 16. hodine slávnostným váľaním mája. Keď sa májové drevo ocitlo na nádvorí Slovenského domu, nasledovala tradičná veselica, ktorá potrvala do večerných hodín.

St. S. 1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

Z NašiCH OsÁd sladké a štipľavé BOk pO BOkU

Skromnejšia oslava Dňa Petrovca slavy dňa petrovca azda aj pričinením celkových finančných (ne)možností obyvateľov srbska tohto roku vyzneli

nebol práve najlepšie, lebo zostali bez hlavného zdroja prostriedkov – samozdanenia. v sobotu v predpoludňajších

Max zo selenče. predajná výstava tort, ktorú mal na starosti spolok petrovských žien, tiež vzbudila primeraný záujem, predovšetkým ženskej časti obecenstva. Miestne tortárky vyhotovili viac ako tridsať chutných tort, ktoré najprv vyložili, aby ich svet mohol obdivovať, a potom ich spolkárky po kúskoch Torty: najprv obdivovať ich krásu, a potom si predávali. Okrem na nich aj pochutnať tort ženy prichysKlobásky ako ružičky – páni z komisie, ktorá je najchutnejšia? tali aj svadobnú kapustu a počas obsadili Jaroslav leporis, Milan skromnejšie ako v minulých ro- hodinách sa odovzdávali vzorky osláv hostili aj návštevníkov zo Berić z Belehradu a dušan stanikić z Nového sadu. Najchutkoch. aby sa hody rozbehli na- klobásy a pálenky na hodnote- slovenska, z Málinca. plno, prekážalo i sychravé po- nie a občanom merali i hladinu komisie zhodnotili vzorky nejšie údené klobásy priniesli kačasie, ktoré návštevníkov spŕška- cukru v krvi. v popoludňajších klobás a pálenky, potom verej- menár Ján kováč ml., Rastislav ne vyhlásili víťa- Balca a Zuzana denďúrová. keď ide o pálenky, z 12 vzoriek zov súťaží a odovzdali im diplo- komisii najväčšmi chutila hrumy. Najchutnej- škovica Jaroslava Ryboviča, pošiu sviežu klobá- tom dulovica k. Horváta a hrusu z trinásť súťa- škovica vlastislava tatliaka.

Okrem podujatí, ktoré prežiacich družstiev na tvári miesta biehali v samej vrbare, vedľa vyrobila trojica nej boli rozložené početné stánZlatko Častven, ky so všelijakým tovarom a poRudolf Benša a travinami, ako aj kolotoče. Na daniel Baláž. dru- niekoľkých stánkoch boli aj klohí boli pavel to- básy a údeniny nielen z petrovpoľský, Ján kováč ca, ale i širšie zo srbska. v parku a karol Horvát, pri pomníku sa konal predaj kým tretie miesto kvetov, sadeníc a kríkov. svoje aktivity a výstroj verejnosti priO dobrú náladu vo Vrbare sa postarali hudobníci a blížili aj v Združení rádioamatéfolkloristi rov petrovca a do petrovských osláv sa aktívne zapojili aj drobmi skúšalo každý deň počas hodinách prebiehala nochovatelia súťažou vo varení osláv. Okrem kultúrnych a špor- súťaž v robení čerzajačieho paprikáša a predajtových obsahov program toh- stvých klobás, súťaž o nou výstavou drobných zvierat. toročných petrovských osláv bol najlepšiu údenú kloOslavy dňa petrovca aj nasústredený vo vrbare. Ústredný básu a súťaž o najleppriek finančným suchotám priprogram v sobotu 25. mája za- šiu pálenku. kým kolákali značný počet návštevníhrnul štipľavé, sladké a zábavné misie hodnotili, na nákov. aj domácich, aj zo zahraniobsahy. v nedeľu oslavy pokra- dvorí vystupovali dočia – všimli sme si aj skupinu ázijčovali tradične v rámci športo- máci folkloristi. tanských turistov. všetci sa spoločvého dňa. Chybovalo aj oficiál- covali a spievali aj mlane bavili a pochutnali si na ne otvorenie osláv, takže pro- dí tanečníci zo zámiestnych špecialitách, či už na gramy sa striedali ako na páse a kladnej školy a kUs štipľavých klobáskach alebo na na starosti ich mali jednotlivé petrovská družina a rozličných a veľmi chutných torspolky alebo združenia. Oslavný vystúpili i hostia zo Jaroslav Rybovič (vľavo) s najchutnejšou tách. a do noci sa zabávali na ľuvýbor vymenovaný Radou slovenskej republiky. pálenkou a dvojnásobný vicešampión dovej veselici.

Miestneho spoločenstva Báč- Na dobrú náladu vo Karol Horvát (pálenka a čerstvá klobáska) s diplomami J. Čiep sky petrovec finančne na tom vrbare hrala skupina

O

1. 6. 2013

22 /4545/

Hlas ľUdU

11

Z NAŠICH OSÁD Z 11. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Búrka nad štatútmi verejných podnikov oci rokovací program 11. schô- vzťahujúcich sa na návrhy štatútov kovali – v konkrétnom odbore. Poddze Zhromaždenia obce Báčs- piatich verejných podnikov: Komu- ľa výborníkov SRS taktiež „je neka Palanka obsahoval len 23 bodov, nalprojektu, Direkcie pre výstavbu zmyselné založiť komisiu, ktorá vybúrlivá diskusia o jednotlivých té- Obce Báčska Palanka (2 amende- píše súbeh, ak je vopred známe, kto mach nechybovala. Opozícia (radi- menty), Športovo-rekreačného stre- bude riaditeľom“. SRS, ako povedal káli a demokrati) ostro kritizovala diska Tikvara, Televízie Báčska Pa- Bozalo, keď sa dostane k moci,„zmenajmä predložené návrhy zmien lanka (2 návrhy) a Rádia Báčska Pa- ní komisiu a štatúty v statiach týkazakladateľských aktov verejných podnikov, ktorých zakladateľom je ZO Báčska Palanka. Hlasmi koaličnej väčšiny Zhromaždenie predsa prijalo najprv navrhnuté zmeny, a potom poskytlo i súhlas k štatútom piatich VP, ktoré bolo treba zladiť s novým Zákonom o verejných podnikoch. Pred pretrasom jednotlivých tém Dragan Bozalo (SRS) navrhol, aby do rokovacieho programu schôdze ZO ako osobitný bod zaradili správu VP Parking servis. Tvrdil, že nie je pravda, Koaličná väčšina hlasuje na 11. schôdzi ZO Báčska Palanka že obecní funkcionári poplatok za používanie parkoviska platia pro- lanka (2). Podávatelia amende- júcich sa riaditeľov verejných podstredníctvom esemesiek. Jeho návrh mentov tvrdili, že budúce štatúty sú nikov“. Osobitne upozornil ZO, že nakoaličná väčšina zamietla. Ranko šité na mieru riaditeľov, ktorí sú už isto môže rátať so žalobou SRS na vyMarjanov mal pripomienky k sku- vopred známi (takýto názor zastávali menovanie riaditeľa Komunalprotočnosti, že výborníci nedostali zá- aj výborníci DS). Podľa mienky ra- jektu. V diskusii tvrdil, že je už teraz pisnicu z predchádzajúcej schôdze dikálov v prípade Komunalprojektu známe, že ním bude Dražen Jarić, ZO. nie je zakotvené, že riaditeľ musí do- ktorého diplom nie je sporný, ide Zhromaždenie neprijalo ani jeden kázať, že nie je odsúdený za trestný však o to, dodal Bozalo, že tento zo spolu osem písomne podaných čin, taktiež sa vraj nežiada dôkaz o nemá za sebou požadovanú pranávrhov výborníckej skupiny SRS pracovnej skúsenosti, ako prízvu- covnú dobu v odbore. Výborníci

H

koaličnej väčšiny spočitovali opozičným kolegom, že bežia pred oje, a upozorňovali, že debata nie je o riaditeľoch, lež o štatútoch.

Podľa mienky predsedu ZO Mitu Lačanského v danom kontexte„hlavný problém tkvie v definícii samotného zákona“. Definuje podmienky a kritériá, ktoré musia spĺňať riaditelia podnikov, ktorých zakladateľom je republika a pokrajina. Hlava podniku, ako sa uvádza, musí mať aspoň päťročnú pracovnú skúsenosť v odbore, má byť odborníkom v konkrétnej oblasti atď. Háčik je vraj v tom, že „keď ide o riaditeľa podniku, ktorého zakladateľom je lokálna samospráva, uplatňuje sa Zákon o práci. Tento nepredpokladá rovnaké kritériá okrem tých, aby nebol trestne stíhaný, lež predpisuje najmenej päťročnú pracovnú skúsenosť.

Vo vyhláške pre médiá Lačanski povedal, že na 12. schôdzi ZO, ktorá sa má konať 10. júna, zvolia dozorné rady v spomenutých VP a na ďalšej (koncom júna) ZO schváli súbehy na riaditeľov týchto podnikov.

J. Bartoš

ZO STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Pozbavili funkcie predsedu zhromaždenia a území Staropazovskej obce zova 20. februára, a potom po- doručený rokovací program s 25 v nedeľu 26. mája prebieha- stúpený na schválenie patričnému bodmi bol na návrh Obecnej rady li voľby na členov rád miestnych orgánu, čiže Zhromaždeniu obce. a predsedu obce doplnený pospoločenstiev. Deň skôr – v sobotu Hoci bola sobota, výborníci sta- četnými bodmi vzťahujúcimi sa na 25. mája sa konalo kádrové zmeny. Výborv poradí 9. zasadníci na zasadnutí tajnutie Zhromaždeným hlasovaním ponia obce, na ktozbavili funkcie Miloša rom výborníci roCrnomarkovića, predkovali prevažne o sedu Zhromaždenia finančných plánoch obce (Demokratická miestnych spolostrana Srbska) a za nočenstiev (Stará Pavého predsedu zvolili zova, Nová Pazova, doterajšieho podpredGolubinci, Vojka, sedu Radoju BlagojeKrnješevci, Belegiš, vića (Socialistická straSurduk, Nové Bána Srbska). Novým novce) na rok 2013. podpredsedom sa stal Výborníci väčšinou Nový predseda ZO Radoja Blagojević (v strede), Ljuban Skopljak (Srbská hlasov tieto plány podpredseda Ljuban Skopljak a tajomníčka Nevenka pokroková strana). potom aj schválili. Čmelíková Okrem predsedu ZO Tak napr. finančný plán MS Stará ropazovského lokálneho parla- funkcie pozbavili aj troch členov Pazova na rok 2013 bol schválený mentu pracovali naplno a schôdza Obecnej rady – Natašu Jeftićovú na zasadnutí Rady MS Stará Pa- trvala až osem hodín. Pôvodne z Golubiniec, Dušana Tadića z No-

N

12

vých Bánoviec a Stanka Carića zo Starej Pazovy. Novými členmi Obecnej rady sú Biljana Glišićová zo Starej Pazovy, Dušan Sarapa zo sídliska Bánovce – Dunaj a Zdenko Gašić z Novej Pazovy.

Na sobotňajšej schôdzi staropazovského lokálneho parlamentu Milana Končarevića (Srbská pokroková strana) vymenovali za nového úradujúceho riaditeľa VP Čistoća Stará Pazova a z funkcie uvoľnili doterajšieho riaditeľa Đukana Rakonjca (Demokratická strana Srbska).

Zasadnutie zhromaždenia prebiehalo inak vo veľmi napätom ovzduší a z rečníckej tribúny odznelo hodne urážok, obvinení a predpokladov, kto a s kým mieni utvoriť novú koalíciu s cieľom dostať sa k moci.

1. 6. 2013

A. Lš.

22 /4545/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD VOĽBY V MS SELENČA

STAROPAZOVSKÁ OBEC – VOĽBY NA ČLENOV RÁD MIESTNYCH SPOLOČENSTIEV

Sotva tretinová účasť voličov S elenčania v nedeľu 26. mája volili svojich predstaviteľov do Rady Miestneho spoločenstva. Hlasovať mohli na piatich

Z nedeľňajších volieb v Selenči

hlasovacích miestach od siedmej ráno do ôsmej hodiny večer. Na volebnom lístku sa o priazeň voličov uchádzalo tridsaťosem kandidátov, z ktorých voliči mali zvoliť trinástich.

Podľa rozhodnutia komisie, ktorá zverejnila neoficiálne výsledky, vo voličskom zozname bolo zapísaných 2 797 voličov. Volebné právo využilo iba 818 občanov, čo je 29,25 percenta z celkového počtu voličov. Z toho počtu 20 hlasovacích lístkov bolo neplatných, čo znamená, že platných bolo iba 798 lístkov. Podľa počtu získaných hlasov na volebných miestach a výsledkov, ktoré zverejnila komisia, členmi Rady Miestneho spoločenstva Selenča v novom štvorročnom mandáte sa stali Jozef Alexi, Rastislav Rybársky, Anna Berédiová, Zdenko Kolár, Daniel Lojd, Karolína Strehárska, Michal Poliak, Antónia Zárecká, Anna Ďurčianska, Jozef Provodovský- Pinto, Nosál Štefan-kuchár, Anna Pecníková a Ján Fodor.

Očakáva sa, že ani prípadné sťažnosti na zverejnené volebné výsledky nebudú vplývať na to, aby 1. 6. 2013

22 /4545/

sa v zákonom stanovenej lehote uskutočnilo prvé konštitutívne zasadnutie novozvolených členov RMS, ktorí si potom zvolia predsedu. Komisia, ktorá mala na starosti voľby, pracovala v zložení: predseda Marko Stojanović a členky Mária Javorníková, Anna Slonková, Katarína Trusinová a Zlatko Nosál.

To, čo poznačilo voľby na členov Rady MS Selenča, je malé percento účasti občanov na voľbách, k čomu určite prispela doterajšia politika a spôsob práce MS, následkom čoho vznikol nezáujem, bezradnosť a nedôvera občanov.

J. Berédi-Ďuky

Presvedčivé víťazstvo Srbskej pokrokovej strany Milan Šaban, Slavojka Mirkovićová, Saša Kolić, Živko Jovanović-Šljivar, Dragan Lazić, Dr. Snežana Tabakovićová, Bogdan Miljević, Dragomir J ov i č i ć - G a l e, Dragana Stevićová), 9 členov je zo Združenia Staropazovčanka Katarína Forgáčová hlasovala občanov Pazona jednom z troch volebných miest v ZŠ hrdinu vački pokret Janka Čmelíka (Pavel Baláž, odľa predbežných výsledkov Jano Záborský, Michal Baláž, Dr. volieb na členov rád miest- Mišo Filip, Alexander Bako, Ing. Minych spoločenstiev, ktoré sa konali chal Hric, Dr. Milinka Materáková, na území Staropazovskej obce v Petar Nerandžić, Michal Domoninedeľu 26. mája, najlepšie vý- Lakatoš) a iba jedného člena Vlasledky vo všetkých osadách obce dimíra Jovnáša v novom zložení získala Srbská pokroková strana má Demokratická strana (DS). V (SNS). nedeľňajších voľbách sa zúčastnilo V Starej Pazove v novom zlo- okolo 30 percent oprávnených žení Rady MS 11 členov je z listi- voličov. ny Srbskej pokrokovej strany (Libuška Lakatošová, Dragan Milaš, a. lš.

P

KTORÁ JE TO DEDINA? Donedávna sa každý vodič mohol dozvedieť, do ktorej dediny prišiel alebo z ktorej práve odchádza, z informačných tabúľ pripevnených na teraz holých tyčiach!? Niekto nezodpovedný, nerozvážny, možno aj lakomý, tieto dve dožlta sfarbené tabule sňal, lebo potreboval práve také kusy plechu, aby niečo doma zhotovil, možno chcel iba zažartovať, urobiť škodu... Kto nepozná, prezradíme mu, že sme tieto fotky urobili v Silbaši, na ceste, ktorá vedie do Paragov. Cestári tam nové tabule s nápisom Silbaš ešte nenamontovali, takže cestujúci aj naďalej, najmä tí, ktorým táto cesta nie je známa, nevedia naisto, do ktorej dediny práve prišli!

J. Pucovský

HLAS ĽUDU

13

Z NAŠICH OSÁD YU-DEŇ CLIVOTY, DOBROTY A OCHOTY

ne, pri tejto príležitosti. Trikrát som počas armádnych dní bol verejne porezradím Ti, odkiaľ som, Viac ako osemdesiat obyva- z celej Juhoslávie a chválený, trikrát len mi, prosím, nehovor teľov Obce Kovačica na Topčider úvodné slová hlavy štásom ako odmepán. Dnes sme tu všetci sú- pricestovalo organizovane. Zá- tu: „Drahí moji pionieri...“ nu dostal voľné družky a súdruhovia!“ jasne si jazd už desiaty raz zorganizovali Tito sa pristavil pri každej dni a tri mesiace zachoval odstup deväťdesia- Ondrej Haviar a Pavel Kožík Ar- skupine a na jeho žiaskôr ma pre kaško. Kovači- dosť mu žiaci z Banátu slušné správačania položili zaspievali slovenskú ľunie a zásluhy despoločný ve- dovú Kovačica, to je pekmobilizovali. niec na hrob- né mesto.

Bolo to v obdoku bývalého Adam Ďuriš má iné bí, keď sa k vojsďalšie spomien- Kovačičan Adam Ďuriš ku chodilo na ky na Deň s armádnou medailou dva roky.“ Ján Gálik, komladosti. pred Domom kvetov žušník z Padiny, Práve 25. a jeho spoluobčania venovali Titovi po 2. svetovej vojne do daru kožuch, na Josip Joška Broz, Titov vnuk, za rečníckou ktorom je na tribúnou pred prebratím štafiet pravom vačku vyšité Padina a tročný Krajišnik. Starý, ale jarý prezidenta, ale i na ľavom Banát. partizán patril medzi tých päť- niekoľko kytíc Exponát je vytisíc obyvateľov bývalej Juho- kvetov. Jednu z stavený medzi slávie, ktorí tohto 25. mája pri- nich držala Mádarmi, ktoré šli do Domu kvetov vzdať hold ria Košútová, prezident Tito prezidentovi Josipovi Brozovi ktorá sa ako dostal z celej JuTitovi (1892 – 1980). Organizá- š t r n á s ť r o č n á Dve štafety od Mišu z Nišu hoslávie a zo zatorovi odboja, hlave štátu a mar- žiačka spolu s krášlia belehradské hraničia. šalovi. Doma vodcovi komunis- asi dvadsiatimi spomienkové stredisko Spomienkové tickej strany, v zahraničí kapitá- rovesníkmi z stredisko s Donovi Hnutia nezúčastnených Kovačice a triednym učiteľom mája roku Titovi pionieri zo slovinského mom kvetov a krajín. Rozporuplnej, ale cha- Jurajom Nemogom v roku 1957 1959 v ka- Kopra Múzeom dejín rizmatickej osobnosti, ktorú si zúčastnila na prijatí u prezi- sárni v slosvet vážil. Ak bola druhá Juho- denta Tita v Bielom dvore. Do- vinskej Vipave je vyznamenaný Juhoslávie ročne navštívi okolo stotisíc ľudí. slávia výstavná skriňa socializmu dnes si zachováva v pamäti veľ- armádnou medailou: Ján Špringeľ medzi Východom a Západom, kú sieň, obrovský počet školákov „Vyznamenanie nosím raz ročtak pred fenoménom Tito nikto nemohol byť ľahostajný. Ani priaznivci, ale ani oponenti.

Dnes je v Srbsku politicky činný iba jeho vnuk Josip Broz Joška, ážení občania, prajem vám dobrý dostatok liekov totiž môže mať za ná- slovo, poznám to z vlastnej skúsenosti. ktorý už siedmy rok zaradom deň. Prepáčte, ak som vás sklamal sledok celý rad priaznivých okolností, Netreba zabúdať ani na to, že keď v lepred dnešným Múzeom dejín Juhoslávie v Belehrade preberá tým, že po dvojtýždňovej prestávke, ktoré okolnosti taktiež môžu zapríčiniť kárňach bude čoraz viac ľudí, ktorí páštafety mladosti. Tak ako toto opäť, hľa, bubnujem, a že som sa defi- nové rady nových priaznivých okol- trajú po liekoch, ktoré NIE SÚ, ani NEBUDÚ, ako sa zvykne povedať DO ĎALposolstvo mieru a bratstva a nitívne neodmlčal. Dovolil som si do- ností, čo vám zaraz i elaborujem. končiť vlani roztočenú, a potom náhle Keď na policiach v lekárňach bude ŠIEHO, tak tí ľudia tam budú navzájom jednoty prijímal jeho starý otec mojou maličkosťou uťatú dovolenku, v menej liekov, bude tam bezpečne viac komunikovať a komunikovať, a zdravá na štadióne JĽA. domnienke, že týmto pádom s koneč- priestoru na nové lieky. Zároveň sa zvý- komunikácia je tiež jedným z predpoV krajine šiestich republík, nou platnosťou ubezpečím seba sa- ši možnosť zvýšenia čistoty v lekár- kladov na zdravý život. piatich národov, štyroch jazykov, mého, keď už vás nemôžem, o tom, že ňach. Majúc na zreteli skutočnosť, že čisKonečne, treba vedieť, že aj keď v natroch náboženstiev, dvoch pí- sám nie som nenahraditeľný, na rozdiel tota je pol života, chápete aj sami, že pri šich lekárňach nie sú a nevedno kedy a sem a jednej strany sa žilo inak. od tých, ktorí nenahraditeľnými sú ale- zvýšenej čistote sa v lekárňach lepšie a či budú podaktoré lieky, nechajte sa Vládla väčšia súdružskosť, ale aj bo sa za nich vydávajú už zo dve-tri – keď teda zdravšie bude dýchať, akože sa už vzpružiť potešujúcou okolnosťou, že súdržnosť. Aspoň navonok. nie i celé štyri desaťročia. aj naskutku dýcha. Rovnako je číra zato ale budú, a to pravdepodobne „Štandard občanov stúpal. PoBum-bum-bum! pravda aj toto: keďže v lekárňach ne- novučké-nové lietadlá. Áno – lietadlá. Na maly, ale isto. Do začiatku obOznamuje sa občanom! dostať niektoré lieky, ktoré pacienti po- ktorých lietadlách sa rýchlejšie než sme čianskej vojny a hyperinflácie,“ Nerobte si ťažké hlavy z chronického trebujú, pacienti musia do lekární od- si hútali, dostaneme do vysnívanej Ú-nie. poznamenal dakto z prítom- nedostatku jednotlivých liekov v na- chádzať častejšie. Pri zvýšenom pohybe Bum-bum-bum! šich lekárňach, lebo to škodí zdraviu. Ne- zvýši sa im vlastné zdravie; verte mi na ných. jbš

Tito žije v spomienkach

„P

Bum-bum-bum!

P

UGÁR

V

14

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORÁŽOU (7.)

Slovenské srdce v srbskom tanci z Višnjićeva Vybrali sme sa do Višnjićeva. zotrvať v optimistickom pohľade na mzdu... Spokojný som aj preto, lebo bezpečiť potrebné hmatateľné veci na – Kedysi sa táto sriemska dedinka život, aký má Miroslav, aj napriek si uvedomujem, že v súčasnosti si prá- realizáciu tejto peknej iniciatívy. A že volala Grk, ale medzi dvomi svetovými neľahkým životným podmienkam. A cu ťažko nájsť. Veď v našom prostre- sa im rovnako tak bude dariť, aj navojnami sa jej občania rozdí je nezamestnanosť taká priek deravému kultúrnemu vrecku, hodli na počesť srbského veľká... v hľadaní spôsobov a možností vyguslara Filipa Višnjića, ktoHoci pracuje ako traktoris- stúpenia v susedných dedinách, alerý tu žil a umrel, premenota a náplňou jeho práce je aj bo aj v susednej Republike Srbskej. vať ju na Višnjićevo, – vypostrek ovocných stromov, Alebo pri zaobstarávaní potrebných svetľuje po ceste za noviúdržba ohrady a iné práce krojov. nárskymi témami kolega typické pre pestovanie jabĺk, Čítame aj z Miroslavovej tváre, že dopisovateľ Hlasu ľudu zo lebo iba tie sa tu pestujú, vid- verí, že sa im to podarí. Šídu Stanislav Stupavský, no, že v Miroslavovom srdci Verí aj v Boha. Je aktívnym členom ktorý vždy ochotne požije folklórna duša. evanjelickej cirkvi vo Višnjićeve, domôže a sprevádza sloven– Keď som mal dvanásť ro- konca aj členom cirkevnej správy. ských novinárov po šídkov, ako tanečník som sa za– Nám višnjićevským Slovákom skom kraji. celkom stačí modliLen čo sme pricestovali tebnica, ktorú máme do Višnjićeva, v ktorom v dedine. K tomu je okrem príslušníkov srbsképre nás aj veľmi výho národa žije aj zo tridsať Miroslav Chrček v ovocnom sade znamná, lebo to je jeslovenských rodín, vyskodiná takpovediac večilo slnko. Po viacdňovom daždi, kto- napriek veľkej nezamestnanosti, ktorejná organizácia, rý už určite zunoval aj sám sebe, a rá vládne aj v tomto kraji. kde sa my Slováci z kdežeby nie nám, slnečné lúče sa roz– Môj život vo Višnjićeve je vyVišnjićeva organizohodli, že budú silnejšie od neho. Tak plnený – tak v zmysle pracovnom, ako vane stretáme a hoako sa rozhodli višnjićevskí Slováci, že aj kreatívnom. voríme medzi sebou budú všemožne čeliť asimilácii. Aj naPodľa vzdelania mäsiar, podľa zapo slovensky. priek tomu, že ich je málo a že sú man- mestnania ovocinár. Tak by sa v skrat- Miroslav s naším „sprievodcom“ a kolegom Nehovoria správželstvá spravidla zmiešané slovensko- ke mohla opísať časť Miroslavovho ži- Stanislavom Stupavským ne po slovensky. Je srbské. vota, ktorá sa nazýva zarábanie na žito jazyk s prvkami – Na relácii Slováci – Srbi si rozu- vobytie. členil do Kultúrno-umeleckého spol- pivnického nárečia, lebo odtiaľ sa mieme na výbornú, – hovorí o dob– Desať rokov som pracoval v mä- ku Filipa Višnjića, – tancuje v očiach pred viac ako sto rokmi Slováci do Virých susedských, ba dokonca rodin- sopriemysle v Šíde, ale tento podnik nášho spolubesedníka, – a pred ta- šnjićeva prisťahovali. Je v ňom aj ných vzťahoch štyridsaťjedenročný sa dožil rovnakého osudu ako aj kými desiatimi rokmi som sa stal veľa srbizmov. Ale ešte stále je tu snaMiroslav Chrček z Višnjićeva, ktorého mnohé iné v našej krajine a keď ho za- umeleckým vedúcim detskej fol- ha po zachovaní slovenskosti aj narodinné zázemie je práve slovensko- tvorili, zostal som bez práce, – hovo- klórnej skupiny. Iba na vysvetlenie po- priek tomu, že tu neexistuje ani slosrbské. – Po slovensky som sa iba troš- rí Miroslav a celkom pokojne vysve- viem, že v našom spolku sa tancujú venská škôlka, ani slovenská základku naučil, hlavne od starých rodičov tľuje, že sa krátko potom vrátil na de- iba srbské tance. Vlani sa zrodila idea, ná škola. Preto treba pochváliť ich úsia od strýka, lebo u nás je málo Slo- dinu, kde si dosť rýchlo našiel za- aby sme v spolupráci s erdevíckym lie a podporiť ich. Každý podľa vlastvákov. Asimilovali sme sa... Ale to je mestnanie v ovocnom sade v jednom spolkom nacvičili aj slovenský tanec, ného svedomia. Mravne, alebo aj azda prírodný jav. Zvlášť keď ide o poľnohospodárstvom družstve. ale problém je v nedostatku peňazí. tak – inak... takú malú skupinku príslušníkov jed– Spokojný som s prácou, lebo Folkloristi sú však vynaliezaví. Chcenej národnosti v jednom hetero- viem, že každý mesiac dostanem me veriť, že sa im čoskoro podarí zaV. Dorčová-Valtnerová génnom prostredí.

Rozumeli sme si, hoci sme sa rozNAJSTARŠIA OBYVATEĽKA KOVAČICKEJ OBCE Katarína právali slovensko-srbským jazykom.

Litavská, rodená Brngárová, sa dožila ozaj vysokého veku. V I keď náš jazyk bol zmiešaninou, to Mikruhu svojej rodiny, susedovcov a známych, ktorí jej okrem roslava v našich očiach nerobilo menželania pevného zdravia priniesli aj krásnu kyticu kvetov a veľším alebo väčším Slovákom. V ňom kú tortu, táto ešte stále vitálna, milá a usmievavá starká oslásme predovšetkým spoznali usilovvila 99. narodeniny. Narodila sa 19. apríla 1914 a ešte „do vlaného človeka v stredných rokoch s ni” robila v záhrade, upratovala po dome. Niežeby musela, ale dobrou, tanečnou dušou. Takému chcela, život ju tak naučil. Katarína Litavská má dve deti, štyčloveku ľahko rozumieť, nech by hori vnúčatá a jedno pravnúča. Má aj dve sestry, Evu Dišpiterovú, voril v hocijakom jazyku. ktorá má 92 rokov a žije v Padine, a o rok mladšiu, čiže ich najČakal nás pri rieke Bosut, ktorá premladšiu sestru Annu Glózikovú v Kovačici. Oslávenkyňu teká cez túto sriemsku osadu, pred zdravie slúži, nepotrebuje dokonca ani okuliare. Žije u svojslovenskou modlitebnicou. Nielen ho syna Jána a za najväčšieho nepriateľa považuje samotu, vďaka Bosutu slovenský kraj vo Vivždy chce mať spoločnosť. Pani Kataríne aj my prajeme dobré zdravie, aby sa tešila z každého dňa a drobných šnjićeve má iný šmrnc ako iné dediradostí, ktoré život prináša. ny, kde žijú Slováci. A možno práve ten A. Chalupová pridáva nielen na kráse, ale aj na sile 1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

15

Z NAŠICH OSÁD

Druhý koncert tanečných súborov

PROGRAM 13.00 Koncert speváckych skupín a orchestrov 16.00 Slávnostné defilé účastníkov 43. ročníka FFTT 17.00 Otvárací program v amfiteátri festivalu 17.30 Prvý koncert tanečných súborov 20.30 Druhý koncert tanečných súborov

Prvý koncert tanečných súborov 1. Kysáč – Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč, FS Vreteno II: Povedzže mi, moja milá. Umelecký vedúci / autor choreografie: Vladimír Medveď 2. Kovačica – Dom kultúry 3. októbra, Tanečná skupina Rozmarín: Kovačická záhradka. Umelecká vedúca / autorka choreografie: Ivana Zovková 3. Petrovec – Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom, tanečná skupina Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom: Kde si bol, Janíček. Umelecká vedúca / autorka choreografie: Tatiana Kriváková-Amidžićová 4. Ďurdevo – Kultúrno umelecký spolok Tarasa Ševčenka 5. Lug – Kultúrno-umelecký spolok Mladosť, mladšia skupina: Krajšia som, šuhajko, ako ty. Umelecký vedúci / autor choreografie: Silvester Kolár 6. Hajdušica – Kultúrno-umelecký spolok Bratstvo, zmiešaná tanečno-spevácka skupina: U Hrudkov na priadkach. Umelecká vedúca / autorka choreografie: Kvetoslava Mrđová 7. Báčsky Petrovec – KUS Petrovská družina, mladšia skupina: Na širokej ulici. Umelecká vedúca / autorka choreografie: Tatiana Kriváková-Amidžićová 8. Padina – Dom kultúry Michala Babinku, mladšia skupina: Karička zo Zamutova. Umelecká vedúca / autorka choreografie: Martina Papová 9. Boľovce – KUS Sládkovič: Za horami, za dolami. Umelecká vedúca: Jarmila Zlochová. Autorka choreografie: Vera Baranková 10. Maglić – Kultúrno-umelecký spolok Đuru Jakšića 11. Šíd – Slovenský kultúrno-umelecký spolok: Zábava pri kotlíkoch.

Umelecké vedúce: Anna Farkašová a Jelena Nedićová. Autorka choreografie: Ružena Červenská 12. Laliť – Kultúrno-umelecký spolok Štefánik: Milujem šuhaja. Umelecká vedúca: Marína Šimeková. Autor choreografie: Ján Tancik 13. Pivnica – Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica, FS V pivnickom poli, mladšia skupina: Mám je koňa faku. Umelecký vedúci / autor choreografie: Janko Merník 14. Vojvodina – Slovenské vojvodinské kultúrno-umelecké a folklórne stredisko Krajan –Vojvodina: Čardáš z Tekova. Umelecký vedúci / autor choreografie: Michal Čiliak 15. Nový Sad – Folklórny ansámbel Vila

16

1. Hložany – Kultúrno-osvetový spolok Jednota, staršia skupina: Svadobné tance. Umelecký vedúci / autor choreografie: Jaroslav Kriška 2. Lug – Kultúrno-umelecký spolok Mladosť, staršia skupina: Horehronské dupáky. Umelecká vedúca: Anna Kukučková. Autor choreografie: Ján Jankov 3. Hložany – Kultúrno-osvetový spolok Jednota, mladšia skupina: Zažeň, Janík, ovce, do tej bukovine. Umelecký vedúci / autor choreografie: Jaroslav Kriška 4. Padina – Dom kultúry Michala Babinku, staršia skupina: Horehronské dupáky. Umelecká vedúca / autorka choreografie: Martina Papová 5. Báčsky Petrovec – KUS Petrovská družina, staršia skupina: Čardáš. Umelecký vedúci / autor choreografie: Ján Kováč 6. Aradáč – Kultúrne centrum, folklórny súbor Mladosť: Takto sme sa svadbili v Aradáči. Umelecký vedúci / autor choreografie: Ivan Bagľaš 7. Nový Sad – SKC P. J. Šafárika, folklórny súbor Šafárik: Drotári idú... Umelecký vedúci: Ivan Slávik. Autor choreografie: Ján Slávik 8. Pivnica – Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica, FS V pivnickom poli, staršia skupina: Široká dunajská voda. Umelecký vedúci / autor choreografie: Janko Merník 9. Kysáč – Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrnoinformačné stredisko Kysáč, FS Vreteno I – Tí kysáčski chlapci. Umelecký vedúci: Vladimír Medveď. Autor choreografie: Miroslav Červený 10. Jánošík – Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jánošík, mládežnícka skupina: Keď som ja bol 16-ročný mládenec. Umelecká vedúca: Martina Zríniová. Autorka choreografie: Katarína Mosnáková 11. St. Pazova – Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka, folklórny súbor Klasy: Na živej vode. Umeleckí vedúci: Zlatko Ruman a Hana Rumanová. Autorka choreografie: Hana Rumanová 12. Vojlovica – SKOS Detvan, staršia tanečná skupina: Ninto krajšia, poriadnejšia. Umeleckí vedúci: Michal Spišiak a Ivan Hríb. Autor choreografie: Michal Čiliak 13. Kulpín – KUS Zvolen: Páči sa mi, mamo, to trojakvo meno. Umelecký vedúci / autor choreografie: Michal Čiliak 14. Ilok, Chorvátsko – Matica slovenská, Slovenský kultúrno-osvetový spolok Ľudovíta Štúra: Metlový tanec. Umelecké vedúce / autorky choreografie: Anna Šándorová Miksádová a Jarmila Mudrochová 15. Záverečný program: Pivnica – SKUS Pivnica, FS V pivnickom poli: úryvok z choreografie Čardáše do kola – Veselo do tanca. Umelecký vedúci: Janko Merník Jánošík – SKUS Jánošík: úryvok z choreografie Kapustička kyslá, moja žena frišká. Umelecká vedúca: Katarína Mosnáková Stará Pazova – SKUS h. Janka Čmelíka, FS Klasy: úryvok z choreografie Neďaleko od Vojky je Pazova. Umelecký vedúci: Zlatko Ruman Očová, Slovensko – folklórny súbor Očovan: Rozkazovači, V tej Očovej na tanci. Umelecký vedúci: Pavel Holík 16. Vyhlásenie víťazov 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

Odborná porota: hodnotiaca výkon speváckych skupín a orchestrov: Juraj Ferík Jarmila Juricová Stupavská Vladimír Jozef Zifčák

hodnotiaca výkon tanečných skupín: Anna Medveďová Gašková Milorad Lonić Pavel Holík Vlasta Vinkovičová

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD K JUBILEU PADINSKÉHO HASIČSKÉHO ZBORU

Obetavo pomáhajú (spolu)občanom „K eď som bol skôr dvadsiatnik než tridsiatnik, zmeškal som vlak do Pančeva, kde naše hasičské družstvo účinkovalo na oblastných majstrovstvách. Moja láska voči hasičstvu bola však väčšia od každej prekážky. Rozhodol som sa cestou-necestou, krížom, pešo sa dostať do sídla južného Banátu.

Podarilo sa mi to za tri hodiny. Moji kolegovia z mužstva už mali pre mňa schystaného náhradníka. Príjemne som ich prekvapil. Získali sme súťaž, postúpili na pokrajinský šampionát vo Vrbase, aj tam sa stali majstrami, a tak sme si zaslúžili účasť na republikových majstrovstvách vo vtedajšom Svetozareve,“ vyrozprával na oslave 85. výročia Dobrovoľného hasičského spolku osemdesiattriročný Padinčan Pavel Mihálek, najstarší člen spolku. Do tajov požiarnictva zasvätil mnohé mladšie generácie, ako aj svojich synov Jána a Ondreja, aktuálneho veliteľa, tiež vnuka Ondreja a vnučku Želku. Najstarší Mihálek, ktorý je v spolku úctyhodných 64 rokov spolu s Karolom Halabrínom, Martinom Hríbom, Janom Poliakom a Jánom Tomanom, reprezentoval na oslave päťku najstarších a najvytrvalejších požiarnikov, ktorým odovzdali uznania DHS Padina za obetavú a nezištnú prácu v prospech spoluobčanov.

Súčasný predseda padinských požiarnikov Ján Žolnaj sa stručne zmienil o dejinách 85-ročného hasičského zboru: „Za rok založenia považujeme rok 1928. Spolok na začiatku počítal 32 členov. Založila ho dedinská inteligencia: učitelia An-

drej Gabríny, Andrej Seďor, Dr. Ján Rapoš, lekárnik Ján Petráš. Pracovalo sa vo veľmi ťažkých podmienkach, vtedajšie miestnosti boli vo dvore dnešného Miestneho spoločenstva. Najväčším problémom v Padine bol, Pavel Mihálek, najstarší člen padinského spolku pravdaže, nedo-

Dorastenci – im patrí budúcnosť požiarnictva, spolu ich je štyridsať

statok vody. A žiadna ďaleká voda nie je dobrá na blízky požiar. Tak bolo až po prvé studne, dokonca po inštaláciu vodovodu. Prípadné požiare hlásili dedinské zvony a počas žatvy sa strážilo deň a noc.“ V Záhrebe roku 1938 vtedajší hasiči na súťažení získali Veľkú vlajku Dunajskej bánoviny. Pred 2. svetovou vojnou zakladateľ Gabríny bol za zásluhy v hasičstve ocenený Zlatým krížom. Za najúspešnejšie roky v hasičskom športe

Seniori DHS Padina, ktorých je spolu tridsaťjeden 1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

Padinčania považujú roky 1951, 1954, 1966 a 1968. Do súčasnej zbrojnice sa presťahovali roku 1973. Vyzbrojili sa novým výstrojom, traktorom a cisternou na 5 000 l vody. Sponzorom týchto prepotrebných darov bol Obecný hasičský zväz. „Tri desaťročia neskoršie sme zorganizovali peňažnú zbierku a koncom roku 2004 sme už v hasičskej miestnosti mali aj požiarnické nákladné auto s nádržou 7 500 l vody. Dnes máme i desať prilieb, dvadsaťpäť pracovných a slávnostných odevov a päť párov čižiem,“ zdôraznil predseda Žolnaj.

V minulých desaťročiach spolok bol spoločensky činný. Organizoval zábavy, divadelné predstavenia, mal i vlastný orchester.

Tohto roku sčasti renovovali priestory zbrojnice. Peniaze, kto-

Ján Žolnaj, predseda DHS Padina

ré dostali z obecného rozpočtu (200-tisíc dinárov) a ďalších 200-tisíc, ktoré dostali vďaka sponzorom investovali do nových škridlíc, odkvapových rúr a novej maľovky vonku a vnútri. Mestskí majstri a členovia spolku sa zriekli finančnej úhrady. „Minulý rok sme do terénu šli osemnásťkrát, z toho päť ráz v jednom dni. Vo všetkých prípadoch šlo o úmyselne vyvolané požiare v poli počas zberu kukurice. Nakoľko viem, žiaden požiar v Padine si doteraz, našťastie, nevyžiadal ľudské obete, hoci bolo zranených,“ podotkol Žolnaj.

Okrem predsedu v užšom vedení spolku sú: spomínaný veliteľ O. Mihálek, zástupca predsedu Pavel Živojnov, tajomník Rastislav Kopčok a pokladník Ján Krasko. Na slávnosti kolegom blahoželal Vlado Mađarev, predseda Obecného hasičského zväzu. Dragan Jajić z Vatroinženjeringu Zreňanin Padinčanom odovzdal praktický darček. Okrem požiarnikov z niektorých susedných profesionálnych a dobrovoľných hasičských zborov na oslavách 85. výročia založenia spolku boli i hostia z Aradáča, Bieleho Blata, Kysáča a Dolova.

Pred slávnostným zasadnutím najmladší požiarnici prezentovali ukážkové cvičenia na štadióne Doliny. Príjemným spestrením a čerešničkou na torte bolo cvičenie Aradáčaniek, B reprezentantiek Srbska, ktoré sa druhýkrát prebojovali na Európsku hasičskú olympiádu vo východofrancúzskom Mulhouse.

Padinskí požiarnici oslavu uzavreli obedom a spoločným posedením.

Ján Špringeľ

17

Z NAŠICH OSÁD DEŇ ŠKOLY V SILBAŠI

Deti sú ozdobou sveta piatok 24. mája v ZŠ bratov volejbalový zápas. Domáca Novakovcov v Silbaši, ktorá školská reprezentácia žiačok má oddelenia aj v Paragoch a Despotove, oslávili Deň školy. Tradičným zvykom v tento deň je odchod na silbašský cintorín, kde delegácia osvetových pracovníkov a žiakov spolu s riaditeľom Đokom Milićom položila kvety na hrobku bratov Nova- Momentka z programu kovcov.

Predpoludním sa v rámci vyšších ročníkov si zmerala sily športových aktivít uskutočnil s vrstovníčkami z Novej Gaj-

V

dobry. Zápas sa skončil v prospech hostí.

Na školskej slávnosti sa v telocvični zhromaždili aj penzisti, rodičia, starí rodičia, ako i početní iní hostia, ktorých privítal riaditeľ Đ. Milić. Škola dostala aj svoju hymnu, pre ktorú verše nedávno napísal bývalý žiak Duško Dragoljević.

Pod scenár programu sa podpísala profesorka srbčiny Dušanka Janjić. V programe, ktorý moderovala žiačka Sofija Popovicki, vystúpil školský orchester a žiaci nižších a vyšších ročníkov so slovenskými a srbskými bodmi. Žiaci zahrali rytmické hry Učme sa po-

STAROBNÍ PENZISTI V KYSÁČI ZORGANIZOVALI ZÁBAVU

Deň mladosti v spomienkach príležitosti iba vyprevádza25. mája kyli, majú na to sáčski starobní obdobie rovnapenzisti zorgako pekné sponizovali zábavu. mienky, ktoré si Venovali ju býteraz oživili. O valému sviatku zábavu prejavili mladosti, ktorý záujem nielen voľakedy oslapenzisti, čo dovovali. Týmto svedčilo, že Kyspôsobom sa sáčania vítajú tazapojili do rámkéto podujatia. ca osláv 240 ro- Predseda starobných penzistov Tým starším je kov od prícho- Pavel Medveď a Anna Legíňová to možno aj jedu Slovákov do vítajú hostí dinečná príležiKysáča. tosť stretnúť sa Ohlas bol veľký. Letná sieň Kul- s vrstovníkmi a zabaviť sa pri hudtúrno-informačného strediska be. bola plná penzistov, ktorí si prišli pripomenúť Deň mladosti – sviatok, ktorý kedysi oslavovali či už ako žiaci alebo mládežníci. Bola to príležitosť zaspomínať si na vítanie štafety, lebo viacerí z nich ju dokonca aj nosili. Tí, čo štafetu s kyticami v rukách K nálade na úvod prispeli tanečníci KIS

Z

18

Prítomných privítal predseda starobných penzistov Pavel Medveď a po srbsky Anna Legíňová.

Medzi hosťami boli predstavitelia združení penzistov z Nového

čítať, Deti sú ozdobou sveta, skeč Červená čiapočka (po anglicky), dramatické predstavenie Vrtošivé dievča, Tajomstvo, Boj na Kosove, a predstavili sa i početnými recitáciami, piesňami a detskými ľudovými hrami.

Zo ZŠ bratov Novakovcov sa v školskom roku 2012/13 na súťažiach zúčastnilo 104 žiakov.

Piatačka Dejana Golubov sa stala najlepšou žiačkou v škole so získanými šiestimi diplomami (štyri z obecných a dva z obvodových súťaží zo srbčiny, z matematiky, biológie a dejepisu).

Riaditeľ Đ. Milić a pedagogička Rajka Čabrilo všetkým žiakom, ktorí účinkovali na súťažiach, udelili ďakovné listiny, a najúspešnejším i knižné odmeny a tričká s logom školy. Ďakovné listiny odovzdali aj profesorom, ktorých žiaci dosiahli výsledky na súťažiach.

J. Ferková tia z Kysáča svojou prítomnosťou poctili zábavu starobných penzistov, medzi nimi členovia Rady MS, MOMS, oslavného výboru 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča, ako aj predstavitelia spolkov, klubov a iných organizácií.

V kultúrno-umeleckom programe vystúpili speváci a taneč-

Letná sieň KIS bola plná hostí, ktorí sa dobre zabávali

Sadu, Petrovaradínu, Rumenky, Stepanovićeva, s ktorými kysáčski penzisti už roky dobre spolupracujú. Na zábavu prišli i predstavitelia organizácií penzistov z Báčskeho Petrovca, Hložian a Kulpína, s ktorými sa spolupráca iba začína. Pravdaže, aj početní hos-

níci KIS Kysáč a KUS Branka Radičevića. Potom na dobrú náladu a do tanca hrali hudobníci zo skupiny Vulkan. Samozrejme, že k takejto príležitosti patrí aj pohostenie, ktoré bolo chutné a bohaté.

E. Š.

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD DEŇ ŠKOLY V KOVAČICI A PADINE

Pestro a bystro Z

ákladné školy Mladých pokolení v Kovačici a Maršala Tita v Padine majú k sebe blízko. Učitelia a profesori z Kovačice pôsobia v škole v Padine a naopak.

Dve výchovno-vzdelávacie inštitúcie oslavujú Deň školy koncom mája, tohto roku v piatok 24. mája. Kovačičania predpoludním, Padinčania podvečer.

Oslavy usporiadali v mestských kultúrnych domoch, kde pre plné Kovačičania odcestujú na prehliadku 3 x Ď do Starej Pazovy siene obecenstva predviedli pestrý program. Vystúpili viach, ale i v dobrovoľníckej a hunajlepší medzi úspešnými, oven- manitárnej činnosti či ochrane žičení v školskom roku 2012/13 votného prostredia. Vyznameuznaniami z obecných, oblast- nali sa buď ako jednotlivci alebo ných, pokrajinských, republiko- kolektívne, napríklad počtom vých a medzinárodných súťaží. ton zozbieraných sekundárnych Striedali sa najmladší recitátori, di- surovín, z predaja ktorých si vadelníci, literáti, speváci, hu- zmodernizovali učebňu anglického jazyka. Zúčastnení vypredobníci, tanečníci.

Verejne pochválili i žiakov, kto- vadili školský drobizg na divarí vynikali v predmetoch z prí- delnú prehliadku 3 x Ď do Starej rodných a spoločenských vied, Pazovy a ich scénicko-hudobné početných športových odvet- pásma i do zahraničia. Kovači-

PREHLIADKA ÚČESOV V STAREJ PAZOVE. Na terase Národného domu futbalu v Starej Pazove sa v stredu 15. mája konalo nevšedné podujatie. Módnu prehliadku účesov usporiadalo Združenie kaderníkov a kozmetikov z územia Obce Stará Pazova.

Bola to prehliadka 94 účesov – mužských, ženských a detských, sprevádzaná svetelnými a hudobnými efektmi. Trvala pol druha hodiny a veľmi zapôsobila na hostí. Na tejto revuálnej prehliadke sa zúčastnilo viac ako 30 kaderníckych a kozmetických salónov.

V zábavnej časti programu účinkovali členovia Tanečného štúdia Lana z Nových Bánoviec. a. lš.

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

Časť speváckej skupiny ZŠ maršala Tita z Padiny

čanov do Košíc, Padinčanov do Bratislavy.

Prítomným sa úvodom prihovorili riaditelia škôl Irena Hlebecová a Ladislav Petrovič. K tomu kovačická pedagogička Milina Lenhartová verejne pochválila všetkých odmenených v školskom roku, ktorý je pomaly za nami.

Na oboch podujatiach sa zúčastnili i predstavitelia obecnej samosprávy. V oboch školách vítali aj bývalých pedagógov a iných penzistov a odmenili jubilantov.

Na programoch sa záverom prihovorili hostia zo Slovenska a získali búrlivé potlesky. V Kovačici vystúpil družobný Detský folklórny súbor Ratolesť z Detvy, do Padiny na oslavy Dňa školy prišiel veľ-

vyslanec Slovenskej republiky Ján Varšo.

Riaditeľ Petrovič sa veľvyslancovi poďakoval za už druhý projekt zo Slovak Aidu a Veľvyslanectva SR v hodnote 5 000 eur, z ktorých sú vynovené triedy biológie a informatiky, časť elektrickej siete a osvetlenia. Veľvyslanec Varšo zdôraznil vo svojom príhovore, že nielen vedomosťami, ale i charakterom je človek živý a že v nežičlivých podmienkach pre školstvo takmer na celom svete je potrebná i rovnosť medzi matériou a duchom, a preto Slovensko mieni i naďalej podporovať oblasť výchovy a vzdelávania Slovákov v Srbsku.

Ján Špringeľ

HAJDUŠICKÝ EVANJELICKÝ CIRKEVNÝ ZBOR je bohatší o sedem nových dospelých členov – štyroch žijúcich v osade a ďalších troch z Plandišta, Vršca a V. Gredy. Za prítomnosti svojich rodičov, starých rodičov a krstných rodičov, príbuzných a významného počtu veriacich v nedeľu 26. mája na konfirmačnej slávnosti potvrdili svoju krstnú zmluvu. Predtým než po prvýkrát prijali Večeru Pánovu pred početnými kresťanskými svedkami, ukázali, že úspešne zdolali látku z náboženstva a dejín cirkvi. Pripravil ich a slávnostný čin konfirmácie vykonal farár jánošícky a administrátor hajdušického evanjelického cirkevného zboru Slađan Daniel Srdić, ktorý vyjadril nádej, že sa títo mladí evanjelici aktívne zapoja do činnosti cirkevnej mládeže a postupne sa stanú oporou svojho cirkevného zboru. vlh

19

Z NAŠICH OSÁD

Dar Slovinska pre Lug

NA REPUBLIKOVEJ SÚŤAŽI V STAREJ PAZOVE

Krajčírske a tkáčske remeslo M

inisterstvo osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko, Spoločenstvo riaditeľov a učiteľov škôl pre špeciálnu edukáciu a rehabilitáciu a staropazovská Škola pre základné a stredné vzdelanie Antona Skalu usporiadali v piatok 17. mája republikové súťaženie vo vedomostiach a zručnostiach žiakov škôl pre základné a stredné vzdelávanie z oblasti textilu a kožiarstva. Tohtoročná v poradí 15. republiková súťaž vzdelávacích profilov tkáč a krajčír prebiehala v pazovskej škole Antona Skalu, kde pred rokmi prebiehala aj prvá republiková súťaž.

Slávnostný otvárací program na školskom dvore sa začal výstavou žiackych prác z Nišu, Subotice, Kruševca, Vranja, Mladenovca, Zaječara, Pirota, Vršca, Zreňaninu, Umky a Starej Pazovy. Hostí, medzi ktorými boli aj predstavitelia rezortného pokrajinského sekretariátu a lokálnej samosprávy, pozdravila a privítala Tanja Todorovićová, riaditeľka pazovskej školy. Re-

dňoch od 3. do 5. mája bežného roka štvorčlenná delegácia SEAVC Lug pod vedením farára Mgr. Jána Vidu pobudla v Slovinsku. Tamojšia evanjelická cirkev už 46 rokov prvý víkend v máji usporadúva celocirkevné oslavy Ekumenickej humanitárnej organizácie Podpornica. Tohtoročným hostiteľom bol cirkevný zbor Domanjševci. Viac ako 800 účastníkov sa zhromaždilo v nedeľu na spoločných bohoslužbách, ktoré občania mohli sle-

V

Výstava žiackych prác hostiteľskej školy

publikovú súťaž slávnostne otvoril Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova.

Potom v učebniach školy súťažili krajčíri a tkáči z uvedených škôl.

Bolo to stretnutie žiakov, riaditeľov a učiteľov škôl pre špeciálnu edukáciu a rehabilitáciu z celého Srbska. Stretnutie plné emócií, pričom všetci účastníci boli zároveň aj víťazi.

Žiaci súťažili v krajčírskych vedomostiach a zručnostiach

A. Lš.

Darček pre cirkevný zbor v Lugu: (vpravo) Mgr. Geza Filo, riaditeľ EHO Podpornica, a Mgr. Ján Vida, farár v Lugu

dovať aj v priamom prenose v televízii a rozhlase.

Kázňou slova Božieho poslúžil dôstojný pán Geza Erniša, biskup Evanjelickej cirkvi v Slovinsku. Po skončení služieb bol pre všetkých prichystaný obed.

V popoludňajšom programe sa spevom a slovom prihovorili domáci a zahraniční hostia. Na oslave sa okrem domácich štrnástich cirkevných zborov zúčastnili i hostia z Nemecka, Maďarska, Slovenska a zo Srbska. Zároveň v rámci programu boli udelené finančné dary pre vybrané domáce zbory. Aj lužský cirkevný zbor získal finančné prostriedky, ktoré poslúžia na adaptáciu zborového domu.

Ján Vida

KULPÍNSKY CIRKEVNÝ ZBOR V KOVAČICI. Spolupráca kovačického a kulpínskeho evanjelického cirkevného zboru bola obnovená vlani v novembri v Kulpíne, keď si tieto dva cirkevné zbory dohodli opätovné stretnutie. V nedeľu 26. mája, na sviatok Svätej Trojice, do Kovačice zavítali cirkevníci z Kulpína, ktorých srdečne privítal Pavel Sklenár, senior banátsky a farár cirkevného zboru Kovačica I. Po občerstvení v modlitebnej sieni nasledovala spoločná účasť na nedeľných bohoslužbách. Príležitostnú kázeň mal na starosti kulpínsky farár Jaroslav Javorník a vystúpili oba kulpínske a dva domáce cirkevné spevokoly. Pred spoločným obedom si pozreli Galériu insitného umenia a Galériu Babka, v ktorých sú vyložené obrazy insitných maliarov z Kovačice, Padiny a okolia. Pri podvečernej rozlúčke si Kovačičania a Kulpínčania sľúbili, že sa iste znovu stretnú.

A. F., A. Ch.

20

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Žarnovický písal VHV listy o divadelníctve ilan Žarnovický (1887 – 1959), autor divadelných hier, publicista a evanjelický farár, sa narodil v Pezinku ako syn Júliusa Žarnovického. Po ľudovej škole, ktorú ukončil v rodisku, študoval na Evanjelickom lýceu a na Teologickej akadémii v Bratislave, ako aj na Univerzite v Halle. Roku 1910 bol v Budapešti ordinovaný za farára. Od roku 1910 pôsobil ako kaplán v Novom Sade a od roku 1912 v Pezinku. V rokoch 1914 a 1915 bol evanjelickým farárom v Lazoch pod Makytou, a potom dva roky vo Veľkých Levároch. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský kňaz v Ostrave a pri generálnom štábe v Těšíne a v Koveli na Ukrajine. Od roku 1917 pôsobil opäť v Pezinku ako farár a v roku 1952 sa stal konseniorom.

M

kal ako liturg a kazateľ, až do roku 1943 ako jeden z posledných používal pri kázaní biblickú češtinu. Bol tiež pokladníkom Západného dištriktu evanjelickej cirkvi, členom súdnej stolice, predsedom seniorálnej pastorálnej konferencie a v roku 1927 jeden z delegátov slovenskej evanjelickej cirkvi na 1. medzinárodnej ekumenickej konferencii v Lausanne vo Švajčiarsku,” uvádza sa na webovej stránke mesta Pezinok.

Milan Žarnovický sa oženil s Vierkou Hurbanovou (1902 – 1963) v Starej Pazove, lebo jej rodičia, otec Konštantín Hurban (1858 – 1924) a matka Ružena, rodená Šimková (1866 – 1940), v tejto sriemskej osade vtedy žili, a potom tam boli aj pochovaní. Vierka bola takisto vnučkou Dr. J. M. Hur-

VHV a Milan Žarnovický v mladosti

„Je autorom divadelných hier, z ktorých hru Na letovisku uviedli členovia Slovenského národného divadla v roku 1933 v Bratislave a v Pezinku. Svoje úvahy a polemické črty o problémoch slovenského divadla, národnostných otázkach, o rozvoji slovenskej kultúry, ďalej príbehy pre deti na historické motívy a anekdotické historky uverejňoval vo viacerých periodikách (Slovenský denník, Cirkevné listy, Národné noviny, Tranovského kalendár, Kocúr a i.). Vyni-

1. 6. 2013

22 /4545/

bana.

Pretože svoju sesternicu Vierku s kolegom Milanom Žarnovickým sobášil vtedajší evanj. farár Vladimír K. Hurban (a možno aj krstil ich syna Milana – pozvanie na ten čin v archíve jestvuje) je ľahko pochopiteľné, že si písali o farárskom a divadelnom živote. V Ústrednom archíve SEAVC v Starej Pazove je uschovaných 9 Žarnovického listov a jedna pohľadnica z Crikvenice. Žarnovický v liste VHV z 2. januára 1938 dopodrobna opí-

HLAS ĽUDU

sal prácu na Vianoce, a potom to komentoval: „Škoda, že niet možnosti, aby takí ľudia, čo hovoria, že farári nič nerobia, aspoň jedny Vianoce odbavili!! Iste by už na druhý deň ani hlasu nevedeli vydať!! Nebohý modranský farár Daniel Minich mal jednoho cirkevníka, ktorý mu povedal, že kázeň spraviť je ništ! To byvraj-ale on dokázal!! Minich mu povedal: „Dobre!

Vyberte si hociktorý text, vypracujte kázeň, a keď budete hotový, prineste ju sem, a ja vám dám dobrú večeru!!!“ Po istom čase prišiel tento cirkevník na faru. Na otázku Či už nesie tú kázeň?! cirkevník odpovedal: „Nie, ale prišiel som Vás pozvať na večeru, kto- Milan Žarnovický rú dám ja!!“ „A prečo ste nespravili kázeň?“ pýta sa Mi- Žarnovický v liste z 2. januára nich??! Nuž, hovorí, to bolo 1938.

V nasledujúcom liste dratakto: „Našiel som text, o ktorom som si myslel, že je ľahký. matik a teológ Žarnovický koProbujem kázeň robiť, ale mi mentoval aj tendencie v dranič nenapadlo! Vezmem druhý, matickej literatúre: „Celý boj desiaty, dvadsiaty text – vždy som mal s pánmi od ÚSOD-u s tým istým výsledkom. Nuž, [Ústredie slovenských ochotuznám, že nie som to vstave níckych divadiel] za to, že som spraviť!! Minich ovšem vopred napísal: „To je nápad!!“ Správvedel, že výsledok bude tento, ne by-vraj-bolo: „To je mysrdečne sa zasmial, a často šlienka!“ Nuž-reku vy nerobíte túto vec spomínal, aby sa kaž- rozdiel medzi „Gedenke“ a „Einfall“? Oni stále tvrdili, že dý len držal svojej práce!“ V dotyčnom liste (ako aj v nápad je to, keď napr. nainých) písal aj o divadelných padne sňah! Konečne si dali novinkách v Bratislave a Koši- povedať, nuž ale načo bojovať ciach na profesionálnych scé- o samozrejmosti??!! Ani pranach: „Keby len tie pomery v vopis nie je ešte definitívne divadelníctve boli inakšie! Aj ustálený, následkom čoho sú v minule hrala česká činohra Matici sami Napoleóni!!!“ Čítajúc listy z Pezinka písané bratislavská akýsi dešperátny kus od Vacheka, v ktorom hra- tesne pred druhou svetovou jú 4 osoby: muž, dvaja frajeri a vojnou jedna Žarnovického veta žena!!! Krásne ovzdušie!!! A na zapôsobila prorocky. Znie takto: to sa má človek s údivom dívať „Starý písací stroj odlož do toho ako na kultúrny čin!!! No, pá- nádejného múzea!“ To znamenom neomylným sa to asi pá- ná, že VHV asi už vtedy, píšuc čilo!! Dnešná literatúra je vô- pravdepodobne list švagrovi – bec „verlottert“. Vajanský by kolegovi predpovedal dáke VHV mal čo kefovať!! Mladí páni sa múzeum alebo Hurbanovu spojeden druhého oslavujú, a mienkovú izbu! obecenstvo má tie netroviteľKatarína Verešová né veci s pôžitkom čítať,“ píše

21

Kto pomoho l lastovičke? „Slniečko sa vy a zlatisto vyle norilo z hustých chmár štilo jasnú tv ár.

A lúčikom nap ísalo krátky lis Lastovičky, m ôžete už dom t: ov prísť.“ ak sa začína príb jov a o tom, ak eh o prílete lastovičiek z ďalekých krao malej lasto pomohli zdo lať tú dlhú ce vičke so zraneným krídelko stu najprv lo Tento pekný ď, a potom aj m príbeh zveršo vl vala pod náz na Čepčeková vom Dlhá cest ak. a ilustrovali h a Eleo naši kamar skej ustanovi áti z zne V kari zo skupin čielka v Báčskom Petrovc Predškoli. Sú to škôly Motýliky, ti et Detský kútik vybrali ich vy o pekné práce pre náš chov baková a Ann a Stracinská a ávateľky Zuzana Trasprostredkova ich vedúca la nám vychovávate ľka Anička Laćarková. V šetkým ďakujeme.

T

ov) ková (6 rok Ivona Tatlia

Lea Ušiaková (6 rokov) Marta

Jasminka Jovank ovičová (5 a pol

roka)

á (5 a vićov o n i š a l

ka)

pol ro

Mi

)

á (5 a pol roka Nina Dudášov

Anna F. a Jana S.

22

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 28.5.2013 14:43 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 11 (1845) 1. júna 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU AKTUÁLNE

Nová služba pre vojvodinských farmárov V rámci spravodajskej služby Vojvodiny, vojvodinskí poľnohospodári budú môcť využívať nový SMS servis, prostredníctvom ktorého budú prijímať aktuálne a presné informácie o výskyte a pohybe škodcov a chorôb.

Vďaka týmto informáciám budú môcť načas aplikovať ochranné prostriedky. Je to nová služba, prvá tohto typu.

Podľa slov pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo Gorana Ješića, v polovici mája bolo vo Vojvodine dvetisíc užívateľov softvéru. Avšak po skončení poľnohospodárskeho veľtrhu, kde prebiehala promócia tejto služby, sa očakáva niekoľkonásobný nárast tohto počtu.

Okrem SMS služby počas celého roku bude vysielaný päťminútový tzv. poľnohospodársky denník, v ktorom sa taktiež bude upozorňovať na výskyt chorôb a škodcov, na presný termín aplikácie ochranných prípravkov, ako aj ktoré prípravky na ochranu treba použiť.

Systém je priamo spojený s protikrízovými opatreniami, ktoré v Srbsku prebiehajú (napr. kríza so zvýšeným obsahom aflatoxínov v mlieku). Tým spôsobom budú poľnohospodári každý večer upozornení na všetky nebezpečenstvá, ktoré porasty, ovocné sady či vinice môžu ohroziť. Denné správy a predpovede budú emitované na 1. programe Rádio-televízie Vojvodina od 1. júna 2013.

Dnes máme vo Vojvodine dvanásť oblastných centier, pomocou ktorých sa sleduje tisíc poľnohospodárskych stredísk. Škodlivé organizmy sa sledujú systematicky a vedie sa každodenná štatistika.

Táto služba bola založená v roku 2010. Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo doteraz na túto službu poskytol takmer 330 miliónov dinárov.

Význam služby ocenilo už veľa poľnohospodárov, ale najmä ovocinári a vinohradníci. Je veľký rozdiel, či sa aplikuje šesť postrekov alebo jeden postrek. Ušetrí sa veľa a taktiež sa získava kvalitnejšie ovocie. Ľ. S.

Menej hektárov sóje a cukrovej repy T

ohtoročnú jarnú sejbu sprevádzalo nepriaznivé počasie, nevyplatené subvencie a celkovo nepriaznivá ekonomická situácia. No aj napriek tomu polia nezostali neobsiate.

Pod slnečnicou máme 185 000 hektárov (v minulom roku 175 000 ha), pod sójou od 130 000 do 140 000 ha (v minulom roku bolo 165 000 ha). Príčinou, prečo sója nie je na väčších plochách, bol nedostatok osiva, ktorého bolo málo pre minuloročné sucho, ale aj pre aféru s kukuricou, pretože končilo namiesto nej ako krmivo pre dobytok.

Cukrová repa bola posiata na 60 000 ha, kukurica na 1,2 milióna hektárov. Ozimnú pšenicu máme na plochách, ktoré sme už dávno nemali – na 600 000 hektároch. Porasty, ktoré nepoškodilo nedávne krupobitie, sú väčšinou vo výbornom stave. Ľ. S.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Cena pšenice stabilná dňoch od 20. do 24. mája 2013 bol na Produkčnej burze v Novom Sade zaznamenaný rekordne nízky obrat – 492 ton. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom je to až 4,6-krát menej. Finančná hodnota obratu predstavovala viac ako jedenásť miliónov dinárov, čo je 4,9-krát menej ako v predchádzajúcom týždni.

Stabilnú cenu pšenice zabezpečuje predpokladaná dobrá úroda a domáce zásoby. V uvedenom období sa predávala po 24,19 din/kg (22,40 bez DPH), čo je takmer rovnaká cena ako v predchádzajúcom týždni.

Trh s kukuricou je už dlhší čas nestabilný, a to nielen jej cena, ale aj jej kvalita. Momentálne tu máme prítomné dva trhové faktory, ktoré vplývajú na cenu. Nedostatok kukurice by mal jej cenu zvýšiť, no jej kvalita ju zase znižuje. V uvedenom období víťazí druhý faktor, čiže kvalita, ktorá cenu kukurice znižuje. Dopyt po vývoze je nulový. V uvedenom období priemerná cena kukurice bola 21,31 din/kg (19,73 bez DPH), čo je o 3,91 % menej ako v predchádzajúcom týždni.

Na novosadskej burze sa po dlhšom čase neobchodovalo so sójovými výrobkami.

Záujem bol o slnečnicové výlisky s 33-percentným obsahom bielkovín, ktoré sa predávali po 43,20 din/kg (36,00 bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom je to o 9,09 % vyššia cena. Ľ. S.

V

poljo2:0 28.5.2013 14:44 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

AKTUÁLNE

Z 80. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu Dňa 24. mája 2013 sa zatvorili brány najväčšieho podujatia na Novosadskom výstavisku. Tisíce návštevníkov si mohli prezrieť najaktuálnejšie novinky z oblasti agráru, dozvedieť sa o najnovších trendoch z oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, ochrany a výživy rastlín, organickej výroby či dobytkárstva. tomto roku krajina partner bolo Chorvátsko, ktoré sa predstavilo v Hale 1. Viac ako 20 firiem z rôznych oblastí poľnohospodárskej výroby prezentovalo svoje výrobky a činnosť. Okrem toho bola prezentovaná aj bohatá turistická ponuka.

Rôznorodosť klímy, reliéfu a pôdy v Chorvátsku umožňuje široký sortiment poľnohospodárskej vý- Na stánku Chorvátskej hospodárskej komory sa predstavilo viac ako 20 chorvátskych firiem roby a nízka úrosvojich členov. Viac ako veň znečistenia vyhovuje rozvoju ekologickej 35 organických výrobprodukcie. Poľnohospodárstvo Chorvátska je súcov – poľnohospostredené do oblasti, kde sú úrodné pôdy (Padárske gazdovstvá, nónska nížina). Pestuje sa tu slnečnica, cukrospracovatelia, distrivá repa, krmoviny, pšenica a kukurica. Vinič sa bútori, certifikačné ujal na svahoch pahorkatín. Typické južanské spoločnosti, inštitúty, ovocie – figy, olivy, pomaranče, citróny, mancentrá pre organickú darínky, grapefruity, hrozno a mandle – sa pevýrobu prezentovali stuje v pobrežnej oblasti Chorvátska. Zo živosvoju činnosť. Aj mesčíšnej výroby je dôležitý rybolov (sardinky, to Nový Sad prejavuje makrely, ančovičky /sardely/), chov kôz, hydičoraz väčší záujem o ny, ošípaných, hovädzieho dobytka a koní. Po organickú výrobu. V vstupe Chorvátska do EÚ (1. júla 2013) obchorámci prezentácie zdravého stravovania na svojom stánku zoskupilo novosadských Záujem o organické výrobky je z roka na rok väčší výrobcov organických dovanie s poľnohospodárskymi potravín. Prostredníctvom rôznych aktivít ich výrobkami bude prebiehať v sú- mesto podporuje a realizuje akčný plán rozvoja lade s Dohodou o stabilizácii a pri- organickej výroby. družení, čo pre Srbsko znamená, že bude môcť voľne a v neobme... dzených množstvách (okrem hovädzieho mäsa, vína a cukru) vyV tomto roku významné jubileum – 75 rokov vážať poľnohospodárske výrobky od svojho založenia oslavuje aj novosadský Inna chorvátsky trh. Tým by sa mala štitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo. Na ekonomická spolupráca oboch poľnohospodárskom veľtrhu sa predstavil na krajín zintenzívniť. starom mieste, ale v novom šate. Na atraktívnom stánku, ktorý vyzeral ako sálaš v malom, ne... pretržite sa striedali početné návštevy – od „oficiálnych” až po „domáce”. A práve tie domáce sú Po tretíkrát pod záštitou Mi- pre inštitút najdôležitejšie. Bohatý výrobný nisterstva poľnohospodárstva program je určený predovšetkým pre domácich Srbska sa predstavilo Nacionálne pestovateľov.

Nový atraktívny stánok novosadského inštitútu združenie pre organickú výrobu Ľ. S.

V

24/II

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 28.5.2013 14:45 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

MOŽNOSTI SRBSKO-ČESKEJ SPOLUPRÁCE V POĽNOHOSPODÁRSTVE A POTRAVINÁRSTVE

Ochota existuje plynulý poľnohospodársky veľtrh v Novom Sade skutočne mal mnohé dimenzie: výstavnú, odbornú, konferenčnú, poradnú, ale aj medzinárodnú. Táto posledná sa prejavila nielen priamym účinkovaním predstaviteľov desiatok krajín ako vystavovateľov na veľtrhu, ale i konkrétnymi rokovaniami s mnohými z nich. Zdá sa, že je globalizácia súčasným trendom nielen v hospodárstve a politike, ale istým spôsobom aj v pôdohospodárstve.

Ako aj zdravej, čistej a pitnej vody, aj kvalitných potravín je čoraz menej, takže nie div, že sa každý štát vynachádza v tejto oblasti ako môže a vie a že hľadá partnerov, s ktorými sa mu oplatí spolupracovať. Platí to aj o Českej republike, ktorej veľvyslanectvo u nás pochopilo májový poľnohospodársky veľtrh ako vhodnú príležitosť dôkladnejšie sa pozrieť, v čom dva štáty ešte môžu v poľnohospodárstve dnes spolupracovať. To dnes nie je tu vôbec náhodou, lebo boli časy,

U

keď staršie generácie Čechov chodili práve do Vojvodiny učiť sa, prípadne zdokonaliť obrábanie pôdy.

Dnes sú síce roly vymenené, Česká republika je v EÚ, my len na ceste európskej integrácie, no to neznamená, že všetky hospodárske vzťahy nemožno zdokonaľovať. Poukázala na to i námestníčka ministra poľnohospodárstva Milanka Davidovićová na utorkovej porade o možnostiach spolupráce dvoch krajín v oblasti poľnohospodárstva, ktorá sa konala 2l. mája v Master stredisku Novosadského veľtrhu. Konkrétnejšie hovorila o pozícii pôdohospodárstva u nás, zdôrazňujúc pritom, že máme prajný právny rámec na prilákanie potenciálnych investorov a že aj spoločným nastupovaním dvoch krajín možno kladne vplývať na zvýšenie ešte stále skromného zahraničnoobchodného obratu medzi nimi. Ten zďaleka nie je úmerný skutočným možnostiam a potrebám.

Ekonomický poradca a vedúci Ekonomického oddelenia Českej

DVE PODUJATIA, DVOJE NARODENÍN. Na rozdiel od nedávneho veľtrhu techniky v Belehrade, v ktorom účinkovalo šesť slovenských firiem, na uplynulom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade bola len jedna spoločnosť zo Slovenska: Agrokomplex Výstavníctvo Nitra, ktorého stánok je na snímke. To, že bol jedinou slovenskou spoločnosťou, je však najmenej dôležité, prípadne zaujímavé. Oveľa podstatnejšie je, že vlastne ide o mladšieho brata nášho veľtrhu, ktorý tiež tohto roku, konkrétne od 22. do 25. augusta, oslávi jubileum – štyridsiatku. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh v Novom Sade je presne dvakrát starší ako Agrokomplex – 40. Medzinárodná poľnohospodárska a potravinárska výstava. V dňoch 18. až 24. mája náš najznámejší veľtrh oslávil totiž osemdesiatku existencie.

O. F.

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

Z utorkovej porady

ambasády v Belehrade Luboš Joza podotkol, že sú českí podnikatelia, okrem bežnej výmeny produktov, čoraz viac zainteresovaní aj za obchodovanie s poľnohospodárskymi strojmi a technológiami. Našim poľnohospodárom odkázal, že im nezostáva iné, než sa už teraz chystať na konkurenciu v Európskej únii, čo znamená, že sa urýchlene musia modernizovať. Za našu veľkú výhodu a obrovský potenciál považuje vojvodinskú pôdu, jednu z najplodnejších v Európe. Ďalšou okolnosťou, ktorá dokáže pozitívne vplývať na napre-

dovanie bilaterálnych stykov v oblasti poľnohospodárstva, je skutočnosť, že je všeobecný rozvoj politických, ako aj obchodnoekonomických a kultúrnych vzťahov dvoch štátov jednou zo súčasných priorít zahraničnej politiky Českej republiky. To prakticky znamená, že by už v bližšej budúcnosti hodnota výmeny dvoch krajín, ktorá je okolo pol miliardy eur ročne, mohla byť aj vyššia, aj s výraznejšou účasťou poľnohospodárstva v nej. Lebo je to v obojstrannom záujme.

O. Filip

BEZ KVALITY NIET KONKURENCIESCHOPNOSTI. Vedomý si je toho i Erdevíčan Miroslav Ďurka, zakladateľ a majiteľ firmy Vitastil vyrábajúcej rad produktov osožiacich zdravej životospráve. Za kvalitu viacerých z nich, najmä slnečnicovej paštéty a rastlinného oleja, získal (aj) na jubilejnom 80. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu tri uznania v príslušnej tovarovej skupine. Nebolo to po prvýkrát. Medailí a plakiet nazbieral počas uplynulých rokov dosť. Načim lepší dôkaz, že celé roky pozorne dbá o to, čo z jeho prevádzok odchádza na trh? Kvalita, len kvalita, ako prvotriedne krédo podnikania. Na snímke: M. Ďurka si s poslednými uznaniami zastal pred objektív pri stánku Hospodárskej komory Belehradu.

O. F.

III/25

poljo4:0 28.5.2013 14:45 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia jadrovín MÉRA HRUŠKOVÁ – CACOPSYLLA PYRI (Psyllidae, Hemiptera) re méru hruškovú je charakteristická letná a jesenná forma, ktoré sa líšia farbou, veľkosťou, odolnosťou proti nízkym teplotám, odolnosťou proti insekticídom atď. Imágo letnej formy meria 2 – 3 mm a jesennej 3 – 4 mm.

Farba imág letnej formy je svetlooranžová alebo oranžovohnedá s tmavými škvrnami po tele, kým jesenná forma je tmavšia, červenohnedá až tmavohnedá s tmavými škvrnami po tele. Posledný pár nôh je vyvinutejší a prispôsobený na skákanie. Krídla sú akoby zadymené, čím sa líši od ostatných druhov mér. Vajíčko je elipsovitého tvaru, po vyliahnutí citrónovožlté neskôr oranžovožlté. Na širšom konci má výrastok, s ktorým je vajíčko pripevnené na rastline. Na opačnom konci je výrastok v podobe chĺpku, dlhý 90 µ. Vajíčka sú vždy nakladené v jednom alebo vo viacerých radoch. Nymfa je ploská, žltohnedá s červenými očami a sedemčlánkovými tykadlami.

Imágo prezimuje v trhlinách kôry kmeňov a konárov stromov v ovocných sadoch, ale aj mimo nich. Samičky kladú vajíčka pri teplotách nad 9 °C na výhonky v blízkosti pukov. Kladenie vajíčok trvá až do konca apríla. Nymfy sa liahnu asi o 10 dní, začiatok liahnutia je pred začiatkom kvitnutia. Ich vývin trvá 30 – 40 dní, majú 5 instarov. Nymfy prvých troch instarov sa živia na miestach, kde boli vyliahnuté z vajíčka. Nymfy

P

4. instaru migrujú na mladé letorasty. Imága prvej generácie sa liahnu koncom mája a samičky kladú vajíčka na vrchnú stranu mladých listov v pravidelných retiazkach vedľa hlavných žíl. Tieto samičky sú plodnejšie, kladú od 500 do 600 vajíčok. Za rok má 3 – 4 generácie, ktoré sa prelínajú. Imága prezimujúcej generácie sú pohlavne nedospelé.

Méra hrušková

ŠKODLIVOSŤ Méra hrušková je najvýznamnejším škodcom hrušiek. Škodia nymfy a imága vyciciavaním štiav z pukov, kvetov a mladých listov. Nymfy vylučujú medovicu, ktorá lepí listy a plody. Napadnuté listy sa skrúcajú a nerovnomerne vyvíjajú. Na listoch sa objavujú hnedé až čierne škvrny. Listy neskôr černejú, vyzerajú ako popálené a opadávajú, plody tiež. Znižuje sa asimilačná plocha, a tým aj úroda plodov a vyzrievanie dreva. Pozostalé plody sú drobné, bez chuti, zníženej kvality. Imága sú vektory fytoplazmy pear decline, ktorá zapríčiňuje náhle odumieranie hrušiek.

kospektrálnych insekticídov a pestovaním kukurice a slnečnice v blízkosti sadov. Z týchto porastov doletujú polyfágni predátori (lienky, dravé bzdochy, parazitické osičky) do sadov.

Pred kvitnutím sa ošetruje prípravkami na báze olejov. Prípravky sa aplikujú krátko po vypučaní, ale najneskôr pred kvitnutím. Prítomnosť mér na stromoch zisťujeme klepaním na konáre, pritom okrídlené jedince poskakujú a chvíľu lietajú. Do kvitnutia možno použiť ešte raz olejové prípravky. Po kvitnutí sa používajú povolené insekticídy. Do postrekovej kvapaliny sa odporúča dodať aj zmáčadlo.

OCHRANA Z nepriamych opatrení významná je podpora prirodzených nepriateľov nepoužívaním širo-

Ing. Ján Tancik, PhD. Katedra ochrany rastlín, SPU Nitra (foto: internet)

Ošetrenie jahodoviska po zbere o zbere plodov v rastlinách prebiehajú procesy, pri ktorých sa diferencujú kvetné orgány a vytvárajú sa predpoklady na úrodu v budúcom roku. Po zbere plodov záhon okopeme, pričom pôdu nakypríme, prevzdušníme a zároveň odburiníme.

Pretože plody sa nezberajú naraz, pôda býva po zbere značne utlačená a v závislosti od počasia aj presušená. Počas kvitnutia, dozrievania a zberu plodov sa na rastlinách vytvárajú poplazy, ktoré porasty zahusťujú. Okrem toho, najmä na starších výsadbách, sa na listoch rozširujú niektoré choroby (škvrnitosť listov). Potrebné je odstrániť nastielací materiál, pôdu skypriť, odstrániť z porastu buriny, prihnojiť a podľa potreby porasty zavlažovať. Ak je listová plocha poškodená najmä škvrnitosťou, listy opatrne pokosíme, aby sme nepoškodili srdiečka, a z porastu ich vyhrabeme a odstránime. Dôležité je, aby ešte do príchodu mrazov narástla

P

26/IV

bohatá listová plocha a prebehla diferenciácia kvetných orgánov. Kosenie listov sa odporúča len pri raz rodiacich jahodách.

Počas kvitnutia a dozrievania plodov jahody spotrebujú značné množstvo živín, preto sa odporúča porast prihnojiť dusíkatým hnojivom. Zároveň odstránime nožom alebo nožnicami poplazy, ktoré porast zahusťujú. V niektorých prí-

padoch poplazy, alebo ich časť ponechávame na dopestovanie mladých sadeníc na novú výsadbu. Musíme však dodržať určité zásady: sadence odoberáme len z mladých 1- – 2-ročných porastov, a len z tých rastlín, ktoré sú zdravé a prinášajú bohatú úrodu plodov typických pre danú odrodu. Tieto rastliny si vopred v priebehu vegetácie označíme.

Názory na obdobie odstraňovania poplazov sú rôzne. Zo skúseností pestovateľov najpraktickejšie je odstraňovať ich jednorazovo, a to dva až tri týždne po zbere. Pokiaľ poplazy nechávame rásť v medziradí, odporúča sa prerušenie toku živín od materskej rastliny prestrihnutím. Novovytvárané rastliny tak prinútime rýchlejšie a lepšie zakoreniť a materské rastliny si ušetria zásobné látky na novú sezónu. Na odstraňovanie poplazov používame ostrú motyčku, nôž alebo nožnice. Ručné odtrhávanie sa neodporúča, pretože poraňuje koreňový kŕčik rastliny a pretrháva novovytvorené jemné korienky.

Pri narastaní koreňového kŕčka sa rastlina akoby nadvihovala z pôdy. Preto v pozberovom období, keď sa intenzívne obnovujú korienky práve v najvrchnejších častiach koreňového kŕčika, odporúča sa pôdu pri každej okopávke čiastočne prihŕňať k rastlinám. Ľ. S. 1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

poljo5:0 28.5.2013 14:48 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

VEĽTRHOVÉ MOMENTKY

Bohatá ponuka techniky a strojov P

oľnohospodársky veľtrh v Novom Sade každoročne navštevujú tisícky farmárov, sedliakov, chovateľov z celého Srbska. Tu sa im naskytá možnosť na jednom mieste a na vlastné oči vidieť všetky novinky z oblasti poľnohospodárstva.

Veď dôležité je byť informovaný.

Novosadský Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh predstavuje stabilné zázemie aj pre úspešnú komunikáciu odborníkov v poľnohospodárskom, ale aj potravinárskom odvetví, prezentuje inovatívne technológie v poľnohospodárskej technike, v dobytkárstve, v ochrane a výžive rastlín,...

A že o novinky nebola núdza ani v tomto roku, potvrdila prítomnosť viac ako 1 600 vystavovateľov, ktorí prezentovali výrobky a služby zo 60 krajín sveta. Medzi najväčšie atrakcie v tomto roku určite patril kombajn na vyberanie cukrovej repy, ktorého cena bola 516 000 eur a štvorročný býk, ktorého hmotnosť je 1 963 kilogramov. Z celkovej výstavnej plochy až 30 % zaberali poľnohospodárske stroje a mechanizácia. Podnikateľské združenie dovozcov a vývozcov poľnohospodárskej mechanizácie ponúkali kupcom výhodné zľavy.

U návštevníkov medzi obľúbené už tradične patrí Národná výstava dobyt-

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

ka pod záštitou Ministerstva poľnohospodárstva Srbska. V tomto roku bolo predstavených viac ako 1 500 kusov vybraného dobytka z domáceho chovu.

No a nebol by veľtrh veľtrhom, keby pre návštevníkov neboli pripravené početné promočné akcie, kde výrobcovia ponúkali svoje výrobky po nižších – veľtrhových cenách. Záujem bol o rôzne sejačky, pluhy, kultivátory, kosačky na trávu či ručné postrekovače. Ľ. S.

V/27

poljo6:0 28.5.2013 14:58 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA VIŠNÍ A ČEREŠNÍ

Nosániky

spodná strana je tmavá, kovovo lesklá. Štít je husto a jemne bodkovaný, na krovkách sú bodky hrubé, usporiadané v rade, tvoriace ryhy. Tykadlá nie sú lomené. Vajíčko je dlhé 0,9 mm, široké 0,7 mm smotanovo biele, matné. Larva je žltobiela.

Prezimuje v štádiu imága v úkrytoch, najčastejšie v štrbinách na stromoch. Na jar sa objavujú na stromoch, keď sú stro-

NOSÁNIK OVOCNÝ – RHYNCHITES BACCHUS (Curculionidae, Coleoptera) elo imága je dlhé 4,5 – 6,5 mm, zlatozelené zriedka purpurové, niekedy aj s fialovým leskom. Vajíčka sú elipsoidného tvaru, dlhé asi 1 mm, skleneno biele alebo žlté. Larva v dospelosti meria 9 mm, je bielej farby.

Prezimuje v štádiu imága a larvy v pôde alebo v opadnutom lístí. Na jar imága opúšťajú úkryty a sťahujú sa do koruny stromov, kde prebieha úživný žer. Najprv sa živia na kvetných pukoch vyhrýzaním hlbo- Nosánik ovocný kých jamôk, čo zapríčiňuje ich zaschnutie. Neskôr sa živia na listoch, kvetoch a plodoch. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do mladých plodov čerešní, višní, sliviek a jabĺk. Samička vyžiera do plodu hlbokú chodbičku a do nej nakladie po jedno vajíčko. Do plodu vyžiera aj ďalšie chodbičky, ale do nich nekladie vajíčka. Nakoniec samička nahrýza aj stopku plodu.

Takto poškodené plody zväčša opadávajú.

Súčasne s poškodením dochádza aj k infekcii plodu hubou Monilia sp. Plody zahnívajú a neskôr mumifikujú. Vyliahnuté larvy sa živia micéliom huby a dužinou plodu. V plodoch, ktoré sú nainfikované hubou, larvy hynú.

Nosánik slivkový Larva v plode žije 25 – 50 dní. Dospelé larvy odchádzajú do pôdy, tu prezimujú a strávia v diapauze 13 až 14 mesiacov. Kuklia sa až v auguste nasledujúceho roku. Vyliahnuté imága opúšťajú pôdu a živia sa na ovocných stromoch, a potom prezimujú. Nosánik ovocný má spravidla dvojročný vývoj.

Nosánik ovocný je najškodlivejší nosánik na ovocných stromoch. Škodí na jabloniach, višniach, čerešniach, slivkách, marhuliach a broskyniach. Imágo škodí úživným žerom na jar a v jeseň na pukoch. Jeden chrobák môže zničiť 200 – 300 pukov. Larvy Nosánik čerešňový ničia plody. Samičky poškodzujú plody pri kladení vajíčok a larvy sa vy- my bez lístia. Úživný žer prebieha preto na kvetných a listových pukoch. Neskoršie sa víjajú v plodoch. živia listami, kvetmi a plodmi. Larvy poškodzujú len mladé listy, vyžierajú ich zo NOSÁNIK SLIVKOVÝ – RHYNCHITES spodnej strany tak, že zostáva nepoškodená CUPREUS (Curculionidae, Coleoptera) Telo imága je dlhé 3,5 – 5 mm, na hornej pokožka. V kvetoch vyhrýzajú semenníky strane medenej alebo bronzovej farby, a poškodzujú aj kvetnú stopku. Oplodne-

T

28/VI

PRÍLOHA né samičky kladú vajíčka do plodov čerešní a sliviek, a to tak, že najprv nahryzú stopku, a potom do plodu vyžerú kanálik. Na jeho dno uložia po jednom vajíčku. Kladenie vajíčok trvá asi 7 týždňov až do júla. Larvy sa liahnu o 4 – 11 dní. Poškodené plody opadávajú a larvy sa vyvíjajú v opadnutých plodoch. Larvy sa živia vnútrom plodu, pokožka zostáva neporušená. Vývoj lariev trvá 3 – 4 týždne a dospelá larva opúšťa plod a kuklí sa v pôde. Štádium kukly trvá priemerne 6,5 týždňa. Vyliahnuté imága opúšťajú pôdu po piatich dňoch a živia sa listami až do ich opadu, keď imága odchádzajú na prezimovanie. Do roka má jednu generáciu. Škodí na slivkách a čerešniach, menej napáda višne a marhule. Vyskytuje sa zriedka vo veľkom množstve.

NOSÁNIK ČEREŠŇOVÝ – RHYNCHITES AURATUSA (Curculionidae, Coleoptera) Telo imága je dlhé 5,5 – 9 mm, zlatozelenej alebo zlatopurpurovej farby, silne kovovo lesklé. Na povrchu tela sú jemné chĺpky, na spodnej strane chĺpky sú biele alebo sivé. Tykadlá nie sú lomené. Larvy sú voskovo biele s hnedou hlavou, v dospelosti merajú 7 – 9 mm. Prezimuje v štádiu imága, ale v niektorých rokoch môže aj v štádiu larvy a kukly. Vývoj je veľmi podobný vývoju nosánika slivkového, s tým rozdielom, že samičky po uložení vajíčka do plodu nenahrýzajú stopku plodu, takže plody neopadávajú. Škodlivosť je tiež podobná škodlivosti nosánika slivkového. Najväčšie škody spôsobuje na čerešniach a višniach a niečo menej na slivkách a marhuliach.

OCHRANA PROTI NOSÁNIKOM Z preventívnych opatrení významné sú agrotechnické opatrenia, ako obrábanie pôdy pod stromami: kultivácia a orba pod ovocnými stromami koncom leta a na jeseň.

Tieto opatrenia redukujú počet prezimujúcich lariev a aj kukiel a imág tým, že ich zapracujeme hlbšie do pôdy a skomplikujeme im vyliezanie z pôdy. Priame opatrenia vykonávame v prípade premnoženia.

Výskyt sledujeme na jar a v jeseň sklepávaním chrobákov z vetvičiek. Ošetrenie vykonávame v apríli a v máji, keď zistíme 10 imág na 100 odklepnutých vetvičiek. Na ochranu možno použiť vhodné insekticídy používané proti žravým škodcom na ovocných stromoch.

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra (foto: internet) 1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 28.5.2013 14:50 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Letný strašiak: Salmonelóza eto sa síce ešte nezačalo, ale je dobré vedieť, v čom spočíva prevencia nebezpečných baktérií s a l m o n e l ó z y.

Viete, ktoré potraviny sú ich najčastejšími šíriteľmi?

Salmonelóza patrí medzi najčastejšie prenosné nákazy, a to najmä v letnom období. Postihuje domáce i divo žijúce zvieratá a na ľudí sa najčastejšie prenáša nedostatočne tepelne spracovanými pokrmami, prípadne kontamináciou hotových jedál rukami a kuchynským náradím. K ochoreniu dochádza obvykle 6 až 48 hodín po konzumácii nakazeného jedla.

L

Účinná prevencia Odporúča sa dodržiavať určité zásady pri príprave jedál z mäsa a vajec: − mäso a vajcia kupujte len z kontrolovaných

chovov, − surové vajcia a mäso skladujte v chladničke, zabránite tak rozmnožovaniu salmonel, − pri tepelnom spracovaní mäsa a pokrmov z vajec je potrebné, aby teplota dosiahla v celom objeme 70 °C na 20 minút alebo 100 °C na 10 minút, − hotové jedlá skladujte pri teplote do 8 °C a pred podávaním zohrejte aspoň na 90 °C alebo jedlo krátko povarte, − stravu pripravujte z čerstvých surovín a krátko pred jedením, − zabráňte styku surových a uvarených potravín, aby nedošlo k prenosu baktérií, − vyčleňte si rozdielne dosky na krájanie a

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (93)

Spôsoby chránenia zásade rastliny treba chrániť pred dvoma nebezpečenstvami: chorobami a škodcami. To sa v prvom rade dosahuje správnou agrotechnikou. To znamená, že je potrebné vypestovať odolný porast dôkladným obrobením pôdy, pozorným rozmnožovaním rastlín, najmä kvalitným a zdravým osivom a sadivom, náležitým udržiavaním kultúry. Škodcov treba zbierať, lapať a ničiť (postrekom len veľmi zriedka), prípadne odstrániť a napadnuté časti rastlín spáliť. Ak by sa nákaza rozšírila, neostávalo by nič iné, ako celú kultúru zrušiť (spáliť).

Niektorým chorobám rastlín sa dá predchádzať i tak, že sa zber uskutoční včaššie, teda skráti sa možnosť škodlivého pôsobenia na rastliny, napríklad hrdzí na ibis, mätu, medovku a podobne. Zbiera sa teda prv (najmä listy alebo

V

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

listové vňate), ako by sa nákaza mohla na rastline usadiť alebo rozšíriť, alebo kým ju nezačne ničiť hmyz. Škodlivými činiteľmi zelených rastlín sú nepriaznivé vplyvy prostredia, napríklad príliš suchá, málo výživná, prípadne aj mokrá alebo nadmerne humózna pôda, nedostatok svetla, silné slnečné žiarenie, neprimeraná teplota, dlhotrvajúce dažde, hmly, vetry, dymové plyny, výpary… Ďalej sú to vírusy, baktérie, parazitické huby (napríklad hrdze, plesne, koreňokazy), spôsobujúce škvrnitosť, znetvorenie, nádorčeky, hnilobu a iné choroby. V skupine škodlivých činiteľov sú aj živočíšni škodcovia, najmä háďatká, roztoče a hmyz, vošky, červce, húsenice, rôzne chrobáky a iné druhy hmyzu s cicavými, bodavými alebo hryzavými ústrojmi.

Veľkým pomocníkom človeka v boji proti hmyzu je vtáctvo a hydina. Aj me-

rôzne kuchynské náradie na suroviny živočíšneho pôvodu a iné na hotové jedlá, − v letných mesiacoch sa vyhýbajte konzumácii krémových zákuskov. Krémy zväčša obsahujú vajcia, preto často dochádza k ich nedostatočnému tepelnému spracovaniu, a tak sa salmonely ľahko rozmnožujú.

Slovensko spolu s Českou republikou patrí k štátom Európskej únie s najvyššou chorobnosťou na salmonelózu. Aj napriek zostupnému trendu sa tam ročne vyskytne približne 14 000 ochorení a eviduje sa okolo 80 epidémií salmonelózy.

Vajce, ktoré sa vždy považovalo za veľmi bezpečnú zložku potravy, sa stalo najčastejším faktorom prenosu tejto infekcie u ľudí. Epidémie často vznikajú v domácnostiach po rôznych rodinných oslavách (narodeniny, krst, svadba a pod.). Na prípravu jedál sa zvyčajne používajú vajíčka z domácich chovov, ktoré sa nesprávne skladujú.

Najčastejšími faktormi prenosu sú tiež majonézové šaláty a krémové zákusky, na prípravu ktorých sa používajú domáce vajcia. Nedostatok pracovných plôch býva príčinou prenosu salmonel zo surovín na pokrmy. Ďalším kritickým bodom v domácnostiach je nedostatočná kapacita chladničiek na uskladnenie hotových pokrmov, príprava jedál jeden až dva dni pred konzumáciou a ich uskladnenie napr. v pivničných priestoroch.

Preto dodržujte všetky zásady správneho uskladnenia.

dzi samým hmyzom sú druhy, ktoré ničia škodcov na rastlinách. Rozširovanie prirodzených nepriateľov škodcov patrí medzi biologickú ochranu rastlín.

Pestovanie liečivých, aromatických a koreňových rastlín je dobre zladiť so širšími agrokultivačnými plánmi oblasti alebo štátu, zvlášť so zreteľom na domácu spotrebu a možný export. Preto sa treba vždy vopred informovať o tom, čo sa vyžaduje pestovať, prípadne sa o tom s odberateľmi dohodnúť. Pestovateľská činnosť smeruje dnes k ekonomicky efektívnej poľnohospodárskej výrobe, opierajúcej sa o modernú mechanizáciu a vedecký výskum na základe tak vlastných experimentov, ako aj domácej a cudzojazyčnej dokumentácie. Pritom, okrem starých, vznikajú aj nové, biochemicky zlepšené sorty rastlín – jedincov vypestovaných na farmaceutické ciele.

(V budúcom čísle: Fytoterapia v medicíne) Pripravil: O. Filip

VII/29

poljo8:0 28.5.2013 14:52 Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Škvarkové bagáne Suroviny: 1 dl mlieka, 4 dl vody, 1 balíček droždia, 1 lyžica cukru, 1 lyžica soli, asi 1/2 dl oleja, 1 lyžica mletej rasce, orientačne 1 kg múky, pol kilogramu mletých oškvarkov. Na potieranie a posypanie: 1 vajce, rasca, sezam.

Takto sa to vydarí: Cesto: Do mlieka a vody rozmrvíme droždie a pridáme cukor. Keď droždie vyjde na vrch, pridávame soľ, olej, mletú rascu, múku a dobre vymiesime mäkšie cesto.

Necháme ho dobre vykysnúť a potom rozvaľkáme. Potierame osolenými mletými oškvarkami. Prvýkrát potierame najväčšou dávkou. Cesto založíme, znovu rozvaľkáme a potrieme oškvarkami. Postup opakujeme štyrikrát. Potierame stále pomenej. Vykrajujeme okrúhle kúsky, alebo ich nakrájame na štvorce. Pred pečením necháme na plechu vykysnúť, potom ich potrieme vajcom a posypeme rascou alebo sezamom.

Trošku po vrchu osolíme a pečieme v rúre vyhriatej na 250 º C. Recept tejto tradičnej pochúťky a ešte 100 iných receptov starodávnych, ale i súčasnejších jedál a koláčov si nájdete v Hlasľudovskej kuchárke – Z kysáčskeho receptára.

Informujte sa na tel.: 021/47 20 840 a zadovážte si túto knihu receptov.

Povedzte STOP kilojoulom K

torá si na tanier naloží tie správne veci, zostane štíhlou a aj sýtou.

Umožňujú to brzdy kilojoulov, ktoré môžeme denne prijímať spolu s potravinami.

Prepnite spaľovanie tukov na turbo Existujú spôsoby, ako prihodiť ešte pár polienok do pece: L-karnitín zasahuje do látkovej premeny tukov a zvyšuje jej mieru v pečeni. Okrem toho transportuje mastné kyseliny do mitochondrií. Tie predstavujú bunkové pece, kde sa spaľuje tuk. Táto

užitočná látka sa nachádza predovšetkým v jahňacom a ovčom mäse.

Ak ste vegetariánka, lekárne ponúkajú L-karnitínové preparáty.

Sója a vajíčko podporia chudnutie K najdôležitejším aktivátorom látkovej premeny patrí aj cholín (vitamín B8). Tvorí sa síce aj v tele, dodatočná dávka však pomáha pri chudnutí. Nájdete ho v pečeni, vajíčkach a sóji.

Oriešky – vychutnávajte s mierou

N e my slíme tým slané arašidy, kešu či mandle, ale tieto oriešky vo svojej pôvodnej, neochutenej forme. Vyskúšajte ich bez praženia, uvidíte, že si rovnako pochutíte. Dodajú vám vzácne omega3 mastné kyseliny, ale pozor, za deň si doprajte maximálne za hrsť orieškov, inak sa to odrazí na hmotnosti. To isté platí aj o tekvicových semienkach.

Syr a červené víno – dobrá kombinácia Pyruvát vzniká v tele pri trávení. Zlepšuje spaľovanie tukov a podporuje výkonnosť. Energia, ktorá sa nachádza v telesnom tuku, sa rýchlejšie spotrebuje. K tomu všetkému sú svaly lepšie zásobované glukózou (cukrom), a teda sa pomalšie unavia. Výhodou je, že pyruvát sa nachádza v množstve potravín, medzi ktoré patria aj červené víno a syr. Takto dokážete efekt spaľovania tukov ešte zlepšiť, a to veľmi príjemným spôsobom.

Jahody sú zázračné, pomôžu vám schudnúť chudnúť za 1 deň 1 kilo? S jahodami to nie je žiaden problém. Vďaka kombinácii malého množstva kilojoulov a dostatku biolátok ničiacich tukové vankúšiky sa skvele hodia na 24-hodinovú kúru alebo na prečisťujúci diétny víkend.

S

Čo v sebe ukrývajú?

Tieto šťavnaté, sýte plody obsahujú približne 155 kilojoulov na 100 g. Majú aj viac tuky požierajú-

30/VIII

ceho vitamínu C ako napríklad pomaranče a citróny, sú zdrojom kyseliny listovej dôležitej aj na stavbu nových buniek, krv tvoriace železo, prečisťujúci draslík, vápnik, zasycujúce pektíny a postavu tvarujúcu trieslovinu.

Tuky požierajúce dvojice Jahody sú skutočnou tajnou zbraňou v boji proti tukovým vankúšikom. S tým správnym partnerom budú už neporaziteľné:

+ nízkotučný tvaroh Svojím obsahom bielkovín podporuje tvorbu tuky požierajúceho svalového tkaniva. + čili Jeho pálivosť poženie látkovú premenu a posilní ovocnú arómu. + kivi Zmes biolátok nachádzajúca sa v tomto ovocí podporuje tvorbu zoštíhľovacích hormónov.

1. 6. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 345 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

22 /4545/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

K sviatku detí P

ráve dnes – 1. júna je Medzinárodný deň detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Myšlienka Medzinárodného dňa detí vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí vo Švajčiarsku, v Ženeve, v roku

1925. Na tejto konferencii zástupcovia 54 krajín schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a inými otázkami týkajúcimi sa detí na celom svete.

Po konferencii viacero vlád zaviedlo vo svojich krajinách takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete.

PiVNiCA

Postavenie detí je dnes všelijaké. Chceme veriť, že väčšina predsa len má šťastné detstvo. V Našej téme si všímame jeden aspekt organizovania detí a výchovno-vzdelávacej práce v predškolských ustanovizniach. Vo svetle podmienok, aké vo svojich prostrediach majú.

E. Š.

socializovali. Vychovávateľky si s deťmi výborne rozumejú, majú s nimi úprimný vzťah, snažia sa venovať každému dieťaťu.

Už v tomto veku malí žiačikovia začínajú prejavovať kreatívne schopnosti. Vo svojom kráľovstve v škôlke majú hračky, ale so záujmom sledujú kreslené filmy, Spievankovo, rád sa od vychovávateliek dozvedajú o zaujímavostiach zo živočíšneho, rastlinného a sveta vôbec. Vo svojich priestoroch často privítajú hostí, ktorí im prezentujú svoje povolania. Niektorých vo svojej osade navštívia, ako napr. požiarnikov. Chystajú tiež príležitostné programy.

V budove pivnickej ZŠ sme navštívili aj vekovo staršiu skupinu škôlkarov, s ktorými Skupina predškolských detí pracovala vychovávateľka Tats vychovávateľkou Tatianou Mackovou jana Macková. Práve kreslili na tému povolania, ktoré si zvoVychovávateľky Miluška lia v budúcnosti. Mali aj jeden zo svojich Valentíková a Marína Bélo- ovocných dní. Okrem konzumácie ovocia, vá o svojom krásnom po- ktoré si prinášajú z domu, dozvedia sa o volaní okrem iného pove- zdravých účinkoch týchto produktov, ktodali: „Veľa sa dáva, ale aj do- ré im zároveň poslúžia v lúštení krížoviek, stáva.“ Škôlka pre najmlad- hádaniek a matematických úloh. šie deti v Pivnici začala s Vychovávateľky absolvujú početné seprácou pred štyrmi rokmi. mináre. V pivnickej škôlke bol 4. apríla seUčebňa je vybavená no- minár na tému Psychosomatické hry a 10. vým nábytkom, hračkami, mája boli hostiteľmi ďalšieho Skúsenosti a kúpeľňou prispôsobenou poznatky v uplatnení ekologických aktivít v deťom. Nie všetci rodičia tý- predškolských ustanovizniach. Usporiadali chto detí sú zamestnaní, aj výstavu ekologických predmetov z príale svoje deti dávajú do rodných a odpadových materiálov. škôlky, aby sa adaptovali a Jaruška Ferková

Práca s najmladšími zveľaďuje ri Základnej škole 15. októbra v Pivnici sú dve vekové skupiny škôlkarov. V jednej sú deti od troch do päť rokov a v druhej deti predškolského vzrastu.

V skupine detí od troch do piatich rokov sú slovenské a srbské deti, spolu 30. Vychovávateľkami sú Miluška Valentíková, Marína Bélová a Tatiana Macková, ktorá často pracuje aj s predškolskými deťmi. Skupina predškolských detí je rozdelená. V slovenskej skupine, ktorú navštevuje 16 detí, pracuje vychovávateľka Anka Tótová. V zmiešanej slovensko-srbskej skupine je 17 detí, s ktorými pracuje vychovávateľka Julka Živićová.

P

Najmladší s vychovávateľkami Miluškou Valentíkovou (sprava) a Marínou Bélovou

V PETROVSKEJ VČIELKE v ústrety Dňu matiek v piatok 10. mája prípravná predškolská trieda škôlkarov, tzv. Kuriatka, pre svoje matky prichystali a predviedli primeraný program.

Deti recitovali príležitostne ladené veršíky, spievali a tancovali. Nakoniec vyzvali aj mamy, aby si spolu s nimi zatancovali, čo vidieť aj na fotografii. Program prichystali učiteľky Katarína Lačoková a Danuša Dudášová a hrou na harmonike prispela učiteľka Alena Pavelová.

J. Č-p

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

31

NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A ANKETA

O pozitívach a negatívach povolania vychovávateliek S právne nasmerovanie našich ratolestí do života – to je poslanie nielen vychovávateliek, ale predovšetkým rodičov a príbuzných.

Prečo nie povedať: to je úloha aj celej spoločnosti. Avšak vychovávateľky sú tie, ktoré prvé dostávajú „do rúk“ naše deti v zmysle formálneho učenia. Ako vidia situáciu v súčasných predškolských ustanovizniach vo Vojvodine?

Ktoré sú klady a ktoré zápory tejto zodpovednej práce?

Anna Laćarková, PU Včielka v Báčskom Petrovci: Treba zdôrazniť, že každej vychovávateľke na prvom mieste je dieťa, jeho všeobecný rozvoj vo všetkých oblastiach. Z druhej strany sú rodičia, ktorí veľa očakáAnna Laćarková vajú od nás. Usilujeme sa vyjsť v ústrety aj dieťaťu, aj rodičom, aj zákonom, keďže sú to tri najzákladnejšie či-

nitele, ktoré ovplyvňujú našu prácu. Podľa môjho názoru pozitívne stránky povolania vychovávateľky vidno v tom, že môžeme v úplnosti vyjadriť svoju kreativitu, ako aj to, že pripravujeme deti do ďalšieho života – aby boli dobrí ľudia. Negatívne stránky sú tie, že máme rôzne vplyvy okolia, akými sú požiadavky rodičov a po- Vera Seleštianska, Anna Čapeľová a Ivana Mučajiová žiadavky zákona, ktoré nám vlastne v určitom zmysle brzdia alebo ob- bo upádanie úcty rodičov k vychovávatemedzujú prácu, lebo ich musíme uplatňovať. ľom, nedostatok učebných materiálov a poVera Seleštianska, Anna Čapeľová a Iva- môcok a zaťaženie administráciou. Samona Mučajiová, PU Radosno detinjstvo v No- zrejme, veľkým problémom pre vychovávateľky, ktoré sme sa pred niekoľkými rokmi muvom Sade: Pozitívum tejto práce je pekná práca s deť- seli doškoliť, je aj neuznávanie získaných vymi, lebo škôlkari sú ešte stále „neskazení“, teda sokoškolských diplomov. môžu sa modelovať. To, čo by sme mohli v súZa odpovede ďakuje: časnej dobe zaradiť medzi záporné charakV. Dorčová-Valtnerová teristiky nášho povolania, je nedostatok ale-

STARÁ PAZOVA

Potrebujú viac priestoru redškolská ustanovizeň Poterarac je prvou predškolskou ustanovizňou na území Staropazovskej obce. S prácou začala v dávnom roku 1973. Na základe štatistických údajov vtedy v tejto ustanovizni bolo zapísaných 250 detí do 10 výchovných skupín. O deti sa staralo 33 zamestnancov. V roku 1990 sa otvorili jasličky pre deti vo veku do troch rokov.

Dnes je Poletarac jednou z dvoch predškolských ustanovizní na území Staropazovskej obce. Má svoje objekty nielen v Starej Pazove, ale aj v Novej Pazove, Golubinciach, Krnješevciach a vo Vojke. Tradične v prvej polovici novembra v Predškolskej ustanovizni Poletarac oslavujú Deň ustanovizne.

Toho roku ich očakáva oslava 40 rokov úspešnej práce. Podľa slov Milice Blešićovej dnes je v PU Poletarac zamestnaných 152 osôb v objektoch Stará Pazova, Nová Pazova, Golubince, Vojka a Krnješevce. Starajú sa o 1 425 detí rozvrhnutých do 58 skupín (celodenného a poldenného pobytu).

Výchovno-vzdelávaciu prácu realizujú v slovenskom a v srbskom jazyku. Zamestnanci Poletarca často odchádzajú na odborné stretnutia a semináre pre vychovávateľov, odborných spolupracovníkov a zdravotné sest-

P

32

ry. Za ich úspešnú a obetavú prácu s deťmi nevystali odmeny, na ktoré sú v tejto škôlke veľmi hrdí. Pozoruhodné výsledky majú v oblasti detskej divadelnej tvorby, o čom svedčí ich nedávna účasť na revuálnej prehliadke detí Sriemu v Starej Pazove. „Naším najväč- Deti z celodenného pobytu – skupiny v slovenskom jazyku ším problémom je s riaditeľkou Milicou Blešićovou a vychovávateľkami Miroslavou nedostatok prie- Živkovićovou a Olinkou Stojanac storu. Toho času v V Poletarci pevne veria, že sa realizuje projekt pazovskom Poletarci máme vypísaný súbeh na prijatie detí, ale iba do niektorých skupín. dostavby objektu a toho času sa v tejto ustaMnohí rodičia by chceli, aby od septembra ich novizni intenzívne pripravujú na záverečný ratolesti bezstarostne navštevovali našu program najstarších vekových skupín. Na proustanovizeň, no pre nedostatok priestoru grame, ktorý naplánovali na 4. júna v staropamnohých sme museli odmietnuť. Už teraz vie- zovskej divadelnej sále, sa škôlkari rozlúčia so me, že v nadchádzajúcich troch rokoch ne- svojimi vychovávateľkami a svojím Poletarbudeme môcť prijať deti pre všetky naše vý- com. Od septembra ich všetkých očakávajú nové chovno-vzdelávacie skupiny,“ vyhlásila ria- povinnosti v školských laviciach.

A. Lš. diteľka Blešićová.

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

k u lt Ú r a

NAŠA TÉMA Predškolská ustanovizeň včielka v báčskom Petrovci

Kvalitná predškolská príprava detí ačiatky predškolskej výchovy v obci báčsky li ich je 428. rozdelení sú do 19 skupín. v PePetrovec sa datujú do roku 1966, keď založili trovci je 265 a v ostatných osadách 114 detí. v detskú ustanovizeň v Petrovci. tá prípravnej predpôsobila v objekte niekdajšej Feríškolskej triede v Pekovej školy. na terajšej adrese je trovci máme 65 buvčielka od polovice sedemdesiatych dúcich prvákov, v rokov. Po čase predškolská ustakulpíne 27 v slonovizeň začala pracovať aj v magvenskej triede a 26 lići, kde vystavali funkčné zariadev srbskej triede, v nie. v kulpíne dodnes také nie je, ale maglići 24 a v Hloupravili jednu časť budovy majetku žanoch 15 detí. na dunđerskovcov. v Hložanoch ustaúrovni obce je donovizeň pôsobí ako osobitné zakopy 157 budúcich riadenie v budove základnej školy, prvákov. s osobitným vchodom pre škôlkaAko je to s vyrov. v súčasnosti sa v štyroch osaučovacím jazydách obce predškolské vzdelávanie kom? detí uskutočňuje v rámci spoločnej − v škôlke sa vyustanovizne. Pomenovali ju včielka. Riaditeľka Zuzana Pašićová učuje po slovensky dlho rokov pracovala ako poldenv Petrovci a v Hloný či celodenný pobyt detí a od roku 2008, keď žanoch. v maglići sa vyučuje po srbsky a v kuldostavali nový objekt v Petrovci, do jasličiek za- píne sú prípravné skupiny po slovensky a po čali prijímať i najmenšie deti. srbsky a celodenný pobyt je kombinovaný. o rozhovor sme oslovili dlhoročnú riaditeľDeti majú v škôlke zabezpečené stravoku zuzanu Pašićovú, aby nám priblížila pôso- vanie. Ako je to s jedálnym lístkom? benie a prácu škôlky. rozhovor sme začali s krát– Pri jedálnom lístku dodržiavame všetky prakym osobným preukazom Predškolskej usta- vidlá zdravej výživy s dostatočným počtom bielnovizne včielka.

– našu predškolskú ustanovizeň navštevujú deti od 1 do 7 rokov. rodičia majú možnosť vyjadriť sa, či chcú dať deti do škôlky a od koľko rokov. iba prípravné predškolské vzdelávanie, v trvaní jedného roka, je povinné. deti možno prihlásiť na celodenný alebo poldenný pobyt. máme vekovú skupinu detí od 1 do 3 rokov v jasličkách, potom deti od 3 do 7 rokov na celodennom, či od 5 do 7 rokov na poldennom pobyte. celodenný pobyt trvá 10 hodín a poldenný pobyt 5 hodín. vo všetkých osadách pracujeme iba v jednej zmene, iba v kulpíne v dvoch zmenách poldenného pobytu.

Aké je kádrové zastúpenie ustano- Deti v škôlke si rady vypočujú ľudové rozprávky vizne?

– kádrovo sme adekvátne zastúpení. máme kovín, tukov a uhľohydrátov. Pravidelnú pre27 odborných vychovávateliek, 6 zdravotných vierku stravy z našej kuchyne robí Hygienický sestier vychovávateliek v jasličkách, 5 kuchá- ústav v novom sade. od nich dostávame aj rov a účelovú kuchyňu v každej osade. máme spätnú informáciu, či je dostatok výživných láaj pedagóga, účtovníctvo, správu ustanovizne tok a či dodržiavame predpísané hygienické a pomocný personál: údržbára, upratovačky, predpisy pri príprave a servírovaní jedál. veľké ekonóma... dokopy je 54 zamestnaných. vy- zásoby artiklov nerobíme, lebo nám je cieľom, chovávateľky musia mať 6. stupeň vzdelania a aby všetko bolo svieže. veľmi dbáme o odborné zdokonaľovanie naZakladateľom Včielky je Obec Báčsky Pešich kádrov cestou rôznych vzdelávacích kur- trovec. V čom a na aký spôsob si zakladateľ zov, seminárov a dielní. často ich realizujeme spĺňa svoje práva a povinnosti? u nás v Petrovci. nápomocnú ruku nám po– okrem vymenovania správy ustanovizne skytuje asociácia slovenských vychovávateľov je zakladateľ predovšetkým povinný vyfinanvojvodiny. covať 80 % z výnosu pobytu detí v škôlke. kryKoľko detí máte v tejto chvíli na starosti? je aj osobné dôchodky a cestovné trovy prí– Pri zápise sme mali 430 detí a v tejto chví- chodu do práce zamestnaných, stále materiálne

Z

1. 6. 2013

22 /4545/

Hlas Ľudu

a prevádzkové trovy, kde patria zdroje, vykurovanie...

V akej hodnote rodičia platia za vaše služby?

– môžem povedať, že keď rodič zaplatí zo 4 200 dinárov mesačne za pobyt svojho dieťaťa v škôlke, je to iba 20 % z ekonomickej ceny, ktorá je v hodnote 21 000 dinárov. zvyšné trovy zabezpečuje zakladateľ.

Keď niekto navštívi petrovskú škôlku, zaiste si všimne, že veľmi dbáte o vzdelávacie a hracie pomôcky a že je škôlka dobre vybavená.

– dbáme o to, aby sme držali krok s dobou a cestou rôznych súbehov a grantov získavame prostriedky na nákup rôznych technických pomôcok, hracieho vybavenia, ale aj zelene či opravy alebo úpravy dvora. tak sa nám vlani podarilo v úplnosti zmeniť krytinu na objekte v kulpíne. krytinu plánujeme vymeniť aj v maglići, tiež upraviť jasličkový hrací priestor v Petrovci a dokúpili sme rekvizity aj do Hložian.

Hračky kupujeme po skupinách a pravidelne ich rozdeľujeme do každej osady. za posledné desaťročie sa nám podarilo hodnotu ustanovizne zvýšiť o viac ako 80 miliónov dinárov.

Akým spôsobom deti prezentujú získané vedomosti a schopnosti?

– koncom každého roka na nádvorí škôlky v Petrovci chystáme rozlúčkový program s predškolskými skupinami a jednotlivé skupiny detí so svojimi vychovávateľkami chystajú menšie programy pri rôznych príležitostiach, buď v rámci škôlky, alebo v spolupráci s inými vo väčších programoch, akými sú slnečná jeseň života, humanitárne a iné príležitostné programy. aktívne spolupracujeme s rodičmi, s inými inštitúciami a ustanovizňami.

Aké aktivity vás čakajú do konca školského roka a v bližšej budúcnosti?

– koncom mája chystáme prednášku pre rodičov o mechanizmoch násilenstva a prezentáciu malej školy športu ako ľubovoľného predmetu škôlkarov. v júni už tradične záverečné programy detí. inak máme rozpracované rôzne projekty a pokúšame sa zabezpečiť gumové podlahy pre hracie plochy. u nás nie sú klasické prázdniny, aké sú v školách. s celodenným pobytom napr. nepracujeme v auguste. Preto v lete zase dôkladne upravíme a olíčime učebne, jedálne, prefarbíme hojdačky, spúšťadlá, lavičky a vôbec poopravujeme alebo vymeníme opotrebované veci.

J. Čiep

33

K u Lt ú R A da Mr. P. Lomiansky a otvorila K. Melegová-Melichová. Hudobné vlohy verejne predstavili mladé huslistky Gabriela Seleštianska a Rastislavaeodmysliteľnou zložtrovca 2. okrem dlhoroč- Anna Bohušová.

V snahe predstaviť miestnemu kou osláv Dňa Petrovca ných filatelistických aktivissú kultúrne programy, ktotov v osade svoje zbierky publiku súčasné inscenácie ostatré chystajú miestne spolky predstavili členovia novej ných slovenských divadiel vo Voja združenia. Ani tento rok sekcie pre numizmatiku a vodine v organizácii petrovského Dinebol výnimkou. V piatok iné zberateľské záľuby toh- vadla VHV prebiehal prvý festival re24. mája vo výstavnej sieni to spolku. Na výstave, kto- vuálneho charakteru Divadelný vaobecnej turistickej organirou si pripomenuli 60. vý- vrínik. V piatok 24. mája na Vavrínizácie Združenie petrovských ročie filatelie v Petrovci, svo- ku vystúpili ochotníci z Pivnice s Movýtvarných umelcov prije zbierky známok vystavili liérovým Doktorom proti svojej vôli chystalo a otvorilo kolekfilatelisti Zuzana a Mr. Pavel v réžii Jána Kmeťka a v nedeľu 26. tívnu výstavu členov zdruLomianskovci, Ján Rybár- mája ochotníci z Kulpína oduševnili ženia Čaro štetca 2. V rámci sky, Vesna a Rastislav Spe- obecenstvo s Holubovým Pohrebom v réžii Aleexpozície výstavy, na ktorej xandra Baka. sa zúčastnilo 27 maliarov, Pri otvorení kolektívnej výstavy Združenie pebolo vystavených 54 obraobrazov v Spolku petrovských trovských výtvarzov vypracovaných rozličvýtvarných umelcov bolo rušno aj níkov v rámci nými technikami na všelija- napriek lejaku osláv bolo aktívne ké motívy. Na dôvažok v aj v sobotu 25. druhej miestnosti výstavu dopĺňa- čoková a Jarmila Kolárová za mája, keď uspolo 20 obrazov z pozostalosti niek- hudobného sprievodu harriadali výtvarný tádajšieho galeristu Jána Dorču, kto- monikára Zdenka Makovníka. bor pre žiakov záré združeniu darovali jeho dedičky. Z príležitosti nedožitých 65. kladných škôl z okrem predsedníčky združenia Má- narodenín Jána Dorču-Joviho územia obce. Na rie Ivičiakovej, ktorá moderovala a darčeka, ktoré odovzdali ňom privítali zo vernisáž, prihovorili sa predsedníč- združeniu, hovorila jeho neter 30 detí so svojimi ka MSS Katarína Melegová-Meli- Viera Dorčová-Babiaková. o polhodinku neskoršie náučiteľmi, pre ktoré chová, predseda obce Pavel Marčok, prichystali kresličvýtvarný kritik Vladimír Valentík. vštevníci osláv sa presunuli do Filatelisti do svojich radov prijali aj iných miestnych ský materiál. V Výstavu otvoril predseda RMS Pe- čitárne Knižnice Štefana Hozberateľov a spoločne vystavovali v Knižnici Štefana parku v strede Petrovec Ján Brna. Spevácke vlohy molu, kde otvorili filatelistickú Homolu trovca deti sa baprezentovali speváčky Andrea La- prehliadku Dni filatelie Pevákovci, Dr. An- vili a kreslili vlastné obrazy.

Návštevníci tohtoročných pedrej Myjavec, Milan Vereš, tomáš trovských osláv mali možnosť koČastven, ondrej chať sa v krásach viacerých aktuálZahorec, ondrej nych výstav: akademického maliaIvičiak, numizma- ra Michala Ďurovku v Galérii Zuzky tici Slavko Černi- Medveďovej, starých fotografií v vec a Vladimír Hric predsieni SVD, národopisných výa mladá zberateľ- stav v Spolku petrovských žien a v ka Andrea Vido- združení Zlaté remeslá. Mohli si vá. otvárací pro- pozrieť aj výstavy troch slovengram mala na sta- ských ľudových maliarov Michala rosti riaditeľka Geržu, Michala Virága a Marieny knižnice Jarmila Sabovej na ulici Kollárovej a v inStojimirovićová. teriéri najstaršieho domu v PetrovDo osláv Dňa Petrovca trefne zapadol prvý výtvarný tábor pre žiakov v parku pri Výstavu bližšie ci. trhovisku J. Čiep ozrejmil predse-

KuLtúRNe oBSAHy DňA PetRoVcA

výstavy a Divadelný vavrínik n

OPera aKO nOvinKa na javiSKu SvD v Petrovci. V utorok 21. mája v petrovskom Slovenskom vojvodinskom divadle pre žiakov vyšších ročníkov základnej školy a gymnazistov hosťoval súbor novosadskej Komornej hudobnej spoločnosti s komickou operou v jednom dejstve Skúška pre operu nemeckého skladateľa Alberta Lortzinga. V predstavení účinkovali operní sólisti a chór študentov Akadémie umení v Novom Sade. Hudbou ich sprevádzala zostava komorného hudobného celku. Dirigentkou súboru je Vesna Kesićová-Krsmanovićová a pod scénický pohyb sa podpísal Rastislav Varga. Z účinkujúcich postáv pre nás je zaujímavé, že grófku zahrala Jaroslava BenkováVlčková a medzi chóristami bol Michal Labát.

J. Č-p

34

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽuDu

K U LT Ú R A NOVÝ SAD

Víkend v znamení rôznorodosti Novom Sade sa po prvýkrát usporiadal Festival slovanskej kultúry a písomníctva, ktorý mesto Nový Sad spoluorganizovalo s ruským mestom Nižný Novgorod.

Na viacerých lokalitách od 24. do 25. mája prebie- Stručný prehľad slovenskej vojvodinskej hali programy, literatúry podala Zdenka Valentová-Belićová ktorých cieľom bolo predstaviť nielen ruskú kultú- v ÚKVS uskutočnil v piatok 24. mája, ru a tradíciu, ale aj bohatú kultúru zúčastnil sa aj člen organizačného všetkých národností slovanského výboru festivalu a zástupca predsedu Zhromaždenia mesta Nový pôvodu, ktoré žijú vo Vojvodine. Ústav pre kultúru vojvodinských Sad Miroslav Ilić. Zdôraznil, že mesSlovákov a Národnostná rada slo- to položilo dôraz na rozvoj kultúrvenskej národnostnej menšiny tiež nej politiky a jeden z výsledkov je aj boli zapojené do programu podu- usporiadanie podujatia, ktorého jatia. Podľa riaditeľky ÚKVS Miliny cieľ je zdôraznenie identity slovanSklabinskej do programu sa zapo- ských národnostných spoločenjili s cieľom poukázať na to, že je slo- stiev žijúcich vo Vojvodine.

O príchode Slovákov do Vojvovenská kultúra rôznorodá, rozvitá, založená na dlhej tradícii, a to v ob- diny, rozvoji literatúry a súčasných lasti literatúry a vydavateľstva. Na spisovateľoch stručne informovala multimediálnom programe, ktorý sa predsedníčka Výboru pre kultúru

V

OBLASTNÁ HUDOBNO-TANEČNÁ PREHLIADKA V PANČEVE. V nedeľu 26. mája v sieni pančevského Kultúrneho strediska sa usporiadala oblastná prehliadka hudobno-tanečnej tvorby pre dospelých z južného Banátu. Vystúpilo ponad 20 kultúrno-umeleckých spolkov zo Starčeva, Kovinu, Mramorka, Padiny, Deliblata, Kovačice, Hajdušice a Pančeva. O postup do pokrajinskej prehliadky, ktorá bude v dňoch 21. a 22. septembra vo Vrbase, sa uchádzali spevácke a folklórne skupiny a orchestre. Medzi nimi boli mužská a ženská spevácka skupina a folklórna skupina pri Dome kultúry Michala Babinku v Padine, MSS Rovina, MSS Boemi, ŽSS Sláviky a folklórna skupina pri Dome kultúry 3. októbra v Kovačici. Mená tých, ktorí postúpia do pokrajinskej prehliadky, odborná komisia zverejní 20. júna.

A. Chalupová

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

NRSNM Zdenka Valentová-Belićová.

Na programe bolo prezentované video o osadách, v ktorých žijú Slováci. Tí, ktorým sú tie údaje známe, obnovili si vedomosti a iní sa zase dozvedeli o zaujíma-

va Vršková-Opavská za hudobného sprievodu orchestra pod vedením Ervina Malinu.

V sobotu 26. mája v Mestskej radnici usporiadané bolo ďalšie podujatie. Na Večierku celoslovanského priateľstva zhromaždili sa početní hostia a v plnej slávnostnej sieni časť kultúry svojho národa mali možnosť prezentovať Slováci, Rusíni, Ukrajinci, Macedónci, Bulhari a Bunjevci, ako aj hostia z Ruska.

Možnosť predniesť niekoľko piesní

Šafárikovci si vyslúžili veľký potlesk

vostiach našich osád. Pútavé video bolo spestrené aj hudobnou zložkou. Piesne príznačné pre Banát, Báčku a Sriem predniesli Anna Struhárová, Anna Zorňanová a Jarosla-

mali sólisti Anna Zorňanová a Ivan Slávik, ktorých sprevádzal orchester SKC P. J. Šafárika.

J. Pániková

NA VEĽVYSLANECTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ČÍNE od 10. mája prebiehala desaťdňová výstava dvadsiatich obrazov Jána Glózika a desiatich diel Janosa Mesarosa. Na vernisáži sa zúčastnili veľvyslanci niekoľkých krajín v Pekingu, početní predstavitelia verejného a kultúrneho života Číny, novinári a výtvarní umelci. Samostatné výstavy Glózika a Mesarosa slávnostne otvoril Jeho Excelencia František Dlhopolček. Veľvyslanec Slovenskej republiky v Pekingu z tej príležitosti obom insitným maliarom udelil kovové tabuľky s reliéfom. Plakety, ktoré udeľujú umelcom vystavujúcim tvorbu na Veľvyslanectve Slovenska v Číne, vypracoval Mgr. art. Ondrej Zimka. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili diplomatické zástupkyne Veľvyslanectva Srbska v Pekingu. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Číne vytlačilo dvadsaťštyristranový katalóg. Milovníci insity budú mať možnosť vidieť expozíciu diel Glózika a Mesarosa ešte v dvoch čínskych mestách. Na snímke (z archívu Slovenského veľvyslanectva v Pekingu) sú umelci Janos Mesaros (prvý zľava) a Ján Glózik s veľvyslancom SR v Pekingu Františkom Dlhopolčekom.

J. Špringeľ

35

K U LT Ú R A PRÍPRAVY NA 20. DFF V KYSÁČI

Zlatá brána v znamení jubilea vadsiata Zlatá brána bude prebiehať v dňoch 20. až 23. júna na zámku, ktorý bude na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra v rámci osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča.

Určili tak členovia organizačného výboru na zasadnutí v piatok 24. mája.

Organizátorom festivalu je aj tentoraz Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč a riaditeľkou Zlatej brány a predsedníčkou finančnej komisie je Anna Chrťanová-Leskovac. Predsedom technickej, ako i programovej komisie je Vladimír Medveď. Predse-

D

dom komisie pre informovanie je Michal Ďurovka. Protokol a teda aj tú komisiu bude mať na starosti Ján Slávik, kým o bezpečnosť sa bude starať komisia, v čele ktorej sú Ján Hloška a Miroslav Filipov. Predsedom komisie pre stravovanie je Dušan Francisty. Keďže na Zlatej bráne budú aj hostia zo zahraničia, o ubytovanie sa postará komisia v čele s Máriou Pixiadesovou.

Ako bolo počuť na piatkovej schôdzi, na tohtoročný detský folklórny festival sa prihlásilo detských súborov z 21 slovenských prostredí a hostia tentoraz pricestujú z Iloku, Batajnice, zo Solian, Stepanovićeva a zo

Slovenska, z Liptovského Mikuláša.

Vystúpi aj KUS B. Radičevića z Kysáča.

Zlatá brána aj tentoraz bude mať celý rad sprievodných podujatí, avšak každé z nich bude kamienkom v pestrej a bohatej mozaike tak detského festivalu, ako i kultúrneho života Kysáča a osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Budú to viaceré výstavy, detské divadielko, ale aj niektoré novinky a prekvapenia, takže Zlatá brána sa vlastne začne už vo štvrtok 20. júna. Nedeľňajší galakoncert sa začne o 16.00 h na festivalovom zámku, ktorý z príležitosti 20. výročia kysáčskeho festiva-

lu vynoví Pavel Koza. Konferenciersky prednes tentoraz pripravujú mladí herci Svetlana Gašková a Ivan Privizer pod dozorom Jána Privizera. Ináč na piatkovom zasadnutí, ktoré bolo v KIS, vyjadrili nespokojnosť so „šiatrami“, ktoré bývajú na školskom dvore počas festivalu, s alkoholickými nápojmi, ktoré sa tam predávajú, a s hudbou, ktorá stadiaľ dolieha a ruší program na javisku.

Ako organizátori riešia tento problém, zostáva vidieť.

Po tohtoročnú Zlatú bránu zostali necelé tri týždne. Prípravy v Kysáči sa zrýchľujú a veríme, že sa nacvičujú i malí tanečníci, aby sa v Kysáči predstavili v tom najlepšom svetle.

Aby jubilejná 20. Zlatá brána bola opravdivým sviatkom detí.

E. Šranková

BOĽOVCE

Chýrnik

Vydarené tance pod májom V nedeľu 26. mája sa vo veľkej sieni Domu kultúry v Boľovciach po niekoľkých rokoch rozliehala slovenská pieseň a tancovali slovenské čardáše.

Veľká sieň z tejto príležitosti bola vyplnená do posledného miesta a na svoje si prišli všetci milovníci slovenského folklóru, tanca, spevu, krojov a piesní. Túto nekaždodennú slovenskú veselicu usporiadal KUS Sládkovič, ktorý sa prednedávnom zorganizoval a zaktivoval všetky svoje skupiny. Mladí a vzletní staronoví členovia jediného boľovského slovenského spolku zase oživili tunajšie javisko, a to zvykmi venovanými dvíhaniu mája, ako aj dobe medzi dvíhaním a váľaním mája.

Na javisku v detských hrách šantili tí najmladší päťroční až po tých najstarších tanečníkov, ktorí v podobnom veku začínali svoje tanečné kroky pod vedením učiteľa Jána Kaňu, dnes už vo výslužbe.

Pestré boľovské kroje a jedinečné kultúrne bohat-

stvo tomuto čaru ešte iba pridali. Mladí predseda Janko Maglovský v krátkom príhovore uviedol, ako sa začalo s prácou, ale aj ktoré ciele si vytýčili. Už tohto víkendu sa boľovskí tanečníci budú zvŕtať na javisku FF Tancuj, tancuj... v Hložanoch, onedlho sa najmladší tanečníci zúčastnia na Zlatej bráne v Kysáči, a potom sa

budú pripravovať na festival zvykov a obyčají. Ako nám predseda Janko Maglovský prezradil, radi by najmladších zapojili aj do kovačickej detskej svadby, keďže pozvanie už majú.

Viera Tomanová Foto: Željko Čapeľa

HAJDUŠICKÍ OCHOTNÍCI počas minulého víkendu boli nanajvýš činní. Najprv v sobotu 25. mája vystúpili v Ustanovizni pre duševne choré osoby 1. októbra v Starom Leci. Ženská spevácka skupina a tanečná skupina (na fotografii) KUS Bratstvo, ako aj staršia skupina školského DFS Lastovičky svojím spevom a tancom spestrili program tradičného podujatia tejto ustanovizne Stretnutie príbuzných. Iba deň neskoršie, v nedeľu 26. mája, ochotníci KUS Bratstvo vystúpili na obvodnej folklórnej prehliadke v Pančeve, kde sa predstavili choreografiou Kvetoslavy Mrđovej U Hrudkov na priadkach. Bola to zároveň generálna skúška tohto súboru pre FF Tancuj, tancuj... v Hložanoch. vlh

36

KYSÁČ. V rámci osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča v sobotu 8. júna bude stretnutie osvetových pracovníkov pôvodom z Kysáča, ktorí pracujú (alebo sú na dôchodku) v rôznych školách vo Vojvodine s osvetovými pracovníkmi, ktorí pracujú v základnej škole v Kysáči (alebo sú už v penzii). Na stretnutie sa pozývajú aj osvetoví pracovníci, ktorí skôr pracovali v kysáčskej škole, hoci nie sú pôvodom z Kysáča. Účasť na stretnutí treba potvrdiť do 6. júna na tel. č.: 021/827161, 021/827-015 alebo na e-mail: rs1935es@eunet.rs Príchod do Kysáča, do Slovenského národného domu, Ul. slovenská 47, je naplánovaný do 16.00 hodiny. O 17.00 je plánovaná návšteva ZŠ Ľudovíta Štúra, Ul. železničná 3.

Oslavný výbor NOVý SAD. V stredu 5. júna o 19.30 hod. sa v sieni SKC P. J. Šafárika (na starej fare) uskutoční matičný večierok, na ktorom s bohatým programom vystúpia žiaci základných škôl v Novom Sade a v okolitých osadách, ktorí navštevujú vyučovanie slovenčiny. Bude to ukážka toho, čomu sa naučili počas školského roka, ako sú recitácie, piesne a prednes prózy, a zahrajú aj kratšiu divadelnú scénku.

MOMS Nový Sad SILBAŠ. Silbašské ochotnícke divadlo APS vo svojej osade zorganizuje nové podujatie − divadelné dni. Počas víkendov z konca mája a júna na šiestich večierkoch (31. mája, 1., 2. júna a 7., 8. a 9. júna) v Dome kultúry uvítajú hostí, divadelníkov z Lalite, Pivnice, Crvenky, Báča a Báčskej Palanky. Domáci divadelníci vystúpia 9. júna.

Jaruška Ferková

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A POKRAJINSKÁ HUDOBNÁ A FOLKLóRNA SÚťAŽ DETí

Petrovčania a Kovačičania zlatom ovenčení udobný festival detí Vojvodiny, 52. v poradí, je najmasovejším kultúrnym podujatím vo Vojvodine.

Uskutočnil sa 12. mája prehliadkou orchestrov a speváckych zborov a 2. júna sa predstavia folklórne súbory.

Na obecných prehliadkach, záväzných pre všetky obce, sa zúčastnilo takmer 20 000 detí. Tie kvalitnejšie súbory potom účinkovali na oblastných festivaloch v Báčskej Topole, Starej Pazove, Zreňanine, Pančeve, Kule, Čelareve a Sriemskej Mitrovici.

V troch kategóriách: zbory, orchestre a folklórne súbory na záverečnom festivale v Báčskej Topole spolu účinkuje viac ako 2 000 detí. Súbory s najlepším umiestnením sa kvalifikujú na príslušné republikové festivaly a podujatia. Porota vyzna-

H

Chór Základnej školy Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca s dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou menanie udeľuje všetkým a triedi ich do kategórií bronzových, strieborných a zlatých víťazov. Zbory a orchestre posudzovala porota: profesor Boris Černogubov a profesorky Dragana Krvavcová a Tamara Mandićo-

vá.

Medzi tými, ktorí prešli cez všetky kvalifikačné kolá, sú aj členovia školského chóru Základnej školy Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca. Od ich dirigentky a profesorky hudobnej kul-

túry Marieny Stankovićovej-Krivákovej sme sa dozvedeli, že dobre pochodili a stáli v rade zlatých víťazov festivalu. Tým sa potvrdilo, že sa na petrovskej škole dlhodobo kvalitne pracuje so speváckym zborom. Petrovčania sa kvalifikovali na republikovú súťaž, kde aj v minulosti excelovali. V rokoch 2010 a 2011 získali zlatú a striebornú plaketu.

Medzi účinkujúcimi boli aj žiaci zo školy Mladých pokolení z Kovačice. Ich chór pod vedením profesora Pavla Tomáša st. získal striebornú plaketu a školský orchester z Kovačice tiež pod jeho vedením získal zlatú plaketu a zároveň sa kvalifikoval na republikovú súťaž.

J. Čiep

obsadil druhé miesto a dostal sa na republikový festival detskej drámy do Ubu. Podľa rozhodnutia oboch porôt diplom za stvárnenie dievčenskej postavy získala Ema Kočišová asi 1 000 detí z tamojších zázo Starej Pazovy. kladných škôl. Pokrajinskú Patrónmi 56. preprehliadku divadelnej tvorby hliadky Majski susreti detí Vojvodiny sledovali dve Ema Kočišová (zľava) a Jana Rumanová v predstavení boli Obec Inđija a poroty – odborná: Emilija Rozprávka na dobrú noc Ústav pre kultúru VojMrdakovićová, režisérka, Olga vodiny a organizáVojnovićová, herečka, a Predrag Mom- skej Základnej školy hrdinu Janka tormi Oddelenie pre spoločenské činčilović-Moca, herec, všetci z Nového Čmelíka, autora H. Ch. Andersena Roz- nosti Obecnej správy Obce Inđija a KulSadu, a detská porota: Helena Teodo- právka na dobrú noc v réžii Andrey túrne stredisko Inđija. rovićová, Luka Grković a Sofija Miško- Dvornickej, Libuše Simendićovej a vićová, všetci z Inđije. Muzikál pazov- Aničky Balážovej na prehliadke v Inđiji A. Lš.

NA POKRAJINSKEJ PREHLIADKE V INĐIJI

Rozprávka na dobrú noc postúpila do republikovej súťaže okrajinská prehliadka divadelnej tvorby detí Vojvodiny Majski susreti sa po 56-krát konala v inđijskom Kultúrnom centre v dňoch 20. až 22. mája.

Na prehliadke vystúpilo 10 divadelných súborov: zo Sriemskej Mitrovice, Starej Pazovy, Zreňanina, z Novej Pazovy, Báčskej Topoly, Kuly, Kovinu, Crvenky a Inđije. Vystúpilo okolo 250 malých hercov. Ich výkony si pozrelo

P

na predmetov je odborne zastúpená.

Vďaka viacerým projektom, ktoré realizujú, škola je slušne vybavená aj technickými pomôckami. − Sústavne pracujeme na zlepšení iaci a zamestnanci Základnej škoNa úvod riaditeľ školy Vlajko Rakoly J. J. Zmaja v Hajdušici v piatok 24. vić gratuloval zamestnancom a žiakom pracovných podmienok, a ako prioritu sme si určili dokonmája oslávili Deň čiť výmenu azbestovej školy. Najprv na náfasády novou. Okrem dvorí školy prebietoho, že odstránime hali športové strettento škodlivý matenutia vybraných celriál, vykonáme termoikov tejto školy a Zázoláciu budovy. Dotekladnej školy J. S. raz sme vykonali 75 Popovića vo Veľkej percent týchto prác.

Grede. Potom za Žiaľ, na počet žiakov, prítomnosti hostí, ktorý z roka na rok klemiestneho vedesá, nemôžeme vplýnia, priateľov a spo- Staršia skupina DFS Lastovičky sa predstavila choreografiou vať, − povedal riaditeľ lupracovníkov ško- Išla Marína hajdušickej školy. Vely v hajdušickom Dome kultúry odznel primeraný kul- ku Dňu školy. Zdôraznil zároveň, že ká- rejne pochválil Anastáziu Dodićovú, túrno-umelecký program. drová situácia v škole je dobrá, väčši- Adrianu Ďugovú, DFS Lastovičky a

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE J. J. ZMAJA V HAJDUŠICI

Oslávili Deň školy Ž

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

dievčenský školský futbalový celok, keďže z obecných súťaží postúpili do obvodnej súťaže. Zároveň vyhlásil víťazov výtvarného súbehu pre škôlkarov a mladšie ročníky a literárneho súbehu pre žiakov starších ročníkov. Na výtvarnom súbehu najlepšie sú ocenené práce Milice Greksovej (škôlka), Edity Erdeiovej, Jeleny Sobinovej a Igora Kočiša a na zadanú tému najlepšie práce napísali Anna Kalnaková, Ivana Govdová a Sonja Brezičaninová. Všetci dostali knižné odmeny a ich práce sú zverejnené v časopise Zmaj, ktorý škola pravidelne vydáva z príležitosti Dňa školy. V kultúrno-umeleckom programe sa predstavili žiaci všetkých ročníkov a medzi nimi aj víťazka obecného detského festivalu Spievajme srdcom Edita Erdeiová a staršia a mladšia skupina DFS Lastovičky. vlh

37

K U LT Ú R A STO ROKOV ABSTRAKTNÉHO UMENIA

Pátranie po univerzálnom K

ráčame vedno s dobou a svetom. V rovnakom čase, keď si v Múzeu moderného umenia v New Yorku pripomínajú sté výročie vzniku abstraktného umenia, aj v Belehrade prebiehali dve výstavy, ktoré sú mu venované. Pavilón Cvijety Zuzoričovej bol od 8. do 25. mája hostiteľom najznámejšieho parížskeho salónu abstraktného umenia Réalités Nouvelles, ktorý predstavil diela viac ako šesťdesiatich umelcov. V galérii RTS v Takovskej ulici bola zase v druhej polovici mája, od 15. do 19., prezentovaná naša nová abstrakcia, presnejšie diela asi tridsať umelcov, medzi ktorými aj skulptúra autorky Miry Brtkovej (na snímke vľavo).

Storočie je síce dosť dlhý časový úsek, no dejiny abstrakcie u nás sú predsa v podstate kratšie, lebo spravidla boli podmienené bezprostrednými spoločenskými okolnosťami, bojom za národnú nezávislosť, procesmi politickej, ekonomickej a kultúrnej emancipácie. Práve preto, aj v časoch keď inde impresionistické idey zo základov menili chápanie maliarstva, nášmu umeniu dominovali historické témy a tradičné chápania. Občas síce bolo aj v zna-

mení vplyvov moderných prúdov (zenitizmu, dadaizmu, nadrealizmu), no v zásade, až do rokov päťdesiatych, zostalo poznamenané figuratívnym chápaním umenia – zhodujú sa výtvarní teoretici. Medzníkom a odklonom od klasického prístupu umeniu, od vtedy vládnucej socrealistickej ideológie, bola Lubardova výstava v roku 1951 a objavenie sa skupiny s názvom Jedenásti. Ani títo sa však nezbavili celkom naratívnych a asociatívnych činiteľov vo vlastných prácach.

Možno kvitovať, že len aktuálna generácia našich umelcov prijala bez obáv, predsudkov a komplexov abstrakciu ako univerzálnu výtvarnú reč, vyzdvihuje komisár výstav Milija Belić. Podčiarkuje to aj autor expozície Petar Đinović slovami, že je podstatou abstraktného maliarstva pátranie po univerzálnom výraze, prejave nielen v maliarstve, ale aj v živote vôbec.

Pestrá výstava v galérii RTS, v ktorej sa veľkoplošné obrazy striedali so sochami a inými dielami, nesie, samozrejme, aj rôzne odkazy.

Jeden autor, Mirko Lovrić, uvádza, že abstraktné umenie sugeruje jednu novú skutočnosť.

Treba zacitovať aj slová našej poprednej umelkyne Miry Brtkovej, ktorá o svojej soche vraví: – Predstavuje mesto, jeho architektúru, a je to v podstate abstraktná vec. To, čo mňa zaujalo, sú tie plochy, plány, priesvitnosť, hĺbka, perspektíva...Všetko to môže pripomenúť nejakú kostru mesta…

O. F.

VOJLOVICA

Rezancová zábava V

ojlovickí detvanovci sú v máji veľmi aktívni. Chystajú sa na Folklórny festival Tancuj, tancuj..., na rôzne divadelné prehliadky a na Detský folklórny festival Zlatá brána.

V rámci SKOS Detvan je aktívna i výšivkárska sekcia. Avšak v letnom období, keď prídu namáhavé poľné práce a práce v záhradách, výšivkárky sa budú

čoraz menej stretať.

Práve preto sa rozhodli zorganizovať po prvýkrát ľudovú zábavu, na ktorú si pozvali svoje kamarátky z mnohých spolkov žien.

V krásny májový deň, v nedeľu 19. mája, do Vojlovice zavítali členky s p o l k o v Prítomní na Rezancovej zábave žien z Kovačice, Padiny, Hajdušice ku pripravili aj pestrofarebnú a Kysáča. Bola to prí- výstavu. Hostia a domáci mohležitosť ukázať iným li tiež navštíviť priestory matičspolkom, že sa aj Voj- ného domu a etno domu v rámlovičanky majú čím ci spolku Detvan. Prítomných pochváliť. Aby sa zá- krásnymi slovami pozdravili mobava odlišovala od derátorky večierka Anna Beraciných, rozhodli sa z tej- ká a Lýdia Marková, ako aj predto príležitosti prezen- sedníčka výšivkárskej sekcie tovať ich. Preto, že Anna Pániková. Počas ľudovej zámnohé ženy sú veľmi bavy prítomní si mohli pozrieť známe tým, že dlhé zaujímavý príspevok, ako sa vyroky vyrábajú a pre- rábajú rezance vo Vojlovici. Na dávajú rezance na dobrú náladu hrali kovačickí huPríhovor Anny Pánikovej, predsedníčky vý- trhoch v Pančeve a Be- dobníci Jaroslav Glózik a Jaroslav šivkárskej sekcie lehrade. Vo dvore spol- Nemček. Usilovné Vojlovičanky

38

pripravili tombolu so zaujímavými prácami a vzácnymi odmenami. Šikovní kuchári sa postarali o hostí, pre ktorých pripravili rezance posypané syrom a paprikáš, pokým sa ženy postarali, aby na stole nechýbali tradičné sladkosti.

Predsedníčka výšivkárskej sekcie vo Vojlovici Anna Pániková vyjadrila nádej, že o rok bude väčší záujem spolkárok. Tým, ktorí pozvanie na prvú rezancovú zábavu neodmietli, sa úprimne poďakovala.

Alena Gajanová

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A STARÁ PAZOVA

Najkrajšie spievajú a recitujú po slovensky lávnostné zasadnutie Správnej rady Miestneho odboru Matice slovenskej v Starej Pazove bolo S vo štvrtok 23. mája. Členovia si za prítomnosti početných hostí – predstaviteľov Matice slovenskej v Srbsku, slovenských inštitúcií a ustanovizní, obecných a miestnych štruktúr, tiež delegácie zo Selenče (skadiaľ sa aj nasťahovali prvé rodiny) pripomenuli 243 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy.

Zasadnutie sa uskutočnilo v miestnostiach Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. O význame stretnutia hovoril a hostí pozdravil Matej Hadrík, predseda pazovských matičiarov. Potom odznel vydarený program, v ktorom sa zúčastnili žiaci základnej školy. Žiacky chór a orchester a všetci prítomní na slávnostnom zasadnutí najprv zaspievali matičnú hymnu. Žiaci sa v školskej jedálni predstavili hudobnými a speváckymi bodmi, ako i slohovými prácami.

V rámci oslavy Dňa príchodu Slovákov do Starej Pazovy predstavili knihu 80 rokov Mati-

Hostia a hostitelia na zasadnutí Správnej rady MOMS Stará Pazova ce slovenskej v Juhoslávii / Srbsku. O knihe hovorili zostavovateľ Samuel Boldocký a Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, ktorá okrem iného povedala, že vydarený žiacky program bol krásnym svedectvom, že aj po toľkých rokoch žiaci najkrajšie spievajú

POZNÁMKA

Emil Klobušický – náš prvý filmár úžba po sfilmovaní dokumentu o živote a diele nášho T prvého filmára Emila Klobušického sa zodpovednému redaktorovi na dôchodku vo vtedajšej Televízii Nový Sad Jánovi Struhárovi splnila. Scenár napísal práve Struhár a obrazne a režijne ho stvárnil direktor fotografie Jozef Maďar. Vysielanie pod názvom Emil Klobušický – náš prvý filmár trefnými zábermi z archívu E. Klobušického, porovnávaním vtedajšieho výzoru napr. Pivnice s jej súčasným stavom a bohatou fo- Záber z nahrávania dokumentu v Pivnici a na ňom (zľava) todokumentáciou podáva živý Ján Struhár, Ondrej Durgala a Jozef Maďar (archív A. H.) archív života E. Klobušického.

Presne tak, ako to robia jeho zábery z 30. rokov kom ml. na 16-milimetrovom formáte. Výstiž20. storočia, ktoré nahral spolu s Jánom Čaja- né hudobné pozadie vo výbere hudobnej re-

a recitujú po slovensky. Pri príležitosti tejto minioslavy predsedníčka staropazovským Slovákom popriala, aby sa im darilo aj naďalej, a zároveň pochválila čulú prácu tamojších matičiarov.

A. Lš. daktorky Gordany Damjanovićovej a dobrý strih Jaroslava Kolára a Bojana Hrašćanca iba upevnili poslanie dokumentu – zachovanie od zabudnutia filmárskeho pioniera vojvodinských Slovákov. Autori vysielania tiež vhodným výberom spolubesedníkov – od filmového kritika Mgr. Štefana Vraštiaka zo Slovenského filmového ústavu z Bratislavy, ktorý sa pred rokmi zaujímal o činnosť dvojice Klobušický – Čajak a Jozefa Maďara, ktorý navštevoval Klobušického prednášky vo Foto-kino klube v Pivnici, po osobnú spoveď Vladimíra Klobušického, Emilovho syna, ako aj jeho bývalých pivnických žiakov Ondreja Durgalu a Michala Kunčáka prispeli k vytváraniu obrazu o filmárskom nadšencovi. Z vysielania, ktorého premiéra bola 26. mája na RTV2, vidno, že celý televízny tím pracoval, akoby inak, tímovo, čo prinieslo žiadaný výsledok: významný, pritom pútavý dokument presiaknutý mnohými historickými údajmi.

Kiežby takých dokumentov bolo v slovenskom programe TV Vojvodiny viac.

V. Dorčová-Valtnerová

STARÁ PAZOVA

Postúpili divadelníci z Kovina, Pazovy a Jašu Tomića yhlásením najúspešnejších jednotlivcov a súborov sa v nedeľu 26. mája v staropazovV skej divadelnej sále skončila 51. prehliadka ochotníckych divadiel Vojvodiny. Výkony hercov sledovala trojčlenná odborná porota v zložení: Vojislav Soldatović, režisér, Dr. Svetislav Jovanov, dramaturg, predseda poroty, a Sonja Stipićová, herečka (všetci z Nového Sadu), ktorá v záverečnom programe udelenia cien prečítala správu poroty.

Na tohtoročnej prehliadke z ôsmich divadelných súborov najúspešnejší boli divadelníci z Kovina (Ochotnícke divadlo Kovin a Stredisko pre kultúru Kovin) s predstavením Ljubomira Simovića Čudo u Šarganu v réžii Jovana Grujića.

Druhé miesto obsadil hostiteľský súbor – SKUS hrdinu Janka Čmelíka a SD VHV Stará Pa1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

zova s autorským projektom Miroslava Kožíka Babylon. Tretie miesto obsadili divadelní ochotníci z Jašu Tomića – OD Đorđa Damjanova Đekšu za predstavenie Maje Pelevićovej Deca u formalinu, v réžii Bogdana Jankovića. Všetky tri uvedené predstavenia postúpili do republikového festivalu divadelných ochotníkov Srbska, ktorý tradične prebieha v Kule.

Divadlo Babylon získalo najväčší počet hlasov obecenstva a na tejto pokrajinskej prehliadke staropazovskému divadelnému súboru udelili tieto diplomy a uznania: Vladane Stepanovićovej diplom za najlepší dizajn svetla, celému súboru diplom za vyrovnanú kolektívnu hru, Miroslavovi Bakovi diplom za najoriginálnejšiu hudbu. Súboru sa dostala i odmena Anamarije

Mihajlovićovej za vizuálny dizajn predstavenia.

Pochválená bola tiež Andrea Stanišićová za stvárnenie postavy Mehanizam. Prehliadku slávnostne zatvoril odborný spolupracovník Ústavu pre kultúru Vojvodiny Vladimir Ris, ktorý sa poďakoval najmä Obci Stará Pazova, Zväzu ochotníkom Obce Stará Pazova a Stredisku pre kultúru Stará Pazova za veľkú pomoc a podporu pri organizovaní tohto prestížneho kultúrneho podujatia.

Na počesť odmenených vystúpilo hosťujúce predstavenie z Novej Pazovy – Ochotnícke divadlo Mirka Tatalovića-Ćiru Nije čovek ko ne umre autora Velimira Stojanovića a v réžii Milana Kovačevića.

A. Lš.

39

K U LT Ú R A

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Fanúšik – fanúšika, Pavel – Pavla, Karol – Karola ž v titulku je náznakovo uvedené, čo je pri týchto podstatných menách otázne. V slovenskom jazyku sú prípady, keď sa stretávame s pohyblivou samohláskou, ktorá pri skloňovaní vypadúva.

Začnime so športovou terminológiou; v športovom živote je dôležitý nielen športovec, ale aj milovníci športu. Na ich pomenovanie najčastejšie používame všeobecné podstatné meno fanúšik, ktoré pôvodom nadväzuje na anglické slovo fan. Druhý pád má spisovne znieť – (od koho? čoho?) fanúšika, v žiadnom prípade nie od „fanúška“; a v množnom nominatíve sa vyslovuje a píše – fanúšikovia – nie „fanúškovia“; genitív – (od) fanúšikov – nie (od) „fanúškov“; datív – (venovali lopty) fanúšikom – nie „fanúškom“; lokál – (v správach hovorili o) fanúšikoch – nie „fanúškoch“. Tu pravidlá nepripúšťajú pohyblivú samohlásku, teda samohláska „i“ nevypadúva. Z tohto slova tvoríme slovo fanúšikovať, pričom je variant „fanúškovať“ nespisovný, a fanúšikovanie – nie „fanúškovanie“.

Pri vlastných mužských menách typu Pavel, Pavol, Peter je to ináč.

Genitív jednotného čísla týchto vlastných mien znie takto: (od) Pavla, (znovu od) Pavla, (od) Petra – nie od „Pavela, Pavola, Petera“. V datíve je to takto: (dali sme) Pavlovi, Petrovi – nie „Pavelovi, Pavolovi, Peterovi“. Rovnako je aj v lokáli. V množnom čísle to znie takto: Pavlovia, Petrovia; Pavlov, Petrov; Pavlom, Petrom – nie „Pavelovia, Pavolovia, Peterovia“... V týchto prípadoch zaznamenávame tú pohyblivú samohlásku, ktorá pri skloňovaní vypadúva.

Inak je pri vlastnom mužskom mene Karol. Tu môžeme konštatovať rovnakú situáciu, s akou sme sa stretli pri slove fanúšik – samohláska tu nevypadúva. Genitív jednotného čísla znie (od) Karola – nie (od) „Karla“; datív a lokál Karolovi – nie „Karlovi“. Táto zásada platí aj pri množnom čísle, a to vyznie takto: Karolovia; (od) Karolov; Karolom. ah

U

Pivnica ultikultúrna umelecká dielňa Jovana Steriju Popovića v zaM kladaní v podvečerných hodinách v dňoch 20. až 24. mája pod patronátom SPD RIO a vďaka pohostinnosti tamojšieho vedenia usporiadala ďalší performance par excellence Jána Salčáka z cyklu Čo dokáže pekné slovo v priestore SKUS Pivnica. Spomenutý autor náhodilým výberom z Pivnickej kroniky ojedinelým záujemcom predstavil pr-

vých päť kníh nie chronologickým, ale poradím rozlúštenia vlastných rukopisov. Janko Čobrda-Blitz všetko natočil a keď sa získajú potrebné peniaze, bude z toho dokumentárny film.

Po ukončení cyklu Bolo raz zelené údolie v nedeľu 2. júna v hostinci Andrea nasledujúcich päť nedelí od 15.00 do 16.30 dielňa bude pokračovať cyklom Čo dokáže pekné slovo ďalšími piatimi knihami z Pivnickej kroniky spomenutého autora, tiež náhodilým výberom.

Jaruška Ferková

OZNÁMeNIe o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 82 / NSU 82 NS – Industrijska zona, Ulica industrijska b. č., na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMeNIe o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín – NS 11, NSH 11, NSU 11, v Ulici Božidara Adžiju b. č., na katastrálnych parcelách číslo 1511/1 a 1511/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUje verejné nahliadnutie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu PROMIST, s. s r. o., z Nového Sadu, Ulica hajduk Veljkova č. 11, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Adaptácia časti existujúcej haly výrobnej prevádzky pre miešiareň a balenie umelého hnojiva, na katastrálnej parcele 2222/1, k. o. Nový Sad I. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), do 21. júna 2013. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu.

Verejná rozprava a prezentácia bude 24. 6. 2013 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

POTReBUjeMe PReDAVAČA DROBNé OZNAMY KUPUjeM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

PReDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 195 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,34 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00.

40

Od júla bežného roku (číslo 27/2013 zo 6. 7.

2013) Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Hložanoch. Úhrada sa reguluje zmluvou.

Záujemcovia sa môžu ohlásiť v dopisovateľstve v B. Petrovci (tel. číslo 021/782-208), priamo v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 021/4720-844 (služba predaja).

Hlas ľudu 1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojím milovaným manželom

so synom a bratom

PAVLOM KOPČOKOM

PAVLOM KOPČOKOM

1954 – 25. 5. 2013 z Petrovca

1954 – 25. 5. 2013 z Petrovca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

PAVLOM KOPČOKOM 1954 – 25. 5. 2013 z Petrovca

Zostanú nám len pekné spomienky, ktoré si v našich srdciach navždy zachováme.

Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života.

Život vyhasol bez posledného slova rozlúčky.

Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší.

Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj keď si ešte chcel žiť...

Zarmútená manželka

Staručká matka a sestra s rodinou

Tetka a Ljuan

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

PAVLOM KOPČOKOM

PAVLOM KOPČOKOM

1954 – 25. 5. 2013 z Petrovca

1954 – 25. 5. 2013 z Petrovca

MARTINOM MARČeKOM 23. 5. 1933 – 20. 5. 2013 z Kovačice Tichú a trvalú spomienku si na Vás budeme zachovávať.

Vaši najmilší

SMUTNÁ SPOMIeNKA Odišiel otec starostlivý, ktorého nenahradí žiaden iný.

Krutý osud nevráti, čo nám vzal, zostali len spomienka a večný žiaľ.

Syn Pavel s manželkou a vnúčatá Ivanko a Jana

Dňa 8. júna 2013 bude tomu ťažký rok, čo nás opustila naša manželka, matka a stará mama

Slza v oku, v srdci žiaľ. Čo nám bolo drahé, osud vzal.

Spi sladko, oci náš, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň.

eVKA CARANOVÁ

Syn Ján s manželkou a vnúčatá Denis a Sandra

SPOMIeNKA

SPOMIeNKA

na zosnulých rodičov

na zosnulých rodičov

26. 5. 1958 – 8. 6. 2012 – 2013 z Uzdinu Navždy zostane žiť v našich srdciach.

Zarmútený manžel Vasa s dcérou Kristínou a synom Kristiánom s manželkou Florikou a dcérami Lýdiou a Alisou

BOĽAVÁ SPOMIeNKA Dňa 8. júna 2013 uplynie rok, čo nás navždy opustila naša milovaná sestra

jÁNA jAMBRICHA

ANNU jAMBRICHOVÚ

SAMUeLA MARTINKA

MÁRIU MARTINKOVÚ

1937 – 2006 – 2013

1942 – 2003 – 2013

1937 – 2012 – 2013

1933 – 2000 – 2013

z Kysáča Zamĺkli hlasy, srdcia prestali biť, nebolo lieku, aby ste ešte mohli žiť.

Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávajú: dcéry Anna Marčoková a Zuzana Martinková s rodinami

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

z Kysáča Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienku na Vás si navždy zachováme.

S láskou si na Vás spomínajú: dcéra Anna Agarská a syn Michal s rodinami

eVKA CARANOVÁ rod. Králiková 26. 5. 1958 – 8. 6. 2012 z Uzdinu rodom z Kovačice S úctou si na ňu spomína sestra Eržika s rodinou Králikovou

41

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojím manželom

so svojím bratom

jÁNOM DUBOVSKÝM

jÁNOM DUBOVSKÝM

4. 6. 1944 – 15. 5. 2013 z Hložian

4. 6. 1944 – 15. 5. 2013 z Hložian

SPOMIeNKA

KATARÍNA ČILIAKOVÁ Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života.

Smutná pravda života vraví, že nič netrvá večne a i život každého z nás sa raz skončí.

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Bez Teba už žiť musíme, no v našich srdciach stále Ťa nosíme.

Zarmútená manželka Mária

Brat Samuel

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom a starkým

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

jÁNOM DUBOVSKÝM

Dcéra Mária, zať Veselin a vnúčatá Dijana, Milorad, Jovana a Lazar

Priatelia sú kvety v záhrade života. Aj keď vytrhnutý, Tvoj kvet je večnou ozdobou našich spomienok.

Ožvátovci

SPOMIeNKA na našu učiteľku, kolegyňu a priateľku

jÁNOM DUBOVSKÝM

4. 6. 1944 – 15. 5. 2013 z Hložian

Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom.

Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš navždy.

rod. Lačoková 1966 – 2012 – 2013

4. 6. 1944 – 15. 5. 2013 z Hložian Srdce ubolené prestalo biť, nebolo lieku, aby mohlo ďalej žiť. Už Ťa neprebudí slnko, ani krásny deň, na hložianskom cintoríne spíš svoj večný sen. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš navždy s nami.

Syn Ján a vnúčatá Kristína a Andrea

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou drahou

eMÍLIU FARKAŠOVÚ – BÁBU 1923 – 1983 – 2013 z Kovačice Roky plynú, ale spomienky na Teba neblednú.

Tvoje: Eva Cicková, Katarína Stanová, Mária Garajová, Eva Ćuruvija, Anna Strakúšeková, Anna Hýlová, Mária Kňazovicová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s drahou susedou

ANNOU GALASOVOU 6. 10. 1941 – 19. 5. 2013 z Padiny

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla s nami žiť.

Milovali sme Ťa, Ty si milovala nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas.

ANNOU GALASOVOU 6. 10. 1941 – 19. 5. 2013 z Padiny

Večnú pamiatku si na Teba zachovajú a s láskou v srdci si na Teba budú spomínať

Manžel Ján, syn Ján s manželkou Katarínou a vnuk Ladislav

42

Tvoji susedovci Janevovci

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

BOĽAVÁ SPOMIeNKA

SMUTNÁ SPOMIeNKA

na manželku a matku

KATARÍNU ČILIAKOVÚ

KATARÍNA ČILIAKOVÁ

rod. Lačokovú 11. 2. 1966 – 30. 5. 2012 – 2013

rod. Lačoková 1966 – 2012 – 2013 z Kulpína

Uplynul boľavý rok, čo si nás nečakane opustila, ale spomienka na Tvoju lásku a dobrotu zostane navždy v našich srdciach.

S úctou a láskou si na ňu spomínajú

Manžel Ján a dcéry Milinka a Andrejka

Dovičinovci a Čiliakovci

SMUTNÁ SPOMIeNKA na zosnulú sestru a rodičov

KATARÍNU ČILIAKOVÚ

jÁNA LAČOKA

KATARÍNU LAČOKOVÚ

rod. Lačokovú 1966 – 2012 – 2013

1939 – 2003 – 2013

rod. Kopčokovú 1940 – 2008 – 2013

Čas plynie, ale bôľ, žiaľ a spomienka na Vás sa nikdy neminie.

Váš Jani

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 31. mája: • O 19.30 z cyklu reportáží Cez Karpaty z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný seriál pod názvom Slovenský kras.

• O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA – TENTORAZ VYSTANE! SOBOTA 1. júna: • O 20.00 odvysielaný bude zostrih otváracieho programu z tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch.

• O 20.30 v pokračovaní bude priamy prenos večerného koncertu 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 3. júna: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 4. júna: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 5. júna: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú a zahrajú Petrovčania, Kulpínčania a Kysáčania; Štvrtok 6. júna: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: skladby z 2. Festivalu nových slovenských lyrických piesní; Piatok 7. júna: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

NEDEĽA 2. júna: • O 11.00 DÚHOVKA: Delegácia Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj z Padiny navštívila Česko a Poľsko. Okrem početných českých a poľských osád kultúrni dejatelia z Padiny navštívili dedinu Řeka, kde sa predstavili na podujatí Májová veselica.

• O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Vysielanie bude venované jubilejnému 80. Medzinárodnému poľnohospodárskemu veľtrhu v Novom Sade, chovateľovi oviec v Petrovci, ako i víťazom súťaže o najlepšiu klobásu na podujatí Deň Petrovca.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza priameho prenosu FFTT v nedeľu o 2.00 h.

Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 2. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Májová vetvička v Padine Insitné umenie v Pekingu Základná škola Mladých pokolení oslávila Deň školy Nový projekt Strediska pre sociálnu prácu

Dorast padinského Dobrovoľného hasičského spolku počas ukážkového cvičenia s technikou – záber z osláv 85. výročia založenia DHS v Padine

Utorok 4. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Radosť a Detvanček v Kovačici Klenot vyšívania Račiansky jahodový kvet Čo nového v našom spoločenskom živote?

44

Piatok 7. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Statky-zmätky Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 1. júna: • 17.15 – 18.00 Piesne naše NEDEĽA 2. júna: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny • 17.15 – 18.00 Portréty UTOROK 4. júna: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení STREDA 5. júna: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 31. mája do 6. júna Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Elena Vršková, moderátorka Piatok 31. mája TV Petrovec – Posadnutá Sobota 1. júna 19.00 Zvon, prehľad udalostí – Vražedné myšlienky týždňa Pondelok 3. júna 20.00 Kolážová relácia Nedeľa – Megiddo s vami: Výber z koncertu Mareka Utorok 4. júna – Muž zo sna Stupavského Streda 5. júna – Príčina smrti 22.00 Film: Smrť jej pristane Štvrtok 6. júna – Sabrína 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý pondelok o 20.15: 23.00 Záver vysielania Hudobný mix Nedeľa 2. júna Každý piatok o 18.15: Výber 18.00 Hudobné blahoželania z programu TV Kovačica 18.45 Hit dňa, Reklamy, Každú sobotu o 18.15: Výber zostrih Molí z programu TV Pančevo

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 22 V tajničke je pomenovanie slovenského folklórneho festivalu, ktorý vznikol v Hložaoch a v tomto roku tamtiež bude prebiehať. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

1. časť tajn.

verejná vpisovalo vpíšte: CŠ noty výzva

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 5. júna o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný celovečerný program detského súboru z Detvy zo Slovenskej republiky, ktorý prebiehal v Jánošíku.

Repríza v nedeľu 9. júna o 7.30 h.

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

vpíšte: JOV

AS HL UDU Ľ

auto škola

liter

2. časť tajn.

leto (príd. m.) pohorie na Slovensku

učeník P. Ježiša časť súkvetia

internet

stupeň hudobnej stupnice

tantal značka kozmetiky

záclona

urán

časť vozidla varením zhotovila druh sovy liatím doplnil

čínska mena

tvrdá samohl. druh tanca

Vladimír AS HL UDU roh Ľ vpíšte: ONS anno Domini

vpíšte: PAO

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

tkaním všil

argón

poskytni úľavu

hliník

na toto miesto

zvýšená nota A

územie

vedúci podniku

Oliver (skr.)

liečivý prípravok Taliansko

dusilo

volt

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 21 – VODOROVNE: kinosála, amen, Rab, tikal, Be, ato, osol, kávovar, OT, Ra, aj, more, Ana, brucho, tš, A, D, bš, í, dodatok, Valéria, alfa, chov TAJNIČKA: RUDOLF JAŠÍK Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 19 z čísla 19 Hlasu ľudu z 11. mája 2013 bolo: MICHAL HARPÁŇ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: BRANISLAV BENKA, Ul. liptovská č. 14, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ešte bod po Prvú ligu!

Po skvelom výkone a presvedčivej výhre v Odžakoch padinská Dolina je jednou nohou v Prvej lige Srbska! Doterajší rival o titul majstra, sriemskomitrovický Radnički utrpel porážku v B. Jarku. Srem a B. Topola sa po nedeľných prehrách môžu chystať na zostup. Cement pribrzdil pančevské Dinamo...

Výsledky 28. kola: Cement – Dinamo 2 : 1, Radnički (S) – Senta 1 : 0, Mladost – Radnički (SM) 2 : 1, Tekstilac – Dolina 1 : 5, Jednota – Dunav 2 : 1, ČSK Pivara – B. Topola 3 : 0, Srem – Sloga 1 : 4, Radnički (Š) – Palić 1 : 0.

Tabuľka: 1. Dolina 55 bodov, 2. Radnički (SM) 49... 6. Tekstilac 40... 13.

Jednota 32... 16. Srem 27 bodov.

Program 29. kola: Radnički (Š) – Cement, Palić – Srem, Sloga – ČSK Pivara, B. Topola – Jednota, Dunav – Tekstilac, Dolina – Mladost, Radnički (SM) – Radnički (S), Senta – Dinamo.

TEKSTILAC – DOLINA 1 : 5 (0 : 3) džačania hrozili Doline, ale O nemali nadostač síl úspešne čeliť rozohraným hosťom. Padinčania predviedli najlepší jarný výkon pred nepočetným domácim obecenstvom. Už v 7. min. mladý Bogunović prebehol po ľavej strane, ideálne odcentroval a pohotový Đoković hlavou loptu upravil do siete – 0 : 1. Domáci sa pokúsili vyrov- Mladý Padinčan Dejan Bogunović dobre prihral nať, útočili hlav- Đokovićovi pri prvom góle Doliny ne z pravej strany prostredníctvom Kaurina, ale obra- hostí. Potvrdilo sa to v 42. min., keď na Doliny a brankár Jevtić znemož- akciu Ivaniševića a Antića bombou nili všetky tie pokusy. V 26. min. Pa- do siete skončil Tripković.

Dolina po prestávke pokračovala vel Čížik odcentroval z voľného kopu na hlavu Kovačevića, ktorý zvýšil v rovnakom tempe. V 49. min. vďanáskok. Vtedy sa začala črtať výhra ka ľavačke Pavla Čížika domáci brankár musel aj štvrtýkrát vyberať lopPIK PRIGREVICA – DOLINA tu zo svojej siete. Tekstilac v 58.

1 : 0 (0 : 0) min. prostredníctvom Đokića vsietil jediný gól na zápase. Dolina do konV Prigrevici domáci rovnoca zápasu hrala prím, každý jej útok menný celok vyradil Dolinu z bol premyslený a nebezpečný. Dopohárovej súťaže. Tréner hostí na mácim hrozila katastrofa, Stajčić tomto zápase poskytol šancu najprv opečiatkoval žrď, a potom sa hráčom, ktorí čo zväčša sedávazapísal medzi strelcov v 90. min., keď jú na striedačke. všetci už očakávali koniec zápasu – Hostí na trávniku privítal ag1 : 5. resívny súper, ktorému veľmi záV Odžakoch sa hralo veľmi férovo, ležalo na tom, aby vyhral tento takže rozhodca Vladimir Miljković z zápas. Pre ostrú hru Prigrevice Nového Sadu nemal veľa roboty. mladí hráči Doliny si museli chráDoline z nadchádzajúcich dvoch niť nohy! Brankár Dušan Aleksić zápasov stačí bod, aby postúpila bol najlepším jednotlivcom zádo Prvej ligy Srbska. pasu, lebo predtým ako ho v 84.

DOLINA: Jevtić, P. Čížik, Nedučić, min. prekonal Vuković, zneIvanišević, Memović, Đoković škodnil dve jedenástky, ktoré za (Smailagić), Stajčić, Tripković, Kodomácich prísne odpískal rozvačević, Antić (Gigović), Bogunohodca Stantić. vić (Spaskovski).

J. B. Ján Bokor

46

Stále sa chytajú slamky...

JEDNOTA – DUNAV 2 : 1 (1 : 1) re Staropazovčanov to bol psychicky náročný zápas, a preto sa už P v úvode cítila nervozita, hráčom boli akoby zviazané nohy preto, že museli vyhrať za každú cenu! Predsa Jednota udávala začiatočné tempo, v 18. min. sa dostala do vedenia, keď si Slobodan Živković „vypýtal“ loptu a zblízka trafil sieť bezmocného bývalého strážcu siete Jednoty Lazara Jovišića. Rýchle vedenie akoby predčasne uspokojilo domácich a v ďalšom priebehu zápasu sa dosť trápili a ťažko sa dostávali do gólových šancí. V 31. min. súper založil útok, z ktorého výsledok vyrovnal na 1 : 1.

Ani druhý polčas nepriniesol zaujímavejší futbal. Domáci predsa viac bojovali, snažili sa vsietiť opätovný gól. Podarilo sa im to v 55. min. po úniku Stefana Stojanova, ktorý využil váhanie obrany mužstva zo Starých Bánoviec

a bez väčšej námahy trafil sieť. Záver zápasu priniesol nudný futbal, a tak asi 300 divákov odcházalo zo štadióna nespokojné. Domácim priniesol spokojnosť iba výsledok a novú nádej, že sa Jednota zachráni len vtedy, ak získa všetkých šesť bodov v zápasoch s Báčskou Topolou vonku a temerínskou Slogou doma. Avšak aj v tom prípade by ostatné mužstvá museli dosiahnuť výsledky, ktoré by boli v prospech Pazovčanov. Viacerým klubom totiž hrozí nebezpečenstvo zostupu tým skôr, že sa so Srbskou ligou – skupina Vojvodina na konci majstrovstiev budú musieť rozlúčiť najmenej štyri celky.

JEDNOTA: Mijatović, Živković, Bosanac, Ivić (Janković), Lučić, Šuša, Stojanović (Fabók), Stegnjajić, Vladisavljević, Žakula, Mrkajić (Milanović).

Bz-ý

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Šantićanom len prvé slovo Diváci v daždivej nedeli na siedmich zápasoch videli opravdivú spŕšku gólov, súhrnne až 43. Z toho počtu najviac ich bolo v Laliti – desať! Štyri vedúce mužstvá vyhrali a pokračujú v boji o prvé dve miesta, ktoré prinesú postup.

Výsledky 23. kola: Panónia – Aleksa Šantić 7 : 3, Jedinstvo (R) – Lipar 3 : 3, Dinamo – Dunav 1 : 6, ŽAK – Metalac 2 : 1, Rusín – Jedinstvo (K) 4 : 1, Šikara – Odžaci 0 : 9, Rastina – Törekvés 1 : 2.

Tabuľka: 1. ŽAK 53 bodov, 2. Rusín 53, 3. Odžaci 52, 4. Törekvés 51... 9. Panónia 24... 14. Jedinstvo (K) 14 bodov.

Program 24. kola: A. Šantić – Rastina, Törekvés – Šikara, Odžaci – Rusín, Jedinstvo (K) – ŽAK, Metalac – Dinamo, Dunav – Jedinstvo (R), Lipar – Panónia.

PANÓNIA – ALEKSA ŠANTIĆ 7 : 3 (4 : 1) ápasy týchto dvoch mužstiev vždy prinášajú mnoho gólov.

Z Hostia z dediny, ktorá nesie meno známeho básnika, súboj výborne rozbehli, keď sa domácemu brankárovi Tatomirovovi v 5. min. nepodarilo zastaviť klzkú loptu zaslanú z voľného kopu – 0 : 1. No, to akoby rozhnevalo domácich, ktorí do polčasu vsietili až štyri góly.

Aj v druhom polčase hŕstka uzimených a zmoknutých divákov videla ešte päť gólov, tri v sieti hostí a dva v domácej bráne. Za Panóniu sa pod strelecký účet podpísali Valent trikrát, Rančić dva razy, Mladenović a Lepojević raz.

Obe mužstvá zápas dohrávali s desiatimi hráčmi. Panónii od 70. min. chýbal zranený Bojić, ktorého nemal kto vystriedať, kým A. Šantić od 80. min. zostal bez jedného vylúčeného futbalistu.

PANÓNIA: Tatomirov, Lepojević, Vranješ, Nikolić, Jovović,

Dvakrát presný: Milutin Rančić (Panónia Laliť) Bojić, Mladenović, Petrović, Milićević, Rančić,Valent.

J. Pucovský

1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Konečne ako treba BUDÚCNOSŤ – MAGLIĆ 6 : 1 (2 : 0) red 200 divákmi Hložanci za chladného a sychravého počasia zaslúžene porazili obetavých Maglićanov. Títo najviac doplatili za to, že nemali brankára, nuž musel chytať hráč Ivić, ktorý sa v bráne neosvedčil.

Od prvého hvizdu rozhodcu Malinovića domáci kontrolovali hru, ale aj hostia ukázali, že sa neprišli iba brániť. V 11. min. Fejdi vybojoval rohový kop, Lukić zacentroval na druhú stranu práve Fejdimu na nohu, ktorý trafil roh – 1 : 0. Jeličić sa nevynašiel v 18. min., aby už v 20. min.

Ožvát nádhernou strelou z voľného kopu strhol pavučinu z pravého horného rohu brány prekvapeného Ivića. Hostia neúspešne hrozili Tankosićovi strelami z diaľky.

Prvý útok v druhom polčase priniesol zmenu výsledku. Jeličić ušiel zadákom súpera a skóroval – 3 : 0. V 59. min. najagilnejší Maglićan Matijević z voľného kopu prekvapil Tankosića a skorigoval výsledok. V 68. min. dobrú akciu Fejdiho a nesebeckého Lukića korunoval dorážkou do siete kapitán Lukić – 4 : 1.

V 72. min. hosťujúci útočník Marušić pre ver-

P

VOJVODINA – SLÁVIA 4 : 0 (3 : 0) bálny útok na rozhodcu dostal červenú kartu. V 75. min. za pomoci Pavlisa a Lukića mladý Molnár zvýšil na 5 : 1. V 86. Triafal a prihrával: Dramin. Lukić odňal gan Lukić (Budúcnosť loptu, prekabátil Hložany) dvoch zadákov a (Foto: J. B.) zblízka prekonal Ivića – 6 : 1.

Domáci konečne zahrali ako sa od nich očakáva. V tíme nebolo slabého miesta, bojovnosť na vysokej úrovni, o čom hádam svedčia aj žlté karty Pavlovića, Ožváta a Majstorovića.

BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Hataľa (Majstorović), Ožvát, Severíni (Chovan), Đukić, Horvát, Fejdi, Pavlović, Jeličić (Molnár), Lukić, Pavlis.

Kohútiky Budúcnosti v sobotu porazili novosadskú Bistricu 05 výsledkom 3 : 1. Dva góly dal Miškovic a tretí Rodić.

Ján Murtin

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Desiati vydolovali bod!

PROLETER – TATRA 3 : 3 (2 : 1) ysáčania do Banoštora pricestovali iba K desiati, ale zápas dobre začali. Už v 5. min.

Zdenko Jambrich dobre zahral rohový kop a Denis Daneček v štýle Ronalda hlavičkoval pod žrď brány domácich – 0 : 1. No domáci čoskoro prebrali hru a troma gólmi, Ostojića v 8. min., Adžića v 28. a 53. min. obrátili výsledok vo svoj prospech. Vtedy sa zdalo, že Tatra zažije futbalovú pohromu...

Hostia sa však dobre bránili vďaka predovšetkým Peťkovskému, Srnkovi a brankárovi Muchovi, ale domácu bránu len zriedkavo ohrozovali.

V 73. min. Kavran zriedkavý protiútok Tatry skončil efektným gólom a priniesol novú nádej svojmu mužstvu. Hostia potom začali častejšie útočiť, mali aj niekoľko pekných príležitostí. V 87. min. Peťkovský z voľného kopu dobre odcentroval, Cvetić sa našiel na pravom mieste, najvyššie vyskočil a zo šiestich metrov trafil sieť a vyrovnal výsledok.

Vo finiši domáci robili silný tlak na rozhodcu, ktorý zápas predĺžil o tri minúty. V druhej min. nadstaveného času rozhodca Saparan z Nového Sadu Srnkovi ukázal druhú žltú, potom i červenú kartu a zápas predĺžil o ďalšie štyri minúty!? Hostia predsa všetko vydržali a z Banoštora si zaslúžene priniesli bod.

Zápas sledovalo asi 50 divákov, okrem vy1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

S najlepším je ťažko hrať

Kysáčan Denis Daneček už v 5. min. v Banoštori načal sieť Proletera – 0 : 1

lúčeného Srnku žlté karty dostali Daneček a Kavran.

TATRA: Mucha, Kohút, Kulík, Srnka, Peťkovský, Badnjar, Daneček, Cvetić, Kavran, Jambrich.

Výsledky 28. kola: Susek – Vinogradar 3 : 1, Futog – Báčka 4 : 1, Sirig – Dinamo 1 : 2, Železničar – Fr. partizan 0 : 1, Sremac – Mladost 0 : 3 kontumačne, Proleter – Tatra 3 : 3, Čenej – Fruškogorac 0 : 4, Borac – Slavija 3 : 0.

Tabuľka: 1. Mladost 68 bodov, 2. Susek 63... 9. Tatra 40... 16. Sremac 7 bodov.

Program 29. kola: Borac – Susek, Slavija – Čenej, Fruškogorac – Proleter, Tatra – Sremac, Mladost – Železničar, Fr. partizan – Sirig, Dinamo – Futog, Báčka – Vinogradar.

Kadeti Tatry vo Veterniku hrali nerozhodne 1 : 1. Gól za hostí dal Ilić.

Pavel Pálik

kyptená výprava pivnickej Slávie v Tovariševe nedávala nádej, že hostia môžu niečo viac O očakávať. Pivničanom chýbali Sivčević, Zorić, Ćutilo a M. Žigmund.

Domáca Vojvodina ospravedlnila prvú pozíciu na tabuľke. Môžeme povedať, že Tovariševčania hrajú najkrajší futbal v súťaži, fyzicky sú veľmi dobre pripravení, súhra je na výške, takže sa veľmi rýchlo dostávajú pred bránu súpera, ľahko si vytvárajú šance, z ktorých v nedeľu hodne aj zahodili. Treba však poznamenať aj to, že výborný brankár Kašiković zachránil svoje mužstvo od presvedčivejšej porážky, lebo kryl i tie strely, ktoré mnohí už videli v sieti!

Už v 1. min. kardinálna chyba zadákov Slávie, lopta sa ocitla u Nikolića a tento ju zaslal do siete – 1 : 0. Rozhodca Dražić v 11. min. prísne odpískal jedenástku za domácich, ktorú Vignjević premenil. Skóre prvého polčasu uzavrel Vignjević v 36. min.

V 65. min. padol aj štvrtý gól na zápase. Rozhodca tentoraz správne nariadil penaltu, lebo obranca hostí nedovolene zastavil Nikolića, a tak poskytol šancu Vignjevićovi, aby dosiahol hetrik na tomto zápase.

SLÁVIA: Kašiković, Lamoš, Séč, Milec, Nímet, Ruman, Doroški (Vlastimír Kuchta), Kotiv, J. Žigmund, Babić, Vladimír Kuchta.

Výsledky 19. kola: Krila Krajine – Kriváň 2 : 0, Budúcnosť (H) – Maglić 6 : 1, Proleter – Bačka 2 : 1, Soko – Kulpín 5 : 3, Vojvodina – Slávia 4 : 0, Budućnost (P) – Bački hajduk 5 : 3.

Tabuľka: 1. Vojvodina 51 bodov, 2. Budúcnosť (H) 46, 3. Soko 31, 4. Kriváň 27... 7. Kulpín 25, 8. Slávia 24... 12. Budućnost (P) 20 bodov.

Program 20. kola: Budućnost (P) – Krila Krajine, B. hajduk – Vojvodina, Slávia – Soko, Kulpín – Proleter, Bačka – Budúcnosť (H), Maglić – Kriváň.

Ján Šuster

Hosťom len šance KRILA KRAJINE – KRIVÁŇ 2 : 0 (1 : 0) a sobotňajší zápas do Báčskej Palanky mužstvo Kriváňa odcestovalo oslabené, lebo N mu chýbalo niekoľko hráčov pre žlté karty a zranenia. Domáci tú skutočnosť prvýkrát využili už v 7. min. a po chybe obrany Selenčanov Inđić vsietil prvý gól.

Druhý polčas Palančania viac útočili a v 55. min.

Beljanski zvýšil na 2 : 0. Mužstvo zo Selenče iba odvtedy zahralo útočnejšie, ale Krajinović, Darko Pavlov a Anđelić nevyužili svoje šance.

KRIVÁŇ: Naď, Krajinović, Dobrík, Dejan Mučaji, Strehársky (Lipták), Petković, Krstić (Jovović), Kutenič, Dalibor Mučaji (Dejan Pavlov), Anđelić, Darko Pavlov.

Michal Poliak

47

ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Borci kondične pripravenejší SLÁVIA – BORAC (S) 1 : 3 (0 : 2) a zápas do Kovačice prišlo veľa Sakulčanov. Domáci mali iniciatívu v prvých 25. minútach. Oblúčik Vučetića vyrazila obrana hostí takmer z bránkovej čiary. Vlasto Dudáš triafal z diaľky do brvna. Po centrovanej lopte otvoril skóre hlavičkou Željko Kodić.

Tri minúty pred prestávkou ten istý hráč ukážkovým lobom strelil druhý gól.

Po prestávke Krstić fauloval Ninića v pokutovom území. Z penalty v 52. min. skóroval Nestorovski. Výsledok zápasu stanovil Angelovski, keď bol rýchlejší od Ďurkovského a prekľučkoval i brankára Vasića – 1 : 3.

Slávia v nedeľu bude hrať v Banátskom Novom Sele.

N

SLÁVIA: Vasić, Ďuriš, Strakúšek, Ďurkovský, Vukoje, Stojanović, Nestorovski (Válovec), Vučetić, Ninić, V. Dudáš (Bíreš), Mihálek.

V derby prvoumiestnený Vršac porazil tretí Polet z Izbišta. Aj v boji o obstátie boli úspešnejší hostitelia, Sefkerin vyhral nad Gajom. Dobrica v posledných 21 zápasoch získala iba tri body z remíz. V zóne ohrozenia je ešte ďalších šesť klubov. Ďalšie výsledky 27. kola: Vojvodina – Sloga (BNS) 0 : 1, Vršac United – Polet 4 : 0, Tempo – Partizan 4 : 0, Budućnost – BAK 4 : 2, Jugoslavija – Radnički 0 : 2, Dobrica – Sloga (P) 0 : 5, Mladost – Vulturul 1 : 0.

Ján Špringeľ

AJ V BÁČSKOM JARKU IM BOLO DOBRE

Od zacieleného neodstupujú re petrovských rybárov v združení Karas prekážky neexistujú.

P Keď sa na niečo podujmú, stoj čo stoj to aj zrealizujú. K oslavám svojej osady – Dňu Petrovca tiež prispievajú, buď súťažami, do ktorých zapájajú svojich najmladších členov, buď si zorganizujú súťaž pre seniorov.

Nedávno (v sobotu 18. a v nedeľu 19. mája t. r.) v ústrety sviatku svojej dediny zorganizovali súťaž za chotárom – keďže sa to na hložianskom rybníku Oáza zo subjektívnych dôvodov nedalo – ocitli sa v Báčskom Jarku. Tu im tamojšie Združenie športových rybárov Jezero ochotne vyšlo v ústrety. Pod heslom Chyť a pusť tam prebiehala súťaž rybárov zo slovenských vojvodinských dedín v love kaprov. O putovný pohár v tomto roku súťažili rybárske tímy z Lalite, Silbaša, Pivnice, Kulpí-

Aj petrovský rybár Branislav Pindrić súťažil

48

Kuchárovi Vladimírovi Dudášovi občas asistoval aj Michal Jurík na a z Kysáča, Hložian a Petrovca boli po dve súťažné skupiny. Okrem toho súťažného ducha prejavila sa aj humánnosť rybárov, ktorí svoj úlovok po odvážení vrátili späť do vody.

Najšikovnejší v tejto humánnej súťaži boli Kysáčania, s úlovkom 173,510 kg obsadili prvé miesto. Druhé miesto patrilo hložianskemu súťažnému tímu rybárov – chytili 173,360 kg.

Druhý celok z Kysáča ulovil 172,580 kg kaprov, a s tým úlovkom zakotvil na treťom mieste.

Rybári a tí, ktorí ich prišli podporiť, sa v B. Jarku cítili vynikajúco, ako doma. K tomu im aj počasie žičilo, takže to pre niektoré rodiny bol taký rodinný minivýlet. Nesťažovali sa ani na hlad. Túto dôležitú existenčnú zložku zverili petrovskému kuchárovi Vladimírovi Dudášovi, ktorý sa postaral, aby to v kotle bolo chutné.

Anna Horvátová Foto: archív združenia Karas

Susedské derby domácim SLÁVIA – VOJVODINA 3 : 0 (2 : 0) úvodných minútach mali hostia miernu V územnú prevahu. Od 8. minúty do konca polčasu dominovali slávisti. Prvý gól vsietil stredopoliar Ivan Mihálek, ktorý bol v 11. min. najvynaliezavejší vo veľkom vápne Vojvodiny.

Po vydarenej hre na jeden dotyk videlo obecenstvo najkrajší gól na zápase. Hrotový útočník Vladimir Ninić napol sieť súpera z hranice pokutového územia v 32. minúte.

Obrovskú príležitosť zmenšiť skóre nevyužil crepajský stredopoliar Vladi- Stredopoliar Slávie Bojan Jovanović sa mir Splajt tri minúty po presadil medzi dvoma Crepajčanmi prestávke. Na centrovanú loptu z ľavej strany bol tento Pančev- Ninić, V. Dudáš (S. Dudáš), Mihálek. Ďalšie výsledky 26. kola: Borac – čan zoči-voči s brankárom Vasićom, ale strela hlavou tesne minula cieľ. Po fau- Vulturul 2 : 0, Sloga (P) – Mladost 2 le Atanackovića nad Ninićom St. Dudáš : 1, Radnički – Dobrica 8 : 0, BAK – Juuzavrel skóre z penalty v 60. minúte. goslavija 3 : 4, Partizan – Budućnost SLÁVIA: Vasić, Ďuriš, Strakúšek, 1 : 1, Polet – Tempo 0 : 0, Sloga (BNS) Ďurkovský, Vukoje, Stojanović, Vu- – Vršac United 2 : 3.

J. Šp. četić (Bíreš), Nestorovski (Jovanović), ATLÉT PANČEVSKÉHO DINAMA DAMIÁN ŠUĽA (na snímke v spoločnosti s legendárnym juhoslovanským bežcom Franjom Mihalićom) lámal v máji vlastný rekord za rekordom. Pred mesiacom sa kovačický stredoškolák zúčastnil na dvadsaťdňových prípravách najznámejšieho juhobanátskeho klubu v Bare. Prvého mája v tomto prístavnom čiernohorskom meste účinkoval na medzinárodných seniorských pretekoch. Za účasti pretekárov z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Srbska a Čiernej Hory (vcelku na mítingu boli bežci z dvanástich krajín) obsadil výborné piate miesto na 800 m s vlastným rekordom 1:58,45. Skromný a usilovný žiak Gymnázia Mihajla Pupina sa týmto výsledkom priblížil norme na Majstrovstvá sveta pre mladších juniorov. Na ďalšej súťaži 9. mája v Pančeve získal prvé miesto na štyristometrovej dráhe (53,05). Štrnásteho mája v Novom Sade na školskej medzioblastnej súťaži na štyristovke bol druhý s vlastným rekordom (52,17).

Tento rekord ale prekonal už o päť dní neskoršie, keď 19. mája na seniorských kvalifikáciách o Pohár Srbska prebehol 400 m v čase 51,58. V nasledujúci deň na tej istej súťaži v konkurencii seniorov bol v jeho najúspešnejšej disciplíne, osemstovke, tretí s veľmi dobrým výsledkom 1:59,05.

Ján Špringeľ

Obecná liga Šíd 23. kole Jednota v Ľube porazila by, domáca Jednota a OFK Binguľa.

Sinđelić z Gibarca vysoko 6 : 2. Taký bol aj výsledok – mierumilovV Strelci za Ľubanov boli Ramić 2, ný 1 : 1. Za Jednotu vsietil Popović Mrđanović, Tadić, Nikolić a Ruman.

V Šíde sa stretli dva priateľské klu-

a za Binguľu Ćosić.

1. 6. 2013

St. S. 22 /4545/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

A teraz boj o obstátie!

Prvá prehra tejto jari

BAČKA – MLADOSŤ 3 : 1 (1 : 0) ápas sa začal s pätnásťminútovým oneskorením, pretože časť petrovských hráčov pre zápchu v doprave do Báčskej Palanky meškala.

Domáci hráči sa dobre pripravili na tento zápas. Už zo začiatku viac útočili a obrana tentoraz „červených“ z Petrovca mala hodne starostí. V petrovskom mužstve na ihrisku v B. Palanke chýbali zranení Rupar a Sladojević, tiež žltými kartami trestaný Trišić. Pavkov nastúpil len v druhom polčase, ale málo toho urobil, lebo v 72. min. pre fyzický konflikt s domácim hráčom dostal červenú kartu.

Bačka prvý gól vsietila v 25. min., keď hráči z Petrovca zastali, ich pasivitu využil Popović a z otočky presne po zemi zdolal Radakovića.

V druhom polčase sa v podstate nič na trávniku nezmenilo. Domáci dokonca podnikali ešte nebezpečnejšie útoky a hráči Mla-

BUDUĆNOST – HAJDUŠICA 3 : 0 (1 : 0)

Z

dosti sa len ťažko mohli zorientovať. Brankár Radaković aj teraz mal zopár dobrých zákrokov, ale pri druhom góle Palančanov v 56. min., keď Nikola Laćarak prudko vystrelil z voľného kopu, klzkú loptu vypustil a Popović nepremrhal takúto príležitosť – 2 : 0.

Mladosť v 78. min. prostredníctvom Torbicu prekvapila domáceho brankára a náskok Bačky skorigovala. Iskra nádeje sa zrodila, hoci úprimne povedané, Petrovčania v pokračovaní takmer ani nekopli na bránu domácich.

Predsa si Bačka definitívnu radosť a oslavu šampiónskeho titulu zabezpečila tesne pred koncom.

Strelcom tretieho gólu bol Petrovčan Igor Kaňa.

MLADOSŤ: Radaković, Latinović, Novaković, Kobilarov, Fábry, Ardalić, Torbica, Milovanović (Pavkov), Zbućnović (Vrgović), Zorić, Stojiljković.

Samuel Medveď

Ako zo začarovaného kruhu? rdevíčania sa nijako nemôžu dostať zo začarovaného kruhu. Trénerovi Mitovi Ninkovićovi sa ani v nedeľu nepodarilo zostaviť víťazné mužstvo, ktorému pritom zvolil chybnú taktiku, a preto neprekvapuje nová prehra.

Hostia z Nového Sadu sa hlavne bránili, vykopávali loptu na krídelné pozície, odkiaľ zakladali nebezpečné akcie pred domácou bránou. Novosadčania šikovne využili už prvú chybu obrany Slogy v 9. min., keď Tomljanović otvoril skóre zápasu. Po druhej chybe v 15. min. Đaković vsietil aj druhý gól.

V pokračovaní zápasu domáci zahrali presilovku. Z viacerých pokusov šikovný Simeunović našiel trhlinu v obrane Borca a v 78. min. skorigoval na 1 : 2. Hostia potom začali často prerušovať hru, predstierali zranenia, ale rozhodca Nebojša Zeljković z Crvenky netrestal takéto ich správanie sa.

Sloga mala príležitosti na vyrovnanie výsledku, no čoskoro Raičević nešikovne zachytil loptu a trafil vlastnú bránu – 1 : 3. Času na žiadny zvrat vý1. 6. 2013

22 /4545/

neurčitá. O titul majstra sa štyri kolá pred koncom uchádzajú až tri mužstvá – Budućnost, Crvena zvezda a Borac (VS). Možno trochu ľahší rozvrh má celok z Pavliša už aj preto, že Budućnost a Borac v nedeľu očakáva vzájomné stretnutie v dedine Veliko Središte. Pri dne tabuľky rozdiel medzi posledným Vitorulom a jedenástym Hajdukom je iba 4 body, takže sa očakáva zaujímavý boj o záchranu.

HAJDUŠICA: Melich, Đukić (Radović), Barbulović (M. Stojkovski), Maliar, G. Stojkovski, Folťan, Pomorišac, Lauric, Kocevski, Lečić, Mršić.

Ostatné výsledky 26. kola: Hajduk – Dunav 3 : 2, Jedinstvo – Karaš (K) 2 : 0, Ratar – Borac (VS) 4 : 2, Ševac – Vinogradar 6 : 0, Crvena zvezda – Partizan 2 : 0, Vitorul – Potporanj 0 : 2, Borac (VG) – Karaš (J) 4 : 1.

Hajdušica je na 4. mieste so 47 bodmi. vlh

IN MEMORIAM

Ján Dubovský-Zebec

SLOGA – BORAC 1 : 3 (0 : 2)

E

ýhra nad lídrom tabuľky, ktorému je v boji o titul majstra potrebný každý bod, a k tomu ešte na jeho ihrisku, bola priam nemožná pre Hajdušičanov. Hostia sa síce nevzdali vopred, avšak domáci futbalisti boli motivovanejší a podali omnoho lepší výkon, vďaka čomu sa už v polovici prvého polčasu ujali vedenia. Aj do konca tejto časti zápasu sa častejšie hralo na polovici hostí, ale sa títo šikovne bránili. Na druhej strane Kocevski mal jednu výhľadnú príležitosť, ale jeho strelu brankár Budućnosti zneškodnil.

Po zmene strán futbalisti Budućnosti dvoma skvelými akciami začiatkom polčasu zvýšili náskok a zaistili si výhru. Radović a Anđelovski vniesli trochu viac živosti do hry Hajdušice, ale sa domáci celok nedal zmýliť, rutinovane si zachoval náskok a získal tri vzácne body v boji o titul.

Po prehre Borca (VS) v Kruščici situácia v tabuľke je trochu jasnejšia, ale predsa len aj naďalej nanajvýš

V

sledku viac nebolo, nuž húževnatí Novosadčania zaslúžene oslavovali víťazstvo. Hráči Slogy so zvesenými hlavami opustili domáci trávnik.

SLOGA: Tojagić, Vislavski, Bojanić, Strniša (Simikić), Milošević, Kovačević, Raičević (Zoranović), Đorđević (Jovanović), Simeunović, Šajić, Pendo.

Výsledky 28. kola: Polet – Hajduk 3 : 1, Crvenka – Stanišić 4 : 0, C. zvezda – Mladost (T) 2 : 0, Bačka – Mladosť (P) 3 : 1, Jugović – Omladinac 1 : 2, Sloga – Borac 1 : 3, Srbobran – Budućnost 4 : 0, Prvý máj – Index 1 : 2.

Tabuľka: 1. Bačka 61 bodov, 2. Index 54 ..., 4. Sloga 46 ..., 6. Polet 40 ..., 12. Mladosť (P) 33 ..., 13. Crvenka 32 ..., 15. Stanišić 30, 16. Budućnost 20 bodov.

Program 29. kola: Prvý máj – Polet, Index – Srbobran, Budućnost – Sloga, Borac – Jugović, Omladinac – Bačka, Mladosť (P) – C. zvezda, Mladost (T) – Crvenka, Stanišić – Hajduk.

Károly Vig

HLAS ĽUDU

1944 – 2013 ak ako toľkokrát predtým, aj v T stredu 15. mája odišiel „pre chleba“. Akiste si i vtedy, ako obvykle, hoci už niekoľko týždňov mal podlomené zdravie, popiskoval po ceste obľúbenú pesničku; domov ho už ale doviezli bez známok života.

Hložančana Jána Dubovského nielen futbaloví priaznivci, ale hádam všetci spoluobčania sotva volali inak než Zebec. Odišiel do večnosti ako veľký bojovník, akého sme ho poznali, kým bol aktívnym futbalistom. Prímeno mu prischlo, keď začal hrávať futbal v tričku hložianskej Budúcnosti.

Láska ku guľatej, najprv handrovej, neskoršie skutočnej koženej lopte sa zrodila v rokoch detstva. Za prvé mužstvo Budúcnosti od roku 1961 hrával temer celé dve desaťročia.

Koncom sedemdesiatych rokov si v Lugu ešte zahral tri sezóny v tričku ta-

mojšej Poľany a začiatkom 80-tych rokov nastupoval aj za celok hložianskych veteránov. Až položil poslednú bodku za futbalovou kariérou, čoraz viac sa venoval svojej druhej láske: spolu s treťou láskou, manželkou Annou voľný čas trávili prevažne v chatke pri Dunaji.

Bývalým spoluhráčom a fanúšikom Zebec zostáva v pamäti ako spoľahlivý a zodpovedný, navyše univerzálny hráč. Začínal ako obranca, najviac zápasov zohral ako záložník a vídali sme ho i v úlohách stopéra, stredného útočníka, ba i brankára. Na ktoromkoľvek poste hral, v každom zápase vyťažil zo seba maximum. Platil za tvrdého bojovného, ale korektného hráča, ak ale bolo treba, ukázal zuby. Ján Dubovský sa narodil v Hložanoch 4. júna 1944. Pochovali ho v rodisku 16. mája 2013.

J. B.

49

ŠPORT ŠPORT NA DŇOCH PETROVCA 2013

Hromy na nebi a vo Vrbare VYHRAL MEDZINÁRODNÝ MAJSTER PETER PETRÁN Z BRATISLAVY. Dosiaľ najsilnejší a najpočetnejší šachový turnaj v rámci Dňa Petrovca v Caffé Alexandria prilákal 21 hráčov z územia Báčskopetrovskej obce, z Báčskej Palanky a zo Slovenska. Zvíťazil medzinárodný majster Peter Petrán z Bratislavy, druhý bol medzinárodný majster Miroslav Pucovský z Báčskej Palanky a tretie miesto obsadil tiež Palančan, kandidát na majstra Zlatko Párnický.

Traja najlepší šachisti z Báčskopetrovskej obce sa umiestnili týmto po- Najúspešnejší mladí rybári dostali medaily radím: 1. Pavel Topoľský z Petrovca, 2.

(Foto: J. Lačok) Branko Grbić z B. Maglića, 3. Petar RaBUDÚCNOSŤ: Zahorec, Haška, Čipkár, Potfaj, dosavljev z Kulpína.

MLADOSŤ – BUDÚCNOSŤ 4 : 3 (3 : 0). Práve vo Horvát, Adámek, Benko, Mravík, Žembery, chvíli, keď sa v sobotu podvečer nad Vrbarou za- Greksa, Bučík, Benka, Srnka, Meleg, Márko, Barčali blesky križovať a chladné kvapky dažďa kro- toš, Eliaš.

Zápas viedol rozhodca Glumac. pili trávnik, na priateľský súboj vybehli futbaloví DEŇ VOLEJBALU. Usporiadalo ho v sobotu veteráni domácej Mladosti a hložianskej Budúcnosti. V prvom polčase rýchly Petković dosiahol he- predpoludním vedenie petrovského VK Mladosť, trik aj vďaka presným prihrávkam Lea Lerinca a na ktorom sa predstavili všetky vekové kategórie Miću Vranješa, niekdajších hráčov novosadskej Voj- klubu. Tí najmladší, s ktorými pracujú Martin Kovodiny, ktorí hrali ako hostia v drese domácich. roš a Peter Werle, v športovej hale mali najprv vePo prestávke Hložancov akoby ohrialo slnko z rejný tréning, a potom sa hral minivolejbal. Na maoblohy a za krátky čas Bučík a Greksa prekonali lom ihrisku (7,5 x 7,5 m) medzi pionierkami zvíťazili Chlpku a vážne ohrozili vysoký náskok starých pá- I. Sabová, J. Peťkovská a S. Marinkovová. Diplomy nov Mladosti. Gól Vranješa v 77. min. z voľného im odovzdal známy volejbalista Ognjen Duduj, ktokopu z vyše 35 metrov rozhodol o víťazovi, aj keď rý trikrát zaradom získal titul najlepšieho juniorČipkár o tri min. neskoršie z penalty tretíkrát pre- ského blokára v Európe. Na turnaji zmiešaných tímov senioriek a seniorov triumfovali M. Melich, D. konal Chlpku.

MLADOSŤ: Poniger, Vujović, Struhár, Mu- a A. Stojanovićovci. Nakoniec si sily zmerali aj vehadinović, Kuzmanović, A. Lukić, Z. Lukić, Le- teráni VK Mladosť. Družba pokračovala v priateľrinc, Dýr, Vranješ, Laštík, Chlpka, Peťkovský, Zá- skom posedení, na ktorom nechýbali ani sponzori a podporovatelia klubu. borský, Cvetanović, Petković.

PETROVSKÍ POĽOVNÍCI si aj tohto roku na narodeniny dediny pozvali kamarátov z celej Vojvodiny. Prišli nielen susedia z územia obce, ale aj poľovníci zo Subotice, Padiny, Kovačice, Lalite, Zmajeva, Despotova, Silbaša... Asfaltové terče triafalo jedenásť mužstiev a 50 jednotlivcov. Najviac holubov zastrelili a poháre si domov odniesli Hložančania (75 bodov), Báčskopalančania (72) a Futočania (69). Z jednotlivcov zlatú medailu od patróna súťaže, Rady MS Petrovec, získal Futočan Slobodan Jarić (36 bodov), striebornú Janko Krnáč (34) zo Silbaša a bronzovú Michal Bohuš (32) z Hložian.

NA KANÁLI SÚŤAŽILI MLADÍ RYBÁRI. V nedeľu predpoludním pionieri, ktorí navštevujú školu rybolovu ZŠR Karas, sa vyskúšali v love rýb udicou na plavák. Počasie im nežičilo, lebo pršalo a bolo príliš chladno, takže im prišli vhod plášte a dáždniky, ktoré zabezpečili rodičia, aby pretekári celkom nezmokli.

Dve hodiny pri vode rýchlo ubehli a po odvážení úlovku boli známe výsledky. V mladšej skupine zvíťazil Miroslav Meleg (1 500 g), druhý bol Albert Spevák (1 480 g) a na treťom mieste zakotvil Samuel Benka (1 410 g). V staršej skupine medaily získali Marína Turčanová (1 280 g), Miroslav Majera (1 070 g) a Martin Turčan (1 040 g). Členovia ZŠR Karas pre návštevníkov a labužníkov rybacích špecialít navarili rybaciu polievku a usmažili ryby. Nechýbala ani hudba, ani dobrá nálada k rybárskej oslave Dňa Petrovca.

STOLNOTENISOVÝ TURNAJ JUNIOROV prebiehal v nedeľu predpoludním v telocvični ZŠ Jána Čajaka. Medzi desiatimi účastníkmi boli aj dve dievčatá. Podľa dosiahnutých výsledkov pretekári sa umiestnili takto: 1. Martin Topoľský, 2. Filip Todorović, 3. Ján Šmit, 4. Martin Čiep, 5. Matej Kováč, 6. Ján Hendli, 7. Ján Meleg, 8. Andrej Balca, 9. Ema Turanová, 10. Sára Krstevská. Všetci dostali diplomy, traja najlepší medaily a víťaz Topoľský aj pohár.

M. Ch., P. H., S. M., J. L., J. P.

FUTBAL NAJMLADŠÍCH V PETROVCI

Turnaje v Petrolande F

utbalová škola petrovského FK Mladosť v spolupráci s Turistickorekreačným strediskom Petroland usporiada počas dvoch víkendov v júni turnaj najmladších futbalistov.

V sobotu 1. júna 2013 na ihrisku s umelou trávou v Petrolande budú hrať začiatočníci (chlapci narodení roku 2005). O deň neskoršie sa stretnú mladšie kohútiky (ročník 2003), kým v nedeľu 9. júna za loptou budú behať kohútiky (ročník 2001).

Na každom turnaji sa očakáva najmenej osem mužstiev. Svoju účasť zatiaľ potvrdili celky z Padiny, Pančeva, Zreňanina, Kaću, Stepanovićeva, Futogu, Vrbasu, Index a FŠ

50

Mediana z Nového Sadu, chorvátsky Osijek a domáca Mladosť. Každé mužstvo má vstup, celodenný pobyt a osvieženie v akvaparku zdarma.

Najmladší futbalisti FŠ Mladosť počas Dňa Petrovca zohrali tri majstrovské zápasy vo Vrbare. Mladšie kohútiky remizovali so Srbobranom 0 : 0, začiatočníci prehrali s tímom FŠ Bolesnikov 1 : 5 (gól dal Opavský) a kohútiky v nedeľu podľahli menovkyni z Báčskeho Jarku 2 : 3. Góly za domácich dali Levársky a Torbica.

Mužstvo začiatočníkov FŠ Mladosť s trénerom Pavlom Spevákom pred J. Pucovský sobotňajším zápasom s FŠ Bolesnikov z Nového Sadu 1. 6. 2013

22 /4545/

HLAS ĽUDU

Na silnom šachovom turnaji zvíťazil medzinárodný majster Peter Petran z Bratislavy (vľavo) (Foto: J. P.)

Štvrtý gól za veteránov Petrovčanov vsietil Vranješ z tridsiatich metrov: Mladosť – Budúcnosť 4 : 3 (Foto: J. P.)

DNI PETROVCA 2013 NA ŠPORTOVISKÁCH

Hrali aj v daždi očas tohtoročného Dňa Petrovca – 25. a 26. mája 2013 – svietilo slnko, pršalo, dúchal vietor a bolo veru aj chladno. Športovcom, ktorých poznáme ako smelých, vytrvalých a húževnatých ľudí, to neprekážalo, aby sa pustili za pasy. Súťažili šachisti, futbalisti, volejba-

P

listi, stolní tenisti, športoví rybári, strelci... Boli to hlavne priateľské merania športových síl, na ktorých sa všetci dobre zabávali a kamarátili, čo sčasti vidíme aj na našich fotografiách.

J. Pucovský

Najmladších petrovských rybárov ani daždivé a chladné počasie neodradilo od nedeľnej rybačky (Foto: J. Lačok) Najprv tréning, potom aj volejbalové zápasy Mladosti (Foto: M. Chorvátová)

Štvorlístok padinských poľovníkov: Michal Hudec, Miroslav Kukučka (stoja zľava), Michal Ľavroš, Ján Garaj (v drepe zľava) (Foto: ph)

Účastníci stolnotenisovej súťaže na Dňoch Petrovca 2013 (Foto: J. Čiep)

OSTOJIĆEVO Ostojićevo sa nachádza v Obci Čoka a je najsevernejšia osada vo Vojvodine obývaná Slovákmi. V historických prameňoch sa spomína v roku 1247 ako Szent Mikluš, neskoršie Tisza Szent Miklós (Potiský svätý Mikuláš).

Dnešné jej pomenovanie je z obdobia po prvej svetovej vojne, a to podľa spisovateľa a profesora pôvodom z tejto osady – akademika Tihomira Ostojića. Obyvatelia Ostojićeva sa v minulosti zaoberali rybolovom, neskoršie aj poľnohospodárstvom, ale aj ťažením sanitry. Za touto prácou sem roku 1838 začali prichádzať väčšie skupiny Poliakov evanjelikov z Visly v okolí Krakova, ktorí sa časom vzdorujúc maďarizácii pritúlili k sebe najbližšej slovenskej evanjelickej cirkvi a po čase začali rozprávať po slovensky. Začiatkom 20. storočia sem prišlo aj niekoľko slovenských rodín z Liptova, ako aj z Aradáča, Hajdušice a iných slovenských osád vo Vojvodine. Počas socializmu mnohí Ostojićevčania pracovali v podnikoch v neďalekej Čoke, avšak tranzitívne procesy aj tu zanechali následky a základným problémom tejto osady je nezamestnanosť, v dôsledku čoho sa občania čoraz viac zaoberajú poľnohospodárstvom.

V. Hudec