Hlas 24 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4599/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 14. 6. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Petrovská družina na 3 x Ď

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Aká bude úroda?

„Čierno-bieli” pre radosť

Z obsahu

14. 6. 2014 | 24 /4599/

Uzávierka čísla: 11. 6. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Sme len pútnikmi v čase 6 Ťahanice okolo moci 7 Galakoncert, výstavy a divadlo

9 ĽUDIA A DIANIA 9 Studňa v zajatí byrokracie 11 Keď Bosut nedal spať 13 Na uspokojenie našich chúťok 18 Žiaci pred veľkým krokom do života

V poradí desiata regionálna konferencia Životné prostredie k Európe prebiehala 5. júna v Hospodárskej komore Srbska v Belehrade. (s. 5)

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Prileteli petrovské motýle

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Nižšia cena kukurice a pšenice 25 Je to všetko veľmi prepojené 27 Pripravte si nožnice

31 KULTÚRA 31 Laureát i jubilant Víťazoslav Hronec 32 Sviatok divadla a detí

O. Filip

„Zober si sladkosť!“ ponúkol Dominik Torda svoju partnerku Alexandru Čobrdovú, predtým ako ju vyzvŕtal v tanci na 5. dni Čaro višieň v Silbaši 8. júna. (s. 13) J. Pucovský

35 Príbehy spoza opony – na javisku 37 Alica v krajine zázrakov po vojlovicky

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Po Partizane padla i Zvezda! 46 Prvý polčas na päťku 48 Lukić zmietol pavučinu 50 Provala vás volá! Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová

Inscenáciu Trampoty s vlkom v réžii autora hry Vlatka Miksáda predviedli erdevícki žiaci v stredu večer 4. júna. Pred premiérou, taktiež v Slovenskom národnom dome, prezentovali zbierku divadelných hier Iločana V. Miksáda Spoza opony. (s. 35) J. Bartoš

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Generálna skúška

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Neografia tlačiareň s. s r. o. – v konkurze Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

www.sxc.hu

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová

V týchto dňoch ďalšia generácia žiakov záverečného ročníka základnej školy symbolicky opúšťa detstvo. Predmaturitné večierky, tú krajšiu časť zaužívaného rituálu, majú už všetci za sebou, ale tá druhá časť – skladanie maturitných skúšok – ich ešte len čaká.

ohto roku po prvýkrát skúšky – povedali by sme, patriace do cyklu malá matúra – potrvajú tri dni, lebo žiaci musia zdolať tri testy: okrem tých už obvyklých – dvoch z materinského jazyka a z matematiky (16. a 17. júna) – je tu i ďalšia previerka zo všeobecnej kultúry (18. júna). A práve ten nový, tzv. kombinovaný test, ktorý obsahuje úlohy z piatich predmetov: z fyziky, chémie, biológie, zemepisu a dejepisu, vyvolal najviac obáv a diskusie. Terajší ôsmaci sa inak na tento kontrolný úkon podľa učebného programu pripravujú od šiesteho ročníka, odvtedy vedia, čo ich tam asi čaká. Ale je to predsa len odhad a s cieľom žiakom aspoň sčasti zjemniť predskúškový stres, Republikové ministerstvo školstva v celom Srbsku 9. a 10. mája zorganizovalo skúšobné riešenie testov z malej matúry. Anketovaní ôsmaci sa o tomto dôležitom kontrolnom úkone vyjadrili dvojako: podľa jedných boli otázky neprimerane ťažké a nezodpovedali spracovanému školskému učivu, podľa druhých boli vyhodnotené ako ľahké. Všeobecne sa zhodli, že pri riešení úloh, zvlášť v tom kombinovanom teste, sa bolo treba častejšie spoliehať na logiku ako na učebnice. Predsa znepokojuje údaj, že pri tomto teste iba 30 percent malých maturantov správne zdolalo úlohy z fyziky a chémie. Oslovení riaditelia niekoľkých základných škôl neskrývali sklamanie z takýchto výsledkov a príčinu tohto čiastočného neúspechu vidia v kampaňovitom učení žiakov a v nedostatku získaných využiteľných vedomostí. A keďže jedným z dôvodov tejto generálky malej matúry bolo zistenie medzier vo vedomostiach žiakov, iste sa v školách počas uplynulého mesiaca viac pozornosti venovalo práve doplneniu poznatkov v tých oblastiach, kde žiaci na májovej skúške nepochodili. Veď aj preto skúšobné testy zostali v školách. Novinkou tohtoročných maturitných skúšok je i to, že všetky otázky v nich budú žiakom neznáme, nové, teda ani jedna nebude zo zbierok, z ktorých sa ôsmaci pripravovali. Bez ohľadu na to, nakoľko sústavne sa žiaci na maturitné skúšky pripravovali, či vážne pochopili dodatkové hodiny, či skúsili online kurzy, prípadne i pomôcku „malá matúra i na tvojom telefóne“, nepochybne ide o dôležitý a významný medzník v živote týchto mladých ľudí. A ako na každej životnej križovatke, aj tu obavy a zodpovednosť majú svoje miesto. Ale treba si uvedomiť, že podľa údajov Republikového ministerstva školstva k záverečnej maturitnej skúške má pristúpiť asi 69 500 žiakov a v stredných školách na nich čaká takmer 78 000 voľných miest... Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 24 /4599/ 14. 6. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

(Vý)pomoc Všetko má svoju cenu Oto Filip

Anna Lazarevićová

de bieda veľká, tam pomoc blízka. Najmä v týchto dňoch a týždňoch po ničivých záplavách, keď sa ako málokedy predtým prejavila obrovská dávka porozumenia tých, čo majú, s tými, čo zostali bez všetkého, solidarita a humanita v skutkoch. Nie však všetci uplynulé a tieto dni pochopili ako príležitosť prejaviť tú krajšiu stránku vlastnej povahy. Stále sú v živej pamäti i nepekné scény, keď ľuďom, ktorí sa ocitli na mizine, riadne zavarili aj pochybné indivíduá: krádežami všetkého, čo sa im dostalo pod ruku, snahami vypýtať si za pár litrov životodarnej vody v Obrenovci desiatky eur, nedôvodným nafukovaním cien v obchodoch... Ich snahám a nápadom sa tu medze nekladú. Pri nedávnej návšteve Belehradu, v strede mesta sa nedalo prejsť azda ani desať metrov, aby ťa dakto neoslovil a nepožiadal o pomoc. Nápady ozaj rozmanité: je to pre ľudí z Obrenovca, pomôžte nám vystavať si dom, venujte sa deťom chorým na rakovinu, pomôžte tým, čo sa museli vysťahovať navždy, pomôžte... Zväčša sfalšované preukazy, rôzne listiny a pochybné doklady. Jeden z klasických žobrákov si viac pre seba než iných mrmlal: keby som ich všetkých nepoznal. Čím to ozaj je, že sa ťaží aj z toho, čo by nikomu inde ani vo sne nenapadlo? Len tým, že sme si odvykli robiť? Zdá sa, že nás dlhoročná kríza obrala nielen o prácu, statky a majetky, ale niektorých aj o základné mravné hodnoty. Tie vrátiť ozaj ťažko. Preto i prírodné kataklizmy chápu ako živnú pôdu prejaviť svoju nápaditosť, vlastne priam nepochopiteľnú falošnosť. A je to aj záležitosťou ich výchovy: od domácej po spoločenskú, tiež pomerov poskytujúcim im dostatok priestoru na pokusy uvedeného rázu. Raz sa podaria, inokedy nie, no nik z nich si z toho ťažkú hlavu nerobí. Lebo katastrof a problémov je spravidla viac než tých krajších chvíľ.

www.hl.rs

ve veľké témy, ako je v prvom rade široká rozprava o miere (ne)originálnosti doktorskej dizertácie ministra vnútorných vecí alebo otázka (ne)existencie cenzúry v médiách, dokážu poľahky zatlačiť do úzadia väčšinu iných tém a dilem. Pritom tá prvá, ktorou sa zaoberal aj príslušný parlamentný výbor, nastolila rad ďalších otázok týkajúcich sa zákonných ustanovení a konania alebo nekonania príslušných orgánov v podobných situáciách. Druhá podnietila rozpravy o najrozličnejších nátlakoch na médiá, nielen z domácej pôdy, ale aj zo zahraničia. O týchto druhých sa zmienil premiér Vučić, keď vyhlásil, že existujú nátlaky medzinárodného spoločenstva na jednotlivé médiá, aby viedli kampaň proti nemu a jeho rodine. Toto tvrdenie vyvolalo široký ohlas vo verejnosti, tak domácej, ako aj zahraničnej. Ďaleko od hore uvedených veľkých tém prebieha snaha o postupný návrat normálneho života do záplavami postihnutých oblastí. V Obrenovci, kde mimoriadna situácia trvala najdlhšie, návrat naráža na najväčšie problémy. Obyvatelia domov, bytov a poľnohospodárskych majetkov zničených vodou súrne potrebujú pomoc a veria, že nezostanú sami so svojím trápením.



Vláda sľúbila pomoc postihnutým, ale stav štátnej pokladnice je taký, že si vyžaduje dôkladné zváženie každého budúceho ťahu. Situácia nebola ružová ani predtým, avšak po májových záplavach rozpočtová diera je ešte väčšia, takže sa uvažuje o dodatočných opatreniach zameraných na šetrenie. Z tohto dôvodu je plánované júnové schválenie opravného rozpočtu odročené na júl. Čo nové opatrenia prinesú – alebo odnesú – obyčajným smrteľníkom ešte nie je presne určené. Vie sa len toľko, že v obehu je niekoľko variantov a že každý siahne do vrecka pracujúceho občana, možno dokonca aj dôchodcu. Jedna možnosť je tá, že sa už od augusta platy a penzie znížia o desať percent. Ak vláda zotrvá na predsavzatí, že po penziách (ešte) netreba siahať, zostáva možnosť zavedenia krízovej dane, ktorá by mala trvať rok alebo dva. Pred akýmkoľvek rozhodnutím o krízovej dani – upozorňujú odborníci – nevyhnutné je pripraviť podrobný plán prác a výdavkov, aby sa presne vedelo, čo sa má vykonať, kde sa škody majú odstrániť a koľko to bude stáť. Časť týchto prác sa má financovať na základe znovurozdelenia existujúcich verejných prostriedkov z už predtým schválených a nevyužitých úverov,

ako aj z domácej a zahraničnej pomoci. Len keď sa všetko prepočíta a zistí, že to nestačí a že je nevyhnutné zabezpečiť aj ďalšie zdroje, treba siahnuť po krízovej dani, ktorá pritom má byť čo do množstva a časového trvania jasne obmedzená. A transparentne použitá na stanovené účely. Tak trochu v tieni týchto tém zostala voľba predsedu vojvodinskej vlády Bojana Pajtića za predsedu Demokratickej strany, ako aj vyhlasovaná zmena vojvodinského volebného systému. Ako oznamujú zo Srbskej pokrokovej strany, nasleduje rekonštrukcia pokrajinskej vlády, a potom aj predčasné voľby. O predčasných voľbách v nedeľu 8. júna bola reč aj na Kosove. Výsledky týchto prvých parlamentných volieb organizovaných na celom území Kosova, včítane štyroch srbských obcí na severe, nepriniesli žiadne prekvapenie, od očakávaného víťazstva H. Tačiho, po pomerne nízku účasť srbských voličov. Bez ohľadu na to, kto nakoniec získa väčšinu a utvorí vládu, garantovaných desať poslaneckých kresiel v kosovskom parlamente obsadia zastupitelia srbského obyvateľstva. Význam týchto volieb je aj v tom, že predstavujú ďalší krok k formovaniu Spoločenstva srbských obcí, ktoré je súčasťou Bruselskej dohody Belehradu a Prištiny.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DRAGANA BJELICA, ZDRUŽENIE NOVINÁROV SRBSKA (UNS)

Dvojnásobný osoh Oto Filip – V akej miere sú naši novinári prichystaní akceptovať a uplatňovať výdobytky tejto doby? – Poviem čosi z vlastnej skúsenosti. Keď som začiatkom roku 2000 pracovala v týždenníku NIN, mala som kolegu, ktorý po príchode do redakcie povedal: ako vôbec môžete čosi tvoriť na týchto

Informačno-politický týždenník

obludách? Myslíte si, že by Dostojevskij mohol napísať také krásne diela na týchto počítačoch? Vtedy mal taký názor, aby ho po čase zmenil. Po dvoch – troch rokoch sa stal skutočným počítačovým fanatikom, ktorý na komputeri robil absolútne všetko, čo sa dalo. Nazdávam sa, že novinárom načim len málo

toho na prekonanie doterajšieho spôsobu práce, na získanie a presadenie niektorých jeho nových modelov. Myslím si, že budú aj omnoho spokojnejší, keď sa čosi naučia a budú to vedieť uplatniť. Je dosť nespravodlivé robiť rozdiel a tvrdiť, že mladí ľudia používajú nové technológie, kým starší nie. Veď je i čoraz viac kolegov v strednom veku, ako i tých starších, ktorí si osvojujú nové technológie. Je to veľmi dobre tak pre nich, ako i pre médiá, v ktorých pôsobia. • TÝŽDEŇ •

Z 10. REGIONÁLNEJ KONFERENCIE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE K EURÓPE

Sme len pútnikmi v čase Oto Filip

aždý rok iný námet. Už tradičná ročná regionálna konferencia Životné prostredie k Európe vlani kládla dôraz na ekologické opatrenia na lokálnej úrovni, aby sa v tomto roku základná pozornosť jej účastníkov upriamila na kapitolu 27 prístupového procesu, konkrétne na eurointegráciu v oblasti ochrany nášho okolia a klimatických zmien. Tematika celkom opodstatnená. Aj vzhľadom na náročnosť tejto oblasti, aj vzhľadom na to, že sa konala práve 5. júna v Hospodárskej komore Srbska (PKS) v Belehrade, aj vzhľadom na okolnosti, za akých prebiehala – onedlho po ničivých záplavách, ktoré nás dostali do veľmi ťažkej situácie a do prvého plánu vysunuli nutnosť inakšie sa stavať a správať k základným elementom, ktoré nás obklopujú, konkrétne k vodám a k prírode. Veľmi výstižnú ukážku toho, kde človek je a speje, podal riaditeľ Agentúry pre ochranu životného prostredia Srbska Filip Radović prezentovaním známeho údaja, že pred takým storočím áut bolo veľmi málo, kým ich v roku 2015 bude

Menovaní prostredníctvom vstupných prejavov a tematických panelov dôkladne ozrejmili, kde na environmentálnom pláne práve sme a na čom sa nám najmä načim angažovať. Tak ambasádorka udržateľného rozvoja prof. Dr. Anđelk a M ih aj l ov podotkla nevyJedno z popredných uznaní za ekologický prínos hnutnosť zmien Irene Vojáčkovej Solorano (vľavo) udelila Anđelka nášho vzťahu Mihajlov k životnému viac ako 750 miliónov. Čo prakticky prostrediu, ako aj potrebu angaznamená, že len priestor na ich žovania sa každého jednotlivca parkovanie je rozsiahlejší než zelené v tom prostredníctvom sústavplochy. Na podujatí usporiadanom ných opatrení. Na skutočnosť, že združením Ambasádori udržateľné- by sme v sedemročnom období ho rozvoja a životného prostredia mohli z predprístupových fondov a PKS sa zoskupilo viac ako dvesto EÚ mať k dispozícii a čerpať okolo účastníkov, predstaviteľov viace- dvesto miliónov eur, z ktorých by rých medzinárodných inštitúcií, značná časť mala byť určená pre vládneho a mimovládneho úseku, ekológiu, poukázal predstaviteľ dehospodárstva a rôznych organizácií. legácie EÚ v Srbsku Freek Janmaat.

PRÁVO NA AZYL

Len na papieri O. Filip

daj o tom, že pohraničná polícia len za prvé tri mesiace tohto roku zatkla až 6 790 osôb, ktoré sa cez naše hranice chceli nelegálne dostať do krajín EÚ, zase upriamila pozornosť verejnosti na otázku azylantov, ich statusu a problémov u nás. Nemajú to vôbec ľahké. Od nadobudnutia platnosti Zákona o azyle v roku 2008 do apríla 2014 až 14 501 osôb požiadalo Srbsko o azyl. Za ten čas len ich päť získalo utečenecký status a sedem podpornú ochranu. V prvých štyroch mesiacoch 2013 nás 1 221 cudzincov požiadalo o azyl, v tomto roku • TÝŽDEŇ •

v rovnakom období oveľa viac: 2 706 osôb. Zaujímavé je, že až osemdesiat percent uchádzačov o azyl v balkánskych krajinách žiada oň Srbsko. Hnaní otrasnými pomermi v krajinách, z ktorých sú, vojnami, zrážkami a biedou, chápu nás ako destináciu, v ktorej buď môžu zakotviť, prípadne sa im môže stať odrazovým mostíkom pri ďalšej púti za blahobytom. Takúto ich orientáciu opodstatňujú i poznatky a vedomie o tom, že sú nám zákony plné rôznych dier a medzier. Skutočnosť, že nás mnohí z nich chápu len ako tran-

zitnú krajinu, akoby vhod prišla i našim spoločenským činiteľom, aby otázky ich ochrany zväčša brali ako okrajové. Následok je jasný: skromná koordinácia práce príslušných inštitúcií, absencia základných dokumentov, ako sú plán integrácie či pravidlá o obsahu a výzoru cestovného pasu pre utečencov, slabé zapojovanie sa migrantov do nášho ekonomického, spoločenského a sociálneho žitia.

Predpokladom toho však je úspešne odpovedať na náročné skúšky, ktoré nesie zlaďovania našich predpisov s náročnými prepismi únie. Štátna tajomníčka v Ministerstve poľnohospodárstva Stana Božovićová je názoru, že až dve tretiny predpisov a štandardov, ktoré máme zladiť s úniou, sa vzťahuje práve na ekológiu. Je to náročný proces vyžadujúci si miliardové investície, tesnú spoluprácu a spoločné aktivity vlády, civilného úseku a hospodárstva. Mnohé z našich postojov a praktík vyjadrila vysoká predstaviteľka Spojených národov v Srbsku Irena Vojáčková Solorano niekoľkými vetami. Podľa nej, keď sa pozrieme na záplavy a zosuvy pôdy, musí nám byť jasné, že sa veľa toho dalo znemožniť. Lebo zanedbané kanály sú ukážkou toho, ako sa (ne)staráme o odpady, kým sú zosuvy pôdy svedectvom, že sme domy nestavali plánovite a všade tam, kde sme mali. Jej základné hodnotenie by pokojne mohlo byť aj mottom uplynulej konferencie: Čím lepšie rozumieme prírode, lepšie sa budeme môcť a vedieť chrániť pred jej démonmi. Príroda totiž bola tu pred nami, bude i po nás, keďže sme my všetci len pútnikmi v čase. Svätosvätá pravda, ale i prvá a základná smernica, čím sa riadiť a ako ekologicky konať v rokoch pred nami. Prvý na zozname problémov je však veľmi dlhé trvanie postupov, týkajúcich sa získania azylu, ktorý sa, aby všetko bolo ešte horšie, realizuje len v dvoch azylových strediskách. Preto sa z práva na útočište stanovené zákonom stalo právo na papieri, ktoré nevrhá veľmi dobré svetlo na nás. Na nedávnej konferencii v belehradskom mediálnom stredisku (na snímke) o tom, čo to vlastne znamená, veľmi presvedčivo hovorili tak predstavitelia UNHCR, ako aj Belehradského strediska pre ľudské práva. S jasným odkazom, že je i správanie sa k ľuďom v núdzi jednou z veľmi dôležitých ukážok spoločenskej vyspelosti.

24 /4599/ 14. 6. 2014

Týždeň 31. ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA VOJVODINY

Ťahanice okolo moci Oto Filip

olo to zasadnutie, na ktorom čosi neobvyklé, občas ťaživé a akoby nedopovedané viselo vo vzduchu. Jediný bod rokovacieho programu: Návrh pokrajinského parlamentného rozhodnutia o voľbe poslancov do Zhromaždenia APV, viacerí jeho aktéri, ale aj pozorovatelia pochopili ako ohmatávanie politického tepu súperov, iní zase ako ukážku, že je politika aj o obchodovaní. Podľa tretích šlo o náznak, že by sa doterajšie váhy tunajšej politickej moci mohli prípadne preklopiť na opačnú stranu, štvrtí v tom objavili priamy úvod do zvolebnievania na pokrajinskej úrovni, piati svedectvo známej skutočnosti, že je v politike všetko možné. Hodne toho bolo cítiť už z tradičných vyhlásení predstaviteľov jednej vládnucej a niekoľkých opozičných strán pred

Branislav Bogaroški

zasadnutím. Tieto síce verbálne odznievali v bežnej tónine, ale aj s tým nevyhnutným, ale znamenajúcim, že – napriek všetkým nezhodám – predsa budú hlasovať za zmenu volebnej sústavy. Donedávna platnú kombinovanú volebnú sústavu, celé roky vyhlasovanú za najideálnejšiu zo všetkých možných, do súčasných dejín zaslalo 6. júna 62 poslancov vládnucej LSV a všetkých opozičných strán hlasmi vyslovenými v prospech pomerného systému. Proti bolo päťdesiat poslancov, dvaja sa hlasovania zdržali. Prvým zjavným aktérom uvedenej zmeny

www.hl.rs

Predrag Matejin

Pracovné predsedníctvo

po SRS – vyčítali vládnucej väčšine doterajšie váhanie a absenciu iniciatív k zmenám volebného systému, odmietali konštatovania, že necítia zodpovednosť alebo to, že sa výlučne riadia straníckymi záujmami... Po viachodinovom snemovaní a hlasovaní za nový model, ako jeden z prvých dojmov a dozvukov tohto piatkového zasadania si treba azda vysunúť hodnotenie, že ideálna volebná sústava neexistuje. Alebo možno aj to, že i táto donedávna existujúca poslúžila vlastne ako vhodná pôda na isté preskupovanie politických síl. Čas rýchlo ukáže, či dočasné alebo stálejšie. Všetkého celkom dosť na záver, že ani nás tu vo Vojvodine neminie horúce leto. To meteorologické odštartovalo

bola jedna z členiek vládnucej parlamente. Vedúci poslaneckej koalície: Liga sociálnych demokra- skupiny Demokratickej strany tov Vojvodiny (LSV), ktorej pred- (DS) Borislav Novaković sa tiež staviteľ a predseda poslaneckej postavil proti zmene volebných skupiny Branislav Bogaroški ozrej- pravidiel, uvádzajúc ako jeden mil dôvody, pre ktoré trvajú na z hlavných problémov stupňujúcu proporčnej sústave. Medziiným to, sa moc strán, ktoré výhradne že volebné jednotky neboli dote- budú určovať, kto bude sedieť raz vyrovnané, čo vplývalo aj na v poslaneckých kreslách. Navrhol, počet mandátov, zdôvodňujúc aby vo Vojvodine bolo 120 volebnávrh i potrebou, aby pomerný ných jednotiek, s cieľom, aby ľudia systém bol na všetkých úrovniach: vedeli, za koho konkrétne hlasujú. od štátnej po lokálnu. Hodnotiac Návrh zelenú nedostal. spôsob, akým sa to robí, predsePredseda Poslaneckého klubu da Zhromaždenia APV a Zväzu Srbskej pokrokovej strany (SNS) vojvodinských Maďarov (SVM) István Pásztor tlmočil názor, že to znamená narobiť si ešte väčšie problémy. Najmä preto, lebo občania nebudú vlastne vedieť, komu dávajú svoj hlas, a navyše sa podniká i nemalý krok v smere bujnenia partokracie. Na ilustráciu, čo to prakticky znamená, uviedol, že zo 186 obcí v Srbsku za posledných dvadsať rokov až z ich 117 nebol Poslanci Zhromaždenia APV o volebnej sústave: začiatok alebo koniec zmien? žiaden poslanec. Vyslovil aj obavu, že sa pre uvá- Predrag Matejin podporil zmenu vyše tridsaťstupňovými teplotami dzanie pomerného systému môže volebnej sústavy, zdôvodňujúc to v prvej polovici týždňa, štart toho stať, aby polovica obyvateľov skutočnosťou, že tá platná neod- politického je zatiaľ zväčša v náVojvodiny nemala svojho pred- zrkadľuje vôľu tunajších voličov. Aj znakoch. No aj to sa vie zvrtnúť staviteľa, poslanca v pokrajinskom iní predstavitelia opozície – od SPS nečakane rýchlo.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Posilňovanie inštitucionálnych a iných kapacít P

Galakoncert, výstavy a divadlo Michal Ďurovka

poradí 21. Detský folklórny festival Zlatá brána sa uskutoční v dňoch 20. až 22. júna na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. Organizátorom festivalu bude Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč a riaditeľkou Anna Chrťanová-Leskovac. Na schôdzi organizačného výboru koncom mája rozhodli, že v čele programovej a technickej komisie bude Vladimír Medveď, komisie pre stravovanie Dušan Francisty, pre informovanie Michal Ďurovka a pre ubytovanie Mária Pixiadesová. Protokol bude mať na starosti Ján Slávik. O bezpečnosť sa postará komisia, v čele ktorej sú Ján Hloška a Miroslav Filipov. V čele finančnej komisie je riaditeľka KIS A. Chrťanová-Leskovac, ktorá povedala, že jej v tom pomáhajú zamestnanci KIS Alena Páliková a V. Medveď. V najväčšej časti festival vyfinancuje Mesto Nový Sad, ktoré • TÝŽDEŇ •

je zakladateľom KIS Kysáč. Finančne ho podporia Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na tohtoročný Detský folklórny festival sa prihlásili detské súbory z 18. slovenských prostredí zo Srbska a hosťujúce z Iloku, Solian, Despotova a Kultúrno-umelecký športový spolok Branka Radičevića z Kysáča. Zo Slovenska pricestuje súbor z Nových Zámkov. Spolu je to viac ako 1 200 účastníkov. Členmi odbornej poroty budú Anna Medveďová Gašková a Jaroslav Gabríni, etnológovia, a Ervín Malina, hudobník. V piatok 20. júna sú zaplánované dve výstavy a divadielko, v sobotu dve výstavy a koncert hosťujúceho súboru. Nedeľňajší galakoncert začne o 16. hodine; réžiu má na starosti Ján Privizer, umelecký vedúci Ochotníckeho divadla, a moderátormi budú najmladší divadelníci.

INÝ NÁHĽAD

ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI

zlepšiť vybavenosť dozorných orgánov zaoberajúcich sa životným prostredím alebo poskytnúť prokuratúram väčšiu právomoc v boji proti korupcii. Tieto reformy si obvykle vyžadujú Člen Delegácie EÚ v Srbsku Freek Janmaat na významné investí- konferencii o životnom prostredí prebiehajúcej cie do know-how 5. júna v Belehrade a finančné zdroje. Európska únia ponúka širokú škálu zo strany verejnosti vrátane dialógu doplnkových programov a mechaniz- medzi EÚ a kandidátskymi krajinami mov na poskytovanie finančnej a tech- na úrovni občianskej spoločnosti: nickej pomoci na realizáciu týchto syndikátov, spotrebiteľských združení, reforiem. Uvedomujúc si problémy, iných medzivládnych organizácií... Dôležitým segmentom a aspektom ktoré reformy môžu znamenať pre občanov v kandidátskych krajinách, pomoci EÚ je budovanie inštitucioúnia podporuje aj stratégie, ktoré nálnych kapacít alebo tzv. budovanie pomáhajú pochopiť prístupový proces inštitúcií rozvíjaním ich štruktúr alebo vzdelávaním pracovníkov zodpovedných za uplatňovanie pravidiel EÚ v kandidátskej krajine. Poradenstvo pri implementácii acquis sa často poskytuje prostredníctvom twinningových

Ďuro Varga

ráve ďakujúc už spomínanej pomoci Európskej únie v rokoch za nami a prostriedkom z jej fondov sa u nás vystavala a zrekonštruovala nejedna škola, vodiči môžu jazdiť na kvalitnejších cestách, miliónové investície smerovali do ekonomiky, ochrany životného prostredia, zdravotníctva, stoviek projektov... Nie je to však všetko. S výraznejšou pomocou môžu počítať i kandidátske krajiny – ku ktorým patrí aj Srbsko – najmä preto, lebo často potrebujú zrealizovať dôležité reformy. Samozrejme, s cieľom zabezpečiť, aby pravidlá Európskej únie boli nielen prijaté, ale aj správne implementované. Môžu napríklad potrebovať zriadiť nové orgány, ako je nezávislý úrad pre hospodársku súťaž alebo agentúra pre potravinové normy. Prípadne môžu potrebovať reštrukturalizovať existujúce inštitúcie,

dohôd, v rámci ktorých sa vysielajú odborníci z členských štátov EÚ alebo prostredníctvom krátkodobých workshopov. Príprava krajín na členstvo často znamená aj pomoc pri modernizácii ich infraštruktúry: budovanie závodov na likvidáciu tuhého odpadu alebo zlepšenie dopravných sietí. Kandidátske krajiny sa môžu zúčastňovať na programoch únie, napríklad v oblasti verejného zdravia alebo výskumu a môžu dostávať i granty alebo pôžičky od medzinárodných finančných inštitúcií. Táto skúsenosť im umožňuje naučiť sa, ako narábať so zdrojmi a druhmi financovania, na ktoré budú mať právo po vstupe, a taktiež im pomáha bližšie sa oboznámiť s politikami a nástrojmi Európskej únie. Pred niekoľkými rokmi únia vytvorila nový finančný nástroj na financovanie svojej pomoci krajinám na ceste k členstvu vrátane celého radu motivačných nástrojov a podmienok, ktoré majú zabezpečiť najlepšie využitie peňazí únie. Tento jednotný predvstupový nástroj (Instrument for Pre-Accession Assistance – IPA), ktorý nadobudol účinnosť l. januára 2007, je vlastne zjednodušením predchádzajúceho širokého spektra podporných programov, ako PHARE, CARDS alebo SAPARD. (V budúcom čísle: O čom sa rokuje)

24 /4599/ 14. 6. 2014

Týždeň

PLATFORMA

Výzva T

ento rok je pre slovenskú žurnalistiku veľmi významný, keďže si v ňom pripomíname 150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine a 70 rokov informačno-politického týždenníka Hlas ľudu. Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v dňoch 17. – 18. októbra 2014 v Novom Sade zorganizuje medzinárodnú vedecko-odbornú konferenciu k historickým výročiam našej tlače. Pozývame vás, aby ste sa zúčastnili v jej práci so svojím príspevkom na danú tému. Tematické okruhy: 1. Základné periodiká 2. 150 rokov našej publicistiky pre deti – Slávika a Zorničky a 75 rokov kontinuity detskej tlače: od Nášho slniečka po Zorničku 3. Hlas ľudu alebo sedem činorodých desaťročí Stručné oznámenie, že sa plánujete zúčastniť v práci konferencie, treba zaslať na mailovú adresu office@hl.rs alebo sa priamo prihlásiť prostredníctvom návratky, ktorá je na stránkach www.hl.rs/navratka, www.hlasludu.info/navratka, www.vzlet.rs/ navratka, najneskôr do 10. júla 2014. Ďalšie informácie vám poskytneme aj na tel. č.: +381 21 47 20 840. Tešíme sa na kladnú odpoveď a skoré stretnutie. Organizačný výbor

medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie k historickým výročiam slovenskej tlače v Srbsku

ok 2014 je v dejinách slovenského novinárstva vo Vojvodine a Srbsku mimoriadne dôležitý: je rokom veľkého historického jubilea, akým je 150. výročie slovenskej tlače vo Vojvodine, ako aj 70. výročie informačno-politického titulu Hlas ľudu. Riadiac sa potrebou zdokumentovať a sceliť zložky bohatej tradície tunajšej slovenskej tlače, konferencia bude tematicky členená na tri základné segmenty: 1. Základné periodiká: A – Tituly, autori a príznačnosti troch vývinových fáz: 1864 – 1918 (desať titulov), 1918 –1944 (pätnásť titulov rôznej periodicity) a 1944 – 2014 (od začiatkov Hlasu ľudu dodnes), s dôrazom na základné periodiká, akými boli Dolnozemský Slovák, Národná jednota, Svit... B – 150 rokov našej publicistiky pre deti – Slávika a Zorničky a 75 rokov kontinuity detskej tlače: od Nášho slniečka k Zorničke. Ponúkajú sa tu témy o Slávikovi a Zorničke Jozefa Podhradského, Mravcovi rukopisne vydávanom Vladimírom Hurbanom Vladimírovom, Zorničke Zlatka Klátika, o prílohe Národnej jednoty pre deti, ako aj celý blok možných tém spätých s Naším slniečkom, Pioniermi, Zorničkou, prípadne Detským kútikom. 2. Hlas ľudu alebo sedem činorodých desaťročí. Konferencia by mala oceniť jeho význam a miesto v dejinách tunajšej publicistiky ozrejmiť genézu vzniku ako prvého menšinového spoločensko-

-politického titulu v Juhoslávii, rozanalyzovať jeho vývinové existenčné fázy, organizačné formy, ktorými prechádzal, príznačnosti redakčnej politiky, spätosť s dobou, čitateľmi a prostrediami, aspekty pôsobenia spoločenského, informačného, jazykového a iného na rozhraní dvoch tisícročí. 3. Súčasnosť a budúcnosť slovenskej tlače vo Vojvodine. Tak z aspektu dosiahnutých výsledkov, nástrah, ktoré dnes zdoláva, ako aj z pohľadu skúšok, ktoré ju zajtra očakávajú, ako je nápor digitálnej doby. Možnými témami sú jej pôsobenie v podmienkach spoločenskej a finančnej krízy, printové médiá ako významná zložka menšinovej politiky, zákonný rámec ako determinanta činnosti, jazyk v médiách, poslanie informačné, historické (dokument doby), jazykové, kultúrne, ako i spôsoby zabezpečenia vysokoškolských odborných kádrov... Tematickým okruhom je i pohľad na celkovú slovenskú žurnalistiku, na historické väzby a prepojenosť s ňou, na slovenské žurnalistické a mediálne skúsenosti aplikovateľné na naše pomery, vôbec na náš prínos celoslovenskej publicistike. Poskytnutie kvalitných, kvalifikovaných a fundovaných odpovedí na nastolené a iné otázky a dilemy, na perspektívy z aspektu historickej a dobovej retrospektívy treba chápať ako najosožnejší prínos k ďalším jubileám našich periodík. Organizačný výbor

KOMENTUJEME

Je u nás dáka (auto)cenzúra? Juraj Bartoš

úpite noviny; o čom píšu? Predsa – o cenzúre. Zažnete televízor, aj tam melú o čom inom – než o cenzúre. Otvoríte chladničku – bu-bu-bu! Cenzúra! Pondelok, utorok... piatok; furt sa píše a hovorí o cenzúre. Príde sobota, zdvihnete koberec, a pod ním – hŕbka obligátnej cenzúry. Cenzúra a len cenzúra!? Nie, nie; len čo je pravda, síce okrajovo, ale predsa, reč sa skrútne aj na autocenzúru, ako „vyššiu formu“, presnejšie dôsledok cenzúry. Jej Výsosť cenzúra má za svätý cieľ – akože ochranu práv a slobôd iných ľudí, niekedy aj za cenu okliešťovania práva na verejné vyjadrenie či vypočutie mienky iných ľudí. Pod termínom cenzúra môžeme chápať priamu kontrolu obsahov (v médiách, literatúre, divadle, hudbe etc.) a zákaz ich sprostredkovania verejnosti. Autocenzúra je, povedali by sme, vedomé prijatie noriem (pod nátlakmi zvonku), ktoré formálne či neformálne určuje

www.hl.rs

cenzor (majiteľ média, redaktor, riaditeľ, finančník, oznamovateľ a pod.). Novinár uplatňujúci autocenzúru, cenzurujúc vlastnú prácu, kráča scestím, vedúcim priamo do záhuby, do cintorína inak vznešenej profesie. Ako je známe, mali sme nevídanú povodeň. Našťastie sa skončila, na nešťastie nie bez katastrofálnych následkov. Voda sa niekde vrátila do riečnych korýt sama, inde ju tam vracajú ľudia. Po nej zostáva kal, vďačná to pôda na skrývanie nezodpovednosti tých, ktorí môžbyť mohli a azda aj mali – v pravej chvíli – podniknúť opatrenia, ktoré by zamedzili enormné hmotné škody a zachránili ľudské životy. Tak či onak, len sa stalo, že novinárov, ktorí si v súvislosti so záplavami dovolili verejne v médiách skloňovať slová zodpovednosť či vina a dožadovali sa od kompetentných zverejnenia „ostro strážených informácií“, začala predvolávať na informatívne rozhovory polícia. Rovnako ako predtým pozvala

Informačno-politický týždenník

na rozhovor istú šminkérku a zopár ďalších osôb, upodozrievaných zo šírenia paniky na spoločenských sieťach počas vyhlásenej mimoriadnej situácie... Na príliš „vysokú informovanosť“ doplatili niektoré internetové portály a webové stránky, či už sa zaoberali spomenutými tragickými udalosťami alebo trebárs doktorskou dizertáciou nedávneho predsedu Zhromaždenia Srbska, tvrdiac o nej, že obsahuje prvky plagiátu. Dočasne, keď nie aj na dlhšie dráhy, vymazané boli napríklad webové stránky Teleprompter.rs, drugastrana. net, z internetu zmizol aj text novinára Dragana Todorovića na stránke denníka Blic.rs (rozjímajúci o „virtuálnej“ demisii aktuálneho premiéra), dvaujedan.rs atď. Zatiaľ, čo zo zahraničia (ojedinele aj z domova) dávajú najavo, že na našej mediálnej scéne úradujú (auto)cenzorské nožnice, premiér Aleksandar Vučić hrdo vyhlásil, že šesťkrát žiadal od OBSE, aby predostrela dôkazy na toto tvrdenie; zakaždým vraj zostal bez odpovede.

Tak či onak len istá novinárka, občianka Obrenovca, vo vysielaní B92, hovoriac o tom, čo sa dialo v nešťastnom meste, podotkla, že jej „bolo povedané, aby dávala pozor, čo hovorí!“ Priznala sa, že si teda dáva pozor (s cieľom ochrany vlastnej rodiny a redakcie, v ktorej zarába na živobytie). Predsa dodala, že sa nádeja, „že sa jedného dňa zistí, čo sa s Obrenovcom naskutku stalo“. Z pohľadov, ktoré tradične upierame do vyšších polôh, tak sa nám vidí, ani sme nepostrehli (niekto povie, že ide iba o zdanie?), že Jej Výsosť cenzúra spolu so svojou mladšou, o to však vitálnejšou sestričkou autocenzúrou, sa sebavedome uvelebila aj tu, poniže. Hačká si bezstarostne za volantom limuzíny, v ktorej sa vezie aj žurnalistika Slovákov naposledy ťažko žijúcich a naposledy zľahka odumierajúcich v lone žírnej vojvodinskej roviny. S cieľom pokúsiť sa o odstránenie dilemy, či je tomu naskutku tak alebo je opak pravdou, majúc na zreteli, že nám za krk dýcha ďalšie Stretnutie slovenských novinárov počas Slovenských národných slávností, pýtam(e) sa: čo keby sme namiesto do pikantného roštu či sladkej torty zahryzli do trpkej témy?

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a diania Studňa v zajatí byrokracie JÁNOŠÍČANIA V OČAKÁVANÍ LEPŠIEHO ZÁSOBOVANIA VODOU

Vladimír Hudec

– V tejto chvíli je ešte dobrý tlak v potrubí, lebo pršalo, a nie je potrebné zavlažovať v záhradách. Keď však ľudia svoje hadi-

hodinách začne náhle klesať, takže sa nemožno osprchovať a ani tudňa, z ktorej sa Jánošíčapráčky nemôžu prať. O tom, že nia zásobujú pitnou vodou, piesok vo vode nie je prípustný, je je vyvŕtaná pred viac zbytočné hovoriť. Pred ako dvadsiatimi rokmi a už Zavlažovanie a platenie dvomi rokmi sme už boli niekoľko rokov sa na nej v situácii, ktorá hroziZavlažovanie záhrad z vodovodu v tejto osade la, že zostaneme bez prejavujú znaky opotrebovanosti. Okrem význam- skôr nebolo dovolené, lebo v MS mienili, že tým vody. V podstate nám ného zmenšenia kapacity predídu poruchám v zásobovaní. Časom si však pitnej vody nechýba, studne vidieť, že cez sito uvedomili, že používanie vody na tie účely jed- lebo máme k dispozícii do vody preniká aj piesok. noducho nemožno zamedziť. artézske studne, ale chý– Nemohli sme tomu zastať do cesty, takže sme ba technická voda na Nedostatok vody je zvlášť výrazný v lete, keď je spot- prestali zakazovať, ale trváme na tom, že za všetku umývanie, pranie a iné reba omnoho väčšia než strovenú vodu treba poctivo aj zaplatiť. Zo 70 až potreby v domácnosti, 80 percent občanov túto svoju povinnosť aj plní – hovorí tajomník MS inokedy. S cieľom predísť vzniku a tých 20 percent musíme napomínať. Dokonca Janko Tomeček. vážnejších porúch v zá- máme aj takých, ktorí neplatili po niekoľko rokov, Jediným východiskom sobovaní vodou, Miestne takže sa nazbieralo aj viac ako 10-tisíc dinárov, z danej situácie je zrejme spoločenstvo, ktoré má na hoci sme im úroky nezapočítali. Od takých sme vŕtanie novej studne. Boli starosti distribúciu vody sa pokúsili dlhy vymáhať na súde. Vo viacerých si toho vedomí aj v MS, a údržbu vodovodu, pred prípadoch sme súd vyhrali, ale peniaze sme ne- takže nesedeli so založedvomi rokmi na vodovod dostali. Tá súdna cesta je príliš zdĺhavá, takže sme nými rukami, ibaže mali napojilo ešte jednu, staršiu od nej upustili a snažíme sa s dlžníkmi dohovoriť, obmedzené možnosti, studňu. Tie dve studne teraz umožniť im, aby dlh splácali na splátky, – vysvetľuje predovšetkým preto, že spoločnými silami zabezpe- Janko Tomeček. nedisponujú vlastnými čujú potrebné množstvo prostriedkami. Teraz sú vody pre Jánošíčanov, ale sa stáva, ce napoja na kohútiky a začnú však na dobrej ceste, že problém že v letnom období ani to nestačí. zavlažovať, tlak vo večerných riešia.

– V decembri 2012 sme na vypracovanie projektu z pokrajiny dostali 250-tisíc dinárov a celú záležitosť okolo príprav na vŕtanie novej studne prebrala Obec Alibunár, resp. VP Stanogradnja, ktorý zabezpečí chybujúce prostriedky na vypracovanie projektu a zadováži aj potrebné povolenia. Prostriedky na vŕtanie studne zabezpečí Naftový priemysel Srbska ako kompenzáciu za to, že obsadili zo desať árov dedinských pasienkov, na ktorom sa nachádza plynový vrt a plynová podstanica. Vypracovanie projektu je zverené licencovanej projektovej firme GECO inženjering z Belehradu a nakoľko som dobre informovaný, ukončenie projektu a tým aj začiatok prác na vŕtaní studne je podmienený kompletovaním všetkých potrebných súhlasov rôznych štátnych orgánov a inštitúcií. Kedy to bude, skutočne nemôžeme vedieť. Chceli by sme, pravdaže, aby to bolo čím skôr, lebo, hľa, už sme na prahu leta, začínajú páľavy a s nimi aj zavlažovanie, takže ak studňu nevyvŕtame v nastávajúcom období, obávam sa, že znovu budeme mať problémy ako v predchádzajúcich dvoch – troch rokoch, – hovorí tajomník jánošíckeho Miestneho spoločenstva.

Z ČINNOSTI DIREKCIE PRE VÝSTAVBU OBCE STARÁ PAZOVA

Plátajú cesty a upravujú stred Novej Pazovy Anna Lešťanová

edávno v Novej Pazove začali práce na úprave centra osady. V uliciach Mladena Stojanovića a v časti Knez Mihajlovej sa vymiestňuje káblová infraštruktúra zo zeme (na elektrický prúd, telefón a káblovú televíziu). Hodnota investície, ktorá sa financuje z municipálnych dlhopisov, je v sume 120 miliónov dinárov a vykonávateľom je novosadský podnik Karin Komerc. Podľa projektu práce na • ĽUDIA A DIANIA •

rekonštrukcii novopazovského centra by mali trvať 66 pracovných dní. V pondelok 26. mája, Rekonštrukcia centra v Novej Pazove keď tieto práce odštarZo staropazovského verejného tovali, na tvári miesta boli aj Nedeljko Kovačević, riaditeľ Direkcie podniku sa nám dostala aj ďalšia pre výstavbu Obce Stará Pazova, informácia, že sa koná sanácia voĐorđe Radinović, predseda obce, zoviek na lokálnych cestách, ktoré a predstavitelia Rady MS Nová sú následkom uplynulej zimy a Pazova. V rámci rekonštrukcie sa výdatných dažďov plné výmoľov. má vystavať i cyklistická dráha a Začali sa práce na úprave ciest tiež je plánované premiestenie Vojka – Krnješevci a Krnješevci – Ugrinovci. V súlade s pravidlami stanovišťa taxíkov.

tiež označia autobusové zastávky a postavia značky STOP vo všetkých miestnych spoločenstvách v Staropazovskej obci. Medzi aktuálne práce v direkcii zaradili aj kosenie trávy a buriny, najmä vedľa vertikálnej dopravnej signalizácie a cestných obrubníkov. (Foto: direkcia)

24 /4599/ 14. 6. 2014

Ľudia a diania VEĽTRHOVÉ STRETNUTIA

Každý rok pokrok Oto Filip

ení sa doba, meníme sa aj my, no neznamená to, že nezostal dostatok stálic vôkol nás. Jednou z tých veľtrhových je aj dlhoročná a mnohonásobná účasť Staropazovčana Vladimíra Hudeca, majiteľa firmy FIBA, na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade.

Vladimír Hudec

Doklad vytrvalosti, úspešnosti podnikania, správnej voľby zamestnania? Zdá sa, že zo všetkého po troške. – Ako by ste stručne ozrejmili základnú náplň svojho podnikania? – Na tomto veľtrhu účinkujeme od roku 1998, čo znamená, že sme doteraz vystavovali 16-krát. Predovšetkým stroje pre mäsoprie-

mysel, na výrobu salám, klobás, hamburgerov, na údenie... Sídlime v Novom Sade, no máme servisné stredisko, ktoré pôsobí tak v Srbsku, ako aj v susedstve, okrem Chorvátska a Slovinska. Keďže ľudia stále musia jesť a nakupovať potraviny, odberateľov máme, no nepretržite musíme byť prítomní, usilovať sa. Ide to pomaly a postupne: každý rok zvládame nejaký menší pokrok. Najdôležitejšie je udržať sa na trhu a byť na tie lepšie časy, ktoré nám stále sľubujú, dobre prichystaný. – Ak by bolo treba porovnať ten prvý rok s rokom 2014, čo sa vlastne za ten čas zmenilo? – Spoločnosť Fiba za ten čas dokázala zlepšiť ponuku, zlepšiť kvalitu a servisné služby, hoci sa samotný mäsopriemysel nevyhol rôznym turbulenciám. Boli časy lepšie a horšie a dúfam, že sa to všetko dá do poriadku o niekoľko rokov. Tým skôr, že sa pre vysokú konkurenciu náš trh v podstate dosť prečistil, mnohé firmy odpadli, takže treba očakávať, že sa bude podnikať ľahšie. Našimi zákazníkmi sú veľké firmy, ako sú Neoplanta, Carnex, Topiko, no hlavnými zákazníkmi sú menšie firmy lokálneho rázu, ako je napríklad Kudra v Starej Pazove alebo Štrand z Nového Sadu. – Ako firma, ktorá je i sprostredkovateľkou iných zahraničných spoločností, robí servis, montáž a udržiava cudzie

POZNÁMKA

Odhodené slamky Juraj Bartoš

opiaci sa aj slamky chytá, hovorí ľudová múdrosť. Keď vôbec dáku (slamku) poruke má, dodal by človek so zmyslom pre tzv. čierny humor. V týždňoch za nami sme tých – obrazne povedané slamiek – spotrebovali celé baly. V situácii, keď mnohým pomoc bola nadmie-

www.hl.rs

ru potrebná, našťastie, mal ju kto poskytnúť. Ibaže... Opäť tie tri bodky, ktoré v celkovom rozpočte robia schodky. Isté ráno, len čo dostala súrne pozvanie z Belehradu, osemčlenná posádka, ľudia s certifikátmi profesionálnych potápačov z Bečeja, Nového Sadu a Selenče, nasadla do vlastných osobných áut a poď ho,

Informačno-politický týždenník

Stánok spoločnosti Fiba na tohtoročnom májovom poľnohospodárskom veľtrhu

stroje, aké sú skúsenosti keď ide o pôsobenie smerom k cudzine? Sú pri tom prekážky? – Mnohé sa v posledných rokoch zlepšilo a zlepšuje. Keď ide o colné doklady a clo, to viac neexistuje, odkedy sme pred niekoľkými rokmi podpísali Stabilizačnú a asociačnú dohodu s Európskou úniou. Dovtedy clo bolo desať percent. Nebolo to tak málo vzhľadom na to, že šlo o stroje, ktorých cena sa pohybuje v desiatkach tisíc eur. Teraz ani s colnými dokladmi nemáme žiadne veľké problémy. Predsa načim pripomenúť, že by colníci museli byť expeditívnejší, rýchlejšie s nami komunikovať. Tak ako je to praxou v Európskej únii. To, čo nemáme, ale očakávame, že by mohlo byť, sú dotácie od štátu pri kúpe nových strojov a zariadení zlepšujúcich objem a kvalitu výroby. – Sme teda na ceste do Európskej únie. V ktorom smere

by to mohlo vplývať na hospodárenie? Napríklad spoločností, akou je Fiba? – Konkrétne očakávame, že odbyt mäsopriemyselných strojov bude predsa stúpať, hoci postupne. To je prvé, čo by sme chceli dosiahnuť. Že sa v tom priblížme pomerom, aké sú napríklad na Slovensku alebo v Českej republike. Ide totiž o zabezpečenie štandardizácie odbytu, ktorý je u nás stále poznačený veľkými osciláciami. V podstate nevieš, čo ti zajtrajšok prinesie. V prípade samotného mäsopriemyslu očakávam, že zostane na podobnej úrovni, na akej je dnes a že sa stabilizuje jeho výroba. Z nášho aspektu, pohľadu a záujmu, je veľmi dôležité, aby na scéne zostali aj tí lokálni výrobcovia, ktorí nepostupujú tovar do veľkoobchodov, lebo majú svoje obchody, prostredníctvom ktorých zásobujú lokálne spoločenstvá...

do hlavného mesta. Bez najmenšieho zaváhania opustili pracoviská a začaté roboty. Tie na nás počkajú, napadlo im, zrejme niekto potrebuje pomoc, ktorú nemôže poskytnúť ktokoľvek... Ak do Belehradu prišli s nádejou, že tam niekomu podajú záchrannú slamku, domov sa vrátili (aj to razom!) riadne rozčarovaní. Lebo im – tí istí, ktorí ich tam pozvali – proste povedali, že ich nepotrebujú!? Nepotrebovali ich potápačské zručnosti ani o pár dní neskoršie v Sriemskej Mitrovici. Ale pomoc neodmietli, poslali ich na hrádzu, aby spolu s inými

dobrovoľníkmi plnili vrecia pieskom. Namiesto slamky záchrany štyria mladí chlapci z Hložian, keď ich pozvali do Báčskej Palanky, vzali do rúk lopaty, zaplatili si autobusové lístky a šli. Nemôžu všetci piesok nasýpať; niekto musí i vrecia podržať. Ten niekto odloží lopatu bokom... Keď sa po chvíli otočí, tej akoby narástli nohy. Zdupkala. Nezostáva iné než vrátiť sa bez nej a kúpiť novú. Pomôcť v núdzi je ochotný každý svedomitý človek. Pokiaľ niekto nepohrdne ním ponúknutou slamkou záchrany, alebo kým mu ju priamo pred očami nezlomí. • ĽUDIA A DIANIA •

VO VIŠNJIĆEVE, PO ROKU

Keď Bosut nedal spať Juraj Bartoš

Pred necelým mesiacom, 21. mája, sme síce vo Višnjićeve boli opäť, ibaže sme sa o Bosut zaujímali z celkom iného dôvodu. Tamojší občania si neboli načisto s tým, či sa voda z neho nedostane do ich príbytkov. Nepanikárili, ale nevylučovali možnosť, že bude, ako nebolo. Keď sme v utorok 20. mája zavolali známemu Adamovi Chrčekovi, povedal síce, že jeho syn Darko je tam, kde stavajú hrádzu, ale nepôsobil vyľakane. V stredu popoludní nás už netrpezlivo čakal na ulici, pri rieke, ktorá medzičasom odniesla lavičky.

Predtým na nás zapôsori prvej návšteve dedinky Višnbili ako oáza jićevo, koncom mája 2013, pokoja. nás zaujímali predovšetkým – Ženy tamojší Slováci. Ulicu bosutskú, a deti sú teda jej časť na vchode zo smeru v bezpečí, Morovića, volajú aj Slovenský kraj. u príbuzVľavo od vozovky sú domy; v niených v Šíde. Traja Chrčekovci, jedno prianie: aby Bosut neprešiel cez cestu koľkých žijú rodiny Chrčekovcov. Syn Darko je Vpravo povedľa cesty sa lenivo vleviac pri násype než doma. Škola teraz je suchých podstatne viac. čie riečka Bosut. Kedysi vraj pekná Lenže sa voda zo Sávy valí mimo je prázdna... čistá, zdieľa osud sestričiek, ktoré – Ako sa vám vidí; bude plaviť...? koryta, a to väčšou rýchlosťou človek nijako nešanuje. Povedali – Pamätám sa aj na vyššiu úro- a vo väčšom množstve... sme si, že po roku sa sem vrátime Kým sme chvíľu postáli na ulici, veň Bosutu, v sedemdesiatych s cieľom popýtať sa na jej osud. a osemdesiatych rokoch, keď sme zhŕklo sa ešte zopár ľudí, pravdaže, mali vodu aj prevažne Chrčekovcov. Vozovkou vo dvore. Len- zopár traktorov s ládami, v ktorých že vtedy to kvičali ošípané, smerovalo von bola voda zo z dediny. – Neviem, čo robiť; mám sviňu, snehu, ktorý sa na jar sto- váži vyše tristo kilov... V centre pil; pribúdala dediny vraj ošípané kupujú, ale pomaly, tak- peniaze sľubujú iba o desať dní. že veľkú časť Mám aj zopár oviec a kozičiek, pôda vpila. Mal sliepky a kŕmniky; no nejdem som približne s nimi nikam. Verím, že sa to dobre o s e m n á s ť , skončí... Ukázalo sa, že Adam Chrček keď sme boli robiť násyp uvažoval správne. Dedina zostala pri Jamene, „suchá“ na rozdiel od mnohých aj u nás bola rolí, ktoré navštívila podzemná vysoká voda. voda. Chceme veriť, že pri budúcej V našej stud- návšteve konečne budeme hovoni vtedy bolo riť o Bosute z hľadiska výhľadov na osem radov prinavrátenie niekdajšieho lesku Zákutie v Bosutskej ulici vo Višnjićeve z mája 2013 existuje už len v spomienkach tehál suchých, tejto tichej rieky.

HUMANITÁRNA ZBIERKA V PETROVCI

Peňažná a vecná pomoc gymnázia Jaroslav Čiep

bierku pre občanov v núdzi usporiadali aj v Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Svoj humánny postoj a solidaritu prejavili aj žiaci, profesori a zamestnanci tejto školy, keď sa rozhodli zozbierať humanitárnu pomoc pre občanov postihnutých povodňami. V akcii na• ĽUDIA A DIANIA •

zbierali rozličné výrobky, ktoré boli na zozname chybujúcich v hodnote 150 000 dinárov a v pondelok 26. mája všetku pomoc odovzdali do skladu Obecnej organizácie Červeného kríža. K tomu, ako nám potvrdil riaditeľ gymnázia Paľo Belička, z účtu žiackeho domova na osobitný účet republikového rozpočtu na pomoc zaplaveným vyčlenili ďalších 100 000 dinárov.

Presun zozbieranej pomoci do skladu ČK 24 /4599/ 14. 6. 2014

Ľudia a diania HUDOBNÝ DARČEK KU DŇU KOVAČICE

Spomienka na príchod Slovákov do osady Anička Chalupová

pätnástemu máju sa viažu významné udalosti z minulosti Kovačice. Do dejín je zapísané, že rovno v ten deň viedenské vrchnosti povolili predkom dnešných Kovačičanov osídliť pustatinu Kovačicu. A tak ju osídlili. Po trojtýždňovom odročení už nahlásených hudobných podujatí pre záplavy a Dni smútku v krajine v piatok 6. júna na letnom javisku na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici sa uskutočnil veľký koncert známeho speváka Harisa Džinovića. Podľa slov predsedu Rady MS Kovačica Martina Zlocha sú oprávnené predpoklady, že v osade, zvlášť na nádvorí MS, ešte nikdy nebolo toľko hostí, ako v ten večer; počet sa pohyboval od 2 500

Záber z hudobno-zábavného podujatia Hudobníci svojmu mestu – Kovačica 2014

do 3 000, a to nielen z Kovačice, ale aj z okolia. V sobotu 7. júna oslavy pokračovali kultúrno-umeleckým programom Ochotníci svojmu mestu – Kovačica 2014, v ktorom okrem početných hudobníkov svoj príspe-

vok dali aj ochotníci Domu kultúry 3. októbra, ktorí predniesli kvalitný program. Okrem orchestra Rosička vystúpila spevácka skupina Sláviky, Rovina a Bohémi, mladí tanečníci predviedli tance, ktoré nacvičila choreografka Ivana Svetlíková.

Z bližšej minulosti treba pripomenúť, že rovno 15. mája bolo tomu 62 rokov, čo otvorili prvú galériu na dedine vo vtedajšom veľkom štáte – Galériu sedliakov maliarov, neskoršie prekrstenú na Galériu insitného umenia. Pri tej príležitosti uplynulú sobotu v čase od 18. do 2. hodiny po polnoci Galéria insitného umenia okrem podujatia Noc múzeí si výstavou obrazov insitných umelcov, členov galérie, a výstavou obrazov Kreatívnych duší Obce Kovačica v podkroví galérie pripomenula aj šiesty ročník Jarného salónu. V nedeľu na javisku MS Kovačica koncertovala skupina Laguna, s ktorou vlastne dozneli oslavy Dňa Kovačice, respektíve týmito podujatiami začala ďalšia akcia v osade a už na budúci víkend bude pokračovať Kultúrne leto v Kovačici.

ZO ZDRUŽENIA EKOLÓGOV EKOS V HLOŽANOCH

Udelili ceny za fotografie prírody Juraj Bartoš

očtom neveľké, ale veľmi aktívne Združenie ekológov Ekos v Hložanoch má za sebou ďalšiu vydarenú akciu. Na jeho súbeh o najkrajšiu a najšpatnejšiu

Oliver Fojkar

fotografiu z prírody (trval od 1. do 31. mája) 18 účastníkov, žiakov základných škôl a mládežníkov z Hložian, Maglića, Kulpína a Báčskeho Petrovca, zaslalo viac než 100 záberov. V piatok 6. júna v ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina udelili ceny

www.hl.rs

a uznania, pritom si viac než 30 prítomných pozrelo dokumentárny film Kone Krčedinskej ady. Jeho autor Oliver Fojkar, inak pracovník Ústavu pre ochranu prírody v Novom Sade, povedal, že ho na- Marienka Šinková táčali tri roky. Úvodom podujatia predsedníčka združenia oboznámila prítomných s významom Dňa životného prostredia (5. júna). Odborná porota v zložení: Andrej Medveď (profesor zemepisu v ZŠ Jána Čajaka v Petrovci), Igor Bovdiš (mladý Petrovčan, ktorý sa úspešne venuje prevažne fotografovaniu prírody) a Ondrej Stupavský Endy (popredný hložiansky ekologický aktivista), nemala ľahkú prácu. Rozhodla sa, že 1. cenou v skupine nepekných záberov odmení

Informačno-politický týždenník

Božanu Mihajlovovú z Maglića, 2. Danielu Stupavskú z Hložian a 3. Soňu Mur tínovú tiež z Hložian. V skupine pekných záberov (bolo ich podstatne viac) 1. miesto patrí Martinovi Krajčíkovi z Báčskeho Petrovca, 2. Marienke Šinkovej z Hložian a 3. Milici Aćimovićovej z Maglića. Kópie dokumentárneho filmu Oliver Fojkar daroval riaditeľke hložianskej školy Kataríne Zimovej a profesorovi biológie Jánovi Krasnecovi, ktorý už niekoľko rokov vštepuje žiakom lásku k prírode a učí ich o potrebe ochrany životného prostredia. Film Kone Krčedinskej ady hýri úchvatnými zábermi znázorňujúcimi život a správanie 150 – 200 koní v divočine na dunajskom ostrovčeku Krčedinská ada. Ich majitelia (ľudia z okolitých mestečiek a dedín) sa o kone starajú minimálne, tak ako

ich predkovia pred niekoľkými storočiami, prinášajúc im krmivo iba počas tuhej zimy. Ako povedal Fojkar, lesnícke organizácie vysekali veľkú časť storočných vŕb a v honbe za finančným ziskom namiesto nich

Andrej Medveď

zasadili klony amerického topoľa. Tieto stromy zhubne vplývajú na režim podzemnej vody, takže ohrozujú budúcnosť početných druhov flóry. Vyhlásením Krčedinskej ady za chránenú rezerváciu hrozby sú síce zastavené, ale spáchanú škodu je ťažko odstrániť. • ĽUDIA A DIANIA •

PIATE PODUJATIE ČARO VIŠIEŇ V SILBAŠI

Na uspokojenie našich chúťok Juraj Pucovský

obre je známe, že vďaka dlhoročnému pestovaniu melónov Silbaš sa stal široko-ďaleko známym práve podľa tejto vyhľadávanej, občerstvujúcej a zdravej letnej pochúťky. Vďaka silbašskému Aktívu žien posledných päť rokov si aj višne kliesnia cestu

Na stánku Spolku žien z Rumenky

a venčeky dekorované višňami. Trochu neskoršie v sále Domu kultúry piesňou Zakvitla čerešňa v prednese silbašských žien začal hodinový program, ktor ý tiež vyznel v znamení višieň. Najprv predsedníčka Aktívu žien v Silbaši Katarína Ušiaková pozdravila účastníkov a hostí, potom sa o tomto podujatí Palanské ženy mali pochvalne zmieozaj pestrú ponuku nila predsedníčka Rady Miestneho

grafa Jána Slávika a za hudobného sprievodu Miloslava Kardelisa. Diváci si s pôžitkom pozreli, ako voľakedy vyzerali krstiny v Silbaši, vyprevadili deti FS Silbašaník S vandľom do sveta, vypočuli si pieseň Višnjičica rod rodila v prednese žiakov Základnej školy bratov Novakovcov a recitátorku Jaroslavu Širkovú. Zvlášť komické boli výstupy členov Ochotníckeho divadla Silbaš (APS) v srbčine, ktorí na javisku predviedli višňovú oberačku, predaj tohto ovocia a aký bol výsledok, keď sa kmotrovci potúžení višňovicou vrátili domov z trhu bez peňazí a traktora. Všetkých účastníkov páčivého programu, ktorý moderovali Ingrida Cinkotská a Duško Dragoljević, potleskom odmenilo početné obecenstvo, v ktorom boli aj hostia: riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská, predsedníčka Rady MS Silbaš Milica Zeljkovićová s manželom, riaditeľ PD Panónia Ján Sklabinský s manželkou, riaditeľ ZŠ bratov Novakovcov Đorđe Milić, riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak s manželkou, velebná pani Jasmina Kotasová-

k podobnej sláve. Najlepším dôkazom aj Silbašanka Milina toho je hospodársko-kultúrno-zá- Demiterová. Zvlášť bavné podujatie Čaro višieň, ktoré pekne sa predstavili Vojlovičanky sa na ďalekú v Silbaši usporiadali minulú nedeľu Palančanky, ktoré na cestu do Silbaša vybrali 8. júna 2014. svojom stánku vystavi- priamo zo služieb Božích Hold tomuto kôstkovicovému li výšivky na váľky, keovociu, ktoré na naše priestran- tenky na fľaše, vankúšiky, súpravy spoločenstva Silbaš stvá priniesli z Malej Ázie, vzdali na stoly a police do kredencov a Milica Zeljkovićová. jubilejný piatyRiaditeľka krát Silbašania Ústavu pre a ich hostia príkultúru vojO nutričných hodnotách ležitostnou vý- višní môžeme povedať, že vodinských stavou, kultúr- 100 gramov tohto ovocia Slovákov Mino-umeleckým obsahuje: 1 g bielkovín, 0,3 g lina Sklabinp r o g r a m o m tuku, 1,6 g vlákniny, minerály, ská zdôrazv Dome kultú- vitamíny, organické kyselinila, že každý Silbašské krstiny voľakedy ry a zábavou ny... Višne priaznivo vplývaročník poduv Poľovníckom jú na pečeň, obličky, črevá, jatia Čaro višieň je bohatší -Medveďová, farárka silbašská, dome. Svoje vý- štítnu žľazu, chránia pred o nové kultúrne obsahy. s manželom, choreograf Ján Slárobky z višieň: chorobami srdca, zabraňujú Boli to zaujímavé výstavy, vik... Škoda, že neprišli priatelia viac druhov vzniku cukrovky, zmierňujú návštevy početných spol- Silbašanov z Veľkej Kamenice, aj koláčov, kom- bolesti pri artritíde, znižujú kov žien a významných keď návštevu nahlásili. Piate podujatie Čaro višieň vypóty, džemy, kyselinu močovú a môžu sa osobností, prezentácia lekváre, likéry, využívať aj v kozmetike. knihy Silbaš – Kultúrne vrcholilo zábavou v silbašskom pálenku a ručné tradície Slovákov v Báčke, Poľovníckom dome, kde pri chutpráce hneď popoludní vystavili špájz s višňovými motívmi. Po- kým sa tohto roku predstavil FS nej večeri na dobrú náladu hral spolky žien z Báčskej Palanky, zornosť návštevníkov upútali aj dospelých Silbašan a detský FS harmonikár Miloslav Kardelis Vojlovice, Rumenky, Silbaša, ako ich medovníky, košíky, tekvičky Silbašaník pod taktovkou choreo- z Kysáča.

Višne

• ĽUDIA A DIANIA •

24 /4599/ 14. 6. 2014

Ľudia a diania PREČO MÁM RÁD SLOVENČINU...

Dvadsaťdva nie je málo... Zuzana Pavelcová

kategórii participujú Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Matica slovenská. Tento rok sa do súťaže zapojilo 618 žiakov. Z pier krajanov prišlo 133 súťažných prác, z ôsmich krajín sveta – z Česka, Chorvátska, Maďarska, Rumunska,

eloslovensky známa súťaž Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko... s tradičným medzinárodným presahom za naše „hranice“ uzatvorila svoj 22. ročník. Bol venovaný 170. Špecifikom tejto súťaže v IV. výročiu vzniku slovenskej hymny kategórii prác je udeľovanie Osoa 170. výročiu založenia spolku bitnej ceny predsedu Matice sloTatrín. venskej, ktorú tento rok Nové Zámky dňa 5. Ocenení žiaci zo Srbska získala Andrea Grňová júna 2014 ožili národCenu poroty získala Tabita Sára Eliášová, žiačka zo Základnej školy 15. nou hrdosťou, silným Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, Báčsky októbra v Pivnici (Srbslovenským duchom Petrovec; Čestné uznanie dostali žiaci základných škôl: sko). i ľubozvučnou sloven- Zennora Brnová, Ivan Martiš, Andrea Miháľová a Maja Tento rok bol aj z poskou rečou zo všetkých Vargová z Kysáča, Hana Čížiková z Kovačice a Patrícia hľadu martinských kútov sveta. Rok čo rok Kmeťková z Pivnice; Osobitnú cenu poroty získala matičiarov o niečo výtoto malé mestečko na Jaroslava Majerová, žiačka petrovského gymnázia; nimočnejší. Krajania brehu rieky Nitry hostí Osobitnú cenu predsedu MS Andrea Grňová z Pivnice; (pedagógovia i žiaci z šikovných slovenských ocenenou pedagogičkou je Ľudmila Berediová-Stupav- troch krajín sveta – Ružiakov i študentov z ce- ská zo ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči a ocenenou školou munsko, Chorvátsko, lého sveta a oceňuje ich ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. Srbsko), ktorí boli ocetvorivosť. není vo svojej kategórii, Táto súťaž je tvorená niekoľkými Srbska, Ukrajiny, ale i zo zámorskej zavítali i do Matice slovenskej kategóriami. Na samostatnej IV. Kanady a USA. v rámci poznávaco-vlastived-



KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica Prezentácia nových cédečiek. Vo štvrtok 29. mája v kovačickom kostole odznela premiéra dvoch CD nosičov: Šla svetom láska nebeská, ktorým si ženský cirkevný spevokol pripomenul 20. výročie obnovenia, a Veľký je Boh, ktorý cirkevná mládež nahrala pri príležitosti 30. výročia založenia. Cirkevný spev má však v Kovačici omnoho dlhšiu tradíciu. Na štvrtkovom slávnostnom podujatí hostí, medzi ktorými boli aj farári banátskeho seniorátu, pozdravil vznešený pán Pavel Sklenár, senior banátsky a zborový farár, pokým sa kázňou slova Božieho prihovoril velebný pán Ján Cicka, padinský farár a predseda Kňazskej konferencie. Členky Ženského cirkevného spevokolu v čele s dirigentkou Alžbetou Hriešikovou a pokonfirmačná mládež, ktorú vedie Pavel Tomáš ml., za technickej podpory Želka Sucháneka a hudobníka Jána Bartoša, predniesli piesne z

ného pobytu organizovaného ÚSŽZ. Vo výborovni Matice slovenskej ich v mene predsedu MS Ing. Mariána Tkáča, PhD., privítal doc. Pavol Parenička, tajomník MS, ktorý im vo forme prednášky pripravil krátky exkurz do dejín našej najstaršej kultúrnej ustanovizne. Po 22. ročníku súťaže ostali Martinu už len príjemné spomienky. No ešte v Nových Zámkoch bol vyhlásený v poradí už 23. ročník súťaže, ktorý, dúfajme, bude zrovnateľný, a verme, že ešte i o kúsok lepší ako ten krásny, výnimočný a bohatý (matičný i krajanský) dvadsiaty druhý. Foto: Ľ. Pomichal

www.hl.rs

najnovších CD duchovných piesní. Do dejín cirkevných spevokolov a cirkevnej mládeže literárne načreli Violeta Galátová a Dušana Babincová. Podujatie primeranými básňami spestrila Danka Hriešiková. Záverom podujatia sa členky Ženského cirkevného spevokolu a cirkevnej mládeže úprimnými slovami a darčekmi poďakovali za úspešnú spoluprácu svojim vedúcim A. Hriešikovej a P. Tomášovi ml. V duchu májovej nálady. Tradične pri rozlúčke so školským rokom žiaci Hudobnej školy Josifa Marinkovića v Zreňanine, vysunutého oddelenia v Kovačici, usporiadali interný žiacky koncert. Hudobné podujatie sa uskutočnilo v slávnostnej sieni Turistického sídla Relax v Kovačici v utorok 27. mája. Skladby známych svetových skladateľov odzneli v podaní dvadsiatich piatich účinkujúcich, žiakov nižších a vyšších ročníkov tejto školy. Pod taktovkou profesorov Vladimira Pecarského, Zoltana Mezeiho, Na-

Informačno-politický týždenník

talije Đurkinovej, Vladimira Vujovića a Maše Oreljovej skladby na klavíri, flaute a gitare zahrali žiaci takmer zo všetkých osád Kovačickej obce. Aj tento koncert bol dôkazom neúnavnej práce spomínaných učiteľov a žiakov hudobnej školy a zároveň sa im podarilo návštevníkov naladiť na májovú náladu. A. Ch.

Stará Pazova Kultúrny informátor na jún. Podľa Kultúrneho informátora predstaveného v galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova aj jún je bohatý na kultúrne diania: výstavy výtvarných prác, koncerty, divadelné predstavenia tak pre deti, ako pre dospelých a filmy. Na piatok 13. júna bol naplánovaný minikoncert žiakov hudobných škôl, na sobotu 14. júna výročný koncert členov FS Klasy. V organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova 15. júna bude zónová prehliadka folklórnej

tvorby pre dospelých. Steline dni na počesť tragicky zahynutej Dr. Stely Gundeljovej zo Starej Pazovy na programe sú 20. a 21. júna, premiéra divadelného predstavenia Mila Urbana Živý bič v podaní hercov SD VHV Stará Pazova v réžii Aničky Balážovej 22. júna a Medzinárodný festival detského folklóru, známy ako Vidovdanské stretnutia 28. a 29. júna. Zasadala správa spolku. V miestnostiach Klubu VHV sa v utorok 3. júna konalo zasadnutie členov správy SKUS hrdinu Janka Čmelíka, na ktorom schválili záverečný účet spolku za rok 2013 a správu Dozornej rady za minulý rok. Na schôdzi odznela informácia o schválených ôsmich projektoch z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na bežný rok. Výročný koncert Folklórneho súboru Klasy s hosťami – aktivistami SKOS Detvan z Vojlovice sa uskutoční v sobotu 14. júna. Vtedy je naplánované aj zhúdanie mája. a. lš. • ĽUDIA A DIANIA •

Z ČESKÉHO ZÁPISNÍKA (4)

V inkubátore na lepšiu životnú úroveň Juraj Bartoš

rvý muž dedinky Třanovice Jan Tomiczek bol pred niekoľkými rokmi vyhlásený za najlepšieho starostu v Moravsko-sliezskom kraji. Za dobrým koníkom sa dobre práši, nuž nie div, že priemyselná zóna v tejto neveľkej dedine bola roku 2012 vyhlásená za najlepšiu v Českej republike. Akože by sme sa nešli pozrieť na tamojší podnikateľský inkubátor? S hostiteľom vstupujeme do dlhej čistej chodby s množstvom panelov. Na fotografiách sú budovy v okruhu terajšieho podnikateľského strediska, o ktorom je reč. Jedny znázorňujú terajší vzhľad a povedľa nich sú tie, na ktorých vidno tie isté objekty pred revitalizáciou. Aký rozdiel! Naši ľudia tomu povedia – ako pánboh a kalapoš. V neveľkej čistej zasadačke nám starosta Tomiczek prostredníctvom fotozáberov z videoprojektora ukazuje, ako Třanovice vyzerali roku 1998. Je tu základná škola, evanjelický a katolícky kostol... Podobne ako u nás v Selenči, aj tu žije približne polovica katolíkov a druhú polovicu tvoria evanjelici. Nadpisy sú v českom a poľskom jazyku; 16

V kvetinárstve

% občanov Třanovíc sú príslušníci poľskej národnostnej menšiny. Starosta začína výklad starostlivosťou o bezpečnosť. Tu, hľa, tiahla stará cesta, významná dopravná tepna, žiaľ, známa aj početnými dopravnými nehodami so smrteľnými výsledkami, takže: – Pred dvoma rokmi sa nám poda• ĽUDIA A DIANIA •

rilo presvedčiť Kraj počet zamestnancov, museli o potrebe výstavby vybudovať parkovisko. Istá obchádzky; odvtedy firma tam postavila umyvásme nemali žiadnu reň kamiónov, ďalšia ponúka nehodu. Medzitým služby, t. j. stará sa o údržbu sa tu stavala aj diaľvšetkých podnikov v rámnica, takže kamióny ci podnikateľského centra, a medzinárodná dov ktorom je už takmer 450 prava sú vymiestzamestnaných. Nielenže sa nené. obec ekonomicky stabilizoObec (teda osada) vala, ale sa aj zvýšil počet Třanovice je od roku obyvateľov Třanovíc: z 860 1997 samostatná, roku 1990 na terajších 1 040. predtým bola súčasPodnikateľov prilákali tak, ťou väčšej obce. Odže pozemky predávali podvtedy jej richtárstvo Pohľad na podnikateľské stredisko v Třanoviciach statne lacnejšie než inde, začalo riešiť nahrozabezpečili pre podnikamadené problémy. V tom období vyrába kurivo pre vlastné potreby, teľov čističku odpadových vôd a došlo k celoštátnej prestavbe poľno- ktoré stačí na vyhrievanie všetkých kanalizáciu, potom plyn a elektrihospodárstva a priemyslu. V neďale- podnikov v okruhu podnikateľského nu, pozdejšie pribudla jedáleň pre kých väčších mestách Třinci, Českom inkubátora a tamojšej bytovky. všetkých zamestnancov a zdravotná Potom sa dozvedáme, kde boli ambulancia... Starosta nás neukrátil Těšíne, Havířove, Ostrave a Frídku Místku došlo k útlmu výroby. V že- kravy, kde kury, počujeme, aké všet- ani o odpoveď na otázku, z ktorých leziarňach a uhľokopoch začali pre- ko bolo zamorené a napáchnuté, zdrojov získali prostriedky a ako to púšťať, narastala nezamestnanosť. nuž zbúrali staré objekty a posta- je u nich s „papierológiou“: – Keď sme začali riešiť tento prob- vili nové. Zachovali lém, u nás sa začínala privatizácia však pôvodný vzhľad štátnych podnikov. V obci sme začali a historický ráz niekpripravovať rozvojové dokumenty. dajšieho poľnohosJeden z prvých bol projekt Revitali- podárskeho majetzácia poľnohospodárskych objektov ku. Pomenovali ho Kaplov dvor, keďže v Třanoviciach. Projekty kedysi pred vojnou n e z o s t a l i jeho majiteľom bol v zásuvkách istý Nemec, ktorý miestneho ľuďom zostal v paúradu, lež mäti ako dobrý člo„ožili v teré- vek. Tam bola stará ne“. Už roku bytovka, onam maš2003 posta- taľ s kapacitou na 1 vili kotolňu 500 býkov... Všetko Starosta Jan Tomiczek ukazuje vojvodinským na biomasu je na fotkách staré, Slovákom kotolňu s kapacitou ošarpané, priam na zaplakanie; vari – Väčšinou to boli dotačné progra350 kW/h. nemáme také objekty aj u nás? Ibaže my z ministerstva a dačo sme už Pán starosta sa Česi orientujú predovšetkým na predtým získali z predprístupových nám ju nie- výrobu. Kravín získala spoločnosť, fondov Európskej únie. Pokiaľ ide len ukázal, ktorá sa zaoberá výrobou krmiva pre o vybavenie rôznych povolení, u nás ale aj pod- drobné zvieratá, prevažne pre mač- sa to zjednodušilo a na ich obstararobne objas- ky a psy; vyváža ho aj do zahraničia. nie treba azda taký mesiac. nil, ako fun- V niekdajšej kasárni so sovietskou Žiaľ, času na prechádzku po deguje. Nie div, že sa (aj) v tejto oblasti protileteckou posádkou sa vyrábajú dine nie je. A bolo by čo vidieť. vyzná, veď je diplomovaný strojník nástenné hodiny, ktoré tikajú aj Veď tu sú hasiči, niekoľko združení a pracoval v odbore stavebníctva. v Európe, ich prstene taktiež nosia a spolkov, vrátane Matice sliezskej Jedným slovom však nevysúva do aj v zahraničí... Z výrobne krmiva a Poľského kultúrneho spolku, volejpopredia vlastnú osobnosť. Prízvu- pre býky je lisovňa na predmety balový klub, poľovníci a, pravdaže, kuje, že je najdôležitejšie vytvoriť z plastov... prekrásna príroda, do ktorej tento Starosta Tomiczek pokojne po- pre našincov priam zázračný indobrý tím, ktorý hrá ako zohratý orchester. V neveľkej hale sme vi- kračuje, hovorí o tom, že ako u nich kubátor na výrobu lepšej životnej deli, ako sa z odpadového dreva pribúdali nové podniky a množil sa úrovne perfektne zapasoval. 24 /4599/ 14. 6. 2014

Ľudia a diania LUG

S prvákmi a druhákmi Elena Šranková

kombinovanej triede v Lugu v školskom roku, ktorý sa práve končí, je 12 žiakov. Z toho sú len dvaja prváci a ostatní desiati sú druháci. Učí ich Miroslav Báďonský, učiteľ v ZŠ Jovana Popovića v Suseku, oddelenie v Lugu. – Kedysi sme od prvej po štvrtú triedu mali 80 žiakov a pracovalo sa v dvoch zmenách. Teraz sa ten počet pohybuje od 20 do 30 detí, takže všetci žiaci chodia do školy predpoludním. Učia sa po slovensky, i keď sú niektorí zo zmiešaných manželstiev, – hovorí učiteľ Báďonský a Prváci a druháci v Lugu s učiteľom Miroslavom Báďonským príčinu znižovania počtu – Budova školy je v slušnom žiakov vidí v ekonomickej kríze. Mla- ale aj v posledných rokoch. Žije sa dí ľudia odchádzajú z Lugu do miest omnoho horšie ako pred piatimi stave, hoci nie je opravovaná už a v poslednom čase na Slovensko. rokmi. Z pôdy sa veľmi ťažko žije takých osem rokov, keď bola vynovená strecha a pribudli niektoré Mnohí odišli už v 90-tych rokoch, a zamestnania nieto.



KRÁTKE SPRÁVY

Zreňanin

Báčsky Petrovec

Primátor Mr. Ivan Bošnjak v stredu 4. júna oboznámil Zhromaždenie mesta Zreňanin, že podáva demisiu na funkciu primátora. V oznámení z jeho kabinetu sa uvádza, že odstúpil z vlastnej iniciatívy, výlučne pre odchod na novú funkciu a z nijakých iných dôvodov. Neúradne však počuť, že zmenu Bošnjaka žiadala Srbská pokroková strana, lebo nie je spokojná s jeho prácou. Mr. Ivan Bošnjak funkciu primátora najväčšieho banátskeho mesta prebral 21. augusta 2012. Ako kandidáti na nového primátora sa uvádzajú zástupca primátora Čedomir Janjić a šéf výborníckej skupiny SNS v mestskom zhromaždení Saša Santovac, ktorý ešte pred niekoľkými mesiacmi ako príslušník Srbskej radikálnej strany bol v opozícii.

World Challenge. Celosvetová mládežnícka organizácia YMCA oslávila 170. výročie pôsobenia. Preto aj báčskopetrovská YMCA pozvala 5. júna svojich priateľov na oslavy tejto organizácie. „Na kanáli v Báčskom Petrovci pri rybárskej chate sme pripravili piknik pre priateľov organizácie YMCA,“ hovorí predseda petrovského združenia Marián Triaška. Cieľom svetového podujatia je podpora spolunažívania mladých. Organizáciu YMCA nájdeme v 125 štátoch na celom svete a má viac ako niekoľko miliónov členov. V Srbsku YMCA pôsobí len v Petrovci, kde bola založená v roku 2007 a aktívne začala byť činná v roku 2011. Vo svojich pravidelných aktivitách sa venuje deťom počas letného denného tábora či počas veľkonočných a vianočných dielní, no podieľa sa aj na prípravách Kulpin festu. „Spolupracujeme s každým, kto má záujem. Závisí od

vlh

vyučovacie pomôcky. Vzhľadom na počet žiakov a na to, že je dedina malá, predsa to dobre vyzerá. Dosť sme slušne vybavení, hoci vždy sa dá aj lepšie. Veľmi vhod by nám prišli počítače, nové tabule, mapa Slovenska... Pred dvoma rokmi nám ukradli TV prijímač, CD prehrávač a časť pomôcok, – informuje učiteľ, ktorý je súčasne vedúcim objektu. Okrem neho v škole pracuje učiteľka Miluška Kolárová, učiteľka v škôlke Jarmila Melegová, ako aj upratovačka, ktorá je aj domárkou. V Lugu kedysi robili štyria učitelia, ale aj ich počet sa znížil, hlavne pre ťažké podmienky života na dedine. – Desiatu, ako i vodu si deti nosia z domu. Voda v škole je síce z vodovodu a možno sa z nej napiť, ale zvyk prinášať si vodu z domu pochádza z obdobia, keď voda nebola práve najlepšia. Mimotriedne aktivity realizujeme po vyučovacích hodinách. V utorok je tanečná sekcia a treba spomenúť, že na školskej súťaži recitátorky dosiahli pekné úspechy. V rámci druhých ročníkov vysunutých oddelení suseckej školy Marína Božićová obsadila prvé miesto, Mariena Kukučková druhé a Tamara Melegová tretie miesto.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

aktivít – oslovíme základnú školu, predškolskú ustanovizeň,“ vysvetľuje Hana Majerová. Aktívni členovia sú aj z radov gymnazistov. M. N. Humanitárny koncert. V krátkom čase v petrovskom evanjelickom kostole usporiadali dva koncerty. Po aprílovom veľkonočnom v júni nasledoval Svätodušný koncert humanitárneho rázu. Na Turíce v nedeľu 8. júna o 18. hodine do evanjelického kostola v Petrovci pozvali veriacich a spoluobčanov, aby pri duchovnej piesni a hudbe zušľachtili svoj duch a podľa možností aj finančne pomohli tým, ktorí pomoc potrebujú. Po privítaní a modlitbe farára Vladislava Ivičiaka sa predstavili starší a mladší spevokol petrovského cirkevného zboru pod vedením kantora Pavla Očovejiho, deti, ktoré navštevujú hodiny besiedky, Komorný zbor Musica viva pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej a Anny Medveďovej, speváčka Anna

Struhárová, dychový orchester cirkevného zboru za sprievodu organov a trubkári Miroslav Poničan, Vladimír Pucovský spolu s organistom Pavlom Očovejim. J. Č-p

Stará Pazova

Záverečný program v Predškolskej ustanovizni Poletarac sa uskutočnil vo štvrtok 5. júna v divadelnej sále. Bola to jubilejná 40. generácia škôlkarov, ktorá sa rozlúčila s Poletarcom, a budúci prváčikovia si od septembra sadnú do školských lavíc. Úvodný prejav mala Radmila Bogdanovićová, zástupkyňa riaditeľky Poletarca, ktorá sa okrem iného poďakovala všetkým, ktorí sa nedávno zúčastnili v humanitárnych akciách pre ohrozených v záplavách. V programe vystúpilo osem detských skupín a medzi nimi aj slovenská skupina vychovávateľky Mirjany Mikľanovej. a. lš. • ĽUDIA A DIANIA •

NAVŠTÍVILI SME ŠIKOVNÚ A PODNIKAVÚ VOJLOVIČANKU MÁRIU MARKOVÚ

Komu sa nelení, tomu sa zelení Vladimír Hudec

ojlovičanka Mária Marková svoj pracovný vek strávila vo vojlovickej základnej škole ako upratovačka. S už nebohým manželom vždy sa snažili dodatočnou prácou doplniť rodinný rozpočet. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, zeleninárstvom, chovom ošípaných a svoje výrobky, tak ako mnohí Vojlovičania, predávali na pančevskom a belehradskom trhu. Keď sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia presťahovali do nového domu, v ktorom Mária žije dodnes, kde je záhrada rozlohy bezmála jedného jutra, skúsili pestovať a predávať aj kvety. Veľmi rýchlo zistili, že tá výroba je omnoho rentabilnejšia od tradičnej rastlinnej výroby a zeleninárstva, a tak sa rozhodli orientovať iba na pestovanie kvetov. Zeleninu už dávno nepestujú, ani len pre vlastné potreby. – Idea pestovať kvety sa vlastne zrodila z mojej záľuby voči kvetom. Najprv sme sadili malé výmery, ktoré sme postupne zväčšovali, a tak sme začali slušne zarábať. Spomínam si, že v tých deväťde-

siatych rokoch, keď som mala plat 7-tisíc dinárov, z predaja kvetov som si za mesiac zarobila raz toľko, často aj viac, – pochválila sa nám. Po manželovej smrti Mária pokračovala v práci sama, ibaže teraz už nechodí toľko na trh, lebo ju nemá kto odviezť. Dokonca zmenšila aj plochy pod kvetmi a značnú časť záhrady prenajala susedovcom. Štvrtinu záhrady si však ponechala pre seba a tam z roka na rok kvitnú pestrofarebné kvety – tulipány, narcisy, turecké klince, astry (Lepa Kata), jesienky... – To, čo dopestujem, predám doma. Ľudia, hlavne Vojlovičania, kupujú kvety, keď odchádzajú na cintorín, ale mám aj stálu zákazníčku z Belehradu, ktorá kvôli predaju na trhu kupuje väčšie množstvá. Občas, keď ma syn zavezie, aj sama odídem na trh. Aj tejto jari som bola spolu s vnučkami na Kvantášskom trhu v Krnjači. Za krátky čas sme všetko predali. Skôr som pestovala aj kvety, ktoré som sušila a v dlhých zimných chvíľach vyrábala ikebany. Dnes som už od toho upustila, lebo nemám vhodné podmienky na sušenie,

Mária Marková dôchodcovské dni trávi medzi kvetmi

ale aj preto, že sa mi v zime už na trh nechce ísť. Časť záhrady, ktorá skôr bola pod kvetmi, Mária pred niekoľkými rokmi vysadila malinami. Zasadila 500 sadeníc, ktoré sa pekne odnožili a prinášajú slušnú úrodu. – Keď som jednej žene na trhu ponúkla kvety, povedala mi: – Skutočne sú pekné, kúpila by som si, ale viete... kvety sa nejedia! Bolo mi jasné, že kríza je čoraz väčšia a že sa aj kvety po troche stali luxusom. To ma ubezpečilo, že sa musím preorientovať na niečo iné. Rozhodla som sa pre maliny, lebo som zvážila, že to množstvo, ktoré sa urodí na tom priestore, budem môcť popredať aj doma. Očakávania sa mi splnili. Celú úrodu predám mojim spoluobčanom, hoci často nemám

ani dosť. Určité množstvo malín zvyknem odložiť do mrazničky, pretože moja dcéra sa zaoberá pečením tort a práve malinové sú v poslednom čase čoraz obľúbenejšie. Tak jej pomôžem, aby ovocie nemusela kupovať. Dodatočný zárobok z malín získam aj z predaja výhonkov, ktorých je skutočne mnoho. So všetkým tým je mnoho práce, ale ja sa nesťažujem. Pre mňa je to koníček a rekreácia. Niekto sa prechádza, aby spálil zvyšné kalórie a ja ich spálim tak, že v záhrade ošetrujem kvety, presádzam, okopávam, plejem, strihám, zavlažujem, oberám... a deň mám maximálne vyplnený. K tomu si čo-to aj zarobím, a tak som spojila viac užitočných vecí do jedného, – povedala nám na záver a s úsmevom na tvári táto usilovná Vojlovičanka.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum! Počujte, ľudia, čo sa mi stalo. Prisnil sa mi tejto noci sen, v ktorom sne som vám ja bol Hlavný Peň! Zaraz som sa teda začal plne venovať úlohám a povinnostiam Hlavného Pňa. Zodpovednosť? – hovoríte? Doparoma! Vari si len nehútate, že Hlavný Peň môže všetko stihnúť sám. Hoci za posledných niekoľko mesiacov pracujem minimálne dvadsaťpäť hodín denne, predsa nestíham všetko sám. Bez kvalitného kolektívu človek, hoci aj Hlavný Peň, je len sám vojak v poli. • ĽUDIA A DIANIA •

Preto som sa hneď obklopil skvelým vysokoodborným mimoriadne výkonným tímom, ktorému tímu som o. i. zveril aj zodpovednosť. Len čo som sa začal kochať v čare nádherného sna, už toť v susedstve zaúradoval červený kohút na streche neveľkého-nemalého domca... Moji vynikajúci spolupracovníci, len čo im miestny richtár oznámil hroznú správu, s obligátnou otázkou, že čo robiť, ma o všetkom pohotove a podrobne upovedomili. Logicky: prikázal

som im, rozhodne, aby zachovali duchaprítomnosť a chvíľku počkali. Moja sekretárka mi už aj uvarila čaj podľa iba nám dvom známeho receptu, ktorý čaj nenormálne blahodarne vplýva na činnosť mojej inak beztak bystrej sivej hmoty. Len čo som si z neho sŕkol dve-tri šálky (nepije sa horúci), začalo mi to enormne činorodo myslieť. Zoradil som bleskove svoj vysokoodborný nadovšetko disciplinovaný a patrioticky založený manšaft. Na môj jasný ostrý povel: Hasiť! už aj všetci boli na mieste nešťastia. Strecha síce zhorela, z nej, rovnako z obhorených dverí a okeníc, sa kúdolilo hnusné dymisko (lokálni

hasiči zrejme nešli na to odborne), zato ale steny domca stále stáli ako múry hradné. Správne som zvážil, že mimoriadnu situáciu máme pod kontrolou. V tej chvíli, kde sa vzala tu sa vzala, odrazu ma obklopila hŕba tévéštábov, s hlúpymi otázkami, že som hlúpejšie nikdy predtým nepočul. Že čo si myslím, či si oheň vyžiadal aj ľudské obete, že kto a ako vynahradí škodu, že prečo sme sa omeškali... Našťastie v tom niekto na dobiedzavých novinárov mohutne zvrieskol: – Neotravujte, páľte preč!!! – nuž a ja som sa zobudil. Azda mi len nechcete nahovoriť, že vyzerám ako neprebudený!? Bum-bum-bum!

24 /4599/ 14. 6. 2014

Ľudia a diania V KOVAČICI A PADINE

Žiaci pred veľkým krokom do života Anička Chalupová

ozlúčková slávnosť spravidla býva dojímavá a patrí medzi tie podujatia, na ktoré sa nikdy nezabúda. V týchto dňoch sa maturanti na základných a stredných školách rozlúčili so

Rozlúčkový večierok padinských ôsmakov prebiehal v telocvični Základnej školy maršala Tita. Pri tej príležitosti sa mnohým zaslzili oči, ale sa aj spievalo a tancovalo. NeMaturanti kovačickej základnej školy sa vyfotili so svojimi triednymi chyboval ani príhovor riadi- učiteľmi a neskoršie mali slávnostnú rozlúčku teľa školy a žiačky generácie, 64 maturantov, pokým sa štyria budú musieť potrápiť na augustových opravných skúškach. Nositeľmi Vukovho diplomu medzi žiakmi tohtoročnej generácie gymnazistov sú Stefany Sucháneková, Pavel Dišpiter, Zlatko Gajan, Kristína Urbanová, Magdalena Šunićová, Marta Bančová, Tijana Vereská

Ďalšia generácia padinských malých maturantov

školou a chystajú sa vykročiť do nového života. V školskom roku 2013/2014 brány kovačickej školy opustila generácia žiakov, v ktorej z úhrnne 65 žiakov piati sú nositeľmi Vukovho diplomu. Sú to Alexander Babinec, Martina Čížiková, Maša Dragojlová, Saňa Kráľovská a Hana Čížiková, ktorá je zároveň žiačkou generácie. Rozlúčkový večierok usporiadali v reštaurácii Glamour, kde po oficiálnom programe nasledoval spoločný tradičný valčík s rodičmi a zábava do rána.



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Zber toxickej ambaláže. V utorok 3. júna na území Obce Báčsky Petrovec sa konal zber toxickej ambaláže. Obecná inšpektorka pre ochranu životného prostredia Tatiana Milina Turanová ozrejmila, že akciu v Kulpíne, Hložanoch

či spoločný tanec s rodičmi. Medzi 65 žiakmi deviati sú nositeľmi Vukovho diplomu: Tatiana Cicková, Blanka Pavelová, Mariana Kalamínová, Sára Miháľová, Anna Pálenkášová, Adrian Širka, Miško Imro, Darko Babuchna a Maturanti Gymnázia Mihajla Pupina na rozlúčkovom večierku Rebeka Majdlíková, vali aj žiaci Gymnázia Mihajla a Tatjana Vujovićová, ktorá sa ktorá je aj žiačkou generácie. Rozlúčku so školou a profe- Pupina v Kovačici, kde sa v zároveň stala žiačkou generásormi uplynulý týždeň absolvo- školení rozhodlo pokračovať cie.

www.hl.rs

a v Petrovci vykonali v spolupráci so zahraničným združením výrobcov ochranných prostriedkov. Ide o prvú akciu tohto druhu v obci, v ktorej sa nazbieralo 345 kg zdraviu nebezpečných obalov. Do budúcna plánujú zorganizovať osobitné akcie pre veľkých poľnohospodárov a podniky. Zároveň vyzývajú všetkých občanov, aby nebezpečné obaly pozorne od-

Informačno-politický týždenník

kladali a v septembri ich zase oboznámia, kedy príde nákladné auto a odvezie ich. xxx Penzisti invalidi práce. V piatok 6. júna v Dome penzistov usporiadali výročnú a zároveň volebnú konferenciu Obecnej organizácie invalidov práce. Na zasadnutí účinkovalo 18 delegátov a hostia. Po schválení minuloročných správ

a plánov na rok 2014 zvolili funkcionárov tejto organizácie. Staronovým predsedom sa stal Petar Dević a okrem predsedu členovia Správnej rady sú: Ðura Govorčin, Anna Andrášiková, Ondrej Pavčok, Ondrej Zelenák a Miloslava Balážová. Dozornú radu tvoria: Miloš Jojić, Ján Jovankovič a Rastislav Grňa. J. Č-p • ĽUDIA A DIANIA •

NA ZÁVER ŠKOLSKÉHO ROKU V PETROVCI

Rozlúčkový večierok a ekologické vyhodnotenie Jaroslav Čiep

ozlúčkový maturitný večierok ôsmakov je slávnosť, na ktorú si žiaci povolajú svojich rodičov a učiteľov a prichystajú príležitostný program. S generáciou žiakov narodených roku 1999 sa kolektív Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci rozlúčil v piatok 30. mája. Generácia počítajúca 74 žiakov, ako podotkol riaditeľ školy Ján Brna, je v tejto chvíli najpočetnejšia, lebo nasledujúce generácie sú menšie. Podľa jeho slov ide o veľmi silnú generáciu, v ktorej bolo až 15 nositeľov diplomu Vuka Karadžića. Žiačkou generácie, ktorej patrí aj finančná odmena, sa stala Svetlana Speváková, žiačka 8. b triedy, ktorá dosiahla pozoruhodné výsledky

Petrovskí ôsmaci sa rozlúčili so základnou školou

votného prostredia vo štvrtok 5. júna v aule školy prichystali krátky ekologický program a najaktívnejším žiakom pri zbieraní plechoviek udelili odmeny. Podľa slov profesora Andreja Medveďa petrovskí žiaci v aktuálnom školskom roku boli činní na poli ekológie a ochrany životného prostredia. Účinkovali v akciách Ako rastie strom, v Najúspešnejší plechovkári (zľava): Ivan Vida, sporení vody, Andrej Spevák, Filip Lekaj a Michaela-Jana kompostovali, Dýrová sadili stromy, aj na republikových súťažiach. Na separovali papier, plasty a iný rozlúčkovom večierku v aule školy odpad. Aj v tomto školskom roku sa 61 ôsmakov v troch triedach sa venovali zbieraniu plechovíc. so slovenskou vyučujúcou rečou Úhrnne ich nazbierali 34 544, čiže a 13 ôsmakov v triede so srbskou 450 kg, a najúspešnejší boli žiaci vyučovacou rečou rozlúčilo so 2. c triedy, ktorí zozbierali 13 138 svojimi triednymi profesormi: plechoviek. Z jednotlivcov najviac Jarmilou Pantelićovou, Danielou plechoviek priniesli: Filip Lekaj, Triaškovou, Máriou Pálenkášovou, ktorý priniesol neuveriteľných resp. Marienou Stankovićovou- 10 549 plechoviek, potom Micha-Krivákovou a Branislavou Buk- ela-Jana Dýrová – 3 425, Andrej vićovou a primeranými darčekmi Spevák – 1 250, Ivan Vida – 1 053. sa zavďačili svojim pedagógom. Všetci dostali tričká a ekologické Pri príležitosti Dňa ochrany ži- darčeky. Aj vlani petrovská škola • ĽUDIA A DIANIA •

bola medzi pätnástimi najúspešnejšími školami v krajine a víťazi pobudli na týždennom ekologickom kempe. Veria, že aj tohto roku

budú medzi najlepšími školami, lebo zozbierali trojnásobok toho, čo vlani. foto: Andrej Medveď

MÁJ V JÚNI. Laliť je jednou OKO FOTO z mála dedín na Dolnej zemi, kde tunajší Slováci stavajú a váľajú máj počas svätodušných sviatkov. Lalitskí mládenci odjakživa máje stavali v noci na Svätodušnú nedeľu. Kedysi dávno pred kostolom, najčastejšie pred domami dievok z bohatších rodín, v poslednom čase pred Domom kultúry. Keďže sme tohtoročné Turíce oslavovali 8. a 9. júna, vysvitá, že Laliťania mali máj v šiestom mesiaci. Lalitskí mládenci sa tentoraz ozaj pochlapili, lebo pred Domom kultúry vystavali máj vysoký vyše pätnásť metrov (na snímke), ktorý podľa tradície v dobrej nálade, pri hudbe, tanci a občerstvení zvalili v pondelkový turíčny podvečer. Máj sa v Laliti hrdo vypína do výšin iba dva dni. J. P.



24 /4599/ 14. 6. 2014

Ľudia a diania VOJLOVICA

Návšteva novosadských cirkevníkov Alena Gajanová

ojlovický cirkevný zbor v nedeľu 25. mája privítal cirkevný zbor z Nového Sadu v čele s farárom Vladimírom Obšustom s manželkou. Po privítaní hostia a domáci sa zúčast- Na posedení sa bližšie zoznámili nili na ranných bohoslužbách v chráme Božom, piesní. Po službách si v kde služby spoločne vykonali miestnostiach Miestneho kňazi Vladimír Obšust a Bra- odboru Matice slovennislav Kulík. V kázni slova Bo- skej vo Vojlovici pozreli žieho novosadský farár okrem výstavu tradičného odeiného poukázal na problémy, s vu a náradia. Vo veľkej ktorými naša krajina toho času sieni SKOS Detvan pri zápasí následkom mohutných spoločnom obede hostia záplav, ktoré mnohým zničili a domáci mali príležidomy a majetky. Prítomných tosť lepšie sa zoznámiť očarilo vystúpenie spevokolu a kamarátiť. Namiesto z Nového Sadu, ktorý zaspieval nešporných služieb Boniekoľko krásnych nábožných žích dvaja farári bližšie Farári Vladimír Obšust a Branislav Kulík

ozrejmili prítomným dejiny a aktivity cirkevných zborov, v ktorých pôsobia. Hosťujúci spevokol znovu zaspieval krásne nábožné piesne a nechýbal ani spev domáceho spevokolu. Novosadský farár Vladimír Obšust uviedol, že na Vojlovicu už má určité, síce len hmlisté spomienky, keďže tu ako malé dieťa s rodičmi žil dva roky. Novosadčania k tomu mali možnosť pozrieť si aj miestnosti slovenského spolku Detvan a etno dom. Domáci mali z tejto návštevy novosadských cirkevníkov veľkú radosť, lebo mali príležitosť nadviazať nové vzťahy, ktoré už na jeseň spevnia, keď vojlovický cirkevný zbor zavíta do Nového Sadu.

 RETROSPEKTÍVA (35.) vo výbere Kataríny Gažovej PIVNICA

Pôžička, samozdanenie a predsavzatie vybudovať cesty

asto sme si zvykli hovoriť, že výstavba ciest už či pouličných alebo tých, ktoré spájajú osadu s osadou je snom občanov a keď sa už cesty začali budovať a i vybudovali sa, sen sme prekrstili na skutočnosť a bolo by to. V tomto texte tiež chceme hovoriť o výstavbe ciest, tentokrát o mohutnej akcii výstavby ciest v Pivnici. A úmyselne sa chceme vyhnúť (aspoň v ďalšom texte) slovu sen a zameniť ho chceme reálnym plánovaním občanov v dokumente, ktorý sa volá Strednodobý plán rozvoja Miestneho spoločenstva v Pivnici, lebo výstavba ciest v tejto osade vlastne tým je. A Strednodobý plán rozvoja Miestneho spoločenstva v Pivnici predovšetkým hovorí a nakladá, že do roku 1980 pivnické ulice majú vyviaznúť

www.hl.rs

z blata a prachu. Do tohto roku Pivničania vybudujú vo všetkých uliciach asfaltové cesty. V uplynulých dňoch, presnejšie 27. septembra t. r. plán sa začal uskutočňovať. Dva kilometre dlhá asfaltová stuha sa už rysuje v uliciach Jovana Popovića, Masarykovej, Štefánikovej a Partizánskej. Pracovníci stavebných podnikov Radnik z Križoviec a Vojvodinaput z Nového Sadu už na začiatku výstavby ciest sľubujú, že v rekordnom čase a to prakticky znamená, že práce zakončia do prvých novembrových dní. Asfaltová cesta dlhá dvetisíc metrov bude darom občanov Pivnice ku Dňu republiky. – Keď sme v Strednodobom pláne rozvoja Miestneho spoločenstva v Pivnici prednosť dali výstavbe pouličných ciest, – hovorí nám tajomník

Informačno-politický týždenník

Miestneho spoločenstva v Pivnici, – uvedomili sme si, že sa ťažkosti môžu vyskytnúť iba pri zabezpečovaní potrebných investícií na realizovanie stanoveného plánu. Rátali sme síce s miestnym samozdanením občanov, ktoré i v minulých rokoch malo dobrú ozvenu a sa osvedčilo, avšak tieto a takto získané prostriedky by nepostačovali. Preto sme po predbežne urobenej ankete vypísali pôžičku občanov a takto sme zabezpečili prostriedky, ktoré v úplnosti postačili na výstavbu dvoch kilometrov dlhej asfaltovej cesty. Ak u občanov Pivnice kladnú ozvenu má miestne samozdanenie občanov (účelové samozdanenie na výstavbu ciest je 15 percent z celkového katastrálneho dôchodku občanov, ktorí sa zaoberajú poľnohospodár-

skou výrobou a 4 percentá z osobných dôchodkov), tak rovnako možno hovoriť i o pôžičke. Pôžičku poskytlo vcelku 174 pivnických domácností a výška požičaných peňazí je 700 tisíc dinárov. Treba ešte povedať, že je to jednoročná bezúverová pôžička. – Treba zdôrazniť, – hovoria nám v Miestnom spoločenstve, – že výstavba cesty bude stáť vcelku niečo vyše dvoch miliónov dinárov, z čoho dve tretiny prostriedkov sme zabezpečili z miestneho samozdanenia a jednu tretinu poskytli občania ako pôžičku. A ešte niečo. Jedna skupina občanov peniaze poskytla bez vracania. Takto hľa sa uskutočňuje akcia výstavby ciest v Pivnici. Toto je prakticky začiatok, lebo výstavba bude pokračovať už na rok. I keď je začiatok, predsa len môžeme konštatovať, že je to úspešný začiatok, a že reálne zvážené možnosti majú kladný výsledok. V. Dorča (Výber z Hlasu ľudu č. 42, ktoré vyšlo 16. októbra 1976 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Slovenské hriechy 19. storočia Katarína Verešová

roku 1970 separátne uverejnil svoju štúdiu Leškova kritika ľudových povier. Profesor Filip do súčasného jazyka preložil aj jeden úryvok

edzi najstaršie knihy vojvodinských Slovákov určite patrí kniha s názvom Osvícený křesťan evangelický, spis naučný, obsahujicý v sobě uvedení k náležitému poznáni cýle kresťanství, ktorú v Starej Pazove napísal vtedajší farár Štefan Leška (1794 – 1849). Táto kniha obsahujúca 448 strán bola vytlačená v Prešporku a Pešti roku 1843 v gotickom písme tzv. obrodenou češtinou. Po zdolaní „švabachu“ tento spis je pomerne ľahko čitateľný. Kniha má aj venovanie: „Všetkým úprimným milovníkom užitočného a vzdelanostného čítania, všetkým drahým a milým vlastencom a domácim viery: národu slovenského zvlášť nižším stavom túto svoju prácu srdečne obetuje spisovateľ.“ V predslove Leška vysvetlil, s akým úmyslom toto dielo napísal: „Jednou z najhlavnejších príčin, pre ktorú som sa k tejto práci pričinil, je úprimné ľutovanie národa Tretia strana Leškovej knihy nášho v tom, že v mnohých veciach sám sebe škodí, a predsa z tohto Leškovho diela a uverejnil pri tom si myslí, že to tak musí byť, ho pod názvom Ja mám málo áno, že to tak naše náboženstvo zeme (zborník prác Stará Pazova so sebou prináša. Písal som ďalej 1770 – 1970 s. 433 – 471). Tento preto, že som za povinnosť držal a moje svedomie mi nedopustilo ďalej mlčať, alebo snáď od úmyslu môjho upustiť. Písal som konečne preto, aby na našej Seniorálnej škole, nemajúcej ešte žiadneho kapitálu, nejaký trebárs zisk a úži- Posledná veta v knihe tok priviedol.“ Štefan Leška nemal žiadne nároky na získanie autor- úryvok patrí k tretej kapitole a ského honorára. Dokonca sám k téze Proč mnozý Krešťane tohto financoval tlačenie. pokoje nemaji. Svoje videnie toho, ako sa každý Vychádzajúc z Listu apoštoevanjelik má správať v každoden- la Pavla Títovi (kap. 2, verše 11 nom živote, tematicky rozvrhol a 12) farár Štefan Leška sa vo do troch kapitol. V prvej kapitole svojej druhej kapitole zaoberal opisuje, kedy a v čom má byť mravnou dokonalosťou človeka. evanjelický kresťan smelý, v druhej Túto oblasť spracoval úvodom, ako byť bezhriešny a v tretej ako aby v pokračovaní uvádzal konžiť bez strachu. krétne príklady ľudí z jednotlivých Prvou Leškovou kapitolou sa oborov (napr. vojaci, poľnohoszaoberal prof. Michal Filip, keď podári a robotníci), keď zlorečia, • ĽUDIA A DIANIA •

zaklínajú sa a preklínajú. Píšuc o hriechu človeka proti sebe samému, Leška spomínal ľudské zlozvyky. O partnerských stykoch napísal: „I slobodné osoby užívajúc toho, čo im nenáleží, spojujúc sa predčasne s osobami iného pohlavia... skrze smilstva, sebe pripravujú všelijaké biedy a neresti, hanbu a potupu. Náš národ síce v tomto ohľade ešte od starodávnych čias chválu mal, a ešte až dodnes si zachováva: že v ňom je poctivé manželstvo a taktiež nepoškvrnené – a mnoho na to sa drží, aby pri ohláškach mládenec a panna poctivými menovanými boli. To je predsa chvályhodná vlastnosť národa slovenského – ale tu zato mimochodom bežne pripomenúť musíme: že poctivým je ten, kto všetky božie prikázania zachováva.“ Keď ide o slovenskú mládež, Leška napísal: „Naši Slováci by nemali len božie prikázania o manželstvách nasledovať, ale aj ostatné: pozor by mali dávať, aby mládenci nielen čistotu tela v tomto zmysle zachovávali, ale aby ich duša čistá bola aj od zlorečenia, preklíňania, ohovárania.“ Veľký dôraz Leška dával na hriech z opilstva a obžerstva:

jom oddaní boli, aby to hodné bolo reči?“ Leška dôkladne opísal, ktoré choroby sa následne javia z opilstva a obžerstva. Zaujímavé je povedať, že aj v prvej polovici 19. storočia ľudí trápila nadváha. O chudobe Štefan Leška napísal: „Chudoba medzi ľuďmi najčastejšie pochádza z márnych útrat, to jest z nemúdreho a nepotrebného vynakladania peňazí na krstiny, na svadby, na pohrebné hostiny, z výdavkov na časté posilňovanie sa s pálenkou.“ Leška sa zaoberal aj inými hriechmi: krádežou, zlodejstvom, krivosvedectvom, nesvornosťou. Písal aj o hriechu proti blížnym a o sebectve. Zvláštnu tézu venoval hriechu proti zvieratám: „Čo nás má povzbudzovať, aby sme sa s hovädmi milosrdne zachádzali? Pohľad na živú tak veľkú čiastku viditeľného tvorstva nás neomylne približuje k pôvodcovi... Keby si mocnejšieho od seba vola alebo koňa nemal, ani by si nevedel, ani by si necítil, že si niečo viac od iných zvierat. Máte sa teda s hovädmi a inými zvieratami láskavo správať a to nielen preto, že nám veľmi prospešne pomáhajú, ale aj preto, že nás v nešťastí pošťasťujú.“ Prof. Michal Filip vo svojej štúdii Leškova kritika ľudových povier úvodom napísal: „V tomto príspevku by sme chceli upozorniť

„Som často veľmi smutný, áno aj zahanbený od vyšších správcov a dôstojníkov, ktorí mi povedali: ´Škoda je, že vaši Slováci trunk tak veľmi obľubujú. Oveľa by lepšie bolo, keby sa pri práci toho zdržiavali!´ Na to im odpovedám: ´Každý človek z ktoréhokoľvek národa, pekne sa má, ktorý žije triezvo a spravodlivo´. Ale či je toto obvinenie Slovákov od iných národov spravodlivé; či je to pravda, že by Slováci tak veľmi opojným nápo-

slovenských a srbských národopiscov, začínajúcich organizovať sústavnejší výskum v oblasti tradičnej kultúry vojvodinských Slovákov, na niektoré prejavy ľudového života, ktoré zachytil a zaujal k nim kritický postoj neprávom zabudnutý slovenský osvietenský spisovateľ a národný buditeľ Štefan Leška (1794 – 1849) vo svojom populárno – náboženskom spise Osvícený křesťan evangelický.“

24 /4599/ 14. 6. 2014

Marinela Cero vská, 2. c

acinsk ý ská, Ján Str Alisa Opav b . 2 , á onsk a Silvia Báď

Spoločná práca žiakov 4. c

Prileteli petrovské motýle

bohatej zásielky, ktorú sm e v týchto dňoch dostali zo Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petro vci, sme pre druhý júnov ý Detský kútik zvolili ten kŕdeľ motýľov. Tie sú – to ako ste si iste všimli – aj trojrozmerné, a priletela nim aj jedna pekná šiesta k cka abstrakcia. Nech sa páči, nech sa vám páčia a nech sú aj vám také veselé a pestré tieto pre dprázdninové júnové dni.

Kristián Negru,

2. c

Sr đ a n N e nad ović, 2 .

vská, 6. a Ivona Opa

A. F. a J. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 14. júna 2014 ČÍslo

12 /1870/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšia cena kukurice a pšenice Ľ. Sýkorová

ONEDLHO SA ZAČÍNA ŽATVA

ovosadská burza od 2. do 6. júna 2014 konečne trochu ožila. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol finančný obrat vyšší o 54,03 % a tovarový obrat o 53,76 %. Dôvodom bola nižšia cena pšenice a kukurice. V uvedenom období sa najviac obchodovalo s kukuricou a so pšenicou. Cena kukurice s vyšším obsahom vlhkosti (15 %) bola 18,48 din./kg (16,80 din./kg bez DPH). Cena kukurice so štandardným obsahom vlhkosti bola v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o niečo nižšia. Predávala sa po 18,81 din./kg (17,10 bez DPH), čo je o 3,93 % menej. V Európe sa v súčasnosti cena kukurice takže je len veľmi kŕmnej pohybuje na úrovni od 163,03 eura/t nepravdepodobné, (Maďarsko) do 197 eur/t (Nemecko). Cena aby u nás mala takú kukurice na burze v Paríži klesla na 171,50 cenu, aby boli pestoeura/t (pre jún 2014) a na burze CBOT v Chivatelia spokojní. cagu je 124,65 eura/t (platí pre júl 2014). No z druhej straNa novosadskej burze zlacnela aj pšenica. Priemerná cena bola 25,06 din./ ny situácia by sa kg (22,78 bez DPH), čo je v porovnaní mohla podobať tej s predchádzajúcim týždňom o 5,20 % z minulého roku, keď menej. cena pšenice začala Cena pšenice potravinárskej na rásť po žatve. Na zasvetových trhoch klesá, na Parížčiatku zberu sa platilo skej burze bola 190 eur/t (platí pre november 2014) a na burze za jeden kilogram 16 diCBOT v Chicagu 167,50 eura/t nárov, v auguste bola o (platí pre júl 2014). dinár lacnejšia, no už v Na Produkčnej burze v septembri stála 19 a dnes Novom Sade drahšie sa je 24 dinárov. V porovnaní predávala sója, ktorej s cenami na svetových cena bola 66,55 din./ kg (60,50 bez DPH), burzách u nás je momentálne čo je v porovnaní s pšenica najdrahšia. predchádzajúcim ... s tovarom týždňom o 1,35 Minulý týždeň v Chorvátsku, z okolitých % viac. ○ v Osijeku, slávnostne otvorili štátov, najmä tovarovú burzu určenú na ob- zo Srbska. Tovachod so pšenicou, kukuricou, rová burza v Osijeku sójou, zlatom a striebrom. Plán už podpísala zmluvu o zakladateľov je obchodovať spolupráci s Produkčnou podľa princípov veľkých sve- burzou v Novom Sade, vďaka tových búrz a okrem iného v čomu sa zvýši úroveň obchorozvoji podnikania počítajú aj dovania na vyššiu úroveň. ○

Aká bude úroda? Ľubica Sýkorová

odľa slov nášho popredného odborníka, akademika Srbislava Denčića z novosadského Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo tohtoročná úroda by mala byť nadpriemerná. V tomto roku sa na pšenici vo veľa prípadoch v dôsledku chladnej a daždivej jari vyskytla hrdza pšenicová. Veľkí výrobcovia, ktorí vykonali dva ochranné postreky fungicídmi, môžu očakávať nadpriemernú úrodu. Veľké škody (až do 40 %) sú zaznamenané na porastoch, na ktorých včas nebola vykonaná aplikácia fungicídov. Na území Vojvodiny sa očakávajú nižšie úrody asi na dvadsiatich percentách z celkových plôch pod pšenicou,

na niektorých poliach zase nadpriemerné úrody – viac ako 5 ton po hektári. Podľa názoru akademika Denčića choroba

by nemala vplývať na kvalitu zrna a priemerné úrody by sa mali pohybovať okolo 3,8 t/ ha, takže pšenice bude mať Srbsko pre vlastné potreby dostatok. Kvalitu zrna a výšku úrod môže narušiť a znížiť iba daždivé počasie počas zberu. A aká bude výkupná cena žita? To ťažko povedať. Na svetových burzách cena pšenice je nízka, svetové zásoby sú dobré,

Z obsahu Škodcovia maku siateho

str. 4

Niektorým vyhovuje aj polotieň

Do vášho receptára

str. 6

str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

teľom, sa v praxi len veľmi málo využívajú, čo negatívne vplýva na znižovanie úrodnosti pôdy. Aplikácia maštaľného hnoja je taktiež na nízkej úrovni. Namiesto neho sa používa močovina (urea), ktorá zvyšuje kyslosť pôdy. Pôda je vrchná vrstva zemskej kôry, ktorá je výsledkom vzájomného pôsobenia ovzdušia, vody a organizmov na horniny. Podľa úrodnosti rozoznávame pôdne typy: černozeme, hnedozeme a podzoly. Podľa pH rozdeľujeme pôdu na: kyslú (pH = 1 – 7); neutrálnu (pH = 7) a zásaditú (pH = 7 – 14). Na znečistení pôdy sa podieľajú

okrem priemyselných odpadov predovšetkým poľnohospodárstvo a stavebníctvo. Medzi hlavné environmentálne problémy súvisiace s využívaním pôdnych zdrojov patrí najmä úbytok pôdneho fondu a jeho znečisťovanie. Pôdu najviac ohrozuje: – zhutňovanie – uľahnutie pôdy – v dôsledku používania ťažkej mechanizácie sa zhoršuje prevzdušňovanie pôdy a presakovanie vody; – erózia – rozrušovanie a odnos pôdy pôsobením vody a vetra; – chemizácia – používanie pesticídov a nadmerné hnojenie, úniky ropných látok zo strojov, chemické posypy ciest, kyslé dažde, kontaminovaná voda na zavlažovanie; – imisie – prostredníctvom zrážok alebo spádom z ovzdušia sa do pôdy dostávajú napr. kyseliny (kyslé dažde), ťažké kovy, uhľovodíky... – skládky komunálneho odpadu – môžu z nich presakovať škodlivé látky, – pestovanie v monokultúre – jednostranné ochudobňovanie pôdy o živiny. Hnojenie pôdy je náhradou prirodzeného úbytku živín. Dávkovanie musí byť presné. Nevhodné dávkovanie môže spôsobiť vážne narušenie prírodného prostredia alebo poškodenia zdravia ľudí. ○

nosť je v porovnaní so skleníkmi oveľa vyššia – až 97 %. Najväčší počet skleníkov sa nachádza

vo Vojvodine – 37 %, najviac fóliovníkov v oblasti Šumadije a západného Srbska – 43 %. ○

AKTUÁLNE Z DOMOVA

Kvalita pôdy čoraz horšia Ľubica Sýkorová

od pojmom kvalita pôdy chápeme jej produkciu a úrodnosť. Kvalita závisí od množstva oxidov rozpustených vo vodnom roztoku. Pod poľnohospodárskou pôdou treba chápať každú zemitú povrchovú vrstvu zeme, ktorá je svojou úrodnosťou schopná stať sa stanovišťom poľnohospodárskych rastlín alebo ktorú na tento účel možno prispôsobiť. Je všeobecne známe, že kvalita poľnohospodárskej pôdy v Srbsku je z roka na rok horšia. Pokrajinský

sekretariát pre poľnohospodárstvo už trinásť rokov financuje analýzu kvality pôdy. V tomto roku po prvý raz sa analyzovala aj štátna zem, ktorá sa poskytuje do prenájmu. Zistilo sa, že poľnohospodári nedostatočne rešpektujú rady odborníkov, následkom čoho sa kvalita pôdy neustále zhoršuje. Odborníci z Inštitútu Tamiš z Pančeva v posledných mesiacoch urobili okolo 1 800 analýz pôdy. Potvrdili, že roky sa znižuje úrodnosť, čo je následkom intenzívneho používania mechanizácie a nevhodných ošetrení. Rady, ktoré poskytujú pestova-

Vedeli ste? Ľ. Sýkorová V SRBSKU POD ZÁVLAHAMI IBA JEDNO PERCENTO Počasie môže byť čoraz nevyspytateľnejšie a klíma sa postupne mení, v dôsledku čoho sa aj u nás môžu suchá vyskytovať častejšie. Vzhľadom na meniaci sa charakter počasia stúpa význam závlahových systémov. Aj keď sme ich v tomto daždivom roku veľmi nepotrebovali, nemôžeme sa spoliehať, že tomu tak bude počas celej pestovateľskej sezóny. V Srbsku bolo v minulom roku podľa oficiálnych údajov pod závlahovými systémami 85593 ha, no zavlažovaných bolo iba 53 086 hektárov. Z celkových zavlažovaných plôch najviac sa využíva závlaha rosením – na 93-percentách, povrchovo sa zavlažuje jedno percento a kvapkovou závlahou 6 percent. Najviac vody sa čer-

palo z vodných tokov – 91 %. Ostatná voda bola použitá z podzemných vôd (studne), jazier a vodovodných sietí. Podľa Republikového štatistického úradu v roku 2013 bolo zavlažovaných iba jedno percento poľnohospodárskej pôdy. NAJVIAC SKLENÍKOV MÁME VO VOJVODINE Podľa posledného sčítania v Srbsku 542 poľnohospodárskych gazdovstiev vlastní skleníky, ale iba 32 % sa z nich aj využíva. Podľa údajov Republikového štatistického úradu zapísaných bolo 898 skleníkov s celkovou kapacitou 1,29 milióna štvorcových metrov. Oveľa väčší počet poľnohospodárskych gazdovstiev vlastní fóliovníky; 41 706 gazdovstiev má 101 492 fóliovníkov, ktoré sa rozprestierajú na ploche 24,44 milióna štvorcových metrov. Využiteľ-

14. 6. 2014 • 24 /4599/

SLOVO DALO SLOVO: PROF. ING. JIŘI BALÍK, CSc., REKTOR ČESKEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ UNIVERZITY V PRAHE

Je to všetko veľmi prepojené Oto Filip

udržateľnom poľnohospodárskom rozvoji s dôrazom na zdravotne bezpečnú výrobu potravín, otázkach a možnostiach zachovania človekovho okolia, o tom, aké poslanie pritom má pôdohospodárstvo, lesníctvo a aplikovaná biológia, o agroekonomických technikách a zjemnení účinkov klimatických zmien a celom rade naliehavých otázok dneška, rokovalo sa koncom mája na medzinárodnej konferencii CASEE v Novom Sade. Jedným z jej aktívnych aktérov bol i rektor Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe a vedúci Katedry agroenvironmentálnej chémie a výživy rastlín prof. Ing. Jiři Balík, CSc. – Na úvod treba azda predstaviť pôsobisko, z ktorého prichádzate... – Naša univerzita má dlhú, vyše storočnú tradíciu, veľký záujem o štúdiá na nej bol i dodnes je. V súčasnosti má päť fakúlt, dva inštitúty, viaceré celoškolské pracoviská a účelové zariadenia. Všeobecne, keď ide o naše odvetvia, najväčší záujem vládne o ekonomiku. Sú tu, samozrejme, aj tradičné zamerania na rastlinnú a živočíšnu produkciu. Jedným z atraktívnych odborov s cieľom udržať sa a úspešne presadiť na trhu je i zoo rehabilitácia. To znamená, že v spolupráci s Karlovou univerzitou pripravujeme špeciálne kone, psy, aby boli k dispozícii hendikepovaným ľuďom. Aj chov koní láka mladých ľudí, takže je to ďalší atraktívny odbor. Máme i odbory vyložene orientované na ochranu životného prostredia, ktoré sú pod strechou Fakulty životného prostredia. – Ústrednou témou podujatia, na ktorom ste, je udržateľný

poľnohospodársky rozvoj. Ktoré sú činitele, od ktorého hlavne závisí? – Nie je to jednoduchá otázka. Ide totiž o celý komplex vecí. Udržateľný rozvoj je založený na šetrnom využití prírody, jej

zdrojov, poľnohospodárskej pôdy. Tak isto na rozumných vstupoch do pôdohospodárstva, tiež na rozvážnych agrochemikálnych opatreniach. Vlastne je to komplex zahŕňajúci rozumné a účinné spracovanie poľnohospodárskych produktov a ich efektívne uplatnenie aj na poľnohospodárskom trhu. – Čo konkrétne máte na zreteli? – Napríklad presadenie sa tých menších poľnohospodárov, vlastne ich produkcie v hypermarketoch. Je tam veľmi náročná konkurencia, následkom ktorej je, že cyklus siahajúci od výroby po odbyt produktu nemusí vždy byť uzavretý. Je to tak nielen v Českej republike, ale aj inde. – Čo však robiť, aby sa to zmenilo? – Musíme proste všade v dedinských prostrediach, na vidieku udržať obyvateľov. Nie je to teda len otázka samotného poľnohospodárstva, ale je to vôbec otázka udržania človeka v danej oblasti

tak, aby jej prospel a táto bola rozumne využitá. – U nás tiež miznú dediny. Je to trend, ktorý sa vystupňoval zvlášť v posledných desaťročiach. Platí tá snaha o sťahovanie sa obyvateľstva do miest aj pre Českú republiku? – Áno, bohužiaľ je to tak. Ide vlastne o celosvetový trend, dakde rýchlejší, inde pomalší. Aj u nás sú oblasti, v ktorých došlo k veľmi silnému odlevu vidieckeho obyvateľstva, predovšetkým preto, že sú problémy so zamestnanosťou. Zopakoval by som, že otázka podpory poľnohospodárstva nie je len otázkou podpory samotných pôdohospodárov, ale je najmä o tom, ako udržať ľudí tam, kde už sú. – Nejde však len o to... – Samozrejme, že nie. Ide najmä o to, ako premyslenou dotačnou politikou zabezpečiť, aby sa štandard týchto regiónov nelíšil veľmi od štandardu vyspelých miest. U nás bol napríklad obrovský prílev do stredočeského kraja, kým sa ľudia z hornatých oblastí dosť vysťahovali. – Udržateľný rozvoj je priam nepredstaviteľný bez ekológie. Platí to aj o bezpečnosti potravín? – Iste. U nás zdravotnej bezpečnosti potravín venujeme mimoriadnu pozornosť: stále dbáme na výrobu, na systém a spôsob používania agrochemikálií, na celkovú produkciu, na kontrolu na štátnej a inej úrovni... Je to podľa mňa u nás celkom v poriadku. Inou otázkou je však celý ten veľký biznis s potravinami, keď sa do hypermarketov dostáva produkcia, o ktorej veľa toho nevieme. Prichádza hlavne z mimoeurópskych krajín, z Ázie. Povedal by som, že je to omnoho väčší

III

problém, než je ten s našimi vlastnými produktmi. – My sme začali rokovania o vstupe do Európskej únie. Česko je jej členom už roky. Nakoľko môže počítať s podporou, keď ide o poľnohospodárstvo? – Zhrnul by som to tak, že únia vytvára ten základný rámec, a potom je už na každej krajine, ako si všetko, čo potrebuje, usporiada. Samozrejme, že sme sa chystali na nové sedemročné obdobie čerpania prostriedkov 2014 – 2020. V tomto smere si naša spoločnosť začína uvedomovať, že skutočne treba podporovať aj to poľnohospodárstvo, ale aj celé regióny. Samozrejme, aj tuto sú záujmové skupiny, ktoré by chceli zdôrazňovať len ten ich environmentálny charakter. Na druhej strane sa v danej oblasti musí čosi vyrábať, nemožno ich len chrániť, keďže sa musia vytvoriť vhodné pracovné a iné podmienky pre ľudí, ktorí tam žijú. No niektoré organizácie, ktoré ťažia veľké peniaze z ekológie, nie sú tým nadšené. – Rozprávame sa už o tzv. produkčnom poľnohospodárstve... – Musíme ho stoj čo stoj podporovať. Pre nás je v poslednom čase príznačná snaha podporovať živočíšnu produkciu, lebo bez nej nebudeme schopní zamestnať poľnohospodárov celoročne. Aj v tejto oblasti, ako aj v celom odvetví, je všetko prepojené, závislé od toho, ako a aké parametre nastavíte. – Keď už sme pri produkcii, je Česká republika potravinovo sebestačná? – Zďaleka nie, hoci sme kedysi boli napríklad vývozcom bravčového mäsa. V súčasnosti okolo päťdesiat percent jeho potrieb kryjeme dovozom. Nemôžem uvádzať presné čísla, lebo nie som agroekonómom, no to je len jeden príklad. Je to hlavne následok okolnosti, že niektoré parametre boli na nás nastavené veľmi tvrdo, takže sme si neudržali tú konkurencieschopnosť. V iných oblastiach sme zase veľmi dobrí, napríklad vo výrobe mlieka. Treba sa nám snažiť, aby takýchto, ako je posledná spomenutá oblasť, bolo čoraz viac... ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia maku siateho poškodzujúci makovice Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

tené, dávajú menej hodnotné semená, pri silnejšom napadnutí, keď je v makovici niekoľko desiatok lariev, celá makovica býva zničená. Po rozrezaní makovíc sa medzi semenami môže nachádzať od 10 do 70 lariev. Tieto larvy sú oranžovej farby, dlhé 1,5 – 3 mm, beznohé a bez zreteľne diferencovanej hlavy, čo je rozdiel v porovnaní s larvami krytonosa makovicového. Škodí tiež nepriamo, zvyšuje možnosť šírenia a intenzitu napadnutia makovíc hubami.

„Č

ervivosť“ makovíc spôsobujú larvy malého chrobáka – nosánika menom krytonos makovicový (srb. siva makova pipa) Neoglocianus maculaalba (Coleoptera: Curculionidae), ale aj larvy malého komára – byľomora makového (srb. muva makove čaure) Dasineura papaveris (Cecidomyiidae: Diptera). Larvy krytonosa makovicového vyžierajú semená a vnútorné KRYTONOS MAKOVICOVÝ Telo imága krytonosa makopriehradky v makoviciach, čo výrazne vplýva na zníženie kvality vicového bez nosca je dlhé 3 – 4 a kvantity úrody. V napadnutých mm, čiernej farby, obrastené makoviciach sú žlté larvy, dlhé bledosivými šupinkami, kto3 mm s diferencovanou hlavou. ré menia sfarbenie na hornej V jednej makovici môže byť až strane na bledosivú a dolnej na 20 a niekedy aj viac lariev. V rokoch so silným napadnutím škody môžu znížiť úrodu o 50 až 70 %. Priame škody spôsobené krytonosom sa zvyšujú ďalšími škodlivými činiteľmi. Poškodenia na makoviciach umožňujú samičkám byľomora makové- Makovica poškodená samičkou krytonosa ho (Dasineura makovicového pri kladení vajíčok p a p a v e r i s ) (foto: Z. Kantor) nakladať vajíčka a tiež infekciu hubami žltkastú. Na štíte má tri bledšie (Helminthosporium papaveris). čiarky a na krovkách za štítkom Larvy byľomora makového sa je výrazná biela škvrna. Vajíčko vyvíjajú v makovici a vyciciavajú je oválne, dlhé 0,7 mm, bledožlté. šťavy z vnútorných stien makovíc. Vyliahnutá larva je dlhá 1 mm, Napadnuté makovice sú zakrpa- žltá lesklá. Dorastená larva je

dlhá 6 – 7 mm, belavej farby s červenohnedou hlavou. Telo je Larvy krytonosa makovicového výrazne článkované. v makoviciach (foto: J. Tancik) Imágo prezimuje v hlinenom lôžku v pôde na uschnú. Napadnuté makovipoliach, kde sa pestoval mak, ce sú deformované a väčšina alebo v prírodných biotopoch z nich uschne. Mnohé z nich sú s výskytom divých druhov maku. sekundárne napadnuté hubami. Na jar sa imága objavujú začiat- V rokoch so silným napadnutím kom mája na divých druhoch škody môžu znížiť úrodu o 50 maku. Neskôr, v čase kvitnutia, až 70 %. Priame škody spôsobené krymigrujú na mak siaty, na ktorom sa živia vyhrýzaním dierok, tonosom sa zvyšujú ďalšími jamiek alebo pozdĺžnych rýh do škodlivými činiteľmi. Poškodenia pukov, mladých makovíc a sto- na makoviciach umožňujú samičniek. Z poškodených pletív nezre- kám byľomora makového klásť lých makovíc vytekajú rastlinné vajíčka a slúžia tiež ako vstupná šťavy, ktoré na vzduchu tuhnú brána pre infekciu hubami (Hela menia farbu z bielej na čiernu. minthosporium papaveris). Po oplodnení samičky kladú vajíčka do mladých makovíc na ten spôsob, že najprv vyhryzú dierku noscom do nej, a potom do každej dierky nakladú len jedno vajíčko. Vyliahnuté larvy vyžierajú vnútorné prepážky a nezrelé semená v makoviciach. V jednej makovici sa nachádza viac lariev, niekedy až 10 – 20 kusov. Vývoj lariev trvá približne 30 dní. Vyvinuté larvy opúšťajú makovice cez otvory, ktoré vyhryzú a zaliezajú do pôdy, kde sa v hĺbke 15 – 17 cm zakuklia. Prvé imága sa liahnu začiatkom septembra, ale z pôdy vyliezajú až na jar. Škodca má jednu generáciu za rok. Prezimujúce imága vyžierajú ryhy do stoniek a mladých makovíc. Ak požerky nie sú príliš hlboké, poškodenia nie sú významné. Larvy sú oveľa škodlivejšie. Vyžierajú semená a vnútorné priehradky v makoviciach, čo výrazne vplýva na zníženie kvality a kvantity úrody. Poškodené zrná menia farbu z bielej na žltkastú, neskoršie

BYĽOMOR MAKOVÝ Imágo byľomora makového je malý komár, telo má dlhé 1,5 – 1,8 mm, hnedočiernej farby. Horná časť hrude je čierna, bruško žltočervené, nohy má biele. Larvy sú oranžovej farby, dlhé 1,5 – 3 mm, beznohé a bez zreteľne diferencovanej hlavy. Kukla prezimuje v makoviciach. Na jar po aktivácii samičky kladú vajíčka do makovíc. Väčšina autorov uvádza, že škodca nemôže naklásť vajíčka do makovíc, ktoré nie sú poškodené krytonosom makovicovým. No niektorí byľomora zaraďujú k primárnym škodcom, lebo sa larvy tohto škodcu vyskytujú aj v makoviciach, ktoré neboli napadnuté iným fytofágnym hmyzom. Vyliahnuté larvy sa živia cicaním na vnútorných stenách makovíc a zapríčiňujú vytváranie hubovitého pletiva na týchto miestach. Dorastené larvy sa kuklia v makoviciach. Škodca má jednu generáciu počas roka.

14. 6. 2014 • 24 /4599/ Na napadnutých makoviciach sú viditeľné symptómy už po odkvitnutí. Makovice sú deformované a zakrpatené. Keď rozrežeme napadnutú makovicu, často môžeme spozorovať dva druhy lariev – už spomínané larvy krytonosa makovicového, ktoré sú väčšie, beznohé, ale s dobre vyvinutou hlavou, a larvy byľomora, ktoré sú menšie. Vzhľadom na to, že byľomor sa vyvíja aj na maku vlčom a pomerne slabo lieta, jeho výskyt je obyčajne silnejší na malých parcelách. Na veľkých parcelách pri správnom striedaní plodín jeho výskyt je obyčajne nižší. Na Slovensku a v Českej republike napadnutie makovíc byľomorom bolo vždy výrazne nižšie ako krytonosom makovicovým.

OCHRANA Signalizácia ošetrenia proti krytonosovi makovicovému nie je rozpracovaná, a preto je potrebné pri hodnotení jeho výskytu sledovať imága pri žere na stonkách maku vo fáze háčkovania až do výskytu prvých mladých makovíc. Prah škodlivosti nie je známy a ošetrenie insekticídmi treba vykonať v uvedenej fáze v prípade výskytu imága, kým samičky nenakladú vajíčka do makovíc. V praxi sa obyčajne postrek vykonáva na samom začiatku kvitnutia, keď sa v poraste vyskytnú prvé rozkvitnuté rastliny. Ochrana proti makovicovým škodcom sa stala bežnou v praxi v krajinách strednej Európy. Tu sa proti krytonosovi

Imágo krytonosa makovicového (foto: Z. Kantor) makovicovému využívajú tieto prípravky: Nurell D, Mospilan 20 SP, Cyperkill 25 EC, Rapid a Proteus. Signalizácia ošetrení maku proti byľomorovi makovému tiež nie je spracovaná a ochrana

OVOCINÁRSTVO

Pripravte si nožnice Ľubica Sýkorová

14. – 20. 6. 2014

POČASIE

j ten najlepší rez, ak sa robí v nevhodnom termíne, sa môže prejaviť ako málo účinný, neúčinný, ba dokonca v mnohých prípadoch až škodlivý. Pri pestovaní ovocných stromov letný rez uplatňujeme od mája až do konca septembra. Najčastejšie ho používame pri pestovaní tvarovaných stromov, pri pestovaní broskýň a marhúľ a pri výchovnom reze. Ide tu hlavne o letné zaštipovanie letorastov – pincírovanie alebo vyrezávanie prebytočných letorastov pri výchovnom reze. Po zbere úrody urobíme aj letný rez čerešní, ríbezlí a egrešov. Režeme aj broskyne – miernym skracovaním silno rastúcich a odstraňovaním prebytočných letorastov rastúcich do koruny.

Letný rez je vhodným doplnkom základného rezu ovocných stromov, ktorý robíme v predjarnom období alebo na začiatku jari. Zmierňuje bujný rast a presvetľuje korunu, prispieva k lepšiemu zreniu a k vyššej kvalite ovocia.

Doplnkový letný rez robíme na jabloniach a hruškách – je doplnkovým zásahom k zimnému rezu. Uplatňujeme ho v júni až začiatkom júla (veľmi skorý letný rez) alebo často od druhej polovice júla do konca augusta (neskorý letný rez), ktorý pomáha k vytvoreniu rovnováhy medzi rastom a plodnosťou stromov. Kalendárny termín nie je presný, záleží od priebehu počasia. Júlový rez ovocných stromov je vhodný najmä pri niektorých druhoch marhúľ, ktoré v prvých rokoch po výsadbe vyháňajú neužitočné nadmerne dlhé letné výhonky. Preto sa pri nich

sa robí v rovnakom termíne ako proti krytonosovi makovicovému. Bolo dokázané, že ak sa robí správna ochrana proti krytonosovi makovicovému, významne to redukuje aj napadnutie byľomorom makovým. 

odporúča, hlavne v oblastiach s miernejšou zimou, skrátiť nové letné výhonky v júli o tretinu až o polovicu. Tým sa zmierni ich rast a podporí sa aj schopnosť úrody stromov. Ďalšou výhodou tohto rezu je aj to, že nasledujúcu jar rozkvitnú neskôr, čím ľahšie uniknú jarným mrazom. Môže sa robiť aj pri niektorých druhoch sliviek. Spravidla odstraňujeme konkurenčné letorasty na konci stredného výhonku a hlavných vetiev. Takisto odstránime všetky príliš dlhé letné výhonky, ktoré rastú dovnútra koruny a zahusťujú ju. Z postranných letorastov môžeme tie, ktoré sú dlhšie ako 40 centimetrov a rastú šikmejšie hore, skrátiť približne o jednu tretinu alebo jednu štvrtinu tak, aby koncový list smeroval hore. V ďalších rokoch, pokiaľ je koruna príliš hustá, ju augustovým rezom môžeme presvetliť. Nezabudnime však na zásadu, že stromy s malou násadou plodov môžeme prerezať viac, kým pri veľkej úrode rez radšej prevádzať nebudeme. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

15˚ | 28˚

16˚ | 23˚

13˚ | 22˚

14˚ | 23˚

13˚ | 25˚

15˚ | 24˚

13˚ | 26˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

LIEČIVÉ BYLINKY

Niektorým vyhovuje aj polotieň Ľubica Sýkorová

e všeobecne známe, že bylinky milujú predovšetkým slnečné stanovište chránené pred vetrom. No poznáme aj také, ktorým neprekáža ani polotieň. Medzi ne patrí ligurček lekársky či valeriána lekárska. ZELENÉ MAGGI Ligurček lekársky (lat. Levisticum officinale) je pre svoju silnú arómu často nazývaný zelené maggi. Patrí do čeľade mrkvovitých (Apiaceae). Pri správnom pestovaní môže vyrásť až do výšky 2 m. Ligurček je veľmi aromatická rastlina s hrubým a rozvetveným podzemkom a dlhými koreňmi. Listy sú dlhé a stopkaté, 2 – 3 x sperené. Kvetom sú okolíky. Jednotlivé korunné lístky sú zelenej až žltozelené farby.

závlahu, iba pri dlhšie trvajúcom suchu ho musíme zalievať. Vhodným stanoviskom je polotienisté miesto, no neprekáža mu ani slnko. Ak je to možné, ligurček nevysádzame na stanovisko po ďalších mrkvovitých rastlinách (mrkva, petržlen, zeler, kôpor alebo koriander). Predídeme tak šíreniu chorôb mrkvovitých rastlín. Ligurček rastie na jednom stanovisku niekoľko rokov. LIEČIVÉ ÚČINKY Ligurček lekársky má svoje uplatnenie v kuchyni aj v ľudovom liečiteľstve. V kuchyni sa listy ligurčeka konzumujú surové aj tepelne upravené. Listy sú veľmi aromatické, preto ho stačí do jedla pridať len trošku. Najlepšie sa hodí do mäsových a zeleninových polievok. Ligurčekom môžeme ochutiť omáčky aj dusené mäso. Má veľa priaznivých účinkov. Podporuje chuť do jedla, zlepšuje trávenie a potláča nadúvanie. Priaznivo ovplyvňuje funkciu

PESTOVANIE Semená ligurčeka lekárskeho sa vysievajú v dvoch obdobiach, buď skoro na jar – v marci a apríli, prípadne koncom leta v auguste a septembri, v teplejších oblastiach môžeme vysievať až do konca októbra. Pri výseve nesmieme zabudnúť na to, že ligurček je statná rastlina, preto ho vysievame v riadkoch vzdialených minimálne 60 cm od seba. Semienka vysievame do hĺbky približne 3 cm. Ligurček klíči veľmi pomaly. Len čo rastliny budú mať okolo 10 cm, treba ich pretrhať na vzdialenosť asi 15 cm, prípadne ho môžeme v tejto dobe presadiť na trvalé stanovisko. Ligurčeku sa darí Valeriána lekárska v bežnej záhradnej pôde, najlepšie s dostatkom žlčníka, rozpúšťa žlčové aj obličživín podporujúcich rast. V ťaž- kové kamene. Výluh zo semien kých a mokrých pôdach sa mu ligurčeka sa podáva ako žalúdariť nebude. Nie je náročný na dočný likér. Z listov (čerstvých

páchnu. Kvitne v júli a auguste.

Ligurček lekársky aj sušených) sa pripravuje čaj uľavujúci bolesti pri reumatizme. Ligurček pôsobí silno močopudne. Nie je vhodný na dlhodobé nadmerné užívanie! Úplne vyhnúť by sa mu mali osoby s ťažkými poruchami obličiek, tehotné a dojčiace ženy. MAČACÍ KOREŇ Valeriána lekárska (lat. Valeriana officinalis) je bylinkou z čeľade valeriánovitých (Valerianaceae). Typický zápach valeriány silne vábi a vzrušuje mačky, preto sa nazýva aj mačací koreň. Valeriána lekárska je známa aj pod mnohými alternatívnymi názvami; najpoužívanejšie sú baldrián, čertikus, mačací koreň či odolen. Valeriána je trváca bylinka, dorastajúca do výšky 50 – 150 cm. Stonka je rovná a dutá, povrch má ryhovanú štruktúru. Listy sú protistojné, nepárno perovito zložené. Kvety majú bielu alebo červenkastú farbu. Kvety sú usporiadané v ploché, chocholičnaté kvetenstvo. Plodom je drobná, jednosemenná, plochá nažka. Kvety najskôr príjemne voňajú, neskôr však

PESTOVANIE Valeriánu môžeme pestovať v záhrade, ale aj v kvetináčoch na balkóne. Vyhovuje jej vlhkejšie stanovisko v polotieni. Semená valeriány vysievame na jeseň alebo koncom leta do ľahkej a humóznej pôdy s dostatkom vápnika. Semienka vyklíčia približne za 3 – 4 týždne. Vhodný spon pre výsev je 50 x 30 cm. Vzídené rastliny pravidelne zalievame. Hnojiť netreba, vhodnejšia je skôr zmena stanoviska každé dva roky. Rastlina tak bude mať neustále dostatok potrebných živín. LIEČIVÉ ÚČINKY Valeriána lekárska pôsobí nielen na mačky, ale aj na ľudí. Má však opačné účinky na ľudí a na zvieratá. Kým na zvieratá pôsobí ako silný povzbudzujúci prostriedok, na ľudí pôsobí výrazne sedatívne, zmierňuje pocity úzkosti a znižuje krvný tlak. Výluh zo sušeného podzemku sa popíja pre jeho upokojujúce účinky, pôsobí proti nespavosti a bolestiam hlavy. Čaj z valeriány môže pomôcť zmierniť strach napríklad pred skúškami. Vďaka jej analgetickému pôsobeniu účinne zmierňuje ischiatické a reumatické bolesti a navyše pôsobí aj pri vonkajšom použití, a to vo forme obkladov, ktoré prikladáme na miesta zasiahnuté lumbagom, ischiasom, svalovým preťažením, reumatickou bolesťou a na pomliaždeniny. Upokojujúce účinky valeriány lekárskej sú dosť silné, preto ju neužívajte pred riadením motorového vozidla, ani pred inými činnosťami vyžadujúcimi zvýšenú pozornosť! ○ Fotky: zdroj internet

14. 6. 2014 • 24 /4599/

Klimatizácia,

KRÁSA

Čo so striami? prievan a počítač E Najväčší nepriatelia očí Za prácu na počítači v klimatizovanej miestnosti by vás vaše oči najradšej opustili. Aby vydržali čo najdlhšie, rozmaznajte ich upokojujúcim obkladom. Dostali ste zápal očných spojiviek a netušíte ako? Na vine môže byť prievan, klimatizácia alebo ste príliš namáhali oči pri počítači. Pomôže jednoduchý bylinný obklad Na oči si niekoľkokrát denne prikladajte čajové nálevové vrecká s rumančekom, ktorý ste predtým preliali horúcou vodou a dali vychladnúť. Obklad nechajte pôsobiť 5 až 10 minút. ○

Aby sa nepokazili

Ako na potraviny počas horúcich dní? Keď sa ručička teplomera začne šplhať vysoko, mali by ste s mäsom a zeleninou zaobchádzať starostlivejšie ako v iných mesiacoch. Alfou a omegou sú optimálne skladovanie a chladenie. Dôležité: správna manipulácia sa začína už v obchode.

Nákup V lete nakupujte častejšie a radšej menej. Čím kratšie musíte potraviny doma skladovať pred konzumáciou, tým lepšie. Svoje nákupy si plánujte tak, že potraviny budú vašou poslednou zastávkou. Ak tak nespravíte, narušíte tým možno trvanlivosť niektorých výrobkov, ktoré by mali byť celý čas v chlade. Vezmite si so sebou vždy chladiacu tašku, do ktorej dáte napríklad mliečne výrobky, mäso a mrazené výrobky. Potraviny, ktoré sa ľahko pokazia, kupujte ako posledné, nemali by sa začať topiť ešte počas nákupu. Citlivé ovocie položte navrch zvyšného nákupu, inak ho môžete nechtiac otlačiť a rýchlejšie zhnije. Skladovanie Šalát bude dlhšie čerstvý, keď

ho zabalíte do vlhkej kuchynskej utierky. Bylinky môžete dať do pohára s vodou. Zeleninu a ovocie skladujte oddelene v priehradkách na zeleninu. Paradajky a banány sú citlivé na chlad, preto nemusia byť za každú cenu v chladničke. Najchladnejšia zóna v chladničke je tá najspodnejšia. Tam by ste mali skladovať mäso, hydinu a ryby, ale maximálne 1 až 2 dni. Výnimkou je mleté mäso, ktoré by ste mali spracovať a zjesť ešte v deň nákupu. Párty vonku Občerstvenie vonku sa rýchlo pokazí, preto sa vždy treba postarať o dobré chladenie. Naplňte veľkú misu kockami ľadu a postavte do nej cestovinové a zemiakové šaláty, omáčky alebo dezerty. Obložené misy položte na chladiace náplne, ktoré sa dávajú do prenosnej chladničky. Ak by mali byť obložené misy dlhšie vonku, chladiace náplne vymeňte za nové. Jedlá zo surových vajec, napríklad domácu majonézu alebo dezerty v lete nikdy nenechávajte vonku. Hrozí riziko salmonely. Vychutnávajte si ich radšej čerstvé priamo z chladničky. ○

steticky rušivé pruhovité kresby vznikajúce na miestach zvýšeného napätia kože sú tzv. strie. Najčastejšie sa objavujú v oblasti brucha, nad sedacími svalmi, na prsiach a stehnách, často tiež na chrbte v krížovej oblasti. Vznikajú častejšie u žien ako u mužov v dôsledku trvalého porušenia elastických a kolagénových vlákien kože ich preťažením. Preto sa objavujú v období tehotenstva, ďalej pri náhlom zvýšení telesnej hmotnosti, často v puberte, keď dievčatá začínajú prudko nadobúdať vplyvom hormónov typické ženské tvary, ale i u chlapcov na chrbte, ak v priebehu roka veľmi rýchlo narastú do výšky. Okrem mechanického napínania kože sa uplatňuje aj akási vrodená predis-

pozícia kvality spojivového tkaniva. Farba strií je spočiatku tmavofialová, neskôr fialovočervená, potom ružovočervená. Po dlhšom období však úplne vyblednú (zbelejú) a vzniká jemná atrofia (stenčená koža pripomína cigaretový papier). Koža nie je už nikdy krásna ako predtým, ale napriek tomu sú strie oveľa menej nápadné ako v začiatočnom štádiu. Bohužiaľ, stále neexistuje spôsob, ako strie úplne odstrániť. Ak sú ojedinelé, prichádza do úvahy plastická operácia, ak ich je veľa, nie je možné robiť operačný zákrok. Jedinou možnou cestou je striám predchádzať, t. j. počas gravidity, ale aj v puberte je dôležité sledovať svoju váhu a krémovať telo výživnými krémami či kvalitnými pleťovými mliekami. ○

Škvrny preč!

Ako na najčastejšie druhy fľakov Víno, ovocie, káva – to sú veci, ktoré máme radi, ale nie, keď svietia na oblečení. Viete, ako sa ich účinne zbaviť? Červené víno: Zasiahnuté miesto posypte soľou, vyperte v kyslom mlieku (alebo len bežne) alebo navlhčite bielidlom a položte pod zašpinenú látku misku s horúcou vodou. Para škvrnu odstráni. Biele víno: Látku vyperte v saponátovom roztoku, do ktorého môžete pridať pár kvapiek čpavku (amoniaku). Blato: Vysušte, vykefujte, vyperte vodou so saponátom. Čokoláda: Škvrny zbavte tuku pomocou benzínu alebo perchlóretylénu a nechajte na škvrnu pôsobiť čpavkovú vodu. Látku potom vyperte vo vlažnej vode s pracím prostriedkom. Kakao, káva: Škvrny navlhčite, potrite koncentrovaným saponátom, prejdite kefkou, opláchnite vodou a preperte. Čerstvú škvr-

VII

nu od kávy navlhčite studeným mliekom a vyperte v saponáte. Kolové nápoje: Škvrny pretrite benzínom, a potom na ne nechajte pôsobiť roztok pracieho prostriedku, vyperte a vypláchnite. Krémy a mejkapy: Odmastite benzínom a vyperte vodou so saponátom alebo mydlom. Krv: Navlhčite studenou vodou, potrite tekutým saponátom, prekefujte, prepláchnite vodou a vyperte v enzymatickom pracom prostriedku. Prípadne látku namočte na niekoľko hodín do studenej vody a potom vyperte. ○ Foto: z internetu

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Chudobnica

Hrnčekovo-pudingový koláč

Suroviny: 2 – 3 strúčiky cesnaku, soľ, mletá červená paprika, 40 g masti alebo masla, 100 g staršieho čierneho chleba, voda, 1 dl mlieka.

Suroviny: Na cesto: 2 hrnčeky polohrubej múky, 1 hrnček kryštálového cukru, ½ hrnčeka oleja, 3 vajcia, 1 hrnček vlažnej vody, 3 lyžice kakaa, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 500 g tvarohu, 1 vanilínový cukor, 1 žĺtok, 1 vanilínový puding, 4 dl mlieka. Takto sa to vydarí: Cesto: Všetky suroviny na cesto zmiešame – buď varechou v miske alebo šľahačom. Vylejeme na pekáč vystlatý papierom na pečenie. Plnka: Zmiešame tvaroh s vanilínovým cukrom a žĺtkom. V mlieku uvaríme puding a necháme vychladnúť. Spolu dobre zmiešame tvaroh a uvarený puding a dáme do mikroténového vrecúška, na ktorom odstrihneme rožtek. Plnku vytláčame na cesto, ktoré sme vyliali na plech (robíme mriežku). Môžeme plnku naukladať aj lyžicou. Dáme piecť pri teplote 175 °C asi 30 minút, ale radšej občas skontrolujeme. Koláč je lepší na druhý deň, je šťavnatejší. Foto: E. Šranková

Bohém kocka Suroviny: Na cesto: 10 bielkov, 270 – 300 g kryštálového cukru, 50 g kakaa, 150 g polohrubej múky, 150 g posekaných vlašských orechov, 1 kopcom plná lyžička kypriaceho prášku; Na krém: 10 žĺtkov, 200 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 800 ml mlieka, asi pol dl rumu, 120 g hladkej múky, 250 g masla; Na polevu: 100 ml smotany na šľahanie, 100 g čokolády na varenie. Takto sa to vydarí: Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, potom na najnižších otáčkach šľahača pridáme cukor a došľaháme napevno. Pokračujeme ručne metličkou a pridáme kakao, múku s kypriacim práškom a orechmi. Rúru predhrejeme na 150 °C. Na plech vystlatý papierom na pečenie rozotrieme asi 9 – 10 lyžíc cesta a pečieme približne 10 – 12 min. Upečieme tri cestá. Z mlieka, rumu, cukru, žĺtkov, hladkej múky a vanilínového cukru uvaríme hustú kašu nad parou. Môžeme to urobiť ako prvé, aby vychladla, kým upečieme cestá. Vymiešame mäkké maslo a zmiešame s vychladnutou kašou. Upečené cesto dáme na tácku opačne a strhneme papier na pečenie. Ak by to nešlo, potrieme papier na pečieme jemne vodou (namočenou rukou) alebo naň položíme vlhkú utierku a o chvíľočku by to malo ísť krásne dole. Cesto pofŕkame rumom. Rozotrieme polovicu krému a pokračujeme rovnako. Na

krém dáme opačne cesto, strhneme papier na pečenie, pofŕkame, natrieme krémom a dáme vrchné cesto. Z druhej polovice krému necháme trochu na potretie vrchného plátu. V šľahačke nad parou roztopíme čokoládu (vystačí na to aj mikrovlnka). Nie úplne horúcou polevou polejeme povrch koláča. Po stuhnutí v chladničke možno nakrájať na kocky, zvyčajne na 24 kusov. Foto: varecha.sk

Takto sa to vydarí: Cesnak rozotrieme so soľou alebo pokrájame na tenké plátky a spolu s mletou červenou paprikou speníme na masti, pridáme starší čierny chlieb polámaný na kúsky, zalejeme vodou, osolíme a varíme až kým sa chlieb nerozvarí. Vhodná je i voda, v ktorej sa varili zemiaky. Hotovú polievku možno zlepšiť trochou mlieka, čím zvýšime jej výživnú hodnotu.

Dusené kura Suroviny: (na 4 porcie) kura, 150 g rastlinného tuku, cibuľa, 4 jablká, 100 g hladkej múky, soľ. Takto sa to vydarí: Očistené a umyté kura rozštvrtíme, osolíme, prudko opečieme na tuku a vyberieme. Vo výpeku speníme nadrobno pokrájanú cibuľu, pridáme očistené postrúhané jablká a podlejeme vodou. Na jablká poukladáme kura a prikryté pomaly dusíme. Mäkké kura a časť jabĺk vyberieme, jablkovú šťavu zahustíme smotanou, ktorú sme rozmiešali s múkou. Necháme prevrieť, prepasírujeme cez sitko a vložíme zvyšok jabĺk a mäso. Podávame s ryžou.

Plnená cibuľa Suroviny: 8 cibúľ, soľ, 30 g masla, 30 g hladkej múky a 1 dl vína do šťavy; Na plnku: 40 g masla, 40 g údenej slaniny, 400 g bravčového mäsa z lopatky, 1 žemľa, 2 žĺtky, 40 g šampiňónov, zelená petržlenová vňať, soľ, mleté čierne korenie, citrónová kôra, strúhanka. Takto sa to vydarí: Cibule rovnakej veľkosti umyjeme a vložíme na päť minút do vriacej vody. Potom ich vyberieme, vodu necháme z nich stiecť, ošúpeme, ostrým nožom vyrežeme zvrchu otvor, dužinu vydlabeme lyžičkou tak, aby zostal tenký okraj, osolíme a naplníme. Do rajnice dáme maslo, poukladáme naplnenú cibuľu, podlejeme vývarom z mäsa (vodou) a prikrytú dusíme. Udusenú dáme na misu. Šťavu zahustíme múkou, podlejeme vývarom a bielym vínom, dobre prevaríme a polejeme ňou plnenú cibuľu. Plnka: Dužinu cibule posekáme, dáme na maslo a na nej opražíme pokrájanú údenú slaninu. Nemastné bravčové mäso zomelieme, pridáme namočenú a vytlačenú žemľu, žĺtky, posekané šampiňóny a zelenú petržlenovú vňať, soľ, čierne korenie, postrúhanú citrónovú kôru, podľa potreby strúhanku, dobre premiešame a naplníme cibuľu.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 370 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra 58. LITERÁRNE SNEMOVANIE

Laureát i jubilant Víťazoslav Hronec Pavlovi Mučajimu (85), Márii Myjavcovej (80), Viere Benkovej (75), Slávnostnej sieni Gymnázia Michalovi Harpáňovi (70) a VíťazoJána Kollára v Báčskom Petrov- slavovi Hroncovi (70). Jubilantom ci v sobotu 7. júna bolo 58. lite- sa okrem kytíc dostali i blahopriarárne snemovanie. Organizátormi nia, ktoré vyslovili Zuzana Čížiková, aj tentoraz boli redakcia mesačníka Samuel Boldocký a recitátorka Anna Margaréta Valentová. Pri tejto príležitosti Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, udelil dvom jubilantom autorské výtlačky nových knižných vydaní. Ide o knihy V. Hronca Pod klenbou básnickej tradície – Pred- Jubilanti: (zľava) Michal Harpáň, Viera Benková, slovy k antológiám a M. Mária Myjavcová a Víťazoslav Hronec Harpáňa Scripta manet a osobitne v Srbsku, vo Vojvodine, ky mali títo renomovaní domáci – Literárnovedné súradni- sú rovnocenní autori, spisovatelia, i zahraniční univerzitní profesori, ce. Predseda Spolku slo- ktorým treba vytvárať podmienky kritici, spisovatelia a jazykovedci: venských spisovateľov na ich tvorivú a vydavateľskú čin- Samuel Boldocký, Dagmar Mária Udelenie Ceny Nového života Víťazoslavovi zo Slovenska Miroslav nosť a prezentáciu. Jubilantom tie Anoca, Jarmila Hodoličová, Oliver Hroncovi (zľava) Bielik jubilantom udelil najkrajšie blahoželania vyslovila Bakoš, Martin Prebudila, Adam pre literatúru a kultúru Nový život, pozdravné listy a čestné členstvo Katarína Melegová-Melichová, Svetlík, Ján Salčák, Michal Babiak, Anna Makišová, Marta Součková, Slovenské vydavateľské centrum a v SSS V. Hroncovi, M. Harpáňovi predsedníčka MSS. a Samuelovi Boldockému. Pri tej Pracovná a ústredná téma tohto- Peter Káša, Marína Šimáková SpeVýbor pre kultúru NRSNM. Prítomných privítal Adam Svetlík, príležitosti spomenul, že na nedáv- ročného snemovania bola: Litera- váková, Zuzana Týrová a Miron hlavný a zodpovedný redaktor No- nom snemovaní spolku prijali nové túra, literárna veda a jazykoveda Pukan. Na záver snemovania odzneli vého života, a potom sa prihovorili stanovy a legislatívne garantovali, – tvorivý prínos Michala Harpáňa hostia Anna Tomanová-Makano- že slovenskí spisovatelia nielen (1944), Víťazoslava Hronca (1944) a diskusné príspevky Viery Benkovej vá, predsedníčka NRSNM a pod- na Slovensku, ale kdekoľvek žijú, Márie Myjavcovej (1934). Príspev- a Jána Salčáka. predsedníčka Zhromaždenia APV, a Pavel Hlásnik, prvý podpredseda ZDRUŽENIE BALETNÝCH A DZSČR z Rumunska. V slávnostnom HUDOBNÝCH PEDAGÓGOV ovzduší sa pokračovalo udelením SRBSKA v dňoch 31. mája a 1. Ceny Nového života za rok 2013. júna usporiadalo 15. republikovú Predsedníčka oceňovacej komisie súťaž orchestrov základných škôl Zdenka Valentová-Belićová povea základných hudobných škôl. dala, že komisia tohto roku nemala Jedna časť súťaže prebiehala ľahkú úlohu. Nie z tých dôvodov, v Niši, druhá v Belehrade – presže si nemali z čoho vybrať, lebo nejšie na gymnáziu v Zemune, uplynulý ročník bol kvalitný. Ani kde vystúpil aj žiacky orchester preto, že nekriticky čítali a všetko ZŠ Jána Kollára v Selenči. Selenčradom chceli odmeniť. Ale preto, ský orchester do tejto súťaže že komisia, v ktorej ešte boli Annapostúpil ako víťaz Hudobného mária Boldocká Grbićová a Ladislav festivalu detí Vojvodiny, ktorý Čáni, mala rozličné názory. Cena bol v Báčskej Topole. Na spomečasopisu Nový život za rok 2013, nutom republikovom hudobktorú udelil A. Svetlík, sa dostala Vínom podujatí v Zemune o titul ťazoslavovi Hroncovi za esej Vniknúť najlepšieho žiackeho orchestra do jablka, na budúcnosť si spomenúť, súťažilo sedemnásť hudobných uverejnenú v Novom živote č. 3 – 4, zoskupení, malí hudobníci zo Selenče sa predstavili piatimi skladbami rôznych žánrov a obsadili vo svojej 2013. Keď sa poďakoval, V. Hronec kategórii druhé miesto. V orchestri je jedenásť členov a dvanásty člen je profesor hudobnej kultúry povedal, že Cenu Nového života PaedDr. Juraj Súdi, ktorý je vedúci orchestra. Tento úspech selenčských žiakov, konkrétne hudobníkov, prijal teraz šiestykrát. je pekným pokračovaním v stýbaní vynikajúcich výsledkov žiakov tejto školy na rôznych súťažiach. Druhá, tiež slávnostná časť J. B-di snemovania, sa niesla v znamení Foto: z archívu školy blahoželaní k životným jubileám

Elena Šranková

• KULTÚRA •

24 /4599/ 14. 6. 2014

Kultúra 21. PREHLIADKA SLOVENSKEJ DETSKEJ DIVADELNEJ TVORBY 3 X Ď

Sviatok divadla a detí Anna Lešťanová

hliadky a v prospech kultúrnej identity a umeleckého zošľachťovania detí. Počas celého podujatia účinkujúci zo štyroch divadelných

ovnako ako vlani, aj tohtoročná v poradí 21. prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď prebiehala v Starej Pazove tri dni. Priniesla bohatú divadelnú úrodu – 16 súťažných predstavení (z Kysáča, Pivnice, Báčskeho Petrovca, Nového Sadu, Bieleho Blata, Aradáča, Selenče, Kovačice, Pančeva – Vojlovice, Erdevíka, Šídu, Bingule, Boľoviec a Starej Pazovy) a početné sprievodné programy. Toto celomenšinové podujatie sa začalo v piatok 6. júna slávnostným otváracím programom v aule staropazovskej divadelnej sály. Tohtoročná prehliadka bola tematicky ladená a konala sa v znamení 150. výročia prvej zachovanej zmienky o Pazovský Čarodejný kľúč divadelnom umení pre deti dolnozemských Slovákov autora súborov – z Petrovca, Kysáča, PivJozefa Podhradského. Do pazovskej nice a Šídu boli ubytovaní v Starej divadelnej krajiny zavítal aj fiktívny Pazove. Malým hercom hostiteautor prvej jednoaktovky – Jozef lia boli ich rovesníci zo ZŠ hrdinu Podhradský, ktorý tu vystúpil ako Janka Čmelíka, ktorá tiež podala prvý slovenský dolnozemský igric. nápomocnú ruku počas celého Tento program, podobne ako i kre- podujatia. Znamenalo to pre deti atívne dielne na prehliadke, mali veľa – nielenže sa mohli navzána starosti autorka Annamária Boldocká-Grbićová a režisér Jano Čáni. Po uvítacom prejave Libušky Lakatošovej, predsedníčky Organizačno-správnej rady, 21. ročník prehliadky 3 x Ď slávnostne otvorili Zuzana Lenhartová, podpredsedníčka NRSNM, a v mene malých milovníkov Tálie Jana Rumanová a Branislav Pop zo Starej Pazovy. Národnostná rada slovenskej Členky detskej poroty: (zľava) Maja Gedeľovská, národnostnej men- Marína Faragová, Jana Rumanová, Anna šiny, Ústav pre kul- Lakatošová a Anna Domoniová túru vojvodinských Slovákov, Obec Stará Pazova a SKUS jom viac kamarátiť, ale mohli so hrdinu Janka Čmelíka tohto roku svojimi vedúcimi sledovať všetky urobili ďalší krok v organizácii pre- súťažné súbory v divadelnej sále a

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

byť prítomní na početných sprievodných podujatiach. Mnohí sa počas tvorivých dielní – divadelnej, výtvarnej, hudobnej naučili niečo nové a mali možnosť v súlade s leitmotívom prehliadky prezentovať to verejne v nedeľu 8. júna na zatváracom ceremoniáli, v ktorom sa zúčastnili Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, a Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku. Obe hostky do Pazovy v mene uvedených inštitúcií pri-

divadlom Mušky z gumipušky (na motívy básne Pavla Mučajiho) v réžii Daniely Legíňovej-Sabovej a Ondreja Brnu. Na prehliadke 3 x Ď Novosadčania – SKC Pavla Jozefa Šafárika vystúpili s predstavením Anny Majerovej Číčkoviny v réžii Samuela Medveďa.

DRUHÝ DEŇ PREHLIADKY V sobotu na prehliadke 3 x Ď prví v súťažnej časti vystúpili malí herci ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate, a to s predstavením Poškoláci (autorov Eda Stanovského a Jozefa Sabola) v réžii Adely Obšustovej. Potom javisko patrilo Petrovčanom – žiakom ZŠ Jána Čajaka. Na motívy slovenskej ľudovej rozprávky zapísanej Pavlom Dobšinským zahrali divadelné predstavenie Dlhý nos v réžii Jarmily Pantelićovej a Anny Spevákovej. Žiaci pazovskej základnej školy na prehliadke predviedli i predstavenie ČaPopoluška z medovníkového domčeka – rodejný kľúč v réžii divadelný súbor z Pivnice Aničky Balážovej, Martiny Bzovskej a niesli krásne darčeky – odmeny pre Ivana Ječmena. Ohňostroj pre denajúspešnejší súbor a pre piatich duška je názov predstavenia (podľa naj-hercov – zaslúžený odchod na rovnomennej knihy pre deti JaroSlovensko. slavy Blažkovej) v podaní malých milovníkov Tálie zo ZŠ Bratstvo v Aradáči v réžii Zuzany Obšustovej. PRVÝ DEŇ PREHLIADKY Súťažnú časť prehliadky v piatok otvoril domáci súbor ZŠ hrdinu Jan- TRETÍ DEŇ PREHLIADKY ka Čmelíka s divadelnou hrou ZlatV nedeľu na prehliadke vystúpilo ka Grušanovića Svätý Sáva v ľudovej až sedem divadelných súborov. Najtradícii v réžii Savu Đurđevića. Po prv selenčskí žiaci ZŠ Jána Kollára nich vystúpili Kysáčania s rozpráv- zahrali predstavenie Na posedení kou Aká mucha, taký… (na motívy autorky a režisérky Anny Kolekovej O muche zlodejke zo zbierky kysuc- a po nich vystúpili Kovačičania – kých rozprávok Antona Pajonku) žiaci ZŠ Mladých pokolení s predv réžii Jána Privizera. Malí herci ZŠ stavením Petra Hejhala Tri pierka z 15. októbra z Pivnice na prehliadku draka v réžii Evy Poliakovej-Hrkovej. pricestovali s Popoluškou z medov- Divadelné predstavenie Alica v níkového domčeka v réžii Vesny krajine zázrakov predviedli členovia Kámaňovej a Jarmily Čobrdovej. SKOS Detvan Pančevo – Vojlovica v Členovia KUS Petrovská družina sa réžii Terézie Weberovej-Oravcovej. V obecenstvu a porotám predstavili rámci súťažnej časti po nich vystú• KULTÚRA •

pili Erdevíčania s autorským predstavením Vlatka Miksáda Trampoty s vlkom. Sviatočné príbehy je názov predstavenia divadelníkov zo Šídu – SKUS Jednota a ZŠ Sriemskeho frontu, ktorú režijne podpísali Anna Kovárová a Olina Kolárová. Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor Binguľa – detská besiedka do Pazovy na 3 x Ď prišli s predstavením O pyšných netopieroch, ktoré vzniklo na námet indiánskej rozprávky a aj jeho režisérkami sú Olina Kolárová a Anna Kovárová. Súťažnú časť prehliadky uzavreli Boľovčania – ZŠ Branka Radičevića – s predstavením Karola Horváta O päť hodín dvanásť (Tak trochu o Šípovej Ruženke) v réžii Viery Tomanovej. SPRIEVODNÉ PODUJATIA Organizátori pre účastníkov a pre návštevníkov prehliadky tohto roku pripravili ozaj rozmanité sprievodné podujatia, ktoré sa konali v miestnostiach Slovenského národného domu, na otvorenom javisku na nádvorí spolku a v aule divadelnej sály. Okrem tvorivých dielní na tohtoročnej detskej prehliadke malí a veľkí milovníci Tálie mohli si pozrieť (a v niektorých programoch sa aj priamo zúčastniť a získať odmeny) hudobný koncert hostiteľskej školy, prezentáciu digitalizovanej Zorničky 1934 –2014 Zorničkozor, otvorenie výstavy výkresov – návrhov na diplom, kvíz pre deti, koncert detských piesní Letí pieseň, letí, prezentáciu knihy Príbehy za oponou Vlatka Miksáda, výstavu Papierového divadla Múzea Mesta Nový Sad a maľovanie na tvár. SPRÁVA POROTY 21. PREHLIADKY 3 X Ď Na 21. prehliadke detskej divadelnej tvorby 3 x Ď účinkovalo 16 predstavení v konkurencii o odmeny. Všetky predstavenia sledovala odborná porota v zložení: Alexander Bako, ochotnícky herec a režisér, Miroslav Fábry, herec, a Zuzana Tárnociová, herečka. Na prehliadke vystúpilo úhrnne 260 detí. Porota nemala ľahkú úlohu a rozhodla sa udeliť tieto ocenenia: Cenu za herecký výkon: Igorovi Havranovi zo Starej Pazovy, Rebeke Strakovej z Bieleho Blata, Ines Gedrovej z Pivnice, Daniele Spevákovej, Sandre Todorovićovej a Emílii Gániovej z Báčskeho Petrovca, Valentíne Hudecovej • KULTÚRA •

Trampoty s vlkom v réžii Vlatka Miksáda SKOS Erdevík z Erdevíka; Cenu za najúspešnejší debut na prehliadke: kolektívu KUS Petrovská družina za predstavenie Mušky z gumipušky; Cenu za dramatizáciu: Vlatkovi Miksádovi v predstavení Trampoty s vlkom; Cenu za najúspešnejšie kostýmy: Terézii Weberovej-Oravcovej zo SKOS Detvan vo Vojlovici za predstavenie Alica v krajine zázrakov; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú mužskú epizódnu postavu – kniežaťa v predstavení Aká mucha, taký... Kristiánovi Križanovi z Kysáča; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú ženskú epizódnu postavu slúžky 2 Kristíne Madackej v predstavení Aká mucha, taký...; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú mužskú postavu dedka v predstavení Mušky z gumipušky Petrovi Takto do binguľského chotára prileteli Opavskému z Báčskeho Petrovca; Cenu za najúspešnejvtáci z celého sveta šie stvárnenú ženskú postavu národného povedomia: Samuelovi Alice v predstavení Alica v krajine Medveďovi za réžiu predstavenia zázrakov Alise Oravcovej z VojloviČíčkoviny z Nového Sadu a kolek- ce; Cenu za najúspešnejšiu scénozo Starej Pazovy, Filipovi Bisakovi z Vojlovice, Miroslavovi Spevákovi z Báčskeho Petrovca, Jánovi Poliakovi z Kovačice; Cenu za jazykovú reč: kolektívu ZŠ Jána Kollára zo Selenče; Ceny za zachovávanie

Prvá cena odbornej poroty a zároveň aj Cena NRSNM patrí predstaveniu Mušky z gumipušky KUS Petrovská družina z Báčskeho Petrovca, druhá cena predstaveniu Čarodejný kľúč ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a tretia cena odbornej poroty patrí predstaveniu Popoluška z medovníkového domčeka ZŠ 15. októbra z Pivnice. SPRÁVA DETSKEJ POROTY NA 3 X Ď 2014 Detská porota pracovala v zložení: Jana Rumanová, Marína Faragová, Anna Lakatošová, Anna Domoniová a Maja Gedeľovská a podľa ich mienky najoriginálnejším hercom sa stal Martin Marek (klobučník) z Vojlovice – Pančeva, najkomickejším hercom Peter Opavský (dedko, Mušky z gumipušky) z Báčskeho Petrovca, najsympatickejším hercom Filip Janiš (Andrejko) z Aradáča, najsympatickejší pár tvoria Hana Katarína Ďurovková (hradná dáma) a Miroslav Kolár (štrángár) z Kysáča, najsympatickejšie trio Ela Balážová, Ema Folťanová a Viktor Striško (prasiatka) zo Starej Pazovy, naj-

Najúspešnejší na 3 x Ď. Na prehliadke odmeny zabezpečili aj Slovenské vydavateľské centrum, MSS, ÚKVS, redakcie časopisov Zornička a Vzlet, tiež Vlatko Miksád, ktorý všetkým odmeneným venoval po exemplár svojej najnovšej knihy Príbehy za oponou.

tívu slovenského evanjelického cirkevného zboru v Binguli; Ceny za kolektívnu hru: súboru ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy za predstavenie Čarodejný kľúč, súboru ZŠ Bratstvo z Aradáča, SKUS Jednota a ZŠ Sriemskeho frontu zo Šídu; Cenu za najúspešnejší kreatívny divadelný čin: predstaveniu

grafiu v predstavení Čarodejný kľúč ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy Aničke Balážovej, Martine Bzovskej a Ivanovi Ječmenovi; Cenu za najlepšiu réžiu získali Vesna Kámaňová a Jarmila Čobrdová za predstavenie Popoluška z medovníkového domčeka ZŠ 15. októbra v Pivnici.

krajším hercom sa stal Alexander Šproch (Kráľ Hrdopych, Dlhý nos) z Báčskeho Petrovca, najkrajšou herečkou sa stala Lara Šipická (čarodejnica) zo Starej Pazovy, najsympatickejšie kostýmy mal detský divadelný súbor z Bingule, najsympatickejším súborom na prehliadke bol súbor z Pivnice.

24 /4599/ 14. 6. 2014

Kultúra RETROSPEKTÍVNA VÝSTAVA DIEL MARTINA JONÁŠA

Majstrov írečitý svet Elena Šranková

o štvrtok 5. júna v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov otvorili výstavu pod názvom Írečitý svet majstra Martina Jonáša. Retrospektívnu výstavu spoločne realizovali ÚKVS a Galéria insitného umenia z Kovačice z príležitosti 90 rokov od narodenia tohto insitného kovačického maliara. Na podujatí sa prihovorili Zdenka Valentová-Belićová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM, Mária Raspírová, riaditeľka Galérie insitné-

ho umenia v Kovačici, Jarmila Ćendićová, autorka monografie o Martinovi Jonášovi a predsedníčka Výkonnej rady NRSNM, a Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS. Ako bolo po- Záber z vernisáže v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade čuť, časť výstavy tvoria obrazy, ktoré sú vo vlastníctve galérie, ako i iných kovačických insitných maliarov Slovensku. Výstava ináč bola otvoobrazy zo Spomienkového domu M. jednoduchosťou svojho poslania. rená aj v Noci múzeí 7. júna. Vernisáž spestrili hudobníci Ervín Jonáša. Pri výbere sa snažili publiku Spomenul aj niekoľko zaujímavých predstaviť diela z každého obdobia anekdot o známych svetových osob- Malina a Aleksandar Turukalo, spejeho tvorby. O živote a diele M. Jo- nostiach, ktoré počul od maliara. váčka Sabína Trbarová a dievčenská náša hovoril výtvarný kritik Vladimír Výstavu otvorila Anna Tomanová- spevácka skupina SKC P. J. Šafárika Valentík a okrem iného povedal, -Makanová, predsedníčka NRSNM, za hudobného sprievodu Aleksandry že sa jeho výtvarná tvorba líši od a zahlásila jej predstavovanie na Majtánovej a E. Malinu.

BEYOND KONFERENCIA 2014

Silný tvorivý stimul Oto Filip

merovanie tlače, dizajnu, fotografie. Bol to základný tematický námet tohtoročnej konferencie pomenovanej Beyond, ktorá sa od 28. do 30. mája konala v Novom Sade. V prvom rade na Fakulte technických vied, na Študentskom námestí, ako aj vo výstavnom pavilóne Rektorátu Univerzity v Novom Sade, tiež v dvoch mestských galériách. Dejísk celkovo šesť, prednášok a dielní,



DETSKÉ PREMIÉRY

Dlhý nos Žiaci Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci sa v poslednom čase pravidelne zúčastňujú na prehliadke detských divadiel 3 x Ď. Aj tohto roku v ústrety festivalu divadla v Starej Pazove v stredu 4. júna na javisku Slovenského vojvodinského divadla pre svojich rovesníkov premiérovo zahrali detské divadelné predstavenie pod názvom Dlhý nos. Ide o zdramatizovanú ľudovú rozprávku z bohatej zberateľskej tvorby

prezentácií a výstav, samozrejme, ešte viac. Hovorilo sa na nich o ozaj rozmanitých Fotografie zaujali najviac témach. Napríklad Azda najpútavejším segmentom o zahraničných vkladaniach do nášho mediálneho priemyslu, o tvorivom konferencie boli ale fotovýstavy. využití sociálnych sietí v reklam- Nielen tie už známejšie, ako je výber ných kampaniach, o autoportréte z najkvalitnejších záberov súťaže ako (de)konštrukcii identity, o živej časopisu ReFoto o najlepších 100 plastike, dokonca aj o použití malých fotografií alebo veľké portréty, aubezpilotových lietadiel na tvorivé torom ktorých je Predrag Uzelac, ale aj práce zo súťaže konferencie a výskumné účely...

o najlepší študentský plagát a najlepšiu študentskú fotografiu. Tie po Novom Sade uvidia v júli aj milovníci tohto druhu umenia v Sao Paole, na jeseň i obyvatelia Sarajeva. Podujatiu usporiadanom študentmi Departmánu pre grafické inžinierstvo a dizajn, za podpory FTN a Univerzity v Novom Sade, pod patronátom Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj, nemožno uprieť pestrosť, modernosť, viacdimenzionálnosť. Tak isto ani svojrázne prepojenie rôznych médií, trendov a prvkov tejto doby s umením. Jedno sa druhým živí, druhé prvým inšpiruje. To je vlastne na tom všetkom najkrajšie: ten nepopierateľne silný vzájomný tvorivý stimul.

www.hl.rs

Pavla Dobšinského. Pod réžiu tohto predstavenia sa podpísali profesorky Jarmila Pantelićová a Anna Speváková. V predstavení hrali žiaci vyšších ročníkov petrovskej základnej školy a stvárnili ľudské povahy vládcov na panovníckych dvoroch. J. Čp.

Číčkoviny V stredu 4. júna v rámci matičného večierka v sieni SKC P. J. Šafárika v Novom Sade bola premiéra divadelného

Informačno-politický týždenník

predstavenia Číčkoviny na text Anny Majerovej v podaní Detskej divadelnej sekcie SKC P. J. Šafárika v réžii Samuela Medveďa. Členmi tejto sekcie sú žiaci novosadských základných škôl, ktorí navštevujú hodiny slovenčiny, a vedie ju profesor Samuel Medveď. V predstavení, ktoré je o tom, čo zažili číčkovia a vtáci, keď sa ocitli v meste, s veľkou radosťou zahrali Frančesko Kubelák, Nikola Kovačević, Čila Šanta, Teodora Obrenov, Darko Stojiljković, Andrej Dišpiter, Aleksa Aleksov a Ivana Rosić. Mladí herci sa s týmto divadielkom zúčastnili

na divadelnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove, kde sa režisérovi dostalo uznanie. V pokračovaní programu sa básničkami a pesničkami predstavili žiaci Mina Lukić, Jovan Taušan, Aleksa Šimela, Una Pažitnajová, Andrej Horník, Čila Šanta, Janko Maksić a Mária Čemanová. Na večierku sa zúčastnili aj učitelia slovenčiny na novosadských základných školách. Za pekný program sa poďakovala predsedníčka novosadského MOMS Jarmila Struhárová a vyjadrila nádej, že sa deti budú častejšie zúčastňovať na matičných večierkoch. J. S. • KULTÚRA •

VEČIEROK PETROVSKÝCH MATIČIAROV

Vlado Dorča v spomienkach Jaroslav Čiep

ri humorne ladených úryvkoch z novinárskych záznamov niekdajšieho publicistu a redaktora Hlasu ľudu Vladimíra Dorču si prítomní na pietnom literárnom večierku venovanom jeho nedožitej sedemdesiatke zaspomínali na Vladove životné postoje a tvorivé chvíle. Organizátormi večierka boli petrovskí matičiari. Vo štvrtok 5. júna v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci aspoň nakrátko ožil duch svetobežníka, labužníka a humoristu Vladimíra Dorču. O to sa postarali Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MOMS Petrovec, a Miroslav Babiak, ktorí predniesli štipku z Vladových jemnocitných a sladkorečivých dialógov zachytených na písacom papieri. Aj jeho niekdajšia kolegyňa v hlasľudovskej redakcii Jarmila Pálenkášová si so

slzami v očiach zaspomínala na spoločne prežité chvíle a napísané reportáže z ciest po niekdajších juhoslovanských republikách. Nevyhla sa mapovaniu Vladových charakterových čŕt, ktorých sa nikdy nevzdával, ani v živote, ani vo svojich zápisoch. Spomienky na niekdajšieho kolegu

verejne oprášila K. Melegová-Melichová, na čo sa Samuel Žiak, riaditeľ

Vladimír Dorča (23. apríla 1944 – 27. júna 2005) okrem plodnej redaktorskej práce predovšetkým v týždenníku Hlas ľudu a v Národnom kalendári vydal tieto knihy humoresiek a reportáží: Trinásť do tucta (1984), Torta s jedným vajcom (alebo knižka, ktorá sa teší na čitateľa gurmanda) (1995), spolu s Máriou Lučetincovou Rok z rukáva (2000), Moja Austrália? (2001), spolu s Jánom Dorčom Rozmarné reportáže (2001), Dobrodružstvá rytiera Pustého hradu (2003) a Potulky za Ruženkou (alebo rytier Pustého hradu v ošiali mája) (2004). Po smrti mu vyšla kniha Obrázky z manželského života (... aj farebné) (2013).

Hlasu ľudu, nadviazal skôr už ako konzument Dorčovej pitnej satiry a reportáží. Podotkol, že Vlado celý svoj pracovný vek pracoval v tejto ustanovizni, odkiaľ roku 2004 odišiel do invalidného dôchodku. Primeranými krčmovými a „cestovateľskými“ pesničkami večierok dotvoril hudobník a skladateľ Samuel Kováč ml. Záverom večierka sa za pekné spomienky na otca v mene rodiny zavďačili dcéry Viera Dorčová-Babiaková a Vladimíra Dorčová-Valtnerová, ktoré pokračujú v jeho stopách a týmto spôsobom si aktívne zachovávajú pamiatku na neho.

ERDEVÍČANIA ODPREMIÉROVALI KNIHU ILOČANA VLATKA MIKSÁDA

Príbehy spoza opony – na javisku Juraj Bartoš

kutočný sviatok zavítal medzi erdevíckych Slovákov v stredový podvečer 4. júna. Vo vyplnenej veľkej sieni Slovenského domu sa najprv konala premiéra zbierky divadelných hier Príbehy za oponou autora Vlatka Miksáda z Iloka a hneď potom sme si premiérovo pozreli predstavenie Trampoty s vlkom. Jeho autorom a zároveň režisérom inscenácie je tiež V. Miksád, profesor slovenčiny, ktorý v rodnom Iloku nacvičil zo tridsať divadelných hier. V mene organizátora podujatia SKUS Erdevík sa prihovoril jeho predseda Ondrej Berédi: – Naši predkovia si hneď pri zakladaní spolku uvedomili, aký význam má divadelná činnosť pre Slovákov v Erdevíku. Už roku 1919 zahrali dve divadelné predstavenia Ferka Urbánka: Za živa v nebi a Už sme všetci v jednom vreci. Odvtedy erdevícki Slováci zahrali vyše sto divadelných predstavení pre deti a dospelých. • KULTÚRA •

Erdevícki divadelníOboznámila prítomných so ci žali úspechy nielen životopisom autora zbierky, na divadelných prektorý sa nakoniec aj sám prihliadkach vojvodinhovoril početnému, vekovo ských Slovákov, lež rôznorodému auditóriu. aj na republikových – Divadlo je vlastne jazyk súťažiach v Srbsku, v praxi. Deti sa rady hrajú, prevteľujú sa do divadelných tiež na Slovensku. postáv, páči sa im byť niePriniesli z nich celý rad odmien a ocenekým iným, preto rád s nimi ní, avšak, podčiarkol nacvičujem divadelné hry. predseda Berédi: Pri výbere repertoáru som – Naším pôvodným siahal predovšetkým po cieľom bolo a bude Knihe Príbehy za oponou autora Vlatka Miksáda (v strede) spracovaní ľudových rozlen jedno: zachovávať šťastnú cestu popriali Ondrej Berédi a Ruženka Ďuríková právok a zbierka je vlastne slovenský jazyk na dozhrnutím mojej pätnásťročločne tvoria. Divadlo má vzdeláva- nej divadelnej činnosti. Všetky insceskách, ktoré svet znamenajú. Profesorka slovenčiny a erdevíc- ciu, výchovnú, ako i estetickú funk- nácie v nej som predtým nacvičil ka divadelná ochotníčka Ruženka ciu, pritom si deti rozširujú i slovnú priamo na javisku. Ďuríková tiež zaželala šťastnú cestu zásobu. Erdevícke deti veľmi radi Záverom V. Miksád poprial príčerstvej zbierke divadelných hier, hrajú. Kolega Miksád vyhovel našej tomným, aby z predstavenia, ktoré žiadosti, zaslal nám všetky texty, nasledovalo, mali aspoň takú radosť, osobitne podčiarkujúc: – Divadelné hry majú veľký vý- ktoré prichystal pre svoju knihu ako jeho aktéri pri príprave. Potlesk znam pre deti. Pri nacvičovaní di- a rozhodli sme sa, že nacvičíme vyprevadil jeho knihu do života vadelnej hry sa deti cítia dobre, inscenáciu Trampoty s vlkom. a mladým erdevíckym divadelníkom Program knižnej prezentácie vsiakli nové kvantá energie k ešte príjemne, kamarátia sa, lepšie sa navzájom spoznávajú, učia sa a spo- moderovala Danuška Berédiová. lepším výkonom. 24 /4599/ 14. 6. 2014

Kultúra REPUBLIKOVÁ SÚŤAŽ ZO SLOVENČINY PRE ŽIAKOV STREDNÝCH ŠKÔL

Sviatok slovenského jazyka Anička Chalupová

oncom mája v Kovačici bola Republiková súťaž zo slovenského jazyka a jazykovej kultúry pre stredné školy. Zúčastnilo sa 29 žiakov z gymnázií v Báčskom Petrovci, Starej Pazove, Kovačici a zo strednej zdravotníckej školy v Novom Sade. Podujatie slávnostne otvorili v Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici, kde účastníkov privítal Pavel Rohárik, riaditeľ hostiteľskej školy, a súťaženie Najúspešnejší žiaci tohtoročnej súťaže s členmi hodnotiacej otvorila PaedDr. Svetlana komisie a organizátorom podujatia Zolňanová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM. a primeraných darčekov naj- Starej Pazovy (17 bodov), 2. Po vyplnení testov, ktoré kon- úspešnejším účastníkom súťaže. miesto obsadila Tabita Vágalová trolovala komisia v zložení: Dr. Na tohtoročnej republikovej z Báčskeho Petrovca (16,5 bodu) Anna Makišová, Anna Hrková, súťaži zo slovenského jazyka a 3. Kristína Bešková z Kovačice Zuzana Týrová, Alena Pešková a jazykovej kultúry najlepší- (14,5). Z druhákov najúspeša Jasna Uhláriková, nasledovalo mi žiakmi sú: medzi prvákmi nejší bol Vladimír Vaňa Valent slávnostné udelenie diplomov 1. miesto získal Ivan Kožík zo z Gymnázia Jána Kollára (18,5),

Stretnutie pod lipami 2014 bude v Kysáči

ohtoročné v poradí 43. Stretnutie pod lipami sa uskutoční v piatok 20. júna v Kysáči. Na tomto podujatí sa každoročne stretávajú mladí literáti, výtvarníci, hudobníci a vôbec tvoriví ľudia, ktorí svoje práce prezentujú v Rozletoch v časopise Vzlet. Na programe tentoraz bude prednes poézie, výstava ilustrácií, vyhlásenie autorov najlepších literárnych a výtvarných prác, hudobné body a rozhovor s hosťom – spisovateľom a redaktorom literárneho a kultúrneho časopisu Fragment Jánom Púčekom zo Slovenska. Tohtoročné SPL spoločne organizujú Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu, redakcia časopisu Vzlet, Základná škola Ľudovíta Štúra v Kysáči a Kultúrno-informačné stredisko Kysáč.

www.hl.rs



CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Na piatok 13. júna o 19.30 v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci je zahlásená akadémia a prezentácia osobnosti a diela generála Dr. Milana Rastislava Štefánika k 95. výročiu jeho tragickej smrti a 100. výročia vypuknutia 1. svetovej vojny. V rámci akadémie bude prezentácia umelecko-dokumentárneho filmu o M. R. Štefánikovi a prednáška na tému štefánikovského fenoménu v slovenskom zahraničí. Akadémiu MOMS Petrovec a ústredie MSS organizuje v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. a. f.

Autorkou ilustrácie na plagáte je Renáta Milčáková zo Slovenska. S. L.

Informačno-politický týždenník

2. miesto získala Ivana Bažíková, tiež z petrovského gymnázia (18) a 3. miesto Alena Petríková z Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici (16). Z tretiakov vynikla Lýdia Speváková (18,5), druhá bola Jaroslava Majerová, obidve z petrovského gymnázia (18) a 3. miesto obsadila Anna Mária Babincová, žiačka kovačického gymnázia (17,5). Zo žiakov štvrtého ročníka stredných škôl vynikla Miroslava Šimovičová z GJK (19), druhý bol Zlatko Gajan z GMP (17,5) a tretia Michaela Tárnociová z petrovského gymnázia (16,5). Organizátormi súťaže boli Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Slovakistická vojvodinská spoločnosť.

BÁČSKY PETROVEC. V pondelok 2. júna v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom žiaci a profesori petrovskej pobočky Hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade prichystali záverečný koncert vážnej

hudby, na ktorom prezentovali všetko, čo sa v aktuálnom školskom roku naučili. Žiaci rôznych ročníkov z celej Báčskopetrovskej obce hrali na klavíri, husliach a niekoľko piesní zaspieval chór. Na koncerte všetkých privítala profesorka tejto školy Ivana Nováková a pri tejto príležitosti sa okrem Ivany predstavili profesori, ktorí pracovali so žiakmi. Sú to Josipa Kopčoková a Dušan Mulić. Záverom koncertu žiakom udelili vysvedčenia o ukončení jednotlivých ročníkov tejto hudobnej školy. J. Č-p NOVÝ SAD. V pondelok 16. júna o 20.30 hod. v SKC P. J. Šafárika (Vuka Karadžića 2a, Nový Sad) bude premiéra divadelného predstavenia Play Kafka v prednese Divadelnej skupiny Štúdio. Réžia: Ján Makan, choreografia: Saša Krga. K. M. • KULTÚRA •

PREMIÉRA KNIHY MIROSLAVA MACHÁČA

Poviedky o živote tu vôkol nás Anna Lešťanová

iroslav Macháč, spisovateľ strednej generácie (1951) zo Starej Pazovy, za päť rokov vydal tri knihy. Premiéra najnovšieho titulu Obične priče sa uskutočnila v stredu 4. júna v aule staropazovskej divadelnej sály. Organizátorom tohto vydareného literárneho večierka bolo Stredisko pre kultúru Stará Pazova, v mene ktorého sa na úvod prihovoril riaditeľ Vladimír Kerkez. V knihe Obične priče je 21 poviedok. Vydal ju sám autor, spoluvydavateľom je Mrlješ Štampa v Belehrade a od Radojka Mrlješa sa tentoraz prítomní dozvedeli, že predchádzajúce dve diela M. Macháča Ljubav na treći pogled (2009)

Z premiéry knihy v Starej Pazove: (zľava) Milan Dudić, Samuel Boldocký, Miroslav Macháč, Radojko Mrlješ, Dejan Pavkov a Vladimir Kerkez

a Igre sudbine (2011), tiež vydané v tomto vydavateľstve, mali veľký úspech, lebo každá z nich mala až po dve vydania. Recenzent knihy Samuel Boldocký o. i. podotkol, že

je Macháč svojráznym fenoménom v literatúre, a to z troch dôvodov: je človekom, ktorý píše v zrelom veku, Slovákom, ktorý tvorí po srbsky a pochádza z výrobného povolania,

lebo po odpracovaných celých desaťročiach v súkromnom podnikateľstve teraz je v zaslúženej penzii. Boldocký prečítal recenziu knihy, ktorá bola na ukážku popretkávaná trefnými úryvkami z knihy. Zvolené poviedky prečítali Milan Dudić a Sergej Savić. O prezentovanej knihe a tvorbe tohto pazovského spisovateľa sa zmienili Dejan Pavkov a Veno Nechvátal. V hudobnej časti programu slovenské ľudové piesne za sprievodu harmonikára Vladislava Forgáča zaspievala Anna Šagová-Ćirićová a vystúpil i gitarista a spevák Bane Ostojić, vedúci skupiny Zarđali ekser. Pre všetkých návštevníkov tohto podujatia vytlačený bol i program premiéry knihy, čo je svojrázne nóvum v tomto prostredí. Na konci programu, ktorý sa konal tak po srbsky, ako aj po slovensky, sa prihovoril sám autor M. Macháč, ktorý povedal, že aj v neliterárnych časoch sa knihy, presnejšie jeho poviedky, predsa čítajú.

DVE DETSKÉ DIVADELNÉ PREMIÉRY SKOS DETVAN

Alica v krajine zázrakov po vojlovicky Vladimír Hudec

lenovia detského divadelného súboru SKOS Detvan z Vojlovice za necelý mesiac ponúkli divákom dve premiéry. Najprv 10. mája predstavenie Alica v krajine zázrakov zahrali po slovensky a o tri týždne – v pondelok 2. júna – po srbsky. Autorkou predstavenia je Terézia Weberová-Oravcová a text do slovenčiny preložila Lýdia Marková. – Zbožňujem rozprávky, lebo ich každý môže zažiť svojím spôsobom. Tak sa vlastne zrodila idea, aby sme známu rozprávku Alica v krajine zázrakov spracovali trochu inak. Osobnosti sme si prebrali z tejto rozprávky, ale základnou témou predstavenia je čas, – povedala autorka. So slovenským predstavením sa vojlovickí mladí divadelníci za pomoci mažoretiek z Pančeva predstavili obecenstvu na Prehliadke 3 x Ď, pokým srbský variant predstavenia je už v repertoári 5. ročníka Bienále umeleckého detského výrazu BUDI v Pančeve. Obidve premiéry boli výborne navštívené, zvlášť tá druhá. Sieň vojlovického Spomienkového domu bola vyplnená – ako málo• KULTÚRA •

kedy predtým – do posledného miesta. – Keďže sme hrali po srbsky, prišli aj diváci, ktorí nerozumejú po slovensky. Vcelku som spokojná, ako to dopadlo. Nakoľko som videla, spokojní sú aj herci, ale aj odborníci, ktorí si nás prišli pozrieť. Podľa ich slov boli príjemne prekvapení, – hovorí Oravcová. – Myslím si, že tým, že sme Spokojní s výkonom – herci a autorka po predstavení predstavenie nacvičili v dvoch jazykoch, sme skutočne stavenia nacvičuje v dvoch jazykoch. prípadne dvakrát v niektorej z okoli– Vlani dospelý súbor prvýkrát tých slovenských osád. Do báčskych urobili dobrý skutok. Žijeme v prostredí, v ktorom väčšina neovláda v dejinách Detvanu okrem v sloven- dedín neodchádzame, lebo sú cesslovenčinu a to potom aj rozhodne, skom jazyku predstavenie nacvičil tovné náklady príliš vysoké. Je škoda, že si neprídu pozrieť naše predstave- aj po srbsky. Ozveny boli priaznivé, že predstavenie, ktoré sa pripravuje nie. Takto do divadla organizovane takže sme to zopakovali s detským celý rok, žije tak krátko. Takto bez prišla vari celá vojlovická kultúrna divadlom a pravdepodobne tohto väčších problémov a s minimálnymi verejnosť. Nacvičením slovenského roku predstavenie pre dospelých výdavkami môžeme vystupovať tak predstavenia pestujeme jazyk, a tým bude znovu v dvoch jazykoch, – ho- v Pančeve, ako aj v okolitých osasrbským sa prispôsobujeme okoliu vorí podpredseda Detvanu Miroslav dách. Predstaveniu tak zabezpečíme a umožňujeme väčšiemu počtu di- Oravec. – Urobili sme to výlučne omnoho dlhší život, čo je svojráznou z praktických dôvodov, lebo so slo- satisfakciou hercom a kompletnévákov, aby si pozreli predstavenie. Ináč SKOS Detvan je jediný sloven- venským predstavením vystupujeme mu tímu za vynaložené úsilie. Foto: z archívu SKOS Detvan ský súbor vo Vojvodine, ktorý pred- pri premiére, na prehliadke a ešte raz, 24 /4599/ 14. 6. 2014

Kultúra IN MEMORIAM

Kvetoslava Benková 1951 – 2014

o dlhej a ťažkej chorobe v pondelok 9. júna 2014 umrela Kvetoslava Benková, známa speváčka, etnomuzikologička, skladateľka, dramaturgička, hudobná redaktorka, režisérka. Bola jednou z popredných slovenských hudobníckych osobností, v poslednom čase i predsedníčkou KUS Petrovská družina a umeleckou vedúcou folklórneho súboru. Narodila sa v Báčskom Petrovci 28. júla 1951. Gymnázium skončila v rodisku a na Hudobnej fakulte VŠMU v Bratislave získala diplom a hodnosť magisterky umenia. Po návrate do Petrovca sa zamestnala ako hudobná dramaturgička, redaktorka a režisérka v RTV Nový Sad, kde pracovala na príprave relácií hudobných programov rozhlasu a televízie. Spolupracovala s kultúrno-umeleckými spolkami a umeleckými telesami ako hudobná pedagogička, autorka a režisérka hudobných programov, bola členkou rôznych odborných porôt doma a na Slovensku.

Patrila medzi popredné speváčky slovenských ľudových a tanečných piesní vo Vojvodine a na Slovensku. Bola autorkou početných ocenených nových lyrických, tanečných a detských piesní, ale aj detských operiet Zajko chvastúň (1997) a Vrabčiaci (1999), hudobných rozprávok pre deti, ktoré nahrala na CD nosičoch v slovenčine, v srbčine, v maďarčine a v rumunčine – Káčatko prváčatko a Lacík Ma-

cík Slobodana Vujačića (1999). Pripravila a upravila stovky slovenských ľudových piesní pre ľudové kapely a profesionálne hudobné telesá, s ktorými často vystupovala na koncertoch a na nahrávkach v Rádiu Nový Sad a v Rádiu Bratislava (s ľudovými a džezovými orchestrami Rádia Nový Sad, s OĽUN-om a Big Bandom Rádia Bratislava, s Ľudovým orchestrom SĽUK-u, s kapelami M. Dudíka, Ignáca Schöna, Jaroslava Stráňavského, Štefana Molotu a s Ďatelinkou Ondreja Molotu, ako aj s početnými významnými skladateľmi a dirigentmi, ako sú Tibor Andrašovan, Vojtech Tátoš, Jovan Adamov, Stevan Radosavljević a iní). Vydala dve rodinné audiokazety, na ktorých zhrnula vlastný hudobný vývoj, hudbu a spev svojho otca Pavla Čániho, manžela Martina Benku a dcér Slovenky a Margaréty, s ktorými často vystupovala a nahrávala v Novosadskom a Bratislavskom rozhlase. Bola nositeľkou početných ocenení za interpretáciu a skladby. Na viacerých folklórnych podujatiach jej udelili uznania a diplomy (Matica slovenská, FF Tancuj, tancuj..., Dom zahraničných Slovákov v Bratislave, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahrani-

čí, Prix de musique folklorique de radio Bratislava, Stretnutie v pivnickom poli, FFPP Detva, čestný občan mesta Detva...). Na siedmom medzinárodnom festivale televíznych a rozhlasových programov v Užhorode roku 2005 získala odmenu za najlepšiu hudobnú reláciu. V roku 2008 získala mimoriadnu cenu Obce Báčsky Petrovec za vynikajúce výsledky v umeleckej práci s ochotníkmi. Vďaka rodinnému zázemiu k slovenským ľudovým piesňam mala blízko už od útleho detstva. Takmer 40 rokov sa aktívne zaoberala zberateľskou činnosťou. Zozbierala na tisícky slovenských ľudových piesní z Vojvodiny, ale aj z Málinca a okolia na Slovensku a zaujímalo ju ich pretrvávanie v podmienkach viacnárodného prostredia. Vydala štyri knihy z cyklu Od Petrovca do Málinca (Svadba, Priadky a páračky v slove a piesni, Balady a Výročné zvyky v slove a piesni) a vianočné piesne a vinše Tichá noc, svätá noc. Pochovaná bola 10. júna 2014 na petrovskom cintoríne. Nech jej je večná sláva a vďaka. ÚKVS Foto: A. Francistyová

Usporiadať sa nie je to isté čo usporiadať Anna Horvátová

ýznam slova neraz zmení aj taká maličkosť, akou je povedzme zvratné zámeno „sa“. Na ukážku nesprávneho použitia tohto slovíčka upozorníme vo vete: „Stretnutie sa usporiada vo štvrtok.“ A v ďalšom texte si pomocou slovníka ozrejmíme významy slovies usporiadať a usporiadať sa a prečo v uvedenej vete nie je náležite použité. Sloveso usporiadať vyjadruje: – (čo) urobiť niekde, v niečom, s niečím poriadok, dať, uviesť do poriadku, do súladu, upraviť: usporiadať si veci (na písacom stole, v zásuvke, v skrini); usporiadať knihy na polici; Usporiadal som všetko [v šope], aby nik nezbadal, že tu mali robotu cudzie ruky. (Kuk.); Keď si v dome všetko usporiadaš, môžeš si ľahnúť (Urbk.); – (čo, zriedkavo i koho) utriediť, zaradiť na správne, náležité miesto; zoradiť: usporiadať

www.hl.rs

niečo chronologicky, systematicky, vecne: usporiadať kartotečné lístky podľa abecedy; Na stole ležia stĺpce hotovej sadzby, len ich zlámať a usporiadať do stránok. (Jil.); [Mládencov] usporiadali do radu a viedli pred lekára. (Urb.). Aj v prenesenom zmysle sa používa takto: usporiadať si myšlienky, spamätať sa, začať sústredene premýšľať. Ďalší význam je (čo) uviesť záležitosti, vzťahy medzi niekým alebo niečím do určitého (náležitého) stavu; urovnať: usporiadať svet, spoločnosť, spoločenské vzťahy po novom; Vedia si usporiadať život podľa svojich plánov. (Jégé); Predstavoval som si usporiadanie rodinných pomerov celkom inakšie. (Švant.). A dostali sme sa aj po ten význam, ktorému tu venujeme pozornosť: zorganizovať, uskutočniť: usporiadať kultúrne, zábavné, športové podujatie; usporiadať tanečnú zábavu, ples, večierok; usporiadať divadelné

Informačno-politický týždenník

predstavenie, usporiadať výstavu; usporiadať prednášku, besedu, diskusiu, konferenciu. Nedokonavé sloveso znie usporadovať a opakovanie deja sa vyjadruje slovesom usporadúvať. Ale dôležité je vedieť, že v tomto prípade sa „sa“ nemá použiť, lebo vzniká iný význam. Usporiadať sa znamená predsa niečo celkom iné – je to zaradiť sa, zoradiť sa: Deťom vysvetľujem, ako sa usporiadať po dvoch do dlhého vrkoča. (Gab); (Vojaci) sa usporiadajú do radu. (Ráz.-Mart.); cvičenci sa usporiadali do zástupu, do zákrytu. Nedokonavý tvar znie usporadovať sa a na zdôraznenie opakovania deja je tu sloveso usporadúvať sa. Vetu zo začiatku textu sa v tom znení neodporúča použiť, lebo vyznie, že sa ide zoradiť alebo zaradiť podujatie do radu. • KULTÚRA •

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNAM Zamestnám kaderníčku (kaderníka) vo vyhľadávanom salóne v Senci pri Bratislave. Podmienka: ukončená kadernícka škola, osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí (krajanský preukaz), znalosť slovenčiny. Prax nie je podmienkou. Poskytujem dobrý plat a možnosť ubytovania. Kontakt: amra.bosnic@gmail.com, jasmin.bosnic@gmail.com, +421903461538, +421903753240. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného odpadu Nositeľ projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o schválení súhlasu k Štúdii o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného odpadu v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. júna 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-169/14, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad, v postupe rozhodovania o schvaľovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného odpadu, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného odpadu v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných, s cieľom znemožniť, zmenšiť a tam, kde je to možné, odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného odpadu v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Na predmetovej lokalite sa už nachádza objekt ECO-LOGISTICA, s. s r. o., pre ktorý vlastní rozhodnutie Mestskej správy pre ochranu životného prostredia číslo VI-501-38/11 zo 14. apríla 2011, ktorým sa stanovuje, že pre projekt Sklad nebezpečného odpadu nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Pre zvýšenie rozsahu podnikania nositeľ projektu rozšíril aj listinu odpadu, a to pre nasledujúce skupiny odpadu: poľnohospodárske, záhradnícke,

• OZNAMY •

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 26. 5. 2014 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Väzba amínového zariadenia v prevádzke na výrobu a transport ropy a plynu v Elemire, na katastrálnej parcele číslo 3026/1, k. o. Srpski Elemir, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok výskumu a výroby z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. akvakultúrne, lesnícke odpadky, odpadky z lovu a rybárstva, pripravovania a spracovania potravy, odpadky zo spracovania dreva a výroby papiera, kartónu, pulpy, panelu a nábytku, odpadky z kožiarskeho, kožušníckeho a textilného priemyslu, odpadky z rafinovanej nafty, prečisťovania prírodného plynu a pyrolitického tretmánu uhlia, odpadky z neorganického chemického spracovania, odpadky z organického chemického spracovania, odpadky z výroby, formulovania, zásobovania a spotreby náterov (farby, laky a sklenená glazúra), lepidlá, tesniče a tlačiarenské farby, odpadky z termických procesov, odpadky z chemického tretmánu povrchov a ochrany kovov a iných materiálov; hydrokovopriemysel farebných kovov, odpadky z formovania a fyzického a mechanického povrchového spracovania kovov a plastiky, odpadky z olejov a zvyškov tekutých palív, odpadové organické rozpúšťadlá, prostriedky na chladenie a pohonné plyny, odpadky, ktoré nie sú iným spôsobom špecifikované v katalógu, stavebný odpad a odpad z búrania (zahŕňajúc i vykopanú zem z kontaminovaných lokalít), odpady zo zdravotnej ochrany ľudí a zvierat a / alebo s tým súvisiacich výskumov (okrem odpadu z kuchýň a reštaurácií, ktoré neprichádzajú z priamej zdravotnej ochrany), odpadky zo zariadení na spracovanie odpadu, prevádzka tretmánu odpadových vôd mimo mesta vznikania a príprava vody na ľudskú spotrebu a používanie v priemysle, komunálny odpad (kuchynský odpad a podobné komerčné priemyselné odpadky), zahrnujúc oddelené zbieranie frakcií. Predmetovým projektom sa predpokladá skladovanie nebezpečného odpadu, a to okolo 400 t odpadu ročne (maximálny denný príjem skladu je 5 t denne), ale sa v ktoromkoľvek čase nebude skladovať viac ako 40 t odpadu. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 31. marca 2014. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti a neboli vyslovené ani mienky zainteresovanej verejnosti počas prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 1. apríla 2014, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-169/14 z 1. apríla 2014. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie pre zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného odpadu v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad, číslo VI-501169/14, zo 6. marca 2014, zostavená je technická komisia pre zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-169/14 z 2. júna 2014 s hodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-1157/12 z 29. augusta 2013, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

24 /4599/

14. 6. 2014

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj 2, v Ulici novosadski put 114, na katastrálnej parcele číslo 3763/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. júna 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-537/14, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj 2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj 2, v Ulici novosadski put 114, na katastrálnej parcele číslo 3763/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj 2, v Ulici novosadski put 114, na katastrálnej parcele číslo 3763/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu pravidelnú žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj 2, v Ulici novosadski put 114, na katastrálnej parcele číslo 3763/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsah GSM 900 a UMTS. Pre rozsahy GSM 900 a UMTS používajú sa tri panelové antény ADU451602 pre prvý, druhý a tretí úsek. Azimuty antén sú 30 ° (úsek 1), 160 ° (úsek 2) a 290 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Adice. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10 septembra 2010, 24/11, 121/12, 43/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-0201676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj 2, číslo 0204/14-271 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS Lipov Gaj 2 má celkovú efektívnu vyjadrenú silu 734,6 W (pre všetky tri úseky) pre sústavu GSM 900 a pre sústavu UMTS celková efektívna vyjadrená sila je 3281,9 W (pre všetky tri úseky). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyjadrenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyjadrenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

POSLEDNÝ POZDRAV kolegyni

ANNE CHOVANOVEJ učiteľke vo výslužbe z Kysáča Anna, zostaneš nám navždy v krásnych spomienkach. Tvoji kolegovia – dôchodcovia ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

ONDREJOM STRACINSKÝM 26. 4. 1932 – 25. 5. 2014 z Kulpína So smútkom sme sa s Tebou rozlúčili. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť si vždy budeme spomínať. Manželka Katarína a syn Ondrej

SMUTNÁ ROZLÚČKA so strýkom

ONDREJOM STRACINSKÝM 26. 4. 1932 – 25. 5. 2014 z Kulpína S úctou a láskou si vždy na neho bude spomínať Ján Stracinský s rodinou • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÉ ZBOHOM

VLASTU CHLEBIANOVÚ

7. 12. 1971 – 12. 6. 2001 – 12. 6. 2014 zo Starej Pazovy

ŠTEFANOM SABOM z Kysáča Svatovci Jambrichovci

Vlasta moja, roky sa minuli odvtedy, čo si odišla. Často sa nájde niekto s otázkou: „A čo jej bolo, od čoho...?“ ktorá mi rozjatrí rany na srdci a ono znovu začne krvácať. Moje výkriky bez ozveny nemôžu Ťa vrátiť, jediný môj poklad. Na Teba si spomína mama

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, ockom a dedom

ŠTEFANOM SABOM z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú: manželka Anna, syn Štefan s manželkou Milinou, dcéra Alenka s manželom Vladimírom a vnúčatá Denis, Jana a Valentína

DROBNÉ OZNAMY

KVETOSLAVE BENKOVEJ rod. Čániovej 28. 7. 1951 – 9. 6. 2014 z Petrovca S úctou si na ňu bude spomínať kolektív Hlasu ľudu

KUPUJEM obrábateľnú pôdu v báčskopetrovskom chotári; tel.: 063/827-87-45.

SPOMIENKA

HĽADÁME VODIČOV na medzinárodnú kamiónovú prepravu so skúsenosťami, vodičským preukazom C, E do Slovenskej spoločnosti, ktorá sa špecializuje na prepravu lodných kontajnerov z / do Európskych terminálov. Možný nástup okamžite po osobnom pohovore v sídle spoločnosti Ing. Ivan Uher; www.albatros-group.sk; uher@ albatros-group.sk; tel.: +421/31/5524706.

ZUZANA BAKOŠOVÁ rod. Tomášiková 13. 10. 1938 – 11. 6. 2009 – 2014 z Kovačice Pavel, Zlatko, Marína a Sára

SMUTNÁ SPOMIENKA Oznamujte

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o hodnotenie potreby po ažúrovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Regionálna depónia, s. s r. o., Subotica, Námestie Lazara Nešića č. 1, podal žiadosť o hodnotenie potreby po ažúrovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba subotickej regionálnej sanitárnej depónie, na katastrálnej parcele č. 2635, k. o. Bikovo, ZO Subotica. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

• OZNAMY •

FRANTIŠEK OBUCH

Hlase ľudu

1936 − 2008 − 2014 z Kysáča

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

Čas plynie a nevráti, čo vzal. Zostali len spomienky a žiaľ. S úctou a láskou si na Teba spomínajú

inzercia@hl.rs 24 /4599/

manželka Mária a dcéra Lýdia

14. 6. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV mame a starkej

ANNE CHOVANOVEJ 3. 5. 1933 – 2. 6. 2014 učiteľke z Kysáča

MICHAL MARČOK

ANNA MARČOKOVÁ

13. 3. 1945 – 4. 6. 2013

rod. Krajčíková 10. 2. 1947 – 21. 12. 2013 z Kysáča

Životom a bolesťou unavená, tíško zaspala. Posledný pozdrav a poďakovanie za lásku, obetavosť a všetko dobré, čo nám venovala od dcéry Jarky, zaťa Stevana a vnúčat Tamary a Stanislava

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachovávajú

na rodičov a starých rodičov

bratranec Vladimír a sesternica Milina s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

ONDREJA ČÁNIHO

ANNU ČÁNIOVÚ

1930 – 2001 – 2014

ONDREJOM ČASTVENOM 1932 – 2014 z Petrovca

1933 – 2013 – 2014

z Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínajú a nezabúdajú synovia a dcéra s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovaného syna

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú: manželka Anna Častvenová a Samuel a Anna Vrbovskovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JANKA STVORCA 4. 1. 1975 – 12. 6. 1999 – 2014 z Kovačice

Navždy budeme s Tebou v našich srdciach a myšlienkach.

s naším dedom a pradedom

ONDREJOM ČASTVENOM 1932 – 2014 z Petrovca

Tvoji rodičia

SPOMIENKA

na milovaného brata

JANKA STVORCA 4. 1. 1975 – 12. 6. 1999 – 2014 z Kovačice S úctou si vždy na neho budú spomínať: Samuel a Rachel s deťmi Alexejom, Robertom a Filipom Vrbovskovci a Anna, Miroslav a Kristijan Anušiakovci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tichú a trvalú spomienku si navždy zachováva brat Tomáško s manželkou Tatianou

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV susedovmu apkovi

ONDREJOVI ČASTVENOVI 1932 – 2014 z Petrovca Dotĺklo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás. S láskou a úctou si na neho budú spomínať Sabovci a Ďugovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA so strýkom

ONDREJOM STRACINSKÝM 26. 4. 1932 – 25. 5. 2014 z Kulpína So smútkom sme sa s Tebou rozlúčili, ale vždy budeš v našich spomienkach. Mária Stracinská a Mária Fábryová s rodinou

SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

na môjho otca a moju sestru

nášmu priateľovi

ONDREJOVI MOLNÁROVI 15. 1. 1963 – 27. 5. 2014 z Hložian

MICHALA MAGLOVSKÉHO 1910 – 1984 – 2014

Trvalú pamiatku si na Teba zachová rodina Hansmanová

MÁRIU HRICOVÚ

rod. Maglovskú 1936 – 1999 – 2014 z Kulpína Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávajú Vaši najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojím bratom a ujom

s naším triednym učiteľom

JÁNOM ŠIMOM

JURAJOM STANOM

31. 8. 1943 – 5. 6. 2014 z Petrovca rodom z Kulpína

7. 6. 1943 – 5. 6. 2014 z Kovačice

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. S láskou a úctou sa s Tebou lúčia: sestra Katarína a synovec Miroslav s manželkou Annou a deťmi Martinkom a Ivanou Zorňanovci

Vo svojich spomienkach si Vás navždy zachovajú a s úctou si na Vás budú spomínať žiaci generácie narodení v roku 1970

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším milovaným, nenahraditeľným manželom, otcom a dedkom, ktorý nás dňa 5. júna 2014 opustil náhle, nečakane, bez rozlúčky...

JURAJOM STANOM 7. 6. 1943 – 5. 6. 2014 z Kovačice

Veľkú vďaku odovzdávame našim susedovcom Farkašovcom za ich nesebeckú a obetavú pomoc, susedovi Martinovi Svetlíkovi, ktorý mu pomáhal na jeho poslednej ceste domov. Ďakujeme pánovi seniorovi Pavlovi Sklenárovi za slová útechy, cirkevnému spevokolu, všetkým generáciám jeho žiakov, všetkým príbuzným z Kovačice, Erdevíka, Padiny, Hložian, Nového Sadu, Zemunu, Debeljače a zo Slovenska. Ďakujeme všetkým susedovcom, kolektívu ZŠ, Domu zdravia, priateľom a tým, ktorí nám poskytujú pomoc a podporu v našom smútku. Manželka Katarína, dcéra Katarína, zať Peter a vnučka Mia Tóthovci • OZNAMY •

24 /4599/

14. 6. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 13. júna 19.30 Úryvok z tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Kumštáreň Nedeľa 15. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov 21.00 Dotyky Utorok 17. júna 10.10 Paleta – výber z vysielaní titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: z podujatia Čaro višieň v Silbaši, o aktuálnych prácach v roľníctve, z 58. literárneho snemovania v Petrovci, z 21. prehliadky slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď, ako i o renovovaní petrovského kostola. Dúhovka uvedie televízny portrét hudobníčky, redaktorky a národnej dejateľky Kvetoslavy Benkovej, od ktorej sa v týchto dňoch naposledy rozlúčila naša verejnosť, pod názvom Bytosť založená na hudobnej podstate.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 13. júna – Rebel bez príčiny Sobota 14. júna – Za lásku láska Pondelok 16. júna – Lov na človeka Utorok 17. júna – Zástupca veliteľa Streda 18. júna – Kruté zúčtovanie Štvrtok 19. júna – Horúce strely 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 15. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Úspechy našich žiakov na republikových súťaženiach Utorok 17. júna 16.00 O združení Dea Dia Kreatívna škola Láska k basketbalu Piatok 20. júna 16.00 Slovenský film: Pacho, hybský zbojník Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 15. júna 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Súboj o poklad templárov 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Predsedníčka Spolku petrovských žien Mária Gašparovská počas váľania mája na nádvorí spolku

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 24 RÁDIO STARÁ PAZOVA

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Streda 18. júna 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 22. júna 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa narodeného v Petrovci v roku 1935. Umrel v roku 1986 na Irižskom Venci. Bol básnikom, prozaikom, autorom pre deti a prekladateľom. autorka: ANNA elektrina darovaná mestečko malá vec v Srbsku kanva BIČIAROVÁ

opyt. zám. útok

labka skos vpíšte OŠ vpíšte OVT dala do poriadku

karát

Dobrý deň, kolážová relácia, bude venovaná pamiatke na známu muzikologičku, speváčku a neúnavnú pracovníčku na kultúrno-umeleckom poli Kvetoslavu Benkovú, ktorá usnula v pondelok 9. júna. Náplňou relácie bude jej rozsiahla hudobná, ale aj literárna tvorba. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

st. miera vreckovitý pre tekutinu žreboval obal (srb.)

vzdelával

erbium

TELEVÍZIA PANČEVO

kyslík

von kelvin volt 1. časť tajn.

2. časť tajničky vpíšte CK v mladom veku

vpíšte RP

osob. zám. podávala fúkal vziať so sebou

ž. meno dvaja

roztok zeminy

tulipán (srb.)

karát

útočil AS HL DU LU

vajcia (srb.) verzus (skr.)

anno Domini Pančevo

liter auto škola

udržiaval sa na vode rovnaké samohl.

odťala

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 23 VODOROVNE: opatrila, Samuel, p, Ar, nv, KE, doviezol, až, K, eso, ovad, ív, ško, Anna, t, lak, UN, amal, šsi, roleta, e, kronika, ee, Avala TAJNIČKA: SAMUEL ŠTARKE

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 21 z čísla 21 Hlasu ľudu z 24. mája 2014 bolo: KRISTA BENDOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA HUČKOVÁKLINKOVÁ, Ul. maršala Tita č. 23, 23 207 ARADÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

24 /4599/ 14. 6. 2014

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Po Partizane padla i Zvezda! SLÁVIA – CRVENA ZVEZDA 3 : 1 (1 : 0) Ján Špringeľ

posledných dvoch zápasoch v Kovačici slávisti zdolali kluby z Gaja a Pavliša, ktoré sa hrdia menami najznámejších srbských klubov. Prvý polčas zohrali Kovačičania veľmi dobre, v druhom poľavili, hoci zvýšili skóre. Po úvodnom hvizde z delovky Tiodorovića bol iba rohový kop. Po štvrťhodine skúšal Petković z voľného kopu, čoskoro Andonovski mieril tesne mimo. Nechýbalo veľa na studenú sprchu po úpeku: Branimir Karanović strelil mimo a nad v 24. a 27. minúte. Medzi strelami útočníka „červených“ šíp Labudića kryl strážca siete Pavliša. Po polhodine skúšal ľavačkou znovu Tiodorović – mieril nad. Desať minút pred prestávkou otvoril skóre Petković presnou strelou z osemnástich metrov do horného ľavého rohu brány Bokšana. Nožničky Andonovského si vyslúžili potlesk dve minúty po góle.

Nabiehajúci Andonovski mieril hlavou nad osem minút po prestávke. Olujić a B. Karanović nevyužili chybu obrany Slávie v 60. min. Päť minút nato nebezpečne prízemnou strelou ohrozil svätyňu hostiteľov aj Jovanović. V 67. min. zdvojnásobil výsledok Čerňoš, keď triafal presne hlavou po voľnom kope Petkovića.

Filip Angelovski vbehol do veľkého vápna a delovkou stanovil konečné skóre zápasu Slávia – C. zvezda 3 : 1

Branimir Karanović nevyužil ani šancu, keď zoči-voči s brankárom pálil do náhradného strážcu siete Stajčića. Deväť minút pred koncom Zvezda zmenšila výsledok prízemnou strelou Olujića z dvadsiatich metrov. Tri minúty pred záverečným hvizdom na sezónu v Kovačici rýchly Angelovski vbehol z pravej strany do pokutového územia a mieril k vzdialenejšej žrdi brány hostí. SLÁVIA: Krstić (Stajčić), Sachter, Obradović (Štopulj), Čerňoš, Hornung, Petković, Andonovski, Tiodorović (Angelovski), Vulišić, Labudić, Bosnić. Na posledných dvoch zápasoch Sláviu viedol nový tréner Zlatko Mršulov. Zoran Madževski rezignoval na post kouča futbalistov z osady insity. Na meraní síl s Pavlišom Labudić hral v útoku s Bosnićom. Väčšiu časť jari musel hrať v obrane, aj keď je útočníkom. Slávisti sú i naďalej na treťom mieste. Získali doteraz 54 bodov.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Usmieva sa im vyššia liga HAJDUŠICA – VINOGRADAR 6 : 0 (1 : 0)

Vladimír Hudec

núty neskoršie ešte raz presne strelil z okraja šestnástky – 3 : 0. Po tomto góle hostia úplne zložili zbraň a ich brankár za nasledujúcich desať minút ešte trikrát kapituloval. Dvakrát skóroval Radović a do listiny strelcov sa

zapísal aj Demse. Možno by výsledok bol aj vyšší, ibaže rozhodca pre silný lejak, ale aj zmenšenú viditeľnosť odpískal koniec 10 minút skôr. Dve kolá pred koncom Hajdušičania sa prvému Borcu priblížili na

omáci futbalisti od prvej minúty nebezpečne zaútočili na bránu Vinogradara, a tak dali najavo, že nemienia prehrať. Na druhej strane hostia z Gudurice sa húževnate bránili a odolali iba prvých 25 minút. V 26. min. Radović pekne centroval z pravej strany a osamelý Đaković presne hlavičkoval – 1 : 0. Po góle sa nad Hajdušicou natiahli čierne mračná, ktoré priniesli silný lejak a hrmavicu, v dôsledku čoho rozhodca Jokić nakrátko prerušil zápas. Po desiatich minútach hráči znova vybehli na ihrisko, ale do konca polčasu zohrali slabo, takže nebolo ani príležitostí pred bránami. Už v 3. min. pokračovania Radović presnou strelou z 20 metrov matoval brankára hostí Pre silný lejak rozhodca Jokić najprv prerušil, a potom aj skrátil zápas v Brekića. Ten istý hráč o dve mi- Hajdušici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V poslednom kole 15. júna hrajú so Slogou v Banátskom Novom Sele. O tretie miesto budú Kovačičania do záverečných minút sezóny bojovať s Radničkim Baranda a Poletom Izbište. Oba kluby majú dva body menej od slávistov. Výsledky 29. kola: Polet – Partizan 2 : 0, Slávia – C. zvezda 3 : 1, Tempo – Sloga (BNS) 0 : 2, Mladost – Vulturul 2 : 2, BAK – Železničar 3 : 2, Vojvodina – Jugoslavija 3 : 3, Sloga (P) – Budućnost 8 : 0, Kolonija – Radnički 1 : 2.

1. Sloga (P) 2. Železničar 3. Slávia 4. Radnički 5. Polet 6. C. zvezda 7. Sloga (BNS) 8. Mladost 9. BAK 10. Partizan 11. Jugoslavija 12. Budućnost 13. Vojvodina 14. Kolonija (-4) 15. Vulturul 16. Tempo (-3)

29 19 6 4 71 : 28 63 29 16 10 3 79 : 26 58 29 16 6 7 70 : 32 54 29 16 4 9 64 : 34 52 29 14 10 5 52 : 31 52 29 12 8 9 63 : 58 44 29 11 8 10 50 : 44 41 29 11 8 10 53 : 53 41 29 12 2 15 44 : 49 38 29 11 4 14 55 : 69 37 29 9 8 12 41 : 40 35 29 8 7 14 52 : 81 31 29 7 9 13 38 : 47 30 29 10 3 16 67 : 97 29 29 7 4 18 34 : 66 25 29 1 7 21 12 : 90 7

iba 4 body rozdielu. Jestvujú teda teoretické šance, aby získali aj titul, avšak museli by obidva zápasy vyhrať a Borac oba prehrať, čo málokto považuje za celkom reálne. Hajdušičanom sa predsa už teraz usmieva postup do Prvej juhobanátskej ligy. Pravidlami súťaže je určené, že môže postúpiť najlepšie umiestnené mužstvo, ktoré v bežných majstrovstvách má aj mladšie kategórie futbalistov. Keďže ich Borac nemá, Hajdušičania získajú právo na postup, pravdaže, vtedy, ak nedovolia Dobrici, ktorá tiež má mladšie kategórie futbalistov, aby obsadila druhú priečku. Aby to dosiahli, Hajdušičania musia vyhrať ešte aspoň jeden zápas. HAJDUŠICA: M. Melich, Pejčić, Đukić, Pomorišac, G. Stojkovski, Radulović, Đaković, Anđelovski (Barbulović), Demse, Radović, Hrudka (D. Melich). Ostatné výsledky 27. kola: Vladimirovac – Karaš (J) 3 : 1, Borac (VG) – Dobrica 3 : 0, Potporanj – Jedinstvo 0 : 1, Partizan (K) – Dunav 2 : 1, Ševac – Borac (VS) 3 : 1, Hajduk – Ratar 2 : 1, Karaš (K) – Partizan (U) 1 : 2. • ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Prvý polčas na päťku VINOGRADAR – TATRA 1 : 5 (0 : 5)

Pavel Pálik

álokto v Kysáči od futbalistov Tatry z horúcej pôdy v Ledinciach očakával aj remízu, niežeby tri vzácne body a taký výprask mužstva Vinogradar. A začalo sa to fantasticky. Hostia zahrali naplno, nastolili prudké tempo a pokiaľ sa domáci pozviechali, už mali tri góly Sieť Vinogradara sa prvýkrát vlnila v 5. min. po strele Alargića v sieti. Alargić otvoril skóre v 5. min., G. ković v 36. min. V 41. min. domáci Vinogradara a penaltu premenil Grijak sa do listiny strelcov zapísal hráč Cvetković faulom znemož- Đaković. Aj v druhej časti hostia dominov 10. a 13. min. Na 0 : 4 zvýšil Vu- nil pokus Alargića pred bránou

vali na ihrisku, mali niekoľko vyložených šancí, ale akoby zabudli dávať góly. V 90. min. niekdajší hráč Tatry Pota skončil rýchly protiútok gólom a stanovil konečný výsledok zápasu. Víťazstvo hostí je celkom zaslúžené, čo uznali aj hostitelia. Kysáčania sú aj ďalej na prvom mieste. Zápas v Ledinciach sledovalo asi 100 divákov, dobre ho viedol Lalić z Petrovaradína a jedinú žltú kartu dostal Cvetković. TATRA: Kyseľa, Srnka, Stevanović, Krstić, Đaković (Tót), Ćupina, Alargić, Malešević, Vuković (M. Grijak), Cvetić, G. Grijak. Výsledky 31. kola: Susek – Šajkaš 3 : 2, Slavija – Železničar 5 : 0, Sofeks – Futog 1 : 1, Sirig – Dinamo 3 : 1, Fruškogorac – Borac 5 : 0, Proleter – Báčka 4 : 0, Vinogradar – Tatra 1 : 5, Omladinac – Čenej 7 : 0, Sremac – Fr. partizan 3 : 1. V stredu 11. júna v mimoriadnom 32. kole Tatra mala na programe doma zápas s Proleterom z Banoštora. V predposlednom 33. kole v nedeľu Kysáčania si v Sriemskej Kamenici zmerajú sily s domácim Fruškogorcom.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Na výhru čakali osem zápasov! Juraj Pucovský

nom útoku prihral Valentovi, ktorý iba dorazil loptu do nechránenej siete. PANÓNIA: S. Stojanović, Pivarov, Dobrić, M. Stojanović, Jovović, Lamoš (Virijević), Rančić (Lepojević), Turčan (Stolić), Valent, Pjević, Mladenović.

V predposlednom 29. kole strelci vsietili 29 gólov. Najviac ich bolo v Sonte – sedem, v Svilojeve šesť, v Rastine štyri... Na tabuľke neprišlo k veľkým zmenám, takže konečné umiestnenie je už celkom zrejmé. Výsledky 29. kola: Metalac – Rusín 0 : 1, Panónia – A. Šantić 3 : 0, Graničar – Radnički 2 : 0, Dinamo – Partizan 3 : 4, Törekvés – Jedinstvo (R) 6 : 0, Rastina – Jedinstvo (K) 2 : 2, Mladost – Šikara 3 : 0, Lipar – Dunav 3 : 0. Program posledného 30. kola: Rusín – Lipar, Dunav – Mladost, Šikara – Rastina, Jedinstvo (K) – Törekvés, Jedinstvo (R) – Dinamo, Partizan – Graničar, Radnički – Panónia, A. Šantić – Metalac. PANÓNIA – ALEKSA ŠANTIĆ 3 : 0 (1 : 0)

anúšikovia Panónie museli dočkať ôsmy zápas a 720 minút hry, aby ich miláčikovia zaznamenali prvú a jedinú jarnú výhru na domácom trávniku! Prvýkrát sieť mužstva z dediny, ktorá nesie meno známeho básnika, rozvlnil mladý David Pivarov • ŠPORT •

v 41. min. z jedenástky. Predtým hostia v trestnom území faulovali Valenta. Dobre triafa z penalty: David Pivarov Druhý gól vsietil Pjević (Panónia Laliť) v 75. min. tak, že jeho strela zo šestnástich metrov opečiat- do chrbta a skončila v sieti. V 87. kovala brvno, lopta trafila brankára min. náhradník Virijević po úspeš-

1. Lipar 2. Mladost 3. Törekvés 4. Rusín 5. Graničar 6. Dunav 7. Partizan 8. Metalac 9. Jedins.(K)(-1) 10. A. Šantić (-1) 11. Radnički 12. Dinamo (-3) 13. Panónia (-3) 14. Šikara 15. Rastina(-1) 16. Jedins.(R)(-1)

24 /4599/ 14. 6. 2014

29 23 29 23 29 21 29 17 29 17 29 15 29 13 29 12 29 11 29 8 29 9 29 9 29 9 29 8 29 5 29 2

5 1 81 : 18 74 1 5 109 : 25 70 2 6 77 : 28 65 7 5 69 : 31 58 3 9 61 : 50 54 6 8 68 : 45 51 5 11 55 : 39 44 5 12 43 : 34 41 6 12 60 : 63 38 7 14 42 : 53 30 2 18 46 : 75 29 3 17 38 : 65 27 2 18 53 : 68 26 2 19 28 : 75 26 3 21 27 : 113 17 1 26 15 : 90 6

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Sinišu Stanivuka neinkasovali ani jeden gól, za čo najväčšie zásluhy majú spoľahliví brankári Zeljković a Čipár. BUDÚCNOSŤ: Zeljković (Čipkár), Đekić, Batinić, Obradović, Radević, M. ktorý z takých troch Kobilarov, N. Kobilarov, – štyroch metrov Trivunović, Matić, Lukić trafil pre uľahčujúci (Sivčević), Leđanac (Lavýsledok – 0 : 2. tinović). Pri konci zápaDorastenci Budúcnosti su si Đekić dovolil, Spoľahlivý náhradník: aby ho vyprovo- Emil Čipkár (Budúcnosť prehrali 1 : 0. Výsledky 29. kola: Mlakoval domáci hráč Hložany) dost (T) – Budúcnosť (H) Filipović. Obranca Budúcnosti udrel Turijčana a po 0 : 2, Tvrđava – Borac 4 : 5, Buduvzájomnej bitke viacerých hráčov ćnost (M) – Vojvodina (BG) 3 : 3, oboch mužstiev červené karty videli Petrovaradín – TSK 6 : 0, Mladost hosť Đekić a domáci Bojanić, kým (NS) – Veternik 3 : 1, Jedinstvo – Vojvodina (T) 3 : 4, Sutjeska – Kabel vinník Filipović nie je potrestaný! Chvályhodný je fakt, že už na 0 : 3, Mladosť (P) – ŽSK 1 : 2. Snímky: J. Pucovský ôsmich zápasoch zverenci trénera

Lukić zmietol pavučinu MLADOST (T) – BUDÚCNOSŤ (H) 0 : 2 (0 : 1) Ján Murtin

v šestnástke zrazili Matića, lopta sa dokotúľala do nôh Nenada Kobilarova, ale rozhodca Bozoki chybil, že zastavil útok a pískal voľný kop, ktorý hostia nevyužili. V 76. min. dve strely Latinovića z ľavej strany vyrazil domáci brankár. No predsa v 80. min. po ktovie koľký raz videnej akcii Latinović vhodil loptu z autu na hlavu Matića,

posledného hosťovania v majstrovstvách si Hložanci priniesli plánované tri body, ku ktorým prišli po ťažkom, napínavom a ostrom boji v Turiji. Už v 1. min. Lukića domáci zrazili na takých tridsať metrov od brány. Hneď nato menovaný hráč delovkou z voľné- Brána začarovaná: ho kopu zmietol pavuči- Dragan Zeljković nu v pravom rohu brány (Budúcnosť Hložany) domácich – 0 : 1. Na nadávky hŕstky domácich fanúšikov (hostia mali OBECNÁ B LIGA ZREŇANIN väčšiu a početnejšiu podporu z hľadiska) hráči Mladosti odpovedali zvýšenou agresivitou na trávniku, čo najviac na svojich nohách pocítili Leđanac, Matić a Obradović. AŠK – TAMIŠ 1 : 0 (0 : 0) Našťastie rozhodca Bozoki to trestal žltými kartami, takže ako-tak zmier- Vladimír Gál nil ostrú hru Turijčanov. osledný zápas tejto jari na araV 13. min. domáci Filipović dáčskom Kopove bol viac slávz osemnástich metrov triafal do nostný, než majstrovský. Pred ľavej šibenice, no Zeljković výborzačiatkom predstaviteľ Futbalového ne zareagoval a vyboxoval loptu. Na opačnej strane potom brankár zväzu mesta Zreňanin kapitánovi AŠK Ađanski bravúrne vyrazil strelu Tri- Kurtešanovi odovzdal pohár, aby potom mužstvá AŠK a Tamiš zohrali vunovića. V druhom polčase domáci ešte zápas, ktorý nemal súťažiaci význam. pritvrdili hru a výsledkom boli zra- V teplom a sparnom počasí sa im veľnenia brankára Zeljkovića, ktorého mi ťažko hralo. Domáci si zriedkavo úspešne vystriedal Čipkár, a útoč- vytvárali šance a ani hostia neprejavili níka Leđanca. V 69. min. domáci bohvieaký záujem o futbal. Predsa,

Na jeseň v novej spoločnosti

v prvej časti zápasu Apostolović znemožnil strelu stredopoliara hostí z Farkaždinu a pri druhej šanci sa vyznamenal brankár Kurtešan. Na druhej strane domáci futbalisti iba raz ohrozili bránu Tamiša, keď Mijić pekne strieľal z voľného kopu, ale strelu brankár zneškodnil. Po zmene strán z voľného kopu silne strieľal aj Gál, no brankár Tamiša sa ani tentoraz nedal prekvapiť. V polovici polčasu príležitosť zmrhali aj hostia. Nuž a potom vo finiši, keď všetci očakávali, že sa zápas skončí

bez gólov, Šťastný silne vypálil z okraja šestnástky a priniesol radosť svojim spoluhráčom a fanúšikom. Po zápase Miestne spoločenstvo Aradáč pre hráčov a vedenie AŠK pripravilo večeru, počas ktorej v kamarátení skromne oslávili titul majstra a návrat aradáčskeho klubu na futbalovú scénu stredného Banátu. AŠK: Kurtešan, Maksimović, Vesin, Striško, Matejin (Prodanović), Apostolović, Ďuríček, Rajčević (Šťastný), Vučetić, Mijić, Gál (Bredšnajder).

Petrovčania márne protestovali MLADOSŤ – ŽSK 1 : 2 (0 : 1) Samuel Medveď

ajlepšie mužstvo ligy, ktoré bezpečne získalo titul majstra, pricestovalo do Petrovca v omnoho silnejšom zložení, než na zápas s Budúcnosťou do susedných Hložian. Petrovčania hrali oslabení, bez Zbućnovića (párne kartičky), Bubulja, Torbicu, Vukovića a zraneného Fejdiho. Tréner Šaraba na lavičke mal iba troch náhradníkov a brankára Pavlíniho. Na tomto zápase debutovali sedemnásťročný Glumac a Andrej Babiak. V prvom polčase hostia dominovali na ihrisku. Už v 4. min. hráč ŽSK kopal vedľa žrde. V 19. min. prenikol Žabaljčan z pravej strany, zacentroval prízemne a ľavokrídelník Krulj zblíza

www.hl.rs

rutinovane zdolal v nedeľu spoľahlivého Leňu. V druhom polčase Mladosť viac hrozila Žabaljčanom. No predsa v 55. min. hostia mohli získať i dvojgólový náskok, ale Jakuš spred samej brány ich šancu odčinil. V 59. min. Mladosť dobre zapracovala, prenikol Đukanović, mladý Milenković jeho presný center využil a manierom skúseného strelca výsledok vyrovnal. Potom sa Petrovčanom ľahšie dýchalo. Hľadisko podporovalo „modrých“ a myslelo sa, že si domáci Strelec Žabaljčanov Krulj (prvý sprava) s majstrom súťaže môžu bol v 19. min. šikovnejší od Leňu – 0 : 1

Informačno-politický týždenník

vybojovať aspoň bod. Ale čoskoro sa ozvala rozhodcova píšťalka, keď prísne nariadil penaltu v prospech hostí. ŽSK darček využil a bolo 1 : 2. Vo finiši rozhodca vyvolal ešte väčšiu revoltu, keď po jednom prízemnom centrovaní kapitána Pavlisa pred bránou Žabaljčanov odstrčili Đukanovića, a potom obranca hostí (ktorý si to aj priznal) loptu za bránu vyhodil rukou!? Petrovčania veľmi, ale márne, protestovali i po zápase. MLADOSŤ: Leňa, Jakuš, Haška (Andrej Babiak), Fábry, Rupar, Darko Babiak (Pucovský), Đukanović, Severíni, Milenković (Glumac), Trišić, Pavlis. Dorastenci ŽSK v predzápase vyhrali nad domácimi rovesníkmi 2 : 0. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Susedovci bez veľkého vzruchu SLÁVIA – BAČKA 2 : 0 (1 : 0)

Ján Šuster

brankárom Bačky Brňom, ktorého nevedel prekonať. Hostia z Desiac ako 200 divápotova prvýkrát kov v horúčave pohrozili v 39. sledovalo dobrý min., no lopta po výkon oboch mužstiev, strele Kovačevića čo treba pochváliť, lebo odletela ponad sa susedovci snažili zabránu. V 41. min. znamenať čím lepší výŽigmund z prasledok. Rozhodca Haška vej strany prihral z Báčskej Palanky nemal do stredu Fabókomnoho práce, ale predsa vi a tento zblízka ukázal až šesť žltých kaloptu poslal do Neúnavný veterán: Ján riet, ktoré neboli výsledsiete – 1 : 0. Fabók (Slávia Pivnica) kom ostrých zákrokov. V 52. a 57. min. V úvode zápasu sa domáci hráč stredný útočník Tojić dvakrát Čolović až trikrát ocitol sám pred strelil, ale sa brankár Čobrda ne-

Pekný záver Selenčanov KRIVÁŇ – BAČKI HAJDUK 4 : 0 (2 : 0)

KRIVÁŇ: Naď, Kocić, Jovović, Krílušný počet divážov, A. Strehársky, kov z krásnej seIgnjatović, Alexy, lenčskej tribúny Kutenič, Darko Pavsledoval pekný zápas, lov, Spasić, Malina. ktorý poznačili štyStriedali: Dobrík, ri góly a bojovnosť Dalibor Mučaji, húževnatých hostí Sklabinský. z Báčskeho Nového Výs l e d k y 2 0 . Sela. kola: Stari grad – Po niekoľkých neKrila Krajine 0 : 3, vydarených útokoch ŠTVRTÉ MIESTO – Hercegovac – BoMalina v 30. min. zo ÚSPECH: Darko Pavlov rac 11 : 0, Slávia – sólovej akcie vsietil (Kriváň Selenča) Bačka 2 : 0, Kriváň prvý gól. Potom do– Bački hajduk 4 : 0, máci nevyužili dve šance, aby Maglić – Soko 3 : 0. v 38. min. Spasić strelou z pät1. Krila Krajine 20 15 4 1 75 : 10 49 nástich metrov zvýšil na 2 : 0. 20 10 4 6 39 : 33 34 Domáci v pokračovaní zatla- 2. Kulpín čili mužstvo Bački hajduk, čo 3. Maglić 20 10 3 7 33 : 33 33 veľmi rýchlo prinieslo výsledok. 4. Kriváň 20 10 2 8 34 : 41 32 Jovović v 56. min. vhodil loptu 5. Stari grad 20 9 3 8 49 : 31 30 z autu pred bránu, ktorú nie6. Hercegovac 20 8 5 7 37 : 27 29 kto odrazil hlavou a následne ju 7. Bačka 20 7 2 11 28 : 40 23 Darko Pavlov zaslal do siete – 3 : 0. Dobrú akciu Kuteniča svo- 8. Soko 20 6 4 10 25 : 27 22 jím druhým a štvrtým gólom na 9. Bački hajduk 20 6 3 11 25 : 39 21 zápase korunoval Spasić v 70. 10. Borac 20 7 0 13 35 : 74 21 min. posledného majstrovského 11. Slávia 20 6 2 12 26 : 51 20 zápasu v práve skončenej sezóne. Juraj Pucovský

• ŠPORT •

dal prekvapiť. Brankár Brňa sa vyznamenal v 79. min., keď kryl strelu Bulatovića. Pred koncom zápasu, v 87. min., rýchlu akciu mužstva Slávie zakončil gólom Kotiv. Rozhodca Haška a jeho pomocníci Ilić z Gajdobry a Radovanović z B. Palanky si dobre vykonali

robotu, čo potvrdil aj delegát Michal Poliak zo Selenče. SLÁVIA: Čobrda, Nímet, Séč, Kozarov, Kalajdžija, Baláž, Bulatović, Kotiv, Fabók, Žigmund, Čolović (Kuchta). V predzápase pionieri Slávie v priateľskom zápase s novosadskou Vojvodinou utŕžili prehru 0 : 12. Cez tento víkend v Pivnici bude medzinárodný turnaj pionierov za účasti ôsmich mužstiev z Chorvátska, Slovenska a našej krajiny.

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

V Erdevíku do prázdna SLOGA – CRVENA ZVEZDA 0 : 1 (0 : 1)

Výsledky 27. kola: Index – Graničar 3 : ápas nemohol 2, Mladost – Prigreuspokojiť divákov, vica 1 : 2, Vrbas lebo súperi hrali – Omladinac 0 : 0, do prázdna. Domáci Hajduk – Cement 0 viac útočili a ich súper : 1, Jednota – Borac z Nového Sadu sa hlav5 : 1, Polet – Srbobne bránil, ale brankári ran 2 : 3, Sloga – C. nemali mnoho práce. zvezda 0 : 1. Voľný Predsa v 15. min. lopbol Jugović. ta po strele Dobrinjca Program posledprešla pomedzi ruky Skončil v nemocnici: ného 28. kola: Granepozorného Tojagića Đorđe Pendo (Sloga ničar – Sloga, C. a skončila v sieti – 0 : 1. Erdevík) zvezda – Polet, SrV pok račovaní bobran – Jednota, zápasu mužstvo C. zvezdy často Borac – Jugović, Cement – Vrbas, a neoprávnene prerušovalo hru. Po Omladinac – Mladost, Prigrevica jednom útoku Simeunovića v 25. – Index. Voľný je Hajduk. min. nedovolene zastavil obranca Novosadčanov v trestnom území 1. Prigrevica 27 20 2 5 50 : 18 62 a rozhodca Nemanja Mijatović zo 2. Cement 27 17 4 6 48 : 21 55 Somboru nariadil penaltu. Faulova3. Omladinac 27 15 6 6 43 : 21 51 ný hráč kopol z bieleho bodu vedľa 4. Vrbas 27 14 5 8 41 : 29 47 brány Gligorijevića. V druhom polčase Sloga pokračo- 5. C. zvezda 27 14 5 8 28 : 27 47 vala útočiť. V 85. min. Đorđa Pendu 6. Index 27 12 9 6 36 : 28 45 zvalili dvaja hráči mužstva z Nového 7. Sloga 27 12 6 9 37 : 29 42 Sadu. Rozhodca nepískal nič a mla8. Mladost 27 11 6 10 37 : 27 39 dého Pendu pre ťažšie zranenie prepravili do sriemskomitrovickej 9. Borac (-1) 27 10 4 13 45 : 46 33 nemocnice. Sloga skončila zápas 10. Srbobran 27 8 7 12 32 : 39 31 s desiatimi hráčmi, lebo tréner pred11. Jugović 27 8 5 14 29 : 43 29 tým už vykonal tri výmeny. 12. Jednota 27 9 1 17 31 : 42 28 SLOGA: Tojagić, Kovačević, Bojanić, Šajić, Miljković, Raičević 13. Hajduk 27 7 3 18 25 : 51 24 (Babić), Nedić (Pendo), Đorđe- 14. Polet 27 5 6 16 24 : 49 21 vić, Považan (Šarić), Simeunović, 15. Graničar 27 5 3 19 27 : 62 18 Strniša. Károly Vig

24 /4599/ 14. 6. 2014

Šport

Mužstvá veteránov Kulpína, Partizana a rozhodcovia pred nedeľným zápasom

ZÁPAS VETERÁNOV PRI KULPÍNSKOM KANÁLI

„Čierno-bieli“ pre radosť KULPÍN – PARTIZAN 2 : 6 (0 : 0)

Juraj Pucovský

eniorské mužstvo Kulpína si vybojovalo postup do Novosadskej oblastnej ligy. Tento úspech oslávili aj hosťovaním mužstva veteránov viacnásobného majstra našej krajiny, belehradského Partizana. V zápa-

se, ktorý v nedeľu 8. júna 2014 sledoval pekný počet divákov, hostia podľa očakávania porazili domácich vrstovníkov. Po bezgólovom prvom polčase v pokračovaní sme videli až osem gólov. Domácim sa podarilo len vyrovnať na 1 : 1 a skorigovať na 2 : 3. Oba góly za Kulpín vsietil

Serdar. Strelci za Partizan boli Kovačević 4, Vuković a Marić. Zápas viedol rozhodca Kolaković z B. Palanky, pomáhali mu spoluobčan Bojanić a Palić z Karađorđeva. KULPÍN: Ivić, Gajinov, Milenković, Tomašević, Trabak, Savović, Popovicki, Vatić, Ser-

dar, Micić, Novićević. Striedali: Širka, Nakić, Krstić, Laćarak, Popovicki, Božin, Potkonjak, Sabo, Rupar, Čelovský, Babiak. PARTIZAN: Budišin, Zavišić, Kadenić, Zarić, Vasiljević, Burić, Kovačević, Vuković, Marić, Smiljanić, Tomić. Striedal: Bakić.

Účastníci vlaňajšieho podujatia adrenalínových športov na Provale vo Vajske

VÍKEND ADRENALÍNOVÝCH ŠPORTOV VO VAJSKE

Provala vás volá!

Juraj Berédi Členovia mimovládneho združenia Adventure z Báča v spolupráci s členmi Ninjutsu klubu Bujinkan zo Selenče a Turistickou organizáciou Obce Báč po druhýkrát zorganizujú Víkend extrémnych športov na jazere Provala vo Vajske. Toto podujatie bude prebiehať dva dni: 28. a 29.

www.hl.rs

júna 2014. Program je naplánovaný tak, aby splnil očakávania milovníkov adrenalínových športov. Počas dvoch dní tam budú tréningy sebaobrany, prednášky na tému masáže, výživy a orientácie v prírode, cviky na alpinistickom polygóne, súťaž v lukostreľbe, ponáranie sa do vody v úplnom výstroji, ako aj airsoft,

Informačno-politický týždenník

adrenalínový šport simulujúci bojové situácie, využívajúci elektrické alebo plynové zbrane vystreľujúce guľky. Všetky tieto športy budú demonštrovať špičkoví inštruktori pre jednotlivé športy. Tréningy sú naplánované od skorých ranných hodín do večera a večer sa účastníci budú zabávať v kempe pri táborovom ohni. Záujemcovia, ktorí chcú stráviť víkend s majstrami jednotlivých športov a kamarátiť sa so svojimi kolegami, majú možnosť prihlásiť sa do 20. júna

2014 u Dominika Ralbovského na telefónne číslo 062/0494-056, ktorý im zároveň poskytne aj informácie o podmienkach účasti. Účastníci si hradia trovy počas pobytu v kempe a na seminári. Toto podujatie bude mediálne sledovať aj RTV Vojvodina a týždenník Hlas ľudu. Minulý rok zorganizovali veľmi vydarené takéto podujatie, čo povzbudilo organizátorov, aby sa aj tohto roku podujali na adrenalínové športovo-turistické podujatie v Obci Báč. • ŠPORT •

Písal sa rok 1971 a rozlúčka s najlepším: Pelé a Pavlović na zápase Brazília – Juhoslávia 2 : 2

Reprezentácia Juhoslávie, ktorá na majstrovstvách sveta v Uruguaji 1930 zvíťazila nad Brazíliou 2 : 1

MAJSTROVSTVÁ SVETA VO FUTBALE V BRAZÍLII

Najlákavejšie planetárne podujatie Oto Filip

ajpopulárnejšie a najatraktívnejšie svetové športové dianie v tomto roku je konečne tu. Hoci Brazília žije futbalom celé desaťročia 365 dní do roka, piate majstrovstvá sveta na juhoamerickom kontinente – dejú sa od 12. júna do 13. júla 2014 s 32 účastníkmi záverečného turnaja – zrejme túto športovú vášeň a horúčku už stupňujú do tropických

Zo zápasov s nami v rokoch 1994, 1998, 2002

emočných a iných výšok. Veď netreba zabúdať, že je Brazília jedinou krajinou účinkujúcou na všetkých doterajších svetových majstrovstvách vo futbale. Keď ide o aktérov, z kontinentov je najzastúpenejšia Európa s trinástimi reprezentáciami, za ňou Južná Amerika so šiestimi. Z Afriky je päť reprezentácií, z Ázie štyri, zo Severnej a Strednej Ameriky tiež štyri. Súťažia v ôsmich skupinách. Koncom júna bude prebiehať osemfinále, začiat-

Najvášnivejší fanúšikovia

Aréna das Dunas pre 42 000 divákov

Štadión Beira-Rio

Aréna Amazonas

Multifunkčný objekt – Aréna Pantanal

kom júla štvrťfinále, v Belo Horizonte a Sao Paole 8. a 9. júla semifinále. Finále, voľba najlepšej z najlepších reprezentácií sa udeje 13. júla v Riu de Janiero. Zápasy sa budú hrať na dvanástich štadiónoch v dvanástich mestách, čo je tiež rekordom. Niektoré z nich sú celkom nové, iné renovované, všetky stáli more peňazí, čo spôsobovalo i protesty chudobnejších vrstiev obyvateľstva. Podstatné je však, že sú na mieru záverečnej časti súťaže, na štarte ktorej bolo až 203 z 208 členov FIFA. Jedným z pohľadov na dejiská najkrajšej súťaže najpopulárnejšieho športu bola i fotografická výstava na otvorenom v najužšom strede Belehradu. Okrem turistických krás najväčšej krajiny Latinskej Ameriky na záberoch boli i štadióny, taktiež momentky z našich stretnutí s futbalovou veľmocou – Brazíliou: od Uruguaja 1930 po roky na prelome dvoch storočí. Boli časy, boli, keď sme vo futbale oveľa viac než dnes znamenali...

Pivnica 2001

Otvorenie festivalu, 2013

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Detský folklórny festival Zlatá brána v Kysáči

Biele Blato 2005

Jánošík 2012

Na myšlienku o založení festivalu detských hier, spevu, hudby a tanca prišiel choreograf Ján Slávik. Prvý detský folklórny festival Zlatá brána bol 23. mája 1993. Na ňom účinkovalo 23 skupín zo 17 osád a hostia z Vrbasu a Srbobranu. Defilé účastníkov štartovalo zo Základnej školy Ľudovíta Štúra a festival bol na športovom areáli Tatra. Od druhého ročníka festival prebieha na festivalovom zámku v tamojšej základnej škole. Ideovým autorom javiska – zámku a emblému Zlatej brány je Pavel Koza. Od tretieho ročníka termín festivalu presunuli na posledný júnový Konferencieri, víkend. Organizátorom Zlatej brány je vždy Kultúrno-informačné stre2010 disko Kysáč. V jeho čele je toho času riaditeľka KIS a zároveň i festivalu Anna Chrťanová-Leskovac. V rámci organizačného výboru pôsobí viacero komisií. K organizácii prispejú i sponzori a donátori. Účastníkov každý rok býva okolo tisíc. Počas festivalu sa usporiada rad sprievodných podujatí. Zlatá brána má festivalovú vlajku a svoju hymnu. Festival vždy otvára žiak alebo skupina žiakov, ktorí dosiahli pozoruhodný úspech na súťaženiach. Zložkou festivalu je dvojjazykový a sčasti trojjazykový festivalový bulletin. Vystúpenie tanečného súboru, speváckej skupiny alebo orchestra hodnotí posudzovacia komisia. Víťazi postupujú na Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti do Duloviec na Slovensku. O to, aby Zlatá brána mala osobitné čaro, každý rok sa postarajú aj konferencieri pod vedením Jána Privizera, ktorí zahlaSelenča sujú jednotlivé body programu. 2010 Elena Šranková

Erdevícky orchester, 1997

Kysáč 2013

Sprievodné podujatie, 2007

Slankamenské Vinohrady 2010

Kysáč 2006

Kovačica 2008 Silbaš 2010