Hlas 26 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4601/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 28. 6. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Laureátky Stretnutia pod lipami 2014

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Víkendové vkusy a pokusy

Žnú úspechy

Z obsahu

28. 6. 2014 | 26 /4601/

Uzávierka čísla: 25. 6. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Podpora Hlasu ľudu na kúpu Neografie 6 Opravný rozpočet ako záchrana pred bankrotom 6 Transparentnosť, demokracia a akcia 7 Prvé negociačné kapitoly

8 NAŠA TÉMA 8 Spomalená plavba medzi normou a praxou 9 Nezáujem silnejší než právo

11 ĽUDIA A DIANIA

Na skromnej slávnosti v Aradáči v pondelok 23. júna predsedníčka NRSNM Anna TomanováMakanová predsedníčke MOMS Aradáč Anne Bagľašovej odovzdala kľúče domu, ktorý NRSNM kúpila pre potreby aradáčskeho Kultúrneho centra, MOMS a Spolku žien Ruža. (s. 5) V. Hudec

11 Podnikateľský most medzi Srbskom a Rakúskom 12 Politika srbským spôsobom 13 Čakajú na krajšie počasie 20 Mince študentského úspechu

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Úsilie ocenené na Slovensku

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Prémie za vysoko kvalitnú pšenicu? 24 Nový prístup EÚ k pestovaniu GMO 26 Boj proti prvej generácii vijačky kukuričnej

31 KULTÚRA

Mladšia skupina DFS Govličky Kultúrneho centra Aradáč, ktorá zatancovala pôvodný tanec Smrtnuvania, na Zlatej bráne 2014 získala Zlatú plaketu a sošku NRSNM. (s. 32 a 33) E. Šranková

31 Čoraz staršie a vždy mladé 32 Úspech zožali Aradáčania 34 Jarné nôty na oslavu hudby

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Kysáčania sa vedia radovať 46 Hajdušičania oslávili postup 47 Titul v Ľube 50 Vyrastajú noví šampióni Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

Tradične na Svetový deň hudby 21. júna v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia odznel v poradí už 18. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty. Medzi účastníkmi – laureátmi i republikových ocenení – bol aj orchester ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. (s. 34) A. Francistyová

Editoriál

Žiť s hudbou

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Neografia tlačiareň s. s r. o. – v konkurze Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Foto: z archívu MOMS Petrovec

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

A znovu sme mali Svetový deň hudby. Kto ju má rád, dožičí si sviatok každý deň, nečaká iba na 21. jún. A keď nastúpi ten, vychutná si ho do bodky.

kvelý program pre záujemcov pripravili organizátori 18. ročníka Festivalu vážnej hudby Jarné nôty. Presne na Svetový deň hudby. V Slávnostnej sieni petrovského gymnázia sme sa cítili priam svetovo. A nielen kým zneli zvuky flauty, huslí, klavíra, celých orchestrov, kým naše deti hrali diela svetových skladateľov či znalecky upravené zmesi slovenských ľudových piesní... Veru aj vtedy, keď hudba len doznievala a moderátorka Andrea zahlasovala nové body – kým počítala úspechy mladých hudobných talentov z prestížnych súťaží. Každé ocenenie poteší, ale vieme si predstaviť neopakovateľné čaro chvíle, keď pri vyhlásení najlepších na republikových či medzinárodných súťažiach v Belehrade, Požarevci, Valjeve, Subotici, Ube, Kragujevci, Sente, Šabci zaznejú naše mená: Ela, Alenka, Marína, Anna, Dária, Annamária, Juraj, Marko, Marijana, Anita, Marek... Keď piatykrát zaradom najlepším v Srbsku sa stáva žiacky orchester z Kovačice. Tlieskali sme uplynulú sobotu ešte raz Maríne Cerovskej aj za získanie štipendia nórskej vlády, čo pre ňu znamená pobyt v Toppenkurzene na dvojtýždňovom seminári pre talentovaných mladých huslistov z celého sveta. Aj Jurajovi Súdimu ml. za víťaznú vlastnú skladbu pre husle na detskom festivale Fedemus. Boli sme hrdí na huslistku Anitu Petrákovú so vzácnou skúsenosťou z internacionálneho symfonického orchestra stredoškolákov Európy. Od mladého klavírneho virtuóza Mareka Stupavského, čoskoro študenta Vysokej školy múzických umení v Bratislave, ktorý má za sebou už šnúru sólistických koncertov, si už pomaly budeme pýtať autogram... K hudbe treba mať vzťah, bez talentu to už vôbec nejde. Preto vieme, že mladí hudobníci sa na túto cestu vybrali z vlastnej vôle. A s potešením sledujeme ich rast, zdokonaľovanie techniky, obohatenie repertoáru o zložitejšie skladby. Poteší nás, keď mladú huslistku Anitu, najprv len členku kovačického žiackeho orchestra, po čase môžeme sledovať už ako vynikajúcu sólistku, že Leonóra, doterajšia členka selenčského orchestra, je teraz už jeho vicedirigentkou... Dobre je, že sa deti venujú hudbe, dobre je, že sa s nimi robí sústavne, že v mladom veku okúsia aj tú krásu, čo zošľachtí mladú dušu. Bez ohľadu na to, ako rýchlo – a či vôbec – z tohto opojenia vyrastú, budú bohatší o nové poznanie. Aj v dospelom veku sa budú vedieť tešiť z hudby. Nestanú sa zo všetkých profesionálni hudobníci, ale Bachove, Mozartove, Brahmsove kantáty, etudy, menuety, sonáty im vždy pripomenú pekné životné skúsenosti: prvý hudobný nástroj – možno iba vypožičaný alebo trochu opotrebovaný, potom ten prvý vlastný – vysnívaný novučičký nový, tvorivú trému pred vystúpením, potlesk divákov v slávnostných či koncertných sieňach... Ten hrejivý pocit ich vždy poteší. Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 26 /4601/ 28. 6. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Falzifikáty Michal Ďuga

www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Policajné záležitosti Anna Lazarevićová

týchto dňoch sa znovu v tlači skloňuje vierohodnosť diplomov. To však, čo znepokojuje, je konštatácia, že je v Srbsku každý desiaty diplom falzifikát. Totiž podľa údajov z roku 2012, ktoré zverejnila tlačová agentúra Tanjug, asi desať percent fakultných diplomov v Srbsku sú falzifikáty. Pravdaže, znepokojilo to aj Ministerstvo osvety Srbska, a s cieľom zamedziť tú prax zahlásili, že Komisia pre akreditáciu a overovanie kvality získa oveľa väčšie kompetencie po zmene Zákona o vysokom vzdelávaní. Ministerstvo osvety totiž už roku 2012 počas previerky 2 000 diplomov vydaných v Srbsku pre istý čiernohorský podnik odhalilo asi 10 percent falzifikátov, vyhlásil vtedy náčelník Republikovej osvetovej inšpekcie Velimir Tmušić. Dokonca tvrdil, že sú diplomy alebo falšované, alebo ich vydali ustanovizne či robotnícke univerzity, ktoré na tú činnosť nemajú povolenie. Toho času verejnosť znepokojuje aj tvrdenie Rady pre monitoring, ľudské práva a boj proti korupcii Transparentnosť, že v Srbsku má falšovaný diplom veľký počet štátnych úradníkov, čo pred tromi dňami znova podnietilo ministra osvety Srđana Verbića, aby sa tejto problematike dôkladnejšie venoval. Zahlásil, že zmenami Zákona o vysokom vzdelávaní získajú väčšiu právomoc aj nezávislé telesá, ktoré budú, okrem iného, overovať aj kvalitu diplomov. Dokonca aj spomínaná Komisia pre akreditáciu a overovanie kvality bude dodatočne posilnená, vrátane finančnej stránky, aby bola čím účinnejšia, lebo sa doteraz predovšetkým zaoberala akreditáciou vysokých škôl. Nezostáva nám nič iné, ako tomu veriť, lebo nedávno odhalené falzifikáty len nasvedčujú o novom porušovaní etických noriem niektorých univerzít, ktoré sú ničím iným ako hanbou vysokého školstva v našej krajine.



ielenže sa polícia zaoberá politikou a sama sebou, ako ju nedávno obvinili, ale sa aj občania chtiac-nechtiac dostali do situácie, že sa im policajné zmeny a dilemy vnucujú ako téma, ktorej sa nedá vyhnúť. Odvolanie piatich náčelníkov polície vykonané na spôsob, aký sme videli pred týždňom, nebolo možné ignorovať. Po prvé preto, že sa občanom najprv na danú tému prihovoril prezident Nikolić, ktorý sa takto zvykne prihovárať národu spravidla len vtedy, keď ide o mimoriadne významnú celoštátnu záležitosť, ktorú treba riešiť. A po druhé preto, že premiér Vučić na tlačovke okrem informácie o zmenách na vrchole polície ozrejmil aj niektoré iné veci. Výsledok je zatiaľ taký, že namiesto doterajších funkcionárov v čele policajných správ máme ich zástupcov, ktorí túto funkciu budú plniť do voľby nových náčelníkov. Logicky sa nastoľuje otázka, čo sa odvolaním alebo vymenovaním nových ľudí do vedúcich policajných funkcií dosiahlo, zmenilo alebo zlepšilo? Väčšina zasvätených do policajných vecí tvrdí, že nič podstatné. Aspoň zatiaľ. Mohlo by sa zmeniť, keby funkcie náčelníkov prebrali lepší profesionáli od tých



doterajších, vzhľadom na to, že na prácu niektorých z nich premiér nemal pripomienky, naopak. Mohlo by sa takisto zmeniť, keby sa práca polície organizovala na nových základoch, ale to sa považuje za menej pravdepodobné. Nie je však ani vylúčené, keďže podpredsedníčka SNS Jadranka Joksimovićová tvrdila, že stranícke (pokrokárske) kádre nemajú prioritu pri voľbe na vysoké policajné funkcie. Za najpravdepodobnejšiu sa považuje kontinuita v doterajšej práci, ibaže s novými náčelníkmi. Tým skôr, že doterajší direktor polície zostal v kresle naďalej, nebol ani odvolaný, ani nepodal demisiu. A všetko ostatné, čo sa udialo, si mnohí vysvetlili ako čistku, čiže spôsob, ako z polície vytlačiť Dačićových ľudí. V tejto súvislosti sa ozval aj bývalý prezident Boris Tadić, ktorý vyjadril mienku, že by zodpovednosť ako (bývalý) minister vnútorných vecí mal znášať aj sám Dačić. Prvý podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Ivica Dačić vyhlásil, že podporuje zmeny vo vedení polície, a doložil, že sa mali uskutočniť už oveľa skôr. Sám ich vraj ako minister vnútra nemohol uskutočniť, lebo vtedy na to neexistovala politická vôľa. Tadićove slová nazval príkladom politického pokrytectva a úplnej amnézie a prízvukoval, že Tadić bol ten, kto chránil policajné

vedenie pred zmenami. Na tlačovke venovanej zmenám vo vedení polície premiér Vučić hovoril aj o (ne)úspešných akciách zameraných proti drogovým dílerom, za čo môže únik informácií z najvyšších miest v samej polícii. K tomu pohoršene uviedol, že v obchodovaní s drogami vyniká istý narkobarón Kosmajac, za stíhanie ktorého sa pri tejto príležitosti zvlášť zasadzoval. Neprešiel deň a médiá zverejnili, že dotyčný pán odcestoval do Čiernej Hory, celkom legálne, so slovenským pasom v ruke, keďže naňho nebol vydaný zatykač a niet žiadnych zákonných prekážok, ktoré by ho v tom znemožnili. Zostala len otázka, prečo premiér o nedotknuteľnom dílerovi hovoril vo verejnosti? Či preto, aby sa pochválil, že je informovaný o situácii, alebo preto, aby ukázal, že je polícia neschopná. Dosiahol len to, že sa menovaný utiahol na bezpečnejšie miesto a zostal nedotknuteľný naďalej. Do celej veci okolo zmien v polícii sú zamiešaní aj „páni“ Šarić a Čume, ktorých výpovede zrejme padajú na úrodnú pôdu. Spomína sa aj čiernohorský premiér Milo Đukanović, o úlohe ktorého si nikto nie je celkom načisto, takže by bolo zbytočné predpokladať a hádať čokoľvek. Z jednoduchého dôvodu, že čím sa nám viac vysvetľuje, tým menej tomu rozumieme.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

IVAN GERGINOV, NÁMESTNÍK KOMISÁRA PRE UTEČENCOV A MIGRÁCIE

Počet azylantov stúpa Oto Filip – Zdá sa, že v poslednom období naša krajina láka viac azylantov v porovnaní s inými balkánskymi krajinami? – Prílev je veľký, počet žiadateľov o azyl v Srbsku stále stúpa. V tejto chvíli je situácia, žiaľ, taká, že si azda nik z nich skutočne nepraje získať ho u nás. Hlavne im je to ochranné opatrenie pred ne-

Informačno-politický týždenník

jakými sankciami, ktoré by ich mohli postihnúť ako ilegálnych migrantov. Vravím to, žiaľ, lebo sa všetci oni v prvom rade upriamujú na bohaté európske štáty. Ja by som bol skutočne rád, keby nás úprimne žiadali o azyl,

lebo by to znamenalo, že sociálna pomoc dosahuje u nás sumu tisíc eur a skromný plat dvetisíc eur. Musíte súhlasiť, že sme však veľmi ďaleko od takejto situácie. Ale ako štát máme v každom prípade povinnosť starať sa o ľudí domáhajúcich sa azylu. Keď ide o to, mali sme a máme aj problémy s ubytovacími a inými kapacitami, ktoré sa snažíme prekonať. V tejto chvíli je stav v kolektívnych strediskách, keď ide o počet žiadateľov, pri čísle 45l. • TÝŽDEŇ •

NA ZASADNUTÍ NRSNM V ARADÁČI

Podpora Hlasu ľudu v kúpe Neografie Vladimír Hudec

vy, avšak po ujasnení zo strany riaditeľa a konkurzvod 20. zasadnutia ného správcu Neografie Národnostnej rady sloJasminy Mašulovićovej venskej národnostnej boli jednohlasní v mienke, menšiny, ktoré bolo v ponže Hlas ľudu v tom treba delok 23. júna v Aradáči, podporiť, a dali svoj súmal slávnostný charakter. hlas, aby v konkurznom Predsedníčka NRSNM Anna konaní kúpil Neografiu. Tomanová-Makanová toNárodnostná rada na tiž predstaviteľom lokálnej pondelkovom zasadnua miestnej samosprávy inštití v Aradáči zrušila Fond túcií a spolkov na znak vďaky pre vydavateľskú činnosť za spoluprácu a príspevok k v slovenskej reči Slovenaktivitám NRSNM udelila moské tlačené slovo, ktorý nografiu venovanú desiatemu bol založený pre financovýročiu založenia NRSNM a vanie detského časopisu symboly. Nuž a potom ToZornička. Predsedníčka manová-Makanová v mene Tomanová-Makanová vyNRSNM a Anna Bagľašová Vďaka za spoluprácu s NRSNM patrí aj aradáčskej základnej škole, v mene ktorej svetlila, že po fonde viac darček prijal riaditeľ Dragan Valeri a Mária Viliačiková v mene nejestvuje potreba, lebo aradáčskeho kultúrneho centra, jasná. Školský výbor rozhoduje, z Kysáča, aby sa Národnostná rada vychádzanie Zorničky do budúcna MOMS a Spolku žien Ruža podpísali keď zabezpečí mienku kolektívu v patričných orgánoch mesta Nový bude financované z pokrajinského zmluvu o dávaní, resp. prijímaní a Národnostnej rady. V Kysáči však tú Sad dožadovala zamestnania mat- rozpočtu. Nuž a keď sa zrealizuje na používanie domu, ktorý Ná- procedúru nedodržali, lebo Školský rikára v tejto osade. kúpa Neografie zo strany NVU Hlas Väčšinou hlasov schválili aj päť- ľudu, vydavateľské práva Zorničky rodnostná rada kúpila pre potreby výbor rozhodoval, aj keď nemal aradáčskych ochotníkov, matičiarov mienku NRSNM, a v tom je základný mesačnú finančnú správu. Na kon- budú prenesené na túto ustanoa spolku, na čo vyčlenila 560-tisíc problém, a Výbor pre vzdelávanie sa štatáciu Jána Paula, že trovenie vizeň. dinárov. Prítomných hostí privítal, ocitol v nepríjemnej situácii. Myslím prostriedkov nie je transparentné, Národnostná rada slovenskej náúspešnú prácu im doprial a vyjadril si, že by výbor musel mať vypraco- a otázku, prečo nedostal žiadané rodnostnej menšiny v pokračovaní prianie, aby častejšie prichádzali vané jasné kritériá,“ konštatoval Ján informácie o trovení prostriedkov väčšinou hlasov (štyria členovia sa do Aradáča aj predseda Rady MS Brna. Konečnú mienku o kandidát- na jednotlivé účely, predsedníčka zdržali hlasovania) verifikovala aj kach na riaditeľku v kysáčskej škole NRSNM odpovedala, že každý člen, pravidlá festivalov osobitného výNikola Josimov. V pracovnej časti zasadnutia však vyjadrí Výbor pre vzdelávanie, a tak aj Ján Paul má právo prísť do znamu pre slovenskú národnostnú NRSNM schválila správy o päťme- v kompetencii ktorého sú tieto zá- miestností rady a skúmať všetko, čo menšinu. Predtým Ján Slávik, ideosačnej činnosti výborov pre kultúru, ležitosti. Na otázku Ľubora Stupav- ho o činnosti tejto inštitúcie zaujíma. vý tvorca detského festivalu Zlatá informovanie, vzdelávanie a úradné ského predsedníčka VPV Svetlana To potvrdila aj účtovníčka Jasmina brána, vyslovil celý rad pripomienok používanie jazyka a písma. Predtým Zolňanová dôkladne ozrejmila aj Mašulovićová, ktorá ešte vysvet- k pravidlám tohto festivalu a zásadsa však rozprúdila živá diskusia problematiku udeľovania štipendií lila, že po ňu prichádzali žiadosti né pripomienky mali aj členovia v súvislosti s problematikou voľby slovenského štátu zahraničným štu- politických strán a združení Slová- rady zo Starej Pazovy. Na tomto riaditeľa Základnej školy Ľudovíta dentom pre štúdium na Slovensku. kov, ktoré nemajú žiadne spojenie zasadnutí sa nimi nezaoberali a Štúra, kde sa situácia, ako bolo po- Uviedla, že sa komisia riadi výlučne s NRSNM. „My sme poverencovi predsedníčka NRSNM všetkých, čuť, príliš skomplikovala, keďže sú úspechom študentov, pretože je pre informácie verejného významu ktorí majú pripomienky, vyzvala, dve kandidátky, z ktorých jednu to tak odsúhlasené Ministerstvom vysvetlili, v čom je problém, a žia- aby ich zaslali v písanej forme, že podporuje kolektív a tú druhú Škol- zahraničných vecí a Ministerstvom dané informácie sme mu doručili, všetky budú zvážené a prípadne ský výbor. Členovia NRSNM hlavne školstva SR. „Od uprednostňovania takže ich politické strany a združenia zaradené do pravidiel. Celkom na analyzovali, mienka ktorého telesa tzv. deficitných kádrov sa upustilo tam môžu dostať informácie, keď záver vymenovali aj komisiu pre je závažnejšia, či kolektívu alebo preto, že nejestvuje žiadna záruka, poverenec ohodnotí, ktoré sú to in- súpis majetku a inventáru, vrátane školskej rady a komu by sa v takej si- že sa tie kádre po ukončení štúdia formácie, ktoré môžu byť dostupné obrazov a artefaktov v Pamätnom tuácii mala prikloniť NRSNM. Pokým sem aj vrátia, a druhý dôvod je to, verejnosti,“ povedala Mašulovićová. dome Martina Jonáša v Kovačici. Riaditeľ Hlasu ľudu Samuel Žiak jedni mienili, že treba rešpektovať že nám jednotliví študenti trochu Inak 25. júna vypršal štvorročný mienku Školského výboru, v ktorom nepoctivým spôsobom chceli do- dôkladne vysvetlil celkovú prob- mandát tohto zloženia NRSNM. rada má delegovaného svojho pred- skočiť, a to tak, že sa prihlásili na lematiku v súvislosti so statusom V nastávajúcom období už bude staviteľa (Pavel Rohárik a Jarmila štúdium pre deficitné povolania kapitálu tlačiarne Neografia v Báč- pôsobiť iba ako technická, čiže Ćendićová), iní zastávali mienku, a keď štipendium dostali, žiadali, skom Petrovci, ktorá je v konkur- bude realizovať plán a program bez že treba rešpektovať mienku kolek- aby si zmenili študijný odbor a za- ze, a informoval členov NRSNM, možnosti rozhodovania, takže toto tívu, lebo sa riaditeľovi ľahšie robí písali sa na fakultu, na ktorej vlastne že Hlas ľudu mieni kúpiť majetok zasadnutie pravdepodobne bolo v kolektíve, ktorý ho podporuje chcú študovať,“ povedala. Rada tejto tlačiarne. Niektorí členovia aj posledné zasadnutie v tomto (Ladislav Petrovič). „Procedúra je akceptovala aj návrh Jána Slávika síce vyjadrili určité dilemy a oba- zložení.

• TÝŽDEŇ •

26 /4601/ 28. 6. 2014

Týždeň ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

Opravný rozpočet ako záchrana pred bankrotom Jasmina Pániková

j keď všetci očakávali, že sa zasadnutie Zhromaždenia AP Vojvodiny bude niesť v znamení rekonštrukcie vlády, predsa bolo v znamení opravného rozpočtu a správy o minuloročnom pôsobení pokrajinských fondov a inštitúcií. Poslanci Zhromaždenia APV vo štvrtok 19. júna schválili opravný rozpočet na tento rok. Pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman v zdôvodnení ozrejmil, že je schválenie opravného rozpočtu nevyhnutné pre doriešenie výdavkov vodohospodárskych podnikov, ktoré boli zúčastnené v ochrane pred záplavami v pokrajine. Opravný rozpočet navrhol Goran Ješić, tajomník Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodo-

Opravný rozpočet inicioval Goran Ješić

hospodárstvo a lesníctvo, ktorý podal demisiu. Jeho schválením sa rozpočet na bežný rok zvýšil o 382 miliónov dinárov, z čoho viac ako 281 miliónov dinárov bude usmernených rezortnému sekreta-

riátu, pokým 100 miliónov dinárov bude vyčlenených do rozpočtových rezerv. O návrhu opravného rozpočtu sa členovia opozície tentoraz nevyjadrili jednotne. Poslanci Srbskej

radikálnej strany a Novej demokratickej strany podporili návrh, kým SNS, DSS a poslanecká skupina SPS-PUPS-JS-SDPS sa nezúčastnili v hlasovaní, aj keď sa všetci uzhodli, že je potrebné pomôcť vodohospodárskym podnikom, ktoré priložili ruky v záplavách. Takmer všetci vyjadrili nespokojnosť s tým, že materiál o opravnom rozpočte dostali príliš neskoro, že sa v navrhnutom rozpočte neuvádza precízne, koľko prostriedkov je strovené, ako aj to, že sa v pokrajinskom parlamente neuskutočnilo ani jedno zasadnutie venované záplavám vo Vojvodine. Šéf poslaneckej skupiny LSV Branislav Bogaroški vyhlásil, že tentoraz nešlo o klasický opravný rozpočet, ale skôr o intervenciu, aby sa zachránili pred bankrotom vodohospodárske podniky, ktoré podľa neho vynaložili maximálne úsilie v záplavách. „Žiaľ, reagujeme post festum. Bolo by osožnejšie, keby sme v rozpočte určili väčšie prostriedky pre tieto podniky, ale keďže sa to nestalo, myslím si, že sa aj týmto spôsobom môžu vyriešiť určité problémy,“ povedal o. i. Bogaroški.

DESIATA ROČNÁ SPRÁVA O REALIZÁCII ZÁKONA O SLOBODNOM PRÍSTUPE K INFORMÁCIÁM VEREJNÉHO VÝZNAMU A ZÁKONA O OCHRANE OSOBNÝCH ÚDAJOV

Transparentnosť, demokracia a akcia Oto Filip

Na skutočnosť a medzinárodne ko aj mnouznané kvality hé iné, Zákona o sloi transpabodnom prísturentnosť je obpe k informácilasťou a školou, ám, ako i na fakt, ktorú stále zvláže je vlani až 93 dame: raz veľmi percent podaní úspešne, inokedy úspešne riešemenej. Ak pred ných, poukázal necelými desiatina nedávnej premi rokmi, vlastne zentácii ročnej v roku 2005, bolo správy o uplatu poverenca len není dvoch zá438 predmetov Poverenec Rodoljub Šabić konov Rodoljub týkajúcich sa sloŠabić, poverenec bodného prístupu informáciám, pre informácie verejného významu respektíve ochrany osobných a ochranu osobných údajov. Na údajov, vlani ich jeho úrad mal konferencii prebiehajúcej v Paláci až 9 903 – 7 377 v oblasti voľného Srbska v Novom Belehrade za účasti prístupu k informáciám a 2 526 vo početných spoločenských vládnych sfére ochrany osobných údajov. a mimovládnych činiteľov, deleJe to o približne 30 percent viac gácie Národného zhromaždenia, ako v roku 2012. ochrancu občanov, tiež predsta-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

viteľov Európskej únie a medzinárodných organizácií, bolo počuť aj čosi iné. Napríklad to, že sa mnohí zaoberajú spracovaním osobných údajov, pričom pre mnohé z týchto spracovaní neexistuje zákonný rámec, ani súhlas osôb, na ktoré sa tie vzťahujú. Na strane druhej, náchylní sme aj to, čo načim, aj to, čo nenačim, vyhlasovať za tajomstvo, čo poverenec Šabić polovážne skomentoval slovami, že tajomstiev máme azda viac než NATO pakt. Jedno zo základných ľudských práv, to na súkromie, je čoraz viac ohrozené, zvlášť v tejto ére moderných komunikácií. Jedným z najvýraznejších problémov je prax pomalého alebo dosť pasívneho postoja príslušných orgánov k odstráneniu prekážok, už roky škodiacich primeranej realizácii práva. Je taký názor, že je Zákon o ochrane osobných údajov deravý sťa švajčiarsky syr, kým

je ten o ochrane tajných údajov nekvalitný a ťažko sa dá uplatniť. Jedným z výrazných problémov je, že rozhodnutie poverenca, keď ide o informácie verejného významu, nie je konečné a výkonné a malo by byť. V tom možno objaviť prvú príčinu a dôvod, prečo moc za posledné tri roky neviedla žiadne priestupkové konanie proti narušovateľom uvedeného zákona. S cieľom dosiahnuť nápravu tam, kde sa to dá, poverenec navrhol celý rad odporúčaní, v prvom rade Národnému zhromaždeniu (štyri) a vláde Srbska (trinásť odporúčaní). Vychádza z toho, že by odstránenie doteraz evidovaných prekážok vo sfére lepšieho prístupu k informáciám znamenalo ešte lepšie výsledky na pláne demokratickej kontroly moci verejnosťou, taktiež v oblasti boja proti korupcii a rôznym zneužívaniam. Hlavne o tom sú spomínané dva zákony. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Prvé negociačné kapitoly

Hlboké zlo

ie tragické príbehy píše hlboké zlo, život a kríza a zdá sa, že uplynie ešte dosť času, kým ich bude o poznanie menej. Vlani u nás až 49 príslušníčok nežnejšieho pohlavia, z čoho desať vo Vojvodine, vlastným životom doplatilo na zlé partnerské vzťahy. Predtým mnohokrát zažili rôzne formy ublíženia telesného, sociálneho, ekonomického, sexuálneho, emocionálneho, inštitucionálneho. Napriek všetkým mýtom a tiež ospravedlneniam, povahy, že údajne najčastejšie ide len o hádky alebo o súkromné záležitosti, do ktorých iných nič, jasné je, že prvým predpokladom, ako problém domáceho násilia eliminovať, je dostať ho do povedomia ľudí, a potom ho začať reálne a komplexne riešiť. Hoci je každá situácia špecifická, čosi platí pre všetky: neostávať s tým, čo sa deje v živote, sám. Už tu sa začína priestor pre strategicky založenú širokú spoluprácu všetkých: rodiny, vzdelávacích a • TÝŽDEŇ •

Oto Filip

sociálnych ustanovizní, polície, justície, nemocníc, bezpečných domov... Jedným zo spôsobov boja proti domácemu násiliu je i viac rokov trvajúci pokrajinský projekt s názvom Ku komplexnému systému pre zamedzenie násilia páchaného na ženách vo Vojvodine. Pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin uznáva síce, že je mnoho násilia všade vôkol nás, no ako pozitívny moment hodnotí skutočnosť, že sa tento problém deň čo deň viac dostáva do povedomia ľudí. Je to jeden zo základov nápravy. Tým ďalším by mali byť oveľa vyššie, prísnejšie tresty pre páchateľov násilia akéhokoľvek druhu, včítane domáceho a partnerského. Bez zmeny trestnej politiky na úrovni štátu v spomínanom smere, budeme stále, ešte dlho stŕpať, čo všetko nám nové celoročné údaje, týkajúce sa partnerského násilia, prinesú.

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

členských štátov. Zásada voľného pohybu tovaru teda znamená, že pohybu tovaru v rámci EÚ nemožno brániť akoukoľvek prekážkou. A význam jednotného trhu je nielen v spomínanom odstránení prekážok, ale aj vo vzniku nových pracovných príležitostí, tým i v raste celkovej prosperity únie. Ďalšou, v poradí druhou kapitolou, je voľný pohyb pracovníkov, v podstate znamenajúcou, že občania EÚ z jednej členskej krajiny môžu pracovať v inej členskej krajine. V praxi zamestnávatelia sa na tzv. pracovníkov migrantov musia dívať a správať sa k nim rovnakým spôsobom – ohľadom pracovných podmienok, sociálnych a daňových úľav – ako aj v prípade domácich robotníkov. Treťou kapitolou je právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby. Ide o to, že pristupujúca krajina musí zabezpečiť právo podnikateľského usadenia sa pre štátnych príslušníkov EÚ a právne osoby únie z ktorejkoľvek jej členskej krajiny. Okrem toho

Ďuro Varga

rajina nárokujúca stať sa čle- k najväčším na svete. Stimulovaním nom Európskej únie napreduje obchodu v rámci EÚ, znižovaním k tomu rokovaniami o jed- nákladov obchodných transakcií notlivých kapitolách. Keď sa kritériá definované jednou z kapitol splnia, príslušná oblasť sa uzaviera a pristupujúca krajina sa venuje kapitole ďalšej. Samozrejme, má i možnosť súbežne sa angažovať na realizácii kritérií z viacerých oblastí. V niekoľkých pokračovaniach zostáva stručne ozrejmiť podstatu Vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport každého z tridsaťpäť krokov, ktoré treba zdolať na a zvyšovaním produkcie prispieva k európskej prosperite. Jednotný ceste eurointegrácie. Prvou kapitolou prístupového trh únie vychádza z predpokladu, procesu je voľný pohyb tovaru. že tovar, ktorým sa obchoduje Európsky vnútorný trh so stovka- na trhu jedného členského štátu, mi miliónov spotrebiteľov patrí môže voľne prechádzať do iných

kandidátska krajina musí zabezpečiť i slobodu poskytovania cezhraničných služieb. Právne výdobytky únie tiež harmonizujú pravidlá, ktorými sa zabezpečuje vzájomné uznávanie kvalifikácií a diplomov medzi členskými krajinami. Voľný pohyb kapitálu je názov štvrtej oblasti. Znamená to, že okrem voľného pohybu tovaru a pracovníkov budúca členská krajina musí odstrániť, s určitými výnimkami, všetky prekážky pohybu kapitálu: tak vnútri Európskej únie, ako aj medzi členskými krajinami a tretími štátmi. Smernica o boji proti praniu peňazí a financovaniu teroristov žiada od bánk a iných podnikateľských činiteľov identifikovať zákazníkov a prihlásiť jednotlivé transakcie, zvlášť tie veľkej finančnej alebo inej hodnoty. Kľúčovou požiadavkou v boji proti finančnej kriminalite je vznik účinných administračných kapacít, ako i kapacít na realizáciu iných opatrení, vrátane spolupráce dozorných telies, polície a justície. (V budúcom čísle: Verejné obstarávanie a obchodné právo)

26 /4601/ 28. 6. 2014

Naša téma Spomalená plavba medzi SLOVO DALO SLOVO: EVA VUKAŠINOVIĆOVÁ, ZÁSTUPKYŇA POKRAJINSKEJ OMBUDSMANKY PRE OCHRANU PRÁV

Oto Filip

ákladným hodnotením zo Správy pokrajinského ombudsmana za rok 2013 je, že sú práva národnostných menšín také a tam, kde boli aj rok predtým – nezmenené. Skutočnosť potešujúca alebo znepokojujúca? Po odpoveď na túto dilemu, prípadne aj na niektoré iné, nebolo treba ísť ďaleko. Len k brehom Dunaja neďaleko mostu Varadínska dúha v Novom Sade, kde sídli úrad pokrajinskej ombudsmanky a jej zástupkyne poverenej ochranou práv národnostných menšín Evy Vukašinovićovej. – Poďme najprv od všeobecného ku konkrétnemu: od stručného prierezu oblastí významných pre menšinové pôsobenie… – Pre všetky štyri oblasti je príznačná existencia regulatívu, ktorý je viac-menej dobrý, no sú v ňom

i niektoré nezladené záležitosti prejavujúce sa v praxi. Možno sú najväčšie problémy pri úradnom používaní jazykov a písiem. Sú aj problémy vo vzdelávaní, no tie nie sú natoľko späté s praxou, koľko, žiaľ, s neadekvátnym počtom žiakov, ktorí sa rozhodujú mať vyučovanie v materinskej reči. Je, samozrejme, i problém v oblasti informovania. Celé roky rozprávame o privatizácii menšinových médií. Ako inštitúcia ombudsmana máme obavy, že transformácia bude znamenať ich zánik, najmä preto, že sú v špecifickej pozícii. Na strane druhej sme si vedomí toho, že je privatizácia trendom, ktorý si príde na svoje, a preto sme zástancami niektorých modalít. Či sa to rieši tak, že sa menšinové médiá budú môcť uchádzať o niektoré projekty za priaznivejších podmienok, či pôjde o istý druh afirmatívnych opatrení, alebo orien-

táciou bude, aby vlastníctvo bolo istým druhom kompromisu, no v každom prípade sa pri procese ich privatizácie musí dbať na špecifickosti. Na to, že nemôžu podnikať za trhových podmienok, majúc na zreteli, komu sú určené, či na počet konzumentov ich obsahov. Musíme dobre pouvažovať nad tým, mať aj viaceré stratégie, ako na to. – A oblasť kultúry? – Pre všetky menšiny veľkým zlomom bol prechod zo stabilného rozpočtového na financovanie projektové. Zvlášť sa to prejavilo na začiatku, keď si viaceré inštitúcie nedokázali dobre poradiť hlavne so stálymi nákladmi: na vykurovanie, prenájom miestností atď. Tí vynaliezavejší naďalej úspešne pôsobia, no aj ďalej sú problémy vzťahujúce sa napríklad na pravidlá vypisovania súbehov, možností uchádzať sa o ne. Často nie sú presne a dobre

S MICHALOM BALÁŽOM ZO STAREJ PAZOVY

Iným máme slúžiť za príklad Anna Lešťanová

šte na vlaňajšom okrúhlom stole Zachovanie slovenskosti v Srbsku / pre Sriem v Starej Pazove (22. novembra 2013) pazovskí matičiari poukázali na početné negatívne javy (neadekvátne vysielacie termíny v rozhlasovom a televíznom programe, nezamestnanosť, nedostatok alebo gramatické chyby v dvojrečových nápisoch a i.), respektíve na pozitívne fakty (jestvovanie cirkvi, Matice, spolku, základnej školy atď.), s ktorými sa stretávajú tamojší príslušníci slovenskej národnostnej menšiny. Staropazovčan Michal Baláž, podpredseda MSS pre Sriem, vtedy povedal, že Štatútom Obce Stará Pazova a Ústavou Republiky Srbsko sú zaručené všetky práva príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v tomto prostredí a dodal: „Problém je azda v nás samotných Slovákoch, že existujúce práva nevieme (či nechceme) uplatniť a jednoducho si myslíme, že to niekto urobí za nás. Moja mienka je, že sme v niektorých otázkach až príliš pasívni.“

www.hl.rs

Po niekoľkých mesiacoch sme sa na našu tému Kam sa podeli práva (ktoré – vraj – neslobodno zmenšovať) znovu rozprávali s Michalom Balážom. Podľa jeho mienky sa od usporiadania okrúhleho stola a stanovenia najvypuklejších problémov v meste, čo sa týka úradného používania jazyka Michal Baláž a písma, neurobilo mnoho. Hovorí, že už na nadchádzajúcich matičných zasadnutiach nastolí aj túto problematiku a spôsob samotnej realizácie, čiže adekvátneho reagovania. Michal Baláž, ktorý je veľkým bojovníkom za zachovanie slovenskosti na týchto priestranstvách, nám povedal aj to, že i najnovšie diania v zaplavenom Srbsku narušili, čo je i celkom pochopiteľné,

Informačno-politický týždenník

i pravidelné matičné aktivity. Aj sám spolu so svojimi spoluobčanmi ako dobrovoľník pobudol niekoľko dní na násypoch pri ochrane od záplavovej vlny na najohrozenejších punktoch v Srieme. „Priamo v teréne, v Starej Pazove, vidno, že sú také nedôslednosti napríklad pri dvojrečových nápisoch na štátnych, čiže verejných ustanovizniach. Niekde je to celkom v poriadku, zasa na iných ustanovizniach po slovensky nie je napísané vôbec nič, a ak áno, tak menším typom písma. Na tabuliach na parkoviskách nachádzame (ešte stále) gramatické chyby... My samotní pazovskí Slováci by sme sa mali do tohto viac zapojiť a poukázať, kde je eventuálny problém. Stará

stanovené súbehové kritériá, ich podmienky a postup, procesy sú nie vždy transparentné: nevie sa dôvod, prečo je niekto odmietnutý, prečo iný získal väčšie a druhý menšie prostriedky. – Čo by sa dalo podčiarknuť, keď ide o Slovákov? – V oblasti úradného používania jazyka a písma je najviac podaní našej inštitúcii. Povedala by som, že je práve táto pre slovenskú menšinu najzaujímavejšia. Dodnes sme neriešili otázku zápisu ženských mien alebo vôbec osobných mien do matičných kníh. Problémy sa javia aj pri vydávaní výpisov z dvojrečových matrík. Ďalším problémom je absencia odborných kádrov pri vedení konaní v slovenskej reči, čo je možnosť vyplývajúca zo skutočnosti, že je jazyk v úradnom použití. Niektorí občania sa toho dožadujú, no niet prekladateľských služieb,

Pazova, ako mesto, kde žijú početní príslušníci slovenskej národnostnej menšiny, by mala byť pozitívnym príkladom ostatným osadám – v ktorých žijú a pracujú Slováci – že aj to naše právo je fakticky možné dosiahnuť. Zákon je na našej strane a na to, či ho niekto vedome alebo nevedome nedodržuje, my v prvom rade ako matičiari musíme argumentmi poukázať a aj zareagovať,“ akcentoval náš spolubesedník. Podľa jeho názoru v Pazove je odborný káder na to, a je i dobrá spolupráca medzi slovenskými inštitúciami a ustanovizňami, ibaže, ako hovorí „predovšetkým potrebujeme iba trochu dobrej vôle a vytýčiť si prioritné ciele. V budúcnosti by nás veľmi malo zaujímať aj to, či na úrovni obce jestvuje Rada pre medzinárodnú spoluprácu a ako vlastne funguje“. Michal Baláž sa domnieva, že iba väčším angažovaním sa samotných čelných ľudí najmä v slovenských inštitúciách a ustanovizniach je možné aj túto problematiku doriešiť. Už aj s ohľadom na dobrú spoluprácu s obecným vedením a na skutočnosť, že nová národná poslankyňa v republikovom parlamente zo Starej Pazovy Libuška Lakatošová je zároveň podpredsedníčkou miestneho matičného odboru. • NAŠA TÉMA •

NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

kávam, že sa potom zákon zmení v časti vzťahujúcej sa na príslušnosti a že budeme mať čo k tomu spolu nostných s radami povedať. rád...? Práve z toho dôvo– Treba du sme zrealizovali kvitovať, viac prieskumov. že sa i tie Boli zamerané na obracali na lokálne samospránás. Naprívy, potom na saklad Národmotné národnostnostná rada né rady, teraz sú slovenskej upriamené na celmenšiny kovú retrospektívu pre probléich pôsobenia. Na my s uplatto, čo dosiahli, na n e n í m Zástupkyňa pokrajinskej Zákona o ombudsmanky Eva Vukašinovićová aké problémy pritom narážali, ako národnostných radách, konkrétne v súvis- ťažkosti prekonať. Veľmi seriózne losti so zápisom vlastníckych práv. to chystáme, lebo je tam ozaj veľa Národnostné rady na štarte ťažko otázok a dianí. Podnikáme mnoho dokázali realizovať všetky garanto- toho nielen s cieľom zhodnotiť, čo vané práva, takže sme sa mali na sa dialo, ale aj mať osožné návrhy čom spoločne angažovať. Zdolali vychádzajúce zo skúseností a posme to úspešne. Teraz sa jeden ich znatkov samotných národnostných cyklus končí, nasledujú voľby. Oča- rád...

normou a praxou niet peňazí, najmä v lokálnych samosprávach. Problém tohto druhu sa objavil konkrétne v mestečku Báč, kde istý občan trval na tomto svojom práve, priložil aj dokumenty v slovenskej reči, no svoje nároky realizovať nemohol. Preto treba dbať pri priberaní nových zamestnancov i na to, aby záujemcovia uchádzajúci sa o prácu v niektorých úradoch ovládali aj slovenčinu. – Čo hlavne spôsobuje priepasť medzi zákonnou normou a praxou? – My, ktorí sa zaoberáme otázkami menšín, si musíme byť vedomí skutočnosti, že nielen tie sú ohrozené. Máme takmer všade veľmi dobré predpisy, ktoré sa, žiaľ, takmer vôbec neuplatňujú: napríklad Zákon o rodovej rovnosti, Zákon o zákaze diskriminácie na pracovisku. Dajú vám výpoveď a zostane to bez ozveny. Veľakrát sa

príslušníci menšín sťažujú ombusmanovi z rovnakých dôvodov ako väčšina. Trápi ich nezamestnanosť, výpovede, konkurzy, komunálna infraštruktúra… Mám taký dojem, že sú príslušníci menšín v poslednom čase dosť apatickí, nevyužívajú svoje práva, a potom je darmo aj systém ochrany. Na prstoch jednej ruky možno napočítať, koľko súdnych sporov prebiehalo v rečiach menšín. Keď ide o spomínanú priepasť, vo všetkom sú prostriedky veľmi dôležité. A je tu aj nepochopenie a nedostatočná znalosť niektorých úradníkov, ktorí nie sú doma v predpisoch. Aj v samotných predpisoch sú problémy, lebo tiež nie sú vždy zladené, dokonca niekedy jeden vylučuje druhý. Náchylní sme voľbe horších riešení, tomu, aby sme na všetko mali akési svoje vysvetlenie. – Na záver by nebolo zle povedať čo-to aj o postavení národ-

PREPÁSLI JÁNOŠÍČANIA DEFINITÍVNE JEDINEČNÚ MOŽNOSŤ?

Nezáujem silnejší než právo Jasmina Pániková

edysi sa každú nedeľu predpoludním, v takmer každom dome v Jánošíku, mohla počuť slovenská hudba a z rozhlasových prijímačov dobre známe hlasy spoluobčianok prezentovali najnovšie správy. Spomenuté hlasy a hudba odznievali na vlnách Rádia Far v Alibunári prostredníctvom vysielania v slovenskej reči, na ktoré si občania Jánošíka nielen zvykli, ale aj pokladali za svoje – jánošícke. Najväčší rozmach toto vysielanie malo od roku 2001 po rok 2003. Potom postupne zanikali najprv živé vysielania, neskoršie aj tie, ktoré sa pripravovali s predstihom. Rádio Far síce po slovensky vysiela aj teraz, ibaže v rámci neho za tú polhodinku, koľko trvá, možno počuť iba slovenskú hudbu, nie aj slovenské hovorené slovo. Od založenia slovenského vysielania dodnes sa vystriedali početné hlásateľky. Najdlhšie pôsobila učiteľka srbčiny v penzii Anna Urbanová, ktorej hlas aj dnes po skončení vysielania pripomína poslucháčom, že počúvali „vysielanie v slovenskom jazyku na vlnách Far rádia“. • NAŠA TÉMA •

„Áno, pracovalo nás tu viac, ale najdlhšie som v rozhlase pobudla práve ja,“ hovorí Anna Urbanová. „Tri roky som každý týždeň pripravova-

– Tri roky som takmer zdarma pracovala v prospech šírenia slovenskej reči, – hovorí Anna Urbanová. la vysielanie a do rozhlasu som sa dostala z vlastnej iniciatívy. Nebola som spokojná s tým, ako to dovtedy znelo. Ponúkla som im pomoc a

môžem povedať, že som to robila takmer zdarma. Ten môj tzv. plat bol smiešne nízky, veď mi za mesiac zaplatili 300 až 1 200 dinárov. Chcela som však, aby sme aj my Slováci mali vysielanie v materinskej reči, keďže to právo v našej obci už využívali aj Srbi, aj Rumuni. Vlastne na začiatku som optimisticky verila, že je v záujme všetkých nás, aby sme mali vysielanie v materinskom jazyku,“ konštatuje Urbanová. Začiatky boli celkom sľubné. Program bol ladený nielen pre dospelých, ale aj pre deti a takmer najväčšiu jeho časť vyplnili pozdravy a blahoželania. Neraz program trval namiesto jednej hodiny celé tri, situácia sa však čoskoro začala meniť. Ako hovorí Urbanová, majiteľovi rozhlasu, pravdaže, išlo predovšetkým o finančný zisk, takže znižoval beztak nízky honorár a zvyšoval cenu oznamov. „Vedela som, že v rozhlase si mnoho nezarobím, ale očakávala som aspoň niečo, lebo predsa tu boli záväzky späté s prípravou programu počas celého týždňa. Ale keď bol honorár čoraz nižší, keď som už nemala ani na autobusový lístok, začala

som klopať aj na iné dvere. Osud bol taký, že som pre súkromné problémy musela opustiť prácu v rozhlase a po mne sa jej už nikto nevenoval. Určite preto, že nikto nechcel robiť zdarma. Verila som, že je v záujme všetkých nás, aby sa vysielanie zachovalo, ale som sa sklamala. Vlastne sklamali ma určití ľudia, ktorí boli pri moci, či už v Miestnom spoločenstve Jánošík alebo v Obci Alibunár, ktorí mohli a podľa mňa aj mali pomôcť, ale nemali o to záujem. Nám nikto nezrušil právo na informovanie v slovenskom jazyku. My sami sme nemali o to záujem. Rozhlas je súkromný a každému súkromníkovi ide iba o finančný zisk, nejaké východisko sa však určite malo nájsť, či už v MS alebo v obci. Nestalo sa, takže teraz máme iba polhodinové hudobné pásmo a nahratý môj hlas, aj keď tam už celé roky nepracujem.“ V telefonickom rozhovore nám majiteľ Rádia Far Ionel Ardelean potvrdil, že súčasne sa vysiela iba slovenská hudba a občas sa vyskytnú aj oznamy, ktoré číta „istý pán z Alibunára“. Ako povedal, najväčší problém sú financie: „Nemáme prostriedky na zabezpečenie honoráru. Program v slovenskom jazyku nebol výnosný, preto máme takúto situáciu. Rozprával som sa aj s predstaviteľmi MS v Jánošíku, aby sme našli niekoho, kto by financoval, ale zatiaľ sa na tom poli neudialo nič.“

26 /4601/ 28. 6. 2014

Naša téma UPLATŇOVANIE PRÁVA NA ÚRADNÉ POUŽÍVANIE MATERINSKÉHO JAZYKA A PÍSMA V PRAXI

Závisí od toho, kde ste narodení? Vladimír Hudec

už niekoľko rokov. nedôslednosti – Po v e v uplatňovaní dala som práva na pouúradníčke na žívanie materinskéokienku, čo ho jazyka a písma na chcem a ona území celej krajiny mi povedasme na stranách la, že nie je nášho týždenníka už žiaden probpísali. Upozornili sme lém. Zaplatila na to, že aj keď všetsom žiadanú ci príslušníci menšín sumu, ne majú právo dostať celých 800 osobné doklady, d i n á ro v a medzi ktoré patria vybrala sa k aj výpisy z matrík v Biserka Greksová matrikárovi. materinskom jazyku, nie všetci to Zopakovala som, čo chcem a on svoje právo môžu aj uskutočniť. O mi krátko povedal: „Po maďarsky a tom sa presvedčila aj Hajdušičanka rumunsky môže byť, môžete dostať Biserka Greksová. Prednedávnom aj internacionálny výpis, ale po sa v matrikárskom úrade vo Vršci, slovensky nie.“ Bola som ohromená. kde je narodený jej syn Miško, po- Ako v Selenči, Pivnici, či Petrovci kúsila dostať jeho výpis z matriky môže a u nás nemôže! Ešte aj vo narodených v slovenskom jazyku. Vukovári, kde som narodená, sa ma Potreboval ho kvôli vybaveniu opýtali, v akom jazyku chcem, aby dokladov na Slovensku, kde žije mi napísali rodný list. A vo Vršci ne-

môžu?! Úprimne, aj keď som Srbka, ja som sa v tej chvíli cítila ponížene, ako občan druhej triedy. Na to, že sme z toho mali aj dodatočné trovy na prekladanie výpisu, nechcem si ani myslieť, – hovorí slušnou slovenčinou príliš znervóznená naša spolubesedníčka. Pokúsili sme sa jej vysvetliť, že zákonom je určené, že dokumenty v materinskom jazyku možno dostať iba na území obce, v ktorej je ten jazyk úradný, a ak sa niekto, ako v tomto prípade jej syn, narodí v obci, v ktorej jeho materinský jazyk úradný nie je, to právo nemôže uskutočniť. Nuž a vo Vršci slovenský jazyk nie je úradný, takže ani tieto doklady v slovenčine nevydávajú, hoci v tamojšej pôrodnici na svet prichádzajú a do matriky narodených sa zapisujú aj Slováci z Jánošíka a Hajdušice. Rovno tak ako ona nemohla vo Vršci dostať výpis pre syna v slovenskom jazyku, v Petrovci napríklad Rumun nebude môcť dostať výpis v rumunskom jazyku.

– Nemôžem pochopiť, že v jednej obci nemožno dostať slovenský, v druhej napríklad rumunský a v tretej maďarský výpis, pokým vo štvrtej doklady možno dostať vo všetkých týchto jazykoch. To je tak iba u nás a nikde inde. Normálne by bolo, aby príslušníci menšín, ak už raz majú na to právo, mohli osobné doklady, čiže výpisy z matrík a osobný preukaz dostať vo svojom materinskom jazyku na území celej krajiny, bez ohľadu na to, kde sú zapísaní do matriky. Takto sú všetci príslušníci menšín, ktorí na svet prichádzajú v obci, v ktorej ich materinský jazyk nie je úradný, svojráznym spôsobom diskriminovaní. To nie je v poriadku a štát by musel dať rovnaké práva všetkým. Mne ako Srbke by na tom ani nemuselo veľmi záležať, ale moje deti sú Slovákmi, a musia vedieť, kto sú a kde majú korene, – konštatuje nahnevaná a príliš zmýlená zo všetkého Biserka Greksová.

Právo na písanie slovenských názvov v praxi

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• NAŠA TÉMA •

Ľudia a diania SENÁT HOSPODÁRSTVA SRBSKA – KANCELÁRIA PRE VOJVODINU

Podnikateľský most medzi Srbskom a Rakúskom Katarína Verešová

predseda Správnej rady Senátu hospodárstva Srbska Mr. Ivan Podnikatelia a predstavitelia lokálnych samospráv na zakladajúcom o založení Senátu hospodár- Gros a predseda Obce Stará zasadnutí vojvodinskej kancelárie senátu stva Srbska 26. februára 2014 Pazova Đorđe Radinović podpív Belehrade na podnet Senátu sali Dohodu o zakladaní kancelárie a Nemecka. Pretože Vojvodina má Radinović prízvukoval: „Otvorenie hospodárstva Rakúska, s cieľom Senátu hospodárstva Srbska pre veľký rozvojový potenciál nielen Kancelárie Senátu hospodárstva v oblasti poľnohospodárstva, ale aj Srbska v Starej Pazove chápeme zveľaďovať hospodársku spolu- Vojvodinu. prácu Srbska s krajinami Európskej „Senát hospodárstva Srbska v iných oblastiach podnikania, sme ako dôležitý krok dopredu, lebo tým presvedčení, že sa týmto priamym ešte lepšie poviažeme jestvujúcich mostom aktívnej súčinnosti malých a nových domácich a zahraničných a stredných podnikov s podnikateľ- partnerov. Tak pomôžeme podnikami z Rakúska a z iných vyvinutých teľom prekonať krízové obdobie.“ krajín dostaneme k rýchlejšiemu V pokračovaní Goran Cvetkorozvoju. Z rakúskej strany o to exis- vić, manažér Senátu hospodártuje veľký záujem, čo vidno z faktu, stva Srbska, prezentoval možnosže toho času v Srbsku pôsobí 290 ti spájania hospodárstva Rakúska predstaviteľov rakúskych firiem,“ v Srbsku a naopak. „Ekonomická povedal pri príležitosti otvorenia kríza sa eliminuje medzinárodnou vojvodinskej kancelárie predseda hospodárskou spoluprácou, výSprávnej rady Senátu hospodárstva menou služieb a výrobkov. Nie Srbska Ivan Gros a pozval zaintere- každý štát osobitne, ale všetci sovaných podnikateľov, aby sa stali spoločne,“ prízvukoval Cvetković. jeho členmi, čo pomôže urýchliť S tým úmyslom Senát v Novom proces hospodárskej súčinnosti. Sade už organizoval konferenciu Predseda Obce Stará Pazova o možnostiach rozvoja poľnohosPodpisovanie dohody – Đ. Radinović a I. Gros Đorđe Radinović vyhlásil, že Stará podárstva s rakúskymi partnermi únie a získať nových investorov, plánuje teraz aj prostredníctvom Pazova je jednou z najvyvinutejších a čoskoro plánuje uskutočniť v Starej Pazove bola 19. júna za- osobitnej Kancelárie pre Vojvodinu obcí v Srbsku a že je otvorená pre okrúhle stoly z oblasti poľnohosložená Kancelária pre Vojvodinu zintenzívniť hospodárske kontak- ďalšie green field investície, ako aj podárstva, energetiky, infraštruktohto senátu. Pri tej príležitosti ty Srbska s partnermi z Rakúska pre kvalitnejšie pracovné ovzdušie. túry, dopravy a turistiky.

VLÁDA AP VOJVODINY AJ V TOMTO ROKU PODPORÍ FINANCOVANIE MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU. Potvrdili to v utorok 24. júna, keď v priestoroch vlády Zmluvu o spolufinancovaní programu pôsobenia MSS podpísali predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová a tajomník Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj Dragoslav Petrović. Rozhodnutie o výplate prostriedkov predsedníčke MSS odovzdal predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić. Pri tejto príležitosti predsedníčka MSS Melegová-Melichová vyjadrila vďaku za finančnú podporu, ktorú Pokrajinský sekretariát pre vedu a technologický rozvoj poskytuje MSS od roku 2006. Ako povedala, vďaka tejto podpore každoročne môžu realizovať odchody na vedecké konferencie do zahraničia, usporiadať výstavy počas Slovenských národných slávností a vydať početné knižné tituly. Okrem MSS zmluvy podpísali aj predstavitelia Matice srbskej a Oddelenia Srbskej akadémie vied a umení v Novom Sade. J. P-á • ĽUDIA A DIANIA •

26 /4601/ 28. 6. 2014

Ľudia a diania MÔJ POHĽAD

Politika srbským spôsobom Vladimír Hudec

o voľbách pred dvomi rokmi na povrch politickej hladiny v Srbsku vyplávala pomerne mladá politická strana SNS, ktorá vznikla po rozkole v Srbskej radikálnej strane. Na druhej strane Demokratická strana zažila opravdivý debakel a znovu sa rozštiepila napoly – na DS a NDS. K tomu strany, ktoré pred rokmi vznikli podobným štiepaním DS (DSS a LDP), neprešli cenzus a utratili status parlamentnej strany. Tak či onak SNS získala veľkú moc, a tým aj popularitu a stala sa lákavou pre mnohých politických zbohatlíkov. Príklad prvý: Predseda Obce Sečanj Predrag Milošević-Karasi a kompletná výbornícka skupina DS si začiatkom roka vyzliekla žlté a obliekla modré pokrokárske tričká. Predseda obce vtedy povedal, že týmto chce prispieť k zvýšeniu životnej úrovne v tejto chudobnej stredobanátskej obci. A že by to predtým nechcel? Podpredseda

SNS Goran Knežević vyhlásil, že táto strana preberie zodpovednosť za verejné práce v obci. Zabudol však na skutočnosť, že verejné práce budú naďalej mať na starosti tí istí ľudia, ibaže sú teraz „modrí“ a nie „žltí“. K tomu treba vedieť i to, že vo voľbách DS získala až 13 z 25 mandátov v Zhromaždení obce a SNS iba 5. Voliči sa teda vyjadrili, že chcú, aby ich aj ďalej viedol Karasi demokrat, a nie Karasi pokrokár. Príklad druhý: V susednej Obci Plandište po voľbách všetky strany v Zhromaždení obce (DS, SNS, LDP, LSV, SPS) obrátili chrbát dovtedajšiemu predsedovi Zoranovi Vorkapićovi, ktorý sa so svojou skupinou občanov pripojil URS. Dokonca aj kandidát na predsedu obce Milan Selaković s tým cieľom pred voľbami prešiel do DS. Je to v podstate v poriadku, ibaže len čo stúpla popularita SNS, predseda a podpredseda obce Endré Szabo (LSV) prešli do SNS, lebo je to vraj v záujme obce. K tomu aj dvaja výborníci LSV

prestúpili do SNS, resp. PUPS, a tak občania, ktorí chceli, aby ich v obci zastupovala práve LSV, zostali bez vplyvu. Príklad tretí: Keď preberala moc v Zreňanine, koalícia SNS – SPS mala tesnú nadpolovičnú väčšinu. Dnes je tá väčšina, ako sa tomu povie komótna, lebo sa jej medzičasom pripojili viacerí opoziční výborníci, medzi nimi aj z radov radikálov, ktorí donedávna pokrokárov považovali za svojich najväčších politických nepriateľov. Nuž a na poslednom zasadnutí Zhromaždenia mesta do čelných funkcií sú zvolení ľudia, ktorí v posledných voľbách prehrali. Primátor Čedomir Janjić do SNS prešiel z DSS a jeho zástupca Saša Santovac bol horlivým radikálom, ktorý s veľkým zápalom kritizoval vládnucu SNS. Príklad štvrtý, ale nie aj posledný: Osobitným prípadom sú najnovšie vrenia v Zhromaždení AP Vojvodiny. Tvrdiac, že v posledných parlamentných voľbách vládnuca koalícia v APV

utratila legitimitu, SNS sa snaží stoj čo stoj dostať k moci. Je síce pravda, že pokrokári aj vo Vojvodine dostali najviac hlasov. Hlasovalo sa však za republikových, a nie za pokrajinských poslancov, takže nikto nemôže ručiť, že by Vojvodinčania rovnako hlasovali aj na pokrajinských voľbách, a preto fráza o tom, že sa volebná mienka voličov zmenila, jednoducho nesedí. To možno preveriť len a len vo voľbách. Iná je však vec, či aktuálna pokrajinská moc robí dobre alebo nie. Tvrdenia o zneužitiach treba však dokázať prostredníctvom patričných orgánov. Ak sa dokáže, že niekto zneužíval svoje postavenie, pravdaže, musí aj zodpovedať. Niekto možno povie, že to je politika, a tá vždy bola špinavá. Je tomu tak, ale pravdepodobne to je politika srbským spôsobom. Prelety zo strany do strany počas mandátu a menenie volebnej vôle občanov je pravdepodobne náš výmysel. Je priam neuveriteľné, že ľudia, ktorí sa zaoberajú politikou, svoje politické presvedčenia (ak ich vôbec majú) zmenia za noc o 180 stupňov. Je však verejným tajomstvom, že za každým politickým transferom, rovnako ako aj vo futbale, stojí nejaký predbežný dohovor a finančný alebo pracovný aranžmán.

PODNIKATEĽSKÉ RAŇAJKY V BÁČSKOM PETROVCI

Inšpektori za dverami Monika Necpálová

ozvánka na raňajky je vždy príjemným spestrením pracovného kolotoča. Pri neformálnom stretnutí sa podarí predebatovať aj to, na čo bežne neostáva čas. Prínos tohto druhu aktivít si uvedomujú aj v Podnikateľskom a inovačnom centre v Báčskom Petrovci, kde v spolupráci s Akadémiou podnikania žien vo štvrtok 19. júna po štvrtý raz zorganizovali podnikateľské raňajky Dobrú chuť mala aj aktuálna téma o inšpekcii a v priestoroch centra uvítali podnikateľov a účtov- kej agentúry a súdna znalkyňa. Ozrejmila pôsobenie niekoľkých níkov z územia obce. O téme Čo nás čaká, keď inšpek- typov inšpekčných služieb, ako tori zaklopú na dvere, hovorila je finančná inšpekcia, ktorá má Dragana Galićová, certifikovaná za cieľ sledovať finančné transakúčtovníčka, majiteľka účtovníc- cie firiem a podnikov, obchodná

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

inšpekcia, ktorá si všíma obrat tovarov a služieb v maloobchodnom predaji, inšpekcia práce, ktorá sleduje pracovno-právne vzťahy v podnikoch. Podľa jej slov je dôležité pravidelne sledovať

nové zákony, vyhlášky a nariadenia, pretože ich nerešpektovanie sa trestá nielen pokutami, ale často môže viesť až k problémom s likviditou. O tom, že podujatie je skutočne úspešné a populárne v kruhoch miestneho podnikateľského sektoru, hovorí aj zástupkyňa riaditeľa Podnikateľského a inovačného centra Jana Zabunov: „Najbližšie raňajky zorganizujeme po letných prázdninách. Prítomných sme vyzvali, aby do budúcna sami navrhovali témy, ktoré ich zaujímajú, čím sa im otvára príležitosť priamo sa podieľať na programovej tvorbe tohto podujatia, ktorého zmyslom je nielen získať kompetentné informácie priamo zo zdroja, ale tiež poskytnúť priestor na vzájomné sieťovanie, výmenu informácií a skúseností najmä z oblasti daní a financií.” • ĽUDIA A DIANIA •

PRED ŽATVOU V KOVAČICKEJ OBCI

PRÍPRAVY NA ŽATVU V STAREJ PAZOVE

Anička Chalupová

Katarína Verešová

Čakajú na krajšie počasie j na území Kovačickej obce sa rozbiehajú žatevné práce, predovšetkým žatva jačmeňa. Keďže už roky poľnohospodári z tohto prostredia nesejú jačmeň na veľkých plochách, je pomerne ťažko zistiť, aké sú tohtoročné výnosy. Podľa odhadov odborníkov a samých poľnohospodárov žatva pšenice by sa mala začať v týchto dňoch a začiatkom júla prebiehať naplno. Odjakživa je zvykom, že kovačickí a padinskí požiarnici v období žatvy majú v požiarnických do- V padinskom DHS kontrolovali hasiace prístroje moch dennú službu, čo znamená, že 24 hodín sú obča- nesvedomití občania pálili v poli. O cene pšenice sa zatiaľ málo nom naporúdzi. V týchto dňoch ponáhľali skončiť kontrolu protipo- hovorí a po dedinách počuť iba žiarnych prístrojov, s cieľom predísť predpokladané kalkulácie. Poľnoakémukoľvek prekvapeniu v žatve. hospodári sa obávajú, že situácia s V posledných rokoch sa našťastie cenou pšenice bude rovnaká ako nestávalo, že by sa zapálila úroda, vlani. Čaká sa však na slovo prísiba ak z času na čas slama, ktorú lušných úradov…

Terajšia cena pšenice je nanič! môžu očakávať len s cenou nad 23 din./kg. Dôvodom je cena dieselu, a poliach v pazovskom chotári ktorá od predvlani stúpla o 100 %. pšenica urodila menej ako vlani. „Tohto roku som pšenicou obsial I keď sa žatva prakticky ešte menej, ako som zvykol siať v minezačala, už teraz vidno, že žitná nulých rokoch – neplný hektár. choroba, hrdza, znížila úrodu o 20 Očakávam, že z jutra zožnem 60 – až 30 %. Keď 65 metrických k tomu vidno, že centov, čo je cena minuloročtrochu viac nej úrody pšeod priemeru. nice a kukurice Na pšenicu klesla, nie div, som dal umelé že obavy poľhnojivo, a to nohospodárov tri pätnástky stúpajú. Tvrdia, (200 kg) a ureu že s aktuálnou (150 kg). Proti cenou pšenice chorobe som tohtoročnej úrožitko dodatočdy v hodnote 16 ne aj foliárne – 17 dinárov za postrekoval,“ kilogram získajú vysvetlil náš len stopercentspolubesedník. nú stratu. PoľPavel Kabas nohospodári sa pri predaji s obavami čapšenice správa kajú, aká bude prakticky. Už cena tohtoroč- Pavel Kabas medzi žitnými klasmi niekoľko rokov nej kukurice zožatú pšenicu vzhľadom na to, že aj cena tejto odvezie na mlyn a za ňu kompenobilniny z minuloročnej úrody klesla. začne dostane múku. Tú potom O úrode a cene rozmýšľa aj poľ- predáva početným známym a iným nohospodár Pavel Kabas zo Starej záujemcom. Z vlastnej pšenice jeho Pazovy, ktorý hovorí, že ak cena bude manželka Katarína miesi pečivá a iné 20 dinárov za kilogram, zisk bude cestoviny. Občas upečie aj chlieb nulový. Zárobok poľnohospodári vo vlastnej peci.



KRÁTKE SPRÁVY

Erdevík

PREDEXITOVSKÉ OVZDUŠIE sa cíti v Novom Sade hodne pred začiatkom tunajšieho najpopulárnejšieho hudobného festivalu. Najväčšie zásluhy na tom mal jeho nový predchodca: rock exit. Návštevníkov lákal i takýmto spôsobom. O. F. • ĽUDIA A DIANIA •

Klobasiáda. V organizácii Hospodárskej komory Vojvodiny, Hospodárskej komory Sriemu, Obce Šíd a Miestneho spoločenstva Erdevík sa uskutočnila tradičná Sriemska klobasiáda. Na tomto v poradí 15. podujatí tohto druhu návštevníkov zo všetkých strán lákali domáce mäsové a iné výrobky. Na stánkoch v prekrásnom erdevíckom parku boli vystavené, samozrejme, predovšetkým klobásy a slanina, ale aj domáce koláče a iné maškrty, ako aj chýrečné sriemske víno. Za absolútneho víťaza súťaže o najlepšiu klobásu vyhlásili Dušana Ivoševića zo Sriemskej Mitrovice. Nechýbal ani bohatý kultúrno-umelecký program, ktorý sledovalo okolo tritisíc divákov. K. Vig 26 /4601/ 28. 6. 2014

Ľudia a diania S ÚSMEVOM

Príhoda s nezvyčajným koncom Juraj Bartoš

de bolo, tam bolo, ale môžbyť naozaj bolo, akože naskutku mohlo aj nebyť, len bola raz, a môžbyť je ešte stále na tom istom mieste, jedna stará dedina. V starej dedine, pretože bola stará, žil aj istý starý mládenec. V tej istej starej dedine, v novom – novučkom dome na Hlavnej ulici žila istá vdova, matka spomenutého starého mládenca, prirodzene, staršia od svojho milovaného syna. Ten bol naskutku ešte stále, ako sa zvykne povedať, pohľadný a veruže aj dobre situovaný. Staromládenecký život sa mu celkom páčil, vychutnával ho úplne, ako sa zavše povie, všetkými zmyslami. Ibaže sa ten a taký život nepozdával jeho matke. Tá len furt doňho domŕzala, dovrávala mu, že by sa veru konečne mal oženiť: – Syn môj, faru máš, a akú! Diplom ti už len nejako obstarám, je teda najvyšší čas na to, aby si si našiel dáku Maru! – Dajte pokoj, mamo, s tou vašou Marou. Slobodnému sa mi páči na svete; štyrom – piatim kurizovať, ani jednu nemilovať, ťuhája... Zakaždým, len čo vec otočil na žartovnú nôtu a zanôtil svoju

obľúbenú pesničku, mamička sa naň mrkla s neutajovanou hrdosťou a už len tak – pre príslovie zašomrala: – Ej, huncút si ty, beťárisko! Vidím, že sama budem musieť vziať opraty do rúk... Ktože by spočítal, koľkokrát sa opakovalo takéto či približne rovnaké predstavenie, keď okrem matky a jej milovaného syna v novom peknom dome na Hlavnej ulici nežil nikto iný, ak nerátame staručkého havkáča Havka. Akože inak, zásluhou susedy, ktorá sa sem-tam, pravdaže, čírou náhodou, mrkne, čo sa deje za susedovým plotom, dostávame sa aj sami priamo do spomenutej starej dediny. Je neskoré pondelkové predpoludnie. Október, mesiac, keď dozrievajú nové predsavzatia, keď stará dedina vonia mladým vínom. Kto to tam vchádza s matkou spomenutého starého mládenca cez bránu pekného domu na Hlavnej ulici? Namojveru celkom pohľadná dievka. Starká, hľa, práve voviedla hostku do obývačky, usadila ju, už aj na kávičku pristavila, volá na synáka... Ako som to len dobre vymyslela, hundre si spokojne v duchu, doviedla som mu kan-

didátku tesne predpoludním, ľahšie pristane, taký oddýchnutý, bujarý. Zavolá na syna zase, ten sa však nijako neozýva. – Poď, moja, spolu ho ľahšie dostaneme z postele, vieš, on ti je taký... trochu ostýchavý... Ako každý samotár. Rolety na oblokoch staromládeneckej izby sú zatiahnuté, tma ako v rohu. Mamo predsa poľahky trafia ukazovákom na vypínač, pomarančové svetlo žiarovky zaraz nasýti miestnosť takým... – Híííí! A toto je čo?! Pohľadná dievka zhíkne pomerne hlasným hlasom. Odskočí dozadu, ani čo by samému hadovi stúpila na hlavu. Čo sa deje? Nič, iba čo dva páry nôh trčia spod pokrkvaného paplóna ako štyri papeky! Slečna kandidátka už aj bleskove páli von, ani Havko za ňou, ako sa hovorí, nezabreše. A čo stará dobrá starostlivá mamička? Tá sa veru bleskove zorientuje. Za mladou dámou, ktorú práve sama, ako sa zvykne povedať, „na skúšku“ priviedla, sa už unúvať nebude; nestojí to za to. Srdce jej len tak búši, zaplavil ju mocný prílev sladkého vzrušenia, zmocňuje sa jej nevídaná radosť. Chvalabohu, veď takto

je to lepšie, môj syn sa predsa postaral o Maru sám, a ja som si myslela, že už nikdy... Veď táto je možno mladšia, azda je i hmotne na tom lepšie; myšlienka za myšlienkou sa valí, nedočkavosť vrcholí, len aby sa mi, pod tým paplónom, nezadusili, napadne jej... Starostlivá matka opatrne stiahne paplón. Spod neho sa ukážu dve strapaté hlavy; obidve fúzaté. Tá na kraji patrí jej synovi; hentá... Mamka zhíknu, vykríknu ani uprostred bojového poľa! Syn sa ozve hlasom nervózneho poštára: – Mamo, vari som vám nepovedal, aby ste ma v pondelok nikdy nezobúdzali zavčas rána!? Zvonku sa ozve poludňajší kostolný zvon a z postele zaznie chrapľavý hlas, patriaci synovmu najlepšiemu kamarátovi: – Tíha, ale sme sa nachmelili, ani číky! Staručká mamička zabuchne dverami staromládeneckej izby a poď ho von na vzduch. Vo chvíli, keď si sadá na novú lavičku pod starým orechom, starý dobrý Havko unavene zamáva kedysi hravým chvostíkom za susedou, ktorá práve mizne ako gáfor, za bránou nového domu na Hlavnej ulici v starej dedine.

PIVNICKÍ ÔSMACI záverečný maturitný večierok mali vo svojej škole v piatok 20. júna. Na tejto slávnosti žiakom odovzdali vysvedčenia, diplomy a odmeny, vyhlásili žiačku generácie, ktorou sa stala Višnja Dragićevićová, ako aj nositeľov Vukovho diplomu (Kristína Vinkovićová, Marcela a Tatiana Valentíkové), a potom odznel program, ktorý žiaci prichystali pre svojich rodičov a učiteľov. Po programe nasledoval zábavný večierok pre žiakov záverečného ročníka. – Na rozdiel od tejto generácie, do školy nám v septembri prichádza jedna početná generácia prvákov počítajúca až 38 žiakov. Okrem toho pri tejto generácii je zaujímavé aj to, že presne polovica žiakov bude v slovenskej a polovica v srbskej triede, čo sa v našej škole doteraz ešte nestalo. Zvyčajne dve tretiny žiakov mali vyučovanie po slovensky a jedna tretina po srbsky, – hovorí riaditeľka pivnickej školy Tatiana Naďová. K. G.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

Z ČESKÉHO ZÁPISNÍKA (6)

Každý si mohol priniesť niečo vzácne Juraj Bartoš

ej, bisťu, ale ten čas letí... Ak necelé štyri májové dni v Česku trvali koľko lusknutie prstami, päť – šesť týždňov po návrate sa mihlo ako zopár dní. Udalostí pribúda ako na bežiacom páse, nuž nezostáva iné než z množstva záznamov v českom zápisníku vyloviť ešte zopár fragmentov a namiesto jednej bodky dať nakoniec tri... Tak, reku, ako? Spokojní so zájazdom do Řeky? – pýtame sa v Padine predsedu Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj (AERD) Martina Markuša a jej zakladateľku Danielu Ďurašovú, ktorá sa ihneď „ujíma mikrofónu“: – Naša spolupráca s Mikroregiónom Stonávka začala pred štyrmi rokmi a s Miestnym úradom Řeka spolupracujeme dva roky. Na Májovej veselici v Řeke, vlani a teraz, sme prezentovali padinskú ľudovú kultúru, sprostredkovali sme spoluprácu požiarnikov a poľovníkov... Zakaždým s nami do Čiech cestovali aj rôzne cieľové skupiny z iných prostredí: z Kovačice, z Ľuby, zo Slankamenských Vinohradov, zo Šídu, zo Starej Pazovy, zo Selenče, z Lalite... spolu asi 120 ľudí: zástupcov spolkov, miestnych spoločenstiev, obcí, cirkevníkov... Pravdaže, naši českí priatelia boli tu u nás, okrem Padiny navštívili aj spomenuté prostredia. Kristus Pán jest můj život, smrt pak má zisk můj jest, / toho mám mnoho

Třanovský alias Georgius Tranoscius. Rodom Sleziak, výchovou Čech, účinkovaním Slovák, ako je zapísané v kameni pomníka postaveného na slávu a česť tohto znamenitého muža pred evanjelickým kostolom v Liptovskom Mikuláši. Tam sme sa síce nedostali, zato sme ale v nedeľu 18. mája predpoludním strávili príjemné chvíle v evanjelickom chráme v českej dedinke Třanovice. Taká konfirmácia! Len štyri dievčatá, dvaja chlapci, pán farár a neveľký kostol plný radosti. Jemným humorom (áno, ozaj hu-mo-rom) prifarbená vážna udalosť na potvrdenie krstnej zmluvy. Dnes sa, povie pán farár Tomáš Tyrlík, bude

• ĽUDIA A DIANIA •

Necháme rozdžavotanú mlaď, ktorá si práve potykala s dospelosťou a zasmerujeme do neďalekej neveľkej, ale úhľadnej budovy. Aj

Vojvodinčania pred Múzeom Juraja Tranovského v Třanoviciach

odpovedať; najprv rodičia. Báť sa nemusíte, dvere sme zamkli... Spýta sa konfirmandov, aby zahnali trému, že čo robia radi a čo neradi. Mám rada nakupovanie a nerada

Časť exponátov v múzeu Tranovského

jistot, Bohu buď vděčná čest. / Kristu náležím, tomu živ jsem i umírám, / z ciziny světa k domu Jeho se ubírám... Môžbyť starším cirkevníkom napadne, že autorom citovaných veršov je...? Správne: Juraj Tranovský. Čiže Jiří

Konfirmácia v třanovickom evanjelickom chráme

upratujem. Nerada sa učím a rada spím... Kostol sa po každej odpovedi srdečne, ale tíško pousmeje. V dobrej pohode znie česká i poľská reč a ani sa nenazdáme – konfirmácia sa skončila.

v Múzeu Juraja Tranovského, ktoré slávnostne otvorili 29. decembra 2013, panuje akýsi tajomný pokoj a radosť. Muž, ktorého nazvali aj slovanským Lutherom, je autor spevníka známeho ako Cithara Sanctorum. Kancionál Juraja Tranovského s podtitulkom Písně duchovní staré i nové premiérovo vyšiel tlačou v Levoči roku 1636. Keď sa naši predkovia sťahovali na Dolnú zem, priniesli si ho v batôžkoch ako najväčší poklad. Starosta Třanovíc Tomás Tomíczek pridá odpoveď na otázku, ktorá šteklí našu zvedavosť: – Tak sa nám videlo, že osobnosť Juraja Tranovského nie je docenená ani u nás v Česku, ani inde vo svete. Myšlienka o založení múzea vznikla ešte roku 1995. Pred dvoma rokmi sme napísali projekt do česko-poľskej spolupráce... A je z toho stánok, ktorý upomína návštevníkov na Juraja Tranovského

(1592 –1637). Uprostred svetlej miestnosti sú zasklené skrinky a v nich publikácie, nielen Tranovského, ale aj iné dobové knihy, Biblie, spevníky... Pozornosť upúta organ, tiež texty na nástenkách, fragmenty životopisu človeka, ktorý celým bytím slúžil Bohu tak, že písal verše i prózu, piesne a modlitby. – Ďakujeme ti, náš Pane a Bože, za to, že náš život máš vo svojich rukách. Ďakujeme Ti aj za to, že sme mohli prežiť pekné chvíle s našimi milými hosťami, a prosíme ťa, aby si ich sprevádzal na spiatočnej ceste domov... Slová pána farára Tyrlíka pri rozlúčke s Vojvodinčanmi sa mihnú záverom spomienky na cestu, z ktorej si každý mohol priniesť dačo užitočné, nielen v plecniaku či taške. To isté platí aj pre tých, ktorí sa zúčastnia nasledujúcich výprav v organizácii AERD. Nech teda zaznejú záverečné slová Daniely Ďurašovej: – Naším cieľom je odovzdať konkrétne fungujúce nástroje a etické hľadiská informovania o programoch získania finančných prostriedkov z Európskej únie, pomôcť pri vytváraní partnerstiev a konkrétnych plánov o spolupráci. Máme pozvania na ďalšie stretnutia v Mikroregióne Stonávka, námestník hejtmana Moravsko-sliezskeho kraja Ing. Ivan Strachoň nás pozval, aby sme prezentovali padinskú ľudovú kultúru v Ostrave. Aj keď cynik vyhlási, že som nepolepšiteľný idealista, vari niet vyšší pôžitok, ako vedieť, že ste urobili dobrú službu. Peniaze za ňu sú síce príjemnou okolnosťou, bez ktorej by to nefungovalo, ale právo slúžiť je najvyšším privilégiom na svete.

26 /4601/ 28. 6. 2014

Ľudia a diania

Železničná trať tiahla i Petrovaradínom

VÝSTAVA V APOLO STREDISKU V NOVOM SADE

Tak to bolo kedysi: dunajský lodný a železničný prístav

Koleso dejín Oto Filip

nej stanice v Novom Sade či čosi viac ako storočie od vybudovania nákladnej stanice v najväčšom vojvodinskom meste, májové výročie mohlo poslúžiť ako vhodný podnet pripomenúť si hviezdne chvíle tohto druhu dopravy. Veď začiatkom 20. storočia Vojvodina mala takmer najhustejšiu sieť tratí v Európe a celé roky jej hospodár- Rok 1906 – vchod na dunajský železničný most z novosadskej strany

rámcoch historických pol storočia nie je dlhým časovým úsekom. V koordinátach súčasných, v dobe rýchlych zmien sa však päťdesiat rokov môže zdať sťa malá večnosť. Takéto úvahy človeka nutne opantávajú pri fotopohľade na novosadský Bulvár 23. októbra, dnes Bulvár oslobodenia, z roku 1964 a všetky premeny, ktoré v následných desaťročiach zažil. Ide vlastne o to, že pri príležitosti polstoročnice otvorenia novej železničnej stanice v Novom Sade – otvorená bola koncom Budovanie Bulváru 23. októbra v roku 1963 mája 1964 – Foto-kino a video zväz Vojvodiny v spolupráci s Vojvodinskou spoločnosťou pre železnice usporiadali na sklonku mája 2014 v Apolo centre zaujímavú výstavu k tomuto historickému jubileu. Našťastie, lebo by v opačnom prípade prešlo dosť nepovšimnuté verejnosťou. V roku, keď treba vlastne oslavovať i ďalšie výročia: 160 rokov od čias, keď sa tento druh dopravy dostal do Vojvodiny, vyše 130 rokov od vzniku prvej železnič- Bulvár 23. októbra v roku 1970

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Písal sa rok 1964, označujúci vznik novosadských bulvárov

sky a iný rozvoj bol priam nepredstaviteľný bez železničnej dopravy. Boli časy, boli... Bez dostatku peňazí na obnovu a investície i naše železnice dnes chátrajú v mnohých smeroch, rovnako ako i spoločnosť, ktorá sa stará o ne. Ľudí to však od vlakových súprav neodrádza, v prvom rade preto,

že ide o azda najlacnejší druh prepravy, úmerný možnostiam a hĺbke nášho vrecka. Cestujeme dnes, cestujeme zajtra, no nie je od veci pristaviť sa i pri tom, ako to bolo kedysi: keď vznikal jeden zo symbolov Nového Sadu a začal sa zrod jeho bulvárov. A v tom je tá vysoká hodnota záberov, historických, dokumentárnych a umeleckých, krášliacich vestibul novosadského Apolo strediska; že nás dostávajú na pomyselné koleso uplynulých polstoročných alebo aj hlbších dejín. • ĽUDIA A DIANIA •

KEĎ TREBA NIEČO STRIHAŤ

Tu je Edward Juraj Pucovský

„V

idel si Edwarda? Súrne ho potrebujem,“ opýtal sa známy svojho známeho pri stretnutí počas 81. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade. „Nevidel som, na obvyklom mieste nie je. Poďme ho spolu vyhľadať!“ A vybrali sa „hlavnou ulicou“, najdlhšou na novosadskom výstavisku. Stánok vedľa stánku, najrozličnejšie výrobky hlavne pre poľnohospodárstvo a domácnosť. Čoskoro sa zastavili pri jednom z nich, tu ho máš „Vyskúšajte nové nožnice, prídete nám povedať, ako vám slúžia,“ – Edward – špecialista na prihovárala sa po srbsky zákazníkom Ľubica Halová aj na tohtoročnom veľtrhu v Novom Sade. nožnice. Na neveľkom pulte nebolo nám ťažko nadviazať a veľtrhoch a zabezpečujeme aj rozložených niekoľko druhov rozhovor: náhradné diely do nožníc.“ nožníc. Pri pulte známa tvár, ale „Naša firma, ktorej majiteľkou je Čo ponúkate tohto roku? – opys novým účesom. Ľubica Halová Kaja Očkovská, funguje už dvadsať tujeme sa usmiatu predavačku a zápredáva nožnice slovenskej firmy rokov. Máme dvetisíc typov nožníc. roveň ju oboznamujeme, že u nich Edward z Nitry na novosadskom Predávame ich na Slovensku a v ce- pred niekoľkými rokmi kúpené veľtrhu už viac ako desať rokov. lej Európe. Na objednávku donesie- prevodové nožnice potrebujeme Stretli sme sa s ňou už skôr, nuž me domov, chodíme po jarmokoch opraviť.

„Novinkou roka 2014 sú kolieskové nožnice, ktoré sú určené vinohradníkom, ovocinárom, ale sa s nimi veľmi dobre strihajú aj ruže. A to na jedenkrát. Už skoro desať rokov predávame prevodové nožnice, ktoré strihajú všetky druhy drevín, kríkov, kvetov, vinohradu, na viackrát do 30 milimetrov. Tieto nožnice používajú hlavne osoby, ktoré nemajú nadostač sily v rukách. Ponúkame aj štepárske nožnice na štepenie hrušiek, jabloní, sliviek, iných stromov, kríkov, kvetov... Toho času sú to najpredávanejšie nožnice nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.“ Darí sa vám predaj? „Tohto roku je jeden z najslabších veľtrhov v Novom Sade. Možno sú tomu na vine tieto záplavy u vás, možno všeobecná kríza. Predsa nehodíme flintu do žita, zostaneme verní Srbsku, ja som sa tu naučila aj po srbsky rozprávať.“ Edward na záhradnej výstave v Novom Sade predáva výlučne záhradné nožnice. Vo svojej bohatej ponuke má však aj chirurgické, krajčírske, vyšívacie, efilačné, endlovacie, kadernícke, kuchynské, kancelárske, nožnice na manikúru, pedikúru, cigary... Keď niečo treba strihať, vždy je tu spoľahlivý Edward.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum! Dobrý večer, priatelia! Posadali, hryzky pripravili, ponalievali, poponúkali? Žienky do susedov, nepochybujem, s neutajovanou radosťou vyprevadili. Televízor nedočkavo zažli a poďho, kochať sa v kráse a vzrušení! Veď také vzrušeníčko môže poskytnúť azda jedine futbal. Tobôž vtedy, keď zápasy Majstrovstiev sveta – ešte k tomu priamo z exotickej a nadovšetko futbalovej Brazílie – vychutnávame v spoločnosti rovnako zmýšľajúcich priateľov alebo, ešte lepšie, horkokrvných oponentov. Je to možné!? Vidím dobre?! Vy nespievate! Akože, čo? Predsa – • ĽUDIA A DIANIA •

hymnu! Že vraj ktorú... Normálne: Bože pravdy! Tú istú, ktorú tak skvele zvládli naši futbaloví reprezentanti. Tak čo, keď naši Orlovia tam nie sú? Zato my s nimi byť musíme aj v dobrom, aj v zlom. No len no, počujem vás... Hovoríte, potrvalo im, kým sa naučili text a melódiu, nuž sa im nezvýšilo času na vycibrenie nesporného futbalového kumštu... Náš kouč, ktorého patriotizmu je iba ak nekonečná obloha hranicou, ktorý tak miloval a miluje svoju vlasť, že si na živobytie, najprv ako hráč a teraz i ako tréner, zarábal a zarába v Taliansku, tvrdíte, mohol ošemetnú situáciu

riešiť priam v rukavičkách? Máte pravdu. Namiesto toho frkana, ktorý síce loptou narába viac než obstojne, ale márne vaše, keď hymnu spievať alebo nevie, alebo nechce, mal náš kouč, Patriotaodhlavypopätyaspäť, prirodzene a logicky, do reprezentačného výberu pozvať menovca dotyčného drzého fagana, teda nadovšetko zbehlého Pána Ministra. Akože ministra čoho? Ministra tohoioného, Ministračohokoľvek. Ten toho preskákal, ten je veru namazaný všetkými možnými mastičkami. Ten by veru aj Bože pravdy zaspieval, a keby že poprípade Hymnu nezaspieval, nikto by veru nikomu

neuveril, že Pánminister naskutku nespieva. Nezúfajme, vážení! Skutočnosť, že naši Orlovia, rovnako ako my, ich verní drukeri, počas zápasov aktuálnych eMeS posielajú svoje manželky k susedkám, sa na naše zdravie odzrkadlí vysoko pozitívne. Lebo si – na rozdiel od futbalových reprezentantov našich bratských štátov Bosny a Hercegoviny či Chorvátska a ich fanúšikov – ušetríme na každý deň ako soľ nad zlato vzácne nervy. A teraz rýchle rovno za zdravím; zažať Tévé, ponalievať... Ozaj: Kto s kým dnes...? Bum-bum!

26 /4601/ 28. 6. 2014

Ľudia a diania Z OBCE BÁČSKY PETROVEC

Darčeky pre nositeľov Vukovho diplomu Katarína Gažová

o veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v piatok 20. júna usporiadali tradičné prijatie pre najlepších žiakov z územia obce. Za prítomnosti riaditeľov základných škôl, petrovského gymnázia a akvaparku Petroland nositeľov diplomu Vuka Karadžića privítal predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok. V slávnostnom príhovore najlepším medzi najlepší- Nositelia Vukovho diplomu s predsedom Báčskopetrovskej obce mi zagratuloval k úspechu Darčeky, ktoré pripravili Obec z Maglića Vukov diplom získali dosiahnutému v doterajšom základnom a strednom školení. Podľa Báčsky Petrovec (tablety) a ak- traja žiaci, zo ZŠ Jozefa Marčoka jeho slov lokálna samospráva sa vapark Petroland (desať lístkov snaží zabezpečiť pre mladých pre akvapark) žiakom odovzdal kvalitný život v tomto prostredí, predseda obce. Zo Základnej aby neodchádzali do sveta, ale školy Jána Čajaka v Báčskom Petzostali tu. Pritom vyjadril pre- rovci nositeľmi Vukovho diplosvedčenie, že vďaka získaným mu bolo pätnásť žiakov, v mene vedomostiam aj títo žiaci prispejú ktorých sa poďakovala Vladimíra k zveľadeniu svojho prostredia. Sabová. Zo ZŠ Žarka Zrenjanina

MASKOVÝ BÁL KU KONCU ŠKOLSKÉHO ROKA. Muzeálny komplex v Kulpíne pestujúc nemateriálne dedičstvo Vojvodiny tradične už tretí rok v poradí zorganizoval podujatie venované ukončeniu školského roka – detský maskový bál. V kreatívnych maskách sa v piatok 13. júna predstavili žiaci od 1. po 4. ročník Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Maskovaný sprievod sa pohol z nádvoria kaštieľa, tiahol ulicami Kulpína a naspäť do muzeálneho komplexu. Tam pokračoval zábavný program, v rámci ktorého vyhlásili najúspešnejšie masky a udelili odmeny. Odmeny udelili predstavitelia akvaparku Petroland z Petrovca, Slovenského vojvodinského divadla z Petrovca a bazéna z Maglića. K. G. Foto: z archívu múzea

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dragutina v Hložanoch jedna žiačka, zo ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne diplom získalo päť žiakov a z Gymnázia Jána Kollára v B. Petrovci trinásť žiakov. Žiačka záverečného ročníka petrovského gymnázia Michaela Tárnociová sa poďakovala v mene všetkých odmenených žiakov základných škôl a strednej školy a vyjadrila potešenie, že si lokálna samospráva váži úsilie najúspešnejších žiakov, a takým spôsobom ich motivuje úspešne pokračovať v ďalšom školení.

SPOLUPRÁCA SPOLKOV. Pri návrate zo svojho výjazdového zasadnutia vo Francúzsku predstavitelia výboru Pazovčanov žijúcich na Slovensku sa zastavili v Stuttgarte. Privítal ich podpredseda Spolku Slovákov v Nemecku Janko Turčan-Sendy (Pazovčan), ktorý ich potom zaviedol do mestečka Betzingen pri Reutlingene, kde ich spolok založený roku 1995 a registrovaný je v meste Gomaringen má prenajaté miestnosti. V spolkových miestnostiach Pazovčanov čakali predseda spolku Martin Valovec (z Kovačice) a členovia výboru Martin a Robert Folťanovci (Pazovčania), Jano Gajdoš (zo Selenče) a Ferko Orošić (Slankamenské Vinohrady – Pazova). Z výboru Pazovčanov boli prítomní richtár Zdenko Folťan, Miroslav Demák, predseda Združenia Pazovčanov žijúcich na Slovensku, Peter Poljovka, podpredseda Vladimír Kanáš, Anna Kanášová-Grebeňová a Alžbeta Folťanová. Na stretnutí vyjadrili nádej, že sa spolupráca dvoch organizácií zo Slovenska a Nemecka výraznejšie rozšíri. Po prvé si prisľúbili, že si navzájom vymenia návštevy počas jubilejných stretnutí. Zhodou okolností, budúcoročné februárové stretnutie Pazovčanov v Bratislave a jarné stretnutie Spolku Slovákov v Nemecku, ktoré bude v Gomaringene, sú jubilejné – dvadsiate. Ako ďalšiu príležitosť na utužovanie vzájomných vzťahov a stykov s rodiskom prítomní vidia v priebehu tohtoročných Slovenských národných slávností. P. B. • ĽUDIA A DIANIA •



KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica

GYMNÁZIUM BRANKA RADIČEVIĆA V STAREJ PAZOVE

Veľké nádeje na ďalšie školenie Katarína Verešová

Gymnáziu Branka Radičevića v Starej Pazove na konci každého školského roka slávnostne, za prítomnosti rodičov a profesorov, udeľujú maturitné diplomy skončeným štvrtákom. Tak bolo aj v stredu 18. júna v zasadacej sieni tzv. Bielej budovy. Gratulujúc tohtoročným maturantom, že disciplinovane a s vôľou zdolali stredoškolské vzdelanie, rodičom, že sa dožili

tejto krásnej chvíle, a profesorom, že vyškolili dobrú generáciu žiakov, riaditeľ pazovského gymnázia Miroslav Opavský povedal: „Získajte nové vedomosti, aby ste svoje sny zmenili na skutočnosť. Nechajte myšlienky, nech voľne plynú, ale nezabudnite základy, ktoré vám dali šírku, aby ste boli tým, čím ste.“ Triedne profesorky štyroch tried slávnostne odovzdali diplomy úhrnne 130 skončeným gymnazistom. Predtým najlepším žiakom

udelili aj pochválenia a diplomy, a to takýmto poradím: pochválenia výborným žiakom, diplomy za všetky päťky, diplomy za vynikajúce výsledky na súťaženiach a Vukov diplom. Prednášateľská rada gymnázia za žiaka generácie vyhlásila Petra Gnjidića, žiaka 4. d triedy. Medzi najlepšími maturantmi pazovského gymnázia sú aj Ivona Strišková, ktorá získala Vukov diplom, a Martin Vereš, ktorý mal všetky výborné známky.

V Kovačici sa uskutočnil seminár Vytváranie podmienok pre moderné podnikanie, ktorý organizoval Zväz inžinierov a technikov Srbska a iniciálna skupina Obce Kovačica, ktorá sa podieľala aj na jeho založení. Na seminári bol predstavený cieľ a úlohy ZITS, ako aj možnosti urýchleného rozvoja hospodárstva, vzdelávania a zdravotníctva za pomoci systémov riadenia a ich uplatnenie v oblasti poisťovníctva, tiež energetickej účinnosti a používania moderných stavebných materiálov, zásobovania kvalitnou pitnou vodou a zabezpečenia bezpečných potravín.

Belehrad Nacionálna aliancia pre lokálny ekonomický rozvoj (NALED), vláda Vojvodiny, Pokrajinský sekretariát pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu podporili projekt, ktorý niekoľkým lokálnym samosprávam, vďaka NALED certifikátu o prajnom podnikateľskom okolí, umožnil predstaviť sa na veľkých bilbordoch na Letisku Nikolu Teslu. V nadchádzajúcich 12 mesiacoch okrem Kuly, Novej Varoši, Odžakov, Pirotu, Rumy a Smedereva, ako aj regiónu Vojvodiny, prezentovaná bude aj Kovačická obec. A. Ch.

Báčsky Petrovec

ÔSMACI generácie narodenej v rokoch 1999/2000 sa v piatok 20. júna primeraným programom rozlúčili so Základnou školou Jána Kollára v Selenči. Na rozlúčkovom večierku boli prítomní aj rodičia a súrodenci žiakov. V tomto roku ďalšiu generáciu do života vyprevadili triedne profesorky Anna Koleková a Mariana Mučajiová, ktoré túto generáciu žiakov učili v nižších ročníkoch, a Daniela Báďonská, Mária Majtánová-Kukučková a Zuzana Fodorová, ktoré im boli triedne profesorky vo vyšších ročníkoch. Základnú školu skončilo dvadsaťdeväť žiakov v dvoch triedach. Najlepší žiaci dostali Vukov diplom, a to: Martin Švec, Patrik Daniček, Vladimír Tŕpka a Juraj Súdi, ktorý je zároveň žiakom generácie. Odchádzajúcu generáciu žiakov vo svojom rozlúčkovom príhovore pochválili triedne profesorky a úradujúca riaditeľka Katarína Vrabčeniaková, ktorá žiakom odovzdala uznania. Treba pripomenúť, že v tejto generácii sú aj príslušníci Rómov, a to Miša Salijević a Zorana Nikolićová. Po skončení programu žiaci sa bavili pri hudbe. J. B-di • ĽUDIA A DIANIA •

Škôlkari. V piatok 13. júna škôlkari predškolských prípravných skupín z územia celej obce, teda z Hložian, Kulpína, Maglića a Báčskeho Petrovca usporiadali spoločný koncoročný program, a tak sa rozlúčili s vychovávateľkami a personálom Predškolskej ustanovizne Včielka. Týmto programom zároveň oslávili aj Deň škôlky a koniec školského roka. S rodičmi a deťmi sa rozlúčila aj riaditeľka Včielky Zuzana Pašićová. Program moderovali Bogomirka Žagrićová z Maglića a Katarína Kolárová z Kulpína. V školských laviciach od septembra v Petrovci bude sedieť 51 prváčikov. J. Č-p

26 /4601/ 28. 6. 2014

Ľudia a diania GYMNÁZIUM J. KOLLÁRA ODMEŇUJE NAJLEPŠÍCH

Mince študentského úspechu Monika Necpálová

lop-klop! Klopká na dvere slnko, pán každého nastávajúceho voľného dňa. Zvoláva si svojich mladých na lúky i ihriská, aby z nich spravilo svojich študentov prázdnin. Pred posledným zvonením na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci stihli ešte jednu dôležitú udalosť – 19. júna v Slávnostnej sieni za vynikajúcu prezentáciu školy a šírenie dobrého mena gymnázia odmeniť 16 šikovných žiakov. Tak ako minulý školský rok, aj teraz sa tak dialo pod patronátom Nadácie Ing. Viktora Maceka, Nitra, ktorá bola založená prá- Slávnostná sieň gymnázia plná motivácie pri udeľovaní odmien ve z iniciatívy tohto Nitrana, inak čestného občana Báčskeho Viera Boldocká, zriaďovateľka žiakov a vyberať z nich tých, ktonadácie a predsedníčka komisie, rí najviac zviditeľnili našu školu Petrovca. Nadačný fond i do budúcna plá- spolu s Viktorom Macekom. „Pe- a reprezentovali jej dobré meno, nuje zotrvať v takomto motivovaní dagógovia, vychovávatelia, vedúci nebolo pre komisiu jednoduché,“ žiakov. Finančné odmeny spolu záujmových krúžkov nominovali ozrejmuje riaditeľ gymnázia Paľo v hodnote 1 000 eur odovzdala na ocenenie niekoľko desiatok Belička, dodávajúc: „Hodnotia sa

úspechy vo všetkých oblastiach, od kultúry až po šport.“ Medzi odmenenými jednotlivcami nájdeme šikovných slovenčinárov a umelcov na výtvarnom či hudobnom poli. Odmenu si zaslúžili Vladimír Vaňa Valent, Debora Hana Eliášová, Jaroslava Majerová, Michaela Tárnociová, Miroslava Šimovičová. Skupinové odmeny si rozdelili tri celky: Michal Belička a Ivana Faďošová získali ocenenie za výbornú reprezentáciu v ručných prácach na Domiáde. Krásnymi hlasmi ocenenie si vyspievali dievčatá, ktoré na Domiáde vynikajúco reprezentovali školu svojím spevom – Ľudmila Ragová, Anna Berédiová, Naďa Paculová, Sára Krížová. Žurnalistická prax v časopise Sládkovič a literárna tvorba všeobecne sú zas motiváciou na ceste k úspechu u Eleny Vrškovej, Malvíny Zolňanovej, Tabity Sáry Eliášovej, Benjamína Kunčáka a Vladimíra Pavla Žiaka. Nám neostáva iné, len posmeliť mladé ambície smerujúce k spoločenskému prospechu. A škole hold, že svojim žiakom dáva rozlet nad morom i nížinou.

 RETROSPEKTÍVA (36.) vo výbere Kataríny Gažovej PANČEVO

Ani tempo ani výsledky

rámci každej pracovnej organizácie v poľnohospodárstve v kombináte Tamiš v Pančeve existuje základná organizácia združenej práce pre združovanie poľnohospodárov a spoluprácu s dedinou. Teda v každom osídlenom meste základnej organizácie, ktorá má za úlohu angažovať sa na združovaní práce a výrobných prostriedkov poľnohospodárov a tak zakladať výrobnú spoluprácu s jednotlivo hospodáriacimi roľníkmi. Tieto organizácie sú konštituované z určitého počtu združených poľnohospodárov a pracovníkov, ktorí boli zamestnaní na spoločenskom úseku. Potrebné obratové prostriedky sú formované na základe rozdeľovacej bilancie so ZOZP v spoločenskej výrobe. Tento krátky historiát bol nutným úvodom do rozhovorov na tému združovanie poľnohospodá-

www.hl.rs

rov, ktoré sa v uplynulých dňoch uskutočnili v Pančeve za prítomnosti predstaviteľov kombinátu Tamiš a predstaviteľov spoločensko-politických organizácií Pančevskej obce. Dôvodom k rozhovoru bola informácia o združovaní poľnohospodárov, v ktorej sa okrem iného hovorí, že združovanie prebieha na základe jednotného samosprávneho dohovoru a podpisuje sa na tri roky v oblasti poľnohospodárskej, a to rastlinnej výroby, v dobytkárstve a v mechanizácii. Takúto zmluvu podpísalo nateraz 1477 poľnohospodárov, z čoho z územia Pančevskej obce 971 a z územia obce Alibunar 506. V informácii podčiarkli, že od roku 1974 dodnes zaznamenali iba začiatočné výsledky v oblasti združovania poľnohospodárov, začal sa i proces dôchodkovej súčinnosti v

Informačno-politický týždenník

oblasti agropriemyselného komplexu atď. Ale zároveň podčiarkli, že pozmenené systémové a iné podmienky hospodárenia vplývali na organizovanie združenej práce v poľnohospodárstve a v potravinárskom priemysle, a to predovšetkým pri zlaďovaní rozvojových plánov a programov a pri samosprávnej koncentrácii prostriedkov rozšírenej reprodukcie. Samým tým potom tieto podmienky vplývali aj na začatú transformáciu spoločensko-hospodárskych vzťahov na dedine. Ústredná brzda uskutočňovania Zákona o združovaní poľnohospodárov je však uplatňovanie spoločenských dohovorov republík a pokrajín o rozvoji agrokomplexu. Treba tu ešte vyzdvihnúť, že ohraničené plochy, na ktorých sa zakladá združená výroba, sa rozprestierajú iba na 5 tisíc 94 hektárov, čo vzhľadom na celkové

plochy, ktoré vlastní súkromný úsek, robí iba 8 percent. S týmto, pravdaže, v kombináte Tamiš nie sú spokojní. Združovanie prebieha pomalým tempom a nedopracovali sa ani k žiadúcim výsledkom. Na zasadnutí v Pančeve poukázali aj na niektoré nedostatky, ktoré brzdia proces združovania. Jeden z nich je aj organizovanosť a stupeň súčinnosti združenej práce v rámci agropriemyselného komplexu, ako aj výška dôchodku, ktorá sa uskutočňuje na súkromnom úseku. Treba spomenúť aj podmienky úverovania súkromne hospodáriacich roľníkov, otázku odborných kádrov a, pravdaže, i organizačné nedopatrenia v samotných základných organizáciach, ktoré sa zamestnávajú združovaním poľnohospodárov. Pravdaže, to nie sú všetky otázky. Je ich ešte, a preto na ich doriešení sa v budúcnosti treba ešte väčšmi angažovať. (Výber z Hlasu ľudu č. 41, ktoré vyšlo 7. októbra 1978 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Zpěvník – inšpirácia štúrovskej generácie a popredných spisovateľov Katarína Verešová

ábožné piesne udržiavali v nádeji a viere našich predkov. Boli zoskupené v nábožných knihách, ako sú Tranovského kancionál a Zpěvník s príležitostnými modlitbami na slávnostné a všedné dni v radosti i žiali, doma a v kostole. V tejto rubrike sme už hovorili o zbierke evanjelických piesní pomenovanej Tranovského kancionál, ktorý prvý raz v roku 1636 vydal Juraj Tranovský (1592 – 1637). Lenže okrem Tranovského Cithary sanctorum naši predkovia určitú dobu používali aj iný zborník duchovných piesní. Menoval sa Zpěvník. Dielo Tranovského v 17. a 18. storočí bývalo pri ďalších početných vydaniach menené a doplňované prídavkami. V roku 1783 Samuel Čerňanský prvý raz uverejnil prídavky duchovných piesní ako samostatné vydanie. „Tento zjav nebol ojedinelý len na Slovensku. V českých zemiach superintendant Štefan Leška roku 1796 opúšťa doterajší Tranovského Kancionál a vydáva nový kancionál pod názvom ´Nová kniha zpěvu křesťanských´, v ktorej je 359 piesní zo starého Kancionála a určitý počet nových piesní. Tento Leškov spevník mal svoj značný vplyv aj pri zostavení nášho Zpěvníka, lebo prevzdali z neho až 53 piesní,“ uviedol Miloš Hodža v knihe Storočný Zpěvník 1842 – 1942 (Knižnica vnútornomisijná – sväzok 24, vydanie: Tranoscius v Liptovskom Sv. Mikuláši 1942). Odvtedy sa jednotliví evanjelickí farári pokúšali spraviť „vlastný“ spevník a v roku 1834 sa dohodli, že to urobia kolektívne. Do redakčnej komisie zaradili ôsmich kňazov. Medzi nimi boli významné osobnosti tej doby: Dr. Karol Kuzmány, Michal Miloslav Hodža, Samuel a Ján Chalupkovci, Samuel Tomášik... „Hotové dielo prevzal Dr. Karol Kuzmány, ktorý ho ako hlavný redaktor ešte usporiadal, zaslal Jánovi Kollárovi do Pešti, ktorý ešte raz prezrel celý • ĽUDIA A DIANIA •

rukopis,“ uvádza v spomienkovej cestu do sŕdc ľudí. No práve tak knihe Miloš Hodža. Názov nového dôrazne treba nám prízvukovať, že chrámového spevníka bol: „Zpěvník sám Zpěvník je čisto náboženská evangelický aneb Písně Duchovní kniha, jeho piesne sú piesňami staré i nové, k veřejné i domáci o večných pravdách Kristovho nábožnosti Křesťanu evangelických augšp. vyznání s přídavkem modlietieb. Pešť, Štepán Károly 1842.“ Ešte počas redakčných prác superintendenti Dr. Pavol Jozeffy a Dr. Jan Seberíny vydali verejný oznam, že „tohoť se ovšem i nádějeme, že oni milým i tichým poučovaním lid náš k tomu vésti budou... Ktoby pak nechtěl, ať se zodpovída před svým svědomím a před Bohem: my k přijetí Zpěvníka tohto nutiti a síliti ani nechceme ani nebudeme žádnou cirkev, žádného člověka...“ V tomto spevníku najviac piesní bolo prebratých z Tranovského kancionála a menej zo samostatných spevníkov Samuela Hruškovica a Štefana Lešku. Nové Vnútorná titulná strana Zpěvníka piesne pre spevník napí- evangelického z roku 1845 (tretie vydanie) sali: Dr. Karol Kuzmány, Michal Miloslav Hodža, Ján Cha- evanjelia, i keď sa nájdu v ňom lupka, Samuel Chalupka (mladší piesne – ako posiaľ v Tranosciu brat štúrovského básnika), Jozef neboli, – prosiace za národ a vlasť Melczer, Samuel Tomášik, Ján Kollár a hovoriace aj o povinnostiach na (nesmrteľný pevec Slávy dcéry), národa roli dedičnej,“ uviedol Miloš Jur Matúška, Ctibor Zoch, Emerich Hodža vo svojej knihe. Lauček, Ján Seberíny a ďalší. Spolu Napriek tomu, že si cirkevné zbo41 autorov. Veľký prínos dal zvlášť ry samé volili, pri ktorom spevníku Michal M. Hodža (1811 – 1870), budú Boha oslavovať, v polovici 19. slovenský národný buditeľ (člen storočia si Zpěvník osvojili tam, kde trojice Štúr – Hurban – Hodža), pôsobili práve evanjelici – štúrovci, jazykovedec a básnik. V Zpěvníku najmä vo zvolenskom a liptovskom je 43 jeho piesní, najviac v „kruhu senioráte. V senioráte nitrianskom za Zpěvník horlil spočiatku aj Dr. Joveľkonočnom“. „Zpěvnik povstal v rokoch ´štú- zef Miloslav Hurban. Proti Zpěvníku rovcov´, teda na začiatku najväč- boli zvlášť isté zemianske kruhy šieho vzplanutia slovenského čiastočne neslovenské, čiastočne národného povedomia a takis- neľudové. Považovali ho za dielo to mužovia, ktorí boli vedúcimi „panslávske“ a povstali kriticky hviezdami ´štúrovcov´, našli si ľahkú proti jednotlivým piesňam, ktoré

hovorili o milovaní národa. Prvé vydanie bolo hodne nedokonalé, s mnohými tlačovými chybami (čo slúžilo za podklad agitácie proti nemu). Už druhé vydanie bolo dokonalejšie. V ÚA SEAVC v Starej Pazove je uložené tretie „vyčistené“ vydanie (z roku 1845), a preto je o textuálnu časť vzácnejšie. Vyzdvihnúť treba, že nábožné piesne zo Zpěvníka odchovali Pavla Országha Hviezdoslava, najväčšieho slovenského básnika, ktorý si každý deň zaspieval niektorú nábožnú pieseň. Zpěvníkom sa nadchýnali aj slovenskí spisovatelia Martin Rázus, Elena Maróthy Šoltésová, Martin Kukučín, Ján Jesenský... Na základe informácie z Hodžovej knihy do roku 1942 vo Vojvodine tento Zpěvník používali evanjelici v Báčskom Petrovci, Novom Sade a Bajši. Slobodu výberu nábožných spevníkov na službách Božích zvlášť pociťovali Staropazovčania. Podľa záznamu pazovského kňaza Vladimíra Hurbana v roku 1841 bol vytisnutý Tranovského kancionál a uvedený Zpěvník, čo sa pazovským veriacim nepáčilo. Analyzujúc údaje z Hodžovej knižočky napísanej z príležitosti storočnice Zpěvníka, kladie sa otázka, ktorý to Zpěvník bol v tom roku (ak sú údaje presné) zavedený. Ak prvé vydanie kolektívneho Zpěvníka vyšlo v roku 1842, či to znamená, že vtedajší pazovskí evanjelici spievali zo Zpěvníka superintendenta Štefana Lešku (otca farára Štefana Lešku, ktorý v tom čase v Pazove úradoval) vydaného v roku 1796? Tranovskému kancionálu sa Pazovčania vrátili po príchode farára Vladimíra Hurbana v roku 1875. O tom, dokedy sa Zpěvník v niektorých vojvodinských cirkevných zboroch používal, zatiaľ niet údajov. Nespomína to ani biskup Dr. Juro Struhárik v úvode prvého juhoslovanského vydania Tranovského kancionálu v roku 1956.

26 /4601/ 28. 6. 2014

Prečo mám rada slovenčinu, prečo mám rada Slovensko...

eď pred mnohými rokmi jeden z popredných štúrovských romantic kých básnikov, Dolnokubínčan Janko Matúška tvrdo lovenčina je krásnym ľubozvučným jazykom a pre mňa pracoval na svojom hymnickom veľdiele, iste ani netušil, najkrajším na svete. Veď ktorý jazyk má také milé slová, ako veľmi sa mi rozbúši srdce už pri prečítaní jeho prvých riadkov. ako sú batôžtek, ľalia alebo púpavka? Jej slová znejú Miliónová Slovač vo svete si nad každou intonáciou hymny dôstojne ako sladká hudba. Slovenčina, moja víla. Je to jazyk umelcov, zastane a s rukou na srdci vznešene žije každé jediné slovíčko z nej. spevákov a básnikov. Hoci zvonivý a milý jazyk, predsa S istotou môžem povedať, že medzi nich patrím aj ja. A to nie troškou. plný gramatických záhad. Zvedavci vždy radi odhaľujú jeho Narodila som sa v Srbsku, od Tatier kúsok. Zdolala som tu prvé tajomstvá, a tak vchádzajú do ríše ypsilonov, čiarok a dĺžňov. krôčiky, prvé slovíčka a písmenká. Mám tu rodinu, príbuzných Vybrané slová sa postarajú, aby sme trávili čas nad knihou, a a kamarátov. Vždy som sa tu cítila ako doma, nikdy mi nič nechýbalo. keď sa ich naučíme, s ľahkosťou ich používame. Mám rada slovenčinu, lebo pestrosť mojej rodnej reči zafarbuje aj ten najobyčajnejší výrok, ktorý Samozrejme, u nás na dedine. Ale je tu jeden háčik. Som predsa môže vyznieť ako veľká myšlienka. Má bohatú pokladnicu prísloví a porekadiel. Moje Slovenka! K tomuto Matúškovmu veľdielu sa hlásim! Keď som bola obľúbené porekadlo Vtáka poznať po perí, človeka po reči neraz možno počuť v mojom mladšia, často som premýšľala nad tým, čo my tu, v týchto končinách, prostredí. My Slováci z Dolnej zeme môžeme byť hrdí na svojich predkov, ktorí tak vlastne robíme, keď Srbmi nie sme. Bez ohľadu na to, ako si tu svorne slávne pestovali našu rodnú reč. Vďaka nim žije aj dnes. To, čo urobili Štúr a Bernolák, s nimi nažívame. Potom som si uvedomila, že naši predkovia sa sem je obdivuhodné. Krásne básne významného spisovateľa Pavla Országha Hviezdoslava prisťahovali z hornej do dolnej časti vtedy jedného štátneho útvaru za sú dobre známe aj medzi vojvodinskými Slovákmi. Slovenčina, tá má u nás rôzne lepším životom. Mali na dôvažok za úlohu zakotviť tu, postaviť dom, odtiene, ale všade znie melodicky a jedinečne krásne. Nárečia zdobia ľudové piesne kostol a školu a vykopať studňu. Studne sa kopali do najhlbších zákutí a básne, ktorými je pretkaný náš každodenný život. Hoci žijeme vo Vojvodine, srdce dolnozemského vnútrozemia. Čerpali z nich vodu, podpovrchové nám poskočí hrdosťou pri tónoch slovenskej hymny Nad Tatrou sa blýska. Pripomína šťavy, postať. Krotkosť, čestnosť ľudskú v nej. Slovenskosť dolnozemská sa v tomto zrkadlí. To je presne tak, ako v ľudovej nám, že napriek rozptýlenosti všetci sme rodina, všetci sme svoji. piesni Kopala studienku, melódia ktorej je hymnou Slovenska. Poctivý Aj keď nie tak často, ale vždy rada navštevujem Slovensko a jej veľkolepú prírodu, slovenský život ešte od predkov sa tu cibrí a zveľaďuje, k tomu zbožný, zelené lesy, záhadné jaskyne, zázračné hory. Rada statočný a akurátny, spätý s pôdou. A ešte niečo, tá pôda je stále počúvam ten milý slovenský prízvuk. Nie smädná. Dolnozemský smäd. Je to archetypálny pud obstáť, vždy môžem byť tam, ale srdcom si to prežiť, dosýta sa napiť. Je v nás natrvalo zakódovaný. občas želám. Pestujme našu milú Nejde tu len o holé obstátie. ... Kopala studienku, rodnú reč. Neubližujme jej tým, napájala páva... Je to odveká snaha po napájaní, že ju vymeníme za angličtinu zduchovnení. Je to príslovečné dolnozemské alebo nejaký iný jazyk. Veď chcenie a bystrenie mysle a ducha. O povedané v slovenčine sa aj láska a mnohí nestoja. Posmievajú sa vznešeným nežnosť krajšie vyznávajú. ochrancom slovenskosti. Nezáleží im na Či nie? j tohto roku začiatkom júna v Nových Zámkoch pri vyhodnotení slovenskej postati. Tým naším podielom je tradičnej nielen celoslovenskej, ale aj medzinárodnej súťaže predovšetkým obstáť na týchto priestoroch, Andrea Grňová, 7. ročník Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko... s hrdosťou zachovať si identitu, kultúru, jazyk. Zachovať ZŠ 15. októbra v Pivnici zajasali srdcia aj vojvodinským autorom. Práce žiakov zo zahraničia to, čo nám oni ponechali vo vienka (Osobitná cena predsedu boli aj tentoraz hodnotené v 4. kategórii a ceny či čestné uznania a odovzdať ďalším generáciám. Naučiť ich, tak Matice slovenskej) dostalo až deväť žiakov. V poslednom júnovom Detskom ako naučili nás, že musíme bojovať a nikdy sa nevzdávať svojej identity. Sme tu presne preto! kútiku, kým ešte v ušiach doznieva školský zvonec A to je taká príslovečná menšinová integrita! i školská vrava, ponúkame vám ukážky z troch (Úryvok) najvyššie ocenených prác našich Jaroslava Majerová, 3. a predstaviteľov. Gymnázium J. Kollára v B. Petrovci (Osobitná cena poroty v 4. kategórii)

Úsilie ocenené na Slovensku

edím. Na stole predo mnou leží čistý hárok papiera. Jeho rovné, perfektné čiary vytvárajú dojem nekonečnosti, ale predsa všednosti, lebo nám je veľmi, vlastne, dalo by sa povedať, príliš známy. Jemne podvihnem ceruzku. Ceruzku, ktorá tu stojí nepremiestnená od chvíle, čo som si sadla. Ľahkými pohybmi napíšem názov, taktiež nekonečný a všedný: Prečo mám rada slovenčinu, prečo mám rada Slovensko... Dávno známy názov. Mnohokrát som na danú tému písala, ale predsa vždy niečo nové skomponujem. Tentoraz neviem, ale príde to. Príde inšpirácia... hádam... Ručičky na hodinkách tikajú – rovnomerne a presne – majú uspávajúci účinok. Ale nedám sa, nepodľahnem. Prázdna je učebňa, takže tie hodinky sú hlasnejšie a zreteľnejšie než inokedy. Pozerám sa na papier – ešte stále je prázdny, pravda, okrem názvu. Ceruzka tam leží bez života. Pozerám sa na podlahu a zahľadím sa na nepravidelné obrysy na linoleu. Pozerám sa na povalu – na bielu nepravidelnú povahu. Späť sa pozriem na papier. Vydýchnem. Ešte nič.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Unavená zaborím si tvár do dlaní a zatvorím oči. Rozmýšľam, ale aj ďalej nič. Bez príčiny sa pozriem vľavo a tu môj zrak lapia jemné a teplé lúče februárového slnka. Vchádzajú cez štvoro veľkých okien a nežne ako ruky starostlivej matky zahaľujú všetok nábytok čistou a žiarivou plachtou. V strede medzi oknami je obraz. Portrét Pavla Országha Hviezdoslava. Vždy som obdivovala ten obraz. Taký milý dedko s bielymi vykrúcanými fúzami a veľmi pekne oblečený. Ako pravý pán. Ale najviac ma zaujali jeho oči, mala som vždy pocit, že sa na mňa pozerá, že hlboko preniká svojím pohľadom do duše, čo vzbudzovalo niekedy pocit strachu, ale viac pocit úcty. No predsa priraďuje sa k najvýznamnejším slovenským spisovateľom, prirodzene, že by mal vzbudiť úctu. Keď sa zamýšľam nad jeho tvorbou, je zrozumiteľné, že prvé, čo mi príde na um, je Hájnikova žena. I keď som nečítala celé dielo, vždy ma zaujali úryvky. Zvlášť opis krásnej slovenskej prírody. Nepoznám Hornú Oravu, nepoznala som krásy jej bohatstiev, ale toto dielo fakt dáva možnosť čitateľovi nazrieť do reality a sprítomniť nielen výzor, ale aj život tam hore – prostý život vtedajšieho slovenského ľudu. (Úryvok) Tabita Sára Eliášová, 4. b Gymnázium J. Kollára v B. Petrovci (Cena poroty v 4. kategórii) A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 28. júna 2014 ČÍslo

13 /1871/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšia cena pšenice Ľ. Sýkorová

AKTUÁLNE

ak ako každý rok, aj v tomto roku sa začiatok žatvy odzrkadlil na dianie na novosadskej Produkčnej burze. Obdobie od 16. 6. do 20. 6. 2014 bolo v znamení očakávania na novú cenu pšenice, čo vplývalo na celkovú trhovú atmosféru. Zlacnela pšenica z minuloročnej úrody a v porovnaní s predchádzajúcim týždňom obrat bol vyšší až dvojnásobne. Finančný obrat bol vyšší o 82,64 %. V uvedenom období, už tretí týždeň v poradí, bol zaznamenaný pád ceny pšenice z úrody 2013. Priemerná cena bola 22,95 din./ kg (20,87 bez DPH). Nižšia cena pred žatvou je samozrejmosťou. Boli podpísané aj prvé kúpno-predajné zmluvy obchodovania s kŕmnym jačmeňom. Jeho priemerná cena sa pohybovala na úrovni 18,22 din./kg (16,56 bez DPH). Cena kukurice je na novosadskej burze stále pomerne stabilná. Priemerná cena bola v uvedenom období 18,71 din./ kg (17,01 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,65 % viac. ľa kvality, pretože veľký Na novosadskej burze sa obchodopočet výkupných miest valo aj so sójou a sójovými výliskami, nemá prístroje na rýchktorých cena bola v porovnaní s le zmeranie kvality zrna. predchádzajúcim týždňom vyššia. Okrem toho ešte stále sa Sója z minuloročnej úrody sa sejú veľké množstvá pšenice predávala po priemernej cene 67,54 din./kg (61,40 bez DPH), z povaly, aplikujú sa veľmi čo bolo o 1,49 % viac. Cena malé množstvá minerálnych sójových výliskov bola 74,16 hnojív, nerobí sa rozbor din./kg (61,80 bez DPH), čo pôdy, nerobí sa ochrana proti bolo v porovnaní s predhubovým chorobám,… To chádzajúcim týždňom všetko znižuje kvalitu zrna, viac o 0,49 %. ○ takže sa môže vyvážať len covanými ako pšenica kŕmna. V návrhu sa uvádza, aby cenami v štát ešte pred jesennou sej- závislosti od bou oznámil pestovateľom, technologickej či je pripravený finančne kvality zrna, zvýšila podporiť pestovanie vysoko by sa kvalita múky a kvalitnej pšenice. Tým by sa výrobkov z nej. No zlepkonečne začal proces vytvá- šila by sa aj pozícia Srbska ○ rania trhu pšenice s diferen- ako vývozcu.

Prémie za vysoko kvalitnú pšenicu?

Ľubica Sýkorová

inulý týždeň podnik Žitovojvodina na Ministerstve poľnohospodárstva odovzdal návrh, aby sa zaviedla špeciálna prémia na kúpu vysoko kvalitnej pšenice z tohtoročnej úrody. Táto prémia by mala byť vo výške tri dináre za kilogram. Vyplácala by sa za pšenicu, ktorá obsahuje najmenej 13 % bielkovín a hektolitrovú váhu (objemová hmotnosť) má vyššiu ako 80 kg/hl. Pri posudzovaní technologickej kvality pšenice ozimnej vystupuje do popredia nielen obsah dusíkatých látok, ale aj obsah lepku a objemová

hmotnosť. Jedným z akostných znakov, ktoré sa stanovujú predovšetkým pri pšenici, je objemová hmotnosť nazývaná ako hektolitrová váha. Ide o vyjadrenie rôznych vlastností a znakov, ktoré súvisia s tvarom a veľkosťou obilia, povrchu zrna a vlhkosti. Optimálna objemová hmotnosť je 78 až 82 kg/hl. Ak má pšenica nízku hektolitrovú váhu, posúva sa z kategórie potravinárskej do kŕmnej. Podľa odhadu za prémie by bolo potrebné zabezpečiť okolo 30 miliónov dinárov, pretože najkvalitnejšej pšenice nebude viac ako desaťtisíc ton. V Srbsku sa ešte stále pri výkupe netriedi pšenica pod-

Z obsahu Ako znížiť plytvanie potravinami?

str. 2

Žihľava – doktor pre naše záhrady

str. 5

Do vášho receptára

str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

SVETOVÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Ako znížiť plytvanie potravinami?

pripravila: Ľubica Sýkorová

šte v roku 2013 sa v európskom parlamente dôrazne upozorňovalo na obrovské plytvanie potravinami, ku ktorému v EÚ, ale aj v ostatných vyspelých krajinách dochádza. Vo svete sa každý rok vyhadzuje približne tretina potravín, čo je 1,3 miliardy ton, v EÚ je to podľa zozbieraných údajov ročne asi 90 miliónov ton potravín. Z druhej strany každý deň vo svete hladuje 870 miliónov ľudí. Práve z tohto dôvodu si v minulom roku Európska únia stanovila veľmi ambiciózny cieľ, ktorý je zameraný na zníženie jedla a potravín o polovicu do roku 2020. EÚ pracuje na stratégiách udržateľnosti potravinového systému ako celku a snaží sa riešiť neefektívnosť v celom potravinovom reťazci. Tu treba pochváliť Belgicko, ktoré zrušilo DPH na potraviny darované do potravinových bánk. Zvýši sa tým darovanie potravín ešte pred vypršaním dátumu ich platnosti do potravinových bánk namiesto toho, aby dochádzalo k ich plytvaniu. Táto situácia je výhodná pre maloobchodníkov, ale aj pre potravinové banky, preto by sa

mali k Belgicku pridať aj ostatné členské štáty EÚ. K zbytočnému plytvaniu alebo znehodnocovaniu potravín dochádza v celom potravinovom reťazci, počnúc od poľnohospodárov, cez

polovičné zníženie jedlého potravinového odpadu v EÚ, k čomu by malo dôjsť do roku 2020. V máji tohto roku sa európski ministri poľnohospodárstva zhodli na návrhu oslobodiť niektoré

potravinársky priemysel, maloobchodné siete, dodávateľov, až po spotrebiteľov. Európska komisia oznámila, že bude aj naďalej posudzovať, ako čo najlepšie obmedziť plytvanie potravinami v celom potravinovom reťazci, a bude presadzovať stimuly na

potraviny od požiadavky uvádzať dátum minimálnej trvanlivosti. Na niektoré potraviny, ako víno, kuchynská soľ, cukor v pevnom stave a na niektoré cukrárske výrobky sa ani dnes nevzťahuje povinnosť uvádzať dátum minimálnej trvanlivosti. Niektoré členské štáty na-

vrhujú, aby sa zoznam produktov, na ktorých nebude nutné udávať dátum konzumácie, rozšíril. Zdôraznili, že existuje viac výrobkov, ktoré majú predĺženú životnosť a svoju kvalitu si zachovávajú aj po veľmi dlhú dobu. Konzumenti tiež údajne stále nedokážu odlišovať dátum minimálnej trvanlivosti a označenie „spotrebujte do“, ktoré je vyhradené pre úzky okruh potravín. Ministri únie podporia zámer odstrániť minimálnu trvanlivosť v prípade, že nebude narušená bezpečnosť európskeho jedálnička. Od Európskej komisie očakávajú revíziu súčasnej legislatívy a publikáciu novej stratégie udržateľnosti v potravinovom sektore. V októbri 2014 pravdepodobne svoje odporúčania pre udržateľnosť potravinových systémov a na predchádzanie potravinovému odpadu zverejní aj Výbor pre potravinovú bezpečnosť vo svete (CFS). Označovanie výrobkov dvomi termínmi – „Dátum spotreby / Spotrebujte do“ a „dátum minimálnej trvanlivosti“ (DMT) má za cieľ chrániť spotrebiteľa. Tovar, ktorý sa kazí rýchlo a jeho konzumácia po termíne spotreby by mohla ohroziť spotrebiteľovo zdravie, musí niesť označenie „spotrebujte do“. Označenie DMT poukazuje skôr na „čerstvosť“, nie bezpečnosť produktu. Potraviny, ktoré už dosiahli dátum minimálnej trvanlivosti, ani podľa európskej legislatívy nemusia byť ihneď vyhodené. ○

Nový prístup EÚ k pestovaniu GMO pripravila: Ľ. Sýkorová

o dlhých a ťažkých rozhovoroch sa v júni tohto roku Rada ministrov životného prostredia dohodla na politickom kompromise, ktorý ponecháva členským štátom možnosť povoliť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných plodín (GMO) na svojom území. Dohoda uzatvorená na úrovni Rady ministrov posúva návrh smernice opätovne do Európskeho parlamentu (EP) na druhé čítanie a schválenie zo strany nových europoslancov. Europoslanci

ešte v roku 2011 v prvom čítaní rozhodli v prospech smernice, čiže o pevnejšom právnom rámci vnútroštátnych zákazov pre GMO. Okrem Belgicka a Luxemburska všetky členské štáty sa dohodli na kompromise. Nový právny rámec umožní každému štátu EÚ zakázať geneticky modifikované organizmy na celom svojom území alebo na časti územia aj z iných dôvodov, ako je zdravie alebo ochrana životného prostredia. GM plodiny bude po novom možné obmedziť aj zo sociálno-ekonomických, poľnohospodárskych či územno-plánovacích dôvodov.

Ide o geneticky modifikované organizmy, ktoré boli schválené na centrálnej úrovni Európskej únie. Na druhej strane však členské štáty, ktoré sú proti GMO, nesmú zakázať tranzit povolených GMO cez svoje územie. Dohoda ministrov otvára cestu pre pestovanie geneticky modifikovaných plodín v priestore EÚ, na čo výrobcovia osív čakali takmer štrnásť rokov. Nový systém dáva štátom na výber, či chcú alebo nechcú pestovať GMO. Niektorí však vyjadrili pochybnosti o tom, či sa našlo najlepšie riešenie,

pretože dôležitú úlohu budú v tejto oblasti zohrávať firmy z odvetvia biotechnológií. Za posledných štrnásť rokov Európska únia povolila pestovanie iba štyroch geneticky modifikovaných plodín. V súčasnosti sa pestuje už iba kukurica odrody MON 810 (americká firma Monsanto). Dve ďalšie odrody kukurice (BT 176 a T 25), ako aj zemiaky odrody Amflora sa už v EÚ nepestujú. Európska komisia má v súčasnosti na stole šesť ďalších žiadostí o povolenie pestovania geneticky modifikovaných plodín, vrátane kukurice Pioneer TC1507. ○

28. 6. 2014 • 26 /4601/

ĎALŠÍ VEĽTRH POTRAVÍN A NÁPOJOV

Víkendové vkusy a pokusy Oto Filip

otraviny sú stále v trende. Potvrdil to i nedávny, v poradí siedmy Veľtrh potravín a nápojov Víkend dobrého vkusu, prebiehajúci na poschodí nákupného strediska Big v Novom Sade. Oplatilo sa spojiť príjemné s užitočným, tak Z petrovskej ponuky vystavovateľom, ako i kupujúcim. Tým prvým vhodne zapadlo do smerníc a preto, lebo vlastné produk- trendov roku 2014 vyhláseného ty prezentovali v moderných Spojenými národmi nákupných priestoroch s veľ- a FAO za Medzinárodný kou frekvenciou návštevníkov, rok rodinných fariem. kupujúcim zase kvôli tomu, že Tie sú tu roky rokúmali možnosť konzumovať, ce, pôvodne fungujúc prípadne kúpiť mnohé kvalitné na princípe malých výrobky: od petrovskej klobá- gazdovstiev, ktoré sy, cez rôzne údeniny po syr hlavne zabezpečovali základné potraviny pre alebo med.

Syry ponúkali aj kozie nuka rôznym záujemcom, obchodom, hypermarketom. Dnes sú mnohé z rodinných fariem jedným z oporných pilierov poľnohospodárstva. Zvlášť tie orientované na produkciu výrobkov, o ktoré vládne zvýšený záujem trhu: od ovocia po zeleniny, prípadne na následné spracovanie výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Význam rodinných gazdovstiev

tým aj životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva. Kvalitným a bezpečným potravinám tak vo svete, ako i u nás v posledných rokoch sústavne stúpa cena. Uvedomujú si to čoraz viac aj majitelia našich gazdovstiev v rôznych dedinách a oblastiach. Netreba sa preto diviť, že vlastné potravinové tromfy má takmer každá osada, každé prostredie.

Časť sriemskeho výberu nápojov

Aj vína môžu liečiť Podujatie usporiadané združením poľnohospodárskych novinárov Agropress, podľa slov jeho predsedu Gorana Đakovića,

rodiny, aby mohli prežiť. Tento proces bol po čase prelomený. Následkom bol nielen predaj z dvora, ale i širšia výroba a po-

spočíva aj v zachovaní symbiózy vidieka s poľnohospodárstvom, tiež v chránení tradičných poľnohospodárskych produktov, v zachovaní biodiverzity a udržateľnom využívaní prírodných zdrojov. Zároveň je úspešné pôsobenie týchto fariem možnosťou či príležitosťou prispieť k zveľadeniu lokálnych ekonomík,

III

Úmerne tomu stúpa i počet podujatí upriamujúcich kupujúcich na zdravé a kvalitné potraviny alebo význam zdravého stravovania, založených na zásade priameho kontraktu výrobcu so spotrebiteľom. V súpiske uvedených akcií sú aj víkendy dobrého vkusu. Najmä ako chvíle na nové labužnícke chute a pokusy. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Boj proti prvej generácii vijačky kukuričnej Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

hlboká orba na hĺbku 30 cm, bez zostatkov kukuričia na povrchu pôdy prakticky úplne redukuje škodcu. Toto opatrenie má význam len vtedy, keď ho vykonávajú v danom regióne všetci pestovatelia. Priame ochranné opatrenia, zvlášť chemickú ochranu proti škodcom treba vykonávať len po prekročení prahov škodlivosti. Pri

ijačka kukuričná prezimuje v štádiu larvy v zostatkoch rastlín, najmä kukurice, v pôde. Kuklenie prebieha na jar a prvé motýle v podmienkach Vojvodiny sa vyskytujú koncom mája a v prvej polovici júna, v závislosti od roka. Samičky kladú vajíčka prevažne na listy kukurice. Vyliahnuté larvy sa najprv živia na listoch a po niekoľkých dňoch sa vžierajú do stebla alebo šúľka. Vývoj larvy trvá Prvé poškodenia na liste mladými 3 – 5 týždňov. larvami vijačky (J. Tancik) Jedna časť populácie škodcu zostáva v štádiu larvy a prezimuje, druhá časť populácie sa zakuklí a dáva druhú generáciu. Motýle druhej generácie začínajú lietať začiatkom augusta a maximálny výskyt je v druhej polovici augusta. V tom čase väč- Trochu staršie poškodenia na listoch (J. Tancik) šina porastov kukurice je plne vyvinutá a začína sa sušiť. Takéto porasty sú menej Mladá larva vijačky (J. Bíliková) atraktívne pre samičky vijačky kukuričnej. Preto kladú vajíčka na a húsenice sa nachádzajú na liste. rastliny kukurice vysiate v neskorOptimálny termín ochrany ších termínoch, najmä na cukrovú môžeme zistiť rôznymi metódakukuricu alebo na iné rastliny, mi signalizácie. Najspoľahlivejší v prvom rade na papriku. Larvy spôsob signalizácie ochrany proti tejto generácie napádajú klas, vijačke kukuričnej je pozorovanie čo je pri cukrovej, ale aj osivovej výskytu vajíčok, lariev a listového kukurici nežiaduce. poškodenia. Táto metóda spoV ochrane proti vijačke sa vyčíva v prezeraní 100 rastlín (na užívajú agrotechnické, biologické desiatich miestach po 10 rastlín) a chemické spôsoby ochrany. v trojdňových intervaloch od obZ agrotechnických metód najTrochu staršia larva (J. Tancik) javenia prvých motýľov, zhruba významnejšie opatrenie je drvenie od polovice júna. Jednorazová kukuričia a následne hlboká orba, ktorou sa zaorávajú rastlinné používaní chemických insekticídov aplikácia by sa mala robiť v čase zvyšky, v ktorých larvy prezimujú. je veľmi dôležitý termín aplikácie. maximálneho výskytu vajíčok Týmto spôsobom sa zničí až 90 Insekticídy treba použiť v čase, keď na rastlinách kukurice, ktoré je % prezimujúcich lariev. Kvalitná je čo najviac vyliahnutých húseníc zhodné s objavením sa prvého

Vajíčková znáška vijačky kukuričnej (J. Tancik) poškodenia listov mladými larvami škodcu. Toto poškodenie sa dá ľahšie pozorovať v poraste ako znášky vajíčok. Na prvý postrek by sa mali použiť insekticídy s ovicídno-larvicídnym účinkom. Ak počet vajíčok a lariev v poraste aj ďalej narastá, postrek treba opakovať. Aplikáciu treba robiť vo večerných hodinách a pri každej aplikácii je potrebné používať iný insekticíd. Používať treba postrekovače s vyšším tlakom a väčším otvorom dýz a postrek usmerniť na šúľky, zvlášť pri ochrane cukrovej kukurice. Biologická ochrana kukurice pomocou vajíčkového parazita z rodu Trichogramma sa dlhodobo využíva vo svete, je vysoko účinná a porovnateľná s chemickou ochranou. Druhy z rodu Trichogramma parazitujú nielen vajíčka vijačky kukuričnej, ale aj vajíčka iných škodcov, napríklad mory bavlníkovej a iných druhov môr. Ani proti jednému z týchto škodcov potom nie je potrebné uskutočňovať ďalšie ochranné opatrenia. Prednosti tejto metódy sú v tom, že neničí prirodzených nepriateľov iných škodcov, napríklad vošky a roztoče, na rozdiel od insekticídov, ktoré zničia prírodných nepriateľov vošiek a roztočov, čo následne umožňuje ich premnoženie. Obyčajne sa realizujú dve aplikácie trichogrammy na jednu generáciu škodcu. Celkovo sa na jeden hektár aplikuje 150

28. 6. 2014 • 26 /4601/ 000 jedincov. Významná je prvá aplikácia, ktorú je potrebné uskutočniť na začiatku kladenia vajíčok samičkami vijačky kukuričnej v poraste kukurice. Stanovenie termínu je dosť náročné a zisťuje sa podľa náletu imág do svetelných lapačov. Dodávateľ zabezpečuje dodávku bioagensu v optimálnom čase. Aplikácia je veľmi jednoduchá, roznáša sa po poraste a vyvesuje na rastliny podľa dohodnutej schémy. Práca je nenáročná aj na čas, aplikácia jedného hektára trvá len 15 minút.

V posledných rokoch v Európe aplikáciu parazitoida Trichogramma sp. vykonávajú aj letecky. V minulom roku v Českej republike začali niekoľko pokusov s leteckou aplikáciou s veľmi dobrými výsledkami, o čom svedčí fakt, že v tomto roku trichogrammu aplikovali na viac ako 1 000 ha kukurice. Aj na Slovensku v tomto roku bola vykonaná letecká aplikácia spomínaného parazita. Náklady na ochranu týmto spôsobom sú porovnateľné s chemickou ochranou. 

Letecká aplikácia trichogrammy (M. Hluchý)

VEDELI STE?

Žihľava – doktor pre naše záhrady Ľubica Sýkorová

28. 6. – 4. 7. 2014

POČASIE

ŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), ľudovo nazývaná aj žihľava, po srbsky kopriva, pre svoje chemické zloženie je veľmi obľúbená nielen ako liečivá rastlina v ľudovom liečiteľstve, ale aj ako výborné komplexné organické hnojivo v rastlinnej výrobe, či ako účinný insekticíd. Tekuté hnojivo z pŕhľavy je mimoriadne kvalitné organické hnojivo. Podporuje rast rastlín, tvorbu chlorofylu, posilňuje prirodzenú obranyschopnosť rastlín voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Zvyšuje odolnosť voči hubovým chorobám a niektorým škodcom (najmä voči listovým voškám a roztočom – pavúčikom). Vysoký obsah mikro- a makroelementov vplýva na rýchle pôsobenie tohto hnojiva na pestované rastliny. Jeho účinky sa už o pár dní po aplikácii začnú pozitívne prejavovať na rastlinách. Obsahuje najdôležitejšie zložky pre rast rastlín – dusík (N), fosfor (P), draslík (K), vápnik (Ca), železo (Fe), horčík (Mg), vitamín C a A. Kvôli vysokému obsahu chlorofylu má žihľava aj antiseptické účinky.

Hnojivo pripravené z pŕhľavy sa odporúča na používanie najmä v organickej rastlinnej výrobe, v záhradách namiesto chemických

Pŕhľavu obľubujú aj rôzne druhy motýľov (foto z internetu) hnojív a pesticídov, ktoré negatívne vplývajú na zdravie ľudí a na životné prostredie. PRÍPRAVA VÝLUHU NA NIČENIE VOŠIEK A ROZTOČOV Na prípravu výluhu potrebujeme 1 kilogram pŕhľavy a 10 litrov dažďovej vody alebo odstátej vody z vodovodu. Posekanú pŕhľavu namočíme do vody a necháme

odstáť 12 až 24 hodín najlepšie na slnečnom mieste. S takýmto výluhom môžeme postrekovať rastliny bez riedenia. Keďže tento prípravok nemá dlhotrvajúci účinok, rastliny musíme postrekovať niekoľko dní po sebe. Ak necháme pŕhľavu lúhovať dlhšie (3 až 4 dni), výluh musíme zriediť v pomere 1 : 50 (jeden diel pŕhľavy a 50 dielov vody).

PRÍPRAVA VÝLUHU NA PRIHNOJOVANIE Na prípravu potrebujeme 1 kilogram zelenej pŕhľavy a 10 litrov vody, najlepšie dažďovej. Posekanú pŕhľavu namočíme do vody a na slnečnom mieste necháme vylúhovať 3 až 4 dni. Tento výluh sa môže používať na zalievanie – prihnojovanie rastlín riedený v pomere 1 : 10. Rovnaké množstvo pŕhľavy a vody môžeme nechať stáť aj dlhšie. Keď sa roztok prestane peniť a bude tmavozelenej farby, proces je zakončený. Takéto hnojivo môžeme používať až do konca sezóny. Používa sa zriedené v pomere 1 : 10, alebo ak je silné, aj 1 : 20. V tomto prípade proces namáčania trvá 1,5 až 3 týždne.

Pŕhľavový výluh prospieva zelenine a okrasným rastlinám. Obsahuje veľké množstvo dusíka, preto je jeho aplikácia vhodná najmä v období intenzívneho rastu. Vhodný je na prihnojovanie rajčiakov, uhoriek, póru, tekvičiek, kapusty, papriky, zeleru, ruží, okrasných kríkov, letničiek, trvaliek, ovocných stromov a ihličnanov. Neodporúča sa zalievanie cesnaku, cibule, hrachu a fazule. Pŕhľava sa zbiera pred kvitnutím. Na namáčanie používame drevené, plastické alebo betónové nádoby, nikdy nie plechové alebo kovové. Počas namáčania musíme výluh premiešať cez deň aspoň jedenkrát. Nádobu s výluhom treba umiestniť na odľahlom mieste, pretože môže zapáchať. Počas zalievania musíme dávať pozor, aby sme nepoliali zelené časti rastlín, ale iba zeminu okolo koreňa. Rastliny nehnojíme za horúceho, slnečného počasia, ale skoro ráno alebo v podvečer. Počas vegetácie zalievame raz týždenne. Neriedený výluh môžeme naliať do kompostu, čím urýchlime rozklad organickej hmoty a zvýšime obsah minerálnych látok. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

14˚ | 28˚

16˚ | 31˚

17˚ | 28˚

15˚ | 29˚

15˚ | 27˚

14˚ | 25˚

15˚ | 24˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Aj kráľovná kvetov má svojich nepriateľov Ľubica Sýkorová

hodné miesto, primeraná hustota výsadby, správne ošetrovanie a dobrá výživa sú základnými predpokladmi pre rast a dobrú kondíciu ružových kríkov. No aj tak sa na ružiach môže objaviť škodca alebo rôzne choroby. Je preto dobre vedieť rozpoznať najčastejšie sa vyskytujúce škodce, aby sme v prípade potreby vedeli včas a účinne zasiahnuť. Na ružiach najviac škodia vošky (Macrosyphum rosae). V hustých kolóniách cicajú na mladých výhonkoch, kvetných stopkách a púčikoch. Najčastejšie sa objavujú od júna do augusta. Letorasty vädnú, púčiky sa deformujú a nevyvinú sa z nich kvety. Lepkavá šťava, ktorú vošky vylučujú, je živnou pôdou pre hubové choroby. Pri menšom výskyte ich možno ničiť mechanicky, prípadne aerosolovým postrekom. Pri intenzívnom napadnutí je vhodné postrekovať počas celého obdobia výskytu, preto treba vybrať ekologické prípravky, ktoré nezničia užitočný hmyz. Pilatka drobná (Blennocampa pusilla) je malý čierny ose podobný hmyz (4 mm), ktorý od mája do začiatku júna kladie vajíčka na okraje listových žiliek. Napadnuté listy sa zvinú do rúrok, v ktorých sa vyvíjajú biele, neskôr svetlozelené húsenice (6 – 9 mm), živiace sa listami. Napadnuté listy zasychajú a opadávajú. Po opadaní listov sa húsenice zakuklia a prezimujú v pôde. Na jar z kukiel vylietava dospelý hmyz a znova kladie vajíčka. Prevencia nie je známa, preto listy odstraňujeme a pálime, len čo sa začnú skrúcať. Porast treba každých 7 – 10 dní, najmenej trikrát za sebou, ošetriť insekticídom. Vhodné sú prípravky povolené na žravé škodce okrasných rastlín.

Piliarka ružová (Emphytus cictus) má chrbtovú časť sfarbenú zeleno, brušnú sivožltú. Pripomína húsenicu motýľa, ale má o tri páry končatín viac. Preto sa nazýva aj nepravou húsenicou. Dospelá piliarka ružová je asi 10 mm dlhá, čierna a na piatom článku zadočku nesie charakteristický priečny belavý pásik. Do roka máva dve generácie. Prezimuje v štádiu dospelej larvy v rôznych úkrytoch alebo v lístí. Na jar sa kuklí a v apríli vyletuje imágo. Samičky zapúšťajú vajíčka pod pokožku spodnej strany listov. Čerstvo vyliahnuté bledozelené larvičky sa spočiatku zdržujú na rube listov a vyžierajú drobné okienka v pletivách. Staršie larvy však už konzumujú (najmä vo večerných hodinách) celé listy, z ktorých sa zachová často iba nervatúra. Ochrana spočíva vo včasnom mechanickom zničení mladých larvičiek. V prípade potreby môžeme proti húseniciam použiť napr. Metation (0,2 %). Larvičky byľomora ružového (Wachtliella rosarum) prežijú celý svoj život vo vytvorenej hálke, ktorú opúšťajú až po dorastení. Sú to červenkasté, asi 2,5 mm veľké, beznohé larvy, ktoré zaliezajú do pôdy a zakuklia sa. Približne o 14 dní sa liahnu asi 3 mm dlhé komáriky s tmavou hruďou a červenkastým zadočkom. Byľomor ružový má do roka 2 až 3 generácie. Larvy poslednej generácie prezimujú v pôde.

Hálky sa najčastejšie vyskytujú na podpníkoch, na pôvodných druhoch a na niektorých popínavých kultivaroch ruží. Ochrana nebýva potrebná, postačuje včasné odstraňovanie a ničenie napadnutých listov aj s larvami.

Dlhé hadovité chodbičky (míny) s čiernym trusom uprostred vyžierajú ploché, žlté, 3 až 4 mm dlhé húseničky drobníka ružového (Stigmella centifoliella), ktorého 2 generácie môžeme nájsť v listoch ruží v júli a v septembri až októbri. Dorastené húseničky opúšťajú chodbičky a zakukľujú sa v hnedých kokónoch. Kukly druhého pokolenia prezimujú. Motýliky drobníka ružového sa liahnu v máji až júni a kladú vajíčka jednotlivo na listy ruží. V jednom liste sa nachádza obyčajne iba jedna chodbička. Ochrana nie je potrebná, pretože míny zaberajú veľmi malú časť listovej čepele. Čalúnnicu ružovú (Megachille centuncularis) na poškodených

rastlinách márne hľadáme, pretože z listov ruží iba vyhrýza charakteristické výkrojky potrebné na stavbu buniek pre svoje potomstvo. Čalúnnica ružová je včela samotárka pripomínajúca včelu medonosnú, od ktorej je však o niečo menšia. Čalúnnice si stavajú bunky najčastejšie v dutinách stromov a ukladajú ich v radoch za sebou. Každú bunku naplnia zmesou peľu a nektáru, položia jedno vajíčko a uzatvoria ďalšími výkrojkami. Hlavným obdobím letu čalúnnic je jún až september. V tomto období si postupne zhotovujú bunky, súčasne navštevujú kvety a hromadia zásoby pre budúce larvy, ktoré sa pomaly vyvíjajú a do zimy dosiahnu štádium tzv. predkukly. V tomto štádiu prezimujú, na jar sa zakuklia a v máji sa objavujú prvé imága. Škody, ktoré čalúnnice spôsobujú, bývajú málokedy veľké, skôr iba nápadné. Na druhej strane, pri hromadení zásob pre potomstvo sa zúčastňujú pri opeľovaní kvetov, a tým sú zase užitočné. Cikádočka ružová (Edwardsiana rosae) cicia listy ruží, v lete preletuje na ovocné dreviny. Podobá sa na mšicu. Ak sa dotkneme listu alebo kvetu, cikádočky odskakujú. Prezimujú vo forme vajíčok zapustených pod kôru výhonkov. Napadajú hlavne vrchnú stranu listu, kde cicajú a na postihnutých miestach sa objavujú malé bodky, až škvrny, rastliny chradnú, spomaľujú rast. Larvy sú žlté, veľké 2 – 4 mm. Dospelí jedinci sú zelenej farby s blanitými krídlami. Rastliny chránime odrezaním alebo odstrihnutím postihnutých výhonov s vajíčkami v zimnom období a ich následným dôsledným zničením. ○

28. 6. 2014 • 26 /4601/

5 MIEST, KTORÉ BAKTÉRIE MILUJÚ

Kde ich žije najviac a ako s nimi zatočiť? J e to síce nepekná predstava, ale baktérie a ich zárodky si so sebou nosíme aj v kabelke či v podprsenke. Kabelka Vo vnútri kabelky sa nachádza približne také množstvo baktérií ako na papierových bankovkách. Stafylokok, salmonela a E. coli – aj tieto mikróby sa môžu usídliť vedľa vašej kozmetickej výbavy. Papierové platidlo je najšpinavšia vec v taške. Vírus chrípky môže žiť na bankovkách až 17 dní. Naopak, mince, ktoré sú vyro-

bené z medi, sú antimikrobiálne. Ak chcete vyčistiť vnútro kabelky, použite vysávač so štrbinovou koncovkou. Ak sa dá kabelka vyprať, urobte tak aspoň raz za čas. Pokiaľ sú na kabelke škvrny, nečistoty, mastnota alebo zájdená špina, môžete použiť čistiaci krém z drogérie. Drevené podlahy Na podlahe sa hromadí prach, čo je ideálne prostredie na množenie prachových roztočov. Na ich čistenie sa často používa len vysávač, čo odstráni prach a

špinu, ale roztoče zostávajú na podlahe. Podlahy je potrebné čistiť vhodným prostriedkom aj namokro. Diaľkový ovládač Ak zvyknete počas varenia sledovať obľúbený seriál, mali by ste spozornieť. Baktérie sa môžu totiž ľahko preniesť z ovládača do jedla. Pre istotu by ste mali ovládač čistiť aspoň každý druhý deň. Skúste využiť dezinfekčný prostriedok a papierové utierky. Podprsenka Ak je podprsenka prepotená,

Pri jazere, mori i bazéniku buďte vždy opatrní

te presvedčení, že s kolesom alebo nafukovačkou sa nič nemôže stať? Žiaľ, môže. Až 80 percent nešťastí sa stane pod dozorom rodičov. Ako je to možné? Stačí chvíľka nepozornosti a stane sa katastrofa. V akvaparku, pri jazere či pri mori, pri rieke alebo v záhrade pri bazéniku nesmiete nechať deti ani najmenšiu chvíľku bez dozoru. Stačí zlomok sekundy. Možno práve sedíte na pláži, opaľujete sa a čítate časopis. Sem-tam sa pozriete na deti vo vode. A to je práve ten moment! Dávate síce pozor, ale občas si čítate, rozprávate sa, telefonujete. Dieťa sa v zlomku sekundy a v tichosti začne topiť, no keď napríklad dotelefonujete, môže už byť na záchranu neskoro. Preto buďte vždy pri kúpajúcom sa dieťati a neustále ho očami sledujte. Radšej rukávniky ako koleso Ak vaše dieťa nevie plávať, dajte mu rukávniky. Tie sú podľa inštruktorov plávania najbezpečnejšie. V hitparáde najnebezpečnejších plávacích pomôcok pre neplavcov vedie nafukovacie kreslo a nafukovačky rôznych tvarov. Dieťa z nich môže ľahko vypadnúť. Správne vybraté koleso, ktoré dieťaťu dobre padne, patrí medzi relatívne bezpečné pomôcky, avšak dieťa sa v ňom nikdy nenaučí plávať, lebo je v neprirodzenej polohe.

Domáci bazénik je tiež nebezpečný Dieťa sa môže utopiť aj pri hladine vody nižšej ako 5 centimetrov. V niektorých krajinách je dokonca povinné oplotenie domácich bazénikov. Najdôležitejšie je byť stále pri dieťati a sledovať ho, ako sa kúpe. Ak má koleso, neznamená to, že ho môžete nechať samo, vyšmykne sa v okamihu. Dôležité! Ak je príliš unavené, podchladené alebo prehriate, zostaňte radšej na súši. Pri plávaní sa nemá žuť žuvačka ani jesť. Hrozí zadusenie. Do neznámej vody deťom nikdy nedovoľte skákať, najmä šípku. Pri člnkovaní vždy používajte záchrannú vestu. Studne, sudy a nádoby s vodou či septik bezpečne uzatvorte. ○ foto z internetu

nemali by ste ju len vysušiť a znovu použiť. Pot obsahuje baktérie a môže spôsobiť problémy, ako je začervenanie a podráždenie pokožky, alergickú reakciu, svrbenie a pod. Podprsenku vložte do prania. Ak si čipkovanie vyžaduje jemnejšie zaobchádzanie, operte ju ručne v čistiacom prášku a kvapke antibakteriálneho mydla. Mobilný telefón Denne si ho prikladáme k uchu a k tvári či vkladáme do vrecka, kde sa tiež nachádzajú baktérie. Len málokto venuje starostlivosť svojej technickej pomôcke, aj keď je to jedno z najznečistenejších zariadení, ktoré máme v rukách. Vďaka mobilnému telefónu sa nakŕmime baktériami z rúk až do úst. Jeho čistenie je podobné ako pri diaľkovom ovládaní – jednoducho ho pretrite papierovou vreckovkou s dezinfekčným prostriedkom.○

5 ČISTIACICH TRIKOV BEZ CHÉMIE

Najlepšie babské rady, ktoré vám uľahčia život!

ko si rýchlo poradiť s upchatým odtokom, zažltnutými záclonami či špinavým digestorom? Použite super čistiace triky bez chémie. Upchatý odtok Na upchaté umývadlo, ktoré neodteká, zaberie 1 prášok do pečiva a asi 1 dl koly. Lesklé okná Okná bez šmúh a s krásnym leskom dosiahnete, ak ich vyleštíte dámskymi silónovými pančuchami (silonkami). Umyté okno nimi vyleštite. Zažltnuté záclony Okrem pracieho prášku pridajte do prania aj prášok do pečiva, slúži ako bielidlo. Škáry medzi kachličkami Do vody nasypte kypriaci prášok, vymiešajte kašu a tú následne naneste kefkou na znečistené škáry medzi kachličkami. Nechajte pôsobiť asi pol hodiny, a potom kachličky umyte. Špinavý digestor Použite obyčajný citrón. Stačí, ak ním potriete lesklé plochy digestora a opäť sa bude lesknúť ako nový. ○

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Karfiolové placky z ovsených vločiek Suroviny: karfiol, 1 hrnček ovsených vločiek, 3 vajcia, 2 dl mlieka, strúhaná mrkva, majorán, vegeta, čierne korenie, strúhanka. Takto sa to podarí: Do misky dáme s novými opekanými zemiakmi, mlieko, žĺtky a ovsené vločky, ktoré sme kyslou smotanou a uhorkovým zaliali vriacou vodou – asi 3 dl (možno šalátom. ich zaliať vodou, v ktorej sme varili karfiol). Pomixujeme, pridáme postrúhanú mrkvu a uvarený karfiol pokrájaný na drobné kúsky, ako i majorán, vegetu a čierne korenie. Bielky vyšľaháme a pridáme do zmesi. Nakoniec zahustíme trochou strúhanky a vyprážame na panvici. Karfiolové placky možno podávať

Raffaello rezy so šľahačkou Suroviny: Na cesto: 4 hrnčeky múky, 2 hrnčeky práškového cukru, 4 vajcia, 1 hrnček oleja, 2 hrnčeky mlieka, kypriaci prášok; Na posýpku: 1 hrnček práškového cukru, 2 hrnčeky kokosovej múčky; Na polevu: 1 hrnček mlieka, 1 hrnček šľahačkovej smotany, vanilínový cukor; Na ozdobu: šľahačka. a vysypaný kokosovou múčkou. Pripravíme si posýpku z práškového cukru a kokosu, vymiešame a rovnomerne posypeme celé cesto na plechu. Takto pripravené dáme do vyhriatej rúry na 180 °C na asi 25 min. (navrchu posýpka z kokosu pekne zružovie). Kým sa koláč pečie, pripravíme polevu. Vymiešame mlieko, šľahačkovú smotanu a vanilínový cukor. Keď je koláč upečený, rovnoTakto sa to podarí: Vajcia vymiešame merne ho polejeme pripravenou polevou. s cukrom, pridáme mlieko, olej, múku Navrch dávame šľahačku, ktorá zjemní a kypriaci prášok. Keď je cesto hotové, chuť zákusku. vylejeme ho na veľký plech, vymastený zdroj: varecha.sk

Fazuľková polievka so zemiakmi Suroviny: 400 g zelenej fazuľky, voda, 1 – 2 cibuľky, 1 zväzok mladej mrkvičky, 250 g nových zemiakov, 50 g masti, 40 g hladkej múky, soľ, zelená petržlenová vňať. Takto sa to podarí: Fazuľku očistíme, umyjeme, pokrájame na kocky a dáme variť do vriacej vody. Pridáme pokrájanú zelenú cibuľku, mrkvu a zemiaky. Z masti a múky pripravíme zápražku, zalejeme ju vodou, vylejeme do polievky, osolíme a spolu povaríme. Do hotovej polievky pridáme posekanú zelenú petržlenovú vňať.

Ryžový puding Suroviny: 100 g ryže, voda, 2 dl mlieka, 20 g masla, soľ, muškátový orech, 2 vajcia. Takto sa to podarí: Prebratú a umytú ryžu dáme variť do vody. Do polomäkkej pridáme mlieko, maslo, soľ a uvaríme na hustú kašu. Do vychladnutej kaše zamiešame postrúhaný muškátový orech, žĺtky a sneh ušľahaný z bielkov. Hmotu dáme do vymastených a strúhankou vysypaných hrnčekov, ktoré vložíme do nádoby s vodou a prikryté pomaly varíme asi 10 minút. Uvarený puding vyklopíme a podávame s udusenou zeleninou.

Závitky z hovädzieho mäsa Suroviny: 500 g hovädzieho mäsa zo stehna, soľ, mleté čierne korenie, horčica, 100 g údeného syra, kyslé uhorky, 60 g oleja, cibuľa, 2 lyžice rajčiakového pretlaku, 20 g hladkej múky, 2,5 dl smotany. Takto sa to podarí: Mäso pokrájame na rezne, naklepeme, osolíme, okoreníme a potrieme horčicou. Na každý rezeň dáme tenký plátok syra a štvrtku kyslej uhorky. Rezne stočíme, previažeme niťou a opečieme na rozohriatom oleji. Cibuľu pokrájanú nadrobno opražíme do zlatožlta a pridáme rajčiakový pretlak. Opečené závitky podlejeme vývarom a udusíme do mäkka. Udusené závitky vyberieme, šťavu zaprášime múkou, povaríme a nakoniec prilejeme smotanu. Podávame s ryžou alebo cestovinou.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 371 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Čoraz staršie a vždy mladé 43. STRETNUTIE POD LIPAMI

Jasmina Pániková

únový termín je tradične vymedzený pre Stretnutie pod lipami. Aj keď nie priamo pod vetvami líp, ale na krytom javisku Kultúrno-informačného strediska Kysáč, v piatok 20. júna prebiehalo v poradí 43. stretnutie mladých poetov a výtvarníkov, ktorí svoju tvorbu uverejňujú na stranách prílohy Rozlety časopisu Vzlet. Program bol aj v tomto roku zložený z prednesu poézie mladých rozletovcov a výstavy kresieb, grafík a umeleckých fotografií, ktorú otvoril akademický maliar Milan Súdi. Pravdaže, najzaujímavejšia časť stretnutia patrila vyhláseniu laureátov Ceny Rozletov. Komisia pre výtvarné práce, ktorá pracovala v zložení Da-

Z otvorenia výstavy umeleckých fotografií

niela Triašková, Stevan Lenhart a Michal Ďurovka, tohtoročnú Cenu Rozletov za výtvarné práce udelila Kristíne Srnkovej z Kysáča. Táto cena sa jej dostala do rúk pre presvedčivé, realistické a svedomite odpracované kresby a maľby zvierat, ktoré stvárňovala temperou a digitálnou technikou. Predseda komisie Michal Ďurovka zdôraznil, že nebolo ľahko z piatich autorov zvoliť Aj v negatívnej kritike je zakódovaná dobrá iba jedného, rada, – poznamenal Ján Púček; na snímke keďže si všetci s PhDr. Martou Součkovou

Čítanie vlastnej tvorby uzavreli (zľava) Rebeka Majdlíková a Martina Valentová • KULTÚRA •

vďaka originalite a serióznosti, ktorou pristupovali k realizácii svojich diel, zaslúžili uznanie.

do Rozletov prispievajú hlavne mladí autori z Padiny, Kovačice, Kysáča a žiaci Gymnázia Jána Kollára. Z toho dôvodu vyzvali všetkých mladých začiatočníkov z iných osád, aby si začali cibriť perá a využili jedinečnú možnosť prezentovať svoju tvorbu širšej verejnosti. Zodpovedný redaktor časopisu Vzlet Stevan Lenhart poznamenal, že nie náhodou sa Stretnutie pod lipami konalo práve v Kysáči. „V predchádzajúcich dvoch rokoch nositeľky Ceny Rozletov za poéziu boli práve Kysáčanky. Z tejto osady stále prichádzajú talentovaní autori poézie a výtvarníci,“ povedal Lenhart. Skutočne sa to potvrdilo aj v tomto roku. Osobitnou zložkou stretnutia bol rozhovor s mladým spisovateľom zo Slovenska Jánom Púčekom, ktorý je súčasne aj redaktorom v literárnom časopise Fragment. Rozhovor viedla PhDr. Marta Součková, lektorka

Radovan Miljić a Ivana Vozárová

Ľahké to nemala ani komisia, ktorá hodnotila rozletovskú poéziu. O tohtoročnom laureátovi rozhodovali Andrea Speváková, Martin Prebudila a Michal Bíreš a Cenu Rozletov za poéziu udelili Tatiane Krížovej, žiačke Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Predsedníčka komisie pre poéziu Andrea Speváková o. i. poznamenala, že celkom dobre vydarený básnický experiment, v ktorom sa Krížová pohrávala s pomerne ťažko zrozumiteľnými vysoko odbornými termínmi z oblasti zdravotníctva, priniesol na strany Rozletov skutočnú sviežosť. Aj v tomto roku zdôraznili, že

slovenského jazyka. Prítomní sa mohli nielen zoznámiť s tvorbou tohto mladého autora, ale aj dozvedieť sa, ktorí autori vplývajú na jeho tvorbu, prípadne ako vzniesť negatívne komentáre o vlastnej tvorbe. „Aj v negatívnej kritike je zakódovaná dobrá rada, ale netreba sa jej nechať presvedčiť, že by človek mal písať inak a že by mal písať tak ako literárny kritik,“ poznamenal o. i. Púček. Poézia a výtvarníctvo sú takmer vždy späté s hudbou, a tá nechýbala ani na tohtoročnom stretnutí. O hudobnú zložku sa postarali Marína Macáková, Miroslav Poničan a Ivana Vozárová, ktorá zaspievala na záver stretnutia.

26 /4601/ 28. 6. 2014

Kultúra 21. DFF ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI

Úspech zožali Aradáčania Elena Šranková

rvé podujatia v rámci 21. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána sa naplno rozbehli v piatok 20. júna. Najprv sa na letnom javisku Kultúrno-informačného strediska stretli mladí literáti na Stretnutí pod lipami. V Galérii SND v Slovenskom národnom dome otvorili výstavu padinského insitného maliara Martina Papa. O maliarovi rozpoznateľnej výtvarnej poetike a ikonografii hovoril Vladimír Valentík, literárny kritik, ktorý výstavu otvoril. Prihovorili sa aj M. Pap, autor výstavy, Michal Madacký, vedúci Galérie SND, Rastislav Surový, predseda MOMS

Otvorenie festivalu

Na záver prvého dňa festivalu na svoje prišli najmladší, ktorí si na zámku Zlatej brány so záujmom

Všade so Zorničkou, ktorá sa dostala Samuelovi Barcovi z Kovačice. Zarecitovali Milan Joković a Matej Mucha z Kysáča. Prekvapením bol aj príhovor druháka Andreja Chrťana, ktorý inšpirovaný kresbami P. Kozu hovoril o jeho živote a tvorbe a výstavu aj otvoril. Príspevok k 21. DFF Zlatá brána v podobe kolektívnej výstavy priložili členovia Výtvarného krúžku

jedenásť autorov: Zuzana Grňová, Michal Gerža, Mária Sláviková, Anna Harjanová, Mária Páliková, Ondrej Marčok, Zuzana Ferková, Zuzana Petrušková, Ján Kulík, Jaroslava Vranková, Kristína Srnková. Na záver sobotňajších podujatí bol na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány, koncert hosťujúceho detského folklórneho súboru Zlatý levík z Nových Zámkov. NEDEĽŇAJŠÍ GALAKONCERT Na všetkých podujatiach Zlatej brány býva sviatočne, ale najkrajšie a najsviatočnejšie je v nedeľu, na galakoncerte, keď sa na zámku roztancujú a rozospievajú najmladší, ktorým Zlatá brána patrí. Tak bolo aj v nedeľu 22. júna, keď sa na festivalovom zámku hrdo zvŕtali, spievali a hrali deti z Vojlovice-Pančeva, Šídu, Selenče, Lugu, Hajdušice, Hložian, Starej Pazovy, Jánošíka, Boľoviec, Petrovca, Padiny, Erdevíka, Bingule, Ľuby, Silbaša, Padiny, Lalite, Dobanoviec, Kovačice, Aradáča, Báčskej Palanky, Pivnice, Kysáča, tiež z Despotova, zo Solian a Iloka z Chorvátska a z Nových Zámkov zo Slovenka. Galakoncert bol na zámku Zlatej brány na nádvorí Základnej školy

Druhé miesto si vytancoval DFS Vienok KIS Kysáč

Kysáč, a Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka festivalu a KIS. V Základnej škole Ľudovíta Štúra otvorili výstavu Maľované, háčkované v organizácii Spolku kysáčskych žien. Vernisáž piesňami spestrili vykrojovaní najmladší spolkári: Soňa a Nina Francistyové, Tina Ďurovková, Klaudia Hegedišová, Daniela Đukićová, Andrej Stupavský a Martina Grňová. Ako povedala Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka spolku, usilovné spolkárky za pomoci početných priaznivcov nainštalovali výstavu háčkovancov a omaľovaných starodávnych vecí, akoby sa na jednom mieste malo stretnúť to modernejšie s niečím, čo už stratilo význam použitia, ale dotyk rúk našich predkov tam ešte stále žije. Hovorila aj Zuzana Ferková, jedna z autoriek maľovaných tanierov.

www.hl.rs

pozreli bábkové predstavenie Gašparkov drak Vetroplach v predvedení Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, Slovenská republika. DRUHÝ DEŇ: DVE VERNISÁŽE A KONCERT V sobotu 21. júna návštevníkov prilákali ďalšie sprievodné podujatia DFF Zlatá brána. Najprv v ZŠ Ľudovíta Štúra otvorili výstavu prác Pavla Kozu Umenie a ilustrácie pre deti v časopise Zornička. Je to prvá samostatná výstava tohto umelca v rodnom v Kysáči. Prítomných privítala Anna Gašparovićová, riaditeľka školy. Pavel Matúch, zodpovedný redaktor Zorničky, predstavil P. Kozu ako ilustrátora nielen tohto detského časopisu, ale aj početných kníh. Slávnostnou chvíľou na vernisáži bolo udelenie ročnej ceny časopisu Zornička v kategórii fotosúťaže

Informačno-politický týždenník

Tretí na Zlatej bráne 2014 je DFS KOS Jednota Hložany

Michala Geržu, ktorý pôsobí pri Miestnej organizácii penzistov invalidov práce v Kysáči. Vernisáž bola v Predškolskej ustanovizni Lienka. Po uvítacích slovách Anny Čižmanskej, vedúcej vychovávateľky Lienky, spolok predstavil Ján Vitéz, predseda penzistov invalidov práce. O tvorbe autorov, ktorí vystavujú v škôlke, hovoril maliar a novinár Michal Ďurovka, ktorý výstavu otvoril. Na výstave svoje diela zobrazujúce rôzne motívy a s použitím viacerých techník verejnosti prezentovalo

Ľudovíta Štúra. Začal sa fanfárami, predstavením všetkých súborov na javisku a hymnou Zlatej brány. Riaditeľka festivalu Anna Chrťanová-Leskovac a predseda Rady Miestneho spoločenstva Ján Slávik uvítali hostí, prítomných a deti zo 43 súborov, z 19 prostredí zo Srbska, dvoch z Chorvátska a zo Slovenskej republiky. Prihovorili sa Vanja Vučenović, člen Mestskej rady Zhromaždenia mesta Nový Sad poverený kultúrou, a Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka Zhromaždenia • KULTÚRA •

APV a predsedníčka NRSNM. Medzi hosťami okrem spomenutých boli Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, predstavitelia mesta Nový Sad a kysáčskych relevantných subjektov. Festival otvorili herci KIS Kristína Madacká a Kristián Križan, odmenení na Prehliadke 3 x Ď, členovia DFS Vienok odmenení striebornou plaketou na 53. Hudobnom festivale detí Vojvodiny, a Tijana Peťkovská, žiačka generácie 2013/14 ZŠ Ľudovíta Štúra. Organizátorkou festivalu aj v tomto roku bola Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč. Vyfinancovali ho Mesto Nový Sad, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nevystala pomoc mnohých priateľov, sponzorov a mediálnych partnerov festivalu. Moderátormi boli: Alexander a Miroslav Kolárovci, Ivan Madacký, Hana Katarína Ďurovková, Kristián Križan, Ema Francistyová, Kristína Madacká, Daniel Miháľ a Miroslav Ďurko

Vrška. Text napísal a réžiu mal na starosti Ján Privizer. Mladí moderátori v zaujímavých kostýmoch predstavili každý súbor a deti v obecenstve potešili darčekmi. Otvárací ceremoniál moderovali Svetla- Tanec Po prášnych cestách predviedli deti z Erdevíka a Bingule, na Gašková a DFS Zvončeky SKOS Erdevík Branislav Balca. Presscentrum pre novinárov, Ervín Malina, hudobník, a Jaroslav ktorý sa predstavil Detskými hrami. festivalový bulletin, bezpečnosť Gabríni, etnológ, z predvedených Autor a nacvičovateľ je Jaroslav hasičov, pripravená pohotovosť tancov zvolila súbory, ktorým udelili Kriška a vedúci orchestra Rastislav nasvedčujú, že sa pri organizácii ceny. Zlatú plaketu a sošku NRSNM Struhár. Aj tohtoroční víťazi Zlatej na všetko myslelo, aby radosť mali odborná porota v tomto roku udelila brány na budúci rok odcestujú účastníci, diváci a tí, čo na festivale Aradáčanom: DFS Govličky, KC Ara- do Duloviec na Slovensku, kde sa musia robiť. Tentoraz sa na festiva- dáč (ml. skupina), ktorí zatancovali zúčastnia na Južnoslovenských detle robila zbierka pre ohrozených pôvodný tanec Smrtnuvania, ktorý ských a mládežníckych folklórnych v záplavách v tvare dobrovoľných upravila a nacvičila Marína Malová slávnostiach. a vedúci orchestra je Ján Zvara-MoDvadsiata prvá Zlatá brána je už príspevkov. Po ukončení galakoncertu Zlatej co. Druhú cenu získal DFS Vienok KIS zatvorená. Vyčarila úsmevy, vytvorila brány, na ktorom sa vystriedalo Kysáč za štylizovaný tanec Na Torine. nové priateľstvá a upevnila staré. Nie 43 tanečných, speváckych a hu- Autor a nacvičovateľ je Vladimír div, že deti každý rok netrpezlivo dobných bodov, vyhlásili víťazov. Medveď a vedúci orchestra Miloslav čakajú tento deň, ktorý je opravdiOdborná porota v zložení Anna Kardelis. Tretia cena sa dostala do vým sviatkom tanca, detských hier Medveďová-Gašková, etnologička, rúk DFS KOS Jednota z Hložian, a krásneho kamarátenia.

V OBCI BÁČ

Zmluva o právach a povinnostiach Juraj Berédi

súlade so Zákonom o národnostných radách a rozhodnutím Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v piatok 20. júna v slávnostnej sieni Zhromaždenia obce Báč podpísali zmluvu o vzájomných právach a povinnostiach spoluzakladateľov a spoluorganizátorov Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorý sa organizuje v Selenči. Delegáciu NRSNM a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Báči tvorili: Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, Zdenka Valentová-Belićová, predsedníčka Výboru pre kultúru, Svetlana Zolňanová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie, a Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS. Privítal ich Dragan Stašević, predseda Báčskej obce, so zástupcom Zdenkom Kolárom a predsedom • KULTÚRA •

Zhromaždenia obce Borislavom Antonićom. V príhovore sa predseda zmienil o tejto obci a význame

Tomanová-Makanová ozrejmila pozitívnu stranu podpísania zmluvy a vyzdvihla, že cieľom je

Z podpisovania zmluvy v Báčskej obci

festivalu Zlatý kľúč pre obec a Slovákov. Vyzdvihol, že zakladatelia a organizátori festivalu budú mať v budúcnosti v tejto obci spoľahlivého partnera. Predsedníčka NRSNM

vlastne zveľadiť organizáciu festivalu, hlavne keď ide o finančné prostriedky. V zmluve sa uvádza, že spoluzakladateľmi festivalu sú NRSNM a Miestne spoločenstvo

Selenča, a spoluorganizátormi sú: NRSNM, MS Selenča, Obec Báč, Združenie pre zachovanie kultúry, tradícií a umenia Selenča a ÚKVS. O festivale sa zmienili i riaditeľka Sklabinská a Jozef Gašparovský, predseda Združenia pre ochranu kultúry, tradícií a umenia Selenča. Tento dokument podpísalo päť činiteľov; v mene NRSNM A. Tomanová-Makanová, v mene Obce Báč predseda D. Stašević, v mene MS Selenča predseda Jozef Alexi, v mene Združenia Selenča J. Gašparovský a v mene ÚKVS riaditeľka M. Sklabinská. V neformálnom rozhovore s predstaviteľmi lokálnej samosprávy sa hovorilo o aktuálnych problémoch, ktoré sú viac-menej príznačné pre všetky prostredia a týkajú sa národnostných spoločenstiev.

26 /4601/ 28. 6. 2014

Kultúra V SLÁVNOSTNEJ SIENI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Jarné nôty na oslavu hudby Anna Francistyová

radične koncom júna a k Svetovému dňu hudby Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci organizuje Festival vážnej hudby Jarné nôty. Tohto roku to bolo presne 21. júna, keď početným záujemcom nielen medzinárodný sviatok hudby, ale aj prvý letný deň povznášajú-

V päťčlennej výprave flautistiek zo Starej Pazovy bola i Alenka Lakatošová

cou hudbou v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára spestrili laureáti oblastných, pokrajinských, republikových a medzinárodných

festivalov a súťaží. V poradí 18. skej obce, ocharakteriJarné nôty sa začali minútkou zujúc ho ako unikátne ticha, ktorou na výzvu Kataríny hudobné podujatie, Melegovej-Melichovej, predsed- a vzápätí záujemcom níčky petrovského MOMS, diváci sobotný večer obohatili a účastníci vzdali úctu nedávno svojimi skvelými vystúzosnulej hudobníčke, skladateľ- peniami orchester ZŠ ke, producentke, redaktorke a Jána Kollára v Selenči matičiarke Kvetoslave Benkovej. Zvončeky pod vedeStála i pri zrode tohto hudobného ním Juraja Súdiho st., podujatia a angažovala sa v prí- orchester ZŠ Mladých prave každého ročníka. Za 18 rokov festivalu Jarné nôty pred jeho vycibreným auditóriom predefilovala celá plejáda mladých hudobných talentov, vynikajúcich sólistov vážnej hudby alebo členov ocenených hudobných telies. Nejeden z nich si aj ďalej úspešne razí cestu v hudobnej kariére a dosahuje úspechy i na medzinárodnom poli. Uplynulú sobotu sa početnému obecenstvu predstavili tak mladé a nové – ale Anita Petráková z Kovačice má už už ocenené – hudobné aj internacionálnu hudobnú skúsenosť talenty, ako i umelci, ktorých úspechy sledujeme už nie- pokolení v Kovačici pod vedením koľko rokov. Festival otvoril Pavel Pavla Tomáša st., flautistky zo Marčok, predseda Báčskopetrov- Starej Pazovy Ela Balážová, Alenka

12. DIVADELNÉ DNI V LALITI

Dve tváre Tálie Annamária Tamašiová

inulý víkend, v nedeľu 22. júna sa v Laliti začali 12. Divadelné dni Michala Benku-Uču. Na javisku sa prví predstavili najmladší: divadelníci SKUS Jednota a ZŠ Sriemskeho frontu v Šíde, ako i slovenského evanjelického cirkevného zboru Binguľa. Zahrali divadlá Sviatočné príbehy a O pyšných netopieroch, obe v réžii Anny Kovárovej a Oliny Kolárovej. Hostia, ktorí boli i účastníkmi tohtoročného festivalu Rozospievaný Sriem, sa predstavili aj spevom; zaspievali Darko Bábeľa, Ruženka

www.hl.rs

Lovásová a Alen Felťan. Program otvoril predseda Miestneho spoločenstva Nikola Krivokuća. Po slávnostnom otvorení sa predstavili divadelníci Sloven- Sviatočné príbehy na lalitských doskách ského kultúrneV sobotu 28. júna o 18.00 h sa ho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu inscenáciou Zypa na javisku v Laliti predstavia herci Cupák, teda dramatizáciou romá- ZŠ Jána Kollára zo Selenče. Zahrajú nu Jána Čajaka ml., ktorú nacvičili inscenovanú ľudovú rozprávku zo pod režijnou taktovkou Rastislava zbierky bratov Grimmovcov Snehulienka a sedem trpaslíkov v réžii Zorňana.

Informačno-politický týždenník

Annamária Kollárová z Báčskej Palanky na festivale debutovala

Lakatošová, Marína Domoniová, Anna Domoniová a Dária Kabasová, pianistky Annamária Kollárová z Báčskej Palanky a Marijana Marčeková z Padiny, pianisti Marko Jelenković z Belehradu a Marek Stupavský z Nového Sadu, ako i huslistky Marína Cerovská z Petrovca a Anita Petráková z Kovačice a huslista Juraj Súdi ml. zo Selenče. Osemnásty ročník Jarných nôt moderovala Andrea Lačoková, finančne ho podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obec Báčsky Petrovec a vďaka premyslenej náplni a virtuóznym vystúpeniam mladých hudobníkov bola to znovu pravá oslava Svetového dňa hudby.

Anny Kolekovej, Terézie Trusinovej a Anny Petrášovej. O 21.00 hodine sa predstavia hostia zo Slovenskej republiky, DS Janka Borodáča pri OcÚ Plechotice. Zahrajú divadelné predstavenie Cesta autora Karola Horáka. Réžiu podpísal Jozef Novák. V nedeľu 29. júna o 18.00 hodine v Laliti vystúpia divadelníci KIS Kysáč. Zahrajú najprv predstavenie Aká mucha, taký... v réžii Jána Privizera. V ten istý večer sa predstavia divadlom Klietka autorov Svetlany Gaškovej a Branislava Čemana, v réžii B. Čemana. V záverečnom programe 5. júla sa predstavia hostia z Ruského Kerestúra, Pivnice a Starej Pazovy. • KULTÚRA •

MALÍ KULPÍNČANIA DO SVETA

Tancuj, Bažalička, v Bratislave! Monika Necpálová

restávka! Velí choreograf, autobus zastavuje na odpočívadle maďarskej autostrády. Malí kulpínski tanečníci vyskakujú, hybaj ho preskúšať si tanečné choreografie a dokázať, že slovenský folklór vo Vojvodine rastie vďaka najmenším. Hodiny však neúprosne tikajú a deti znova sadajú do autobusu, aby sa ešte v ten istý večer 19. júna zoznámili v Bratislave s ostatnými účastníkmi 17. ročníka Medzinárodného Neskutočný elán Bažaličky na pódiu v centre Bratislavy festivalu detských folklórmestom. Na otváracom cereDrobci z Bažaličky mali z cesty nych súborov. Čarom ľudovosti uchvátilo moniáli na Hviezdoslavovom do sveta zážitok, mnohí z nich sa Bratislavčanov sedemsto detí námestí uvítal všetkých primátor totiž na vandrovku vydali po prvý z domácich súborov a hostí zo Milan Ftáčnik. Slnko – symbol raz. Veľký štýl podujatia im prinieSrbska, Bulharska, Českej repub- festivalu – sa v ten deň usmievalo sol okrem spoznávania hlavného liky a Turecka. Farby krojov niesli a vystúpenia detí odštartovali mesta kopu kamarátov z rôznych krajín. V rámci štvordňového sa v piatok v sprievode Starým Bratislavské kultúrne leto.

programu vystúpili aj v obci Závod. Nedeľný galaprogram v Petržalke bol bodkou za početnými vystúpeniami, ktoré deti absolvovali. Tridsiatku vyslancov dolnozemskej ľudovej nôty viedol vedúci súboru Michal Čiliak. Okrem neho súbor pripravovali aj Michaela Čiliaková a Milina Čiliaková. „Pripravili sme štyri choreografie a spevácke čísla. Na akordeóne sprevádzal účinkujúcich aj Vladimír Zima a v galaprograme na husliach hrala Kristína Čiliaková,“ spomína Michal Čiliak. Detská šikovnosť oblieka si bielu košieľku. Pieseň a rezký krok doviedli ju až do mesta pod Devínom a azda veštia medzinárodné smerovanie šibalskej Bažaličky.

V RÁMCI KULTÚRNEHO LETA V KOVAČICI

Súťaž dychových orchestrov pre Guču Anička Chalupová

plynulú sobotu v Kovačici bola piata semifinálová súťaž dychových orchestrov z Vojvodiny o postup do finálovej súťaže v Guči. Podujatie otvoril Adam Tadić, riaditeľ Centra pre kultúru a šport Obce Lučani v Guči. Po uvítacom príhovore Ivany Svetlíkovej, úradujúcej riaditeľky Turistickej organizácie Obce Kovačica, na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici sa začal semifinálový boj štyroch dychových orchestrov do finálovej súťaže v Guči, ktorý sa skončil presvedčivým víťazstvom osemčlenného dychového orchestra zo Šídu pod taktovkou Ljubomira Durakovića. Rozhodnutím odbornej poroty desaťčlenný mládežnícky Brass orchester Hudobného strediska z Pančeva vedený Borisom Matijevićom si vybojoval účasť • KULTÚRA •

Laureát semifinálovej súťaže Guča v Kovačici 2014 – dychový orchester zo Šídu

v Guči v kategórii pionierov. Vystúpili ešte členovia dychového orchestra z Nového Sadu v čele s vedúcim Boškom Krčavcom a dychový orchester DHS Selenčanka zo Selenče vedený Rastisla-

vom Rybárskym. V revuálnej časti podujatia, ktorému predchádzal koncert známeho speváka Halida Bešlića a predskupiny Night Fever, na letnom javisku vo dvore MS Kovačica vystúpil dychový orchester

Božidara Mlađenovića z Dublja. Sprievodným podujatím súťaže dychových orchestrov boli výstavy ľudového umenia a gastronómie nainštalované na stánkoch pred MS Kovačica. Na výstavách sa zúčastnili spolky žien z Padiny, Debeljače, Crepaje a domáci Ženský spolok, ako aj združenia Kreatornica, Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka. Návštevníci nemohli odolať ani petrovskej klobáse a Tomanovým výrobkom. Večer pred stretnutím dychovkárov v Kovačici na nádvorí MS milovníci rockovej hudby sa zabávali za hudobného sprievodu rockových skupín Direct Drive, Arsenovo Ogledalo, Gluvakov Trio, Without-Fear a Marlijevo Čudo. V tretí deň uplynulého víkendu, totiž v nedeľu 22. júna na nádvorí MS Kovačica bola ľudová veselica, kde hrala známa selenčská skupina Maks.

26 /4601/ 28. 6. 2014

Kultúra DIVADELNÁ PREMIÉRA V LALITI

Poradili si s diablom Annamária Tamašiová

aliťanom sa aj tohto roku podarilo nacvičiť nové divadelné predstavenie. Tentoraz to bola predloha Ferka Urbánka Diabol v raji manželskom. Jednoaktová veselohra hovorí o starej slúžke, ktorá v domácnosti mladomanželského páru robí nepokoje. Stará slúžka chce rozbúrať celú rodinu, ale sa jej to dokonca nepodarilo, lebo rodina zistila, o čo ide. Premiéru zahrali na lalitskom javisku v sobotu 24. mája. Aj ten-

toraz to bola malá, ale vynikajúca herecká zostava, ktorá znovu dokázala, že sa spoločnými silami dá všetko vykonať. Je chvályhodné, že vystupovali aj debutanti. Prvýkrát sa na javisku vyskúšali Damir Brnadić v predlohe advokáta doktora Ivana Plachého a Denis Rybár ako Ján Lazarovič. Spolu s nimi na javisku hrali už skúsení herci Daniela Miháľová, Andrea Pavlisová, Marína Párnická, Jana Ďurčianska a Dušan Hrnčiar. Za réžiu bol zodpovedný celý kolektív, ako aj za výber hudby a kostýmov. Techniku mal na

Predstavenie Diabol v raji manželskom na lalitských doskách

starosti Miroslav Turčan a scénu upravili Marína Párnická a Dušan Hrnčiar.

RECENZIA

Začiatok nového obdobia Sud prachu (Kovačica, premiéra 14. 6. 2014) Janko Takáč

rečo divadelná hra Sud prachu macedónskeho autora Dejana Dukovského (1969) ešte stále veľmi dobre funguje? Dvadsať rokov prešlo, deväťdesiate roky sú za nami, vojny sú ukončené, hranice koľko-toľko nakreslené a národy si už dávno vychutnávajú pôžitky liberálneho kapitalizmu a európskych integračných procesov. Kto opustil tieto priestranstvá – opustil, kto zostal tu – zostal, ale všetci radi uzavrieme, že sme asi už predsa von z tej vojnovej, postkomunistickej a divošsko-tranzitívnej kaluže. Funguje možno preto, lebo Sud prachu – ako aj niekoľko ďalších umeleckých diel z toho istého roku, napríklad film Pred dažďom alebo román V podpalubí – za svoju tému majú niečo omnoho hlbšie, niečo podvedomé, archetypálne, niečo prvotné, čo na ex-YU priestore pretrváva napriek všetkému. Odcudzenie a úplná spoločenská anómia, pestovanie mentality iracionálnosti a početní psychopati medzi nami, otrasná ľahostajnosť jednotlivcov voči spoločnosti, v ktorej žijú... spôsobujú neprerušiteľný kolobeh

www.hl.rs

násilia a utrpenia, ktorý charakterizuje našu každodennosť dodnes. Dominantná otázka tejto hry Kto je na vine? pretrváva aj teraz, ako refrén, s ktorým žijeme a umierame. Prvá – dnes už kultová – divadelná inscenácia tejto drámy bola roku 1995 v réžii Slobodana Unkovského (Jugoslovensko dramsko pozorište) a o rok neskoršie bol nahraný aj svetoznámy film v réžii Gorana Paskaljevića. Obe adaptácie zostali ako hrozná rozpomienka na obdobie našich životov – dnes známy pod názvom „deväťdesiate v Srbsku“. Kovačické združenie KOKRAM (KOlektív KReatívnych AMatérov) je niečo úplne nové na kovačickej umeleckej scéne. Ide o mimovládku, ktorá zoskupuje divadelných nadšencov, ktorí sa snažia baviť divadelnou produkciou od začiatku až po sám koniec. Pod vedením producenta Jána Puškára (1984) kovačická inscenácia drámy Sud prachu bola odrobená úplne v rámci tohto združenia – od réžie (ktorú mali na starosti Ivan Kornović a jeho asistent Dragan Karlečík) a hercov (Daniel Veňarský, Janko Haviar, Miroslav Sabo, Miloslav Jonáš, Annamária

Informačno-politický týždenník

Chalupová, Igor Košút, Zuzana Šipická, Adam Strakúšek, Anička Tomášová, Miloslav Zloch, Marína Spišiaková, Rastislav Urban, Stefani Sucháneková a Anička Veňarská) až po technickú podporu (Dragan Vladić, Vladimir Kuchárik a Daniel Hajko). Mnoho toho tuná bolo prvýkrát (napr. väčšine členov združenia toto bola prvá vážnejšia práca v divadle, predstavenie sa hralo na letnom javisku na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica, konečne sa niekomu podarilo vyvolať väčší záujem obecenstva o divadlo, dokonca tak, že predstavenie bolo deň pred premiérou úplne vypredané...), a treba pripomenúť, že ide o činnosť v evidentne krízovom období pre kovačické divadlo (ako aj lokálnu kultúru vôbec) – ide tuná o krízu vedenia, krízu ochotníctva, ako aj umeleckú krízu. Za nami je zopár veľmi slabých predstavení v produkcii Domu kultúry 3. októbra a prišlo potiaľ, že je každá inovácia skutočne vítaná. Preto vôbec nie je ľahko napísať objektívnu kritiku umeleckého výkonu členov združenia KOKRAM. Kornovićova inscenácia má početné problémy, vyvoláva do-

Toto divadelné predstavenie prichystali ku Dňom Michala Benku-Uču, ktoré prebiehajú v Laliti. jem, že tu ide o neúplný súhrn veľmi slabo poviazaných segmentov a že režisér nepociťoval nevyhnutnosť, aby navrhol nové, modernejšie videnie tejto drámy. Deväť segmentov idú jeden za druhým, mnoho toho sa deje na javisku, pred javiskom, okolo javiska, ale scény, ktoré by mali prinášať pocit napätia a chodenia na okraj žiletky (Nazdravie, Incident, Systém, Vo vlaku alebo Zajdi, zajdi, jasno sonce) alebo scény zúrivého šialenstva na samom okraji komédie (Posledný autobus, Mesiac zo slamy alebo Izba s výhľadom), nechávajú dojem premárnenej príležitosti povedať niečo nové a aktuálne, vidieť drámu Dukovského v novom svetle, cez jedno nové vnímanie, cez oči jednej úplne novej generácie mladých. Bolo potrebné mať oveľa viac smelosti a odvážnosti, práve preto, lebo ide o predstavenie, ktoré je prvým, možno trochu hanblivým pokusom mladých ľudí začať s niečím úplne novým. Na konci predsa musíme pochváliť hrdinstvo mladých Kovačičanov zahryznúť do tejto ťažkej drámy, ako aj ich nadšenie a vytrvalosť, aby tento veľmi dôležitý a namáhavý projekt viedli sami od samého začiatku až po úspešnú premiéru. Chlapci a dievčence z KOKRAM si to možno ešte neuvedomujú, ale s týmto predstavením pravdepodobne začína jedno nové, lepšie obdobie divadelníctva v Kovačici. • KULTÚRA •

DIVADELNÁ PREMIÉRA V STAREJ PAZOVE

Poetika živého biča Katarína Verešová

alšia dramatizácia sociálneho románu Mila Urbana Živý bič dožila sa premiéry na scéne Slovenského divadla VHV

Urbanov román bol na scéne zhrnutý do štyroch obrazov oddelených temnom. Každá scéna sa začínala živým obrazom. Dej sa odohrával v izbe, pri plote, pri studni a v notárovej kancelárii.

Momentka z predstavenia

Miroslav Kožík a Ján Šarkézy v dialógu

v Starej Pazove 22. júna. Podpísala ju spolu s réžiou profesorka Anička Balážová. Po úvodnom obraze znázornenia vojny príchodom zraneného Ondreja Koreňa na dedinu dej sa prakticky začína príchodom Evy Hlavajovej k notárovi Okolickému s potvrdením, že je s ním tehotná a s prosbou, aby notár z vojny vrátil jej muža Adama. Zápletka stúpa vzťahmi na dedine medzi pomstivým notárom, dvojtvárnym Janom Kúrňavom a dedinčanmi: Ilčíčkou (vo vojne utratila muža a syna), Matejom Kramárom a Kristou Dominovou (túžiacou po láske). Vyvrcholenie nastalo utopením Evy Hlavajovej, dejový obrat návratom z väzenia Evinho muža Adama Hlavaja a trestaním notára Okolického. Predstavenie sa končí správou o ukončení vojny a psychickým zosypaním sa Urbanových hrdiniek. • KULTÚRA •

Proscénium slúžilo na zobrazenie dialógov a súbojov. Hudba sa javila miestami počas celého predstavenia, zvýrazňujúc dramatiku,

ale aj poetiku diela. Kostýmy boli dobové, s tým, že ženy nosili smútočný pazovský kroj. Celé predstavenie bolo čisté s jasnou typizáciou osôb, scén a mizanscény. Nie náhodou, lebo režisérka Anička Balážová má za sebou už viac odmenených predstavení pre deti a dospelých. Okrem toho aj herci Zdenko Kožík a Miroslav Kožík, ktorí hrali nosné úlohy (Adama Hlavaja a Jana Kúrňavu), za sebou majú skúsenosti aj ako režiséri. Nemenej významné roly stvárnili Anna Kanášová (Ilčíčku), Igor Piskla (notára), Janko Šarkézy-Šaran (Mateja Kramára), Maja Domoniová (Evu Hlavajovú) a Jaroslava Klinková (Kristu Domoniovú). Navonok epizódne úlohy – žandárov bez-

DIVADELNÝ AMATÉRSKY FESTIVAL V MACEDÓNSKU

Úspech Pivničanov Vladimír Kolár

Macedónsku, v meste Kočani v dňoch 26. až 31. mája prebiehal 50. ročník divadelného festivalu DAF. Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice prihlásilo na tento festival predstavenie Kto z koho autorky a režisérky Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej. Do oficiálnej súťažnej časti bolo selektovaných štrnásť predstavení. Z toho štyri detské a

dve zo zahraničia, zo Srbska a z Poľska. V predstavení Kto z koho úlohy stvárnili: Ján Kmeťko, Jaroslav Šimon, Jozef Chrček a Ines Pintírová. Choreografiu podpísal Miroslav Kožík. Dušan Krnáč navrhol scénografiu a kostýmy, plagát a bulletin Stanislav Králik a hudbu komponoval Ivan Šándor. Realizáciu scény mal na starosti Ján Merník, svetelnú techniku Ján Brňa, zvukovú Štefan Séč a javis-

chybne odohrali skúsený herec Miroslav Ruman a debutant Vladimír Slamaj. V tomto predstavení debut si zapísali aj Damir Pilipović (hral podobizeň Štefana Ilčíka) a Marek Kožík (hral dieťa). Tento divadelný projekt, ktorý podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obec Stará Pazova, bol fakticky kolektívny čin aj v oblasti scénografie, výberu kostýmov a hudby. Technický tím fungoval tiež bezchybne a asistentkou réžie bola debutantka Valentína Verešová. Predstavenie trvalo hodinku a obecenstvo ho sledovalo s veľkým záujmom. Týmto umeleckým činom Slovenské divadlo VHV pripomína 100. výročie prvej svetovej vojny.

kovú techniku spolu zvládli Vlasto Blažek a Alen Pavelka. Predstavenie Kto z koho v Kočanoch odohrali v pondelok 26. mája. Po otváracom ceremoniáli Jánovi Kmeťkovi udelili plaketu za tvorivosť a afirmovanie divadelného amaterizmu. Grand Prix sa dostal divadelníkom kultúrneho centra Beli Mugri z Kočan za predstavenie F. G. Lorcu Dom Bernardy Alby. Ocenenie za najlepšiu mužskú postavu sa dostalo do rúk Jánovi Kmeťkovi. Týmto sa len potvrdilo ocenenie Divadelného vavrína pre Jána Kmeťka ako najlepšieho amatérskeho herca tejto divadelnej sezóny.

26 /4601/ 28. 6. 2014

Kultúra V NOVÝCH ZÁMKOCH OCENILI AJ PEDAGÓGOV

Slovenčinu učí s nadšením k písaniu na tému Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko...,“ zhodnocuje úspechy v podobe tohtoročných čestných uznaní, „a doposiaľ naši žiaci už

Monika Necpálová

úloh, ale aj básní. Povšimnime si ale rozdiel medzi prácami žiakov zo Slovenska a z krajanských inštitúcií. V prácach vojvodinských žiakov cítiť odkaz predkov silnej-

rečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko? Odpoveď sme hľadali v slohových prácach žiakov, ktorí boli odmenení na slávnostnej akadémii rovnomennej súťaže v Nových Zámkoch. Za každým úspešným malým spisovateľom však stojí učiteľ, ktorý ich podnecuje k literárnej tvorbe. Na listine ocenených pedagógov, ktorí viacročne sústavne sledujú a prispievajú do súťaže kvalitnými žiackymi prácami, sa v tomto ročníku ocitla aj učiteľka slovenčiny zo Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči Ľudmila Berediová-Stupavská. Ľudmila Berediová-Stupavská (druhá zľava) so svojimi žiakmi Ako pedagogička cíti na vyhodnotení sútaže povinnosť usmerňovať svojich žiakov v národnom cítení získali niektoré z osobitných, ba šie, prítomnejšie sú state z pamäti a poznávaní hodnôt národného a i hlavných cien a ocenenie sa starých rodičov, prízvukuje sa výchova v materinskej reči, dekultúrneho dedičstva na Dolnej dostalo i našej základnej škole.” Práce vychádzajú každoročne dičstvo otcov a snaha pokračovať zemi, ako i na Slovensku. „Žiaci, ktorí si toto plne uvedomia, váž- v sympatickej brožúrke. Písané sú v ich stopách. Význam súťaže vynejšie a ochotnejšie pristupujú najčastejšie vo forme slohových plýva z jej cieľov: prehĺbiť záujem

detí o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov Slovenska a svojho kraja, spoločenské a kultúrne problémy a nárečia. Ako hovorí Ľudmila Berediová-Stupavská, občas sa aj počas roka zjaví práca vhodná na súťaž, najčastejšie však žiaci píšu tému osobitne. Jedným z cieľov učiteľky slovenčiny je zachovávanie dedičstva materinského jazyka: „Všetci by sme si mali byť vedomí toho, kto sme, kam siahajú naše korene, treba si vedieť vážiť úsilie svojich predkov a byť na to hrdí. Musíme vedieť nájsť spôsob, ako zachovať to, čo živilo našich predkov, dávalo im vzpruhu v ťažkých časoch, pomáhalo bojovať, aby sme my, ich deti, mohli dnes byť tu.“ Práce detí sú tak výsledkom snáh vzbudiť u nich pocit národného povedomia. Každé ocenenie zaväzuje. Energiu, ktorá motivuje, si treba uchovať čo najdlhšie a pokúsiť sa ju opäť sformovať na papieri v nasledujúcom ročníku súťaže. Krídla úspechu sú krehké, ale let na nich je predsa krásny… Nech trvá čo najdlhšie… Foto: z archívu Ľ. B. S.

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Sprístupnené maliarske skvosty Juraja Lavroša Anička Chalupová

Galérii insitného umenia v Kovačici do 18. júla bude sprístupnená výstava olejomalieb Juraja Lavroša, protagonistu insitného umenia z Padiny. V sobotu 21. júna na podkroví GIU obdivovatelia insitného umenia, ktorých na výstave bolo hojne, mohli vychutnávať padinský umelecký kolorit, ktorý ich na obrazoch autora výstavy zaujal, poučil a inšpiroval a zároveň im dokonale opísanou skutočnosťou osviežil pamäť. Šiestu v poradí jeho samostatnú výstavu slávnostne otvorila kunsthistorička umenia Jarmila Ćendićová, ktorá zároveň

www.hl.rs

pochválila padinského maliara Lavroša v dobrom umeleckom remeselníčení. Jeho rozpoznateľným motívom na obrazoch je autentická padinská studňa a nezbedný gunár, ktorý sa podľa slov Alžbety Čížikovej, jednej z najstarších maliarok členiek GIU, umeleckým spôsobom podobá človeku. Po krátkom umeleckom programe, ktorý predviedli orchester Rosička a sólistka Michaela Marková, o tvorbe autora a kliesnení jeho umeleckej cesty hovorila riaditeľka galérie Mária Raspírová. Padinský insitný maliar Juraj Lavroš, staronový člen GIU, sa začal zaoberať výtvarníctvom v roku 1988. Šesť rokov neskoršie usporiadal svoju

Informačno-politický týždenník

prvú samostatnú výstavu obrazov v kolíske insitného umenia, v starej galérii Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. Odvtedy maľuje aktívne a doteraz absolvoval ponad sto spoločných výstav na domácej pôde a v zahraničí. Expozícia je unikátna a svojím komplexným pohľadom ponúka úctyhodný počet 40 diel vytvorených štetcom a vnuknutím príbehov a farieb z jeho široko rozhľadeného oka a umeleckej duše.

Autor v ýstav y sa v ríši svojich namaľovaných diel na pamiatku odfotil so svojou kolegyňou maliarkou Alžbetou Čížikovou • KULTÚRA •

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Tradičné letné tvorivé dielne A. Chalupová

kutočnosť, že deti chcú byť aktívne aj v mesiacoch voľna, podnietila pracovníčky Obecnej knižnice adresovať všetkým zainteresovaným, predovšetkým žiakom, výzvu na užitočné strávenie voľného času počas letných prázdnin. Ide o dielne, ktoré sa už roky v knižnici uskutočňujú. Tohto roku sa rozhodli zorganizovať jedenásť dielní z rôznych

oblastí a prilákať čím väčší počet mladých ľudí. Ohlas je veľký, takže niektorú tému budú musieť spracovať v dvoch skupinách. Na realizáciu dielní knižnica angažovala mladých odborníkov, nedávno vyštudovaných, nezamestnaných a tých, čo majú radi prácu a družbu s deťmi. Prvá dielňa Šťastko Štipec, ktorú viedol Vladimír Vestek, kulturológ a praktikant knižnice, bola v stredu 25. júna pre všetky vekové kategórie. Marína

Bírešová, profesorka výtvarnej kultúry, sa so žiakmi nižších a vyšších ročníkov zaoberala servítkovou technikou. O našich právach sa koncom júla so žiakmi bude rozprávať Anna Brtková, profesorka angličtiny. Dlhoročná spolupracovníčka knižnice Elena Tomášová, profesorka výtvarnej kultúry, so žiakmi spracuje tému Hračky v Pútač tohtoročných letných dielní reklamách. V prvej v knižnici polovici júla Alžbeta Čížiková, insitná maliarka, a Lea triednej výučby. Kovačičan Milan Sabová, študentka etnológie, Cicka, študent prírodnej medicíny budú s poslucháčmi hovoriť o v Belehrade, si zvolil dielňu na výtvarnom umení. O domácich tému Zdravá výživa (prevencia). miláčikoch si skúsenosti s deťmi Študentka žurnalistiky v Novom vymenia Milana, Jovana a Milan Sade Tatjana Jašková sa zmieni Nestorovci, drobnochovatelia. V o základoch novinárstva. Letné dielne, ktoré knižnica tohtoročných dielňach nebude chýbať ani téma o módnej pre- organizuje už tradične, sa skončia hliadke, ktorú bude viesť mladá poslednou prednáškou Pestré vychovávateľka Mia Sabová. O pršteky, ktorú realizuje dlhodobá mladých ekológoch bude hovoriť spolupracovníčka knižnice Jelena Ján Barnák, nezamestnaný učiteľ Kŕčová.

NOVÚ KNIŽNICU V HLOŽANOCH zriaďuje Miestny odbor Matice slovenskej v samotnom centre dediny, na Ulici Ľudovíta Dudka. Uplynulú stredu na schôdzke MOMS mali schváliť predbežný návrh, aby budúcu knižnicu v budove, v ktorej sídli tamojší Komunálny podnik Gloakvalis, verejne otvorili už v priebehu nasledujúceho týždňa, pravdepodobne v stredu 2. júla. Prevažnú časť kníh vraj priniesli zástupcovia Miestneho odboru MS z Holíča, ktorí sa v máji t. r. zúčastnili na oslavách Dňa Hložian. Ako je známe, fond niekdajšej miestnej knižnice v Hložanoch bol pred rokmi pripojený knižnici Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina. Predtým „dedinská“ knižnica sídlila na poschodí Domu kultúry spolu so Šachovým klubom Budúcnosť. Prvá knižnica (s čitárňou) v Hložanoch bola v budove niekdajšieho Čítacieho kruhu, ktorý sídlil na mieste terajšej obytnej budovy na Ulici maršala Tita, pri evanjelickom kostole, skadiaľ ju premiestnili do bývalého učiteľského bytu na nádvorí niekdajšej tzv. novej školy v centre osady. Čítaniu kníh a novín v hložianskej knižnici sa dlho venoval veľký počet občanov, avšak po jej premiestnení do základnej školy dospelí čitatelia si prakticky knihy prestali vypožičiavať. Na snímke: Anna Vršková (zľava), Alena Pešková a Ondrej Zahorec zriaďujú knižnicu MOMS Hložany (18. júna 2014). J. Bartoš • KULTÚRA •

26 /4601/ 28. 6. 2014

Kultúra

Čiarka áno, čiarka nie Anna Horvátová

red spojeniami a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to, a pritom píšeme čiarku! V súvetiach je čiarka záväzná v týchto prípadoch: – v podraďovacom súvetí je hlavná veta od vedľajšej vždy oddelená čiarkou: Nemohli sme prísť, lebo sme boli chorí.; Všimol si si, že sa tu mnohé zmenilo?; Nechal ich tam, kde ich našiel.; Nevieme, čo sa tu stalo, ale musíme pomôcť.; Povedal jej, čo si myslí, a odišiel. – v priraďovacom súvetí sa čiarka píše, ak vety nie sú spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či: Spadol zo stromu, no neudrel sa.; Ponáhľala sa, ale nestihla prísť včas.; Nebola smutná, veď sa nič nestalo.; Rada nám navarila, ba aj koláč upiekla.; Navarila nám i koláč nám upiekla.; Pomôžete nám alebo budete len tak stáť? – čiarkami sa pripájajú hlavné alebo rovnocenné vety aj vtedy, keď ich uvádzajú dvojité, resp. trojité atď. priraďovacie spojky; čiarka sa teda musí písať v kombináciách aj – aj, i – i, ani – ani, alebo – alebo, buď – alebo, či – či: Vtedy sme im aj poradili, aj sme ich povzbudili.; Či sa vám chce, či na to nemáte chuť, pôjdete s nimi.; I izby upraceš, i jedlo pripravíš!; Bola alebo nepripravená, alebo sa tak iba tvárila.; Buď ma poslúchneš, alebo si to urob sám. – čiarka sa píše vždy pred spojeniami a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to, a pritom (tu najčastejšie robíme chyby, lebo azda nepociťujeme potrebu písať v týchto prípadoch čiarku): Neučila sa, a predsa si poradila.; Prišlo ich veľa, a to ešte mnohí odmietli.; Boli sme šťastní, a tak sme sa všetci usmievali.; Dali sme im veľa peňazí, a jednako im nestačilo.; Sme tu noví, a preto iba ticho postávame. Tu treba upozorniť na ešte jednu výnimku, totiž čiarka sa síce píše pred spojkovým výrazom „a to“ s vysvetľovacím (dôvodovým) významom, napr.: Ledva sme sa pomestili do autobusu, a to ešte neprišli všetci., predsa tu treba odlišovať spojkový výraz „a to“ od spojenia spojky „a“ s ukazovacím zámenom „to“ vo funkcii vetného člena: Chlapci sa za tmy pustili cez les a to sa im veru neoplatilo.

www.hl.rs

CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. Milovníkom kníh sa v utorok 17. júna v Národnej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove predstavil spisovateľ Goran Gocić, nositeľ NIN-ovej ceny za knihu Thai. Na literárnom stretnutí prezentovali práve túto vlani odmenenú knihu, ktorá prezrádza autorove myšlienky o cestovaní, úteku a znovuzrodení prostredníctvom opisu kultúry ďalekoázijskej krajiny Thajsko. k. v. BOĽOVCE. V Loveckom dome v Boľovciach bude v sobotu 28. júna krojová zábava. Na tomto podujatí krásu krojov boľovských Slovákov bude hodnotiť odborná porota. Slovenské a srbské tance predvedú tanečníci KUS Sládkovič a školy folklóru. Týmto podujatím si sprítomnia aj váľanie mája. Po programe bude nasledovať ľudová veselica a do tanca bude hrať skupina Maks. Organizáciu má na starosti MOMS v Boľovciach v spolupráci s KUS Sládkovič a loveckým združením. V. T. NOVÝ SAD. Štyridsiaty prvý internacionálny festival alternatívneho a nového teátra INFANT v organizácii

Kultúrneho centra Nový Sad sa začal v stredu 25. júna a potrvá do 2. júla. Počas ôsmich dní trvania festivalu diváci na novosadských doskách uvidia predstavenia z Francúzska, Írska, Slovinska, Chorvátska, Nemecka, Španielska, Veľkej Británie, Izraela a zo Srbska. Nevystanú sprievodné podujatia a okrúhle stoly o predstaveniach. KYSÁČ. Výstava insitného maliara Martina Papa, ktorú otvorili z príležitosti Zlatej brány, je otvorená v Galérii SND v Slovenskom národnom dome každý pracovný deň a v nedeľu. Sprístupnená bude do 15. júla. BÁČSKY PETROVEC – KYSÁČ. Divadielko Galéria Nové mesto nad Váhom (Slovensko), ktoré hosťovalo na Zlatej bráne v Kysáči, v sobotu 21. júna predviedlo bábkové predstavenie Gašparkov drak Vetroplach pred petrovským obecenstvom. Predstavili sa aj najmladším v Predškolskej ustanovizni Lienka v Kysáči. Členovia detského folklórneho súboru Zlatý levík z Nových Zámkov, Slovenská republika, ktorí tiež hosťovali na Zlatej bráne, v sobotu 21. júna vystúpili v petrovskom akvaparku Petroland. E. Š.

BLÍŽI SA KULPIN FEST

Festival s tradíciou Monika Necpálová

áte radi hudbu? Potom neváhajte a pripravte sa na veľkú hudobnú udalosť na ihrisku futbalového klubu v Kulpíne pod patronátom hudobných mágov Lude Krawe a Mládežníckeho združenia YMCA Báčsky Petrovec. Už 10. ročník festivalu Kulpin fest odštartuje kapela Lude Krawe 4. júla, ktorá oslávi v ten deň so všetkými návštevníkmi svoje 18. narodeniny. Špeciálnymi hosťami podujatia budú hudobné skupiny Six Pack (Smederevska Palanka), Tea Break (Belehrad), Nova (Nový Sad), Fusion (Nový Sad). Sobotný večer 5. júla sa bude niesť v rytme Ritam Nereda (Nový Sad), Gužva u 16-ercu (Osijek), Doghouse (Belehrad), Fiskalni račun (Bečej), Technicolor Lies (Belehrad).

Informačno-politický týždenník

Na rozdiel od vlaňajška tohto roku sa opäť môžete tešiť aj na kempovanie. Na ihrisku bude miesto pre stany, zabezpečené sú sociálne zariadenia a sprchy. Veselie a pohodu pre kempujúcich má na starosti DJ. Lístky na festival v cene 500 dinárov platia na oba večery a možno ich kúpiť v Kulpíne v trafike Azuro, v novosadskom CD-shope Mungos, v Báčskom Petrovci v obchodoch J&V. Bližšie informácie o programe a rezervácii miesta v kempe môžete získať na e-maily: branislav.kustra@gmail.com alebo na telefónom čísle: 063 707 40 93. Festival víta každého milovníka hudby s cieľom šíriť priateľstvo a toleranciu medzi ľuďmi. Prináša kultúrny zážitok vo veľkom štýle a je jedným z letných synoným Vojvodiny. • KULTÚRA •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 16. júna 2014 nás nečakane opustil švagor

SAMUEL MEDVEĎ 21. 7. 1954 – 16. 6. 2014 z Petrovca

SAMUEL MEDVEĎ

So smútkom sme sa s Tebou rozlúčili, ale vždy budeš s nami v našich spomienkach. Tvoj brat Pavel s rodinou

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM obrábateľnú pôdu v báčskopetrovskom chotári; tel.: 063/827-87-45. HĽADÁME VODIČOV na medzinárodnú kamiónovú prepravu so skúsenosťami, vodičským preukazom C, E do Slovenskej spoločnosti, ktorá sa špecializuje na prepravu lodných kontajnerov z / do Európskych terminálov. Nástup možný okamžite po osobnom pohovore v sídle spoločnosti Ing. Ivana Uhera; www. albatros-group.sk; uher@albatros-group.sk; tel.: +421/31/5524706; PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 13. 6. 2014 schválil rozhodnutie o neprístupnosti vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Adaptácia haly na výrobu granulátov PEVG v továrni Panonijaplast, na katastrálnej parcele číslo 2673, k. o. Crepaja, ZO Kovačica, nositeľa projektu HIP-Petrohemija, a. s., Pančevo – v reštrukturovaní, Ul. spoljnostarčevačka č. 82, Pančevo. Rozhodnutie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

21. 7. 1954 – 16. 6. 2014 z Petrovca Tichosť večného pokoja Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme. Rodiny Božićová a Govorčinová

Oznamujte

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším svatom

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

SAMUELOM MEDVEĎOM

21. 7. 1954 – 16. 6. 2014 z Petrovca

021/

Zostaneš nám spomienke.

47-20-844

S úctou

inzercia@hl.rs

trvalej

svatovci Gaškovci z Kysáča

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SAMUEL MEDVEĎ 21. 7. 1954 – 16. 6. 2014 z Petrovca

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o odhade potreby po ažúrovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

• OZNAMY •

peknej

Dňa 16. júna 2014 nás náhle a nečakane opustil

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Nositeľ projektu Vind Park Plandište, s. s r. o., z Belehradu, Bulvár Mihajla Pupina č. 115v, podal žiadosť o odhade potreby po ažúrovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba energetického objektu na výrobu elektrickej energie Veterného parku Plandište 1. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Znamenal si pre nás celý svet. O to ťažšie je uchovávať Ťa iba v spomienkach. Tvoji najmilší: manželka Anna, dcéry Anna s manželom Michalom a Marína s priateľom Ivanom 26 /4601/

28. 6. 2014

Oznamy ROZLÚČKA s

Oznamujte

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 29. júna 2014 uplynie 10 rokov, čo nás navždy opustil náš manžel, otec a starý otec

SMUTNÁ SPOMIENKA na

Hlase ľudu 021/ JÁNOM NÔTOM

47-20-840

28. 2. 1940 – 19. 6. 2014 z Petrovca Spomienka na Teba nikdy nepominie. S Tebou sa lúčia mama a dcéra s rodinou

a MICHAL TRIAŠKA

021/

1926 – 2004 – 2014 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú Jeho najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV mame a starkej

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 4. júna 2014 nás navždy opustila naša mama, stará mama a prababka

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, rany, ktoré sa nehoja, slzy, ktoré neuschnú, a otázka: Prečo to tak muselo byť?! S láskou sa lúčia: syn Vladimír s manželkou a vnukovia Vladimír a Dušan

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. júna 2014 uplynul rok, čo nie je s nami manželka, mama, starká a prastarká

www.hl.rs

spomienkach

Manželka Jarmila s dcérami Vierou a Vladimírou s rodinami

SPOMIENKA

Je tomu 10 rokov, čo nás navždy opustila

ZUZANA GOMBÁROVÁ rod. Snidová 4. 9. 1933 – 28. 6. 2004 vychovávateľka z Kysáča Na ňu si spomínajú: manžel Michal, syn Ján a dcéra Milinka Florianová s rodinou

SPOMIENKA

ZUZANA GALASOVÁ

rod. Harpáňová 9. 5. 1929 – 4. 6. 2014 z Kysáča

Nevesta Mária, vnuk Miloslav a vnučka Milota Pavlovová s rodinou

Si v našich srdciach, a myšlienkach.

1951 – 2014 z Pivnice

MÁRIA MARČOKOVÁ

S láskou a úctou si na Teba spomínať budeme a na Tvoju dobrotu nikdy nezabudneme.

1944 – 2005 – 2014 z Kulpína

ELENOU ŽIHLAVSKOU

9. 5. 1929 – 4. 6. 2014 z Kysáča

Dcéra Mária Kokavcová, zať Michal, vnuk Ivan a vnučka Marína Blagojevićová s rodinami

inzercia@hl.rs

s mamou a starou mamou

MÁRII MARČOKOVEJ

Poďakúvame sa Ti za nesmiernu lásku, obetavosť a dobrotu, ktoré si nám tak nesebecky venovala.

47-20-844

VLADIMÍRA DORČU

rod. Petrovičová 1935 – 2013 – 2014 z Padiny

JANKO FARKAŠ – FAKS 11. 10. 1959 – 27. 6. 2006 – 27. 6. 2014 z Lalite

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy uchovajú a s úctou si na Teba spomínať budú:

Spomienky na prežité chvíle s Tebou si navždy uchováme v našich srdciach.

manžel Pavel a synovia Pavel a Ján s rodinami

Tvoji: syn Mirko a manželka Božena

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

ROZLÚČKA

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a deda

ONDREJA DUDÁŠA

VLADISLAVA KORUNIAKA

1999 – 2014 z Kulpína

2011 – 2014 z Kulpína

KVETOSLAVA BENKOVÁ Kytice na Tvojom hrobe vädnú, ale spomienky na Teba sú živé každý deň. Pozri sa na nás občas zhora.

1951 – 2014 Spomienky zostanú navždy.

Tvoje deti a manželka

Spolužiaci zo základnej školy a gymnázia

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

Oznamujte

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou si na Teba spomínajú manželka Mária a dcéry Anička a Nataša s rodinami

SPOMIENKA

Na stretnutí generácie maturantov z roku 1968/1969 Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci spomenuli sme si na zosnulých profesorov, triedneho profesora Branislava Speváka a spolužiakov zo 4. b triedy:

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 ANNU VESTEGOVÚ 1935 – 2013 – 2014

ONDREJA VESTEGA 1935 – 2000 – 2014

z Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínajú a nezabúdajú dcéra Anna a syn Ján s rodinami

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 28. júna 2014 je tomu rok, čo nás navždy opustil milovaný manžel, otec a starý otec

ONDREJ KOTVÁŠ 8. 10. 1953 – 28. 6. 2013 – 2014 z Padiny Ťažko je zmieriť sa s tým, že nie si s nami. Si strata, ktorá sa nedá nahradiť. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú Tvoji zarmútení: manželka Evka, syn Miroslav s manželkou Ankou a ich dcéry Anamari a Mariana a dcéra Anka s manželom Ivicom a ich synček Mirko • OZNAMY •

JÁNA ZELENÁKA PAVLA ČEMANA VLADIMÍRA JAŠU JÁNA FÁBRYHO KATARÍNU LAČOKOVÚ (PAPOVÚ)

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Česť ich pamiatke!

POSLEDNÝ POZDRAV

MÁRII IVIČIAKOVEJ rod. Červenej z Kysáča Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. (Ž 46,2) Cirkevný zbor SEAVC z Petrovca

26 /4601/

28. 6. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 27. júna 19.30 Úryvok z tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.45 Hore-dolu Nedeľa 29. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 1. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na 1. programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Pondelok – sobota Hudobné vysielanie 18.00 Denník Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Sobota Z každého rožka troška 2.00 Repríza piatkových (piatok) vysielaní a Palety Kaleidoskop (sobota) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Hudobné relácie (nedeľa) 10.00 Repríza piatkových 17.00 Rozhlasové noviny vysielaní a Palety Vejár hudobných vysielaní Piatok Nočný program 16.45 Repríza nedeľných vysielaní 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné TV Týždeň prinesie príspevky relácie (sobota) zo schôdze Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Aradáči, o probléme kanalizácie v pazovskom chotári, o novinkách v Zákone o práci, z odovzdávania darčekov prváčikom v Matici slovenskej v Srbsku, z koncertu Jarné nôty, z príprav na Selfest a súvahu Detského folklórneho festivalu Zlatá brána. Dúhovka bude venovaná 21. TV STARÁ PAZOVA Detskému folklórnemu festivalu Zlatá brána. Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklama 20.00 Filmy: Piatok 27. júna – Jumper Sobota 28. júna – Ja som ty a ty si ja Pondelok 30. júna – Hady útočia Utorok 1. júla – Smrť na strednej škole Streda 2. júla – Dni hromu Štvrtok 3. júla – Tak si predstav 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 29. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Výtvarný tábor zdravotne postihnutých detí Utorok 1. júla 16.00 Inštalácia velebného pána farára Martina Bajzu Tvorivé dielne pre školákov Život a zdravie Piatok 4. júla 16.00 Slovenský film: Deň náš každodenný... Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 29. júna 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklama, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Nezvestné 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

Miroslav Babiak, cyklista z Hložian

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 26 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je názov detského folklórneho festivalu, ktorý sa tradične uskutočňuje v Kysáči. autorka: plakaním ANNA vyzmetal ožialil röntgen BIČIAROVÁ

zvyšok

2. časť rieka v tajničky Rakúsku

postupne robila samec srny argón

opus (skr.)

osob. zámeno vpíšte TRA

1. časť tajn. druh okrasnej rastliny

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 2. júla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 6. júla 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, bude venovaná podujatiu Teréziine dni – diplomovej práci Mgr. Maríny Hríbovej v organizácii MOMS Vojlovica. V pokračovaní premiéra divadelného predstavenia Trúchliaci pozostalí SKOS Detvan. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

prudký prímeno dážď Alexander

druh veľkého hada vpíšte TARKA temperatúra

európska komisia

alt rovnaké samohl.

otec značka auta auto škola výkrik toreadora AS HL DU slovinsky LU otec

pond jedna farba

pre pornografický

dusík kým, pokým

opačná strana elektrón orgán zraku kelvin vpíšte KRIN ampér

opyt. zámeno

ponad

otcova sestra

meter drobný motýľ

papagáj

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 25

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 23 z čísla 23 Hlasu ľudu zo 7. júna 2014 bolo: SAMUEL ŠTARKE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MARTIN ČERVENÝ, Ul. Jána Husa č. 41/a, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME.

VODOROVNE: pstruh, č, OT, Avala, dramatik, e, Erika, Oton, lén, Anton, RK, ur, suka, step, la, lipami, S, nea, atak, k, lámala, obava, aj TAJNIČKA: STRETNUTIE POD LIPAMI

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

26 /4601/ 28. 6. 2014

Šport

Titul po štrnástich rokoch: mužstvo Tatry, vedenie a fanúšikovia po zápase so Sirigom oslávili pekný úspech

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Kysáčania sa vedia radovať TATRA – SIRIG 2 : 1 (1 : 0)

Pavel Pálik

Kysáči sme už dávno nesledovali taký dramatický a napínavý finiš zápasu ako minulú nedeľu v poslednom kole majstrovstiev. Domáci mali počas celého zápasu miernu prevahu a celý rad vyložených šancí. Predsa hostia zo Sirigu z prvého útoku v 15. min. mohli vsietiť, keby Navala smelým zákrokom do nôh Đaković (druhý sprava) v 88. min. trafil z jedenástky a radosť Kysáčanov sa nebol znemožnil Joku, aby mohla začať... trafil jeho sieť. V 27. min. Vuković z voľného V 81. min. najstarší hráč na zápase jú primát... Začala sa opravdivá kopu z dvadsiatich metrov tra- Hadži prijal loptu na ľavej strane, futbalová dráma! Domáci silne fil sieť pod brvnom a domácim domáci si mysleli, že je v postavení zatlačili súpera, trafili žrď a brvno, priniesol veľkú radosť. Kysáčania mimo hry, postranný rozhodca ale lopta nechcela do siete. V 88. mali potom ešte desať šancí, ale to nesignalizoval a strelec Sirigu min. obranca Sirigu vo vlastnom G. Grijak, Alargić, Dubačkić, Krstić vyrovnal – 1 : 1. Vtedy sa zdalo, trestnom území chcel nožničkami a Cvetić ani jednu z nich nevyužili. že domáci nevyhrajú a nezíska- odkopnúť loptu, trafil však nohou

Cvetića do hlavy! Rozhodca správne odpískal jedenástku, ktorú iste premenil Đaković a po štrnástich rokoch priniesol titul do Kysáča. Zápas sledovalo zo 300 divákov, viedol ho Radović z Veternika a žlté karty dostali Đaković a Srnka (Tatra), Radić a Spasić (Sirig). TATRA: Navala, Srnka, Stevanović, Krstić, Đaković, Ćupina, Alargić, Dubačkić (M. Grijak), Vuković (Kavran), Cvetić, G. Grijak. Dorast Tatry vyhral nad rovesníkmi Sirigu 5 : 1. Výsledky posledného 34. kola: Šajkaš – Omladinac 6 : 2, Báčka – Sofeks 0 : 3 kontumačne, Čenej – Fruškogorac 1 : 4, Tatra – Sirig 2 : 1, Dinamo – Susek 1 : 0, Borac – Slavija 0 : 4, Sremac – Vinogradar 2 : 1, Futog – Železničar 3 : 1, Fr. partizan – Proleter 2 : 0. Prvých jedenásť mužstiev by malo postúpiť do novozaloženej oblastnej ligy.

1. Tatra 34 22 7 5 60 : 23 73 2. Slavija (-3) 34 23 6 5 112 : 34 72 3. Šajkaš 34 19 9 6 99 : 37 66 4. Sofeks 34 17 10 7 77 : 44 61 5. Fr. partizan 34 15 13 6 64 : 36 58 6. Susek 34 17 7 10 71 : 52 58 7. Futog 34 17 6 11 73 : 50 57 8. Proleter 34 15 10 9 74 : 66 55 9. Sirig 34 16 5 13 65 : 51 53 10. Vinogradar 34 14 9 11 71 : 67 51 11. Dinamo 34 14 7 13 49 : 52 49 12. Sremac 34 14 6 14 64 : 61 48 13. Omladinac 34 13 7 14 60 : 53 46 14. Fruškogorac 34 13 2 19 71 : 75 41 15. Báčka 34 7 4 23 40 : 99 25 16. Železničar(-1) 34 3 8 23 29 : 99 16 17. Borac (-3) 34 6 0 28 24 : 105 15 18. Čenej 34 2 2 30 31 : 130 8

TRADIČNÝ TURNAJ KYSÁČSKYCH ULÍC v malom futbale, ktorý zorganizovalo združenie Aj Ty si niekto za pomoci Miestneho spoločenstva Kysáč a FK Tatra, aj tohto roku sa vydaril. Tentoraz súťažili aj deti v rôznych hrách a šachisti. Na turnaji hrali mužstvá dvanástich ulíc, šachy si zahralo osem celkov a súťažilo viac ako dvadsať detí. Vo futbale zvíťazilo mužstvo Mišov kraj (na snímke), ktoré vo finále pred asi 200 divákmi porazilo tím Tankosićeva 2 : 1. Najlepší šachista bol Ivan Ďurovka a v pretekoch detí všetkých odmenili. V týchto športových hrách sa zúčastnilo vcelku asi 150 občanov Kysáča. Na posedení pri chutnom guláši sa rozprávali príbehy zo športovísk a o dobrú náladu sa postaral orchester Vladimíra Dudka. P. P.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

štart v novej spoločnosti dočkali úplne pripravení. HAJDUŠICA: Melich, Barbulović, Đukić (Glogovac), G. Stojkovski, Miksád, Petrović, Đaković, Pejčić, Demse, Ćosić (Barica), Radulović (Sedliak). Ostatné výsledky 30 kola: Karaš (J) – Hajduk 6 : 1, Partizan (U) – Ševac 4 : 1, Ratar – Partizan (K) 2 : 3, Vinogradar – Potporanj 3 : 5, Borac (VS) – Borac (VG) 2 : 1, Dunav – Vladimirovac 3 : 3, Jedinstvo – Dobrica 0 : 0.

Futbalisti, tréner a vedenie FK Hajdušica oslávili veľký úspech

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Hajdušičania oslávili postup HAJDUŠICA – KARAŠ (K) 2 : 0 (2 : 0)

Vladimír Hudec

ápas posledného kola Hajdušičania mali zohrať v dedinke Kuštilj s tamojším celkom Karaš, avšak v dohovore s týmto klubom, ktorý opúšťa Druhú juhobanátsku ligu, hralo sa v Hajdušici. Zápas nebol súťažného rázu, lebo o statuse oboch celkov je rozhodnuté omnoho skôr. FK Hajdušica ako najlepšie umiestnený klub, ktorý má aj mladšie kategórie futbalistov, si postup do vyššej ligy vybojoval ešte pred dvoma týždňami. Ich nedeľňajší hostia sa už dávno museli uspokojiť so zostupom. Tréner Hajdušičanov Risteski to využil, aby do zostavy zaradil mladých hráčov. Začali štyria a v druhom polčase na ihrisko vybehli ešte traja hráči mladší od 18 rokov. Celok Hajdušice bol teda kombináciou mladosti a skúsenosti, avšak aj v takej zostave prevýšil svojho súpera. Domáci sa ujali vedenia gólom Đakovića v 18. min., na 2 : 0 zvýšil Demse v 35. min. Do konca zápasu si Hajdušičania vytvorili ešte niekoľko výhľadných príležitostí. Hostia hrali podradnú úlohu a jedinú príležitosť mali • ŠPORT •

na začiatku zápasu, ale sa Melich nedal zmýliť. V pokračovaní, v tzv. treťom polčase Hajdušičania pri večeri a hudbe spolu so svojimi hosťami z Kuštilja, predstaviteľmi Futba-

lového zväzu Obce Plandište, sponzormi a priateľmi klubu oslávili postup do vyššej ligy. Po oslavách a zaslúženom oddychu vedenie klubu, trénera a hráčov očakáva namáhavá práca, aby

DVANÁSTY HLOŽIANSKY LOVECKÝ KOTLÍK 2014

Srňacina s vôňou líp

1. Borac (VS) 30 18 2. Hajdušica 30 16 3. Dobrica 30 14 4. Ševac 30 13 5. Partizan (U) 30 12 6. Borac (VG) (-1) 30 14 7. Ratar 30 13 8. Dunav 30 13 9. Karaš (J) 30 13 10. Partizan (K) 30 13 11. Vladimirovac (-3) 30 13 12. Potporanj 30 12 13. Jedinstvo 30 11 14. Hajduk 30 11 15. Vinogradar 30 6 16. Karaš(K) 30 7

5 7 51 : 40 59 7 7 64 : 34 55 6 10 91 : 55 48 8 9 53 : 45 47 8 10 47 : 40 44 2 14 58 : 49 43 4 13 57 : 54 43 4 13 60 : 60 43 4 13 72 : 75 43 3 14 67 : 77 42 5 12 69 : 72 41 4 14 51 : 52 40 7 12 39 : 49 40 5 14 47 : 56 38 7 17 47 : 76 25 3 20 34 : 73 24

Petrovca, kým na štvrtom mieste zakotvil Hložanec Adam Stupavský. Pri ochutnávke členovia hodnotiacej komisie: Branislav Plachtinský, Ján Mučaji, Dragan

Ondrej Chlpka

radičné podujatie 12. Hložiansky lovecký kotlík 2014 usporiadali 21. júna 2014. Vyberaní kuchári súťažili vo varení srnčieho paprikáša. Hložiansky lovecký kotlík organizuje Lovecký spolok Hložany v ten víkend pred Vidovdanom alebo vtedy, keď lipa naplno kvitne a má najsilnejšiu vôňu, ako to bolo tentoraz. Toho roku súťažilo 23 kuchárov z Víťazné družstvo 12. Hložianskeho loveckého kotlíka Báčskeho Petrovca, Kulpína, Prvé miesto obsadilo družstvo Božić a Ondrej Gaža, nemali Maglića, Báčskej Palanky, Lalite, Begeča a Hložian. Najlepších odme- Jána Hansmana z Báčskeho Pet- ľahkú úlohu, o čom svedčí aj nili pohármi a vecnými odmenami. rovca, za čo majú najväčšie zá- minimálny rozdiel bodov v oceNajlepší kuchár dostal odstrelenú sluhy kuchárky Anna Slavková a ňovaní paprikášov. Konštatovali srnu. Tohtoročná súťaž loveckých Vlasta Parkániová. Druhé miesto sme, že všetci kuchári navarili špecialít zoskupila viac ako 270 patrí kuchárovi Rastislavovi Stru- chutné paprikáše, lebo sa všetky hárovi z Hložian, tretí bol Cepko z slastne zjedli. účastníkov. 26 /4601/ 28. 6. 2014

Šport NA ZÁVER SÚŤAŽE OBECNEJ LIGY ŠÍD

Titul v Ľube JEDNOTA – SREMAC 1 : 1 (0 : 1)

Károly Vig

poslednom kole Obecnej ligy Šíd domáca Jednota uvítala súpera z Berkasova. Verní fanúšikovia Ľubanov

búrlivým potleskom pozdravili svojich miláčikov, ktorí získali titul majstra a vízum pre postup do vyššej súťaže. Obe mužstvá hrali férovo a korektne, lebo tento zápas

Mužstvo Jednoty získalo titul majstra Obecnej ligy Šíd v sezóne 2013/2014

Predseda Obecného futbalového zväzu Šíd Dragan Vidović (vpravo) odovzdal oslávencom šampiónsky pohár

nerozhodoval o konečnom umiestnení Ľubanov a Berkasovčanov. Zverenci trénera Jovicu Đurića hrali páčivo, ale mužstvo Sremca úspečne čelilo. Obrany boli isté možno i preto, že strelci prejavili neúčinnosť. Hostia sa prví ujali vedenia v pr-

vom polčase. V pokračovaní Ľubania nastolili prudké tempo a zaslúžene vyrovnali. Oba celky boli spokojné s deľbou bodov. JEDNOTA: Mrkoljić, Mrđanović, Šili, Toman, Ćalić, Punoš, Ruman, Ciganov, Teležar, Manojlović, Tadić.

TURNAJ STOLNOTENISOVÝCH VETERÁNOV V ŠABCI

Pavel Turan šampión Srbska Annamária Boldocká-Grbićová

tvrté majstrovstvá Srbska stolných tenistov – veteránov prebiehali 1. júna 2014

v Šabci, v povestnej športovej hale Zorka, v ktorej Hádzanársky klub Metaloplastika dosiahol svoje najväčšie úspechy. Pod vlajkou petrovského STK

Víťazi súťaže v Šabci s Dušanom Osmanagićom (stojí vpredu)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mladosť súťažili dvaja hráči: Ľudovít Kaňa a Pavel Turan, v kategórii 40 až 49 rokov. Po prvom kole turnaja sa obidvaja stolní tenisti z Petrovca presadili medzi šestnástich najlepších hráčov. Turan obsadil druhé miesto a ovenčil sa striebornou medailou, kým Kaňa nedosiahol významnejší úspech. Srećko Jovanović a Pavel Turan (zľava) Pavel Turan – šampióni Srbska v štvorhre súťažil aj v štvorhre, kde sa v páre so titul v Srbsku. Odmeny najlepším udelil býSrećkom Jovanovićom z Aranđelovca pre- valý šéftréner stolnotenisového bojovali až do konca výberového mužstva Juhoslávie a získali šampiónsky Dušan Osmanagić. • ŠPORT •

SNEMOVALI VOLEJBALISTI KULPÍNA

Popularizovať volejbal medzi mládežou Katarína Gažová

úvaha uplynulej volejbalovej sezóny a plány na nasledujúcu súťaž tvorili náplň výročnej schôdze Volejbalového klubu Kulpín v nedeľu 15. júna 2014 v priestoroch Základnej školy Jána Amosa Komenského. Členov vedenia klubu a hráčov na schôdzi privítal predseda Todor Radanov. Úvodom podal správu o zakončenej sezóne. Prvé mužstvo VK Kulpín súťažilo v Prvej vojvodinskej lige – skupina západ v konkurencii ôsmich volejbalových celkov. Na konci sezóny VK Kulpín zakotvil na pozoruhodnom treťom mieste. S dosiahnutými výsledkami nie sú celkom spokojní. Predseda Radanov poznamenal, že hráčske kádre nie sú také početné, ako by si priali. Všetky posty v tíme sú dobre obsadené, ale je potrebné mať viac hráčov na lavičke, ktorí by mohli úspešne striedať spoluhráčov. Bez ohľadu na to, Kulpínčania majú ambície dostať sa do Druhej volejbalovej

ligy, za čo treba vynaložiť viac úsi- zaznamenali tri výhry, dve prehry, 3. po 5. ročník a druhú tvoria dievlia. Keď ide o finančnú položku, až nakoniec obsadili spomenuté čatá od 5. po 8. ročník. Zúčastnili sa podpora početných sponzorov je tretie miesto v skupine. aj na januárovom novoročnom mechvályhodná, za čo dzinárodnom turnaji im je klub nesmierne v Novom Sade, kde z 32 vďačný. družstiev obsadili 16. Tréner prvého miesto. Zo staršej skumužstva VK Kulpín piny dievčat dve žiačky Ján Lačok podal záverečného ročníka rozsiahlejšiu správu kulpínskej školy preo súťaži v uplynulej stúpili do novosadsezóne. S prípravaského klubu, čo je tiež mi začali v polovici dôkazom, že sa s nimi augusta minulého dobre pracovalo. Medzi chlapcami je však roku. Prvé tri kolá veľmi dobre zohrali. o volejbal naposledy Potom podľa rozvrmenší záujem, aj keď hu Volejbalového začiatkom roka spolu Na výročnej schôdzi VK Kulpín viedli búrlivú, ale osožnú s dievčatami boli na zväzu Vojvodiny diskusiu, s cieľom skvalitniť celkovú prácu a dosiahnuť mali dvojtýždňovú lepšie výsledky turnaji v Novom Sade. prestávku. Práve Práve preto sa rozprúto negatívne vplývalo na hráčov Hráč VK Kulpín Ondrej Dudáš dila diskusia o tom, ako prilákať Kulpína, ktorí sa uvoľnili, a to sa zároveň trénuje žiakov kulpínskej mládež k volejbalu. Uzavreli, že negatívne odzrkadlilo na ďalších školy, tak dievčatá, ako aj chlapcov. treba pracovať na popularizácii zápasoch a výsledkoch. Prípravy V súvahe sezóny vyjadril potešenie, volejbalu v Kulpíne medzi mladými na jarnú časť majstrovstiev začali že má dve selekcie školských diev- ľuďmi. K tomu ešte pridali, že prvé v klube 15. januára 2014. V tejto čat, ktoré sa o volejbal skutočne za- mužstvo klubu treba doplniť hráčmi časti súťaže kulpínski volejbalisti ujímajú. Prvá skupina sú dievčatá od z okolia Kulpína.

MIMORIADNE VOLEBNÉ ZASADNUTIE FK MLADOSŤ V PETROVCI

pohovory. Nový predseda predostrel plán hlavných cieľov v nastávajúcom období, predstavil aj členov rád – Správnej a Dozornej a disciplinárnej rady klubu. Správnu radu namiesto siedmich členov by mali reorganizácie súťatvoriť jedenásti ľudia, sú to: Pavel že Mladosť sa vrátila Severíni mladší, Jaroslav Chalupka, o stupienok nižšie. Ján Jakuš, Rastislav Denďúr, VladiVlani v lete a na jar mír Sýkora, Jaroslav Záborský, Ján tohto roku nebola Chlpka, Vladimír Abrahám a Pavel skvelá situácia. Za Fejdi. Dozornú radu tvoria: Pavel spolupráce s OFK Spevák, Ján Diňa a Jozef Tárnoci. Futog klub začal hrať Disciplinárna rada bude pôsobiť v v Novosadskej obzložení: Jaroslav Chalupka, Ján Jakuš lastnej lige. V jarnej a tréner prvej jedenástky. časti Mladosť hrala Z navrhnutého plánu nového páčivý futbal. Do predsedu akceptujeme: spoliehanie klubu sa vrátili niesa na domácich hráčov, podpora ktorí domáci hráči a za trénera prišiel Čo je ľahšie – hrať či predsedovať?: Janko Pavlis Futbalovej školy FK Mladosť, vytvorenie dobrého ambientu na bývalý futbalista no- (druhý zľava) pred zápasom v Hložanoch zápasoch. To znamená, že treba vosadskej Vojvodiny Zoran Šaraba. pričinením sa lokálnej samosprávy prilákať mladých ľudí, aby chodili Zo slov doterajšieho predsedu a vďaka prostriedkom z pokrajiny na zápasy, nainštalovať ozvučenie ešte vysúvame, že klub v minu- zriadili a vybavili priestory a šatne počas zápasov, organizovať odmeňovacie súťaže, oživiť tombolu, lom roku oslávil 90. výročie svojho pod novou tribúnou. pôsobenia, že pri tej príležitosti Za nového predsedu FK Mladosť nadviazať spoluprácu so sponzormi, vyšla tlačou príhodná publikácia, jednohlasne zvolili terajšieho hrá- ktorých mená budú zviditeľnené na ktorú zostavil autor týchto riadkov ča prvého mužstva Janka Pavlisa, reklamných paneloch na ihrisku. Foto: J. Pucovský a vydala naša redakcia. Okrem toho s ktorým predtým vykonali určité

Prilákať mladých ľudí na zápasy Samuel Medveď

pondelok 23. júna 2014 v novej klubovni FK Mladosť vo Vrbare prebiehalo mimoriadne volebné zasadnutie klubu, na ktorom ústredným bodom rokovacieho programu bola demisia doterajšieho úradujúceho predsedu klubu Dr. Vladimíra Sýkoru a vymenovanie jeho nástupcu. Dr. Sýkora od januára 2013 vykonával funkciu predsedu FK Mladosť a, ako teraz povedal, zaneprázdnený je mnohými povinnosťami a z osobných dôvodov podal demisiu. Ešte dodal, že minulý rok bol pre petrovský futbal ťažký. Hľadali sa finančné prostriedky, aby klub zostal na futbalovej scéne. Na jar prišiel tréner Vlado Karakaš, ktorý dobre pracoval, a mužstvo sa vo Vojvodinskej lige – západnej skupine, z predposledného miesta vyšplhalo na trinástu priečku, ale v dôsledku • ŠPORT •

26 /4601/ 28. 6. 2014

Šport NOVÝ ROZMACH KARATE ŠPORTU V PADINE

Vyrastajú noví šampióni

Karatistky Srbska v Prahe

Ján Bokor

veľmi úspešne, lebo v radoch KK Dolina vyrastajú noví šampióni. Šampiónskou cestou sa vybrali najmä Daniela Končeková a Mário Boboš, ktorí pobudli na spoločných prípravách v kúpeľoch Vrnjačka Banja. Tam reprezentanti Srbska pracovali pod dozorom trénerov Marka Romića,

uskutočniť, a preto každý pracoval doma, vo svojom klube. Danielu a Mária trénoval Zlatko Ondrík. Napokon táto padinská dvojica koncom mája odcestovala na Majstrovstvá Európy juniorov do Prahy. Za päť dní v metropole Českej republiky museli zvládnuť veľmi náročný program. Súťažili

Bojana Simića, Ivany Zamfirović a Nady Savić, ktorí našich karatistov pripravovali na účasť na Majstrovstvách Európy. Druhú časť príprav pre záplavy, ktoré zasiahli Srbsko, nemohli spoločne

medzi jednotlivcami v katách, za účasti 450 karatistov z pätnástich krajín. Mário vyšiel na zápasisko medzi prvými, úspešný bol v prvom kole, ale v druhom nemal šťastie a vypadol. Daniela na svoj

orene karate športu v Padine siahajú do dávnej minulosti. Nadšenec kimona Péter Pato z Debeljače asi roku 1979 podnietil založenie KK Dolina a bol jeho dlhoročným trénerom. Pionierske selekcie z Padiny dali o sebe pekne vedieť na štátnych majstrovstvách v chorvátskom MÁRIO A DANIELA Mário Boboš (17 rokov) je žiakom Strednej Splite, slovinskom Kršku ekonomickej školy v Pančeve a karate tréa iných mestách vtedajnuje od 6 rokov. Je reprezentantom Srbska. šej Juhoslávie. Napriek veľkým úspe- Na ME 2012 pre mladých karatistov od 6 do chom KK Dolina pre- 17 rokov v holandskom meste Beejk obsadil stal s prácou a nastala piate miesto. Na ME juniorov v Kruševci 2013 niekoľkoročná pauza. ho v druhom kole vyradil vicemajster Európy Na podnet Jána Ondríka, z Ruska. V apríli 2014 na ME juniorov (17 až 20 ktorého zvolili za pred- rokov) v belgickom Bruseli nemohol ďalej od sedu, a trénera Zlatka druhého kola. Rád si spomína aj na prvé miesto, Širku obnovili činnosť KK ktoré ako deväťročný chlapec obsadil v Čačku. Daniela Končeková (17 rokov) je žiačkou Dolina. Vďaka vytrvalej Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Karate práci padinskí karatisti sa trénuje od deväť rokov, lebo jej to poradili stali známi nielen doma, ale aj za hranicami Srb- rodičia. Rada si spomína na spoločné prípravy ska. Vynikal najmä Zlat- reprezentácie Srbska a svoju prvú účasť na ko Ondrík, zberateľ me- ME v Prahe. Mário sa chystá skladať skúšku pre čierny dailí a ostatných uznaní doma, na majstrovstvách opasok druhého danu a Daniela by rada získať sveta a Európy, kde sa čierny opasok prvého danu. zúčastňoval ako člen karate reprezentácie Srbska JKA Šotokan asociácie. Zlatko Ondrík je významným ohnivkom v práci KK Dolina. Toho času je trénerom a svoje bohaté skúsenosti odovzdáva mladším generáciám. Robí to

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nástup čakala celý deň, a tak už v prvom kole formálne cvičenie kata od nej lepšie urobila neskoršie vicešampiónka z Nemecka. Česi boli výborní hostitelia, umožnili svojim hosťom, aby spoznali krásy a znamenitosti Prahy. Daniela a Mário museli hostiteľom vysvetľovať, ako sa ocitli v reprezentácii Srbska, a sú Slováci! Mnohí Česi nevedeli, že v Srbsku žijú Slováci. Obaja hovoria, že im tam bolo veľmi pekne a na Prahu si budú dlho spomínať. Daniela Končeková a Mário Boboš okrem viac ako tridsať medailí už získali aj uznania prostredia, v ktorom žijú. Obaja sú vyhlásení za najlepšieho športovca roka Obce Kovačica a južného Banátu. Od novej predsedníčky KK Dolina Márie Bobošovej a podpredsedu Vladimíra Končeka sme sa dozvedeli, že v klube rozmýšľajú o iniciatíve známeho karatistu Vladimira Jorgu, aby sa všetky karate asociácie zhrnuli pod jednu strechu. Získala by sa tak nielen masovosť, ale aj kvalita. Padinčania si to už overili na otvorených Majstrovstvách Srbska v Lazarevci. Súťažili tam karatisti zo všetkých asociácií, súhrnne 2 800 borcov z 250 klubov. Padinskí karatisti na tejto súťaži dosiahli skvelý úspech, všetci získali medaily: Mário Boboš bronzovú, Daniela Končeková bronzovú, Jegor Mikuláš striebornú, Anna Tomášiková bronzovú a Michal Tomášik striebornú. Je badateľné, že KK Dolina má úspechy, lenže materiálne podmienky sú veľkým problémom v tomto klube. Všetky trovy zatiaľ hradia rodičia karatistov. Malú sumu peňazí dostanú od Športového zväzu Obce Kovačica, kým sponzorov a donačné príspevky zatiaľ nemajú. • ŠPORT •

Karate reprezentácia Srbska v Prahe

Daniela Končeková na tréningu

PADINSKÍ KARATISTI Z TIEŇA NA SVETLO

Žnú úspechy Ján Bokor

ak trochu v tieni, ďaleko od pohľadov športovej verejnosti, karatisti padinského KK Dolina usilovne trénujú a žnú úspechy na súťažiach v celom Srbsku. Padina nemá zodpovedajúcu športovú halu, v ktorej by sa mohli organizovať súťaže karatistov. Preto Padinčania doma iba trénujú a na súťaže chodia krížom-krážom po celom Srbsku. Je tomu tak od založenia klubu až podnes. KK Dolina je členom JKA Šotokan, ktorá organizuje súťaž pod názvom Liga šampiónov Srbska. Padinčania tam pravidelne súťažia, naposledy v kategóriách pretekárov vo veku 6 až 17 rokov. Právo na účasť v Lige šampiónov sa získava na kvalifikačných turnajoch, kde si už niekoľko rokov najmenej piati karatisti a karatistky z Padiny vybojujú toto vízum. Záver tohtoročnej Ligy šampiónov prebiehal v Trsteniku, kde zhodnotili celkové úspechy tejto zaujímavej súťaže. Podobne ako aj v predchádzajúcich rokoch karatisti Doliny boli medzi najlepšími pretekár-

mi. Anna a Michal Tomášikovci, Jegor Mikuláš sa ovenčili medailami, kým dvojica najlepších – Daniela Končeková a Mário Boboš okrem lesklých kovov získali aj status reprezentantov Srbska. Padinskí karatisti sa zúčastnili iba v pretekoch jednotlivkýň a jednotlivcov v katách, kým v bojoch tentoraz nenastúpili. Daniela a Mário vlastnia viac ako tridsať medailí rozličného lesku, majú veľké plány zdokonaľovať sa v karate a s veľkou radosťou rozprávajú svojim klubovým kamarátkam a kamarátom o svojich zážitkoch z Majstrovstiev Európy v Prahe.

Mário Boboš na Majstrovstvách Európy juniorov 2013 v Kruševci

Spomienka na zlatú Prahu...

Snímky: z archívu KK Dolina

Mário a Daniela na záver Ligy šampiónov v Trsteniku získali status reprezentantov Srbska

Budova SVD, 2014

Zuzka Turanová, 2003

Ruzante na ceste, 2006

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Slovenské vojvodinské divadlo Štyria škriatkovia, 2012

Idea založiť Slovenské vojvodinské divadlo (SVD) v podstate smerovala k zošľachteniu ochotníckeho divadla Slovákov v Srbsku, ktoré na celoštátnej úrovni za posledné polstoročie dosahovalo mimoriadne úspechy. Tak SVD vzniklo ako špičková inštitúcia a bolo založené na základe uznesenia Výkonnej rady Zhromaždenia AP Vojvodiny. Uznesením zo dňa 14. apríla 2003 zakladateľské práva a povinnosti následne prebralo na seba Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec. Poslaním a náplňou SVD je rozvíjať divadelnú kultúru na profesionálnej úrovni. Za desaťročie pôsobenia SVD na riaditeľskom poste sa vystriedalo až šesť riaditeľov. Každá nová divadelná sezóna znamená pokračovanie viac ako 150-ročnej tradície tunajšieho divadelníctva. Repertoárové a umelecké smerovanie SVD určuje Umelecká rada. Hoci sa pod inscenácie v SVD podpisujú naši profesionálni režiséri a dramaturgovia, veľkým nedostatkom je vyškolené herecké družstvo, takže sa SVD zatiaľ opiera o najlepších amatérskych hercov a o hosťujúcich profesionálov. Od prvej inscenácie Zuzka Turanová v roku 2003 do roka zväčša tu naštudovali dve predstavenia (pre dospelých, ale i pre deti), takže doteraz uviedli 22 premiér. SVD povinne reprízovo vystupuje v prostrediach, v ktorých žijú vojvodinskí Slováci, a v iných mestách na zájazdoch a festivaloch. Za najväčší úspech SVD možno pokladať ocenenia za autorský projekt Miroslava Benku Chlieb a hry (Panem et circenses) na prestížnych svetových divadelných festivaloch. Od založenia SVD každý rok koncom augusta organizuje Petrovské dni divadelné. Jaroslav Čiep Foto: J. Čiep, Anna Francistyová a z archívu SVD

Chlieb a hry, 2004

Helverova noc, 2013

Smetiar, 2012 Alica v zázračnej krajine, 2011

Zbytočný človek, 2007

Opona hore!, 2013

Bydlisko, 2011

Podozrivá osoba, 2014