25 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 25 /4548/

Naše interview: Ing. Tomáš Malatinský, minister hospodárstva SR

22. 6. 2013

Deň Bajše

Dunaj vyčíňal

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hl.rs

Medzinárodná konferencia ETIKUM 2013 prebiehala 12. a 13. júna na Fakulte technických vied v Novom Sade. O. Filip

Slávnostne bolo v evanjelickom a. v. chráme Božom v sobotu 15. júna, keď ev. pani farárka Marta Dolinská privítala vzácnych hostí: veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade Dr. Jána Varšu, ako i ochotníkov zo slovenského Lučenca a Padiny. J. Bartoš

Základnú školu maršala Tita v Padine v stredu 12. júna navštívili veľvyslankyňa Venezuely v Belehrade Dia Nader de El-Andariovou a vnuk bývalého prezidenta SFR Juhoslávie Josip Broz Joška. J. Špringeľ

Lalitskí divadelníci sa po štyroch rokoch opäť predstavili na Divadelných dňoch Michala Benku-Uču, ktoré jedenástykrát organizuje domáci KUS Štefánik. J. Pucovský

Vo Vranove nad Topľou na Slovensku od 13. do 16. júna prebiehali 26. Vranovské zborové slávnosti, odkiaľ z galakoncertu prinášame aj fotografický záber. Slovenskú komunitu zo Srbska tam dôstojne a úspešne zastupovali Komorné zbory Zvony zo Selenče a Musica viva z Báčskeho Petrovca. J. Čiep

Nechránené pásmo Dunaja najväčšmi ohrozilo dediny povedľa jeho pravej strany na úpätí Fruškej hory. V Banoštore a Suseku (odkiaľ je náš záber z piatka 14. júna) sa ľuďom dostal priamo do dvorov… J. Bartoš

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

168 HODÍN

A čo o týždeň? N

ič nového pod slnkom. Keď sa o niekoľko rokov ktosi bude vŕtať v pamäti a spomienkach, prípadne listovať vo vlastných denníkových záznamoch, všimne si, že aj táto časť júna priam kypela udalosťami čakanými a nečakanými, pravidelnými a neplánovanými, dosahu nadčasového alebo obmedzeného. Kľukaté cesty zapratali začarovaný kruh so základnými bodmi, skôr pojmami: dátum a Kosovo, peniaze a povodne. Ktože to vravel, že nás už dávnejšie lákajú, môžbyť aj ľakajú veľké myšlienky, ktoré si často vytrvalo maríme skromnými skutkami a zjavne rastúcim nepochopením? Pred mohutnými vodami sa síce ťažko ubrániť, treba ale vedieť vpašovať sa do nich, plaviť cez ne alebo aj na ich vlnách: v živote a v diplomacii. Počas horúčkovitej diplomatickej aktivity v uplynulých dňoch sme rečí, náznakov, občas i sľubov na adresu nášho konštruktívneho správania – napr. na stretnutiach našich popredných vládnych činiteľov Ivicu Dačića a Aleksandra Vučića so šéfkou diplomacie Írska Lucindou Creightonovou, tiež v ich utorkových rozhovoroch s vedúcou talianskej diplomacie Emmou Boninovou, ako aj v dialógu Srbska a Grécka na najvyššej štátnej úrovni, ktorého aktérmi boli prezidenti Tomislav Nikolić a Károlos Papoúlias – počuli vrchovato. Zostáva ale o týždeň zistiť, čo to na skutkovej podstate veci zmení. Zo strany hlavného politického a hospodárskeho hráča únie, nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), kľúčovej strany tamojšej vládnucej koalície, prichádzajú odkazy, že je ďalší krok Belehradu na ceste do EÚ podmienený skutkami, nie slovami. Vystupňovanie nátlaku v rozhodujúcej chvíli alebo reálna hrozba tzv. podmienečného či skôr podmieneného dátumu na obzore? Čas prchá, kadečo sa hýbe, zostáva vidieť dávku spokojnosti iných našim nastoleným tempom. V pondelok si na pravé poludnie Belehrad a Kosovo vymenili styčných dôstojníkov – ide o Pavićevića a Peciho – ktorí budú pôsobiť v sídlach misií EÚ v týchto dvoch mestách. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Catherine Ashtonová to zhodnotila ako ďalší konkrétny úspech v uplatnení bruselských dohôd a dôležitý krok k normalizácii vzťahov. Tiež v pondelok 17. júna začal úradne pôsobiť Riadiaci tím pre Spoločenstvo srbských obcí, vymenovaný vládou Srbska 14. júna, základom aktivity ktorého budú

ykrojovaní malí tanečníci z Báčskeho Petrovca (na obálke) vystúpili na vlaňajšej Zlatej bráne. Sú snáď najkrajšou pozvánkou na tohtoročný, jubilejný 20. detský folklórny festival, ktorý sa už začal v Kysáči radom sprievodných podujatí. Všetky sa nesú v znamení 240. výročia príchodu Slovákov do tejto dediny. Avšak to, čo sa s najväčšou netrpezlivosťou čaká, je nedeľňajší galakoncert, ktorý začína o 16.00 na festivalom zámku na dvore ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. E. Šranková

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

25 /4548/

Oto Filip

Jubileum Zlatej brány a Kysáča

Toto vydanie je auditované

22. 6. 2013

bruselské dohody Belehradu a Prištiny z 19. apríla. Zároveň v Bruseli prebiehali aj dohovory delegácií Belehradu a Prištiny o telekomunikáciách a energetike, v štýle dva kroky vpred, krok vzad alebo aj naopak. Zaujímavé je, že sa otázka dátumu, alebo vôbec príslušných procedúr Európskej únie tak ako azda nikdy predtým stala prioritnou a hviezdnou na našej politickej scéne. Prof. Dr. Tanja Miščevićová z Fakulty politických vied označuje eurointegráciu za najdôležitejší proces pre Srbsko v 21. storočí. Mnoho je dôvodov prečo. Radoví občania si to spájajú s vidinou krajšieho života. Aspoň takého, že každý druhý z nich nebude na okraji bankrotu, kde je podľa jedného zo súčasných prieskumov práve dnes. Pre politikov ide o dôkaz, že vsadili na ten pravý tromf v tej pravej chvíli. Hospodárski dejatelia sa zase nádejajú, že im perspektíva blížiaceho sa členstva uľahčí nájsť východisko z labyrintu prehnaných štátnych nárokov a dávok, tých vládnych činiteľov poháňa strata hospodárskej pôdy pod nohami v podobe poriadne otraseného štátneho rozpočtu, nadmerného deficitu, priam alarmujúcej vysokej verejnej spotreby a nezamestnanosti... Povodní reálnych a dunajských, ako aj očakávaní, nám jún priniesol toľko, koľko žiaden iný mesiac pred ním. Treba sa však strániť nereálneho. V konečnom dôsledku, aj po 28. júni, takom či onakom, všetko bude zase predovšetkým závisieť najmä od nás: aj reformy, aj vôľa, aj cesta. Ak sa touto nebudeme hýbať na mieru vlastných možností a záujmov a platných medzinárodných štandardov a okolností, dosť ľahko sa môžu naplniť slová americkej spisovateľky Gertrudy Steinovej: Kým sa dostaneš tam, tak to tam už nie je tam. Kde však potom budeme my? S novým oloveným závažím na nohách a v zajatí Nietzscheho tézy, že každý pád, ktorý nás nezničí, nás posilní. Dokedy sa však možno dvíhať po pádoch a z popola, po toľkých temných údoliach neúspechov a pochybností, lietania sem a tam vo vetroch a hurikánoch života a osudu? Nie nadlho: konečne by mal nastúpiť čas odchodu z hmly na slnko, lebo sme si to zaslúžili. Aj to je ten dátum a jeho význam ako medzníka, po ktorom mnohé už nemusí byť také, akým bolo ešte (do)včera.

HLAS ĽUDU

FÓKUS

NÁVŠTEVA ZAPLAVENÝCH OSÁD. Vo štvrtok 13. júna predseda vlády AP Vojvodiny Bojan Pajtić navštívili Beočínsku obec. Dôvodom návštevy bola alarmujúca situácia v osadách Čerević a Susek, ktoré najviac postihli záplavy. Pajtić vyhlásil, že v minulých štyroch rokoch vláda Vojvodiny do rekonštrukcií existujúcich a výstavby nových ochranných hrádzí investovala 3,5 miliardy din a na pomoc pri tohtoročných povodniach v Beočínskej obci vyčlenila milión din. Pripomenul, že počas minulých štyroch rokov bolo vybudovaných 150 km hrádze, čo v určitej miere prispelo k tomu, aby niektoré osady pri Dunaji boli zachránené pred záplavami. Apeloval na všetkých, aby si svoje domy a chaty nestavali v oblastiach, ktoré nie je možné zachrániť pred povodňami. Na snímke: Predseda vlády AP Vojvodiny Bojan Pajtić v rozhovore s predstaviteľmi Beočínskej obce. J. Pániková

NAJLEPŠÍ ÚČASTNÍCI 3. MEDZINÁRODNÉHO FESTIVALU MYSLE. Veľká sieň Zhromaždenia AP Vojvodiny bola v piatok 14. júna vyplnená mladými, kreatívnymi ľuďmi, ktorí sa stali finalistami Medzinárodného festivalu mysle. Tohtoročné motto festivalu bolo Zobuď svoju kreativitu – mysli inovačne. Inovačne rozmýšľalo 1 000 stredoškolákov z troch žúp – Temešvárskej, Čongrádskej a Istarskej, Bratislavského kraja a AP Vojvodiny. Do finále postúpilo 60 žiakov zo všetkých zúčastnených regiónov a ich práce hodnotila porota, ktorá pozostávala z domácich univerzitných profesorov a profesorov zo Spojených štátov amerických, Kanady, Rakúska, Talianska... Tretie miesto získal žiak staropazovského gymnázia, druhé žiak Polytechnickej školy v Subotici a prvé miesto si podľa poroty zaslúžila žiačka gymnázia z Puly (na snímke sprava). Medzi odmenenými bola aj žiačka Gymnázia Matky Alexie v Bratislave, ktorá obsadila štvrté miesto. Traja najlepší, okrem diplomu, dostali aj skladačku Cube Brick, ktorá podľa prestížneho amerického časopisu Games patrí medzi svetové logické hry. J. Pániková

SVET ŠTATISTIKY (3)

Samostatnosť a komunikácia V

o všetkých demokratických štátoch občania majú právo byť informovaní o všetkých verejných podmienkach a činiteľoch, ktoré môžu vplývať na ich život, kým je záväzkom štátnej správy umožňovať im a podporovať prístup takýmto informáciám. Chýrečný francúzsky demograf Alfred Sauvy neustále vyzdvihoval, že sú ľudia, keď sú dobre informovaní občanmi, a keď nie sú, tak sa stávajú objektmi. Všetky štatistické výskumy v istom zmysle slova ohrozujú súkromie, no podstatné je, aby toto bolo zredukované na najmenšiu možnú mieru, čiže len na tie nevyhnutné informácie o respondentoch. Je to princíp, ktorý sa uplatňoval aj u nás pri získavaní základných údajov o osobách s invaliditou. Dá sa povedať, že k jej najzložitejším formám, okrem pár už spomínaných, patrí i absencia samostatnosti jednotlivcov pri obliekaní, stravovaní, osobnej hygiene. S tým má problém 88 188 osôb. Ich najväčší podiel, nad tri percentá, je v Obci Petrovac na Mlavi, kým je nad dve percentá v obciach Rekovac, Gadžin Han, Bosilegrad, Crna Trava. Najmenšia, spod jedného percenta, je v obciach Čukarica, Novi Pazar, Rakovica, Nový Belehrad, Grocka. Najznačnejšia

časť tejto kategórie ľudí s invaliditou je vo veku nad 65 rokov: 4,9 percenta. Ďalšou skupinou invalidov sú tí, ktorí majú problémy s komunikáciou. Je ich 58 202: najviac v obciach Petrovac na Mlavi (2,93 percenta), Crveni Krst (0,8), Kovin (2,06), Crna Trava (1,92) a Rekovac (1,55 percenta), najmenej v lokálnych samosprávach Nový Bele- Aké nové poznatky prinesie anketa? – časť účastníkov hrad (0,47 percenta), Stari Grad prezentácie údajov o invalidite (0,50), Sriemske Karlovce (0,53), Výsledkom odpovedí na súbor takýchto otáRakovica a Palilula (Belehrad) s po 0,54 percenta. Aby sa okrem základných údajov o všetkých zok, ako aj ďalších, vzťahujúcich sa na ich sošiestich skupinách invalidov, prípadne aj o sied- ciálno-ekonomickú pozíciu, bude zmapovanie mej, v ktorej sú invalidi s viacerými problémami situácie a vypracovanie obrazu o zapojení sa naraz, získali hlbšie poznatky, Republikový šta- osôb s invaliditou do rozličných sfér bežného žitistický ústav – v duchu zaužívanej európskej a vota, v ktorých môžu prípadne byť vystavení dimedzinárodnej praxe – začal v tomto roku rea- skriminácii. Je to napríklad vzdelávanie (najlizovať a implementovať Anketu o príjmoch a vyššia kvalifikácia a vek, v ktorom bola získaná, podmienkach života (SILK). Cieľom otázok, kto- trvanie školenia), práca a zamestnávanie (štaré obsahuje, je zistiť, či anketovaní majú, aj v tút a pozícia zamestnanca), príjmy a sociálna akom stupni alebo forme, obmedzenia týkajú- ochrana (zdroj a úroveň príjmov)... O tom však ce sa práce alebo vykonávania každodenných pri niektorej inej príležitosti. O. Filip aktivít v dôsledku choroby alebo invalidity. 22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Zloch podotkol, že „pokrajinskej vláde sa podarilo zrealizovať prácu, ktorá vyplýva z OPOZÍCIA: ROZPOČET NIE jej kompetenJE ROZVOJOVÝ cií; prilákala Opoziční poslanci v dinové zahraskusii dali najavo, že nebudú ničné investíhlasovať za predostretý docie a nevystala kument. Vedúci poslanecani sociálna dikej skupiny Srbskej pokromenzia jej činkovej strany (SNS) Igor Mi- Zoran Radman nosti“. Aj podrović tvrdil, že „pokrajinská ľa mienky vláda samotnou správou o realizá- Ákosa Ujhélya (SVM) pokrajinská cii rozhodnutia o rozpočte AP Voj- vláda uskutočnila ciele vytýčené vodiny na rok 2012 opovrhla vlast- plánom činnosti. né žalospevy o tom, že z republikového rozpočtu nedostáva nadostač ČOSKORO PREDISKUTUJÚ peňazí, t. j. že dochádza k porušo- OPRAVNÝ ROZPOČET vaniu ústavnej zásady týkajúcej sa V rámci druhého bodu rokovaodvodu povinných 7 percent z re- cieho programu pokrajinskí popublikového do pokrajinského meš- slanci pretriasli návrh na zmeny zaca. Poslankyňa opozičnej koalície kladateľského aktu Pokrajinského SPS – PUPS – JS – SDPS Vesna Bjeli- fondu pre kapitálové vklady. Schváćová-Francuski tvrdila, že prostriedky lili ich hlasmi 48 poslancov, pričom z transferových zdrojov sa nerozvr- sa proti vyjadrilo 13 poslancov. Pohujú správne a prízvukovala, že„potreba po zmenách vzišla následne krajinský rozpočet nie je rozvojový, lež spotrebiteľský“. Poslanec DSS Milenko Jovanov sa snažil viacerými príkladmi ilustrovať mienku, že – ako sa vyslovil – peniaze na rozvoj turizmu končia v súkromných salónoch krásy. Podčiarkol, že „pokrajinská vláda nemá rozvojový kon- Záber z 18. schôdze Zhromaždenia AP Vojvodiny cept“ a že„peniaze sa trovia živelne, podľa prianí jed- postrehu Agentúry pre boj proti notlivcov alebo politických strán“. Ve- korupcii, ktorá členstvo poslancov v dúci poslaneckej skupiny SRS Saša Dozornej rade Pokrajinského fondu Santovac poukázal na to, že na ka- pre kapitálové vklady okvalifikovapitálové investície vlani pripadlo la ako zrážku záujmov, – povedal v len 8,46 miliardy a trebárs pred pia- úvodnom výklade podpredseda timi rokmi až 14,9 miliardy. Pouká- vlády APV Zoran Radoman. Agenzal tiež na zvýšenie počtu neza- túra totiž zamietla požiadavky pomestnaných a osobitne zdôraznil, že slancov ZAPV týkajúce sa možnosna rozvojové účely vlani nebolo na- ti výkonu druhej verejnej funkcie, t. dostač financií. j. funkcie člena Dozornej rady PoPravdaže, pozitívne sa o závereč- krajinského fondu pre kapitálové nom účte zmienili diskutéri z radov vklady. Niekoľkí opozičníci mali vývládnucej koalície. Podľa mienky hrady týkajúce sa fungovania fondu. Nenada Borovića (DS) rozpočtový- Menovite Saša Santovac poukázal na mi prostriedkami sa narába svedo- skutočnosť, že doterajší zakladateľmite a odborne, takže ide o„najlepší ský akt zaväzuje FKV, aby jeho správfinančný výsledok za posledné dva na rada dvakrát v roku informovala roky.“ Jeho partajný kolega Martin ZAPV o činnosti fondu, čo sa ale ne-

NA 18. SCHÔDZI ZAPV POD DROBNOHĽADOM AJ ZÁVEREČNÝ ÚČET ZA ROK 2012

Príjmy prevýšili výlohy V äčšinou hlasov (66 poslancov hlasovalo za, 20 bolo proti) Zhromaždenie AP Vojvodiny schválilo rozhodnutie o záverečnom účte rozpočtu APV za rok 2012. Pokrajinský erár, na základe vytýčeného plánu, roku 2012 mal„vážiť“ 82,9 miliardy dinárov. Celkové príjmy, spolu so zvyšnými prostriedkami z roku 2011 vlani tvorili 69,5 miliardy (teda zhruba 83 % sumy určenej plánom) a výlohy 64,6 milióna (čiže 77,9 %). Prílev prostriedkov do pokrajinskej pokladnice v uplynulom roku bol o 15,5 miliárd din alebo o 30,65 % vyšší než roku 2001, zatiaľ čo výlohy boli vyššie o 14,3 miliardy, respektíve o 27,3 %, takže vojvodinská pokladnica vykázala suficit v hodnote 3,1 miliardy din. V rámci 18. schôdze ZAPV zelenú dostalo aj rozhodnutie o zmenách týkajúcich sa založenia Pokrajinského fondu pre kapitálové vklady, ako i ďalšie dokumenty, ktoré boli predmetom rozboru pokrajinského zhromaždenia 14. júna. V úvodnom výklade k nosnej téme schôdze člen vojvodinskej vlády a pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman podčiarkol, že rok 2012 v kontexte rozpočtu bol dynamický a obsahoval početné výzvy, vyplývajúce predovšetkým, ako povedal, z nespĺňania ústavného záväzku Republiky Srbska napĺňať pokrajinský rozpočet transferovými prostriedkami vo výške zákonných 7 percent. Radoman tiež podotkol, že vlani sa, z úsporných dôvodov, počet pokrajinských sekretariátov znížil na jedenásť, a že sa v spolupráci s Republikou Srbskom a Národnou bankou Srbska riešil i status Rozvojovej banky Vojvodiny. Pripomenul, že taktiež bol prijatý aj Zákon o založení Rozvojového fondu Vojvodiny. Osobitne podčiarkol, že roku 2012 sa podarilo znížiť počet zamestnaných v pokrajinskej administratíve o 117 osôb, čiže približne o 10 percent. Podľa mienky pokrajinského tajomníka pre financie rozhodnutie Ústavného súdu o neústavnosti jednotlivých kompetencií Zákona o príslušnostiach Vojvodiny spôsobilo dodatočné turbulencie. Tieto a iné okolnosti, dodal Radoman, vlani viedli k prijatiu dvoch opravných rozpočtov (vo februári a októbri). 22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

uplatňuje. Milenko Jovanov vyrukoval s ideou „aby sa založilo zhromaždenie FKV, ktoré by malo rozhodujúcu úlohu, nie ako doteraz, keď vláda Vojvodiny sama sebe prideľuje peniaze“. Odpovedajúc na kritiky Santovca, ktorý z uvedených nedôsledností obvinil nielen vládu APV a Správnu radu FKV, ale aj predsedu ZAPV, hlava vojvodinského parlamentu István Pásztor povedal, že k správe o činnosti FKV sa poslanci budú môcť vyjadriť na nasledujúcej schôdzi. Tá by sa mohla konať na sklonku júna, vyplynulo zo slov podpredsedu pokrajinskej vlády Dragoslava Petrovića, ktorý prízvukoval, že vláda bude trvať na znížení výloh, „takže rozpočet APV na tento rok bude zhruba o 3,5 miliardy dinárov nižší než pôvodne stanovený“. Samým tým sa pokrajinskí poslanci budú musieť čoskoro vyjadriť k opravnému rozpočtu na bežný rok. Zhromaždenie Vojvodiny v pokračovaní schôdze prerokovalo a schválilo: Rozhodnutie o prijatí programu implementácie Regionálne-

ho priestorového plánu APV na obdobie 2012 – 2017; Správu o hospodárení Záručného fondu AP Vojvodiny na obdobie 1. januára – 31. decembra 2012; Správu o činnosti a finančnom hospodárení fondu pre poskytovanie pomoci utečencom, vyhnancom a presídleným osobám za rok 2012; Záverečný účet Fondu pre poskytnutie pomoci utečencom, vyhnancom a presídleným osobám za rok 2012 (súhlas); Ročnú správu o hospodárení so záverečným účtom a finančným výsledkom Verejného podniku pre priestorové a urbanistické plánovanie Ústav pre urbanizmus Vojvodiny Nový Sad za rok 2012. Juraj Bartoš

FÓKUS DEJISKOM KONFERENCIE ETIKUM 2013 BOLA FAKULTA TECHNICKÝCH VIED V NOVOM SADE

Kvalita, meranie, výsledky ýroba je bez vedy invalidom, výsledkov prostredníctvom desiaV kým je otázne, aký zmysel má tok prác. Tematické oblasti boli štyveda bez výroby. Platí to, samo- ri: metrológia a kontrola kvality vo výrobnom strojníctve, metrológia a kontrola kvality v biolekárskom inžinierstve, metrológia a kvalita pri ochrane životného prostredia, výsledky súvisiace s CASE–LCA sieťou. Aj laik sa na základe priebehu podujatia mohol utvrdiť v presvedčení, že bez metrológie a vysokej kvality strojárenských, medicínskych, ekologických a iných produktov a procesov niet ani konkurencie-

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: PROF. DR. MIRKO SOKOVIĆ, KOORDINÁTOR LLP – ERASMUS, ĽUBĽANSKÁ UNIVERZITA

Východiskom je spoločné pôsobenie – Zvlášť dnes sa veda neobíde bez medzinárodnej spolupráce... – V rámci Erasmu, edície LLP, ktorá sa končí na budúci rok, aj my v tejto časti starého kontinentu máme veľmi dobré kontakty a výmenu s takmer päťdesiat európskych univerzít. Jasné je, že vždy možno i viac a lepšie, no otázne je, či Európa dokáže zdolať, zvládnuť ideu o stovkách tisíc študentov na ročnej výmene, zvlášť pre možnosti súčasnosti, ktorá je výrazne poznačená finančnou krízou. No isté je, že sú kontakty a styky, ktoré vaši profesori majú s kolegami mimo Srbska, veľmi osožné z aspektu výmeny poznatkov a skúseností, dohovorov o konkrétnych projektoch, zistenia konkrétnych možností. Aj preto, aby si ľudia, ktorí rovnako zmýšľajú, spojili vlastné sily a utvorili čosi nové. Je to jeden z významov pojmu synergia, ktorý môžeme chápať viacerými spôsobmi. Podstatné je, aby sa napríklad aj špecializovanými tematickými konferenciami, veľkými alebo malými, prispelo k tomu, aby každý zistil, kde je vlastne jeho miesto pod slnkom. Lebo dnes veľmi ťažko ktosi zdolá niečo sám v oblasti vedy. Zaznamenal: O. Filip

INÝ NÁHĽAD

STRATY HOSPODÁRSTVA SRBSKA dosiahli vlani sumu 63 miliárd dinárov, no nie je ten údaj to najhoršie na nich. Lebo v rokoch 2009 a 2010 boli omnoho vyššie, okolo sto miliárd dinárov. Povážlivé je však to, že leví podiel v nich, až 87 percent, majú desiatky verejných podnikov, medzi ktorými aj tie obrovské, ako sú Srbijagas, Železnice Srbska, Petrohemija a iné, ktorých straty sa vyšplhali až na 54 miliárd dinárov. Je to, ako nedávno oznámila Agentúra pre hospodárske registre, niekoľkokrát viac ako v roku 2011. Pravdepodobne ide o následok kumulovania vlaňajších a predošlých strát. Jednou zo základných príznačností vlaňajšieho podnikania bola inflácia, nezamestnanosť a pokles výroby. Takýchto trendov, až na postupné zotavovanie výroby v prvých mesiacoch, sme sa nezbavili dodnes. Inými slovami, zase bude hodne scén, akou je i táto na snímke, z jedného z veľtrhov zamestnávania v Novom Sade. O. F.

Ďuro Varga

zrejme, hlavne o sfére produkcie hmotných statkov. Uvedená téza sa dala medzi riadkami vycítiť aj počas uplynulej, v poradí siedmej medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie ETIKUM 2013, ktorej účastníci sa 12. a 13. júna na novosadskej Fakulte technických vied zaoberali súborom otázok súvisiacich s meraním a kontrolou kvality vo výrobnom strojníctve a ochrane životného prostredia. Vítajúc jej aktérov, vysokoškolských pedagógov, odborníkov, vedcov, predstaviteľov hospodárstva zo Srbska a viacerých iných krajín: Chorvátska, Poľska, Česka, Slovinska..., predseda Organizačného výboru ETIKUM 2013 prof. Dr. Janko Hodolič zdôraznil, že podujatie má najmä informačno-školiaci a vedecko-odborný ráz. V tejto prvej kategórii prvými husľami boli poprední výrobcovia vybavení, ktoré sa používajú vo výskumných procesoch, kým špecifikom tej charakteristiky druhej bola prezentácia dosiahnutých vedecko-odborných

Účastníci medzinárodného podujatia v Novom Sade si dali za úlohu prispieť k tomu nakoľko môžu, predovšetkým tým, čo im je najbližšie: odbornými a vednými výsledkami a poznatkami. Trvá to, už Štyri oblasti záujmov: účastníci konferencie tradične a úspešv Novom Sade ne, ešte od roku schopnosti. A že bez tejto ťažko 2006, odkedy sa i na FTN stal aktumožno očakávať, že sa natoľko po- álny pojem ETIKUM. trebná (re)industrializácia bude ráznejšie posúvať smerom vpred. O. Filip

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

FÓKUS NAŠE INTERVIEW: ING. TOMÁŠ MALATINSKÝ, MBA, MINISTER HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Spolupráca – veľký potenciál, veľký aj záujem ni ministri to dnes nemajú ľahké. Zvlášť tí, ktorí sú v čele rezortov priamo čeliacich globálnej ekonomickej kríze a všetkému, čo táto nesie. Úspešne vyšliapať nové cesty sa dakomu z nich darí, inému zase nie, takže nečudo, že nejeden minister hospodárstva nedočká v pohodlí koniec funkčného obdobia: odíde po roku, dvoch, troch. Náplň činnosti, návetrie, zákulisie a problémy pôsobenia našich ministrov sú dosť známe, no zvedavosť nedala pokoja: bolo sa treba pozrieť aj za plot, inde. Kedy, ak nie pri prvej príležitosti – počas uplynulej návštevy ministra hospodárstva SR Ing. Tomáša Malatinského v polovici júna v Belehrade, kde spolupredsedal 5. zasadaniu Zmiešanej komisie dvoch krajín pre hospodársku spoluprácu. Len pár základných údajov z jeho životopisu. Narodil sa v marci roku 1959 v Bratislave, v rokoch 1978 – 1983 študoval na SVŠT, presnejšie na Stavebnej fakulte (odbor geodézie a kartografie). V rokoch 2009 až 2011 sa tiež venoval štúdiám, tentoraz na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na Fakulte ekonomiky a manažmentu, kde absolvoval medzinárodné štúdium MBA v odbore Agrárny obchod a podnikanie. Profesionálnu prax realizoval od roku 1983 po súčasnosť, najprv v bratislavskom Stavoprojekte (1983 – 1986) ako zodpovedný projektant geodet, potom vo viacerých spoločnostiach v Bratislave, Prahe a Trnave, aby v rokoch 2000 až 2012 zastával funkciu predsedu predstavenstva SAG Elektrovod, a. s. (Bratislava). Z aktivít v mimovládnych organizáciách treba uviesť, že v rokoch 2003 až 2012 bol prezidentom Zväzu zamestnávateľov energetiky Slovenska a v rokoch 2004 – 2012 aj prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Napriek riadne napraskanému programu pobytu u nás mal dostatok porozumenia pre novinárov, takže dokázal objaviť i kúsok času, aby počas jednej z prestávok rokovaní a biznis fóra v Hospodárskej komore Srbska poskytol rozhovor pre Hlas ľudu. – Vaša návšteva zapadla do mimoriadne rušného diplomatického týždňa v Srbsku, v ktorom výraznú úlohu hrali najmä viacerí slovenskí politickí a hospodárski dejatelia...

22. 6. 2013

25 /4548/

– Sme tu na medzivládnej komisii, – Slovensko je už roky v Európktorá je dva roky po tom, čo takáto skej únii, kým sme my len na cesbola v Bratislave. Myslíme si, že je naj- te eurointegrácie. Ktoré sú to prakvyšší čas zase prijať nejaké opatrenia tické skúsenosti, ktoré by nám na zlepšenie srbsko-slovenských vzťa- mohli byť osožné? hov, pretože v obchodnej oblasti je – Práve máme za sebou komuniveľký potenciál, je aj veľký záujem o káciu s pani ministerkou Mihajloviňu. Sú tu takmer dve desiatky slo- ćovou, ktorá má vo svojom rezorte i venských podnikateľov, ktorí u vás už energetiku. U nás je energetika na Mimajú firmy, majú projekty: niektorí už nisterstve hospodárstva. V tejto obrozbehnuté, niektorí lasti spolupráca aj dokonca dokončené, prebieha, aj by kým niektorí ich len mohla ešte viac, plánujú rozbehnúť. pretože prijímať leČasto im rôzne úradgislatívu Európskej nícke prekážky v tom únie v oblasti enerbránia. Na to sme tu, getiky nie je taký aby sme skúsili potlajednoduchý pročiť možnosti, kde sa ces. Viete, že tu v dá, aby sa tie investície Srbsku je ešte pozačali hýbať. merne veľká kon– Jednou zo zácentrácia v rukách kladných ukážok energetického mohospodárskych vzťanopolu. U nás na hov je obchodná výSlovensku už premena. Vlani stúpla behli mnohé proo takmer desať per- Široké pole pôsobenia: cesy atomizácie cent a dosiahla hod- minister Tomáš Malatinský energetiky, proste notu približne 400 sprehľadnenia týmiliónov eur. Ako je to s jej rov- chto tokov. Regulátor má svoje pranováhou? videlné miesto, tak ako to vyžaduje – Tak zatiaľ Slovensko má stále európska legislatíva. Toto všetko aktívne saldo v nej. Pravdu pove- Srbsko ešte musí absolvovať. Ale diac, je to dôsledok toho, že výroba procesy sú a dokonca slovenský rev automobilovom priemysle je na Slo- gulátor pomáha pri tvorbe týchto vensku dominantná a tým pádom štruktúr a legislatívy, ktorá s tým súSrbsko je určitým spôsobom prijí- visí. Takže Slovensko je tu aktívne prímateľom tých produktov. To je jedna tomné a môže byť i viac. zo základných komodít, ktorá tie čís– Ako hodnotíte úlohu slovenla robí. Každopádne, sú oblasti, v skej menšiny v ozaj širokých väzktorých sa slovensko-srbské vzťahy bách Belehradu a Bratislavy? môžu rozvíjať a najmä teda, kde by sa – Keď som spomínal úspešný proslovenskí investori mohli realizovať. jekt akvaparku, tak ten je situovaný Okrem energetiky je to i dopravná inf- práve do oblasti, kde žije slovenská raštruktúra. Najmä železničná do- menšina. Má tam dobré predpoklaprava, kde sú firmy, ktoré ponúkajú dy, má aj predpoklady rozvoja. Tak ako softvérové pomoci, tak i priamu isto si myslím, že slovenská menšina účasť pri ich realizácii. Potom je veľ- môže byť práve veľmi dobrým zázemi zaujímavá oblasť cestovného ru- mím pre rozvoj spolupráce v poľnochu. Je tu zrealizovaný veľmi úspeš- hospodárstve, pretože v regióne, kde ný projekt akvapark pri Petrovci. žije, je to poľnohospodársky veľmi zaNadväzujú na to možnosti rozvoja ujímavá, atraktívna oblasť. Myslím spolupráce v poľnohospodárstve, si, že táto spolupráca a pomoc menkde máme podľa môjho názoru veľ- šiny pri našej celkovej spolupráci je ké rezervy. Pravdou je, že každý pod- jednoducho nenahraditeľná. nikateľ musí mať istotu, že keď inve– Rozprávali ste sa aj o výstavbe stuje do nejakej pôdy, že mu to pro- regionálneho plynovodu u nás? ste nebude zobraté spod rúk. Preto je – O plynovode, kde slovenské dôležité, aby u vás prebehli všetky zá- konzorcium proste uspelo vo výbekony týkajúce sa reštitúcie a podob- re a podpísalo memorandum, sme ne, aby boli jasné vzťahové veci k ma- sa, samozrejme, tiež rozprávali. Pravjetku. Jednoducho, aby si tí investo- dou je, že tento projekt ešte nemá ri boli istí. dokončené financovanie, a istým

HLAS ĽUDU

spôsobom aj jeho rentabilita možno nie je úplne celkom uzavretá. Dúfajme, že ak sa vypíše – a mám prísľub, že do štrnásť dní by sa mal vypísať tender na financovanie projektu – a za predpokladu, že bude úspešný, tak by potom vzápätí už nič nebránilo tomu, aby sa uvedený projekt začal realizovať. – V bilaterálnej spolupráci sú aktívne aj iné subjekty... – Každopádne si myslím, aj na základe dnešných rozhovorov s podnikateľmi, ktorí tu podnikajú a tie kontakty sem si našli, že ich mnohí dostali, ďakujúc za to SARIU, ktoré prispelo k nadväzovaniu kontaktov a upozorňovalo naše firmy na možnosti v Srbsku. Ďalej treba povedať, že sa SARIO postupne mení. Organizácia, ktorá doteraz podporovala skôr investorov, ktorí išli na Slovensko, dnes podporuje aj slovenských investorov, ktorí chcú investovať mimo Slovenska. Takže táto jeho aktivita je nenahraditeľná. Medzi obchodnými komorami tak isto panuje spolupráca. My máme Slovenskú obchodnú komoru, ktorá dnes má predsedu Celosvetového výboru obchodných komôr, takže sme tak trochu internacionálni. A naša komora určite spolupracuje so srbskou na dobrej úrovni. – Možno by sme mohli uzavrieť tento rozhovor odpoveďou na otázku, ako je byť v čele ministerstva, ktoré zastrešuje skutočne širokú oblasť: energetiku, výrobu, zahraničný a vnútorný obchod, investície a inovácie, práva spotrebiteľov. Je ťažko riadiť takýto rezort? – Určite. Tento rezort vznikol na začiatku vzniku Slovenskej republiky pred dvadsiatimi rokmi zlúčením Ministerstva obchodu, Ministerstva kontroly, Ministerstva priemyslu. Medzitým tam ešte prišlo i Ministerstvo privatizácie. Takže je zlúčením viacerých. Potom sme chvíľu tam mali aj Ministerstvo výstavby. Toto všetko bolo pod Ministerstvom hospodárstva. Je to široký záber a nie je to, samozrejme, jednoduché. Ale efektívnym riadením a zoskupením správnych odborníkov sa to dá zvládnuť. Slovensko tiež nemôže mať na každú oblasť jedno ministerstvo. Potom by sme mali vládu dvadsiatich členov a to si myslím, že je zbytočné... Za odpovede ďakuje: Oto Filip

SLOVENSKO PREZIDENTI NA BRATISLAVSKOM SUMMITE HĽADALI ODPOVEDE NA HOSPODÁRSKU KRÍZU, VENOVALI SA AJ KOSOVU

Kľúčový bude ekonomický rast šetci sme dospeli k záveru, že sa nachádzame v situácii, keď si táto všeobecná kríza vyžaduje hľadanie riešení spojených s rastom,“ uviedol rumunský prezident Traian Băsescu na záver bratislavského summitu stredoeurópskych prezidentov vrátane srbskej hlavy štátu Tomislava Záber zo summitu v Bratislave (foto: TASR) Nikolića. Hlavnou témou najväčšej protokolárnej udalosti a Srbska vyzdvihli. Rakúsky spolkový v dejinách samostatného Slovenska prezident Heinz Fischer ocenil, že kobolo práve hľadanie odpovedí na sovský a srbský najvyšší predstavitehospodársku krízu. Do popredia sa lia Atifete Jahjagová a Tomislav Nikovšak dostala aj otázka Kosova. Na lić spolu hovorili a počúvali sa. Išlo o stretnutí sa totiž zúčastnila aj kosovs- ich prvé stretnutie na podobnom ká najvyššia predstaviteľka Atifete fóre. „Je to dobrý krok vpred. ĎakujeJahjagová, hoci jej krajinu Slovensko me, že ste to umožnili, je to základ pre aj niektoré ďalšie účastnícke štáty stá- ďalší vývoj,“ povedal Fischer hostiteľovi Ivanovi Gašparovičovi na záverečnej le neuznali. Prezidenti, ktorí sa zúčastnili na tlačovej konferencii. Keďže viaceré štáty Kosovo neuzdvojdňovom summite, účasť Kosova

„V

návajú, Jahjagová v ich ponímaní nie je prezidentkou. Jej účasť na stretnutí preto bola výsledkom kompromisu. V rokovacej sále neboli štátne vlajky ani znaky zúčastnených štátov, prítomní boli označení menami, a nie funkciou. Prezidenti sa podľa hostiteľa Ivana Gašparoviča ďalej zhodli, že k pokrízovej obnove regiónu a k obnove hospodárskeho rastu treba pristupovať tak, aby občania pocítili čo najskôr jeho pozitívne dopady.„Mnohí sme podporili slová predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, ktorý povedal, že naše krajiny sú veľmi úzko prepojené,“ uviedol prezident. Podľa neho to ukázali aj nedávne povodne. Ako však dodal, EÚ nesmie podceniť prehlbovanie so-

ciálnych rozdielov. „Ľudia musia rozumieť tomu, čo robia politici,“ poznamenal. Podľa slovenskej hlavy štátu je dôležité podporovať zamestnanosť najmä mladých ľudí, posilňovať konkurencieschopnosť Európy prostredníctvom reforiem a ďalej rozširovať EÚ. „Integrácia by mala byť zároveň dostatočne atraktívna pre kandidátske a ašpirantské krajiny,“ zdôraznil. Prezidentka Litovskej republiky Dalia Grybauskaite okrem iného zdôraznila, že EÚ je otvorená voči každému a víta každého, kto sa chce stať jej členom a je pripravený plniť svoje domáce úlohy. Poľský prezident Bronisław Komorowski poznamenal, že európsky projekt musí zostať naďalej atraktívny aj pre štáty mimo EÚ. „Je to projekt, ktorý je naplnením našich snov,“ myslí si. Dodal, že pre EÚ je dôležitá Ukrajina. Na summit prišlo 20 pozvaných hostí – prezidenti Rakúska, Rumunska, Čiernej Hory, Estónska, Macedónska, Litvy, Chorvátska, Ukrajiny, Poľska, Lotyšska, Bulharska, Moldavska, Maďarska, Srbska, Albánska, Slovinska, Česka, predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, ďalej predseda Predsedníctva Bosny a Hercegoviny a Atifete Jahjagová z Kosova. Rastislav Boldocký

KOŠICE – EURÓPSKE HLAVNÉ MESTO KULTÚRY

Medzinárodný festival lokálnych televízií V dňoch 10. až 15. júna v Košiciach prebiehal 19. medzinárodný festival lokálnych televízií. V rámci festivalu bola aj súťažná prehliadka filmov Zlatý žobrák a podujatie Esencia Košíc – Balkánsky a Vyšehradský dvor – kde širokej verejnosti prezentovali umeleckú a remeselnú tvorbu krajín Vyšehradskej štvorky a niektorých balkánskych krajín, medzi ktorými bolo aj Srbsko. Našu krajinu prezentovali: Galéria Babka z Kovačice a insitný maliar Pavel Hajko, súbor SD VHV zo Starej Pazovy s predstavením Miroslava Benku a hudobná skupina NIT z Nišu. Tradičnou súčasťou festivalu býva aj panelová diskusia – tentoraz odznela pod názvom Médiá a politika (podtitul Demokracia alebo pokrytectvo). Na panelovej diskusii, ktorá prebiehala vo štvrtok 13. júna v Dome techniky v Košiciach, sa zúčastnila aj predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a viceprezidentka parlamentu AP Vojvodiny Anna Tomanová-Makanová. Okrem nej hosťami diskusie

Účastníci panelovej diskusie Médiá a politika boli aj Dr. János Auer, člen Mediálnej rady Národného mediálneho a spravodajského úradu z Maďarska, Grigorij Mesežnikov, prezident inštitútu pre verejné otázky zo Slovenska, Dr. Justin Schlosberg, lektor žurnalistiky a médií z Veľkej Británie, Didier Rogasik, tlačový atašé francúzskej ambasády z Francúzska, a Erik Mollberg, Aliancia pre komunitné médiá z USA, a moderátorom panelu bol Rick Thompson, T-media z Veľkej Británie.

Prínosom diskusie boli nielen poznatky hostí, ale aj konkrétne skúsenosti z medzinárodnej praxe, prezentované jednotlivými diskutujúcimi. Hovorilo sa o tom, že v modernej spoločnosti narastá význam médií, ktoré sú súčasťou a predpokladom existencie demokratickej spoločnosti. Nielenže sú zdrojom informovania a zábavy pre svojich čitateľov, ale sú aj nástrojom kontroly moci, vyjadrovania názorov a vedenia otvoreného

spoločenského dialógu, mechanizmom formovania verejnej mienky. Pre tento ich spoločenský význam a vplyv sa po výkonnej, legislatívnej – zákonodarnej a súdnej moci o médiách hovorí aj ako o štvrtej moci. Vzhľadom na túto úlohu a poslanie médií politika a politické subjekty sa snažia ovládať, kontrolovať alebo ovplyvňovať médiá, aby si prostredníctvom nich získali verejnosť pre svoje ciele. V demokratickej spoločnosti sa moc získava prostredníctvom verejnosti a tá sa môže formovať iba cez spoločenský dialóg. Médiá vytvárajú platformu a sú významným nositeľom tohto dialógu. Spoločenský dialóg je bránou vzniku monopolu nad ideami, názormi a pravdou. Aby však mohli plniť toto poslanie, médiá musia zostať slobodné a nezávislé od politiky a každej politickej alebo ekonomickej moci. Zároveň sa nesmú správať ako nekontrolovateľná moc a aj médiá musia podliehať spoločenskej kontrole, etickým a profesionálnym normám.

22. 6. 2013

Andrej Meleg 25 /4548/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD HOVORÍME S PREDSEDOM RADY MS LUG KRISTIÁNOM URBANOM

Habadej problémov, peňazí pomenej edinka v údolí. Najmladšia slovenská v Srbsku. Lug. Umiestnený na fruškohorských kopcoch, hýri zeleňou a čistým vzduchom. Má štyri predajne so zmiešaným tovarom, dve poľnohospodárske lekárne, štyri krčmy či kaviarne. Idylu narušili vlaňajšie voľby členov Rady Miestneho spoločenstva koncom roka. Kompletná novozvolená zostava čoskoro odstúpila, nasledovali nové voľby, a tak aktuálne vedenie tvoria: staronový predseda RMS Kristián Urban a členovia: Pavel Ziman, Pavel Kolár Poťo, Zlatko Kolár a Jovica Blanuša. Rozprávame sa so staronovým richtárom... − Nové vedenie sa chytilo kormidla pomerne neskoro, t. j. keď už obecný rozpočtový koláč bol pokrájaný. Ktoré sú reálne priority RMS Lug na bežný rok? − Musíme predovšetkým dokončiť dom kultúry a kanalizáciu. O mesiac privítame predstaviteľov zo zbrataného Dolného Katuna v Obci Varvarin. Bude to jubilejné, tridsiate stretnutie. Treba zabezpečiť kultúrno-umelecký program, stany, vyfinancovať spoločné obedy, takže sa naplno točíme okolo všetkých, ktorí nám nejako môžu pomôcť. Piateho júla sa očakáva opravný rozpočet v Zhromaždení obce Beočín; Rada, ktorá bola zvolená koncom roka, nevedela žiadať viacej, uspokojila sa s tým, koľko im navrhla obec. Nádejame sa, že teraz dostaneme viac prostriedkov. − Čím sa prevažne zamestnávajú obyvatelia Lugu? − Predovšetkým poľnohospodárstvom. Máme aj stavbárov, istý tunajší podnik zamestnáva 15 − 20 ľudí. Je i štyri-päť skupín ľudí, ktorí robia na čierno; to je však len sezónna robota. Od istého času väčší počet žien z Lugu odchádza za prácou do Nového Sadu, ako upratovačky. Zatiaľ čo v beočinskej cementárni kedysi pracovalo hádam aj šesťdesiat našich občanov, teraz tam robia len dvaja Lužania. − Neorientujú sa ľudia i na dobytkárstvo? − Podaktorí občania pestujú

22. 6. 2013

25 /4548/

rožný dobytok, ale iba pomenej. Podstatne viac je tých, ktorí pestujú ošípané. − Prostredie je vďačné pre včelárov... − Máme aj včelárov a je ich čoraz viacej. Kedysi mali aj vlastný spolok. INFRAŠTRUKTÚRA − Pokiaľ ide o infraštruktúru, čo Lug má a čo ešte potrebuje? − Dedina, pravdaže, už dávno má elektrický prúd. Má i nový vodovod a musím zdôrazniť, že vodu máme stále aj počas najväčšieho sucha. Pred niekoľkými týždňami sme konečne zakončili aj zariadenie na zmäkčovanie vody; zostáva už len vyčistiť vodnú nádrž, v ktorej sa počas predchádzajúcich rokov usadilo veľké množstvo vápnika; taktiež bude treba generálne očistiť vodovodné potrubie, aby sme konečne pili čistú vodu. − Plynofikáciu ste tiež dokončili...? − Áno, ibaže plynom vykurujeme čoraz menej, lebo je stále drahší. Máme i novú digitálnu telefonickú ústredňu... − V akej fáze je kanalizácia? − Dve tretiny prác sme zakončili, čiže zostalo ešte urobiť tretinu potrubia. Na dokončenie čakáme pomerne dlho, keďže päť rokov neboli konkurzy, ktoré umožňujú obstarať prostriedky na tieto potreby. Sú výhľady, že kanalizáciu tiež dokončíme do konca roka. − Kto sa stará o cintorín? Máte šarhovňu (tzv. „šinteraj“)? − Šarhovňu nemáme, kedysi bola, medzi Lugom a Susekom; ak niekomu niečo uhynie, sám to zakope v záhrade. MS má komunálnika, ktorý sa stará o údržbu cintorína a verejných plôch v osade. Inak sme aj v cintoríne urobili dve studne, čo umožňuje ľahšiu údržbu. Dom smútku je tiež stále aktuálny, ale musí počkať, kým neuzavrieme rozbehnuté investície. − Čo občanov trápi? − V dôsledku veľkých a vari aj stále častejších prudkých dažďov nás plaví voda, ktorá sa rúti do de-

HLAS ĽUDU

diny z kopcov. Nemáme kanály, ktoré vyhovujú požiadavkám a existujúce jarky sa primerane neudržujú.

Kristián Urban

− Máte predstavu o tom, ako riešiť naliehavý problém? − Áno, pred asi dvoma rokmi sme tu mali odborníkov, ktorí vypracovali projekt ochrany pred riavami, ibaže na tento účel by sme potrebovali viac než milión eur, takže zatiaľ z toho nebude nič. Skôr budeme musieť kopať kanály, čo nebude jednoduché, keďže ulice sú úzke a preťažené infraštruktúrou. SPOLKOVÝ ŽIVOT − Predsa akiste väčšinu Lužanov zaujíma, kedy dokončíte rozostavaný kultúrny dom... − Máte pravdu, lenže dom kultúry nezávisí od rozpočtu Miestneho spoločenstva, ale od prísunu prostriedkov z Fondu pre kapitálne vklady. V uplynulých dňoch sme uzavreli už tretí tender; zostáva len podpísať zmluvu s budúcim vykonávateľom prác, t. j. podnikom Simgradnja, ktorý v prihláške uviedol, že objekt zakončia za 45 dní. − Kedy začnú robiť? − To ešte nevieme; nemôžeme s nimi podpísať zmluvu, kým terajší vykonávateľ prác nezrealizuje všetko, čo je povinný urobiť, a ten s robotou riadne otáľa. Už ma to

škrie, nemôžeme však zrušiť aktuálnu zmluvu, lebo nový zákon nedovoľuje v tom istom roku siahnuť po verejnom obstarávaní na ten istý účel. Je s tým malý milión komplikácií, predsa paralelne chystáme projekt úpravy parku v centre dediny, ktorý nám taktiež plaví voda a blato z kopcov. Na tento účel počítame s prostriedkami z obecného mešca. − Ktoré občianske organizácie, spolky a združenia pôsobia a ako? − Okrem cirkevného evanjelického zboru a Kultúrno-umeleckého spolku Jednota, nakoľko je mi známe, iné organizácie nie sú alebo sú nečinné. Matica ako taká nefunguje, predseda MOMS odišiel na Slovensko, štyri roky nezvolal zhromaždenie a členovia nevedia, čo sa deje s donáciami, ktoré MOMS dostáva. Futbalový klub Poľana tiež odvlani neexistuje. Hráči z okolia sa vo veľkom sami ponúkajú, prišli by hrať aj zdarma, ibaže sa akosi nemá kto podujať na organizáciu. Už dvakrát sa malo konať ustanovujúce zhromaždenie, ale sa nekonalo... − Ženy a penzisti nie sú organizovaní...? − Ženy už dávno nie, penzisti áno, robia, koľko v daných podmienkach môžu... Aktívni sú i poľovníci. Rada MS v rámci možností pomáha všetkým, ktorí niečo robia. Máme i dobrovoľných darcov krvi, ale nemajú miestnu organizáciu. − Otázka na záver: posledný pokus o zavedenie samozdanenia v Lugu sa nevydaril. Ako sa miestne richtárstvo vyrovnáva s touto skutočnosťou? − Správne: nevydarilo sa, je však otázne, či vôbec potrebujeme samozdanenie, o to skôr, že naša dedina je malá, takže prostriedky z neho boli takmer zanedbateľné. Keď sme mali samozdanenie, museli sme si z vlastného rozpočtu platiť temer všetko. Teraz všetky trovy znáša obec. Juraj Bartoš

Z NAŠICH OSÁD KOVAČICKÚ OBEC NAVŠTÍVILO od polovice minulého storočia dodnes veľa stálych diplomatických zástupcov zo všetkých končín sveta. V stredu 12. júna veľvyslankyňa Venezuely v Belehrade Dia Nader de El-Andariová pobudla so svojimi spolupracovníkmi na návšteve v Padine a Kovačici. V Základnej škole maršala Tita v Padine s riaditeľom školy Ladislavom Petrovičom navštívili hodinu hudobnej kultúry (na snímke), na ktorej im dievčenský chór zaspieval slovenské a srbské piesne za sprievodu profesora hudby Mgr. Pavla Tomáša a šiestaci im na interaktívnej tabuli predviedli znalosti o Venezuele. Delegácia navštívila aj Kovačicu. Po obchôdzke Galérie insitného umenia veľvyslankyňu El-Andariovú privítal Ján Puškár, predseda Zhromaždenia obce Kovačica. V zasadacej obecnej sieni bola neskoršie zorganizovaná debata Solidarita s bolívarskou revolúciou, ktorú zorganizovala Ko- Veľvyslankyňa Dia Nader de El-Andariová munistická partia Obce Kovačica. Okrem veľvyslankyne rečníkmi boli aj Josip Još- v spoločnosti Josipa Jožka Broza a Ladislava Petroviča ka Broz, predseda Komunistickej strany, a univerzitná profesorka Dr. Ljiljana Bogoeva-Sedlar zo Spolku srbsko-kubánskeho priateľstva. Ján Špringeľ

PANČEVO

Selenča

Desaťročný karneval V piatok 14. júna pred budovou Obce Pančevo bol otvorený 10. jubilejný medzinárodný karneval. Podujatie slávnostne otvoril zástupca predsedu mesta Pančevo Saša Pavlov symbolickým odovzdaním kľúča mesta principálovi karnevalu Borisovi Matijevićovi. Odovzdanie kľúča symbolizuje, že mestom počas dvoch dní budú

vládnuť karnevaloví nadšenci z celého sveta. Účasť na festivale mali aj najmladší členovia Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan z Vojlovice, ktorí predviedli tanec z divadelného predstavenia Škaredé káča vojlovické. Hlavná karnevalová udalosť prebiehala v sobotu 15. júna. Po hlavnej mestskej ulici predefilovalo viac ako tritisíc účastníkov – z Čiernej Hory, Slovinska, Chorvátska, Macedónska, Rumunska, Talianska, Nemecka, Malajzie a z našej krajiny. V rámci tohtoročného jubilejného karnevalu prebiehal aj Festival tradičných jedál a vín. Na Vojlovičanky prichystali bohatú ponuku početných stántradičných jedál

Účastníci karnevalu zabavili tisíce návštevníkov

koch si domáci a zahraniční návštevníci mohli kúpiť aj typické jedlá z krajín účastníkov karnevalu. Jeden zo stánkov patril aj výšivkárkam a kuchárkam SKOS Detvan, ktoré prichystali vojlovické svadobné lopty, rejteše, rožky... Karneval spestril veľký pestrofarebný ohňostroj, ktorý bol rôznofarebný, ako aj masky, ktoré dva dni defilovali pančevskými ulicami. Alena Gajanová

KOVAČICA

Lokálne antikorupčné fórum (LAF) P

racovná skupina pre vypracovanie Lokálneho plánu na zastavenie korupcie vyrobila náčrt dokumentu, ktorý bol prezentovaný verejnosti na verejnej rozprave v stredu 12. júna v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici. Za prítomnosti početných hostí na verejnej rozprave hovorili Zoran Gavrilović, riaditeľ Programu proti korupcii, a Pavle Dimitrijević, výkonný riaditeľ Byra pre spoločenské výskumy v Belehrade. Byro pre spoločenské výskumy v spolupráci s Klubom študujúcej mládeže v Kovačici v

minulom roku pracoval na vyhotovení Lokálneho plánu boja proti korupcii pre Kovačickú obec s cieľom, aby Kovačica získala jedinečný a vhodný strategický

dokument, ktorý by predvídal podporu a rozvoj trestania, prevencie a edukácie v boji proti korupcii. A. Chalupová 22. 6. 2013

Zástupkyňa pokrajinského ombudsmana Eva Vukašinovićová so svojimi spolupracovníkmi 4. júna navštívila Obec Báč a Miestne spoločenstvo Selenča. Pobudla v asi hodinovom rozhovore s občanmi Selenče, ktorí prišli požiadať o pomoc v riešení svojich problémov súvisiacich s realizovaním menšinových práv. Návšteva sa realizovala v súlade s celoročným programom práce, v ktorom je stanovené, že inštitúcia pokrajinského ombudsmana navštevuje prostredia vo Vojvodine, čiže jednotky lokálnej samosprávy, kde nie je stanovená funkcia tejto inštitúcie. Aj napriek tomu, že Selenčania boli informovaní prostredníctvom lokálnych médií, neprejavili veľký záujem o túto návštevu. Je to možno v dôsledku toho, že doterajšie sťažnosti, ktoré občania podávali rôznym inštitúciám, mali negatívne ohlasy. Sama zástupkyňa sa vyjadrila, že sú občania všeobecne nedostatočne informovaní o svojich menšinových právach a nevedia o možnostiach, ktoré sú im zaistené Ústavou Republiky Srbsko a zákonnými predpismi, ktoré by sa mali rešpektovať už v samotných jednotkách lokálnej samosprávy. Pripomienky občanov si zástupkyňa zaznačila a urobila písomné vyhlášky. Sľúbila, že sťažnosti v najkratšej lehote budú v tejto inštitúcii rozoberané a o výsledkoch budú podávatelia písomne informovaní. J. Berédi-Ďuky 25 /4548/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD OPÄTOVANÁ CIRKEVNÁ NÁVŠTEVA

Novosadčania v Slovinsku ozochvené srdcia a krásou naplnené duše si z nedávnej návštevy Slovinska priniesli členovia správy novosadského evanjelického cirkevného zboru a mládežníckeho zmiešaného spevokolu Agapé, ktorí tam pobudli s velebným pánom Vladimírom Obšustom, farárom novosadským. Daždivé počasie na vyštartovaní nesľubovalo pekný zájazd. Ale obavy pominuli, keď sa ukázalo slovinské Prekomurje, Novosadská výprava v Slovinsku ktoré sa jagalo v júnovom slnku. V Prekomurji žije väčšina slovin- ný zbor v čele s biskupom Slovinskej ských protestantov. Najpočetnejší evanjelickej cirkvi Gezom Ernišom posú evanjelici a tvoria asi 1 %. Možno budol v Novom Sade a Kysáči, a tak povedať, že podľa vzoru reformáto- sa to začalo. Prvá zastávka Novosadčanov bola ra Martina Luthera Slovinskú evanjelickú cirkev založil Primož Trubar, v Maribore, meste na rieke Dráve, s ktorý napísal aj prvú knihu po slo- početnými mostami. Toto priemyvinsky Katekizam. Slovinská evanje- selné mesto návštevníkom núka zalická cirkev sídli v Moravských Tepli- ujímavé destinácie. Z nich si novociach a tieto boli cieľom návštevy no- sadskí cirkevníci pozreli staré mesto vosadskej výpravy. Nedávno cirkev- a katedrálu, ale využili chvíle aj na ná-

kupy. V šesťdesiatych rokoch, keď sa z hlbín zeme na povrch dostala termálna voda, začali sa písať nové dejiny Moravských Teplíc. Široké ulice, vkusne upravené domy, priedomia, záhradky, vinohrady, penzióny, malé hostince, prekrásna príroda tejto dediny, ale aj veselé spokojné tváre a široké úsmevy vítali novosadskú výpravu na cieli návštevy. Pozitívnu

energiu bolo ihneď cítiť. Prerástla vo výbornú náladu na nádvorí fary, kde domáca pani biskupová Ruženka Erniša prichystala hostinu. Prekvapením boli domáci muzikanti – harmonikár a bubeník, paprikáš z diviny, domáci prošek... Polka rozhýbala aj tie najstaršie nohy, ale aj spomienky na zašlé časy. Z polky na popevky, potom do kola. Spievalo sa po slovinsky, srbsky, slovensky. Nadviazali sa nové priateľstvá. V nedeľu v chráme Božom boli služby Božie. Kázeň podloženú písmom svätým kázal velebný pán Vladimír Obšust, farár novosadský. Prihovorili sa aj predstavitelia obce a biskup Geza Erniša. Mimoriadnym vokálnym a inštrumentálnym prednesom všetkých oduševnil zmiešaný novosadský spevokol Agapé, ktorý koncertoval aj po službách pred kostolom, ale aj počas spoločného obedu, na ktorom sa podávali domáce špeciality. Hostia sa po obede len nevoľky poberali domov. Poslednou zastávkou v Slovinsku bol Ptuj a prekrásny Ptujský hrad. Možno aj preto, aby nezabudnuteľné chvíle čím dlhšie trvali. Aspoň po novú návštevu Slovinska. Karmena Zorňanová Foto: M. Rybár

Pomoc pre Anitu ýzva pre všetkých, ktorí môžu a sú ochotní pomôcť Anite Balážovej. Jej srdce a pľúca sú ohrozené ťažkou chorobu. Potrebné je

OLTÁRNY KRÚŽOK ŽIEN cirkevného zboru Kovačica I si pripomenul druhé výročie založenia. V sobotu 8. júna pobudli na výlete v Šumadiji. Viac ako tridsaťčlenná výprava (na snímke s Pavlom Sklenárom, seniorom banátskym a farárom v cirkevnom zbore I) najprv navštívila Topolu a kopec Oplenac, kde si pozreli v rámci Mauzólea dynastie Karađorđevićovcov Kostol svätého Ðorđa a Dom kráľa Petra. Neskoršie urobili aj obchôdzku mesta Aranđelovac a jeho známych kúpeľov Bukovička banja, niekdajšieho sídla oddychu kniežaťa Miloša Obrenovića. „Členky krúžku navštevujú chorých a chudobných ľudí v Kovačici. Pravdaže, zväčša starších, keďže sú niektorí z nich odkázaní na spoločenskú starostlivosť. Organizujeme pre nich aj zbierky výpomoci. Našim členkám pritom nechýba odhodlanie, trpezlivosť a dobroprajnosť. Príhovorom a nábožnou piesňou šírime slovo Božie a stretávame sa pri modlitbách. Podobne bolo i 9. júna, keď sme si v rámci slávnostných nešporných služieb Božích pripomenuli druhé výročie založenia,“ zdôraznila Mária Sklenárová, vedúca Oltárneho krúžku žien cirkevného zboru Kovačica I. Ján Špringeľ

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

čím skôr urobiť transplantáciu srdca a pľúc. Túto intervenciu je možné urobiť iba v zahraničí a potrebné sú veľké finančné prostriedky, ktoré rodina bez cudzej pomoci nemôže zabezpečiť. Peňažný príspevok môžete zaplatiť na účet v Komerciálnej banke číslo 205-9011005017941-36, venované Anite Balážovej, alebo zaslať SMS na číslo 4818. Za pomoc bude vopred vďačná Anita Balážová.

Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Rokovali o rozpočte, schválili štatúty, programy… piatok 14. júna vo veľkej sieni budovy obecnej správy zasadal kovačický loV kálny parlament bezmála 5 hodín. Pôvodný rokovací program doplnili s ešte troma bodmi. Tak rokovací program 15. schôdze Zhromaždenia obce Kovačica obsahoval 15 bodov. Avšak búrlivá diskusia o jednotlivých témach nechybovala. Opozícia ostro kritizovala najmä návrhy rozhodnutia o záverečnom účte rozpočtu Obce Kovačica na rok 2012, so správou nezávislého revízora. Zoran Savanov zo Srbskej pokrokovej strany (SNS) pripomienkoval, že sľubovali rozpočet s dôrazom na podporu sociálnych aktivít a dianí, ale sa tak nestalo. Prostriedky z rozpočtu sa minuli na celkom iné veci (napr. angažovanie rôznych nepotrebných služieb), na ktoré je strovené viac ako pol peňazí z rozpočtu. Záverom oboznámil druhý tábor (vládnucu koalíciu), že jeho výbornícka skupina za tento návrh nebude hlasovať. Na otáz-

ku výborníka opozičnej strany Jána Paula, kde sú prostriedky z rozpočtu, a prečo sú strovené na iné účely, predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan odpovedal veľmi dôkladne. Snažil sa odôvodniť skoro každú, opozíciou spomenutú položku v rozpočte. V druhom bode rokovacieho programu výborníci krátko debatovali ohľadom realizácie verejného súbehu na vymenovanie riaditeľov verejných podnikov a verejných komunálnych podnikov a oznamoch o verejnom súbehu na vymenovanie riaditeľa VP a VKP. Okrem opozície, ktorá usmernila hodne urážok a obvinení na účet vládnucej koalície, z rečníckej tribúny sa prihovoril obecný prokurátor Marinko Čobanin, ktorý hovoril o uplatnení Zákona o verejnom majetku na lokálnej úrovni. Najrezkejšie tóny však zazneli v súvislosti so založením DK Mita Živkov Lala v Crepaji a DK Vladimir Fijat v Samoši. Predstavitelia opozície sa dožadovali stiahnuť tieto body z rokovacieho pro-

gramu, s opodstatnením, že netreba ponáhľať, ale je potrebné ešte raz rokovať na túto tému a nájsť iné vyriešenie. Predseda Krišan zdôvodnil, prečo sa dvere na týchto DK musia zavrieť. Rad rokov vôbec nefungujú, nemajú ochotníkov a budovy sú už na rozpadnutie, treba ich renovovať. Počas zasadnutia zástupca predsedu obce Lászlo Vidač, predseda Zhromaždenia obce Ján Pu- Záber z piatkového zasadnutia Zhromaždenia škár a výborník DS Go- obce Kovačica (výborníci a pozorovatelia v ran Bobić apelovali na zadných laviciach) Zhromaždenie na tomto zasadnutí výborníkov, aby dbali na to, ako sa správajú a vyjadrujú a aby sa vo svojich di- väčšinou hlasov vymenovalo úradujúcich skusiách nezmieňovali o tom, čo nemá riaditeľov a členov dozorných rád VKP Sasúvis s témami na rokovacom programe moš a Idvor. A. Chalupová zasadnutia.

STARÁ PAZOVA

Záverečný účet obecného rozpočtu za rok 2012 stredným bodom 11. zasadnutia Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktoré sa konalo vo Ú štvrtok 13. júna, bolo rozhodnutie o záverečnom účte obecného rozpočtu za rok 2012. Vzhľadom na vlaňajší volebný rok a zmenu prvého človeka v obci záverečný účet bol špecifický. Pozostával z dvoch častí (do 1. júla 2012 zodpovednou osobou bol Goran Jović, bývalý predseda obce, a do 31. decembra 2012 Đorđe Radinović, aktuálny predseda obce). Práve tento bod bol príčinou, že aj túto schôdzu staropazovského lokálneho parlamentu zvolali po súrnom postupe (rozhodnutie sa muselo zaslať do 15. júna 2013 Správe pre trezor, podľa Zá-

kona o rozpočtovom systéme). V rozprave o záverečnom účte obecného rozpočtu za rok 2012 sa zúčastnili dvaja výborníci – Slobodan Popović, výborník SPS, a Srđo Komazec, výborník SRS. Apelovali, aby sa pripomienky splnomocnených revízorov, uvedené v ich správe, po vykonanej kontrole účtu v budúcnosti akceptovali a aby nezostali iba mŕtvym slovom na papieri. Obsiahlu správu za rečníckou tribúnou o tom, ako je záverečný účet obecného rozpočtu zhotovený, podal Vojislav Đekić, náčelník Oddelenia pre financie Obce Stará Pazova. Keďže sa v materiáli nachádzala kompletná správa revízorov s pripomienkami (zla-

NA ZASADNUTÍ ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

O verejných podnikoch a ustanovizniach a úvod 11. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište v stredu 12. N júna predseda ZO Rade Klašnja oboznámil výborníkov, že výbornícka skupina SPS zo svojich radov vyradila výborníčku Nadu Luncovú preto, že sa správa mimo rozhodnutí skupiny. V pokračovaní výborníci jednohlasne schválili rozhodnutie o ochrane prírodných pamiatok Starý park vo Veľkom Gaji a Park kaštieľa Jagodićovcov na rovnomennom sálaši neďaleko Hajdušice. Bez väčších poznámok jednohlasne schválili správy o práci v minulom roku a programy práce na tento rok: Strediska pre sociálnu prácu, Historického archívu v Belej Crkve a Obecnej knižnice. Ria-

diteľke Obecného kultúrno-vzdelávacieho strediska Vuka Karadžića Vesne Jaćovićovej opozícia vyčítala, že z finančných častí správy a programu práce nevidieť, na ktoré účely vlani trovili prostriedky pridelené z obecného rozpočtu, a ako ich mienia troviť v tomto roku. Odznela sugescia, aby stredisko kultúrne programy usporiadalo aj v iných osadách, a nie iba v Plandišti, s čím riaditeľka súhlasila. Zároveň sa zaviazala, že pripraví podrobnú finančnú správu a finančný plán. Vládnuca väčšina však aj takéto, podľa opozície nekompletné, dokumenty schválila. Opozícia bola zdržaná. Najväčším problémom Domu zdravia 1. októbra v Plandišti okrem chro-

diť koeficienty zamestnaných, upraviť cestovné príkazy, zmluvy o dielach a špecializovaných službách...) výborníci väčšinou hlasov schválili tento bod. Na štvrtkovej schôdzi výborníci staropazovského lokálneho parlamentu dali zelené svetlo rozhodnutiu o utvorení Komisie pre vymenovanie riaditeľov verejných podnikov v období troch rokov. Predsedom komisie je Vojislav Đekić (ekonóm) a členmi sú Petar Peočanin (ekonomický technik), Dragoljub Trifunović (ekonóm), Marína Savićová (manažérka turistiky) a Bojan Kovrlija (právnik). a. lš.

nického nedostatku peňazí je nedostatok lekárov. Riaditeľ Dr. Josif Musta vysvetlil, že na sklonku minulého roku v DZ bolo zamestnaných iba 6 lekárov všeobecnej medicíny. Vo februári toho roku vďaka finančnej pomoci obce zamestnali ešte jedného. Ak Ministerstvo zdravotníctva kádrovým plánom na rok 2013 dovolí zamestnať ešte dvoch, bude ich spolu 9. Podľa európskych štandardov, ktorými sa riadi ministerstvo, na necelých 10 000 plnoletých občanov viac od toho počtu ani nemožno zamestnať. Problém je však v tom, že 9 lekárov nepostačí, aby každá dedina mala svojho lekára, lebo občania žijú v 12 dedinkách. Z tých dôvodov iba v Plandišti ordinujú traja lekári v dvoch zmenách, pokým v ostatných osadách, v závislosti od veľkosti, lekár ordinuje raz až trikrát v týždni. Z opozičných výborníckych lavíc odzneli poznámky, že problém dodatočne komplikujú jednotliví nezodpo-

vední lekári, ktorí ordináciu opúšťajú pred vypršaním pracovného času a pred ordináciou nechajú nevyšetrených pacientov?! Riaditeľ DZ uznal, že o tom nevie nič. Prisľúbil však, že upozorní lekárov. Správu o činnosti a program práce Domu zdravia výborníci jednohlasne schválili, rovno tak ako nemali námietky ani na prácu OO Červeného kríža a DJKP Polet. Rozprava o činnosti MS Plandište však otvorila polemiku o fungovaní MS, neúčelovom trovení prostriedkov pridelených z fondov APV, (ne)uskutočnených verejných obstarávaniach na výstavbu otrasových dráh a rovnanie poľných ciest… Celkom na záver zhromaždenie väčšinou hlasov odmietlo návrh predsedu OV SNS Gorana Donevského, aby zhromaždenie odsúdilo Deklaráciu o ochrane ústavných a zákonných práv APV. Opozícia o tejto otázke bola zdržaná. vlh

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

Z NaŠICH OSáD SLOVeNSKÉ FIrMY Na NaŠOM TrHU (5): aDrIaN GrOUP, BaNSKá BYSTrICa

Energetika, ekonomika, ekológia eď ide o účasť na belehradskom veľtrhu techniky, slovenská firma adrian Group, s. r. o., sa od iných slovenských spoločností líšila azda dvoma momentmi: prvým a najdôležitejším je, že práve v tomto roku oslavuje malé jubileum: dvadsiate výročie pôsobenia, druhým zase to, že je už dlhšie etablovaná na našom trhu. Možno práve to bol dôvod, že nebola spolu s inými v rámci stánku Ministerstva hospodárstva Sr, ale vedľa neho. Možno to bolo dané i tým, že si vyhradila oveľa komfortnejší výstavný priestor ako účastníci iní. Základnou príznačnosťou banskobystrickej spoločnosti je, že ponúka ucelený systém vykurovania, skladajúci sa nielen z plynových infražiaričov a teplovzdušných agregátov vlastnej výroby, ale zahŕňa aj riadiace systémy, zariadenia destratifikácie a rekuperácie, monitoringu a optimalizácie, snímače kvality ovzdušia a bezpečnosti. adrian Group už absolvoval vybavenie mnohých veľkých objektov tak na Slovensku, ako aj v Českej republike, vo Francúzsku, Holandsku, Maďarsku, Poľsku, ruskej federácii, Kazachstane, v Ukrajine, Bielorusku. Spoločnými znakmi jeho výrobkov sú tri E. Prvé e ako energetika alebo vysoké úspory energie, druhé e ako ekonomika alebo vysoká účinnosť a nízke prevádzkové náklady, tretie e ako ekológia alebo priaznivý vzťah k životnému prostrediu. Ing. Michal Mihalyfi, generálny riaditeľ spoločnosti, vraví, že je v

rámci zahraničných aj srbský trh už dlhšie zaujímavý pre adrian Group. – Aké zákazky uprednostňujete? – Naše je všetko, čo je vysoké, veľké a ťažko sa vykuruje. Naša značka existuje dve desaťročia, čiže práve tohto roku slávi adrian dvadsatiny. a firma adrian Group ako jeho zložka Ing. Michal Mihalyfi pred stánkom Adrian Group je s päťročnou tradíciou. Zaujímavosťou je, že sme desaťč- fáze pred privatizáciou. To sú tie najväčšie lennou firmou, ktorá momentálne robí objekty, ktoré stoja za zmienku, kde ľuv dvadsiatich krajinách vo svete, vráta- dia môžu vidieť, čo i ako robíme. – Otázka na záver: asi dobre pone Srbska. V Belehrade sídli firma, ktorá je naším zástupcom, v Belehrade je i znáte naše pomery, tiež problémy? – Som tu už šesť rokov. Tak, že jeden centrálny sklad pre toto pásmo. Snažíme sa byť prítomní a mať dobré vzťahy týždeň do mesiaca sem prídem, obehvo všetkých častiach Srbska... − vyzdvi- nem pol krajiny, stretnem sa s ľuďmi, ktorí rozmýšľajú nad investíciami, spoločhuje riaditeľ Mihalyfi. – To možno vidieť aj z tých veľkých ne hľadáme riešenia ako tie objekty vykúriť. Tu je hlavný problém, že tie veľké fotozáberov na stánku... – Všetko, čo tu vidíte, je z vašej kraji- fabriky, kde sa angažujeme, sú viazané ny. Minulý rok sme u vás nemali nejakú či už dodávateľsky alebo odberateľsky čerstvú inštaláciu, no odrobili sme veľa na štát. a keďže je ten momentálne najroboty vo fáze projektovania, dokonči- väčší neplatič v Srbsku, tak vznikajú li sa existujúce riešenia, naštartované sú také paradoxné situácie, že všetko viacniektoré investičné projekty. Orientu- menej stojí a čaká na nejaké lepšie jeme sa viac na tie veľké fabriky. Tu mô- časy. Tie asi nebudú a neprídu, no čažete vidieť FMP Železnik, tiež továreň káme, kedy to ľudia pochopia a pohnú Lola, takisto v Železniku. Pre Univerziá- sa a pôjdu ďalej... – konštatuje Ing. Midu sme robili Športovú halu v Smede- halyfi. Oto Filip reve. V Goši sme boli angažovaní ešte vo

ODBOrNá PreDNáŠKa V PeTrOVCI

O kvalitnej výchove detí

Riaditeľka Z. Pašićová (vpravo) a psychologičky Mr. S. Adamovićová-Zdravkovićová a Lj. Borđošká eď hovoríme o výchove detí, predovšetkým vlastných, pre rodičov K školy nieto. Preto sa vedenie Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci rozhodlo pre rodičov detí prevažne predškolského veku organizovať odbornú prednášku o elementoch výchovy a primeraných odmenách a tres22. 6. 2013

25 /4548/

toch. riaditeľka Včielky Zuzana Pašićová v zasadacej sieni Obce Báčsky Petrovec v stredu 29. mája s potešením konštatovala, že prítomnosť veľkého počtu rodičov znamená, že si dobre vybrali tému, a zároveň predstavila psychologičky a rodinné psychoterapeutky Mr. Slavicu adamovićovú-Zdravkovićovú a

HLaS ĽUDU

Ljiljanu Borđoškú. V prvej časti sa rodičia zoznamovali s opornými bodmi v dobrej výchove detí a v druhej bolo reči o tom, čo je potrebné, aby sa niekto stal dobrým a úspešným vo výchove. Výchova je jednou z najkrajších, ale aj najzložitejších úloh rodiny. K tomu je aj najťažšou, hoci na prípravu nie sú žiadne školy. ani odbornej literatúry nie je nadostač. Prednášateľky sa v skratke pokúsili zmapovať oporné body, aby rodičia získali prehľad, kedy nesprávne konajú a ako výchovu chápu deti od útleho veku po pubertu a dospelosť. Predovšetkým ide o partnerský vzťah, vyváženosť a rovnaký cieľ vo výchove dieťaťa oboch rodičov. Podľa výchovných štýlov psychológovia poznajú niekoľko typov rodičov a odborníčky prehľadne uviedli klady a nedostatky každého z nich. Cieľom dobrej výchovy je, aby autoritu rodičov postupne nahradila autorita hodnôt. Tak deti nadobudnú motiváciu, samokontrolu a sebavedomie. Nakoniec odborníčky tému zhrnuli do 10 pravidiel kvalitnej výchovy a podrobnejšie sa dotkli motivovania detí pochvalami, odmenami, ale i trestami. J. Čiep

Stará Pazova Verejný podnik Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova sa od stredy 29. mája môže pochváliť súčasnou webovou stránkou, ktorá sa nachádza na internetovej adrese www.direkcijapazova.co.rs. Vypracoval ju odborný tím Oddelenia pre informačné technológie a komunikácie Obce Stará Pazova. Týmto spôsobom sa chce dosiahnuť kvalitnejšia a účinnejšia komunikácia s občanmi a inými subjektmi, ktoré sa chcú zapojiť do práce tohto verejného podniku a do projektov, ktoré realizuje. „Žijeme v dobe, keď informácie majú veľký význam a úlohu v spoločnosti,“ vyhlásil Nedeljko Kovačević, riaditeľ direkcie, a dodal, že prostredníctvom webovej stránky občania môžu získať informácie, ktoré ich zaujímajú. Webová stránka je urobená podľa súčasných štandardov webového dizajnu a v súlade s vizuálnou identitou direkcie. a. lš.

Pivnica Vo štvrtok 27. júna od 9 – 13 h pred budovou Miestneho spoločenstva v Pivnici budú vykupovať elektronický a elektrický odpad. Občania môžu priniesť chladničky, práčky, elektrické šporáky, mikrovlnky, klimatické zariadenia, vysávače, žehličky, ako i počítače, telefóny, televízne aparáty, hudobné inštrumenty a podobné druhy elektrických a elektronických aparátov. Výkupná cena je 4 din/kg. Jaruška Ferková *** V piatok14. júna bol Svetový deň darcov krvi. Darcovia krvi obce Báčska Palanka tiež príležitostne oslávili tento deň. Medzi odmenenými darcami boli aj štyria Pivničania. Ďakovný list a uznanie sa do rúk dostalo Jaroslavovi Týrovi a Štefanovi Pecníkovi, ktorí darovali krv 75-krát. Uznanie za 50. darcovstvo udelili Ivanovi Crnjanskému a Đorđovi Panićovi. Želislav Kámaň

Z NAŠICH OSÁD V SUSEKU A BANOŠTORE ZOČI-VOČI S KALNÝM DUNAJOM

Nevolaný hosť – v hrdle kosť... P

iatkové odpoludnie 14. júna dinu, ktorá sa temer vyrovnala s hrá2013. Do Suseku sa vtiera kal- dzou z vriec naplnených pieskom... ná dunajská voda. Hlavná ulica − Jój, mamička moja... Európy opäť šalie; ohrozuje ľudí a Odstavíme auto o kúsok ďalej: obich majetky v dedinách na sever- raz priam filmový: malý súkromný ných svahoch Fruškej hory. rybník pláva v dunajskej vode. Vo V jednom z dvorov uzrieme dvore sa hemží zopár duší. Oslovímuža. Vstúpime. Bata Grujić tele- me ženu s deckom v náručí: fonuje: − Len tak... sedím, pijem pivo a Velinka vyhadzuje vodu z dvora do Dunaja. Velinka je Batova manželka; povie nám, že roku 2006 to bolo značne horšie; Dunaj sa im vyšplhal po posledný schod rodinného domu. Hydinu a dobytok presťahovali k rodine. Naplnili vrecia pieskom, ktorý im poskytlo Miestne spoločenstvo Susek, teraz ča- Len aby sa nezopakoval rok 2006... kajú... − Dobrý V susedstve po malom úzkom dvore sa úzkostlivo tmolí staren- deň... ak nie je ka. Pod nohy sa jej pletú sliepky. hriech takto sa Kurín a chlievy sú vo vode. Sofija dnes prihovoNinkovićová má 76 rokov; s man- riť... Čo hovorí želom Perom žijú z jeho skromnej predpoveď? − Podľa všetpenzie. − Ach, bože-bože... Hádam len kého bude ešte nepríde až sem hore, ako v roku horšie. Očakáva 2006... Predvčerom ráno sa Pera zo- sa ešte štyridbudil, vyšiel von a zvolal: Žena, my saťpäť centimesme vo vode... trov. Nevolaný hosť stále rastie... Star− Čí to je rybká Ninkovićová upiera oči na hla- ník?

Dunaj dobiedzal do rodinných domov

Lopatou proti povodni...

− Môj. To je pre nás a trochu si aj privyrobíme. Musí sa... Som osamelá matka. Žijem s babkou a synom; tu je, aha, môj sused a tu kamarát z Lugu. Rybník sme ohradili skôr než prišla voda.

majetky a bydlá! Je to normálne? Kľukali nás nesprávnymi informáciami... Po chvíli sme v Banoštore. Po kompe, ktorá inak premáva smerom do Begeča späť, ani chýru ani slychu. Čárda Plavi Dunav vyčnieva z vody; temer všetky stoly sú obsadené. Dunajská voda sa cez asfaltku dostala po domy na opačnej strane ulice. Pred jedným z nich hore na lavičke sedí muž s dievčaťom. Zavolá na nás: − Poďte si sadnúť k nám; odtiaľto je pekný pohľad... − Veru pekný. Mohli by ste ho speňažiť. A kompa, odkedy nepremáva? − Od stredy. Za posledné dva dni sa úroveň vody v Dunaji náhle navýšila. Zaujíma nás, či ani po roku 2006 nebola reč o tom, aby sa nechráneČižmy na ochranu pred Dunajom nej oblasti dajako Spýtame sa, či a ako pomohla pomohlo... Obec Beočín a Miestne spoločen− Nie, nie... Tu niet pomoci. Zvykstvo Susek: li sme si. Mali sme Dunaj vo dvo− Miestne spoločenstvo po- roch pred siedmimi rokmi, tiež timohlo: dnes ráno sme dostali pár sícdeväťstosedemdesiatom piačižiem, vrecia a piesok... Nenaplnili tom; roku 1965 sa zosýpali domy... sme ich; to je márne... Vodu nič neVčera v televízii ktosi povedal, že zastaví... Už máme plnú pivnicu a sme mali šťastie, lebo Dunaj plavil garáž. Nemecko. Zároveň ale dodal, že Kohút hrdo kikiríka, detváky sa Nemci akiste po nasledujúce možveselo smejú... Sused sa zapája do né povodne navýšia hrádze. Čo to diskusie; neutajuje rozhorčenie: asi bude znamenať pre nás? − Pred týždňom hovorili, že Dunaj v Srbsku nebude ohrozovať Juraj Bartoš 22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V RÁMCI BAJŠIANSKYCH DNÍ

Snahy o utuženie Cyrilo-metodských tradícií mluvu o partnerskej spolupráci Miestneho odboru Matice slovenskej v Bajši a Domu Matice slovenskej v Lučenci podpísali riaditeľka DMS Ing. Alena Rezková a hlava bajšianskeho MOMS Dr. Alexander Tótisaszeghi. Uplynulú sobotu 15. júna v Dedinskom dome v Bajši otvorili aj výstavu obrazov Vo víne je pravda padinského maliara Pavla Juhása Povolného, inak i autora publikácie Prvé ulice; jej druhé vydanie tiež odpremiérovali pri tejto príležitosti. Výstavu otvoril Dr. Ján Varšo, splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, o knihe hovorila Daniela Ďurašová, zakladateľka Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj − AERD Padina. V programe vystúpila mladšia dievčenská spevácka skupina Domu kultúry Michala Babinku z Padiny. Hostia zo Slovenska a Padiny navštívili aj slovenskú etno izbu a etno dom. Aj tohtoročné oslavy Bajšianskych dní, do ktorých zapadlo už tradičné stretnutie matičiarov z Lučenca a Bajše, sa vyznačovali rozsiahlym a pestrým progra-

mom. Hostia zo Slovenska, tiež výprava ochotníkov z Padiny, spolu so slovenským veľvyslancom najprv zasmerovali do evanjelického

Alena Rezková a Alexander Tótisaszeghi

kostola. Avizované bohoslužby sa síce nekonali, zato ev. farárka Marta Dolinská prítomných oboznámila s dejinami evanjelického a. v. zboru v Bajši. Kto prejavil záujem, obhliadol si aj ďalšie dva kostoly: v pravoslávnom sa hosťom prihovoril farár Darko Jelić a v katolíckom plebán József Tóth.

STARÁ PAZOVA

Prijatie pre darcov krvi vetový deň darcov krvi si v piatok 14. júna pripomenuli aj v Obci Stará Pazova. Pri tejto príležitosti predseda obce Đorđe Radinović usporiadal v Zhromaždení obce prijatie pre darcov a predstaviteľov tamojšej Obecnej organizácie Červeného kríža. Medzi prítomnými boli aj tí, ktorí krv darovali viac ako 100-krát. „Je mi veľkou cťou sedieť s ľuďmi, ktorí sú ochotní darovať svoju krv, aby zachránili mnohé životy. Do vašich nadchádzajúcich akcií sa zapojím aj ja a aktuálna lokálna moc vám bude k dispozícii,“ pripomenul okrem iného predseda Radinović. „Ľudská krv je nenahraditeľná a darcovstvo krvi je privilégium zdravých ľudí. Na tento rok sme si naplánovali uskutočniť 30 ak-

22. 6. 2013

25 /4548/

cií darcovstva krvi. Zúčastníme sa aj v Letnej kampani darcovstva krvi, za čo sme v minulom roku získali osobitné uznanie z Inštitútu pre transfúziu krvi v Belehrade,“ akcentoval M. Skoko, tajomník OOČK Stará Pazova. V Staropazovskej obci darcovstvu krvi venujú osobitnú pozornosť a pre týchto ľudí s veľkým srdcom sa zabezpečuje pobyt v kúpeľoch a organizujú sa aj výlety. V tomto roku uskutočnili 13 akcií dobrovoľného darcovstva krvi. Drahocennú tekutinu darovalo úhrnne 578 osôb a Staropazovská obec patrí medzi nepočetné obce, v ktorých aktivity dobrovoľného darcovstva krvi majú tendenciu vzrastu.

HLAS ĽUDU

A. Lš.

Slávnostná schôdza Rady Miestneho spoločenstva Bajša sa konala vo veľkej sieni Hasičského domu. Hostí privítal a pozdravnú reč mal starosta Karol Lackovič, v kultúrnoumeleckom programe sa predstavili bajšianski žiaci. Plakety dediny Bajša starosta odovzdal Svetozarovi Bajšanskému, Lászlóvi Kollárovi, Milisavovi Viljancovi a bajšianskemu Spolku žien Donna. Prítomným sa po slovensky prihovoril aj veľvyslanec SR Ján Varšo, ktorý predsedovi RMS odovzdal vzácnu publikáciu o Slovensku. Projekt Chodníky spájajú ľudí odprezentovala Cecilia Dujinová za asistencie Jozefa Macka. Okrem spomenutej výstavy v Dedinskom dome sa konali aj tri ďalšie vernisáže. Rozsahom najobsiahlejšia výstava zahrnula obrazy účastníkov výtvarného tábora v Bajši z roku 2012. Zaujímavé boli

Bum-bumbum! súvislosti s ošemetnou situáciou súvisiacou s nečakanými a ničím nevyvolanými peripetiami, ktoré peripetie vznikli následne avizovaného opakovania záverečnej skúšky z matematiky pre žiakov ôsmych ročníkov základných škôl uplynulú stredu, ktoré opakovanie uplynulú stredu bolo avizované v dôsledku skutočnosti, že testy, ktoré mali malí maturanti pôvodne riešiť uplynulý utorok, sa už uplynulý pondelok zjavili vo verejnosti, to jest bolo ich možné kúpiť ako každý iný tovar, dáva sa na známosť, že nejde o žiadnu svetabornú udalosť, a že je skôr reč o včasnej predpríprave mladých dospievajúcich ľudkov na to, čo na nich striehne na ceste života tŕnistej, na ktorej ceste-neceste sa veru budú musieť o. i. popasovať aj so zlodejmi všetkých možných profilov a teda i takými,

aj výstavy fotografií Moja Bajša, respektíve Kondorov let; prvá ponúkla zábery ľudí a druhá snímky tejto dediny − z vtáčej perspektívy. Po spoločnom chutnom obede, kým sa na nádvorí Hasičského domu rozbiehala súťaž vo varení kohútieho paprikáša, prvý muž Bajše Karol Lackovič odovzdal darčeky matkám detí narodených v roku 2013, a potom aj uznania bajšianskym darcom krvi. V rámci kultúrno-umeleckého programu, ako súčasti projektu Rozvíjanie Cyrilo-metodských tradícií medzi MOMS Bajša a Domom Matice slovenskej v Lučenci, vystúpili aj mladí folkloristi z Padiny a hostia zo Slovenska – členovia Folklórneho súboru Jánošík pri Dome MS vo Fiľakove. MOMS Bajša, dodajme záverom, finančné prostriedky na realizáciu projektu získal z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pričinením AERD v čele s jeho riaditeľom Martinom Markušom. Juraj Bartoš

UGÁR

ktorí mimo zákona obchodujú informáciami z domény osvety, prízvukuje sa nasledujúce: Netreba prízvukovať potrebu po demisiách kompetentných, lebo, ako je dobre známe, každá ponúknutá demisia si vyžaduje osobitnú sesiu rôznych príslušných telies a orgánov, na ktorej každej sesii by sa o podanej demisii donekonečna debatovalo, čo by ale našu spoločnosť stálo veľa času a peňazí; treba ale prízvukovať potrebu, aby na budúce záverečné skúšky každého ôsmaka sprevádzali orgány polície, ktoré orgány by znemožnili akýkoľvek kontakt malých maturantov s predbežne odhalenými testami a teda by zabezpečili nehatený priebeh záverečných skúšok a najmä ich objektívne výsledky. BUM-BUM!!! jbš

Z NAŠICH OSÁD BIELOBLATČANIA MARTIN HANÍK A ANTÁL DVORSKÝ

tál. V rozhovore sme sa dostali k pretekárskej dráhe. Pretekári, včítane našich spolubesedníkov, vyberajú náčinie z kapsy. Jemným pohybom aj po dva snopy, – spomína prsta pozdĺž ostria skúšajú, či sú kosi Antál. sičky ostré. Priestorom sa ozýva cven– Koľko najviac snopov got osly (brúsneho kameňa) o kosičsa za deň dá vysekať? ky. – Keď vám poviem, ne– Aký starý je ten váš vágov? – budete mi veriť. Keď som prerušíme nakrátko tento rituál kažbol v najlepšej sile, dokázal dého vysekávača. som od rána do večera na– Tento nerobil mnoho, a len prerobiť až 80 snopov, čiže prie- to vydržal dvadsať rokov, ale keď merne na každých 7 až 10 som naplno robil, tak som vágov za tri minút jeden snop. roky zodral, – odpovedá Martin a – Všetko záviselo aj od te- pustí sa do kosenia. Času na zaháľarénu. Ak trstina bola hustá a nie a na rozhovor so zvedavými novinármi už nebolo. Treba si zmerať sily s omnoho mladšími Martin Haník trstinu žencami, medzi ktozačal vysekávať ako rými sú aj ich žiaci. Na šestnásťročný mládenec titul majstra si však a zotrval viac ako 50 nenárokovali, ponerokov chali ho mladším. najprv museli všetky snopy Veď žiaci by mali byť vyniesť na sucho, aby ich lepší od profesorov. sneh nezavial alebo aby neOni však vyhrali už zostali vo vode. Aby sme si tým, že sa v takom pomohli vždy, keď bolo zlé úctyhodnom veku na počasie, snopy sme častejšie podujatí vôbec zúvynášali, takže sme v prípade častnili, a tak vlastne dažďa alebo snehu potom dali svoj prínos zaAntál Dvorský: Ostrou kosičkou sa ľahšie kosí mohli skôr skončiť prácu. chovaniu tradície, – Nebolo to ľahké. Veď kažktorá mnohým gedý snop váži 30 – 40 kg a museli sme terén rovný, mohli sme skutočne neráciám Bieloblatčanov umožnila zaho po močaristej pôde či snehu no- mnoho vysekať, ale ak bola riedka, aj robiť si na živobytie, prípadne na siť aj takých 30 – 40 metrov. Boli účinok bol menší, lebo sme museli doplnenie rodinného rozpočtu. sme však mladí a nič nám nepadlo všetko pozbierať. Nemohli sme sekať ťažko. Neraz sme si na plece naložili iba hustú trstinu, – nadväzuje sa AnV. Hudec

Takmer 60 rokov s trstinou ieloblatčan Martin Haník má 75 rokov, jeho kamarát Antál Dvorský o dva roky viac. Obaja sú už dlho na dôchodku a spoločné im je aj to, že sa od včasnej mladosti kamarátili s trstinou a vágovom (kosičkou na kosenie trstiny). Dnes sú najstarší vysekávači trstiny v osade, hoci už niekoľko rokov nechodia vysekávať, lebo je to na ich vek veľmi namáhavé. Práce s trstinou sa však nevzdávajú: v súkromnej prevádzke Adama Godu ju triedia a pripravujú na pletenie. Vysekávať trstinu ešte nezabudli, čo dokázali aj na prvých majstrovstvách sveta v tejto disciplíne, ktoré v Bielom Blate prebiehali v polovici februára. Spolu kráčame násypom melioračného kanála smerom k pretekárskej dráhe, čiže parcele s trstinou. – Kedy sa trstina najlepšie vysekáva? – opýtame sa na úvod. – V takomto počasí, keď je trstina vo vode, vysekáva sa veľmi ťažko, lebo sa skôr vytrhne aj s koreňom, – hovorí Martin. – Najlepšie je vysekávať, keď napadne 15 – 20 cm snehu, resp. keď sú listy prikryté snehom. Dobre sa robí aj po ľade a najväčším nepriateľom vysekávačov je vietor. Vcelku táto práca nie je vonkoncom ľahká, lebo sa pracuje v drsných poveternostných podmienkach. Najhoršie mi vždy bolo, keď nás pri práci prekvapil sneh alebo dážď. Nemohli sme len tak prerušiť prácu a ísť domov, ale sme

KU SVETOVÉMU DŇU DARCOV KRVI

Báčskopetrovská obec medzi najúspešnejšími áčskopetrovská mosprávy a po traja obec už 31 rokov predstavitelia ČK. Uznapatrí medzi rekordérov nie v mene darcov nav darcovstve krvi v šej obce prijal predseda Srbsku. O uznaniach, obce Pavel Marčok. ktoré za svoju humaV piatok 14. júna nitárnu prácu prijala predstavitelia OOČK PeObecná organizácia trovec pobudli v BeleČerveného kríža v B. hrade. Prijatie pre predPetrovci, povedala staviteľov piatich obcí s nám Jarmila Davidonajlepšími výsledkami v vićová, tajomníčka darcovstve krvi zorgaMiestnej organizácie nizoval Červený kríž Červeného kríža v PeSrbska. Predstavitelia Predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok (prvý trovci. Báčskopetrovskej obce – V stredu 12. júna zľava) prijal Uznanie za najhumánnejšie prostredie po 31-krát prijali vysoké Obecná organizácia uznanie – plaketu za Červeného kríža v Petrovci v obec aj v tomto roku zaradili me- jedno z najhumánnejších proZhromaždení AP Vojvodiny prija- dzi 11 najhumánnejších obcí vo stredí v Srbsku. la uznanie za pozoruhodné vý- Vojvodine. Z každej obce boli prí– Realizovať takéto výsledky sledky v darcovstve krvi. Našu tomní predstavitelia lokálnej sa- vôbec nie je ľahko. Starí darcovia

už pomaly prestávajú byť aktívni a mladí nemajú príliš veľký záujem. Hodne mladých žije v zahraničí alebo žije v iných prostrediach, kde daruje krv. Hodne občanov z územia obce pracuje v súkromných podnikoch a nemôže sa zúčastniť na akciách. Pochválila by som spoluprácu s Gymnáziom Jána Kollára, kde sme mali úspešné akcie, do ktorých sa v hojnom počte zapojila stredoškolská mládež. Napr. v jednej triede sa zo 17 gymnazistov zúčastnilo až 14 a príkladom im bola i triedna profesorka, ktorá je tiež náš darca. Chvályhodné je aj to, že je u nás darcovstvo aj rodinná záležitosť. V mnohých rodinách sú všetci členovia darcovia krvi. Samozrejme, tieto uznania sú nám veľkou vzpruhou do budúcna, – uzavrela J. Davidovićová.

22. 6. 2013

K. Gažová 25 /4548/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PRIMÁTOR MILOŠ VUČEVIĆ NA NÁVŠTEVE V KYSÁČI. V stredu 12. júna novosadský primátor navštívil výstavbu atmosférickej kanalizácie, ktorú Ústav pre výstavbu mesta Nový Sad začal koncom mája. S výstavbou začali na Ulici Jána Kollára a zaplánovaná je výstavba aj na uliciach Šafárikovej, Mičátkovej a Ondreja Šranka. Výstavbu kanalizácie navštívil aj úradujúci riaditeľ Ústavu pre výstavbu mesta Nový Sad Goran Višnjić, ktorý sa vo vyhlásení pre médiá dotkol aj číselných údajov: výstavba kanalizácie dĺžky 2 242 m stojí zhruba 26-tisíc dinárov a lehota výstavby je 58 dní. Práce sa začali prehĺbením priekop, pokračovali betónovaním a na miestach, kde nebude možné odvádzať vodu otvorenými priekopami, budú postavené rúry. Primátor Vučević vyzdvihol, že sa v minulých rokoch na rozvoj predmestí nevkladalo dostatočne a práve rozvoj Nového Sadu a jeho predmestí je jedným zo strategických cieľov vedenia mesta. Doložil, že sa výstavbou atmosférickej kanalizácie rieši niekoľko desiatok rokov trvajúci problém Kysáčanov. Na snímke: Práce na Ulici Jána Kollára, ktoré vykonáva Put-invest, s. r. o., zo Sriemskej Kamenice. J. Pániková

V KUlPíNe

Stavajú nové autobusové zastávky N aplánovaná výstavba troch autobuso- mieste vzniklo jedno rozsiahle stavenisko, aby vých zastávok v Kulpíne sa začala na sa všetko potrebné pre autobusovú zastávku sklonku mája. Investorom prác je Miestne dôkladne pripravilo. Tretia bude na rohu Ul. spoločenstvo Kulpín a práce vykonáva sta- m. Tita a Kolárovej, zároveň posledná z radu vebný podnik Grading z Báčskeho Petrovca. zastávok v Kulpíne smerom do Petrovca. Nové autobusové zastávky moderného Všetky tri autobusové zastávky budú rovnavzhľadu budú v Kulpíne rozmiestnené na ké a v tejto osade boli prepotrebné, lebo cetroch punktoch pozdĺž Ulice maršala Tita. Ako nás poinformoval tajomník Miestneho spoločenstva Kulpín Zlatko Harminc, práce v Kulpíne sa začali na prvej autobusovej zastávke zo smeru od Ravneho Sela do Kulpínu, ktorá bude na rohu Ul. m. Tita a Ul. Šafári- Výstavba autobusovej zastávky na rohu Ul. m. Tita a Ul. radničkej kovej. Už tam vy- v Kulpíne je v plnom prúde betónovali plochu, kde bude postavená krytá autobusová stujúci aj po neprajnom počasí doteraz čakali zastávka súčasného vzhľadu s lavičkou. Prí- autobusovú prepravu pod holým nebom. stupový priestor, kde bude zastávať autobus, Jedinou improvizovanou zastávkou bol neje tiež pripravený na asfaltovanie. Toho času úhľadný a nefunkčný krytý priestor v savykonávateľ prác pracuje na druhej lokalite mom centre Kulpína, avšak v poslednom autobusovej zastávky, ktorá je naplánovaná čase sa na tieto potreby ani nepoužíval. na rohu Ul. m. Tita a Ul. radničkej, presnejšie pred tamojšou obytnou budovou. Na tomto K. Gažová

22. 6. 2013

25 /4548/

HlAS ĽUDU

VY A MY S ROVNAKÝM CIEĽOM. Na nepekný obraz okolo kontajnera, ktorý sa nachádza na kysáčskom cintoríne, nás upozornili naši čitatelia. Porozhadzované kosti, vlaňajší cesnak, starý odev, zdochnuté mačiatko, to všetko a ešte všeličo iné, bolo okolo kontajnera alebo v ňom. Predsa ten kontajner slúži na vyhadzovanie kvetov a vencov. Nie domáceho odpadu. Rozčúlení občania, ktorí vravia, že s tým oboznámili aj dedinské vedenie, dokonca už z hrobov svojich najmilších odhadzovali vnútornosti (črevá) zo zaklatých zvierat. Treba uznať, že je to nepríjemné, ale i to, že sa o vyhadzovaní smetí v Kysáči popísalo už mnoho riadkov. Ako vstúpiť do povedomia nesvedomitým občanom a ako riešiť tento problém? Naši čitatelia a my môžeme na to iba poukázať. Robíme to aj fotografiou. E. Š.

Z NAŠICH OSÁD V TURISTICKOM LETOVISKU RELAX V KOVAČICI

Prijatie pre najlepších žiakov tretnutie najusilovnejších a najlepších žiakov zo základných škôl v Kovačickej obci a GymS názia Mihajla Pupina v Kovačici sa usporiadalo vo štvrtok 13. júna v Turistickom letovisku Relax v Kovačici. Lokálna samospráva Kovačickej obce i tohto roku usporiadala tradičné prijatie pre najlepších žiakov základných a stredných škôl, nositeľov Vukovho diplomu, žiakov generácie a tých, ktorí postúpili do republikovej súťaže z jednotlivých predmetov. Slávnosť otvorila náčelníčka Oddelenia pre spoločenské činnosti Jarmila Ćendićová a žiacky orchester ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, ktorý na tohtoročnej republikovej prehliadke orchestrov obsadil prvé miesto. Ďakovné listiny a knižné odmeny žiakom odovzdal zástupca predsedu obce Lászlo Vidač. Diplom Vuka Karadžića získalo úhrnne 39 žiakov. Medzi nimi sú aj štyria žiaci ZŠ Mladých pokolení v Kovačici: An-

PIVNICA

Koniec školského roka radične sa koniec školského roka oslavuje aj záverečným programom, ktorý chystajú žiaT ci spolu so svojimi učiteľkami. Aj tohto roku 12. júna v divadelnej sieni v Pivnici bohatý program usporiadali žiaci Základnej školy 15. októbra. Na úvod sa prihovorila riaditeľka školy Tatiana Naďová, ktorá vyzdvihla usilovnosť žiakov a učiteľov. Predovšetkým sa to vzťahuje na rôzne odmeny, úspešné súťaže, zrealizované projekty a početné pochvaly žiakov, učiteľov a celého školského kolektívu.

drijana Stamenkovićová, Daniela Poliaková, Irena Radojkovićová a Anna Tomášiková, ktorá je zároveň žiačkou generácie. V generácii skončených ôsmakov na ZŠ maršala Tita v Padine je deväť nositeľov Vukovho diplomu: Stefana Nemogová, Damián Meliš, Želislava Širková, Aňa Chrťanová, Milinka Sojáková, Marína Ľauková, Karol Štaub, Želko Urban a Kristína Bešková, ktorá je aj žiačkou generácie. V Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici sú traja nositelia Vukovho diplomu: Milica Latinovićová, Radoslav Joka a Marta Šimáková. Po prvýkrát obec udelila knižnú odmenu žiakovi generácie na úrovni celej Kovačickej obce a ním sa stal Serđu Valentin Radu, žiak ôsmeho ročníka ZŠ v Uzdine. Darčeky sa dostali do rúk aj žiakom, ktorí si z republikových súťaží priniesli odmeny. Odmeneným žiakom odovzdali aj komplet lístkov na používanie bazénov v kovačickom Relaxe. A. Chalupová

Spoločná fotka odmenených žiakov a organizátorov podujatia

ným porozprávali žiaci, ktorí získali najviac odmien počas školského roka. V nedeľu 16. júna zahrali divadielko Ako šlo vajce na vandrovku. Mladučkí herci sa týmto divadielkom úspešne predstavili aj v Starej Pazove na festivale 3 x Ď, kde herečka Ines Gedrová získala diplom za herecký Koniec školského roka oslávili pestrým programom výkon. Divadelnú hru naĽudovými a modernými tancami, recitáciami cvičili učiteľky Vesna Kámaňová, Jarmila Čobra spevom sa predstavili škôlkari, žiaci nižších a dová a Karolína Kalková. vyšších ročníkov. O svojich úspechoch prítomK. Imreková ŠTYRIDSAŤROČNÉ SPOMIENKY. V sobotu 8. júna po štyridsiatich rokoch sa stretla generácia žiakov kovačickej základnej školy. Stretnutie bolo dojímavé. Striedali sa zážitky, životné skúsenosti a spomienky. Na stretnutí sa zúčastnili aj triedni učitelia Krstin Đurica a Terézia Hrnčiarová. Najprv sa všetci stretli v budove školy, kde si spomenuli na chvíle z minulých rokov a porozprávali sa o súčasnosti. Neskoršie kamarátenie pokračovalo v kovačickej reštaurácii Červené víno, kde ich pri večeri zabávala slovenská ľudová hudba pod taktovkou Pavla Ďuriša. Na posedení v príjemnom ovzduší pokračovali rozhovory a odzneli aj sľuby na nové stretnutia. A. Chalupová

ZO STAROPAZOVSKEJ ZŠ HRDINU JANKA ČMELÍKA

Ďalšia hodnotná donácia elegácia Rotary klubu Košice Classic zo Slovenska v pondelok 10. júna D navštívila Základnú školu hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Vďaka dobrej spolupráci s Rotary klubom Stará Pazova do školy priniesli finančnú účelovú pomoc v hodnote 1 000 eur na kúpu školského nábytku pre učebňu.

Prvá časť donácie Rotary klubu Košice Classic do slovenskej základnej školy prišla v auguste 2010 v hodnote 800 eur a druhá v júni 2012 v hodnote 1 000 eur na kúpu školských stoličiek. Za ďalšiu hodnotnú donáciu sa poďakovali Janko Havran, riaditeľ školy, a Igor Feldy, riaditeľ

medzinárodných vzťahov v Rotary klube Stará Pazova. Na tomto stretnutí sa zúčastnili aj predstavitelia Rotary klubu Stará Pazova a okrem členov klubu tam bol i Miroslav Benka, charter prezident. Pri tejto príležitosti Michal Cehlár, prezident Rotary klubu Košice Classic, okrem iného povedal, že sú v klube radi, že môžu pokračovať v začatej realizácii pomoci. Po podpísaní darovacej zmluvy, ktorú parafovali M. Cehlár, J. Havran a I. Feldy, nasledo-

vala výmena darčekov. Riaditeľ pazovskej slovenskej základnej školy na pamiatku odovzdal hosťom zo Slovenska obraz tamojšieho akademického maliara Jána Agarského, kým predstavitelia delegácie z Rotary klubu Košice Classic škole venovali erb klubu. Róbert Matejovič, charter prezident Rotary klubu Košice Classic, Lýdii Gedeľovskej, profesorke triednej výučby, v zborovni odovzdal vzácne knižné darčeky. A. Lš.

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSáD V KySáČSKeJ ZáKlADNeJ ŠKOle

Bohatý Deň družby v

posledný deň školského roka v stredu 12. júna v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči bol tradičný Deň družby. V rámci neho sa realizoval Žiacky jarmok a súťaž v pečení koláča. Plánované športové aktivity tentoraz vystali v dôsledku veľkého lejaka. Toto vydarené a navštívené podujatie, v ktorom sa v hojnom počte zúčastnili tak žiaci a učitelia, ako i rodičia a starí rodičia, otvorila riaditeľka Anna Gašparovićová. Prihovorili sa Rastislav Surový, predseda kysáčskeho MOMS, a Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka oslavného výboru 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Tohto roku novinkou bola súťaž v pečení babkinho srdiečka, ktorú si zamyslela, organizovala a realizovala profesorka triednej výučby Anna legíňová. Keďže sa celé podujatie nieslo v znamení jubilea príchodu Slovákov do Kysáča, žiaci podľa starodávneho receptu keksov na železe piekli babkino srdiečko na súčasných elektrických pekáčoch. Do školskej kuchyne si priniesli materiál a samostatne pripravovali a miesili

hodnotili ich tiež žiaci. Zvíťazila skupinka, ktorú tvorili Valentína Križanová, Milan Martinović a mama Daniela Križanová. Nakoniec všetci dostali odmeny. Na jarmoku, ktorý prebiehal v školských chodbách, žiaci so svojimi rodičmi a starými rodičmi predávali rôzne slané a sladké špeciality, šťavy, ručBabkino srdiečko, žiaci, mamy, babky a učiteľky né práce, hračky, kvety, ako i drobné cesto, ktoré potom piekli. Babky a mamy im zvieratká. Takto sa rozlúčili so školským romohli pomôcť iba dobrými radami. Súťaži- kom. lo šesť skupín žiakov nižších ročníkov a Michal Ďurovka Krv Život znamená. Vyhodnotenie výtvarno-literárneho konkurzu Krv život znamená sa uskutočnilo v utorok 4. júna v Divadle mladých v Novom Sade. Súťaž zorganizoval Červený kríž Srbska na úrovni ČK Nového Sadu. Cieľom bolo vychovávanie a motivovanie mladých v duchu solidárnej a humánnej pomoci ľuďom v nešťastí a potreba, aby sa s dobrovoľným darcovstvom krvi žiaci zoznámili ešte v školských laviciach. Na záverečnej prehliadke vedomostí Zdravie je najväčšie bohatstvo 18 žiakom, autorom najúspešnejších výtvarných a literárnych prác, udelili uznania ČK Nového Sadu a primerané odmeny. Za úspešnú výtvarnú prácu uznanie a darček získali dve žiačky ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči: Julijana Pavlovičová, žiačka 8. 2 triedy, a Biljana Šestićová, žiačka 5. 3 (na snímke). Na výstave, ktorá bola nainštalovaná v Divadle mladých, boli zaradené práce ešte šiestich žiakov kysáčskej základnej školy: Martina Melicha, Vladimíra Šuľana a Jána Chrťana z 5. 1, Alexandry Petríkovej z 5. 2, Jany Kardelisovej zo 7. 2 a Dejana Subašića z 8. 3 triedy. Na súťaž ich pripravoval a motivoval učiteľ výtvarnej kultúry Michal Ďurovka. E. Š.

v záKLaDneJ ŠKoLe t. G. maSarYKa v JánoŠÍKU v posledný deň školského roka bolo veselo. Už v ranných hodinách v učebniach zaznela hudba, pri ktorej sa žiaci a ich triedni učitelia pekne pobavili. Na rozlúčku si pripravili malé prekvapenie. Na školskom ihrisku vypustili balóny (na fotografii), v ktorých bol odkaz pre každého z nich. Keď balóny poprepichávali, prečítali si odkaz. Odkazy boli všelijaké, z čoho mali žiaci nevšedný zážitok. V nedeľu 16. júna žiakom odovzdali žiacke knižky a do prvého ročníka sa zapísalo 6 budúcich žiakov. V predvečerných hodinách v Dome kultúry za prítomnosti hojného počtu žiakov, profesorov a ich rodičov žiaci predviedli program, ktorý so svojimi učiteľmi prichystali na záver školského roka. Anna Valentová

22. 6. 2013

25 /4548/

HlAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KYSÁČ

osožná výroba, na ktorej možno zarobiť viac ako v prípade tzv. klasickej výroby. Doteraz som to Má vlastne schváliť posíce nepocítila, volenie používať pono tu sme stále trebné semená. Ide aj o len na začiatdátum, keďže sa len na koch. tretí rok možno celkom – Akú podpopustiť do organickej výru vám v tom roby. Čiže všetko od poskytuje mespapierov závisí. A som to? tu na stánku, aby som Elena Matúšová – Aj toto stretvidela, čo a ako ďalej, získala nové, potrebné informácie. nutie a stánok nám umožnilo – O aké plochy vo vašom prí- mesto Nový Sad. Máme s ním pade vlastne ide a čo vás pod- podpísanú zmluvu, takže nám tieto prvé tri roky platí certifikácie, nietilo k organickej výrobe? – V oblasti bežnej rastlinnej vý- rôzne povolenia. Mesto tiež zorroby pestujeme kukuricu, slneč- ganizovalo viaceré prednášky o nicu... Produkcia organická zabe- tejto oblasti poľnohospodárstva. rá o čosi viac ako dva hektáre, na Som rada, že máme možnosť byť ktorých je sója a horčica. Obrá- na tomto stánku, aby sme sa stretbame ich spolu s rodinou, vlastne li a zoznámili s inými výrobcami, hlavne s manželom. Keď ide o tie vymenili si skúsenosti, získali ďalmotívy, tak som sa z viacerých pra- šie informácie... meňov dozvedela, že je produkO. F. cia organická dobrá a zdraviu

Nový výrobný trend P

redposledný deň uplynulého, v poradí 80. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade mal síce mnoho obsahov, no nedalo sa nevšimnúť si, že význam a popularita organickej výroby stúpa. Zaujímali sa o ňu početní návštevníci, zvlášť tí, ktorí sa na pravé poludnie ocitli na stánku Správy pre hospodárstvo mesta Nový Sad. Príležitosť a minúty na natoľko potrebné zviditeľnenie vlastnej výrobnej orientovanosti malo približne desať výrobcov organických produktov. Medzi nimi i Kysáčanka Elena Matúšová. – Ste vo fáze prechodu na organickú výrobu, alebo sa ňou už vážnejšie zaoberáte? – Som v tej fáze, že odpoveď na uvedenú otázku závisí najviac od papierov, ktoré má vystaviť Ministerstvo poľnohospodárstva.

Šíd V

piatok 31. mája na pramenisku pri mestečku Batrovci, odkiaľ sa Šídska obec zásobuje pitnou vodou, slávnostne pustili do prevádzky nový prístroj na automatické chlórovanie vody v regionálnom vodovode. Táto investícia stála 18,5 milióna dinárov, ktoré zabezpečili sčasti z Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo a vodohospodárstvo a sčasti z obecného rozpočtu. Ide o moderný prístroj, ktorý používa kuchynskú soľ, takže je celkom bezpečný pre zamestnancov a zabezpečí kvalitnejšie chlórovanie pitnej vody. Na slávnostnom spustení prístroja do prevádzky sa zúčastnili predseda obce Nikola Vasić a predseda Zhromaždenia obce Dr. Branislav Mauković. St. S.

NOVÝ SAD

Trend bioproduktov S cieľom zlepšiť postavenie žien v rurálnych prostrediach vo Vojvodine Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo, Ústavom pre rodovú rovnosť a Zelenou sieťou Vojvodiny sa v roku 2013 pustil do realizácie programu pod názvom Organická strava – šanca pre všetkých. Program je určený vidieckym ženám s cieľom ich ekonomického posilnenia a s dôrazom na tradičné záhradníctvo, kvalitnú a zdravú výživu. Aktivity smerujú k mapovaniu kapacít vidieckych žien pre biozáhradnícku a multifunkčnú organickú výrobu, organizovaniu promočných tribún, mapovaniu výrobcov podľa miest, edukácii začiatočníčok v agrobiznise a chcú podnietiť založenie nových biozáhrad. Koordinovanie aktivít má na starosti pracovná skupina utvorená z predstaviteľov príslušných pokrajinských sekretariátov, odborných ustanovizní a

inštitúcií v čele s prof. Dr. Brankou Lazićovou. Ekologické poľnohospodárstvo má komplexný prístup k riadeniu výroby spájajúcej biologický cyklus výrobných metód, vrátane mikroorganizmov, pôdnej fauny a flóry, rastlín a živočíchov, so zameraním na udržanie a zlepšenie úrodnosti pôdy a maximálne využitie vlastných výrobkov. Ekologická výroba ako rovnováha medzi rastlin- Z tribúny v Srbskom Itebeji nou a živočíšnou výrobou (ekofarma) sa musí neustále vy- Najväčší dopyt je po jablkách, víjať v súlade s novými vedecký- mrkve, zemiakoch, mlieku a mi a technologickými riešenia- mliečnych výrobkoch. Spôsoby mi. Ekologické poľnohospodár- dodávok sa realizujú prostredstvo je produkcia, ktorá zakazuje níctvom reťazcov supermarkepoužívanie syntetických chemic- tov, predajní s organickými pokých insekticídov, fungicídov, her- travinami, maloobchodov, trhov bicídov, syntetických hnojív, prí- a pod. V Rakúsku sa trend orgasad, regulátorov rastu a GMO, ale nickej výroby neustále rozrastá, z i prezentuje metódy pozitívne celkových poľnohospodárskych vplývajúce na humánnu ekológiu plôch organická výroba zaberá a ochranu životného prostredia. 19,7 percenta. Aj v Srbsku záDnes je organická výroba vo ujem o túto výrobu rastie, z 11 svete zameraná na pestovanie 000 ha asi 50 % zaberajú poľnoobilnín, ryže, ovocia a zeleniny. hospodárske plodiny, 45 % ovoc-

né druhy a zvyšných 5 % organická zelenina. Prvá promočná tribúna v rámci programu Organická strava – šanca pre všetkých prebiehala 4. marca v Inđiji. V marci a apríli nasledovali aj v ďalších 15 mestách (Dobrinci, Veliki Radenci, Šíd, Bački Monoštor, Šajkaš, Bečej, Ada, Uzdin, Aradáč, Selenča, Srbský Itebej, Maglić, Ostojićevo, Turija a Banatski Aranđelovac). Jaruška Ferková Snímka: fotoarchív Ústavu pre rodovú rovnosť

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Snahy biskupa Štarkeho po druhej svetovej vojne ri príležitosti 125.výročia narodenia Samuela Štarkeho, druhého biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii a predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii v období rokov 1935 – 1941, z Ústredného archívu SEAVC sme vybrali doklad − Biskupskú správu predostretú krajinsko-cirkevnému konventu, ktorý zasadal 27. novembra roku 1946 v Novom Sade. V tomto doklade, presnejšie povedané v úvodnom prejave, vtedajší biskup SEAVC Samuel Štarke poukázal na vzťahy novej komunistickej vlády k cirkvám všeobecne, a tým aj k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Pripomenúť treba, že sa Samuel Štarke (pôvodne písané priezvisko Starke) narodil v Mošovciach pri Martine roku 1888. Po skončených štúdiách teológie v Bratislave, Rostoku a Lipsku prišiel do Báčskeho Petrovca roku 1913, kde pôsobil najprv ako kaplán a od roku 1915 ako farár. Biskupom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii sa stal roku 1933, a tento úrad zastával do roku 1957, keď odišiel do výslužby. Odsťahoval sa do Bratislavy, kde roku 1959 umrel. Najťažšie chvíle života

na pospolitý ľud, aby sa zriekol cirSEAVC ešte stále nie kevného života. je vrátený vtedy odV správe podanej na konvente v ňatý cirkevný majeroku 1946 biskup Samuel Štarke uvietok, i keď Zákon o dol, že Ústavou FĽRJ cirkev sa stala odreštitúcii Srbska jedelenou od štátu, a že Zákonom o agstvuje. rárnej reforme mnohé jutrá cirkevnej Zaujímavým sa zeme boli štátom odňaté: „Sme pozdá i Štarkeho výnechaní po tejto stránke na samých klad o stykoch so seba a zúžené sú nám takmer zázahraničím v rokoch kladné podmienky jestvovania, na aké 1945 – 1946: „Ešte sme boli dotiaľ naučení. Ale pravda je 17. júna t. r. hlásil sa aj tá, že možnosť žitia a účinkovania mi zástupca Svetonám bola ponechaná a keď si to vého Lutheránskeúprimne rozmyslíme, týmto spôsoho konventu pán bom nám bola daná nielen možPastor A. C. Nelson nosť, ale sme takto prinútení napäť a Portrét biskupa Samuela zo Ženevy. Písal, že rozvinúť naše duchovné a materiálne Štarkeho dostal od našej cirkmožnosti ku ďalšiemu dôstojnému a vi informáciu a že opravdivo náboženskému žitiu.“ nám chcel pomôcť materiálne. Pýtal informáHovoriac (v pokračovaní) o ťažkostiach, ciu o našich cirkevných pomeroch. Ja som mu cez ktoré veriaci a farári prechádzali, biskup odpovedal, čo som mohol a volal som ho, aby Štarke nachádzal nádej v nasledujúcom: „Keby nás navštívil. Čo sa stalo od tých čias neviem, som hľadel len dolu, na veci a okolnosti zems- ale je fakt, že patričný neprišiel a nepísal viac... ké a na to, čo teraz vidím medzi nami, nuž by Bol som tiež listovne vyhľadaný aj zástupcom som povedal, že ideme Svetovej Aliancie kresťanských cirkví. O tom v ústrety smutnej bu- som obšírne referoval Kraj. presbytérium, ale dúcnosti. Ale ja ne- myslím, že táto vec pred širšiu verejnosť nepatrí chcem takto robiť, ale ... Vyhľadala nás aj naša sesterská cirkev na Slosa chcem povzniesť na vensku. Poslala mi aj dve pozvania a síce jedkrídlach mojej viery, a no na Jubilejný zjazd Evanjelického Zväzu preto nespúšťam hla- mládeže a druhé na Všeobecnú pastorálnu konvu a nechcem, aby ferenciu. Žiaľbohu, nemohol som sa zúčastniť, moje srdce umdlieva- lebo pozvanie prišlo pozde, a ani pas za ten čas lo.“ som nabaviť nemohol.“ Ako biskup SlovenPretože v tej dobe na školách bolo zrušené skej evanjelickej a. v. vyučovanie náboženstva, biskup Samuel Štarcirkvi hneď po oslo- ke sa zasadil o nedeľné školy na farách. Zvlášť bodení snažil sa nad- sa zasadzoval, aby sa v kostoloch riadne državiazať kontakty s vlá- li služby Božie a prisluhovala Večera Pánova: dou. Po založení Kra- „Počet účastníkov Večere Pánovej je zrovna zajinskej komisie pre veci hanbujúci a klesol takmer všade.“ Pole práce cirkevné žiadal vy- za takýchto okolností videl vo vnútornej miPozvánka na inštaláciu biskupa Štarkeho a synodálneho svetlenie, prečo štát sii, dobročinnosti a vzájomných návštevách dozorcu Bulíka kontroloval cirkevné zborov. prežíval biskup Samuel Štarke práve počas dru- účty a farárske platy: „Spomenul som totižto, V takýchto neblahých časoch pre šírenie hej svetovej vojny, keď Slovenská evanjelická že keď naša država môže v Čiernej Hore pla- kresťanstva Samuel Štarke, biskup SEAVC, a. v. cirkev nemohla pôsobiť, lebo bola oku- tiť farárov a katechétov z daňového groša, poradil: „Nám všetkým, i kňazom i nekňazom, pantmi rozbitá na tri časti, a potom po druhej mohla by to urobiť u nás tým viacej, keďže naši musí v prvom rade o to ísť, aby sme sa nášmu svetovej vojne, keď sa federatívna Juhoslávia roľníci, a ľudia vôbec, platia istotne väčšie dane Pánovi – hajtmanovi ľúbili a nie svetu tomustala socialistickou republikou a keď na moc ako tí tam dolu.“ to, ktorý hynie, i žiadosť jeho. Majme tedy duprišli komunisti – vlastne ateisti. Okrem toho, Štarke s náboženskou štátnou komisiou cha Jeho úprimných nasledovníkov a tento že sa otvorene pohŕdalo cirkvou, krajinsko-cir- prerokúval aj o knihách matrík. Zasadzoval sa duch je duch milosti Božej, ktorá dáva Bohu, kevný konvent v čele s biskupom Samuelom o zachovanie týchto kníh na farských úradoch čo je jeho a cisárovi zase to, čo je cisárovo, ktoŠtarkem musel rozobrať všetky diania so zá- s tým, aby sa matriky odpisovali na použitie rá dobre rozlišuje povinnosti kresťana a obmerom, aby sa cirkevný život napriek mnohým štátnych matrikárov. Jeho snahy, ako vieme, čana; tento duch je duch pokory a skromnosti. prekážkam zachoval. Najboľavejšie pre cir- boli márne. Dokonca knihy matrík do dneš- Prečo by sme neboli aj my takíto? A keď bukevné zbory bolo poštátnenie cirkevného ného dňa nie sú vrátené cirkevným zborom, deme mať takéhoto ducha, vtedy sa nemusímajetku, kontrola cirkevných účtov, správanie ako bolo koncom minulého storočia sľúbené. me báť budúcnosti.“ sa farárov, odnímanie prípisov matrík a nátlak Tak isto do dnešného dňa väčšine zborov Katarína Verešová

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

ska Aradáč i s a k š Popolu Pazovy j e r a t zo S zlatú odniesla u plaket

te raz š e e y nim Nakuk elnej Pazov d ad tok po lný svia do div

Paťa a piráti z KUS Pe trovská družina s režisérmi: na 20. prehliadke 3 x Ď získali striebornú plaketu

n divade i niele detský o v pamät e kúý v o ň tvord ne dlh by sm rásny š 3 x Ď zosta divákom. A ia prij a uš m názvo tníkom, ale z jeho ovzd čo v s , k a o č m s ym ú aj t ý priam blížili j ú n o v ý v í d r u hý mohli byť e kend n Pazove a j e r a t S li, v aj chce o n ž o a m ame n ponúk enie s m zozná e n ý n e m d o le aj a mi, i proďalším s t a m i i t a g o n edem Bron zová pla s o keta pre týcht ch ý Škaredé ln e d ikáča vojl v diva o n ovické nny afií A r g u o d t ľu fo u s la H nárky ťanovej. Leš

u ndrovk e na va ili Pivničania jc a v Ako šlo ali a dotvor lesk, ale ot ráv y v rozp ili si nielen p ženskej ž ie lú n s e rn a za vy za stvá j posta aj cenu epizódne

O pyšnom dievčati menom Ajoga. Viac o ňom vedia Bieloblatčania a aj to, ako získať cenu za najlepší debut.

Známy dobrodružný príbeh pod názvom Tom Sawyer na prehliadku priniesli hostitelia: žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

aslíkov a sedem trp Snehulienka etci boli zlatí a za vš ostali zo Selenče: énografiu d sc a y ým st ko aj ocenenie

Anna F. a Jana S. 22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 18.6.2013 13:40 Page 1

Nový Sad 22. 6. 2013 Ročník XXX Číslo 6/349 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

ROZHOVOR rodnými kultúrnymi inštitúciami, ktoré doteraz tak od spolku trošku bočili. Dôležité je prekonať tieto bariéry a aktívne spolupracovať s literárnym inforovozvolený predseda Spolku slovenských sovateľskej organizácie. to je mačným centrom, s Národným spisovateľov z Bratislavy Dr. Miroslav Bie- taká druhá časť spisovateľov, i osvetovým centrom, s Maticou lik sa zúčastnil na tohtoročnom literárnom sne- keď je spolok väčšinový. tam naslovenskou, inými inštitúciami a movaní v Báčskom Petrovci. Jeho prítom- stali vážne ekonomické probléhľadať nejaké spojenie pred iste nosť sme využili pozhovárať sa s ním o aktu- my. Povedal by som, že je to pálneľahkými výzvami. álnej situácii na poli literatúry, o spolku spi- čivá otázka, ktorú dúfam, že vy– Verím, že aj tunajší spisosovateľov a vôbec o možnej spolupráci medzi riešime tak, aby to sídlo zostalo vatelia, ktorých dobre pospisovateľmi zo Slovenska a zo Srbska. na laurinskej. Aby sa tak vytvoznáte a ich tvorbu máte zma– Pán predseda, prosím vás, aby ste či- rili pre spisovateľov podmienky Dr. Miroslav Bielik povanú, vo vás nájdu nápotateľom Hlasu ľudu ozrejmili, čo je SSS a čo a aby napr. nezanikol klub spimocnú ruku, aby sa tieto dve je nového vo vašom združení? sovateľov, ktorý je už genius loci, isté miesto, literatúry, ktoré sú v podstate jedno, ešte – Spolok slovenských spisovateľov je naj- kde je to identifikované so spisovateľmi. lepšie poznali. staršia celozávodná spisovateľská organizácia Skrátka, dobre je, aby sa spisovatelia nestali ta– Je to mojím obrovským záujmom, aby sme na Slovensku. Jeho členské zhromaždenie, kto- kými bezdomovcami v Bratislave. slovenskú dolnozemskú literatúru, osobite ré by malo byť raz za dva roky, a teraz to troš– Keď ide o samotných spisovateľov a pre- vojvodinskú, skutočne etablovali. Sčasti sa nám ku meškalo, sa uskutočnilo 28. mája. Na po- zentáciu literárnych diel, ako ďalej? to už darí cez Slovenské pohľady. Ale chceme slednom zhromaždení som bol zvolený do – Samozrejme, pokúsime sa rozvinúť aj ju etablovať aj cez autorov, ktorí by sa cítili rovfunkcie predsedu spolku. Čestnými predse- podporu spisovateľským subjektom, osob- noprávne s autormi žijúcimi na Slovensku aj dami sa stali básnik z hľadiska možností, akými sú možmajster Jaroslav Reznosti tvorivých pobytov, grantov ník a významný spiatď. Nemôžeme sa predsa deliť hrasovateľ Peter Jaroš. nicami. iné spisovateľské komunity a Predsedníctvo je národné štáty na svete sú zjednoteštrnásťčlenné, plus záné a my toto nemôžeme nevidieť. V stupcovia krajských krátkej dobe aj zmenou stanov SSS pobočiek z košíc, Bysa budeme snažiť toto urýchliť a výstrice, Žiliny a Nitry. Je znamných tvorcov z Dolnej zeme to teda širšie predstaakceptovať ako našich plnohodnotvenstvo, ktoré ešte len ných členov. Aby sme sa k nim tak aj bude voliť ďalších svosprávali, aby sme ich vedeli podpojich činovníkov a riť a vedeli i prezentovať ich tvorbu bude meniť persou nás. A naopak hľadať tie interaknálne obsadenie v tívne cesty vzájomnej spolupráce. spolku. Aby slovenskí spisovatelia mali väč– Aké kroky miešiu možnosť prezentovať sa aj v nite podniknúť ako Srbsku, nielen v slovenských menšipredseda a akým nových prostrediach. smerom sa SSS bude – Na záver nám povedzte, ako uberať do budúcna? Nový predseda SSS svoju prvú zahraničnú cestu nasmeroval chápete postavenie spisovateľov – každopádne roz- na literárne snemovanie do Báčskeho Petrovca v súčasnosti. hodujúcim cieľom – chceme, aby sa stav spisovatespolku v tomto období je aktivizovať členskú nostiam a autorom, ale ich aj oceňovať. My ľov bral vážnejšie ako doteraz. Spisovatelia základňu. Vrátane odstránenia bariér, všelija- sme si všímali ich tvorbu, hľadali spôsob pre- boli vždy zástavníci demokracie, istých prikých administratívnych a iných, predovšetkým sadzovania ich tvorby cez periodiká SSS lite- ncípov. Najprv si musíme vyčistiť isté naše hraníc, aby spolok mohol zjednocovať tvori- rárny týždenník, Dotyky a cez vydavateľstvo. kauzy, aby sme toto mohli presadzovať. Pových ľudí na celom Slovensku. A osobite na to vydavateľstvo potrebujeme tiež reprofilo- tom sa môžeme hlásiť a poukazovať na deDolnej zemi, aby mohol poskytnúť istú ochra- vať, aby viac odrážalo potreby spisovateľov a formácie spoločenského života. lebo spisonu ich tvorivých podmienok a možností. Po- aj záujmy, či potrebu prezentácie do zahraničia, vateľ sa musí kriticky pozerať i na to, čo sa robí tom sa treba vyrovnať aj s veľmi zložitými vnú- alebo aj vydávať antológie, výbery. chceme ich v súčasnosti. tornými majetkovo-finančnými záležitosťami. preložiť aj do iných jazykov. toto všetko sa musí lebo centrálna budova a sídlo SSS je na lau- urobiť v súčinnosti so štátnymi orgánmi a v Za rozhovor ďakuje: rinskej ulici v Bratislave spolu s Asociáciou spi- kooperácii, čiže v nadviazaní spolupráce s náJ. Čiep

NOVÝ PREDSEDA SPOlkU SlOVENSkÝch SPiSOVAtEľOV

Dr. Miroslav Bielik

obzory2_3:0 18.6.2013 13:42 Page 4

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (42)

Do Pivnice cesta dlhá. Vie sa, odkiaľ? O

dvtedy, ako prví Slováci prešli cez Dunaj a Ipeľ a idúc za slnkom napoludnie začali systematicky osídľovať Dolnú zem, kým prišli po Pivnicu prešlo už viac ako sto rokov. Slovenských poddaných bolo takmer vo všetkých častiach vtedajšej Veľkej uhorskej nížiny. Súčasne toto presídľovanie na juh prešlo početnými obmenami: od jednotlivých (úteky, individuálne sťahovanie menších skupín, sezónne presuny, aj potulky), cez tie masovejšieho rázu (keď ich plánovali zemepáni, respektíve katolícka cirkev na svoje majetky), až po tie najsystematickejšie, ktoré si za cieľ postavil sám štát (komorné, kamerálne sťahovanie). Obyčajne ten proces prebiehal pod menom sťahovanie, hoci keď ide o slovenský živel, v skutočnosti šlo o presídľovanie, respektíve posúvanie našincov, keď najčastejšie mladší potomkovia danej rodiny prechádzali na bližšiu alebo ďalšiu vzdialenosť, na dva do tri dni chôdze od svojho rodiska, na ľudoprázdne priestory, čo na Dolnej zemi zostali po Turkoch. Asi najeklatantnejší príklad toho presúvania sú práve pivnickí Slováci, ktorí akoby sa z tých najsevernejších oblastí, spúšťali na juh stupienok po stupienok. Je zaujímavé, že priame dokumenty o pôvode pivnických Slovákov na ich dlhom prechode od Myjavy až po Sriem nieto alebo temer nieto. Štúdie o ich pôvode však sú a aj teraz poslúžia k spresneniu ich pôvodu, ako aj o trampotách ich presúvania z najsevernejšieho až po najjužnejšie oblasti vtedajšej Habsburskej monarchie. Už v roku 1888 Félix Kutlík za Pivnicu píše: „Slováci... už r. 1790. prišli sem z vesprímskej, komárňanskej, prešporskej a nitrianskej stolice,“ ale aj: „Pivničania hovoria síce mäkko, ale jejích nárečie je nitrianske, tak asi, ako dosaváď Slováci pod Bielou-Horou hovoria.“1 Aj štúdie, najmä tie lingvistického rázu, hovoria, že pôvodným bydliskom dnešných Pivničanov bola Myjava (západné Slovensko), kde sa po bielohorskom boji uchýlili aj porazení husiti. Tam pod správou Čachtického panstva našli na chvíľku svoj pokoj. Ale nová rekatolizácia a ďalšie zhoršovanie hospodárskych pomerov a potom Thökölyho a najmä povstanie Františka Rákőcziho, čo sa neslávne skončilo práve pod Trenčínom, ich nanútilo presťahovať sa južnejšie, na pomedzie Nit-

ry a Nových Zámkov, v kratšej diagonále v pásme osád od Vráblí až po Cabaj. Toto územie možno považovať za ich druhotné sídlisko, z ktorého potom dodatočne šírili svoje ďalšie výhonky na juh, lebo mnohí ani tu nezostali, ale sa osádzali ešte v južnejšie postavených stoliciach v Prešporskej, Komárňanskej a Ostrihomskej stolici, ako ďalšom stupienku slovenského posúvania. A odtiaľ na rade bolo už Zadunajsko, najmä Vespremská a Fejérska, ale aj južnejšie postavené stolice. V súvislosti s touto témou uvedieme aj migrácie západných Slovákov mimo územia Slovenska, hlavne západnou trasou sťahovania (do zadunajských stolíc v dnešnom Maďarsku a odtiaľ do Báčky), kým problematiku osídľovania priestoru na ľavom nábreží stredného toku Dunaja nebudeme spomínať. Slováci z južných svahov Bielych Karpátov a Myjavskej pahorkatiny, v migráciách na juh prešli aj Dunaj a nasťahovali niektoré osady v Komárňanskej (Bánhída, Oroszláň, Tardoš, Sák, Bikod a Send) a Ostrihomskej (Kestúc, Šárišáp a Dág) stolici. Vo Vesprímskej stolici Slovákov z Nitrianskej stolice bolo v osade Čerňa, Báršoňoš a inde, kým vo Fejérskej (Stolnobelehradskej) stolici sa Slováci zo severných častí Nitrianskej stolice nasťahovali v osade Tordač2 (ešte v roku 1713). Pesty uvádza, že tam prišiel pôvodne západno-slovenský živel aj do Šoskútu, a potom aj Martónvášaru. Aj do Ráckerestúru prišli Slováci v sekundárnej migrácii zo Šoškútu a Tárnoku, a potom aj do Gántu a Kišapoštágu prišli Slováci z Nitrianskej stolice, aj zo širokého pásu od Považia až po Pohronie. Ešte južnejšie, v Tolnianskej stolici ich bolo v osade Meža a v Šomoďskej, od satmárského mieru prišli nitrianski Slováci do osady Torvaj a Táb. Z takého širokého rozvrstvenia v Zadunajsku nebolo im potom ťažko preniknúť aj do Báč-bodrožskej stolice, konečne ešte pred Pivnicou ich bolo v Kupusine, Topole a Temeríne, v menšom počte aj v Kysáči, Kulpíne a Bajši. V takej koncepcii rozvrstvenia nebol žiadny problém prísť aj do Pivnice. Je zaujímavé, že sa vo všetkých týchto historických prameňoch príchodu Slovákov do jednotlivých osád vždy uvádza regionálna či stoličná príslušnosť (najčastejšie Nitrianska stolica), ale nie aj lokálna (z ktorej osady). To v značnej mie-

1 F. Kutlík: Báč-sriemski Slováci. Nemecká Palánka 1888, s. 24 a 66. 2 Novšie a dnes Tordaš (J. Sirácky túto osadu uvádza aj ako Torda). 3 Podľa J. Maliaka: Zabudnuté slovenské osady v stolnobelehradskej a vesprémskej stolici v Zadunajsku. Náš život, Kníhtlačiareň úč. spol., Petrovec 1935, roč. 3, č. 3 – 4, s. 151 – 166. 4 Táto je písaná po latinsky a dodnes je zachovaná. Nachádza sa na pivnickej fare. 5 Najpravdepodobnejšie z osady Csernye, teda Černe (Bakonycsernye). Táto je presne na hranici medzi Stolnobelehradskou (Fejérskou) a Vesprémskou stolicou, a tak vdejinách aj menila svoju stoličnú správu. M. Ružek: Slovenské osady – Pivnica. Národná jednota, Petrovec 1929, roč. 10, č. 38, s. 13 – 14. 6 Teda v roku 1829.

24/II

re konkrétnejšie určenie sa začína zjavovať až pri sekundárnom, alebo až terciárnom sťahovaní voľakedajších nitrianskych Slovákov z novších lokalít. Je pre Pivnicu zaujímavý aj návod J. Maliaka: Keď sa akurát tí Slováci, čo sa nasťahovali v osadách v Zadunajsku, konkrétnejšie v osadách Ďurovo (Gyuró), Tordaš (Tordas), Veleg (Nagyveleg), Baračka (Baracska), Čerňa (Bakonycsernye) a Šúr (Súr)3, dozvedeli, že Leopold II. hneď keď prišiel na trón po smrti svojho brata Jozefa II., prikázal pokračovať v osídľovaní Báčky, požiadali najprv komornú administratívu v Sombore o dovolenie osídliť 60 pustých usadlostí (sésií) v komornej osade Pivnica v Báčke. Ale správa v Sombore nechcela konať mimo svojej právomoci, a tak upriamila Pavla Čuhu a Pavla Farkaša, predstaviteľov týchto obcí, na kráľovskú námestnú radu v Budíne. Tam spomenutí predstavitelia dňa 30. júna 1790 odovzdali svoju prosbu4 a len o deň neskoršie, t. j. 1. júla toho istého roku dostali aj povolenie presťahovať sa do Pivnice. Potom, keďže už bolo leto, pre aktérov tohto sťahovania nastála horúčkovitá príprava na ďalší posun. Mnohí na svojich majetkoch napochytre zakončili letné práce a niektorí aj deti a starcov nechali na starom bydlisku, v obave pred neistou cestou. Aj na ďalšie cestovné trampoty sa vybrali tí najschopnejší. A zakotvili v Pivnici. Ale aj napriek tomuto dosť výstižnému súpisu osád, kde Slováci z kopaničiarskych osád z okolia Skalice a najmä Senice, Myjavy a Nového Mesta nad Váhom až po Trenčín spustili svoju kotvu, predsa je ťažko usúdiť o priamom, horniackom pôvode týchto dolniackych globtroterov. Aj tých pivnických. To preto, že žiaden dokument odkiaľ sa vo svojej potulke pohli, vlastne kde je ich pôvod, prakticky nejestvuje, čiže doteraz nie je odhalený, a aj preto, že sa viac písalo, kde Slováci odišli, ako odkiaľ do nových osád prišli. Predsa tradícia slovenských migrantov zachovať si informáciu, odkiaľ ich predkovia prišli, pretrvala. Aj táto správa na šťastie medzi pivnickými Slovákmi sa dlho prenášala z kolena na koleno, až sa našla osoba, ktorá to všetko zapísala. Urobil to Michal Rúžek. On píše: „Jadro pivnických Slovákov pochádza z Nitrianskej stolice. Ostatní prišli z Vesprímskej, Prešporskej, Komárňanskej a Novohradskej, niekoľkí z Bé-

7 M. Ružek: Slovenské osady – Pivnica. Národná jednota, Petrovec 1929, roč. 10, č. 38, s. 13 – 14. 8 Dudok, D.: Nárečie Pivnice v Báčke. MS, Ústav pre zahraničných Slovákov, Martin 1972. 9 Napr. Jozefa Kmeťku, Martina Rumana, Michala Kyseľu, Pavla Žihlavského, Andreja Pintíra, Jána Gubu atď., ale aj zápisy Jozefa Maliaka. 10 Tento názov (Hlboká) mala táto osada v minulosti. Dnes ju nájdete pod menom Hlboké (juhovýchodne od Senice). 11 Viď o tom aj v J. Botík: Z historickej a kultúrnej pamäti Pivničanov. In: Pivnica – kultúrne tradície Slovákov vBáčke, vedícii J. Čukana. SVC, Báč. Petrovec, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2010, s. 15.

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

obzory2_3:0 18.6.2013 13:42 Page 5

K U LT Ú R A kešskej stolice. Z Myjavy prišli títo: Valášek, Durgala, Valihora, Bednár, Hrnčiar, Dinga, Marton atď., zo Sobotišťa: Kubinec, z Hlbokého: Čobrda, z Lubiny (pri Novom Meste n/V): Slávik, z Modry: Kľúčik... Šusterovci (Pivarčík) pochádzajú tiež z Nitrianskej... z Velegu (Vesprímska stolica) prišiel Imrek, zo Sáku (Vesprímska stolica) Ruman..., z osady Csema5 (Stolnobelehrad) Maďar... z Naďlaku: Budinský, zo Sarvašu: Valentík, Kmeťko, Činčirákovci z Novohradskej stolice. Paappovci z Rabskej a Lamošovci z Turčianskej stolice. Poneváč väčšina Pivničanov predsa pochádza z okolia Nitry, západno-slovenské nárečie prijali i ostatní osadníci, ktoré v menšej miere i dnes je v Pivnici zakorenené a Pivnica v tom ohľade je jedinou obcou slovenskou, kde jazyková zvláštnosť udržala sa až podnes...“ Ale okrem slovenských boli tu aj migranti inej národnosti lebo: „Dnes máme v Pivnici rozšírenú rodinu Maďarovskú. Okolo roku 1790 prišli do týchto krajov z Csemy (Stolnobelehradská stolica) dvaja mladí mužovia dľa mena Maďar a Maďari i dľa jazyka... Jedon zastavil sa v Pivnici, druhý pobral sa do Banátu... Týrovci sú tiež pilní, dobre stojaci Slováci. Asi pred sto rokmi6 prišiel do Pivnice istý Mathias Thier odkiaľsi z Medzimurska. Ako úplne chudobný človek stal sa obecným sluhom (kišbírom)“.7 Tu si usporil majetok, oženil sa, aj aklimatizoval, aj asimiloval (Nemcom bol po národnosti). Táto rodina sa tiež stala jednou z vynikajúcich. Pramene, odkiaľ získal tieto dáta, Rúžek však neuvádza, a tak zostáva iba predpokladať, že to naozaj bolo tak. Mimo tohto obsiahlejšieho zoznamu niektorí autori uvádzajú, že do Pivnice Slováci prišli z „priľahlých juhozápadných oblastí Trenčianskej stolice... a priľahlej juhozápadnej časti Tekovskej stolice“8. V celkovom spresnení pôvodu Pivničanov pomohli aj rodinné kroniky9, z ktorých aj pôvod zaznamenali Ján Guba („Durgaláci pochádzajú z Myjavy“) ale aj Daniel Dudok („Čobrdová familija pochádza z Hlbokéj10..., moja mama hovorila tak, že keď oni sen došli, na Dolňáki, jich ňevolal ňigdo Čobrdáci, ale Hlbočanáci, že z Hlbokéj pochádzali“). Konečne aj koreň najčastejších priezvisk Pivničanov ukazuje na ich pôvod, a tak dá sa uzavrieť, odkiaľ prišli11. Možno teda konštatovať, že kopaničiarske osady okolia Myjavy a Nového Mesta nad Váhom boli často v minulosti prameňom vysúvania slovenských rojov na juh. O tom sa však konštatuje všeobecne, z ktorej stolice, nie aj konkrétnejšie, z ktorej osadnej lokality. Možno k tomu pomohla aj sálašovitá orientácia týchto osád, aj ich plošná rozptýlenosť. Aj fakt, že sa Slováci posúvali a nie sťahovali z najsevernejších častí stále viac na juh, čím sa potom aj ich štart v sťahovaní zatrel. V každom prípade, vďaka jazyku, vlastne pivnickému dialektu, dnes možno dosť dôverne hovoriť o regionálnom, aj stoličnom pôvode Pivničanov, nie však aj o bližšie určených pôvodných lokalitách, z ktorých sa sem prisťahovali. DrSc. Ján Babiak 22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

MIROSLAV MACHÁČ

Záhadná láska keď starenka Zuzana pred spaním vypila za hrsť liekov, aj tých na upokojenie, nenastavila budík, ako to obyčajne robieva, keď má vstať včasráno. Bola si vedomá, že počas nasledujúcej noci oči nezatvorí od šťastia a vzrušenia, že jej konečne po viacerých sľuboch a odročeniach prichádza dcéra, jej potešenie a radosť. Ešte pred úsvitom babka Zuzana bola na nohách. Znovu užila lieky a dala sa do práce, aby svojho miláčika privítala ako sa patrí. Všetko dopodrobna naplánovala. Prichystá dva druhy koláčov, ktoré Ľubka mala rada, keď bola malá, potom kačaciu polievku, pečenú kačku s mladými zemiakmi a aj viac druhov šalátov i hruškový a marhuľový kompót. Predsa však predtým vyšla na ulicu, i keď sa jej veľmi ťažko kráčalo na opuchnutých nohách; pozametať pred domom a neskôr aj dvor. Len potom sa venovala príprave nedeľného obedu. Pracovala neúnavne a bez oddychu a ako sa čas míňal, čoraz častejšie sa pozerala na veľké nástenné hodiny obávajúc sa, že sa jej nepodarí všetko dokončiť pred príchodom milovanej dcéry. Keďže pracovala s chuťou a všetko sa jej darilo, niekoľko minút pred poludním nedeľný obed bol hotový a aj stôl prikrytý. Všetko bolo pekne upravené, dokonca aj papierové servítky, ktoré jej dcéra priniesla, keď bola na poslednej návšteve. Babka Zuzana si napokon mohla uľahčene vydýchnuť, prešťastná, že sa jej všetko naplánované podarilo urobiť včas. Napriek tomu, že bola veľmi unavená, spokojne sa pousmiala, lebo sa pred dcérou bude mať čím pochváliť. Netrpezlivo ju očakávala s nádejou, že sa môže zjaviť v každej chvíli, avšak Ľubka neprichádzala a neozvala sa ani telefónom. Babka Zuzana bola čoraz netrpezlivejšia, lebo čakanie sa pretiahlo. Keď vybila hodina popoludní, vyšla von a sadla si na malý hokerlík pod čerešňou, pri vchode, aby lepšie počula zastávajúce auto a dcére hneď vyšla v ústrety. Čas letel čoraz rýchlejšie a dcéra neprichádzala. Babka bola čoraz ustarostenejšia. Hádam ju len jej miláčik nesklame, aj v túto nedeľu, i to práve teraz, keď prichystala veľkú kyticu sviežich červených ruží, aby ju zaniesli na hrob jej manžela, Ľubkinho otca, lebo práve v ten deň uplynulo šesť mesiacov, ako zostala sama. Niekoľkokrát jej chcela zatelefonovať, ale zakaždým sa vzdala toho úmyslu, lebo Ľubkin terajší, v poradí už tretí manžel, s ktorým sa starká doteraz dobre ani nezoznámila, je až chorobne žiarlivý a všetci, čo im telefonujú, sú mu podozriví. – Bože môj, to moje dieťa skutočne nemá

šťastie s tými mužmi, – celá znepokojená hlasne začala rozmýšľať starenka. Predsa netratila nádej, vlastne nechcela ani pripustiť možnosť, že jej milovaná dcéra, ktorú tak žiadostivo očakáva, nepríde. Keď zvnútra začula zvonenie telefónu, v prvej chvíli akoby sa zmiatla, a potom uponáhľane na svojich boľavých a opuchnutých nohách sa odknísala k telefónu. Od silného vzrušenia sotvaže dcére odpovedala na pozdrav. – Mama, prepáč, ale ja ani pri najlepšej vôli dnes prísť nemôžem. Dcérka, tvoja najmladšia vnučka, ochorela a cesta z mesta, kde žijem, do našej osady je dosť dlhá... – Dieťa moje, ale ty si mi sľúbila, že dnes pôjdeme navštíviť otcov hrob. Prichystala som kyticu červených ruží, – odpovedala starenka trasľavým, priam plačlivým hlasom. – Mama, prosím ťa, nehnevaj sa, ale musíš aj ty mňa rozumieť. Vieš, že nemôžem súčasne všetkým vyhovieť. Tento môj dnes akoby znovu vstal na ľavú nohu, stále niečo dudre. Bolo by najlepšie, aby sme všetko odročili na nasledujúcu nedeľu. – Ale, dcéra moja, už viac ako mesiac odročujeme odchod na otcov hrob a teraz je tá skutočná príležitosť. Ozaj či si to otec nezaslúžil?! Ja by som odišla aj sama, keby som mohla. – Mama, a prečo nejdeš s tvojou priateľkou Lešťanovou. Jej zať by vás ochotne zaviezol na cintorín. – Je chorá, počula som, že už tretí deň leží. Zajtra ju pôjdem navštíviť. – Nuž tak choď so susedou Demrovskou. Zavezie vás jej syn. – Nemôže ani ona. Majú hostí, ktorí bohvie kedy odídu. – Tak zostaň doma a vydrž do nasledujúceho týždňa. Starenka chcela ešte niečo povedať, ale podarilo sa jej iba položiť slúchadlo vedľa telefónu... o O o Ľubku hlboko dojala matkina smrť, najmä preto, že sa všetko udialo tak neočakávane. V nasledujúcu nedeľu Ľubka, ako sa patrí, spolu s manželom a deťmi prišla k hrobu svojich rodičov. Veľmi sa prekvapila, keď na matkinom hrobe uzrela prekrásnu kyticu čerstvých kvetov. To nielenže ju prekvapilo, ale i podnietilo na rozmýšľanie. Keď sa vrátili domov, s výčitkami svedomia sa rozpamätala, že jej matka raz povedala: – Hádam sa na tomto božom svete nájde niekto, kto aj mňa pochopí a bude mať rád.

III/25

obzory4_5:0 18.6.2013 13:43 Page 1

V ÝS TAV Y NECH ŽIJE ŽIVOT, MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA PEKNÉHO ŽIVOTA V ROKOCH 1950 AŽ 1990, 4. JÚN – 31. JÚL, OBCHODNÝ DOM BELEHRAD

Bola raz inakšia krajina Č

lovek ani nemusí mať priveľa rokov, aby si spomenul, aké časy žil pred čosi viac ako dvoma, tromi, štyrmi... desaťročiami. V dobe, keď mnohého súčasného a moderného buď nebolo, alebo bolo podstatne menej než dnes, no zato bolo viac pokoja a peňazí, menej stresu, viac cesPárky chutili vždy tovania, ale i obmedzení. Porovnávať možno, spomínať ešte viac. Obľúbené modely niekdajších áut Zvlášť ak človeka k tomu naštartuje jedinečná výstava, ktorá už pár týždňov prebieha na prízemí, prvom a druhom podlaží niekdajšieho Obchodného domu Belehrad v strede Belehradu. Tak ako aj Časť cestovného batohu každý rok, i kaž- Kedysi moderný nábytok dá životná etaaby si po vylieznutí z postele zuby umyl dopa je čímsi špecifická: spôsobom mácou pastou. Muž po holení použil vodu Piživota, zvykmi, produktmi, osobtralon v byte, ktorý voňal na teplé mlieko. Do nosťami, ktoré jej dominovali. To roboty sa viezol často Fiatkou 750, ktorú si kúdiktovalo i zameranie expozícií, pil na splátky, vo chvíľach voľna rád listoval vystavených diel a záberov, znázáhrebský dvojtýždenník Start, pozeral v zorňujúcich spôsob vtedajšieho telke kvízy, ktoré moderovali Mića Orlović a žitia. Čo sme obliekali, aké nám Oliver Mlakar, z hudby sa mu páčili Mile Jojboli topánky a trampky, kam pur, Siluete, Crveni koralji, Indeksi, Zlatni desme chodili, ktoré filmy boli počaci, Prljavo kazalište, Ivo Robić... To, čo nepulárne, akú hudbu sme počúdokázal zo šatstva objaviť a kúpiť v domácich vali, čo čítali? Odpovede na obchodoch, chodieval si kúpiť do Terstu. Mlatoto poskytujú tematické celky, dí na dovolenky odchádzali so stanmi a s pár ktorých je takmer dvadsať, kým dinárov vo vrecku. Kto nešiel na dovolenku, sú exponátov a fotiek stovky. Je chodieval na pracovné akcie, alebo do cumedzi nimi i červený stánok na dziny. Samozrejme, s červeným cestovným vchode, v ktorom sa kedysi prepasom, ktorý na čiernom trhu dosahoval dávalo najpopulárnejšie štu- Plagáty najpopulárnejších filmov priam neuveriteľnú cenu 10 000 dolárov, a dentské a robotnícke rýchle mohlo sa s ním všade, okrem Grécka a Aljedlo: párky s riedkou horčicou v žemli. Je tam lovej a hádzanárskej reprezentácie. Zvlášť druhý polčas uvedeného obdobia, bánska. V móde sme rôznymi spôsobmi doaj populárna motorka Tomos, auto Fiat 1300 či nemecký chrobák, aj celá obývačka, noviny roky sedemdesiate a osemdesiate, boli hoj- kázali držať krok so svetom. Takmer všetci od Borby po Rilindju, aj šatník plný dobového né a pestré. Ich konštantou boli niektoré zvy- (sme) sa tešili štátnym sviatkom a dňom voľodevu, aj zábery športovcov, na ktorých ky, mnohým dnes nepredstaviteľné. Na- na. – Výstava Nech žije život ako oslava žisme boli hrdí: Radivoja Koraća, Bojana Križaja, príklad ten, že obyčajný človek stával ráno po Mateho Parlova, Matiju Ljubeka, basketba- piatej, (lebo pracoval od šiestej do druhej), vota vôbec, alebo života niekdajšieho? –

26/IV

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

HLAS ĽUDU O S O B IT N Á P R Í L O H A

ROČNÍK 70 22. júna 2013 25 /4548/

ZLATÁ BRÁNA

DVADSAŤROČNÁ

KYSÁČ

Prvý detský folklórny festival Zlatá brána bol 23. mája 1993, keď v Kysáči prebiehal aj Folklórny festival Tancuj, tancuj... Na myšlienku o založení festivalu detských hier, riekaniek, spevu, hádaniek, porekadiel, rapotaniek, hudby a tanca prišiel choreograf Ján Slávik. Na prvom festivale účinkovalo 23 skupín zo 17 osád a hostia z Vrbasu a Srbobranu. Festival bol na športovom areáli Tatra. Kysáč v tom roku oslavoval 220 rokov od príchodu prvých Slovákov a do rámca osláv zapadli mnohé kultúrne podujatia.

SELENČA

BIELE BLATO

ARADÁČ

BÁČSKA PALANKA

BIELE BLATO

BÁČ – SELENČA

DEFILÉ A ZLATÁ BRÁNA Defilé účastníkov festivalov štartovalo o 11. hodine zo Základnej školy Ľudovíta Štúra a smerovalo ulicami Dr. Janka Gombára a Slovenskou k ihrisku Tatry. Účastníkov po uliciach pozdravovalo množstvo detí vyobliekaných v krojoch. Na viacerých miestach občania prichystali pre hostí herovky, makové koláča, rožky, pukancovú kukuricu, vodu, takže občania a defilé nakoniec splynuli v priateľskú a bratskú niť. Výňatky zo svojich choreografií tanečníci ukázali Kysáčanom a ostatnému obecenstvu pri družstve, v strede osady a pri samotnom ihrisku. Hlas ľudu z 29. mája 1993

BINGUĽA

BOĽOVCE

DOBANOVCE

ERDEVÍK

HAJDUŠICA

TANEC A SPEV HLBOKO DO NOCI Po ceremoniáli otvorenia festivalov na javisku sa rozsypali Pukance, zasvietilo Slniečko, obecenstvo osviežil Pramienok, dozreli Klasy a rozvoňali Bažaličky. Hoci sa Zlatá brána organizovala iba prvýkrát, kvantita, ale i kvalita až 23 detských súborov z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Hložian, Starej Pazovy, Padiny, Jánošíka, Šídu, Pivnice, Bieleho Blata, Selenče, Nového Sadu, Kovačice, Boľoviec, Vojlovice a Kysáča priam prekvapila. Hlas ľudu z 29. mája 1993

HLOŽANY

ILOK

JÁNOŠÍK

KOVAČICA

Druhá Zlatá brána prebiehala už na festivalovom zámku v Základnej škole Ľudovíta Štúra a odvtedy sa tam organizuje každý rok. Autorom javiska – zámku a emblému Zlatej brány je Pavel Koza. Spočiatku Zlatá brána bývala v máji, ale od tretieho ročníka termín presunuli na posledný júnový víkend. Pod organizáciu Zlatej brány sa vždy podpisuje Kultúrno-informačné stredisko Kysáč. O to, aby sa festival vydaril, sa pričinia stovky Kysáčanov v čele s Organizačným výborom. V jeho čele je toho času riaditeľka KIS a festivalu Anna Chrťanová-Leskovac. V rámci organizačného výboru pracuje viacero komisií. K organizácii prispejú aj sponzori aj donátori.

KULPÍN

KYSÁČ

Počas každej Zlatej brány kraľuje svet detí. Školské brány sa práve pozatvárajú a začínajú sa letné prázdniny. Zlatá brána vtedy dokorán otvára svoje brány, aby na rozprávkovom zámku vystúpili roztancovaní a rozspievaní účastníci. Tých každý rok býva okolo tisíc. Mamy a staré mamy majú pred Zlatou bránou čo robiť. Dôkladne pripraviť kroje, aby ich ratolesti na festivale zažiarili v tom najkrajšom svetle. V kultúrno-umeleckých spolkoch, školách, MOMS sa ozýva detský spev a nacvičujú sa tanečné kroky... Aby sa na javisku v Kysáči nezahanbili, ale predstavili v najlepšom vydaní.

LALIŤ

ĽUBA

LUG

NOVÝ SAD

PADINA

Počas festivalu sa organizuje rad podujatí, ktoré organizátori volajú sprievodnými, ale každé z nich je kamienkom v kultúrnej mozaike Kysáča. Spravidla sú to výstavy, vždy ladené a primerané detskému veku. Každoročne bývajú detské divadelné predstavenia a koncerty hosťujúcich súborov zo zahraničia. Lebo na Zlatej bráne okrem detských folklórnych súborov zo slovenských prostredí vystupujú malí tanečníci a speváci z iných našich prostredí a vždy aj zo zahraničia. STARÁ PAZOVA

BÁČSKY PETROVEC

Štvrtú ZLATÚ BRÁNU SI PRED BÚRKOU NEUCHRÁNILI. Pravá letná búrka, na akú si mladší Kysáčania sotva pamätajú, prekazila 4. detský folklórny festival Zlatá brána, ktorý organizátori ihneď po otvorení presťahovali z krásneho festivalového zámku na školskom dvore do siene KIS. Festivalovému programu však búrka veľmi neublížila (až na vystúpenie Selenčanov, ktorí, žiaľ, tak zmokli, že nemohli vystúpiť) – ten potom vyše 800 roztancovaných a rozspievaných účastníkov absolvovalo bez prestávky za tri a pol hodiny. Aj na núdzovom festivalovom priestore – v sieni kysáčskeho KIS sa naše deti zvŕtali ostošesť. Hlas ľudu z 29. júna 1996

PIVNICA

SELENČA

ŠÍD

SILBAŠ

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

JUBILEUM FESTIVALU A DEDINY Desiaty DFF Zlatá brána bol 22. júna 2003 a prebiehal v rámci osláv 230. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Osviežením jubilejného festivalu bolo nedeľňajšie defilé, ktoré smerovalo od ihriska Tatry po školu, teda v opačnom smere než na prvej Zlatej bráne. Krojovaný sprievod predvádzaný vyparádeným záprahom a vlajkou festivalu bol ozajstným sviatkom pre oči divákov, ktorí sa zhromaždili na niekoľkých punktoch, aby aplauzmi posmelili tanečníkov a tanečnice pred vystúpením na galakoncertoch. Niektorí im ponúkli osvieženie, čo veru dobre prišlo po tanci na rozpálenom asfalte.

SOĽANY

Hlas ľudu z 28. júna 2003

VOJLOVICA

O to, aby Zlatá brána mala osobitné čaro, každý rok sa postarajú aj konferenciéri, ktorí zahlasujú jednotlivé body programu. Vždy sa snažia vyvolať dobrú náladu divákov a účastníkov, a vyčariť úsmevy na tvárach, lebo neraz vtipným spôsobom zahlasujú vystupujúce súbory. Primerané kostýmy a rekvizity len dotvárajú konferenciersku niť, ktoré je väzivom medzi tanečnými bodmi.

KYSÁČ – ROZPRÁVKOVÁ OSADA V sviatočnú nedeľu, keď prebieha Zlatá brána, Kysáč je opravdivou rozprávkovou osadou. Richtár dediny v ten deň odovzdáva kľúč Kysáča všetkým deťom Zlatej brány. Nedeľňajší galakoncert bol spočiatku rozdelený do dvoch častí, avšak v súčasnosti je to jeden koncert. Vystúpenie každého tanečného súboru, speváckej skupiny alebo orchestra hodnotí posudzovacia komisia. Boli roky, keď po festivale bývali pohovory. Víťazi festivalu postupujú na Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti do Duloviec na Slovensku. Elena Šranková

Fotoprílohu pripravila Elena Šranková Grafická úprava Miroslav Dobroňovský Jazyková úprava Anna Horvátová Snímky z archívu Hlasu ľudu a KIS Tlač Dnevnik – tlačiareň Nový Sad náklad 800 kusov.

obzory4_5:0 18.6.2013 13:43 Page 2

V ÝS TAV Y znela otázka položená Tanji Kovačovej zo skupiny Živeo život, zároveň členke Organizačného výboru poverenej vzťahmi s médiami. – V prvom pláne ide o oslavu pekného života. Hybnou silou akcie sú nápady, návrhy a skutky troch autorov, ktorí dokázali zoskupiť vôkol Na dovolenku stačil i stan seba početných spolupracovníkov, ktorí sa osobitne zaoberali jednotlivými tematickými celkami. Tieto zasahujú bezmála všetky segmenty uplynulého žitia. – Čo by ste označili za špecifickosť podujatia? – Najmä to, že je upriamené na znázornenie a priblíženie života tzv. bežného smrteľníka v období štyroch desaťročí: od toho, ako býval, cestoval, čím sa rekreoval, po to, čo a kto ho nadchýnal. Jednou z ideí usporiadateľov bolo, že nainštalujú výstavu niekdajších chutí a takmer všetkých iných zmyslov. Tak na druhom poschodí možno pocítiť vôňu bulharskej ruže a iných voňaviek, na prvom si vypočuť niekdajšie hity, alebo si sadnúť do sedadiel autobusa či lietadla a cestovať v spomienkach a v čase. Alebo si na prízemí v starom kine z rokov šesťdesiatych možno pozrieť niektorý vtedajší domáci kasový trhák, obľúbené televízne vysielania či detský program. Tanja Kovačová

Skromné zariadenie bežnej telocvične

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

Také boli potraviny

ković starší od nich dvoch a vlastne osobnosťou, ktorá žila toto obdobie a má veľa spomienok naň. Rozprávame sa i o tom, že je povaha výstavy interaktívna a jej ústrednou postavou návštevník, ktorý má jedinečnú možnosť obdobie štyroch desaťročí zažiť všetkými zmyslami, prostredníctvom osobitných exponátov, scénografií, inštalácií, audio, video a 3D projekcií. Až dve tisíce návštevníkov na otvorení a stovky, ktorí dennodenne navštevujú poBežná rozhlasová technika, funkčná aj dujatie, svedčia, že sa plne dnes osvedčilo už na štarte. Preto je Zvlášť nás potešilo, že dlhá súpiska múzeí, knižníc, firiem, agentúr, nám režisér Veljko Bula- redakcií, turistických organizácií a iných, jić poskytol svoj plagát ktoré ho podporujú. A dobre je, že ten špefilmu Bitka na Neretve, cifický časový príbeh nie je uzatvorenou ktorého autorom je Pi- kapitolou, ale bude mať i pokračovanie. Po casso. Takýto koncept letnej prestávke, od 20. septembra do konvýstavy je vlastne nó- ca roka, milovníci ság o peknom živote si vum i v svetových relá- budú môcť pripomenúť i niektoré iné jeho ciách, lebo ho nikto do- aspekty: napríklad príbeh o Terste, alebo príteraz v takom rozsahu behy o našich filmových festivaloch, alebo neuplatňoval. príbeh o hospodárstve... – Ľudia, v hlavách Sú mnohé podoby a prejavy ex-Yu epochy. ktorých sa všetko to Tá hlboko zahrala na strune osudu mnohým zrodilo, si istotne za- z nás, takže je preto i návštevníkov akcie toľslúžia, aby boli spome- ko. Bola raz jedna krajina: inakšia, inšia či iná, nutí... s mnohými vecami, pre ktoré sa bežný člo– Ide najmä o troch au- vek mohol cítiť spokojným, ak nie aj šťasttorov. Aleksa Milivojević ným. Viaceré z nich nám pripomenula mulje majiteľ galérie, takže sa timediálna a interaktívna výstava, ktorá najviac zaoberal ideou a svojim nostalgickým zámerom a obsahom samotnou expozíciou. umožnila pekným spomienkam vyplávať na Uroš Radulović je historik, povrch. Tých iných beztak máme dosť aj ktorý veľa toho skúmal, dnes. Lebo sme už dávno, bežne či trpko, šprtal sa v archívoch, ob- skúšaní okolnosťami času: raz lepšieho, inojavoval zaujímavé údaje a kedy horšieho... exponáty pre výstavu, kým je tretí, Živko MaletOto Filip

V/27

obzory6:0 18.6.2013 13:44 Page 9

KNIHY

Tichá moc času (Zlatko Benka: Najvyšší čas. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2011) red dvoma decéniami v Správe komisie pre udelenie Ceny Obzoru za roky 1988 – 1991 Vladimír Valentík referoval o próze Zlatka Benku (1951) v tom zmysle, že zámerný „eklekticizmus je súčasťou Benkovej poetiky, v ktorej sa zrovnoprávňuje reálny svet, každodenná skúsenosť a svet literatúry, obrazotvornosti a sna. Podobne ako Borges, aj Benka si myslí, že je čítanie knihy nie menej reálna skúsenosť ako je napríklad cestovanie, milovanie...“ A o pár riadkov ďalej čítame: „Fantastické, často aj groteskné motívy najčastejšie sú len úzadie, ale aj ilustrácia niektorým v podstate filozofickým sentenciám a ideám.“ (Valentík, 2009, s. 22 – 23) Nazdávam sa, že výstižná charakteristika Vladimíra Valentíka (respektíve vtedajšej komisie pre udeľovanie ceny) platí nielen v oblasti staršej poetickej tvorby Zlatka Benku, ale do vysokej miery aj z pohľadu celkového hodnotenia Benkových veršovníckych aktivít. V najnovšom vydaní výberu z Benkovej slovenskej básnickej tvorby (Zlatko Benka totiž písal poéziu i prózu aj v srbskom jazyku) nachádzame ukážky z Benkových básnických zbierok Vodný prach (1977), Dvojsečný nôž (1981), Oceán (1984), Íl (2001), Sen na stole (2006) a Keď po hrdinstve (2008). Recenzovaný výber zostavil Michal Harpáň, ktorý v minulosti napísal o Benkovej poézii viacero štúdií a je aj autorom zasväteného doslovu ku knihe. Napísal stručnú analýzu všetkých doterajších básnických zbierok Zlatka Benku s názvom Benkova básnická mozaika, ktorá však pri všetkej svojej prehľadnosti a informatívnosti nezanedbáva ani kreatívny a invenčný prvok hodnotiaceho pohľadu na básnikovu tvorbu. Michal Harpáň upozorňuje najmä na pozoruhodné kvality Benkovej nateraz – podľa jeho názoru – naj-

28/VI

lepšej básnickej zbierky s názvom Keď po hrdinstve a s presnou citlivosťou konštatuje, že „celá zbierka a prevažná časť básní vyvolávajú silný dojem určitého, vytušeného, záhadného a nevysvetliteľného (a preto aj do konca nevypovedateľného) tragického diania, v ktorom je človek vrhnutý do temných a chaotických hĺbok času“ (s. 96). Zlatko Benka je básnikom úzkosti. Ako nás informuje Víťazoslav Hronec vo svojej Chrestomatii slovenskej vojvodinskej poézie, pred touto recenzovanou zbierkou Zlatko Benka vydal – okrem prozaických a dramatických diel – dve po srbsky napísané básnické zbierky a šesť zbierok poézie v slovenčine (Hronec, 2010, s. 373). Ten istý literárny kritik a historik v súvislosti s „filozofiou víťaziaceho ducha“ Zlatka Benku upozorňuje: „Nás však teraz zaujíma v prvom rade estetický aspekt takéhoto «svetonázoru», teda skutočnosť, či tá «ideológia» vystačí na pozoruhodnú báseň.“ Ďalej Hronec poznamenáva, že Benka svojimi najlepšími básňami „znútra osvietil našu poéziu určitou nádejou, síce neveľmi opodstatnenou, ale v každom prípade povznášajúcou. Jeho poézia sa ponáša na polárnu žiaru v hlbokých severských nociach“ (Hronec, 2010, s. 82). Viacerým čitateľom vyvstane v mysli otázka, či a do akej miery sú básne Zlatka Benku „filozofické“, podfarbené filozofujúcimi úvahami alebo ovplyvnené nejakým prúdom filozofického myslenia. Napriek tomu, že najmä v kontexte zbierky Keď po hrdinstve by mohol interpretátor Benkovej poézie bez rozpakov používať klasické existencialistické pojmy ako „vrhnu-

tosť“, „stroskotané bytie“, „smrť“, „ničota“, „paradox existencie“ a viaceré ďalšie, napriek zdaniu, že niektoré čísla zbierky sú priam predurčené na to, aby tvorili akýsi básnický doplnok spisu Karla Jaspersa Über das Tragische, napriek tomu Michal Harpáň tvrdí, že „Zlatko Benka určite nie je básnik, ktorého básnické predstavy pramenia z konkrétneho filozofického myslenia“, s čím bezo sporu možno súhlasiť, a ďalej konštatuje, že Benka „k svojmu básnickému desu prichádza intuitívne – na to desivé dianie sa nepozerá zvonku, ale je ním zachvátený, unáša ho silný prúd“ (s. 96). Benkove verše sú posolstvom rovnako bizarným, ako aj ironickým; prvok irónie sa v nich objavuje už od prvých knižne vydaných zbierok: odkazy na veľkolepé javy, postavy a udalosti sa konfrontujú s malichernými úkazmi, prízemnosť sa mieša so vznešenosťou. Istou výnimkou je zbierka Íl, v ktorej ťarcha dejinnej ťažoby a zodpovednosti bráni ironickému vzopätiu v čase, keď do ľudských domovov vstúpi „trpaslík vojny“ (Tvoj hlas). V takejto konfrontácii pramení básnikova úzkosť, do nej vyúsťujú jeho obavy o človeka. Ako je to teda s „filozofickosťou“ Benkových poetických textov? Celkom určite možno potvrdiť, že Zlatko Benka nikdy nebol, nie je a zrejme ani nebude profesionálny, odborne vyškolený filozof; je však evidentná absencia jeho odborného filozofického školenia skôr nedostatkom alebo je skôr prednosťou? Nazdávam sa, že je pravdepodobne zjavnou výhodou pre ten typ básnika, ktorý nechce svoje poetické vízie naťahovať na filozofické kopyto, ale poddáva sa vnútornej sile zážitku, o ktorom má vypovedať jeho báseň. Ak má táto sila filozofický náboj a ak je nositeľkou nejakého filozofického posolstva, vznikne pod jej vplyvom filozofická báseň. Je rovnakou výhodou ako bezprostrednosť citu, ako túžba po priamom sebavyjadrení; lebo báseň môže vyjadrovať filozofickú myšlienku bez toho, aby jej tvorca mal zdanie o filozofii. Naopak, ak by báseň prvoplánovo expressis verbis vyjadrovala filozofické názory a tvrdenia, prestala by byť básňou. A je do vysokej miery ľahostajné, či jej pôvodca má alebo nemá predbežnú fi-

lozofickú prípravu. „Filozofické sentencie a idey“ spomínané v úvode tejto recenzie, nie sú, zdá sa mi, východiskom Benkovho básnenia, ale jeho dôsledkom a koordinátorom toho „silného prúdu“, ktorý má nepochybne svoju filozofickú relevanciu, sám však nie je prúdom filozofickým. Keď Zlatko Benka reflektuje fenomény ako des, tragický pocit života, bytie k smrti atď., atď., keď sa pýta, čo je to vlastne nešťastie, šialenstvo a pod. akoby tieto a ďalšie fenomény hrôzy vnímal najprv ako nepatrné body v ľudskom vedomí, ktoré však z ničoho nič vyrastajú, nabobtnávajú, rozširujú svoje chápadlá, menia sa na nemilosrdných dravcov, ktoré sa na človeka vrhajú ako supy na zdochlinu. Niekedy sa zasa zdá, že prítomnosť násilia, omylov, podvodov, lží, malicherností, zla, celý ten ťažko opísateľný des a hrôzu bytia básnik vníma ako pascu, o ktorej prítomnosti vieme, do ktorej jasne vidíme, a predsa do nej spadneme, jednoducho preto, lebo tu je a „ničotné je všetko čoho niet“ (Nič nezostalo nám nazvyš). Je to pasca našej existencie, je to akési prekliatie, ktoré nám postupne preniklo do všetkých zmyslov, do nášho vedomia, do pohnútok našich činov, do krvi, a prejavuje sa zaslepenosťou, tupou dôverčivosťou, nedostatkom kritického rozumu, zabúdaním: „Zabúdanie je matkou šťastia / čo sleduje priamy prenos / obedu hladných“ (Farby ktoré som nevidel). Tragická tvár života sa básnikovi javí ako zavrhnutie, a toto zavrhnutie je údelom vopred daným, temným a nezbadateľným. Je tento údel normálny, treba ho ako taký akceptovať? Ale tu ako aj inde platí, že normalita nespočíva v tom, že sa vystríhame niektorých skúseností, že sa im jednoducho vyhýbame, ale v tom, ako tieto skúsenosti hodnotíme. Dalimír Hajko HRONEC, Víťazoslav: Chrestomatia slovenskej vojvodinskej poézie. Báčsky Petrovec – Nový Sad : Slovenské vydavateľské centrum, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2010. VALENTÍK, Vladimír: Kulturologické etudy. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2009.

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

obzory7:0 18.6.2013 13:46 Page 10

KNIHY

O jazyku a kultúre Slovákov v Rumunsku (Dagmar Mária Anoca: Slovacica miscellanea. Nadlak : Vydavateľstvo Ivana Krasku, 2012) by človek mohol byť úspešný a ešte úspešnejší – je tu kniha. Kniha pochádza od tej samej inteligencie človeka, ktorá môže za to, že existuje vesmír a všetok život v ňom, vrátane človeka. Preto sme si tu zvolili jednu zvláštnu, dobrú knihu rumunskej autorky Dagmar Márie Anoca Slovacica miscellanea. V knihe sú zhrnuté v priebehu času tlačou uverejnené práce Slovákov v Rumunsku, ako i práce zverejnené v iných periodikách, publikáciách a iných médiách. Autorka sa zameriava najmä na slovenskú literatúru, ale vyučuje aj iné disciplíny. A to úspešne, čo potvrdzuje práve táto kniha. Nazrúc do obsahu vidno, že je tu zhrnutá problematika, s ktorou zápasia Slováci v Rumunsku, podobná tej našej, s ktorou aj my vojvodinskí Slováci zápasíme. Aj tieto problémy – ktoré číhajú na jazykovú tematiku, nás v podstate spájajú, rovnako tak ako naše spoločné korene na Hornej

činy a zároveň sa vyhnúť prehreškom proti spisovnému jazyku. Už samotný obsah Slovacice miscellanea upúta. Prvá stať O jazyku v kontexte Slovákov v Rumunsku zahŕňa príspevky: Miesto slovenčiny na školách s vyučovacím jazykom slovenským v Rumunsku; Jazykové poznámky – Zo skloňovania podstatných mien I, Zo skloňovania podstatných mien II, Zo skloňovania podstatných mien III, Zo skloňovania podstatných mien IV, O rytmickom zákone (rytmické krátenie), Niektoré pripomienky o číslovkách; Vtáka poznať po perí a človeka po reči; Ruky bozkávam, slovenčina; Slovenčina moja; Vstupujeme do Európskej únie. Druhá stať O kultúre a literatúre v rôznych kontextoch prináša tieto práce: Poznámky na margo fenoménu výtvarného umenia u Slovákov v Rumunsku; Ženská tvorivosť, (pozoruhodné) ženské postavy. Niekoľko poznámok na margo rodovej témy v živote Slovákov v Rumunsku; Dramatická

Doc. Dr. Dagmar Mária Anoca sa narodila 28. decembra 1951 v Nadlaku (Rumunsko). Po absolvovaní slovenského lýcea v Nadlaku začala študovať na univerzite v Bukurešti, odbor slovenčina a rumunčina. Od roku 1971 pokračovala v štúdiách na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Vyučovala slovenčinu a rumunčinu na nadlackej škole (1975 – 1992), a potom odchádza na Fakultu cudzích jazykov Univerzity v Bukurešti, kde pracuje najprv ako odborná asistentka a od roku 1998 ako docentka na Katedre slovenského jazyka a literatúry. Doktorát získala roku 1980 obhajobou dizertačnej práce Jazyk a štýl diela Mila Urbana v komparačnom kontexte. Od roku 1990 pôsobí aj ako externá redaktorka časopisu Naše snahy. Je autorkou a redaktorkou slovenských učebníc v Rumunsku, desať rokov zostavovala a redigovala zborník Variácie (1980 – 1989). Žije v Bukurešti. Píše poéziu, prózu, prekladá beletriu a literárnovedné texty. Laureátkou je viacerých ocenení. Literárne aktivity ju zaraďujú medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literatúry nielen v Rumunsku, ale i v kontexte slovenskej dolnozemskej literatúry a slovenskej literatúry vôbec. zemi. Lenže pred týmto problémom – spoločným pre nás dolnozemských rumunských a vojvodinských Slovákov netreba zavierať oči, treba sústavne upozorňovať, ba alarmovať na negatívne javy v jazyku, lebo len tak možno znemožniť prienik nespisovných slov, kalkov a iných prešľapov do spisovnej sloven22. 6. 2013

25 /4548/

tvorba a divadelný fenomén Slovákov v Rumunsku; Tajovský a Nadlak; Ivan Krasko a jeho recepcia v Rumunsku; Báseň Pe aceeaşi ulicioară (Na istej uličke) od Mihaia Eminesca po slovensky; Jadvigin vankúšik; Nížina ako zdroj inšpirácie pre slovenských autorov v Rumunsku. Tretia časť Na záver prináša príspevky: Reč pri preberaní

HLAS ĽUDU

Veľkej medaily sv. Gorazda, tak ako odznela aj ako bola myslená; Edičná poznámka. Pri čítaní zaujme článok Vtáka poznať po perí a človeka po reči, ktorý sa postrehne aj pri listovaní knihy, v ktorom sa Anocová výstižne zmieňuje o spisovnej slovenčine takto: „Slovenčina symbolizuje slovenskosť, Slovákov, slovenskú kultúru, napokon aj Slovensko. Nemôžeme si pritom dovoliť hovoriť lajdácky. Tým vlastne akoby sme poukazovali na lajdáctvo celého národa. A to si ostatní súkmeňovci nezaslúžia. Spisovná slovenčina má reprezentatívnu funkciu, reprezentuje národ, národnosť, nás. Preto každý hovoriaci by to mal mať na pamäti. A tobôž tí, ktorí patria k jeho reprezentatívnym osobnostiam, k inteligencii, k elite.“ Dalo by sa toto takmer celé preniesť do novín, a tak priblížiť túto úvahu o materinskom jazyku aj čitateľom Hlasu ľudu, keby nás nezaujali aj iné state. Nedá sa predsa nepovšimnúť článok Nížina ako zdroj inšpirácie pre slovenských autorov v Rumunsku či už preto, že sa autorka venovala fenoménu Dolná zem, alebo preto, že sa tu opiera o nášho univerzitného profesora Michala Harpáňa. Aj jedno aj druhé zapôsobilo. A aj inšpirácia rovinou, čiže priestorom, ktorý je včlenený do širšej nížinatej oblasti, ktorú zvyčajne nazývame Dolnou zemou a pre ktorú univerzitný profesor Michal Harpáň vo svojej štúdii Básnické paradigmy panónskeho archetypu

uvádza pojmy „panónsky“ – panónska nížina, panónske prostredie a pod. Preto stojí za to aj časti z tejto časti preniesť na hlasľudovský papier: „Podľa Michala Harpáňa roľnícky nížinný archetyp možno sledovať na širokom spektre tém, motívov v oblasti poézie... Téma a motív nížiny (dolnozemskej, panónskej) sa podľa literárneho vedca Michala Harpáňa prejavujú v troch triedach paradigiem, a to priestorovej, antropologickej a obradovej. Pokiaľ ide o priestorovú paradigmu, Harpáň pokladá za jej prvý základný stupeň „prisvojenie si priestoru“ – keďže sa dolnozemskí Slováci sťahovali z iných oblastí do dnešných domovov. Druhým stupňom je motív domu, stavania domu a s tým aj súvisiace uvedomenie si historického momentu hľadania a nájdenia nového domova, prisvojenie si tohto nového priestoru... Priestorová paradigma umožňuje vznik alegoricko-mýtických predstáv, ako je podľa Harpáňa motív nížiny-rodičky. Štefanko vykresľuje roľnícku prácu, oračku v mýtických dimenziách. Zem je ako rodička, ktorá sa chveje, zvíja pod kopytami koňa s lemešom v útrobách... V tónoch expresionizmu začiatku dvadsiateho storočia opisuje dolnozemskú nížinu Peter Suchanský: Ty krásna Dolná zem! Ležíš otvorená ako kniha, z ktorej sa vtáčatá učia svoje milé piesne, čo vnášajú veselosť do smutného srdca a bezstarostnosť do srdca veselého. Otvorená si ako šľachetná duša, do ktorej sa každý môže podívať a tešiť sa z čistej nevinnosti. Kto vidí tvoje jasným slnkom ožiarené kraje, s plesajúcim srdcom musí zaspievať a chváliť Boha-Stvoriteľa za jeho veľké dielo...“ Už aj tieto výňatky svedčia o tom, že komu sa táto kniha dostane do rúk, nech je povďačný osudu, lebo je veľkým kamienkom v mozaike dielo panónskych, resp. dolnozemských Slovákov, tej nevyčerpateľnej téme. Anna Horvátová

VII/29

obzory8:0 18.6.2013 13:44 Page 11

ROZHOVOR DOPOSIAĽ NEZVEREJNENÉ INTERVIEW Z ROKU 2009 S NEBOHÝM NOVINÁRSKYM ESOM JÁNOM MAKANOM

V rozhlase musíš vedieť rozprávať, v televízii pozerať T

akto presne 22. októbra 2009 v Petrovci povedal prvý šéfredaktor Slovenskej redakcie TV Nový Sad, predtým redaktor Rádia Nový Sad Ján Makan, keď sme odišli za ním porozprávať sa o novinárskych témach. Hovoril o všeličom, o osobných zážitkoch, o úradných veciach tiež. V jednej chvíli povedal: Veľa rozprávam, čák? Pokračoval v rovnakom štýle: veľa zaujímavostí, skúseností, novinárskych varovaní a rád bezprostredne porozprával, dal. Rozhovor, ktorý sa najviac točil okolo Rádio-televízie Nový Sad, sme nahrávali – plánovali sme ho zverejniť, keď bude vhodná chvíľa. O necelý rok na to, v septembri, umrel. Predtým sa azda nevyskytla tá správna chvíľa. V tomto roku žiadne osobné jubileum Jána Makana nám nepripomenulo dávno nasnímaný rozhovor. Pripomenulo nám ho 95. výročie popravenia 44 slovenských vojakov náhradného práporu 71. pešieho pluku rakúsko-uhorskej armády v Kragujevci počas prvej svetovej vojny, ktoré sme si 2. júna pripomenuli. Ihneď sme si spomenuli na barda našej televíznej žurnalistiky. Veď sa aj on kedysi zaujímal o túto tému, dokonca ju roku 1988 aj sfilmoval. Zablikalo nám v hlave, že máme nahrané interview, ktoré sme nikdy nezverejnili. A treba. Lebo Ján Makan bol pán novinár, ktorý našu rozhlasovú žurnalistiku kultivoval a televíznu rozvíjal od jej začiatkov. Predkladáme úryvok z rozhovoru, ktorého odpovede často končili vetou„toto hovorím tebe“, a preto sa možno bude zdať neucelený… – Ako sa začala vaša novinárska cesta? – Začal som robiť roku 1951, lebo som nemal z čoho študovať. Otec bol chudobný, mali sme štyri jutrá zeme a trochu v árende. Štipendium som nedostal. Boli sme chudobná rodina, aktivisti – ja som veľa hrával divadlá, Paľo písal básne, chodili sme na akcie, na ktorých sa stavala Binguľa, v čase keď ešte mládežnícke akcie neexistovali. Ale štipendium som nedostal. Dostali ho gazdovskí synovia v Petrovci, dokonca aj tí, ktorých rodičia boli robotníci a ktorí mali aj sociálny, aj detský príplatok. Keď sme ako študenti v Belehrade nemali čo jesť, ako brigádnici sme vykladali z vagónov drevo, aby sme si zarobili. Keďže som študoval slavistiku, vedel som po rusky, čo sa ukázalo ako dobré, keďže Tanjug občas potreboval prekladateľa z ruštiny, a tak som sa dostal do Rádia Juhoslávia. Bola to rozhlasová stanica Ministerstva zahraničných vecí FNRJ. Treba si uvedomiť, že to bolo ob-

dobie rokov 1949 až 1954, obdobie veľkého nátlaku, úplnej blokády. Juhoslávia bola komunistická obluda pre Západ, revizionistická pre Východ. Robili sme vysielanie pre zahraničie v 25 rečiach. Praxou bolo, že keď si novinár, nie si spíker, a nie si pisár, ale všetko spolu. Aj dnes si myslím, že len tak musí byť. Najprv som len ako začiatočník prekladal, ale dosť narýchlo mi dali aj správy písať. Správy, ktoré sme písali, poslucháčom dávali možnosť formovania vlastnej mienky, kým napr. v Česko-Slovensku bolo všetko „med a mlieko“... Z tejto redakcie v Belehrade som sa 1. apríla 1954 dostal do Nového Sadu, kde už bola Slovenská redakcia, ktorá robila inakší program. Politicky dobrý, ale remeselnícky... – no, tak ako vedeli. Nikto nemal skúsenosti. Nás, z druhej strany, školili experti, ktorí nás učili ako rozprávať, ako realizovať program. Nepoznal som nikoho okrem Sama Sklabinského a Sama Miklovica. Keď som prišiel do Rádia Nový Sad, neradi pozerali na mňa, lebo som bol najmúdrejší na svete – v tých rokoch sa človek tak správa. – V akom zmysle ste boli „najmúdrejší“? – V rozhlase musíš vedieť rozprávať, za tri minúty musíš vedieť povedať všetko, takže si dobre rozmysli, čo povieš, či budeš plytvať slovami. Na začiatku vysielania sa treba prihovoriť vľúdne, tak ako sa prihováraš rodákovi, priateľovi, prípadne každý deň inak, čo dovtedy nebolo praxou v Rádiu Nový Sad. Tak som povedal mladému novinárovi Jankovi Širkovi, ktorý v ten deň bol dežúrny, pripravoval správy: takto budeš. Vidím, zvukový technik čudne pozeral na nás, a po vysielaní som mu povedal: Odteraz sa takto bude, lebo toto je rozhlasová stanica. Ako som to povedal, ihneď nás poslali generálnemu riaditeľovi „na rozhovor“. Takú primitívnu situáciu som zastihol v rozhlase. Nie sú tí ľudia, ktorí tak robili, na vine, taký bol systém – a nik sa neodvážil povedať inak. Avšak ja som sa odvážil... – Ako sa začala vaša novinárska cesta – televízna? – V období 1968 – 69 sa začalo hovoriť o televízii. Najprv boli založené srbská a maďarská redakcia. Chcem povedať jednu vec, ktorú nik nehovorí, a treba ju povedať: zvlášť my novinári Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad sme mobilizovali

celú našu verejnosť, že chceme televíziu, a neuvedomili sme si, že nám to padne meč na hlavu. Mobilizovali sme všetky miestne spoločenstvá, kultúrno-umelecké spolky, partiju (Komunistickú stranu, ktorej Ján Makan bol členom – pozn. autorky), syndikát. Zo vzdoru a protestu sme ju zakladali. Všetci redaktori, novinári a zamestnanci Slovenskej rozhlasovej redakcie boli za to. A nebáli sme sa agitovať po dedinách za našu myšlienku... Redakcia mala začať vysielať 29. novembra 1974 a ja som narýchlo„zbúchal“ scenár pre portrét maliarky Zuzky Medveďovej Paleta ponorená do srdca. Vtedy ešte ani neexistovala TV redakcia, len sme vedeli, že budeme ju mať. Bol to film urobený predtým než sa vedelo, kto bude v redakcii. Dva mesiace sa najprv vysielalo experimentálne. Bolo potrebné urobiť aj koncepciu vysielania, s čím som sa ja„prplal“. Potom sme zobrali Andreja Privratského-Pricu, Vieru Denďúrovú-Tapalagovú, Jána Babku, Vladimíra Klobušického, Jána Miháľa, Jožka Maďara, Jána Šimu a ďalších. O nich sa takmer nevie, a oni urobili veľkú vec pri zakladaní televízie. Príprava slovenského televízneho programu nie je moja zásluha, ale zásluha viacerých ľudí. Ja som sa stal šéfredaktorom. Potom som si vyberal novinárov z rozhlasovej redakcie: Dušana Pavloviča, Máriu Búrikovú, Pavla Hrica, Milinu Ferkovú (Bujzášovú), Michala Bažaľu a Jána Struhára. Takto vyzeralo prvé zloženie Slovenskej televíznej redakcie z roku 1979. – Ako sa vlastne prišlo na ideu založiť Slovenskú redakciu v TV NS? – Celá vec bola„autonomášska“. Kedysi koncom rokov 60. minulého storočia sa začalo rozprávať o zmene Ústavy. Po vyše dvojročnej, veľmi širokej debate o amendementoch na existujúcu ústavu sa prišlo k záveru, že ju treba meniť. Až roku 1974 vznikla ústava, ktorá je teraz aj proskribovaná z nacionalistických pozícií unitarizmu a srbskej majorizácie. Myslím si, že lepšia ústava nemohla byť, hoci neskoršie bolo potrebné všeličo meniť. Ale v nej bolo bratstvo a jednota, rovnoprávnosť a všetky možné predpoklady na rozvoj všetkých národnostných menšín, maximálne zagarantovaný demokratický status, rovnoprávnosť keď ide o redakcie všetkých národov a národnosti. O demokracii sa často rozpráva, ale nerozpráva sa o tom, že demokracia je rovnoprávnosť všetkých myšlienok. Nikto nepovie, že má výhodu tú, že v demokratickej situácii hlas aj blbého človeka, aj super intelektuálneho človeka je rovnoprávny. Hlas blbých má takú istú hodnotu, váhu, ako hlas tých múdrych, a to sa vypomstilo celej bývalej Juhoslávii. Teda v tom čase sa prišlo k tomu, že nám načim aj program v televízii. V rozhlase sme mali pozíciu dobrú, dobrý program sme robili, to už bola fáza dokončená. V tlačenom novinárstve viac-menej bola vec dobrá. Teda ešte sme potrebovali televízny program po slovensky, a tak sa to začalo... Zapísala a často spomína na rady Jána Makana: V. Dorčová-Valtnerová

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

K u lT Ú R A SElENčANIA A PETROVčANIA NA SlOVENSKu

Vranovské zborové slávnosti M

esto Vranov nad Topľou v Slovenskej republike v spolupráci s mestským Domom kultúry, Záujmovým združením speváckych zborov Ozvena, Komorným miešaným speváckym zborom Societas Cantica a Občianskym združením Chrysostomos v dňoch 13. až 16. júna t. r. úspešne usporiadali 26. Vranovské zborové slávnosti s medzinárodnou účasťou. Program zborových slávností v tomto zo 20tisícovom mestečku na východnom Slovensku pozostával zo štyroch festivalových koncertov vo Vranove a v priľahlých Hanušovciach nad Topľou a Humennom. Tohto roku sa na festivale predstavili aj dva komorné zbory zo Srbska. Ide o selenčské Zvony, ktoré hudobne dopĺňa orchester Zvonivá cimbalovka, a petrovská Musica viva, ktorú na túto príležitosť posilnili aj Báčskopalančania. Okrem nich na festivale účinkovali aj The children of Saveljevo z Bulharska, mužský spevácky zbor Adoramus zo slovinského Sloven Gradca, ako aj rad domácich zborov z Vranova, Hanušoviec, Prešova, Humenného a Trebišova. Vedúcich zborov zo zahraničia, ktoré sa na slávnostiach zúčastnili, prijal aj primátor mesta Ing. Ján Ragan. Zborové slávnosti vyvrcholili galakoncertom. V ňom účinkovali aj naše oba zbory. Aj Musi-

ca viva, ako i Zvony so svojím orchestrom príkladne predviedli piesne z vlastného repertoáru a spevom dobre naladili divákov, ktorí nešetrili dla- Spoločná fotografia Selenčanov a Petrovčanov na schodoch krásne ne, a tak Slováci upraveného Domu kultúry vo Vranove nad Topľou pred vystúpením zo Srbska zožali na záverečnom galakoncerte dlhotrvajúci poti Prešova, ale i Vranova a okolia. už pri prítlesk. Spievame s orchestrom bolo pomenovanie chode na Slovensko výprava zo Srbska sa na tvorivej dielne a seminára, ktoré v sobotu pred- chvíľu zastavila aj v Košiciach, v tohtoročnom poludním pre všetkých účinkujúcich spevákov európskom meste kultúry, a poprechádzala sa prichystal PaedDr. Juraj Súdi. Nakoniec v ne- najužším stredom mesta. Dobrá nálada z vydarených vystúpení a deľné predpoludnie počas služieb Božích petrovský zbor vystúpil v miestnom gréckoka- krásnych zážitkov z východného Slovenska tolíckom kostole a selenčský zbor v evanje- spevákov neopúšťala ani po ceste späť. Milickom kostole vo Vranove, a potom sa už s do- lovníci pekných piesní si celou cestou pospevovali, spoločne sa bavili a utužovali mácimi rozlúčili. Okrem záväzkov z početných vystúpení krásnu družbu Petrovčanov a Selenčanov. Navranovské zbory sa našim spevákom a hu- koniec si prisľúbili, že ak sa znova naskytne dobníkom vynasnažili ukázať krásny rene- podobná príležitosť, na zájazd opäť vyrazia sančno-barokový kaštieľ v Hanušovciach, te- spolu. J. Čiep raz aj Vlastivedné múzeum, tiež znamenitos-

KONCERT JARMILY BOHUŠOVEJ V KYSÁČI. Aby ponuka programov k 240. výročiu príchodu Slovákov do Kysáča bola čím pestrejšia a bohatšia, v nedeľu 16. júna bol koncert Jarmily Bohušovej z Hložian (na snímke). Speváčka sa so svojimi hosťami postarala o nekaždodenný zážitok pre Kysáčanov, ktorí do posledného miesta vyplnili sieň KIS, a pritom sa príjemne pobavili pri jej hitoch, ktoré sa naučili aj prostredníctvom vĺn Rádia Kysáč. Nielen vďaka spevu, ale aj scénickým efektom, si na tento večierok mnohí budú dlho spomínať. Na koncerte vystúpili i hostia: bratia Rastislav a Vlastimír Struhárovci, Samuel Kováč, Billy King a detská skupina Mustry. Aby koncert nadobudol i humanitárny charakter, o čo sa speváčka Bohušová svojou činnosťou zasadzuje, prispel aj jej príspevok na liečenie Anity Balážovej z Erdevíka, tiež pieseň, ktorú venovali na uzdravenie tomuto chorému dievčatku. Osobitnú radosť z koncertu mali deti, ktoré speváčka nakoniec pozvala na javisko, aby spevom so skupinou Mustry uzavrela dvojhodinový vydarený koncert. E. Š.

22. 6. 2013

25 /4548/

HlAS ĽuDu

KOVAČIČANIA A PADINČANIA V BOLJEVCI. Na úpätí hory Rtanj sa nachádza mestečko Boljevac, v ktorom sa už 40 rokov usporadúva etno festival Crnorečje u pesmi i igri. Tento festival, ktorý pestuje tradíciu ľudového folklóru a starej tradičnej kuchyne, sa usporiadal v dňoch víkendu 8. a 9. júna a okrem srbských hostiteľov a hostí z okolia na festivale vystúpili aj predstavitelia domov kultúry z Padiny a Kovačice. V ústrednom bode programu za sprievodu slovenského ľudového orchestra Rosička po tri choreografie zatancovali folklórne skupiny DK Michala Babinku a DK 3. októbra, mladí sólisti Jarmila Hajková a Denis Galas zaspievali slovenské ľudové piesne a insitný maliar Juraj Ľavroš (na snímke) zahral na fujare. Hodinový program hostí z týchto dvoch slovenských prostredí v Banáte moderoval Ján Puškár ml. Organizátori pre hostí prichystali i príjemné prekvapenie: usporiadali im návštevu archeologického náleziska Felix Romulijana, v ktorom sa nachádza cisársky palác rímskeho imperátora Gaja Valerija Galerija Maksimilijana. Organizátorom tohto zájazdu do Boljevca na festival bola Turistická organizácia Obce Kovačica. A. Ch.

K U LT Ú R A V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KOVAČICI

Úspechy, ktoré tešia a motivujú T ento školský rok v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici priniesol početné úspechy: od obecných uznaní, cez oblastné, pokrajinské až po republikové. Naposledy vynikajúcim úspechom na republikovej súťaži prekvapil svoju školu žiak 3. ročníka

Kristijan Balček. So svojou triednou učiteľkou Katarínou Karkušovou, ktorá ho aj nacvičila, na 45. prehliadke recitátorov Pesniče naroda mog v mladšej vekovej kategórii 17. mája vo Valjeve obsadil 2. miesto. Je ináč jediný Slovák, ktorý získal cenu na tej-

Žiacky orchester s profesorom: po úspešnom nôtení vznikla i táto spoločná fotka

SUPER TRIEDA V PADINE. Pre prvé krajanské národné finále Super trieda v Srbsku, ktoré prebiehalo v prvej polovici mája v Pivnici, padinská škola – trieda 4. 2 v čele s učiteľom Jankom Kolárikom (na snímke) nacvičila hudobno-scénické pásmo Pri studni, lebo smäd a studňa sú symbolmi Padiny. Žiaci napísali niekoľko básní na danú tému, pričom starostlivo urobili výber príležitostných piesní o Padine. Spoločne chystali výtvarné a hudobné riešenia, kostýmy a pod. Ukázalo sa, že úspešne, lebo podľa rozhodnutia odbornej poroty do medzinárodného finále, ktoré sa usporiada v Bratislave, Padinčania spolu s Pivnicou a Kulpínom budú v druhej polovici júna prezentovať svoju tvorbu aj na Slovensku. Vzhľadom na finančnú situáciu bolo otázne, či všetky tri Super triedy odcestujú na Slovensko, ale koncom minulého týždňa bolo rozhodnuté, že aj padinská Super trieda predsa vycestuje, a to vďaka finančnej podpore lokálnej samosprávy a rodičom týchto detí. A. Ch.

to súťaži. Recitoval báseň Nová rozprávka o repe od súčasného slovenského spisovateľa Ľubomíra Feldeka. Medzi tými, ktorí v súťažiach prešli cez všetky kvalifikačné kolá, sú aj členovia školského orchestra pod vedením učiteľa hudby Pavla Tomáša st. Už po štvrtý raz títo mladí hudobníci z republikovej súťaže priniesli vysoké ocenenie. Tohto roku pätSkvelý recitátor Kristijan Balček násťčlenný orchester, kde žiaci virtuózne hrali na šies- a srbskú ľudovú skladbu Devotich husliach, dvoch flautách, jačko kolo. Záväzne treba ešte raz spoštyroch syntetizátoroch, dvoch harmonikách, na jed- menúť žiačku kovačickej ZŠ, nej akustickej a jednej baso- siedmačku Hanu Čížikovú, ktorá vej gitare, 2. júna na republi- v druhej polovici mája v Pivnici kovej súťaži chórov a or- na republikovej súťaži zo slochestrov v Novom Bečeji zí- venčiny získala 1. miesto. Hana skal ďalšiu zlatú plaketu. Čle- spolu s ďalšími odmenenými novia kovačického žiackeho žiakmi v júli pobudne na 10orchestra úspešne prednies- dňovom pobyte na Detskej krali tri skladby: zábavnú Cudzi- janskej univerzite v Banskej Bynec v noci (Frank Sinatra), strici. A. Ch. vážnu Menuet (Henry Purcell)

ZÁVEREČNÝ PROGRAM PAZOVSKÝCH ŠKÔLKAROV. V utorok 4. júna v staropazovskej divadelnej sále záverečný program pripravili škôlkari Predškolskej ustanovizne Poletarac so svojimi vychovávateľkami. Najprv Rada Bogdanovićová, námestníčka riaditeľky Poletarca, pozdravila malých účastníkov programu – 250 budúcich prváčikov, ich rodičov a priateľov ustanovizne. Okrem iného povedala, že si zamestnanci Poletarca tohto roku pripomínajú významné jubileum – 40 rokov úspešnej práce. V tohtoročnom záverečnom programe Poletarca vystúpilo šesť detských skupín (so slovenskou a srbskou vyučovacou rečou). So škôlkou sa utešené ratolesti (na fotografii) rozlúčili piesňou a tancom. Aj v škôlke sa veľa toho naučili a po prázdninách si už sadnú do školských lavíc. A. Lš.

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A MATURANTI KOVAČICKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Kam ďalej? kovačickej Základnej škole Mladých pokolení v školskom roku 2012/2013 bolo 506 žiakov, z čoho je 55 malých maturantov. Počas celého školského roku ôsmaci získavali informácie o povolaniach, o možnostiach školenia Gabriela Fiľková Denis Dudáš Maja Krasková Daniel Petrík a v tom im najviac pomohli triedne profesorky: Tatjana Brezinová, Zuzana Put- v Belehrade, preto sa zapíšem najprv do ná- som sa od starších generácií, že je to dosť ťažniková, Saňa Bojkovićová a Sandra Naďová-Vi- šho kovačického Gymnázia Mihajla Pupina. ká škola. Preto som sa rozhodol tak, ako aj väčšina mojich kamarátov: pre kovačické gymdačová. Opýtali sme sa niekoľkých maturan- Bude to, predpokladám, najlepšie. Maja Krasková: – Ja som sa hneď rozhod- názium. A za štyri roky si rozmyslím, čo budem tov, aké majú plány pre svoje ďalšie školenie. Gabriela Fiľková: – Svedomite som sa pri- la pre kovačické gymnázium: tu je blízko, chcieť študovať. Na záver môžeme len konštatovať, že žijepravovala na záverečné skúšky a očakávam tie nemusím cestovať, aj mnohé moje kamarátnajlepšie výsledky. Zatiaľ mám dilemu, či sa za- ky a kamaráti pôjdu do tejto školy. Skôr som me také časy, kde ani jedno povolanie nie je píšem do kovačického gymnázia alebo do rozmýšľala o Strednej dopravnej škole v No- zárukou pohodlného života, žiaci sú pri výbere Strednej hudobnej školy v Zreňanine. Asi vom Sade, páči sa mi, ale v tom smere je veľ- strednej školy zmätení, nerozhodní. Preto sa preváži Kovačica. Seba vidím v budúcnosti ako mi ťažko cestovať. Takto sa budem školiť vo títo anketovaní žiaci (náhodou zvolení) rozsvojom prostredí a dúfam, že budem mať viac hodli pre Gymnázium Mihajla Pupina – v náučiteľku hudobnej kultúry. deji, že o pár rokov budú to mať pri výbere Denis Dudáš: – Radili sme sa aj s našou voľného času a času na učenie. Daniel Petrík: – Ja ešte neviem, čím sa bu- konkrétneho štúdia jasnejšie. triednou učiteľkou, aj doma s rodičmi som sa rozprával o tom, kde sa zapíšem ďalej do ško- dem v budúcnosti zaoberať. Rozmýšľal som o A. Ch. ly. Rozhodol som sa študovať webový dizajn strednej ekonomickej škole, ale dozvedel

zofiu. Smerujúcu k prebudeniu ľudstva, zdravému rozumu, rozšíreniu ľudských obzorov „V súčass cieľom vytvoriť nej inforrovnováhu v kažmačnej dom človeku a dobe, ale i v porozumenie vo čase, keď sa vzťahoch,“ konknihy tlačia štatuje Milica. neúrekom, je Každý deň sa ťažko nájsť snaží naplno vypublikácie, užiť a usiluje sa, Kovačičanka Milica ktoré ma Ž. Markovićová, autorka básnickej aby jej bol nezvyoslovia tak, zbierky Poetska metafizika čajný. Život žije aby som sa naplno a v kažvracala k nim znovu. Také sú knihy dom okamihu. Všetko krásne „do jej Záruka Slavišu Pavlovića a Láska trvá života prišlo neplánovane, nečatri roky Frédérica Beigbedera. Teraz kane“, ale „na všetko, čo príde o dečítam knižku Ernesta Sábata O hrdi- sať dní či desať rokov“, je pripravenoch a hroboch. Pozriem sa i na on- ná. Váži si známosti, najmä s kaline časopisy a v tlačenej forme ma marátkami a kamarátmi, pretože sa oslovil Vodič za život.“ medzi nimi cíti milovaná a dáva to Ľudia, ktorých obdivuje, sú zväč- zmysel všetkému, čo robí. ša z jej bezprostredného okolia. „Keby som mala seba opísať jedNavonok neobyčajne obyčajní, kto- nou vetou, tá by určite znela: Ľahrých postoje, správanie a činy sú prí- ko zraniteľná, ale nesmrteľná! Ak by kladom a šíria pozitívnu energiu. to malo byť jedno slovo, potom by Takí sú jej rodičia i jej priatelia, ob- to iste bolo: Nezúčastnená! V nečas však i jednotlivci, ktorí „krátkym spočetnom množstve situácii sa vplyvom priniesli veľkú zmenu v jej tak cítim a nepovažujem to za chyživote“. bu, skôr charakteristiku, ktorá ma „Pokiaľ ide o moje filozofické ná- podstatne definuje,“ zdôrazňuje zory, radšej vytváram vlastnú filo- výrečná a usmievavá mladá dáma.

PORTRÉT KOVAČIČANKY MILICE Ž. MARKOVIĆOVEJ

Nezúčastnená P rednedávnom tlačou vyšla kniha poézie Banátčanky Milice Ž. Markovićovej Poetska metafizika (Poetická metafyzika, vydavateľstvo Smart štúdio, Belehrad 2013). Premiéra knižky bola v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, kde ako šesťročná napísala prvé verše. „Zvedavosť, rozvinutá fantázia a túžba po poznaní ma usmernili k literatúre. Včas som sa naučila čítať, onedlho som sa zamilovala do slov, slovesnosti a slovanskosti, neskôr som i sama začala tvoriť,“ podčiarkuje Milica. Na záujem o beletriu mal, aspoň na začiatku, vplyv otec Života, dlhoročný profesor srbského jazyka a literatúry na kovačickom gymnáziu. „Strednú PTT školu som absolvovala v Belehrade. Pero a papier boli v tých rokoch mojimi najlepšími druhmi,“ pokračuje poetka. Po Právnickej fakulte v Novom Sade postgraduálne študovala na Fakulte politických vied v Belehrade. Za študentských čias redigovala kultúrnu rubriku fakultného časopisu. Veľa číta.

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

Milica Ž. Markovićová píše i v angličtine. Časť jej tvorby sa čoskoro zjaví v medzinárodnom zborníku poézie. Pre druhú vlastnú knihu

Premiéra V Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici bola 10. mája premiéra básnickej zbierky Milice Ž. Markovićovej Poetická metafyzika. Program moderovala Vlasta Kirićová, jej bývalá triedna učiteľka, a na premiére sa zúčastnil i Slaviša Pavlović, spisovateľ a redaktor belehradského vydavateľstva Smart studio. Okrem autorky jej básne čítali žiačky 7. a 8. ročníka kovačickej školy Maša Dragojlovová, Milena Nestorovová a Irena Radojkovićová. Prečítali i state z recenzie Nenada Zorića. píše haiku básne a aforizmy. Nedávno dostala ponuku na spoluprácu s on-line časopisom Bookwar. Nie je hmotárkou. Predmety a tovar nie sú pre ňu základné. „Dôležité je to, čo má človek vo svojom vnútri. A to sa nemôže ani kúpiť, ani predať. Netreba zabúdať na skutočnosť, že najlepšie a najkrajšie veci v živote sú zadarmo,“ pointovala záverom poetka Milica. Ján Špringeľ

K U LT Ú R A

MAGDALÉNA TOMANOVÁ MALA VÝSTAVU SVOJICH PRÁC V PADINSKEJ OBRAZÁRNI. Nádejnej kovačickej maliarke (narodila sa v Pančeve 22. februára 1990) je toto druhá samostatná výstava v Dome kultúry Michala Babinku. Viac ako tridsať jej olejomalieb si tu návštevníci mohli pozrieť za dva týždne. Mladá výtvarníčka debutovala samostatnou výstavkou na Gymnáziu Mihajla Pupina pred necelými tromi rokmi. Maľuje od roku 2005 a účinkovala na mnohých spoločných výstavách a táboroch. Už dva roky je najmladšou členkou padinského maliarskeho združenia Smäd. „Spočiatku na mojich obrazoch boli motívy prírody, krajiny, roviny, vzdialených domčekov a tomu podobne. Súčasná tematika mojich malieb sú gotické detaily, dámy v čiernych šatách na kvetinových poliach či mesačné noci,“ vyhlásila Tomanová. Prvú júnovú sobotu navštívili výstavu i zamestnanci Strediska pre kultúru Malo Crniće, talentované deti z tamojšieho Ochotníckeho divadla Branislava Nušića a známa poetka a spisovateľka Anna Dudášová (na snímke). J. Špringeľ

VERNISÁŽ POD NÁZVOM KRAJINA SNOV MALIARA ŠTEFANA VARGU Z KOVAČICE bola v pondelok 10. júna v Mestskej galérii v Báčskej Palanke v organizácii Kultúrneho strediska tohto mesta. Štefan Varga je členom Galérie insitného umenia v Kovačici. Mal už 14 samostatných výstav, ako i početné ďalšie prezentácie svojej tvorby v krajine a v zahraničí. Inšpirujú ho krásy, ktoré ho obkolesujú, zážitky zo spomienok starej mamy, ale aj vlastná obrazotvornosť. Na maľbách najčastejšie znázorňuje dedinské motívy a životné udalosti pozorované maliarovým okom. Na snímke: Umelec Š. Varga v spoločnosti riaditeľky Kultúrneho strediska Sandry Bačko (sprava) a Julije Ristić Sremac. J. Ferková

Väčší priestor v obrazárni pre pracovníkov, maliarov a turistov: Sestry maliarky Eva Husáriková a Alžbeta Čížiková

FOTOGRAFICKÉ ZÁBERY môžu byť novinárske, umelecké, politické, športové, hospodárske... Dá sa však predpokladať, že v ére digitálnych fotoaparátov je ich najviac s rodinnou tematikou. Lebo fotíme všetci, dennodenne, nielen počas dovolenky alebo víkendu. Majúc to na zreteli, v belehradskej galérii Artget prebiehala od 7. do 19. júna výstava s názvom Rodinná fotografia. Približne desiati autori vlastnými prácami naznačili, že sa v sústavne meniacom svete mení aj postavenie a poslanie tohto druhu fotografie. Tie teda nezostávajú len v rodinných albumoch, ktoré sa príležitostne ukazujú hosťom, ale sa najčastejšie dostávajú na sociálne siete: ako ukážka, že i život tej-ktorej rodiny môže byť predmetom širšieho záujmu, od príbuzných, cez známych, po iných. Čiže záber nielen ako osobná spomienka, ale aj ako spomienka, ktorú ponúkame iným. Na snímke je pohľad na časť výstavy. O. Filip

REKONŠTRUKCIA PODKROVIA BUDOVY Galérie insitného umenia bola ústredným bodom rokovania Správnej rady Galérie insitného umenia, ktorá vo štvrtok 6. júna vymenovala Dozornú radu na dohliadanie týchto prác. V podstreší od 10. júna prebiehajú práce týkajúce sa vykurovacieho systému a dlažby. Pracovníčky Galérie insitného umenia sú presvedčené, že sa práce na podkroví obrazárne zakončia počas letných mesiacov. Slávnostné otvorenie nových miestností naplánovali na prvú októbrovú sobotu v rámci otvorenia tradičného salónu Kovačický október. V prízemí Galérie insitného umenia zostane priestor pre olejomaľby zakladateľov a súčasných autorov a pre predaj malieb a suvenírov. Podstrešie bude patriť rôznym umeleckým dielňam a táborom, tematickým výstavám tak z depozitára, ako i kolektívnym a samostatným expozíciám budúcich členov galérie či výstavám insitných a akademických srbských a zahraničných maliarov. Časť bohatého fondu obrazárne (malieb, kníh, katalógov a iných dokumentov) bude chránená na podkroví, ale aj na prízemí v niekdajších priestoroch Turistickej organizácie Obce Kovačica. J. Špringeľ 22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PRVÝ VÍKEND 11. DNÍ MICHALA BENKU-UČU V LALITI

V znamení hier Jana Hrubíka D

ruhá polovica júna v Laliti sa znova nesie v predtým naposledy vystúpili roku znamení divadla. Minulý a tento víkend v la- 2009 s hrou Testiná do domu, spolitskom Dome kultúry prebiehajú 11. Dni Michala kojnosť von z domu v réžii MichaBenku-Uču. Kultúrno-umelecký spolok Štefánik la Cechmajstra. Mladí členovia OD tak vzdáva hold svojmu niekdajšiemu režisérovi, Michala Benku-Uču si zvolili kotajomníkovi, kultúrnemu pracovníkovi, povo- médiu Tango miliardo autora Jana laním učiteľovi Michalovi Benkovi (1911 – 1993). Hrubíka. Sami hrali, sami režírovali, Po slovách prívetu predseda lalitského spol- sami si vypracovali kostýmy a poku Dušan Párnický v sobotu 15. júna otvoril fes- riadne rozosmiali domáce obetival. Česť, aby sa prví dostali na malú javisko- censtvo. Veď akoby aj nie, keď vú scénu, tentoraz patrila Palančanom. Na roz- nás vrátili do obdobia krízy a hy- Odkaz Palančanov: v súčasnom živote sa nám často diel od minulých rokov, keď pravidelní účastníci perinflácie, ktoré poznačili hádam stáva, že si nevšímame nikoho vôkol seba Dní Michala Benku-Uču do Lalite prichádzali s každého z nás, vyvolávali nesváry Divadelná sekcia Slovenského kultúrneho detskými a mládežníckymi predcentra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu sa staveniami, resp. veselohrami, v nedeľu večer predstavila tiež hrou Jana Hrutentoraz divadelníci MOMS z bíka Láska alebo niečo iné. Dramaturgiu a réžiu Báčskej Palanky predviedli drámu podpisuje Rastislav Zorňan, ktorý zároveň zaŽivot je čudo autorky a režisérky hral aj reportéra. Príbehy v tejto veselohre sú tiež Eleny Hložanovej. V predstavení blízke divákovi. Zobrazujú život rodiny, v ktosa hovorí o odcudzenosti a sarej ženská časť vášnivo sleduje TV seriály, hlamote súčasného človeka v spova rodiny Ďuro Cesnak (zahral ho presvedčivý ločenskej situácii, keď sa všetko komik Samuel Medveď) je posadnutý alkohoruší, keď ľudia prestávajú komulom a záletníctvom, synovia majú starosť o otca... nikovať medzi sebou, keď hlavne Páčivá hra Novosadčanov vyvrcholila komickými mládež masovo odchádza do scénkami, ktoré vyvolali smiech a potlesk v hľazahraničia, keď sa jednotlivci nedisku. Ženy Hurem (Jarmila Krížová) a Selma (Ruvedia vysporiadať so stratou žena Rybárová) sa na konci spred televízora vymanželského partnera... V hodibrali na výlet do Istanbulu, kým Ďuro Cesnak a novej hre sa vo výbornom svet- Komické vyvrcholenie: Ďuro Cesnak s nevestami Selmou a Hurem synovia Mujo (Milko Rybár) a Mustafa (Pavel Jule predstavil známy herec Jozef Chrček v role osirelého vdovca. On akoby žil v v rodinách, najmä medzi otcom a synom. Keď rík) vyšli na posmech. Jedenáste DMBU sa skončia v dňoch tohto víminulosti a nevšímal si svoju slúžku Emíliu La- k tomu dodáme aj prípad dcéry a vnučky, ktozićovú, ktorá bola do neho vrele zamilovaná a rá sa po troch mesiacoch zo štúdií vrátila v po- kendu, keď sa obecenstvu predstavia Selenponúkala sa mu do spoločného života. žehnanom stave, komických príbehov v pred- čania, Silbašania a susedovci z Ruského KereDivadelné dosky v nedeľnom popoludňajšom stavení bolo neúrekom. Lalitské nárečie a nie- stúra. termíne patrili Laliťanom, ktorí znova po štyroch koľko „mastných“ nadávok akoby neprekážalo, J. Pucovský rokoch zahrali na domácom festivale, keďže dokonca lahodilo uchu divákov v hľadisku.

STARÁ PAZOVA

Výstava k výročiu S

prievodným podujatím 51. prehliadky ochotníckych divadiel Vojvodiny v Starej Pazove (18. – 26. mája) bola aj výstava k 110. výročiu Slovenského divadla VHV. Na vernisáži vo štvrtok 23. mája vo vstupnej hale divadelnej sály o tomto jubileu hovorili Alexander Bako, herec a režisér SD VHV Stará Pazova, a Katarína Verešová, autorka kroniky Storočie divadla v Starej Pazove. Spomeňme, že oslavy 110. výročia Slovenského divadla VHV boli na Hromnice, práve v deň, keď 2. februára 1903 bola v Starej Pazove (v krčme u Martina Kiršnera) zahraná prvá divadelná zábava v slovenskej reči s divadelnou hrou Testiná do domu – spokojnosť von z domu. Sláv22. 6. 2013

25 /4548/

nostným otvorením výstavy Divadelné korene v Starej Pazove na slovenskej evanjelickej fare sa vtedy začal ústredný program osláv 110. výročia prvého divadelného predstavenia. Vystavené boli doklady tak z prvých divadelných zábav v Starej Pazove, ako aj z divadelných hier Vladimíra Hurbana Vladimírova (VHV). Filmový záznam o týchto vystavených dokladoch, ktorý urobil Michal Gíreg zo Starej Pazovy, si mohli pozrieť nepočetní návštevníci tohto májového podujatia. A. Bako hovoril o začiatkoch a úspechoch staropazovského divadelníctva a povedal, že za 110 rokov staropazovskí divadelníci predviedli až 307 premiér. Zaujímavé štatistic-

HLAS ĽUDU

ké údaje o účasti divadelníkov na pokrajinských prehliadkach a najmä na prehliadke ochotníckych divadiel Vojvodiny prezentovala Katarína Verešová. Táto prehliadka datuje od roku 1962 a po Kikinde a Novom Kneževci už 29-krát úspešnou hostiteľkou prehliadky bola Stará Pazova. A práve v roku 2013, keď si staropazovskí Slováci pripomínajú na toto významné jubileum, toto mesto sa oficiálne stalo strediskom ochotníckeho divadelníctva vo Vojvodine (s tromi stálymi prehliadkami: Prehliadkou ochotníckych divadiel Vojvodiny, Prehliadkou detskej divadelnej tvorby 3 x Ď a Prehliadkou slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín). „Na základe štatistických údajov staropazovskí divadelníci sa v období rokov 1968 – 2013 odborným po-

rotám, obecenstvu a organizátorom pokrajinských prehliadok predstavili až 39-krát. Okrem 7 divadiel, ktoré boli zahrané na pokrajinskom festivale malých a experimentálnych scén Vojvodiny a na prehliadke detskej tvorby, priamo na tejto vojvodinskej prehliadke bolo zahraných 32 divadelných predstavení,“ povedala K. Verešová a dodala, že predstavení v srbskom jazyku, okrem detských alebo ojedinelých školských, resp. gymnaziálnych, ktoré sa organizovali iba výnimočne, takmer nebolo. Pazovská kronikárka hovorila i o úspechoch tamojšieho divadla v 80. a 90. rokoch minulého storočia a pripomenula,„že v rokoch 2001 až 2013 toto prostredie na tejto prehliadke predstavovalo až 7-krát a všetky predstavenia podali herci SD VHV Stará Pazova“. A. Lš.

K U LT Ú R A NOVÉ ZÁMKY

Vyznanie slovenskej reči i našej domovine ž po dvadsiaty prvý raz sme za pomoci medzinárodnej „celoslovensko-svetovej“ súťaže hľadali odpovede na otázku Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko...?

janské múzeum i Vydavateľstvo), ktorá spoločne s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraniční participovala na vyhlásení a vyhodnotení IV. kategórie súťažných prác. Tvorilo ju spolu 121 sloho-

námestím zaznela slovenská hymna. Symbolicky, pri soche Bernoláka, sa stretli vzácni hostia, zástupcovia najvyšších úradov i organizácií Slovenska a účastníci a výhercovia súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko... Tu sa spoločne, na česť i pamiatku prvého kodifikátora slovenčiny, položili pamätné vence. Ústredná časť programu prebiehala v sídle Miestneho odboru Matice slovenskej Nové Zámky. Bohatý, logicky štruktúrovaný, no najmä pronárodne orientovaný proOdmenení účastníci súťaže s predsedom ÚSŽZ Igorom Furdíkom pri soche gram, sprevádzaný Antona Bernoláka moderátorsk ým Medzi vyhlasovateľov tradič- vých prác školákov zahraničných slovom i úryvkami z ocenených ného podujatia, ktorými boli Mi- slovenských škôl, zo šiestich kra- prác, vytvoril pre hostí veľmi prínisterstvo kultúry SR, Minister- jín sveta (Česko, Chorvátsko, Ma- jemný zážitok. Kultúrnu zložku stvo školstva, vedy, výskumu a ďarsko, Srbsko, Ukrajina a Ru- podujatia vytvorilo vystúpenie športu SR, Jazykovedný ústav Ľ. munsko). Vyhlásenie výsledkov dievčenskej vokálnej skupiny, Štúra Slovenskej akadémie vied, súťaže spojené s odovzdaním žiackeho sláčikového orchestra, Spolok slovenských spisovateľov, cien sa konalo 12. júna v Nových Detského folklórneho súboru MaSlovenské pedagogické naklada- Zámkoch. tičiarik, prednes Proglasu v podaní teľstvo – Mladé letá, Štátny peS pátosom i dôstojnosťou v Idy Rapaičovej a vyvrcholením dagogický ústav a ÚSŽZ sa zara- slávnostnom dopoludní oceňo- bolo vystúpenie operného spedila i Matica slovenská (jej Kra- vaní a pochvál novozámockým váka Otokara Kleina.

STARÁ PAZOVA

Úspešné výročné zhromaždenie knihovníkov udová knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove bola v piatok 14. júna, ináč po siedmich rokoch, opäť hostiteľkou výročného zhromaždenia knihovníkov Sriemu, ktoré sa pravidelne koná od roku 1972. Hostí najprv privítala Nataša Filipová, riaditeľka staropazovskej knižnice, a svojim kolegom zaželala úspešnú prácu. Medzi hosťami na piatkovom zhromaždení boli aj knihovníci z Matice srbskej z Nového Sadu a Mesta Belehrad. Potom na tému Dedinské knižnice ako informačno-komunikačné strediská v lokálnom spoločenstve hovorila Vesna Crnkovićová z Ľudovej knižnice v Jagodine, kým prejav pod názvom Mágia knihy mal spisovateľ Radomir Rale Dam-

janović. Správy o vlaňajšej práci pobočiek a priebehu podujatí (49. Stretnutie knihovníkov Sriemu v Irigu a 18. Stretnutie bibliografov na počesť Dr. Georgija Mihajlovića v Inđiji) mali Vesna Stepanovićová z Ľudovej knižnice Dr. Đorđa Natoševića v Inđiji a Vera Novkovićová zo Srbskej čitárne v Irigu. V pravidelnej časti stretnutia pod názvom S básnikom cez obed tentoraz bol hosťom a prednes krásneho slova v Pazove mal známy poeta Dragomir Dale Ćulafić. Po oficiálnej časti programu účastníci výročného zhromaždenia knihovníkov Sriemu v družnom rozhovore pokračovali v miestnostiach Národného domu futbalu v Starej PaA. Lš. zove.

Želajme si, nech sa i budúci ročník vydarí tak, ako ten dnešný. Nech sa opäť niekoľko stoviek mladých slovenských hláv zamyslí nad otázkou: Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko...? Verím, ODMENENÍ ÚČASTNÍCI ZO SRBSKA Jaroslava Majerová z GJK v Petrovci (hlavná cena), Filip Herček zo ZŠ 15. októbra v Pivnici, Valéria Hodoličová zo ZŠ S. Šumanovića v Erdevíku, Martin Krajčík a Alexander Šproch zo ZŠ J. Čajaka v Petrovci, Saňa Kráľovská zo ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, Patrik Malina zo ZŠ J. Kollára v Selenči, Tamara Vlčeková zo ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči, Nikolina Vršková zo ZŠ B. P. Pinkiho v Starej Pazove (čestné uznanie) a Maja Vargová zo ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči (osobitná cena poroty). Ocenenou školou sa tohto roku stala ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. že pri písaní odpovede na ňu sa nezabudnú spýtať aj svojho srdca, tak, ako to už tradične, vďaka tejto súťaži, naša mladá slovenská generácia dokazuje. Zuzana Pavelcová

ĽUDOVÁ KNIŽNICA VELJKA PETROVIĆA V BÁČSKEJ PALANKE sa vo štvrtok 13. júna stala bohatšia o niekoľko slovenských kníh, ktoré riaditeľke tejto ustanovizne Koviljke Dobrićovej odovzdal riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak (na snímke). Knižničný fond doplnili najnovšie vydania tejto ustanovizne a v darčeku bolo i niekoľko čísel týždenníka Hlas ľudu a mládežníckeho časopisu Vzlet. K. Dobrićová pri tejto príležitosti vyjadrila svoje úprimné poďakovanie a potešenie: „Tieto knihy sú opravdivým pokladom pre knižnicu, najmä pre naše pobočky, kde je najviac slovenských čitateľov – teda v Pivnici a Silbaši. Novým slovenským knižným publikáciám sa však budú tešiť i čitatelia v Báčskej Palanke. Verím, že táto naša spolupráca bude pretrvávať i naďalej.“ J. Ferková 22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VEČIEROK VENOVANÝ SAMUELOVI ŠTARKEMU

kovi Bulíkovi sa stal predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii a po smrti biskupa Adama Vereša bol v roku 1932 zvolený za biskupa SEAVC. V čele tejto cirkvi stál plných 25 rokov. Po 44 petrovskom chráme Ako povedal, S. Štarke sa rokoch v roku 1957 opustil Petrovec Božom tamojší cirnarodil 27. marca 1888 v a odišiel na Slovensko, kde už 6. apkevný zbor a Miestny odMošovciach na Slovensku. ríla 1959 umrel. bor Matice slovenskej B. Po školení a krátĎalšie texty o biskuPetrovec v nedeľu 16. júna kom pôsobení povi Štarkemu čítali usporiadali večierok vena Slovensku v Hana Majerová a Rastinovaný 125. výročiu naroku 1913 prišiel slav Labáth a na ukážrodenia dôstojného pána za zborového kaku jednu z kázní biskubiskupa Slovenskej evanj. plána na Dolnú pa Štarkeho prečítal a. v. cirkvi a predsedu Mazem do B. Pepetrovský kňaz V. Ivitice slovenskej v Juhoslátrovca. Už v roku čiak. Odzneli i verše Vievii Samuela Štarkeho. 1915 po odchory Benkovej Chorál v Príležitostný večierok de Juraja Mrvu podaní Hany Majerospevom otvoril petrovský Prívet velebného pána farára Vladislava Ivičiaka do dôchodku sa vej. Program večierka cirkevný spevokol pod vena príležitostnom večierku v petrovskom chráme stal jeho ná- Dôstojný pán obohatili sólový orgadením kantora Janka Sistupcom na biskup SEAVC nový výstup kantora romu. Velebný pán Vladislav Ivičiak, fa- pesničky. Predsedníčka MSS a MOMS mieste petrovského zbo- Samuel Vrbovský Janka Siromu a sporár petrovský, v úvodnom prívete pri- Petrovec K. Melegová-Melichová v rového farára. Po prevrate ločná hra na trúbkach vítal potomkov dôstojného pána bi- príhovore zdôraznila, že Samuel Štar- v roku 1918, keď sa kládli základy sa- V. Ivičiaka a Miroslava Poničana. S skupa Samuela Štarkeho, tiež dô- ke, farár petrovský, biskup SEAVC a mostatného života vojvodinských prednesom dvoch pesničiek vystúpili stojného pána Samuela Vrbovského, predseda MSJ, bol jednou z popred- Slovákov v novoutvorenom štáte Anna a Anna Margaréta Valentové zo biskupa SEAVC, vznešeného pána ných osobností z minulosti nášho Srbov, Chorvátov a Slovincov, zohral Selenče a hrou na organe a trúbke veVladimíra Valentu, seniora báčske- duchovného a kultúrneho života. významnú rolu ako povedomý Slovák čierok spestrili J. Siroma a M. Poničan. ho, Katarínu Melegovú-Melichovú, Predsedníčka zároveň farárovi V. Ivi- a národovec v organizovaní nielen cir- Záverečnú modlitbu mal farár V. Ivičiak predsedníčku Matice slovenskej v čiakovi odovzdala obálky, ktoré MSS kevného, ale aj národného života a všetci prítomní v chráme nakoniec Srbsku, a všetkých ostatných cirkev- vydala z tejto príležitosti. O živote a Slovákov vo vtedajšej Juhoslávii. Stál spoločne zaspievali pesničku Hrad níkov a matičiarov. Cirkevný spevokol diele biskupa S. Štarkeho hovoril te- aj pri zakladaní Slovenského gymná- prepevný. zaspieval počas večierka aj ďalšie rajší biskup SEAVC Samuel Vrbovský. zia a Kníhtlačiarne v Petrovci. Po JanK. Gažová

Významný muž v čele cirkvi a Matice V

Chýrnik

MOMS KULPÍN

Zmeny vo vedení a plány a výročnom volebnom zhromaždení Miestneho odboru Matice slovenskej v Kulpíne, ktoré bolo v apríli, zvolili nové zloženie Správnej a Dozornej rady. Vtedy bolo dohodnuté, že si členovia rád MOMS Kulpín na nadchádzajúcom konštitutívnom zasadnutí zvolia vedenie tohto matičného odboru. V utorok 11. júna bolo realizované spomenuté zasadnutie Správnej a Dozornej rady MOMS Kulpín, keď sa novým predsedom väčšinou hlasov stal doterajší podpredseda Pavel Gaža. Na miesto podpredsedu zvolili doterajšieho predsedu Jaroslava Širku, ktorý bude mať na starosti i práce pokladníka, a tajomníčkou je aj naďalej Jasmina Kuštrová. Správnu radu okrem spomenutých tvoria i čle-

novia: Ján Lačok, Jaroslav Javorník, Vladimír Grňa a Viera Dorčová-Babiaková. Dozornú radu tvoria: Vlastislav Zelenák, Branislav Kuštra a Ján Chalupka. Po volebnej časti zasadnutia vedenie tohto miestneho matičného odboru navrhovalo a rozoberalo programovú náplň Predslávnosťových dní v Kulpíne, ktoré budú v dňoch 27. a 28. júla, teda tradične týždeň pred SNS. Do obsahu tohtoročných PDvK budú zaradené kultúrno-umelecké programy, výstava obrazov, divadelné predstavenia, ako aj rôzne športové podujatia. Vedenie MOMS Kulpín plánuje do tradičných PDvK zapojiť aj početné spolky a združenia osady. K. G.

Vydarené podujatie v Boľovciach piatok 7. júna v preplnenej sieni Domu kultúry v Boľovciach prebiehal kultúrnoumelecký večierok v organizácii tamojšej Školy folklóru. Vedúcou tohto podujatia bola profesorka Dragana Manojlovićová Đorđevićová, ktorá úspešne na jednom mieste zhromaždila najlepšie folklórne súbory pôsobiace na území MO Surčin. Okrem hostí z Jako-

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

va a zo Surčina na javisku sa predstavili aj tanečníci Školy folklóru pri ZŠ Branka Radičevića, folkloristi KUS Branka Radičevića a KUS Sládkovič v Boľovciach. Boľovské obecenstvo s nadšením sledovalo tento nekaždodenný poldruhahodinový program. V. Tomanová

BÁČSKY PETROVEC. Na piatok 21. júna o 18. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára zahlásený je 17. ročník festivalu vážnej hudby Jarné nôty. Organizátorom je MOMS Petrovec. BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 22. júna Slovenské vojvodinské divadlo pripravuje pre deti dve podujatia. Najprv o 16. hodine tu vystúpi Divadielko Galéria pri MsKS v Novom Meste nad Váhom s bábkovým predstavením Začarovaný les a o 19.30 bude koncert detského zboru Červánek z Červeného Kostelca (Česko) a orchestra Musica Harmonica. A. F. ŠÍD. Folklórna skupina SKUS Jednota zo Šídu sa v sobotu 15. a v nedeľu 16. júna zúčastnila na dvoch veľkých podujatiach, najprv v Grgurevciach na tradičnom folklórnom stretnutí Kolo Srema a v nedeľu na dedinskej oslave v Soľanoch v susednom Chorvátsku na výzvu tamojších Slovákov. Na tomto zahraničnom zájazde sa predstavili aj tanečníci, aj ženská spevácka skupina. Na spoločnom zasadnutí správy SKUS Jednota a organizačného výboru osláv 100. výročia pôsobenia spolku bolo rozhodnuté, že k ústredným oslavám, ktoré budú 29. septembra, nahrajú dokumentárny film o kultúrnom pôsobení šídskych Slovákov. Do realizácie tohto projektu sa zapojili aj Sriemska televízia a Rádio Šíd a nahrávať sa bude v júni a júli. St. S.

K U LT Ú R A

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 82 / NSU 82 NS Industrijska zona

NA VÝTVARNOM TÁBORE, ktorý zorganizovala Miestna organizácia penzistov invalidov práce v Kysáči v piatok 14. júna, tvorilo osem samoukých maliarov. Všetci žijú v Kysáči, okrem kysáčskeho rodáka Michala Geržu, ktorý žije v Aradáči. Maliari sa stretli v ranných hodinách v Dome penzistov a dali sa do maľovania na plátne, ktoré spolu so šiestimi základnými farbami dostali od organizátorov. Téma maľovania bola voľná a pracovalo sa usilovne. Na tábore sa zúčastnili: (na snímke zľava) Ondrej Marčok, Zuzana Petrušková, Michal Gerža, Jaroslava Vranková, predseda penzistov Ján Vitéz výtvarníkov uvítal, Mária Páliková, Mária Sláviková, Zuzana Ferková a Mária Vozárová (sedí). Ináč maliari, účastníci tábora, chvália organizátorov, že sa o nich dobre starali. Práce zostalo doma ešte dokončiť a výstava bude 26. júla, keď k namaľovaným obrazom organizátori pridajú aj iné práce. E. Š.

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 82 / NSU 82 NS Industrijska zona, v Ulici industrijska b. č., na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. júna 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-426/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 82 / NSU 82 NS Industrijska zona, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS 82 / NSU 82 NS Industrijska zona, v Ulici industrijska b. č., na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS 82 / NSU 82 NS Industrijska zona, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE

Tá baráž, tá blamáž, tá garáž, tá masáž, tá montáž, tá pasáž, tá pláž, tá stáž, tá tiráž azykový import sprostredkoval do slovenčiny aj slová vysunuté v tiako i týmto podobné: aviváž, guráž, vitráž, vizáž... Spoločné pre Jtietotulku, slová je francúzsky pôvod, a čo je tu pre nás ešte dôležitejšie, chybne určené gramatické kategórie. V slovenčine sú všetky tieto podstatné mená ženského rodu, hoci ich my pod vplyvom srbčiny tak nehodnotíme a následkom toho si ich tak aj prispôsobujeme. V našej slovenčine sa dá počuť, že „v tom baráži nezvíťazili“, „ten pasáž je ako vykradnutý“, „nemám dosť toho stážu za penziu“, „noviny majú malý tiráž“. Takéto tvary spisovná slovenčina nepripúšťa. Náležité tvary majú znieť takto: „v tej baráži nezvíťazili“, „tá pasáž je ako vykradnutá“, „nemám dosť tej stáže za penziu“, „noviny majú malú tiráž“. Druhé nedopatrenie späté s týmito slovami je nenáležitá výslovnosť, vyplývajúca zo silného ovplyvnenia nášho jazyka srbčinou. Je to zvlášť príznačné pre podstatné mená garáž, blamáž, masáž, montáž, pláž, vitráž, ktoré sa v nárečovej podobe vyskytujú v týchto podobách: „garáža“, „blamáža“, „masáža“, „montáža“, „pláža“, „vitráža“. Tu sa síce zachoval ženský rod, ale koncovka „a“ je zbytočná. V genitíve jednotného čísla tieto podstatné mená majú koncovku „e“: (z tej) baráž-e, (z tej) blamáž-e, (z tej) garáž-e, (z tej) masáž-e, (z tej) montáž-e, (z tej) pasáž-e, (z tej) pláž-e, (z tej) stáž-e, (z tej) tiráž-e. ah

GRATULÁCIA Svojej vnučke ALENKE TOMŠÍKOVEJ k úspešnému ukončeniu štúdia na Technologickej fakulte v Novom Sade v odbore inžinierstva farmácie a k získaniu titulu master diplomovaný inžinier technológie, srdečne blahoželajú starí rodičia Ragovci.

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 82 / NSU 82 NS Industrijska zona, v Ulici industrijska b. č., na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projekt je vypracovaný a postavená je trojúseková anténová sústava. Pre systém GSM 900 sa používajú tri antény Kathrein K80010307 a pre systém UMTS sa používajú tri antény Kathrein K80010505. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a konfigurácia vysielača pre UMTS je 2 + 2 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 105 ° (prvý úsek), 230 ° (druhý úsek) a 315 ° (tretí úsek) pre systémy GSM a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 82 / NSU 82 NS Industrijska zona, číslo 2803/13-170 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 82 / NSU 82 NS Industrijska zona, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.5 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Podľa uznesenia Správnej rady Záručného fondu AP Vojvodiny č. 01-III/59-5 zo 6. júna 2013 VYPISUJE SA SÚBEH NA POVOLENIE ZÁRUK NA ZABEZPEČENIE DLHODOBÝCH ÚVEROV NA KÚPU POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY 1. Základným cieľom vydávania záruk Záručného fondu AP Vojvodiny (ďalej: fond) je utvoriť predpoklady na ľahší prístup k úverovým linkám bánk určeným na úverovanie kúpy poľnohospodárskej pôdy z dôvodu sceľovania poľnohospodárskych pozemkov.

• predčasné splatenie úveru: 0 %; • maximálna úhrada za spracovanie žiadosti o úver: 1 % zo sumy povoleného úveru, jednorazovo vopred alebo do 1 % fixne zo sumy každej jednotlivej tranže. 5.

2. Prostriedky zábezpeky riadneho platenia platobných záväzkov voči banke a fondu sú: Právo účasti na súbehu majú fyzické osoby – nositelia registrovaných rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev, ktoré vyhoveli týmto minimálnym podmienkam: • bydlisko na území AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY, • menej ako 70 rokov života v deň splatenia poslednej anuity, • menej ako 50 hektárov poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve.

3. Účastníci súbehu svoj záujem o povolenie úveru a vydávanie záruk fondu vyjadrujú odovzdaním Žiadosti o povolenie dlhodobého úveru na kúpu poľnohospodárskej pôdy spolu s prihláškou na súbeh fondu na povolenie záruky (ďalej: žiadosť). Žiadosť v súvislosti s týmto súbehom sa odovzdáva veriteľskej banke vo všetkých filiálkach – pobočkách, ktoré sú na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Žiadosť sa odovzdáva pre prípad: • existovania zámeru kúpiť konkrétnu poľnohospodársku pôdu, • existovania určitej možnosti, že príde ku kúpe poľnohospodárskej pôdy žiadateľom v období maximálne jedného roka od dátumu podpísania zmluvy o vydaní záruky (ďalej: povolenie úverového rámca). K žiadosti treba pripojiť nasledujúce doklady: – overenú predbežnú zmluvu, resp. zmluvu o kúpe a predaji poľnohospodárskej pôdy (doručuje sa náhradne v prípade povolenia úverového rámca), – fotokópiu potvrdenia, že sa záväzne obnovila registrácia gazdovstva, – dôkaz o registrovanej osevnej štruktúre v Ministerstve financií a hospodárstva a v správe trezoru, – rozhodnutie o daňovom záväzku za uplynulých 12 mesiacov – z katastrálneho dôchodku / skutočného dôchodku / majetku, – potvrdenie daňovej správy, že sa splnili všetky daňové záväzky po deň odovzdania žiadosti, – fotokópiu osobných preukazov žiadateľa a členov domácnosti (obidve strany) alebo čipované výpisy osobných preukazov, – potvrdenie o príjmoch členov rodinnej domácnosti, – vyhlášku o spriaznených osobách (tlačivo banky / fondu), – dôkaz o otvorenom účte a o prihláške toho účtu Správe poľnohospodárskych platieb ako účelového účtu registrovaného poľnohospodárskeho gazdovstva, – potvrdenia podnikateľských bánk o sume obratu a priemere dinárových a devízových účtov v predchádzajúcom roku a na bežný rok do dňa odovzdania žiadosti, – podklad užívania pôdy – výpis z pozemkových kníh alebo odpis listiny nehnuteľností, – dôkaz o zaplatení trov uskutočnenia súbehu.

• blanko vlastné zmenky, • hypotéka v závislosti od politiky hospodárenia banky poskytujúcej úver, a to: – hypotéka 1. radu k poľnohospodárskej pôde bez bremien, v minimálnom pomere v hodnote 1 : 1,3 na povolenú sumu úveru (istina úveru), ustanovená v prospech banky (hlavný dlh zvýšený o bežný úrok a eventuálny úrok z omeškania) a v prospech fondu (hlavný dlh zvýšený o riadny úrok a eventuálny úrok z omeškania, ako aj za úhradu za poskytnutie záruky), podľa pomeru, ktorý zodpovedá pomeru vydanej záruky na povolený úver; alebo – hypotéka 1. radu k poľnohospodárskej pôde v prospech fondu v minimálnom pomere v hodnote 1 : 1,3 na povolenú sumu záruky (hlavný dlh zvýšený o riadny úrok a eventuálny úrok z omeškania, ako aj za úhradu za poskytnutie záruky) a hypotéka 2. radu ustanovená v prospech banky v minimálnom pomere v hodnote 1 : 1,3 na povolenú sumu úveru (hlavný dlh zvýšený o riadny úrok a eventuálny úrok z omeškania). Doklady nevyhnutné na ustanovenie hypotéky: • výpis z pozemkových kníh pre nehnuteľnosti, ktoré sú na území, na ktorom sú účinné pozemkové knihy alebo odpis listiny nehnuteľností príslušnej služby pre kataster nehnuteľností pre územie, pre ktoré je zriadený kataster nehnuteľností v podobe úplného zápisu v súlade s platným predpisom, • fotokópie (obidvoch strán) alebo čipový výpis osobných preukazov všetkých majiteľov, resp. spolumajiteľov nehnuteľnosti; • fotokópia (obidvoch strán) alebo čipový výpis osobného preukazu manžela majiteľa, resp. manžela spolumajiteľa nehnuteľnosti, • odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti vykonaný oprávneným súdnym znalcom zo zoznamu banky, ktorý je zapísaný do Registra stálych súdnych znalcov pre oblasť poľnohospodárstva, na základe rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti, alebo odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorý vykonala daňová správa. Provízia za vydávanie záruky: 0,5 % ročne zo sumy záruky v deň zúčtovania. Suma provízie sa bude znižovať úmerne sume splatených záväzkov z úveru. Prvá provízia sa zúčtuje z nominálnej sumy záruky a platí sa pred vydaním záruky. Každá ďalšia provízia sa zúčtuje ročne v období 1. – 15. 9. bežného roku zo zostatku zaručeného dlhu a platí sa v lehote 10 dní odo dňa prijatia účtu – faktúry. Provízia sa zúčtuje a splatí aj v prípade povolenia úverového rámca. Na zaokrytie trov uskutočnenia súbehu účastník súbehu zaplatí sumu 4.000,00 dinárov na bežný účet fondu číslo 160-118074-98.

4. Podľa tohto súbehu sa záruky vydajú na sumu do 80 % celkových pohľadávok banky podľa úveru (hlavný dlh zvýšený o bežný úrok a eventuálny úrok z omeškania) podľa týchto podmienok: • suma úveru: v súlade s úverovou spôsobilosťou od 5.000,00 € po maximálne 100.000,00 € v dinárovej protihodnote podľa priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia úveru do užívania, • lehota splatenia úveru: maximálne do 10 rokov odo dňa uvoľnenia úveru do užívania, • disponibilné obdobie na stiahnutie tranže: maximálne do roka v prípade povolenia úverového rámca, • maximálna úroková miera (pri úvere) do: NKS 6,75 % + 6 M euribor alebo fixná do 7,95 %; • uvoľnenie úveru do užívania: zaplatením na účet predajcu pôdy na základe overenej zmluvy / predbežnej zmluvy o kúpe a predaji, podľa úradného priemerného kurzu NBS v deň uvoľnenia úveru do užívania; • splácanie úveru: po vypršaní odkladného obdobia úveru v rovnakých anuitách alebo v rovnakých splátkach v dinárovej protihodnote eur podľa priemerného kurzu NBS v deň platby;

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

Prihláška na účasť na tomto súbehu s pripojenou dokumentáciou bude v prípade pozitívneho rozhodnutia o povolení úveru aj súčasťou potrebnej dokumentácie na povolenie záruky na účely určené týmto súbehom. Záruka sa vydáva na sumu povoleného úveru zvýšenú o sumu zmluvne dojednaného úroku a prípadného úroku z omeškania po splatení provízie a ustanovení prostriedku zábezpeky. Súbeh je otvorený po vyčerpanie záručného potenciálu. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Prioritu pri povolení záruky má žiadateľ – nositeľ registrovaného rodinného poľnohospodárskeho gazdovstva v jednom z nasledujúcich prípadov: • ak má menej ako 40 rokov vo chvíli povolenia úveru, • ak je žena nositeľka hospodárstva, • ak má bydlisko v nevyvinutej alebo nedostatočne vyvinutej obci. Všetky informácie v súvislosti s týmto súbehom možno dostať v kancelárii fondu v Novom Sade, Hajduk Veljkova č. 11, 6. poschodie (Master stredisko Novosadského veľtrhu) v pracovný deň v čase 9.00 až 15.00 h a na telefónnom čísle (021) 489-37-00 alebo stiahnuť zo stránky www.garfondapv.org.rs. Informácie možno získať aj vo všetkých filiálkach – pobočkách bánk poskytujúcich úver.

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA s matkou

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIOU SUCHÁNEKOVOU

Tvoje dcéry Marka a Anka s rodinami

SPOMIENKA

JANKO FARKAŠ – FAKS

MILA MEDVEĎA

25. 5. 1937 – 24. 12. 2012 – 24. 6. 2013 z Kovačice To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie, v srdci bolesť zostala a tiché spomínanie.

28. 8. 1969 – 13. 12. 2012 – 2013 z Kysáča

Aj po pol roku si na Teba s láskou spomíname. Bratranci a sesternice

Manželka Mária s dietkami

SPOMIENKA Uplynie rok, čo nás opustil manžel, otec a apka

JÁN ČEMAN

11. 10. 1959 – 27. 6. 2006 – 27. 6. 2013 z Lalite

28. 11. 1950 – 25. 6. 2012 – 25. 6. 2013 z Kovačice

Dni, mesiace a roky sa minú, ale spomienka na Teba nikdy nepominie, lebo Ty žiješ s nami.

Život bol skromný, osud krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

Tvoji: syn Mirko a manželka Božena

Manželka, deti a vnúčatá

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín – NS 11, NSH 11, NSU 11 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín – NS 11, NSH 11, NSU 11, v Ulici Božidara Adžiju b. č., na katastrálnych parcelách číslo 1511/1 a 1511/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. júna 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-425/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín – NS 11, NSH 11, NSU 11, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín – NS 11, NSH 11, NSU 11, v Ulici Božidara Adžiju b. č., na katastrálnych parcelách číslo 1511/1 a 1511/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín – NS 11, NSH 11, NSU 11, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín – NS 11, NSH 11, NSU 11, v Ulici Božidara Adžiju b. č., na katastrálnych parcelách číslo 1511/1 a 1511/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Projekt je vypracovaný a postavená je dvojúseková anténová sústava. Pre rozmer GSM 900 po-

ŠTEFAN SVETLÍK

16. 1. 1951 – 7. 6. 2013 z Kovačice Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

SPOMIENKA

Dňa 24. júna 2013 uplynie pol roka, čo ma opustil môj dobrý manžel

stavené sú dve antény Kathrein 730376 v rovnakom smere pre prvý úsek a jedna anténa ARH 906516 pre druhý úsek. Pre rozmery GSM 1800 a UMTS sa používajú súhrnne štyri antény typu Kathrein 742215, a to pre rozmer GSM 1800 po jedna anténa typu Kathrein 742215 po úseku, postavené na výšku 31,9 m od úrovne pôdy pre oba úseky a pre rozmer UMTS po jedna anténa typu Kathrein 742215 po úseku, postavená na výšky 30,5 m od úrovne pôdy pre prvý úsek a postavená na výšky 29,6 m od úrovne pôdy pre druhý úsek. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4, pre GSM 1800 je 2 + 2 a konfigurácia vysielača UMTS je 2 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 190 ° (prvý úsek) a 320 ° (druhý úsek) pre systémy GSM 900, GSM 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Petrovaradín. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín – NS 11, NSH 11, NSU 11, č. správy 2803/13-271 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín – NS 11, NSH 11, NSU 1, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

Dňa 7. júna 2013 nás náhle opustil náš syn

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JOZEFOM HRKOM 13. 3. 1959 – 7. 6. 2013 z Kovačice Rozlúčka bola kratučká, rýchla, smutná a bôľ preveľký. Spomínať si na Teba a túžiť po Tebe budeme, pokým žiť budeme. Zarmútení: manželka Eva, syn Vladimír, dcéra Evka s manželom Nenadom a vnúčik Aleksa

JOZEF HRK

1959 – 2013 z Kovačice

13. 3. 1959 – 7. 6. 2013 z Kovačice

Rozlúčka bola smutná, rýchla, krátučká a bôľ preveľký. Spomienku na Teba si navždy zachovajú Tvoji rodičia

Trvalú spomienku na Teba si navždy zachová brat Ján Hrk s manželkou Annou a deťmi Želkom a Tamarkou

Na základe Návodu na realizáciu exkurzie a výučby v prírode v základnej škole (Ministerstvo osvety, č. 610-00-790/2010-01, zo dňa 16. 9. 2010) Základná škola maršala Tita v Padine vypisuje

OZNAM na zbieranie ponúk na realizáciu výučby v prírode a trojdňovej exkurzie žiakov ôsmeho ročníka v školskom roku 2013/2014 1. ročník – Škola v prírode Smer cestovania: Padina – Aranđelovac – Padina Obsahy: päťdňový pobyt v Aranđelovci a okolí, s výučbou v prírode, oboznamovanie sa s prírodnými krásami kraja, obchôdzka lokálnych pamätihodností (Bukulja, Risovačka jaskyňa, múzeá, Bukovička banja, M. rokliny), rekreácia na športových terénoch a zábava vo večerných hodinách. Zabezpečenie sprievodcu – rekreanta a lekára. Trvanie a plánovaný počet žiakov: prvá polovica októbra 2013 – 5 dní – 4 penzie (ubytovanie a strava: raňajky, desiate, obedy a večere), pre najmenej 40 žiakov. Ubytovanie: Zotavovňa Strediska detských letovísk Sprievodca – rekreant: áno Lekár: áno Preprava: autobusom Grátis: minimum 3 miesta 2. ročník – Škola v prírode Smer cestovania: Padina – Deliblatská piesočina – Čardak – Padina Obsahy: päťdňový pobyt (4 penzie) v Deliblatskej piesočine, s ubytovaním v Čardaku, s výučbou v prírode, eko-dielne, oboznamovanie sa s faunou a flórou, pešími túrami cez les, oboznamovanie sa s prírodnými krásami kraja, rekreácia a súťaže na športových terénoch a zábava vo večerných hodinách. Trvanie a plánovaný počet žiakov: máj 2014 – 5 dní – 4 penzie (ubytovanie a strava: raňajky, desiate, obedy a večere), pre 35 – 40 žiakov. Ubytovanie: Zotavovňa v Čardaku, pavilóny Nera a Brzava Sprievodca – rekreant: áno Lekár: áno Preprava: autobusom Grátis: minimum 3 miesta 3. ročník – Škola v prírode Smer cestovania: Padina – Tara (Mitrovac na Tare) – Padina Obsahy: sedemdňový pobyt na Tare (6 penzií), s výučbou v prírode, oboznamovanie sa s prírodnými krásami Tary, obchôdzka lokálnych pamätihodností a zaujímavostí (Tepih livada, Kozia skala, lovecký dom, hydroelektráreň Perućac, rieka Vrelo...), rekreácia na športových terénoch a zábava vo večerných hodinách. Trvanie a plánovaný počet žiakov: koniec septembra – začiatok októbra 2013 – 7 dní – 6 penzií (ubytovanie a strava: raňajky, desiate, obedy a večere), pre najmenej 25 žiakov.

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

Ubytovanie: Zotavovňa Strediska detských letovísk, Pavilón 2 Sprievodca – rekreant: áno Lekár: áno Preprava: autobusom Grátis: 3 miesta 4. ročník – Škola v prírode Smer cestovania: Padina – Tara (Mitrovac na Tare) – Padina Obsahy: sedemdňový pobyt na Tare (6 penzií), s výučbou v prírode, oboznamovanie sa s prírodnými krásami Tary, obchôdzka lokálnych pamätihodností a zaujímavostí (Tepih livada, Kozia skala, lovecký dom, hydroelektráreň Perućac, rieka Vrelo...), rekreácia na športových terénoch a zábava vo večerných hodinách. Trvanie a plánovaný počet žiakov: koniec septembra – začiatok októbra 2013 – 7 dní – 6 penzií (ubytovanie a strava: raňajky, desiate, obedy a večere), pre plánovaných 50 žiakov. Ubytovanie: Zotavovňa Strediska detských letovísk, Pavilón 2 Sprievodca – rekreant: áno Lekár: áno Preprava: autobusom Grátis: 3 miesta 8. ročník – trojdňový výlet Smer cestovania: Padina – Belehrad – Valjevo – Brankovina – Petnická jaskyňa – Bajina Bašta – Tara – Zlatibor – Kremna – Mokra Gora – Drvengrad – Padina Obsahy: trojdňová exkurzia: 1. deň: odchod spred školy, cestovanie cez Belehrad, príchod do Valjeva s obchôdzkou stredu mesta, múzea a obed v meste, pokračovanie cesty do Brankoviny, návšteva Petnickej jaskyne, odchod do Bajinej Bašty, obchôdzka najkratšej rieky (365 metrov), jazera a hydrocentrály Perućac, príchod na Taru a ubytovanie, potom obchôdzka Tepih livade so športovými aktivitami, potom večera a disko zábava; 2. deň: raňajky, odchod na Zlatibor, obed v reštaurácii, návšteva Kremny, návrat na Taru s fakultatívnym odchodom na Koziu skalu, voľné aktivity, večera a disko zábava; 3. deň: raňajky, odchod na Mokru Goru, obchôdzka Drvengradu (Mećavnika), jazda Šarganskou osmičkou, obed v reštaurácii (nie obed balíček), návrat do Padiny do 22.00 h. Trvanie a plánovaný počet žiakov: 3 dni, 2 penzie + obed, a to v termínoch: jeden termín: 16., 17., 18. september alebo iný termín: 23., 24., 25. september 2013, pre asi 50 žiakov.

Preprava: autobusom Grátis: 3 miesta SPOLOČNÉ USTANOVENIA: – Pre všetky ročníky je turistický sprievodca a lekár pre výučbu v prírode povinný. – Spôsob platenia: v rovnakých mesačných splátkach; do ceny musia byť započítané aj trovy realizácie všetkých obsahov (vstupenky do múzeí, kláštorov, trovy sprievodcu a pod.), – Ponuka musí obsahovať cenu na jednotlivého žiaka. – Turistické kancelárie si môžu prebrať pokyny pre formovanie ponuky z tohto oznamu s cieľom účasti vo výbere agentúry pre realizáciu exkurzie v lehote 5 dní odo dňa zverejnenia oznamu v Základnej škole maršala Tita v Padine, každý pracovný deň od 10.00 do 14.00 h alebo požiadať doručenie elektronickou cestou. Právo prebrať pokyny má agentúra, ktorá predtým zaplatila na bežný účet uvedenej školy číslo: 840-1767760-32 sumu 2 000,00 dinárov s cieľom prebrať pokyny na formovanie ponuky na exkurzie, o čom pri preberaní pokynov prikladá dôkaz. – Turistická agentúra môže podať ponuku pre všetky ročníky, alebo iba pre jednotlivé. Lehota podávania ponuky je 10 dní odo dňa vypršania lehoty na preberanie pokynov. – S pokynmi je turistická agentúra povinná priložiť aj dôkaz o vlastnení predpísanej licencie ministerstva príslušného cestovného ruchu, ako aj dôkazy o skúsenostiach so žiackou a mládežníckou turistikou. – Turistická agentúra doručuje ponuku v zatvorenej obálke s označením Pre oznam – neotvárať na adresu: Základná škola maršala Tita, 26 215 Padina, Námestie oslobodenia 22. – Komisia vykoná výber najlepšej ponuky pre každý ročník osobitne v miestnostiach školy tri dni po vypršaní lehoty na podávanie ponuky v čase od 18.00 do 20.00 h. – Škola nemá povinnosti voči zvolenému poskytovateľovi ponuky, ak sa nesplnia predpísané podmienky z Návodu na realizáciu exkurzie a výučby v prírode v základnej škole (Ministerstvo osvety, č. 610-00-790/2010-01, zo dňa 16. 9. 2010), ktoré sa vzťahujú na počet žiakov, rodičia ktorých sa vyjadrili, že im dieťa bude cestovať (najmenej 60 percent z celkového počtu žiakov z triedy). Dodatočné informácie možno dostať na tel. č.: 013/667–118. Riaditeľ Ladislav Petrovič, profesor

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou mamou, starkou a mamičkou

SPOMIENKA na

ANNOU ČÁNIOVOU

ONDREJA VOZÁRA

rod. Andrášikovou 26. 10. 1933 – 15. 6. 2013 z Petrovca

7. 6. 1954 – 20. 6. 2003 – 2013 z Kysáča

Umrela tíško v pokoji. Boh nech nám rany zahojí. Na jej veľkú lásku a rodičovskú starostlivosť nezabudnú a v srdciach si ju uchovajú: synovia Ondrej a Vladimír a dcéra Anna Triašková s rodinami

SPOMIENKA

JÁN PINTÍR 17. 4. 1936 – 14. 6. 2012 – 14. 6. 2013 z Pivnice

Hoci uplynul smutný a boľavý rok, nemôžem sa zmierniť s osudom, že som Ťa navždy stratila. Tvoja pomoc mi ešte bola potrebná, ale silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa navždy odo mňa odtrhla. Ťažká je prázdnota v mojom srdci. Manželka Anna

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 4. júna 2013 po ťažkej a kratšej chorobe ma opustil môj milovaný manžel

STEVO KLINKO 2. 1. 1969 – 4. 6. 2013 zo Slankamenských Vinohradov

Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je pripraviť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života. Manželka Renáta

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 11. júna 2013 uplynuli 3 roky, čo nás opustil

JÁN TRIAŠKA 1954 – 2010 – 2013 z Petrovca Na Teba si spomínajú a v srdci Ťa nosia Tvoji najmilší

„Život plače, keď plačú naše oči. Krása umiera, keď utekáš pred sebou. Vieme, že nechceš, aby smutné boli naše noci. Naše duše a srdcia vždy budú s Tebou!“ Dcéry: Ivana, Andreja a manželka Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho starého otca a dedíka

JÁNA PINTÍRA 17. 4. 1936 – 14. 6. 2012 – 14. 6. 2013 z Pivnice To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie. V srdci nám bolesť zostala, v dome prázdno a ticho. Čas však nikdy nevráti, čo osud vzal, preto za Tebou máme hlboký žiaľ. S láskou v srdci si spomínajú vnukovia Vladko a Mirko s rodinami

JÁNA PINTÍRA 1936 – 2012 – 2013 z Pivnice Čas plynie, ale spomienka na Vás navždy zostáva v našich srdciach. S láskou a úctou si spomínajú rodiny: Žigmundová a Týrová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 4. júna 2013 po kratšej a ťažkej chorobe ma opustil môj jediný brat

s naším

STEVO KLINKO

STEVOM KLINKOM

2. 1. 1969 – 4. 6. 2013 zo Slankamenských Vinohradov

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť. Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas. Sestra Anna Kolićová s manželom Huljom s rodinou z Nemecka

Smutná pravda života vraví, že nič netrvá večne a i život každého z nás sa raz skončí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Bez Teba už žiť musíme, no v našich srdciach Ťa nosíme. Tvoji báči Paľko a andika Mária Turanovci zo Starej Pazovy

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na mojich rodičov

na rodičov

JÁNA MEDVEĎA JÁNA MEDVEĎA

MÁRIU MEDVEĎOVÚ

14. 8. 1931 – 23. 6. 2003

11. 4. 1929 – 28. 8. 2005

MÁRIU MEDVEĎOVÚ

14. 8. 1931 – 23. 6. 2003 11. 4. 1929 – 28. 8. 2005 z Báčskeho Petrovca Trvalú spomienku si na Vás navždy zachová dcéra Mária Greksová s rodinou

z Báčskeho Petrovca Ten večný pokoj Vám praje, spomienku na Vás si navždy zachováva a s láskou si na Vás spomína syn Ján s rodinou

SPOMIENKA SPOMIENKA Na stretnutí generácie maturantov Gymnázia Jána Kollára a Učiteľskej školy v Petrovci, ročník 1962/63, spomenuli sme si na zosnulých spolužiakov zo 4. a: SAMUELA MÁĽACHA, PAVLA ČEMANA, JAROSLAVA GÁBRIŠA, JÁNA MOLNÁRA, JULKU KMEŤKOVÚ (ČINČURÁKOVÚ), MICHALA KOVÁČA, JURAJA KRNÁČA, zo 4. b: JÁNA SABU, MICHALA HRNČIARA, JÁNA ČASTVENA, ONDREJA LOVÁSA, FEDORA DANKU, MIRKA BOLDOCKéHO,

Pri príležitosti 45. výročia ukončenia Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici sa stretla generácia žiakov narodených roku 1953. Pri posedení si s úctou zaspomína aj na svojich zosnulých učiteľov a spolužiakov.

z Učiteľskej: ZUZANU GABČOVÚ (KOZOVÚ), ANNU TÝROVÚ (LEKÁROVÚ), ANNU BERéDIOVÚ (MAKOVNíKOVÚ), MICHALA BAĎURU a triednych profesorov: BRANISLAVA SPEVÁKA, BUDISAVA MILEUSNIĆA a ANNU BENKOVÚ Česť ich pamiatke! SPOMIENKA na zosnulých profesorov a spolužiakov z generácie maturantov 1972/73 Dňa 15. júna 2013 v Báčskom Petrovci generácia maturantov 1972/1973 Gymnázia Jána Kollára v Petrovci oslávila 40. výročie matúry. Z tejto príležitosti si zaspomínali na svojich zosnulých profesorov a spolužiakov. Zosnulí profesori:

PETER PÁLEŠ SAMUEL LOMEN BRANISLAV SPEVÁK SAMUEL SPEVÁK ANNA BENKOVÁ NATÁLIA KOVÁČOVÁ

ZLATA KIŠGECIOVÁ SAMUEL SABO PAVEL CHRŤAN MÁRIA TÝROVÁ BUDISLAV MILEUSNIĆ

Zosnulí spolužiaci:

MIROSLAV KRIVÁK (a trieda) DUŠAN GAJINOV (b trieda)

PETAR TEOFANOV (c trieda) JÁN ČERVENI (c trieda) Nech im je večná pamiatka!

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

Česť ich pamiatke!

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Standard gas, s. s r. o., z Nového Sadu, Národného frontu č. 92/IV, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba priemyselnej koľajnice s odbočkou v km 80 + 096 železničné trate Subotica – Crvenka – Odžaci, na k. p. č. 6073/4 a 7657, k. o. Odžaci. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 21. júna: • O 19.30 z cyklu reportáží Cez Karpaty z produkcie Slovenskej televízie Bratislava bude odvysielaný dokumentárny záznam pod názvom Cerová vrchovina. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – z večierka venovaného 125. výročiu narodenia biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii Samuela Štarkeho, z humanitárneho večierka pre choré dieťa; z osád – o situácii súvisiacej s hladinou vôd. • O 20.45 KUMŠTÁREŇ: V tomto vysielaní bude venovaná pozornosť kultúrnym dianiam v máji. NEDEĽA 23. júna: • O 11.00 DÚHOVKA: V tomto nedeľnom termíne bude odvysielaný záznam venovaný Futbalovému klubu Mladosť Petrovec a jeho fanúšikom, ktorí si tohto roku pripomínajú 90. výročie založenia klubu. Odvysielaný bude dokumentárny film nakrútený roku 2008. O 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: Vo vysielaní bude rad príspevkov – z inštalácie petrovského pána farára Vladislava Ivičiaka, z prezentácie cédečka kulpínskeho mládežníckeho spevokolu Ichthys, o životnom príbehu študentky a o aktivitách mládežníckeho združenia Youth for Christ. Nebudú chýbať ani duchovné piesne, ktoré zaspieva novosadský mládežnícky spevokol Agapé. UTOROK 25. júna: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 23. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Akadémia šantenia v Padine Stretnutie pod lipami Utorok 25. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Súťaž dychoviek Insitné umenie Padiny Carving fruit – vyrezávanie do ovocia a zeleniny Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 28. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica

Slovenský film: Pieseň o sivom holubovi Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Záber z divadelného predstavenia Akadémia šantenia

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 24. júna: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 25. júna: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 26. júna: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – záznam zo 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... – 4. časť; Štvrtok 27. júna: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: zaznie zmes ľudových piesní; Piatok 28. júna: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 22. júna: • 17.15 – 18.00 Piesne naše NEDEĽA 23. júna: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny • 17.15 – 18.00 Portréty UTOROK 25. júna: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení STREDA 26. júna: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 21. do 27. júna Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 21. júna – Rodina na úteku Anna Chrťanová-Leskovac avizuje Sobota 22. júna 20. DFF Zlatá brána – Vlk zabijak Pondelok 24. júna 19.00 Zvon, prehľad udalostí – Anakonda – Honba za krvavou týždňa orchideou 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Utorok 25. júna – Bleskovka s vami Streda 26. júna – Bozk smrti 22.00 Film: Útek do Mexika Štvrtok 27. júna – Chceš 24.00 Záver vysielania ma – chcem ťa 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Každý piatok o 18.15: Výber Nedeľa 23. júna z programu TV Kovačica 18.00 Hudobné blahoželania Každú sobotu o 18.15: Výber 18.45 Hit dňa, Reklamy, z programu TV Pančevo zostrih Molí

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 25 V tajničke je názov tradičného stretnutia, na ktorom sa každoročne predstavuje tvorba mladých autorov – literátov a ilustrátorov, ktorých práce sa zverejňujú v mládežníckom časopise Vzlet. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

1. časť tajničky

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 26. júna o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný záznam z 10. jubilejného pančevského medzinárodného karnevalu, ktorý prebiehal 14. a 15. júna a na ktorom sa zúčastnili aj najmladší detvanovci. Repríza v nedeľu 30. júna o 7.30 h. Tanečníčka z Malajzie 22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

ž. meno

otec (zast.)

solm. slab.

mestečko kozácky pri náčelník skupánstvo Dunaji

pracovali skladaním

trepal opyt. zámeno

vpíšte RANO

poplach chorobná zúrivosť

herečka Ras

citoslovce lož

tantal

sláčikový hudobný nástroj

volt mesto na Slovensku 3. časť tajničky

north

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

domáce zviera

Pančevo Matej (skr.)

predpoklad výsledku

prímeno Kemala Montenu

predsa (srb.)

reper

liter

onen

2. časť tajn.

územné pásmo vpíšte ÁM

2. a 1. samohláska AS HL DU ĽU

solm. slab. druh papagája

argón

ulica (skr.)

vlastníme

nula

auto škola

dlhá samohl.

alt

osviežujúci nápoj

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 24 – VODOROVNE: pozabúda, L, lietal, alas, era, tat, skon, brána, V, av, odkaz, aureola, K, kantor, RV, io, O, ata, slad, vánok, pi, ak, sokol TAJNIČKA: ZLATÁ BRÁNA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 22 z čísla 22 Hlasu ľudu z 1. júna 2013 bolo: TANCUJ, TANCUJ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARÍNA HOLÍKOVÁ, Ul. Nálepkova č. 14, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT

Terajší a bývalí hráči Doliny, ktorí sa pričinili k veľkému úspechu padinského futbalu

V PADINE OSLÁVILI POSTUP DO PRVEJ LIGY SRBSKA

Ohňostroj nad dolinou V

Športovom stredisku Dolina v Padine bolo minulú sobotu 15. júna 2013 veselo. Od včasného rána sa na obrovských ražňoch okrúcali dva býky. Chystala sa veľkolepá oslava najväčšieho úspechu FK Dolina v 75-ročných dejinách. Titul šampióna Srbskej ligy – skupina Vojvodina a postup do Prvej ligy Srbska, ako i 75. výročie založenia klubu boli významné dôvody na veľkú slávnosť. Popoludní sa na ihrisko Doliny hrnuli hostia zo všetkých strán. Hostitelia vyobliekaní v slávnostných tričkách vítali predstaviteľov spoločenských, politických a športových organizácií z Padiny, Obce Kovačica, regiónu južný Banát a AP Vojvodiny. Zhromaždilo sa tam mnoho hráčov, rozhodcov, športových pracovníkov, fanúšikov a futbalových nadšencov. Všetci blahoželali hráčom a vedeniu FK Dolina k veľkému úspechu. Na začiatku hráči a vedenie Doliny prijali veľký pohár z rúk predsedu OFZ Kovačica – Opovo Predraga Perovića. Potom pred plnou tribúnou divákov na ihrisku prebiehal revuálny zápas. Sily si zmeralo terajšie mužstvo s hráčmi, ktorí si tričko Doliny vystriedali dresom iných klubov. Domáci diváci potleskom pozdravili všetkých futbalistov, ktorí razili cestu Doliny k čoraz väč-

ším úspechom. Výsledok nebol najdôležitejší, ale spomeňme, že sa dva tímy rozišli s nerozhodným výsledkom 3 : 3. DOLINA: Kozlovački, Čerňoš, P. Čížik, Spaskovski, Tekijaški, Šalipurović, Tripković, D. Čížik, Bogunović, D. Kováč, Ćirić. Striedali: Aleksić, Jevtić, Stajčić, Gigović, Đoković, Ivanišević, Kovačević. DOLINA (niekdajší hráči): Krivokuća, Nestorovski, Šuša, Radenković, V. Dudáš, Kirkov, Okuka, Gvozdenović, Milašinović, S.

Predseda FK Dolina Miroslav Kováč (prvý zľava) od susedovcov – kovačického FK Slávia, dostal chutnú tortu

Dudáš, Đaković. Striedali: Topić, Tomin, Vasić, Ž. Kováč, Stojkov. Po zápase slávnosť pokračovala na betónových ihriskách a letnom javisku, kde všetkých hostí usadili k prikrytým stolom. Predstavitelia Srbskej ligy – skupina Vojvodina a Futbalového zväzu Vojvodiny do PaOhňostroj nad padinskou dolinou zahlásil veľkú diny prišli oslavu... (Foto: J. Šp.) oprávnene iba

vo večerných hodinách. Tajomník FZ Vojvodiny Dušan Tomić blahoželal FK Dolina k zaslúženému úspechu, pochválil húževnatú prácu v klube, korektnú hru a príkladné správanie sa hráčov. Tomić mal česť tretíkrát odovzdať Doline pohár za šampiónsky titul, ktorej mužstvo každé tri roky postupovalo o ligu vyššie. Úloha FK Dolina je tým väčšia a zodpovednejšia, lebo je jeden z troch klubov, ktorý bude reprezentovať Vojvodinu v elitnej futbalovej súťaži Srbska. Veľkolepý ohňostroj nad povestnou padinskou dolinou zahlásil zábavu a kamarátenie športových priateľov až do nedeľného rána! Ján Bokor (Snímky: autor)

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Desať gólov v Gaji PARTIZAN – SLÁVIA 6 : 4 (4 : 1) ohlo byť aj trochu lepšie, ale spokojní sme. Základný cieľ „M zo začiatku jarnej časti majstrovstiev sme splnili. Zámer bol ostať v Prvej juhobanátskej lige,“ vyhlásil po záverečnom hvizde sezóny Zlatko Mršulov. Tréner Slávie nemohol počítať pre oprávnené dôvody na okteto futbalistov z Kovačice (Vasić, Stojanović, Jovanović, Mihálek, V. Dudáš, S. Dudáš, Vučetić, Ďurkovský) zo zápasových jarných zápisníc. Na lavičke náhradníkov nebol žiaden futbalista z osady insity. Brankári sa na tomto zápase vôbec nenudili. Hralo sa otvorene z oboch strán. V mužstve domácich zažiaril Igor Andrejić, strelec polčasového hetriku (31.´, 41.´a 42.´). Úvodný (18.´) a piaty gól (59.´) za hostiteľov vsietil Nebojša Zlatković. Bodku za tohtoročným šampionátom uzavrel Miroslav Rajić, posledným gólom za Partizan (90.´).

Po faule v pokutovom území nad Ninićom Nenad Nestorovski zmenšil štvorgólové vedenie Gaja (44.´). Druhý gól pre slávistov vsietil Miroslav Sachter, keď po sólovej akcii prekonal niekoľkých obrancov Partizana (61.´). Strelec tretieho gólu Kovačičanov bol Aleksandar Bíreš (69.´), keď skóroval v pokutovom území po centrovanej lopte Válovca. Najkrajší slávistický gól videli nepočetní diváci v 82. minúte. Nabiehajúci Ne- Zápas prehrali, ale cieľ jari splnili: Petar storovski strelil gól Vukoje, stredný obranca Kovačičanov tvrdou strelou ľavačkou z osem- pasoch padlo až po desať gólov. Výhrou v Plandišti Sefkerinčania zanástich metrov. SLÁVIA: Andrić, Ďuriš, Sachter, končili na štrnástom mieste. ZoNestorovski, Vukoje, Bakoš, Stra- stupuje Budućnost, ktorá, podobkúšek, Turano, Ninić, Bíreš, Válovec. ne ako aj Dobrica, hrala vo vyššej Okrem v Gaji strelci boli nalade- súťaži iba jednu sezónu. Brestovní aj v Omoljici. Tak iba na dvoch zá- čania prehrali v derby dolnej časti

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Priateľsky v Deliblatskej piesočine HAJDUK – HAJDUŠICA 0 : 2 (0 : 0) ápas posledného kola v dedinke Šušara na svahoch Deliblatskej piesočiny nemal súťažiaci význam a viac sa podobal priateľskému, než majstrovskému. V prvom polčase sa hralo hlavne v strede ihriska, takže sa na prestávku odišlo bez gólov. Hosťujúci futbalisti však po zmene strán pomaly preberali iniciatívu, výsledkom ktorej boli dva góly v sieti Hajduka. Naj- Hajdušičania Maliar a Anđelovski (zľava) prv sa v 65. minúte v úspešne zastavili najnebezpečnejšieho skrumáži po roho- útočníka Hajduka Milovančeva (na tráve) vom kope najlepšie Titul majstra ligy a postup do vynašiel Maliar a potom vo finiši zápasu Kocevski využil neobo- Prvej juhobanátskej ligy si vybojozretnosť brankára Hajduka, ktorý vala alibunárska Budućnost. V kvaopustil bránu a loptu ponad neho lifikácii o postup budú bojovať aj druhoumiestnené celky dvoch druzaslal do siete. Na druhej strane domáci futbalisti hých juhobanátskych líg, Crvena sa pokúsili protiútokmi ohroziť Me- zvezda Pavliš a Dolovo. Do nižšej licha, ale sa obrana Hajdušice nedala ligy sa presťahoval Vitorul zo Straže a od kvalifikácie závisí, či sa mu zmýliť.

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

tabuľky od domáceho Poletu v Izbišti. Kovačičania zakončili sezónu na siedmom mieste, čo je najlepší výsledok v posledných troch sezónach. Ďalšie výsledky posledného 30. kola: Borac – Dobrica 3 : 0 (kontumačne), Mladost – Jugoslavija 5 : 5, Vulturul – Budućnost 3 : 0, Sloga (P) – Tempo 1 : 3, Radnički – Vršac United 5 : 1, BAK – Vojvodina 4 : 1, Polet – Sloga (BNS) 3 : 0. Ján Špringeľ

tizan 1 : 3, Budućnost – Potporanj 3 : 2, Ratar – Karaš (J) 2 : 3, Ševac – Borac (VG) 4 : 2, Crvena zvezda - Vitorul 3 : 0. vlh

pripojí aj Karaš Kuštilj, ktorý spomedzi troch klubov s rovnakým počtom bodov má najhoršie výsledky vo vzájomných stretnutiach. Novými členmi ligy sú majstri obecných líg Vršac – Bela Crkva Partizan Kajtasovo a Alibunár – Plandište Vladimirovac z rovnomennej dediny, ako aj FK Dobrica, ktorá zostúpila z Prvej juhobanátskej ligy. HAJDUŠICA: Melich, Radulović, Barbulović, Maliar, Folťan, Đukić (Mršić), Anđelovski, Csicsai (Demse), Radović, Pomorišac (Kocevski). Ostatné výsledky 30. kola: Karaš (K) – Borac (VS) 3 : 2, Dunav – Vinogradar 3 : 0, Jedinstvo – Par-

Obecná liga Šíd poslednom 26. kole Binguľčania na svojom trávniku katastroV fálne porazili mužstvo Borac Ilinci 5 : 0. Hetrikom sezónu skončil Stambolija, po jednom góle vsietili Ćosić a Kafadari. Šídska Jednota sa s majstrovstvami rozlúčila presvedčivou porážkou v Kukujevciach, kde domáci Fruškogorac bol lepší o výsledok 4 : 0.

Ľubania sezónu skončili neúspešne, lebo prehrali v Morovići s domácim mužstvom Jedinstvo 2 : 0. Titul získal Sinđelić Gibarac (71 bodov), ľubská Jednota skončila na 6. mieste (41 bodov), o stupienok nižšie je OFK Binguľa (37), kým sú najslabšie umiestnení Šíďania na 11. priečke a majú 21 bodov. St. S.

ŠPORT v 75. min. sám vytvoril šancu a namiesto toho, aby strieľal, chcel prihrať a všetko zbabral. V 82. min. Leđanac ušiel zadákom Suseka, ale kopol tesne vedľa brány. V nadstavenom čase najprv Susečania mali voľný kop zo sedemnad hlavu prekvapeného nástich metrov, ale trafili múr BuLjubičića rozvlnil sieť – 2 : 2. dúcnosti. Hneď potom v protiútoku Obe mužstvá vtedy boli znoFejdi prekľučkoval dvoch súperov, va na začiatku. prihral voľnému Lukićovi, ktorý si zaNo nebol to koniec vzrustavil loptu a iste prekonal brankášeniam v prvej časti, lebo ra Simića – 2 : 3. Nasledoval výbuch stopér Vidović viackrát fauradosti na tribúne, kde sa nachádzali loval Leđanca, za čo dostal prívrženci Budúcnosti. Prvý krok žltú kartu. V 43. min. po hruHložancov je úspešný. Druhý ich očabom faule nad Lukićom videl káva s mužstvom Bečeja v nedeľu aj druhú žltú kartu, potom aj tiež vo Veterniku. Ak zdolá niekdajčervenú a predčasne musel šieho člena futbalovej elity, mužstvo pod sprchy. Budúcnosti potom očakáva ešte V druhom polčase číselne báčska Tvrđava, s ktorou rozhodne slabší Susek sa zameral na o tom, kto bude od jesene hrať v Noobranu vlastnej siete a z protiútokov sa pokúšal niečo vy- Pomohla mu rýchlosť: Ivan Fejdi vosadskej oblastnej lige. BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Majstoťažiť. V 50. min. po akcii Fej- (Budúcnosť Hložany) diho a Lukića Severíni ostrou (Foto: J. P.) rović (Horvát), Ožvát, Severíni, Trivunović, Đukić, Fejdi (Hataľa), strelou trafil brvno. V 67. min. po chybe Ožváta Susečania mali veľkú šancu, Pavlović (Jeličić), Leđanac, Lukić, Pavlis. Ján Murtin no Ljubičić vyrazil loptu na roh. Náhradník Jeličić si

KVALIFIKÁCIA O POSTUP DO NOVOSADSKEJ OBLASTNEJ LIGY

Prvý krok úspešný SUSEK – BUDÚCNOSŤ 2 : 3 (2 : 2) barážovej minilige (Budúcnosť, Bečej, Susek), Hložanci vykročili ťažko vybojovanou, ale zaV slúženou výhrou. Vo Veterniku pred takmer 1 000 divákmi a v pekelnom počasí porazili nepríjemného súpera zo Suseku. Začiatok zápasu sľuboval ľahké víťazstvo Budúcnosti, ktorá v 9. min. už mala dvojgólový náskok! V 6. min. prienik Pavlisa z ľavej strany a výborný center korunoval naladený Fejdi, keď trafil dolný roh brány – 0 : 1. V 9. min. Leđanac prijal loptu od spoluhráča, vbehol do šestnástky a keď chcel prehodiť strážcu Papića, tento zahral rukou, rozhodca Delibašić z Vrbasu odpískal penaltu, ktorú Lukić rutinovane premenil – 0 : 2. Hložianski„modrí“ potom akoby mysleli, že je všetko skončené, zahrali nezodpovedne a nevážne. Susečania to rýchlo využili. Najprv v 18. min. stredný útočník Milunović prekabátil Đukića a Trivunovića a popod Ljubičića skóroval. V 38. min. po neregulárne vhodenej lopte do ihriska z autu Hložanci očakávali, že rozhodca preruší hru, ale to sa nestalo, hráč Suseku odcentroval a Papović z piatich metrov po-

Európe, venované je všetkým, ktorí sa v ňom chcú pripravovať pre súťaže a zápasy.“ Po slávnostnom podpísaní zmluvy T. A dodal: „Tento fakt posmeľuje Karadžić odovzdal miobecné vedenie a je svojráznou nisterke plaketu za vývýzvou pre novú spoluprácu a nimočný príspevok k uchádzanie sa o určenie lokácie rozvoju srbského futna výstavbu národného futbabalu. Daroval jej aj dres lového štadióna.“ národného tímu s číPodľa slov ministerky A. Maslom 64, ktoré symrićovej podpisovanie zmluvy je Slávnostné podpisovanie zmluvy: Tomislav vlastne rozhodnutie vlády Karadžić, Alisa Marićová a Đorđe Radinović (zľava) bolizuje 64 políčok na šachovnici. Plaketu FZ Srbska z roku 2009 a predstavuje starostlivosť štátu o vložených 70 raštruktúru, ktorá je aj jeho vlastníc- Srbska dostal aj predseda Radinović a ako niekdajšiemu futbalistovi odopercent prostriedkov do tohto objektu. tvom,“ vyzdvihla A. Marićová. Predseda Tomislav Karadžić prízvu- vzdali aj dres s číslom 10. Ako uviedla, ministerstvo sa zúčastnilo Nevystala ani obchôdzka Národvo výstavbe prvej a druhej fázy špor- koval, že FZ Srbska spolu s Ministertového strediska, a sčasti sa podieľa- stvom pre mládež a šport a Obcou Sta- ného domu futbalu, kde si všetci oblo i vo výstavbe tribún. „Tento športo- rá Pazova za podpory FIFA a UEFA vy- zreli priebeh výstavby tribúny, ktorá je vý komplex je najkrajším príkladom, stavali v roku 2011 tento dom srbské- v záverečnej fáze. A. Lš. ako sa má štát starať o športovú inf- ho futbalu.„Stredisko je známe v celej

V STAREJ PAZOVE PODPÍSALI ZMLUVU

Pokračujú v spolupráci inisterka pre mládež a šport Alisa Marićová, predseda FutbaloM vého zväzu Srbska Tomislav Karadžić a predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović podpísali v pondelok 10. júna 2013 v Starej Pazove zmluvu, ktorou sa definujú majetkové vzťahy týkajúce sa Národného domu futbalu. Týmto aktom, ktorý ministerka A. Marićová podpísala v mene Republiky Srbsko, určené sú spoluvlastnícke časti tohto športového komplexu, ktorý je vystavaný aj za pomoci troch činiteľov: obce, ministerstva a štátu. Pri tejto príležitosti predseda Đ. Radinović povedal, že je veľmi hrdý na tento reprezentačný objekt. O ňom vedia nielen v Srbsku, ale i za hranicami.

DIEVČENSKÝ FUTBALOVÝ TURNAJ druhýkrát zaradom zorganizoval FK Hajdušica v nedeľu 16. júna 2013. Okrem domáceho družstva zúčastnili sa celky Bačka zo Žablja, hložianska Budúcnosť a Športová akadémia Plavac z Tomaševca. Nepočetní diváci mali príležitosť vidieť spolu osem polhodinových zápasov. Najúspešnejšie boli domáce futbalistky (na fotografii), ktoré všetkým svojim súperkám nastrieľali po tri góly, pokiaľ ostatné celky vyhrali po jeden zápas: Plavac – Budúcnosť 2 : 0, Bačka – Plavac 1 : 0 a Budúcnosť – Bačka 1 : 0. Najviac gólov na turnaji vsietili domáce futbalistky Ivana Maliarová a Jovana Mihajlovská, ktoré štyri razy prekonali brankárky. Bolo to ešte jedno vydarené predvedenie ženského futbalu, ktorý je čoraz obľúbenejší medzi dievčencami. Pravda, už dobre známe družstvá sa stretli, hrali futbal, vymenili si skúsenosti, ukázali, koľko pokročili a v príjemnom ovzduší hajdušického parku sa aj pekne pobavili. vlh

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

ŽAK v poslednom vagóne hore! N ajzaujímavejší zápas posledného 26. kola sa hral v Svilojeve, kde domáci Törekvés a somborský ŽAK pred 400 divákmi rozhodovali o tom, kto sa od jesene pripojí mužstvu Odžakov v Somborskej oblastnej lige. Hostiteľom stačilo aj nerozhodne, aby dosiahli historický úspech, kým ŽAK musel vyhrať, ak sa po roku chcel vrátiť do starej spoločnosti. Po bezgólovom prvom polčase hostia v pokračovaní prostredníctvom Mazinjanina v 63. min. a Orsića v 90. + 2. min. vsietili góly a zarmútili fanúšikov Törekvésa. Tak sa somborskí „železničiari“ v poslednom vagóne vlakovej súpravy odviezli do vyššej súťaže. Keďže si Odžačania týždeň predtým práve v Sombore so ŽAK-om zabezpečili postup, v nedeľu doma nehrali v najlepšom zložení. Možno práve preto hostia zo Sonty v prvom polčase viedli. No domáci v druhom polčase vďaka gólom Pjevića v 47. min. a Krpjana (vlastný gól) v 86.

min. obrátili výsledok a triumfálne sa rozlúčili so svojimi fanúšikmi. Jeden z uchádzačov o titul – Rusín sa dožil aj piatej prehry, a Mužstvo Odžakov pred zápasom s Rusínom, ktorý vyhrali domáci 6 : 2 to v Rastine, ktorá skončila súťaž hneď za pä- bod odniesol Lipar. Výsledky posledného 26. tami Kerestúrčanov. V súboji dvoch tímov rovnakého mena v kola: Aleksa Šantić – Šikara 3 : Kolute úspešnejšie bolo domáce 0 kontumačne, Rastina – RuJedinstvo, a tak posledné miesto sín 2 : 1, Törekvés – ŽAK 0 : 2, prenechalo Šikare, ktorá ani ne- Odžaci – Dinamo 2 : 1, Jedinstvo odcestovala na zápas do dediny (K) – Jedinstvo (R) 1 : 0, Metalac Aleksa Šantić. Nehralo sa ani v – Panónia 3 : 0 kontumačne, DuSombore, kde mala hosťovať la- nav – Lipar 2 : 2. litská Panónia. Mužstvo z Lalite Odžaci a ŽAK sú novými členúdajne suspendovali pre incident s rozhodcami po domácom zá- mi Somborskej oblastnej ligy. pase s Dunavom v predposled- Do MOL Sombor vypadli Radnom kole!? Jediný nerozhodný nički Ratkovo, Mladost Kruščić výsledok v tomto kole videli diváci a Graničar Riđica. J. Pucovský v Báčskom Monoštore, odkiaľ si

Ď A L Š Í ÚSPECH PADINSKÉHO KARATISTU. Padinskí karatisti získali doteraz mnoho medailí na rôznych súťažiach. Naposledy, v dňoch 25. a 26. mája 2013 v Kruševci padinská výprava karatistov dosiahla pekný úspech na majstrovstvách Európy JKA Shotokan Karate federácie Srbska. V konkurencii 1 000 mladých karatistov Padinčania opäť potvrdili, že patria medzi výborných karatistov. Ďalší úspech na kontinentálnom šampionáte dosiahol iba šestnásťročný Padinčan Mário Boboš, ktorý sa v cvičení kata juniorov predstavil v peknom svetle. V súťaži celkov Mário Boboš (na snímke v Kruševci) získal 4. miesto a v konkurencii jednotlivcov si vybojoval 6. miesto. A. Chalupová 22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

V KOVAČICI SÚŤAŽILI MLADUČKÍ RYBÁRI. V piatok 7. júna 2013 vedenie Združenia športových rybárov Ribolovac v Kovačici usporiadalo pre žiakov základných škôl Kovačickej obce súťaž v chytaní rýb. Oblačný deň na športovú rybačku s radosťou využili malí rybári z Kovačice, Debeljače, Crepaje, Samoša a Uzdina (pozrieť foto), medzi ktorými bolo aj jedno dievča. Prvé miesto obsadil rybársky celok ZŠ Mošu Pijadeho v Debeljači, druhé miesto získali úspešní rybári, žiaci ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, pokým na tretej priečke zakotvili žiaci ZŠ Lukrecie Ankucićovej v Samoši. V jednotliveckej konkurencii najlepšie výsledky dosiahol Denis Kováč z Debeljače, druhé miesto obsadila Aňa Farkašová z Kovačice a tretie miesto si vybojoval David Labad zo Samoša. Dva prvoumiestnené celky reprezentovali Kovačickú obec na oblastnej súťaži v Kovine, ktorú usporiadali 10. júna 2013. A. Ch.

ŠPORT VĎAKA FUTBALOVEJ ŠKOLE MLADOSŤ V PETROVCI

Tak sa brúsia talenty V

ytrvalí futbaloví pracovníci a tréneri FŠ Mladosť v Petrovci sa nikdy nevzdávajú. V roku, keď petrovský futbal jubiluje – 90. výročie činnosti SŠK – Mladosť, v spolupráci s Turistickorekreačným strediskom Petroland usporiadali turnaje, na ktorých hrali najmladší futbalisti. Prvý turnaj začiatočníkov (chlapci narodení roku 2005) prebiehal v sobotu 1. júna 2013. Ranný dážď bol príčinou, že sa nehralo tak ako bolo plánované na ihrisku s umelou trávou v akvaparku, ale v hale ZŠ Jána Čajaka. Zúčastnilo sa sedem celkov: ČSK Čelarevo, Jedinstvo Rumenka, Mika Antić Pančevo, Index Nový Sad, CFK Vrbas, Sloga Temerín a domáca Mladosť. V semifinále sa stretli: ČSK Čelarevo – CFK Vrbas 2 : 1 a Mladosť – Jedinstvo 0 : 0, na pe-

nalty 3 : 1. Malí Vrbašania v boji o tretie miesto porazili Jedinstvo 2 : 0. Vo finále čelarevskí chlapci boli lepší od zverencov Pavla Speváka z domácej Mladosti 1 : 0. Bol to jediný gól, ktorí Petrovčania nešťastne inkasovali z hry na tomto turnaji. Najlep- Petrovské mladšie kohútiky potešili bronzové medaily ším brankárom bol Du(Foto: M. B.) šan Nakomčić (JedinDo tretice sa 9. júna stretli kohútiky (chlapstvo), strelcom Matija Popović (CFK Vrbas) a ci narodení roku 2001) FŠ Mika Antić z Pančeva, hráčom Boris Todorović (Mladosť). V nedeľu 2. júna, ale už na ihrisku v akva- Omladinca Stepanovićevo, kysáčskej Tatry, parku hrali mladšie ko- Petrolandu a po dva tímy FŠ Kać a domácej hútiky (ročník 2003). Zú- Mladosti. Semifinále: Mladosť 1 – Tatra 1 : 0, Kać častnilo sa päť mužstiev, 1 – Mika Antić 2 : 0. O 3. miesto hrali: Tatra – ktoré hrali ligu každý s M. Antić 2 : 3. Vo finále chlapci tímu Kać 1 pokaždým. Triumfovala FŠ razili domácu Mladosť 1 presvedčivo 3 : 0. NajPetrika 03 z Nového Sadu lepším brankárom turnaja bol: Igor Záviš (12 bodov), druhý bol tím (Tatra), najviac gólov strelil Dejan GvozdenoPetrika 04 (9 bodov), tre- vić (Kać 1) a najväčší futbalový kumšt predtia domáca Mladosť (6 viedol Alexander Šproch (Mladosť 1). Prvý zraz začiatočníkov, mladších kohútikov a bodov), nasledovali padinská Dolina a Omladi- kohútikov v Petrovci sa vydaril. Deťom sa dobre nac Stepanovićevo. Naj- hralo najmä na ihrisku v akvaparku, mali zabezlepší brankár bol Peter pečenú stravu a občerstvenie. Zvlášť ich oduOpavský (Mladosť), naj- ševnilo to, že sa po zápasoch mohli kúpať, slniť, lepší strelec Kulpínčan zabávať v júnovom úpeku. Trénerom mladučkých Aleksandar Gajinov (Pe- futbalistov bolo zasa najdôležitejšie poznanie a trika 03) a najlepší hráč presvedčenie, že sa na takýchto stretnutiach najChlapci z Kaća vedeli osláviť triumf v konkurencii futbalových Maglićan Luka Serdar (Pe- lepšie brúsia mladé hráčske talenty. kohútikov J. Pucovský trika 03).

Mužstvá mladších kohútikov domácej Mladosti a padinskej Doliny s trénermi Pavlom Spevákom (stojí prvý sprava) a Ivanom Mihálekom (prvý zľava) (Foto: M. Belička)

22. 6. 2013

25 /4548/

HLAS ĽUDU

Veselý pozdrav kohútikov Tatry a FŠ Mladosť I (ročník 2001) pred semifinálovým zápasom, ktorý vyhrali Petrovčania 1 : 0

TRI TURNAJE V PETROVCI

Hrali sa chlapci... ri dni, tri turnaje, tri generácie mladučkých futbalistov (chlapci narodení v rokoch 2001, 2003 a 2005), na dvoch ihriskách, v hale ZŠ Jána Čajaka a v Petrolande, poznačili dva športové víkendy v Petrovci. Usilovné vedenie Futbalovej školy FK Mladosť uhostilo viacero mužstiev FŠ z Nového Sadu, Kysáča, Padiny, Pančeva, Stepanovićeva, Temerína, Rumenky, Čelareva, Vrbasu, Kaća a nechýbali ani domáce mužstvá. Chlapci hrali futbal, pekne sa kamarátili, kúpali a zabávali v akvaparku... Turnaje, ktoré podporili TRS Petroland, Marbo, Stilby a najmä rodičia malých futbalistov, prebiehali aj v rámci osláv 90. výročia pôsobenia SŠK – Mladosť Petrovec.

J. Pucovský (Snímky: autor)

Bola to len šanca Petrovčanov pred bránou Doliny... (Foto: M. Belička)

Najlepší hráč turnaja začiatočníkov (ročník 2005): Boris Todorović (FŠ Mladosť Petrovec)

Kysáčskym kohútikom sa ani tentoraz nepodarilo vyrovnať na zápase s hostiteľmi

Gól petrovských mladších kohútikov (ročník 2003) na zápase s padinskou FŠ Dolina (Foto: M. Belička)

Začiatočníci FŠ Mladosť dobre vedia, ako treba načerpať novú silu po zápase...

LUG Hoci si zachoval srbský názov, Lug (lug = háj) je jednou z najslovenskejších dedín v Srbsku. Podľa sčítania roku 2011 z celkove 709 obyvateľov tu žilo až 670 Slovákov, 23 Srbov... Lužania sa zaoberajú predovšetkým poľnohospodárstvom. Všetky ulice majú betónové cesty a chodníky, ľuďom robia oštary riavy po prudkých dažďoch. Osadu založili roku 1902 drevorubači z Báčky, najviac ich bolo z Hložian, Petrovca a Kulpína. Prichádzali za robotou, klčovať les kniežaťa Odescalchiho. Prvú modlitebnicu si postavili roku 1912, keď sa začala aj školská výučba. Teraz sa deti vyučujú v škole postavenej roku 1952. Chodia do nej len žiaci nižších ročníkov a vyučujú sa po slovensky; starší odchádzajú do ZŠ Jovana Popovića v Suseku, ku ktorej lužská škola bola pripojená roku 1963. Budovu evanjelického kostola z roku 1971 cirkevníci zbúrali a roku 2005 postavili nový chrám. Predvlani zbúrali starý dom kultúry a začali stavať nový. Kultúrno-umelecký spolok Mladosť založili roku 1984 a MOMS roku 1991. Lug sa dvakrát ukázal ako dobrý organizátor Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... (1990 a 2001). Roku 2008 vyšiel tlačou zborník prác pod názvom Lug – dedinka v údolí / prvých stopäť rokov / 1902 – 2007. J. Bartoš