Hlas 26 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 26 /4549/

Zlatá brána dvadsaťročná...

29. 6. 2013

17. Jarné nôty v Petrovci

Naša téma: Proti drogovej závislosti

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hl.rs

Dňa 20. júna v budove ZO Kovačica bolo podpisovanie zmluvy o financovaní prác na rekonštrukcii a adaptácii Pamätného domu Martina Jonáša v Kovačici. V mene NRSNM zmluvu podpísala predsedníčka Anna Tomanová-Makanová a v mene vykonávateľa prác generálny riaditeľ a majiteľ Slovan Progresu v Selenči Juraj Bocka. A. Chalupová

Festival vážnej hudby Jarné nôty je už takmer plnoletý: v piatok 21. júna v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci úspešne odznel jeho 17. ročník. A znovu sa oficiálna časť skončila spoločným fotografovaním. A. Francistyová

V nedeľu 23. júna na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči prebiehal 20. Detský folklórny festival Zlatá brána. Tohtoročným víťazom je Detská folklórna skupina Ratolesť (mladšia skupina) SKUS Pivnica. J. Pániková

V Jánošíku sa naplno rozbehla oberačka višieň. Haluze sa lámu pod ťarchou plodov. Hojná úroda je však v tieni nízkej výkupnej ceny tohto ovocia – iba 50 dinárov za kilogram. V. Hudec

V nedeľu 23. júna Kovačická obec bola po štvrtýkrát a Padina po prvýkrát hostiteľom semifinálovej súťaže Guča v Kovačickej obci. Súťažili trúbkové orchestre zo Selenče, Nového Sadu a Šídu. A. Chalupová

Krásny umelecký zážitok v sobotu 22. júna v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci mali návštevníci celovečerného koncertu detského zboru Červánek a orchestra Musica Harmonica z Červeného Kostelca z Českej republiky. J. Čiep

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

168 HODÍN

Roky, kroky a nároky P

redpovede sa splnia, predpovede nevychádzajú. Ako napínavý akčný seriál celé mesiace, týždne, zvlášť posledné dni, sledujeme, či sa nám podarí uhrať boj o dátum. Alternatívy lákavé alebo nevábne, vyhlásenia také a onaké. Nečudo: prišlo na lámanie chleba a je toho v hre ozaj mnoho: zotavenie a perspektíva, dôveryhodnosť a hospodárska istota, východisko a smerovanie. Veľká téma europeizácie Srbska, alebo uvádzania Európy do našej spoločnosti, čo premiér Ivica Dačić v autorskom texte pre víkendové vydanie denníka Danas označil za najdôležitejší projekt tejto vlády, zase zatlačila do úzadia všetky témy iné: aj v utorok vládou schválenú rebilanciu republikového rozpočtu, ktorou sa za pol roka majú dosiahnuť úspory 36 miliárd dinárov, aj nadchádzajúcu júlovú reorganizáciu či racionalizáciu vlády, aj aféru s kradnutím testov z dvoch základných školských predmetov, aj tragédiu v kaňone Morače, v ktorej zahynulo takmer dvadsať rumunských občanov, aj causu Snowden ako najnovšiu skúšku americko-ruských bilaterálnych vzťahov... Nevýhodou týždenníkovho kronikára je, že uzávierka nepustí: už v strede týždňa sa patrí vyjadriť k tomu, čo má priniesť jeho koniec. Po celom rade stretnutí, rozhovorov a dohovorov na najvyššej štátnej a vládnej úrovni s dôležitými medzinárodnými aktérmi v dňoch za nami, nastúpil posledný júnový, mnohými označovaný týždeň menom D(e). Už na jeho štarte sa šéfovia diplomacií členov Európskej únie v Luxemburgu, po dôkladných pondelkových a utorkových rokovaniach, predbežne dohodli, že začnú rokovania so Srbskom o vstupe najneskôr v januári 2014. Samozrejme, s tým, že rozhodnutie, ku ktorému dospeli, musia ešte potvrdiť lídri európskych štátov na piatkovej vrcholnej schôdzi v Bruseli. Predbežná zelená prístupovým rokovaniam naznačujúca ďalšie zbližovanie Srbska a EÚ konečne zablikala na obzore, v prvom rade ďakujúc transparentnému a konkrétnemu plneniu historickej dohody z 19. apríla upravujúcej vzťahy Belehradu s Prištinou. Takýto výsledok utorko-

Laureáti Rozletov piatok 21. júna t. r. v Kovačici bolo 42. Stretnutie pod lipami. Ide o tradičné podujatie, ktoré prezentuje výtvarnú a literárnu tvorbu mladých autorov prispievajúcich do mládežníckeho časopisu Vzlet, do rubriky Rozlety. Ocenenie za poéziu tohtoročného stretnutia získala Svetlana Gašková z Kysáča a ocenenie za ilustrácie v Rozletoch udelili Vladimírovi Mikušovi z Kovačice, ktorých objektívom zachytil S. L. A. Chalupová

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

29. 6. 2013

26 /4549/

vého snemovania sa dal tušiť už deň predtým, zo slov ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka, ktorý po rokovaní Rady EÚ pre zahraničné záležitosti uviedol, že šéfovia diplomacií EÚ v politickej rovine podporujú nádeje Srbska a Kosova, že im na rokovaní lídrov EÚ koncom týždňa oznámia dlho očakávané dátumy znamenajúce pokrok v ich európskom integračnom procese. Prezident Srbska Tomislav Nikolić vyhlásil, že je 28. júna i EÚ na veľkej skúške – skúške rešpektovania vlastných pravidiel, odkazujúc, že Srbsko nepotrebuje almužnu, ako aj to, že svojím zasadzovaním sa zaslúžilo získať dátum štartu rokovaní. Podľa premiéra Ivicu Dačića neexistuje žiaden opodstatnený dôvod na odročenie schválenia rozhodnutia o začiatku rokovaní Srbska s EÚ, kým vicepremiér Aleksandar Vučić tlmočil presvedčenie, že napriek niektorým kontradiktorickým informáciám získame dátum začiatku prístupových rokovaní s EÚ. V politike, ako aj v živote, nikdy nenačim povedať bude to na sto percent alebo nebude nikdy. Treba si občas pripomenúť jednu z odpovedí Rádia Jerevan: isté percento máte len v alkohole. Zrejme najmúdrejšie bude počkať na piatok a rozhodujúci hlas vyvinutej Európy a Nemecka ako jej vlajkonosiča, na zistenie odpovede, aký bude záver júna: koniec ťažkého začiatku, alebo začiatok čohosi nového? Tak či onak, zostaneme tu, kde sme, vedomí si toho, že nám treba prežiť ekonomicky a inak krutý rok, upevniť si perspektívy na ten ďalší. Netreba sa klamať: vo veľkom ide aj o skutočné možnosti, aj o záujmy, aj o politiku, aj o existenciu. To všetko sa točí v našom kolotoči. Nové kroky a nároky si vyžiadajú aj nové roky. Dátum raz príde. No oveľa podstatnejšie než to je voľba správnej, európskej cesty. Len aby nebola krátkeho dychu. Ktosi múdry povedal, že je podstatný rozdiel medzi politikom a štátnikom v tom, že prvý hlavne myslí na ďalšie voľby, kým ten druhý na osud ďalších generácií. Kto zloží túto skúšku? Oto Filip

HLAS ĽUDU

FÓKUS NAŠE INTERVIEW: MIROSLAV ILIĆ, PREDSEDA KOMISIE PRE SPOLUPRÁCU S NÁBOŽENSKÝMI SPOLOČNOSŤAMI

Rozvíjanie vzťahov, na ktorých iným nezáležalo V

edenie mesta Nový Sad sa vždy – Vojvodinským Slová- spoločnosťami a nakoľko ste spokojný? snažilo spolupracovať s predkom sú veľmi dobre zná– Komisia má dobrú komunikáciu s predstastaviteľmi kultúrnych a vzdelávacích me slovensko-srbské viteľmi cirkví, avšak s niektorými je tá komuniinštitúcií, ktoré pôsobia na úrovni vzťahy, najmä tie kultúr- kácia predsa intenzívnejšia. Možno aj pre spomesta. Náboženské spoločnosti no-vzdelávacie. Keďže menuté historické slovensko-srbské vzťahy akoby boli zanedbané. Takmer žiadste historik, aké je vaše máme zvýraznený vzťah so Slovenskou evanna spolupráca s predstaviteľmi trahľadisko na tú časť his- jelickou cirkvou v Novom Sade. Po formovaní dičných cirkví na úrovni mesta netórie oboch národov? nového zloženia komisie bol som na návšteve existovala. Formovaná bola komisia, – Naše národy vždy spo- u pána biskupa Samuela Vrbovského a ihneď pri ktorá by mala s nimi pracovať, ale tá lupracovali. Myslím si, že v prvej návšteve sme sa dohodli riešiť niekoľko kospolupráca zostala iba na papieri. minulosti Srbi hľadali pod- munálnych problémov, ktoré má cirkev už Minuloročnou zmenou vládnucej poru v slovenskej komuni- dlhý rad rokov. Jeden z problémov je aj parkogarnitúry v Zhromaždení mesta te. Na Slovensku sa vzde- vanie pred Biskupským úradom, a môžem pozmenili sa rozbehnuté zvyky v nelávali a cítili sa tam voľne, vedať, že ten problém bude čoskoro vyriešený. komunikovaní Zhromaždenia s Miroslav Ilić, predseda Komi- podporovali ich slovenskí – Hovorili ste o vzťahoch v minulosti. Ako predstaviteľmi náboženských spo- sie pre spoluprácu s nábointelektuáli. Je to celá ple- sa na tie históriou potvrdené vzťahy pozeločností. Formovaná bola nová ko- ženskými spoločnosťami jáda mien významných ráte vy ako predstaviteľ Zhromaždenia mesmisia, ktorá ihneď začala pracovať mesta Nový Sad osobností srbskej inteli- ta a politickej organizácie? a jej predsedom je Miroslav Ilić, gencie: Svetozar Miletić, – Naša politická organizácia je viac idea než zástupca predsedu Zhromaždenia mesta Nový Jovan Jovanović-Zmaj, Đura Daničić, Đorđe politická strana. Idea o zmene spôsobu poliSad. Natošević, Joakim Vujić, Kosta Trifković, Dositej tického rozmýšľania. Dôležitá stať v politic– Ktoré sú povinnosti Komisie pre spolu- Obradović, Jovan Sterija Popović a mnohí iní a kom pôsobení sa vzťahuje aj na vzťah Srbov ako prácu s náboženskými spoločnosťami? zase u nás, vo Vojvodine, významné stopy za- väčšinového národa so všetkými národnostnými – Prvoradou úlohou komisie je pomáhať ná- nechali slovenskí intelektuáli: Pavel Jozef Šafárik, spoločenstvami, ktoré tu stáročia žijú. Myslím boženským spoločnostiam riešiť problémy, na ktorý bol riaditeľom pravoslávneho gymnázia, si, že predchádzajúce vedenia iba hovorili o týktoré narážajú, a udržiavať dobré medzikonfe- Ján Kollár, Ľudovít Štúr... Mali obrovský prínos chto vzťahoch, ktoré populárne nazývali ideou sionálne vzťahy. Začiatky založenia komisie sa v šírení myšlienky panslavizmu a vo väčšine prí- európskych hodnôt, a v praxi ich ignorovali. Vďadatujú ešte od 90. rokov, avšak fakty potvrdzujú, padov vyučovanie v srbských rodinách mali na ka našej iniciatíve po prvýkrát po roku 1948 sa že nebola činná. V 90. rokoch komisia zasada- starosti práve učitelia zo Slovenska. Je to iba kú- verejne konali oslavy Vianoc podľa oboch kala dvakrát, v roku 2000 tiež dvakrát a v minulom sok z našej spoločnej, vydarenej histórie a ja ako lendárov – gregoriánskeho a juliánskeho, čo roku iba raz a zasadnutie neprebiehalo v plnej predstaviteľ Zhromaždenia mesta a člen poli- malo pozitívne ohlasy. Tým sme sa vlastne prizostave. Vtedajšie vedenie komisie nepozvalo tickej organizácie, ktorej záleží na upevňovaní pojili k európskej spoločnosti a prezentovali eupredstaviteľov Srbskej pravoslávnej cirkvi – a rozvíjaní medzinárodnostných vzťahov, a rópske hodnoty, ktoré zahŕňajú úplný rozvoj náBáčskej eparchie a Slovenskej evanj. a. v. cirk- zvlášť vnútroslovanských, budem pracovať na rodnostných spoločenstiev. vi. tom, aby tie vzťahy boli skutočne pevné. Za odpovede ďakuje: – Z tohto vyplýva, že spolupráca medzi – Aké vzťahy má komisia s náboženskými Jasmina Pániková mestom a cirkvami takmer nejestvovala. UZNANIA VEĽČo bolo podnetom na zmenu? VYSLANECTVÁM A – Áno, veľmi málo sa venúvala pozornosť vzťaKOMPÁNIÁM. V hom medzi vedením mesta a cirkvami. Pomene Obecnej sprámoc v riešení problémov a podporu, ktorú vy Đorđe Radinović, malo mesto poskytnúť náboženským spoločpredseda Obce Stanostiam v každom aspekte ich pôsobenia, jedrá Pazova, a Nebojša noducho chýbala a problémy sa len zhŕňali. PoPešić, šéf kabinetu litická organizácia Treća Srbija, ktorej som člepredsedu Národnénom, trvala na tom, aby sa koaličnou dohodou ho zhromaždenia vládnucej väčšiny v Novom Sade definovala spoRepubliky Srbsko, lupráca s náboženskými spoločnosťami a aby vo štvrtok 20. júna sa trvalo na jej realizácii. Zatiaľ sme mali dve zaslávnostne udelili sadnutia, ktoré boli veľmi efektívne. Doposiaľ sa uznania obce veľvyv našom meste vôbec nedbalo o to, akým slanectvám a výspôsobom boli zosnulí pochovaní. Je to kulznamným hospotúrno-civilizačná otázka a ocitli sme sa v situádárskym subjektom, ktorí v uplynulom období priamo prispeli k rozvoju, vytvoreniu priaznivých hoscii, že zosnulých rôznych konfesií pochovávali podárskych podmienok a zväčšeniu štandardu života občanov na tomto lokálnom území. spôsobom, ktorý nevyhovoval cirkevným praZa uplynulých deväť mesiacov v Staropazovskej obci začali pôsobiť šiesti zahraniční investori a dve vidlám a obyčajam daného národa. Predošlé vedomáce kompánie zväčšili výrobné a predajné kapacity. Predstaviteľom veľvyslanectiev v Srbsku – denie mesta neuvažovalo o tom, že okrem naRakúska a Francúzska uznania udelil N. Pešić, kým Đ. Radinović uznania Obce Stará Pazova udelil riarúšania pravidiel a obyčají, o niekoľko stovák roditeľom, resp. predstaviteľom kompánií, ktoré úspešne pôsobia na tom území: Delhaize group, Aikov možno sa budú vykonávať archeologické max, Por. Streit Nova, Quatro Hanses Panely, Skania, Obo Beterman, Medius, Milšped a Technoplast. vykopávky a nebude jestvovať potvrdenie, že Pri tej príležitosti prvý človek Staropazovskej obce vyjadril spokojnosť, že sa aktuálnemu vedeniu potu žili európske, civilizované národy. Na zasaddarilo prilákať veľké kompánie na ich územie. Na snímke sú nositelia obecných uznaní. nutí bol prítomný aj riaditeľ VP Lisje a problém A. Lš. sme riešili.

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

FÓKUS OKRÚHLY STÔL VENOVANÝ MENŠINOVÝM MÉDIÁM

Menšinové médiá nemôžu byť samoudržateľné N

ovosadská novinárska škola a Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie usporiadali v pondelok 24. júna v Zhromaždení AP Vojvodiny okrúhly stôl venovaný menšinovým médiám. Predstavené boli výsledky regionálneho projektu Médiá a menšiny západného Balkánu. O výsledkoch prieskumu hovoril Davor Marko, hlavný prieskumník projektu, a výsledky týkajúce sa médií na rómskom jazyku pred-

ďže sa každé médium zachovalo práve štátnou pomocou. Projektové financovanie nazval neoliberálnou dogmou, ktorá vyšle médiá na trh. „Moje tvrdenie potvrdzuje aj zahlásené rozpočtové financovanie verejných servisov a reálna finančná situácia zakladateľov médií. S nevyhnutnou digitalizáciou elektronické médiá sa nevyrovnajú bez pomoci republiky, pokrajiny alebo lokálnej samosprávy,“ vyhlásil K. Kuntić.

AKTUÁLNE ZLOŽENIE ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY MÁ ZA SEBOU PRVÝCH 365 DNÍ. Predseda Zhromaždenia István Pásztor (na snímke) vyhlásil, že aj napriek prirodzenému rozčleneniu poslancov na pozíciu a opozíciu, na zasadnutiach počas jedného roka sa vždy zachovala dôstojnosť. Zmienil sa aj o kvantitatívnych údajoch: v priebehu jedného roka sa uskutočnilo 18 zasadnutí Zhromaždenia AP Vojvodiny, ktorým predchádzalo 177 zasadnutí výborov Zhromaždenia a pracovných telies. O kvalitatívnej stránke svedčí fakt, že predseda Pásztor bol prvým predsedom Zhromaždenia, ktorý mal možnosť po deviatich rokoch zdôvodniť pred poslancami Zhromaždenia Srbska niekoľko doplnkov zákonov, ktoré navrhlo Zhromaždenie AP Vojvodiny. Doložil, že sa Návrh zákona o financovaní Vojvodiny čoraz viac podobá na dielo Čakanie na Godota. Návrh mal byť vypracovaný do polovice tohto roku a zrejmé je, že sa to neuskutoční. Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala v pondelok 24. júna, predseda Pásztor zahlásil aj zasadnutie Zhromaždenia AP Vojvodiny, ktoré je naplánované na 3. júla. J. Pániková

Rečníci pondelkového okrúhleho stola

Na margo udelenia Ceny Novinárskej súťaže ASN

stavila Jelica Nikolićová. O problematike udržateľnosti menšinových médií hovorili aj pomocník pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie Kalman Kuntić a Nataša Heror. Na okrúhlom stole vyznelo, že v období všeobecnej krízy sa nemôže hovoriť o samoudržateľnosti médií. Bez štátnej pomoci sa ani jedno médium nezachová, a tak ani menšinové. Nedostatok presne určeného a pevného systému financovania menšinových médií je jednou z príčin nezaručeného zachovania médií. Pomocník pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie Kalman Kuntić ostro kritizoval návrh Zákona o médiách a verejnom informovaní. Povedal, že sa nemôže hovoriť o samoudržateľnosti médií, ke-

sociácia slovenských novinárov v októbri 2012 vypísala 4. ročník Novinárskej súťaže, ktorý bol uzavretý 31. decembra 2012. Na súťaži sa zúčastnilo osemnásť novinárov, ktorí prihlásili celkovo 32 novinárskych príspevkov v troch kategóriách. Komisia pre udeľovanie cien Novinárskej súťaže ASN 2012 pracovala v zložení: Anna Jašková, Vladimír Lenhart a Jarmila Pálenkášová. Komisia jednohlasne rozhodla, že najlepší príspevok prihlásený do súťaže ASN v kategórii Profesionálnych slovenských novinárov do 35 rokov je dokumentárny film Staviteľ Harminc, ktorý je výslednicou kolektívnej práce. Tento príspevok na súťaž prihlásila redaktorka vysielania RTV Vojvodina Anna Funtíková a vzhľadom na túto skutočnosť, komisia hodnotila jej redaktorský

29. 6. 2013

26 /4549/

Prezentujúc výsledky projektu Davor Marko vyhlásil, že je v menšinových médiách viditeľný veľký vplyv národnostných rád na ich redakčnú politiku, čo privádza k autocenzúre. Zdôraznil, že je udržateľnosť menšinových médií veľmi dôležitá, avšak v súčasnosti aj mainstreamové médiá majú problém s finančnou stabilitou. „V posledných niekoľkých mesiacoch sa hovorí o tom, ako sa budú financovať verejné servisy – RTS a RTV. Jestvuje idea, aby sa zase financovali z rozpočtu, čo mnohí pokladajú za nesprávne riešenie. Potreba adekvátneho modelu financovania je však nevyhnutná, aby sa zachovalo informovanie na jazykoch národnostných menšín, ktoré by bolo primerané a profesionálne,“ povedal D. Marko. J. Pániková

HLAS ĽUDU

prínos vo filme a udelila jej Cenu Vladimíra Dorču. Avšak osobitnú zásluhu na vzniku dokumentárneho filmu Staviteľ Harminc má Michal Babiak – autor scenára a réžie. Vzhľadom na jeho celkový prínos projektu tiež si plne zasluhuje novinársku cenu. Komisia pre udeľovanie cien Novinárskej súťaže ASN 2012 preto navrhuje, aby bol Michal Babiak odmenený mimo súťaže osobitným ocenením, a to na Stretnutí slovenských novinárov v rámci SNS 2013. Doplnené zdôvodnenie správy akceptuje aj Asociácia slovenských novinárov, a zároveň sa ospravedlňuje autorovi, tiež ostatným účastníkom projektu, nakoľko ich mimoriadnu prácu nebolo možné adekvátne oceniť. Komisia pre udeľovanie cien Novinárskej súťaže ASN 2012

FÓKUS CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA SRBSKA A MAĎARSKA

Aktérky v procese revitalizácie vojvodinskej dediny rvý schválený projekt Poslovno povezivanje žena koje žive u ruralnim područjima v oblasti rodovej rovnosti sa realizuje v rámci programu IPA – cezhraničnej spolupráce Srbska a Maďarska. Jeho nositeľom je Garančný fond APV, partnermi sú Ústav pre rodovú rovnosť z Nového Sadu a Zväz združenia nezamestnaných osôb Bács-Kiskunskej župy a koordinátorkou je Dragana Todorović. Celková hodnota projektu, ktorý sa ukončí 28. februára 2014, je 81 035 eur. Konferenciu ohľadom prezentovania tohto projektu v Zhromaždení APV v stredu 19. júna slávnostne otvoril Miroslav Vasin, pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Programy a aktivity podpory podnikateľkám z vidieka sprístupnili Goran Vasić, riaditeľ Garančného fondu APV, Vesna Šijački, riaditeľka Ústavu pre rodovú rovnosť, a István Tóth, riaditeľ Zväzu združenia nezamestnaných osôb Bács-Kiskunskej župy. Garančný fond APV už sedem ro-

(Foto: archív Ústavu pre rodovú rovnosť)

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DR. DEJAN RADULOVIĆ, NÁMESTNÍK MINISTRA REGIONÁLNEHO ROZVOJA A LOKÁLNEJ SAMOSPRÁVY

Úvery sa skromne využívajú – Ako možno zhodnotiť vplyv hospodárskych štruktúr na regionálny rozvoj? – Jedným z činiteľov, ktoré ho limitujú, je nadmerná, priam obrovská účasť najmenších podnikov v štruktúre našej ekonomiky. Vidieť to aj z údaju, že je z približne tristotridsaťtisíc hospodárskych subjektov len približne 550 veľkých, okolo 2 200 stredných a menej ako 10 000 malých podnikov. Všetko iné sú tzv. mikro podniky, ktoré zamestnávajú pár ľudí, alebo ide o podnikateľské dielne. Jedným z hlavných problémov, na ktorý úsek malých a stredných podnikov naráža, sú drahé finančné prostriedky, čiže absencia alebo obmedzené množstvá prajných úverových prostriedkov. Len asi 30 percent podnikov v Srbsku využíva úvery, či už tie prostredníctvom bankového úseku, alebo tie cez nebankový úsek. Zaznamenal: O. Filip

porou zveľadenia ženského podnikania vo Vojvodine a zdôraznil, že „vzhľadom na súčasné sociálnoekonomické podmienky je vhodný čas na globálne potvrdenie skutočnosti, že bez ekonomicky silnej ženy nejestvuje ani účinný rurálny rozvoj, čo potvrdzuje aj prax. Ten proces nie je ani jednoduchý, ani krátkodobý. Spoločne a v súlade s kompetenciami a zodpovednosťou sa musíme pričiniť o to, aby APV aj naďalej prispievala v oblasti rodovej rovnosti“.

Jaruška Ferková

INÝ NÁHĽAD

kov podporuje zveľadenie ženského podnikania prostredníctvom dvoch programov: start-up podpora pre pracovne neaktívne ženy a podpora zakladateľkám malých a stredných podnikov, ktoré podnikajú menej ako tri roky. Za posledných päť rokov vydali 184 garancií s celkovou hodnotou viac ako 220 miliónov dinárov a otvorili 718 nových pracovných miest. Goran Vasić pripomenul, že Garančný fond bude aj do budúcna silnou a trvalou pod-

Ďuro Varga

Záber z konferencie

Zveľadenie postavenia žien na dedine, na čo sa projekt vzťahuje, je jednou z priorít uskutočňovania práv rodovej rovnosti prostredníctvom projektov realizovaných vládou APV a rezortným Pokrajinským sekretariátom pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Cieľom Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť je mapovanie zdrojov a potenciálov žien z rurálnych prostredí, tiež zabezpečenie podpory konkrétnym projektom a zapájanie žien z vidieku. „Budeme sa snažiť prostredníctvom projektu v priebehu 12 mesiacov opodstatniť ideu, že 80 vidieckych žien z oboch strán hranice spoločne, prostredníctvom školenia, spolupráce a webového portálu získa nové zručnosti a zveľadí sa v podnikaní, čím sa umožní kultúrna a ekonomická výmena ideí, výrobkov a služieb,“ vyhlásila Vesna Šijački. V rámci projektu účastníčky utvoria dve skupiny – ženy podnikateľky a nezamestnané ženy. Sprístupní sa aj databáza, trojjazykový webový portál a uskutočnia sa rôzne spôsoby výcviku: marketing, používanie internetu a zveľadenie manažérskych schopností.

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KOVAČICA

Podpísali zmluvu redsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Anna Tomanová-Makanová a generálny riaditeľ selenčského podniku Slovan Progres Juraj Bocka vo štvrtok 20. júna 2013 v budove Zhromaždenia obce Kovačica podpísali zmluvu o realizácii prác na adaptácii a rekonštrukcii Pamätného domu Martina Jonáša. „Po troch-štyroch rokoch písania projektov na odkúpenie domu Martina Jonáša, jeho umeleckých diel, nábytku a zariadenia domu, začínajú sa práce na adaptácii a rekonštrukcii objektu,” povedala predsedníčka Tomanová-Makanová. Vyjadrila potešenie, že čoskoro tento Pamätný dom, majiteľkou ktorého je NRSNM, bude autentickým, práve takým, akým bol počas života Martina Jonáša, a bude sprístupnený verejnosti. Doterajšie prostriedky na realizáciu projektu vo výške 223 707 eur poskytla vláda Slovenskej republiky, ktorá naposledy z rozpočtu vyčlenila ďalších sedem a pol milióna dinárov aj na práce pri

onedlho na Pamätnom dome insitného maliara Martina Jonáša bude vymenená stará strecha, okná, dvere, vynovená fasáda, steny, podlahy, postavená nová elektrická inštalácia a pod.“ Jarmila Ćendićová, predsedníčka komisie pre verejné obstarávanie a predsedníčka Výkonnej rady NRSNM, povedala:„Nezávislá komisia pre verejné obPodpísaním zmluvy sa slávnostne začali práce na adaptácii starávanie rozanalyzoa rekonštrukcii Pamätného domu Martina Jonáša vala všetky ponuky, adaptácii a rekonštrukcii tohto domu. Dva milióny ktoré prišli na súbeh, a rozhodla, že najvýhoddinárov zabezpečil Pokrajinský sekretariát pre prá- nejšiu ponuku dal Slovan Progres zo Selenče.” cu, zamestnávanie a rodovú rovnosť, dva a pol miNa slávnostnom podpísaní zmluvy sa zúlióna dinárov z rozpočtu poskytla Obec Kovači- častnili predstavitelia lokálnej samosprávy v čele ca. „Práce na adaptácii a rekonštrukcii domu s predsedom obce Miroslavom Krišanom, arbudú realizované v lehote 25 pracovných dní,” po- chitektka Slavica Miletićová-Brkićová z Kovinu tvrdil v mene vykonávateľa prác Juraj Bocka, ge- a Dipl. Ing. Janko Fodor zo Slovan Progresu v Senerálny riaditeľ podniku Slovan Progres, a dodal: lenči. „Proces prípravy a realizácia projektu už začali, A. Chalupová

S JÁNOŠÍCKYMI PESTOVATEĽMI VIŠNÍ UPROSTRED OBERAČKY

Výkupcovia vydierajú pestovateľov estovatelia višní v Jánošíku sa te- nám, keď si vypočítame všetky vý- málo. K tomu aj oberačka je príliš drašia z hojnej úrody. Vraj urodilo sa robné náklady a oberačku, zostáva há. Aby sa pooberali višne na jednom priemerne 30 percent viac ako vla- skromných 28 din/kg. Najviac teda hektári, potrebujem takmer 150-tini, čiže 8 až 10 ton z jedného jutra. zarobia priekupníci a najmenej tí, kto- síc dinárov, a keď všetko sčítam a odPestovateľom to však čítam, zostáva zisk v sume nie je veľká útecha, lebo 15 din za kilogram.“ sa nemôžu tešiť aj boAni bratia Kolárikovci hatému zárobku. Bez nemôžu pochopiť až taký zisku síce nezostanú, veľký rozdiel medzi vlaale bude omnoho menňajšou a tohtoročnou ceší od vlaňajšieho a reálnou. Výkupcovia to vraj ne očakávaného. zdôvodňujú dobrou úro„Situácia je veľmi zlá,“ dou. To sčasti aj možno pohovoria bratia Zlatko a chopiť, ale žeby rozdiel Janko Kolárikovci. „Výbol až taký veľký, to veru kupcovia, resp. majitelia nie. Tomuto svojráznemu mraziarní nám diktujú vydieraniu by sa podľa ich doslova všetko, od toho, mienky mohlo predísť výkto a kedy nám bude stavbou vlastnej mraziaroberať, po cenu višní. V ne, o čom sa v Jánošíku Zlatko (zľava) a Janko Kolárikovci sú príliš sklamaní tejto chvíli nám za kilo- tohtoročnou cenou, a tým aj ziskom menším od už dlhšie rozpráva, ibaže gram višní platia iba 50 očakávaného sa pestovatelia višní nedinárov, čo je o 60 dimôžu dohovoriť. Mladší nárov menej ako vlani, a skutočne rí višne dopestovali. To vôbec nie je sú vraj pripravení riskovať, pokým tí pod úrovňou. Veď 200 gramov zmra- reálne.“ starší sú omnoho obozretnejší a nezených višní v obchode stojí 300 din Výpočty Michala Brezníka však opovažujú sa do toho zahryznúť. a vývozná cena tohto ovocia je 3 eurá hovoria o ešte menšom zisku. „Nuž a kým je tomu tak, výkupza kilogram. Kde je rozdiel? Ak vý„Vlani cena višní bola výnimočne covia, ktorí sú v tejto práci ruka v ruke kupca, či vývozca za všetky iné ma- dobrá, 100 až 110 dinárov za kilo- s majiteľmi mraziarní, môžu nás vynipulačné poplatky zaplatí ešte po gram, čím bola kompenzovaná zní- dierať ako im zodpovedá. Teraz už najedno euro za kilogram, a istotne to žená úroda,“ hovorí, „avšak toho príklad výkup podmieňujú aj tým, že toľko nestojí, aj tak mu z každého ki- roku nám platia iba 50 dinárov, čo je musíme angažovať ich oberačov, logramu zostane 1,5 eura, pokým vzhľadom na výrobné náklady veľmi čo významne spomaľuje oberačku,

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

lebo na tomto priestore sú iba dve také skupiny, a višne, pravdaže, nemôžu čakať. Svojrázny nezmysel je aj v tom, že ošetrované, čiže postrekované višne stoja 50 din/kg, a nepostrekované, ktoré sú aj menej kvalitné a nájdu sa v nich aj červíky, stoja iba 10 dinárov menej. To znamená, že viac ušetrím, ak višne nebudem postrekovať, ako stratím na nižšej cene. Keby sme mali vlastnú mraziareň a silné združenie, boli by sme pánmi svojich výrobkov a nemohol by nás nikto takýmito a podobnými nelogickosťami vydierať.“ Na otázku, či by štát mohol riešiť problém nízkej ceny višní, naši spolubesedníci odpovedajú: „Ako doriešil problém s malinami, tak by mohol doriešiť aj problém s višňami, ibaže pestovatelia malín sú skutočne dobre organizovaní na rozdiel od pestovateľov višní, ktorí nie sú vôbec organizovaní. Treba však vedieť, že pestovanie višní v Srbsku zažíva opravdivú expanziu, a že táto výroba už teraz vonkoncom nie je zanedbateľná. Údajne iba v okolí Leskovca vyrástlo 250 hektárov nových višňových sadov. Dokonca aj v Jánošíku pribudlo 15 nových jutár. Keďže ide o výrobok, ktorý je hľadaný na európskom trhu, je jasné, že štát z tejto výroby môže mať slušný zisk, avšak najprv by musel v tejto oblasti urobiť poriadok,“ uzaviera Zlatko Kolárik. V. Hudec

Z NAŠICH OSÁD

Deň, keď v Bajši zase zurčala aj slovenčina á sobota nebola ako každá iná. Alebo predsa bola...? V sobotu 15. júna sa v Bajši hemžilo podstatne viac ľudí než bežne. Na miestach vyhradených pre finálové oslavy Bajšianskych

Tri grácie, tri reči; jedna krása

dní, tradičného sviatku dediny, kedysi označenej ako najsevernejšej slovenskej v Srbsku, sa okrem maďarčiny a srbčiny k ušiam početných domácich a hostí, ako útle stebielko zabudnutej konôpky poľnej z hustej buriny, temer ostýchavo, ale predsa, predierala aj slovenčina. Ako fénix z popola razila si cestu z úst jej hovorcov k sluchu potenciálnych poslucháčov, zurčiac sem-tam, keď sa do reči dali hostia, ako rezký potôčik... Domáci Slováci, nie veľmi početní (alebo aspoň ich rodičia a starí rodičia), ktorí taktiež kedysi, a možno ani nie tak dávno hovorili rovnako hladko ako mladí a krásni a veselí folkloristi z Padiny a slovenského Lučenca, ju toť vstrebávali všetkými zmyslami, ako kvetiny rannú rosu uprostred kanikuly... Projekt, cieľom ktorého je rozvíjať cyrilo-metodské tradície medzi slovenskými matičiarmi v Bajši a Lučenci, zameraný na stretnutia slovenských matičiarov týchto dvoch prostredí, by inak vlastne ani nemal zmysel... SLOVO DUCHOVNÉ Zatiaľ čo podľa slova písomných prameňov v období prvej svetovej vojny sa do slovenskej

triedy v Bajši zapisovalo aj po de- Slováci smeli bez akýchkoľvek záTakto sa vo veľkej sieni Miestväťdesiat slovenských detí, pri bran používať... nemá ju kto chrá- neho spoločenstva Bajša, poďaposlednom sčítaní obyvateľstva niť a láskať. Po slovensky sa už ne- kúvajúc sa za pozvanie na oslavy roku 2011 sa tu k slovenskej vet- vyučuje ani v Základnej škole Dňa Bajše, prihovoril splnomocve prihlásilo už len 86 ľudí z cel- Bratstva a jednoty! Vo februári (v nený veľvyslanec Slovenskej rekového počtu 2 297 obyvateľov. príspevku Dedina starne, Slovákov publiky v Srbsku Dr. Ján Varšo a Takže nie veľmi udivuje, ubúda; Hlas ľudu č. pokračujúc rodže v evanjelickom kosto- 10 / 8. 3. 2013) sme nou slovenčinou le v tú sobotu predpo- – nevedome – zvepodčiarkol: ludním bolo značne viac rejnili nepravdivý − Ako hovorí hostí než domácich. Avi- údaj, holú dezinforklasik: lepšie je raz zované služby Božie sa máciu: „Slovenčinu s vidieť ako stokrát síce nekonali, zato ale ta- prvkami národnej počuť. Už od prímojšia ev. pani farárka kultúry fakultatívne chodu sem sa cíMarta Dolinská prítom- vyučuje Elenka tim takmer ako ných oboznámila s deji- Becskeiová.“ Odkedoma, alebo ponami slovenského evan- dy je pani učiteľka vedal by som, cítim jelického a. v. cirkevného na dôchodku, sama sa tak, ako som sa zboru v Bajši. Pravdaže, nám to 15. júna pocítil v Bruseli alebo peknou slovenčinou, tvrdila, slovenský jav New Yorku, keď hoci, v chráme Božom zyk na pôde základsom tam pôsobil vraj dávnejšie takmer vý- nej školy v Bajši ne- Veľvyslanec Dr. Ján Varšo na svojich diplolučne káže už len po ma- existuje. Už aj preto, matických postoch. ďarsky; tak ako si to, vraj, že nie sú deti, ktoré by sa ju učili. Bajša nepotrebuje ísť do Európskej prajú veriaci evanjelici. Keby však podaktorí rodičia vyja- únie, Bajša v Európskej únii už je. − Bajša Upresňujúc, že má na mysli je najpredovšetkým multietnickosť Bajstaršou slovensše, slovenský veľvyslanec dodal: kou osadou na − Toto je vlastne idea, sen, miúzemí Srbska. sia, na ktorej je založená aj EuMala rukou písarópska únia a vôbec medzinánú Chroniku, ktorodné spoločenstvo. Bol som v rá svedčí, že už evanjelickom kostole; pani farárroku 1720 bývali ka Dolinská povedala históriu Bajv Bajši Slováci še; diplomaticky hovorila o staevanjelici. V tom rostiach, ktoré tu máte. Dôležité je, čase evanjelici paže sa s tým statočne vyrovnáte. trili pod cirkevnú Osobitne som rád, že ste prosprávu topoľskéstredníctvom cirkvi nadviazali ho rímskokatolíckontakty s Lučencom, respektíve keho plebána. s Novohradom. Obce ani u nás na Evanjelické služSlovensku, ani v Srbsku, ani nikde by Božie vykonáinde by sa nemali uzatvárať do vali tajne, v súseba, ale by mali navzájom kokromnom dome munikovať a vymieňať si poznatv Mušickej ulici. ky. Viete veľmi dobre, že vzťahy Večeru Pánovu medzi Slovenskou republikou a dva razy do roka Srbskou republikou sú veľmi priaprichádzali im priteľské, čo sa odráža aj v tom, že sluhovať kňazi zo Pookriatie v bajšianskom ev. chráme Božom slovenská komunita, ktorá žije vo Sarvaša, tajne, v Vojvodine, je lojálna voči Srbskej noci... drili prianie, aby sa ich ratolesti republike a zase na druhej strane predsa po slovensky učili aj, ale- Srbská republika spolupracuje so SLOVO DEZINFORMÁCIE bo aspoň v škole, ich prianie by slovenskou komunitou. Ja vám žePrvú takú tajnú návštevu vraj bolo márne, keďže ani učiteľ/ka lám všetko dobré, aby sa problézaevidovali roku 1722... Po prvej slovenčiny v tamojšej škole už my, ktoré existujú, prekonali. svetovej vojne zúrivá maďarizácia nie je... Po slove diplomatickom sa obysíce poľavila; jej výsledky však čajne nehovorí. Iba ak sa mlčky boli a zostali zjavné: slovenská reč SLOVO DIPLOMATICKÉ pritakáva: „... do Božích uší, Vaša v Bajši sa začala poberať cestou − Dragi prijatelji u Bajši, Jó na- Excelencia.“ trvalého ústupu... Teraz, keď by ju, pót kivánok, dobar dan, dobrý ľubozvučnú slovenčinu, bajšianski deň... Juraj Bartoš 29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ROZHOVOR S DRAGANOM GUTIĆOM, ÚRADUJÚCIM PREDSEDOM MIESTNEHO SPOLOČENSTVA ŠÍD

Aktuálne sú prípravy na miestne voľby riemskym mestečkom Šíd hospodárstvo, ale potom aj to v portného, resp. cargo strediska, vejú vetry z Fruškej hory, ale značnej miere šlo dolu vodou. Z k čomu určite prispeje aj fakt, že aj tie z Chorvátska. Tie prvé akis- jednej strany niektoré hospo- sa nachádzame na tranzitnej ceste žičia poľnohospodárskym kul- dárske podniky boli privatizova- te Belehrad – Záhreb, ako aj dobtúram, lebo toto odvetvie je prí- né, ako je továreň na výrobu ole- ré zázemie v špedičnej a colnícznačné pre tento sriemsky kej službe. okruh. Tie druhé hádam − Možno povedať, že pokiaľ prispejú k rozvoju transide o infraštruktúru, Šíd je na portného priemyslu, ketom dobre? ďže hranica s Chorvátskom − Áno. Najväčšia časť mesta Šíd pomaly už predstavuje hraje poviazaná kanalizačnou sieťou, nicu s Európskou úniou. tak atmosferickou, ako aj fekálPre Šíd je príznačná aj mulnou. Iba nám zostalo rozšíriť ju na tikultúrnosť, keďže tu spookrajové ulice, keďže sa nám ločne nažívajú Srbi, Slovámesto časom rozrástlo. S kanalici, Rusíni. Keď ide o počet záciou atmosferických vôd máme Slovákov v samotnom mesväčšie problémy, pretože je to náte Šíd, podľa posledného Dragan Gutić, úradujúci predseda ročnejší systém odvodňovania. sčítania z roku 2011 je 796. Rady MS Šíd Vodovodná a elektrická sieť je V porovnaní so sčítaním z dosť stabilná, kým plynofikácia je roku 2002, viditeľný je zostupný ja, ktorú privatizovala Victoria teraz vo fáze výstavby distribučtrend, keďže ich vtedy bolo 899. Group, a ktorá podľa niektorých nej siete smerom od Erdevíka Turisti a milovníci výtvarného ukazovateľov je najväčším vý- ku Kukujevcom, a dúfame, že umenia si ihneď pri spomenutí vozcom zo sriemskeho územia. Šíd bude v tej fáze koncom roka. Šídu pomyslia na akademického Žiaľbohu, aj u nás došlo k zatvá- Treba spomenúť aj to, že máme maliara Savu Šumanovića, kto- raniu niektorých podnikov, ako káblového operatéra, prostredrého pôvod je šídsky, ale aj na Iliju Bašičevića-Bosilja, insitného maliara, ktorý vo svojej šesťdesiatke objavil svoj umelecký talent. Šíd poznáme aj podľa sarkofágov, ktoré vykopali na jeho území. Čiže je tu veľa dôvodov, prečo sa zoznámiť, či znovu navštíviť túto osadu. Na spoločensko-hospodárske témy zo Šídu sme hovorili s Draganom Gutovićom, ktorý je v súčasnosti úradujúci predseda Rady Miestneho spoločenstva Šíd. − Aký je osobný preukaz Šídu? − Podľa najnovšieho sčítania obyvateľstva z roku 2011 v sriem- Obyvatelia Ulice 12. apríla v Šíde čoskoro budú mať aj chodníčky skom mestečku Šíd žije 14 893 obyvateľov, z čoho 796 je Slová- napríklad z farbiarskeho, mä- níctvom ktorého program vysiekov. Najnovšie dejiny, čiže rozpad siarskeho a drevárskeho prie- la Rádio Šíd, ktoré má aj proJuhoslávie mu pridali pohranič- myslu. Z druhej strany, niekoľko gram v slovenskom jazyku. ný charakter. Treba zdôrazniť, že poľnohospodárskych spoločen− Keď ide o financovanie, búrlivé roky máme už za sebou – ských, ale aj súkromných druž- ako je na tom Miestne spolopre poslednú decéniu je prí- stiev poukazuje na to, že pre Šíd čenstvo? Podľa našich inforznačné upokojovanie vášní a je charakteristické poľnohospo- mácií, do konca bežného roka spolunažívanie väčšinového ná- dárstvo. Predpokladám, že práve je aktuálne samozdanenie. roda s menšinovým, v prvom poľnohospodársky a pohraničný − Áno, MS Šíd má samozdarade so slovenským a rusínskym charakter budú mať veľký vplyv nenie do 31. decembra 2013. obyvateľstvom. na ďalší rozvoj Šídu, keďže su- Keďže sme iba dočasným tele− V akom stave je šídske hos- sedná krajina Chorvátsko vstúpi som, v tejto chvíli sa ani nezaopodárstvo? do Európskej únie, čo znamená, beráme témou možného ďalšie− Do 90. rokov minulého sto- že budeme hraničiť s EÚ. V tom ho cyklu samozdanenia. Rozročia Šíd mal dobre rozvinuté zmysle vidím možný rozvoj trans- hodnutie o vypísaní referenda o

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

samozdanení od roku 2014 ponechávame na nové vedenie, i keď sa avizujú určité zákonné zmeny v definovaní položenia a úlohy miestnych spoločenstiev, a tým aj v definovaní ich financovania. − Keďže je samozdanenie ešte stále aktuálne, povedzte nám, na aké účely sa míňajú tie peniaze? − V súčasnosti sú aktuálne práce na výstavbe chodníkov v niekoľkých uliciach, ako aj riešenie problému odvodňovania atmosferických vôd. Určitý podiel zo samozdanenia presúvame aj na činnosť všetkých aktívnych spolkov a združení. − Z vášho rozprávania sa vo veľkej miere získava dojem, že Šíd nezápasí so žiadnymi problémami... − Mojím cieľom nie je nechať dojem, že je všetko v poriadku, ale sa pokúšam ukázať objektívny obraz mesta Šíd. Pravdaže, máme aj problémy. Veľkým problémom je nezamestnanosť, ktorú zapríčinil rozpad hospodárstva. Kedysi sme v Šíde mali okolo 9alebo 10-tisíc aktívnych robotníkov, teda zamestnaných. V súčasnosti polovica z nich je nezamestnaná... − Aj pre MS Šíd 21. júl prinesie lokálne voľby... − Keď ide o politickú opciu v našom Miestnom spoločenstve, začiatkom jari, podobne ako vo všetkých ostatných šídskych prostrediach, dovtedajšiemu vedeniu, ktoré bolo z DS, vypršal mandát, po čom obec formovala dočasné teleso. Toto teleso je koalične zastrešené Srbskou pokrokovou stranou, Socialistickou stranou Srbska a Demokratickou stranou Srbska. Má dve základné úlohy. Po prvé, realizovať práce, ktoré boli už začaté, a zabezpečiť normálne fungovanie Miestneho spoločenstva. Po druhé, pripraviť miestne voľby, ktoré budú v druhej polovici júla a na ktorých zvolia 13 nových členov Rady MS Šíd. Za rozhovor ďakuje: V. Dorčová-Valtnerová

Z naŠiCh oSÁD PriJatie Pre naJlePŠíCh ŽiaKoV

Darčeky pre vukovcov edenie obce Báčsky Petrovec po ukončení školského roka pre najlepších žiakov z tejto obce tradične organizuje prijatie. tak i

obce, nositeľov Vukovho diplomu, ako i riaditeľov škôl a predstaviteľov médií. Predtým ako najlepším žiakom odovzdal pozoru-

ďalej bude vkladať do škôl a samotného vzdelania. Poďakoval sa i rodičom a profesorom, že žiakov podporovali a vštepovali im vedomosti, aby sa z nich stali úspešní mladí ľudia. tohtoroční nositelia Diplomu Vuka Karadžića zo Základnej ško-

Najlepší malí a veľkí maturanti zo škôl Báčskopetrovskej obce v školskom roku 2012/2013

tohto roku predseda obce Pavel Marčok do veľkej siene Zhromaždenia obce zvolal vo štvrtok 20. júna žiakov základných škôl a gymnázia z územia Báčskopetrovskej

hodné darčeky (medziiným aj tablet) vyjadril potešenie z toho, že im záležalo na tom, aby počas školenia dosahovali vynikajúce výsledky. Zdôraznil, že obec na-

ly Jána Čajaka v Báčskom Petrovci sú títo žiaci: Miroslav Šuster (žiak generácie), andrej Durgala, Branislav rybovič, Miroslav Demrovský a Samuel Kišgeci,

zo Základnej školy Jána amosa Komenského v Kulpíne: Barbara hana hašková (žiačka generácie), Sebastián Červeni, Michaela Melichová, Branislav Petráš, alex Šimo, Sanja Kosovac, Maja Milenkovićová. Z hložianskej Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina žiačkou generácie je timea Kopčoková a nositelia najvyššieho školského vyznamenania sú Mária Mravíková, Miroslav Dudok a Martin Čipkár. Zo Základnej školy Žarka Zrenjanina v Maglići žiačkou generácie je Danijela Penčićová. Z Gymnázia Jána Kollára najvyššie stredoškolské ocenenie – Diplom Vuka Karadžića – získali Jaroslava Slavková (žiačka generácie), Branislav Makan, Mária Kolárová, Miluška Diňová, alexandra Kulíková, všetci z Petrovca, andrej Pintír z Pivnice, tatjana Dražićová z Despotova, alexandra hašková z Kulpína, Biljana obradovićová a Božana Kontićová z Maglića. J. Čiep

STRETNUTIA PO MALEJ MATURITE bývajú veľmi emotívne, ožívajú spomienky na spoločné školenie a čas strávený v školských laviciach. Stretnutie po mnohých rokoch býva poznačené rozpoznávaním spolužiakov, dojímavými rozhovormi, spoločným posedením, zábavou. Čím starší žiaci sa stretnú, tým je to zaujímavejšie. V sobotu 22. júna v Kovačici sa stretla generácia žiakov narodených roku 1953 s triednymi učiteľmi Jozefom a Jánom Šifelovcami. Po 45 rokoch od ukončenia ZŠ si spolužiaci vynovili maturitné tablo, ktoré bude okrášľovať jednu zo stien kovačickej školy. Zvyšok večera spoločne strávili pri večeri a dobrej zábave, kde im do tanca a na dobrú náladu v reštaurácii Červené víno hrali hudobníci Jaroslav Chalupa a Pavel Ďuriš. A. Chalupová

Bum-bum-bum! Dáva sa na známosť Svetu, aj to Celému! Vážený Pán Svet! Nám nestačí potľapkávanie po našich po hlavách; my totižto, Ctený Pán Svet, máme aj zadočky alias zadky. Neveríš? Tľapni, pardon − over si! Vážený Pán Svet! Mieniš vôbec akceptovať naše vylepšené metódy, napríklad tie zacielené na zveľadenie vzdelávania? Vari naďalej mieniš ignorovať naše cenné skúsenosti s testami pre žiakov končiacich základné vzdelávanie, čiže ôsmakov, ktorí ôsmaci Správne Riešenia Testov mohli za bagateľ kúpiť na Voľnom Trhu? Vari Vážený Pán Svet nemieniš objednať u nás

UGÁR

špeciálne podprsenky, v ktorých podprsenkách sa riešenia testov nehatene odnášajú priamo na Voľný Trh? Nemieniš? Vážený Pán Svet, ľutujeme ťa a dávame ti zavčasu najavo: ZSTP (Zle sa ti píše)! Vážený Pán Svet! Dozaista sa ti dopočulo, že u nás sa vedie Ukrutne Tuhý Boj Proti Korupcii. Ktorá Korupcia Vlastne ani Neexistuje. Podľa istého Pomerne Zanedbateľného percentíčka nedoslýchavých občanov najkorumpovanejšie u nás sú (Never Svete, never ty; veď sú to len klebety!) − politické strany. Občania ako občania, Ctený Pane Svete, neúmyselne, ale predsa, ne-

majú totiž na zreteli, že s ohľadom na veľký počet tunajších alias našich politických strán (VPTANPS) korupcia akokoľvek veľká, keď sa podelí spomenutým VPTANPS, je temer zanedbateľná. Konečne, VPS (Vážený Pán Svet), aj keby sme boli trebárs práve takí hriešni, akými nás vidia tvoje ctené vševidiace oči, my sa svojich hriechov zbavíme raz a navždy a poľahky – prijatím Priliehavého Zákona o Amnestii. Pravdaže i totálnym ignorovaním kedysi taktiež schváleného a nikdy z naftalínu na svetlo sveta vybraného zákona o lus… luste… lusterilizá… lustrácii; áno - lus-trá-cii. Bum-bum-bum-bu…! jbš 29. 6. 2013

26 /4549/

hlaS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZÁVErEČNý PrOGrAM ŠKôLKArOV

veľký sviatok detí šetky deti záverečného roč- od jesene si sadnú níka Predškolskej ustano- do školských lavíc. vizne Včielka z celej BáčskopeNajprv sa predtrovskej obce sa stretli v stredu stavil chór škôlka12. júna vo veľkej sieni Sloven- rov z Petrovca poského vojvodinského divadla na zostávajúci zo skuspoločnom záverečnom pro- pín kuriatok, motýgrame. Úvodom prítomných ro- likov, myšiek a ve- Hádka okolo obrázku hložianskych škôlkarov dičov, známych, ale i pozvaných hostí privítala riaditeľka Zuzana Pašićová. Potom sa to roztočilo a deti prezentovali spevy, recitácie a divadielko, všetko, čo sa naučili v škôlke. Pri spoločných pesničkách v bohatom programe im pomohli mladší škôlkari a po Dnes je veľký sviatok detí – spoločne zaspievali petrovské deti celú hodinu ich bolo plné javisko. Týmto pro- veričiek, ktorých nacvičili vycho- stavili deti z Maglića s básňami a gramom sa prípravné ročníky vávateľky Alenka Pavelová a rytmickým tancom. Tieto deti rozlúčili so svojimi učiteľkami a Anna Stracinská. Po nich sa pred- pripravila Bogomirka Žagićová.

PO PäťDesiaticH rOkOcH MatUritY sa v sobotu 22. júna stretla generácia maturantov 1962/1963 petrovského Gymnázia a Učiteľskej školy. Na pôde vynoveného gymnázia ich privítal riaditeľ Gymnázia Jána Kollára Paľo Belička. V mene profesorov, ktorí týchto žiakov učili, sa prihovoril Štefan Častven. Bývalý profesor tohto gymnázia Samuel Boldocký sa v mene žiakov všetkým zavďačil a Dušan Vida si s úctou spomenul aj na tých, ktorí už nežijú, a medzi nimi aj na zosnulých triednych profesorov Annu Benkovú, Budisava Mileusnića a Branislava Speváka. Bývalí spolužiaci, počtom 27, na stretnutie prišli z mnohých miest a dedín. Po ukončení svojráznej triednickej hodiny v zborovni gymnázia si vo voľnejšom ovzduší v pohostinstve Aróma oživili spomienky zo štyroch spoločne strávených rokov. Na pamiatku im zostane momentka, ktorú sme zvečnili predtým ako spoločne odišli do zborovne. J. Čiep 29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

Petrovské kuriatka sa zaskveli v štýlovom tanci a prichystali ich Katarína Lačoková a Danuša Dudášová. Veveričky sa zahrali na huby a tomu ich naučila Anna Fejdiová. V divadielku o zrkadielku na javisku šantili hložianske deti. Vychovávateľka Zuzana Korčoková ich chystala nielen pre toto vystúpenie, ale aj na divadelnú prehliadku škôlkarov Juhobáčskeho obvodu. Po nich javisko patrilo kulpínskym deťom, ktoré tancovali podľa pokynov Anny Hasíkovej a Vierky Petrášovej. Petrovské myšky tiež recitovali a tancovali cez hru, ktorú ich nacvičili Tatiana Speváková a Božena Levárska. Nakoniec nasledovali básne a spoločné piesne viacerých skupín Petrovčanov. Dovidenia, milá škôlka, my už nie sme malí... odznievalo na záver z úst budúcich prvákov. J. Čiep

Prvýkrát PO 40 rOkOcH od skončenia trojročnej učňovskej školy, ktorej petrovské gymnázium kedysi poskytovalo učebne, sa v sobotu 15. júna stretla generácia žiakov skončených remeselníkov. Tí svoje školenie ako budúci krajčíri, chmeliari, murári a maliari ukončili v školskom roku 1972/1973. Bývalí žiaci z Petrovca, Kulpína, Pivnice, Erdevíka, Hložian, Nového Sadu, Brestovca a zo Slovenska sa na ich veľké potešenie po dlhých rokoch opäť stretli pod košatými lipami gymnázia. V spoločnosti svojho bývalého triedneho profesora Andriju Ćetkovića zo Somboru si zaspomínali na školské lavice a začiatočné kroky vo svojich remeslách. O toto výnimočné stretnutie sa postarali štyri Petrovčanky: Zuzana Šiarová, Mária Zelenáková a sestry Mária Fehérová a Zuzana Stracinská. Po triednickej hodine a životnom bilancovaní v reštaurácii Aróma si sľúbili, že už nebudú čakať ďalších 40 rokov, aby sa znova stretli. J. Č-p

Z NAŠICH OSÁD ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Prebytok v mestskom rozpočte tredobodom zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový Sad, ktoré bolo v piatok 21. júna, bol záverečný účet vlaňajšieho mestského rozpočtu. Opoziční výborníci najviac pripomienkovali skutočnosť, že je v rozpočte veľký prebytok peňazí – 5,2 miliardy dinárov. Rozprava o záverečnom účte trvala dlho a nato ju prerušilo zmiznutie prúdu, a to práve v okamihu, keď sa rozvírila hladina okolo rozvrhnutia prostriedkov v oblasti kultúry. Na úvod piatkového zasadnutia Dejan Mandić, člen Mestskej rady poverený financiami, povedal, že do konca septembra minulého roku

výdavky z rozpočtu vynášali iba 16 percent, nuž bolo ťažko očakávať, že sa realizácia rozpočtu do konca roka podstatnejšie zmení. Zvyšok nestrovených peňazí sa pokúsil odôvodniť tým, že opravný rozpočet bol v novembri, nuž nebolo času na verejné obstarávania a teda aj na investovanie prostriedkov. Výborníkov oboznámil aj s tým, že ešte je nie urobená externá revízia záverečného účtu. Výborníci z opozície sa dožadovali, aby sa povedalo, od ktorých investícií sa odstúpilo, lebo sa z plánovaného neurobila ani polovica. A pýtali sa, či vládnuca koalícia má plán rozvoja mesta, alebo sa zaoberá iba kádrovými zá-

STARÁ PAZOVA

ležitosťami?! Po zmiznutí prúdu bola prestávka, po ktorej rozprava o záverečnom účte vlaňajšieho rozpočtu pokračovala, ale nakoniec tento bod schválili, ako i ďalších 10 bodov rokovacieho programu. Nielen počas diskusií, ale aj vo výborníckych laviciach opoziční výborníci a tí, čo sú pri moci, sa hádali, nuž ich predseda Zhromaždenia Siniša Sević musel upozorňovať na neslušné správanie. Okolo rozvrhnutia prostriedkov v oblasti kultúry sa viedla živá rozprava, z čoho potom vyplynula požiadavka, aby členka Mestskej rady pre kultúru Milanka Brkić podala demisiu.

Opoziční výborníci jej zazlievali, že združeniam, ktoré boli založené iba prednedávnom, usmernila takmer 12 miliónov dinárov. Ako zahlásili z Demokratickej strany, na budúcom zasadnutí sa budú dožadovať zodpovednosti Brkićovej, ako i všetkých, čo sú zodpovední v afére ATP Vojvodina. Ďalšie body rokovacieho programu – plán generálnej regulácie Sriemskej Kamenice a plán podrobnej regulácie časti Telepu boli schválené. Hladina sa znovu rozvírila pri rozprave o zmenách štatútu Múzea mesta. Na piatkovom zasadnutí sa ešte určila úhrada členom dozorných rád verejných podnikov vo výške 25-tisíc dinárov mesačne. Novosadskej polícii pridelili dva radary. E. Š.

NOVÁ KOALÍCIA V PANČEVE

Staronový predseda RMS Pokrokári a demokrati spolu K A onštitutívna schôdza Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova sa konala v utorok 18. júna v miestnostiach Sokolského domu. Po schválenej správe verifikačnej komisie 21 členov Rady MS Stará Pazova, ktorých zvolili na

člen DS. Po voľbe Dr. Mišo Filip vyhlásil, že je Stará Pazova pekné a upravené mestečko. Keďže túto funkciu vykonával aj v uplynulom mandáte, konštatoval, že je v predchádzajúcom období v Pazo-

Noví členovia Rady MS Stará Pazova v čele s predsedom Dr. Mišom Filipom (stojí) voľbách 26. mája, slávnostne zložilo prísahu. Za predsedu RMS zvolili Dr. Miša Filipa (Združenie občanov Pazovački pokret), ktorý túto funkciu vykonával aj v uplynulom období. Jeho námestníčkou sa stala Dr. Snežana Tabakovićová (Srbská pokroková strana). Na utorkovej schôdzi vymenovali aj nového predsedu Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova a ním sa stal Bogdan Miljević (Srbská pokroková strana), kým novými členmi VV sú: Ján Kiš, Vladan Bojić, Stanko Popović, Jano Záborský, Michal Baláž a Radislav Prodanović. V novom zložení Rady MS Stará Pazova je 11 členov zo Srbskej pokrokovej strany (SNS), 9 členov zo Združenia občanov Pazovački pokret a jeden

ve urobené mnoho, hoci nebolo miestneho samozdanenia. Novým členom RMS zaželal úspešnú prácu a zároveň ich vyzval na spoluprácu v prospech lepšieho a kvalitnejšieho života všetkých občanov Starej Pazovy. A. Lš.

gónia voľby nového primátora mesta Pančevo po demisii dovtedajšieho primátora Dr. Svetozara Gavrilovića je ukončená voľbou nového primátora na Zhro- Pavle Radanov (zľava za rečníckym pultom) maždení mesta prebral nepovďačnú úlohu primátora vo štvrtok 20. Týmto spôsobom je utvorená nová júna. Do tejto funkcie je zvolený Dipl. ekonóm Pavle Radanov z listiny Srbskej vládnuca väčšina v tomto meste, ktopokrokovej strany. Funkciu zástupcu rú teraz tvoria Srbská pokroková straprimátora aj naďalej bude zastávať na, Demokratická strana, DemokraSaša Pavlov zo Združených regiónov tická strana Srbska, Združené regióny Srbska. Novým predsedom Zhromaž- Srbska, Liberálno-demokratická stradenia sa stal Dipl. ekonóm Filip Mitro- na, Sociálno-demokratická strana a vić z Demokratickej strany a funkciu zá- Strana zjednotených penzistov Srbska. stupcu predsedu mestského Zhro- Socialistická strana Srbska sa presťamaždenia aj do budúcna bude zastá- hovala do opozície, kde jej spoločnosť vať Tigran Kis z Demokratickej strany robí iba Liga sociálnych demokratov Srbska. Členovia novej Mestskej rady Vojvodiny. budú zvolení na nasledujúcom zavlh sadnutí Zhromaždenia.

ŠÍD

Zasadala Obecná rada a pätnástom zasadnutí Obecnej rady Šíd ústredným bodom bol návrh rozhodnutia o zmene rozhodnutia obecného rozpočtu na rok 2013. Rokovalo sa o zladení výdavkov na platy bývalých funkcionárov Obce Šíd a lokálnej samosprávy, ktorí mali právo na plat aj po šiestich mesiacoch po ich odvolaní, ako aj o obmedzení platov terajších zamestnancov v obecnej samospráve. Obecná rada schválila návrh uznesenia o vymenovaní členov dozorných rád vo verejných podnikoch, ktorých zakladateľom je Zhromaždenie obce Šíd. Ide o VP pre byto-

vé služby a stavebný pozemok, VKP Vodovod, VKP Standard, VP Ústav pre stavebníctvo, VP Rádio Šíd a VP Sportski centar. Dodatočný bod, ktorý bol zaradený do rokovacieho programu, týkal sa rozhodnutia o kúpe 55 rakiet proti krupobitiu pre 11 lokálnych staníc, ktorých predbežná cena je 2 milióny 200-tisíc din. Toto rozhodnutie rada schválila jednohlasne. Na záver zasadnutia schválili návrh predsedu Zhromaždenia obce Dr. Branislava Maukovića, aby sa z obecného rozpočtu vyčlenili prostriedky na akciu upravovania ciest v chotári, ktorú vykoná Miestne spoločenstvo Sot. St. S. 29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU (6): SVT, SPIŠSKÁ NOVÁ VES

Zúročiť návštevu S

VT alebo Spiš – View – Trading, spol. s r. o., je firmou, ktorej poslanie sa dosť líšilo od zámerov iných slovenských účastníkov na belehradskom veľtrhu techniky. Zjednodušene povedané, táto spoločnosť bola v iných službách. Lebo v jej ponuke je organizačné zabezpečenie a realizácia výstav a veľtrhov, samostatných alebo kolektívnych expozícií formou dodávky na kľúč. Spoločnosť so sídlom v Spišskej Novej Vsi založená v roku 1992 má v tom ozaj bohaté skúsenosti, zvlášť v tejto dobe, keď vo všetkých oblastiach podnikateľskej činnosti, vo výrobnej a obchodnej sfére, pri presadzovaní sa na trhu, hrá veľmi

dôležitú úlohu reklama. Okrem vlastných výstavníckych podujatí na Slovensku SVT má bohaté skúsenosti s realizáciami v zahraničí: v Ukrajine, Poľsku, Rakúsku, Maďarsku, Srbsku... Výkonná riaditeľka a konateľka spoločnosti Ing. arch. Mária Kleinová bola istým spôsobom v Belehrade organizačnou dušou slovenského výstavného stánku. V takejto role bola i pred rokom, na národnej expozícii slovenského hospodárstva na medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade. – Ako možno stručne ozrejmiť plány zástupcov slovenského hospodárstva na veľtrhu techniky?

HODNOTNÉ UZNANIE PREDSEDOVI OBCE STARÁ PAZOVA ĐORĐOVI RADINOVIĆOVI

Biznis partner 2013 P

restížne uznanie pre hospodársku výnimočnosť Biznis partner 2013 sa dostalo aj Đorđovi Radinovićovi, predsedovi Obce Stará Pazova, na slávnosti usporiadanej vo štvrtok 14. júna v belehradskom hoteli Metropol. Táto obec je jediná lokálna s a m o s p r á v a Predseda obce Đorđe Radinović počas slávnosttak v Srbsku, ného udelenia uznania ako aj v juhovýchodnej Európe, ktorej sa do- v jednotlivých inštitúciách a stalo toto regionálne uznanie. kompániách. Podľa slov predPod mottom V biznise ako aj v sedu Radinovića toto uznanie – živote, najdôležitejší je partner za najlepšieho biznis partnera v kompánia Mass Media Interna- konkurencii 150 obcí v krajine tional tradične už po 19. raz zaväzuje pracovať ešte profeudelila toto uznanie, s cieľom in- sionálnejšie a lepšie. formovať verejnosť o pozitívA. Lš. nych príkladoch hospodárenia

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

niektorých boli už pozrieť v Belehrade v minulých rokoch, ale nevystavovali. – Na záver, kto– Je tu rý základný dopäť firiem jem si odnášate z plus MinisBelehradu? terstvo hos– Myslím si, že je podárstva. tu potenciál na inFirmy sú vestovanie, čoho vlastne z príkladom je aj akcelej Slovapark pri Petrovci. venskej rePredsa ste krajinou, publiky. Koktorá je pred vstumoditne sú pom do Európskej zo sféry Dipl. Ing. arch. Mária Kleinová únie. Verím, že naši elektroklienti si tu nájdu technickej, ako aj z iných od- uplatnenie. Lebo pokiaľ sme rovetví strojárskych. Dúfame, že bili taký marketing aj na iné krakaždý si tu nájde nejaké kon- jiny, keďže sa chystáme ešte do takty, nejakých partnerov, a Poznane v Poľsku na tamojší tým zúročí návštevu vášho veľ- veľtrh, tak je v porovnaní s Poľtrhu. Pokiaľ viem, všetky spo- skom väčší záujem klientov o ločnosti sú tu prvýkrát takto Srbsko. A to treba využiť. aktívne, hoci sa predstavitelia Oto Filip IN MEMORIAM

Ján Chlpka 1926 – 2013 eď je človek zdravý, život plynie rýchle; keď je človek chorý, život sa vlečie pomaly.“ Autor vysloveného výroku je Ján Chlpka, niekdajší „spoločenský pracovník“. Narodil sa v Hložanoch 6. marca 1926. Zomrel 11. júna 2013 a na cintoríne rodnej dediny sa s ním o deň neskoršie, za výdatného lejaku, rozlúčili početní spoluobčania i ľudia z okolia. Ján Chlpka mal Hložany nesmierne rád, nijako sa ale tým nevystatoval. Bol tichý, nenápadný, pritom nanajvýš komunikatívny a podnikavý muž, s vrodeným či vypestovaným pocitom pre zodpovednosť a zmyslom pre pokrokové idey. Aktívne vplýval na hospodársky prerod Hložian po skončení Národnooslobodzovacieho boja, v ktorom sa zúčastnil ako bojovník XIV. vojvodinskej údernej slovenskej brigády. Čoskoro po oslobodení absolvoval politickú školu Pokrajinského výboru ZK Vojvodiny, a potom dva roky pracoval v „komitéte“, čiže bol tajomníkom

„K

Obecného výboru ZKV v Báčskom Petrovci. V období 1953 – 1957 bol delegátom (dnes by sme povedali poslancom) v Zhromaždení Republiky Srbska a roku 1969 sa zúčastnil na IX. zjazde Zväzu komunistov Juhoslávie. Keď dostal za úlohu riadiť konopáreň, nezdráhal sa získavať poznatky a skúsenosti od znalcov tohto odboru, navyše stačil urovnávať nezdravé pomery v osade, zapríčinené zlými vzťahmi v miestnom richtárstve. Osvedčil sa predovšetkým ako komerčný v Poľnohospodárskom družstve Hložany, kde presadzoval nové odrody poľnohospodárskych kultúr, organizoval predaj dopestovaných výrobkov do všetkých republík niekdajšej SFR Juhoslávie a vlastne plne prispieval k modernizácii a rozvoju Hložian v polovici 20. storočia, keď tu „ľudia žili životom dôstojným človeka“. J. B.

Z NAŠICH OSÁD SILbAŠ

Dostali prvý školský kabinet o ukončenom školskom bašská škola v apríroku 2012/13 v Základli dostala v rámci nej škole bratov Novakovprojektu Slovak Aid, cov v Silbaši sa na letné bol pre túto ustaprázdniny tešili najmä žiaci. novizeň dôležitým Na zamestnancov školy však krokom vpred. Fičakali ďalšie povinnosti. Pránančné prostriedky ve v tomto pracovnom júvyužili na vybavenovom období sme sa v nie kabinetov fyziky rozhovore s riaditeľom sila chémie, a zabezbašskej ZŠ Đokom Milićom pečili dva laptopy, porozprávali o novinkách z Výučba v novom kabinete (fotoarchív školy) projektor, klimatiuplynulého školského roka. začné zariadenie, Jednou z najvýznamnejších uda- donácia Slovenskej republiky. Malý pásové závesy, kabinetové stoly a lostí v školskom roku za nami bola grant v hodnote 5 000 eur, ktorý sil- stoličky, dve skrine, drez a množ-

V KYSÁČSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Prijali 46 prvákov V

Základnej škole Ľudovíta Štú- usmievali budúce pani učiteľky ra v Kysáči 11. júna prijali Mária Ožvátová, Katarína Vrbovsnovú generáciu žiakov. Do školy ká a Daniela Marčoková. V slosa s radosťou hrnuli budúci žiaci venských triedach bude po 17 prváci s rodičmi a starými rodič- žiakov a v srbskej 12. Deťom a mi pozrieť si, čo im prichystali štvrtáci, tanečnice druháčky, recitátori tretiaci, taktiež tanečníci školy Ritmo Latino a Hudobnej školy Petra Konjovića z bečeja, ináč žiaci kysáčskej školy. Na nich sa veselo Momentka z prijímania prvákov do školy

stvo spotrebného materiálu a laboratórneho zariadenia. Teraz sa môžu pochváliť prvým kabinetom. Na potešenie žiakov a učiteľov tento priestor začali používať v júni. „Vďaka porozumeniu slovenského štátu a Jeho Excelencie Jána Varšu, veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku, výučba v našej škole sa v mnohom zlepší,“ doložil riaditeľ školy Đoka Milić. Podľa slov riaditeľa jedným z cieľov zlepšenia práce tejto ustanovizne, v ktorej sa výučba koná v dvoch zmenách, je uskutočnenie vyučovania v jednej zmene v skoršom čase. Jaruška Ferková

xandrou Annou Fo l k m a n o vo u , Ankicou Čorlijovou a Annou Crveniovou rozlúčili 31. mája. Udelenie vysvedčení bolo 11. júna. Všetci skončili s pozitívnym prospechom. Najlepšia bola 8. 3 s priemerom 4,46. SpoUdelenie vysvedčenia a diplomov ločný priemer prožiakovi generácie Michalovi spechu všetkých Martinkovi tried bol 4,31. bola všetkým prítomným to výnimočná generácia, 17 žiakov sa prihovorili riaditeľ- bolo výborných. Najlepší žiaci ka Anna Gašparovi- tried boli: Igor Abelovský, 8. 2, Dećová a pedagogička jan Jevtić, 8. 3, a Michal Martinko, Ljubica Hmiljová. 8. 1, ktorý sa stal žiakom generáÔsmaci (52) sa so cie. školou a triednymi profesorkami AleAnna Legíňová

ROZLÚČKOVÝ VEČIEROK MALÝCH MATURANTOV V KOVAČICI (na snímke) bol vo štvrtok 20. júna v telocvični Základnej školy Mladých pokolení. Pri tejto príležitosti zazneli primerané piesne a básne po slovensky a srbsky. Mnohým vypadla nejedna slza a nevystalo ani sympatické predstavovanie všetkých malých maturantov. Ani primerané slová riaditeľky školy Ireny Hlebecovej, triednych učiteľov a spoločný tanec s rodičmi. V školskom roku 2012/2013 brány tejto školy opustila generácia žiakov, ktorá z úhrnne 55 žiakov má štyroch nositeľov Vukovho diplomu. Sú to: Andrijana Stamenkovićová, Daniela Poliaková, Irena Radojkovićová a Anna Tomášiková, ktorá je zároveň žiačkou generácie. A. Chalupová

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAČIATOK LETNEJ TURISTICKEJ SEZÓNY V OBCI KOVAČICA

Víkend v znamení hudby, výstav a zábavy T

uristická organizácia Obce Ko- cia invalidov práce Padina a Klub sedu Združenia výtvarvačica minulý víkend usporiadala Kreatornica z Kovačice. Neskoršie v ných umelcov Smäd niekoľko podujatí, ktorými začala let- Galérii DK v Padine otvorili výstavu Jána Husárika, výstavu nú turistickú sezónu v Kovačickej obrazov, autorov insitných maliarov slávnostne otvoril Józobci. Okrem tradičného motozrazu z Padiny, ktorí nedávno pre potreby sef Szabó, riaditeľ Pokraa početných kultúrnych dianí v su- TOOK namaľovali spoločný me- jinského fondu pre rozvoj sednej Debeljači aj podujatia v Pa- gaobraz. Boli to: Michal Povolný, poľnohospodárstva. V dine prilákali mladých, ale aj staršiu Ján Šimek, Martin Pap, Juraj Ľavroš, popoludňajších hodipopuláciu hudobných nadšencov a Pavel Povolný-Juhás, Ján Bačúr, Ján nách, po slávnostnom milovníkov výtvarného a úžitkové- Husárik, Vladimír Galas, Anna Kot- defilé účastníkov poduho umenia. Padina sa podobala vášová a Biserka Petrášová. V sláv- jatia Guča v Padine 2013, mravenisku, celou dedinou sa hem- nostnom ovzduší vystúpila diev- na javisku Športového žili dlhé zástustrediska Dolina Spoluprácu medzi Padinou a Gučou popy hostí, nielen bol kultúrno-ume- tvrdili aj zmluvou, ktorú podpísali predsez okolitých delecký program, v dovia MS dín, ale aj z „ďaktorom účinkovali lekých chotáhostitelia, členovia folklórnych pred komisiou popoludní v kultúrrov”. skupín pri DK a ZŠ, a hostia: nom dome, ako jediný v tejto kateV nedeľu 23. Mestský orchester Makó z Ma- górii priamo postúpil na festival v júna Padinčania ďarska, Mestský dychový or- Guči. V kategórii riadnych orchestrov boli po prvýkrát chester zo Zreňanina, Spolok priamo do Guče pocestujú členovia hostiteľmi sepre pestovanie tradície Ba- šídskeho orchestra Šidski trubači. V mifinálovej súnatsko kolo z Debeljače, KUS revuálnej časti hostí zabávali orťaže dychových Đurđevak zo Srbca, z Repu- chestre z Požegy, Surdulice, Knjaorchestrov bliky Srbskej, folklórna skupi- ževca a Boljevca. V piatok 21. júna sa návštevníci Guča v Padine Výstavu obrazov slávnostne otvoril riaditeľ Pokrajinské- na Rozmarín a slovenský ľu2013, ktorá sa ho fondu pre rozvoj poľnohospodárstva József Szabó dový orchester Rosička pri DK mohli pobaviť vo večerných konminulé tri roč3. októbra v Kovačici, a Ume- certoch rockových skupín: Lokatori, níky organizovala v Kovačici. To- čenská spevácka skupina pod tak- lecký spolok Studenjak z Resnika, z Gale (ex Kerber) & Najda (ex Smak), muto koncertu predchádzal Etno- tovkou hudobníka Jána Petroviča a okolia Kragujevca. V súťažnej časti Marchelo & Iskaz a sprievodným pojarmok, ktorý prebiehal pred bu- dychový orchester zo Selenče. Pri tej- vystúpili štyri dychové orchestre dujatím bola výstava tradičného, dovou Domu kultúry Michala Ba- to príležitosti Ladislav Petrovič, pred- (dva z Nového Sadu, jeden zo Šídu mužského odevu a iných ručných binku. Na tomto podujatí sa zú- seda Rady Miestneho spoločenstva a selenčská dychovka), ktoré sledo- prác, ktorú usporiadali členky tačastnili predstavitelia združení a Padina, a Milorad Rnjaković, pred- vala posudzovacia komisia v zlože- mojšieho Spolku žien. Organizátospolkov žien z Hajdušice, Jánošíka, seda Rady MS Guča, slávnostne ní: Mr. Mladen Đorđević (predseda), rom podujatia Guča v Padine 2013 Kovačice, Padiny, Bieleho Blata, De- podpísali zmluvu o partnerstve Pa- Dušan Vujović z Belehradu a Dr. Jo- bola Turistická organizácia Obce beljače, výšivkárska sekcia pri SKOS diny a Guče. Po primeraných slovách žef Čikota z Maďarska. Podľa ich Kovačica v čele s riaditeľom Jánom Detvan vo Vojlovici, Združenie žien predsedníčky Výkonnej rady NRSNM rozhodnutia mládežnícky orchester Papom. A. Chalupová Bakice z Uzdinu, Miestna organizá- Jarmily Ćendićovej a príhovore pred- Brass z Pančeva, ktorý sa predstavil

ZO ZASADNUTIA MS KULPÍN

Od nasledujúceho roka oslavy budú jeden víkend V miestnostiach Miestneho spoločenstva Kulpín v utorok 18. júna bola schôdza, na ktorej sa stretli predstavitelia spolkov a združení s predstaviteľmi miestneho vedenia. Témou stretnutia boli júlové podujatia v Kulpíne. Predseda Rady MS Kulpín Miroslav Čeman predostrel návrh, aby sa oslavy Dňa Kulpína a Predslávnosťové dni v Kulpíne oslavovali cez jeden júlový víkend. Doteraz to bývali dve podujatia. Prvé bolo v deň založenia Kulpína, 10. júla, a druhé, ktoré je vstupným podujatím Slovenských národných slávností v B. Petrovci, sa konalo víkend pred SNS. V diskusii bolo povedané, že každé z týchto dvoch významných júlových podujatí v Kulpíne už má svoju tradíciu. Pritom PDvK má dlhšiu tradíciu ako oslavy Dňa Kulpína. Napriek tomu tre-

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

ba nájsť kompromis a dohodnúť sa, kedy by bolo najvýhodnejšie organizovať tieto podujatia. Prítomní predstavitelia spolkov a združení poznamenali, že je tohto roku už neskoro, aby sa to spoločne realizovalo, lebo každé združenie už má svoje ročné plány, ktoré treba do konca roka uskutočniť. Navrhnuté bolo, aby sa na nasledujúci rok vopred urobili plány a zároveň našiel vyhovujúci dátum v júli, keď sa tieto oslavy realizujú. A bude im treba dať aj nové pomenovanie. Predstavitelia Klubu Kulpínčanov, ktorý je nositeľom osláv Dňa Kulpína, a ktorý sa tohto roku bude oslavovať v nedeľu 14. júla, ozrejmili náplň podujatia. Slávnostná akadémia bude venovaná Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, po nej bude odhalená busta P. J. Šafárika v parku v strede osady. V umeleckej časti podujatia vystúpia mla-

dí umelci. Medziiným divadelné predstavenie zahrá i Supertrieda, teda žiaci 7. a Základnej školy Jána Amosa Komenského, ktorí sa minulý týždeň zúčastnili na medzinárodnej súťaži v Bratislave. Predslávnosťové dni v Kulpíne sú v tomto roku naplánované na posledný júlový víkend. Náplň tohto tradičného podujatia bude bohatá a rôznorodá. Návštevníci si budú môcť pozrieť výstavy obrazov, divadelné predstavenia, galakoncerty, v ktorých budú okrem domáceho KUS Zvolen vystupovať i SUS Krajan Vojvodina a hostia z novosadského SKC P. J. Šafárika. Ani tohto roku nevystane bohatá ponuka športových podujatí. Spolok kulpínskych žien sa tiež ochotne pričiní a usporiada tortiádu v areáli kaštieľa. K. Gažová

Z NAŠICH OSÁD V POĽNOHOSPODÁRSKEJ RODINE V OSTOJIĆEVE

nádej zomiera posledná oľnohospodár Peter Samec z Ostojićeva so synom Pavlom obrábajú okolo 80 jutár pôdy. Pestujú tradičné kultúry – pšenicu, kukuricu, slnečnicu, a lucernu na chov juncov. S politikou v oblasti poľnohospodárstva však nie sú spokojní, ale sa, ako hovoria, prácou snažia vynahradiť všetky nedostatky a zabezpečiť si slušné živobytie. – V poľnohospodárstve by všeličo bolo treba zmeniť, – hovorí hlava rodiny Peter Samec. – Naposledy mi veľmi prekáža spôsob, akým štát rozdelil lacnejšie palivo. Poľnohospodárov doslova vydiera tým, že najprv žiada, aby kúpili palivo za plnú cenu, a potom čakali na prinavrátenie subvencií. To nie je žiadna pomoc, keď najprv musím zaplatiť 100-tisíc dinárov, aby sa mi vrátilo 25tisíc, a pritom neviem, či sa mi vôbec vráti. Mnohí si to nemôžu dovoliť, lebo nemajú nadostač peňazí, a pravdepodobne by si palivo kúpili, keby namiesto 150 mali vyčleniť iba 100 din/l. Omnoho jednoduchší a prijateľnejší bol systém lístkov na palivo, keď sme si mohli zadovážiť lacnejšie palivo bez toho, aby sme zbierali účty, písali žiadosti o prinavrátenie prostriedkov a podobne. – Veľmi je zle aj to, že ceny našich výrobkov nesledujú ceny repro-

dukčného materiálu, a že sa v cenách výrobkov porovnávame s okolitými krajinami, – mieni Pavel. – Ja rozumiem, že ceny diktuje trh, ale na druhej strane európske krajiny inak stimulujú svojich poľnohospodárov, pomáhajú im, aby nehospodárili so stratami. Podľa mojej mienky štát by musel dať určité garancie poľnohospodárom, že nebudú závisieť od vrtošivých trhových podmienok a rôznych priekupníkov. Náš štát to nielenže nerobí, ale rôznymi opatreniami, ako sú napr. dovoz lacnejšej pšenice, slnečnice či mäsa, znižuje peter, zorka a pavel samcovci cenu domácich výrobkov. Tak na- (sprava) práve ponáhľali pred dažďom uskladniť prvý tohtoročný príklad vlani sa pre sucho urodilo odkos lucerny menej slnečnice. Štát však nedovolil, aby sa cena tvorila podľa Samcovci sa okrem rastlinnou pravidla, že slabá ponuka zvyšuje výrobou zaoberajú aj chovom juncenu, ale doviezol lacnejšiu slnečnicu cov. O rentabilite tejto výroby Peter z Rumunska, takže sme my za našu hovorí: slnečnicu dostali 50 din/kg a ru– U nás je dnes všetko lotéria. Nikmunskí poľnohospodári 70?! Na dy nevieme, čo nás čaká, ale vždy židruhej strane ceny reprodukčného jeme v nádeji, že bude lepšie. Tá námateriálu sa u nás úplne nekontro- dej nás vlastne podnecuje, aby sme lovane zvyšujú. V Rumunsku a Ma- robili. Určitý zisk, samozrejme, ďarsku je úplný opak. Reprodukčný máme. Keby sme ho nemali, tak by materiál je lacnejší, a výrobky drah- sme ani nerobili, hoci nie je úmeršie. V týchto krajinách sú aj štátne ný vloženej práci. Na druhej strane subvencie viacnásobne vyššie ako u ešte sme sa neopovážili vypočítať, nás, takže sa sedliakovi výroba opla- či by sa väčšmi neoplatilo predať tí, aj keď je výrobok trochu lacnejší. krmivo. Predpokladám, že by nás

BINGUĽA

nevyhnutná je pomoc lokálnej samosprávy z

ačiatkom júna pomoci lokálnej saBinguľu zamosprávy nie je možsiahla povodeň, né. Na vybudovanie ktorá zapríčinila dvoch mostíkov a čisveľké škody v poľtenie priekop bolo ponohospodárstve, trebné zabezpečiť asi ale aj na komu150-tisíc din, ktoré nálnych objektoch šídska Obecná rada v dedinke. Nána prosbu dočasnésledky by boli ho spravujúceho ormenšie, keby sa v gánu z obecného rozminulosti vo väčpočtu aj vyčlenila. Rašej miere udržiadovan Ančić, predsevali komunálne radovan ančić, predseda dočasného spraobjekty, predo- da dočasného spravujú- vujúceho orgánu, povšetkým priekopy ceho orgánu v Binguli vedal, že práce na doa mostíky pred vchodmi do do- riešení problému mali by byť mácnosti. Miestne spoločenstvo ukončené do konca júna. sa snaží riešiť problémy, ale to bez St. S.

také výpočty úplne znechutili a že by sme sa dobytkárstva vzdali. – Najhoršie vo všetkom je vari to, že niet organizovaného a istého výkupu, ale závisíme od priekupníkov. Je síce taký podnik, ktorý vykupuje junce, ale vypláca o 3 – 4 mesiace a nikdy sa nevie, či vôbec vyplatí. Stalo sa dokonca, že junce na počkanie kúpil jeden podnik, ktorý sa o krátky čas transformoval do iného. Bol to ten istý podnik, ibaže s novým menom, ktorý záväzky bývalého podniku neuznal. Odvtedy junce predávame výlučne priekupníkom – za hotové. My im tovar, oni nám peniaze. Niet poctivejšej práce. Najviac k nám chodia priekupníci z Nového Pazaru. Pavel Samec, vzdelaním mechanik, si napriek všetkému nehľadá zamestnanie v odbore, ale sa rozhodol žiť z poľnohospodárstva. Prečo? – Štyri roky som bol zamestnaný v družstve v Čoke, ale som zostal bez práce a ukrátený som o osem mesačných platov. U súkromníkov je dnes veľmi nevďačné pracovať. Pracuje sa mnoho, platy sú viac než skromné, k tomu veľmi meškajú. A v poľnohospodárstve som svoj na svojom. Sám svoj gazda. Koľko si zarobím, toľko budem mať, a k tomu žijem v nádeji, že sa niečo v agrárnej politike konečne zmení. V. Hudec

Usilovní filatelisti z petrovca. Okrem toho, že majú za sebou filatelistickú prehliadku usporiadanú počas osláv Dňa Petrovca, členovia Spolku filatelistov Báčsky Petrovec vydali aj ďalšie dve príležitostné obálky. Tie nám predstavil podpredseda spolku Ján Rybársky (na fotografii). Prvá sa vzťahuje na filatelistické podujatie Dni známky Petrovca 2, ktoré prebiehalo od 24. do 26. mája a na nej je pečiatka s dátumom 24. mája. Výtvarnou ozdobou je odtlačok akoby známky, na ktorej dominuje veža evanjelického kostola. Druhou príležitostnou obálkou a štvrtou vydanou tohto roku miestni zberatelia si pripomenuli 60. výročie organizovanej filatelie v Petrovci. Na nej je pečiatka s dátumom 25. mája a na reverze obálky sa uvádza, že začiatky pôsobenia filatelistov v osade siahajú do roku 1953, keď gymnaziálna mládež pôsobila v rámci pobočky Zväzu filatelistov Srbska, no po čase pobočka zanikla. Petrovskí filatelisti svoju túžbu po vlastnej organizácii realizovali 11. mája 1975, keď založili spolok, ktorý aktívne pôsobí dodnes. J. Čiep

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD RARITY A REKORDY 80. POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU

Žiadne zlato, ani diamanty... N

ávštevníci 80. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade mali možnosť obzrieť si početné stroje, ale sa masovo pristavovali aj na výstave dobytka. Tohto roku tam bolo vystavených 200 kusov rožného dobytka, 120 koní, 400 oviec, 250 ošípaných, 100 kôz, niekoľko desiatok somárov, početná hydina... Každoročne sú medzi toľkým množstvom dobytka opravdivé „hviezdy“, skutočné rarity a rekordéri, čo získajú priazeň zvedavých návštevníkov.

tento obor a ako povedali na stánku, kanec sa nevrátil viac na farmu, ako je to už zvykom, keď ide o ošípané vystavené na veľtrhu. Človek, ktorý ho kúpil, plánuje sa uchádzať o najväčšiu a najťažšiu šun- Z tohto kanca bude najťažšia šunka? ku na Šunka feste, ktorú získa z obrovského kanca. SYR Z OSLIEHO MLIEKA ZA 1 000 EUR KILOGRAM! Blahodarné účinky oslieho mlieka boli známe už v dávnej minulosti. Jeho liečivú silu a kozmetické účinky vyskúšali Kleopatra, manželka cisára Nerona Poppaea, sestra Napoleona Pauline Bonaparte... Nevieme, či aj to viedlo majiteľov Špeciálnej prírodnej rezervácie Zasavica neďaleko Sriemskej Mitrovice, aby začali vyrábať syr z oslieho mlieka, kozmetické výrobky, krémy na tvár, mydlá... Syr stojí 1 000 eur kilogram!? Oslie mlieko je veľmi zdravé, vhodné na výživu detí, liečenie astmy, bronchitídy a rôzne špecifické choroby.

Sokol, najťažší býk na veľtrhu – 2 150 kilogramov

BÝK SOKOL VÁŽIL 2 150 KILOGRAMOV! Bola to jeho druhá účasť na veľtrhu v Novom Sade. Vlani ho majiteľ Radovan Vujičić z dediny Ćovdin neďaleko Petrovca na Mlave predstavil, keď mal „iba“ 1 580 kilogramov. Hrdý chovateľ hovorí, že mal ponuky kupcov, ale svojho ozrutánskeho miláčika predsa nepredal. Kŕmil ho ešte celých dvanásť mesiacov a váha ukázala, že Sokol tohto roku na veľtrh prišiel s hmotnosťou 2 150 kilogramov! Netreba ani hovoriť, že nebolo návštevníka, ktorý si ho nevšimol, mnohí si ho vyfotili, pohladkali... Na rozdiel od vlaňajška, Sokol toho roku zmenil majiteľa. Chovateľ Vujičić ho predal za 5 200 eur Sinišovi Petrešovi z mestečka Laktaši. Nový majiteľ, ktorý vlastní farmu rožného dobytka a Mäsopriemysel Šik, hovorí, že Sokol poslúži na oplodňovanie kráv, aby aj farmári v Republike Srbskej získali také impresívne simentálske plemeno. Sokola mieni kŕmiť, až kým neprevýši hmotnosť 2 500 kilogramov... Radovan Vujičić, ktorý sa emotívne rozlúčil so svojím miláčikom, ktorého kŕmil štyri roky, hovorí, že aj ďalej sa venuje odchovu býkov, ale neverí, že sa mu podarí prekonať rekordnú váhu Sokola. KANEC ŤAŽKÝ 480 KILOGRAMOV! Delta agrar – staropazovská farma Napredak na svojom stánku predstavila kanca, ktorý vážil takmer neuveriteľnej pol tony. Mnoho potomkov – prasiec zanechal za sebou

Oslie mlieko je zdravé a liečivé

A tak rekordne ťažký býk a kanec, najdrahší syr z oslieho mlieka nie sú žiadne zlato, ani diamanty, ale predsa majú hodnotu najdrahšieho kovu a cenného minerálu. Tak pre chovateľov a výrobcov, ako i pre potenciálnych kupcov. J. Pucovský DO KONCA ROKA VŠETKY ULICE ASFALTOVANÉ. Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova v máji začala pracovať na oprave pouličných ciest a asfaltovaní ulíc vo všetkých osadách Staropazovskej obce. Prehliadku prác vykonali predseda obce Đorđe Radinović a riaditeľ direkcie Nedeljko Kovačević. Vyhlásili, že práce prebiehajú podľa plánu a že do konca roka všetky vozovky majú byť upravené a nebude už ani jednej neasfaltovanej ulice. V Starej Pazove opravili cestu v Ulici Jána Sýkoru a v Ulici Danila Kiša, kým v Škole pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu vyasfaltovali chodník (na snímke). V častiach ulíc Desanky Maksimovićovej a Miroslava Antića vykonali prípravy na budovanie novej asfaltovej vrstvy v dĺžke 515 metrov. a. lš.

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Drogy medzi nami N a internete je všetkým dostupná informácia o tom, čo je droga (psychotropná látka), ako i to, že jej požívanie môže viesť k drogovej závislosti. Drogy

sú prírodné alebo umelo vyrobené látky. Ovplyvňujú myseľ, vôľu a úsudok, čo môže vyvolať závislosť, tiež známu ako návyk. Prítomné sú vo všetkých spolo-

(NE)UZAVRETÝ KRUH

Východiská sú možné ijeme v nemožnom svete: všetko sa vie, všetko možno dostať. Pred pár rokmi tunajšou verejnosťou riadne otriasol údaj, že z dvadsiatich stredoškolákov je až devätnástim známe, kde by v prípade chute, potreby alebo dákej inej zámienky mohli zadovážiť drogu. Z výskumu, cieľom ktorého bolo vrhnúť serióznejší pohľad na popularitu cigariet, liehovín, prípadne iných návykových látok medzi mladými vo veku šestnásť rokov v Srbsku, vyplynulo, že každý siedmy žiak prvého ročníka strednej školy aspoň raz skúsil niektorý z omamných prostriedkov, akými sú hašiš, marihuana, extázy, alkohol kombino-

vaný s liekmi na upokojenie... Je dosť príčin lákavého, no predsa chvíľkového úniku zo skutočnosti a problémov. Dakde sa pod neho podpisuje vplyv spoločnosti, inde ozajstné problémy, na treťom mieste nepochopenie vo vlastnom prostredí alebo rodine, na štvrtom zvedavosť, na piatom chuť okoreniť akože nudný život cestou do neznáma, na šiestom... Literárny klasik by povedal, že je každé nešťastie inakšie a iné, lekár zase to, že ich všetky spája zhubný vplyv na zdravie a psychiku osobnosti. Východiská z uzavretého kruhu závislosti sa hľadajú nesmierne ťažko, no hádam prvým predpokladom pokúsiť

FUTBAL AKO DROGA

NAŠA TÉMA čenských vrstvách. Ich konzumácia sa často spája s celkovým nepokojom a stratou sebadôvery, nedostatkom sebavedomia a opakovaná konzumácia drogy môže viesť k vytvoreniu závislosti. Populárne legálne drogy sú alkohol, nikotín a kofeín, kým

E. Š.

sa o to je uvedomenie si hĺbky prie- stupnosti všetkých psychoaktívpasti, do ktorej sa jedinec alebo už nych zložiek mladým ľuďom, rozšírúti, alebo prípadne môže zrútiť. renie možností na kreatívne trávePreventívne pôsobenie ich voľného času nie v boji proti drogovej buď niektorými záľuzávislosti, tejto rozšírebami alebo športom, nej chorobe súčasnej presadzovanie zdracivilizácie, hrá mimového štýlu života ako riadne dôležitú rolu. Jej osožnej investície v pilierom je popularizáboji proti zhubnej cicia poznatkov, týkajúvilizačnej nástrahe... cich sa drog a rizík, ktoCiest a spôsobov je ré nesú, jej predpoklamnoho, prekážok dom zapojenie sa všetveľa. No – cieľ nadovkých spoločenských šetko. Práve preto i štruktúr: škôl, lokálnej Dilema: Ako do to nie drogám nielensamosprávy, štátnych nového dňa? že lákavo znie, ale je aj a súkromných inštitúcií, správnou odpoveďou, zdravotníkov, mimovládnych or- ktorá mladým zvedavcom život neganizácií, zvlášť rodiny do uvede- skracuje, ale predovšetkým skvaného procesu. litňuje, tým i predlžuje. Svoje miesto v ňom má aj sprísnenie zákonov, skomplikovanie príO. Filip

lo sa v našej krajine organizované pestovanie odrôd“ mäkkých drog. Po domoch a mimo nich. Našťastie, futbal svojou všeobecnou rečou viac spája ako rozdeľuje. otrava, otrava a droga – európsky V zákulisí finále sa v sídelnom mes- Ako hovorí David Goldblatt, „keby si šport číslo 1 je zvlášť pre mužskú te zohrala udalosť, ktorá poznačí ne- futbalisti založili svoju vlastnú krajinu, časť populácie buď jedno alebo dru- skoršie na stovky mladých ľudí sí- bola by štvrtá najľudnatejšia na svehé či tretie. Najdôležitejšia vedľajšia delného mesta a vtedajšej Juhoslávie. te“. Nie je inak ani medzi občanmi vec na kontinente vie byť návykovo A doniesla s hrou hier skľučujúce Srbska, ani medzi fanúšikmi z vojvoomamnou. Ale slastnou, mámidinskej časti Banátu. vou časťou oddychového dňa v Najnovším príkladom týždni. je padinská Dolina. Skutočný omamný jed a futbal Klub bol ešte pred demajú, žiaľ, na Balkánskom posaťročím na úrovni orlostrove, jednu spoločnú črtu. ganizovaného amaPrednedávnom uplynuli presne térskeho futbalu. Súštyri desaťročia od veľkého fináťažil v Prvej juhobale Pohára európskych majstrov. nátskej lige. Postúpil Písal sa dátum 30. mája 1973. Na cez dve súťaže v pološtadióne Crvenej zvezdy Beleprofesionálnom futbahrad hrali červeno-bieli proti čierle (Vojvodinská liga – no-bielym. Pred deväťdesiattisívýchodná skupina a covým davom. Holanďania proSrbská liga – vojvoti Talianom, Amsterdam verzus dinská skupina) na Turín. Slávny Ajax proti chýrnemu Jánoš Bodi, fanúšik Doliny, s rapotačkou medzi špičku. Od augusta Juventusu v hlučnom kotle Ma- fanúšikmi a dymovnicami v klubových farbách bude súťažiť v proferakany. Neeskens, Cruijff a spol. ligového majstra sionálnom klubovom porazili Capella, Bettegu a spol. futbale. V Prvej lige Johnny Rep prekonal hlavičkou le- sklamanie. Fanúšikovia z Amsterdamu Srbska. gendárneho brankára Dina Zoffa. privliekli so sebou vraj „plné vačky horDo padinskej doliny a na súboj s Ušatú poprednú trofej tak získali Ho- su (heroínu), šitu (hašišu), ale aj se- Dolinou budú prichádzať i fanúšikolanďania. Rozhodoval náš Milivoje miačok“. Údajne od povestného zá- via z Užica, Zaječaru, Kraljeva, Čačku, Gugulović. pasu a pobytu skalných Ajaxu „zača- Nového Sadu, Belehradu... Nebude

Opojná nedeľa života

populárne ilegálne sú marihuana, extáza, heroín a kokaín. Ako je to s drogami v našich prostrediach, pokúsili sme sa odpovedať príspevkami na nasledujúcich troch stranách.

však chýbať ani horlivý fanúšik červeno-modrých Jánoš Bodi z Debeljače. Tento občasný rozhodca a bývalý člen vedenia Spartaku Debeljača si nenechá ujsť takmer žiadny zápas Padinčanov na vlastnom trávniku. Oblečený je vždy v drese „banátskej Barcelony“. Vytvára skvelú divácku kulisu, elánom, vášnivosťou, skandovaním, vyspevovaním, poznámkami, humorom. Stal sa maskotom klubu. „Vďaka futbalu som získal hodne kamarátov po bývalej krajine a súčasnom štáte. V Srbskej lige, kde dovčera štyri sezóny zaradom hrala Dolina, poznám hodne ľudí, lebo predtým v tej istej lige hral Spartak. Preto sa stáva, že prvý získam informáciu o zmene výsledku od mojich priateľov po celej Vojvodine, a po skončení všetkých meraní síl prvý mám napísanú novú tabuľku,“ vysvetľuje svoju „závislosť“ k futbalu Bodi. Futbal je pokrmom a jedom, priam „drogovou závislosťou“. Európska hra hier nemusí znamenať, že je „prirodzený stav fanúšika horké sklamanie“, ako to napísal britský spisovateľ Nick Hornby. Môže znamenať i trvalé kamarátstvo, solidaritu a zhodu. V divadle, v ktorom výsledok často nevieme až po záverečný hvizd.

29. 6. 2013

Ján Špringeľ 26 /4549/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA STARÁ PAZOVA

Dôraz klásť na prevenciu D

rogy sú dnes prítomné vo všetkých vekových skupinách. Ich užívanie sa často spája s celkovým nepokojom, stratou sebadôvery, nedostatkom sebavedomia a opakované užívanie drogy môže viesť k vytvoreniu závislosti. Preto v roku 1987 Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 26. jún za Medzinárodný deň proti zneužívaniu drog a nezákonnému obchodu s nimi. V staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja kladú dôraz na informovanosť verejnosti a najmä mladých ľudí o škodlivých účinkoch drog a dopade drogových závislostí na ich zdravie. Zamestnanci tejto zdravotníckej ustanovizne v spolupráci s inými ustanovizňami a inštitúciami v meste dôraz dávajú na preventívne aktivity. Každoročne konajú prednášky, na ktorých tím zdravotníkov prezentuje mladým ľuďom – najmä

žiakom základných a stredných škôl tie najzákladnejšie údaje o drogách, ich škodlivých účinkoch a schopnosti povedať„NIE“. Podľa slov lekárov aj rodičia sa musia Zdravotníci v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića naučiť otvorene Zmaja všetkým pacientom poskytujú odbornú radu a pomoc hovoriť so svojimi Tamojšie Stredisko pre prevenciu DZ aj v spodeťmi a všímať si zmeny, ktoré by mohli súvisieť s užitím drog. V staropazovskom dome zdravia od- lupráci s Kanceláriou pre mladých Obce Stará bornú pomoc v súvislosti s drogou a drogovou Pazova tiež organizujú početné tematické závislosťou poskytuje špecialistická psychiatric- prednášky vôbec proti chorobám závislosti. ká služba. Po vykonaných testoch a diagnosti- Prednášateľmi sú prevažne lekári – špecialisti kovaní pacientov na ďalšiu liečbu usmerňujú do z domu zdravia. A. Lš. kliník a stredísk v Novom Sade.

ROZHOVOR S BORISOM ŠTRBCOM, ZAKLADATEĽOM ORGANIZÁCIE RESTART

Droga je minca s dvoma stranami probléme drogovej závislosti málokto chce hovoriť. Všetci sa tej téme vyhýbame, lebo si myslíme, že je ten problém veľmi ďaleko od nás. Ďaleko od nášho domu, našej rodiny, dokonca ďaleko od našej (slovenskej) národnosti. Žijeme v omyle a myslíme si, že nám blízke osoby nemôžu byť drogovo závislé. Žiaľ, skutočnosť, že aj medzi slovenskou populáciou je hrozne veľa drogovo závislých, potvrdil nám Boris Štrbac, bývalý drogovo závislý a terajší zakladateľ organizácie na pomoc drogovo závislým osobám Restart v Novom Sade. Vyrozprával nám svoju historku od začiatku užívania drog po celkové vyliečenie. Tento 35-ročný muž mal šťastné detstvo, oboch rodičov, v škole bol úspešným žiakom. Avšak cítil, že mu niečo chýba. Chcel byť inakší. Vo vyšších ročníkoch základnej školy si našiel novú spoločnosť, chodil s nimi na koncerty a vtedy sa začalo jeho prvé experimentovanie s drogami. Najprv to bola marihuana a lepidlo, a neskoršie jeho telo a um pýtali stále silnejšie a silnejšie drogy. Aj napriek zmenám, ktoré boli viditeľné v jeho správaní, v škole bol dobrým žiakom a s rodičmi nemal problémy. Časom vreckové, ktoré dostával, mu nestačili na kúpu drog, a preto začal predávať marihuanu. „To boli roky veľkej inflácie,“ hovorí Boris,„rodičia boli prekvapení, keď som si nepýtal vreckové a ubezpečil som ich, že kupujem športovú výbavu, ktorú potom zase predávam. Neskoršie som sa zapísal do strednej školy, ale užívať drogy som neprestal. Striedali sa všelijaké tablety a psychoaktívne substancie a vtedy som vlastne pochopil, že jestvuje psychická závislosť. Každo-

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

Päť rokov experimentovania s drogami a 10 rokov ťažkej narkománie poznačili život tohto mladého muža

denne som cítil strach, že si nebudem môcť kúpiť drogu. Keď som mal 16 rokov, vyskúšal som heroín, hoci som vedel, že je veľmi nebezpečný. Poznal som mnohých, ktorí umreli, alebo boli veľmi závislí. Po prvej dávke som z jednej strany bol veľmi nahnevaný na seba, a z druhej som cítil ohromné sebavedomie. To bol ohromný omyl zabalený do heroínu. Časom boli dávky čoraz častejšie, heroín vystriedal všetky drogy, ktoré som dovtedy bral a celkom prebral kontrolu nad

mojím telom. Keď som mal drogu, nepotreboval som nikoho. Keď som ju nemal, cítil som nervozitu, bolesť a časom tie striedajúce sa efekty len stúpali. Cítil som, akoby mi niekto bodol do tela veľký drevený kolík, ktorý zanechal veľkú dieru. Prežíval som dni plné bolesti a mal som iba jeden cieľ – hocijakým spôsobom si zabezpečiť drogu.“ V roku 2000 Boris prvýkrát odišiel na liečenie, ktoré nemalo žiadne efekty. Rôzne tvary liečenia sa striedali a on sa, spolu s priateľkou, vždy vrátil na staré. Časom sa v jeho hlave zrodilo, že je predurčený byť závislý. Čakal iba kedy umrie. Avšak niečo sa zmenilo. „V meste som náhodou stretol kamaráta, ktorého som poznal ako veľkého narkomana, ale v čase nášho stretnutia bol vyliečený. Vyrozprával mi o programe liečenia a spolu s priateľkou sme sa rozhodli odísť do kresťanského rehabilitačného centra. Ona bola v centre 20 mesiacov a ja 14. To bolo v roku 2007. Odvtedy sme obaja „čistí“. Neskoršie sa stala mojou manželkou a máme 5-mesačné dievčatko,“ šťastne uzavrel Boris. Borisova závislosť má happy end, avšak čo by sa s ním stalo, keby náhodou nestretol toho kamaráta? „Koniec môjho života bol veľmi blízko. Žil som iba pre drogu a takým životom by som žil možno ešte niekoľko mesiacov. Všetci musia vedieť, že droga najprv ukáže tú„krajšiu“ stranu, keď si človek myslí, že on ju môže kontrolovať a nie ona jeho. Za krátky čas ale prevezme kontrolu nad človekom s jediným cieľom – zničiť ho. Apelujem na každého mladého človeka, ktorý si myslí, že užívať drogy z času na čas nie je zlé, aby to nerobil, lebo droga prinesie problémy, rozčarovanie, slzy, žiaľ, bolesť, zničí zdravie. Človek zostane bez priateľov, slobody a veľmi často príde aj o život,“ uzaviera Boris Štrbac. Jasmina Pániková

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

FACEBOOK ANKETA MEDZI MLADÝMI BANÁTČANMI

nie marihuany bolo legalizované? DANIEL: Myslím si, že by epovieme nič nové o tom, keď skon− Skúsili ste fajčiť marihuanu alebo štát mal legaštatujeme, že veľký počet mladých používať iné opiáty? lizovať použíľudí dnes pravidelne používa drogy. DoDANIEL: Nikdy som nepoužíval žiadne vanie marihuakonca aj medzi tými, ktorí nepatria medzi drogy, ale to je ny na medidrogovo závislých, mnohí aspoň raz v ži- dnes až natoľcínske účely, vote skúsili niektorú z psychoaktívnych ko rozšírené, lebo je dokázasubstancií. Hľa, ako mladí v Hajdušici, že sa každý s né, že pomáha Bielom Blate, Jánošíku a Vojlovici odpo- tým môže v liečení niekvedali na naše otázky súvisiace s narko- stretnúť a aj torých ochoreDaniel Pilip mániou. skúsiť. Treba ní. Rázne som − Čo si myslíte o používaní psycho- však byť silný a však proti aktívnych substancií? tomu, aby ju legálne mohli používať aj DANIEL PILIP z Hajdušice: Aj zdravé osoby, lebo je príčinou početných keď droga v danej chvíli napraví problémov. náladu, predsa neprispeje k ISIDORA: Ja v tom nevidím nič zlého. zlepšeniu postavenia v spoČlovek je rozumná bytosť, ktorá si predsa ločnosti a ani náhodou nevymôže rozmyslieť, či mu je to potrebné aleIsidora Barnová rieši problémy. Naopak, po čase bo nie. Menej je dôležité, či je dovolené vzniká závislosť, a potom aj alebo zakázané. veľké problémy − psychická rázne odmietnuť, ak ti niekKRISTIJAN: Legalizácia marihuany nekríza, zabezpečovanie peňazí to ponúkne, aby si to skú- prichádza do úvahy, lebo by to mnohých, kriminálnym spôsobom na zasil, napriek tomu, že ťa spo- ktorí sa jej teraz vyhýbali, len posmelilo, dováženie drogy... Najhoršie ločnosť, v ktorej sa to núka, aby skúsili fajčiť, a je známe, že marihuavo všetkom je vari to, že sa tie pravdepodobne vyhlási za na je prvý stupienok na ceste k tvrdším problémy reflektujú na rodine zbabelca. drogám. Kristijan Omasta a celom okolí narkomana. ISIDORA: Nie a ani neJAROSLAV: Neviem, prečo by ju legaliISIDORA BARNOVÁ z Bieletúžim skúsiť. zovali vo chvíli, keď je kampaň proti tabaku ho Blata: Mienim, že to vonkoncom nie je KRISTIJAN: Absolútne nie, a ani by čoraz silnejšia, a tabak nie je ani zblízka potrebné človekovi, aby mohol vykonávať som nechcel skúsiť. taký nebezpečný. V každom prípade nekaždodenné JAROSLAV: Nemal som príležitosť, a treba dovoliť nič, čo ubližuje ľudskému aktivity. ani po tom netúžim. zdraviu. KRISTIJAN IVANA: Nie. IVANA: Nie, pretože marihuana je škodOMASTA z Já− Poznáte niekoho vo vašom okolí, livá pre ľudské zdravie. nošíka: My- kto používa drogy? Aký máte postoj − Ako bojovať proti narkománii? slím si, že dro- voči nemu? DANIEL: Podstatné je znemožniť to, gy veľmi škoDANIEL: Mám mnohých kamarátov a preto je dôležitá edukácia a je to zároveň niektorí z nich si veru občas aj najlepší boj proti drogám. Aj svedectpofajčia marihuanu. S nimi však vá bývalých narkomanov o ich skúsenosnormálne komunikujem, ibaže tiach s drogami v značnej miere prispejú som ich viackrát upozornil na v boji proti drogovej závislosti. škodlivosť toho, čo robia. Je to ISIDORA: Narkománia je vskutku veľký však ich výber, a ak niekomu z problém, ale ak si človek sám nepomôže, nich bude potrebná pomoc, nikto iný mu nemôže pomôcť. Jaroslav Horniak ochotne mu pomôžem. KRISTIJAN: Proti narkománii štát musí ISIDORA: Nepoznám, alebo bojovať tak, že bude rázne znemožňovať dia zdraviu, a narkomanoaspoň ja o tom nič neviem. predaj narkotikov a sústavne prenaslevi menia život, pravdaže, KRISTIJAN: Poznal som, ale dovať dílerov. Myslím si však, že narkona horšie, kým ho úplne taký priateľ mi nie je potrebný. mániu nemožno úplne eliminovať, lebo sa nezničia, a preto mi to v žiAk by sa však chcel odvyknúť, vždy nájdu ľudia, ktorí napriek všetkým vote vôbec nie je potrebochotne by som mu pomohol. upozorneniam podľahnú skúške. Ivana Ivaničová né. JAROSLAV: Poznám ľudí, ktoJAROSLAV: Narkománia, ale aj alkoJAROSLAV HORNIAK z rí skúsili drogy, ale nie aj takých, holizmus a fajčenie, sú veľké problémy Jánošíka: O používaní drog nemyslím ktorí drogy pravidelne používajú. Ľutujem mladej generácie, ktorým možno čeliť nič dobrého. Dokonca mi nie je jasné, pre- ľudí, ktorí vedome narušujú svoje zdravie. iba edukáciou a sústavným upozorňovačo ľudia napriek všetkým upozorneniam IVANA: V mojom okolí našťastie nikto ním na to, čo ich čaká, ak sa začnú droo škodlivosti drog predsa používajú tieto nepoužíva drogy, a skutočne si neviem govať, opíjať a fajčiť. omamné látky. predstaviť ako by som sa postavila voči kaIVANA: Skutočne neviem ako zameIVANA IVANIČOVÁ z Vojlovice: Mienim, marátovi, keby som zistila, že sa droguje. dziť narkomániu. že to je veľké zlo, ktorému by sa ľudia mu− Čo si myslíte o idei, aby v Srbsku po seli vyhýbať. vzore na niektoré iné krajiny používaanketoval: V. Hudec

Proti drogám rázne bojovať

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Nové údaje o prvom pazovskom predstavení eď pred niekoľkými mesiacmi do Ústred- za práva Slováného archívu SEAVC – na pazovskú faru kov v Starej Pa– pribudla ďalšia kopa písomnej pozostalosti zove, keď veľkorodiny Hurbanovej (ktorá ležala v jednom sú- statkár a národkromnom dome celé desaťročia), bolo jasné, ný poslanec prože sa objavia ďalšie zaujímavosti z dejín maďarskej Khoenielen pazovského cirkevného zboru, ale aj novej strany Niz dejín kultúry a umenia vojvodinského kola Petrović (pôprostredia. Medzi nimi sa zdajú byť zaujímavé vodom cincar), listy farára Vladimíra Hurbana a jeho dcéry so svojimi spoluĽudmily Hurbanovej, ktoré boli adresované pracovníkmi poroku 1903 synovi a bratovi Vladimírovi Kon- zorne striehol na štantínovi Hurbanovi do Záhrebu (kde štu- práva Slovákov. doval na gymnáziu), najmä tie o začiatkoch Okrem listov sú v List Vladimíra Hurbana synovi Vladimírovi Konštantínovi Hurbanovi z divadelníctva v Starej Pazove. archíve zachova27. 1. 1903 Keď sa vďaka softvérovému systému ukla- né obžaloby Kodania písomnej databázy zaevidoval každý tarskému súdu. Maďaróni zvlášť číhali na slo- písala: „Predvčerom bol tata prvý raz počuť lístoček s rokom, mesiacom a dňom (dátu- bodu národovca a oduševneného pansla- a pokritizovať nás. Ej, mali sme my trému, mom opačného poradia), taktiež s menom vistu V. Hurbana a cirkevných spolupracov- zvlášť Vereš a ja! A pomysli si, čo tata povepisateľa a témou, súvislým poradím, utvori- níkov. Nikolu Petrovića a jeho spolupracov- dal? Bol prekvapený, ako nám to dobre ide. li sa chronologické níkov sa zvlášť báli uči- A hneď mal vôľu trošku ten kus vycifrovať. Pozväzky údajov. Listy z telia Kopčíkovci a Ka- radil nám, aby sme podelili kus na dve dejkaždého zväzku sa menárovci... Ako sa stvá a síce preto, aby naša krásna opona prizdali byť „zviazané“ také ovzdušie od- šla viac k platnosti, aj vraj si trochu oddýchdo jednej súvislej mozrkadlilo na prvých nete medzi tým. Teraz zas tata niečo dodal. zaiky. Čítajúc ich tak hercov pred prvou zá- Aby to nešlo len tak na hlucho, budú pán Ježo zhrnuté, dostala sa bavou, Ľudmila Hur- a slečna Ida [Roháčová] kuplety spievať. zaujímavá fabula s pibanová opisovala v lis- Pán Ježo podľa Verschwendera Ida kuplet z kantériami, okrem toch bratovi Vladimí- Geishe...“ Už v prvom predstavení Testiná do domu, iného o prípravách rovi do Záhrebu. Meprvej slovenskej didzi nimi sú aj tieto spokojnosť von z domu pazovskí divadelníci vadelnej zábavy v údaje: „Pred zábavou si dali záležať na šminke, kostýmoch a scéSrieme. Tá bola pred boli sme trochu po- nografii: „Ida bola výtečná testiná, v ele110 rokmi 2. februára, delení na dva tábory – gantných čiernych šatách, šedivých vlasoch na Hromnice. mládež a starší. Mlá- s čiernou čipkovou mašľou na hlave, lorguHoci kronikárkou dež plná odvahy a ou na zlatej retiazke. Ja som mala nové šaty pazovského divadelideálnych myšlienok. zo srbského plátna. Vereš bol elegantný paníctva po rok 1933 Stárež opatrná, hrozne nák. Vlček bol pravý veľkopanský lakej v čierbola Ľudmila Hurbasa bojaca blamage. nych nohaviciach (krátkych po kolená), čiernová, niektoré zaujíTata, mama, Dollinay ny kabát a vesta so zlatými gombíkmi. Bol veľmavé údaje v samotboli hrozne proti zá- mi šikovne oblečený...Veci na javisku boli od nej kronike preskočibave a gro proti di- nás, kanabe, dve fotely, koberce, zo záhradla jednak preto, že ich vadlu. Blamirate sa! nej izby stôl na osem rohov. Potom bol ešte nepovažovala za dôNerobte! Prečo na- veľký oleander od krčmára...“ A ako sa hralo? „Trému som nemala ani ležité, a jednak preto, mietate k zábave, keď že kroniku začala písú teraz zlé časy na mak! Však veľké čudo!! Ani nikto nemal trésať až v roku 1913, Prvá zachovaná pozvánka na divadelné to. Alebo: to my nemu. Tak si môžeš predstaviť, že nám dobre predstavenie v Pazove po desiatich rokoch môžeme! K tomu tre- išlo. Tata vraví, že nám to výtečne sa vydariod prvého predstaba to i to... Ale mládež lo. Dnes išiel dopis do Národných novín. Všetvenia. Pretože sa Ľ. Hurbanová vo svojej sa nedala odhovoriť. Energicky prevádzala, kým sa ľúbilo. Blahoželali nám. Najviac sa to skromnosti snažila „preskočiť“ vlastné zásluhy, čo si zaumienila. Hlavnú zásluhu, že sa di- vari pánovi Dollinayovi páčilo. On nebol ani raz na próbe. Bolo mu, teda, všetko nové. Bol vo svojej kronike sa taktiež snažila „neuraziť“ vadlo hralo, má Adam Vereš.“ niektorých slovenských pazovských učiteľov, Okrem politického ovzdušia, aké bolo v Sta- uvelebený nad tým, ako sme krásne všetko ktorí sa báli prísť na prvú slovenskú zábavu. rej Pazove začiatkom 20. storočia, z listov z zriadili a predstavovali,“ uvádza v liste sestNapriek tomu všetko, čo mala napísať z roku 1903 sa možno dozvedieť, ako sa vlast- ra Ľudmila bratovi V. K. Hurbanovi 5. februára úprimného srdca o prvej zábave, napísala sú- ne prvé divadelné predstavenie v Starej Pa- roku 1903, v ktorom udala, ako na predstakromne svojmu bratovi, netušiac, že listy raz zove pripravovalo. Čítačky sa začali ešte venie cestovali: „Na zábavu nešli sme peši, ale niekto otvorí... koncom roka. Pohybové skúšky sa robili v sme sa museli odvážať, bolo hrozné blatisV spomenutých listoch farár Vladimír Hur- kantorskom byte Juraja Ježa, takže 1. apríla ko...“ Katarína Verešová ban písal svojmu synovi o politických bojoch 1903 Ľudmila Hurbanová svojmu bratovi na-

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

eto, Vitaj l jte vita niny! d z á r p dosť

ra áte iste eďže m du prázdnin o z prích letných dní, h c sny nto a z krá m je aj te á n . h lý se Ve nec útik ve ný: sú k ý k s t De era y, le prim selý, a any, šark an i c e r o tu b torý ináč p k Michal Hevera, k , a ik , u vláč k mor to ale zletia aj na 3. ročník, z Kysáča: Najčastejšie sú j a a ú v na komínoch, lúku: naši letní ka k ta má maráti – bociany má na , je tu o . t k ie n uť eívajú li áciu ch destin e tých, čo sn estrý ilup pr niečo lónoch, aj dravé z a b a n v tať vod á n ý n vanie. strač stravo

Andrej Chrťan, : 6. ročník, z Kysáča ť šťa pú e et ôž m V lete si aj takéto veselé y. papierové šarkan

Jana Kardelisová , 7. 2, ZŠ Ľ. Štúr a v Kysáči: Zdravie na podn ose. Nech sa pá či!

Štúra v Kysáči: Ivana Vozárová, 8. 2, ZŠ Ľ. e, ale mnohé kám poč chu tro si zno Na hro žete dožičiť mô si u res dobroty z tohto výk s. už dne

rka bová, škôlka Stefanija Šter stovať sa môže ce to, vraj, len z Jánošíka: A balóne. Ale je to m ko ta na aj jácnych. pre tých nebo

Miroslav Supe k, škôlkar z Já no z papiera, ale hravo vás vďak šíka: Tento vláčik je síce a fantázii zave zie, kam len ch cete.

29. 6. 2013

Anna F. a Jana S.

26 /4549/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 25.6.2013 15:22 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 13 (1847) 29. júna 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU AKTUÁLNE

Tohtoročná žatva sa začala skôr evyspytateľné poveternostné podmienky v tomto roku zapríčinili, že žatva jačmeňa a pšenice sa začala o desať dní skôr ako sa predpokladalo. Odborníci upozorňujú, aby sa všetky skladovacie priestory a silá dobre vydezinfikovali, pretože vo viacerých z nich sa ešte stále nachádzajú pozostatky organického prachu, huba Aspergilus flavus, ktorá je pôvodcom mikotoxínov, medzi ktoré patria aj aflatoxíny. Po minuloročnej kalamite práve s

na reguláciu rastu, ktoré sa na našom trhu stále nachádzajú iba sporadicky. No aj napriek týmto problémom môžeme očakávať dobrú úrodu pšenice, ktorá bola na jeseň posiata na približne 600 000 hektároch. Najpravdepodobnejšie to nebude rekordná úroda, ale bude jedna z lepších za posledných desať rokov. Podľa profesora Maleševića už aj u nás by sa konečne mala pšenica začať skladovať po-

aflatoxínmi je nevyhnutné klásť dôraz práve na dezinfekciu, aby sme sa vyhli následnému zamoreniu skladovaného zrna. Podľa slov profesora Miroslava Maleševića extrémne vysoké teploty v predchádzajúcich dňoch náhle znížili vlhkosť v zrne obilnín, takže zber skorých odrôd musel začať predčasne. Tento predčasný zber zapríčiní nižšie výnosy a čiastočne zníži aj kvalitu zrna, čo závisí aj od odrody a ostatných faktorov. Vplyv teplotných a ostatných stresov na rastliny sa mohol obmedziť vhodnou minerálnou výživou porastov. Mnohé porasty pšenice poľahli (odhaduje sa od 5 do 30 % v závislosti od oblasti), pretože pri sejbe sa použili väčšie množstvá osiva od odporúčaných, mnohí pestovatelia neopatrne hnojili dusíkatými hnojivami a taktiež chýbala aplikácia prípravkov

čas žatvy podľa kvality a podľa toho aj vyplácať, pretože sme jediná krajina v Európe, kde sa toto opatrenie nerobí. Tým sú každoročne spôsobené obrovské škody nielen pestovateľom, ale aj štátu. Žatva sa začala, a ako obyčajne, výkupná cena sa ešte stále nevie. Večný boj medzi mlynármi, pekármi, obchodníkmi a pestovateľmi pokračuje aj v tomto roku. Pravidlá ešte stále nie sú určené, každá strana chce získať čo najviac. Podľa výpočtu pestovateľov reálna cena by bola 23 dinárov plus DPH, kupujúci ponúkajú od 17 do 19 dinárov. Na ruku poľnohospodárov ide fakt, že máme veľa vývozcov, takže silná konkurencia by mala zabezpečiť maximálnu možnú cenu.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Predaj sóje, slnečnice a kukurice „ na zeleno” dňoch od 17. do 21. júna 2013 bol na Produkčnej burze v Novom Sade zaznamenaný mierny nárast ceny kukurice, nižšia cena pšenice a boli podpísané prvé zmluvy o kúpe slnečnice, sóje a kukurice na zeleno. V uvedenom období objem obratu v porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol nižší o 27,58 % a finančná hodnota obratu bola nižšia o 21,80 %. Jedným z dôvodov, prečo je na burze zaznamenaná slabá aktivita, boli určite aj extrémne horúčavy, nízka domáca spotreba, nulový vývoz. V predchádzajúcom týždni boli podpísané prvé zmluvy o kúpe kukurice z tohtoročnej úrody po cene 15,50 din/kg (14,35 bez DPH). Od začiatku mesiaca cena kukurice mierne rástla, svoj cenový maximum dosiahla 19. júna, keď sa predávala po 20,20 din/kg bez DPH. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom jej priemerná cena bola vyššia o 0,86 %. Cena pšenice sa za posledný mesiac pohybovala v cenovom rozpätí od 22,20 do 22,50 din/kg bez DPH. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom jej priemerná cena bola nižšia o 0,61 % (22,25 din/kg bez DPH). Prostredníctvom burzy boli realizované aj prvé zmluvy o kúpe slnečnice a sóje na zeleno. Sója z úrody 2013 s dodávkou v septembri sa predávala po 36,95 din/kg (34,21 bez DPH), čo je v prepočte 300 eur. V porovnaní s cenou sóje z minuloročnej úrody, ktorá sa predáva po 60,50 din/kg bez DPH, je to o 43,45 % nižšia cena. Po rovnakej cene sa obchodovalo aj s tohtoročnou slnečnicou. Priemerná cena jedného kilogramu bola 37,05 din/kg (34,31 bez DPH).

Ľ. S. Ľ. S.

poljo2:0 25.6.2013 15:23 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

AKTUÁLNE

Svetu je potrebná silná globálna klimatická dohoda Len pred pár týždňami mnohé európske mestá pustošili katastrofálne záplavy. Najväčšie škody spôsobili rieky Labe a Dunaj. Zaplavené domy, zdevastované cesty a obete na ľudských životoch – to bol výsledok ničivých povodní. päť si mnohí kladú otázku, či tieto prírodné katastrofy, ktorých z roka na rok pribúda, spôsobujú prebiehajúce klimatické zmeny. Podľa vedcov z Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) globálne zvýšenie teploty je zrejme neodvratné. Predpokladá sa, že globálna teplota na svete narastie až o dva stupne Celzia, čo bude mať podľa vedcov dramatický dopad na životné prostredie. Dokonca je predpoklad, že teplota môže narásť až o viac ako 5 stupňov. Niektoré vplyvy súvisiace s rastúcou teplotou, ktoré sa už dejú: – topenie ľadu pozorované na celom svete od západnej Antarktídy a Grónska po morský ľad na Severnom póle; – úhyn niektorých druhov zvierat, napríklad masívny úbytok tučniakov krúžkových na Antarktíde; – zvýšenie hladiny mora; – niektoré druhy zvierat sa presúvajú smerom na sever; – zvýšený počet zrážok – dážď aj sneh; extrémnejšie výkyvy počasia (stále bežnejšie sú povodne a suchá); zvýšený počet hurikánov a silných búrok. Hlavný ekonóm IEA Faith Birol vyhlásil, že netreba márniť čas, ale treba konať. Globálna ekonomická dohoda, ktorá má vstúpiť do platnosti v roku 2020, príde príliš neskoro, aby katastrofickému scenáru zabránila. IEA vyzýva bohaté priemyselné krajiny, aby konali a prijali lepšie opatrenia v oblasti energetiky, aby obmedzili, až úplne zakázali používanie uhoľných elektrární, znížili emisie metánu z ťažby ropy a plynu a pod.

Po viacerých neúspechoch sa takmer 200 krajín sveta na sa-

24/II

mite ešte v roku 2011 dohodlo, že do konca roka 2015 podpíšu na úrovni OSN globálny pakt o spomalení globálneho otepľovania. Účinný sa má stať v roku 2020. Ešte stále a však musia dohodnúť, ako k spoločnému cieľu prispejú konkrétne krajiny. EÚ presadzuje, aby krajiny predložili dlhodobé klimatické plány na obdobie po 2020 už do konca budúceho roka. Tým by sa vytvoril priestor na revíziu národných plánov pred samitom plánovaným na 2015. Na klimatickom samite v Durbane v roku 2011 sa zástupcovia krajín dohodli, že nová globálna zmluva o obmedzení skleníkových plynov má byť na svete do konca roka 2015 a vstúpiť do platnosti v 2020. Národné plány by mali byť jednoducho porovnateľné, aby mohli byť v prípade potreby sprísňované, tvrdí EÚ v oficiálnom podaní na OSN. Európa požaduje viac než USA. Podľa Washingtonu by stačilo, ak by krajiny do polovice roka 2015 ponúkli svoj „príspevok“ k dosiahnutiu spoločného klimatického cieľa. Následných niekoľko mesiacov by prebiehala ich nezáväzná revízia. Spojené štáty však tvrdia, že ak si budú môcť krajiny stanoviť klimatické ciele samy, naplnia ich s väčšou pravdepodobnosťou, než ak ich určí niekto zvonku. Podľa EÚ by však

takýto prístup „podkopal ambície“. Individuálne stanovenie cieľov by znamenalo opustenie ideí, na ktorej bol postavený Kjótsky protokol z roku 1997. Ten stanovil centrálne emisné limity, ich dosiahnutie už nechal na každú krajinu individuálne. Spojené štáty však ostali mimo kjótskeho režimu. Hospodárska kríza znižuje ochotu krajín prijať ambiciózne klimatické záväzky.

Všetky strany sa v podstate zhodujú na potrebe takých cieľov, ktoré obmedzia rast globálnej teploty na 2 °C, v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Podľa veľkej väčšiny vedcov je to hranica, za ktorou začínajú vážne a nezvratné zmeny sprevádzané povodňami, suchami, rastom hladiny morí a extrémnym počasím. Globálna teplota už vzrástla od čias priemyselnej revolúcie o 0,8 stupňa. Hoci rýchlosť otepľovania povrchu planéty v tomto storočí poklesla, všetkých desať historicky najteplejších rokov, od začiatku merania teplôt, sa nachádza v období po roku 1998. Podľa Číny a Indie by mali obmedzovanie emisií viesť bohaté industrializované krajiny. Rozvíjajúce a rozvojové ekonomiky by mali dostať čas na dosiahnutie určitej hospodárskej úrovne, a teda miernejšie záväzky. Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. Navrhla, aby EÚ do roku 2030 znížila emisie skleníkových plynov o 40 % v porovnaní s rokom 1990, a z obnoviteľných zdrojov pokrývala 30 % spotreby energie. pripravila: Ľ. S. foto: internet

Srbsko je vraj čiernou morou ekológov ačiatkom júna tlačová agentúra Associated Press (AP) za čiernu moru ekológov označila Srbsko, ktoré podľa nej od vojen na Balkáne v 90. rokoch zanedbalo starostlivosť o svoj ekosystém. Dôsledkom je, že štandardom Európskej únie zodpovedá iba jedna štvrtina srbských skládok odpadu. Zvyšok sú divoké skládky, ktoré nemajú odvodňovací systém a poškodzujú životné prostredie. Agentúra ako príklad menovala skládku v Obci Vinča na okraji Belehradu, kde desiatky Rómov preberajú horu odpadu. Žiadne mesto v Srbsku nemá filtrovanie odpadových vôd – odtekajú priamo do riek. Znečistenie ovzdušia z dopravy vo veľkých

mestách je chronické a bezolovnatý benzín sa začal používať iba pred pár rokmi. Úrovne znečistenia v baníckom meste Bor na východe krajiny patria k najvyšším v Európe, pokračuje AP. Spomína sa tiež tok rieky Južná Morava na juhozápade krajiny, ktorý blokuje odpad v podobe plastových fliaš, starých pneumatík a kartónových škatúľ v takom rozsahu, že si muži na člnoch musia čistiť cestu pádlami. Európska komisia v roku 2012 vo svojej správe o pokroku Srbska v uplatňovaní štandardov EÚ napísala, že „v oblasti životného prostredia Srbsko dosiahlo istý pokrok“. Súčasne však varovala, že v tejto oblasti musí vyvinúť „ďalšie výrazné úsilie“, dodala AP.

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 25.6.2013 15:23 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

EKOLOGICKÝ JÚN, JÚL, AUGUST...

Náš spoločný domov aša planéta nie je na jedno použitie. Tak znie odkaz všetkých priateľov Zeme uvedomujúcich si, čo všetko jej v súčasnosti hrozí. Je toho ozaj mnoho: nadspotreba, ktorá prináša so sebou plytvanie prírodnými zdrojmi a rast množstva odpadov, zasahovanie človeka do jej počasia a klímy, extrémy horúčav a mrazov, narušená ekologická rovnováha, zamorenie vzduchu spaľovaním odpadov v spaľovniach, špina a prach, hromadenie zbytočných obalov, mrhanie energie, výskyt nebezpečných látok vo výrobkoch, znečistenie vody a pôdy... Takéto a podobné problémy zasahujú všetkých a všetko. Znepokojujúci zoznam by mohol však byť i stručnejší, keby sa častejšie a viac v praxi uplatňovala zásada troch Z: znižuj (zlé stavy), znovupoužívaj (všetko, čo sa dá), zrecykluj (mnohé odpady). Je to predpoklad systémovej ochrany a tvorby životného prostredia, vší-

ku v produkcii odpadu obsadzuje Čína s 520-tisíc tonami denne. Aby všetko bolo ešte horšie, ide len o papier, plasty, sklo, kov, bi-

oodpady z domácnosti, čo znamená, že v spomínanom množstve nie je zarátaný priemyselný, poľnohospodársky alebo stavebný odpad. Jedinou útechou pri pohľade na tieto fakty je skutočnosť, že sa vo svete recykluje a kompostuje, alebo prirodzene rozkladá priemerne štvrtina odpadu. Odpady jednoducho produkujeme všetci, čo znamená, že by sme sa environmentálne vhodným spôsobom i mali postarať o ne. To je podstatou odpadového hospodárstva, založeného na potrebe energeticky zhodnocovať zvyšný komunálny odpad, objavovať nové spôsoby spôsobov využívania už vyseparovaných odpadov, ra-

veciam druhej šance na život. Aj takéto, navonok drobné kroky, môžu pre planétu, ktorú obývame, veľa znamenať. Heslo Je len jedna zem, je výrazne platné od prvej Konferencie OSN o životnom prostredí, ktorá sa od 5. do 16. júna 1972 konala v Štokholme za účasti zástupcov 112 štátov, dodnes. V súčasnosti je vlastne podľa všetkého ešte nástojčivejšie ako vtedy. Preto, lebo sa problémy v životnom prostredí v posledných desaťročiach nahromadili natoľko, že už ohrozujú samotnú existenciu človeka, najmä jeho zdravie. Obavy v súvislosti so životným prostredím sa týkajú predovšetkým vonkajšieho a vnútorného znečistenia ovzdušia, nevyhovujúcej kvality pitnej vody, zhoršovania kvality pôdy, vplyvu nebez-

Z výstavy Eko-foto v Mestskej knižnici Belehradu usporiadanej ku Dňu ochrany životného prostredia

Ako skrotiť dunajské vody?

cionálne nakladať s produktmi, umožňovať a uplatňovať recykláciu všade, kde sa to dá. Odpad, to chce nápad, dávanie zbytočným Aj dobrovoľníci sa v júni angažovali na úprave hlavného mesta

mania si jeho viacerých aspektov: ekonomických, trhových, trvalo udržateľného rozvoja. Sme v situácii, že ľudstvo produkuje stále viac odpadov: v súčasnosti 1,3 miliardy ton ročne, pričom by do roku 2025 to mohol byť aj dvojnásobok toho. Najviac planétu zaťažujú odpadmi bohaté štáty sveta, pričom sú ich najväčším producentom USA. Ich obyvatelia každý deň vytvoria viac než 620-tisíc ton odpadu. Druhú prieč29. 6. 2013

26 /4549/

Pohľad na rozmanitú a chránenú oblasť medzi Petrovaradínom a Sriemskymi Karlovcami

HLAS ĽUDU

pečných chemických látok na zdravie. Netreba zabúdať, že ľudské zdravie ovplyvňujú i prírodné katastrofy – záplavy, požiare, zosuvy pôdy, nadmerné suchá ako následok klimatických zmien a pôsobenia ľudskej činnosti, napríklad odlesňovania. Životné prostredie je stále viac jedným z rozhodujúcich determinantov zdravia, zdravie zase jedným z najdôležitejších a základných predpokladov na zvládnutie nárokov života a prostredia. Veď nielen v tomto júni, ale i dávno predtým a dlho po ňom žijeme na planéte, ktorá je naším spoločným domovom. Musíme sa preto starať o ňu ako o domov vlastný. Lebo si inú nekúpime. O. Filip

III/25

poljo4:0 25.6.2013 15:23 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia sliviek obaľovač slivkový má dve generácie.

OBAĽOVAČ SLIVKOVÝ Motýľ obaľovača slivkového (srb. šljivin smotavac) – Cydia funebrana (Tortricidae, Lepidoptera) je malý, s rozpätím krídel 13 – 15 mm. Predné krídla sú tmavofialovomodré, na koncoch sa nachádza zrkadielko, bledá škvrna, a v nej nejasné tmavé bodky. Zadné krídla sú jednofarebné, trochu svetlejšie ako predné. Húsenica v dospelosti dorastie do 10 mm, hlavu má hnedú, telo na bokoch je svetložlté a na spodnej strane hrdzavočervené. Prezimuje v štádiu dospelej húsenice v kokóne v štrbinách na kôre stromov alebo v pôde. Na jar sa húsenice kuklia a v máji sa objavuje prvá generácia motýľov. Nálet motýľov trvá až 7 týždňov. Po kopulácii samičky kladú vajíčka jednotlivo najčastejšie na plody z dolnej strany, zriedka na listy. Húsenice sa vhrýzajú do plodov, v ktorých sa vyvíjajú 3 až 4 týždne. Napadnuté plody zosychajú, sfarbujú sa do fialova a opadávajú. Z opadnutých plodov húsenice vylezú a kuklia sa v pôde. Motýle druhej generácie lietajú v júli a auguste. Oplodnené samičky kladú vajíčka na vyvinuté plody. Vyliahnuté húsenice ihneď prenikajú do plodov, vyžierajú dužinu a zapríčiňujú čer-

26/IV

vivosť plodov. Napadnuté plody neopadávajú, ale predčasne dozrievajú, sú mäkké a plné trusu. Po dokončení vývoja húsenice

opúšťajú plody, vyhľadávajú úkryty, kde spriadajú kokóny, a tu prezimujú. V strednej Európe

ŠKODLIVOSŤ Obaľovač (plodokaz) slivkový je najvýznamnejší škodca sliviek v strednej Európe. Húsenice spôsobujú takzvanú červivosť sliviek. Húsenica sa vžiera do plodov a na mieste, kde preniká do plodu, sa vytvára kvapôčka číreho glejotoku. Prvá generácia zapríčiňuje opadávanie mladých plodov, a preto, že sa objavuje v čase fyziologického opadu plodov, často zostáva nepovšimnutá. Druhá generácia škodcu je oveľa škodlivejšia a zapríčiňuje červivosť sliviek. Húsenice vyhrýzajú chodbu smerom ku kôstke, plody majú vyžratú dužinu a sú plné čierneho trusu. Takéto plody sú nevhodné na konzum a ani na spracovanie. Tento škodca sa vyskytuje každoročne. Ochrana proti prvej generácii sa obyčajne nerobí, ale proti druhej sa každoročne musí vykonávať. OCHRANA Podstatne viac sú napádané neskoré odrody sliviek, takže pestovaním skorých odrôd sliviek sa môžeme vyhnúť väčšiemu napadnutiu. Zber opadnutých plodov s larvami prvej generácie najneskoršie v druhý deň po ich opade má tiež účinok v znížení populač-

nej hustoty škodcu. Určitú časť populácie húseníc možno zachytiť v lapacích pásoch z vlnovitého papiera, ktoré priviažeme na kmene stromov. Treba ich spáliť pred vyletením motýľov. Toto opatrenie pri prvej generácii robíme v polovici júna a pri druhej v októbri. Priama ochrana sa robí iba proti druhej generácii škodcu. Len výnimočne sa robí proti prvej generácii, aj to v prípade, keď je nasadených málo plodov a je extrémne mnoho motýľov prvej generácie. Proti druhej generácii sa ochrana odporúča v prípade prekročenia prahu škodlivosti (výskyt dvoch a viac vajíčok na 100

plodoch a priľahlých listoch alebo chytených viac ako 15 motýľov do feromónového lapača v období 3 až 4 dní). Používajú sa rôzne druhy insekticídov. Ošetrenia zo skupiny organofosfátov sa robia 6 až 8 dní po nálete motýľov do feromónových lapačov nad prahom škodlivosti. Insekticídy zo skupiny inhibítorov tvorby chitínu a juvenoidy sa aplikujú hneď po zistení spomínaného náletu motýľov. Biologické prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis sa v praxi tiež využívajú. V poslednom čase proti tomuto škodcovi sa úspešne využíva nová metóda, a to je mätenie samcov feromónmi.

29. 6. 2013

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra foto: internet 26 /4549/

HLAS ĽUDU

HLAS ĽUDU O S O B IT N Á P R Í L O H A

ROČNÍK 70 22. júna 2013 25 /4548/

ZLATÁ BRÁNA

DVADSAŤROČNÁ

KYSÁČ

Prvý detský folklórny festival Zlatá brána bol 23. mája 1993, keď v Kysáči prebiehal aj Folklórny festival Tancuj, tancuj... Na myšlienku o založení festivalu detských hier, riekaniek, spevu, hádaniek, porekadiel, rapotaniek, hudby a tanca prišiel choreograf Ján Slávik. Na prvom festivale účinkovalo 23 skupín zo 17 osád a hostia z Vrbasu a Srbobranu. Festival bol na športovom areáli Tatra. Kysáč v tom roku oslavoval 220 rokov od príchodu prvých Slovákov a do rámca osláv zapadli mnohé kultúrne podujatia.

SELENČA

BIELE BLATO

ARADÁČ

BÁČSKA PALANKA

BIELE BLATO

BÁČ – SELENČA

DEFILÉ A ZLATÁ BRÁNA Defilé účastníkov festivalov štartovalo o 11. hodine zo Základnej školy Ľudovíta Štúra a smerovalo ulicami Dr. Janka Gombára a Slovenskou k ihrisku Tatry. Účastníkov po uliciach pozdravovalo množstvo detí vyobliekaných v krojoch. Na viacerých miestach občania prichystali pre hostí herovky, makové koláča, rožky, pukancovú kukuricu, vodu, takže občania a defilé nakoniec splynuli v priateľskú a bratskú niť. Výňatky zo svojich choreografií tanečníci ukázali Kysáčanom a ostatnému obecenstvu pri družstve, v strede osady a pri samotnom ihrisku. Hlas ľudu z 29. mája 1993

BINGUĽA

BOĽOVCE

DOBANOVCE

ERDEVÍK

HAJDUŠICA

TANEC A SPEV HLBOKO DO NOCI Po ceremoniáli otvorenia festivalov na javisku sa rozsypali Pukance, zasvietilo Slniečko, obecenstvo osviežil Pramienok, dozreli Klasy a rozvoňali Bažaličky. Hoci sa Zlatá brána organizovala iba prvýkrát, kvantita, ale i kvalita až 23 detských súborov z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Hložian, Starej Pazovy, Padiny, Jánošíka, Šídu, Pivnice, Bieleho Blata, Selenče, Nového Sadu, Kovačice, Boľoviec, Vojlovice a Kysáča priam prekvapila. Hlas ľudu z 29. mája 1993

HLOŽANY

ILOK

JÁNOŠÍK

KOVAČICA

Druhá Zlatá brána prebiehala už na festivalovom zámku v Základnej škole Ľudovíta Štúra a odvtedy sa tam organizuje každý rok. Autorom javiska – zámku a emblému Zlatej brány je Pavel Koza. Spočiatku Zlatá brána bývala v máji, ale od tretieho ročníka termín presunuli na posledný júnový víkend. Pod organizáciu Zlatej brány sa vždy podpisuje Kultúrno-informačné stredisko Kysáč. O to, aby sa festival vydaril, sa pričinia stovky Kysáčanov v čele s Organizačným výborom. V jeho čele je toho času riaditeľka KIS a festivalu Anna Chrťanová-Leskovac. V rámci organizačného výboru pracuje viacero komisií. K organizácii prispejú aj sponzori aj donátori.

KULPÍN

KYSÁČ

Počas každej Zlatej brány kraľuje svet detí. Školské brány sa práve pozatvárajú a začínajú sa letné prázdniny. Zlatá brána vtedy dokorán otvára svoje brány, aby na rozprávkovom zámku vystúpili roztancovaní a rozspievaní účastníci. Tých každý rok býva okolo tisíc. Mamy a staré mamy majú pred Zlatou bránou čo robiť. Dôkladne pripraviť kroje, aby ich ratolesti na festivale zažiarili v tom najkrajšom svetle. V kultúrno-umeleckých spolkoch, školách, MOMS sa ozýva detský spev a nacvičujú sa tanečné kroky... Aby sa na javisku v Kysáči nezahanbili, ale predstavili v najlepšom vydaní.

LALIŤ

ĽUBA

LUG

NOVÝ SAD

PADINA

Počas festivalu sa organizuje rad podujatí, ktoré organizátori volajú sprievodnými, ale každé z nich je kamienkom v kultúrnej mozaike Kysáča. Spravidla sú to výstavy, vždy ladené a primerané detskému veku. Každoročne bývajú detské divadelné predstavenia a koncerty hosťujúcich súborov zo zahraničia. Lebo na Zlatej bráne okrem detských folklórnych súborov zo slovenských prostredí vystupujú malí tanečníci a speváci z iných našich prostredí a vždy aj zo zahraničia. STARÁ PAZOVA

BÁČSKY PETROVEC

Štvrtú ZLATÚ BRÁNU SI PRED BÚRKOU NEUCHRÁNILI. Pravá letná búrka, na akú si mladší Kysáčania sotva pamätajú, prekazila 4. detský folklórny festival Zlatá brána, ktorý organizátori ihneď po otvorení presťahovali z krásneho festivalového zámku na školskom dvore do siene KIS. Festivalovému programu však búrka veľmi neublížila (až na vystúpenie Selenčanov, ktorí, žiaľ, tak zmokli, že nemohli vystúpiť) – ten potom vyše 800 roztancovaných a rozspievaných účastníkov absolvovalo bez prestávky za tri a pol hodiny. Aj na núdzovom festivalovom priestore – v sieni kysáčskeho KIS sa naše deti zvŕtali ostošesť. Hlas ľudu z 29. júna 1996

PIVNICA

SELENČA

ŠÍD

SILBAŠ

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

JUBILEUM FESTIVALU A DEDINY Desiaty DFF Zlatá brána bol 22. júna 2003 a prebiehal v rámci osláv 230. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Osviežením jubilejného festivalu bolo nedeľňajšie defilé, ktoré smerovalo od ihriska Tatry po školu, teda v opačnom smere než na prvej Zlatej bráne. Krojovaný sprievod predvádzaný vyparádeným záprahom a vlajkou festivalu bol ozajstným sviatkom pre oči divákov, ktorí sa zhromaždili na niekoľkých punktoch, aby aplauzmi posmelili tanečníkov a tanečnice pred vystúpením na galakoncertoch. Niektorí im ponúkli osvieženie, čo veru dobre prišlo po tanci na rozpálenom asfalte.

SOĽANY

Hlas ľudu z 28. júna 2003

VOJLOVICA

O to, aby Zlatá brána mala osobitné čaro, každý rok sa postarajú aj konferenciéri, ktorí zahlasujú jednotlivé body programu. Vždy sa snažia vyvolať dobrú náladu divákov a účastníkov, a vyčariť úsmevy na tvárach, lebo neraz vtipným spôsobom zahlasujú vystupujúce súbory. Primerané kostýmy a rekvizity len dotvárajú konferenciersku niť, ktoré je väzivom medzi tanečnými bodmi.

KYSÁČ – ROZPRÁVKOVÁ OSADA V sviatočnú nedeľu, keď prebieha Zlatá brána, Kysáč je opravdivou rozprávkovou osadou. Richtár dediny v ten deň odovzdáva kľúč Kysáča všetkým deťom Zlatej brány. Nedeľňajší galakoncert bol spočiatku rozdelený do dvoch častí, avšak v súčasnosti je to jeden koncert. Vystúpenie každého tanečného súboru, speváckej skupiny alebo orchestra hodnotí posudzovacia komisia. Boli roky, keď po festivale bývali pohovory. Víťazi festivalu postupujú na Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti do Duloviec na Slovensku. Elena Šranková

Fotoprílohu pripravila Elena Šranková Grafická úprava Miroslav Dobroňovský Jazyková úprava Anna Horvátová Snímky z archívu Hlasu ľudu a KIS Tlač Dnevnik – tlačiareň Nový Sad náklad 800 kusov.

poljo5:0 25.6.2013 15:34 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZÁHRADA

Rez a presvetľovanie okrasných drevín Vzhľad pestovaných drevín závisí od ich ošetrovania. Ošetrovanie pozostáva zo zálievky, prihnojenia, z odstraňovania odkvitnutých kvetov a súkvetí a udržiavania zdravej a peknej koruny. REZ A PRESVETĽOVANIE Vzhľad a kvitnutie dreviny do veľkej miery ovplyvňuje správny rez a presvetľovanie. Pri všetkých drevinách bez výnimky sa odstraňujú namrznuté a suché výhonky. Namrznuté časti sa odstraňujú až pri pučaní, aby sa ušetril neskorší opravný rez. Pri šľachtených drevinách sa odstraňujú tzv. vlky, bujne rastúce výhonky podpníka. Pri druhoch, ktoré silno odnožujú a ohrozujú okolitú úpravu, sa odstraňujú Rododendron odnože aj s koreňmi. Niektoré dreviny vôbec rez nepotrebujú (skôr by uškodil ich vzhľadu), iné si vyžadujú iba zmladzovanie a ďalšie pravidelný každoročný rez a raz za čas zmladzovanie. DREVINY, KTORÉ NEPOTREBUJÚ REZ Vôbec sa nerežú vždyzelené dráče (berberis), dulovce (chenomeles), skalníky (cotoneaster), lykovce (daphne), cezmíny (ilex), orechy (juglans), rododendrony (rhododendron), štedrece (laburnum), magnólie (magnolia), drevité pivonky (paeonia), škumpa vlasatá (cotinus coggygria), bresty (ulmus), vždyzelené kaliny (viburnum) a všetky ihličnany. Niektoré dreviny priam neznášajú rez, ako napríklad magnólie (magnolia), ktorá kvitne na koncových, vrcholových púčikoch.

29. 6. 2013

26 /4549/

DREVINY VYŽADUJÚCE ZMLADZOVACÍ A PRESVETĽOVACÍ REZ Zmladzovanie znamená vyrezávanie starých výhonkov za súčasného ponechania rovnakého

počtu mladých výhonkov. Presvetľovanie vykonávame u hustejších porastov spravidla raz za tri roky. Takéto rezy vyžadujú opadavé dráče (berberis), liesky (corylus), hlošiny (elaeagnus), málo kvitnúce ibišteky (hibiscus), kolkvícia (kolkwitHlošina zia), pajazmín (philadelphus), zob (ligustrum), zemolezy (lonicera), drevité nátržníky (potentila), imelovníky (symphoricarpos), orgovány (syringa), kaliny (viburnum), weigely (weigela) a ďalšie. Tento zákrok sa robí väčšinou v období vegetačného pokoja. Listnaté dreviny v skupinových výsadbách sa upravujú zimným rezom tak,

HLAS ĽUDU

aby sa navzájom netiesnili a mali vždy dostatok slnka a vzduchu. DREVINY VYŽADUJÚCE KAŽDOROČNÝ REZ Rozdeľujú sa do troch skupín podľa toho, kedy a na akom dreve kvitnú: 1. skupina – dreviny, ktoré kvitnú skoro na jar a na vlaňajšom dreve (forsythia, spiraea, amigdalus, prunus, jasminum nudiflorum, cytisus, cornus); upravujú sa tak, že sa im odrežú všetky slabé a križujúce výhonky, veľmi dlhé výhonky sa skrátia. Zimný rez sa robí od konca októbra do polo-

2. skupina – dreviny, ktoré kvitnú neskôr a na vlaňajšom dreve (malus, sorbus, crataegus, berberis, tamarix a pod.). Výhonky sa skracujú asi o jednu tretinu, aby vytvorili nové bočné výhonky. 3. skupina – dreviny, ktoré kvitnú v lete a na jeseň na tohtoročnom dreve vyžadujú silný spätný rez (budleia, hydrangea, caryopteris, hypericum, levandula, erica). Režú sa nakrátko podľa povahy rastliny a hrúbky dreva na jar, na dva až šesť púčikov. Staré konáriky sa úplne odstraňujú. REZ DREVÍIN NA KMIENKU Okrasné previsnuté vŕby, mandle alebo ruže pestované na kmienku treba rezať pravidelne každý rok, aby si udržali hustý a kompaktný tvar koruny. Rez je dôležitý hlavne u drevín pestovaných v nádobách, aby koruna príliš nesťažela a kmienok sa pod jej váhou nezlomil. Dreviny, ktoré kvitnú skoro na jar, režeme až po odkvitnutí koncom apríla (mandľa),

vice marca a prvýkrát sa robí najskôr po troch rokoch od vysadenia. Hlavný rez sa robí po odkvitnutí, obyčajne v druhej Kolkvícia polovici mája, aby dreviny mohli ešte do jesene vytvoriť ostatné dreviny skoro na jar (ruže, nové letorasty, na ktorých sa budú vŕby). na budúcu jar tvoriť nové kvety. Režeme na 2 – 4 očká. Ľ. S.

V/27

poljo6:0 25.6.2013 15:24 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OVOCINÁRSTVO

Letný rez jabloní Medzi zásahy vykonané v letnom období zaraďujeme skracovanie letorastov, presvetľovanie, nalamovanie, ohýbanie a ďalšie zásahy. etný rez veľmi priaznivo ovplyvňuje formovanie tvaru, vzdušnosť a svetelné podmienky v korune, diferenciáciu kvetných púčikov, ako aj tvorbu rodivého obrastu. Chápeme ho ako neoddeliteľnú agrotechnickú súčasť celkového pestovania. Termín letného rezu prispôsobujeme veku, zdravotnému stavu, pestovateľskému tvaru, ale aj odrode. Pri mladších stromoch je najvhodnejší rez na začiatku diferenciácie kvetných púčikov v období od polovice júna až do prvej dekády júla. Skracujeme letorasty, ktoré dosiahli dĺžku 30 cm a viac. Skracujeme ich za 8. až 10. listom. Zo skráteného letorastu z najvyššie položených púčikov vyrastú jeden až štyri predčasné sekundárne letorasty. Koncom leta vykonáme na predčasných letorastoch opravný rez, väčšinou na najnižší predčasný letorast. Pri predjarnom reze ho neskracujeme na púčik, ale na pätku. Zvlášť pri pestovateľskom tvare štíhle vreteno sa veľmi osvedčuje skrátenie letorastov v neskoršom termíne, v období od polovice augusta. V tomto období sa rast letorastov končí, púčiky na skrátených letorastoch sa už neprebudia a letorasty už nerastú. Tým nedochádza k zahusťovaniu koruny. Pri starších stromoch skracujeme len veľmi bujne rastúce letorasty, krátke neskracujeme. Z korún odstraňujeme zahusťujúce letorasty, vlky, výhonky na kmeni, letorasty vyrastajúce v blízkosti rán po reze. Ďalším spôsobom je pomerne málo využívaný typ letného rezu, a to rez na pätku. Je to veľmi účinný spôsob rezu na podporu tvorby rodivého obrastu. Letorasty, ktoré dosiahli dĺžku minimálne 30 cm a viac, zrežeme v termíne od polovice do konca júna na pätku. To znamená, že ich zostrihneme na dĺžku 5 – 8 mm. Tým dosiahneme prebudenie

28/VI

spiacich púčikov, ktoré sa nachádzajú na báze letorastu. Minimálne jeden sa prebudí a po diferenciácii začína rásť. Do konca vegetačného obdobia narastie niekoľkocentimetrový letorast. Tento tvorí základ budúceho rodivého obrastu. Letný rez, ktorý vykonáme týmto spôsobom, nám neznižuje úrody jabĺk v porovnaní so zimným rezom. Dokonca ani 30 – 50 % odstránenie nám neznižuje úrodu v tom roku, v ktorom boli letorasty odstránené. VÝHODY LETNÉHO REZU Letným rezom možno lepšie zabrzdiť rast stromov ako zimným rezom.

Odstránenie zahusťujúcich letorastov, „vlkov“ v bylinnom stave nám zlepšuje a urýchľuje dozrievanie plodov. Zlepšuje svetelné pomery v korune, a tým zmenšuje náchylnosť odrôd na choroby a škodcov, pre šírenie ktorých sú vhodné zahustené koruny. Výrazne podporuje diferenciáciu kvetných púčikov v korune stromu. Urýchľuje vstup ovocných stromov do rodivosti, čo je zvlášť dôležité v intenzívnych výsadbách. Pri letnom reze si treba uvedomiť celkový dopad odstránenia letorastov, a tým aj listovej plochy. Na dobré a kvalitné dozretie plodov v tomto roku, v kto-

rom odstraňujeme letorasty, treba nechať dostatok listovej plochy pre jednotlivé plody. Primeraný letný rez podporuje diferenciáciu kvetných púčikov a urýchľuje dozrievanie plodov, nadmerný má však opačný účinok. Plody zle vyzrievajú, je vysoký predčasný opad, resp. plody zmenšujú svoju veľkosť. Preto treba ponechať dostatok listovej plochy. Pri štíhlych vretenách na dostatočné vyvinutie a dozretie plodov je vhodné ponechať pre jeden plod 20 – 25 listov a pri voľnejších tvaroch asi 30 – 40 listov. Letný rez sa na úrodnosti jabloní prejaví už v priebehu dvoch rokov. Ľ. S.

OKRASNÁ ZÁHRADA

Ruže po prvom kvitnutí časným a správnym ošetrením ruží po prvom kvitnutí dosiahneme opätovné kvitnutie. Letným rezom zamedzíme tvorbe šípok. Ich vývin by bol na

úkor ďalšieho kvitnutia. Dôležité je, aby sme odkvitajúce, už neestetické kvety neodlamovali, ale strihali. Veľkokvetým ružiam odstraňujeme každý kvet pod druhým listom tak, aby rez bol asi 5 mm nad dobre vyvinutým listovým púčikom, ktorý smeruje von z kra. Pri mnohokvetých ružiach odstraňujeme odkvitnuté okolíky pod prvým listom. Takýto pesto-

vateľský úkon je tiež nevyhnutný, ale v praxi ťažšie uskutočniteľný pri popínavých ružiach, ktoré často dosiahnu výšku 2 až 3 metre. Pod miestom očkovania sa často vytvárajú plané výhonky, väčšinou sú menej tŕnisté a majú menšie listy, bujne rastú, preto ich od základu odstrihneme nožnicami. V období sucha dôkladne zavlažujeme, aby voda prenikla do hĺbky. Ak je to možné, kvety a listy nepolievame. Ruže prihnojujeme, pôdu kypríme, udržiavame bez burín. Vyparovaniu vody z pôdy a rastu burín zamedzíme prikrytím tenkou vrstvou kompostu. Úplne sa nezaobídeme ani bez chemickej ochrany. Po zistení prvých príznakov múčnatky použijeme niektorý z prípravkov, napr. Benlate, Karathane LC a iné. V období daždivého počasia listy citlivejších odrôd napáda čierna škvrnitosť a hrdza. Proti nim použijeme napr. Novozir alebo Dithane. Ľ. S. 29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 25.6.2013 15:24 Page 5

PrÍlohA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Chodíte večne k lekárovi? Ako sa má vaša duša? sychika je podľa štúdií príčinou každej druhej návštevy u všeobecného lekára. Pritom však ubehne 7 rokov, kým sa nájde príčina a nasadí liečba. Chodíte od jedného lekára k druhému a žiaden z nich nič nenájde? Absolvujete všetky možné vyšetrenia a výsledky sú negatívne? Povedali vám, že na vine bude pravdepodobne psychika, no vy tomu nechcete uveriť? Skontrolovali vám krv, vyšetrili žalúdok, srdce, obličky, pečeň, dutiny a nič.

AKo je to moŽné? Príčinou ťažkostí je s najväčšou pravdepodobnosťou psychika. Psychosomatické choroby nie sú žiadnym výmyslom psychiatrov či nebodaj finta, ako vyberať od pacientov peniaze za psychoterapeutické sedenia. Ak ich máte, samotné lieky vám nepomôžu. nesPoKojná dušA Nespokojná duša sa prejaví na chorom tele. Pri problémoch si spojitosť psychiky s chorobou neuvedomujeme. Ak ani lekár neberie túto možnosť do úvahy, príčina sa nenájde. Potom hltáme predpísané lieky, no úľava neprichádza. Za zdravotnými ťažkosťami sa často skrývajú nepríjem-

né životné zážitky, smrť rodičov, odchod otca z rodiny, prehnaná starostlivosť matky, nedostatok lásky. Toto všetko sa môže navonok prejavovať ako telesné, teda somatické ťažkosti. Keď duša takto hovorí rečou tela, potrebuje kvalitného tlmočníka. Môže ním byť rodina, priatelia, vtedy ide o tzv. kuchynskú psychoterapiu, väčšinou však naozaj pomôže až odborník: psychológ či psychiater. AKo to v tele Funguje Náhle psychické traumy, nahromadenie negatívnych pocitov a neustály stres ovplyvňujú systém žliaz s vnútorným vylučovaním, imunitný systém, v konečnom dôsledku aj srdcovocievny systém a celkovú obranyschopnosť organizmu. Preto sa tieto traumy môžu prejaviť ako srdcové ochorenie, dokonca ako falošný infarkt. Môže sa vyskytovať jeden alebo viaceré tzv. pseudoneurologické príznaky, napríklad zhoršená koordinácia alebo rovnováha či dokonca obrna. Bežné sú ťažkosti s prehĺtaním alebo pocit uviaznutého sústa v krku, strata

hlasu, nemožnosť vymočiť sa, strata hmatu, dvojité videnie, slepota, hluchota, závraty, čiastočná strata pamäti. PsyChiKA ovPlyvňuje tAKmer všetKo Psychika výrazne ovplyvňuje a

spúšťa aj ischemické choroby srdca, srdcový infarkt, vysoký krvný tlak, vredové choroby, chronický zápal hrubého čreva, cukrovky, alergické, ale i nádorové ochorenia. Psychické problémy bývajú aj príčinou bolestí hlavy, chrbta, závratov, únavy, bolestí na

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (95)

Boj proti chorobám srdca a ciev ytoterapiu možno uplatňovať v mnohých odvetviach lekárstva. Predovšetkým však treba vedieť, že najúspešnejší boj proti chorobám srdca a ciev spočíva v ich predchádzaní – prevencii. Správna životospráva s rovnováhou duševnej a telesnej činnosti je popri vhodnej výžive základnou podmienkou výkonnej obehovej sústavy. V zdravej výžive majú rastliny čestné miesto ako popredná zložka potravy. Predchádzanie chlopňovým chybám srdca je aj v správnej liečbe angín, z ktorých vznikajú. Preto sa majú zápaly v hrdle vždy zveriť lekárovi. V civilizovaných krajinách je veľmi rozšírenou chorobou vápenatenie tepien – artérioskleróza. Naj-

29. 6. 2013

26 /4549/

viac ohrozuje, ak sú postihnuté tepny srdca, obličiek a mozgu. Táto choroba, ak sa vyskytne v mladšom veku, je zväčša zavinená chybnou životosprávou, premastenou stravou, sedavým spôsobom života a duševným prepínaním – obyčajne za účasti niektorých škodlivín, hlavne nikotínu a alkoholu. Nadbytok cholesterolu v potrave (najviac sa nachádza v živočíšnych tukoch, vo vnútornostiach zvierat, v masle a smotane a vo vaječnom žĺtku) spôsobuje jeho ukladanie do tepnových stien. Vápenatenie takto postihnutých tepien nastáva druhotne. Takéto steny sú drsnejšie, ľahšie sa v nich môže zraziť krv (trombóza). Postihnutá tepna je

HLAS ĽUDU

menej pružná. Ak sa po námahe alebo rozčúlení náhle zvýši krvný tlak, tepna môže prasknúť a spôsobiť napríklad krvácanie do mozgu. Účinným prostriedkom v prevencii artériosklerózy je striedma životospráva a nezáhaľčivý, optimistický spôsob života. V potrave má byť nadbytok vitamínu C, ktorého je najviac v čerstvej surovej zelenine a ovocí. V zimných mesiacoch je dôležitým zdrojom vitamínu C šípkový čaj, nealkoholické prípravky z čiernych ríbezlí, chren, cibuľa, cesnak a iné. V liečbe majú dôležité miesto aj rastlinné látky. K vápenateniu tepien sa pridružuje vysoký krvný tlak, tento sa však

hrudníku, bolestí tráviaceho traktu, hnačiek, zápch, porúch spánku či najrôznejších kožných ochorení, astmy, bulímie či anorexie. Psychosomatickými chorobami trpia aj deti. Opakované angíny, ekzémy, chronický kašeľ môžu mať psychický pôvod. V rodine, kde je napätie, deti akoby sa skrývali za chorobu. PočúvAjte svoj vnútorný hlAs Za takmer každou chorobou sa skrýva aj neriešený problém alebo neschopnosť správne sa rozhodnúť. Choroba často znamená, že nám niečo v živote chýba alebo sme prežili niečo, čo nevieme spracovať. Môže byť aj znamením, že nie sme sami sebou, že nerobíme to, čo by sme vlastne chceli, ale len to, čo od nás chcú iní. Večná nespokojnosť a podráždenosť spôsobujú, že nás často bolí hlava, krčná chrbtica či brucho, rastú nám vredy na žalúdku, na kostiach sa ukladá vápnik. Možno stačí konečne zmeniť robotu, ktorá nás vôbec nenapĺňa, spracovať strach zo života, či prestať potláčať hnev, lebo sa to patrí. Skrátka robiť veci tak, ako to chcete vy, a nie tak, ako vám to niekto nanucuje. môže vyskytovať aj bez artériosklerózy a opačne. Popri lekárskych kontrolách a užívaní liekov je dôležitá prísna životospráva a stravovanie ako pri artérioskleróze. Z rastlín, okrem tých proti vápenateniu, treba užívať aj tie, ktoré znižujú krvný tlak. Ak je potrebné znížiť množstvo obiehajúcej tekutiny, užívajú sa aj močopudné liečivé rastliny: napríklad koreň pýru plazivého, petržlenu, ligurčeka, plody borievky. Pod lekárskym dozorom sa môže užívať aj ruta, ktorá glykozidom rutínom zabraňuje lámavosti ciev. Túto látku podávame aj vo forme farmaceutických prípravkov. Traduje sa aj pridávanie hemostyptík. (V budúcom čísle: Kombinácie čajoviny) Pripravil: O. Filip

vii/29

poljo8:0 25.6.2013 15:25 Page 8

PoĽNoHoSPoDÁRSke RoZHĽaDY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Slepačie horné stehná s pivom Suroviny: 4 slepačie horné stehná, 500 g zemiakov, 1 menšia konzerva piva, 2 lyžice medu, 50 g vykôstkovaných suchých sliviek, worcestrová omáčka, maslo, ďumbier v prachu, soľ a čierne korenie. Takto sa to vydarí: Slepačie horné stehná zo všetkých strán osolíme a posypeme čiernym korením. Položíme ich do kútov plechu na pečenie. Do stredu dáme očistené, nakrájané a osolené zemiaky. Stehná polejeme worcestrovou omáčkou a posypeme ďumbierom v prachu. Do nádoby dáme i med a nakoniec obsah polejeme pivom. Maslo nakrájame na lístky a spolu so suchými slivkami dáme do plechu. Rúru zahrejeme na 200 ºC a pečieme asi 40 minút. V predaji je Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára. Nájdete si v nej recepty viac ako sto tradičných, starodávnych, ale i súčasnejších jedál a koláčov. Informujte sa na tel.: 021/47-20-840 a zadovážte si túto knihu receptov. BEAUTY

Dajú sa zamaskovať hyperpigmentácie? Pigmentové škvrny začnú strašiť s prvými slnečnými lúčmi a dokážu poriadne zamávať sebavedomím každej ženy. ako ich účinne zamaskovať? ani kvalitný mejkap na ich prekrytie nepostačuje. Na aký produkt sa zamerať a ako správne postupovať pri maskovaní fľakov? Mejkap nemá pigmentové škvrny stopercentne prekryť. Na tento účel by bola potrebná taká hrubá vrstva, že by vyzerala ako maska. Jeho úlohou je len stlmiť ostré farebné prechody pri zachovaní prirodzeného vzhľadu pleti. Na tento účel sa veľmi dobre hodia krémové kompaktné mejkapy, ktoré majú najlepšie zjednocujúce a krycie schopnosti a nevyžadujú následné použitie púdru. treba dbať hlavne na dôslednú ochranu pred slnkom − krém alebo mejkap by mal mať vysoký of 50+.

Ako zamaskovať vysoké čelo líčením? o majiteľkách vysokého čela sa zvyklo tvrdiť, že sú obdarené múdrosťou. to je síce pekné, ale veľmi vysoké čelo mnohé ženy trápi. ako ho zamaskovať? aj na tento problém existuje riešenie a vizážisti ho vedia veľmi dobre zjemniť tak, že tvár vyzerá úplne normálne a proporčne. Dobre poslúži bronzer. Pri nanášaní treba postupovať od stredu čela ku korienkom vlasov − tmavšia farba opticky výborne potlačí či už veľmi vysoké, alebo aj vypuklé čelo. Pri pekne tvarovaných ústach možno to veľmi efektne využiť, a odviesť ich zvýraznením pozornosť od hornej časti tváre. Ústa treba orámovať vhodnou kontúrovacou ceruzkou a použiť výraznejší rúž či lesk, ktorý sa hodí k celkovej úprave. Červený rúž je in a zaručene pritiahne pohľady.

30/VIII

Na DovoleNku autoM

Tipy, ako to zvládnuť bez stresu V

zásade platí, že príprava na cestu je stres. Najväčším strašiakom každého výletu či dovolenky býva práve cesta tam a späť. Perfektné plánovanie však odbúra väčšinu stresu a vy si budete tak môcť užiť dovolenku už na jej začiatku! BaĽte efektívNe Dobre zbalená batožina, v ktorej nájdete to, čo práve potrebujete, je polovica úspechu. 1. upracte auto a kufor a zbavte sa všetkého, čo na dovolenke nebudete potrebovať. Skontrolujte, či nechýba lekárnička, chýbajúce lieky doplňte. 2. veci naukladajte do auta ešte večer pred cestou. týmto sa vyhnete rannému zhonu, keď je väčšinou každý podráždený. 3. Na jedno miesto naukladajte všetko, čo plánujete vziať, a ešte zvážte, čo naozaj potrebujete. toto BY Malo BYť Na DoSaH veci usporiadajte podľa toho, kedy ich budete potrebovať. tie, ktoré budete potrebovať až neskôr, idú prvé, a tie najčastejšie používané ako posledné. Cennosti si uložte bokom. 4. taška alebo chladnička s jedlom a nápojmi by mala byť poruke, aby ste sa k nej vedeli dostať aj bez zastavovania. 5. Zoberte si piknikové potreby. Zbaľte plastové príbory, papierové taniere, poháriky, servítky, vreckový nožík, otvárač konzerv. ušetríte peniaze za reštaurácie, keď si kúpite nejaké jedlo cestou a zjete ho v aute alebo na odpočívadle. 6. Nezabudnite na čistiace potreby – vlhčené servítky, papierové kuchynské utierky, antibakteriálny čistič na ruky. Pokojne sa zmestia aj do bočných priehradiek na dverách. 7. Doprajte deťom, aby sa cítili ako doma. Zbaľte obľúbené deky, vankúšiky aj plyšové hračky.

8. Poruke by ste mali mať aj baterku, najlepšie hneď v palubnej doske. ZaBavte Deti 9. Zoberte na cestu hračky a hry, ale vyhnite sa veciam, ktoré majú veľa malých častí a môžu sa postrácať. 10. klasické rodinné hry pomáhajú, aby čas plynul rýchlejšie. všímajte si s deťmi poznávacie značky, rátajte konkrétne druhy áut (napríklad kto prvý naráta 5 červených), rozprávajte si vtipy. 11. Doprajte deťom, nech majú pocit, že sa na dovolenke aktívne podieľajú. Napríklad tie staršie môžu robiť účtovníctvo a rátať výdavky alebo robiť navigátorov podľa mapy. 12. výborné na počúvanie v aute sú audioknihy. vyberte im podľa chuti. 13. Často sa zastavujte. Pozrite si miestne atrakcie: parky, pamiatky, spravte si piknik, zavítajte do fastfoodu s ihriskom. Hoci si zastavovaním predlžujete čas, pre deti to bude väčšia zábava. Niekedy stačí iba malé „vyvenčenie“ a znova spokojne zaspia. POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 347 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

29. 6. 2013

26 /4549/

HlaS ĽuDu

K U LT Ú R A 20. DETSKÝ FOLKLÓRNY FESTIVAL ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI

Dvadsaťročná, ale predsa mladučká informačného strediska a festivalu Anny Chrťanovej-Leskovac. Z postu predsedu Rady Miestneho spoločenstva sa prihovoril Ján Slávik, ideový tvorca Zlatej brány, a zároveň pripomenul 240. Po vystúpení párov, reprezentujúcich každý účinkujúci súbor, nasledovali príhovory a otvorenie festivalu

latá brána v Kysáči bola v nedeľu 23. júna pre malých tanečníkov, spevákov a hudobníkov otvorená dvadsiatykrát. Na festivalovom zámku sa hrdo zvŕtali, spievali a hrali deti z Vojlovice – Pančeva, Kulpína, Erdevíka, Ľuby, Slankamenských Vinohradov, Selenče, Jánošíka, Lugu, Báčskeho Petrovca, Hajdušice, Boľoviec, Starej Pazovy, Šídu, Dobanoviec, Padiny, Báčskej Palanky, Aradáča, Hložian, Kovačice, Pivnice, pravdaže, z Kysáča, ale aj spo-

za hraníc – zo Solian a Iloku z Chorvátska a z Liptovského Mikuláša zo Slovenskej republiky. Hosťami na Zlatej bráne 2013 boli aj detské folklórne súbory z Batajnice a Stepanovićeva, ako i KUS Branka Radičevića z Na lužskej Detskej svadbe bolo veselo, Kysáča. G alakoncer t ale sa aj varilo a klebetilo bol na zámku Zlatej brány na výročie príchodu Slovákov do Kynádvorí Základnej školy Ľudovíta sáča, ako i 20. výročie Zlatej brány. Štúra. Začal sa fanfárami, pred- Festivalu zaželal, aby o rok mal stavením všetkých súborov na ja- nový amfiteáter a ešte dlho žil a visku, hymnou Zlatej brány a uví- rástol na radosť početných detí a tacími slovami riaditeľky Kultúrno- milovníkov ľudových tradícií. Pod-

SPRIEVODNÉ PODUJATIA NA 20. ZLATEJ BRÁNE

Výstavy, divadielka a koncert Galérii SND v V miestnostiach Slovenského národ-

be, neraz vtipnej, ktorá ľahko komunikuje a ľahko ného domu vo štvrtok nadväzuje kon20. júna bola vernisáž takt s mladými čiilustrácií pre deti Ľutateľmi a proste bomíra Sopku a udeich láka k tomuto lenie ročnej ceny čanášmu časopisu, sopisu Zornička v katieto ilustrácie tegórii fotosúťaže môžeme vnímať Moja naj-grimasa. Príaj nezávisle. O tomných, medzi ktosebe, svojej tvorrými bol i Miroslav Ilić, be a o spolupráci zástupca predsedu so Zorničkou, ktoZhromaždenia Mesta rá sa voľakedy, Nový Sad, privítal ve- Tanec lienkarov a krásne detské výtvarné práce keď s ňou začal dúci Galérie SND Mispolupracovať, chal Madacký, ktorý vypracoval aj nymi slovesnými predlohami, ale vďa- volala Pionieri, hovoril aj samotný kvalitný katalóg výstavy. Výtvarný ka svojráznemu umeniu Ľubomíra autor. Fotosúťaž Moja naj-grimasa kritik Vladimír Valentík povedal, že Sopku, jeho pedantnému čistému vyhodnotil výkonný redaktor Zorvšetky ilustrácie sú späté s konkrét- rukopisu, páčivej duchaplnej kres- ničky Pavel Matúch a cenu udelil Vi-

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

predsedníčka Zhromaždenia APV a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová v príhovore povedala, že napriek skutočnosti, že je Zlatá brána dvadsaťročná, naďalej patrí deťom, ktoré v zachovaní našich tancov a piesní budú pokračovať, a preto je povinnosťou starších, aby im zabezpečili podmienky na skúšky a vystúpenia. Účastníkov a divákov v mene slovenskej ambasády v Belehrade pozdravil Jozef Sabo, poradca veľvyslanca. Medzi hosťami okrem spomenutých boli Miroslav Vasin, tajomník Pokrajinského sekretariátu pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, ako i mnohí predstavitelia relevantných subjektov v Kysáči. Otvárací ceremoniál pokračoval Slovom k Zlatej bráne z pera Pavla Grňu, kysáčskeho spisovateľa, ktoré prečítala Hana Katarína Ďurovková. Festival otvoril Michal Martinko, člen DFS Vienok a žiak generácie 2012/13 v ZŠ Ľudovíta Štúra. Organizátorkou festivalu aj v tomto roku bola Ustanovizeň pre

a liamovi Vrškovi zo Starej Pazovy. Keďže laureátova mama Mária Vršková píše poéziu a prózu do Zorničky, jej báseň spoločne zarecitovali Amadea Čemanová a Andrej Dudáš. Program vernisáže moderoval Michal Ďurovka a na gitare hral Peter Ďurovka. Česť otvoriť výstavu mala Maja Vargová, ktorá na 27. výstave výtvarných prác detí na tému Ovocinárstvo vo Vojvodine získala prvú cenu. V piatok v Predškolskej ustanovizni Lienka bola otvorená výstava detských prác pod názvom Môj farebný kúsok zeme. Škôlkari sa predstavili nádhernými prácami vytvorenými rôznymi technikami. Nechýbali kresby, maľby, grotáž, batik, rôzne odtlačky, modelovanie z hliny, tkané koberčeky a aj hudobné nástroje z prírodných materiálov... Témy boli primerané folklóru, deťom a jubileu príchodu Slovákov do Kysáča. O tejto pestrej a atraktívnej výstave hovorila ve-

a 31

K U LT Ú R A a

ťročná, v ktorej sa fotografiami a slovom vrátilo do uplynulých ročníkov festivalu prihliadajúc na všetky doteraz vystupujúce prostredia. Darčeky pre obecenstvo, presscentrum pre novinárov, bez-

kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč. Vyfinancovali ho Mesto Nový Sad, Miestne spoločenstvo Kysáč, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nevystala ani pomoc mnohých priateľov, sponzorov a mediálnych partnerov festivalu. Moderátormi boli: Miroslav Kolár, Hana Katarína Ďurovková, Kristián Križan, Ema Francistyová, Alexander Kolár, Jana Marčoková a Daniel Miháľ. Text napísali Svetlana Gašková a Ján Pri- Kysáčania si v tomto roku vytancovali vizer a réžiu mali na staros- bronzovú plaketu NRSNM ti Svetlana Gašková a Ivan Privizer. Mladí moderátori v zaují- pečnosť hasičov, pripravená pomavých kostýmoch každý súbor hotovosť, to sú všetko kamienky v predstavili na výbornú a deti v mozaike Zlatej brány, ktoré naobecenstve potešili darčekmi. svedčujú, že sa pri organizácii dáOtvárací ceremoniál moderoval val pozor, aby všetko dobre funBranislav Balca. govalo a aby radosť mali nielen Jubilujúca Zlatá brána mala aj účastníci, ale aj diváci, a tí, čo na fesniektoré novinky a medzi také tivale musia robiť. patrí spolupráca KIS s NVU Hlas Pravdaže, ako sa festival chýlil ku ľudu. Výsledkom je tak Festivalový koncu, všetci netrpezlivo očakávali bulletin, v ktorom bolo sprístup- výsledky. Odborná porota v zložení nené poradie vystúpení a mnohé Anna Medveďová-Gašková, etnoiné užitočné informácie, ako i oso- logička, Ervín Malina, hudobník, a bitná príloha Zlatá brána dvadsa- Jaroslav Gabríni, etnológ, z palety

a dúca vychovávateľka Anna Čižmanská a škôlkari zatancovali dve choreografie. V ZŠ Ľudovíta Štúra predsedníčka

umožnila návštevníkom nakuknúť do minulosti vďaka obsiahlej etnografickej výstave pod názvom Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane. Predsedníčka povedala, že všetci by sme si mali byť vedomí toho, kto

Na vernisáži Ľubomíra Sopku; na fotke Anny Bičiarovej ilustrátor tretí zľava Spolku kysáčskych žien a oslavného výboru 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča Ľudmila Berediová-Stupavská spolu s ostatnými členkami

sme, kam siahajú naše korene, vedieť si uctiť a nájsť spôsob, ako zachovať to, čo živilo našich predkov, dávalo im vzpruhu v ťažkých časoch, pomáha-

pestrých tancov si predsa zvolila súbory, ktorým udelili ceny, a po prvýkrát ich predstavitelia odmenených súborov dostali pred divákmi priamo na javisku. Zlatú plaketu a sošku NRSNM odborná porota v tomto roku udelila Detskému folklórnemu súboru Ratolesť – mladšej skupine zo SKUS Pivnica za choreografiu Babka mi rozprávala. Autorkou víťaznej choreografie je Tatiana Macková a na-

Mladosť v Lugu. Mladí Lužania predviedli Detskú svadbu, ktorej je autorkou a nacvičovateľkou Anna Kukučková a vedúci orchestra bol Miloslav Kardelis. Bronzovú plaketu NRSNM získal DFS Slniečko KIS Kysáč za štylizovaný tanec Do tanca. Autorkou a nacvičovateľkou je Mária Pixiadesová a vedúci orchestra Miloslav Kardelis. Zlatá brána po 20-krát otvorila svoje brány pre početných účast-

Lastovičky prileteli z Hajdušice a predviedli štylizovaný tanec Išla Marína

cvičili ju T. Macková a Janko Merník. Vedúci orchestra bol Valentín Michal Grňa. Aj tohtoroční víťazi Zlatej brány na budúci rok odcestujú do Duloviec na Slovensku, kde sa zúčastnia na Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach. Striebornú plaketu NRSNM sa porota rozhodla udeliť DFS Hájiček KUS

níkov a hostí. Vyčarila úsmevy, vytvorila nové priateľstvá a upevnila staré. Nie div, že deti každý rok netrpezlivo čakajú tento deň. Veď je to opravdivý sviatok tanca, detských hier a krásneho kamarátenia. Elena Šranková Jasmina Pániková

predvedení Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, zo Slovenskej republiky. Už po siedmy rok diváci mali možnosť na festivale pozrieť si kvalitnú bábkohru spomenutého divadielka, ktorého bábkoherci aj tentoraz oduševnili mnohopočetné detské obecenstvo. V sobotu na zámku Zlatej brány bolo minidivadielko o Spolkárky pripravili výstavu: Dedičstvo modernej Popoluške v organizácii školy pre talenty Cenotcov zachovaj nám, Pane tar Creative z Nového Sadu a lo dobrý boj bojovať, aby sme my, ich po ňom odznel koncert DFS Ďumbier detné deti, mohli dnes tu byť. Anna z Liptovského Mikuláša zo Slovenska. Asodiová prečítala básne Dr. Andre- Zaplánované premietanie videozoja Ferku a Dr. Michala Marčoka a ľu- strihu Zlatá brána od začiatku dodovú pieseň zaspievala Nina Francis- dnes, ktorý pripravil Dr. Pavel Čeman, tyová. pre dážď v sobotu večer vystalo, ale V piatok na zámku Zlatej brány realizovalo sa v nedeľu po ukončení bolo bábkové predstavenie Začaro- galakoncertu. vaný les podľa predlohy Z. Schmoranza v réžii Ivana Radošinského v Michal Ďurovka 29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 17. ROČNÍK FESTIVALU JARNÉ NÔTY

skovci z Nového Sadu (zo základnej, respektíve Strednej hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade). Stupavskovci sa najprv predstavili v spoločnej hre a Madu Obce Báčsky Petrovec. Vstup- rek potom aj sám v majstrovné body programu patrili úspeš- skom prednese dvoch etúd. Tohným a oceňovaným hudobným toročné Jarné nôty tým najkrajším kolektívom: speváckemu zboru spôsobom obohatili dve hudobZŠ Jána Čajaka v Petrovci s diri- né telesá z Červeného Kostelca v gentkou Marienou Stankovićo- Českej republike: Detský spevácvou-Krivákovou a orchestru ZŠ ky zbor Červánek s dirigentkou Mladých poEvou Kubečkokolení v Kovavou a Akorčici s dirigendeónové kvartom Pavlom teto Kubaband Tomášom st. s vedúcim JaZa získané najroslavom Kuvyššie uznania bečkom. i na tohtoročVšetci účastných súťažiach níci a predstazaslúžili si povitelia zborov a tlesk aj tohto orchestrov od festivalového organizátorov Klavír pre štyri ruky v podaní obecenstva. V dostali aj tensúrodencov Emy a Mareka z a h l a s ova n í Stupavskovcov toraz nielen Nataše Rybápoďakovanie rovej nasledovali úspešní inter- za účasť na tomto krásnom umepreti či virtuózi sólisti: huslistka leckom podujatí, ale aj knižný Marína Cerovská, Petrovčanka zo darček. A je tu aj nádej na stretZHŠ Josipa Slavenského v No- nutie na nasledujúcom 18. ročnívom Sade, gitaristka Anna Ha- ku tohto jedinečného hudobnévranová, Pazovčanka zo SHŠ Kos- ho podujatia, ktoré vzišlo z netu Manojlovića v Zemune, Annin náročného, ale afirmatívneho súbrat Igor Havran z Akadémie ume- stredenia milovníkov vážnej hudní v Novom Sade, a súrodenci by. klaviristi Ema a Marek StupavA. Francistyová

Skvelým prednesom proti páľave Na sklonku jari a zároveň na konci školského roku zvykli sme si už na tradičný Festival vážnej hudby Jarné nôty. Tohto roku odznel v prvý letný deň 21. júna v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Or-

naziálnej sieni. Museli si s ňou dať rady aj účastníci, aj návštevníci: tí prví si pomáhali maximálnou sústredenosťou k skvelému výkonu, ich priaznivci si nedali neznesiteľnou horúčavou narušiť krásne umelecké dojmy ovievaním a

Sestra a brat Anna a Igor Havranovci si do festivalového repertoáru, možno aj v dohovore, zaradili i Bachove skladby

ganizátori – členovia Miestneho odboru Matice slovenskej v Petrovci – počítali s perfektnými výkonmi mladých talentovaných hudobníkov, s pekným záujmom obecenstva o tento druh umenia, ale prekvapila ich letná páľava, ktorej sa v podvečerných hodinách muselo čeliť aj v tejto gym-

ochladzovaním sa vejármi. Uznávaným interpretom, účastníkom 17. festivalu Jarné nôty, sa prihovorila a zaželala im úspechy aj na ich ďalšej profesionálnej ceste Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MOMS Petrovec a MSS, a festival otvoril Siniša Stanivuk, námestník predse-

42. STRETNUTIE POD LIPAMI V KOVAČICI

Vôňa líp v obrazoch a vo veršoch ačiatok leta v Kovačici poznačilo tradičné podujatie Stretnutie pod lipami, ktoré sa usporiadalo v piatok 21. júna na nádvorí Gymnázia Mihajla Pupina. Rok 1972 pre generácie rozletovcov má veľký význam, lebo vtedy sa zrodilo Stretnutie pod lipami. Rovnako tak ako kedysi, keď pod lipami svoju tvorivú prácu predstavili mladí nádejní, dnes i úspešní básnici, spisovatelia a výtvarní umelci, tak i teraz boli verejnosti prezentované výtvarné práce a verše mladých rozletovcov z Kysáča, Selenče, Starej Pazovy, Báčskeho Petrovca, Padiny a Kovačice. Po obchádzke a návšteve Galérie insitného umenia, Galérie Babka a Obecnej knižnice v Ko-

vačici bola v sieni pomocnej budovy kovačického gymnázia otvorená výstava ilustrácií zverejnených v rubrike Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet. Po hudobnej prestávke mladého hudobníka Vladimíra Halaja z Padiny svoje výtvarné práce prezentovalo šesť autorov: Sandra Živkovićová, Magdaléna Tomanová, Annamária Chalupová, Vladimír Mikuš, Denis Kočovský a Mooncat. Maľby, kresby a fotografie sú prejavom kreativity mladých umelcov, zdôraznila výtvarná kritička a historička umenia Jarmila Ćendićová, ktorá sa kladným kritickým a odborným hodnotením ich prác prihovorila aj z postu predsedníčky Výkonnej rady NRSNM a výstavu

29. 6. 2013 26 /4549/ HLAS ĽUDU

slávnostne otvorila. Šéfredaktor mládežníckeho časopisu Vzlet Stevan Lenhart pozdravil všetkých účastníkov a predstavil autorov, členka posudzovacej komisie Marína Bírešová prečítala správu, v ktorej sa okrem iného vyjadrili aj ďalší dvaja členovia komisie Pavel Koza a Elena Tomášová: „Tohtoročné výtvarné práce v Rozletoch sú zaujímavé, rozmanité a výtvarne vyspelé. Okrem kresby a maľby, zastúpené boli aj iné techniky a médiá, ako napr. fotografia, ktorá významne ovplyvnila túto rubriku v poslednom čase. Každý autor zanechal dojem svojou kvalitou a vlastnou autorskou pečaťou, a preto bolo ťažkou úlohou vybrať toho najlepšieho.” Podľa ich

rozhodnutia ilustrácie Vladimíra Mikuša z Kovačice boli najlepšie, svojou grafickosťou, koloritom a originálnym rukopisom vplývali na rozhodnutie komisie. Stretnutie pod lipami pokračovalo na nádvorí Gymnázia Mihajla Pupina pod rozkvitnutými voňajúcimi lipami, kde na úvod a za hudobného sprievodu dvoch priateľov zo Slovenska a Padiny zaznela trúbka Miroslava Poničana z Kysáča. Skôr než si prítomní mohli užiť tvorbu mladých básnikov, niekoľkými slovami sa k slávnostnej udalosti prihovoril aj riaditeľ kovačického gymnázia Pavel Rohárik, slova sa ujala aj podpredsedníčka Rady MS Kovačica profesorka Zuzana Lenhartová, šéfredaktor Vzletu S. Lenhart. Pri tejto príležitosti boli prečítané i listy, ktoré zaslal predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

a 33

K U LT Ú R A a Igor Furdík a riaditeľ Krajanského múzea Matice slovenskej v Martine Mgr. Daniel Zemančík. Prítomným dotvorilo atmosféru aj hudobné dueto Kristián Hekeľ

dom zo Slovenskej republiky, ktorého predstavil riaditeľ Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu Samuel Žiak. Rozletovských autorov literárnych prác hodnotila posudzovacia komisia v zložení: Zuzana

Predsedníčka komisie pre udelenie Ceny Rozletov za najlepšiu poéziu Zuzana Čížiková (zľava) gratulovala laureátke Svetlane Gaškovej

sklamania, túžby, bolesti... Často sú tu mladistvé sny, želania, ale i konfrontácie s realitou. Mladí začínajúci autori píšu o tom, čo im je najbližšie a o tom, čo ich trápi, čím žijú... A to je na tých básňach vlastne najkrajšie. Tam niet pretvárky a klamu.“ Podľa mienky komisie však vynikajú dve Kysáčanky, Aranea a Adora Naiad, čiže Svetlana Gašková a Ivana Vozárová. Gaškovej tvorba je iná, otvára nové problémy, nové témy, uvažuje, tvorí tak trochu revoltovane a vstupuje čitateľom do svedomia… Práve pre takýto autorský postoj, ktorým sa Svetlana Gašková líši od ostatných autorov, stala sa toh-

Obchádzka Kovačice sa začala v Galérii insitného umenia

Čížiková, Andrea Speváková a Eva Taubertová. Na letnom javisku Gymnázia M. Pupina vlastnú poéziu čítali: Zlatko Karlečík, Saňa Strakúšeková, Annamária Chalupová, Vlastimír Po- Hosť ústredného programu Stretnutia pod lipami 2013 spisovateľ volný, Ivana Vozáro- Martin Kasarda (zľava) v spoločnosti riaditeľa NVU Hlas ľudu vá, Svetlana Gaško- Samuela Žiaka vá, Miroslav Poničan, Jartoročnou nositeľkou mila ČapeľoCeny Rozletov za pová, Silvia Ďuéziu. Organizátormi 42. ríková, Ivana Z otvorenia výstavy výtvarných prác: (zľava) Faďošová a Stretnutia pod lipaprofesorka Marína Bírešová, šéfredaktor mi boli NVU Hlas Martina BenVzletu Stevan Lenhart a predsedníčka ľudu, redakcia mláková. Podľa Výkonnej rady NRSNM Jarmila Ćendićová dežníckeho časopisu slov posuVzlet a Gymnázium dzovacej koa Daniel Válovec. V programe ne- misie, ktorá hodnotila Mihajla Pupina v Kovystal ani rozhovor s afirmova- básne zverejnené v uplyvačici, významnú ným spisovateľom, tentoraz so nulom pozorovanom podporu poskytol slovenským postmodernistic- ročnom období: „Rozlety Úrad pre Slovákov žikým spisovateľom, publicistom prinášajú mnohé pekné Vydarené hudobné dueto Kristián Hekeľ a Daniel júcich v zahraničí z a pedagógom Martinom Kasar- myšlienky, slová lásky, Válovec Bratislavy a Obec Kovačica. Sponzormi boli Slovenské vydavateľské centrum, Galéria insitného umenia a kvetinárstvo Garden. Program Stretnutia pod lipami moderovala Jana Kováčová z Padiny a podujatie uzavreli svojím minikoncertom rockové skupiny Oluja z Padiny a Omnipotence z Kovačice. Účastníci a hostia na programe v gymnáziu

A. Chalupová 29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A DRUHÝ, ZÁVEREČNÝ VÍKEND 11. DNÍ MICHALA BENKU-UČU V LALITI

Kto druhému jamu kope... druhý, záverečný víkend 11. Dní Michala Benku-Uču diváci v lalitskom Dome kultúry videli tri hosťujúce predstavenia. Najprv v sobotu podvečer 22. júna členovia divadelnej sekcie selenčského KUS Jána Kollára predviedli hru Krpčeky svätého Floriána, ktorú napísal Ladislav Nádaši-Jégé. Mladý selenčský súbor vedený rukou sľubného režiséra a zároveň herca Rastislava Rybárskeho verne predstavil, ako je to, keď hlava rodiny (hral ho Ján Junčoviar) v krčme sľúbil svoju jedinú dcéru naraz trom pytačom. Udalosti na javisku poznačili početné komické scénky. Vzťahy, nálada, smiešne situácie v rodine sa menili podľa toho, ktorý z kandidátov na ženícha prichádzal do domu, pričom sa do všetkého plietla ešte aj dcérina kamarátka. Predstavenie vyvrcholilo šťastným koncom, keďže každá z osôb dosiahla vlastný cieľ, čo obecenstvo odmenilo potleskom. V sobotu večer do Lalite prvýkrát zavítali členovia Amatérskeho pozorišta Silbaš (APS). Herci tohto mladého divadla sa predstavili hrou Purgatorium (po slovensky očistec), ktorej autorom je Srđan Goločordin, ináč aj herec v

tomto predstavení. Sledujúc túto satirickú hru v srbčine, diváci mali možnosť zamýšľať sa nad neduhmi súčasného človečenstva – alkoholizmom, narkomániou, tragikomickými udalosťami na estrádnej scéne, dianiami v kriminálnom podzemí a v ďalších nerestných oblastiach ľudského života. Výkon Čo všetko treba urobiť, milá, aby som dostal tvoju ruku...

Vladimir Nađ Aćim. Mladá manželka Eva (Adriana Plančaková) sa z dlhej chvíle na pláži zoznámila so sympatickým mladíkom Brunom (Miroslav Malacko). Keď sa Eva a Bruno po spoločnej dopravnej havárii pri návrate z pláže – za ktorú obvinila svojho nového spoločníka, hoci ona riadila automobil – zamilovali, atraktívna, dlhonohá blondína ukázala svoju pravú tvár. Nevyberajúc prostriedky dostať sa do cieľa, Eva navrhla Brunovi, aby zavraždil jej manžela Mária (Nenad KaSilbašské Purgatorium potvrdilo, že sa ľudia ňuch). Potom by tento milenecký pár zdedil bohatstvo Evinho ťažko zbavujú svojich nerestí muža a mohol márnivo žiť. Aj keď hercov na javisku sa stupňoval s miluje Evu, Brunovi sa taký scenár nepozdáva, priebehom času, ale diváci na lebo nenávidí vraždy, krv, násilnú smrť... Veľký konci získali dojem, že ľuďom obrat sa stal po zoznámení sa dvoch mužov! najčastejšie nepomáha ani očistec, Predstavenie sa končí scénkou ako pri mŕtvej Eve aby zmenili svoje ustálené zvyky stoja Bruno a Mário s kyticami kvetov pri tichej a zlepšili sa. hudbe Deviatej symfónie Ludwiga van BeetPodobne ako aj vlani, česť za- hovena... Ponaučením tohto tragikomického prítvoriť tohtoročné 11. DMBU sa do- behu by mohlo byť známe porekadlo Kto drustala susedovcom Kerestúrča- hému jamu kope, sám do nej spadne! nom. Dramatické štúdio ART, mlá- Po tomto padla aj opona za 11. Dňami Michadežnícka skupina v rámci Domu la Benku-Uču, z ktorých si niekoľko stovák diZ mileneckého vzťahu Evy a Bruna vznikla idea blondíny kultúry v Ruskom Kerestúre podala vákov odnieslo pekné dojmy a viacero otázok o vražde manžela Mária hru Alda Nikolaja Umri ako chlap – a dilem hodných na premýšľanie. zabi môjho muža, ktorú režíroval J. Pucovský DIVADELNÍCI Z NOVÉHO MESTA NAD VÁHOM sedem rokov hosťujú na kysáčskej Zlatej bráne. Nevystali ani tohto roku. Okrem vystúpenia v Kysáči v sobotu 22. júna poobede zavítali aj do Slovenského vojvodinského divadla a predstavili sa aj najmladším Petrovčanom. Slovenskí bábkoherci zahrali rozprávku Začarovaný les v troch obrazoch podľa predlohy F. Schmorantza v réžii Ivana Radošinského. Príbeh odvážneho Ondreja, ktorý spolu s Gašparkom zachráni princeznú z pazúrov draka a zlého černokňažníka v podaní Divadielka Galéria pri MsKS aspoň trochu občerstvil horúce petrovské leto. J. Č-p

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

K U lt ú r a

Predstavenie Babylon prvé v Srbsku Z

a najlepšie predstavenie na tohtoročnom 55. republikovom festivale ochotníckych divadiel srbska v Kule vyhlásené je predstavenie staropazovského sKUs hrdinu Janka čmelíka – sD vHv stará Pazova Babylon, ináč autorský projekt Miroslava Kožíka. v nedeľu 23. júna na slávnostnom udelení cien odborná porota, ktorá hodnotila a sledovala festival (v zložení saša latinović, režisér z belehradu, branislav Šibul, herec z Kikindy, a Dr. Milan Mađarev, teatrológ z belehradu), odmenila staropazovský divadelný súbor aj týmito oceneniami: za najlepší totál dizajn, Miroslav Kožík dostal odmenu za najlepšiu réžiu a Miroslav bako odmenu za

Divadelný súbor predstavenia Babylon – laureáta republikového festivalu ochotníckych divadiel Srbska v Kule

najlepšiu hudbu. obsadením prvého miesta a získaním zlatej plakety na republikovom festivale ochotníckych divadiel srbska v Kule predstavenie Babylon postúpilo na balkánsku prehliadku

divadelných spolkov do trebinja (bosna a Hercegovina) ako predstaviteľ srbska. Festival v Kule prebiehal v dňoch 15. až 23. júna a v oficiálnej časti vystúpilo osem súťažných

predstavení. striebornú plaketu získali divadelníci z velikej Plany a bronzovú súbor z Kovina. na nedeľňajšej slávnosti uznania najúspešnejším divadelníkom v srbsku udelili republikový minister kultúry a informovania branislav Petković. Deň neskôr, v pondelok 24. júna pre odmenený najlepší divadelný súbor v srbsku v miestnostiach spolku v starej Pazove zorganizovali družné posedenie, na ktorom anna lepšanovićová, predsedníčka sKUs hrdinu Janka čmelíka, s členmi správy spolku gratulovala úspech celému súboru. zároveň Miroslavovi Kožíkovi a celému divadelnému súboru zaželala ešte veľa úspechov na poli divadelného umenia. A. Lš.

Kvalitné súbory z česKa v Petrovci

Kostelčania hrali a spievali na výbornú ni dva týždne neubehlo, odkedy bol detský zbor zŠ Jána čajaka z báčskeho Petrovca na návšteve v českej republike a predstavil sa hudob-

hé uznania z medzinárodných a svetových súťaží. okrem iného zvíťazili aj na prestížnych súťažiach v thajsku, v anglicku a doteraz vydali 4 cD

botu 22. júna v sieni slovenského vojvodinského divadla. zaspievala sólo, a potom aj v duete. v prvej časti sa predstavili speváci zboru červánek s výberom piesní zo svojho repertoáru. zaujímavé bolo pozrieť si aj transformáciu oblekov spevákov, ktorý závisel od druhu hudby, ktorú spievali. Keď spievali upravené ľudové piesne, zboristi boli odetí v ľudovom kroji, keď moderné piesne, priamo na scéne sa zobliekli do letných šiat. Pri spie-

repertoár tohto hudobného telesa je tiež veľmi rôznorodý a náročný. v úprave pre orchester hrali piesne viacerých žánrov, od šansónov, džezu, evergrínov, westernovej filmovej hudby až po súčasnú pop a rock hudbu. úradnú časť koncertu orchester ukončil nosnými hudobnými číslami z filmov Rocky a Piráti z Karibiku. o tom, že skvelý výkon hostí z česka priam uchvátil obecenstvo, a že sa dlhoročná kvalitná práca so spevákmi a orchestrom odzrkadlila aj v tomto koncerte, svedčí aj búrlivý

Červánek na začiatku len tak staticky, potom to už roztočili a hravo zdolali aj najnáročnejšie piesne

nými a speváckymi vlohami, hostia z červeného Kostelca z česka obratom už zavítali do srbska, a od 20. – 24. júna pobudli v Petrovci. Hostiteľmi detského speváckeho zboru červánek a akordeónového orchestra Musica Harmonica boli rodiny detí zo základnej školy. zájazd do česka a opätovnú návštevu zorganizovala a koordinovala profesorka hudobnej kultúry Mariena stankovićová-Kriváková. ako sa tunajší milovníci hudby mohli presvedčiť už v piatok 21. júna v rámci festivalu vážnej hudby Jarné nôty, kde hostia z česka tiež účinkovali, ide o vynikajúcich hudobníkov a spevákov. za svoju prácu získali mno-

platne. ich umeleckými vedúcimi sú manželský pár eva a Jaroslav Kubečkovci. Pani eva dlhé roky vedie Dsz červánek a pán Jaroslav akordeónový orchester Musica Harmonica. Kubečkovci červánek založili v roku 1994 a aj v súčasnosti pôsobí pri základnej umeleckej škole v červenom Kostelci. zbor sa, ako to prezradila moderátorka nataša rybárová, časom rozrástol a teraz sú v ňom 4 skupiny. v nich spieva stovka detí rozličného veku, od tých najmenších trojročných až do veku 25 rokov. Práve e. Kubečková za sprievodu J. Kubečku otvorila úchvatný celovečerný koncert hostí z česka v so-

Hoci iba s vlastným ozvučením, akordeónový orchester Musica Harmonica oduševnil petrovské obecenstvo

vaní si speváci pomohli aj pohybom, rekvizitami, mimikou a publikum animovali aj hravou choreografiou. v druhej časti koncertu, o nič menej dynamickej a hravej, koncertoval akordeónový orchester Musica Harmonica pod taktovkou J. Kubečku.

potlesk, ktorý sa v Petrovci za pôžitok z koncertu dostal hosťom z červeného Kostelca. Dvaapolhodinový koncert skutočne bol vydarený, divákom zahnal únavu a letnú páľavu, ktorá vládla nielen vonku, ale i v sieni svD. J. Čiep

29. 6. 2013

26 /4549/

Hlas ĽUDU

K U LT Ú R A NA SLOVKO S MIROSLAVOM BENKOM

zrode? – Predstavenie bolo inšpirované dielom Martina Jonáša a jeho Kovačicou. Sme priam študovali jeho maľby a snímali pohyby, ktoré herci potom dôsledne vypĺňali životnou a umelec-

ho tuzemského života, ktorý strieda pokánie prostredníctvom pesničiek – žalmov, ktoré spievajú meškárky a súbor. V afiši, ktorý je tiež svojráznym umeleckým dielom, nachádzame uvedených i ďalších spolupracovníkov na projekte: architektov Mirjanu Gegenbauerovú a Dejana Miteva a akademického maliara a grafika Jozefa Klátika, ktorí sa stali takmer stálymi spo-

kou náplňou. Zaujímal ma životný oblúk, ktorý vedie od civilizačných po morálne a spoločenské pády, ale aj pokúšania sa opätovného vzostupu. Predstavením Obrazy môjho sveta som ukončil pohybovú trilógiu: Chlieb a hry, Maľované inovaťou a Obrazy môjho sveta. V predstavení sú dominantné aj biblické motívy – symboly hriešne-

lupracovníkmi M. Benku. V predstavení výnimočne narábajú svojím telom Zdenko Kožík, Andrea Stanišićová, Tatiana Mikľanová, Mária Chlebianová, Miroslav Kožík a Milan Mutić a veľký prínos mu dali aj známe hudobníčky na malých gombičkových akordeónoch – aradáčske meškárky. A. Lš.

Obrazy môjho sveta v Košiciach ýznamný umelec, herec a režisér nom divadle v Bratislave pán Stanislav Miroslav Benka a jeho Art cen- Štepka, dramatik, herec, riaditeľ, spiritrum Chlieb a hry zo Starej Pazovy v tus movens tohto divadla a staropadňoch 12. a 13. júna vystúpili na nádvorí zovský zať, vyhlásil, že toto predstavestarobylého kaštieľa Rodošto v Koši- nie, ako ho nazval v článku na web pociach v rámci Medzinárodného festivalu rtáli RND Zjavenie zo Starej Pazovy, lokálnych televízií Zlatý žobrák, ktorý prebiehal v rámci podujatia Košice – Mesto európskej kultúry 2013. Art centrum zahralo divadelné predstavenie Obrazy môjho sveta (Images of My World), ktoré malo predpremiéru roku 2009 v Sarvaši a premiéru o dva dni na javisku Radošinského naivného divadla v Bratislave 29. novembra 2009. V krátkom rozhovore nám ho predstavil sám autor Miroslav Benka. Obrazy môjho sveta – Pán docent, aké je to vlastne predstavenie? predstavuje kultúrnu udalosť roka na – Ide o môj autorský projekt, pohy- Slovensku. V Srbsku po tomto zájazde bové asociatívne predstavenie o slo- bolo uvádzané v Starej Pazove, opäť v venskom dolnozemskom národe, a Maďarsku, v Békešskej Čabe. Po nenašej tradícii, mýtoch a legendách, z dávnom vystúpení v Košiciach už 6. júla ktorých vanie akási zázračná posvätná ho zahráme na festivale Kotor art v Čieratmosféra plná pokory, vášne, lásky, ne- nej Hore, v Kotore. Ako vidieť, i po štyvery, radostí a utrpenia. Spomínam si, roch rokoch predstavenie stále žije. že po premiére v Radošinskom naiv– Kto vám bol inšpiráciou pri jeho

NA SLOVÍČKO S MLADOU RECITÁTORKOU DANICOU VŔBOVOU Z HAJDUŠICE

Netreba sa hanbiť za materinský jazyk a recitačnej súťaži Asociácie slovenských spolkov žien svojím prednesom prózy pred tromi rokmi prvýkrát zapôsobila a v kategórii žien do 25 rokov vyhrala mladá recitátorka z Hajdušice Danica Vŕbová. Bola síce trochu sklamaná, že sa nemohla zúčastniť na festivale umeleckého prednesu žien Vansovej Lomnička v Banskej Bystrici, ale na recitovanie nezanevrela. Aj ďalej vystupovala a zdokonaľovala svoj prednes. Tohto roku znovu vyhrala a bola príjemne prekvapená, keď ju zaradili aj medzi účastníčky Vansovej Lomničky. Tam bola potom v kategórii prednesu prózy žien do 25 rokov zaradená do zlatého pásma a stala sa laureátkou tohto prestížneho recitačného podujatia. Z pobytu na Slovensku si vraj priniesla pekné dojmy. – Úprimne povedané, vôbec som neočakávala také uznanie. Pre mňa veľkým uznaním bol sám fakt, že som sa na Vansovej Lomničku dostala. Konkurencia bola veľmi silná a myslela som si, že v porovnaní s recitátorkami z celého Slovenska, ktoré od malička žijú so slovenčinou, nemám žiadne šance. Pravdaže, všeličomu som sa naučila a

29. 6. 2013

26 /4549/

bola to pre mňa vzácna príkladom, že aj v náskúsenosť. Trochu som rodnostne zmiešavšak sklamaná výbenom prostredí si možrom textov, ktorými sa no materinský jazyk predstavili moji rovespestovať na vysokej níci zo Slovenska. Myúrovni. S nami sa rozslím si, že si zvolili príliš právala spisovnou neprimerané texty svojslovenčinou, bez mu veku, ale aj veľkej srbizmov tak prípoetky Terézie Vansoznačných pre mnovej, na počesť ktorej je hých jej rovesníkov z toto podujatie. PreHajdušice a okolia. mnoho sa tam hovoriHrdá je na to, čo dolo o sexe, znásilňovaní siahla a veľmi sa podievčat a tomu podobhoršuje nad tým, že né. mnohí mladí ľudia – Pamiatka na vzácnu Danicine vlohy na re- skúsenosť: Danica Vŕbová Slováci sa v tomto citovanie si všimla uči- s diplomom laureátky prostredí medzi seteľka slovenčiny Ľubo- festivalu Vansovej bou rozprávajú po slava Tomečeková, kto- Lomnička pri podobizni srbsky. Dokonca niekrá ju prihlásila na roz- veľkej poetky (foto: Andrej torí ani nechcú pohlasovú recitátorskú sú- Meleg) vedať, že sú Slováci. ťaž. Odvtedy mnoho– Hajdušica je nákrát vystupovala tak na tejto súťaži, ako rodnostne zmiešané prostredie. Aj ja aj na rôznych podujatiach hajdušic- pochádzam zo zmiešaného manželkého MOMS a KUS Bratstvo. Pokrok je stva, keďže mi je matka Srbka. Škola je viditeľný, najmä keď ide o výslovnosť, výlučne v srbskom jazyku a v osade doktorá jej, ako to aj sama uznáva, robi- minuje srbčina. Jediným kontaktom so la veľké problémy. Je akiste skvelým spisovnou slovenčinou boli fakulta-

HLAS ĽUDU

tívne hodiny slovenského jazyka, takže nie div, že aj moja slovenčina bola úplne ovplyvnená srbským jazykom, – hovorí. – Na to mi spravidla najviac poukazovali aj odborné poroty na rôznych súťažiach, takže som si uvedomila, že na tom musím viac pracovať. Začala som viac čítať slovenské texty, sledovať slovenský rozhlas a televíziu a postupne som zo slovníka vyradila srbizmy. Za pokrok vo výslovnosti a prednese veľká vďaka patrí profesorke Márii Kotvášovej-Jonášovej z Kovačice, ktorá ma pripravovala na vystúpenia. Danica Vŕbová je aj aktívnou členkou hajdušického a jánošíckeho folklórneho súboru. Na ňu sa spoliehajú aj hajdušickí matičiari. Predovšetkým je však výbornou žiačkou Strednej poľnohospodárskej školy – odbor turistika vo Vršci. Tam je aj členkou divadelnej sekcie, v ktorej stvárnila postavy v hrách Pani ministerka a Zlá žena. Keď sme sa ju opýtali, ako to všetko zvládne, krátko odpovedala: – Často si aj ja sama sebe položím takú otázku... Odpoveď je vari v tom, že keď človek niečo má rad a dobre sa organizuje, všetko dokáže zvládnuť. V. Hudec

K U LT Ú R A

„Ješitnosť“ nie je slovenské slovo ešitnosť“ je zlá ľudská vlastnosť. Horšie na tom je, že toto české slovo pre„J niklo do slovenského jazyka a nadmieru je frekventované v slovenskom jazyku najmä Slovákov zo Slovenska. V Slovníku slovenského jazyka sa slová „ješitný“, „ješitnosť“ uvádzajú ako nespisovné, ktoré sa dajú nahradiť slovenskými termínmi márnomyseľný, márnomyseľnosť alebo preceňujúci vlastné prednosti, veľa si namýšľajúci, márnivý: márnivá žena, márnivá samoľúbosť. Ide tu najmä o tých ľudí, ktorí až chorobne túžia po sláve. Na dosiahnutie svojho cieľa si nevyberajú spôsoby, za slávou si teda vykračujú väčšinou po chrbtoch iných ľudí. Pre márnomyseľného človeka je tu ešte jeden výstižný termín – samoľúby = nekritický človek, spokojný sám so sebou, veľmi sebavedomý, namyslený: samoľúby umelec, samoľúby profesor atď. Samoľúbosť je teda nekritické, prílišné sebavedomie, namyslenosť, napríklad: Z hlúpej samoľúbosti usmievala sa všetkým rovnako. (Ondrejov); úsmev samoľúbosti (Kukučín). V srbčine na vyjadrenie týchto negatívnych vlastností používame slová„sujeta“, „sujetan“, ktoré sme si modifikovali aj do slovenčiny ako „sujetný“, „sujetná“. Slová márnomyseľný, márnomyseľnosť a márnivý, márnivosť alebo márnotratný, márnotratnosť si netreba pliesť. Je pravda, že kto je márnomyseľný, môže byť aj márnivý, márnotratný, čiže môže rozhadzovať peniaze, majetok, bez poriadku troviť. Márnotratný je ľahkomyseľne, nerozvážne mrhajúci majetok, peniaze (opak je sporivý): márnotratní dedičia, viesť márnotratný život, žiť mrhaním majetku a peňazí. Márnotratnosť je vlastnosť niečoho márnotratného, ľahkomyseľné mrhanie majetku. ah

Chýrnik BÁČSKY PeTROVeC. V utorok 18. júna na javisku Slovenského vojvodinského divadla reprízovali detské divadelné predstavenie Paťa a piráti v podaní ochotníkov KUS Petrovská družina a v réžii Daniely Legíňovej-Sabovej a Ondreja Brnu. J. Č-p BÁČSKY PeTROVeC. V Galérii Zuzky Medveďovej v utorok 25. júna otvorili výstavu akvarelov Vladimira Stepanova z Ravneho Sela. Návštevníci si ju môžu pozrieť do 25. júla. DOBAnOVCe. V nedeľu 30. júna o 19. hodine v Slovenskom národnom dome

v Dobanovciach bude prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorú vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. KOVAČICA. Ústav pre kultúru vojvodinských Chorvátov v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov organizuje v nedeľu 30. júna o 20. hodine v chráme SEAVC v Kovačici koncert organovej hudby pod názvom Glasovi orgulja u ravnici. PIVnICA. V sobotu 29. júna o 21. hodine v divadelnej sieni v Pivnici členovia Ochotníckeho divadla Janka Čemana budú mať premiéru nového predstavenia. Autorkou a režisérkou inscenácie Kto z koho je Katarína Mišíková Hitzingerová. A. F.

GRATULÁCIA Dňa 30. mája 2013 na Fakulte elektrotechniky a informatiky – Ústav elektroniky a fotoniky v Bratislave Ing. DAnIeL ARBeT z Báčskej Palanky úspešne obhájil dizertačnú prácu a získal vedecko-akademický titul Philosophiae Doctor (PhD.). Mladému doktorovi srdečne blahoželajú a veľa úspechov vo vedeckej a akademickej práci, ako aj v súkromnom živote, želajú rodičia Arbetovci.

GRATULÁCIA Oznamujeme priateľom a známym, že na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre logopédie po úspešnom ukončení štúdia GABRIeLA FABIAnOVÁ z Petrovca 19. júna 2013 bola slávnostne promovaná a získala akademický titul magisterka logopédie. K tomuto úspechu jej gratulujú mama Zuzana a sestra Valéria s Michalom.

OZnÁMenIe o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2386_01 NS_Nový_Sad_Bulevar_vojvode_Stepe 2 Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2386_01 NS_Nový_Sad_Bulevar_vojvode_Stepe_2, Bulvár vojvodu Stepu 40, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10753/24, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. júna 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-439/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2386_01 NS_Nový_Sad_ Bulevar_vojvode_Stepe 2, schvaľuje ROZHODnUTIe 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2386_01 NS_Nový_Sad_Bulevar_vojvode_Stepe_2, Bulvár vojvodu Stepu 40, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10753/24, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2386_01 NS_Nový_Sad_Bulevar_vojvode_Stepe_2, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODnenIe Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2386_01 NS_Nový_Sad_Bulevar_vojvode_Stepe_2, Bulvár vojvodu Stepu 40, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10753/24, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy DCS 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať zo šiestich panelových antén, a to: tri antény typu K 742236 pre sústavu DCS 1800 a tri antény typu K 742215 pre sústavu UMTS. Maximálna konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS 1800 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 70 ° (prvý úsek), 160 ° (druhý úsek) a 250 ° (tretí úsek) pre sústavy DCS 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bystrica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2386_01 NS_Nový_Sad_Bulevar_vojvode_Stepe_2, číslo EM2013-123/SO, a Doplnenie projektu – Odborné zhodnotenie zaťaženie životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2386_01 NS_Nový_Sad,_Bulevar_vojvode_Stepe_2, číslo EM-2013-123/DOPLNENIE SO, z 31. mája 2013, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2386_01 NS_Nový_Sad_Bulevar_vojvode_Stepe_2, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZnÁMenIe o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2378_01 NS_Nový Sad_Univerexport Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2378_01 NS_Nový Sad_Univerexport, v Ulici futoški put 93c, na katastrálnej parcele číslo 1771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. júna 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-428/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2378_01 NS_Nový Sad_Univerexport, schvaľuje ROZHODnUTIe 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2378_01 NS_Nový Sad_Univerexport, v Ulici futoški put 93c, na katastrálnej parcele číslo 1771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2378_01 NS_Nový Sad_Univerexport, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODnenIe Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2378_01 NS_Nový Sad_Univerexport, v Ulici futoški put 93c, na katastrálnej parcele číslo 1771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy DCS 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať zo šiestich panelových antén, a to: tri antény výrobcu Kathrein typu K742236 pre sústavu DCS 1800 a tri antény výrobcu Kathrein typu K742215 pre sústavu UMTS. Maximálna predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS 1800 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 20 ° (prvý úsek), 160 ° (druhý úsek) a 270 ° (tretí úsek) pre sústavy DCS 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bratstvo Telep a MS Gavrila Principa. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2378_01 NS_Nový Sad_Univerexport, číslo EM-2013-110/SO a Doplnenie projektu – Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2378_01 NS_Nový Sad_Univerexport, číslo EM-2013-110/ Doplnenie SO, z 31. mája 2013, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2378_01 NS_Nový Sad_Univerexport a Doplnením projektu – Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2378_01 NS_Nový Sad_Univerexport, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZnÁMenIe o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Nový_Sad_Šangaj Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Nový_Sad_Šangaj, v Ulici II 21, sídlisko Šangaj, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2166, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. júna 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-395/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Nový_Sad_Šangaj, schvaľuje ROZHODnUTIe 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Nový_Sad_Šangaj, v Ulici II 21, sídlisko Šangaj, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2166, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Nový_Sad_Šangaj, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODnenIe Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Nový_Sad_Šangaj, v Ulici II 21, sídlisko Šangaj, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2166, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s dvomi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy DCS 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať z dvoch panelových antén typu K 742236 pre sústavy DCS 1800 a UMTS. Maximálna predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS 1800 je 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 110 ° (prvý úsek) a 290 ° (druhý úsek) pre sústavy DCS 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Šangaj. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Nový_Sad_Šangaj, číslo EM-2013-073/SO a Doplnenie projektu – Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Nový_Sad_Šangaj, číslo EM-2013-073/DOPLNENIE SO, z 31. mája 2013, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Nový_Sad_Šangaj a Doplnením projektu – Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Nový_Sad_Šangaj je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZnÁMenIe o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2379_01 NS_Nový_Sad_Dušana_Danilovića

OZnÁMenIe o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Nový_Sad_Bazar

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2379_01 NS_Nový_Sad_Dušana_Danilovića, Bulvár Jovana Dučića 22, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10732/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. júna 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-424/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2379_01 NS_Nový_Sad_Dušana_Danilovića, schvaľuje

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Nový_Sad_Bazar, Bulvár Mihajla Pupina 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 223/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. júna 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-394/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Nový_Sad_Bazar, schvaľuje

ROZHODnUTIe

1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2379_01 NS_Nový_Sad_Dušana_Danilovića, Bulvár Jovana Dučića 22, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10732/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2379_01 NS_Nový_Sad_Dušana_Danilovića, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Nový_Sad_Bazar, Bulvár Mihajla Pupina 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 223/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Nový_Sad_Bazar, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

ZDÔVODnenIe

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2379_01 NS_Nový_Sad_Dušana_Danilovića, Bulvár Jovana Dučića 22, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10732/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy DCS 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať zo šiestich panelových antén, a to: tri antény výrobcu Kathrein typu K 742236 pre sústavu DCS 1800 a tri antény výrobcu Kathrein typu K 742215 pre sústavu UMTS. Maximálna predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS 1800 je 4 + 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 0 ° (prvý úsek), 110 ° (druhý úsek) a 210 ° (tretí úsek) pre sústavy DCS 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bystrica a MS Gavrila Principa. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2379_01 NS_Nový_Sad_Dušana_Danilovića, číslo EM-2013-111/SO, a Doplnenie projektu – Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2379_01 NS_Nový_Sad_Dušana_Danilovića, číslo EM-2013-111/DOPLNENIE SO, z 31. mája 2013, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2379_01 NS_Nový_Sad_Dušana_Danilovića a Doplnením projektu – Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2379_01 NS_Nový_Sad_Dušana_Danilovića, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Nový_Sad_Bazar, Bulvár Mihajla Pupina 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 223/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s dvomi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy DCS 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať z dvoch panelových antén výrobcu Kathrein typu K 742236, ktoré sa zároveň budú používať pre sústavy DCS 1800 a UMTS. Maximálna predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS 1800 je 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 210 ° (prvý úsek) a 330 ° (druhý úsek) pre sústavy DCS 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Prvá vojvodinská brigáda a MS Staré mesto. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Nový_Sad_Bazar, číslo EM-2013-095/SO, a Doplnenie projektu – Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Nový_Sad_Bazar, číslo EM-2013-095/DOPLNENIE SO z 31. mája 2013, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Nový_Sad_Bazar, a Doplnením projektu – Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Nový_Sad_Bazar, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZnÁMenIe o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo, na katastrálnej parcele číslo 651, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. júna 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-342/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo, schvaľuje ROZHODnUTIe 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo, na katastrálnej parcele číslo 651, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODnenIe Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe daného stavu odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo, na katastrálnej parcele číslo 651, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava, ktorá pozostáva z troch antén Kathrein K739636 a systém GSM 900 a tri antény Huawei Agisson A19451901 pre systém UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre systém UMTS je 2 + 2 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 70 ° (prvý úsek), 170 ° (druhý úsek) a 340 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Stepanovićevo. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu je v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-251/12 zo 16. júla 2012, ktorú vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo, číslo 0805/13-270 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Stepanovićevo, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZnÁMenIe o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Almaška crkva Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Almaška crkva, Ul. almaška č. 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. júna 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-366/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Almaška crkva, schvaľuje ROZHODnUTIe 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Almaška crkva, Ul. almaška č. 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS Almaška crkva, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODnenIe Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Almaška crkva, Ul. almaška č. 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie štvorúsekovej anténovej sústavy. Na všetkých štyroch úsekoch bude po jedna anténa výrobcu Huawei typu ADU451602 po úseku pre systémy GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre GSM 900 je 2 + 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 3 + 3 + 2 + 3. Antény sú usmernené s azimutmi 0 ° (prvý úsek), 180 ° (druhý úsek) a 270 ° (tretí úsek) a 90 ° (štvrtý úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Podbara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US 24/11 a 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Almaška crkva, projekt číslo 4041 a Doplnenie Odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Almaška crkva, zo 17. mája 2013, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Konsing z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Almaška crkva a Doplnením Odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Almaška crkva, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY SMUTnÁ SPOMIenKA Oznamujte v

Dňa 3. júla 2013 uplynú 2 roky, čo som zostal bez mojej milej matky

Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

AnnY BeRACKeJ 18. 6. 1936 – 3. 7. 2011 – 3. 7. 2013 z Vojlovice

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZnÁMenIe o schválení rozhodnutia o nerealizovaní vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 18. 6. 2013 schválil rozhodnutie o nerealizovaní vypracovania štúdie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu TS 220/35 kV Vladimirovac, na k. p. č. 2474/1, k. o. Novi Kozjak, nositeľa projektu WindVision Windfarm A, z Alibunáru, Ul. Žarka Zrenjanina č. 10. Rozhodnutie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZnÁMenIe o schválení rozhodnutia o nerealizovaní vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 17. 6. 2013 schválil rozhodnutie o nerealizovaní vypracovania štúdie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Príjazdové cesty k železničnému mostu v Novom Sade, na katastrálnych parcelách, čísla: 1/2, 6660, 2860/3, 2860/7, 2944/1, 2944/2, 2944/3, 2944/5, 2944/6, 2944/7, 2944/8, 2960/1, 2960/2, 2960/3, 2960/4, 2960/5, k. o. Petrovaradín, a na katastrálnych parcelách, čísla: 10423/2, 10423/3, 10592/2, 4156/1 a 4156/6, k. o. Nový Sad I, nositeľa projektu VP Ústav pre výstavbu mesta, Ulica Stevana Branovačkého 3. Rozhodnutie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Ťažké a boľavé dva roky uplynú, čo som zostal bez Teba, mamko. Prázdny je celý dom bez Teba, nemám sa s kým pozhovárať a nemá ma kto dočkať z práce. Srdce sa mi zviera žiaľom. Stále si v mojich myšlienkach, ako aj môj apko. Odpočívajte v pokoji, milí moji rodičia. Navždy zarmútený Váš syn Mirko

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZnÁMenIe o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Greentech, s. s r. o., Bulvár kráľa Petra I. č. 7, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zberné stredisko NS, v Ul. put novosadskog partizanskog odreda 3, na katastrálnej parcele číslo 3364/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZnÁMenIe o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Rumenka, v Ul. partizánska 66, v Rumenke, na katastrálnej parcele číslo 807, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Kysáč, Ul. vojvođanska 20, na katastrálnej parcele číslo 2080, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIenKA Dňa 22. júna 2013 uplynulo 7 rokov, čo nie je medzi nami náš milovaný manžel, otec a starý otec

SMUTnÁ SPOMIenKA

SPOMIenKA na

Dňa 29. júna 2013 je tomu 9 rokov, čo nás navždy opustil náš manžel, otec a starý otec

OnDReJ LABÁT 1942 – 2006 – 2013 z Petrovca

MICHAL TRIAŠKA 1926 – 2004 – 2013 z Kulpína

navždy zostaneš v našich srdciach. S láskou si na Teba spomínajú: manželka Anna a dcéry Andrea a Jarmila s rodinou

SMUTnÁ SPOMIenKA na nášho spolužiaka

VLADIMÍRA DORČU 1944 – 2005 – 2013 novinára z Kulpína Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú Jeho najmilší

Manželka Jarmila s dcérami Vierou a Vladimírou s rodinami

RASTISLAVA BÁĎOnSKÉHO

SMUTnÁ SPOMIenKA

SPOMIenKA

1984 – 2005 – 2013 z Kulpína

Dňa 30. júna 2013 uplynú 2 roky, čo nás opustil manžel, otec a dedo

Uplynulo už päť rokov, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec a starý otec

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú spolužiaci 4. a s triednym profesorom – generácia ’84 Gymnázia Jána Kollára

SMUTnÁ SPOMIenKA Dňa 29. júna 2013 je tomu 30 rokov, čo nie je medzi nami moja milovaná sestra

MÁRIA CHORVÁTOVÁ rod. Dýrová 1949 – 1983 – 2013 z Petrovca Roky rýchlo plynú, ale láska k Tebe zostáva večná. Sestra Anna s rodinou

SMUTnÁ SPOMIenKA Dňa 29. júna 2013 je tomu 30 rokov, čo nie je medzi nami

MÁRIA CHORVÁTOVÁ rod. Dýrová 1949 – 1983 – 2013 z Petrovca naveky budeš s nami. Tvoja tetka a Ljuan

29. 6. 2013

Stále si s nami. Stále sme s Tebou.

26 /4549/

HLAS ĽUDU

VLADISLAV KORUnIAK

JÁn BReZnÍK

30. 11. 1951 – 30. 6. 2011 – 2013 z Kulpína

1. 9. 1931 – 10. 6. 2008 – 2013 z Padiny

Cestou života mal si ešte kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

Čas môže všeličo, ale nie aj vymazať z našich spomienok tých, čo sme ich mali radi.

S láskou si na Teba spomínajú

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

manželka Mária a dcéry Anička a Nataša s rodinami

DROBnÉ OZnAMY PReDÁM dom v strede Pivnice, 180 m2, na pozemku 45 árov, Ulica maršala Tita; tel.: 063 888 8079. KUPUJeM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. PReDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 195 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,34 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00.

Tvoji najmilší

SPOMIenKA

MÁRIA CHORVÁTOVÁ rod. Dýrová profesorka 25. 1. 1949 – 29. 6. 1983 z Petrovca

Po 30 rokoch si na Teba s úctou spomínajú Tvoji najmilší

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 28. júna: • O 19.30 z cyklu reportáží Cez Karpaty z produkcie Slovenskej televízie Bratislava bude odvysielaný dokumentárny záznam pod názvom Vulkanity východného Slovenska. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – z divadelnej prehliadky Dni Michala Benku-Uču v Laliti, zo školstva, slovko-dve o menšinových médiách; z osád – o žatve. • O 20.45 HORE-DOLU: V tomto vysielaní budú príspevky – z party v Petrolande v Petrovci, z koncertu Jarmily Bohušovej v Kysáči a z autopretekov na novosadskom výstavisku. NEDEĽA 30. júna: • O 11.00 DÚHOVKA: V tomto nedeľnom termíne bude odvysielaný reportážny záznam z 20. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči. O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: V druhej časti nedeľného bloku budú odvysielané najnovšie informácie z poľnohospodárstva v našich prostrediach. Nebude chýbať ani informácia z produkčnej burzy, ako ani slovenská ľudová hudba. Kvetoslava Imreková s účastníkmi 20. DFF Zlatá brána v Kysáči UTOROK 2. júla: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 30. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Tvorivé dielne v Kovačici Slovensko-srbské sympózium fyziológov Utorok 2. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Jarmok umenia v Padine Oáza snenia, šantenia a fantázie Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 5. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica

Slovenský film: Zvony pre bosých Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Na Jarmoku umenia Padinčanky predávali herovky

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 1. júla: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaznie zmes ľudoviek; Utorok 2. júla: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 3. júla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 4. júla: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Piatok 5. júla: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 29. júna: • 17.15 – 18.00 Piesne naše NEDEĽA 30. júna: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny • 17.15 – 18.00 Portréty UTOROK 2. júla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení STREDA 3. júla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 28. júna do 4. júla 20.00 Kolážová relácia Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Nedeľa s vami: výber z 20. DFF Zlatá brána Citáty 22.00 Film: Tiene minulosti 19.00 Zvon, spravodajská 24.00 Záver vysielania relácia 19.15 Kreslený film Každý pondelok o 20.15: 19.30 Zahraničný denník Hudobný mix 20.00 Hit dňa, Reklamy Každý piatok o 18.15: Výber 20.15 Filmy: z programu TV Kovačica Piatok 28. júna – Zrodený pre Každú sobotu o 18.15: Výber boj z programu TV Pančevo Sobota 29. júna – Yes man Pondelok 1. júla – Tiene minulosti Utorok 2. júla – Tajomstvo múmie Streda 3. júla – Detonátor Štvrtok 4. júla – Do hlbiny 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 30. júna 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, Miroslav Kudron, predseda zostrih Molí Združenia poľnohospodáro 19.00 Zvon, prehľad v Hložany, informuje o akcii udalostí týždňa rovnania poľných ciest

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 26 V tajničke je meno a priezvisko náboženského spisovateľa, misionára a prekladateľa duchovných piesní do rómskeho jazyka (1869 – 1939). autorka: ANNA sestra, brat BIČIAROVÁ

sprav!

2. časť predložka jemné vlákna tajničky

výrobný materiál ad notam

poľnoh. plodiny

ž. meno toast (srb.)

nárožie

rozhodoval

mal obavu

Nemecko

opytov. zámeno teplota (srb.)

vpíšte GAG Adamov syn obvod

ž. meno malé oko osob. zám.

značka techniky

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 3. júla o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný záznam z návštevy kysáčskych učiteľov vo Vojlovici a z akcie recyklovania elektrických a elektronických materiálov vo vojlovickej Základnej škole Bratstva-jednoty. Repríza v nedeľu 7. júla o 7.30 h.

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

americký spojka vesmírny protiklad, program rozpor

epický (skr.)

Španielsko pomáha chorému tak

hraničná daň

vpíšte KZ 1. časť tajnička

north umenie (lat.) vpíšte JOM

osobné AS zámeno HL DU ĽU Smederevo

karát urán

stará mama hudobná skupina

kyslík čuchový orgán

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 25 – VODOROVNE: skladali, trepotal, rano, ako, Eva, amok, Ta, klam, N, Vranov, ul, Ar, si, tip, Maťo, ipak, r, l, ea, etapa, máme, O, limonáda TAJNIČKA: STRETNUTIE POD LIPAMI Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 23 z čísla 23 Hlasu ľudu z 8. júna 2013 bolo: MEDARDA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA HUČOKOVÁ-KLINKOVÁ, Ul. maršala Tita č. 23, 23 207 ARADÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT HLOŽIANSKI FUTBALOVÍ VETERÁNI HOSŤOVALI V OSTROVE PRI PIEŠŤANOCH

Nechali jeden, priniesli dva V

yrazili zaránky v piatok 7. júna 2013 z centra Hložian. Na štadión TJ Slovan v Ostrove dorazili neskoro popoludní. Po krátkom zvítaní s nevyhnutným „krátkym“, t. j. tuhým, zasmerovali priamo do miestneho úradu. Tam veteránov hložianskeho FK Budúcnosť prijala a uhostila starostka malej, ale úhľadnej dedinky Dana Borovská. Aj trnavská televízia; táto bola dokonca aj pri začiatku zápasu, ktorý nasledoval v sobotný horúci podvečer v krásnom športovom areáli. V prvom medzinárodnom stretnutí v zahraničí hložianski starí páni síce prehrali 1 : 2 (1 : 1), hanbiť sa však nemajú za čo. Práve tak, ako sa

nemusia vyhovárať na skutočnosť, že sa hralo „na ofsajdy“. Z prvej spornej situácie páchnucej po postavení mimo hry, domáci vsietili vedúci gól. Zvýšené úsilie sa Hložancom oplatilo: po ostrej Čipkárovej strele odrazenú loptu Adámek usmernil do siete a bolo 1 : 1. V druhom polčase vo vzduchu visela otázka: kto z koho... Útoky sa valili ako vlny ohrozujúceho Dunaja, na obidve strany výborného trávnika. Domáci strieľali razantnejšie, hostia nepremenili

Nedáš – dostaneš; v preklade: túto príležitosť domáci premenili na víťazný gól

Starostka Ostrova Dana Borovská privítala Hložancov občerstvením a darčekmi a poinformovala ich o dejinách obce, ktorá v tomto roku oslavuje 900 rokov od prvej písomnej zmienky

„Počkaj, zájdeme tam spolu...“

ani príležitosti, ktoré sa núkali doslova na dosah ruky od bránkovej čiary. Nedáš – dostaneš, staré futbalové pravidlo zaúradovalo zase: domáci zblízka druhý raz prekonali brankára hostí a zvíťazili v pomere 2 : 1. Vlani v septembri súperi v Hložanoch remizovali (1 : 1). Tak ako onehdy, aj teraz bol najzaujímavejší „tretí polčas“, čiže posedenie pri chutnej večeri, diskusii a hudbe v reštaurácii Sedliacka hospoda Exkysáčana Jána Kováča. V nedeľu predpoludním sa Hložanci poďakovali za krásne prijatie a pohostenie Ostrovanom, so srdečným pozvaním: Dovidenia o rok – v Hložanoch.

Prv než sa bez rezervy pustili do seba, starí páni z Ostrova a Hložian (v bielych dresoch) si spoločne zastali pred fotoaparát Mila Legíňa, Ostrovčana z Kysáča

V priateľskom zápase najprv zuby ukázali domáci (v tmavých tričkách)

Juraj Bartoš

Na ihrisku dobre, v Sedliackej hospode, po zápase, ešte lepšie 29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

ŠPORT POLET Z KARAVUKOVA ZNOVA MAJSTER LIGY VETERÁNOV ANTEHO BAČIĆA-BADŽU

„Žltým“ šťastný biely bod S

končila sa 17. sezóna Ligy veteránov Anteho Bačića-Badžu. Ako je to pravidlami stanovené, štyri najlepšie mužstvá z ligovej súťaže rozhodovali o novom majstrovi. Jeden semifinálový zápas sa hral v Báči, kde Tvrđava, najlepšie mužstvo ligovej časti súťaže, uvítalo štvrtý tím ligy – Radnički z Ratkova. Domáci dvakrát Liga veteránov Anteho Bačića-Badžu prináša skutočne dobrú rekreáciu viedli, ale do- niekdajším futbalistom z klubov Odžackej obce a báčskej Tvrđavy mácim sa vo finiši zápasu predsa podarilo vyrovnať na 2 brankár Tvrđavy Nenad Kljajić, ktorý zne: 2. Pri penaltovom rozstrele sa vyznamenal škodnil až tri strely Ratkovčanov z bieleho

bodu, a tak svoje mužstvo odviedol do finále. Druhý semifinálový zápas hrali v Karavukove druhoumiestnený Polet a tretí tím, minuloročný majster ligy, BSK z Báčskeho Brestovca. Súperi predviedli dynamický futbal, diváci videli množstvo pekných akcií a až desať gólov. Konečný výsledok znel 7 : 3 v prospech domácich „žltých“, ktorí svojimi výkonmi a futbalovou filozofiou veľmi napodobňujú Brazílčanov. V radoch domácich sa zvlášť vyznamenali Ivan Stanojković a Saša Cvetković. Polet rýchlo získal náskok 3 : 0, BSK vyrovnal, ale do konca hráči v žltých dresoch predsa zaslúžene triumfovali. Posledné dva zápasy v sezóne 2012/13 sa hrali v nedeľu na populárnom ihrisku Grbavica v Odžakoch. V boji o tretie miesto vlaňajší majster BSK ľahko a vysoko porazil Radnički z Ratkova 7 : 1. Finálový zápas priniesol dobrý výkon dvoch najlepších mužstiev z ligovej časti súťaže. Súboj Tvrđava – Polet sa skončil nerozhodne 2 : 2. O majstrovi rozhodli penalty. Báčania a najmä nie ich brankár Kljajić pri kopaní jedenástok neboli takí úspešní ako v semifinále. Hráči z Karavukova dosiahli štyri góly, Báčania iba jeden, a tak je titul majstra Ligy veteránov Anteho Bačića-Badžu znova zahalený žltou farbou. J. Pucovský

TATRA – LIMAN 4 : 3. Tradičný zápas futbalových veteránov Tatry a novosadského Limanu, v ktorom každoročne hrajú aj známi športovci, priniesol dobrý a zaujímavý futbal. Okolo 50 divákov videlo celý rad atraktívnych futbalových akcií a sedem efektných gólov. Novosadčania vo svojich radoch mali niekdajšieho hráča Vojvodiny Radoslava Bataka a brankára vodnopólovej reprezentácie Srbska Slobodana Sora. Milan Stepanov a jeho brat Aleksandar-Saša hrali v tričku Tatry. Výsledok zápasu Tatra – Liman bol 4 : 3. Dva góly za domácich dal S. Stepanov, jeden jeho brat Milan a Banči. Sieť domácich rozvlnili Batak dva razy a Soro. Zápas viedol rozhodca Madacký z Kysáča.

Tretí polčas nasledoval v príjemne chladnej miestnosti Poľovníckeho spolku Bažant, kde aktérom zápasu podávali krumple na ťapši. V júli veteráni Tatry odcestujú na zájazd do Hontianskych Nemiec. Na snímkach P. Pálika je záber zo zápasu (vľavo) a O. Urama na posedení a sú tam: Milan Stepanov, Vladimír Sabo, Slobodan Soro, Aleksandar Stepanov a Radoslav Batak (sedia zľava). P. Pálik V. Sabo 29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NA PRESTÍŽNOM TURNAJI ZAGIPING

Slávistky dobyli Záhreb rať na Medzinárodných majstrovstvách v stolnom tenise v Záhrebe vždy vzbudzovalo a dodnes vzbudzuje rešpekt. Vyhrať popredný Zagiping znamenalo a znamená kvalitu v najrozšírenejšom športe na svete. Zvíťaziť na jubilejnom 60. šampionáte v dvoch kategóriách predstavuje viacnásobnú radosť. Kovačičanka Daniela Karkušová spolu s Katou Čikošovou triumfovali v konkurencii najmladších dorasteneckých družstiev. Čikošová, ktorá na Zagipingu hájila slávistické farby, si k tomuto titulu pridala ešte aj jeden v konkurencii jednotlivkýň medzi najmladšími dorastenkami. Daniela Karkušová, zverenkyňa trénera Daniela Toadera, skončila súťaž v štvrťfinále. Slávia mala v hlavnom meste Chorvátska ešte aj dorastenecké družstvo. Jana Karkušová a Sara Kokorušová boli vyradené v kvalifikačných súbojoch od rovesníčok z Chorvátska tak v súťaži družstiev, ako i v jednotliveckej konkurencii. V Záhrebe od 18. do

20. mája 2013 bola ešte jedna Kovačičanka: Tatiana Cicková si obliekala tričko Unirey Uzdin. „V prvom meraní síl sme porazili slovinský celok 3 : 1. Druhý duel sme vyhrali ešte presvedčivejšie nad vrstovníčkami z Bosny a Her-

Z Kovačice dobyla stolnotenisový svet iba desaťročná Daniela Karkušová

cegoviny výsledkom 3 : 0. Tretí zápas sme maximálnym výsledkom porazili aj Chorvátky. Do semifinále sme sa tak prebojovali ako

: 1. Pre vicešampiónky hrali Tominjaková a Ďurčíková,“ rozpráva natešene Daniela Karkušová. Ján Karkuš, predseda STK Slávia ´96, prízvukoval, že Stolnotenisový zväz Záhrebu zorganizoval súťaž v Dome športov na najvyššej úrovni. Harmonogram majstrovstiev vraj bol dodržaný od prvých stretnutí až po finálové boje. Na 49 stoloch účinkovalo 850 stolných tenistov a stolných tenistiek zo 147 klubov a šestnástich štátov. Prvýkrát sa na šampionáte zúčastnili i družstvá z Číny, Kanady a Švajčiarska. Zverenkyne trénera Danijela Toadera Karkuš so svojimi dcéhrávajú v majstrovstvách a na početných rami bol prvý raz v Záturnajoch hrebe a všetci zdôrazprvé družstvo z tretej skupiny. V ňujú čistotu a upravenosť chorsúboji štyroch najlepších sme na- vátskej metropoly. Sľubujú, že sa razili na druhý slovinský tím. Po- do mesta na rieke Sáve vrátia i o razili sme aj ďalšie súperky troj- rok. Daniela (narodená roku 2003) bodovým rozdielom, ale tento má právo účinkovať v konkurenzápas bol veľmi dynamický. Deň cii najmladších dorasteniek aj o neskoršie sa hralo finále, kde sme rok. vyhrali Unireu Uzdin výsledkom 3 Ján Špringeľ

KYSÁČSKI STRELCI K OSLAVE VÝROČIA OSADY

Najlepší tretiak Miloslav Pixiades rámci osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča Strelecký klub Tatra v nedeľu 16. júna 2013 zorganizoval otvorené majstrovstvá v streľbe sériovou vzduchovkou. V slávnostnej časti programu slova sa ujali predseda SK Tatra Marián Martiš, predseda MOMS a čestný predseda MSS Rastislav Surový, ako i richtár Ján Slávik, ktorý prvým výstrelom súťaž aj otvoril. Sparné počasie nepokazilo náladu strelcom. Súťažilo 10 tí- Traja najlepší seniori s predsedom SK Tatra: Marián Martiš, mov a 45 jednotlivcov z Kysá- Pavel Chrťan, Janko Francisty a Miloslav Chrťan (zľava) ča. Cezpoľní pozvaní strelci neprišli. Všetci účastníci strieľali bez napätia a ty Miloslav Poliak s rovnakým počtom bodov, uvoľnene. Prvým miestom sa ovenčil Janko ale mal slabšiu druhú sériu. Tím Rockcaffé Blue Rose obsadil prvé miesFrancisty (161 bodov), druhý bol Pavel Chrťan (156), tretie miesto obsadil Miloslav Chrťan to (439 bodov), druhý bol SK Tatra (423), na tre(152), štvrtý bol Vladimír Pavlovič (149), pia- tej priečke zakotvil Lovecký spolok Bažant

(383), nasledoval tím Otpisani, potom Starobní penzisti... Žiak tretieho ročníka ZŠ Ľudovíta Štúra Miloslav Pixiades súťažil mimo konkurencie, dosiahol najlepší výsledok (163 bodov), takže bol prakticky víťazom súťaže. Druháka Alexa Bagoňu vyhlásili za najmladšieho účastníka a Spolok kysáčskych žien bol nepochybne najsympatickejším družstvom. Cieľom SK Tatra bolo nielen prispieť k oslavám Kysáča, ale i popularizovať strelecký šport, ktorý sa zdá byť ľahkým, no nie je. Strelec musí mať pevnú disciplínu, vôľu, úpornosť, šikovné a zároveň mierne ruky, ostré oko... Nakoniec strelectvo nie je ani také lacné! Vôľu pre streľbu a súťaž Kysáčania mali. Prihlásiť sa mohol ktokoľvek, v strelnici bolo napínavé, zaujímavé, až na momenty sympatické, keď začali strieľať tí, ktorí prvýkrát držali pušku v rukách. Skúsený kuchár Miroslav Vozár-Wocky uvaril výnimočný paprikáš, na ktorom si všetci pochutnali. Aj po súťaži bola výborná nálada, pobavenie a spev. Bol to pekný príspevok k oslave 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča, ale aj príležitosť, aby SK Tatra získal nových členov a sympatizantov do svojich radov. Anna Legíňová 29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

ŠPORT KVALIFIKÁCIA O POSTUP DO NOVOSADSKEJ OBLASTNEJ LIGY

Súper triafal brvná, Hložanci sieť! BEČEJ – BUDÚCNOSŤ 2 : 5 (1 : 3) ložanci už dosiaľ urobili o krok viac ako vlani v pokuse dostať sa do Novosadskej oblastnej ligy. Zvíťazili v barážovej minilige, keď si po Suseku poradili aj s niekdajším superligistom Bečejom, ale ťažšie ako to výsledok ukazuje. Už v 4. min. zápasu vo Veterniku rozhodca Kalafat z Nového Sadu anuloval gól Pavlovića, ktorý odrazenú loptu od brankára Vojnovića a po strele Lukića upravil do siete. Zdá sa nám, že to bol správny verdikt, lebo sa strelec Budúcnosti nachádzal v postavení mimo hry. No v 7. min. kapitán Lukić dal gól priamo z rohu – 0 : 1. V 15. min. po prieniku z ľavej strany Bečejčania mali šancu, ktorú Tankosić zlikvidoval, na odrazenú loptu

nabehol Korać a vyrovnal. Hráčov Budúcnosti tento gól zmýlil a treba povedať, že mali aj dosť šťastia, lebo mužstvo Bečeja v 26. a 33. min. nastrelilo brvno a pravú žrď. Hneď nato v 34. min. Leđanac využil akciu Severíniho a Pavlovića, odbehol zadákom súpera a ľavačkou z polovoleja trafil ľavý dolný roh – 1 : 2. V 42. min. Pavlović a nesebecký Fejdi kombinovali na polovici Bečeja, tento druhý uvoľnil Lukića, ktorý z takých 17 – 18 metrov delovkou trafil ľavý horný roh brány Vojnovića – 1 : 3. Už z prvého útoku v druhom polčase sa zrodila obrovská šanca Bečeja, no Tankosić skvele vyrazil loptu na roh. V ďalších dvadsiatich minútach hry Lukić, Leđanac a Fejdi zahodili šance. Bu-

REORGANIZÁCIA FUTBALOVÝCH SÚŤAŽÍ V SRIEME

Zbadáme, kto postúpi! S

právu o reorganizácii futbalovej súťaže v Druhej sriemskej lige a jej rozdelenie na dve skupiny kluby z Obecnej ligy Šíd prijali s rozdielnymi názormi. Povedal nám to tajomník Obecného futbalového zväzu Šíd Samuel Zorian. Podľa dohovoru do novej Druhej sriemskej ligy by postúpilo prvých päť mužstiev z Obecnej ligy Šíd. Sú však kluby, ktoré nespĺňajú kritériá pre tento stupeň súťaže, a tak sa môže stať, že by postúpili aj niektoré nižšie nasadené celky. Mohli by to Rozdielne názory klubov: Samuel byť ľubská Jednota (6. mies- Zorian, tajomník OFZ v Šíde to), OFK Binguľa (7. priečka), možno aj šídska Jednota (11. po- účastník tejto súťaže) a noví člezícia), ktorá tiež vďaka upravenosti novia: Sinđelić Gibarac, OFK Bikić trávnika, šatní a sanitného uzla Bikić Do, Fruškogorac Kukujevci, OFK Bačinci a Omladinac Molivin. spĺňa všetky podmienky. Kým sa kluby nedohovoria, V novej lige bude po osem klubov zatiaľ je známe iba to, že v jednej z Obce Sriemska Mitrovica a tiež z dvoch 2. sriemskych líg budú toľko z Obce Šíd. St. S. hrať Napredak Vašica (doterajší

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

Rátajú sa góly: Milan Đukić (Budúcnosť Hložany) (Foto: J. P.)

dúcnosť potom mala znovu šťastie, lebo Bečejčania ešte dvakrát nastrelili brvno brány Tankosića. V 77. min. na center Jeličića Pavlović hlavou v páde zvýšil výsledok. Jeličić sa mohol do konca zápasu presláviť, ale nevyužil 2-3 šance. Predsa v 88. min. od žrde

trafil cieľ – 1 : 5. Bečej skóroval výsledok v poslednej min. gólom Drapšina. Predtým porazené mužstvo malo ešte dve obrovské šance, no obetaví Horvát a Ožvát s vypätím všetkých síl zlikvidovali nebezpečenstvo pred svojou bránou. Výhra je pekná, potešilo najmä päť gólov a mnoho šancí, ale spolupráca obrany so stredopoliarmi vyvoláva vrásky na čele. Rozhodujúci zápas Budúcnosti o postup s báčskou Tvrđavou bol na programe v stredu 26. júna o 18. hodine na ihrisku Veternika. BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Horvát, Ožvát, Severíni (Hataľa), Trivunović, Đukić, Fejdi, Pavlović, Leđanac (Jeličić), Lukić, Pavlis (Majstorović). Ján Murtin MINILIGA Výsledky: Susek – Budúcnosť 2 : 3, Susek – Bečej 5 : 3, Bečej – Budúcnosť 2 : 5.

MIROSLAV ĎURIŠ Z HLOŽIAN celkom náhodne, ale potom s pevnou vôľou pred štyrmi rokmi vkročil do sveta kulturistiky. V posledných dvoch rokoch sa intenzívne venúva silovej disciplíne známej ako powerlifting, ako aj technike tlak na lavičke známej ako bench press. Pred takým mesiacom, od 20. do 25. mája 2013 na GPC Majstrovstvách Európy v disciplíne silový trojboj v Knjaževci Miroslav Ďuriš (na snímke) získal až tri ceny. Obsadil prvé miesto v kategórii juniorov do 75 kilogramov. Prekonal aj svetový rekord v technike bench press – triatlon. Zároveň získal i pohár za obsadené druhé miesto v kategórii triatlon raw, a tak sa stal absolútne najsilnejším juniorom v spomenutej technike. O doterajších úspechoch Miroslava Ďuriša svedčí 26 medailí a 7 pohárov. Každé vážne zaoberanie sa športom si vyžaduje aj profesionálne vybavenie, náčinie, odev a obuv. Miroslav sa prevažne financuje sám. No predsa finančnú podporu mu vyčlenilo aj Miestne spoločenstvo Hložany, aby aj v budúcnosti dôstojne reprezentoval svoju dedinu. JČG

ŠPORT EŠTE NIE JE NESKORO PRIHLÁSIŤ SA NA MATIČNÝ TURNAJ

Selenča čaká na vás! T

urnaj v malom futbale o putovný pohár Jeho Excelencie, veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade, sa už tradične uskutoční v rámci Slovenských národných slávností 2013. Organizátorom tohtoročného turnaja je Športová komisia Matice slovenskej v Srbsku v spolupráci s MOMS Selenča. Súťaž sa uskutoční v sobotu 13. júla 2013 o 10. hodine v Selenči na trávnatých ihriskách FK Kriváň, Ul. Sládkovičova 16. Každé mužstvo je Tieto poháre dostali najlepšie mužstvá povinné zaplatiť popla- a hráči na vlaňajšom matičnom turnaji tok za účasť v sume v Laliti (Foto: J. P.) 3.000,00 dinárov na účet MOMS Selenča, čísSelenča, tel.: 021/774-323, e-mail: lo: 340-1100921509. Mužstvo tvo- jansimoni@orion.rs, ria hráči a vedúci, spolu desiati do– Pavel Turan, predseda Šporspelí ľudia. tovo-telovýchovnej komisie MSS, Prihlášky na turnaj môžete do- tel.: 064/35-26-206, ručiť najneskôr do 7. júla 2013 pí– Ústredie MSS, tel.: 021/780-248, somne alebo telefonicky na niek- e-mail: msjbp@stcable.net. torú z týchto adries: Predseda Športovo-telový– Ján Šimoni, predseda MOMS chovnej komisie MSS Selenča, Ul. Čmelíkova 15, 21 425 Pavel Turan

MEDZINÁRODNÝ STOLNOTENISOVÝ TURNAJ STENS OPEN 2013 V SARAJEVE

Pavel Turan šiesty P

ri príležitosti 40. výročia M ajstrovstiev sveta v stolnom tenise (1973) v Sarajeve v športovej hale Ramiz Salčin na Mojmile minulý víkend prebiehal medzinárodný stolnotenisový turnaj, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 300 stolných tenistov, hlavne z krajín bývalej Juhoslávie. Turnaj Pavel Turan so stolnotenisovou legendou otvorili v nedeľu Dragutinom Šurbekom 23. júna 2013 o 12. hod., keď sa početným špor- ti skúsenému Zvomirovi Britkovi tovcom a milovníkom stolného te- nemohol urobiť nič, a tak aj pronisu prihovoril i Dragutin Šur- ti Vujičićovi, od ktorých prehral 0 bek, stolnotenisová legenda niek- : 3. Pavel Turan v skupine H obsadil dajšej Juhoslávie. Na turnaji sa zúčastnila aj päťč- druhé miesto. Poľahky zdolal dolenná skupinka z Petrovca. Dvaja hráči aj súťažili. Ľudovít Kaňa nemal veľa šťastia, lebo v skupine prehral všetky tri zápasy. Dobre čelil Zeničanovi Stevanovićovi, s ktorým prehral 2 : 3, potom pro-

HAJDUŠICKÝ BAZÉN, KEDYSI OBĽÚBENÉ KÚPALISKO HAJDUŠIČANOV, už niekoľko rokov tým viac nie je, lebo nový majiteľ o to neprejavuje záujem. Namiesto toho túto stojatú vodu využívajú domáci športoví rybári, členovia ZŠR Keder, ktorí tam usporadúvajú súťaže. Rušno bolo aj v piatok 14. júna 2013, keď si šťastie v chytaní rýb udicou na plavák vyskúšalo 24 najmladších, nádejných športových rybárov (pozri fotografiu). Zahodiť udicu, vytiahnuť rybu, zakvačiť červíka, podbať, aby sa vlasec nezamotal… svojim ratolestiam pomáhali najčastejšie otcovia, ale veru aj mamy, dokonca aj starí rodičia a všetci sa pekne zabávali. Výsledky vonkoncom neboli dôležité, avšak aj na tejto súťaži vyhlásili najlepších rybárov. Ryby síce nebrali bohvieako, takže o víťazovi rozhodovali gramy. Najviac ulovil Marko Sojak, druhá bola Ivana Kalnaková a tretia Anabela Bogićevićová. Združenie ich odmenilo rybárskymi prútmi a všetci ostatní účastníci dostali plavák. vlh

Ľudovít Kaňa sa snažil, ale narazil na silnejších a pripravenejších súperov

máceho Ljajića 3 : 0, tiež aj Čiernohorca Jovanovića, s Hajekom zo Slavónskeho Brodu viedol tuhý boj a prehral 2 : 3. Turan sa teda zo skupiny prebojoval ďalej. Potom vo vyraďovaní zdolal Švajčiara Dominica Benoquita 3 : 1 a prehral 0 : 3 s Belehradčanom Miloševićom. Tak v konkurencii 40 veteránov obsadil výborné 6. miesto a získal odmenu 50 KM. Samuel Medveď

29. 6. 2013

26 /4549/

HLAS ĽUDU

PRVOLIGOVÁ OSLAVA V PADINE

Hody Doliny V

povestnej padinskej doline sa v sobotu 15. júna 2013 zhromaždil veľký počet futbalových nadšencov, ktorí prišli zablahoželať domácemu FK Dolina k najväčšiemu úspechu v 75-ročných dejinách. Padinčania po dlhej, namáhavej a napínavej sezóne zaslúžene postúpili do Prvej ligy Srbska, čo sa dosiaľ nepodarilo ešte ani jednému mužstvu zo slovenských dedín. Poháre, rôzne dary, dva býky na ražni, hudba, spev a radosť futbalistov a fanúšikov – všetko to poznačilo hody, ktoré potrvali do včasných hodín júnového nedeľného rána. Ján Bokor (Snímky: autor)

Mužstvo Doliny, ktoré zostane zapísané v dejinách. Stoja zľava: Spaskovski, Tekijaški, Stajčić, Jevtić, Kovačević, P. Čížik, Kozlovački, Aleksić, Tripković; v strede zľava: Čerňoš, Šalipurović, Gigović, Bogunović; v drepe zľava: Kováč, Đoković, Ćirić, D. Čížik, Ivanišević

Pekár Pavel Povolný, niekdajší hráč Doliny (vľavo), odovzdal predsedovi Miroslavovi Kováčovi emblém šampióna upečený z chlebového cesta Predseda OFZ Kovačica – Opovo Predrag Perović odovzdal veľký pohár kapitánovi Doliny Bojanovi Tripkovićovi

Záruka istoty brány Doliny je v ich rukách: brankári Dušan Aleksić, Vladimir Rastović (tréner brankárov), Dejan Jevtić, Miodrag Kozlovački (zľava)

Majstri roštu od rána okrúcali na ražňoch dvoch býkov...

ŠÍD Mestečko Šíd počítajúce okolo 15-tisíc obyvateľov sa nachádza v západnej časti Sriemu asi 70 km juhozápadne od Nového Sadu. Prvé historické zmienky o ňom sú z 18. storočia, keď bol súčasťou Podunajskej vojenskej hranice. Je bohatý na archeologické nálezy. V 18. a 19. storočí sa prisťahovali Srbi a Rusíni a neskôr aj Slováci zo Selenče a Pivnice. Príchod prvých slovenských rodín bol v r. 1810. Hybnou silou náboženského a spoločenského života bola a je Slovenská evanjelická a. v. cirkev založená r. 1894. Prvý slovenský kultúrny spolok založili r. 1913 pod názvom Slovenský čítací spolok. V období rokov 1945 až 1948 v Šíde existovali tri slovenské spolky: Slovenský čítací spolok, Československá beseda a MOMS a na ich základoch vznikol SKOS Jednota Šíd. Slovenský jazyk sa vyučuje fakultatívne v dvoch základných školách a od r. 2009 aj na Gymnáziu Savu Šumanovića. Rádiostanica Šíd začala vysielať r. 1969 a má aj vysielanie v slovenskom jazyku. Šport je zastúpený predovšetkým prostredníctvom FK Radnički a FK Jednota, a aktívne sú aj cyklistické združenia Šíd a Jednota. V. Dorčová-Valtnerová