Hlas 25 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4600/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 21. 6. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Vitajte na Zlatej bráne OBZORY

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Úspech je dobrým spoločníkom

ŠPORT

Futbalisti do Kysáča

Z obsahu

21. 6. 2014 | 25 /4600/

Uzávierka čísla: 18. 6. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Informovanie v rusínskej reči už 90-ročné 6 Fantázii sa hranice nekladú 7 O čom sa rokuje

8 SLOVENSKO 8 Pre Slovákov sme stále cudzincami

9 ĽUDIA A DIANIA 9 Zvolili nového primátora 13 Ako sa pohnúť z mŕtveho bodu 14 Jubileum okorenili kvalitnou hudbou

V poradí štvrtý Medzinárodný festival mysle prebiehal minulú sobotu v Zhromaždení APV v Novom Sade. (s. 6) O. Filip

15 Je to náš výlet

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Na Zlatú bránu patrí aj kroj

23 OBZORY 23 Agátová rozlúčka s kamarátkou Kvetoslavou Benkovou 25 Dlhoročné prehodnocovanie básnickej tradície 26 Úspech je dobrým spoločníkom

31 KULTÚRA 31 Bieloblatská historická mozaika

Tlačou vyšla dlho očakávaná kniha Slováci v Bielom Blate autora Adama Jonáša a verejnosti ju prezentovali 10. júna. (s. 31) V. Hudec

32 Odkazy Milana Rastislava Štefánika 34 Body-art na pomedzí dôb 37 Pohyb ako základ prejavu

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Príde titul do Kysáča? 48 Adaševčanom spľasol hrebeň 49 Deväť, osem, sedem – koniec! 50 Najsladšia výhra Autorka titulnej fotografie: Elena Šranková

Prvé výmery pod jačmeňom sú už skosené, a tam, kde júnové dažde veľmi neskomplikovali tohtoročnú žatvu, kombajny sa, čo nevidieť, popasujú aj s pšenicou. (s. 13) V. Hudec

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

ISSN 0018-2869

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Naše číslo 4600

red nami i pred vami, ctení čitatelia, je týždenník Hlas ľudu s číslom 4600. Okrúhla číslica, ktorá nás na chvíľu zastavila. Aj preto, aby sme si uvedomili, ČÍSLO že Hlas ľudu je tu už 70 rokov. A predstavte si, že keby vo svojich dejinách mal stále takúto pravidelnú týždňovú periodicitu (a vychádzal aj ako denník, obdenník...), tak by mu na tých 4600 čísel bolo potrebné až 88 rokov... Je /4600/ tu s nami od 19. októbra 1944 a chce s nami byť stále. Ako informačno-politický týždenník, ako pamätníček, 50 DIN | CENAradca, 4 1 0 2 . 6 . ako odborný ako priateľ. Vo svojich dejinách 1 2 | ROČNÍK 71 čelil mnohým nástrahám, číhajú naňho aj teraz a iste sa im nevyhne ani v budúcnosti. V tejto chvíli iste mnohí pokukávajú naňho, ako si počína v rivalite s digitálnou dobou. Primerane svojej sile a v súlade s dobou: vlastným online vydaním, ktoré sa tiež stále vynovuje, zdokonaľuje. Okrúhle číslo Hlasu ľudu je vhodnou pohnútkou Číslice a čísla znovu vám pripomenúť, že sme v roku, ktorý je pre vôkol nás. Tie dejiny slovenského novinárstva vo Vojvodine veľmi okrúhle si vydobyli dôležitý. Pripomíname si historické výročia slovenskej tlače v Srbsku a veríme, že tak zahlásená medzinárodná osobitné miesto, vedecko-odborná konferencia, ako i slávnostná akadémia a i ďalšie sprievodné akcie osláv prinesú či scelia poznatky dokonca keď k 150. výročiu slovenskej tlače vo Vojvodine a 70. výročiu označujú časový Hlasu ľudu. Vyplnia tak biele miesta v dejinách viacerých slovenských periodík, medzi nimi aj časopisov pre deti. úsek, sú z nich A pevne veríme, že sa koncom júna vďaka výhodnej aj medzníky. kúpe šťastne rieši i projekt na zachovanie budovy tlačiarne a samotnej výrobnej prevádzky v Báčskom Sú pohnútkou Petrovci. Aj že táto akcia umocní (v tom pozitívnom na chvíľkové zmysle) historickosť roku 2014. Ide o to, že Novinovovydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu a vojvodinskí Slováci zastavenie, na jedinečnú príležitosť výhodne v konkurznom pohľad do spätného majú konaní kúpiť a prinavrátiť budovu s tlačiarňou v Petrovci. Vybudovaná bola účelovo práve pre Hlas ľudu, respektíve zrkadla i do slovenskú tlač roku 1959, kým tlačiareň bola založená (krajšieho) zajtra. pre ešte v roku 1919. Nielen NVU Hlas ľudu, ale aj iné slovenské subjekty tak v Srbsku, ako aj na Slovensku, vyjadrili záujem o zachovanie Neografie tlačiarne, s. s r. o., tým skôr, že možno reálne predpokladať, že sa aj tlačiarenská činnosť zachová. O jej výrobných potenciáloch svedčí aj samotný týždenník Hlas ľudu, ktorého už tretie číslo je v plnom kolore vytlačené v tejto petrovskej tlačiarni. Práve tam, kde sa dejiny Hlasu ľudu pred 70 rokmi začali...

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs.

l Z a n e t j Vita Anna Francistyová

Tlačí: Neografia tlačiareň s. s r. o. – v konkurze Báčsky Petrovec

Info

Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. OBZORY 25 /4600/ 21. 6. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

Úrazovosť Zlaďovanie záujmov Oto Filip

Anna Lazarevićová

šetko to je aj o výchove či vo výchove. Konkrétne, tej dopravnej. Opakujúce sa tragédie s početnými obeťami zase nútia zamyslieť sa nad tým, kde hľadať ich korene. Mnohé možno objaviť aj v hromadení dlhoročných skúseností a praktík, vynímajúc sa z rámcov bežného uvažovania a konania. Taký dvojhodinový test, sledovanie správania sa účastníkov dopravy, hoci neposkytuje, aspoň naznačuje niektoré odpovede. Za ten čas sa v mestečku strednej veľkosti dalo vypozorovať kadečo. Zo desať prípadov prechádzania ulice v štýle, kam si pohútam, tam idem, o dva menej na červenú na prechodoch: áut a chodcov. Aj štyri prípady navážania ročných až štvorročných detí v lone vodiča auta, zväčša chlapčekov, ktorí so staršími dokonca držali volant, jeden prípad dieťaťa, ktoré na motorke sedelo vpredu namiesto vzadu. Do nevšednej bilancie treba zaradiť aj niekoľko prípadov jazdy bez ochrannej prilby, ako aj prax školákov hrať tzv. malý futbal na ulici… A brazílske majstrovstvá sa iba pred približne týždňom začali. Keď som sa istého známeho opýtal, čo mu dieťa robí na sedadle spolujazdca, takmer mi vynadal, aby som z komára nerobil somára. Veď dbám naňho! – odvrkol. Nie nadarmo sa vraví, že zvyk je železnou košeľou. A tú nemožno vyzliecť celé roky. Z posledných štatistík vyplýva, že sú práve mladí ľudia najčastejšími obeťami dopravných nehôd. Na cestách Srbska len za posledné dva roky prišlo o život 292 ľudí vo veku 15 až 30 rokov, kým 11 558 osôb utrpelo zranenia. V tomto roku o život prišlo 54 mladých , kým 2 707 bolo zranených. Následok rokov poznačených potrebou dokazovať sa, neskúsenosti, slabého uvedomenia si potreby rešpektovať pravidlá, skromných trestov, ojazdených vozidiel, neblahého stavu vozoviek. Samozrejme – aj dopravnej výchovy a kultúry. Celkom dosť všetkého nielen na celý rad otáznikov nad tým, čo sa stáva, ako aj na vážne dopravné výstrahy a ešte potrebnejšie nápravné skutky. Nutné, aby tie štatistiky boli predsa o čosi menej chmúrne než sú dnes.

www.hl.rs

dvojdňovej návštevy Berlína premiér Aleksandar Vučić sa vrátil spokojný. Niežeby sa oslňujúco usmieval, ale náznak úsmevu tam bol, keď v jemu vlastnom odmeranom štýle výsledky rozhovorov s kancelárkou Angelou Merkelovou krátko zhodnotil ako „neočakávane dobré“. V rozšírenej verzii to znamená pripravenosť Nemecka podporiť Srbsko na jeho európskej ceste, pripravenosť nemeckých firiem investovať v Srbsku, ako aj nemenej významný fakt, že počas rozhovorov neboli v obehu žiadne nové požiadavky. Hoci je dôraz na tom, že pobyt srbského premiéra v nemeckom hlavnom meste dopadol viac ako dobre, a to od privítania na letisku, cez uvoľnenú prechádzku a rozhovor vo dvojici s rovnako usmiatou kancelárkou, po zasadnutie s predstaviteľmi početných nemeckých podnikov, nemožno si nepoložiť otázočky: Prečo to všetko malo pre nášho premiéra nádych neočakávane pekného prekvapenia? Čo premiér pred odchodom do Berlína v kútiku srdca považoval za očakávaný vývoj udalostí? Iba ak ten, ktorý by zahrnul sedem nemeckých požiadaviek, o ktorých sa síce už veľmi nehovorí, ale ktoré ešte stále platia?



Tak či onak, netreba zabúdať, že Srbsko už počas mandátu predchádzajúcej Dačićovej vlády a za aktívnej účasti jej prvého podpredsedu Vučića dosiahlo významný pokrok v rozuzľovaní kosovského uzla. A že súčasná Vučićova vláda jasne potvrdila, že mieni zachovať kontinuitu v tejto oblasti, ktorá nielen pre Nemecko, ale aj pre Európsku úniu vcelku patrí medzi prioritné, predovšetkým z hľadiska normalizácie vzťahov na Balkáne a stability regiónu. Podľa vyskúšaného vzorca, že krok od Kosova znamená krok k Európe. Z toho hľadiska nemeckú podporu novej vlády a nového premiéra krátko po voľbách možno považovať za logický a vítaný ťah. Pričom do rámcov tej a takej podpory patrí aj záujem nemeckých investorov. A to pre Srbsko, ktoré podľa premiéra Vučića bude „spoľahlivým spojencom Nemecka“, znamená veľa. Okrem podnikov, ktoré v súčasnosti už pôsobia v Srbsku, v tejto súvislosti sa zvlášť spomínal záujem nemeckej firmy RWE o EPS, ktorého privatizácia by sa čo nevidieť mala dostať na denný poriadok. Keďže je odhadovaná suma tohto záujmu niekoľko miliárd eur, je jasné, že ide o ďaleko najvýznamnejšiu investíciu pre Srbsko vôbec. V delegácii, ktorá s premiérom Vučićom cestovala do nemecké-

ho hlavného mesta, bol minister spravodlivosti Selaković, nie však aj minister zahraničných vecí Dačić. Táto skutočnosť nadobudla osobitnú váhu, keď sa šéf srbskej diplomacie zúčastnil v rozhovoroch s vysokým hosťom z Bieloruska. V tom istom čase, keď premiér Vučić odcestoval do Berlína, do Belehradu na pozvanie prezidenta Nikolića pricestoval bieloruský prezident Lukašenko. Na dávnejšie plánovanú návštevu, ako vysvetlili z kabinetu prezidenta Nikolića. Háčik je len v tom, že hosťa z Bieloruska sprevádza povesť „posledného európskeho diktátora“, ktorého štát je pod sankciami Európskej únie. Nielen prítomnosť prezidenta Lukašenka v Belehrade a neprítomnosť ministra Dačića v Berlíne nastolila určité otázky na zamyslenie, ku ktorým sa krátko potom pripojila ešte jedna podobná. Počas nedávnej návštevy Belehradu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyjadril zhovievavý postoj voči európskej orientácii Srbska. Z druhej strany minister Dačić potvrdil odveké priateľstvo a bratskú lásku Srbska k Rusku. Hlavná otázka však znie, či je reálne možná politika aj Európska únia, aj Rusko? Zvlášť s ohľadom na aktuálne diania okolo Ukrajiny a Južnej vetvy, pred ktorými ani Srbsko nemôže zatvárať oči.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DRAGICA BOJOVIĆOVÁ, VKP PUT, NOVÝ SAD

Dve vhodné trasy Oto Filip – Možno povedať, že bodka za projektom Huseride zaoberajúcim sa výstavbou cyklotrás, v ktorom váš podnik bol jedným z troch partnerov, znamená i koniec tejto oblasti cezhraničnej spolupráce? – Ide o ukončenie jedného projektu. Nazdávam sa, že je

Informačno-politický týždenník

naším spoločným záujmom ako spoločnosti, aby zároveň šlo o začiatok ďalšej spolupráce s doterajšími alebo novými partnermi, so susedmi, s Európskou úniou. Bolo by veľmi dobre, keby sme projektovú dokumentáciu vypracovanú v tejto fáze využili už pri niektorom z budúcich

projektov. Tak, že by sme rýchlo vybudovali cyklistické dráhy, ktoré sme plánovali. Najmä tú medzi Novým Sadom a Begečom, popri Dunaji, v dĺžke dvadsaťštyri kilometrov. Ide o veľmi krásnu a bezpečnú trasu, zaujímavú aj turistom. Tak isto, keďže je aj na sriemskej strane medzi Novým Sadom a Beočínom optimálna trasa, bolo by veľmi pekne, keby sme i tú čím skôr ukončili. • TÝŽDEŇ •

VO VOJVODINE

Informovanie v rusínskej reči už 90-ročné

usínska novinovo-vydavateľská ustanovizeň Ruske slovo 12. júna t. r. v Novom Sade oslávila dve významné jubileá – 90 rokov informovania v rusínskej reči vo Vojvodine a 50 rokov literárnej prílohy týždenníka menom Literárne slovo. Zároveň šlo o príležitosť prezentovať nový formát Ruského slova pod heslom Nový formát je nová paradigma. Riaditeľka NVU Ruske slovo Martica Tamaš po privítaní prítomných predstavila činnosť usta- Zo štvrtkových osláv rusínskych jubileí: šéfredaktor Boris Varga novizne. Prezentujúc nový výzor no- žeností a zapájať ich do činnosti dení online vydania je veľkou vín, zodpovedný redaktor Boris ako svojich spojencov. „Rozvoj šancou, aby toto médium cez Varga prízvukoval, že je veľké Ruského slova prostredníctvom nové formátovanie určilo aj privilégium pracovať v dobe redizajnu formátu tlačeného novú paradigmu, novú formu veľkých technologických vymo- vydania, ako i práca na zveľa- komunikácie, zapájajúc pritom

ROZVOJ PRÍSTAVOV NA DUNAJI

Veľa toho nás spája Oto Filip

Srbsku je jedenásť medzinárodných prístavov, z čoho sedem vo Vojvodine. Ich rozvojom, ako aj iných v cudzine na Dunaji, sa zaoberal projekt DaHar, prebiehajúci od júna 2011, upriamený v prvom rade na zveľadenie logistiky dunajského regiónu, taktiež podnikateľskej a informatickej spätosti prístavov a miest na najvýznamnejšej rieke Európy. Táto je z aspektu prepravy tovarov stále nevyužitým potenciálom, až jedenásťnásobne zaostávajúca za Rýnom, – vyzdvihuje prof. Dr. Milosav Georgijević z Fakulty technických vied, ktorá je spolu s prístavom Nový Sad jedným z aktérov uvedeného projektu. Celý rad akcií v záujme zlepšenia procesu územnej, ekonomickej a sociálnej integrácie a rozvíjania partnerstiev v regióne bol tematicky členený na viac oblastí: od budovania a rozvoja logistickej • TÝŽDEŇ •

infraštruktúry prístavov cez zlepšenie spätosti s inými druhmi prepravy po plavebnosť, s dôrazom na navigáciu a ochranu životného prostredia. Na finálovej konferencii prebiehajúcej v polovici júna v ústrednej budove Univerzity v Novom Sade prezentovali doterajšie výsledky viacročného projektu. Azda ešte dôležitejšie je, že svetlo sveta uzreli viaceré odporúčania našim štátnym inštitúciám a orgánom vyplývajúce z rozboru skutočných potrieb ďalšieho napredovania dunajských prístavov. Jedným z najvýznamnejších je, že iniciatívu Rovnaká rieka – rovnaké pravidlá treba podporiť pravidlami Európskej únie alebo prinajmenšom smernicami EÚ k podunajským štátom. Ďalšie sa týka nutnosti zabezpečiť realizáciu a údržbu potrebnej hĺbky plavebného koridoru: prinajmenšom dva a pol metra. Na všetky podunajské krajiny sa tiež apeluje, aby

všetky mediálne platformy, ktoré sú k dispozícii,” povedal Varga. Prítomným sa prihovorili aj podpredseda vlády AP Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić, predseda Národnostnej rady rusínskej národnostnej menšiny Slavko Rac, ako i predseda Asociácie médií Srbska Zoran Sekulić. Na slávnostnom programe, ktorý sa konal vo vláde Vojvodiny, jeho aktéri osobitne poukázali na podstatné zmeny, ktoré sa dejú v komunikačnom priemysle, s osobitným dôrazom na význam menšinového média pre vlastné národnostné spoločenstvo. Aj na jeho mediálnu komunikáciu so širšou verejnosťou a prítomnosť pri kreovaní verejného dialógu.

Snímka: Otos András

v záujme nastolenia bezpečnej Európy sústredili na plány roza rentabilnej prepravy rešpektova- voja. Ten už má solídne základy. li všetky existujúce medzinárodné Rečou praktickou, DaHar končiaci pravidlá. Zmysel je jasný – Dunaj je sa by mal vystriedať DaHar II. tu kvôli Európe, takže i správanie Najmä ako jeden zo spôsobov, a rozhodnutia musia byť v záujme toho. Na medzinárodnej konferencii, ktorá koncom februára prebiehala v meste hlavného partnera – Dunaújvárose, hovorilo sa nielen o doteraz realizovaných záväzkoch, ale aj o budúcnosti projektu. Po kratšej retrospektíve stredobodom pozornosti Z konferencie v Novom Sade: prof. Dr. Milosav ú č a s t n í k o v Georgijević bola otázka: Kam kráčaš, Dunaj? V rámci toho aby množstvo nákladov preprasa predstavitelia DaHar projektu vovaných Dunajom stúplo od a rôznych organizácií EÚ, ako je roku 2010 do konca terajšieho Dunajský výbor, Dunajská stra- rozpočtového cyklu EÚ, čiže roku tégia, program juhovýchodnej 2020, o dvadsať percent. 25 /4600/ 21. 6. 2014

Týždeň IV. MEDZINÁRODNÝ FESTIVAL MYSLE PREBIEHAL V NOVOM SADE

Fantázii sa hranice nekladú Oto Filip

ikovným patrí svet. Prejavilo sa to aj 14. júna, keď v Zhromaždení Vojvodiny slávnostne udelili uznania víťazom IV. Medzinárodného festivalu mysle. Pre nás najpodstatnejšie azda to, že prvé dve miesta na súťaži, ktorej základným sloganom bolo Zobuď svoju tvorivosť, uvažuj inovatívne a v ktorej účinkovali predstavitelia 8 štátov, 11 regiónov, 20 miest, 35 škôl, 1 200 žiakov, obsadili stredoškoláci z Rumy a Starej Pazovy. Rozhodla tak dvanásťčlenná medzinárodná porota pozostávajúca z predstaviteľov Srbska, Grécka, Slovinska, Nemecka, USA, Kanady a Austrálie. Cieľom festivalu mysle, ktorý už niekoľko rokov prebieha u nás pod patronátom vlády Vojvodiny, je

Zo sobotňajšej slávnosti v Zhromaždení APV

poskytnúť žiakom stredných škôl možnosť prejaviť vlastnú obrazotvornosť, dôvtip, schopnosť logicky uvažovať, vyvodzovať závery. Podľa podpredsedu Zhromaždenia APV

Milivoja Vrebalova iba spoločnosti podporujúce inovácie a nové idey dokážu ísť vpred, rozvíjať sa na základe otvorenosti a podnecovania súťaže vedomostí. Označujúc

účastníkov festivalu za menšinu, pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Branislav Bugarski podotkol, že sú veľmi dôležití a že ich cieľom má byť zapájať čím viac iných do svojho kruhu. I viacerí iní aktéri podujatia (hostitelia a predstavitelia poroty), na ktorom okrem žiakov a ich pedagógov boli i zástupcovia diplomatických zborov Rumunska, Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Chorvátska... podčiarkli význam inovácií, súťaživosti, regionálnej a inej spolupráce. To je vlastne i účelom akcií: talentom a fantázii hranice neklásť. V duchu úsilia a odkazu americkej nadácie Martin Gardner, ktorá, riadená snahou podnietiť ľudí uvažovať, popularizovať tvorivosť, riešiť hlavolamy, pred štyrmi rokmi vyštartovala s ideou usporiadať celosvetový festival menom Celebration of Mind (Oslava mysle). Zámer sa plne vydaril: dnes ten prebieha vo viac ako 150 krajinách na všetkých svetadieloch.

SPRÁVNA RADA HOSPODÁRSKEJ KOMORY VOJVODINY (HKV) A PODNIKATEĽSKÝ VÝBOR ŽITOVOJVODINY O SITUÁCII V POĽNOHOSPODÁRSTVE

Žať, či sa nádejať? O. Filip

obrovských škodách záplavami spôsobených poľnohospodárstvu, štarte žatvy, realizácii jarnej sejby, stave dobytkárskej výroby a vôbec o aktuálnych pomeroch v poľnohospodárstve rokovali nedávno v Novom Sade vedenia Hospodárskej komory Vojvodiny a podniku Žitovojvodina. Dôvodov na znepokojenie mnoho, optimizmu málo. A hoci sa reči vravia, netreba zabúdať, že sa i chlieb je a že je to azda aj podstatnejšie od toho prvého. Zvlášť otázka zabezpečenia jeho dostatku v pomeroch, keď sa výrobcom chrbtom otáča nielen príroda, ale aj ekonomika. Tak registrované poľnohospodárske gazdovstvá zaoberajúce sa výrobou pšenice, ako aj hospodárske spoločnosti, ktoré majú na starosti jej mletie, sa dostávajú do poriadnych ekonomických ťažkostí. V prvom rade pre nedostatok vlastných obratových

www.hl.rs

prostriedkov a vysoké úrokové náklady na úvery, ktoré im predtým schválili podnikateľské banky. K dobru uvedeným gazdovstvám a spoločnostiam treba pripísať, že napriek všetkému doposiaľ podnikali ako-tak stabilne, navyše slušne zásobovali domáci trh múkou a chlebom a dopracovali sa aj k dobrým exportným výsledkom, znamenajúcim pre krajinu dosť vysoký netto-devízový prílev. Vychádzajúc z minulých a súčasných pohybov, Správna rada HKV a Podnikateľský výbor Žitovojvodiny na schôdzi tlmočili nespokojnosť aj s doterajším pôsobením Republikového riaditeľstva tovarových rezerv. Konkrétne ide o jeho politiku pôžičiek, keďže sa nazdávajú, že niektoré hospodárske spoločnosti sú zvýhodnené, s čím ruka v ruke idú aj enormné finančné osohy, čo na druhej strane súbežne spôsobuje poruchy na trhu. Odpoveď na otázku, ako z tohto kola von, HKV a Žitovojvodina

Informačno-politický týždenník

O poľnohospodárstve s akcentom na tohtoročnú žatvu: záber z rokovania v zasadačke Hospodárskej komory Vojvodiny v Novom Sade

ponúkli v podobe záverov, ktorými sa zasadzujú za zabezpečenie krátkodobých účelových úverov (efektívny úrok 6 percent na ročnej úrovni, návrat v desiatich rovnakých mesačných splátkach) na kúpu tohtoročnej pšenice. Tie by boli aj v záujme rastu likvidity právnických osôb v oblasti mlynársko-pekárenského priemyslu, oživenia trhu pšenice počas žatvy a zredukovania nákladov na uskladňovanie jej zásob. Keď ide o správanie sa tovarových rezerv, nazdávajú sa, že by tieto mali dôsledne rešpektovať základnú zásadu z nového, vlani schváleného Zákona o tovarových rezervách, ktorou je zabezpečenie stability a zásobovania trhu múkou.

To prakticky znamená neintervenovať prípadnými pôžičkami na domácom trhu dovtedy, kým sa nerozanalyzujú bežné bilancie príslušnými štátnymi orgánmi a odborovými združeniami. Dva subjekty do tretice trvajú závermi i na tom, aby príslušné štátne orgány konečne zabezpečili predpoklady na založenie výroby kvalitnejších sort pšenice, na jej rozčleňovanie a preberanie podľa kvalitných tried, ako i na tom, aby osobitne podporili produkciu pšenicu I – A triedy. Už o niekoľko týždňov bude jasnejšie, kto zo všetkého uvedeného bude čo žať. A v konečnom dôsledku i to, ako komu bude chutiť tohtoročný chlieb. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

O čom sa rokuje Oto Filip

apriek všetkým ťažkostiam, náročnosti a nárokom eurointegrácie, netreba sa diviť, prečo je európska perspektíva pre väčšinu krajín uchádzajúcich sa o členstvo tou správnou voľbou. Vstup do Európskej únie prináša totiž celý rad hospodárskych a neekonomických výhod, oveľa menší počet rizík a nevýhod. No jasné je, že sú v najhoršej pozícii krajiny, neintegrujúce sa do únie. To znamená, že zostávajú v postavení tzv. tretej krajiny, čiže bez ekonomických a neekonomických výhod. Ich osudom sa nevyhnutne stáva izolácia, vypadnutie

POZNÁMKA

predtým ako sa stali usporiadanými európskymi spoločnosťami. Ako je už konštatované, krajina uchádzajúca sa o členstvo musí nielen prijať, ale aj realizovať a uplatniť všetky platné pravidlá a zákony EÚ (acquis com-

direktívy a odporúčania, všeobecné a individuálne rozhodnutia. Korpus tiež obsahuje všeobecné zásady správneho práva a konvencie podpísané medzi členskými štátmi. zo svetového globálneho trendu. Kandidátske krajiny musia prijať Následkom je i strata trhov, pokles všetky právne výdobytky EÚ zamestnanosti a prosperity, ešte pred vstupom. V záujme nízka konkurencieschopich integrovania do EÚ tieto nosť a následne zaostávanie štáty musia teda zaradiť prápodnikov. Jedným z dôsledvo únie do svojich národných kov je aj zabrzdenie prílezákonodarstiev a realizovať ho vu priamych zahraničných od chvíle pristúpenia. Uvedené investícií, nedostupnosť pravidlá sú rozdelené do 35 prostriedkov zo štrukturálrozličných oblastí práva, všenych fondov EÚ. Všetko to obecne známych ako kapitoly. vplýva i na občanov, najmä Keď ide o krajiny západného na mládež, zvlášť na ich Balkánu, najkomplexnejšie sú životnú úroveň. Jasné je, v ktorom smere. Z nedávnej konferencie o ľudských právach utečencov kapitoly 23 a 24 zaoberajúce sa justíciou, ľudskými právami, Cestou k lepšej budúcnosti je dostať sa medzi členské štáty, kto- munautaire – právne normy), ktoré sú spravodlivosťou, slobodou a bezpečré tiež museli zdolať neľahkú cestu korpusom spoločných práv a záväzkov, nosťou. Práve preto Európska únia jednotných pre všetky členské štáty rozhodla, že bude najlepšie odštartovať únie. Tento korpus nie je statický, ale rokovania týmito oblasťami so zámeje poznačený evolúciou a obsahuje rom, aby štát mal viac času prispôsobiť niekoľko segmentov. V prvom rade sa platným európskym štandardom. primárne zákonodarstvo, teda zmluvy Tento model sa už uplatňuje v rokoa všeobecné právne zásady. Na dru- vaniach s Čiernou Horou a stáva sa – boľševníka zhubného. Vyznačuje sa hom mieste zákony schválené počas aktuálnym aj keď ide o nás. trebárs absenciou znepokojenia nad uplatnenia zmlúv, ako i súdnu prax správami o podozreniach z falošných Súdu spravodlivosti. Na tretej pozícii (V budúcom čísle: diplomov či plagiátov doktorandských Prvé negociačné kapitoly) sú medzinárodné zmluvy EÚ, na štvrtej prác našich najvyšších štátnych činiteľov. Odrádza jednotlivcov zasiah- sekundárne zákonodarstvo: dekréty,

hrozíme sa zakaždým, keď sa o nás čo len šuchne myšlienka, že vlastne celé desaťročia nás prenasleduje jedna a tá istá mrazivá téza o tom, ako sa rútime do záhuby, najčastejšie zabalená do otázky: Ako ďaleko máme k samému dnu? Na spoločenských sieťach informujú, výstražne píšu o rastlinnom druhu boľševník obrovský, v srbskej terminológii známeho ako „gigantski svinjski korov“ respektíve „velika medveđa šapa“. Vraj sa táto potvora dostala do Maďarska a treba ju očakávať aj v Srbsku. Uvádza sa aj, že je reč o mimoriadne nebezpečnej a invazívnej rastline, keďže vraj šťava z boľševníka „dokáže popáliť pokožku a spôsobiť vážne poškodenia zraku“. Aké kompatibilné je toto „neviniatko“ s rastlinkami, o ktorých útokoch nás denne informujú čo tlačené, čo elektronické médiá! Korupcia, nepotizmus, kriminál a iné formy amorálneho správania a konania ľudí sú schody, ktorými naša spoločnosť hravo – s pesničkou o reformách na perách – stúpa, ba rúti sa priamo ku dnu (ľudskej dôstojnosti, respektíve holej existencie). Voda je čoraz mútnejšia a zamorenejšia; dávno dýchame žiabrami, trepoceme rukami-nohami v bahne, z ktorého číhajú pípete tunajšieho rastlinného druhu s vysokým výskytom • TÝŽDEŇ •

nutých jeho prachom poškrabkávať a poklepkávať sa po čele a spýtavými pohľadmi šacovať lokálnych politikov a mocnárov, ktorí vysokoškolské diplomy získali podstatne neskoršie než prvý(é) milión(y). Nedopustí zamýšľať sa nad informáciami o tom, ako istého domáceho vývozcu upodozrievajú z nezákonného pokusu o predaj mäsa na zahraničný trh, ani nad správami o protestoch poľnohospodárov, ktorých vraj dakto chce ukrátiť o zákonom regulované uprednostnenie pri prenajímaní štátnej pôdy, s cieľom dať ju na používanie záujemcom zo zahraničia. Boľševník zhubný umožňuje nečertiť sa a nekonať, ani vtedy, keď ním nainfikovaný človek na vlastné uši počuje, ako na seba kydajú tzv. športoví pracovníci, alebo keď sa deň čo deň na vlastné oči presviedča o agresivite našich slávnych futbalistov, basketbalistov a iných tiežšportovcov alebo trebárs žiakov... A čo majú spoločné boľševník obrovský a boľševník zhubný? Nebezpečné sú preto, lebo sa ľahko rozširujú a ťažko ich vykynožiť. Slovom, oba „rastlinné druhy“ urýchľujú cestu ku dnu, jedna radosť.

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

INÝ NÁHĽAD

Kde je to dno?

25 /4600/ 21. 6. 2014

Slovensko Slovensko má aj oficiálne novú hlavu štátu

ANDREJ KISKA PO DESIATICH ROKOCH VYSTRIEDAL IVANA GAŠPAROVIČA V PREZIDENTSKOM PALÁCI

Rastislav Boldocký

„S

toja pred nami mnohé výzvy, ale máme všetky predpoklady na to, aby sme ich s hrdosťou zvládli. Slovensko je malá krajina. Ale je to krásna krajina s pracovitými, schopnými a talentovanými ľuďmi. A preto sa výziev nemusíme báť,“ uviedol nový slovenský prezident Andrej Kiska vo svojom nedeľnom inauguračnom prejave. Tesne predtým zložil aj prezidentský sľub, čím sa oficiálne na päť rokov ujal funkcie hlavy štátu. Kiska v prejave zdôraznil, že chce

byť prezidentom všetkých občanov. „Nebol som kandidátom vlády a nebol som kandidátom opozície. A takým nestranným a nadstraníckym budem aj prezidentom,“ zdôraznil. Ako dodal, chce byť „férovým partnerom“ vláde aj parlamentu, pričom podľa neho hlavným cieľom štátu má byť „plnenie svojich povinností a záväzkov voči občanom“. Andrej Kiska, ktorý v Prezidentskom paláci vystriedal Ivana Gašparoviča, ďalej chce povzbudiť občanov, aby sa angažovali vo veciach verejných. „Potrebujeme spoločné povedomie, že hoci existujú prob-

Prezident SR Andrej Kiska počas inaugurácie

lémy a nič nie je dokonalé, tak rozumieme ceste, po ktorej ideme. Hoci nečakáme zázraky, vidíme, že má zmysel sa angažovať; má zmysel sa pokúsiť veci meniť,“ uviedol. Za alarmujúci zároveň označil počet ľudí, ktorí sú nespokojní so stavom a smerovaním krajiny. Kiska sa v prejave zmienil aj o zahraničnej orientácii Slovenska, pričom pripomenul, že podobne ako aj jeho predchodcovia bude podporovať európsku cestu. Nový prezident má už za sebou aj prvú zahraničnú cestu. Celkom netradične nešiel do Českej republiky, ale do maďarskej Budapešti na stretnutie hláv štátov skupiny V4 a Nemecka. „Absolvovali sme spoločný obed s pánmi prezidentmi, bolo to veľmi neformálne, priateľské, spoznávacie, kde sme diskutovali skôr o spoločenských témach,“ uviedol po stretnutí Kiska. Snímka: SITA, Jozef Jakubčo

SEDEM OTÁZOK PRE PAVLA SUROVÉHO, DIZAJNÉRA A MARKETINGOVÉHO KONZULTANTA

Pre Slovákov sme stále cudzincami R. Boldocký

„D

izajnér Pavel Surový získal v Číne ďalšiu prestížnu cenu,“ hlásali v týchto dňoch titulky slovenských médií. Tridsaťštyriročný Kysáčan si za logo s názvom Kravata odniesol bronzovú medailu zo súťaže HiiBrand, keď sa do užšieho finále prebojovali aj jeho ďalšie dve práce. Nadviazal tak na niekoľkoročnú šnúru medzinárodných úspechov. V tomto roku si už priniesol jeden bronz zo Spojených štátov, v minulosti dokonca získal ocenenie za najlepšie európske logo či najlepší svetový brand. „Ceny vnímam ako svetovú afirmáciu v dizajne,“ hodnotí Pavel. Dizajnu sa pritom dlhé roky venoval len ako koníčku, profesionálne sa skôr orientoval na ekonomiku. Do Bratislavy prišiel v roku 1999, zapísal Fakultu hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity. Po ukončení štúdia zostal ešte sedem rokov na akademickej pôde – pôsobil ako asistent, neskôr odborný asistent na Fakulte manažmentu. Potom ho zlákal súkromný sektor. Do medzinárodnej firmy GfK nastupoval ako projektový manažér a vypracoval sa na marketingového senior konzultanta. V súčasnosti zastáva podobnú pozíciu v zahraničnej banke, kde má na starosti

www.hl.rs

celú internetovú stratégiu a online podnikanie. Medzičasom sa zmenili aj ďalšie veci, v prvom rade dizajn už dávno nie je pre Pavla iba hobby. Cez tvorbu internetových stránok sa dostal ku grafickému dizajnu a dizajnu obalu a od roku 2011 sa začali hrnúť spomínané medzinárodné ocenenia. Najnovšie svoje pole pôsobnosti rozširuje o ďalšiu oblasť. „Začal som sa profesionálnejšie zaoberať fotografiou. Fotím najmä portréty,“ vysvetľuje. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Musel som dvakrát viac pracovať na sebe, aby som sa tu presadil. Aj keď máme slovenskú Pavel Surový národnosť, stále sme pre tunajších Slovákov cudzincami. Ale keď človek ide za cieľom a snom, musí s úsmevom prekonať všetky tŕnité cesty. – Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť? – V prospech Slovenska hovorí najmä členstvo v Európskej únii. Slovensko sa transformáciou a vstupom do EÚ stalo atraktívnejšou krajinou. Nie je ideálne ani tu, ale daňová reforma zjednodušila

Informačno-politický týždenník

podnikanie a Rakúsko je na pár krokov. – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Viacerí ma tu vnímali ako Srba či dokonca Albánca – zrejme pod vplyvom informovania médií v 90. rokoch. Je to zaujímavé, že viac ako polovica Slovákov na Slovensku nevie o nás, netušia o nejakých krajanoch vo Vojvodine. Pre nich som bol vždy niekto, kto ich oberá o pracovné miesto a patrične mi to dávali najavo. Pravda, boli aj výnimky, ale tých bolo málo. Oslovili ma viacerí podnikatelia, aby som im sprostredkoval stretnutia v Srbsku a opačne na Slovensku. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – S manželkou Draganou je naším najväčším úspechom synček Miljan-Pavel (úsmev). Pokiaľ ide o profesionálne úspechy, chcel by som zdôrazniť, že na nich majú veľký podiel moji skvelí a pracovití rodičia, ktorí vždy podporovali moje aktivity a sny. Aj manželka, ktorá

je mojou kreatívnou múzou a zároveň oporou. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Neľutujem a neberiem to tak, že som odišiel navždy. Za týchto 15 rokov som vždy jednou nohou v Srbsku. Často sa tu zdržujem pracovne, s rodinou sem chodíme na sviatky a dovolenku. Keďže moja práca nie je ani tak viazaná na konkrétne miesto, ale skôr na počítač a internet, mám možnosť dlhšie pobudnúť v dedinke, ktorá v rovinke stojí. Rodisko a rodinu nemožno opustiť. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – Ako som povedal, stále som jednou nohou v Srbsku. V súčasnosti sa chcem uchádzať o priazeň a mandát všetkých Slovákov vo Vojvodine pri voľbách do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Chcem pomôcť svojimi skúsenosťami, kontaktmi, zručnosťami, metodológiou. Urobiť niečo dobré a pozitívne pre všetkých nás. Kto robí nezištne a so zápalom, ten robí v prospech vyššieho dobra. A kto robí pre vyššie dobro, ten robí v prospech všetkých nás. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Keď Slováci hrajú hokej, tak Slovensku, a keď Srbsko hrá basketbal, futbal, volejbal, vodné polo či tenis – samozrejme, vždy Srbsku. Foto: Archív PS • SLOVENSKO •

Ľudia a diania Zvolili nového primátora ZO ZHROMAŽDENIA MESTA ZREŇANIN

Vladimír Hudec

predtým než sa doterajší zástupca primátora Čedomir Janjić aj formálne stal kandidátom na primátora, musel sa vrátiť do výborníckych lavíc. Miesto mu demisiou uvoľnil výbor-

red schválením rokovacieho programu 23. zasadnutia Zhromaždenia mesta Zreňanin 12. júna sa výborníkom prihovoril Bojan Stajkovac, predstaviteľ občanov MS Mala Amerika, ktorí práve v tej chvíli protestovali pred budovou dožadujúc sa zrušenia rozhodnutia o postavení pohostinských objektov – pltí na mestskom jazere. Upozornil na možné ekologické a sociálne následky a vyzval výborníkov, aby zrušili spomínané rozhodnutie. K požiadavke sa pripojil aj Predrag Jeremić (DS) s návrhom na doplnenie rokovacieho programu týmto Nový primátor Čedomir Janjić (vľavo) bodom, ale vládnuca väčšina a jeho zástupca Saša Santovac návrh zamietla. Ústrednou témou zasadnutia bola ník Radovan Tihomirović. Janjića voľba nového primátora; predtým do funkcie primátora kandidovala zhromaždenie konštatovalo demisiu, vládnuca koalícia v čele so SNS, a on a tým aj zánik mandátu doterajšieho potom za svojho zástupcu navrhol primátora Mr. Ivana Bošnjaka. A Sašu Santovca. Do Mestskej rady

navrhol doterajších členov: Zlatanu Ankićovú, Dubravku Bulovan Bengin, Sinišu Pandurova, Stojko Jozsefa, Dr. Bobana Đukanovića, Dragišu Arbulja, Radišu Dupljanovića a Ivana Bandu, ktorých zvolili tajným hlasovaním. Výborníci DS kritizovali kádrovú politiku koalície pri moci a pred hlasovaním opustili zasadačku. Na druhej strane ligisti sa dožadovali vypísania volieb a tiež sa vyjadrili, že v hlasovaní nebudú mať účasť, ale v zasadačke zostali. Vo svojom prvom príhovore z funkcie primátora Janjić konštatoval, že Zreňanin zápasí s početnými problémami, ktoré treba riešiť. Oznámil, že dôraz mieni dať na zamestnávanie a s tým cieľom sa pousiluje vytvoriť prajné ovzdušie na prilákanie domácich a zahraničných investorov. Ako jeden zo základných cieľov uviedol ďalší rozvoj infraštruktúry a rovnomerný rozvoj všetkých osád. V pokračovaní výbornícka väčšina schválila rozhodnutie o za-

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Zmeny v Mestskej rade a v komunálnych podnikoch Elena Šranková

a maratónskom zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 13. júna, na ktorom výborníci rozobrali 85 bodov rokovacieho programu, stredobodom pozornosti boli demisie členov Mestskej rady a riaditeľov verejných komunálnych podnikov. Na návrh primátora Nového Sadu Miloša Vučevića vymenovali nových členov Mestskej rady (MR), a tak nedávneho poradcu primátora Vladimira Jelića zvolili za člena MR povereného vzdelávaním, ktorí v tejto funkcii vystriedal Radomira Dabetića. Donedávny námestník primátora Vanja Vučenović teraz je v Mestskej rade poverený kultúrou, pričom v tejto funkcii vystriedal Milanku Brkićovú. Doterajší námestník primátora Vladimir Stojković ako • ĽUDIA A DIANIA •

člen Mestskej rady bude mať na starosti rezort komunálnych prác. V tejto funkcii vystriedal Nikolu Ćirovića, ktorého vymenovali za člena MR povereného sociálnou politikou, a to namiesto Belu Kurinu. V tajnom hlasovaní sa nezúčastnili opoziční výborníci z radov DS, NDS, LSV a SRS. V zmysle redefinovania vzťahov v rám- Pamätník v strede Kysáča ci vládnucej koalície v Novom Sade prišlo k zmene riadi- pokrokovej strany (SNS) sa zriekli teľov ôsmich mestských verejných jednotlivých rezortov a podnikov komunálnych podnikov. Ako sa a vedúce funkcie prebrali kádre zo na rokovaniach pred zasadnutím SNS. Na zasadnutí Zhromaždenia dohodli, koaliční partneri Srbskej mesta Nový Sad vymenovali úradu-

ložení nového VKP na vyberanie poplatkov, čo opozícia považuje za zbytočné trieštenie rozpočtových peňazí a vytváranie priestoru na zamestnávanie straníckych kádrov. Schválený je aj záverečný účet rozpočtu mesta, správa o práci mestskej správy, niekoľko dokumentov z oblasti územného plánovania a komunálnych záležitostí. Záverom zasadnutia pre vypršanie mandátu z funkcie uvoľnili doterajších členov školských výborov všetkých 26 základných a 8 stredných škôl z územia mesta a zvolili nových. Členmi ŠV ZŠ Bratstvo v Aradáči sa stali: z lokálnej samosprávy Jovana Milovanovićová, Ján Litavský a Erka Viliačiková, z radov zamestnaných Soňa Zahorcová, Milana Novakovová a Jaroslava Števková a rodičov budú zastupovať Daniela Ábelovská, Taňa Zelenáková a Dejan Rakić. Členmi ŠV ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate počas ďalších 4 rokov budú: Vesna Poliaková, Anka Jantová a Pavel Straka (lokálna samospráva), Milena Godová, Sonja Tasevská a Adela Obšustová (kolektív) a Anita Mezeiová, Anita Jonášová Mišićová a Taňa Nosáľová (rodičia).

Foto: www.zrenjanin.rs

júcich riaditeľov, ktorí budú riadiť mestské firmy do ukončenia súbehov na voľbu riaditeľov, lebo podľa Zákona o verejných podnikoch sa generálni riaditelia majú voliť len prostredníctvom súbehov. Okrem kádrových zmien výborníci ZM Nový Sad schválili záverečný účet mestského rozpočtu za rok 2013. Za jeho schválenie hlasovalo 42 výborníkov. V rozprave výborníci z radov opozície kritizovali realizáciu rozpočtu, najmä v investičnej časti, ktorá sa uskutočnila na viac ako 60 percent. Občanov Kysáča iste bude zaujímať informácia, že na zasadnutí v piatok 13. júna rozhodli premiestniť pamätník padlých bojovníkov NOV, ktorý sa nachádza v strede Kysáča, na parcelu severne od doterajšej lokality. Urobí sa to v záujme rekonštrukcie križovatky ulíc Slovenskej a Dr. Janka Gombára. Ide o pamätník vybudovaný v roku 1948, dielo neznámeho autora, s obeliskom z tehál, na ktorom je mramorová doska. Pamätník padlých bojovníkov má podstavec v tvare schodov. Na zasadnutí minútou ticha vzdali poctu obetiam záplav v Srbsku.

25 /4600/ 21. 6. 2014

Ľudia a diania ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Do Obecnej rady zvolili dve ženy Katarína Gažová

o štvrtok 12. júna sa realizovalo 19. zasadnutie báčskopetrovského lokálneho parlamentu. Stredobodom pozornosti výborníkov boli body venované voľbe dvoch nových členov Obecnej rady a správe o realizácii rozpočtu obce za rok 2013. Hodne času výborníci venovali diskusii o nových členoch Obecnej rady. Do tohto orgánu obce boli navrhnuté dve ženy: Katarína Melegová-Melichová z Báčskeho Petrovca a Milena Nišićová z Maglića. V diskusii niektorí výborníci okrem iného vyjadrili mienku, že druhá kandidátka ako mladá osoba nemá nadostač skúseností pre prácu v takom serióznom orgáne. Na druhej strane vyjadrili potešenie, že sa po dlhšom čase do zloženia Obecnej rady dostanú aj ženy, za čo sa obecná Rada pre rodovú rovnosť roky zasadzovala. Tajným hlasovaním výborníkov navrhnuté kandidátky boli zvolené za nové členky Obecnej rady, a to Katarína Melegová-Melichová pre oblasť kultúry a školstva a Milena Nišićová pre mládež, šport a spoločenskú starostlivosť o deti predškolského veku.

V rozprave o správe o realizácii obecného rozpočtu v roku 2013 poukázali na disproporciu medzi príjmami a výdavkami a zdôraznili, že sa do rozpočtu nedostali všetky plánované prostriedky z vyšších inštancií. Na záver diskusie predostreli návrh, aby sa v obci usporiadalo školenie o tom, čo obecný rozpočet vlastne je a ako sa tvorí. Správu o realizácii minuloročného obecného rozpočtu, ako aj konsolidovanú účtovú závierku rozpočtu za rok 2013 výborníci schválili. Bez diskusie v pokračovaní schválili návrh plánu generálnej regulácie Hložian, a potom aj návrh na nadviazanie spolupráce a dohodu o partnerskej spolupráci medzi Obcou B. Petrovec a slovenským mestom Martin. Hlasovaním výborníci schválili zmeny v zloženiach komisií – pracovných telies Zhromaždenia obce. Keď ide o zdravotnícku ustanovizeň Dom zdravia Báčsky Petrovec, zhromaždenie uvoľnilo po dvoch členov Správnej a Dozornej rady a následne na ich miesta zvolilo nových členov. V súvislosti s tým predseda SR Domu zdravia Ivan Zabunov

Tajným hlasovaním výborníci báčskopetrovského lokálneho parlamentu zvolili dve nové členky Obecnej rady

konštatoval, že je demisia členov týchto orgánov individuálne rozhodnutie. Aj v Slovenskom vojvodinskom divadle odvolali jedného člena rady a na jeho miesto zvolili nového. Bez diskusie a pripomienok boli schválené správy o minuloročnej práci a finančnom hospodárení, plán a program práce a finančný plán na tento rok Knižnice Štefana Homolu. Správu Podnikateľského a inovačného strediska Báčsky Petrovec za rok 2013 ozrejmil riaditeľ Karol Boldocký a výborníci ju schválili. V analýze vlaňajšej

DRUHÉ DONÁTORSKÉ STRETNUTIE V STAREJ PAZOVE

Pribudlo ďalších 12 miliónov Anna Lešťanová

adácia Pazova pre najohrozenejších, ktorú založili hospodári, zamestnávatelia a občania, pokračuje v realizácii projektu, cieľom ktorého je do konca roka zozbierať prostriedky v hodnote 200 miliónov dinárov. Po úspešnom prvom donátorskom stretnutí, ktoré realizovali 27. mája a zozbierali viac ako 42 miliónov dinárov na sanáciu následkov katastrofálnych májových záplav, vo štvrtok 12. júna vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy sa konalo druhé doná-

www.hl.rs

torské stretnutie. Vďaka ďalším hospodárom, zamestnávateľom a občanom na uvedené účely tentoraz zabezpečili 12 miliónov 133-tisíc dinárov.

Informačno-politický týždenník

Po predbežnej obchôdzke terénov za potenciálnu lokalitu, na ktorej by z týchto prostriedkov mali stavať okolo 30 rodinných domov, určili Krupanj. Táto obec nie je však jediná, do ktorej z územia Staropazovskej obce doteraz zaslali pomoc. Balíky s humanitárnou pomocou, krmivom pre dobytok a stavebnými strojmi sa dostali aj do obcí Osečina a Bajina Bašta, kde sa intenzívne pracuje na

bezpečnosti cestnej dopravy v obci, ktorá tiež bola schválená, sa uvádza, že cesty sú v zlom stave a ani bezpečnosť nie je najlepšia. Zhromaždenie obce schválilo informáciu o práci, program práce a plán príjmov a výdavkov MS Maglić, ako aj iniciatívny návrh Rady MS Petrovec na novelizáciu uznesenia o miestnych spoločenstvách na území obce. Záverom zasadnutia výborníci schválili správu predsedu Zhromaždenia obce Rajka Perića o služobnej ceste do Nemecka. Odznelo aj niekoľko výborníckych otázok. sanácii následkov záplav. Na druhom donátorskom stretnutí vyzdvihli výnimočne dobrú spoluprácu Združenia občanov Pazova pre najohrozenejších s republikovou vládou a najmä s premiérom Aleksandrom Vučićom a podpredsedníčkou vlády Zoranou Mihajlovićovou, ktorí podporili túto veľkú akciu v Starej Pazove. Na druhom donátorskom stretnutí sa zúčastnilo viac ako 50 hospodárov a zamestnávateľov, medzi ktorými boli aj tí, ktorí podnikajú mimo územia obce. Aj tentoraz donátori sumu, ktorú vyčlenili, slávnostne zapísali do donátorskej knihy. Uviedli, že ide o účinný a konkrétny projekt, aby sa pomohlo ľuďom, ktorí v tejto živelnej pohrome zostali bez svojich domov. • ĽUDIA A DIANIA •

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ALIBUNÁR

(Ne)disciplinovaní občania (ne)rušili zasadnutie Vladimír Hudec

ačiatok 24. zasadnutia Zhromaždenia obce Alibunár v piatok 13. júna poznačil incident, ktorý hrozil prerušením, resp. odročením zasadnutia, vzhľadom na to, že sa všetko udialo pred schválením rokovacieho programu. Predseda opozičnej výborníckej skupiny SPS Milan Ćuruvija navrhol totiž, aby do rokovacieho programu zaradili závery Zhromaždenia občanov MS Dobrica a aby Zhromaždenie obce zrušilo rozhodnutie o výstavbe objektu firmy Eko 21 v tejto osade. Návrh zdôvodnil obavami občanov, že ide o objekt na spracovanie nebezpečného odpadu. Predseda Zhromaždenia obce Predrag Belić potvrdil, že požiadavky občanov Dobrice spolu s petíciou prišli do obce a tajomníčka ZO Biljana Vragovićová vysvetlila, že táto otázka nebola zaradená do rokovacieho programu výlučne v záujme skúmania problematiky, „aby sa všetko vykonalo v súlade so zákonom“.

Zároveň P. Belić ubezpečil, že sa o tom bude rokovať už na nasledujúcom zasadnutí. Aurel Murgu (LSV) však navrhol, aby sa „nečakalo na mienky z Belehradu a Nového

či je niečo nebezpečné alebo nie najprv konzultovali odborníci, pokým predseda obce Đurica Gligorijev konštatoval, že vlastne ani nieto o čom rokovať, lebo spomí-

Policajti odmietli nasilu odprevadiť občanov Dobrice zo zasadačky

Sadu“, ale aby sa o tejto otázke rokovalo už na tomto zasadnutí, a aby sa na nasledujúcom vyniesli závery. Podpredseda zhromaždenia a nedávny predseda obce Dušan Jovanović sa však vyjadril proti tomu a nástojil, aby sa o tom,

naná firma iba prenajala prevádzkový priestor v Dobrici a obci zatiaľ nepodala žiadnu žiadosť o súhlas na výstavbu nejakého objektu. Na zasadnutí bola prítomná aj delegácia občanov Dobrice, ktorí sa tiež chceli ujať slova, a ako po-

vedali, výborníkom prezentovať informácie a dokumenty, ktorými disponujú, ale im to predseda ZO nedovolil. Zároveň sa ich pokúsil ubezpečiť, že problém v nastávajúcom období riešia. Keďže sa občania nechceli vzdať úmyslu hovoriť, predseda určil prestávku, počas ktorej požiadal políciu, aby zo sály odprevadila občanov Dobrice. Policajti prišli, ale keď zistili, že občania pokojne sedia na svojich miestach a že nebolo fyzického pojednávania, odmietli intervenovať. Zasadnutie teda pokračovalo za prítomnosti občanov Dobrice, avšak keď výbornícka väčšina (SNS, DS) odmietla ich problém zaradiť do rokovacieho programu, sklamane opustili zasadačku. Spolu s nimi odišli aj výborníci SPS a LSV, takže zasadnutie pokračovalo na okraji kvóra. Prítomných 12 výborníkov potom jednohlasne schválilo záverečný účet obecného rozpočtu, rozhodnutia o utvorení obecného štábu pre mimoriadne situácie, o sociálnej ochrane, o zverení jednotlivých prác VP Riaditeľstvo na výstavbu a úpravu Alibunárskej obce, správu o práci obecnej správy... V závere zasadnutia vykonali niektoré kádrové rošády v dozorných radách obecných verejných podnikov a ustanovizní a vo viacerých pracovných telesách obecného zhromaždenia.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Rokovali o rozpočte, schválili výročné správy Anička Chalupová

o schválení zápisnice z predchádzajúceho 20. zasadnutia tridsaťjeden prítomných výborníkov kovačického lokálneho parlamentu vo štvrtok 12. júna rokovalo najprv o záverečnom účte obecného rozpočtu za rok 2013. Po ostrej kritike návrhu rozhodnutia záverečného účtu (so správou nezávislého revízora) zo strany opozičníkov Zorana Savanova zo Srbskej pokrokovej strany (SNS) a predstaviteľa Slovenskej strany (SS) Jána Paula, Ljiljana Žarićová, vedúca oddelenia pre financie, pousilovala sa dôkladne ozrejmiť • ĽUDIA A DIANIA •

takmer každú spomenutú položku z minuloročného rozpočtu. V pokračovaní sa výborníci venovali položkám obecného rozpočtu na bežný rok. K správe o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o rozpočte Obce Kovačica na rok 2014 (prvý opravný rozpočet) Žarićová podotkla, že po schválení tohto rozhodnutia bude obecná pokladnica plnšia o 25,8 milióna dinárov. Ide vlastne o účelové prostriedky, ktoré budú usmernené medziiným na výstavbu kanalizačnej siete v Kovačici, dostavbu a adaptáciu budovy Predškolskej ustanovizne Kolibrík v Padine, ako aj Strediska pre sociálnu prácu na

výstavbu denného pobytu pre postihnuté osoby. V pokračovaní zasadnutia výborníci rokovali o návrhu rozhodnutia o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o právach a službách v oblasti sociálnej ochrany na území obce, ako aj o ročnom programe ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy. V ďalších bodoch rokovacieho programu výborníci venovali pozornosť Stratégii rozvoja cestovného ruchu Obce Kovačica na obdobie rokov 2014 až 2020 a Lokálnemu akčnému plánu pre mladých na obdobie rokov 2014 až 2019. Na schôdzi tiež schvá-

lili zmeny a doplnky programu práce Verejného komunálneho podniku Padina, rokovali o správe o činnosti a finančnej správe VP Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax a rozoberali správy o práci niektorých ďalších VKP a miestnych spoločenstiev. Záverom zasadnutia výborníci rokovali o návrhu riešení na voľbu členov Štábu pre mimoriadne situácie Obce Kovačica a schválili kádrové zmeny vo viacerých ustanovizniach a inštitúciách z územia obce. Všetkých 28 bodov rokovacieho programu bolo schválených väčšinou hlasov.

25 /4600/ 21. 6. 2014

Ľudia a diania ZÁVEREČNÁ KONFERENCIA IPA PROJEKTU HUSERIDE PREBIEHALA V NOVOM SADE

Skúsenosť nás učí Oto Filip

polupráca sa brúsi skutkami. S cieľom prispieť k širšej spätosti susedných štátov aj prostredníctvom budovania cyklistických chodníkov a ich napojením na transregionálnu sieť EuroVelo rozvíjať cyklodopravu za splnenia adekvátnych predpokladov na bezpečnosť premávky a zlepšiť spoluprácu lokálnych správ dvoch štátov, od marca 2013 do polovice júna tohto roku prebiehal spoločný srbsko-maďarský cezhraničný projekt s názvom Huseride v hodnote viac ako 1,3 milióna eur. Až 85 percent uvedenej sumy sa refundovalo z IPA fondov Európskej únie. Partnerskými inštitúciami bol z našej strany Verejný podnik Ústav pre výstavbu mesta Nový Sad, z maďarskej lokálna samospráva Mórahalom a nositeľom projektu Verejný komunálny podnik Put Nový Sad. Záverečná konferencia medzištátneho projektu prebiehajú-

ceho pod heslom Dobrí susedia vytvárajú spoločnú budúcnosť, v rámci ktorého sú vystavané kilometre cyklistických dráh a vypracovaná projektová dokumentácia a štúdie uskutočniteľnosti pre ďalšie, prebiehala 11. júna v Master stredisku Novosadského veľtrhu. Na nej o vlastnom prínose k akcii Jazda celou Európou – výstavba prístupových cyklistických trás v záujme lepšej fyzickej spätosti v maďarsko-srbskej prihraničnej oblasti hovorili jej aktéri, tak naši, ako aj tí z Mórahalomu. Najkonkrétnejším výsledkom ich úsilia je vznik cyklotrasy dlhej vyše dvoch kilometrov a širokej dva metre na Temerínskej ceste v Novom Sade, od križovatky s Prímorskou ulicou po autostrádu E-75. V Maďarsku je vybudovaná cyklodráha na verejnej ceste číslo 5 512 od Mórahalomu po maďarsko-srbskú hranicu. Projekt zahrnul aj zmapovanie existujúcich cyklistických chodníkov v Novom Sade. Bude to

mať osobitný význam pri schvaľovaní rozhodnutí o budovaní nových cyklistických trás, oprave existujúcich, organizovaní parkovísk pre potreby cyk- Jednou zo zložiek projektu bol aj EuroVelo deň 1. júna listov a v zvyšovaní bezpečnosti premávky pri zoviek a v podobe prínosu k vyššej krížení sa týchto dráh s hlavnými bezpečnosti dopravy majú cenu cestami. Význam cezhraničného zlata. Nieto hodnoty nad životy. projektu možno objaviť aj v za- Keďže doprava o tie už obrala bezpečení vyššej mobility lokálnej mnohých, zostáva sa viac, všade pracovnej sily, v prínose turizmu a plne činiť, aby obetí a úrazov ako rozvojovej možnosti lokálnych bolo čím menej. Aj o tom je tento ekonomík, tak isto v orientácii na projekt. Ako i o tom, že praví suvznik bezpečných, moderných sedia vždy vedia, ako si navzájom pomôcť. Zvlášť keď to potrebujú a prístupových ciest. Pri mnohých dopravných prob- ako soľ. Aj z aspektu dopravy, aj lémoch, ktorých svedkami sme v z aspektu rozvoja, aj z aspektu poslednom období, všetky opat- naplnenia a využitia možnosti renia v smere zlepšenia stavu vo- mnohorakej spolupráce.

PRÍPRAVY NA OSLAVY DŇA KULPÍNA

Zapojiť čím viac spolkov a združení Katarína Gažová

pínskych žien, ako potvrdila redseda Rady predsedníčka Miestneho Katarína Zorspoločenstva ňanová, sa tiež Kulpín Miroslav aktívne zapojí, Čeman v pondelok a to výstavou 9. júna v priestoa tortami. Šaroch MS uspochový klub, ako riadal stretnutie uviedol predses predstaviteľmi da Dušan Vida, spolkov a združeusporiada šaní v osade. Cieľom chový turnaj, dohovoru bolo na ktorom sa spresniť poduja- Odštartovali prípravy na Deň Kulpína, ktorý oslávia 12. júla zúčastnia hostia tia, ktoré zaradia z Nitry. V mene do programu tohtoročnej oslavy Zima informoval, že kniha autora Miestnej organizácie penzistov na Dňa Kulpína. Ako pripomenul, na Pavla Peťkovského Spomienky na stretnutí bol prítomný Miloš Vlaov, minulom zasadnutí Rady MS sa Rádio Kulpín je v tlači. Originálny ktorý informoval, že penzisti plánuuzhodli, že dňom oslavy bude so- rukopis je preložený do srbčiny, jú k tejto príležitosti zorganizovať takže publikácia bude mať dve ver- zhromaždenie maliarov – penzistov. bota 12. júla. Na stretnutí predstavitelia spol- zie – slovenskú a srbskú. Slávnostná Kultúrno-umelecké stredisko Zvokov a združení navrhli konkrétne ak- premiéra knihy o jednej dôležitej len bude mať na starosti program, tivity, ktorými prispejú k programu. etape v dejinách Kulpína bude v ktorom sa predstaví aj domáci DFS Predseda Klubu Kulpínčanov Pavel zaradená do oslavy. Spolok kul- Bažalička. Nebude, samozrejme,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

chybovať ani divadelná zložka osláv. Do programu sa zapojí aj novozaložená detská folklórna skupina, ktorá od februára 2014 pôsobí pri pravoslávnej cirkvi. Ako povedal kulpínsky pravoslávny kňaz Rade Despotović, majú profesionálneho choreografa, ktorý pracuje s dvomi vekovými skupinami detí, ktorých je súhrne 40. Aby kultúrno-umelecký program osláv bol ešte rozmanitejší a bohatší, organizátori pozvú aj hosťujúce súbory. Predseda Poľovníckeho spolku Fazan Branislav Plachtinský na podujatie ponúkol priestory Poľovníckeho domu. Na zasadnutí predseda Rady MS Kulpín Miroslav Čeman navrhol členov užšieho organizačného výboru oslavy Dňa Kulpína, v ktorom sú: Pavel Gaža, Zuzana Pašićová, Viera Dorčová-Babiaková a Michal Čiliak. Výbor bude mať na starosti programovú náplň podujatia a organizačné záležitosti. • ĽUDIA A DIANIA •

Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA PIVNICA

Ako sa pohnúť z mŕtveho bodu Katarína Gažová

kancelárií a zasadačky v DK. Obec nám k tomu poskytla ďalších 300-tisíc, ktoré sme použili na kopanie dedinských garádov. Prostredníctvom MS Pivnica Klub poľnohospodárov dostal 75-tisíc dinárov na rovnanie

Miestnom spoločenstve Pivnica na rok 2014 mali kopu plánov, ale Báčskopalanská obec im schválila iba prostriedky na bežné trovy. Vypracovali niekoľko projektov, ale prostriedky z obce nedostali, hovorí tajomníčka MS Pivnica Vlasta Šusterová-Červená. Aká bola finančná situácia v roku 2013? – Vlani sme od obce na bežné trovy dostali 400-tisíc dinárov. K tomu Národnostná rada slovenskej národnostnej Vlasta Šusterová-Červená menšiny prispela k rekonštrukcii Domu kultúry sumou poľných ciest a k tomu boli angažo400-tisíc dinárov a rovnakú sumu vaní ešte dvaja hájnici v dôsledku poskytla aj Obec B. Palanka. Pros- zväčšeného počtu krádeží v auguste, triedky z obce sme použili na tretiu septembri a októbri, čo tiež vyfinanfázu rekonštrukcie, čiže vykurovanie covala obec. Ktoré projekty ste pripravili na ustanovizne. Z finančnej podpory NRSNM sme vykonali rekonštrukciu tento rok?

– Bol to projekt odvádzania atmosférických vôd, potom projekt cesty Pivnica – Silbaš a projekt kanalizácie v Pivnici. Žiaľ, ani jeden z týchto projektov nám v obci neschválili a nedostali sme potrebné finančné prostriedky. Nárokovali sme si aj na prostriedky na vypracované ideové projekty, ako rekonštrukcia Domu zdravia, siene kultúrneho domu, a to hlavne javiska a hľadiska. Tretí bol projekt výstavby dedinského trhu, čo je pre nás kapitálový projekt v hodnote 50 miliónov dinárov. Na porovnanie uvediem, že na Dom zdravia sme vyčíslili 2 milióny 105-tisíc a na rekonštrukciu Domu kultúry 4 milióny 624-tisíc dinárov. Tieto projekty sme plánovali realizovať od roku 2014 do roku 2016. Čo ste v tomto roku dostali z obecného rozpočtu a na aké ciele? – Na rok 2014 sme z Obce B. Palanka dostali iba prostriedky na bežné trovy, ktoré sú, žiaľ, ešte menšie ako tie vlaňajšie. Vcelku je to taká smutná situácia, keďže od roku 2008 v Pivnici nemáme ani miestne samozdanenie. Napriek tomu na zasadnutiach Rady

MS Pivnica sme za prioritnú investíciu určili výmenu vodovodného potrubia, lebo kvalita vody už celý rad rokov nie je taká, aká by mala byť. Požiadavky v tomto zmysle sme zaslali aj do obce, aj do Verejného komunálneho podniku Komunalprojekt v Palanke, ktorý pred dvomi rokmi prebral starostlivosť o náš vodovod, ako aj do Direkcie pre výstavbu Obce Báčska Palanka. Žijeme v nádeji, že táto naša záležitosť raz príde na rad. Boli by sme radi, keby túto našu požiadavku aspoň zaradili do svojich plánov na budúci rok. Dúfame však, že sa niečo predsa pohne z mŕtveho bodu. Vodovod v Pivnici je vystavaný pred takými 40 rokmi a asi tridsať percent z celého dedinského vodovodného potrubia tvoria azbestové rúry. Čo ukázali výsledky analýzy kvality vody z pivnického vodovodu? – Pred takým mesiacom analýza ukázala, že sa voda nemôže používať na pitie. Teraz sa situácia zlepšila. Naši občania majú k dispozícii aj vodu z ekologickej studne v strede osady, odkiaľ sa väčšina aj zásobuje pitnou vodou. Okrem toho veľmi zlá situácia je aj s cestami. Dva roky nám obec neopravovala cesty, nehovoriac o asfaltovaní celých úsekov. V minulosti sa každý rok vyasfaltovalo aspoň tristo alebo päťsto metrov a teraz sa dva roky na tomto pláne nerobí absolútne nič.

V JUHOVÝCHODNOM BANÁTE

Jačmeň kosia, pšenica (ešte len) dozrieva Vladimír Hudec

tradičnej osevnej štruktúre v juhovýchodnom Banáte, včítane Hajdušice a Jánošíka, pšenica zaberá asi tretinu výmer. Ostatné dve tretiny sú spravidla vyhradené pre kukuricu a sóju, prípadne pre slnečnicu, jačmeň, ovos, ďatelinu. Novinkou je, že tunajší občania v posledných rokoch aj na pozemkoch v osade, tzv. gruntoch, na ktorých bol starý dom alebo vo väčších záhradách čoraz viac pestujú práve jačmeň a sóju pre vlastné potreby, čiže na kŕmenie svíň, hydiny, králikov... Šťastná okolnosť je tá, že si dvaja tunajší poľnohospodári zaobstarali malé kombajny, opravdivé vyše 40-ročné oldtimery, ktoré sa dostanú aj tam, kde veľký kombajn nemôže – cez domové brány a medzi ovocné stromy. Tieto kombajny nie sú síce komputerizované a nemajú ani klimatizáciu ako nové modely, takže sa aj kombajnista trochu viac • ĽUDIA A DIANIA •

Hajdušičan Ján Vŕba je hrdý na kombajn, ktorým spoluobčanom zožal jačmeň v záhrade; bola to vlastne generálka pred začiatkom žatvy pšenice zapráši, ale podstata je v tom, že to, čo sa od neho očakáva, tento staručký stroj urobí rovnako ako jeho mladší a modernejší brat, ibaže ako

každý starec na to potrebuje trochu viac času. V tejto časti Banátu sa žatva už prakticky začala ako vždy – zberaním

jačmeňa. Keďže je tejto obilniny pomerne málo, žatva netrvá dlho. Na žatvu pšenice sa však musí ešte trochu počkať, a to tým skôr, že posledné dažde spomalili zrenie. O tom, aká bude úroda, v tejto chvíli je vraj privčas hovoriť, hoci porasty pšenice, ktoré sú v dozrievajúcej fáze, vyzerajú skutočne pekne. Od skúsených poľnohospodárov sa dozvedáme, že vzhľad pšeničných klasov často mýli. Stáva sa, že aj keď sú klasy pekné a urastené, mnohé nie sú vyplnené zrnkami, čo je následok chorôb, ktoré túto chlebovinu postihli začiatkom jari. V konečnom teda úroda bude závisieť od toho, v akej miere sa pestovateľom podarilo vyliečiť pšenicu. Keďže si tá dodatočná ochrana vyžiadala aj dodatočné náklady, ktoré vraj neboli vonkoncom nízke, finančné efekty tejto výroby bude možné kvitovať až po žatve. To tým skôr, že ani cena pšenice ešte stále nie je známa.

25 /4600/ 21. 6. 2014

Ľudia a diania Z ČESKÉHO ZÁPISNÍKA (5)

Řeka v májovom opare; v úzadí vpravo je Dom kultúry

Jubileum okorenili kvalitnou hudbou Juraj Bartoš

„Č

aká vás fantastická Májová veselica, ktorá sa tentoraz koná pri príležitosti 370 rokov založenia obce Řeka...“ Hlas moderátora prehluší koktail zvukov pod veľkým stanom. Starosta Tomáš Tomeczek vyobliekaný vo fajnovom miestnom kroji praje všetkým účastníkom a hosťom krásne odpoludnie: „Dážď, ktorý prší už niekoľko dní, komplikuje život predovšetkým našim poľnohospodárom. My si však náladu nenecháme pokaziť...“ Konštatáciu s nádychom prísahy zacementujú blahoželania hostí, ktorí okrem kvetnatých slov hostiteľom odovzdávajú aj primerané darčeky... Neskoršie sa ukáže, že pestrý, prevažne hudobný program v priestrannom stane zahrnul vynikajúce hudobné kapely. „Ako darček k jubileu dostali sme určité donačné prostriedky...“ pokračuje starosta Tomeczek. Dodá, že ich obecné predstavenstvo využilo na rekonštrukciu Domu kultúry, teda na realizáciu projektu, ktorý z fondov Európskej únie spolu realizujú česká dedinka Řeka a slovenská osada Stará Bystrica – a to s cieľom prehĺbiť spoluprácu na pláne kultúry. Potvrdí to aj prvý muž obce Stará Bystrica Ján Podmanický: „O niekoľko mesiacov sa stretneme v Starej Bystrici a otvoríme druhú etapu tohto projektu.“ Títo páni veru majú mieru a držia sa zásady, že reči majú byť krátke a klobásy dlhé. Ani starosta obce Nová Bystrica Jozef Balačin neobíde okľukou peknú myšlienku: „Chodíme sem veľmi radi, lebo sa tu dobre cítime. Každá akcia je veľmi dobre pripravená, tak ako aj dnešná. Naša spolupráca sa začala pred troma rokmi. Odvtedy sa uskutočnili výmeny, utvorili sa priateľstvá, začali sme realizovať spoločné projekty či už na úrovni

www.hl.rs

obce alebo mikroregiónu a budeme v tomto pokračovať.“ Trebárs sme na obhliadku Řeky učupenej v lone Moravskosliezskych Beskýd mali viac dažďa než času, nemohli sme nepostrehnúť, že je výborne organizovaná. Hoci tu žije len čosi viac než tisíc obyvateľov (vraj sa ich počet zdvojnásobí počas turistickej sezóny), má ráz turistického prostredia. Je tu toho... Ubytovacie kapacity, pohostinstvá, cyklistické a lyžiarske dráhy, vleky a súpravy na umelé zasneženie

Ivana Strachoňa prestrihnú červenú stuhu a už štrngajú poháriky, už úsmevy spokojnosti vzlietnu spolu s dobrou náladou priamo pod krov vkusne zariadenej priestrannej siene. V úzadí ju krášlia úzke lavice, na nich staré knihy v poľštine; starobylá učebňa proste vyráža dych, neodoláme, aby sme si na chvíľku nesadli s cieľom pocítiť zub času. Vpredu sú výstavy obrazov, fotografií, krojov a ručných prác... Kropia ich kvapky pohľadov a slová obdivu návštevníkov stúpajúcich

The Backwards, najlepšia svetová revivalová kapela produkujúca hudbu The Beatles a predovšetkým prekrásna príroda, les s prevahou smrekov, množstvo lesných plodov a húb... Aktuálnemu richtárovi ani len nenapadne vystatovať sa a hovoriť o vlastnom podiele na úhľadnosti Řeky. Vyzve pod svetlá reflektorov niekdajších starostov, pripomenie ich zásluhy za rozvoj dediny, poďakuje sa im a odovzdá „drobné pozornosti“. Na javisku pod stanom najprv vystúpi tanečný súbor Bystrica a po ňom detský Sluníčko. Folklórnu zložku programu neúmyselne prepasieme, keďže sa práve koná slávnostný ceremoniál otvorenia zrenovovaného Domu kultúry. Starostovia Řeky a Starej Bystrice spolu s námestníkom krajského hajtmana

Informačno-politický týždenník

po novej vyleštenej podlahe. Daniela Ďurašová, zakladateľka Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj (AERD), predstaví skupinu Slovákov z Vojvodiny. Povie krátko o výstave obrazov insitného maliara Juraja Ľavroša, podotkne, že Padina je najslovenskejšia dedina v Srbsku... Odovzdá Ľavrošov obraz starostovi Tomeczekovi, ktorému sa darom prihovoria aj predstaviteľky Spolku žien z Padiny. Prihovoríme sa starostovi Starej Bystrice s otázkou, ako došlo k spolupráci... Ochotne hovorí: „Do Řeky sme chodievali na kameň. Tu sa totiž v dvoch kameňolomoch ťaží vynikajúci stavebný pieskovec. Zoznámili sme sa so starostom

a čoskoro sme nadviazali vzťahy aj na úrovni hasičov. Jedným z výsledkov je aj aktuálny projekt zameraný na prehlbovanie vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Spolupráca bude pokračovať ďalšou etapou rekonštrukcie domov kultúry: treba totiž urobiť novú strechu a fasádu a máme aj spoločné projekty na propagáciu našich regiónov.“ Starobystričania zatiaľ nemajú žiadnu spoluprácu s niekým v Srbsku, starosta Podmanický ale verí, že si nájdu partnerskú obec aj v našej krajine, o to skôr, že už spolupracujú s obcou Jelisavec v Chorvátsku, v ktorom žijú Slováci, ktorí vraj pochádzajú zo Starej Bystrice a okolia. Berie si nás krásny hudobný program pod stanom. Dychovka z poľskej dediny Jaworze nastavuje latku vysoko. Hravo sa ponad ňu dostane country kapela Wind z Havířova a šľahačkou na rozkošnej hudobnej torte je hlas speváčky Janky Holeštiakovej z Čadce a jej Kysuckej muziky. Zimomriavky z dojímavých ľudových pesničiek podaných s prímesami rockovej hudby zaženie drvivý zvuk dvakrát úradne najlepšej revivalovej skupiny The Backwards z Košíc, hrajúcej výlučne čísla chrobákov z Liverpoolu The Beatles. Čistý pocit lásky, spolupatričnosti a vznešenej slobody nasiakne telá a vedomie stovák ľudí kníšucich sa v rytme rocku na tanečnej palubovke... Ó, ako je dobre opäť dýchať dychom sedemdesiatych... Aj keby sme tu nič iné nezažili – uvelebí sa lahodná myšlienka na uvoľnenom mieste vyhradenom pre sen, ktorý uletel niekam vysoko – stálo to za to; neprišli sme sem márne. Vari nepotrebujeme – a tak dávno – odpútať sa, oddať sa opojeniu, hoci s pomerne triezvou hlavou? • ĽUDIA A DIANIA •

S KOTVÁŠOVCAMI Z PADINY NA VEĽTRHU

Je to náš výlet Juraj Pucovský

ve ženy sedeli na lavičke v blízkosti vody, ktorá nikomu nehrozila. Mladšia z nich držala v ruke roztvorený dáždnik. Nie preto, aby ich chránil pred dažďom, lebo nepršalo. Dvom ženám, ktoré sa dôverne rozprávali, dáždnik robil chládok v sparnom dni. Od umelého jazierka novosadského výstaviska vial príjemný chlad z vody, z ktorej sa jeden šarvanec márne pokúšal dostať na udicu plávajúcu rybu. Zazdalo sa nám, že sa dve ženy rozprávajú po slovensky. Odhad bol správny, prihovorili sme sa im materinskou rečou, a čo nevidieť uvoľnili nám miesto vedľa seba. Tá mladšia, čo držala dáždnik nad hlavou, sa predstavila prvá: „Ja som Jasmina Kotvášová z Padiny, absolventka medicíny na novosadskej Lekárskej fakulte. Privítala som rodičov, brata Janka a jeho synčeka Vladka, ktorí spolu s početnými Padinčanmi prišli navštíviť 81. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh. Tu vedľa mňa sedí moja mama Mária, s ktorou sa mám vždy o čom rozprávať. Dnes som si zaspomínala na časy, keď som ešte ako dievčatko s otcom Jánom chodievala na tento veľtrh.“ Nebolo treba ďalej sa spytovať, lebo na dcérine slová nadviazala mama Mária:

„Dnes na veľtrh prišli Padinčania v piatich autobusoch, ktoré zabezpečili súkromné firmy. Je to pre nás ešte stále pekný výlet. Tohto roku sa nám tu páčilo, lebo pre Deň smútku obetiam záplav nieto hlasnej hudby, ani kriku... Obišli sme celé výstavisko, nakukli do všetkých hál,

V chládku pod morušou vnuk Vladko, senior Ján a junior Ján Kotvášovci (zľava) čakali na návrat do Padiny

Trochu ďalej pod morušou sedela mužská časť padinskej rodiny Kotvášovej. Otec Ján, syn Ján a vnuk Vladko. S nimi sme sa krátko porozprávali až vtedy, keď pozvali Jasminu a Máriu, lebo bolo treba v stanovenom termíne nastúpiť Dcéra Jasmina a mama Mária Kotvášové do autobusa, na (sprava) po obchôdzke veľtrhu oddychovali spiatočnú cestu na lavičke domov do Padiny. pristavili sa hádam na všetkých Hlava rodiny Ján Kotváš starší stánkoch. Kúpili sme si viaceré nám povedal, že sa zaoberajú drobnosti pre našu poľnohospo- rastlinnou výrobou – pestujú dársku domácnosť a ešte niečo, hlavne slnečnicu, kukuricu, pšeo čom by som radšej nechcela nicu... Na tohtoročnom veľtrhu si Kotvášovci kúpili stroj, na čo hovoriť...“

potrebovali veľké odhodlanie a viacročné zriekanie sa, ale bez neho sa dnes nedá úspešne robiť na poli. O aký traktor vlastne ide, Padinčania už hádam videli na poliach tejto rodiny. Rozlúčili sme sa po náhodnom stretnutí na veľtrhu s Kotvášovcami, ktorých budúca lekárka Jasmina vyprevadila k autobusu a sama zostala bojovať za lekársky diplom. Pri návrate domov padinská veľtrhová výprava tradične odchádza na spoločnú večeru. Jedni sa zastavia na idvorskom sálaši, druhí v reštaurácii pri Aradáči, tretí zakotvia v kovačickom Relaxe. Pri občerstvení si iste zaspomínali na zážitky z veľtrhu a robili si plány, ako sa o rok znova vyberú na cestu do Nového Sadu.

HIP-HOP KORÁB JE TOP... Na nádvorí evanjelickej metodistickej cirkvi v Pivnici v nedeľu 15. júna oslávili desiate narodeniny Detského útulku Koráb.Detičky spolu s vychovávateľkami Zdenkou Mandáčovou a Tatianou Fabókovou prichystali bohatý program a na úvod sa prihovorila kazateľka Mária Ďurovková Petrášová. Na palube Korábu si za týchto desať rokov svoje miesto našlo viac ako 100 detí. Na túto oslavu boli všetci pozvaní a tí, ktorí prišli, spoločne si zatancovali a zaspievali niekoľko pesničiek, medzi ktorými bola aj Hip – hop Koráb je top. Medzi najstaršími účastníkmi boli dnešní ôsmaci a všetci si s radosťou zaspomínali na tie krásne časy, keď chodili do Korábu. Aj rodičia sa kolektívu Korábu poďakovali za neúnavnú prácu s deťmi. Na oslave nechýbala ani narodeninová torta a detský smiech bolo počuť v celej ulici. Koráboši – ako sa medzi sebou nazývajú, teraz budú oddychovať na prázdninách a na jeseň Koráb privíta novú generáciu. K. I. • ĽUDIA A DIANIA •

25 /4600/ 21. 6. 2014

Ľudia a diania PETROVSKÝ CIRKEVNÝ SPEVOKOL V RUŽOMBERKU

Nezabudnuteľný zážitok Ján Lačok

lenovia petrovského cirkevného spevokolu od piatka 13. júna do nedele 15. júna pobudli na návšteve Ružomberka na Slovensku. Tamojší cirkevný zbor mal v nedeľu na Svätú Trojicu zborový deň, ktorý aj hostia z Petrovca spestrili tak svojou prítomnosťou, ako aj príležitostným spevom. Zvítanie: ružomberský evanjelický farár David Bázlik, petrovský kostolník Ján Kolár a spevokol

pohľad na Kriváň, ktorého vrcholce sú ešte stále pod snehom, napriek tomu, že je už jún. V nedeľu predpoludním sa na službách Božích a zborovom dni v ružomberskom kostole zúčastnil aj petrovský spevokol prednesom piesní. Po bohoslužbách sa všetci spolu bavili vo farskej záhrade. Keďže tieto dva cirkevné zbory už viac rokov majú

Drevený kostol vo Svätom Kríži má 12 dverí a 72 okien

Domáci pre hostí z Dolnej zeme v sobotu (14. júna) pripravili výlety po Liptovskom kraji, ktorý prírodnými krásami, turistickou ponukou a históriou očaril všetkých návštevníkov. Najprv sa zastavili v Partizánskej Ľupči, kde ich v kostole srdečne privítal pán farár Ján Molčan. Nasledovala návšteva jedinečného kostola Svätý Kríž; tento artikulárny drevený kostol, ktorý sa nachádza 14 km od Liptovského Mikuláša a je jedným z piatich artikulárnych kostolov na Slovensku, je skutočne obdivuhodný. Pôdorys kostola má tvar kríža a dlhý je 43 metrov. Doň sa vmestí šesťtisíc návštevníkov. Vznikol roku 1693, krášli ho drevený barokový oltár a unikátna kazateľnica. Vnútro kostola ozdobené je biblickými obrazmi a benátskym lustrom. Drevená veža, ktorá sa používa ako zvonica, má tri zvony; pomenované sú viera, nádej a láska.

www.hl.rs

Potom nasledovala návšteva Liptovského Múzeum liptovskej dediny v Pribyline Mikuláša a Múzea liptovskej dediny v Pribyline, kde Z tohto prekrásneho múzea, je expozícia liptovských domov ktorý je umiestnený na podnoží na prechode 19. a 20. storočia. Vysokých Tatier, je úchvatný

družbu, pri rozlúčke si sľúbili, že sa čoskoro znovu stretnú, tentoraz v Petrovci.

SPOJENÝ SPEVOKOL Z PIVNICE NA SLOVENSKU. Od 31. mája do 2. júna spojený spevokol z Pivnice po druhýkrát pobudol v Podlužanoch, kde mali večerný koncert v chráme Božom. Navštívili Turiec, Necpálsku dolinu, Martin, Trenčín a rôzne zaujímavosti, ktoré sa tam ponúkajú. Zúčastnili sa aj na prehliadke spevokolov v Trenčíne, kde vystúpili samostatne, ale aj spolu s členmi z Podlužian a Bánoviec. Ubytovaní boli K. I. v rodinách členov cirkevného zboru a na jeseň ich očakávajú v Srbsku.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZO SPOLKU ŽIEN V PIVNICI

Oslávili desať rokov obnovenej činnosti Kvetoslava Imreková

a oslavu desiateho výročia, ktorá sa konala 15. júna v miestnostiach SKUS Pivnica, členky Spolku žien v Pivnici pozvali aj ženy zo susedných dedín a predstaviteľov iných pivnických spolkov a združení. Na úvod programu sa prihovorila predsedníčka Spolku žien Anna Valašeková. Spolkárky prečítali niekoľko vlastných literárnych prác, zaspievali a predviedli aj krátke divadelné scénky, do ktorých sa zapojilo aj niekoľko

členov Ochotníckeho divadla Janka Čemana, ako aj domáci muži. Pre svojich hostí pripravili večeru a do tanca im hrala hudba. Spolok žien v Pivnici bol založený ešte roku 1933, no jeho činnosť nebola plynulá, ale prerušovaná častými prestávkami, takže neskoršie celkom zanikla. Obnovený bol 15. júna 2004, keď sa ženy rozhodli spoločne pôsobiť, kamarátiť sa a užitočne tráviť svoj voľný čas. Na začiatku nemali vlastné priestory, ale dnes sídlia v Diakonickom dome

Z programu oslavy výročia Jána Belániho, ktorý si upravili, a stretávajú sa tam každý týždeň. Často tu organizujú aj rôzne prednášky na duchovné témy, o kvetinárstve

Z KYSÁČSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Rušný záver školského roka Elena Šranková

každej našej škole na konci školského roka býva rušno. Výnimkou nie je ani kysáčska Základná škola Ľudovíta Štúra. Vo štvrtok 12. júna v telocvični udelili diplomy a pochválili ôsmakov, ktorí dosiahli úspechy v učení a na súťažiach. Zo 45 malých maturantov až 18 pochválili a odmenili knihami za výborNa jarmoku najrušnejšie ný prospech a vzorné

správanie počas základného školenia. Vukov diplom získali Tijana Peťkovská, ktorá je aj žiačkou generácie, Jaroslav Poničan, Miroslav Ďoťoš, Aňa Marčoková, Andrej Privizer, Ivan Ravza a Danijela Ristićová. Odmeny im odovzdala riaditeľka Anna Gašparovićová a triedne učiteľky Anna Vozárová, Jana Dudášová a Iveta Ďurovková im v slávnostnej sieni odovzdali vysvedčenia.

či zdravotníctve, inštalujú rôzne výstavy, zapájajú sa do projektov a organizujú buď návštevy iných spolkov, buď výlety. V ten istý deň slávnostne prijali prvákov, ktorých je tentoraz 51. Rozdelili ich do dvoch slovenských tried a do jednej srbskej triedy a učiteľkami im budú Anna Chrťanová, Anna Privizerová a Milina Križanová. Starší žiaci budúcim prvákom pripravili uvítací program. V piatok 13. júna počas rozlúčky so školským rokom v škole usporiadali družobný deň. Tento deň sa vyznačuje tým, že vtedy do školy prichádzajú rodičia a starí rodičia, aby sa spolu so svojimi deťmi – žiakmi a ich učiteľmi kamarátili a aj súťažili. Ústredným podujatím bol jarmok, kde sa predávalo všeličo, najviac pečivá, ale aj hračky, domáci miláčikovia... Žiaci, ktorí sú členmi Kultúrno-umeleckého a športového spolku Branka Radičevića, tancovali, učitelia hrali volejbal a požiarnici predviedli cvičenie, ako zahasiť požiar.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

áva sa na známosť cteným občanom a najmä vysokourodzeným dámam a pánom Majiteľom Doktorátu Čiže Diplomu Dr. Doktora Pána Čohokoľvek, teda MDČD Dr. DoPČ, ktorí sa – a Veľkým Neprávom – cítia ako tá trafená hus, ktorá gága gágagá, lebo gágať gágagá musí, trebárs ju to úžasne dusí: To, že si hociktorý MDČD Dr. DoPČ svoj vlastný horko-ťažko získaný dip• ĽUDIA A DIANIA •

lom sem-tam zapotroší, je v dnešnej dobe, ktorá dnešná doba sa, ako je každému trpákovi dávno dobre známe, vyznačuje vysokodynamickým spôsobom života, celkom normálny vesmírny zjav. To predsa Každému Neveriacemu Tomášovi poľahky a bárskedy dokáže Každá Babička, ktorá úpenlivo hľadá okuliare, ktoré tie isté okuliare má nasadené priamo na nose, a to isté

vám veruže kedykoľvek potvrdí aj moja maličkosť, ktorej mojej maličkosti sa bežne stáva, že hľadá svoj pougársky bubon za uchom, pričom ho ale má, najčastejšie, pod bruchom alebo trochu vyššie. Ako všetci dobre vieme, My, Akože Naša Spoločnosť a Náš Štát (M ANaS NŠt) potrebujeme čoraz viac sa učiť, učiť a učiť sa (aby sme menej pracovali a viac mali). Musíme si teda vedieť permanentne pamätať čoraz väčšie kvantum informácií, súvislostí a zákonitostí, takže sme, logicky, nútení čím viac zabúdať. Nie je teda

nič neprirodzené, keď podaktorý MDČD Dr. DoPČ zabudne, napríklad, kedy a kde získal Vysokoškolský Diplom alebo ako znel názov témy jeho doktorandskej práce. Z toho sa veru srandu si robiť nijako nepatrí a basta! Naopak: na ceste za krajšou budúcnosťou pochodíme len a jedine vtedy, keď vyprodukujeme masu vysokoodborných ľudí a teda vysokovzdelaných odborníkov v každom možnom odbore; čiže: čím viac MDČD Dr. DoPČ, tým lepšie pre M ANaS NŠt.

25 /4600/ 21. 6. 2014

Ľudia a diania ROZLÚČKOVÝ MATURITNÝ VEČIEROK V KULPÍNE

Na ceste k hviezdam… Katarína Gažová

Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne vyprevadili generáciu žiakov narodených roku 1999. Rozlúčkový maturitný večierok kulpínski ôsmaci mali v piatok 6. júna v aule základnej školy. Program rozlúčkovej slávnosti žiaci venovali svojim učiteľom a rodičom, ktorí tiež boli prítomní. V š k o l s k o m r o k u Generácia kulpínskych malých maturantov s triednymi učiteľkami 2013/2014 brány kulpínskej školy opustila generácia sú nositeľmi Vukovho diplomu, a mír Zima a Milana Popovická. Ako žiakov, v ktorej bolo úhrnne 24 to: Darko Bažaľa, Blanka Gažová, riaditeľka školy Jovanka Zimová žiakov. Z toho počtu piati žiaci Aleksandar Gustav Haška, Vladi- vo svojom príhovore uviedla,

V TURISTICKOM SÍDLE RELAX V KOVAČICI

Prijatie pre najlepších žiakov Anička Chalupová

lenia pre spoločenské činradičné prijatie nosti Jarmila pre najlepších Ćendićová, žiakov z územia a potom vyKovačickej obce stúpil žiacky usporiadali v piatok spevácky zbor 13. júna v Turistickom a orchester ZŠ sídle Relax. Lokálna svätého Georsamospráva Kovačicgija z Uzdinu kej obce i tohto roku pod taktovkou na slávnostné prijatie hudobného pozvala najlepších žia- Najlepší medzi najlepšími: časť odmenených žiakov so zástupcom p e d a g ó g a kov základných škôl predsedu obce Lászlom Vidačom (stojí v úzadí sprava) Daniela Keca, a Gymnázia Mihajla ktorý na tohtoPupina v Kovačici, nositeľov Vu- výsledky na republikových súťažiach ročnej republikovej prehliadke orkovho diplomu, žiakov generácie a z jednotlivých predmetov. chestrov a speváckych zborov obsadil Slávnosť otvorila vedúca Odde- prvé miesto, ako aj žiacky orchester žiakov, ktorí dosiahli pozoruhodné

v tejto generácii sú dvaja žiaci generácie: Vladimír Zima z 8. a triedy so slovenskou vyučovacou rečou a Milana Popovická z 8. b triedy so srbskou vyučovacou rečou. Riaditeľka pri tejto príležitosti odovzdala darčeky výborným žiakom, nositeľom diplomu Vuka Karadžića a žiakom generácie 99. Na rozlúčkovom večierku sa ôsmaci rozlúčili so svojimi učiteľkami z nižších ročníkov – Milinou Grňovou a Danuškou Galádikovou, ako aj s triednymi učiteľkami z vyšších ročníkov –Svetlanou Nogovou a Máriou Orgovánovou-Petrášovou. Po oficiálnom programe žiaci spolu s učiteľmi a za prítomnosti rodičov a priateľov vypustili do výšin ku hviezdam horiaci lampión šťastia, aby im svietil na ceste, ktorú majú pred sebou. Foto: Marica Šimová crepajskej ZŠ Mitu Živkovho Lalu, ktorý obsadil druhé miesto. Na prijatí sa zúčastnil veľký počet žiakov, ktorým zástupca predsedu obce Lászlo Vidač odovzdal primerané darčeky. V Kovačickej obci diplom Vuka Karadžića získalo úhrnne 40 žiakov. Medzi nimi je deväť žiakov ZŠ maršala Tita v Padine, päť žiakov ZŠ Mladých pokolení v Kovačici a osem žiakov v Gymnáziu Mihajla Pupina. Hana Čížiková je vyhlásená za žiačku generácie na úrovni celej Kovačickej obce. Na piatkovom podujatí v Relaxe príležitostné darčeky dostali aj žiaci, ktorí z republikových súťažení priniesli významné ocenenia. Medzi nimi aj členovia žiackeho orchestra a žiackeho speváckeho zboru ZŠ Mladých pokolení v Kovačici v čele s hudobným pedagógom Pavlom Tomášom st., ktorí na republikovej prehliadke získali druhé miesto.

ROZLÚČKOVÝ MATURITNÝ VEČIEROK žiakov 8. ročníka Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch usporiadali v piatok 6. júna v aule školy. Žiaci sa oficiálne rozlúčili s vychovávateľkou Annou Čipkárovou, učiteľom Ondrejom Chlpkom a triednym učiteľom Jánom Krasnecom, zavďačiac sa im peknými darčekmi. Príležitostný program, ktorý dovčerajší ôsmaci pripravili pre učiteľov a svojich rodičov, sa skončil tradičným tancom „malých maturantov“ s rodičmi. Od Jána Krasneca, ktorý nám poslal údaje a fotografiu, sa dozvedáme, že v generácii narodenej roku 1999 bolo 17 žiakov. S výborným prospechom ZŠ ukončilo 7 žiakov, s veľmi dobrým 7 a s dobrým 3. Daniela Stupavská a Miroslav Miškovic majú prospech 5,00. Nositeľka Vukovho diplomu a žiačka generácie je Daniela Stupavská. J. B.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

MALÍ MATURANTI STAROPAZOVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY hrdinu Janka Čmelíka v utorok 10. júna usporiadali príležitostný program v divadelnej sále, kde sa rozlúčili so základnou školou. Nanajvýš slávnostným programom – spevom, tancom, pekným slovom a darčekmi sa odvďačili všetkým tým, ktorí ich viedli, učili, pomáhali im a podporovali ich počas osemročného školenia. Udelené boli aj diplomy a uznania žiakom za dosiahnuté úspechy a za mimoriadne aktivity v jednotlivých predmetoch, sekciách a mimoškolských činnostiach. Žiačkou generácie v školskom roku 2013/2014 sa stala Katarína Rumanová. Triedne profesorky Libuša Simendićová a Katarína Topoľská boli hrdé na svojich žiakov. Z generácie 38 žiakov narodených roku 1999 nositeľmi Vukovho diplomu sa stali Mário Domoni, Dário Žiga, Ema Kočišová, Kristína Ikerová, Nina Havranová a Katarína Rumanová. Po slávnostnom programe maturitná rozlúčka v organizácii rodičov pokračovala v reštaurácii. alš (Foto: Ljubiša)

MATURANTI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Šimovičová žiačkou generácie Jaroslav Čiep

21. – 27. 6. 2014

POČASIE

enerácia maturantov 2013/2014 Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci počíta 85 žiakov narodených roku 1995, z ktorých školenie úspešne ukončilo 84 žiakov. Jeden žiak má podstúpiť opravné skúšky. Výborný prospech dosiahlo 30 gymnazistov, veľmi dobrý 23, dobrý 28 a dostatočný prospech mali 3 žiaci. Stredná známka v ročníku je 3,89. Maturitnú skúšku zdolalo všetkých 84 maturantov a priemerná známka Tohtoroční vukovci petrovského gymnázia s profesormi na maturite bola 4,41. Diplom Vuka Karadžića za vynikajúci pro- Janko Chovan, Michaela Tárnocio- Svetlana Vrbovská, Aleksandra spech získalo trinásť žiakov: Tama- vá, Janko Červenský, Tabita Sára Bokićová, Tina Repcová, Jelena Sara Činčuráková, Irena Molnárová, Eliášová, Miroslava Šimovičová, vićová, Jana Domoniová a Daniela

Hansmanová. Žiačkou generácie sa stala Miroslava Šimovičová. Škola knižne odmenila žiakov, ktorí získali diplomy na republikových a iných súťažiach, maturanti získali odmeny aj za mimoškolské aktivity a novinkou od tohto roku je aj odmena pre žiakov, ktorí za štyri roky nikdy nechybovali na vyučovaní. Po krátkom umeleckom programe, hre na klavíri a husliach sestier Eliášových a prednese básne Michala Beličku v stredu 11. júna triedne profesorky Anna Nikolajevićová, Helena Despićová, Marina Šećerovová a Tatiana Juríková-Marčoková spolu s riaditeľom gymnázia Paľom Beličkom v Slávnostnej sieni maturantom odovzdali diplomy a odmeny. Týmto sa žiaci záverečného ročníka petrovského gymnázia dostali ku chvíli, keď sa rozlúčili so školou, v ktorej strávili posledné štyri roky.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

14˚ | 25˚

13˚ | 28˚

14˚ | 29˚

18˚ | 32˚

18˚ | 31˚

• ĽUDIA A DIANIA •

25 /4600/ 21. 6. 2014

Ľudia a diania KONCOROČNÝ PROGRAM A VÁĽANIE MÁJA. Na nádvorí báčskopalanského Slovenského domu v pondelok 2. júna slávnostne váľali máj. V tomto roku do akcie váľania mája zaradili aj koncoročný program žiakov Základnej školy Vuka Karadžića (na snímke), ktorí sa učia slovenčinu s profesorkou Elenou Hložanovou. Žiaci sa predstavili básňami, piesňami, scénkou, žartmi a prísloviami. V programe vystúpili i pivnickí žiaci s učiteľkou Milotkou Adámekovou, ktorí tanečným bodom a recitáciami spestrili program. Po nich nasledoval tanec dospelých členov folklórnej skupiny palanského MOMS pod vedením Ferenca Štandiho. Program viedla gymnazistka Valentína Čipkárová. E. H. STAVALI MÁJ. Už niekoľko rokov vedenie FK Slávia v Pivnici organizuje stavanie mája. Tohto roku máj postavili prvého mája a váľanie usporiadali vo Svätodušnú nedeľu. Týmto spôsobom jednak zachovávajú peknú májovú tradíciu a jednak si zabezpečia finančné prostriedky na prácu klubu, ktoré tohto roku venujú pionierom. Pripojili sa aj rodičia pionierov, ktorí dobrovoľnou prácou zriadili celý štadión, hygienický uzol, prezliekarne a betónovú ohradu, takže všetko vyzerá celkom inak. Večer sa na zábave zhromaždil veľký počet návštevníkov, tak mladších, ako i starších. J. Š.

 RETROSPEKTÍVA (36.) vo výbere Kataríny Gažovej ILOK

Združenými silami možno viac dosiahnuť

rozno, podobne ako aj iné plodiny, prinieslo toho roku dobrú úrodu tak kvalitou, ako aj kvantitou. Vďaka dostatočnému počtu slnečných dní obsahuje viacej cukru ako v rokoch minulých. Na základe tohto by sa mohlo očakávať, že sú vinohradníci tohto roku spokojní. Spokojní sú, ale iba čiastočne, lebo keď ide o dopyt po víne a odpredaj hrozna, ich spokojnosť nemôže byť úplná. Nie sú totiž nadostač organizovaní a preto aj ich príjmy nie sú také, aké by sa mohli na základe mimoriadne dobrej úrody očakávať. Trh vína v našej krajine je ešte stále nedostatočne organizovaný, kvalita väčšiny vín nie je štandardizovaná a vo výrobe nieto dosť spolupráce. Preto naše vína aj napriek svojej kvalite nemajú ani na zahraničnom, ani na domácom trhu také meno,

www.hl.rs

aké by mohli mať. A s odpredajom je to tak, že sa musí na trhu získať dobré meno a zadržať stále rovnako dobrú kvalitu. Podobne ako v niektorých iných oblastiach výroby u nás, aj vo výrobe vín je ešte stále najviac malých podnikov, ktoré vyrábajú veľmi mnoho druhov vína. Je len málo takých vín, ktoré sa dostávajú spotrebiteľom vo veľkých sériach. Aby sa tieto nedostatky čím skôr prekonali, niektoré pracovné organizácie v SR Chorvátsku, ktoré sa zaoberajú výrobou a spracovaním hrozna, založili prednedávnom podnikateľské zruženie výrobcov, spracovateľov a obchodníkov s vínom – VINOVA. O tom, kto vstúpil do tohto združenia a aké vína budú vyrábať, podrobnejšie sme sa zmienili v predminulom čísle Poľnohospodárskych rozhľadov. Dnes

Informačno-politický týždenník

pripomíname, že jedným z podpisovateľov dohody o spolupráci v rámci VINOVA je aj PPK Vukovar, vlastne jeho ZZOP pre vinohradníctvo v Iloku. V ZZOP vinohradníctva v Iloku hovoria, že hneď na začiatku spolupráce založili dobrú odbornú skupinu, ktorá sa bude sústavne starať o štandardnú kvalitu vín, ktoré sa čoskoro dostanú na trh pod spoločnou etiketou. To znamená, že základným cieľom nového združenia je výroba vysokokvalitných vín, ktoré budú mať stále rovnakú kvalitu, ale aj dobrý odbyt tak na domácom, ako aj na zahraničnom trhu. Kvalita je totiž nevyhnutná, aby sa dosiahol aj druhý cieľ – odbyt. V skutočnosti sú to základy spoločného združenia výrobcov a spracovateľov hrozna, ale aj obchodníkov s vínom. Nové združenie spracovateľov a predavačov vína VINOVA v nateraz

nedostatočne organizovanej výrobe a odbyte má veľký význam, preto sa od neho mnoho očakáva. V skutočnosti je to iba prvý krok, ktorý privedie k rovnejšiemu združovaniu výrobcov, spracovateľov a obchodníkov s hrozom, čím sa zabezpečí aj uskutočňovanie určitých intencií Zákona o združenej práci. Pravda, združenie je pomerne široký pojem. Treba však veriť, že združenie časom prerastie v zloženú organizáciu, v rámci ktorej sa ešte úplnejšie budú môcť uskutočňovať všetky úlohy vo výrobe, spracovaní a odbyte vína a kde sa Zákon o združenej práci bude môcť dôsledne uplatňovať. J. T. (Výber z Hlasu ľudu č. 43, ktoré vyšlo 29. októbra 1977 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Obrana slovenskej reči na generálnom konvente Katarína Verešová

nes, keď v množstve internetových webových stránok poľahky nájdeme originály a preklady aj v slovenskom jazyku, ani si neuvedomujeme, koľko rečí, činov a predsavzatí v druhej polovici 19. storočia a do konca prvej svetovej vojny bolo treba vynaložiť, aby sa slovenský jazyk stal rovnoprávnou rečou komunikácie vo svetovom meradle. Dejiny slovenčiny sa vyučujú na stredných a vysokých školách z rozličných aspektov. Diskusné príspevky bojovníkov za práva Slovákov na verejné používanie a zdokonaľovanie svojho materinského jazyka v druhej polovici 19. storočia sú však pre novinárov (svedkov mnohých súčasných debát) o to zaujímavejšie. Brožúrka Obrana slovenskej reči na generálnom konvente dňa 4. a 5. októbra 1893 uverejnená v Turčianskom Sv. Martine (Kníhtlačiarsky účastinársky spolok) môže poslúžiť ako písomné svedectvo o tom, ako dnes známi slovenskí národovci – evanjelici bojovali za celistvosť preddunajského dištriktu a za otvorenie slovenského gymnázia v Turčianskom Sv. Martine. Konkrétne v tejto brožúrke na 39 stranách je zhrnutá debata na generálnom konvente Cirkve evanjelickej augs. vyznania v Uhorsku s celými alebo čiastočnými diskusnými príspevkami farárov a inšpektorov (dozorcov). Maďarónski vyslanci si zaumienili rozkúskovať evanjelické dištrikty tak, aby slovenskí evanjelici postupne strácali väčšinu. To sa im aj podarilo vďaka väčšine – zvoleným vyslancom promaďarsky orientovaným. Zrušili záver dištriktuálneho konventu mikulášskeho o otvorení slovenského gymnázia a nedovolili prenesenie dištriktuálnej kasy a archívu z Prešporku (Bratislavy) do Liptovského Sv. Mikuláša. Zasadnutie v Pešti bolo otvoreného rázu, takže každý divák • ĽUDIA A DIANIA •

ho mohol sledovať a slovenským proti slovenským teológom a zákanárodovcom dohadzovať. zom, aby archív a kasňu dištriktu V úvodnej časti nemenovaný preniesli do Liptovského Mikuláša. pisateľ brožúrky zhrnul dôvod Ľudovít Boor a Pavel Mudroň dodebaty: „V krajine našej už dáv- podrobna kritizovali novú ústavu, nejšie mnoho hovorí sa o panslavizme a nevlastenectve. Sú z toho často kriky, až znepokojovanie a prenasledovanie nevinných ľudí. A čo je najhoršie, tento nepokoj je stálym hosťom zvlášte v lone ev. cirkve. Konventy seniorálne, dištriktuálne a generálny akoby ani nemali inej úlohy a povinnosti, iba vyšetrovať, kto je nevlastenec a pansláv.“ Úvodnikár podotkol, že Evanjelická a. v. cirkev bola vtedy rozdelená do štyroch dištriktov a že preddunajský dištrikt so sídlom v Liptovskom Sv. Mikuláši mal by byť dodatočne rozbitý. V obrane práv slovenských evanjelikov na tomto konvente rečnili: Ľudovít Boor, farár krajniansky (Nitra); Jur Janoška (1856 – 1930), vtedajší redaktor Cirkev- Titulná strana s pečiatkou knižnice biskupa Dr. J. Struhárika, Nový Sad ných Listov a konsenior oravský; Miloslav Krčméry (1860 ktorou sú hatené práva Slovákov – 1902), farár mošovský (Turiec); na používanie materinskej reči. Ján Šimkovič (1854 – 1931), farár O ukrátených právach Slovákov hybský (Liptov); Pavel Zoch (1850 v Potisku a banskom dištrikte pre– 1907), farár zariečsky (Trenčín) jav mal Matúš Dula. Spomenul, že a inšpektori (poprední slovenskí slovenskí luteráni tvoria takmer 2/3 právnici): Matúš Dula (1846 – 1926), celej evanjelickej cirkvi v Uhorsku: Štefan Fajnor (1844 – 1909), Pavel „Nezapomínajte, že vec, ktorá teraz Mudroň (1835 – 1914) a Dr. Ján Va- v Preddunajsku má najtuhších zánovič (1856 – 1942). Zaujímavé sú stancov, len pred krátkym časom zvlášť diskusie, v ktorých vyvracali opierala sa raz hlavne o cirkve v Ponepravdu hlbokým umom a ako tissku, druhý raz hlavne v baňskom vydavateľ v závere podotkol, „trhali dištrikte, a že riadením Božím môže ju ostrým vtipom“. zas prirodzená väčšina i v Potissku Jur Janoška opísal prekážky i v baňskom dištrikte prísť k svojmu pri otvorení slovenského gym- právu. Odhliadnuc od toho my názia v Martine s pokračovaním slovenskí luteráni v boji, v ktoprofesorského zboru Teologickej rom vyše polstoročia nepretržne akadémie v Prešporku (Bratislave) stojíme pri všetkých poníženiach

a utlačeniach – neklesáme, ale silnieme... Ak nám nové utrpenia budú určené, bude nás v ďalšom zápase posilňovať tá skúsenosť, to povedomie, že sme dosávaď z každého utiskovania zosilnení vyšli.“ Právnik Pavel Zoch žiadal, aby sa vojenské a politické vrchnosti nemiešali do cirkevných vecí: „Ja neviem si predstaviť statočného luterána, ktorému by materinská reč nebola sladká a svätá, a obzvlášte vtedy, keď má prisahať. To nie je dobrý človek, ktorý odoberá mu toto právo. Slovensky hovoriť, slovensky sa modliť, po slovensky prisahať, to je naše od Boha nám dané, prirodzené právo, ktoré si hájiť budeme až do posledného muža. Cirkev svätá nie je a nemá byť javišťom maďarského chauvinismu, ona je na to od Boha zriadená, aby hľadala spasenie veriacich ľudí.“ Konkrétne mená oponentov slovenčiny a ich činy uviedol Dr. Ján Vanovič. O prekážkach kladených založeniu slovenského gymnázia v Martine povedal: „Teraz žijeme v čase napredovania, pokroku, vzdelanosti. Všetko sa vyvinuje, vzdeláva; treba, aby sa aj slovenská reč pestovala a vzdelávala. Kto jej v tom prekáža, ten ju nenávidí. Ja vtedy prenasledovanie slovenskej reči vidím už v prekážaní jej vzdelávania a vyvinovania sa. A vy tým, že ani len založenie ku jej pestovaniu a vzdelávaniu potrebnej jedinej strednej školy nechcete povoliť, hatíte jej vývin, prekážate jej pestovanie a vzdelanie, slovom prenasledujete ju.“ Zaujímavé je povedať, že v tom istom čase 4. a 5. októbra 1893 v Záhrebe na konvente evanjelickej cirkvi chorvátsko-slavónskej (ku ktorej patril aj Sriem) vyhlásili samostatnosť, čiže utvorenie vlastného dištriktu. Podľa záznamu pazovského farára Vladimíra Hurbana „toto provizórium trvalo pol piata roka“. Predpokladá sa, že starý pán farár Hurban, ktorý nepretržite spolupracoval s vtedajšími znamenitými právnikmi ohľadom maďarskej idey rozkúskovať preddunajský dištrikt, využil to na to, aby sa slovenskí a nemeckí evanjelici vymanili spod promaďarskej nadvlády. Vtedy ubehlo sotva päť rokov od smrti jeho otca a veľkého bojovníka za práva Slovákov v Uhorsku Dr. Jozefa Miloslava Hurbana.

25 /4600/ 21. 6. 2014

á, 5. 1 emanov Tijana Č

Saška Mojžišová, 5. 1

Denis G

rňa, 5.

Na Zlatú bránu patrí aj kroj

lovenský dolnozemský kroj má viac varianto v. Niektoré naše osady síce majú napríklad slávnost ný ľudový odev takmer rov naký, ale iba takmer – ne jaké odchýlky tam predsa sú. A všetky tie kroje majú mi esto na krásnom folklórnom sviatku detí – na Detskom fol klór- Marína Macáková, 5. 1 nom festivale Zlatá brána , ktorý volá všetkých milovníkov folklóru do Kysáča rovno v tento víkend. Aj prostredníc tvom toh to kysáčskeho krojovanéh o Detského kútika a vďaka prácam žiakov ZŠ Ľudovíta Štúra..

Zennora Brno vá, 5. 1

Darko Novaković, 5. 1 Anna Urbanová, 5. 2

, 5. 2 izerová iv r P a Mil

www.hl.rs

Andrea M ih

Informačno-politický týždenník

áľová, 5. 1

Daniel Miháľ, 5. 1 A. F. a J. S. • DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Dlhoročné prehodnocovanie básnickej tradície str. 3 Úspech je dobrým spoločníkom

str. 4

70 alebo Výňatky zo sedemdesiatročného Chýrnika

str. 6

Nový Sad 21. 6. 2014 Ročník XXXI Číslo 6/361

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

IN MEMORIAM

Agátová rozlúčka s kamarátkou Kvetoslavou Benkovou... Viera Benková

eď zakvitne agát a vedľa neho matka lipa, naše ulice sa odejú do nekaždodenného rúcha. Nielenže sa hrdia bohatou znáškou včiel, ale aj opojnou tuhou arómou, kvetmi a rozkonárenou dôstojnosťou stromov našich dávnych predkov, ale pritom aj upozornia na nás a na náš dnes už rozporuplný dynamický život... Rozkvitnuté stromy akoby napovedali príchod letného voňavého času, času, v ktorom sa aj ľudia oddávajú tejto kráse, známym zvukom preletu včiel a bzučiakov z kvetu na kvet... A práve v tomto pondelkovom čarokrásne voňajúcom júni, v takom obyčajnom roku, ktorý má vročenie 2014, kamarátka moja, Kvetka naša, si sa rozhodla odísť zo života; zo života, ktorý ti okrem bohatej krásy rodinného života, radosti z talentovaných ratolestí, nadelil vrchovato aj otcovské a materinské skvosty – lásku k ľudovej piesni a k svojmu rodu; a hudbe si sa upísala na celý život a vždy, keď si ju začula, oddávala si sa jej celou dušou a najmä srdcom. Do tvojho srdca, Kvetka, vošli naposledy aj dve budúce speváčky a hudobníčky – tvoje vnučky a vošli aj krušné a ťažké dni zápasu o život, ktorý si mala tak rada, že sme ťa priam obdivovali... Stretli sme sa najprv iba tak ako sa stretajú dobrí známi a najmä takí, ktorí o sebe už veľa toho vedia, lebo majú isté a podobné záujmy. A potom sme sa na spoločnom pracovisku v Novosadskom rozhlase čiže v našej Slovenskej redakcii začali stretávať už veru častejšie – obe sme tam pracovali, ja do roku 1993 a ty ešte hodne dlhšie, a pritom stále upísaná našej ľudovej piesni a celý život na rozhlasových vlnách...

Mgr. art. Kvetoslava Benková bola jedna z popredných slovenských hudobníckych osobností. Muzikologička, skladateľka, hudobná redaktorka, speváčka, predsedníčka KUS Petrovská družina a umelecká vedúca folklórneho súboru, zaradená je do životopisnej encyklopédie významných osobností Slovenska Who is Who a autorka štyroch knižných zväzkov cyklu Od Petrovca do Málinca. V roku 2008 získala mimoriadnu cenu Obce Báčsky Petrovec za vynikajúce výsledky v umeleckej práci s ochotníkmi. Narodila sa v Báčskom Petrovci 28. júla 1951. Gymnázium skončila v rodisku a na Hudobnej fakulte VŠMU v Bratislave získala diplom a hodnosť magisterky umenia. Hneď po skončení hudobnej teórie na HF VŠMU v Bratislave sa vrátila do rodiska a zamestnala sa ako hudobná dramaturgička, redaktorka a režisérka v RTV Nový Sad, kde pritom pracovala aj na reláciách hudobných programov rozhlasu a televízie. Spolupracovala s kultúrno-umeleckými spolkami a umeleckými telesami ako hudobná pedagogička, autorka a režisérka hudobných programov a členka rôznych odborných porôt doma a na Slovensku. Zaradená je medzi popredné speváčky slovenských ľudových a tanečných piesní vo Vojvodine a na Slovensku. Je autorkou početných ocenených nových lyrických, tanečných a detských piesní, ale aj detských operiet Zajko chvastúň (1997) a Vrabčiaci (1999), hudobných rozprávok pre deti, ktoré nahrala na CD nosičoch v slovenčine, v srbčine, v maďarčine a v rumunčine: Káčatko prváčatko a Lacík Macík Slobodana Vujačića (1999). Pripravila a upravila stovky slovenských ľudových piesní pre ľudové kapely a profesionálne hudobné telesá, s ktorými často vystupovala na koncertoch a na nahrávkach v Rádiu Nový Sad a v Rádiu Bratislava (s ľudovými a džezovými orchestrami Rádia Nový Sad, s OĽUNom a Big Bandom Rádia Bratislava, s Ľudovým A potom sme sa stali i dobré kamarátky, blízke, lebo sme si mali čo povedať a možno i navyše, a ani sme si nemuseli všetko povedať! Mnoho toho sme si však mohli dať. Ty mne krásu a skvosty ľudovej a tanečnej piesne a hudby vôbec a ja tebe trošku tej svojej poskromnej

orchestrom SĽUK-u, s kapelami M. Dudíka, Ignáca Schöna, Jaroslava Stráňavského, Štefana Molotu a s Ďatelinkou Ondreja Molotu, ako aj s početnými významnými skladateľmi a dirigentmi, ako sú Tibor Andrašovan, Vojtech Tátoš, Jovan Adamov, Stevan Radosavljević a iní). Vydala dve rodinné audiokazety, na ktorých zhrnula vlastný hudobný vývoj, hudbu a spev svojho otca Pavla Čániho, manžela Martina Benku a dcér Slovenky a Margaréty, s ktorými často vystupovala a nahrávala v Novosadskom a Bratislavskom rozhlase. Je nositeľkou početných ocenení za interpretáciu a skladby. Na viacerých folklórnych podujatiach jej udelili uznania a diplomy (Matica slovenská, FF Tancuj, tancuj..., Dom zahraničných Slovákov v Bratislave, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Prix de musique folklorique de radio Bratislava, Stretnutie v pivnickom poli, FFPP Detva...). Na siedmom medzinárodnom festivale televíznych a rozhlasových programov v Užhorode roku 2005 získala odmenu za najlepšiu hudobnú reláciu. Vďaka rodinnému zázemiu k slovenským ľudovým piesňam mala blízko už od útleho detstva. Takmer 40 rokov sa aktívne zaoberala zberateľskou činnosťou. Zozbierala na tisícky slovenských ľudových piesní z Vojvodiny, ale aj zo slovenského Málinca a okolia. Svoj záujem upriamila na životnosť týchto piesní v podmienkach viacnárodného pretrvávania. Prvá kniha Kvetoslavy Benkovej vyšla roku 2005 ako prvý zväzok z cyklu Od Petrovca do Málinca, Svadba, vo vydaní AST Kultúra v Báčskom Petrovci, nasledovali druhý a tretí zväzok z toho istého cyklu: Priadky a páračky v slove a piesni v roku 2006 a Balady v roku 2008 vo vlastnom vydaní, ako aj štvrtý zväzok Výročné zvyky v slove a piesni, ktorý roku 2009 vydala NVU Hlas ľudu v Novom Sade. Autorkou je vianočných piesní a vinšov, ktoré v roku 2009 vyšli v autorkinom vydaní pod názvom Tichá noc, svätá noc.

poézie, ktorej som sa taktiež upísala na celý život... A znovu zakvitol jún a v ňom krásou nebeských kvetov i mladé i staré lipy. Všetci sme sa tešili na takéto dni; i ty, kým si mala síl bojovať s chorobou... Milá Kvetka, boj si však celkom neprehrala. Po sebe si zanechala trvalú

spomienku, ktorá nás práve cez milozvučnú krásu hudby vždy bude upomínať na teba... Vďaka ti za to a nech ti aj v nedohľadnom obzore ďalekých svetov znie tak láskavo ako tá rodná a naša... ○ Foto: E. Šranková

KULT ÚR A

21. 6. 2014 • 25 /4600/

SRBSKO-SLOVENSKÉ LITERÁRNE STYKY

Hodnota a hranice Kovijanićovho výskumu Nebojša Kuzmanović

24/II

ovijanićov prínos k výskumu srbsko-slovenských literárnych stykov je veľký a nenahraditeľný pre každého slavistu a komparatistu zaoberajúceho sa týmito otázkami. Srbskí a slovenskí slavisti ako Ján Kmeť, Andrej Vrbacký alebo Zlatko Klátik písali a hovorili o jeho prínose, ale často iba sporadicky. Podnety na to boli hlavne príležitostné – udeľovanie cien a uznaní Kovijanićovi, pripomínanie jeho výročí alebo uvádzanie v poznámkach v prácach, ktoré patria do srbsko-slovenskej komparatívnej literatúry, ako napr. Kmeťov výskum juhoslovansko-slovenských slavistických stykov. Kovijanićova práca v tejto oblasti sa dostala do dvojakej polohy. Z jednej strany je on významný i pre srbskú i pre slovenskú literatúru a ako taký by sa mal stať predmetom bádania oboch dejín literatúry. Avšak bádatelia si od neho iba parciálne brali to, čo im v tej chvíli pre ich práce bolo potrebné. Zo strany druhej jeho výskumy neboli na prvý pohľad dostatočne nacionálne zaokrúhlené, aby sa mohli stať osobitným predmetom skúmania srbských a slovenských literárnych historikov. Preto Kovijanićovo dielo zostalo v dejinách literatúry dodnes nedocenené. Dnes, v kontexte všadeprítomného valorizovania literatúry zapríčineného rozpadom štátov – najmä slovanských – a vzniku nových podľa geograﬁcko-občianskeho a nie nacionálneho princípu, možno dokonca položiť i otázku o Kovijanićovej príslušnosťou korpusu srbskej literatúry. Preto sa otázka valorizovania jeho diela nastoľuje ako nevyhnutná. Literárne dielo Rista Kovijanića patrí do korpusu srbskej literatúry. Duchovne vyrastal na sedimentoch srbskej kultúry, ktorá zahrňuje jazyk, písmo, tradíciu, dejiny a pravoslávnu vieru a kul-

túru. Predmetom jeho literárnych bádaní sú dejiny srbskej literatúry v kontexte srbsko-slovenských kultúrnych stykov. Z druhej strany Kovijanić patrí aj do korpusu slovenskej literatúry do takej miery, v akej do nej prispel. Pravdepodobne sa čoskoro položí i otázka o jeho príslušnosti k nejakej budúcej čiernohorskej literatúre, lebo

N. Kuzmanović: „Kovijanićovo dielo je dodnes nedocenené.“ kultúra a literatúra sa vždy javia ako dôležitý atribút štátnosti. Je nesporné, že jeho dielo patrí aj do korpusu čiernohorskej kultúry v štátno-politickom zmysle – predovšetkým pre jeho archívne výskumy o Kotore, námorníctve, medicíne, rozvoji školstva na tom území, ale v literárnom zmysle on zostáva na poli srbskej literatúry. Ak by sme aj prijali námietku, že jazyk, v ktorom spisovateľ tvorí, nie je dostačujúcim argumentom príslušnosti k danej nacionálnej literatúre, v Kovijanićovom prípade ostatné elementy: cyrilské písmo, ktorým tvorí, predmet bádania – srbská literatúra a témy a motívy zo srbskej literatúry, dejín a kultúry sú hlavnými argumentmi, aby sme jeho dielo považovali za integrálnu časť srbskej literatúry a kultúry. Každé budúce prehodnotenie

Kovijanićovho diela – ktoré sa vždy ukazuje ako mimoliterárne, lebo vychádza z aktuálnych vládnucich ideologických pozícií, ktoré vrcholia v „egocentrizme“ (v súlade s určeným systémom treba zaradiť fakty, aby ten systém nezostal abstraktnou konštrukciou) – nemôže ignorovať tieto argumenty. Túto otázku považujeme za dôležitú pre dodatočné „vnášanie“ vlastných ideologicko-literárnych pozícií, ku ktorému majú literárni historici sklony. Či nám príklad dubrovníckej literatúry nebol dostatočným ponaučením o tom, kam vedie zmeškané hodnotenie? Dubrovnícka literatúra bola i srbská i chorvátska i talianska, ale dnes zostala iba chorvátska. Škody z takých činov sú nenahraditeľné a v tom najhoršom tvare ich pocítia naši potomkovia, ktorí nebudú poznať tú literatúru, lebo im ona bude prezentovaná ako hociktorá iná cudzia literatúra. Aby sa vyhlo takým situáciám, riadiac sa pravdou založenou na literárno-kultúrnych faktoch a nie na ideologických alebo citových pozíciách, nevyhnutné je prebádať každý detail, každé slovo a myšlienku svojej kultúry, ako hovoril Kovijanićov učiteľ Pavle Popović. Práve také zotrvávanie na detaile a každom fakte spätom so srbsko-slovenskými vzťahmi, ktoré uplatňoval Kovijanić, nechalo nám do dedičstva nevyčerpateľný literárny fond, ktorý je pre srbskú a slovenskú literatúru opravdivým bohatstvom. V jeho prípade sa pozitivistický prístup k skúmaniu literatúry ukázal ako veľmi dobrý, lebo keby nepoužíval tú metódu, mnohé fakty a idey súvisiace s literárnym dielom našich najvýznamnejších vedcov a spisovateľov z 18. a 19. storočia by zostali neosvietené a zabudnuté. V práci Problematika književne povijesti Viktor Žmegač píše: „Nepochybné je, že sa literárnohistorická prax neskorého 19. storočia stávala bohatšou najmä z kvantitatívne-

ho aspektu, lebo usilovnosť pri archívnych výskumoch umožňovala neporovnateľne lepší pohľad do materiálu.“ (1) Nedostatok takého prístupu je v tom, že pred sebou máme „more faktov“, ktoré nás na prvý pohľad vzďaľujú od predmetu výskumu, ale v každom prípade je lepšie mať ich pred sebou a použiť ich pre niektoré iné témy alebo inokedy. Keďže sú hranice Kovijanićových bádaní určené predmetom a metódou, jeho práce zo srbsko-slovenských literárnych stykov nie sú literárnymi analýzami. Avšak po zmene prístupu, predovšetkým v časopise Književna istraživanja, kde Njegošovu tvorbu skúmal analyticky, Kovijanić ukázal, že mu ani iné literárne metódy nie sú cudzie, a pritom používal údaje, ku ktorým prišiel v archívnych výskumoch. Tie jeho práce pozitívne posúdili Aleksandar Mladenović, Ljubomir Durković-Jakšić a Mladen Leskovac. Záver, ktorý sa nám na konci vnucuje, je fakt, že dielo Rista Kovijanića je nenahraditeľné pre výskum srbsko-slovenských literárnych stykov a smerodajné v utváraní slovanského spoločenstva, ktoré nám je dnes potrebnejšie ako v čase, keď ho Šafárik, Kollár, Štúr, Vuk, Branko, Daničić, Zmaj a Miletić najoddanejšie plietli. ○ Foto: archív N. K. POZNÁMKA 1/ Z knihy: Zdenko Škreb / Ante Stamać: Uvod u književnost. Teorija, metodologija. Záhreb : Globus, 1986. Ako interpretačná metóda, pozitivizmus bol v literatúre dominantný na konci 19. a v niektorých krajinách aj na začiatku 20. storočia. Jeho zakladateľom v literatúre bol Hyppolite Taine (1828 – 1893) a podľa vzoru prírodných vied snažil sa o exaktnosť. Predmetom interpretácie nie je len samotný text, ale aj autor, čiže kontext, v ktorom dielo vzniklo.

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Dlhoročné prehodnocovanie básnickej tradície (Víťazoslav Hronec: Pod klenbou básnickej tradície – predslovy k antológiám. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2014) Anna Horvátová

s poetikou Hroncom preferovanej klasicizujúcej poézie, uprednostňujúcej racionálne pred emocionálnym, neosobné pred osobným, univerzálne pred lokálnym a sliediacej za hlbšími, metafyzickými rozmermi skutočnosti.“ Aj napriek tomu, že je to veľká drina, Hronec dennodenne, povedané jeho slovami

i „krvopotne vylepšuje“ našu literatúru, a to svojou vlastnou literárnou tvorbou. A preto ešte jeden veľavravný celok z pera Svetlíka tu odcitujeme: „Touto knihou (Poézia vojvodinských Slovákov (od 18. do 20. storočia)) sa vlastne začala Hroncova celoživotná, zrejme osudová križiacka výprava, na momenty nadobúdajúca donkichotský či sizyfovský nádych, s ambicióznym cieľom vyčistiť a prevetrať zadubenú a potuchlinou nasiaknutú literatúru vojvodinských Slovákov, podriemkavajúcu vo svojej okrajovosti, malosti a sebestačnosti.“ Kniha je veľmi osožná, lebo sú tu v malom zhrnuté údaje o našich spisovateľoch, stručne, takže, ako aj samotný titul knihy hovorí, básnická tradícia je vtesnaná pod jednou klenbou. A je to dôležité najmä z tohto hľadiska, ako to autor aj pripomína: „Keď ide o poéziu voj-

vodinských Slovákov, musíme hneď poznamenať, že jej reťaz nielenže bola popretŕhaná, ale aj úplne rozbitá a roztrúsená v časovom rozpätí stopäťdesiatich rokov. Jej ohnivká je ťažko zozbierať a ešte ťažšie pospájať; a ak sa niekto na to aj podujme, nikdy si nemôže byť celkom istý, či v sliedení za tými iskierkami, ktoré boli tak ďaleko od pravých ohňov, nemrhal časom a nerobil pochybenú vec. Ak skúmame premeny tej poézie po roku 1918, keď sa vojvodinskí Slováci odrazu ocitli „za hranicami“, zistíme, že labilný sled sporadických básnických prejavov z 19. storočia na tomto území nadobúda určitú kontinuitu, takže už po roku 1944 možno hovoriť o rázovitej slovenskej vojvodinskej poézii.“ Hronec sa v tejto knihe postaral o to, aby na jednom mieste boli spomenutí autori, ktorí tvorili v 18. storočí až po súčasných poetov. Lebo „to, čo písali slovenskí spisovatelia a básnici na Dolnej zemi do roku 1918, patrilo len slovenskej literatúre a do iných literatúr sa nezaraďovalo. Na rozdiel od popredných básnikov Andreja Ferku, Jána Labátha, Michala Babinku, Pavla Mučajiho, Andreja Čipkára, Juraja Tušiaka, Viery Benkovej, Miroslava Demáka, Jozefa Klátika, Michala Ďugu, Zoroslava Speváka, Tomáša Čelovského a iných v knihe spomenutých, ktorých tvorba je uznávaná aj za hranicami našej krajiny. A tieto texty zoskupené na jednom mieste aj podľa Svetlíka „nadobúdajú syntetizujúci rozmer svojráznych dejín slovenskej vojvodinskej poézie“, aj podľa mienky tých, ktorým sa kniha do rúk dostala. Je zrejmé, že touto knihou kulminuje Hroncovo dlhoročné prehodnocovanie básnickej tradície vojvodinských Slovákov. ○

25/III

niha je základom poznania, učiteľom vekov, vládcom kráľovstva ducha. (Seneca) Už v dávnych dobách sa kniha považovala za zdroj informácií a predovšetkým múdrosti. V dnešnej dobe, žiaľ, zaznamenávame opak; knihy sa ocitli na okraji našich záujmov. Akoby zbytočnosťou. Avšak nie pre všetkých platí táto zásada. Sú aj takí nadšenci, ktorí ku knihám majú vycibrený postoj, venujú sa im celou svojou bytosťou. Zrejme sa to odzrkadľuje tak na ich kvantitatívnej, ale aj kvalitatívnej tvorbe. Takú prácu vlastne možno prirovnať k práci vynikajúceho lekára špecialistu, dbajúceho sústavne o celkové zdravie človeka. Aj takto nejako by sa dalo povedať o tvorbe a osobnosti básnika, prozaika, literárneho kritika a redaktora Víťazoslava Hronca, ktorého dielo je obsiahle, vysoko oceňované a uznávané aj v zahraničí. Najnovšie z pera tejto neúnavnej osobnosti v Slovenskom vydavateľskom centre (s ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Nový Sad) vyšla kniha Pod klenbou básnickej tradície – Predslovy k antológiám. V Poznámke k výberu autor uvádza: „Do tejto knihy sú zaradené len tri predslovy k mojim antológiám, zatiaľ čo ostatných sedem zostalo mimo výberu. Sledoval som totiž iba vlastný zápas o konštituovanie básnickej tradície vojvodinských Slovákov, čo v predslovoch k antológiám vydaných pre inorečových čitateľov (Slovo po koži, Mélyföld, Zajedničko oko) nebolo prvoplánovou

záležitosťou, a nebolo natoľko vypichnuté do pointy ani v antológiách Súčasne a Odfotografovať odchod odinakiaľ.“ V knihe sú uverejnené tri predslovy: Predslov ku knihe Poézia vojvodinských Slovákov (od 18. do 19. storočia), Predslov k Antológii slovenskej vojvodinskej poézie, Predslov k Chrestomatii slovenskej vojvodinskej poézie. O tejto knihe sa vyjadril Adam Svetlík pod titulkom Zápas Víťazoslava Hronca o (dis)kontinuitu slovenskej vojvodinskej básnickej tradície; a hlbším analyzovaním a vôbec vhĺbením sa do Hroncovej tvorby trefne ocharakterizoval aj túto osobnosť, aj jej dielo: „Jedno z veľkých tajomstiev ľudského života je schopnosť presvedčiť seba, že žiješ najlepší z možných životov, teda že to, čo si vo svojom živote dosiahol, sa vo veľkej miere kryje s tým, čo si dosiahnuť aj chcel. Z perspektívy takejto pragmatickej životnej ﬁlozoﬁe možno vnímať ako vcelku úspešné aj Hroncovo zanietené päťdesiatročné nepretržité prehodnocovanie a ustanovovanie slovenskej vojvodinskej básnickej tradície, ktorá týmto jeho pôsobením postupne nadobúdala podobu, za akú sa tento spisovateľ neustále zasadzoval a akú naostatok vo svojej vlastnej tvorbe aj sám preferoval. Najexplicitnejším dokladom tohto Hroncovho obráteného chameleóna, teda prispôsobovania básnickej tradície vlastnej uprednostňovanej poetike, sú predovšetkým jeho antológie, chrestomatie a početné výbery z tvorby slovenských vojvodinských básnikov, ale tiež i jeho literárnokritické, respektíve literárnohistorické texty, kde interpretovaná a prezentovaná básnická tvorba Slovákov vo Vojvodine naznačovala obrysy pevne zomknutej básnickej tradície, ktorej hlavné koordináty boli vcelku kompatibilné

ROZHOVO R

21. 6. 2014 • 25 /4600/

SLOVO DALO SLOVO: ANNA MARGARÉTA VALENTOVÁ, NAJLEPŠIA ŠTUDENTKA FILOZOFICKEJ FAKULTY NOVOSADSKEJ UNIVERZITY

Úspech je dobrým spoločníkom Oto Filip

ím všetko sa výnimočnosť líši od všednosti? Ide len o talent alebo aj o úpornú drinu? Čo s osobou, ktorá sa už v mladom veku hromadením úspechov dostane na výslnie – zmení ju to alebo vzpruží k novým métam? Myšlienok a dilem ozaj mnoho. Preto je azda najlepšie kľúč k osobnosti pohľadať cez stretnutie zoči-voči. Cez otázku, slovo, gesto... Ako akýsi vstup do obrazu víťazky. Rozhovor s najlepšou z niekoľko tisíc študentov Filozoﬁckej fakulty Univerzity v Novom Sade, dosahujúcou celé roky výlučne tie najlepšie známky na Oddelení slovakistiky, Annou Margarétou Valentovou plynie

26/IV

Fotenie ako novšia umelecká záľuba

ľahko a plynulo. Znak dospelosti, ale i cieľavedomosti. Veď vraví, že je to všetko o prioritách. Ako si ich kto nastaví a rešpektuje. Podnet je jasný: úspech nevšedný a na nezaplatenie. A vo všetkom slovenčina, záležitosť srdcová a prioritná. – Vráťme sa naspäť, do rokov detstva, k rodine alebo aj do prostredia, konkrétne selenčského, ktoré tiež na mnohé vplývalo alebo iné určovalo...

Najlepšia z najlepších: Anna Margaréta Valentová (Foto: Jasmina Pániková)

– Selenča je mojou rodnou dedinou, tou, v ktorej som vyrastala. Tam som skončila základnú školu, prežila mnohé krásne chvíle, no dnes je ona iba dedinou, do ktorej sa vraciam cez víkend alebo i zriedkavejšie, no stále ma s ňou spájajú silné putá. Predovšetkým rodičia, ktorí ma vychovali a prispeli k tomu, aby som bola tým, čím som dnes. Zo súrodencov sú tu dvaja bratia, jeden starší, ktorý je už niekoľko rokov na Slovensku, a druhý mladší o sedem rokov, úspešný petrovský gymnazista. Rodina je mojím základom, životnou istotou, s ktorou môžem počítať kedykoľvek v živote. V nej čerpám motiváciu a silu, keď mi z nich už ubúda. Rodičia nás všetkých troch vychovávali rovnakým spôsobom, všetci traja máme vsadené tie rovnaké hodnoty. – Po ukončení základnej školy akosi logicky nastúpilo štúdium na chýrečnom petrovskom gymnáziu. Čo z tých čias zvlášť utkvelo v spomienkach? – Gymnázium pre mňa predovšetkým znamená kultúrnu inštitúciu, ktorá má veľkú úlohu vo vychovávaní a vzdelávaní Slovákov, čiže na upriamení

žiakov na takú cestu, ktorá im umožní zachovávať nielen slovenskú reč, ale i slovenskú kultúru vcelku, a tým podnetne vplývať na Slovač vo Vojvodine. Bol to stupienok navyše na dráhe, ktorá od rodiny viedla cez základnú na strednú školu. Chodila som na súťaže zo slovenčiny už v základnej škole, aby som v tom pokračovala i na gymnáziu, absolvovala recitačné a iné súťaže. Gymnázium je slovom prostredie, v ktorom sa možno plne uplatniť. – Bola vtedy skôr inklinácia k spoločenským alebo k prírodným vedám? – Na gymnáziu to bolo dosť vyrovnané. Preto som i mala veľký problém, kam sa zapísať, čo študovať. Najzreteľnejšie sa to prejavilo pri zápise na

vať. Dojmy sa ešte stále akosi nezľahli. Vidím to tak, že som si pri zápise vytýčila ako cieľ byť zodpovednou študentkou, svedomite a disciplinovane si plniť povinnosti. Povedala by som, že som zvládla a dosiahla to, čo som si ako prioritu a predsavzatie určila na začiatku. – Ktoré oblasti jazyka vás najviac lákajú, spôsobujú zvedavosť alebo i napĺňajú? – Na fakulte to bolo tak, že som v každom predmete nejako našla seba: či už šlo o jazyk, o literatúru alebo o niektoré špeciﬁcké oblasti v ich rámci. No zvolila som si písať záverečnú prácu z dialektológie. Teraz sa venujem písaniu master práce, ktorá sa zaoberá výskumom rozdielov medzi nárečím katolíkov

Pri preberaní uznania za naj-študentku Filozoﬁckej fakulty v Novom Sade

fakultu. Mala som dve, celkom odlišné možnosti. Jednou bolo štúdium aplikovanej biológie v Nitre, kde som podala prihlášku, tiež dostala i štipendium. Druhou, ktorá prevážila, bolo štúdium slovenčiny tu, u nás. – Teraz po niekoľkých rokoch by sa dalo povedať, že sú to už dejiny. No aký je to osobne pocit byť prvou medzi najlepšími? – Neviem to ani sama deﬁno-

a evanjelikov v Selenči. Pôjde tu aj o porovnávanie týchto nárečových systémov. Mojou školiteľkou je profesorka Anna Marićová. – Štúdium však nie je tou jedinou oblasťou zvýšenej angažovanosti. Sú tu aj iné záľuby... – Tých koníčkov cez môj život už prešlo dosť veľa. Ale vždy som mala tak nejako blízko k umeniu. Cítim sa ako akási nezrealizovaná umelkyňa. V pr-

HLAS ĽUDU • OBZORY

ROZHOVOR

V spoločnosti naj-kolegov z iných fakúlt Univerzity v Novom Sade

sa im dalo poradiť teraz, po viacročnej skúsenosti a doterajšom štúdiu odboru? – Sú také predsudky obsiahnuté v otázke, načo sa zapisovať na štúdiá slovenčiny alebo názory, že sa tam v podstate môžu dostať všetci, keďže ide o pohodové štúdium, ktoré nie je ťažko zvládnuť. Iní zase vystríhajú pred tým, že aj keď školenie ukončíte, nebudete mať kde pracovať. Aj tak to vidia niektorí mladí ľudia.

im poradila zapísať sa na tento odbor. Veď ani ja som si pôvodne nebola istá, či je to to, čo chcem v živote. Ako plynul čas a zdolávala som povinné skúšky, čoraz viac som nachádzala seba v tom všetkom. Nikdy som vlastne neoľutovala, že som si zvolila štúdium slovenčiny. – Plány do budúcnosti? – Na jeseň sa plánujem zapísať na doktorandské štúdiá tu u nás, na Oddelení

Ďalšie uznanie prišlo z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny

Z osobnej skúsenosti však viem, že to nie je tak. Dnes je situácia azda rovnaká vo všetkých odboroch. Môžete ukončiť čokoľvek a nikto vám nezaručí, že sa budete mať kde zamestnať. Ale robiť sa musí, študovať sa tiež musí zodpovedne. Všetci študenti by si to mali zobrať k srdcu, keďže oni budú vytvárať, školiť nových slovenčinárov. V každom prípade by som

slovakistiky. Kým tie tri roky uplynú, azda zistím, čo ďalej. Čas ukáže. Zatiaľ som angažovaná v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Naša kultúra ma vždy zaujímala a lákala. Aj hľadanie spôsobov, ako pomôcť tunajším Slovákom prostredníctvom kultúry, pestovania tradícií alebo objavovania stále nových príležitostí a ako k tomu tvorivo prispieť...

27/V

vom rade je tu záľuba v hudbe, Keď ide o jej druhy, musím sa keďže som skončila hudobnú priznať, že som počas štúdia základnú školu, hrám na kla- najčastejšie čítala iba to, čo víri a momentálne sa v tejto sa odo mňa žiadalo, lebo sme oblasti prejavujem hraním niekedy mali toho naozaj veľa. u nás, v evanjelickej cirkvi To, čo mi bolo také najzvláštv Selenči. Keď deti majú nejaký program v kostole, poslúžim hudobným sprievodom a zastupujem i kantora, keď je to potrebné. Je tu tiež spev. Mám za sebou festivaly, tiež jedno cédečko. Mala som vždy blízSo školiteľkou prof. Dr. Annou Marićovou ko aj k poézii, k prednesu umeleckého slo- nejšie, je lyrizovaná próza. Cez va, rada som kreslila. Dnes ňu najviac možno vidieť do sa z toho všetkého najskôr toho vnútra človeka, odhaliť a naplno uplatňujem vo foto- ho. Zistiť, ako sa vyrovnáva graﬁi. Táto ma momentálne so všetkými mýtami, s mytonajviac baví. Možno aj preto, lógiou, s niečím, čo ho možno že je pri nej všetko názorne straší, čo nesie v sebe a prejasné, na rozdiel od niektorých javuje sa navonok v nejakých iných druhov umenia, kde sa hraničných situáciách. Keď ide najprv treba ponoriť do hĺbky. o našich básnikov, mám rada aj Podstatné je však, že umenie súčasných. Nemám rada, keď toho alebo iného druhu vždy čítam nejakú báseň a tá mi bolo prítomné v mojom živote. hneď ponúkne všetko, akoby Spravidla v rôznych formách. na tácke. Skôr ma lákajú tie, čo – Možno povedať, že vás nás nútia zamýšľať sa nad tým, štúdium obralo alebo odradi- čo znamenajú, ktoré sú vlastne lo od niečoho v tejto oblasti? rébusmi. Súčasní spisovatelia – Ani nie. Moje štúdium je píšu zväčša tak, že naozaj muslovenský jazyk a literatúra. A síte uvažovať, o čom to je. Čo aj tá literatúra je umením. Na je účelom, pointou, odkazom fakulte som tak cez ňu odhalila tej básne. jednu novú formu umenia, – Keď ide o nových štuktorej som sa venovala naplno. dentov slovenčiny, čo by

T VO R B A

21. 6. 2014 • 25 /4600/

POVIEDKA

70 alebo Výňatky zo sedemdesiatročného Chýrnika Janko Takáč

28/VI

I. (19. októbra 1944) KOVAČICA. Maloletý Ď. P. (1927) bol zatknutý 10. októbra o 21. hodine v krčme u Janišov. Ako sa hovorí, chlapec oslavoval vyslobodenie z tri a polročného väzenia a opitý vykrikoval slogany, ako čo sú: Nech žije Jeho kráľovské Veličenstvo Peter II.! a Nech žije Dynastia Karađorđevićovcov! Vedúci národnej polície R. B. nám povedal, že ide o chalana, ktorý bol v marci 1941 poslaný do pančevského žaláru, lebo ho obvinili, že rozširoval komunistickú propagandu medzi stredoškolákmi. Vo väzení ho vraj žandári dennodenne ukrutne bili a to pravdepodobne vplývalo na to, aby mladý Ď. P. v pančevskom žaláre zošalel. Vyšetrenia pokračujú... (M. T. B.) II. (24. júla 1948) KOVAČICA. Minulý utorok sa udiali skutočne nemilé scény v kovačickej krčme. Mladík Ď. P. (1927) údajne práve oslavoval návrat zo žaláru. V krčme u Hrčekov sa chalan objavil ihneď ako vystúpil z vlaku. Ako sa hovorí, mladík sa veľmi rýchlo opil a šťastný a veselý, že je na slobode, vykrikoval slogany, ako čo sú: Nech žije Súdruh Josif Vissarionovič Stalin!; Nech žije bratstvo Sovietskeho zväzu a Juhoslávie!; Stalin-Tito! Stalin-Tito! Stalin-Tito! Pritom objímal a bozkával svojich spoluobčanov, ktorí vraj okamžite povolali políciu. Vedúci národnej polície M. Z. povedal, že ide o mladíka, ktorý bol po vojne poslaný do väzenia, lebo svojou vtedajšou činnosťou podporoval prežitie nenárodného monarchistického režimu. Podľa slov

M. Z. nevie sa, čo sa dialo vo vršackom žaláre, ale pobyt vo väzení pravdepodobne vplýval na to, aby mladý Ď. P. postupne celkom zošalel. Vyšetrenia vraj pokračujú... (M. T. B.) III. (18. novembra 1956) KOVAČICA – BAJMOK – NOVÝ SAD. V noci 6. na 7. novembra vojaci pohraničnej služby JĽA našli 31-ročného Kovačičana Ď. P., ktorý ležal pri rieke Krivaja polomŕtvy. Ako sa po dedine hovorí, mladík sa po návrate do Kovačice (z chorvátskeho pobrežia, kde bol v osemročnom väzení) pokúsil ujsť do Maďarska. Ako sám priznal mestskej polícii v Bajmoku, mladík neďaleko hranice nadišiel na skupinu utečencov z Maďarska. Mysliac si, že ide o tunajších dedinčanov, Ď. P. sa im prihovoril, aby mu ukázali cestu cez hranicu, ako hovoril: Do slobodného Maďarska, do spravodlivého komunizmu! Keď toto počuli, utečenci si pomysleli, že sa mladík s nimi hrubo žartuje a že ich, v tejto pre nich veľmi vážnej chvíli, zosmiešňuje – a zbili ho tak, že mu zlomili nos, dolámali sedem rebier a obe ruky. Ď. P. (1927) bol v utorok z pokrajinskej nemocnice v Novom Sade sanitkou prepravený do žalára v Padinskej Skele. Vyšetrenia pokračujú... (M. B.) IV. (17. augusta 1968) KOVAČICA. Bitka v krčme Radnik, ktorá sa stala v noci z 8. na 9. august b. r., sa ukončila tak, že B. B. P. (1936) bol ťažko zranený, lebo ho Ď. P. (1927) bodol nožom do brucha. B. B. P. a Ď. P. boli v ten deň pustení zo žalára v Požarevci. V krčme v Ulici Ivu Lolu Ribara pili celý večer a obidvom sa zapáčila speváčka O. K. (1940). B. B. P. ktorý sa – ako sa po dedine

rozpráva – už roky zaoberá obchodom s perím, mal viac peňazí, tak že si O. K. predsa sadla jemu do lona. To sa vraj nepáčilo Ď. P., takže vytiahol nôž a po krátkom zápase pichol svojho kamoša do brucha. B. B. P. bol v istú noc sanitkou prepravený do nemocnice v Pančeve. Obžalovaný Ď. P. vraj z krčmy ušiel do Nového Sadu. Tam si údajne na čiernom trhu kúpil falošný cestovný pas, vďaka ktorému sa mu podarilo vlakom utiecť až do Bratislavy, skadiaľ sa rodičom hlásil telegramom. Vyšetrenia pokračujú... (M. B.) V. (15. októbra 1988) KOVAČICA. Šesťdesiatjedenročný Kovačičan Ď. P. si v stredu 5. októbra len chcel vybaviť potrebné dokumenty pre veteránsky dôchodok – a namiesto čestne zarobených peňazí dostal len údery po celom tele od niekoľko desiatok krabíc s mliekom a jogurtom, ktoré prileteli z ulice na vchod do budovy zhromaždenia SAP Vojvodiny. Ď. P. sa nedávno vrátil zo zahraničia a s ním z Kovačice do tzv. Banoviny išli aj jeho dvaja svedkovia R. B. (1921) a M. Z. (1922), ktorí pre svoju ochotu pomôcť svojmu vojnovému súdruhovi, tiež museli byť prepravení do Klinického strediska Vojvodiny. Či som pre toto vo vojne lial krv? – opýtal sa nám cez slzy, zranený a veľmi rozhorčený Ď. P. (1927). (B. C.) VI. (19. júna 1999) KOVAČICA – KOSOVSKÁ MITROVICA. Malá skupina Kovačičanov, medzi ktorými sú nateraz identiﬁkovaní len Ď. P. (1927), R. B. (1921) a M. Z. (1922) bola 12. júna b. r. nútená opustiť vlak Belehrad – Priština na železničnej stanici

v Kosovskej Mitrovici. Kvarteto veteránov sa pohlo do južnej srbskej pokrajiny, lebo sa vraj chceli zúčastniť vo vojne tam, kde je opravdivá vojna. Po ich návrate z trojdňovej väzby v Kraljeve, Ď. P. uznáva, že R. B. a M. Z. tam vraj vyvolali menší incident pri stretnutí s čatou vojenskej polície, takže im nadávali do sopliakov, zbabelcov a dezertérov, ktorí bežia, keď je najťažšie, ako treba zotrvať a nevzdávať sa tak ľahko a že nebudú hádam Slováci väčší Srbi od Srbov, pričom nahlas spievali Tamo daleko, Kreće se lađa francuska a podobné vlastenecké piesne. Vedúci v policajnom okrese Kovačica M. P., ktorý mal pokračovať s vyšetreniami, hovorí, že v tomto prípade ide o osoby od skôr známe polícii, najmä podľa alkoholizmu, nervových ochorení a senilnej demencie. (B. C.) VII. (21. októbra 2000) KOVAČICA. Uľahčenie a oslava v Ulici Patrisa Lumumbu! Kovačičan Ď. P. sa vo štvrtok 5. októbra b. r. vybral do Belehradu na zhromaždenie Republikového výboru pre veteránov a vojnových invalidov v Dome Národného zhromaždenia ZRJ. Ako popredný funkcionár Juhoslovanskej zjednotenej ľavice v Kovačici, Ď. P. (1927) bol vymenovaný za podpredsedu Výboru pre otázky vojenských vyslúžencov z obdobia národnooslobodzovacej vojny (1941 – 1945). Skrze všeobecne známe diania, toho dňa vo večerných hodinách sa Ď. P. stáva úplne nezvestným. Jeho rodina a susedia pátrali po jeho stopách už od pondelka 9. októbra, ale sa im nepodarilo nájsť ho až kým sa sám neobjavil doma v nedeľu 15. októbra. Podľa slov jeho synovca J. P.

IN MEM ORI AM

HLAS ĽUDU • OBZORY (1959), zostarnutý funkcionár bývalého režimu sa spolu s ešte tromi členmi Výboru desať dní skrýval na podkroví zbúranej budovy zhromaždenia. Tam sa vraj schovali, keď sa im pre veľké množstvo demonštrantov pred Domom Národného zhromaždenia nepodarilo ujsť von z budovy. V utorok 17. októbra pekné jesenné počasie umožnilo, aby susedia a rodina Ď. P. spoločne oslávili jeho šťastlivý návrat domov. Ten večer sa v jednej z najmenších, ale aj najkrajších kovačických ulíc jedol rošt a pili veľké množstvá studeného piva. (B. C.)

Všetky postavy uvedené v tejto poviedke sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť so skutočnými osobami, živými alebo mŕtvymi, je úplne náhodná. Písané od 10. 2. 2014 do 16. 2. 2014

Slnko je ďaleko Michal Ďuga

Belehrade 18. mája t. r. vo veku 92 rokov zomrel významný srbský spisovateľ, románopisec a esejista, politický a nacionálny teoretik, akademik a prvý prezident Spolkovej republiky Juhoslávie Dobrica Ćosić. Vzhľadom na svoju úlohu v politike a literatúre Ćosić bol považovaný za rozporuplnú osobnosť. Zatiaľ čo ho jeho obdivovatelia označovali za „otca moderného národa“ či skutočného a prvého vodcu opozičného hnutia v Srbsku, odporcovia ho obviňovali, že sa stal ideológom srbského nacionalistického hnutia v druhej polovici 80. rokov. Ako spisovateľ sa Dobrica Ćosić etabloval už v roku 1951 románom Daleko je sunce (Ďaleko je slnce) o morálnej prob-

ktorú uverejňoval od roku 1972 do roku 1975. Predtým v roku 1961 vydal trojdielny vojnový a psychologický román Deobe (Delenie), ktorý tematiku taktiež

čerpal z partizánskej vojny a opisoval zložité spoločenské javy. V osemdesiatych rokoch vydal diela: Vreme zla (Čas zla): Vernik (Veriaci), Grešnik (Hriešnik) a Otpadnik (Vydedenec). Ďalšie dielo Vreme vlasti (Čas moci) vydal roku 1995 a od roku 2001 do roku 2008 v šiestich zväzkoch vydal denník Pišcevi zapisi (Spisovateľove záznamy) a Vreme zmija (Čas hadov) v roku 2009. Poslednú knihu – denník U tuđem veku (V cudzom storočí) prezentoval verejnosti v júni 2011. Za svoj cenný prínos do literatúry v rokoch 1954 a 1961 získal prestížne Vďaka dramatickosti boli niektoré jeho ocenenie časopisu romány aj sﬁlmované NIN, zároveň bol lematike partizánskej vojny. nositeľom početných odmien Román Koreni (Korene) z roku a cien za literatúru v Srbsku 1954 bol však už modernou a niekoľkých literárnych cien vo historickou víziou srbskej dediny svete a bol aj trikrát nominovaný z konca minulého storočia a jeho za Nobelovu cenu pre literatúru: pokračovaním bola rozsiahla roku 1981, 1989 a 2011. štvordielna epopeja z 1. svetovej Dobrica Ćosić sa narodil 29. vojny Vreme smrti (Čas smrti), decembra 1921 v dedinke Velika

Drenova, neďaleko Trstenika. Celková jeho verejná, literárna a publicistická činnosť bola venovaná existenčným problémom srbského národa. Bol aj prvým srbským intelektuálom, ktorý verejne navrhoval rozdelenie Kosova a Metóchie už v deväťdesiatych rokoch. Spisovateľ a člen korešpondent Srbskej akadémie vied a umení (SANU) Miro Vuksanović na správu o jeho smrti povedal: „Dobrica Ćosić bol človekom epochy, ktorú označil ako ľudské dobro, ale zároveň aj ako ríšu moci a zla. Ako spisovateľ zotrvá v pamäti, kým bude jestvovať srbský jazyk, avšak ako politik hodne kratšie. A to je dobre pre celkovú srbskú kultúru. Bol prorokom a jeho pesimizmus sa uskutočnil.“ Aj spisovateľ Milovan Vitezović ocenil, že Ćosićovi patrili posledné desaťročia 20. storočia: „On písal až doteraz a bol najvýznamnejším živým srbským spisovateľom. Jeho dielo je pôsobivé, tak objemom, ako aj dosahom.“ Aj akademik Matija Bećković na správu o smrti Dobricu Ćosića povedal, že „bol veľkým epickým básnikom srbského národa a jazyka a najvýznamnejším Srbom po druhej svetovej vojne“. Kým známy básnik a prozaik Rajko Petrov Nogo vyhlásil, že veľký spisovateľ mal „smelosť hovoriť o veľkých bezvýchodiskových situáciách našich novších dejín, schopnosť rozvášniť a literárne tvarovať disparátne idey a silu riadiť veľké množstvo rozličných ľudských osudov“. Nakoniec ešte uveďme aj slová akademika a básnika Milosava Tešića, ktoré vyslovil o svojom zosnulom kolegovi po pere, a v ktorých zdôraznil, že „Dobrica Ćosić umrel so svätožiarou opravdivej nacionálnej veličiny. A z hociktorého uhla, z hociktorej ideologickej pozície sa pozeráme na jeho literárne, mysliteľské a politické pôsobenie, on bol bezpodmienečne nenahraditeľným javom v dejinách srbského národa v druhej polovici dvadsiateho storočia“.

29/VII

VIII. – Addendum (15. februára 2014) KOVAČICA. Vo štvrtok 6. februára b. r. v miestnostiach Obecnej knižnice v Kovačici jej literárna sekcia Rozlety usporiadala večierok poézie. Žiaľ, večierok sa ukončil veľmi nešťastne. Čítanie poézie členov literárnej sekcie Rozlety malo byť usporiadané tak, že v centre pozornosti mala byť poetická činnosť dlhodobého člena sekcie J. K. (1935). Ako nám hovorí moderátorka večierka poézie V. R. na čítanie prišiel aj veľmi opitý Ď. P. (1927), ktorý najprv nahlas začal protestovať, že je J. K. tu nadhodnotený a že je on podľa Ž. S. (1933) len biednym pozérom. Keďže pani Ž. S. už mesiacmi do knižnice nechodí, Ď. P. prerušil príhovor V. R. a povedal, že ide po Ž. S., aby si vraj členovia sekcie vypočuli riadnu poéziu! Asi o pol hodiny neskoršie sa Ď. P. vrátil do knižnice spolu s hrozne opitou Ž. S., ktorá hneď po príchode udrela J. K. do brady a obvinila ho za plagiát uverejnený v podobe básne Vďaka Kovačici. V tom istom momente v knižnici nastal veľký hurhaj, keď sa niekoľko milovníkov poézie zúčastnilo v neporiadku a bitke. Našťastie, na večierku bol prítomný aj J. C. (1936), ktorý je lekárom a bol k dispozícii ihneď poskytnúť prvú pomoc zraneným literátom. (I. B.)

ODCHOD SPISOVATEĽA DOBRICU ĆOSIĆA

VÝSTAV Y

21. 6. 2014 • 25 /4600/

K SÚŤAŽI AGENTÚRY BETA O NOVINOVÚ FOTOGRAFIU ROKA

V zlomku sa skrýva celok Oto Filip

ovinová fotograﬁa spravidla nemá krásu tej umeleckej, ani nemusí byť pestrá ako tá (z)

rady, ich životným poslaním fotograﬁa vo všetkých podobách a obdobách. Dakedy prevahu majú sociálne námety, inokedy politické, tretíkrát športové... Výnimkou nebol ani tento rok. V súťaži o najlepšiu fotografiu roka 2014 agentúry Beta nafotenú v regióne juhovýchodnej Európy počas roka za nami uchádzalo sa 532 záberov 130 autorov z desiatich krajín. Do najužšieho výberu sa ich

Prvé dve ceny získali autori zo Srbska a Bosny a Hercegoviny: prvú za pohľad na Viminacijum pri Kostolci, druhú za záber z rušných dianí v Tuzle najmä autori z Chorvátska s rôznymi námetmi: od tých politických po turistické a portrétové. Svojimi sociálnymi odkazmi – ide o protesty – pozornosť milovníkov tohto druhu umenia pútali i fotograﬁe aktérov z Bosny a Hercegoviny, Turecka, Macedónska, Čiernej Hory. Jedna z nich znázorňujúca krušné februárové chví-

Noviny dennodenne listujeme všetci, tiež surfujeme na internete, kde je záberov neúrekom. Jedinečnosť tých novinárskych je práve v neopakovateľnosti okamihov, zlomkov času, ktoré sa čímsi

30/VIII

Tom Dubravec (Chorvátsko): Nechcem prírody. Nie je ani jednoznačná ako fotografia školská, rovnako ako nemusí byť rozmanitá ako Marko Đurica (Srbsko): Pod zemou snímka turistická či monotematická ako fotografia dokumentárna. Pritom môže mať zo všetkých čosi: zlomky a náznaky, v ktorých možno objaviť i celok. Tá snímka je svetom osebe, bez ohľadu na to, či ide o obsahovú zameranosť na politiku, šport, ekonomiku, prácu, Neja Markićević (Chorvátsko): Oslava zábavu... V podstate je reálnym, vstupu do EÚ ostrým a verným zobrazením skutočnosti, komunikačným pro- dostalo toľko, koľko je týždňov le v Tuzle získala striedkom neraz názornejším než v roku – päťdesiatdva. Viac než druhú cenu. slová neďaleko nej. v uplynulom období boli zastúpení Okrem atrakUž druhé detívnosti a kvality Zvonimir Barišin (Chorvátsko): Letné saťročie novisamotných fotopotešenie nová agentúra grafií treba vyBeta zoskupuje zdvihnúť i skutočnosť, že si tieto odkláňajú od všednosti vôkol nich. známe a menej možno pozrieť práve tam, kde je Alebo je v situáciách, ktoré sú plné známe tváre fomestský ruch najväčší: v samotnom kontrastov. Tie vydolovať najťažšie. tografickej scény strede Belehradu, kde je od konca Najviac sú si toho vedomí práve tunajšej a zamája nainštalovaná ich výstava fotoreportéri dívajúci sa sústavne hraničnej, ktoré na otvorenom priestore. Treba na svet cez hľadáčik prístrojov, nám rôznoroočakávať, že tak ako v uplynulých riadení pritom neúnavnou snahou dými zábermi rokoch, aj tohto roku bude mať odhaliť jeho rôzne okamihy, tajomumožňujú prísť putovný ráz, pokračovanie a že sa né komnaty, zlomky a celky. A chrási na svoje. Ich onedlho dostane aj k milovníkom niaci ich potom prostredníctvom heslom je rofotografie v Novom Sade. Aspoň pamäti: fotografickej, printovej Igor Pavićević (Srbsko): Premiérov pohľad, biť to, čo majú v podobe výstavy tradičnej. a osobnej. december 2013 • OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

Kultúra

PREDSTAVILI KNIHU ADAMA JONÁŠA Z BIELEHO BLATA

Bieloblatská historická mozaika Vladimír Hudec

niha Adama Jonáša Slováci v Bielom Blate 1883 – 2013 mala vyjsť z príležitosti jubilea 130 rokov príchodu Slovákov do tejto osady. Z rôznych, hlavne finančných dôvodov, kniha svetlo sveta uzrela pol roka neskoršie. Za prítomnosti predstaviteľov miestnej a lokálnej samosprávy, evanjelického cirkevného zboru, základnej školy, početných matičiarov a hostí z Kovačice, Zreňanina, Aradáča, Vojlovice, Hajdušice a Jánošíka verejnosti ju predstavili a k čitateľom vyprevadili na matičnom večierku 10. júna, v deň 71. narodenín autora. Bieloblatskí matičiari sa autorovi za nezištnú prácu na národa roli dedičnej zavďačili darčekom a popriali mu ešte mnoho tvorivých síl. Úvodom mu zablahoželali dcéra Anita a vnučka Anastázia prednesom básne Ranená breza. Predsedníčka MOMS Biele Blato Jarmila Hromčíková uznala, že by bez pomoci zo strany toto istotne sami nezvládli a vyjadrila vďaku jednotlivcom a kolektívom, ktorí finančne pomohli. – Vďaka Adamovi Jonášovi sme dostali prvú monografickú prácu z dejín Bieleho Blata, ktorá je o to vzácnejšia, že autor nemal adekvátny podklad na to, takže úplne vychádzal z primárneho výskumu

a určitým spôsobom sa opieral o kolektívnu pamäť svojej osady. Kniha je vzácna, lebo autor ide do detailov, ktoré sa v knihách tohto typu neobjavujú často. Po-

ké fakty súvisiace so samotným osídľovaním priestoru, na ktorom sa dnes nachádza Biele Blato. Ďalej prezentuje fakty týkajúce sa základných geografických údajov

Mnohí Bieloblatčania a hostia chceli knihu s autorovým podpisom mať aj doma a pozorne si ju prečítať

vďační sme Adamovi, že zapísal každú udalosť, o ktorej vedel, alebo počul, že ju preskúmal do posledného detailu, – povedal o. i. v príhovore riaditeľ SVC Vladimír Valentík. Profesor Samuel Boldocký, ktorý napísal doslov knihy, sa tiež ujal slova. V úvodnej stati autor svoju pozornosť usmerňuje na historic-

a príchodu Slovákov z Padiny so svedectvom priameho účastníka tohto presídlenia. Ústredné miesto v týchto statiach majú demografické danosti týkajúce sa jednotlivých bieloblatských rodín i priezvisk, veľké historické udalosti, sociálne pohyby, premeny, vzbury, ktoré zasahovali aj túto osadu a bytostne poznačovali jej

ďalší osud. Ďalšie state v knihe sú venované duchovnej kultúre, čiže cirkvi a školstvu, spolkovej činnosti – Matici slovenskej, kultúrno-umeleckým a iným spolkom, hudobným skupinám, remeselníctvu, ale aj rôznym zaujímavostiam, etnografickým, predovšetkým hudobným prvkom. Všetko spolu s početnými zaujímavými fotografiami a dokumentmi činí pestrú historickú monografiu Bieleho Blata. – Materiál som začal zbierať veľmi dávno, – povedal Adam Jonáš. – Vtedy som nemal žiaden nárok, že to voľakedy vyjde v knižnej podobe. Písal som si záznamy, zbieral fotografie, snažil som sa to systematizovať a odkladal do archívu. Časť materiálu som spracoval a zverejňoval v Národnom kalendári a iných publikáciách. Mohlo sa však ešte písať. Napríklad nepísal som o športe a o požiarnickom spolku, aj keď mám o tom materiál. Dúfam, že sa niekto iný nadviaže na túto knihu a poplní tú medzeru. Na tomto vydarenom bieloblatskom matičnom večierku úryvky z knihy prečítali učiteľky Miluška Sabová a Adela Obšustová a Ondrej Goda za sprievodu na harmonike Jána Zvaru Mocu zaspieval piesne, ktoré sa znotované našli v knihe ako autentické bieloblatské.

ZO STAROPAZOVSKEJ ĽUDOVEJ KNIŽNICE DOSITEJA OBRADOVIĆA

Knihy pre ohrozených v záplavách Anna Lešťanová

d 10. júna v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove začali s veľkou humanitárnou akciou zbierania kníh pre ohrozené knižnice v májových záplavách tak v našej krajine, ako aj v susednej Republike Srbskej (v Obrenovci, Doboji, Bijeljine, Maglaji). Akcia zbierania kníh sa koná vo všetkých • KULTÚRA •

osadách Staropazovskej obce, teda v patričných knižničných oddeleniach. Výnimkou sú iba Golubince, kde sa koná rekonštrukcia miestností. Občania z tejto dediny knihy môžu priniesť do miestností Miestneho spoločenstva. Nataša Filipová, riaditeľka staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, pri tejto príležitosti apeluje na všetkých

milovníkov kníh a pekného slova, ktorí sa rozhodnú zúčastniť sa v tejto humanitárnej akcii, čo je veľmi vítané a osožné, aby darované knihy boli v zachovanom stave, teda „aby sme sa po venovaní za ne nehanbili, lebo sa tým reprezentuje aj samotná obec“. Ako uviedla, pani riaditeľka je v nepretržitom kontakte s riaditeľmi a zamestnancami uvedených ohrozených knižníc.

S akciou zbierania kníh v Staropazovskej obci odštartovali iba prednedávnom, lebo knihovníci v zaplavených prostrediach doteraz z knižníc vyhadzovali blato a odpad. Nasleduje líčenie miestností, do ktorých potom položia police a darované knihy. „Každá má svoju hodnotu hocikedy a hocikde je publikovaná, buď je písaná cyrilikou, buď latinkou…“ podotkla Filipová.

25 /4600/ 21. 6. 2014

Kultúra MATIČNÝ VEČIEROK V PETROVCI

Odkazy Milana Rastislava Štefánika Jaroslav Čiep

dobre známe. Podľa neho sú v slovenských sídliskách pomenované ulice, niektoré kultúrno-umelecké spolky. Azda celosvetovou raritou je pomenovanie ústrednej siene

Rastislava Štefánika pri príležitosti 95. výročia jeho tragickej smrti a sobnosť a dielo Dr. Milana Rasstého výročia vypuknutia prvej tislava Štefánika, slovenského svetovej vojny, ktorú MOMS Petropolitika, astronóma, filozofa, vec a ústredie MSS zorganizovalo v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v z a h ra n i č í a pod záštitou biskupa Samuela Vrbovského, predsedu Ekumenickej svetovej rady pri tomto združení. Po uvítacích slovách predsedníčky MSS Kataríny Melegovej-Melichovej prítomní Matičiari z Petrovca, Kulpína, Hložian, Čelareva, Kysáča, Nového Sadu a Lalite si so zaspievali mazáujmom pozreli film o Štefánikovi tičnú hymnu generála francúzskej armády, čle- v Dome Matice slovenskej v Srbsku Kto za pravdu horí, a potom na na Národnej rady v Paríži a prvého Ľudovíta Mišíka – Štefánikova tému štefánikovského fenoménu česko-slovenského ministra vojny, sieň – v ktorej sa v piatok 13. júna v slovenskom zahraničí hovoril ktorý zahynul v lietadle pri ná- zhromaždili matičiari. Prebieha- Stanislav Bajaník, člen Výboru MS vrate na Slovensko roku 1919, sú la tam akadémia či prezentácia a člen SZSZ. Pred premietaním tunajšej slovenskej verejnosti príliš osobnosti a diela generála Milana umelecko-dokumentárneho filmu

o Štefánikovi z roku 1990 Bajaník sa myšlienkami zastavil pri zachovaní, resp. záchrane petrovskej kníhtlačiarne. Povedal, že ho Výbor MS poveril diskutovať, aby tento fenomén a svetový unikát vydržal a ostal fungovať ako dedičstvo starých otcov. Podľa jeho slov do projektu by sa mali zapojiť všetky dôležité subjekty a malo by sa podpísať Memorandum o spolupráci medzi Kultúrou a Maticou slovenskou. V diskusii po filme Jaroslav Feldy ozrejmil ponuku Nadácie M. R. Štefánika podporiť filmové projekcie, akadémie a večierky v tunajších osadách, v ktorých sú spolky alebo ulice pomenované podľa tohto velikána nielen slovenských dejín. Viera Benková sprítomnila spätosť štefánikovskej rodiny s prostredím vojvodinských Slovákov. V zmysle šírenia národnej pamäti medzi Slovákmi na Slovensku a Slovákmi v zahraničí, film o Štefánikovi pred premietaním v Matici si pozreli žiaci petrovského gymnázia, v Báčskej Palanke a na Radoši, v Chorvátsku.

KONFUCIHO INŠTITÚT AJ V NOVOM SADE

Tvorivé leto Oto Filip

o zoznamu približne šesťsto čínskych kultúrnych stredísk, ktoré v rôznych končinách sveta prispievajú k zveľadeniu vzdelávania a kultúrnej výmeny, taktiež k hlbšiemu spoznávaniu a spájaniu národov dvoch krajín, zapísal sa koncom mája i ďalší Konfuciho inštitút, otvorený v priestoroch Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Mnohé názory a myšlienky čínskeho mysliteľa, ktorý žil 551 – okolo 479 pred naším letopočtom, zakladateľa filozofie a etiky dodnes ovplyvňujúcej kultúru Číny, platné sú aj dnes. Napríklad ten, že je osobitnou spokojnosťou naučiť sa a uplatniť to, čo sa naučíme, alebo

www.hl.rs

to, že je zvlášť krásne, keď ťa navštevujú priatelia zďaleka. Potvrdil to aj jedinečne vydarený program čínskych hostí prebiehajúci v rektoráte univerzity pri príležitosti otvorenia inštitútu 27. mája. Konfucius v podstate vychádzal z hierarchického svetonázoru, podľa ktorého vesmír ako celok preniká zákon tao. A božský hviezdny systém je verný odraz spoločnosti, do ktorej sa jednotlivec má zaradiť poslušnosťou, spravodlivosťou a cnosťami, ako je láska k blížnemu. Označujúc otvorenie Konfuciho inštitútu za dôležitú udalosť nielen pre Novosadskú univerzitu a Vojvodinu, ale aj pre zveľadenie celkových vzťahov Srbska a Číny, predseda pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić osobitne vyzdvihol,

Informačno-politický týždenník

Kult práce dáva vedieť o sebe

že jeho pôsobenie umožní bohatú kultúrnu, osvetovú a hospodársku spoluprácu dvoch tradične priateľských krajín. Celým radom aktivít kultúrneho, pedagogického, umeleckého a iného rázu nový inštitút už úspešne žije prvé týždne. Možno v ňom objaviť aj ukážky čínskeho umenia v podobe výstav, úprimný úsmev a slovo za-

mestnancov, tak isto rôzne ukážkové, praktické predmety, svedčiace, že práca je tým, čo človeka napĺňa a nesie. Vlastnou tvorivou angažovanosťou na sklonku jari a začiatku leta nám to konkrétne a každodenne pripomínajú a dokazujú pracovníci najnovšieho čínskeho inštitútu u nás: Konfuciho inštitútu Novosadskej univerzity. • KULTÚRA •

PREMIÉRA INSCENÁCIE TRAMPOTY S VLKOM V ERDEVÍKU

jú Režisérka (Anna Rybárová), 1. kameraman (opäť Ivan Mrva), 2. kameraman (zase Ivana Zorňanová), Rozprávačka (už spomenutá Marína Zorňanová), Učiteľka (Ruženka Ďuríková) a Mama (Danuška Berédiová; nijako. Len čo ukáže zuby, radom (Ivan Lomen) a Kozliatko. Vyčkajú, postarala sa aj o hudbu a masky). Na dostane po frňáku od Kozliatka – kým zlodejov nezačne trápiť smäd svetlo a zvuk dozeral Vlatko Ďurík, karatistu (Mihajlo Drezga), roja osí po štipľavých dobrôtkach. Títo po ktorý je i autorom scénografie. Možno uzavrieť, že (Daniela Šerféziová, hra po kratšej pomalAnita Matúšová, Ines šej expozícii postupne Mocková, Tijana Mocnaberala na dynamike ková, Emília Dudková, a vyvrcholila svižným Iva Mocková, Robert happy endom. Herecký Matúš), mamy kozy mančaft sa postupne (Anita Vodová), ba pozbavoval obligátnych nížia ho i Prasiatka pút premiéry, viditeľne (Ivan Mrva, Ivana Zormu pribúdala chuť, raňanová, Ivan Toman, dosť z hry a sebadôveMarína Zorňanová, ra. Nie div, že aktérom Ivan Voda). Debakla sa priamo na scéne ušli sa, pravdaže, dočká búrlivé potlesky a ovácie v závere hry, keď sa vďačného, čo do veku dá zlákať Lišiakovi heterogénneho publika. (Dávid Šerfézi). Len Nádejné herecké dueto: Ivona Lomenová (ako Červená Erdevíckym deťom evičo sa v udiarni pustia čiapočka) a Emília Jana Pálešová (Babička) dentne nechýba divadeldo klobás, Babička (Emília Jana Pálešová) a Červená chvíli ujúkajúc vybehnú von a vzda- ná žilka a netreba sa čudovať, keď Čiapočka (Ivona Lomenová) ich jú sa; zlé teda zase raz kapituluje sa z podaktorých čoskoro vykľujú odhalia a zavolajú na pomoc Horára pred dobrým. V hre ešte vystupu- výborní divadelníci.

Trampoty zvládli s úsmevom Juraj Bartoš

stredu 4. júna na javisku Slovenského domu v Erdevíku pri premiérovom predvedení inscenácie Trampoty s vlkom v podaní žiakov ZŠ Savu Šumanovića a v réžii Vlatka Miksáda, jej autora, pulzovala radosť a láska na relácii herci – obecenstvo. O čo ide v hre? Najprv sa detváky pustia do natáčania filmu, v ktorom Detektív (v podaní Aleksandra Tomana) odhaľuje, kto ukradol tajný recept na koláčiky; vinníkom bude „samozrejme“ Zajac (Daniel Dudok). Vzápätí sa začína hlavný dej, čiže trampoty istého Vlka smoliara (Filip Ďurík), ktorý si hľadá zamestnanie, vydávajúc sa za dobré civilizované zviera. Prirodzene, neujde spod meča, ktorý mu raz a navždy prischol v podobe ľudovej múdrosti, podľa ktorej vlk síce mení srsť, náturu ale

PETROVSKÁ PREMIÉRA DETSKÉHO DIVADLA

Mušky z gumipušky J. Čiep

predstavením Mušky z gumipušky podľa básne autora Pavla Mučajiho a v réžii Daniely Legíňovej-Sabovej a Ondreja Brnu mladučkí divadelníci Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina na nedávno ukončenej prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove excelovali. O tom, že skutočne ide o kvalitné predstavenie, nemusia hovoriť divadelní znalci. Potvrdzuje to aj reakcia detí, vrstovníkov hercov, ktorí si vo štvrtok 12. júna do siene Slovenského vojvodinského divadla prišli pozrieť petrovskú premiéru tohto predstavenia. Po celý čas trvania predstavenie oslovilo a pútalo pozornosť prítomného publika, za čo sa hercom – debutantom na javisku dostalo primeranej odmeny – dlhotrvajúceho potlesku. • KULTÚRA •

Dvojica režisérov sú ostrieľanými hercami, ale už takých

dvojici nie je prvé predstavenie, ktoré si zaslúžilo ocenenie. Na vysokej umeleckej úrovni boli už aj minulé, ako napríklad Paťa a piráti či Tŕnikove nové boty a iné predstavenia. Predstavenie Mušky z gumipušky v Pazove získalo 1. cenu odbornej poroty a zároveň aj

Spoločná fotografia s autorom predlohy a podporovateľmi sedem – osem rokov sústavne pracujú s generáciami ochotníckeho dorastu v Petrovci a mladých žiakov uvádzajú do divadelného čara. Mušky z gumipušky tejto

Cenu NRSNM. Laureát prehliadky je odmenený cestou na Slovensko v roku 2015 a RTV Vojvodina im umožní nakrúcanie víťazného predstavenia. Okrem toho z pre-

hliadky si kolektívne priniesli Cenu za najúspešnejší debut, Cenu za najúspešnejšie stvárnenú mužskú postavu a Cenu za herecký výkon – za stvárnenie postavy susediek. Vo víťaznom predstavení účinkovali: Peter Opavský, Viktor Sľúka, Andrej Balca, Patrícia Dominika Pavlíková, Daniela Speváková, Sandra Todorovićová a Emília Gániová. Technikom v predstavení bol Ján Pavlis a rekvizity, kostýmovú a všetku inú podporu mali na starosti Želmíra Legíňová a Zuzana Hmiráková. Hudbu nahrali v Rádiu Petrovec. Po predstavení mladí herci, štvrtáci a piataci základnej školy, mali možnosť pohovoriť si so spisovateľom Pavlom Mučajim. Predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová a predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok ich tiež primerane odmenili.

25 /4600/ 21. 6. 2014

Kultúra KOKRAM PREMIÉROVAL

Sud prachu v Kovačici

Anička Chalupová

oncom apríla v Kovačici založili mimovládne združenie Kolektív kreatívnych amatérov (KOKRAM) so záme-

Divadelné predstavenie Sud prachu je prvým projektom tohto združenia, ktoré nateraz počíta ponad dvadsať členov. Po dvaapolmesačných prípravách v sobotu večer 14. júna bola

Herci Miloslav Jonáš (zľava) a Miroslav Sabo

neafirmovaných ľudí z tohto prostredia. Divadelná predloha Sud prachu na námet autora Dejana Lukovského predstavuje sériu niekoľkých situácií odohrávajúcich sa počas jednej noci v Belehrade v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Postavy z jednej epizódy prechádzajú do druhej, vyviaznu z mizérie, aby spôsobili ďalšiu. Naratívna línia pripomína arabesku splietajúcu niekoľko čiastkových epizód: Nazdravie, Incident, Systém, Vo vlaku, Posledný autobus, Party, Zajdi, zajdi jasno sonce, Mesiac zo slamy, Izba s výhľadom, Sud pušného prachu a organická chémia. Režisér Kornović maximálne využil letné javisko v MS Kovačica, a tak improvizovane ukázal veľkomesto ako bezútešné územie, na ktorom sa odohrávajú každodenné osudy pozostalých po občianskej vojne. Vyzbrojení revolvermi a nožmi sa vrhajú do víru noci, aby dokázali,

že sú ešte nažive. Postavy poháňané nenávisťou, podozrievaním a túžbou po pomste pôsobia dokonale autenticky vďaka skupine mladých a niektorých osvedčených hercov: Danijelovi Veňarskému, Jankovi Haviarovi, Miroslavovi Sabovi, Miloslavovi Jonášovi, Annamárii Chalupovej, Igorovi Košútovi, Zuzane Šipickej, Adamovi Strakúšekovi, Aničke Tomášovej, Miloslavovi Zlochovi, Rastislavovi Urbanovi, Stefani Suchánekovej, Aničke Veňarskej, Maríne Spišiakovej a Miroslavovi Jonášovi. Hudbu existencie divadelného deja, ktorou boli zväčša výbuchy, výkriky, rozbíjanie skla, trýznenie a pod. mal na starosti Vladimír Kuchárik. K technickej stránke divadelného predstavenia patria Dragan Vladić a svetlár Daniel Hajko. Pod produkciu divadelnej inscenácie sa podpísal Jano Puškár, asistentom réžie bol Dragan Karlečík. Text do slovenčiny preložila Ivana Vereská. Keďže na premiére bol počet miest obmedzený, divadelné predstavenie si pozrelo iba 300 milovníkov divadla a záujem bol omnoho väčší. Podľa slov Puškára toto divadelné predstavenie znovu predvedú na tom istom mieste v nedeľu 22. júna v rámci podujatia Guča v Kovačici.

rom zhromaždiť kreatívny tím ochotníkov z tohto prostredia, ktorí sa chcú zaoberať kultúrou. V čele je jeho zakladateľ Jano Puškár.

premiéra na letnom javisku na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici. Pod réžiu sa podpísal mladý herec Ivan Kornović. Do inscenácie angažoval mladých

ČIERNO-BIELA VÝSTAVA

dotvárali čiernymi odtlačkami vlastných rúk. Každá modelka bola odfotografovaná spredu i od chrbta. Printy v životnej veľkosti 170 x 70 cm boli inštalovaPôvodná idea né na stenách gavýstavy printov, lérie. Desať z nich ktoré zobrazuje vytlačených na jú vyfotografoumelú hmotu, jevané modelky denásty – aby ho s maľbou na mohli dotvárať návtele, nie je ani števníci – je na patak tradícia bopieri. Printy pritom dy-artu z 20. Autorky výstavy (zľava) Vanja Ignjac a Emília Valentíková vnímajme len ako storočia, ale dôsledok maľby na tradícia farbenia figúry ženy ako denásť printov – desať zobrazovalo telo. Okrem toho bol premietaný aj symbolu plodnosti. Východiskom ženy omaľované bielou farbou, na film o procese maľovania na telo. je starobylé omaľovanie ľudského ktorú boli nanesené čierne geometOceňme snahu autoriek, ktoré tela. Podotknime, že ľudské telo rické tvary ako trojuholník, kruh, chceli spojiť archaický spôsob a steny jaskýň sú najstaršie objekty štvorec; jedenásta modelka bola maľovania na telo s umením 20. odfotená len v základnej bielej storočia, a tak ho znovu oživiť v výtvarných intervencií človeka. Na výstave bolo desať, resp. je- farbe. Návštevníci jej fotografiu podobe body-artu.

Body-art na pomedzí dôb Monika Necpálová

ýstava pod názvom Rub a líce s podtitulom Reflexia pohyblivých grafík zdobila Galériu výtvarného umenia Poklon zbirka Rajka Mamuzića od 17. do 29. mája. Išlo o viacrozmernú umeleckú akciu, ktorú pripravovali študentky prvého ročníka na výtvarnom oddelení Akadémie umení Univerzity v Novom Sade v rámci svojich mimoškolských povinností počas minulej zimy. Emília Valentíková a Vanja Ignjac sa rozhodli venovať umeniu body-artu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

PREMIÉRA PREDSTAVENIA V SKC P. J. ŠAFÁRIKA

Pohyb ako základ prejavu Jasmina Pániková

a sedem rokov pôsobenia divadelná skupina Štúdio má za sebou početné predstavenia. Ich najnovším výtvorom je predstavenie Play Kafka, ktoré premiérovo zahrali v pondelok 16. júna.

viac, než sa na javisku hovorilo. Pre nás je pohyb základným prostriedkom ľudského vyjadrovania.

V intímnejšej atmosfére v sieni SKC P. J. Šafárika, pred menej početným publikom, zahrali pohybovú hru, ktorá bola inšpirovaná nielen dielom Premena autora Franza Kafku, ale ako režisér Ján Makan povedal, aj celkovou tvorbou tohto prozaika. „Premena bola iba základom tohto predstavenia a celková tvorba Franza Kafku nás inšpirovala, aby sme nacvičili túto hru, hru o ľudskej sebeckosti. Nepotrebovali sme hovoriť

Úmyselne hovorím v množnom čísle, lebo je toto predstavenie výsledkom spoločnej práce viacerých ľudí,“ povedal režisér predstavenia J. Makan. V predstavení účinkujú štyria herci: baleťák a choreograf Saša Krga, Dejana Dimitrijević, Andrea Beronja a Anna Kovárová, pokým hudobnú zložku mali na starosti

Stevan a Vladimír Lenhartovci. Po novosadskej premiére predstavenie sa malo presťahovať aj poza hranice. Naplánované mali vystúpenia na Slovensku: na festivale Michaľovske deski v Michalovciach, v Trebišove a v Bardejove, pokým nové predstavenie pred domácim publikom plánujú zahrať po letnej prestávke.

V BÉKEŠSKEJ ČABE V MAĎARSKU

Dohoda o spolupráci Katarína Mosnáková

redstavitelia Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov 4. júna navštívili Slovákov v Békešskej Čabe. Riaditeľku Milinu Sklabinskú a spolupracovníkov Katarínu Mosnákovú a Đulu Šantu najprv prijali vo Výskumnom ústave Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), a potom aj v Dome slovenskej kultúry, kde sa konala prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Hostí privítala a o knihe najprv hovorila Anna Kováčová, riaditeľka Výskumného ústavu CSS. Činnosť ÚKVS početným prítomným predstavila Milina Sklabinská prostredníctvom zaujímavej prezentácie. Hovorilo sa o knihe, o jej vzniku, príprave, obsahu, vizuálnej zložke a, • KULTÚRA •

Dohodu o spolupráci podpísali Milina Sklabinská a Anna Kováčová, riaditeľky slovenských ústavov v Srbsku a Maďarsku

samozrejme, o tíme, ktorý sa podieľal na jej tvorbe. Zostavovateľky medziiným povedali, že táto publikácia zúročila celkovú činnosť troch oddelení

ústavu a že sa vďaka nej a jej zahraničným prezentáciám za posledné roky naplno rozvíja aj Oddelenie pre medzinárodnú spoluprácu.

To potvrdilo aj následné podpisovanie dohody o spolupráci medzi ÚKVS a Výskumným ústavom CSS. Dohoda sa týka aj vedeckej spolupráce v oblasti spoločenských a humanitných vied, ako i spolupráce pri organizovaní vedeckých a kultúrnych podujatí, prednášok a diskusií. Na záver predstavitelia ústavu darovali knihy Domu slovenskej kultúry, Výskumnému ústavu CSS, tamojšej škole, cirkevnému zboru a knižnici. Návšteva bola ukončená obhliadkou evanjelického kostola v Békešskej Čabe, najväčšieho evanjelického kostola v strednej Európe. Je to stavba s impozantnou architektúrou s kapacitou 3 500 miest, ako aj so vzácnymi kultúrnymi pamiatkami.

25 /4600/ 21. 6. 2014

Kultúra

Spoločná fotografia hostí a hostiteľov

PAZOVSKÝ FOLKLÓRNY SÚBOR KLASY OSLAVOVAL

Výročný koncert s hosťami Anna Lešťanová

olklórny súbor Klasy si v sobotu 14. júna pripomenul 22. výročie úspešného pôsobenia. Na výročnom koncerte usporiadanom v divadelnej sále pazovské Klasy

mali aj hostí; tentoraz im k jubileu zagratulovali členovia SKOS Detvan z Vojlovice – Pančeva. Hostia sa predstavili niekoľkými zaujímavými bodmi. Okrem tancov na výročnom koncerte Klasov zahral orchester vojlovického spolku, ktorý zvíťazil

Z AROMATICKÉHO LITERÁRNEHO ZÁHONU VIERY BENKOVEJ (2)

vážili a pridávali nielen do vyberaných exotických jedál, ale na dvore egyptského faraóna sa používal aj ako liek na rozdrásanú a unavenú dušu; tak to na papyrus poznačil dvorný liečiteľ neznámeho mena, ale pre mňa bol návať plody, kôstky vypľúvať na zem, pravý básnik, vedel zachytiť mýtický čiže ako stará mama vravievala „pľuť rozmer tejto rastliny i našich záhrad. na celý svet!“... Kôpor pomáhal aj na privolanie Lyžice sú spustené, mama zbiera taspánku, kým duša skúšaná láskou niere, odnáša ich do kuchyne a odtiaľ alebo skôr neláskou blúdila svetom prináša ďalšie lákavé jedlo: a nemohla sa oddať snom. Vtedy majolikovú misu, v ktorej je nespavosť ženy odháňali chmeľouložené varené hovädzie vým odvarom s pridaním aromamäsko, a potom i ďalšiu tických bylín, akým bol i kôpor, či misu, ktorú ja netrpezlivo čajom z odvaru makovíc a pod. Na kôprové sny nepotrebujem exotickú konopu očakávam. Viem, že v nej Kôpor bol odporúčanou rastani sen vymeniť za amorfnú bdelosť... je najlepšia „zmáčanka“ na linou, ktorá vyhládzala okrem Každú noc májovú svete, kôprová omáčka, ktovrások na duši aj pokrivené, neočakávam nad trstenými strechami, rej chuť, keď toto píšem, dobré sny; tie človeka odvádzali ako kedysi s roztvorenými detskými očami, sa mi priam rozhostila v na temné a zlé miesta, kedysi príchod menlivého dobrodruha, ústach, nachvíľu vošla do tak obávané z povestí, akými strechového námesačníka, nozdier, aby som ju labužboli dračie jaskyne, podzemné blízkeho môjho kamaráta, nícky vychutnala. Krájam si svety trólov i našich piadimužípoetickú tvár Luny... sama mäkučké hovädzie, kov, vo vode zasa vodníkov a na len aby som si ho nadrobkostolných pavlačiach svietivé Vonia sťa kôpor z mojej záhrady no pokrájala a čím dlhšie oči duchov!... a okrem snivého svetla vychutnávala... Magická sila kôpru môjho detmá i jemnú ruku liečiteľa... V malej záhradke rozvostva... Poviete si, dnešné deti už niavajú ruže; keď sa mama budú do svojich snov v starobe s otcom vrátili z dočasnej práce k varenému mäsu pridať nenahradi- privolávať iné arómy a iné rastliny, vo Francúzsku – a bolo to strašne teľnú kôprovú omáčku! najmä tie zo svojho detstva. Veď hej, dávno, ešte v tridsiatych rokoch miKôpor bol, aspoň tak som sa raz napríklad také talianske kuchynské nulého storočia, ja som ešte nebola dočítala zo vševediacich kníh, rast- kapričo – oregano, bez ktorého mnohé na svete, ale o tom neraz padne reč linou nielen liečivou, ale aj božskou. jedlá a dnes obľúbená pizza by neboli aj pri nedeľňajšom rodinnom obede V starodávnej gréckej mytológii si ho takou lákavou pochúťkou...

Magická sila kôpru V ždy, keď z konca apríla zostáva iba niekoľko dní do začiatku mája, v mojej neveľkej záhradke zo všetkých strán, medzi fialkami a sirôtkami a i pri odkvitnutých tulipánoch, sa umiestni a na mňa sa milo usmieva dôstojný pán Kôpor! Arómu tohto zvodného pána jedlých rastlín si vždy viažem k jarnému nedeľnému obedu. Pri stole na preteplenej verande sedíme traja, ja a moji rodičia. Mama rituálne naberá vareškou polievku, v ktorej sa leskne zlatožltá závarka, diaľnica jemnučičkých sťa nite dlhých rezančekov. Otec sa na zlatožlté kvapôčky dozlatista blýskavej nádielky priam zbožne pozerá a ja chlípem ako najhlasnejší bezzubý dedo; mama sa na mňa hnevá, ale ja za to nemôžem, že polievku veľmi neobľubujem, iba „jabĺčkovú“, v ktorej je inakšia závarka, tá mi chutí. Čakám na ďalší chod a kým moji majú času a vychutnávajú si vône a chuť hovädzej alebo slepačej nedeľnej polievky, ja sa vtedy vidím na neďalekej čerešni, ktorá hneď v teple mája „zabronie“, má šťavnaté čerešničky, ktoré ma lákajú vyšplhať sa po nej hore až do hustej rozložitej koruny, a tam si pekne sedieť, vychut-

www.hl.rs

v Hložanoch, a zaspievala tamojšia ženská spevácka skupina, ktorá na tohtoročnom FF Tancuj, tancuj… obsadila druhé miesto. Roztancované Klasy sa publiku predstavili tiež s odmenenou choreografiou na tohtoročnom folklórnom

festivale (Veje vetrík veje, po ovsenom KLASE), s ktorou sa umiestnili na treťom mieste. Z bohatého repertoára prezentovaného na mnohých domácich a zahraničných zájazdoch a festivaloch Klasy zatancovali sedem choreografií, ktoré obecenstvo vedelo odmeniť potleskom. Na sobotňajšom koncerte nevystali slovenské ľudové piesne v prednese Darka Uheliho, Ireny Topoľskej, Dávida Forgáča, Andrey Rumanovej a Michaely Kočišovej. V renomovanom pazovskom FS Klasy vyrastali mnohé generácie skvelých tanečníkov. Zmena generácie aj v tanečnom živote Klasov je prírodným sledom a na sobotňajšom koncerte s ďakovnými listinami odmenili štyroch tanečníkov, a to: Jarmilu Popovú, Maju Domoniovú, Alexandra Uhríka a Igora Uheliho, ktorí sa rozlúčili so súborom. Za dlhoročnú činnosť a podporu v súbore plaketou odmenili Zdenka Uheliho, niekdajšieho tanečníka, speváka a umeleckého vedúceho, teraz výkonného riaditeľa SKUS hrdinu Janka Čmelíka, a Vladislava Forgáča, vedúceho ľudového orchestra spolku.

Informačno-politický týždenník

– mama nakúpila v meste Nový Sad štepené a podľa jej výberu a žiadosti krásne ruže; otec ich potom dal zasadiť do našej záhradky. Večer, keď sa guľatý mesiac pomaly poberal dotknúť sa štice domov s trstinovou krytinou a na nej si za chvíľu unavene spočinul, pod mojím oknom začal rozvoniavať kôpor, ktorý mama pretrhala a chystala si ho odložiť na zimu... Vedela, že v zime sa nám znova v nejednu nedeľu zažiada

Kôpor môjho detstva

• KULTÚRA •

BRATISLAVA

Úspešný benefičný koncert pre Balkán Ondrej Druga

a prírodnú katastrofu, ktorá vo forme ničivých povodní zasiahla Srbsko, Chorvátsko a Bosnu a Hercegovinu, reagoval veľký počet dobrovoľníkov tak domácich, ako i zahraničných. Solidaritu s postihnutými regiónmi prejavilo množstvo európskych krajín, ktoré sem poslali humanitárnu pomoc aj záchranárov. Svojou čiastkou už prispela aj Bratislava.

V priestoroch Univerzitného pastoračného centra v Mlynskej doline sa v pondelok 9. júna konal Benefičný koncert pre zaplavený Balkán. Podujatie sa konalo pod záštitou občianskeho združenia Človek v ohrození. Samotný koncert je výsledkom úsilia niekoľkých mladých ľudí. „Viacerí z nás majú na Srbsko a na Balkán silné väzby, takže tieto udalosti vnímame veľmi citlivo. Touto iniciatívou sa snažíme zviditeľniť následky prírodnej katastrofy a hlavne možnosti, ktorými sa dá ľuďom v postihnutých oblastiach priamo pomôcť,“ povedal jeden z organizátorov. Koncert otvoril temperamentnými

balkánskymi skladbami akordeonista prihovoril Šani Dermaku, veľvyslanec Nikola Kizić, ktorý momentálne štu- Srbskej republiky na Slovensku. „Situduje na bratislavskej Vysokej škole ácia v našej krajine je i naďalej veľmi múzických umení. Nikola pochádza ťažká, ale myslím si, že sa v najbližších z bosnianskeho mesta Banja Luka priamo zasiahnutého povodňami. Na pódiu ho vystriedala Katka Koščová, ktorá zaspievala niekoľko piesní zo svojho pripravovaného albumu. Ďalej vystúpila Anita Rybárová, vojvodinská Slovenka pochádzajúca z Nového Sadu. V jej prevedení zaznela bosnianska balada a temperamentná srbská pieseň. Koncert ukončila známymi Anita Rybárová zaspievala bosniansku baladu skladbami skupina Ko- a temperamentnú srbskú pieseň majota. Všetci hudobníci vystúpili bez nároku na honorár. týždňoch stabilizuje. Máme však pred Okrem hudobných hostí si diváci sebou dlhé obdobie aktivity, aby sme mohli vypočuť autentickú výpoveď sa z tejto situácie dostali.“ Zmienil Edity Bednárovej, pracovníčky občian- sa aj o dôvode, prečo prijal pozvaskeho združenia Človek v ohrození, nie na tento koncert: „Obdivujem ktorá pred dvomi týždňami absolvo- humánnosť, ktorá sa na Slovensku vala monitorovaciu cestu po zničenej prejavila v posledných týždňoch. Bosne a Hercegovine. Divákom sa Bol som potešený, že ma mladí ľudia,

2. STRETNUTIE HLOŽIANSKYCH LITERÁTOV

S cieľom zastrúhať ceruzy Juraj Bartoš

o vlaňajšom premiérovom aj 2. stretnutie hložianskych literárnych autorov dosvedčilo, že by mu skôr svedčila syntagma bývalí literáti. Preto, že väčšina už dávnejšie nepíše, respektíve neuverejňuje básne či prozaické tvary ani v tlačených médiách, nie to knižne. Predsa jednoznačne prevládla mienka, že Miestny odbor Matice slovenskej v Hložanoch o rok usporiada aj tretí literárny večierok, a to, ako povedali, niekde v prírode.

Martina Bartošová a Mária Šulcová. Ani tentoraz nezabudli na svojich zosnulých spoluobčanov, ktorí svoju tvorbu uverejnili aj knižne: básne Mr. Samuela Feketeho predniesli Marína

lambošová prečítala báseň znamenitej huslistky Ivany Jašovej, ktorá už dávnejšie žije mimo Hložian. Dve autorky predniesli aj vlastné práce napísané po srbsky (A. Galambošová

V pondelok 16. júna v kaviarni Pod lipami svoje literárne práce prečítali: Anna Galambošová, Zuzana Galambošová, Účastníci 2. stretnutia hložianskych literárnych autorov Zuzana Turóciová, Mária Miškovicová, Zuzana Dudková, Juraj Bartoš, Zahorcová a Z. Dudková a básne a Z. Turóciová). Medzi prítomnými Zuzana Korčoková, Ondrej Zahorec, Andreja Čipkára prezentovala Alena neboli vlaňajší účastníci Monika BaJasmina Činčuráková-Galambošová, Pešková, pokým J. Činčuráková-Ga- žaľová a Rastislav Struhár. Tentoraz • KULTÚRA •

ktorí zorganizovali túto akciu, pozvali. Som veľmi rád, že tu dnes vidím toľko mladých solidárnych ľudí.“ Na koncerte sa zúčastnilo približne 400 divákov, ktorí spolu prispeli sumou takmer 2 000 €. Všetky vyzbierané financie boli priamo prevedené na humanitárny účet o. z. Človek v ohrození. Samotné občianske združenie Človek v ohrození spolupracuje pri distribúcii pomoci s partnerskou nemeckou organizáciou Help, ktorá dlhodobo pôsobí na Balkáne. V Bosne pomáha už 20 rokov, v Srbsku pôsobí od roku 1999. V oboch krajinách odvtedy implementovala niekoľko desiatok humanitárnych projektov. Obyvateľom postihnutých oblastí distribuuje vodu, hygienické potreby a dezinfekčné prostriedky, ktoré sa kupujú aj z peňazí získaných v tejto zbierke. Foto: A. Horský „debutovali“ dve účastníčky: učiteľka na dôchodku M. Miškovicová a študentka slovenčiny, nádejná literátka M. Bartošová, ktorá prednedávnom získala 3. cenu na súbehu časopisu Zornička. Záverom stretnutia odznelo niekoľko návrhov: usporiadať hudobno-lyrické pásmo pozostávajúce z literárnej a hudobnej tvorby hložianskych autorov (Jelena Červenáková); pred nasledujúcim stretnutím predostrieť zopár tém, s cieľom podnietiť potenciálnych autorov na písanie a po piatich – desiatich rokoch pouvažovať o vydaní kvalitnejších príspevkov z podujatia, ktoré chce byť tradičné (J. Bartoš); MOMS by mal zhrnúť všetky texty, ktoré boli a budú prečítané v rámci stretnutia a sprístupniť ich verejnosti, zatiaľ prostredníctvom internetu (A. Pešková)... Inak na večierku, na ktorom odznelo viac básní než próz, sa zúčastnilo zo tridsať ľudí. Okrem menovite spomenutých boli pritom aj členky a členovia SŽ Slovenka a ZE Ekos. Úvodný prívet a záverečné slovo mala predsedníčka MOMS Mária Bartošová-Korčoková a program moderovala M. Šulcová.

25 /4600/ 21. 6. 2014

Kultúra KYSÁČSKI, PIVNICKÍ A SELENČSKÍ ÔSMACI

Kam ďalej? Elena Šranková

pýtali sme sa ôsmakov z Kysáča, Pivnice a Selenče na ich plány späté s ďalším školením.

Taňa Ďugová z Pivnice: – Mienim sa zapísať do petrovského gymnázia; o inej možnosti som neuvažovala. Podstatné je získať ešte trochu viac času na rozhodnutie, kde budem v školení pokračovať.

Tijana Peťkovská z Kysáča: – Zvolila som si zdravotnícku školu v Novom Sade, smer farmaceutický technik. Na moje rozhodnutie nevplýval nikto. S mojím výberom sa zhodli aj rodičia.

Ivan Ravza z Kysáča: – Chcel by som sa zapísať do petrovského gymnázia; v Petrovci budem aj bývať, lebo tam žije moja starká. Ešte stále neviem, čím by som chcel byť, takže aj z tých dôvodov som si zvolil gymnázium. Za štyri roky sa určite rozhodnem, kam ďalej. Rodičia nechceli na mňa vplývať vo výbere ďalšieho školenia.

Marcela Valentíková z Pivnice: – Chcem sa zapísať do zdravotníckej školy v Novom Sade alebo v Sombore, smer laboratórny technik. Od malička mám k tomu vzťah a vo výbere školy ma podporili aj rodičia.

Vladimír Marčok z Kysáča: – Moje rozhodnutie padlo na elektrotechnickú školu na Slovensku, v Starej Turej, odbor mechanik nastavovač. Prijímacie skúšky som zložil a som tam teda prijatý. Bolo to moje rozhodnutie. Túto školu navštevujú aj bratranec a sesternica, ktorí mi určite pomôžu.

Juraj Súdi zo Selenče: – V ďalšom školení plánujem pokračovať v Hudobnej škole Isidora Bajića v Novom Sade, lebo hudbu mám rád. Skôr som uvažoval aj o inom, ale sa to nakoniec vykryštalizovalo v prospech hudby. Prijímacie skúšky som zložil s maximálnym počtom bodov.

Ivona Arňašová z Kysáča: – Zvolila som si ekonomickú školu – odbor ekonomický technik alebo finančný administrátor. V tejto voľbe ma usmernila mama. Najprv som však uvažovala o zdravotníckej škole, ale prevládla ekonomika.

Vladimír Tŕpka zo Selenče: – Zatiaľ som si nezvolil školu, v ktorej budem pokračovať. Najviac ma zaujímajú matematika, zemepis, fyzika, srbčina. Uvidím, ako dosiahnem výsledky zo záverečných skúšok, a potom sa rozhodnem pre niečo, čo súvisí s technikou. Aj rodičia mi radia, avšak ja ešte som nerozhodný. Foto: z domáceho archívu a E. Šranková

REPUBLIKOVÁ SÚŤAŽ MLADÝCH RECITÁTOROV VO VALJEVE

Krajčík získal bronz Jaroslav Čiep

ekný úspech aj tohto roku dosiahol mladý recitátor Martin Krajčík zo Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Na 46. Republikovej súťaži mladých recitátorov Básnik môjho rodu 6. júna vo Valjeve v kategórii žiakov vyšších ročníkov obsadil 3. miesto. Ako sme sa dozvedeli od učiteľky Milušky Anušiakovej-Majerovej, Martinovej

www.hl.rs

pedagogickej spolupracovníčky, ktorá odmalička usmerňovala jeho umelecký talent v prednese krásneho slova, Martin Krajčík sa na súťaži predstavil básňou Dobrák a dobráčka Johanna Wolfganga Goetheho. Inak Martin pravidelne postupuje cez nižšie úrovne recitačnej súťaže a dostáva sa na republikovú úroveň, kde i v minulých rokoch dosiahol pozoruhodné výsledky a dokonca aj Recitátor Martin Krajčík a jeho odborná pedagogička Miluška Anušiaková-Majerová víťazil.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

21. Detský folklórny festival Zlatá brána Kysáč 20. – 22. júna 2014

Program Piatok 20. júna – 13.00 h v KIS Kysáč (letné javisko) Stretnutie pod lipami – výstava výtvarných prác, prednes poézie, rozhovory a hudobné body (časopis Vzlet) – 19.00 h v Galérii SND vernisáž insitného maliara Martina Papa z Padiny – 20.00 h v ZŠ Ľudovíta Štúra otvorenie výstavy Maľované, háčkované v organizácii Spolku kysáčskych žien

– 21.00 h na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány, bábkové predstavenie Gašparkov drak Vetroplach v predvedení Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, Slovenská republika Sobota 21. júna – 19.00 h v ZŠ Ľudovíta Štúra otvorenie výstavy Pavla Kozu – Umenie a ilustrácie pre deti v časopise Zornička a udelenie ročnej ceny časopisu Zornička v kategórii fotosúťaže Všade so Zorničkou – 20.00 h v Predškolskej ustanovizni Lienka otvorenie výstavy členov Výtvarného krúžku Michala Geržu, pôsobiacich v rámci Miestnej organizácie penzistov invalidov práce v Kysáči – 21.00 h na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány, koncert hosťujúceho detského folklórneho súboru Zlatý levík z Nových Zámkov, Slovenská republika Nedeľa 22. júna (ZŠ Ľudovíta Štúra) – 12.00 – 14.00 h príchod účastníkov – 12.00 – 15.00 h priestorová skúška – 15.00 – 16.00 h príprava na galakoncert – 16.00 h otvorenie festivalu a galakoncert

ŽIACKY VÝTVARNÝ TÁBOR V PETROVCI

V znamení kreatívnej tvorivosti Jaroslav Čiep

bčianske združenie Kultúra na dlani z Nového Sadu pre slovenské deti od 5. po 8. ročník základnej školy zorganizovalo jednodenný výtvarný tábor v sobotu 7. júna v Báčskom Petrovci na nádvorí Miestneho spoločenstva Petrovec a v miestnostiach Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina. Tábor viedla Daniela Triašková, profesorka výtvarnej kultúry v petrovskej Základnej škole Jána Čajaka. Predsedníčka združenia Kultúra na dlani Vierka

Sobotu v Petrovci využili na kamarátenie a kreslenie

Marčoková-Cerovská privítala 9 nádejných maliarov a prezradila

nám, že do tábora pricestovali dve deti z Báčskej Palanky, dve z Nové-

ho Sadu a ostatné boli z Petrovca a Kulpína. Po oficiálnom uvítaní sa účastníci navzájom zoznámili, profesorka im skrátka vysvetlila techniku maľovania olejovými farbami, a potom sa žiaci dali do maľovania. Téma bola voľná, ale žiakov najviac oslovila príroda a zväčša maľovali krajinky. Organizátor zabezpečil potrebný materiál na prácu, plátna, farby, štetce, ako aj občerstvenie a obedy pre všetkých účastníkov. V prestávke si táborníci obzreli galériu Zuzky Medveďovej. Po ukončení maľovania nádejní umelci dostali ďakovné listiny a pred rozlúčkou darčeky, ktoré zabezpečila NVU Hlas ľudu a redakcia mládežníckeho časopisu Vzlet. Tento projekt kamarátenia a tvorivosti slovenských žiakov finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie.

ROZLÚČKA PADINSKÝCH A KOVAČICKÝCH ŠKÔLKAROV. Ako je už zvykom, škôlkari Predškolskej ustanovizne Kolibrík na konci školského roka usporiadali program, ktorý predviedli v piatok 13. júna v Dome kultúry Michala Babinku v Padine a v DK 3. októbra v Kovačici (na fotografii). Pretože tak pekne tancovali, spievali, recitovali, ba aj úspešne zahrali v divadelných scénkach, početné obecenstvo ich nesebecky odmenilo dlhotrvajúcim potleskom. S podobným programom sa zúčastnili aj dva dni neskoršie v humanitárnom programe Kolibríkovia – veselkovia, ktorý sa uskutočnil na letnom javisku na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica. Okrem malých Padinčanov a Kovačičanov vystúpili aj ich vrstovníci z PU Kolibrík zo všetkých osád Kovačickej obce. Špeciálnym hosťom programu bol herec Boda Ninković. Zozbierané prostriedky z tohto programu sú usmernené ako pomoc Predškolskej ustanovizni v Obrenovci.

• KULTÚRA •

A. Ch. Snímka: Foto-štúdio S 25 /4600/ 21. 6. 2014

Kultúra DVOJDŇOVÝ SEMINÁR PRE MLADÝCH

Naučili sa tvoriť kultúrne balíčky Jaroslav Čiep

ancelária pre mladých Obce Báčsky Petrovec je súčasťou projektu Otpakivanje / Rozbaľovanie, v rámci ktorého sa v piatok 6. a v sobotu 7. júna v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec uskutočnili kreatívne dielne. Toto realizuje Belehradské centrum pre ľudské práva a ApsArt Centrum pre divadelné výskumy v spolupráci s 12 kanceláriami pre mladých v Srbsku. Nevena Nikolićová z Belehradu uviedla, že zámerom týchto dielní je povzbudiť mládež a podnietiť ich rozmýšľať



o zvyklostiach a obyčajach, miestach či každodenných udalostiach vo svojom prostredí, a potom po absolvovaní dielní spolu s inými z lokálneho prostredia realizovať akcie, Pozorovať a skúmať spoločnosť, a potom tvoriť kultúrne balíčky ktorými budú kolektívne stvárať kultúrne balíčky. Tie sú vlastne projektu Rozbaľovanie Elizabet tívnejší mládežníci získajú možnosť živá hmota, ktorá vzniká účinkovaním Nováková povedala, že okrem navštíviť jednu z 12 obcí, a tak sa celej spoločnosti s cieľom kreatívnym petrovskej KPM do programu je zoznámiť s tamojšími obyčajami a spôsobom prezentovať pozitívne zapojená aj mládež z Obrenovca, kultúrnymi špecifickosťami. Sadu hodnoty danej spoločnosti – pros- Belehradu (Savski venac), Trgo- tréningov pod názvom Spoločnosť tredníctvom divadiel, performancií, višta, Bosilegradu, Vranja, Požegy, – preskúmaj a prezentuj v rámci Priboja, Prijepolja, Rašky, Temerína, tohto programu viedol sociológ fotografií, filmov a iných tvarov. Koordinátorka petrovskej časti Bujanovca. V rámci výmeny najak- a divadelný praktik Demir Mekić.

 LISTY ČITATEĽOV

CHÝRNIK

KYSÁČ. Tohtoročné v poradí 43. Stretnutie pod lipami je naplánované na piatok 20. júna o 13.00 h na letnom javisku Kultúrno-informačného strediska v Kysáči. Po otvorení výstavy bude nasledovať prednes poézie, rozhovory a hudobné body. S. L.

známy spevák Halid Bešlić. V ten večer o 20. hodine v Galérii insitného umenia v Kovačici bude vernisáž insitného maliara Juraja Lavroša z Padiny. V nedeľu 22. júna na letnom javisku na nádvorí MS Kovačica o 21.00 h, bude tanečná zábava a hrať bude selenčská skupina Maks. A. Ch.

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 21. júna o 19.00 h v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára bude 18. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty v organizácii MOMS Petrovec.

STARÁ PAZOVA. Milovníci výtvarného umenia si do konca mesiaca v galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova môžu pozrieť retrospektívnu výstavu kresieb (ktoré vznikli v období rokov 1953 – 2013) tamojšieho akademického maliara Zorana Kačarevića, dlhoročného výtvarného pedagóga a výtvarného kritika. Toto je v poradí jeho tretia samostatná výstava v Starej Pazove.

MOMS Petrovec BÁČSKY PETROVEC. Divadielko Galéria Nové Mesto nad Váhom (Slovensko) vystúpi v SVD v sobotu 21. júna o 17.00 h. Pre tento rok pripravilo rozprávku Gašparkov drak Vetroplach v réžii Ivana Radošinského. Inscenácia je v poradí ôsmou bábkovou hrou Divadielka Galéria. SVD KOVAČICA. V sobotu 21. júna v rámci Kultúrneho leta v Kovačici bude semifinálová súťaž vojvodinských a belehradských dychových orchestrov Guča v Kovačici 2014 pre známy dragačevský snem. Program sa začne o 18.00 h na nádvorí Miestneho spoločenstva. Vystúpi



BÁČSKY PETROVEC. Divadlo VHV si na návštevu pozvalo kolegov divadelníkov z Kysáča, ktorí sa na javisku SVD v nedeľu 15. júna predstavili inscenáciou Klietka autorov Branislava Čemana a Svetlany Gaškovej. Inak toto predstavenie v podaní ochotníckeho súboru KIS Kysáč je víťazným predstavením na festivale DIDA 2014 v Pivnici a bude nás reprezentovať na festivale Palárikova Raková v Slovenskej republike, v Čadci. J. Č-p

KRÁTKE SPRÁVY

Laliť Deň otvorených dverí. V sobotu 14. júna 2014 bol v PU Poletarac Odžaci, lalitskom oddelení Motýliky usporiadaný Deň otvorených dverí pre vychovávateľky, ktoré pracujú v PU s vyučovacím jazykom slovenským. Stretnutie vychovávateliek bolo akreditované a zúčastnilo sa na ňom 32 vychovávateliek z Báčskeho Petrovca, Aradáča, Bieleho Blata, Lugu, Kovačice, Padiny, Odžakov, Lalite, Pivnice, zo Selenče a Starej Pazovy. Na odbornom stretnutí hovorili: docentka Ružena

A. Lš.

www.hl.rs

Šimoniová-Černáková (na tému Rozvoj dvojjazyčnosti u detí predškolského veku), PaedDr. Svetlana Zolňanová (Rozvoj komunikačných kompetencií u detí predškolského veku) a Božena Levárska (Podpora predškolského vzdelávania detí v materinskom jazyku). Ukážkové hodiny prezentovali kolegyne z Lalite, Bieleho Blata, Pivnice a Nového Sadu. Organizátormi stretnutia boli Výbor pre vzdelávanie NRSNM a Združenie vychovávateľov osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny. NRSNM

Informačno-politický týždenník

Aktuálna situácia vo svete videná očami obyčajného občana (...) A teraz sa znovu vraciam na ukrajinské priestory. Ako človeka zmietaného našou nedávnou skutočnosťou ma znepokojuje, či aj Ukrajina neprejde cez Golgotu rozpadu, ako naša bývalá a terajšia vlasť. Tým horšie, že sa nachádza nie veľmi ďaleko od nás (vzdušnou čiarou niečo viac ako 500 km) a je v Európe. Po prvých týždňoch nepokojov v Kyjeve a po prvých obetiach som sa nazdával, že sa ľudu zbridil bohatý prezident a ešte bohatší oligarchovia, ale v pozadí udalostí sa začali vynárať aj elementy, ktoré schuti začali lámať a páliť to, čo ukrajinský ľud staval a budoval. Boli to tí, čo v každej revolúcii hľadia uchmatnúť čím väčší kus koristi. Išlo o chuligánov, futbalových drukerov a vyvrcholilo ukrajinskými nacionalistami. Nacionalistické a šovinistické elementy nikomu a nikde ešte nič dobrého nepriniesli, a tak, bojím sa, ani ukrajinskému ľudu. Ak si s nimi nebude môcť zavčasu poradiť, môže prejsť cez Golgotu, akou prešli i naše národy. Z druhej strany ich východný sused zareagoval v štýle veľkých mocností – začal si brániť svoje strategické záujmy, ako to často robí aj Amerika. Ak sa na Ukrajine začnú lámať záujmy veľmocí, tak to môže rezultovať tak, ako keď sa pastieri kyjakmi oháňajú ponad osla. Kto vytiahne hrubší koniec? Samozrejme, osol! V tomto prípade ukrajinský ľud. Spolucítim s ním. V prípade, že konflikt bude eskalovať, môže dokonca dôjsť k angažovaniu síl NATO aliancie a Ruska, čo môže vyvolať novú „kubánsku krízu“ z roku 1962. Svet sa vtedy našiel na pokraji svetového konfliktu. Tieto sily vlastnia zbraň hromadného ničenia, čo môže mať nedozerné následky pre Ukrajinu a európske priestory. Ochráň nás, Bože, od toho... Milan Vereš, odborný učiteľ vo výslužbe (Redakčne krátené) • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Jej Veličenstvo − čiarka Anna Horvátová

bčas nám pri písaní aj interpunkčné znamienko spôsobuje problémy. Čiarka (,) obzvlášť. Keď ju nenapíšeme tam, kde treba, vie zmeniť význam viet alebo vzniká z toho nezmysel. Najlepšou pomôckou na správne písanie čiarky je také jednoduché vysvetlenie, ako napríklad nachádzame v príručke Slovenský jazyk do vrecka. V Pravidlách slovenského pravopisu je tiež stať venovaná čiarke. Tu zo spomenutej príručky preberáme také najzaužívanejšie príklady, v ktorých sa poukazuje na pravidlá písania čiarky: – oslovenia: Pripravili sme vám, milé deti, prekvapenie. – pozdravy: Ahoj, máte sa dobre?; Dobrý deň, ako sa máte? – citoslovcia: Bŕŕŕ, to je ale zima.; Už aby som ťa tu nevidel, marš! – viacnásobný vetný člen: Nezbierali sme maliny, ale jahody.; Tu sa dočítate o skromných, obetavých, ale aj pyšných a ľahostajných

ľuďoch. – prístavok: Trnava, kedysi kráľovské mesto, má aj dnes svoje čaro. – hodnotiace častice (ak sa týkajú významu celej vety): Naši športovci, prirodzene, opäť sklamali.; To sa vám, pravda, nepáčilo. – vytýčený vetný člen: Peter, ten má vždy dobrý nápad. Kuchyňa, v tej sa cíti najlepšie. POZOR! Čiarka sa nepíše, ak sú členy spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či: Zbierali ste maliny alebo jahody? Čiarka sa píše v kombináciách i – i – i, aj – aj – aj, ani – ani, buď – alebo, či – alebo: I hrobár, i zvonár, i poštár, aj pána notára ja holievam.; Nepomohli nám ani v dome, ani v záhrade. Pomáhaj buď doma, alebo v záhrade! Čiarka sa nepíše pred zhodným prívlastkom, ktorý nasleduje za nadradeným podstatným menom: Žiak Mrkvička zasa chýbal.; Mal by si to povedať kamarátovi Petrovi.; Najdlhšia slovenská rieka Váh ústi do Dunaja.

FILATELISTICKÁ ODBOČKA V KYSÁČI. Pri MOMS Kysáč v sobotu 7. júna založili filatelistickú odbočku. Najväčší záujem o tento koníček prejavili žiaci základnej školy, ktorých účasť na zakladajúcom zasadnutí bola najväčšia. Prihovoril sa im Rastislav Surový, predseda MOMS, ktorý je i sám náruživým zberateľom poštových známok. Deťom na začiatok darovali niekoľko známok, čo iste pošteklilo ich zvedavosť v tomto smere. Potom si do vedenia filatelistickej odbočky zvolili Ondreja Žabku, Karla Ujheliho a Annu Legíňovú a v prípade, že sa záujem o túto odbočku rozšíri medzi žiakmi a občanmi, rozšíria aj počet členov vedenia. Z tejto príležitosti v Slovenskom národnom dome nainštalovali výstavu známok (na fotografii), v spolupráci so Spolkom filatelistov v Báčskom Petrovci. Výstava známok zapadla do podujatia Noc múzeí, lebo v priestoroch Slovenského domu práve prebiehala výstava Majstri fotografie, ktorú usporiadala Galéria SND. Počas podujatia robili portréty návštevníkov, ktorí o to prejavili záujem. E. Š.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu SOKO SISTEM, s. s r. o., Račkog b. č., Petrovaradín, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba prevádzky na výrobu gumených výrobkov, na katastrálnej parcele číslo 3660/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SPOMIENKA

Dňa 19. júna uplynulo 20 smutných rokov od smrti nášho nenahraditeľného manžela, tatu a deda

EMILA RAKIĆA 1943 – 1994 z Kulpína Odpočívaj tíško, nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji najmilší

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 9. 6. 2014 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia systému na zhromažďovanie a spaľovanie fluidu v prevádzke na prípravu a prepravu nafty a plynu Elemir, na katastrálnej parcele číslo 3026/1, k. o. Elemir ZO Zreňanin, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ulica národného frontu č. 12, Nový Sad. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8. Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9. Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• KULTÚRA • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrom

SAMUELOM MEDVEĎOM z Báčskeho Petrovca Všetko zmizne, ale stopy a spomienky na spoločne strávené chvíle zostanú navždy. Hrdí sme, že sme Ťa mali.

25 /4600/

Kmotrovci Snidovci

21. 6. 2014

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÝ POZDRAV

svojej kmotre

svojej sestre

MÁRII IVIČIAKOVEJ

rod. Červenej z Kysáča

MÁRII IVIČIAKOVEJ

rod. Červenej z Kysáča

rod. Červenej 12. 8. 1956 – 14. 6. 2014 z Kysáča

od spolužiakov zo základnej školy

navždy

Sestrička, skvelú spomienku na Teba si budeme navždy zachovávať.

Kmotrovci Madackovci a krstné deti Milota s manželom Vlastom a Ján so snúbenicou Annou

Sestra Anna s manželom Štefanom, dcérou Annou a synmi Miloslavom a Jánom s rodinami

Kmotrička, zostaneš nám v krásnych spomienkach.

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM obrábateľnú pôdu v báčskopetrovskom chotári; tel.: 063/827-87-45. HĽADÁME VODIČOV na medzinárodnú kamiónovú prepravu so skúsenosťami, vodičským preukazom C, E do Slovenskej spoločnosti, ktorá sa špecializuje na prepravu lodných kontajnerov z / do Európskych terminálov. Nástup možný okamžite po osobnom pohovore v sídle spoločnosti Ing. Ivan Uher; www.albatros-group.sk; uher@albatros-group.sk; tel.: +421/31/5524706; KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5x3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou najmilšou

KVETOSLAVOU BENKOVOU rod. Čániovou 28. 7. 1951 – 9. 6. 2014 z Petrovca

Človek je sťa hviezda, ktorá sa vracia do náručia neba... Dcéry Margaréta a Slovenka s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 14. júna 2014 nás po ťažkej chorobe navždy opustila moja manželka a naša matka a starká

MÁRIA IVIČIAKOVÁ rod. Červená 12. 8. 1956 – 14. 6. 2014 z Kysáča Trvalú spomienku na Teba si vo svojich srdciach navždy budeme zachovávať. Manžel Michal, syn Jaroslav s manželkou Milušou, vnúčatá Dominik a Marianna a syn Vladislav

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na rodičov

JANKO PINTÍR

MÁRII IVIČIAKOVEJ rod. Červenej z Kysáča

MICHALA

MÁRIU

1938 – 25. 6. 1999 – 2014

1940 – 17. 1. 1999 – 2014

POLIAKOVCOV z Kovačice

Zostaneš navždy v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: Ondrej, Snežana, Andrej a Marína Ivičiakovci a andika Zuzana

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Čas plynie, roky sa minú. S veľkou povďačnosťou a láskou v srdci si na Vás spomínajú: dcéra Mária, zať Vladimír a vnuk Darko Ďuricovci

MÁRIOU IVIČIAKOVOU rod. Červenou z Kysáča S láskou a úctou si na Teba budú spomínať svatovci Fiľkovci

Ťažký osud to vzácne mi vzal, bolesť v srdci, smútok a prázdny dom mi nechal. Slzy tečú, rany sa nehoja, ale spomienka nikdy neumiera. Tá večne v srdci zostáva. Manželka Anka

SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

JANKA PINTÍRA

MÁRIOU IVIČIAKOVOU

17. 4. 1936 – 14. 6. 2012 – 14. 6. 2014 z Pivnice

rod. Červenou z Kysáča S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: Pavel s manželkou Annou a synmi Miroslavom a Ivanom Ivičiakovci

POSLEDNÝ POZDRAV milej a váženej kolegyni

Zbytočné je počítať roky, lebo nenavrátia stratené, ani nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. Vnukovia Vladko a Mirko s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 15. mája 2014 tíško usnula a navždy nás opustila naša mama, starká a babka

MÁRII IVIČIAKOVEJ

ANNA BARTOŠOVÁ

rod. Červenej 12. 8. 1956 – 14. 6. 2014 z Kysáča

rod. Červená 10. 4. 1930 – 15. 6. 2014 z Kulpína

Kolektív Kliniky pre zdravotnú rehabilitáciu v Novom Sade

• OZNAMY •

17. 4. 1936 – 14. 6. 2012 – 14. 6. 2014 z Pivnice

Tichú spomienku si na Teba navždy zachováme. Dcéry Anna a Katarína s rodinami

25 /4600/

21. 6. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 20. júna 19.30 Úryvok z tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 22. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 24. júna 10.10 Paleta – výber z vysielaní titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád Pondelok – sobota (utorok) 18.00 Denník Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Sobota Súzvuky (štvrtok) 2.00 Repríza piatkových Z každého rožka troška vysielaní a Palety (piatok) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Kaleidoskop (sobota) 10.00 Repríza piatkových Hudobné relácie (nedeľa) vysielaní a Palety 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Nočný program TV Týždeň prinesie príspevky 23.00 Hudobné relácie (utorok) o prípravách na Detský folklórny 23.00 Rozhlasová hra, hudobné festival Zlatá brána v Kysáči, z relácie (sobota) charitatívneho koncertu zborov v Novom Sade, z večierka venovaného generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi v Petrovci, ktorý zorganizoval tamojší MOMS, ako aj zaujímavosť o rodine holičov z Padiny. Nevystane záznam o postrekovaní komárov v B. Petrovci, o novinkách nového vedenia FK Mladosť a pre poľnohospodárov – o prípravách na tohtoročnú žatvu pšenice. Dúhovka – Bytosť založená na hudobnej podstate je názov televízneho portrétu hudobníčky, redaktorky a národnej TV STARÁ PAZOVA dejateľky Kvetoslavy Benkovej, s ktorou sa nedávno naposledy rozlúčila naša Utorok – sobota verejnosť. 17.00 Správy 22.00 Správy

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 20. júna – Dvojitý úder Sobota 21. júna – Spoveď mladej nevesty Pondelok 23. júna – Jonny English Utorok 24. júna – Ešte väčšia blondína Streda 25. júna – Denné svetlo Štvrtok 26. júna – Nepovedz ani slovo 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 22. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Územný plán Obce Kovačica Utorok 24. júna 16.00 Rozlúčkový večierok padinských a kovačických maturantov Gymnázia Mihajla Pupina Semifinálová súťaž dychových orchestrov v Kovačici Výstava obrazov Juraja Ľavroša Piatok 27. júna 16.00 Slovenský film: Južná pošta Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 22. júna 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Nezvestné 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

Ján Hnilica, vedúci protiľadovcovej ochrany v Petrovci, informuje o práci tejto služby

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 25 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je názov literárneho podujatia venovaného mládeži.

autorka: 2. časť ANNA BIČIAROVÁ tajn.

1. časť tajn.

tona

ramä

var!

brzdil prácu

S HLA DU ĽU

druh byliny

číslo továreň na výrobu likérov

druh ryby vrch pri Belehrade alt

Oliver Twist tvorca drámy S HLADU U Ľ

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 25. júna 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 29. júna 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, bude venovaná výročnému koncertu SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, na ktorom ako hostia vystúpili členovia SKOS Detvan z Vojlovice. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ž. meno trepaním obúchala

elektrón 4. a 1. samohl.

vpíšte LÉN Nový Sad

slovinský spisovateľ Župančić

Ružomberok schránka mäkkýšov

m. meno S HLA DU ĽU

vpíšte UR slniečko

samica psa Pančevo solmiz. slab. jeden rodič

druh tanca

druh umelej kože síra bočná loď v bazilike

3. časť tajn. útok vpíšte ÁV

vpíšte NEA karát

vylamovala Bor

strach

spojka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 24 VODOROVNE: edukoval, laba, ako, Er, nakos, k, ovt, vo, Tušiak, V, rp, ck, ja, Irma, dul, kal, pár, atakoval, ad, jaja, plával, l, aa, sťala TAJNIČKA: JURAJ TUŠIAK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 22 z čísla 22 Hlasu ľudu z 31. mája 2014 bolo: TANCUJ, TANCUJ... Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MIROSLAV SABO, Ul. Masarykova č. 112, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

25 /4600/ 21. 6. 2014

Šport Na konci bič plieska PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

SLOGA (BNS) – SLÁVIA 2 : 4 (0 : 1)

Ján Špringeľ

drese Slogy v Báčskom Novom Sele nastúpili dovčerajší slávisti: brankár Zeković a stredopoliar Gvozdenović, na lavičke bol aj druhý brankár Krivokuća. Úvodný gól v 8. min. padol z oprávnene odpískanej penalty. Z bieleho bodu bol presný kapitán Bojan Petković. Slávisti mali miernu územnú prevahu v oboch častiach hry a hlavne väčšiu vôľu získať tri body. V 61. min. futbalista Slogy z lavičky náhradníkov Dragan Popadić bol potrestaný červenou kartou pre nešportové správanie, takže hostitelia vystriedali počas merania síl iba jedného hráča. Posledných päť gólov padlo v záverečnej dvadsaťminútovke. Hrotový útočník Slávie Duško Bos-

namiesto v Barande zohrali na vlastnom trávniku. Futbalisti z filmového mestečka vyhoveli žiadosti Slogy a prehrali. Tretia Slávia a druhý Železničar majú rovnaký počet výhier. Kovačičania majú ale o štyri nerozhodné výsledky menej a štyri prehry viac

nić, rodák z Banátskeho Nového Sela, strelil svojmu prvému klubu gól v 71. min. O štyri min. neskôr krídelník Jovanović zvýšil na 0 : 3. Bosnić zdvojnásobnil svoju streleckú efektivitu v 81. min. – 0 : 4. Jović v 85. a Lukić v 88. min. stanovili konečné skóre na 2 : 4. SLÁVIA: Krstić, Labudić, Hornung, Perić, Obradović (Sachter), Petković, Vulišić (Štopulj), Andonovski, Tiodorović, Jovanović (Angelovski), Bosnić. Ďalšie výsledky posledného 30. kola: Partizan – Kolonija 4 : 1, Radnički – Sloga (P) 2 : 3, Budućnost – Vojvodina 2 : 2, Jugoslavija – BAK 3 : 0, Železničar – Mladost 5 : 0, Vulturul – Tempo 4 : 3, Crvena zvezda – Polet 1 : 1. V záverečnom kole Sloga z Plandišta poprosila Radnički, aby zápas, Poradili si aj so susedmi: Nikola Obv ktorom slávila šampiónsky titul, radović (Slávia Kovačica)

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Rozhodca režíroval výsledok RATAR – HAJDUŠICA 3 : 1 (1 : 1)

Vladimír Hudec

síce regulárne. Vedenia sa ujali v 20. min. strelou z voľného mimoriadnom kole Hajduši- kopu. Pri konci polčasu Radović čania na hosťovaní v Kruščici vyrovnal. Domáci druhý gól dali proti sebe mali aj dvanáste- po chybe hajdušických zadákov ho hráča – rozhodcu Ivana Feren- v 60. min. a vo finiši zápasu ešte čeka zo susednej dediny Vračev jedným gólom položili bodku za Gaj. Góly domáceho celku boli výsledkom tohto príliš divného zápasu. Rozhodca Ferenček neodpískal tri očividné penalty pre hostí, polovici mužstva Hajdušice rozdelil žlté karty a trénerovi Risteskému ukázal červenú iba preto, že mu povedal: „Ferenček, čo to robíš?“ Hajdušičanom nedovolil rozvinúť hru, pískal fauly a ofsajdy, ktoré iba on videl... Kľučkoval, asistoval a dával góly: Dragoslav Radović Tak priamo vplýval na výsledok, nuž (FK Hajdušica)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

predstaviteľ Hajdušice Vladimír Maliar odmietol podpísať zápisnicu a futbalovým fóram FZ Pančevo podal sťažnosť na správanie sa tohto rozhodcu. HAJDUŠICA: M. Melich, Folťan, Đukić, Pomorišac, G. Stojkovski, Mršić (D. Melich), Đaković (Barica), Petrović, Radović, Hudec (Ćosić), Hrudka. Ostatné výsledky 28. kola: Karaš (J) – Karaš (K) 3 : 1, Partizan (U) – Hajduk 2 : 0, Vinogradar – Ševac 2 : 3, Borac (VS) – Partizan (K) 3 : 0, Dunav – Potporanj 3 : 2, Jedinstvo – Borac (VG) 4 : 4, Dobrica – Vladimirovac 3 : 4. HAJDUŠICA – PARTIZAN (U) 2 : 0 (1 : 0) Zápas s celkom z Uljmy bol tvrdý, opravdivý majstrovský a domáci futbalisti boli lepší rovno o tie dva góly. Už v 3. min. Radulović mal najlepšiu príležitosť na

od Pančevčanov. Šampiónska Sloga, ktorá má vo svojich šíkoch iba dvoch futbalistov mimo Plandišta (jeden z nich je z Hajdušice), vyhrala dve tretiny meraní síl. Do Banátskej zóny postúpili Sloga Plandište a Železničar Pančevo. Do Druhej juhobanátskej ligy vypadol Tempo zo Sefkerina.

1. Sloga (P) 2. Železničar 3. Slávia 4. Polet 5. Radnički 6. C. zvezda 7. Sloga (BNS) 8. Mladost 9. Partizan 10. Jugoslavija 11. BAK 12. Budućnost 13. Vojvodina 14. Kolonija (- 4) 15. Vulturul 16. Tempo (- 3)

30 20 6 4 74 : 30 66 30 17 10 3 84 : 28 61 30 17 6 7 74 : 34 57 30 14 11 5 53 : 32 53 30 16 4 10 66 : 37 52 30 12 9 9 64 : 59 45 30 11 8 11 52 : 48 41 30 11 8 11 53 : 58 41 30 12 4 14 59 : 70 40 30 10 8 12 44 : 40 38 30 12 2 16 44 : 52 38 30 8 8 14 54 : 83 32 30 7 10 13 40 : 49 31 30 10 3 17 8 : 101 29 30 8 4 18 38 : 69 28 30 1 7 22 15 : 94 7

zápase. Radović centroval z rohu a zadák Hajdušice hlavičkoval do brvna. Radosť svojmu celku priniesol Radović, keď peknou strelou z 20 metrov trafil pravý horný roh brány Partizana. Aj po zmene strán diváci pozerali tvrdý, ale korektný futbal, bez mnoho šancí. Predsa v polovici polčasu Radović centroval z rohového kopu, Anđelovski v šestnástke vyskočil najvyššie a hlavičkoval do nechránenej siete. Hajdušica si definitívne zaistila druhé miesto v tabuľke a ako najlepšie umiestnený klub, ktorý má aj mladšie kategórie futbalistov, postúpi, takže na jeseň po osemnástich rokoch znovu bude súťažiť v Prvej juhobanátskej lige. HAJDUŠICA: M. Melich, Pejčić (Petrović), Đukić, Pomorišac, G. Stojkovski, Radulović, Đaković, Anđelovski, Ćosić (Demse), Radović (D. Melich), Hrudka. Ostatné výsledky 29. kola: Dobrica – Karaš (J) 10 : 2, Vladimirovac – Jedinstvo 4 : 1, Borac (VG) – Dunav 5 : 0, Potporanj – Borac (VS) 2 : 1, Partizan (K) – Vinogradar 1 : 1, Ševac – Ratar 1 : 1, Hajduk – Karaš (K) 6 : 0. • ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Príde titul do Kysáča? FRUŠKOGORAC – TATRA 0 : 4 (0 : 0)

Pavel Pálik

sama rozhodne o tom, či získa titul majstra ligy. Podarí sa jej to? TATRA: Navala, Srnka, Ratkov, Stevanović, Đaković, Ćupina, Alargić (M. Grijak), Malešević (Dubačkić), Cvetić, Vuković, G. Grijak (Kavran).

utbalistom Tatry sa za Dunajom darí, lebo aj v nedeľu zaslúžene vyhrali v Sriemskej Kamenici, a tak zostali na prvom mieste. Hostia z Kysáča počas celého zápasu dominovali na ihrisku a že sa dlho čakalo na prvý gól, na vine sú ich útočníci. V 59. min. Cvetić v sólovom úniku zanechal niekoľkých domácich obrancov, zaslal prízemnú loptu pred bránu, ktorú Alargić z troch metrov zaslal do siete – 0 : 1. O päť min. neskoršie G. Grijak z pravej strany zboku presnou strelou z asi pätnástich metrov zvýšil náskok. V 68. min. Alargić dal tretí gól. Konečný výsledok 0 : 4 stanovil v 70. min. Vuković, keď trafil ľavý horný roh brány Fruškogorca.

Hráč Tatry Alargić (zohnutý pri žrdi) otvoril skóre zápasu v 59. min. – 0 : 1

Zápas sledovalo asi 100 divákov, viedol ho Pavićević z Nového Sadu a jedinú kartu dostal Kysáčan Ratkov. Tatra v poslednom kole so solídnym Sirigom

TATRA – PROLETER 1 : 2 (0 : 2) V 32. kole domáci prehrali s Proleterom z Banoštora. Jediný gól za Tatru vsietil Kavran v 90. + 2. min. Po zápase sa

strhol incident, po ktorom rozhodca Strahinja Zlatić z Nového Sadu vyhlásil, že ho niekto udrel hlavou pod okom! Domáci tvrdia, že to nie je pravda. Disciplinárna komisia suspendovala ihrisko a trénera Tatry Vladimira Šponju a požiadala vedenie klubu a kormidelníka, aby sa písomne zmienili o incidente. Nastoľuje sa otázka, prečo písať vyhlášky, keď je trest už vyrieknutý? Výsledky 32. kola: Šajkaš – Sremac 0 : 1, Fr. partizan – Omladinac 3 : 0, Čenej – Vinogradar 2 : 3, Tatra – Proleter 1 : 2, Báčka – Fruškogorac 1 : 9, Borac – Sirig 2 : 1, Dinamo – Sofeks 1 : 1, Futog – Slavija 4 : 3, Železničar – Susek 2 : 4. Výsledky 33. kola: Železničar – Šajkaš 1 : 4, Susek – Futog 4 : 2, Slavija – Dinamo 6 : 0, Sofeks – Borac 5 : 0, Sirig – Báčka 3 : 0, Fruškogorac – Tatra 0 : 4, Proleter – Čenej 4 : 2, Vinogradar – Fr. partizan 1 : 2, Omladinac – Sremac 1 : 2.

MEDZINÁRODNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ PIONIEROV V PIVNICI

Tri najlepšie mužstvá na turnaji získali poháre. Najúčinnejší hráči v každom mužstve tiež dostali poháre: Reno Blaško (Slovan), Jakub Gálik (Nová Dubnica), Róbert Valihora (Slávia), Stanislav Srnka dených roku 2003 a neskoršie: priečku bojovali Slávia – Mladosť (Mladosť), Slobodan Simić (Stari Mladosť Petrovec, Budućnost 3 : 0. Semifinále: Budućnost – Stari grad), Dino Debeljuh (Fruškogorac), Savino Selo, Hajduk Kula, Sta- grad 3 : 0, Hajduk – Fruškogorac 1 Nemanja Piskulić (Hajduk) a Ognjen Abramušić ri grad Báčska Palanka, MFK (Budućnost). Nová Dubnica a TJ Slovan ČerNajlepším veník zo Slovenskej republiky, strelcom Fruškogorac Ilok z Chorvátska turnaja je a domáca Slávia. Miloš Kerkez Výsledky skupiny A: Mla(Budućnost), dosť – Budućnost 0 : 5, Slovan ktorý vsietil – Hajduk 0 : 10, Mladosť – Slo12 gólov a za van 2 : 0, Budućnost – Hajduk najlepšieho 3 : 0, Budućnost – Slovan 3 : brankára vy0, Mladosť – Hajduk 1 : 2. Do hlásili Adriasemifinále postúpili Budućna Kastila nost a Hajduk. (Nová DubVýsledky skupiny B: Slánica). Zápavia – Fruškogorac 0 : 4, Stari sy na turnaji, grad – Nová Dubnica 6 : 1, ktorý zorgaFruškogorac – Stari grad 1 Zvíťazili v Pivnici: mužstvo Budućnost zo Savinho Sela nizovali FK : 0, Slávia – Nová Dubnica 5 : 2, Slávia – Stari grad 0 : 3, : 1, na penalty 2 : 1. Tretie miesto Slávia a Futbalová škola v Pivnici, Fruškogorac – Nová Dubnica 5 na turnaji získal Fruškogorac po podporili ho sponzori a rodičia : 0. Do semifinále sa prebojovali víťazstve nad tímom Stari grad 1 futbalových pionierov, viedla štvorFruškogorac a Stari grad. : 0. Víťazom turnaja je Budućnost, ka rozhodcov z Báčskej Palanky: V boji o siedme miesto Slovan ktorá vo finále porazila kulský Luka Latinović, Zoran Dević, Miloš Milošević a Rajko Radanović. – Nová Dubnica 0 : 4, o piatu Hajduk 7 : 1.

Budućnost je najlepšia Ján Šuster

inulú sobotu 14. júna 2014 na ihrisku Slávie usporiadali Medzinárodný futbalový turnaj Pivnica 2014. Hralo osem mužstiev chlapcov naro-

Najlepší strelec: Miloš Kerkez (Budućnost) • ŠPORT •

25 /4600/ 21. 6. 2014

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Záver na výbornú SRBOBRAN – JEDNOTA 2 : 4 (1 : 2)

Matej Bzovský

o finiši majstrovstiev teraz už bývalej Vojvodinskej ligy – západnej skupiny, namiesto ktorej sa zrodila staronová súťaž – Novosadsko-sriemska zóna, staropazovskí futbalisti sa predstavili v najlepšom svetle. Omladené mužstvo Jednoty s nováčikom Jelovićom, ktorý prišiel zo Zemuna, na hracej ploche v Srbobrane produkovalo výkon nad očakávanie. Dorastenci, bratia Bojićovci, Labanac, ale aj ďalší hráči hostí v čele s kapitánom Nikolom Igračom len potvrdili, že sa na nich v budúcnosti môže vážne počítať. Potrebných bude aj niekoľko kvalitných posíl, ale o tom potom... Od začiatku zápasu hostia hrali nebojácne, diktovali tempo a vcelku sa predstavili v oveľa lepšom svetle

v porovnaní s hráčmi Srbobranu. Mužstvo Jednoty si vďaka premyslenému výkonu vyťažilo štyri góly a podľa šancí mohlo aj viac. Už v 3. min. Staropazovčania sa ujali vedenia gólom vynaliezavého M. Bojića. Ani vyrovnávajúci gól domácich v 10. min. nezmýlil odvážne hrajúcich hostí. O nový náskok sa do ukončenia polčasu postaral Jelović po rýchlej akcii z pravej strany ihriska. V druhom polčase angažovanejší hostia opäť diktovali prudké tempo, striedali sa akcie jedna krajšia od druhej a nevystali ani góly. Na 3 : 1 zvýšil Igrač, a potom Janjuz dosiahol aj štvrtý gól. V závere zápasu obrana Jednoty zaváhala a domácim umožnila skorigovať výsledok. V samom závere zápasu hostia mali ďalšie šance, ale predsa spokojní opustili ihrisko povedľa hotela Elan.

JEDNOTA: Mijatović, N. Bojić, Marković, Tatalović, Stegnjajić, Igrač, Jelović, Guša, M. Bojić, Janjuz, Srećković (Labanac). Výsledky 28. kola: Graničar – Sloga 0 : 2, C. zvezda – Polet 0 : 4, Srbobran – Jednota 2 : 4, Borac – Jugović 4 : 1, Cement – Vrbas 0 : 1, Omladinac – Mladost 1 : 2, Prigrevica – Index 2 : 1. Voľný bol Hajduk.

1. Prigrevica 2. Cement 3. Omladinac 4. Vrbas 5. C. zvezda 6. Sloga 7. Index 8. Mladost 9. Borac (-1) 10. Jednota 11. Srbobran 12. Jugović 13. Polet 14. Hajduk 15. Graničar

28 21 28 17 28 15 28 15 28 14 28 13 28 12 28 12 28 10 28 10 28 8 28 8 28 6 28 7 28 5

2 5 52 : 19 66 4 7 48 : 22 55 6 7 40 : 22 51 5 8 42 : 29 50 5 9 27 : 32 47 6 9 39 : 29 45 9 7 37 : 30 45 6 10 40 : 28 42 5 13 46 : 47 34 1 17 35 : 44 31 7 13 34 : 43 31 5 15 30 : 47 29 6 16 28 : 49 24 3 18 25 : 51 24 4 19 28 : 61 18

Adašev čanom spľasol hrebeň

GRANIČAR – SLOGA 0 : 2 (0 : 0)

Károly Vig

utbalisti Slogy v omladenej zostave podali dobrý výkon v Adaševciach. Obe mužstvá vo férovej hre hľadali cestu k úspechu. Prvý polčas nepriniesol veľké vzrušenia, ani príležitosti pred oboma bránami a brankári ľahko zastavili zriedkavé strely.

PRIATEĽSKÝ ZÁPAS V SELENČI

Teraz na turnaj do Česka KRIVÁŇ – VAJSKA 5 : 2 (2 : 2)

V druhom polčase do hry vošli Spasić, Malina, Dobrík... a bol to celkom nový obraz na trávniku. Kriváň viac útočil a v 60. min. Spasić priniesol domácim prvý náskok na zápase. V 65. min. Malina zvýšil na 4 : 2 a strelcom piateho gólu bol Darko Pavlov. Prípravný zápas Kriváňa pred odchodom do Českej republiky na turnaj do obce Moutnice, Okres Brno, sa vydaril. Na turnaji 21. a 22. júna 2014 okrem domácich budú Momentka z vlaňajšieho vzrušujúceho zápasu Kriváň – Rajhradice 3 : 0 (2 : 0) na turnaji v slovenskej Dolnej Strehovej; možno tieto dve mužstvá hrať aj české Rajhradice, slov Česku budú mať nový súboj venská TJ Prameň z Dolnej Strehovej a selenčský Kriváň. Michal Poliak strelili prvý gól prostredníctvom KRIVÁŇ: Naď, Kocić, Lipták, KríSalaja. Niekoľko sekúnd po tom, ako žov, Alexy, M. Strehársky, Darko kirbajovú nedeľu Svätej Trojice sa lopta rozkotúľala zo stredu ihriska, Pavlov, Ignjatović, Sklabinský, futbalisti Kriváňa v priateľskom Krížov vyrovnal. Salaj po sólovom Mučaji, Gašparovský. Striedali: zápase uvítali Vajsku, majstra úniku znova bol presný – 1 : 2. Aby Spasić, Malina, Buják, Dobrík, A. Medziobecnej ligy Báčska Palanka sa na prestávku odišlo s nerozhod- Strehársky. – druhá trieda. ným výsledkom, postaral sa strelec Hostia už v 1. min. po skrumáži domácich Dalibor Mučaji. Foto: J. Pucovský

V 48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Presný záložník: Branislav Bojanić (Sloga Erdevík)

V pokračovaní Erdevíčania zahrali lepšie, takže im domáci nemohli úspešne čeliť. Po rýchlej akcii lopty sa zmocnil Šarić a v 73. min. ľahko prekonal brankára Ilića. Nečakalo sa dlho na to, aby v 77. min. Bojanić s loptou prebehol polovicu ihriska a keď sa ocitol zoči-voči s brankárom Graničara Ilićom, dosiahol druhý gól za Slogu. Do konca zápasu domácim spľasol hrebeň a hostia beztak boli spokojní s výsledkom, takže sa ani nesnažili zvýšiť náskok. Rozhodca Džombić zo Starej Pazovy výborne viedol zápas na všeobecné uspokojenie futbalistov oboch mužstiev a obecenstva. SLOGA: Rajić, Babić, Bojanić, Šajić, Šarić, Zec, Nenadović, Đorđević, Považan, Simeunović, Strniša. • ŠPORT •

OBECNÁ B LIGA ZREŇANIN

Bieloblatčania motivovanejší MLADOSŤ – AŠK 2 : 1 (2 : 0)

Vladimír Gál

a zápas posledného kola, ktorý nemal súťažiaci význam, Aradáčania odcestovali úplne bezstarostní, ale aj nekompletní, bez štyroch štandardných hráčov. To však nesmelo byť dôvodom ich slabého výkonu. Domáci celok od začiatku bol lepší a už v prvom polčase zaslúžene získal náskok. Strelcom prvého gólu bol Goda v 32. min. a o Mužstvo AŠK, ktoré vybojovalo titul majstra a postup: Kurjakov ml., dve minúty neskoršie už bolo predseda klubu M. Kurjakov, Striško, Matejin, Ďuríček, Prodanović, Kurtešan, tréner D. Mijić (stoja zľava); v drepe zľava: Dimitrijević, Vesin, 2 : 0. Autorom gólu bol Rácz. Apostolović, Gál, Vučetić, M. Mijić, Rajčević, Maksimović, Bredšnajder, Po zmene strán Aradáča- Šťastný nia sa snažili dohoniť zmeškané a majstrovstvá ukončiť kopu skorigoval výsledok. pokúsia štvrtýkrát získať putovvýhrou, ale im to motivovanejší Nasleduje prestávka, počas ktorej ný pohár veľvyslanca Slovenskej bieloblatskí futbalisti nedovolili, sa Aradáčania mienia zúčastniť na republiky v Belehrade. Nuž, a poibaže Mijić v 74. min. z voľného matičnom turnaji v Kysáči, kde sa tom budú nasledovať prípravy na

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Deväť, osem, sedem – koniec! Juraj Pucovský Majster Lipar hral nerozhodne v Ruskom Kerestúre a druhá Mladost prehrala v Báčskom Monoštore. Dva zápasy sa neskončili, lebo mužstvo Aleksa Šantić svojvoľne opustilo domáci trávnik v 75. min., kým lalitská Panónia v susednom Ratkove v 70. min. zostala so siedmimi hráčmi, nuž je súboj prerušený! Výsledky posledného 30. kola: Rusín – Lipar 3 : 3, Dunav – Mladost 2 : 1, Šikara – Rastina 6 : 0, Jedinstvo (K) – Törekvés 1 : 3, Jedinstvo (R) – Dinamo 1 : 3, Partizan – Graničar 1 : 1, Radnički – Panónia 6 : 0, A. Šantić – Metalac 0 : 3 (domáci v 75. min. opustili trávnik).

kali v prvom polčase dvojgólový náskok. Počas prestávky v šatni zostal Pjević, na trávnik vybehli len ôsmi Laliťania. Domáci hráč Kardinal v 48. min. zvýšil na 3 : 0, strelcom štvrtého gólu bol Milunović v 60. min., Mušikić strelil piaty gól v 67. min., Novović trafil v 69. min. – 6

RADNIČKI – PANÓNIA 6 : 0 (2 : 0)

a zápas posledného kola do susedného Ratkova lalitská Panónia odcestovala s deviatimi futbalistami, bez trénera Miloja Vukovića, takže na striedačke sedeli len funkcionári Nikola Krivokuća a Vladko Molnár!? Už na začiatku sa mohol predpokladať scenár stretnutia susedovcov. Domáci mali podľa očakávania neustálu prevahu, gólmi Ivovića v 7. a 27. min. zís• ŠPORT •

Kardinal (biely dres 9) tretíkrát prekonal brankára Slobodana Stojanovića v 48. min., ktorý Laliťanov zachránil od najmenej dvojnásobne vyššej pohromy v Ratkove!?

štart nových majstrovstiev v novej spoločnosti – v Prvej zreňaninskej lige. V klube očakávajú, že hráči aj naďalej budú usilovne pracovať a že spoločnými silami vybojujú aspoň obstátie v lige. MLADOSŤ: Kurunczi, V. Poničan, Goda, Đurić, S. Žižić, Cegledi, Rácz, Nečov, B. Žižić, J. Poničan, Paraljov. AŠK: Kurtešan, Josimov, Maksimović, Striško, Vučetić, Raičević, Mijić, Vesin, Šťastný (Goda), Savčić, Apostolović. Ostatné výsledky 21. kola: OFK Stajićevo – Sloga 8 : 1, Proleter – Jedinstvo 0 : 0, Tamiš – MSK 4 : 1 Foto: Suzana Kokavská

1. AŠK 2. MSK 3. Jedinstvo 4. OFK Stajićevo 5. Proleter 6. Tamiš 7. Mladosť 8. Sloga (-1)

21 15 21 13 21 12 21 10 21 8 21 8 21 5 21 1

4 2 61 : 19 49 4 4 48 : 19 43 4 5 54 : 23 40 3 8 52 : 30 33 5 8 43 : 36 29 1 12 32 : 54 25 2 14 27 : 56 17 1 19 14 : 94 3

: 0. Bol to začiatok predčasného konca... V 70. min. Valent spadol na strede ihriska, ošetril ho domáci lekár či fyzioterapeut, Laliťan si chvíľku posedel na tráve, rozhodca ihneď troma hvizdmi označil predčasný koniec a hráčov poslal do šatní!? Bol to neslávny, smutný a hanebný koniec majstrovskej sezóny FK Panónia v roku deväťdesiatročného jubilea. PANÓNIA: S. Stojanović, Tatomirov, Stolić, Terek, Virijević, Turčan, Pjević, Rančić, Valent.

1. Lipar 30 23 2. Mladost 30 23 3. Törekvés 30 22 4. Rusín 30 17 5. Graničar 30 17 6. Dunav 30 16 7. Partizan 30 13 8. Metalac 30 13 9. Jedin. (K)(-1) 30 11 10. Radnički 30 10 11. A. Šantić (-1) 30 8 12. Dinamo (-3) 30 10 13. Šikara (-1) 30 9 14. Panónia (-3) 30 9 15. Rastina (-1) 30 5 16. Jedinstvo (R) (-1) 30 2

25 /4600/ 21. 6. 2014

6 1 84 : 22 75 1 6 110 : 27 70 2 6 80 : 29 68 8 5 72 : 33 59 4 9 62 : 51 55 6 8 70 : 46 54 6 11 56 : 39 45 5 12 46 : 34 44 6 13 61 : 66 36 2 18 53 : 75 32 7 15 42 : 58 30 3 17 41 : 66 30 2 19 34 : 75 28 2 19 53 : 74 26 3 22 27 : 119 17 1 27 16 : 93 6 49

Šport BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Latinović, Zečević, Obradović (Pupovac), Radević, M. Kobilarov, N. Kobilarov, Trivunović, Matić (Sivčević), Lukić (Horvát), Leđanac. MLADOSŤ: Leňa, Rupar (A. Babiak), Severíni, D. Babiak, Vuković, Jakuš (Milenković), Đukanović (Bubulj), Trišić, Fábry, Zbućnović, Pavlis. Výsledky 30. kola: Budúcnosť (H) – Mladosť (P) 6 : 3, ŽSK – Sutjeska 7 : 2, Kabel – Jedinstvo 3 : 1, Vojvodina (T) – Mladost (NS) 3 : 4, Veternik – Petrovaradín 2 : 3, TSK – Budućnost (M) 4 : 1, Vojvodina (BG) – Tvrđava 3 : 1, Borac – Mladost (T) 3 : 1. Foto: J. Pucovský Pravokrídelník Nenad Kobilarov (druhý zľava) často robil zmätok v obrane Mladosti

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Najsladšia výhra BUDÚCNOSŤ – MLADOSŤ 6 : 3 (4 : 0)

Ján Murtin

utbalisti hložianskej Budúcnosti zakončili majstrovstvá najsladším triumfom nad tradične najväčším rivalom z Petrovca. Viac ako 300 divákov (pokladníci predali 240 lístkov) na ihrisku vedľa skleníka videli dobrý futbal a spŕšku gólov. Zverenci trénera Sinišu Stanivuka dokázali, že sú silný tím a najúspešnejšiu polosezónu v dejinách klubu potvrdili viac než presvedčivým víťazstvom. Predsa už v 1. min. po chybe zraneného Zeljkovića, ktorý musel chytať, lebo Čipkár pauzoval pre žlté karty, hráč Mladosti Đukanović nedokázal z 2 – 3 metrov doraziť loptu do brány. Na druhej strane naladený N. Kobilarov robil trmu-vrmu na pravej strane ihriska a svojim spoluhráčom pripravil niekoľko šancí. V 9. min. obehol Jakuša, jeho ostrú strelu Leňa vybránil, na odrazenú loptu nabehol Lukić a volejom otvoril skóre zápasu – 1 : 0. Mladé mužstvo Petrovčanov sa prišlo smelo pasovať a chybilo, lebo po šanci Trišića domáci pridali plyn a výsledkom boli ešte tri góly v bráne Leňu. V 15. a 24. min. ho prekonal Matić, aby v 42.

www.hl.rs

min. Lukić po sólovej akcii uzavrel skóre polčasu – 4 : 0. Po silnom jarnom lejaku cez prestávku pokračovala spŕška gólov aj v druhom polčase. M. Kobilarov v 50. min. nádhernou strelou trafil ľavý horný roh, a potom N. Kobilarov korunoval svoj výborný výkon v 58.

min. a bolo 6 : 0. Nasledovali ďalšie šance domácich, no D. Babiak dvakrát vyrazil loptu z bránkovej čiary. Leňa potom zlikvidoval pokusy náhradníkov Pupovca a Sivčevića. Posledných 25 minút domáci akoby pribrzdili a každú chybu ich obrany hráči Mladosti trestali gólmi. Pavlis bol strelcom v 65. min., Zbućnović presne mieril v 70. min. a Milenković po rohovom kope v 81. min. sa posledný zapísal do listiny strelcov. Rozhodca Dejan Gajić z Báča v korektnom zápase nemusel nikoho trestať žiadnou kartou.

VÝZVA K ÚČASTI NA MATIČNOM TURNAJI

Futbalisti do Kysáča

urnaj v malom futbale o pu- stvá MOMS, ktoré sú od Kysáča tovný Pohár Jeho Excelencie vzdialené do 100 kilometrov a 1 000 veľvyslanca Slovenskej republi- dinárov pre tímy MOMS vzdialené ky v Belehrade sa už tradične uskutoční v rámci Slovenských národných slávností 2014. Organizátorom tohtoročného turnaja je Športovo-telovýchovná komisia Matice slovenskej v Srbsku, v spolupráci s MOMS Kysáč a FK Tatra. Turnaj bude prebiehať v sobotu 19. júla 2014 od 10. hodiny na trávnatých ihriskách FK Tatra v Kysáči. Poplatok za účasť je 2 000 dinárov pre muž- Matičný turnaj vlani bol v Selenči

Informačno-politický týždenník

1. ŽSK 29 26 2. Kabel 30 21 3. Budúcnosť (H) 30 17 4. Borac 30 16 5. Petrovaradín 30 15 6. Budućnost (M) 30 14 7. TSK 29 13 30 12 8. Veternik 9. Mladost (T) 30 11 10. Tvrđava 30 11 11. Vojvodina (T) 30 9 12. Mladosť (P) 30 9 13. Mladost (NS) 30 8 30 8 14. Sutjeska 15. Jedinstvo 30 7 16. Vojvod. (BG) 30 4

1 2 85 : 14 5 4 63 : 24 4 9 66 : 44 6 8 56 : 37 2 13 51 : 40 5 11 48 : 52 7 9 39 : 38 6 12 52 : 52 4 15 48 : 53 3 16 45 : 56 8 13 38 : 54 5 16 43 : 61 5 17 42 : 65 4 18 46 : 59 4 19 33 : 58 7 19 35 : 83

79 68 55 54 47 47 46 42 37 36 35 32 29 28 25 19

viac ako 100 km. Poplatok treba zaplatiť na účet MOMS Kysáč; číslo účtu je: 160-311497-83. Mužstvo tvoria hráči a vedúci, úhrnne desať dospelých osôb. Prihlášky na turnaj sa môžu doručiť najneskoršie do 12. júla 2014, písomne alebo telefonicky na adresy: Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč, Ul. J. Komenského 22, 21 211 Kysáč, tel.: 021/827161, mobil: 061/159-3354, e-mail: rs1935es@eunet.rs Pavel Turan, predseda Športovo-telovýchovnej komisie MSS: tel.: 064/3526-206, Ústredie MSS: tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net. Predseda Športovo-telovýchovnej komisie MSS Pavel Turan, v. r. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

4 : 0 – kapitán Lukić uzavrel skóre prvého polčasu Rozhodcovia vyvádzajú mužstvá Budúcnosti a Mladosti na hložiansky trávnik

BOLI SME NA DERBY V HLOŽANOCH

Tri bodky Budúcnosti... Juraj Pucovský

rajší záver futbalovej sezóny si susedovci z Hložian a Petrovca už nemohli dopriať. Bodka za majstrovskou sezónou 2013/14 v Novosadskej oblastnej lige priniesla pekný futbal na ihrisku povedľa ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina, deväť gólov a očakávaný triumf hostiteľov 6 : 3 (4 : 0). Hložanci ospravedlnili rolu favorita, nezahanbili sa ani Petrovčania, ktorým tentoraz nekvitli ruže. Zvlášť šťastní sú futbalisti Budúcnosti a ich fanúšikovia. Zverenci trénera Sinišu Stanivuka majú za sebou mimoriad-

ne úspešnú jar. Z pätnástich zápasov vyhrali dvanásť, dvakrát hrali nerozhodne a iba raz prehrali – nešťastne v Báčskom Dobrom Polji so Sutjeskou 0 : 1. Treba vyzdvihnúť aj impozantný gólový pomer: 42 : 7 a 38 bodov na konte z možných 45! Pamätný zostane rekordný triumf nad Vojvodinou z Báčskeho Gradišta 9 : 0 a deväť víťazstiev v slede s celkovým skóre 26 : 3. Brankári Zeljković a Čipkár sa môžu pochváliť, že až na ôsmich zápasoch ani raz nevyberali loptu zo svojej siete. Vďaka tejto skvelej bilancii Budúcnosť skončila majstrovstvá na treťom mieste. Preto vedenie

Osud brankárov: Petrovčan Leňa po treťom góle

6 : 3 – Milenković, zaclonený obrancom Zečevićom (biely dres vo výskoku), šikovne rozvlnil sieť Zeljkovića

a odborný štáb FK Budúcnosť – Lukić a spoluhráči ešte nemôžu položiť bodku za sezónou, lež majú tie tri pred sebou... Naskytla sa im príležitosť na postup do novoutvorenej Novosadsko-sriemskej ligy, zatiaľ nevedno, či prostredníctvom baráže, alebo možno aj priamo pôjdu hore. O tretej možnosti, podľa ktorej by Budúcnosť zostala v doterajšom stupni súťaže, medzi hložianskymi futbalovými nadšencami hádam nikto ani len nerozmýšľa! A preto právom v Hložanoch vychutnávajú jeden z najväčších úspechov futbalu v dejinách.

2 : 0 – krásny lob Matića (biely dres) skončil v sieti

„Bude načim aj toto!“ s úsmevom povedal domovník Ján BučíkTanaka, a mal pravdu!

24. SPL v Hložanoch 1994

21. SPL v Padine 1991

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Stretnutie pod lipami Stretnutie mladých autorov uverejňujúcich svoje 38. SPL práce v rubrike Rozlety v časopise Vzlet sa po prvýkrát v Novom Sade 2009 uskutočnilo v roku 1972 v Báčskom Petrovci. Toto podujatie postupne prerástlo vo významnú tradičnú akciu, ktorá každoročne (a spravidla každý rok v inom prostredí) zhromažďuje našich začínajúcich autorov poézie, ale aj výtvarníkov, hudobníkov, divadelníkov, novinárov a vôbec mladých tvorivých ľudí. Ústredným bodom programu býva prednes literárnych prác (mladej poézie), pokým výtvarné práce sa prezentujú na výstave. V rámci programu bývajú i hudobné a divadelné pásma, performancie, rozhovory s renomovanými spisovateľmi a umelcami a udeľovanie Ceny Rozletov autorom najlepších literárnych a výtvarných prác. Pôvodne bola udeľovaná iba cena za najlepšie literárne práce, od roku 1994 sa odmeňujú aj výtvarníci. Medzi doterajšími laureátmi Ceny 41. SPL v Starej Rozletov sú niektorí významní reprezentanti slovenskej vojvodinskej litePazove 2012 ratúry a kultúry: Martin Prebudila, Vladimír Valentík, Ján Salčák, Katarína Hricová, Miroslava Dudková a iní. Doteraz bolo usporiadaných 43 týchto podujatí, pričom roku 1975 bolo toto podujatie zorganizované dvakrát (v Starej Pazove a Báčskom Petrovci) a roku 1999 nebolo realizované. Organizátormi Stretnutia pod lipami sú NVU Hlas ľudu a redakcia mládežníckeho časopisu Vzlet.

11. SPL v Laliti 1981

Stevan Lenhart Foto: z archívu Hlasu ľudu a Vzletu

27. SPL v Erdevíku 1997

40. SPL v Báčskom Petrovci 2011

39. SPL v Padine 2010

42. SPL v Kovačici 2013