24 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 24 /4547/

Dane aj ako na ne

15. 6. 2013

Čaro višieň v Silbaši po štvrtýkrát

Naša téma: Naše turistické destinácie

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hl.rs

Investujte v Srbsku je názov konferencie, ktorá prebiehala začiatkom júna v belehradskom mediálnom stredisku.

O. Filip

Podnikateľské fórum Srbska a Slovenska sa konalo v pondelok vo veľkej zasadačke Hospodárskej komory Srbska v Belehrade.

O. Filip

V nedeľu 9. júna v silbašskom Dome kultúry bola premiéra knihy Silbaš – Kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Monografia je dielom kolektívu autorov Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa z Nitry pod vedením prof. PhDr. Jaroslava Čukana, CSc. J. Ferková Na 20. prehliadke 3 x Ď, ktorá bola 6. až 9. júna v Starej Pazove, vystúpilo 297 malých divadelníkov. Najúspešnejším zagratulovala a udelila odmeny aj Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM. A. Lešťanová

Ďalšie nóvum na petrovskom Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom je nadačný fond Macek štedrého darcu Viktora Maceka zo Slovenska, ktorý od tohto roku podporuje najlepších žiakov.

J. Čiep

Tohtoročný 3. medzinárodný festival Šunka fest prebiehal 7. až 9. júna na bazénoch Poseidon v Starých Bánovciach. Medzi početnými vystavovateľmi, na stánku Hospodárskej komory Belehrad, bol aj Karol Horvát z Báčskeho Petrovca.

A. Lešťanová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

168 HODÍN

Vklady a poklady S

talo sa to teraz a nevedno kedy zase. V rozpätí jedného týždňa udialo sa až, alebo aspoň šesť udalostí, významných pre sľubný a nehatený rozbeh ďalšej srbsko-slovenskej spolupráce. Len stručná chronologická rekapitulácia: v utorok 4. júna v Belehrade pobudol podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák, aby nás na stretnutí s najvyššími štátnymi a vládnymi činiteľmi: prezidentom Tomislavom Nikolićom, premiérom Ivicom Dačićom a prvým podpredsedom vlády Aleksandrom Vučićom posmelil v jednej z rozhodujúcich chvíľ eurointegrácie. Od 5. do 7. júna nielen Belehrad, ale i viaceré slovenské prostredia, konkrétne Kysáč, Petrovec a Hložany, navštívil bývalý premiér a niekdajší minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda. V metropole, na jednej z tribún v rámci prvého Festivalu daňových poplatníkov, prednášal o daniach, zmieňujúc sa zároveň i o niektorých zo slovenských reformačno-transformačných skúseností. V pondelok popoludní sa konalo srbsko-slovenské podnikateľské fórum, predpoludním štartovalo i dvojdňové, v poradí piate zasadanie Zmiešanej komisie dvoch krajín pre hospodársku spoluprácu. Spolupredsedali mu za našu stranu ministerka energetiky Zorana Mihajlovićová, za slovenskú minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský. Protokol, v poradí desiaty dokument o hospodárskom segmente vzťahov od roku 2000, podpísali v utorok. V stredu a vo štvrtok sa v Bratislave, konkrétne v Redute a na Bratislavskom hrade, konal 18. stredoeurópsky samit hláv štátov, na ktorom dvadsiatka prezidentov krajín strednej, východnej a juhovýchodnej Európy, medzi ktorými i náš prezident Tomislav Nikolić, diskutovala o kľúčových politických, hospodárskych, sociálnych, bezpečnostných a iných otázkach spätých s pokrízovým vývojom nášho regiónu a kontinentu. Mottom rokovaní bolo Stratégiou rastu k pokrízovej obnove, cieľom hľadanie impulzov pre obnovu udržateľného vývoja, tiež hľadanie spôsobov ako riešiť súčasné ekonomické a sociálne problémy hlbšou hospodárskou integráciou a spoluprácou.

Srbsko a Slovensko v tomto poslednom segmente môžu byť vzorom iným. Ich uplynulé in-

ohtoročná slovenská prehliadka detskej divadelnej tvorby 3 x Ď sa konala 6. až 9. júna v Starej Pazove. Zúčastnilo sa na nej 13 súťažných predstavení (z Aradáča, zo Starej Pazovy, z Pivnice, z Padiny, z Bieleho Blata, z Kovačice, z Erdevíka, z Boľoviec, z Báčskeho Petrovca, zo Selenče, z Vojlovice a zo Šídu) a niekoľko hosťujúcich (z Nového Sadu, Báčskej Palanky a zo Slovenska, zo Zvolena). Podľa rozhodnutia odbornej poroty najlepšie sa darilo divadelnému súboru z Aradáča s predstavením Popoluška (na obálke), ktorý získal i tri hodnotné odmeny: Cenu NRSNM, zlatú plaketu prehliadky a odchod na detský divadelný festival Zlatá priadka v Šali (Slovenská republika) v roku 2014.

A. Lešťanová

T

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

24 /4547/

Oto Filip

Prehliadka 3 x Ď v Pazove

Toto vydanie je prihlasené na audit

15. 6. 2013

tenzívne vklady do možností a perspektív dvojstrannej spolupráce, do jej napredovania nielen v politickom, ale aj v hospodárskom, kultúrnom a iných smeroch, ktoré sú i príspevkom k širším, celoeurópskym integračným procesom, sa už teraz stávajú hodnotnými pokladmi pre budúcnosť.

Všetky uvedené bilaterálne udalosti, podčiarkuje diplomat, ktorý výraznou mierou prispel k ich náplni, zdarnému priebehu a osožným výsledkom, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Dr. Ján Varšo, treba chápať ako prejav koncepčného prístupu Slovenskej republiky a jej vlády k zveľadeniu slovensko-srbských vzťahov. Lebo Slovensko, najmä v tomto období, keď sa v rámci Európskej únie rozhoduje o ďalších kvalitatívnych krokoch približovania sa Srbska k nej, mu týmto vlastne vyjadruje podporu na vytrasovanej európskej ceste.

– Je to tá politická dimenzia podpory, – vyzdvihuje pán veľvyslanec Varšo, – v ktorej je zároveň zahrnutá aj tá jej ekonomická dimenzia, tiež vzťah ku krajanskej komunite, ako aj k širším otázkam týkajúcim sa stability a bezpečnosti západného Balkánu. Aj zasadanie Zmiešanej komisie, ktoré sa plánovalo už skôr, na začiatku roka, a práve sa ukončilo, potvrdzuje dimenziu podpory v oblasti ekonomickej spolupráce, čo je tiež systémovým a systematickým prístupom k spolupráci medzi Slovenskou republikou a Srbskom, – uvádza ambasádor Ján Varšo, prvá osobnosť Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Belehrade.

Mali by sme teda stále mať na zreteli, že sa spravidla nič nedeje náhodou, taktiež skutočnosť, že takéto zintenzívnenie spolupráce a rozvetvenie priateľských vzťahov vhodne a dobre zapadá práve do obdobia, keď to najviac potrebujeme. Lebo každý pokrok v takýchto snaženiach je bytostne spätý aj s naším napredovaním, aj s pomermi v regióne, aj s celým radom iných, európskych záležitostí a skúseností. Diplomacia v tom všetkom má nezastupiteľnú úlohu: ako stály proces stavania mostov k sebe, z ktorých už zajtra budeme môcť vrhať spoločné pohľady do diaľky a nových dní.

HLAS ĽUDU

3

FÓKUS INVESTÍCIE

Pilier bez dostatočne pevných základov ríza hlboká, peňazí málo, konkurencia silná. Obraz bez jasu, pre K ktorý sa podnikatelia trasú. Investorov a prostriedkov stále načim viac, no čoraz ťažšie je dostať sa k nim.

Teda aj do investorov treba investovať. V snahe prispieť k tomu denník Privredni pregled začal pravidelne, dvakrát do roka, zverejňovať publikáciu Investujte v Srbsku. Premiéra jej špeciálneho, júnového vydania, zároveň i tematická konferencia, boli nedávno v belehradskom mediálnom stredisku, kde odznelo veľa slov, konštatácií a návrhov o tom, čo sa, kde, prečo aj ako u nás (ne)investuje.

Námestník ministra regionálneho rozvoja a lokálnej samosprávy Dr. Dejan Radulović sa zasadzuje za taký model regionálnej politiky, ktorý dokáže spomaliť, zastaviť alebo zmenšiť regionálne rozdiely, ktoré sú u nás veľmi výrazné. Viac ako polovica Srbska je nevyvinutá. Je názoru, že štát má budovať sústavu nakladania s prostriedkami podľa pravidiel EÚ a že priame investície do úseku malých a stredných podnikov môžu byť jedným z pilierov hospodárskeho rozvoja. Riaditeľ Agentúry pre zahraničné vklady a promovanie vývozu (SIEPA) Božidar Laganin uviedol, že hodnota priamych zahraničných investícií v prvom štvrťroku bola

330 miliónov eur, že SIEPA cez dve verejné výzvy zmluvne dohodla investičné projekty v hodnote 200 miliónov eur, ako aj to, že by Srbsko v tomto roku mohlo mať investície v hodnote dve miliardy eur.

Aleksandar Stojkov, riaditeľ Vojvodinského fondu na podporu investícií (VIP fond), poukázal na pozitívnu skutočnosť, že okrem tradičných partnerov, ako sú Taliansko, Nemecko a Rumunsko, zvýšený záujem o spoluprácu s vojvodinskými spoločnosťami prejavujú aj francúzske spoločnosti, ako i tie zo severských krajín. Jedným z opatrení upriamených na prilákanie zahraničných investorov sú aj nové podnety pokrajinskej vlády. Nimi sa umožňuje záujemcom refundovať vklady (alebo ich časť) do hmotného majetku pri vzniku novej greenfield investície. Výška pomoci sa určuje podľa sumy trov na projekčnú dokumentáciu alebo nákladov na dočasné ročné nájomné, s tým, že je maximálna suma subvencie na jeden hospodársky subjekt stotisíc eur. Samozrejme, sú aj podmienky: investícia zainteresovanej zahraničnej spoločnosti musí mať hodnotu najmenej tri milióny eur a musí umožniť zamestnanie sto ľudí, s tým, že tieto dve podmienky sa majú realizovať v lehote troch rokov odo dňa uza-

Dva v jednom: z konferencie a prezentácie publikácie o investíciách vretia zmluvy. Investor má viac ako polovicu obratu realizovať cez export.

Vlani vo Vojvodine 49 zahraničných spoločností vložilo 320 miliónov eur, čo znamenalo i vznik 3 500 pracovných príležitostí.

Ale aby sa aj v pokrajine, tiež v celom Srbsku, naplnili očakávania, vyjadrené sumami 600 miliónov alebo dve miliardy eur investícií, treba značne posilniť základy tohto pilieru hospodárskej existencie a rastu. Investori totiž trvajú na stabilite, na pevných a platných právnych podmienkach, na lokalitách s kvalitnou infraštruktúrou, na jednoduchých procedúrach. K tomu sme sa však celkom nedopracovali. Rýchlejší príchod investorov stále brzdí kompli-

SVET ŠTATISTIKY (2)

Štatút invalidity podľa regiónov daje o fungovaní, pôsobení a sociálnom zapáÚ janí sa osôb boli zahrnuté do predvlaňajšieho sčítania s cieľom zoskupiť základné údaje o osobách s invaliditou.

Do tejto kategórie sú zapojení tí, ktorí sa vyjadrili, že majú veľa ťažkostí alebo sú celkom znemožnení vykonávať každodenné aktivity, ako aj tí, ktorí si nepriali odpovedať na otázky tohto druhu.

Najviac osôb s invaliditou – až 147 649 (9,44 percenta) Z prezentácie publikácie o invalidite z 1 563 916 obyvateľov je v regióne južného a východného Srbska. Na druhom džin Han (17,30 percenta), Rekovac (15,40), Plandište mieste je Vojvodina, kde je 162 731 invalidov (8,42 (15,31), Crna Trava (14,79) a Svrljig (13,97 percenta). percenta) z 1 931 809 obyvateľov. Najmenej osôb s Aspoň v troch z týchto obcí sú sociálne zariadenia invaliditou je v belehradskom regióne: 5,93 percenta pre staré alebo postihnuté osoby, takže i tento fakt alebo 98 424 osôb z celkového počtu 1 659 440 ľudí. vplýval na štatistiky. Najmenej invalidov je v obci Novi Zaujímavé je vrhnúť pohľad aj na štatút invalidi- Pazar (4,30), Tutin (4,53), Nový Belehrad (5,06), Čuty podľa druhu osídlení. V mestách je omnoho me- karica (5,46) a Zvezdara (5,47 percenta).

Priemerný vek osôb s invaliditou je okolo 67 rokov. nej invalidov ako na dedinách: pomer je 6,6 percenta v mestách a desať percent na dedinách. Keď ide o lo- V tejto kategórii obyvateľstva je výraznejšia účasť kálne samosprávy, tak je invalidov najviac v obci Ga- žien, ktorých je 58,2 percenta, kým je mužov 41,8 per-

4

kovaný proces získania stavebných a iných povolení, ktorý si vyžaduje až 270 dní. A keď tie i uzrú svetlo sveta, trampotám nemusí byť koniec. Dakde chybuje infraštruktúra, inde sú neregulované vzťahy, tretích trápi zvýhodnenie konkurencie. Pre to všetko vlani v prvom polroku hodnota zahraničných investícií bola len 220 miliónov eur. Teraz sme na tom podstatne lepšie, no zďaleka nie tam, kde máme objektívne podmienky byť. Aj to sa dá napraviť: načim viac ocele a cementu do tých základov. Ich potrebné množstvá si každý musí určiť sám, podľa toho, ako mu na zahraničných vkladoch záleží.

Oto Filip

centa. Z rozboru druhu problémov, ktoré trápia invalidov, možno zistiť, že je najčastejším chôdza, ktorá spôsobuje trampoty takmer každému dvadsiatemu obyvateľovi Srbska alebo presnejšie ide o 4,7 percenta celkového obyvateľstva. Nasledujú problémy so zrakom, ktoré trápia každého nášho tridsiateho obyvateľa (3,3 percenta), so sluchom (2), s pamäťou a koncentráciou (1,3), so samostatnosťou (1,2) a s komunikáciou (0,8 percenta). Ak sa na tento aspekt pozeráme len cez prizmu čísel, možno povedať, že z 571 780 invalidov chôdza trápi až 163 169 ľudí, čo je takmer tridsať percent. Problémy so zrakom má okolo 110 000 osôb, s hluchotou takmer 50 000 ľudí. Viaceré problémy naraz má 227 036 osôb alebo takmer štyridsať percent všetkých invalidov.

Z celkového obyvateľstva Vojvodiny (1 931 809) 95 874 osôb má problémy s chôdzou, 63 801 so zrakom, 39 770 so sluchom, 27 608 s pamäťou a koncentráciou, 22 922 so samostatnosťou a 15 803 s komunikáciou. V prípade najčastejšieho problému, toho so chôdzou a chodením po schodoch, tak je z aspektu obcí na prvom mieste trojlístok Rekovac, Gadžin Han i Crna Trava, kde je v každej z nich okolo desať percent obyvateľov postihnutých týmto druhom invalidity. Najmenšia účasť je v obciach Tutin a Novi Pazar, kde ich je do troch percent, čiže 2,41 a 2,57 percenta.

(Dokončenie v budúcom čísle: Samostatnosť a komunikácia) O. Filip 15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

FÓKUS SRBSKO-SLOVENSKÉ HOSPODÁRSKE VZŤAHY

Nové výzvy, nové aj možnosti U

ž niekoľko rokov sa o ekonomických stykoch Belehradu a Bratislavy kvituje, že majú zdolať ešte pár etáp, kým dohonia ich nadštandardné dobré vzťahy politické. Jednou z nich, veľmi osožnou, bol bezpochyby i pobyt vysokej slovenskej delegácie v čele s ministrom hospodárstva SR Tomášom Malatinským 10. a 11. júna v Belehrade, kde ako spolupredsedajúci účinkoval v práci 5. zasadnutia Zmiešanej komisie Z pondelkového stretnutia ministrov Mihajlovićovej a dvoch krajín pre hospodársku Malatinského v Hospodárskej komore Srbska spoluprácu. Mal aj viac bilaterálnych rokovaní s našou spolupredsedníčkou trebné budovať a zintenzívňovať bilaterálnu tejto medzivládnej komisie, ministerkou ener- spoluprácu v obchodnej, výrobnej, koopegetiky, rozvoja a ochrany životného prostre- račnej oblasti. Keď k tomu pripočítam aj redia Zoranou Mihajlovićovou, zúčastnil sa v formy v ekonomickej oblasti, je prirodzené, že pondelkovom srbsko-slovenskom podnika- Srbsko láka aj slovenských podnikateľov, ktoteľskom fóre, ktorého zložkou boli i rozhovo- rí sa môžu pochváliť niekoľkými úspešne ry srbských a slovenských hospodárskych zrealizovanými investičnými projektmi v obsubjektov, mal stretnutie so slovenskými pod- lasti energetiky, energetickej infraštruktúry, vynikateľmi na pôde Veľvyslanectva Slovenskej užívania obnoviteľných zdrojov energie, žerepubliky v Novom Belehrade, rozhovory a lezničných koľajových vozidiel, výroby ochranných pracovných odevov... Prioritnou sférou stretnutia iné... záujmu našich firiem na srbskom trhu naďalej zostáva energetika. Konkrétne využívanie obnoviteľných zdrojov energie, výstavba regionálnych plynovodov a technologické dodávky, rekonštrukcie, modernizácie a výstavba teplární a elektrární, prenosové a distribučné elektrické siete, infraštruktúra a životné prostredie, – vyzdvihol v pozdravnom prejave na biznis fóre slovenský Utorkové podpísanie protokolu ako bodka za 5. zasadnutím meminister Malatinský. dzivládnej komisie a štart novej etapy ekonomickej spolupráce Naša ministerka Midvoch krajín hajlovićová tlmočila O ich význame a osohu netreba pochybo- presvedčenie, že výsledkami podnikateľskévať. Časť toho ozrejmil a vyjadril i predseda ho fóra budú konkrétne aktivity a ešte účinHospodárskej komory Srbska (HKS) Željko nejšia spolupráca, najmä v oblasti energetiky, Sertić, keď na úvod podnikateľského fóra po- ochrany životného prostredia, železničnej dotkol, že sa máme čomu učiť od Slovenska dopravy, turizmu a poľnohospodárstva, ako a že je toho ozaj veľa. Napríklad o tom, ako do- svojrázne pokračovanie alebo aj nadstavba dokázalo svoje hospodárstvo exportne orien- terajších deviatich dohôd a zmlúv podpísaných tovať, alebo ako za krátky čas dosiahlo také medzi dvoma štátmi od roku 2000.

– V žiadnom prípade by som nechcela zadobré podnikateľské výsledky.

– Slovensko a Srbsko netreba vzájomne budnúť veľkú pomoc Slovenska Srbsku v predstavovať. Sme krajinami, ktoré spája his- tom všetkom, čo sme podnikali a podnikáme tória, slovanská mentalita, blízkosť jazyka, na ceste do Európskej únie, – vyzdvihla mipriateľské vzťahy. Na základe týchto je po- nisterka energetiky.

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

Generálny riaditeľ agentúry SARIO – ktorá bola spolu s Hospodárskou komorou Srbska a Slovenskou atlantickou komisiou usporiadateľom pondelkového podujatia – Robert Šimončič hovoril o politicky dobrých vzťahoch dvoch štátov, ktoré sú také i na základe toho, že veľká slovenská menšina žije v Srbsku. Tie ale stále neodrážajú potenciál zahraničnoobchodnej výmeny, ktorý reálne existuje, i keď uvedená výmena rastie rýchlo, z roka na rok.

– Srbská republika za posledné roky dosiahla popredné úspechy v transformačnom procese ekonomického prostredia a vďaka ekonomickým reformám sa mení na atraktívnu krajinu pre zahraničných investorov, – uviedol Šimončič.

Všetky tieto slová, tak plánovania, ako i uznania, sú zrejme skonkretizované i obsahom a duchom utorkového protokolu z 5. zasadania Zmiešanej komisie, ktorý dvaja ministri podpísali v Dome poslancov v Belehrade.

Ministerka energetiky Zorana Mihajlovićová je názoru, že aktivity stanovené uvedeným dokumentom budú účinne realizované v budúcom období, že ozaj rozsiahle možnosti na širšiu spoluprácu poskytuje energetika, a že túto možno zintenzívniť aj v celom rade iných projektov a oblastí, napríklad poľnohospodárstva s dôrazom na bezpečnosť potravín a ochranu rastlín. Za príjemné prekvapenie označila skutočnosť, že tovarová výmena dvoch krajín stúpla v januári a vo februári až o 35 percent v porovnaní s rovnakým obdobím vlani.

– Na medzivládnej komisii sme prerokovali témy, ktoré medzi Slovenskom a Srbskom sú, vyhodnotili sme naše záväzky, ktoré sme uzavreli v Bratislave na štvrtej takejto konferencii a môžem konštatovať, že existuje pokrok.

Tieto medzivládne stretnutia majú zmysel: dnes je tu skoro dvadsať podnikateľov zo Slovenska, ktorí v Srbsku podnikajú, uchádzajú sa o projekty, zamestnávajú ľudí, takže si myslím, že táto spolupráca má svoj zmysel a bude mať pokračovanie. Protokol, ktorý sme podpísali, obsahuje nové výzvy, nové stretnutia, veľmi dobre rozpracovanú kategóriu menom energetika a poľnohospodárstvo a, samozrejme, obchodné vzťahy, – vyzdvihol na utorkovom stretnutí s novinármi minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský.

Koordináty a oblasti sú stanovené, teraz je hlavne na firmách pretavovať možnosti bilaterálnej spolupráce na realitu. Manévrovacieho priestoru majú dosť, taktiež skúseností a pochopenia iných hospodárskych subjektov, komôr, inštitúcií a dvoch štátov. Ich vzájomná obchodná výmena mala vlani hodnotu viac ako 450 miliónov eur, takže sľubné signály zo začiatku roka v tejto sfére zostáva brať ako trend, ktorý možno zachovať. Lebo aj to je vo výsostnom záujme podnikania, ako aj perspektívnej hospodárskej dimenzie priateľstva Belehradu a Bratislavy.

O. Filip

5

FÓKUS DANE AJ AKO NA NE

Rýchlejšie naštartovať nové reformy iektoré výroky žiadna doba nedokáže vymazať. Čínskemu filozofovi Lao-c (Starý majster), ktorý žil niekoľko storočí pred Kristom, sa prisudzuje autorstvo viacerých dodnes platných a známych výrokov, ako sú Aj ďaleké cesty začínajú prvým krokom, Najmocnejší je ten, kto premôže samého seba alebo aj Ľud hladuje, lebo jeho vrchnosť priveľa daní pojedá. Život bez daní je aj v dnešnej dobe nepredstaviteľný: vo vyspelých štátoch tieto považujú za jednu z dvoch nevyhnutností osudu jednotlivca, u nás sú tiež hospodárskou alebo aj osobnou konštantou, okolo ktorej sa točia mnohé rozhodnutia, pomery a plány. Daň nie je sporná, sporná je najmä jej výška a účel. S cieľom upriamiť nás na hlbšie úvahy nad touto skutočnosťou, Fiškálna koalícia zoskupujúca zo desať mimovládnych organizácií usporiadala od 5. do 8. júna prvý Festival daňových poplatníkov v Belehrade. Mal

N

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: IGOR TODOROVIĆ, HLAVNÝ A ZODPOVEDNÝ REDAKTOR NOVÍN PRIVREDNI PREGLED

Čaká nás veľa skúšok – Ako by ste porovnali tento a minulý rok keď ide o investície?

– Myslím si, že v tomto roku bude viac skúšok ako vlani v tejto oblasti. Je pravdou, že je kríza, no aj táto je príležitosťou čosi zdolať a dosiahnuť. A môže byť aj súťažou, z ktorej dakto bude mať zisk, kým iný skrachuje. Tu u nás je dôležité, ako prilákame investorov, bez toho, aby sme nadmerne zaťažili vlastné zdroje. Nesmieme, samozrejme, ani zamoriť životné prostredie. Keď ide o hospodárske odvetvia, tak existujú vhodné možnosti vkladať do telekomunikácií, do infraštruktúrnych projektov primeraných našim možnostiam, do turizmu, do poľnohospodárstva, do produktov s vyššou fázou spracovania, ktoré môžu mať úspešný odbyt na zahraničnom trhu.

rôzne programy: tribúny Mladí a trh, Bráň si peňaženku, Brzdy hospodárstva, ktoré sa konali v Dome mládeže a na ktorých známi exObálka jednej z publikácií perti – medzi o reforme daní ktorými aj bývalý premiér a minister zahraničných vecí Slovenska Mikuláš Dzurinda – prezentovali vlastné reformné skúsenosti, debatovali o spôsoboch nátlaku občanov na moc v záujme zodpovednejšieho riadenia, analyzovali príčiny nízkej životnej úrovne... V rámci festivalu prebiehali aj rozhovory s daňovými poplatníkmi na viacerých punktoch v meste. Sobotňajším verejným pochodom daňovníci pútali pozornosť verejnosti so zámerom vyjadriť nesúhlas s tým, aby kríza bola zámienkou za všetky útoky na ich peňaženky.

Známe je, že občania prispievajú do rozpočtu každou výplatnou páskou, kúpou škatuľky cigariet alebo paliva do nádrže auta. Usporiadatelia festivalu sa však nazdávajú, že štát tieto prostriedky nezodpovedne troví. Viacerými spôsobmi: napríklad tak, že sa až 48 percent platu odvádza na dane a príspevky, že akcízy a dane tvoria o čosi menej ako 50 percent ceny benzínu, že štát berie polovicu z ceny cigariet, že tretina roz-

Ďuro Varga

počtu odchádza na subvencie do Fondu penzijného a invalidného poistenia, do ktorého občania beztak prispievajú cez príspevky, ktoré pravidelne platia. Následkom uvedeného konania je, že každý z nás občanov Srbska dlhuje 2 700 eur prostredníctvom verejného dlhu štátu.

Majúc to všetko na zreteli, Fiškálna koalícia žiada nižšie dane, aby občanom mohlo ostať viac prostriedkov, ktoré vložia tam, kde sa rozhodnú.

Druhou žiadosťou je zmenšenie štátnej spotreby, keďže každý rok prichádzame o stovky miliónov eur pre straty verejných podnikov a zbytočné subvencie.

– Srbsko je krajinou s najväčšími verejnými nákladmi v regióne a kľúčové opatrenia pre východisko z krízy musia byť v oblasti trov, konkrétne zauzdenia nadmernej verejnej spotreby, – podotkol nedávno i predseda Rady guvernéru Národnej banky Srbska Nebojša Savić.

Treťou žiadosťou fiškálnej koalície je menšie zadlžovanie sa štátu, lebo účty za jeho vysokú spotrebu zaplatia v konečnom dôsledku všetci daňoví poplatníci.

Tak ako i celé hospodárstvo, i oblasť daní zrejme potrebuje hlboké reformy. Tieto odvody nemožno viac zvyšovať, lebo by udusili beztak zaťažené hospodárstvo. Zostáva teda vidieť, ako ich možno prestavať z aspektu prispôsobenia potrebám a možnostiam, ako rozšíriť daňový základ, ako sa prispôsobiť trhovým a iným pomerom. Susedné Chorvátsko sa napríklad rozhodlo znížiť všetky turistické dane v období sezóny z vyše dvadsať na desať percent. Aj ďakujúc tomu ho navštívia milióny turistov. Keďže sme výrokmi Starého majstra začali, možno s parafrázovaním jedného z nich i skončiť: Aj nové daňové cesty začínajú prvými krokmi. Ibaže treba vedieť, v akých všetko smeroch sa tieto, ako aj reformy, majú uberať.

O. Filip

INÝ NÁHĽAD

Zaznamenal: O. Filip

6

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

FÓKUS nAŠe intervieW: JUriJ GiAcomeLLi, GeneráLnY riADiteĽ SLovinSKeJ SPoLoČnoSti GiAcomeLLi meDiA

Riadenie zmien – imperatív v súčasných (mediálnych) podnikoch O

rganizátorom konferencie media&change v taliansku, o ktorej sme prednedávnom v našom týždenníku písali, bola mladá spoločnosť Giacomelli media z Ľubľany.

Jej prvoradým cieľom je prostredníctvom konzultácií, tréningov, konferencií a i. pomáhať organizáciám vo vytváraní a udržiavaní vlastných hodnôt vďaka úspešnému riadeniu zmien. Položili sme niekoľko otázok generálnemu riaditeľovi tejto spoločnosti Jurijovi Giacomellimu o pohnútkach na založenie takého druhu organizácie v Slovinsku.

– Ako vznikla idea založiť Giacomelli Media?

– roku 2012, keď sme založili spoločnosť, začali sme budovať našu pracovnú identitu na základe skúseností štyroch partnerov, ktorí sme predtým pôsobili v rozličných oblastiach. Dokonca aj na základe získaných znalostí z pôsobenia v spoločnom projekte, keďže sme tri roky spolu pracovali v najväčšom slovinskom vydavateľstve Delo. Počas týchto rokov sa nám podarilo revitalizovať Delo, teda prísť k dobrým výsledkom. Práve na základe skúseností z predošlých pracovných pozícií sme dospeli k uzáveru, že všetky podniky musia riadiť zmeny. nezávisle od toho, či pôsobíte v oblasti

Jurij Giacomelli pri otvorení konferencie Media&Change v talianskej Gorízii v polovici mája t. r.

marketingu, médií alebo v iných oblastiach, jednoducho musíte meniť veci. vždy musíte mať pripravený aj druhý koncept riadenia, aby ste tým spôsobom sledovali procesy vo svojom okolí, aby ste boli schopní predísť problémom či prekážkam, ktoré tam číhajú na vás. naším druhým motívom bolo to, že v súčasnom svete sa mediálne podniky veľmi menia, a všetky ostatné sa viac alebo menej stávajú istým druhom média, zvlášť podniky, ktoré ponúkajú služby. teda riadenie zmien, poznávanie mediálnej rovnosti a

Seminár menSA v Petrovci

chápanie služieb a možností, ktoré poskytuje rozvoj služieb – to sú základné body, na ktorých staviame našu identitu.

– Čo je konkrétnou náplňou činnosti vašej firmy?

– to, čo chceme robiť, je, že chceme prostredníctvom konzultácií, rôznych tréningov a seminárov, organizovaním konferencií pomôcť mediálnym podnikom v procese zmien, ako aj iným firmám, aby sa čím viac začali podobať médiám vo svojej komunikácii s konzumentmi. vedomí sme si toho, že každé mé-

dium je spoločenský fenomén, keďže musí byť súčasťou jedného hnutia v spoločenskom zmysle, a preto sme citliví na fenomény, akým sú aj menšinové médiá, ale nielen ony.

– Giacomelli Media má styčné body aj s Vojvodinou.

– vo vojvodine sme koncom minulého roku nadviazali spoluprácu so súkromným hospodárskym podnikom Heror media Pont, keď sme sa zoznámili s jeho majiteľkou natašou Heror. vtedy sme pochopili, že nataša celkom reálne vidí ekonomické príležitosti a že má dobrú ideu, ako „zachrániť“ menšinové médiá v ekonomickom zmysle. Poslanie Heror media Pont je podobné nášmu poslaniu, a tak sme sa dohodli na spolupráci, ktorá určite bude viacročná, keďže všetkým nám je jasné, že sa nič nemôže urobiť za 6 mesiacov, ale treba počítať s obdobím 4 do 6 rokov, keď ide o zmeny.

– V čo verí spoločnosť Giacomelli Media?

– Pevne veríme, že udržateľnosť organizácií sa opiera o ich priebežnú schopnosť meniť sa. vzhľadom na narastajúcu zložitosť organizácie, podniky sú náchylnejšie na zmeny v ich vonkajšom a vnútornom prostredí, než kedykoľvek predtým. Len vďaka vlastnej schopnosti neustále sa prispôsobovať meniacemu sa prostrediu môžu organizácie zabezpečiť vlastný trvalý rozvoj.

Za rozhovor ďakuje: V. Dorčová-Valtnerová

dosahujú omnoho lepšie výsledky v PiSA testoch. Hovoril o nevyhnutnosti zmien v školstve, vykonať, aby sme aby nové generácie získali na kvalite. žiakov mali prograStereotyp o našom my primerané súkvalitnom vzdeláčasnej dobe, v ktorej vacom programe žijú. nevyhnutnosje prežitok. Súčasťou je inovovať proné testy ukázali, že gramy a spôsoby v nielen naše, ale aj školstve, ktorým závzdelávanie v kraklady dali pred pol jinách európy veľstoročím. Školiteľ mi zaostáva za okrem prednášok vzdelávaním detí v Školiteľ Dr. Ranko Rajović pre učiteľov priázijských krajinách, chystal aj cvičenie, s predovšetkým v Číne a Japonsku. cieľom, aby si osvojili témy spraDr. rajović potom dopodrobna vy- cované na seminári. svetlil praktiky učenia sa tunajších J. Čiep a tamojších detí, a prečo ázijčania

Za Ázijčanmi veľmi zaostávame iestom zrazu početných pedagógov, záujemcov o seminár mensa, ktorý bol venovaný vychovávateľom predškolských ustanovizní, učiteľom triednej výučby, školským pedagógom a psychológom v sobotu 8. júna bola veľká sieň Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. v mene organizátora seminár otvoril predseda obce Báčsky Petrovec Pavel marčok. Pritom vyzdvihol význam vzdelávania a čím lepšiu výchovu detí od útleho veku. Práve aj tento seminár mal za úlohu zlepšiť prácu pri vzdelávaní detí. Seminár je už druhým pokračovaním uvedenej témy a zahrnul

M

15. 6. 2013

24 /4547/

aj nových účastníkov.

Prednášateľom bol Dr. ranko rajović. celodenný akreditovaný seminár pre pedagógov obsiahol viaceré aspekty rozvoja ľudského mozgu od prednatálneho obdobia, po narodení, v prvých troch rokoch života, možnosti percepcie, získavania zručností a učenia sa detí do piateho, resp. siedmeho roku. Poukázal aj na časté chyby rodičov už od narodenia detí. Úvodom prednášateľ nahustene sprítomnil témy z minulej časti, keď sa dotkli tém animovania detí v rozmýšľaní a vôbec ako je založená naša školská sústava a kroky, ktoré je nevyhnutné

HLAS ĽUDU

7

FÓKuS MiKulÁš dZurinda navštÍvil bÁčSKopetrovSKÚ obec

vensku tak záleží na vstupe Srbska do európskej únie, aby malo ďalšieho partnera v nej, ktorý ho, keď to a druhý pobude treba, tiež podkus sa býporí. valému premiépodobne ako aj rovi, exminismnohí iní vysokí hostrovi zahraničtia doteraz, ani M. ných vecí a súdzurinda neodišiel z časnému popetrovca bez toho, aby slancovi národokrem iných darčekov nej rady SloPoslanec NR SR Mikuláš so sebou neodniesol venskej repuaj výrobok, ktorým sa Dzurinda bliky Mikulášovi petrovčania hrdia. rozhovoroch pravdaže, ide o domácu štipľavú dzurindovi na obecnom klobásu. predsa podariúrade prítomlo navštíviť aj druhým punktom, ktorý bol urní boli aj zá- čený harmonogramom návštevy, báčskopetrovs- Rokovanie s predstaviteľmi petrovskej lokálnej samosprávy stupca pred- bol areál Základnej školy Jána čakú obec. ako poradca podpredsedníčky vlády prítomnosti i ostatných funkcioná- sedu Miroslav čeman, námestníci jaka. tu ho predstavitelia školy zozSrbska pre európsku integráciu Su- rov obce pokračovali so zoznamo- predsedu obce ondrej benka, Sini- námili s dejinami školy, významnýzany Grubješićovej M. dzurinda čas- vaním sa. Hosťovi bola predstavená ša Stanivuk a Jaroslav popović, zá- mi učiteľmi a dlhou tradíciou slotejšie navštevuje Srbsko. v stredu 5. dlhá tradícia pestovania chmeľu a ci- stupca predsedu Zhromaždenia venského školstva. riaditeľ školy júna po obchôdzke Kysáča zavítal aj roku metlového, ale aj dopady pri- obce Spasoje prodanov a náčelník Ján brna pána dzurindu odviedol vatizácie podnikov v tejto obci. aj in- obecnej správy vladislav tárnoci. pozrieť si aj novú športovú halu a do báčskopetrovskej obce. pred budovou Zhromaždenia štitúcie ako významné piliere za- Stredobodom rozhovorov boli mož- areál vôkol nej. obce ho privítal predseda obce pa- chovania slovenského povedomia. nosti využitia skúseností Slovenska po obchôdzke školy delegácia vel Marčok, a potom v zasadačke za Zmapovali aj súčasnú situáciu. v v čerpaní z eurofondov a vzájomnej slovenského poslanca sa na krátko spolupráce. predseda obce poslan- zastavila aj na pôde Matice slovenca informoval o najnovších investí- skej v Srbsku. tu ho privítala predciách v tejto obci, ako i plánoch v na- sedníčka MSS Katarína Melegovástávajúcom období. dzurinda po- Melichová v spoločnosti matičných vedal, že ho teší, že sa Srbsko roz- podpredsedov, pracovníčok úradu hodlo urobiť ráznejšie kroky k vstu- a čestného predsedu. pu do európskej únie, lebo niekam poslanec dzurinda potom odcestreba patriť a najhoršie je zostať toval do Hložian, kde ho v mene osamote. v Srbsku sa musia presa- Miestneho spoločenstva privítal preddzovať reformy verejnej správy a de- seda rady Miestneho spoločenstva centralizácie, aby krajina mala pers- Hložany Ján bohuš. Spoločne si obpektívu. treba konať aj v smere nie- zreli aj areál, kde sa uskutočňuje tračoho hmatateľného pre obyčajných dičný Folklórny festival tancuj, tanľudí, aby cítili, že majú niekoho blíz- cuj..., a potom sa všetci spoločne vo keho. Síce nie priameho suseda, voľnejšom rozhovore bavili v areáli ale blízkeho, ktorý ich snahy oceňuje, vojvodinskej oázy.

Mikuláš Dzurinda s matičiarmi pred sídlom MSS dlhodobo podporuje. preto SloJ. Čiep

Kde je vôľa, tam je aj cesta

N

v petrovci využili šancu na odbornÚ prax

Certifikáty pre praktikantov v obci ýsledkom spolupráce pokrajinskej a lokálnej samosprávy v V obci báčsky petrovec v minulom roku začali poskytovať prvú pracovnú príležitosť praktikantom v tejto lokálnej samospráve. na základe súbehu prijali piatich čerstvo skončených vysokoškolákov a pre nich zorganizovali odbornú prax. po skončení ročnej praktikantskej doby, ktorú absolvovali v obecných orgánoch správy, koncom mája predseda obce pavel Marčok im slávnostne odovzdal certifikáty o ukončení praxe. vedúci obecnej správy vladislav tárnoci povedal, že títo mladí ľudia boli zapojení do práce na rozličných úsekoch obecnej sprá-

8

Záber z odovzdávania certifikátov o zdolaní praktikantskej praxe

vy, pracovali v oddelení pre rozpočet a urbanizmus, ako aj v službe predsedu obce a vo všeobecnej správe. v prvej generácii praktikantov boli diplomovaný právnik rastislav labáth, politologička Martina Martinková-Sabolčká, odborné ekonómky Jelena a nataša Stojkovićové a ochrankyňa životného prostredia nataša Mučajiová. predseda obce Marčok ozrejmil, že v praxi zamestnávania praktikantov mienia pokračovať aj tohto roku. aby mali lepší prehľad o skončených vysokoškolákoch z územia báčskopetrovskej obce, začali budovať lokálnu akademickú sieť (laM) a vyzvali všetkých mladých nezamestnaných vysokoškolákov, aby sa prihlásili.

J. Čiep

15. 6. 2013

24 /4547/

HlaS Ľudu

Z NAŠICH OSÁD S JANKOM TOPOĽSKÝM, DONEDÁVNYM PREDSEDOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA ĽUBA

Malá dedinka − malé i možnosti Ľube sa stále hovorí ako o malej idylickej dedine na južných svahoch Fruškej hory. V nej sú iba dva obchody, len jedna či dve krčmy, ale zato až štyri kostoly: evanjelický (najnovší v celom Srbsku), pravoslávny, katolícky a baptistický. Od predposledného po posledné sčítanie počet obyvateľov klesol asi o 30 duší, povedal nám úvodom rozhovoru Janko Topoľský, donedávna predseda Rady Miestneho spoločenstva Ľuba. Oproti budove základnej školy, do ktorej chodia len žiaci nižších ročníkov (starší odchádzajú za výučbou do Erdevíka), a ktorých je čoraz menej, je Dom kultúry, centrum spoločenského života. Vlani na ňom vymenili staré okná, tohto roku tam zariadili Komunitné centrum, tu sídli Miestne spoločenstvo a pošta, donedávna aj miestna kancelária. V kultúrnom dome občas členky miestneho združenia žien alebo futbalový klub usporiadajú tanečnú zábavu, tu bežia kultúrno-umelecké programy pri príležitosti podujatia Etno deň, ktoré sa prednedávnom úspešne uskutočnilo druhý raz zaradom, a kedysi fungovalo aj kino. Idylu „zo začiatku filmu” narúša známa pravda: malé prostredia spravidla trápia veľké starosti… − Keby ste nám najprv povedali, čím sa živia občania Ľuby… − Ľubania sa zaoberajú výlučne poľnohospodárstvom a dobytkárstvom, čiže mliekarstvom.

Pestujú tradičné kultúry: kukuricu, pšenicu, slnečnicu, jačmeň, sóju; pôda nie je vhodná pre cukrovú repu a zeleniny. Jednotlivci naposledy využívajú subvencie, ktoré poskytuje rezortný pokrajinský sekretariát a začínajú pestovať vinič. Žiaľ, ľudia nám postupne odchádzajú na Slovensko, z času na čas i celé rodiny. Najčastejšie pre nedostatok pracovných príležitostí odchádzajú na zárobky, a to prevažne príslušníci tzv. strednej generácie. Či sa vrátia, alebo nie, to nevieme; tí mladší sa akiste nevrátia, takže dedina starne a pribúdajú prázd-

O

15. 6. 2013

24 /4547/

ne domy… Okrem domácností, ktoré majú v maštaliach dve-tri kravy, sú aj štyri väčšie farmy, ktoré majú po 40 − 50 dojníc. − Ako je riešený odbyt mlieka?

Janko Topoľský

− Farmári podpísali zmluvy s Imlekom v Šíde, každý deň odovzdajú mlieko a každý mesiac zaň dostanú peniaze, čiže môžu celkom slušne zarobiť. − Sú v osade aj remeselníci? − Remeselníci už nie sú, až na jedného kováča na dôchodku, lebo by neobstáli v dôsledku skutočnosti, že naša dedina je malá a teda nemali by nadostač práce.

Z toho dôvodu podaktorí majstri pracujú doma na čierno…

Chcem dodať, že si sľubne počínal aj Rybník Belan, ibaže ekonomická kríza a klesajúca životná úroveň u nás neprispieva k turistickým pokusom.

SPOLOČENSKÝ ŽIVOT SA PREBÚDZA − Ľuba je multietnická a krášli ju súdržnosť obyvateľov… − Slovákov je asi štyridsať percent, približne po dvadsať percent je Srbov a Chorvátov a zvyšnú časť tvoria príslušníci ostatných etnických spoločenstiev. Nikdy sme tu nemali medzinacionálne roztržky a nedorozumenia. Všetko robíme spolu a navzájom sa uctievame. Urobili sme i nové Komunitné centrum a naposledy sme dostali aj 3 000 eur na obstaranie nábytku a počítača, aby centrum mohlo fungovať. Bude ho viesť pani Daniela Ďurašová, ktorá zá-

HLAS ĽUDU

roveň bude edukovať ľudí, t. j. učiť mladších, ale aj starších práci s počítačom, tiež písať projekty. Prednedávnom som bol v Česku, odkiaľ sme získali donáciu pre tri školy − v Ľube, Sote a Molovine − taktiež na kúpu počítačov. − Ako funguje spoločenský život v Ľube? − Už niekoľko rokov tu úspešne pôsobí Slovenský spolok žien Ľuba. Je tu tiež Futbalový klub Jednota, Poľovnícke združenie Fazan a najnovšie aj združenie Sremački spomenar. Založili ho ľubské deti, ktoré s minimálnou pomocou starších spoluobčanov zariadili pekný etno dom. Bol obnovený aj Miestny odbor Matice slovenskej, ale už nepôsobí…

Inak máme aj dobrých včelárov, nemajú však vlastný spolok, ale sú členmi erdevíckeho združenia.

DEDINA BEZ RICHTÁRA Ešte 16. apríla vypršal mandát Rade Miestneho spoločenstva Ľuba v čele s jej predsedom Jankom Topoľským. Politické trenice „na vyššej úrovni” spôsobili, že (aj) Ľuba dočasne zostala bez richtára. Namiesto neho Zhromaždenie obce Šíd vymenovalo trojčlenné koordinačné, t. j. volebné teleso v zložení: Vlatko Ruman (Socialistická strana Srbska), Mirko Belan (Srbská pokroková strana), Milan Stanojević (Strana združených penzistov Srbska).

Voľby do Rady MS Ľuba sa budú konať 21. júna 2013.

KOMUNÁL HAPRUJE − Poďme ku komunálnym témam: pred dvoma rokmi ste začali robiť vodovod, niekde to však uviazlo… − Roku 2011 sme odštartovali projekt vodovodu. Jedna časť je urobená, a to uličná sieť. Fond pre kapitálne vklady poskytol na tento účel 5,8 milióna dinárov. Ďalšiu fázu výstavby prerušila kríza a čosi sa stalo aj s peniazmi… − Stále je nedokončený dom smútku. Prečo?

− Konečné slovo ohľadne domu smútku povie súd. Nakoľko je mi známe, vykonávateľ prác bude povinný vrátiť peniaze, ktoré zobral a prácu nedokončil. − Ako počuť, predsa sa dačo posunulo dopredu aj na komunálnom pláne: vraj skládka odpadu už netrápi Ľubanov… − Doteraz všetky miestne spoločenstvá na území obce mali vlastné, možno povedať „divé” depónie. Na základe uznesenia Obce Šíd je tomu už dva roky, čo Verejný komunálny podnik Standard zo Šídu odváža smeti z našej osady každý pondelok a divé depónie už neohrozujú občanov. − Sú všetky cesty v uliciach asfaltové? − Áno. Roku 2012 sme novou vrstvou asfaltu „natreli” dve ulice, Fruškohorskú a Masarykovu.

Rok predtým sme urobili tvrdú cestu v chotári, dĺžky 1,7 kilometra smerom k Viziću; prostriedky na tento účel − 2 milióny din – zabezpečil Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo.

Chodníky sú už staré, takže sme vlani vo Fruškohorskej ulici urobili 204 metrov nového chodníka. Vyfinancovalo to Miestne spoločenstvo v rámci svojich možností. Tie sú obmedzené, keďže samozdanenie v Ľube je nízke a prostriedkov málo. − Plyn a kanalizáciu zatiaľ nemáte… − Nemáme, ale na zavedení plynu sa pracuje nielen v Ľube, ale na úrovni Obce Šíd. Na kanalizáciu si zrejme počkáme dlhšie, jednak preto, že ide o veľmi veľkú investíciu, ako i preto, že pre občanov Ľuby najväčší problém je stále kvalitná voda.

Tunajšie domácnosti majú vlastné studne, tie sú však pomerne plytké a voda v nich nevyhovuje štandardom, je to tzv. technická voda nevhodná na pitie.

Občania na pitie používajú vodu z verejnej studne na okraji parku v centre Ľuby.

Juraj Bartoš

9

Z NAŠICH OSÁD Z PRÍLEŽITOSTI OSLÁV V KYSÁČI

Stretnutie učiteľov o rámca osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča oslavný výbor zaradil aj Stretnutie osvetových pracovníkov, ktoré bolo v sobotu 8. júna v Slovenskom ná-

D

dome v mene MOMS a oslavného výboru privítali kolegovia Rastislav Surový a Ľudmila Berediová-Stupavská a Ján Slávik, predseda Rady Miestneho spoločenstva Kysáč. Pri-

konávať srdcom a dušou. Ale skonštatovala i to, že sa časy drasticky zmenili vzhľadom na obdobie, keď ľudia tohto povolania boli inak uctievaní. Dnes sa jej zdá, akoby táto profesia prežívala svoju agóniu. Ale na druhej strane je toto povolanie požehnaním, lebo umožňuje vštepovať národné povedomie do ma-

Na stretnutie učiteľov zostane pamiatka aj vďaka týmto spoločným fotografiám rodnom dome, a potom i v ZŠ Ľudovíta Štúra.

Bolo to stretnutie terajších a bývalých vychovávateľov a učiteľov kysáčskej školy, penzistov, tiež tých, čo sú alebo boli učiteľmi v iných prostrediach a sú rodom z Kysáča.

Stretlo sa 40 väčšinou učiteliek, väčšinou penzistov. Na zozname pozvaných bolo 56, ale viacerí zo zdravotných dôvodov neprišli. Prítomných v Slovenskom národnom

hovárajúc sa svojim bývalým učiteľom J. Slávik navrhol, aby sa stanovil deň, keď sa budú stretať učitelia v Kysáči. O tom, že sa oslavy jubilea skromne a jednoducho realizujú počas celého roka, ich poinformoval R. Surový a spomenul význam učiteľov na zachovaní materinskej reči, zvykov a obyčají. Predsedníčka oslavného výboru Stupavská o učiteľskom povolaní medziiným povedala, že sa musí vy-

ličkých sŕdc tak, aby preniklo do povedomia generácií. Prihovorili sa aj penzisti Michal Gombár a Pavel Grňa, pričom uznali, že je ťažko nájsť pekné slová z takej peknej príležitosti, akou bolo sobotňajšie stretnutie. Vyberanými slovami sa prihovorili profesorky Anna Legíňová a Anna Vozárová a bývalá pracovníčka školy Anna ChrťanováLeskovac, riaditeľka KIS, ktorá všetkých pozvala na 20. Zlatú bránu.

MAŠKARNÝ BÁL V KULPÍNSKOM KAŠTIELI

Promenáda pod maskami v ústrety veselým prázdninám M askový sprievod žiakov a učiteľov nižších ročníkov Základnej školy Jána Amosa Komenského, ktorý v piatok 7. júna tiahol do priestorov muzeálneho komplexu v Kulpíne, bol pestrý a zaujímavý. Po prvýkrát múzeum v spolupráci so základnou školou a na počesť úspešného ukončenia Víťazi maskového bálu spolu s členmi komisie a školského roka uspo- pracovníkmi múzea v Kulpíne riadali toto nevšedné podujatie. Do budúcna plánujú, aby muzeálneho komplexu Tatjana Vlaovićová a Pavel Jurík. Kustódka – hissa toto podujatie stalo tradičným.

Veselý sprievod smeroval zo zá- torička Vlaovićová povedala, že je kladnej školy na nádvorie kaštieľa, kde maskový bál vlastne vyvrcholením výho privítali pracovníci kulpínskeho bornej spolupráce múzea a základnej

10

školy, ktorá prebiehala počas celého školského roka. Pochválila žiakov, učiteľov a rodičov za zhotovenie originálnych masiek. Komisia, ktorá hodnotila masky, pracovala v zložení: Ivana Ilićová, riaditeľka Slovenského vojvodinského divadla (predsedníčka komisie), Tatjana Đuđićová, kustódka – etnologička múzea v Kulpíne, a Filip Vorkapić, vyšší kustód – etnológ múzea v Kulpíne. V mene základnej školy sa prihovorila pedagogička Zagorka Marinkovićová a navrhla, aby tento maskový bál pomenovali Veselé prázdniny.

Stretnutie pokračovalo v slávnostnej sieni školy, kde účastníkov stretnutia privítala riaditeľka Anna Gašparovićová. Poinformovala ich, že do školy chodí 420 žiakov, z čoho je 75 percent slovenských detí. Zoznámila ich so životom v škole a s niektorými problémami v organizovaní výučby. Povedala zaujímavý údaj z knihy, v ktorej sú evidovaní všetci pracovníci školy od roku 1904 či už pracovali na určitú alebo na neurčitú dobu. Tých bolo 287.

Poukázala na veľkú frekvenciu pracovníkov, zvlášť v posledných rokoch, a zmienila sa o priestorových záležitostiach. Pochválila veľký počet športových aktivít v škole, k čomu vo veľkej miere prispela športová hala.

V škole sa prihovorili tri Kysáčanky, osvetové pracovníčky, ktoré pracujú, respektíve pracovali mimo rodiska.

Najprv Mária Andrášiková, ktorá je slovenčinárkou v petrovskej škole, a potom penzistky Mária Brňová, ktorá pracovala v Pivnici a Mária Hučoková Klinková, ktorá bola vychovávateľkou v Aradáči. Pochválili skutočnosť, že prišlo k takémuto stretnutiu, a nezabudli vyzdvihnúť, že sú hrdé na svoje kysáčske korene, ktoré nezahanbili v prostrediach, do ktorých sa dostali.

E. Š.

Masky sa predstavili jedna po druhej. Deti boli sympatické a šantivé a všetci spolu, aj deti, aj dospelí, sa dobre zabávali. Boli tu princezničky, dobré a zlé víly, kovbojky, Pippi Dlhá Pančucha, poľovníci, čašníci, kuchári, klauni a rôzne iné pestré a páčivé masky. Kým komisia vyhodnocovala masky, sprievod detí s učiteľmi predefiloval kulpínskymi ulicami.

Po návrate predsedníčka komisie Ivana Ilićová vyhlásila najvydarenejšie masky a odovzdala aj odmeny trom dievčatám v maskách klauna, čarodejnice a pani učiteľky (prvé miesto) a trom chlapcom v maskách múmie, poľovníka a originálnej maske matky so synom v detskom vozíku (prvé miesto). O občerstvenie účastníkov maskového bálu sa, okrem iných, postaral aj Spolok kulpínskych žien. Deti sa na tomto veselom podujatí náramne bavili a k tomu iste prispelo aj krásne slnečné počasie, ktoré práve po skončení zábavy vystriedal silný lejak.

15. 6. 2013

K. Gažová 24 /4547/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Begeč

Slávnostné služby Božie V nedeľu 9. júna v modlitebnici slovenského evanjelického a. v. filiálneho cirkevného zboru v Begeči pripomenuli si sté výročie posvätenia modlitebnice. Prví Slováci evanjelici sa nasťahovali do Begeča už koncom 18. storočia. Viac ako 100 rokov nemali svoj vlastný bohoslužobný stánok.

Ich túžby splnil gróf Chotek, ktorý im na tento účel daroval pozemok. Zo zbierok v báčskych cirkevných zboroch sa v roku 1912 pustili do stavby.

Modlitebný dom dokončili v roku 1913 a dňa 25. mája ho posvätili. Posviacku vykonal konsenior báčsky a farár hložiansky Ján Dedinský spolu s farárom kulpínskym gustavom Klobušickým. Vtedy bolo v Begeči 245 Slovákov evanjelikov.

Na toto jubileum pozvali aj vzácnych hostí – dôstojného pána biskupa SeAVC Samuela Vrbovského, seniora báčskeho Vladimíra Valenta, predsedníčku Matice Slovenskej v Srbsku Katarínu Melegovú-Melichovú, farárku báčskopalanskú Jasminu Kotasovú-Medveďovú a bývalého hložianskeho farára Samuela Hnilicu.

Pán biskup bol zároveň aj slávnostným kazateľom a keďže sa tu v posledných rokoch vykonali viaceré práce, modlitebnicu znovu posvätil. Slávnosť poctili aj hostia z Hložian, čelareva a Palanky.

Vyjadrili nádej, že aj keď v Begeči

StretnutIa KulpínSKeho a haJdušICKého cirkevného zboru inicioval nový kulpínsky farár Jaroslav Javorník, ktorý pred príchodom do Kulpína dvanásť rokov pôsobil v tomto banátskom zbore. Najprv vlani v septembri boli Kulpínčania v Hajdušici a v nedeľu 9. júna t. r. ich noví známi merali cestu do Báčky. Pri podvečernom smútku z lúčenia však slová spoločnej piesne Voláme len do videnia a zídeme sa zas zneli dvakrát: v ďalšom plnom autobuse na pozvanie domácich cirkevníkov do Kulpína v túto nedeľu totiž prišli aj Padinčania so svojím zborovým farárom. Nezabudnuteľné nedeľné

ubúdajú Slováci evanjelici a aj tí, ktorí sú aktívni v pôsobení zboru, netreba strácať nádej. Vždy sa nájdu tí, ktorí budú dbať o baštu evanjelickej duchovnosti a slovenskosti v Begeči.

Príklady toho sú aj prostredia, kde je ešte menej Slovákov a napriek tomu

sa tam stále udržuje slovenské povedomie a zachováva príslušnosť k evanjelickej cirkvi. Krátke dejiny modlitebnice a súčasnosť zboru podal farár z matkocirkvi Jaroslav Kopčok.

Viera je krásna záhrada j kulpínsky evanjelický cirkevný zbor sa môže pochváliť hudobným nosičom s nahrávkami piesní svojich členov. Ide dokonca o dvojcédečko mládežníckeho spevokolu Ichthys pod názvom Viera je krásna záhrada, ktorého slávnostná premiéra bola v piatok 7. júna v kulpínskom chráme Božom. V ten večer sa asi prvýkrát v tomto kostole tlieskalo...

Je to nekaždodenné cédečko, lebo autorkou hudby všetkých 22 piesní je hudobná umelkyňa Marína Kaňová.

Texty sú od viacerých autorov a úpravu skladieb mal na starosti Ondrej Pavčok. členky kulpínskej pokonfirmačnej mládeže prakticky s týmito piesňami rástli, lebo ich začali nacvičovať, keď boli konfirmandky. Vystupovali už s nimi pri viacerých príležitostiach a na svojich zájazdoch. Piesne nahrané na

Marína Petrášová, Anna Širková, Iva Valentíková a Anna Vidová.

Piatková premiéra v príležitostne vyzdobenom kostole vyznela ako svoj-

a

15. 6. 2013

24 /4547/

Mládežnícky spevokol Ichthys po premiére so svojou nacvičovateľkou a skladateľkou Marínou Kaňovou a s organizátorom Vladimírom Grňom a manažérom Jaroslavom Javorníkom cédečku spievajú: Alexandra Bovdišová, Rastislava Cesnaková, Kristína čiliaková, Michaela čiliaková, Karolína Ďugová, Ľudmila Ďugová, Nataša Ha-

HLAS ĽUDU

Jaroslav Kopčok

služby Božie v kostole vyplnenom do posledného miesta vykonávali spolu traja farári: Slađan Daniel Srdić, Ján Cicka a Jaroslav Javorník. Spevom ich doplnili obidva kulpínske spevokoly a hajdušický (na snímke) a k nekaždodennému slávnostnému ovzdušiu bohoslužieb pridali krsty až štyroch maličkých Kulpínčanov. Spoločne strávená nedeľa aj pri ďalších pesničkách zostane v peknej spomienke cirkevníkom troch zborov SeAVC a len viac v nich upevnila presvedčenie, že takéto stretnutia ešte ako obohatia naše životy.

A. Francistyová šková, Daniela Chalupková, Tijana Juríková, ema Koruniaková, Iva Koruniaková, Jaroslava Lomianska, Michaela Melichová, Jasmina Petrášová,

PReMIÉRA CÉDečKA V KULPÍNSKOM KOSTOLe

Služby Božie obohatili aj piesne Anny a Anny Margaréty Valentových.

V súčasnosti je v Begeči viac ako 350 Slovákov. Z toho počtu cirkevnú daň si riadne platí približne 200 občanov.

Z toho priemerne sa na služby Božie do modlitebnice schádza 12 až 15 veriacich. Služby Božie koná predčitateľka Božena Pekárová. Farár z matkocirkvi z Hložian prichádza minimálne osemkrát v roku a počas adventného a pôstneho obdobia prisluhuje Večeru Pánovu. Kurátorkou je Alžbeta Murtínová a presbyterky sú Katarína Tótová, Katarína Konkulićová a Zuzana činčuráková. Početní cirkevníci boli ochotní priložiť ruku k dielu a postarať sa o to, aby slávnosť stého výročia posvätenia modlitebnice bola veľkolepá.

rázne pásmo slova a hudby. Dievčatá, pravdaže, spievali piesne z cédečka, aby ich prítomným – príbuzným, priateľom, profesorom a ďalším záujemcom – ešte viac priblížili. Priložili aj vhodne ladené texty. Vydanie cédečka pozdravili, spevokolu a prítomným sa prihovorili Mgr. Vladimír grňa, bývalý kulpínsky farár, koordinátor pre mládež a organizátor projektu, kaplán Ján Vida a Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., zborový farár a manažér projektu, ktorý na záver pekného hudobného večierka udelil čerstvé cédečká aktérom a podporovateľom. Medzi sponzormi je aj NRSNM prostredníctvom svojho Výboru pre úradné používanie jazyka a písma.

Aj pri uhostení v modlitebnej sieni po premiére všetci želali novému cédečku, na ktorom sú aj skladby moderného rytmu, aby si ľahko našlo cestu k svojim poslucháčom.

A. F.

11

Z NAŠICH OSÁD STARÁ PAZOVA

Schválili štatúty verejných podnikov V

poradí desiata schôdza Zhromaždenia obce Stará Pazova bola v stredu 5. júna vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy. Zvolaná bola súrne, lebo bolo potrebné schváliť štatúty verejných podnikov v súlade so Zákonom o verejných podnikoch.

V úvodnej časti zasadnutia Srđo Komazec, výborník Srbskej radikálnej strany – SRS, podal návrh na stiahnutie všetkých 16 bodov rokovacieho programu. Výborníci väčšinou hlasov s týmto nesúhlasili a počas zasadnutia zelenú dali, a tým schválili štatúty verejných podnikov, Obecnej

SELENČA

ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKA PALANKA

stavebnej agentúry, Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova, Urbanizmu, Vodovodu a kanalizácie, Čistoće, Rádio-televízie Stará Pazova.

Na stredajšom zasadnutí výborníci staropazovského lokálneho parlamentu prerokovali finančné plány miestnych spoločenstiev Staré Bá-

Medzistranícke triky O náplni ústredného oddialili ďalšiu schôdzu programu A V

utorok 4. júna sa v Selenči stretli členovia oslavného výboru ústredných osláv 255. výročia založenia osady. Predseda oslavného výboru Juraj Grňa vyzval prítomných, aby navrhli náplň ústredného programu, ktorý Selenčania mienia realizovať vlastnými silami. Ján Šimoni, člen výboru, dal konkrétny návrh bodov ústredného programu, ktorý by mal pozostávať z piesní, tancov a recitácií. Prítomní navrhli aj niektoré doplnky. V rámci ústredných osláv bude i rockový koncert pre mládež, výstava obrazov akademického maliara Miška Bolfa, výstava v etno priestore, divadelné predstavenie pre najmenších a plánuje sa vystúpenie hosťujúceho súboru zo Starej Pazovy. Do programu osláv bude zapojený aj hosťujúci detský folklórny súbor z Liptovského Mikuláša, ktorý pobudne na návšteve základnej školy.

Budú aj športové podujatia, ako sú futbalové turnaje, v rámci ktorých bude tradičný Matičný turnaj v malom futbale. Všetky programy, ktoré realizujú rôzne združenia občanov počas roka, tiež budú venované tomuto jubilejnému výročiu. K oslavám už prispeli divadelná sekcia KUS Jána Kollára divadelnou premiérou, Združenie športových rybárov Ikra, ktoré zorganizovalo súťaž v love rýb na plavák, a MOMS Selenča retrospektívnym koncertom lyrických skladieb festivalu Zlatý kľúč. Hovorilo sa aj o prípravných prácach, ktoré treba urobiť, aby oslavy nehatene plynuli.

Očakáva sa, že oslavný výbor ešte spresní program, ktorým si pripomenú výročie založenia osady. Potom ho prezentujú širšej verejnosti.

J. Berédi-Ďuky

12

ni dvanástu schôdzu výborníci Zhromaždenia obce Báčska Palanka neabsolvovali v určený deň. V pondelok sa v zasadačke v úplnej zostave ukázali iba výborníci Srbskej radikálnej strany, nuž predsedovi ZO Mitovi Lačanskému nezostalo iné než oznámiť nový termín. Takže 11. júna pri štarte 12. schôdze, počas ktorej výborníci pretriasli viac než 30 bodov rokovacieho programu, bolo 34 z celkove 42. Ukázalo sa, že kameňom úrazu, t. j. posunutia schôdze zase bolo čiastočné preskupenie politických orientácií. Štyria výborníci Hnutia socialistov totiž opustili väčšinovú koalíciu Rozhýbme Obec Báčska Palanka a s dvoma kolegami Strany vojvodinských Slovákov utvorili novú výbornícku skupinu.

V diskusii k jednotlivým bodom rokovacieho programu sa síce semtam zaiskrilo, ale v hraniciach korektnej výmeny názorov opozície a

väčšinovej koalície. Správu komisie pre odhad strát v dôsledku živelných pohrôm na území Obce Báčska Palanka Zhromaždenie dokonca prijalo jednohlasne a na adresu komisie pršali lichotivé slová obidvoch táborov. Najrezkejšie tóny, pravdaže, zazneli pri pretrase rozhodnutia o záverečnom účte obce na rok 2012 (o ňom podrobnejšie nabudúce).

Zablýskalo sa aj pri druhom bode rokovacieho programu. Opozičníci zazlievali nedôslednosti autorom správy komisie poverenej realizáciou procesu prenajímania poľnohospodárskej pôdy v štátnom vlastníctve. Výborník Ranko Marjanov (vedúci výborníckej skupiny DS) jej vyčítal neúplnosť správy. Podčiarkol, že prvý kruh licitácie sa mal ukončiť v júni a zrealizoval sa až v novembri, takže sa druhý kruh tiež oneskoril, čím bol dvakrát porušený zákon.

Uviedol, že 48 hektárov pôdy nebolo

STAROPAZOVSKÁ OBEC – STARÉ BÁNOVCE

Šunka fest s bohatými sprievodnými podujatiami a bazénoch Športovo-rekreačPatrónmi 3. medzinárodného fesN ného centra Poseidon vo tivalu Šunka fest sú Obec Stará Paštvrtok 6. júna sa konal slávnostný zova a Ministerstvo financií a hosotvárací ceremoniál 3. medzinárodného festivalu šunky Šunka fest, na ktorom sa zúčastnili početní hostia – domáci a zahraniční podnikatelia, delegácie z pohostinských podnikov, hotelieri... Tohtoročný Šunka fest trval od 7. do 9. júna a návštevníci tohto podujatia mali možnosť okoštovať a kúpiť si, okrem šunky, aj pršut a iné údené výrobky, tiež syry a najkvalitnejšie domáce a zahraničné vína.

podárstva a organizátormi Turistická organizácia Obce Stará Pazova a Združenie Vojvođanski prozori. Štvrtkový otvárací program bol zaujímavý a pozostával z hudobnopoetického programu. Výrobcovia šunky v krátkych črtách predstavili i svoje výrobky, odhaľujúc pritom iba malú čiastku celkového výrobného procesu, ktorý je, aby sa dostala kvalitná šunka. Festival otvo-

novce a Bánovce – Dunaj a nevystala ani informácia o vykonanej jarnej sejbe na území Staropazovskej obce.

Najviac plôch je obsiatych kukuricou – okolo 15 000 hektárov (podniky a družstvá 2 819, súkromné poľnohospodárske gazdovstvá 12 000). V jarnej sejbe cukrovú repu obsiali na 3 682 hektárov, kým o ostatné poľnohospodárske kultúry v tomto roku bol menší záujem (sója 1 517 hektárov, slnečnica 1 150 hektárov, zelenina A. Lš.

354 hektárov…). pridelené nikomu, lebo vraj dvaja nájomcovia ponúkli rovnakú cenu. Komisia nevedela, čo má robiť, a tak sa vraj tých 48 ha obrába − protiprávne. Predseda výborníckej skupiny Srbskej radikálnej strany Dragan Bozalo podotkol, že v správe sa vôbec nespomína Vojenská ustanovizeň Karađorđevo a osobitne podčiarkol, že nikto neznáša následky za to, čo bolo urobené mimo zákona.

Ironicky skonštatoval, že „niekto, kto nemá ani kus pôdy, ukáže, ako sa má robiť“, narážajúc na „šeikov“ (čiže na spoločnosť Al Dahra), ktorí sa vraj ešte stále neukázali na výmerách v obecnom chotári, ktoré prenajali.

Následne istú časť „ich“ parcel obsiali mimo zákona tunajší poľnohospodári. Predseda obce Aleksandar Đedovac povedal, že im štát vynahradí prostriedky, ktoré vložili pri jarnej sejbe.

Zhromaždenie na utorkovej schôdzi uvoľnilo predsedov a členov správnych rád obecných verejných podnikov, tiež vymenovalo predsedov a členov dozorných rád, ktorí odteraz budú, spolu s riaditeľmi, mať funkciu riadiacich orgánov.

Juraj Bartoš ril Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a prítomných pozdravil aj Zaharije Trnavčević, známy novinár a národný poslanec.

Cieľom festivalu je zväčšiť výrobu mäsových produktov a nadviazať spoluprácu medzi výrobcami a pohostinskými pracovníkmi. Počas troch dní sa na podujatí zúčastnilo viac ako 100 výrobcov šunky, slaniny, klobásy, vína, pálenky... V piatok vyhlásili tohtoročných šampiónov Šunka festu (v kategórii šunky), kým v sobotu organizátori usporiadali voľbu krások. Počas troch dní na bazénoch Poseidon odznel i rôznorodý kultúrno-umelecký program a medzi účastníkmi boli i členovia staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

15. 6. 2013

A. Lš.

24 /4547/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSáD NOVINKA NA PETROVSKOM gYMNáZIU

Nadačný fond Macek odnikateľ z Nitry Viktor Macek je Petrovčanom dobre známy takmer dve desaťročia. Kedysi osobne a ako vedúci predstavenstva mesta viackrát sa pričinil o rôznorodú pomoc. Azda preto sa mu domáci odvďačili titulom čestného občana Báčskeho Petrovca.

Pán Macek neraz finančne a hmotne pomohol petrovské gymnázium, resp. internát. Teraz sa podujal založiť zá-

P

odmenili siedmich žiakov školy a tri skupiny. Finančný podiel v hodnote 100 eur tohto roku si prebrali Jaroslava Slavková, Jaroslava Majerová, Anna Berédiová, Michal Belička, Benjamín Kunčák, Tabita Sára Eliášová a Dávid Dinga. Skupinovo si toto ocenenie zaslúžili futbalové mužstvo žiackeho domova, gymnaziálna folklórna skupina a dievčenská spevácka skupina.

V spoločnosti Viktora Maceka tí najlepší z petrovského gymnázia kladinu Macek, ktorá každoročne odmení najlepších žiakov gymnázia v Petrovci. Po prvýkrát sa v dejinách gymnázia vo štvrtok 6. júna udeľovali štipendiá z nadačného fondu Macek.

Za prítomnosti početných hostí, učiteľov a žiakov v Slávnostnej sieni gJK sa o založení nadácie Macek zmienil riaditeľ gymnázia Paľo Belička. Podľa pravidiel základiny za školskú a mimoškolskú činnosť v uplynulom roku

Skupinové ocenenia zdôvodnil správca internátu Ondrej Koroš.

Tieto finančné podiely do budúcna budú dobrou vzpruhou žiakom gymnázia, aby dosahovali ešte lepšie výsledky v učení a účinkovaní na rôznych súťažiach a šírení dobrého mena petrovského gymnázia. Štedrému darcovi Viktorovi Macekovi sa vedenie gymnázia tiež odvďačilo darom.

J. Čiep

SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU (4): HASMA, KROMPACHY

Zákazníci sú spokojní onuka slovenských firiem na našom – Bola založená v roku 1994, takže veľtrhu techniky bola ozaj rozma- máme devätnásť rokov. Momentálne nitá. Výrazne k tomu prispela i spoloč- máme 55 zamestnancov. Z toho je nosť Hasma sídliaca v Krompachoch. Jej technicko-hospodárskych asi pätnásť, cieľom je výroba kompletného sorti- kým zvyšok, zo štyridsať ľudí, pracuje mentu produktov v oblasti výroby aníz- priamo vo výrobe. Ako je známe, sídkonapäťových rozvádzalime v Krompachoch, čov pre rozvodné energečiže v spišskom regióne. tické siete na úrovni kvality – Ako ste sa rozhodli zodpovedajúcej európskezavítať do Belehradu? mu štandardu. Darí sa jej to.

– Za to predovšetZ jej dielní vychádza celý kým vďačíme pani Márad rôznych produktov: rii Kleinovej a spoločelektromerové rozvádzače nosti Spiš – View – Trana priame, polopriame, neding, s. r. o. U vás vystapriame a špeciálne meranie, vujeme síce prvýkrát, hlavné domové, prípojkové, no raz sme sa už boli porozpájacie a istiace skrine, zrieť na tento veľtrh. Tetransformátorové rozvá- Ing. Anna Mikulová raz skúšame, či tu nedzače, skrine na prípojky nájdeme nejakých odplynu, závitové a nožové poistkové berateľov, pretože naša firma vyváža v spodky... Hasma umožňuje široký roz- súčasnosti do Poľska, do Španielska, do sah technických riešení, keďže je schop- Českej republiky, do Nemecka. Jeden ná vyrobiť akýkoľvek rozvádzač s vý- čas sme mali odberateľa aj v Chorvátsku strojom vyžadovaným zákazníkom na a zaujímavý nám je i váš trh... základe dodanej schémy. Konateľka Tromfom v tom presadzovaní Haspodniku Ing. Anna Mikulová vraví: my u nás sú viaceré európske štandardy – Vyrábame v oblasti rozvádzačov kvality, ktoré počas uplynulých rokov takmer všetko: od poistkových spod- získala, vyhovenie výrobkov podľa kov cez prípojkové skrinky po elektro- špeciálnych noriem a technických merové a transformátorové rozvádza- predpisov, samozrejme, i dlhoročná če. Väčšina našej produkcie je pre slo- orientácia na dosiahnutie spokojnosvenský trh. Do zahraničia exportujeme ti odberateľov produktov. Lebo o záhlavne poistkové spodky. Vývoz tvorí kazníka a jeho záujem Hasme v prvom asi sedem percent našej produkcie. rade ide.

– Odkedy spoločnosť existuje?

O. Filip

P

Bum-bum-bum-buch! znamuje sa občanom: buch je tu preto, že o búchaní, ale aj o bum-bume, ktoré sa množí ako huby po daždi, bude reč v dnešnom bubnovaní.

Ctení občania, ako vám je dávno dobre známe, žijeme v bezpečnej a prosperujúcej spoločnosti, tobôž od vojny, ktorú naša Prosperujúca a Bezpečná Spoločnosť nikdy neviedla, akože ju ani viesť nemieni, po ktorej vojne, ktorú sme neviedli, sa nám tak trošku nahromadili všelijaké zbrane, s ktorými zbraňami, – tie sú, pochopiteľne, len a len Obranné, Nikdy útočné – podaktorí Ctení Našinci – občas nevedia čo robiť, nuž a tak z dlhej chvíle, respektíve z čírej starostlivosti o spomenutý Tovar, ktorý Tovar okrem Búchačiek môžu činiť aj rôzne

O

15. 6. 2013

24 /4547/

Pichačky a Mlátidlá, ktoré by sa dlhším nepoužívaním na stopercent pokazili, sem-tam urobia návštevy k vám, respektíve k nám, s najušľachtilejším úmyslom zoznámiť sa a zakomunikovať si s nami, ibaže sa Vysokoctení Našinci, keď nám tak vhupnú pod rúškom tmavej noci cez okno alebo si sami odomknúc dvere, Úžasne Vyľakajú, keď zočia naše neopodstatnene nepríjemne prekvapené tváre z inak Normálnej Nočnej Návštevy, nuž a tak v pomykove vytiahnu trebárs taký revolverík alebo hoci len pištoľu poprípade bajonetik a´bo dáku bachuľu, a celí pomýlení, ale so zmyslom pre ostrovtip, precedia cez zuby: „Peniaze, alebo život!“, my sa, vážení spoluobčania, dostávame k jadru veci, to jest k otázke: čo robiť, ako sa

HLAS ĽUDU

P zavďačiť Dobrým Ľuďom, ktorým sa nelení potešiť a poctiť nás popolnocipodvanástejhodine; takto teda, vážení: aj keby sa vám, mylne, zazdalo, že vás Títo Nadovšetko Dobrosrdeční Humánni Ľudia och-och-ohrozujú, a že máte prirodzené právo na ochranu vlastnej integrity (ak dačo také vôbec existuje), vedzte, že brániť sa síce smiete, ale výlučne s použitím rovnakých alebo Približne Rovnakých Obranných Prostriedkov, akými by sa eventuálne mohol poslúžiť váš nový známy, ktorého teda pri kávičke a samozrejmom poháriku na zvítanie Veľmi Láskavo a Úctivo poprosíte, aby vám ukázal vlastné svalstvo a predviedol, koľko kľukov môže urobiť (to pre prípad, že predsa pôjde do tuhého a aby ste náhodou ne-

UGÁR

použili nadmernú silu), musíte si overiť na tvári miesta, hoci prostredníctvom internetu, aký typ Obrannej Zbrane vlastní váš vážený hosť, spýtať sa ho, koľko má guliek (nie, nie, tých..., ani tých v hlave; tie bezpečne doteraz nikto nespočítal; reč je o počte a veľkosti guliek v zásobníku) a vôbec zistiť všetky možné relevantné údaje o Jeho Obrannom Potenciáli, majúc na zreteli všetky možné paragrafy zákona, ktoré nám dovoľujú primerane sa správať voči Nečakaným nočným a Denným Návštevám, t. j.

Návštevníkom, s ktorými navyše treba jednať jemne, nežne a s citom, aby sme im tak či onak neublížili.

Buch-buch-bum! jbš

13

Z NAŠICH OSÁD SILBAŠ

Višňové podujatie V

nedeľu 9. júna sa v Silbaši z Filozofickej fakulty Uniuskutočnilo štvrté podujatie verzity Konštantína FiloČaro višieň v organizácii silbašs- zofa v Nitre pod vedením kého Aktívu žien. Podujatie pod- prof. PhDr. Jaroslava Čuporili Obec Báčska Palanka, Ústav kana, CSc., ktorí prezenpre kultúru vojvodinských Slová- tovali najnovšiu knižnú kov, Miestne spoločenstvo Silbaš monografiu o Silbaši, riaa iní. diteľ NVU Hlas ľudu SaVzácnych hostí a početných muel Žiak, predsedníčprítomných privítala predsedníč- ka Asociácie slovenských Katarína Ušiaková privítala ka Aktívu žien Katarína Ušiaková. spolkov žien Viera Mi- Annu Tomanovú-Makanovú Podujatie otvorila sáča, Báčskeho Periaditeľka Ústavu trovca, Lalite, Pivnice, pre kultúru vojvoRumenky, Hložian, zo dinských Slovákov Starej Pazovy a SeMilina Sklabinská, lenče. Hostky a doktorá sa zmienila o máce ženy svoje ručsvojej rodnej osade né práce a gastronoznámej podľa memické pochúťky prelónov, morušovici, zentovali na krásne a vyzdvihla aj význam tohto podujatia, na ktorom si silbašské ženy tajomstvá kuchyne a ručných prác nenechávajú len pre seba. Predsedníčka Pri kysáčskom stánku: domáci a hostia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny škovicová, riaditeľ Gymnázia Jána Anna Tomanová-Makanová vy- Kollára v Petrovci Paľo Belička, jadrila potešenie z činnosti žien v riaditeľka Ľudovej knižnice Veljka Silbaši, ktoré aj týmto spôsobom Petrovića z Báčskej Palanky Konadväzujú kontakty s inými spol- viljka Dobrićová, farár silbašský kami a sú činné i v dnešných ťaž- Vladimír Lovás st., predseda Rady kých časoch.

MS Silbaš Danilo Pejak a ďalší.

Na podujatí sa zúčastnili aj Svojou účasťou višňové poduvzácni hostia z Nitry – tím autorov jatie obohatili i spolky žien z Ky- Višňové špeciality

upravených stánkoch. Členky silbašského spolku v miestnosti Domu kultúry nainštalovali aj výstavu z odevných a iných predmetov z minulosti pomenovanú Pohľad do minulosti starej mamy.

V kultúrno-umeleckom programe popretkávanom slovensko-srbskými hudobno-tanečnými a divadelnými bodmi vystúpili spevácka skupina Silbašanky, žiaci nižších ročníkov ZŠ bratov Novakovcov, Katarína Širková si zaspomínala na čerešne z minulosti, predstavili sa aj domáci divadelní ochotníci APS, a spevmi a tancami aj hostia KUS Mladosť z Lugu.

Družné posedenie pokračovalo v Loveckom dome pri večeri a hudbe.

Jaruška Ferková

ROZLÚČKOVÝ VEČIEROK ÔSMAKOV V KULPÍNE. Dojímavo bolo v piatok 7. júna v Základnej škole Jána Amosa Komenského na večierku usporiadanom pri príležitosti rozlúčky ôsmakov so základnou školou. V príhovore riaditeľka školy Jovanka Zimová povedala, že vyprevádzajú mnohopočetnú generáciu 31 žiakov rozdelených do slovenskej a srbskej triedy, ktorá dosiahla chvályhodný prospech počas základného školenia. V slovenskej 8. a triede bolo 25 žiakov. V nižších ročníkoch im triednou učiteľkou bola Anna Koruniaková a vo vyšších triednictvo prebral profesor Todor Radanov. V srbskej 8. b triede bolo 6 žiakov. Do 4. ročníka ich učila Tatiana Kováčová a vo vyšších ročníkoch im triednym profesorom bol Branislav Cesnak st. Na znak vďaky každá trieda svojmu triednemu odovzdala darčeky a učiteľkám kvety. Výborným žiakom generácie 1998 riaditeľka odovzdala darčeky. Dostali ich: Dejan Jakovljević, Iva Koruniaková, Petra Krnáčová, Jelena Stošićová, Tijana Juríková, Iveta Valentíková, Rastislav Činčurák, Albína Anna Šimová a Andrea Valentíková. Darčeky odovzdali aj nositeľom Vukovho diplomu, a to sú: Sebastián Červeni, Michaela Melichová, Alex Šimo, Sanja Kosovac, Branislav Petráš, Maja Milenković a Barbara Hana Hašková, ktorá sa zároveň stala žiačkou generácie. Na snímke: Kulpínski malí maturanti počas slávnostného programu na rozlúčkovej zábave vo svojej doterajšej škole.

K. Gažová

14

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

ŽIACI ZáVEREČNéhO ROČNÍKA PETROVSKéhO gyMNáZIA JáNA KOLLáRA SO ŽIACKyM dOMOVOM po absolvovaní maturitných skúšok sa dostali k tej chvíli, keď škole, v ktorej strávili posledné štyri roky, povedali zbohom. Po krátkom umeleckom programe v piatok 7. júna riaditeľ gymnázia Paľo Belička pred udelením diplomov a odmien ozrejmil, že v generácii maturantov 2012/2013, žiakov narodených roku 1994, počítajúcej 76 žiakov, školenie úspešne ukončilo 70. Traja sú ponechaní na opravné skúšky a traja budú opakovať triedu. Výborný prospech dosiahlo 28, veľmi dobrý 26 a dobrý prospech v tomto školskom roku malo 16 žiakov. Stredná známka v ročníku bola 3,93. Maturitnú skúšku zdolalo 69 zo 70 maturantov. Za vynikajúci prospech v učení najvyššie stredoškolské ocenenie – Diplom Vuka Karadžića – získalo desať žiakov: Mária Kolárová, Branislav Makan, Andrej Pintír, Jaroslava Slavková, Alexandra Kulíková, Miluška Diňová, Tatjana Dražićová, Božana Kontićová, Biljana Obradovićová a Aleksandra Hašková. Okrem toho knižne odmenili žiakov, ktorí získali diplomy na republikových a iných súťažiach. Žiačkou generácie sa stala Jaroslava Slavková. Záverom slávnosti triedne profesorky Nataša Struhárová, Anna Struhárová a Anna Medveďová maturantom odovzdali diplomy. Na fotografii sú nositeľky diplomu Vuka Karadžića s triednymi profesorkami a riaditeľom gymnázia.

J. Čiep

MATURITNÝM VEČIERKOM V KOVAČICI, ktorý sa uskutočnil 7. júna v reštaurácii Glamour, ďalšia generácia maturantov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici sa rozlúčila so stredoškolským životom. Veselej nálade, aká pristane takejto chvíli a mladosti, predchádzala oficiálna rozlúčka so školou a sumovanie štvorročných pracovných výsledkov. K tým výsledkom patria aj Vukove diplomy, ktoré tentoraz získali traja žiaci gymnázia: Milica Latinovićová, Radoslav Joka a Marta Šimáková. Objektív ich zvečnil v spoločnosti výborných žiačok Eleny Đurovej a Slađany Stevanovićovej, riaditeľa a triednych profesorov Valentíny Daleovej a Jána Slivku. Titul žiaka generácie tentoraz neudelili. Triednym profesorom, ktorý tiež vyprevadil svojich žiakov maturantov, je aj prof. Alexandru Oprić. Riaditeľ gymnázia Pavel Rohárik najlepším žiakom – vukovcom odovzdal darčeky, čo je praxou školy. V generácii tohtoročných maturantov, ktorá počíta 67 žiakov, školenie úspešne zakončilo 62 žiakov. Päť žiakov sa bude musieť ešte potrápiť na opravných skúškach v auguste.

A. Chalupová

PAZOVSKÍ MALÍ MATURANTI Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka usporiadali rozlúčkový program v stredu 5. júna v divadelnej sále. V školskom roku 2012/2013 je v tejto slovenskej škole 40 malých maturantov, ktorých viedli triedne profesorky Stanislava Nikovićová a Olivera Miletićová-Panovićová. Medzi týmito žiakmi narodenými v roku 1998 desiati sa stali nositeľmi Vukovho diplomu: Kristián Čmelík, Silvia Hricová, Anna Števáková, Ivan Kožík, Mária Šišková, Martina Tótová, Andrea Potranová, Milinka Domoniová, Iva Mojovićová a Ivan Agarský, ktorý je žiakom generácie. Na stredajšom príležitostnom programe žiakom k dosiahnutému dobrému úspechu gratuloval Janko Havran, riaditeľ školy.

Po oficiálnej časti nasledoval žiacky žúr v miestnostiach školy. Na fotografii sú pazovskí malí maturanti s učiteľmi a profesormi školy. a. lš.

ROZLÚČKOVÝ VEČIEROK PAdINSKÝCh ÔSMAKOV usporiadali 5. júna v telocvični Základnej školy maršala Tita. Pri tej príležitosti sa mnohým zarosili oči, ale sa aj spievalo a tancovalo. Nevystali príhovory niekoľkých maturantov, ani primerané slová žiačky generácie, riaditeľa školy Ladislava Petroviča a spoločný tradičný valčík s rodičmi. V školskom roku 2012/2013 brány padinskej školy opustila vynikajúca generácia žiakov, ktorá z úhrnne 68 žiakov má deviatich nositeľov Vukovho diplomu. Sú to Stefana Nemogová, Damián Meliš, Želislava Širková, Aňa Chrťanová, Milinka Sojáková, Marína Ľauková, Karol Štaub, Želko Urban a Kristína Bešková, ktorá je zároveň žiačkou generácie. Tohtoroční padinskí ôsmaci (na snímke) môžu už len spomínať na krásne chvíle v laviciach základnej školy.

A. Ch. 15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

15

Z NAŠICH OSÁD KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (8.)

Pokojné ruky petrovského holiča Benku H

oliči sú vám svetoznáča sa obšmietal okomi ľudia. O nich zalo holiaceho a stričiatkom 20. storočia hovohajúceho otca a nie ril aj anglický matematik a div, že sa aj z neho filozof Bertrand Russell, keď stal holič. Dvojročnú objasňoval paradox E mnoučňovskú školu si žiny, a to takto: Dedinský houkončil v roku 1968 lič vyhlásil, že neholí tých v Subotici a v Pemužov, ktorí sa holia sami, trovci. Do Subotice ale holí všetkých mužov, ktomusel chodiť za odrí sa sami neholia. Kto holí bornými predmetholiča? Keby sa holič holil mi. sám, na základe prvého vyMajster Benka nehlásenia sa nemôže holiť. zobral do rúk britvu Ak by sa holič neholil, tak sa hneď po ukončení musí holiť sám na základe školy. Najprv pracodruhého vyhlásenia. Je to val v miestnom poľteda spor. nohospodárskom Dosť dávno sme chodili družstve a až nena hodiny matematiky. Už skoršie začal holiť a si ani nespomíname, čo to strihať spolu s E množina je. Ale si kladie- Majster Benka preveruje, či je britva otcom. Veru aj nome podobnú otázku: koho nadostač ostrá vinky hneď uviedol. holí holič v Petrovci? Holí – Otec, odo dnes vôbec niekoho…? Takmer dennodenne pre- už nebudeme robiť za obilie, ale za peniaze, pojdeme autom vedľa Benkovho míheľa v Petrovci. vedal som jedného dňa otcovi, – takto nám rozJedného dňa, ako sme tak, pravdupovediac, práva náš spoločník pri dobrej káve a my sa potrošku rýchlejšie šoférovali petrovskou Novo- zeráme naň udivene. sadskou ulicou, hoci by sme nemali, ale upo– A nerobili ste vždy za peniaze? náhľaná doba nám tak rozkázala, na um nám – Ale kdežeby, – odpovedá majster, – kedyprišla už spomínaná otázka, či holičský majster si sa holenie a strihanie platilo v naturáliách – Benka má dosť zákazníkov. Či ho vyučené re- 100 kíl pšenice alebo kukurice za ročné holenie meslo, a k tomu zdedené po otcovi, uživí. Veď a strihanie. A ja som povedal otcovi, že my neje toľko reklám na žiletky a peny na holenie a potrebujeme obilie, veď ho doma máme. Tak po holení v médiách. No neúrekom... sme aj zákazníkov začali učiť novým móresom.

– Kedysi nás, holičov, v Petrovci bolo trinásť Sprvu krčili nosom, ale rýchlo si zvykli, že aj hoa všetci sme mali robotu, – vraví Samuel Ben- liči sú remeselníci, a nie občania druhého radu. ka, majster na hladkú mužskú tvár, vystrihané Modernizácia bola vidná aj v druhých pláfúzy a vlasy, ktorého sme zastihli v dielni, kde noch. Britvu sčasti vystriedal strojček, ale nie v čakal na zákazníka, a pritom mu vyhúdala úplnosti. Aj tá zostala verná domáca v dielni, len hudba z Rádia Petrovec, – a dnes sme iba dva- pozmenila výzor. Ostrý nožík britvy vystriedaja. Také sú časy, čo už. Muži sa už častejšie sami la žiletka v jej kostre. A strojček, jaj, ten nemecký doma holia ručne alebo strojčekom. Ale remeslo strojček... ma ešte stále uživí – aj napriek tým nešťastným – Rozpoviem vám jednu príhodu so strojčedaniam... kom na holenie, ktorý vyrobila známa nemecBenkova dielňa má už 61 rokov – je o rok ká firma, – pán majster drží v ruke strojček, roky mladšia od nášho spolubesedníka. Otvoril ju ba desaťročia na ňom vidno. – Pred niekoľkýešte jeho otec, a ako to už býva, ako malé chlap- mi rokmi sa mi pokazil. Zodrala sa jedna drob-

ná súčiastka a miestny tokár mi to nemohol zhotoviť. Tak som napísal list do podniku, do Nemecka, ktorý je veľkým výrobcom týchto strojčekov. List som písal po slovensky a sused, ktorý pracoval v Nemecku, ho preložil do nemčiny. Poslal som list, v ktorom som pekne krásne poprosil, či by nemohli poslať konkrétnu súčiastku do vtedajšej Juhoslávie. „Zaplatím dobierkou pri dodaní súčiastky,“ písalo okrem iného v liste.

O dva týždne prišiel za majstrom Benkom poštár s informáciou, že si treba vyzdvihnúť balík na poštu. – Balík? – pomyslel si Samuel Benka, ale už šiel na poštu.

– Prekvapene som na pošte povedal, že som si prišiel po balík, ale že vôbec neviem, kto mi ho posiela. Až keď mi povedali, že zásielka prišla z Nemecka, kleplo mi: prišla mi súčiastka do strojčeka. Koľko mám platiť poštovné a súčiastku? – opýtal som sa. Na moje veľké prekvapenie povedali mi, že iba poštovné treba zaplatiť, súčiastka prišla grátis.

Aj my sme oči vytreštili. Ako to?

– No, pekne – krásne gesto mi preukázala nemecká firma. Až keď mi sused, lebo ja neovládam nemčinu, prečítal znenie listu z Nemecka, pochopil som, že mi vlastne darovali až päť rezervných súčiastok a ešte ďalšiu, a to len kvôli tomu, že sa potešili, že aspoň niekto na tomto svete ešte stále používa strojček, ktorého výroba už dávno zastala. Žiletky, strojček na holenie a strihanie a nožničky. S tými nástrojmi narába majster Benka, keď si muži zmyslia, že chcú byť upravení a pekní. Nesmieme zabudnúť ruky. Tie sú veľmi dôležité pri jeho pracovných úkonoch. Hlavne musia byť pokojné – aby náhodou neprišlo... no viete, ku krvipreliatiu. Ale pri rozhovore s ním veru sme si veľmi dobre všímali aj ruky. Verte nám na slovo: vôbec sa netriasli.

Pán majster holičských vied potajomky, ale niekedy aj nahlas dúfa, že aspoň jedno zo štyroch vnúčat, podobne ako on kedysi, vdýchne novinky tomuto salónu pre mužov. Ale povedal nám aj to, že ak sa náhodou všetkým budú ruky triasť, nenahnevá sa... Veď ich vôľu a šťastie má nadovšetko...

V. Dorčová-Valtnerová

ZáHAdná dedinA. Jazdiac z Nového Sadu regionálnou cestou smerom do Somboru neznámy cestovateľ sa určite prekvapí, keď prejde most cez kanál Dunaj – Tisa – Dunaj a vojde do nového sídliska, pričom na vchode zazrie len veľký počet pútačov, ale bez tabule s názvom osady. Tak je to na vchode do Báčskeho Petrovca, kde nieto žiadneho označenia dediny. Dlho na mieste, ktoré vidno na fotografii, chátrala stará tabuľa, sfarbená do modra, s označením názvu osady. Datovala ešte z čias socializmu, bola vypísaná iba latinkou po srbsky a slovensky a teraz už dlhšie tam nie je nič. Takže kto nevie, do ktorej osady vošiel, nech zastane na prvom rohu a opýta sa domácich.

J. Č-p

16

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Pošlite sa na dovolenku!

K onečne voľno, dovolenka! Chystáte sa niekam, ale ešte ste sa nerozhodli? Na pre-

žitie tých najkrajších dovolenkových chvíľ často stačí iba zmeniť prostredie. Nemusí to byť

len vzdialená destinácia: more, kúpele, hory...

V riadkoch, ktoré nasledujú, vás možno inšpirujeme, aby ste sa rozhodli pre niektorú bližšiu turistickú ponuku.

E. Š.

CESTOVNÝ RUCH KOVAČICE

Šance treba zužitkovať pre rozvoj osobností v zasadacích sieňach Relaxu. Veľkou ného strediska Relax viac zhonu takmer každý deň prednosťou je blíz(od vybudovania 1. mája 2008 dodnes), v kovačic- kosť Belehradu (48 kých reštauráciách, pizzeriách, snackbaroch, disko klu- km) a založenie Tube a kaviarňach je menej (domácich) návštevníkov ristickej organizácie aj cez víkend. Aj napriek týmto faktom je čoraz viac Obce Kovačica.

Z primárnej posúkromných ubytovacích zariadení pre cezpoľných nuky danej prírodou hostí.

Pred vybudovaním Relaxu cieľovými miestami boli v okolí Kovačice sú v Kovačici zväčša„len“ známe obrazárne, ateliéry ma- zatiaľ okrem rieky Insitné umenie – výstavná skriňa Kovačice. Väčšia časť maliarov Galérie liarov a výrobcu sláčikových nástrojov, výšivky Žen- Tamiš iba umelé insitného umenia v priestoroch Turistickej organizácie Srbska ského spolku, prípadne sa konali obKreatornica. Šancou na prezentáciu im bude Dolchôdzky vnútra a vonkajška kostola. nozemský jarmok, ktorý zorganizujú v septembri. Na Dnes sa do Kovačice chodí i za zotavením túto a iné akcie vo dvore Miestneho spoločenstva sta(fitnescentrum) a rekreáciou (bazény). vajú letné javisko.

Najviac je krátkodobo pobývajúcich tuKovačica je aj rodiskom alebo pôsobiskom náristov a tranzitných cestujúcich či výletrodných dejateľov (Čaplovičovcov, Bulíkovcov), ktoníkov. Vďaka seminárom, sympóziám, rým postavili pamätné tabule a busty, ako i dejiskom konferenciám a kongresom prebiehajú v udalosti v dejinách. Pomník venovaný Kovačickému Kovačici aj obchodno-hospodárske, výprocesu vystavali pred podujatím Odkaz predkov chovno-vzdelávacie pobyty a pobyty (2007).

Charakteristikou tejto juhobanátskej obce je i to, že posledné desaťročie má rozšírený aj hromadný cestovný ruch. Okrem individuálnej alebo rodinnej tuČlenky Ženského spolku ponúknu ristiky povšimnutiahodné sú zájazdy školákov z ceturistov chutnými koláčmi a zapoja lého Srbska a organizované zájazdy turistov, najviac aj do výšivkárskych prác z Japonska a USA. Mototuristika tiež naberá na obvodné plochy v Debeljači. Z obsahov, ktoré rátkach. Počas zrazu motocyklistov v Debeljači mivznikli činnosťou človeka, turistov okrem ga- lovníci motoriek pol dňa strávia v Kovačici. lérie zaujmú aj náboženské stavby a pamiatSlušne je vybudovaná miestna, dopravná, zdraky. Národopisná izba návštevníkom nie je k dis- votnícka a iná infraštruktúra. Zo športovo-rekreačpozícii už roky. Hostia sa radi zastavia i v re- ných zariadení chýba najviac cykloturistická trasa, či novovanej Obecnej knižnici. Z podujatí naj- plocha na kolieskové korčule. Bežeckú trasu osada známejšia je kultúrna akcia Kovačický október. má. Možnosti rybolovu a poľovačiek v okolí sú.

Od jari do jesene prebiehajú buď pravidelné, Turisti si najviac pochvaľujú prívetivosť občanov ročné, či občasné kultúrno-turistické podujatia, osady, ochotu pomôcť, obratnosť a spoľahlivosť dobakými sú Deň žatvy, Guča v Kovačici / Padine, rovoľníkov, či profesionálov v cestovnom ruchu. To Detská svadba, kým koncerty rockových sku- však ale neznamená, že v kovačickej turistike nie je pín prebiehajú aj na Silvestra. čo zlepšovať. Vždy sa môže pracovať na zvýšení kvaŽiaci ZŠ Mladých pokolení nie sú iba účastníkmi Tradičnú umeleckú výrobu desaťročia pe- lity služieb a počtu konzumentov ponúk cestovnérozličných programov pre návštevníkov, ale sa stujú v Ženskom spolku. Na remeselnícku pro- ho ruchu. stávajú z nich i dobrovoľníci na rôznych podujadukciu nezabúda ani novovzniknutý Klub Ján Špringeľ tiach konomická kríza roky zasahuje i do cestovného ruchu Srbska. Nie je inak ani s turistikou v KovaE čici. Zatiaľ čo je zôkol-vôkol Podnikateľsko-rekreač-

JE TO BUĎ V POVAHE ČLOVEKA alebo aj v iných okolnostiach, že si krásy prírody berie ako čosi samozrejmé a dané, trvajúce od nepamäti až do nedohľadna. Priam ukážkovým svedectvom toho je nie ani tak vzdialená, no stále dosť málo navštevovaná Ramsarská oblasť a zároveň špeciálna rezervácia prírody Obedská bara. Je v južnom Srieme, neďaleko Kupinova a Ašane. Tiež je najstaršou prírodnou chránenou lokalitou u nás (od roku 1874) a skutočnou oázou pestrého rastlinného a živočíšneho sveta. Je tam až stoosemdesiat druhov hríbov, päťsto druhov tzv. vyšších rastlín, stovky druhov hmyzu a vtáctva... Mnohé obsahy, kvalitné prepojenie prírodného a kultúrneho dedičstva, ekologické a iné dielne... Príčin je dosť, aby eko-turizmus mohol rýchlejšie napredovať aj v tejto časti Sriemu. Ibaže treba doňho viac vkladať a sústavnejšie a odbornejšie sa týmito záležitosťami zaoberať. Na snímke je časť Obedskej bary.

O. Filip

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

17

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

TURISTICKÁ PONUKA MUZEÁLNEHO KOMPLEXU V KULPÍNE

Atraktívny priestor s bohatou ponukou tále zaujímavou a čoraz viac lákavejšou destináciou pre turistov, ktorí navštevujú VojS vodinu a Báčku, je muzeálny komplex v Kulpíne pôsobiaci v rámci Múzea Vojvodiny v Novom Sade. V bohatej ponuke pre turistov sú stále nové obsahy, ktoré vďaka odbornosti tamojších zamestnancov získavajú čoraz viac na kvalite.

O aktuálnom pôsobení komplexu múzea v Kulpíne sa z turistického a odborného aspektu zmienil vedúci Filip Vorkapić, vyšší kustód – etnológ. − Muzeálny komplex v Kulpíne je svojráznou ochrannou značkou Obce Báčsky Petrovec a širšie. Umiestnený je v kaštieľoch rodiny Stratimirovićovcov a neskoršie Dunđer- Filip Vorkapić ako odborný sprievodca skupiny skovcov. Za posledné roky sa skutočne stal po- žiakov a učiteľov z Kikindy, ktorí boli na exkurzii v pulárnou turistickou destináciou Vojvodiny, kulpínskom múzeu lebo má veľký turistický potenciál. Návštevníkom ponúkame hodne zaujímavostí a hodnotných obchôdzke výstavných priestorov môžu oddýchnuť exponátov. Niektorým turistom je lákavejší starý ná- v prírode tzv. anglického a francúzskeho parku.

Keď ide o záujem návštevníkov, F. Vorkapić s bytok a zasa iným poľnohospodárske náčinie a stroje v pomocných objektoch. Vo Veľkom kaštieli máme hrdosťou povedal, že ročne majú až 10-tisíc návýstavu štýlového nábytku a predmetov úžitkového vštevníkov muzeálneho komplexu. Do tohto štatisumenia, prenesených z kaštieľa v Čelareve. V budo- tického údaja sú započítaní i návštevníci početných ve bývalej koniarne a kováčskej dielne máme výsta- masových podujatí, ktoré sa usporadúvajú v tomto vu starých poľnohospodárskych strojov a traktorov. atraktívnom priestore. Spomenúť možno PredslávSvojráznou atrakciou je prvý juhoslovanský traktor za- nosťové dni v Kulpíne, Veľkú noc v Kulpíne, oslavy Dňa chovaný v Srbsku. Tretí muzeálny priestor je budova Kulpína, Kulpínsku svadbu, tortiády Spolku kulpínskych bývalého chmeľového skladu, kde sú na troch po- žien, ako aj ich rôzne tematické výstavy, výtvarné táschodiach naše stále tematické výstavy z oblasti po- bory Múzea Vojvodiny, premiéry kníh, hudobné pomenovanej Z dejín poľnohospodárstva. Pravdaže, dujatia a tomu podobné. Medzi najaktuálnejšie patperličkou komplexu je park múzea, kde si turisti po ria maskový bál detí základnej školy, potom rôzne vý-

TURISTIKA PADINY

tvarné dielne pre deti, hračkárske dielne, divadlá na otvorenom atď. Perličkou je využitie krásneho priestoru kulpínskeho kaštieľa a zelene parku na uzavieranie sobášov a fotografovanie v tomto Vedúci múzea v Kulpíne prekrásnom am- Filip Vorkapić biente. − Chvályhodná je dobrá spolupráca pri usporadúvaní tejto bohatej palety rôznorodých podujatí so Spolkom kulpínskych žien, vinohradníkmi, Klubom Kulpínčanov, tiež s MOMS Kulpín, Základnou školou J. A. Komenského, MS Kulpín a Obcou B. Petrovec. Do tohto komplexu ako turisti najčastejšie prichádzajú žiacke exkurzie hlavne v jarnom a v jesennom období, tiež skupiny rôznych vekových skupín v organizácii turistických organizácií alebo aj individuálni návštevníci.

Sú to aj turisti zo zahraničia, hlavne zo Slovenska, ale aj z Nemecka a Japonska, Ukrajiny, Ruska, Estónska, Austrálie, Kanady.

Vedúci komplexu v Kulpíne vyzdvihol, že tomuto lákavému turistickému priestoru chýbajú pohostinské objekty a priestor na ubytovanie. Keby to mali, mohli by rozšíriť turistickú ponuku na usporadúvanie seminárov, kongresov menšieho typu, dielní, okrúhlych stolov, prezentácií poľnohospodárskych inštitútov, poľnohospodárskej techniky a podobných odborných podujatí.

K. Gažová

sitní maliari a ich umenie. Galéria, v ktorej sú vystavené ich obrazy, sa nachádza v budove Domu kultúry Michala Babinku. Insitní maliari klobás z Padiny a okolia. v roku 2011 založili O čo sa turisti najviac zaujízdruženie občanov a majú? pomenovali ho Smäd.

– Najviac navštevujú etno Aké športové aktidomy a studne. Počas návštevy vity ponúka turistom etno múzea človeka opanuje Padina? zvláštny pocit návratu do minu– V rámci športového losti. Tento asi 170-ročný dom si spolku Dolina pôsobí pred niekoľkými rokmi kúpil a futbalový, kolkársky, do dnešnej podoby upravil Pavel stolnotenisový klub a Petráš, hostinský vo výslužbe, Hrdí na svoje etno múzeum – Pavel Petráš medzi karateklub. Turistom sú ktorý si ešte v mladosti osvojil lás- svojimi exponátmi k dispozícii i terény na ku k starožitnostiam. Ochotne zbieral odhodený nábytok, náčinie, čia. Pre zahlásené skupiny turistov je pieskový volejbal, basketbalové teréstroje a odev Padinčanov. Výsledkom možnosť v ňom organizovať tradičné ny, posilňovňa… Paintball klub má jeho záľuby je impozantná zbierka slovenské raňajky, ktoré pripravia člen- polygón veľkosti 5-tisíc štvorcových metrov. Poľovnícky spolok Zajac (zaponad 3-tisíc autentických exponá- ky Spolku žien.

Padinu aj dnes pre ich chýrečné ložený v roku 1926) umožňuje hosťom tov z tohto prostredia. Mnohé z nich predstavujú dnes už zabudnuté pred- studne pomenúvajú dedinou, v ktorej vyskúšať sa v triafaní do asfaltových termety, lákajúce tak nadšencov etnoló- sa voda melie. Padinské studne sú čov a účinkovať v organizovanom logie, starožitností a folklóru tunajších Slo- najhlbšie v Banáte a niektoré sú staré vení drobnej diviny. aj 200 rokov. Zachované sú ešte len tri.

V bezprostrednej blízkosti Padiny sa vákov.

Dedinský etno dom sa nachádza na V súčasnosti je zrekonštruovaná a sprí- nachádza množstvo atraktívnych tumieste, kde sa nachádzal dom kostol- stupnená turistom tzv. Šajbenova stud- ristických lokalít, ktoré sa využívajú níka. V roku 2006 skupina občanov a ňa, ktorá sa nachádza v strede dediny. na táborenie, výlety a rekreáciu. NajPadinčania sú hrdí aj na svojich in- známejšie oblasti sú Alaš a Višničková Spolok žien boli iniciátormi upravenia hôrka. tohto domu. Predmety v dome sú au- sitných maliarov…

– Hosťom sú zaujímaví aj tunajší inZa rozhovor ďakuje: A. Chalupová tentické a pramenia z rokov 19. storo-

Z každého rožka troška ovačická obec patrí medzi najnavštevovanejšie turistické destinácie K v juhozápadnom Banáte. „Okrem kovačickej Galérie insitného umenia a jej svetoznámych insitných maliarov, výrobcu huslí Jána Nemčeka, Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax, rodného domu, základiny a muzeálnej zbierky vedca a diplomata Mihajla Pupina v Idvore, turisti sa čoraz viac zaujímajú aj o Padinu,“ hovorí Dipl. manažérka cestovného ruchu Ivana Zovková, zamestnankyňa Turistickej organizácie Obce Kovačica.

– Padina je potenciálna turistická destinácia, ktorá v posledných rokoch značne pokročila v rozvoji cestovného ruchu. Kultúrne podujatia lákajú početných zahraničných a domácich turistov. Padinské dni kultúry sa organizujú v auguste a septembri a v rámci nich sa konajú tradičné festivaly Padina spieva, Banátsky festival, Babinkove literárne stretnutie a iné. Tradičná je aj kuchárska súťaž Gulašiáda a netreba zabudnúť ani na podujatie Víno, hudba, klobásy, ktoré vo februári zhromažďuje výrobcov kvalitných vín a

18

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD bári obcí Alibunár a Plandište na kanáli DTD organizujú už takmer 30 rokov. Pozornosť na seba upútali aj podnikavé jánošícke ženy. Už niekoľko rokov začiatkom júla organizujú Višňový deň, na ktorom vystavujú a predávajú produkty z višní – višňovú šťavu a lekvár. Avšak vystavujú a predávajú aj rôzne iné sladké a slané pochúťky, ručné práce, suveníry, medzi ktorými sú aj jedinečne brúsené fľaše z dielne Martina Kolárika. A je tu aj etno dom Zuzany Kolárovej.

VOJLOVICKÉ DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI lákajú mnohých návštevní-

stroje. Sprievodným podujatím týchto osláv je aj výstava ručných prác, tradičných a moderných, cestovín, pečiva a koláčov. Návštevníci Vojlovice si v ten deň, ale aj inokedy, ak o to prejavia záujem, môžu pozrieť aj etno výstavu v matičnom dome a etno dom SKOS Detvan.

V ARADÁČI si tiež nárokujú na rozvoj dedinskej turistiky, avšak tri tunajšie podujatia – vinariáda, klobasiáda a tortiáda sú viac zábavné ako turistické. Všetko to prezentujú na turisticko-zábavnom podujatí Aradáčska hroznová oberačka,

Tradičné pavorské raňajky – slaninku, syr, cibuľu, rajčiaky... môžu ochutnať aj návštevníci vojlovických dožinkových osláv

V BANÁTSKYCH OSADÁCH

Lákavá turistická ponuka tno domy, kaštiele, kostoly, parky, výstavy, podujatia, tradičné jedlá... sú obsahy, ktoré návštevníkom núkajú v slovenských osadách v juhovýchodnom a strednom Banáte. Poďme radom.

Najbohatšia turistická ponuka je v BIELOM BLATE, kde využili blízkosť svetoznámej prírodnej rezervácie Cárska bara a pre turistov pripravili zaujímavú ponuku hlavne s etno tematikou. Návštevníkov Cárskej bary očakáva plavba loďkou a kochanie sa v pokoji nedotknutej prírody. Iba niekoľko kilometrov ďalej v Bielom Blate výletníkov očakáva edukačný komplex v rámci základnej školy a etno sálaš Lujza, na ktorom sa nachádza aj svojrázna zoologická záhrada domácich zvierat.

Tu ich očakáva aj jazda na fiakri, baraní paprikáš, výrobky z mäsa mangulice, ale aj rôzne iné sladké a slané pochúťky z receptára starých mám. Konečne návštevníci iste neprehliadnu ani slovenský etno dom Márie Haníkovej. Na jazere Joca na svoje si prídu milovníci športového rybolovu a na tradičnom podujatí bieloblatských žien Sladký deň aj milovníci koláčikov zo slovenskej, srbskej, maďarskej a rumunskej kuchyne. Konečne návštevníci tejto osady si iste pozrú aj obrovskú morušu, ktorá je rovesníčkou osady, a pre tých, ktorí tu chcú stráviť viac dní, pozorovať vtáctvo na Cárskej bare, rybárčiť alebo jednoducho

E

15. 6. 2013

24 /4547/

oddychovať v dedinskej idyle, k dispozícii je aj viacero súkromných ubytovní.

HAJDUŠICA je známa predovšetkým podľa kaštieľa Dunđerskovcov, ktorý dominuje prekrás- Rybacie špeciality a dobrá zábava sú príznačné nym dvestoročným parkom. Ná- pre jánošícke Dni rybárov vštevníci parku si určite pozrú jedinečné exempláre obrovských stro- kov, ktorí si môžu pozrieť ručné venovanej zrodu nového vína. Mimov – čierny (divý) orech, čierny ja- kosenie a hrsťovanie pšenice, ale aj lovníci tohto druhu zábavy sa aj seň, makluru (divý pomaranč), tis a ochutnať niekdajšie pavorské ra- sami môžu vyskúšať v oberačke a opravdivú raritu na vojvodinských ňajky. Nechýba ani spev, hudba a ta- tlačení hrozna. Pohostinní Aradáčania sa, samozrejme, pospriestoroch, obtarajú o to, aby aj stôl bol rovský strom ginko plný rôznych aradáčskych biloba. Okrem paršpecialít, začnúc chýrečku a kaštieľa nánou klobásou a končiac vštevníci Hajdušice herovkami a vínom. Nesi môžu pozrieť aj chýba ani dobrá hudba. matičný etno dom Návštevníkom sú k dispoa ochutnať aj trazícii aj vinárne u Hrubídičné hajdušické kov a Jánošíkov. Určitú tujedlá a koláče. Je tu ristickú dimenziu má aj aj pravoslávny kláškaždé kultúrne podujatie, tor s pravoslávnym a preto milovníkom ľudokostolom z roku vých tradícií odporúčame 1936. Iba niekoľko navštíviť festival zvykov a kilometrov od Hajobyčají V aradáčskom šídušice nachádza sa aj zámok Kape- Bohatý krojmi, ručnými prácami a starožitnosťami – etno rom poli, kde návštevníkov okrem pestrého folklórtanovo a trochu dom Márie Haníkovej v Bielom Blate neho programu očakáva ďalej aj kaštieľ veľkostatkárskej rodiny Jagodićovcov. nec uprostred strniska na slovens- aj etno výstava, výstavy ručných V JÁNOŠÍKU si na svoje prídu kú a maďarskú ľudovú nôtu. O pár prác, suveníry a znovu špeciality – milovníci športového rybolovu, ry- dní neskoršie si môžu pozrieť aj klobásy, víno, koláče a hudba. bacích a iných špecialít a pobytu v zástup žencov vyobliekaných do sloBanátskymi turistickými prírode navštívením turisticko-špor- venských a maďarských ľudových destináciami sa poprechádzal: tového podujatia Dni rybárov, kto- krojov. Sú tu aj záprahy, fiakre, staV. Hudec ré turistickí pracovníci a športoví ry- robylé žatevné náčinie a moderné

HLAS ĽUDU

19

Z naŠICH OsáD

NAŠA TÉMA

sTaROPaZOVská OBEC

Rieka Dunaj – najväčší turistický potenciál bec stará Pazova sa nachá- Teslu je vzdialené 15 km od centdza v juhovýchodnej časti srie- ra starej Pazovy a vojenské letisko mu. Geografická poloha obce je vý- Batajnica, budúce cargo letisko, nimočne priaznivá, lebo sa stará Pa- iba 8 km. Rieka Dunaj preteká výzova rozprestiera chodnou hranicou medzi dvomi najobce v dĺžke 24 km. väčšími mestami V obci žije okolo 70v krajine. Vzdialetisíc obyvateľov. ná je 30 kilomespolu s ostanými trov od Belehradu národmi a prísluša 40 kilometrov od níkmi národnostnového sadu. Táto ných menšín viac sriemska obec, ako 240 rokov v jedrozlohy 351 štvornote nažíva aj okocových kilometrov, lo 6-tisíc slovákov. je aj lákavou turisDo staropazovtickou destináci- Dragana skej obce patrí deou, lebo všetky Zorićová-Stanojkovićová väť osád, z ktorých dôležité cesty v tri sú urbánneho regióne prechádzajú práve cez typu – stará Pazova, nová Pazova staropazovskú obec – diaľnice Be- a nové Bánovce, kým ostaných lehrad – Záhreb (E-70) a Belehrad šesť – Golubince, Vojka, staré Bá– nový sad (E-75), magistrálna ces- novce, Belegiš, surduk a krnješevta M-22 a regionálne cesty R-106 a ce majú vidiecky charakter.

R-121. Cez obec premávajú aj výPodľa slov Dragany Zorićovejznamné medzinárodné železničné stanojkovićovej, úradujúcej riadismery – na sever k subotici, Ma- teľky Turistickej organizácie Obce ďarsku a nemecku a na juh k nišu, stará Pazova, pri samotnom nábreží ďalej do Grécka. letisko nikolu Dunaja sa nachádzajú až štyri osa-

dy (staré Bánovce, nové Bánovce, Belegiš a surduk), a preto je, ako uviedla, i Dunaj najväčším turistickým potenciálom obce, ale na tieto účely zatiaľ nedostatočne využitý. V ústrety letnej turistickej sezóne v Obci stará Pazova jestvujú aj tri pekne upravené bazé-

Báčska Palanka

sa nachádza v blízkosti susednej osady čelarevo.

Ešte pred takým polstoročím turisti z bližšieho a ďalšieho okolia prejavovali záujem o B. Palanku.

Známou sa stala vďaka kultúrno-historickým pamiatkam, turistickým objektom, ale aj pre svoj vzhľad a čisté ulice. Jednou z najznámejších a naj- Muzeálna budova lákavejších ulíc pre návštevníkov je Úzka ulička. Z histo- mizmatickej, etnologickej a výtvarrických prameňov sa dozvedáme, že nej zbierky. V priestoroch múzea a v dvadsiatych rokoch 20. storočia galérie sa v priebehu roka organizujú toto mestečko malo štyri hotely. početné zaujímavé kultúrne obsahy.

Početné báčskopalanské poduDnes má moderný hotel, početné reštaurácie, známu cukráreň a iné. jatia turistom ponúkajú nezabudV Báčskej Palanke v rámci kultúr- nuteľné zážitky a lákajú ich vrátiť sa neho strediska pôsobí múzeum a sem znovu. Takými sú Dunavski bal, galéria. Základná činnosť múzea za- Etno šor, Dni pšenice, ala volem hŕňa početné zbierky a prezentácie kolo da igram, strudel fest, FEP (Mepohyblivého kultúrneho materiálu z dzinárodný festival ekologického báčskopalanského územia. V mu- divadla pre deti a mládež), Zlatý zeálnom fonde je takmer osemtisíc kotlík a ďalšie. predmetov roztriedených do paJaruška Ferková leontologickej, archeologickej, nu-

O

Mestečko pri Dunaji ďaka svojej polohe pri rieke Dunaj, mesto Báčska Palanka má turistické podmienky, ktoré môže aj zveľaďovať. Most cez Dunaj od roku 1974 spája túto osadu so sriemskou oblasťou, ale i susedným chorvátskym štátom.

Dunaj je bohatým turistickým potenciálom a nemerateľnou turistickou hodnotou. spája Báčskopalanskú obec so západnou, centrálnou a severnou Európou na jednej strane, a na druhej s východnou časťou nášho konti- Tikvara nentu a čiernym morom. Poskytuje možnosti zveľadenia výletníckej, tranzitnej, nautickej, rekreačnej turistiky, ale i rôznorodú ponuku prostredníctvom početných podujatí. ako prirodzené predispozície na zveľadenie nautickej turistiky núkajú Tikvara, Bager a neštins-

V

20

ki rukavac. Prírodný park Tikvara sa rozprestiera na ploche 508,13 ha, dominujú tu lesné ekosystémy a niektoré vtáčie druhy tu majú svoje biotopy.

severne od osady je rezervácia Bagremara s plochou 117,58 ha a lesom, v ktorom takmer na sto percent dominujú agáty. Iba malé percento majú iné druhy stromov. najznámejšie výletnícke miesta sú Tikvara, Bagremara a Poloj, ktorý

ké objekty – pravoslávny, katolícky a evanjelický kostol v Pazove, a známy je i golubinský zámok Šlos,“ prízvukovala D. Zorićová-stanojkovićová a doložila: „sme hrdí na to, že sa v našej obci nachádza i svetoznámy národný dom futbalu.

Vo veľkolepom komplexe sa okrem

Krása Dunaja

ny: v surduku (Horizont), v starých Bánovciach (Poseidon) a medzi starou a novou Pazovou (Pazovské bazény). „keď ide o historické pamätihodnosti, sú tu hlavne nábožens-

hotelu srbija lux nachádzajú futbalové ihriská, atletické dráhy a početné iné obsahy pre športové a rekreačné aktivity,“ uzavrela D. Zorićová-stanojkovićová.

A. Lš.

15. 6. 2013

24 /4547/

Hlas ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Vladimír Roy a VHV ladimír Roy (1885 – 1936) bol vedúcim Ivan Vladimír (Ivčo) a dcéra Zora. Ivan sa nebásnikom druhej vlny slovenskej mo- skôr stal vysokoškolským pedagógom a výderny. V básňach rozvinul tradičné hodnoty znamným diplomatom. slovenského básnictva, sociálnu a intímnu I keď v inventári pozostalosti Vladimíra lyriku. Jeho lyrické cykly a epické básne Hurbana Vladimírova, ktorú pôvodne spraovplyvnené novoromantizmom, symbolizmom a impresionizmom sú aj dnes obľúbené medzi milovníkmi krásneho slova.

Narodil sa v rodine evanjelického farára Pavla Roya v Kochanovciach.

Jeho matka Božena bola dcérou Dr. J. M. Hurbana. Vzdelanie získaval v rodnej obci, Modre a na gymnáziách v Skalici a Bratislave, kde zmaturoval v roku 1905. V štúdiu pokračoval na Teologickej fakulte v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1909. Už počas štúdia pracoval ako spoluredaktor v časopisoch Prúdy a Dennica. Po ukončení štúdií pôsobil ako kaplán v Liptovskom Mikuláši, Starej Turej a Pešti. V roku 1910 bol na študijnom pobyte v Anglicku a v roku 1912 sa stal farárom v Púchove. V rokoch 1925 – 1926 sa venoval iba literárnej tvorbe, no z existenčných dôvodov v roku 1927 začal znovu pôsobiť ako farár v Bukovci. Po penzionovaní roku 1934 sa presťahoval do Martina. Zomrel v sanatóriu v Novom Smokovci. Pochovaný bol v Martine na Národnom cintoríne.

Teológ a básnik Vladimír Roy svoje literárne ambície začal rozvíjať počas vysokoškolských štúdií. Zaujímal sa aj o hudbu, výtvarné umenie a divadlo. Vladimír Roy s manželkou a deťmi v roku 1928 „Na jeho vývin priaznivo vplývali prázdninové pobyty u Svetozára Hurbana coval prof. Michal Filip, píše, že Vladimír Roy Vajanského v Martine a u Hurbanovcov v adresoval na VHV 11 listov, v období rokov Starej Pazove, na Dolnej zemi,” uvádza 1905 – 1931 tie listy ešte stále nie sú vráMgr. Mária Valová v článku Royovci v zbier- tené do rodinnej zbierky Hurbanovcov do kach Archívu literatúry a umenia Slovenskej cirkevného archívu. Nie sú ani vo fondoch národnej knižnice.

Archívu literatúry a umenia SNK v Martine.

Do Starej Pazovy rád chodieval, lebo Na pazovskej fare sú zatiaľ uložené pomu Vladimír Hurban bol ujko a Vladimír zvánky na svadbu z roku 1912 a na farársKonštantín Hurban (VHV) bratranec. Pretože ku inštaláciu v Bukovci, jeden korešponVHV bol od neho starší 8 mesiacov, mali denčný lístok z roku 1917 a článok v novispoločné záujmy, o čom svedčia listy ich ro- nách Národná jednota z 15. 2. 1936 pod nádičov, pohľadnice, fotografie a niektoré zvom In memoriam… (Vladimírovi Royovi): ilustrácie zachované v Ústrednom archíve „Jediný môj bratranec, ktorého poznám od SEAVC. detinstva, môj rovesník, s ktorým prežil som Nedlho po skončení štúdia V. Roy sa pekné chvíle i v Kochanovciach na fare, i v oženil s Vierkou (1888 – 1962), dcérou vý- Melčiciach, v Púchove, na Lazoch… v Preznamného evanjelického kňaza Františka šporku, v Hlbokom, v pôsobišti nášho Švehlu, do ktorej sa vrúcne zamiloval. (Tú deda, potom na Bukovci a naposledy tu u lásku opísala mama Božena vo viacerých lis- nás v Pazove, on, ktorý mi bol blízky, ktotoch zaslaných Hurbanovcom.) Z tohto rého som miloval − odišiel nám do večšťastného manželstva sa im narodili syn nosti… Naposledy videli sme sa tu u nás,

V

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

Vladimír Roy

kam on so svojou rodinou prišiel na krátky pobyt roku 1931. Cítil sa tu dobre − veď poznal z nášho vyše 40-ročného priateľstva skoro každý kút!”

VHV v tomto článku uviedol, že v predvečer svojej smrti V. Roy poslal do Pazovy svoju najnovšiu knihu Výber z poézie s venovaním: „Vladkovi a Ludke Hurbanovej, dvom iskrenným slovenským dušiam, venuje vždy verný bratranec, N. Smokovec 5.

II. 1936.”

Do rodinnej knihy Hurbanovcov Vladimír Roy zapísal pár vtipných slov, kým do spomienkovej knihy Slovenskej pospolitej čitárne napísal celú báseň, ktorou blahorečí činnosť v pazovskom Slovenskom národnom dome. Báseň je uvedená v entrefilet.

Nemožno nemilovať, čo skropil dážď sĺz hojný, nemožno neuctiť si, čo z krvi trysklo v kvet.

Nemožno nevelebiť, čo myšlienkou sa chvelo, nemožno nelnúť k tomu, čo súhrou cnosti plá.

Nemožno neospievať, čo v nadšení sa rdelo, nemožno nezacloniť, čo stíhal vraha meč.

Nemožno citom vrúcim neobjať dielo strojné, čo s láskou vybudoval tisícich duší vzlet.

Nemožno nemilovať pravdy a sily krásu, čo vnuklo chrabrosť hrudiam a k slnciam nieslo rod.

Milujem obeť, ktorá rod zachránila v tiesni a v búrkach ohňokrieslych mu dalo spásy kľúč, na štítoch Tatier vzňala viac nikdy nehasnúci majákom vzkriesenia vždy planúci bratstva lúč.

Katarína Verešová

21

ada

os Moja

me lás evňuje teda p u i s – kútiku iatívy etskom z vašej inic ie padinské D m o , š T . že na tomto isku. Pravda rným prácam né na tému a d a v v o t r ľo ý k a v o poku nam ým a é v k o jú nieč ého h ic u n lo ir s iv p š p im in é š o va druh e str vďaka ate a tie pe á vás možn dného, aj z t n ít že sa is a je si preč sada maľov iť. Ináč aj z ii máme, tak rátime. r v Moja o é tiež vytvo áce v redakc j téme ešte r e n k p b c e e o d “ ešt vlasten „súdka k tejto

V

M

, ZŠ 15. ová, 1. 2 p a P a onik

októbra

i v Pivnic

Osada, v kto

rej žijem

M

oja osada sa volá Padina.

Nach ne, v Banáte. Ž ijú v nej Slová ádza sa vo Vojvodina rovine. Je ci. Padina sa veľmi pekná, nachádza dom né, ale jesto aj niekoľko posc y sú tu prevažne prízem ho nachádzajú Zá kladná škola m dových. V strede osady sa aršala Tita, ob zdravia, pošta ecný dom, Dom a kostol. V Pa dine máme p podniky, ale oľnohospodár aj súkromné sk predajne, kd ľudí. Najviac e pracuje mn e sa však zaob o er ho aj dinčania sú u ú poľnohosp odárstvom. Pa silo mňa najkrajši vní, preto nám je osada ve a. ľmi pekná. Pr e Tijana Beško vá, 2. 3 ZŠ maršala Ti ta v Padine

Valentína Imreková , 4. 1, ZŠ 15. októbr a v Pivnici

ili Deň školy Ako sme osláv

la Tita. ná škola marša ad kl Zá lá vo sa oja škola eto v ten deň dil 25. mája, pr ro na sa to Ti l Marša ždý rok sa k osla svoj sviatok. Ka l je bo vu la ry os ltú a ku ol Dome naša šk . Aj tohto roku v m od ra i ac og ži pr ho tá li ys ve ch Pripravi hatý program. e a diku Dňu školy bo piesne, recitáci e, nc ta e zn rô to a , ý. ík ý a pekn Sieň 1. po 8. ročn l dobre nacvičen z tohto probo m ra og Pr . vadielko miesta. Aj do posledného sekbola vyplnená j škole je mnoho še na v že , eť di vi sa nádej, že tagramu možno usilovní. Mám i ac ži ch ni v radúvať a že bu cií a že sú ešte dlho uspo dú obu šk y j m še ra na og kéto pr lavovať Deň spolu krásne os deme tak všetci íčeková, 2. 3 ly.

Alexandra Ďur v Padine ZŠ maršala Tita

M

. októbra v

. 1, ZŠ 15 jan Grňa, 3

Pivnici

Dam

22

Anna F. a Jana S. 15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 11.6.2013 14:18 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 12 (1846) 15. júna 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU AKTUÁLNE

Z PRODUKČNEJ BURZY

Snaha o záchranu včiel V posledných desaťročiach po celom svete výrazne klesajú populácie včiel a ďalších opeľovačov.

Deje sa to najmä v Severnej Amerike a Európe, čím sa zvyšujú obavy o ich nezameniteľnú úlohu v ekosystéme. d roku 2006 bola 30 – 40 % strata komerčných včelstiev v USA spájaná s tzv. zrútením včelstiev, syndrómom charakterizovaným ako miznutie včiel – robotníc. Od roku 2004 boli zaznamenané najväčšie straty včelstiev za posledných 50 rokov. Za posledné zimy bola mortalita včelstiev v Európe okolo 20 % (v niektorých krajinách dosahovala až 53 %).

Európska komisia koncom mája rozhodla o obmedzení používania troch pesticídov triedy neonikotinoidov, ktoré sú podľa záverov odborných štúdií škodlivé pre populáciu včiel medonosných.

Od 1. decembra 2013 bude v celej Európskej únii platiť obmedzenie pre používanie troch pesticídov – klotianidínu, imidaklopridu a tiametoxámu. Obmedzenie sa týka používania troch neonikotinoidov pri ošetrovaní osiva, pôdnej aplikácii (vo forme granúl) a ošetrovaní listov, pokiaľ ide o rastliny a obilniny (vynímajúc oziminy), na ktoré sadajú včely. Zvyšné povolené použitia sa vzťahujú iba na profesionálne prostredie. Obmedzenie má výnimku, a tou je možnosť ošetrovať plodiny, na ktoré sadajú včely, ak rastú v skleníkoch.

Ošetrovať možno aj plodiny na otvorených poliach, ale iba po zakvitnutí. Najneskôr do dvoch rokov EK opätovne preskúma prijaté rozhodnutie.

Európska únia (EÚ) svoj plán na dvojročné zmrazenie troch z najčastejšie používaných pesticídov zdôvodňuje ochranou včiel na

O

kontinente. Počet včiel totiž prudko klesá, čo má negatívny vplyv aj na úrodu. Komisia ešte v januári navrhla zakázať používanie neonikotinoidov po tom, ako viaceré výskumné tímy v EÚ dospeli k záveru, že predstavujú „akútne nebezpečenstvo“ pre včely medo-

včely. V únii pôsobí asi 700 000 včelárov, veľká väčšina z nich sa včelárstvu venuje ako svojmu koníčku. Ročne sa v EÚ vyprodukuje 200 000 ton medu.

Opatrenie je súčasťou rámcovej stratégie zameranej na boj proti poklesu európskej populácie včiel.

nosné, ktoré opeľujú väčšinu komerčne pestovaných rastlín v Európe. Naopak výrobcovia, ale aj niektorí vedci argumentujú, že nebolo dokázané spojenie medzi používaním neoník a prudkým úbytkom včelstiev, ku ktorému v Európe v posledných rokoch dochádza. Európska únia (EÚ) svoj plán na dvojročné zmrazenie troch z najčastejšie používaných pesticídov zdôvodňuje ochranou včiel na kontinente. Počet včiel prudko klesá, čo má negatívny vplyv aj na úrodu.

Ekonomický prínos včiel predstavuje 22 miliárd eur ročne. Zo 100 hlavných rastlín, ktoré poskytujú ľudstvu 90 % potravy, je až 71 rastlín, ktoré musia opeliť

Na jej základe už došlo k viacerým ďalším aktivitám, napríklad určenie referenčného laboratória EÚ pre zdravie včiel, zvýšenie miery spolufinancovania vnútroštátnych včelárskych programov zo zdrojov EÚ, spolufinancovanie štúdií v sedemnástich dobrovoľníckych členských štátoch a výskumné programy EÚ, akými sú napríklad BeeDoc a STEP, ktoré skúmajú rôzne faktory pravdepodobne stojace za úbytkom včiel v Európe.

Dlhodobým riešením na záchranu včiel môže byť len prechod k moderným ekologickým poľnohospodárskym technikám. Ľ. S.

Opäť nižšia cena kukurice a sóje bdobie od 3. do 7. júna 2013 bolo na Produkčnej burze charakteristické najmä ďalším pádom ceny kukurice a nižšou cenou sóje. Ceny ostatných poľnohospodárskych komodít sa výrazne nemenia. Na ich zmenu nevplýva ani cenový pád hodnoty dinára, pretože vývozcovia na trhu skoro ani nie sú prítomní.

V uvedenom období na Produkčnej burze v Novom Sade bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom realizovaný obchod v tovarovej hodnote vyššej o 32,72 %, kým finančná hodnota obchodovania vzrástla o 10,27 %.

S príchodom žatvy čoraz aktuálnejší je trh so pšenicou. Cena pšenice z minuloročnej úrody je pomerne stabilná. Očakáva sa, že aj cena novej pšenice by sa výrazne nemala meniť. V uvedenom období sa predávala po 24,35 din/kg (22,55 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,21 % vyššia cena. Predala sa už aj pšenica z tohtoročnej úrody (na zeleno) a jej cena bola 17,28 din/kg (16,00 bez DPH).

V predchádzajúcom období kukurica dosiahla svoje tohtoročné cenové minimum – 18,80 din/kg bez DPH. V období od 3. do 7. júna sa predávala po 20,60 din/kg (19,07 bez DPH). Podľa terajšieho stavu porastov kukurica by opäť mohla byť hlavný vývozný artikel.

Na novosadskej burze nebol výrazný záujem o sóju. Boli podpísané dve kúpne a predajné zmluvy a priemerná cena bola 64,55 din/kg (59,77 bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom je to 0,79 % nižšia cena.

O

Ľ. S.

poljo2:0 11.6.2013 14:18 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA zov, ktoré sa zaoberajú špecifickými problémami – integrovaným pestovaním špecifických kultúr.

MODERNÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Integrovaná produkcia zeleniny a ovocia Integrovaná produkcia (IP) sa riadi prísnejšími agrotechnickými pravidlami než konvenčná výroba, teda pohybuje sa medzi zásadami Správnej poľnohospodárskej praxe (GAP) a ekologickou produkciou. ntegrovaná ochrana zahŕňa súbor ochranných opatrení na reguláciu škodlivých činiteľov, ktorý využíva všetky ekonomicky, ekologicky i toxikologicky prijateľné metódy pre udržanie škodlivých organizmov pod prahom hospodárskej škodlivosti. Pri dodržiavaní zásad v systéme integrovanej produkcie sa znižuje počet chemických ošetrení i hnojenia, čo prispieva k zvyšovaniu bezpečnosti a neškodnosti pestovaných plodín, ale aj šetrenia životného prostredia.

Hlavným predpokladom úspešného zavedenia systému do praxe sú však signalizácie a prognózy. Pri regulácii škodlivých činiteľov bude využívaných mnoho systémov monitorovania a vyhodnocovania, na základe ktorých sa budú aplikovať ošetrenia a s určením, kto ich bude sprostredkovávať pre pestovateľov.

I

PRINCÍPY INTEGROVANEJ PRODUKCIE: – využitie takých agrotechnických opatrení, ktoré obmedzia eróziu, únik škodlivých látok do podzemných a povrchových vôd; – pestovanie odrôd nenáročných na intenzifikačné vstupy, odrôd rezistentných alebo tolerantných proti chorobám a škodcom (bezvirózny množiteľský materiál, certifikované osivo); – využitie integrovanej ochrany proti škodlivým činiteľom (chorobám, škodcom, burinám), ktorá je založená na znížení chemických a uprednostňovaní biologických a mechanických princípov; – optimalizácia výživy a hnojenia na základe

24/II

výsledkov agrochemických rozborov obsahu živín v pôde, s využitím diagnostických metód pre stanovenie potrebných dávok živín pre kvalitu produkcie; – uprednostňovanie využitia organických hnojív alebo iných zdrojov organickej hmoty dodanej do pôdy; – zníženie vkladov energie – minimálnymi zásahmi spracovania pôdy; – kontrola prítomnosti nežiaducich látok v zelenine; – vedenie podrobnej evidencie o všetkých vstupoch, použitej agrotechnike, priebehu počasia.

CIELE INTEGROVANEJ PRODUKCIE: – produkcia zdravotne neškodných produktov vysokej kvality pri uplatnení ekologicky prijateľných metód pestovania a minimalizácii nežiaducich vedľajších účinkov chemických prípravkov na ochranu rastlín, pri nevyhnutnosti ich používania; – ochrana prírodného prostredia, pestovateľských celkov zeleniny a užitočných živých organizmov, ktoré sa v nich vyskytujú; – zaistenie druhovej rozmanitosti prirodzene sa vyskytujúcich alebo nepôvodných – introdukovaných živočíšnych a rastlinných druhov pri pestovaní zeleniny, aj v ich blízkom okolí; – zvýšenie ochrany životného prostredia a ľudského zdravia; – pestovatelia musia byť dostatočne poučení a informovaní. Preto je potrebné zriadenie zvä-

Medzinárodná organizácia pre biologickú kontrolu škodcov (IOBC) definuje integrovanú produkciu ovocia ako „spôsob ekonomickej produkcie kvalitného ovocia s uprednostňovaním ekologicky bezpečných metód, minimalizáciou neželaných vedľajších vplyvov a používania agrochemikálií pri zachovaní maximálnej ochrany životného prostredia a ľudského zdravia“.

Princípy a štandardy IOBC integrovanej ochrany proti škodcom (IPM) pre produkciu jabĺk boli prijaté viacerými regionálnymi a národnými vládami a mnohými farmárskymi organizáciami v Európe. IPM sa zameriava na dôsledný monitoring viacerých faktorov ochrany plodín s cieľom objektívneho rozhodovania či, kedy a aké spôsoby ochrany je potrebné nasadiť. Využívajú sa predovšetkým biologické, fyzikálne a mechanické postupy regulácie škodcov tak, aby sa ich populácie udržali na úrovni, ktorá neohrozuje produkciu z ekonomického hľadiska – pod prahom hospodárskej škodlivosti. Zásahy by nemali mať negatívny vplyv na ľudské zdravie, životné prostredie, užitočné ostatné neškodné organizmy.

Princípy integrovanej produkcie ovocia popri inom sledujú a analyzujú nasledujúce okolnosti: určenie škodcov a ich prirodzených nepriateľov, monitoring početnosti / rozšírenia škodcov, dôkladnú archiváciu záznamov, stanovenie prahovej úrovne pre každého škodcu v spojitosti s početnosťou jeho prirodzených nepriateľov, ekonomickú a estetickú škodu, zdravotný stav rastlín, aktivitu škodcov, ročné obdobie, voľbu najmenej nebezpečných ochranných opatrení a vyhodnocovanie opatrení. Napriek tomu, že už niekoľko rokov existovali princípy IOBC, rôzne krajiny zaviedli rôzne verzie integrovanej ochrany proti škodcom, resp. integrovanej produkcie. Napríklad v Nemecku je integrovaná ochrana proti škodcom charakterizovaná vysokým používaním pesticídov a nemá plnú podporu zainteresovaných strán.

Hoci sú smernice integrovanej ochrany proti škodcom prijaté už mnohými farmármi a farmárskymi organizáciami, štandardy medzinárodne platného IPM nie sú presne definované alebo zákonne špecifikované tak, ako napr. v ekologickom poľnohospodárstve. Napriek tomu, že obmedzenia pre vstupy, akými sú hnojivá, pesticídy a iné agrochemikálie sú definované vo viacerých smerniciach, v praxi sa úroveň implementácie a kontroly ich používania líši. Európske krajiny nemajú zatiaľ jednotné štandardy, ani rovnaké požiadavky na pestovateľov, ale existuje veľa lokálnych, regionálnych a národných iniciatív.

Tie majú svoje označenia produktov IPM ako šetrnejšie výrobky pre životné prostredie a spotrebiteľov a ponúkajú ekonomické výhody pre farmárov. pripravila: Ľ. S. 15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 11.6.2013 14:18 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

K 5. JÚNU, SVETOVÉMU DŇU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA: BIOMASA

Významný energetický a ekologický zdroj ejiny biomasy sú neodmysliteľne späté s dejinami ľudstva. V histórii je najstaršou a najčastejšie používanou surovinou, je základným potravinovým zdrojom, no je i energetickým zdrojom, ktorého význam postupne klesal v období vzniku iných prírodných a syntetických materiálov a intenzívneho využívania fosílnych palív. V súčasnosti, keď sa zásoby fosílnej energie rýchlo míňajú, zase stúpa dôležitosť biomasy, hlavne ako obnoviteľného zdroja energie.

Celý rad tém, ako sú strategické priority Srbska v oblasti biomasy, uplatnenie predpisov a moderných technológií, aktuálne projekty a ich financovanie, zdroje biomasy a iné, bol na pretrase na nedávnej konferencii

D

Z konferencie o biomase v Novom Sade

nízka je úroveň povedomia verejnosti o možnostiach tohto zdroja, skromná je i ekonomická moc prípadných investorov prejavujúcich záujem o vklady do úseku biomasy, akými sú najmä poľnohospodárske družstvá, gazdovstvá, drevospracujúci priemysel. Preto by, v záujme lepšieho využívania významného energetického, ekonomického a ekologického zdroja bolo načim konať už dnes, aj to vo viacerých smeroch.

Jedným je napríklad zaRiaditeľ Správy pre lesy Ministerstva poľnohospodárstva Perica Grbić bezpečenie možnosti získať všetky potrebné enerBiomasa – možnosti a skúšky pre- getické povolenia na jednom biehajúcej v rámci 80. Medziná- mieste. Ďalším, podnecovanie rodného poľnohospodárskeho výskumov a pilotových prograveľtrhu v Novom Sade. Odhaduje mov pestovania energetických sa, že je celkový dnešný ener- rastlín na základe čerpania progetický potenciál biomasy v striedkov z domácich a medziSrbsku približne 2,7 milióna ton. národných fondov, tretím, zase, Je to množstvo väčšie od celko- potreba školiť nevyhnutné odvej spotreby nafty v našej poľ- borné kádre. Bez toho, ako aj bez nohospodárskej výrobe. Z toho prechodu na čistejšie technolóje 1,7 milióna ton v zbytkoch poľ- gie, bez rozvoja príslušného trhu, nohospodárskej výroby, kým je bez odstránenia zákonných a asi milión ton v drevnej bioma- administratívnych prekážok, ktose. ré znechucujú investorov, ťažko Napriek uvedenému, využíva- možno očakávať, že sa využitie nie biomasy je stále skromné. Prí- obnoviteľných zdrojov energie čin je viac: neexistujú priame dostane na úroveň potrieb a podnetné opatrenia v podobe možností. zvýhodnených alebo účelových Je to nesmierna škoda: sú náúverov poľnohospodárom, dosť zory, že by len biomasa dokáza15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

la kryť tridsať percent celkových energetických potrieb Srbska, že by sa lepším využitím odpadkov dreva mohol zabezpečiť dostatok energie pre potreby osemstotisíc domácností, že je energetický potenciál biomasy v dobytkárstve, vhodnej na výrobu bioplynu, okolo 42 000 ton.

Ak mnohé iné krajiny úspešne

zvládli umenie (ne)možného ťažením energie zo všetkého možného, tak je priam hriech mrhať značným energetickým potenciálom, ktorý máme v obnoviteľných zdrojoch. Jeho plnšie využitie neznamená len dostatok novej energie, ale aj úspory nemalých devízových prostriedkov, ako aj oveľa širšiu zamestnanosť. Riaditeľ Správy pre lesy Ministerstva poľnohospodárstva Perica Grbić uviedol na spomínanej konferencii, že by len skvalitnením lesov a otvorením širších možností na odbyt drevnej biomasy vzniklo až dvadsaťtisíc nových pracovných príležitostí.

Podľa podtajomníka Pokrajinského sekretariátu pre energetiku Vitomira Vučkovića biomasa by, pri inakšom prístupe, mohla hrať rolu najdôležitejšieho alternatívneho zdroja energie u nás. Len keby nebolo toľko tých keby. Čo však neznamená, že stanovené a nastolené ciele nestoja za urýchlenú a dôkladnú námahu.

O. Filip

DEDINSKÉ ULICE v južnom Srieme sú najčastejšie veľmi široké, no to nie je ich jedinou zvláštnosťou. Často v nich možno objaviť skutočne zaujímavé a hodnotné ukážky poľnohospodárskej techniky, tak súčasnej, ako i niekdajšej. Je jej toľko, že by to postačilo na slušné vybavenie regionálneho poľnohospodárskeho múzea, samozrejme, keby také existovalo. Ani Ašaňa v tom nie je výnimkou: v jej hlavných uliciach vidieť desiatky strojov a iného náčinia, čo vidieť aj na snímke.

O. F.

III/25

poljo4_5:0 11.6.2013 14:19 Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Listy na konci letorastov mladej čerešne poškodené voškou čerešňovou

PRÍLOHA

priateľov. Okrem polyfágnych pre- prípravkov. V organickej produkdátorov, ako sú larvy a imága lie- cii sa využíva insekticíd na báze nok, dravých bzdôch, lariev pestríc a zlatoočiek, na prírodnej regulácii tejto vošky sa podieľalo aj niekoľko parazitoidov z radu blanokrídlovcov. Podpora týchto užitočných organizmov je dôležitou zložkou Kolónia vošiek na listoch čerešne ochrany ovocných sadov nielen proti voškám. azadirachtinu, čo je prírodný výRepresívna ochrana sa robí v ťažok zo semien rastliny Azadirachta indica, prípravok Neem Azal T/S.

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia višní a čerešní

PILIARKA ČEREŠŇOVÁ – CALIROA CERASI (Tenthredinidae, Hymenoptera)

VOŠKA ČEREŠŇOVÁ – MYZUS CERASI (Aphididae, Sternorrhyncha) Bezkrídla samička vošky čerešňovej má telo dlhé 1,8 – 2 mm, oválne, veľmi vypuklé, lesklé – čiernej farby. Okrídlená samička sa podobá bezkrídlej. Nakladené vajíčka sú najprv žltozelené, no neskôr sú čierne a veľmi lesklé.

Prezimuje v štádiu vajíčka na ko-

Dĺžka tela dospelého jedinca je asi 5 mm, je čiernej, lesklej farby.

Krídla má priezračné, len slabo zadymené.

Larvy sú pahúsenice, majú tri páry hrudných nôh a 7 párov panôžok na brušku. Dospelá larva meria 8 – 10 mm, je žltkasto zelenej farby.

Sú charakteristické tým, že až do posledného instaru sú larvy prekryté čiernym slizom, takže sa podobajú na malých slimákov. Páchnu po atramente.

Piliarka čerešňová prezimuje v štádiu dospelej larvy v pôde. Už v

umierajú. V jeseň okrídlené samičky a samčeky priletujú späť na čerešne, kde po párení kladú vajíčka, ktoré prezimujú.

ŠKODLIVOSŤ Voška čerešňová je najvýznamnejšia voška na čerešni a višni. Rozšírená je všade, kde sa tieto ovocné stromy pestujú. Vošky spôsobujú silné deformácie listov. Napadnuté listy sa Listy na konci letorastov mladej čerešne stáčajú a vy- poškodené voškou čerešňovou tvárajú hniezda, ktoré sa neskôr sušia. čase pučenia pukov Často sú napadnuté aj prípravkami na báze vrchy letorastov, ktoré olejov pri zistení 10 List čerešne poškodený larvami zaostávajú v raste a za- vajíčok na jednom piliarky čerešňovej sychajú v čase pred do- metri trojročných nároch čerešní a višní. V marci a za- zrievaním plodov, keď nie je mož- vetvičiek. Na jar vo čiatkom apríla sa začínajú liahnuť né zasiahnuť insekticídmi. Znač- fáze „koniec kvitnularvy (nymfy). Na spodnej strane né škody zapríčiňuje na mladých tia” sa ochrana robí listov sa rýchlo tvoria kolónie vo- stromoch v škôlkach. Vošky vylu- vtedy, keď sa zistí 5 šiek. V júni sa začínajú v kolóniách čujú veľké množstvo medovice, kolónií vošiek na 100 zjavovať aj okrídlené formy tejto ktorá prekrýva listy aj plody. letorastoch. V systévošky, ktoré odlietajú na rôzne me integrovanej prorastliny. Kolónie vošiek na čereš- OCHRANA dukcie treba použiť niach sú prítomné do júla príVoška čerešňová, ako aj iné vo- prípravky podľa zoz- List čerešne poškodený larvami piliarky padne do augusta, a potom od- šky, má veľmi veľa prírodných ne- namu povolených čerešňovej – detail

26/IV

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 11.6.2013 14:19 Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

apríli sa zakuklí a dospelé jedince sa objavujú koncom apríla, začiatkom mája. Samičky kladú vajíčka do pokožky listov. Vyliahnuté larvy skeletujú listy – vyžierajú vrchnú a spodnú stranu, žilky nepoškodzujú. Ich vývoj trvá 25 – 50 dní, v druhej polovici júla dospelé larvy padajú na zem a tu sa kuklia. V auguste sa objavuje druhá generácia. Larvy tejto generácie škodia rovnakým spôsobom ako larvy prvej generácie, ale škody spôsobené druhou generáciou sú významnejšie. ŠKODLIVOSŤ Piliarka čerešňová sa vyskytuje vo všetkých oblastiach pestovania čerešní a višní. Je to veľmi významný škodca najmä mladých sadeníc – v škôlkach a mladých ovocných sadoch. Okrem na čerešniach a višniach škodí aj na hruškách, jabloniach a dulách. Larvy vyžierajú vrchnú pokožku a parenchým, čím spôsobujú hnednutie listov a ich opadávanie, niekedy aj predčasné opadávanie plodov. Druhá generácia je početnejšia, a preto aj škodlivejšia.

OCHRANA Z preventívnych opatrení významné sú agrotechnické opatrenia, ako obrábanie pôdy pod stromami: kultivácia, orba a správne hnojenie. Tieto opatrenia redukujú počet lariev a kukiel v pôde. Priama ochrana obvykle nie je potrebná. V prípade premnoženia ochranu treba vykonať proti mladým larvám, najlepšie prvého instaru. V systéme integrovanej produkcii treba použiť prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov. V organickej produkcii sa využívajú insekticídy na báze azadirachtínu a pomarančového oleja.

Ing. Ján Tancik, PhD. Katedra ochrany rastlín, SPU Nitra foto: J. T.

15. 6. 2013

24 /4547/

OKRASNÁ ZÁHRADA

Čaro Provensálska v našich záhradách Levanduľa je nenápadná rastlina s fialovomodrými kvietkami a prekrásnou vôňou, ktorú pre jej liečivé účinky pestovali už naši predkovia. Svoje miesto má nielen na lúke a v záhrade, ale aj v kuchyni, lekárstve či kozmetike. ko prví liečivé účinky levandule objavili Rimania. Názov levanduľa pochádza z latinského slova „lavare“, čo znamená umývať sa.

Starí Rimania používali aromatické oleje v kúpeľoch, na masáže, prevoňanie miestností, vlasov a postelí.

Starí Gréci, Rimania, ale aj Peržania spaľovali levanduľu v miestnosti chorého, aby dezinfikovali vzduch.

V 17. a 18. storočí bola vôňa levandule jednou z najobľúbenejších vôní. Počas druhej svetovej vojny sa ako antiseptikum na rany používali tampóny napustené levanduľovým olejom.

Levanduľa lekárska (Lavandula angustifolia Mill.) je trváci, príjemne aromatický a veľmi rozkonárený poloker. Kvitne od júna do augusta. Dorastá do výšky od 40 do 70 cm, niektoré druhy aj do 90 cm.

Pochádza z južnej Európy, najviac sa pestuje vo Francúzsku (Provensálsko), Taliansku (Toskánsko), Bulharsku, Maďarsku, Chorvátsku, Španielsku, Anglicku. Rod má veľa druhov a kultivarov, ktoré sa od seba odlišujú vzhľadom aj farbou kvetov. Je to teplomilná rastlina, preto sa jej darí iba na slnečných stanovištiach chránených pred severnými vetrami. Obľubuje ľahšiu, dobre priepustnú humusovú pôdu.

Priame slnko nám zaručí intenzívnu farbu a arómu.

Levanduľu môžeme sadiť zo semena alebo z priesad. Vo veľmi teplých a slnečných oblastiach môžeme vyskúšať sejbu priamo na stanovište. Na jeseň alebo na jar môžeme rastlinu množiť pomocou stonkových odrezkov (dlhých desať až dvadsať centimetrov) alebo delením a zasýpaním. Odrezky z jednoročných výhonkov by mali

A

HLAS ĽUDU

mať dĺžku štyri až šesť centimetrov.

Keďže musia mať časť starého dreva, zrežeme ich tesne pod listom.

Odrezané stonky zapichneme v parenisku do jemnej zeminy zmiešanej s pieskom na vzdialenosť 5 × 5 cm. Zalievame ich len mierne. O pätnásť až dvadsať dní sa začnú zakoreňovať. Starostlivosť treba venovať aj pôde, ktorú na jeseň hlbo-

kvitnutím (za sucha, neorosené).

Levanduľu sušíme vo zväzkoch zavesených dolu kvetom na suchom a dobre vetranom mieste (nie na slnku) pri teplote 25 – 30 °C. Samotné listy sa sušia rozložené na papieri alebo site. Kvet je ideálne skladovať v tme a suchu.

Veľmi obľúbený je levanduľový olej (čerstvo posekané kvety sa

ko zrýľujeme spolu s dobre preležaným kompostom.

Strihanie je veľmi dôležitá súčasť pestovania levandule. Striháme 2 razy do roka. Na jar, aby sme mali mohutnejší ker, a po odkvete. Nikdy nestriháme do drevnatej časti, ale vždy musíme nechať približne jednu tretinu zelenej mladej stonky. Ak zanedbáme strihanie, budeme mať rozťahaný a nekompaktný ker.

Levanduľa dobre prezimuje aj v našich podmienkach, no pred príchodom zimy korene zahrnieme zeminou a prikryjeme napr. slamou.

Stonky sa zberajú s kvetmi a lístkami tesne pred úplným roz-

nechajú šesť až osem týždňov v olivovom oleji), ktorý sa vtiera do pokožky na boľavé miesta. Pomáha pri reume, po úrazoch, pri vykĺbeninách, natrhnutých svaloch, zápaloch nervov, migréne. V kuchyni má levanduľa tiež svoje miesto. Kvety aromatizujú džemy či cukor. Pripravuje sa z nich aj levanduľový ocot, ktorý sa pridáva do šalátov a omáčok. Okrem toho levanduľa svojou vôňou osvieži šatník a účinne ochráni bielizeň pred moľami. Levanduľa v plátennom vrecúšku a položená vedľa vankúša alebo pod ním zaručí pokojný spánok. Ľ. S.

V/27

poljo6:0 11.6.2013 14:19 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

AKTUÁLNE

Hubové choroby ohrozujú porasty zeleniny Najvýznamnejším faktorom pri výskyte hubových chorôb je počasie. Zodpovedá im vysoká vlhkosť vzduchu a nižšie teploty, čiže tento rok je pre ich šírenie ideálny. ubové choroby patria medzi najnebezpečnejšie ochorenia zeleniny. U nás sa veľmi často vyskytujú rôzne fytoftóry, peronospóry a plesne. Pri silnom napadnutí môžu zničiť až 90 % porastu. Prvé príznaky hubového ochorenia sa všeobecne prejavujú vo forme veľkých, lokálnych nekrotických škvŕn, zo spodnej strany listovej čepele s ružovkastým, bielym alebo sivým zamatovým práškovým povlakom.

Medzi najnebezpečnejšie hubové choroby patrí fytoftóra zemiaková a rajčiaková Phytophtora infestans (srb. plamenjača krompira i paradajza). V chladných a vlhkých rokoch môže spôsobiť zníženie úrody až o 90 %. Príznaky sú viditeľné na všetkých nadzemných orgánoch. Na listoch sa zjavujú veľké, vodnaté škvrny, najčastejšie po okraji lista. Za vlhkého počasia sa farba škvŕn mení na olivovú, pričom na spodnej strane listov sa vytvorí belavý povlak. Celý list sa začne rýchlo sušiť a odumiera. Na steblách sú škvrny oválne, zo začiatku vodnaté. Veľmi rýchlo sa šíria, v dôsledku čoho steblo nad škvrnami vädne a suší sa.

Na zelených plodoch rajčín sa zjavia sivozelené, vodnaté škvrny.

V obrube škvrny parenchým tvrdne, pri veľkej vlhkosti sa na plodoch zjavuje biely práškovitý povlak, choré plody nedozrievajú a hnijú.

Proti pôvodcovi fytoftóry musíme bojovať kombináciou agrotechnických a chemických opatrení, ako aj pestovaním odolných odrôd. Porasty rajčiakov sa musia umiestniť čo najďalej od porastov zemiakov. Po skončení zberu z poľa musíme odstrániť všetky zvyšky rastlín a spáliť ich.

Len čo sa objavia prvé príznaky choroby (obyčajne v polovici júna, v skleníkoch a fóliovníkoch i skôr), ihneď musíme začať s chemickou ochranou. Na našom trhu existuje veľký počet prípravkov, ktoré sú spoľahlivé. Ešte pred výskytom choroby sa odporúča preventívny postrek kontaktným prípravkom,

pora viciae (srb. plamenjača graška), kapustu – peronospóra kapustová Peronospora parasitica (brassicae) (srb. plamenjača kupusa), uhorky – Pseudoperonospora cubensis (srb. plamenjača krastavca), cibuľu – peronospóra cibuľová Peronospora destructor (srb. plamenjača luka), šalát – pleseň šalátová Bremia lactucae (srb. plamenjača salate) a špenát – peronospóra špenátová Peronospora farinosa (srb. plamenjača spanaća).

Napadnuté porasty uhoriek vyzerajú ako spálené. Prvé príznaky sú striedavé bledozelené a tmavozelené škvrny na listoch – v tvare mozaiky, ktoré sa neskôr menia na veľké žlté škvrny. Listy sa postupne sušia a odumierajú.

Podobne to vyzerá i v porastoch cibule. Peronospóra sa rýchlo šíri a napáda celý porast. Rastliny vyzerajú ako spálené. Postupne dochádza k hnitiu celej cibuľovej hlávky. Podobné príznaky sú aj na ostatných spomenutých zeleninách.

H

28/VI

v časovom intervale každých 7 až 10 dní a po každom silnejšom daždi. Po výskyte prvých príznakov musíme použiť niektorý zo systémových fungicídov. Neodporúča sa používanie jedného prípravku viac ako dvakrát ročne kvôli možnému vzniku odolnosti pôvodcu choroby na použitý systémový fungicíd. Pred použitím prípravku si treba záväzne prečítať návod na použitie a dodržiavať ochrannú lehotu.

Pestovanie odolných odrôd a hybridov zeleniny je jeden z najspoľahlivejších spôsobov, ako sa vyhnúť hubovému ochoreniu rastlín. Doteraz bolo vyšľachtených viac takýchto genotypov. No odolnosť u nich vyšľachtená nie je stála, pretože neustále dochádza k

zmene populácie patogénnych húb a ich prispôsobovanie sa.

Dnes máme odolné a aj tolerantné odrody šalátu a hybridy uhoriek.

Medzi citlivé druhy patrí cibuľa a paprika.

FUNGICÍDY NA OCHRANU RAJČÍN PRED FYTOFTÓROU: Equation pro WG, Quadris, Bakrocid 50, Blauvit, Kupragrin, Cineb S 65, Dithane M-45, Mankogal, Tatto, Ridomil bakar 45, Ridomil MZ 72, Ridomil Z 72,...

Hubové choroby okrem zemiakov a rajčín napádajú aj ďalšie druhy: papriku – fytoftóra papriková Phytophthora capsici (srb. plamenjača paprike), hrášok – peronospóra hrachová Peronos-

FUNGICÍDY NA OCHRANU UHORIEK PRED HUBOVÝMI CHOROBAMI: Foliet / Aliette, Quadris, Ridomil MZ 72 WP, Ridomil bakar, Previcur 607 SL, Ridomil Z 72 WP, Acrobat MZ, Blauvit,...

FUNGICÍDY NA OCHRANU CIBULE PRED PERONOSPÓROU: Bordovská zmes WP 20, Ridomil Z 72 WP, Blauvit, Antracol WP 70, Ridomil MZ 72 WP, ...

V porastoch kapusty používame tieto fungicídy: Ridomil Z 72 WP v množstve 2,5 kg/ha (ochranná lehota je 35 dní), Dakogal WP 75 v množstve 1,6 kg/ha (ochranná lehota 21 dní) a Bordovská zmes WP 20 v koncentrácii 1 – 1,5 % (ochranná lehota 42 dní).

Porasty šalátu môžeme postrekovať fungicídom Foliet / Aliette v 0,25 – 0,37 % koncentrácii. Aj tu platí ochranná lehota 14 dní.

15. 6. 2013

Ľ. S. 24 /4547/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 11.6.2013 14:20 Page 5

PríloHa

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Nadužívanie tabletiek je ako závislosť xistuje množstvo tých, ktorí si deň bez tabletky ani nevedia predstaviť. A pritom pilulky vôbec nepotrebujú! Počet ľudí závislých od liekov nepoznáme. Pri dlhodobom nadužívaní tlmiacich a utišujúcich liekov nemusí človek skončiť v nemocnici. Takých prípadov je ročne len desiatky. Existuje množstvo tzv. hladinkárov či pilulkárov. To sú ľudia, ktorí berú dlhé roky určitý počet tabletiek denne a udržujú si tak svoju hladinu. Ak lieky nezvyšujú, ani nevysadia razantne, do nemocnice sa nedostanú.

E

Na čoM Najviac „FičíME“?

Sú to lieky proti úzkosti, pilulky na spanie a analgetiká proti bolesti. Úzkosť, strach a depresia, to sú najčastejšie príčiny, ktoré nútia ženy vyhľadať lekára a dať si predpísať tabletky. Analgetiká si kupujeme bez receptu, neobmedzene, takmer na kilá. Spotreba anxiolytík stúpla za posledných desať rokov o vyše sto percent. Z takýchto liekov vzniká

preukázateľne fyzická závislosť už o niekoľko týždňov. Všetky sú síce na lekársky predpis a psychiatri odporúčajú brať ich najviac tri mesiace.

Ale ten, kto je od nich závislý, si cestičku, ako sa k nim dostať vo väčšom množstve, nájde. Túžba, to baženie po lieku, je veľmi silné, a tak pacient obíde praktických lekárov vo viacerých obvodoch, neurológov a od každého vyprosíka recept pre nespavú babičku, na cestu do zahraničia, pre príbuzného a podobne.

KEdy vzNiKá závislosť?

Na voľnopredajné analgetiká či na antipyretiká nevzniká klasická, teda fyzická a psychická závislosť, ako na tvrdé drogy, ale istú psychickú závislosť môžu spôsobiť.

Človek zvykne tabletky jesť, pretože mu pomáhajú. Keď ich nemá na dosah, je nervózny. Psychická závislosť sa môže vytvoriť najmä

pri liekoch proti bolesti, ale aj pri preháňadlách a tabletkách na chudnutie, ktoré obsahujú amfetamíny. Už po pol roku pravidelného užívania niektorých liekov sa môžu začať žalúdočné problémy. čo sa NáM staNE? Nadmerné užívanie spôsobí, že sa naruší pamäť, obmedzí sa

rozlišovacia a poznávacia schopnosť. Človek už nie je kreatívny a asertívny, ale podráždený, ospalý, nesústredený. Paradoxne aj lieky proti bolesti hlavy môžu spôsobiť liekovú bolesť hlavy!

NEviNNá ruŽová taBlEtKa? Ružová tabletka patrí u nás k najpredávanejším liekom bez receptu.

Vôbec však nie je taká nevinná. Podľa psychiatrov síce od nej nevzniká závislosť, ale jej nadužívanie môže spôsobovať po čase celkom iné problémy.

Medzi najvážnejšie vedľajšie účinky patrí krvácanie do tráviaceho traktu. Polovicu prípadov krvácania do žalúdka, kvôli ktorým sú ľudia hospitalizovaní, majú na svedomí práve lieky. Prehnané konzumovanie liekov môže viesť aj k poškodeniu pankreasu, obličiek, dvanástnika a pečene.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (94)

Fytoterapia v medicíne nohé rastliny sa pestujú na farmaceutické, teda aj lekárske účely a ciele. To, na čo vždy treba dbať, je, že ich nevhodná voľba môže biologicky účinnými látkami priamo zhoršiť zdravotný stav pacienta. V tom prípade je nesprávna a neúčinná liečba iba stratou drahocenného času.

Lebo kým pacient vyhľadá odbornú pomoc, môže byť aj neskoro. Pri niektorých chorobách treba prísne obmedziť čaje, najmä tam, kde by mohli škodiť už samým množstvom zbytočnej tekutiny. Určitej skupine ľudí, ako sú deti, epileptici, tí, čo prekonali infekčnú žltačku atď. môže veľmi škodiť alkoholové rozpúšťadlo účinnej zlúčeniny.

Predsa oboznámiť sa s účinkami liečivých rastlín na chorý organizmus je potrebné najmä preto, aby sme mali predstavu o šír-

M

15. 6. 2013

24 /4547/

ke a rozsiahlosti tejto problematiky a aby sme sa nepúšťali do neodborného samoliečiteľstva. A dá sa predpokladať aj to, že každý pacient bude s oveľa väčšou dôverou užívať predpísané rastlinné lieky, ak sa oboznámi so spôsobom ich účinku.

Treba vedieť, že každá, teda aj rastlinná liečba je iba vtedy účinná, ak sa popri užívaní liekov dodržiava riadna životospráva, pri ktorej je organizmus chránený od škodlivých vplyvov. Bez celkovej liečby a ochranného liečebného poriadku by sa organizmus ďalej zaťažoval, oslaboval a poškodzoval. Potom by fytoterapia, pochopiteľne, sama osebe nemohla urobiť nejaké zázraky. Nemožno si myslieť, že neporiadky v stravovaní, ako aj následky zlenivenej, sedavej životosprávy, chronickej otravy nikotínom a

HLAS ĽUDU

všetky negatívne vplyvy moderného života razom odstránia napríklad tzv. jarné kúry liečivých čajov. Nie, nestane sa žiadny zázrak. Treba zlepšiť celú životosprávu, a potom aj uvedené kúry budú mať účinok.

Napríklad látkovej premene veľmi pomáha práca svalov. Vylučovanie odpadov – močom, stolicou, potením a dýchaním – a spaľovanie prebytočných tukov u tých, čo telesne pracujú alebo športujú, je oveľa rýchlejšie ako u iných. Ľudia, ktorí majú sedavý spôsob života a iba málo fyzicky pracujú (duševní pracovníci, úradníci, jemní mechanici a pod.), sú veľmi náchylní na rôzne ochorenia zavinené spomalenou látkovou premenou a nadmernou tučnotou.

V liečbe obezity, ktorá je poľutovaniahodným následkom te-

lesnej nečinnosti a nesprávneho stravovania, je najdôležitejší hojný prívod sviežej listovej zeleniny a nesladkých druhov ovocia.

Obilniny sa majú prijímať celozrnné, aj to v obmedzenom množstve. Mliečna bielkovina, ale bez smotany a masla, robí pri odtučňovaní veľmi dobré služby, najmä v podobe kyslých mliečnych produktov a tvarohu. Veľmi dôležitý je pohyb, ktorý má byť zameraný na všetky svalové partie. Cvičenie nenačim len začať, ale treba v ňom aj pravidelne pokračovať. Obnovenie normálneho stavu organizmu s odstránením nemohúcnosti a navrátením pocitu zdravia je najlepšou odmenou za vynaložené úsilie.

(V budúcom čísle: Boj proti chorobám srdca a ciev) Pripravil: O. Filip

vii/29

PoĽNoHosPodáRske RozHĽady

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Semiačkové mesiačiky Suroviny: 100 g slnečnicových semiačok – nepečených, 100 g sezamu, 100 g ľanových semiačok, 1 dl oleja, 2 dl bieleho vína, 1 margarín, 2 až 3 lyžičky soli (podľa chuti), 700 g múky.

Takto sa to vydarí: Margarín roztopíme (možno aj v mikrovlnke), a potom pridáme všetky ostatné suroviny, dobre vymiešame, vymiesime a roztlačíme na bochník. Cez noc ho necháme v chladničke. Po tom, čo sa zmes dobre vychladila, rozvaľkáme ju na ½ cm, aj na tenšie, a vykrajujeme mesiačiky, najlepšie ostrejšou formičkou. Na plech skladáme tesne vedľa seba, aby nehoreli. Pečieme pri vyššej teplote doružova.

Recept nám poskytla Anna Šuľanová z V predaji je Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára. Nájdete si v nej recepty Kysáča viac ako sto tradičných, starodávnych, ale i súčasnejších jedál a koláčov.

Piekla a fotila: E. Š.

Informujte sa na tel.: 021/47-20-840 a zadovážte si túto knihu receptov.

DROBNÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Mäso a mäsové výrobky − Rezne budú mäkké, keď ich pred úpravou namočíme na 15 minút do studeného mlieka. − Pečené mäso dostane krajšiu farbu, keď ho pred pečením polejeme trochou mlieka. − Pri pečení mäso nepicháme vidličkou, aby z neho nevytiekla šťava, pretože by zostalo suché. obraciame ho lopatkou alebo kliešťami. − Fašírka pečená vcelku nám nepopraská, ak ju pred pečením celú potrieme bielkom. − Husacia masť vydrží dlhšie, ak k nej pridáme tretinu bravčovej masti. − aby rybacie mäso nezapáchalo bahnom, necháme živú rybu pred zabitím 1 – 2 dni v čerstvej vode, ktorá sa postupne vymieňa. − Polievku z kostí alebo mäsovú polievku zbavíme zákalu tak, že ocedený vývar postavíme na sporák, pridáme sneh ušľahaný z bielka a za stáleho miešania zohrejeme, kým sa bielok, ktorý zachytí na seba čiastočne aj tuk, nezrazí.

Polievku necháme na okraji sporáka ustáť, a potom precedíme. − Penu vzniknutú pri varení hovädzej polievky nezberáme, lebo to sú vlastne zrazené bielkoviny. Táto pena sa počas varenia vyzráža a pri státí polievky klesne na dno nádoby.

30/VIII

LaCNý zdRoj skveLej NáLady

Vyrazte si na prechádzku!

L enivosť je potvora, ale keď ju prekonáte a vyrazíte na prechádzku, schudnete, rozprúdite si krvný obeh a vylepšíte náladu.

Chôdza totiž dokáže zázraky! asi každá z nás sa občas premáha, aby aspoň na chvíľu vybehla von a nadýchala sa čerstvého vzduchu. Teda ak vás tak neprinúti urobiť štvornohý miláčik. je päť dôvodov, prečo si obuť pohodlné topánky a vyraziť, hoci nemáte psa.

perimentu používali krokomery a každý večer si zapisovali svoje pocity. a výsledok bol jednoznačný: „odhalili sme jasný a silný vzťah medzi počtom krokov, ktoré ľudia v ten deň urobili, a ich celkovou náladou a energiou.“ Nakoniec, všetky vieme, že nám prechádzka pri zlej nálade prospeje. keď sme však vynervované a smutné príliš, len ťažko sa donútime, aby sme vôbec vyšli von. a to je škoda.

1. zLePší sa váM PaMäť Chôdza okysličuje a prekrvuje mozog, takže zlepšuje pamäť a povzbudzuje nervovú sústavu.

Mnohí lekári ju považujú za skvelú prevenciu proti alzheimerovej chorobe. ak sa navyše budete prechádzať v prírode, váš mozog sa bude môcť „nadýchnuť“, zabudne na neustále starosti, stresy a bude lepšie fungovať.

3. zaŽeNieTe BoLesť Na chôdzi nie je nič ťažké a zvládne ju človek v každom veku. vylučuje sa pri nej hormón dobrej nálady – endorfín, ktorý zároveň funguje ako mierne analgetikum. Takže sa po prechádzke budete cítiť nielen uvoľnene, ale uľaví sa vám aj od fyzickej bolesti.

2. BUdeTe veseLá Čím viac krokov za deň, tým budete spokojnejšia. aspoň podľa profesora kalifornskej štátnej univerzity Roberta Thayera. Ten skúmal dobrovoľníkov, ktorí počas ex-

5. sCHUdNeTe Že chôdza na posilňovanie svalov a odbúravanie nadváhy nestačí? vedci z Massachusettskej univerzity dokázali, že ak budete chodiť svižne a v pohodlných topánkach, zvýši sa vám srdcová aktivita, začnú sa spaľovať tuky a posilňovať svaly. zo začiatku nie je dôležité, na akú dlhú trať si trúfnete.

Hlavné je zvyknúť si na pravidelné prechádzky. Časom sama uznáte, kedy je dobré si dĺžku trasy alebo rýchlosť pohybu zvýšiť.

Dobrý tip: ak pracujete v kancelárii a je to len trochu možné, spestrite si deň aspoň 15-minútovou prechádzkou po obede. Uvidíte, že potom budete v práci výkonnejšie a spokojnejšie. svižnej chôdzi by ste sa mali venovať aspoň trikrát týždenne 20 až 30 minút.

4. PosiLNíTe si sRdCe Počas prechádzky sa vám rozprúdi krv a zásobíte bunky kyslíkom a živinami. okrem toho sa telo ľahšie zbaví toxických látok, takže budete mať viac sily a budete lepšie spať.

15. 6. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 346 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

24 /4547/

HLas ĽUdU

K U LT Ú R A SILBAŠ

Vzácna knižná monografia rámci podujatia Čaro višieň, ktoré bolo v ky poslúžia ako Silbaši v nedeľu 9. júna v Dome kultúry, edukačný mabola premiéra monografie Silbaš – kultúrne tra- teriál na fakulte dície Slovákov v Báčke v organizácii Ústavu pre v Nitre. Autori kultúru vojvodinských Slovákov z Nového sa aj pri tejto Sadu v čele s riaditeľkou Milinou Sklabinskou. príležitosti poKniha je vzácnym dokumentom slovenskej ďakovali Silbakultúry v Silbaši od minulosti po súčasnosť a šanom za spoje dielom kolektívu autorov z Filozofickej fa- luprácu.

V rozhovore s autormi kulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Čerstvé knižVedúcim výskumno-vedeckého tímu je prof. né výtlačky M. Sklabinská okrem autorom re Miškovicovej, predsedníčke ASSŽ, KataríPhDr. Jaroslav Čukan, CSc., ktorý je na FFUKF udelila i Anne Tomanovej-Makanovej, pred- ne Ušiakovej, predsedníčke Aktívu silbašských žien, a Danilovi Pejakovi, predseaj vedúcim Katedry madovi Rady Miestneho spoločennažmentu kultúry a turizstva. mu. Na prezentácii knihy, Veríme, že milovníci kníh nektorú vydali ÚKVS z N. Sadu odolajú tejto vzácnej publikácii a a FFUKF z Nitry, sa v Silbaši splní sa i prianie vzácnej hostky A. okrem prof. Čukana zúTomanovej-Makanovej, aby si kničastnili aj členovia tímu ha našla cestu k čitateľom, lebo súPhDr. Boris Michalík, Phd., časná ekonomická kríza nesmie vydoc. PhDr. Ladislav Lenovvolať aj duchovnú krízu. Na záver ský, PhD., PhDr. Michal Kurešte krátky citát z úvodného textu paš, PhD., a technický reprof. J. Čukana: daktor PhDr. Roman Zima, „Knižka rozšíri publikované maPhD. Členmi tímu boli aj teriály o Silbaši, doplní komplex Silbašania Ján Širka a M. poznatkov o kultúre Slovákov v Sklabinská, ktorá nedeľňajBáčke, vo Vojvodine, aj na Dolnej ší program aj moderovala. zemi, poskytne príležitosť porovV knižnej monografii obnávať. Pomôže Silbašanom, aj všetsahujúcej takmer 450 strán Momentka po udelení výtlačkov kým ostatným, ktorým sa dostane autori spracovali niekoľko oblastí: medzilokálne kontakty od starších ob- sedníčke NRSNM, Paľovi Beličkovi, riaditeľo- do rúk, hľadať spoločné a rozdielne, nachádzať dobí po súčasnosť (J. Čukan), kontakty Sil- vi Gymnázia J. Kollára v Petrovci, Samuelovi vysvetlenia, odpovede na otázky, ešte lepšie bašanov so zahraničím a organizovanie kul- Žiakovi, riaditeľovi NVU Hlas ľudu, ev. kňa- spoznať seba a iných.“ túrneho života (B. Michalík), etnickú, lokálnu zovi Vladimírovi Lovásovi, Koviljke DobrićoJaruška Ferková a konfesionálnu identitu a svadobné obyča- vej, riaditeľke ľudovej knižnice z B. Palanky, Vieje (L. Lenovský), tradičné zamestnania a gastronómiu (Ivana Šusteková Kontriková) a traNOVÉ KNIŽNÉ VYDANIA V KNIŽNICI ŠTEdičnú slovenskú vojvodinskú architektúru FANA HOMOLU V BÁČSKOM PETROVCI. No(M. Kurpaš). Z knihy sa dozvedáme aj to, že vinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu prví Silbašania tu žili ešte pred rokom 1799, má rozbehnutú viacročnú spoluprácu s kniža to vďaka údajom z dejín, ktoré spracoval J. nicami v Báčskom Petrovci, Starej Pazove a KoŠirka. Týmto sa mu podarilo posunúť obdovačici. Venovaním najnovších knižných vydaní bie príchodu prvých Slovákov o niekoľko roustanovizeň každý rok prispieva k obohatekov skôr, od termínu podľa doteraz známych niu ich knižničného fondu. V stredu 5. júna noúdajov. Príspevok o dejinách silbašského vými knihami obohatili fond Knižnice Štefaevanjelického a. v. cirkevného zboru priprana Homolu v B. Petrovci. Vzácny dar pozostával vil evanjelický kňaz Vladimír Lovás st. Analýnielen z najnovších kníh, ale aj zviazaných mizu silbašských ľudových piesní urobili Mgr. nuloročných čísel týždenníka Hlas ľudu a čaJana Ambrózová, PhD., a M. Sklabinská a sopisu Vzlet. Na znak vďaky knižnica umožní pesničky zapísal Ing. Marián Járek. všetkým zamestnancom NVU Hlas ľudu bezV zaujímavom rozhovore autori na premiére platne využívať knižničné fondy. Na snímke: prezentovali svoju prácu na knihe. VýskumRiaditeľka knižnice Jarmila Stojimirovićová a nú činnosť začínali vlani a realizovali ju na riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak počas odomiestnom a farskom úrade, ako i formou rozvzdávania kníh. hovorov s obyvateľmi. Kniha obsahuje vzácne texty a ilustrovaná je starými a novými foJ. Pániková tografiami. Všetky nazbierané nevyužité fot-

V

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

31

K U LT Ú R A ČASŤ PROGRAMU ZMAJOVÝCH DETSKÝCH HIER V KYSÁČI. Od 5. do 9. júna v Novom Sade prebiehali 56. Zmajove detské hry. Vďaka spolupráci Detského oddelenia Mestskej knižnice v Novom Sade a Zmajových detských hier sa mnohé programy realizovali nielen v spomenutej knižnici v Novom Sade, ale aj v pobočkách – knižniciach na Detelinare, Limane, Novom Naselji, v Ledinciach, Kysáči, Budisave a Bukovci. V kysáčskej Knižnici Michala Babinku vo štvrtok 6. júna hosťovala spisovateľka Jasminka Petrovićová z Belehradu. Prítomným tre-

tiakom a ich učiteľkám (na spoločnej snímke) svojráznym spôsobom predstavila niektoré zo svojich kníh: Bonton, Mame, Porodica, Kaži teti: „Dobar dan“, Riba ribi grize rep. Sympatická spisovateľka nadviazala s deťmi bezprostredný kontakt, dokonca im priblížila kus ovzdušia Zmajových detských hier – animovala ich k divadielku (na druhej snímke).

E. Š.

KULTÚRNA SPOLUPRÁCA OBCÍ KOVAČICA A MALO CRNIĆE

Matiné v Padine K

oľko pre jedno prostredie zna- roka na rok FEDRAS – Fesmená každoročne mať kvalit- tival ochotníckych divané umelecké podujatie, dokázali diel dedín Srbska a z divánajmladší herci a recitátori z Obce kov sa stávajú známi divaMalo Crniće návštevou v Padine a delní a filmoví pracovníci či Kovačici. Predpoludňajším pol- kvalitní recitátori. Aj v tejhodinovým divadelným predsta- to detskej hereckej zostavením pod názvom Modrý zajac ve z Malého Crnića majú oslavuje narodeniny minulú sobotu v Padine zabodovali medzi ich rovesníkmi z najslovenskejšej dediny, ale i u ostrieľaných divadelných ochotníkov z Banátu.

Režisérsky debut Marije Stojiljkovićovej (ukončila umeleckú akadémiu v Belehrade v triede Ivana Bekjareva) bol skutočne Z posedenia v Obecnej knižnici v Kovačici úspešný. Herecký drobizg zahral dynamické pred- závideniahodných interpretov stavenie. Nádejnej režisérke po- scénického umenia. máhal zbehlý umelecký vedúci Stredisko pre kultúru Malo CrniRadoš Stojićević, režisér devia- će a Obecné ochotnícke divadlo tich divadiel. Všetci spomínaní Branislava Nušića v spolupráci s sledujú v domácej atmosfére z knižnicou v Padine a jej ústre-

32

Hostia z Malého Crnića v Padine

dím v Kovačici začali pobyt v Kovačickej obci literárnym posedením v padinskej galérii. Eva Taubertová, vedúca knižnice, zdôraznila úsilia literátky Anny Dudášovej, ktorá sprostredkuje a spája kultúrne Braničevo s kultúrnym Banátom. Podobné posedenie v poobedňajších hodinách zorganizovala aj Obecná knižnica v Kovačici, kde hostí vítala riaditeľka Mária Ďurišová. Na oboch akciách účinkovali najmladší recitátori z oboch obcí. V Padine si hostia 1. júna pozreli aj

maškarný sprievod ratolestí z hostiteľskej obce a po divadle mali divadelné dielne spolu s vrstovníkmi. V Kovačici zase navštívili galérie a ateliéry maliarov. Zuzana Vereská na ruky a tváre detí maľovala body art a rozprávala im i svoj príbeh maliarky od detských čias po dnešok. V oboch dedinách sa čítalo a recitovalo dielo Anny Dudášovej, ktorá sa na obidvoch literárnych posedeniach stretla aj s kolegyňami spisovateľkami.

Podujatia patria do spoločného viacdielneho projektu pod názvom Babinka – Dudášová.

Ján Špringeľ

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

K U lT Ú R A SIlBAŠ

Divadelné dni oncom mája a začiatkom júna, teda počas dvoch uplynulých víkendov v Silbaši prebiehalo nové kultúrne podujatie Divadelné dni.

Zorganizovali ho mladí silbašskí divadelní ochotníci, členovia APS (Amatersko pozorište Silbaš) a počas piatich dní vystúpili hostia zo štyroch osád a domáci herci.

V piatok 31. mája v silbašskom Dome kultúry podujatie otvorila a hostí privítala členka APS Donka Milanovová. Prvý večierok patril hosťujúcemu Divadlu Stevana Sremca z crvenky, ktoré vystúpilo s predstavením Kako nastaje pozorišna predstava. V nasledujúci večer (1. júna) sa na silbašskom javisku predstavili hostia z Pivnice. ochotnícke divadlo Janka Čemana predviedlo divadelnú hru Doktorom proti svojej vôli. V tretí večer (2. júna) si obecenstvo pozrelo ešte jednu komédiu: bola to Pro-

K

sidba v predvedení hercov z Kultúrneho strediska v Báčskej Palanke.

sledný večierok (9. júna) patril domácim divadelníkom a satirickej hre pomenovanej Purgatorium, čo v latinčine znamená očistec. Satirickým spôsobom spracovali témy zo súčasného života – alkohol, narkomániu, Alzheimerovu chorobu, ale aj reality šou a pod.

Neúnavní členovia APS

Počas druhého divadelného víkendu, v piatok 7. júna, Silbašania privítali hostí z KUS Štefánik v laliti, ktorí vystúpili s divadelným predstavením Tango miliardo. Po-

odkazom tejto divadelnej hry je, že ľudia, aj keď dostanú druhú šancu, ťažko menia svoje zvyky a spravidla robia vždy rovnaké chyby. Autor textu je Srđan Goločor-

din a okrem neho herecké úlohy stvárnili aj Miloš Pajić, Donka Milanovová, Dalibor Pejak, Andrea Makanová, Marka Čelovská, Michal Čelovský, Tatiana Mirosavljevová, kým Viktor Ušiak mal na starosti svetlo a zvuk. obecenstvo v preplnenej sieni Domu kultúry si aj v tento večer užilo opravdivý umelecký zážitok.

Projekt Divadelné dni finančne podporili obec Báčska Palanka a Miestne spoločenstvo Silbaš, prispeli aj sponzori a najmä členovia APS. Vstup bol voľný a po každom predstavení domáci divadelníci pre svojich hostí usporiadali koktail.

Podujatie nebolo súťažného rázu, lebo silbašskí divadelníci nechcú spájať umenie so súťažením. Ich prvoradým cieľom je zveľaďovanie kultúrneho života v osade, ako aj nadväzovanie kontaktov s inými spolkami a týmto spôsobom prezentovať silbašské divadlo i v iných osadách.

Jaruška Ferková

DIVADelná PReMIéRA V PeTRoVcI

Paťa a piráti P

aťa a piráti je divadelné predstavenie Miloša Janouška, ktoré v piatok 7. júna vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla premiérovo predviedla divadelná odbočka Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina v Báč-

okrem drobných nedostatkov a ukričanosti, ktoré veríme, že skupina čoskoro odstráni, herecké podanie pekne zapôsobilo na divákov.

V hre sa v role Pate vyskúšala Vladimíra Sabová, Bartolomea hral leonard Kollár, Maťa bola Marína

Janouškovi piráti pre deti na petrovskom javisku

skom Petrovci. Režijne hru podpisujú Daniela legíňová-Sabová a ondrej Brna. Podobne ako to bolo aj pri hre Tŕnikove nové boty, mladí petrovskí herci sa tvrdo dali do práce a nad očakávanie predviedli rozprávku z povaly. V nej ožilo ozajstné pirátske dobrodružstvo.

15. 6. 2013

24 /4547/

Turčanová, Kaťu hrala Martina Benková a Čiernu Hanu Marína Horvátová. Margarita Benková hrala laca, Martin Hric Poga a Marína Zelenáková Jaga. Všetci spolu sa tešili z dobrých výkonov a na vystúpenie v Starej Pazove na prehliadke 3 J. Čiep x Ď.

HlAS ĽUDU

DOKONALÁ SVADBA KYSÁČANOV NA PETROVSKOM JAVISKU. Iba necelé dva mesiace po premiére inscenácie Dokonalá svadba Robina Hawdona v réžii Jána Privizera kysáčski ochotníci s týmto predstavením v sobotu 8. júna zavítali do Báčskeho Petrovca. Keďže vystala propagácia hosťovania divadelníkov z Kysáča, nemohlo sa ani čakať, že obecenstvo bude početnejšie. Predsa tí, ktorí v tento večer prišli do SVD, neobanovali. Pozreli si pikantnú a páčivú ľúbostnú komédiu plnú zvratov. Aby hra ešte viac dostala na presvedčivosti, mladučkým hercom predsa chýbajú roky a prežité manželské skúsenosti. Inak herecký tím bol zohraný, javisková reč a tempo dobré, ako aj výkony. V Dokonalej svadbe, hre o nevere, v Petrovci hrali Denisa Miháľová, Ivan Privizer, Branislav Čeman, Svetlana Gašková, Tatiana Klinková a Ivana Vozárová. j. čiep

33

K U LT Ú R A V STAREJ PAZOVE PREBIEHALA 20. JUBILEJNÁ PREHLIADKA 3 X Ď

Štvordňový rozprávkový divadelný svet ohtoročná slovenská prehliadka sérky Zuzany Obšustovej. Zahrali ľudetskej divadelnej tvorby 3 x Ď dovú rozprávku Popoluška. Herci ZŠ sa konala v dňoch 6. až 9. júna v stahrdinu Janka Čmelíka zo Starej Paropazovskej divadelnej sále. Na prezovy pod vedením režiséra Savu hliadke sa zúčastnilo 13 súťažných Đurđevića na prehliadku 3 x Ď pripredstavení (z Aradáča, zo Starej Paniesli divadelný príbeh pod názovy, z Pivnice, z Padiny, z Bieleho zvom Tom Sawyer. Pivničania, žiaci Blata, z Kovačice, z Erdevíka, z BoZŠ 15. októbra prezradili – Ako šlo ľoviec, z Báčskeho Petrovca, zo Sevajce na vandrovku. Túto slovenskú lenče, z Vojlovice a zo Šídu) a nieľudovú rozprávku režijne podpísakoľko hosťujúcich (z Nového Sadu, li Vesna Kámaňová a Jarmila ČobrBáčskej Palanky a zo Slovenskej redová. Žiaci zo ZŠ maršala Tita v Papubliky, zo Zvolena). Štvordňový dine v divadelnej krajine 3 x Ď zarozprávkový divadelný svet bol v hrali Akadémiu šantenia, autora Juoslavnom, jubilejnom roku skutočraja Bindzara a v réžii Milky Petrone úspešným podujatím a aby sa Hostia a hostitelia na prehliadke v Starej Pazove vičovej. malým, veľkým, terajším a budúcim V piatok 7. júna na programe milovníkom Tálie a prehliadky 3 x Ď slovenská detská divadelná pre- ho otvorenia prehliadky Slovenské boli tri súťažné a tri hosťujúce predv Pazove dobre darilo, sa spoloč- hliadka v Starej Pazove úspešne vojvodinské divadlo v Báčskom Pe- stavenia. Divadelný deň príbehom nými silami postarali Národnostná koná už dve desaťročia. trovci uviedlo hosťujúce predsta- O pyšnom dievčati menom Ajoga venie Jána Uličianskeho Štyrada slovenskej národotvorili malí divadelníci ZŠ ria škriatkovia a víla v rénostnej menšiny, Ústav Bratstva a jednoty z žii Jána Čániho. A prápre kultúru vojvodinských Bieleho Blata v réžii ve toto divadlo inšSlovákov, Obec Stará Padebutantky – učipirovalo Annamázova a SKUS hrdinu Janka teľky slovenskériu Boldockú-GrbiČmelíka. Z prehliadky malí ho jazyka a literaćovú, aby pre toh– veľkí divadelníci mali túry Adely Obšustoročnú jubilejnú diradosť: nielenže vystúpili tovej. Porotám a vadelnú prehliadku 3 x v oficiálnej časti prograobecenstvu sa potom Ď napísala zaujímavý scemu, ale si veselo vyspepredstavili žiaci kovačickej nár. Totiž dvaja herci z tohto pred- ZŠ Mladých pokolení, ktorí pripravovali festivalovú pieseň stavenia – Mira Lainovićová a Ján vili divadelné predstavenie NajlepMnohokrát Ď, na divadelŽolnaj boli počas všetkých festiva- ší kamarát v réžii Evy Poliakovejnom žúre radi chodili vylových dní uvádzačmi programu. Hrkovej a Anny Hrkovej. Herci z Erobliekaní v pestrofareb- Najúspešnejšie diplomy na 3 x Ď 2013 V súťažnej časti štvordňového devíka – zo SKOS Erdevík a ZŠ Savu ných festivalových trič- nakreslili Ivana Zolňanová a Jaroslav rozprávkového divadelného sveta Šumanovića zahrali divadlo Traja kách a aj tohto roku ma- Petrík vystúpilo 13 divadelných súborov. umelci a drak Samuel. V tvare poľovanie na tvár – facepainting bola obľúbená atrakcia V divadelnej krajine viedky (napísali ju Mideťom dobré výkopre tých najmenších. roslav Demák a Milan Slávnostné otvorenie prehliadky ny a peknú zábavu Metarák) toto predbolo vo štvrtok 6. júna. Zázračnú di- pri odhaľovaní krás stavenie Erdevíčania vadelnú krajinu 3 x Ď pre deti, kto- divadelného sveta pripravili pod režijnou ré rady šantia na divadelných dos- na javisku, hovoriac taktovkou Ruženky kách, otvorila Ema Kočišová, staro- slovenskou rečou, Ďuríkovej a Sone Slápazovská herečka, recitátorka, spe- zaželala Milina Skladekovej. váčka a tanečníčka. V otváracom ce- binská, riaditeľka Ako si opice stavali remoniáli v mene NRSNM, ktorá je Ústavu pre kultúru dom na detskej divaspoluzakladateľkou 7 celomenši- vojvodinských Slodelnej prehliadke v sonových podujatí, vrátane i pre- vákov. V mene slobotu 8. júna porozhliadky 3 x Ď, sa prihovorila pred- venského spolku právali a zahrali divasedníčka Anna Tomanová-Maka- malých divadelnídelníci ZŠ Branka Ranová. Účastníkom zaželala skvelé vý- kov hostí a publi- Detská porota: (sprava) Mário Kočiš, Maja Opavská, Ivona dičevića z Boľoviec. kony a divákom aby mali pôžitok a kum pozdravil aj Zolnajová, Miluška Vranková a Martin Krajčík Réžiu na motívy meradosť z každého predstavenia. „Di- Alexander Bako, jexickej ľudovej rozvadlo je veľkým umením,“ prízvu- den z ideových tvorcov detskej di- Vo štvrtok zázračná divadelná kra- právky mala na starosti Viera Tokovala okrem iného A. Tomanová- vadelnej prehliadky. Poďakoval sa jina patrila malým hercom zo šty- manová. Modernou dramatizáciMakanová. Prítomných na pre- všetkých doterajším aktérom diva- roch divadelných súborov. Pre- ou ľudovej rozprávky Soľ nad zlato hliadke 3 x Ď pozdravil a privítal Đo- delnej krajiny, ktorí sa pričinili o to, hliadku otvorili Aradáčania a na ja- sa na prehliadke 3 x Ď v Starej Parđe Radinović, predseda Obce Sta- aby mala takú bohatú a úspešnú 20- visku vystúpila rozohraná kopa detí zove predstavili herci ZŠ Jána Čajará Pazova. Prejavil spokojnosť, že sa ročnú tradíciu. V rámci slávnostné- zo ZŠ Bratstvo pod vedením reži- ka z Báčskeho Petrovca. Túto dilemu

T

34

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A riešili za pomoci revždy odmeňovala Cenu za najlepší debut odborná žisérky Jarmily Pannajsympatickejšie- porota udelila Eliane Markušovej z telićovej. Selenčskí ho herca, resp. he- Bieleho Blata za stvárnenie postavy žiaci zo ZŠ Jána Kolrečku.

Susedovo dievča v predstavení O lára predviedli rozV rámci nedeľňaj- pyšnom dievčati menom Ajoga, Cenu právku Snehulienka šieho záverečného za najlepšiu mužskú epizódnu poa sedem trpaslíkov. ceremoniálu 20. stavu udelili Patrikovi Brachnovi z Réžiu mali na staprehliadky sloven- Padiny za stvárnenie postavy Adolrosti Anna Koleková, skej detskej diva- fa v predstavení Akadémia šantenia, Tereza Trusinová a delnej tvorby 3 x Ď Cenu za najlepšiu ženskú epizódnu Anna Petrášová. V odmenili tých na- postavu získala Ines Gedrová z Pivsobotu na prograjúspešnejších. Sprá- nice za stvárnenie postavy Kozičky me boli aj dve hovu odbornej poroty v predstavení Ako šlo vajce na vansťujúce predstave- Počas štyroch dní program sprevádzali vydarená dvojica Mira prečítala Zuzana drovku, Cenu za najlepší mužský henia zo Slovenskej re- Lainovićová a Ján Žolnaj Tárnociová. Zdôraz- recký výkon porota udelila Dáriovi publiky, zo Zvolena. nila, že porota ne- Hlavčovi z Aradáča za stvárnenie poPaťa a piráti je názov predstave- Fábry, herec SND, obaja z Nového mala ľahkú úlohu a takto rozdelila stavy Rozprávača kohúta v prednia, s ktorým členovia KUS Pe- Sadu. Detskú porotu tvorili víťazi vla- ocenenia: stavení Popoluška a Cena za najtrovská družina otvorili v nedeľu 9. ňajšej rozhlasovej súťaže (v kategórii Cenu za najlepší neherecký prvok lepšiu dievčenskú postavu sa dojúna súťažný divadelný deň. Pe- poézia a próza) Mistala Alise Oravcovej z Vojtrovčania si podľa predlohy Miloša luška Vranková z Kylovice za stvárnenie poJanoušeka zapirátovali za pomoci sáča a Martin Krajčík z stavy Škaredé káča vojlorežisérskej dvojice Daniely Legíňo- Báčskeho Petrovca a vické. Títo piati herci sa v vej-Sabovej a Ondreja Brnu. Čle- žiaci staropazovskej organizácii Matice slonovia SKOS Detvan Vojlovica, Pan- ZŠ hrdinu Janka Čmevenskej v Srbsku, ako počevo, vystúpili s predstavením Ška- líka Ivona Zolnajová, vedala v záverečnom ceredé káča vojlovické na text Miloša Maja Opavská a Mário remoniáli predsedníčka Nikolića a v réžii Terézie Veberovej- Kočiš.

Katarína Melegová-MeliKým odborná poOravcovej. Herci SKUS Jednota a ZŠ chová, zúčastnia na MiSriemskeho frontu zo Šídu na ten- rota v nedeľu zasakulášskych trhoch v Bratidala a rozhoslave v decembri bežného dovala o tom, roka. V mene MSS im odokomu udeliť Odborná porota: (sprava) Zuzana Tárnociová, Ján vzdali aj knižné odmeny. odmeny, vy- Makan a Miroslav Fábry Za najsympatickejšiu stúpili herci z herečku prehliadky detsnovosadského hosťujúceho v predstavení – za hudbu – odbor- ká porota vyhlásila Martinu Benkovú súboru. Naplánované hosťu- ná porota udelila Ondrejovi Pavčo- z predstavenia Paťa a piráti KUS júce predstavenie z Novej kovi z Báčskeho Petrovca (Paťa a pi- Petrovská družina z Báčskeho PePazovy sa neuskutočnilo. ráti), Cenu za najúspešnejšie ko- trovca za stvárnenie postavy Kate a V aule divadelnej sály po- stýmy udelili rodičom zo Selenče za najsympatickejšieho herca vyčas štyroch divadelných dní (Snehulienka a sedem trpaslíkov), hlásili Alexandra Šprocha z predbola výstava najvydarenej- Cenu za najúspešnejšiu scénogra- stavenia Soľ nad zlato, ZŠ Jána Čaších žiackych výtvarných prác, fiu získali Anna Koleková, Terézia Tru- jaka z Báčskeho Petrovca, za stvárktoré sa uchádzali o titul naj- sinová a Anna Petrášová zo Selen- nenie postavy kráľa. diplomov. Najúspešnejší na če, Cenu za najlepšiu réžiu porota Prvá cena odbornej poroty patrí výtvarnom súbehu Výboru udelila Zuzane Obšustovej z Ara- divadelnému súboru z Aradáča za pre vzdelávanie NRSNM o dáča (Popoluška). predstavenie Popoluška. Tento súbor návrh diplomu prepodľa slov A. Tomanovejhliadky podľa rozhodMakanovej získal tri hodnutia Marjana Karavlu, notné odmeny: Cenu Bronzovou plaketou prehliadky bolo akademického maliaodmenené vojlovické káča NRSNM, zlatú plaketu prera zo Starej Pazovy, a hliadky a odchod na detský to detský festival pripravili pred- Alexandra Baka, na tohtoročdivadelný festival Zlatá stavenie Tri perá z drakov. S počet- nej prehliadke 3 x Ď boli Japriadka v Šali (Slovenská renou hereckou posádkou pracovala roslav Petrík zo ZŠ Mladých publika) v roku 2014. Drurežisérka Anna Kovárová. Bolo to zá- pokolení v Kovačici a Ivana há cena odbornej poroty a roveň posledné súťažné predsta- Zorňanová zo ZŠ Savu Šumastrieborná plaketa patrí súnovića v Erdevíku. Tieto dva divenie. boru KUS Petrovská družiVýkony malých hercov na pa- plomy za herecký výkon udena z Báčskeho Petrovca za zovskom javisku sledovali odborná ľovali po každom predstavení predstavenie Paťa a piráti a a detská porota. Na 20. prehliadke obe poroty. Odborná porota tretiu cenu a bronzovú pla3 x Ď odborná porota pracovala v udeľovala diplomy za herecké ketu prehliadky získalo zložení: Zuzana Tárnociová, hereč- výkony viacerým hercom, predstavenie Škaredé káča ka z Báčskeho Petrovca (predsed- resp. súboru z jedného predvojlovické. níčka), Ján Makan, režisér, a Miroslav stavenia, kým detská porota Výstava žiackych výtvarných prác A. Lešťanová 15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

35

K U LT Ú R A BÁČSKA PALANKA

Zmluva zabezpečí plynulý chod pivnického festivalu okument, ktola predsedovi obce rý v utorok 11.

Báčska Palanka júna podpísali v Aleksandrovi ĐeZhromaždení obce dovićovi za to, že Báčska Palanka, zadocenil význam kotvuje vzájomné podpísania zmluvy, vzťahy a povinktorej cieľom je, ako nosti aktuálnych podotkla, „postaviť spoluzakladateľov pyramídu realizácie, a organizátorov organizácie festivafestivalu Stretnulu, aby sme v situátie v pivnickom cii ťažkej pre celú poli. V zmluve sa o. krajinu a najmä v i. uvádza, že spooblasti kultúry, zaluzakladateľmi fesbezpečili prostriedtivalu v Pivnici sú ky na realizáciu fesZmluvu podpísali: Valentín Michal Grňa (sprava), Anna Národnostná rada Tomanová-Makanová, Aleksandar Đedovac a Milina tivalu“. slovenskej národ- Sklabinská, prítomný bol aj Viliam Slavka, predseda Strany Riaditeľka ÚKVS nostnej menšiny a vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská SKUS Pivnica z Pivhovorila o tom, čo nice, a určujú sa záväzky a zodpo- stal jedným zo siedmich festivalov mieni robiť ústav na pláne skvavednosť zakladateľov a organizá- či kultúrnych podujatí, ktorý litnenia renomovaného festivalu. torov, ktorými okrem dvoch prv NRSNM zaradila medzi podujatia Okrem iného podčiarkla: spomenutých subjektov sú i: Ústav s osobitným významom pre slo– To znamená, že sa na realizápre kultúru vojvodinských Slová- venskú menšinu v Srbsku. Tohto- cii festivalu podieľame aj finančne. kov a Obec Báčska Palanka. Tým- ročné SVPP sa uskutoční v augus- Známe je, že festivaly si vyžadujú to skutkom sa pivnický festival, te, štyridsiaty ôsmy raz v slede. veľké prostriedky, ako i združovaPredsedníčka NRSNM Anna To- nie prostriedkov a ľudských kapainak najstaršie podujatie Slovákov žijúcich v Srbsku, aj formálne manová-Makanová sa poďakova- cít. Nakladajú aj účelové usmer-

D

nenie prostriedkov, ako aj ich zviditeľnenie. Cieľom zmluvy je zjednodušenie organizácie festivalu, t. j. odstránenie početných telies, ktoré si vyžadujú veľa ľudí a peňazí.

V rámci NRSNM máme komisiu, ktorá schvaľuje pravidlá festivalu a ÚKVS angažuje koordinátora, ktorý sa stará a zodpovedá za celkovú organizáciu festivalu. Novinkou je to, že ÚKVS chce obsahovo obohatiť najmä tretí deň festivalu, chceme priviesť renomovaných spevákov. Blíži sa už 50. ročník festivalu a bolo by treba uvažovať o dákej publikácii, možno zbierke piesní, ktoré na ňom odzneli.

Valentín Michal Grňa, ktorý hrá nielen prvé husle v pivnickom orchestri, ale celé desaťročia aj pri organizácii SVPP, prízvukoval: – Festival sa uskutočňuje od roku 1966; žiaľ, počas posledných niekoľko rokov máme veľké finančné problémy, keďže sa tradične koná v druhej polovici januára, vtedy, keď nie sú financie, a tak sa často nachádzame v tuneli, z ktorého nedovidieť na svetlo.

Tento rok druhý raz zaradom sme boli prinútení presunúť festival, a to až na druhú polovicu augusta, aby sme už v septembri mohli začať prípravy na 49. ročník, ktorý bude v januári 2014.

J. Bartoš

FOLKLÓRNE A FESTIVALOVÉ TÉMY V NRSNM

Prvá súvaha festivalu Tancuj, tancuj... pozitívna E

šte sú nám svieže dojmy zo 43.

Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., ktorého ústredná časť prebiehala v sobotu 1. júna v Hložanoch, a jeho organizátori si už sadli k prvej súvahe. Totiž v utorok 11. júna v Novom Sade zasadali Komisia pre činnosť na zachovávaní a zveľadení ochotníckych spolkov a združení slovenskej tradičnej kultúry Výboru pre kultúru NRSNM a Programová rada 43.

FFTT. Správy odborných porôt zasadajúcim ešte neboli k dispozícii, lebo podľa pravidiel na ich vypracovanie majú členovia porôt k dispozícii 15 dní. Zato zo svojich zorných uhlov o nedávno realizovanom festivale hovorili koordinátor Marijan Pavlov a v mene hostiteľa Michal Hataľa, predseda KOS Jednota. Podľa mienky koordinátora koncert speváckych sku-

36

pín a orchestrov by sa mal znovu organizovať v amfiteátri, lebo v Dome kultúry má dosť slabú návštevnosť, pri defilé by sa malo tancovať na každej križovatke, ktorou krojovaný sprievod účastníkov prechádza. V obsiahlej správe o priebehu festivalu pochválil výdrž tak divákov, ako i techniky, keď počas druhého tanečného koncertu začalo popŕchať, spomenul novinku – vyhlasovanie najúspešnejších súborov a udeľovanie odmien na konci festivalu priamo na javisku. Vo svojom príhovore, kde vyjadril uspokojenie z priebehu festivalu, M. Hataľa ozrejmil, že tanec na tej jednej križovatke vystal z objektívnych dôvodov – aby sa nezmeškal určený termín otvorenia festivalu. V diskusii na spomenutom zasadnutí odzneli však pripomienky k ozvučeniu tohtoročného festivalu. Va-

lentín Michal Grňa, predseda zasadajúcej komisie, navrhol vypracovať trebárs aj menšiu repliku sošky NRSNM, ktorá by laureátovi festivalu (teraz sa ním stal a sošku dostal práve SKUS Pivnica) zostala, a táto hlavná by bola putovného charakteru, tiež inicioval pokryť javisko v hložianskom amfiteátri a orchestre pri vystúpení tanečných skupín umiestniť na prednú časť javiska. Predsa generálne o 43. FFTT bolo povedané, že bol úspešný, realizované boli všetky naplánované podujatia, účastníci sú spokojní a organizátorom a hostiteľom bola vyjadrená vďaka aj za to, že sa všetky akcie začali načas. Po skončení DFF Zlatá brána v Kysáči bude ďalšia schôdza Programovej rady FFTT a tejto komisie VPK NRSNM, keď sa o tomto najväčšom folklórnom podujatí Slovákov v Srbsku bude viac ho-

voriť aj z odbornej stránky a bude treba upraviť a zladiť aj pravidlá.

V pokračovaní prítomní navrhli termín 10. semináru pre umeleckých vedúcich tanečných, hudobných a speváckych skupín.

Ak mentorovi Martinovi Urbanovi vyhovuje vyhliadnutý termín, tak by seminár v Petrovci mal prebiehať od 7. do 10. augusta. V dňoch posledného augustového víkendu – od 23. do 25. augusta – by malo prebiehať 48. Stretnutie v pivnickom poli. Tento najstarší hudobno-spevácky festival vojvodinských Slovákov má už tiež zaistenú pevnejšiu organizačno-realizačnú štruktúru, lebo práve v túto stredu boli v Báčskej Palanke podpísané patričné zmluvy medzi NRSNM, ÚKVS, Obcou B. Palanka a SKUS Pivnica.

15. 6. 2013

A. Francistyová 24 /4547/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

SUPER TRIEDA Z KULPÍNA. Do medzinárodnej súťaže žiakov základných a stredných škôl, čiže projektu pod názvom Super trieda na Slovensku, ktorú vyhlásilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a zorganizovalo združenie Super trieda, sa zapojila i ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Predstavuje ju trieda 7. a, ktorá sa na súťaži Moja obec – Moje mesto zúčastňuje s divadelným predstavením o minulosti a súčasnosti svojej osady. Žiaci nacvičili divadielko za pomoci profesoriek Tatiany Mitićovej, Olivery Gabríniovej a Verice Tanackovićovej.

Do medzinárodného finále do Bratislavy postúpili na súťaži, ktorá bola 11. mája v Pivnici, a to spolu s Padinou a Pivnicou. Vzhľadom na celkovú finančnú situáciu bolo otázne, či kulpínska Super trieda odcestuje na Slovensko. V pondelok 10. júna na rodičovskej porade bolo rozhodnuté, že siedmaci v sprievode štyroch pedagógov školy predsa do Bratislavy vycestujú. Na snímke: Super trieda 7. a s riaditeľkou, triednou a profesorkami slovenčiny a hudobnej kultúry.

K. G.

VEREJNÁ HODINA HUDOBNEJ KULTÚRY V KOVAČICI. Milovníci hudby a zábavy mali jedinečnú príležitosť stráviť jedno nedeľné popoludnie trochu náročnejšie ako doteraz.

Hudobný pedagóg Pavel Tomáš st. totiž úspešne nacvičuje nielen žiacke spevácke zbory, ale aj kovačický žiacky orchester. Nuž a v nedeľu 9. júna v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici usporiadal program, v ktorom sa zúčastnili školení mladučkí hudobníci, ale aj tí, čo k hudbe predovšetkým láka dobrá vôľa a dobrý sluch. V prvej časti programu vystúpili malí virtuózi na syntetizátoroch: Janko Bartoš (na snímke), Jozefko Barca, Denis Dudáš, Marek Žolnaj, Janko Cicka, Marek Petrík, Ivan Cicka, Želko Chalupa, bratia Pavel a Andrej Urbanekovci a Martin Hriešik. K náplni programu prispeli aj hostia, mladí nádejní hudobníci z Padiny: Veronika Ondríková, Alexandra Funtíková, Magdaléna Štaubová a Saša Rohárik. V druhej časti sa predstavili členovia žiackeho orchestra, nositelia tohtoročnej zlatej plakety na republikovej súťaži žiackych zborov a orchestrov v Novom Bečeji, ktorí predniesli niekoľko vážnych, zábavných a ľudových skladieb.

A. Ch.

PADINSKÁ KNIŽNICA na sklonku minulého mesiaca v Dome kultúry Michala Babinku pripravila podujatie Májová vetvička. Úvodom v rámci tvorivej dielne Slađana Šuľová, Elenka Pavelová a Kristínka Žolnajová za pomoci učiteľky na dôchodku Kataríny Petrášovej vypracovali husi (na snímke) a vystavili ich v galérii na prízemí. V scénickej časti pod názvom Na pažiti niekdajšie príležitostné zvyky a obyčaje za pomoci prózy a poézie predniesli Michal Kukučka, Zuzana Melichová a žiaci nižších ročníkov Janka Marková, Dina Grnčová, Naďa Valentová, Andrej Trnovský, Sofia Maglocká. „Na pažiti sa spievalo a tancovalo, hrala sa detská hra na kone, deti sa tu učili aj ďalšie detské hry. Skrátka, bol to opravdivý zážitok, voľakedy a teraz,“ zdôraznili organizátorky akcie Eva Taubertová a študentka Elenka Slivková. V druhej časti Májovej vetvičky úryvky Dr. Jána Babiaka, Martina Širku, Dr. Zuzany Čížikovej a Zuzany Papovej o Albertovi Martišovi, Dr. Jozefovi Holúbekovi, Michalovi Babinkovi a Viliamovi Figušovi Bystrom predniesol Janko Hološ. Podujatie bolo venované aj jubileám padinskej knižnice a prítomným predostreli svoje literárne práce i Padinčania, ktorí boli ocenení na nedávnom súbehu Kovačická mozaika 2013.

J. Špringeľ

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

ŠTUDENTI NOVOSADSKEJ AKADÉMIE UMENÍ, odbor fotografia, boli aktérmi výstavy utilitárnej (užitočnej) fotografie, ktorá sa konala od polovice apríla do konca mája v galérii Združenia výtvarných a úžitkových umelcov a dizajnérov Vojvodiny v Novom Sade. Šiesti študenti druhého ročníka sa tematicky v prvom rade upriamili na reklamné zábery týkajúce sa módy, odevov, účesov, náhrdelníkov a šperkov. Na snímke je práca Bjanky Maletinovej.

O. Filip

37

K U LT Ú R A 20. Detský folklórny festival Zlatá brána Kysáč 20. – 23. júna 2013 Program Štvrtok 20. júna – o 19.00 h v Galérii SND otvorenie výstavy ilustrácií pre deti Ľubomíra Sopku a udelenie ročnej ceny časopisu Zornička v kategórii fotosúťaže Moja naj-grimasa

Pane v organizácii Spolku kysáčskych žien – o 21.00 h na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány, bábkové predstavenie Začarovaný les v predvedení Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, Slovenská republika

na zámku Zlatej brány, koncert hosťujúcich súborov – o 21.30 h na zámku Zlatej brány premietanie filmu Zlatá brána od začiatku dodnes

Piatok 21. júna

Sobota 22. júna

– o 19.00 h v Predškolskej ustanovizni Lienka otvorenie výstavy detských prác Môj farebný kúsok zeme – o 20.00 h v ZŠ Ľudovíta Štúra otvorenie výstavy Dedičstvo otcov zachovaj nám,

– o 20.00 h na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány, detská módna prehliadka, ktorú organizuje škola pre talenty Centar Creative z Nového Sadu – o 20.30 h na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra,

– 12.00 – 14.00 h príchod účastníkov (ZŠ Ľudovíta Štúra) – 12.00 – 15.00 h priestorová skúška – 15.00 – 16.00 h príprava na galakoncert – 16.00 h – ... otvorenie festivalu a galakoncert

Stretnutie pod lipami 2013 bude v Kovačici ohtoročné v poradí 42.

Stretnutie pod lipami bude v piatok 21. júna 2013 v Kovačici o 12. hodine. Ústredný program s prednesom poézie a výstavou výtvarných prác mladých autorov, ktorí zverejňujú vo vzletovskej rubrike Rozlety, sa uskutoční v kovačickom Gymnáziu Mihajla Pupina.

Udelená bude Cena Rozletov za najlepšiu mladú poéziu (podľa mienky komisie v zložení: Zuzana Čížiková, Eva Taubertová, Andrea Speváková) a Cena Rozletov za najlepšie výtvarné práce (podľa mienky komisie v zložení: Elena Tomášová, Pavel Koza, Marína Bírešová). V programe sú aj rozhovory so spisovateľmi, návšteva galérií, hudobné vystúpenia a minikoncert mladej rockovej skupiny Oluja.

Na tradičnom Stretnutí pod lipami sa každoročne (od roku 1972) prezentuje mladá slovenská vojvodinská tvorba z pera začínajúcich autorov, ktorí svoju literárnu a výtvarnú tvorbu zverejňujú v časopise Vzlet. Na Stretnutí pod lipami a v rubrike Rozlety sa formovali viacerí naši dnes už renomovaní spisovatelia a výtvarní umelci.

Vitajte pod lipami!

T

S. L.

38

Nedeľa 23. júna

11. Divadelné dni Michala Benku-Uču v Laliti Program Sobota 15. júna 20.00 Slávnostné otvorenie 20.30 MOMS Báčska Palanka Život je čudo Autorka a réžia: Elena Hložanová

Sobota 22. júna 18.00 KUS Jána Kollára, Selenča, divadelná sekcia Krpčeky svätého Floriána Autor: Ladislav Nádaši-Jégé Réžia: Rastislav Rybársky 20.30 Amatersko pozorište Silbaš (APS) Purgaturi Réžia: kolektívna

Nedeľa 16. júna 18.00 OD Michala Benku-Uču pri KUS Štefánik, Laliť Tango miliardo Autor: Jano Hrubík Réžia: kolektívna

Nedeľa 23. júna 20.00 Slávnostné zatvorenie 20.30 Dom kultúry, Ruský Kerestúr Dramatické štúdio ART, mládežnícka skupina Umri ako chlap – zabi môjho muža Autor: Aldo Nikolaj Réžia: Vladimír Naď Aćim Organizačný výbor

20.30 SKC P. J. Šafárika, Nový Sad, divadelná sekcia Láska alebo niečo iné...

Autor: Jano Hrubík Réžia: Rastislav Zorňan

Výzva dramatikom áujemcovia o účasť na tohtoročnej dramatickej dielni Píšeš? Píšem! záväzne majú zaslať svoje autorské dramatické texty (jeden alebo viac ucelených, teda dokončených textov) spolu s prihláškou na email: katie.hitzinger@gmail.com a vladimir.kolar71@gmail.com.

Spoločnou témou pre všetky dramatické texty je Dotyky, pričom počet postáv je neobmedzený. Maximálny počet strán je 4 (štyri) a termín zasielania textov je: 30. jún 2013.

Okrem dramatickej dielne usporiadané

Z

budú aj ďalšie školenia: herecká dielňa, dielňa projektového manažmentu a dielňa webového dizajnu / grafiky.

Organizačný tím seminára

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

„Nadvožnjak“, „podvožnjak“, „kružni tok“, „zastoj“... ni v doprave to nie je ináč. Aj tu máme hovorové výpožičky, ktoré sme si tak ako mnohé iné privlastnili v slovenskom jazyku.

Vieme srbské „nadvožnjak“, „podvožnjak“, kružni tok“ a iné nahradiť slovenskými ekvivalentmi?! Sotva! Preto tu uvádzame náhrady srbských slov. „Nadvožnjak“, čiže ako samé slovo hovorí, prejazd nad inou komunikáciou, je v slovenčine nadjazd – nadjazd nad autostrádou. „Podvožnjak“ je ľudská stavba umožňujúca prejazd dopravných prostriedkov popod inú komunikáciu prípadne budovu. Prejazd pod inou komunikáciou je v slovenčine podjazd. Ide napríklad o podjazdy pod železničnými traťami, diaľnicami, cestami... „Kružni tok“ všetci poznáme, ale uhádnuť

A

slovenský výraz by bolo trochu ťažšie, hoci je veľmi jednoduché. Tento zvláštny typ križovatky, ktorý je obvykle budovaný, aby sa zvýšila bezpečnosť dopravy, je kruhový objazd. „Zastoj u saobraćaju“ charakterizovaný spomalením rýchlosti, predĺžením jazdných časov a kolónami vozidiel alebo iných dopravných prostriedkov nastáva vtedy, keď je aktuálna premávka silnejšia ako jej aktuálna kapacita. Takému stavu premávky na pozemnej komunikácii, električkovej trati alebo inej dopravnej ceste sa v slovenčine povie dopravná zápcha.

Túto oblasť sme nevyčerpali ešte. Tu sa pýta spomenúť aj „pešački“ – ako to máme zaužívané, alebo doslovný preklad „pešiacky priechod“. Miesto určené na prechádzanie alebo

Chýrnik BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 16. júna o 19. hodine v petrovskom evanjelickom chráme Božom bude večierok k 125. výročiu narodenia Samuela Štarkeho, dôstojného biskupa SEAVC a predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii. Spoločne ho usporiadajú cirkevný zbor SEAVC v Petrovci a MOMS Petrovec.

A. F.

KULPÍN, JÁNOŠÍK. Kultúrnoumelecké stredisko Zvolen z Kulpína a Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jánošík z Jánošíka v piatok 14. júna odcestovali na 9.

Mládežnícky folklórny Čerpotok do rumunského Čerpotoku. Počas víkendu tu absolvujú niekoľko vystúpení.

K. Mosnáková

KYSÁČ. Vo veľkej sále Kultúrnoinformačného strediska Kysáč v nedeľu 16. júna o 19. hodine sa uskutoční koncert Jarmily Bohušovej. Na koncerte vystúpia i hostia: bratia Struhárovci, Samuel Kováč, Billy King a Detská skupina Mustry. Sľubujú aj scénické efekty.

Vstup voľný.

E. Š.

BÁČSKY PETROVEC. Divadielko Galéria pri MsKS v Novom Meste nad Váhom s bábkovým predstavením Začarovaný les vystúpi v Slovenskom vojvodinskom divadle v sobotu 22. júna o 16. hodine.

Ide o rozprávku v troch obrazoch podľa predlohy Z. Schmoranza v réžii Ivana Radošinského.

A. F.

hovorovo zebra označené je bielymi pruhmi na vozovke; v slovenčine je to priechod pre chodcov; napr.: prechádzať cez zebru. Nadchod, ako samé slovo hovorí, je priechod pre chodcov nad komunikáciou – prejsť na druhú stranu ulice nadchodom. Podchod je zase priechod pre chodcov pod komunikáciou. V tejto súvislosti spomenúť sa pýta aj pasáž či priechod cez budovu medzi dvoma ulicami – v pasáži sú obchody.

Diaľková cesta s mimoúrovňovými križovatkami pre niekoľko prúdov motorových vozidiel, ktorej my povieme „autocesta“ alebo siahneme po srbskom termíne „autoput“, je diaľnica alebo autostráda – ísť po autostráde, po diaľnici. ah

KNEŽEV ARSENAL, kedysi zbrojovka Topolivnica v Kragujevci, ktorá obsahovala aj arzenál, dnes slúži na nakrúcanie rôznych televíznych seriálov, filmov a videoklipov. Trojdňový Arsenal Fest je dnes už známy festival, ktorý sa tu udeje po tretí raz. Po tri večery – 27., 28. a 29. júna vystúpi viac domácich bandov a bandy z celého Srbska: Bajaga i Instruktori, Smak, Babe, Goblini, Hladno pivo, Eva Braun... j. s.

BLAHOŽELANIE Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov, dňa 7. júna štúdium ukončil JAROSLAV DOMONI z Kysáča. Mladému inžinierovi výživy a ochrany rastlín k úspechu blahoželajú rodičia a sestra Jana

BLAHOŽELANIE GRATULÁCIA Na svojej ceste vzdelávania dňa 30. mája 2013 na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre TEODORA ILIĆ zo Starej Pazovy sa stala magisterkou žurnalistiky. Splnenie všetkých stanovených cieľov prajú jej starká Slamajová a stará mama Šipická-Šagyová.

BLAHOŽELANIE Dňa 27. mája na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre KATARÍNA VLČEKOVÁ z Padiny úspešne ukončila magisterské štúdium v odbore anglický jazyk v odbornej komunikácii.

K úspechu jej blahoželajú rodičia, brat Mišo so snúbenkou Katarínou a brat Ján.

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

Dňa 7. júna na inžiniera výživy a ochrany rastlín bol promovaný JAROSLAV DOMONI z Kysáča. Štúdium úspešne ukončil na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov.

Srdečne mu gratulujú tetka a švagor Ožvátovci.

GRATULÁCIA Svojej vnučke a neteri MARÍNE HRÍBOVEJ k úspešnému zloženiu štátnych skúšok, obhájeniu diplomovej práce a získaniu titulu magister na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, srdečne blahoželajú a bohaté vedecké poznatky v budúcom povolaní prajú starí rodičia a ujo Litavskovci z Kovačice.

GRATULÁCIA Po rokoch štúdia, prebdených nocí a náročných skúšok, je najvyšší čas využiť vedomosti a vykročiť v ústrety šťastnej budúcnosti. K úspešnému ukončeniu štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov: slovenský jazyk a literatúra a geografia MARÍNE HRÍBOVEJ úprimne blahoželajú rodičia a brat z Vojlovice.

39

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

GRATULÁCIA

Dňa 3. júna 2013 nás navždy opustil náš brat

Na Technickej univerzite vo Zvolene, na Drevárskej fakulte, JURAJ ČAPEĽA zo Selenče absolvoval druhostupňové štúdium, dňa 29. 5. 2013 úspešne obhájil diplomovú prácu, a tak získal titul inžinier v odbore drevárstvo – študijný program nábytok a výrobky z dreva.

K tomuto úspechu mu srdečne gratulujú

PAVEL BARCA 13. 1. 1945 – 3. 6. 2013 z Belehradu

rodičia a sestra Vierka.

Večnú pamiatku si zachovajú a s láskou v srdci si na Teba budú spomínať

BLAHOŽELANIE

Tvoji bratia a sestry s rodinami

Svojmu vnukovi JURAJOVI ČAPEĽOVI zo Selenče k úspešnému obhájeniu diplomovej práce na Drevárskej fakulte vo Zvolene a získaniu hodnosti inžinier srdečne blahoželajú a do budúcnosti mnoho šťastia želajú stará mama Čapeľová a starí rodičia Topoľskovci.

BLAHOŽELANIE Mladému inžinierovi JURAJOVI ČAPEĽOVI zo Selenče, ktorý výborne obhájil diplomovú prácu na Drevárskej fakulte vo Zvolene, blahoželajú a veľa šťastia do budúcna prajú teta a báči Topoľskovci.

IN MEMORIAM

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 17. júna 2013 uplynie rok, čo nás navždy opustil manžel, syn, ocko a dedo

DROBNÝ

JURAJ ŠEPRÁK

OZNAM

7. 1. 1936 – 17. 6. 2012 – 2013 z Hložian

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie.

Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

Cestou života kráčame bez Teba, ale si navždy v našich srdciach a krásnych spomienkach...

Na Teba nikdy nezabudnú: manželka, matka, dcéra a vnúčatá

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

DR. MICHAL MARČOK 13. 3. 1945 – 4. 6. 2013 z Kysáča Na Tvoju šľachetnosť nikdy nezabudneme.

Miroslav, Anna a Martina Vitézovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. júna 2013 nás opustil náš dobrý ocko, starký a prastarký

Dňa 10. júna 2013 uplynuli 2 roky, čo nás opustila naša dobrá mama, starká a prastarká

na našu sestru a tetu

MICHAL HRIC

MÁRIA HRICOVÁ

ZUZANU BENKOVÚ

8. 2. 1925 – 8. 6. 2013

rod. Sovišová 27. 6. 1927 – 10. 6. 2011

rod. Hricovú 15. 9. 1953 – 22. 3. 2003

z Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínať budeme a na Vašu dobrotu a šľachetnosť nikdy nezabudneme.

Zarmútené dcéry a sestry Mária Lekárová a Anna Hricová s rodinami

40

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom

SMUTNÁ SPOMIENKA

s

Uplynul smutný rok, čo nás opustil náš manžel, ocko a svokor

VLASTOU ŠEPRÁKOVOU 30. 6. 1989 – 29. 5. 2013 z Hložian

DR. JÁN ČÁSAR z Pivnice

ADAMOM SUCHÁNSKYM 23. 6. 1941 – 31. 5. 2013 z Kovačice Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte žiť.

Večnú spomienku na Teba si zachová

Smutná pravda života vraví, že nič netrvá večne a i život každého z nás sa raz skončí.

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Bez Teba už žiť musíme, no v našich srdciach stále Ťa nosíme.

Zostal nám lúč útechy, že sme Ťa mali, že si vo svojom živote vykonal pre nás všetko, čo si mohol. S láskou a bôľom v srdci si na Teba spomínajú:

Tetka Anna, švagor Juraj a Marína Štefanidesovci

manželka Anna a dcéry Kvetka a Milotka s manželom Rasťom

Tvoja manželka Katka

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA

DR. MICHALOVI MARČOKOVI

DR. JÁNA ČÁSARA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na jediného apíka

s naším

DR. MICHALOM MARČOKOM 1945 – 2013 z Kysáča

Tvoj bratranec Vladimír a sesternica Milina s rodinami

1943 – 2012 – 2013

13. 3. 1945 – 4. 6. 2013 z Kysáča

Milý náš Miky, na Teba a na naše spoločné detstvo v Kysáči nikdy nezabudneme.

Krásne spomienky na chvíle strávené s Tebou, milý apík, si zachováva

Rodina Ďurovková a Anna Belajová

Tvoj vnuk Ivorko Adámek

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pri príležitosti 30. výročia ukončenia Základnej školy maršala Tita v Padine spomíname si na zosnulých: triedneho učiteľa

FRANTIŠEK OBUCH

ONDREJA HALAJA

1936 – 2008 – 2013 z Kysáča

a spolužiakov:

MICHALA BEŠKU, JÁNA GRNČU, KATARÍNU PETROVIČOVÚ-KOŽÍKOVÚ a KATARÍNU PAVELKOVÚ-KOTVÁŠOVÚ. Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva.

S úctou a láskou si na Teba spomínajú manželka Mária a dcéra Lýdia

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

Česť ich pamiatke.

Generácia ’68

41

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s kmotrou

s otcom

s apkom

MÁRIOU SUCHÁNEKOVOU 16. 1. 1951 – 7. 6. 2013 z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku na Teba si budeme zachovávať.

ADAMOM SUCHÁNSKYM

ADAMOM SUCHÁNSKYM

23. 6. 1941 – 31. 5. 2013 z Kovačice

23. 6. 1941 – 31. 5. 2013 z Kovačice

V našich srdciach budeš večne žiť.

S láskou si budeme na Teba vždy spomínať.

Apko náš, Ty navždy zostaneš v našich srdciach.

Syn Jaroslav s manželkou Eržikou

Tvoji vnukovia Jarko a Janko

Tvoji kmotrovci Ďurišovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov matku

otca

ANNU VEŇARSKÚ

PAVLA VEŇARSKÉHO

rod. Čížikovú 23. 5. 1954 – 30. 4. 2011 – 2013

23. 2. 1950 – 13. 6. 2005 – 2013

SPOMIENKA Pri príležitosti 50. výročia ukončenia Základnej školy Bratstvo v Aradáči generácia maturantov 1962/63 si s úctou spomína na svojich zosnulých učiteľov a spolužiakov.

z Kovačice S láskou a úctou si na Vás spomínajú:

Česť ich pamiatke!

dcéry Anička a Marína, syn Pavel s manželkou Zuzanou a vnúčatá Annamária, Marek, Darko, Darinka a Andrejko

SPOMÍNAME si na

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu a otca

PROF. KORNÉLIU FRANCISTY rod. Mackovú 11. 6. 2011 – 11. 6. 2013 rodom z Kysáča kazateľku a riaditeľku Diakonie Evanjelickej cirkvi metodistickej na Slovensku

NADU BEKOVÚ

ONDREJA BEKU

1934 – 2003

1934 – 2012

z Báčskeho Petrovca Na Teba sa upínajú oči všetkých a Ty im dávaš pokrm v pravý čas. Žalm 145,15 Tvoji: manžel Michal, dcéry Lýdia, Daniela a Alexandra, zať Benjamín a svokra Anna

42

Navždy si na Vás s láskou a veľkou úctou budú spomínať synovia Vlado a Ondro z Austrálie

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s otcom a apkom

DR. MICHALOM MARČOKOM

MICHALOM KLINKOM

13. 3. 1945 – 4. 6. 2013 z Kysáča

30. 8. 1932 – 28. 5. 2013 z Kysáča

PAVEL KOZA 19. 2. 1940 – 8. 6. 2013 z Kysáča

Pre všetkých nás si bol dobrák – osoba veľkého srdca a láskyplný ku všetkým nám.

Ten večný pokoj Ti prajú

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

rodiny Surová a Rapićová

Dcéra Zuzana Filková s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s

s otcom a apkom

Tvoji najmilší: manželka Mária, dcéra Jarmila a syn Pavel s rodinami

SPOMIENKA Uplynul rok, čo nás navždy opustil náš otec

MICHALOM KLINKOM

DR. MICHALOM MARČOKOM

JÁN JANŠÍK

30. 8. 1932 – 28. 5. 2013 z Kysáča

1945 – 2013 z Kysáča

Odišiel si ticho, niet Ťa viac medzi nami, ale pamiatka na Teba zostane navždy.

Navždy zostaneš v našich srdciach. S láskou si na Teba budú spomínať

6. 6. 1946 – 13. 6. 2012 – 2013 z Báčskeho Petrovca

Bol si človek, ktorý mal veľké srdce plné lásky a dobroty pre všetkých nás.

S láskou si na Teba bude spomínať

Tvoji spolužiaci

dcéra Mária Turdelisová s rodinou

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA s milovaným manželom, otcom a starým otcom

Spomienku na neho si zachovávajú dcéry Jarmila a Natália a syn Ján

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

DR. MICHALOM MARČOKOM 13. 3. 1945 – 4. 6. 2013 z Kysáča

JÁNOM CHLPKOM 6. 3. 1926 – 11. 6. 2013 z Hložian

Odišiel si rýchlo a nečakane a nechal nám už len spomienky. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: manželka, syn, dcéra, nevesta, zať a vnúčatá

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

Dcéra Anna Vrbovská s rodinou

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 14. júna: • O 19.30 z cyklu reportáží Cez Karpaty z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný seriál pod názvom História baníctva na strednom Slovensku.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – z divadelnej premiéry vo Vojlovici, o blížiacom sa Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči; z osád – záznam zo zasadnutia Zhromaždenia Vojvodiny, o záplavách; z poľnohospodárstva – o zeleninárstve.

• O 20.45 SPEKTRUM: V tomto vysielaní bude hosťovať velebný pán Vladimír Obšust, farár novosadský, ktorý sa zmieni o zájazde novosadských cirkevníkov v Slovinsku.

NEDEĽA 16. júna: • O 11.00 DÚHOVKA: V tomto nedeľnom termíne bude odvysielaný reportážny záznam z ukončenej jubilejnej Detskej divadelnej prehliadky 3 x Ď v Starej Pazove.

• O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU • O 21.00 DOTYKY: V Dotykoch bude odvysielaný záznam prvého koncertu tohtoročného 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch.

UTOROK 18. júna: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00.

V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Repríza DOTYKOV v pondelok o 4.00 a o 13.45.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 16. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Orchester ovenčený zlatou plaketou Klenot vyšívania Rozlúčka so školou

Slovenský film: Šerif za mrežami Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

Utorok 18. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Maturita? Ako?! Ľahko!

Kovačica – stred sveta Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 21. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica

44

Orchester Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici pod vedením Pavla Tomáša st.

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 17. júna: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 18. júna: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 19. júna: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – záznam zo 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... – 2. časť; Štvrtok 20. júna: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: záznam zo 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... – 3. časť; Piatok 21. júna: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 15. júna: • 17.15 – 18.00 Piesne naše NEDEĽA 16. júna: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny • 17.15 – 18.00 Portréty UTOROK 18. júna: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení STREDA 19. júna: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 14. do 20. júna Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 14. júna – Legenda o pirátovi, 1. časť Zuzana Pašićová informuje Sobota 15. júna o zápise detí do PU Včielka – Legenda o pirátovi, 2. časť 19.00 Zvon, prehľad udalostí Pondelok 17. júna týždňa – Majster Kung fu 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Utorok 18. júna – Posadnutá s vami: Výber z prednesu 43. FF Streda 19. júna Tancuj, tancuj...

– Život po živote, 1. časť 22.00 Film: Život je raz taký Štvrtok 20. júna 24.00 Záver vysielania – Život po živote, 2. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Každý piatok o 18.15: Výber Nedeľa 16. júna z programu TV Kovačica 18.00 Hudobné blahoželania Každú sobotu o 18.15: Výber 18.45 Hit dňa, Reklamy, z programu TV Pančevo zostrih Molí

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 24 V tajničke je tradičný detský folklórny festival, ktorý sa každoročne usporadúva v Kysáči. autorka: ANNA BIČIA- platenie ROVÁ

Streda 19. júna o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaná premiéra detského divadelného predstavenia Škaredé káča vojlovické.

Repríza v nedeľu 23. júna o 7.30 h.

Záber z premiéry 15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

1. časť zvýšená tajný tajničky nota A berýlium obchod

dalo do daru

komiks Ford

zabúda autoškola

letel vývojový štádium insektu

muž z Užíc vysadená plocha

riečny rybár skonanie zvieracia diera

vpíšte TAT

volt kotolná nádoba

2. časť tajničky

urodil

odovzdaná správa Univerzita Komenského

augsburské vyznanie svätožiara AS HL DU domáce U Ľ zviera kálium

organista živočích s krídlami

značka Rožňavy

ad 3. a 4. notam samohláska

otec (slovinsky)

sladkosť (básn.) strednica, priamka

obvod otec (zastar.)

Ludolfovo číslo karát

vetrík

spojka

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39

nula

dravý vták

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 23 – VODOROVNE: molekula, echo, ujal, dodalo, K, atest, do, rano, Boh, D, ic, Oto, akcia, yl, raonik, Ra, vár, p, i, paleta, spať, nad, kat, taká TAJNIČKA: MEDARDA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 21 z čísla 21 Hlasu ľudu z 25. mája 2013 bolo: RUDOLF JAŠÍK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN FABIAN, Ul. partizánska č. 54, 22 300 STARÁ PAZOVA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Neúspešný výlet do Somboru V poslednom kole strelci boli naladení a vcelku vsietili 29 gólov.

Po štyri zápasy vyhrali domáci a hostia, ani jeden sa neskončil nerozhodne. Padinská Dolina napriek prehre v Sombore presvedčivo získala titul majstra. Temerínčania skončili na druhom mieste, Radnički Sr. Mitrovica je tretí. Po výhre doma Pančevčania sa zachránili v lige. Palić zostal v lige vďaka výhre v Čelareve a lepšiemu vzájomnému skóre s mužstvom Mladost z B. Jarku. Posledné štyri mužstvá: Jednota, Cement, Srem a B. Topola ešte skôr sa rozlúčili s ligou.

Výsledky 30. kola: Cement – Senta 3 : 4, Dinamo – Radnički (SM) 2 : 0, Radnički (S) – Dolina 4 : 3, Mladost – Dunav 2 : 1, Tekstilac – B. Topola 3 : 0, Jednota – Sloga 1 : 4, ČSK Pivara – Palić 0 : 2, Srem – Radnički (Š) 0 : 3 kontumačne.

RADNIČKI (S) – DOLINA 4 : 3 (4 : 1)

V Sombore sa hralo ako na tréningu ápas v Sombore mal viac priateľský, než súťažný ráz. Obe mužZ stvá už predtým splnili svoje plány.

Radnički a Dolina sa snažili predstaviť v priaznivom svetle.

Domácim sa v prvom polčase lepšie darilo. Využili dosť ľahostajný výkon hostí a ľahko získali presvedčivý náskok. Už v 10. min. Romić dobre odcentroval z rohu a Vidović vedľa statickej obrane upravil loptu hlavou do siete – 1 : 0. Đoković čoskoro vyrovnal z penalty, lebo domáci obranca fauloval P. Čížika. Neskoršie domáci nad P. Čížikom zavinili aj druhú penaltu, no najlepší strelec Doliny Kovačević neprekonal brankára Njegomira. V závere prvého polčasu a v priebehu deviatich minút Padinčania inkasovali tri lacné góly. Brankára Aleksića dvakrát prekonal najlepší hráč Somborčanov Romić, ktorého si hostia zapamätali ešte z čias, keď im dával góly ako hráč novopazovského tímu Radnički. Medzi strelcov domácich sa zapísal aj Purić.

Po prestávke hráči Doliny zahrali lepšie. Častejšie a nebezpečne útočili a mali veľa šancí na zmenu výsledku. Usilovný P. Čížik z voľného kopu skorigoval výsledok. Potom peknú šancu nevyužil Kovačević, rozhodca Miljković neuznal gól Đo-

46

kovića pre postavenie mimo hry. Útoky Doliny priniesli ešte jeden gól náhradníka Smailagića, ale k vyrovnaniu výsledku predsa neprišlo. Obe mužstvá hrali veľmi korektne. Somborčania po zápase usporiadali spoločnú večeru s hosťami a Doline popriali mnoho úspechov v Prvej lige Srbska.

DOLINA: Aleksić, P. Čížik, Nedučić, Spaskovski, Tekijaški (Smailagić), Ivanišević, Đoković (D. Čížik), Tripković, Kovačević, Memović, Ćirić (Tiodorović).

Ján Bokor

Labutia pieseň Pazovčanov JEDNOTA – SLOGA 1 : 4 (0 : 1) o jednoročnej súťaži v silnej Srbskej lige – skupina VojvodiP na, staropazovskí futbalisti sa nedôstojne s ňou rozlúčili vysokou prehrou pred očami vlastného obecenstva. Ruku na srdce, na tribúne medzi 200 divákmi bolo veľa tých, ktorí prišli zo susedstva, nie iba na tomto zápase, ale i na mnohých predchádzajúcich. Je to najlepším ukazovateľom, že Jednota nestráca len modro-bielu farbu, ale aj verných fanúšikov, ktorých kedysi bolo viac na tréningoch, ako teraz na majstrovských zápasoch. Ľuďom v Pazove sa teda aj futbal znechutil...

Jednota sa po neúspechu presťahuje do Vojvodinskej ligy – západnej skupiny, kde bude hrávať aj Srem zo Sriemskej Mitrovice, Mladost Bački Jarak, Cement a iné silné kluby. Príčiny neúspechu netreba vari ani hľadať. Niektorí dobre informovaní jednotlivci v prvom rade vidia problém v nedostatku financií, s ktorým zápasia mnohí. O neúspech Jednoty sa pričinila aj slabá organizácia klubu, nedbalosť, neprítomnosť tých pravých futbalových zanietencov, zvlášť niekdajších futbalistov. Možno by v klube malo byť menej politikárov, ktorí prišli vari z iných záujmov, rýchlo odídu, niektorí sa na ihrisku ani neobjavili a prečo sa „láska“ voči klubu zrodila cez

noc, je to už celkom iná nôta!? No netreba teraz plakať nad rozliatym mliekom, cez leto treba do klubu zapojiť omnoho viac športových ľudí, aj keď je to v dnešných časoch veľmi ťažko. O tomto sa však pravdepodobne zmienime neskoršie.

Domáci pred posledným zápasom nemali záchranu v suchu. Zvyšoval sa aj nepokoj v kabíne, lebo hráči nedostali sľúbené úhrady.

Prakticky v úvodnej polhodine a vo väčšej časti druhého polčasu sa nemalo na čo pozerať. Pazovčania pôsobili dosť nervózne, hostia sa správali akoby im o nič nešlo. Temerínčania sa ľahko presádzali cez obranu domácich, dali štyri góly, mohli aj viac, keby v bráne Jednoty nebol solídny Mijatović. Sloga pritom dvakrát nastrelila brvno. Čestný gól za Jednotu vsietil Lučić.

Domáci sa predsa nesmeli s fanúšikmi rozlúčiť v príliš hanebnom svetle, aj keď im ani prípadná výhra nič neprinášala. Na iných ihriskách sa zrodili predpokladané výsledky, ktoré priaznivcov futbalu vôbec neprekvapili.

JEDNOTA: Mijatović, Fabók (Janković), Mrkajić (Milanović), Ivić, Lučić, Šuša, Stojanov, Stegnjajić, Vladisavljević, Žakula (Zekić), Igrač.

Bz-ý

HLOŽIANSKI FUTBALOVÍ VETERÁNI si na konto pripísali prvý medzinárodný zápas za hranicami. V sobotu 8. júna 2013 v Ostrove pri Piešťanoch v Slovenskej republike starí páni Budúcnosti prehrali v zápase s tamojším Slovanom tesne 1 : 2. Za svoj výkon sa však nijako nemusia hanbiť, keďže produkovali celkom dobrú hru a vyslúžili si potlesk na otvorenej scéne početného domáceho obecenstva. Viac o samom zápase, ako i o prijatí na obecnom úrade, výlete do Piešťan a kamarátskom posedení s hostiteľmi, ktorí vlani v septembri hosťovali v Hložanoch, napíšeme v niektorom z nasledujúcich čísel Hlasu ľudu. Tu pridávame spoločnú fotku z medzipristátia v Maďarsku; nie je vylúčené, že práve tam prišli o streleckú mušku, ktorá im potom chýbala v stretnutí s priateľmi z Ostrova, na ktorých si spomínajú iba v dobrom.

J. B-š 15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Favorit sa natrápil ŽELEZNIČAR – TATRA 1 : 1 (1 : 0)

min. videl červenú kartu po druhej žltej.

TATRA: Mucha, Srnka, Funtík, Đaković, Savić, Badnjar (Kohút), Kavran, Jambrich (Kulík), Cvetić, Daneček, Peťkovský (Račko).

V poslednom majstrovskom zápase dorastenci Tatry prehrali

ol to slabý zápas, v ktorom fa- Sabo z Nového Sadu. Žlté karty vorizovaní hostia z Kysáča ne- dostali Hadži (Železničar), Savić, splnili očakávania. Hostia síce Funtík a Kulík (Tatra). Vinaj v 90. mali vo väčšej časti zápasu územnú prevahu, no mohli aj ľahko a zaslúžene prehrať. V 25. min. Vinaj dobre strelil z voľného kopu z asi 25 metrov, Mucha loptu odrazil, obrana hostí stála, čo využil najstarší hráč Hadži a z niekoľkých metrov vsietil.

Do konca zápasu sa hralo prevažne na polovici hostiteľov, ale šancí nebolo. Keď sa zdalo, že Novosadčania vyhrajú, Kulík v 90. min. dobre centroval z ľavej strany a Cvetić hlavou vyrovnal výsledok.

Zápas sledovalo asi 30 divákov, viedol ho Skrumáž pred bránou Železničara na zápase v Novom Sade

B

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Deviata jarná výhra SLÁVIA – POLET (I) 1 : 0 (1 : 0) red zápasom si minútkou ticha prítomní uctili pamiatku na zosnulého futbalistu Slávie Jozefa Hrka. Po nedeľnej výhre nad Poletom majú slávisti s Izbištom v posledných štyroch sezónach vyrovnané skóre: po tri výhry a prehry a dve remízy.

Prvú polhodinu si lepšie počínali domáci, v ďalšom priebehu hry mal miernu územnú prevahu tretí v tabuľke Polet. Izbište ale počas celého zápasu nevytvorilo ani jednu príležitosť. Hostitelia mali okrem gólu ešte tri pološance, v ktorých sa ocitli Ninić, Vučetić a Nestorovski.

Hostí zaskočil rýchly gól Slávie už v 6. minúte. Brankár Pavlov vyboxoval loptu, ktorá mierila do jeho brány. V blízkosti bol nabiehajúci hrotový útočník Ninić, ktorý úvodným gólom stanovil aj konečné skóre zápasu.

Kovačičania začali a zakončili

P

15. 6. 2013

24 /4547/

jarnú časť majstrovstiev na domácom trávniku výhrami.

V nedeľu v poslednom kole Slávia zohrá zápas s Partizanom v Gaji.

SLÁVIA: Andrić, Ďuriš, Sachter, Ďurkovský (Válovec) Vukoje, Stojanović, Nestorovski, Vučetić (Jovanović), Ninić, Mihálek, Bíreš (V. Dudáš).

Vršac United bude hrať od nasledujúcej sezóny vo Vojvodinskej lige – východnej skupi- Radosť v Kovačici: Predrag Vučetić, ne. Tam budú stredopoliar Slávie okrem iného hrať i s mestským rivalom FK Vršac a a Radnički). Boj o záchranu v lige dvoma klubmi z Kovina (Kolonija sa skončí iba v poslednom kole.

HLAS ĽUDU

doma s Futogom 1 : 2. Gól za domácich vsietil Martinko.

Výsledky 30. kola: Susek – Báčka 4 : 0, Vinogradar – Dinamo 2 : 1, Futog – Fr. partizan 2 : 0, Sirig – Mladost 5 : 1, Železničar – Tatra 1 : 1, Sremac – Fruškogorac 0 : 11, Proleter – Slavija 8 : 0, Čenej – Borac 2 : 1.

Do Novosadskej oblastnej ligy postúpila novosadská Mladost. Susek sa ten status pokúsi získať prostredníctvom kvalifikácie.

Pavel Pálik

Derby zohrajú v Grebenci, kde sa domáci Vulturul stretne s tímom Budućnost z Banátskeho Brestovca. Ďalšie výsledky 29. kola: Sloga (BNS) – Borac 2 : 2, Vojvodina – Partizan 1 : 2, Vršac United – BAK 3 : 1, Tempo – Radnički 2 : 1, Budućnost – Sloga (P) 3 : 1, Jugoslavija – Vulturul 2 : 0, Dobrica – Mladost 2 : 8.

Ján Špringeľ

47

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Dunav „zaplavil“ Panóniu!

V predposlednom kole nezvyčajne až šesť hosťujúcich celkov vyhralo a tri body zostali doma iba v Sonte. Najradostnejší sú Odžačania, lebo si v Sombore s priamym konkurentom ŽAK-om zabezpečili postup. Veľký krok, aby sa im pripojil, urobil aj Törekvés v Ruskom Kerestúre. Svilojevčanom v poslednom kole stačí aj bod na domácom trávniku v súboji so Somborčanmi, aby postúpili.

Výsledky 25. kola: Lipar – A. Šantić 2 : 3, Panónia – Dunav 2 : 3, Jedinstvo (R) – Metalac 2 : 3, Dinamo – Jedinstvo (K) 2 : 0, ŽAK – Odžaci 2 : 3, Rusín – Törekvés 0 : 1, Šikara – Rastina 0 : 4 Program 26. kola: A. Šantić – Šikara, Rastina – Rusín, Törekvés – ŽAK, Odžaci – Dinamo, Jedinstvo (K) – Jedinstvo (R), Metalac – Panónia, Dunav – Lipar.

PANÓNIA – DUNAV 2 : 3 (2 : 1) obré výkony na predchádzajúcich zápasoch dávali nádej mužstvu Panónie, že úspešne uzavrie sezónu na domácom trávniku. Tak sa aj začalo črtať. Valent v 1. a 7. min. nevyužil pekné šance. Rančić v 13. min. vsietil nezvyčajný gól.

Keď Valent v 19. min. z ľavej strany prihral Jovanovićovi a tento zblízka trafil sieť – 2 : 0, hádam nikto z pätnástich divákov, ktorým iba hlavy trčali z vysokej trávy za ohradou, ani len netušil, že Pa- Kanonier Panónie Rančić (v strede) okamih predtým ako v 13. min. dorazil nónia tento zápas pre- loptu do prázdnej siete Dunava – 1 : 0 hrá!? Po niekoľkých neZle sa začal druhý polčas pre ru vylúčil z hry Bojića, ktorý mu len úspešných pokusoch z ľavej strany hostia v 32. min. výsledok domácich, lebo neobjektívny roz- niečo špatné musel povedať, čo hodca Petar Vorkapić zo Sombo- nikto nepočul! Domáci sa neskorigovali.

D

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Hostia s väčším motívom HAJDUŠICA – KARAŠ (K) 0 : 1 (0 : 0) ápas s mužstvom z dedinky Kuštilj pre Hajdušičanov nemal žiaden súťažiaci význam. Možno aj preto hrali slabo. Na druhej strane ich súperovi tento zápas bol jednou z posledných šancí v boji o záchranu, a preto mu viac záležalo na výhre. Hralo sa však hlavne v strede ihriska, mužstvá si vytvorili len ojedinelé šance, ibaže brankári boli na úrovni. Predsa v 75. minúte hosťom sa z protiútoku podarilo prekonať Melicha, a tak získali tri vzácne body.

Z

48

Či im to v boji o obstátie aj bude niečo znamenať, zistia o týždeň, lebo situácia na dne tabuľky je ešte stále neurčitá. Od zostupu sa totiž zachrániť nemôže iba celok Vitorul zo Straže, ale sa v nebezpečnom pásme teoreticky aj naďalej nachádza až sedem mužstiev. Najhoršie to majú dva kluby rovnakého mena, Karaš z Jasenova a nedeľňajší súper Hajdušice. Kuštiljčania v nedeľu hrajú doma s mužstvom Borac Veliko Središte a Jasenovčania hosťujú v

Kruščici. Všetko však závisí aj od rozuzlenia situácie v Prvej juhobanátskej lige. Konečný počet klubov, ktoré sa presťahujú do nižšej súťaže, závisí aj od toho, či sa celku Crvena zvezda podarí v kvalifikácii postúpiť. Všetky karty sú teda ešte otvorené a jasné je iba to, že si titul majstra a postup už v Uljme kolo pred koncom zaistila Budućnost z Alibunáru.

HAJDUŠICA: Melich, Mršić, Radulović (Cvijanović), Maliar, G. Stojkovski, Folťan (Kocevski), Pomorišac, Anđelovski, Csicsai, Barbulović, Radak (Demse).

Ostatné výsledky 29. kola: Partizan – Budućnost 2 : 3, Borac (VG) – Crvena zvezda 5 : 1, Borac (VS) – Dunav 2 : 4, Vitorul – Hajduk 3 : 4, Vinogradar – Jedinstvo

vzdávali, pokračovali v útokoch a po faule nad Jovanovićom rozhodca nepískal očividnú penaltu v 63. min. Podobne bol zastavený aj Blagojević v prvom polčase. V 67. min. Valent z niekoľkých metrov prestrelil bránu. A potom stredopoliar Dunava v 80. min. ľahko prenikol cez nepozornú obranu domácich a vyrovnal.

V 90. + 3. min. Valent prihral Rančićovi, ktorý z dvoch metrov trafil brankára do nohy! Hostia z B. Monoštora sa hneď nato presunuli do útoku, rýchly útočník opäť z ľavej strany odbehol svojim strážcom a v 90. + 4. min. tretíkrát prekonal bezmocného Tatomirova. Bol to hetrik nezastaviteľného Željka Balaža.

PANÓNIA: Tatomirov, Lepojević, Jolić (Dražić), Nikolić, Jovović, Bojić, Blagojević, Rančić, Valent, Mladenović, Jovanović.

J. Pucovský

0 : 1, Potporanj – Ratar 3 : 2, Karaš (J) – Ševac 2 : 2. vlh

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Z „najsladšej“ dediny body útechy CRVENKA – MLADOSŤ 0 : 3 (0 : 1) etrovskí futbalisti víťazstvom ukončili súťaž vo Vojvodinskej P lige – západnej skupine. Od jesene Mladosť bude hrať v Novosadskej oblastnej lige. V dedine, kde sa vyrábajú

denia v polovici prvého polčasu gólom Zbućnovića.

V druhom polčase domáci viac útočili, mali pekné príležitosti, ale znovu sa prejavil mladý a talentovaný

Futbalistom Mladosti sa nepodarilo vybojovať si záchranu sladkosti, chýrečný Munchmallow a cukor, sa hral dobrý zápas.

Domáci, ktorí si tak ako aj Petrovčania potrpia na slávnej minulosti, veď z ich radov k futbalovej sláve vykročili Ratko Svilar, Zvonko Varga, či Ante Bačić, sa už skôr zmierili so zostupom. U Petrovčanov pretrvávala nádej k záchrane. Mladosť sa ujala ve-

brankár Radaković. No Mladosť predsa ešte dvakrát skórovala. Vo finiši góly dali Sladojević a Zorić.

MLADOSŤ: Radaković, Latinović (Zorić), Novaković, Vrgović, Rupar, Ardalić, Torbica, Sladojević, Zbućnović (Milovanović), Fábry, Stojiljković (Trišić).

Samuel Medveď

IN MEMORIAM kých brankárov. Mal mimoriadne silnú strelu z diaľky.

Jednu sezónu hral a trénoval v mládežníckej škole futbalového klubu Proleter v Zreňanine a polosezónu zohral i pre FK Spartak

Jozef Hrk 1959 – 2013 mutná správa sa minulý víkend rozšírila športoS vou Kovačicou. Na sklonku 7. júna 2013 v pančevskej nemocnici zomrel Jozef Hrk, bývalý futbalista Slávie Kovačica a člen legendárnych Dečakov z roku 1974.

Jožko začal hrávať futbal ešte v základnej škole. Ako ôsmak spolu s rovesníkmi získal titul majstra na veľkom juhoslovanskom žiackom turnaji v Belehrade. Ich finálový zápas so zemunskou Galenikou sledoval aj najlepší futbalista sveta 20. storočia, Brazílčan Pelé. Dečaci vo Frankfurte nad Mohanom sledovali úvodný duel MS Juhoslávia – Brazília.

Vo FK Slávia Kovačica hral v dorasteneckom a prvom tíme až do polovice 80. rokov, kde bol aj občasným kapitánom mužstva. Hrával na poste stredopoliara, bol aktívny v útoku i v obrane. Vynikal nielen svojou výškou, ale bol i postrachom pre všet15. 6. 2013

24 /4547/

z Debeljače.

Od roku 1973 až po koniec osemdesiatych rokov hrával na kovačických turnajoch v malom futbale v dvoch celkoch (Dr. Janko Bulík a Dečaci). V deväťdesiatych rokoch vlastnil v strede rodného mestečka cukráreň Dečaci. V posledných rokoch bol pravidelným návštevníkom futbalových zápasov v Kovačici, Debeljači a Padine. Naposledy na štadióne Doliny počas zisku šampiónskeho titulu Padinčanov. Jozefa Hrka pochovali na kovačickom cintoríne 9. júna 2013. Česť jeho pamiatke!

J. Šp.

HLAS ĽUDU

Lekcia „študentom“!

SLOGA – INDEX 2 : 0 (0 : 0) Výsledky 30. kola: Polet – Stanišić 5 : 0, Hajduk – Mladost (T) 2 : 1, Crvenka – Mladosť (P) 0 : 3, Crvena sadčanov. Vďaka zízvezda – Omladinac 0 : 2, skaným bodom sa im Bačka – Borac 3 : 1, Jugović nepodarilo posunúť – Budućnost 1 : 0, Sloga – vyššie na rebríku, ale Index 2 : 0, Srbobran – na záver majstrovstiev Prvý máj 0 : 1. potešili svojich fanúšiBáčskopalanská Bačka v kov. budúcej sezóne bude hrať Od začiatku domáv Srbskej lige – skupina ci zahrali v svižnom Vojvodina. Novosadský tempe, ohrozovali brá- Najlepší: Milenko Index o postup bude hrať nu súpera, vytvárali si Simeunović (Sloga s mužstvom subotickej šance... Hostia sa iba Erdevík) Bačky 1901. Z ligy vypadbránili, pričom sa im ani raz nepodarilo ohroziť bránu Toja- li Budućnost Mladenovo, Stanišić, gića. Obštrukcia hry mužstva Indexa vy- Crvenka, petrovská Mladosť, Prvý volala búrlivú reakciu obecenstva. máj Ruma. Vypadne aj Mladost TuStrelci Slogy Simeunović, Bojanić, Ša- rija, ak Index nepostúpi.

Novými členmi Vojvodinskej ligy jić a Jovanović premrhali množstvo stre– západnej skupiny sú: Srem Sr. Mileckých príležitostí.

Po rýchlej akcii v 36. min. Đorđevića trovica, Jednota St. Pazova, Cement obrana Indexa faulovala v trestnom Beočín, Mladost B. Jarak, Vrbas, Graúzemí a rozhodca Darko Mitrović z Od- ničar Adaševci a PIK Prigrevica.

Károly Vig žakov odpískal penaltu. Faulovaný hráč domácich sa nedokázal ako strelec z bieleho bodu, lebo jeho strelu brankár Buzadžija zneškodnil.

Sloga v pokračovaní dosiahla úplnú domináciu na trávniku. Bola to skutočná lekcia novosadským „študentom“. Najlepší hráč na trávniku Milenko Simeunović najprv v 73. min., a potom aj v 87. min. peknými gólmi priniesol svojmu mužstvu zaslúžené víťazstvo. Hostia neboli rozčarovaní z prehry, čo viac radovali sa, že budú hrať barážové zápasy o postup do Srbskej ligy – skupina Vojvodina.

SLOGA: Tojagić, Vislavski, Zec, Šajić, Miljković (Zoranović), Raičević, Bojanić (Kovačević), Đorđević (Simikić), Pendo, Simeunović, Jovanović. rdevíčania svojím výkonom dokázali, E že sú lepší od Novo-

IN MEMORIAM

Pavel Koza 1940 – 2013 sobotu 8. júna 2013 po dlhej a ťažkej chorobe v V Kysáči zomrel niekdajší známy futbalista FK Tatra a pokladník PD Kysáč. Narodil sa v Kysáči 19. februára 1940.

Futbal začal hrávať ako pätnásťročný, v prvej jedenástke nastupoval od roku 1958 do 1968.

Jednu sezónu pobudol aj v radoch petrovskej Mladosti. Poznali ho ako dobrého útočníka nie iba v rodisku, ale aj v okolí. O neho sa zaujímal aj novosadský FK Vojvodina.

Kysáčania si na Pavla Kozu spomínajú ako na príkladného špor tovca, ktorý vždy bol vzorom mladým futbalistom. Na jeho futbalové bravúry si vždy všetci rád spomínajú. V roku 2009 sa Pavel Koza stal čestným členom FK Tatra, o ktorý sa zaujímal do posledného dňa svojho života. Pochovaný bol 9. júna 2013 na kysáčskom cintoríne.

PP

49

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Myšlienky už v baráži

Odmenili najlepších

BUDÚCNOSŤ – KULPÍN 2 : 1 (1 : 0)

KRIVÁŇ – BAČKA 4 : 0 (1 : 0)

pravom priateľskom ovzduší Hložanci porazili nebezpečný a tradične nepríjemný celok Kulpína.

Domáci viac mysleli o baráži, než o tomto zápase. Bez trestaných Hataľu, Pavlisa a Fejdiho, ako i zranených Tankosića a Pavlovića, neprodukovali výkon, aký očakávalo asi 200 divákov.

Hralo sa hlavne v strede ihriska, bez šancí do 17. min., keď Peťkovský ostrou strelou vyskúšal pozornosť Ljubičića, ktorý loptu vyrazil na roh. Neistý rozhodca Hlebec v 20. min. po signalizovaní postranného rozhodcu Bojanića domácim anuloval, zdá sa, regulárny gól Drieňovského. V 22. min. Lukić z diaľky vystrelil na bránu, ale Stojčević za pomoci brvna zachránil svoju sieť.

No a potom v 35. min. Majstorović sa zmocnil lopty na pravom krídle, prekľučkoval dvoch zadákov Kulpína a z 8 – 9 metrov ľavačkou efektne trafil pravý horný roh – 1 : 0. Do konca polčasu Kulpínčania mali loptu viac v nohách, ale okrem dvoch-troch striel na bránu istého Ljubičića nič konkrétne nedosiahli.

Aj v druhom polčase domáci zahrali bez veľkých ambícií. Hostia

V

boli dobrí iba po šestnástku domácich. Predsa v 66. min. sa v dueli lopty zmocnil Molnár, obišiel svojho súpera a z takých dvadsiatich metrov ostrou strelou prekonal Stojčevića – 2 : 0.

Kulpínčania prostredníctvom Burgera a Chalupku nebezpečne hrozili domácim. Päť minút pred koncom zápasu po faule na pravej strane Chalupka Pavel Ožvát (biele tričko) na vlaňajšom za pomoci múru hráčov zápase v Kulpíne Budúcnosti trafil bližší roh (Foto: J. P.) brány Ljubičića – 2 : 1. Domáci zadáci do konca zápasu ľahko nović, Đukić, Ožvát, Molnár, Jelizastavovali útoky hostí, kým na čić, Lukić (Leđanac), Majstorović druhej strane strely Leđanca nebo- (Chovan).

KULPÍN: Stojčević, Haška, Mali presné a šancu Molnára úspešne mojka, Kolarski, Ivezić, Peťkovský, zlikvidoval brankár Kulpínčanov.

V korektnom zápase rozhodca Žakula (Burger), Abramović, Laneukázal žiadnu kartu. Domáci hra- zičić, Kajtez (Fábry – Milinkov), li len toľko, koľko bolo potrebné na Chalupka.

Hložanci museli tentoraz blahovýhru. Kulpínčania dokázali, že majú dobrý potenciál a v Hložanoch po želať k titulu a postupu Vojvodiny z majstrovi z Tovariševa a Selenča- Tovariševa. Budúcnosť získala druhé miesto a šancu na postup bude noch ukázali najviac.

BUDÚCNOSŤ: R. Ljubičić, Hor- opäť hľadať v kvalifikácii.

Ján Murtin vát, Drieňovský, Severíni, Trivunadŕžal domácim. Jedinú žltú kartu dostal Popadić z radov Proletera. ne prostredníctvom nalaVýsledky 22. deného Babića, s ktorým si kola: Krila Kradomáci mohli len ťažko pojine – Maglić 4 radiť. Pritom rozhodca Šavija : 0, Kriváň – z Obrovca často toleroval Bačka 4 : 0, Buostré zákroky domácich nad dúcnosť (H) – nebezpečným útočníkom Kulpín 2 : 1, z Pivnice.

Proleter – SláSlávia sa ujala vedenia v Rutinа: Rastislav Rajčan via 1 : 1, Soko – 22. min. Babić ušiel svojim (Slávia Pivnica) Bački hajduk 4 strážcom z pravej strany, : 3, Vojvodina – potom z hranice trestného územia Budućnost (P) 1 : 1. ideálne prihral Rajčanovi, ktorý z deJán Šuster siatich metrov rutinovane prekonal Plavšića, ináč aj bývalého brankára Slávie. K vyrovnaniu výsledku prišlo v 38. min., keď rýchlu akciu svojho útočného radu úspešne skončil Maksimović.

Domáci mali ešte niekoľko šancí a raz Sivčević vykopol loptu spred nechránenej brány. Pred koncom zápasu pohrozili aj hostia, ale strely Babića a Kotiva z voľného kopu v poslednej minúte skončili tesne vedľa brány.

Zápas viedol rozhodca Šavija z Obrovca, ktorý v druhom polčase príliš

Deviati – a neprehrali!

PROLETER – SLÁVIA 1 : 1 (1 : 1) nedeľu do Karađorđeva odcestovali len deviati futbalisti pivV nickej Slávie!? Chýbala prakticky celá jedenástka: Ćutilo, Vladimír Kuchta, Lamoš, Jovanović, Baláž, zranený M. Žigmund, Zorić pre pracovnú povinnosť, J. Žigmund, Nímet a Ruman pre rodinné záležitosti. Prekvapuje nezodpovednosť tých mladších futbalistov, ktorí jednoducho neprišli na zápas! Vedenie Slávie by sa malo zavďačiť takým hráčom.

Treba pochváliť tých, čo v nedeľu vybehli na trávnik v Karađorđeve.

Sú to: Kašiković, Séč, Milec, Sivčević, Kotiv, Babić, Doroški, Vladimír Kuchta a Rajčan. Títo deviati hrači zohrali dobre zápas a hoci číselne slabší od domácich, zaslúžene si vybojovali bod. Pre nich nebolo stratenej lopty, jeden druhému pomáhali, čo sa im na konci oplatilo.

Je pravda, že mužstvo Proletera viac útočilo, ale obrana Slávie v čele s brankárom Kašikovićom početné akcie ľahko zastavovala. Hostia svoju šancu hľadali v protiútokoch, hlav-

50

red posledným majstrovským zápasom na ihrisku v Selenči bola slávnostná nálada. Vedenie Kriváňa na záver sezóny pohármi odmenilo najmladšieho hráča Daniela Kuteniča, najlepšieho v jarnej polosezóne Aleksandra Petkovića, najlepšieho hráča celých majstrovstiev Mária Malinu a strelca najkrajšieho gólu Dalibora Spasića. Potom futbalisti, rozhodco-

P

Strelec posledného gólu v sezóne: Darko Pavlov (Kriváň Selenča) (Foto: J. P.)

via a diváci minútkou ticha vzdali poctu zosnulému predsedovi FK Vojvodina Ratkovi Butorovićovi.

Na zápase hlavné slovo mali domáci futbalisti. V 13. min. Spasić prihral Malinovi, ktorý sa ocitol zoči-voči s Brňom a ľahko ho prekonal. Do polčasu kriváňovci neustále útočili, ale brankár Bačky sa viac nedal prekvapiť. V 35. min. rozhodca anuloval Despotovčanom gól pre údajné postavenie mimo hry.

V 52. min. z pravej strany zaútočil Kutenič, uvoľnil Spasića a bolo 2 : 0. Sólovú akciu v 60. min.

Petković skončil tretím gólom za domácich. Keď už všetci mysleli, že sa zápas skončí 3 : 0, rýchly Darko Pavlov sa vyhol ofsajdovej pasci hráčov z Despotova a vsietil štvrtý gól na zápase.

KRIVÁŇ: Krstić, Pavlović (Krajinović), Dobrík (Jovović), Dejan Mučaji, Banjac, Petković, Anđelić, Kutenič, Darko Pavlov, Spasić, Malina (Dalibor Mučaji).

Michal Poliak

15. 6. 2013

24 /4547/

HLAS ĽUDU

Mladý Staparčan Ljubomir Trnjakov bol tretí o Pohár Odžakov a zvíťazil v memoriálovej súťaži Jovana Đurana

Víťazný dvojzáprah JK Vranjevo z Nového Bečeja

DESIATA FIAKERIÁDA V ODŽAKOCH

Krásne kone rozihrané J

azdecký klub Ždralin z Odžakov sa dôsledne drží tradície. Tentoraz v sobotu 1. júna 2013 usporiadal jubilejnú 10. fiakeriádu, ktorú poznačili viacerí mladí pretekári z početných klubov Vojvodiny a Srbska.

O Pohár Odžakov súťažilo sedemnásť dvojzáprahov, ktorých voziari sa snažili čím úspešnejšie a atraktívnejšie zdolať trať s rozostavanými bránkami. Najviac zručnosti v tom dokázal Igor Popov, člen JK Vranjevo z Nového Bečeja, druhý bol jeho klubový kolega Dragan Madžarević a mladý koniar Ljubomir Trnjakov, člen JK Stapar získal bronz. V pretekoch jednozáprahov zvíťazil Staparčan Dragan Trnjakov, druhý bol Ljubomir Jocić, člen JK Vitez z Temerína, a tretie miesto získal Novak Bubanj, voziar domáceho JK Ždralin.

V memoriálovej súťaži Jovana Đurana sa zúčastnilo prvých desať dvojzá-

Pozor, bránka sa nesmie minúť!

prahov. Zaslúžene triumfoval Ljubomir Trnjakov zo Staparu, striebrom sa ovenčil Milan Cucić (JK Begej Zreňanin) a bronz patrí Nedeljkovi Srdićovi zo žrebčína Karađorđevo.

Aj keď čierne mračná hrozili, predsa nepršalo, a tak početní diváci na 10. jubilejnej fiakeriáde sledovali krásne kone rozihrané, kerované opratami v rukách šikovných voziarov.

J. Pucovský

Súlad voziarov a koní...

Poháre pre najlepších na 10. fiakeriáde v Odžakoch

Vari by tieto beluše chceli vzlietnuť...

ĽUBA Rozložila sa na južných svahoch Fruškej hory, vzdialená 18 km od Šídu. Podľa sčítania z roku 2011 v Ľube žije 446 obyvateľov a najviac je Slovákov (249). Prvé známe údaje o Ľube (predtým jej názov znel: Luba, Luppa a Lumba) sú z roku 1722. Slováci tam prišli roku 1847 z báčskych osád (Pivnice, Lalite, Selenče, Hložian a Petrovca). Evanjelický kostol bol vysvätený roku 2008. Žiaci v Ľube navštevujú len prvé štyri triedy, kým vyššie končia v Erdevíku.

Slovenčina sa vyučuje fakultatívne. MOMS si tamojší Slováci založili roku 1936 a SKOS Štefánik roku 1948; ten po 12 rokoch činnosti splynul so srbským spolkom, keď vznikol KOS Jedinstvo / Jednota. Jeho činnosť ochabla po troch desaťročiach a prednedávnom prestal fungovať aj MOMS obnovený pred 15 rokmi. Roku 2005 vzniklo Slovenské združenie žien. V školskej budove je zariadená etno izba. Ľubania sa zaoberajú výlučne poľnohospodárstvom. V okolí sa nachádza až desať prameňov; neďaleká Banja sa vyznačuje teplou vodou, a v blízkosti je i prírodná rezervácia Vorovo, ako i súkromný rybník.

J. Bartoš