Hlas26 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 26 /4497/ Konštituovaný vojvodinský parlament

30. 6. 2012 DFF 19. Zlatá brána

Naša téma: Bezpečnosť v doprave

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Pazovské bazény umiestnené medzi Starou a Novou Pazovou v stredu 20. júna slávnostne otvoril Dr. Bojan Pajtić, predseda vlády Vojvodiny, za prítomnosti Gorana Jovića, predsedu Obce Stará Pazova, a veľkého počtu detí a mládeže. A. Lešťanová

Členovia Európskej komisie, spolupracovníci Štefana Füleho z odboru rozšírenia a susedskej politiky, navštívili v sobotu 16. júna Kovačicu. Galéria Babka mala doteraz v sídle Európskej komisie dve výstavy olejomalieb insitných umelcov zo Srbska. Na snímke: hostia a hostitelia pred plagátom výstavy v Belgicku. J. Špringeľ

Na konci ďalšieho sviatku hudby v Petrovci v piatok 22. júna účastníci 16. tradičného koncertu mladých talentov Jarné nôty s organizátorkami a moderátorkou podujatia na požiadanie médií takto zapózovali. A. Francistyová

Horúce dni v týždni za nami urýchlili dozrievanie obilia, vďaka čomu sa začala žatva aj v Kovačickej obci. Medzi prvými vyšli do polí padinskí a kovačickí kombajnisti, ktorí tohtoročnú žatvu začali kosením jačmeňa. A. Chalupová

Na 19. DFF Zlatá brána nechýbali malí Pazovčania, ktorí sa takto zvŕtali v tanci Fiala, fiala... E. Šranková

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

168 HODÍN

Rio (bez)nádeje Č

asované bomby tikajú. Envirozáťaže – nesplatené dlhy minulosti, už vážne podmývajúce stavby a horizonty budúcnosti, zostávajú (aj) v súčasnosti jednou z najväčších skúšok ľudstva. Pred Riom a po ňom. Hoci ide o nás, životné prostredie, prírodu a biodiverzitu, chránené lokality, živočíchy a rastliny, pamiatky a jaskyne, lesy a vody, kvalitu ovzdušia a ozónovú vrstvu Zeme, klimatické zmeny a podujatia... V situácii keď každý rok počet obyvateľov planéty stúpa o takmer osemdesiat miliónov, keď je narušená prírodná rovnováha a zdrojov je čoraz menej, keď chvíľková výroba potravín nestačí kryť potreby obyvateľstva – až 850 miliónov osôb trápi ich chronický nedostatok a miliarda nemá stravu potrebnej kvality – keď ďalšia miliarda ľudí nemá prístup k čistej vode, keď 1,3 miliardy svetových obyvateľov žije bez elektrického prúdu, keď z toľkých keď možno dostať vážne bolesti hlavy, pohľady nádeje sa právom upierali na príchod svetových lídrov do brazílskeho Ria de Janeiro. Tam sa od 20. do 22. júna, za účasti 191 zástupcov členských krajín Spojených národov, z čoho v 86 prípadoch na úrovni prezidentov a premiérov – v čele našej delegácie bol prezident Tomislav Nikolić – konala konferencia OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, výsledkom ktorej mala byť nová globálna stratégia ochrany životného prostredia a boja proti chudobe. Podobne ako aj pred 20 rokmi, keď sa tiež v Riu svetoví lídri zaviazali, že sa budú snažiť zvrátiť klimatické zmeny, rozširovanie púští a vymieranie druhov, ani tentoraz základy stanovené pre zelený a udržateľnejší svet, vyjadrené schválením približne päťdesiatstranového dokumentu Budúcnosť, akú chceme, nepôsobia skalopevne. Lebo, tak ako i vtedy, zasa vystali konkrétne inštrumenty a záväzky ako pekné predsavzatia napĺňať v praxi. Badať to aj zo sémantiky základného dokumentu, ktorý sa hemží frázami v duchu podporíme a posmelíme, kým sa napríklad slovko musíme objavuje len a len trikrát. Toto podnietilo viacerých komentátorov, aby trochu ironicky skonštatovali, že je najradikálnejším

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

Starej Pazove sa v piatok 22. júna uskutočnilo 41. Stretnutie pod lipami. Toto stretnutie sa organizuje od roku 1972 a každoročne prezentuje tvorbu nádejných autorov – literátov a výtvarníkov, ktorí svoje práce uverejňujú v mládežníckom časopise Vzlet, v rubrike Rozlety. Titul najlepšej Rozletovky za poéziu na stretnutí v Starej Pazove získala Ivana Vozárová z Kysáča (zľava) a za ilustrácie Emília Valentíková z Báčskeho Petrovca. Laureátky sme vyfotografovali pod lipou, vo dvore slovenského spolku.

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

26 /4497/

Oto Filip

Laureátky Rozletov Ivana a Emília

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

30. 6. 2012

vyhlásením záverečnej deklarácie to, že stále platia ciele spred dvadsiatich rokov. Nová deklarácia mnohé problémy konkrétne nerieši, hlavne pre odmietnutie početných štátov prijať zelené záväzky, ktoré by mohli pribrzdiť ich priemysel a ekonomiku. Platí to tak pre vyvinuté štáty, akými sú USA, Japonsko a Austrália, obávajúce sa o vlastnú prestíž na globálnej ekonomickej scéne, ako aj o dynamicky sa rozvíjajúce krajiny, akými sú napríklad Čína, India, Brazília... Opodstatnene alebo neopodstatnene, všetkým príde vhod ekonomická kríza ako motív alebo výhovorka, prečo nevkladajú do technológií neprodukujúcich ekologické problémy. Skutočnosť je však celkom iná: na svetovej úrovni, v uplynulých dvoch desaťročiach svetový rast stúpol až o 75 percent. Bolo teda dosť zisku, ktorý sa mohol vložiť aj do obnoviteľných zdrojov energie, aj do zeleného hospodárstva a technológií, aj do odstránenia mnohých záťaží. Politici však neradi siahali do osieho hniezda veľkého kapitálu, rovnako tak, ako sa pre zotrvanie na scéne ťažko odhodlávali ozrejmovať občanom, že životné okolie závisí od nás všetkých a že to čosi aj stojí. Preto je i záverečný dokument plný známych fráz, taxatívneho uvádzania celého radu ekologických nebezpečenstiev, ako je miznutie lesov, rozšírenie púští, zamorenie pôdy, ohrozená biodiverzita, negatívne klimatické zmeny vrátane globálneho otepľovania, chudoba a hlad vo svete. Ciele udržateľného rozvoja sú stanovené, ale napriek žiadosti rozvojových štátov, aby sa im pomohlo sumou 30 miliárd dolárov, nie sú stanovené finančné prostriedky na dosiahnutie týchto proklamovaných cieľov. Niekto to môže označiť ako stagnáciu, iný ako realitu, no ťažko to prispeje, aby sa planéta stala bezpečnejším, zdravším a krajším miestom na život. Zvlášť preto, lebo ňou celé roky neotriasa už len ekologická chrípka, ale nebezpečná environmentálna horúčka. Postihujúca nás všetkých, bez výnimky.

A. Lešťanová HLAS ĽUDU

FÓKUS VČERA BOL MEDZINÁRODNÝ DEŇ DUNAJA

Rieka, ktorá (nás) spája

Pred takým mesiacom sa začali prvé prípravné práce na novom moste pri Novom Sade Najlacnejší spôsob prepravy tovarov – riekou

e dobre, že najdôležitejšia európska rieka Dunaj má svoj deň. Aj preto, že sú jeho vody nenahraditeľnou zložkou prírodného a životného prostredia, aj preto, že i od nich závisí úroveň hospodárskych a iných aktivít nášho a iných štátov, aj preto, že ide o vodné zdroje, bez ktorých sa tieto neobídu... Medzinárodný deň Dunaja – 29. jún, alebo Danube Day, ktorý vyhlásila Medzinárodná komisia na ochranu rieky Dunaj, pripomíname si od roku 2004. Najmä ako pamiatku na 29. jún 1994, keď v Sofii podpísali Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja. Jeho

zapojených je približne tristo partnerských organizácií. Rok čo rok je ich počet čoraz väčší. Je to svedectvo dôležitosti zachovania a ochrany rieky a racionálneho využívania jej zdrojov… – podčiarkuje riaditeľ republikovej Direkcie pre vody Aleksandar Prodanović. Veď je Dunaj riekou, ktorá spája až 14 európskych štátov a okolo 80 miliónov ľudí žijúcich v jeho povodí. Patríme tam i my.

Dunajskou lodnou dopravou dennodenne do Nového Sadu prichádzajú skupiny zahraničných turistov

nosť, bohaté na množstvo aktivít. Cieľom tých, ktoré u nás prebiehali alebo prebiehajú v takmer tridsiatich mestách, je vzdelávanie občanov, zvlášť tých najmladších o dôležitosti zachovania a ochrany najlepšej

Pohľad na najkrajšiu európsku rieku z najkrajšej vyhliadky: Petrovaradínu

cieľom je prispieť vzájomnou spoluprácou všetkých krajín v jeho povodí k zlepšeniu kvality vody. Tento deň je zároveň oslavou čistejšej a bezpečnejšej rieky s cieľom upozorniť na význam prírodného zdroja. Preto sa pri tejto príležitosti organizujú rôzne podujatia pre verej-

európskej rieky, informovanie o jej charakteristikách, zvláštnostiach a zaujímavostiach, o rozličnosti rastlinných a živočíšnych druhov existujúcich a žijúcich v nej a pri nej. Okrem Ministerstva poľnohospodárstva jeho Riaditeľstva pre vody, do tohtoročných osláv Dňa Dunaja

O. Filip

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: VLADISLAV JANOTA, OBCHODNÝ RIADITEĽ, SLOVENSKÁ FIRMA PRODEX

Záujem o dopravnú infraštruktúru – Trh Srbska sa zrejme stáva zaujímavou a záujmovou oblasťou vášho pôsobenia? – Zatiaľ sme mali konkrétne stretnutia a rozhovory len v Pirote a radi by sme sa videli aj v ostatných častiach Srbska. Určite nás zaujíma trh dopravnej infraštruktúry. Tým, že sme projektantská organizácia, spoločnosťou, predmetom činnosti ktorej je komplexné spracovanie študijných, prípravných a projektových dokumentácií v odboroch dopravné a inžinierske stavby, rád by sme nejakým spôsobom nadviazali vzájomnú spoluprácu s nejakou organizáciou u vás, a tak sa etablovali na miestnom trhu. Zároveň ponúkame i spoluprácu s tým, že by sme vedeli tú potrebnú prácu zabezpečiť z našej strany. My sme doma v dopravnej infraštruktúre, čo v zásade znamená všetko, čo sa týka projekcie a projektovania keď ide o cesty, železnice, mosty... Zaznamenal: O. Filip

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z USTANOVUJÚCEHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY

Pokračovať v začatom

li jediného kandidáta Milana Gašića. Demokratická strana z celkového počtu 120 poslaneckých mandátov vlastní najviac: 58. Nasledujú: SNS 22, koalícia SPS – PUPS – NS – SDPS 13, LSV 10, SVM 7, SRS 5, DSS 4 a LDP 1. Je zaujímavé, že v poslaneckých laviciach namiesto želaných (a podľa európskych štandardov vytýče-

PRIAME ODOVZDANIE FUNKCIE Slávnostné priame odovzdanie funkcie predsedu Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny sa uskutočnilo v pondelok 25. júna. Pri tej príležitosti novozvolený prvý muž ZAPV István Pásztor o. i. zdôraznil: „Dôležité je pokračovať vo všetkom začatom na pláne medzinárodnej a regionálnej spolupráce a na pláne dosiahnutia ústavnoprávneho rámca pre AP Vojvodinu, na prísun investícií, ako i na sociálnom a na pláne bezpečnosti všetkých občanov.“ Odchádzajúci predseda ZAPV Sándor Egeresi „odovzdávajúc žezlo“ svojmu nástupcovi poznamenal, že k najvýznamnejším výsledkom práce pokrajinského parlamentu v uplynulom štvorročnom období patrí medzinárodná spolupráca Vojvodiny v procese európskej integrácie Srbska, prijatie Štatútu Vojvodiny, tiež ochrana pokrajiny ako bezpečného spoločenstva a afirmácia dobrého mena Vojvodiny v medzinárodných rámcoch.

äčšinou hlasov (83) zo súhrnne podčiarkol, že voľbou Istvána Pá115 prítomných novozvolených sztora za predsedu ZAPV DS dala naposlancov ZAPV, István Pásztor javo, že nemieni vládnuť sama, a že (Zväz vojvodinských Maďarov) sa chce„zoskupiť partnerov, ktorí zdiestal jeho aktuálnym predsedom, a tak v predsedníckom kresle vystrieda straníckeho druha Sándora Egeresiho. V príhovore po zložení prísahy Pásztor o. i. povedal, že s ohľadom na skutočnosť, „že nemá náhradnú vlasť, je osudovo napojený na Vojvodinu a Srbsko, o ktorých prosperitu sa bude usilovať“ a že„novú povinnosť pociťuje ako veľkú česť, niečo, čo sa naskytne len malému počtu politikov“. Zmieňujúc sa o jednej z prvých úloh Zhromaždenia jeho prvý muž avizoval skorý rozhovor so staronovým mandatárom Bojanom PajPoslanci Zhromaždenia AP Vojvodiny na ustanovujúcom zasadnutićom (Demokratická strana). V sú- tí verifikovali poslanecké mandáty a zvolili hlavu parlamentu vislosti s prioritami, ktorými sa ZAPV bude zaoberať, mieni, že k nim ne- ľajú rovnaké presvedčenia a hod- ných) 30 percent bude sedieť o posporne patrí schválenie návrhu zá- noty“. Podľa jeho mienky čin zvo- lovicu žien menej, súhrnne 22. Najkona o financovaní kompetencií lenia Pásztora „hovorí o zámere DS viac ich má DS 9, potom SNS 5, LSV Vojvodiny, respektíve predostretie zachovať identitu všetkých národ- 3, koalícia v čele so SPS 2, a po jedtohto návrhu Zhromaždeniu Srbska ných spoločenstiev na týchto prie- na poslankyňa je z listín DSS, SRS a na konečné schválenie. SVM. Pokiaľ ide o poslancov Práca Zhromaždenia nebeslovenskej národnosti, v nasležala práve najplynulejšie, keďže dujúcom štvorročnom období Po ustanovujúcom zasadnutí popredsedajúci úvodnej časti, v práci ZAPV okrem jeho pod- krajinského parlamentu, prirodzenajstarší poslanec Živorad Smilpredsedníčky Anny Tomano- ne, stredobodom pozornosti pojanić (70 rokov) určil zopár nie vej-Makanovej (51), novinárky četných novinárov bol jeho nový celkom krátkych prestávok. V z Nového Sadu, sa budú po- predseda. V rozhovore s nimi István rámci prvého bodu rokovaciedieľať aj Ján Bohuš (40), podni- Pásztor vyhlásil, že vláda Autoho programu prítomní poslanci nómnej pokrajiny verifikovali poslanecké manVojvodiny„istým spôdáty všetkým 120 poslancom a sobom určite bude dali zelenú na založenie predzávisieť od zloženia ložených poslaneckých sku- Prvý príhovor predsedu republikovej vlády“. pín. Inak jediný návrh na pred- I. Pásztora Ako povedal, osobne sedu ZAPV podal a zdôvodnil sa nazdáva, že „naBorislav Novaković (DS), prízvukujúc storoch, aby sme pokoniec sa formuje redoterajšie nesporné skúsenosti Istvá- kračovali v ochrane publiková vláda v na Pásztora v práci vojvodinského, re- najvyšších európzložení, ktoré sa teraz publikového a spolkového parla- skych štandardov v považuje za najistejmentu, ako i vo výkonných orgá- uskutočňovaní ľudšie“. Podotkol, že roznoch. Podčiarkol, že voľbou Pászto- ských a menšinohovory týkajúce sa ra„dodatočne utužíme toleranciu“. V vých práv vo Vojvoustálenia existujúcej diskusii poslanci Srbskej pokrokovej dine“. parlamentnej väčšiMedzi šiestimi nostrany (SNS) a Srbskej radikálnej ny v ZAPV a budúcestrany (SRS) kritizovali pôsobenie vozvolenými podho zloženia pokradoterajšej koalície v pokrajinskom predsedami ZAPV sú Novozvolený predseda ZAPV István Pásztor skladá prísahu jinskej vlády „je možzhromaždení a podiel samého Pá- dve ženy: Anna Toné absolvovať veľmi sztora, ako povedali, najmä na sla- manová-Makanová (DS), Branislava kateľ z Hložian, a Martin Zloch (47), rýchle“ a že by „nasledujúce zasadbých výsledkoch v oblasti hospo- Belićová (SPS), ako i Milivoj Vreba- diplomovaný ekonóm z Kovačice nutie Zhromaždenia mohlo byť lov (LDP), Dušan Jakovljev (LSV), Đo- (obaja členovia DS), ako i Adam koncom júna – začiatkom júla“. dárstva. V príhovore k poslaneckému zbo- rđe Milićević (SNS) a Milan Ćuk Paľov (42), inžinier elektrotechniky ru staronový mandatár Bojan Pajtić (SRS). Za tajomníka poslanci zvoli- z Aradáča (LSV). Juraj Bartoš

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

FÓKUS

Laureátkou Zdenka Valentová-Belićová R

ada Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska na svojom zasadnutí 20. júna prerokovala návrhy na udelenie Ceny Pavla Országha Hviezdoslava na rok 2012. Cena sa udeľuje za dlhoročné a významné prekladateľské dielo zo slovenskej literatúry do cudzích jazykov. Rada jednomyseľne rozhodla udeliť tohtoročnú Cenu P. O. Hviezdoslava prekladateľke diel slovenskej literatúry do srbského jazyka Zdenke Valentovej-Belićovej. Ocenila jej doterajšiu rozsiahlu prekladateľskú tvorbu zo slovenskej literatúry vo všetkých jej prozaických žánroch. Popri prekladoch poviedok autorov viacerých prozaických generácií v časopisoch Naš trag, Mostovi, Think Thank, Polja, Svenske a

ďalších literárnych periodikách, preložila osemnásť románov popredných prozaikov a viaceré divadelné hry. Rada AOSS osobitne ocenila jej preklady, ktoré vyšli v Belehrade v prestížnej edícii Sto slovanských románov vo vydavateľstve Arhiphelag. Ide o diela Dušana Mitanu Koniec hry, Dušana Dušeka Zima na ruky, Stanislava Rakúsa Nenapísaný román a najnovším prekladom je román Antona Baláža Tábor padlých žien. Cena P. O. Hviezdoslava sa udeľuje počas konania odborného seminára o prekladaní slovenskej literatúry do cudzích jazykov, ktorý sa tento rok uskutoční v októbri 2012 v Bratislave na pôde Literárneho informačného centra. Anton Baláž

Ďuro Varga

CENA PAVLA ORSZÁGHA HVIEZDOSLAVA

INÝ NÁHĽAD

Z EKONOMICKÉHO HĽADISKA kongresový turizmus patrí k dlhodobo najvýnosnejším formám cestovného ruchu. Lebo je jednou z jeho najstabilnejších foriem, ktorá nepodlieha ekonomickým tlakom ani sezónnosti, je i tvorcom zisku, vytvára pracovné príležitosti, upevňuje prestíž štátu. Zároveň pre hostiteľské mesto znamená vysoké príjmy do mestského rozpočtu, ktorých prameňom sú nároky účastníkov na ubytovanie, dopravu, stravovanie, sprievodné aktivity. Aj Belehrad sa stáva jednou zo známejších svetových destinácií tohto druhu turizmu. Pre rýchly rozvoj infraštruktúry a veľký počet úspešne zorganizovaných medzinárodných podujatí, dnes je podľa údajov Medzinárodnej asociácie kongresov a konvencií na 28. mieste súpisky kongresových stredísk, v triede Glasgowa, Florencie, Göteborgu, Hamburgu. Len pred troma rokmi bol na 98. mieste uvedeného zoznamu. Za takýto rýchly posun vpred môže v prvom rade vďačiť tak svojmu intenzívnemu rozvoju, ako i skutočnosti, že v ňom vlani prebiehalo viac ako tridsať medzinárodných kongresov, konferencií a sympózií s niekoľko tisíc zahraničných účastníkov. Podľa viacerých odhadov, v kongresovom turizme sa ročne vo svete točí až 370 miliárd dolárov. Na snímkach: Z jednej z vlaňajších konferencií v stredisku Sáva (snímka č. 1). Metropola návštevníkov láka i mnohými kultúrnymi obsahmi (snímka č. 2). O. F.

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z KONFERENCIE V SUBOTICI

Rodovosť a rozvoj v Srbsku rámci projektu Integrácia rodovej rovnosti a lokálne rozvojové plánovanie mesta Subotica a obcí Kula a Kovin, Asociácia pre ženskú hospodársku iniciatívu Femina Creativa zo Subotice v dňoch 22. a 23. júna usporiadala záverečnú konferenciu pod názvom Rodovosť a rozvoj v Srbsku. Jeden z výsledkov tohto projektu sú vypracované akčné plány na zlepšenie socio-ekonomického postavenia žien, ktoré schválili obecProf. Dr. Tatjana Đurićová-Kuzmanovićová, jedna né orgány v Kule a v Kovine. z prednášateliek na podujatí V projekte účinkovala aj agentúra UN Women, ktorej cie- zamestnávanie a rodovú rov- manovićová, psychologička Ivaľom bolo pozdvihnúť ženy na nosť. Počas tejto dvojdňovej na Stankovićová, konzultantka trhu práce a rodovej rovnosti. konferencie účastníčky si moh- Tatjana Obradovićová-Tošićová Podľa ich výskumov ženy sú v li vypočuť prezentácie, ktoré a Anica Marcikićová, koordináčele 26 percent všetkých aktív- pripravili prednášateľky: Ružica torka Regionálneho strediska v nych dielní a podnikov, ktoré sa Rudićová-Vranićová, riaditeľka Subotici. V rámci tohto projektu vzniknachádzajú v súkromnom vlast- Asociácie Femina Creativa, Erika Kudlíková, riaditeľka Kance- la aj publikácia Ženy a muži v níctve. Na konferencii sa v rámci lárie pre lokálny a ekonomický Srbsku autorky Maríny BlagoZdružení žien z celej Vojvodiny rozvoj Subotice, Anita Bereti- jevićovej, sociologičky, ktorá zúčastnili aj členky Ženského ćová, námestníčka pokrajin- vyzdvihla, že kniha je vypracospolku z Kovačice a Spolku žien ského tajomníka pre prácu, za- vaná so zámerom priblížiť túto z Padiny. Tento projekt podpo- mestnávanie a rodovú rovnosť, tému širšiemu kruhu užívateľov rili, a mali v ňom aj účasť i mests- Nevena Ivanovićová z agentúry rodovej rovnosti a poukázať na ká rada pre medzinárodnú a re- UN Women, prof. Dr. Marina jej význam a obmedzenia. gionálnu spoluprácu, ako i Po- Blagojevićová-Hughsonová, A. Chalupová krajinský sekretariát pre prácu, prof. Dr. Tatjana Đurićová-Kuz-

Pedagogická fakulta v Sombore aj po slovensky o štvrtok 21. júna vo vláde AP Vojvodiny v Novom Sade za účasti podpredsedníčky vlády APV Anny Tomanovej-Makanovej a zástupcu Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá Dr. Zoltána Jegesa sa uskutočnila schôdza vedenia Pedagogickej fakulty v Sombore na čele s dekanom fakulty Dr. Aleksandrom Petojevićom a prorektorom Univerzity v Novom Sade Dr. Milanom Simićom, na ktorej boli prítomní aj členovia Výboru pre vzdelávanie NRSNM Dr. Samuel Čelovský a PaedDr. Svetlana Zolňanová. Ústrednou témou stretnutia bola analýza súčasného stavu Pedagogickej fakulty v Sombore a možnosť školenia našich učiteľov v slovenskej reči. Predstavitelia inštitúcií sa dopracovali k spoločnému uzáveru, že školenie pre učiteľov v materinskej reči treba aj naďalej organizovať, treba zabezpečiť akreditáciu pre vzdelávanie v slovenskej reči a okrem vlastných kádrov treba požiadať o pomoc aj odborníkov z Univerzity v Banskej Bystrici. Už v školskom roku 2012/2013 fakulta bude zapisovať učiteľov aj na vzdelávanie po slovensky. S. Z.

„ISTE NIKDY NEZABUDNETE NA TENTO VEĽKÝ DEŇ, najkrajší v školstve Srbska, keď vám Jeho Kráľovská Výsosť, námestník trónu Aleksandar II. Karađorđević osobne blahoželal k najväčšiemu úspechu vo vašom doterajšom živote, ktorým ste preslávili svoju školu a potešili svojich rodičov,“ povedal okrem iného vo svojom slávnostnom príhovore na tradičnom prijatí najlepších maturantov stredných škôl z celého Srbska v utorok 26. júna na Kráľovskom dvore v Belehrade člen Korunnej rady a akademik Matija Bećković. V umeleckej časti programu pod taktovkou Darinky Matićovej-Marovićovej vystúpil spevácky zbor Obilić. A po ďalších slávnostných príhovoroch gratulácie a darčeky od hostiteľského kráľovského páru – námestníka trónu Aleksandra II. a princezny Kataríny na tejto honosnej a krásnej slávnosti tentoraz prijalo vyše 500 žiakov generácie v stredných školách Srbska. Medzi nimi boli i Miriam Ruth Eliášová z Petrovca, Andrej Lojdl zo Selenče a Zdenka Francistyová z Kulpína. A. F. 30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZMENA V ČELE OBCE PLANDIŠTE

Vorkapić v opozícii P

o ôsmich rokoch, koľko v Obci Plandište bola pri moci, skupina občanov Zoran Vorkapić – Zjednotené regióny Srbska stojí v opozícii. Tak rozhodla väčšina novozvolených výborníkov na konštitutívnom zasadnutí Zhromaždenia tejto juhobanátskej obce v piatok 22. júna t. r. Konštitutívnym zasadnutím predsedal najstarší výborník Dušan Jeličić (LSV) a pomáhali mu najmladší výborníci dvoch najväčších výborníckych skupín Dušan Ćurčić (Skupina občanov) a Anamarija Pinterová (DS). Výborníci schválili správu volebnej komisie o uskutočnených lokálnych voľbách a verifikovali mandáty 23 výborníkom, DS – 8, Skupina občanov URS – 7, SSS – 3, LSV a SPS po 2 a LDS 1 výborník. Medzi nimi sú traja Hajdušičania: Snežana Maliarová (DS), Zlatko Nikolovski (SPS) a Vladimír Hudec (Skupina občanov), ktorý je zároveň jediným Slovákom v tomto lokálnom parlamente. Medzi dvoma stranami, ktoré mali najlepšie výsledky, je teda minimálny rozdiel, a dilema, kto bude tvoriť budúcu vládnucu koalíciu, trvala doslova do poslednej chvíle, po hlasovanie za pred-

sedu Zhromaždenia. Na túto funkciu totiž boli navrhnutí: doterajšia predsedníčka Jagoda Banjaninová zo skupiny občanov a Rade Klašnja z DS, ktorý dostal 13 hlasov a stal sa novým predsedom ZO. Za jeho zástupcu zvolili Dušana Jeličića, ktorý mal o dva hlasy viac než protikandidát Dušan Ćurčić. Tajomníčkou zhromaždenia sa stala Žaklina Jančićová. Týmto sa vlastne vykryštalizovala vládnuca väčšina, v ktorej sa podieľajú výborníci DS (8 výborníkov), LSV (2), a po jeden výborník z LDS, SPS a SSS. Ďalší dvaja socialisti a jeden zo SPS sa priklonili skupine občanov. Vymenovaním tajomníčky ZO rokovací program, schválený na začiatku zasadnutia vyčerpali. Avšak novoutvorená vládnuca väčšina rozhodla uprostred zasadnutia rozšíriť rokovací program novými bodmi?! – voľbou predsedu a zástupcu predsedu obce a členov Obecnej rady. Na základe toho novozvolený predseda Zhromaždenia na funkciu čelného človeka obce navrhol Milana Selakovića (DS), inžiniera informatiky, a tento zasa za svojho zástupcu Endrea Szaba, inžiniera výrobného manaž-

Novozvolený predseda obce Milan Selaković, jeho zástupca Endre Szabo a časť výborníkov DS na konštitutívnom zasadnutí (zľava)

mentu (LSV), a za členov Obecnej rady ekonóma Vladimíra Zlatkovića (DS), podnikateľa Lajosa Morica (ZVM), profesora Mihajla Mikšu (SSS), inžiniera Milorada Stoilkovského (SSS), študentku Bojanu Jovanovićovú (SPS), vodiča – mechanika Milorada Novakovića (LSV) a poľnohospodára Zorana Mrkobradu (LDS). Mená všetkých kandidátov sa nachádzali na jednom hlasovacom lístku a výborníci sa vyjadrovali „za“ alebo „proti“ celej listine „v balíku?!“, čo väčšina 13 výborníkov podporila. Novozvolený predseda obce Milan Selaković ďakujúc za dôveru vyhlásil, že nová moc s ním v čele bude pokračovať na výstavbe infraštruktúry, tam, kde predchádzajúca zastala. Avšak vo svojej práci omnoho väčší

V BÁČSKOM PETROVCI

Seminár o rodovej rovnosti S

tredisko pre podporu žien Kikinda a Pokrajinský ústav pre rodovú rovnosť pol druha roka realizujú projekt Podpora mechanizmom rodovej rovnosti v lokálnych samosprávach. Uskutočňujú ho v dvoch fázach a snažia sa rozvíjať svoje kapacity. V tomto projekte sa zúčastnilo 19 obcí. V pondelok 18. júna v Stredisku pre rurálny rozvoj Obce B. Petrovec bola finálová časť jedného zo segmentov spomenutého projektu, ktorý sa týkal zbierania údajov rozvrhnutých podľa pohlavia, čo je v súlade so zákonom o rodovej rovnosti. Ako povedala Marija Srdićová, riaditeľka Strediska pre podporu žien z Kikindy, v piatich pokrokových obciach, medzi ktoré patrí i naša obec, sa pokúsili za prítomnosti predstaviteľov obce rozvíjať model zbierania údajov z tejto oblasti, tiež ich prezentovať a uplatniť v politike rodovej rovnosti mužov a žien v obciach B. Petrovec, Kikinda, Zreňanin, Apatin, Stará Pazova, Žitište. A naďalej ich implemento-

Na seminári o rodovej rovnosti v Petrovci sa zúčastnili predstavitelia piatich popredných vojvodinských obcí

vať do ďalších, menej popredných obcí. Vesna Šijačká, riaditeľka Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť, vysvetlila, že sa táto inštitúcia snaží od roku 2007 rozličnými spôsobmi edukácie zvýšiť vedomostnú úroveň v lokálnych samosprávach, s cie-

ľom zveľadiť politiku rovnakých možností. V 25 lokálnych samosprávach zo 45 vo Vojvodine realizovali semináre, kde sú formované lokálne mechanizmy rodovej rovnosti. V spolupráci so Strediskom podpory ženám z Kikindy sa snažili zveľadiť a zrýchliť zakladanie me-

dôraz dá na rozvoj hospodárstva a pozdvihnutie životnej úrovne občanov. Inak na tomto konštitutívnom zasadnutí sa dopustili protokolárnych chýb a porušili rokovací poriadok a zákon o lokálnej samospráve. Výborníci vládnucej väčšiny napríklad porušili pravidlo tajného hlasovania tým, že hlasovacie lístky okrúžkovali úplne verejne. Okrem toho v žiadnom prípade nemohli uprostred zasadnutia rozšíriť rokovací program, ale museli zvolať nové zasadnutie. Do tretice neprípustné je a protizákonné, aby sa za nositeľov najzodpovednejších funkcií v obci hlasovalo„v balíku“, jedným okrúžkovaním slovka„za“ alebo „proti“. vlh chanizmov rodovej rovnosti v obciach a mestách, kde ich ešte neformovali. Na seminári bol i zástupca predsedu Báčskopetrovskej obce Ján Hansman, ktorý zdôraznil, že Obec B. Petrovec rozpoznala význam takýchto projektov. Podľa jeho slov zákon o rodovej rovnosti sa v obci už uplatňuje. Pozitívnym príkladom sú miestne spoločenstvá tejto obce, kde sa štatúty menia v tom zmysle, že jedna tretina členov miestnych orgánov majú byť ženy. Ďalej sa zákon o rodovej rovnosti uplatňuje v niektorých správnych radách, komisiách atď. Predsedníčka Rady pre rodovú rovnosť Obce B. Petrovec Katarína Zorňanová sa tiež zmienila o spomenutom projekte a jeho realizácii v tejto obci. Projekt trvá už rok, pričom mali päť stretnutí, každé v inej obci. Obec B. Petrovec prostredníctvom projektu zaradili medzi päť popredných obcí, lebo minulé roky sústavne pracovali na rodovej rovnosti. Cieľom tohto projektu je vypracovať štatistiky o rodovej rovnosti, na základe čoho sa aj Obec Petrovec bude môcť uchádzať o európske projekty a prostriedky na ich realizáciu. K. Gažová

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

Z NašiCH OSÁD Z KaNCElÁRiE PRE MlaDÝCH ObCE bÁČSKY PETROVEC

Dielne profesionálnej orientácie ancelária pre mladých Obce b. Petrovec v rámci projektu Profesionálna orientácia pri prechode na strednú školu má povinnosť organizovať dielne profesionálnej orientácie. Spomenutý projekt realizuje GiZ – Nemecká spoločnosť pre medzinárodnú spoluprácu v spolupráci s Ministerstvom školstva a Ministerstvom mládeže a športu Republiky Srbsko. Hlavným cieľom dielní je rozvíjať zručnosti mla- Z dielní o profesionálnej orientácii v Petrovci prítomným poslucháčom prednáša koordinátorka KPM Obce Petrovec dých ľudí, ktorí majú Daniela Feketeová premyslene a samoako bližšie ozrejmila Daniela Feketeová, kostatne dospieť k pravému rozhodnutiu pri výbere školy a povolania, tiež plánovať ka- ordinátorka Kancelárie pre mladých Obce b. riéru a vstup do sveta práce. Dielne pro- Petrovec, v rámci dielní vzdelávali 11 dobstredníctvom aktívnej účasti umožňujú žia- rovoľníkov Kancelárie pre mladých Obce kom budovať poznatky, zručnosti, schop- báčska Palanka. S tým cieľom, aby aj sponosti a hodnoty potrebné na dosiahnutie menutí vo svojom prostredí mohli realizovať tento program a dielne profesionálnej orientohto cieľa.

tácie. Toto dvojdňové stretnutie usporiadali v bývalom klube Vegas v b. Petrovci v sobotu 23. a v nedeľu 24. júna t. r. Program profesionálnej orientácie, ktorý spracovali, obsahoval päť modulov: 1. sebaspoznanie; 2. informovanie o povolaniach a kariére; 3. oboznámenie sa so spôsobmi vzdelávania; 4. reálne stretnutie so svetom práce; 5. rozhodnutie o výbere školy a profesie. Poznatky o profesionálnej orientácii predstavitelia Kancelárie pre mladých Obce b. Petrovec prenášali predstaviteľom Kancelárie pre mladých Obce báčska Palanka. štyri predstaviteľky našej KPM nadobudli totiž vzdelanie z oblasti profesionálnej orientácie a kariérového vzdelávania. Kancelária v Petrovci sa tak stala jedným z 20 centrov, ktoré na tieto účely uschopnila nemecká spoločnosť GiZ. Prostredníctvom dielní o profesionálnej orientácii, ktoré tentoraz usporiadali v Petrovci, poznatky prenášali ďalej na KPM Obce b. Palanka, ktorá sa zároveň stáva minicentrom kariérového informovania. V Srbsku by takýmto spôsobom mali vzdelať predstaviteľov v 60 kanceláriách pre mladých. Spomenutý projekt sa začal realizovať v roku 2011 a bude trvať do roku 2013. V tom období fond GiZ bude vzdelávať všetky základné školy v Srbsku. Každá základná škola bude mať mentora, ktorý v škole bude mať na starosti profesionálnu orientáciu žiakov. K. Gažová

Silbaš

Čo nového v dedine? S

touto otázkou a radom ďalších, týkajúcich sa súčasných aktivít, ale i plánov do budúcna, sme otvorili dvere na kancelárii Miestneho spoločenstva v Silbaši. Niť rozhovoru s predsedom Rady MS Danilom Pejakom sa začala o kanále v strede osady, ktorý nedávno vykopali. Po ňom na rad prišla plynofikácia osady. S výstavbou siete začali nedávno, v polovici júna. Plynofikácia zahŕňa celú báčskopalanskú obec a vo väčšej časti územia obce vykonali začiatočné práce. Po Silbaši s plynofikáciou budú pokračovať v susedných osadách – v Paragoch a Despotove, a v neďalekej Pivnici. Jednou z ďalších dôležitých prác je i... – Cesta, ktorá spája osady Silbaš a Pivnicu. Začiatočné práce na tejto, doteraz populárne nazývanej letnej, asi sedemkilometrovej 30. 6. 2012

26 /4497/

ceste, sa začnú nasýpaním štrku. Tendrový proces sa koná a zabezpečili i finančné prostriedky. Pre osadu je dôležitá ešte jedna cesta... – Je to cesta, ktorú zriaďuje Miestne spoločenstvo a smeruje k skládke. Je to časť úvratí, ktorá dostane tvrdý základ. Finančné prostriedky získali súbehom na zriadenie ciest v chotári od Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo. aj tento tendrový proces sa koná. Ako ďalší dôležitý problém, ktorý treba doriešiť... – Plocha športového terénu v strede osady, na ktorej je umiestnené malé ihrisko. Keď pred pár rokmi vedľa školy začali s výstavbou fyzkultúrnej sály, táto plocha sa zmenšila. Problém malého ihriska by sa mal doriešiť v nasle-

HlaS ĽUDU

Tajomníčka Milanka Pejaková a predseda Danilo Pejak v kancelárii MS

dujúcich rokoch. Mládež by znova dostala svoj malý športový terén pre hádzanú, volejbal, basketbal. Na svoju pôdu by sa konečne vrátil nočný turnaj v malom futbale, ktorý sa tri roky dozadu realizuje na časti veľkého ihriska − na teréne so zelenou plochou. Z obce sľúbili, že finančne podporia práce, hľadajú sa ešte ďalšie potrebné finančné prostriedky, pravdepodobne z pokrajiny a grantu Slovak aid.

Ešte o budúcich plánoch... – Mala by to byť kanalizácia, ohľadom ktorej sa začali vyjednávania s nemeckou firmou Jungen pumpy. Technické projekty sú urobené, treba podpísať zmluvu o úradno-technickej spolupráci, ktorá zahrnie okrem Silbaša aj Parage, Despotovo a Pivnicu. len veľa síl, chuti a úsilia a dúfajme, že sa plány vydaria. Jaruška Ferková

Z NAŠICH OSÁD V BÁČSKOPETROVSKEJ OBCI UDELILI ODMENY NAJLEPŠÍM ŽIAKOM

Uznania najúspešnejším T

radičné prijatie pre nositeľov Vukovho diplomu z územia Obce B. Petrovec usporiadali vo štvrtok 21. júna t. r. Prítomným vukovcom základných škôl a Gymnázia Jána Kollára v Petrovci, riaditeľom škôl, učiteľom a rodičom sa prihovoril zástupca predsedu Ján Hansman a slávnostne udelil uznania a odmeny nositeľom Vukovho diplomu a žiakom generácie. Obecný náčelník pre školstvo Duško Govorčin gratuloval najúspešnejším žiakom obce a poznamenal, že táto obec aj naďalej bude podporovať žiakov a študentov subvencovaním autobusových lístkov, finančne podporovať podujatia žiakov a študentov, a ak na to budú prostriedky, aj udeľovať štipendiá, ako to bolo zaužívané aj skôr. Najviac vukovcov bolo zo Základnej školy Jána Čajaka v B. Petrovci. Žiakom generácie tejto

školy sa stal Ivan Kováč a ďalšími nositeľmi Vukovho diplomu sú: Ivan Severíni, Jana Šramková, Kristína Turčanová, Andrej Babiak, Ivana Bažíková, Martina Benková, Debora Hanna Eliášová, Dária Seleštianska, Alexandra Brtková, Andrej Macko a Filip Bakoš. Základná škola Jána Amosa Komenského v Kulpíne má v tomto školskom roku jednu nositeľku Vukovho diplomu, ktorá je zároveň žiačkou generácie, a je to Dunja Kolarská. Hložiansku Základnú školu Jozefa Marčoka Dragutina tentoraz reprezentovali dve žiačky. Najúspešnejšia v generácii skončených ôsmakov bola Elena Vršková a okrem nej Vukov diplom získala Melina Korčoková. Na ZŠ v Maglići majú troch vukovcov: Milicu Kneževićovú, Irineja Ignjatovića a Petra Bošnjaka. Záverom udelili uznania a odmeny najúspešnejším stredoško-

ROZLÚČKOVÝ VEČIEROK KOVAČICKÝCH ÔSMAKOV usporiadali vo štvrtok 21. júna 2012 v telocvični Základnej školy Mladých pokolení. Pri tej príležitosti sa mnohým zarosili oči, ale sa aj spievalo po slovensky a po srbsky. Nevystalo sympatické predstavovanie všetkých maturantov, ani primerané slová triednych učiteľov, riaditeľky školy Ireny Hlebecovej a spoločný tanec s rodičmi. V pestrom a dojímavom programe žiakom pomohli hudobníci Vladimír Ďuriš a Michal Brezina. V školskom roku 2011/2012 brány kovačickej školy opustila vynikajúca generácia žiakov, ktorá z úhrnne 78 žiakov má dvanástich nositeľov Vukovho diplomu. Sú to: Anna Andrea Holíková, Martina Tomášiková, Martin Zloch, Tatiana Bírešová, Marína Cicková, Ján Čížik, Aňa Sládečeková, Aneta Šipická, Nikola Bobić, Pavel Matúš, Jelena Kirićová a Blaženka Babková, ktorá je zároveň žiačkou generácie. Tohtoroční kovačickí ôsmaci (na snímke) môžu už len spomínať na krásne chvíle v laviciach základnej školy. A. Chalupová

Nositelia Vukovho diplomu z Báčskopetrovskej obce s predstaviteľmi obce a škôl

lákom z Gymnázia Jána Kollára v Petrovci. Žiačkou generácie je Mirjam Ruth Eliášová z Petrovca a okrem nej Vukov diplom získali títo stredoškoláci: Jarmila Boldocká, Ján Roška a Olivera Banovićová z Petrovca, Marína Valentíková a Tatiana Medovarská z Kulpína, Alexandra Balážová zo Starej Pazovy a Milivoj Paroški z Despotova. Vynikajúci úspech okrem spomenutých skončených stredo-

školákov z GJK dosiahla ešte jedna žiačka z Báčskopetrovskej obce: Kulpínčanka Zdenka Francistyová je žiačkou generácie Technickej školy Pavleho Savića v Novom Sade spomedzi tristo maturantov všetkých štvorročných smerov. Zdenka ináč takto úspešne maturovala na usmernení potravinársky technik. K. Gažová

V ŽIVOTE NEMOŽNO NIČ PREDVÍDAŤ. Práve naopak. Mnohé udalosti sa začnú uberať nejakým iným smerom aj napriek tomu, že sme sa pokúsili usmerniť ich. Sme si však úplne istí, že generácia bieloblatských malých maturantov narodených roku 1997 je na správnej ceste. Pekní, dostatočne múdri a neobvykle zodpovední. Akoby vyspeli za posledných 48 hodín. Na maturitnom večierku sa takmer nedali poznať, akoby sa odrazu stali „veľkými“. Je ich spolu dvadsať a aj ich rodičia boli tou zmenou spolu s učiteľmi príjemne prekvapení. Nie je dôležité, koľkí medzi nimi získali Vukov diplom, ani koľkí školenie skončili s výborným prospechom. Je ich dosť. Všetci sa však naučili, čo je priateľstvo a úcta. Slovom jedna takmer dokonalá generácia, od ktorej sa aj my dospelí máme čo učiť. Na fotografii: Bieloblatskí maturanti s riaditeľom školy Milanom Nedeljkovom. M. N.

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

STRETNUTIA PO MATURITE bývajú veľmi emotívne, ožívajú spomienky na spoločné štúdium a čas strávený v školských laviciach i mimo nich. Stretnutie po desiatkach rokov býva poznačené rozoznávaním spolužiakov a spomínaním na dievčenské mená spolužiačok. Samozrejme, nesmie chýbať spoločné fotografovanie, najmä na schodoch školy. Niektorí sa pritom stretnú aj so zápismi na laviciach, často zašifrovanými, ktorým rozumie len ich hrdý autor. Čím starší žiaci sa stretnú, tým je to zaujímavejšie. V sobotu 16. júna 2012 v Kovačici sa stretla prvá generácia žiakov Slovenskej učiteľskej školy v Báčskom Petrovci. Po 60 rokoch pomaturitného stretnutia si pred náš objektív zastali: Martin Toman z Kovačice, Eva Lenhartová-Pišpecká zo Starej Pazovy, Nada Takáčová-Vadnelová z Vojlovice, Boženka Struhárová-Krajčiová z Nového Sadu a Anna Kolárová-Maďarová z Jánošíka. Z tejto príležitosti navštívili Galériu insitného umenia, Galériu Babka, umeleckú dielňu rodiny Nemčekovej a príjemne strávili zvyšok dňa pri spoločnom obede v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax v Kovačici. A. Chalupová

VÍTANIE PRVÁKOV V KYSÁČI. Pár dní po tom, čo sa rozlúčili so škôlkou, budúcich kysáčskych prvákov v pondelok 14. júna privítali v Základnej škole Ľudovíta Štúra. Na príležitostnej slávnosti prítomných privítala riaditeľka školy Anna Gašparovićová, ktorá informovala, že generácia žiakov narodených roku 2005 a v januári a februári roku 2006 počíta 55 detí. Rozdelili ich do dvoch slovenských a jednej srbskej triedy, pričom v srbskej je 25 prvákov. Učiteľkami prvákov sú Anna Brňová, Anna Legíňová a Svetlana Vučinićová. Na slávnosti boli aj rodičia, súrodenci a starí rodičia, tiež bývalé vychovávateľky v škôlke. Program prichystali žiaci so svojimi učiteľkami. Po spoločnej slávnosti v telocvični prváci odišli do svojich budúcich učební, aby sa zoznámili s prostredím, v ktorom od septembra budú tráviť žiacke chvíle. E. Š.

VÝZVA NA STRETNUTIE ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE, KTORÉ SA USKUTOČNÍ V RÁMCI SNS 2012

ROZLÚČKA SO ŠKÔLKOU. Je to už zvykom, že na konci školského roka každá skupina škôlkarov PU Kolibrík prichystá program pre rodičov. Tak sa i tohto roku začiatkom júna so škôlkou navždy rozlúčili najstaršie skupiny škôlkarov z Padiny a z Kovačice. Časť z toho, čo sa naučili v škôlke od svojich prvých krôčikov, škôlkari ukázali svojim

rodičom, starým rodičom, súrodencom, vychovávateľkám a známym. Básne, piesne, divadelné a rytmické hry boli v znamení prvých písmeniek, čísel a školských záväzkov a na spestrenie programu si aj zatancovali A. Chalupová

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

Pozývame všetkých slovenských študentov, aby sa zúčastnili na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 2. augusta 2012 o 20. hodine v Slovenskom dome v Báčskej Palanke. Študenti sa majú prihlásiť do Matice slovenskej v Srbsku na e-mailovú adresu msjbp@stcable.net alebo na tel. č. 021/780-248. Študenti s ukončeným štúdiom (Ing. a Mgr.) v šk. roku 2011/12 majú zaslať na uvedenú e-mailovú adresu meno, priezvisko, získaný titul, osobnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v PowerPointe. Záväzná je prihláška do 23. 7. 2012. Cestovné trovy budú hradené študentom, ktorí prinesú účet na palivo alebo lístok z prepravy. MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS

Z NAŠICH OSÁD S KATARÍNOU BELÁNIOVOU Z PIVNICE

Prejavy kreatívnych schopností R

uky na prácu zvyknuté len málokedy oddychujú. Najmä ženské, stále aktívne a činné. Mnohé si oddych doprajú pri ručných prácach. Na tie je potrebná štipka chuti, šikovnosti a veľká dávka lásky. Zhotovené dielo potom prináša nemerateľné pocity krásy a potešenia, nielen autorke, ale i milovníkom týchto prác. Darovaná ručná práca má nedoceniteľnú hodnotu ako darček, do ktorého stvárňovateľka vložila kus seba. V Pivnici sme nedávno navštívili Katarínu Belániovú. I keď vkročila do ôsmeho desaťročia života a má 75 rokov, odmalička a dodnes prechováva lásku k ručným prácam. Obľúbila si ich vďaka starej mame, znalkyni krajčírskeho remesla, ako i nekaždodennú záľubu – šitie krojov. Šije i tie najstaršie pivnické sukne – zberanky, podľa ktorých je Pivnica všeobecne známa. Voľakedy si Pivničanky obliekali i kangárky a atlasky. Zaujímali nás zberanky, tak nám Katarína Belániová rada vysvetlila, akú látku a koľko metrov je potrebných na jednu takú sukňu, že k nej patrí i podšívka a čipka, ktorou sa vlastne i začína práca na tejto sukni. Látka sa zberá na každých 5 cm, zberať sa

Katarína Belániová

musia i cverny, aby lepšie držalo, musí byť husto nazberané, kvôli krajším rámčekom. Zberanka si vyžaduje i zvláštny spôsob žehlenia – na ňu sa položí najprv suchý uterák, potom mokrý a až potom možno začať žehliť. V minulosti sa používala žehlička na uhlie. Žehlenie trvá až kým sa mokrý – vrchný uterák neosuší. Na ten suchý (dolný) sa potom musí položiť ťažší predmet, voľakedy sa kládol

teplý chlieb, vybraný z pece, alebo niečo ťažšie, aby dobre pritislo. Takto pritisnuté musí stáť dva dni. Na zhotovenie takejto sukne je potrebné sedem polou, na ňu sa potom oblieka rovná keteňa, ktorá sa neprestrihovala a krášlila ju výšivka s venčekom alebo lozičkou, okolo pása stužka. Oplecko muselo byť biele, súčasťou odevu bol i ručník, a na nohy sa obúvali kalafice.

DO AKCIE OČISŤME SRBSKO sa zapojili aj žiaci Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku. Upratovali priestor vôkol školy a v strede osady, vysadili kvety pred pamätníkom padlých bojovníkov, ale si aj dali fantázii na vôľu a z predmetov, ktoré obyčajne vyhadzujeme, vyhotovili rôzne užitočné a ozdobné predmety. Tak z plechoviek a plastových fliaš vznikli stolové lampy, robot, čln, nádoba na odkladanie kefky a zubnej pasty... A ešte všeličo iné. Tu je aj brúsením ozdobená sklenica, dar známeho jánošíckeho brusiča skla Martina Kolárika. V tejto nekaždodennej akcii účasť mali žiaci všetkých ročníkov, ale najusilovnejší vraj boli žiaci starších ročníkov Anna Guľášová, Anka Mosnáková, Aňa Megová, Valentína Supeková, Ivan Bruk... a ďalší (na fotografii autora). vlh

Staršie ženy v Pivnici voľakedy nosili na každý deň sukne z farbiarskeho plátna, v novšej dobe ich vystriedali rovné cicové, s prišitou podšívkou a štikovanými doplnkami. Katarína vyšíva aj slovenské košele na stroji, ale i krížikovou technikou. Vyšíva a šije i oplecká – dušanky. Sama si trukuje vzorky. Do jej klenotnice ručných prác patrí i obliekanie bábik do krojov, a tak sa nejedna bábika hrdí či už v zberanke alebo v novšom kroji. Na obrúsky a súpravy ju lákajú stále nové výšivkárske motívy, preto si neraz inšpiráciu hľadá i v časopisoch. Veľmi rada číta, je aj aktívnou členkou pivnickej ľudovej knižnice. Ešte sa trochu vráťme k najväčšej Kataríninej záľube, keďže neraz svojimi prácami potešila i iných. Je členkou Spolku žien vo svojej osade a z príležitosti otvorenia spolkového domu vyšívala ketínky, kým vlani na prvé literárne stretnutie v organizácii Spolku žien prispela prípravou 45 minikrojov, ktoré ako suveníry na pamiatku dostali účastníci, spolky a hostia. Neúnavnej Kataríne Belániovej prajeme, aby i naďalej prejavovala svoje kreatívne schopnosti s rovnakou chuťou a úsmevom na tvári ako i doteraz. Jaruška Ferková

PRÁCE NA ÚPRAVE ŠKOLSKÉHO DVORA v staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka sú v záverečnej fáze (na fotografii). Počas uplynulého mesiaca sa konali intenzívne práce na úprave dažďovej kanalizácie a investíciu má na starosti Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova. Po ukončení týchto prác voda po výdatných dažďoch už nebude ohrozovať ani budovu školy, ani školský dvor. a. lš.

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

z naŠiCh oSád V zdruŽení Žien jánoŠíčanka

Stretnutie pokonfirmačnej mládeŽe SriemSkeho Seniorátu

Privítali deti z Belehradu Božia láska nás spája O úspešnej spolupráci medzi združením žien jánošíčanka z jánošíka a mimovládnou organizáciou leader plus z Banátskeho karlovca sme písali aj v minulých číslach nášho týždenníka. Výsledkom takej spolupráce je spoločné podieľanie sa na projekte Banátske vzdelávacie gazdovstvá. na tomto projekte spolupracujú obec alibunár, euroland Banat association z rešice, rumunsko,

koláčov, pravdaže, višňových, a višňová šťava,“ povedala V. kolárová. okrem spracovania višní deti sa oboznámili s výrobou vín vo vinárni Vinastra v neďalekej ilandži, solárnym grilovaním na výletnom mieste devojački bunar a navštívili gazdovstvá v Belej Crkve, kde im domáci ukázali tradičný spôsob spracovania syra. tieto návštevy nezastavili členky v prípravách na štvrté podujatie dni viš-

Zo stretnutia pokonfirmačnej mládeže v Ľube bdobie letných prázdnin, keď školské povinnosti skončia, Slovenská evanjelická a. v. cirkev organizuje pre pokonfirmačnú mládež rôzne podujatia. tohtoročné aktivity pozostávajú zo seniorálnych stretnutí mládeže a letného tábora v Báčskom petrovci. Celodenné Stretnutie mládeže pre Sriemsky seniorát sa uskutočnilo v sobotu 23. júna t. r. a nieslo sa v duchu témy: Ježišova láska mení svet. po prvýkrát hostiteľom bol cirkevný zbor Ľuba. V tejto malebnej sriemskej dedinke bolo už od rána rušno. V cirkevných priestoroch sa zhromaždilo približne 100 mládežníkov, a to z Boľoviec, dobanoviec, Starej pazovy, Slankamenských Vinohradov, Šídu, Bingule, erdevíka, lugu a domácej Ľuby. po občerstvení nasledovali služby Božie s Večerou pánovou, ktoré vykonali vznešený pán mgr. ján Vinkovič, senior sriemsky a farár boľovský, velebný pán

Sladké višňové pohostenie

(Foto: V. Kolárová)

asociácia alimos z talianska a združenie občanov agroznanje z Vršca. podpredsedníčka združenia Viktória kolárová nám povedala, že cieľom tohto projektu je umožniť priamy nákup zdravých potravín, podporiť dedinský turizmus, vzdelávať mladú generáciu a zvyšovať povedomie o úlohe poľnohospodárstva v spoločnosti. V rámci tohto projektu privítali v pondelok 18. júna t. r. menšiu skupinu detí z Banátskeho karlovca a v stredu 20. júna takmer 80 detí z ústavu pre vychovávanie detí a mládeže Belehrad a detského kultúrneho centra z Belehradu. „Sme radi, že sme mohli privítať deti z Belehradu. najprv sme ich oboznámili s osadou, do ktorej zavítali, lebo, pravdaže, predtým nikdy nepočuli o nej. potom sme im konkrétne ukázali to, čo videli iba v učebniciach – v našom prípade pestovanie a spracovanie višní. navštívili sme višňové sady, kde im naši pestovatelia porozprávali o tom, ako sa višne pestujú a v priestoroch nášho spolku sme im ukázali, kde višne spracúvame a ktoré výrobky z nich dostávame. deti s veľkým záujmom počúvali prednášky, no určite ich najviac potešilo, keď ich po návrate zo sadov dočkali plné stoly všelijakých 30. 6. 2012

26 /4497/

ní, ktoré sa v tomto roku začne už v piatok 6. júla a potrvá do nedele 8. júla. S prípravami začali: zopár aktívnych členiek už olúpalo višne, z ktorých budú variť lekvár a chystajú ozajstne bohatý program: výstavy obrazov a ručných prác, program pre deti, višňovú zábavu, prednášku odborníkov z inštitútu tamiš z pančeva a privítajú aj niekoľko spolkov žien zo susedných osád. J. Pániková

Bum-bum-bum! Oznamuje sa občanom! Aby nešírili paniku nad skutočnosťou, že niektoré lieky v lekárňach naposledy nedostať. Ako je známe, nie je zdravé používať niektoré lieky trvale alebo na dlhé dráhy. Taktiež sa dáva na známosť, že netreba robiť rozruch nad správami, podľa ktorých sa bude zvyšovať cena elektrického prúdu. Lebo ak elektrina aj zdražie, tak nezdražie hneď, ale iba ak na podzim. Vtedy sa, pravdepodobne, navýši aj cena plynu, takže to ľahšie znesieme. Do tretice, naskutku a naozaj sa vám, ctení občania, zvysoka i zhlboka naj-seri-

hlaS Ľudu

mgr. martin Bajza, farár vojlovický a koordinátor pre prácu s mládežou, a domáci kňaz mgr. ján Vida, kaplán – administrátor. potom nasledovali práce po skupinách, kde účastníci boli rozdelení do piatich skupín. ich náplňou boli prednášky, spev piesní, ktoré viedli farári, katechéti a kantori. po obede nasledovala pracovná časť skupín, ktorých úlohou bolo pripraviť prezentáciu práce ich skupiny. Vo voľnom čase nechýbali spoločné chvíle zoznámenia sa a upevnenie starých kamarátskych vzťahov. Celodenné úsilie vyvrcholilo spoločným programom, v rámci ktorého sa predstavili jednotlivé cirkevné zbory a pracovné skupiny svojím programom. na konci programu všetci prítomní spievali spoločnú pieseň na rozlúčku a v nádeji ďalších podobných stretnutí sa každý s potešením v srdci uberal domov. Ján Vida

P óznejšie radí odrádzať sa navzájom od nekompetentného, samým tým neúčinného a teda nanajvýš zbytočného komentovania bezvládnych pokusov o zostavenie novej vlády. Jednak preto, že ohľadne tejto mimoriadne dôležitej a zodpovednej záležitosti, ktorú treba zrealizovať čím rýchlejšie, je ešte stále času viac než dosť, jednak z toho dôvodu, že začiatok záverečných príprav na ukončenie neľahkej úlohy je už v poriadne pokročilej fáze. Nakoľko sa dozvedáme, už je v plnom prúde skúmanie Predbežného návrhu na Predbežný priebežný návrh Predbežných poten-

UGÁR

ciálnych návrhov na Predbežné poťažné návrhy na konkrétnu zostavu budúcej vlády. Pred konečným rozlúsknutím škrupiny orieška s personálnym tajomstvom alias menami budúceho premiéra a ministrov zostáva už len malá maškrta: zosúladiť budúce stanoviská súvisiace s budúcimi programami budúcej činnosti budúcej vlády. Slovom, budúcu vládu budeme mať – čo nevidieť – v bližšej prípadne ďalšej budúcnosti. Drahšiu elektrinu a plyn taktiež. Aspoň to ľahšie unesieme. Bum-bum-bu…! jbš

Z NAŠICH OSÁD STRNISKOVÁ SEJBA SÓJE V LALITI

Za tri dni zožali, zorali a posiali ve žatvy v jednom roku vo vyvinutých krajinách už viac rokov významne poznačujú poľnohospodársku výrobu. U nás sa to zatiaľ robí len na veľmi malých plochách, aj keď odborníci hovoria, že je to skvelá budúcnosť v zabezpečovaní nadostač krmiva pre dobytok a potravín pre človeka.

2012 označil začiatok tohtoročnej žatvy v lalitskom chotári. Ostrá kosa kosila na poliach PD Poľokoop zlatožlté porasty sladovníckeho jačmeňa. „Tentoraz sme sladovníckym jačmeňom mali obsiatych 15 hektárov. Odroda Nectaria nám priniesla mimoriadne dobré výnosy – 7,08 tony z hektára.

sme plnili nákladniaky, ako to už u nás býva, ešte nebola známa,“ povedal nám vedúci Ekonómie Poľokoopu Đura Tamaši. Robotníci Poľokoopu hneď na strnisko rozsiali 200 kg minerálneho hnojiva AN na hektár a špeciálnym strojom začali kypriť pôdu. Keďže sa im tak nepodarilo celkom zahrabať obilné zvyšky, čiže slamu a plevy,

lovali zavlažovacie zariadenie, ktoré malo zabezpečiť rýchle a úspešné vzklíčenie osiva sóje. Pri prvom zavlažovaní na štvorcový meter padlo 20 až 25 litrov vody. V týchto horúcich, priam tropických dňoch zavlažovacia sústava bola vo funkcii tri zmeny, čiže celých 24 hodín denne. Len tým spôsobom sa lalitským družstevníkom podarilo za-

Predsejbové kyprenie pôdy

Vymlátené zrno jačmeňa z kombajnu vysypali rovno do kamióna

Strnisková sejba sóje na poliach PD Poľokoop v Laliti

Bez objemného zavlažovania by zrno nemohlo vzísť zo suchej zeme

Lalitské Poľnohospodárske družstvo Poľokoop v strniskovej sejbe má už za sebou prvé skúsenosti. Hukot silného kombajnu v horúcu sobotu 16. júna

Chladná jar a nadostač spŕšok majú najväčšiu „zásluhu“ za takú dobrú úrodu. Zrno sme odovzdali do sladovne v Báčskej Palanke, ale výkupná cena, keď

pôdu museli plytko zorať. Ešte jedno použitie tanierových brán znamenalo, že na pozemok môžu prísť traktor a sejačka. Na tretí deň po žatve vykonali strniskovú sejbu sóje odrody Merkur, pričom si osivo zabezpečili v bečejskom Sojaproteine. Je to veľmi včasná odroda, ktorá sa používa práve v strniskovej sejbe a dozrieva za 110 dní. Po sejačke na polia nainšta-

bezpečiť vzídenie semena zo suchej pôdy. Prvé výsledky vynaloženej práce a úsilia robotníkov Poľokoopu sú už viditeľné – rovné rady sóje, ako z pušky vystrelené, sa už začínajú rozrastať a pekne zelenať. Ak čoskoro neprídu objemnejšie spŕšky zavlažovanie budú musieť viackrát zopakovať.

30. 6. 2012

J. Pucovský 26 /4497/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Prví plavci na Pazovských bazénoch M

agnetnou kartou priechod na novovystavanom komplexe bazénov medzi Starou a Novou Pazovou v stredu 20. júna t. r. otvoril Dr. Bojan Pajtić, predseda vlády AP Vojvodiny. Tým slávnostne dal na použitie tohtoročnú plaveckú sezónu. Športovo-rekreačné stredisko Pazovské bazény sa rozprestiera na 24-tisíc štvorcových metrov. Po obchôdzke

Vždy lákavé tobogany

Jedna z vodných atrakcii v rámci novovystavaného športovo-rekreačného strediska

veľkolepého komplexu Dr. Bojan Pajtić povedal, že iba pred rokom na tomto miesto bol holý pozemok a dnes je tu jeden z najatraktívnejších bazénov v okolí. „Toto miesto má veľký turistický potenciál, a to, čo je ešte dôležitejšie, umožní tak deťom 30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

z Pazovy a okolia, ako aj dospelým, stráviť leto najkrajším spôsobom. Pokrajinská vláda na výstavbu tohto objektu vyčlenila 325 miliónov dinárov,“ vyhlásil predseda pokrajinskej vlády a poukázal na početné výsledky v oblasti prilákania zahraničných investorov. „Je dôležité, že sme našim ľuďom umožnili lepší štandard života a obec, akou je Stará Pazova, so 70 000 obyvateľmi, musí mať takýto komplex, kde budú prichá- Bazénom sa najviac potešili deti a mládež dzať nielen občania obce, ale i ľudia z okolitých miest, Belehradu a Nového Sadu,“ akcentoval Pajtić. Na stredajšej slávnosti sa zúčastnil aj Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, ktorý vyhlásil, že sa dnes splnil dlhoročný sen občanov mesta, ktorí odteraz budú môcť používať všetky lákavé obsahy tohto komplexu. Prejavil nádej, že sa v rámci komplexu úspešne realizuje i na- Kútik pre najmladších plánovaná druhá fáza – výstavba krytého a nekrytého olympijského plex sa nachádza z pravej strany cesty M-22 medzi Starou a Novou Pazovou a v týchto hobazéna. Športovo-rekreačný komplex je otvorený rúcich dňoch je priam ideálny na osvieženie každý deň od 10.00 do 19.00 hodiny. Pri kaž- a oddych. Návštevníkom sú k dispozícii tri detsdom z bazénov sú z bezpečnostných dôvodov ké bazény rozličnej hĺbky, s toboganmi a inýneustále angažovaní záchranári. Tento kom- mi vodnými atrakciami (rozlohy 574 štvorcových metrov), dva otvorené bazény pre dospelých, tiež rozličnej hĺbky a vodnými atrakciami (rozlohy 703 metrov štvorcových). V rámci tohto športovorekreačného strediska sa nachádzajú i stánky s jedlom, zmrzlinou a osviežujúcimi nápojmi. V ústrednej budove sú infopulty, kaviarnička a iné sprievodné obsahy. Na stredajšej slávnosti boli aj Nebojša Malenović, úradujúci riaditeľ Pokrajinského fondu pre kapitálne vklady, a Jovan Tišma, riaditeľ Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova. Počas horúcich letných dní bazény budú skutočným A. Lš. miestom na oddych a rekreáciu

Z NAŠICH OSÁD Z KAŽDODENNOSTI KOVAČICE

Životná odysea vozičkára Borisa Ž

ivotné osudy ľudí sú rozličné, každý má nejaký sen a po niečom túži. Rovnako tak, ako Boris Stoiljković, dvadsaťdeväťročný mladík z Kovačice, ktorý možno do vienka nedostal toľko zdravia ako iní, ale určite má veľa sily a chuti do života. Borisa Stoiljkovića často stretávam na schodoleze, ktorý mu umožňuje zdolať pár schodov v budove Zhromaždenia obce Kovačica s invalidným vozíkom. Pracuje v Stredisku služieb ako referent pre poľnohospodárstvo. O tom, ako sa vynachádza v každodennosti, ako žije, nám porozprával: „I keď som odkázaný na invalidný vozík, musím sa prispôsobiť okolnostiam. Niekedy sú chvíle, keď si musím uvedomiť, že plnohodnotne sa dá žiť, aj keď som pripútaný na vozík. Okrem toho nádej vo mne stále žije, že sa jedného dňa opäť postavím na svoje nohy,” začal svoju životnú odyseu mladý vozičkár Boris Stoiljković. Zaspomínal si aj na uda-

V súčasnosti si mladý vozičkár nevie predstaviť život bez pracovného miesta

do vody. Lenže, zostal nehybne ležať na hladine a odvtedy sa už nikdy viac nepostavil na nohy. Ani netušil, že sa toho leta osud s ním tak kruto zahrá. Vtedy utrpel vážny úraz. „Nedokázal som viac hýbať nohami,” povedal Boris. Jeho zranenia boli vážne a lekári mu pomôcť nedokázali. Následkom ťažkého úrazu nastala choroba kvadruplégia – nehybnosť končatín. Odvtedy je Boris pripútaný na invalidný vozík a odkázaný na pomoc rodiny. Po niekoľkých rehabilitáciách sa tento mladý vozičkár znovu vrátil k obyčajnému životu. Vysúkal si rukávy a pustil sa do práce, bojuje so svojou chorobou, s okolím, jednoducho – nevzdáva sa. Dovtedy Boris hrával stolný tenis, bicykloval, plával, chodieval bežať s kamarátmi… Podnes mladého, šikovného Okrem členov rodiny, mnoho síl a veľkú mladíka okrem iného podporu mu dodávajú aj kamaráti zaujíma aj šport, polosti po nehode, ktorá sa stala v kračuje v trénovaní stolného teniroku 2000, keď ako sedemnás- su. Už niekoľko rokov je rovnoťročný mládenec so svojimi vrstov- právnym členom Stolnotenisovéníkmi, kamarátmi išiel na dovo- ho klubu Kovačica ’96. Schopný je lenku k moru. Len čo si odložil na- sám sa starať o osobnú hygienu a balenú tašku s vecami, prezliekol o iné životné potreby, vie sa šisa do plaviek a hneď utekal na pláž kovne presunúť z invalidného vos cieľom okúpať sa. Rozutekal sa a zíka do auta bez pomoci druhej skočil zo skokanského mostíka osoby. „Prekážky vo mne vybur-

covali vlohy, ktoré by vo mne za priaznivých okolností zostali driemať,” prezradil Boris. Jeho rodičia veria, že ich syn jedného dňa vstane z invalidného vozíka a dostane druhú šancu na plnohodnotný život. Aj sám mladý vozičkár o tom sníva: „Nikdy som neprestal veriť v zázraky medicíny, v seba, v krajší zajtrajšok s nádejou, že zasa zastanem na vlastné nohy. Teraz jestvuje šanca, aby sa môj najväčší sen a žiadosť splnili.” V Rusku je klinika, ktorá Borisovi môže pomôcť, za operáciu treba zaplatiť 25 000 eur. „Sme možno chudobní ľudia,

ale máme veľké srdce a ľudí dobrej vôle, ktorí by mi mohli pomôcť,” povedal s veľkou túžbou v očiach tento mladík, ktorý je dvanásť rokov pripútaný o invalidný vozík. Kto nepozná životnú odyseu Borisa Stoiljkovića z Kovačice, povedal by, že je šťastná mladá osoba veselej povahy. Začiatkom roka 2012 Borisovi spoluobčania, kamaráti a známi sa začali zaujímať o to, ako mu finančne pomôcť. Začali zbierať spomínanú peňažnú sumu na operáciu v Rusku. Doteraz s tým cieľom v Kovačickej obci usporiadali niekoľko hudobných koncertov, na ktorých zozbierali určité prostriedky na pomoc Borisovi. Do akcie sa zapojili aj niektorí sponzori, ale prostriedkov je ešte stále nie nadostač. Z tejto príležitosti Boris prosí všetkých tých, ktorí by mu chceli a mohli pomôcť, aby podľa svojich možností prispeli na dinárový účet Rozvojovej banky Vojvodiny, A. D., Nový Sad číslo: 335000000036161464 alebo devízový účet číslo: 335000000036161561. Keď Boris zoskupí potrebných 25 000 eur, ihneď odcestuje do Ruska na operáciu chrbtice, po ktorej sa jeho život vráti znovu do normálnych koľají. Aj napriek životným ťažkostiam, Boris dokáže byť milý, usmievavý, nezištne pomáha druhým ľuďom (keď môže) a snaží sa žiť plnohodnotný život. A. Chalupová

STREDISKO PRE SOCIÁLNU PRÁCU STARÁ PAZOVA, Služba pre domácku opateru, ako i Klub pre starých a osôb s invaliditou vo štvrtok 21. júna t. r. usporiadali v Klube pre penzistov prednášku zo zdravotníctva, tentoraz o chorobách očí. Hostkou bola Dr. Nadežda Inđićová, oftalmologička, ktorá poukázala na veľký význam pravidelných očných prehliadok. Hovorila o chorobách očí, metódach liečby a o tom, nakoľko dobrý zrak vplýva na kvalitu života, najmä u príslušníkov tretej generácie. Na fotografii: Mirjana Sokolovićová (sprava), organizátorka prednášky, a Dr. Nadežda Inđićová. a. lš. 30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

10 zlatých pravidiel Srbsko je čo sa týka bezpečnosti v doprave v polovici listiny krajín Európskej únie. Ak uplatníme svetové parametre podľa počtu zranených a tých, čo na cestách zahynuli, sme omnoho bezpečnejší než v krajinách Afri-

ky, Ázie a Južnej Ameriky. Na FIA konferencii, ktorá bola v máji t. r. v Belehrade, promovali 10 zlatých pravidiel pre bezpečnú jazdu. V tých sa hovorí, že: 1. budem používať bezpečnostný pás; 2. budem uctievať zákon a predpisy o

ANI AUTOMOBILOVÁ CIVILIZÁCIA SA NEOBÍDE BEZ KOPY PROBLÉMOV

Čierne štatistiky eľký pokrok ľudstva na zvýšení svojej kultúrnej a životnej úrovne, vrátane zrýchlenia a spohodlnenia dopravy, nepriniesol v posledných desaťročiach len klady. S rastom počtu motorových vozidiel a intenzívne sa rozvíjajúcou automobilovou civilizáciou v sve-

bezpečnosti dopravy na cestách; 3. budem uctievať ohraničenie rýchlosti; 4. pravidelne budem kontrolovať stav pneumatík; 5. budem triezvy, kým vozím; 6. budem chrániť svoje deti (zabezpečím bezpečné detské sedisko); 7. budem obozretný (nebudem používať mobil); 8. budem robiť prestávku, keď som vyčerpaný; 9.

Keďže sa celosvetovo a podľa predpovedí do roku 2020 má zdvojnásobiť počet vozidiel, jasné je, prečo je schopnosť rozvíjať bezpečnosť na cestách kľúčová, prečo ľudstvo musí vlastne vynaložiť a vynakladať všetku svoju múdrosť, aby čo najviac zmenšilo straty na životoch, na zdraví a materiálne škody priamo či nepriamo zavinené motorizmom. S týmto cieľom vlani odštartovala Akčná dekáda pre bezpečnosť na cestách 2011 – 2020, cieľom ktorej je zachrániť päť miliónov životov a ktorej plán poskytuje pre vládny úsek, mimovládne organizácie a sú-

budem nosiť bezpečnostnú prilbu; 10. budem obozretný a budem si uctievať ostatných vodičov. Oplatí sa uctievať tieto zlaté pravidlá, v prvom rade pre vlastnú bezpečnosť, ale aj pre bezpečnosť ostatných účastníkov dopravy. E. Š.

centám smrteľných úrazov dochádza na vidieckych cestách, k 36 percentám v mestských oblastiach a len v 6 percentách prípadov na diaľniciach. Podobne alebo približne ako inde, i tam je pravdepodobnosť úmrtia pri nehode na ceste na každý kilometer 9-násobne vyššia v prípade chodcov, 7-násobne vyššia v prípade cyklistov a až 18-násobne vyššia v prípade vodičov motocyklov ako v prípade cestujúcich v osobnom aute. Všetky tieto chmúrne štatistiky treba chápať ako vážnu výstrahu, upozornenie na súr-

Dva veľavravné príklady: rešpektovania a nerešpektovania dopravnej signalizácie pri jednej z novosadských križovatiek

tovom meradle, obrovskou mierou vzrástol aj počet dopravných nehôd, ktoré zavinili tak ľudia, ako aj technické chyby. Každý deň na cestách planéty zomrie približne 3 500 osôb. Odhaduje sa, že každý rok pri dopravných nehodách zahynie 1,3 milióna ľudí a je predpoklad, že do konca roku 2030 budú tragédie pri nehodách piatou najčastejšou príčinou úmrtí. Už dnes sú dopravné nehody hlavnou príčinou úmrtia vo veku 15 – 29 rokov. Vlani u nás v dopravných nehodách prišlo o život 720 ľudí, kým ich vyše 19 000 bolo zranených. Napriek novému Zákonu o bezpečnosti dopravy, existujúcemu viac ako dva roky, ešte stále je u nás smutným priemerom až deväť obetí premávky na stotisíc obyvateľov, vo Švédku napríklad trikrát menej – 2,9 obetí na rovnaký počet obyvateľov. Deti, chodci, cyklisti alebo seniori patria k najohrozenejším účastníkom cestnej premávky. 30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

kromný sektor rámec, ako to dosiahnuť. Napríklad spoluprácou v prospech zlepšenia kontroly na cestách a bezpečnosti ciest a vozidiel, vzdelávania vodičov, cestujúcich a chodcov o bezpečnom správaní sa v doprave. Je upriamený aj na zredukovanie veľkých rizík, ako je prekračovanie povolenej rýchlosti, alkohol za volantom, nepozornosť spôsobená rôznymi činiteľmi, nevhodné umiestnenie dopravných značiek, zlý stav dopravnej infraštruktúry, najmä vozoviek a signalizácie, slabý výcvik vodičov, opotrebované vozidlá. Nie náhodou sa vraví, že ľahkomyseľné zaobchádzanie s volantom môže byť rovnako nebezpečné ako nabitá zbraň a že stále pretrvávajú mnohé príčiny, pre ktoré dochádza k bezdôvodnému a nerozvážnemu vzájomnému vraždeniu na cestách. Aj v členských štátoch Európskej únie, ktoré sú na tom s dopravnou kultúrou a správaním sa oveľa lepšie než iné, približne k 55 per-

nu potrebu realizovať všade rázne a systémové opatrenia, mať odborný a profesionálny prístup k riešeniu kopy problémov spätých s cestnou premávkou. Bez toho zastavenie negatívnych trendov v doprave skutočne nebude možné. Príprava, realizácia a presadzovanie konzistentných politík bezpečnosti cestnej premávky, tematických projektov a národných plánov v tomto smere, vznik prepojenia medzi všetkými zainteresovanými o to, s cieľom poskytnúť priestor pre multidisciplinárny prístup, je teda cestou, spôsobom ako účasť v doprave dostať z roly stáleho alebo občasného dobrodružstva do polohy inej. Najmä do úlohy, ktorú premávka aj má mať: že je jej alfou a omegou nielen vodič a cestujúci, ale i vozidlo akéhokoľvek druhu. Predovšetkým ako nástroj pohybu, ktorý človek rád a bez badateľnejších obáv pravidelne využíva. Oto Filip

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

BEZPEČNOSŤ V DOPRAVE V OBCI BÁČSKY PETROVEC

Viac vodičov pod vplyvom alkoholu a prvých päť mesiacov tohto roku na území Obce B. Z Petrovec bolo 21 dopravných nehôd, − povedal úvodom rozhovoru o bezpečnosti v premávke veliteľ Policajnej stanice Báčsky Petrovec Ján Vozár. Vlani ich v pozorovanom období bolo tiež toľko, ale nikto pritom nezahynul, pokým v tomto roku život v doprave utratila jedna osoba. Keď ide o úrazy, tohto roku 5 osôb bolo ťažšie zranených, rovnako ako vlani. Ľahšie úrazy v premávke vlani utrpelo sedem a toho roku sedemnásť osôb. Ako veliteľ spomenul, počet nehôd, ktoré končili iba s materiálnymi škodami, vlani bolo jedenásť a tohto roku sedem. Teda počet ľahších úrazov v doprave stúpol o desať a nehody s materiálnou škodou o niečo klesli. Vlani hmotná škoda docenená na tvári miesta vynášala milión šesťstotisíc dinárov a za prvých päť mesiacov tohto roku vyše 930-tisíc dinárov. Dopravní policajti podali sedem prihlášok na trestné konanie, kým vlani to urobili v troch prípadoch. Policajti už nenaplácajú pokuty na tvári miesta, ale je na zaplatenie stanovená osemdňová lehota. − Keď ide o vyraďovanie vozidiel z premávky, v tomto roku sme mali 22 prípadov a vlani ich bolo 17. Na druhej strane v našej obci bolo vyradených 56 vodičov a vlani za prvých päť mesiacov ich bolo 30. Vo väčšine prípadov šlo o jazdu pod vplyvom alkoholu. Na technickú prehliadku vozidiel boli usmernení štyria majitelia, čo je tiež novinka vyplývajúca zo

Zákona o bezpečnosti v premávke z roku 2009. Keď ide o samotnú štruktúru priestupkov, v 6 prípadoch to bola jazda bez vodičského preukazu, kým vlani takýchto prípadov bolo 5. Dva priestupky boli pre

pisov. Bez bezpečnostného ochranného pásu tohto roku sme mali 65 vodičov a vlani ich bolo až 86. Teda počet sa znížil, vodiči viac dbajú na pásy, vzhľadom na to, že trest vo výške 5tisíc dinárov v dnešnej dobe nie

Ján Vozár, veliteľ Policajnej stanice B. Petrovec, na pracovisku

neuctievanie svetelného signalizačného zariadenia na križovatke, kým vlani bol jeden takýto prípad. Pod vplyvom alkoholu za prvých päť mesiacov tohto roku jazdilo 37 a vlani v rovnakom období 22 vodičov. Zvýšenie je teda pozoruhodné. Aj napriek tomu, že sú tresty vysoké, a že pritom vodiči získavajú trestné negatívne body a dostávajú zákaz jazdy v lehote od troch mesiacov do roka. Keď získajú 18 trestných bodov, odňatie vodičského preukazu je automatické. Napriek všetkému predsa sadajú za volant pod vplyvom alkoholu. Po odňatí preukazu po určitej lehote vodič musí znova absolvovať vedomosti z dopravných pred-

je nízky. Drobnejších priestupkov, akým je nezapájanie svetiel na vozidle a podobne bolo vlani 126 a tohto roku 189. Predsa najnebezpečnejšia je jazda pod vplyvom alkoholu, rýchla jazda, neuctievanie prednosti. Okrem práce dopravných policajtov v teréne treba spomenúť prácu dopravných referentov v Stanici polície B. Petrovec, ktorý vykonávajú administratívno-technické veci. Preto, že zozbierali 18 negatívnych bodov v doprave, štyrom vodičom odňali vodičské preukazy, v roku 2011 dva a v tomto roku už dva. Okrem toho vlani mali 131 prípadov ochranných zákazov, ktoré vyrieka

sudca pre priestupky. Ide o zákaz jazdy v lehote troch mesiacov alebo dlhšie. Za prvých päť mesiacov roku 2012 ich bolo 64. Aspoň v tomto ohľade sa bezpečnosť v premávke Báčskopetrovskej obce zlepšila. V rozhovore s veliteľom J. Vozárom sme sa dotkli aj otázky asfaltových ciest na území obce. Veliteľ potvrdil, že cesty ešte stále nie sú v takom stave, ako by sme si priali. Síce sa opravujú, ale pod vplyvom poveternostných podmienok a intenzívnej exploatácie sa v značnej miere aj ničia. Treba spomenúť aj násilnícke správanie, keď ide o dopravné značky a ich časté ničenie. − Na základe uvedených štatistických údajov o bezpečnosti v premávke v našej obci predsa len môžeme byť spokojní so situáciou, akú v tejto oblasti máme. V práci nám veľmi pomôže, ak sa v spolupráci s obcou podarí inštalovať videosledovanie najfrekventovanejších ciest. Najviac nehôd sa stáva na území Báčskeho Petrovca, pokým v osadách obce ich je menej. Zákon o bezpečnosti v premávke z roku 2009 je stále platný a neustále sa zveľaďuje a spresňuje. Keď ide o vekovú štruktúru účastníkov v premávke a priestupky v doprave, mladí ľudia vo veku 18 až 25 rokov najčastejšie jazdia pod vplyvom alkoholu a príznačná je pre nich i rýchla jazda v nočných hodinách. Staršie vekové kategórie vodičov zasa nedbajú na bezpečnostné pásy, svetelnú signalizáciu a podobne.

30. 6. 2012

K. Gažová

26 /4497/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAšiCH OSÁD

SilBAš

Pozor, zákruta! D

dávny príbeh, keď sa vnukovia hrali vo dvore a so strachom zbehli do domu, lebo sa kamión zastavil pri ich ohrade. Stalo sa aj to, že vo svojej záhrade, po dopravných nehodách kamiónov z apatínskeho pivovaru, mali mno-

oprava nepredstavuje ne- prichádzalo v noci, kým ešte bezpečenstvo iba na ruš- osada nemala dostatočné osvetných uliciach. Niekedy vie narušiť lenie vedľa cesty a kým na koni pokoj v rodinných domoch. Na potvrdenie tejto konštatácie sú dve nebezpečné zákruty na vchode do Silbaša, na ceste z Paragov a z Despotova. Väčšie nebezpečenstvo hrozí pri prvej, o čom hovoria skúsenosti v rodine Zuzany a Martina Ušiakovcov, ktorí si rodinný dom vystavali pred štyrmi desaťročiami na rohu ulíc Nikolu Teslu a Svetozara Markovića. Vtedy ani netušili, že rýchla jazda vozidiel, najmä tých z parackej cesty vedúca do Ul. N. Teslu neraz naruší nočné ticho, ale i pokoj počas bieleho dňa. Bezpečnostné opatrenia pri dome Ušiakovcov Dopravné nehody, ktoré sa tu stávali, manželia Ušiakov- ci osady vodičov na nebezpečie ho skla z pivových fliaš. Najtraci nemôžu ani spočítať. K do- nezačalo upozorňovať blikavé gickejšia udalosť bola pri zraze pravným nehodám spravidla svetlo. Spomínajú si na jeden autobusa a čelarevského ka-

miónu s pivom, ktorého vodič zahynul. Neraz mali zrúcaný elektrický stĺp, ohradu, múrik, poškodené uličné dverce. Našťastie, ani jedno vozidlo nespôsobilo škody na dome. škodu sa im podarilo uhradiť iba niekoľkokrát, ale viac ráz sa to nepodarilo. Raz predmet v súde dokonca zastarel. Peniaze môžu nahradiť spôsobenú škodu, ale strach nenahradí nič. Manželia Ušiakovci veľa ráz poskytli pomoc po dopravných nehodách, neraz i nocľah. Ako sa na zákrute správajú chodci? Sú to prevažne Silbašania, a tí sú pri prechode nebezpečnej zákruty obozretní. Keďže sa Ušiakovci vo svojom dome i vedľa dopravných výstražných značiek upozorňujúcich na nebezpečnú zákrutu necítia v bezpečí, zaujímalo nás, ako je to na silbašských uliciach? Zuzana keď ide na bicykli, najradšej si zvolí menej frekventované ulice a jej manžel na bicykli jazdí po chodníku. Jaruška Ferková

ZAZNAMENANÉ V PANČEVE

Najbezpečnejšie auto lovek musí hodne pre- vedal, že sa „voľakedy cestovať, aby spoznal cestovalo tam, kde bolo všetku tú krásu, ktorú môže niečo zaujímavé vidieť“ a mať doma,“ písal J. W. Goethe. že sa „dnes cestuje tam, Podstatu cestovania vystihol B. kde sa dá zaparkovať“. Disraeli, keď rozprával, že je ono „školenie v znášanlivosti“. Keď sa v Európe povie šport, väčšina Európanov rozmýšľa o futbale (nielen v týchto dňoch). Ak na starom kontinente v p o s l e d nýc h desaťročiach Niekdajšia hrdosť na cestách niekto spomenul dopravu, na rozume Medzi negatívne vplyvy domu bolo auto. Komik Fernan- pravy patria nehody, hluk na del by o bezpečnosti v do- cestách a znečistenie ovzdušia. prave a cestovaní autom po- Nemať vlastné auto v „starých

„Č

30. 6. 2012

26 /4497/

HlAS ĽUDU

Dnes okrasa Pančeva

dobrých časoch“ bol podľa Andrejeva „luxus, ktorý si nemohol dovoliť každý“. Pančevčania dokázali zo svojich miláčikov zo sedemdesiatych rokov – okrášliť prírodu. Neďaleko stredu mesta pri dvojvežovom kostole a hoteli Tamiš z (ne)nacionálnej klasy vyčarili krásy. Pančevský verejno-komunálny podnik, starajúci sa o zeleň mesta, niekdajšiu pýchu

obliekol do ružových farieb a z takmer každej strany ho okrášlil muškátmi. Najbezpečnejšie auto v doprave je to, ktoré už nejazdí. Krásu jedného z nich si tak môžu vychutnávať okrem obyvateľov strediska južného Banátu i cestujúci – nešoféri na cestách do Belehradu a pri vstupe do Pančeva zo Starého mosta. Ján Špringeľ

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

SÚKROMNÍ AUTOBUSOVÍ PREPRAVCOVIA

Denne zápasia s problémami eď človek prestane cestovať a sleduje odchody a návraty iných, vtedy si uvedomí význam cestovania, − povedal raz známy srbský spisovateľ Ivo Andrić. O význame cestovania iste netreba hovoriť s ľuďmi, ktorí denne už takmer polstoročia cestujú z Padiny a Kovačice do Belehradu. Skôr používali železničnú prepravu a toho času okolo päťsto ľudí (z toho viac ako polovica žien) každodenne cestuje autobusmi. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa v Kovačickej obci zjavili súkromní autobusoví prepravcovia. O niekoľko rokov neskoršie podnikať začali aj majitelia mikrobusov a taxikári, ktorí zaviedli nepravidelné linky. Ján Zemen, riaditeľ súkromného podniku Z & J Trade v Padine nám zmapoval a ozrejmil situáciu v Kovačickej obci:

Ján Zemen, riaditeľ súkromného podniku Z & J Trade v Padine − Áno, do tejto súťaže, ktorá trvala od polovice februára do konca apríla sa mohli prihlásiť všetci dopravcovia, no podmienkou bolo splnenie sta-

tok na linke Padina – Belehrad stojí iba dvesto dinárov, čo sa neoplatí. Keď ide o počet cestujúcich, v poslednom období cítiť značný pokles. Príčinou sú súkromné mikrobusy, ktoré prichá- Obecná inšpekcia si poctivo vykonáva prácu dzajú na zastávku (na snímke Dragan Brašovan, obecný inšpektor tesne pred auto- pre dopravu, cesty a komunálne činnosti) busom a zvolávajú cestujúcich. majiteľov mikrobusov, ktorí prepravujú Zemen priznáva, že pracujú na napríklad cestujúcich na relácii Kovaprehodnocovaní cestovných po- čica – Crepaja alebo v iných smeroch riadkov. (iba na území Kovačickej obce). V prí− Ak sa pokles cestujúcich nezastaví, pade, že sú pripomienky na prácu súniektoré autobusové spoje možno kromných podnikov, ktoré sa zaobezaniknú, − upozorňuje vedúci Z & J Tra- rajú nepravidelnou dopravou a konajú de v Padine Ján Zemen a dodáva: – prepravu ľudí„na“ území a„mimo“ úzeBolo by ťažko prinavrátiť ich v prípa- mia Kovačickej obce, tak ich treba de, že zaniknú a že zanikne i nepravi- prihlásiť pokrajinským, resp. republidelná preprava. O tomto by mali po- kovým inšpekčným orgánom. rozmýšľať kompetentné inšpekčné Majitelia mikrobusov sú zasa preslužby, ktoré sa bavia touto tematikou. svedčení, že zákon neporušujú a že sa Obecný inšpektor pre dopravu, ces- súkromné podniky, ktoré sa zaoberaty a komunálne činnosti Dragan Bra- jú pravidelnou autobusovou preprašovan zasa hovorí, že inšpekcia robí vou, iba snažia likvidovať konkurenciu. všetko, čo je v jej kompetencii. Oslovení cestujúci mikrobusy skôr − Majitelia pravidelnej autobusovej chválili, teraz sa na nich sťažujú a holínie majú záväzok podať prihlášku voria, že šoféri nechcú viac zastávať na obecnému inšpektorovi, ak majú pri- každej autobusovej zastávke. pomienky na prácu taxikárov alebo A. Chalupová

Súkromní autobusoví prepravcovia každodenne zápasia s problémami − V súčasnosti v Padine a v Kovačici sú štyria súkromní autobusoví prepravcovia, ktorí v posledných rokoch zápasia s čoraz väčšími problémami. Okrem toho, že je ekonomická kríza, ľudia nemajú peniaze, zdraželo palivo, súčiastky pre autobusy sa môžu kúpiť iba za vysokú cenu. Na pravidelných autobusových linkách zápasia aj s nekorektným správaním majiteľov mikrobusov a taxikárov. Niektorí sa správajú mimo zákona. Prídu na zastávku päť minút pred odchodom nášho autobusa a volajú čakajúcich, aby šli s nimi. Pokým autobusová doprava musí splniť podmienky na získanie pravidelnej dopravy, mikrobusová akoby zákon nepoznala. Systém pravidelnej dopravy je zložitejší a na túto službu sa vypisuje verejná služba, nie?

novených kritérií. Výsledkom bolo uzavretie zmluvy s dopravcom, ktorý prijal záväzok na zabezpečenie dopravných výkonov vo verejnom záujme za presne stanovených podmienok. Teda na minútku majú stanovené cestovné poriadky, pokým sú odchody pri nepravidelnej preprave len približné a zväčša treba prepravcovi vopred zavolať a zistiť, či má ešte voľné miesto. Telefonicky je dokonca možné dohodnúť sa, kam prepravca príde. My nevozíme ľudí priamo domov, čo nám zákon nedovoľuje. Ponúkame im jazdu so skúsenými šoférmi, bezpečnosť v autobuse, klimatizačné zariadenie a rôzne iné výhody. Koľko stojí cena lístka v autobuse? − Cena lístkov v autobuse a v mikrobuse je rovnaká a po rovnakej cene prepravuje aj pančevský ATP. Lís-

EDUKAČNÝ MATERIÁL O DOPRAVE PRE PRVÁKOV. VP Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova i tohto roku zabezpečil brožúrky a cédečká Čo vieš o doprave v 10 lekciách primeraných tejto vekovej skupine detí z územia celej obce. Prvákom staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka (na fotografii) predstavitelia direkcie edukatívny materiál odovzdali v stredu 16. mája v školskej jedálni. Janko Havran, riaditeľ školy, pri tejto príležitosti vyjadril potešenie, že direkcia upravuje dažďovú kanalizáciu v školskom dvore a že v rámci rekonštrukcie križovatky vystavala parkovisko pred školou. a. lš.

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA S MOTOCYKLISTOM Z HAJDUŠICE DAMIROM VŔBOM

adrenalín pridáva plyn opravné nešťastia mladých vodičov mohutných motocyklov s tragickými následkami sú na našich cestách čoraz častejšie. Najčastejšou príčinou je rýchla, neobozretná, dokonca i agresívna jazda motocyklistov, za ktorú neraz doplácajú vlastným životom alebo trvalou invaliditou. Veľkým milovníkom motocyklov a rýchlej jazdy je 25-ročný Hajdušičan Damir Vŕba, ktorý za sebou má početné pekné, ale aj menej pekné skúsenosti s rýchlou jazdou. Rovno preto sa na úvod rozhovoru priam nanútila otázka: aká to sila ženie mladých ľudí na rýchlu jazdu napriek nebezpečenstvu, ktoré pritom na nich číha? „Základný predpoklad je, aby človek rýchlu jazdu mal v žilkách. Ten, kto to nemá, akiste si na motocykel nikdy nesadne. Nuž a ten, kto má rád rýchlu jazdu, pomaly jazdiť jednoducho nemôže. Silný motocykel s veľkými možnosťami priam núti vodiča, aby ich vyskúšal. S rýchlosťou stúpa aj adrenalín, ktorý ženie vodiča, aby pridal plyn, jazdil ešte rýchlejšie a dosiahol maximum. Treba však vedieť, že mohutné motocykle sú v podstate veľmi bezpečné na jazdu, samozrejme, za predpokladu, že ich vodič dobre pozná a vie, ako sa v danej situácii správať.“ ak sú motocykle bezpečné, prečo potom toľko mladých ľudí na nich utratilo život? „Myslím si, že nehody najčas-

tejšie vyvolávajú mladí a neskúsení vodiči, žiadostiví dokazovania sa. Pritom vonkoncom nie sú pripravení na jazdu na silnom motocykli. To znamená, že rodičia vyhoveli synovej žiadosti, kúpili mu mohutný motocykel, ale ho nenaučili, ako sa na ňom má správať. Samozrejme, sú aj výnimky, čiže skúsení, ale drzí motocyklisti, ktorí jazdia agresívne, a pritom zaviňujú nehody. Som však presvedčený, že veľká väčšina motoristov jazdu prispôsobuje podmienkam a rýchlo jazdí, len tam, kde je to možné.“ Čo odporúčaš mladým ľuďom, ktorí začínajú jazdiť na motocykloch? „Samozrejme, aby spočiatku jazdili pomalšie, kýmkoľvek dobre nezdolajú techniku jazdy a charakteristiky motocykla, tzv. chvíľu brzdenia, skrúcania, hranicu kĺzania, nahýnania, kedy nesmú pridávať plyn... Všetko je presne určené a všetko má hranicu rovno kvôli čím väčšej bezpečnosti vodiča. Pravdaže, aj neskoršie, keď všetko to zdolajú, nesmú byť agresívni, ale musia jazdu prispôsobiť podmienkam na ceste a v doprave. To znamená, že nesmú byť netrpezliví a obchádzať, keď im v ústrety prichádza auto, bez ohľadu na to, že sú si istí, že stačia predbehnúť. To sú vlastne najčastejšie príčiny nehôd. V žiadnom prípade nesmú konzumovať alkohol keď sadajú na motocykel a veľmi je dôležité, aby počas jazdy na hlave mali pril-

Damir Vŕba: Motocykle sú bezpečné, ale na štyroch kolesách je predsa len bezpečnejšie

bu. Okrem toho, že prilba zachráni hlavu v prípade pádu, ochranné sklo na nej chráni oči a umožňuje vodičovi, aby videl cestu pred sebou. Bez ochranného skla vodič pri veľkej rýchlosti cestu nevidí a jazdí priam naslepo.“ hovoríš, že si milovníkom motocyklistiky, ale si motocykel predsa predal. prečo? „Preto, že som si uvedomil, že je to pre mňa príliš nebezpečné. Totižto, keď som si sadol na motocykel, nevedel som sa kontrolovať, jazdil som veľmi rýchlo a snažil som sa dosiahnuť maximum. Pritom som zažil niekoľko krízových situácií, keď som doslova mohol zahynúť. Naposledy sme môj kamarát a ja mali skutočne výnimočné šťastie. Veľkou rýchlosťou sme jazdili diaľnicou, keď nám odrazu praskla predná pneumatika. Podarilo sa nám horko-ťažko zastaviť motocykel,

avšak omnoho skúsenejší motoristi nám povedali, že sme mali veľa šťastia a že im nie je jasné, ako sa nám vôbec podarilo zastať. Vtedy som si definitívne povedal, že motocykel pre mňa nie je. Predal som ho a teraz jazdím výlučne na aute. Na štyroch kolesách je predsa len istejšie. Síce aj tu si dovolím rýchlejšie jazdiť, ale jazdu predsa len prispôsobujem podmienkam v doprave.“ aká rýchlosť jazdy na motocykli je bezpečná? „Všetko závisí od podmienok na ceste. V meste zrejme nemožno jazdiť rýchlo a bezpečne, pokým si na otvorenej ceste, ak to podmienky dovoľujú, možno dovoliť pridať plyn. Predsa podľa mojej mienky rýchlosť nad 120 km/h nie je bezpečná jazda, aspoň nie po našich cestách, ktoré nie sú rovné a pri veľkej rýchlosti môžu byť príčinou nehôd.“ V. Hudec

DopraVa na takzVanej Druhej ulici je v „osade insity“ bezpochyby najfrekventovanejšia. Nebolo inak ani v minulých rokoch, keď vznikla aj táto snímka. Bolo to v novembri 2006, keď sa nemalých dopravných priestupkov dopustili vodiči na Ulici JĽA v Kovačici, a to predbiehaním kolóny vozidiel na križovatke medzi ulicami JĽA a Žarka Zrenjanina. Cesta − smerom do Pančeva. Na ani dvestometrovej vzdialenosti za sebou šli tri nákladné vozidlá, z čoho prvý vliekol druhý kamión plný cukrovej repy, za nimi osobný automobil, potom špeciálne nákladné vozidlo a na konci ešte dva osobné automobily. Vodič kamióna (na snímke) nič nerešpektujúc predbehol nákladniaky s repou a mieril väčšou rýchlosťou od povolenej, k ďalšiemu neďalekému rázcestiu na Hviezdoslavovej ulici. Za Hviezdoslavovou je na ulici JĽA neďaleko zákruta, kde v momente nevidieť, či smerom z Pančeva nabieha z druhej strany cesty iné motorové vozidlo. Ján Špringeľ Šofér kamióna predbieha v nedovolenej rýchlosti nákladiaky s repou

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

ešte Jún je siac... ý me j 5 Detškolsk a teda a ší než u d ľu u s dlh

čísel Hla šte l trochu obôt, 5 olský rok bo zostaneme e s 5 li a k a m š ým n j e v a jú o . m e h s 0 slo eďž že 3 júni esom a ýtvarnej tikov. K ete zazlievať, r ú k k ý v h c v im ský nebud aka vaš roka na iste nám . Pravdaže, vď m školského a hodine slo , le k y v o n c le ob n o ia a o k n s š k a ku v rime dinč pred na chvíľ Pazovčania si ňa školy a Pa adu. Nuž poz rer . D h d m y le i a t v Be sla ará o prác enuli o ovali výlet do ám naši kam m o ip r n p i, čo y opis venčin prečítajme s poslali. a ie c k da

Mia Verešová,

2. 2, ZŠ hrdinu

Janka Čmelíka

v Starej Pazove

Boli sme na výlete deň. do Belehradu. Bol to krásny rvého júna sme vyštartovali dba a veselí. Naša triedna učiteľk Tešilo ma, že sme všetci boli a veľ aj ale li, sme sa pekne zabáva la na nás celý deň. Na výlete a že ehrad má rieky Sávu a Dunaj Bel že ad, toho naučili. Napríkl rioča ma a rad záh á ick tu. Zoolog je to hlavné mesto nášho štá a y had ili zvierat sa mi najviac páč la. Tam je naozaj krásne a zo aj e sm li jed a v reštaurácii medvede. Obed sme mali eli staré lietadlá a previd e sm zeu mú V zmrzlinu. ane. Keď sa zvečerilo, egd chádzali sme sa po Kalem si budem pamätať tencestovali sme domov. Navždy len pekné zážitky. to výlet, lebo mám z neho

P Janko Va re

ca, 2. 2, Z

Š hrdinu

Na výlete

Janka Čm

elíka v S tarej Paz ove

Tatiana Staňová, 1. 3 ZŠ maršala Tita v Padine

piatok 1. júna sme my prváci boli na výlete. Cestovali sme do hlavného mesta Srbska, do Belehr adu. Všetci sme sa tešili, že ide výlet. V Belehrade sme si naj me na prv pozreli detské divadielk o. Potom sme navštívili Múzeum letectva, kde sme videli veľa lietadiel. Obedovať sme boli v McDonalde. Navštívili sme i zoologickú záhradu, kde sa nám zvlášť veľmi páčilo, lebo je tam veľ a zvierat. Boli sme aj v parku na Kalemegdane. Domov sme sa vrátili neskoro večer. Z tohto výletu do Belehradu mám len pekné zážitky. Tiana Bešková, 1. 3 ZŠ maršala Tita v Padine

elíka

Janka Čm , 2. 2, ZŠ hrdinu

vá Andrea Turano v Starej Pazove

inu Janka Čmelík Lea Hrebíková, 2. 2, ZŠ hrd v Starej Pazove

Do stretnutia, kamaráti, v prázdninovom júli: Anna F. a Jana S.

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 26.6.2012 15:22 Page 1

Nový Sad 30. 6. 2012 Ročník XXIX Číslo 6/337 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

K U LT Ú R A DOZVUKY 56. LITERÁRNEHO SNEMOVANIA

Ako vznikala vojvodinská vysokoškolská slovakistika (V rámci diskusie po prečítaní textov o jubilantoch) ri tejto príležitosti mi aj nevdojak prichodí na rozum akademik Andrej Mráz. Bolo to asi pred takým polstoročím alebo aj viac, keď bol už sa nepamätám pri akej príležitosti u nás, v jeho rodnom Petrovci. Išli sme povedľa gymnázia a on sa ma pýtal: „Koľko asi máte teraz Slovákov na vysokých školách?“ Odpovedal som mu, že asi sto.„Jáj, ako je to pekne, ako dobre, že u vás tak pribúda inteligencia!“ A predstavte si: My teraz len skončených slovakistov máme hodne viac ako sto! A keď pripočítame ostatných? To by asi najlepšie vedel povedať pán profesor Ján Marko, ktorý robil ten výskum. A títo naši slovakisti sa naplno uplatnili v našom živote – od základných škôl až po vysokú školu. Veď aj teraz jubilujú vysokoškolskí profesori. Prof. Michal Týr je už dôchodcom a vyštudoval slovakistiku, pani Jarmila Hodoličová vyštudovala slovakistiku. Mal som tú česť, že boli mojimi poslucháčmi tu na novosadskej Filozofickej fakulte. Prof. Miroslav Dudok študoval v Bratislave, ale učí aj na Oddelení slovakistiky v Novom Sade. Naši slovakisti sú zamestnaní na mnohých úsekoch nášho kultúrneho a vedeckého života. Aj tu pred nami sú Adam Svetlík, literárny vedec, Zuzana Čížiková, na Filozofickej fakulte v Belehrade, spisovateľ a básnik Martin Prebudila, a mnohí ďalší v literárnom, vedeckom živote, rozhlase, televízii, spisovatelia, prekladatelia, jazykoví redaktori a ťažko všetko aj napočítať. Keď sa to všetko má na pamäti, uvedomíme si, akí sme nimi obohatení, ako sa náš kultúrny a vedecký život rozrástol a ako sa skvalitnil. Je to asi veľkým potešením pre nás všetkých, ale najmä pre mňa ako jedného s najdlhšími skúsenosťami v našej slovakistike a azda jediného ešte medzi nami z jej zakladateľov vo vojvodinskom vysokoškolskom prostredí. Ostatných spoluzakladateľov medzi nami už niet, aby toto dosvedčili a spolu sa s nami tu tešili.

Pri tejto príležitosti takisto sa mi núka povedať, že vysokoškolská slovakistika nevznikla na Filozofickej fakulte. Už predtým bola na Vyššej pedagogickej fakulte v Novom Sade. Študoval tam napríklad Ján Cicka z Kovačice, neskôr novinár, Anna Ferková z Kysáča, Majtánová z Lugu a ešte ďalší. Bolo to dvojročné štúdium. Po založení Katedry východných a západných slovanských jazykov a literatúr na Filozofickej fakulte v Novom Sade toto štúdium sa prenieslo na Filozofickú fakultu. Štúdium aj na fakulte trvalo iba dva roky, ako aj na Vyššej pedagogickej škole. Nemali sme ešte dostatok učiteľov pre štvorročné štúdium. Až potom začali pribúdať prof. Ján Kmeť, Michal Filip, Mária Myjavcová a ďalší. Treba tu zdôrazniť, že neodmysliteľnou osobnosťou v tomto všetkom bol prof. Dr. Petar Đorđić, vynikajúci juhoslovanský slavista a veľký priateľ Slovákov, ktorého asistentom som mal česť byť ešte pred založením slovakistiky. Po mojich vysokoškolských štúdiách v Belehrade a skončení vojenskej prezenčnej služby, na odporúčanie tamojšej Filozofickej fakulty, kde sme na slavistike študovali viacerí Slováci z Vojvodiny, medzi nimi napríklad aj kolegyňa Mária Myjavcová, Pavel Mučaji a iní, pobudol som na odbornej špecializácii v Prahe a Bratislave. Už vtedy sa počítalo so založením slavistiky a najmä slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Po zamestnaní na Filozofickej fakulte v Novom Sade, zasa za veľkej podpory prof. Dr. Krešimira Georgijevića, bohemistu a slavistu a môjho profesora na belehradskej Filozofickej fakulte, stal som sa asistentom staroslovienčiny a porovnávacej gramatiky slovanských jazykov u prof. Dr. Petra Đorđića. Bolo to na Katedre južnoslovanských jazy-

kov a literatúr (kde bola okrem vtedajšej srbochorvátčiny aj macedónčina a slovinčina). Na tej katedre som bol potom aj tajomníkom katedry. V tom čase sa mi prof. Georgijević zdôveril, že by aj on rád prešiel na Filozofickú fakultu v Novom Sade, keď sa založí slavistika. Ba aj Čiernohorec Risto Kovijanić, tiež veľký priateľ Slovákov, ktorý bol viac rokov lektorom v Bratislave a dôkladne preskúmal štúdium srbských žiakov na tamojšom evanjelickom lýceu, ako najvyššej škole u Slovákov a akú vtedy nemali ešte Srbi, bol za mnou a tiež bol veľmi ochotný sa zamestnať v Novom Sade. Avšak nezamestnali sa ani prof. Georgijević ani on, lebo o tom rozhodovali iní. Prof. Đorđić si ma hneď privinul k sebe a dôkladne pripravoval pre odbory staroslovienčinu a porovnávaciu gramatiku slovanských jazykov, ktoré on prednášal. Mával som cvičenia z týchto predmetov, a potom v centrách pre diaľkových študentov v Subotici a Sombore som s jeho schválením aj prednášal celé kurzy z týchto predmetov. Viackrát sa mi zdôveril, že by bol veľmi rád v prípade, keby slavistická katedra a slovakistika neboli založené alebo dlhšiu dobu neboli založené, aby som bol nástupcom na jeho predmetoch. Intenzívne som sa pod jeho vedením učil slovanské jazyky a gréčtinu. No stalo sa, že sa na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade začalo dvojročné štúdium slovenčiny. Potom som zároveň tam učil aj jazykové predmety zo slovenčiny (literatúru prednášal profesor Ján Kmeť, ktorý prichádzal z Petrovca). Hlavným cieľom však stále zostávalo, že sme s prof. Đorđićom robili intenzívne prípravy na založenie samostatnej slavistickej katedry na Filozofickej fakulte. Bola to pre

mňa veľká drina, ale som stále cítil veľkú podporu a pomoc prof. Đorđića a videl v tom skvelú budúcnosť pre mňa a vojvodinských Slovákov. Po založení osobitnej katedry východných a západných slovanských jazykov som bol tajomníkom tejto katedry a zároveň jeden rok aj tajomníkom Katedry južnoslovanských jazykov a literatúr, z ktorej vyrástla Katedra východných slovanských jazykov a literatúr. Prof. Đorđić bol vedúcim novozaloženej katedry až po osamostatnenie katedry slovenčiny a katedry ruštiny, ktorá tiež bola z Vyššej pedagogickej školy presunutá na Filozofickú fakultu keď aj slovenčina. Rozdelenie slavistickej katedry bolo koncom šesťdesiatych rokov, keď sa na fakulte už predtým postupne zamestnávali aj ďalší kolegovia slovenčinári a vzniklo úplné štvorročné štúdium slovenského jazyka a literatúry, o ktorom sa píše na iných miestach. Pri tejto príležitosti môžem vysloviť veľké potešenie a plné zadosťučinenie za celú tú prácu, ktorú som od začiatkov, ktoré vznikali takmer z ničoho, a potom v spolupráci s inými kolegami a entuziastami, ktorí pribúdali, vykonal na novosadskej a vojvodinskej vysokoškolskej slovakistike a mimo nej od jej začiatkov podnes. Ďakujem. Prof. Dr. Daniel Dudok (Jubilant prof. Dr. Daniel Dudok bol prvým riaditeľom Slovakistického ústavu, prvým predsedom Spolku vojvodinských slovakistov, zakladateľom a zodpovedným redaktorom vedeckej publikácie Zborníka Spolku vojvodinských slovakistov – 18 ročníkov, organizátorom a účastníkom početných vedeckých porád, sympózií doma a v zahraničí, zamestnaný celý pracovný vek na vysokej škole – 46 rokov, publikačne činný atď., atď., – sú to len niektoré údaje nasvedčujúce bohatú pracovnú a vedeckú činnosť prof. Dr. Daniela Dudka, ktorého životnú osemdesiatku si prítomní pripomenuli aj na nedávnom 56. literárnom snemovaní v Novom Sade. Čitateľom ponúkame jeho diskusný príspevok, ktorý náhodou určitých okolností na snemovaní nebol prečítaný.)

obzory2:0 26.6.2012 15:23 Page 3

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (30)

Zjavné reakcie evanjelikov v Petrovci a Selenči na rekatolizačné tendencie eď už so školskou a cirkevnou konK solidáciou evanjelických Slovákov to nijako nešlo a ich požiadavky aspoň o minimálne náboženské práva neboli vôbec akceptované, ba čo viac, keď už bolo celkom jasné, že pod vedením kaločského arcibiskupa Bathyániho katolícka cirkev v Báč-bodrožskej stolici len využila požiadavky nekatolíkov na ešte krutejšiu, až neústupčivú politiku svojho pôsobenia, tak evanjelickým Slovákom nezostalo nič iné ako zmeniť taktiku boja o svoje práva. Po nezdarnom prosíkaní rozhodli sa vzoprieť všetkému tomu, čo nastoľovala katolícka cirkev. „Keď nechcete vy vyhovieť našim požiadavkám, prečo by sme potom my vyhoveli vašim,“ vraveli a začali sa tak aj správať. Najvypuklejší v tom boli Petrovčania a Selenčania. Prvým problémom evanjelicko-katolíckeho potkýnania v Petrovci bol učiteľ v škole, keď po Michalidesovi v roku 1767 Petrovčania nechceli prijať do služby nového učiteľa katolíka. V archívnych dokumentoch je zachovaný dokument, že neprešlo ani pol roka, keď začiatkom septembra 1767 bola do tejto osady zaslaná zmluva o vydržiavaní nového katolíckeho učiteľa1, v ktorom sa mimo všeobecných určení spresňuje aj 9 stanovených záväzkov občanov, aby v poslednom bolo naznačených 7 peňažných záväzkov (štól) s naznačenou cenou pre cirkevné služby, ktoré bude tento konať. Keďže to v Petrovci neprešlo ani po niekoľkých pokusoch, správa o tom šla opačným smerom a tak 8. júna 1769 prišiel rozkaz až z Požunu (dnes Bratislava), ako ten problém riešiť. V ňom sa nakladá, že sa pre učiteľa katolíka má adaptovať byt nekatolíckeho učiteľa, alebo mu vystavať nový, ďalej zemepánskym záväzkom bude dať grunt pre katolícku cirkev a faru, a úlohou kaločského arcibiskupa angažovať sa okolo školy.2 Ani po rozkaze to však nešlo, a tak do Petrovca zavítala komisia v zostave N. Mezer, A. Sučić (Szucsicz) a E. Vály. Táto dňa 26. septembra 1769 dala negatívnu správu, teda zaslala do Baje správu, že sa jej nepodarilo postaviť katolíckeho učiteľa v Petrovci.3 Aj z ďalšej dokumentácie vidno, že požiadavkám nevyhovel ani futocký zemepán Čarnojević (Csernovics), lebo na zodpovedné inštitúcie do Topoly už 5. októbra istého roku šla správa, že pán

nechce dať pozemok ani za učiteľa, ani za cirkev.4 Z ďalších rozpisovv vidno, že zemepán Čarnojević bol v tom smere neústupčivý, za čo celá rodina získala rozhorčenie (indignaciu) pre neuctievanie rozhodnutia vyšších orgánov. No rovnako tvrdohlavé boli aj najvyššie orgány, ktoré trvali na tom, že treba realizovať naznačený intimát. Do Požunu prišla aj začiatkom nového roku nová správa z Petrovca (z dňa 5. februára 1770), že občania ani ďalej nechcú prijať katolíckeho učiteľa.5 Takže potom, keď to nešlo podobrotky, šlo nasilu, čo len vyvolalo v Petrovci nepokoje. Keď brachiálna sila katolíckeho učiteľa uviedla do osady a pozemky pre uvedené školské a cirkevné objekty vyznačila kolíkmi, vzbúrila sa masa petrovských žien (v dokumente sa uvádza háveď, zberba), učiteľa z osady vyhodila a kolíky pre označenie pozemkov povytrhávala.6 Také počínanie poddaných však už nemohlo prejsť bez zákroku zodpovedných, a tak rozkaz znel: uväzniť čelné osoby vzbury v trvaní 10 týždňov a rozhodne zotrvať na opakovanom uvádzaní katolíckeho učiteľa do služby a insistovať na jeho vydržiavaní zo strany občanov Petrovca. Tak si, asi prvýkrát v záznamoch slovenského Petrovca, aj ženy v žaláre odpykali svoje. A aby sa celý problém nejako zahladil, istý Jozef Serdaheli (Josephus Szerdahelyi) prosil podžupana, aby sa problém riešil tak, že sa do služby uvedie Samuel Pataky, teraz katolík, ale predtým luterán.7 A hoci aj potom katolíckym učiteľom tu nebolo ľahko, veď často boli tŕňom v oku evanjelikom, pod nátlakom vyšších orgánov, dokumentom z dňa 1. novembra 1771, richtár a prísažníci tejto osady prisahali, že v Petrovci prijmú do služby katolíckeho učiteľa, ale pod podmienkou, aby neučil deti proti ich viere a že pod tými podmienkami sa aj občania prijmú znášať materiálne trovy pôsobenia učiteľa. Vtedy bola podpísaná aj dovtedy problematická zmluva o vydržiavaní učiteľa, ktorá hneď nadobudla platnosť. Tak dali za tým problémom bodku, aj Petrovčania, či Petrovčanky, a pred právnou a exekučnou presilou predsa len sklonili hlavu. A nielen oni, lebo na panstvo do Futogu prišiel nový pán, gróf Andrej Hadík. So Selenčanmi to bolo ešte otras-

1 Viď dokument 324/1767 – Conventio Ludi Magistri Catolici z 18. septembra 1767, Apatín. Archív Vojvodiny, BBŽ, zv. 4 (1766 – 1771). 2 Viď dokument 114/1769 z 8. júna 1769, Požun. AV, BBŽ, zv. 4 (1766 – 1771). 3 Viď dokument 226 a/1769 z 26. septembra 1769, Petrovec; G. c. 9. nov. 1769, Fasc, 91 lite Y, Baja. AV, BBŽ, zv. 4 (1766 – 1771). 4 Viď dokument 186/1769 z 5. októbra 1769, Topola, b. s. AV, BBŽ, zv. 4 (1766 – 1771). b. s. 5 Viď dokument 237/1767 z 9. novembra 1769, ale aj Pc. 11. decembra 1769, Fasc. 92, litt N, Baja. AV, BBŽ, zv. 4 (1766 – 1771). 6 Viď dokument 35/1770 z 5. februára 1770, Požun, b. s. AV, BBŽ, zv. 4 (1766 – 1771). 7 Viď dokument 36/1770 z 9. apríla 1770, Baja, b. s. AV, BBŽ, zv. 4 (1766 – 1771).

24/II

nejšie. Po tom, čo evanjelikom v Selenči kompetentné katolícke cirkevné orgány, podporené aj štátnou, vlastne brachiálnou službou roku 1764 zakázali bohoslužby, násilne vnikli do evanjelickej modlitebnice, devastovali ju a cirkevné predmety vyhodili na ulicu, a keď nato v roku 1767 do osady prišiel aj učiteľ katolík, medzi dvoma konfesiami dovtedy otázna tolerancia sa zmenila na úplnú konfrontáciu jedných proti druhým. Predsa inak to bolo, kým v Selenči bol katolícky živel málopočetný. Vtedy domináciu mali evanjelici a katolíci sa sťažovali na prekážky, ktoré im kládli luteráni a obecné predstavenstvo zostavené predovšetkým z evanjelikov. A hoci sami urážlivo nazývali evanjelikov, zavadzalo im, keď ich tí volali „papistami“ a ich vieru „šokačkou“. A potom, keď do Selenče prišiel väčší počet katolíckych rodín, ktoré si hneď v začiatkoch zastali po boku svojej cirkvi, proti evanjelickému vierovyznaniu a proti ich požiadavkám za práva svojej viery, to už vypadalo inak. Podľa dokumentácie v Arcibiskupskom archíve v Kaloči stalo sa to v roku 1766, keď osada Báčujfalu mala 254 katolíkov. Tí hneď žiadali aj svoje cirkevné predstavenstvo a svojho kaplána, a tak sa potom osada konečne aj katolícky konsolidovala. Katolícky živel sa zdal byť efektným najmä potom, keď do osady prišlo ďalších 124 katolíckych rodín. A vtedy bol na rade aj rozpor medzi dvoma farnosťami toho istého národa, v istej osade. Evanjelici si boli vedomí toho, že už v Selenči nebude tak, ako bolo, ešte menej ako by si želali, veď, ako tvrdili, tendencia katolizácie bola čím ďalej, tým väčšia, takže im idea zdvihnúť kotvu znovu vŕtala v hlave. Našťastie práve v tých rokoch aj Slavónsky generálny štáb so sídliskom v Osijeku začal znovu osídľovať Vojenskú hranicu, a tak 5. apríla 1769 v mene všetkých obyvateľov evanjelického vierovyznania Matej Abrhám, Jakob Čapeľa, Michal Bap a Michal Herman požiadali vojenské predstavenstvo o povolenie osídliť sa v Čajkovskej milícii v Šajkaškom dištrikte. Uviedli pritom podmienky, v akých žili v osade, aj svoje požiadavky pre nové osídlenie. Prvá odpoveď bola negatívna. Len potom, keď za pomoci futockého notára a právnika Emericha Beňovského dostali

atestát, že sú poctiví, spravodliví a pracovití ľudia, generál von Methensen veliteľ Slavonského generalátu podal túto informáciu na Cisársko-kráľovskú dvornú radu, a tá už 8. júna 1769 dala povolenie prijať prepustencov zo Selenče do Šajkašského práporu. Tam, do Šajkašského dištriktu, sa začiatkom augusta 1769 prvých 21 rodín aj presťahovalo, ale keďže počet rodín rástol, našlo sa záchranné riešenie presťahovať všetkých záujemcov na vtedy jestvujúcu puklinu na Vojenskej hranici v oblasti Praedio Pashoe (dnes Stará Pazova), kde sa o rok neskoršie zo Selenče presťahovali ďalšie rodiny, súhrnne 120 rodín.8 Podľa niektorých autorov nápomocný v prechode do Sriemskej stolice selenčským Slovákom bol aj Ján Bohn, profesor na novosadskom srbskom gymnáziu, ináč rodák z Turca. Ale o tom záhadnom prechode evanjelikov do Sriemu, skôr ako to bolo aj zákonmi povolené, pri inej príležitosti. Tento hromadný odchod evanjelických Slovákov zo Selenče vyvolal potom veľký rozruch. Miestodržiteľská rada hneď zvolila vyšetrovaciu komisiu. V archíve sú prístupné tri správy o tejto problematike.10 Mimo toho komisia preverila aj totožnosť správ na základe odpovedí tých, ktorí v Selenči zostali. Ale odpovede na štyri postavené otázky boli stručné, zmätené a nesmelé, aj v rukavičkách, často plné byrokratickej zdvorilosti, a tak tento dokument veľa pravdy ani nedokázal.11 Niet priestoru na dôkladnejšiu analýzu tohto dokumentu, ale je to možné vykonať. Mimo toho bežali aj správy na vyššie orgány o histórii toho činu12 neraz sa žiadal návrat hraničných emigrantov späť pod stoličnú správu13. Darmo, veď vojenská, opodstatnená ešte aj potrebou nových hraničiarov, bola silnejšia. Aj predtým rozliata zlá krv medzi dvoma vierovyznaniami v Selenči trvala dlho, a aj v archívoch je o tom dosť dôkazov. Predsa, hoci značný počet evanjelikov vtedy z tejto osady odišiel, časť ich predsa zostala vzdorujúc vtedajším nástrahám, aj podfukom tvrdého katolíckeho štátu. Tak konfesionálna netolerantnosť, ba tvrdosť a nezlomnosť Habsburskej monarchie, sťažila život našincov aj v hore spomenutých prípadoch v Petrovci a Selenči. A hoci sa našinci už vtedy dožadovali nejakej pravdy, nezískali ju. Výrok: Čia krajina – toho náboženstvo (Cuius regio, eius religio) vyčíňal vtedy po svojom v tvrdej Tereziánskej dobe. Pre evanjelikov nepravda bola tak v Petrovci, ako aj v Selenči. A nebo bolo tak vysoko. DrSc. Ján Babiak

8 Viď dokument 112/1770 z 10. apríla 1770, b. s. AV, BBŽ, zv. 4 (1766 – 1771). 9 Všetko o odchode Slovákov na Vojenskú hranicu podľa J. Miklovica: Presídlenie Slovákov evanjelikov zo Selenče do Pazovy roku 1770. In: Selenča 1758 – 1998, Selenča – Báčsky Petrovec : Slovan –Kultúra, 1998, s. 94 – 104. 10 Viď o tom dokument 1-2/1770 z 18. januára 1770, Baja, dokument 40/1770 a 40a/1770 z 5. februára 1770, Požun, b. s. AV, BBŽ, zv. 4 (1766 – 1771). 11 Viď dokument 177/1770 zo 4. júna 1770, Požun, b. s. AV BBŽ, zv. 4 (1766 – 1771). 12 Viď napr. dokumenty 358-360/1771 z 23. decembra 1771, Požun, b. s. AV BBŽ, zv. 5 (1772 – 1775). 13 Viď napr. Cirkulár z Požunu. Dokument 20-22/1775 z 11. decembra 1775, Požun. AV BBŽ, zv. 6 (1776 – 1778).

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

obzory3:0 26.6.2012 15:32 Page 4

KNIHY

Impozantný edičný čin (Milina Sklabinská, Katarína Mosnáková: Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2012, strán 400) red štyrmi rokmi zriadený a kádrovo len skromne obsadený Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov z Nového Sadu dal o sebe vedieť impozantným edičným činom. Publikácia Slováci v Srbsku z aspektu kultúry prekvapila nielen noblesným grafickým stvárnením (Đula Šanta), ale aj vydarenou koncepciou a nezvyčajne nasýteným obsahom. Slováci v srbskej Vojvodine, známi dávnou vydavateľskou tradíciou, ako aj náročnou reflexiou vlastnej kultúrnej identity, sa len teraz dočkali diela, ktoré sprostredkovalo súhrnný obraz o podobe, do ktorej sa v priebehu už takmer troch storočí uhniezdilo ich civilizačné, komunitné, jazykové, kultúrne a národnostné uspôsobenie. Netreba osobitne rozvádzať, že tvorcovia publikácie o Slovákoch v Srbsku sa podujali na neľahkú úlohu. Najmä ak zoberieme do úvahy rozsah a úskalia interpretácie fenoménu kultúra. A aj to, že v súčasnosti sú už značne sproblematizované koncepty, ktoré zobrazovali enklávne, jazykové či etnické spoločenstvá, akým sú aj vojvodinskí Slováci ako geneticky, historicky a sociokultúrne homogenizované jednotky. Takéto prístupy zjednodušovali, no hlavne skresľovali reálny obraz takýchto spoločenstiev. Milina Sklabinská v editorskej poznámke konštatovala, že koncepcia, ktorú si zvolili, predstavuje iba jeden z možných prístupov ku spracovávanej problematike. Ja by som k tomu chcel dodať, že pri rozhodovaní sa pre niektorú z nepreberného množstva možností, zostavovateľky preukázali výnimočný cit pre výber vari najoptimálnejšieho riešenia. Obraz vojvodinských Slovákov sa podujali sprostredkovať možno tým najjednoduchším, no nanajvýš efektívnym spôsobom. Poskladali ho z tridsiatich štyroch Slovákmi osídlených lokalít, ktoré im poslúžili ako obsahová osnova k povytkávaniu širokej a pestrej škály vysťahovaleckých osudov, ako aj rozmanitých podôb tradíciou, inštitucionálne a osobnostne formovaných kultúrnych prejavov a snažení. Koncept lo-

30. 6. 2012

26 /4497/

kálnych komunít sa ukázal byť prezieravým krokom hlavne preto, lebo aj v prostredí vojvodinských Slovákov patrí lokálna identita k najvýraznejšie pociťovaným a manifestovaným hodnotám. Dominantnosť územnej či lokálnej komunity v živote vojvodinských Slovákov korešpondovala v minulosti s potrebou zakotvenosti a zakorenenosti kolonistov v novo osídlenom prostredí. Vtedy, ale aj v súčasnosti, korešponduje s potrebou niekam patriť, mať svoje blízke prostredie, svojich blízkych ľudí ako svoju oporu. Pre takéto danosti sa lokálna komunita osvedčila v sociálnych vedách ako jedna z najproduktívnejších analytických kategórií pri vytváraní obrazu o skupinovosti, o kultúre sociálnych skupín a o kolektívnych identitách. Tento princíp bol v publikácii Slováci v Srbsku umocnený aj tým, že na jej tvorbe boli zainteresovaní vzdelanci prezentovaných lokalít, ktorí pri spracovávaní príslušných kapitol mohli zužitkovať aj vlastnú autopsiu. Z obsahovej štruktúry publikácie spočívajúcej na 34 komunitách vojvodinských Slovákov zrejme vyplynulo, že faktografická stránka bola zostavovaná spôsobom lexikograficko-encyklopedického diela. To znamená, že všetky lokality boli spracované podľa jednotnej osnovy so zreteľom na jej zemepisnú a demografickú charakteristiku, historický vývin a súčasný stav, reálie životného štýlu a kultúry v tradičných, inštitucionálne a individuálne rozvíjaných formách, pozoruhodnosti a špecifiká komunity, najvýznamnejšie ustanovizne a osobnosti danej lokality. Práve tejto zjednocujúcej štruktúre obsahu jednotlivých kapitol vďačí publikácia o Slová-

HLAS ĽUDU

koch v Srbsku za výnimočnú bohatosť empirických faktov. Takýto postup umožnil, že do publikácie sa nedostali iba historické, sociokultúrne, umelecké a ďalšie reálie, ako aj ustanovizne a osobnosti, ktoré by reprezentovali slovenskú enklávu vo Vojvodine ako celok. V posudzovanej publikácii sú takéto reálie zastúpené v každej jednej kapitole / lokalite, takže môžeme posúdiť, akú úlohu zohrávali nielen v celostnom organizme, ale aj v jednotlivých častiach vojvodinských Slovákov. Dokumentačná a informačná nasýtenosť vniesla do publikácie aj nie vždy samozrejmú pridanú hodnotu. Spoznáme ju v jej nevšednom zaľudnení. Viac ako tisícka dobových a recentných fotografií priblížila nielen významné a zväčša už známe osobnosti, ale hlavne nespočetný zástup vojvodinských Slovákov. Zakaždým v ich vlastnom pospolitom, rodinnom, generačnom, pracovnom či inom začlenení, aj v ich špecifickom miestnom prostredí. Hlavným zámerom publikácie bolo predstaviť Slovákov v Srbsku ako geograficky a početnosťou rozložité, a preto aj kultúrne rozrôznené spoločenstvo. Tvorcovia publikácie však nestrácali zo zreteľa, že v doterajšom vývine tohto spoločenstva boli zastúpené aj integračné činitele a trendy. Do rozpadu Rakúsko-Uhorska boli zjednocujúce snaženia zacielené na integráciu slovenských ostrovov v reláciách širšie ponímaného dolnozemského priestoru. Po roku 1918 sa integračné snahy vojvodinských Slovákov čoraz zreteľnejšie začali orientovať na procesy v reláciách formujúcej sa slovenskej národnostnej menšiny v rámci novoutvorenej Juhoslávie. Výsledkom najskôr dezintegračných, a potom integračných procesov bolo, že pôvodne širšie rámcované povedomie dolnozemských

Slovákov sa transformovalo a zúžilo na identitu vojvodinských Slovákov, najnovšie aj srbských Slovákov. Milina Sklabinská v týchto súvislostiach zhodnotila, ako sa Slováci vo Vojvodine popri budovaní infraštruktúry lokálnych či komunitných ustanovizní programovo upriamili aj na budovanie inštitucionálnych základov slovenskej menšiny v jej juhoslovanskom štátnom začlenení. Najvýznamnejšiu oporu jej poskytovali v Báčskom Petrovci pôsobiace Slovenské gymnázium (1919), Kníhtlačiareň (1919), Slovenské národné slávnosti (1919), časopis Národná jednota (1920), Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Juhoslávii (1921), Matica slovenská v Juhoslávii (1932) a ďalšie. Novým kultúrnym centrom vojvodinských Slovákov sa stal Nový Sad, kde začalo slovenské vysielanie v tamojšom rozhlase (1949) a TV (1975), zriadený bol odbor slovakistiky na Filozofickej fakulte (1961), vznikol Spolok vojvodinských slovakistov (1969), vychádzajú tu viaceré slovenské časopisy a noviny. Najnovšie tu začal pôsobiť aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (2008). To sú iba tie kľúčové inštitúcie, na činnosti ktorých sa vyhraňovali kontúry svojbytnej národnostnej kultúry Slovákov v srbskej Vojvodine. Ich význam vidí Milina Sklabinská v tom, že „Slovákov v Srbsku poznajú dnes ako vyspelú menšinu, ktorá si hlboko váži svoje korene, zachováva svoje tradície a ktorá suverénne rozvíja svoje schopnosti a tvorivosť. A zároveň, že sa Slováci v súčasnosti pokladajú za plne integrovanú menšinu, ktorá svojimi osobitosťami a špecifikami vo významnej miere dotvára kultúrnu mozaiku multietnickej Vojvodiny a Srbska“. Záverom možno konštatovať, že mladý a ambiciózny bádateľský kolektív, ktorý sa zoskupil v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, práve vydanou publikáciou Slováci v Srbsku z aspektu kultúry vytvoril spoľahlivý základ, na ktorom môže rozpracovávať genetické zdroje, medzietnické a interkultúrne súvislosti, ako aj ďalšie stránky jedinečného a rešpektovaného obrazu kultúry Slovákov v Srbsku. A môže na ňom rozvíjať aj súčasný, neobyčajne dynamický sebapoznávací a sebauvedomovací proces tohto kultúrne a etnicky vitálneho spoločenstva. Ján Botík

III/25

obzory4_5:0 26.6.2012 15:34 Page 1

R E P O R TÁ Ž Z CESTY DO VYTÚŽENEJ KANADY

Vôňa domova – dar nad všetky dary ie je cesta ako cesta a nie je vom, takým, akí si ho pamätáme dovolenka ako dovolenka, z rokov blahobytu, a nič nenaskeď sa človek vyberie odhaľovať vedčuje, že človek je tisíckami kidávno vytúžené mesto a nájde v lometrov od neho vzdialený. Títo ňom rovnakých ľudí, s akými sa Slováci si jednoznačne vedia chrástretáva a žije dennodenne doma. Práve takou bola cesta do vytúženej Kanady, ktorá sa uskutočnila v máji, počas ktorej som mala príležitosť stretnúť sa so značným počtom vojvodinských Slovákov a stráviť s nimi nezabudnuteľné chvíle. O tieto zážitky rada by som sa rozdelila s čitateľmi Hlasu ľudu, pre- Pohľad na down town Toronta dovšetkým preto, aby sme si častejšie spomenuli na sku- niť minulosť, ktorá pulzuje každou točnosť, že tých Slovákov, ktorí nie- ich bunkou. Zároveň však nebolo kedy dávno odchádzali z Vojvo- potrebné mnoho hovoriť o akdiny za oceán za lepším životom, tualitách z vojvodinskej komuniaj dnes viažu silné putá k svojmu ty. Sú pravidelnými odberateľmi predchádzajúcemu domovu. Tak Hlasu ľudu, sledujú elektronické ako niekedy v rodnom kraji, aj v médiá a prostredníctvom nich aj novom domove si títo Slováci ve- televízne a rozhlasové vysielania čerom radi spievajú slovenské a sú v bezprostrednom styku so pesničky, ich nádherné domy zdo- svojimi rodákmi, vďaka čomu veľbia taniermi so slovenskými vzor- mi dobre poznajú tep dnešnej kami, valaškami či obrazmi, na Slovače v Srbsku. ktorých sú motívy Dolnej zeme, Azda práve preto nebolo ťažké nejedna skriňa aj dnes skrýva li- počas pobytu usporiadať aj dve gotavé kašmerínky a v ich vitrí- svojrázne prezentácie knihy Slováci nach hrdo stoja vyfintené bábiky v Srbsku z aspektu kultúry, a to 12. do slovenského kroja. Ich steny mája v Toronte a následne 20. krášlia aj zarámované fotografie, mája vo Windsore. Práve v týchto

Spolu s farárom Ladislavom Kozákom a jeho manželkou Katarínou

na ktorých sú ich mamy či staré mamy v tých našich jedinečných a jedinečne ťažkých partách v deň sobáša. Na policiach nejedna z monografií o Slovákoch z Vojvodiny. Všetko tu vonia domo-

26/IV

mestách je slovenská komunita početnejšia, avšak Slováci žijú aj v Kitcheneri, Hamiltone, Guelphe, Londone, či mnohých iných prostrediach, odkiaľ aj pricestovali na spomínané akcie. Torontská

kýchto rodín je tu ešte mnoho. Píše sa o nich podrobne aj v obsiahlej Pamätnici Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi sv. Pavla v Toronte, ktorá bola publikovaná v roku 1992, keď zbor zaznamenal pol storočie svojej existencie. Práve v roku 2012 tento evanjelický zbor oslávi okrúhle sedemdesiatiny, jubileum spolupatričnosti, jednoty a vďaky za zatiaľ prejdenú cestu. Zbor už dve desaťročia vedie Ladislav Kozák, evanjelický kňaz rodom z Brezna, ktorý spolu s manželkou Katarínou vďaka početným veriacim pochádzajúcim z Vojvodiny vidno splynuli so slovenskou vojvodinskou senzibilitou. Byť prítomný na službách Božích v tomto nádhernom chráme znamená aj zažiť nevšednú možnosť zaspievať si pesničky aj z Tranoscia a spievať časti bohoslužieb presne tak ako to niekedy robievali naše staré mamy...

prezentácia sa pripravovala dlho, už od februára, keď som si zaobstarala letenku, lebo usporiadať akciu v Kanade znamená vymeniť balkánsku nonšalanciu kanadskou presnosťou a nenechať na náhodu túto v mnohom jedinečnú udalosť. Jej význam spočíval práve v tom, že vojvodinskí Slováci aj dnes vynachádzajú spôsoby, ako upútať pozornosť na vlastné kultúrne tradície a predstaviť spôsoby ich ochrany a rozvoja v súčasnosti. Pomocnou rukou pri usporiadaní prezentácie bol Klub dolnozemských Slovákov Vojvodina. Klub bol založený roku 1984 a dnes ho úspešne vedie predseda Michal Pavlis, ktorému v tejto činnosti ochotne pomáha manželka Anka Pavlisová. Vďaka tomuto srdečnému manželskému páru bol môj pobyt bohatší o niekoľko výletov napríklad na sever Ontária, či do Ameriky. Žiadna akcia sa však nezrealizuje bez nezištnej a nenahraditeľnej pomo- S rodinami Peťkovskou, Pavlisovou a Zuzkou ci manželov Peť- Skalovou kovskovcov – Janka a Very. Svojho Klub dolnozemských Slovákov času učiteľský pár v Kulpíne, dnes Vojvodina dnes zhromažďuje poharmonický pár vychutnávajúci četných Slovákov a každoročne dôchodcovské dni vo východnom pre nich usporiada spoločenské Toronte, vždy múdro poradí a akcie. Bazár je miestom, kde sa ochotne prispeje k tomu, aby sa každoročne pripravujú tradičné vojvodinskí Slováci stretávali a za- slovenské jedlá, ktoré si pricháchovávali si svoje tradície. Rodina dzajú ochutnať a zásobiť sa nimi aj Pavlisová a Peťkovská je však úplná mnohí Neslováci. Tradičné stretáiba vtedy, keď spomenieme aj ro- vania sa konajú aj na slovenských dinu Skálovú, manželov Petra a piknikoch či pri rôznorodých poZuzku, ktorá ako najmladšia sest- dujatiach, prednáškach, výstara Anky Pavlisovej a Janka Peť- vách, prezentáciách knižných vykovského vždy ochotne prispieva daní a podobne. Klub od roku k realizovaniu cieľov klubu. A ta- 2007 publikuje aj štvrťročný in30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 26.6.2012 15:34 Page 2

R E P O R TÁ Ž formátor o živote vojvodinských sme si ujsť ani nákupnú horúčku, Slovákov a vydal aj venček sloktorá vás vzhľadom na výber a venských piesní, ktorý obsahuje dobré ceny v žiadnom prípade v výber takmer tridsať pesničiek, Amerike nezaobíde. Miško je však ktoré sú u nás najzaužívanejšie. majstrom hry na harmonike, iniPráve vďaka takto organizovacioval založenie Slovensko-kanému klubu hovoriť o kultúre a vônadského klubu Vojvodina vo bec o živote vojvodinských SloWindsore v roku 1987 a dlho bol vákov bolo pôžitkom. Zišlo sa tu zo jeho predsedom. Okrem toho, že 50 členov klubu a hostí, za prísi na harmonike pravidelne zahrá tomnosti honorárneho konzula svoje obľúbené pesničky, v čom Slovenskej republiky za Ontário ho spevom podporí manželka pána Michala Martinčeka, ktorí si Zuzana, tento pán opravil už na pri tejto príležitosti mali možnosť stovky harmoník, tiež robí divy vypozrieť aj videomateriál predstarezávaním slovenských motívov z vujúci slovenské lokality v Srbsku. dreva. Následne o všetkom informovali aj A tak sa pôvodná oddychová tamojšie médiá, ako je napríklad dovolenka zmenila na aktívnu slovenský televízny program Slodovolenku, v rámci ktorej vďaka venský svet či slovenský týždenník už spomínaným rodinám, ako aj Kanadský Slovák, ktorého redakvďaka nevšednej pohostinnosti tor Julius Behul vo svojom článku rodiny Sklabinskej, Janičekovej a Po prezentácii vo Windsore s rodinami Pavlisovou, Benkovou, Bouviedol: „V plnom a doslovnom vý- lehradskou, Častvanovou a Stevanovićovou Hložanovej z Toronta, rodiny Anny zname slova bolo čo závidieť. DolMaleševićovej z Hamiltonu, ronozemskí Slováci dokázali to, o emigrantov najrozličnejších kultúr ských Slovákov. Po bohoslužbách diny Ušjakovej z Guelphu a mnočom mnohí z nás iba môžu snívať a vierovyznaní. Jej úradnými ja- v Cirkvi narodenia Krista Pána, hým ďalším, zmenila na neza... akosi nechápavo pozeráme na zykmi sú anglický a francúzsky a ktorú tu založili v dávnom roku budnuteľné chvíle plné slovenskej čaro zabudnutého sveta, jeho po- ochrana ľudských a menšinových 1928, jej farár Rastislav Mičovský srdečnosti a pohostinnosti. Aj keď mnohé dary a suveníry koj a krásu, na život, o ktorom by práv je tu na vysokej úrovni, akým privítal svojráznu prezentáciu slosa dalo písať ako o lieku na strha- je aj životný štandard jej obyvateľov. Podpora na né nervy či srdce.“ Avšak okrem úspešnej prezen- zachovávanie a zveľaďotácie Ústavu a publikácie mala vanie menšinových práv som tú česť zúčastniť sa aj na je však spätá s rozvojom stretnutí Slovaks in Canada Ini- medzikultúrneho dialógu, tiative, ktoré pôsobí v Kanade s a tak sa prioritne podpocieľom organizovať spoločné ak- rujú práve akcie späté s tivity Slovákov v tomto štáte. Ini- prezentáciou rôznych kulciátorom stretávaní je Ondrej Mi- túr. Aby si však menšina zachovala svoje špecifiká, háľ, silbašský rodák, môj potrebuje sa v najhostiteľ, autor početväčšej miere ných titulov kníh a spoľahnúť na výstav spätých vlastné sysso životom vojtémy finanvodinských covania, a Slovákov, ktotak je tomu Publikum na prezentácii publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry rý sa spolu s aj so zainými organichovaním svojich venskej kultúry z Vojvodiny a naj- budú dennodenne pripomínať na záciami snan á b o ž e n s k ý c h mä predstavenie publikácie, kto- tieto spoločné chvíle, tým najväčží o skvalitnešpecifík. Práve pre- rá ju reprezentuje. O srdečnú po- ším darom je však kúsok domova, nie a zvýšenie to bol na tomto moc sa tu pričinila rodina Dan- ktorý či už odovzdávame alebo v možností strestretnutí vyjadrený ková, Samuel a Mária, tiež rodiny ďalekej krajine získavame, svedčí távania sa Slourčitý obdiv voči kraji- Bolehradská, Častvanová, Steva- o tých najvznešenejších ľudských vákov v Kanade a ne, akou je Srbsko, ktorá novićová, Pucovská a mnohé iné. vlastnostiach, ktoré človek môže pestovania slovenvytvorila legislatívne, inSlovenská vojvodinská pohos- mať. Nech je tento príspevok vyského jazyka a kulLogo Klubu dolnoštitucionálne a finanč- tinnosť a srdečnosť pridali môjmu jadrením nekonečnej vďaky a potúry. Toto stretnutie zemských Slovákov bolo príležitosťou Vojvodina z Toronta né rámce na to, aby pod- pobytu aj atribút americký, lebo tvrdením väzby vojvodinských porovala zachovanie a som vďaka rodine Benkovej, Mi- Slovákov s kanadskými a americporovnať dva príliš odlišné systémy ochrany menši- rozvoj kultúrnych autonómií men- chalovi a Zuzane, mala príleži- kými Slovákmi, ktorých navždy tosť po prvýkrát vkročiť aj do spájajú silné putá slovenskej a nových práv v Kanade a v Srbsku. šín, ktoré v nej žijú. Do tretice, ďalšie veľké spolo- Ameriky, do štátu Michigan a do slovanskej vzájomnosti, spolupaKanada je čo do obyvateľstva výrazne heterogénnou krajinou, v čenské stretnutie so Slovákmi ko- mestečka Chesterfield. Vďaka tej- tričnosti a budúcej obojstranne ktorej sa počet obyvateľov neus- nalo sa aj 20. mája vo Windsore, to pôvodom lalitskej rodine sme prospešnej spolupráce. Milina Sklabinská tále zvyšuje príchodom nových kde žije značný počet vojvodin- nakukli aj do Detroitu a nenechali 30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

V/27

obzory6:0 26.6.2012 15:35 Page 9

ČASOPISY

S Novým životom ten starý... (Nový život, roč. 64, č. 3 – 4, 2012) inule sa akosi „nezvýšil priestor“ na nahliadnutie do vtedy čerstvého dvojčísla Nového života 3 – 4. Takže teraz prichodí hovoriť o jeho obsahu nie s cieľom prípadného navýšenia hladiny záujmu potenciálneho čitateľa oň, lež s cieľom zanechať správu o tom, že NŽ opäť a predsa – vyšiel. S ním tento náš, starý a ošúchaný, pripadá menej fádny. Na začiatku pozorovaného zväzku NŽ je báseň Pavla Horova Tvoj prsteň hľadal som. Po nej Víťazoslav Hronec v eseji Nad kriedovým kruhom slo-bod-ne bodá do chúlostivej furt rozjatrenej témy slobody umeleckého (tu prednostne básnického) prejavu. Poéziu vznikajúcu a trvajúcu v kohézii, respektíve v kolízii s aktuálnym(i) svetonázor(o)m(i) secíruje s chirurgickou presnosťou a oduševnenosťou. Najmä tú a takú, aká vznikala na Slovensku počas 23-ročnej Bratskej návštevy alias železného objatia socialistickej (sovietskej) ideológie. Viera Benková prostredníctvom inter-

netového rozhovoru opatreného titulkom Uzmierujem vonkajší svet so svetom vnútra/duše „vyspovedala“ poetku a zároveň autorku literárnych kritík Zlatu Matlákovú zo Slovenska. Po dialógu spomenutej dámskej dvojice nasledujú básnické cykly Matlákovej S bojazlivou chodkyňou... a Benkovej Exlibris morušových listov. Mimochodom, už dávnejšie Viera Benková svojou tvorbou, tiež zviditeľňovaním osobností slovenskej literatúry a ich tvorby prostredníctvom interview v NŽ tomuto časopisu pridáva vzácnu pečať interaktívneho periodika. Rukolapnou skutočnosťou je i fakt, že ostošesť sa na pláne zachovania zmyslu (a vôbec existencie) NŽ vlastnými príspevkami činí aj Martin Prebudila. Všímame si jeho ďalší básnický cyklus Stále je o niečom len my o tom stále menej vieme, ako aj päť samostatných záznamov; o zdroji inšpirácie na ich napísanie napovedá už sám titulok: IN POSTmoderné agentúrne správy (Stále nemám správnu správu o sebe, čo sa deje v čiernej skrinke...). Stojí za reč upo-

zorniť aj na prozaický debut Janka Takáča (1979) pod názvom Kovačický. Prekvapujúci čo do témy a spôsobu stvárnenia – tak trochu (viac) nadrealistické pátranie po anonymnom (?) autorovi básne uverejnenej v časopise Vzlet (!), za ktorú anonym mal dostať Cenu Rozletov. Neprekvapme sa, keď raz JT získa Cenu NŽ. Jeho debutantský potenciál sa ukázal ako nekonvenčný a presahujúci obligátne počínanie literárnych začiatočníkov, nuž teda... S touto tézou môžbyť súhlasí aj Pavel Mučaji, autor textu Keď som behal bosý, v ktorom sa sústreďuje na dve nevyhnutné zložky detstva: školu a hru. Do tretice aj na tretí segment rokov bosonohých, o ktorý je U NÁS iba zriedkakedy núdza – na vojnu a jej dozvuky. Nasleduje trojlístok príspevkov zameriavajúcich sa na osvetlenie jednotlivých segmentov Slovákov žijúcich južne od hraníc pravlasti: Michal Babiak v texte Rozhovory o vojvodinských Slovákoch konfrontuje staršie s novšími poznatkami historikov ozrejmujúcich príčiny sťahovania Slovákov z Hornej zeme na priestor budúcej a teraz už i niekdajšej Juhoslávie. Jaroslav Čukan sa podpísal pod príspevok Špecifiká

Manko vlastnej literárnej tvorby (Nový život, roč. 64, č. 5 – 6, 2012) Celé tri desaťročia je slovenská literatúra chudobnejšia o básnika Rudolfa Fábryho. Táto okolnosť jeho poézii a teda ani básni Cez kruté výzvy Ríma, ktorú nachádzame na 2. strane Nového života číslo 5 – 6, neuberá na váhe. V rubrike Rozkoš z textu tentoraz „hosťuje“ Jana Dudková, samostatná vedecká pracovníčka Ústavu divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied v Bratislave a pedagogička Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení tamtiež. Autorka textu v role úvodníka Umenie a ideológia: dva v jednom alebo boj protikladov v jednom tele hovorí o vzájomnom ovplyvňovaní ideológií a filmového umenia. Okrem iného konštatuje, že „aj v bývalých socialistických krajinách“ (podobne ako v postkoloniálnych krajinách, na ktoré si osobitne posvietila) „sklon k jednoduchému odmietaniu ideológie sa často prejavoval po zmenách režimu, keď bolo treba upozorniť na negatívne aspekty manipulácie ume-

28/VI

ním ako jedným zo štátnych ideologických aparátov“. Čo ešte sa deje v pozorovanom čísle NŽ? Viera Benková chatuje s Ivicou Ruttkayovou, rozhlasovou novinárkou a spisovateľkou žijúcou v Bratislave (Sám život píše najlepšie príbehy, pokúšam sa ich len zachytiť a komentovať). Ruttkayová sa ocitla Medzi výdychom a nádychom. V rovnomennom výbere z jej tvorby je i báseň Dáma s hadom na pokračovanie, všímame si tam verše: „Myslíte si, že / dáma je žena, / muž je had, ale, /protiklady nie sú. / Je len celok vnímania. / Tak prečo a kam si odišla?“ Rozhlasový novinár a spisovateľ Martin Prebudila sa znovu a zase pokúša odstrániť manko pôvodnej autorskej literárnej tvorby v NŽ. Teraz formou krátkych záznamov, reflexií bežných

denných zážitkov a dúm pod názvom POSTmoderné jednominútové príbehy (cyklus každodenných príbehov). Ďalším básnickým cyklom Soľ života (IV) drží s ním krok (alebo on s ňou?) Viera Benková. A nikto viac. S výnimkou Denníka (21) Víťazoslava Hronca, čiže jeho denníkových zápisov (tu z rokov 1992 a 1993). V rubrike Texty a kontexty Zuzana Čížiková je zastúpená štúdiou Básnické dielo Jána Labátha: aj hovor, aj samovrava (1), Eva Škorvanková v Modlitbe za kráľa píše o dvoch zachovaných kázňach Igora Branislava Štefánika. Ladislav Lenovský je autorom príspevku Lokálna identita dolnozemských komunít v kontexte kolektívnej pamäte. Až šesť príspevkov evidujeme v rubrike Recenzie: Zuzana Čížiková v

fungovania slovenských minoritných spoločenstiev na Dolnej zemi a Boris Bílek je autorom textu Slováci a spolková činnosť v priestore Dolnej zeme. Poďakovanie Hroncovi za nezištnú pomoc„z pera“ Samuela Boldockého ukončuje polemický maratón a či maratónsku polemiku (?) medzi Boldockým a Víťazoslavom Hroncom. Ňou sa podaktorí nadchýnali, iní žasli nad tým, kam a pokiaľ naši intelektuálni„behúni“ v nej zašli. V rubrike Recenzie kvitujeme štyri príspevky štyroch autorov: Miroslav Dudok v článku s atribútmi recenzie Vývin slovanských spisovných jazykov píše o poľskej publikácii Slowiańske języky literackie. Ladislav Lenovský sa v texte Interdisciplinárna publikácia o Slovákoch v Srbsku zmieňuje o knihe Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. V príspevku Pozoruhodná kniha o somatickej frazeológii sa Juraj Glovňa vyjadruje k publikácii Dynamika súčasnej slovenskej frazeológie (fond somatických frazém). Vladimír Petrík v príspevku Slovenská vojvodinská postmoderna hovorí o Antológii vojvodinskej postmodernej prózy. Text Vladimíra Valentíka O výtvarnej tvorbe Márie Gaškovej v rubrike Miscelaneá uzatvára druhý tohtoročný zväzok časopisu NŽ, ilustrovaný reprodukciami olejomalieb spomenutej kysáčskej akademickej maliarky. J. B. Banketovej spovedi ôsmakov sa zmieňuje o knihe Márie Kotvášovej-Jonášovej Samí dobrí žiaci. Martin Dzúr si v texte Kronika ľudského života posvietil na Prebudilovu knihu Takmer o ničom. Diagnostika doby a premien jej kultúry a umenia je názov textu Vincenta Šabíka, ktorým upozorňuje na zbierku Michala Babiaka Spomínanie medzi bytím a zabúdaním – estetické štúdie a eseje. V Súbore textov o histórii, kultúre a literatúre vojvodinských Slovákov sa Etela Farkašová vhlbuje do publikácie Samuela Boldockého Kroky a stopy v kultúre a literatúre vojvodinských Slovákov. O knihe Pavla Matúcha známej pod názvom Majera, v texte Pocta a hold šesťdesiatnikovi píše Andrej Maťašík. Konečne Ivana Šusteková sa podpísala pod príspevok Minulosť a súčasný stav slovenskej minority v Pivnici, osvetľujúci obsah publikácie Jaroslava Čukana Pivnica: kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Dvojčíslo 5 – 6 NŽ je ilustrované reprodukciami exponátov zaradených do výstavy 2. bienále slovenských výtvarných amatérov.

30. 6. 2012

jb 26 /4497/

HLAS ĽUDU

obzory7:0 26.6.2012 15:36 Page 10

KNIHY

Súhrnný celok vojvodinskej literatúry (Jarmila Hodoličová: Kontúry slovenskej vojvodinskej literatúry a kultúry. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, Edícia Živý prúd, 2011, strán 416) niha je svedectvom doby. Je pečaťou istého národa. Svojráznou ochrankyňou pred zabudnutím. Preto keď kniha uzrie svetlo sveta, je chvályhodné. Aj keď ide napríklad o vybrané štúdie a články zhrnuté pospolu a spútané väzbou, či už brožovanou alebo pevnou. Preto si aj kniha univerzitnej profesorky Dr. Jarmily Hodoličovej Kontúry slovenskej vojvodinskej literatúry a kultúry vo vydaní Slovenského vojvodinského centra v Báčskom Petrovci v minulom roku zasluhuje patričnú pozornosť. V knihe sú v šiestich monografických celkoch vedeckého charakteru zaradené vybrané štúdie a články – práce z našej literárnej a kultúrnej minulosti, ktoré autorka uverejňovala za posledných tridsať rokov v časopisoch, zborníkoch a monografiách u nás a v zahraničí. V prvej časti Monografické a portrétne štúdie je hodnotná monografia Alberta Martiša Život a dielo Alberta Martiša, ktorého literárna tvorba doteraz neprávom zaobchádzala, a nezaujala hlbšie ani literárnych kritikov a kultúrnych historikov. V druhej štúdii Albert Martiš a Gustáv Maršall-Petrovský – paralela podáva literárnu paralelu medzi ich tvorbou. V štúdii pod menom Prínos Čajakovcov do kultúry a literatúry Slovákov vo Vojvodine sa pozornosť venuje jedinečnej rodine Čajakovej, kým v štúdii Svetozár Hurban-Vajanský a vojvodinské prostredie sa dozvedáme o kontaktoch tohto realistického spisovateľa, prívrženca štúrovskej ideológie, s vojvodinským prostredím. Druhá časť je v znamení feministického aspektu našej literatúry a kultúry − o čom svedčí aj sám názov Slovenské ženské hnutie vo Vojvodine a kultúrna a literárna činnosť Eržiky Mičátkovej, Ľudmily Hurbanovej, Maríny Maliakovej, Blanky Fabryovej a Štefánie Mičátkovej. Tretia časť Vzdelávanie v slo-

30. 6. 2012

26 /4497/

venskom jazyku vo Vojvodine sa venuje súčasnej problematike. Sleduje pedagogické a školské otázky, štúdium v materinskom jazyku na Učiteľskej fakulte v Báčskom Petrovci a metodické práce vzťahujúce sa na učebné osnovy a novú – predpokladáme, že aj modernejšiu – koncepciu čítaniek v slovenskom jazyku. V poslednej štúdii tretej časti je zmapované vyučovanie v slovenskom jazyku na vysokých školách. Sú tam aj analýzy dvoch učebníc, a to Kúzlo slov – nová piatacká čítanka Samuela Dubovského a Nová čítanka pre prvý ročník gymnázia Jozefa Valihoru. Zoroslav Spevák ako zostavovateľ čítaniek a učebníc je osobitnou obsiahlou štúdiou v tejto tretej časti. Chronologický prehľad vychádzania slovenských časopisov pre deti a mládež vo Vojvodine prináša štvrtá časť Slovenské periodiká vo Vojvodine. Zároveň aj literárnu kritiku detskej literatúry, ktorá vychádzala v časopise Nový život. Sondy do našej literárnej tvorby pre dospelých sa volá piata časť tejto významnej publikácie. Sú tam vlastne recenzie vydaní kníh pre dospelých Jána Čajaka, Zoroslava Speváka a Jána Kmeťa. Trinásť štúdií o vývine slovenskej detskej literatúry od najstaršieho obdobia dodnes, recenzie kníh pre deti a tvorba pre deti Zoroslava Speváka, Tomáša Čelovského, Pavla Grňu, Jána Kopčoka, Juraja Tušiaka, Michala Babinku, Martina Prebudilu, Zlatka Klátika a Márie Kotvášovej-Jonášovej je v poslednej šiestej časti O literatúre pre deti a mládež vojvodinských Slovákov.

HLAS ĽUDU

Takáto náročná práca si, samozrejme, vyžaduje aj náročnú prípravu a dôkladne premyslenú koncepciu. Avšak nemala by vystať ani dôkladná úprava textov, resp. lekt o r s k o - k o re k torská úprava, aj napriek tomu, že je autorka majsterkou svojho diela. Tým by sa určite vyhlo určitým nedopatreniam, aké nachádzame už v poznámke o autorke, a to: – nenáležité sloveso diplomovala na... treba vystriedať so spojením diplom

získala...; – zmieňujúc sa o kultúrnej a literárnej činnosti Ľudmily Hurbanovej sa spomína Karol Štúr, ... písala si... s Karlom... má znieť s Karolom; pri tomto vlastnom podstatnom mene samohláska „o“ nevypaduje; – v článku o Z. Spevákovi ako zostavovateľovi učebníc je na malom priestore nahromadené niekoľkokrát prídavné meno priliehavý, ktoré sa dá vystriedať nasledujúcimi prídavnými menami: primeraný, náležitý, vhodný, príhodný. Predsa však ani takéto nedopatrenia, ktorým sa obyčajne a nanešťastie žiadna kniha nevyhne, neuberajú na konštatácii, že táto kniha vybraných štúdií a článkov s výstižným názvom je skutočne dôkladným a vzácnym svedectvom o bohatej vojvodinskej literárnej a kultúrnej tvorbe. Anna Horvátová

Miroslav Dudok (1952)

DEŇ TRÁVY Dvíham k perám šálku kávy Škoda verša Ale predsa tá káva je z trávy Z trávy dňa Pestujem ju od svitu do mrku V záhrade kníh V autobuse mestskej dopravy V rannom a večernom bufete vravy Aj pracovný stôl Celý z vône trávy mám Pri stretnutí so známymi a s priateľmi Klíči rastie celodenná tráva dňa Čo ma vždy tak na chvíľku Vzpruží ako tá káva V parku bujnie moja tráva Tiež na sídlisku sŕdc A u mňa doma Ona má už nový význam A všetko čo je v tej tráve ľahostajné Nech zoschne v seno zaviatych spomienok Povedal som Siať budem Všetko čo vo mne vzklíči Do semena múdreho hlasu Až z toho bude celý trávnik

VII/29

obzory8:0 26.6.2012 15:37 Page 11

V Ý T VA R N Í C T VO V ÚSTRETY LONDÝNSKEJ OLYMPIÁDE

Hry (kovačických) hier aždý je Kovač(ičan)om svojho šťastia. Martin Jonáš zvlášť. Nebolo mu načim opálať sa po svete: svet za jeho tvorbou

prichádzal k nemu. Roky rokúce trávil na rovine. Tam sa narodil, tam sa vo vene so svojím fertáľom cifrovali jeho životné postoje, tam začal maľovať, maliarsky vyrastať a prerastať chotár. Tam oduševnene richtoval každú rovinokresbu, vždy s keľavným huncútom v popredí. Tam vznikli jeho Hry hier. Rozvravené kresby prezrádzajú večný nepokoj v majstrovej tvorbe. V tvorivom ovzduší svojho rodiska ani s pribúdajúcimi rokmi nestratil zmysel pre hravosť. Vrstovníci detstva Martina Jonáša čas hier nedelili na

polčas, detváky málo poznali loptu, skôr lopotu. A voľakedajšie hry sa vraj nevymýšľali zato, aby sa voľačo vy-

muštrovalo. Pochytili sa hocijaké haraburdy: v chyži, na dvore, v pitvore, v šope či pod cieňou, na povale... Štverňa, šúľok, šnúra, štráng! Všetko, čo sa ponevieralo po grunte alebo na čo sa na-

ďabilo hentam na pažiti, poslúžilo na sebadokazovanie pochábľov. Obskakovania, lapania ako i lúčania, triafania či štverania chlapcov, to všetko dávalo im silu a obozretnosť, pripravovalo na mužnosť. Dievčenské hry zvŕtania, hybkosti a mäkkosti zase cibrili budúcu dievčinu. Decká harašili na ulici a na dvore, pričom sprobúvali rôzne husárske kúsky, neraz si aj zaparatili, končiac ihranie oflinkom a revom. Ó časy, ó zvyky! Kam sa to vlastne ponáhľame?, opytuje sa i Jonáš v Hrách hier. Dnešná pretechnizovaná doba nás oklamala o čas na hry, drobizg už burtatuje len na betóne. Za zvratmi a zmenami skutočne nenačim siahať do hlbokej minulosti. Stávajú sa za jeden ľudský vek.

Žiadny deň bez ťahu... také bolo maliarske vyznanie majstra a občana sveta, ktorému kresba aj obraz boli odrazom života! Vodcovská postava, a to nielen vo svojom odbore. Ani hrám v prachu nedal zapadnúť prachom, zvečnil ich. Ďakujeme. Ján Špringeľ Autor kresieb: Martin Jonáš (z archívu J. Špringeľa) • OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 19. DETSKÝ FOLKLÓRNY FESTIVAL ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI

Na rozprávkovom zámku bolo znovu veselo a zámok Zlatej brány do Kysáča v nedeľu 24. júna prišli detské súbory z Nového Sadu, Ľuby, Padiny, Hložian, Slankamenských Vinohradov, Vojlovice – Pančeva, Selenče, Erdevíka, Hajdušice, Kulpína, Starej Pazovy, Kovačice, Jánošíka, Báčskeho Petrovca, Šídu, Báčskej Palanky, Lugu, Pivnice, Solian a Iloka Príhovor Jána Varšu, veľvyslanca Slovenskej re– Chorvátsko, z publiky v Srbsku, na tohtoročnej Zlatej bráne sedníčka Rady Miestneho Wieliczky – Poľsko, z Loznispoločenstva Kysáč. Price a vystúpili aj domáci hovorili sa Anna ToKysáčania. Okrem detmanová-Makanová, skej speváckej skupodpredsedníčka piny a folklórnych vlády APV a predsúborov Krôčik, Slniečko a Vienok patriacich pod strechu Kultúrno-informačného strediska, tentoraz z Kysáča vystúpil i DFS KUS Branka Radičevića. Spolu 1 150 účastníkov. Krojovaných tanečných predstaviteľov spomenutých spolkov na samotnom začiatku otváracieho ceremoniálu predstavili na javisku. Potom ich, ako i prítomných privítali Anna ChrťanováLeskovac, riaditeľka festivalu Zlatá brána, a Anna Vozárová, pred-

sedníčka NRSNM, a Ján Varšo, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, ktorý prvýkrát navštívil Kysáč. Spomenuli význam vštepovania jazyka, kultúry a identity od malých nôh a Zlatú bránu nazvali juniorským festivalom Folklórneho festivalu

Detské hry úspešne predviedol DFS KOS Jednota z Hložian

Spomienku na známu maliarku v štylizovanom tanci Bola raz jedna teta sveta oživili členovia DFS Mladé pokolenia kovačickej ZŠ Mladých pokolení

Prekvapením spoza hraníc na Zlatej bráne bol súbor SKUS Ondreja Pekára pri Matici slovenskej Soľany

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

roch, v štyroch speváckych skupinách, divadelnej sekcii, hudobnej dielni a Rádiu Kysáč. Česť otvoriť 19. Zlatú bránu mali úspešní mladí Kysáčania, členovia Detského folklórneho súboru Vienok a Ochotníckeho divadla KIS Kysáč, ktorí dosiahli úspech na 51. Hudobnom festivale detí Vojvodiny, respektíve na Divadelnom vavríne 2012.

Tancuj, tancuj... Okrem hostí, ktorí sa prihovorili, v Kysáči pozdravili tiež Katarínu Melegovú-Melichovú, predsedníčku MSS, a Andreja Bursaća, člena Mestskej správy pre kultúru. Prítomných potom oboznámili s najdôležitejšími podujatiami Kultúrno-informačného strediska Kysáč, ktoré tradične usporadujú vďaka aktivite 300 ochotníkov pôsobiacich v štyroch folklórnych súbo-

Na nedeľňajšom galakoncerte na zámku Zlatej brány, postavenom na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, sa potom striedali najmladší ochotníci. Tanečníci predvádzali detské hry, pôvodné a štylizované tance, kým spevácke skupiny spievali ľudové a dievčenské piesne. Počas päťhodinového programu odznelo 39 vystúpení. Zahlasovali ich herci: Milan Klinko, Denisa Miháľová, Ivana Vozárová, Branislav Balca, Jasmina Kováčová, Svetlana Gašková, Ivan Klinko a na gitare ich sprevádzal Branislav Čeman. Autorom konferencierskeho textu bol Ján Privizer, ktorý mal starosti aj réžiu. Podobne ako to bývalo v minulých rokoch, festival sa uskutočnil pod patronátom Mesta Nový Sad a Miestneho spoločenstva Kysáč, a finančne ho podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie a Národnostná rada slovenskej národnostnej menši-

aaaa 31

K U LT Ú R A aaaa

nené vo Festivalovom bulletine, ktorý vydali v náklade 300 výtlačkov a redaktorom bol Ján Čeman. Na začiatku Zlatej brány organizátori a hostia zaželali deťom, aby sa im vystúpe-

ny. Pravdaže nevystala pomoc mnohých priateľov, sponzorov a mediálnych partnerov festivalu. Festival organizovala Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč. Vystúpenia hodnotili členovia posudzovacej komisie: Anna Medveďová, Anna Séčová-Pintírová a Ervín Malina. Poradie vystúpení a mnohé iné užitočné informácie Ukuj mi kováčku bola detská hra, ktorú predviedol DFS boli sprístup- Hájiček KUS Mladosť z Lugu – mladšia skupina

VÝSTAVA VÝTVARNÝCH PRÁC žiakov Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči bola prvým podujatím 19. Zlatej brány. Otvorili ju vo štvrtok 21. júna v Galérii SND, a to žiačky generácie Biljana Dragaš a Gabriela Kolárová, ktoré sa výtvarníctvu venujú veľmi aktívne. V uvítacom prejave Michal Madacký, predseda Správnej rady Galérie SND, spomenul, že Kysáčania majú dvanástich akademických maliarov a z vystavovaných prác možno usúdiť, že ich budú mať ešte viacej. Spomenul tiež, že výkresy žiakov počas celého školského roka zbieral akademický maliar a výtvarný pedagóg v kysáčskej škole Michal Ďurovka. Pri výbere mu pomohla akademická maliarka Mária Gašková. Ináč z tematického zoradenia a vôbec prezentovania krásnych výkresov rozličných techník cítiť odbornú skúsenosť. Z príhovoru M. Ďurovku sa prítomní, ktorých sa zozbieral pekný počet, dozvedeli, že ide o práce žiakov od 1. po 8. ročník, ako i to, že je to ich jedinečné zažitie sveta, rozprávkové pocity duchaplnosti a detské nadchnutia čiarou, tvarom, textúrou, svetelnosťou, farbami, proporciami alebo kompozíciou. Riaditeľka školy Anna Gašparovićová povedala, že v kysáčskej škole osobitný dôraz dávajú výtvarnému umeniu, s prácami sa úspešne uchádzajú na mnohých súbehoch doma a v zahraničí. Navrhla, aby takéto podujatie zostalo tradičné, čo podporí afinitu detí kresliť a zúčastňovať sa na súbehoch a výtvarných táboroch. Výstava bude otvorená do 8. júla.

Mladší tanečníci KUS Petrovská družina v tanci Naša Anička

nia darili a aby si s pôžitkom pamätali a spomínali na zážitky z rozprávkového zámku 19. Zlatej

brány. Želania sa, čo sa týka vystúpení, v úplnosti splnili a teraz zostáva len spomínať a čakať na 20. Zlatú bránu.

VÝSTAVA KRSTINY. K tohtoročnej Zlatej bráne Spolok kysáčskych žien prispel tematickou výstavou Krstiny, ktorú otvorili v piatok 22. júna v Roľníckom družstve. Tentoraz si pozvali aj spolky žien z Dobanoviec, zo Starej Pazovy a z Báčskeho Petrovca, nuž nielen výstava, ale aj jej slávnostné otvorenie prebiehali v znamení družby spolkov. Otváracie slová patrili Ľudmile Berediovej-Stupavskej, predsedníčke hostiteľského spolku, ktorá povedala, že sa maličké bábätko prináša do kostola ku krstu, aby sa z neho stal kresťan, a zároveň sa mu dáva meno. Preto mladé členky spolku Martina Grňová a Daniela Đukićová zaspievali pieseň o pekných slovenských menách Anička, Ondrejko, Marienka a Janíčko, ktoré čoraz zriedkavejšie nachádzame v dnešných matrikách. Predstavitelia spolkov: Željko Čapeľa z Dobanoviec, Katarína Arňašová z Petrovca, Anna Balážová z Pazovy a Anna Madacká z Kysáča potom zaujímavo porozprávali o tom, aké obyčaje a povery boli voľakedy pri krstinách detí. Na záver vernisáže zaspievala Nina Francistyová. Ženy zo štyroch spolkov z tejto príležitosti nachystali aj sladkosti, ktoré sa nosievali postieľkyniam: orechovú tortu, herovky, bielkové plásty a ponúkali aj pampúchy, takže všetko bolo v znamení krstín. Medzi exponátmi výstavy boli nielen obleky a vankúšiky, v ktorých boli zakrútené bábky, ale aj fotografie a primerane oblečené figuríny. Mnohé z vecí boli veľmi staré, ale zachované a z tejto príležitosti vyprané a vyžehlené.

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

VÝSTAVA DETSKÝCH PRÁC LIENKA MAĽUJE v Predškolskej ustanovizni Lienka bola prvým podujatím, ktoré sa v rámci Zlatej brány usporiadalo v piatok 22. júna. Vedúca vychovávateľka Anna Čižmanská pri otvorení výstavy spomenula, že deti kreslia a maľujú vždy, kaď majú príležitosť. Preto sa v škôlke snažia, aby tých príležitostí bolo čím viac, lebo deti majú z toho radosť. Zároveň touto výstavou urobili radosť aj všetkým návštevníkom: nielen tým, čo prišli na otvorenie, ale i návštevníkom Zlatej brány. Lienkari, ako povedala vedúca, s najúspešnejšími výkresmi súťažia na mnohých súbehoch, dokonca aj v zahraničí, a to veľmi úspešne. Práce na výstave mali deti všetkých vekových skupín, od jasličkárov po škôlkarov. Vyskúšali sa ako opravdiví umelci v rôznych kresliarskych a maliarskych technikách. Nechýbali ani koláže a skupinové práce. Je už tradíciou, že počas Zlatej brány udelia ročnú Cenu Zorničky. Tentoraz to bolo v škôlke a cenu udelili v kategórii fotosúťaže Môj dedo / moja babka a ja. Cena v podobe vecných darčekov – fotoaparátu a knihy Medovník, sa dostala Sáre Činčurákovej z Erdevíka. Udelil ju šéfredaktor Zorničky Pavel Matúch. Výňatkami z rubriky Šakovíňa samotný čin udelenia ceny, ale aj vernisáže, spestrili bývalé štvrtáčky Tamara Vlčeková a Dajana Červená, ktorá prečítala i vlastnú prácu Zornička, pomenovanú podľa obľúbeného časopisu.

DIVADIELKO GALÉRIA PRI MsKS v Novom Meste nad Váhom zo Slovenska sa v posledných niekoľkých rokoch pravidelne zúčastňuje na Zlatej bráne. Bábkovým predstavením aj tentoraz spestrili chvíle najmladším divákom, ale aj ich rodičom a starým rodičom, ktorí prišli v hojnom počte. Predstavenie bolo na zámku Zlatej brány v piatok 22. júna po otvorení výstav v škôlke Lienka a v Roľníckom družstve. Na tento rok si ochotníci zo Slovenska pripravili zdramatizovanú rozprávku Dlhý, Široký a Bystrozraký v réžii Ivana Radošinského. Je to rozprávka, v ktorej sa zlý čarodejník Kazimír rozhodne uniesť princeznú Ľudmilu, v čom mu pomáha jeho sestra Colerica. Mladý princ Dobroslav sa rozhodne princeznú, svoju nevestu, vyslobodiť. Pomáhajú mu v tom traja kamaráti Dlhý, Široký a Bystrozraký. Na radosť detí sa im to aj podarí, avšak na zámku musia vykonať tri takmer neriešiteľné úlohy. Bábkovým predstavením sa skončili piatkové podujatia naplánované programom 19. DFF Zlatá brána. V predpoludňajších hodinách v piatok si divadielko zo Slovenska vychutnali aj kysáčski škôlkari, kým v sobotu ochotníci zo Slovenska vystupovali aj v Petrovci a Kulpíne. Ani tentoraz bábkoherci nesklamali malých divákov (na snímke). Po predstavení vyšli pred oponu a umožnili im ohmatať postavy z predstavenia.

Sledovala: E. Šranková

41. STRETNUTIE POD LIPAMI V STAREJ PAZOVE

Malo to dušu radičné Stretnutie pod lipami sa v tomto roku uskutočnilo v piatok 22. júna v Starej Pazove. Literárno-výtvarné podujatie autorov, ktorí prispievajú do rubriky Rozlety v časopise Vzlet, usporiadali NVU Hlas ľudu a redakcia mládežníckeho časopisu Vzlet v spolupráci s tamojšími inštitúciami a ustanovizňami: Základnou školou hrdinu Janka Čmelíka, Strediskom pre kultúru Stará Pazova, Ľudovou knižnicou Dositeja Obradovića a SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Program SPL 2012 sa v Starej Pazove začal presne napoludnie návštevou ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, kde tamojší žiaci s pro-

30. 6. 2012

26 /4497/

fesorkou hudobnej kultúry Andreou Dvornickou pripravili vydarený hudobný program. V mene tejto slovenskej základnej školy hostí a účastníkov tohto tradičného podujatia pozdravil a privítal riaditeľ Janko Havran. Šéfredaktor Vzletu Stevan Lenhart vyzdvihol dobrú spoluprácu redakcie tohto mládežníc- Z otvorenia výstavy výtvarných prác: (zľava) keho časopisu s Jozef Klátik, šéfredaktor Vzletu Stevan hostiteľskou zá- Lenhart a mladá flautistka Marína Domoniová

HLAS ĽUDU

kladnou školou a najmä s profesorkami slovenského jazyka a literatúry Katarínou Topoľskou a Jarmilou Dolinajovou. Zároveň spomenul neprehliadnuteľných pazovských autorov poézie (Stanislavu Bakovú, Jarmilu Hricovú...) a ilustrátorov (Sandru Živkovićovú...), ktorí i na uplynulých SPL zožali pekné úspechy. O kultúrnom význame tohto podujatia a najmä o lipách ako stromoch Slovanov sa v krátkych črtách zmienil Andrej Kardelis, podpredseda Matice slovenskej v Srbsku. Potom nasledovala obchádzka Starej Pazovy a účastníci a hostia 41. SPL sa najprv zastavili v Galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova. O čulej činnosti galérie a aktuálnej výstave umeleckých prác Dragoslava Višekrunu z Nového Sadu návštev-

aaaa 33

K U LT Ú R A aaaa

Vladimíra Valihoru z Rupavský (predseda), Jarmila menky. Každý autor sa Takáčová a Michal Ďurovka. níkov ochotne poinformoval na ukážku predstavil Ústne zdôvodnenie na jaMarjan Karavla, odborný spolu- štyrmi prácami a oficiálvisku podal akademický sopracovník strediska pre výtvar- ne otvorenie výstavy pachár J. Stupavský zo Starej né umenie, ináč akademický trilo akademickému maPazovy. Okrem iného pomaliar zo Starej Pazovy. Účast- liarovi Jozefovi Klátikovi, vedal, že básnici a výtvarníci níci a hostia SPL sa v piatok za- vysokoškolskému prokráčajú spolu a tým vytvástavili i v tamojšej knižnici, kde fesorovi, ináč niekdajrajú nekaždodenné umevšetkých srdečne pozdravila a šiemu vzletovcovi, ktorý nie. Na neho, ako uviedol, privítala (uctievajúc si toto pomal na starosti práve výzapôsobili 3 – 4 autori výdujatie – po slovensky) Mirjana tvarnú stránku mládežtvarných prác, ktorí sa toŽakulová, riaditeľka. Prostred- níckeho časopisu. Primuto umeniu venúvajú dôníctvom videoklipu sa priho- pomenul, že na SPL a v kladnejšie. „V troch číslach vorila spolupracovníčka Vzletu, Rozletoch sa formovali som videl práce od jednej študentka na Slovensku, Teo- viacerí naši dnes známi Prostredníctvom videoklipu účastníkov stret- autorky, ktorá si skutočne nutia pozdravila Teodora Ilićová nielen spisovazaslúžila túto cenu, a je to telia, lež i výtvarní umel- Saňa Strakúšeková z Kovačice, Emília Valentíková z Báčskeho ci. J. Klátik sa o tvorbe Vlastimír Povolný z Padiny, be- Petrovca,“ vyzdvihol J. Stupavmladých rozletovcov – lehradská študentka Jelena Kuz- ský. autorov výtvarných mićová, petrovské gymnazistky Komisia pre udelenie Ceny prác zmienil veľmi po- Ivana Faďošová a Maja Verešo- Rozletov za najlepšiu poéziu vá, Rachela Kolárová z zitívne. uverejnenú v rubrike Ústredná časť stret- Lugu a Tatiana KríRozlety pracovala v nutia, v rámci ktorej roz- žová a Alen Alexy zložení: Anna Siletovskí autori pred- zo Selenče. monovićová Hosťami niesli vlastné práce, pre(predsedníčbiehala v divadelnej sie- Stretnutia pod ka), Andrea ni. Na úvod sa tam pri- lipami 2012 v Speváková a hovorili Ján Majorský, Starej Pazove Michal Bíreš. podpredseda NRSNM boli Katarína HriObsiahly posupre Sriem, ktorý záro- cová, Martin Predok tejto komisie veň preniesol i pozdra- budila a Jaroslav Liprečítala A. Simonovy Gorana Jovića, pred- tavský-Didi (na programe vićová, novinárka a poetka sedu Obce Stará Pazo- odznela aj – ako uviedli – sve- zo Starej Pazovy. va, a Annamária Bol- tová premiéra ukážky Didiho „Rubrika Rozlety v časopise zatiaľ neuverejnenej básnickej Vzlet, podobne ako aj iné naše docká-Grbićová, predNa výstave sa svojimi prácami predstavili sedníčka Výboru pre zbierky...), ktorí evokovali pekné médiá, spĺňa niekoľko poslaní. Je šiesti autori kultúru NRSNM. Svoju spomienky a svoju niekdajšiu to predovšetkým médium, kde dora Ilićová zo Starej Pazovy, čo tvorbu potom interpretovali účasť na tomto podujatí. začínajúci básnici môžu uverejbolo príjemným prekvapením mladí autori: Jarmila Hricová a Komisia pre udelenie Ceny ňovať svoje prvotiny, a tým spôpre všetkých. V knižnici nevys- Andrea Verešová zo Starej Pa- Rozletov za najlepšie ilustrácie sobom zachovávať a pestovať tala ani kratšia obchôdzka Od- zovy, Ivana Vozárová z Kysáča, pracovala v zložení: Ján Stu- svoj materinský jazyk, a tiež vydelenia pre deti a Oddelenia pre dospelých. Po príchode do SKUS hrdinu Janka Čmelíka, presnejšie do Klubu VHV, nasledoval koktail a príhovor Anny Lepšanovićovej, predsedníčky spolku, ktorá vyjadrila potešenie, že Stará Pazova bola v piatok strediskom mladých autorov poézie a výtvarnej tvorby. Otvorenie výstavy ilustrácií v miestnosti Slovenského národného domu sa začalo hrou tamojšej mladej a nadanej flautistky Maríny Domoniovej. Na výstave boli práce šiestich autorov: Sandry Živkovićovej zo Starej Pazovy, Magdalény Tomanovej a Maríny Strakúšekovej z Kovačice, Juraja Berédiho-Ďukyho zo Selenče, Emílie Valentíkovej z Báčskeho Petrovca a Obchádzka Starej Pazovy sa začala v galérii Strediska pre kultúru

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A tvárať predpoklad ďalšieho rozvoja slovenskej dolnozemskej poézie. V rubrike Rozlety bolo v období október 2011 – jún 2012 uverejnených 59 básní mladých začínajúcich autorov. Svoje verše uverejnilo 22 autorov, z čoho 19 dievčeniec a dvaja chlapci, ako aj jeden autor, ktorý by odhalením identity zlepšil skôr chlapcov. Niektorí smelí autori sa podpisujú vlastným menom, kým tí menej smelí uverejňujú pod pseudonymami. Do Rozletov prispievali autorky z Padiny, Selenče, Kysáča, Starej Pazovy, Belehradu, Kovačice, Lugu a Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci... Ani v tomto

Vydarené hudobné pásmo pazovských žiakov

mal žiť a rozmýšľať. Je to osoba, u ktorej si čitateľ iste všimne snahu o gradáciu zmyslu či významu, ktorý napríklad vyzdvihne cudzím výrazom Rara avis, čiže v preklade z latinčiny výnimočnosť, zriedkavosť, rarita, takmer jedinečnosť alebo napríklad pútavé myšlienky, akými sú: zobrazenie je mojou každodennosťou; cítim sa ako svieži vánok a tomu podobné.“ Okrem diplomov laureáti dostali knižné odmeny, ktoré zabezpečilo Slovenské vydavateľské centrum. Program 41. SPL prebiehal v spoločnej organizácii uvedených subjektov a významnú podporu

Svojou prítomnosťou 41. Stretnutie pod lipami v Starej Pazove poctili aj Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas ľudu, Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, Matej Hadrík, predseda MOMS Stará Pazova. Moderátorkou programu bola Annamária Simonovićová a mladých autorov poézie hudbou sprevádzal Miloš Simonović. Na záver programu bolo zahrané divadelné predstavenie Neresti ľudstva v podaní ochotníkov staropazovského SD VHV a SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Toto autorské predstavenie v réžii Miroslava Kožíka získalo

lej píše: „Je to osoba, ktorá za sebou zanechala začiatočnícke rozletovské ľúbostné verše, ktorá nehľadá zbytočne zmysel života a nekladie sebe mláke filozofické otázky ako niektorí naši starší renomovaní básnici. Je to osoba, u ktorej badať bohatú slovnú zásobu, ši- Účastníci a hostia na programe v škole roké obzory, no predovšetkým snahu v skúmaní poskytli: Obec Stará Pazova a rozdielnych možností, tak v slov- Miestne spoločenstvo Stará Paných spojeniach, vetnom slo- zova, sponzormi boli Slovenské voslede, ako i vo forme. Je to vydavateľské centrum, staropaosoba, ktorá hľadá vlastnú iden- zovské podniky Medius a Statitu, ktorá má smelosť až roz- mevski, súkromníci Saša Kudra, hnevanosť v hľadaní spôsobu, Miroslav Macháč, Michal Domoako by vlastne mladý človek ni a rodina Poliovková.

cenu za totál dizajn na tohtoročnej prehliadke Divadelný vavrín v Kovačici a na 50. prehliadke ochotníckych divadiel Vojvodiny v Starej Pazove bolo podľa rozhodnutia obecenstva vyhlásené za najlepšie. Anna Lešťanová

Hostia ústredného programu Stretnutia pod lipami 2012: (zľava) Martin Prebudila, Jaroslav Litavský-Didi a Katarína Hricová s moderátorkou Annamáriou Simonovićovou (druhá sprava)

pozorovanom období sa nezjavili autori a ich básne z mnohých iných slovenských prostredí. Napríklad z Erdevíka, Boľoviec, Šídu, Lalite, Bingule, Kulpína, Aradáča, Bieleho Blata, Hajdušice, Jánošíka atď. Je to fakt, nad ktorým sa treba zamyslieť, a do budúcna porozmýšľať o nejakých podujatiach, ktoré by sa zorganizovali v spomínaných prostrediach, s cieľom prebúdzať a podnecovať mladé tvorivé sily. Všetkých autorov, ktorí uverejňovali básne v tomto ročníku Rozletov, chceme pochváliť, predovšetkým ich snahu, že píšu, a smelosť, že svoje prvotiny zverejňujú,“ uvádza sa okrem iného v tomto posudku. Literárna komisia sa zhodla, že nositeľkou výročnej ceny Rozletov je osoba, ktorej verše skutočne sľubujú. To je Ivana Vozárová z Kysáča a v posudku trojčlennej komisie sa takto o nej ďa30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 16. FESTIVAL VÁŽNEJ HUDBY JARNÉ NÔTY

Ako zo svetových koncertných siení radičný koncert mladých talentov v oblasti hudby a spevu Jarné nôty už 16 rokov usporadúva Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskom Petrovci. Aj tohtoročné podujatie umelecky a organizačne stvárnili Kvetoslava Benková a Katarína Mele- Marína Cerovská a Marija Jankovićová gová-Melichová. ako husľové dueto MARMAR Úvodom sa mladým účastníkom dých umelcov, lebo v znamení ich a návštevníkom prihovorila K. mladosti a skvelých úspechov sa nesie toto podujatie, a to už od svojich nenáročných začiatkov. Z tohto festivalu do povedomia našej kultúrnej verejnosti dodnes vyšli najznámejšie hudobnícke mená a predsedníčka mladým účastníkom i tentoraz zaželala všetko dobré na ich profesionálnej ceste. Pritom sľúbila, že im Jarné nôty budú vždy držať palce. Toto hudobné podujatie, ktoré prebieha na

Mladá gitaristka Anna Havranová zo Starej Pazovy

Benková, ktorá znovu zdôraznila, že je toto náš jediný festival vážnej hudby a vyjadrila potešenie z toho, „že sa koná práve v dňoch, keď sa celý svet teší z hudby, teda zo Svetového dňa hudby“. Festival slávnostne otvorila K. Melegová-Melichová, predsedníčka MOMS Petrovec a predsedníčka MSS. Vo svojom príhovore pre- Známa speváčka Anna Zorňanová dovšetkým oslovila mla- aj na Jarných nôtach

mladá virtuózka, ktorá práve vyrástla z Jarných nôt – stala sa diplomantkou a je z nej už profesorka. Konkrétne na 16. festivale Jarné nôty vystúpili: husľové dueto MARMAR, ktoré tvoria Marína Cerovská a MaVystúpenia skvelého Mareka Stupavského vždy rija Jankovićonadchnú divákov vá z Nového sklonku školského roku a po pra- Sadu, huslistka Marína Cerovská videlných hudobných súťažiach, aj ako sólistka (klavírny sprievod vďaka svojej koncepcii, ale aj or- Sara Ćaćićová), huslista Juraj Súdi ganizácii vyznieva ako skutočný ml. (klavírny sprievod Juraj Súdi), hudobný sviatok. Naši mladí hu- klaviristka Rebeka Suzana Čiždobníci i tohto roku na početných manská, gitaristka Anna Havrasúťažiach a festivaloch doma a v nová, s hrou na tamburke Andrej zahraničí obsadili prestížne prvé Hložan, so sólovým spevom Anna priečky a zaslúžili si takýto spo- Zorňanová (klavírny sprievod Maločný prezentačný večierok. V rek Stupavský) a Adam Vladislav

Čerstvá profesorka Ivana Novaková (zľava) v kratšom rozhovore s moderátorkou Slovenkou Benkovou-Martinkovou

piatok 22. júna v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára vďačné obecenstvo ešte raz vzdalo hold ich talentu a zároveň ich odmenilo za podvečerný umelecký zážitok. Moderátorka Slovenka Benková-Martinková predstavila každého účastníka, ako i jeho najčerstvejšie úspechy a uznania. A keďže už roky na Jarných nôtach majú miesto aj mladučkí hudobníci, ktorí majú za sebou nielen sľubné, ale aj skvelé výsledky, nemohlo to byť inak ani tentoraz. A nechýbal ani hudobník s oceneniami zo svetových súťaží, či

Stupavský (klavírny sprievod Ivana Novaková), klavírny virtuóz Marek Stupavský a už spomenutá čerstvá profesorka Ivana Novaková. Všetci účastníci sa postarali o skvelý umelecký zážitok prítomných ctiteľov hudby a najlepším spôsobom pritom reprezentovali aj hudobné školy, v ktorých zdolávajú učivo. A čím úspešnejší priebeh tradičného festivalu finančne zaručili svojou podporou Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, a Obec Báčsky Petrovec. A. Francistyová

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A UZNANIE INSITNÉMU UMENIU SLOVÁKOV V SRBSKU

Návrh na Reprezentačnú listinu dedičstva UNESCO oku 1992 Galéria Babka aj pro- umenia v Kovačici a Dom kultúry v Pa- ković vyhlásil prednedávnom počas stredníctvom Hlasu ľudu prvýkrát dine. Navyše sa koncom februára otvorenia Strediska pre nemateriálne verejnosti ozrejmila snahu, aby sa ne- tohto roku v PRS Relax konalo celo- kultúrne dedičstvo Srbska v rámci Etmateriálne kultúrne dedičstvo Ko- štátne dvojdňové sympózium na nografického múzea v Belehrade, že vačice navrhlo na zoznam Komisia pre zápis eleUNESCO. Na Slovensku na mentov nemateriálnesklonku toho istého roku ho kultúrneho dedičúsilie Pavla Babku sprostva do národného repagoval Ján Jančovic. Bolo gistra podala Národnév tom článku hodne symmu výboru pre neboliky. Nitriansky publihmotné kultúrne decista a manažér je narodičstvo Srbska 36 nádený v Pôtre, dedine v vrhov na zápis. Zo spoobci Veľký Krtíš, odkiaľ sa mínaných návrhov podo Kovačice prisťahoval tom výbor navrhol na veľký počet slovenských zápis do Reprezentačrodín. nej listiny nemateriálPavel a Klára Babkovci neho kultúrneho depotom ich prvotný cieľ dičstva človečenstva pozmenili a znásobili, keď UNESCO osem návrhov. počas početných sveto- Štefan Füle a Pavel Babka v bruselskom Berlaymonte, Medzi nimi je i insitné vých výstav a organizácií sídle Európskej komisie, na vernisáži Insitné umenie umenie Slovákov v Svetového dňa materin- Slovákov v Srbsku (snímka z archívu Galérie Babka) Srbsku. ského jazyka v Kovačici V budove Berlaymierili na listinu, do ktorej by sa za- tému ochrany nemateriálneho kul- mont v Bruseli, v sídle Európskej koradilo insitné umenie Slovákov v túrneho dedičstva v Srbsku. misie, Galéria Babka vystavovala druSrbsku. Snahu Galérie Babka podporili Minister kultúry, informovania a in- hýkrát od polovice mája do 4. júna aj Obec Kovačica, Galéria insitného formačnej spoločnosti Predrag Mar- tohto roku. Predtým mala spomína-

NOVÝ SAD

ná kovačická obrazáreň výstavu v dome najvyššieho výkonného orgánu Európskej únie roku 2007 (Insitné umenie Srbska). Tohtoročná vernisáž Slovenská insita v Srbsku bola v znamení 210. výročia osídlenia Kovačice Slovákmi. Slávnostné otvorenie výstavy olejomalieb prebiehalo 15. mája v deň „narodenín“ Kovačice. Výstavu si dôkladne pozrel a pozitívne ju ohodnotil i Štefan Füle, vedúci Odboru rozšírenia a susedskej politiky Európskej komisie. Spolupracovníci Štefana Füleho navštívili v sobotu 16. júna Kovačicu, kde si pozreli Galériu Babka, Galériu insitného umenia v Kovačici, evanjelický kostol a navštívili i výrobcu sláčikových nástrojov Jána Nemčeka. Umenovedca Štefana Tkáča (1931 – 1989) mnohí považujú za„otca“ slovenskej insity. Tento tvorca Medzinárodného trienále insity v Bratislave pod názvom Insita mal kladný vzťah k slovenskému umeniu tohto druhu v Srbsku a určite by sa tešil z návrhu zaradiť ich do reprezentačnej listiny. Podľa Tkáča slovenskí insitní umelci vo vtedajšej Juhoslávii „tvorivú silu a pôvab čerpali iba z hlbín svojej duše, z čistého osobného poznania, izolovaného od výtvarných skúseností širšieho ľudského spoločenstva“. Ján Špringeľ

medzi chránené dravé vtáky. Komplexná publikácia z gréckej lokality obsahuje veľmi dôležité údaje, ktoré J. Rašajski spracoval kvalitným borníka vo svete vtákov, ktorý šajského v teréne (2001 – 2007). Na spôsobom. V knihe je i atlas hniezsvojimi ilustráciami vtáčiu ríšu Chilandári v chránenej prírode sa i diacich sa vtákov. Monografia má i predstavuje najlepším spôsobom. vtáky inak správajú a majú zvláštny širší význam a možno ju používať i Z príležitosti peknej a slávnostnej spev, a autor svojimi textami, ilu- ako vedecký prameň. Záujem o ňu už prejavili i v Grécudalosti v príku. hovoroch o O svojej práci na knihe Vtáky najnovšej publikáSvätej hory hocii a pobyte na Svävorili akademik tej hore, kam sa rád Rudolf Kastori vracia i po roku (hlavný a zod2007, hovoril i sám povedný reautor a poďakoval daktor tohto sa všetkým, ktorí knižného vydapodporili vydanie nia), Dr. Sloboknihy. Pre náš týždan Puzović denník sa pán Ra(recenzent) a šajski zmienil, že Mr. Oliver Fojkar z Pokrajin- Momentka z premiéry v Matici srbskej: (zľava) Rudolf Kastori, Dra- najnovšia kniha pre neho znamená poského ústavu gan Stanić, Javor Rašajski, Slobodan Puzović a Oliver Fojkar kračovanie v práci. pre ochranu prírody, ktorý prítomným prezen- stráciami a mapami predstavuje Veríme, že o túto monografiu bude toval i autorovo maliarske a orni- každý zo 161 vtáčích druhov, cha- záujem v radoch čitateľov a autorovi rakteristických pre túto medite- prajeme ešte veľa tvorivých síl. tologické dielo. Prezentovaná kniha je výsled- ránnu oblasť. Niektoré z týchto druJ. Ferková kom 7-ročnej výskumnej práce J. Ra- hov sú zriedkavé a mnohé patria

Premiéra najnovšej knihy o vtákoch námy srbský maliar a ornitológ Javor Rašajski má za sebou 37 samostatných a vyše 100 kolektívnych výstav doma a v zahraničí. Publikoval vyše 20 kníh a vyše 20 vedeckých prác z oblasti ornitológie. Podľa redaktora oxfordskej encyklopédie Gaya Bazarda knihou Ptice Srbije (Vtáky Srbska) sa zaradil k popredným umelcom a ornitológom. Táto kniha je zároveň najlepšou tohto druhu na Balkáne a aj v európskej ornitologickej literatúre zaujala čestné miesto. Nedávno uzrela svetlo sveta najnovšia kniha J. Rašajského Ptice Svete gore (Vtáky Svätej hory), ktorú publikovalo vydavateľstvo Matice srbskej, oddelenie pre prírodné vedy. V piatok 22. júna v sále Matice srbskej v Novom Sade bola premiéra tejto monografie. Na úvod sa prítomným prihovoril prof. Dr. Dragan Stanić, predseda Matice srbskej, a autora knihy predstavil ako výborného od-

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NA SLOVÍČKO S JÁNOŠÍCKYMI MATURANTMI

Ešte sa len zapísať kolský rok sa skončil a žiaci sú na zaslúžených prázdninách. Aj malí maturanti už majú za sebou dve významné udalosti: najprv ukončenie základného školenia oslávili na maturitných večierkoch, potom na maturitných skúškach potvrdili získané vedomosti z matematiky a materinského jazyka. Od učenia si teda môžu vydýchnuť, ale pred nimi je ešte jedna významná záležitosť – zápis do strednej školy. O všetkom tom sme sa rozprávali s maturantmi Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku Michalom Šterbom, ktorý je zároveň aj žiakom generácie, Majou Miloševićovou a Annou Kolárovou. Spoločné im je to, že všetci traja sú výborní žiaci, ale sa im záujmy, a v súlade s tým aj budúca profesionálna orientácia podstatne rozlišujú. Tak napríklad Michal sa mieni zapísať do strednej farmaceutickej školy, lebo má vraj rád chémiu. Neskoršie by možno pokračoval na štúdiách farmácie a pracoval by pri výrobe liekov. Tomu aspoň trochu dopomohlo aj to, že mu je matka lekárničkou a keď bol mladší, často odchádzal do lekárne, pozoroval, ako vydáva ľuďom lieky a zapáčilo sa mu to. Maja má rada jazyky a pokúsi sa zapísať na jazykové gymnázium vo Vršci. Uvažuje o tom, že by potom študovala žurnalistiku. Rada cestuje, zvedavá je, chce všeličo vidieť, rozprávať sa s ľuďmi, a potom pí-

kto nemal vážnejšie ambície študovať a uchádzal sa o miesto v trojročnej škole, sa nemusel trápiť so skúškou. Jeho kamarátky však mienia, že je predsa lepšie a

Maja Miloševićová, Michal Šterba a Anna Kolárová spokojní a usmiati čakajú na zápis do strednej školy

sať reportáže o rozličných krajoch, ľuďoch a o ich živote. Anna však ešte stále nie je presne rozhodnutá. Páči sa jej vraj medicína, ale má blízko aj k stavebníctvu. Vie iba to, že by v školení chcela pokračovať v Novom Sade, kde sa na štúdiu nachádza jej sestra, s ktorou budú spolu bývať. Michal, Maja a Anna sa vraj na záverečnú skúšku dobre pripravili a úspešne ju ukončili. Všetci traja z možných 40 získali nad 30 bodov. Ich mienky o tom, či je táto skúška vôbec potrebná, sa rozlišujú. Tak napríklad Michal mieni, že kvalifikačné skúšky, ktoré sa skladali skôr, boli lepšie, lebo ten,

UTVORENÝ VÝKONNÝ VÝBOR SLOVENSKÉHO SPOLKU. Konštitutívne zasadnutie Výkonného výboru SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove sa konalo v pondelok 18. júna. Za výkonného riaditeľa vymenovali Zdenka Uheliho (na snímke), kým funkciu tajomníka aj naďalej bude vykonávať Vladislav Pop. Pokladníkom sa opäť stal Janko Dvornický a ekonómom znovu Janko Havran. V 13-člennom Výkonnom výbore spolku sú aj vedúci 8 programových foriem tohto spolku: Miroslav Kožík, Zlatko Ruman, Vladislav Forgáč, Anna Horvátová, Davor Gašpar, Zlatko Gašpar, Vladimír Lepšanović, Andrea Dvornická a Anna Simonovićová. a. lš.

domosti získané počas školenia a na základe výsledkov sa zapísali do strednej školy. Sama skutočnosť, že od počtu získaných bodov závisí, do ktorej školy sa žiak zapíše, je dodatočný motív, aby sa na skúšku čím lepšie pripravili. Totiž iba dobrý úspech je zárukou, že budú školenie pokračovať v želanej škole. V spomienkach na školu im iste zostane aj maturitný večierok, ktorý tohto roku na základe pokynov z Ministerstva osvety mali v škole. Spočiatku aj jánošícki malí maturanti boli rozhorčení takým príkazom z ministerstva, ale po rozhovore s riaditeľkou školy a najmä po samom večierku, ktorý bol skutočne vydarený a veselý, si uvedomili, že maturitný večierok môže byť pekný aj v školských miestnostiach. Dokonca uvedomili si, že ten maturitný večierok je vlastne lúčenie so školou a s učiteľmi, a že je preto najvhodnejšie, aby sa to udialo v školských priestoroch.

spravodlivejšie, aby všetci žiaci na záverečnej skúške potvrdili ve-

V. Hudec

D. o. o. = spol. s r. o. Spoločnosť s ručením obmedzeným = skratka spol. s r. o. / s. s r. o. – druh obchodnej spoločnosti, môže ju založiť jeden alebo niekoľko spoločníkov, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov a všetci ručia za záväzky spoločnosti obmedzene, t. j. iba do výšky svojho nesplateného kapitálového vkladu, v preklade do srbčiny je društvo ograničene odgovornosti so skratkou d. o. o. alebo DOO. Akciová spoločnosť – spoločnosť, ktorej základný kapitál je rozdelený na určitý počet akcií (podielov), ktoré vlastnia jednotliví akcionári a pri zakladaní ktorej sa predávajú akcie, čím sa získa kapitál od veľkého počtu ľudí – akcionárov a tým, že si kúpia akcie, poskytujú spoločnosti kapitál, je kapitálovou spoločnosťou, preto spoločníci – akcionári nie sú povinní osobne sa podieľať na podnikateľskej činnosti – je po srbsky akcionarsko društvo.

Z jazykovej stránky, a to, čo je pre nás tu ešte zaujímavé, je: v skratkách a. s. (akciová spoločnosť), s. r. o., prípadne s. s r. o. či spol. s r. o. (spoločnosť s ručením obmedzeným) medzi ich jednotlivými časťami je medzera. Ak skratka stojí za názvom spoločnosti, od názvu ju oddeľujeme čiarkou. Čiarku píšeme za skratkou, ak za ňou nasleduje ďalšie slovo: Slovenská pošta, a. s., poskytuje moderné komunikačné, distribučné a platobné služby. Orange Slovensko, a. s., poskytuje mobilné telekomunikačné služby. Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o., vám pri čítaní kníh praje veľa príjemných chvíľ. Vydavateľský dom Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. s r. o., vznikol spojením dvoch renomovaných vydavateľstiev. Energetika Ružomberok, spol. s r. o., ponúka služby v oblasti energetiky, priemyslu a občianskej výstavby. ah

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A MIROSLAV MACHÁČ

Profesor na dôchodku eď som si pred niekoľkými dňami kupoval v meste noviny, stretol som sa s mojím priateľom, profesorom filozofie, ktorý sa pred niekoľkými rokmi stal penzistom. Srdečne sme sa pozdravili, opýtali jeden druhého o zdraví, a potom, ako sa to už patrí, odišli do najbližšieho hostinca na pohárik a kamarátsky rozhovor. Povedal mi, že je zdravý a dobre sa cíti, až na to, že sa ťažko zohýna, takže mu, občas, manželka musí viazať šnúrky na topánkach. Napriek tomu, keď sme si sadli, nemohol som sa ubrániť dojmu, že je dáky nesvoj, akoby ho čosi trápilo, takže som sa ho znovu opýtal, či si je istý, že je celkom v poriadku, lebo sa mi na ňom niečo nepozdáva... – Priateľu môj, vždy sa takto cítim v tomto období, keď sa približuje koniec školského roka, keď žiakom treba uzavierať známky, aj to spravodlivo, tak ako si to zaslúžili. – No pravdaže, ale prečo ťa to tak vzrušuje, keď už nie si profesorom, vlastne keď si už profesorom vo výslužbe? – Áno! Máš pravdu, ale to mi snáď zostalo v krvi. Ako profesionálna deformácia, alebo tomu podobné. Ja to ani netajím, lebo uzavrieť známky tak, aby všetci boli spokojní, vonkoncom nie je jednoduchá vec. Preto by som v tejto chvíli nechcel byť v koži mojich bývalých kolegov. – Predsa nechápem, prečo to trápi práve teba, ktorý si bol známy tým, že si vždy bol objektívny, ale aj v hodnej miere zhovievavý? Ak sa dobre pamätám, vždy si hovoril, že ak už pri známkovaní profesor chybí, tak je lepšie aj desiatim žiakom dať nezaslúžene vyššiu známku, ako oznámkovať jedného žiaka nižšou známkou, ako si zaslúžil. – Tak je, ale pri známkovaní som občas aj ja mal nepríjemnosti, či oštary, najmä s jedným žiakom. – Aké, vyrozprávaj! Naozaj ma zaujíma. – No dobre, ak ťa to tak zaujíma, tak ti to poviem. I keď sa odvtedy minulo hodne rokov, aj

–K

30. 6. 2012

26 /4497/

dnes sa dobre pamätám na posledný deň a poslednú hodinu v tom školskom roku. Deň predtým som skoro všetkým žiakom uzavrel známky tak, že som bol spokojný i ja, i žiaci. Iba niektorí ma poprosili, aby som im poskytol ešte jednu šancu opraviť si známku. Peter, ten môj žiak, o ktorom ti chcem rozprávať, bol posledným z tej skupiny. Všetci pred ním si známky opravili, boli z toho šťastní a netrpezlivo očakávali, aby školský zvonec oz-

nástojíš na tej štvorke, keď ona vonkoncom nevplýva na tvoj konečný prospech. – Pán profesor, preto, lebo som si ju zaslúžil! – odvrkol rezolútne. – Dobre, Peter, ak je tak, tak ti nezostáva nič iné, iba dokázať to svojimi vedomosťami. – Položil som mu tri otázky a ani jednu poriadnu odpoveď som nedostal. Keď som mu to povedal, Peter rázne vyhlásil, že som mu dal najťažšie otázky iba

námil koniec školského roka. Pravdu povediac aj ja som sa cítil, ako keby školský rok už bol zakončený, takže som v takom uvoľnenom ovzduší vyzval Petra, aby navrhol známku, akú si, podľa vlastnej mienky, zaslúžil a bol som ochotný dať mu vyššiu známku bez skúšania. – Pán profesor, myslím si, že sú moje vedomosti medzi štvorkou a päťkou, ale budem spokojný aj so štvorkou. – To ma ohromilo, jednoducho som nemohol uveriť vlastným ušiam! Opýtal som sa ho, či nemá dojem, že trochu precenil svoje vedomosti a pripomenul som mu, že na polroku mal dvojku a v druhom polroku najprv dostal dvojku, potom trojku a po nej znovu dvojku. On na to sebavedome a trochu aj drzo odpovedal: – Pán profesor, bez ohľadu na tie vaše známky, ja som si istý, že viem aspoň za štvorku. – Peter, nechápem prečo tak

preto, aby som mu nedal štvorku. Pomaly ale iste začal mi liezť na nervy, ale som si zachoval pokoj a opýtal sa ostatných žiakov, čo si oni myslia, či si Peter zaslúžil štvorku. Avšak keďže si bol vedomý, že trieda zdieľa moju mienku, Peter arogantne zvýskol: – Kto sú oni, aby rozhodovali o mojich známkach, – a potom sa drzo obrátil ku mne: – Čakám, aby ste mi konečne zapísali známku, ktorá mi patrí! – Bol som mimo seba od rozčúlenia a iba dlhoročná pedagogická skúsenosť mi pomohla, aby som nevybúšil. Nepozerajúc sa na neho, povedal som pokojne: – Tu máš štvorku, nech ti je na česť, avšak moje oči nech ťa viac nevidia! Peter sa na to iba uškrnul a na dôvažok sa ešte aj ironicky poďakoval. – Odvtedy som sa vyhýbal rozhovorom na tú tému, lebo aj samotná spomienka na tú neprí-

HLAS ĽUDU

jemnú udalosť vyvolávala vo mne trpké pocity. O niekoľko rokov neskôr sa však udialo nasledujúce. Keďže som bol členom správy nášho futbalového klubu, mojou povinnosťou bolo dočkať vedenie a hráčov hosťujúcich mužstiev, aby som im, ako sa tomu hovorí, bol poruke. Keď som pri jednej takej príležitosti zočil Petra, ako sebavedome prvý vychádza z autobusu, zmrklo sa mi pred očami. Hneď ma spoznal, pribehol ku mne a podal mi ruku. – Pán profesor, pamätáte si ma? Nevoľky som mu odpovedal: – Áno, ale iba hmlisto. Pripomínaš mi jedného drzého chalana. – Pán profesor, som veľmi šťastný, že vás vidím a poctený som tým, že nás práve vy tak pekne vítate. Prosím vás, odpusťte mi, že som sa vtedy, na tej hodine, keď ste uzavierali známky, správal k vám nekorektne. Doteraz neviem pochopiť, čo mi bolo, ale som si za to aj odpykal. Viac nocí som nemohol pokojne spať a hanbil som sa stretnúť aj s kamarátmi. Všetci ma odsudzovali a kritizovali, hovoriac, že ste si to veru vonkoncom nezaslúžili ani od jedného žiaka. Chcel som vás hneď na druhý deň poprosiť o odpustenie, ale nemal som nadostač síl, lebo ma to veľmi mrzelo. Aj teraz, keď si na tú udalosť spomeniem, mám výčitky svedomia a nepríjemný pocit. Pán profesor, ak môžete, odpusťte mi, čo aj s oneskorením! – Objal som Petra a poprial, aby sa mu v hre darilo a nech vyhrá lepší. V tej chvíli som mu všetko odpustil, ale zatrpknutého pocitu, ktorý mám vždy, keď si spomeniem na uzavieranie známok, sa nijako nemôžem oslobodiť. – Hádam to tak musí byť, – vzdychol si, trochu pomlčal, a potom náš rozhovor upriamil na veselšie spomienky.

K U LT Ú R A

OZNAMY

UMEL E C KÝ DUCH Paríža a iných veľkých svetových metropol cítiť aj v strede Belehradu. Zvlášť v lete. Dokladom toho je i živá socha na snímke. Ide vlastne o vynaliezavého študenta, ktorý objavil netradičný, no aj dosť náročný spôsob privyrobiť si v čase voľna. A kto potom smie vravieť, že sa úpornosť nevyplatí… O. Filip

Chýrnik

VÝSTAVA PRÁC veľkého maliara, sochára a grafika Petra Omčikusa, inštalovaná v Galérii Srbskej akadémie vied a umení v Belehrade, je v súčasnosti azda najreprezentačnejšie kultúrne podujatie v metropole. Lebo maestro vystavil na nej skutočne rozmanité a rôznorodé maľby a sochy. Má v tom ozaj bohaté skúsenosti: za ním je až 60 samostatných a takmer 200 kolektívnych výstav. Na snímke je záber len z jednej z miestností, v ktorých sa výstava koná. O. Filip

SPOMIENKA Uplynulo 10 rokov, a jeden rok, čo sme čo nás opustila matka sa rozlúčili s otcom

B Á Č S K Y PETROVEC. Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskom Petrovci zahlásil na piatok 29. júna o 20. hodine v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka promóciu knihy Dr. Jána Kišgeciho Petrovec & Ivan Križan. MOMS Petrovec

SPOMIENKA Pri príležitosti stretnutia hložianskych šesťdesiatnikov, bývalých žiakov Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina z Hložian spomíname si na našich zosnulých spolužiakov:

EVA MEGOVÁ PAĽOM MEGOM rod. Samporová 1935 – 2011 – 2012 1935 – 2002 – 2012 z Padiny S láskou a úctou si na Vás spomína syn Ján s rodinou

PRÁCA NA SLOVENSKU Spoločnosť Baron, Púchovský mäsový priemysel, a. s., ponúka zaujímavú prácu v Púchove, Slovenská republika. Vysoký plat, strava a ubytovanie zdarma. Požiadavky: Slovenský pas alebo preukaz zahraničného Slováka. Bližšie informácie na tel.: +421 907 841 662 a +381 63 128 26 89.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

Ondreja Dudka Máriu Levársku Ondreja Melega Jána Jovankoviča Pavla Vitéza a našich triednych učiteľov:

Zuzanu Čániovú a Ondreja Kišgeciho Generácia 1952

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE , s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2 363 01 NS Nový Sad Merkur v Ulici rumenačkej 150, na katastrálnej parcele číslo 3 849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu SPEED, s. s r. o., Ul. partizánskej aviácie č. 6 a, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Výstavba objektu (autoplniareň so strieškou, čerpacím zariadením na otvorenom priestore, zmena účelu nádrže na formalín a metanol v nádrži na bezolovné palivo a eurodiesel, potrubie eurodieselu, potrubie bezolovného paliva, potrubie systému na hasenie požiaru, potrubie hydračnej siete, elektroenergetickej siete nízkeho napätia a separátor oleja) vo funkcii prelievania a uskladňovania naftových derivátov, v Prímorskej ulici, na katastrálnych parcelách číslo: 879, 393, 394/2 a 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

OZNAMY GRATULÁCIA

GRATULÁCIA

Srdečné gratulácie dcére MÁRII HEDIOVEJ z Kovačice k úspešnému ukončeniu štúdia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Fakulte ekonomiky a manažmentu, mnoho zdravia, šťastia a úspechov v budúcom živote, zaujímavé povolanie a splnenie všetkých snov prajú mama, otec a brat Janko s priateľkou Kristínou a stará mama Hediová.

Srdečné gratulácie svojej vnučke MÁRII HEDIOVEJ z Kovačice k úspešnému ukončeniu štúdia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Fakulte ekonomiky a manažmentu, a mnoho úspechov v budúcom živote prajú stará mama Chalupová.

Titul máš a buď vždy taká, aby svet Ti ďalej prial.

BLAHOŽELANIE

BLAHOŽELANIE Dňa 14. júna 2012 na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre po absolvovaní vysoko školského štúdia v študijnom odbore ekonomika podniku bola promovaná a získala akademický titul inžinierky DARINA ŽILOVÁ z Kulpína. Pri tej príležitosti jej úprimne blahoželajú rodičia a sestra Daniela.

Na Fakulte biotechnológie a potravinárstva – študijný odbor biotechnológia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre dňa 31. mája 2012 s vyznamenaním obhájila diplomovú prácu MARÍNA MAGLOVSKÁ z Kulpína a získala titul inžinierky, pričom jej za vynikajúce študijné výsledky dosiahnuté počas štúdia na fakulte udelili Cenu rektora univerzity. Pri tejto príležitosti Maríne k veľkému úspechu gratulujú a zároveň do budúcnosti veľa zdravia, šťastia a úspechov v ďalšom štúdiu želajú rodičia.

BLAHOŽELANIE BLAHOŽELANIE K úspešnému ukončeniu štúdia na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre mladej inžinierke DARINE ŽILOVEJ z Kulpína blahoželajú a požehnanú prácu prajú starí rodičia Žilovci.

Dňa 31. mája 2012 na Fakulte biotechnológie a potravinárstva – odbor biotechnológia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre s vyznamenaním získala titul inžinierky MARÍNA MAGLOVSKÁ z Kulpína. Za vynikajúce študijné výsledky dosiahnuté počas štúdia udelená jej bola Cena rektora. K úspešnému ukončeniu štúdia svojej vnučke srdečne blahoželajú a prajú veľa zdravia, šťastia a zdaru v ďalšom štúdiu starí rodičia Maglovskovci.

BLAHOŽELANIE BLAHOŽELANIE Pri príležitosti ukončenia štúdia na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a získania titulu inžinierky DARINE ŽILOVEJ z Kulpína srdečne blahoželajú a mnoho úspechov v živote a v ďalšej práci prajú starí rodičia Valentíkovci.

Dňa 31. mája 2012 na Fakulte biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre s vyznamenaním obhájila diplomovú prácu MARÍNA MAGLOVSKÁ z Kulpína. Za vynikajúce študijné výsledky dosiahnuté počas štúdia udelená jej bola Cena rektora. Mladej inžinierke k úspechu blahoželajú a ešte veľa úspechov v ďalšom živote prajú starká a ujo s rodinou Hodoličovci.

BLAHOŽELANIE BLAHOŽELANIE Na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre úspešne ukončila štúdiá a získala diplom inžinierky DARINA ŽILOVÁ z Kulpína. Mnoho zdaru a šťastia v práci, ako i v osobnom živote jej prajú

Na Fakulte biotechnológie a potravinárstva – študijný odbor biotechnológia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre dňa 31. mája 2012 s vyznamenaním obhájila diplomovú prácu MARÍNA MAGLOVSKÁ z Kulpína a získala titul inžinierky, pričom jej za vynikajúce študijné výsledky udelili Cenu rektora univerzity. Pri tejto príležitosti jej k veľkému úspechu gratuluje a želá veľa zdravia a úspechov v ďalšom štúdiu

andika a ujo Súšerskovci. brat s priateľkou Svetlanou.

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 3. júla 2012 si pripomenieme druhé výročie úmrtia nášho milovaného manžela, ocka a deda

s otcom, dedom a pradedom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom

JURAJOM MACÁKOM

JURAJOM MACÁKOM MICHALA NAĎA 5. 2. 1934 – 2010 – 2012 z Kysáča

Tak rýchlo ten čas letí, tak rýchlo uteká, no každý deň Ti patrí naša spomienka. Občas sa z hora na nás pozri, my sme tí Tvoji milujúci

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 25. júna 2012 uplynul rok od smrti našej milovanej mamy, starej mamy a prababky

17. 4. 1926 – 21. 6. 2012 z Kysáča Čas stále plynie, berie všetko preč. On zastaviť sa nedá, čo vezme, nevráti viac späť. Len spomienka zostáva. Zarmútená dcéra Mária Kulíková, vnuk Rastislav s manželkou Ankou, vnučka Elenka a pravnúčatá Janko a Andrejka

17. 4. 1926 – 21. 6. 2012 z Kysáča Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. Zarmútená sestra Zuzana Menďanová so synmi Jánom a Pavlom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s jediným apíkom

DR. JÁNOM ČÁSAROM

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

18. 12. 1943 – 18. 6. 2012 z Pivnice

so susedom

Jeho odchod v mojom detstve zanechá veľkú prázdnotu. S ním sa lúči smutný vnuk Ivorko Adámek

JURAJOM MACÁKOM ZUZANY KOVÁČOVEJ rod. Hložanovej 1933 – 2011 – 2012 z Petrovca S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynú tri roky od smrti našej milovanej manželky a matky

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so svatom

1926 – 2012 z Kysáča

DR. JÁNOM ČÁSAROM

Tichú a trvalú spomienku mu venujú susedovci: Surovci, Ďurovkovci, Tancikovci, Čapeľovci, Pixiadesovci, Paulínka s Braňom a susedy Anna Hrnjačká a Zuzana Naďová

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším milým a nenahraditeľným

18. 12. 1943 – 18. 6. 2012 z Pivnice Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovajú svatovci Adámekovci z Báčskej Palanky

DR. JÁNOM ČÁSAROM

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším

18. 12. 1943 – 18. 6. 2012 z Pivnice

KATARÍNY KALKOVEJ 6. 12. 1958 – 3. 7. 2009 – 2012 z Pivnice Smutný pozdrav tu šepkáme do ticha, že sa raz stretneme, je naša útecha. S láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

ktorý po krátkej chorobe umrel v novosadskej nemocnici. Ďakujeme pánovi farárovi Jánovi Zahorcovi za pekné slová rozlúčky, rodine a priateľom za kvetinové dary. S bôľom a smútkom v srdci s ním sa lúčia:

DR. JÁNOM ČÁSAROM 18. 12. 1943 – 18. 6. 2012 z Pivnice Život Ti vyhasol bez slov rozlúčky. S úctou si na Teba budú spomínať:

manželka Anna, dcéry Milotka a Kvetka a zať Rastislav

andika Čásarová a rodiny Živanićová a Kotivová

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 29. júna 2012 uplynulo 8 rokov, čo nás navždy opustil náš manžel, otec a starý otec

VLADIMÍR DORČA

JURAJOM MACÁKOM

1944 – 2005 – 2012 novinár z Kulpína

z Kysáča

MICHAL TRIAŠKA 1926 – 2004 – 2012 z Kulpína

Boh spočítal naše roky, dni a hodiny, raz sa človek odoberie z kruhu rodiny.

Myslíme, spomíname, nezabúdame. A nezabúdame ani na rodičov a starých rodičov Kantárovcov.

Rodina Koláriková z Padiny

Jarmila a dcéry Viera a Vladimíra s rodinami

DROBNÝ OZNAM

POSLEDNÁ ROZLÚČKA Dňa 13. júna 2012 nás náhle a nečakane navždy opustil

JÁN JANŠÍK 6. 6. 1946 – 13. 6. 2012 z Petrovca

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE Dňa 17. júna 2012 nás navždy opustil náš drahý manžel, otec, starý otec a syn

KUPUJEM a beriem do prenájmu /árendy/ pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Mobil: 063/716 73 82.

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovajú: manželka Mária, dcéra Jarmila, dcéra Natália, zať Rastislav, syn Ján a vnúčatá Mirko, Alenka, Rastík a Viktorko

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 3. júla 2012 uplynie rok, čo som zostal bez mojej milej matky

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú Jeho najmilší

JURAJ ŠEPRÁK 7. 1. 1936 – 17. 6. 2012 z Hložian S láskou a úctou Ťa navždy budeme nosiť v našich srdciach a chrániť si spomienky na Teba. Smútia za Tebou Tvoji: manželka, dcéra, mama a vnúčatá Saša, Daniel, Natália, Monika a Lana

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a deda

VLADISLAVA KORUNIAKA 30. 11. 1951 – 30. 6. 2011 – 2012 z Kulpína

ANNY BERACKEJ 18. 6. 1936 – 3. 7. 2011 – 2012 z Vojlovice

Ubehol rok, čo si nás opustil a naše oči Ťa márne hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú zarmútené: manželka Mária a dcéry Anička a Nataša s rodinami

Boľavý rok prešiel bez Teba, mamko. Ťažko je bez Teba v tomto živote, chýba mi Tvoje teplé slovo a podpora. Ktorou cestou teraz mám ísť? Niet Tvojej rady. Nesiem Ťa v boľavom srdci a stále si mi v myšlienkach. Pozdrav mi môjho apku a odpočívajte v pokoji, moji drahí rodičia. Navždy zarmútený Váš syn Mirko

BOĽAVÁ SPOMIENKA Roky sa rýchlo míňajú, a tak rýchlo uplynul aj tento rok, čo sme sa rozlúčili s

VLADISLAVOM KORUNIAKOM 30. 11. 1951 – 30. 6. 2011 – 2012 z Kulpína

Navždy si budeme na neho spomínať. Bratia Samuel a Ondrej s rodinami

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 29. júna: • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI prinesie rad príspevkov: o začiatku žatvy v Kovačici, o skúsenostiach pestovateľa tabaku z Erdevíka, o biodiverzite v Pančeve a o probléme nezamestnanosti. Z kultúry to bude záznam z koncertu vážnej hudby Jarné nôty v Báčskom Petrovci. Ako zaujímavosť bude uvedený príspevok o výrobe košíkov z papiera a o kožušinárovi z Vrbasu. • O 20.30 HORE-DOLU: Mládežnícke vysielanie má vyhradený vysielací termín v posledný piatok v mesiaci. Tentoraz sa nazrie do zákulisia nahrávania inscenácie Hugo Karas divadelnej sekcie KIS Kysáč. V pokračovaní bude portrét umelkyne Tatiany Hlavatej a záber z tohtoročného Stretnutia pod lipami v Starej Pazove. Predstavia sa i laureátky tohto jedinečného podujatia. NEDEĽA 1. júla: • 11.00 DÚHOVKA: V polhodinovom reportážnom zázname bude odvysielaný zostrih z tohtoročného galakoncertu 19. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, na ktorom vystúpilo 39 tanečných súborov. • 11.30 VySIELANIE PRE DEDINU: Ústrednou témou vysielania bude otázka, kedy sa začne žatva pšenice a bude sa hovoriť aj o tom, aké výnosy jačmeňa tohto roku dosiahli naši výrobcovia. Nevystanú ani užitočné informácie pre poľnohospodárov a na pobavenie slovenská ľudová hudba. DENNÍKy pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 1. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Literárne posedenie v Padine Kombinácia organa a flauty v kovačickom chráme Božom Utorok 3. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica

MgA. Janko Siroma, organista, a Zuzana Hudobníci svojmu Megová, flautistka, v kovačickom chráme Božom usporiadali koncert vážnej hudby mestu Vďaka za žitia zázrak Slovenský film: Chodník cez DuČo nového v našom spoločennaj skom živote? Čo nového v našom chotári? Piatok 6. júla 16.00 – 18.00 Výber z programu TV Petrovec Klenotnica

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 2. júla: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne predvedú sólisti a orchester RTV Nový Sad. Utorok 3. júla: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby venované dielu Kataríny Hricovej. Streda 4. júla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú tanečné piesne; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú ochotníci z rôznych krajov. Štvrtok 5. júla: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – odznie zmes ľudových piesní. Piatok 6. júla: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 30. júna: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Ľudovky v interpretácii spevákov z našich končín. NEDEĽA 1. júla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: V ústrety letu a hudobným festivalom. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Zábery z 16. festivalu vážnej hudby Jarné nôty. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Aktuálne hity zo Slovenska. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 3. júla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Zábery z festivalu NOMUS. STREDA 4. júla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality 30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 29. júna do 5. júla Pondelok – sobota

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 26

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke sú mená vierozvestcov, dvoch bratov z 9. storočia, ktorí sa pokladajú za zakladateľov staroslovienskeho písomníctva. Na nich si pripomíname 5. júla.

20.15 Filmy: Piatok 29. júna – Zuzana Pašićová informuje Kráčajúca skala o zápise do PU Včielka v Petrovci Sobota 30. júna – 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Purpurové rieky Molí Pondelok 2. júla – 19.00 Zvon, prehľad udalostí Kat týždňa Utorok 3. júla – 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Tiene minulosti s vami: Výber z programu 19. DFF Streda 4. júla – Zlatá brána Posledná nádej 22.00 Film: Tak troška sexy Štvrtok 5. júla – 24.00 Záver vysielania Stopy môjho syna 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Nedeľa 1. júla 18.00 Hudobné blahoželania

Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 4. júla o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ Relácia Dobrý deň prináša záznam z hosťujúcej návštevy Slovákov z mesta Hriňová vo Vojlovici, ktorí sa pobavili aj na tohtoročnom medzinárodnom karnevale v Pančeve koncom júna. Hostia sa Vojlovičanom predstavili krásnym muzikálom. Repríza v nedeľu 8. júla Z muzikálu Snehulienka a trpaslíci o 7.30 h. v Spomienkovom dome 30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 25 – VODOROVNE: Aradáčan, Severína, ia, dielo, Mlakar, k, imo, n, o, ozp, n, l, poét, zoo, vrabec, va, mrmot, Zlatá, to, oa, Ena, n, r, značka TAJNIČKA: ZLATÁ BRÁNA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 23 z čísla 23 Hlasu ľudu z 9. júna 2012 bolo: JÁN BAČÚR. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARÍNA HOLÍKOVÁ, Ul. Nálepkova 14, 26 210 Kovačica. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT NAJMLADŠÍ FUTBALISTI DOLINY A MLADOSTI SA STRETLI V PADINE

Na doline kŕdeľ detí behal za loptou o viacročnej prestávke z iniciatívy trénerov Pavla Speváka (Mladosť) a Ivana Miháleka (Dolina) obnovili družbu medzi futbalovým Petrovcom a Padinou. Tak sa v marci stretli najmladší futbalisti Mladosti a Doliny v Petrovci a odveta bola na začiatku leta v povestnej padin- Kto prvý sa zmocní lopty... skej doline. Za podpory dvoch klubov, trénerov a rodičov na ihrisku Doliny najmladší futbalisti strávili príjemné nedeľné predpoludnie. Na ihrisku sa rozbehol kŕdeľ detí, čo zväčša chlapcov, len podaktoré dievča, ktorí zdolávajú prvé písmená futbalovej abecedy. Najprv súťažili deti narodené v rokoch

... a dobrú chuť, Petrovčania!

Malí futbalisti fanúšikujú rodičom z chládku

Spoločne pred objektívom malí Padinčania a Petrovčania

Najväčšia radosť, keď je lopta v sieti – tentoraz v petrovskej

2004/2005. Maličkí futbalisti šikovne narábali s futbalovou loptou. Domáci boli strelecky úspešnejší a

Výsledky týchto zápasov nie sú ani tak veľmi dôležité, spomenuli sme ich najviac kvôli deťom, ktorým je konečným cieľom víťazstvo nad súperom. Keďže je základným cieľom trénerov vštepovať deťom lásku k futbalu a rozvíjať súťažný duch, toto stretnutie najmladších futbalistov Doliny a Mladosti bolo Čakáme na špeciality plným zásahom do cieľa. Všetci malí futbaz roštu... listi prejavili veľkú vôľu dokázať svoje schopnosti. Tréneri zasa preverili výsledky svojej doterajšej práce a napokon rodičia videli, že sa oplatí vkladať do rozvoja vlastného dieťaťa v pozitívnom smere, na čo sa dnes často nedbá a zabúda. Padinčania aj tentoraz dokázali svoju pohostinnosť a hostí Otcovia padinských a petrovských futbalistov z B. Petrovca nasýtili pred zápasom chutným roštom. K zvíťazili výsledkom 3 : 2. Druhý dobrej nálade prispeli aj rodičia, lebo vyhozápas zohrali deti narodené v ro- veli požiadavke svojich detí a vymenili si úlokoch 2003/2004. Chlapci pe- hy. Deti si našli útulok v chládku na tribúne trovskej Mladosti dokázali, že a rodičia behali za loptou. Nezaškodila im ani sa viac naučili a presvedčivo po- páľava a nedostatok športového úboru. Berazili svojich domácich rovesní- hali bosí a nepotrebovali ani rozhodcu. Vykov až 8 : 1. Tretí zápas zohrala hrali Padinčania, lebo mali viac fanúšikov, ktogenerácia futbalistov narode- rí ich hlučne podporovali... Nakoniec sa všetných v rokoch 2001/2002. Aj ci rozišli spokojní s pozdravom dovidenia, čo tentoraz mužstvo Mladosti do- znamená, že v obnovenej spolupráci mienia minovalo na trávniku a porazilo pokračovať. chlapcov Doliny 5 : 0. Ján Bokor 30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Nepekný záver Panónie Ratkovčania si po výhre nad susedmi z Lalite zaistili postup a Mladost v susednom Ribareve iba potvrdila svoju domináciu. Mužstvo Šikary nepricestovalo do Odžakov, lebo vystúpilo zo súťaže. ýsledky 25. kola: Rusín – Dunav 5 : 1, Radnički – Panónia 7 : 3, A. Šantić – Törekvés 5 : 0, Odžaci – Šikara 3 : 0 kontumačne, Lipar – Metalac 2 : 2, Dinamo – Rastina 0 : 1, Jedinstvo – Mladost 0 : 6. V nervóznom derby susedov Rusín bol o gól lepší od Laliťanov. Nový člen Oblastnej ligy Sombor Radnički do Svilojeva odcestoval s desiatimi hráčmi?! Výsledky 26. kola: Dunav – Jedinstvo 2 : 1, Mladost – Dinamo 6 : 1, Rastina – Lipar 1 : 2, Metalac – Odžaci 2 : 2, Šikara – A. Šantić 0 : 3 kontumačne, Törekvés – Radnički 3 : 1, Panónia – Rusín 1 : 2. RADNIČKI – PANÓNIA 7 : 3 (3 : 0) Najzaslúžilejší za triumf Ratkovčanov bol trojnásobný strelec Bojan Stojanović, ktorý v jesennej časti úspešne viedol útok Laliťanov. Góly za Panóniu dosiahli Stanković v 76. a 88. min., resp. Komadina v 82. min. PANÓNIA: Pavlíni, Farkaš, Jovović (Obradov), Virijević, Ra-

žltých a nepekné správanie sa viacerých jednotlivcov v radoch oboch mužstiev. Úvod patril hosťom, lebo už v 4. min. Plančak trafil brvno. V 14. min. Pavlíni bravúrne vyrazil silné strely Kužića a Farkaša. V 19. min. Rusín zahral rohový kop, v šestnástke najvyššie vyskočil ka-

Petar Farkaš (7) celkom vľavo oklamal Pavlíniho z bieleho bodu a Rusínovi zabezpečil výhru – 1 : 2

dosavljević, Šipka, Stanković, Ćirić, Valent (Terek), Tojić, Komadina. PANÓNIA – RUSÍN 1 : 2 (1 : 1) Susedské derby, ktoré tentoraz o ničom okrem prestíže nerozhodovalo, prinieslo ako aj vždy veľa rozruchu, tri góly, dve penalty, tri červené karty, niekoľko

pitán Rusína J. Hardi vďaka tomu, že sa ľavým lakťom podoprel na Valentovo rameno. Jeho strelu hlavou brankár Pavlíni najprv zastavil a keď už vstal a chcel ju vykopnúť, rozhodca Fina odbehol k svojej pomocníčke Aleksandre Grozdićovej, ktorá mu povedala, že bol gól?! Mnohým nebolo jasné, že Grozdićová videla loptu za

čiarou v bráne, keďže z uhla jej pohľadu kožená bola zaklonená telom brankára Pavlíniho. Pravdaže, protesty domácich boli márne. Panónia vyrovnala v 28. min., keď Komadina z voľného kopu zaslal loptu pred bránu a Jovović zblízka prekonal M. Naďa. Veľkú šancu v 50. min. zmárnil Stanković, a hoci bol sám, zo šestnástky prestrelil bránu. V 56. min. znova unikol Stanković, ktorého z chrbta zrazil Hardi. Bola to čistá penalta a červená karta pre kapitána Rusína. Loptu na biely bod položil Vranješ, kopol po nej až sa zaprášilo, ale strela odišla necelý meter vedľa pravej žrde. O tri min. neskoršie lopta celkom náhodou trafila práve Vranješa do ľavej ruky, tentoraz penalta pred bránou Pavlíniho a červená karta pre obrancu domácich Vukovića, ktorý sa neslušne správal voči rozhodcovi Finovi. Farkaš oklamal Pavlíniho a bolo 1 : 2. Druhú červenú kartu v radoch domácich dostal Valent v 79. min. po celkom nepotrebnom faule. Aj keď s hráčom menej, domáci do konca viac útočili, ale pekné strely Lamoša, Stankovića a Virijevića netrafili cieľ. PANÓNIA: Pavlíni, Vuković, Jovović, Vranješ, Radosavljević (Virijević), Šipka (Ćirić), Lamoš, Tojić, Valent, Komadina, Stanković. J. Pucovský

LALITSKÍ ŠKôLKARI V PRÍRODE. Posledný deň školského roka 15. júna 2012 jedenásti lalitskí škôlkari strávili na výlete v parku tamojšieho Loveckého domu Bažant. Dievčatá a chlapci tam odcestovali na svojich bicykloch so svojimi mamami, jedným ockom a vychovávateľkou Ruženou Valentovou. V chládku košatých stromov sa pekne hrali: hojdali na hojdačke, šmýkali na šmýkačke, behali za loptou… Keď sa unavili, prisadli si k stolu, aby sa posilnili a osviežili obloženými chlebíčkami, slanými tyčinkami, šťavami a chladenou vodou. Deň predtým škôlkari navštívili prvú súkromnú Zoologickú záhradu Miky v Kolute majiteľa Milana Mirića. Takto sa skončil bezstarostný úsek života doterajších škôlkarov (na snímkach), ktorí sa od septembra stanú opravdivými prvákmi. J. P-ský 30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PO POSTUPE DO SRBSKEJ LIGY – SKUPINA VOJVODINA

Pre Jednotu 200 000 dinárov redseda Obce Stará Pazova Goran Jović v stredu 20. júna 2012 usporiadal v budove ZO prijatie pre futbalistov a vedenie klubu pazovskej Jednoty, a to z príležitosti veľkého úspechu – postupu do Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Predseda obce na stredajšej slávnosti gratuloval futbalistom ku krásnemu športovému výsledku a zároveň pripomenul, že tento klub pred necelými dvoma rokmi bol pred zánikom. No vďaka Správnej rade FK Jednota a futbalovým nadšencom, ktorí spoločnými silami s hráčmi za dve sezóny postúpili o dva stupienky vyššie a priviedli mužstvo do ligy, z ktorej by nesmelo nikdy viac vypadnúť. „Hoci koľko bolo oscilácií v predchádzajúcom období, vy ste predsa nechali svoje srdce na trávniku, hrali ste pre Starú Pazovu, staropazovskému futbalu ste prinavrátili ten niekdajší lesk a ja vám z hĺbky srdca ďakujem,“ prízvukoval predseda Jović.

Goran Jović odovzdal šek Slobodanovi Jovanovićovi

Na pamiatku spoločná fotografia futbalistov Jednoty s hostiteľmi v Obci Stará Pazova

Za tento veľký úspech predseda obce FK Jednota odmenil šekom v sume 200 000 dinárov. Na prijatí bol aj Slobodan Jovanović, predseda klubu, ktorý G. Jovićovi vyjadril vďaku za doterajšiu podporu a uvie-

dol, čo všetko v uplynulom období vykonali na ihrisku Jednoty. Boli to početné investície a „keď klub v najťažších chvíľach podporí lokálna samospráva, ako je to v tomto našom prípade, výsledky sú, samo-

zrejme, viditeľné“, akcentoval S. Jovanović. Hráčom a vedeniu za skvelé výsledky blahoželala i Libuška Lakatošová, vedúca Oddelenia pre šport a mládež Obce Stará Pazova. Dragan Macura, tréner futbalistov Jednoty, vo svojom prejave povedal, že je teraz pekný pocit prislúchať Starej Pazove a FK Jednota. Uviedol, že v nadchádzajúcom období sa všetci spolu budú zasadzovať o to, aby dosiahli ešte lepšie výsledky na futbalovom ihrisku. A. Lš.

CYKLISTICKÁ VÝPRAVA Z TVRDOŠÍNA V KULPÍNE. V piatok 22. júna 2012 v predvečerných hodinách skupina cyklistov zo Slovenska, presnejšie z mesta Tvrdošín dorazila do Kulpína. Ako sme sa dozvedeli od vedúceho cyklistickej výpravy Hyneka Miczka, zo Slovenska vyštartovali v piatok ráno o 7. hodine a už o 18.30 dorazili do Kulpína, kde prespali. V Kulpíne ich hostiteľom bol predseda poľovníckeho spolku Branislav Plachtinský a nočnú oddychovú prestávku v cyklistickej trase po Vojvodine mali v miestnostiach Futbalového klubu Kulpín. Pred odchodom na ďalšie kilometre a kilometre úpornej cyklistickej jazdy smerom do Petrovca, Hložian, Iloka, Ľuby, Erdevíka, Bingule..., sme túto veselú cyklistickú tvrdošínsku výpravu vyfotografovali v spoločnosti hostiteľa (na snímke). Potom už hostia nasadli na svoje bicykle a šli jazdiť ďalej za svojím cieľom. K. Gažová

MEDZINÁRODNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ V SELENČI

7. MEMORIÁL JAROSLAVA BÁĎONSKÉHO

Útok na Tvrđavu V

Úcta zanietencovi

Selenči v dňoch 30. júna a 1. júla t. r. bude prebiehať 2. medzinárodný futbalový turnaj pod názvom Kriváň 2012. Na selenčskom ihrisku si počas tohto víkendu sily zmerajú báčska Tvrđava (vlaňajší víťaz), Bački hajduk B. N. Selo, Prameň Dolná Strehová (Slovensko) a domáci Kriváň. Program zápasov: sobota 30. júna o 16. hodine Kriváň – Bački hajduk, o 18. hodine Tvrđava – Prameň. V nedeľu o 16. hodine sa v boji o tretie miesto stretnú pora-

zené celky zo soboty, kým o 18. hodine víťazné mužstvá z prvého dňa budú bojo- Mužstvo selenčského Kriváňa sa pokúsi prebrať po(Foto: Ján Diňa) vať o prvé hár od báčskej Tvrđavy budú môcť sledovať finálový zápas miesto na turnaji. Po zápase na ihrisku Kriváňa bude Majstrovstiev Európy vo futbale na ľudová veselica pri hudbe domácej veľkom videobeame. FK Kriváň Selenča skupiny Maks. Milovníci futbalu

ilovníci stolného tenisu v Petrovci si v stredu 4. júla 2012 uctia pamiatku na veľkého športového zanietenca Jaroslava Báďonského. Zraz pred odchodom na cintorín je pred telocvičňou ZŠ Jána Čajaka o 19. hodine. Po návrate z cintorína bude v škole prebiehať kratší stolnotenisový turnaj. -Sm-

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRIHLÁSTE SA NA MATIČNÝ TURNAJ

Príďte do Lalite! B

líži sa tradičný futbalový turnaj v malom futbale o putovný pohár Jeho Excelencie, veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade, ktorý zohrajú v rámci Slovenských národných slávností 2012. Organizátorom aj tohtoročného turnaja je Športová komisia Matice slovenskej v Srbsku v spolupráci s MOMS Laliť. Turnaj sa uskutoční v sobotu 21. júla 2012 o 10.00 hodine na ihrisku FK Panónia, Ul. Petra Drapšina b. č.

Každé mužstvo je povinné zaplatiť poplatok v sume 2 500,00 dinárov na účet MOMS Laliť, číslo: 335-368832-41. Mužstvo tvoria desiati dospelí hráči a vedúci. Prihlášky na turnaj môžete doručiť najneskôr do 15. júla 2012 písomne alebo telefonicky na niektorú z nasledujúcich adries: – Jano Zorňan, predseda MOMS Laliť, Ul. Janka Čmelíka 68, 25 234 Laliť, tel.: 060/13-000-86, – Janko Benka, Ul. maršala Tita 11, 25 234 Laliť, tel.: 069/646-104, – Pavel Turan, predseda Športovej komisie MSS, tel.: 064/35-26-206, – Ústredie MSS, tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net Predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Presvedčivý šampión

Bod pre záchranu

RADNIČKI (K) – SLÁVIA 7 : 1 (2 : 1)

KARAŠ (K) – HAJDUŠICA 2 : 2 (1 : 0)

ovačická Slávia zakončila sezónu 2011/12 v Prvej juhobanátskej lige na 14. mieste. Desať zápasov vyhrala, päť zohrala nerozhodne a pätnásť prehrala. Vsietila 50 gólov, inkasovala 68. Dokopy získala 35 bodov. Sedem posledných zápasov skončila na štíte. Prvoumiestnený Radnički triumfálne zakončil súťaž iba s dvoma prehrami, na konci súťaže má 72 bodov. Znie neuveriteľne, ale pravdivo: štrnásťtisícový Kovin bude mať od nasledujúcej sezóny až dve mužstvá hrajúce vo Vojvodinskej lige – východná skupina – Koloniju a Radnički. Na poslednom zápase náhradný brankár Joka bol prvýkrát ochrancom siete v jarnej časti majstrovstiev. Tréner Petrovič prvého brankára Zekovića posunul do obranných šíkov. Prvý polčas zohrali slávisti omnoho lepšie ako po prestávke, prehrávali iba minimálne 1 : 2. Všetky tri úvodné góly strelili slávisti – dva bývalý Brajović (v 5. a 40. min.) a eurogólom z 25 metrov súčasný Ďuriš v 41. minúte. Takmer dovčerajší futbalisti Slávie strelili ešte tri góly. Srđan Brajović aj v 58., kým Duško Bosnić za päť minút vsietil dvakrát (v 60. a 64. minúte). Posledné dve úspešné strely boli z kopačky Kostu Binču. Po štvrtom jarnom kole boli Kovačičania kandidáti na štvrté miesto na tabuľke. Vyhrali tri zo štyroch jarných duelov... SLÁVIA: Joka, Zeković, Strakúšek, Svetlík, Okuka, Vasić, Bakoš, Bíreš (Andrej Mihálek), Petrovič, Válovec, Ďuriš. Dorastenci Slávie prehrali 12 : 0. Pod taktovkou Jána Poliaka nastúpili Cicka, Jaško, Dišpiter, Cesnak, Tomášik, Fos, Zloch, Pejčinović, Markuš, Rago, Zámečník.

j keď po posledné kolo boli na príliš istom 10. mieste s 36 bodmi, Hajdušičanom v samom finiši súťaže hrozil zostup. Situácia v dolnej časti tabuľky a rozvrh zápasov najohrozenejších klubov v poslednom kole dával reálnu možnosť, že sa Hajdušičania v prípade prehry v Kuštilji ocitnú v tej najnebezpečnejšej situácii. Očakávalo sa totiž, že Vinogradar na domácej pôde „musí“ vyhrať nad Karašom z Jasenova, a že Borac z Vračevho Gaja „pomôže“ svojim susedovcom z Banátskej Palanky, aby získali aspoň bod. Okrem toho sa vedelo, že Hajduk dostal body kontumačne, lebo mal hrať s Banatom, ktorý opustil ligu. Tieto predpoklady sa aj splnili, ale aj Hajdušičania vynaložili úsilie a z Kuštilja si priniesli bod, ktorý im umožnil, aby pokojne sledovali rozuzlenie situácie vo vrchu tabuľky, čiže výsledky baráže o postup do Prvej juhobanátskej ligy, ktorú zohrajú alibunárska Budućnost a Vojvodina Crepaja. Počas prvého polčasu hostia boli omnoho lepším celkom, ibaže

30. 6. 2012

26 /4497/

Výsledky posledného 30. kola: Vršac United – Spartak 7 : 0, Partizan (U) – Tempo 0 : 3 kontumačne, Radnički (K) – Slávia 7 : 1, Sloga (BNS) – Mladost 2 : 4, BAK – Polet 5 : 1, Sloga (P) – Jugoslavija 3 : 2, Partizan (G) – Borac (S) 2 : 2, Vulturul – Radnički (B) 3 : 2. Radnički Kovin postúpil, kým z ligy vypadli Partizan Uljma a Spartak Debeljača. Ján Špringeľ

šance, ktoré si vytvorili, nepremenili. Hostitelia, ktorí dovtedy nemali ani jednu šancu, trestali súpera vo finiši polčasu, keď ich stredopoliar z veľkej vzdialenosti prekvapil Đukića. Po rýchlom protiútoku v druhej minúte pokračovania Hrudka vyrovnal. Domáci celok sa v 65. minúte znova ujal vedenia. Konečne radosť svojmu celku priniesol Pilip v 80. minúte, keď peknou strelou z okraja šestnástky matoval domáceho brankára. HAJDUŠICA: Đukić, Radović, Pejčić, G. Stojkovski, Folťan, Radulović, Kocevski, Muškinja, Jović, Pilip, Hrudka. Ostatné výsledky posledného 30. kola: Ratar – Budućnost 1 : 3, Borac (VG) – Dunav 1 : 1, Crvena zvezda – Borac (VS) 2 : 3, Hajduk – Banat 3 : 0 kontumačne, Jedinstvo – Potporanj 0 : 3, Vinogradar – Karaš (J) 3 : 1. Voľní boli Dobrica a Ševac. vlh

VÝZVA K FUTBALOVEJ VEREJNOSTI

Posilnime FK Mladosť! nedeľu 1. júla 2012 o 17. hodine vo Vrbare usporiadajú mimoriadne volebné Zhromaždenie FK Mladosť Petrovec. Povolávame všetkých milovníkov futbalu a fanúšikov nášho klubu, ktorý na rok oslávi 90 rokov svojho pôsobenia, aby prišli na zasadnutie, a tým prispeli k náprave a zosilnení organizácie kolektívu, lebo sa jeho činnosť nemôže zvádzať na prácu dvoch – troch ľudí. FK Mladosť sa po niekoľkých rokoch dostal na úroveň súťaže primeranej jeho povesti a tradícii a nevyhnutné je prácu klubu pozdvihnúť, tak organizačne, ako aj finančne na vyššiu úroveň.

HLAS ĽUDU

Správna rada FK Mladosť Petrovec

ŠPORT FK BUDÚCNOSŤ HLOŽANY

S pohľadom do budúcnosti utbalový prach sa zdvihol v Hložanoch po ukončení súťaže v MeF dziobecnej lige Báčska Palanka – prvá trieda. FK Budúcnosť sa umiestnila na 2. mieste, takže v barážových zápasoch hľadala cestičku do vyššej súťaže. Nenašla ju; uviazla uprostred rozohrávacích kvalifikácií. Niektorí

pracuje Ján Murtin a tých trošku starších vedie Vladimir Lokić. Inak obaja úspešne absolvovali trénerský kurz a skúšky. Prirodzene, viac sa darí starším žiakom (generácie narodené v rokoch 2001 a 2002). Mužstvo starších „kohútikov“ v sezóne 2011/12 súťažilo v

Oni sú (možno?) budúcnosť hložianskeho FK Budúcnosť: v hornom rade: tréner Vladimir Lokić, Filip Katiak, Viktor Zahorec, Dominik Buzek, Andrej Uram, Darko Lokić, Miroslav Mravík, Vladimír Miškovic, Viktor Dubovský, Ján Šepši (kapitán), Igor Toma. Dolu (zľava): Marcel Tkáč, Daniel Krasnec, Filip Kráľovský, Stanislav Žembery, Martin Zahorec, Miroslav Jakuš, Milan Bažaľa.

Takto z obrany vyrážame do útoku povedia, že to je O. K., lebo, veď, čo by si Budúcnosť počala v silnejšej súťaži, iní vravia, že to je ale škoda, že v Hložanoch mali príležitosť na sledovanie (ešte) kvalitnejších zápasov, ďalší sa domnievajú, že plány o postupe sa začali kovať neskoro... Tak či onak, len rozvírený prach akosi zatienil niečo, čo v Hložanoch pustilo už hlboké korene. Prácu s mladučkými futbalistami. Kedysi uprostred posledného desaťročia uplynulého storočia niekdajší brankár FK Budúcnosť Ondrej Stupavský zoskupil šarvancov, žiakov základnej školy, začal s nimi trénovať, zorganizoval im priateľské zápasy a čoskoro žiacke (tzv. pionierske) mužstvo zapojil aj do súťaže. Po rokoch v jeho práci pokračovali iní. Záujem o futbal sa zvyšoval, a tak teraz okrem pio-

Takto dávame góly nierov (ktorí naposledy hrali pod taktovkou Branislava Huďana), FK Budúcnosť krášlia ďalšie dva celky žiakov. S mladšími, t. j. so začiatočníkmi

Takto prečíslime súperov

Takto sa robí kľučka Mestskej lige Nový Sad. Po prvých pätnástich kolách utvorili dve skupiny, na základe umiestnenia. Hložančania v druhej časti súťaže síce prehrali v prvom kole s celkom FK Nový Sad (0 : 1), potom však zdolali všetkých šiestich súperov zaradom a tak obsadili prvé miesto. Okrem iných porazili celky Stari grad v Báčskej Palanke (7 : 0) a Borac v Novom Sade (8 : 1). Vari najkrajší zápas zohrali na domácom trávniku v rámci posledného kola, s vrstovníkmi celku FK Bečej. Po tom, čo vsietili dva góly trochu sa pozabudli, ale keď sa hostia

ujali vedenia, hložianske kohútiky sa pozmenili na tigre, zabojovali, pritlačili súpera, strelili ďalšie štyri góly, zvíťazili v pomere 6 : 3 a tešili sa z titulu majstra B skupiny Novosadskej mestskej ligy. Je pravda, že aj sami utŕžili zopár vysokých prehier (ako s celkom FK Vojvodina v Novom Sade 1 : 10, či doma s mužstvom FK Vrbas 1 : 9). Nemožno však ignorovať skutočnosť, že hložianske „kohútiky“ prehrali s celkami, ktoré majú neporovnateľne širšie zázemie a lepšie podmienky. Okrem toho vlani prehrávali podstatne častejšie než v tomto roku, čo len nasvedčuje o ich futbalovom raste. V prvej polovici aktuálneho roku z celkove 18 zápasov (čo prípravných, čo majstrovských) vyhrali 10, prehrali 7 a raz hrali nerozhodne. Nastrieľali 70 gólov, dostali 46. Strelecky sa najlepšie presadzoval Miškovic (20 gólov), potom V. Zahorec (16), Uram (13), Mravík (11)... Družstvo kohútikov FK Budúcnosti vyniká bojovnosťou a súdržnosťou, ako i zmyslom pre férovú hru, ktorú veru nemožno pripísať všetkým súperom, ktorých sme mali možnosť vidieť, čo zrejme súvisí s ponímaním futbalovej hry zo strany trénerov. Presvedčili sme sa o tom naposledy

Takto chytá Viktor Dubovský na kvalitnom a dobre zorganizovanom turnaji v Hložanoch. Tréner celku Futbalovej školy Dribling zo Subotice len tak vrieskal na svojich zverencov, ba používal aj oplzlé nadávky. Márne. Chlapci z Hložian sa nedali, prehrali až v penaltovej rulete. Nikto im nič nevyčítal. Prečo by aj? Veď hložianske kohútiky hrajú s chuťou, sem-tam produkujú priam páčivý a účinný futbal. Raz sa hádam predsa aj im zvýšia dresy áčka Budúcnosti. Sú to predsa „Naši chlapci“. Juraj Bartoš

30. 6. 2012

26 /4497/

HLAS ĽUDU

Družstvo dievčeniec hložianskej Budúcnosti

Hostiteľský celok Hajdušice

NA FUTBALOVOM TURNAJI V HAJDUŠICI

Kopačky si skrížili dievčence a ihrisku Futbalového klubu Hajdušica v sobotu 23. júna 2012 prebiehal zaujímavý regionálny turnaj v malom futbale, na ktorom si kopačky skrížili dievčence vo veku do 15 rokov. Medzi sebou hrali ŽFK Kikinda, ŽFK Bačka Ďurdevo, hložianska Budúcnosť a hostiteľská Hajdušica. V družstvách Hajdušice a Kikindy vystúpili aj dievčence, ktoré sa tajomstvám najdôležitejšej vedľajšej veci na svete zaúčajú v školách futbalu v Tomaševci a Grebenci.

Tieto družstvá podľa systému každý s každým zohrali spolu 6 zápasov. Dosiahli tieto výsledky: Hajdušica – Budúcnosť 2 : 2, Hajdušica – Kikinda 3 : 1, Hajdušica – Bačka 5 : 0, Budúcnosť – Kikinda 1 : 0, Budúcnosť – Bačka 5 : 1, Kikinda – Bačka 2 : 1. Družstvá Hajdušice a Budúcnosti boli teda najpresvedčivejšie, získali po sedem bodov, takže o víťazovi turnaja rozhodol gólový pomer. Aj ten síce bol príliš vyrovnaný, keďže oba celky inkasovali po 4 góly, ibaže Hajduši-

čanky v útoku boli účinnejšie a dali o dva góly viac, čo nakoniec rozhodlo. „Tento turnaj, ktorý by sa do budúcna mal stať tradičným, sme zorganizovali predovšetkým so zámerom popularizovať ženský futbal. Pozvali sme naň družstvá, ktoré nesúťažia v žiadnych ligách, a tým sme vlastne futbalistkám umožnili, aby pocítili čaro zápasov a získavali nevyhnutnú skúsenosť,“ povedal nám predseda FK Hajdušica Vladimír Maliar.

Futbalistky, ktoré vyrástli v škole futbalu FK Hajdušica – Ivana Maliarová, Marija Ždrnjová, Višnja a Dunja Dangubićové, Maja Zlatkovićová a Andriana Melichová svoju usilovnú prácu vlani korunovali titulom vicemajstra Srbska v konkurencii školských družstiev, a toho roku sa na školskej olympiáde v Sriemskej Mitrovici ovenčili striebornou medailou. K tomu Maliarová, Ždrnjová a V. Dangubićová sa stali členkami kadetského vybraného družstva Vojvodiny. Za dosiahnuté úspechy klub sa im pri tejto príležitosti zavďačil príhodnými darčekmi. V. Hudec

Brankárka Budúcnosti T. Hrubíková bola opravdivým kormidelníkom svojho družstva

Marija Ždrnjová vsietila až sedem gólov za Hajdušicu a patria jej najväčšie zásluhy za triumf hostiteliek na turnaji

Útočníčka Kikindy (číslo 11) aj napriek nahustenej obrany Hajdušice prekonala brankárku Dunju Dangubićovú