Hlas 22 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4597/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 31. 5. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Z petrovských osláv

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Lacnejšie traktory pre malých farmárov

Od futbalu po šach

Z obsahu

31. 5. 2014 | 22 /4597/

Uzávierka čísla: 28. 5. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Podpora a opora 5 Potvrdený štatút Vojvodiny 6 Samovražda nie je východisko 7 Oblasti acquis

8 NAŠA TÉMA 9 Diali sa čudné veci 10 Preventívna evakuácia vyprázdnila osadu 12 Vecná pomoc a pekné slová – náplasť na rany

14 ĽUDIA A DIANIA

Koordinačné stretnutie medzinárodných donátorov s predstaviteľmi našej vlády prebiehajúce 22. mája v Belehrade sa začalo minútkou ticha za obete katastrofálnych záplav. (s. 5) O. Filip

14 Ponúkajú to, čo majú 16 Výborníci vyčlenili po 20-tisíc dinárov 17 Garády neslobodno zahrabávať! 19 Oprava petrovskej kostolnej veže

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Tancuj, tancuj, vykrúcaj, vykrúcaj...

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Rekordná cena pšenice 25 Podnikateľské a iné mosty 28 Dominovala poľnohospodárska technika

Minulý týždeň sriemskej osade Višnjićevo hrozili vážne záplavy. Zvýšená hladina rieky Bosut zaplavila aj priestory okolo Kajakárskeho klubu Filipa Višnjića. (s. 8 – 13) J. Pániková

31 KULTÚRA 31 Najlepší pôjdu na výlet 35 Grafiky pod kvetom sakury 36 Skromné básnické hlasy

42 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Nádej do poslednej chvíle... 47 S Bukovčanmi nikdy ľahko 48 Zabudli na debakel 49 Čože je to favorit? Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

V Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci v stredu 21. mája v rámci okrúhleho stola sa diskutovalo na tému Časopis Vzlet a jeho súčasná spoločensko-zábavná koncepcia. (s. 32) J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Doprajme si nedeľu

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Všetci sa sťažujeme, že nám dni strašne rýchlo letia, že to skôr vari tak nebolo... Veď akoby sme len nedávno odpratávali vianočnú výzdobu z našich príbytkov, a už tu máme jún! Ale máj bol zato poriadne dlhý.

j keď sme sa naň už veľmi tešili, hlavne pre jeho obvyklú výdatnú ponuku jarnej krásy a vôní, iste rýchlo nezabudneme na nevídanú dávku daždivých dní, ktoré nám už po dvoch týždňoch uštedril. Aj keď v našich končinách sme len s údivom sledovali, ako za pár dní napršalo toľko, ako bežne za pár mesiacov, a sondovali škody po búrke, spolucítime s tými občanmi Srbska, ktorým vodná skaza v záplavách odniesla alebo zničila neraz aj celý majetok. Akoby podľa režisérskeho pokynu zhora už vzápätí tu bolo krásne slniečko... To vytúžené májové. A život beží ďalej. Treba si ho užiť, vychutnávať to, čo sa dá naplánovať. Pravdaže, to pekné. Napríklad divadlo. Po dvoch odročeniach v Petrovci predsa premiéru malo Slovenské vojvodinské divadlo. Podozrivá osoba priniesla novú kvalitu do repertoára nášho profesionálneho divadla. Kvantitu, ale aj kvalitu sľubuje aj 44. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., ktorého ústredný program prebieha práve v túto sobotu v jeho rodisku – v Hložanoch. Organizátori zahlasujú 30 vystúpení speváckych skupín a takmer toľko tanečných bodov. Druhý – večerný koncert tanečných súborov – si záujemcovia budú môcť pozrieť aj v priamom televíznom prenose. Dúfame, že tam nebudeme mať aj tanec dažďových kvapiek, ktorého sa organizátori každý rok obávajú, lebo máj vždy prinášal vrtošivé počasie... Vrtošivé môžu a smú byť iba deti, ktoré sú našimi slniečkami a ktoré sa už tešia na letné radovánky, tie s povinnosťami v škôlke či v škole i na letné prázdniny. Najprv im urobíme radosť nadštandardnou pozornosťou 1. júna na Medzinárodný deň detí. Nie je vraj úplne jasné, prečo práve 1. jún bol zvolený ako MDD, avšak tento dátum je na svete najobľúbenejší, lebo sa oslavuje vo viac ako 21 krajinách. Jeho cieľom je predovšetkým urobiť deťom radosť, ale aj poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. A ešte niečo: v tento deň je zvykom, že sa v školách neskúša. Pekný zvyk, však? Bez ohľadu na to, že tohto roku to bude nedeľa. Kúsok nedele doprajme si každý deň. A poprajme ju aj tým, čo sa deň čo deň spamätúvajú zo živelnej pohromy. Aj účasťou v humanitárnych akciách, ktoré denne sprevádzajú (takmer) všetky kultúrne podujatia. Taká zbierka nebude chýbať ani v Hložanoch počas tradičného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Nech zatancuje utrápené srdiečko tam kdesi v Obrenovci, Mitrovici... Skrášlime si festivalový deň pocitom z vykonaného šľachetného skutku. Obohaťme si obvykle peknú folklórnu sobotu aj takým kúskom nedele.

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Anna Francistyová

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 22 /4597/

31. 5. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

Maturita Voda ustupuje, Michal Ďuga

red niekoľkými dňami viac ako 500 ôsmakov protestovalo v Belehrade, aby sa malá matúra tohto roku zrušila, pretože ich vrstovníci zo zaplavených oblastí nemajú podmienky na prípravu. To len nadväzuje na nedávne protesty rodičov, ktorí, odovzdávajúc ministrovi osvety viac ako 15 000 podpisov, žiadali od neho, aby zrušil tretí, kombinovaný test žiakov na malej maturite. Minister síce uznal, že je ten test chybou, ako aj to, že súhlasí s argumentmi rodičov, ale že sa on z technických príčin nedá zrušiť. Dokonca, pán minister nepopiera ani to, že problémy vo vzdelávaní jestvujú, a vyhlásil aj to, že sú učebné programy archaické a nezodpovedajúce a že ich treba súrne meniť. Pripomenul tiež, že je nutná prísnejšia kontrola už schválených učebníc za všetky úrovne vzdelávania, lebo pre početné hmotné a tlačiarenské chyby sa učenie niekedy privádza do absurdnej situácie. Neposkytol však tie základné odpovede. A mladým ľuďom už zunovala demagógia. Chcú vedieť, čo sa zmení a kedy. Veď sa o reformách už roky vypráva, ale k nej nijako neprichádza. Len pripomíname, že v priebehu tohto školského roku sa vystriedali až traja ministri osvety a s organizovaním malej matúry sa veľmi meškalo. Žiakov znova očakávajú neznáme úlohy na všetkých troch testoch a iba pre tretí test si treba zopakovať učivo z viac ako 20 učebníc a pritom si overiť vedomosti zo siedmich predmetov. Jediný kompromis, ku ktorému sa teraz prišlo, je ten, že žiaci zo zaplaveného územia budú môcť malú matúru skladať v auguste, a pritom im bude umožnené, aby sa uchádzali v školách, pre ktoré sa rozhodnú, aj v prípade, že miesta v tých školách budú obsadené už v júni.

www.hl.rs

množia sa problémy Anna Lazarevićová

ezprostredné nebezpečenstvo je zažehnané, ale odstraňovanie následkov neslýchaných záplav potrvá. Obnova všetkého toho, čo voda zničila, poškodila a znehodnotila, si vyžiada nielen značné finančné prostriedky, ale aj premyslený plán a cieľavedomé konanie všetkých zúčastnených. Premiér Vučić obnovu materiálnych statkov rozdelil do štyroch fáz: prvá predpokladá rekonštrukciu elektroenergetického systému, druhá revitalizáciu cestnej infraštruktúry, tretia sanáciu škody na rodinných domoch a iných objektoch. Tá štvrtá, ktorá vychádza z daného stavu, obsahuje formulovanie ekonomického rozvoja v budúcnosti a má kľúčový význam pre ďalší rozvoj spoločnosti. Keď sa rieky a potoky vrátili do svojho koryta a voda stiahla z ulíc, dvorov a záhrad, netrpezlivé obyvateľstvo sa ponáhľalo vrátiť do svojich príbytkov bez ohľadu na to, že podmienky života už neboli také, aké bývali. Rovnako ako voda, ktorá vystúpi zo svojho koryta, ani nákazlivé choroby a komáre, ktoré ich prenášajú, nepoznajú prekážky a nerešpektujú štátne hranice. Preto sa ministri Srbska, Republiky Srbskej a Chorvátska stretli s cieľom nadviazať spoluprácu a koordinovať akcie v tejto životne významnej oblasti. Pre hroziace nebezpečenstvo vzniku a šírenia nákazlivých chorôb



príslušné služby podnikajú opatrenia na asanáciu územia, dezinfikujú a postrekujú proti komárom. Najväčším problémom pre občanov v prvých dňoch bol však nedostatok vody, nielen pitnej, ale aj technickej, čo predsa nikoho neodradilo. Život sa musí vrátiť do normálnych koľají. Dve opozičné strany v Národnom zhromaždení Srbska žiadali, aby sa otvorila parlamentná rozprava o príčinách a následkoch živelnej pohromy, v ktorej by sa spolu s ministrami a inými funkcionármi, včítane tých na lokálnej úrovni, pokúsili nájsť odpoveď na otázku, či sa mohlo konať inak a lepšie. Aj preto, že sa mnohí nechcú uspokojiť s nekritickými vysvetleniami, že nielen za dážď, ale za všetko, čo sa udialo, môže jedine a výlučne vyššia sila, ale predovšetkým preto, aby sa nič podobné už nikdy nezopakovalo. Predpoklady na to existujú, ibaže nie sú v úplnosti dopovedané a nie vždy sa postupuje v súlade s nimi. Ako príklad sa uvádza Zákon o mimoriadnych situáciách, v ktorom je jedna kapitola venovaná preventívnym opatreniam, ktoré sa v praxi väčšinou nerešpektujú. Viacerí odborníci sa zhodli, že mnohé z toho, čo by nás malo ochrániť pred povodňou, je veľmi staré a k tomu veľmi zanedbané. Česť výnimkám, samozrejme. Obyvateľom donedávna zaplavených miest a dedín sú adresované dobromyseľné rady odborníkov,

ako sa správať po návrate domov. Osobitný dôraz je na tom, že všetky vodou poškodené veci majú zahodiť, včítane nábytku a elektrických spotrebičov. Ako si však kúpiť nové – to nikto neradí. Na začiatok, ako vypočítali, priemerná rodina potrebuje aspoň päťtisíc eur, za ktoré by si kúpila naozaj len to najpotrebnejšie do domácnosti. Život nezastavíš, ale návrat do normálnych koľají pre mnohých nebude ani ľahký, ani priamočiary. Netreba, samozrejme, zabudnúť na všeobecne prejavenú ochotu pomôcť postihnutým. Predovšetkým domáceho obyvateľstva, ktoré od samého začiatku stmelilo svoje rady a pomáhalo všade, kde sa dalo, či už pri násypoch alebo v početných humanitárnych akciách. Bez pomoci zahraničných donátorov odstraňovanie následkov záplav a obnova zničených a poškodených objektov by sa však skôr podobala na nemožnú misiu než na reálnu úlohu. Humanita, spolupatričnosť, solidarita a jednota v nešťastí nadobudla skutočne obdivuhodné rozmery. Do zbierkovej akcie sa snažili zapojiť doslova všetci, o čom svedčí príklad skupiny nišských Rómov, užívateľov sociálnej pomoci alebo detí bez rodičovskej opatery z Detskej dediny v Sriemskej Kamenici, ktoré tiež prispeli k tým, ktorí pomoc potrebujú. A takých je po májových záplavách v Srbsku veľa.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

GIUSEPPE MANZO, VEĽVYSLANEC TALIANSKA V SRBSKU

Podpora rozvoja Oto Filip

– Aj talianske spoločnosti sa zapájajú do pomoci Srbsku, ktoré zasiahli povodne?

Informačno-politický týždenník

– Budeme sa snažiť, aby okrem našich firiem, ktoré už podnikajú v Srbsku, prišli k vám i ďalšie. Na stretnutí s donátormi premiér Vučić podotkol význam hospodárskeho rastu, ktorý je dnes azda aj dôležitejší než predtým. Presvedčený som o tom, že talianske spoločnosti budú k vám naďalej chodiť, tu investovať. Dozvedel som sa čosi, o čom by som vás chcel poinfor-

movať. Nebudem uvádzať žiadne konkrétne mená, no treba vedieť, že talianske spoločnosti podnikajúce v Srbsku zozbierali za niekoľko dní okolo štyristotisíc eur peňažnej pomoci. Je to mimo tej pomoci, ktorú už zabezpečili v hmotnej podobe. Zostáva nám uvažovať o budúcich krokoch, ktoré sú pred Srbskom. Najmä z toho dôvodu, aby sa mohlo viac venovať realizácii svojich priorít ekonomického rozvoja. • TÝŽDEŇ •

Z KOORDINAČNÉHO STRETNUTIA MEDZINÁRODNÝCH DONÁTOROV S NAŠIMI PREDSTAVITEĽMI V PALÁCI SRBSKA V NOVOM BELEHRADE

Podpora a opora Oto Filip

partnerov, predstaviteľov takmer tridsať ambasád zaie ste a nezostanete sami – stupujúcich krajiny z Eurótakto by znela zhrnutá, naj- py, Ázie a Severnej Ameriky, koncíznejšia odpoveď sveta predstaviteľov Delegácie na vodnú májovú katastrofu, ktorá EÚ v Belehrade, Rady Eunás plne zasiahla vlastnou ničivou rópy, Európskej banky pre silou. Dejiskom vzniku spomína- obnovu a rozvoj, Európskej ného odkazu bolo trojhodinové investičnej banky, Svetovej štvrtkové koordinačné stretnu- banky, Kancelárie koordiná- Premiér Aleksandar Vučić počas tie medzinárodných donátorov tora OSN, OEBS, Nemeckej úvodného prejavu s predstaviteľmi našej vlády, pre- rozvojovej banky... o skuPremiér Aleksandar Vučić biehajúce 22. mája v Paláci Srbska točných rozmeroch a následkoch v Novom Belehrade. V dňoch, keď záplav. Nielen o tom: aj o našich v úvodnej časti zasadnutia postále treba myslieť na zajtrajšok úmysloch a plánoch týkajúcich dotkol, že je výška škôd nad 175 miliónov eur, čo je 0,64 percenta nášho hrubého národného dôchodku, a čo je podmienkou, aby sme získali prostriedky z Fondu solidarity EÚ. Podotkol tak isto, že sú najhoršie na tom elektroenergetický úsek a poľnohospodárstvo, že je pre záplavy ohrozených približne 1 650 000 obyvateľov, že sú na tisíce objektov zrúcaných alebo zaplavených, že je vážne poškodená dopravná a iná Jedným z účastníkov koordinačného zasadnutia bol aj veľvyslanec infraštruktúra... Slovenskej republiky v Srbsku Dr. Ján Varšo (vpravo) – Mojou prosbou je, aby a plne sa angažovať na odstrá- sa sanácie následkov tejto živelnej ste pomohli Srbsku akýmkoľvek není škôd, predstavitelia našej pohromy, azda priam nepred- spôsobom. My tú pomoc neznevlády dôkladne poinformovali staviteľnej bez medzinárodnej užijeme, budete môcť vidieť ako každý dinár prišiel a ako je stronašich dlhoročných rozvojových podpory.

vený, transparentne, na stránke Ministerstva financií, – vyzdvihol predseda vlády. Vučić sa osobitne poďakoval priateľským krajinám, ktoré sa už v prvých dňoch drámy angažovali v Srbsku zasielaním do ohrozených oblastí záchranných tímov, vybavení, čerpadiel, humanitárnej pomoci. Podľa ministerky bez kresla poverenej eurointegráciou Jadranky Joksimovićovej, vzhľadom na rozsah škôd, treba angažovať všetky možné prostriedky pomoci. O niekoľko týždňov má byť prichystaný odhad škôd a obnova má prebiehať na základe jednotného plánu, ktorý bude obsahovať aj priority. Dobrá organizácia, strategické plánovanie, rýchle konanie, transparentnosť v nakladaní s prostriedkami sú prvoradými zásadami, ktoré budú príznačné pre tento proces. Na tlačovke po ukončení konferencie Joksimovićová skonštatovala, že medzinárodné spoločenstvo podporuje našu krajinu v tejto ťažkej chvíli, oznamujúc, že je ochotné poskytnúť nám svoje zdroje a finančné mechanizmy na obnovu krajiny. Mnohé konkrétne odpovede na otázku ako budú známejšie po prvej donátorskej konferencii, ktorej zvolanie je tiež výsledkom viachodinového štvrtkového stretnutia našich predstaviteľov so zástupcami medzinárodných organizácií a našich rozvojových partnerov. Veď najpodstatnejšia vo všetkom je práve tá medzinárodná podpora a opora, ktorá sa nám dostáva práve vo chvíľach najpotrebnejších.

POTVRDENÝ ŠTATÚT VOJVODINY. Štatút AP Vojvodiny z roku 2009 sa stal súčasťou histórie. Posledným krokom na tej ceste bolo jeho potvrdenie a schválenie Návrhu rozhodnutia pokrajinského Zhromaždenia o uplatňovaní Štatútu AP Vojvodiny. Vo štvrtok 22. mája na zasadnutí pokrajinského Zhromaždenia za uplatnenie Štatútu AP Vojvodiny (na snímke) hlasovalo 104 poslancov, sedem bolo proti, jeden poslanec sa zdržal hlasovania a jeden sa nezúčastnil v hlasovaní. Pred začiatkom zasadnutia poslanci Demokratickej strany Srbska vyjadrili nespokojnosť s termínom zasadnutia, ktorý podľa nich, vzhľadom na celkovú problematiku so záplavami, mal byť odročený. Po zasadnutí predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pásztor vyhlásil, že sa tým dňom skončila zložitá spoločná práca, ktorá je v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu. „Posledný termín na zosúladenie všetkých aktov pokrajiny s novým štatútom je 30. november. Je to dostatočná lehota, nie zdĺhavá, ale lehota, po ktorú sa s veľkým úsilím môže a musí dokončiť ten proces,“ povedal predseda Pásztor. Keďže sa zhromaždenie konalo v druhý Deň smútku, minútou ticha si pokrajinskí poslanci uctili obete záplav v našej krajine. J. P-á • TÝŽDEŇ •

22 /4597/

31. 5. 2014

Týždeň

Cez propagačný materiál k psychologickej pomoci

SOCIÁLNE TÉMY A DILEMY

o ktorých nemôžu alebo nechcú hovoriť so svojimi blížnymi. Často sa stáva, že im je ľahšie hovoriť o tom s niekým, koho nepoznajú, lebo si myslia, že práve tí ľudia, ktorí sú v ich blízkosti, nemajú pochopenia pre ich problémy. Pred viacerými rokmi podobne o tom uvažovala aj S. P. Vtedy stredoškoláčka, teraz už 29-ročná dospelá osoba, si myslela, že jej najbližší nemôžu pochopiť problémy, s ktorými zápasila. „Mali sme v rodine určité ťažkosti, ktoré veľmi vplývali na mňa. Začala som sa čoraz viac uzatvárať do seba, a to sa veľmi odzrkadlilo na moje psychické zdravie“, hovorí S. P. „Návštevy u psychiatrov sa končili s kopou predpísaných liekov, ktoré vtedy iba zhoršovali moje zdravie. Nebola som schopná racionálne rozmýšľať a môj psychický stav sa iba zhoršoval. Odchod do nemocnice, návrat domov, čoraz hlbšia depresia... Vyústilo to k pokusu ka centra Vanja Jovićová. „Preto pomoci. Každodenne sa s nimi pro- o samovraždu. Nasledoval ďalší jestvujeme my, mimovládna orga- stredníctvom telefónu alebo mailu návrat do nemocnice a celý proces nizácia pre prevenciu samovraždy, skontaktujú osoby z celej krajiny od začiatku. To opravdivé peklo a našou primárnou úlohou už 22 a v poslednom čase aj zo susedných som prežívala takmer celý rok. Keď rokov je sprostredkovanie emotívnej štátov. K dispozícii sú im aktivisti, som si už myslela, že pre mňa niet podpory a prevencia samovraždy. ktorí dobrovoľne pracujú v centre. spásy, v mojom živote sa zjavila Všetci, ktorí majú nejaký psychický Zaujímavé je to, že sú rozličných osoba, ktorá dokázala to, čo mnohí problém a nemajú sa s kým o to profilov, nie iba psychológovia, ale psychiatri nedokázali. Žiadne lieky podeliť, môžu nám zavolať, napísať jedno majú spoločné – každý z nich nepomohli, ale úprimný rozhovor, vďaka ktorému som sa na svet začala dívať inými očami. Pravdaže, v niektorých prípadoch lieky majú určitý účinok, ale nie vždy majú ten očakávaný výsledok. Významnú úlohu v tom hrá aj rozhovor, ktorý mnohí pokladajú za nie veľmi dôležitý. Pocit, že sa môžete niekomu zdôveriť a že si vás tá osoba vypočuje nie preto, že je to jej zamestnanie, ale preto, že ju zaujímajú vaše problémy a chce vám pomôcť, určite pomôže každému, kto má psychické problémy,“ uzaviera S. P. Žiaľ, v našej krajine hovoriť O pôsobení organizácie informovali aj na minuloročnom hudobnom o psychických problémoch festivale Exit (foto: z archívu organizácie Srdce) je stále tabu téma. Verejne mail alebo priamo četovať s našimi sa snaží pomôcť a pre nich je každý povedať, že chodí k psychológovi aktivistami. Keď ide o vekové ka- problém rovnako dôležitý. alebo psychiatrovi sa málokto z nás tegórie, môžeme povedať, že máme V tejto organizácii nám pove- opováži. Podľa Svetovej zdravotnej rozličné vekové skupiny. O pomoc dali, že nejestvuje problém, ktorý organizácie od roku 2020 depresia nás požiadali deti školského veku, sa doposiaľ nezjavil. Problémy sú bude primárna choroba, na ktorú až po osoby v 80. rokoch života.“ rozličné: od školských, rodinných budú ľudia umierať. Zamyslime sa Mimovládna organizácia Srdce po existenčné problémy. Spoločné nad tým. Nezmetajme psychické je jediná organizácia v našej kraji- pre všetkých užívateľov tohto centra problémy pod koberec. Často si ich ne, ktorá sa zaoberá takou formou je potreba hovoriť o problémoch, uvedomíme, keď je už neskoro...

Samovražda nie je východisko Jasmina Pániková

odľa počtu samovrážd Srbsko je na 13. mieste vo svete. Denne sa v našej krajine stanú štyri samovraždy. Dôvody na to sú rozličné a často aj neodhalené. Nedávno verejnosť šokovala správa o dvoch samovraždách, ktoré sa stali tesne jedna po druhej. Najprv sa rozšírila správa o mládencovi z Báča, ktorého našli utopeného v kanáli Dunaj-Tisa-Dunaj. Keďže na jeho tele nenašli stopy po násilí, zrejmé bolo, že sa utopil. Motív samovraždy – zatiaľ neznámy. Údajne mládenec mal veľa dlžôb. Iba o deň neskoršie z okna budovy Filologickej fakulty v Belehrade skočila 26-ročná študentka. Motív tiež neznámy. Sú to iba dva najnovšie prípady. Žiaľ, mnoho je takých, o ktorých sa verejnosť ani nedozvie. Motívy na samovraždu sú rozličné. Nevyliečiteľné choroby, existenčné problémy, neopätovaná láska, ale aj problémy v škole, v rodine... V novosadskom Centre pre prevenciu samovraždy Srdce nám potvrdili, že je množstvo dôvodov, prečo ľudia spáchajú samovraždu. Jedným z nich je aj nepochopenie o ich problémy, ktoré očakávali od blízkych ľudí. „Ľudia často nemajú komu povedať o svojich problémoch a aj keď sa opovážia rozprávať o tom, často sa stane, že ich okolie nepochopí,“ hovorí koordinátor-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Oblasti acquis

sie, aby dala odporúčanie, či začať rokovania o danej kapitole alebo žiadať, aby sa najprv splnili určité podmienky, inak nazývané referenčné kritériá. Kandidátska krajina potom predloží svoju negociačnú pozíciu. Na základe návrhu komisie rada prijme spoločnú pozíciu EÚ umožňujúcu začať rokovania. Kapitol pravidiel EÚ, teda acquis je v súčasnosti tridsaťpäť. Nimi sú: l. voľný pohyb tovaru, 2. voľný pohyb pracovníkov, 3. právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby, 4. voľný pohyb kapitálu, 5. verejné obstarávanie, 6. obchodné právo, 7. právo duševného vlastníctva, 8. politika hospodárskej súťaže, 9. finančné služby, l0. informačná spoločnosť a médiá, 11. poľnohospodárstvo,12. bezpečnosť potravín, veterinárna a rastlinolekárska politika,13. rybné hospodárstvo, 14. dopravná politika, 15. energetika, 16. dane, 17. hospodárska a menová politika, 18. štatistika, 19. sociálna politika a zamestnanosť, 20. podniková a priemyselná politika, 21. transeurópske

Z výstavy karikatúr Predsudky a mýty o EÚ: práca Pridruženie autora Vladu Trtića, ktorá získala 2. cenu

siete, 22. regionálna politika a koordinácia štrukturálnych nástrojov, 23. súdnictvo a základné práva, 24. spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť, 25. veda a výskum, 26. vzdelávanie a kultúra, 27. životné prostredie, 28. ochrana spotrebiteľa a zdravia, 29. colná únia, 30. vonkajšie vzťahy, 31. zahraničná, bezpečnostná a obranná politika, 32. finančná kontrola, 33. finančné a rozpočtové ustanovenia, 34. inštitúcie a 35. iné oblasti. Ak už EÚ odsúhlasila spoločnú

pozíciu za jednotlivé kapitoly acquis a ak už kandidátska krajina prijala spoločnú pozíciu EÚ, rokovania o danej kapitole sú ukončené, ale iba dočasne. Prístupové rokovania únie fungujú totiž na princípe, že nič nie je dohodnuté, kým nie je dohodnuté všetko, takže kapitoly sú definitívne uzavreté až na konci celého negociačného procesu. (V budúcom čísle: Monitorovanie a pomoc kandidátom)

O ĎALŠEJ SPOLUPRÁCI Pomurského veľtrhu so Spolkom agrárnych novinárov (DAN) a náplni augustového pobytu našich novinárov na Medzinárodnom poľnohospodársko-potravinárskom veľtrhu AGRA v slovinskom mestečku Gornja Radgona hovorilo sa na stretnutí ich predstaviteľov 20. mája v Novom Sade. Hostia zo Slovinska Miran Mate a Jana Dimec v rámci trojdňového pobytu vo Vojvodine (od 20. do 22. mája) navštívili i náš Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh a pobudli aj vo Futogu v rámci spolupráce s tamojšou Strednou poľnohospodárskou školou. Na snímke: Branko Krstin (DAN) a Miran Mate (Pomurski sejem). O. F. • TÝŽDEŇ •

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

okovania o členstve v EÚ spravidla trvajú niekoľko rokov a ich tempo a dĺžka závisia najmä od schopnosti uchádzačov zladiť počas tej doby vlastné zákonodarstvo s právnymi výdobytkami únie. Pred niekoľkými rokmi obvyklou praxou bolo otvárať najprv ľahšie kapitoly so zámerom, aby sa štát lepšie poinformoval o spôsobe vedenia rokovaní. Tie najkomplexnejšie otázky vzťahujúce sa na rozpočet, poľnohospodárstvo, justíciu, ochranu životného prostredia, regionálne politiky boli ponechané na koniec. Od roku 2012 sa rokovania o členstve v EÚ riadia novým princípom, ktorý trvá na vláde zákonov. Začínajú sa teda kapitolami 23 (súdnictvo a základné práva) a 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť). Ako základ začiatku samotného technického negociačného procesu komisia EÚ vypracuje správu o preverovaní pre každú kapitolu a každú krajinu. Tieto správy sa predkladajú rade. Je vecou komi-

22 /4597/

31. 5. 2014

Naša téma Povodeň v Srbsku Juraj Bartoš

ompetentní zisťujú škody, verejnosť očakáva informácie o konečnom počte obetí, humanitárna pomoc naďalej prichádza do rúk ľudí, ktorí zostali bez prístreší, ba celých majetkov, podaktorí i bez najbližších. Premiér Srbska oznámil, že je spokojný s tým, ako srbská vláda zareagovala na nebývalé záplavy, a podčiarkol, že prokuratúra naložila realizáciu aktivít zameraných na zistenie prípadnej trestnej zodpovednosti tých, ktorí nekonali v súlade so zákonom. Vzťahuje sa to predovšetkým na lokálne samosprávy v obciach Obrenovac, Krupanj a Šabac, kde májová povodeň zapríčinila najväčšie hmotné škody. Nie malá časť verejnosti, čo odborných ľudí, čo laikov sa nazdáva, že povodeň, ktorá v polovici mája obliekla Srbsko do čierneho šatu,

mohla ublížiť podstatne menej keby... Keby všeličo... Predovšetkým keby na čelenie prírodným živlom a sanáciu ich následkov existovala legislatíva vychádzajúca z reálií, ktoré sa navidomoči drasticky menia. A keby sa platné predpisy dodržovali. Keby všetky rieky kompletne boli opatrené primeranými ochrannými hrádzami a podaktoré existujúce kanály keby neboli pozmenené na skládky odpadu. Keby ľudia nezakladali mestá a dediny a teda nestavali rodinné domy, bytovky, ba i hospodárske stavby vrátane strategických, na miestach vyznačujúcich sa zvýšenou možnosťou vyčíňania prírodných živlov. Keby sa (ne)kompetentní správali zodpovedne a včas pochopili, že keď meteorológovia zahlasujú viac než sto litrov spŕšok na štvorcový meter, môže sa z toho vykľuť všeličo. Keby ľudia, nespočetnekrát (s)klamaní radoví občania dali na slová me-

V SRIEMSKEJ MITROVICI TÝŽDEŇ PO

Druhý dych Oto Filip

súrne evakuovať obyvateľov až zo sto ulíc, taktiež kompletnú nemocnicu pri rieke. Teraz, keď sú obyvatelia z naj-

riemska Mitrovica sa minulú sobotu konečne zobudila do nového, slnečného dňa, takmer vôbec nepripomínajúceho drámu vrcholiacu v noci na 17. mája, keď hladina vody za necelý deň stúpla vyše metra, nebezpečne sa blížiac kóte deväťsto centimetrov. Štyri desaťročia po poslednej veľkej povodni v roku 1974, keď rieka dosiahla výškový bod 802 centimetrov, navonok lenivá Sáva opäť ukázala svoju odvrátenú tvár. Jej hladinu prevyšujúcu 860 centimetrov bolo treba stoj čo stoj skrotiť. Dokázali to Navonok pokojná a lenivá – rieka Sáva tisíce húževnatých, obetavých a neúnavných miestnych a horšieho von a rieka hlavne skrodobrovoľníkov zvonku s viac ako tená, primátor Mitrovice Branislav tri štvrte milióna vriec piesku, za Nedimović vraví: pomoci tristo kamiónov, vyše – Tie chvíle navždy zakotvia štyridsať ťažkých strojov. Pre stú- v človeku, ako neustále sa opapajúce tisícročné vody bolo treba kujúce záblesky spomienok. Aj

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

teorológov či štátnikov, keď ich upozorňujú na nebezpečenstvo a hovoria o evakuácii... Záplavy, požiare takisto, sú dnes na jedálnom lístku pohostinstva Planéta Zem čoraz častejšie. Príroda vracia údery, ktoré jej ľudstvo uštedruje nezodpovedným brutálnym správaním. Človek prírodu nešanuje; prirodzene, ani ona sa nebude maznať s ním, a tak boj o obstátie pokračuje. V ňom platí heslo oko za oko, zub za zub. Prirodzene, na niektoré globálne záležitosti, mikroregióny, relevantne vplývať nemôžu. Zato malými krôčikmi by mohli prispieť k zvýšeniu vlastnej bezpečnosti. Keby napríklad existovalo dlhodobé, odbornými výskumami a analýzami podložené plánovanie. Keby štát, akokoľvek sa volá, akýmikoľvek zmenami nech je tunelovaný, sústavne vkladal do opatrení zacielených na bezpečnosť svojich občanov. Hoci by sa mal

riadiť obmenou kedysi ošúchaného hesla z čias socializmu: Žime tak, ako keby nás prírodné katastrofy nikdy nemali navštíviť a chystajme sa na ne tak, akoby k nám mali vhupnúť už zajtra. Z toho, že sme k sebe navzájom, ako vždy v nešťastí a núdzi, bližší, solidárnejší a zodpovednejší, na dlhé dráhy veľa nezúbožíme. Najmä keď (ak) po niekoľkých mesiacoch zaúraduje nemilosrdné a zhubné zabúdanie, ak sa vrátime k bežným „prioritám“ a témam, akými je trebárs poškuľovanie po nových voľbách a medzistraníckych treniciach. Ľudia, ktorí prišli o všetko, ktorým zostal iba vlastný život a trápenie, potrebujú nie chvíľkovú, lež permanentnú starostlivosť a pomoc. Obete povodne varujú, zo záhrobia mocným hlasom odkazujú: Ľudia, myslite a konajte tak, aby sa kataklizma nezopakovala... Neschúľme sa pod vlastné uši.

dnes som sa ráno o štvrtej vybral k rieke, nemohol som spať. Boj sme vyhrali, vojnu stále nie. Tá zrejme potrvá... Následne s uznaním hovoril o angažovaní sa pracovníkov podniku Vody Vojvodiny, ktorí pred niekoľkými rokmi úspešne zdolali povodne na Dunaji a Tise, teraz i na Sáve. Primár tamojšej

spôsobili obavy, či došlo k obetiam. Našťastie, a to je to najpodstatnejšie, v Mitrovici ich nebolo. O dianiach v Sriemskej Mitrovici a v jej okolí, odhade škôd a ďalšej pomoci sa hovorilo i v spomínanú sobotu, keď najvýznamnejšie sriemske mesto navštívil predseda vlády Vojvodiny Bojan Pajtić. Situácia sa urovnáva i vďaka pomoci pokrajinskej vlády, ktorá mestu už v prvých dňoch záplav zaslala päťdesiat ton potravín, vody, sanitárnych a hygienických prostriedkov a potrieb. Na druhý a ďalšie dychy. Dokladom tej nápravy je i údaj, že sú namiesto deviatich lokálnych kolektívnych stredísk pre evakuovaných teraz dve, v Manđelosi a v Martinciach, že je menej aj krízových bodov, najmä dva – Bosut a Sriemska Rača – že postupne začínajú fungovať inštitúcie a úrady. V týchto dňoch zjavné je ešte čosi: tragédie ľudí stmeľujú. Humanita a solidarita hranice skutočne nepoznajú. Len čo sa dostali z najhorších chvíľ, obyvatelia Mitrovice a dobrovoľníci neváhali. Výsledkom bolo pol milióna naplnených vriec s pieskom pre ďalšiu ohrozenú obec – Šíd.

nemocnice Dr. Miroslav Kendrešić si spomína na takmer expresne rýchle, niekoľko hodín trvajúce premiestnenie jej pacientov do kliník v Novom Sade, na hluk sirén, ktoré u niekoľkých novinároch

• NAŠA TÉMA •

S HOVORCOM KRÍZOVÉHO ŠTÁBU OBCE ŠÍD NIKOLOM VIDIĆOM

Diali sa čudné veci Juraj Bartoš

sa musia odsťahovať do konca dňa. Hoci sa domnievame, že nedôjde k tragédii, ostražitosť nám nakladá evakuovať ich. Dozvedáme sa, že opatrenie, po ktorom siahli deň predtým, sa neobišlo bez mierneho odporovania tamojších ľudí. Nikto totiž neopúšťa svoj príbytok rád, avšak

stredu predpoludním 21. mája elektronické médiá oznámili, že sa občania sriemskych dedín Morović a Višnjićevo musia ihneď evakuovať. Krátko pred treťou popoludní sme boli vo Višnjićeve. V uliciach pred rodinnými domami sem-tam postávali po dvaja – traja muži. Nikde žiadne ženy. V centre vládla podobná situácia, ibaže ľudnatosť bola väčšia. Na desiatky ľudí sediačky alebo stojačky, v tieni, debatovali, driemali, žartovali, fajčili, upíjali alebo sa len tak mlčky dívali pred seba... Nikto nevrieskal, ani neotravoval... Hľa, ľudia sa v nenormálnej situácii správajú normálne. Opak, pravda, platí tiež, takže by vari len bolo lepšie, keby tak trochu otravovali... V budove Miestneho spoločenstva zástupca predsedu MS Višnjićevo Cvetko Rakić nám temer „nedovolí“ vysloviť celú Nikola Vidić spal „celých päť hodín“ otázku: za päť nocí – Chápem vás. Prosím, aby ste aj vy pochopili mňa. s ohľadom na čerstvé skúsenosti Údaje vám poskytne hovorca z Jameny, nehovoriac o tom, čo krízového štábu Obce Šíd Nikola postihlo ľudí v Obrenovci, obVidić. Nájdete ho v Morovići, čania vraj predsa pochopili, že v budove tamojšej Šumarije... vynútený odchod z ohrozenej Ten sa nás teda zbavil... – ozval osady je v ich záujme. Zostali sa červík podozrenia. Myšlienka teda prevažne len branci. Do ani nedoznela a spolubesedník autobusov, ktoré stáli zoradené nám diktuje telefónne číslo... pri jednom z mostov už – kým Zavoláme ihneď a o takú štvrťho- sme sa tam motali – nenastúpil dinku sme už v centre Morovića. nikto... Aj tu vládne rovnaký zhon. Pred Nebezpečenstvo je, počúvame, sebou máme hovorcu krízového vážne a číha nie priamo z vysokej štábu. Zjavne nevyspatému mu- hladiny rieky Sávy, ktorá preteká žovi únava prší z očí ako ťažký neďaleko dediny. Ľudia postadážď, ktorý vo veľkej časti Srbska vili ochranné hrádze preto, že spôsobil smršť, utrpenie, smútok. v chorvátskej dedine Gunja táto Počúvame... rieka násyp preborila a voda sa – Dnes sa končí druhá fáza pre- do Srbska dostala nie riečnym ventívneho vysťahovania obyva- korytom, ale cez polia, respektíve teľov dedín Šídskej obce – Moro- údolia Fruškej hory. Zaplavila vića a Jameny. Staré osoby, osoby Jamenu a ohrozuje Višnjićevo, choré, ako i tie s invaliditou, deti – vysvetľuje náš spolubesedník do pätnásť rokov a tehotné ženy a dodá: • NAŠA TÉMA •

– Voda sa sem valí cez spačvanské a bosutské lesy, napĺňa rieky Studvu a Bosut, nuž nevieme presne, čo sa z toho môže vykľuť. Dejú sa divné veci. Odborníci zistili, že voda, ktorá sa dostala do morovićských lesov a preniká smerom k tejto dedine, sa v jednej chvíli otočila a začala sa vracať – späť do Chorvátska, takže si nikto netrúfa predpovedať, čo sa bude diať. Odborníci sú na tvári miesta, všetky potrebné nevyhnutné opatrenia sme podnikli a teraz čakáme... Okolo Morovića a Višnjićeva, presvedčili sme sa na vlastné oči, naskutku tiahnu ochranné hrádze pozostávajúce z radu vriec naplnených pieskom a plastovej fólie. Povedľa sú pohodené ďalšie vrecia s pieskom, pre prípad, že hrádza niekde povolí... Traktory dovážajú vrecia s pieskom, iné odvážajú ošípané vo vlečkách... Ľudia sa s nami pozdravujú ako so starými známymi. Úzkosť ľudí zbližuje. Ohlas občanov nielen z týchto dvoch dedín, ale vôbec zo Šídskej obce a iných prostredí je vraj naskutku veľký. Povodňové násypy začali stavať predtým, než Višnjićevo a Morović boli vystavené priamemu nebezpečenstvu. Okrem občanov týchto dvoch ohrozených dedín rukávy vysúkali aj záchrancovia z iných prostredí, ako i posádka žandarmérie a poslucháči záverečných ročníkov policajnej školy vraj majú službu pri hrádzi. Ľudia, ktorých sme postretli – temer bez výnimky, nepodľahli panike. Naopak, prevažne vanul z nich optimizmus. Aj preto sa im nechcelo preč z rodnej dediny. V Rume je, povedali nám, zriadené stredisko pre evakuovaných ohrozených ľudí z Višnjićeva a Morovića. Majú zabezpečené lôžka, stravovanie, lieky a vôbec 22 /4597/

všetko, čo potrebujú. Keby sa tam prípadne nemohli vmestiť všetci, premiestnia ich do Inđije. Zberné miesto pre dobytok zriadili v Šíde, avšak veľa občanov ošípané či ovce zaviezlo do bezpečia k známym žijúcim v okolí v trochu vyšších polohách. – V Jamene to dopadlo veľmi zle, – prízvukuje pán Vidić, – lebo čakali do poslednej chvíle... Vraj nie, netreba... netreba... netreba... Aj keď voda vystúpila o zopár desiatok centimetrov, hovorili, že sa netreba evakuovať. Až keď jej odrazu bolo meter – dva v uliciach a záhradách – v priebehu pol hodiny! – ľudia zutekali v panike, ošípané a rožný dobytok povodeň hlavne prežili, ale hydina, predovšetkým kury, sa utopili. Voda z Jameny ustupovala čelom vzad, smerom k dedinám Višnjićevo, Bosut a Sriemska Rača. Nebolo možné predpokladať, akým tempom bude pribúdať voda v riekach Bosut, Studva a Spačva, ktoré obkolesujú Morović a tečú v blízkosti Višnjićeva. Štipku optimizmu ľuďom vliala čerstvá informácia, podľa ktorej sa úroveň vody v Bosute síce zvyšuje, ale v Sáve klesá, takže sa rátalo s tým, že Sáva preberie určité množstvo vody z Bosutu, odbremení túto rozvodnenú rieku. Nestalo sa tak ani začiatkom týždňa, ktorý sa končí... Dokonca sme sa koncom predchádzajúceho týždňa dozvedeli, že voda vo Višnjićeve už nebola pitná, a že uplynulú sobotu dokonca ochranný násyp začal na jednom mieste premokať, našťastie rýchle ho opäť upevnili. V utorok, keď vznikal tento text, nám zazvonil mobil. Známy hlas patril Adamovi Chrčekovi z Višnjićeva: – Hlásim sa zo Šídu. Prišiel som si sem po rodinu. Minulý týždeň dovolili, aby sa vrátili ženy, ktoré inak pracujú v predajniach a teraz je návrat povolený všetkým občanom, ktorí sa evakuovali. Konečne dobrá správa nad zlato.

31. 5. 2014

Naša téma V MOROVIĆI

Preventívna evakuácia vyprázdnila osadu Jasmina Pániková

Aspoň boli spoluobčania jednotní

u príbuzných a známych v neďalekom Šíde, pokým druhá časť bola ubytovaná v kolektívnom centre v Rume. S taškami v rukách sme na ulici zastihli aj istú občianku

ídsku obec poslednýkrát zasiahli záplavy v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Od občanov osady Morović sme sa dozvedeli, že ich starší spoluobčania vtedy nemuseli opustiť svoje domy, čiže evakuácia obyvateľstva sa nekonala. Teraz však nebezpečenstvo hrozilo z viacerých strán, takže krízový štáb nariadil preventívnu „Chýbala organizácia v krízovom štábe,“ tvrdí evakuáciu detí, Milenko Đokić. žien a chorých osôb. Zostali iba muži v produk- Morovića. Povedala nám, že svoj tívnom veku. príbytok musela opustiť ešte pred Stanko Jelačić, ktorý už zašiel do niekoľkými dňami, aj keď, podľa siedmej dekády života, aj napriek nej, situácia nebola až taká kritická. zdravotným problémom odmietol „Chápem, že ide o preventívnu evaopustiť svoj dom. „Ani som o tom kuáciu, ale my, ktorí žijeme sami, neuvažoval,“ hovorí náš spolube- sme opustili svoje domy a veru sedník. „Tu som sa narodil, celý nie je jedno, keď si pomyslíte, že život tu žijem a z Morovića nikam sú takmer všetky domy vo vašej nepôjdem. Pozeral som sa, ako ulici prázdne, a že sa v každej chvíli plné vlečky zvierat odvážali z de- môže niekto do nich vlámať.“ diny. Nechcel by som, aby som do Muži z Morovića a okolitých osád takých vlečiek musel poukladať na výstavbe násypov pracovali po všetko, čo mi v živote niečo zname- celé dni. Okrem toho museli sa ná a odísť niekam, ani neviem kam. postarať aj o dobytok, ktorý tiež Ak by situácia bola príliš kritická, museli evakuovať. Milenko Đokić, skôr by som tu umrel, než by som jeden z mnohých, ktorí niekoľko dní mal odísť z mojej rodnej dediny,“ zápasili s okolitými riekami, vyjadril smutne uzaviera Stanko. nádej, že ich nezastihne rovnaký Ženy a deti si nemohli voliť, či osud ako občanov Jameny. Ako zostanú vo svojich domoch alebo povedal, občania vynaložili veľké sa vysťahujú. V každej domácnos- úsilie, aby zachránili svoje osady, ti policajti nariadili preventívnu ale organizácia v krízových štáboch evakuáciu. Väčšina evakuovaných zlyhala. „V celej Šídskej obci chýbala si útulok pred záplavami našla organizácia. Ak je aj Šíd súčasťou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vojvodiny, prečo túto obec od samého začiatku nemal na starosti pokrajinský krízový štáb?!“ spytuje sa M. Đokić. „Namiesto toho obec bola ponechaná sama na seba, aby sa vynachádzala a zachraňovala, ako vie a môže. Vedeli, že sa Jamena nachádza na trojmedzí Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Srbska, a že jej hrozí nebezpečenstvo. Prečo

že je Morović takpovediac stratený, čo nás, úprimne povedané, šokovalo, a odišli. V pondelok sem prišli z Belehradu, prevzali velenie a dotyčný veliteľ sa ani neprišiel priamo pozrieť, koľko násypov je vystavaných, čo je potrebné ešte vykonať a podobne. Do Morovića priviezli dva kamióny piesku, ale on ich vrátil späť. Čo ešte k tomu do-

Z dvora priamo na čln

pokrajinský krízový štáb nereagoval vo chvíli, keď sa začal opravdivý cirkus? V nedeľu sa prišli pozrieť, aká je situácia, pre médiá vyhlásili,

dať? Akiste sa také veci dejú vtedy, keď si politika pchá vlastné prsty, kde netreba!“ rozhorčene uzavrel M. Đokić. • NAŠA TÉMA •

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Pomoc pre ohrozených v záplavách Jaroslav Čiep

mája z Báčskopetrovskej obce do Krupnja vyslali 12 ton rozličných potrieb a 50-tisíc litrov fľaškovanej pitnej vody. V rámci zásielky bol aj odev pre deti a dospelých,

vedkami sme katastrofických záplav v našej krajine, ako i v okolitých krajinách. Medzi zaplavenými územiami v Srbsku je aj Obec Krupanj, ktorú po ničivej povodni zasiahol i zosuv pôdy, ktorý zapríčinil ešte viac škody a utrpenia tamojšiemu obyvateľstvu, z ktorého jedna časť zostala celkom na mizine. Občania, hospodárske subjekty, loNebezpečné cesty v Srbsku po zosuve pôdy kálna samospráva, verejné inštitúcie, Obecná organi- obuv, hygienické potreby, potrazácia Červeného kríža a mimovlád- viny, výbava a strava pre bábätká. ne organizácie Obce Báčsky Pet- Nechýbali ani ochranné prostriedrovec spoločnými silami vyhlásili ky, čižmy, lopaty, rukavice, metly a zbierku pre záplavami zasiahnuté iné nevyhnutné potreby na úpravu územie Obce Krupanj. Po dvoch domácností. – troch dňoch akcie výsledky boli So zbierkou sa pokračovalo a pozoruhodné. Už v pondelok 19. veľký počet občanov Báčskopet-

Balenie zozbieranej pomoci v Petrovci

rovskej obce aj naďalej prinášal pomoc, takže dobrovoľníci a zamestnanci v ustanovizniach prinesené veci triedili a už v utorok 20. mája do priateľskej obce v čele s predsedom Obce Báčsky Petrovec Pavlom Marčokom cestovalo sedem nákladných áut. V nich sa nachádzali agregáty, ponorné čerpadlá, pracie prístroje, motorové čerpadlá, čižmy, lampy, ako aj 2,5 tony múky, kvasnice, 3 tony fľaškova-

nej vody, strava, odev, prikrývky, matrace... Humanita obyvateľov Báčskopetrovskej obce sa aj tentoraz prejavila v najpozitívnejšom zmysle slova a v zbierkach pre zaplavené oblasti Srbska sa každodenne pokračuje i naďalej, takže aj v budúcich dňoch možno očakávať, že ďalšie zásielky pôjdu k tým, ktorí pomoc potrebujú. Foto: archív Obecná organizácia Červeného kríža

STARÁ PAZOVA

Pocit solidarity a veľká humánnosť Anna Lešťanová

očas výnimočného stavu aj na území Staropazovskej obce všetky inštitúcie a ustanovizne, početní občania s veľkým srdcom v koordinácii s obecným Štábom pre mimoriadne situácie, konali humanitárne akcie (pre ľudí a dobytok) v rámci poskytovania pomoci ohrozeným a evakuovaným občanom z najkritickejších zaplavených častí Srbska. Na adresu Obce Stará Pazova v uplynulých dňoch boli doručené i zoznamy potrieb, ktoré najsúrnejšie potrebujú občania v zaplavených mestách a obciach napríklad v Kosjerići, Požege, tiež v Smederevskej Palanke, Šabci... Do zaplavených častí z tejto obce zaslali peňažnú pomoc, odev, obuv, hygienické balíky, stravu pre do• NAŠA TÉMA •

bytok... Dobrovoľníci zo Staropazovskej obce sa tiež zúčastnili prác na násypoch, hlavne v ochrane sriemskeho regiónu. Do Staropa-

boli aj takí, ktorí boli ubytovaní v pazovskej športovej hale Park, medzi nimi aj starenka Radojka Božićová z Obrenovca. S očami plnými sĺz sa poďakovala všetkým, ktorí jej pomohli, aby zostala nažive. Inak na podmienky stravovania a ubytovania v hale nikto z evakuovaných nemal žiadne pripomienky, iba slová chvály. Mladí volontéri v najťažších situáciách V mimoriadnej situácii zložili skúšku života veľkú úlohu pri poskytoStarenka Radojka Božićová vých halách a v škôlke (pre matky vaní pomoci zohrali aj mladí volontéri. zo zaplaveného Obrenovca s bábätkami a malými deťmi). Vždy, keď to bolo potrebné, zapájali Evakuované osoby svoj nový sa do početných aktivít, ktoré realizozovskej obce evakuovaných bolo 163 osôb, i keď k dispozícii bolo zo domov vo väčšine prípadov na- vali spolu s ostatnými ustanovizňami 1 000 pripravených lôžok v športo- šli u príbuzných a priateľov. No a inštitúciami v obci. 22 /4597/

31. 5. 2014

Naša téma PRÍSTREŠKY VYTOPENCOM POSKYTLI AJ DOBANOVČANIA

Vecná pomoc a pekné slová – náplasť na rany Anna Simonovićová

osobitné kabíny a šaty perú v práčovni. Je tam aj kuchár, zdravotník a hygienik. Pýtame sa na stravovanie...: – Medzinárodná polícia (Inter-

Dobanovciach sa do humanitárnych akcií zapojili nielen občania, ale aj ochotníci SKOS Šafárik. Od samotného začiatku záplav VEĽVYSLANEC JÁN VARŠO: SOM DOJATÝ – Môžem povedať, že som dojatý tým, v Slovenskom národnom dome ponúkli ohroze- ako sú ľudia spokojní s danými podmienkami v Dobanovciach. Chcel by som pochváliť ným ľudom prístrešie. – Len čo začala zúriť obec a ľudí v Dobanovciach, osobitne Željpovodeň, zorganizovali ka Čapeľu. Je to skutočne veľké nešťastie, sme pozorovacie služby ktoré postihlo týchto ľudí. Rozprával som a dobrovoľníkov, ktorí sa s nimi a všetci si spomínajú, aká to bola šli do Šabca a Sriemskej hrôza, keď videli, ako do domov stúpa Mitrovice. Doteraz sme voda a snažili sa zachrániť vlastný život. poskytli pomoc pre približne 500 občanov z území pol) nám hneď na začiatku dodala ohrozených záplavami, – pove- veľa toho, čo sme nevyhnutne dal nám Željko Čapeľa, predseda potrebovali: potraviny, hygienické spolku a koordinátor Štábu pre prostriedky, deky a iné veci. Prvé mimoriadne situácie v Obci Surčín. dva dni sme ponúkali iba suchú Od neho sa dozvedáme, že v stravu a už tretieho dňa sme zaDobanovciach je teraz ubyto- bezpečili varený obed, a potom aj

Nešťastných ľudí navštívil aj slovenský veľvyslanec J. Varšo (sprava) a predseda Zhromaždenia obce Surčín S. Šuša; v strede stojí Ž. Čapeľa

vaných 200 a v spolku 50 ľudí z Obrenovca; sú to hlavne starší a deti. Všetci ubytovaní majú lôžka, hygiena je tu na vysokej úrovni, sprchovanie je umožnené každý deň. Veľkú pomoc poskytli aj občania žijúci v susedstve, ktorí umožnili ľudom osprchovať sa a oprať šaty. Teraz už v spolku majú

www.hl.rs

varenú večeru. Židovská obec priniesla večeru v utorok a v stredu a Veľvyslanectvo SR v čele s Jeho Excelenciou veľvyslancom Jánom Varšom tiež priniesli večeru. Slovenské veľvyslanectvo ako prvé poskytlo aj finančnú podporu. Vo chvíľach živelnej pohromy, keď ľudia zostanú bez všetkého,

Informačno-politický týždenník

Veľká sieň Slovenského národného domu v Dobanovciach sa pozmenila na ubytovňu

– Snažíme sa týmto ľuďom nielen poskytnúť prístrešie, ale aj spríjemniť im dni, koľkokoľvek je to možné. Nielenže je stále niekto zo spolku s PREDSEDA ZO SURČÍN STEVAN ŠUŠA: nimi, ale organizujeme ĎAKUJEME – Situácia tu u nás je veľmi ťažká, keďže im aj kultúrne a športoDobanovce hraničia s Obrenovcom, ktorý vé aktivity, majú poruke utrpel opravdivú katastrofu. Slovenskému aj knižnicu, premietame národu sa srdečne poďakúvame; jeho prís- filmy, len aby aspoň na lušníci sú vždy skutoční priatelia srbského chvíľku zabudli na ťažnároda. Veľmi si to vážime, lebo oni vždy kú tragédiu, ktorá ich zasiahla, – uzavrel pán boli prví, keď bolo potrebné pomôcť. Čapeľa.

čo budovali celé desaťročia, humánnosť, podaná ruka a pekné slovo veľa znamenajú.

BÁČSKOPE TROVSKÁ MLÁDEŽ STAVALA HRÁDZE. Už v sobotu 17. mája z vlastnej iniciatívy skupina mládežníkov z Maglića a Báčskeho Petrovca odišla pomáhať na kritické miesta, kde hrozilo, že sa rieky vylejú zo svojich korýt a zaplavia okolité osady, mestá a územia. Aj o deň neskoršie v nedeľu 18. mája mladí ľudia (20 aktivistov) zoskupení okolo mládežníckych združení v Petrovci a Maglići vlastnými autami a kombíkom sa vybrali do Sriemskej Mitrovice s cieľom zachrániť to, čo sa zachrániť dá. Najprv ich zaradili na stavbu hrádze pri dedinke Bosut vedľa rovnomennej riečky, ktorá sa vlieva do Sávy. Neskoršie sa presunuli do Sriemskej Mitrovice, kde dávali dozor a pomáhali lokálnemu obyvateľstvu. Všetci odvážni mládežníci sú hrdí na svoje činy a s ostatnými aktivistami v mládežníckych organizáciách v Báčskopetrovskej obci sa v značnej miere pričinili aj pri zbieraní humanitárnej pomoci. Na snímke účastníkov sú mládežníci z Báčskopetrovskej obce pri Bosute. J. Čiep • NAŠA TÉMA •

NEKAŽDODENNÁ HUMANITÁRNA AKCIA

Školy škole Jaroslav Čiep

inulý týždeň sa aj žiaci niekoľkých škôl v Juhobáčskom obvode zúčastnili v nekaždodennej humanitárnej akcii, ktorú iniciovala učiteľka z Maglića Marija Adamovićová

v spolupráci s novosadskou turistickou agentúrou Grand tours a školami. Iniciátorka podpory pani Adamovićová pre Hlas ľudu ozrejmila: – Prvou príčinou, prečo sme zbierku organizovali pre oblasť v západnom Srbsku, presnejšie Hložianski žiaci v akcii

Krupanj, je tá, že je mesto po povodni veľmi ohrozené, po druhé preto, že Báčskopetrovská obec má bratsko-sesterské vzťahy s touto obcou a po tretie, že všetci naši žiaci zo základných škôl v Petrovci, Hložanoch, Kulpíne, Maglići, Kysáči, Silbaši, Pivnici a Novom Sade boli viackrát v Krupnji v škole v prírode. Všetci naši žiaci navštívili

Aj petrovskí žiaci a učitelia sa pričinili o väčšiu zbierku

BOĽOVCE

Mládež sa činila Anna Simonovićová

j Boľovčania boli veľmi agilní a ochotní pomôcť ľuďom ohrozeným záplavami. Od Dejana Rýchlika z Boľoviec sme sa dozvedeli, že ako robotník podniku Galovica bol často angažovaný na záchranných prácach v Kupinove. O tom, ako v uplynulých dňoch bolo v Boľovciach, hovorí: – Na tie dni nikdy nezabudnem. Situácia bola ťažká, ale naša mládež bola odhodlaná pomôcť. Už na samom začiatku povodne naplnili takých 15 000 vriec pieskom, ktoré sa mali použiť, v prípade potreby, na ochranu Kupinova a Progaru. Do Boľoviec prilietali vrtuľníky s ľuďmi zo zaplavených území. Škola bola plná nielen v Boľovciach, ale aj v Jakove, kde ľudí ubytovali aj v kasárni. Boľovciam, vraj, aj napriek tomu, že je dedinka umiestnená tesne • NAŠA TÉMA •

pri Sáve, nehrozilo nebezpečenstvo od záplav, lebo je tu urobený pevný násyp ešte v osemdesiatych rokoch predchádzajúceho storočia. Pravdaže, šťastná okolnosť je, že Boľovce sa nachádzajú na trochu vyššej nadmorskej výške než dediny, ktoré zasiahli povodne. Okrem toho sú opatrené dobrými odsávacími čerpadlami, a kanály, čo je mimoriadne dôležité, sú čisté, – prízvukuje D. Rýchlik a dodá: – Malý problém robil iba jeden kanál v centre osady, ale sme odpad z neho rýchle odstránili. V uliciach okolo Feneckej bariny sa zjavili podzemné vody, avšak to sa často stávalo aj pred záplavami. Od boľovskej učiteľky Viery Tomanovej sme sa dozvedeli, že v Boľovciach je ubytovaných 170 ľudí. O nich sa starajú početní volontéri. Ochotní členovia MOMS a SKUS Sládkovič uplynulý utorok nachystali pre všetkých spoločný obed.

ich školy, preto sme túto humanitárnu pomoc nazvali Školy škole – pre našich kamarátov a ich rodiny v Krupnji a vyzvali sme tunajších žiakov, aby poskytli pomoc. Všetky oslovené školy sa zapojili do akcie a žiaci do zbierky: priniesli hodne potravín, vody, hračiek, školských potrieb a všetkého, čo žiaci a ich rodičia potrebujú. Vo štvrtok 22. mája nákladné auto sa zastavilo vo všetkých uvedených školách, kde zozbierané veci naukladali a odniesli na cieľové miesto – do Krupnja.

POMOC AJ ZO ZAHRANIČIA

Ďakujeme, Slovenský Komlóš Jaroslav Čiep

úcit a humanita ľudí s postihnutými občanmi v prednedávnom zaplavených oblastiach našej krajiny sú zrejmé nielen u nás, ale aj za hranicami Srbska. Okrem iných aj veriaci a občania Slovenského Komlóša v Maďarsku poslali pomoc pre obete povodní v Srbsku. Zbierku zorganizoval tamojší evanjelický farár Attila Szpisák. Uvidiac výzvu na pomoc petrovského cirkevného zboru na internete, komlošskí evanjelickí Slováci zvážili možnosť pričiniť sa a bez zaváhania sa ihneď mali k činu. V krátkej lehote zozbierali humanitárnu pomoc 22 /4597/

za 7 000 eur a v piatok 23. mája do petrovského Červeného kríža priviezli dve nákladné autá nevyhnutných artiklov. Odosielatelia humanitárnej pomoci z Maďarska vyjadrili túžbu nasmerovať ju vysťahovaným občanom Višnjićeva, tiež rozposlať istú časť pomoci do dočasných ubytovacích stredísk v Šíde, Starej Pazove a v Sriemskej Mitrovici.

31. 5. 2014

Ľudia a diania

Otvorenie Dňa Petrovca

OSLAVY DŇA PETROVCA

Ponúkajú to, čo majú Jaroslav Čiep

aždoročné oslavy Petrovčanov známe pod názvom Deň Petrovca bežne trvajú dva či tri dni a tohto roku prebiehali od piatka 23. do nedele 25. mája. Tentoraz však nasledovali tesne po živelnej pohrome vyvolanej záplavami a po trojdňovom smútku v krajine. Z toho dôvodu úvodné piatkové podujatia vyzneli tichšie ako to býva zvykom. Sobota 24. mája vlastne bola ústredným dňom oslavy Dňa Petrovca a v rámci neho prím patril festivalu klobás a tort. Na rozdiel od minulých rokov, keď programy boli sústredené vo Vrbare, teraz

Predtým ako sa návštevníci dali do štipľavých klobások či chutných tort, aktivisti Červeného kríža a Združenia diabetikov im od rána ponúkali, aby si vymerali hladinu cukru v krvi a krvný tlak. Festival kvetín a predajná výstava kvetov, sadeníc a kríkov tohto roku bola čo do rozsahu skromnejšia, ale zato jarmoková ulica tiahnuca od pomníka a povedľa kostola aj tohto roku ponúkala množstvo obsahov. V stánkoch mládežnícke združenia a miestne spolky pred-

Mažoretky z Belej Crkvy ako zvláštna atrakcia

ich organizátori umiestnili na Námestie slobody, na nádvorie Miestneho spoločenstva a do priľahlého parku v strede osady.

www.hl.rs

stavili svoju činnosť, návštevníkov zoznámili so starými remeslami a na predaj ponúkali svoje výrobky. Nechýbala ani svieža

Informačno-politický týždenník

ktorú ponúkli aj účastníkom programov. K tomu ženy sa spolu s inými spolkami a združeniami z Petrovca a okolia prezentovali aj ručnými prácami. Napoludnie na skromnom javisku predseda Rady Miestneho spoločenstva Petrovec Ján Rybovič po minútke ticha venovanej obetiam záplav slávnostne otvoril tohtoročné Dni Petrovca. Predtým ako pokračovali s bohatým a obsažným programom na námestí, prítomným sa v mene Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade krátko prihovorili Juraj Sabo, viceprimátor druMladé posily v Spolku žobného mesta Martin petrovských žien Milan Malík, predseda pri predaji tort Zhromaždenia obce a údená klobása, Báčsky Petrovec Pavel Marčok a koláče, maškr- predsedníčka Matice slovenskej ty, med a vče- v Srbsku Katarína Melegová-Melilárske výrobky chová. Po umeleckom programe a iné drobnosti. animátori pre najmladších a deti Spolok petrov- rozličných vekových kategórií ských žien bol prichystali súťaže, dielne a hry bez veľmi aktívny. hraníc. Novinkou na Dni Petrovca Návštevníkom bolo defilé skupiny 15 atraktívponúkol i vyno- nych mažoretiek z Belej Crkvy. venú etnografic- Návštevníci sa ulicami Petrovca kú výstavu pod názvom Do vienka mohli zviezť aj na fiakri a pobaviť osláv Dňa Petrovca, ale aj predajnú sa pri súťažiach o najsilnejšieho výstavu 30 prichystaných tort muža Srbska a vo viacerých siloa dva kotly svadobnej kapusty, vých športoch. • ĽUDIA A DIANIA •

Skupina mladých Kysáčanov prichystala najchutnejšiu klobásu Vôňa čerstvo smaženej klobásy rozvoniavala námestím a lákala návštevníkov

Súčasne na nádvorí Miestneho spoločenstva Petrovec prebiehali tradičné súťaže: vo výrobe čerstvej klobásy, o najlepšiu údenú klobásu a o najlepšiu pálenku, zároveň aj predaj tohto značkového petrovského výrobku. Hodnotiace komisie nemali to ani trochu ľahké, keď mali vybrať tie najlepšie klobásy a pálenku, a dobre sa potrápili správne ich vyhodnotiť. Zo 17 skupín, ktoré chystali sviežu klobásu, najviac sa darilo Kysáčanom Rastislavovi Vozárovi, Miroslavovi Greksovi a Jánovi Vozárovi. O druhé miesto sa rozdelili Rastislav Arňaš, Rastislav Zajac a Miroslav Vida s Jánom

Víťaz súťaže o najlepšiu údenú klobásu Vlastislav Hrubík a petrovský richtár Ján Rybovič

Hnilicovci. V kategórii údených klobás komisia za najchutnejšiu vyhlásila klobásu, ktorú priniesol Vlastislav Hrubík, potom nasledovali Ivan Fiebig a Ján Lekár. Rovnaký počet vzoriek – 23, ako to bolo pri údených klobásach, bolo aj v súťaži o najlepšiu pálenku. Zvíťazila hruškovica Rastislava Denďúra. O druhé miesto sa rozdelili Anna Slavková a Vlastislav Tatliak a tretie miesto Rastislavovi Denďúrovi zlatý diplom za najlepšiu obsadil Janko pálenku Kopčok. Pre milovníkov zajačieho papKováčom, Karolom Horvátom a Pavlom Topoľským, kým tretie rikáša hoci sa súťaž nekonala, miesto obsadili Samuel a Sta- Združenie drobnochovateľov nislav Snidovci a Ján a Miroslav v Ulici chmeľovej prichystalo • ĽUDIA A DIANIA •

paprikáš a v nedeľu aj predajnú burzu domácich zvierat. Okrem oficiálneho programu na nádvorí Podnikateľského a inovačného centra tiež prebiehal obsiahly Hodnotenie klobás a pálenky vo vynovených program a ženský pivničných miestnostiach budovy Miestneho bazár. V rámci ba- spoločenstva zára si prítomní vypočuli rady o joge a návo- v rovnakom čase prebiehal osody, ako osviežiť duch a telo, bitný program, ale v súkromnej rady o rýchlej a ľahkej príprave réžii. Podľa zahlásenia pri ľudovej chutného a zdravého pokrmu, veselici tam vyberali krásku a súpozreli si výstavu výrobkov, slu- ťažili vo vypíjaní piva s najdlhšou žieb a programov podnikateliek klobásou. Nedeľa je v rámci DP tradične z Báčskopetrovskej obce, prezentáciu vína rodiny Dovičinovej, športovým dňom, ale predpoludvypočuli si o mliekarenských ním sa z príležitosti miestneho skúsenostiach rodiny Žiakovej, sviatku po prvýkrát v evanjelicako aj rady o súčasných koz- kom kostole odbavovali i slávmetických trendoch. Vo Vrbare nostné bohoslužby. 22 /4597/

31. 5. 2014

Ľudia a diania ZO STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Výborníci vyčlenili po 20-tisíc dinárov Anna Lešťanová

poradí 19. schôdza Zhromaždenia obce Stará Pazova v piatok 23. mája začala minútkou ticha na znak pocty obetiam záplav, ktoré zasiahli našu krajinu. Preto výborníci staropazovského obecného parlamentu tentoraz bez ohľadu na stranícku príslušnosť jednotne rozhodli, že sa zrieknu mesačnej úhrady v hodnote 20-tisíc Pripojili sa aj socialisti V utorok 20. mája na tlačovke v ZO oficiálne zverejnili, že Socialistická strana Srbska (SPS) vstúpila do koalície pri moci v staropazovskom lokálnom parlamente. Na tlačovke hovorili Đorđe Radinović, predseda OV Srbskej pokrokovej strany (SNS), a Zoran Vukašinović, predseda OV SPS. dinárov v prospech ohrozených v zaplavených častiach Srbska. Na úvod Radoje Blagojević, predseda ZO Stará Pazova, sa o. i. poďakoval všetkým, ktorí sa zúčastnili v početných humanitárnych akciách

na území obce, dobrovoľníkom pri ochrane násypov v najkritickejších častiach, ako aj angažovaným subjektom počas mimoriadneho stavu. Zasadnutie trvalo viac ako päť hodín a výborníci prerokovali 35

ktorý ku všetkému mal iba kritické poznámky a často odbočoval od témy, čo neraz vyvolalo revoltu a napätie medzi výborníkmi. V rozprave o návrhu rozhodnutia o opravnom rozpočte na rok 2014 Komazec konštatoval, že platy

Minútou ticha vzdali poctu obetiam záplav

bodov rokovacieho programu, ktoré sa vzťahovali hlavne na vlaňajšie správy o práci verejných podnikov a inštitúcií, zakladateľom ktorých je ZO (Direkcia pre výstavbu obce, Čistoća, Stredisko pre kultúru, Obecná stavebná agentúra, Turistická organizácia...). Opäť najaktívnejším výborníkom na zasadnutí bol Srđo Komazec (SRS),

a príplatky funkcionárov zostali nezmenené, ale zato prostriedky na sociálnu ochranu sú zmenšené o 11 miliónov dinárov, čiže 9 percent, čo sa – ako uviedol – nemalo stať. Podľa jeho slov, každý 65. občan obce je sociálne ohrozený, o čom svedčia aj početní noví užívatelia ľudovej kuchyne. Veľmi stručne a na margo uvedenej konštatácie

Vojislav Đekić, náčelník Oddelenia pre financie Obce Stará Pazova, odpovedal: „Všetci boli konzultovaní o tom, kde sa opravným rozpočtom majú zmenšiť prostriedky.“ Záujem výborníkov vyvolal i návrh rozhodnutia o dávaní súhlasu a schválení Projektu verejno-súkromného partnerstva na financovanie výstavby, spravovania a údržby kanalizačnej siete v obci. Podľa slov Nedeljka Kovačevića, riaditeľa VP Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova, tento projekt pozitívne zhodnotila Komisia pre verejno-súkromné partnerstvo v Ministerstve energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia, a teraz je potrebný aj súhlas lokálneho parlamentu. Kovačević podotkol, že doteraz sa v Srbsku ani jeden podobný projekt nerealizoval. Dokončenie výstavby kanalizačnej siete v dĺžke 233 kilometrov v obci (spolu so sanáciou kolektorského smeru medzi Starou a Novou Pazovou) je v podmienkach ekonomickej krízy možný iba týmto spôsobom. Väčšinou hlasov výborníci schválili všetky body rokovacieho programu.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE

Distribúcia plynu (nie) je ohrozená Vladimír Hudec

a začiatku 18. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište v piatok 23. mája minútkou ticha vzdali poctu obetiam katastrofálnych záplav v Srbsku a rozhodli, že výborníci na pomoc postihnutým vyčlenia po 2 000 dinárov a funkcionári v pracovnom pomere na tieto účely poskytnú 10 percent z platu. Vládnuca väčšina (DS, SPS, SNS, LDP) z navrhnutého rokovacieho programu vyradila body, ktorými bolo stanovené odstavenie doterajšieho a voľba nového člena Správnej rady Strediska pre sociálnu prácu. Predseda Zhromaždenia obce návrh zdôvodnil tým, že v postupe voľby nového riaditeľa strediska sú zistené nedopatrenia, na ktoré upo-

www.hl.rs

zornil aj Pokrajinský sekretariát pre zdravotníctvo, sociálnu ochranu a demografiu, a deň pred zasadnutím prikázal vypísanie nového súbehu. V zákulisí však bolo počuť, že vlastne ide o nedorozumenie medzi koaličnými partnermi, ktorí takto získajú čas, aby sa o tejto otázke dohovorili. Zhodli sa však na tom, že do rokovacieho programu treba zaradiť rozhodnutie o odstavení doterajšieho a voľbu nového člena Dozornej rady VKP Polet. Tieto dva body zaradili na sám začiatok zasadnutia, čo je dosť neobvyklé. Tak z funkcie väčšinou hlasov uvoľnili doterajšieho člena rady, bývalého riaditeľa Miloša Popovića, ktorý nedávno v Polete dostal výpoveď. Novým členom rady z radov zamestnaných sa stal Milan Brekić, kým lokálnu samosprávu bude

Informačno-politický týždenník

zastupovať Dragan Kostadinovski z Vršca. Opozícia (skupina občanov Zoran Vorkapić URS) však upozornila, že po odchode M. Popovića v podniku niet žiadneho odborníka s licenciou na distribúciu plynu, čím je priamo ohrozené fungovanie podniku a zásobovanie spotrebiteľov. K tomu ani v Dozornej rade niet odborníka z tejto oblasti, čo je v rozpore so zákonom o verejných podnikoch. Vládnuca väčšina však tieto pripomienky neakceptovala a rozhodnutia schválila v navrhnutom znení. Výborníci jednohlasne schválili rozhodnutia o právach a službách v oblasti sociálnej ochrany, ktorými je stanovené, že práceschopní užívatelia jednorazovej pomoci z obecného rozpočtu môžu byť angažovaní na dobrovoľných prá-

cach a za to dostávať mzdu. Ďalej chválili správu o práci kultúrneho strediska Vuka Karadžića a MS Plandište na rok 2013 a celkom na záver zvolili nový školský výbor ZŠ v Plandišti. Okrem toho vládnuca koalícia pred vypršaním mandátu zmenila predstaviteľov lokálnej samosprávy v školských výboroch škôl vo Veľkej Grede a Hajdušici. V zdôvodnení sa síce neuvádza príčina tejto zmeny, hoci je jasné, že sa týmto zloženie školských výborov chce prispôsobiť novej vládnucej garnitúre. Novými členmi školského výboru ZŠ J. J. Zmaja v Hajdušici sa stali Ivica Davitkovski z Hajdušice a Jovan Repac a Željko Cesnak z Plandišta. Oni na tej funkcii vystriedali Dragoljuba Mršića, Milka Vŕbu a Natašu Igićovú, všetkých z Hajdušice. • ĽUDIA A DIANIA •



KRÁTKE SPRÁVY

Biele Blato Humanitárny koncert. V nedeľu 25. mája 2014 cirkevný spevokol ELPIS usporiadal koncert na pomoc záplavami postihnutým oblastiam. Ako na úvod povedala Jarmila Hromčíková, Bieloblatčania viac ako hocikto iný spolucítia s ľuďmi postihnutými záplavami, lebo aj sami pred niekoľkými rokmi čelili podobnému nebezpečenstvu. Našťastie v Bielom Blate sa to neskončilo tak katastrofálne, ale o to viac sú ľudia ochotní pomôcť. Preto sa zhromaždili v evanjelickom kostole a po koncerte sa zúčastnili v zbierkovej akcii. JH-á

Vrece v rúre pod cestou pred tromi rokmi úplne zastavilo vodu; tohto roku voda nehatene odtekala

Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA V JÁNOŠÍKU ODKAZUJÚ

Kovačica

Garády neslobodno zahrabávať! Vladimír Hudec

ýdatné dažde v polovici mája postihli aj prevažnú časť Vojvodiny, ale našťastie bez vážnejších následkov. Ako to bolo v Jánošíku, vyrozprával nám tajomník tamojšieho Miestneho spoločenstva Janko Tomeček: – Počas tých niekoľko dní napadalo zo 120 litrov vody na štvorcový meter. Z toho iba v priebehu dvoch dní, keď najväčšmi pršalo, sa na našu osadu a chotár zlialo 100 litrov. Také množstvá vody, pravdaže, zem nemôže za krátky čas vsiaknuť, v dôsledku čoho v mikrodepresiách na poliach vznikli tzv. vodné zrkadlá. Poľnohospodári však vedia, ako na to. Vyzbrojení rýľom, lopatou a hlbokými gumenými čižmami sa hneď vybrali do chotára, vykopali garády a vodu z polí usmernili do najbližšieho melioračného kanálu. Voda trochu dlhšie stála v Ilandžanskom ríte, ale aj odtiaľ pomerne rýchlo ustúpila bez toho, aby zanechala vážnejšie následky na porastoch pšenice, kukurice a sóje, takže škody sú minimálne. Tieto nedávne výdatné spŕšky znovu nastolili problém udržiavania kanálovej siete na od• ĽUDIA A DIANIA •

vádzanie atmosférických vôd v osade. – Z obecného krízového štábu sme už v prvých dňoch dostali príkaz, aby sme prešli dedinou a zistili, aká je situácia. Môžem povedať, že vcelku všetko dobre fungovalo, hoci sa miestami voda z garádov vyliala na cestu a chodníky a miestami dokonca prenikla do dvorov. Najhoršie bolo na konci ulice 3. októbra. Tam sa za poslednými domami nachádza kanál, ktorý poberá vodu z asi tretiny osady. Nie je hlboký, ale úplne stačí na to, aby všetku vodu odviedol von z osady, – vysvetľuje náš spolubesedník. – Háčik je v tom, že práve ten kanál je populárnym miestom, na ktoré jednotliví nesvedomití občania vyhadzujú stavebný odpad, kopy skosenej trávy a lístia opadnutého zo stromov, a tým ho vlastne zahrabujú. Nepodarilo sa nám zastať tomu do cesty, lebo to zvyčajne robia pod rúškom noci, keď ich nikto nevidí, takže sa iba môžeme usilovať vplývať na povedomie ľudí, aby to nerobili. Okrem toho ľudia majú divný zvyk, že skosenú trávu a lístie nechajú, aby hnila v garáde pred domom. K tomu sme si takisto všimli, že

jednotliví občania priepustné rúry pod mostíkmi nepostavili v zodpovedajúcej hĺbke. Všetko uvedené v konečnom dôsledku vplýva na priepustnosť kanálov, a tým aj na účinné odvádzanie vody. Náš spolubesedník si spomenul aj na prípad spred niekoľkých rokov, keď po jednej prietrži mračien časť osady na rohu ulíc 3. októbra a V. Vlahovića zostala pod vodou. – Pred necelými desiatimi rokmi sme garády v tej časti osady dôkladne upravili a vybetónovali, avšak keď sa pred tromi rokmi strhol nečas a za krátky čas padlo veľké množstvo vody, tá časť znovu ležala pod vodou. Hneď sme intervenovali a v priepuste pod cestou sme našli vrece, ktoré zastavilo odtekanie vody?! Vrece sme odstránili, voda sa rýchlo stiahla a na tom mieste ani počas nedávneho nečasu nestála na povrchu. Nastoľuje sa však otázka, ako sa to vrece dostalo do rúry. Musel ho tam niekto položiť. A prečo, to iba on vie. Skutočne neviem, prečo si ľudia nechcú uvedomiť, že garády sú na to, aby ich chránili pred nadbytkom vody a že ich treba udržiavať a nie zahrabávať, – pohoršuje sa Tomeček. 22 /4597/

Druhá tohtoročná akcia darcovstva krvi v Kovačickej obci prebiehala v organizácii Miestnej organizácie Červeného kríža a v spolupráci s Inštitútom pre transfúziu krvi v Belehrade. V Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici sa do akcie prihlásilo 52 občanov, ale z toho počtu šiestich odmietli zo zdravotných dôvodov. Akcia dobrovoľného darcovstva krvi sa uskutočnila aj v miestnostiach ZŠ maršala Tita v Padine, kde sa prihlásilo 50 dobrovoľníkov, ale aj tu lekári zo zdravotných dôvodov troch odmietli. Akcia sa skončila v Debeljači, kde krv darovalo 26 občanov z prihlásených 30. A. Ch.

Báčsky Petrovec

Miestne združenia v Petrolande. Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec vo štvrtok 15. mája vo svojich miestnostiach sprostredkovala pracovné stretnutie miestnych združení s predstaviteľmi Akvaparku Petroland s cieľom vzájomného dohovoru, akým spôsobom čo najefektívnejšie návštevníkom kúpaliska ponúknuť domácke výrobky. Vedúci Petrolandu oznámili, že tohtoročnú kúpaciu sezónou, ak počasie dovolí, plánujú otvoriť v stredu 28. mája. xxx V tretej akcii 54 darcov krvi. Miestna organizácia Červeného kríža vo štvrtok 22. mája zorganizovala tretiu tohtoročnú akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Prihlásilo sa 62 Petrovčanov, ale 8 zo zdravotných príčin presunuli na inokedy. V troch doterajších akciách dobrovoľného darcovstva krvi v Petrovci spolu účinkovalo 171 darcov. J. Č-p 31. 5. 2014

Ľudia a diania Z ČESKÉHO ZÁPISNÍKA (2)

Koktail dažďa a dobrých pocitov

V Novom Sade sa výprava Vojvodinčanov skompletizovala a zamierila do českej Řeky

Juraj Bartoš

Totálnu nudu a apatiu preruší len incident v Komárne. Ozve sa húkačka, pred nami sa ukáže policajné auto a na ňom nadpis STOP. Chvíľku jazdíme za ním, keď sa vyskytne vhodné miesto, odstavia policajti, zaparkuje i mikrobus firmy Casper Travel. Nie je možné, že sme prekročili rýchlosť, povie ktosi a má pravdu. Pán šofér nemá slovenskú vinetu a maďarská tu, samozrejme, neplatí. Vyhovára sa, že nevedel, že nevidel, kde ju môže kúpiť, že chcel... Márne, tento špás vás bude stáť tisícpäťsto eur, hovorí slovenský policajt vľúdnym

o štvrtok ráno nás vyprevadil otravný, priam jesenný dážď. Meteorológovia ho zahlásili už v pondelok 12. mája. Po informácii, že má pršať až do konca týždňa a že na štvorcový meter naprší viac než sto litrov, podaktorí pasažieri sa, podľa vlastného priznania, mierne zháčili. Treba vôbec ísť? Prevážila skutočnosť, že v Řeke, českej dedinke neďaleko hranice s Poľskom, už na nás čakajú... Škoda, že prší... Škoda... Slovo škoda (nie škodovka) bolo v ten deň najfrekventovanejšie v mikrobuse, v ktorom sa viezlo dvadsať členov výpravy Slovákov z Padiny a zopár ďalších prostredí. Škoda... Kochali by sme sa pri pohľade na maďarské pusty. Nadchýnali sa hebkosťou Považského podolia a majestátnou krásou slovenských pohorí. Tribeč, Strážovské vrchy, potom Karpaty Janko zahral na heligónke, všetci si zaspievali a Javorníky však miznú a Kadlečíkovci aj zatancovali v sivej halene akoby utkanej z olova. Iba sem-tam sa cez hlasom. Nás vodič prosí vedúceho hustú zásteru zakrátko hanblivo ozve výpravy Martina Markuša, aby „trestčosi, čo sa zďaleka podobá na slnečné nú výpravu“ udobril, aby ponúkol papršleky. Pri chvíľkovom matnom sto eur... Akiste! Aby nám vymeral svetle máme dojem, že kopce fajčia. ešte viac! Nič nezaúraduje tak ako Tu i tam spozornieme pri pohľade na pekné slová. Z nich naskladá pyrahlavy hradov, ktorým nohy ani čo by mídu prosby o odpustenie hriechu uviazli v zablatenom mori. Danka Ďurašová. Temer dvojhodino-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vá vynútená prestávka sa konečne skončí happy endom. Opúšťame miesto nepekného činu, otvára sa

v Srbsku nevyzerá dobre, že rieky začali plaviť... Po ľahkej večeri vybalíme z tašiek a vakov veci, ubytujeme sa a... Akože inak: ide sa do hospody. Na výborné české pivo. Tam už je zopár miestnych. Dáme sa do reči. Ako u vás...? A u vás, akože sa mávate? Je tu i harmoška. A heligónka! Sú tu aj naši noví známi Lešek a Janko. Ani dobrá vôľa nechýba; vchádza behom – beh otvorenými dverami, ktorými sa, v opačnom smere, rúti psia nálada zo špatného dňa. Harmonika sa prebúdza z driemot. Práve tak ako Vojvodinčania, z ktorých podaktorí sú v Česku prvý raz. Čo nie je prekážkou, aby si domáci a hostia spoločne zaspievali. Na niektoré melódie existuje predsa i slovenský i český text. Po príjemnom nie prehnane

Po dlhej ceste nasledovalo krátke zvítanie

neformálna debata na tému, či sa pán šofér na cestu do zahraničia náležite nepripravil alebo sa nazdával, že strúhaním blázna zo seba samého ušetrí... S ohľadom na skutočnosť, že v tomto smere nejazdil prvý raz, prevládne prvý názor osadenstva vozidla, ktoré nakoniec, s riadnym omeškaním, zastaví pred ubytovňou Juventus v Řeke, práve vtedy, keď neveľkú dedinu začína zahaľovať predčasná tma. Starosta Tomáš Tomeczek nám nič nevyčíta. Vľúdne nás víta, oboznamuje s programom nášho pobytu a popraje všetkým dobrú chuť. Predtým s citeľným ustarostením povie, že to u nás, podľa českých médií,

hlučnom a tobôž nie pijanskom pobavení ide sa do „spišiakov“. Spať, spať, ó, spať sa žiada nám... Lenže ako...? Len čo je pravda, J. chrápe temer medovo v pravidelnom rytme, ktorý priam uspáva. Ibaže... Ako to už chodí, práve vo chvíli, keď napočítame viac než deväťdesiat ovečiek, príde a ľahne si A. Ten mohutným chrápaním huňaté chúďatá spolu so snom o zaslúženom sne vo chvíli zaženie. Z tejto kože nemožno nikam. Tobôž nie v daždi, ktorý nám, tušíme to už teraz (a správne), bude neželaným spoločníkom počas štvordňového pobytu na severovýchode Českej republiky, v objatí skrytej krásy tunajšej prírody. Ó, svitaj, Bože, svitaj... • ĽUDIA A DIANIA •

KOVAČICA

Prezentovali Stratégiu rozvoja cestovného ruchu Anička Chalupová

ovačická obec patrí medzi najnavštevovanejšie turistické destinácie v juhozápadnom Banáte. V stredu 14. mája 2014 vo veľkej sieni budovy Zhromaždenia Obce Kovačica usporiadali prezentáciu Stratégie rozvoja cestovného ruchu v obci na obdobie rokov 2014 – 2020. V úvodnej časti podujatia sa hosťom, účastníkom a partnerom v projekte prihovorila Mária Benková-Hriešiková, vedúca obecného oddelenia pre hospodárstvo a ekonomický rozvoj, ktorá sa pri tejto

Mária Benková-Hriešiková privítala účastníkov

príležitosti poďakovala za spoluprácu predstaviteľom Regionálneho

centra pre spoločensko-ekonomický rozvoj Banát, spolupracovní-

kom a účastníkom v projekte, bez ktorých by táto stratégia neuzrela svetlo sveta. Projekt odštartovali ešte v druhej polovici minulého roka za finančnej podpory Pokrajinského sekretariátu pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu. Okrem partnerov z RCR Banát účasť mali aj predstavitelia kultúrnych inštitúcií, miestnych spoločenstiev, verejných podnikov, združení občanov, jednotlivci. Všeobecným cieľom stratégie je zvýšiť hospodársku konkurencieschopnosť Obce Kovačica cez strategický prístup k rozvoju cestovného ruchu a prezentáciou lokálnej turistickej ponuky, prírodných, kultúrnych a historických potenciálov. Stratégiu rozvoja cestovného ruchu na obdobie rokov 2014 – 2020 podrobnejšie prezentovala Marijana Gajanová-Veňarská z Oddelenia pre hospodárstvo a ekonomický rozvoj Obce Kovačica.

ZA PODPORY NRSNM A VLÁDY AP VOJVODINY

Oprava petrovskej kostolnej veže Jaroslav Čiep

dená. Posilní sa drevená konštrukcia veže, ktorú na niektorých miestach ko súčasť väčšieho projektu na streche kostola treba aj spevniť. generálnej opravy petrovské- Po ukončení opravy veže zvonku ho evanjea z čelnej strany lického kostola, kostola sa vyktorá trvá už noví kompletná dlhší čas, toho omietka, ktorú času je aktuálna potom treba vyoprava chrámolíčiť. Plánujeme vej veže, ktorú líčiť aj vnútro v máji a júni vykostola, ale zakonajú majstri chováme všetky selenčského Sloornamenty, lebo vanu. Miestneho budova je pod farára Vladislava ochranou štáIvičiaka sme sa tu. Prostriedky opýtali, ako sa na opravu veže im darí a ako zamáme zabezpebezpečili finanččené. Našu ininé prostriedky. ciatívu podpo– Doteraz rila Národnostná v rámci opravy rada slovenskej kostola vykona- Petrovská veža zahalená lešením národnostnej li hydroizoláciu menšiny, ktorá stien, potom sa určitý čas steny poskytla milión dinárov. Vďaka vysúšali, a tohto roku sme sa podu- predsedníčke Anne Tomanovejjali ukončiť opravu veže, od krížika -Makanovej sme získali aj podporu smerom dolu. Kde to bude po- vlády AP Vojvodiny v rovnakej sume trebné, bude sa meniť obšívka a aj na financovanie opravy kostolnej omietka na miestach, kde je poško- veže, ktorá by mala zhruba stáť

• ĽUDIA A DIANIA •

20-tisíc eur. Na opravu sme vyhlásili aj zbierku a očakávame podporu zahraničných partnerov v sume

do 50-tisíc eur, aby sme v priebehu nasledujúcich troch rokov ukončili celkovú opravu kostola.

OFICIÁLNOU ROZLÚČKOU SO ŠKOLOU sa v piatok 23. mája ďalšia generácia maturantov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici rozlúčila so stredoškolským životom. V generácii tohtoročných maturantov, ktorá počíta 67 žiakov, školenie úspešne končí 63 žiakov a štyria žiaci sa budú musieť ešte potrápiť na opravných skúškach. Pri tejto príležitosti sa maturantom prihovorili triedni profesori a riaditeľ školy Pavel Rohárik. Slávnostný maturitný večierok je naplánovaný na 6. júna v reštaurácii Glamour v Kovačici. A. Ch. 22 /4597/

31. 5. 2014

Ľudia a diania ZO ZASADNUTIA KOVAČICKÝCH POŽIARNIKOV

Hrdí na svoj dorast Anička Chalupová

ovačickí požiarnici v sobotu 17. mája 2014 v sieni Športovo-rekreačného strediska Slávia usporiadali výročné zhromaždenie. Po úvodných pozdravných slovách predseda DHS Ján Pavlík prečítal správu o činnosti spolku v uplynulom roku. Medziiným konštatoval, že v minulom roku realizovali hodne aktivít, z ktorých podčiarkol úpravu Spomienkovej izby, malej a veľkej siene DHS, stretnutie s požiarnikmi v Slovinsku, ktoré sa uskutočnilo pri príležitosti oslavy 130 rokov od založenia Požiarnického zväzu v Ruši a DHS Selnica na Dráve, tiež návštevu Dobrovoľného požiarnického zboru Bratislava. Okrem toho Pavlík, podobne ako aj veliteľ Martin Toman vo svojej správe požiarnickej jednotky, podal stručnú správu o aktivitách, ktoré sa hlavne vzťahovali na protipožiarnu

prevenciu, previerku protipožiarnych prístrojov, služby počas žatvy, súťaže a iné. Najväčším klenotom

nikov sa okrem seniorov zúčastnili aj dva dorastenecké tímy. Mužský tím obsadil 2. miesto a kvalifikoval sa na regionálnu súťaž, pokým ženské dorastenecké družstvo DHS Kovačica na tomto stretnutí obsadilo 3. miesto. Keď sa rokovalo o plánoch na bežný rok, v pokračovaní výroč-

Z tohtoročného rokovania kovačických požiarnikov

v kovačickom DHS je dorast, ktorý dosiahol pozoruhodné výsledky na vlaňajšom obecnom stretnutí v Uzdine. Koncom septembra 2013 v Uzdine na obecnej súťaži požiar-

ného zasadnutia predseda spolku Ján Pavlík povedal, že prioritu v činnosti DHS budú mať preventívne opatrenia, rozvíjanie protipožiarnej kultúry, popularizovanie požiar-

nictva, výcvik členov, prípravy na súťaže a rozprúdenie spoločenských aktivít. Z finančnej správy tajomníka spolku Vlada Maďareva vyplynulo, že kovačický spolok dobre hospodáril s finančnými prostriedkami a že zvyšnú sumu v hodnote 135 045 dinárov využije na tohtoročnú činnosť. Výročné zasadnutie kovačických požiarnikov svojou prítomnosťou poctili predstavitelia požiarnických a iných spolkov z Pivnice, Kaća, Debeljače, Padiny, Uzdinu, Crepaje, Samoša, Bieleho Blata, Idvoru, ako aj zo Slovenskej republiky z miest Bratislava a Ružinov. Predtým než si spolu sadli k chutnej večeri, predseda Pavlík v mene DHS Kovačica odovzdal hosťom zo Slovenska (starostovi mestskej časti Ružinov Ing. Dušanovi Pekárovi a predstaviteľom Dobrovoľného hasičského zboru Bratislava) a najaktívnejším kovačickým požiarnikom (Martinovi Tomanovi, Martinovi Košútovi, Pavlovi Liptákovi, Adamovi Kočovskému, Jozefovi Domonimu, Jánovi Harmádymu, Pavlovi Košútovi a Pavlovi Tomanovi) plakety za dlhoročnú úspešnú spoluprácu.

 RETROSPEKTÍVA (33.) vo výbere Kataríny Gažovej

30 ROKOV V DEDINÁCH A MESTÁCH

resne tridsať rokov uplynulo od toho dňa, keď sa v Petrovci a okolitých osadách, v ktorých žijú príslušníci slovenskej národnosti, dostalo do rúk čitateľom prvé číslo novín vytlačených v slovenčine a pomenovaných Hlas ľudu. Ako je známe, to sa stalo už na štvrtý deň slobody, ktorú do tejto osady priniesli jednotky našich partizánov. Preto sa aj Hlas ľudu právom zaraďuje medzi rovesníkov slobody, revolúcie a našej novodobej histórie. Prvé čísla Hlasu ľudu vyšli v náklade 800 výtlačkov. Noviny sa tlačili na malom stroji petrovskej tlačiarne, ktorý sa poháňal nohou. Hlas ľudu vychádzal každý deň na dvoch stranách malého formátu, čitatelia ho dostávali bezplatne a do okolitých osád noviny roznášali kuriéri. Záujem čitateľskej obce značne prevyšoval náklad, no pre nedostatok papiera náklad musel byť obmedzený, a preto redakcia

www.hl.rs

vyzývala čitateľov, aby noviny po prečítaní dali ďalším záujemcom. A týchto bolo v každom dome. Hlas ľudu sa rozdával do 15. čísla a až potom sa začal predávať. Členovia redakcie ináč robili noviny volontérsky takmer za rok. Koncom roku 1944 redakcia po prvý raz žiadala peňažnú pomoc od národnooslobodzovacieho výboru Petrovca na zabezpečenie papiera a dostala ju. Finančné prostriedky sa v tom čase získavali i prostredníctvom podpory ľudu a zbierkami dobrovoľných príspevkov. Do konca roku 1944 vyšlo 60 čísel Hlasu ľudu, náklad sa zvýšil najprv na 1200 a začiatkom roku 1945 na 2000 výtlačkov. Hlas ľudu si razil cestu do čoraz väčšieho počtu našich osád a koncom januára 1945 sa stal orgánom Národného frontu Vojvodiny pre Slovákov. Začiatkom roku 1945 redakcia Hlasu ľudu vydávala i denník Zvesti v malom formáte, čo však netrvalo

Informačno-politický týždenník

dlho. Od 8. marca 1945 Hlas ľudu vychádza dva razy do týždňa na veľkom formáte. Takto potom – za zvýšeného počtu strán – pokračuje do konca roku 1963. Náklad sa postupne zvyšoval a roku 1947 dosiahol 7200 výtlačkov, čo bol až donedávna rekord. V tom istom čase Hlas ľudu dostal aj prvú subvenciu od Národného frontu pokrajiny. Neskoršie sa náklad ustálil na 4500 – 5000 výtlačkov. Od roku 1964 dodnes Hlas ľudu vychádza ako týždenník na zvýšenom počte strán a od 1. januára 1967 sídlo redakcie sa presťahovalo z Petrovca do Nového Sadu. Pred troma rokmi redakcia za plnej spolupráce spoločensko-politických organizácií a aktivistov v jednotlivých obciach a osadách usporiadala náborovú akciu na získanie čím väčšieho počtu predplatiteľov a čitateľov. Akcia priniesla výsledky – získali sa tisíce nových

čiteteľov a predplatiteľov. Dnes z expedície Hlasu ľudu každý týždeň odchádza do vyše 30 vojvodinských osád a miest, ako aj do iných krajov Juhoslávie a do zahraničia 8500 výtlačkov Hlasu ľudu. Podľa počtu odberateľov na prvom mieste je Báčsky Petrovec, kam odchádza 1262 kusov Hlasu ľudu, potom nasleduje Kovačica 920, Padina 830, Pivnica 630, Stará Pazova 615, Kysáč 500, Hložany 400 (rekord v pomere na počet domácností), Selenča 380, Aradáč 340 atď. Takmer 200 kusov novín sa expeduje do rôznych krajov Juhoslávie (mimo Vojvodiny) a 339 do zahraničia (NSR, Československo, Rakúsko, Rumunsko, Francúzsko a i.) Na záver ešte jeden „priemer“ : Hlas ľudu dnes odoberá bezmála každá druhá domácnosť vojvodinských Slovákov. A. Kolár (Výber z Hlasu ľudu číslo 41, ktoré vyšlo 19. októbra 1974 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Spomienky na pazovské záplavy Katarína Verešová

riekou, celý ten kraj poplavený bol, len hradená cesta vyčnievala nad vodami. Len okolo polnoci počala voda upádať a rozišla sa až behom nasledujúceho dňa, ktorý bol deň svätodušný. Na podobný pád nepamätajú sa ani najstarší ľudia obce našej.“ S cieľom predísť prípadným ďalším povod-

ohtoročné májové záplavy na Balkánskom polostrove spôsobili veľký rozruch a zas a znovu upozornili, že človek je úplne bezmocný pred živelnými pohromami. V tejto časti juhovýchodnej Európy záplav y mohut- Dávna jar na pazovskej pažiti ných rozmerov nie Veľká záplava túto časť sú zriedkavým javom. Záznamy v kláštorných kronikách hovoria východného Sriemu poo veľkých povodniach už od 13. stihla v roku 1903. Vtedajší storočia až po 19. storočie. Zaují- kňaz Vladimír Hurban (1850 mavým sa zdá byť údaj uverejnený – 1914) vo svojej Pamätniv srbskom denníku Blic v nedeľu 18. ci Cirkvi evanjelickej aug. mája 2014, že: „18. storočie – z 12. vyzn. staro-pazovskej od apríla 1770 jestvuje zápis: Dunaj roku 1874 o tom napísal: potopil nemeckú zem, Belehrad „Tohoto roku a dňa 30. mája a Karlovské a bola veľká potopa“. v sobotu pred slávnosťou Nevzťahuje sa to náhodou na dobu, svätodušnou prekvapená keď predkovia pazovských Slová- bola dedina nenádalou a Hlavička účelového Družstva v Zemune kov plánovali prísť zo Selenče na neslýchanou povodňou. pustatinu Pazocha – Pradio neďa- Nad Indjiou, ktorá leží 28 metrov niam„z Fruškej hory (a Indjije) Kr. žuleko karlovských polí Jarkovce? vyše než Stará Pazova zpustil sa panijska oblast Vukovar 27. marca Nebol práve vtedy vybudovaný toho dňa odpoludnia okolo 3 hodi- 1905 vyniesla rozhodnutie, aby sa kanál Malý Begej, ktorý na východ- ny ohromný dážď, prietrž oblakov, v kr. kotarskej oblasti v Starej Pazove nej strane zbiera nadbytočnú vodu takže zem nebola vstave prijať toľko na žiadosť Družstva pre vysúšanie vody. Voda hľadala odtok nížinami, východného Sriemu vykopal nad začnúc od mestského cintorína? Stará Pazova ležiaca v „pazuche“ rútila sa smerom k Starej Pazove, severným okrajom Pazovy odvodný riek Sávy a Dunaja bola dlho ob- kde o daždi ani stopy nebolo. K kanál Golubinci – Stari Banovci“. V klopená močiarmi rozhodnutí sa odvolala na na všetkých štyroch zákon o vodnom práve pažitiach. Dokonz 21. decembra 1891, ako ca v samotnom jej aj na generálny súhlas z 3. strede jestvoval tzv. septembra 1903: „Účelom Kurta šor (dnešná tohto laterálneho kanálu Ulica kráľa Petra I.) je odvod z brehu pricháa Potok šor (dnešná dzajúcich vôd a najmä vôd Šafárikova ulica, veľkého a malého Begeja ktorú volali ešte do Dunaja pri Starých Báaj Zetka šor). Prvá novciach, aby sa tie vody pomenovanie doviacej nerozlievali do nížin Záznam o povodniach v denníku Blic stala pre pozemnú južnejšie od tohto kanála.“ vlnitosť, druhá podľa potoka, ale aj večeru prišla voda až k dedine, k Okrem úpravy potoka Budovár, preto, že pre jeho časté vylievanie Prkosovu a zaliala cestu a nižšie umelým spôsobom sa od ústia sedliaci museli na cestu skladať ležiace miesta, preplniac kanál, za- potoka Budovár (pri Dunaji v St. kukuričné snopy, aby sa vôbec plavovala záhrady a domy. Zástupy Bánovciach) postupne robil kanál mohli prepraviť. Domce sa vraj ľudu pozorovali rozprestieranie sa cez staropazovský chotár smerom stavali na briežku, kým záhrady vôd, rady a pomoci nebolo. V ranný na Golubince s niekoľkými mostmi: bývali nižšie za domcom. Preto- večer nevídaný obraz poskytova- „Zvyšok vykopanej zeme sa má vo že boli často zaplavované, tieto la hlavná golubinská ulica okolo výške projektovaných násypoch záhrady boli vhodné na neskoré kanála. Dvorom Grünwaldovým a správne deponovať. Medzi profilmi Kamenárovým valila sa voda ako 44 a 60 možno vykopanú zem takjarné vysievanie. • ĽUDIA A DIANIA •

22 /4597/

tiež použiť na zvýšenie cesty Stará Pazova – Surduk... Výstavba nového mostu v rpf. 120 + 10 kanála, vlastne profilu 3088 kr. ug. štát. železničnej trati Budapešt – Zemun...“ V tomto rozhodnutí sú spomenutí všetci majitelia – rodinné družstvá (zadruge) – ktorí vlastnili pozemky pri tomto plánovanom kanáli. Medzi nimi 6 jutár zeme mal aj slovenský evanjelický cirkevný zbor. Predtým, teda 17. februára 1905, Družstvo pre vysúšanie juhovýchodného Sriemu so sídlom v Zemune pazovskému evanjelickému cirkevnému zboru zaslalo žiadosť, aby časť parciel potrebných na kopanie kanála Družstvu darovalo, alebo aby dovolilo bez úhrady ich účelne využiť. Vie sa, že výstavba tohto, pre Starú Pazovu dodnes veľmi významného kanála Golubince – Bánovce bola dokončená v roku 1908, lebo zostala zachovaná zápisnica z mimoriadneho miestneho konventu (14. 12. 1908), na ktorom sa diskutovalo o výške odškodného za kanálom preseknutú roľu. Obyvateľov Starej Pazovy často trápili povrchové vody, najmä v jarných mesiacoch, keď pre nevyriešenú kanálovú sieť na odvádzanie atmosférickej vody bývali zaplavované jednotlivé štvrte. K tomu „dopomohli“ niektoré divoko stavané domy a cesty, zasypanie niektorých kanálov, ako aj zanedbávanie údržby záhradných a pouličných kanálov. Tento problém Staropazovčania čiastočne odstránili účelovými projektmi miestneho samozdanenia, ktoré celé polstoročie viedli orgány Miestneho spoločenstva Stará Pazova. Počas záplav v roku 1985 do akcie prehĺbenia kanálu na Ulici Cyrila a Metoda sa zapojila aj pazovská jednotka civilnej ochrany a občania. Treba poznamenať, že Urbanistický ústav Stará Pazova v roku 1995 vypracoval projekt, podľa ktorého kanál Golubince – Bánovce má slúžiť na zavlažovanie polí.

31. 5. 2014

Alexandra Vozárová

ová, 8. 2 Soňa Krajčík

Marína Sadlo

, 8. 1

nová, 8. 2

Tancuj, tancuj, vykrúcaj, vykrúcaj...

eru, je to jedna z prv ých piesní, podľa kto rej sme už ako maličkí robili prvé tan ečné krôčik y. Spomína te si? Do páru či už s niektorým z rodičo v či starých rodičov... Tancuj, tancuj... sa najle Podľa pesničk y pšie krútila aj nová, no vučičká fodroška, alebo bý valá mamina, ale na tá mieru skrátená... Chlap com asi pripomína prv kohútikavú slovenskú ú košeľu alebo iný detai l slovenského kroja. No iba tieto nostalgické mo nie menty chceme vo vás prebudiť. Predovšetký vďaka týmto folklórny m m výkresom od na šich nielen usilovný vý tvarníkov zo závere ch čného ročníka Základn ej školy Ľudovíta Štúra Kysáči – veríme, že aj v skvelých tanečníkov, sp evákov alebo i hudobníkov – vás chceme upozorn iť na 44. Folklórny festival Tancuj, tancuj..., ktorý práve v túto sobotu (31 . mája) prebieha v Hložanoch. Jana Kardelisová, 8. 2

Andrej Privizer,

8. 2

Tatiana Dijaková, 8. 1

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Danijela Z

orjanová,

8. 2

A. F. a J. S. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 31. mája 2014 ČÍslo

11 /1869/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rekordná cena pšenice Ľ. Sýkorová

IMT A IMR SPOLOČNE NA VEĽTRHU

ituáciu na srbskom trhu od 19. do 23. mája 2014 možno označiť za veľmi nezvyčajnú, až špecifickú. Predovšetkým na domáci trh nemali vplyv ceny poľnohospodárskych komodít na svetových burzách, takže ho možno ocharakterizovať ako uzavretý. Zvláštnosťou bol aj fakt, že dopyt bol oveľa aktívnejší od veľmi pasívnej ponuky. Obrat v uvedenom období bol veľmi malý, v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 33,10 % nižší. Finančná hodnota obratu bola nižšia až o 54,41 %. Na novosadskej burze bol záujem iba o pšenicu. Na svetových burzách jej cena stále klesá, no u nás v uvedenom období dosiahla svoje sezónne cenové maximum – 23,00 din./ kg bez DPH. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom je to o 4,55 % viac. V tomto okamihu je domáca pšenica najdrahšia v Európe. za univerzálny traktor, Na európskych trhoch sa cena pšenice vhodný na rôzne práce potravinárskej pohybovala v rozmev poli. Pri kúpe poľnodzí od 170,83 eur/t (Slovensko) do 208 eur/t (Belgicko). hospodárskych strojov je Pozoruhodná informácia z uvedenénajdôležitejší pomer ceny ho obdobia je tá, že sa na Produkča kvality, preto je tento nej burze vôbec neobchodovalo s traktor veľmi obľúbený u kukuricou. Dôvod je ten, že kukudomácich farmárov.  rica vôbec nebola v ponuke, kým dopyt po nej bol. V Európe sa v minulých dňoch cena kukurice kŕmnej pohybovala na úrovni od 152,65 eur/t (Rumunsko) do 212 eur/t (Hamburg, Nemecko). Cena kukurice na burze v Paríži klesla na 178,75 eur/t (pre jún 2014) a na burze v Chicagu bola 130 eur/t (platí pre júl 2014). 

Lacnejšie traktory pre malých farmárov

Ľubica Sýkorová

rh s poľnohospodárskou technikou v Srbsku ponúka zákazníkom – poľnohospodárskym výrobcom veľký výber traktorov, kombajnov a rôznych strojov. Už niekoľko rokov sú na domácom trhu zastúpení najznámejší svetoví výrobcovia poľnohospodárskej techniky. Tí, čo na to majú, majú si z čoho vybrať. No stále je veľa poľnohospodárov, ktorí si môžu dovoliť pozrieť si najnovšie modely len na poľnohospodárskom veľtrhu. Väčšina domácich farmárov by bola spokojná aj s novým traktorom domácej výroby. Domáci výrobcovia IMT a IMR sa aj v tomto roku predstavili na poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade. Spoločne predstavili dva nové traktory – 49 a 76 KS s pohonom na tekutý plyn, ktoré majú menšiu spotrebu paliva a nižšiu emisiu výfukových plynov.

Vláda zaradila IMT a IMR do špeciálneho programu ozdravenia, po ktorom by sa mali zúčastniť na tendre na privatizáciu. Spojením týchto dvoch spoločností by vznikla fabrika pripravená na partnerstvo s významným strategickým partnerom, ktorý by zdokonalil výrobu a zachoval vo svete známe značky IMT a IMR. Traktory by sa mohli predávať najmä v okolitých krajinách (Bosna a Hercegovina, časti Chorvátska, štáty Afriky, Blízkeho a Stredného Východu) farmárom s menšími parcelami, ktorí potrebujú lacnejší stroj s jednoduchou údržbou. Najpredávanejším traktorom domácej výroby stále zostáva IMT 539. Poľnohospodári ho považujú

Z obsahu Foliárne hnojenie zlepšuje kondíciu rastlín

str. 2

Škodcovia slnečnice (2)

str. 4-5

Do vášho receptára

str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

S DR. IVANOM KROŠLÁKOM, MARKETINGOVÝM RIADITEĽOM SPOLOČNOSTI AGROMARKET

Foliárne hnojenie zlepšuje kondíciu rastlín Ľubica Sýkorová

edzi dlhoročných vystavovateľov na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade patrí aj spoločnosť Agromarket, d. o. o., z Kragujevca. Je to súkromná – akciová spoločnosť, ktorá bola založená v roku 1991. Zaoberá sa predovšetkým distribúciou reprodukčného materiálu pre poľnohospodárstvo (pesticídy, hnojivá, osivá,...). Dnes patrí medzi najväčších dovozcov, je zástupcom početných známych firiem (Syngenta, Du Pont, Dow AgroSciences, Bayer Cropscience, BASF, NS seme, KWS, ZP atď.) a distributérom veľkého počtu výrobkov najznámejších firiem z celého sveta pre územie západného Balkánu – Srbsko, Kosovo, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Macedónsko. Počas dlhoročného úspešného podnikania Agromarket sa vyvinul a investoval do rozvoja nielen vlastnej predajnej a výrobnej siete, ale aj do rozvoja členov Agromarket Grupa, ktorú tvoria podniky zaoberajúce sa primárnou výrobou a spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (osivá, sadivový materiál, čerstvé a mrazené ovocie a zelenina, minerálne hnojivá). Cieľom spoločnosti je prostredníctvom už existujúcich a rozvojom nových konkurenčných predností obsadiť pozíciu jedného z troch najvýznamnejších činiteľov v agrárnom sektore na území západného Balkánu a byť prvý na trhu s pesticídmi a značkou Villager na trhu so záhradníckymi strojmi a náradím. To sa dá dosiahnuť iba v spolupráci s odborníkmi, ktorí sa v úplnosti venujú rozvoju spoločnosti. V Agromarkete je zamestnaných viac ako 280 spolupracovníkov, od kvalifikovaných robotníkov až po doktorov vied. S jedným z nich, s odborníkom na ochranu rastlín sme na poľnohospodárskom veľtrhu mali príležitosť porozprávať sa aj my. Dr. Ivan Krošlák, marketingový riaditeľ spoločnosti Agromarket nám v krát-

Dr. Ivan Krošlák

Budú musieť vynaložiť väčšie finančné prostriedky, aby riešili tento problém. V posledných rokoch pri rôznych stresových situáciách sa veľmi dobre ukázalo foliárne hnojenie, ktoré sa môže robiť súčasne s aplikáciou herbicídov. Porasty sóje sú zatiaľ v dobrom stave. Odporúčam urobiť ošetrenie herbicídmi a následné plečkovanie, na čo sója veľmi pozitívne reaguje. Tam, kde sú veľmi zamokrené pôdy, je taktiež vhodné aplikovať spolu s herbicídom aj listové hnojivo. Keďže v porastoch slnečnice sa herbicídy už nesmú používať, tu by som odporučil plečkovanie a následne foliárne prihnojenie, aby sa rastliny rýchlejšie dostali do zdravej formy.

zo spomenutých plodín kukurica je na tom asi najhoršie. Cukrová repa je pomerne v dobrom stave. Kvôli poveternostným podmienkam ošetrenia proti cerkospóre sa budú musieť robiť asi o pár týždňov skôr, preto bude potrebné porasty pravidelne kontrolovať. Pretože jačmene už nalievajú, tu netreba robiť žiadne ochranné opatrenia. Pšenicu je ešte možné ošetriť proti fuzariózam. Vieme, že u nás sa väčšinou nerobia fungicídne ošetrenia. Obyčajne stačí jedno ošetrenie, no v tomto roku bolo treba urobiť dva až tri postreky. Kto neošetril porasty pšenice ani raz, tomu sa už nevypláca robiť to teraz.“ Ako sociálne zodpovedná firma,

kosti porozprával o aktuálnej situácii, keď ide o ochranu poľných plodín. Väčšia časť Vojvodiny nebola záplavami postihnutá. No silné dažde, víchrica a následné prudké oteplenie s teplotami do 30 °C spôsobili na poľných plodinách nadmerný výskyt rôznych chorôb a škodcov. „Veľkým problémom po prudkých dažďoch a následnými vysokými teplotami je tvorba prísušku, ktorý sa musí rozbiť. Plodiny, najmä kukurica, sója a slnečnica sú vyčerpané a potrebujú ožiť. Preto sa musia vykonať určité agrotechnické opatrenia, najmä plečkovanie. Pri kukurici sa vyskytuje ten problém, že poľnohospodári, ktorí porasty neošetrili Výstavný stánok spoločnosti Agromarket na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade preemergentne, Prax potvrdila, že v čase kvit- aj Agromarket v týchto ťažkých teraz ich nájdu vo veľmi zaburinenom stave. No kukurica sa už nutia slnečnice, kukurice, ale aj časoch pomohol a poskytol obetiam nachádza v takej rastovej fáze (od 5 sóje je vhodné pridávať bór (1 až záplav nielen v Srbsku, ale aj v Bosne do 7 listov), že sa nesmie ošetrovať 2 kg kryštálového bóru na hektár a Hercegovine materiálnu a finančnú  bežne používanými herbicídmi. napr. FitoFert Bor). Momentálne pomoc.

31. 5. 2014 • 22 /4597/

Z KONFERENCIE ROKOVANIA S EÚ – ŠANCA PRE ROZVOJ POĽNOHOSPODÁRSTVA V SRBSKU

Podnikateľské a iné mosty

Oto Filip

ájsť spoločný jazyk a záujmy vôbec nebolo ťažko. Lebo všetci sme v Európe, dakto síce viac, iný menej. Prejavilo sa to i na stredajšej konferencii tematicky zameranej na naše rokovania s EÚ v oblasti poľnohospodárstva, usporiadanej Ministerstvom poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia a Senátom hospodárstva v rámci Podnikateľského mostu Srbsko – Rakúsko – Európa. Prebiehala v Master stredisku Novosadského veľtrhu, zoskupila približne dvesto ekonomických a iných činiteľov a ozrejmila mnohé trendy, okol- Z konferencie v rámci 81. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu nosti a intencie prístupových a pôdohospodárskych procesov chole súpisky, keď ide o úroveň úseku pre potreby budúcnosti musí byť veľmi pevná, pôsobiť v tejto zložitej dobe napratanej vzájomnej obchodnej výmeny, netreba riadiť názormi tých, čo jednotne, nezaťažená zbytočnou nielen problémami bežnými, ale ktorej hodnota je približne 800 si predovšetkým všímajú všetky administratívou. i tými nečakanými. miliónov eur ročne... Treba to ťažkosti. Naša hlavná negociátorka Na úvod ale– Opierajte sa v prvom rade a podpredsedníčka Senátu hosbrať ako ukážku, bo uvedenie do že sa založenie o výhody, ktoré Srbsko má v ag- podárstva Srbska Tanja Miščeobrazu si trehospodárskeho rárnom úseku. Vkladajte a zvlášť vićová na konferencii podčiarkla, ba všimnúť dve senátu udialo dbajte na tie výroby, kde patríte že aj teraz, keď nás postihla základné skuv tej pravej chví- k svetovej špičke, ako sú napríklad katastrofa, musíme uvažovať nad točnosti. Oblasť li... – vyzdvihol maliny, slnečnica, niektoré iné tým, čo ďalej. Platí to najmä pre poľnohospodárvítajúc účastní- produkty. Na tom treba stavať, poľnohospodárstvo. Zmieňujúc stva a ekológie kov konferencie sa o prístupových rokovaniach síce nezaberá predseda jeho o ňom, pripomenula, že sa na tieto väčšinu z prístuSprávnej rady, možno pozerať z krátkodobého pových tridsaťa dlhodobého aspektu. Z toho náš rodák a viepäť kapitol, prvého je zjavné, že ide o ťažké denský podnikano orientačne teľ Ivan Gros. úsilie a drahšie náklady, ktoré ale zahŕňa takmer Podotkol, že z pohľadu dlhodobého prinesú dve tretiny praoveľa väčší osoh. Strategickým je senát zvlášť vidiel existujúcieľom je stať sa plne konkurenaktívny pri otvocich v EÚ, teda rení sa Srbska cieschopným na trhoch počítajúaj opatrení, úsilí Prvá osobnosť Senátu a presadení sa cich okolo päťsto miliónov osôb. a iných krokov, hospodárstva Srbska: Ivan Gros našej ekonomiky Z toho v perspektíve nebudú ťažiť ktoré sú na našej európskej ceste. na trhoch Rakúska a Európy, keďže len naši pôdohospodári, ale i my Druhým faktom je, že na tejto naša krajina má významné zdroje všetci. Na ilustráciu opodstatnemožno očakávať nezištnú pomoc a potenciály v poľnohospodárstve, nosti uvedeného postoja uviedla Senátu hospodárstva Srbska za- energetike a infraštruktúre, ktoré príklady viacerých členov únie, loženého koncom februára 2014 sú veľmi zaujímavé pre potencinapríklad Poľska a Maďarska. Studnica vedomostí: Franz Senátom hospodárstva Rakúska. álnych európskych investorov. Rozvojovú stratégiu poľnoFischler – Tvrdím, že je Rakúsko priroZaujímavý a podnetný pohľad hospodárstva označila za jeden dzeným partnerom Srbska nielen na perspektívy a možnosti nášho ak chcete byť úspešní, – podo- zo základov súčasných a bupreto, že mnohí jeho občania žijú poľnohospodárstva prezentoval tkol. Aby sa to dosiahlo, treba dúcich snáh, naznačujúc, že si a pracujú vo Viedni, ale i preto, ďalší odborník. Franz Fischler, investovať do nových techno- táto vyžaduje aj čas, aj úsilie, že je Srbsko časťou stratégie EÚ ktorý bol rakúskym ministrom lógií a techniky, do inovácií, do aj prostriedky. No inú možnosť vzťahujúcej sa na Dunajský región poľnohospodárstva v rokoch výskumnej práce. No oplatí sa, alebo návod na úspech, než sa a spájajú nás i početné iné vzťa- 1989 – 1994 a komisárom EÚ keďže je všetko v záujme vzniku pozerať do budúcnosti (do roku hy v rámci Európy a európskych pre poľnohospodárstvo takmer reťaze, ktorej ohnivkami sú poľ- 2020, alebo aj 2030), v zmysle procesov. Rakúsko je jedným celé desaťročie (1995 – 2004), sa nohospodárska a potravinárska toho konať, využívať pritom všetky z najväčších investorov v Srbsku nazdáva, že sa pri stanovení opat- výroba, spracovateľský priemy- vlastné výhody, azda ani nemožno s 2,9 miliardy eur a je aj pri vr- rení, vôbec budovaní agrárneho sel, logistika, odbyt... Táto však objaviť. Zvlášť dnes. 

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia slnečnice poškodzujúci nadzemné časti rastlín (2) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU NITRA

Silne napadnuté rastliny zaostávajú v raste a sú dobre viditeľné aj z diaľky. Vo fáze butonizácie napádajú aj nevykvitnuté súkvetie, neskoršie napádajú aj rozkvitnuté úbory, v ktorých vyciciavajú šťavy z bázy kvetov. Silne napadnuté kvety zaostávajú v raste. V teplých rokoch sa na slnečnici táto voška vyskytuje na rastlinách vo fáze 4 – 5 listov, v chladnejších rokoch v trochu neskorších vývojových fázach, pred začiatkom tvorby úborov. V prípade silného výskytu môže spôsobiť zníženie úrody za okolo 20 %. Napadnuté rastliny sú viac ohrozované aj chorobami, ktoré

VOŠKY (APHIDIDAE) Na slnečnici škodí viac druhov vošiek, ale najvýznamnejšie sú dva druhy: voška slamihová – Brachycaudus helichrysi a voška maková – Aphis fabae (Aphididae, Sternorrhyncha). Na slnečnici sa nachádzajú každý rok a občas aj masove na väčších plochách, preto patria do skupiny najvýznamnejších škodcov tejto plodiny. V poraste slnečnice sa začínajú vyskytovať od polovice mája. V poraste sú prítomné do polovice júla, niekedy až do konca júla. Maximálny výskyt je v júni, niekedy môže byť už koncom mája. VOŠKA SLAMIHOVÁ Na slnečnici sa kolónie tejto vošky vyskytujú na horných častiach rastliny. Preferujú mladé listy, lebo sú vhodnejšie pri prijímaní potravy. Vošky na slnečnici (foto: P. Bokor) Staršie vošky listy opúšťajú a presúvajú sa na spôsobujú huby z rodu Sclerotinia. mladé. Živia sa vyciciavaním štiav Zvýšené škody boli zaznamenané v blízkosti hlavného nervu a boč- v porastoch, ktoré boli v blízných žiliek, čím sa znižuje obsah kosti sadov sliviek alebo ak boli pigmentu, a preto tieto miesta v blízkosti stromy z rodu Prunus zožltnú. Na listoch sa vytvárajú (ružovité). Zaznamenaný bol väčší chlorotické škvrny a listy sa výskyt tejto vošky v porastoch zo zvínajú dohora. Môže byť poško- skorej sejby a aj v porastoch, ktoré dených niekoľko vrchných listov. boli nadmerne hnojené dusíkom.

Foto: Ľ. Sýkorová Väčší výskyt vošky je v okrajových častiach poľa. VOŠKA MAKOVÁ Je polyfágny škodca, ktorý škodí na okolo 165 rastlinách. Najväčšie škody spôsobuje na cukrovej repe, maku a slnečnici, kde zapríčiňuje priame a nepriame škody. Priame škody spôsobujú larvy, okrídlené a bezkrídle samičky vyciciavaním štiav z nadzemných častí rastlín. Vošky sa vyskytujú v kolóniách na spodnej časti listov. Pri vyciciavaní štiav do pletív vylučujú aj sliny, ktoré spôsobujú skrúcanie listov. Konce listov a vrch sa skrúcajú nadole a po dĺžke hlavného nervu sa skrúcajú do trubice. Listy tratia turgor, vädnú a často sa aj sušia. Keď je napadnutie silné, môžu byť zničené celé rastliny. Okrem toho vošky vylučujú sladké výkaly (medovicu), ktorá polepí listy a spomaľuje ich rast. EKOLÓGIA ŠKODCOV Na rozmnožovanie vošky makovej majú veľký vplyv poveternostné podmienky. Vyhovuje jej teplé, mierne počasie na jar s normálnymi zrážkami a zvýšená vlhkosť vzduchu. Intenzívny vývoj a masové množenie vošky v máji a júni umožňuje teplota 20 – 25 °C a vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, nad 60 %. Nevyhovuje jej neskorá jar, výdatné a časté zrážky, najmä lejaky, veterné a chladné počasie, tiež nízka relatívna vlhkosť vzdu-

chu a včasný výskyt predátorov. Voška maková má veľký počet prírodných nepriateľov, z ktorých sú najvýznamnejšie lienky, najmä lienka sedembodková, pestrice, zlatoočky, rôzne pavúky, ale aj entomopatogénne huby z rodu Emtomophthora. OCHRANA PROTI VOŠKÁM V PORASTOCH SLNEČNICE Z preventívnych opatrení významná je kvalitná agrotechnika, ktorá má priaznivý vplyv na zdravotný stav mladých rastlín slnečnice, čo im umožní, aby boli odolnejšie v prípade napadnutia voškami a tiež ľahšie zvládnuť kritické obdobie. Medzi jednotlivými hybridmi slnečnice sú veľké rozdiely v citlivosti na poškodenie voškami. Priame opatrenia proti voškám v porastoch slnečnice robíme foliárnymi postrekmi počas vegetácie. Foliárny postrek treba robiť pri zistení 30 – 50 vošiek na rastlinu vo fáze od vzchádzania do začiatku tvorby kvetného puku (51 BBCH). Vo fáze pred kvitnutím postrek treba realizovať, ak zistíme 50 – 100 vošiek na rastlinu. Neskoršie ošetrenie nie je potrebné, lebo vošky odlietajú z porastov slnečnice. BZDÔŠKOVITÉ (MIRIDAE) Bzdôšky patria medzi významných škodcov slnečnice. Na slnečnici škodí okolo 10 druhov z viacerých rodov tejto čeľade. Hospodársky najvýznamnejšie druhy sú: bzdôška obyčajná –

31. 5. 2014 • 22 /4597/

POČASIE

31. 5. – 6. 6. 2014

Lygus rugulipennis, bzdôška lu- zŕn je poškodených na okrajoch cernová – Adelphocoris lineolatus úboru, kde sú zrná najväčšie. V po(Miridae). škodených semenách je menšie Bzdochy sa v porastoch sl- množstvo oleja a slabšej kvality. Poškodzované semená z osinečnice vyskytujú počas celej vegetácie. Na začiatku vegetácie vovej slnečnice majú nižšiu kvaich početnosť je malá, neskoršie litu: zníženú klíčivosť a intenzita ich počet stúpa a najväčší počet rastu mladých rastlín je menšia. je počas kvitnutia a tesne po Bzdochy škodia aj nepriamo. kvitnutí. Na zvýšenie populácie Poškodenia, ktoré spôsobujú bzdôch v poraste slnečnice vý- larvy a imága na úbore, umožňujú razne vplýva susediaca plodina, infekciu hubami (Botritis fuckcehustota porastu, zaburinenosť liana a Sclerocinia sclerotiorum.) porastu a iné. Výška škôd závisí od dúhového Škodlivým štádiom je larva aj spektra bzdôch, ktoré sa v porasimágo, ktoré škodia vyciciavaním te vyskytujú, od ich populačnej štiav z najmladších častí rastlín. hustoty, dĺžky obdobia príjmu Poškodzujú všetky nadzemné časti potravy, poveternostných podmierastliny slnečnice: listy, listové nok, blízkosti porastov lucerny od stonky, stonky, úbor, kvety a se- porastov slnečnice, typu hybridu, Rastliny slnečnice poškodené voškami (foto: J. Tancik) mená. Na mladých vzchádzajúcich vplyvu prirodzených nepriateľov. rastlinách sa živia mechanických, biologických a che- v ich blízkosti. Na zaburinených na vegetačnom vrmických opatrení. Veľký význam poliach je 2- – 3-krát viac bzdôch chole a listových majú najmä agrotechnické opat- ako na nezaburinených. stonkách vrchných V hustejších porastoch sú úborenia, a to priestorová izolácia, listov, a tým zapríhlboká orba, sejba kvalitného ry menšie, a to sťažuje prístup čiňujú vyschnutie osiva, optimálna hustota poras- bzdôch, a tým aj ich škodlivosť. mladých rastlín. tu, ničenie burín a nízke kosenie Hlbokou orbou sa ničia jedince, Na starších rastliktoré prezimujú pod zostatkami lucerny. nách, keď stonka Priestorová izolácia je význam- rastlín. Nízke kosenie porastov už zdrevenie, živia ná najmä medzi poliami osivovej lucerny (4 – 6 cm) ničí až do 90 sa na mäkkých lisslnečnice a porastami lucerny % vajíčok bzdochy lucernovej. tových stonkách, Biologická neskoršie na puochrana spočíva koch, potom kvev podpore prírodtoch a na koniec Bzdôška obyčajná (foto: zdroj internet) ných nepriateľov na semenách. Na tým, že ich nenimiestach vyciciavania zapríčiňujú Porasty slnečnice v blízčíme postrekmi šivytváranie priesvitných miest kosti porastov lucerny sú rokospektrálnymi a pukanie pletív na miestach viac ohrozované bzdochainsekticídmi. vpichu. Na kvetoch zapríčiňujú mi. Na lucerne žijú rôzne Chemická biele alebo žlté škvrny, neskoršie druhy bzdôch a odtiaľ ochrana sa robí sušenie a neplodnosť kvetov. migrujú na susedné polia, v prípade premNajväčšie škody spôsobujú na najmä po kosbe lucerny. noženia, a to vo semenách. Poškodzujú ich počas Percento poškodených fáze butonizácie celého ich vývoja, ale najväčšie semien v úbore v porasalebo na začiatku škody zapríčiňujú 20 dní po ma- toch slnečnice, ktoré sú kvitnutia, kým sa sovom kvitnutí. Bzdochy pomo- v blízkosti, môže byť až ešte včely nenacou bodavých ústnych orgánov o 50 % vyššie v porov- Bzdôška lucernová (foto: zdroj internet) chádzajú masoprepichnú obal semena, vylučujú naní s porastami, ktoré ve v porastoch do neho sliny s fermentmi, ktoré nemajú lucernu v blízkosti. a ďateliny, alebo poľami, na slnečnice. Na Slovensku nie je zapríčiňujú deštrukciu pletív sektorých bola v minulom roku sója, registrovaný žiadny prípravok, mena a vytvorenie nekrotických OCHRANA odkiaľ migrujú bzdochy. Najväčšia v Českej republike sú registrované Na reguláciu bzdôch v poras- koncentrácia bzdôch na jar je na dva prípravky: Karate SE Zeon škvŕn rôznej veľkosti a tvaru. Poškodené semená sú 3- až 4-krát toch slnečnice je nutné použiť burinách, preto je dôležité ničiť Tech 5 (CS) a Mospilan 20 SP.  ľahšie ako nepoškodené. Najviac kombináciu agrotechnických, buriny nielen na poliach, ale aj (Koniec)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

9˚ | 19˚

10˚ | 21˚

11˚ | 22˚

12˚ | 23˚

13˚ | 25˚

14˚ | 26˚

16˚ | 28˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Z 81. MEDZINÁRODNÉHO POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU

Dominovala poľnohospodárska technika Ľubica Sýkorová

ohtoročný Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh v Novom Sade bol poznačený neuveriteľnou tragédiou, ktorá postihla Srbsko, Bosnu a Hercegovinu a Chorvátsko. V deň otvorenia to vyzeralo tak, že ľudia naozaj nemajú náladu prechádzať sa po výstavnom areáli, keď tisícky ľudí zostalo bez svojich domov, dobytka, polí... Všade vládol nezvyčajný pokoj. Samozrejme, že aj vystavovateľov – najmä domácich, bolo oveľa menej. Na veľtrhu sa nemohli zúčastniť dobytkári, ktorých každoročne prichádza najviac práve z oblastí postihnutých záplavami. Ale čo každého návštevníka upútalo, určite bola mimoriadne veľká výstava poľnohospodárskej techniky a strojov. Zastúpení boli všetci významní výrobcovia. Malotraktory, obrovské traktory, kombajny, postrekovače, závlahová technika, nesené náradie, ťahané náradie,... jednoducho kompletná výstava agrotechniky

bola predstavená na tohtoročnom veľtrhu. V kongresovom centre MASTER počas výstavy bol organizovaný veľký počet odborných a podnikateľských stretnutí, prezentácií a prednášok. Debatovalo sa o investičných

Takmer všetci vystavovatelia poľnohospodárskej techniky ponúkali výrazné zľavy a akcie

Bez postrekovača sa poľnohospodár nezaobíde

V dôsledku záplav mnohí vystavovatelia dobytka chýbali; tieto výstavné dojnice patria PIK Bečej

potenciáloch Vojvodiny v agrobiznise, o subvenciách pre poľnohospodárstvo, o možnostiach spolupráce s

holandskými partnermi, o prístupových rokovaniach medzi EÚ a Srbskom, ako zvýšiť úroveň bezpečnosti poľnohospodárskych strojov v premávke. Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska spolu s Delegáciou EÚ v Srbsku predstavili najlepšiu prax a skúsenosti členských krajín EÚ v oblasti veteriny a zdravia zvierat s cieľom harmonizovať a zladiť s európskou legislatívou. Atmosféru z prvých dní tohtoročného veľtrhu vám prenášame prostredníctvom zopár fotografií. 

Novinkou na domácom trhu sú talianske malotraktory FERRARI, o ktoré prejavujú záujem najmä mladí farmári

31. 5. 2014 • 22 /4597/

ZDRAVIE A MY

Je sprchovanie ZDRAVÉ? S

prchujeme sa často a rady, veď nie je nad pocit d o ko n a le čistého tela zahaleného do vône obľúbeného sprchovacieho šampónu. Ale čo sa páči nám, nemusí byť práve najvhodnejšie pre najväčší orgán nášho tela – pokožku.

SUCHÁ Ak máte suchú pokožku, mali by ste sa vyvarovať všetkému, čo jej odoberá prirodzenú mastnotu. Ani to najlepšie telové mlieko sa nevyrovná telu vlastným tukom, ktoré ju chránia. V praxi to znamená, že by ste sa mali sprchovať

čo najkratšie a vlažnou vodou. Sprchovacie gély by mali

mať pH 7 až pH 5. Vhodné sú aj sprchovacie oleje alebo krémové mydlá. Tie neochudobňujú pokožku o prospešné tuky v takej miere ako bežné sprchovacie gély. Pílingy sa pri suchej pleti odporúčajú robiť nanajvýš raz mesačne.

CITLIVÁ V prípade citlivej pokožky je narušená regenerácia ochrannéh o k y s lé h o prostredia a produkcia mazu. Preto pleť ľahko reaguje na mechanické alebo chemické podráždenie sčervenaním, pálením alebo svrbením. Vyberajte si produkty, ktoré neobsahujú veľa chemických látok, ako sú farbivá, aromatické a konzervačné látky. Vyhýbajte sa horúcej sprche a utierajte sa mäkkými uterákmi. Používanie pílingov sa vôbec neodporúča.

ZDRAVÁ A ŠTÍHLA

Spaľovače tukov

hodnou kombináciou potravín môžete dať spaľovanie tukov vo vašom tele rýchlo do pohybu. Spaľovače tukov sú bioaktívne látky z potravín, ktoré povzbudzujú spaľovanie tukov v bunkách. To znamená, že keď chcete schudnúť, tak nemusíte držať hladovku. Je však veľmi dôležité, čo zjete.

Kuracina a citróny pôsobia počas spánku Tieto potraviny sa starajú o to, aby sa tuk z buniek odbúraval a miesto toho ho organizmus využil na regeneráciu tkanív. Tento proces sa začne približne hodinu po tom, čo zaspíte. Aby sa tvorili potrebné rastové hormóny, naše telo potrebuje bielkoviny a vitamín C. TIP OD EXPERTOV NA VÝŽIVU: Predtým než pôjdete do postele, pochuťte si na malom kúsku chudého kuracieho alebo rybieho mäsa a pokvapkajte si ho citrónovou šťavou. Mali by ste si dopriať dostatok spánku (7 až 8 hodín), ten zabezpečí nielen to, že sa budete cítiť fit, ale zároveň aj schudnete.

Strukoviny a cereálie jedzte pravidelne Magnézium je dôležitým stavebným kameňom enzýmov, preto ho organizmus potrebuje v dostatočnom množstve na odbúravanie tuku. Mali by ste teda pravidelne jedávať strukoviny a celozrnné produkty. Jahňacina a syry – premieňače tukov Ďalší zoštíhľovač, ktorý tuk privádza do svalov a tam ho premieňa na energiu, sa volá karnitín. Nachádza sa najmä v jahňacine, hydine a syroch. Ak takúto stravu skombinujete s vitamínom C, účinok sa znásobí. Sója so žĺtkom vedia robiť divy Aminokyselina metionín funguje ako hnací motor spaľovania tukov. Táto aminokyselina produkuje povzbudzujúci stresový hormón adrenalín. Ten, kto má nadváhu, cíti sa malátne a stále unavene, trpí pravdepodobne nedostatkom metionínu v krvi. Mal by obohatiť svoj jedálny lístok o vaječné žĺtky, sóju, hydinové mäso a šošovicu. 

MASTNÁ Tento typ pokožky znáša sprchovanie najlepšie, pretože cyklus obnovy odstránených lipidov je rýchly. Napriek tomu by sa aj v prípade mastnej pokožky mali používať len jemné sprchovacie prípravky. Agresívne čistenie pokožku dráždi, preto reaguje nadmernou tvorbou mazu. Sprchujte sa len mierne teplou vodou a neutierajte sa dosucha. Odparujúca sa voda na pokožke má chladivý efekt s dlhodobejším účinkom ako studená sprcha.

PÍLING Použitie špeciálnych pílingových produktov podporuje prekrvenie, posilňuje imunitný systém a odstraňuje odumreté bunky pokožky. Môžete si dopriať aj príjemnú masáž pílingovou kefou alebo rukavicou. 

Je naozaj nad zlato?

Neuveríte, aké zázraky dokáže obyčajná soľ! Každý z nás má doma minimálne jednu soľničku. Viete však, akým skvelým pomocníkom sa môže stať jej obsah? 1. Napríklad jedlý olej (slnečnicový aj repkový) ostane priezračný a riedky, keď do fľaše pridáme štipku soli a dobre pretrepeme. 2. Načatá horčica tak rýchlo nevyschne, keď do nej pridáme trochu soli a dobre premiešame. Chuť horčice tým nijako neutrpí. 3. Ak máme doma priveľmi tvrdú vodu, pomôže pár zrniečok soli. Napríklad do rýchlovarnej kanvice pridáme štipku soli a vodu uvaríme. Zlepší sa tak kvalita čaju alebo kávy a v kanvici sa nebude usádzať vodný kameň. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Šalát proti chrípke

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Zemiakovo-mrkvové placky Suroviny: 6 zemiakov, 2 mrkvy, 2 cibule, soľ, 6 lyžíc oleja. Takto sa to vydarí: Zemiaky a mrkvu očistíme, nastrúhame na strúhadle najemno a premiešame. Cibule očistíme a pokrájame nadrobno. Posekanú cibuľu pridáme k zemiakovo-mrkvovej mase, osolíme, dobre premiešame a necháme asi 10 minút odležať. Na panvici rozpálime 1 PL oleja a do stredu panvice dáme zemiakovo-mrkvovú zmes, ktorú vidličkou roztlačíme do strán. Placku opečieme z jednej strany dozlatista, pomocou obracačky obrátime a opečieme aj z druhej strany. Rovnako urobíme aj so zvyškom cesta, pričom dbáme na to, aby bolo na panvici vždy dostatočné

Mrkva na mede ako príloha k mäsu

množstvo oleja. Hotové zemiakovo-mrkvové placky podávame so zeleninovým šalátom a dresingom z nízkotučného jogurtu.

Kuracie stehná na kyslej kapuste Suroviny: Kuracie stehná, 2 cibule, 2 strúčiky cesnaku, 150 g údenej slaniny, 1 kg kyslej kapusty, soľ, mleté čierne korenie, trochu mletej rasce, trochu celej rasce, trochu mletej červenej papriky. Takto sa to vydarí: Dno hlbokého pekáča vystelieme slaninou, navrstvíme kapustu a poukladáme kuracie stehná, prípadne krídla,

ktoré sme si osolili, okorenili mletým čiernym korením, mletou rascou, celou rascou a mletou červenou paprikou. Posypeme nakrájanou cibuľou a cesnakom. Troška podlejeme vodou, alebo vývarom, prikryjeme a pečieme 50 – 60 minút pri teplote 200 °C zakryté. Následne odokryjeme a dopečieme do chrumkava.

Kokosovo-čokoládové rezy Suroviny: Na kakaové cesto: 6 vajec, 120 g práškového cukru, 80 g polohrubej múky, kypriaci prášok, 2 lyžice kakaa; Na kokosový sneh: 3 bielky, 1 vanilínový cukor, 125 g kokosu, 60 g práškového cukru; Na plnku: 8 dl mlieka, 3 lyžice kryštálového cukru, 2 karamelové pudingy, 1 vanilínový cukor, 250 g masla, Na polevu: čokoláda a maslo, respektíve olej. Takto sa to vydarí: Cesto: Bielky vyšľaháme, pridáme cukor a dotuha vyšľaháme. Pridáme žĺtky a po vyšľahaní pridáme zmiešanú múku s kakaom a kypriacim práškom a zľahka zamiešame. Kokosový sneh: Bielky vyšľaháme

Suroviny: 500 g kyslej kapusty, 1 cibuľa, 2 mrkvy, 1 jablko, 1 lyžička strúhaného chrenu, 1 pohárik smotany. Takto sa to vydarí: Do misy dáme pokrájanú kapustu, cibuľu a nastúhanú mrkvu s jablkom. Pridáme chren, zalejeme smotanou a všetko dobre premiešame.

s cukrom a vanilínovým cukrom a pridáme kokos. Dobre zamiešame. Kakaové cesto vylejeme na pomastený a múkou vysypaný plech a naň poukladáme lyžicou kôpky s kokosom. Dáme upiecť. Plnka: Z mlieka, cukru, pudingových práškov a vanilínového cukru uvaríme puding a necháme vychladiť. Maslo vyšľaháme a spojíme s vychladnutým pudingom. Vyšľaháme najemno. Potom plnku nanesieme na vychladený koláč a rovnomerne rozotrieme. Na plnku polejeme čokoládovú polevu a necháme stuhnúť. Ked čokoláda stuhne, pokrájame na úhľadné rezy. Foto: varecha.sk

Suroviny: 2 mrkvy, 2 lyžičky medu, 2 lyžičky sójovej omáčky, trochu oleja. Takto sa to vydarí: Mrkvu očistíme a nakrájame na tenké kolieska. Z medu, sójovej omáčky a asi dl vody pripravíme marinádu. Na panvici rozohrejeme trochu oleja, pridáme mrkvu a zalejeme marinádou. Prikryjeme a dusíme domäkka. Keď je mrkva mäkká, odokryjeme a necháme odpariť tekutinu, ktorá ostala, môžme trochu opiecť.

Malinový koch Suroviny: 1 (3 dl) šálka ryže, 1 liter mlieka, 4 vajcia, 4 + 8 lyžíc cukru, 1 lyžica kakaa, 500 g čerstvých alebo mrazených malín. Takto sa to vydarí: Umytú ryžu pridáme do studeného mlieka a na miernom ohni varíme za občasného miešania, kým nezhustne. Vyšľaháme 4 žĺtky so 4 lyžicami cukru a pridáme k ryži. Pridáme aj jednu rovnú lyžicu kakaa. Po pridaní cukru a žĺtkov ryžová zmes trochu zredne. Necháme vychladnúť. Mrazené maliny necháme odkvapkať v sitku. Mixérom vyšľaháme 4 bielky s 8 lyžicami cukru. Vysunieme ryžu na plech, poukladáme maliny a vrch ozdobíme bielkami. Pečieme vo vyhriatej rúre na 200 ˚C asi 10 min.

Foto: E. Šranková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 369 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

REPUBLIKOVÁ SÚŤAŽ ZO SLOVENČINY

Najlepší pôjdu na výlet Jaroslav Čiep

yvrcholením súťaže detí zo škôl so slovenským vyučovacím jazykom v Srbsku z materinského jazyka je Re-

obetiam záplav a živelnej pohromy súťažiacich a učiteľov v mene Najúspešnejší žiaci domácich privítal riaditeľ školy Ján Brna. O význame níčka Výboru pre vzdelávanie podujatia a jeho prínose k zve- NRSNM. Po rozdelení do skupín

Okrúhly stôl o transkripcii priezvisk

Ako transkribovať slovenské priezviská do srbčiny vysvetlila Dr. Anna Makišová

Kým sa žiaci pokúšali čím úspešnejšie riešiť testy, ich pedagógovia, počtom 30, z podnetu predsedníčky Asociácie slovenských pedagógov Márie Andrášikovej v zborovni petrovskej základnej školy absolvovali okrúhly stôl na tému Problémy transkribovania priezvisk a uplatňovanie inovatívnych metód v slovenskom jazyku. Prítomným prichystali prednášky, resp. prezentácie Dr. Anny Makišovej Transkripcia priezvisk Slovákov vo Vojvodine zo slovenčiny do srbčiny, Dr. Daniely Marčokovej Spracované texty s použitím inovatívnych metód, ako i prezentáciu Márie Kotvášovej-Jonášovej a Anny Hrkovej Lektúra trochu inak. Po každej časti nasledovala diskusia a výmena skúseností a na záver i vyhodnotenie akreditovaného seminára. publiková súťaž zo slovenského jazyka. Tohto roku ju úspešne zrealizovali v piatok 23. mája v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. V spoločnosti svojich pedagógov sem pricestovali žiaci 7. a 8. ročníka základnej školy, ktorí sa svojimi vedomosťami osvedčili na nižších úrovniach tejto súťaže. V Petrovci teda súťažilo 48 žiakov z 12 škôl z celej Vojvodiny. Organizátormi súťaže sú Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Slovakistická vojvodinská spoločnosť. Po minútke ticha venovanej • KULTÚRA •

ľadeniu slovenčiny na týchto priestranstvách hovorila PaedDr. Svetlana Zolňanová, predsed-

žiaci v štyroch učebniach riešili testy, ktoré prichystala univerzitná profesorka Dr. Anna Makišová.

Po ukončení lehoty na riešenie testov, kým hodnotiaca komisia v zložení predsedníčka Dr. A. Makišová a členky Mr. Zuzana Týrová, Jasna Uhláriková, Alena Pešková a Mariena Korošová hodnotila odpovede, žiakom usporiadali poznávaciu prechádzku Petrovcom a návštevu tunajšieho gymnázia, Galérie Zuzky Medveďovej a Matice slovenskej v Srbsku. Súťaž uzavreli dohovorom, že si každý účinkujúci zaslúžil päťku zo slovenčiny a vyhlásili najúspešnejších žiakov, ktorí sa potešili aj týždňovému pobytu v Slovenskej republike v júni tohto roku. Medzi žiakmi 8. ročníka vynikli Vladimír Zima z Kulpína a Rebeka Majdlíková z Padiny, ktorí získali prvé miesto, druhá bola Katarína Rumanová zo Starej Pazovy a tretia Hana Čížiková z Kovačice. V kategórii žiakov 7. ročníka excelovala Ivona Bírešová z Kovačice, na druhom mieste zakotvil Dávid Kalko z Pivnice a tretie miesto obsadila Emília Jana Pálešová z Erdevíka. Súťaž svojou prítomnosťou poctili aj predstavitelia školskej správy z Nového Sadu – náčelník Petar Viđikant a Ondrej Molnár.

58. literárne snemovanie

edakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, Slovenské vydavateľské centrum a Výbor pre kultúru NRSNM organizujú 58. literárne snemovanie, ktoré bude v sobotu 7. júna 2014 o 11. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Na začiatku snemovania sa udelí Cena Nového života za rok 2013, ktorej zdôvodnenie podá predseda oceňovacej komisie (Zdenka Valentová- Belićová, Annamária Boldocká Grbićová

a Ladislav Čáni) a zablahoželá k životným jubileám Pavla Mučajiho (85), Márie Myjavcovej (80), Viery Benkovej (75), Michala Harpáňa (70) a Víťazoslava Hronca (70). Ústredná téma tohtoročného snemovania je Literatúra, literárna veda a jazykoveda – tvorivý prínos Michala Harpáňa (1944), Víťazoslava Hronca (1944) a Márie Myjavcovej (1934). Účastníkom s napísaným príspevkom cestovné výlohy budú hradiť organizátori. 22 /4597/

31. 5. 2014

Kultúra OKRÚHLY STÔL V PETROVCI

Aký chceme Vzlet? od roku 1970 a v súčasnosti sa tlačí v náklade 1 450 výtlačkov. Zo 300 exemplárov odoberajú stredoškoláci, 100 študenti a 960 žiaci základnej školy. Najviac sa Vzlet číta v padinskej základnej škole, kam sa distribuuje asi 240 kusov.

Jaroslav Čiep

ticha pre obete záplav a pred rozborom a diskusnými príspevkami záujemcov sa v mene organizátorov: Asociácie slovenských pedagógov, Základnej školy J. Čajaka, Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu a redakcie časopisu Vzlet, pri-

tom, či je Vzlet iba dobre zabalený fanzín, dekadentný a depresívny časopis pre tunajších Slovákov financovaný štátnymi peniazmi alebo spĺňa aj vzdelávací charakter, sa diskutovalo, na momenty aj vášnivo, v stredu 21. mája v zborovni petrovskej Základnej školy Jána Čajaka. Okrúhly stôl s určenou témou Časopis Vzlet a jeho súčasná spoločensko-zábavná koncepcia oslovil značný počet profesoriek Záujem osvetových pracovníkov o mládežnícky časopis Vzlet slovenčiny z rozličných vojvodinských prostredí, Práve cieľové zameranie k súčas- hovorili predsedníčka Mária Andráale aj redaktorov a ostatnú kultúrnu ným čitateľom – žiakom vyšších šiková, riaditelia Ján Brna a Samuel ročníkov ZŠ podľa nejednej učiteľky Žiak a šéfredaktor Stevan Lenhart. verejnosť. Mládežnícky mesačník Vzlet je kameňom úrazu pri aktuálnej Na svoje 10-ročné redigovanie Vzletu si zaspomínala aj predsedníčka s podnázvom spoločensko-zábavný koncepcii Vzletu. Podujatie sa začalo minútkou MSS Katarína Melegová-Melichová. časopis vychádza v Novom Sade

V podnetnej a obsiahlej diskusii, ktorú moderovala Andrea Speváková, sa prítomní na okrúhlom stole pozastavili predovšetkým pri určení poslania časopisu, pri vekovej kategórii, ktorej je Vzlet adresovaný. Aj o vnímaní a (ne)prijímaní súčasných obsahov, ktoré časopis ponúka zo strany žiakov, ako i niekdajších i terajších hodinách slovenčiny so Vzletom. Učiteľky a distribútorky časopisu po jednotlivých školách navrhovali vlastné postrehy a postrehy žiakov, akými obsahmi doplniť koncepciu časopisu, aby bol aj viac čítaný. Niektorí diskutujúci vyjadrili postoj, že je Vzlet depresívny a zväčša núka deštruktívne obsahy, že je málo obsahu, ktoré by sa dalo využiť a spracovať so žiakmi na hodine slovenčiny alebo dejepisu a že časopis málo vplýva na národné povedomie našich mládežníkov. Na druhej strane členovia redakcie obhajovali pluralizmus názorov a demokratický prístup v tvorbe Vzletu. Účinkujúci v diskusii sa spoločne dopracovali k názoru, že treba osloviť aj samotných konzumentov a podobné okrúhle stoly organizovať aj s mládežníkmi, resp. čitateľmi Vzletu.

WORKSHOP PRE MODERÁTOROV

Hlas ako zázračný pracovný nástroj Monika Necpálová

o vienka sme dostali dar reči. Zveľadiť ho sa môže zdať ako ľahká úloha. Opak je pravdou. V dnešnom čase nasiaknutej aj negatívnym vplyvom na výslovnosť si aj tí najzdatnejší musia dávať na svoj prejav pozor a prispôsobovať ho aktuálnej situácii, dynamike doby i auditóriu. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov pripravil 24. a 25. mája dvojdňové odborné školenie pre moderátorov, ale aj pre iných záujemcov pracujúcich s hovoreným slovom. Záujemcov o tento workshop sa zišlo viac ako tucet, medzi nimi aj konferencieri podujatí a festivalov, rozhlasoví i televízni moderátori. Školenie viedol Marcel Olšiak, pedagóg na Katedre slovenského jazy-

www.hl.rs

ka Filozofickej fakulty z vysielania na Slovensku. Univerzity KonštanPočas dvoch dní účastnítína Filozofa v Nitre, ci precvičili aj svoju pamäť, ktorý vyučuje aj na pretože prenášali svoje priKatedre žurnalistiky. pravené texty – príhovory Načrel do svojho súdspamäti. Ako dôležité sa tu ka a priniesol najprv ukázalo mať v hlave bodovú teoretické poznatky osnovu toho, čo nechceme z fonetiky, fonológie pri uvádzaní podujatia zai ortoepie. Praktická budnúť. Nezabudlo sa ani na časť priniesla vlastnú skúšku spontaneity. Spontánúpravu novinárskene prejavy na danú tému bez ho textu. Pracovalo prípravy vyvolali aj veľa smiesa priamo s informá- Marcel Olšiak (sprava) sleduje spamäti prenášaný chu. Keďže moderátori sa ciami o Nitre, takže text jedného z účastníkov stretávajú naraz s hosťami aj účastníci sa dozvedeli v štúdiu, podobné scénky zimaj dialogickosť, preto napríklad provizovali aj na tomto workshope. aj čo-to z reálií. Skúsenosť naberali aj v mode- v správach často vidieť priame Záverečná evalvácia ukázala rovaní. Reč moderátora, ale aj hlá- vstupy reportérov z terénu, ktorí prínos tohto druhu workshopu, sateľa totiž podlieha neustálemu komunikujú s moderátorom aktu- preto ostáva dúfať, že sa podobné tlaku doby. „Na Slovensku sa médiá álneho spravodajstva.“ Školenie sa podujatie bude konať znova a pridynamizujú,“ ozrejmuje školiteľ dotklo aj problematiky hlásateľstva nesie zas novinky v oblasti čistého a dodáva: „Do vysielania sa prináša a hlásateľov, no tí sa už akosi vytratili slovenského slova.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

44. Folklórny festival

Tancuj, tancuj... 31. mája 2014 v Hložanoch

PROGRAM 13.00 Koncert speváckych skupín a ľudových orchestrov 16.00 Slávnostné defilé účastníkov 44. ročníka FFTT 17.00 Otvárací program 17.30 Prvý koncert tanečných súborov 20.00 Druhý koncert tanečných súborov 22.15 Záverečný program a vyhlásenie víťazov 44. FF Tancuj, tancuj... Prvý koncert tanečných súborov 1. Hložany – MOMS, tanečná skupina MOMS Hložany: Ak ma, milá, rada máš; umelecký vedúci / autor choreografie Jaroslav Kriška 2. Aradáč – Kultúrne centrum, folklórny súbor Mladosť: Oberačka; umelecký vedúci / autor choreografie Ivan Bagľaš 3. Vojlovica – SKUS Detvan: Ako bi zme ňeboľi; autor choreografie Michal Čiliak 4. Pivnica – SKUS Pivnica, FS V pivnickom poli: Pán Boh vám daj, mamo moja, dobrý deň; umelecký vedúci Janko Merník 5. Neudau, Rakúsko – Tanečná skupina Tanzkreis 6. Silbaš – Aktív žien v Silbaši, folklórna skupina Silbašan: Krstiny; umeleckí vedúci Ján Slávik a Jaroslava Širková, autor choreografie Ján Slávik 7. Dobanovce – SKOS Šafárik: A ja taká...; umelecký vedúci / autor choreografie Vladimir Radonjić 8. Selenča – KUS Jána Kollára: Keď som išiel kolo panskej záhrady; umelecké vedúce Svetlana Zolňanová a Blanka Bujzášová, autorka choreografie Ivana Žišková 9. Báčska Palanka – SKC Milana Rastislava Štefánika, dospelá tanečná skupina: U Rajzingerov; umelecký vedúci Ferenc Štandi, autori choreografie Michal Čiliak a Ferenc Štandi 10. Boľovce – KUS Sládkovič, mladšia skupina: Už dozreľi červenje jahodi; umelecká vedúca Jarmila Zlochová, autor choreografie Ján Tóth 11. Laliť – KUS Štefánik: Išlo ďiouča na vodu; umelecká vedúca Marína Šimeková, autor choreografie Ivan Slávik 12. Šíd – SKUS Jednota: Červená ružička; umelecké vedúce Anna Farkašová a Jelena Nedićová, autorka choreografie Ružena Červenská 13. Kovačica – Dom kultúry 3. októbra, tanečný súbor Rozmarín: Páračky; umelecká vedúca / autorka choreografie Ivana Svetlíková

Druhý koncert tanečných súborov

3. Kysáč – Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie, KIS Kysáč, folklórny súbor Vreteno: Piesne a tance z Telgartu; umelecký vedúci / autor choreografie Vladimír Medveď 4. Lug – KUS Mladosť, mladšia tanečná skupina: A ja som, beťár som; umelecký vedúci / autor choreografie Silvester Kolár 5. Petrovec – KUS Petrovská družina, mládežnícka tanečná skupina: Zahrajte nám, muzikanti; umelecký vedúci / autor choreografie Ján Kováč 6. Jánošík – SKUS Jánošík: Uš je ďjouka na Iľečke zrichtuvaná; umelecká vedúca Martina Zríniová, autorka choreografie Katarína Mosnáková 7. Boľovce – KUS Sládkovič, staršia skupina: Za horóu, za dolóu; umelecká vedúca Jarmila Zlochová, autor choreografie Zlatko Materák 8. Vojvodina – Slovenské vojvodinské kultúrno-umelecké a folklórne stredisko Krajan – Vojvodina: Zahrajťe mi, huci, tento krásni čardáš; umelecký vedúci / autor choreografie Michal Čiliak 9. Padina – Dom kultúry Michala Babinku, tanečná skupina Holubička: V Paďiňe pri kostoľe veselo je; umelecká vedúca / autorka choreografie Martina Hlavčová 10. Hajdušica – KUS Bratstvo, mládežnícka tanečná skupina: Jaj, aňjel mój, aňjel mój; umelecký vedúci Vladimír Hudec, autorka choreografie Kvetoslava Mrđová 11. Erdevík – SKOS Erdevík: Erdevícka krčma nová; umelecký vedúci Vladko Ďurík, autor choreografie Ján Slávik 12. Kulpín – KUS Zvolen, mládežnícky folklórny súbor: Mau som koňe, oba boľi šárge; umelecký vedúci / autor choreografie Michal Čiliak 13. Nový Sad – SKC P. J. Šafárika, folklórny súbor Šafárik: Od konopí po rubáč; umelecký vedúci / autor choreografie Ivan Slávik 14. Hložany – KOS Jednota, mladšia tanečná skupina: Pod oblok; umelecký vedúci / autor choreografie Jaroslav Kriška 15. Nový Sad – Folklórny súbor Vila; umelecký vedúci / autor choreografie Milorad Lonić 16. Braväcovo, Slovensko – Folklórny súbor Bukovinka, Braväcovo

Sprievodné podujatia Piatok 30. mája 19.30 Otvorenie výstavy fotografií Múzea vojvodinských Slovákov Poznáte ma? Výstavu pripravili: Anna Séčová-Pintírová a Marijan Pavlov 20.00 Koncert FS Bukovinka, Braväcovo, Slovenská republika Sobota 31. mája 11.00 Otvorenie Kuchyne starodávnych jedál 12.00 Otvorenie výstavy tradičných predmetov Vrťela bi sa, ňemám koľesá, tancovala bi, aľe som bosá, ktorú pripravil Spolok žien Slovenka 19.00 Tanečný dom Hosťujúce súbory Tanečná skupina Tanzkreis Neudau, Rakúsko Folklórny súbor Vila, Nový Sad Folklórny súbor Bukovinka, Braväcovo, Slovenská republika Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom, Petrovec

1. Hložany – KOS Jednota, staršia tanečná skupina: Čo buďeme robiť s timi ženami; umelecký vedúci Jaroslav Kriška, autorka choreografie Mária Miškovicová 2. Stará Pazova – SKUS h. Janka Čmelíka, folklórny súbor Klasy: Veje vetrík, veje, po ovsenom KLASE; umelecký vedúci / autor choreografie Zlatko Ruman • KULTÚRA •

22 /4597/

31. 5. 2014

Kultúra KULTÚRNE OBSAHY DŇA PETROVCA

Výstavy a početné programy Jaroslav Čiep, Monika Necpálová

iatková náplň programov v rámci tohtoročného Dňa Petrovca bola zredukovaná, lebo ešte trval trojdňový smútok v celej krajine. Vystala premiéra divadelného predstavenia Podo-

zberateľské záľuby tamojšieho Spolku filatelistov. V sobotu 24. mája po druhýkrát za sebou v parku pri fontáne v strede osady Združenie petrovských výtvarných umelcov oslovilo žiakov z celej Báčskopetrovskej obce, aby prišli spoločne kresliť v rámci detského výtvarného tábora.

novizne Včielka, Základnej školy Jána Čajaka a Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina. Deti a mládežníci čítali príležitostné úryvky, spievali a tancovali. Námestím defilo-

vali aj mladé mažoretky z Belej Crkvy. Programy v rámci DP moderovala Andrea Speváková. Na námestí pred pomníkom si návštevníci petrovských osláv mali možnosť obzrieť i nainštalovanú výstavu cestovateľských fotografií mladých ľudí z obce, ktorí fotografickými zábermi mali možnosť objaviť krásy iných krajín a priniesť ich do Petrovca. Na nádvorí Miestneho spoločen-

Záber z nádvoria Miestneho spoločenstva, kde vystupoval aj zbor Musica viva Vladimír Valentík a Mária Ivičiaková pri otvorení výstavy obrazov

zrivá osoba v Slovenskom vojvodinskom divadle a vernisáže boli bez hudobnej zložky. V priestoroch Turistickej organizácie v piatok 23. mája otvorili výstavu obrazov 25 autorov Združenia petrovských výtvarných umelcov pod názvom Čaro štetca 3. Svoju tvorbu prezentovali Petrovčania, Kulpínčania, Hložančania, Pivničana, Kovačičania, krajania z Nemecka a USA a na výstave dominuje krajinomaľba a žánrové scény, znázorňujúce ľudí pri práci, zátišia a portréty. Ako ozrejmil výtvarný kritik Vladimír Valentík, „svojráznosťou výstavy je motív koňa“. Výstavu otvoril predseda Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Ján Rybovič. Poštové známky v sebe ukrývajú príbehy ľudí i celých národov. O histórii známky a jej ceste až k filatelistom sme sa dozvedeli viac v piatok 23. mája, keď v Knižnici Štefana Homolu sprístupnili výstavu Dni filatelie Petrovca 3. Návštevník si mohol pozrieť známky s tematikou motýľov, orchideí, ale aj významných osobností. Záujem budili aj obálky a korešpondencia a výstava priblížila aj sekciu pre numizmatiku a iné

www.hl.rs

V rámci ústredného programu na Námestí slobody po slávnostnom otvorení Dňa Petrovca a príležitostných príhovoroch na javisku odznel kultúrno-umelecký program v podaní členov MOMS Petrovec, Cestovateľské fotografie z celého sveta objektívom mládežníkov Predškolskej ustastva Petrovec medzi vyhláseniami víťazov tiež prichystali kultúrno-umelecký program, v ktorom s chórovým spevom vystupovali domáci Komorný zbor Musica viva a hostia zo Senty, ženský Zbor základiny Stevana Sremca. Do noci potom pokračovala ľudová veselica pri hudbe skupiny Maks zo Selenče. Vo večerných hodinách vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla bola reprízová projekcia dokumentárneho filmu Óda na rovinu v produkcii Divadla VHV v réžii Petra Serge Butka. V nedeľu v rámci bohoslužieb v evanjelickom kostole s repertoárom nacvičených piesní sa predstavili aj členovia mladšieho a staršieho Panely s poštovými známkami cirkevného spevokolu.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

DNI JAPONSKEJ KULTÚRY V PETROVCI

Grafiky pod kvetom sakury Monika Necpálová

„U

kiyo-e“ alebo „plávajúci svet“ či „škola živého sveta“ možno vysvetliť v budhistickom ponímaní existencie približne takto: „Jediné, čo je isté vo svete, je bdelý stav v nás samých.“ Riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni k novootvorenej výstave grafiky Dni japonskej kultúry v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci hovorí: „Klasický postup ukiyo-e grafík spočíva v tom, že majster výtvarník urobí kresbu, podľa ktorej potom majster rezbár reže do dreva a vyrába drevenú matricu – podklad, z ktorého sa bude tlačiť. Napokon majstri tlačiari, resp. majstri, ktorí robia farby, dielo dokončia.“ Ako sa dozvedáme, boli to vynikajúci umelci, lebo ukiyo-e grafiky mali úlohu popularizovať text, oslavovať cisára. Touto formou rozmnožovania sa mohli dostať do každého domu a boli identické a lacné. Múzeum vojvodinských Slovákov s Galériou Zuzky Medveďovej sa aj tohto roku pripojilo k európskej akcii Noc múzeí. Podujatie bolo síce z objektívnych dôvodov odložené, ale 34 grafík je od štvrtka 22. mája v galérii sprístupnených verejnosti. Výstava japonských grafík potrvá do 10. júna a počas Dňa Petrovca mohli návštevníci dokonca vidieť v galérii aj dámy v tradičných kimonách. Diela grafík zo súkromnej zbierky srbského majiteľa žijúceho vo Francúzsku putujú po krajine od roku 2009 a inštalované boli už vo všetkých väčších mestách. „Ide o jednu z najvýznamnejších výstav, aké sa konajú v našej galérii aj v celej Báčke,“ dodáva P. Čáni. Tematicky grafiky zobrazujú napríklad japonské divadelné umenie kabuki či samurajov. Môžeme si prezrieť triptychy, ktoré rozprávajú jeden príbeh. Grafiky 18. a 19. storočia sa z Ďalekého východu dostali • KULTÚRA •

Diela pochádzajú z 18. a 19. storočia

aj do Európy. Najmä do Paríža a francúzski umelci si všimli ich jednoduchosť a odkaz. Diela

japonských umelcov boli blízke novým ideám a podnietili rozvoj moderny. Ukiyo-e grafiku mož-

K VÝSTAVE V GALÉRII MATICE SRBSKEJ V NOVOM SADE

Obrazy a odkazy Oto Filip

Matice srbskej v Novom Sade. Autorka podujatia Ana Panićo-

repojenie umenia a moci nie je javom ani neznámym, ani novodobým. Existovalo aj pred tisícimi rokmi, bolo tu aj pred stovkami rokov, existuje aj dnes. Ukážok je ozaj mnoho. Stačí si pozornejšie všimnúť známe obrazy a iné diela našich popredných maliarov, sochárov a grafikov napríklad na stenách Paláca Jeden z obrazov Mila Milunovića Srbska, v rôznych rezidenciách, iných inštitúciách. vá, kustódka belehradského Potvrdením spomínanej Múzea dejín Juhoslávie, uvádza, spätosti je aj výstava Umenie a že aj figuratívne obrazy, okrem moc s podnázvom Krajinky zo vlastných námetov, súčasne zbierky Josipa Broza Tita, ktorá prenášajú aj iné odkazy. Dané od 25. apríla prebieha v Galérii k dispozícii spoločnosti a jej 22 /4597/

no porovnať dokonca s popkultúrou. Grafiky sa vytvárajú aj dnes v rôznych formátoch. Výstava približuje japonskú kultúru, ktorá mala silný vplyv na literatúru, maliarstvo, sochárstvo, architektúru, úžitkové i dekoratívne umenie v celej Európe. V galérii je po dlhom čase sprístupnená aj časť stálej expozície Zuzky Medveďovej. Ostáva veriť, že aktuálna neoceniteľná výstava galérie priláka mnohých návštevníkov z blízkeho i ďalekého okolia. potrebám stávajú sa istým spôsobom symbolmi. Aj krajinky z výtvarnej zbierky nášho niekdajšieho prezidenta majú viac funkcií a odkazov. Spravidla sú aj umelecky hodnotné motívy prírody a miest, sú tiež ilustráciou výtvarných pohybov v minulom storočí, no tak isto im nemožno odoprieť alebo si nevšimnúť jasnú politicko-propagačnú rolu. Veď tá im vlastne umožnila dostať sa do prezidentovej rezidencie ako obraz novej spoločnosti a epochy, potvrdenie životaschopnosti novej Juhoslávie, prípadne ako odkaz iným, kam smeruje. Bez ohľadu na to všetko, vystavené krajinky si treba pozrieť. Hlavne preto, že sú ich autormi naši špičkoví umelci svedčiaci svojráznym spôsobom o dobe, ktorá je za nami. Niektorým sa páčila, iným ani nie, no to je v tejto chvíli najmenej dôležité. Podstatné je však to, čo po nej zostalo.

31. 5. 2014

Kultúra TEMATICKÁ SCHÔDZA VÝBORU PRE KULTÚRU NRSNM

Iba o pravidlách festivalov Anna Francistyová

ak ako sa minule dohovorili, tak si aj počínali: 13. schôdza Výboru pre kultúru NRSNM v utorok 27. mája plynula iba v jednom smere, vďaka tomu, že na rokovacom programe mali iba návrhy pravidiel sedem festivalov resp. prehliadok, ktoré Národnostná rada vyhlásila za podujatia s osobitným významom pre vojvodinských Slovákov. Pripomienkovanie jednotlivých článkov či súborov pravidiel nastolilo nielen terminologické dilemy, ale vykryštalizovalo aj brzdiace momenty zakotvené v zmluvách o zakladaní a organizácii týchto festivalov, ktoré sú v teréne v príprave niektorých festivalov už podpísané. Dokonca nastolila sa otázka či, prípadne ako sankcio-



novať podpisovateľa zmluvy, keď sa nepridržiava toho, čo podpísal. Rad radom si členovia výboru posvietili na pravidlá našich hudobných festivalov (Zlatý kľúč, Letí pieseň, letí, Stretnutie v pivnickom poli), folklórnych (Tancuj, tancuj..., Zlatá brána) a divadelných (Divadelný vavrín, 3 x Ď). Pripravili

ich príslušné komisie Výboru pre kultúru a pri utorňajšom rozbore zopakovali i niektoré dilemy, ktoré počas pracovných stretnutí riešili. Napríklad aj tú, nastolenú ešte vlani po skončení Prehliadky slovenskej divadelnej tvorby Divadelný vavrín, či podujatie nepremenovať na festival, lebo podujatie má

RECENZIA

Skromné básnické hlasy (Milenko Milošević: U meni borba; Pavel S. Ďurčok Veršovník) Viera Benková

Svojský lyrický hlas Neviem kto, a ani to nie je dô-

ležité, tvrdil, že elektronické vydania kníh prispejú k zániku ich tlačených vydaní, že sa bude stále menej a menej tlačiť tradične. Vraj majster Gutenberg keby bol vedel, bol by sa vopred zaistil a urobil takú originálnu „tlačiarničku“, ktorá by odolala nielen príchodu elektronickej printovky, ale aj tých, ktorí sa iba majú v ľudskej hlave zrodiť... Ale keď sa človek vyberie na jarné či jesenné salóny kníh, odrazu zistí mnohé zaujímavé veci. Po prvé, tradične tlačených a vydávaných kníh je stále viac, čitateľov tiež dokonca i medzi mladými, ba vydávajú sa aj unikátne knihy, reprinty a pod., takže knihe nehrozí neistá budúcnosť a zánik. A, pravda, pribúda aj autorov... Tentoraz sme z výkladu kníh vy-

súťažný charakter. Prevládol však zakotvený názov v povedomí našej kultúrnej verejnosti a teda, aj keď nezodpovedá presne náplni, zostáva prehliadkou. Na festival nie je premenovaná ani „žatva“ detskej divadelnej tvorby – prehliadka 3 x Ď. Kým sme pri divadlách, pripomeňme, že Divadelný vavrín sa ustálil na jeseň (zladené s terajším financovaním), ale o tom, kde bude tohto roku, sa ešte nevie presne: k oslavám 100. výročia divadla o jeho organizáciu sa uchádzajú aj Kovačičania, čo je v súlade s pravidlami, ale ešte niektoré veci zostávajú nedopovedané. Generálne pozorované všetky festivaly v inorečovom kontexte si ponechávajú konkrétnu časť názvu v origináli, pre laureátov podľa pravidiel sa majú vypracovať plakety s logom festivalu a rokom jeho organizovania. Návrhy pravidiel všetkých sedem festivalov, resp. prehliadok má ešte verifikovať Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

www.hl.rs

brali dve knihy našich, hoci nie až takých známych autorov. Milenka Miloševića môžeme stretnúť, ak sa vyberieme do stredu Petrovca a najmä do Maglića, kde je zamestnaný. Pochádza z okolia Modriče, vydal už šesť kníh poézie a aj na tejto panónskej rovine mu múza neprestala našepkávať. Naposledy sa predstavil novou zbierkou básní U meni borba (Vo mne je boj), ktorú medzi čitateľov vlani vyprevadili profesor a literárny kritik Samuel Boldocký, Milan Bokić a ďalší. „Nájdem diamant, šťastie bude moje. Slnká, ktoré žiaria na nebi, sú diamanty a cesta za nimi posypaná tŕním, preto je krvavá cesta po mne...“ prihovára sa básnik v jednej svojej lyrickej výpovedi a túto jeho vyhlášku treba si dôkladne všimnúť, lebo jeho lyrický odkaz sa nesie práve v tomto znamení. Neviem prečo, ale Milenkove Miloševićove básne (súkromné vydanie, Maglić) mi pripomínajú Dučićovskú lyriku, pravda, v modernistickej a lyric-

Informačno-politický týždenník

kej originálnej výpovedi autora... Dnešný človek, ktorý sa klania ako kedysi ten biblický „zlatému teľaťu“, na tieto verše nesiahne, lebo ich odkaz je všeľudský, etický a subjektívny, taký človek stráca duchovné hodnoty a kresťanskú vieru, ktorá je jasne zviditeľnená v tejto zbierke. Jeho civilizačné odkazy sú veľmi zrejmé, kladné a ľudské. Človek na tejto Zemi, na tejto svojej ceste časom a dobou, mal by sa, ako hovorí i básnik, zbavovať zla a ponárať sa do krásy... A cesta za krásou, ľudskosťou a láskou je vlastne cesta do Neba! Toto je i odkaz tejto súkromnej zbierky Miloševića.

Veršovník To, čo básnický talent Milenka

Miloševića poľahky svojmu nádejnému čitateľovi zdieľa, teda pravý lyrický hlas, zbierke básní Pavla S. Ďurčoka Veršovník v mnohom chybuje. Tvrdí, že: „Poeta je ikonou / Poeta najvyššieho / Čo aj nevedome

/ Napodobňuje ho./ A to je vlastne aj naše tvrdenie, že netreba vždy napodobňovať, ale skôr ísť len za svojím hlasom, cibriť ho a vhlbovať sa do metafor, aby sme neopakovali, ale podávali niečo svoje. Insitný hlas veršovníka Pavla Ďurčoka nájde iste svojich čitateľov, veď ak obrazy insitných maliarov, mienime tu na tých talentovanejších, vyvolávajú stále záujem, prečo by aj insitná lyrika nenašla svojich obdivovateľov!? Básnik Pavel S. Ďurčok v tejto svojej súkromne vydanej zbierke (Zreňanin) má aj veľmi svojské verše, vidí rovinu či Panóniu ako „renesančnú krajinu rodiska“, ďalej sa svojsky započúva do hlasov zeme a odkrýva v nich i hlasy našich dávnych buditeľov, opisný a deskriptívny je a až príliš pri opise presťahovania sa Slovákov na Dolnú zem. Aj Verše Novembrové, keby sa vycizelovali, boli by svojskejšie. No nenárokujeme si Pavla S. Ďurčoka opravovať alebo mu radiť, sám sa musí vybrať na cestu za lýrou! Ako spomína v básni Licentia poetica: „Akže hranice nieto / vo / vzduchu / Prečo by ich bolo v – duchu?“ Autor ináč píše verše aj po srbsky a vydal ich pod názvom Pesme. • KULTÚRA •

VÝSTAVA S PRÍVLASTKOM JUHOSLOVANSKÁ

Nostalgia nedávnej minulosti Monika Necpálová

z našich každodenných kultúrnych či športových záujmov našli opäť svojich priaznivcov. My sme sa ako školáci cítili pred veľkou zemepisnou mapou, voňajúcou starinou, v improvizovanej školskej učebni. Na stole stál starý glóbus a projektor... Nože, skúste si aj vy, ak na výstavu zavítate, sadnúť do zaprášených školských lavíc.

ech žije život! Nech žije na miestach, kam patrí... na Balkáne... v Juhoslávii... na miestach, kde ľudia žili svoju každodennosť, kde holdovali futbalu, kde jazdili na Zastavách a pili pivo. Nech žije život v krajinách dneška. Čas je obratný hráč. Raz-dva nás obohrá – niekedy o všetko, no

v 70. rokoch, či Politikin zabavnik a komiksy. Pri pokladnici nechýba ani mlynček, aby ste si mohli zomlieť sami kávu. Platiť však treba peniazmi, aké už nenájdete. Točiac sa miestnosťami múzea, dostávame sa aj k jukeboxu. Čo si pustíme? DJ iste opráši gramoplatne, prípadne pustí niečo z pásky. Niekdajšia kultúra milovala aj kiná. Na výstave si môžete pokojne do takého jedného „kina“ sadnúť a premietnu vám film, ako inak, čiernobiely, v ktorom vám pripomenú čaro retiazkového ringišpílu. Po toľkej kultúre iste sa zíde aj trochu si rozhýbať kĺby – poradia v tom futbalisti. Spomínate si ešte na najlepšie futbalové kluby? Na výstavných paneloch visia dresy a vo vitrínkach sa lesknú trofeje. Výstava približuje Juhosláviu v období rokov 1950 – 1990 ako

Tradícia gramoplatní

Bližšia košeľa ako kabát

klo každého návštevníka, aby sa energicky vybral ďalej. Možno nie pešo, ale autom. Hneď pri vstupe totiž stál nablýskaný Fiat 1300. Konkurovať mu prachom starých zlatých čias mohol aj vedľa stojaci motocykel Tomos T12. Ak sa vám zdá, že ste trochu pomalí, vymeňte motorové vozidlá za lietadlo – áno, priatelia, aj sedačky z aeroplánu na výstave nájdete. Organizátori boli skutočne nápadití a pripravili návštevníkovi aj mačku vo vreci... z čiernych

inokedy nám čosi aj ponechá. Čo ponechal krajinám na Balkáne po rozpade Juhoslávie a na čo sa možno s potešením pozrieť? Nakukli sme za vás do Múzea mesta Nový Sad na Petrovaradínskej pevnosti. Vo štvrtok 8. mája tu otvorili výstavu pod názvom Nech žije život! S príchuťou nostalgie Vymódené topánky odporúčame do 8. júla zavítať tam každému, kto vrecúšok sme postupne vyberali si ešte spomína na neochvejné zvo- prekvapenia, ktoré nám mali priponenie vytáčacieho telefónu. Práve menúť zabudnuté zvuky či drobné zvonenie klasickej pevnej linky nás veci – zvuk mlynčeka na kávu, sprevádzalo po celý čas, čo sme gumu na skákanie či jojo, natáčky kráčali výstavnými priestormi. Kto na vlasy, ba dokonca maňušku. by odolal a nezodvihol slúchadlo? Interaktívny prvok akoby vrátil Ohlásili sme sa i my a z druhej stra- minulosti život. Akoby zastarané ny linky k nám doľahla melódia veci, ktoré sa už vytratili z našich skladby z 80. rokov. To by pom- domácností, našich pracovísk, • KULTÚRA •

Ako to dakedy vypadalo v škole

A ak vyhladnete, v priestoroch múzea nájdete aj napodobeninu tradičného obchodu s potravinami.

Cena Zdravka Čolića

Nech sa páči, čo vám dáme: pivo z Jagodiny, z Banje Luky, Starobrna, Sarajeva, Dalmácie? Kúpiť si môžete aj časopis Auto, ktorý vychádzal 22 /4597/

krajinu, ktorá sa rozprestierala od Vardaru až po Triglav. „Priemerný Juhoslovan bol aj pokorný, ale správal sa aj tak, akoby mu patril svet. Na peniazoch mal obraz baníka a mal i pas, s ktorým mohol ísť všade, hoci najčastejšie si išiel do Terstu kúpiť rifle. Priemerný Juhoslovan čítal každé ráno noviny a s prvými úvermi si kupoval Fiatku a sledoval šport,“ dozvedáme sa pri vstupe. Výstava je zrkadlom každodenného života priemerného Juhoslovana a je odporúčaná každému, kto má chuť veselo či vážne zaspomínať si na vzácne časy.

31. 5. 2014

Kultúra HAJDUŠICKÍ OCHOTNÍCI

Na zájazde v Grécku Vladimír Hudec

dňoch 20. až 26. mája hajdušickí ochotníci, členovia slovenského folklórneho

slovenských ľudových krojoch boli v situácii pózovať početným divákom a turistom, ktorí sa v tej chvíli ocitli

Slovenské tance a kroj boli v Parálii opravdivou atrakciou

KUS Biseri zatancovali tance z okolia Užica

súboru KUS Bratstvo a srbského KUS Biseri, ako aj členovia KUS Vuka Karadžića v Plandišti pobudli na zájazde v turistickom mestečku Parália v Grécku, kde sa zúčastnili na už tradičnom letnom folklórnom festivale. Okrem ochotníkov z Obce Plandište v tomto kultúrno-turistickom podujatí sa zúčastnili aj folklórne súbory z Belehradu, Paraćina a ďalších miest zo Srbska. Po krojovanom zástupe ulicami známeho gréckeho turistického strediska členovia KUS Biseri zatancovali tance z okolia Užica a ochotníci KUS Bratstvo sa predstavili štylizovanou choreografiou Kvetoslavy Mrđovej Jaj, anjel môj, anjel môj. Veselú náladu a program neprerušil ani silný dážď, ktorý padal počas celého programu. Bola to vlastne vydarená prezentácia slovenského folklóru a krojov, ktorý na rozdiel od srbského v Grécku málo poznajú. Už aj preto nie div, že tanečníci v

www.hl.rs

v Parálii. Účastníkov festivalu privítal a doprial im príjemné chvíle aj

Informačno-politický týždenník

primátor Parálie a vyjadril svoj súcit nad tragédiou, ktorá práve v tých dňoch postihla Srbsko.

Zároveň povedal, že srbský a grécky národ odjakživa boli bratské národy, a oznámil, že aj odtiaľ už zaslali humanitárnu pomoc a chystajú aj ďalšiu zásielku. Pobyt v Parálii Hajdušičania, pravdaže, využili aj na pobavenie pri mori a na ďalšie ponuky turistického zájazdu, čo bolo odmenou za doterajšiu usilovnú prácu a podnet na budúce podujatia. Pripomeňme na záver i to, že zájazd finančne podporila Obec Plandište a časť nákladov si ochotníci hradili sami.

KYSÁČSKI ŽIACI NA 17. STRAŠIÁDE. KID PČESA Kultúrno-historická spoločnosť Jar na čenejských sálašoch, Stredisko pre výtvarnú výchovu detí a mládeže Vojvodiny a Pokrajinský ústav pre ochranu prírody v pondelok 19. mája v arboréte spomenutého pokrajinského ústavu v Novom Sade spoločne organizovali 17. Strašiádu. Táto jedinečná svetová výtvarná akcia okrem výtvarno-sochárskeho obsahu má aj etnologický a ekologický obsah. Strašiaky robilo 15 skupín z predškolských ustanovizní a základných škôl z Nového Sadu, Kaću, Temerína, Veternika, Nadalja, Kikindy a Kysáča. Na tomto svojráznom výtvarnom tábore kysáčski žiaci pracovali pod vedením učiteľa výtvarnej kultúry Michala Ďurovku. Prvé miesto za strašiaka Báťu Paľa obsadila práve 1. skupina ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, ktorú tvorili žiaci 8. 2 triedy: Aňa Marčoková, Andrej Privizer, Ivan Ravza a Jana Kardelisová (na snímke). Tretie miesto za strašiačku Veselú Katarínu získala 2. skupina kysáčskych žiakov, v ktorej boli žiaci 6. 1 triedy: Emanuela Čemanová, Marína Pavlovová a Ján Marčok, a žiačky 7. 2 triedy: Jana Ivana Chovancová a Naďa Chrťanová. M. Ď-ka • KULTÚRA •

PÄŤ MINÚT SO SPEVÁČKOU JANKOU HOLEŠTIAKOVOU

Kysucké piesne v modernom šate Juraj Bartoš

– Vydali sme ho vlani pod názvom Kysucká muzika po našom. Obsahuje jedenásť kysuckých piesní, ktoré sa v podstate už stali hitmi. – Kto vlastne tvorí kapelu Kysucká muzika? – Huslista Peter Kováčik, klávesy a akustická gitara Ondrej Veselý, elektrická gitara Janko Staník, basová gitara Roman Čička, bicie Martin Kožák a tu prítomná speváčka. Na cédečku sa podieľali: Janka Holeštiaková, autorka projektu a sólový spev; Peter Kováčik, husle a sólový spev; Miroslav Murčo, gitara a spev; Vojtech Michnáč, gitara; Roman Čička, basová gitara a spev, a Ján Tutka, bicie. V kapele som vymenila dve tretiny muzikantov, lebo som ju chcela posunúť kvalitatívne vyššie. Tak som oslovila aj muzikantov z Vysokej školy múzických umení,

polovici mája, práve keď u nás v Srbsku plavilo, ocitol som sa v dedinke Řeka, neďaleko Třinca. Pod obrovským stanom v rámci už tradičného podujatia Májová veselica bežal pestrý a veru i mimoriadne kvalitný hudobný program. Žilky zahrali, keď sa naraz z javiska vzniesol prenikavý zároveň precítený hlas speváčky s krásnymi očami a vrkočom. Na sebe mala bielu košeľu, na nej červený živôtik a Kysucká muzika v modernom šate – džínsy. Spievala s ohromnou energiou, chuťou a citom. Sloven- zika a vlastne je takým spojením ské pesničky, ibaže štylizované, speváčky ľudových piesní s chav rýchlejšom tempe. Povedali mi, lanmi, ktorí sa venujú rockovej že sa volá Janka Holeštiaková, a že hudbe. Ku kysuckej ľudovej s rockovou kapelou Veľký dom (kto- piesni pristupujeme výlučne rá mala za sebou dve desaťročia moderným spôsobom, s rôzčinnosti), riadiac sa myšlienkou, že nymi prvkami džezu, soulu,

V prirodzenom prostredí

folklór a rock môžu ísť ruka v ruke, utvorili formáciu Kysucká muzika. Po vystúpení skupiny, ktorá oduševnila prítomných, poprosil som o krátky rozhovor jej šéfku. Janka Holeštiaková, rodená Valachová, pochádzajúca z Martina a bývajúca striedavo v Žiline a Čadci nielen súhlasila, ale ma poctila cédečkom Kysucká muzika po našom. – Kapela sa volá Kysucká mu• KULTÚRA •

funkie... a takýmto spôsobom chceme hlavne mladým ľuďom ukázať, aká je ľudová pieseň krásna. – Je spev vaše povolanie? – Nie. Spev je moje hobby, láska, môj elixír dobrej nálady. Spievam od malička, začala som v rôznych folklórnych súboroch a teraz spievam s kapelou Kysucká muzika. Inak pracujem

na úrade v Žiline, na Žilinskom samosprávnom kraji. – Po kom máte rozkošný hlas a vôbec spevácke vlohy? – U nás v rodine nikto nespieval, ani spievať nevedia, môj otec však mal záľubu v slovenskej ľudovej piesni, tak ma ako malé dievča chytil za ruku a doviedol na konkurz folklórneho súboru. Jednoducho to voľáko vo mne vycítil a bol mojím najlepším trénerom, aj keď spievať nevie. Vedel ma však usmerniť, naučiť, ako pracovať s hlasom... – Dnes sme boli svedkami Vzácny darček poteší dobrých vibrácií a krásnej menovite gitarového virtuóza spätnej väzby s obecenstvom. Ondreja Veselého. Huslista Peter Sme ale v Čechách; ako vás Kováčik urobil väčšinu našich akceptuje publikum na Slo- aranžmánov. Inak v tejto novej vensku? zostave sme dnes mali premiéru. – Keďže sme z Kysúc a hráme – Premiéru? A hneď na výkysucké ľudové piesne, už len to bornú! Blahoželám... bolo pre nás veľkým zadosťuči– Ďakujem. nením, keď Kysučania povedali: – Ja ďakujem za cédečko Toto sú naše piesne?! Také krás- a sprostredkujem ho slovenne, tak sa dajú spievať?! Ešte ským rozhlasom vo Vojvodine. sme sa stretli s takým ohlasom, Ozaj, prišli by ste k nám konže deti, hoci sme nečakali, že certovať...? oslovíme túto vekovú skupinu, – No... keď nás zavolajú... si vyberajú naše piesne na rôzne – Tak dovidenia na Dolnej súťaže v speve. zemi. – Keď ide o cédečko... – Dovi... 22 /4597/

31. 5. 2014

Kultúra UDELENIE CIEN NA NOVOSADSKEJ UNIVERZITE

Najlepší z najlepších Jasmina Pániková

počas vysokoškolského vzdelávania, sa potvrdila ešte raz. Anna

ovoríme, že sa vynaložené úsilie vždy oplatí. A je to aj pravda. V stredu 28. mája v amfiteátri Univerzity v Novom Sade odmenili 165 študentov za ich vynikajúce úspechy za školský rok 2012/2013. Najlepším študentom Novosadskej univerzity v školskom roku 2012/2013 je Đorđije Tripković, študent Technolo- Anna Margaréta Valentová a Kristián Haška gickej fakulty. Skutočnosť, že aj študenti slo- Margaréta Valentová zo Selenče, venskej národnosti zazname- študentka slovenského jazyka návajú pozoruhodné úspechy a literatúry na Filozofickej fakulte

Časť odmenených študentov s rektorom Novosadskej univerzity prof. Dr. Miroslavom Veskovićom a najlepším študentom univerzity Đorđijom Tripkovićom (tretí sprava)

v Novom Sade, je najlepšou študentkou uvedenej fakulty a zároveň sa jej do rúk dostala aj výnimočná cena za ukončené štúdium. Ďalší odmenený študent je aj Kristián Haška z Kulpína, študent Fakulty technických vied, ktorého odmenili v kategórii výnimočná cena za úspech počas štúdia. Okrem Kristiána toto ocenenie dostalo ešte sto



TOHTOROČNÁ 52. Prehliadka ochotníckych divadiel Vojvodiny, ktorú slávnostne otvorili 16. mája v Starej Pazove, bola po dvoch súťažných dňoch prerušená pre vyhlásenú mimoriadnu situáciu v súvislosti so záplavami v Srbsku. Diváci si vtedy pozreli iba predstavenia hercov z Nových Bánoviec a Sivca. Druhá časť prehliadky sa začala v pondelok 26. mája a v tamojšej divadelnej sále ju otvorili herci Komornej scény Miroslava Antića zo Senty s predlohou Branislava Nušića Ožalošćena porodica v réžii Dejana Cicmilovića (na fotografii). Do soboty 31. mája, keď je naplánované vyhlásenie najúspešnejších jednotlivcov a súborov na prehliadke, na pazovskom javisku vystúpili aj divadelné súbory z Kovina, Crvenky, Sriemskej Mitrovice a Jašu Tomića. a. lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

študentov, ktorí majú priemernú známku 10,00. Najlepším študentom ceny udelil rektor Novosadskej univerzity prof. Dr. Miroslav Vesković, ako aj dekani jednotlivých fakúlt. Pravdaže, odzneli gratulácie za vynikajúce úspechy a očakávania, že namiesto citovaných svetových mysliteľov raz sa v tom istom amfiteátri budú citovať práve myšlienky odmenených študentov.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade pri príležitosti 60. výročia FF UNS v Ústrednej čitárni FF v utorok 3. júna o 11. hodine pre verejnosť otvorí výstavu Zo slovakistickej tvorby. Pri tejto príležitosti riadnemu profesorovi na dôchodku Dr. Michalovi Harpáňovi bude udelená Veľká medaila sv. Gorazda, ktorú udeľuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, tiež najlepšej študentke FF v akademickom roku 2012/2013, študentke slovakistiky a nositeľke výnimočnej ceny Univerzity v Novom Sade Anne Margaréte Valentovej bude odovzdané pochvalné uznanie NRSNM. J. Č-p NOVÝ SAD. V rámci matičného večierka v stredu 4. júna

o 20. hodine v sieni SKC P. J. Šafárika bude premiéra detského divadelného predstavenia Číčkoviny autorky Anny Majerovej v réžii Samuela Medveďa. V predstavení účinkujú žiaci novosadských základných škôl, ktorí navštevujú hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry. MOMS Nový Sad BÁČSKY PETROVEC. Premiéra komédie Podozrivá osoba autora Branislava Nušića v réžii Alexandra Baka z repertoára Slovenského vojvodinského divadla bola zahlásená na piatok 30. mája o 20. hodine v sieni SVC. Predpremiéru avizovali na štvrtok 29. mája o 18. hodine. a. f. • KULTÚRA •

PONDELKOVÝ NOVÝ SAD

Od ticha k ruchu Oto Filip

Okolo ôsmej ráno

ak ako ľudia i mestá majú vlastný život. Vlastné pekné a iné chvíle, nálady a rozčarovanie, momentky nápadné a nenápadné. Treba sa len riadne poprechádzať, poobzerať, pozornejšie než zvyčajne si všímať to, čo sa vlastne deje. A pritom pohľad zvedavca zablúdi k budove, okolo ktorej človek prešiel aspoň stokrát bez toho, žeby si všimol jej historickú hodnotu alebo k prázdnej ulici pripomínajúcej, že by bez výfukových plynov príroda to mala omnoho lepšie a ľahšie. Ako hodiny plynú, i mesto sa prebúdza do nového dňa. Ľudí je viac, áut je všade, obchody a trhoviská sú plnšie, kde-tu aj v časoch krízy počuť rachot strojov oprávajúcich infraštruktúru. Jeden celkom bežný, našťastie suchý, májový pondelok v Novom Sade dal o sebe vedieť aj takýmito momentkami. Stačila len štipka dobrej vôle a objektív. Všetko ostatné prišlo Stúpi mu ktosi na hlavu? akosi samo.

Oprava vozovky neďaleko Športovo-podnikateľského strediska Vojvodina

Všeličo nás postihlo Anna Horvátová

ie ani tak dávno sme boli svedkami rozličných neduhov, ktoré prehrmeli cez našu krajinu. Vírusové ochorenie prasacia chrípka a ešte predtým choroba šialených kráv však nezaznamenali takú čiernu bilanciu, ako v deväťdesiatych rokoch spôsobilo „humanitárne bombardovanie“, ktoré malo ešte aj príslovečný názov Operácia Milosrdný anjel. Aj živelné pohromy spojené s vodou každoročne ohrozujú obyvateľstvo. Svojou ničivou silou nielenže poškodzujú majetky, ale ľudí pripravujú o životy. Keďže každá povodeň môže dosiahnuť veľké rozmery a spôsobiť značné materiálne škody, ohroziť život a zdravie osôb, dôležité je venovať viac pozornosti odhaľovaniu príčin ich vzniku, • KULTÚRA •

S kvetmi je i máj krajší

prijímať efektívne a účinné preventívne opatrenia… avšak, žiaľbohu, nemožno sa vyhnúť ani následkom po. Cieľom tohto príspevku je poukázať na niektoré termíny v posledných dňoch najviac spomínané, prevažne v srbskom jazyku – poplave, klizišta,... a ponúknuť ich slovenské ekvivalenty. Namiesto srbského slova poplava, resp. poplave, ktorým označujeme situáciu spôsobenú stúpnutím vodnej hladiny nad brehy toku, v slovenčine v Synonymickom slovníku nachádzame slová záplava (viac zaužívané množné číslo záplavy), potopa, zátopa, povodeň: napr. jarná povodeň; povodeň v Srbsku; obce ohrozené povodňou, zátopou, záplavou; Ukrutná, nesmierna povodeň zaleje všetko (Smrek). Aj v prenesenom význame to môže vyznieť: Žiara zaplavovala úbočie ako povodeň

polia (Fr. Kráľ). V hovorovom prejave sa zase stretáme s takým opisným – veľká voda. Prídavné meno znie povodňový: povodňový násyp, povodňová oblasť. Klizište, teda geologický pohyb hornín spôsobený gravitáciou ako následok povodní, zosúvanie, v slovenčine je zosuv pôdy. Prídavné mená sú zosuvný, zosuvový: zosuvný terén, zosuvové pásmo, domy na zosuvnom teréne... Srbské slovo nasip v slovenčine môžeme vystriedať týmito slovami: násyp, čo znamená vytvorená vyvýšenina z nasypanej, nahromadenej hmoty (obyčajne zo zeme): násyp zeme, štrku, hliny, pieskový, povodňový násyp; a hrádza – ochranný násyp proti vode: ochranná hrádza; prístavná hrádza; postaviť hrádzu, voda pretrhla hrádzu atď.

22 /4597/

31. 5. 2014

Oznamy

DROBNÉ OZNAMY

SMUTNÁ SPOMIENKA

KUPUJEM obrábateľnú pôdu v báčskopetrovskom chotári; tel.: 063/827-87-45. HĽADÁME VODIČOV na medzinárodnú kamiónovú prepravu so skúsenosťami, vodičským preukazom C, E do Slovenskej spoločnosti, ktorá sa špecializuje na prepravu lodných kontajnerov z/do Európskych terminálov. Možný nástup okamžite po osobnom pohovore v sídle spoločnosti; Ing. Ivan Uher. www.albatros-group.sk; uher@albatros-group.sk; tel.: +421/31/5524706.

Dňa 27. mája 2014 uplynulo 6 ťažkých a smutných rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

JÁN AGÁRSKY 1940 – 2008 – 2014 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú manželka a synovia s rodinami

SPOMIENKA

Pri príležitosti stretnutia generácie padinských žiakov narodených v roku 1979 spomíname si na triednu učiteľku

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo 20 rokov od tragickej smrti milovaného syna

ANIČKU ŠIMÁKOVÚ

DROBNÝ OZNAM

a spolužiakov:

VYHLASUJEM za neplatné

vysvedčenie

o ukončení základnej

VLASTIMÍRA MAREKA 1959 – 1994 – 2014 z Pivnice

školy, s evidenčným číslom

55/XII,

sve-

na meno Jano Toman, Ul. bratstva a jednoty

Navždy zarmútená mama Julka Mareková

č. 74, Kovačica.

Oznamujte v

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 24. mája 2014 uplynulo 20 rokov, čo ma opustil milovaný brat

VLASTIMÍR MAREK 1959 – 1994 – 2014 z Pivnice

Čas plynie, smútok zostáva a bolesť v srdci neprestáva. Sestra Boženka Ujheliová s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Česť ich pamiatke!

dectvo číslo 376/26, vydané 20. júna 1988

Bolo to iba sklamanie, že čas rany lieči, on nás s raneným srdcom ďalej žiť naučí.

ANIČKU KOTVÁŠOVÚ EVKU VALENTOVÚ ZLATKA NEMCA JÁNA KUKUČKU

Hlase ľudu 021/ 47-20-840

SMUTNÁ SPOMIENKA na

VLASTU ŠEPRÁKOVÚ 30. 6. 1989 – 29. 5. 2013 – 2014 z Hložian Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva starká Šepráková

SMUTNÁ SPOMIENKA na

VLASTU ŠEPRÁKOVÚ

021/

30. 6. 1989 – 29. 5. 2013 – 2014 z Hložian

47-20-844 inzercia@hl.rs

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Zarmútení apko a starká Buzekovci • OZNAMY •

SPOMIENKA

na milovaného syna, brata a ujka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. mája 2014 uplynul rok od smrti

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na milovaného a starostlivého manžela

PAVLA KUCHÁRIKA 1937 – 2013 – 2014 z Kovačice

PAVLA JURÍKA 19. 12. 1965 – 29. 5. 2011 z Kulpína Už 3 boľavé roky si naňho s láskou a úctou spomínajú zarmútení: mama, sestra Zuzana s manželom a deťmi Snežanou a Đorđem

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 21. mája 2014 nás navždy opustila matka, stará mama a dedka

PAVLA KOPČOKA 24. 4. 1954 – 25. 5. 2013 – 2014 z Petrovca Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú tetka a Ljuan

SMUTNÁ ROZLÚČKA

KATARÍNOU SÉČOVOU

3. 7. 1923 – 21. 5. 2014 z Hložian

1935 – 2014 z Pivnice

Zarmútení: syn s manželkou Buzekovci a vnučky Šepráková a Štefanidesová s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynul ťažký a smutný rok od smrti našej dcéry a sestry

Tvoja manželka Katka

SPOMIENKA

s našou drahou starou mamou a babkou

MÁRIA GREKSOVÁ

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a za všetko, čo si pre nás vykonala, ďakovať a spomínať.

Dňa 20. mája uplynulo pol roka, čo ma opustil môj nenahraditeľný manžel. Pustý je náš dom bez Teba, veľmi mi chýbaš v ňom. Hrejú ma len krásne spomienky na náš pekný spoločný život.

na milovaného manžela

ADAMA SUCHÁNSKEHO 23. 7. 1941 – 31. 5. 2013 – 2014 z Kovačice

Bolesťou unavená tíško zaspala, zanechala všetkých nás. Za Tvoju dobrotu Ti ďakujeme. Vnučky: Marína Gulášová s manželom, Anna Hložanová-Beličková s manželom a pravnúčence: Lucas, Ejmi, Aňa a Filip

Uplynul rok, čo sme sa navždy rozlúčili. Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Manžel môj milý, nikdy na Teba nezabudnem. Tvoja manželka Katka

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na môjho otca a nášho apku

KATARÍNOU SÉČOVOU

ADAMA SUCHÁNSKEHO

VLASTY ŠEPRÁKOVEJ

30. 6. 1989 – 29. 5. 2013 – 2014 z Hložian

Bolesťou unavená si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať. S láskou a úctou si na Teba spomínajú zarmútení rodičia a sestra • OZNAMY •

1935 – 2014 z Pivnice

23. 7. 1941 – 31. 5. 2013 – 2014 z Kovačice

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska.

Uplynul rok, čo si nás navždy opustil. S úctou a láskou si stále spomíname na Teba. Syn Jaroslav s manželkou Eržikou a vnukovia Jarko a Janko

Syn Jozef Hložan s manželkou a dcéra Miluška Belániová s manželom

22 /4597/

31. 5. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Sobota 31. mája 19.30 6. časť seriálu Divoká Vojvodina 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – priamy prenos z FFTT v Hložanoch Nedeľa 1. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 3. júna 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní V sobotu namiesto pravidelného piatkového bloku Dobrý večer, Vojvodina bude priamy prenos 44. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., ktorý tohto roku prebieha v Hložanoch. Od 20. hodiny na programe a aj v priamom prenose bude druhý koncert tanečných súborov. Dúhovka je venovaná obsiahlej reportáži z trojdňových petrovských narodeninových osláv, ktoré ponúkli pestrú paletu udalostí: kultúrno-umelecké prednesy, tajomstvá tradičnej kuchyne, športové aktivity, krásu kvetín... K sviatočnému ovzdušiu prispeli nedeľné bohoslužby.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 30. mája – Šťastie večnej lásky Sobota 31. mája – Útek z Alkatrazu Pondelok 2. júna – Kúzelná opatrovateľka –Utorok 3. júna – Česť a pomsta Streda 4. júna – Cesta pomsty Štvrtok 5. júna – Gladiátor 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 1. júna 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Twilight sága – Zatmenie 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 1. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Slovko-dve s mladými nádejnými novinármi Utorok 3. júna 16.00 Aj insitní maliari prispeli na charitu Knižné darčeky z ÚSŽZ Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 6. júna 16.00 Slovenský film: Organ Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Mgr. Vladislav Ivičiak, farár petrovský, sa zmienil o rekonštrukcii chrámu Božieho v Petrovci • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 22 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je názov tradičného folklórneho festivalu, kolískou ktorého sú Hložany. autorka: 2. časť ANNA BIČIAROVÁ tajn.

šupinky z vreckovitý užiareného chytalo vrch pri Báčan AS HL UDU zvieratá Belehrade (srb.) obal Ľ kovu zvolávala 1. časť tajn.

tona napádal kovaním vypracovalo

náročnejší rodinný dom tempo

vpíšte CN

hnedý sladký nápoj karát

prejavila úctu

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 4. júna 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 8. júna 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, bude venovaná malým hercom – členom mladšej divadelnej skupiny SKOS Detvan, ktorí premiérovo zahrali detské divadelné predstavenie Alica v krajine zázrakov. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

bulvárna tlač

prišiel

jedn. zámeno ona (A) S HLA DU ĽU

fosfor

ale braním pozbieral

juhosl. národná armáda čul

spojka tesla onak druh stromu (srb.) Bor rieka v Rusku

alt ž. meno

Valjevo dusík

špecialista ono

vpíšte ČARBE

Pančevo bol v spánku nula

rieka v Bosne gagotala

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 21 VODOROVNE: Belehrad, imanie, O, oko, tpp, gost, ark, R, až, Or, abonenti, FEST, les, In, atest, Adela, ta, op, Mia, zvis, dno, zákonitá TAJNIČKA: KRISTA BENDOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 19 z čísla 19 Hlasu ľudu z 10. mája 2014 bolo: JÁN BABIAK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA DURCOVÁ, Ul. slovenská č. 31, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

22 /4597/

31. 5. 2014

Šport PRVÁ LIGA SRBSKA

Nádej do poslednej chvíle...

sa vyrovnať, no vďaka dobrej obrane domácim zostala nádej v poslednom kole vybojovať si obstátie v lige.

Ján Bokor Po dvojtýždňovej núdzovej prestávke pre záplavy pokračovali majstrovstvá, ktoré vyzneli v znamení boja o záchranu, lebo až polovica mužstiev bola ohrozená zostupom. Po predposlednom kole Smederevo a Teleoptik stratili všetky šance na záchranu, kým padinská Dolina poslednú šancu hľadala v Borči. Výsledky 29. kola: Sloga (K) – Teleoptik 1 : 0, Smederevo – BSK 0 : 3, Dolina – Metalac 1 : 0, Mladost – Jedinstvo putevi 4 : 1, Timok – Sloga (PM) 1 : 1, Borac – Proleter 2 : 0, Radnik – Sinđelić 3 : 0, Bežanija – Inđija 0 : 0. DOLINA – METALAC 1 : 0 (0 : 0)

oline bol každý zápas kvalifikačný. Prehra s mužstvom z G. Milanovca by znamenala rozlúčku s ligou. Na druhej strane Metalac sa snažil získať aspoň bod, čo by mu umožnilo priamy postup do Jelen superligy Srbska. Silne motivovaní súperi v Padine podali kvalitný výkon a uspokojili asi 600 divákov. Na hrote útoku Doliny znova hral Mirosavljev a v prvom pol-

čase mal najviac šancí načať sieť hostí, ktoré zneškodnili obrana a výborný brankár Đogatović. Veľmi dobrý stredopoliar domácich Cvetković sa tiež pokúsil skórovať, ani strela Čížika nebola nadostač silná... V obrane Doliny vynikli Memović a Kostić, takže sa v šanci len raz ocitol Stojković, ale kopol nad bránu Pustinjakovića. Po prestávke najlepšiu šancu mal náhradník Jovanović, ktoré-

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Gólostrojca Bosnić SLÁVIA – TEMPO 7 : 1 (5 : 0)

Ján Špringeľ

ynikajúci hrotový útočník Duško Bosnić z Banátskeho Nového Sela, ktorý si slávistické tričko kovačického klubu oblieka veľa sezón, na zápase s Tempom zo Sefkerina vsietil až päť gólov: v 19., 22., 47., 57. a 63. minúte. Na listine

Päť gólov v súperovej sieti: Duško Bosnić, najlepší strelec Slávie

www.hl.rs

strelcov je teraz Bosnić bok po boku najlepším ligovým strelcom Prvej juhobanátskej ligy v sezóne 2013/14. Úvodný gól Slávia dala takmer po začiatočnom hvizde Miloša Jankovića z Banátskeho Brestovca. Strelec v 2. min. bol krídelník Marko Tiodorović. Osud susedov zo Sefkerinu spečatila Slávia v polovici prvého polčasu, keď medzi 19. a 25. minútou padli tri góly: okrem naladeného Bosnića vtedy mieril presne do tretice ešte aj Nikola Labudić. Tri minúty pred záverečným hvizdom zmenšil skóre Saša Getejanac. Hostitelia a hostia hrali počas celého zápasu mimoriadne férovo, na meraní síl nebolo žiadnej žltej ani červenej karty. Prvýkrát na majstrovskom meraní síl v osade insity stál medzi žrďami brankár Stefan Stajčić z Pančeva, vlastný brat Željka Stajčića, dovčerajšieho stredného útočníka padinskej Doliny.

Informačno-politický týždenník

Futbalisti Doliny neustále tlačili obranu Metalca (biele dresy) a vsietili víťazný gól

ho strelu nohou vyrazil brankár Đogatović. Územnú prevahu Dolina korunovala v 63. min. Kapitán Čížik z hranice pokutového územia strelil na bránu, lopta sa odrazila od obrancu Metalca, zmenila smer a skončila v sieti Đogatovića – 1 : 0. Hostia sa neuspokojili s prehrou, pokúšali

Trojka belehradských rozhodcov v čele s Lazarom Lukićom dobre viedla kvalitný zápas. DOLINA: Pustinjaković, Cvetković, Čížik, Mirosavljev (Milivojev), Marković, Kostić, Vejnović, Memović, Spaskovski (Jovanović), Advigov, Dobrić (Đušić).

SLÁVIA: Krstić (Stajčić), Angelovski, Obradović, Perić, Labudić, Andonovski, Petković, Tiodorović, Vulišić (Sachter), Jovanović, Bosnić.

Po zápase s Partizanom z Gaja v nedeľu 1. júna v 28. kole Slávia zohrá derby hornej časti tabuľky v Izbišti s tamojším Poletom.

NAŠA HVIEZDA SILBAŠ – NEŠTÍN 0 : 4 (0 : 1). Silbašskí futbalisti (na snímke z nedeľného zápasu) ani v poslednom kole Medziobecnej ligy Báčska Palanka – druhá trieda nevyužili svoje šance. Naplno to vyšlo Neštínčanom, ktorí v prvom polčase raz prekonali dobrého brankára Križana. Vicemajstrovi ligy sa v druhom polčase podarilo vsietiť ešte tri góly, posledný z penalty. Slnečné a teplé počasie neprilákalo väčší počet divákov na ihrisko v Silbaši. NAŠA HVIEZDA: Križan, Perišić, Panić, Danilov, Belička, Ušiak, Milanov, Grňa, Banović, Pejak, Ninkov. R. K. • ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

S Bukovčanmi nikdy ľahko TATRA – FRUŠKOGORSKI PARTIZAN 0 : 0

Pavel Pálik

Bukovčanmi nikdy nebolo ľahko. Aj tentoraz hostia spoza Dunaja dokázali, že majú dobré mužstvo. V nedeľu oba celky začali naplno, bojovne a technicky na pozoruhodnej úrovni. Bol to ozaj dobrý, dynamický a napínavý zápas. Hostia z Bukovca mali tri dobré šance a domáci aspoň raz toľko. Šancu zápasu prepásol Goran Grijak v 87. min., keď sa ocitol zoči-voči s brankárom Perićom, ktorý jeho strelu z desiatich metrov zneškodnil. Predtým núkajúce sa príležitosti mali M. Grijak, Alargić, Stevanović, Ćupina a Cvetić. V samotnom finiši aj Kavran, ktorý sa po roku vrátil na trávnik, mal peknú príležitosť, ale zblízka z voleja vypálil nad bránu.

Reálne, domáci boli bližšie k víťazstvu, mohli sa radovať aj hostia, ale deľba bodov je predsa správna. Zápas sledovalo zo 200 divákov, ktorí na začiatku spolu s aktérmi minútkou ticha vzdali úctu obetiam veľkých záplav v našej krajine. Veľmi dobrý rozhodca Zorić z Nového Sadu žltými kartami potrestal troch Šancu zápasu mal Goran Grijak (9) v 87. min., ale sa vyznamenal brankár Perić hráčov hostí. TATRA: Kyseľa, Srnka, Ćupina, Stevanović, Čenej 7 : 0, Tatra – Fr. partizan 0 1 : 4, Susek – Sirig 2 : 1, Slavija Đaković, Ratkov, Dubačkić (M. : 0, Báčka – Sremac 3 : 3, Borac – Sofeks 2 : 2. Po stredajšom zápase v ČereGrijak), Vuković, G. Grijak, Alar- – Omladinac 0 : 0, Dinamo – Vinogradar 1 : 2, Futog – Proleter vići Tatra v nedeľu uvíta susedný gić (Kavran), Cvetić. Výsledky 28. kola: Šajkaš – 0 : 3, Železničar – Fruškogorac Omladinac.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Strelci a rozhodca nedopriali úspech! Juraj Pucovský

Mojsović anuloval gól pre údajné postavenie mimo hry. O dve min. sa znova vyznamenal brankár hostí, keď bravúrne vyboxoval strelu Hrnčiara spod brvna. V 42. min. rozhodca Mojsović veľmi poškodil domácich, keď anuloval regulárny gól Rančića, tvrdiac, že Valent bol v ofsajde, hoci sa v akcii nezúčastnil.

V druhom polčase Valent a Rančić nedali góly z výhodných šancí, Jedinú výhru za chotárom dosiahol vedúci Lipar, kým druhá kým strelu Pivarova v 76. min. Mladost v Kupusine iba remizovala. Dunav zažil nový neúspech, z prázdnej brány odkopol stredný tentoraz v Kolute. Törekvés tiež remizoval v dedine Aleksa Šantić, obranca Graničara. Všetko to sa ale aj ďalej je tretí v tabuľke. domácim vypomstilo v 84. min., Výsledky 26. kola: Rusín – Šikara 3 : 0, Jedinstvo (K) – Dunav 4 keď hostia založili útok z pravej : 2, Jedinstvo (R) – Lipar 0 : 2, Partizan – Mladost 0 : 0, Radnički strany a sieť Stojanovića sa vl– Rastina 5 : 0, A. Šantić – Törekvés 2 : 2, Metalac – Dinamo 5 : 1, nila. Len o dve min. neskoršie Panónia – Graničar 1 : 1. Rančić z voľného kopu nastrelil brvno, na odrazenú PANÓNIA – GRANIČAR 1 : 1 (0 : 0) loptu nabehol Valent aliťania začali zápas so súpea zaslúžene vyrovnal. rom z Riđice odhodlaní prvýV 90. min. lopta, ktorú krát tejto jari vyhrať doma, ale mu vracal spoluhráč, sa im to znova nepodarilo. Najviac trafila mladého brankápreto, že útočníci nevyužili niekoľra Graničara do kolena, ko vyložených šancí. K tomu sa vo a tak si hostia predsa veľkej miere pričinil aj rozhodca odniesli bod. Ratko Mojsović z Apatína, ktorý PANÓNIA: S. Stojadomácim anuloval až dva góly. nović, Pivarov, Dobrić, Prvýkrát vážne pohrozil Pjević M. Stojanović, Jovokrásnou strelou v 28. min., ale vić, Lamoš, Virijević mladý brankár Graničara lop(Stolić), Hrnčiar, Vatu vyrazil z dolného rohu. V 37. lent, Pjević, Rančić. min. Pjević ostro vypálil z voľného V nedeľu sa Panónia kopu, brankárovi lopta vypadla Stredopoliar Panónie Igor Pjević (číslo 10 vo výskoku) z metra nedokázal trafiť v Sombore stretne s dorovno na nohu Valenta, ktorému sieť Graničara mácim Metalcom.

• ŠPORT •

22 /4597/

31. 5. 2014

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Zabudli na debakel SLÁVIA – BORAC 5 : 2 (2 : 0)

Ján Šuster

druhýkrát prekonal brankára Vranca. o debakli, ktoré V druhom polčase zažili v Báčskej mužstvo Borca zaPalanke, hráči hralo útočnejšie pivnickej Slávie a v 61. min. Maknedovolili žiadne simović z voľného prekvapenie na kopu skorigoval zápase s tímom výsledok na 2 : 1. z Obrovca. Od zaUž v ďalšej minútčiatku sa videlo, že ke Fabók prihral sa hostia prišli do Bulatovićovi, ktorý Pivnice iba brániť. Dvakrát trafil: Nikola vedľa vybiehajúceTlak domácich po Bulatović (Slávia ho brankára zvýšil prvej štvrťhodin- Pivnica) na 3 : 1. V 69. min. ke zápasu priniesol prvý gól Žigmund unikol z pravej strany, Bulatovića. V 28. min. Žigmund odcentroval pred bránu, kde bol

najrýchlejší Fabók, trafil však len žrď, ale odrazenú loptu Čolović zaslal do siete. V 72. min. Janjatov odcentroval pred bránu a Vasić zblízka hlavou prekonal Čobrdu. Po prihrávke Fabóka v 79. min. Žigmund rutinovane poslednýkrát na zápase zaslal loptu do siete – 5 : 2. Zápas sledovalo asi 100 divákov a viedol ho rozhodca Ilić z Gajdobry. SLÁVIA: Čobrda, Séč, Milec (Kuchta), Kalajdžija, Kozarov, Baláž, Žigmund, Kotiv, Fabók, Bulatović, Čolović.

OBECNÁ B LIGA ZREŇANIN

O krok bližšie k titulu AŠK – OFK STAJIĆEVO 2 : 0 (1 : 0)

Vladimír Gál

IN MEMORIAM

Michal Kováč – Kaki 7. 9. 1939 – 21. 5. 2014 Padinou a okolím sa bleskurýchle rozšírila správa, že znenazdajky zomrel vynikajúci niekdajší futbalista, tréner a člen vedenia FK Dolina Michal Kováč – Kaki. Smrť ho skosila okamžite, pri návrate do rodiska z návštevy Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade. Umrel na rukách svojich spoluhráčov a kamarátov. Jeho život okrem rodinného šťastia vyplnila nesmierna láska k futbalu. Vo FK Dolina strávil veľkú časť života ako mimoriadne dobrý futbalista, ktorému tlieskali za vynikajúce výkony a krásne góly. Neskoršie sa stal rovnako dobrým trénerom a pod jeho taktovkou vyrástli početné generácie futbalistov Doliny. Svoje pracovité ruky nešetril ani pri výstavbe nových ihrísk a Športového strediska Dolina. Michal Kováč lásku k športu

www.hl.rs

vštepoval svojim deťom, vnúčatám a súrodencom. Tak sa Kováčovci stali najpočetnejšia športová rodina v Padine. Syn Vlado bol chýrečným futbalistom, vnuk Dejan tiež behal za loptou, teraz je tréner vo FŠ Dolina. Dcéra Gordana bola vynikajúcou stolnou tenistkou a vnučky Jasna, Božena a Blažena kráčali po jej stopách. Legenda padinského futbalu, nositeľ početných športových uznaní zostane natrvalo v pamäti Padinčanov a mnohých milovníkov športu. Potvrdil to aj pohrebný sprievod na padinskom cintoríne, v ktorom boli početní členovia rodiny, príbuzní, športovci, kamaráti a spoluobčania, aby mu vencami a kyticami kvetov venovali posledný dar a vzdali vďaku. Česť jeho pamiatke! J. B-or

Informačno-politický týždenník

Pionieri Slávie prehrali v Tovariševe 5 : 0. Kohútiky Slávie porazili doma Sofeks z Futogu 9 : 4. O góly sa rozdelili: Činčurák 5, Beláni 2, Valihora a Bolehradský. Výsledky 20. kola: Stari grad – Hercegovac 2 : 4, Kulpín – Krila Krajine 1 : 1, Slávia – Borac 5 : 2, Maglić – Bačka 4 : 3, Soko – Bački hajduk 1 : 1. Voľný bol Kriváň. Program 21. kola: Soko – Stari grad, Bački hajduk – Maglić, Bačka – Kriváň, Borac – Kulpín, Krila Krajine – Hercegovac. Voľná je Slávia. Foto: J. Pucovský

a ihrisku aradáčskeho Kopova nasiaknutého vodou domáci futbalisti sa lepšie vynašli a dominovali počas celého zápasu. V prvom polčase mali tri šance, avšak využili iba jednu. Po asistencii Mijića Maksimović strelou z 18 metrov presne trafil do siete – 1 : 0. Po zmene strán Aradáčania pokračovali v rovnakom tempe, nebezpečne obliehali bránu hostí. V 60. min. skúsený Gál unikol svojim strážcom, v šestnástke ho hosťujúci obrancovia nedovolene zastavili a rozhodca právom ukázal na biely bod. Z pokutového kopu presný bol Vučetić. Po tomto góle hostia

akoby sa zobudili zo spánku. V 65. min. mali najlepšiu príležitosť na zápase. Rozhodca tentoraz ukázal na biely bod pred bránou AŠK, ale strelu zo značky pokutového kopu zastavilo brvno. Do konca majstrovstiev zostali ešte tri kolá. Aradáčania potrebujú iba jednu výhru, aby si zaistili titul majstra a postup. Možno to bude už v nedeľu v Neuzine, kde sa stretnú s tamojším Proleterom. AŠK: Kurtešan, Šťastný, Vesin, Prodanović, Matejin, Apostolović, Maksimović, Rajčević, Vučetić, Mijić, Gál (Savčić). Ostatné výsledky 18. kola: Sloga – Tamiš 0 : 2 , Mladosť – Proleter 2 : 5, MSK – Jedinstvo 0 : 0.

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Sedemnásta prehra OMLADINAC – JEDNOTA 3 : 1 (0 : 0)

Matej Bzovský

azovské mužstvo sedemnástu majstrovskú prehru utŕžilo v susedných Nových Bánovciach. Hostia dobre čelili len v prvom polčase, keď výsledok bol 0 : 0. Sieť Mijatovića načal Lijeskić v 57. min. Osud hostí spečatil ešte dvoma gólmi Pejčinović, ktorý práve z radov Jednoty prestúpil do mužstva Omladinca. V 90. min. Erceg bol rýchlejší od brankára

Jagodića a iba skorigoval výsledok. JEDNOTA: Mijatović, Guša (Bojić), Tatalović, Igrač, Srećković (Bosanac), Stanković, Milaković, Milošević, Stegnjajić, Šestović, Erceg. Výsledky 24. kola: Graničar – Srbobran, zápas odročili, Borac – C. zvezda 4 : 1, Cement – Polet 4 : 0, Omladinac – Jednota 3 : 1, Prigrevica – Jugović 3 : 0, Index – Hajduk 0 : 0, Mladost – Vrbas 4 : 1. Erdevícka Sloga bola voľná. • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Čože je to favorit? BUDÚCNOSŤ – KABEL 2 : 0 (1 : 0)

Ján Murtin

a ihrisku vedľa hložianskeho skleníka zakopol ďalší favorit. Po presvedčivom a disciplinovanom výkone hráči Budúcnosti porazili kvalitný celok novosadského Kabela. Domáci naplno využili ideálne podmienky v jarmočnú nedeľu. Už v 2. min. po chýrečnom vhodení lopty z autu obrancu Latinovića pohotový Matić ju zaslal za chrbát bezmocného brankára Novosadčanov Jeličića – 1 : 0.

V dynamickej a bojovej hre oba tímy sa potom ťažko dostávali do šancí. Tie zriedkavé príležitosti, ktoré sa aj naskytli, pozorní zadáci a brankári oboch súperov zlikvidovali. Plnenie pokynov trénera Sinišu Stanivuka domácim prinieslo ovocie aj v druhom polčase. Hostia sa snažili vyrovnať, v jednom útoku trafili aj brvno, aj žrď. No v 73. min. Latinović znovu zahral z autu Matićovi, ktorý na ľavom krídle uvoľnil Leđanca, tento sa fintou zbavil strážcu a z takých 13 – 14 metrov trafil ľavý roh brány Jeličića – 2 : 0.

Vtedy, keď jeho Dorastenci Budúcnosti a Kabela spoluhráči zahrahrali nerozhodne li vabank, brankár Kabela zachraňoval 0 : 0. svoju sieť po strelách Výsledky 26. N. Kobilarova, Matića kola: Budúcnosť a Sivčevića. Na opač(H) – Kabel 2 : 0, nej strane ihriska sa Vojvodina (T) – istými zákrokmi vyŽSK 0 : 3, Veternik znamenal pozorný – Mladosť (P) 3 : 2, brankár Zeljković. TSK – Sutjeska 4 : Rozhodca Filip 2, Vojvodina (BG) – Bem nemal rovnaké Jedinstvo 1 : 3, Bokritériá, zvlášť pri uderac – Mladost (NS) ľovaní kariet hráčom 1 : 0, Mladost (T) Dve vhodenia lopty z – Petrovaradín 0 : dvoch mužstiev. autu Milkana Latinovića BUDÚCNOSŤ: Zelj1, Tvrđava – BuduBudúcnosti priniesli dva ković, Latinović, Đe- góly ćnost (M) 2 : 0. kić, Obradović, RaBudúcnosť v nedević, M. Kobilarov, N. Kobilarov, deľu uvíta nového majstra ligy, Trivunović (Horvát), Matić, Lukić mužstvo ŽSK zo Žablja. Fotil: J. Pucovský (Sivčević), Leđanac (Zečević).

Petrovčania hrali dobre… VETERNIK – MLADOSŤ 3 : 2 (1 : 1)

Samuel Medveď

etrovčania vo Veterniku hrali dobre. Čo viac v prvom polčase mali zrelšie príležitosti prekonať domáceho brankára. Tak v 15. min. Severíni dobre mieril na hlavu Fábryho, avšak lopta skončila mimo brány. V 22. min. Bubulj uvoľnil Fejdiho, ale gól sme nevideli. Domáci prví otvorili skóre zápasu po dobrej rozohrávke v 11. min. Mladosť v 28. min. vyrovnala. Dobre kombinovali Severíni, Torbica, Zbućnović a tento tretí trafil sieť.

V druhom polčase domáci zatlačili Petrovčanov, a tak už v 50. min. sa zrodil ich druhý gól. Potom hostia mali smolu, lebo museli vystriedať zraneného Pavla Torbicu. V 65. min. Mladosť vyrovnala. Bol to krásny gól z ľavej strany z kopačky Ivana Fejdiho, ktorého dobre uvoľnil Rupar. V 70. min. Zbućnović hlavičkoval nad brvno. O štyri minúty neskoršie Fejdi po sóPrehra vo finiši: vľavo Ján Pavlis lovom úniku centroval, Haška (Mladosť Petrovec) trafil žrď a odrazenú loptu sa neúspešne pokúsil kopnúť Pavlis. ničania. Dobrými zákrokmi vynikol Potom vo finiši zaútočili i Veter- brankár Mladosti Leňa. Keď u hostí

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ako na tréningu HAJDUŠICA – DUNAV 5 : 0 (prerušené v 44. minúte)

Vladimír Hudec

ostia z Banátskej Palanky do Hajdušice pricestovali iba ôsmi a zrejme od prvej minúty hrali podradnú úlohu. Od začiatku a po prerušenie zápasu sa hralo hlavne pred bránou hostí a navrátilec do mužstva Hajdušice brankár Melich bol takmer nezamestnaný. Zneškodnil iba peknú strelu hostí pod brvno v polovici polčasu. Sieť Dunava načal Demse už v 12. minúte. Radulović • ŠPORT •

pekne odcentroval a strelec Hajdušice šikovne hlavou trafil ponad brankára do opačného rohu jeho brány. V 32. min. Hudec trafil žrď a lopta sa odrazila do brankárových rúk. Iba o tri min. neskoršie znovu center Radulovića, tentoraz Pejčićovi, ktorý zvýšil náskok. Od tej chvíle hostia zložili zbraň a domáci v priebehu ďalších desať minút dali ešte tri góly. Najprv mladý Đaković kľučkoval a peknou strelou z okraja šestnástky zvýšil na 3 : 0. O

Raz do žrde, raz do siete: Jovica Hudec 22 /4597/

poľavila koncentrácia, domácim sa v 88. min. podarilo tretíkrát skórovať prostredníctvom Čičića, a tak získali tri body. MLADOSŤ: Leňa, Babiak, Bubulj, Fábry, Rupar, Vuković, Torbica (Haška), Severíni, Zbućnović, Pavlis, Fejdi. V predzápase dorast Mladosti prehral 5 : 3. Na záver treba povedať, že hráči, rozhodcovia, ako i diváci na štadióne pred zápasom vzdali minútkou ticha poctu obetiam nedávnych záplav v Srbsku. Vyzdvihujeme tiež pekné gesto hráčov oboch celkov, ktorí finančne pomohli futbalistovi domácich Đokovićovi, ktorému v rodnej Jamene voda zaplavila dom a hospodársky majetok. Foto: J. Pucovský pár minút neskoršie Radulović znovu aj tretíkrát pekne asistoval a do siete presne hlavičkoval Hudec. Na 5 : 0 zvýšil Demse v 43. minúte. Nuž a potom už podľa známeho scenára jeden hráč hostí sa údajne „zranil“ a musel opustiť ihrisko. Hostia teda zostali siedmi a rozhodcovi nezostalo nič iné len odpískať koniec zápasu. HAJDUŠICA: Melich, Radulović, Pejčić, Petrović, G. Stojkovski, Pomorišac, Đaković, Anđelovski, Demse, Lečić, Hudec. Ostatné výsledky 25. kola: Borac (VG) – Karaš (J) 6 : 1, Potporanj – Vladimirovac 6 : 3, Partizan (K) – Dobrica 4 : 1, Ševac – Jedinstvo 1 : 0, Hajduk – Borac (VS) 3 : 0, Karaš (K) – Vinogradar 1 : 3, Partizan (U) – Ratar 4 : 3.

31. 5. 2014

Šport ŠPORT NA DNI PETROVCA 2014

Diplomy a medaily zabezpečila Rada Miestneho spoločenstva jubilanta. FILIP A ŠTYRIA MARTINOVIA. Tak ako je to už zvykom, STK Mladosť aj tohto roku zorganizoval turnaj najmladších kategórií, šlo o žiakov 4. až 8. ročníka základnej školy. Zúčastnili sa iba šiesti stolní tenisti, medzi nimi aj Janko Topoľský mimo konkurencie, lebo je starší. Poradie na turnaji bolo takéto: 1. Filip Todorović, 2. Martin Topoľský, 3. Martin Čiep, 4. Martin Pucovský, 5. Martin Kováč. Jednoducho a trefne povedané: jeden Filip zdolal štyroch Martinov. Kiežby tých hráčov Malí rybári boli veľmi zvedaví, kto koľko rýb o rok bolo viac! ulovil NA OTVORENOM (Foto: J. Lačok) ŠACHOVOM TURa Jána Zelenáka sami vychutnávali, NAJI Obce Báčsky Petrovec, ktorý ale aj ponúkli mnohým Petrovčanom zorganizoval ŠK Mladosť, sa tentoraz a ich hosťom. zúčastnilo 23 šachistov z Petrovca, NA STRELNICI V LESÍKU Pet- Hložian, Kulpína a Báčskej Palanky. rovčanom blahoželali a do asfalto- Triumfoval Kulpínčan Petar Radosavých terčov triafali štyridsiati strelci vljev, ktorý zo siedmich partií získal z Kovačice, Silbaša, Futogu, Čeneja, 6,5 bodu, druhý bol jeho spoluobčan Hložian, Kulpína a Petrovca. V kon- Branislav Beláni (6 bodov) a tretí kurencii mužstiev najúspešnejší boli Zlatko Párnický (6) z Báčskej Palanky. Hložanci, druhé miesto obsadil celok Traja najlepší Petrovčania sú: 1. Futogu, na tretej priečke zakotvili Pavel Topoľský (5 bodov), 2. Pavel Petrovčania. Strelec Jovan Amano- Marčok (4), 3. Vladimír Severíni (4). vić z Nového Sadu mal najistejšiu V konkurencii mládežníkov najruku, najpresnejšiu mušku a v kon- úspešnejšie hrali: 1. Miroslav Majtán kurencii jednotlivcov zožal zlatú z Petrovca (3,5 bodu), 2. Ondrej Stramedailu, striebornú získal Hložanec cinský z Petrovca (3), Ondrej Chlpka Michal Bohuš a bronzovú Miško z Hložian (3), 4. Ján Baláž z Hložian Fábry, tiež z Hložian. Úspešným or- (3). Najlepších šachistov odmenili ganizátorom súťaže i toho roku bola pohármi, medailami, knihami, vínom strelecká sekcia LS Lesík z Petrovca. a klobásami.

Filip zdolal štyroch Martinov Juraj Pucovský Ján Lačok Pavel Hansman Samuel Medveď ŠAJKAŠANIA NAJLEPŠÍ. Chlapci narodení v roku 2005, ale aj neskoršie z desiatich klubov sa rozbehli v sobotu o 9. hodine na krásnom trávniku vo Vrbare. Hostiteľ futbalového turnaja kohútikov, petrovská FŠ Mladosť – sa postarala, aby tentoraz do Vrbary prišli tieto mužstvá: FŠ Dolina Padina, Radnički N. Belehrad, Mika Antić Pančevo, TSC B. Topola,

získal Martin Turčan a tretí bol Miroslav Majera. Traja najlepší na pretekárskej dráhe boli Samuel Benka, Darko Meleg a Janko Abrahám. Súťaž rybárov, ale aj futbalistov, stolných tenistov a šachistov prebiehala v znamení projektu Zober loptu, nie drogy. Preto promotér Damián Eksner zo slovenských Košíc každému rybárovi odovzdal tričko a plagát s mottom

Mladučkí stolní tenisti s predsedom STK Mladosť Jánom Lačokom (prvý sprava) (Snímka: J. Čiep)

CFK Vrbas 05, CFK Vrbas 06, Profesional N. Sad, Veternik, Borac Šajkaš a domáci chlapci. V semifinále hrali CFK Vrbas 05 – Radnički 5 : 0 a Borac – Mika Antić 3 : 0. V zápase o tretie miesto Radnički porazil tím Mika Antić 2 : 1. Finále prinieslo triumf Borca nad CFK Vrbas 05 výsledkom 3 : 1. Najlepším strelcom turnaja je Miodrag Pivaš (Borac), najlepší brankár je Velja Živković (Radnički) a najlepší hráč Matija Popović (CFK Vrbas 05). ŽIACI RYBÁRČILI. ZŠR Karas v nedeľu na kanáli D-T-D pri rybárskej chate usporiadalo súťaž v chytaní rýb udicou na plavák. Pretekárov rozdelili do dvoch skupín. V prvej boli žiaci nižších ročníkov ZŠ, v druhej tí starší, od piatej po ôsmu triedu. Medzi mladšími zvíťazil Darko Meleg, druhý bol Janko Abrahám a tretí Miroslav Meleg. Najlepšiu udicu spomedzi žiakov vyšších ročníkov mal Samuel Benka, druhé miesto

www.hl.rs

tejto peknej akcie. Nesmieme zabudnúť ani na starších členov a členky ZŠR Karas, ktorí aj tentoraz usmažili rybu a navarili rybací paprikáš. Tieto špeciality potom pri hudbe a speve Jána Andrášika

KROS RTS V PETROVCI. Žiacke športové podujatie s celoštátnou platnosťou pre živelné pohromy v Srbsku svoj 24. zraz z pôvodného 16. mája museli posunúť a podľa pokynov Ministerstva školstva Republiky Srbsko sa konalo o týždeň neskoršie, resp. „podľa možností jednotlivých škôl“. Riaditeľ petrovského Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom Pavel Belička nás informoval, že gymnazisti si zabehli od 19. do 22. mája podľa jednotlivých ročníkov. V piatok 23. mája bolo rušno aj na ihriskách vedľa Základnej školy Jána Čajaka. Na určenej atletickej dráhe žiaci z Petrovca bežali za zdravím. Po spoločnej rozcvičke súťažili najmladšie ročníky žiakov až po maturantov, čiže ôsmakov. Najprv chlapci, potom i dievčatá. Žiaci vďaka účasti na krose okrem päťky z telovýchovy získali aj občerstvenie a tí najúspešnejší ako pamiatku z Krosu RTS i diplomy a tričká aktuálnej J. Č. akcie Zober loptu, nie drogy. Na snímke vidíme, keď zo štartu vybehli petrovskí chlapci – siedmaci.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Účastníci stolnotenisového turnaja v rámci Dňa Petrovca 2014 (Foto: J. Čiep)

PRECHÁDZKA ŠPORTOVISKAMI DŇA PETROVCA 2014

Od futbalu po šach Juraj Pucovský

portové súťaže na Dni Petrovca 2014 otvorili najmladší – futbalové kohútiky – v sobotu 24. mája na zelenom trávnatom koberci vo Vrbare. V konkurencii desiatich mužstiev zvíťazil Borac Šajkaš, ktorý vo finále zdolal celok CFK Vrbas 05.

Medzi rybármi nižších tried ZŠ Janko Abrahám obsadil druhé miesto (Fotil: J. Lačok)

Nedeľa 25. mája, niekdajší Deň mladosti v socialistickej Juhoslávii, bola omnoho bohatšia na športové udalosti. Od včasného rána na pretekárskej dráhe kanála Dunaj-Tisa-Dunaj súťažila rybárska mlaď vo veku sedem až pätnásť rokov. V tom istom čase štyridsiati domáci strelci a ich hostia v Lesíku triafali do asfaltových terčov. Stolní tenisti sa stretli na dobre známom mieste, v telocvični Základnej školy Jána Čajaka, aby s raketami v rukách rozhodli, kto je lepší v hre s celuloidovou loptičkou. V nedeľné popoludnie a večer sa športové aktivity na tohtoročnom Dni Petrovca skončili šachovým turnajom za účasti 23 veliteľov drevených armád z Petrovca, Hložian, Kulpína a Báčskej Palanky. Na turnaji zvíťazil Kulpínčan Petar Radosavljev.

Budúcnosť streleckého športu v Lesíku zľava: Nikolina Blagojević z Dobanoviec a Petrovčania Vlasto Legíň, Denis Francisty (šéfkuchár) a Ján Labát (Snímka: P. Hansman)

S vervou behali za loptou aj futbalové kohútiky padinskej FŠ Dolina a petrovskej FŠ Mladosť (Foto: J. Pucovský)

Na šachovom turnaji zvíťazil Kulpínčan Petar Radosavljev (vpravo) a najlepší Petrovčan bol Pavel Topoľský (vľavo) (Foto: J. P-ský)

Najlepší šachisti – mládežníci: strieborný Ondrej Stracinský, zlatý Miroslav Majtán, bronzový Ondrej Chlpka (stoja zľava) (Snímka: J. P-ý)

Otvorenie prehliadky, 2012

Pazovská divadelná krajina

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď

Detská porota, 2012

Výstava detských prác

Prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď (pôvodne Dni detského divadla) vznikla v roku 1993 v Starej Pazove s dobrým zámerom podporovať činnosť slovenských detských divadelných súborov v Srbsku, tiež podnecovať rozvoj a prezentáciu divadelnej tvorby pre deti. Na prvej prehliadke, ktorá sa celkom vydarila 5. júna 1993, hostiteľmi a organizátormi boli SKUS hrdinu Janka Čmelíka a rovnomenná Základná škola hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove. Vtedy účastníkmi boli detské súbory z Hložian, Kulpína, Kysáča, Nového Sadu, Aradáča a z Kovačice. Spolu s hostiteľmi na prehliadke vystúpilo Púchovčania sedem detských súborov. Odvtedy prehliadka prebieha pravidelne a vystala iba na prehliadke v roku 1999, keď bola NATO agresia na našu krajinu. V rámci nej sú tri kategórie: bábkové divadlo, deti pre deti a dospelí pre deti a obohatená je i o sprievodné podujatia a vystúpenia hosťujúcich súborov. Z roka na rok sa prehliadka 3 x Ď stáva zárukou, že vojvodinskí Slováci majú divadelný dorast, teda i divadelnú budúcnosť. Pre najúspešnejších sú stanovené ceny, o udelení ktorých vždy rozhodovali detská a odborná porota. I prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď sa od roku 2013 uskutočňuje podľa nového organizačného modelu. Zakladateľmi a organizátormi podujatia sú NRSNM, SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Obec Stará Pazova, o čom svedčí aj podpísaná zmluva. Tohtoročný, v poradí 21. ročník divadelnej prehliadky pre Erdevík 2012 deti bude v dňoch 6. až 8. júna v staropazovskej divadelnej sále. Anna Lešťanová Selenča 2012

Obľúbené maľovanie na tvár

Stará Pazova 2013

Pivnica 2013

Aradáč 2012

Báčsky Petrovec 2013