Hlas 23 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4598/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 7. 6. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Novosadčania najlepší

Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Mravenisko metro

Majstri nad majstrom

Z obsahu

7. 6. 2014 | 23 /4598/

Uzávierka čísla: 4. 6. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 V záujme nás a prírody 6 Balkánu pomohli aj slovenskí vyslúžilci z misií 7 Monitorovanie a pomoc kandidátom

8 SLOVENSKO 8 Neľutujem rozhodnutia, ktoré neviem zmeniť

9 ĽUDIA A DIANIA 9 Je to lepšie než bolo 10 Usporiadali donátorské stretnutie 16 Treba veriť, že aj jedna lastovička leto urobí 21 Dozor cirkevných presbyterov v minulosti

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Pozdrav z Lalite

23 MOZAIKA 23 Deň mladosti, smútku a radosti 25 Vôňa starej vlasti 28 Keď zábery rozprávajú

31 KULTÚRA 31 Nušićov podozrivý

Viacdňová konferencia expertov v oblasti poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia zo strednej a juhovýchodnej Európy CASEE 2014 prebiehala koncom mája na Univerzite v Novom Sade. (s. 5) O. Filip O význame, možnostiach a perspektívach webovej žurnalistiky členom redakcií Hlas ľudu a Vzlet 30. mája hovorili predstavitelia Združenia novinárov Srbska Nino Brajović a Dragana Bjelica. (s. 6) O. Filip

32 Pôvodné piesne v novom rúchu 36 Hlas ľudu cez prizmu životnej osemdesiatky

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Dolina prehrala a vypadla 47 Majstri nad majstrom 48 Strelci znova zlyhali 50 Tatra zasadla na trón Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci v piatok 30. mája v sezóne 2013/2014 premiérovo uviedlo predstavenie Podozrivá osoba podľa Branislava Nušića v réžii Alexandra Baka. (s. 31) J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Tiene

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Tri a čosi pohnuté týždne za nami, oveľa viac takých pred nami. A aj po nich ťažko očakávať, že sa nám bude vodiť lepšie. Toľko je totiž toho, čo nás celé roky ubíja, až si pripadáme ako pútnik v bezvýchodiskovom labyrinte.

devastovaná ekonomika, zdevastované hodnoty, zdevastovaná príroda. Čudné rovnice. Na strane jednej zápas o vodu znamenajúcu život a zdravie, na strane druhej príliš veľa vody záplavami ničiacej i to, čo za jej pomoci predtým vzklíčilo. Premnoženie ľudskej populácie, klimatické zmeny poznačené ustavičným otepľovaním, tuberkulóza lesov, stúpajúci počet ohrozených živočíchov a rastlín, sústavné naštrbovanie zložiek životného prostredia, ako sú ovzdušie, voda, pôda a horninové prostredie, problémy so zachovaním rozmanitosti organizmov, rozmáhanie sa odpadov... Azda nik tak ako človek sa nedokáže zahrávať s vlastným osudom a budúcnosťou. Je síce pravda, že koľko krajov, toľko obyčajov, no akoby všetky často spájala podobná nevšímavosť a ľahostajnosť, priam ideálne prostredie pre šírenie problémov či zla. Vo štvrtok bol 5. jún, ďalší Svetový deň ochrany životného prostredia. Zase sme hodne toho narozprávali o prírode a okolí, aké by sme chceli nechať potomkom, o nutnosti protipovodňovej ochrany, o prostriedkoch a investíciách, ktoré si environmentálne opatrenia pýtajú, o plánoch, chránených oblastiach, ochrane prírodných pamiatok, o recyklácii... No bez inakších prístupov, stáleho namiesto príležitostného konania v environmentálnej oblasti, bez lepšieho uvedomenia si skutočnosti, že sú ekologické skutky prepojené so všetkým, od školenia po zdravie, bez primeranej výchovy, bez nahradenia obvyklých hádok o dôležitých a menej dôležitých trivialitách úvahami na tému, čo môžeme podniknúť a chrániť vo svojom okolí dnes pre zajtra, bez sústavných krokov v smere nápravy ťažko zdoláme eurointegračnú prístupovú kapitolu číslo 27, zaoberajúcu sa otázkami životného prostredia. Veď len keď si spravíme dobre na mieste, budeme mať pokoj na ceste. Je to smernica, ktorou sa nám treba riadiť po všetky dni, aj po tomto 5. júni. Aby tých pohnutých týždňov bolo v budúcnosti predsa o čosi menej. Oto Filip

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Neografia tlačiareň s. s r. o. – v konkurze Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 23 /4598/

7. 6. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Michal Ďuga Označenie „večný študent“ obyčajne dostávajú dva typy ľudí – jedni sa zubami-nechtami držia na akejkoľvek škole kvôli študentským výhodám a druhí, praví študenti, kvôli láske k poznaniu. Niekedy sa to síce stotožňuje aj so študentskou nezodpovednosťou, proti ktorej štát neustále bojuje. Študenti v zahraničí sa musia k štúdiu stavať zodpovednejšie. Za každý rok predĺženého štúdia musia platiť školné a rovnako musia svoje rozhodnutie zvažovať aj talentovaní študenti, ktorí zvládajú súbežne dve vysoké školy. Len na jednej z nich môžu študovať bezplatne. Podľa najnovšieho návrhu, ktorý by mal byť schválený počas leta, aj u nás sa podnikajú opatrenia, aby sa večným študentom predĺžil termín na ukončenie štúdií do školského roku 2017/18. Z Ministerstva pre vzdelávanie informovali, že majú väčšinovú podporu tento návrh schváliť a v ňom aj požiadavku, aby sa študenti, ktorí budú financovaní zo štátneho rozpočtu, do budúceho školského roku 2014/15 znova mohli zapísať so 48 bodmi a aby mali šesť skúškových období. Očakáva sa totiž, že do polovice júna sa rozhodne, či tento návrh o zmenách Zákona o vysokom vzdelávaní bude daný ešte raz na verejnú rozpravu, ktorá by trvala 20 dní, alebo ho postúpia priamo do vlády a do Zhromaždenia na schválenie. V každom prípade sa schváli do septembra. Podľa platného Zákona o vysokom vzdelávaní veční študenti by museli ukončiť štúdiá do 30. septembra tohto roku. Pritom by sa na financovanie zo štátneho rozpočtu mohli zapísať so 60 bodmi, čo znamená očistený školský rok a mali by iba štyri skúškové obdobia. V ministerstve však považujú tieto podmienky pre študentov ešte vždy za veľmi prísne a nereálne. www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Efemérne vodné toky a iné nebezpečenstvá

Večný študent



Anna Lazarevićová

dá sa, že sa všetko začalo celkom nevinne, v cyber priestore medzi nebom a zemou. A rástlo. Rástlo dovtedy, až sa zmenilo na cenzúru. Zdá sa, že najväčšie problémy so záplavami vyvolali práve potoky a riečky, ktoré sa len občas, za veľkých dažďov, naplnia vodou. Tieto efemérne toky, ktoré prevažnú časť roka vyzerajú celkom neškodne, sem-tam sa však dokážu zmeniť na nebezpečnú riavu ničiacu všetko pred sebou. Zakrátko sa potom znovu vrátia do svojho koryta, lenivé a prívetivé ako predtým, akoby sa nič nebolo stalo. V početných rozboroch všetkého toho, čo sa počas trvania mimoriadnej situácie dialo, zvláštnu úlohu zohrali spoločenské siete. Mnohí ich preto právom nazvali modernou oznamovacou službou. Mimoriadne pohotovou a prístupnou širokému okruhu užívateľov a k tomu rýchlejšou od každého klasického média. Prostredníctvom Facebooku alebo Twitteru prichádzali informácie zo zaplavených miest, správy z dedín odrezaných od sveta – aspoň dovtedy, kým mali elektrický prúd alebo kým sa batérie nevybili. Cez spoločenské siete sa napríklad organizovali dobrovoľníci ochotní



pomôcť všade tam, kde treba, a to účinnejšie než hociktorým iným klasickým spôsobom. Internetová komunikácia zabezpečila širokú dostupnosť všetkých, čo patrí k jej najdôležitejším prednostiam. K doteraz známym nedostatkom tohto média sa však tentoraz pripojilo tvrdenie, že prispela k šíreniu paniky a dezinformácií, zvlášť týkajúcich sa situácie v zaplavených mestách, ako aj počtu obetí v Obrenovci. Z podozrenia, že sa dopustili tohto činu, polícia zadržala niekoľko osôb. A hoci ich zakrátko prepustila na slobodu, krčah už bol rozbitý. V súvislosti so šírením paniky viacerí analytici ako príklad do slova a do písmena uviedli často citované premiérove slová o kataklizme a záplavách biblických rozmerov. Zrazu sa znovu a čoraz častejšie začalo skloňovať slovo cenzúra. Nielen v médiách, ale aj na internete, a zvlášť po tom, čo hackeri nabúrali zopár internetových portálov, včítane známeho Peščanika, čo vyvolalo početné ohlasy, včítane OBSE a Európskej komisie. Pri dezinformáciách sa za najlepšiu a najúčinnejšiu odpoveď považuje jasná, včasná a spoľahlivá informácia zo strany príslušných orgánov. „Povinnosťou štátnych orgánov je

predostrieť občanom fakty o svojej práci a vytvoriť podmienky, aby občania tú prácu slobodne komentovali, a nie aby štátne orgány a vedúci hodnotili vlastnú prácu a komentovali správanie občanov, kým občania prahnú po faktoch a vykonávajú práce z príslušnosti štátnych orgánov a služieb,“ vysvetlil ombudsman Saša Janković, ktorý sa v tejto súvislosti stretol s premiérom Vučićom. Témou rozhovoru bola práve sloboda médií a ako sa uvádza v oznámení, premiér sľúbil, že štát zabezpečí podmienky „na nehatenú, zodpovednú a kvalitnú prácu zástupcu občanov“. Za príbehom ani tu nebola položená bodka. V ďalšom pokračovaní premiér Vučić si od OBSE (Organizácia pre európsku bezpečnosť a spoluprácu) písomne žiadal ospravedlnenie a dôkazy o tom, že vláda nabúrala vôbec niektorú internetovú stránku. Okrem toho premiér za všetkým videl špinavú kampaň, ktorá sa vedie proti nemu, a záverom tvrdil, že Srbsko je slobodná demokratická krajina. O tom to vlastne je: o slobode prejavu, o slobode médií a koniec koncov o rešpektovaní ľudských a občianskych práv ako štvrtom pilieri demokracie. Budovanie ktorého je proces, ktorému sa aj do budúcna treba sústavne venovať.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

SAŠA MILIVOJE VUČETIĆ, PROFESOR FYZIKY NA DÔCHODKU

Bolo by ich treba vyznamenať Oto Filip – Ako dlhoročný obyvateľ Sriemskej Mitrovice, mohli by ste ozrejmiť, ako mládež zareagovala, keď bolo treba brániť mesto pred povodňami?

Informačno-politický týždenník

– O nás všeobecne platí, že sa ako národ plne prejavíme v ťažkých chvíľach. Našich mládežníkov by sme mali vyznamenať: za úsilie, obetavosť, všetky snahy, ktoré pri obrane Mitrovice vynaložili. Keď to bolo ozaj načim,

ukázali sa teda v tom najkrajšom svetle. Celé desaťročia som ako pedagóg pracoval s mladými ľuďmi. Medzi žiakmi som mal aj takých, aj onakých, no obrovská väčšina z nich bola dobrá. Povedal by som, že nám je mládež lepšia než spoločnosť. Tá im dnes neposkytuje veľa šancí, príležitostí na uplatnenie. Kedysi však časy boli iné. Hneď ako ste ukončili školu či štúdiá mali ste robotu. Osobne som bol na tom dokonca tak, že ponúk bolo viac, takže som si mohol vyberať, kde budem robiť. • TÝŽDEŇ •

NA FILOZOFICKEJ FAKULTE V NOVOM SADE

rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku študentke slovakistiky Anne Margaréte Valentovej, ktorá bola vymenovaná za najlepšiu študentku Filozofickej fakulty v akademickom roku 2012/2013. Valentová je zároveň i nositeľkou výnimočnej ceny Univerzity v Novom Sade za ukončenie základných akademických štúdií s najvyššou priemernou známkou 10,00 vo všetkých štyroch ročníkoch. Uznanie a prislúchajúcu finančnú čiastku jej udelila predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ktorá priniesla aj darček pre Oddelenie slovakistiky v tvare dvoch počítačov a vyhlásila, že podporia aj odchod dvoch študentov slovakistiky na SAS do Slovenskej republiky a vydávanie študentského časopisu Čar(b)ológ. Jubileum 60 rokov pôsobenia Filozofickej fakulty v Novom Sade prítomným sprítomnila aj dekanka FF Dr. Ivana Živančevová-Sekerušová a zároveň výstavu kníh aj otvorila. Záverom podujatia profesorka Hodo-

Sv. Gorazd Dr. Harpáňovi, uznanie študentke Valentovej Jaroslav Čiep

Dr. Dušana Čaploviča odovzdal veľvyslanec ddelenie slovakistiky FiloSlovenskej republiky zofickej fakulty Univerzity v Srbsku Dr. Ján Varšo. v Novom Sade sa zapojilo V zdôvodnení ceny sa do oslavy 60. výročia založenia uvádza, že si profesor tejto vedeckej a vzdelávacej inHarpáň cenu zaslúžil štitúcie príležitostnou výstavou za celoživotné dielo kníh a učebníc profesorov, spov oblasti slovenskej lupracovníkov a absolventov literárnej vedy, peslovenského jazyka a literatúry dagogickej činnosti a pomenovanej Zo slovakistickej za rozvoj slovakistiky tvorby. Výstava, ktorú otvorili vo Vojvodine. Za oceza prítomnosti početných hostí nenie sa laureát srdečv utorok 3. júna v Ústrednej čitár- Medailu sv. Gorazda si prebral Dr. Michal Harpáň ne zavďačil a skrátka ni Filozofickej fakulty Univerzity ozrejmil svoju životnú rú zaslúžilým a pracovnú náplň. v Novom Sade, pedagógom obsahuje viac každoročne ako 150 knižudeľuje Minisných jednotiek, terstvo školčo je naskutku stva Slovenpozoruhodný skej republiky. počet publiOkrem domákácií vedeccich laureátov kej, literárnej príležitostne a kultúrnej oceňujú aj Slošpičky našej vákov žijúcich národnostnej a tvoriacich v menšiny. Pochvalné uznanie NRSNM zahraničí. Do Vydarenú pre Annu Margarétu Valentovú radu tohtoročvernisáž autorky knihovníčky Tatiany Pintírovej ných laureátov si zastal aj jubilant Príležitostnú výstavu kníh vojvodinských slovakistov otvorili v čitárni Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade zdôvodnila vedúca Oddelenia slova- sedemdesiatnik, riadny profesor na dôchodku Dr. Michal Harpáň kistiky Dr. Jarmila Hodoličová. UmocOsobitným bodom tohto sláv- ličová avizovala prezentáciu chystanej nilo ju aj príležitostné odovzdávanie z Nového Sadu. Prestížne ocenenie nostného podujatia bolo udelenie slovakistickej pamätnice na október Veľkej medaily svätého Gorazda, kto- mu z poverenia ministra školstva pochvalného uznania Národnostnej tohto roku.

Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE CASEE

V záujme nás a prírody Oto Filip

oľnohospodárstvo a ekológia, konkrétnejšie zdravotne bezpečná výroba potravín a zachovanie životného prostredia sú nielenže oblasťami globálneho významu, ale sú aj mimoriadne náročnými a nákladnými etapami na ceste našej eurointegrácie. Úlohami pôdohospodárstva, lesníctva a aplikovanej biológie vo výrobe potravín a zachovaní životného prostredia zaoberali sa koncom mája experti strednej a juhovýchodnej Európy na • TÝŽDEŇ •

viacdňovej medzinárodnej konferencii CASEE, prebiehajúcej prvýkrát v Srbsku. Podujatie je výsledkom a následkom intenzívnej medzinárodnej spolupráce Univerzity a Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade s Asociáciou európskych univerzít pre prírodné vedy (ICA) a jej zložkou pre strednú a juhovýchodnú Európu – CASEE. Predseda združenia univerzít strednej a juhovýchodnej Európy a predsedajúci v poradí piatej konferencie CASEE prof. Dr. Martin Gerzabek vyzdvihuje, že jej tematika – udržateľný

poľnohospodársky rozvoj a zachovanie prírodného prostredia – zhodou okolností veľmi súvisí aj so situáciou spôsobenou povodňami, ktorá v druhej polovici mája vznikla u nás. Počas snemovania účastníci sa v prvom pláne upriamili na rozličné vzájomné súvislosti a aspekty vplyvu poľnohospodárstva na ekosystém v kontexte budúceho a udržateľného rozvoja. Samozrejme, s cieľom zistiť a zvážiť význam rozličných nástrojov, ktorými možno vplývať na riešenie problémov životného prostredia súbežne s rastúcim dopytom po potravinách a výrobkoch tohto druhu vo svete. Rokovali hlavne o štyroch oblastiach: agronomických technikách v zachovaní servisov ekosystémov, interakcii rastlín, pôdy a vody, 23 /4598/

aplikovanej biológii, tiež odolnosti ekosystémov pri zjemňovaní účinkov klimatických zmien. Konferencia zrejme splnila cieľ objasnením mnohých súvislostí poľnohospodárstva s ekológiou, taktiež modusov, akými sa tento vzťah bude uberať a vyvíjať v budúcnosti. Námetov bolo mnoho, diskusných príspevkov tiež: viac než stotridsať posterových a ústnych prezentácií. Veď odpovedať len na čiastku toho, od čoho všetko závisí udržateľný poľnohospodársky rozvoj, je nesmierne ťažké. Ide o celý komplex vecí: od cieľavedomého využívania vody, pôdy a iných zložiek prírody po rozumné a účinné spracovanie poľnohospodárskych produktov. A je to len malá časť toho veľkého príbehu.

7. 6. 2014

Týždeň LJUBOVIJA, SMEDEREVSKÁ PALANKA

Balkánu pomohli aj slovenskí vyslúžilci z misií Zával na ceste

Gornja Trešnjica Pavol Vitko

oltucet ventilačných systémov na vysušovanie domov, dve stovky prikrývok, desiatky pracovných oblekov a rukavíc, oblečenie pre deti či dezinfekčné prostriedky a ďalšie potreby Pomoc pre Ljuboviju dopravili koncom Dom vo Valjeve mája na povodňami postihnutý Balkán aj dobrovoľníci, Ozbrojených síl a Ozbrojených ako zničené vojnou, nedalo nám, vytrpeli. Preto sme sa im rozhodli ktorí na Balkáne slúžili v uniforme zborov SR a ďalší. „Keď v médiách aby sme nereagovali. Pretože my pomôcť,“ povedal veterán Oto slovenských vojakov. Iniciátorom hovorili o tom, že v záplavami po- sme v skutočnej vojne na Balkáne Beňo. Foto: Zdeno Cho myšlienky bol major v. v. Oto Beňo, stihnutej časti Balkánu to vyzerá naozaj boli a vieme, čo si ľudia ktorý pôsobil v misii UNPROFOR na území dnešnej Bosny a Hercegoviny DVA ZÁMERY priviedli a aj v operácii KFOR v Kosove. v piatok 30. mája generálV skupine šiestich organizátorov neho tajomníka Združenia bol aj doteraz aktívne slúžiaci podnovinárov Srbska (UNS) Nina práporčík Milan Fojtík, ženista zo Brajovića a pracovníčku UNS Serede, ktorý má za sebou misie poverenú školením novinárov nielen na Balkáne, ale aj v Eritrei Draganu Bjelicu na návštevu či v Afganistane. Veteráni slovenNVU Hlas ľudu. Tým prvým ských misií a operácií odovzdali a pracovným bolo ozrejmiť pomoc do Smederevskej Palanky členom redakcií Hlasu ľudu a srbskej obce Ljubovija, ktorá leží a Vzletu súčasné mediálne na hranici s Bosnou. Na prípravu a trendy žurnalistiky printovycestovanie mali len tri dni. vej a internetovej, druhým V ich zámere im pomohlo Oba slávnostným bolo udelenie čianske združenie srbsko-slovendiplomov trom členom redakcie Hlasu ľudu a jednému členovi Vzletu za úspešné ukončenie dvojmesačného ského priateľstva, Evanjelická školenia v oblasti webového novinárstva. Na snímke: Samuel Žiak (riaditeľ NVU Hlas ľudu), Dragana Bjelica, diakonia na Slovensku, Ústredie O. F. Jasmina Pániková, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Stevan Lenhart, Anička Chalupová a Nino Brajović. ekumenickej pastoračnej služby

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Monitorovanie a pomoc kandidátom

rovanie pokračuje až do vstupu, keďže umožňuje poskytovať ďalšie usmernenia v čase, keď krajiny preberajú povinnosti súvisiace s členstvom. Dáva taktiež záruku súčasným členským štátom, že novovstupujúce krajiny spĺňajú podmienky pre vstup. Len keď sú rokovania o všetkých kapitolách uspokojivo skončené pre obidve strany, ich výsledky sa zapracujú do návrhu zmluvy o pristúpení. Ak návrh získa podporu

Oto Filip

Ceny

rh je dakomu matkou, inému macochou. K svojim deťom sa spravidla správa tak, ako aj tie k nemu. Výsledky, usilovnosť a poctivosť odmeňuje, zaháľanie a falošnosť trestá. Každý, kto riadne nakupuje na trhoviskách, si nedávno musel všimnúť, že sú jahody lacnejšie ako veľa rokov predtým. Na sklonku mája ich cena bola okolo sedemdesiat dinárov, kým sa tie na priemyselné spracovanie mohli vo veľkom kúpiť dokonca i po štyridsať či päťdesiat dinárov. Následok slušnej úrody podmienenej primeranými poveternostnými podmienkami, obáv o kvalitu potravín po povodniach, no nielen toho. Ľudia, ktorí sú v obchodnej branži, rozprávajú, a zdá sa, že čosi pravdy na tom bude, že sa pod • TÝŽDEŇ •

nízke ceny podpísalo ešte čosi. Jahody mali vo veľkých množstvách exportovať do Ruska, no ktosi z aktérov v tomto reťazci sa nádejal, že kupujúcim prejde cez rozum. Jahody triedil tak, že na vrch kládol tie najkvalitnejšie, prvej akostnej triedy, pod nimi zase tie menej kvalitné. Nevyšlo mu to. Podvod je odhalený, zásielky vrátené. Ako následok zostáva ponaučenie, že je každý zahraničný, zvlášť veľký trh, o ktorý sa uchádzajú mnohí, dnes náročný a nemožno tak ľahko vybabrať s ním. Na strane druhej, každé zlo obsahuje aj čosi dobré. V tomto prípade možnosť kúpiť si u nás jahody za cenu úmernú skromným príjmom. Škoda len, že ich sezóna tak krátko trvá.

potrebné na splnenie kritérií pre vstup. Dosť často sú formálne väzby kandidátskych krajín s Európskou úniou zakotvené v rozličných dohodách. Pre krajiny západného Balkánu bol v roku 2000 ustanovený osobitný postup nazvaný stabilizačný a asociačný proces (SAP). Ten sleduje tri ciele: stabilizáciu a rýchly prechod k trhovej ekonomike, podporu regionálnej spolupráce a budúci vstup do EÚ. Pomáha krajinám regiónu vybudovať kapacity na prijatie a implementáciu európskych noriem. V rámci SAP únia ponúka krajinám západného Balkánu obchodné koncesie, zmluvné vzťahy a hospodársku a finančnú pomoc. Od roku 1991 poskytla únia na pomoc západnému Balkánu približne za dve desaťročia viac než 12 mld. eur, čo predstavuje celosvetovo jednu z najvyšších pomocí na obyvateľa. (V budúcom čísle: Posilňovanie inštitucionálnych a iných kapacít)

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

Z nedávnej výstavy karikatúr na tému Mýty a predsudky o EÚ: Nikola Otaš – Bočný vietor

komisie, rady a Európskeho parlamentu, zmluvu podpíše a ratifikuje kandidátska krajina, ako aj všetky členské štáty. Keď je zmluva o pristúpení podpísaná, kandidátska krajina sa stáva pristupujúcim štátom. To znamená, že má právo na určité dočasné výsady, kým sa stane členským štátom Európskej únie. Ako pristupujúci štát môže pripomienkovať pripravované návrhy únie, jej oznámenia, odporúčania alebo iniciatívy. Získava štatút aktívneho pozorovateľa orgánov a agentúr EÚ, kde má právo sa vyjadriť, nie však hlasovať. Keď je už proces ratifikácie skončený, zmluva o pristúpení nadobúda platnosť v stanovený deň a pristupujúci štát sa stáva členským štátom. Európska únia už roky poskytuje pomoc a podporu kandidátom pripravujúcim sa na členstvo. Ako je známe, ich pokrok smerom k nej predovšetkým závisí od toho, v akej miere uskutočňujú reformy

Ďuro Varga

procese rozšírenia Európskej únie čas sa čoraz výraznejšie stáva jedným z rozhodujúcich činiteľov. Z viacerých strán už počuť upozornenia, že by nedostatočne rýchly proces rozšírenia únie mohol mať za následok aj niektoré negatívne scenáre, ktoré by prípadne ohrozili proces demokratizácie a rozvoja krajín západného Balkánu. Bez ohľadu na všetky takéto úvahy, naše je však pokračovať štandardným prístupom v eurointegrácii, lebo iná a lepšia alternatíva nie je, vedomí si pritom zostrených podmienok vstupu a vlastných zložitých povinností na tejto ceste. Významnou zložkou prístupových rokovaní je aj predkladanie správ a monitorovanie. Komisia totiž má povinnosť sústavne informovať radu a Európsky parlament o pokroku kandidátskych krajín prostredníctvom ročných strategických dokumentov a individuálnych správ o pokroku v jednotlivých krajinách. Monitoruje tiež plnenie referenčných kritérií a pokrok v príslušných opatreniach. Pozo-

23 /4598/

7. 6. 2014

Slovensko Neľutujem rozhodnutia, ktoré neviem zmeniť SEDEM OTÁZOK PRE VESNU KOROŠOVÚ, RIADITEĽKU ĽUDSKÝCH ZDROJOV

Rastislav Boldocký

esna Korošová prišla do Bratislavy študovať vo vojnovom roku 1995. Ale ak v jej prípade očakávate príbeh o úteku pred neveselou politickou situáciou, ste vedľa. „Priznám sa, že sa mi na Slovensko vôbec nechcelo – vojnu a krízu som vnímala skôr očami „násť“-ročnej,“ spomína rodáčka zo Šídu. „Pri príchode som si dokonca dala za cieľ, že ukončím iba prvý rok štúdia, aby sa nepovedalo, že som to nezvládla. A potom sa vrátim domov.“ Z jedného roku je to už 19. Po ukončení štúdia ešte niekoľko rokov učila na Katedre psychológie UK, kde medzičasom aj získala doktorát. Potom ju zlákal súkromný sektor. Neoľutovala to. „Dnes pôsobím v známej módnej značke ako riaditeľka ľudských zdrojov,“ vysvetľuje. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Odlúčenie od rodičov, rodiny a kamarátov, potom „y“ v slovenskom jazyku – ešte stále občas bojujeme (smiech). Ďalej držková polievka a kompót s mäsom. Na ostatné výrazné odlišnosti som si zvykla. – Kedy si si uvedomila, že tu zostaneš žiť?

– Keď sa lepšie nad tým zamyslím, uvedomujem si, že som sa vlastne nikdy nerozhodla, že zostanem na Slovensku. Skrátka udalosti plynuli samé od seba: najprv škola, potom zamestnanie, vlastná rodina... Som tu, som vďačná za príležitosť, ktorú som dostala v SR, za všetko čo som sa tu naučila, ale ani dnes neviem zaručiť, že definitívne tu ostanem žiť. – Mala si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Môj pôvod najviac ovplyvnil moje odborné záujmy. Vojna, manipulácia s veľkými skupinami, masová komunikácia ma viedli k sociS dcérou Marínou a manželom álnej a mediálnej psychológii Ondrejom: Vesna považuje rodinu za – v tejto oblasti som získala aj svoj najväčší úspech. doktorát. Pomáha mi trochu aj Foto: Archív VK meno Vesna – na Slovensku je neobyčajné, a preto aj ľahko zapa- a v živote dôležité. Na druhej strane mätateľné (smiech). Ale vážne, na ako cudzinka som musela viac presvoj pôvod som hrdá – nikdy som ho sviedčať o svojich kvalitách – bolo nezapierala. Určite mi dal tvrdohla- oveľa ťažšie presadiť sa. – Čo považuješ za svoj najväčší vosť, cieľavedomosť a odolnosť, čo je z hľadiska uplatnenia sa v zamestnaní úspech?

REKORDNE NÍZKA ÚČASŤ NA SLOVENSKÝCH VOĽBÁCH DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Šťastná eurotrinástka R. Boldocký

redstavte si hypotetickú situáciu, že by vojvodinskí Slováci mali právo voliť na Slovensku a v nedávnych eurovoľbách sa dohodli na spoločnej kandidátke. Potom by už stačilo len v hojnom počte dostaviť sa k volebným urnám a zahlasovať za svojich. V Európskom parlamente

www.hl.rs

by sme mali minimálne jedného, možno až dvoch poslancov. Ako je to možné? Vysvetlením je rekordne nízka volebná účasť. Pod Tatrami v májových eurovoľbách hlasovalo len 13,05 percenta oprávnených voličov. Je to najmenej zo všetkých doterajších eurovolieb a najmenej zo všetkých krajín únie. Strane Most-Híd tak napríklad sta-

Informačno-politický týždenník

čilo len 32 708, aby sa jej kandidát József Nagy dostal do európskych poslaneckých lavíc. Aj pri mizernej účasti bol už tradične najúspešnejší Smer-SD. Z 13 kresiel v Európskom parlamente určených pre Slovensko ľavičiari obsadili 4. Po dva získali opozičné pravicové strany KDH a SDKÚ, zatiaľ čo jedného zástupcu v europarlamente budú mať Obyčajní ľudia, nový konzervatívny subjekt NOVA, liberálna Sloboda a Solidarita, Strana maďarskej komunity a spomínaný Most-Híd. Výsledky síce veľmi nekorešpondujú s poslednými prieskumami verejnej mienky, ale odchýlky zrejme spôsobila práve nízka volebná účasť. Čím je to, že Slováci prejavili taký veľký nezáujem o hlasovanie? Politický analytik Ján Baránek pre

– Moju rodinu, to že mám možnosť robiť to, čo ma baví, že okolo seba mám nesmierne inšpiratívnych a zaujímavých ľudí, že som dokázala získať a udržať si ich dôveru. – Ľutuješ niekedy, že si odišla? – Nezvyknem ľutovať rozhodnutia, ktoré neviem zmeniť. Odchodom zo Srbska som veľa stratila – napríklad častý kontakt s rodinou, viacero kamarátov, pocit, že som „doma“. Ale príchodom na Slovensko som tiež veľa získala – napríklad možnosť pracovať so špičkovými odborníkmi, nových kamarátov, odvahu, samostatnosť... takže som spokojná a vďačná za to, čo mi Srbsko a Slovensko dali, a neľutujem to, čo som stratila. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátila? – Neviem. Možno pocit, že ma v Srbsku potrebujú a že môžem byť užitočná. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Sledovanie rôznych športových zápasov ma veľmi nebaví, pokiaľ nemám komu fandiť. Keďže ale mám dve domoviny, mám možnosť držať palce viacerým tímom a jednotlivcom – Đoković, Cibulková, slovenská hokejová reprezentácia, srbská basketbalová reprezentácia... Keď sa náhodou stretnú Srbsko a Slovensko, máme rodinný rituál – rozdelíme sa s manželom na dva tábory, snažíme sa pritiahnuť si dcéru na svoju stranu a vytvoríme skutočne športovú atmosféru. Ale neprezradím, kto z nás komu fandí (smiech). denník PLUS JEDEN ĎEŇ označil tri hlavné dôvody. „Prvým faktorom je to, že naši poslanci v europarlamente veľa vody nenamútia a ľudia nemajú potom záujem voliť. Druhým dôvodom je, že eurovoľby nie sú vnímané ako voľby, ktoré môžu zlepšiť život ľudí,“ vysvetlil. Zaujímavý je však tretí dôvod. Podľa analytika totiž za nízku účasť môžu vysoké, osemtisíceurové platy europoslancov. „Ľudia majú pocit, že svojím hlasom darujú lepšiu životnú úroveň jednej osobe, a v čase krízy to nechcú,“ zdôraznil Baránek. Nadpriemerný plat za nie až takú veľkú zodpovednosť novozvolených poslancov si všímajú aj slovenské médiá a s trochu ironickým podtextom o nich píšu ako o „šťastnej eurotrinástke“. • SLOVENSKO •

Ľudia a diania SLOVO DALO SLOVO: BRANISLAV NEDIMOVIĆ, PRIMÁTOR SRIEMSKEJ MITROVICE

Je to lepšie než bolo Oto Filip

bežných okolnostiach rozhovor s primátorom mesta by sa neobišiel bez príprav, dohovorov, telefonovania, stanovenia termínu... V situácii mimoriadnej na stretnutie s prvou osobnosťou Sriemskej Mitrovice Branislavom Nedimovićom do popredného sriemskeho mesta stačilo prísť. To nič, že si práve chcel dopriať sobotnú chvíľku voľného času. Primátor v športovo-pracovnom úbore – rifle a tričko – v to ráno, týždeň po najvyššej vlne veľkej sávskej vody, chodil, vybavoval, rozprával sa so spoluobčanmi. A aj telefonátov mal veľa...

Primátor Branislav Nedimović

– Dalo by sa povedať, že sa situácia normalizuje? – Všetko zďaleka nie je ukončené. Je to lepšie než bolo, no najdôležitejšia je bdelosť nás všetkých, tak v Sriemskej Mitrovici, ako aj v Bosute a Sriemskej Rači, dvoch dedinách stále ohrozených najmä vodami prichádzajúcimi z Chorvátska. V Mitrovici sme celkom stiahli rozkaz o evakuácii, takže sme vo fáze bežnej • ĽUDIA A DIANIA •

ochrany pred záplavami. Hladina vody je približne 730 centimetrov a pomery sa deň čo deň zlepšujú. – Platí to aj o dvoch spo- Časť ochranných hrádzí menutých dajte, že sme vybudovali viac dedinách? – Z Bosutu a Sriemskej Rače než desať kilometrov ochranbolo evakuovaných päťsto ných hrádzí z našej strany, okolo až šesťsto ľudí. Zostali hlavne šesť kilometrov hrádzí z opačnej muži, práceschopní obyvatelia. strany, tej v Mačve, ako aj mnohé Tie dediny sú chránené novými hrádze v dedinách. Je to čosi, čo si hrádzami, ktoré sme vybudo- treba vážiť, dať pred nimi čiapku vali zo zadnej strany vo výške dolu, samozrejme, vysloviť im okolo dvoch metrov, úprimnú vďaku za to. – Mohli ste počítať aj s pomoaby mohli odolať tlaku vody. Ak prídu povod- cou iných? – Aktérom tej najväčšej pomoci ne vyššej kapacity, budeme podnikať ďalšie boli Vody Vojvodiny. Pomohli nám opatrenia. Pre bahno, i mnohé vojvodinské mestá, v prktoré sa vytvára okolo vom rade Nový Sad, Stará Pazova, hrádzí, musíme stále Subotica, Inđija, Ruma, Irig... – Teraz však nastupuje tá byť ostražití, sledovať situáciu, včas reagovať, náročnejšia časť: koľko-toľko aby v týchto chvíľach vrátiť život do bežných koľají, nedošlo k dákym nedo- znemožniť nákazlivé choroby... – Ústav verejného zdravia sa patreniam. Nesmieme si dovoliť pokaziť to práve angažuje na dezinfekcii, všetko dobré, čo sme deratizácii a iných opatreniach. dosiahli v dňoch za Zároveň odhadujeme spotrebu palív, rôznych materiálov, roznami. – Stretol som sa sah škôd, vypracúvame analýzy s viacerými obyva- všetkého za nami. Očakávam, že teľmi, ktorí vravia, že o niekoľko dní bude zrušený stav najmä mladým ľuďom ohrozenia a že toto mesto začne treba vzdať hold za žiť a venovať sa prácam a záväzobetavosť, neúmor- kom, ktoré ho čakajú. – Keď ide o hospodárstvo, né angažovanie sa v ťažkých ktoré odvetvia najviac pocítia chvíľach... – Tie nás, ako aj mnohých iných následky povodní? – Je to na prvom mieste poľinde, absolútne stmelili. Mladí v Sriemskej Mitrovici, tak tí zo nohospodárstvo. Nie toľko pre stredných škôl, ako i študenti, neplánované vody, ktoré sa vyliali nezamestnaní, iní, boli mimoriadna území obce, koľko pre vody ne statoční. Angažovali sa vedno podzemné, ktoré sú problémom s ďalšími od nás a inokadiaľ, takže najväčším. Je ich všade a dosť. 760 000 vriec bolo naplnených Zvlášť veľké problémy spôsobia a rozmiestnených za veľmi krátky v chotároch dedín Kuzmin, Bosut, čas, približne 36 hodín. Nezabú- Sriemska Rača, takisto aj v Mačve. 23 /4598/

Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať. Vlastne všetko sa i začalo navonok dosť naivne, cez kanály. Potom sa skomplikovalo cez kanál Čikas, aby vrchol dosiahlo na rieke Sáve, pred vodou ktorej sa, vravia odborníci, najťažšie brániť. – Okrem stabilizácie a obnovy, čo bude ďalšou príznačnosťou hospodárskych pohybov Mitrovice v nadchádzajúcich mesiacoch? – Už na budúci týždeň podpíšeme zmluvu s jednou multinacionálnou spoločnosťou o budovaní prevádzky na výrobu autosúčiastok, čo v štarte znamená okolo dvesto nových pracovných príležitostí. Americký Cuper štandard má v polovici roka tu otvoriť svoju fabriku, v ktorej bude okolo šesťsto zamestnaných. V súčasnosti máme približne osemnásťtisíc zamestnaných, ale i okolo sedemtisíc nezamestnaných, takže je jasné, čo uvedené a iné investície aj z aspektu zamestnanosti pre nás znamenajú. – Na záver: aj Sriemska Mitrovica je multinárodnostné prostredie, v ktorom žije i dosť príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny... – Otázkami tohto druhu a rôznymi aspektmi činnosti sa u nás zaoberá Rada národnostných spoločenstiev zahrňujúca predstaviteľov všetkých grupácií na základe rozhodnutí ich legitímnych predstaviteľov. Aj ďakujúc ich pôsobeniu sa naše mesto stáva takým, že nás množstvo rozličností zjednocuje.

7. 6. 2014

Ľudia a diania ZDRUŽENIE OBČANOV PAZOVA PRE NAJOHROZENEJŠÍCH

Usporiadali donátorské stretnutie

Donátori veľkého srdca

Anna Lešťanová

od názvom Srbsko je aj tvojou krajinou v Starej Pazove usporiadali prvé donátorské stretnutie (v utorok 27. mája), na ktorom sa zúčastnili členovia Združenia hospodárov, zamestnávatelia a občania (Združenie občanov Pazova pre najohrozenejších). Pri tejto príležitosti zozbierali viac ako 42 miliónov dinárov na sanáciu následkov katastrofálnych májových záplav, a to prostredníctvom reštaurácie, obnovy a výstavby obytných objektov v najohrozenejších častiach krajiny.

Ide o náročný projekt, v rámci ktorého do konca roka plánujú na uvedené účely zozbierať prostriedky v hodnote 200 miliónov dinárov – polovicu pre občanov a polovicu pre hospodárstvo. S iniciatívnym návrhom pod heslom Srbsko je aj tvojou krajinou, členovia ZO Logo Združenia občanov Pazova pre Pazova pre najohrozenej- najohrozenejších ších vystúpili podnietení hroznými následkami živelnej Vďaka veľkej solidarite a humanite pohromy. Za projektom stojí lona prvom donátorskom stretnutí kálna samospráva, hospodári, sa do knihy donácií slávnostne zamestnávatelia, podnikatelia zapísalo viac ako 20 hospodárov, a občania Staropazovskej obce. podnikateľov a zamestnávateľov.

Celková suma donácie hlavne zo súkromného úseku a Obce Stará Pazova je 39,3 milióna dinárov. Do projektu sa zapojili aj zamestnanci dvoch tamojších veľkých podnikov – Medius a Coopservice BMK so sumou 3,25 milióna dinárov. Iniciátormi akcie a založenia združenia sú predseda obce Đorđe Radinović a dvaja majitelia podnikov: Cviko Krunić, ktorého zvolili za predsedu Správnej rady projektu, a Marko Babić. V nadchádzajúcom období majú nasledovať ďalšie donátorské stretnutia a akcie, do ktorých sa zapoja i školy, predškolské ustanovizne a pod.

Z AKVAPARKU PETROLAND

Lístkami odmenili výborných žiakov Jaroslav Čiep

hmúrne počasie a dažde aj tohto roku odročili plánovaný začiatok kúpacej sezóny v akvaparku Petroland vedľa Báčskeho Petrovca. Jeden z najväčších kúpeľných komplexov s termálnou vodou v tejto časti Balkánu, ktorý sa rozprestiera na povrchu viac ako 3 000 štvorcových metrov, vstúpil do tretieho roku svojej činnosti. Návštevníkov láka množstvom atraktívnych obsahov, predovšetkým mladšej populácii sú určené početné tobogany, umelé vlny a adrenalínová zábava, najmenším zasa venovali časť pomenovanú detský raj, nafukovacie hrady a iné obsahy, kým pre starších zriadi-

www.hl.rs

li relaxačné bazény s početnými vírivkami. O tomto všetkom, ako aj o začiatku sezóny 2014, sa zmienil generálny manažér kúpaliska Aleksandar Petrović, ktorý pripomenul, že sa humanitným dňom zapojili do zbierania pomoci pre zaplavené oblasti Srbska, bezplatným vstupom častovali populáciu do 18 rokov v rámci Dňa dieťaťa a plánujú aj iné aktivity v snahe čím viac popularizo- A. Petrović a J. Brtka zástupcom škôl odovzdali vať toto kúpalisko. Čo bezplatné lístky do akvaparku

Informačno-politický týždenník

nové návštevníkov akvaparku očakáva do budúcna, v mene investorov ozrejmil riaditeľ Ján Brtka. Okrem iného plánujú nadkryť areál parku, aby komplex mohli prevádzkovať počas celého roka a z terajších 7,5 ha ho chcú rozšíriť na 20 ha. Cenovú politiku tohto roku prispôsobili možnostiam občanov, a tým oslovili predovšetkým občanov Báčskopetrovskej obce. Záverom prezentácie vedúci akvaparku bezplatnými lístkami odmenili všetkých výborných žiakov základných škôl a gymnázia v obci a nositelia Vukovho diplomu získali možnosť až desaťkrát bezplatne navštíviť akvapark. • ĽUDIA A DIANIA •

KEĎ MOROVIĆU HROZILA POVODEŇ

Ľudia chodili ani po špendlíkoch Juraj Bartoš

ie je ťažké a už vôbec nie je ľahké predstaviť si, ako sa cítili ľudia, ktorí v májových záplavách zostali bez všetkého, čo mali. Ako sa cítili tí, ktorí k tomu mali pomerne blízko, pokúsili sme sa zistiť pri návšteve Morovića 21. mája. Deň skôr sa tam začala evakuácia občanov. Pokračovala, presnejšie mala pokračovať aj v onú stredu, avšak kým sme tam boli, do pripravených autobusov nenastúpil nikto. Deti sme nevideli vôbec, ženy iba dve a muži, ktorí zostali, nemali chuť ísť nikam, rozhodli sa ustrážiť svoje majetky či svoju biedu. Po tom, čo sme si vypočuli oficiálne informácie v krízovom štábe, vyrazili sme na obchôdzku hrádze Bosutskou ulicou. Pristavili sme muža jazdiaceho na bicykli. Rada Pavić, občan Morovića a zamestnanec Elektrodistribúcie v Šíde, sa vracal na chvíľu domov. Hneď sme prešli k veci: reku ako sa Moro- Rada Pavić vićania správajú v týchto dramatických chvíľach, keď nevedno, čo prinesie končiaci sa deň a čo nadchádzajúca noc? – Hneď po zaplavení a vysťahovaní Jameny v Morovići sa rozprúdili ochranné práce. Postavili sme hrádzu z vriec s pieskom na vzdialenosti desať kilometrov od dediny, s cieľom usmerniť vodu cez les, aby obišla Morović, dlhú asi päť kilometrov. Teraz ju navyšujeme o ďalších sedemdesiat centimetrov, keďže očakávame prílev vody, ktorá prichádza z Chorvátska. Časove • ĽUDIA A DIANIA •

nie je možné určiť, kedy príde sem žena, ktorá sa, počujúc rozhovor a ako sa bude správať. Chýba nám na ulici, ukáže z brány rodinného mechanizácia, vrecia s pieskom a ľu- domu. Volá sa Stanica Kunjikovac. dia. Pomoc očakávame každú chvíľu; – Ale veď z tejto strany je zabezpeobčania Sotu vyčený násypom...? hoveli našej výzve Vy sa naskutku a poslali zo desať neobávate zátraktorov, každý s plav? Hovoria, že dvoma vlečkami voda sa valí, a to nie „kostolným a istým počtom poriadkom“... ľudí. Prichádzajú aj ľudia z Nového – Nebojím sa. Sadu, obcí Šíd a Hen pred nami je Sriemska MitroviRaškovica, veľký ca... les, tam sa vmestí Hovoríme, čo veľa vody. Včera som bola v Mitsme počuli v kaviarni Nacionalna rovici, prišla nám kuća Slezan, kde Stanica Kunjikovac dcéra z Poľska, istý vodič autobukeď počula, že su tvrdil, že včera kamsi, na po- je mesto ohrozené. My Srbi sme zvanie, prišli autobusy odvážny národ; prežili sme vojny, z Nového Sadu s ľuď- bombardovanie, prežijeme aj pomi a agregátmi, ale vodeň. ich vrátili... Koordinácia – Ibaže škody na relácii krízový štáb budú ohromné... – Viete čo? Kaž– obyvatelia dedín je, vraj, veľmi zlá... „Je mi dá škoda okrem ľúto, lebo všetci máme ľudských životov jeden – jediný cieľ: je nahraditeľná. ochrániť dedinu pred Z hornej uličky povodňou,“ hovorí pomalým krokom náš spolubesedník zostupuje zamysa dodá, že po výdat- lený muž. Osloných niekoľkodňových víme ho. Stevan spŕškach v chotári zo- Savić hovorí, že stala povrchová voda. všetko doma zaVylievajú sa odvodňovacie kanály, bezpečil, koľko Stevan Savić z nich presakuje podzemná voda, mohol. Skrine, čo znamená, že aj úroda bude chu- postele a menší nábytok vyložil dobnejšia. Pokiaľ ide o povinnú hore, na stoličky, a teraz čaká, čo evakuáciu, treba vraj ľudí pochopiť. sa stane... Stúpame s ním pomaly Prevažná časť obyvateľstva na zá- hore kopcom. Pes úpenlivo šteká, klade predchádzajúcich skúseností Stevan tenkým hlasom vraví: mieni, že by sa nemali vysťahovať, – Čo vám poviem... Ľudia hovoria keďže sa úroveň rieky zvyšuje len všeličo, nikto z nás nevie, čo je skunepatrne, no predsa uzavrie: „Lenže točná pravda. Voda prichádza... kedy toto je mimoriadna situácia...“ príde, aká bude – nevieme. Podľa – Toto ani nefotografujte, lebo mňa určite nás zaplaví. Dajbože, aby nemá nič spoločné so záplavami, to som nemal pravdu. Lež videl som je rybník Slezan, – prihovára sa nám Sávu; je značne vyššia než Bosut... 23 /4598/

Tri-štyri dni pršalo na celom Balkáne... Aha, tu mám ošípané, čakajú vo vlečke; ak budem musieť, zaveziem ich k priateľovi mimo dediny... Na rohu ulice sa mrví najviac ľudí. Pocupkávajú, chodia, sedia, oddychujú, diskutujú, predpovedajú, komentujú... Zmierlivými tónmi. Na zákrute sa pri nás pristaví terénne vozidlo. Vodič sa netají rozčarovaním: – Včera večer som zabezpečil dva plné nákladiaky piesku; ľudia z krízového štábu v Novom Sade zavolali kolegom v krízovom štábe v Morovići, či treba piesok... Vraj netreba, my sme sa už zabezpečili. Neviem, v čom je vtip; či chceme dedinu zachrániť, alebo ju nechať ako Jamenu, kde ochrana meškala celých dvadsaťštyri hodín. Voda je už len na takých päť-šesť kilometrov odtiaľ... Opustili sme Morović so zmiešanými pocitmi, predsa o poznanie usporiadanejšími než ich mali občania, ktorí tam žijú, ktorí bezradne v neistom vyčkávaní chodili hore-dolu ani po špendlíkoch. Strach má veľké oči. Strach je však zároveň dobrý motivátor. Ľudia v Morovići nesedeli so založenými rukami. Aj keď možno nebolo všetko na výbornú, predsa sa včas zorientovali. Podľa mienky niektorých tamojších občanov až prehnane; nuž ale... Či nie je lepšie pripraviť sa na katastrofu, ktorá nepríde, než spoľahnúť sa na očakávanie, že všetko sa skončí dobre, a potom byť hrozne prekvapený...? Nakoniec sa ukázalo, že tí optimisticky naladení mali pravdu. Ani pesimistom však netreba nič vyčitovať; či nie?

7. 6. 2014

Ľudia a diania PRI KOMBANK ARÉNE V NOVOM BELEHRADE

Veľavravné mlčanie Oto Filip

esiatky obetí, stovky nezvestných, desaťtisíce evakuovaných, zruinované elektrárne, infraštruktúra, vôbec ekonomika. I desiatky tisíc ľudských traúm spôsobených katastrofálnymi záplavami. Ich hĺbku odhaľuje akákoľvek návšteva jedného zo 140 kolektívnych stredísk obývaných postihnutými ľuďmi. Len v Belehrade je takých stredísk takmer päťdesiat, medzi nimi i jedno z najväčších – Kombank aréna. Toľko nešťastia a drám sústredených na jednom mieste.

Obrenovčan Miroslav Rašić

I dobrovoľníkov. Jedným z nich je aj Belehradčan z Voždovca Tomislav Đorđević, dnes dôchodca, povolaním kvalifikovaný zámočník, dlhoročný športovec, zakladateľ a predseda neziskovej organizácie pre ochranu ľudských a ekologických práv Pravda Lav. Vysvetľuje, že

názov odvodil z časti svojho mena, riadiac sa prianím bojovať ako lev za víťazstvo spravodlivosti. Na otázku, kde je angažovaný, odpovedá: – Nikto ma neangažoval. Prišiel som sám, na základe výTu je aspoň kúsok súkromia zvy Červeného kríža, že potrebujú šesťdeTrochu ďa- mi je vo vode. Akoby to nestačilo, siat dobrovoľníkov. lej, v podjaz- ešte ma okradli o nábytok, veci. Viedlo ma prianie de, s hlavou Pohľadajte niekoho iného, nemám pomáhať iným. Tomislav Đorđević v rukách sedí náladu na rozhovor... Čo človek, to dráma, iný príbeh. S kamarátom som jeden z obybol aj v Obrenovci. Hoci vateľov zaplaveného Obrenovca. Do ústrednej haly sa ale bez prieneviem plávať, prispieval Človek a pár ošúchaných vriec s tým pustky zvanej televízna kamera som tam, kde sa to dalo: najnevyhnutnejším ako syntéza dostať vlastne nedá. Aspoň nie bez prepravovali sme ľudí, doterajšieho žitia. Ako aj mnohí rôznych žiadostí, párhodinového nakladali ich veci. Teraz iní – najprv mlčí. Potom, po istom vyčkávania... To nič. Zatiaľ. Veď slov veľa ani som tu, aby som robil, čo zaváhaní, prezrádza meno: Miroslav načim, a tak poskytol svoj Rašić, sústružník. Sám, rozvedený... netreba. Ľudia o vlastnom nešťasprínos k odstráneniu ná– Čo na všetko povedať okrem tí najčastejšie nezvyknú naširoko sledkov pohromy... dvoch slov: hotová apokalypsa. Dom rozprávať. Uťahujú sa do vlastných hlbín a obáv, vedomí si toho, že z akýchkoľvek rozhovorov osohu málo. Ibaže ak by chceli o bolesť sa rozdeliť s inými. Tým znepokojeným prvú pomoc poskytujú dobrovoľníci: vypočujú si ich príbehy, pomôžu im skontaktovať sa s najbližšími... Veľké vody boli a odídu. Najhoršie však bude dať si rady so spúšťou, ktorú po sebe zanechali. A s jazvami na ľudských dušiach. Tie sa hoja najťažšie. Aj najdlhšie. Časť dobrovoľníkov Roky rokúce.

ROZLÚČKOVÝ VEČIEROK ôsmakov Základnej školy Ľudovíta štúra v Kysáči, generácie žiakov narodených roku 1999/2000, sa uskutočnil v piatok 30. mája 2014 v sviatočnej sále Romansa v Gradingu. V rozlúčkovom príhovore riaditeľka školy Anna Gašparovićová (na fotke) uviedla, že do prvej triedy začali chodiť roku 2006 a že táto nepočetná generácia žiakov na konci ôsmeho ročníka počítala 45 žiakov – 30 v dvoch slovenských triedach a 15 v srbskej triede. V nižších ročníkoch triednymi učiteľkami im boli Anna Chrťanová, Anna Privizerová a Anna Funtíková a vo vyšších ročníkoch Božena Hlošková, Jana Dudášová, Anna Vozárová, Pavel Martinko a Iveta Ďurovková. Žiaci prichystali pekný program na rozlúčku, ako aj kytice a dary pre triedne učiteľky. Nechýbali ani sviatočné toalety, vysoké opätky, účesy, kvety, výzdoba, večera, hudba, spev a tanec do neskorých hodín... M. Ď-ka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

Z VEREJNÉHO KOMUNÁLNEHO PODNIKU ELÁN V KOVAČICI

Komu sa nelení, tomu sa zelení Anička Chalupová

sme kosiť trávu a pod. Myslím si, že nám je te ra z o s a d a pekne upravená a nemusíme sa hanbiť pred hosťami, ktorí radi navštevujú Kovačicu a Kovačičanov. D o z ve d e l i sme sa, že ste

krem prehlbovania a čistenia jarkov po nedávnych výdatných spŕškach vo Verejnom komunálnom podniku Elán v Kovačici sa počas jarných mesiacov venovali aj rôznym iným bežným prácam. V rozhovore s riaditeľom tohto kovačického VKP Jánom Svetlíkom sme sa dozvedeli o prácach v apríli a máji. – V spolupráci s lokálnou samosprávou a niektorými kultúrnymi inštitúciami sme sa venovali úprave dvora a priedomia Pamätného domu Martina Jonáša, odpratali sme smeti a komunálny odpad, ktorý sa nahromadil počas rekonštrukcie domu, tiež sme vybetónovali parkovacie miesto, skosili a vyhrabali trávniky. Paralelne s tým sme vykonali aj iné bežné práce. Po výdatných spŕškach tráva akoby cez noc „zhúkla”, museli sme pokosiť zelené plochy v parkoch, v uliciach s prioritou, v cintoríne a okolo neho. Je Riaditeľ VKP Elán Ján Svetlík toho dosť a naši občania to sčasti financujú prostredníc- v uplynulých dňoch dali do tvom účtov za vodu, pričom si prevádzky starú fontánu v tzv. však niektorí myslia, že keď dajú novom parku, ktorú už vážhoci minimálny príspevok, má sa ne začal nahrýzať zub času. kosiť aj pred ich domom, čo je Táto štyridsiatnička, ktorá má absolútne nemožné. Nemáme rovnako toľko rokov ako voani prostriedkov, ani dostatočný dovodná sieť v osade, zrejme počet robotníkov, ktorí by sa o potrebuje nové šaty. to starali. – Preto ju už tohto leta pláKovačica sa v posledných nujeme trošku upraviť, vrátiť rokoch stáva čoraz významnej- jej pôvodnú krásu. A keď ide šou turistickou destináciou. Má o jej vrstovníčku vodovodnú sa aj čím pochváliť, ale keď ide sieť, aj tu podnikneme rôzne o vzhľad a okolie tých turistic- práce. Spotreba vody je súčasťou kých destinácií, žiada sa trochu nášho každodenného života na tom popracovať. a musíme dbať na jej kvalitu. – Snažíme sa maximálne. Po- Ročne kovačickým vodovodným sledné výdatné dažde, ktoré potrubím pretečie okolo 300 000 miestami vyvolali záplavy a drob- kubických metrov vody. Dnes je né materiálne škody, usmernili na vodovodnú sieť pripojených nás na prehlbovanie jarkov a ka- viac ako 2 750 domácností. V nálov, ktoré odvádzajú atmosfé- súčasnosti v Kovačici máme tri rickú vodu z celej osady. Potom aktívne studne, ktoré pracujú sa žiadalo odpratať smeti a od- podľa potreby. Začali sme práce pad, ktorý pritom vznikol, začali na výstavbe tzv. továrne vody, • ĽUDIA A DIANIA •

Pred kovačickým cintorínom vyrúbali staré topole

čiže zariadenia na filtrovanie pitnej vody, ktoré bude mať za úlohu zlepšiť jej kvalitu. Keď ide o platenie účtov za spotrebovanú vodu, doteraz je inkasovaných viac ako ¾ dlhov, teda približne 85 % až 90 % občanov si pravidelne alebo s menším oneskorením platí účty za vodu. Okrem toho sa nám v uplynulom roku podarilo zrekonštruovať kovačický trh, kde sme namontovali aj komplexné vzduchotechnické zariadenie. Čoskoro dáme do prevádzky aj meracie zariadenia, ktoré nainštalujeme na trhu, aby si zákazníci mohli preveriť váhu kúpeného tovaru. Kovačický cintorín mnohí pokladajú za jeden z najupravenejších cintorínov v obci…



– Usilujeme sa udržiavať poriadok aj v tom kúte našej osady. Okrem toho, že každodenne pracujeme na úprave hrobových miest a chodníkov a že riadne kosíme trávu, minulý týždeň sme urobili poriadok aj pred cintorínom. Vyrúbali sme vyše tridsaťročné topole, z ktorých pod vplyvom silnejšieho vetra hrubé konáre padali aj na hroby do cintorína, aj na zaparkované autá a robili škodu a neporiadok. Predtým sme ich však nahradili novými stromčekmi. Na záver môžeme konštatovať, že aj doteraz, nielen počas rôznych podujatí, ale po celý rok osada vyzerala prevažne upravene a čisto a hostia sa v nej dobre cítili – práve vďaka práci tohto podniku.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec S národnou poslankyňou. V piatok 23. mája v Podnikateľskom a inovačnom stredisku si za okrúhly stôl sadli podnikateľky z Báčskopetrovskej obce s poslankyňou Národného zhromaždenia Srbska Dubravkou Filipovskou, s cieľom predebatovať návrh Rezolúcie o podpore Národného zhromaždenia Srbska rozvoja podnikania žien. Od lokálnych podnikateliek očakávajú kon23 /4598/

krétne návrhy, ktoré by prispeli k zlepšeniu podnikateľského prostredia, pretože je v súčasnosti – podľa ich mienky – destimulačné a chaotické, tak pre podnikateľky, ako aj pre podnikateľov. Podpredsedníčka Združenia podnikavých žena Srbska Olivera Popovićová pri tejto príležitosti predstavila projekt Aj podnikateľky prispievajú. J. Č-p

7. 6. 2014

Ľudia a diania OBEC STARÁ PAZOVA ČORAZ BLIŽŠIE K RIEŠENIU

Tri problémy a tri východiská Anna Lešťanová

rednedávnom sa delegácia Obce Stará Pazova v čele s predsedom obce Đorđom Radinovićom v Ministerstve životného okolia, klímy a energetiky pokrajiny Baden Württemberg v nemeckom Stuttgarte zúčastnila na záverečnej prezentácii štúdie Analýza spravovania odpadovej vody, biomasy a energie v obciach Stará Účastníci záverečnej prezentácie štúdie Pazova a Inđija. Štúdiu, ktorá je výsledkom financovalo uvedené ministerviacmesačnej práce, v mene In- stvo pokrajiny Baden Württemštitútu ISWA predstavili Jovana berg. Podľa mienky expertov Chusemanová a jej mentor prof. Obec Stará Pazova je ideálnym Dr. Chaidrin Stajmec, šéf Depart- príkladom na realizáciu pilotného mánu pre spravovanie vody a projektu v Srbsku. Vďaka kvalitnej odpadovej vody ISWA Inštitútu analýze táto štúdia umožňuje v Stuttgarte. Vypracovanie štúdie nahliadnuť i do energetických na základe skôr uzavretej dohody potenciálov obce, ktoré je mož-

né použiť vo výrobe energie. V nej sa takisto poukazuje na nevyhnutnosť výstavby čističiek odpadových vôd. Predstavitelia Staropazovskej obce v Mníchove pobudli na IFAT veľtrhu – najväčšom svetovom veľtrhu zameranom na spravovanie vody, odpadovej vody a

odpadu. Na stánku pokrajiny Baden Württemberg sa taktiež uskutočnila prezentácia spomínanej štúdie vzťahujúcej sa na spravovanie odpadovej vody, biomasy a energie v obciach Stará Pazova a Inđija. Hneď po návrate do Starej Pazovy, ako sa dozvedáme z kabinetu predsedu obce, pokračovali v ďalších aktivitách. Prvým krokom je realizácia vyše polročnej tzv. meracej kampane zahrnujúcej biologicko-chemické analýzy odpadových vôd a na území obcí Stará Pazova a Inđija, ktorá prebieha v spolupráci s novosadským Inštitútom pre ochranu pri práci. Ďalšie aktivity usmernia na vypracovanie generálneho projektu a na inštalovanie čističiek odpadových vôd, ktoré plánujú vystavať za podpory predprístupových fondov Európskej únie. (Foto: Obec Stará Pazova)

ZACHOVÁVANIE TRADÍCIÍ V SPŽ

Máj zvalili a dobre sa bavili Jaroslav Čiep

„K

eďže si prajeme zachovávať tradíciu, rozhodli sme sa postaviť máj, čo sa udialo prvýkrát v dejinách tohto spolku. Preto by sme chceli spolu s vami primerane osláviť a oprášiť tie zvyky a obyčaje, ktoré s týmto podujatím súvisia,“ prihovorila sa prítomným v pondelok 2. júna 2014 na nádvorí Spolku petrovských žien predsedníčka Mária Gašparovská. Na dobrú náladu pred váľaním mája spolková spevácka skupina za sprievodu harmonikára Jána Andrášika zo svojho repertoára

www.hl.rs

Speváčky, trubkári a čuduvári na nádvorí SPŽ

primeranú báseň o máji z pera Anny Fábr yovej. Tradičné úkony a význam stavania májov od niekdajších čias po minulé storočie úryvkami z knihy Rok o z v ykoch nášho ľudu Chlapi, podržte ho, aby vám nespadol sprítomnila zaspievala niekoľko piesní. Kata- M. Gašparovská. Kým muži – rína Arňašová k tomu predniesla členovia SPŽ a pomocníci – za

Informačno-politický týždenník

pomoci rýľov, vlastných svalov a tuhej tekutej podpory postupne zvalili vysoký a rovný máj, na ktorom stála tabuľa so zreteľným heslom: Aby ženááám dobre bolo, petrovskí cirkevní trubkári hrali na pobavenie všetkých účastníkov. Deti zo zvaleného mája z konárov pozbierali stužky a metličky. Na svojom podujatí petrovské ženy privítali a uhostili zástupcov obecných orgánov, cirkevníkov a ostatných záujemcov, ktorí sa prišli kochať v tomto tradičnom, ale už pomaly zabudnutom zvyku, ktorým sa končí májové obdobie. V SPŽ tradícia stavania mája sa týmto (k)rokom iba začala. • ĽUDIA A DIANIA •

RODIČIA ARADÁČSKYCH ÔSMAKOV MIENIA

Maturitná skúška je zbytočná Vladimír Hudec

iba zmenšiť počet bodov a vplývať na to, aby sa nemohol zapísať do zvolenej školy. Okrem toho zdá sa mi, že táto skúška

myslím, že rozhodujúci pri zápise má byť prospech počas osemročného školenia, tak ako bolo skôr, a maturitné skúšky treba zrušiť.

ohtoroční ôsmaci ukončili školský rok a pred nimi je maturitná skúška, výsledky ktorej rozhodnú o tom, do ktorej strednej školy sa zapíšu, a tým aj o ich budúcom povolaní. Maturitná horúčka stúpa. Nevedno, kto má väčšiu trému, či žiaci alebo ich rodičia. S blížiacou sa skúškou je však znovu aktuálna dilema, či je maturitná skúška na základnej škole vôbec potrebná. Mienky odborTerézia Greksová Danko Gages níkov o tom sú rozdielne Pavel Benčík a, hľa, čo si o tom myslia rodičia tohtoročných ôsmakov určitým spôsobom podnecuje Terézia Greksová: – Veľmi som v Aradáči: kampaňovité učenie. Môže sa o tom neuvažovala. Už niekoľko Pavel Benčík: – Myslím si, že totiž stať, že výborný žiak, ktorý rokov deti skladajú záverečné je maturitná skúška v základnej sa počas ôsmich rokov usilovne skúšky, takže sme aj my to prijali škole zbytočná a že žiakov iba učil, z nejakého dôvodu zle urobí ako niečo samozrejmé. Predsa si dodatočne zaťažuje a vystavuje záverečnú skúšku a získa menší myslím, že tá tretia kombinovaná nepotrebnému stresu. Prečo napr. počet bodov od svojho kamaráta, skúška je skutočne zbytočná a preverovať vedomosti z fyziky ktorý väčšinou zaháľal, ale sa na veľmi zaťaží deti. Vlastne, keď to aj toho žiaka, ktorý k nej nemá záverečnú skúšku dobre pripravil. lepšie zvážim, vari ani vedomosti žiadnu afinitu a mieni sa zapísať Napríklad moja dcéra Emília, aj z matematiky a materinského do školy, ktorá s fyzikou nemá keď je výborná, skúšobný test jazyka netreba dodatočne prenič spoločné? Slabší úspech z urobila celkom priemerne, lebo verovať. Podľa mňa úplne stačí neobľúbeného predmetu môže mala veľkú trému. Práve preto si prospech, ktorý deti dosiahli po-

PRI UKONČENÍ ŠKOLENIA V PETROVSKOM GYMNÁZIU

V nedeľu 1. júna generácia žiakov narodených roku 1995, terajších maturantov, svojim triednym a ostatným učiteľom vo vyzdobenej telocvični prichystala slávnostný rozlúčkový večierok. V honosných chvíľach nechybovali ani rodičia žiakov a iní najbližší. Úvodom sa v príležitostnom ceremoniáli slávnostne predstavili prítomným, potom si v programe zaspievali a úvahami zaspomínali na pekné žiacke chvíle. Svojim triednym profesorkám Anne Nikolajevićovej, Helene Despićovej, Marine Šećerovovej a Tatiane Juríkovej-Marčokovej sa primerane poďakovali za ich štvorročné úsilie. S 86 žiakmi tejto generácie maturantov sa v mene školy rozlúčil riaditeľ Paľo Belička. Predtým ako petrovskí maturanti v zábave pokračovali v Lesíku, s rodičmi si na záver zatancovali valčík, ktorý je tiež dlhoročnou tradíciou v tejto škole.

Na prahu dospelosti Jaroslav Čiep

dlhoročnej tradícii na stredných školách, resp. gymnáziách patrí i predmaturitný, čiže rozlúčkový večierok. Túto tradíciu zachovávajú aj v Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom. Petrovské gymnázium v troch triedach so slovenskou vyučovacou rečou a jednej so srbskou vyučovacou rečou zo svojho náručia pustilo ďalšiu generáciu Hrdí a vyparádení maturanti petrovského gymnázia maturantov. • ĽUDIA A DIANIA •

čas riadneho školenia. Veď deti na hodinách už ukázali, koľko vedia. Prečo dodatočne od nich žiadať, aby potvrdili svoje vedomosti? Danko Gages: – Môj syn Ruben od prvého po ôsmy ročník mal všetky päťky, a teraz sa môže stať, že záverečnú skúšku urobí zle, a všetky tie päťky, ktoré si poctivo zarobil, môžu padnúť do vody. My sa síce veľmi neobávame, lebo aj skúšobný test urobil dobre a nazbieral si body aj účasťou na početných súťažiach, ale určité obavy predsa máme, lebo v prípade zle urobenej skúšky môže mnoho stratiť. Veď je známe, že každá skúška znamená určité riziko. Tréma môže urobiť svoje, takže aj ten najlepší žiak môže chybiť aj tam, kde by inokedy nikdy nechybil. Na druhej strane záverečná skúška je šanca pre tých slabších žiakov, aby vynahradili to, čo zmeškali počas ôsmich rokov. Práve preto si myslím, že záverečná skúška nie je potrebná a že pri zápise do strednej školy treba brať do úvahy iba prospech získaný počas riadneho školenia.

23 /4598/

7. 6. 2014

Ľudia a diania S IVANOM BARCOM, ČLENOM KLUBU ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE V KOVAČICI

Treba veriť, že aj jedna lastovička leto urobí Anička Chalupová

tú najmenšiu nespravodlivosť, tak sa spoločenský tlak zvýši a dokáže eliminovať dnešné korupčné eldorádo. Treba pripomenúť, že v minulosti sa za korupčné hriechy veľmi kruto trestalo, dokonca aj odtínaním ruky, za pomoci ktorej sa tieto hriešne aktivity uskutočňovali. V porovnaní s rozsahom dnešných ekonomických a morálnych škôd spôsobených korupciou vtedy šlo zväčša o drobné delikty? – Aktéri tých dnešných sa často vyhnú nielen odťatiu ruky, ale aj oveľa humánnejším trestom. A smejú sa nám do tváre, prípadne sa usilujú zvaliť vinu na iných – najradšej práve na tých, ktorí na nich ukázali prstom. Nepoviem, stane sa aj nám, že neúmyselne vykonáme niečo, čo sa môže pochopiť ako korupcia. Predsa je to o mentalite a ani táto naša sa nemôže zmeniť za noc. Je už vtlačená do našej DNA, ako choroba. Stáročia sa opakujú niektoré javy, ktoré sú späté s korupciou. Napríklad ešte stále ľudia nepôjdu s prázdnou

rukou k lekárovi, učiteľovi… Máme to natoľko vrezané do povedomia, že to chápeme ako normálne, hoci v podstate je ďaleko od normálneho. Tí ľudia za svoju prácu dostávajú plat, prečo by sme ich my mali materiálne odmeňovať? Zápas s korupciou zostáva teda jednou z najväčších úloh, ktorú musíme plniť. Čo sa od nás vlastne očakáva? – Ak korupciu nemôžeme úplne zlikvidovať, tak ju musíme aspoň obmedziť na minimum a zabrániť jej ďalšiemu šíreniu. V prvom rade máme, samozrejme, dbať, aby sme sami nekorumpovali a nedali sa korumpovať. Spoločne musíme zabrániť tomu, aby sa korupcia začala spoločensky akceptovať ako akási samozrejmá súčasť nášho života. Musíme prestať mlčať, keď sa v našom okolí korumpuje, a tak v protikorupčnom duchu musíme viesť a vychovávať aj svoje deti, žiakov, študentov, zamestnancov a iných.

oci poznačila celé dejiny ľudstva, korupcia je stále aktuálna a patrí medzi javy, ktorým spoločnosť musí čeliť. V súčasnosti je priemerný občan správami o korumpovanosti našej spoločnosti presýtený natoľko, že prah tolerancie má takmer na maxime. Preto sa zdá, že je voči javom korupcie doslova Ivan Barca, člen Klubu študujúcej mládeže v Kovačici, má za sebou rad úspešne apatický. Klub študujúcej mlá- realizovaných projektov pre mládež deže v Kovačici v spolupráci s Kan- korupcii nezávisí len od suseda, celáriou pre spoločenské výskumy predsedu obce, lokálneho protiko(BIRODI) v Belehrade vypracoval rupčného fóra, agentúry, ktorá sa Lokálny plán boja proti korupcii zaoberá protikorupčnými činnostiav Obci Kovačica. Podľa slov Ivana mi, štátu a pod. Od nás jednotlivcov Barcu, člena KŠMK a koordinátora závisí, ako budeme proti tomu nepracovnej skupiny pre prípravu duhu bojovať. Ako jediná možnosť plánu, cieľom tohto strategického vystupuje občianska angažovanosť dokumentu je zabezpečiť podporu v rozličných aktivitách. Ak bude stále pre účastníkov boja proti korupcii, viac tých, ktorí poukážu na každú, aj primeranú úroveň trestov pre páchateľov, ako aj prevenciu a edukáciu V PREDPOSLEDNÝ MÁJOVÝ DEŇ sa na poli boja proti korupcii. v Starej Pazove konala Maturitná paráda Čo to konkrétne znamená pre – Tanec tolerancie, najväčší mládežnícky Kovačickú obec? projekt v Európe. Tohtoročné stretnutie – Schválením tohto dokumens odkazom Nie ste sami zorganizovali na tu v Zhromaždení obce Kovačica znak podpory ohrozeným občanom, obec získa Lokálne protikorupčné ktorých zasiahli katastrofálne záplavy. Stafórum (LAF), čiže teleso, ktoré sa ropazovských maturantov na Námestí Dr. bude zaoberať aplikovaním aktivít Zorana Đinđića pozdravil Đorđe Radinović, zo schváleného plánu. Podobný predseda Obce Stará Pazova. Nechyboval plán už majú a uplatňujú v obciach ani priamy prenos Rádia Belehrad 202 a a mestách Zreňanin, Kragujevac, príležitostný príhovor Vanju Udovičića, Bujanovac, Niš, Požega a pod. ministra pre mládež a šport. Po programe Ako zamedziť alebo dokonca maturanti Gymnázia Branka Radičevića zatancovali štvorylku na hudbu Johanna vykynožiť korupciu? Straussa. Podujatie usporiadala Kancelária – Jednoducho, začnime pracovať pre mladých Obce Stará Pazova za podpory Obce Stará Pazova. a. lš. na sebe. Musíme najprv zmeniť Foto: Kancelária pre mladých vlastné povedomie, lebo boj proti V NEDEĽU 1. JÚNA V CREPAJI usporiadali tradičné kamarátenie detí pod maskami zo všetkých oddelení PU Kolibrík v Kovačickej obci. I tentoraz z vlastných tiel tvorili súsošia, ktoré sa premieňali na rôzne živé bytosti a veci z rozprávok. Hrali sa na dobré víly, Spidermanov, Nindža korytnačky, rôznych majstrov, princezné a pod. V súčasnosti PU v Kovačici navštevujú deti vo veku od 1 do 7 rokov. V prvom kole zápisu je evidovaných 384 detí, z toho v prípravných predškolských triedach je 185 budúcich prvákov, na celodennom pobyte bude 181 detí a v jasličkách, kde sú deti do 3 rokov, je doteraz zapísaných 18 detí. Druhé kolo zápisu sa uskutoční v dňoch 19. a 20. júna vo všetkých pobočkách PU Kolibrík. A. CH.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

STARÁ PAZOVA

Pomoc pre konkrétne rodiny Katarína Verešová

o májových záplavách pazovský cirkevný zbor SEAVC sa ihneď aktívne zapojil do humanitárnej zbierky. Po prvé nadviazal tesnú spoluprácu s obecnou organizáciou Červeného kríža a zo zborového Second handu odovzdal zásoby obuvi a odevu. Mládež, ktorá sa pravidelne stretáva na fare, usporiadala finančnú zbierku a pre nutne vysťahované deti kúpila sladkosti. Podľa slov zborového farára Mgr. Igora Feldyho v Starej Pazove je ubytovaných aj niekoľko rodín z Obrenovca, pre ktoré zabezpečia konkrétnu pomoc. Na farskom úrade sa začala verejná finančná zbierka, ktorá poslúži práve tým známym rodinám (zúčastnili sa aj na službách Božích). „Keď sa tieto rodiny vrátia do svojich domov, dajú nám vedieť, čo im všetko treba zabezpečiť pre normálny život. Niekoľko cirkevníkov si ľudí z Obrenovca zobralo do vlastných domov. Spomenúť treba aj to, že Oltárny krúžok žien pripravil rožky a kysnuté koláče pre postihnutých, ktorí boli ubytovaní v pazovskej športovej hale,“ povedal farár Feldy. Správa cirkevného zboru vyhlásila aj zbierku osiva pre ohrozený dobytok a túto akciu vedie v spolupráci s obecným Združením poľnohospodárov. Keďže pazovský farár Mgr. Igor Feldy je aj riaditeľom pre medzi-

národnú spoluprácu Rotary klubu Stará Pazova, na farskom úrade 26. a 27. mája privítal Roberta Bečicu, zakladajúceho prezidenta Rotary klubu Nitra Harmony. O účele tejto návštevy Starej Pazovy Robert Bečica povedal: „Rotary klub Harmony usporiadal pre povodňou postihnutých ľudí materiálnu zbierku, ktorá sa skladá z vody, potravín, šatstva a dezinfekčných prostriedkov. Druhý účel návštevy je zhodovejší. Vlani v októbri som sa v Košiciach stretol s niektorými

Robert Bečica priviezol humanitárnu pomoc z RK Nitra Harmony

ľuďmi zo Starej Pazovy. Tam som sa dozvedel, že tu existuje najstaršia základná škola na svete, ktorá sústavne vyučuje v slovenskom jazyku. Tak som zorganizoval zbierku kníh

rozprávok pre predškolský a školský vek. To som teraz taktiež priniesol.“ Zbierka humanitárnej pomoci pre postihnutých v pazovskom cirkevnom zbore trvá naďalej.

NA POPOVICI, v letnej záhrade Domu penzistov, v nedeľu 25. mája sa zbratali dve miestne organizácie penzistov, MOP Bratstvo – Telep z Nového Sadu a Miestna organizácia penzistov Kysáč. Za prítomnosti 50 hostí Listinu o zbrataní podpísali predsedovia Pavel Medveď a Živorad Arsić (na fotke). Medzi prítomnými na tejto slávnosti boli aj Miroslav Trifunov, predseda Rady MS Telep, Jovo Barošević, poslanec, Ján Slávik, predseda Rady MS Kysáč, Miloslav Chrťan, predseda komisie pre šport a mládež, ako aj členky kysáčskej a telepskej organizácie Anna Kocková a Roska Bugarská, ktoré sú najaktívnejšie, keď ide o organizovanie spoločných výletov a iných podujatí. Túto nekaždodennú udalosť v prekrásnej fruškohorskej prírode pekne doplnila hudba, spev a kamarátenie pri chutnom paprikáši a tortách. M. Ď-ka Foto: O. Srnka

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum! Oznamuje sa občanom! Vážení občania, neviem, či viete, len sa u nás dejú strašne hrozné veci. Práve v historickej chvíli, keď naša loď, ktorá sa ocitla presne nad bermudským trojuholníkom, keď už-už má urobiť rozhodujúci posun dopredu, prááásk! Vy ozaj nemáte šajn o tom, čo sa deje? Medzi nami (a je to vraj celkom oficiálne!) – minula sa nám mediálna cenzúra!!! • ĽUDIA A DIANIA •

Vážení občania, prosím vás úpenlivo – neklesajte na duchu! Postavte sa hrdinsky zoči-voči hroznej skutočnosti. Nezúfajme, sestry, bratia, veď sa hrozby stratia a ona, tak prepotrebne potrebná cenzúrička – cenzúra sa nám vráti v plnej kráse a veľkosti. Što délať; čo robiť? – pýtate sa, prirodzene, majúc na zreteli neprirodzenú ničím nevyvolanú absenciu cenzúry?

Počúvnite vášho starého dobrého pougára hovoriaceho hlasom našich vševediacich vševidiacich lodivodov. Nehlivte, neotáľajte, do predajne so zmiešaným tovarom sa ponáhľajte a skúsenosťou mojej skromnej maličkosti sa zariaďte. Že akou? Nuž teda – počúvajte... Vojdem včera do obchodu a spýtam sa z mosta do prosta: – Máte, prosím vás, cenzúru? – Nemáme, – hovoria. Nie, nie, nenapajedil som sa, neexplodoval; duchaprítomnosť som zachoval i sebavedome povedal: – Tak si prosím desať dekov sebacenzúry; 23 /4598/

máte? – Máme, akože by sme nemali... – vykoktal udivene predavač. – Nech sa páči, desať dekov a dve deká rádáš, aby sa vám dobre bubnovalo. Aby ste nepovedali všetko, čo viete o našich prominentoch, tobôž nie o diplomoch, ani o webových stránkach, lebo, veď viete... aké by to mohlo mať následky pre našu spoločnosť, ktorá pevným krokom stúpa vratkou lávkou k vysnívanému šťastnejšiemu a krajšiemu zajtrajšku? Veruže vieme, ale nikomu nepovieme. Pougári sme od rodu, holubieho národu... Bum-bum-bum!

7. 6. 2014

Ľudia a diania Z ČESKÉHO ZÁPISNÍKA (3)

za tou hmlou na náprotivnej strane doliny je kameňolom Lesostavby Frídek Místek. Kameň z našich kameňolomov je známy široko-ďaleko. Naša partnerská obec zo Slovenska Stará Bystrica ho používala pri výstavbe orloja a na iné Juraj Bartoš sa. Posledných zopár rokov sa nám stavby. Istým spôsobom počet detí zvyšuje, – hovorí pani nás teda spája, takže sme obiedzavý nevolaný hnusne vychovávateľka, inak zo Slovenska, nadviazali družbu. vlažiaci spoločník nás neo- ktorá sem prišla za krásou prírody Dedinka Řeka sa púšťa ani v piatok. Aj druhý a našla si životného druha. – Deti v tomto roku dožíva 370. výročia založenia. Rozloha jej chotára meria 1 400 hektárov. Najnižší bod je na nadmorskej výške 390 metrov a najvyšší na výške 1 000 V materskej škole v Řeke metrov nad hladinou dominuje radosť mora. Riečania túto – Voda je nevyspytateľná; až okolnosť využili na prilákanie turistov. Po chvíli sa prista- niekde z hrádze vypadne jeden vujeme pri úbočí, na ktorom kameň, vydá sa vlastnou cestou... z trávy vyčnievajú dáke kovo- Roku 2010 sme mali veľké záplavy, vé rúrky. Stojíme mlčky, zapo- celý týždeň naši hasiči spávali čúvaní do melódie, ktorá ani v hasičskej zbrojnici, ja na úrade; čo by prichádzala priamo spod bralo nám to cesty, museli sme našich nôh, z ňadier Zeme. upratovať skaly, haluze a zem. Malá dedinka Řeka, žije v nej To sa voda zlieva potôčikmi z okolitých kopcov a hučí ako 530 obyvateľov, si všetko, čo povodopád. Nie div, že v Řeke trebuje, vyfinancuje sama. Hasiči Súprava na umelé sneženie v prírodnom daždi platí prvý stupeň povodňovej si z jej prostriedkov kúpili kvalitné aktivity a v neďalekom Čes- požiarnické vozidlo za 42 000 eur deň zájazdu do Česka výdatne sú tuná od trištvrte na a štyri zásahové sady dýchacích prší. Slniečko, ba jedenásť hviezd sedem do pol štvrtej. techník za cca 20 000 eur. Zo 30 zasvieti, konečne, v miestnostiach Učia sa, maľujú, hrajú, Riečanov pracuje v spomenutých miestnej materskej školy v Řeke. jedia, oddychujú, spia... kameňolomoch, ďalší robia dreUž na nás čakajú milí zlatí škôlkari. Z teplého lona mavo v lese, iní makajú v železiarni Pripravili pre hostí z Vojvodiny kra- terskej školy vhupnev Třinci. Je tu až deväť krčiem. tučký, maličký, krásnučký program. me do rozpršaného Lebo sem prichádzajú početní Zlatá brána, otevřená... Už je jaro... dňa, ochladeného ako turisti; nie div, že Řečané môžu Komu ještě smutno je, ať si s nami dobré pivo. To sme už v súkromí ubytovať zo 300 osôb zaspívá... Spievajú decká, recitujú, pred Hasičským doodrazu. V zime je tu nádherná štebocú; ani si nevšimneme a psia mom. Starosta je zályžovačka, máme tu dva vleky, nálada je preč. roveň aj vedúci Dobrohovorí pán Tomáško. Pravdaže Hra a štebot šarvancov dokona- voľného požiarnického nás ihneď pozýva, aby sme si to le korešponduje s veselými teplý- zboru Řeka, ktorý má prišli vyskúšať, a objasní, že tie mi maľbami na stenách a knihami družbu s DHS v Padine kovové tyče, čo sme si všimli, plnými pohádok. Detský chrám a hovorí: vlastne tvoria súpravu na umelé pôsobí naskutku blahodarne. – Máme šesťdesiatzasnežovanie. Skrátka o ňom informuje nezmar päť členov, z toho poč– A súpravu na „zapršovanie“, Tomáško, alias Tomáš Tomeczek, tu 21 členov tvorí výktorá sa toť činí na plné obrátky, starosta Řeky: jazdovú jednotku. Náš vypojiť neviete či nechcete? – V Řeke školu nemáme, naše zbor v tomto roku osláZ hasiča Tomáška je vo chvíli deti cestujú do školy v Rospilovi- vi 85. výročie založenia Čo si Zuzka šepká so zurčiacim grécky filozof: potôčikom? ciach, tam je prvý až piaty stupeň, a zabezpečuje službu aj – Člověk se musí radovat aj a potom jazdia do Hnojníku, tam pre susednú dedinku. Keby bolo kom Těšíne vraj už nasadili tretí z toho, že prší, a že máme vodu... majú šiesty až deviaty ročník. pekné počasie, pozreli by sme sa stupeň. Nie div, že tunajší hasiči S filozofom si, kamaráti, radšej – V tomto roku máme dvadsať aj na dva tunajšie kameňolomy. sa v posledných rokoch viac ve- začínať nebudeme. Ak, tak iba škôlkarov, dnes nám chýbajú de- Tam za stromami je kameňolom nujú povodňovým aktivitám než večer pri pive, na ktoré nás tento viati. Nezaspali, zostali doma, liečia sliezskeho kameňa Jesenník a hen haseniu požiarov. český starogrék (zase) pozval.

Kameňom spečatili priateľstvo

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZBOR ZO SENICE V KULPÍNE A KOVAČICI

Bohatý zájazd Anna Francistyová

ného zboru ECAV Senica, ktorý už desaťročie úspešne pôsobí pod taktovkou Anny Rýzkovej. Obe kultúrne akcie odzneli v tamojších kostoloch a vynútili si aj potlesk, čo zvlášť v kulpínskom chráme Božom nie je zvykom. V rámci pravidelných nedeľňajších bohoslužieb v Kulpíne farár J. Šefčík pripravil aj kázeň a spevokol sa predstavil i prime-

ie náhodou senický evanjelický cirkevný zbor vedený farárom ThMgr. Jurajom Šefčíkom spolu s členmi Záhoráckeho divadla v čele s riaditeľom Mgr. art. Ivanom Fodorom počas trojdňového zájazdu do Vojvodiny (23. – 25. mája) pobudol práve v Kulpíne a Kovačici. V spomenutom báčskom zbore bol J. Šefčík pred odchodom na Slovensko 18 rokov farárom a v banátskom pôsobil ako kaplán. Dobré vzťahy s bývalými pracoviskami upevnil si aj týmto bohatým a premysleným zájazdom. Hostiteľom sa Seničania prihovorili a zavďačili hudobno-dramatickým predstavením – mystériom o zajatí Štefana Pilárika Turkami: Podivu- Darčeky na pamiatku: zboroví farári (zľava) Jaroslav Javorník, Juraj Šefčík a Peter Švehla s dozorcami cirkevných hodný voz Boží, ako zborov a autorom kulpínskeho obrazu i koncertom Komor-

Senický spevácky zbor oduševnil tak vynikajúcim prednesom, ako aj repertoárom

ranými piesňami po srbsky na diaľku tak oslovujúc tých občanov Srbska, ktorí viedli boj s povodňou. Tento blok piesní neskôr Seničania zaspievali aj v kulpínskom srbskom pravoslávnom kostole a navštívili aj tamojšie poľnohospodárske múzeum. V Kovačici hostí zo Senice, kulpín-

skeho farára PhDr. Jaroslava Javorníka a zborového farára zo Skalice ThDr. Petra Švehlu privítali členovia zboru II SEAVC s farárom Martinom Bajzom. Po scénicko-hudobnom vystúpení v kostole navštívili Galériu insitného umenia, Pamätný dom Martina Jonáša a ateliéry insitných maliarov Evy Husárikovej a Jána Glózika. Na túto návštevu zo Slovenska v dobrom budú spomínať aj v ZŠ Jána Amosa Komenského, kam bývalý kulpínsky farár J. Šefčík pre potreby školskej knižnice priniesol do daru vyše sto kníh.

NEZVYČAJNÝ JAV V HAJDUŠICKÝCH ZÁHRADKÁCH

Chryzantémy si pomýlili kalendár Vladimír Hudec

hryzantémy sú príznačné aj tým, že v našich záhradkách patria medzi posledné jesenné kvety, takže sú známe aj ako jesienky alebo jesenné ruže. Vedia to aj milovníci kvetov v Hajdušici, ktorí boli ozaj prekvapení, keď v polovici mája v záhradkách uzreli chryzantémy v plnom rozkvete. Prečo sa to stalo? Že by si zmýlili kalendár alebo sa príroda s nimi tak trochu zahrala? Zmýlený bol aj skúsený pestovateľ chryzantém Daniel Karkalík z Aradáča, ktorého sme požiadali o vysvetlenie tohto javu. – Závisí to po troche aj od odrody, ale naskutku ani jedna chryzantéma by nemala rozkvit• ĽUDIA A DIANIA •

núť skôr od septembra. Ťažko povedať, čo zapríčinilo predčasné kvitnutie vo chvíli, keď vlastne mali byť ak nie na začiatku, tak aspoň v polovici vegetácie. Chryzantéma je viacročná rastlina, ktorá po odkvitnutí v novembri končí vegetáciu a počas zimy odpočíva zimným spánkom. Koreň má odolný proti nízkym teplotám a vydrží viac ako 20 stupňov pod Zimné ruže rozkvitnuté uprostred jari bodom mrazu. Keďže uplynulá zima a zvlášť január neupadli do zimného spánku, ale bol výnimočne teplý a pripomí- predčasne začali nový vegetačný nal jar, rastliny pravdepodobne cyklus, ktorý sa končí týmto kvit23 /4598/

nutím. Ale nemusí tomu byť tak. Prečo potom nerozkvitli aj v iných osadách? Veď v januári všade bolo rovnako teplo. Dokonca v mojom fóliovníku bolo ešte teplejšie a chryzantémy nerozkvitli. Tak či onak rozkvitnuté jesenné ruže v týchto dňoch zdobia mnohé hajdušické záhradky a ľuďom to vôbec neprekáža. Naopak. Bude však zaujímavé sledovať, či po odkvitnutí začnú nový vegetačný cyklus a či rozkvitnú aj v októbri, keď je tomu čas.

7. 6. 2014

Ľudia a diania Z ČERVENÉHO KRÍŽA V KOVAČICI

Humanita, ku ktorej sa treba pripojiť Anička Chalupová

j po zrušení mimoriadnej situácie v našej krajine spôsobenej záplavami Červený kríž v Kovačici v koordinácii so všetkými ustanovizňami a inštitúciami z územia obce každodenne poskytuje pomoc sedemnástim (pôvodne ich bolo 21) ohrozeným občanom evakuovaným z Obrenovca, Bariča a Zabrežja, ktorí sú ubytovaní v Kovačici a susednej dedinke Debeljača. Okrem odevu a obuvi, podľa slov tajomníčky ČK Miliny Zahorcovej, službukonajúci dobrovoľníci Joška Banjai a Anita Rašićová delia aj hygienické balíky, potraviny, balenia pit-

Dobrovoľník Joška Banjai sa už takmer tridsať rokov pravidelne zúčastňuje v akciách Červeného kríža

nej vody, výbavu pre bábätká a pod. Humanita občanov Obce Kovačica bola od začiatku tejto živelnej pohromy na vysokej úrovni, hneď vyhlásili zbierku pre povodňou zasiahnuté časti Srbska, do ktorých už v prvých dňoch akcie zaslali niekoľko ton rozličnej pomoci. Zbierkové akcie sa aj naďalej organizujú a v nich od začiatku účinkujú tak jednotlivci, ako aj všetky základné školy, gymnázium, miestne spoločenstvá, mimovládne organizácie, rôzne spolky, inštitúcie z územia Obce Kovačica. Do miestností ČK denne prichádza pomoc v tvare rôznych potrieb a konajú sa aj peňažné zbierky.

 RETROSPEKTÍVA (33.) vo výbere Kataríny Gažovej BÁČSKOPALANSKÁ OBEC

Ich zásada je dobre hospodáriť

eby všetky pracovné organizácie pracovali tak ako podnik na výrobu koženej galantérie Merkur v Báčskej Palanke, nebolo by treba robiť zvláštne stabilizačné opatrenia. V tejto pracovnej organizácii vždy vedeli pomerne hospodárne nakladať s pracovnými prostriedkami, takže aj ich pracovné výsledky boli uspokojujúce. Nepoznajú straty, ani nerentabilnú výrobu. A predsa si ešte pred troma rokmi vypracovali stabilizačný program. Prísne ho dodržiavajú a neustále zlepšujú. O tom, ako v Merkure hospodária, rozprávali sme sa s tajomníkom Konferencie ZK Slobodanom Kneževićom a s vedúcim plánu a analýzy Francom Turkom. Svoj stabilizačný program zamestnanci Merkuru vypracovali v súlade s obecným programom sporenia a prispôsobili ho vlastným podmienkam. Rokovali o ňom tak na zasadnutiach v ZO ZK, ako i na zasadnutiach robotníckych rád vo všetkých štyroch ZOZP. Aby sa s ním všetci dôkladne zoznámili,

www.hl.rs

aby každý mohol o ňom vyjadriť svoju mienku, prerokovali ho aj vo všetkých pracovných jednotkách. Program nakladá tieto základné opatrenia: zlepšiť organizáciu práce, lepšie využívať pracovné prostriedky, znížiť zásoby výrobkov a surovín, sústavne sporiť na materiáli, skrátiť výrobný cyklus všetkých výrobkov, účinne využívať pracovný čas a znížiť všeobecné výrobné náklady. Na základe spoločného programu služby vypracovali konkrétne jednotlivé programy sporenia v každej pracovnej jednotke. Nepochybne, že aj o týchto dôkladne debatovali. V nich sa celkom konkrétne zmienili o nedostatkoch, ktoré sa v práci vyskytli. Presne poukázali na príčinu nedostatkov, určili jednotlivcov, ktorí ich zapríčinili, ako aj presné a účinné opatrenia, kto a dokiaľ má jednotlivé opatrenia odstrániť. Takýto spôsob práce sa už stal ich pracovným zvykom. O tom, že sa v Merkure pracuje hospodárne a dobre, nasvedčujú aj tieto údaje. Vo svojom zoskupení

Informačno-politický týždenník

v celkových príjmoch sa Merkur zúčastňuje s 19%, ale ich dôchodok v zoskupení obnáša až 24%. Dôchodok, počítajúc, na jedného zamestnaného, je o 21% vyšší v Merkure ako takýto priemerný dôchodok v zoskupení. Aj napriek tomu, že pracujú dobre, neustále poukazujú na eventuálne chyby, ktoré sa v práci vyskytnú. Ich zásadou je, že vždy možno pracovať ešte lepšie. Ako ilustrácia, nech poslúži tento príklad. Vo využívaní pracovného času zistili určité nedostatky. Urobili akciu na zlepšenie a produktivita práce sa zvýšila o 10%. Táto akcia je stála. V rámci nej určili aj to, že prvá sobota v mesiaci nebude pracovná ako vo všetkých inštitúciach v meste. Pracujúci v Merkure robia v inú sobotu a prvú využívajú na vybavovanie svojich súkromných vecí. Takto sa značne znížilo vystávanie z práce. Urobili aj analýzu všetkých tých, ktorí sú často na zdravotnej dovolenke. Chorým sa snažia čím viacej pomôcť, ale proti zaháľačom podnikajú ostré

a dôsledné opatrenia. Podobne pracujú vo všetkých oblastiach. Ešte veľmi mnoho by sa dalo písať o úspešnom hospodárení. Pripomíname iba to najdôležitejšie. V Merkure prísne dodržiavajú zákon o praktikantoch, neustále pracujú na doškolení vlastných kvalifikovaných kádrov, pomerne mnoho prostriedkov investujú na zlepšenie a modernizáciu výrobných kapacít. Nevedia však, čo sú to nekryté investície, ba čo viac investujú len vlastné prostriedky. K tomuto pripomenieme, že si vlastné rozhodnutia vždy a všetci prísne uctievajú, že na zbytočné slová nikdy nemrhajú čas, že svoje výrobky predávajú v celej Juhoslávii a štvrtinu celkovej výroby využívajú na zahraničný trh, že ich poznajú nielen na európskom trhu, ale aj v Kanade, že sa ich vývoz zvyšuje, nazdávame sa, že sme aspoň čiastočne ozrejmili dobrú prácu tejto pomerne malej, ale úspešnej a neustále sa rozvíjajúcej pracovnej organizácie. J. Turčanová (Výber z Hlasu ľudu č. 41, ktoré vyšlo 11. októbra 1975 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Dozor cirkevných presbyterov v minulosti Katarína Verešová

v článku Ako sa kedysi staralo presbytérium o poriadok v cirkvi (Evanjelický hlásnik február a máj 1928, s. 21 – 22 a 66 – 67), a to v čase, keď sa začal pripravovať návrh Ústavy

možnosti i prekaziť a na fare oznámiť. Ďalej uložili si nedovoliť, aby mládenci chodievali k ich dcéram v nočnom čase a konečne uzavreli, aby dievky na spôsob mladých žien hlavy svoje nezavinovali.“ Po smrti farára Mateja Ambrózyho jeho syn Július Ambrózy chcel dostávať osobné informácie o tom, čo sa deje zvlášť v nedeľný večer a či si dievky maľujú líca. Ustanovili aj pravidlá o organizovaní priadok: „... aby ten gazda, ktorý také schôdzky vo svojom dome trpí, najprv na 1 zlatý rakúzkeho čísla, po druhýkrát na 2, po tretíkrát na 3 zlaté bol pokutovaný.“ Horlivosť presbyterská chcela zmeniť aj iné zaužívané zvyky v Kovačici. „Už na prvej nasledujúcej

zabránené bolo, a preto presbytérium uzavrelo ostré uzavretie. Odhadlo sa, aby obecní strážcovia tie ženy pochytali, batohy im odobrali, a dary a koláče si rozdelili. A jednako ani to nepomohlo. Rok 1872 bol veľmi neúrodný a jednako p. farár musel presbytériu 8. decembra oznámiť, že sa mu ľudia zo všetkých strán sťažujú za batohy. Aby sa táto už tak mnoho ráz bránená a zvlášť v tých úzkych rokoch, kde ľudia takmer chleba v dome nemajú, márnotratná obyčaj zabránila, presbytérium, nechcejúc to na niaký náčin trpeť, umienilo si požiadať slávny okres, aby dal (teraz už) žandárom rozkaz od takých žien koláče odobrať a medzi sebou podeliť.“ V rokoch 1870 až 1875 presbyteri veľký pozor dávali na to, ako sa dievky v kostole správajú, zvlášť ako pod modlitbou v kostole kľačia. V obecnej vrchnosti – „kompanii“ nariadili, aby peňažnou pokutou

živote Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku významné poslanie zastáva presbytérium volené Synodou alebo konventom. V ústave evanjelickej a. v. cirkvi presbytérium je vlastne údmi cirkvi, resp. cirkevného zboru volený cirkevný výbor. Pôvodne presbytérium sa volalo aj presbytár alebo kňazište. V rímskokatolíckych kostoloch toto slovko označuje miesto, kde je hlavný oltár. Slovko presbyter je Pohľadnica Kovačice gréckeho pôvodu. V prvotnej kresťanskej cirkvi presbyter slovenskej evanjelicko-kresťanskej bol hlava cirkevného spoločenstva augsburgského vyznania cirkvi a kultu (kňaz, biskup a podobne). v Kráľovstve Juhoslávii. Námet V judaizme presbyter je člen čerpal zo starých zápisníc kovažidovskej veľrady alebo predstaven- čického presbytéria: „Nebola to ešte stva synagógy a v protestantských cirkevná disciplína v pravom slova cirkvách tak sa menuje starší cirkev- zmysle, ale predsa vidíme z tých ného zboru, t. j. volený zástupca uzavretí, že presbytérium nestaralo cirkevného ľudu. sa len o hmotný, majetkový stav Práva a povinnosti presbytéria cirkvi, ale aj o to, aby rôzne zlorady sú definované aj aktuálnou Ústa- a neporiadky v cirkve celej boli odvou Slovenskej evanjelickej a. v. stránené. Keď cisárskym patentom cirkvi v Srbsku. Štatútmi sú bližšie zo dňa 1. septembra 1859 ev. a. v. definované práva a povinnosti cirkev v bývalom Uhorsku dostala presbyterov v cirkevných zboroch. novú ústavu, aj kovačická cirkev r. Starší cirkevníci vedia, že každý 1860 zriadila sa podľa nej a zvolila si presbyter má riadne navštevovať presbytérium, ktoré hneď na prvej spoločné chrámové bohoslužby schôdzke 9. apríla 1860 nelenilo a pristupovať ku sviatosti Večere vyhovieť aj tomu nariadeniu, aby Pánovej, viesť pobožný a mrav- dľa uloženia cisárskeho patentu ný život, ctiť si cirkevné zákony skrze presbyterov poriadok v cirkve a svoju cirkevnú vrchnosť a plniť udržovaný a mravnosť ľudu navšetky cirkevné povinnosti. Dnes pomáhaná bola. Vynieslo preto členmi presbytéria môžu byť aj niekoľko uzavretí o poriadkoch Rodinná fotka Čaplovičovcov z roku 1906 (zdroj: Ústav pre kultúru ženy, kým tomu skôr tak nebolo. jednak v chráme Božom, jednak vojvodinských Slovákov) O tom svedčí článok Presbyteri mimo neho. V chráme Božom kaž- svojej schôdzke (30. 1. 1870) prvú trestali tých, ktorí v nedeľu zvážajú (Evanjelický hlásnik, apríl 1928, s. dú nedeľu dvaja presbyteri mali otázku predložil jeden úd presbyte- obilie. 50) z pera vtedajšieho hložianskeho sedávať na chóre medzi mláden- riálny, aby ľudia, ktorí krštenie robia Dr. Ján Čaplovič vo svojom článku farára Jána Dedinského: „Evanjelic- cami a určilo aj postup, že ktorí a chcú voľakoho uctiť ich pozvaním uzavrel: „My dnes s vďačnosťou ká cirkev vo Francúzsku v tieto dni dvaja-traja presbyteri majú v tom na krštenie – od nich nepožjadovali musíme spomínať na to, užívajúc volila po svojich zboroch presby- za sebou nasledovať. K ofere a po ništ, alebo iným slovom, aby prestal len ovocie nejedného ustávania. terov dľa pravidla... Ak by nebolo dokonaných službách Božích ľud ten každodenný neporiadok, t. j. Ale nech slúžia tieto príklady i na nadostač takých mužských, majú sa mal vychádzať podľa lavíc.“ že kmotričky plňje batohe a ruke povzbudenie presbytérii v našich voliť ženské, ktoré by podmienkam Prví presbyteri dozerali na poria- nosja darmi svojim kmotričkám... dnešných cirkevných zboroch, aby zodpovedali. Neškodilo by toto aj dok aj v dedine: „Uložili si presbyteri Rok na to zase povstala otázka nevideli svoju prácu len v staraní sa u nás zaviesť!“ bedlivý pozor mať na „nočných v presbytériu o kršteniach pre dary, o majetkový stav, ale aj o nábožný, Zaujímavú úvahu z praxe napísal tulákov“, ako aj na nočné priadky, ktoré ešte naveky nosia kmotričky mravný, bohumilý život vo svojich kovačický farár Dr. Ján Čaplovič kam mládenci chodievajú, a to dľa v plných batohoch, hoci to už neraz rodinách i v celej cirkvi.“ • ĽUDIA A DIANIA •

23 /4598/

7. 6. 2014

oja lavica? m a v ý r k s Čo lebo ané všeličo,

Najmla

dší čle

n naše

j rodin y

ajmlad ší čle ís M yp v á sedem n našej rodin j lavici je ke ls y je mo o rokov šk j je Nestora a mo by sa ľa generácií. Žučnéh a je žiačkou p ja sestra Mar o ve d lič lo e lh e vš d é se ť, h ej va ína r vé ne ov rá v n mohli rozp a pred tancov dé vlasy a krás Laliti. Marína ho ročníka Z . Keby lavice poznajú každého žiaka Š a n ť m y a á ú u h s h m lo mev. Vž rať sa. odré oč svojím trolnú ú h počuť; n ic n ko d K d e o y e i, v ám lo ď je h m y strájan som s veselá mo Keď Veľmi moja lavica, nedá skry ť. sa má ím vždy rozv mutná, sestr , chce v triede čaká nimi sa nič a že m , že to m a ma , e ľú m n s e elí a ado mi je ra menie s prázdnin a keď si spo a oč stač času na dy. Cez týžd rozosmeje. ča N o . P iť . át áť b ar m o ak ka e čoh s nemám sa ajú sa s kým astný, že sa s p ávame víkend poločnú hru ň nemáme , tak tú šť zdne a nem . Najrad riateľm rá m p so ce ku vi la ro i hráme žobne sú šej mám ho vé ce ého školské z n ce nie sú ži e začiatku každ jej lavice. Školské lavi a počuť, čo p týždeň. Keď p a ulici a rozp jar, keď sa sp rá uzzle, n ť o r svo iečo kre ší, hráme sa s vame zážitk y lu ôžu rozumie by aj moja vraciam do o sestro viem, že m o , s ak ja lí N ý, e m al ie tn u e i, k st aleb e dy u vnútr ktoré sme v m sm by to aj šk i – hrám ríklad, keď so som veselý, cítim, že nikdy n sa s Marínou o píšeme. ap N . m rí vo ď e karty ole zažili etr vá d ho aj pohá nou, a ke m , skladám lh so d la o ti a ú a už sm m e lavica sm e znovu e a pohnevá lavicu rád, ju o . sv lá á m se m s ve e p . o A lu ona je k le A . Každý žiak a šťas ten náš musí chrániť hnev Katarín tné. a preto si ju treba e, an a st F čo á ie n b j r je y o sa vá, 5. r aby aj ďalej očník ju opraviť, . m ťo e d ým h ru d la slúži vsk ý, Róbert Puco čn 6. ro ík

Pozdrav z Lalite

rvé číslo v novom me siaci pripravili sme vď aka spolupráci so žiakm i Základnej školy Nestora Žučného v Laliti, ktorýc h práce sme nemali v n Detskom kútiku už ve ašom ľmi dlho. Teda vítame ich v našej redakčnej rodinke a potešíme sa aj ich ďa lším nielen slohovým, ale aj vý tvarným prácam.

Dobrota nad kráso

jkrajšia. Mala vlasy mi. Elizabeta bola na éra dc mi zaliali tro mi oji sv rozžiaril a akoby ho il raz jeden kráľ so il, že sa celý zámok ob ôs neba. sp by k far i kro oč jej la ý žd Ma ako slnko. Ka ž veľmi pekná. tie la bo ia táz as as An dcéra zabeta, aj An tázia slnečné lúče. Druhá dom učarovať. Aj Eli hľa po m ný jed ým všetk kráľova dcéra Olivera Takou krásou mohla na duši. Najmladšia vé kli oš ršie i ľm ve ale e, kná, ale nie ako jej sta boli krásk y, oku krásn enia. Aj ona bola pe um oz or a p y ot br do bola plná lásky, la stále smutnejšia. sestr y. hádzali a Olivera bo ec pr ky ej Ro . ov tač py ľa ani kráľa nepý tal o j Staršie sestr y mali ve jej ani neprihovoril, sa la on lni ale , sp jej vid a Dá víl inc rá výzor. Sta Už dlho sa jej páčil pr víle, aby jej zmenila la ej ma tar ra k s ive a Ol išl aj od a n dň ko z duše. Od toho u ruku. Preto napo ot br do j jej ne ala do vz ky snou, ale je už ro želanie: urobila ju krá il k nej a priznal sa, že úp ist pr na vid sa Dá ra inc ive pr Ol bále brotu, princezná veľa py tačov. Raz na nemala už v sebe do vapilo. zamilovaný. Preto, že správanie veľmi prek jej a iať. Princ ajšej ter iek pr na aj e tieto slová začala sm noho krajšia a ž om la bo r o si skô leb že , , ala Povedal jej dá. Olivera sa rozplak la. ati str kráse teraz je škare dy vž a v tejto chvíli na n Te uvedomila, že Dávid al. zk bo po ju milovaný princ za y, slz jej el vid la: ď da Ke pove na Oliveru a ticho mu jeho bozk zapôsobil pôsobiť: i tal es pr ry ča a, slovil „Prepáč.“ Ako to vy a. r a s ním aj dobrot vrátil sa jej starý výzo veľa detí, ali a žili šťastne. Mali br zo sa era liv a O vid Dá krása. Tá trvá jdôležitejšia vnútorná na je že ili, uč ré á. kto ia krása rýchlo vyprch celý život, ale vonkajš 6. ročník Katarína Benková,

meň Časom aj ka praská

pri mori. Spoznali sa na hviezdy. lu o n, Hľadeli sp život bude se Mysleli, že im počítali len. ne ale s jedným dni, ci, o Boli spolu n pri mori. li o b kým však na zostala. On odišiel, o nepísala. j, ona jemu Neozval sa je , sť o izla nežn O mesiac zm ska. v yprchala lá nal: ík pozname rn o ám n Star ý “ á! meň prask čník „Časom aj ka Múdra, 8. ro sl Kveto ava

A. F. a J. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XIV 7. júna 2014 ČÍSLO

179

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

DVADSIATEHO PIATEHO MÁJA V BELEHRADE

NA CESTÁCH

Z obsahu

Deň mladosti, smútku a radosti! Vôňa starej vlasti Str. 3

Temer päťdesiattisíc divákov prvú polhodinu žialilo, ďalšiu hodinu jasalo Ján Špringeľ

„D

ieťa moje, vnímaš, aká je to obeť fanúšikovať Zvezde? Prestúp k susednému čierno-bielemu táboru, tam sa o takéto rady na futbalovú vstupenku nemusíš obávať,“ utešuje starší vtipkár desaťročné dievča. Žabka v ružovom Snoopyho tričku s úsmevom odmieta ponuku horlivého deliju a trpezlivo čaká na lístok v tristometrovom dave. Kolóna je dlhá od pokladníc Marakany až po budovu Športového spolku Crvenej zvezdy. A žubrienka sa, ako i stovky ďalších priaznivcov majstra Európy, smerom ku pokladnici posúva na úpeku iba slimačím tempom. Je nedeľa, 25. mája 2014, tesne predobedom. Stojí to za to. Hodinu neskoršie je už i ona pred trezorom Marakany, kde jej pokladníčka odovzdáva „biletky“, ktoré v okamihu majú cenu zlata.

Dostať vstupenku na zápas si vyžadovalo štipku trpezlivosti a kus lásky k milovanému klubu

Takmer päťdesiattisícová hromada na meraní síl červeno-bielych s OFK Beograd hodinu plesá, jasá, spieva, skanduje. Novým šampiónom Srbska. Prvú

Mravenisko metro Str. 4 – 5

Neďaleko Domu kvetov s partizánskou čiapkou a pionierskou šatkou bol i tento nie tak dávno narodený Belehradčan

polhodinu ale smúti. Žiali nad obeťami nevídaných povodní. A zbiera do modrých igelitových vriec dokopy bezmála 37-tisíc eur. Pre tých najohrozenejších. Z opačnej strany Topčideru priam opak. Pred tridsiatimi štyrmi rokmi sa zástupy tisícok tvorili Družný rozhovor pred Domom kvetov. Stovky ľudí brigádnika a desiatky autobusov tam mierili Miloševića (sprava) s jarým bojovníkom aj vlani. Tohto roku ale prichádzajú v zmenšenom počte vzdať hold Juhoslávii. A Titovi. Či Jovanke. Z oprávnených dôvodov. Nechýba však pred Múzeom dejín Juhoslávie už roky brigádnik Miodrag Milošević – Rule z Umčarov. V rovnošate Brozovho pioniera. Červená šatka okolo krku, modrá titovka s päťcípovou hviezdou. Na veste kopa vyznamenaní a odznakov. Aj teraz si našiel spolubesedníka, ktorému šepká nahlas: „Juhoslávia mala viacej kladov ako nedostatkov. Bola krajinou, akú sme si neraz ani – nezasluhovali.“

(Ducha)plnky Str. 7

Mozaika KNIŽNICA UNIVERZITY V NOVOM SADE

Na mieru digitálnej éry Oto Filip

eubehne veľa času a na knižnice v niekdajšej podobe budeme môcť zabudnúť. Na regály s tisíckami

Dr. Mirjana Brkovićová

titulov, na starodávne katalógy, na všadeprítomný prach na obaloch kníh, na zožltnuté stránky... Hodnoverný náznak

Knihy sa aj takto chránia

výzoru knižnice budúcnosti možno objaviť v prízemí Ústrednej budovy Univerzity v Novom Sade. Je na rozhraní medzi

VČERA, DNES, ZAJTRA...

včerajškom a zajtrajškom, miestom, kde sa spájajú dejiny so zajtrajškom, tradičné s moderným. Pár miestností v skle, s najnovšími výdobyt- Miestnosť, ktorá si potykala s budúcnosťou kami digitálnej doby. Centrálna knižnica Novosadskej univerzity si pritom zachovala posvätnú atmosféru vedeckej katedrály – ako pokojné a intelektuálne miesto, v ktorom možno študovať, uvažovať, hľadať a nachádzať to potrebné, od kníh, cez odborné štúdie po brožúrky a všetko iné, čo k štúdiu a vedeckým potrebám načim študentom, pedagógom, vedcom. Alfa a omega knižnice Dr. Mirjana Brkovićová poukazuje na rozmanité zariadenia, dovčera v inštitúciách tohto druhu takmer nepredstaviteľné. „Dostali sme sa k nim predovšetkým vďaka Európskej únii,“ vraví. Veď Celkom automatizované – zariadenie na čistenie kníh kde by sme sa v dobe finančného sucha prišli po takmer tristo- vanie kníh... Veď aj tie tisíc eur, koľko je vyčlenených sú ako ľudia, ktorým na ne? slúžia: citlivo reagujúce na všetky vrtochy klímy a okolia. „Mnohé ešte musíme preštudovať, zistiť, čo všetko tieto zariadenia dokážu...“ vraví Dr. Brkovićová, naznačujúc, že by sa i ústrednej knižnici zišiel niektorý z odborníkov v informatickom odvetví. Práve to je jeden z hlavných problémov digitálnej doby: že sa aj u nás Skener poslednej generácie tak rýchlo rozmáha, Je tu stroj na digitalizovanie že vzdelávacia sústava nedo- prinášajúce také a toľké zmeny, vydaní s kapacitou 2 400 strán za káže s ňou držať krok. Kádre o ktorých sa nám pred niekoľdeň, ďalší na čistenie a záchranu budúcnosti pre potreby budúc- kými desaťročiami, možno aj vzácnych vydaní, tretí na vákuo- nosti. Presnejšie, pre 21. storočie rokmi, ani len nesnívalo. ○

HLAS ĽUDU | 7. 6. 2014 • 23 /4598/

Z POBYTU NA SLOVENSKU

Vôňa starej vlasti Stanislav Stupavský

äťdňová návšteva sa skončila, dojmy zostali hlboko vryté v krásnych spomienkach. Najmä ako základ tejto krátkej retrospektívy zážitkov tridsiatich štyroch cirkevníkov zo zborov z Bingule, Šídu, Višnjićeva a Bijeljiny, ktorí začiatkom mája pobudli na viacdňovom poby-

Na Bradle

mi sa mnohí teraz prvýkrát stretli. Prvého mája bol krásny slnečný deň, akoby šitý na realizáciu bohatého programu: začal sa plavbou po Váhu, pokračoval návštevou Trenčína. Prvomájové oslavy sa v známom meste rozprúdili na Mierovom námestí, kde vystúpila folklórna skupina Trenčian. Pestrosť krojov a tancov potom vystriedala pestrosť prvomájového Farmárskeho jarmoku. Na návštevu Trenčianskeho hradu sa vybrala celá skupina. Dalo sa tam veľa toho tak vidieť, zistiť, počuť od kustóda, ktorý vyrozprával mnohé príbehy a legendy o hrade. Druhý deň sa začal pobožnosťou v Slovenskom evanjelickom chráme v mestečku Modra, ktorý toho dňa bol prístupný tak cirkevníkom zo Srbska, ako i tým z Bosny a Hercegoviny. V Múzeu Ľudovíta Štúra si sprítomnili život a dielo jednej z najznámejších slovenských osobností. Pobyt v meste neďaleko Bratislavy sa ukončil návštevou strediska detskej misie Častá. Onedlho navštívili aj hrad

te v cirkevných zboroch na západnom Slovensku. Presnejšie v osadách Horné Zelenice, Siladice, Pastúchovo, Sasinkovo a Leopoldovo, ktorých predstavitelia navštívili Srbsko pred dvoma rokmi. Mnohí z našincov, predovšetkým Bijeljinčania a Višnjićevčania, sa v starej vlasti ocitli po prvýkrát. Okrem duchovnej časti programu domáci im pripravili skutočne pestrý program prehliadky kultúrnych pamiatok Slovenska. Poďme ale radom. Napriek zamračenému počasiu u nás optimisticky naladená skupina vyštartovala autobusom na celodennú cestu. Ako Trenčín – súčasnosť a minulosť sa blížili k Slovensku, aj počasie im čoraz viac žičilo. A ces- Devín, aby na záver dňa podnikli ta prebiehala skutočne rýchlo. krátky zájazd do Siladíc. Tam si V Horných Zeleniciach ich čakali v Dome kultúry pozreli divadelné veselo naladení hostitelia, s ktorý- predstavenie Ženský zákon v po-

VČERA, DNES, ZAJTRA...

V kostole v Modre

daní divadelnej skupiny z Lukáčoviec. Ústredný, tretí deň pobytu sa začal zamračenou oblohou. To im však plány neskrížilo. Najprv si v známom meste Skalica pozreli Mlyn bratov Pilárikovcov a Rotundu. Potom zavítali na návštevu svojim domácim, cir- Z cesty na Devín kevnému zboru Skalica. V tamojšom chráme sa konala aj pobožnosť, v rámci ktorej kázeň mala šídska farárka Olina Kolárová. Byť v tomto kraji a nenavštíviť kostol a múzeum Milana Rastislava Štefánika na Košariskách by bolo neodpustiteľnou chybou. A tú si nedovolili – v múzeu sa veľa toho dozvedeli o živote a diele Milana Rastislava Štefánika. Ústrednou udalosťou dňa bola pobožnosť v chráme na Košariskách, v ktorom kázal aj dôstojný pán generálny biskup Miloš Klátik. Slávnosť bola venovaná výročiu tragickej smrti Štefánika. Po

III

krátkej návšteve Brezovej pod Bradlom túto časť pobytu uzavreli prítomnosťou na slávnostnom pálení vatier pri Štefánikovej mohyle na Bradle. Postupne sa však všetko na sklonku týždňa začalo chýliť ku koncu: v nedeľu večer domáci v Horných Zeleniciach pripravili hostinu v duchu slovenskej zakáľačky s tradičnými pochúťkami. Potom prišiel pondelok ráno a chvíľa rozlúčky. K mnohým novým stretnutiam na Slovensku došlo, mnohé staré známosti sa ešte viac upevnili. Vlastne skôr by sa dalo povedať, že vznikli skutočne pevné priateľské putá. Načim lepšia ukážka od sĺz, ktoré sa leskli v nejedných očiach pri rozlúčke. Alebo od toho najúprimnejšieho dovidenia, jasne naznačujúceho prianie po ďalšom, podľa možnosti rýchlom stretnutí... ○

Mozaika REPORTÉRI ZÁPISKY Z RUSKA

Mravenisko metro Monika Necpálová

oskovské metro je výstavná sieň ruského národa. Chodí pod zemou, ale sem-tam vykukne i na svet. Tvorí ho jedenásť tratí, ktoré križujú hlavné mesto zo severu na juh, z východu na západ, zo šikma do šikma, z ďaleka do blízka. Všetky

metra. Ale ako vravím, bola som pripravená aj na čosi ešte honosnejšie. Preto ma prvá stanica metra, ktorú som mala česť navštíviť, až tak neohúrila. Za to som podľahla čomusi úplne inému. Mravenisko metro som si zaľúbila. Ohurovalo ma zakaždým. Rada som sa pozerala na ľudí, ktorí ráno driemu. Špička v metre je medzi 8.

Pestrá krása: matrjošky

V svojráznom mravenisku

trate spája ešte jedna Kaľcová, čiže Kruhová línia. Keď som prvýkrát vošla do metra, neohúrilo ma to, čo som o ňom počula. Bola som pripravená na to, že metro, o ktorom sa šíria chýry do celého sveta, musí byť nádherné. V očakávaní galérie obrazov, sôch, kráľovských lustrov som klesala na eskalátore dolu do metra. To všetko bola pravda, ale stanica metra Teatralnaja mohla byť pokojne ešte krajšia. Zniesla by som to. Všade sú sochy, strieda sa antika so socialistickým umením. Takmer som si vykrútila krk, keď som hľadela na prezdobený strop. Vstupné haly múzeí majú ešte čo doháňať, aby krásou dosiahli úroveň moskovského Na moste

a 11. hodinou dopoludnia a 17. až 19. hodinou večer. Ľud cirkuluje na trati „práca – domov“. Ľudia v metre sú slušní, až neuveriteľne na naše pomery. Permanentne vás v metre upozorňujú hlásenia: „Vážení pasažieri, buďte zdvorilí, uvoľňujte miesta starším a chorým ľuďom, matkám s deťmi a tehotným ženám.“ Navyše, ak chcete vystúpiť, každého, kto stojí pred vami, sa opýtate: „Vy-

stupujete na nasledujúcej?“ týmto spôsobom sa prekľučkujete až k dverám. Metro je jedna z mála vecí, na ktorej sa v Moskve aj v súčasnosti pracuje. Vznikajú nové stanice, nové linky. Všetko v tradičnej nádhere. Každá stanica dýcha iným typom umenia – od antiky, cez klasiku, až po modernu. Chrobáčiky, tučniaky, krtkovia... vitajte vo svete zvierat! Človek akoby bol kráľom živočíšnej ríše, ženúcim sa za vodou po štvormesačných obdobiach sucha. Jeden cez druhého, druhý cez tretieho. Nikdy nezastať! Tak znie základné pra-

vidlo prežitia v živočíšnej ríši Metro. Nezažila som vojnu, nevidela som na vlastné oči človeka lovca, ale v metre sa mi vybavil obraz človek – zvieratko. Krotké, unavené, drsné, inštinktívne smerujúce z domu do práce a z práce domov. Ľudia sa v tom dave pohybujú tak,

Chrám Vasilija Blaženého

HLAS ĽUDU | 7. 6. 2014 • 23 /4598/ že prešľapujú z ľavej nohy na pravú, a pritom sa kymácajú z boka na bok. Presne ako tučniaky. Permanentka v metre vás pustí cez jeden z mnohých turniketov a už vás dav tlačí na pohyblivé schody. Radíme sa na pravú stranu. Ľavá ostáva voľná pre bežcov workholikov. Stojím si tak na eskalátore, na dno nedovidím, nuž sa teda obzriem cez plece do hora a v tom... Mravenisko. Mravce sa hrnuli dolu i hore na ďalších štyroch eskalátoroch. Proces naskakovania na pohyblivé schody vyzeral akoby ich ktosi vyfukoval jedného po druhom cez lievik na eskalátor. Do piatich minút sa vám väčšinou podarí dostať sa dolu k samotnému metru, to však ešte neznamená, že ste pri tom správnom metre. Inak musíte pokračovať v ceste spojovacími tunelmi pešo, potom opäť na eskalátore, ďalej dolu obyčajnými schodmi,

Pohľad na Kremeľ

potom hore schodmi, doľava na zelenú líniu, a potom naskočiť do vagóna v správnom smere. Len čo sa vám podarí bez ujmy na zdraví zoskočiť z posledného bežiaceho schodíka, začína sa ešte tvrdší boj o prežitie. Ľudia v metre pripomínajú mravce. Mravce spolu s včelami a termitmi sú totiž tvory žijúce v originálnych organizovaných spoločenstvách. Dokážu neuveriteľné veci – spolu! Stavajú obrovské obydlia – spolu! Vedia presne, ktorou chodbičkou sa vydať na cestu. Nepotrebujú čítať orientačné tabuľky. Každý ich pohyb je dokonale organizovaný! Neexistuje, že by došlo k zraneniu. Nikto do nikoho nenarazí. Inštinkt ich vedie vždy tam, kam treba. Uhýnajú sa i so zavretými očami. Každý presne

vie, čo má robiť. Rýchlosť je určená konštantne pre všetkých. Možno sa s tou preddefinovanou rýchlosťou už liahnu. Funkcie sú presne rozdelené. Na všetkých dohliada matka – kráľovná. V mravenisku metro je kráľovnou žena, ktorá sedí dolu pod eskalátorom v presklenej kabíne. Celý deň bez Architektonické skvosty pohybu hľadí na malý monitor, rozdelený na niekoľko obrazoviek za- alebo „Zaujmite na každom schode chytávajúcich pohyb zvyšných azda na eskalátore miesta po dvoch,“ aj desať miliónov mravcov v metre. alebo „Pasažieri smerujúci hore, neNa obrazovkách sa objavujú scény spúšťajte dolu papierové lodičky.“ Ak by náhodou apel kráľovnej nezabral, roboty sa chopí kráľovské vojsko – mravčekovia ochrancovia, trúdiky, jednoducho dopravná polícia. Metro je plné uniformovaných dozorcov. Vojaci, policajti, ťažko presne zistiť, kto to je, ale ich hlavnou úlohou je dozerať na poriadok v samotnej sále pri nastupovaní do metra. Koordinovať pohyb tisícok mravcov, ktoré sa naraz stretávajú v metre pri vstupe i výstupe z vagónov, pri prestupe na iné linky, prechádzaní z ľavej strany na pravú, z hora dole, nie je potrebné. Mravce sú na-

Dobové kontrasty

zo všetkých eskalátorov i z jednotlivých sál v podzemí. Kedy-tedy sa z reproduktorov na celé metro ozve: „V metre platí zákaz fotografovania,“

toľko inteligentné, že sa sústredia len na jedno – dostať sa čo najrýchlejšie von z mraveniska a tomu sa podriaďujú. Idú, cupitajú, kráčajú,

bežia, presne tak, ako to v danom momente vyžaduje nepísaný zákon metra. V tom chaose tisícok mravcov bol dokonalý systém. Každý mravec má v hlave kompas. Systém narúšajú jedine turisti, ktorí nevedia čítať azbuku, alebo sú príliš ohúrení nádherou podzemného múzea a napriek zákazu vyťahujú fotoaparáty a začínajú cvakať. Jednotlivé súpravy metra prichádzajú približne každých 15 – 30 sekúnd. Neexistuje, že by ste čakali. Mravenisko sa neustále hemží. Perpetuum mobile! Stroj, ktorý nikdy nezastane. Ľudia vychádzajú spod zeme na svetlo a z ulice do tmy neustále. Vytláčajú sa navzájom. Život v mravenisku dotvárajú ešte mravce – robotnice. V múzeu predsa nesmie byť ani špinka. Čistejšie priestranstvo ako moskovské metro som hádam ešte na svete nevidela. Mramorové stĺpy v spodných sálach sa blyštia. Upratovačky chodia pomedzi čakateľov na prepravu a utierajú prach. Čistia sa mozaiky i grafiky, oprašujú sa sochy, na zemi nenájdete jediný lístoček. Malí výtržníci občas spúšťajú papierové lodičky poskladané z cestovných lístkov alebo z reklamných letákov po okraji eskalátora. Dole už na lodičku čaká pripravená upratovačka a hádže ich do vreca na odpadky. Vyzerá to ako šport. Jeden hádže, druhý chytá. Bežne by sa to dalo povedať iný kraj, iný mrav. A nie je v tom vlastne podstata návštev a ciest? Spoznať seba cez zrkadlo iných...

Mozaika NA MARGO 1. BIENÁLE – MAJSTRI FOTOGRAFIE

Keď zábery rozprávajú Elena Šranková

a podujatí 1. bienále – Majstri fotografie v Kysáči sa predstavili profesionálni i amatérski fotografi: Miloš Čubrilo, Darko Dozet, Michal Ďurovka, Ján Hlaváč, Branislav Kokavec, Dragan Kucurić, Michal Madacký, Jaroslav Pap, Miroslav Pavlovič, Željko Škrbić, Nikola Stojanović, Slobodan Šušnjević, Dušan Tordaj, Predrag Uzelac, Ján Valo a Zoran Veselinović. Podujatie vyvolalo veľký záujem a zanechalo široký ohlas v umeleckých kruhoch Kysáča, Nového Sadu, omnoho širšie. Boli na ňom zastúpené rôzne žánre, Camera Lights Action – Zoran Veselinović nehovoriac o tom, že každá fotografia zapôsobila na návštevníkov svojím odkazom. Či už preto, že bola robená analógnou technikou, alebo preto, že mala blízko k výtvarnému alebo inému umeniu... Keďže sa vraví, že každý záber povie viac ako 1 000 alebo 2 000 slov, treba nechať fotografie rozprávať svojou špecifickou a krásnou rečou. ○

Milan Matavulj – Željko Škrbić

Labuť – Jaroslav Pap

Zimné ráno – Michal Madacký

Motion – Darko Dozet

V priechode – Ján Valo

Arsana – Dragan Kucurić

HLAS ĽUDU | 7. 6. 2014 • 23 /4598/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

Aforizmy

. Do blázinca príde exkurzia medikov, riaditeľ ju sprevádza po budove: – Viete, na prvom poschodí máme mierne narušených, na druhom sme umiestnili ťažšie prípady, na treťom veľmi ťažké a na poslednom bývam ja. . Syn mafiánskeho bossa sa vráti zo súdu veľmi nahnevaný: – Predstav si, otec, nikto ma neberie vážne! Zasa som dostal iba podmienečne! . Nápis na radnici: V stredu o 9.30 bude skúšobný požiarny poplach. Ak by v tom čase naozaj horelo, skúšobný poplach odpadá...

. Fotografista si vykoná svoju prácu a spýta sa mamičky: – Necháte si svoje detičky zväčšiť? – Nie, ďakujem, narastú aj samy... . Pán profesor sa zobudí ráno po svadobnej noci, pozrie sa na posteľ vedľa seba a hovorí: – Bačíková, a vy čo tu robíte?! . – Prečo máš zlomenú ruku? – Ale, išiel som na bicykli... – A padol si? – Nie. Chytil ma jeho majiteľ... . – Ty ale máš pekný kožuch... – To je pravda. Ešte tak zohnať klobúk a alibi!

Povedali o priateľstve Kde sú priatelia, tam je bohatstvo.

Plautus

Priateľstvo neznáša ani otrokov, ani pánov. Potrebuje rovnosť. A. Gončarov Skutočných priateľov rozdelí len smrť, v žiadnom prípade osud. J. K. Lavater Priateľovu vernosť môžeme poznať len v búrke.

T. Korner

Kto má ozajstného priateľa, môže povedať, že má dve duše.

Graf

Toľké križovatky a žiadne cesty. Čo z toho, že je naša cesta autentická, keď sa dejiny tak rady opakujú. Získali ma za moje záujmy. Máme bohaté dejiny, hoci sme

Kto neodíde, nikdy sa nevráti. Najlepším spôsobom zrealizovať svoje sny je zobudiť sa. Ak človek nemá to, čo miluje, neznamená, že musí milovať to, čo má. Zase sa stavia viac múrov než mostov. Tu odpočíva môj posledný nerv. Podstatné je, aby človek bol zdravý, aj aby mu žena bola zamestnaná. Všetci žijeme pod rovnakým nebom, no nemáme rovnaké horizonty. Nech žijú deti našich rodičov! Ženy sa ženú za módou, muži za modelkami. Radšej sex v púšti než piesok v posteli. Ani budúcnosť nie je viac tým, čím kedysi bola.

Krok dozadu

Vlada Bulatović Vib

Sklerotický človek sa lieči. Sklerotická politika obdivuje svoje zdravie. Máme kádre pre päť štátov, no ten náš ich sám živí. U nás si veľmi vážia tých schopných. Ibaže nevedia, ako to oznámiť neschopným.

Eppur si muove (lat.) A predsa sa krúti Výrok pripisovaný Galileovi po pojednávaní pred cirkevnou inkvizíciou, kde sa roku 1633 musel vzdať svojej teórie o pohybe zemegule.

7. 6. – 13. 6. 2014

Z výstavy karikatúr Predsudky a mýty o EÚ: práca Špiru Radulovića, ktorá získala tretie miesto uvedenej súťaže

Bojujte o schopných. Tí neschopní sú beztak naši.

E pluribus unum (lat.) Jeden z mnohých Označenie všedného, bezvýznamného človeka.

POČASIE

si ich sami písali. Aj zoznam zakázanej literatúry je kohosi životným dielom. Ťažko ho sledovať, stále je na ľade. Tým, ktorí sa nikdy nemali dobre, zajtra bude ešte lepšie.

Z nemeckých grafitov

Citáty a výroky Ense et aratro (lat.) Mečom a pluhom Heslo hrdosti rímskeho občana, ktorý vo vojne so zbraňou v ruke, v mieri zase prácou slúži svojej vlasti.

Aleksandar Baljak

Stávať sa bohatým je veľmi zlý jav, no veľmi pekná skutočnosť. Inflácia je daňou na chudobu. Je krásne mať svojich ľudí. Presne vieš, kto ťa pochová. Najľahšie povedať, že ste synom vlasti. To sa nemusí dokazovať.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

15˚ | 29˚

16˚ | 29˚

17˚ | 30˚

16˚ | 28˚

15˚ | 28˚

16˚ | 29˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

ZDRAVIE / KRÁSA

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Trápi vás smútok? Nezanedbávajte ho a objavte radosť

Jogurtový nápoj

Suroviny: 2 poháriky bieleho

jogurtu, čerešne, 250 ml mlieka, banán a 2 lyžice medu. Takto sa to vydarí: Čerešne umyjeme, vykôstkujeme a spolu s jogurtom, očisteným banánom a mliekom dáme do mixéra. Všetko dôkladne rozmixujeme a dochutíme medom. Ešte raz premixujeme a nalejeme do pripravených pohárov.

Dusené kura na víne Suroviny:

(na 4 porcie) cibuľa, 4 jablká, 100 g hladkej kura, 150 g rastlinného tuku, múky, soľ. Takto sa to vydarí: Očistené a umyté kura rozštvrtíme, osolíme, prudko opečieme na tuku a vyberieme. Vo výpeku speníme nadrobno pokrájanú cibuľu, pridáme očistené postrúhané jablká a podlejeme vodou. Na jablká poukladáme kura a prikryté pomaly dusíme. Mäkké kura a časť jabĺk vyberieme, jablkovú šťavu zahustíme smotanou, ktorú sme rozmiešali s múkou. Necháme prevrieť, prepasírujeme cez sitko a vložíme zvyšok jabĺk a mäso. Podávame s ryžou. 

ítite sa smutné a bez energie? Čo s tým? Nie vždy sa nám v živote musí dariť, ale stačí trocha trpezlivosti a môže prísť riešenie. Určite je dôležité identifikovať, či ide len o náladu alebo je smútok hlbší. Či sa viaže k určitým udalostiam alebo obdobiu života, či k biochemickým zmenám v tele. Dobrými bojovníkmi proti smútku sú priatelia, spoločnosť, deti, zmysel života, schopnosť vychutnávať si dary, pohyb, hudbu, vône, jedlo, pestré farby, slnečné lúče. Starecké škvrny na tvári Ako a prečo vznikajú starecké škvrny na rukách a na tvá-

VYUŽITE NIEKOĽKO RÁD

Zo sladkej školy pečenia

áte rady pečenie, ale stále sa do neho púšťate so strachom, či niečo nepokazíte? Tieto rady budú zaručene pre vás. Jednotlivé prísady odmeriavame vždy presne a používame odporúčané suroviny. Ak zmeníme čo i len druh múky či cukru, výsledok môže byť celkom iný. Na miešanie cesta väčšinou používame suroviny izbovej teploty. Výnimku napríklad tvorí maslo (musí byť studené) pri príprave lineckého alebo krehkého cesta. Ak v recepte nie je uvedené inak, používame vajcia strednej veľkosti. Žĺtky vyšľaháme do peny

rýchlejšie, keď k nim pridáme 1 lyžicu minerálky. Jedno chýbajúce vajce do koláča sa dá nahradiť 1 lyžicou neutrálneho octu. Bielky vyšľaháme dotuha najlepšie tak, že misu aj nadstavce na šľahanie dáme na pár minút do mrazničky. Rúru predhrievame v predstihu na potrebnú teplotu. Niektoré rúry, najmä teplovzdušné, sa rozohrievajú rýchlo, v takom prípade ich zohrievame kratšie pred pečením. Počas pečenia otvárame rúru čo najmenej, pri niektorých cestách vôbec. Neotvárať rúru je veľmi dôležité prvých 15 minút (pri sušienkach 5 minút), pre-

tože náraz studeného vzduchu môže spôsobiť, že sa koláč v prostriedku prepadne. Múku, kakao, orechy alebo vyšľahaný sneh do cesta vmiešavame len gumenou stierkou, nie šľahačom. Kypriaci prášok vždy najprv zmiešame s múkou a až potom pridáme do cesta. Ak počas pečenia cesto príliš hnedne, prikryjeme ho alobalom alebo papierom na pečenie. Dosku na miesenie či vaľkanie cesta si pred položením cesta pomúčime vždy iba trochu. Ak ju totiž posypeme príliš, múka sa zapracuje do cesta. Ak máme s vaľkaním problémy, cesto stačí

Mozaiku číslo 179 pripravil Oto Filip

VIII

ri? Dajú sa odstrániť? Existuje prevencia? Starecké škvrny sú prejavom degenerácie kože súvisiacej so starnutím a vystavovaním sa slnečnému žiareniu. Preto vznikajú na chrbtoch rúk, predlaktiach a na tvári. Rokmi sa škvrny zväčšujú a ich počet sa zvyšuje. Našťastie sa dajú odstrániť obyčajným tekutým dusíkom alebo pomocou IPL či lasera. Prevenciou je dôsledná ochrana tváre a rúk krémami s vysokým UV-filtrom.  na pol hodiny vložiť do chladničky. Ak je po ochladení priveľmi tvrdé, necháme ho 5 minút postáť pri izbovej teplote. Či je koláč upečený, zistíme najlepšie drevenou špajdľou pri piškótovom ceste alebo kovovou ihlicou pri ovocných koláčoch. Pichneme ňou do stredu koláča – ak je po vytiahnutí čistá, koláč je hotový. Ak nie, pečieme ho ďalej a postup opakujeme v päťminútových intervaloch. Po upečení necháme koláč vo forme alebo plechu aspoň 5 minút. Ľahšie ho potom vyklopíme. Formu alebo plech, na ktorom budeme piecť, si pripravíme ešte pred zamiesením cesta. Je to dôležité najmä pri cestách, v ktorých kypriaci prostriedok začína pôsobiť okamžite pri styku s tekutinou. 

Kultúra

PREMIÉRA V SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE

Nušićov podozrivý Jaroslav Čiep

lovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci, na rozdiel od minulých rokov, keď obecenstvo zvyklo na dve predstavenia ročne, tohto roku

Fábry (praktikant Tasa), Branislav Čeman (podozrivý Đoka), Zdenko Kožík (okresný špión Aleksa Žunjić) a Ondrej Brna (gazda Miladin). Scénu pre toto predstavenie navrhol Peter Janků a kostýmy Tijana Sićevićová. Predvolaní sa dostavili do divadla

jednotlivých pokryteckých postáv diváka privádza k smiechu. Hoci je predloha písaná o polstoročie skôr, dej v tejto inscenácii je situovaný do povojnových rokov, do obdobia FĽR Juhoslávie, keď naskutku takmer každý bol z niečoho podozrivý. Podozriví boli okrem hercov aj všetci diváci, ktorí si namiesto lístka „kúpili“ predvolanie pre ob-

dialógov v origináli (po srbsky) bola čosi výraznejšia ako dialógy po slovensky. Skôr by sme to pripísali aj odtieňom v preklade. Na druhej strane si predloha po srbsky od slovenských hercov vyžaduje viac úsilia zdolať prízvuky, aby toto predstavenie zabodovalo aj u srbského diváka. Zámer takého spôsobu inscenovania Podozri-

Taktický plán, ako lapiť podozrivú osobu

si naplánovalo nacvičiť iba jedno predstavenie. Rozhodnutie padlo na inscenáciu Podozrivá osoba podľa Branislava Nušića, pod ktorú sa režijne podpisuje Alexander Bako zo Starej Pazovy. Nejde o náhodný výber autora, keďže sa práve oslavuje 150. výročie narodenia tohto významného srbského dramatika. Po týždňovom odročení už zahlásenej premiéry pre Dni smútku v krajine v piatok 30. mája SVD v sezóne 2013/2014 predsa premiérovo uviedlo naštudované a nacvičené predstavenie Podozrivá osoba / Sumnjivo lice. V ňom režisér Bako herecké obsadenie rozvrhol na skúsených, ale aj oceňovaných hercov z predchádzajúceho Divadelného vavrína, ktorí do Petrovca pricestovali z rozličných osád. V tomto predstavení si svoje roly poctivo naštudovali a svoj herecký potenciál divákom ponúkli Michal Čiliak (ako kapitán), Radica Števanová (ako jeho manželka Anđa), Jasmina Kováčová (ich dcéra Marica), Igor Piskla (pisár Vića), Ján Kmeťko (okresný pisár Žika), Jozef Chrček (okresný pisár Milisav), Miroslav • KULTÚRA •

Po dvojhodinovom výkone potlesk pre hercov SVD

Desať postáv a desať rozličných charakterov skĺbených zápletkou v malom okresnom mestečku je jadrom tejto komédie. V nej groteskné a vycibrené konanie

žalovaného a už na vchode ich nevrlí pisári kontrolovali. Prvýkrát v dejinách SVD sa predstavenie hralo dvojjazykovo – i po slovensky i po srbsky. Zrejme plynulosť

vej osoby bol podľa priznania sa režiséra Baka, aby predstavenie oslovilo aj širšie obecenstvo, keďže sa plánujú zúčastniť na viacerých festivaloch v Srbsku.

58. literárne snemovanie

edakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, Slovenské vydavateľské centrum a Výbor pre kultúru NRSNM organizujú 58. literárne snemovanie, ktoré bude v sobotu 7. júna 2014 o 11. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Na začiatku snemovania sa udelí Cena Nového života za rok 2013, ktorej zdôvodnenie podá predseda oceňovacej komisie (Zdenka Valentová- Belićová, Annamária Boldocká Grbićová

a Ladislav Čáni) a zablahoželá k životným jubileám Pavla Mučajiho (85), Márie Myjavcovej (80), Viery Benkovej (75), Michala Harpáňa (70) a Víťazoslava Hronca (70). Ústredná téma tohtoročného snemovania je Literatúra, literárna veda a jazykoveda – tvorivý prínos Michala Harpáňa (1944), Víťazoslava Hronca (1944) a Márie Myjavcovej (1934). Účastníkom s napísaným príspevkom cestovné výlohy budú hradiť organizátori. 23 /4598/

7. 6. 2014

Kultúra K VÝROČIAM SLOVENSKEJ REDAKCIE NOVOSADSKÉHO ROZHLASU A PIVNICKÉHO FESTIVALU

Pôvodné piesne v novom rúchu Jasmina Pániková

a 48 rokov na festivale Stretnutie v pivnickom poli vystúpilo mnoho našich spevákov a odznelo

Minuloročná víťazka festivalu Vlasta Vachulová počas nahrávania piesne

mnoho piesní, známych a menej známych, autentických. Spoločnými snahami Rádia Nový Sad a Výboru

pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny určitá časť pôvodných piesní z pivnického festivalu neupadne do zabudnutia, ale zaznamenaná bude na cédečku. „Naším cieľom je zachrániť to, čo je najcennej- Štvorčlenný tím: Milina Florianová, šie na festivale Valentín Grňa, Ondrej Maglovský a Edvin Baloš Stretnutie v pivnickom poli,“ hovorí zodpovedná zabudnutia. Z tých dôvodov sa redaktorka Slovenskej redakcie roky na pivnickom festivale udeľuje Rádia Nový Sad Milina Florianová. cena za autentickosť piesní. Tie „Tento festival má jeden jediný zmy- najautentickejšie dostávali ceny, sel, okrem promovania mladých ale nedostali ich speváci, a preto spevákov, aj promóciu pesničiek, sme sa rozhodli, že urobíme výktoré sa spievali v našich prostre- ber pesničiek, ktoré dostali cenu diach a ktoré pomaly padajú do za autentickosť a ktoré my v našej

fonotéke nemáme. Tým činom obohatíme náš hudobný fond, ale aj urobíme nahrávku, ktorá môže byť reprezentačná k 50. výročiu pivnického festivalu, čiže nahrávanie tohto cédečka sa realizuje v znamení dvoch jubileí – 65 rokov Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu a 50 rokov festivalu Stretnutie v pivnickom poli, ktoré bude na budúci rok.“ Na cédečku bude 27 piesní nielen z novšieho festivalového repertoára, ale aj také, ktoré siahajú do hlbokej minulosti. Odspievali ich deviati speváci: Boris Babík, Anna Verešová, Vlasta Vachulová, Anita Petráková, Anna Zorňanová, Rastislav Struhár, Miroslav Hemela, Miroslav Menďan a Marína Zahorcová. Produkciu pesničiek mali na starosti Valentín Grňa a Ondrej Maglovský. Pre všetky pesničky sú urobené úplne nové úpravy a ich nahrávanie v štúdiu Novosadského rozhlasu prebiehalo počas celého mája. Termín promócie cédečka zatiaľ nie je spresnený, ale čoskoro tieto pesničky odznejú na vlnách Novosadského rozhlasu.

ČLENOVIA PAZOVSKÉHO FOLKLÓRNEHO SÚBORU KLASY MALI HOSTÍ Z RAKÚSKA

Hudba a priateľstvo nepozná hranice Anna Lešťanová

(Holandsko, Belgicko, Anglicko, Nórsko, Švédsko, Poľsko, Grécko, dňoch 29. mája až 1. júna v Sta- Cyprus...). rej Pazove pobudli členovia V roku 2012 nadviazali spolupráTanečného spolku Tanzkreis cu s FS Klasy a vtedy Pazovčania z rakúskeho mesta Neudau. Ich u nich pobudli na štvordňovom hostiteľmi boli členovia FS Klasy, umeleckom zájazde. Tohto roku ktorý úspešne pracuje pri SKUS v piatok 30. mája na javisku Sohrdinu Janka Čmelíka. Tanečný spo- kolského domu v Starej Pazove (v divadelnej sále prebiehala pokrajinská divadelná prehliadka) usporiadali spoločný koncert. Tento celovečerný program bol zložený z pestrých a zaujímavých vystúpení tak hostí, ako aj ich hostiteľov, ktoPočas skvelého vystúpenia Rakúšanov ré obecenstvo lok Tanzkreis bol založený v roku odmenilo búrlivým potleskom. 1984 s cieľom zachovávať a šíriť Členovia Tanzkreisu sa predstavili tradíciu štajerských tancov a krojov. piesňami a tancami zo Štajerska, Od založenia spolku navštívili so kým speváci (Andrea Rumanová, svojimi programami mnohé krajiny Ema Kočišová a Anna Šagová-Ći-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

... a Pazovčanov

rićová) a tanečníci Klasov zaspievali staropazovské ľudové piesne a predviedli choreografie Otvor, milá, tance z Liptova a Horehronia. V záverečnom bode, keď všetci účastníci koncertu boli na javisku, vedúci spolkov si vymenili nielen darčeky, ale pri tejto príležitosti Johann Grandwohl z Tanzkreisu oficiálne pozval pazovské Klasy k nim na návštevu, lebo počas oslavy 30. výročia založenia spolku v Neudau usporiadajú veľké podujatie pod názvom Európa tancuje.

V piatok delegáciu z Rakúska úradne v budove ZO prijal aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova so spolupracovníkmi, členovia výpravy navštívili aj evanjelický kostol, kde ich s činnosťou tamojšieho slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru oboznámil velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský. Počas ich prvej návštevy Starej Pazovy nevystala ani obchôdzka veľkolepého Národného domu futbalu. V sobotu sa tanečníci oboch súborov zúčastnili na 44. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Rakúšania v revuálnej časti, kým Pazovčania v súťažnej časti festivalu. • KULTÚRA •

NOVÍ DOKTORI NA UNIVERZITE V NOVOM SADE

Marčoková získala doktorát z metodiky slovenského jazyka Jaroslav Čiep

piatok 30. mája v amfiteátri Ústrednej budovy Univerzity v Novom Sade boli promovaní doktori vied Novosadskej univerzity. Pri tejto príležitosti prebiehala promócia 32 kandidátov štyroch fakúlt: Lekárskej, Technologickej, Filozofickej fakulty a Akadémie umení. Okrem iných kandidátov prof. Dr. Miroslav Vesković, rektor univerzity, promoval i Danielu Marčokovú, ktorá obhájila doktorskú dizertáciu na Filozofickej fakulte na Oddelení slovakistiky. Ide o prvý doktorát z metodiky slovenčiny na Novosadskej univerzite. Predmetom výskumu D. Marčokovej

Čerstvá doktorka Daniela Marčoková (vľavo) so svojou školiteľkou Dr. Jarmilou Hodoličovou

EXIT 2014. Úradne najlepší európsky hudobný festival bude prebiehať na Petrovaradínskej pevnosti od 10. do 13. júla. Organizátori tohtoročného „štvordňového úteku do sveta dobrej zábavy“ avizujú známe mená svetovej popovej, rockovej, disco, metalovej a punkovej hudby. Na hlavnom javisku vystúpia Hurts, Gloria Gaynor, Suede, Rudimental Live, Stromae, Damon Albarn a mnohí iní, pokým sa na Dance aréne, druhom najväčšom exitovom javisku, predstavia Afrojack vs. Quintino, Carl Cox vs. Danny Tenaglia, Deep Dish, Tiga vs. DJ Hell a ďalší. Milovníci tvrdšieho zvuku na svoje prídu pred javiskom Explosive Stage, na ktorom vystúpia Madball, Sabaton, All Except One, Burning Circle... V tomto roku po prvýkrát bude zorganizovaný Rock Exit, ktorý odznie 11. júna na Petrovaradínskej pevnosti, ako aj Sea Dance festival, ktorý bude prebiehať od 15. do 17. júla v Budve (pláž Jaz). J. P-á • KULTÚRA •

boli čítankové texty s deskripciou prírody a ich výchovný vplyv na žiakov základnej školy. Školiteľkou jej bola prof. Dr. Jarmila Hodoličová, vedúca Oddelenia slovakistiky na FF UNS, ktorá z tejto príležitosti vyzdvihla, že podobné výskumy v oblasti metodiky slovenského jazyka sme v našej krajine nemali. Pripomenula i veľký praktický význam v zmysle možnosti využitia získaných poznatkov na hodinách slovenského jazyka v základnej škole.

JÚNOVÝ VZLET čitateľom darúva hudobné CD Letí pieseň, letí, obsahujúce výber skladieb z rovnomenného festivalu populárnej hudby pre deti a súčasťou vydania je i knižočka s textami všetkých piesní. V novom čísle nášho mládežníckeho časopisu možno čítať ankety s maturantmi základných a stredných škôl, ako aj články o mládežníckych pasiách, školských divadlách, exkurziách a súťažiach. Milovníkom filmového umenia odporúčame dve recenzie (3 Days to Kill, True Detective), fanúšikom hudby exkluzívny rozhovor s košickou kapelou The Backwards (najlepší Beatles band na svete) a portrét Avril Lavigne. Nechýbajú aktuality zo sveta informačných technológií (Ubuntu 14.04) a počítačových videohier (Child of Light). Literárno-výtvarná príloha Rozlety prináša nové výtvory mladej poézie a literárne recenzie (diela Víťazoslava Hronca a Antona Rákaya). Na titulnej strane je komiksový hrdina Kocúr Igor, ktorého dobrodružstvá odteraz možno sledovať na poslednej strane tohto časopisu. Čítajte Vzlet! S. L. 23 /4598/

7. 6. 2014

Kultúra 44. FOLKLÓRNY FESTIVAL TANCUJ, TANCUJ...

Šarm konopí a rubášov Jaroslav Čiep, Juraj Bartoš

v miestnom Dome kultúry a v rámci neho si návštevníci mali možnosť vypočuť 27 speváckych bodov a 2 hudobné čísla. Predstavili sa spevácke skupiny z Padiny, Aradá- Jánošíčanky svoj spev umocnili i vareškami a miskami ča, Báčskeho Petrovca, Hajdušice, tového spolku Jednota z Hložian, Návštevníkom krásny umelecký Hložian, Jánošíka, Ko- ktorú nacvičil Rastislav Struhár. zážitok a pekné chvíle s priateľmi vačice, Kysáča, Lalite, Teda prednes spevu dievčat a folkloristami popriali: predseda Lugu, Nového Sadu, žien bol o stupienok kvalitnejší od Rady Miestneho spoločenstva Starej Pazovy, Šídu, Voj- prednesu chlapčenských a muž- Hložany Ján Bohuš, tretia tajomlovice a vojvodinského stre- ských skupín. Keď ide o orchestre, níčka Veľvyslanectva Slovenskej diska Krajan. Spevácky program vypočuli sme si len dva. O čosi republiky v Belehrade Alexandra kvalitnejšie zahrali Lašandová, námestník pokravíťazní hudobníci jinského sekretára pre kultúru a SKOS Detvan z Voj- informovanie Milan Micić, predlovice, takže si 2. seda Obce Báčsky Petrovec Pavel miesto „vyhúdol“ Marčok a predsedníčka NRSNM orchester Rosička a podpredsedníčka Zhromaždenia z Kovačice. AP Vojvodiny Anna Tomanová-Makanová. Potom sa na javisku roztočili pôDEFILÉ vodné i štylizované tance, nechýA TANEČNÉ bala ani oberačka, krstiny, páračky KONCERTY Pred prvým kon- a iné zvyky či obyčaje. Na javisku certom tanečných sa v prvom tanečnom koncerte súborov na javisku predstavili matičiari z Hložian,

j tohto roku Folklórny festival Tancuj, tancuj... ako celomenšinové hudobno-tanečné a folklórne súťažné podujatie zoskupilo v Hložanoch množstvo rozospievaných a roztancovaných ochotníkov z celej Vojvodiny. Podľa údajov organizátorov v sobotu 31. mája prítomných bolo 27 súborov z 20 prostredí, ako aj hostia zo Slovenskej republiky a z Rakúska, teda súhrnne viac ako 1 200 ochotníkov. S osobitnou energiou zatancovali predovšetkým členovia folklórneho súboru SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu. Šarm výborne skĺbených segmentov pútavého a jasného príbehu pod názvom Od konopí po rubáč (autora, zároveň i umeleckého vedúceho Iva- Nielen cimbal prispieva k lahodnému na Slávika) odborná zvuku detvanovcov z Vojlovice porota vysoko ocenila a odmenila víťazným vavrínom. v Dome kultúry otvoriFestival celkom primerane splnil la Katarína Mosnáková základné poslanie: zachovávať slo- a moderovala ho Malvína venské vojvodinské ľudové tance, Zolňanová. Odborná popiesne, kroje, zvyky a obyčaje, tiež rota hodnotiaca výkon dokumentovať a prezentovať i speváckych skupín a ortvorivú činnosť v oblasti sloven- chestrov pracovala v zloského vojvodinského folklóru. žení Juraj Ferík, Jarmila Hložanci ako dobrí hostitelia sa Juricová Stupavská a Ervín na túto príležitosť dôkladne pri- Malina. Podľa jej rozhodpravili a návštevníci ich snahu nutia, najlepší výkon poupraviť osadu a postarať sa o to, dala dievčenská spevácka aby hostia v Hložanoch strávili skupina zo Slovenského príjemné chvíle, môžu len po- kultúrno-umeleckého chváliť. Počasie aj tohto roku nie spolku Jánošík. Skupinu Začiatok defilé účastníkov festivalu veľmi žičilo, mračná sa rozťahovali nacvičila a piesňový maoblohou, v závere programu ne- teriál vybrala Katarína Mosnáková. hložianskeho amfiteátra už tradičzhoveli a finále festivalu sa konalo Za nimi sa na 2. mieste umiestnila ne z centra osady do amfiteátra v miernom daždi. ženská spevácka skupina zo Slo- tiahne slávnostné defilé účastnívenského kultúrno-osvetového kov FFTT. Keď zoradené súbory ROZOSPIEVANÉ JÁNOŠÍČANKY, spolku Detvan z Vojlovice pod dorazili na javisko, najprv zdvihli VÝBORNÍ HUDCI Z VOJLOVICE vedením Vladimíra Kolárika. Tretie vlajku festivalu. Ochotníkov a Koncert speváckych skupín a miesto si vyspievala dievčenská hostí privítali moderátori Marína ľudových orchestrov sa uskutočnil spevácka skupina Kultúrno-osve- Kušniarová a Ivica Grujić Litavský.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a potom spolkári z Aradáča, Vojlovice, Pivnice, tanečná skupina Tanzkreis Neudau z Rakúska, Silbašania, Selenčania, Boľovčania, Laliťania, Šíďania a Kovačičania. V rámci druhého, t. j. večerného koncertu (väčšiu časť odvysielala Televízia Vojvodina v pria• KULTÚRA •

cialít tohto roku síce bola trochu skromnejšia, ale zato priam vábila Kuchyňa starodávnych jedál, kde sa predávali pochúťky z Aradáča, Bajše, Kysáča a Ľuby. K sprievodným podujatiam radíme aj výstavu tradičných predmetov Vrťela bi sa, nemám koľesá, tancovala bi, aľe som bosá, ktorú pripravil Spolok žien Slovenka a otvorili ju v sobotu popoludní na poschodí Domu kultúry. V jeho aule v piatok 30. mája podvečer otvorili výstavu Poznáte ma? Zahrnuje vzácny výber starých fotografií, ktorý pripravili Anna Séčová-Pintírová a Marijan Pavlov. Po vernisáži v Dome kultúry nasledoval koncert ľudovej hudby spevov a tancov folklórneho súboru zo slovenského Braväcova.

Otvárací ceremoniál 44. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

mom prenose) radom súťažne vystúpili tanečné skupiny spolkov z Hložian, Starej Pazovy, Kysáča, Lugu, Báčskeho Petrovca, Jánošíka, súboru Vojvodina, ochotníci z Padiny, Hajdušice, Erdevíka, Kulpína a Nového Sadu. Ako hostia v programe účinkovali FS Vila z Nového Sadu a FS Bukovinka

z Braväcova. Chýbali Dobanovčania, keďže sa naposledy venúvajú starostlivosti o ľudí zo zaplavených prostredí, ktorí sú u nich ubytovaní. Tance a kroje posúdila odborná porota

Odmenené obsažné a dynamické pásmo novosadských šafárikovcov Od konopí po rubáč

Hložanci predviedli, ako sa kedysi chodilo Pod oblok

Choreografiou Erdevícka krčma nová Erdevíčania opäť zavítali na FFTT • KULTÚRA •

v zostave: Tatiana Kriváková Amidžićová a Milorad Lonić (choreografi), Vlasta Vinkovičová a predseda Marijan Pavlov (etnológovia). Rozhodli, že najlepšie tancovali novosadskí šafárikovci (pozrieť úvodný odsek príspevku), 2. miesto obsa-

PRE POSTIHNUTÝCH ZÁPLAVAMI Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Miestne spoločenstvo Hložany, Obec Báčsky Petrovec, Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian a Ústav pre kultúru vojvo-

dila mladšia tanečná skupina KOS Jednota z Hložian (autorom pásma Pod oblok a umeleckým vedúcim je Jaroslav Kriška) a na 3. mieste sa umiestnil FS Klasy SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy (autorom choreografie Veje vetrík, veje, po ovsenom KLASE, taktiež umeleckým vedúcim je Zlatko Ruman). SPRIEVODNÉ Pazovské plné Klasy PODUJATIA Organizátori medzi dvoma koncertmi usporiadali dinských Slovákov sa spoločne podujatie Tanečný dom. Na ne- podpisujú pod organizáciu 44. ďalekom ihrisku s umelou trávou FFTT. Organizačno-správna rada záujemcovia sa mohli naučiť tan- rozhodla, že sa tohtoročný festival ce z Aradáča a zo slovenského Ho- bude konať ako humanitárna rehronia. Ponuka pre milovníkov akcia pre ľudí postihnutých záslovenských vojvodinských špe- plavami v Srbsku. 23 /4598/

7. 6. 2014

Kultúra S JUBILANTKOU DR. MÁRIOU MYJAVCOVOU

Hlas ľudu cez prizmu životnej osemdesiatky Anna Francistyová

rozhovor sme váženú pani profesorku, poprednú jazykovedkyňu, autorku učebníc Dr. Máriu Myjavcovú z príležitosti jej úctyhodných narodenín, ktoré oslávila v nedeľu 1. júna, požiadali predovšetkým s cieľom, aby sme ju čitateľom našich novín predstavili ako niekdajšiu členku redakcie Hlas ľudu. Je tu jej spoveď o tom, aké spomienky sa jej teraz pri osemdesiatke zobúdzajú na tých desať rokov strávených pri apretúre hlasľudovských textov. – Z perspektívy mojich ôsmich krížikov obdobie tých desiatich rokov odpracovaných pri novinách Hlas ľudu (1957 – 1967) patrí už do dávnej minulosti. Do redakcie som nastúpila, ako sa hovorí, v kvete mladosti. Ako 23-ročná. Teraz v tomto veku by mi už na takúto otázku pristalo povedať, že veď sa už ani nepamätám, ako to bolo. Ale vďaka Bohu, pamäť mi ešte dobre slúži. Veru pamätám sa. Aj na takú maličkosť sa pamätám, že mi ako vyštudovanej slovenčinárke cesta k našim novinám bola zo strany dobovo ateisticky nastrojených režimových ľudí zatarasená, a to preto, lebo sme si to ja a môj vyvolený, ešte ako študenti, boli rozmysleli, že kvôli tomu, aby sme nejako obišli praktiku „tajného sobáša“, ktorý sa vtedy všeobecne praktizoval kvôli tomu, aby mladomanželia mohli – ako ideologicky bezúhonní – bez prekážok nastúpiť do zamestnania. Ale všetko bolo márne. Ten náš verejne odbavený študentský sobáš bol kdesi čiernym dobre zapísaný. Nuž ma odmietli. Do redakcie ma však odporúčal medziiným aj profesor Michal Filip, môj bývalý triedny profesor na gymnáziu, a potom i profesor na belehradskej Filozofickej fakulte, ktorý teda dobre poznal moje jazykové vlohy. Tak sa stalo, že nakoniec ma do redakcie Hlasu ľudu predsa len pozvali. Redakcia vtedy bola ešte v sta-

www.hl.rs

rom Altmanovom rodinnom dome. Do jednej miestnosti, kde boli už dva normálne písacie stoly pre dvoch novinárov, mi pripravili malý stolík ako na písací stroj, k tomu som dostala stoličku a – pracovala som. Z času na čas som si musela zbierať po dlážke rukopisy popadané z toho miniatúrneho pracovného stola. Výhoda však bola v tom,

zo Slovenska a ja som si vo voľnom čase vypisovala výrazy alebo viacslovné spojenia do písanky a bol to môj osobný rukopisný slovník zo súčasnej slovenčiny. V tých novinách som si prečitovala aj pravidelné jazykové rubriky, do ktorých prispievali hlavne pracovníci Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied. Takto som raz prišla na myšlienku napísať do tejto vrcholnej slovenskej jazykovednej inštitúcie list, v ktorom som vyslovila svoje prianie dopisovať si vo veciach jazyka s niekým, kto mi je vekovo blízky. Nuž a krátko potom sa mi aj ohlásila záujemkyňa o môj návrh. A bola to Marienka Pisárčiková, fakt moja vrstovníčka, ale najmä osoba mne aj celkove veľmi blízka. V živej spomienke mi dodnes zostala aj jedna ďalšia pre mňa osobne veľmi dôležitá udalosť. Vedenie našej redakcie postupne nadväzovalo Mária Myjavcová: – Mám niektoré veci ešte kontakty s vydavateľstvanedokončené, nuž pokračujem raz v tom a raz zasa v inom. mi na Slovensku, a tak mi v redakcii začiatkom že vtedy sme ešte ani nechyrovali r. 1963 oznámili, že mala by som o Slovníkoch slovenského jazyka, vycestovať na služobný pobyt na takže mi nič také na tom stolíku Slovensko. Vtedajší šéfredaktor neprekážalo. Andrej Fekete sa teda zviezol so Za tých desať rokov práce pri mnou do Slovenského veľvyslanovinách som si budovala svoju nectva v Belehrade a tam sme sebaistotu, a to nielen v jazykovej dohovorili termín aj dĺžku môjho úprave rukopisov, ale aj osobne služobného pobytu v Bratislave. ako nováčik v takejto práci. Ako Nezadlho som potom vycestovala. jazyková redaktorka som sa ani Bolo to prvý raz, čo som sa ocitla v nemala o koho a ani o čo opierať. takom celkom novom prostredí. A Hlavnou oporou pri zasahovaní ani nie hocijakom. V Slovenskom do novinárskych rukopisov mi vydavateľstve krásnej literatúry boli skúsenosti z hodín cvičení zo na Michalskej ulici v Bratislave. slovenského jazyka na fakulte v Hneď v prvé dni môjho príchodu Belehrade, keď nám profesor Filip mi bolo zariadené aj stretnutie s prinášal na hodiny Hlas ľudu alebo mojou listovou známou MarienNový život a tu sme si potom cibrili kou Pisárčikovou v Jazykovednom jazykový cit. ústave Slovenskej akadémie vied. Ináč do redakcie nám okrem Bolo to naše prvé stretnutie a naše toho prichádzali aj niektoré noviny úprimné priateľstvo s Marienkou

Informačno-politický týždenník

Pisárčikovou trvá do dnešných dní. Vďaka tejto udalosti, že ma z redakcie vyslali na mesačný študijný pobyt do tohto významného slovenského vydavateľstva, otvorili sa mi a časom upevnili osobné kontakty s celým radom popredných osobností slovenskej jazykovedy. Ale aj z iných kultúrnych oblastí. Už počas toho môjho prvého pobytu do vydavateľstva prichádzali za mnou aj naši bývalí Petrovčania, medziiným historik Ján Sirácky, profesor Andrej Mráz, tiež známy prekladateľ diel juhoslovanských spisovateľov Andrej Vrbacký a ďalší. Ďalšou významnou udalosťou bolo pre mňa celkom náhodné stretnutie s profesorom Jozefom Štolcom, slovenským dialektológom, ktorý r. 1965 prišiel k nám na svoju druhú výskumnú cestu za slovenskými nárečiami v Báčke. Moja redakcia mu vtedy dala k dispozícii auto, šoféra a – mňa ako sprievodkyňu. Ja som teda s profesorom Štolcom vtedy chodila za informátormi, s ktorými si on nahrával výskumný nárečový materiál v Petrovci, v Kulpíne a v Kysáči, čo potom zhrnul do svojej známej monografickej štúdie Reč Slovákov v Juhoslávii. Pri týchto našich výskumných obchôdzkach si pán profesor všímal moju zasvätenosť do našej jazykovej problematiky, a tak nejak na konci svojho pobytu mi bez obalu povedal: „Vaše miesto je na fakulte!“ Tak sa potom aj stalo, že som už r. 1966 začala pôsobiť ako honorárna pracovná sila na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde sa už r. 1961 bolo začalo vyučovanie slovenského jazyka a literatúry a kde už pôsobili Dr. Ján Kmeť a Dr. Daniel Dudok. S pánom profesorom Štolcom som sa potom stretávala zakaždým, keď som bola v Bratislave. On sa vždy zaujímal o moju prácu. Práca pri novinách bola pre mňa osobne teda dobrou predprípravou na jazykovednú preorientáciu. Mala som už vypestovaný aj jazykový cit, dobrú zásobu odbornej • KULTÚRA •

literatúry, ale aj zabehané kontakty so slovenskou jazykovedou. Ako som uviedla, ten môj prechod z praktickej jazykovej práce nad novinárskymi rukopismi na prácu jazykovo-výchovnú a napokon i vedeckovýskumnú sa odohral akosi spontánne, bez nejakého môjho konkrétneho plánu. Ako jazyková redaktorka som sa už bola preukázala medziiným aj novinovou rubrikou Jazykový stĺpček, neskôr premenovanou na Jazykové poznámky (vychádzalo to v Hlase ľudu pravidelne od konca marca 1961 až do konca roku 1963), z čoho mi potom r. 1966 naše vydavateľstvo Obzor vydalo aj knihu Jazykové poznámky (163 s.). Je to moja jazykovedná prvotina. Nuž a veľkú zásluhu na tom, že som sa k nej len tak akoby nič dopracovala, mali práve uvedené okolnosti. Že som sa práve vďaka okolnostiam, že som pracovala v redakcii novín Hlas ľudu už na samom začiatku svojej profesionálnej dráhy dostala do priameho kontaktu so slovenskou jazykovedou a aj s takou významnou osobnosťou, ako bol profesor Jozef Štolc. Na mne osobne však záležalo, ako som tú monotónnu prácu nad rukopismi novinárov, ktorí mali rozličnú predbežnú jazykovú prípravu, dokázala využiť v prospech svojho stále hlbšieho ponoru do problematiky slovensko-srbského bilingvizmu a v nadväznosti aj do situácie jazykovej kultúry v našej jazykovej enkláve. Tam sú korene mojich neskorších jazykovedných štúdií, z čoho sa napokon zrodili aj moje rozsiahlejšie jazykovedné práce: magisterská práca (r. 1975), a potom aj doktorská dizertácia (r. 1987). Na začiatku teda bola redakcia Hlasu ľudu... Potom ste sa už až po odchod do dôchodku prednostne venovali výchove nových generácií slovakistov. My, vaši bývalí poslucháči sme vám naozaj povďační za vašu nezištnú pedagogickú prácu. – Ohľadom svojej pedagogickej práce môžem krátko povedať iba toľko, že ja som ako školáčka a práve tak aj ako študentka mala samých dobrých učiteľov. Od prvej triedy ľudovej školy až po vysokoškolské štúdium. Všetci tí mi boli takými vzácnymi vzormi. Podľa textov, ktoré vám aj teraz v jeseni života dosť pravidelne • KULTÚRA •

vychádzajú v časopise Nový život, vidno, že ste svoje písanie ešte nezavesili na klin. Čomu sa posledne tak vážnejšie venujete? – Je to pravda, že písanie ma ešte drží. Tak sa vari držím nad vodou. Je to ako v starej latinskej výpovedi, na ktorú si pamätám ešte z hodín latinského jazyka na gymnáziu: Cogito ergo sum. – Myslím, teda som. Ja by som si to mohla modifikovať po svojom: Scribo ergo sum. Čiže Píšem, teda som. Mám totiž niektoré veci ešte nedokončené, nuž pokračujem raz v tom a raz zasa v inom. Azda ešte niečo aj uzavriem. Pokým som. Pani profesorka, neoceniteľné je vaše celoživotné úsilie na poli našej jazykovedy, s radosťou si prečítame aj vaše esejistické

práce, ale vy osobne, keby ste mohli, čo by ste vo svojom profesionálnom živote zmenili? – Nad tým sa mi vôbec nechce uvažovať. V tomto veku sa ani neopláca uvažovať o akejkoľvek zmene. Staroba nemá rada zmeny. Ostatne ten svoj profesionálny život sa mi nedarilo zmeniť ani v mladších rokoch. Odkedy som zakotvila na poli našej jazykovej situácie poznačenej naším slovensko-srbským bilingvizmom, žijem na akomsi úhore bez hraníc. Najsmutnejšie na celej veci je to, že tu stojím sama. Nemám pokračovateľov. A keď sa mi túto situáciu nepodarilo zmeniť skôr, teraz sa do toho už ani nevládzem púšťať. V takejto nálade si v duchu opakujem výpovede básnika

Ivana Krasku: „Blahoslavení sú, ktorí hovorili / a nepovedali viac, než čo povedať mohli / vo dňoch sviatočných. / Spasení budú tí, ktorí nepovedali všetko, / čo vedieť sa domnievali, / a zatratení, ktorí hovorili viac, / ako povedať mali na dni sviatočné.“ (Ivan Krasko: Básne. Bratislava : Tatran, edícia Darčeky, 1977, s. 141) Ďakujeme, pani profesorka, za tento príležitostný rozhovor, ktorý navrhujeme pokračovať. Zostalo nám totiž dosť tém, ktoré by sme s vami rady spracovali. A v tejto chvíli vám predovšetkým prajeme nielen v dňoch sviatočných, ale v každom novom dni pevné zdravie a nech vám táto moderná ceruzka – počítač aj ďalej dobre slúži.

Výzva

poločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Čabianska organizácia Slovákov (zriaďovatelia Ceny Samuela Tešedíka) vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Samuela Tešedíka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2014, a to najneskôr do 30. júna 2014 (mailom na: andrasikova.maria61@gmail.com, hlasznik@clicknet.ro, hlasznik@dzscr.ro, biapascu@gmail.com). Cena Samuela Tešedíka sa udeľuje každoročne začnúc rokom 2012 spravidla trom osobám za splnenie jednej alebo viacerých z týchto podmienok: a) za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí; b) za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí; c) za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí;



d) za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí. Cenu udeľujú zriaďovatelia v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Doterajšími laureátmi Ceny Samuela Tešedíka sú: za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí: Zuzana Medveďová z Maďarska (2012), Edita Pečeňová z Maďarska (2013); za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí: Rudolf Jaroš z Rumunska (2012); za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí: Viera Boldocká zo Srbska (2012), Anita Murgašová zo Slovenska (2012), Ján Kaňa zo Srbska (2013), Oľga Suchánska z Rumunska (2013). V mene zriaďovateľov: Mgr. Pavel Hlásnik, predseda SEK Mária Andrášiková, predsedníčka ASP

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V evanjelickom kostole v Petrovci na Turíce v nedeľu 8. júna 2014 o 18. hodine sa uskutoční Svätodušný humanitárny koncert. Ofera z koncertu je určená na pomoc obetiam povodní v Srbsku. J. Č-p BÁČSKY PETROVEC. V Galérii Zuzky Medveďovej v rámci akcie Noc múzeí (už dvakrát odročenej) v sobotu 7. júna od 18. do 02. hodiny budú návštevníkom k dispozícii výstava ukiyo-e grafík pod názvom Dni japonskej kultúry majiteľa Ninka Radosavljevića z Valjeva, interaktívna prezentácia

japonskej kultúry Japonsko – najupravenejšia záhrada sveta autora Vladimira Majstorovića (o 20. hodine) a premietať sa budú filmy Akira Kurosawu. a. f. VRBAS. V sobotu 31. mája prebiehal 4. festival chórového spevu vojvodinských Rusínov. Okrem rusínskych zborov z Nového Sadu, Ruského Kerestúra, Ďurdeva, Sriemskej Mitrovice a Vrbasu na festivale pohostinsky vystúpil aj Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca. J. Č-p 23 /4598/

7. 6. 2014

Kultúra

21. prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď Stará Pazova 6. – 8. júna 2014

Program

Piatok 6. júna, prvý deň prehliadky 11.00 – 11.30 Otvárací program: Prvý slovenský dolnozemský igric 11.30 – 12.00 Svätý Sáva v ľudovej tradícii; ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova 12.00 – 12.40 Hudobný koncert detí ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova 12.45 – 13.25 Aká mucha, taký...; KIS Kysáč 14.30 –- 15.00 Popoluška z medovníkového domčeka; ZŠ 15. októbra, Pivnica 15.00 – 16.00 Zápis detí do kreatívnych dielní 16.00 – 16.30 Mušky z gumipušky; KUS Petrovská družina, Báčsky Petrovec 16.30 – 17.15 Zorničkozor – prezentácia digitalizovanej Zorničky 1939 – 2014 17.30 – 18.00 Číčkoviny; SKC P. J. Šafárika, Nový Sad

Sobota 7. júna, druhý deň prehliadky 9.30 – 11.00 Tvorivé dielne pre deti 11.00 – 11.30 Poškoláci; ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato 11.30 – 12.15 Otvorenie výstavy výkresov – návrhov na diplom 12.15 – 12.55 Dlhý nos; ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec 14.30 – 15.10 Čarodejný kľúč; ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova 15.10 – 16.30 Tvorivé dielne pre deti 16.30 – 17.05 Ríša rozprávok; SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova 17.05 – 17.40 Kvíz pre deti 17.40 – 18.30 Ohňostroj pre deduška; ZŠ Bratstvo, Aradáč 18.30 – 19.30 Koncert detských piesní Letí pieseň, letí Nedeľa 8. júna, tretí deň prehliadky 9.30 – 9.45 Na posedení; ZŠ Jána Kollára, Selenča 10.00 – 10.40 Tri pierka z draka; ZŠ Mladých pokolení, Kovačica 11.00 – 11.45 Alica v krajine zázrakov; SKOS Detvan, Vojlovica 11.45 – 12.30 Tvorivé dielne pre deti Prezentácia knihy Príbehy za oponou, Vlatko Miksád 12.30 – 13.00 Trampoty s vlkom; SKOS Erdevík, Erdevík 14.30 – 15.00 Sviatočné príbehy; SKUS Jednota a ZŠ Sriemskeho frontu, Šíd 16.00 – 16.25 O pyšných netopieroch; Slov. evanj. cirkevný zbor, Binguľa 16.45 – 17.30 O päť hodín dvanásť (Tak trochu o Šípovej Ruženke); ZŠ Branka Radičevića, Boľovce 19.00 – 19.30 Zatvárací ceremoniál a vyhlásenie výsledkov

V STAREJ PAZOVE SKONČENÁ 52. PREHLIADKA OCHOTNÍCKYCH DIVADIEL VOJVODINY

Narodeniny a výročia v júni 2014

Anna Lešťanová

ËË 1. júna 1934 v Petrovci sa narodila Dr. Mária Myjavcová, slovenská vojvodinská jazykovedkyňa, prvá jazyková redaktorka Hlasu ľudu, prekladateľka, univerzitná profesorka na dôchodku, zostavovateľka učebníc zo slovenského jazyka pre druhý stupeň základnej školy, gymnázium a skriptá pre poslucháčov učiteľskej fakulty, autorka početných vedeckých prác z jazykovedy a zo styčných oblastí. Knižne jej vyšli tieto tituly: Jazykové poznámky (1966), Slovenčina v jazykovej enkláve (2002), Bolo, ako nebude (2004), State o našej slovenčine (2006) a Slovenská jazyková čítanka (2009). (Blahoželáme k 80. narodeninám.)

Najúspešnejší Senta, Crvenka a Kovin

ohtoročná 52. prehliadka ochotníckych divadiel Vojvodiny sa konala v tieni záplav, ktoré v Srbsku zapríčinili katastrofálne následky. Otvorená bola 16. mája v staropazovskej divadelnej sále a po dvoch súťažných dňoch pre mimoriadny stav a vyhlásené Dni smútku v krajine bola prerušená. Druhá časť tohto pokrajinského divadelného podujatia sa konala v dňoch 26. až 31. mája so slávnostným udelením cien najúspešnejším jednotlivcom a súborom na záver. Podľa rozhodnutia odbornej poroty (v zložení predseda Saša Latinović, režisér z Belehradu, a členovia Sonja Stipićová, herečka, a Mr. Miroslav Radonjić, teatrológ, obaja z Nového Sadu) najúspešnejšie tri divadelné súbory na 52. PODV v Starej Pazove sú zo Senty (Ožalošćena porodica), Crvenky (Pokondirena tikva) a Kovina (Razvojni put Bore Šnajdera), ktoré postúpili na republikový festival ochotníckych divadiel Srbska v Kule. Podľa pravidiel prehliadky (vypracoval ich Zväz ochotníkov Vojvodiny) boli udelené ďakovné listiny za herecké výkony, diplomy za epizódne stvárnenie postáv, scénický pohyb,

www.hl.rs

scénickú reč, adaptáciu predstavenia, diplom najlepšiemu kostymérovi, diplom za najlepšiu scénografiu, za dizajn predstavenia a za najlepšiu réžiu. Správu odbornej poroty prečítal Saša Latinović a v nej sa okrem iného uvádza, že „na základe voľby selektora Ratka Radijovevića tohtoročná produkcia v divadelnom ochotníctve sa môže pochváliť jednotlivými vysokými dosahmi, ale nie aj celkovými priaznivými dojmami“. Počas sobotňajšieho programu udelenia cien najúspešnejším jednotlivom a súborom vyslovené boli slová vďaky za dobrú organizáciu, a to Ústavu pre kultúru Vojvodiny, Zväzu ochotníkov Vojvodiny, Obci Stará Pazova, Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova a Stredisku pre kultúru Stará Pazova. Pochválená bola aj profesionálna práca tímu, ktorý pripravoval bulletin prehliadky. Podľa rozhodnutia obecenstva, ktoré známkovalo každé predstavenie v súťažnej časti, titul najlepšieho divadla na prehliadke získal súbor z Crvenky. Toto uznanie udelil Slobodan Jovanović, námestník predsedu obce. V mene Zväzu ochotníkov Srbska prehliadku slávnostne zatvoril Sava Mučibabić, predseda. Na počesť odmenených vystúpili ochotníci z Kuly.

Informačno-politický týždenník

ËË 9. júna 1934 vo Viedni zomrel petrovský rodák Ján Kvačala, slovenský vojvodinský historik, vysokoškolský pedagóg (pôsobil na Slovensku v Bratislave a v Estónsku v Tartu) a zakladateľ modernej komeniologickej literatúry. (Pripomíname si 80. výročie smrti.) ËË 23. júna 1934 v Petrovci zomrel Andrej Labáth, prvý riaditeľ petrovskej tlačiarne, zostavovateľ Národných kalendárov, redaktor novín Národná jednota a cestopisec. (80. výročie smrti) a. f. • KULTÚRA •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, v Ulici cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. mája 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-435/14, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanou po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovaní o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, schvaľuje

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara 73, na katastrálnej parcele č. 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. mája 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-430/14, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70 schvaľuje

ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, v Ulici cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu) potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, aby nositeľ projektu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, v Ulici cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu dôkladnú žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, v Ulici cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy DSC 1800 a UMTS. Anténová sústava základných staníc bude pozostávať zo šiestich dual band panelových antén, a to: po jedna anténa výrobcu Kathrein typu K742236 (pre uskutočnenie DCS 1800 sústavy) a jedna anténa výrobcu Kathrein typu K742215 (pre uskutočňovanie UMTS servisu) v každom úseku. Plánované azimuty antén vynášajú 25 °, 125 ° a 225 °, respektíve po úsekoch pre obe sústavy. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS je 4 + 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Futog. V lehote stanovenej zákonom MS Futog doručilo rozhodnutie Rady MS Futog, v ktorej sa uvádza, že Rada MS Futog na svojom zasadnutí 22. septembra 2008 schválila rozhodnutie, že je generálne proti výstavbe základných staníc mobilnej telefónie v osídlenej časti a v blízkosti stavebných objektov a že podľa mienky členov všetky antény mobilnej telefónie treba vysťahovať mimo sídliska. Toto rozhodnutie potvrdilo aj nasledujúce zasadnutie Rady MS Futog v júli 2009. Nositeľ projektu podal Informáciu o lokalite číslo V-353-190/13 z 8. apríla 2014, ktorú vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. S podanou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, číslo EM-2013-056/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Základná rozhlasová stanica mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2 má celkovú efektívnu vyjadrenú silu od 4140,4 W (pre všetky tri úseky) pre sústavu DCS 1 800 a pre sústavu UMTS celková efektívna vyjadrená sila je 2286,3 W (pre všetky tri úseky). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyjadrenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyjadrenou silou spotrebičov), splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná na spôsob, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť) a doručenú mienku MS Futog, nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú sa podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, a zabezpečuje sa sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara 73, na katastrálnej parcele č. 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu) potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. 2. Určuje sa, aby nositeľ projektu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara 73, na katastrálnej parcele č. 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara 73, na katastrálnej parcele č. 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava pre rozsah GSM 900 a UMTS. Pre sústavu GSM 900 sú postavené tri antény typu ARX906516L-0T6 s azimutmi 37,5 °, 151,4 ° a 269,2 °. Pre systém UMTS sú postavené tri antény Kathrein K742215 s azimutmi 31,2 °, 147,8 ° a 266,5 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 2 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Liman III, MS Very Pavlović, MS Iva Andrića a MS 7. júla. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu podal rozhodnutie, ktorým sa schvaľujú investorovi podniku pre telekomunikácie TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, vykonané práce a použitie RBS NS – Šantić – NS70, Nový Sad, na objekte pošty na Bulvári cára Lazara 73, na katastrálnej parcele č. 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, vydané zo strany Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania, Úsek pre stavebníctvo, investície a stavebný pozemok pod číslom 35-00-00008/2012-07 z 23. decembra 2011. S podanou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70, číslo 2703/14-171 LjM, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70, má celkovú efektívnu vyjadrenú silu od 1422,53 W (úsek 1 a 2) a 1419,16 W (úsek 3) pre systém GSM 900 a pre systém UMTS celková efektívna vyjadrená sila je 760,38 W (pre všetky tri úseky). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyjadrenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyjadrenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná na spôsob, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú sa podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečuje sa sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

23 /4598/

7. 6. 2014

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

MIŠOM POVOLNÝM 5. 12. 1935 – 1. 6. 2014 z Cerja, Kosjerića rodom z Padiny Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Zarmútená manželka Dobrila a syn Pajo

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM obrábateľnú pôdu v báčskopetrovskom chotári; tel.: 063/827-87-45. Kupujem staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 5. júna 2014 uplynul boľavý rok, čo nás opustil milovaný

STEVO KLINKO 1969 – 2013 – 2014 zo Slankamenských Vinohradov

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote tak mnoho znamenal. V jednom okamihu zmizlo tak mnoho: dobrácke srdce, starostlivá hlava, milá usmievavá tvár, láska, usilovné ruky, ktoré pre nás pracovali. Stále si v našich srdciach. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji: báči Paľko a andika Turanovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÉ ZBOHOM nášmu otcovi a dedovi

MICHALOVI KOVÁČOVI 7. 9. 1939 – 21. 5. 2014 z Padiny

Navždy prestali pre Teba hviezdy svietiť, už navždy prestalo pre Teba slnko hriať, ale tí, čo Ťa mali radi, nikdy neprestanú na Teba spomínať. Odišiel si tíško ako odchádza deň a v našich srdciach zostáva spomienka len. Nech s nami spomína na neho každý, kto ho mal rád. Tvoji: syn Vlado s manželkou Zuzanou a vnúčatá Dejan a Jasna

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA s otcom a dedom

MICHALOM KOVÁČOM 7. 9. 1939 – 21. 5. 2014 z Padiny

MICHAL MARČOK

ANNA MARČOKOVÁ rod. Krajčíková 10. 2. 1947 – 21. 12. 2013

13. 3. 1945 – 4. 6. 2013

z Kysáča Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachovávajú syn Jaroslav a dcéra Zdenka s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kniha života zavrela sa, písaná srdcom, krvou zo žíl. Odišiel si ticho, niet Ťa viac medzi nami, ale v pamäti našej žiariť bude pamiatka Tvoja stále živá. Tvoji: dcéra Gordana Miháleková s manželom Martinom a dcérami Boženou, Blaženou a Elenou Babinkovou s manželom Jánom a dcérkou Anabelou

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s matkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so starkou

Dňa 31. mája 2014 nás po dlhej a ťažkej chorobe navždy opustila naša mama

ZUZANOU TATLIAKOVOU

ZUZANA TATLIAKOVÁ

1935 – 2014 z Petrovca

27. 11. 1935 – 31. 5. 2014 z Petrovca

ZUZANOU TATLIAKOVOU 1935 – 2014 z Báčskeho Petrovca Nech ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Dcéra Anna s manželom

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka s Tebou bola ťažká a spomienka zostáva večná. S láskou a úctou sa s Tebou lúčia:

VLADIMÍR MAJO 1945 – 2014 z Hajdušice

Trvalú spomienku si na Teba zachováme navždy. Manželka Anna, dcéra Boženka s rodinou a syn Ján

S láskou a úctou sa s Tebou lúči

vnučky Jasna Opavská a Vesna Zotovićová s rodinami

STRETNUTIE GENERÁCIE 1954

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 25. mája 2014 nás náhle a nečakane opustil náš milovaný manžel, otec a starý otec

Zostaneš navždy v našich srdciach.

Vrstovníci narodení v Hložanoch roku 1954 oslávia životné jubileum – 60 rokov života a 45 rokov od ukončenia základnej školy v sobotu 7. júna 2014. Pri tejto príležitosti si spomenú na svojich zosnulých spolužiakov a učiteľov. Stretnú sa v ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina o 16.00. Potom absolvujú spoločné posedenie v reštaurácii Vojvođanska oaza.

syn Ján s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 31. mája 2014 nás po ťažkej a dlhej chorobe navždy opustila naša starká

ZUZANA TATLIAKOVÁ 27. 11. 1935 – 31. 5. 2014 z Petrovca

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachovajú a s úctou si budú na Teba spomínať vnukovia Miroslav a Jaroslav s rodinou

Generácia 1954

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s matkou

Dňa 28. mája 2014 nás nečakane opustil náš syn, brat a ujo

JOZEF BARTOŠ

ZUZANOU TATLIAKOVOU 1935 – 2014 z Báčskeho Petrovca

1961 – 2014 z Kulpína

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a spokojný spánok Ti priať.

Nikdy na neho nezabudnú mama a sestry Anna a Katarína s rodinami

• OZNAMY •

S láskou a úctou sa s Tebou lúči a na Teba si bude spomínať syn Ondrej s rodinou

23 /4598/

7. 6. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

na dobrého a starostlivého manžela a otca

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA na

na jediného apíka

JOZEFA HRKA DR. JÁNA ČÁSARA 18. 12. 1943 – 18. 6. 2012 – 2014 z Pivnice

S láskou a vďakou si trvalú spomienku na neho zachovávajú: manželka Anka a dcéry Kvetka a Milotka s manželom Rasťom

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 27. mája 2014 nás nečakane navždy opustil náš drahý švagor a zať

13. 3. 1959 – 7. 6. 2013 – 2014 z Kovačice

DR. JÁNA ČÁSARA 18. 12. 1943 – 18. 6. 2012 – 2014 z Pivnice

Krásne spomienky na Teba a chvíle strávené s Tebou si vo svojom srdiečku zachováva Tvoj

Je tomu rok, čo kráčame cestou života bez Teba. Cestou žiaľu, bôľu, zármutku a utrpenia. Nezabúdame na Teba, si v každej našej myšlienke, slzách a každom vzdychu. Tvoji: manželka Eva, syn Vladimír, dcéra Eva s manželom Nenadom a vnúčik Aleksa

vnuk Ivor Adámek

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrom

ONDREJOM MOLNÁROM 15. 1. 1963 – 27. 5. 2014 z Hložian

ONDREJ MOLNÁR 15. 1. 1963 – 27. 5. 2014 z Hložian Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovajú Mita a starká Srnkové

ONDREJOM MOLNÁROM

V neznámy svet odišiel si spať, zaplakal každý, kto ťa mal rád. Odišiel si od nás, my zostali sme v žiali, no vždy budeš žiť v srdciach tých, ktorí ťa milovali. Na Teba si spomínať bude

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú

sestra Mária Ďurišová so synmi Braňom a Marekom

kmotrovci Cerovskovci z Petrovca

1963 – 2014 z Hložian

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 8. júna 2014 uplynie smutný rok, čo nás opustil náš dobrý ocko, starký a prastarký

Dňa 10. júna 2014 uplynú tri smutné roky, čo nás opustila naša dobrá mama, starká a prastarká

Spomienky nevybledli ani na našu sestru a tetu

MICHAL HRIC

MÁRIA HRICOVÁ

ZUZANU BENKOVÚ

8. 2. 1925 – 8. 6. 2013 – 8. 6. 2014

rod. Sovišová 27. 6. 1927 – 10. 6. 2011 – 10. 6. 2014

rod. Hricovú 15. 9. 1953 – 22. 3. 2003 – 22. 3. 2014

Na vašu skromnosť a neúnavnú obetavosť nikdy nezabudneme. S úctou a láskou si na Vás spomíname. Dcéry a sestry Mária Lekárová a Anna Hricová s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 – 2014 z Kovačice

22. 2. 1944 – 25. 5. 2014 z Petrovca

Aj keď nie si viac medzi nami, v našich srdciach zostaneš navždy s nami.

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú

Rodičia

Tvoji najmilší

Tvoji rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JOZEF HRK

JANKA MIKUŠA

1959 – 2013 – 2014 z Kovačice

brat Ján s manželkou Annou a deťmi Želkom a Tamarkou

ONDREJOM MAJEROM

JANKA MIKUŠA

JOZEF HRK

Na Teba si so smútkom v srdci spomína:

s naším otcom a starkým

1959 – 2013 – 2014 z Kovačice

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. júna 2014 je tomu rok, čo nás opustil náš syn

ONDREJOM MOLNÁROM

16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 – 2014 z Kovačice Veľmi nám chýbaš. Spomienku na Teba si natrvalo zachovávame vo svojich srdciach.

s naším priateľom

Pamiatku na Teba si budú zachovávať rodiny Turdeľová, Štefanidesová a Huďanová

Sestra a brat

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Oznamujte

SMUTNÁ ROZLÚČKA

z Hložian

Dňa 27. mája 2014 nás opustil náš

ONDREJ MOLNÁR

Hlase ľudu

15. 1. 1963 – 27. 5. 2014 z Hložian

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť. Strýko, strynka a Janík Molnárovci

VEĽMI SMUTNÁ A NEČAKANÁ ROZLÚČKA

ONDREJOM MOLNÁROM z Hložian

s naším milovaným manželom a otcom

ONDREJOM MOLNÁROM 15. 1. 1963 – 27. 5. 2014 z Hložian

So smútkom sme sa s Tebou rozlúčili, ale vždy budeš v našich spomienkach. Rodiny Greksová, Kukučková, Marková, Zvarcová a Šepšová

• OZNAMY •

Ťažký a krutý osud Ťa nám nečakane vzal a bolesť v srdci zanechal. Rozlúčka bola ťažká, ale spomienka na Teba zostáva večná. Tvoja zarmútená manželka Vierka a Tvoje dcéry Vierka a Irenka 23 /4598/

7. 6. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 6. júna 19.30 Úryvok z tohtoročného 44. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.45 Hore-dolu Nedeľa 8. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre poľnohospodárov Utorok 10. júna 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: z Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, kde sa uskutočnil kurz pre moderátorov, o báčskopalanských žiakoch základnej školy, ktorí navštevovali hodiny slovenčiny a prichystali koncoročný program, o výsledkoch Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., o detskom divadle v ústrety Prehliadke 3 x Ď a z premiéry detskej divadelnej inscenácie v Erdevíku. Dúhovka – obsiahla reportáž zo 44. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 6. júna – Počiatok Sobota 7. júna – Porota Pondelok 9. júna – Láska z Telerána Utorok 10. júna – Smrtonosný sľub Streda 11. júna – Späť na zem Štvrtok 12. júna – Crank – Zastaň a neprežiješ 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 8. júna 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Posledný tanec 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Michaela Melichová z Kulpína, kráska Dňa Petrovca

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 8. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň FF Tancuj, tancuj... Noc múzeí Naši žiaci na republikových súťažiach Utorok 10. júna 16.00 Dni Kovačice Stužková zábava kovačických žiakov Padinskí žiaci oslávili malú matúru Rozlúčkový večierok gymnazistov Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 13. júna 16.00 Slovenský film: Medená veža Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 23 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko evanjelického kňaza a národno-kultúrneho pracovníka, ktorý sa narodil v roku 1888 v Mošovciach, na Slovensku, a umrel v roku 1959 v Bratislave. autorka: ANNA osídlené BIČIAROVÁ mesto

na toto vydáva paroh amerícium miesto silný zvuk ilínium

liter

apelácia

zaopatrila

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. 1. časť Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. tajn.

pond goniometrická funkcia vpíšte NV volt

argón

Keňa Zenica

priviezol

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 11. júna 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 15. júna 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, bude venovaná Medzinárodnému dňu detí. V pokračovaní bude záber zo 44. FFTT, na ktorom ľudový orchester SKOS Detvan získal 1. cenu odbornej poroty. Odznie aj zmes slovenských piesní v podaní ženskej speváckej skupiny, ktorú na tomto festivale odmenili striebornou plaketou. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

prvé a posledné písmeno

najvyššia karta vpíšte DAK

kelvin povolalo

druh AS U muchy L H D 2. časť LU tajničky ž. meno

vpíšte ŠKO tona

vpíšte ÍV north

ž. meno roztok na lakovanie veľká masa slanej vody

vpíšte ŠSI vpíšte TIV

sluha turecky

vpíšte UN hrsť (srb.)

elektrón

okenná záclona

hliník

podrobný opis časového sledu

alt

rovnaké písmená

vrch pri Belehrade

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 22

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 20 z čísla 20 Hlasu ľudu zo 17. mája 2014 bolo: MICHAL GODRA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA VRŠKOVÁ, Ul. republiková č. 39, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME.

VODOROVNE: t, volala, atakoval, nakovalo, cn, vila, uctila, k, ju, no, zo, JNA, tak, P, a, B, VA, odborník, čarbe, to, Una, spal, lalotala TAJNIČKA: TANCUJ, TANCUJ...

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

23 /4598/

7. 6. 2014

Šport PRVÁ LIGA SRBSKA

Dolina prehrala a vypadla! Ján Bokor

lobovať brankára Doliny Jevtića, ale lopta preletela nad bránu. Na Súťaž v Prvej lige Srbska mala neuveriteľný koniec. Borac Čačak po druhej strane Dobrić prenikol výhre v Užici predbehol Metalac z G. Milanovca, ktorý po domácej k domácej bráne, no jeho slabú prehre so šampiónom – Mladost Lučani premrhal náskok ôsmich strelu domáci brankár bez ťažkostí bodov štyri kolá pred koncom. Tak Borac z druhej priečky priamo chytil. Najlepšiu šancu v prvom postúpil do Jelen Superligy Srbska a Milanovčania museli hrať baráž polčase nevyužil Mirosavljev, lebo s belehradským mužstvom Rad. Veľmi vzrušujúce boli aj zápasy, ktoré bojovali o záchranu. Osud Doliny nezávisel iba od jej zápasu v Borči. Po prehre Padinčanov s tímom BSK ani jeden variant im nevyhovoval, aby zostali v lige. Osud zverencov trénera Govedaricu bol v rukách aktérov zápasov v Belehrade a Inđiji. Sinđelić v stretnutí so Smederevom prehrával 0 : 3, ale predsa vyhral 4 : 3 a Inđija doma v posledných chvíľach porazila Timok 1 : 0. To znamenalo, že si Sinđelić a Inđija zabezpečili záchranu v lige a Dolina vypadla. Povráva sa, že výsledky týchto zápasov boli Na zápase v Borči fanúšikovia Doliny darmo vyvesili klubové dohovorené, ale ako to už v našom zástavy futbale býva, dôkazy na to nie sú!? slabo strelil, brankár Borče vyrazil Dolina tak doplatila na slabé výsledky v jesennej časti majstrovstiev. loptu nohou a vzápätí nedostaVýsledky 30. kola: Teleoptik – Bežanija 2 : 4, Inđija – Timok 1 : 0, točne silná strela Čížika skončila Sloga (PM) – Radnik 1 : 1, Sinđelić – Smederevo 4 : 3, BSK – Dolina 1 : v rukách Kovačevića. 0, Metalac – Mladost 0 : 2, Jedinstvo – Borac 1 : 2, Proleter – Sloga (K). V druhom polčase hráči DoliMladost Lučani a Borac Čačak sú noví členovia Jelen Superligy ny hrali rozhárane, nemali síl na Srbska, Metalac sa to pokúšal v kvalifikačných zápasoch. Z ligy silnejšie útoky. Skúsený kapitán vypadli Smederevo, Teleoptik, Dolina a Timok. domácich Savković kopol do žrde. BSK – DOLINA 1 : 0 (0 : 0) Hostia sa ťažko dostávali k bráolina v Borči nezopakovala málnu prehru. V prvom polčase ne domácich, no predsa sme dobrý výkon z predchádza- sa viedol vyrovnaný boj. Kapitán zaznamenali pokusy Memovića, júceho kola a utrpela mini- domácich Savković sa pokúsil Đušića, Jovanovića, Mirosavljeva

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

strane jedna strela hráča Bačky v 60. min. trafila obrancu Kriváňa, zmenila smer, oklamala Naďa a bolo 1 : 2. Od tej chvíle domáci viac nevyberali prostriedky, aby aspoň vyrovnali. Boli to ťažké chvíle pre kriváňovcov, ale i rozhodcu Kolakovića z Báčskej Palanky, ktorý si vytrpel hrozby, nadávky a útoky hostiteľov. Vrcholom všetkého nepekného na trávniku v Despotove bola chvíľa, keď domáci hráč po faule úderom hodil na trávu Petkovića a rozhodca napodiv obom ukázal cestu do šatne. KRIVÁŇ: Naď, Kocić, Jovović, Krížov, Ignjatović, Petković, Alexy, Kutenič, Darko Pavlov, Spasić, Malina. StriePO GÓLE AJ BITKA: dali: Dobrík, Dalibor Aleksandar Petković Mučaji, M. Strehársky. (Kriváň Selenča)

Kopali, bili a prehrali! BAČKA – KRIVÁŇ 1 : 2 (0 : 2) Juraj Pucovský

ťažkého hosťovania v Despotove futbalisti selenčského Kriváňa si priniesli veľmi cenné body, ktoré im poskytujú šancu na konci majstrovstiev získať najmenej piate miesto. Zápas sa hral priam v nenormálnych podmienkach, lebo domáci futbalisti už podľa zvyku kopali, doslova bili hráčov súpera, hrozili a nadávali rozhodcom, ale predsa prehrali! Sieť sa prvýkrát vlnila v 15. min., keď Malina zobral loptu domácim obrancom, prihral Spasićovi a tento z pätnástich metrov prekonal brankára – 0 : 1. Výsledok zdvojnásobil

www.hl.rs

Petković vo finiši polčasu, keď po rohovom kope odrazenú loptu hlavou zaslal do siete. Selenčania v prvom polčase mali ešte najmenej 5 – 6 príležitostí, ktoré Malina, Ignjatović a Spasić nevyužili. Aj na začiatku druhého polčasu si mužstvo Kriváňa vypracovalo niekoľko šancí, no strelci neboli presní. Preto však na opačnej

Informačno-politický týždenník

a náhradníka Matića, ktorým nevyšla streľba. Bezgólový výsledok dlho vyhovoval Doline, lebo Smederevo so Sinđelićom viedlo 3 : 0... V posledných minútach všetko sa obrátilo proti Padinčanom. Sinđelić v krátkom čase vsietil štyri góly! Doline vtedy konvenovala iba výhra. Jej hráčom sa to nepodarilo, naopak, v 85. min. inkasovali gól z kopačky Cvetkovića. Osud Doliny spečatila správa z Inđije, kde domáce mužstvo vyhralo nad Timokom vďaka gólu v 90. + 4. min!? Tak sa nádeje Doliny na záchranu celkom rozplynuli. DOLINA: Jevtić, Cvetković, Čížik, Mirosavljev, Marković, Kostić, Memović, Jovanović, Advigov, Dobrić (Matić), Đušić.

1. Mladost 2. Borac 3. Metalac 4. Bežanija 5. BSK 6. Sloga (PM) 7. Sloga (K) 8. Jedinstvo 9. Proleter 10. Radnik 11. Sinđelić 12. Inđija 13. Timok 14. Dolina 15. Teleoptik 16. Smederevo

30 18 30 15 30 15 30 11 30 12 30 12 30 12 30 11 30 10 30 10 30 10 30 10 30 8 30 9 30 8 30 8

6 6 42 : 20 60 7 8 28 : 19 52 7 8 34 : 14 52 12 7 34 : 26 45 7 11 37 : 39 43 7 11 35 : 40 43 6 12 35 : 31 42 8 1 1 30 : 37 41 9 1 1 42 : 36 39 8 12 31 : 36 38 7 13 32 : 36 37 7 13 32 : 41 37 10 12 26 : 35 34 7 14 31 : 42 34 7 15 35 : 40 31 7 15 26 : 38 31

Výsledky: Soko – Stari grad 1 : 4, Bački hajduk – Maglić 1 : 2, Bačka – Kriváň 1 : 2, Borac – Kulpín 3 : 5, Krila Krajine – Hercegovac 7 : 0. Voľná bola pivnická Slávia. Program posledného kola: Stari grad – Krila Krajine, Hercegovac – Borac, Slávia – Bačka, Kriváň – B. hajduk, Maglić – Soko. Voľný je Kulpín.

1. Krila Krajine 2. Kulpín 3. Stari grad 4. Maglić 5. Kriváň 6. Hercegovac 7. Bačka 8. Soko 9. B. hajduk 10. Borac 11. Slávia

19 14 20 10 19 9 19 9 19 9 19 7 19 7 19 6 19 6 19 7 19 5

4 1 72 : 10 46 4 6 39 : 33 34 3 7 49 : 26 30 3 7 33 : 33 30 2 8 30 : 41 29 5 7 26 : 27 26 2 10 28 : 41 23 4 9 26 : 25 22 3 10 26 : 35 21 0 12 35 : 66 21 2 12 24 : 51 17 • ŠPORT •

Pravokrídelník Budúcnosti Nenad Kobilarov prízemnou strelou prekonal brankára Gusića a Žabaljčania museli vyberať loptu zo siete – 1 : 0

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Majstri nad majstrom TVRĐAVA – BUDÚCNOSŤ 0 : 2 (0 : 0) Ján Murtin

utbalisti z Hložian zvládli úlohu favorita, keď v Báči porazili tvrdo hrajúci domáci celok. Od prvého hvizdu rozhodcu Bozokiho hostia si vytvárali šance, ale ich nerozvážne zahadzovali. Hostia sa ujali vedenia v 50. min. Leđanac najprv nevyužil šancu, keď sa ocitol zoči-voči s Vučkovićom. Po rohovom kope Lukić ako rukou zahral Matićovi na hlavu, ktorý z 3 – 4 metrov trafil – 0 : 1. V 87. min.

po protiútoku lopta prišla k Trivunovićovi, ktorý z hranice trestného územia trafil pravý roh brány domácich – 0 : 2. BUDÚCNOSŤ: Čipkár, Latinović, Đekić, Obradović, Radević (Zečević), M. Kobilarov, N. Kobilarov, Trivunović, Matić, Lukić (Batinić), Leđanac (Sivčević). BUDÚCNOSŤ – ŽSK 1 : 0 (1 : 0) Domáci vyhrali nad víťazom súťaže a už siedmy zápas za sebou brankári Budúcnosti nevyberali loptu z vlastnej siete.

Hložanci viac chceli výhru, a to sa im oplatilo. Už v 12. min. N. Kobilarov perfektne spracoval dlhú prihrávku, fintou sa zbavil strážcu Topića a prízemnou strelou trafil ľavý roh brány mladého brankára Gusića – 1 : 0. Neambiciózni hostia do konca polčasu neohrozili Zeljkovića, kým zopár prienikov naladeného Leđanca nevedeli využiť jeho spoluhráči. V druhom polčase hra prebiehala hlavne medzi dvoma šestnástkami. Domáci pohrozili z dvoch – troch voľných kopov. Raz z ľavej strany prenikol aj obranca Batinić, dostal sa do šance, no brankár ŽSK šťastne zastavil jeho strelu. Hostia v dvoch prípadoch neprekvapili pozorného Zeljkovića, a tak do posledného hvizdu rozhodkyne Zorice Ilić z Futogu zostalo 1 : 0. Našli sa majstri aj nad majstrom. Jedinú

žltú kartu dostal pre frflanie Mićević. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Latinović, Batinić, Đekić, Radević (Zečević), M. Kobilarov, N. Kobilarov, Trivunović, Sivčević (Pupovac), Lukić (Horvát), Leđanac. Dorast domácich v predzápase vyhral 5 : 0. Výsledky 28. kola: Budúcnosť (H) – ŽSK 1 : 0, Kabel – Mladosť (P) 3 : 1, Vojvodina (T) – Sutjeska 2 : 1, Veternik – Jedinstvo 2 : 3, TSK – Mladost (NS) 0 : 0, Vojvodina (BG) – Petrovaradín 3 : 8, Borac – Budućnost (M) 1 : 1, Mladost (T) – Tvrđava 3 : 1. Tabuľka: 1. ŽSK 73 bodov, 2. Kabel 62, 3. Budúcnosť (H) 49, 4. Borac (-1) 47... 11. Mladosť (P) 32... 16. Vojvodina (BG) 15. Snímky: J. Pucovský

Pri Štrande mohlo byť aj inak

Torbica v 39. min. kopal na prvú žrď, ale domáci mladý brankár sa nedal prekvapiť. V 53. min. zadné rady hostí MLADOSŤ – VOJVODINA (T) 4 : 1 (1 : 0) akoby zadriemali. Domáci útočník prijal loptu na prsia a z Samuel Medveď vala výsledok a v savoleja matoval Pavlíniho. Mlamom finiši mladý dosť o desať minút neskoršie rvú šancu mali hostia z Tovariše- Lazar Kaňa spoza vyrovnala. Pavlis razantne vyva. Pavlíni vrhnutím sa do nôh šestnástky kopal na strelil, lopta zasiahla jedného súpera zneškodnil túto príležitosť. bránu, náhradnému domáceho hráča a oklamala Pred bránou Vojvodiny Rupar dva- brankárovi Vojvobrankára Kabelu. krát neúspešne hlavičkoval. Predsa diny lopta vypadla, Domáci dosiahli druhý gól v najlepšej šanci bol Pavel Severíni, čo Zbućnović využil v 65. min. Potom rozhodca ktorého strelu v 19. min. nohou vyrazil a bolo konečných nepískal penaltu pre Mladosť, gólman Đukić. Potom na druhej strane 4 : 1. keď domáci brankár zrazil MLADOSŤ: Pavešte raz úspešne zapôsobil Pavlíni. Zbućnovića, ktorý pre protest V 35. min. Đukanović z pravej strany líni, Babiak, Bubulj dostal žltú kartu. Do konca zacentroval a Pavlisov úklon hlavou (Haška), Fábry zápasu domáci aj tretíkrát (Kaňa), Vuković, priniesol vedenie – 1 : 0. matovali hostí z Petrovca. Začiatkom druhého polčasu Rupar, Đukanović, MLADOSŤ: Pavlíni, Jakuš, Mladosť už viedla 2 : 0. Zbućnovića Severíni, Zbućno- Ján Pavlis z penalty iste prekonal brankára Vojvodiny Bubulj (Haška), Rupar, Bav šestnástke zrazili a Pavlis jedenástku vić, Trišić, Pavlis Đukića – 2 : 0 biak, Trišić, Đukanović, Serealizoval. Potom Torbica vystriedal (Torbica). center z pravej strany dobre nedo- veríni, Zbućnović, Pavlis (Fábry), Pavlisa a domáci ešte prudkejšie úto- KABEL – MLADOSŤ 3 : 1 (0 : 0) V nedeľu predpoludním pri novo- cenil v tomto zápase pomerne neistý Torbica. čili. Mladosť o chvíľu získala náskok 3 : Zápas dorastencov sa skončil vý0, keď Đukanović zblízka využil presnú sadskom Štrande súperi dobre hrali. Pavlíni, no následne sa lopta predsa Mladosť je tam vítaným rivalom, čo ocitla v jeho rukách. V 9. min. Pavlis sledkom 4 : 2 pre Kabel. prihrávku Torbicu. V nedeľu v Petrovci bude hosťovať Vo finiši zápasu diváci videli ešte potvrdili aj nepočetní novosadskí hlavou netrafil. V 25. min. Pavlíni dva góly a výborné zákroky brankára milovníci futbalu. Len čo sa kožená z dvoch pokusov vyberal pre muž- majster ŽSK. Foto: J. Pucovský Pavlíniho. Najprv Vojvodina skorigo- rozkotúľala na dobrom trávniku, stvo horúce gaštany. Naladený Pavle

• ŠPORT •

23 /4598/

7. 6. 2014

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Strelci znova zlyhali BORAC (VS) – HAJDUŠICA 3 : 0 (2 : 0)

Vladimír Hudec

derby tohto kola v dedine Veliko Središte s lídrom na tabuľke Hajdušičania nehrali podriadenú úlohu. Dobre kontrolovali loptu, vytvárali si šance, ale ich nevyužili. Na druhej strane domáci Borac svoje šance premenil, a to rozhodlo o víťazovi. V prvom polčase sa hralo hlavne medzi dvoma šestnástkami a domáci sa vedenia ujali presnou strelou z diaľky v 20. minúte. Iba o pár minút neskoršie po jednom neobozretnom zákroku domácich zadákov vážnejšie je zranený Lečić. Pri konci polčasu podobným spôsobom, čiže strelou z diaľky domáci zvýšili náskok na 2 : 0.

Po zmene strán Hajdušičania zahrali omnoho agresívnejšie, mali častejšie loptu v nohách, ale čo to stojí, keď šance, ktoré sa im vyskytli, nevyužili. Đaković strieľal ponad bránu a Hrudka do brankára. V 75. minúte korektný rozhodca Andrejin z Belej Crkvy odpískal jedenástku, keď lopta Petrovića udrela do ruky. Lopta obrancu Hajdušice trafila náhodou, keď nešikovne odskočila v šestnástke hostí. Tento rozhodcov darček domáci, pravdaže, využili a zvýšili náskok. V 82. minúte Andrejin túto svoju chybu Marko Lečić pre zranenie nohy predčasne skončil tohtoročné kompenzoval a pre hru rukou v majstrovstvá šestnástke pískal penaltu aj pre HAJDUŠICA: Jakšić, Pejčić, Hajdušicu, ale Hrudka príležitosť na skorigovanie výsledku Đukić, Radović, Radulović, Pomorišac, Đaković (Petrović), Anđenevyužil.

lovski, Hudec (Momirov), Lečić (Radak), Hrudka. Ostatné výsledky 26. kola: Karaš (J) – Partizan (U) 2 : 1, Ratar – Karaš (K) 1 : 0, Vinogradar – Hajduk 1 : 2, Dunav – Ševac 2 : 2, Jedinstvo – Partizan (K) 1 : 4, Dobrica – Potporanj 4 : 1, Vladimirovac – Borac (VG) 4 : 1.

1. Borac (VS) 26 16 2. Hajdušica 26 13 3. Dobrica 26 13 4. Ševac 26 11 5. Dunav 26 12 6. Ratar 26 12 7. Karaš (J) 26 11 8. Borac (VG) (-1) 26 12 9. Partizan (U) 26 9 10. Jedinstvo 26 10 11. Potporanj 26 10 12. Partizan (K) 26 10 13. Hajduk 26 9 14. Vladimirovac (-3) 26 10 15. Vinogradar 26 6 16. Karaš (K) 26 7

5 5 44 : 34 53 7 6 53 : 31 46 5 8 78 : 46 44 7 8 45 : 37 40 3 11 53 : 48 39 3 11 50 : 47 39 4 11 60 : 60 37 1 13 45 : 43 36 8 9 39 : 36 35 5 11 32 : 41 35 4 12 42 : 44 34 3 13 59 : 68 33 5 12 38 : 47 32 4 12 55 : 64 31 7 13 40 : 59 25 3 16 32 : 60 24

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Neúspechy Panónie nemajú konca-kraja... Juraj Pucovský Rusín zvalcoval Dunav, a tak si prakticky zaistil štvrtú pozíciu. Jedinstvo v Ribareve po dlhom čase dosiahlo druhú majstrovskú výhru. Laliťania pokračujú v neúspechoch, v Sombore zápas ani nedohrali do konca! Výsledky 27. kola: Panónia – Rusín 0 : 3, Graničar – Metalac 2 : 1, Dinamo – A. Šantić 2 : 2, Törekvés – Radnički 5 : 1, Rastina – Partizan 0 : 8, Mladost – Jedinstvo (R) 6 : 0, Lipar – Jedinstvo (K) 3 : 0, Dunav – Šikara 3 : 0. Výsledky 28. kola: Rusín – Dunav 3 : 0, Šikara – Lipar 1 : 3, Jedinstvo (K) – Mladost 6 : 3, Jedinstvo (R) – Rastina 5 : 0, Partizan – Törekvés 0 : 1, Radnički – Dinamo 5 : 0, A. Šantić – Graničar 2 : 1, Metalac – Panónia 5 : 1. Program 29. kola: Metalac – Rusín, Panónia – A. Jediný Laliťan: Janko Turčan (Panónia Laliť) Šantić, Graničar – Radnički, Dinamo – Partizan, Törekvés – Jedinstvo (R), Rastina – Jedinstvo (K), Mladost – Ši- cii iba desiatich futbalistov! To v značnej miere obľahčilo prácu kara, Lipar – Dunav. domácemu mužstvu, ktoré sa PANÓNIA – RUSÍN 0 : 3 (0 : 1) v jarnej časti veľmi posilnilo, derby susedov opäť boli, už Jovović, Mladenović, Virijević a vedie ho Nikola Elez, ktorý bol piaty raz zaradom, lepší Ke- (Stolić), Rančić, Valent, Pjević, tvorcom najväčších úspechov futbalu v Rastine. restúrčania. Hostia zvíťazili Turčan. Ako sa sieť S. Stojanovića ľahšie než sa mohlo predpokladať, a tak zostali v boji o štvrté METALAC – PANÓNIA 5 : 1 (3 : 0) začala plniť, tak sa jeden za Tréner hostí Miloje Vuković druhým zranili Jolić, Pjević a Vumiesto v lige. PANÓNIA: S. Stojanović, mal na ihrisku v blízkosti som- ković. V 61. min. hostia zostali na Lamoš, Dobrić, M. Stojanović, borskej nemocnice k dispozí- trávniku siedmi, nuž rozhodca

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

podľa pravidiel prerušil ďalšiu blamáž mužstva Panónie, v ktorom tentoraz hral iba jeden Laliťan – Turčan. Gól za Panóniu dal Rančić. PANÓNIA: S. Stojanović, Jolić, Vuković, M. Stojanović, Jovović, Mladenović, Rančić, Lepojević, Pjević, Turčan.

1. Lipar 28 22 2. Mladost 28 21 3. Törekvés 28 20 4. Rusín 28 16 5. Dunav 28 15 6. Graničar 28 16 7. Partizan 28 12 8. Metalac 28 12 9. Jedinstvo (K) 28 12 10. A. Šantić (-1) 28 8 11. Radnički 28 9 12. Dinamo (-3) 28 9 13. Šikara 28 8 14. Panónia (-1) 28 8 15. Rastina (-1) 28 5 16. Jedin. (R) (-1) 28 2

5 1 78 : 18 71 1 6 106 : 31 64 2 6 71 : 28 62 7 5 68 : 31 55 6 7 68 :42 51 3 9 59 : 50 51 5 11 51 : 36 41 5 11 43 : 33 41 5 11 64 : 61 41 7 13 42 : 50 30 2 17 46 : 73 29 3 16 35 : 61 27 2 18 28 : 72 26 2 18 50 : 68 25 2 21 25 : 111 16 1 25 15 : 84 6 • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Najlepšie doteraz

SLOGA – BORAC 3 : 1 (2 : 0) Károly Vig

JEDNOTA – CEMENT 2 : 1 (2 : 1) Matej Bzovský

o prehrách doma a na hosťovaniach hráči Jednoty potvrdili, že keď zahrajú naplno, môžu prekonať každého súpera. Minulú sobotu položili na lopatky favorizovaného hosťa z mesta cementu, ktorý sa uchádza o titul, prípadne barážové zápasy. Domáci sa nevyľakali súpera, úvod im úspešne vyšiel a už v 4. min. bolo 1 : 0. Nikola Igrač sa vybral „na výlet“ k bráne súpera a jeho bomba skončila v sieti bezmocného Đurikina. Rýchle vedenie akoby uspokojilo Pazovčanov, ktorí sa polhodinku trápili s kvalitným súperom. Cement už v 5. min. vyrovnal z jedenástky. V 33. min. domáci založili rýchly protiútok, keď

Stanković po centri zboku hlavou loptu upravil do rohu brány hostí. Po prestávke sa znova hral útočný futbal. Skóre sa však nezmenilo, aj keď obe mužstvá mali niekoľko vyložených šancí. Obrana Jednoty a dobrý brankár Mijatović úspešne odolali súperovi. Najlepšiu šancu za domácich nevyužil Janjuz, keď po chybe brankára Cementa zaváhal a lopta odišla mimo prázdnej brány. JEDNOTA: Mijatović, Igrač, Marković, Šestović, Stegnjajić, Šuša, Milaković, Gačić (Tatalović), Erceg, Janjuz (Srećković), Stanković (Guša). V predposlednom kole na rozlúčke s domácim obecenstvom Jednota si zmeria sily s novosadským Borcom.

OBECNÁ B LIGA ZREŇANIN

Môžu oslavovať titul PROLETER – AŠK 3 : 3 (1 : 2) Vladimír Gál

radáčania aj na zápase v Neuzine boli lepším celkom počas celého zápasu. Vedenia sa ujali v polovici polčasu, keď Maksimović peknou strelou z 25 metrov dal svoj tretí majstrovský gól zaradom. O päť minút neskoršie strela domáceho útočníka z voľného kopu zasiahla Striška, oklamala Kurtešana a ocitla sa v sieti. Po veľkej chybe brankára Proletera skóroval najlepší strelec AŠK Mijić strelou z tridsiatich metrov. Aj v pokračovaní hostia nebezpečne obliehali bránu domáceho celku, čo rezultovalo gólom Rajčevića v 60. minúte. Po tomto góle Aradáčania zmrhali ďalších päť výhľadných šancí. Nuž a potom v súlade s nepísaným futbalovým pravidlom, že keď nedáš gól, tak ho dostaneš, domáci v 85. minúte dali druhý a v nadstavenom čase, z očividného ofsajdu, aj tretí gól. Tak Aradáčania čiastočne v dôsledku vlastnej neúčinnosti, ale aj chybou rozhodcu namiesto plánovaných troch bodov domov si odniesli iba jeden bod. Avšak • ŠPORT •

Hetrik Považana

aj to stačí, aby si dve kolá pred koncom zaistili titul majstra. Síce teoretické šance na zmenu v čele tabuľky ešte stále sú, ale by sa musel stať opravdivý zázrak, aby druhý MSK dva posledné zápasy vyhral a AŠK prehral. V tom

správali voči súperovi a rozhodcom. Domáci sa v druhom polčase priam rdevíčania podali najlepší výkon zahrávali s hráčmi Borca, aby najlepší tejto jari. Bola to skuhráč Považan ešte dvakrát točná futbalová lekcia matoval obranu a brankáhosťom z Nového Sadu. ra Kneževića. NeuveriteľSebavedomí hráči Borca né je, že sa Borac vyhol boli akoby len sparingopresvedčivejšej prehre, vý súper, lebo ich domáci lebo veľké šance nevyužili útokmi prinútili na obranu Simeunović, Pendo a Mišsvojej brány. Útok Slogy večević. Predsa v 89. min. dený naladeným Borisom Novosadčania dosiahli Považanom bol neustáčestný gól prostredníclym nebezpečenstvom pre Trojnásobný tvom Renića. brankára Kneževića. strelec: Boris SLOGA: Rajić, KovačeV 23. min. Považana Považan (Sloga vić (Babić), Bojanić, Šajić, v šestnástke hodili na Erdevík) Pendo, Raičević, Nedić, trávu obrancovia BorĐorđević (Miščević), Poca a rozhodca Tomislav Mudrinić važan (Šarić), Simeunović, Strniša. z Báčskej Palanky správne odpískal Výsledky 26. kola: Mladost – penaltu. Faulovaný hráč bol presný Graničar 4 : 1, Vrbas – Index 2 : 2, z bieleho bodu. Hostia iba občas, ale Hajduk – Prigrevica 0 : 1, Jugović neúspešne zaútočili na bránu domá- – Omladinac 0 : 3, Jednota – Ceceho brankára Rajića. A pritom pre- ment 2 : 1, Sloga – Borac 3 : 1, C. javili veľkú nervozitu, nešportovo sa zvezda – Srbobran 1 : 1.

prípade by sa počtom bodov vyrovnali, avšak AŠK má o 14 gólov lepší gólový pomer a aj vo vzájomných dueloch je lepší od súpera. Teda na nedeľu sa na aradáčskom Kopove bude oslavovať. Futbalisti AŠK si radosť z dlho očakávaného titulu a postupu do vyššej ligy rozdelia so svojimi fanúšikmi, ktorí ich verne podporovali počas majstrovstiev. AŠK: Kurtešan, Šťastný, Vesin, Prodanović, Striško, Apostolović, Maksimović (Savčić), Matejin (Ďuríček), Vučetić, Rajčević (Bredšnajder), Mijić.

PRIATEĽSKÝ ZÁPAS V PIVNICI

Na krídlach mladosti SLÁVIA – MLADOST 3 : 0 (1 : 0) Ján Šuster

oľnú nedeľu v majstrovstvách pivnická Slávia využila na priateľský zápas s mužstvom Mladosti z Malého Báča. Vari je už tradíciou, že sú priateľské zápasy krajšie pre divácke oči, lebo sú hráči zbavení„záväzku“, že musia vyhrať. Domáci mali neustálu prevahu, zaslúžene vyhrali, ale sa aj hostia predstavili v peknom svetle. V prvej polovici prvého polčasu strely Kotiva, Fabóka, Čolovića a Bulatovića neboli presné. Na prvý gól sa čakalo

po 40. min., keď akciu Bulatovića a Žigmunda hlavou korunoval Fabók. Po n i e k o ľ k ý c h Nebezpečný šanciach tak v útoku: Jozef domácich, Žigmund (Slávia ako aj hostí, Pivnica) v 65. min. sme videli rýchlu akciu Bulatovića a Fabóka, ktorý umožnil Žigmundovi, aby 23 /4598/

Ostatné výsledky 19. kola: Jedinstvo – Sloga 8 : 0, OFK Stajićevo – MSK 1 : 4, Tamiš – Mladosť 5 : 0.

1. AŠK 2. MSK 3. Jedinstvo 4. OFK Stajićevo 5. Proleter 6. Tamiš 7. Mladosť 8. Sloga (-1)

19 14 19 12 19 11 19 9 19 8 19 7 19 3 19 1

4 1 59 : 17 46 4 3 42 : 14 40 3 5 51 : 21 36 3 7 42 : 26 30 4 7 42 : 31 28 1 11 28 : 52 22 2 14 20 : 54 11 1 17 12 : 81 3

vedľa vybiehajúceho brankára zvýšil výsledok na 2 : 0. V 83. min. diváci viedli posledný gól na zápase, keď Grňa uvoľnil Bulatovića, tento bol rýchlejší od obrany Mladosti a rutinovane rozvlnil sieť – 3 : 0. SLÁVIA: Čobrda, Nímet, Séč, Kalajdžija, Kozarov, Baláž, Bulatović, Kotiv, Fabók, Žigmund, Čolović. Dobre urobil tréner domácich Bulatović, ktorý v druhom polčase na trávnik poslal mladých domácich hráčov: Kuchtu, Grňu, Vágalu, Pintíra, Benku a Činčuráka, ktorí dokázali, že sa s nimi v budúcnosti môže počítať. Zápas pred 100 divákmi dobre viedol Pivničan Valášek. Pionieri Slávie dosiahli ďalšiu majstrovskú výhru, tentoraz nad Borcom z Obrovca 4 : 1. Góly dali Čobrda 2, Badinský a Valihora. Foto: J. Pucovský

7. 6. 2014

Šport MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Kysáčania zasadli na trón TATRA – OMLADINAC 3 : 1 (2 : 0) Pavel Pálik

erby susedov vylákalo na ihrisko v Kysáči okolo 300 divákov, ktorí iste neobanovali, že prišli, lebo sledovali zaujímavý zápas. Stalo sa, že za posledné štyri roky zisk z lístkov prvýkrát pokryl trovy rozhodcov a delegáta. Domáci futbalisti od začiatku nastolili prudké tempo, mali neustálu prevahu a celý rad príležitostí. Najlepší hráč na zápase Vlado Vuković vsietil dva góly z voľných kopov. V 8. min. zboku z ľavej strany z 25 metrov trafil opačný roh brány a v 16. min. zo stredu ihriska z osemnástich metrov mieril ponad múr do ľavej strany siete susedovcov zo Stepanovićeva. V 69. min. zriedkavý protiútok hráč Omladinca Stojanović skončil efektným gólom – 2 : 1. Hostia sa potom všetkými silami pokúšali vyrovnať, ale obrana Tatry v čele s Đakovićom a brankárom Kyseľom nedovolila žiadne prekvapenie. Na druhej strane hráči Tatry po dvakrát trafili brvno a žrď, nevedeli ani zblízka doraziť loptu do siete. V 88. min. Alargića znemožnil faulom obranca Batar a rozhodca nariadil penaltu. Strelu Krstića z 11 metrov brankár Milanov odrazil iba G. Grijakovi, ktorý loptu vrátil do

Vuković v 8. min. prvýkrát z voľného kopu trafil sieť Omladinca – 1 : 0 siete – 3 : 1. Po tejto výhre Tatra sa prvýkrát dostala na prvé miesto v tabuľke. Zápas viedol Grmuša z Petrovaradína, žlté karty dostali Batar a Avdić (Omladinac). TATRA: Kyseľa, Srnka, Stevanović, Krstić (Daneček), Đaković, Ćupina, Dubačkić, Ratkov (Malešević), Vuković (Alargić), Cvetić, G. Grijak. SREMAC – TATRA 1 : 2 (1 : 2) V 29. kole Tatra porazila v Čerevići domáci Sremac. Strelcom prvého gólu bol G. Grijak v 21. min., na 0 : 2 zvýšil Krstić z voľného kopu v 24. min. O ne-

celú minútku neskoršie zaváhal Kyseľa a umožnil domácemu Pavlovićovi skorigovať na 1 : 2. V druhej časti hostia mali celý rad šancí, trafili raz brvno a žrď, ale výsledok sa viac nemenil. TATRA: Kyseľa, Srnka, Stevanović, Krstić (Ratkov), Đaković, Ćupina, Dubačkić, Alargić (Kavran), Vuković (Malešević), Cvetić, G. Grijak. Výsledky 29. kola: Slavija – Šajkaš 2 : 1, Sofeks – Susek 1 : 1, Sirig – Železničar 5 : 0, Fruškogorac – Futog 2 : 1, Proleter – Dinamo 5 : 1, Vinogradar – Borac 3 : 0, Omladinac – Báčka 3 :

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Rozdrvili Gaj, vzletne s Poletom SLÁVIA – PARTIZAN 5 : 1 (2 : 0) Ján Špringeľ

d úvodných minút obe mužstvá hrali na plné obrátky. V 14. min. Vulišić strelil nad bránu. Po takmer polhodine hry Bosnić vo veľkom vápne prihral nabiehajúcemu Jovanovićovi, ktorý mieril tesne vedľa. Sedem minút pred prestávkou slávisti otvorili skóre: po centrovanej lopte z ľavej strany Jovanović hlavičkou v pokutovom území našiel strelca Vulišića. Minútu pred prestávkou Petković strelil z hranice šestnástky, neistý brankár Ardelan krátko vyrazil iba pre strelca druhého gólu Andonovského. Po zmene strán mali územnú prevahu desať minút hostia z Gaju. V 53. min. zmenšil Kanački z penalty. Andonovski potvrdil povesť nevysokého hráča s dokonalým odrazom: hlavičkoval

www.hl.rs

zblízka po krásnom centre Jovanovića – 3 : 1. Štvrtý gól pre futbalistov z osady insity vsietil Tiodorović: v 78. minúte vypálil ľavačkou z hranice pokutového územia a pozbieral pavučinu v ľavom hornom rohu brankára Partizana. KonečBojan Andonovski strieľa druhý gól na zápase né skóre stanovil Slávia – Partizan Petković slalomom ković, Tiodorović, Vulišić, Jovanović vo veľkom vápne tri minúty neskôr. Od 67. minúty oba tímy hrali s hrá- (Čerňoš), Bosnić (Štopulj), Hornung. čom menej: rozhodca Ðurđev z Vršca potrestal dve päťky – Kanačkého POLET – SLÁVIA 2 : 2 (0 : 1) V zápase pravdy a derby kola v Izbišti a Hornunga – druhými žltými kartami. SLÁVIA: Krstić, Obradović, Perić, slávisti po prvej časti hry vyhrávali Labudić (Sachter), Andonovski, Pet- strelou Petkovića z penalty desať minút

Informačno-politický týždenník

0, Sremac – Tatra 1 : 2, Fr. partizan – Čenej 5 : 1. Výsledky 30. kola: Šajkaš – Fr. partizan 2 : 4, Borac – Proleter 0 : 3, Futog – Sirig 3 : 2, Železničar – Sofeks 0 : 1, Čenej – Sremac 2 : 6, Tatra – Omladinac 3 : 1, Dinamo – Fruškogorac 2 : 1, Susek – Slavija 4 : 1, Báčka – Vinogradar 0 : 1, zápas prerušili v 87. min. pre útok hostí na rozhodcu. Program 31. kola: Susek – Šajkaš, Slavija – Železničar, Sofeks – Futog, Sirig – Dinamo, Fruškogorac – Borac, Proleter – Báčka, Vinogradar – Tatra, Omladinac – Čenej, Sremac – Fr. partizan.

1. Tatra 2. Slavija (-3) 3. Šajkaš 4. Sofeks 5. Futog 6. Fr. partizan 7. Susek 8. Sirig 9. Proleter 10. Dinamo 11. Omladinac 12. Vinogradar 13. Sremac 14. Fruškogorac 15. Báčka 16. Železničar 17. Borac (-3) 18. Čenej

30 19 7 4 48 : 19 64 30 20 6 4 94 : 30 63 30 17 9 4 87 : 30 60 30 15 8 7 67 : 42 53 30 15 5 10 63 : 41 50 30 12 13 5 56 : 32 49 29 14 7 8 59 : 44 49 30 14 5 11 57 : 46 47 30 12 10 8 64 : 61 46 30 13 6 11 46 : 42 45 30 12 7 11 50 : 42 43 28 11 9 8 62 : 55 42 30 10 6 14 56 : 58 36 30 10 2 18 52 : 68 32 29 7 4 18 39 : 79 25 30 3 8 19 27 : 84 17 30 5 0 25 22 : 90 12 30 2 2 26 26 : 112 8

pred prestávkou. Vyrovnal Ranimirov z bieleho bodu. Pri oboch jedenástkach obrancovia súperov hrali rukou. Slávia hrala dvadsať minút s hráčom viac. Potrestaný bol druhou žltou kartou Jezdimirović. Aj napriek tomu hostitelia otočili skóre – strelec bol Ilić. Radosť Poleta netrvala dlho: Bosnić strelil tri minúty neskôr vyrovnávajúci gól. SLÁVIA: Krstić, Labudić, Obradović, Perić, Čerňoš, Petković, Vulišić (Parojčić), Andonovski, Tiodorović (Angelovski), Jovanović, Bosnić. Na nedeľu 8. júna prichádza do Kovačice Crvena zvezda. Zápas Slávie s klubom z Pavliša sa začne o 18. hodine. Bude to posledné meranie síl Kovačičanov v majstrovstvách sezóny 2013/14 na vlastnom trávniku. Výsledky 28. kola: Partizan – Radnički 1 : 3, Budućnost – Kolonija 8 : 2, Jugoslavija – Sloga (P) 2 : 3, Železničar – Vojvodina 6 : 0, Vulturul – BAK 2 : 1, Sloga (BNS) – Mladost 3 : 2, C. zvezda – Tempo 9 : 0, Polet (I) – Slávia 2 : 2. Tabuľka: 1. Sloga (P) 60 bodov, 2. Železničar 58, 3. Slávia 51 ... 16. Tempo (-3) 7 bodov. • ŠPORT •

Rúbaj, sekaj... na štyri kusy

ŘEKA, VZRUŠUJÚCE PODUJATIE FOREST MAN 2014

Sviatok píl a sekier Juraj Bartoš

Poďme, poďme, do toho!

a pravé poludnie trávnik pred kultúrnym domom v dedine Řeka na severe Česka sa zamrvil a rozozvučal. Najprv zahučali motorové píly, po čase sa ozvali drevorubačské, nakoniec zaduneli údery sekier. Množili sa vzápätí výkriky nadšenia a na povzbudenie. Čo sa deje? – spýtal by sa udivene náhodný pocestný. Nič zvláštne; iba čo sa v sobotu 17. mája 2014 začal krásny koncert majstrov píl a sekier. Sychravé počasie nikomu neprekážalo, naopak, motivovalo prítomných tlieskať chlapom, ktorí sa v ohradenom rínku striedali ako na koncertnom pódiu a makali ostošesť. Tradičná súťaž známa aj v zahraničí pod názvom Forest Man pozostáva z piatich drevorubačských disciplín. Prvá: motorovou pílou treba prepíliť kmeň ihličnana z dvoch strán (zhora a zdola, alebo opačne); meria sa rýchlosť, čiže spotrebovaný čas a presnosť rezu. Druhá: prepíliť motorovou pílou kmeň stromu ležiaci na doske, podľa možnosti bez zapílenia do dosky; jeden účastník píli, druhý verbálen asistuje; meria sa čas a prípadný zvyšok dreva, ktorý zostane po odstránení odpíleného kusu. Tretia: drevorubačskou pílou (u nás známej ako „krížna“ píla) dvaja pretekári pília kmeň, tretí ho pevne drží (buď medzi nohami alebo si naň zaľahne zboku), aby sa nehýbal; meria sa čas. Štvrtá: Pretekár zdvihne sekeru nad hlavu, potom ňou zatne alebo ju spustí voľným pádom na peň stromu, na ktorom je pravá čiara; meria sa presnosť, teda vzdialenosť sekery (musí zostať zaťatá v dreve) od čiary. Piata disciplína: Účastník za čím kratší čas má posekať kus dreva pozdĺž na štyri časti; meria sa rýchlosť výkonu. V Řeke súťažili drevorubači amatéri, celkove 18 družstiev. Okrem účastníkov z Česka súťažili aj pretekári zo Slovenska, Poľska a Padiny. Víťazmi sa stali forestmani z Novej Bystrice zo Slovenska. Početné publikum ale všetkých účastníkov odmenilo hlasným potleskom. My namiesto podrobnejšieho opisu prinášame zopár fotografií na ilustráciu vzrušujúceho podujatia.

Kedy (a kde) sa stretnú tie dva rezy?

Presnosť rezu

Vodorovná navigácia

Stopy píly (by) na doske nesmeli zostať Zásah temer presne na čiaru

Radosť víťazov

2005

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Literárne snemovanie 2006

2006

V sobotu 7. júna v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci bude prebiehať v poradí už 58. literárne snemovanie. Znovu sa stretnú naši spisovatelia, jazykovedci, literárni kritici a teoretici, ale i historici, novinári a všetci ostatní milovníci písaného slova. Tentoraz sa otvorene a bez predsudkov zmienia o tvorivom prínose Michala Harpáňa, Víťazoslava Hronca a Márie Myjavcovej do slovenskej literatúry, literárnej vedy a jazykovedy. Bude to príležitosť, aby sa i zablahoželalo k životným jubileám našim autorom a aby sa udelila tradičná Cena časopisu Nový život za rok 2013. Organizátormi snemovania sú redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, Slovenské vydavateľské centrum a Výbor pre kultúru NRSNM. V mi2007 nulosti však organizátorom týchto tradičných literárnych porád (ako sa skôr menovali) nebol Nový život – prvá porada bola organizovaná 25. januára 1953 v Báčskom Petrovci z podnetu Literárneho odboru Slovenskej kultúrnej rady vo Vojvodine a až od roku 1957 ich organizátorom bol samotný časopis. Zároveň od roku 1961 sa začala na literárnych poradách udeľovať aj Cena Nového života za najlepší príspevok uverejnený v predošlom ročníku tohto časopisu. V období rokov 1990 – 1993, počas šéfredaktorovania Miroslava Dudka, boli literárne porady (od roku 1992) premenované na literárne snemovania. Redakcia mesačníka Nový život pozmenila starý názov, lebo sa zasadzovala o to, aby sa dôstojne a s úctou mohli pripomínať všetky naše literárne výročia a životné jubileá. Lebo sa práve na týchto snemovaniach niektorým našim autorom konečne dostane dôkladného zhliadnutia a odborného ocenenia ich celkového prínosu do našej literárnej tvorby. 2007 Michal Ďuga Foto: A. Francistyová, E. Šranková a J. Čiep

2008

2012

2008

2012

2013