Hlas24 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 24 /4495/

16. 6. 2012 Svetový deň akreditácie bol 9. júna

Naša téma: V ústrety žatve

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Agentúra Spojených národov pre rodovú rovnosť – Kancelária v Srbsku, predstavila verejnosti vo štvrtok 7. júna v Belehrade knihu Ženy a muži v Srbsku: čo nám vravia čísla?

Predlohu Zákona o elektronických médiách prezentovali 7. júna v belehradskom mediálnom stredisku. O. Filip

O. Filip

V stredu 6. júna v Národnom múzeu v Kragujevci slávnostne otvorili výstavu 66 najznámejších malieb z fondu Galérie insitného umenia v Kovačici. Výstava potrvá do 8. júla. J. Špringeľ

V nedeľu 10. júna v slovenskom evanjelickom kostole v Kovačici bolo Stretnutie spevokolov z Banátskeho seniorátu. Na stretnutí, ktoré sa konalo pri príležitosti osláv 210 rokov príchodu Slovákov do Kovačice a 75 rokov založenia cirkevného spevokolu v Kovačici, sa predstavilo 12 spevokolov. A. Chalupová

Uplynulú nedeľu spolu s priateľmi zo susedného Iloka zvalili májové drevo aj Slováci v chorvátskom Radoši. Pritom sa pred radošským Slovenským domom uskutočnil aj primeraný program. J. Bartoš

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs

SEDEM DNí

Riešenie komplikovanej rovnice A k nemáme vládu, máme prezidenta. Po zložení prísahy pred Národným zhromaždením a náznakových prvých krokoch Tomislav Nikolić bol v pondelok slávnostne inaugurovaný za prezidenta Srbska. Za prítomnosti okolo tisíc hostí na príležitostnej slávnosti povedal, že v regióne mieni viesť politiku mieru, stability a spolupráce, že sa bude zasadzovať o zabezpečenie nových zahraničných investícií, že bude trvať na komplexných reformách, viac práce a viac sporenia, že chce spolupracovať s budúcou vládou, s dôrazom na boj proti kriminalite a korupcii a odhalení vinníkov lúpežných privatizácií. „Európska cesta Srbska je cesta budúcnosti, cesta ekonomickej prosperity a ja pomôžem Srbsku, aby na tej ceste pokračovalo a v záujme Srbska budem spolupracovať s každým, na východe a na západe, pretože Srbsko tým môže len získať, a nemôže nič stratiť,“ zdôraznil prezident Nikolić a spravil náznakový druhý krok. Okrem prezidenta na slávnostnej inaugurácii prejav mal aj komisár pre rozširovanie a susedskú politiku Štefan Füle.„Európska únia si praje, aby Srbsko dosiahlo pokrok na ceste k EÚ a ja netrpezlivo očakávam prehlbovanie vzťahov medzi Srbskom a EÚ,“ povedal Füle v úlohe hlavného hosťa na slávnostnej inaugurácii v Belehrade. Poznamenal ešte, že EÚ nemá žiadne skryté požiadavky a že ocení predovšetkým pokrok Belehradu v dialógu s Prištinou a v ďalšej normalizácii vzťahov, ako aj v uskutočňovaní reforiem v kľúčových oblastiach, ako je súdnictvo a boj proti korupcii. Medzi vysokými hosťami z regiónu na inaugurácii boli len dvaja: prezident Čiernej Hory Filip Vujanović a prezident Republiky Srbskej Milorad Dodik. Keď ide o zabezpečovanie parlamentnej väčšiny, napätie ešte vždy trvá. Dej sa stále viac rozvíja a rozvetvuje. A vláda? Tá je v nedohľadne. Možno už zajtrajší deň toto všetko poprie a zmení, ale zatiaľ platí nepísané pravidlo, že si každý vyberá, kým sa dá a pritom každý má niekoho, s kým by radšej nespolupracoval. Nie preto, že by ten nemohol robiť rovnako ako aj všet-

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Bola to zdravá robota... eálny život nás často vracia do minulosti. Potvrdil nám to koncom mája Laliťan Jozef Cesnak so svojou kobylou Lelou. Odburiňovanie kukurice kedysi bola R jedna z najdlhších a najťažších robôt v poli, ktorá trvala až po žatvu. Roľníci to ro-

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

bili za pomoci medziriadkového plečkovacieho pluhu a konských síl. Ej, koľko len kilometrov prekráčal gazda so svojím koňom vtedy, keď sa každé jutro plečkovalo aspoň dvakrát! A po nich medzi rady kukurice prichádzali kopáči, ktorí motyku „ťahali“ od svitu do mrku. Boli to časy, keď nám chotáre voňali čerstvo podrezanou burinou, „dýchali“ čistotou a kypeli zdravím. Súčasné poľnohospodárstvo vyradilo kone ako pracovnú silu. Nahradili ich traktory, ktoré výfukovými plynmi znečisťujú vzduch a vôbec prírodu. Motyka sa stala takmer muzeálnym exponátom. Polia striekame herbicídmi a pesticídmi, ktoré prenikajú do pôdy a obilnín. Z chotárov najmä zjari zapácha ako z chemických fabrík. Človek si obľahčil robotu, ale vari si nie je ani vedomý, koľko si tak ubližuje vlastnému zdraviu!? Preto môžeme povedať, že Jozef Cesnak so svojou vranou Lelou (na snímke) sa aj v súčasnosti zaoberá organickou výrobou, za ktorú sa ľudia hádam všade čoraz viac zasadzujú. J. Pucovský

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

16. 6. 2012

24 /4495/

ci ostatní, ale práve preto, že by mohol aj viac od toho. Na ceste k zabezpečeniu väčšiny rokovania sa stali nie javom, ale stavom. Čo robia vedenia politických strán po voľbách? Rokujú, samozrejme. A tak zo dňa na deň, z týždňa na týždeň, nedajbože aj z mesiaca na mesiac – spolu tri mesiace majú k dispozícii do chvíle, keď im slovo zákona prikáže buď – alebo. Ak využijú všetkých deväťdesiat dní, koľko zákon veľkoryso ponechal na utvorenie vlády, dostaneme ju dakedy začiatkom septembra. Čo všetko medzičasom premárnime, ťažko napočítať. Zo všetkých strán počuť vyhlásenia, že vládu treba utvoriť čím skôr. Dôvodov na to je veľa a sú celkom prízemné: čaká ju veľa vážnej roboty. Z druhej strany možno rovno v tých pracovných dôvodoch aj je celý problém. Možno naozaj nie je ľahko nájsť tím schopných, odvážnych ľudí, ktorí by sa spoločne pustili do lúskania tvrdých orieškov tunajších problémov, od ekonomických, cez kosovské, po sociálne a iné. Dokonca aj to, čo na začiatku vyzeralo celkom jednoduché, časom sa skomplikovalo. Jadro jednej z možných koalícií tvorili (a tvoria) demokrati plus socialisti. Stačí nájsť tretieho do počtu a – väčšina je tu. K dispozícii sú LDP a/alebo URS, čiže Čedomir Jovanović a Mlađan Dinkić. DS by s prvým súhlasila, no s druhým je vraj na vojnovej nohe. SPS by druhého ako-tak zniesla, ale niektoré stanoviská prvého ani náhodou. V snahe preklenúť nepreklenuteľné, predseda SPS vystúpil s návrhom pribrať do partie oboch. A aby reč nestála, medzičasom prestal odmietať prejavy priazne z druhej strany, a tak do obehu pustil aj kombináciu SNS – SPS – URS. Analytici to zhodnotili ako komplikovanie beztak komplikovanej rovnice, výsledkom ktorej má byť utvorenie novej vlády. Funkcionár DS Oliver Dulić však povedal, že novú vládu dostaneme do konca júna. Možno riešenie rovnice nie je až také komplikované, ako sa na pohľad zdá. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

VOĽBY 2012

FÓKUS VÝSLEDKY VOLIEB DO ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

Konečné výsledky volieb P okrajinská volebná komisia vyhlásila 8. júna t. r. na tlačovej konferencii v Zhromaždení Vojvodiny konečné výsledky volieb pre poslancov do Zhromaždenia AP Vojvodiny. Predseda komisie Darko Rudić a členovia PVK Jelena Zlojutro a Marijan Petrović, ako aj tajomníčka komisie Mila Radisavljevićová predstavili konečné výsledky pokrajinských volieb pre poslancov, po tom ako bolo hlasovanie na štyroch volebných miestach podľa väčšino-

vého systému zopakované, a všetky sťažnosti a pripomienky riešené. Pokrajinská volebná komisia svoju Správu o konečných výsledkoch volieb pre poslancov do Zhromaždenia AP Vojvodiny 2012 postúpila pokrajinskému parlamentu na ďalšiu procedúru, a doterajší predseda Sándor Egeresi na základe nej mal v lehote do troch dní zvolať konštitutívne zasadnutie, ktoré sa má usporiadať v období nasledujúcich tridsať dní. V súlade so

všetkým spomenutým predseda Sándor Egeresi v pondelok 11. júna t. r. i zvolal konštitutívne zasadnutie, ktoré sa uskutoční v piatok 22. júna t. r. vo veľkej sieni Zhromaždenia AP Vojvodiny. Na tom prvom zasadnutí sa v súlade so všetkými zákonnými predpismi majú verifikovať mandáty zvolených poslancov, formovať poslanecké skupiny, zvoliť predseda a podpredsedovia Zhromaždenia, členovia pracovných telies a vymenovať tajomník Zhromaždenia. Podľa vyhlásenia pokrajinskej volebnej komisie v Zhromaždení AP Vojvodiny v novom zložení bude mať listina

Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Dr. Bojan Pajtić 58 poslancov, listina Pokrenimo Vojvodinu – Tomislav Nikolić 22 poslancov a koalícia Socialistická strana Srbska – Ivica Dačić 13 poslancov. Ďalej nasledujú Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak (10 poslancov), Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor (7 poslancov), Srbská radikálna strana – Vojislav Šešelj (5 poslancov), Demokratická strana Srbska – Vojislav Koštunica (4 poslancov) a listina Čedomir Jovanović – Vojvođanski preokret (1 poslanca). mď

K 9. JÚNU – SVETOVÉMU DŇU AKREDITÁCIE

Vrchol trojročného úsilia G

lobálne uznávanie meraní, tegrácie. Týmto sa naše teleso zaskúšok a certifikácií, medzi- radilo medzi prvé domáce inštinárodné schválené normy a ak- túcie, ktorých práca a pôsobenie reditácie majú v súčasných trho- sú celkovo zladené s európskym vých podmienkach priam ne- zákonodarstvom a platnými mesmierny význam. Tak ako pod- dzinárodnými štandardmi. pora konkurencieschopného A to je, ako konštatoval vedútrhu a cezhraničného obchodu, ci delegácie Európskej únie v ako aj prejav dôvery, že produk- Srbsku Vincent Degert, jasný od- Vincent Degert, Nebojša Ćirić a Jelena Popovićová ty vstupujúce na ten-ktosu akreditácie. Podľa podpredrý trh vyhovujú stanovenej sedníčky Hospodárskej komory špecifikácii a spĺňajú náSrbska (HKS) Vidosavy Džagićorodné právne, regulačné a vej význam multilaterálnej doiné požiadavky. Slovom hody a prijatia do členstva Euide o nutnosť odstrániť rópskej organizácie pre akrediobchodné prekážky, opattáciu je takmer totožný s význarenia na umožnenie lacmom vízovej liberalizácie, najmä nejšej výroby, o potrebu pre naše exportne orientované dosiahnuť vyššiu bezpečhospodárstvo. nosť produktov. Na ďalšej konferencii, ktorú k 9. Na tieto okolnosti a mojúnu zorganizovalo Akreditačmenty poukázal začiatné teleso Srbska v spolupráci s kom júna minister ekonoHospodárskou komorou Srbska, miky Nebojša Ćirić, keď na riaditeľ ATS Dejan Krnjaić pokonferencii vo vláde Srbska dotkol, že viaceré reformy zápodotkol význam Multilakonodarného rámca a technicterálnej dohody o uznákých predpisov prispeli k vzniku vaní systému akreditácií, dôležitej medzinárodnej dohody. ktorú predstavitelia nášho A vďaka nej nie sme v Európe len Akreditačného telesa podľa zemepisnej polohy, ale aj Srbska (ATS) a Európskej Z ročnej konferencie Akreditačného telesa Srbska v stredisku Sava v podľa hodnôt, ktoré akceptujeorganizácie pre akreditá- Novom Belehrade me – podčiarkol. Čo je iste neciu podpísali 24. mája v Madride. Samotná dohoda a šta- kaz, že je Srbsko o krok bližšie EÚ infraštruktúru kvality Ministerstva malý prínos k urýchleniu ekotút rovnoprávneho člena eu- a že osoh z neho budú mať tak ekonomiky, je názoru, že je bez- nomického tempa našej európrópskej organizácie sú vlastne vý- občania, ako i hospodárstvo. Je- pečnosť našich výrobkov a ich skej integrácie. sledkom a vrcholom trojročného lena Popovićová, námestníčka voľný vstup na európsky a sveOto Filip úsilia ATS v smere európskej in- ministra poverená Úsekom pre tový trh hlavným cieľom proce-

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

FÓKUS NRSNM

Z aktivít Výboru pre vzdelávanie spolupráci s Maticou slovenskou v Srbsku Výbor pre vzdelávanie NRSNM už pravidelne nominuje študentov, ktorí sa uchádzajú o štipendiá vlády SR. V tomto roku sa o štipendium uchádzalo 95 kandidátov. Komisia dala odporúčanie v súlade so stanovenými kritériami; 20 kandidáti s najvyššou priemer- Záber zo zasadnutia Komisie pre štipendiá nou známkou dostali odporúčanie, ďalší 20 sú odporúčaní ako ná- nou témou stretnutia bola analýza súčasnéhradníci. Tretia skupina zostala ako náhradníci, ho stavu Pedagogickej fakulty v Sombore a pre prípad, že sa uvoľnia miesta a kandidáti, možnosť školenia našich učiteľov v slovenskej úspech ktorých je nižší ako 4,00, boli zamiet- reči. Členovia Výboru sa v rozhovore s Dr. Runutí v súlade s kritériami, ktoré sú schválené ženou Šimoniovou Černákovou, profesorkou v minulom roku na Komisii a odsúhlasené na fakulte splnomocnenou rokovať v mene faMŠSR a Veľvyslanectvom SR v Belehrade. Do- kulty, a Paľom Beličkom, riaditeľom Gymnázia kumenty sa budú odovzdávať po zverejnení v Báčskom Petrovci, na ktorom prebiehalo vyučovanie slovenských učiteľov v minulom listiny štipendistov v SR. V Novom Sade sa 7. júna uskutočnila schô- období, dopracovali k týmto spoločným uzádza Výboru pre vzdelávanie NRSNM. Ústred- verom:

– všemožne sa treba zakladať, aby vzdelávanie slovenských učiteľov pokračovalo v materinskom jazyku, – podporuje sa vzdelávanie podľa akreditovaného programu, z čoho vyplýva, že je v školskom roku 2012/2013 možné uskutočniť vzdelávanie po slovensky len pre výberové predmety, a to v Sombore, – v školskom roku 2013/2014 sa akreditujú ďalšie predmety, na ktoré má slovenská menšina kádre, a ešte raz sa rozanalyzuje možnosť organizovania vzdelávania aj v Báčskom Petrovci, – pre študentov, ktorí sa v školskom roku 2012/2013 zapíšu na fakultu do Somboru, sa Národnostná rada bude uchádzať o zabezpečenie ubytovania v somborskom internáte, – v rámci Dohody o spolupráci s Pedagogickou fakultou v Banskej Bystrici sa pokúsime zabezpečiť odborné kádre a literatúru zo SR. Členovia Výboru pre vzdelávanie Národnostných rád Slovákov, Ukrajincov, Rumunov a Rusínov absolvovali v Novom Sade od 8. do 10. júna t. r. vzdelávanie na tému Afirmácia interkultúrnosti v dvojjazyčných školách. V rámci vzdelávania im bola odprezentovaná aj príručka Kompetencie národnostných rád národnostných menšín. Organizátorom školenia bolo Vojvodinské centrum pre ľudské práva z Nového Sadu. S. Z.

ZO ZASADNUTIA VÝBORU PRE INFORMOVANIE NRSNM

So zámerom prediskutovať, skonkretizovať, rozhodnúť ýbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny pokračuje so svojimi aktivitami. V utorok 12. júna t. r. v Novom Sade sa uskutočnila deviata schôdza. Po schválení zápisnice z minulej schôdze členovia VPI rokovali o predbežnom návrhu Zákona o elektronických médiách. O tomto predbežnom návrhu je potrebné, aby sa konkrétne vyjadrili aj predstavitelia médií, s ktorými treba túto tému čím skôr a ešte dôkladnejšie prediskutovať. Dôležitým bodom rokovania utorkového zasadnutia bola aj Cena Anny Nemogovej Kolárovej, ktorá bude po prvýkrát udelená na Stretnutí slovenských novinárov v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci. V súvislosti s touto témou koordinátor tohto výboru Vladimír Lenhart informoval členov o tom, že sa na tento súbeh prihlásili desiati autori, ktorí prispeli so 17 príspevkami. Predsedníčka Milina Florianová podčiarkla, že aj napriek tomu, že sa na súbeh prihlásil pekný počet autorov, do budúcna treba pracovať na jeho propagácii v médiách, ktorou sa získa nielen na jeho kvantite, ale aj na jeho kvalite. V pokračovaní zasadnutia členovia VPI prediskutovali a skonkretizovali pravidlá o udeľovaní Ceny Anny Nemogovej Kolárovej, keď ide o budúce ročníky tejto novi-

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

nárskej súťaže. Výbor pre informovanie NRSNM v rámci svojho plánu a programu už niekoľko rokov zaradom podporuje aj projekt Študentská volontérska prax. Totiž aj tentoraz do konca roka finančne podporí angažovanie mladých študentov – praktikantov v našich slovenských médiách. Rozhodnutím prítomných členov Vý- Momentka zo zasadnutia Výboru pre informovanie NRSNM bor pre informovanie NRSNM podľa svojich možností finančne pri- podporu, ktorá je konečne realizovaná. V predspeje aj Zorničke, slovenskému časopisu pre poslednom bode rokovacieho programu zadeti. Konkrétne ide o pomoc pri kúpe fotoa- sadnutia predsedníčka Florianová informovaparátu pre odmeňovaciu súťaž Moja najfotka. la členov o príprave a výrobe dokumentárneV týchto dňoch za podpory VPI štyria noviná- ho filmu, ktorý bude odvysielaný z príležitosri z tunajších slovenských médií odcestovali na ti 10. výročia Národnostnej rady slovenskej náSlovensko, kde sa zúčastňujú na podujatí In- rodnostnej menšiny. Záverom utorkového zasadnutia prítomní focesta po Žilinskom kraji. Vzhľadom na to, že v uplynulom období naše lokálne médiá Rádio členovia krátko diskutovali aj o rôznych témach Petrovec (45 rokov), Rádio Kovačica (40 rokov) týkajúcich sa bežnej práce Výboru pre infora Televízia Obce Kovačica (10 rokov) oslávili svo- movanie NRSNM. A. Chalupová je významné jubileá, VPI prisľúbil finančnú

FÓKUS JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: PROF. ZORAN IVANOVIĆ, FAKULTA ÚŽITKOVÝCH UMENÍ, BELEHRAD

Predbehol vlastnú dobu

„KEĎŽE MEDIÁLNA REFORMA zostáva jednou z priorít demokratického rozvoja našej spoločnosti, treba v nej pokračovať,“ vyzdvihla vedúca Oddelenia pre médiá Misie OBSE v Srbsku Dragana Nikolićová Solomonová na konferencii v Belehrade, na ktorej pracovná skupina Ministerstva kultúry prezentovala verejnosti predlohu Zákona o elektronických médiách. Štátna tajomníčka uvedeného ministerstva Dragana Milićevićová Miladinovićová podotkla, že sú prichystané predlohy aj ďalších troch mediálnych zákonov, ktoré by sa onedlho mali ocitnúť na verejnej rozprave. Je to záväzok vyplývajúci z vlani schválenej Mediálnej stratégie, cieľom ktorej je umožniť nehatené fungovanie mediálneho trhu, stiahnutie štátu z médií, ako aj transparentnosť vlastníctva a spravodajstva. Na snímke je záber z konferencie v belehradskom mediálnom stredisku, ktorá bola 7. júna. O. Filip

V KOVAČICKEJ OBCI SA ZAPOJILI DO AKCIE za čistejšie životné prostredie. Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia (5. júna) v sobotu 9. júna v celom Srbsku prebiehala akcia veľkého upratovania. V akcii sa zúčastnili aj občania Kovačickej obce. To, že si vážia svoje prostredie a nerobia smetiská a skládky odpadu všade vôkol seba, ukázali skutkami najmä žiaci vyšších ročníkov ZŠ Mladých pokolení v Kovačici (na snímke) a ZŠ maršala Tita v Padine. V sobotu predpoludním spolu so svojimi učiteľmi usilovne upratovali svoje okolie a tým spôsobom prispeli k celoštátnej akcii. A. Chalupová

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

– Ste sochárom, autorom pamätnej tabule venovanej Radivojovi Koraćovi... – Na ňom ma inšpirovalo najmä to, že bol viacnásobnou, veľkou osobnosťou, ktorá predbehla vlastnú dobu. Bol veľkým nielen v športe, ale aj v kultúrnom a iných formách života, vôbec v správaní sa... Zdá sa mi, že ide aj o osobnosť, ktorej význam v našich rámcoch nie je dostatočne ozrejmený. Len teraz, touto pamätnou tabuľou, získal na 43. výročie predčasného odchodu svoj vlastný roh, tzv. Žućkovo ćoše. Ako trvalú spomienku na dejisko, kde chýrečný basketbalista po každom zápase trávil dosť času so svojimi spoluhráčmi a priateľmi. Korać si zaslúžil omnoho viac: napríklad to, aby podľa neho boli pomenované aj viaceré ulice, námestia, aby aj v iných mestách boli jeho busty a sochy. Zaznamenal: O. Filip

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

FÓKUS VZÁCNY HOSŤ V SILBAŠI

Prvá návšteva slovenského veľvyslanca Dr. Jána Varša sadu Silbaš v nedeľu 10. júna svojou návštevou poctil veľvyslanec Slovenskej republiky Dr. Ján Varšo spolu so svojou manželkou Vierou. Pán veľvyslanec v spoločnosti predsedu Obce Báčska Palanka Dragana Bozala, predsedu Strany vojvodinských Slovákov Viliama Slavku, riaditeľky ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Miliny Sklabinskej a riaditeľa NVU Hlas ľudu Samuela Žiaka navštívili tri silbašské inštitúcie, a potom sa spoločne zúčastnili i na tradičnom podujatí Čaro višieň. Najprv zavítali do Miestneho spoločenstva, kde ich predseda Rady MS Danilo Pejak okrem iného informoval o spolupráci so Slovenskou republikou a rea-

Dr. Ján Varšo (štvrtý zľava) na návšteve v evanjelickom chráme

lizovanom grante zo Slovak Aid, z ktorého prostriedky využili na zriadenie trhového priestoru v osade. Vyzdvihol aj pozoruhodnú úroveň spolupráce a

SEMINÁR ZAHRANIČNÝCH UČITEĽOV. V dňoch 31. mája – 2. júna na Slovensku, v Žiline, sa uskutočnil seminár zahraničných učiteľov slovenského jazyka, občianskej výchovy a dejepisu. Okrem učiteľov z Poľska a Chorvátska zúčastnilo sa i 22 učiteľov zo Srbska, a to zo Selenče, z Pivnice, Silbaša, Báčskeho Petrovca, Hložian a Kovačice. Okrem zaujímavých prednášok účastníci seminára navštívili i pamätihodnosti Žilinského kraja: Oravský hrad, Oravskú lesnú železnicu, Slovenský orloj v Starej Bystrici, Dolný Kubín a zúčastnili sa i na staromestských slávnostiach v Žiline. Po ukončení seminára všetci účastníci dostali zaujímavé darčeky, knihy, ako i mapy Slovenska a Európy pre svoje školy. Bol to ešte jeden úspešný seminár, ktorý organizoval odbor školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s Výborom pre vzdelávanie NRSNM. Na snímke účastníci seminára zo Srbska v osade Stará Bystrica pred Slovenským orlojom. ZL

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

spolunažívania silbašského slovenského a srbského obyvateľstva. V miestnostiach Základnej školy bratov Novakovcov hostí

privítal riaditeľ Đoka Milić. Hovoril o práci v tejto škole, kde výučba prebieha v slovenčine a srbčine. Všetci spoločne si potom obzreli i novú telocvičňu. Potom navštívili evanjelický chrám Boží, kde ich velebný pán farár Vladimír Lovás st. informoval o dejinách a súčasnom živote v silbašskej cirkvi. Pán veľvyslanec Dr. Ján Varšo bol veľmi spokojný so svojou prvou návštevou v Silbaši, čo zároveň znamenalo aj oboznámenie sa so životom Slovákov a ostatných príslušníkov, najmä so spolunažívaním slovenského a srbského obyvateľstva v tejto osade, ako i s náboženskou, osvetovou, spoločenskou a kultúrnou činnosťou. Jaruška Ferková

O REALITE ZA ČÍSLAMI a číslach ako ukážke viacerých aspektov vzťahov medzi mužmi a ženami hovorilo sa na prezentácii publikácie Ženy a muži v Srbsku: čo nám vravia čísla?, ktorá sa nedávno konala v Belehrade. Vychádzajúc z rodovej štatistiky ako základného prameňa informácií, autorka Marina Blagojevićová Hjustonová, vedecká poradkyňa v Inštitúte pre kriminologické a sociologické výskumy, rečou faktov ukázala, že sú ženy a muži u nás takmer rovnako vzdelaní, no ženy sú najčastejšie za rovnakú prácu menej platené ako muži. Ženy najviac času, viac ako dve hodiny denne, trávia na chystanie jedál, ďalšie hodiny aj na upratovanie a vôbec nehatený chod domácnosti. Jediné aktivity, v ktorých sú muži angažovaní viac od nich, sú záhradníčenie a starostlivosť o domácich miláčikov. Ženy u nás sa najviac starajú aj o deti, takmer trikrát viac než muži. Kniha je prezentovaná v rámci projektu Spojených národov Zveľadenie ekonomických a sociálnych práv žien v Srbsku. Potrvá do decembra a zameraný je na zredukovanie diskriminácie na trhu práce a pracoviskách. účastníčkami prezentácie (na snímke) boli, žiaľ, len príslušníčky nežnejšieho pohlavia. O. Filip

Z NAŠICH OSÁD USTANOVUJÚCE ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Zvolili vedúcich funkcionárov o veľkej sieni Zhromaždenia obce B. Petrovec sa na konštitutívnom zasadnutí v stredu 6. júna stretlo 31 novozvolených výb o r n í k o v. Výborníci zložili prísahu na konštitutívnej schôdzi v sieni Zhromaždenia obce Schôdzu viedla Drahotína Dorčová ako najstaršia z ra- na Srbska a listina Jednotné Srbsko – Miroslav Čeman získala 2 výbornícke miesta. Po veridov výborníkov. Na zasadnutí najprv odznela správa o vý- fikácii mandátov výborníci zložili slávnostnú sledkoch volieb, ktoré sa konali presne pred prísahu. Novozvolené Zhromaždenie obce pokramesiacom, čiže 6. mája 2012. Správu podala predsedníčka obecnej volebnej komisie Ka- čovalo v práci a najprv z funkcie uvoľnilo dotarína Rašetová. V správe sa uvádza, že naj- terajšieho predsedu Sinišu Stanivuka z Magviacej mandátov – 10 získala listina Voľba pre lića a doterajšieho zástupcu predsedu Rastilepší život – Boris Tadić. Liga sociálnych de- slava Struhára z Hložian. Potom nasledovala mokratov Vojvodiny má 5 mandátov, Strana voľba nového predsedu a zástupcu predsedu vojvodinských Slovákov 2 mandáty, Preokret Zhromaždenia obce. V mene koalície výbor(LDP – Vojvodinská strana) 3 mandáty. Po 3 níkov DS, SSS, LDP a JS návrh na predsedu, a mandáty majú aj Zjednotené regióny Srbska, potom aj zástupcu predsedu ZO podal Ján BoSrbská pokroková strana a Socialistická stra- huš. Na funkciu predsedu navrhol Dr. Rajka Pe-

ZÁSTUPKYŇA POKRAJINSKÉHO OMBUDSMANA pre rodovú rovnosť Danica Todorovová so spolupracovníkmi pobudla v stredu 6. júna v Starej Pazove. V budove ZO Stará Pazova občanom predstavili inštitúciu pokrajinského ombudsmana a ozrejmili, čím sa zaoberá v záujme ochrany ľudských práv a slobôd. Rodová rovnosť bola tiež jednou z tém, ktorej venovali zvýšenú pozornosť. O tejto téme hostia z Nového Sadu hovorili so zamestnancami lokálnej samosprávy a členkami aktívu žien. Navštívili aj MS Golubince. Na fotografii: Danica Todorovová (sprava) a Vjera Rudovićová, predsedníčka Komisie pre rodovú rovnosť ZO Stará Pazova. a. lš.

Novozvolený predseda Zhromaždenia obce B. Petrovec Rajko Perić a zástupca predsedu Spasoje Prodanov

rića, diplomovaného ekonóma z Maglića a za zástupcu predsedu Spasoja Prodanova, dopravného technika z Kulpína. V tajnom hlasovaní uvedení kandidáti boli zvolení. Slávnostná prísaha predsedu a zástupcu predsedu ZO odznela tak v slovenčine, ako i v srbčine. Nový predseda Zhromaždenia obce Rajko Perić sa poďakoval za prejavenú dôveru a hovoril o tom, ako by ZO malo v nasledujúcom štvorročnom období pracovať. Za tajomníka výborníci znovu zvolili diplomovaného právnika Svetoslava Majeru z Báčskeho Petrovca, ktorý túto funkciu zastával aj predtým. Záverom konštitutívnej schôdze demisiu na funkciu výborníkov podali Dušan Govorčin a Jadranka Perićová, obaja z radov Socialistickej strany Srbska. K. Gažová

OBČANIA BIELEHO BLATA sa masovo zúčastnili v akcii Ministerstva životného prostredia a územného plánovania Očisťme Srbsko, ktorá okrem upratovania životného okolia má za cieľ aj pozdvihovanie ekologického povedomia ľudí. Tí starší upratovali priestor na vchode do osady a časť násypu vedľa rybníka Ečka a žiaci základnej školy (na fotografii autora) očistili takmer celú osadu a zvlášť okolie školy a kostolov. O tom, že je ekologické povedomie na vysokej úrovni, svedčí aj fakt, že sa v akcii namiesto 40 plánovaných zúčastnilo bezmála 80 žiakov. Časť žiakov sa zúčastnila aj na úprave výletniska Cárska bara. Rada Miestneho spoločenstva v Bielom Blate ako organizátorom akcie na lokálnej úrovni pre všetkých účastníkov zabezpečila ochranné rukavice, ale aj občerstvenie. Všetci sa tešili aj spoločnému obedu, opravdivej vojenskej fazuli. Možno je trochu neuveriteľné, ale v Bielom Blate aj naďalej pretrváva duch pracovných akcií a snaha vykonať niečo užitočné pre osadu. Kýmkoľvek sú mladí ochotní priložiť ruky v prospech svojej osady, netreba sa obávať o jej budúcnosť. M. Nedeljkov

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ŠKOLY V PRÍRODE NA SLOVENSKU

Kovačičania sa vrátili plní dojmov Z

a finančnej podpory Ministerstva školstva Slovenskej republiky a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny osemdesiat žiakov vyšších ročníkov základných škôl z Kovačice, Báčskeho Petrovca a z niekoľkých osád v Maďarsku pobudlo od 18. do 29. mája v Škole v prírode v Liptovskom Jáne na Slovensku. Počas týchto dvanástich dní žiaci 6. ročníka absolvovali bohaté aktivity, včítane interaktívneho vyučovania vedeného vhodnými metódami na jednotlivé témy zo slovenčiny, zemepisu, biológie, dejín, ale aj národopisu, kde sa učili o výročnom zvykosloví, ľudových remeslách a podobne. Počas pobytu žiaci mali príležitosť absol-

vovať aj základy folklóru, kde sa bližšie dozvedeli o slovenskej ľudovej hudbe, ľudových hrách a tancoch. Osobitný dôraz sa dával na špecifiká slovensko-krajanských vzťahov. Prostredie Jánskej doliny na Liptove účastníkom Školy v prírode poskytlo nielen priestor na realizáciu interaktívneho vyučovania, ale aj priestor na voľnočasové aktivity, ktoré prebiehali formou súťaže miešaných družstiev. Deti sa chodili kúpať na bazén, pre nich boli organizované pešie túry do prírody, bavili sa pri opekačke, vo večerných hodinách sa zabávali pri ľudovej a disko hudbe. Okrem toho organizátor zabezpečil i niekoľko jednodenných výletov s cieľom spoznať časť Slovenska, jeho

V PIATOK 8. JÚNA sa Základná škola bratov Novakovcov v Silbaši zapojila do akcie Očisťme Srbsko. V predpoludňajších hodinách žiaci nižších ročníkov v spoločnosti svojich učiteľov zbierali smeti. Najprv upratali školský dvor a okolie školskej budovy, plastové vrecia sa pomaly plnili plastovými vreckami, papierom, hliníkovými plechovkami a podobnými predmetmi, ktoré znečisťujú naše prostredie. Usilovní žiaci robili s veľkou chuťou a zároveň pochopili význam nielen toho dňa, ale i čistého prostredia v každodennosti. J. Ferková

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

Spoločná fotka Kovačičanov, účastníkov Školy v prírode 2012 históriu, kultúru, tradíciu a obyčaje, ako aj prírodné krásy. Žiaci z Kovačice a Báčskeho Petrovca spolu s profesorkami Máriou Kotvášovou-Jonášovou, Annou Zlochovou, Danielou Triaškovou a Máriou Pálenkášovou navštívili dedinku Liptovský Ján, Stanišovskú jaskyňu, skanzen Pribylinu, Vysoké Tatry –

Štrbské pleso a iné. „S organizáciou a realizáciou Školy v prírode sme veľmi spokojní, žiaci si tam nadviazali krásne, trvalé a nezabudnuteľné kamarátstva,“ zhodnotila jednou vetou tento zájazd profesorka Anna Zlochová z Kovačice. A. Chalupová

STAROPAZOVSKÝ OBCHODNÝ PODNIK MEDIUS v stredu 6. júna daroval laptop Anne Havranovej, žiačke generácie Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka, a tým odštartoval veľkú akciu pod názvom Prečo je dobre žiť a chodiť do školy v Obci Stará Pazova. Nasledujúceho dňa usporiadali tlačovku, na ktorej Cviko Krunić, majiteľ podniku Medius, oznámil, že do stáleho pracovného pomeru zoberú najlepšiu žiačku a najlepšieho žiaka z tamojšej Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića. Okrem toho v spolupráci s podnikom Frikom všetkým žiakom základných škôl z územia Staropazovskej obce v týchto horúcich dňoch darujú po zmrzlinu. Laptopy dostali inak žiaci generácie vo všetkých osadách obce, kde Medius má obchody. Na fotografii: Jelena Krunićová, riaditeľka Mediusa, odovzdala hodnotný darček Anne Havranovej na rozlúčkovom programe pre ôsmakov. a. lš.

Z NAŠICH OSÁD 2. MEDZINÁRODNÝ ŠUNKA-FEST PREBIEHAL V NOVOM SADE

Na mieru gurmánov Š

unka, šunka nemusí byť len názov známeho španielskeho filmu J. Bigasa Lunu, ktorý uzrel svetlo sveta rovno pred dvoma desaťročiami. Prvé slová tohto príspevku sa dokonale hodia aj na obsah v poradí druhého me-

Karol Horvát a najznámejšia petrovská špecialita na stánku Hospodárskej komory Belehradu

Ponuka z východného Sriemu, hlavne zo Šídu a Erdevíka

Spojiť pekné s osožným: výrobky nielen na potešenie zraku, ale aj chute. A preto ich bolo treba kúpiť.

dzinárodného Šunka-festu, ktorý sa od 7. do 15. júna konal v Master stredisku Novosadského veľtrhu. Zhromaždil desiatky vystavovateľov zo siedmich krajín, ktorí návštevníkom ponúkli tisíce skvelých gastronomických produktov:

PÄŤ KOZLENIEC. Opäť v Kysáči, tentoraz v domácnosti Michala Faboka, kozička na svet priniesla päť kozliatok. Iba jedného „chlapca“ a štyri „dievčence“, z čoho jedno dokonca na troch nohách. Ako vysvetlil zverolekár, pre to piate kozliatko už asi nebolo nadostač potrebných výživných látok. Teraz však je rovnako živé a aktívne ako ostatní súrodenci, rovnako priberá a rastie. Fabokovci majú 30-ročnú skúsenosť v odchove kôz a túto obyčajnú domácu „mamu kozu“ majú už päť rokov. Predtým mala dve, štyri a tri kozlence a podľa slov majiteľa je veľmi starostlivá. K tomu denne dáva 4 litre mlieka, na ktorom si rád pochutná v prvom rade báči Mišo, ale aj vnúčatá a ostatní členovia rodiny. Z mlieka robievajú aj tvaroh, pre domáce potreby. O taký mesiac kozlence, ktoré majú aj mená, dostanú nových majiteľov, ktorí sú stálymi zákazníkmi Fabokovcov. Kozľatá (na snímke) bolo ťažko udržať pokope, nuž sme ich trochu „podkúpili“ hrachovinou, ktorú chvíľu schuti chrumkali. E. Šranková

šunky, slaniny, klobásy, iné mäsové špeciality, ale aj rôzne nápoje, najmä víno a pálené. A keďže nám turistická sezóna už dýcha z plných pľúc, k slovu sa dostali a mali aj viacerí hotelieri, turistické organizácie a predstavitelia kúpeľov, tak isto združenia žien z vyše desiatich obcí, ktoré prezentovali tak lokálne pochúťky, ako aj viaceré unikátne práce. Vcelku, podujatie pomerne mladé, no s perspektívou, ktorú nemožno uprieť. Lebo, účastníci tovar nielenže vystavovali, ale aj predávali, a nemožno povedať, že by im to nešlo. Veď sme gurmáni, no nie? O. Filip

ROZPRÁVKY O BIELOBLATSKÝCH BOCIANOCH sú naďaleko známe. Bieloblatčania však majú aj lastovičky, o ktorých málo vieme a ešte menej rozprávame. Skôr maštale a steny pod strechou na domoch a iných objektoch boli plné lastovičích hniezd, ktoré tam viseli ako strapky hrozna vo vinohradoch. Dnes už sú takéto obrazy čoraz zriedkavejšie. Ale nie aj v Bielom Blate. Bieloblatské lastovičky prichádzajú zďaleka a prinášajú jarnú radosť. Sú metaforou slobody a nádeje, ale aj symbolom lásky, vernosti, obetavosti. Obyvatelia Bieleho Blata lastovičkám venujú patričnú pozornosť lebo chcú, aby aj naďalej zostali ich spoluobčanmi ubytovanými pod strechami domov. Presne ako v penzióne Oceán rodiny Poničanovej (na fotografii), kde si početné lastovičie rodiny založili svoje hniezda, z čoho najväčšiu radosť majú práve deti. M. Nedeljkov

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ČARO VIŠIEŇ V SILBAŠI

Slávnostne v znamení jarných plodov nedeľu 10. júna Aktív žien v Sil- predseda SVS Viliam baši zorganizoval v poradí tre- Slavka a ďalší. Svojou účasťou netie podujatie Čaro višieň. V Dome kultúry členky aktívu pripravili vý- deľné slávnostné postavu ručných prác s gastrono- poludnie obohatili i mickými pochúťkami z červených členky spolkov žien z ovocných plodov, ako aj kultúrno- Pivnice, Selenče, Araumelecký program, na ktorom uví- dáča, Padiny, Hložian a tali početných významných hostí a Kucury. Hostky sa predstavili krásnymi domáce obecenstvo. Na podujatí sa zúčastnili vzácni hostia: veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Dr. Ján Varšo s manželkou Vierou, predseda Obce Báčska Palanka Dragan Bozalo, riadi- Veľvyslanec Dr. Ján Varšo a Milina Sklabinská teľka Ústavu medzi stánkami pre kultúru vojvodinských Slovákov Mgr. stánkami s pestrými ručnými práart. Milina Sklabinská, riaditeľ cami a návštevníkom ponúkali i NVU Hlas ľudu Samuel Žiak, chutné sladkosti. Višňovým popredseda Rady Miestneho spo- chúťkam – koláčom a tortám takločenstva Silbaš Danilo Pejak, mer nebolo možné odolať.

Spevácka skupina Silbašanky

ková. Podujatie otvorila riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov M. Sklabinská. Veľvyslanec Dr. J. Varšo sa prihovoril najprv v srbčine, potom v slovenčine. Vo svojom príhovore sa okrem iného zmienil, že si Silbaš rovnako ako ostatné obce, v ktorých žije slovenská menšina, zaslúži uzna-

zážitkoch z mladosti. Monológ o tom, ako šla z várošu s višňami, stvárnila Božena Šmitová. Prednes básní patril Jaroslave Širkovej a Jarmile Križanovej. Združenie ochotníckeho spolku zo Silbaša pre obecenstvo prichystalo skeče a báseň z pera silbašského autora Ivana Perišića. Na javisku vy-

Hostky zo Selenče pri svojom stánku

Z rozhovoru v silbašskom Miestnom spoločenstve

riaditeľ silbašskej základnej školy Đoka Milić, velebný pán Vladimír Lovás st., farár silbašský,

16. 6. 2012

24 /4495/

Na začiatku programu prítomných privítala predsedníčka Aktívu silbašských žien Katarína Ušia-

HLAS ĽUDU

nie. Slovenská komunita sa vyvíja i vďaka svojim aktivitám a tradíciám, a dôležitou vecou je práve ocenenie tejto práce. V bohatom kultúrno-umeleckom programe popretkávanom slovenskými a srbskými bodmi vystúpili členky Aktívu žien ako spevácka skupina Silbašanky, žiaci Základnej školy bratov Novakovcov s recitáciami, pesničkami, tancami, rytmickou a detskou hrou. Katarína Širková svojimi textami vyčarila lásku k stromom a v silbašskom nárečí hovorila o

stúpilo i Slovenské kultúrne centrum P. J. Šafárika z Nového Sadu, s členmi folklórneho súboru, sólovým spevákom Ivanom Slávikom a orchestrom. Záverom sme poprosili Dr. Jána Varšu o zhodnotenie podujatia Čaro višieň: „Podujatie bolo veľmi pekné, program v slovenčine a srbčine dokumentoval spolunažívanie dvoch národov, rôzne generácie a úsilie všetkých, ktorí sa podieľali na duchovnom a materiálnom zveľadení Silbaša.“ Jaruška Ferková

Z NAŠICH OSÁD V RÁMCI OLTÁRNEHO KRÚŽKU ŽIEN CIRKEVNÉHO ZBORU V BOĽOVCIACH

Činný výšivkársky krúžok V

rámci Oltárneho krúžku žien Sloven- pa a kulminuje pred týmto ského evanjelického cirkevného zboru v veľkým kresťanským sviatkom, Boľovciach už takmer 30 rokov pôsobí vý- keď do školy chodia takmer šivkársky krúžok. všetky deti v osade, tak tie, kto„Prvýkrát sa členky Oltárneho krúžku žien ré vedia po slovensky, ako aj v našom zbore na výšivkárskom krúžku mnohé srbské. Všetci dostanú stretli dávneho roku 1984,“ povedala nám básničku, ktorú potom na pani farárová Vlasta Vinkovičová. „Mali sme Štedrý večer v kostole pred olsíce aj určité prestávky, ale kontinuita v čin- tárom zarecitujú. Nerobia to nosti sa predsa zachovala. Stretávame sa vý- kvôli balíkom, lebo sa u nás za lučne v zimnom období, a pritom sa riadime balíky platí. Po Vianociach popodľa cirkevného roku a pravidiel správania, čet detí začína klesať a do Vlasta Vinkovičová: Z týchto detských prác všetci máme ktoré platia pre jednotlivé časti roku. Hoci Veľkej noci vydrží okolo 15 veľkú radosť mnohí vyšívajú aj keď detí. Na tých našich stretnutiach sa hlavne sa to kresťanom nerozprávame a kreslíme na rôzne biblické patrí, my sa stretávatémy. Výkresy potom vystavujeme a z toho me a vyšívame hlavne všetci máme veľkú radosť. Tým vlastne deťom v období od Troch krávštepujeme lásku k viere a cirkvi. Mládež však ľov a po začiatok pônie je aktívna. Zdá sa mi, že ich väčšmi láka stu. Počas pôstnej život a zábava v meste, hoci sa príležitostne, doby sa nepatrí vyšíkeď treba napríklad odísť na Stretnutie vať, a po Veľkej noci sa evanj. mládeže, predsa len prihlásia. Možno už nestretávame, lebo by sme ich tuná videli aj častejšie, keby v tom období každá sme mali hudobníka, ktorý by s nimi chcel žena na dedine má pracovať, nacvičovať duchovné piesne v doma rôzne sezónne moderných rytmoch. Väčšina neopustí však záväzky,” vysvetlila cirkev úplne, ale sa jej zvykne vrátiť v dopani farárová. spelom veku, o čom vari najlepšie svedčí fakt, V boľovskom výšivže do Nedeľnej školy dnes chodia deti rodikárskom krúžku je čov, ktorí pred tridsiatimi rokmi, keď sme spolu 17 žien. Sú to manžel a ja prišli do Boľoviec, navštevovali prevažne staršie ženy, Nedeľnú školu. To nám hovorí, že tá snaha ktoré sa do svojich Boľovské výšivkárky pripravili výstavu ručných prác aj pre hostí predsa len nebola márna. radov snažia prilákať z Hajdušice V. Hudec aj mladšie, ibaže tieto o výšivky neprejavujú veľký záujem. Niektorá sa sem-tam aj pripojí, ale nevydrží zaveľa. KrúVÝSTAVA ŽIACžok nemá ani predsedu, ani vedenie a pani KYCH PRÁC. Žiaci nižfarárová im je svojráznou ideovou vedúcou ších ročníkov Základa koordinátorkou. Navrhuje, čo budú robiť, nej školy Boška Palkoprenáša vzorky na látku či trukuje, organizuje vljevića Pinkiho zo Stazájazdy… rej Pazovy v stredu 6. „Naše ručné práce vystavujeme a predájúna po prvý raz uspovame všade, kde nás zavolajú,“ hovorí. „Vlariadali výstavu svojich ni sme napríklad boli na SNS v Petrovci, Baby prác pod názvom Zaexite v Novom Sade, Budárskych dňoch v chovajme si ľudovú traSlankamenských Vinohradoch… Môžem sa díciu. Výstavu v miestpochváliť, že sa nám doteraz vždy podarilo nostiach Ľudovej knižvšetko predať. Tými peniazmi si hlavne kunice Dositeja Obradopujeme ďalšie zásoby materiálu na vyšívanie vića otvorila Milka Sia nikdy nám nezvýšilo na niečo väčšie. Pemićová, vedúca Oddeniaze sú však v druhom pláne. Základným polenia spoločenských činností ZO Stará Pazova. Talentovaní žiaci s učiteľkami Ljiljanou Bzovsslaním nášho stretávania je kamarátenie a kou, Anđelkou Ruvidićovou, Biljanou Stajkovićovou, Katicou Vranićovou, Tatianou Verešovou užitočné trávenie dlhých zimných chvíľ.“ a Svetlanou Jezdićovou vystavili práce, ktoré vznikli na hodinách ľudovej tvorivosti ako voNaša spolubesedníčka sa pochválila aj liteľného predmetu. Počas slávnostného otvorenia predviedli i kratší príležitostný program. prácou Nedeľnej školy. Nedávno sa zúčastnili aj na 7. Školskom zhromaždení ľudovej tradície Krčag v Šabci, kde „Nedeľná škola pracuje hlavne od začiatmali svoj stánok. ku školského roku v septembri a do Veľkej a. lš. noci. Počet detí pred Vianocami hlavne stú-

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

Z NAŠIcH OsáD ZO ZDrUŽeNIA ZlAté reMeslá v BáČsKOM petrOvcI

Zase najlepší na MIRK Z

druženie Zlaté remeslá z Báčskeho petrovca pôsobí iba niekoľko rokov, ale svojimi aktivitami je známe nielen v okolí, ale aj v celom srbsku. Keď sa im naskytne možnosť, členovia tohto združenia slovenskú etnografickú tradíciu petrovca prezentujú aj v zahraničí. prednedávnom v rámci Noci múzeí v petrovskej Galérii Zuzky Medveďovej usporiadali výstavu a praktickú ukážku tradičného náčinia na spracovanie konopí a členky dospievajúcim dievčatám ochotne ukázali techniky tkania. tu sme si všimli i nový pohár, medaily a diplomy. vedúca združenia Anna Opavská vysvetlila, že pohár si priniesli z nedávnej medzinárodnej súťaže. Ide o podujatie MIrK, ktoré už 42 rokov organizuje Zväz združení zberateľov srbska spolu s miestnymi ustanovizňami a inštitúciami, ktoré sa tohto roku uskutočnilo 14. apríla v starej Moravici. petrovčanky trikrát účinkovali na tejto medzinárodnej

Anna Opavská v tradičných sedliackych sukniach, s uznaniami z medzinárodnej súťaže a s časťou výstavy tkanív

výstave ručných prác a kolekcií, trikrát zvíťazili a domov si priniesli vzácne uznania. vystavovatelia súťažili v troch skupinách a petrovčanky

po konečnom sčítaní mali najviac bodov, a tak im pripadol aj veľký pohár. Na súťaži združenie Zlaté remeslá získalo 6 diplomov za prvé miesto a päť prác bolo ohodnotených ako výnimočné a získali ocenenie nazvané Nivo. Zo všetkých tkaných výrobkov, ktoré Zlaté remeslá prihlásili, iba jedna práca bola na súťaži ocenená druhým miestom. Anna Opavská bližšie vysvetlila, že na súťaž prihlásili tradičné výšivky, ale i vojvodinské motívy, mali bábku oblečenú do starodávnej kartúnky, tradičné obrusy na šeňom plátne obháčkované a s výšivkou, tiež výšivky na šeňom plátne so slovenskou vzorkou, ako i slovenskú košeľu s vyšívaným predkom, rôzne výšivky na vankúšikoch a komplety tradičnej posteľnej bielizne. Okrem toho členky Zlatých remesiel potešilo pochválenie od organizátorov, že zakaždým prichádzajú súťažiť s inými prácami, čo len svedčí o bohatstve tradičných slovenských ľudových výrobkov v petrovci. J. Č-p

ZO ŽeNsKéHO spOlKU v KOvAČIcI

Chcú pracovať ešte lepšie ako doteraz Ž

enský spolok v Kovačici bol založený 16. júla 1920. Odvtedy a dodnes sa v spolku stretávajú kovačické obetavé a šikovné ženy a chcú pomôcť svojmu prostrediu. vždy vedeli a dokázali priložiť ruky tam, kde bolo treba, a pritom sa za týchto 92 rokov neustále zdokonaľovali s cieľom vedieť, ako pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú. pochopili totiž význam poslania žien na dedine, a to najmä v skvalitnení celkového života. v priestoroch vedľa budovy základnej školy v Kovačici sa takmer každý pondelok a piatok stretáva okolo desať členiek spolku, ktoré si napriek vlastným záväzkom nájdu času a prídu sa porozprávať, poradiť, vymeniť si skúsenosti, venovať sa ručným prácam, naplánovať aktivity,… po výročnom zhromaždení (2. apríla), na ktorom zhodnotili vlaňajšiu činnosť a určili rozsah pôsobenia spolku v bežnom roku, po tretí raz sa v tomto roku stretli v pondelok 28. mája s cieľom vymeniť si informácie a skúsenosti, zvoliť novú pokladníčku, naplánovať ďalšie aktivity. Zasadnutie viedla predsedníčka spolku Zuzana Jonášová, ktorá na úvod 16. 6. 2012

24 /4495/

KrátKe správy

Petrovec Organizačný výbor tohtoročných slovenských národných slávností po prvýkrát zasadal v pondelok 21. mája v Báčskom petrovci. Členovia výboru v čele s predsedom vladimírom turanom sa uzhodli na predbežnom návrhu programov slávností, ktoré i tohto roku majú prebiehať v prvý augustový víkend v petrovci. Organizačný výbor sNs potom zasadal aj 28. mája a 4. júna, aby spresnil program tohtoročného sviatku slovákov v srbsku. xxx v piatok 1. júna vo vestibule Základnej školy Jána Čajaka usporiadali rozlúčkový večierok pre tunajších ôsmakov. tohto roku školenie v petrovskej základnej škole skončilo 74 žiakov generácie narodenej roku 1997. vukov diplom získalo 12 žiakov a žiakom generácie sa stal Ivan Kováč. xxx v sobotu 2. júna predmaturitný večierok v telocvični Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom prichystali tohtoroční maturanti. tak ako je to zvykom, 93 žiakov sa poďakovalo profesorom a keď doznel umelecký program, v zábave pokračovali vo vrbare. J. Č-p

Stará Pazova Členky Ženského spolku na májovom zasadnutí

informovala členky o doteraz usporiadaných výstavách. Okrem tradičnej turíčnej výstavy starodávnych krojov tunajších slovákov a výšiviek nainštalovanej 25. mája v miestnostiach spolku, členky kovačického spolku sa zúčastnili aj na výstave ručných prác a tvorivých dielní pod názvom Ukáž a ja ti ukážem v sobotu 26. mája v titeli. Organizátorom podujatia bol Ochotnícky kultúrnoumelecký spolok Jovana popovića z titela. v rámci druhého bodu rokovacieho programu zasadnutia namiesto

HlAs ĽUDU

doterajšej pokladníčky Alžbety tomášovej za pokladníčku zvolili Annu Farkašovú. Do plánu na nadchádzajúce obdobie členky Ženského spolku v Kovačici zaradili účasť na viacerých podujatiach, medzi ktorými aj na výstave ručných prác v dedinke rakovac v Obci Beočín, ktorá sa uskutoční v druhej polovici júna. Okrem toho sa rozprávali aj o písaní projektov, ktoré im v budúcnosti znovu prinesú nielen nové záväzky a prácu, ale aj novinky, na ktoré sú kovačické ženy vždy hrdé. A. Chalupová

v organizácii staropazovského spolku pre afirmáciu invalidov Fénix vo štvrtok 7. júna v Klube pre denný pobyt starých a osôb s invaliditou prebiehalo 52. stretnutie pod názvom Fénix a priatelia. témou stretnutia bolo 18. výročie založenia tohto spolku. Hosťom večierka bol známy spevák Čedomir Čeda Marković z Belehradu a hudobný sprievod realizovali Ján Čemerský a Goran trifunov. Nechybovalo ani tradičné občerstvenie a dinár pomoci pre tých, ktorí to najviac potrebujú. a. lš.

Z NAŠICH OSÁD Z KYSÁČSKEJ LIENKY

Rozlúčka môže byť aj veselá o štvrtok 7. júna v kysáčskej škôlke Lienka sa s najbezstarostnejším obdobím svojho života lúčili budúci kysáčski prváci. Na rockovom koncerte, ktorý pre nich pripravil band Aleksandra Dujina, sa im pripojili aj rovesníci zo susedných dedín, Rumenky a Stepanovićeva. Tieto škôlky tiež patria do Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo v Novom Sade. Takýmto spôsobom sa – ako povedala zástupkyňa riaditeľa spomenutej ustanovizne Slavica Bjeljac – a zároveň najkrajším rozlúčili so svojimi škôlkarmi, ktorých je v tejto ustanovizni takNajmladší v kysáčskej škôlke tancovali, spievali a mer 4 000. Koncertmi, ktoré krásne sa zabávali usporiadali aj v škôlkach v Novom Sade, chceli deťom urobiť radosť, roz- triedy. A podarilo sa im to na výbornú. V Kyveseliť ich, aby s úsmevom nastúpili do prvej sáči sa krásne zabávali všetky tri skupiny

škôlkarov, spolu tancovali a spievali známe detské pesničky. Koncert zorganizovali vďaka dobrej viacročnej spolupráci z iniciatívy zástupkyne riaditeľa S. Bjeljac a A. Dujina a do akcie zapojili všetky deti z predškolskej ustanovizne z územia mesta Nový Sad a prímestských sídlisk. Prispeli aj donátori, ktorí pre deti zabezpečili občerstvenie, ale aj 300 balónov naplnených héliom. Balóny s peknými odkazmi škôlkarov pri tejto príležitosti odleteli do vzduchu a nájdu si ich občania mesta a okolitých dedín. Vedúca vychovávateľka kysáčskej Lienky Anna Čižmanská povedala, že sa takáto rozlúčka v podobe disko žúru organizuje prvýkrát a keďže v ich škôlke majú veľký dvor, k tomu aj chládok, mohli uhostiť najmladších z Rumenky a Stepanovićeva. Podľa jej slov veľmi je dôležité, že sa deti takto spoznali, kamarátili a komunikovali, bez ohľadu na to, či sa rozprávajú po slovensky alebo po srbsky. Takáto rozlúčka so škôlkou iste zostane v pamäti budúcich prvákov. E. Šranková

ROZLÚČKOVÝ PROGRAM popretkávaný hudbou, piesňou a slohovými prácami v stredu 6. júna v divadelnej sieni v Starej Pazove pripravilo 37 malých maturantov školy, ktorí sa takto rozlúčili so ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. V nižších ročníkoch ich učili učiteľky Anna Poliovková a Zdenka Garafiátová, kým vo vyšších ročníkoch triednictvo prebrali Jaroslav Miklovic a Anna Balážová. K úspechu im gratuloval i riaditeľ školy Janko Havran. Na slávnostnom rozlúčkovom programe šiestim žiakom odovzdali Vukov diplom: Maríne Domoniovej, Andrei Sládkovej, Ivete Verešovej, Markovi Vrškovi, Ivane Havranovej a Anne Havranovej, ktorá sa stala i žiačkou generácie. a. lš.

PADINSKÍ ÔSMACI usporiadali vo štvrtok 7. júna 2012 rozlúčkový večierok, na ktorom riaditeľ školy Ladislav Petrovič odovzdal odmeny najlepším žiakom. Predtým sa pred školou spolu vyfotila celá generácia padinských ôsmakov (na snímke), ktorých v školskom roku 2011/2012 bolo 92. Z toho šestnásti žiaci získali Vukov diplom. Žiakom generácie sa stal Darko Valenta. Na maturitno-rozlúčkovom večierku sa okrem rodičov žiakov zúčastnili aj triedni učitelia tejto odchádzajúcej generácie ôsmakov. A. Chalupová

V SLOVENSKOM EVANJELICKOM CHRÁME V BÁČSKEJ PALANKE sa v nedeľu 10. júna uskutočnila konfirmácia. Traja mladí ľudia sa na tejto slávnosti stali dospelými členmi cirkvi osobným vyznaním viery a potvrdením krstnej zmluvy: Ivana Bugarská, Ivan Menďan a Isidora Členková. K tomuto činu ich prichystala pani farárka Jasmina KotasováMedveďová. E. Hložanová 16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Radošania radostne zvalili májové drevo D ávno, veru dávno predtým hlasľudovský koník nedoklusal do Radoša. Až konečne, 10. júna 2012... O stretnutiach s Radošanmi, o živote ľudí v malebnej osadlosti na svahoch Fruškej hory (na jej chorvátskej strane) podrobnejšie poinformujeme v nasledujúcich číslach našich novín. Tu, hľa, prinášame fotosvedectvo o tom, ako – spolu s priateľmi z neďalekého Iloka v príjemný nedeľný podvečer – váľali májové drevo. Úvodom stretnutia prítomných privítal predseda Matice slovenskej Radoš Štefan Mudroch. Medzi hosťami boli aj predseda Zväzu Slovákov Andrej Kuric, primátor mesta Ilok Miroslav Janjić, predseda Matice slovenskej Ilok Vlatko Mudroch. Prví dvaja z tu spomenutých sa tiež prihovorili

Radošanom a hosťom. Ako povedal prvý muž Slovákov žijúcich v Chorvátsku, tradičné podujatie, váľanie májového dreva, odteraz má aj nové pomenovanie: Stretnutie Slovákov a priateľov pri váľaní májového dreva. Dôvod zmeny názvu je vraj celkom prozaický: aby organizátori jednoduchšie získali peniaze na podporu zvyku, ktorý Radošania starostlivo pestujú približne už celé polstoročie. Ako podotkol ilocký primátor, toto podujatie by v budúcnosti mohlo zhromaždiť Slovákov a ich priateľov aj zo širšieho okrúženia. Po príhovoroch nasledoval program, t. j. vystúpenia detskej skupiny MS Radoš, čiže ich piesne, tance, ako i krátke divadielko. Rovnako sa predstavili aj mladší a (trochu) starší ochotníci MS a SKUS Ľudovíta Štú-

Radošania postavili a zváľali májové drevo pred Slovenským domom

Program sledovali vari všetci Radošania, ako aj ich hostia

ra z Iloka. Spevákov a tanečníkov sprevádzala ilocká hudobná skupina Alesis, ktorá po ukončení programu vyhrávala do tanca do neskorých nočných hodín. Juraj Bartoš

Ilocké tanečnice pri fľaškovom tanci Záverečné dejstvo váľania májového dreva

Radošské deti rady spievajú

Hostí vítal Štefan Mudroch, predseda MS Radoš

Tancovalo sa pri hudbe skupiny Alesis z Iloka

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA KUS REČI S MICHALOM DOMONIM ZO STAREJ PAZOVY

Jedlá podľa receptúry starých mám S taropazovčan Michal Domoni je z povolania obchodníkom, dlho rokov pracoval v spoločenských podnikoch a skúsenosti v tejto oblasti nadobudol aj ako súkromný podnikateľ. Pred dvomi rokmi spolu s manželkou Mirjanou sa stali majiteľmi poľnohospodárskeho gazdovstva. V Ulici Hviezdoslavovej 40 v tomto pazovskom gazdovstve sa však nepestujú zemiaky, pšenica alebo ovocie, ale sa výlučne zaoberajú prípravou jedál podľa receptúry starých mám. Michal Domoni je šikovným kuchárom a rád varí aj pre väčšiu spoločnosť. Hovorí, že aj sám je veľkým gurmánom a presne vie každému jedlu odhadnúť kvalitu. V tejto domácnosti objednávku a chystanie jedál podľa receptúry našich sta-

rých mám má na starosti práve Michal, a potom si rád pripáše kuchársku zásteru a zhotovuje kífle, šúšťovníke, nadlacke, pirohe, geledine, haruľu... teda obľúbené a typické jedlá najmä pre staropazovských Slovákov. Mladé gazdinky tieto jedlá podľa slov nášho spolubesedníka buď nevedia prichystať, alebo jednoducho na tieto pochúťky nemajú času. „Keď som sa defini- Michal Domoni s pazovskými nadlackami tívne vzdal obchodníctva, uvažoval som, čo a ako ré mám, myslím si, že sme manďalej. Príprava jedál pre mňa ne- želka a ja urobili správny krok,“ predstavuje žiaden problém a na podčiarkol Michal Domoni, ktozáklade počtu objednávok, kto- rý má šiestich súrodencov a pre

ČLENOVIA PADINSKÉHO DObROVOľNÉHO HASIČSKÉHO SPOLKU v období 1. – 9. júna 2012 zbierali protipožiarne hasiace prístroje, ktoré kvalifikovaný servis Vatroinženjering zo Zreňaninu skontroloval a potvrdil, že sú pripravené na používanie. Protipožiarne prístroje každý pracovný deň od 18. do 20. hodiny a v nedeľu od 9. do 12. hodiny zbierali traja členovia Dobrovoľného hasičského spolku: predseda Ján Žolnaj, pokladník Ján Krasko a tajomník Samuel Valenta (na snímke). Na sklonku apríla padinskí hasiči zakončili práce na rekonštrukcii strechy na budove DHS. Finančné prostriedky v hodnote 230 000 dinárov zabezpečili z pokladnice spolku a práce vykonali dobrovoľnou prácou. V týchto dňoch očakávajú druhú časť vzácneho darčeka zo Zvolena, ktorý obsahuje hasičskú techniku (prúdnica, pretlakový ventil, primiešavač, hasiaci prístroj, vodný rozdeľovač a zberač). Toto Padinčanom ešte vlani darovali členovia Dobrovoľného hasičského zboru Technickej univerzity vo Zvolene prostredníctvom Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj AERD. A. Chalupová

väčšinu z nich kuchárstvo je záľubou alebo hlavným životným povolaním. A ďalej dodal: „Naša mama Eva bola kedysi známa pazovská tortárka a kuchárka. Cez víkend, v období, keď sa svadobné veselice usporadúvali doma, dokázala upiecť a vyzdobiť i do 30 tort. Vždy som ako chlapec pozoroval mamu, ako rada chystala a varila jedlá, ani netušiac vtedy, že i ja raz budem pokračovať jej zachodenými kuchárskymi chodníčkami.“ Michal je i horlivým športovcom a toho času vykonáva funkciu predsedu tamojšieho STK Jednota. Dobrou organizáciou práce a najmä veľkou láskou k tomu, čím sa zaoberá, dokáže nielen napiecť, navariť, ale si i zašportovať. Manželia Domoniovci vždy radi pomôžu a poradia a Michal sa zaradil aj medzi sponzorov, ktorí podporia 41. Stretnutie pod lipami, ktoré sa uskutoční v Starej Pazove 22. júna. A. Lš.

UPRAVILI STRED OSADY. Do akcie Očisťme Srbsko sa v sobotu 9. júna aktívne zapojila i kulpínska mládež Kulpína. V centre osady sa stretli členovia mládežníckeho združenia Terra a členovia Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen. Ich cieľom bolo upratovanie tzv. Stratimirovićovho parku. Tak sa kulpínsky park, ktorý je obľúbeným miestom aj detí aj mládeže, po ukončení práce zjavne zaleskol čistotou. Tu vznikla i táto spoločná fotka usilovných účastníkov akcie. V piatok 8. júna sa v akcii čistenia Kulpína zúčastnili i žiaci Základnej školy Jána Amosa Komenského, ktorí upratovali nádvorie školy. Okrem toho v sobotu 9. júna v predvečerných hodinách členky Spolku kulpínskych žien vysádzali kvetiny do kvetináčov v centre osady a aj takým spôsobom prispeli ku skrášleniu Kulpína. K. Gažová

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

Blíži sa žatva... L

eto je vtedy, keď slnko páli bosé nohy. Leto je aj vtedy, keď sa začínajú letné prázdniny. Najletnejšie leto je však vtedy, keď polia voňajú žitom a nádejou na nový chlieb. Poľnohospodári najlepšie vedia, aká je to významná robota. Najdôležitejšia zo všetkých. Zabezpečovanie dostatočného

množstva pšenice na výživu rodiny a širšej spoločnosti je tradícia, ktorá na týchto našich vojvodinských priestoroch má veľmi hlboké korene. O tom, že v súčasnosti pestovanie chleboviny sedliakom okrem radosti prináša aj kopu starostí, pomaly už aj vrabce na streche čvirikajú. Keby len od daných podmienok poľnohospodárskej výroby záviselo, kto vie, na koľko hektároch by sa aj tohto roku žitko zelenalo...

Príbehy o žatve v minulosti sú predsa najkrajšie. Kosilo sa ručne, kosou, potom jednoduchými strojmi, neskoršie prišli mláťačky, pri ktorých sa počas mlatby stretávalo pol dediny. Nad každým z týchto príbehov sa vznáša voňavý opar spomienok a prachu. Ako na obrazoch známych a menej známych umelcov, kde žlté pšeničné polia pred žatvou žiaria ako drahokamy. A. L.

S RODINOU JÁNOŠÍKOVOU O ŽATVE V ARADÁČI KEDYSI A DNES

Bolo ťažko, ale ľudia boli spokojní oľakedy to skutočne bola najdôležitejšia práca v roku,“ povedala nám jedna z najstarších Aradáčaniek, ešte stále nanajvýš aktívna 81-ročná Anna Jánošíková, keď sme ju poprosili, aby nám rozprávala o žatve, ktorú zažila vo svojej mladosti. „Ľudia húfne odchádzali do poľa, lebo ponáhľali skosiť žito, a tak ho zachrániť pred krupobitím a inou pohromou. Kosilo sa výlučne ručne a iba neskoršie prišli záprahové kosačky.“ Prípravy na žatvu sa vlastne začínali sekaním močaristej rastliny pálky (v Aradáči ju menovali rogoz), ktorú potom doma sušili a spletali z nej povrazy (povriesla) na viazanie snopov. Kosenie patrilo k mužským prácam, a ženy za koscami zbierali, čiže po aradáčsky rukovedali pokosenú pšenicu, viazali do snopov a ukladali na hŕbky. Anna Jánošíková sa však vyskúšala aj v kosení. „Môj manžel bol na vojenčine a keď prišiel čas žatvy, do poľa sme sa vybrali môj svokor, ja a jedna nádenníčka. Svokor mal kosiť a my dve za ním rukovedať. Zdalo sa mi však, že to pomaly ide, nuž som sa aj sama pokúsila kosiť. Darilo sa mi to, a aj nádenníčka celkom šikovne za nami zbierala, ale som občas predsa len musela odložiť kosu a pomôcť jej. Zvážanie pšenice domov bola najzdĺhavejšia práca. Často trvala aj dva týždne. Nemali sme veľké vlečky ako teraz, a na záprahový voz sa dalo naložiť 10 až 15 hŕbok,” spomína si starká Jánošíková. V Aradáči pred druhou svetovou vojnou a aj v období po vojne bolo päť mláťačiek, ktoré vlastnili Slováci, a hlavne aj mlátili žito Slovákom. Mašina prichádzala do

„V

16. 6. 2012

24 /4495/

Anna, Ján ml. a Ján st. Jánošíkovci (sprava) pred odchodom do poľa postrekovať pšenicu a plečkovať kukuricu

domu, ale občania, ktorí mali menšie množstvá pšenice, ovsa a jačmeňa, stohy zakladali na pažiti neďaleko dediny, a tam potom mašina všetko omlátila naraz na jednom mieste. Dôvod bol ten, že montovanie stroja vo dvore nebolo ani také jednoduché, takže sa neoplácalo pre malé množstvo obilnín. Mláťačku obsluhovali tzv. risári, ktorí spolu tvorili bandu. Najťažšie vraj bolo metárom, ktorí snopy pšenice zo stohu hádzali na mašinu, na tzv. treš. Z toho dôvodu sa robotníci na tej práci striedali. Pokým jedni robili, iní oddychovali. Povriesla na treši sekali ženy, a snop do stroja púšťal tzv. štoper. Pod mašinou jedni viazali vrecia a odkladali ich nabok (vreciari), iní zasa odhadzovali slamu a stavali nový stoh slamy (slamiari alebo stohári), a tí tretí zbierali plevu (plevári), ktorá v tom čase bola veľmi vzácna… Na všetkých dozeral vedúci, čiže bandygazda. Za vykonanú prácu domáci majiteľovi mláťačky platil tovarom,

HLAS ĽUDU

najčastejšie 10 percent z omlátenéj pšenice. „Tak to bolo kedysi. Od chvíle kosenia pšenice a po mlátenie neraz ubehol aj takmer celý mesiac. Ľudia namáhavo pracovali, a úroda bola omnoho menšia ako dnes. Ak sa z jedného jutra urodilo 1,5 tony, to bola výborná úroda. Často sme veru namlátili 8 až 10 metrákov. Ľudia však boli spokojní s tým, čo sa im urodilo. Značnú časť pšenice vymieňali za múku, z ktorej si doma sami piekli chlieb a predávali iba trhové zvyšky,“ spomína si Ján Jánošík st. „Boli to ťažké časy a chudoba, ale sedliak vždy robil s nádejou, že bude lepšie, a keď žito otlačil a predal, vždy sa mu zdalo, že je ľahšie, lebo rodine zabezpečil múku a chlieb a zarobil aj ten-ktorý dinár na iné potreby.” Dnes je už celkom inak. Poľnohospodárstvo sa stalo opravdivým biznisom, továrňou pod holým nebom. Uplatňujú sa moderné agrotechnické opatrenia, kto-

ré sedliaci skôr nepoznali. Ani žatva už netrvá vyše mesiaca, ale najviac dva týždne. Na druhej strane aj úroda a tým aj trhové zvyšky sa prinajmenej zdvojnásobnili a predávajú sa podľa trhových pravidiel, za hotové. Aj dnes sú síce ľudia, ktorí si podľa princípu tovarovej výmeny pšenicu vymieňajú za múku a chlieb, ale veľká väčšina poľnohospodárov predsa len očakáva zisk, ktorý im zabezpečí nielen múku a chlieb, ale aj obnovenie výroby a slušný život. Tomu však nie je vždy tak, lebo cena pšenice je spravidla nižšia od reálnej, čiže od tej, akú sedliaci očakávajú na základe výrobných nákladov. Podľa slov Jána Jánošíka ml. Aradáčania tohto roku očakávajú slušnú úrodu pšenice, ak sa, samozrejme, v nasledujúcom období po žatvu niečo podstatnejšie s počasím nezmení. Pšenica je vraj v dobrom stave, má nadostač vlahy a teraz potrebuje teplé a slnečné počasie (ale predsa nie tropické teploty), aby naliala zrno. Za takých okolností možno očakávať priemerne 2,5 až 3 tony z jutra, a začiatok žatvy treba očakávať už koncom júna. „Mohla to byť celkom slušná úroda vzhľadom na veľmi redukované uplatnenie agrotechnických opatrení. Sedliaci šetria hlavne na umelých hnojivých, takže pôdu neprihnojujú pred sejbou, ale iba už vzišlé porasty a pritom dávajú omnoho menšie množstvá než to súčasná agrotechnika nakladá. Vlhké počasie však v uplynulom období zapríčinilo početné ochorenia, čo si vyžiadalo dodatočné náklady na postrekovanie. Žiaľ, ešte stále nevieme, aká bude cena pšenice. Už teraz je však celkom jasné, že každá cena pod 20 din za kilogram by nám spôsobila významné straty,“ konštatuje tento skúsený aradáčsky poľnohospodár. V. Hudec

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD RUČNÁ ŽATVA V HONTE

Zdatnosť Hrušovčanov H

ontianska paráda počas tretieho augustového víkendu po sedemnásty raz ukáže návštevníkom obvyklý spôsob života v hontianskej oblasti Slovenska. Dedina Hrušov je v tých dňoch na nohách. O náklonnosť každého turistu sa uchádza parádnym spôsobom.

Žatva spájala všetkých členov rodiny a bola vyvrcholením pracovného roka. Častá pri kosení bola aj susedská výpomoc.

S kosákom pracovali hlavne ženy

pení. Osobitosťou dvojdňovej Hontianskej parády je fakt, že vystúpenia tanečných, hudobných a speváckych skupín Srp a kosák sa stali pomocným sú skôr sprienáčiním po vynáleze kosy. Kosákom vodným poduHrušovčanka odoberala odkosené jatím. Jednou z obilie. hlavných akcií a Podujatie má vysokú úroveň. atrakcií v Hrušove je Príjemní a usmievaví Hrušovča- ručná žatva a mlátenie nia, od najmladších po najstar- obilia. Zber úrody vo- Kosenie v nádhernej prírodnej scenérii ších, sú oblečení do ľudového ľakedajším spôsobom kroja, a tak úspešne oživujú fol- na hontianskych lazoch je ozajst- i tých, ktorí sa chcú na hodinu klór, zvyky, tradície. Spolu s kra- ným magnetom pre divákov, ale stať „obyvateľmi Farmy“ a aktívjanmi a návštevníkmi z iných krajov Slovenska. Etnografickými MLÁŤAČKA. – Nie, nie, ja znalosťami a odbornými zručpráve toto chcem maľovať. nosťami. Chlievy. Smetisko. Čardáke. Žitá. Hostitelia a pozvaní hostia poTo, čo je Vojvodina. Lebo človek núkajú turistom aktívne a pasíva Vojvodina, to sú človek a pôda ne fyzické zotavenie. V sedliacv objatí …, – vyhlásil v dávnejkych či gazdovských dvoroch, šom rozhovore s Ljubisavom počas návštev remeselníckych Andrićom maestro zo Somboru dielní a jarmoku, na rôznych Milan Konjović. Vychádzajúc zo ochutnávkach vín a hostinách s svojho kréda maľovať vlastnú vímiestnymi špecialitami, pri náziu roviny, ponechal nám kopu vodoch ako pripraviť tradičné úchvatných obrazov, znázorjedlá – krajové špeciality, ako ňujúcich Vojvodinu, akej viac využívať receptúry starých maniet. Tam patrí aj uvedené dieterí, ako vyrobiť či kde kúpiť lo Mláťačka, namaľované v Somupomienkové a úžitkové predbore roku 1949. mety s folklórnou tematikou, Oto Filip počas vizity folklórnych vystú-

ne sa zúčastniť v práci, ak na to majú chuť a náladu. Starší Hrušovčania s veľkou trpezlivosťou vysvetľujú násťročným o robení hrstí, snopoch a povrieslach, zbere dozretého obilia, žatevných nástrojoch, mlatbe. „Srp bol pred kosákom. Kosa bola pred kosačkou ťahanou koňmi pre našich predkov divom divúcim,“ vysvetľujú ústnou propagáciou a s pozhovením vlastnú akciu Honťania. Úplnú spokojnosť, dobrú náladu a nadšenie návštevníkov tak môže úspešne organizovanej Hontianskej paráde pokaziť iba nepriaznivé počasie. Ján Špringeľ

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA KDESI NA POL CESTY MEDZI ROĽOU A CHLEBOM JE ŽATVA

Keď úroda rozhoduje ko aj hodne iného, aj žatva je spravidla zrkadlom podmienok a doby. Hoci to dnes vyzerá takmer nepredstaviteľné, ale pred pár storočiami sa žalo zúbkovaným kosákom, ktorý od 18. storočia vystriedala kosa. Potom nastúpilo mlátenie obilia a jeho vydupávanie dobytkom, aby v minulom storočí letný primát na poliach prebrali poľnohospodárske stroje. Dnes, keď kombajny tiahnu našimi roľami s klimatizovanými kabínami a s dotykovou obrazovkou počítača, ktorou sa nastavujú mnohé parametre, vrátane rýchlosti stroja, ťažko uveriť, že len pred necelým polstoročím, akoby to Úroda dozrela

Kombajn na túto dobu

Krása pri kráse: pole a oblaky

A je potom vôbec logickejšia súvislosť od tej medzi žatvou, existenciou a chlebom? O jeho dôležitosti v živote ľudí svedčí aj to, že sa pojmom chlieb dodnes nenazýva len samotná potravina, ale sa ním označovalo a v prenesenom význame označuje celé hospodárstvo, práca, bohatstvo. Dokazujú to staré slovné spojenia, ako napríklad Má svoj chlieb – má gazdovstvo, má na čom hospodáriť, Je na cudzom chlebe – nemá hospodárstvo, hospodári na cudzom majetku, Má ťažký chlieb – čiže nežije sa mu ľahko, Je bez chleba – je bez práce... Najznámejším zvykom Po žatve spojeným s chlebom je ponúkanie hostí chlebom a soroku, o zber úrody, od množstva a kvality ktorej záviselo, či budúce ľou, čo sa stalo symbolom pomesiace uplynú v blahobyte, hostinnosti u mnohých slovanských národov. Pre všetko uvealebo nastúpi rok biedy. dené i táto fotoreportáž nebude toľko o žatve samotnej, koľko o osude a kráse polí bezprostredne pred ňou, o zemi, ktorá nás živí a jej najvzácnejšom a najčastejšom produkte m e n o m chlieb... Oto Filip Snímky: J. Z festivalu chleba: chlieb vždy Pap, O. Filip

bolo v časoch dinosaurov, v mnohých dedinách premávali obrovské mláťačky a poľnohospodári boli celé dni nútení čakať na rad, kým nezavítali aj k nim, do ich dvorov. Nebola to robota ľahká, ani časove, ani organizačne. Lebo šlo o vyvrcholenie hospodárskeho Rozmanité produkty a podoby základných potravín 16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

bol a zostal sviatkom

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

Takto vyzerá pšenica na pazovských poliach

STARÁ PAZOVA

Očakávajú dobré výnosy N

a území Staropazovskej obce je obilninami obsiatych asi 20 percent z celkovej obrábateľnej poľnohospodárskej pôdy, čo podľa slov Radivoja Sekulića, vedúceho Úseku pre rurálny rozvoj v Oddelení pre hospodárstvo a lokálny rozvoj Obce Stará Pazova, predstavuje priemerný rok z hľadiska pestovania týchto poľnohospodárskych kultúr. Zvyčajne na území obce pod obilninami býva okolo 20 až 25 percent plôch. Na parcelách poľnohospodárskych podnikov a družstiev pšenicou je obsiatych okolo 1 200 hektárov, kým pod ozimným jačmeňom asi 500 hektárov. Najmenej plôch je pod repkou olejnou – okolo 350 hektárov. Na individuálnom úseku, čiže na parcelách

vo vlastníctve individuálnych gazdovstiev situácia je trochu inakšia. Najviac plôch je pod pšenicou – asi 3 200 hektárov, a pod ozimným jačmeňom asi 700 hektárov. Ako povedal náš spolubesedník, v porovnaní s uplynulými výrobnými rokmi v sezóne 2011/2012 došlo k zväčšeniu plôch pod ozimným jačmeňom. „V zimnom období pestovatelia týchto obilnín mali obavy, ako sa tieto poľnohospodárske kultúry budú ďalej vyvíjať po uplynulej dlhej a tuhej zime a najmä pre nedostatok vlahy v zemi. Rastliny potrebujú vlahu a celková situácia na poliach sa zlepšila po výdatných májových dažďoch. Toho času pšenica a ozimný jačmeň vyzerajú celkom solídne,“ podčiarkol Radi-

očakáva začiatkom júla. V Oddelení pre hospodárstvo a lokálny rozvoj pripravujú i zasadnutie obecného žatevného štábu na sledovanie týchto významných poľnohospodárskych prác. Členmi štábu sú predstavitelia všetkých príslušných inštitúcií a ustanovizní – policajti, hasiči, majitelia sklaRadivoje Sekulić a Aleksandra Jovišićová z Oddelenia pre hospodárstvo a lokálny rozvoj dov a pozemkov, predstavitelia obecného a voje Sekulić a dodal, že tejto jari miestneho združenia poľnohospobolo dôležité i ochranné postre- dárov... Koordinovaná a dobre vekovanie proti chorobám a kto to vy- dená akcia uvedených subjektov v konal, môže počítať so sľubnou ža- predchádzajúcom období sa ukázala tvou a dobrými výnosmi. ako veľmi účinná, takže všetci boli Najprv sa má vykonať žatva jač- spokojní. Veríme, že i tohtoročná žameňa, čo v závislosti od poveter- tva bude prebiehať tak, ako si všetnostných podmienok pravdepo- ci želajú – bez problémov a s dobdobne bude v druhej polovici toh- rými výnosmi. to mesiaca, kým žatva pšenice sa A. Lš.

VLASTNIŤ MLÁŤAČKU BOLO VOĽAKEDY LUXUSOM. Stroj na mechanické oddeľovanie zrniek obilia od slamy bol rovnako drahý, ako sú v súčasnosti napríklad veľké kombajny. Neraz mláťačku spolu vlastnili viacerí bohatší roľníci. Strojové mláťačky rôznych druhov značne obľahčili prácu, keď vystriedali predchádzajúce najjednoduchšie stroje na ručný pohon. Dedinčania chodili robiť na mlatbu za peniaze alebo naturálie. Žatva bola najrušnejším obdobím pracovného roka roľníka. Ťažkú prácu v poli si roľníci obľahčovali spevom a rôznymi zvyklosťami. Ódu na žatvu v Kovačici „vyspievali“ na

svojich olejomaľbách mnohí maliari, zvlášť umelci prvej generácie. Zuzane Chalupovej bola táto tematika druhou najčastejšou na obrazoch, ihneď po zimných motívoch. O tom, že žatva a mlatba boli dôležitou súčasťou života v prvých desaťročiach 20. storočia, svedčia i mnohé staré čierno-biele fotografie z Kovačice. Zvečnené sú na nich viaceré generácie banátskych Slovákov. Prvá fotografia patrí medzi najstaršie zachované v osade insity. Druhá momentka je urobená vo dvore roľníka Ďura Feru na dnešnej Masarykovej ulici, voľakedajšej Štvrtej. Ján Špringeľ

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA Z PADINSKEJ MINULOSTI

Žatva, mlatba a chlieb náš vezdejší C

hlieb nie je len jedna zo základných potravín človeka, ale aj symbol poživne. U všetkých európskych národov je chlieb známy niekoľko storočí. Predpokladá sa, že spôsob výroby i názov (hlaiba) prevzali Slovania od germánskych národov. Chlieb v minulosti u nás ani u ostatných európskych národov nebol každodenným pokrmom. Základom výživy ľudu sa stal v 18. storočí, keď sa jeho výroba značne uľahčila. Chlebu ako základnej a vzácnej potravine sa v ľudovom prostredí prejavovala vždy veľká úcta. Považoval sa za Boží dar, a podľa toho sa s ním aj zaobchádzalo. Najznámejším zvykom spojeným s chlebom je ponúkanie vzácnych hostí chlebom a soľou, ktorý sa stal symbolom pohostinnosti takmer u všetkých slo-

sa konal namáhavým spôsobom, ručnou prácou. V minulosti sa práce okolo pestovania pšenice na padinských poliach začínali jesennou orbou. Padinskí roľníci verili, že len hlboká brázda dá „vysoký chlieb”. Oralo sa Žatva u Šimekovcov (1959)

Risári pri mašine (1957)

vanských národov. O dôležitosti chleba v živote ľudí svedčí aj to, že v prenesenom význame sa ním označovalo celé hospodárstvo, práca, bohatstvo atď. Dokazujú to staré slovné spojenia, napríklad: Má svoj chlieb − má gazdovstvo; Je na cudzom chlebe − hospodári na cudzom majetku; Je bez chleba − je bez práce. Napokon chlieb sa dostal i do najrozšírenejšej kresťanskej modlitby Otčenáš. Aj tu je prosba o chlieb každodenný v symbolickej podobe predstavujúcej základné životné potreby človeka. V súčasnosti, v dobe technických vymožeností, mladí ľudia ťažko pochopia to, že celý proces pestovania a spracovania pšenice 16. 6. 2012

24 /4495/

pluhom, volským a konským záprahom, sialo sa ručne. Rozsievač mal okolo seba uviazanú šeniu plachtu a z nej rozsieval osivo. Keď prišiel čas žatvy, zavčas rána sa na vozoch viezli risári (kosci) do poľa. Za rosy sa nakrútili povriesla, ktoré risárky na chrbte nosili, radom za koscom ukladali a do nich kosákom hrste kládli. Kosci snopy poviazali, potom ich poznášali a do krížov postavili, jeden z nich však pohrabal klasy (barboroval). Keď žatva trvala niekoľko dní, v poli sa i nocovalo. Mladí ľudia si často spievali žatevné piesne Zasial som si žitko, nebudem ho žať…, Cez zelené žitečko voda tečie… a podobne. Obilie sa domov zvážalo na vozoch. V polovici 19. storočia v Pa-

HLAS ĽUDU

(mláťačky) na parný pohon a chodili tlačiť pšenicu z domu do domu. Vďaka týmto danfovkám (mláťačkám, ktoré mali svoj treš a elevátor) mali domáci menej práce, lebo majiteľ mláťačky mal svoju bandu, ktorá pri mašine robila. Keď mašina prišla do domu, hajcer zapískal, čo znamenalo začiatok tlačby. Pšenica sa dávala do vriec, sypala sa na povalu a bral sa rís, z čoho sa potom risári vyplácali. Nová pšenica sa musela ihneď vyskúšať. Zaviezli ju do mlyna a vyMlatba v prvej polovici 20. robili chlebovú a čistú múku, krustoročia picu (grís), otruby. Kedysi Padina dine pšenicu mlátili koňmo. V mala vyše 20 veterných mlynov. humne sa urobil násad, rozviaza- Gazdiná hneď v ten večer urobila né snopy sa rozložili do kruhu, do kvas v drevenom koryte – použístredu si zastal chlap s bičom a po- val sa po domácky vyrobený kváháňal dva alebo štyri kone do sok. Najrozšírenejším spôsobom kola po násade, pričom kone kon- bolo používanie kvásku zo zvyškov skými kopytami vytláčali zrno. chlebového cesta alebo upečeOkolo násadu boli risári, ktorí dre- ného chleba, ktorý sa namočil do vlažnej vody a po čase sa pridal k múke. Včasráno miesila chlieb, potom ho vyváľala, do ťapší položila a vo vymetenej, dobre vyhriatej peci upiekla. Chlieb sa pred pečením poumýval, asi dve a pol hodiny Pečenie chleba znázornené na kresbe piekol a upečeMartina Papa ný sa znovu venými vidlami prevracali slamu, umyl, aby sa leskla kôrka. Chlieb sa vytriasali zrno pšenice a prázdnu v minulosti piekol v utorok, upiekslamu nosili do stoha. Do večera lo sa päť chlebov a cipovčok. Vyvytriasli z neho i poslednú slamu, chladnutý chlieb sa potom pripotom zrno a plevu dali dohro- krytý poukladal v komore na pomady, postavili k nej vejačku a via- licu. li, čistili pšenicu od plevy a prachu. A. Chalupová Mlatba trvala aj niekoľko dní. Za(Použitá literatúra: Padina čiatkom 20. storočia si majetnejší 1806 – 2006 a fotografie gazdovia kúpili mašiny tlačiarky z archívu dediny)

y Smútk sti a rado ov ôsmak

dnou ráti kama lúčia so zákla si uveim š a n , keď och me s ostane sa v týchto dň toto obdobie obdobie je že é rí mi, kto ochu. Veríme, ročné školsk nohým ram r t m e s e a t o k š é a u e školou, že jedno pekn zvládnu aj vď ôsmačku Ann , e ú o ž k k jú domu tne preč, ľah íklad pazovs o Slovenska, r z a t p r a e a v v v kú s nená am. N otešila sprá žena, a m chvíľ dostný vú nedávno p zia Vansová – slovenčinu, o d ré Havran rnu prácu Te rečo mám rá vnú P á ala hla r i k ž e t a ís ť li z ú s za o a k s n raz ven u vám mal iba mám rád Slo a na ukážk iprečo Blahoželáme ok z tejto Ann r yv cenu. me aj ú áce. podáva dmenenej pr nej o

máme Budúcnosť ch ruká vo svojich

Terézia Vansová – žena, akú svet mal iba raz

(...)

Každá kniha v mojej malej, myšlienkovej knižnici bola na svoje mie sto ustlaná nesmiernou pozornosťou. Do každého z ich autorov som sa snažila nakukn úť a v tej mozaike vlastností vytušiť či vyhľadať aspoň kúsok seba, aspoň štipku vlastného charak teru. A každý z nich mi ochotne odkrýval svoj nov ý horizont, nové perspektívy, pohľady na svet. No, bola tu jedna zvláštna spisovateľka vrúcneho srd ca, ktorá vo mne rozvírila nie čo osobitné, krásne. Žena, ktorá svojimi kúzelnými slovami dokázala zvlášť poštekliť moje vnú tro, svedomie. Fantastická žena – Terézia Vansová. Bola to skutočne mimoriadna osoba, o ktorej by som právom mohla povedať, že mala tú šľac hetnú schopnosť, že mohla milovať iný ch viac než seba. Terézia Van sová skutočne celý svoj život rozdávala iný m. Bola nekonečne štedrá a vedela pritom vylúdiť úsmev, radosť a opt imizmus u iných ľudí. Neľuto vala čas, ktorý im venovala. Ja tiež mám takú vrúcnu túžbu srdca, dať seba iným. Rozdať kvôli ich potešeniu a radosti svoj čas a schopnost i. Ale neraz bývam veľmi sklamaná, keď zlyh ám, bezúspešne pátrajúc po spôsobe, ktorým to chcem dosiahnuť. V tomto mi Terézia Vansová bol a vzorom – ukázala mi ten správny smer. Rob ila to jednoducho, v tichu a s ceruzou v ruke. Tak ľuďom znázorňov ala svoje pocity. Prechováv ala tú úprimnú lásku k človečenstvu cez vla stné diela, poukazujúc na mnohé chyby a osudy, ba i pády ľudí, a vše tko to vplýva na budovanie nášho vlastného charakteru. (úryvok)

j tora čerešňove roku som n pätnástykrát to h to a áj rinásteho m ielymi perličkami po ej b 15 rokov! te ozdoben veľká! Mám olského roka. V m o S y. čk oniec šk sfúkla svie už je tu aj k lány a otázDni plynú a ajú rôzne myšlienky, p Som iba d e ri st lu! A ja? hlave sa mi strednú ško ť li o zv ká. Som vôa b e o, čo ma ča h ky. Veď si tr to ch o h é tk sť vše osť do svoji maličká súča vená: vziať si budúcn mám jasnú e ripra lebo ešte n . bec na to p , bojím sa, e chcem byť sa kd m o á b zn e ri al P yť b a rúk? m m ce rý ch sen, kto tom, čím predstavu o očkať! Veď mám jeden á literatúra. sk p n ... e ve n o ba a sl No vlast o, slovná záso všetko! Án tá o a h d a o n B . a a d ra napĺň je m o á m spojenia m u. Možno sa niekomu Tieto dve o o h ľk to te o ám d ať spisova keď píšem, d mihu vo že chcem sa st , m e vi ja a k áči, no oré v tom o písanie nep tky pocity, kt y máme robiť to, čo še v a u sk lá , žd nehu ia: že v nae zaujalo a . Veď tak rad mne prúdia mňa písanie nesmiern m si, že keď .A uje nás zaujíma m, som to ja. Predstav oe y začnem sv íš k p lič ď a e m o p , a pĺňa. K zi á m do gymn teraz vkročí ot ojich rúk. sť brať do sv nec zazvoní, zaznie hrk o cn ú d u b ju o ža zv K . ý e k n ls učeb z ško Keď ešte ra i vyjdeme z o tc d še k v a ro k k e ý či n stoli význam í b ro u y d dý z nás vte dúcnosti. svojej bu .a rčanová, 8 Kristína Tu m o k čs á B v jaka ZŠ Jána Ča ci v Petro

Anna Havranová, 8. ročník ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Budúcno s vo svojic ť máme h rukách

rinásteho m bielymi p ája tohto roku som e Mám 15 ro rličkami po pätná na čerešňovej tort e stykrát sfú kov kla sviečk ozdobenej Dni plynú ! y. Som ve a u ž je ľká! tu aj konie dajú rôzne c ško m lu! A ja? S yšlienky, plány a otá lského roka. V hlav om iba m e sa mi st zky. Veď si rie ali tr vôbec na to priprav čká súčasť všetkéh eba zvoliť strednú šk o toho, čo ená: vziať osa, bojím si bud ma čaká. sa, Som byť alebo lebo ešte nemám ja úcnosť do svojich rúk? Prizn kd snú predst ám ktorý ma e chcem byť. No vla a napĺňa. Bo stne... poč vu o tom, čím chce kať! Veď m hatá slovn m to dve spo ám á zá je vateľkou. nia mám rada nado soba a slovenská li jeden sen, teratúra. T Mo všetko! Án ieo, keď píšem žno sa niekomu m oje písanie chcem sa stať spis , dám do to onepáči, no ho nehu, okamihu lásku a vše vo mne prú ja viem, ž e tk d y pocity, k ia. Veď tak nás zaujím toré rad a. šem, som A mňa písanie nesm ia: že vždy máme ro v tom to ja biť to, čo ierne zauja lo a napĺň názia, pom . Predstavujem si , že keď te a. Keď píaličky zač raz vkročím nem svoju Keď ešte ra bud do gyma všetci vy z školský zvonec z úcnosť brať do svo jich rúk. azvoní, za jdeme z u zn če ný krok d o svojej b bne. Každý z nás v ie hrkot stoličiek udúcnost tedy urob i. í významKristína T určano ajaka v B áčskom P vá, 8. a etrovci

ZŠ Jána Č

Detský kútik pripravili: Anna F. a Jana S.

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 6/12/2012 1:09 PM Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XII ČÍSLO 155 16. jún 2012

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

ŽIVOT V DOBE INTERNETOVEJ

teda skonštatovať, že naši občania majú veľké potenciály v uvedenej oblasti, že sú funkčne vzdelaní, schopní a naladení sledovať svetové informatické trendy, pracovať a podnikať so svetom. Ale ako sa konštatovalo na prezentácii, zveľadenie digitálnej infraštruktúry, služieb a vzdelávania je nepredstaviteľné bez oveľa väčšej pozornosti, ktorú im treba venovať na všetkých spoločenských a štátnych úrovniach. Tak štátna tajomníčka pre digitálnu agendu Jasna Matićová podotkla, že internet a jeho služby treba ráznejšie dostať do vekovej skupiny seniorov. Majiteľ ComTade group Veselin Jevrosimović osobitne podotkol skutočnosť, že i školskú sústavu musíme prispôsobiť tejto dobe, lebo je veľkým problémom odZ prezentácie v zasadačke agenchod odborných kádrov do cudziny, túry Tanjug kde majú lepšie podmienky napreže 80 percent opýtaných považuje in- dovať a sú i omnoho viac platení. Riaternetovú komunikáciu a výmenu in- diteľ Strediska pre rozvoj internetu formácií so štátnymi inštitúciami za Zoran Torbica na ilustráciu významu veľmi dôležitú, kým je pre 68 percent siete uviedol fakt, že by sa až 68 peranketovaných veľmi cent respondentov dôležité aj to, aby sa veľmi radi vhĺbilo aj na internete zverejdo rozpočtových poňovali informácie veložiek. rejného významu s Samozrejme, necieľom kontroly prátreba zabúdať ani na ce inštitúcií. skutočnosť, že sa práHoci sa viac než ve trh informačných 80 percent respontechnológií vo svete dentov nazdáva, že vyznačuje rastom. rozvoj rýchleho inPred globálnou hosternetu musí byť jedpodárskou krízou v nou z priorít vlády, minulom desaťročí problém je v tom, že Veselin Jevrosimović aj u nás rástol až užívatelia internetu dvadsať percent ročnezdieľajú názor, že je to i po- ne. Jeho súčasná ročná hodnota je litikom dôležité. Štyria z pia- nad 400 miliónov eur, v prípade tich opýtaných preto uvied- ideálnych podmienok by mohla byť li, že sa touto otázkou ne- dokonca aj šesť miliárd eur, nazdáva zaoberá žiadna politická stra- sa Zoran Torbica. Pomerne málo na. ľudí vie, že je aj v podmienkach kríEšte niektoré zaujímavé zy hodnota nášho digitálneho exúdaje: vlani internet použí- portu trojnásobne väčšia ako exvalo 56 percent mužov a 44 portu malín. Lenže sa o zmrazenom percent žien, v tomto roku sa ovocí viac vie a rozpráva. ten pomer zhoršil: je 62 k 38 A preto, kým sa nám i informatika percent. Ilustráciou význa- výraznejšie nedostane do stáleho pomu internetu je hlavne údaj, vedomia a potrebných skutkov, buže by v prípade existovania deme v nej mať skôr evolúciu ako reinternet hnutia až 73,3 per- volúciu. Na škodu veci. centa respondentov na voľbách hlasovalo zaň. Možno O. Filip

Evolúcia alebo revolúcia? nternet nám jednou rukou dáva, druhou berie, no život bez neho si ťažko predstaviť. Ľudia sa prostredníctvom globálnej siete dokážu spoznať a rozísť jedným klikom, nakupovať a platiť účty, kecať celé hodiny, prezerať nespočetné údaje a fotky, počúvať hudbu, na facebooku sa deliť so známymi o radosti a starosti... Na strane druhej čoraz viac žijeme vo virtuálnom a uponáhľanom svete, v ktorom nie je už času ani na rodinu, priateľov, bežné zábavky, v ktorom sa stráca komunikácia z očí do očí, v ktorom pre stále prehľadávanie rôznych obsahov napríklad taká kniha čoraz viac mizne z obzoru. Zaujímavé odpovede na to, ako sme sa prispôsobili a vynachádzame v digitálnej dobe, poskytol prie- Zoran Torbica a Jasna Matićová skum, ktorý Stredisko pre rozvoj internetu realizovalo na nikdy nehralo žiadnu z týchto hier. vzorke 1 239 respondentov, a kto- Traja zo štyroch používateľov interrého výsledky zverejnili začiatkom netu sú vo veku medzi 18 a 39 rokov, júna v tlačovom stredisku tlačovej z nich je 27 percent študentov. Obagentúry Tanjug. Priemerný anke- rovská väčšina, až 88 percent, žije v tovaný trávi na internete viac než tri mestských prostrediach. V oblasti komunikovania s polihodiny denne, až 47 percent dokonca viac ako päť hodín denne: jed- tikmi a inými, pozoruhodný je údaj, nak na pracovisku, jednak doma. Sieť hlavne používajú na informovanie o aktuálnom dianí (63 percent), na zistenie údajov o rôznych otázkach a oblastiach, ako i na vzdelávanie. Veľká časť opýtaných hodne času trávi na sociálnych sieťach, ale na nich ich veľmi málo lákajú populárne internetové hry – až 47 Vo svete počítačov: z Informačného strediska percent opýtaných EÚ v Belehrade

mozaika2_3:0 6/12/2012 1:10 PM Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A

jubilejné desiate. Stroje sú vyrobené podomácky, zväčša zo súčiastok klasických traktorov a rôznych motorových vozidiel a pretekári súťažia v dvoch disciplínach – rýchlostnej a v jazde zručnosti. Pravdaže, takmer počas celého roka v osade prebiehajú aj mnohé menšie kultúrne podujatia. Smerom na Detvu prešli sme popri osade Kriváň, ktorá je medzi milovníkmi slovenskej ľudovej kultúry známa hlavne podľa dvoch významných podujatí – Celoslovenskej prehliadky fujaristov a Celosvetovej prehliadky heligonkárov. Cestou sa naskytol aj krásny výhľad na kopec Mních, umiestený nad Kriváňom. Podľa legendy vrch dostal meno podľa pustovníka žijúceho na ňom, ktorý z kopca strážil celú dedinu a tamojších obyvateľov učil liečiteľstvu a hospodáreniu. xxx Na Detve prvou zastávkou bola Parta – predajňa krojov, liturný všelijakými zagických odevov a ľuujímavosťami, spedovo-umeleckých výstrený veršami znárobkov. O jej sortimenmych slovenských te a troch detvianskych básnikov. Už na originalitách – detúvod sme sa dovianskej krátkej košeli, zvedeli, že osada fujare a vyrezávaných Lom nad Rimavikrížoch – možno sa najcou ležiaca v Sloviac dozvedieť zo slov venskom Rudohomajiteľky PhDr. Jany rí patrí do mikroKucbeľovej. Keďže služregiónu Čierny by a ponuku tejto preHron a je najvyššie Pred drevenicou Kovačica chýbali iba Kovačičania dajne využíva tak Kanpoloženou osadou na Slovensku. Prvá písomná zmien- prahov známejšie ako Lomovský celária prezidenta SR, ako aj početné ka o nej pochádza z roku 1799. Aj okruh, na ktorých sa zúčastňujú aj domáce a zahraničné folklórne súnapriek malému počtu obyvate- súťažiaci zo zahraničia. Alebo kaž- bory, nebolo ďaleko k záveru, že ľov, ktorých je zhruba 300, predsa doročne v júli, keď usporadúvajú možno ide o najznámejší obchod s žije. Často intenzívne: v januári, Majstrovstvá Slovenska v prete- krojmi, liturgickými odevmi a výkeď organizujú preteky psích zá- koch malotraktorov, v tomto roku robkami z dreva, kože, kovu, šúpolia a keramiky na Slovensku. Pravdaže, aj tu sa dalo dozvedieť čosi z legendy: detvianske mužské košele sú vraj preto krátke, lebo Detvania kradli na Vígľašskom zámku a všetko schovávali pod košele, a preto kráľ Matej Korvín prikázal, aby nosili len tie krátke, so širokými rukávmi a široké nohavice. Púť dejinami, príbehmi a remeslami pokračovala ďalej: o technike vyrezávania krížov toľko toho vie ľudový umelec Milan Malček. – Detvianske kríže patria medzi najtypickejšie ľudovo-umelecké drevené predmety. Vyzdobené sú oltárnymi prvkami, vyrobené z dubového dreva. Charakteristický pre ne je hlboký vruborez s rastlinnými a geometrickými ornamentmi. Najprv boli známe iba náhrobné, aby sa Typický dom v osade Lom nad Rimavicou

ZO ŠTVORDŇOVÉHO VÝLETU PO BANSKOBYSTRICKOM KRAJI

Krajina tradícií a záhad

Pohľad z okna drevenice remietam si to v hlave a som definitívne presvedčená: Slovensko je určite malá-veľká krajina. Nádherná príroda, bohatá história a kultúra vykúkajú z každej jej časti. Čo ju robí takou veľkolepou, príťažlivou a zaujímavou? Odpoveď na to iste dostali všetci jej návštevníci. Nedávno aj skupina Banátčanov s jedným z Báčky, keď sa vydali na cestu za odhaľovaním krás Veporských vrchov a Poľany. Počas štyroch dní tej bolo neúrekom: aj v osade Lom nad Rimavicou, v Detve, Hriňovej, Hronseku, Čiernom Balogu... xxx Pri nočnom príchode do hostiteľskej osady Lom nad Rimavicou prekvapilo nás nezvyčajné chladné počasie, takže si väčšina z nás po vystúpení z autobusa spomenula na príjemných + 25 ºC, koľko nás doma vyprevádzalo na štvordňový výlet. Kým sa jedna časť účastníkov ubytovala v internáte, tá druhá netrpezlivo čakala nasadnúť do Lady Nivy a zaviezť sa hlbšie do dediny, k dreveniciam. Raz-dva a šofér Martin nás previezol k chatám. Zrazu sme sa ocitli v krásnych horských – v Limbore a v Kovačici. Do akého nádherného kraja sme prišli, zbadali sme len ráno, keď sme cez okná uvideli prekrásne vrchy, pasienky, ovečky... Počas štyroch dní sprievodcom bol tamojší učiteľ na dôchodku Mgr. Ľudovít Kubiš. Rozprával pútavo, v snahe priblížiť nám históriu a súčasnosť navštívených miest. Každý jeho príbeh bol popretkáva-

24/II

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

mozaika2_3:0 6/12/2012 1:10 PM Page 2

M O Z A I K A

PRÍLOHA kladné podmienky: byť vystavaný v priebehu jedného roka, byť celý z dreva a stavaný bez použitia klincov, nesmel mať vežu a vchod nesmel byť priamo z ulice. V kostole sa nachádza originálny barokový organ pochádzajúci z roku 1764, ktorý používajú aj dnes. V areáli je i zvonica vystavaná v tom istom roku, keď aj kostol. Zaujímavé je i to, že dve z líp, ktoré krášlia nádvorie, sú staré ako aj kostol samotný. Známy aj podľa toho, že sa v ňom zosobášil básnik Andrej

drovskej doline. O histórii jedinečnej kultúrnej pamiatky pútavo rozpráva Ing. Aleš Bílek, riaditeľ ČHŽ. Dejiny úzkokoľajovej Čiernohronskej železnice siahajú do roku 1908,

na všetkých. Prekrásne okolie zarastené ihličnatými lesmi, rozličné druhy byliniek, potôčky... Nádhera, ktorú, žiaľ, nevídame často. Toto prírodné múzeum je verejnosti sprí-

Detviansky vyrezávaný kríž neskoršie stavali aj popri cestách, pri školách. Slovom, stali sa svojráznym symbolom Detvy, – vraví. V Podpolianskom múzeu pozornosť púta expozícia Ovce moje, ovce... Je výsledkom trojročného projektu dokumentácie a prezentácie salašníckeho chovu oviec s tradičným spracovaním ovčieho mlieka pod Poľanou. Jedna časť muzeálnych stien je ozdobená ručne vyrezanou drevenou reťazou. Reťaz dĺžky 31,62 m je zhotovená z jedného kusa topoľového dreva a vyhotovil ju ľudový rezbár Štefan Ľupták, člen Detvianskej umeleckej kolónie. V roku 2004 bola zapísaná do Knihy rekordov Slovenska. Ďalšou zastávkou bola návšteva dreveného evanjelického kostola v Hronseku. Podľa historických záznamov, na Slovensku bolo viac ako 300 drevených kostolov, no zachovalo sa ich celkovo len okolo 50, evanjelických iba 5. Jedným z nich je aj ten v Hronseku, vystavaný v roku 1726. Musel splniť zá-

Takmer 300-ročný drevený kostol v Hronseku

Vitajte vo Vydrovskej doline! – privítanie chlebom, soľou a piesňou Sládkovič. V roku 2008 tento objekt zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. xxx Nasledujúci deň bol rezervovaný na návštevu Čiernohronskej železnice v Čiernom Balogu, tiež na pobyt v lesníckom skanzene vo Vy-

Pokojné cestovanie Čiernohronskou železnicou 16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

keď vybudovali prvý úsek trate – z Hronca na Čierny Balog. Ďalšie vetvy sa stavali postupne a ich celková dĺžka dosiahla 132 km. Ale rozhodnutím vlády vtedajšej SSR bola zastavená prevádzka na zostávajúcich 36 km trate. Za záchranu tejto pamiatky možno ďakovať všetkým, ktorí sa dokázali postaviť proti takému rozhodnutiu a dobrovoľne začali obnovovať trať. Účastníci bezplatných pracovných táborov a brigád známejších pod menom Strom života sa pričinili o to, aby 1. mája 1992 začala prevádzka obnovenej Čiernohronskej železnice. Žiaľ, jej financovanie nie je ani podnes vyriešené, takže je táto kultúrna pamiatka odkázaná na pomoc dobrovoľníkov a sponzorov. Aj lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline neďaleko Čierneho Balogu hlboko zapôsobil

stupnené od roku 2003. Trojkilometrový náučný chodník na 70 zastávkach – tabuliach podáva informácie o lese, jeho funkciách, histórii, o práci lesníkov, ochrane a význame lesov. V lese je aj symbolický lesný cintorín na pamiatku všetkých, ktorí prišli o život pri práci v ňom. xxx Posledný deň výletu bol azda najveselší. Po troch dňoch, už trochu unavení, prišli sme do mesta Poltár. Milo nás prekvapila dobrosrdečnosť, akou nás tam privítali. V reštaurácii vedľa futbalového terénu FK Poltár sme sa pri výbornom jedle a nápojoch všetci skvele bavili, pravdaže, aj zaspievali. V dobrej nálade sme pokračovali aj na gazdovstve pána Jána Juchu. Obdivovali sme jeho kone, ktoré nám natoľko učarili, že si väčšina z nás vyskúšala aj sedenie na nich. Jazda nám však bola zakázaná, z čoho sme boli trochu i sklamaní, hoci to zrejme bolo v prospech štvornohých krásavcov. Návšteva malebných horských krajiniek s takmer nedotknutou, panenskou prírodou nám z nížinnej, rovinatej Dolnej zeme bola nevšedná, srdcu blízka. Lebo okrem srdečnej pohostinnosti ľudí cítili sme aj ten zvláštny pocit v hrudi, spolupatričnosť, že aj my patríme krajine predkov. Napriek tomu, že bolo to len zakrátko, krásne zážitky ešte dlho budú doznievať v našich spomienkach. A srdciach. Jasmina Pániková

III/25

mozaika4-5:0 6/12/2012 1:11 PM Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A MNÍCHOV, AMSTERDAM, PRAHA

Cesta bez hraníc estovať, vidieť, zažiť... Je vôbec mesto Holandska – Amlepší spôsob stráviť sviatok? Ne- sterdam. Tam nemôžete všedná cesta sa začala popoludní mať pocit, že ste cudzi30. apríla, po vyštartovaní autobu- nec, lebo skôr stretnete su z hlavnej autobusovej zastávky ľudí zo všetkých končín v Novom Sade. Boli tam dva plné sveta ako pravých Holanposchodové autobusy turistov, kto- ďanov. Príznačné pre Horí netrpezlivo čakali vydať sa na ces- landsko sú tulipány, dretu po Európe. Po niekoľkých hodi- váky a veterné mlyny na nách dorazili sme do Maďarska a výrobu elektriny, v ktopokračovali ďalej, smerom na Rakúsko. Včasráno, keď sme sa prebudili, pohľad pútala jeho prekrásna krajinka. Dožičili sme si polhodinovú prestávku na jednej benzínovej pumpe. Neďaleko bol blší trh zaprataný starými vecami. Rozhodli sme sa poprechádzať a zistili, že predávajúci boli zväčša zo Srbska. Tu sme sa však nezdržali dlho, lebo bolo treba pokračovať v ceste do Nemecka. Ďalšou zastávkou bol Mníchov, hlavné mesto Bavorska. Veselé mesto obkolesené zeleňou, s prekrásnou architektúrou. Hlavné námes- Nationaal Monument v srdci Amsterdamu tie je Merien Platz, kde sa nachádzajú Neues Rathaus rých ľudia bývali. Amsterdam je a Alter Rathaus (stará a nová mests- mestom charakteristickej holandká radnica). V blízkosti je prvá ba- skej architektúry, mostov, kanálov vorská krčmička Hofbräuhaus, v a lodí... Najslávnejší príklad flámskej ktorej roku 1920 Hitler držal prvý ve- progresívnej sociálnej politiky je rejný hovor, kde predstavil svoje šia- postoj k ľahkým drogám. Úplne lelené nápady. Navštívili sme ešte gálne môžete navštíviť a kúpiť v cofniekoľko námestí, známe Odeonsplatz, a bývalé mestské brány Isartor, Karlstor a Sendlinger Tor. Prvomájové popoludnie sme strávili v Englischer Gartene, ohromnom parku, výhodnom pre rôzne športy, ale aj najznámejšom raji pre nudistov, ktorí sa tu slnia a užívajú si. Cez park preteká rieka Issarings. Tu sme strávili popoludnie a, pravdaže, ochutnali známy bavorský praclík. Prvomájová pohoda bola úplná, keď sme ochutnali bavorské klobásky a bravčové kolienko, ku ktorým dobre ľahlo veľké, studené, litrové Hofbräuhaus pivo. Deň sa minul, odchádzame z Nemecka. Ráno prichádzame na hlavnú destináciu, hlavné a najznámejšie Ohromné bicyklové parkovisko

26/IV

Neobvyklé budovy na námestí Jordaan fee shope marihuanu. Legálna je aj prostitúcia. Pamätajte si, že existujú pravidlá – žiadne zbrane, starosti a ťažké drogy – platné pre dospelých. Počas štyroch dní poprechádzali sme sa celým Amsterdamom, navštívili množstvo námestí, múzeá, trhy, parky a zvlášť obchody so suvenírmi. Tvoj kľúč do Amsterdamu alebo I amsterdam karta, ktorá stála 50 eur, umožnila vchod do mnohých múzeí a prepravu električkou. Najväčší múzeum v Holandsku je Rijksmuseum. Tu možno vidieť od Rembrandtovej Nočnej hliadky do charakteristickej modrobielej keramiky. Zvláštny je aj múzeum Van Gogha, kde je vyložené okolo 550 kresieb, okolo 200 obrazov a veľký počet listov, ktoré písal

svojmu bratovi Theovi. Zaujímavé múzeum je Dom židovského dievčaťa Anny Frankovej, v ktorom napísala svoj svetoznámy denník. Pri východe z múzea sa nachádza jej denník v knižnej podobe na mnohých jazykoch. Amsterdam je známy aj podľa veľkého počtu cyklistov. Amsterdam Centraal je hlavná zastávka pre všetky druhy dopravy. V blízkosti je aj veľké poschodové parkovisko pre bicykle. Neďaleko sa nachádza múzeum NEMO podobajúce sa lodi. Je to futuristické výskumné centrum, v ktorom môžete sami skúmať a objavovať vystavané predmety. Keďže múzeum má päť poschodí, vám nevystačí ani celý deň, aby ste všetko vyskúšali. Nemožno si nedožičiť ani obchôdzku jedinečného múzea Heineken experience, resp. svetoznámeho pivovaru. Prechádzkou po múzeu môžete vypočuť a dozvedieť sa celú históriu o výrobe piva, dobre sa zabaviť a nakoniec aj chýrečné pivo ochutnať. Srdce Amsterdamu je námestie Dam: veľmi priestranné, živé, plné turistov. Na ňom je múzeum voskových figúr Madame Tussauds, Koninklijk Paleis Amsterdam – kráľovský palác, Nieuwe Kerk – kostol, kde sa konali kráľovské ceremónie a Nationaal Monument – pamätník postavený ako spomienka na holandských vojakov a členov národného odporu, ktorí zahynuli v druhej svetovej vojne. Najživšia ulica je Damrak, kým Námestie Leidseplein je najobľúbenejším miestom stretávania sa mladých. Je dejiskom a symbolom perfektnej zábavy a dobrej nálady. Centrum nočného života je Námestie Rembrandtplein, plné krčmičiek, reštaurácií, kaviarní a hotelov. Pre mnohých najkrajšou a najzvláštnejšou časťou mesta je Jordaan. Vzdialený je od centra, samým tým aj tichší. Tu sa nachádza veľké množstvo starožitností, malých barov a reštaurácií s holandskou a medzinárodnou kuchyňou. Typické sú podlhovasté budovy neobvyklého tvaru. Jordaan námes-

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

mozaika4-5:0 6/12/2012 1:11 PM Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A

tie je umiestnené medzi dvoma kostolmi, východným Noorderkerkom, vybudovaným pre nižšiu triedu ľudí, a západným Westernkerkom, pre strednú a vyššiu triedu ľudí. Každého vábi prechádzka Ulicou červených lampášov, pripomínajúca zábavný park sexu. Netreba ale zabúdať, že je tu fotografovať zakázané. Najväčší park v Amsterdame, určite najznámejší aj v celom Holandsku, je Vondelpark, ktorý sa rozprestiera na ploche 47 hektárov. Milovníkom zvierat by sa určite najviac páčilo v zoologickej záhrade ARTIS. Okrem zoologickej záhrady ARTIS má akvárium, planetárium a geologické a zoologické múzeum. Naša cesta sa pomaly blíži ku koncu: posledný deň trávime v hlavnom meste Česka, v Prahe, ktorá sa rozlieha na oboch stranách rieky Vltavy v strede českého údolia. Predstavuje kultúrne stredisko Česka. Najprv sme sa vydali na Staromestské námestie, kde sú Staromestská radnica, Orloj, Chrám Panny Márie – Týnsky chrám, Chrám svätého Mikuláša, Palác Kinských, Rudolfinium a dom U Minúty. Katedrála svätého Víta

Panoráma Prahy Berta Suttnerová-Kinská. Dnes sa tu nachádza bábkové divadlo, tiež sa organizujú početné výstavy a koncerty. Po prechádzke námestím vydali sme sa na Pražský hrad. Pritom sme museli prejsť cez jeden zo 14 mostov na rieke Vltave. Rozhodli sme predsa pre najznámejší Karlov most, dlhý 515 metrov, široký 9 a pol metra. Na koncoch mosta sa nachádza-

Našu obchádzku prekazil dážď. Neďaleko Staromestského námestia je reštaurácia U Vejvodu, kde sme sa skryli. Je chýrečná svojou typickou českou atmosférou v štýle staročeskej pivárne, plzenským pivom výrobnej kvality čapovaného piva, tradičnou českou a medzinárodnou kuchyňou. Vo večerných hodinách opúšťame Česko a pomaly sa vraciame

V strede impozantnej budovy zo 17. storočia

Anglický park v Mníchove Najzaujímavejší je Orloj – zázračná veža s astrologickými hodinami ukazujúcimi astrologický kalendár a štyri rozličné časy: stredoeurópsky, staročeský, babylonský a hviezdny kalendár. Cez deň kalendárový číselník ukazuje polohu dňa 16. 6. 2012

24 /4495/

v týždni, mesiaci a roku. Každú hodinu sa cez dve malé okná objaví dvanásť apoštolov. Na vežu sa môžete dostať výťahom, odkiaľ je prekrásny pohľad na Prahu. V Paláci Kinský je narodená prvá laureátka Nobelovej ceny

HLAS ĽUDU

jú dve veže: Malostranská a Starohradská veža. Najstaršou stavbou tohto veľkolepého mesta je kráľovský zámok, pri ktorom sa nachádza monumentálna gotická stavba – Katedrála svätého Víta. Stadiaľ sme sa do Prahy vracali Zlatou uličkou, v ktorej kedysi bývali klenotníci. Najznámejším domom v tejto uličke je dom spisovateľa Franza Kafku. Navštívili sme aj baziliku a Kláštor svätého Juraja, druhý v poradí najstarší chrám z roku 920.

späť, do kolobehu bežných dní. Prešli sme cez Slovensko a Maďarsko, znovu sa ocitli v Srbsku, kde cesta aj začala. S európskymi metropolami sa lúčime s nádejou na opätovný návrat. Azda aj s podvedomým prianím, že neubehne mnoho času, kým sa zase budeme môcť kochať vo zvláštnostiach impozantných stavieb vynikajúcej architektúry, v jedinečných mestách, v malebných krajinkách. Jana Strakúšeková

V/27

mozaika6:0 6/12/2012 1:12 PM Page 11

PRÍLOHA

M O Z A I K A ŠPORT AKO SPEKTAKEL

Nirvana zvaná Marakana! opta je ich slávospevom. Zvezda srdcovou záležitosťou. Futbalový chrám priam svätyňou. Neraz sa nevedia zmestiť do kože. Vystrájajú! Podobrotky a pozlotky. Chorálmi a choreografiami. Pre jedných šiši šašovia, pre druhých „nosiči vody“ všetkých triumfov. Protiva slávy. Delije! Berú súperom vietor z plachiet. Podlamujú im kolená. Búrlivým potleskom aj zúrivým piskotom. Skandovaním. I delobuchmi, dymovnicami či bengalskými ohňami. Všetci na Marakanu

Mazák a jeho bažanti z okolia Leskovca

Pomoc z gréckeho Olympiakosu

Záplava červenobielych zástav Pritvrdzujú muziku. Udávajú tón. Spevom a revom. A južanskou náturou. Na Severe! So závalom a záplavom zástav. Nejednému pri nich naskakuje husia koža. Odpúšťajú tým, ktorých zbožňujú. Nie vždy. Aj opak je pravdou. Sú iní ako iní? Či rovnakí ako všetci? Jasavý var V euroligách zakázané zostal. I naďalej sú kluHviezda je stálicou na futbalovom bovou podporou a posilou. Furt. Aj nebi. Trhákom. Vyliezla na futbalokeď má vstupenka cenu zlata. Aj keď vý Olymp. Európsky a svetový. S je vstup zdarma.

28/VI

chnuť. Aj parný valec valcovať. S menším štátom a nižšou úrovňou futbalu. Ale väčšou rivalitou v galaderby. Ako kvapka radosti v kalichu horkosti. Zvezda je spôsobom života. Západ Marakany náprotivkom Severa. A jeho protikladom. Oázou pokoja. Baránkom v jame levovej. Dokopy sa tam hemžia mazáci a bažanti. Penzisti a škôlkari, bývalí a budúci. Severania! Vychutnávajú si centre a pasy, priame či rohové Subjektívne snímky kopy z trávnika. Občas objektívom z Červenej sa ale priamo zapoja. Do hviezdy veľkej šou v rozohnenom kotle. Lebo futbal je drohviezdami prvej veľkosti. Vlastnila gou. Blaženou, opojnou. Nedeľou žiobdivovateľov, mala aj neprajní- vota. kov. Potom vonkajšok začal pŕJán Špringeľ 16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 6/12/2012 1:12 PM Page 14

PRÍLOHA

M O Z A I K A

(DUCHA)PLNKY

ŠTAFETA DOBRÝCH RÁD

Smiech je liek

Šesť krokov k šťastiu

Manželka sa rozčuľuje: – Včera si sľúbil, že sa vrátiš o jedenástej, a prišiel si až o druhej. A to ťa priviedol čašník. – Vieš, on skôr nemohol...

Potrebujete dobre poznať, oceniť a využiť drobné radosti každodenného života: 1. Cena okamžiku: Šťastie sa nenachádza kdesi v budúcnosti. Malé drobné chvíle šťastia sú veľakrát oveľa intenzívnejšie ako veľké, často iba krátkotrvajúce šťastie. 2. Strach: Strach je najväčším nepriateľom šťastia. Nebuďte preto pre všetko nešťastný a nerobte si zbytočné starosti. 3. Aktivita: Pohybujte sa! Aktívni ľudia sú šťastnejší ako leňosi a domasedi. Stačí iba tridsať minút denne, aby sa vo vašom tele uvoľnili hormóny šťastia (endorfíny). 4. Voľba: Zvážte si dobre, čo vlastne v živote chcete a potrebujete. Pretože u ľudí, ktorí všetko majú a bez výberu to užívajú, je šťastných chvíľ čoraz menej. 5. Vzťahy s ľuďmi: Na prvé miesto vždy klaďte vzťahy s vaším ľudským okolím. Niet ničoho dôležitejšieho, čo prináša každodenné šťastie, ako sú vzťahy k vašim najmilším v rodine a k vašim priateľom. 6. Práca: Presadzujte sami seba! A to nielen v práci. Neustále sebapodceňovanie a nuda sú faktory, ktoré vedú k pocitom nešťastia. Teda: stanovte si ciele!

xxx – Známy zo Škótska mi poslal svoju fotografiu... – A ako na nej vyzerá? – Ešte neviem. Najprv musím dať vyvolať film...

Zo slovenských porekadiel a prísloví Keď dedič plače, v srdci sa smeje. Keď dub padne, ledakto triesky zbiera. Staré chrámy majú dobré zvony.

xxx Policajt zastaví šoféra, ktorému nameral radarom prekročenie povolenej rýchlosti: – Prosím si váš vodičský preukaz, – povie policajt prísne. – Ja ho nemám, – odvetí vodič. – Tak to máte šťastie, inak by som vám ho odobral. xxx Jožo hovorí v krčme kamarátovi: – Neveril by si, aké je nezdravé nosiť topánky. Vždy, keď sa ráno zobudím obutý, bolí ma hlava... xxx Vráti sa manžel z poľovačky a manželka ho víta otázkou: – Tak, čo si priniesol, drahý? – Neblázni, žena, čo by som mal priniesť, bol som na poľovačke a nie v obchode. xxx – Pani Hrianková, môžete byť úplne spokojná, – vraví doktor, – máte železné zdravie. – Ach tak. Preto toľko vážim.

Zrnká múdrosti Ľudia by občas potrebovali deň voľna od života. Lec Láska je jediná vášeň, ktorá platí mincami vlastnej výroby. Stendhal Ak ťa postihlo nešťastie, skrývaj ho, aby si nerobil radosť nepriateľom. Periandros Deti a hodinky nemôžeme ustavične naťahovať – musíme ich niekedy nechať aj bežať. Paul

Perličky zo školských lavíc (alebo čo tie deti nevymyslia) – Najužitočnejšie zviera je vôl, lebo sa z neho zužitkuje mäso, koža, kosti a ešte aj to meno! – Rodičom doma pomáham tým, že upratujem byt, malú sestru a jej okolie. – Drezúra zvierat je, keď krotiteľ plieska bičom a my sa bojíme. – Z domácich zvierat máme doma len potkanov. – Zo stôp som zistil, že pri studni bolo nejaké neobuté zviera. – Obyvatelia starého Egyptu sa nazývali múmie a bývali v pyramídach. Živili sa rozvodňovaním Nílu a pestovaním krokodílov. – Jednotka dutej miery je hrniec. – Ročné obdobie poznáme podľa kalendára. – Ľudskému zdraviu škodí veľký hluk, preto v škole radšej mlčím. – Elektrický prúd môže byť veľmi nebezpečný, predovšetkým, keď si z ničoho nič zhasne. – V lese som zablúdil dva razy, raz, ako som šiel, a potom, keď som sa hľadal. – Čučoriedkový koláč mám rád, je dobrý aj na zafarbenie chlapcov.

Príslovia a citáty Humor je soľou života. Humor je najdemokratickejší z ľudských zvykov. Čapek Príčiny chýb bývajú zvyčajne nebezpečnejšie, ako chyby samotné. Baudouin Pracovať sa učíme pracovaním, písať písaním, hovoriť hovorením. Komenský

Dovolenkové sentencie Niekto strávi dovolenku na Malte, a iný iba pri malte. Málokde sú si ľudia k sebe takí blízki ako na niektorých našich kúpaliskách. Na morskej pláži nielen piesok, ale aj peňaženka rýchlo vysychá. Mal tak rušnú dovolenku, že sa už tešil na návrat do práce, aby si konečne trochu odpočinul. Výber: O. Filip

Mozaiku číslo 155 pripravil Oto Filip 16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 6/12/2012 1:13 PM Page 15

PRÍLOHA

M O Z A I K A IBA PRE LABUŽNÍKOV

Cuketová pita

Mliečne kúsky

Suroviny: 250 g lístkového cesta, 55 g margarínu, 500 g cukety (tekvica) nakrájanej na plátky, 40 g nakrájanej cibule, 2 lyžice sušených petržlenových lístkov, ¼ lyžice oregana, ½ lyžičky soli, ½ lyžičky korenia, 2 vyšľahané vajcia a 225 g syra – mozzarely alebo gaudy. Takto sa to vydarí: Rúru zohrejeme na 190 º C. Rozvaľkaným lístkovým cestom obložíme plech tak, aby sme zakryli dno a okraje plechu. Na panvici, na strednej teplote, roztopíme margarín a domäkka udusíme cibuľu a cukety. Ochutíme petržlenovými lístkami, oreganom, soľou a čiernym korením. Zložíme zo sporáka a primiešame vajcia a syr. Pečieme 20 minút v predhriatej rúre.

Suroviny: na korpus – 6 vajec, 6 lyžíc cukru, 6 lyžíc múky, 1 pečivový prášok, 4 lyžice kakaa, 6 lyžíc teplej vody; na mliekový krém: 1 l mlieka, 100 g gustinu, 4 lyžice cukru, 100 g bielej čokolády, 250 g margarínu, 150 g práškového cukru; na čokoládový krém – 200 g mliečnej čokolády, 5 lyžíc mlieka, 4 lyžice cukru a 150 g margarínu. Takto sa to vydarí: Vajcia s cukrom vyšľaháme a primiešame múku, do ktorej sme pridali pečivový prášok a kakao. Dôkladne zľahka premiešame. Pridáme i vodu a zjednotíme. Vylejeme na väčší plech obložený papierom na pečenie a po upečení korpus prerežeme na polovice. Pečieme 20 minút na 180 ºC. Mliekový krém: Z mlieka odlejeme 150 ml a zmiešame s gustinom a cukrom. Do

Prečo sa oplatí chrúmať sladký hrach? abudnite na doplnky výživy, mladý hrášok na Z začiatku leta dodá vášmu telu všetko, čo potrebuje. Podobne ako iná zelenina, aj hrášok obsahuje najviac vitamínov a stopových prvkov surový. Keďže momentálne stánky na tržniciach ponúkajú mladý sladký hrášok, bol by hriech, keby ste sa večer pri sledovaní televízie „napchávali“ čipsami či inými nezdravými pochutinami. Pol kila mladého hrášku a vaše telo napumpujete energiou. Nielenže výborne chutí, ale navyše pôsobí preventívne proti rôznym ochoreniam a pomôže aj vašej kráse. Mladý hrášok je predovšetkým bohatým zdrojom vitamínu C a nezanedbateľným zdrojom horčíka, zinku, draslíka a medi. Táto kombinácia je skvelá pre pleť aj vlasy. Pre vysoké hodnoty niektorých vitamínov skupiny B budete mať nielen „pevné nervy“, ale aj napnutú a mladistvú pokožku. Netreba zabúdať ani na podiel vlákniny, ktorá sa postará o zlepšenie trávenia a prečistenie celého tráviaceho traktu. Podobne ako ostatné strukoviny, aj hrach je bohatým zdrojom bielkovín, obsahuje aj cukry, ktoré sú okamžitým zdrojom energie potrebnej na fungovanie organizmu. Pozor! Tepelnou úpravou hrach stráca až 90 percent všetkých vitamínov a minerálov. Takže netreba váhať, začiatok leta je ideálnym obdobím na chrúmanie sladkého, čerstvého hrachu. Výber: E. Šranková

30/VIII

zvyšného mlieka pridáme bielu čokoládu a necháme prevrieť. Keď mlieko prevrie, vylejeme doň gustin a miešame, kým krém nezhustne. Keď vychladne, zamiešame margarín, ktorý sme vyšľahali s práškovým cukrom. Čokoládový krém: čokoládu, cukor, mlieko a margarín varíme, kým sa zložky nezjednotia. Krém necháme vychladnúť, aby bol ako zmäknutý margarín. Na kôru natrieme bielu plnku, potom čokoládovú, položíme druhú kôru a zopakujeme postup.

Je vaše dieťa závislé od internetu? re nás dospelých býva niekedy ťažké porozumieť tomu, prečo sú internet a soP ciálne siete pre deti také lákavé. My totiž po-

a chatovanie sú síce lákavé, ale skutočné stretnutia nenahradia.

užívame internet ináč, prečítame si správy, zisťujeme informácie, píšeme e-maily, medzi virtuálnym a reálnym svetom je jasná hranica. Deti, ktoré už vyrastali v dobe, ktorej súčasťou je internet, to vnímajú ináč. Pre nich je to jeden svet, ďalšie miesto na trávenie voľného času. Aj v tom reálnom, aj v tom virtuálnom sa stretávajú s kamarátmi, hrajú sa spolu, vytvárajú nové veci, klebetia alebo sa dôverne rozprávajú. Ísť von, na ulicu? Podľa nich zbytočné, keď tam aj tak nikto nie je. Ulica v súčasnosti stratila svoj význam ako miesto stretávania. Niekedy dávno sa ľudia viac navštevovali, ale ako sa zväčšovali vzdialenosti medzi príbuznými, kontakt nám začali sprostredkovávať nové technológie, najprv telefón, teraz internet. Sociálne siete

VAROVNÉ SIGNÁLY Na odborníka sa obráťte vtedy, keď sa pre dieťa činnosť na počítači a internete stane závislosťou. Tá má rovnaké príznaky ako závislosť od návykových látok: dieťa už neprejavuje záujem o nič iné, len o to, ako sa dostať k svojej obľúbenej činnosti a ak ju nemá, tak sa u neho prejavujú abstinenčné príznaky. Prestáva chodiť do školy, nevenuje sa žiadnym iným aktivitám, nezáleží mu na rodine ani na kamarátoch, pri počítači zabúda aj jesť, piť alebo spať. Ak sa nemôže dostať k počítaču, je podráždené, agresívne, nedokáže myslieť na nič iné. Dostáva sa preto do konfliktov s okolím, klame ľuďom okolo seba a aj keď sa za svoje správanie hanbí, nedokáže s ním prestať.

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC Rezne budú mäkšie a lahodnejšie, ak ich namočíme najskôr do mlieka a potom do klasického trojobalu. Cestoviny sa nerozvaria, keď ich budeme variť na miernom ohni v slanej vode a pred koncom varenia ich odstavíme z ohňa a necháme ešte stáť asi 1 až 2 minúty v hrnci. Až potom scedíme. Vrchnáky zaváracích pohárov ľahko odkrútime, ak poháre ponoríme do teplej vody

hore dnom. Ak nechce vaječný bielok stuhnúť na sneh, pridáme doň štipku soli. Kôpor zachováme dlho čerstvý tak, že ho posekaný vložíme do dózy a dáme do mrazničky. Srvátka namiesto sladkostí. Ak máte chuť na sladké, siahnite po srvátkovom osviežujúcom nápoji, naplní žalúdok a dodá energiu.

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KULPÍNSKI ÔSMACI

Na prahu ďalšej cesty vzdelávania piatok 1. júna si do lavíc svojej školy poslednýkrát sadli V aj žiaci záverečného ročníka ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Skončilo sa osemročné školenie a nastalo lúčenie s doterajšími školskými kamarátmi, so školou, učiteľmi, kolektívom. O tom, akú generáciu ôsmakov vyprevádzajú zo školy, sme si pohovorili s riaditeľkou školy Jovankou Zimovou: – Mali sme dobrú generáciu ôsmakov. Z 25 žiakov 17 bolo v slovenskej triede a 8 v srbskej. Triednymi učiteľmi im boli Miroslav Pap a Milina Snidová. Prípravu na záverečné skúšky pred zápisom do stredných škôl sme začali v škole už na začiatku druhého polroku. Prípravné testy ôsmaci absolvovali v apríli. Príznačné je, že sme sa tentoraz viacej orientovali na individuálne schopnosti každého žiaka. Pedagogička Zagorka Marinkovićová pracovala s každým žiakom osobitne a aj rodičia boli indivi-

Poslednú veľkú prestávku si časť kulpínskych ôsmakov vychutnávala v spoločnom posedení na vchode do školskej budovy

duálne povolávaní na rozhovory o ďalšej profesionálnej orientácii svojich detí. V škole sme mali prezentáciu stredných škôl zo Slovenska, a to z Trenčína a Starej Turej. Naši ôsmaci s pedagogičkou pobudli aj na Veľtrhu vzdelávania v Novom Sade. Veríme, že im všet-

ko to pomôže, aby sa správne profesionálne usmernili. Po skončení výučby ôsmaci absolvujú prípravné hodiny zo slovenčiny a matematiky pre blížiace sa záverečné skúšky – skladajú ich 18. a 19. júna vo svojej základnej škole. V rozhovore s riadi-

teľkou, ale aj s ôsmakmi, sme sa dozvedeli, že najviac chlapcov má záujem o strojnícke a elektrotechnické stredné školy a petrovské gymnázium. Dievčatá sa chystajú do zdravotníckych a ekonomických stredných škôl a – podobne ako spolužiaci – do gymnázia. Dilemu v súvislosti s miestom záverečnej zábavy nemali, lebo, ako potvrdila riaditeľka, v Kulpíne sa tieto rozlúčkové večierky konajú vždy v školskej budove, do ktorej malí maturanti chodili osem rokov. Tak to už v živote beží: jedna generácia zo školy odchádza a druhá prichádza. Podľa slov J. Zimovej, v apríli v škole absolvovali primerané testy budúci prváci. V septembri si do prváckych lavíc sadne tiež menšia generácia detí. Bude ich dokopy iba 26. Už na sklonku bežného školského roka ich privítajú v škole na pravidelnej návšteve škôlkarov záverečného ročníka kulpínskej škôlky spolu s ich vychovávateľkami. Vtedy im žiaci pripravia príležitostný program na uvítanie do školskej rodiny. K. Gažová

STARÁ PAZOVA

Poučky zo slovenčiny jednej generácie R

ozhlasová relácia Poučky zo slovenčiny vznikla roku 2007. Účinkovali v nej, a aj naďalej účinkujú žiaci vyšších ročníkov Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. Relácia je pomôckou všetkým tým, ktorí si chcú svoj jazykový prejav zdokonaliť. Na vlnách RTV Stará Pazova sa vysiela každú stredu a nedeľu. „V dvojjazyčnom prostredí, v akom žijeme, nevedome prichádza k miešaniu dvoch jazykov. Srbské slová poslovenčujeme, aby nás rozumel širší kruh ľudí, alebo nejaký výraz preberieme zo srbčiny, lebo nepoznáme dobre terminológiu. Naším cieľom v týchto poučkách bolo vysvetliť podstatu určitého problému a zároveň poskytnúť jednoznačné riešenie, ktoré poslucháčom bude zaujímavé,“ povedala Jarmila Dolinajová, profesorka slovenského jazyka a literatúry, ktorá pripravuje toto vysielanie. Generácia 1997 – teda generácia terajších ôsmakov, ktorá končí so svojím angažovaním v tejto práci, opúšťa brány základnej školy. Prichádzajú noví 16. 6. 2012

24 /4495/

piataci, ktorí sa už smelo pustili do práce. Ináč Poučky zo slovenčiny sa nahrávali tak v škole, ako aj v rozhlasovom štúdiu, čo bolo pre žiakov oveľa zaujímavejšie. Počas štvorročnej práce na príprave a realizácii vysielania sa žiaci mnoho nového naučili a ako nám i sami prezradili, nové vedomosti uplatnili i nedávno na republikovej súťaži zo slovenského jazyka pre žiakov základných škôl, ktorá bola práve v ich škole. Občas sa zapájala aj celá trieda 8. 1, no najčastejšie štyria žiaci: Janko Vereš, Ivana Havranová, Anna Havranová a Marína Domoniová. Anna Havranová na margo jazykových poučiek napísala i zaujímavú slohovú prácu.„Nebolo to celkom jednoduché, lebo skutočne všetky tie srbské slovká vplývajú na slovenčinu tak prenikavo a silne, že sa do našej reči svižne prikradne nejaký srbizmus a my si to ani nevšimneme. Naším cieľom bolo zobudiť v ľuďoch to povedomie, poukázať im na chyby a omyly a na krásu slovenskej reči. Predpokladám, že sa

HLAS ĽUDU

Mladí slovenčinári: (zľava) Anna Havranová, Ivana Havranová, Marína Domoniová a Janko Vereš s profesorkou Jarmilou Dolinajovou (v strede)

zhodujete so mnou, že sa so mnou nemôžete„skladať“, alebo že mi nikdy nebudete ďakovať sediac „na káve“, ale sa poďakujete za kávu. Tiež nevolajte nikdy niekoho, aby sa šplhal až „na telefón“, ale ho jednoducho zavolajte k telefónu,“ napísala okrem iného vo svojej práci malá maturantka tejto školy. A práve A. Havranová získala prvú cenu na literárnej súťaži s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko, ktorú organizovalo Ministerstvo školstva, vedy a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej re-

publiky a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento 20. ročník literárnej súťaže bol i v znamení 155. výročia narodenia Terézie Vansovej, o ktorej A. Havranová písala, a za svoju prozaickú prácu Terézia Vansová – žena, ktorú svet mal iba raz bola odmenená hlavnou cenou. Slávnostné vyhlásenie výsledkov súťaže bude 14. júna t. r. v Nových Zámkoch pri príležitosti Cyrilo-metodských dní slovenského písomníctva a kultúry a v znamení Roka Matice slovenskej (2012 – 2013). Na vlaňajšej súťaži dostala čestné uznanie. A. Lešťanová

K U LT Ú R A V ÚSTRETY JUBILEU ČÍTACIEHO SPOLKU V KYSÁČI

Čítanie k storočnici ítací spolok v Kysáči založili roku 1913. O rok si občania tejto osady pripomenú storočnicu jeho činnosti. Majúc na zreteli význam spolku v kultúrnej histórii Kysáča, pán učiteľ v penzii Michal Gombár začrel do jeho dejín. O tom nám porozprával: − Vo svojej publicistickej činnosti som sa venoval aj blížiacemu sa výročiu založenia Čítacieho spolku v Kysáči. Zaujímala ma tá matéria, a preto som vyhľadal zachované zápisnice a na základe preštudovaného som urobil širší materiál, v ktorom som si posvietil na dejiny spolku, ako i špecifickosti jeho práce. Ťažiskom a poslaním Čítacieho spolku pôvodne malo byť rozširovanie a prehlbovanie čitateľskej kultúry, rozvoj knižnice a čitárne. Avšak vypadlo, že oveľa väčšiu pozornosť venovali divadlu. Lebo keď zahrali divadlo, tak si zarobili peniaze, ktoré potrebovali na rozširovanie knižnice a na zakúpenie ohrevu a všetkého nevyhnutného. Takže do prvotného zamysleného plánu o činnosti Čítacieho spolku pribudla divadelná práca. Ako nutnosť, symbióza spolkovej a divadelnej činnosti, kde divadlo dostalo stálu činnosť a spolok prostriedky, − hovorí pán učiteľ Gombár. Jeho práca je podelená do niekoľkých častí: − Medziiným je opísaný vznik knižnice, knižničný fond a ťažkosti so zadovažovaním kníh. V kníhkupectve v Petrovci totiž nemali knihy na lágri. Predávali iba tie, ktoré vydali, a to nestačilo pre dopyt čítacích spolkov, ktoré tu vznikli. Preto sa Kysáčania preorientovali na zásobovanie knihami zo Slovenska a nadišli na veľký problém. Československá koruna bola drahšia ako starý juhoslovanský dinár, takže v spolku nielenže bolo málo peňazí, ale knihy k tomu aj drahšie vyšli. Keď sa zaplatilo ešte clo a cestovné, tak knihy boli predražené. Preto Kysáčania zo Slovenska objednávali iba vytlačené hárky a potom ich v Petrovci viazali. Vyšlo to lacnejšie. Takýchto zaujímavých detailov o tom, ako sa ľudia vynachádzali a na čo boli prinútení, je mnoho,

− hovorí spolubesedník. Potom sa pán učiteľ zameriava na činnosť čitárne a spomína: − Čitáreň mala časopisy zo Slovenska, tunajšie a v roku 1938 dostala aj rádioprijímač. Možno povedať, že kysáčska čitáreň v tom čase patrila medzi najlepšie zásobené. Keď však „prišiel“ rádio, čitateľská činnosť akoby chabla: čakalo sa, kedy sa „otvorí“ rádioprijímač, aby sa počúvali nové správy, piesne a programy. V priebehu oboch svetových vojen Čítací spolok nerobil. Po prvej svetovej vojne však už roku 1919 obnovili prácu spolku, pokým keď sa roku 1945 zakončila druhá svetová vojna, Čítací spolok viac neobnovili, jeho práca zanikla. No nemôžeme povedať, že z kysáčskej verejnosti spolok totálne zmizol, lebo jeho činnosť bola usmernená na druhé adresy. Čitáreň a divadlo pracovali v rámci Kultúrno-osvetového spolku Dr. Janka Gombára. Celková činnosť, ktorú rozprúdili v rámci Čítacieho spolku, bola totiž taká dôležitá, že ju bežné politické protiklady nemohli eliminovať. Naďalej jestvovala, ale pod druhou strechou, − hovorí M. Gombár. O tom, ako sa mu darilo pri spracovaní problematiky o pôsobení Čítacieho spolku, spolubesedník hovorí: − Mienim, že takých Čítacích spolkov, ako je kysáčsky, nebolo v našej dolnozemskej skutočnosti veľa a že si zasluhuje, aby Kysáč venoval tejto udalosti zvýšenú po-

Michal Gombár

zornosť. Keď sa človek ponorí do tejto matérie, môže odhaliť množstvo problémov, zaujímavostí a neobyčajností. Mienim, že doba si vyžaduje, aby sa o tom trochu viac vedelo. To bol môj cieľ, keď som sa do tejto roboty púšťal. Na to bolo potrebné dosť času, lebo Čítací spolok fungoval vyše 30 rokov a bolo treba prečítať všetky zápisnice rukou písané. Bola potrebná trpezlivosť a vynaliezavosť. Na koniec rozhovoru si pán učiteľ nechal aj niekoľko perličiek: − Zaujímavá je sociologická skutočnosť, že idea o založení vznikla v intelektuálnych kruhoch, od pánov učiteľov Petra Šimkovica a Vladimíra Mičátka. Ale celkovú robotu okolo organizácie a ďalšieho upevňovania väčšinou urobili kysáčski remeselníci. Oni totiž mali aj voľného času, ktorý chyboval sedliakom. Tak napr. pán majster Pavel Macák, stolár, bol 6 rokov predsedom spolku. Reme-

selníci odohrali významnú úlohu a boli transmisiou medzi intelektuálmi a dedinčanmi. Ďalšou zaujímavosťou je, že v Čítacom spolku v Kysáči ženy nemohli byť členkami spolku. Ten problém býval na výročných konferenciách viac ráz nastolený, ale nikdy nebol riešený. Posledný sa jeho riešenia domáhal v roku 1939 Dr. Gombár, ktorý členstvu spolku v prednáške dokazoval, že ženy aj vo svete, aj v zdravotníctve a iných oblastiach sú už rovnoprávne s mužmi. Avšak nepodarilo sa mu presvedčiť ich. A tak je to raritou kysáčskeho spolku, ktorý si týmto spôsobom odpílil haluz, lebo ženy by pravdepodobne boli čítali knihy. Neverím však, že gazda domácnosti, keď vybral knihu a priniesol domov, nedovolil žene, aby ju prečítala. Formálne spolok nikdy nedal právo ženám, aby boli členkami, a tak zriedkakedy mal 200 členov. E. Šranková TAKMER TRIDSAŤ MALIEB MILANA KONJOVIĆA z jeho parížskeho obdobia rokov 1924 –1932 bolo vystavených v Master stredisku Novosadského veľtrhu na výstave, ktorá prebiehala v rámci 2. medzinárodného Šunka-festu. Na snímke je pohľad na niekoľko známych diel chýrečného maliara. O. Filip

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V ZŠ 15. OKTÓBRA V PIVNICI

Celý rad úspechov ákladná škola 15. októbra v Pivnici sa v školskom roku 2011/12 môže pochváliť úspechmi na súťažiach a realizovanými projektmi. Dozvedáme sa o nich zo slov riaditeľky Tatiany Naďovej. – Súťaže prebiehali v organizácii Ministerstva školstva. Žiaci mali účasť na obecnej úrovni zo všetkých vyučovacích predmetov. Najlepšie výsledky dosiahli z matematiky, biológie, chémie, srbčiny a slovenčiny. Postúpili aj do medziobecných súťaží, kde tiež boli úspešní a dosiahli pekné výsledky. Tak na 6. matematickej olympiáde piatak Filip Herček získal tretie miesto, rovnaké miesto mu priniesla účasť na matematickej súťaži Misliša. Na republikovej súťaži zo slovenského jazyka (18. mája) významné výsledky dosiahli dve pivnické siedmačky – najlepšiou bola Tabita Vágalová a druhé miesto patrilo Maríne Imrekovej, ktorá o týždeň neskôr (26. mája) obsadila prvé miesto na republikovej súťa-

ži zo srbčiny ako nematerinského jazyka. Naša škola má i početných úspešných recitátorov, ktorí účinkovali na pokrajinskej súťaži. Účasť na literárnych a výtvarných súbehoch na úrovni obce v projekte Eko jar priniesla ocenenia dvom žiakom, ako i kolektívnej práci žiakov 4. 1 a 4. 2 triedy. Na súbehu Mestskej knižnice v Báčskej Palanke boli tiež ocenené práce (z literatúry prvé a tretie miesto a z výtvarnej prvé), – má sa čím pochváliť riaditeľka. Ale to ešte nie je všetko: – Na literárnom a výtvarnom súbehu Národnej knižnice S. Sremca v Niši (na republikovej úrovni), vypísanom z príležitosti Svetového dňa knihy pre deti, boli ocenení siedmi žiaci. Z radov pivnických žiakov sú i výborní športovci, ktorí dosiahli vynikajúce výsledky na Petrovskom maratóne a na obecnej súťaži v atletike. Na úrovni pokrajiny na súbehu Sestru a brata si želám bola ocenená práca pivnickej škôlkarky. Pivnická

Budova ZŠ 15. októbra v Pivnici

škola je úspešná i na medzinárodnej úrovni. Na literárnom súbehu v Horákovej Štiavnici boli ocenení dvaja žiaci. Na súbehu Matice slovenskej Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko tiež sú odmenení dvaja žiaci. V rámci tohto súbehu pivnická škola získala titul najlepšej zahraničnej školy. Štvrtý medzinárodný festival poézie a krátkej poviedky Michala Babinku v kategórii poézie priniesol pivnickým žiakom dve prvé ceny. Žiaci svoje práce uverejňujú

v Hlase ľudu v rubrike Detský kútik, v Zorničke (mnohé práce boli odmenené) a v mládežníckom časopise Vzlet. Záverom spomenieme niektoré projekty, do ktorých je táto škola zapojená: Projekt pre čistejšie a zelenšie školy Vojvodiny, Plechovky zbieraj, okolie chráň, Online týždeň, Hodina pre našu planétu, Mladí a akčný plán politiky pre mladých. Za úspešnou prácou stojí úspešný kolektív s novými plánmi do budúcna. Jaruška Ferková

KONCERT ŽIAKOV HUDOBNEJ ŠKOLY JOSIFA MARINKOVIĆA

Predvedenie skladieb v duchu júnovej nálady rišiel jún, mesiac najdlhšieho dňa, najkratšej noci, vône líp a letného slnovratu. Mesiac, keď sa žiaci lúčia so školskými povinnosťami. Pomaly sa blíži koniec školského roka a dlho očakávané letné prázdniny, ktorým sa tešia aj žiaci Hudobnej školy Josifa Marinkovića v Zreňanine, vysunutého oddelenia v Kovačici. Rozlúčke so školou venovali interný žiacky koncert.

Koncertovanie žiakov hudobnej školy v Zreňanine sa uskutočnilo v utorok 5. júna 2012 v slávnostnej sieni Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax v Kovačici. Skladby známych svetových majstrov a skladateľov (Bacha, Schuberta, Čajkovského, Mozarta, Musorského, Žilinského, Berlioza...) odzneli v podaní dvadsiatich dvoch účinkujúcich – žiakov

Nech všade láska žiari – odkázal spevácky zbor na záver koncertu

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

nižších a vyšších ročníkov tejto školy. Pod taktovkou profesorov Miloša Nikolića, Branislavy Rajačićovej, Branka Barnića a Very Vargovej skladby na klavíri, flaute a gitare zahrali títo žiaci: Michaela Kotvášová, Dana Marušníková, Maverik Suchánsky, Gabriela Svetlíková, Tijana Nemogová, Darko Jonáš, Ján Poliak, Martina Čuvárová, Pavel Litavský, Polina Janovna-Marková, Mladučkí hudobníci majstrovsky ovláAleksandra Ivanovi- dali svoje hudobné nástroje ćová, Alena Čížiková, Dušana naných učiteľov a žiakom huBabincová, Mila Petrovićová, dobnej školy sa úplne podarilo Martin Zloch, Anna Lenharto- naladiť ľudí na letnú júnovú atvá, Kristína Bešková, Mirko De- mosféru. Koncert uzavreli členomeň, Aleksandra Cvetkovićová, via detského speváckeho zboru, Janko Čížik, Miroslava Babko- ktorí zaspievali pieseň neznámeho autora Nech všade láska vá a Virđinija Totanová. Počas koncertu bolo cítiť žiari. A. Chalupová kus odvedenej práce spomí-

K U LT Ú R A KOVAČICKÁ GALÉRIA INSITY V ŠUMADIJI

Kragujevac uvidí najviac Š

siatka pozvaných hostí z Talianska. Výstavu slávnostne otvoril Saša Milenić, predseda Zhromaždenia mesta Kragujevac. Hostiteľmi Ba-

esťdesiatšesť reprezentačných obrazov z fondu Galérie insitného umenia bude vystavených v Národnom múzeu v Kragujevci do 8. júla. Na vernisáži 6. júna t. r. v Kragujevci sa zúčastnilo jedenásť predstaviteľov kultúrneho života Kovačice. O olejomaľbách a kovačickej insite na slávnostnom otvorení vý- Na slávnostnom otvorení výstavy v Kragujevci bola prítomná i desiatka stavy rozprávali Mária maliarov – členov Galérie insitného umenia Raspírová, riaditeľka galérie, a Jarmila Ćendićová, kuns- októbra v Kovačici, a maliari – čle- nátčanov počas ich pobytu v Šunovia galérie: Drago Terzić, Zuzana madiji boli publicistka Katarína historička. V srdci Šumadije na dvojdňovom Vereská, Ján Glózik, Rozália Mar- Mirovićová, Vlada Marković z kapracovnom pobyte pobudli i Ján kovová, Štefan Varga a Jozef Haviar. binetu predsedu Kragujevca, poNa vernisáži v Kragujevci sa zú- verený kultúrou, a Ljubiša Jelić-PinPap, riaditeľ Turistickej organizácie Obce Kovačica, Pavel Petráš, maji- častnilo takmer dvesto milovní- ki, maliar a organizátor výtvarných teľ etno domu v Padine, Ján Čech, kov umenia, medzi nimi boli i in- táborov. Viacčlenná skupina umelbývalý riaditeľ Domu kultúry 3. sitní maliari z okolia mesta a de- cov z Kovačice si za ich sprievodu

SVIATOK HUDBY V KOVAČICKOM RELAXE

Koncert, na ktorý sa spomína H

pozrela pamätihodnosti Kragujevca z 19. a 20. storočia. Kovačičania v niekdajšom hlavnom meste Srbska debatovali aj o spolupráci s Vrnjačkou Banjou. Ján Pap rokoval s kolegom Danem Stanojčićom, riaditeľom turistickej organizácie najznámejších srbských kúpeľov. „Štyria výtvarní umelci z Kragujevca boli na návšteve v Kovačici minulého júla. Medzi nimi bola aj Katarína Mirovićová, redaktorka TV Kragujevac. Spomínaná novinárka urobila v priebehu dvoch rokov niekoľko dokumentárnych filmov o našej obci. Tak sa jej za TV reportáž o Pavlovi Petrášovi, majiteľovi padinského etno domu, dostalo do rúk už niekoľko prestížnych domácich a zahraničných ocenení. Nielen preto si spoluprácu s Kragujevcom vážime,“ zdôraznila po príchode zo Šumadije riaditeľka Raspírová. Ján Špringeľ Snímka: fotoarchív mesta Kragujevac

vorník z Hajdušice, Dušana Babincová z Kovačice, Iveta Petrovičová z Padiny, Maja Miloševićová z Jánošíka a Iveta Nosáľová z Padiny. K jedinečnej náplni tohto koncertu prispeli aj ďalší hostia – mladí hudobníci: Marijana Marčeková z Padiny, ktorá zahrala skladby na klavíre, padinský gitarista Alen Petráš, huslistka Sandra Galátová z Kovačice. Na záver známe árie z tvorby J. Bramsa a iné piesne za klavírneho sprievodu M. Marčekovej zaspievala Katarína Kalmárová, sólová speváčka z Vojlovice. Hrou na gitare podujatie obohatili aj známi kovačickí hudobníci Jaroslav Chalupa a Michal Suchánek. Koncert úspešne moderova-

udobný pedagóg Pavel Tomáš st. už veľa rokov pôsobí ako učiteľ hudby v základných školách v Kovačici a Padine. Okrem toho, že nacvičuje žiacke spevácke zbory, žiacke orchestre, s ktorými doteraz dosiahol najvyššie ocenenia, krásne výsledky v minulosti dosiahol aj s kovačickými speváckymi zbormi Kresťanské srdcia a Prúdy, nacvičoval mužskú spevácku skupinu Bohémi v Kovačici, ženskú spevácku skupinu v Padine, v Jánošíku atď. Naposledy, od 15. februára 2012 začal nacvi- Obecenstvo bolo prekvapené sóločovať novozaloženú mužskú spe- vým spevom Kataríny Kalmárovej vácku skupinu, ktorá sa po prvýkrát predstavila obecenstvu 27. mája t. r. v rám- ko Dišpiter, Jaroslav Sláci koncertu v Podnikateľsko-rekreačnom stre- deček, Ján Petrák, Pavel Tomáš ml., Ivan Válodisku Relax v Kovačici. Milovníci spevu, dobrej hudby a zábavy mali vec a Želimír Chalupa. jedinečnú príležitosť stráviť jedno nedeľné po- Niektoré piesne z cépoludnie trošku náročnejšie ako doteraz. V tak- dečka, ktoré z Festivalu mer dvojhodinovom umeleckom večierku, slovenskej populárnej ktorý pripravil učiteľ P. Tomáš st., vystúpila spo- hudby pre deti Letí piemenutá mužská spevácka skupina za hu- seň, letí nedávno vy- Novozaložená mužská spevácka skupina s vedúcim Pavlom Tomášom st. (sedí prvý sprava) dobného sprievodu zmiešaného orchestra, dal Úrad pre kultúru ktorá zaspievala ľudové, duchovné a zábavné vojvodinských Slovákov (a P. Tomáš st. je jed- li Danka Svetlíková a Janko Chrťan a podpopiesne v niekoľkých jazykoch. Novozaložený ným zo zakladateľov tohto festivalu), na tom- rili ho Miestne spoločenstvo, ZO Kovačica a niedesaťčlenný spevácky zbor tvoria: Pavel Ďu- to koncerte za sprievodu žiackeho chóru za- koľkí domáci sponzori. A. Chalupová riš, Juraj Čech, Pavel Lenhart, Ján Bartoš, Jan- spievali mladí sólisti z Banátu: Martin-Ján Ja-

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A do knihy. Tvorbu z tejto knihy poézie na piatkovej premiére prítomným predstavili profesorky Mária Kováčová a Mária Kotvášová-Jonášová a Ján Husárik. „Poetický panteón Jozefa Benku, dlhoročného lekára, v prvej básnickej zbierke ponúka čitateľovi množstvo presvedčivých dôkazov, že je on básnik, ktorý kreatívnym a emotívnym spôsobom šikovne sformuje a zhrnie múdre poučenia a posolstvá,” napísala vo svojej recenzii spisovateľka Anna Dudášová. Na záver krásneho hudobno-poetického večierka sa prihovorili a zároveň gratulovali autorovi: Elena a Rastislav Surovci, Martin Šimák, Dr. Andrej Hriešik, Katarína MeAutor básnickej zbierky Dr. Jozef Benka (zľava) s účastníkmi podujatia legová-Melichová, Ján Husvoje básne. Dr. Jozef Benka (1936) cyklov: Svitanie, Plameňom blčali sárik a Pavel Baláž. tajomnú žilku poézie objavil v lásky, Vďaka za žitia zázrak a Ozve- Premiérou knihy, ktorú spoločne sebe už počas stredoškolského ny z dávna. Okrem krátkeho prí- usporiadali Spomienkové streškolenia na petrovskom gymná- hovoru autora na premiére sa o disko Dr. Janka Bulíka, MOMS v ziu. „Svoju poéziu dokázal nielen básnikovej tvorbe zmienil riaditeľ Kovačici, Ženský spolok, NVU Hlas podržať na tých jej začiatkoch, ale SVC Vladimír Valentík. Medziiným ľudu, Obecná knižnica v Kovačici ju aj citlivo a úspešne rozvíjať a pri- zdôraznil, že tak ako niekto vie a autor knihy Dr. Jozef Benka, tom objavovať v nej to najcen- prejaviť svoje city v podobe pies- úspešne moderovala profesorka nejšie,” povedal jeden z recen- ní, tak svoje city Dr. Benka preja- Anna Tomanová. zentov knihy, spisovateľ Michal vil v podobe básní, ktoré vsunul A. Chalupová

Z PREMIÉRY KNIHY DR. JOZEFA BENKU

Vďaka za žitia zázrak o vydaní Slovenského vydavateľského centra v Báčskom V Petrovci vyšla zbierka básní Vďaka za žitia zázrak autora Dr. Jozefa Benku z Kovačice. Vydarený kultúrno-umelecký večierok v piatok 8. júna 2012 v miestnostiach Ženského spolku v Kovačici bol venovaný práve tejto knihe. Okrem početných spoluobčanov a hostí premiéru básnickej prvotiny Dr. Benku svojou prítomnosťou poctili čestný predseda a aktuálna predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Rastislav Surový a Katarína Melegová-Melichová, podpredseda MSS pre Banát a zároveň predseda Spomienkového strediska Dr. Janka Bulíka Pavel Baláž, riaditeľ SVC a podpredseda Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Vladimír Valentík a iní. Dr. Jozef Benka je básnikom, ktorý počas svojho života napísal hodne veršov. Mnohé z nich doteraz neuzreli svetlo sveta, a preto sa rozhodol knižne publikovať

Ďuga, a dodal, že jeho poézia je ako „perličky slov tvarované jemnými dotykmi ľudských pocitov”. Básnický debut Jozefa Benku je rozdelený do štyroch básnických

NA SLOVÍČKO S RECITÁTORKOU ANITOU JONÁŠOVOU-MIŠIĆOVOU Z BIELEHO BLATA recitovať rovnakým spôsobom, lebo každý ju inak pocíti a do interpretácie vloží niečo svoje.“ Anita Jonášová-Mišićová, ako hovorí, má bližšie k poézii, ale ani próza jej nie je cudzia. Viac jej však zodpovedajú dramatické ako veselé texty. „Podľa mojej mienky omnoho je ťažšie adekvátne predniesť veselé a najmä komické texty. Aspoň mne sú tie texty omnoho ťažšie, a preto si ich ani nevolím. Pravdepodobne je i to individuálne a závisí od vlôh interpreta. Možno niekomu zase nesedia dramatické texty.“ O plánoch na recitátorskom poli nám povedala... „Rada by som vystupovala a súťažila v recitovaní básní po slovensky, ale u nás takých súťaží pre dospelých nieto. Sú síce súťaže v srbčine, ale sa obávam, že by som nedokázala text v srbčine predniesť tak ako v slovenskom jazyku. Aj srbský jazyk dobre ovládam, ibaže som nikdy neAnita Jonášová-Mišićová na tohtoročnej regionálnej skúsila recitovať srbské básne. Možsúťaži v Bielom Blate na odbornú porotu zapôsobila citovým prednesom básne Andreja Sládkoviča Zúfalec no preto, že čítam hlavne slovenskú poéziu. Nuž a v nedostatku takých ra sa musí prejaviť aj na tvári, v pohybe, po- súťaží uspokojím sa s vystúpeniami na už jehľade…“ stvujúcich podujatiach a v programoch, ktoré Ako sa vlastne nacvičuje báseň? usporadúva náš bieloblatský MOMS. Chcela by „Ja to robím v úplnej samote s básňou, ktorú som hrať aj v divadle. Vo vedení MOMS sme už čítam, a to sto-, dvestokrát, kýmkoľvek nepocí- uvažovali o založení divadelnej skupiny, avšak tim každé jedno slovko. Tým vlastne prenikám ide to veľmi ťažko. Potrebné je na to omnoho do toho, čo básnik chcel povedať, a potom sa sna- viac energie, ale predovšetkým času. V tejto upožím tie city prejaviť. I keď si myslím, že recitátor náhľanej dobe, keď každý beží za vlastnými záčasto neprenesie básnikove city, ale to, čo sám väzkami, na takéto aktivity zvyšuje málo času. pri čítaní básne pocítil. Dokonca som tej mienky, že dvaja interpreti nemôžu jednu báseň zaV. Hudec

Recitátor musí pocítiť báseň a dvoch posledných súťažiach recitátoriek, ktoré usporiadala Asociácia slovenských N spolkov žien, prednesom poézie zapôsobila a presvedčivo vyhrala Anita Jonášová-Mišićová z Bieleho Blata. Dostala sa tak na Festival umeleckého prednesu poézie a prózy žien Vansovej Lomnička, ktorá vyše 40 rokov prebieha v Banskej Bystrici na Slovensku. Vlani ju na tomto festivale zaradili do strieborného a tohto roku do zlatého pásma. Okrem toho bola prvou Slovenkou zo zahraničia, ktorá sa v Lodne zúčastnila v celoštátnej súťaži Rozprávačské Lodno, kde získala Cenu Martina Kolembusa za umelecký prínos. Zo zájazdov na Slovensko si priniesla pekné dojmy. „Tohto roku bolo ešte krajšie než vlani. To tým skôr, že ma napriek omnoho silnejšej konkurencii zaradili do zlatého pásma, čo je, samozrejme, veľkým uznaním za to, čo robím. Bolo tam počuť skvelé prednesy skutočne krásnej poézie a prózy,“ povedala nám. „Získala som aj určité nové skúsenosti, i keď som sa vždy riadila tým, že recitátor nemôže zarecitovať báseň, pokým ju nepocíti. Z tých dôvodov ma nikto nikdy nenacvičoval a vari by ma ani nacvičiť nemohol, lebo by to boli cudzie city a nie moje. Každý interpret poéziu, ako aj prozaický text, chápe svojím spôsobom a v súlade s tým ho prednesie. Mienim, že ten, kto nerozumie danému textu, nemôže ho adekvátne ani predniesť. Nestačí iba naučiť sa text naspamäť a odrecitovať ho. Cit recitáto16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A MATIČIARI V PETROVCI

Z ČINNOSTI MATIČIAROV V SRIEMSKEJ MITROVICI

Spresnili plán letných programov Výročné a literárne P stretnutie V

o viac ako dvojmesačnej prestávke vo štvrtok 7. júna 2012 sa na zasadnutí v Dome MSS Ľudovíta Mišíka stretli členovia Výkonného výboru MOMS Petrovec. Cieľom zasadnutia bolo spresniť plán aktivít na toto leto, po začiatok Slovenských národných slávností, ktoré budú od 3. do 5. augusta. Z kníh, ktoré chcú verejnosti ešte viac priblížiť, sú to: výber z rurálnej prózy vojvodinských Slovákov Putá zeme zostavovateľa Samuela Boldockého a fotomonografia o našom maliarovi pod menom Petrovec & Ivan Križan, ktorú zostavil Ján Kišgeci. Premiéra antológie rurálnej prózy bude v pondelok 18. júna a premiéra knihy o Ivanovi Križanovi v piatok 29. júna, obe o 20.00 hodine v matičnom dome. Pomedzi tieto dve premiéry členovia petrovského MOMS v piatok 22. júna usporiadajú tradičný koncert vážnej hudby mladých nadaných hudobníkov. Petrovský MOMS sa hodne rokov Vo vlastnej budove matičiari aj tohto leta dozadu podieľa aj na organizácii Cyri- prichystajú rozmanité programy lo-metodského večierka, a tak aj tohto roku vo štvrtok 5. júla v matičnom dome činnosti Matice a o konkrétnych témach pre kultúrnu verejnosť prichystajú program, v nej. VV MOMS Petrovec sa rozhodol pre na ktorom si sprítomnia začiatky slovan- svoje potreby kúpiť 25 kníh SNS 2 Dr. Jána ského písomníctva. Teda aj tohto roku sa Babiaka a doplniť si zásoby knihou Z kulmatičiari pričinia o bohatú letnú kultúrnu túrnych dejín Slovákov vo Vojvodine Dr. Samuela Čelovského. ponuku v Petrovci. Okrem toho na zasadnutí sa hovorilo J. Č-p o prípravách zostaviť knihu 80 rokov

sieni gréckokatolíckej fary v sobotu 19. mája členovia Miestneho odboru Matice slovenskej v Sriemskej Mitrovici usporiadali večierok s prednáškou o spisovateľovi Andrejovi Sládkovičovi. O prednášku sa postarali hostia z MOMS Stará Pazova profesor Matej Hadrík, predseda, a profesor Veno Nechvátal. V pazovskej výprave boli aj Andrej Kardelis, podpredseda Matice slovenskej v Srbsku, a spisovateľ Miroslav Macháč. Hostí a všetkých matičiarov privítal predseda hostiteľského MOMS Michael Rybár. Keďže toto stretnutie malo aj pracovný ráz, predseda M. Rybár predostrel prítomným aj správu o činnosti miestneho matičného odboru v Sriemskej Mitrovici v roku 2011. Finančnú správu podala pokladníčka Linka Tordajová. V diskusii sa o minuloročnej matičnej činnosti v tomto meste pozitívne vyjadril A. Kardelis. Časť večierka venovaná spisovateľovi Andrejovi Sládkovičovi sa začala piesňou tohto autora V slzách matička sedela v podaní Kataríny Rybárovej. Profesor M. Hadrík hovoril o živote a diele tohto slovenského romantického spisovateľa, kým profesor V. Nechvátal sa vo svojej prednáške upriamil osobitne na jeho známe básnické diela Marína a Detvan. Nechýbali ani úryvky z nich v podaní V. Nechvátala, ale i Vierky Paculovej a M. Rybára. Na záver si všetci prítomní zaspievali zhudobnenú báseň Hojže, Bože. Vydarené matičné stretnutie spestrili starými ťahavými slovenskými ľudovými piesňami K. Rybárová a M. Hadrík. Len keby takýchto stretnutí bolo čím viac. Michael Rybár

VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE SKUS JEDNOTA V ŠÍDE

Prípravy osláv stého výročia V

nedeľu 3. júna t. r. v miestnostiach Slovenského domu v Šíde bolo výročné zhromaždenie SKUS Jednota. Stredobodom pozornosti boli správy o vlaňajšej činnosti a finančnom hospodárení, ktoré zhromaždenie schválilo. Základným problémom bol nedostatok prostriedkov na ukončenie rekonštrukcie budovy Slovenského domu. Minimálne prostriedky síce dostali od lokálnej samosprávy, ale v tomto roku z obecného rozpočtu očakávajú viac peňazí na tieto účely. V správe o činnosti spolku v minulom roku bolo viac údajov, s ktorými sa spolkári mohli pochváliť. Folklórna skupina bola činná a s dvoma súbormi sa zúčastnila na niekoľkých podujatiach. Speváčka Maja Macková sa

Neupravená budova Slovenského domu nehatila činnosť SKUS Jednota

zúčastnila na festivale Rozospievaný Sriem v Starej Pazove a stala sa víťazkou.

Za najväčší úspech v minulom roku spolkári považujú to, že po tridsaťročnej prestávke znovu za-

čala s činnosťou divadelná sekcia, ktorá mala účasť na Prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Kovačici. Okrem toto v základných a stredných školách začala učiť slovenčinu nová profesorka Anna Kovárová, ktorá v spolku začala nacvičovať divadielko so školskými deťmi. V programe práce na tento a na budúci rok prvoradými sú prípravy na oslavy 100. výročia zakladania spolku, čo si pripomenú v roku 2013. Prioritu v tomto roku dali tiež ukončeniu prác na renovovaní budovy spolku. Presvedčení sú, že okrem finančnej pomoci lokálnej samosprávy dostanú pomoc aj z pokrajinských fondov. Keď ide o základnú činnosť, plánujú pokračovať s prácou divadelnej sekcie, tiež s detskou scénou. Mienia, že si folklórna a hudobná skupina realizujú naplánované aktivity. St. S.

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A RODIČOVSKÁ PORADA V BIELOBLATSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Ľahšie sa učí v materčine v

Základnej škole Bratstva a jednoty v Bielom Blate v pondelok 11. júna 2012 bola spoločná rodičovská porada pre rodičov, ktorí majú školopovinné deti. Cieľom bolo prezentovať im voliteľné predmety. Riaditeľ školy Milan Nedeljkov na stretnutí rodičov a pedagogických pracovníkov pozdravil vzácne hostky Katarínu Melegovú-Melichovú, predsedníčku Matice slovenskej v Srbsku, a Annu Medveďovú, predsedníčku Komisie pre osvetu a vzdelávanie MSS. Rodičom povedal, že sa v dohovore so svojimi deťmi a v súlade s ich

Z návštevy v Bielom Blate

záujmami majú rozhodnúť pre jeden povinný voliteľný predmet z dvoch ponúknutých − náboženstva a občianskej výchovy. V druhej skupine výberových voliteľných predmetov sú materinský jazyk, ochrancovia prírody, informatika, každodenný život v minulosti, národná tradícia a ruky v ceste. Sú to predmety, pre ktoré táto škola má odborných učiteľov a môže kvalitne organizovať výučbu. Riaditeľ zdôraznil rodičom, aby neváhali pri zapisovaní detí na vyúčbu v materinskom jazyku, lebo sa v doterajšej praxi ukázalo, že žiaci, ktorí sa vyučovali v materinskom jazyku, dosiahli dobrý úspech aj v ďalšom školení. Predsedníčka MSS K. MelegováMelichová vyzvala rodičov, ktorí sa ešte nerozhodli pre voliteľný predmet, aby svoje deti zapísali na slovenský, respektíve maďarský jazyk, pretože každé dieťa sa najľahšie učí v materinskom jazyku. Okrem toho, ako povedala, žiaci môžu pokračovať v školení na petrovskom Gymnáziu J. Kollára, kde majú k dispozícii aj in16. 6. 2012

24 /4495/

ternát po výhodnej cene. Dôkazom toho, že Matica slovenská v Srbsku nie je ľahostajná k problematike zápisu žiakov na výučbu v slovenskom jazyku, je aj to, že prostredníctvom projektov zaobstarala knihy, učebné pomôcky a písacie potreby, ako aj finančné prostriedky na odchod bieloblatských žiakov, ktorí sa vyučujú po slovensky, na Slovenské národné slávnosti do Báčskeho Petrovca a na Detskú svadbu do Kovačice. Predsedníčka Komisie pre osvetu a vzdelávanie Matice slovenskej v Srbsku Anna Medveďová hovorila o výhodách školenia v slovenskom jazyku a pokračovaní v školení na petrovskom gymnáziu. Toto gymnázium dáva žiakom všeobecné vzdelanie a možnosť pokračovať vo vzdelávaní v Slovenskej republike. Toho času sú na gymnáziu žiaci z 30 osád z Vojvodiny. Profesorka Medveďová povedala, že netreba mať strach z toho, že žiaci nevedia slovenčinu na výbornú. Na gymnáziu sú totiž vychovávatelia, ktorí sú profesormi slovenského jazyka a pomáhajú žiakom zdokonaliť sa v slovenčine. Po tomto stretnutí predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová odovzdala profesorke slovenského jazyka a knihovníčke v bieloblatskej škole Anne Valentovej knihy a učebné pomôcky pre slovenských žiakov. Či tieto dary a povzbudzujúce slová dajú očakávané výsledky, zistíme už do konca týždňa, dokedy sa rodičia majú rozhodnúť, ktoré predmety si zvolia pre svoje deti. Okrem darov pre žiakov predsedníčka MSS do Bieleho Blata priniesla aj knihy pre MOMS Biele Blato. Ide o knihu Jeden rok v Bielom Blate autora Petra Damjanova, vytlačenú z prostriedkov MSS získaných z projektu ÚSŽZ. Výtlačky tejto knihy predsedníčka MSS odovzdala predstaviteľom MOMS Biele Blato Jarmile Hromčíkovej a Adamovi Jonášovi. Jarmila Hromčíková

HLAS ĽUDU

PrvÁ ČaSŤ SeminÁra o deJinÁCH, kulTÚre a TradÍCii rÓmov. Združenie Rómov Čirikli v Petrovci v utorok 12. júna v Základnej škole Jána Čajaka realizovalo prvú časť seminára pod názvom Dejiny, kultúra a tradícia Rómov, ktorý realizujú v rámci projektu menom DILS. V mene organizátorov podujatia prítomných hostí Vladislava Tárnociho, náčelníka Obecnej správy Obce B. Petrovec, a Jána Hansmana, zástupcu predsedu obce a obecného koordinátora projektu DILS, privítala vedúca Danijela Bogdanovićová. Účastníkov seminára, medzi ktorými bolo najviac petrovských žiakov, vyberanými slovami pozdravil podpredseda obce. V prvej časti seminára v tvare videoprezentácie pútavo o dejinách, kultúre a tradícii Rómov hovorila D. Bogdanovićová. Zaujímavé podanie údajov zo života rómskej populácie deti pozorne sledovali a aktívne sa zapájali do jeho práce. Na spestrenie prezentovaných údajov podpredseda združenia Čirikli Mirko Bogdanović na gitare zahral a zaspieval rómsku hymnu. Druhá časť seminára pokračovala v kulpínskej škole a tretia záverečná v Predškolskej ustanovizni Včielka, zase v Petrovci. Vedúca seminára Danijela Bogdanovićová (na snímke) prezentuje zaujímavé údaje počas prvej časti podujatia v petrovskej škole. K. Gažová

Program Žiakov Zš vuka karadŽića v Palanke. V nedeľu 10. júna t. r. v Slovenskom dome v Báčskej Palanke bolo rušno. Žiaci Základnej školy Vuka Karadžića, ktorí sa učia slovenčinu s profesorkou slovenčiny Elenou Hložanovou na záver školského roka prichystali príležitostný program. Básňami, piesňami, vtipmi vyprevadili školský rok a radovali sa z prázdnin. Ich radosť zveličili hostia z Kysáča, a to Jana Kozová, Dajana Červená, Jana Ďurovková, Nataša Čemanová a Tamara Vlčeková. Hostia recitovali a čítali vlastné práce. Na výborný prednes ich prichystali profesorka Anna Legíňová (ZŠ Ľ. Štúra) a novinárka Milina Chrťanová (KUS V. Mičátka). Nasledovala družba detí, ako aj rodičov s členmi domáceho MOMS, ktorí pomohli pri realizácii programu. Konferenciérom bol ochotník – herec Jozef Chrček. Na fotografii sú účastníci koncoročného programu ZŠ V. Karadžića. E. H.

K U LT Ú R A

Stretnutie pod lipami 2012 bude v Starej Pazove t

19. detský folklórny festival Zlatá brána kysáč 21. – 24. júna 2012

Program štvrtok 21. júna 20.00 Otvorenie výstavy výtvarných prác žiakov Základnej školy Ľudovíta Štúra v Galérii SND

Piatok 22. júna 19.00 Otvorenie výstavy detských prác Lienka maľuje a udelenie ročnej Ceny časopisu Zornička v kategórii fotosúťaže Môj dedo / moja babka a ja v Predškolskej ustanovizni Lienka 20.00 Otvorenie výstavy Krstiny v organizácii Spolku kysáčskych žien v Roľníckom družstve 21.00 Bábkové predstavenie Dlhý, široký, bystrozraký v predvedení Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, Slovenská republika, na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra – na zámku Zlatej brány

radičné Stretnutie pod lipami sa v tomto roku uskutoční v piatok 22. júna v Starej Pazove. Program sa začne návštevou ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a obchádzkou stredu mesta, v pokračovaní bude otvorená výstava ilustrácií a svoje verše predstavia mladí autori poézie. Na záver bude zahrané divadelné predstavenie Neresti ľudstva v podaní staropazovského súboru Divadla VHV – SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Stretnutie pod lipami sa organizuje od roku 1972 a každoročne prezentuje tvorbu nádejných autorov – literátov a výtvarníkov, ktorí svoje práce uverejňujú v mládežníckom časopise Vzlet (rubrika Rozlety). Pripomeňme, že na SPL a v Rozletoch sa formovali viacerí naši dnes už známi spisovatelia a

výtvarní umelci. Organizátormi podujatia sú NVU Hlas ľudu a redakcia časopisu Vzlet. Vitajte pod lipami! S. L.

Sobota 23. júna 20.30 Koncert hosťujúcich súborov na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra – na zámku Zlatej brány

nedeľa 24. júna 12.00 – 14.00 Príchod účastníkov 12.00 – 15.00 Priestorová skúška 15.00 – 16.00 Príprava na galakoncert 16.00 – otvorenie festivalu a galakoncert 21.00 – Veselica

Chýrnik košiCe. Báčskopalanský rodák, režisér Dušan Bajin premiéroval so študentmi a ochotníkmi v Košiciach v Centre voľného času Domino 28. mája 2012 komediálnou hrou Mira Gavrana Hľadá sa nový manžel (groteskná komédia a najúspešnejšia hra najhranejšieho chorvátskeho autora). Ďalšia premiéra situačnej komédie Opona nahor autora Petera Quiltera bola 11. júna. V oboch hrách vystúpil súbor Beáty Gogovej. Jaruška Ferková

Pančevo. Nadácia Babka z Kovačice, Mesto Pančevo a Miestny odbor Matice slovenskej Vojlovica − Pančevo, v spolupráci s Medzinárodným domom výtvarného umenia pre deti BIBIANA pripravujú výstavu prác z Medzinárodného bienále ilustrácií kníh pre deti BIB 2011, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave. Otvorenie výstavy bolo plánované na 14. júna o 19.30 v Pančeve, v miestnostiach budúceho legáta Batu Mihajlovića v Ulici Žarka Zrenjanina 1, prvé poschodie. Ivan Zafirović

Za všetko, čo je vo mne dobré, vďačím knihe... V rámci Dní Terézie Nedeljovovej-Hraškovej vo Vojlovici prebiehala prezentácia kníh Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca. Organizátormi boli MOMS Vojlovica – Pančevo a SKOS Detvan z Vojlovice a hosťami Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, a Michal Ďuga, spisovateľ. Spomenutí do Vojlovice priniesli a prezentovali knihy v slovenskej reči, ktoré vydalo spomenuté vydavateľstvo v priebehu minulého roka, s osobitným dôrazom na knihu M. Ďugu Pozrieť slnku do očí. Spisovateľ Ďuga sa prítomným aj prihovoril ukážkou zo svojej knihy, ktorá vyšla v minulom roku tiež v tomto vydavateľstve. Hostí a prítomných hneď na začiatku svojou hudbou privítala Ivana Ivaničová, nádejná vojlovická huslistka, kým študentka slovenčiny Lýdia Marková v príhovore v podobe citátov vyzdvihla celkový význam kníh. Príjemné a družné posedenie, spoznanie nových vydaní a príležitosť aj kúpiť si tie knihy v materinskej reči, bol zážitok pre domácich. Eva Nagyová 16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

POULIČNÍ MUZIKANTI CEZ OBJEKTÍV OBČANOV je názov nevšednej výstavy 37 fotografií. Sú to fotografie 25 autorov z rokov 2009 – 2011 vyčarujúce festival Pouličných muzikantov. V priestore klubu Tribúna mladých v Kultúrnom centre Nového Sadu 6. júna výstavu otvoril pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Milorad Đurić (na snímke). Návštevníci na webovej stránke tohto festivalu môžu hlasovať za najlepšiu fotografiu. Dvaja autori najlepších fotografií sa stanú oficiálnymi fotografmi tohtoročného podujatia. Dvanásť fotografií s najväčším počtom hlasov zverejnia na Festivalovom kalendári na rok 2013. Výstava je otvorená do 16. júna a zatiaľ trvá aj súťaž. Jana Strakúšeková

OZNAMY

ČASŤ PROGRAMU ZMAJOVÝCH DETSKÝCH HIER V KYSÁČI. Mnohé z programov jubilejných 55. Zmajových detských hier, ktoré prebiehali v Novom Sade od 6. do 10. júna t. r., sa realizovali v Mestskej knižnici Nový Sad, ale aj v jej oddeleniach. Tak v kysáčskej Knižnici Michala Babinku vo štvrtok 7. júna hosťovali spisovatelia Igor Kolarov a Boško Lomović. Prítomných štvrtákov nielenže pobavili úryvkami z vlastnej tvorby, ale nadviazali s deťmi bezprostredný kontakt. Trefným výberom básní a rozprávok zo svojich kníh pre deti obaja spisovatelia nielenže zanechali dojem na kysáčskych žiakov, ale im priblížili i kus atmosféry Zmajových detských hier. Na snímke je časť publika v kysáčskej knižnici. E. Š.

Štyridsať dva a štyridsiati dvaja ákladné číslovky − kardináliá označujú samostatne chápané pojmy počtu a číselné príznaky Z substancií = jeden, dva, desať, sto, milión, miliarda, trilión... Sú hlavnou skupinou čísloviek podľa významu aj podľa formy. Ostatné číslovky sa tvoria z nich a uvedomujú sa na ich pozadí. K určitým základným číslovkám patria aj zlomkové číslovky. Do tejto skupiny sa radia aj skupinové číslovky − kolektíva, ktoré sa vo funkcii základných čísloviek používajú pri pomnožných substantívach − jedny šaty, dvoje sánok, pätoro detí... Takto ich skloňujeme: – tvary čísloviek od 1 do 4 sú v texte závislé od vecí, ktoré označujú, napríklad: dva stromy, dve sestry, trom bratom, štyria vojaci;

– číslovka jeden sa používa v matematických údajoch, v bežných textoch sa využíva na zdôraznenie (Slúžil iba jeden rok.; Jedno kura, to by bolo málo...) alebo ako častica asi (Odpovedali jedno desiati...); − číslovky od 5 do 99 sa skloňujú podľa vzoru päť; − od 22 do 29, od 32 do 39... a od 92 do 99 majú aj tvary dvadsiati dvaja, štyridsiati piati, deväťdesiati deviati. Na rozdiel od základných tvarov dvadsaťdva, štyridsaťdva, deväťdesiatdeväť sa tvary dvadsiati dvaja, štyridsiati piati... nepíšu spolu; − sto sa v reči používa dvojako: raz ako ostatné základné číslovky a vtedy sa neskloňuje (sto korún), inokedy zasa v zmeravených tvaroch ako stá (stá detí).

Stovky sa používajú takto: dvesto, tristo... Číslovka sto nemá plurál, no má toto slovo v hodnote podstatného mena (stá, stý); – tisíce sa počítajú takto: tisíc, dvetisíc, stotisíc... A môžu mať nesklonný tvar (tisíc kusov) alebo sa skloňujú ako číslovka päť (tisícich, tisícim...), v platnosti podstatného mena sa skloňujú podľa vzoru stroj (tisíce, tisícov...). Slovo tisícka je osobitné podstatné meno a skloňuje sa podľa vzoru žena; – milión a miliarda majú tvary podstatných mien a skloňujú sa podľa vzorov dub (milióny, miliónov...) alebo žena (tri miliardy, osem miliárd); – keď je číslovka za podstatným menom, vtedy sa bodka za číslovkou nepíše (strana 16, ročník 25). ah

BLAHOŽELANIE Na Univerzite Komenského v Bratislave, na Fakulte manažmentu, odbor medzinárodný manažment, dňa 28. mája 2012 obhájil diplomovú prácu a získal titul magister MIROSLAV PUCOVSKÝ z Petrovca. Srdečne mu blahoželajú a do ďalšieho života veľa úspechov prajú rodičia a brat Ján.

Oznamujte v Hlase ľudu

GRATULÁCIA JANKOVI TOMÁŠOVI z Kovačice k ukončeniu Filozofickej fakulty v Nitre, kde obhájil diplomovú prácu a získal titul magistra, úprimne gratulujú a úspešnú prácu do budúcna želajú

021/47–20–840 a 021/47–20–844

krstní rodičia Kurajovci.

inzercia@hl.rs 16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

BLAHOŽELANIE Na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, odbor krajinárstvo, dňa 4. júna 2012 obhájila diplomovú prácu s výborným prospechom a získala titul inžinierky HANA ANDRÁŠIKOVÁ z Petrovca. Mladej inžinierke gratulujeme k úspechu a do budúcna jej želáme veľa zdravia, šťastia a úspechov v práci. Rodičia a brat Michal

BLAHOŽELANIE Dňa 4. júna na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre obhájila diplomovú prácu a získala titul inžinierky v odbore krajinárstvo HANA ANDRÁŠIKOVÁ z Petrovca. K úspešnému ukončeniu štúdia svojej vnučke blahoželajú a v budúcom živote splnenie všetkých snov želajú mamička a apko Grňovci.

BLAHOŽELANIE

OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadská cesta III – NS 171, NSU 171. Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadská cesta III – NS 171, NSU 171, v Ulici novosadská cesta 162, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3 750/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. júna 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-439/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník SRJ, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadská cesta III – NS 171, NSU 171, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadská cesta III – NS 171, NSU 171, v Ulici novosadská cesta 162, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3 750/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a že bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadská cesta III – NS 171, NSU 171, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcimi žiareniami (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a že údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE

Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na Filozofickej fakulte – odbor manažment kultúry a turizmu, dňa 24. mája 2012 úspešne obhájila diplomovú prácu a získala titul magisterky VIERA ČAPEĽOVÁ zo Selenče. Mladej magisterke gratulujú a na ceste života jej prajú ďalšie úspechy rodičia a brat Juraj.

BLAHOŽELANIE Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na Filozofickej fakulte – odbor manažment kultúry a turizmu, dňa 24. mája 2012 úspešne obhájila diplomovú prácu a získala titul magisterky VIERA ČAPEĽOVÁ zo Selenče. K úspešnému ukončeniu štúdia svojej vnučke srdečne blahoželajú a želajú jej mnoho šťastia a úspechov v budúcom živote a práci stará mama Čapeľová a starí rodičia Topoľskovci.

BLAHOŽELANIE Dňa 24. mája 2012 na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na Filozofickej fakulte – odbor manažment kultúry a turizmu úspešne obhájila diplomovú prácu a získala titul magisterky VIERA ČAPEĽOVÁ zo Selenče. Pri tejto príležitosti jej blahoželajú a veľa úspechov do budúcnosti prajú teta a báči Topoľskovci.

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadská cesta III – NS 171, NSU 171, v Ulici novosadská cesta 162, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3 750/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekového anténového systému, ktorý bude pozostávať z troch antén typu Kathrein K 80 010 485, a to po jednej anténe v úseku za oba systémy (GSM 900 / UMTS). Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre UMTS je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 30 ° (prvý úsek), 110 ° (druhý úsek) a 255 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom nie sú doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť doklad kompetentného orgánu na výstavbu, čiže doklad na vykonávanie, a medzi uvedenými sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania č. 353-0201676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže doklad o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, ako ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice) Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS Novosadská cesta III – NS 171, NSU 171, číslo 2 303/12-110 NI, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadská cesta III – NS 171, NSU 171 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie Štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Futog 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Futog 2, v Ulici Radeho Kondića 1, na katastrálnej parcele číslo 3 010, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. júna 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-402/12, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Futog 2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt – základná rozhlasová stanica mobilnej telefónie Futog 2, v Ulici Radeho Kondića 1, na katastrálnej parcele číslo 3 010, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a že bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Futog 2, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcimi žiareniami (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť a že údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Futog 2, v Ulici Radeho Kondića 1, na katastrálnej parcele číslo 3 010, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy. Anténový systém prvého a druhého úseku bude pozostávať z jednej panelovej antény typu ADU 451 807 na zakladanie systému GSM 900 a UMTS. Anténový systém tretieho úseku bude pozostávať z jednej panelovej antény typu DBXLH – 9 090 C – VTM na zakladanie systému GSM 900 a UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 2 + 2 + 2 a pre UMTS 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 0 ° (prvý úsek), 100 ° (druhý úsek) a 270 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného infomovania a MS Futog. V lehote stanovenej zákonom doručený je list číslo 108 – 1 z 8. mája 2012 zo strany MS Futog, v ktorom sa uvádza, že Rada MS Futog na zasadnutí RMS uskutočnenej 22. septembra 2008 schválila rozhodnutie, že je všeobecne proti výstavbe základných staníc mobilnej telefónie v sídlisku a v blízkosti stavebných objektov a že podľa mienky členov RMS všetky antény pre mobilnú telefóniu treba vymiestniť mimo sídliska. Rovnaké rozhodnutie potvrdilo aj nasledujúce zloženie Rady MS Futog v priebehu júla 2009. V prílohe listu doručená je aj kópia petície občanov proti výstavbe antény na objekte v Ulici Radeho Kondića č. 1 vo Futogu. Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, na základe ktorého sa v Správe uskutočňuje postup odhadu vplyvov s rešpektovaním aj iných zákonných a podzákonných dokladov, nie je možné, aby Správa vplývala na voľbu lokácie pre takéto druhy objektov. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť doklad kompetentného orgánu na výstavbu, čiže doklad na vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže doklad o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, ako ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Futog 2, číslo 2 203/12-110 AP, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Futog 2, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 1. 6. 2012 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Objekt pre miešanie motorových a priemyselných olejov a na výrobu a recykláciu chladiacich prostriedkov (antifriz), na katastrálnej parcele č. 15 365/102, k. o. Zreňanin, ZO Zreňanin. Nositeľ projektu Altis Chemicals, s. s r. o., Ulica solúnska č. 36/4 z Belehradu. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put (Stari krovovi) – NS 173, NSU 173, Ulica novosadski put 115, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Ledinci – Beočinski put – NS 172, NSU 172, Ulica beočinski put bb, na katastrálnej parcele číslo 1 797, k. o. Ledinci, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Kovako z Kovačice, Ulica bratstva jednoty 102, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Prevádzka na spracovanie použitého rastlinného oleja a masti, na katastrálnej parcele č. 3 198/3, k. o. Kovačica, účelom ktorého je spracovať použitý rastlinný olej a masti s cieľom vyrábať MEMK (metylestra mastných kyselín). Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

OZNAMY IN MEMORIAM

PRÁCA NA SLOVENSKU

KATARÍNA ČILIAKOVÁ

Spoločnosť Baron, Púchovský mäsový priemysel, a. s., ponúka zaujímavú prácu v Púchove, Slovenská republika. Vysoký plat, strava a ubytovanie zdarma. Požiadavky: Slovenský pas alebo preukaz zahraničného Slováka. Bližšie informácie na tel.: +421 907 841 662 a +381 63 128 26 89.

11. 2. 1966 – 30. 5. 2012 z Báčskeho Petrovca Kolektív Domu zdravia Báčsky Petrovec

POSLEDNÝ POZDRAV

DROBNÉ OZNAMY

KATARÍNE ČILIAKOVEJ 11. 2. 1966 – 30. 5. 2012 z Báčskeho Petrovca Trvalú spomienku si na Teba zachovajú pracovníci z účtovníctva Domu zdravia Báčsky Petrovec

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 18. júna 2002 nás nečakane opustil náš nenahraditeľný

KUPUJEM a beriem do prenájmu /árendy/ pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Mobil: 063/716 73 82. PONUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.c om. VÝPREDAJ vykŕmených kurčiat hmotnosti 3 a viac kilogramov. Cena živej váhy je 199 din/kg a očistených 269 din/kg. Hlásiť sa v Kulpíne v Ul. republikovej č. 30/a. Mobil: 063/754 36 55.

BOĽAVÉ SPOMIENKY Dňa 13. júna 2012 uplynul rok, Dňa 5. júna 2012 uplynulo 15 čo nás náhle opustila naša mesiacov, čo nás náhle opustil matka náš otec

KATARÍNA PLVANOVÁ

PAVEL PLVAN

rod. Petrášová 30. 5. 1962 – 5. 3. 2011 – 2012 23. 6. 1962 – 13. 6. 2011 – 2012 z Padiny Na Vašu lásku a dobrotu nikdy nezabudnú: Vaše zarmútené dcéry Katarína a Pavla, zaťovia Jaroslav a Želko, vnučky Hana a Aňa

BOĽAVÉ SPOMIENKY Dňa 13. júna 2012 uplynul rok, Dňa 5. júna 2012 uplynulo 15 čo nás náhle opustila naša mesiacov, čo nás náhle opustil ctená priateľka náš priateľ

KATARÍNA PLVANOVÁ

PAVEL PLVAN

rod. Petrášová 30. 5. 1962 – 5. 3. 2011 – 2012 23. 6. 1962 – 13. 6. 2011 – 2012 z Padiny Čas plynie, spomienky na Vás žijú a strávené chvíle s Vami nám zostanú vo večnej pamiatke. Vaši priatelia, svatovci a susedovci

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE Dňa 2. júna 2012 nás navždy opustil náš drahý otec a starý otec

JÁN ĎURČOK 29. 1. 1922 – 2. 6. 2012 odborný učiteľ z Aradáča

DROBNÝ OZNAM VLADIMÍR VÍZI 18. 6. 2002 – 18. 6. 2012 z Báčskeho Petrovca Desať rokov iba spomíname a nezabúdame. Tvoji najbližší

VYHLASUJEM za neplatné vysvedčenie o skončenom 7. ročníku, vydané ZŠ Mladých pokolení v Kovačici dňa 17. 6. 2011 s evidenčným číslom 307-30/2011 na meno Andrea Jonášová, Kovačica.

S láskou a úctou Ťa navždy budeme nosiť v našich srdciach a chrániť si spomienky na Teba. Smútia za Tebou Tvoji: syn Miloslav, dcéra Milina a vnúčatá Vedrana, Danko a Aleksandar

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA na našu starkú

SPOMIENKA na nášho ocka

SPOMIENKA Uplynul rok, čo nás navždy opustila naša dcéra a sestra

KORNÉLIA FRANCISTYOVÁ

ONDREJA STUPAVSKÉHO 22. 11. 1949 – 18. 6. 2002 – 2012 z Petrovca S úctou si na Teba spomína dcéra Mariena Lehotská s rodinou

SPOMIENKA Dňa 15. júna uplynuli dva roky, čo nás navždy opustila naša mama a starká

ZUZANA SELEŠTIANSKA 15. 6. 2010 – 15. 6. 2012 z Petrovca Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú Tvoji najbližší

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou kmotrou a krstnou mamou

ANNOU SÝKOROVOU rod. Cerovskou 1960 – 2012 z Báčskeho Petrovca Trvalú spomienku si na Teba zachovajú: kmotra a krstné deti Cinkotskovci

POSLEDNÉ ZBOHOM

rod. Cerovskej 1960 – 2012 z Báčskeho Petrovca Klub drobnochovateľov

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

ANNY MACKOVEJ

rod. Macková rod. Melegovej 7. 4. 1962 z Pivnice – 11. 6. 2011 – 11. 6. 2012 z Kysáča Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou si na Vás spomíname a ďakujeme za všetko, čo ste nám v živote dali. Otec a manžel Ján Macko a sestra a dcéra Olivera Vahulová s rodinou

MÁRIU PONIČANOVÚ 3. 1. 1932 – 17. 6. 2002 – 2012 S úctou si na Teba spomína vnučka Mariena Lehotská s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHALA KULÍKA 3. 6. 1946 – 13. 6. 2010 – 13. 6. 2012 z Kysáča Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame, okamihy, na ktoré tisíckrát spomíname. Tvoji: manželka Mária, syn Rasťo, nevesta Anka, vnuk Ján, vnučka Andrejka, dcéra Elenka a svokor Juraj

KORNÉLIU FRANCISTYOVÚ 7. 4. 1962 – 11. 6. 2011 – 11. 6. 2012 z Kysáča Neumrela si, ale žiješ v našich srdciach a myšlienkach. Rodiny Vitézová a Červená

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na manželku

ZUZANU HLOŽANOVÚ rod. Zahorcovú 30. 9. 1941 – 6. 6. 2011 – 2012 z Kulpína

JÁNA URAMA 1968 – 2011 – 2012 z Petrovca

Ťažko je naučiť sa žiť bez toho, kto nám v živote znamenal tak mnoho...

Čas plynie a dni ubiehajú, ale spomienky na Teba v srdciach zostávajú.

S láskou a úctou si na Teba spomína

S úctou si na Teba spomínajú:

manžel Pavel

manželka, dcéry a vnuk

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na mamu a starú mamu

na syna a brata

ZUZANU HLOŽANOVÚ

ANNE SÝKOROVEJ

Pri tejto príležitosti si spomíname aj na 19. výročie úmrtia manželky a matky

rod. Zahorcovú 30. 9. 1941 – 6. 6. 2011 – 2012 z Kulpína Čas plynie a dni ubiehajú, ale spomienky na Teba v srdciach zostávajú. S láskou a úctou si na Teba spomína dcéra Zuzana Eraková s rodinou

JÁNA URAMA 8. 6. 1968 – 12. 6. 2011 – 12. 6. 2012 z Petrovca Deň za dňom plynú bez Teba, ťažko je znášať bôľ a smútok, keď si nám ešte tak potrebný. Navždy zarmútení: mama a brat Pavle

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

PIATOK 15. júna: •19.30 DETSKÉ VYSIELANIE: V bloku pre najmladších bude odvysielaný zostrih z Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči. • 20.00 Kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI okrem príspevku z poľnohospodárstva prináša aj reportážne záznamy z podujatia Čaro višieň v Silbaši a Stretnutia banátskych zborov Slovenskej evanj. a. v. cirkvi, ako i z 9. Car Cupu v Kysáči. Nasleduje príspevok o výstave detských ilustrácií v Pančeve. Športové udalosti prinášajú juniorské majstrovstvá vo fitnese. Príspevok o zdravotníctve bude venovaný detským chorobám šarlachu a ovčím kiahňam. • 20.30 SPEKTRUM: Hostia v štúdiu prezradia, ako sa pripravujú na tohtoročný Detský folklórny festival Zlatá brána v Kysáči.

Pondelok 18. júna: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – spievajú sólisti Rádia Nový Sad. Utorok 19. júna: 17.20 – 18.00 Stretnutie – výber z poézie. Streda 20. júna: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú tanečné piesne; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú ochotníci z našich osád. Štvrtok 21. júna: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: ľudové piesne predvedú sólisti Zuzana Kámaňová, Anna Zlochová a Michal Funtík. Piatok 22. júna: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

NEDEĽA 17. júna: • 11.00 DÚHOVKA: Odvysiela sa zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 2012 v Hložanoch. • 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU prináša príspevky na aktuálne poľnohospodárske témy. • 21.00 DOTYKY: Odvysiela sa predstavenie Hugo Karas v podaní kysáčskych divadelných ochotníkov v réžii Ivana Hansmana Jesenského, ktoré na uplynulej divadelnej prehliadke dostalo najvyššie ocenenie. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 17. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Stretnutie banátskych spevokolov v Kovačici Padinskí žiaci oslávili malú matúru Rozlúčkový večierok kova- Dr. Jozef Benka, autor básnickej zbierky čických gymna- Vďaka za žitia zázrak zistov Piatok 22. júna 16.00 Utorok 19. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Kým sa skončí – 18.00 Klenotnica táto noc Vďaka za žitia zázrak Čo nového v našom chotári? Čo nového v našom spoloVýber z programu TV Petrovec čenskom živote?

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 16. júna: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Ľudové a lyrické piesne z našich končín. NEDEĽA 17. júna: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Z tvorby skupiny GStrinx • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Balet Rómeo a Júlia Sergeja Prokofieva. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Dolnozemská populárna hudobná tvorba. • 17.15 – 18.00 Portréty: Ľudová hudba. UTOROK 19. júna: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Zostrih z otváracieho koncertu NOMUS 2012. STREDA 20. júna: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 15. do 21. júna Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 15. júna – Zabijaci osamelých sŕdc Sobota 16. júna – Tichý Miriam-Rut Eliášová v rozhovore zabijak s novinárkou Pondelok 18. júna 19.00 Zvon, prehľad udalostí – Osudová chyba Utorok 19. júna – Zrodený týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa pre boj Streda 20. júna – Smrť na s vami: Výber z výročného koncertu KOS Jednota Hložany internete 22.00 Film: 5 dní splnu Štvrtok 21. júna – Beštia 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý pondelok o 20.15: 23.00 Záver vysielania Hudobný mix Nedeľa 17. júna Vo štvrtok, v piatok a v sobo18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklama, zostrih tu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo Molí

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 24 V tajničke je meno a priezvisko univerzitného profesora a odborného pracovníka Slovakistického ústavu Filozofickej fakulty v Novom Sade narodeného 7. januára 1915 v Starej Pazove. Zomrel 26. mája 1989 v Starej Pazove.

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz 16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 20. júna o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok z 42. FF Tancuj, tancuj... Katarína Kalmárová a Miško Repríza v nedeľu 24. júna Hríb počas slávnostného defilé o 7.30 h. 42. FF Tancuj, tancuj... 16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 23 – VODOROVNE: Ján Bačúr, árenda, NIS, esko, oa, optik, š, optika, íver, cit, kA, Amaro, rola, i, Popa, oko, evo, o, íb, rároha, a, olamoval TAJNIČKA: JÁN BAČÚR Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 21 z čísla 21 Hlasu ľudu z 26. mája 2012 bolo: TANCUJ, TANCUJ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: DANIEL GAJAN, Ul. oslobodenia 39/13, 26 000 Pančevo. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT SLÁVIA: Čobrda, Séč, Đ. Cimbaljević, Milec, Vukašinović (Rajčan), Kotiv, Žigmund, Tankosić, R. Cimbaljević, Kirti, Milić. SRBOBRAN: Jovanović, Cika, TorSLÁVIA PIVNICA – SRBOBRAN 0 : 5 (0 : 2) bica, Hodonjicki, Popović, Honatar, Ikrašev, Glenca, Novaković, osledný majstrovský Perendić, Romić. zápas v Novosadskej V predzápase dorastenci Sláoblastnej lige mužstvo vie zdolali rovesníkov zo Srbopivnickej Slávie zohralo branu výsledkom 5 : 4. na vlastnom ihrisku. Výsledky posledného kola Uhostilo víťaza súťaže, NOL: Futog: Metalac – Hercečiže celok Srbobranu. govac Gajdobra 1 : 1, RumenVýsledok zápasu je 5 : 0 ka: Jedinstvo – Petrovaradín 3 pre hostí, polčas 2 : 0. Pri: 3, Ďurdevo: Bačka – Stari mát a postup do Vojvograd B. Palanka 2 : 0, Pivnica: dinskej ligy si SrbobranSlávia – Srbobran 0 : 5, Šajkaš: čania zabezpečili už Borac – Kovilj 0 : 2, Vrbas: Vrbas Postupujúci celok Srbobranu a zostupujúcej Slávie pred zápasom posledného kola predtým, takže prví, kto– Omladinac Stepanovićevo 0 rí im zaželali pekné vý- NOL v Pivnici : 2, N. Sad: Kabel – Sutjeska B. V druhom polčase hostia svoju prekony a dobré výsledky vo vyššej súťaži, ležitosti. Nebyť v bráne domácich veD. Polje 1 : 0, voľná bola novosadsboli práve hráči Slávie. Sám zápas ne- terána Čobrdu, ktorý odvrátil šesť-se- vahu zrealizovali ešte trikrát; strelci boli mal osobitný význam, keďže sú Piv- dem nebezpečných útokov, muž- Glenca, Hodonicki a Novaković z je- ká Slavija. Mužstvo Srbobranu postúpilo do ničania na poslednom mieste tabuľ- stvo domácich by sa nevyhlo dvoj- denástky. Domáci hrali toľko, koľko im Vojvodinskej ligy – západnej skupiny cifernej porážke. Za prvú polhodinu hostia dovolili. Pokúšali sa útočníci doky NOL a opúšťajú túto súťaž. Výkon, ktorý predviedol celok hry útočníci hostí Ikrašev, Glenca a mácich presadiť spoza pokutového a zo súťaže vypadli Slávia Pivnica, Srbobranu, presvedčil, že je celkom Novaković sa päťkrát ocitli sami pred územia, ale strely Kirtiho, Žigmunda a Šajkaš z Kovilja a Slavija z Nového zaslúžene na prvom mieste. Hrá tech- domácim brankárom a všetky ich R. Cimbaljevića skončili vedľa brány. Sadu. Celok Omladinca zo Stepanonicky vyspelo, fyzicky sú jeho hráči vý- pokusy Čobrda zneškodnil. Až v 34. Škoda, že pekné stretnutie videl len vićeva zohrá vyraďovací zápas s víťaborne pripravení, majú niekoľko vy- min. Romić po prvý raz skóroval a v malý počet divákov. Zápas viedol roz- zom trojstretnutia, v ktorom nastunikajúcich jednotlivcov, ľahko preni- poslednej minúte prvého polčasu hodca Pačuć z B. Palanky. Pomáhali mu pujú: Budúcnosť Hložany, Mladost kajú do trestného územia súpera, sa do listiny strelcov zapísal aj Nova- Faďoš zo Selenče a Gajić z Báča a žlté N. Sad a ŽSK Žabalj. Ján Šuster karty dostali Milec a Đ. Cimbaljević. poľahky si vytvárajú a realizujú prí- ković.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Srbobran postúpil, Slávia zostúpila P

O krok bližšie k postupu BUDÚCNOSŤ HLOŽANY – MLADOST NOVÝ SAD 3 : 0 (1 : 0) rvý krok vo vyraďovacích zápasoch o postup do Novosadskej oblastnej ligy Hložančanom vyšiel na sto percent. V zápase, ktorý zohrali v nedeľu 10. júna vo Vrbase, lepšou a produktívnejšou hrou presvedčivo zdolali rivala z novosadského Nového naselja. Asi 200 divákov (medzi ktorými bolo veľa Hložančanov, ktorí odcestovali autobusom i osobnými autami) sledovalo dynamický zápas. Hráči Budúcnosti od prvého hvizdu rozhodcu Šarca z Bečeja dobre kontrolovali loptu a nebezpečne útočili. Brankár Mladosti však mal svoj deň, nuž efekte kryl strely Lukića, Nikića a s istotou vynikol aj ako tretí obranca; proste vždy načas reagoval. Najmä v 18. min. mal hviezdne chvíle, keď Lukićovi zlikvidoval penaltu, ktorú rozhodca nariadil po faule nad Drieňovským. Loptu síce vyrazil na kopačku Lukića, ale ten zmárnil opätovnú príležitosť, keď z päť metrov trafil ľavú žrď. Lukić sa predsa vykúpil v 22. min., keď pekne zužitkoval prihrávku Severíniho a asi z 18 m trafil

nútovou prevahou celku Mladosti, ktorej hráči zopárkrát nebezpečne zaútočili, zatiaľ čo sa futbalistom Budúcnosti nič nedarilo, akoby sa zľakli výhry. Našťastie Novosadčanom postupne ubúdali sily, takže ich opantala nervozita, stále častejšie faulovali, za čo dostali až dve červené karty. V 78. min., kým mali 10 hráčov na tráve, mali obrovskú šancu, ale výbornou reakciou na samej bránkovej čiare Drieňovský zachránil Ljubičićovi čisté konto. Bumerang sa im čoskoro vrátil: v 84. a 86. min. pohotový Fejdi využil dva útoky a matoval výborného Ivaniševića. Zvlášť druhý gól bol efektný, keď oblúčikom stanovil konečný výsledok zápasu 3 : 0.

Škvrnou sú len zbytočné žlté karty, ktoré si vyslúžili až piati hráči v tričku Budúcnosti: Drieňovský, Mandić, Lukić, Jeličić a Fejdi. Keďže Hložančanov čakajú ešte dva zápasy, cez ktoré sa pokúsia prehrýzť po vyššiu súťaž, môže to byť osudné pre konečný úspech. BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Drieňovský, Ožvát, Zorić (Horvát), Mandić, Đukić, Fejdi, Severíni, Nikić (M. Hataľa), Lukić, J. Štajfer (Jeličić). V nedeľu o 17.00 Budúcnosť zohrá druhý barážový zápas, a to s celkom ŽSK Žabalj, ibaže v deň uzávierky nebolo známe, či v Temeríne alebo Srbobrane… Ján Murtin

FUTBALOVÁ LIGA OBCE ŠÍD

vsietil Milanković z jedenástky a vyrovnal Bodo.

Ivan Fejdi (Budúcnosť Hložany)

OFK BINGUĽA – JEDNOTA ŠÍD 1:1

pravý roh brány Novosadčanov a bolo 1 : 0. Dominantní Hložančania kontrolovali hru do konca polčasu, ibaže ďalšie šance nevyužili Jaroslav Štajfer a Nikić. Na opačnej strane pozorný Đukić a Mandić nedovolili prekvapenie. Druhý polčas sa začal desaťmi-

íďania do Bingule odišli iba s deviatimi hráčmi, a tak ukázali, že si znevážili predovšetkým domácich, ktorým sa v súťaži príliš darí, ale sa predsa korektne stavajú voči súťaži a k súperom. Konečný výsledok 1 : 1 reálne odzrkadľuje pomer síl zápasu, ktorý zohrali na trávniku v Binguli. Za domácich

JEDNOTA ĽUBA – SREMAC BERKASOVO 8 : 3 Fanúšikovia Jednoty nikdy nevedia, aké prekvapenie im pripraví ich celok. V tomto kole pred svojím obecenstvom katastrofálne porazili hostí z Berkasova výsledkom 8 : 3. Góly za Jednotu vsietili: Đurić, Ramić 2, Roman 2, Ćalić 2 a Cigankov. St. S.

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Dolina sa predsa zachránila

Zahodili príležitosť na vyrovnanie

osledné kolo majstrovstiev prebiehalo v znamení boja o záP chranu. Už predtým bolo známe, že okrem Veternika, ktorý samovoľne vystúpil z ligy, do nižšej súťaže zostúpia Kikinda a Vršac. Vrščania boli v poslednom kole voľní a Kikinda neslávnu cestu skončila prehrou v Temeríne. Cement musel zdolať Sentu, čo sa mu aj podarilo. Celkom Palića a B. Topoly k záchrane stačilo po jednom; toľko aj získali. Či ešte niekto vypadne, záviselo od Radničkého

brankára Jevtića, ktorý však dobre reagoval a znemožnil domácich útočníkov rozvlniť sieť. Po jednej zo skrumáží Josimović dobre nacielil a zabezpečil Doline minimálnu prednosť. Po prestávke sa dlho hralo v strede ihriska a výsledok sa dlho nemenil. Uznanie patrí obom brankárom, ktorí dobre strážili svoje siete. Boj sa znovu rozpútal po druhom góle hostí, ktorý dal Karanfilovski. Domáci v závere zápasu útočili čas-

Hráči Doliny (v červených dresoch) vybojovali záchranu v hodine dvanástej, v Šíde zo Somboru, ktorý zostupom z Prvej ligy posúval štvrté mužstvo zo spodnej časti tabuľky Srbskej ligy, takže zostup hrozil aj Padinčanom a Lazarevčanom. Nakoniec teda každý sám rozhodoval o svojom osude. Výhrou v Šíde padinská Dolina sa zachránila a Zadrugar Lazarevo nemohol odolať Radničkému v N. Pazove, ktorý víťazstvom oslávil titul majstra, a Lazarevčanov poslal do nižšej súťaže. Výsledky 30. kola: Radnički (Š) – Dolina 0 : 2, Palić – ČSK Pivara 3 : 3, Dunav – Mladost BJ 2 : 2, Radnički NP – Zadrugar 2 : 0, Sloga – Kikinda 3 : 0, Cement – Senta 4 : 2, Tekstilac – B. Topola 0 : 0. Vršac bol voľný. RADNIČKI (Š) – DOLINA 0 : 2 (0 : 1) Na hosťovaní v Šíde hráči Doliny zohrali rozhodujúci zápas v boji o záchranu. Okrem výhry nič iné im nezaručovalo, že zostanú v lige. Padinčania opäť boli úspešní podľa známeho scenára, keď proti dobrým súperom hrajú najlepšie. Veľkou bojovnosťou a obetavosťou nakoniec prišli k vytúženému cieľu. Dolina od začiatku zahrala útočne a ohrozovala domácu bránu. Najzrelšie šance premrhal najlepší strelec Đaković, ktorého strely šídsky brankár vykryl. Domáci útočníci tiež niekoľkokrát vážne ohrozili 16. 6. 2012

24 /4495/

tejšie, v úsilí o skorigovanie výsledku. Snahy im vyšli nazmar, lebo obrana hostí v čele s brankárom Jevtićom udržala dvojgólový náskok. Hra inak bola veľmi korektná a rozhodcovia nemali veľa roboty. Dolina nakoniec slávila zaslúženú výhru a záchranu v silnej súťaži. DOLINA: Jevtić, Ivanišević, Černoš, Nedučić, Memović, Tripković, Josimović (Ninkov), Đoković, Đaković (S. Dudáš), Karanfilovski, Stajić (V. Dudáš). Ján Bokor

HAJDUŠICA − POTPORANJ 2 : 3 (2 : 2) ťaznú bránku. Potom sa Hajdušičania zobudili z driemot, ale ich veľké úsilie o vyrovnanie výsledku mennej osady Hajdušivyšlo naprázdno, takže čania úplne dominovabody skončili na konte li ihriskom a už v 12. mihostí z Potpornja. núte sa ujali vedenia. V HAJDUŠICA: Đukić, M. skrumáži pred bránou Stojkovski, Milan Mršić, sa najlepšie vynašiel PiFolťan, Pejčić, Kocevski, lip. V 20. minúte obrana Radulović, Raković (Rahostí úplne zabudla na dović), Jović, Muškinja Muškinju, ktorý pekne Daniel Pilip (G. Stojkovski), Pilip spracoval center a prud- (FK Hajdušica) (Demse). kou strelou rozvlnil sieť. Ostatné výsledky 33. kola: Ratar Ten istý hráč počas nasledujúcich niekoľko minút mal ešte dve stoper- – Dobrica 2 : 2, Crvena zvezda – Šecentné šance a príležitosť mal aj Jo- vac 5 : 1, Borac (VG) – Budućnost vić, ale výsledok zostal nezmenený. 1 : 3, Hajduk – Borac (VS) 4 : 3, VinoNuž a potom po niekoľkých zmrha- gradar – Dunav 2 : 4, Jedinstvo – Baných šanciach, ktorými mohli roz- nat 3 : 0 (kontumačne), Karaš (K) – Kahodnúť zápas, Hajdušičania vlast- raš (J) 1 : 1. vlh nou neobozretnosťou umožnili súperovi nadviazať rovnováhu a vyrovnať. V 30. minúte Milan Mršić chtiac loptu zaslať ďaleko od vlastnej brány, trafil útočníka hostí, od ktorého sa lopta odrazila a skončila v sieti za Đukićovým chrbtom. Tento gól akoby dal krídla hosťujúcim futbalistom, ktorí ku koncu polčasu vyrovnali. Prvú štvrťhodinku pokračovania Hajdušičania znovu dominujú ihriskom, vytvárajú si šance, ale nedávajú góly. Po 12 až 15 minútach ofenzívy však úplne poľavili, takže sa v pokračovaní hrá hlavne medzi dvomi bránami a bez šancí na oboch stranách. V 80. minúte hostia využili ešte jednu neobozretnosť futbalistov Hajdušice a z rýchlej kontry vsietili víočas prvej polhodinky zápasu s celP kom Potporanj z rovno-

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Slávistom chýba vôľa BAK BELA CRKVA – SLÁVIA KOVAČICA 5 : 1 (3 : 0) re útok na rozhodcu v minulom kole a červenú kartu slávista NeP storovski nemôže nastupovať na futbalových trávnikoch nasledujúcich šesť mesiacov. Tak znie konečný rozsudok Disciplinárnej komisie FZ Pančevo. „Beli“, ako ho fanúšikovia a spoluhráči oslovujú, bol v jarnej časti sezóny dôležitým ohnivkom v hre Kovačičanov. Inak Slávia odcestovala do Belej Crkvy iba s jedenástimi hráčmi. Aj napriek nepresvedčivej hre oboch celkov domácim sa podarilo už v prvom polčase vsietiť tri góly: prvý po diagonálnej prihrávke, druhý po útoku z

HLAS ĽUDU

boku, tretí po chybe brankára Zekovića. Prvé minúty po zmene strán Slávia hrala lepšie. Jediný gól v prospech Kovačičanov vsietil Nikolovski z individuálnej akcie v pokutovom území hostiteľov. Strelec gólu a Strakúšek potom zmarili ďalšie šance. Dva posledné góly strelil BAK v posledných piatich minútach. Na posledných piatich zápasoch Slávia dala deväť gólov, inkasovala až 21. Dve kolá pred koncom majstrovstiev sa Kovačičania nachádzajú na 12. mieste zo 16 klubov. SLÁVIA: Zeković, Ďuriš, Chalupa, Ľavroš, Vasić, Okuka, Válovec, Stra-

kúšek, Svetlík, Bakoš, Nikolovski. Výsledky 28. kola: Vršac United – Partizan (U) 4 : 0, Radnički (K) – Spartak 3 : 0, Sloga (BNS) – Tempo 6 : 0, BAK – Slávia 5 : 1, Sloga (P) – Mladost 3 : 1, Partizan (G) – Polet 2 : 2, Vulturul – Jugoslavija 1 : 0, Radnički (B) – Borac (S) 3 : 1. Až tridsaťjeden gólov padlo v tomto kole. Po šesť videli fanúšikovia vo Vršci a Belej Crkve. V obecnom opovskom derby tretia Baranda porazila druhé Sakule. Jediný bod hosťujúce mužstvá získali vďaka remíze Poletu v Gaji. Rozvrh 29. kola (17. júna 17.00): Radnički (B) – Vršac United, Borac (S) – Vulturul, Jugoslavija – Partizan (G), Polet – Sloga (P), Mladost – BAK, Slávia – Sloga (BNS), Tempo – Radnički (K), Spartak – Partizan (U). Ján Špringeľ

ŠPORT Z VOLEBNÉHO ZASADNUTIA FUTBALOVÉHO ZVÄZU OBCÍ KOVAČICA – OPOVO

Staronový predseda utbaloví aktivisti obcí Kovačica – Opovo za predsedu svojej orF ganizácie znovu zvolili Kovačičana Predraga Perovića. Na poste podpredsedov v štvorročnom období budú Pavel Rohárik z Padiny a Goran Bjelogrlić z Barandy. Futbalový parlament 14. mája na schôdzi v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax zvolil aj jedenásťčlennú Správnu radu a trojčlennú Dozornú radu FZO Kovačica – Opovo. „V programe práce do roku 2016 máme naplánované aktívne sledovať ligy, v ktorých súťažia naše kluby, a zvýšiť počet členov vo futbalovej organizácii prostredníctvom registrácie klubov a hráčov. Potrebujeme na vyššej úrovni konať zdravotné prehliadky športovcov. Nevyhnutné je „vybudovať“ rozhodcovskú organizáciu. Všetky kluby by mali dať po jednu alebo dve trojice kandidátov, aby sme konečne znovu mali rozhodcov aj z našich prostredí,“ vytýčil prvoradé ciele v najbližších rokoch predseda Perović. Futbalový zväz mieni využiť novú športovú halu v Debeljači v prospech „najobľúbenejšej vedľajšej veci“. V zimnom období v nej zorganizujú Ligu seniorských klubov a Ligu veteránov. Mestečko vychýrených jarmokov by bolo aj hostiteľom Medziobecnej ligovej súťaže pre talentovanú generáciu futbalistov narodených v rokoch 2000 a 2001. „V apríli 2013 založíme reprezentáciu FZO Kovačica – Opovo a zohráme zápas s niektorým superligovým srbským klubom. Hostiteľom priateľského stretnutia bude osada, ktorá ponúkne najlepšie

Ako sa dozvedáme od Aleksandra a Milana Stepanovovcov, o niekoľko týždňov do Kysáča prídu aj známi futbaloví reprezentanti a Slobodan Soro povedal, že prídu aj reprezentanti vod-

Predrag Perović, predseda FZO Kovačica – Opovo podmienky. Aj naďalej budeme sledovať školské súťaže, úspešne spolupracovať s písanými a elektronickými médiami. Rovnako tak si v nastávajúcom období mienime nájsť generálneho sponzora,“ povedal záverom čelník Perović. Na volebnom zasadnutí prítomných bolo štrnásť zástupcov klubov a združení. Futbalový parlament obcí Kovačica – Opovo tvorí spolu osemnásť delegátov: po štyria predstavitelia klubov republikovej úrovne (Dolina Padina), po dvaja z prvej oblastnej ligy (Borac Sakule, Radnički Baranda, Slávia Kovačica, Tempo Sefkerin a Spartak Debeljača) a po jeden z druhej oblastnej ligy (Vojvodina Crepaja, Unirea Uzdin a Pobeda Samoš). Svojho predstaviteľa na volebnom zasadnutí má i Trénerská organizácia FZO Kovačica – Opovo. Ján Špringeľ

TATRA KYSÁČ – MLADOSŤ B. PETROVEC 0 : 1 (0 : 0)

obanovali, že prišli na ihrisko pri duboch. Hralo sa obojstranne rýchlo, bojovne a technicky na pozoruhodnej úrovni. Náhodný divák by sa nazdal, že hrajú o body dva vyrovnané celky z hornej časti rebríčka; sotva by uhádol, že ide o revuálny zápas. Prví pohrozili hostia, ale Mucha Kaňovu presnú strelu vyrazil zo samého horného rohu. Potom Fejdi zneškodnil dobré a presné strely Vukovića a Kelemana. V 70. minúte Zbućnović z asi 25 metrov triafa sám horný roh, a tak tzv. eurogólom za-

Nové vedenie veteránov Tatry e tomu už takmer dva mesiace, čo s man už pravidelne do Kysáča prichádza začalo nové vedenie vete- spevák Bogoljub Banjac – Čombe zo Jránovprácou Futbalového klubu Tatra v Kysáči. známej skupiny Amajlija. Dlhoročnému veteránovi Pavlovi Medveďovi udelili titul čestného predsedu a na volebnom zasadnutí mu prítomní vyjadrili vďaku za úspešnú dlhoročnú prácu. Treba spomenúť, že Pavel

Akoby o body erby starých priateľov prinieslo dobré a zaujímavé futbalové predD stavenie a okolo 200 divákov iste ne-

KYSÁČ

bezpečil svojmu celku víťazstvo. Bolo aj niekoľko žltých kariet, ale celkove sa hralo veľmi korektne. Trojka sudcov z Nového Sadu si zaslúžila pochválenie. TATRA: Mucha, Srnka, Funtík, Đaković, Savić, Badnjar, Konstantinov, Kavran, Cvetić, Keleman, Vuković. Striedali: Švonja, Paunić, Kohút. MLADOSŤ: Fejdi, Kobilarov, Mojić, Alavanja, Pavlis, Zbućnović, Radaković, Đorđević, S. Stanivuk, Stakić, Kaňa a hral aj Zorzić. Oba celky idú na zaslúžený oddych a prípravy na jesennú časť majstrovstiev odštartujú v polovici júla. PP

Milan Stepanov, Slobodan Soro, Vladimír Sabo, Aleksandar Stepanov a Mateja Kežman (zľava napravo) Medveď viac než štyridsať rokov úspešne vedie spoluprácu s veteránmi z Hontianskych Nemiec zo Slovenska. Nové vedenie veteránov pracuje v zložení: Miroslav Folkman, pokladník, Ondrej Uram má na starosti organizáciu zápasov, Aleksandar Stepanov je organizátor hráčskeho kádra, Ján Tordaj vybavuje bežné organizačné záležitosti, Ján Tušiak robí trénera veteránov a Vladimír Sabo dostal úlohu športového terapeuta. Organizáciu dobrých pochúťok a osviežení, ako aj pri varení paprikáša či varenej fazule, majú na starosti Vladimír Budík a Ján Jurás. Veteráni majú pravidelné stretnutie a tréning každý štvrtok. Zápasy sa hrajú v sobotu alebo v nedeľu. V nedeľu 27. mája t. r. do Kysáča prišli veteráni Liman, Nový Sad. Veteráni z Limanu už tri roky prichádzajú do Kysáča. Ďakujúc známym futbalistom bratom Stepanovovcom Aleksandrovi a Milanovi, priateľské veteránske zápasy trvajú s Limanom tri roky, kde sa odohralo šesť zápasov. V spomenutú nedeľu domáci celok veteránov Tatry vyhral Liman 6 : 4. S veteránmi Limanu prichádzajú aj známi športovci, ako je brankár vodného póla reprezentácie Srbska Slobodan Soro, ktorý si občas úspešne zahrá aj futbal. Tentoraz Milan Stepanov do Kysáča priviedol aj bývalého reprezentanta Mateju Kežmana. Za Tatru dali góly: Aleksandar Stepanov 4 a Pavel Tordaj a Milan Stepanov po 1 gól. Za veteránov z Limanu góly dali: Mateja Kežman 2, Slobodan Soro 1 a Nedeljko Stojaković 1. Treba spomenúť, že dobrými hráčmi sú aj speváci. Tak za Li-

ného póla a budú hrať futbal v Kysáči. Reprezentant Milan Stepanov viackrát pomohol FK Tatra, ako aj veteránom, buď finančne alebo materiálne. Milan a jeho brat Aleksandar v rozhovore pre Hlas ľudu povedali, že futbal ako aj každý iný šport si vyžaduje mnoho namáhavej práce a tréningov. Milan Stepanov prvé kroky na zelenom trávniku urobil roku 1994 na ihrisku Tatry. Asi po polroku prestúpil do FK Vojvodina, kde hral 10 rokov, a potom ho cesta zaviedla do Turecka; tam hral za Trabzonspor. Nastupoval aj v tričkách Porta v Portugalsku, Malagy v Španielsku a nakoniec znovu v Turecku v Bursaspore. Milanov brat Aleksandar začal ako 8ročný tiež v Kysáči, potom si vyskúšal futbalové kroky v celkoch Mladosti v B. Jarku, Zvezdary v Belehrade, Cementu v Beočine, Textilca v Odžakoch a Vrbasu vo Vrbase. Bratia Stepanovovci, ako je známe, pochádzajú zo známej rodiny športovcov. Ich otec Radica Stepanov hrával v Hádzanárskom klube Vojvodina Nový Sad, ako aj HK Železničar v Novom Sade. Milanova a Aleksandrova mama Anna Stepanov, rod. Pixiadesová, v Kysáči známa ako Piksika, bola tiež hádzanárkou v HK Železničar v Novom Sade. Obaja manželia Radica a Anna Stepanovovci taktiež hmotne a odborne pomáhali kysáčskym športovcom. Takže veteráni kysáčskej Tatry majú za sebou mnoho hráčov, zápasov a novému vedeniu prajeme nadostatoč síl do práce, vynikajúce výsledky a nech do Kysáča na zelený trávnik prichádzajú známi reprezentanti. Vladimír Sabo

16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Prihláste sa na matičný turnaj v malom futbale B

líži sa tradičný futbalový turnaj v malom futbale o putovný pohár Jeho Excelencie veľvyslanca Slovenskej republiky, ktorý zohrajú v rámci Slovenských národných slávností 2012. Organizátorom tohtoročného turnaja je športová komisia Matice slovenskej v Srbsku v spolupráci s MOMS Laliť. Turnaj sa uskutoční v sobotu 21. 7. 2012 o 10.00 v Laliti na ihriskách FK Panónia, Ul. Petra Drapšina b. č. Kotizácia vynáša 2 500,00 dinárov pre celok – mužstvo a zaplatiť treba na účet MOMS Laliť. Číslo účtu 335-368832-41. Mužstvo tvoria: vedúci a hráči (10 dospelí).

Prihlášky na turnaj môžete doručiť najneskôr do 15. júla 2012 písomne alebo telefonicky na niektorú z nasledujúcich adries: − Jano Zorňan, predseda MOMS Laliť, Ul. Janka Čmelíka 68, 25 234 Laliť, tel.: 060/13-00086; − Janko Benka, Ul. maršala Tita 11, 25 234 Laliť, tel.: 069/646-104; − Pavel Turan, predseda Športovej komisie MSS, tel.: 064/35-26-206; − Ústredie MSS, tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net Predseda športovej komisie MSS Pavel Turan

IVANA KREKOVÁ MÁ NOVÚ PUŠKU. Štandardná vzduchovka stála 250 000 dinárov a vynikajúcej kysáčskej strelkyni ju kúpili rezortný pokrajinský sekretariát a Rozvojová banka Vojvodiny. Ivana už vo veľkom trénuje s novou puškou a verí, že sa s ňou dostane aj na Olympijské hry. PP Foto: Marián Martiš

TRADIČNÝ TURNAJ V PADINE v malom futbale zohrali prednedávnom pri príležitosti májových sviatkov. Na ňom sa zúčastnilo iba osem celkov a je zaujímavé, že dve najstaršie mužstvá, ktoré sú inak stálymi účastníkmi (Kosmos a Andeli), sa zlúčili v jedno spoločné: Kosmos-Andeli. Hoci sa mienia rozlúčiť s aktívnou účasťou na turnajoch, aj teraz sa prebojovali až do finále. Premohol ich celok Ultras výsledkom 3 : 0. Tretie miesto obsadil OFK Binguľa (víťaz vlaňajšieho ročníka) po víťazstve nad mužstvom All Stars v pomere 2 : 1. Organizátor turnaja FK Dolina udelila hráčom prvých troch mužstiev tričká. Ján Bokor

KOLKÁRI KOVAČICKEJ SLÁVIE zakončili majstrovskú sezónu 2011/12 na ôsmom mieste na tabuľke Prvej vojvodinskej ligy. Slávisti z 18 zápasov vyhrali päť a dvakrát remizovali. Súhrnne získali dvanásť bodov. Prvoumiestnený a postupujúci Kordun Kljajićevo dosiahol 35 bodov, na druhej priečke je Polet Sombor (26), Spartak Debeljača je na treťom stupienku so ziskom 25 bodov. Na posledných dvoch miestach sú Matica Spartak zo Subotice (10) a Sriem zo Sriemskej Mitrovice (8). Zápasy 11. kola sa mali hrať 4. a 5. februára, ale pre nepriaznivé počasie ich odročili, takže ich zohrali prednedávnom. Kovačičania remizovali na domácej kolkárni s druhoumiestneným Poletom 4 : 4 (na body 1 : 1). Za Sláviu nastúpili Željko Toman (565), Zlatko Mršulov (553), Zlatko Mihajlov (542), Miroslav Hrček (566), Pavel Bíreš (550) a Juraj Čerňoš (563). Slávisti zrazili spolu 3 339 kolkov. Kolkársky klub Slávia, Miestne spoločenstvo Kovačica a reštaurácia Slávia boli medzičasom úspešní organizátori kolkárskej súťaže ženských a mužských družstiev. Súťaž prebiehala pri príležitosti 210. výročia založenia Kovačice a zúčastnili sa aj celky z Padiny. Podobné podujatie kovačickí kolkári (na snímke) plánujú zorganizovať aj na jeseň ku Kovačickému októbru. Ján Špringeľ

STOLNÝ TENIS

Turanove vzácne kovy a štátnych majstrovstvách Srbska v stolnom tenise pre veteránov v Bečeji sa darilo Pavlovi Turanovi z Petrovca. V súťaži jednotlivcov obsadil 3. miesto a získal bronzovú medailu. Vo štvorhre s Cvetkovićom z Kikindy bol ešte úspešnejší. Tento pár si vybojoval titul majstrov a teda i zlaté kovy. Na turnaji sa zúčastnilo viac než 80 stolných tenistov veteránov. S. Medveď

TURNAJ V MALOM FUTBALE v Silbaši usporiadali 27. mája. Víťazom sa stalo mužstvo Country (na snímke), keď porazilo všetkých súperov. Hralo sa na betónovom ihrisku pri škole, na ktorom sú poriadne výmole. Aj takto silbašská mládež chcela upozorniť kompetentných, že je najvyšší čas, aby ihrisko zriadili. R. Kopčok 16. 6. 2012

24 /4495/

HLAS ĽUDU

ŠPORT ROZHOVOR S CYKLISTOM NEBOJŠOM JOVANOVIĆOM

Internacionál už nepočíta medaily a poháre T

akmer niet dieťaťa, ktoré sa odmalička neučí jazdiť na bicykli. Keď však šarvanci vyrastú, bicykel ich obyčajne prestáva zaujímať, iné veci sa stávajú stredobodom ich záujmu. Ako dospelí zajazdíme si iba ak tak rekreačne; len málokto si na kolesách urobí kariéru. Nebojša Jovanović, mladý muž z Báčskeho Petrovca, je úspešný cyklista, dosiahol závideniahodné úspechy v našej krajine, ale aj za hranicami. MV: Ahoj, Nebojša, kedy ťa zaujalo jazdenie na bicykli? NJ: Ahoj, Marína. Bolo to ešte v ďalekom roku 1995, keď som mal dvanásť a u nás práve bolo aktuálne jazdenie na bicykli, takže som to chcel aj sám skúsiť. Boli zorganizované školské cyklistické preteky v Báčskom Petrovci, zúčastnil som sa na ich a vtedy som vlastne začal trénovať cyklistiku. Prvé vážne cyklistické tréningy som absolvoval v Cyklistickom klube Vojvodina Nový Sad. MV: Koľko rokov sa týmto športom zaoberáš profesionálne?

Mesto (Slovinsko), Filmop Everest (Taliansko), Aerospace (Spojené štáty), Cosmote Kastro (Grécko), Sparta Praha (Česko). V tomto roku som členom nášho profesionálneho tímu Partizan Power Move. MV: Koľkokrát v týždni trénuješ? NJ: Cvičnú jazdu podnikám tri dni zaradom, potom si dám deň

Ďalšie víťazstvo v hrsti

Zvykol si na miesto pre najlepších: Nebojša vyhral aj Veľkú cenu Bradla na Slovensku NJ: Prvú profesionálnu zmluvu som podpísal roku 2006 s americkým tímom Aerospace a ešte stále som profesionálom. MV: Za ktoré celky si nastupoval? NJ: Jazdil som za Vojvodinu Nový Sad, Partizan Belehrad, Perutninu Ptuj (Slovinsko), Krka Novo

Tak špurtuje Nebojša Jovanović

Jeden z pohárov do bohatej kolekcie

voľna a zase tri dni tréningu. Počas jednej túry „zmeriam“ dráhu dĺžky 100 až 200 km. Tréning plánujem podľa toho, aké mám preteky pred sebou. MV: Na ktorej relácii jazdíš? NJ: Keď som v Srbsku, tak je to relácia Nový Sad – Frušká hora.

MV: Ktoré sú tvoje najvzácnejšie ceny? NJ: Už naozaj neviem, koľko mám rôznych cien a uznaní. Medaily som naposledy spočítal pred 3-4 rokmi a vtedy ich bolo 120, plus 50 pohárov. Teraz je ich už podstatne viac. Každý výsledok má svoju cenu, ale ako každý športovec, mám výsledky, ktoré sú mi naj-naj. Sú to

hlavne tie, ktoré som dosiahol na štátnych majstrovstvách, začnúc vekovou skupinou kadetov, pokračujúc juniorskou a končiac seniorskou súťažou. Dosiahol som 8. miesto na Majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku, 6. miesto na Majstrovstvách Európy v Aténach, a je to vlastne najlepší výsledok v dejinách cyklistiky v Srbsku. Pravdaže, oceňujem aj svoju účasť na Olympijských hrách v Pekingu. MV: Tvoje dojmy z olympijských hier? NJ: Na olympijské hry sme šli s jediným cieľom – skončiť preteky. Dojmy z hier proste nemôžem vysvetliť. Človek tam musí odísť a pocítiť ovzdušie a náladu olympijských hier i olympijskej dediny, kde sú všetci účastníci spolu. MV: Kto ti poskytuje najväčšiu podporu? NJ: Samozrejme, najväčšiu podporu mám od mojich rodičov a kamarátov, ktorí tu boli vždy, bez ohľadu na to, či som zvíťazil alebo nie. Moja vďaka patrí aj belehradskému CK Partizan za to, že som sa dostal tu, kde som dnes. MV: Čo odporúčaš mladým? NJ: Iba toľko, že cesta k úspechu nie je vôbec ľahká, treba však mať svoj cieľ, vytrvalo kráčať za ním, lebo len tak sa dostanú k želanému úspechu. Záverom rozhovoru Nebojšovi sme popriali ešte veľa úspechov a poďakovali sa za rozhovor.

16. 6. 2012

Marína Valentíková 24 /4495/

HLAS ĽUDU

Raketa v rakete: Diana Holoková

DIANA HOLOKOVÁ OBHÁJILA KLUBOVÝ TITUL

Celok ŠKST Topoľčany na stupienku víťazov pre sezónu 2011/12

Raketa v rakete! „B

ojovnosť, vytrvalosť, túžba po výhre a výrazne útočná hra sú charakteristiky, ktoré Diane Holokovej umožnili stať sa dnes jednou z najlepších stolných tenistiek Srbska,“ tvrdí o devätnásťročnej Kovačičanke jej prvý tréner Vasile Stoja. Koncom apríla sa v Topoľčanoch hrali semifinálové a finálové zápasy slovenskej Extraligy žien v stolnom tenise pre sezónu 2011/12. Topoľčianky v čele s Dianou Holokovou vo finále rozdrvili Dunajskú Stredu výsledkom 6 : 1. Stolné tenistky zo ŠKST Topoľčany presvedčivo obhájili vlaňajší titul. V celku z Nitrianskeho kraja hrali Lenka Kmotníková, Diana Holoková, Alena Kúdelová a Veronika Hipíková. „Topoľčany boli aj víťazom základnej časti v 12. kolách. Jediné body sme stratili pri troch remízach – dvakrát s Míňovcami a raz s Malackami. V semifinále sme potom porazili MSK Malacky maximálnym výsledkom 6 : 0. Vlani sme si v semifinále poradili s Trnavou a vo finále s Míňovcami, dvakrát po 6 : 0,“ informuje už dvojnásobná slovenská šampiónka Holoková. Bývalá hráčka STK Slávia ´96 Kovačica, STK Vršac a STK Banat Zrenjanin v krajine pod Tatrami žije už dva roky. Holoková navštevuje záverečný ročník Strednej odbornej školy na Továrnickej ulici v Topoľ-

čanoch. Veľkú pomoc a podporu má vojvodinská Slovenka aj od súčasných čelníkov v klube, menovite trénera Ota Mackoviča a predsedu klubu Milana Grmana, bývalého popredného reprezentanta Slovenska. Rodičom juniorskej reprezentantky Srbska je ľúto, že sa Diana pre nedostatok finančných prostriedkov v Stolnotenisovom zväze Srbska nemohla zúčastniť na IX. juniorských majstrovstvách sveta, ktoré prebiehali vlani v novembri v Manáme, hlavnom meste Bahrajnu. Pripomínajú, že stolnotenisový klub v Topoľčanoch bol ochotný Holokovej hradiť polovicu peňazí na cestu... Vlani v decembri sa Diana zranila. Aj napriek problémom s chrbticou zohrala tohtoročné finále Extraligy žien, kde iba v jednom dueli prehrala. Do augusta nesmie hrať pingpong ani rekreačne, lekári ju chcú v úplnosti vyliečiť a pripraviť na nasledujúcu sezónu. Obhajobou šampiónskeho titulu Slovenska vedenie ŠKST Topoľčany splnilo cieľ v sezóne 2011/12. Do ďalšej plánujú úspechy aj v medzinárodnej Superlige, a preto plánujú zlanáriť do Topoľčian ešte dve kvalitné hráčky. Ján Špringeľ Fotografie: Archív Diany Holokovej a autor

Diana kickboxerka? Spomienka na časy maturity...

Drajv, smeč, kontradrajv a top spín má Diana Holoková v malíčku

Majsterky Slovenska: Diana so spoluhráčkami a trénerom Mackovičom

S prvými trénermi a spoluhráčkami v ŽSTK Slávia ´96 (Diana piata zľava)