Hlas27 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 27 /4498/ Západný Balkán a európska (dez)integrácia

7. 7. 2012

Oslávili Deň Selenče

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

O možnostiach boja proti korupcii na lokálnej úrovni hovorilo sa 27. júna v belehradskom mediálnom stredisku.

Na veľmi zlú pozíciu médií v Srbsku poukázali koncom júna predstavitelia Mediálnej koalície, zhromažďujúcej päť novinárskych združení. O. Filip

O. Filip

Z 5. Krojovej zábavy Združenia žien Matkino srdce v Laliti, ktorá prebiehala 30. júna na 38 stupňov Celzia v chládku! J. Pucovský Do osláv Dňa Dunaja sa už tradične zapája Združenie ekológov EKOS v Hložanoch. V uplynulý týždeň venovali Dunaju až tri dni a usporiadali celý rad podujatí. Na snímke: O znečisťovaní a ochrane prírody prednáša Jelena Spasojevićová z Prírodovedno-matematickej fakulty v Novom Sade (prvá zľava). J. Bartoš

Ako prvý zväzok v novej edícii Matice slovenskej v Srbsku Matičné portréty sa v týchto dňoch na cestu k čitateľom, ale aj milovníkom výtvarného umenia vybrala kniha Jána Kišgeciho (na snímke zľava) Petrovec & Ivan Križan. Návštevníkov na premiére oslovil aj sám maliar I. Križan. A. Francistyová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

168 HODÍN

Komu polrok pridá, komu uberie? H eslo Víťaz berie všetko platí zväčša v športe, v bežnom živote je ho menej, v politike ešte menej. Riadená inými premisami a záujmami, táto neraz prekvapuje nečakanými zvratmi, nezvyčajnými kombináciami, volebnými kalkuláciami, (ne)naplnenými očakávaniami... Chleba je v týchto sparných letných dňoch, keď nás toľko sužujú tropické horúčavy, stále menej, hier o to viacej, takže je akákoľvek nuda vylúčená. Jedna dilema menej, kopa otáznikov navyše. Mandatárom novej vlády sa z poverenia prezidenta Tomislava Nikolića na Vidovdan, s ktorým sa už oddávna spájajú prelomové dátumy tunajších dejín, stal líder Socialistickej strany Srbska Ivica Dačić. Ten, vedomý si svojho veľkého koaličného potenciálu, čosi také naznačil už vetou vyslovenou po zverejnení prvých volebných výsledkov: Možno sa nevie, kto bude prezidentom, ale kto bude premiérom, je známe... Aby svoje rozhodnutie 27. júna pritvrdil konštatáciou: Prečo by SSS bol v niečej vláde, keď ju môže viesť? Vedomý si zjavného antagonizmu dvoch najvplyvnejších strán: Srbskej pokrokovej strany a Demokratickej strany, ukázal sa i ako dobrý pragmatik, ktorý sa po ponukách oboch rozhodol pre tú, ktorá sa mu hodila viac. Bez ohľadu na následky: krach strategického partnerstva DS a SSS, ktoré odštartovalo pred štyrmi rokmi, odchod nedávnych vládnych partnerov do opozície, ktorý ich zjavne prinúti dôkladnejšie preskúmať príčiny úpadku, badateľného na mnohých miestach a oblastiach, takmer všade mimo Vojvodiny a Belehradu. Budúcim vládnym dirigentom netreba závidieť: pred novým kabinetom je nutnosť začať riešiť nahromadené ekonomické, spoločenské a regionálne problémy. Pritom bude pod dôkladnou lupou Európskej únie a medzinárodného spoločenstva, ktoré ho neprivítali s entuziazmom, čo zrejme bude platiť aspoň potiaľ, kým úspešne nezloží prvé testy dôvery. Kľúčovými problémami budú reformy, ekonomika a Kosovo. Problémov je až-až, spôsobených krízou svetovou a pomermi domácimi: riadne zadlžený rozpočet, otrasená mena, pokles exportu, rekordná, viac ako 25-percentná nezamestnanosť (viac ako polovica mladých do 30 rokov života je bez zamestnania), otrasená justícia, rozbujnená korupcia. Samozrejme, je tu aj Kosmet, ktorý je stále ďaleko od pojmu uspo-

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

riadanej oblasti a na ktorom násilie na Vidovdan pripomenulo, aké pomery tam vlastne vládnu. V troch osobitných incidentoch zranenia utrpelo takmer sedemdesiat osôb, medzi ktorými aj šestnásť detí srbskej národnostnej príslušnosti, ktorých v Prištine triafali Molotovovými koktailmi. Zranenia utrpelo aj dvadsať fanúšikov futbalového klubu Partizan, na ktorých strieľala Kosovská policajná služba na prechode Merdare, ako aj približne tridsať kosovských policajtov. Pondelkové oznámenie Medzinárodnej riadiacej skupiny z Viedne o septembrovom ukončení medzinárodnej misie, vlastne práce civilného úradu, ktorý v uplynulých rokoch dohliadal na Kosovo, spôsobilo v Prištine výbuchy nadšenia: pochopila ho ako míľnik na ceste k samostatnosti a možnosť prebrať vládnutie do svojich rúk. Podľa Olivera Ivanovića z Ministerstva pre Kosovo odchodom úradu, hoci ho neuznávame, môže sa zvýšiť nebezpečenstvo pre kosmetských Srbov. Totiž ani 12 rokov od vojny nie je dosť času, aby obe komunity ako-tak spolu komunikovali. V každom prípade, Kosovo stále má ďaleko od toho, aby sa stalo úplným pánom nad osudom a krajinou: aj pre politiku, ktorú (hlavne k iným) vedie, aj pre pôsobenie viacerých medzinárodných misií, ktoré radia, ale aj vládnu. Čiže po vrtošivom lete nie je vylúčená ani búrlivá jeseň v ňom. Na ružiach to od augusta nebude mať ustlaté ani naša (budúca) vláda... Nová vláda, ktorá si ako priority vytýčila budovanie silného štátu, dbajúceho na národné záujmy, pokračovanie eurointegrácie, sociálnu spravodlivosť a rovnosť a boj proti organizovanej kriminalite a korupcii, by musela uzrieť svetlo sveta čím skôr. Lebo je pred ňou celý rad úloh, pri ktorom otáľať nemožno. Preto dosť prekvapenia priniesli slová niektorých z popredných politikov strán, ktoré ju budú tvoriť, že bude funkčná len od 1. septembra, lebo predtým načim urobiť celý rad prípravných krokov, vrátane zmien zákonov. Ak naplno nastúpi prvého septembra a patrí jej aj tých tradičných sto dní, keď má ukázať, čo chce, vie a môže, bude tu už polovica decembra. A rok v podstate preč, alebo aj fuč. Komu ozaj ten polrok, ktorý sme načali, pridá, komu uberie. Lebo – času málo, obáv veľa. A kríza, čoraz hlbšia, si nevyberá... Oto Filip

Žatva v plnom prúde o zberom obilnín začalo niekoľko kombajnov začiatkom druhej polovice júna a po niekoľkých dňoch sa už prášilo zo všetkých častí chotára Kovačickej obce. V kovačickom chotári je pšenice, jačmeňa a iných podobných obilnín o 20 percent viac ako vlani. Vlaha je priemerne okolo dvanásť a sú jutrá, ktoré prinášajú pekný zisk. Voľakedy však praotcovia a starí otcovia kosili obilniny kosou, potom ich odvážali na vozoch domov, a pritom postávali po úvratiach a diskutovali o cenách. Báťa Jano ešte vždy nezabudli kosiť kosou, ale si rozmysleli, že kombajn skosí triticale skôr, ako desať kôs spolu. A tak o krátku chvíľu bol zber ukončený, obilie vo vlečke a báťa Jano do večera aj zabudli, že boli v žatve. Na snímke na obálke: Poľnohospodár Ján Barca a kombajnista Pavel Benka z Kovačice za dedinou, za cukrovarovým kanálom v idvorskom chotári napoludnie kosia triticale. A. Chalupová

FÓKUS Z REGIONÁLNEJ KONFERENCIE ZÁPADNÝ BALKÁN A EURÓPSKA (DEZ)INTEGRÁCIA

Čo vieme a čo nevieme? S

prianiami je to už tak: čím väčšmi po niečom túžime, tým skôr je to v akomsi nedohľadne. Takéto pocity si odniesla azda väčšina účastníkov regionálnej konferencie Západný Balkán a európska (dez)integrácia, ktorú v zasadačke belehradského aeroklubu usporiadalo 27. júna naše Stredisko pre zahraničnú politiku vedno s Nadáciou Friedricha Eberta. V mimoriadne vzájomne prepojenej Európe, kde všetko so všetkým výrazne súvisí, jasné je, že je osud ďalšej integrácie regiónu západného Balkánu do Európskej únie závislý tak na jej rozvoji a odpovediach, ktoré Brusel dokáže poskytnúť na dnešnú, azda najväčšiu krízu od založenia únie, ako je závislý aj na samotných snahách tunajších aktérov v tomto smere. A okrem tém a dilem politických, ako sú, keď ide konkrétne o nás, reformy a ekonomické problémy, ako aj pokračovanie dialógu s Prištinou, je tu aj závislosť zahraničnoobchodná. Poukázala na ňu námestníčka ministra hospodárstva Bojana Todorovićová: až 56 percent nášho celkového obchodu realizujeme s Európskou úniou, ktorá je zá-

roveň najväčším investorom do našej krajiny: zo 17 miliárd eur zahraničných investícií za posledné desaťročie 60 percent prišlo z EÚ a krajín CEFTA. Vzhľadom na tempo, ktorým vzniká nová vláda, ako aj na viaceré vyhlásenia a názory niektorých zainteresovaných aktérov spoločenského povolebného diania, ktoré možno vysvetliť aj ako akési nenápadné, tiché dištancovanie sa od Bruselu, len teoreticky je možné, alebo skôr prakticky nemožné, že už v tomto roku získame dátum začiatku rokovaní o členstve v EÚ. Na strane inej, medzi nami i Európskou úniou, bez ohľadu na všetky rozdiely, sú i niektoré styčné body. Slovami redaktora Novog magazina Mišu Brkića ide o to, že obidva subjekty musia v dohľadnej dobe zastaviť negatívne trendy, zachrániť verejné financie a menu, kým v perspektíve a dlhodobo majú záväzok realizovať vážne reformy, aby mohli pretrvať v dnešnej podobe. Všimol si to aj tunajší riaditeľ nemeckej nadácie Michael Erke. Skomentoval, že mu kríza v eurozóne prvýkrát spôsobuje strach a obavy, lebo vý-

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: MIROSLAV DELIĆ, RIADITEĽ VK AROMATICS, NOVÝ SAD

Export dominuje – Prvým sloganom vašej spoločnosti je: Arómy pre celý svet... – Najprv chcem vyzdvihnúť, že vyrábame viac než 70 druhov vanilky, ktorá je i najvýznamnejšou zložkou nášho predaja. A z toho, čo vyprodukujeme, až osemdesiat percent odchádza na export, do celého sveta. Naše výrobky sú takmer na všetkých svetových rovnobežkách: od Austrálie, cez Singapur po Európu. V tomto pásme ich možno dostať vo viacerých oblastiach a štátoch niekdajšej Juhoslávie, zvlášť v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Macedónsku... Cieľom, na ktorom sa práve angažujeme, je presadiť sa širšie aj na trhu Ruskej federácie a Turecka. Zaznamenal: O. Filip

Pracovné predsedníctvo konferencie

znamnejší pokles hrubého národného dôchodku môže znamenať aj globálnu recesiu, horšiu než bola tá, čo prišla po kríze bankového úseku. Profesor Fakulty politických vied Jovan Teokarević upozornil, že je únia pred možnosťou krachu eurozóny, čo je zároveň i následkom viacročnej absencie strategických pohľadov. Riaditeľka Strediska pre zahraničnú politiku Aleksandra Joksimovićová, ktorá regionálnu konferenciu aj otvorila, mieni, že kríza EÚ nie je len ekonomická, ale aj konštitučná, no nie je zástankyňou prísnejších opatrení, lebo by tieto vystupňovali euroskepticizmus. Po prijatí Chorvátska do EÚ v roku 2013 možno očakávať až desaťročnú pre-

stávku ohľadom vstupu nových kandidátov, čo k ich euroentuziazmu zrejme neprispeje, nazdáva sa Joksimovićová. Veľa optimizmu nepriniesli ani vystúpenia, vyjadrenia a názory iných účastníkov. V podstate vieme, čo chceme, no to nezávisí len od nás. Na strane druhej, nevieme presne ako na to, ani dokedy to bude, prípadne môže trvať. Lebo ani to nezávisí len od nás. Takéto konferencie, akou bola júnová v Belehrade, však prídu vhod: ako pokus o resumé integračných snáh doterajších a smernica pre tie budúce. A potvrdenie, že je cesta, ktorou sa už dlhšie hýbeme, predsa tá správna. Oto Filip

NASTOLENIE UDRŽATEĽNÉHO lokálneho protikorupčného modelu je základom projektu K udržateľným protikorupčným politikám, ktorý realizuje Toplické stredisko pre ľudské práva a demokraciu v spolupráci s Medzinárodným strediskom Olofa Palmého, za podpory delegácie EÚ v Srbsku a Nadácie pre otvorenú spoločnosť. Na okrúhlom stole, na ktorom je koncom júna v Belehrade prezentovaná publikácia Lokálny akčný plán pre boj proti korupcii, Dragan Dobrašinović z Toplického strediska osobitne poukázal, že jej vznik výrazne ovplyvnila skutočnosť, že sa v celkovom protikorupčnom boji dosť málo pozornosti venuje úplatkárstvu na lokálnej úrovni, ktoré i tam má mnohé oporné body, mechanizmy, možnosti presadenia. O nich následne hovoril, odvolávajúc sa na konkrétne údaje, prof. Dr. Miroslav Prokopijević z Inštitútu pre európske štúdiá. Na snímke je záber z okrúhleho stola. O. Filip

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

FÓKUS MEDIÁLNA KOALÍCIA O POSTAVENÍ NOVINÁROV

Odkazy a očakávania urnalistika už dávno nie je tým, čím kedysi bola: médiá sú vystavené početným otrasom, novinári rôznym vplyvom a skúškam, ich organizácie nemožnosti čosi zásadne na tom všetkom zmeniť. S cieľom zviditeľniť svoje problémy, širšiu a odbornú verejnosť informovať o vlastnej pozícii, päť mediálnych a novinárskych združení, zoskupených v Mediálnej koalícii, usporiadali koncom júna v Belehrade konferenciu na tému Čo nová vláda má podniknúť na zlepšení postavenia médií a novinárov v Srbsku? Ako ich predstavitelia už v úvode kvitovali, ide vlastne o odkazy činiteľom budúceho kabinetu, nezávisle od toho, aká bude jeho štruktúra a kto ho bude tvoriť. Jedným z prvých je, aby sa už dávnejšie proklamovaná nutnosť stiahnuť štát z vlastníctva v médiách konečne presadila a od vlani platná Mediálna stratégia účinnejšie realizovala. Za rýchlejšie uplatnenie tejto stratégie, dokončenie privatizácie masovokomunikačných prostriedkov, zverejnenie predlôh štyroch zásadných mediálnych záko-

Vukašin Obradović, predseda Nezávislého združenia novinárov Srbska

27 /4498/

ve dnes už nebohej predsedníčky Rady pre boj proti korupcii Verice Baraćovej. Ako je známe, táto sa zaoberala pomermi na mediálnej scéne Srbska, vrátane vlastníckych vzťahov. Keďže sú členovia Mediálnej koalície toho názoru, že sú pozícia novinárov a podmienky pôsobenia médií dnes najhoršie od roku 2000, odkazujú, že by sa uvedenými otázkami veľmi seriózne a veľmi rýchlo mala zaoberať tak budúca vláda, ako aj nový parlament. Samozrejme, za aktívnej účasti samotných novinárov a ich predstaviteľov, čo pri uplynulej tvorbe viacerých návrhov dôležitých mediálnych zákonov bolo skôr výnimkou ako pravidlom. O. Filip

nov a realizovanie digitalizácie sa zasadzoval najmä predseda Asociácie nezávislých elektronických médií Saša Mirković. Podľa Nedima Sejdinovića z Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny politická elita sa pričinila o to, že sú prostriedky masovej komunikácie dnes na okraji existencie. Následkom toho je, že sú riadne otrasené, a tým aj živnou pôdou inštrumentalizácie. Prvý človek Nezávislého združenia

RADA PRE TLAČ pôsobí na našej mediálnej scéne necelý rok. Od vlaňajšieho septembra dodnes jej členovia prijali 25 sťažností vzťahujúcich sa na narúšanie novinárskeho Kódexu, z ktorých pojednávali o štrnástich, štyri práve analyzujú, kým iné zamietli. Generálna tajomníčka Rady Gordana Novakovićová (na snímke vpravo) skonštatovala, že je Kódex narušený štyrikrát a že vo všetkých prípadoch šlo o denník Press. Podľa predsedníčky Združenia novinárov Srbska Ljiljany Smajlovićovej, pôsobenie uvedenej rady treba chápať ako snahu o kvalitnejšiu žurnalistiku, keďže médiá neohrozujú dnes len moc a novozbohatlíci, ale aj neprofesionalita niektorých ich aktérov. O. F.

7. 7. 2012

novinárov Srbska Vukašin Obradović oznámil, že novú vládu požiada o založenie medzinárodného tímu, ktorý by tvorili zahraniční experti a predstavitelia združení a ktorý by zase vyšetril dodnes celkom neobjasnené vraždy žurnalistov Dady Vujasinovićovej, Slavka Ćuruviju a Milojka Pantića: tak ich úzadie, ako aj to, kto boli ich páchateľmi. Potrebujeme viac demokracie a zodpovednosti, viac verejnosti a kritickosti, podčiarkla predsedníčka Združenia novinárov Srbska Ljiljana Smajlovićová. Nazdáva sa, že by jedným z prvých prejavov ochoty novej vlády zaoberať sa vážnejšie žurnalistickými problémami bolo, keby na jednej z prvých schôdzí pozornosť venovala sprá-

HLAS ĽUDU

NAPRIEK ROZSIAHLEJ INFORMATIZÁCII spoločnosti informatická bezpečnosť u nás stále nie je primeraná potrebám dneška. Aby sa jej stav zlepšil a aby sme účinnejšie pôsobili proti zlyhaniam, výpadkom a poškodeniam informačno-komunikačných technológií (IKT), treba mať konkrétne údaje a prostriedky, vzťahujúce sa na túto interdisciplinárnu oblasť, zaoberajúcu sa ochranou IKT, ako aj informácií, ktoré sa v nich spracovávajú. Ďalšou potrebou je vznik národnej stratégie, vrátane príslušných zákonov, upriamených na pochopenie a odstránenie hrozieb, zraniteľnosti a rizík spojených s IKT systémami, ktoré budú obsahovať mechanizmy a opatrenia na ich elimináciu a redukciu. To vlastne znamená schopnosť navrhnúť, realizovať, udržiavať a prevádzkovať mechanizmy na naplnenie bezpečnostných požiadaviek na IKT systémy. Otázkami, týkajúcimi sa porúch uvedených systémov a infraštruktúry, bezpečnostných dier, zlomyseľného softvéru, neželaných útokov a nevyžiadanej pošty, ako aj ich možnými následkami, zaoberali sa v utorok účastníci medzinárodného vedecko-odborného zhromaždenia pod názvom Informatická bezpečnosť 2012, ktoré prebiehalo v Hospodárskej komore Srbska v Belehrade. Podľa Zorana Živkovića (na snímke), predsedu Spoločnosti pre informatickú bezpečnosť Srbska, tento druh bezpečnosti je dnes dôležitou zložkou bezpečnosti medzinárodnej a národnej, je i u nás štátnym zdrojom osobitného významu. Preto nám treba čím skôr určiť spôsoby, prostriedky a možnosti ochrany IKT, s cieľom zvážiť stav v tejto oblasti, aby sa na základe toho urýchlene schválil Zákon o informatickej bezpečnosti. O. F.

FÓKUS TRETIE CELOSVETOVÉ EVANJELICKÉ DNI

Zahraniční Slováci dominantou N

a južnom Slovensku v mestách Veľký Krtíš a Lučenec sa od 27. júna do 1. júla konali III. Celosvetové evanjelické dni v organizácii Generálneho biskupského úradu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Samotná udalosť bola oficiálne rozdelená na dve časti. Prvé tri dni sa konala konferencia a potom pokračovali cirkevné slávnosti. Ide o udalosť, ktorá sa uskutočňuje každé dva roky v inom meste. Takmer celotýždňová oslava evanjelického vierovyznania sa začala v Novohradskom Veľkom Krtíši treťou Konferenciou slovenských evanjelikov žijúcich v zahraničí Vízia do budúcnosti – Vieme, ako a komu odovzdáme štafetu? V organizácii Prípravného výboru Združenia slovenských evanjelikov žijúcich v zahraničí, Evanjelickej luteránskej cirkvi v Rumunsku, Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a mestom Veľký Krtíš sa za jedným stolom stretli dôležití pred-

klaráciu, ktorá síce nesplnila očakávania niektorých zúčastnených, ale kladne sa vyjadrili o spolupráci ECAV na Slovensku s Prípravným výborom Združenia slovenských evanjelikov žijúcich v zahraničí a so slovenskými cirkevnými organizačnými jednotkami v zahraničí i na základe uzavretých či pripravovaných zmlúv o spolupráci. Na konferencii sa aktívne zúčastnili zástupcovia ECAV na Slovensku pod vedením generálneho biskupa Miloša Klátika, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR

stavitelia slovenskej evanjelickej cirkvi z 11 krajín sveta. K problematike sa na rokovaní vyjadrili aj evanjelický farár z Kanady Dušan Tóth, evanjelická farárka z Budapešti Hilda Gulácsiová-Fabulyová, evanjelický farár z Iloku Dušan Saják, biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku Samuel Vrbovský a iní. Ku koncu posledného konferenčného dňa účastníci prijali de-

Dušan Čaplovič, predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Dr. Igor Furdík, predseda Matice slovenskej Ing. Marián Tkáč a iní. Od piatka sa v Lučenci konali III. Evanjelické cirkevné dni, ktoré boli venované šíreniu zvesti Slova Božieho medzi Slovákmi žijúcimi doma a v zahraničí. Organizátorom boli Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku v

spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom, Maticou slovenskou a mestom Lučenec. Po celom meste sa počas troch dní konali vernisáže, koncerty, diskusie, modlitby, služby Božie atď. Hlavné pódium bolo dominantou podujatia. Uvítací program moderovala pe-

dagogička Paneurópskej vysokej školy a moderátorka RTVS Iveta Malachovská. Mnohopočetné publikum zabávali rôzne spevokoly, hudobné zoskupenia a folklórne skupiny rôznych krajín. Nasledovali otváracie služby Božie III. ECD, na ktorých kázal dištriktuálny biskup Milan Krivda. Večer sa na hlavnom pódiu uskutočnila Akadémia Slovákov žijúcich v zahraničí, počas ktorej vystúpili aj hostia zo Srbska. V sobotu na hlavnom pódiu prebiehali hlavné služby Božie v priamom prenose odvysielané verejnoprávnou RTVS. Kazateľom Slova Božieho bol generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik. Vyvrcholením 3. Celosvetových evanjelických dní bol večerný program na hlavnom pódiu v sobotu 30. júna. Monumentálne predstavenie Cyril a Metod – scénické oratórium. Zaujímavé predstavenie o udalostiach pred 1 100 rokmi na námet staroslovienskej básne Proglas bolo predvedené nevšednou formou rockového oratória za účasti orchestra Toccata Art. Počas oratória vystúpili operní speváci Katarína Štúrová, Terézia KružiliakováBabjaková, Dušan Jarjabek, Otokar Klein, vysoko hodnotený súťažiaci

speváckej show Bruno Oravec a provokatívna spevácka díva Sisa Sklovská. Medzi rôznymi prezentáciami projektov a publikácií priestor dostal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Milina Sklabinská predstavila úspešnú publikáciu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Kým generálny biskup Miloš Klátik účastníkom III. ECD predstavil svoju publikáciu Cestou viery o iniciatíve evanjelikov v kultúrnych dejinách Slovenska. Vestibul divadla B. S. Timravy v Lučenci bolo venované kovačickej insite, ktorá ani na tejto udalosti nemohla chýbať. Na vernisáži boli vystavené obrazy Galérie insitného umenia z Kovačice. Na diskusnom fóre pod názvom Slováci žijú aj v zahraničí, na ktorom sa pojednávalo o pastorálnom zabezpečení slovenských evanjelikov žijúcich v zahraničí, v priestoroch Domu Matice slovenskej na tému referoval aj biskup evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku Samuel Vrbovský. Na fóre sa ako osobitný hosť zúčastnil bývalý veľvyslanec SR v Srbsku a súčasný predseda Ústavu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. Fórum moderoval generálny biskup Miloš Klátik. Biskup S. Vrbovský vyjadril priaznivú situáciu vzťahov medzi slovenskou menšinou a väčšinovým národom v Srbsku. V nedeľu, ktorá bola v porovnaní s predošlými dňami pokojná a hlavne v znamení záverečných služieb Božích s Večerou Pánovou, v šestnástich evanjelických kostoloch v Novohrade kázali biskupi, seniori, superidendenti a farári z rôznych krajín, najmä zo Srbska – biskup S. Vrbovský v Malej Čalomiji, senior Vladimír Valent v Dobroči, senior Pavel Sklenár v Maškovej, predseda kňazskej konferencie Ján Cicka v Príbelciach a senior Ján Vinkovič v Polichne. Audiovizuálna reportáž z III. ECD v období do troch týždňov bude dostupná na stránke internetovej televízie ECAV http://www.ecav.sk/itv. Jana Žiaková Snímky z ECD: Ivan Dranačka

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO SLOVENSKÍ VODIČI BUDÚ PLATIŤ ZA DOPRAVNÉ PRIESTUPKY, AJ KEĎ ICH POLICAJTI NEZASTAVIA PRIAMO NA MIESTE

Objektívna zodpovednosť N

a Slovensku zrejme budú policajti menej zastavovať šoférov a viac bude úradovať technika. Legislatíva je na takýto vývoj už pripravená, no inštalácia kamier na cesty bude prebiehať postupne. Od 1. júla platí pod Tatrami takzvaná objektívna zodpovednosť. Znamená to, že za dopravný priestupok bude zodpovedný majiteľ auta, nie vodič. Ak ste napríklad v minulosti prekročili rýchlosť a policajná hliadka vás bezprostredne nezastavila, stačilo neskôr povedať, že ste nešoférovali vy a vyhli ste sa po-

kute. Teraz to už nie je možné. Pokuta automaticky príde poštou majiteľovi auta. Pokiaľ ten nešoféroval, môže síce proti rozhodnutiu podať odpor, ale musí dokázať, že za volantom bol niekto iný a poskytnúť všetky jeho údaje. Ak sa mu to nepodarí, bude povinný zaplatiť dodatočných tridsať eur. Nová legislatíva je významným krokom k automatizácii celého systému. Nedisciplinovaných vodičov by v budúcnosti mali zachytávať kamery a radary, teda policajti by sa dostali k slovu až v kancelárii pri vyhod-

HLAVNÚ CENU ART FILM FESTU ZÍSKALA SNÍMKA RUSKEJ REŽISÉRKY ANGELINY NIKONOVNEJ PORTRÉT ZA SÚMRAKU

byt v centre Moskvy, ich spoločný život prechádza krízou. Jedného dňa ju brutálne znásilnia traja policajti. Keď o nejaký čas objaví mužov, zodpovedných za tento ohavný zločin, začne prehodnocovať svoj život. Diváci mali príležitosť pozrieť si aj ďalšie bonbóniky strieborného plátna. V programe bolo napríklad až sedem snímok, ktoré mali úspech na slávnom festivale v Cannes vrátane snímky Michaela Hanekeho Láska. V sekcii Okolo sveta zasa okrem iného premietali aj filmový debut hollywoodskej herečky Angeliny Jolieovej V krajine krvi a medu. V sekcii Slovenská sezóna zasa boli domáce novinky, medzi nimi v premiére režijný debut herca Mareka Ťapáka Tanec medzi črepinami, aj pozoruhodná snímka z rómskej komunity Mareka Šulíka a Jany Bučky Zvonky šťastia. Ako aj každý rok, Art Film Fest bol nabitý osobnosťami zo sveta filmu. Ocenenie Hercova misia si do Trenčianskych Teplíc prišla prevziať francúzska herečka Emmanuelle Béartová, jeden z najobľúbenejších českých hercov Miroslav Donutil, aj spomínaný sir Ben Kingsley. Napriek tomu, že vo svojej kariére získal asi šty-

Sviatok filmu U

ž tradične Trenčianske Teplice žili v druhej polovici júna filmom. Aj jubilejný, 20. ročník festivalu Art Film Fest lákal divákov na ocenené snímky, ale aj zvučné mená filmového plátna. Najväčšou hviezdou bezpochyby bol oscarový herec Ben Kingsley. V súťažnej časti festivalu porotu na čele so srbským režisérom Srđanom Karanovićom v konkurencii 12 snímok najviac zaujal ruský film Portrét za súmraku Angeliny Nikonovnej. „Vynikol presvedčivý a neobyčajný dej a odvážny portrét postsovietskej éry, ako aj originálny a neobyčajný prístup k feministickej téme,“ zdôvodnila porota svoje rozhodnutie udeliť mu hlavnú cenu Modrého anjela. Film rozpráva príbeh Maríny, ktorá patrí k vyššej vrstve. Napriek tomu, že s manželom obýva nádherný

TOHTOROČNÉ PRETEKY TOUR DE FRANCE SÚ NA SLOVENSKU MIMORIADNE SLEDOVANÉ

Cyklistický ošiaľ P

odobne ako Srbsko sleduje tenisový turnaj vo Wimbledone, oči Slovákov sa v týchto dňoch upriamujú na najslávnejšie cyklistické preteky Tour de France. Pre niekoho možno trochu okrajový šport sa pod Tatrami tradične teší veľkej popularite, navyše sú tento rok v peletóne až traja Slováci. A vôbec nie sú iba do počtu. Médiá a verejnosť pozorne sledujú výkony bratov Velitsovcov, ale najmä 22-ročného Petra Sagana. Rodený Žilinčan je druhým najmladším pretekárom v peletóne a ide o jeho debut na najprestížnejších cyklistických pretekoch sveta. Napriek tomu hneď úvodnú dvestoki7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

Peter Sagan lometrovú etapu z belgického Liege do Seraingu vyhral, a to mimoriadne presvedčivým spôsobom. V cieli mal dokonca čas aj na víťazné gesto – ruky založil vbok a potom zamával nimi ako krídlami. „Pravdupovediac, čakal som, že to

nocovaní záberov. Hoci sa zmena pripravuje už dlhší čas, polícia pre denník Sme uznala, že inštitút začne používať pozvoľna. Nestačí totiž, aby systém priestupok nasnímal, ale na záberoch musí byť aj čitateľné evidenčné číslo auta. Napríklad v susednom Maďarsku nábeh na ostrú prevádzku trval až tri roky. Objektívna zodpovednosť sa nebude sťahovať na celé spektrum dopravných prostriedkov, ale len osem, ako sú napríklad prekročenie povolenej rýchlosti, jazda na červenú, nedodržanie stopky či predbiehanie napriek zákazu. Pokuty sa budú pohybovať od 15 do 798 eur. Ak pritom majiteľ zaplatí pokutu do 15 dní odo dňa jej doručenia, stačí mu zaplatiť dve tretiny pokuty. Rastislav Boldocký

Ben Kingsley s ocenením Hercova misia

ridsať ocenení vrátane Oscara za stvárnenie indického vodcu vo filme Gándhí, cena ho potešila. „Znamená pre mňa nesmierne veľa,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda. „To je akoby ste sa spýtali herca, ktorý na javisku strávil pár desiatok rokov, či jeho ušiam a duši stále lahodí aplauz publika. Áno! Aj mne lahodia ocenenia a potlesk. Nikdy sa ich vábenie neskončí.“ R. B. Foto: internet bude nervóznejšie,“ povedal médiám v cieli, zatiaľ čo reportáže o jeho úspechu sa okamžite zaradili medzi najčítanejšie na slovenských spravodajských internetových portáloch. Podobný kúsok ako Saganovi sa v minulosti podaril jedinému Slovákovi – v roku 1994 jednu etapu Tour de France vyhral Ján Svorada. Ten však onedlho po tom zmenil občianstvo a súťažil pod českou vlajkou. Sagan, na druhej strane, vzhľadom na svoju formu a vek, má predpoklady zapísať sa do dejín tohto mimoriadne náročného športu ešte výraznejším spôsobom. Fanúšikovia tajne snívajú aj o olympijskej medaile. R. B. Foto: internet

Z naŠich OSÁd borníkov. Po 15 majú SPS a LSv. Sedem výborníkov má SSS – SZPS – JS – SdSS, 6 rómska dS a po 5 dSS, dveri a SrS. Po jedného výborníka majú Zvm a listina ani jedna z ponúknutých odpovedí. IGORA PAVLIČIĆA ZNOVU ZVOLILI ZA PRIMÁTORA Po zakončení konštitutívneho zasadnutia Zhromaždenia mesta nový Sad, okolo 23.00, nasledovala ďalšia schôdza, na ktorej výborníci za primátora mesta nový Sad zvolili igora Pavličića. Okrem výborníkov z radov dS na túto funkciu ho navrhli výborníci LSv a koalície okolo SSS. Predtým než sa začalo rokovať o jeho kandidatúre na primátora, i. Pavličić zverejnil zloženie budúcej mestskej vlády a predstavil program práce. Pred hlaProtest robotníkov VKP Vodovod a sovaním sieň zhromaždekanalizácia pred Zhromaždením mesta nia opustili výborníci z radov SPS, dveri, dSS a SrS. Spo18.30. v pokračovaní za predsed- menuté strany rovnako postúpili aj níčku Zhromaždenia mesta nový na konštitutívnom zasadnutí, keď Sad zvolili aleksandru Jerkov, funk- sa hlasovalo za zvolenie aleksandry cionárku LSv. v dejinách nového Jerkov do funkcie predsedníčky ZhroSadu je to prvá žena na mieste maždenia mesta nový Sad. predsedníčky zhromaždenia. Za Potom za námestníka primátora podpredsedníčku zvolili mariju vre- zvolili Sinišu Sevića z radov SSS. Zvobalov z radov dS, ktorá aj doteraz za- lili i členov mestskej rady a vymenostávala túto funkciu. vali riaditeľov a úradujúcich riaditeľov ináč vo voľbách v novom Sade verejných a verejno-komunálnych najviac hlasov dostala dS, ktorá podnikov v novom Sade. má v Zhromaždení mesta 18 výE. Šranková

KOnŠTiTUTÍvne ZaSadnUTia ZhrOmaŽdenia meSTa nOvÝ Sad

Aleksandra Jerkov – predsedníčka mestského zhromaždenia onštitutívne zasadnutie Zhromaždenia mesta nový Sad bolo K v piatok 29. júna t. r. Práve v čase, keď sa malo konať, pred budovou zhromaždenia bol protest robotníkov vKP vodovod a kanalizácia, ktorí sa tam zhromaždili s početnou služobnou mechanizáciou. dožadovali sa, aby v čele podniku naďalej zostal branko bjelajac, člen LSv, lebo sa predpokladalo, že ho odvolajú z funkcie. Konštitutívne zasadnutie hneď na začiatku meškalo pol hodiny. Otvoril ho Tihomir nikolić (SZPS), najstarší výborník, a pomáhali najmladší mia Kostić (SPS) a nenad vez-

mar (LSv). Zo 78 výborníkov neprítomný bol iba jeden. Po tom, čo potvrdili mandáty všetkých výborníkov, o pol dvanástej vyhlásili dvojhodinovú prestávku. avšak viackrát ju predlžovali, nuž sa s prácou zasadnutia pokračovalo až o

Predsedníčka Zhromaždenia mesta Nový Sad Aleksandra Jerkov za hovorňou počas konštitutívneho zasadnutia

ZO ZhrOmaŽdenia Obce KOvačica

Územný plán – tŕň v oku jednotlivých opozičníkov ýborníci kovačického obecného zhromaždenia na zasadnutí v V piatok 29. júna 2012 prerokovali 41 bodov. najzávažnejšou bola rozprava o územnom pláne Obce Kovačica. O pláne hovoril vedúci Oddelenia pre urbanizmus ing. ivan babka a pripomienky mali jednotliví výborníci opozičných strán Ján Paul (SS) a mirjana Kostićová (SnS). Pripomenuli, že je neúplný a skrýva v sebe protizákonné konania. Po schválení zápisnice z minulého zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica výborníci prerokovali a schválili výmeny a doplnky rozhodnutia o rozpočte Obce Kovačica na bežný rok. Tiež návrh rozhodnutia o ochranných opatreniach poľnohospodárskej pôdy proti mrazom, krupobitiu, požiarom a iným prírodným katastrofám na území Obce Kovačica. Po schválení správy o činnosti verejného prokurátora a o práci obecnej správy výborníci mali rovnaký vzťah aj k schvaľovaniu správy o činnosti

Záber zo zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica obecných ustanovizní. To sú Galéria insitného umenia, kultúrno-osvetové spoločenstvo, obecná knižnica, domy kultúry, Stredisko pre sociálnu prácu Kovačica a červený kríž Kovačica. Predtým jednohlasne schválili správy o činnosti a plány a program práce na rok 2012 miestnych spoločenstiev z územia Kovačickej obce a verejných komunálnych podnikov. Jednotliví výborníci opozičných strán konštatovali, že zasadnutie mohlo byť

konštruktívnejšie, keby sa na ňom zúčastnili aj riaditelia vKP, ktorí by priamo odpovedali na otázky výborníkov. Po prestávke schválili tiež správy o činnosti verejného podniku naš stan, Podnikateľsko-rekreačného strediska relax a rádio-televízie Obce Kovačica. väčšinou hlasov, ktoré zabezpečili výborníci koalície pri moci, zhromaždenie uvoľnilo a vymenovalo jedného člena do školského výboru Gymnázia mihajla Pupina v Kovačici.

Ďalej schválili návrh rozhodnutia týkajúceho sa volieb členov rady pre kultúru, vzdelávanie, mládež, šport a spoločenské činnosti. v posledných bodoch rokovacieho programu schválili návrhy rozhodnutia o voľbe členov rád pre zdravotníctvo a prevenciu chorôb závislosti, pre rozvoj a ochranu lokálnej samosprávy, pre poľnohospodárstvo a dobytkárstvo, pre hospodárstvo, malé hospodárstvo a cestovný ruch. rozoberali a schválili i návrh rozhodnutia o voľbe komisií pre rodovú rovnosť, pre sprostredkovanie a riešenie sporov a Komisie pre pripomienky a sťažnosti. na piatkovom zasadnutí, ktoré viedol predseda Zhromaždenia obce Kovačica Ján Puškár, sa zúčastnilo 31 výborníkov obecného parlamentu, zástupca predsedu obce Lászlo vidac a predstavitelia obecnej správy. Ďalšie zasadnutie ZO Kovačica pravdepodobne bude po letnej prestávke, teda v septembri t. r. A. Chalupová

7. 7. 2012

27 /4498/

hLaS ĽUdU

Z NAŠICH OSÁD Z KONŠTITUTÍVNEHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Staronové vedenie N a konštitutívnej schôdzi ZO Stará Pazova v sobotu 30. júna, ktorá trvala takmer desať hodín, zvolili nové zloženie lokálneho parlamentu a nové obecné vedenie. Po verifikácii mandátov 48 výborníkov s 25 hlasmi za zvolili staronového predsedu ZO Stará Pazova. Túto funkciu v nadchádzajúcich štyroch rokoch bude vykonávať Miloš Crnomarković, ináč predseda OV

Bielej budovy zvolili aj nového predsedu Obce Stará Pazova. S 25 hlasmi za prvým človekom obce sa stal Đorđe Radinović, ináč predseda OV SPS. Za jeho zástupcu vymenovali Gorana Vranješa (predseda OV Konštitutívnu schôdzu otvorila najstaršia výborníčka Milica Dronjková (v strede)

Počas skladania prísahy 48 výborníkov staropazovského obecného parlamentu

DSS Stará Pazova. Jeho zástupcom sa stal Radoje Blagojević (z listiny SSS – PUPS), kým funkciu tajomníčky naďalej bude vykonávať Nevenka Čmelíková. Tajným hlasovaním v malej sieni tzv.

Jednotné Srbsko), ktorý túto funkciu vykonával aj v predchádzajúcom obecnom vedení. Na konštitutívnej schôdzi zvolení sú i noví členovia Obecnej rady: Zoran Kitonjić, Dra-

HÁJNIKOM KOVAČICKEJ OBCE sa bude odteraz lepšie hájničiť a jazdiť v teréne. Zhromaždenie obce Kovačica schválilo totiž v uplynulom roku Rozhodnutie o opatreniach ochrany poľnohospodárskej pôdy a organizovaní hájnickej služby na území Obce Kovačica. Od 1. júla 2011 záväzok ochrany polí, lúk a pod. prebral na seba belehradský podnik Beozaštita a po vypršaní zmluvy tú úlohu vykonáva agentúra Polar security zo Zreňaninu. Vo štvrtok 28. júna 2012 lokálna samospráva Obce Kovačica udelila zamestnaným hájnikom tejto služby sedem skútrov značky Peugeot v hodnote 3 miliónov dinárov. Prostriedky na kúpu skútrov Obec Kovačica zabezpečila na základe projektu, ktorý schválil Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo. Pri tejto príležitosti náčelníčka Oddelenia pre hospodárstvo, malé hospodárstvo a rozvoj Obce Kovačica Mária Hriešiková- Benková slávnostne odovzdala kľúče skútrov Goranovi Bulićovi, vedúcemu Obecnej služby strážcov chotárov v Kovačici. A. Chalupová 7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

gan Kantar, Zora Lepoja, Nataša Jeftićová, Duško Korać, Dejan Milićević, Jovica Gagrica, Petko Andrić, Nikola Savić, Radivoj Dikić a Milan Čečerić. V Staropazovskej obci koalíciu výkonnej moci utvorili SPS (16 výborníkov), DSS (5 výborníkov), Jednotné Srbsko (3 výborníci) a jeden výborník zo SSS. Na základe výsledkov lokálnych volieb zo 6. mája 2012 v novom obecnom parlamente DS má 13 výborníkov, SSS 7 výborníkov (resp. 6, lebo jeden prestúpil do vládnucej koalície) a SRS má 4 výborníkov. Na konštitutívnej schôdzi, ktorú do voľby predsedu ZO viedla Milica Dronjková, najstaršia výborníčka, zvolili aj členov Mandátnoadministratívnej komisie a Komisie pre voľbu a vymenovanie. A. Lš.

ZAtEPľOVANIE BuDOVY ZO ŠíD. Práce na upravovaní, adaptácii a zatepľovaní budovy Zhromaždenia obce Šíd sa začali ešte v apríli a podľa plánu majú byť skončené v júli. Doteraz je vykonaná výmena celkovej škridlovej strechy, adaptovaná je sieň Zhromaždenia obce, v ktorej je úplne nové interiérové vybavenie a náradie. Teraz sa práce konajú na zatepľovaní celej budovy ZO Šíd (na snímke), takže konečne aj táto budova dostane nové rúcho. Finančné prostriedky na tieto práce čiastočne zabezpečili v obecnom rozpočte a čiastočne z fondu hier na šťastie, ktorý poskytol na tieto účely viac ako 3 000 000 dinárov. St. S.

Z NAŠICH OSÁD OSLÁVILI DEŇ SELENČE

Programy, výstava a šport k narodeninám osady elenča 30. júna a 1. júla oslávila 254. narodeniny. Za dátum založenia osady sa pokladá 2. júl roku 1758. Oslavy sa začali v sobotu na ihrisku FK Kriváň tradičným Medzinárodným futbalovým turnajom. Vo večerných hodinách sa všetci presťahovali do siene Domu kultúry na ústredný umelecký program venovaný oslavám. Striedali sa

ponáty. Na výstave prítomných privítala a krátko sa o nej zmienila vedúca etno sekcie Viera Strehárska. Prítomné boli aj hostky z Báčskej Palanky, ale teraz nemali výstavné exponáty. V

Vernisáž v etno priestore Domu kultúry

rámci otvárania vý- 1897. Body programu tvorili básne, tance, piesstavy odznel kratší ne a výber textov z diel Jána Čajaka ml., ktoumelecký program a ré prečítali stredoškoláčky. V rámci programu prihovorili sa i hostky. ľudové piesne zaspievali hostky zo Starej PaVýstavu si obzreli aj zovy a text prečítala hostka z Pivnice. Program hostia z Česka. Rari- prichystala Viera Strehárska. Po skončení protou boli vystavené gramu účastníci a hostky mali spoločné pomakety Selenčana sedenie pri pochúťkach a občerstvení, ktoré Z programu venovaného oslavám Dňa Selenče Jana Kaňu, ktorý vy- prichystali členky etno sekcie. O technickú stránku programov, ktoré prev ňom recitácie, spevy, tance, hudba a zborový pracoval makety mekčiarne konôp a mlyn na spev. Selenčanom k sviatku zablahoželal a prí- mletie pšenice, ktorý kedysi okrúcali kone. Po biehali v sieni Domu kultúry, sa postaral kultomným sa prihovoril predseda RMS Selenča vernisáži sa všetci presunuli do siene Domu túrno-umelecký spolok so svojou technikou, Juraj Grňa. Na programe bola prítomná pred- kultúry, kde odznel umelecký program ve- a tú mal na starosti Pavel Faďoš. Záver osláv znovu patril futbalistom. sedníčka Zhromaždenia Obce Báč Lidija Ša- novaný oslavám, ale aj prozaikovi Jánovi ČaJuraj Berédi-Ďuky manovićová. V programe účinkovali všetci, kto- jakovi ml., ktorý sa narodil v Selenči 18. júla rí mali čo ukázať domácemu obecenstvu. Tak v ňom účinkovali deti z predškolskej ustanovizne, žiaci základnej školy, ochotníci kultúrno-umeleckého spolku, komorný zbor, dychovka, orchestre. Nechýbali hostia z Báča, Mestský komorný zbor Neven, ani tí zo zahraničia. Z Českej republiky vystúpil Kyjovský komorný orchester z Brna, ktorý sa predstavil výberom skladieb z ich bohatého repertoáru pod vedením dirigenta Jána Saráza a Chrámový zbor z Tvarožnej pod vedením Aleny Kalužovej zaspieval ľudové piesne. Záver programu patril spoločnému výstupu všetkých účastníkov a program sa skončil piesňou Nad Selenčou. V samotnej príprave programu sa zúčastnilo viacero autorov, ale všetky body proHNEĎ PRVÝ PRACOVNÝ DEŇ V DRUHOM MANDÁTNOM OBDOBÍ NA POSTE PRIgramu dal dokopy a koncepciu programu uroMÁTORA NOVÉHO SADU IGOR PAVLIČIĆ usporiadal tradičné prijatie pre žiakov genebil PaedDr. Juraj Súdi. Po skončení programu rácie novosadských základných a stredných škôl. Na stretnutí v pondelok 2. júla bolo 77 v Slovanovej reštaurácii bolo občerstvenie pre vynikajúcich malých a veľkých maturantov, ktorí sú podľa slov primátora hrdosťou Noúčastníkov programu. vého Sadu. V príhovore sa poďakoval aj ich rodičom a učiteľom za všetko úsilie, ktoré do Oslavy pokračovali v nedeľu, keď v etno prietýchto detí vložili, aby z nich vychovali tých správnych ľudí. Maturanti dostali príležitostné store Domu kultúry etno sekcia otvorila ďaltričká a z ich fotografií, ktoré nafotili v pondelok, vznikne i osobitné tablo, ktoré vyprašiu nainštalovanú expozíciu, tentoraz venocuje Mesto Nový Sad a vystaví ho v centre mesta. Na slávnostnom prijatí boli tohto roku vanú detskému odevu. Výstavu tvoria detské aj dve Kysáčanky a jedna Kulpínčanka: reprezentantky ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči Gabriela oblečenie a obuv, ale aj staré fotografie, na ktoKolárová a Biljana Dragaš a predstaviteľka TŠ Pavleho Savića v Novom Sade Zdenka Franrých sú deti v kroji. Expozíciu nainštalovali v cistyová. spolupráci so združeniami žien zo Starej PaA. F. zovy a Pivnice, ktoré na výstave tiež mali ex-

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD HLOŽIANSKI EKOLÓGOVIA

S priateľmi vzdali hold Dunaju U

ž zopár rokov zaradom sa Združenie ekológov EKOS v Hložanoch zapája do osláv Dňa Dunaja (29. júna). Pred týždňom hložianski ekológovia vzdávajúc hold svojej obľúbenej rieke venovali dokonca tri dni a aby neboli pritom sami, pozvali si priateľov „spoza chotára“. V stredu 27. júna usporiadali akciu zberu odpadu z oboch strán cesty k Dunaju (ale aj povedľa vozovky smerom do Báčskeho Petrovca). Pravdaže, zaliali aj Ekosovci zaliali stromky „na Banšuli“ stromky, ktoré vysadili vlani a pred nieako aj ich vrstovníci z Iloka, tiež čle- pobavili pri vrhaní kameňa, hádzaní koľkými mesiacmi na„Banšuli, pri Manovia KOS Jednota z Hložian. ploských kameňov („žabiek“) po hlajeri“. Upratali aj smeti na dunajskom ná- Ekológ Oliver Fojkar Najmladší účastníci pestrých osláv dine vody, pri preťahovaní popod breží v okolí rybárskych kolíb, a potom si pri osviežujúcom vánku v príjem- Marína sa Deň Dunaja začal premiet- si tentoraz osobitne prišli na svoje, ke- povrázok a najmä keď prenášali vodu nom tieni vŕb a topoľov čárdy Kapor nutím dokumentárneho filmu zná- ďže sa zapojili do rozmanitých špor- v deravých nádobách. V súťaži v love vypočuli prednášku na tému Príčiny zorňujúceho pásmo Dunaja v celej tovo-zábavných súťaží. Namiesto ša- rýb udicou na plavák si na svoje prišli znečisťovania a ochrana vody a príro- jeho dĺžke – od prameňa až po ústie. chu a kolieskových korčulí účastníci domáci pretekári: 1. miesto obsadil tentoraz mali za úlohu zdolať Martin Greksa, 2. Ján Haška a 3. Anna dy Dunaja. Nakoniec jej nové disciplíny a nóvum je i to, Dudková, hoci najväčšiu rybu ulovila autorka, mladá zamestže okrem domácich súťažili aj Martina Kukučková, taktiež z Hložian. nankyňa Fakulty príroddružstvá z Maglića, Kulpína, Rybári, samozrejme, úlovok mali vráných vied Novosadskej Báčskeho Petrovca, ako i z tiť späť do rieky. univerzity Jelena Spasojevićová, svoj výklad spestrila zmeraním znečistenosti dunajskej vody. Zlatým klincom osláv Dňa Dunaja zo širšieho aspektu nesporne bol film Dunaj, rieka života. Premietli ho vo štvrtok večer v kaviarni Pod lipami, a to za prítomnosti jeho autora Olivera Fojkara, inak zamestnanca Ústavu na Hložianske dievčatá vdýchli dušu tomu, čo ochranu prírody v Novom našli na nábreží Dunaja; foto: Ján Krasnec Sade. Objasnil, ako počas štyroch rokov vznikal film, ktorý pútavo hovorí nielen o úseku Dunaja na území Srbska, ale aj o ľuďoch, ktorí žijú v tejto časti „hlavnej ulice Európy“, resLen najšikovnejší sa dostali popod povrázok; pektíve v jej užšom okolí. Videfoto: J. Krasnec li sme hŕbu jedinečných zábeOsobitná komisia EKOS počas chorvátskeho Iloka, čím rov rozkošných dunajských záudalosť získala medzi- posledného mesiaca sledovala, ako kutí, ako i jedinečnej, čiastočne si majitelia chát pri Dunaji upravunárodný ráz. neznámej flóry a fauny. Fojkar Najúspešnejšou prá- jú priestor okolo nich. Uznanie za zručne zabalil na desiatky prícou z materiálov, ktoré najkrajšie upravené okolie na rok behov do úchvatnej 80-minúnašli pri Dunaji, v rámci 2012 komisia udelila rodine Baďatovej reportáže, ktorá zase raz súťaže Dunajský majster novej z Hložian. Osobitné uznanie svedčí o jeho nesmiernej láske umenia sa prezentovalo sa ušlo Jozefovi Maďarovi z Petrovk najvýznamnejšej európskej trio ZŠ Jozefa Marčoka ca za vysadených 20 stromkov. rieke, ale aj o tom, že jej svet proDragutina z Hložian Všetci účastníci osláv Dňa Dunaja ste má v malíčku. Vrh kameňom pri Dunaji sa najlepšie daril (Taňa Čipkárová, Klára dostali tričko s primeraným nadpiTretí deň osláv na počesť Maglićanom; foto: J. Krasnec Supeková, Ivana Saračo- som a na záver si prisadli k spoločDunaja bol najrozmanitejší. Slovom nám ho sprítomnila predsed- Nasledoval kratší program, ktorý skon- vá). Najveselšie boli, pravdaže, Du- nej večeri: chutný rybací paprikáš níčka EKOS Viera Turčanová a obra- cipovala novinárka Obecnej TV Milina najské hry bez hraníc; tu sa najviac da- pripravil Vlastislav Kráľovský, majizom, t. j. fotografiami profesor bioló- Madacká. V rámci neho sa predstavi- rilo účastníkom zo ZŠ Žarka Zrenjani- teľ čárdy Marína. Juraj Bartoš gie Ján Krasnec. Pod prístreším čárdy li žiaci hložianskej základnej školy, na v Maglići. Pretekári sa výborne 7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

strana12:0 7/4/2012 2:53 PM Page 3

Z NAŠICH OSÁD STREDISKO pRE SOCIÁLNU pRÁCU OBCE B. pETROvEC

Poradňa pre manželstvo a rodinu o bohatej palety prác Strediska pre sociálnu prácu v petrovci pribudla ďalšia. Od 1. júla t. r. začali s prácou v novozaloženej poradni pre manželstvo a rodinu pomenovanej Rodinka. pri tej príležitosti v utorok 26. júna v obecnej budove v petrovci Stredisko pre sociálnu prácu usporiadalo tlačovku, aby oboznámili verejnosť so začiatkom práce poradne. Najprv sa prihovorila riaditeľka strediska Aleksandra Arseninová. Ako povedala, zakladanie poradne je ďalším krokom sociálnej ochrany občanov tejto obce a na ideu o jej zakladaní sa dopracovali na základe dôkladnej analýzy. Nové služby strediska tak pre jednotlivcov, ako pre rodinu, sa budú konať formou poradenstva a edukácie. Stredisko tak začína realizovať ďalší projekt, ktorý bude trvať nasledujúcich šesť mesiacov, teda od 1. júla do konca decembra 2012. poradenskú službu sociálneho strediska v petrovci podporila lokálna samospráva, súkromníci a nevystala ani podpora pokrajinského sekretariátu pre sociálnu ochranu a demografiu. pra-

Začiatok práce manželskej a rodinnej poradne Rodinka zahlásili predstaviteľky Strediska pre sociálnu prácu z Petrovca a doktor – špecialista, spolupracovník na projekte

covať budú v petrovci v budove podnikateľského a inovačného strediska na Ulici maršala Tita číslo 20. Ako zdôraznila riaditeľka A. Arseninová, služby poradne Rodinka budú bezplatné, či už pre jednotlivcov, manželské páry alebo celé rodiny. Koordinátorka tohto projektu, psychologička Biljana Drakulićová zvýraznila poslanie poradne, ktorá je zameraná na preventívne pôsobenie v zmysle zlepšenia

kvality života občanov tejto obce. Najčastejšie ide o partnerské vzťahy, ťažkosti adolescencie, emocionálne ťažkosti a iné. Odborní pracovníci strediska pre sociálnu prácu, aby sa pripravili na prácu Rodinky, zdolali početné odborné edukácie. práca poradne je zameraná predovšetkým na preventívne pôsobenie aj v prípadoch vzniku násilia v rodinách, potom maloletej delikvencie a podobne. Koordinátorka pozvala

občanov, aby sa nezdráhali a prišli do poradne, ktorá im pomôže predísť niektorým životným situáciám, v ktorých sa nebudú môcť vynájsť v budúcnosti. Nakoniec sa prihovoril doc. Dr. predrag Đurić, špecialista epidemiológie, ktorý je tiež zapojený do realizácie projektu Rodinka. pripomenul, že osoby, ktoré majú emocionálne problémy, sú vlastne náchylné na rôzne choroby. Teda tieto dve oblasti tesne súvisia. Rizikové správania ľudí sú dnes príznačné nielen pre urbánne prostredia, ale aj pre ostatné. preto je preventívna práca takejto poradne veľmi dôležitá aj v Obci B. petrovec, nielen na šesťmesačné obdobie, ale natrvalo. pracovný čas poradne bude v utorok a vo štvrtok od 15.00 do 19.00 hodiny, keď služby budú poskytovať psychológ, pedagóg a sociológ. Každú prvú stredu v mesiaci, tiež v spomenutom čase, občanom Báčskopetrovskej obce k dispozícii budú služby právnika. Každý prvý pondelok v mesiaci služby bude poskytovať špecialista epidemiológ. Spomenutí odborníci sú v poradni na to, aby pomohli všetkým, ktorí to potrebujú, pričom diskrétnosť rozhovorov a rád bude každému z nich zaručená. K. Gažová

STARÁ pAZOvA

KRÁTKE SpRÁvY

Dobrú ideu dať na papier P

Pivnica

okrajinský sekretariát pre šport a mládež v spolupráci s Kanceláriou pre mladých Obce Stará pazova v utorok 26. júna t. r. v malej sieni tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej pazove usporiadali okrúhly stôl. po Kikinde a Bečeji bol to v poradí tretí okrúhly stôl v organizácii tohto sekretariátu, na ktorom sa tentoraz zúčastnili predstavitelia tamojších združení mladých, Momentka z okrúhleho stola mimovládnych organizácií a neformálnych skupín z územia obce. strešnej organizácie mladých vo vojvodine a Tím z uvedeného sekretariátu v zložení Jova- Fóra pre mladých. v rámci okrúhleho stola viedna Reba, Marko Adamović a Ivana volf, pred- li sa i rozhovory o potrebách mladých zo Stastaviteľka organizácie Balkan Idea Nový Sad, ropazovskej obce, ich skúsenostiach v písaní prítomných poinformoval o projekte Jan- projektov a finančných potrebách, s ktorými dranká sieť mladých, ktorý práve realizuje. Spo- najviac zápasia. A. Lš. menutí hovorili aj o iniciatíve na formovanie

pivnici sa znovu zaktivizovala Ekologická spoločnosť dedinskej turistiky a rozvoja vidieka. Začiatkom apríla totiž sadili stromčeky a sadenice dostali zo združenia pokret gorana vojvodine v Sriemskych Karlovciach. S podnikom Komunal z pivnice sa dohodli o mieste sadenia a určili ho pri detskom ihrisku, v časti dediny ľudovo nazvanej Dolina. Zasadili borovice a pri každom stromčeku sa nachádza kolík, ktorý daroval podnik Banija-pal, s. s r. o., z pivnice. v akcii sa zúčastnili aktivisti spomínanej ekologickej spoločnosti a na všetko dohliadal Jaroslav Zajac, vedúci podniku Komunal. Stromce je potrebné zavlažovať, čo zatiaľ budú vykonávať členovia spoločnosti, a s akciou budú pokračovať na jeseň. Z ekologickej spoločnosti prosia občanov pivnice, aby mladé stromky chránili a dávali na ne pozor, lebo z nich by mal vyrásť krásny lesík. Michaela Tárnociová

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V HAJDUŠICKOM BAZÉNE

Zakázaná kúpačka B

azén na okraji storočného parku v Hajdušici odjakživa bol obľúbeným miestom milovníkov kúpačky z celého okolia. Bolo by tak aj naďalej, ibaže ho nemá kto vyprázdniť, vyumývať a pustiť doň čistú vodu. Roky dozadu to robil Spoločenský podnik Hajdušica, ktorému štát zveril starostlivosť o pamätníky kultúry, kaštieľ, park a tým aj o bazén. V procese privatizácie sa však kaštieľ, park a bazén dostali do súkromného vlastníctva?! Nového majiteľa bazén vonkoncom nezaujíma, úplne ho zanedbal, v dôsledku čoho Tí najsmelší mladí Hajdušičania sa pozmenil na barinu, z v týchto dňoch osvieženie pohľadali ktorej občas nepríjemne v melioračnom kanáli uprostred chotára zaváňa. Tejto jari sa síce osadou panie v bazéne je zakázané, že začali šíriť hlasy o tom, že AS Haj- podnik „nezodpovedá za prípadné dušica predsa len vyhovie počet- negatívne následky, ktoré môžu ným žiadostiam občanov, vyčistí vzniknúť neuctievaním tohto príbazén a umožní v ňom kúpačku. kazu“. Ale nestalo sa tak, ako si mnohí I keď je Hajdušičanom priam nepriali. Namiesto čerpadla na vy- pochopiteľné, že sa odrazu nemôprázdnenie bazénu na jeho okraji žu kúpať v bazéne, v ktorom sa nesa zjavila tabuľa, ktorou AS Hajdu- hatene kúpali 50 rokov, takéto upošica upozorňuje občanov, že kú- zornenie zrejme možno pochopiť.

Bum-bum-bum! Dáva sa na známosť! V dôsledku pomalého ustanovenia podaktorých lokálnych samospráv, a teda s cieľom rýchleho a účinného zrealizovania volebnej občianskej vôle, nakladá sa, za každú cenu, hneď a razom skoncovať so stavom vzduchoprázdna, t. j. urýchliť a dokončiť ustanovenie lokálnych samospráv. Politické strany okamžite musia prerušiť hlučné nikam nevedúce naťahovačky, prestrelky a vzájomné obviňovačky. Dáva sa im za úlohu pomeriť sa a súrnym spôsobom utvoriť nevyhnutné politické koalície, ktoré sa ihneď a nadšene uchopia moci. Pri utváraní koalícií nech sa, po prvé, orientujú na tie a také politické strany alebo politické zoskupenia, v ktorých sami majú príbuzných (najlepšie kmotrov), podnikateľských partnerov, alebo aspoň dobrých známych (ktorí povedzme potrebujú 7. 7. 2012

27 /4498/

Na tabuli jasne píše – kúpanie je zakázané!

Surovou realitou je, že bazén viac nie je verejný, ale súkromný objekt, čo znamená, že by v prípade nejakého nešťastia majiteľ zodpovedal, lebo ho adekvátne nezabezpečil. Možno pochopiť aj nezáujem majiteľa o organizovanie kúpačky na bazéne. Orientoval sa na iný biznis a nechce sa „babrať“ s bazénom. To tým skôr, že zodpovednosť je príliš veľká. Je však otázne, prečo sa kaštieľ, park a bazén, ako objekty celospoločenského významu, dostali do súkromného vlastníctva, resp. prečo nie sú načas vyradené z privatizačnej masy SPP Hajdušica? Podobne je urobené s Domom kultúry, ktorý formálne tiež bol vlastníctvom toho podniku. Dodatočnou intervenciou obce, MS, ale aj samotného podniku, ho však vrá-

5. Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli 2012

UGÁR

malú pomoc priateľov z opačného politického tábora). Po druhé sa odporúča vstúpiť do koalície s dovčerajšími najtuhšími politickými nepriateľmi; už aj preto, že pri objatí dotyčných – po utvorení víťaznej koalície – je možné ba žiaduce použiť trochu viacej než trochu sily. Po tretie, radí sa nadviazať koaličný zväzok s potenciálnymi koaličnými partnermi, v ktorých radoch sú jednotlivci, ktorých hmotnú, umnú a či akúkoľvek inú kvalitu bude možné využiť ako vodu na vlastnú mlynicu. Ak ale žiadna z uvedených rád nezaberie, treba utvoriť koalíciu na pozadí legitímnej občianskej volebnej vôle, prípadne to isté urobiť na základe spoločných bodov v predvolebných programoch (ak také vôbec existujú). Bum-bum-bum!

HLAS ĽUDU

tili do štátnych, čiže obecných rúk. Atraktívne objekty, kaštieľ, park a bazén, by iste boli lákavé pre potenciálnych investorov a organizátorov turisticko-pohostinských obsahov, z čoho by pravdepodobne mala osoh osada a milovníci kúpačky by tiež prišli na svoje. Nad všetkým tým dnes možno iba lamentovať. Teraz o všetkom rozhoduje človek, ktorý mal peniaze a využil to, čo sa mu núkalo. Ak mu bazén zavadzia, môže ho zahrabať, park ohradiť! Je tomu už raz tak a Hajdušičania sa s tým musia uspokojiť. Aj to je cena tranzície a príliš nerozumnej privatizácie, v ktorej jedni mnoho dostali a druhí mnoho stratili. Milovníci kúpačky, okrem iného, prišli o svoje obľúbené kúpalisko. V. Hudec

jbš

PROGRAM Piatok 13. júla 20.00 Koncert FS Očovan a Avila Castillo v Hasičskom dome Sobota 14. júla 15.00 Príchod účastníkov do Základnej školy Bratstvo 16.00 Priestorová skúška na javisku v Hasičskom dome 18.00 Sprievod dedinou (zo ZŠ do Hasičského domu) 19.00 Galakoncert 22.00 Veselica Sprievodné podujatia: – výstava ručných prác ASSŽ a fotografií Spolku žien Ruža v Miestnom spoločenstve Aradáč, – predajná gastronomická výstava v Hasičskom dome.

Z NAŠICH OSÁD PIATA KROJOVÁ ZÁBAVA ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE V LALITI

Kroje na hrdosť národa ráce na oprave Domu kultúry v Laliti posunuli takmer o mesiac tradičnú krojovú zábavu, ktorú po P piatykrát usporiadalo Združenie žien Matkino srdce v sobotu 30. júna 2012. Tentoraz do horúcej Lalite (pred začiatkom slávnostného sprievodu teplomer v chládku ukazoval 38 stupňov Celzia!) prišli predstaviteľky ženských spolkov z Petrovca, Hložian, Kysáča, Kulpína, Pivnice, Báčskeho Gračca, Karavukova, Odžakov a Srbského Miletića, ktorým sa pripojili aj hostiteľky.

tarína Melegová-Melichová: „Matica si hlboko váži takéto aktivity, ktoré sú zamerané na zachovávanie tradícií hociktorého národa, a tak aj nás Slovákov. Kroje, piesne, tance – to všetko je hlboko zakotvené v našej slovenskosti, ale práViera Miškovicová (vľavo) plne ve tak aj v podporila Laliťanky kultúre

Katarína Melegová-Melichová otvorila Krojovú zábavu

vyslanca Slovenskej republiky v malom futbale... Je to i podnet pre Laliťanov, aby sa mali ešte viac k činu. Som veľmi rada, že toto podujatie, ktoré tak ostýchavo začínalo pred piatimi rokmi, zhromažďuje každoročne takýto úctyhodný počet účastníPetrovčanky predstavili slovenské kroje a svoje baršanky kov, ktorí predvedú krásu krojov a Program prebiehal na námajú vôľu zachodvorí Domu kultúry, kde rozKulpínske dievčatá aj vávať si ich aj do horúčený betón dával ešte väčpekne zaspievali budúcna...“ ší pocit tepla. Potili sa účastníA potom sa už začal program, ktorý moderovaci, ale aj diváci, ktorých bolo mela Anna Hrnčiarová. Prvé pred obecenstvo vyšli ženy nej ako v minulých rokoch. Obzo združenia Koštana z Karavukova, ktoré predstavili čerstvenie sa hľadalo z fľaštičiek kroje a tradíciu z okolia Vranja. Hložančanky prišli s vodou, v chládku pri stenách vyobliekané v hložianskom pracovnom odeve – karbudovy alebo pod dáždnikmi. túnkach. Ženy zo Srbského Miletića priniesli kúsok Úvodné slová patrili predtradičného obliekania z Leskovca. Petrovčanky sedníčke Združenia žien Matpredstavili kyjovský a piešťanský kroj, ktoré si dievkino srdce Kataríne Benkovej, čatá obliekajú počas Slávností. Ženy zo susedného ktorá privítala všetkých účastB. Gračca sa predstavili v líčskom ženskom kroji. Suníkov a hostí. Potom predsedsedy z druhej strany dediny Pivničanky mali obleníčka Asociácie slovenských čené aj zberanky. Združenie žien z Odžakov sa predspolkov žien Viera Miškovicová stavilo v crnotravskom odeve starom vyše 200 roKysáčanky sa pochabú mladú (štvrtá zľava) pokúsili vydať v Laliti kov. Mladé kulpínske dievčatá pekne zaspievali piesne, ktorými dievčatá kedysi privolávali chlapcov na tanec do hasičského domu. Kysáčanky humoristickým spôsobom predviedli ako pred 45 rokmi vyzeral druhý deň kysáčskej svadby. V mene hostiteľov sa predstavili škôlkari, žiaci ZŠ Nestora Žučného, tanečníci KUS Branislava Nušića a KUS Štefánik, ako aj speváčky Katarína Benková mladšia a Annamária Tamašiová. Hneď po skončení proLalitským škôlkarom neprekážala páľava, Ani tanečníci KUS Branislava Nušića gramu sa všetci presťahovali aby sa pekne pohrali sa nedali zahanbiť do siene Domu kultúry, kde popriala organizátorkám, aby udržali toto pekné po- iných národov a národností, ktoré tu vo Vojvodine pri večeri a občerstvení pokračovala zábava do poldujatie, zachovali slovenskosť a do práce zapojili čím s nami žijú... Podporujeme aj to, že ASSŽ už v tom- noci. O vytvorenie dobrej nálady sa postarala kulväčší počet členiek a vôbec Laliťanov. to roku zorganizovala tu, v Laliti, súťaž v prednese po- pínska hudobno-spevácka dvojica Jánov – AndráV mene Matice slovenskej v Srbsku sa pri- ézie a prózy pre Báčku, dnes máme toto vzácne po- šik a Zelenák. J. Pucovský hovorila a zábavu aj otvorila predsedníčka Ka- dujatie a 21. júla tu bude matičný turnaj o Pohár veľ-

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD AKVAPARK V BÁČSKOM PETROVCI

Všestranný oddych a zábava Báčskom Petrovci na sklonku apríla tohto roku dali do prevádzky najväčší akvapark nielen v Srbsku, ale omnoho širšie. Ako po vyše dvoch mesiacoch fungovania tohto turisticko-rekreačného strediska hodnotí jeho prácu, opýtali sme sa generálneho manažéra Petrolandu Stanislava Štefánika. − Akvapark sme oficiálne otvorili 23. apríla 2012 a deň na to sme mali deň otvorených dverí. Mali sme vtedy 3 000 návštevníkov, čo je vynikajúci výsledok vzhľadom na to, že to

Bazén s vlnami mnohým učaril...

bolo v pracovný deň. To už bolo dôkazom, že ľudia o nás vedia a že sa tešia na to, čo ich čaká v akvaparku. Prvú zaťažkávajúcu skúšku sme mali už 1. a 2. mája, keď bolo pracovné voľno a počasie nám výnimočne žičilo, takže v akvaparku bolo za tie dva dni dokopy 6 000 návštevníkov, ktorí sa prišli kúpať, zrelaxovať, oddýchnuť si a vlastne aj vidieť, čo to je ten akvapark, o ktorom sa tak dlho rozprávalo. Tieto dva dni nám už ukázali na niektoré nedostatky v organizačnej hladine. Nevedeli sme, či sú návštevníci nášho akvaparku zvyknutí na tento druh pobavenia. Preto sme robili anketu a zistili sme, že až 90 percent nenavštívilo dovtedy žiadny akvapark. Potom sme začali okamžite konať. Rozostavili sme na desiatky tabúľ na upozornenie o tom, ako sa ľudia majú správať, čo je tu zakázané a čo sa môže, všetko kvôli bezpečnosti samotných návštevníkov, našich zamestnancov a našich obchodných partnerov, ktorí tu majú svoje stánky. Taktiež sme robili ďalšie koridory na tobogany a smerovky kadiaľ sa kam ide kvôli lepšej orientácii v tomto areáli, a pridali sme aj ďalšie informácie o samotných toboganoch. Všetko to úsilie dalo výsledky, lebo samotná disciplína návštevníkov sa značne zlepšila. V tie prvé dni proste nebol poriadok, ľudia sa tlačili a podobne a teraz už vedia, ako sa postaviť do radu 7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

a počkať na pomocné gumy atď. Za pár týždňov sa to zlepšilo a môžeme povedať, že sme dosiahli európsky štandard. Samotná prax nám ukázala, že potrebujeme viacej ležadiel, viacej slnečníkov, rozšíriť stravovaciu kapacitu. Kapacita terás, kde sa ponúka jedlo a pitie, sa zdvojná- Stanislav Štefánik, sobila v porovnaní s plánova- generálny manažér akvaparku v Petrovci ným, – hovorí spolubesedník. SúčaSná PonuKa aKVaParKu − V súčasnosti máme k dispozícii šesť bazénov, z čoho dva sú dopadové k toboganom a ďalšie štyri sú: detský, relaxačný, divoká rieka a veľké špecifikum zriedkavé aj v Európe je bazén s vlnami. V areáli akvaparku máme 50tisíc štvorcových metrov trávnatých plôch, čo je ďalšie veľké špecifikum, ktoré akvaparky nemajú. Pri takomto obrovskom areáli je nemožné mať nadostač ležadiel a slnečníkov. Na začiatok sme kúpili tisíc ležadiel a potom sme dokúpili ďalších tisíc, teda máme dvetisíc. Slnečníky a tieňované časti akvaparku sú zhruba pre takých tisíc ľudí. Výstavba akvaparku stále pokračuje, aj keď to možno na prvý pohľad nevidno. V súčasnosti dorábame ďalšiu studňu na chladnú pitnú vodu a zabezpečili sme nový mechanizmus chladenia termálnej vody. Doteraz sme vodu dali chladiť na 30 stupňov a od nasledujúceho týždňa ju budeme chladiť na takých 25 stupňov, čo je ďalší veľký pokrok. Teda akvapark je stále v pohybe, bez ohľadu na to, že prijíma hostí. V kuse sa niečo buduje. − Keď ide o sezónu, neboli sme spokojní s daždivým májom, ale už v júni sa to začalo zlepšovať. V júni sme priemerne za deň mali okolo 1 000 návštevníkov a cez víkendy to bolo priemerne 2 500 až 3 000 návštevníkov denne. Tri nedele sme mali vyše tri a pol tisíca ľudí a rekord bol 4 300 ľudí, tiež v júni. Očakávame, že v júli a v auguste by sa priemerná celotýždňová návštevnosť mala dostať na 2 500 ľudí denne. Cez víkendy plánujeme ponad 4 000 ľudí, možno aj 5 000 – 6 000. Na zamestnancov, ktorých tu máme, som právom hrdý a dávam im to stále najavo. Väčšina z nich nikdy na takomto mieste nepracovala a napriek tomu sme ich dokázali preškoliť, zaškoliť

a vedia presne, čo a ako majú robiť. To sa nám podarilo veľmi dobre a za krátky čas. Pravdaže, vždy sa môžeme zlepšovať. Vyzdvihol by som predovšetkým čistotu v areáli, na čo máme pozitívne ohlasy aj na sociálnych sieťach. Doteraz sme nemali ani jedinú pripomienku. Máme profesionálnych záchranárov, ktorých si objednávame, teda bezpečnosť je na vysokej úrovni, máme červený kríž, aby zranenia riešili na tvári miesta. Doteraz sme mali dve ťažšie zranenia v akvaparku.

PlánY BudúCej VýStaVBY − Plánujeme v dobe najbližších troch až piatich rokov vybudovať areál akvaparku na ploche 20 ha. Máme animátorky, ktoré sa starajú o pohodlie návštevníkov vo forme tancov, potom výstupy klaunov a zábavné programy, hry bez hraníc, športové podujatia, akým je volejbal a podobne. Neustále anketujeme našich hostí a prihliadame na ich želania. Radi by sme

Pre tých najsmelších sú tu aj pestrofarebné tobogany

dobudovali ešte ďalší vodný povrch, lebo jeden väčší bazén nám chýba. Chceme dobudovať aj krytú časť bazénov, aby sme sezónu kúpania mohli posunúť do tých koncoročných mesiacov. Taktiež prezliekarne, sprchy, šatníky, teda potrebujeme to pevné zázemie. Ak chceme byť európskym strediskom, nemôžeme fungovať bez ubytovacích kapacít a plánujeme aj autocamping. Nie sme akvaparkom, ktorý má niekoľko bazénov a pár tobogánov, sme naozaj najväčším akvaparkom a každý, kto sem príde, má o celodennú zábavu postarané, − hovorí S. Štefánik. K. Gažová

Z naŠICH OsáD EkOlOGICká CYklIsTICká kaRaVána V PETROVCI

Pomôž planéte, recykluj! V

organizácii Zelenej listiny srbska, Zelenej iniciatívy a združenia občanov Zelený kruh z Báčskeho Petrovca v piatok 29. júna na námestí slobody v Petrovci prebiehalo záverečné podujatie kampane Splanetaj sa! Recykluj! Výprava záverečnej časti ekologickej cyklistickej karavány počítala 12 členov, z čoho bolo päť dievčat a sedem mužov. Za päť dní obišli šesť miest v srbsku: Gornji Milanovac, Valjevo, Šabac, Obrenovac, Inđiju a B. Petrovec. karavána prešla 350 km cesty a podelila občanom spomenutých miest vrecia na triedenie odpadu, na ktorých je naznačená internetová adresa recyklačného adresáru jedinečnej bázy údajov o recyklačných ostrovoch v srbsku.

Cyklisti cestujúc týmito mestami prenášali odkazy o dôležitosti recyklovania a zároveň povolávali občanov, organizácie, inštitúcie a tých, ktorí sa zaoberajú recykláciou, aby sa aktívnejšie zapájali do zbierania recyklačných surovín. V strede Petrovca, na námestí slobody, predstavitelia ekologických združení a Báčskopetrovskej obce za prítomnosti občanov Petrovca privítali účastníkov cyklistickej ekologickej karavány pod názvom Splanetaj sa! Recykluj! V mene Obce B. Petrovec prítomných oslovil zástupca predsedu obce Ján Hansman a v mene Združenia občanov Zelený kruh z Petrovca Vierka Marčoková-Cerovská. Po príhovoroch a udelení diplomov všetkým priamym

Cyklistická ekologická karavána prichádza na Námestie slobody v B. Petrovci

účastníkom cyklistickej ekologickej karavány nasledoval ekologicko-umelecký kabaret. Predstavila sa skupina umelcov menom Cirkusfera, kým hudobný koncert na počesť tohto ekolo-

gického podujatia predviedla skupina Tiću and White City Massive. Účastníci ekologickej karavány rozdelili občanom tričká s odznakom podujatia. K. Gažová

Báčska Palanka

Cyklistická dunajská cesta áverečná fáza projektu zveľaďovania medzinárodnej dunajskej cyklistickej ruty Cycling Danube bude 10. júla 2012. Projekt sa začal 10. januára 2011 podpísaním zmluvy zo strany Obce Báčska Palanka. spolufinancovaný je programom IPa II komponenty cezhraničnej spolupráce Chorvátska a srbska. nositeľmi projektu sú Vukovárskosriemska župa a Obec Báčska Palanka. na projekte sa podieľajú Turistické spoločenstvo Vukovárskosriemskej župy, Osijecko-baranjská župa, Mesto nový sad, Obce Báčsky Petrovec a Báč a Turistická organizácia Obce B. Palanka, ako i početní spolupracovníci. Cieľom projektu je zveľadenie turistiky v pohraničnej oblasti. Medzinárodná ruta Dunaj je časťou medzinárodnej cyklistickej ruty Euro Velo 6 európskej cyklistickej siete Europian Cycle Route Network (od atlantického oceánu po čierne more). Jej dĺžka cez srbsko je 667 km a cez Chorvátsko138 km. V oboch štátoch sú utvorené tímy. V srbsku je projektovým manažérom slobodan Prpa a pro-

Zaľúbenci cyklistiky

Darina na veľtrhu v Bratislave na prezentovaní projektu

jektovou koordinátorkou Darina Đukić Pjevalica. Počas 18-mesačného trvania projektu realizované boli početné aktivity. V rámci turistickej ponuky bolo založené a vybavené medzinárodné cyklistické združenie pre zveľadenie cyklistiky a cykloturizmu Pannonia bike tour vo Vukovári a potom i zastupiteľstvo Združenia v B. Palanke. Edukácia zahrnula turistické subjekty s dielňami v Báči, B. Palanke a B. Petrovci. Realizovali i študijnú

analýzu terajšieho stavu ruty Dunaj. spolu s políciou a trénermi prebiehali dielne a bezpečnostné opatrenia v doprave v štyroch základných školách v Chorvátsku a troch v srbsku. Projektové tímy absolvovali štvordňovú študijnú cestu do Rakúska, odkiaľ si priniesli početné užitočné skúsenosti, okrem iného zažili čaro jazdy bicyklom po špičkových dráhach. Oblasť zahrnutá projektom bola prezentovaná na tradične usporiadanom veľtrhu Euro Bike vo Friedrichshafene (nemecko), kde sa projektové tímy zo srbska a Chorvátska predstavili na dvoch stánkoch. Infopulty sú umiestnené v B. Palanke, v obciach Báč a B. Petrovec, ako i v meste nový sad. Postavených je 8 uvítacích tabúľ (po šty-

ri pri každej hranici), ako i znaky Euro Velo 6. na podujatí Cyclo Event 9. mája sa zúčastnilo na stovky bicyklistov amatérov a profesionálov z Osijeka, Vukovára, Iloka smerom k B. Palanke, ako i z Báča, B. Petrovca a n. sadu. Prácu na projekte nám sprístupnila koordinátorka Darina Đukić Pjevalica, Dipl. turizmologička a zástupkyňa riaditeľa Turistickej organizácie Obce B. Palanka, ktorá absolvovala početné cesty, veľtrhy a zo štátov si obľúbila najmä slovensko. Práca na projekte pre ňu znamenala pozdvihnutie vlastnej osobnosti. svoju prácu má veľmi rada, cíti ju ako časť seba a spôsobu života. Jaruška Ferková snímky: archív Turistickej organizácie Obce B. Palanka

7. 7. 2012

27 /4498/

Hlas ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU: URBAN CONCEPTS, KOŠICE

Rozmanité sladké chute j slovenskí potravinári si razia nové cesty na juh. Jedným z majákov týchto snáh je i košická firma Urban Concepts, s. r. o., ktorá časť pestrej výrobnej ponuky prezentovala v rámci Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade. Cukráreň, kaviareň a zmrzlináreň, možno to i stručnejšie a jednoduchšie – Urban-café je doma na adrese Vrátna č. 4 v Košiciach, v centre za vedeckou knižnicou, kam sa labužníkom a milovníkom sladkostí zrejme oplatí zájsť. Lebo môžu tam objaviť skvelé zákusky a torty, zmrzlinu s kúskami ovocia, pravej čokolády a vanilky, vyrobenú podľa pravých a originálnych receptúr, dezerty a zmrzlinové poháre, víno, sekt a likéry, ako aj netradičnú a neštandardnú novinku: pravé Belgické vafle. Za mnohé z týchto dobrôt treba v prvom rade vďačiť našej spolubesedníčke Mgr. Andrei Urbanovej, majiteľke košickej a spoločníčke v Belgian Chocolates 4U, s. r. o., jednej zo známych belgických spoločností, zaoberajúcou sa obchodovaním s pralinkami a výrobkami z čokolády.

sme rozšírili doterajšiu výrobu aj o čokoládu v Košiciach. Pôvodne som vyrábala zákusky, dezerty a zmrzlinu: z čerstvej smotany, z mlieka, z čerstvého ovocia... – uvádza záujemcu do obrazu pani Andrea. – Tie životné cesty vedia byť dosť divné. Náhodou som sa dozvedel, že sú vaše korene vlastne u nás... – Otec bol presídlencom, ktorý na Slovensko prišiel z Vojvodiny, neviem presne z ktorej dediny, aj to s rodičmi ako ročné dieťa, po druhej svetovej vojne, v rámci akcie Mať volá v roku 1946. Jeho mamka sa za slobodna volala Kovačíková. Na Slovensku ich po príchode dali do dediny Tešedíkovo. Moja záľuba v kuchtení pochádza vlastne od babky, otcovej mamy, ktorá v detstve stá-

Špecialita na pohľadanie

S jedným z najpopulárnejších produktov

– Táto belgická firma sa rozšírila až tak, že má dvetisíc obchodíkov s čokoládou. Ja som šla na jednu z výstav, pretože som chcela zaradiť čokoládu do svojho biznisu. Tam som sa stretla s Belgičanmi, ktorí prišli na Slovensko, do Košíc. Veľmi sa im zapáčil môj obchodík, moja prevádzka a moja výroba, tak sme založili novú firmu. Tam sme dvaja Belgičania a ja ako Slovenka. Tým pádom

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

le čosi piekla. Robila chutné koláčiky, ktoré som ja ako dieťa, keď som u nej trávila prázdniny, rada jedla, neskoršie s ňou i piekla. Zvlášť si spomínam na pagáče, na iné, ktoré volali slimáky a boli s orechmi. Väčšinou tie jej dobroty boli z kysnutého cesta... – A ďalšie etapy vášho života? – Neskoršie, už ako dospelá, som veľa cestovala: bola som v Anglicku sedem rokov, tiež v Rakúsku, kde som si všimla iné druhy zákuskov. Povedala som si, že si založím malú firmu, kde ponúknem také delikatesné maškrty a dobroty. Tiež zmrzlinu a iné výrobky. Moja firma bude onedlho mať tri roky: je mladá, ale dobrá. Darí sa nám. – Vaším tromfom sú teda sladké špeciality? – Koláčov a zákuskov robíme asi dvadsať rôznych druhov. Je tu i dvanásť až

Andrea Urbanová: Má to význam sem zasa prísť...

štrnásť druhov zmrzliny, kým praliniek čokoládových máme až osemnásť druhov. Robíme nielen pre zákazníkov, ktorí k nám pravidelne alebo občas chodia, ale sú tu i sladkosti pre plesy, na baly, pre iné reštaurácie a príležitosti. Naša prevádzka, obchodík, je denne a bežne dosť vyťažená. Ale potom sú tu aj tie väčšie objednávky, na víkendy a na piatky, keď sa koná väčšina akcií pre spoločnosti. Zamestnávame dvanásť ľudí, sú medzi nami i študenti, ktorí nám vypomáhajú. Vo výrobe musia byť zamestnanci, ktorí majú školu, sú na to vyučení: kuchári, pekári. Ale veľa ich aj my učíme, lebo všetko sa v škole nenaučia. – Aký bol záujem o vaše firmy na našom veľtrhu? – Veľký, aj o vafle, aj o čokolády. O to prvé sa viac zaujímali bežní ľudia, ktorí ich chceli ochutnať, o to druhé skôr firmy. Mali sme i stretnutia s mnohými potenciálnymi záujemcami, s distribútormi. Myslím si, že aj na budúci rok by sme mohli prísť, má to význam. Je to pekná výstava... – odkazuje na záver, namiesto pozdravu (aj) naša Košičanka Andrea Urbanová. Oto Filip

Z NAŠICH OSÁD trápi poľnohospodárov. „Vyhlášky zo strany Ministerstva pre poľnohospoNa území dárstvo neKovačickej uspokojujú obce pod výrobcov – pšenicou ba naopak, bolo obsiarozhorčujú tych okolo 3 ich,“ povedal 000 ha. O zopoľnohospopár stovák dár Pavel hektárov Masaryk z Paviacej jej diny, ktorý bolo v súkontrahoval k r o m n o m Odborný spolupracovník pre dodávku úseku ako v poľnohospodárstvo v Zhromaždení obce Kovačica pšenice na p o ľ n o h o s - Dipl. Ing. Jozef Haviar 10 jutrách so Aj napriek kríze sa musí dať všetko podárskych podnikoch a družstvách. V oboch Slovankomercom a Po- do pôdy, aby úroda bola dobrá – úsekoch sypalo podobne, v prie- krokom. Pavel neočakáva poľnohospodár Pavel Masaryk z Padiny mere okolo 5 ton/ha. Žatva je veľké výnosy, lebo podteda v plnom prúde, pestovatelia mienky na výrobu boli slabé, ja- važujú za neprípustne nízku. Aby pšenice bojujú o každé zrno, s nuárové mrazy už na štarte vý- sa poľnohospodárom aspoň vrátili vložené prostriedky, najnižšia ktorým smerujú na výkupné roby zapríčinili veľké škody. V Padine je v súčasnosti okolo výkupná cena pšenice by mala byť miesta. Sedliaci z tohto územia sa pustili do roboty napriek tomu, že 100 kombajnov, žatva prebieha 26 dinárov. Na zabezpečenie exisich produkty naďalej dosahujú normálne a mala by byť ukonče- tencie a aké-také plánovanie nanízke ceny. Nízka výkupná cena ná už začiatkom júla. Všeobecne sledujúcej sezóny sa však žiada tejto obilniny je hlavným pro- ponúkanú výkupnú cenu pšenice vyššia cena. A. Chalupová blémom, ktorý v týchto dňoch 21,5 dinára poľnohospodári po-

ŽATVA V CHOTÁROCH KOVAČICKEJ OBCE

V plnom prúde ačiatkom tohto týždňa sa žatevné práce v chotároch Kovačickej obce vykonali na okolo 10 % plôch. Podľa údajov, ktorými disponoval Dipl. Ing. Jozef Haviar, odborný spolupracovník pre poľnohospodárstvo v Zhromaždení obce Kovačica, na poliach je toho roku omnoho menej pšenice ako vlani. Dôvodom je nízka výkupná cena, nuž väčšina poľnohospodárov posiala pšenicu preto, aby si „očistili pôdu od buriny“. Horúce dni v týždňoch za nami urýchlili dozrievanie obilia, vďaka čomu sa začala žatva aj v Kovačickej obci. Medzi prvými vyšli do polí padinskí a kovačickí kombajnisti, ktorí najprv kosili jačmeň. Jačmeňom bolo v tejto obci obsiatych okolo 150 ha a ostatné obilniny (ovos, triticale, ...) sa nachádzajú na úhrnnej ploche okolo 100 ha. Náš spolubesedník verí, že za tohtoročnými žatevnými prácami bude už koncom tohto týždňa položená bodka.

PRVÝ ZÁJAZD PETROVSKÉHO ZBORU SEAVC NA SLOVENSKO – DO LIPTOVA. Päťdesiati členovia tohto cirkevného zboru s p. farárom ThMgr. Jurajom Nímetom v dňoch 22., 23. a 24. júna 2012 takpovediac vrátili návštevu svojim tohtoročným hostiteľom z cirkevných zborov Ružomberok a Partizánska Ľupča, kde boli aj ubytovaní. Totiž evanjelici spomenutých zborov boli v Petrovci vlani, tiež v júni. Tohto roku stretnutie, požehnané pekným počasím a vyplnené láskou, srdečnosťou a Božím slovom, sa uskutočnilo na Slovensku. Najprv v Partizánskej Ľupči Petrovčania okrem iného pobudli na večernej pobožnosti, ktorú konali v. p. farári, náš Juraj Nímet a partizánskoľupčiansky Ján Molčan, a na ktorej vystúpili aj spevokoly obidvoch zborov. Nasledujúce dva dni navštevovali významné a pamätné miesta predovšetkým súvisiace s minulosťou a súčasnosťou hostiteľov evanjelikov: chrám Boží v Dúbrave, postavený v roku 1992, evanjelický a. v. artikulárny drevený kostol vo Svätom Kríži, premiestnený z Paludze a znovu postavený, mesto Liptovský Mikuláš, skanzen Liptovská dedina v Pribyline a mesto Ružomberok. V preplnenom veľkom ružomberskom evanjelickom kostole nedeľné služby Božie konali traja v. p. farári, ružomberský Dávid Bázlik a spomenutí J. Molčan a J. Nímet, ktorý mal aj kázeň. Domáci zbor pripravil pekný program sprevádzaný videobeamom a okrem dospelých vystúpili aj deti a mládež, ako aj hosťujúci petrovský spevokol s p. kantorom J. Nímetom, a príhovor mala aj D. Dudášová. Treba spomenúť aj meno dozorcu ružomberského evanjelického cirkevného zboru Ladislava Zvaru, ktorý má hodne zásluh na tom, že si Petrovčania z tohto zájazdu priniesli užitočné a nezabudnuteľné zážitky. Kiežby sa takéto stretnutia stali tradičnými, striedavo jeden rok u nás v Petrovci a na druhý rok u nich na Slovensku. Na pamiatku: Momentka pred evanjelickým kostolom v Partizánskej Ľupči. Foto: Igor Sokol. Zuzana Medveďová-Koruniaková

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ŠTUDIJNÁ CESTA PO CHORVÁTSKU

Vidiecka turistika v praxi ri spojení Chorvátsko a turistika nejeden milovník Jadranu hneď vidí prekrásne more a nádherné mestá vedľa neho. Lenže Chorvátsko ponúka oveľa viac – presvedčili sa nedávno účastníci študijnej cesty upriamenej na čaro tamojších dedín.

ňový výlet, na ktorom sa zúčastnilo 29 predstaviteľov Srbska a Chorvátska. Všímali si, ako v praxi vlastne vyzerá to, čo je nevyhnutné pre rozvoj rurálnej turistiky. Z toho ako najdôležitejšie vysúvajú zachovanie autentickej architektúry jednotlivých

Predstavitelia Srbska a Chorvátska, účastníci študijnej cesty

Počas výletu bolo čo obzerať

Stredisko pre zveľadenie vedomostí v oblasti vidieckej turistiky v spolupráci s Turistickou organizáciou mesta Vukovár usporiadalo dvojd-

dedín a domov, v ktorých by turisti mohli byť ubytovaní. Jedálny lístok by tiež mal byť zhotovený podľa toho, čo sa nachádzalo na stole na-

šich predkov – uzavreli v slavónskej etno dedinke Stará kapela. Niekoľko domčekov upravených tak ako kedysi láka turistov autentickosťou a útulnosťou, pričom rozprávkovosť každého sa zvyšuje rovnomerne. Finančná pomoc štátu sa totiž nedostáva do rúk vždy tým istým ľuďom, ale v súlade s interným dohovorom medzi majiteľmi týchto svojráznych objektov raz jednému, potom druhému. Takáto forma udeľovania prostriedkov by určite prospela aj našej turistike. No a o možnostiach upravenia etno domov a podobných muzeálnych objektov sa informovali aj v niekoľkých múzeách, pobudli v

Kumrovci, v Ljubekovom gaji a na súkromných rodinných gazdovstvách Vuglec breg a Kos. Nechali sa inšpirovať upravenými dvormi, ale aj interiérmi, ubytovaním, označovaním takýchto kapacít, jedálnym lístkom, mimoriadnym repertoárom, ktorý tiež môže ozvláštniť ponuku vidieckej turistiky. Odporúčajú do nej zaradiť aj obchádzku významnejších miest či kultúrnych pamiatok, pretože ešte stále je potrebné nájsť spôsob, ako na dedinu zlákať aj mladších turistov. Aby nebola len náhodnou zastávkou, ale konečným cieľom. MCH

POBAVENIE A EDUKÁCIA

Mladí Petrovčania spoznali osadu druženie YMCA v Báčskom Petrovci po druhýkrát zorganizovalo Letné pobavenie pre petrovských druhákov, tretiakov a štvrtákov, ktoré je podporené Základnou školou a finančne Miestnym spoločenstvom a Obcou Báčsky Petrovec. Organizátori vytvorili skupiny, pričom je v každej pätnásť chlapcov a dievčeniec. Program, trvajúci päť Spoločná fotografia z Letného pobavenia dní pre každú skupinu (začiatok 25. júna, koniec 13. júla respektíve im pripomenuli prat. r.), je pestrý a prebieha od pon- vidlá týkajúce sa premávky. Nedelka do piatka od 9.00 do 14.00. vystala návšteva pekárne HansKeďže návštevy inštitúcií v Pe- man, kde sa žiaci dozvedeli viac o trovci a Kulpíne realizujú na bi- spôsobe výroby chleba. Počas nácykloch, s deťmi v prvom rade vštevy budovy obce sa zoznámili navštívili políciu, aby ich naučili, s ľuďmi, ktorí spravujú ich mes-

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

Obed chystali všetci spolu

tečko, kým na návšteve u hasičov spoznali tých, ktorí zachraňujú majetky a životy. Druhý deň deti strávili v Spolku petrovských žien, kde si sami schystali obed a zdobili tašky. V stredu sa oboznámili s výrobou metiel, potom navštívili kulpínsky kaštieľ a pri návrate do Petrovca sa zastavili na čárde. V predposledný

deň absolventi Letného pobavenia navštívili silo a mlyn, kým poobede boli v divadle a Rádiu Petrovec. Záver pobavenia, tak ako aj vlani, patril prírode kanála, kde sa deti hrali, prechádzali, ale čakal na nich i obed a občerstvenie. Bola to primeraná rozlúčka do nasledujúceho roka alebo ďalšej akcie YMCA. Aj v tomto roku spomínané návštevy detí sa realizovali za sprievodu koordinátorky tohto združenia Hany Majerovej a Mariána Triašku. Jaro Zaťko

Z NAŠICH OSÁD ZUZANA A JÁN BREZNÍKOVCI Z JÁNOŠÍKA UŽ 62 ROKOV

Kráčajú spoločnou cestou životom M

anželia Zuzana a Ján Brezníkovci z Jánošíka patria medzi manželské páry s najdlhšou manželskou stážou v osade. Na spoločnú cestu životom vykročili v dávnom roku 1950. „Spočiatku sme niekoľko rokov žili s rodičmi, ale po štyroch rokoch môj otec rozhodol, že môj brat zostane žiť s ním v dome a mne dal svoj rodičovský dom, tri jutrá pôdy a jedného koňa a povedal mi: Ži si, syn môj,“ spomína si na začiatky spoločného života Ján Brezník. „Tie tri jutrá zeme a kôň pre moju manželku a mňa boli základom nášho budúceho života. Bolo to, samozrejme, príliš málo na gazdovanie, a preto sme sa rozhodli pestovať papriku, čo už v tom čase mnohým našim spoluobčanom prinášalo slušný zárobok. Darilo sa nám, takže sme plochy pod zeleninou postupne zväčšovali a začali sme sadiť aj jesennú kapustu. Za pár rokov sme zarobili toľko, že sme si kúpili ďalšie dve jutrá a aj otec nám ešte jedno dal. Trocha po troche a zmohli sme sa, takže sme si mohli aj nový dom vystavať. V živote sme však mnoho a všeličo usilovne robili. Vyše desať rokov sme napríklad liahli kuriatka v inkubátoroch, ktoré som sám vyhotovil. Do jedného sa vmestilo 2 500 vajec a do druhého 500. Zaoberali sme sa aj dobytkárstvom a včelárstvom, ale v našom dome nikdy nikto nezaháľal. Aj deti sa do práce zapájali. Tak napríklad dcérinou úlohou, keď sme my boli v poli, okrem iného bolo uvariť obed pre celú rodinu a nádenníkov, kým syn Michal napríklad už ako celkom malý vodil koňa, keď sme zeleninu zavlažovali. Tento nanajvýš vydarený spoločný život sa podľa slov Zuzany Brezníkovej začal tam, kde sa začínal aj pre mnohých iných budúcich mladomanželov – na tanci. „Vlastne my sme sa poznali aj skôr,“ akoby chcel opraviť svoju manželku Ján Brezník. „Bol som kamarát s jej bratom, takže som často chodil k nim a už vtedy som si ju všimol. Veď je iba rok mladšia odo mňa. Neskoršie sme zhodou okolností aj v besede

tancovali v páre, ale frajer a frajerka sme neboli. Aj na tanci v krčme sme tancovali spolu, ale po tanci sme šli každý na svoju stranu. Skôr sa však nemohlo mládenčiť ako teraz do tridsať rokov. Keď som naplnil 18 rokov, mama ma už začala napomínať: Syn môj, mal by si sa oženiť. A začala mi narádzať jednu, druhú, tretiu... Mal by si si tú zobrať, tá je bohatá, alebo onú, je poriana. Nič som jej nepovedal, aj keď som o ženbe aj sám už uvažoval a mal som na rozume rovno moju terajšiu manželku. Keď som si na tanci všimol, že sa okolo nej krúti istý Pánik, pristúpil som ku nej a povedal: Chcel by som sa s tebou niečo rozprávať. Keď sa skončí tanec, prídem poľa vás. Dočkáš ma? Sľúbila mi, že dočká,

... ako aj dnes

avšak pri jej dome sa pristavil aj Pánik, takže vošla dnu. O krátky čas som pospevujúc si prišiel aj ja. Keď ma počula, vyšla von a zastala si ku mne. Objal som ju. Pánik si uvedomil, koľká bije a odišiel. Keď sme zostali sami, nezaháľal som, ale som jej hneď povedal: Ja poľa vás nechcem chodiť nadarmo. Chceš sa ty za mňa vydať? Vtedy sa ocitla v rozpakoch. Pravdepodobne neočakávala, že jej hneď ponúknem manželstvo. Začala sa vyhovárať, že je chudobná a že nemá ešte žiadnu výbavu. Chcela, aby sme so svadbou počkali, kým si zarobí na výbavu. Ja som jej však povedal, aby ju to netrá-

pilo, lebo výbava mňa vonkoncom nezaujíma. Budeme robiť, zarobíme si a budeme mať, – takto som jej povedal. Týmto som ju presvedčil, takže už na Martina roku 1950 boli pytačky a o mesiac neskoršie, čiže na Jána aj svadba. „Moja rodina Krížová bola chudobná a keďže sa vtedy na to veľmi hľadelo, bola som v rozpakoch, ako sa ja chudobná vydám za bohatého Brezníka,“ vysvetlila Zuzana. „Obávala som sa, že ma v tom dome nebudú mať za nič, že ma Zuzana a Ján Brezníkovci si vždy budú ponižovať, vytýkať mi, že dobre rozumeli, tak pred 62 rokmi, som do domu nič nepriniesla. keď vykročili spoločnou cestou To sa však nestalo. Celá Brez- životom... níkova rodina si ma vážila a správali sa ku mne ako voči vlast- rozvádzajú a každý odchádza na svoju stranu. „Ja skutočne neviem, čo si hútajú, prečo sa nemôžu zhodnúť. Veď život vo dvojici je omnoho krajší ako keď je človek sám. Navzájom si pomáhajú, majú sa s kým poradiť, komu vyžalovať, rozdeliť si o veselé, ale aj o smutné chvíle, a aj deti sú veľká radosť a božie požehnanie,“ hovorí Zuzana. „Mám dojem, že mladí ľudia dnes chcú byť voľní a žiť si život bez záväzkov. A manželstvo a deti sú predsa veľký záväzok,“ doloží Ján. „Sčasti to aj môžem pochopiť, lebo žijeme v ťažkých časoch, keď sa po dinár ťažko prichádza, a mladí sa akiste obávajú, že im manželstvo a deti prinesú iba problémy. Predsa si myslím, nému dieťaťu. A o uštipačné ko- že sa problémy ľahšie prekonávajú mentáre iných nedbali, posme- s tým druhým. Ani my sme nemali ľovali ma a keď bolo treba, zasta- vždy na ružiach ustlané, ale sme li sa ma. Odvtedy, hľa, ubehlo svorne robili, získali majetok a na bezmála 62 rokov, a nikdy sme cestu do života pripravili tri deti. medzi sebou nemali zvadu, a ne- Mladí ľudia vôbec nemyslia na stadajbože bitku. Vždy sme sa len a robu. Kým sú mladí, tá samota im len dohovárali. Keď sme večer veľmi neprekáža, lebo si vždy prišli z poľa, pri večeri alebo pred môžu nájsť spoločnosť, ale nespánkom sme sa dohovorili, čo uvažujú o tom, čo si počnú v stabudeme robiť zajtra, čo je pred- robe, keď sa spoločnosť z rôznych dôvodov rozpŕchne a zosnejšie, a čo môže počkať.“ Rovno preto títo dvaja manže- tanú úplne sami. Človek v starolia, teraz už osemdesiatnici, ne- be je ponechaný na svojho žimôžu pochopiť správanie sa mla- votného druha a deti, a keď ich dých ľudí, ktorí sa zdráhajú vstú- nemá, tak v starobe sa dostane do piť do manželstva a ak sa aj roz- veľkých problémov.“ V. Hudec hodnú, po niekoľkých rokoch sa 7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V STAREJ PAZOVE SME NAVŠTÍVILI USILOVNÚ RODINU POLIOVKOVÚ

Pestujú 37 druhov zeleniny R

odina Poliovková zo Starej Pazovy už celé desaťročie vlastní poľnohospodárske gazdovstvo. Avšak, iba pred niekoľkými rokmi sa začali vážnejšie a vo veľkom zaoberať niekoľkými poľnohospodárskymi odvetviami: zeleninárstvom, ovocinárstvom, vinohradníctvom, pestovaním kukurice a pšenice, tiež kvetinárstvom. U Poliovkovcov z Ulice Jána Sýkoru 45 svorne a usilovne pracujú až tri generácie. Manželia Anuška a Janko sú hlavnými organizátormi a pestovateľmi celkovej výroby a v súlade s možnosťami im vždy Manželia Anuška a Janko Poliovkovci so svojimi deťmi Janou a Jankom ochotne pomáhajú ich deti Jana a Janko, tiež matka – Skúseným pestovateľom signa- pustu, karfiol, kel, kukuricu, svokra Zuzana Poliovková. Od lizuje, ktoré ochranné operácie mrkvu, paradajky, papriku, pesvitu do mraku je teda angažo- treba vykonávať a kedy to robiť tržlen, pór, šalát, tekvičky, špevaná celá rodina a iba dobrou – postrekovať, zalievať... atď. nát, zeler, zemiaky... prejavili aj vôľou a veľkou láskou k práci do„Patríme medzi nepočetné ich spoluobčania, a preto ju najkážu v záhrade a na poliach do- poľnohospodárske gazdovstvá novšie predávajú na domovej adrese. Kvetinky s veľkou láskou pestuje najmä mama Anuška s dcérou Janou, ktorá sa zapísala

Kvetinový košík – dielo šikovných rúk mamy a dcéry

podporili toto naše podujatie. Ako sa dozvedáme od spolubesedníkov, kvetinárstvo je časť výrobného procesu, ktorú plánujú rozšíriť a zveľadiť. V tejto usilovnej pazovskej rodine sa pracuje nepretržite. Ak členovia rodiny nie sú v poli alebo vo fóliovníku, tak sú naplno angažovaní na príprave tovaru pre trh alebo v samotnom predaji. Napr. na parcele rozlohy 2,5 jutra majú vysadenú cibuľu (pogačar), 4 000 paradajkovej priesady, kým dopes-

Krásne uhorky pod fóliovníkom

pestovať až 37 druhov zeleniny a okolo 15 druhov kvetiniek. V záhrade za domom Poliovkovci vlastnia fóliovník so zavlažovacou sústavou a v ňom majú inštalovaný prístroj na meranie teploty, vlhkosti a iných zadaných parametrov. Táto mini meteorologická stanica im umožňuje, aby dopestovaná zelenina bola najmä zdravá, chuťovo dobrá a na výzor pekná. 7. 7. 2012

27 /4498/

v Pazove, ktoré dopestovanú zeleninu, ovocie alebo kvetinky sami predávajú. Máme uzatvorený celý cyklus – od priesady po hotový výrobok,“ povedali naši spolubesedníci Anuška a Janko a dodali, že svoj tovar predávajú na trhoch v Batajnici a Zemune, kde vlastnia predajné stánky. Záujem o ich zeleninu – cesnak, cibuľu, cviklu, fazuľu, hrach, chren, kaleráb, ka-

HLAS ĽUDU

Takto vyzerajú dopestované paradajky a paprika u Poliovkovcov

do strednej školy vo Futogu, odbor hortikultúra. O tom, že vlastnia priam umelecké vlohy na vytvorenie aranžmánov a kvetinových košíkov, sa presvedčili aj účastníci tohtoročného 41. Stretnutia pod lipami, ktoré prednedávnom prebiehalo v Starej Pazove. Práve rodina Poliovková patrila do skupiny sponzorov, ktorí ochotne

tovaného hrachu tejto jari u Poliovkovcov bolo vyše 600 kilogramov. Manželia Anuška a Janko sa žiadnej roboty neboja. Svojou pracovitosťou a pevnou vôľou dokážu všetky svoje ciele úspešne realizovať. A darí sa im to. A. Lešťanová

Hurá, y! in prázdn ov po-

marát tu, čať? Ka r dkiaľ za dať sa do špo e a n ť a a n ň zhá núť spome eďže sa i s e k v á v prest lský výlet, a k morško y e bez n v á d obídem a začiatok a z e n v lete , poďme si n aspoň n ém ských t tejto oblasti a aráti z m jz niečo a ak ako naši ka čskeT Bá . , ť a li č s kre radá A , a áča. ík š Jáno a a Kys c v Alenka Halabrínov o r t e á, budúca sie ho P

dmačka, ZŠ T. G. v Jánošíku: Pozn Masaryka áte slávna rybička Ne ju, však? Pravdaže, musí to byť tá mo!

Daniel Hodolič , budúci tretia k, ZŠ J. Čajaka v Báčskom Pe trov hrdinu kreslený ci: Takto som si skrášlil ch filmov Spon ge Boba.

uhák, ZŠ Bratstvo Lovás, budúci dr Vladimír Gabriel via známeho no di hr é príšerky – v Aradáči: Morsk kresleného filmu.

Andreja Hlaváčová zo ZŠ Ľ. Štúra v Kysá či: Na výlete nám bolo krásne.

Andrej Chrťan zo ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči: Zvíťa bežec číslo 6. zil

či: Športový deň ZŠ Ľ. Štúra v Kysá deme mať zo á ov nk Sr a Ivan í bu ale veľa takých dn sme mali v škole, h. aj na prázdninác

Veselé a bezstarostné prázdniny vám prajú Anna F. a Jana S. 7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 3.7.2012 14:46 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 13 (1823) 7. júla 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU EURÓPSKE POĽNOHOSPODÁRSTVO

Z PRODUKČNEJ BURZY

Reforma SPP mnohých sklamala Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) bola založená Rímskou zmluvou z roku 1957 a funguje od roku 1962. Po druhej svetovej vojne neboli štáty schopné zabezpečiť vlastnú poľnohospodársku produkciu a bolo nutné založiť nový mechanizmus pre kontrolu a zabezpečenie dodávky potravín. tomu mala primárne slúžiť aj poľnohospodárska politika v rámci Spoločenstva. SPP je jednou zo základných politík Európskych spoločenstiev od roku 1958. Po jej nespochybniteľných úspechoch v začiatkoch eurointegrácie na konci minulého storočia sa stala v mnohých krajinách symbolom neefektivity a dôvodom mnohých sporov, najmä kvôli jej financovaniu. Reformovať SPP bolo a je náročné – predovšetkým kvôli záujmovým skupinám farmárov, ktorým vyhovoval spôsob dotácií odvádzaných od výšky produkcie. Externé tlaky v 90. rokoch minulého storočia v podobe pravidiel WTO, rozšírením Únie a neudržateľnosti dnešnej podoby SPP pre budúce obdobie prinútili Európu podniknúť zásadné kroky v agrosektore. No dlho očakávaný návrh Európskej komisie na reformu SPP 2014 – 2020 sa stal terčom kritiky. Jej odporcovia tvrdia, že sa v dostatočnej miere nevenuje spravodlivejšiemu prerozdeleniu finančných prostriedkov, zvýšeniu konkurencieschopnosti sektora a podpore zelených poľnohospodárskych postupov. Napr. francúzskemu ministrovi poľnohospodárstva sa idea zelenej SPP pozdávala, no súčasne by mala byť jednoduchá a treba brať do úvahy aj rozpočet, realitu v poľnohospodárstve a zrušiť byrokraciu. Ministerka pre životné prostredie Veľkej Británie vyjadrila spokojnosť predovšetkým so zameraním reformy na životné prostredie, s tým, že objem financií pre SPP sa nesmie zvyšovať, pretože je to neprijateľné v čase ekonomickej krízy. Z návrhu je sklamaná aj Parlamentná skupina zelených. Podľa jej predstaviteľov sa mnohé opatrenia stali obeťou lobistických skupín a nevôle členských štátov zmeniť zabehnutý systém, a preto boli z návrhu reformy vy-

škrtnuté. Predseda Copa-Cogeca vyjadril obavy z ďalších povinných environmentálnych požiadaviek na farmárov. To iba zvýši zaťaženie EÚ farmárov, pričom bude ohrozená aj konkurencieschopnosť a ekonomická životaschopnosť roľníckych rodín a poľnohospodárskych družstiev. Organizácia Via Campesina tvrdí, že návrh Komisie ponechá „trhy bez pohonu, farmárov bez príjmu, platby bez spravodlivosti“ a „ochraňuje záujmy priemyslu, väčších predajcov a sektor zaoberajúci sa vývozom a dovozom“. Európska pobočka organizácie WWF vyjadrila sklamanie z navrhovanej reformy SPP. Podľa organizácie existuje riziko, že sa 372 miliárd eur poskytne na intenzívne poľnohospodárske postupy, z čoho budú profitovať iba veľké farmy a poškodí to životné prostredie. Ľ. S.

Rastie cena kukurice dňoch od 25. 6. do 29. 6. 2012 na Produkčnej burze v Novom Sade sa najviac obchodovalo so pšenicou z tohtoročnej úrody. Jej prvá cena bola 22,68 din/kg (21 din/kg bez DPH). Zároveň boli podpisované zmluvy s ustanovením bezplatného skladovania do konca júla. Tieto zmluvy boli dohovorené na sumu 23,22 din/kg (21,50 bez DPH). Mlynári zatiaľ svoju cenu neponúkli, pestovatelia dúfajú, že bude čo najvyššia. Iba aktívni obchodníci, ktorým zodpovedá náhly skok ceny obilnín na svetových burzách, sú pripravení zaplatiť hore uvedenú sumu za tohtoročnú úrodu. Americké ministerstvo poľnohospodárstva zverejnilo odhad svetovej produkcie obilnín v hospodárskom roku 2012/13. Bude nižšia o 6,4 mil. ton. Najvýraznejší prepad v odhadovanej produkcii predpokladá USDA na Ukrajine a v Kazachstane. Pokles produkcie v porovnaní s predchádzajúcim odhadom je predvídaná aj pre Rusko, Austráliu, Argentínu, EÚ 27, ako aj pre USA. Naopak, s vyššou produkciou obilnín v hospodárskom roku 2012/13 sa počíta v Číne, Kanade a Indii. Pšenica z minuloročnej úrody si na novosadskej burze relatívne pevne drží svoju cenu – 24,84 din/kg (23 bez DPH). V uvedenom období veľmi aktívny bol aj trh s kukuricou. Predávala sa po 21,40 din/kg (19,28 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 2,49 % viac. Jej cena stále rastie. Cena sójových výliskov v porovnaní s predchádzajúcim týždňom mierne klesla – o jedno percento. Predávali sa po 59 din/kg (50 bez DPH).

Ľ. S.

poljo2:0 3.7.2012 14:47 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY ZELENINÁRSTVO

Júlová sejba listovej zeleniny V júli nám už viaceré skoré druhy zeleniny uvoľnia hriadky, a bola by škoda, aby sme ich nechali do príchodu zimy nevyužité. Je ešte dosť druhov zeleniny, ktoré môžeme v tomto čase vysievať a vysádzať.

ľové odrody pestujeme pre jemné stopky, ktoré chuťou pripomínajú špargľu alebo karfiol. Nároky na pôdne podmienky má nižšie ako špenát. Aj výber a príprava pozemku je rovnaká ako pri špenáte. Pre jesenný zber ho pestujeme z priamych výsevov v júli. Osivo vzchádza štrnásť dní po výseve. Porast jednotíme pri mangolde špargľovom na vzdialenosť 0,3 až 0,4 m a pri listovom na 0,15 až 0,25 m. V období sucha zavlažujeme dávkou 10 – 15 litrov vody na jeden štvorcový meter raz za týždeň. Mangoldu sa dobre darí vedľa cibule, šalátu či fazule, okrem plazivých druhov. Môžeme ho pestovať aj spoločne so šalviou, tymianom, mätou, kôprom či cesnakom. Z júlovej sejby ho zberáme v jeseni a podľa priebehu počasia až do zimy. Olamovaním listov podporujeme tvorbu nových. Zberáme ich prv než zhrubnú a zostarnú. Mangold znáša i slabšie mrazy. Stopkový mangold môže prezimovať na záhone pod prikrývkou, čím na jar získame skorú úrodu. Listy obidvoch typov konzumujeme ihneď po zbere. Mangold môžeme prirýchľovať tak, že rastliny založíme do pareniska alebo v pivnici do piesku, na rastlinách olámeme listy a na jar zo srdiečka začnú rásť nové.

emená letného šalátu pre jesenný zber vysievame na chránený či voľný záhon do konca júla. Výsev musí byť riedky, pretože sadenice nepresádzame, ale sadíme priamo na trvalé stanovište do riadkov vzdialených 30 cm a do hĺbky 2 cm. Po sejbe pôdu ľahko utlačíme. Po vzídení a vytvorení klíčnych listov povrch pôdy skypríme. Neskôr po vytvorení 3 – 5 pravých listov opäť kypríme. Súčasne rastliny jednotíme na vzdialenosť 20 až Listy mangoldu 25 cm v riadkoch. Ľadový šalát je odolný proti dobí špenát predčasne vybieha té zelené, žltozelené, zelenofiateplu a vybiehaniu do kvetu. do kvetu. Vtedy je potrebná zá- lové, fialové až červené čepele. Dáva dobré úrody veľkých kreh- vlaha najmenej 20 litrov na Špargľový má zasa silno rebrovité listy a širšie stopky. Oba kých hlávok. Na rozdiel od bež- štvorcový meter týždenne. Mangold – listová cvikla je druhy vyžadujú dostatočne ného hlávkového šalátu má listy s pílkovitým okrajom. Pestu- blízkym príbuzným repy a je vlhké, humózne, hlboké a výjeme ho zo sadeníc i z priamej tiež dvojročný. Pestujeme ho živné pôdy. Mangold na záhone sejby. Predpestované sadenice pre listovú čepeľ a stopku. Po- pestujeme v prvom a v druvysádzame do sponu 40 x 30 cm známe dva druhy mangoldu – hom roku po hnojení organicod začiatku júla do polovice au- listový a špargľový. Listový má kými hnojivami. Listové typy Ľ. S. gusta. Ak pestujeme ľadový ša- úzke stopky a menšie bublina- používame ako špenát. Špargfoto: internet lát z priamej sejby, sejeme od júna do konca júla. Špenát siaty je v čerstvom stave jednou z prvých jarných pracovanie pôdy ihneď po zbere obilnín zacho- po odvezení žatevných zvyškov (slamy) čím skôr, t. zelenín a je k dispozícii až do neváva a konzervuje vlahu, zlepšuje vodný, vzduš- j. v priebehu niekoľkých dní sa musí urobiť základná skorej jesene. Pestujeme ho ako predplodinu alebo ako násled- ný a tepelný režim, obnovuje a zachováva vhodnú orba na hĺbku 12 – 15 cm. Vhodné sú ťažké diskové nú plodinu koncom leta a v je- štruktúru pôdy, podporuje mikrobiologickú aktivitu /tanierové/ brány, ktoré zničia buriny a dôkladne zaseni. Skromné nároky na teplo a a rozklad organických zvyškov predplodín, ničí bu- pracovávajú do pôdy rastlinné zvyšky. Letné spramrazuvzdornosť nám umožňu- riny, zachováva celkovú a efektívnu úrodnosť pôdy covanie pôdy má viacero výhod najmä na ťažkých pôdach. Zameškaním alebo v horšom prípade vynejú i neskoršie výsevy na prezi- a pod. Globálna zmena klímy v poslednom desaťročí chaním letného spracovania strniska sa nepotrebne movanie. Pre jesenný zber ho vysievame v júli a koncom au- (častejšie suchá s nedostatkom zrážok) vplýva na skor- stráca vlaha z povrchovej vrstvy, pôda je zbitá. Proces mineralizácie pozberových zvyškov (slama, gusta a v septembri sejeme špe- šie dozrievanie strniskových obilnín. Zostáva dostanát určený na prezimovanie. tok času na pestovanie následných siatin, napr. sko- koreňový systém obilnín) neporovnateľne je rýJeho úspešné pestovanie je rých hybridov kukurice FAO 100 – 300 na zrno a si- chlejší, ak sa aplikujú malé množstvá močoviny podmienené dostatočne výživ- láž v podmienkach zavlažovania, skorých hybridov (UREA) – 50 kg/ha alebo KAN – 100 kg/ha (pri väčšom nou pôdou, ochranou proti bu- slnečnice, odrody sόje zo skupiny 000, 00, 0, krmo- množstve hmoty žatevných zvyškov môže byť až dvojnásobné množstvo). rinám (podľa možnosti bez her- viny, zeleniny a pod. Pri letnom spracovaní strnísk pozornosť treba obPre väčšinu jarných siatin práve zaorávaním strnisbicídov) a dobrou závlahou, ktorá urýchli zber, zlepší kvalitu a rátiť na hĺbku a spôsob spracovania pôdy, pretože po- ka sa začína výrobný proces. Ľ. S. množstvo úrody. V suchom ob- vrchová vrstva sa osuší za 10 dní. Po zbere obilnín a

Spracovanie pôdy po zbere obilnín S

24/II

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 3.7.2012 14:47 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

OZDOBNICA ALEBO MISCANTHUS

Energetická rastlina budúcnosti ie náhodou, zistilo, že ide o doko- strojov, dá sa spaľovať ako slama, nové a persnalý zdroj biomasy. spracúvať do peliet a brikiet. Mispektívne dejiny Dnes sa čoraz viac vy- canthus je i najekonomickejšou energetickej rastliužíva v energetike a rastlinou v pomere vloženej enerny budúcnosti mevykurovaní, v staveb- gie na pestovanie a získanej enernom Miscanthus v níctve, v papierovom gie z hmoty. Okolo 1,5 tony do 2,5 tomto pásme späpriemysle. Rastliny sa tony Miscanthusa sa totiž rovná té sú práve s Mezo semena nerozm- tone uhlia alebo 600 alebo 800 lidzinárodným nožujú (množené sú trov vykurovacieho oleja. dňom biodiverzity Prof. Kraljević tiež uvádza, že in vitro, alebo výsad22. májom. Riadiac bou podzemkov – ri- Miscanthus patrí medzi trváce sa potrebou prizómom), preto nie sú trávy: na jednom stanovišti dospieť k už riadne invázne. Na rozmno- káže pretrvať až pätnásť rokov, ohrozenej rozmanitosti foriem ra- V záujme vzniku nového inštitútu stlinného života, k – záber z podpísania dohody biologickej biodiverzite, ktorá je jednou z priorít en- na približne 300 000 hekvironmentálnej politiky, v uve- tárov u nás, ako aj na okodený deň predstavitelia Fakulty lo milión hektárov degrapre úžitkovú ekológiu Futúra pre- dovanej pôdy v Chorzentovali v Belehrade projekt o vátsku hovorili dôkladochrane viacerých ohrozených nejšie prof. Dr. Jordan druhov. Zároveň predstavili niek- Aleksić, tiež z fakulty Futoré menej známe druhy, predo- túra, ako aj prof. Dr. Drago všetkým Miscanthus. Následne Kraljević z Potravinárskopredstavitelia viacerých univerzít technologickej fakulty unikrajín juhovýchodnej Európy pod- verzity v Osijeku. – Aby sa biodiverzita písali dohodu týkajúcu sa vzniku stala príležitosťou dopraregionálneho Inštitútu pre pocovať sa ku krajšiemu židunajský Miscanthus. Pri tej príležitosti riaditeľka Stre- votu, treba využívať všet- Účastníci prezentácie počas Medzinárodného dňa biodiverzity diska pre promovanie vedy Alek- ky možnosti na to. Jednou je iste presadenie nových rastlin- žovanie sa vyberajú najkvalitnej- pričom maximálnu úrodu posandra Drecuných druhov, šie rastliny bez chorôb, ktoré sú na skytuje po štvrtom roku pestonová vyzdvihktoré prinesú a začiatku pod prísnym zdravot- vania. V porovnaní s energeticla význam bioumožnia novú ným dohľadom. Sadenice sa do kými drevinami (topoľ, vŕba) má diverzity, tak z kvalitu, ekono- pôdy vysádzajú (na jeden hektár tú výhodu, že úroda sa zbiera už aspektu ochramickú a ekolo- viac ako 10 000 rastlín) v mesia- od druhého roku každoročne. ny tisícov ohrogickú. V tomto coch máj a jún. Miscanthus tvorí Energetická efektívnosť pri zrátaní zených druhov, kontexte sa treba vstupov je napríklad pri porovako aj z hľadispozerať aj na naní s vŕbou až 30-násobne vyška vzniku a rozrastlinu Miscantšia, výhrevnosť väčšia ako hnedé šírenia nových hus, ktorá sa stáuhlie. Vedci v USA zistili, že výrodruhov, medzi va rastlinou blízba etanolu z Miscanthusu je viac ktorými je i kej budúcnosti. ako 6-krát efektívnejšia ako pri poozdobnica Lebo umožňuje užití kukurice. Okrem využitia na čínska. Prodeudržateľnú výroenergetické účely dá sa použiť aj kanka pre vedu bu, je prispôsona výrobu stavebných materiálov fakulty Futúra bivá, rastie sama (drevovláknitých dosiek, izolačdoc. Dr. Jelena Prof. Drago Kraljević aj na nekvalitnej ných dosiek, rohoží), ľahko likviMilovanovićodovateľných obalových materiává sa zmienila o potrebe presadiť pôde tretej a štvrtej triedy, dobre lov, v konečnom dôsledku aj ako aj na našom podnebí viaceré znáša aj močaristú a hlinitú pôdu, Prof. Jordan Aleksić okrasná rastlina. Z aspektu možnové druhy, ktoré nám môžu veľ- netreba do nej veľa počas vegemi osožiť. Tým skôr, že ďakujúc tácie investovať... – zdôrazňuje trsy a dorastá do výšky okolo šty- ností využitia sa v mnohom podobá univerzálnej konope. A aj negatívnym vplyvom ľudí pro- prof. Kraljević. roch metrov. Uviedol, že jeden druh tejto V prvom roku možno získať preto je rastlinou (blízkej) buces miznutia existujúcich druhov prebieha neporovnateľne rý- rastliny – Miscanthus gigantheus približne osem ton suchej masy z dúcnosti. Dúfajme, že onedlho i chlejšie ako proces vzniku no- (slonia tráva) sa do Európy dostal hektára, v nasledujúcich rokoch u nás. vých. O možnostiach presadenia z Ázie v roku 1930, najprv ako okolo 30 ton biomasy. Zberá sa za Oto Filip a aj využitia energetickej rastliny okrasná rastlina, aby sa neskoršie pomoci poľnohospodárskych

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

III/25

poljo4:0 3.7.2012 14:48 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia maku siateho (6) MENEJ ZNÁMI ŠKODCOVIA MAKU Mak siaty napáda aj niekoľko menej známych škodcov. Niektorí z nich v minulosti sporadicky zapríčiňovali veľké škody na maku, no v súčasnej dobe sa ich škodlivosť prejavuje len v malej miere. Medzi týchto škodcov môžeme zaradiť dva druhy hrčiarok: hrčiarka makovicová – Aylax papaveris, hrčiarka maková – Aylax minor (Cynipidae, Hymenoptera). HRČIARKA MAKOVICOVÁ Telo má dlhé 2 – 2,5 mm, čiernej farby. Nohy žltočervené, tykadlá sú čiernohnedé. Dospelá larva má valcovité telo, belavej farby, dlhé 2,5 mm. Hrčiarky sa vyskytujú najmä na divých Larva je beznohá s dobre druhoch maku vyvinutou guľatou hlavou žltej farby s tmavohnedými jednu veľkú hubovitú hálku s kosklerotizovanými hryzadlami. Kuk- môrkami lariev veľkosti 2 mm, ktola je dlhá 2,3 mm, najprv je biela, ne- ré vznikajú zo základu semena. skôr tmavne. Kokón je svetlohnedý. Makovice sú zdeformované a naZ prezimujúcich kukiel sa na jar liah- puchnuté. Hospodársky význam hrčiarky nu dospelí jedinci. Samičky od apríla do júna kladú vajíčka do ma- makovicovej pri silnom výskyte kovíc predovšetkým do divo ra- môže byť značný. Občas sa vyskytnú vo väčšom množstve a môžu stúcich druhov maku. zničiť celú úrodu. V literatúre sa uvádzajú významné škody na maku ŠKODLIVOSŤ Škodlivým štádiom sú larvy, kto- spôsobené týmto škodcom v 40ré premieňajú vnútro makovice na tych rokoch na Morave, keď za-

znamenali tridsaťpercentnú stratu na úrode. Tiež sa uvádza, že hrčiarka makovicová môže spôsobiť vážne škody na porastoch maku v teplejších oblastiach. Výskyt tohto škodcu na maku v posledných rokoch nebol zaznamenaný. Vyskytuje sa hlavne na burinných druhoch maku, takže je skôr užitočný než škodlivý. HRČIARKA MAKOVÁ Škodca je podobný predchádzajúcemu druhu. Telo hrčiarky makovej je 1,5 – 2 mm dlhé, zadoček žltočervený až gaštanovohnedý, hladký. Stredohruď je husto pokrytá chĺpkami. Tykadlá

ŠKODLIVOSŤ Škodlivým štádiom je tiež larva. Na rozdiel od lariev hrčiarky makovicovej, larvy hrčiarky makovej vytvárajú hálky z jednotlivých semien. Napadnuté semená sa premieňajú v korálkovité (čiaškovité) hálky. Makovice napadnuté hrčiarkou makovou nie sú zdeformované ani napuchnuté, priehradky vo vnútri sú zachované. Škodlivosť môže byť podobná ako u predchádzajúceho druhu, až 30 % poškodených makovíc maku siateho. Viac napáda burinné druhy maku. Škodlivosť je vyššia na pozemkoch zaburinených, zvlášť v rokoch, keď sa oneskorí tvorba makovíc na burinných druhoch maku. Výskyt tohto škodcu maku v posledných rokoch nebol zaznamenaný ani v Českej republike a ani na Slovensku. OCHRANNÉ OPATRENIA Ochranné opatrenia proti hrčiarkam nie sú rozrobené. Z

Hrčiarka makovicová spôsobuje deformáciu makovice

Škody spôsobené hrčiarkou makovou

26/IV

má hnedé, s tým, že samičky majú prvý, niekedy aj druhý článok žltočervený. Dospelé larvy majú telo dlhé 1,5 – 2 mm, tvar a sfarbenie sú podobné predchádzajúcemu druhu. Prezimuje v štádiu kukly v hálkach v makoviciach, a na jar v dobe kvitnutia maku sa liahnu dospelé jedince. Samičky kladú vajíčka do mladých makovíc divo rastúcich i kultúrnych odrôd maku. Vyliahnuté larvy napádajú semená v makoviciach a zapríčiňujú, že sú bázy semien premenené v čiaškovité hálky. Dorastená larva sa kuklí v hálke. Do roka má jednu generáciu.

agrotechnických opatrení silný výskyt týchto škodcov môže obmedziť dodržiavanie osevného postupu a likvidácia burinných makov. Chemická ochrana nie je spracovaná a žiadne chemické prípravky nie sú registrované v krajinách strednej Európy. Predpokladá sa, že v porastoch, kde sa riadne robí aplikácia insekticídov proti krytonosovi makovicovému, bude iste silne obmedzený aj výskyt týchto škodcov.

7. 7. 2012

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra Foto: internet 27 /4498/

HLAS ĽUDU

poljo5:0 3.7.2012 14:52 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

KVETINÁRSTVO

Rastliny ako lapače jedovatých látok Väčšina izbových rastlín čistí vzduch v miestnostiach, preto sú vhodné nielen ako dekorácia, ale aj ako prírodné, esteticky pôsobiace „čističky vzduchu”. Izbové rastliny absorbujú oxid uhličitý a vydychujú kyslík, ktorý zvlhčuje vzduch. Takisto zálievka v podmiske pôsobí ako zvlhčovač vzduchu, najmä v zimných mesiacoch. zbové rastliny taktiež odstraňujú nečistoty zo vzduchu, ktoré sa uvoľňujú zo stavebných materiálov, nového Filodendron nábytku alebo čistiacich prostriedkov bežne používaných miestností so suchým vzduchom. v domácnostiach. FormaldeSansevieria je citlivá na trvalý nadhyd, ktorý zostáva po cigarebytok vody, preto ju občas radšej tovom dyme, v kobercoch, zabudnime poliať, ako ju prelejenábytku, benzol ako rozpúšme. Znesie aj dlhodobé sucho. Poťadlo v mnohých lakoch, fartrebuje dostatok svetla, ale nie bách a lepidlách, kysličník prudké slnko. uhličitý, ktorý je prítomný V drevotrieskových nábytkoch a vďaka spotrebe energie na penovom polystyréne je obsiahkúrenie a mnohé iné škodliviny sa strácajú práve vďaka rastlinám v interiéri. V dnešnej dobe strávi moderný človek priemerne 20 hodín v uzavretom priestore. Preto je Ficus benjamina vzduch v miestnosti jedným z naj- patrí napríklad fikus. Dokáže sa väčších rizík zdravia. Škodlivé látky vyrovnať s trichloretylénom, vyvolávajú alergie, astmu, dráždia ktorý obsahujú laky a lepidlá a oči a spôsobujú bolesti hrdla a je aj silne karcinogénny. Najmnohé i vznik rakoviny. Z tohto hľa- menej náročný na domáce diska najnebezpečnejšia je detská pestovanie je Ficus benjamina. izba a spálňa. Vhodné rastliny v tý- Vyžaduje len stabilné svetlé chto miestnostiach sú dobrým lie- miesto. Názov Ficus elastica Decora už sám hovorí, že ide o kom na zdravšie prostredie. Okrem toho izbové rastliny za- rastlinu dekoratívnu, ktorá nám nechávajú aj nezanedbateľný psy- skrášli priestor v bytoch a v chický efekt. Rastlina nám dotvára spoločenských miestnostiach. bezstresové životné prostredie s kú- Nemá rád chladné prostredie, skom prírody vo vnútri a pôsobí aj kde výrazne kolíše teplota. ako upokojovač očí unavených od Obidva druhy neznášajú priemonitorov či televízorov. Ak bu- van. Sansevieria Trichloretylén a benzén dodeme rastliny pravidelne rosiť, odmenia sa nádherným vzhľadom. káže eliminovať aj známa izbová nutý rakovinotvorný formaldehyd, Medzi rastliny, ktoré sú doslova rastlina „svokrin jazyk” (Sansevieria), ktorý sa postupne uvoľňuje do „lapačmi“ jedovatých látok, ktoré ktorá je vhodná aj do miestností s vzduchu až desiatky rokov. Jeho rozkladajú na netoxické zložky, ústredným kúrením a do teplých hladinu v ovzduší dokáže pod-

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

statne znížiť filodendron (Philodendron). Jeho pestovanie je tiež pomerne jednoduché. Výhodou je, že lesklé listy znesú suchý vzduch a iné zhoršené podmienky. Skupinka filodendronov v miestnosti pôsobí, akoby sme k sebe presťahovali kúsok tropického lesa, z ktorého aj pochádzajú. Podobne pôsobia aj ďalšie rastliny vhodné na pestovanie v bytoch, a to palma (Chamaedora), ktorá vyžaduje celoročné svetlo, nenáročný „zelenec“ (Chlorophytum), ktorý znáša aj zadymené prostredie, brečtan (Hedera) a tiež chryzantéma. Veľmi prispôsobivý je tiež lopatkovec (Spathiphyllum), ktorý znesie aj polotieň a dokáže podstatne eliminovať škodlivé látky v ovzduší. Aj keď niektoré druhy rastlín toxické látky priamo nerozkladajú, výdatne nám však prevlhčujú vzduch. Medzi tieto rastliny patrí izbová lipka, ibištek či dieffenbachia. Čím sú listy väčšie, tým viac prospievajú životnému prostrediu. Spomínané vlastnosti izbových rastlín sa dnes už bežne využívajú v Amerike, Anglicku a Novom Zélande. Podľa štúdie NASA sa uvádza, že po vybavení kancelárií špeciálnymi rastlinami sa zaznamenalo menej sťažností zamestnancov na slziace oči, „upchaté” nosy alebo malátnosť, či suchú pokožku. Tu využívajú predovšetkým banánovníky (pohlcujú až 90 % formaldehydu), brečtan (pohlcuje benzén z výfukových plynov), ale veľmi vhodné sú aj aloe, či už spomínaný filodendron. Ľ. S. Foto: internet

V/27

poljo6:0 3.7.2012 14:53 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA KUKURICE

Boj proti 1. generácii vijačky kukuričnej Nálet motýľov vijačky kukuričnej tohto roku začal v prvej dekáde júna, jeho priebeh závisí od poveternostných podmienok. Obyčajne vrchol náletu je na prelome júna a júla, a to je obdobie, keď treba vykonať chemickú ochranu.

ijačka kukuričná (Ostrinia nubialis) prezimuje v štádiu larvy v pozostatkoch rastlín, najmä kukurice, ale aj iných rastlín v pôde. Kuklenie prebieha na jar a prvé motýle v podmienkach Vojvodiny sa vyskytujú koncom mája

a chemické spôsoby ochrany. Z agrotechnických metód najvýznamnejšie opatrenie je drvenie kukuričia a následne hlboká orba, ktorou sa zaorávajú pozostatky rastlín, v ktorých larvy prezimujú. Týmto spôsobom sa zničí až 90 %

a v prvej polovici júna, v závislosti od roka. Samičky kladú vajíčka prevažne na listy kukurice. Vyliahnuté larvy sa najprv živia na listoch a po niekoľkých dňoch sa vžierajú do stebla alebo šúľka. Vývoj larvy trvá 3 – 5 týždňov. Jedna časť populácie škodcu zostáva v štádiu larvy a prezimuje, kým druhá časť populácie sa zakuklí a dáva druhú generáciu. Motýle druhej generácie začínajú lietať začiatkom augusta a maximálny výskyt je v druhej polovici augusta. V tom čase väčšina porastov kukurice je plne vyvinutá a začína sa sušiť. Takéto porasty kukurice sú menej atraktívne pre samičky vijačky kukuričnej. Preto kladú vajíčka na rastliny kukurice vysiate v neskorších termínoch, najmä na cukrovú kukuricu alebo na iné rastliny, v prvom rade na papriku. Larvy tejto generácie napádajú najmä klas, čo je pri cukrovej kukurici, ale aj osivovej nežiaduce. V ochrane proti vijačke sa využívajú agrotechnické, biologické

prezimujúcich lariev. Kvalitná hlboká orba na hĺbku 30 cm, bez pozostatkov kukuričia na povrchu pôdy prakticky úplne redukuje škodcu. Toto opatrenie má význam len vtedy, keď ho všetci pestovatelia v danom regióne vykonávajú. Priame ochranné opatrenia, zvlášť chemickú ochranu proti škodcom treba vykonávať len po prekročení prahu škodlivosti. Pri používaní chemických insekticídov je veľmi dôležitý termín aplikácie. Insekticídy treba použiť v čase, keď je čo najviac vyliahnutých húseníc, ktoré sa nachádzajú na liste. Optimálny termín ochrany môžeme zistiť rôznymi metódami signalizácie. Najspoľahlivejší spôsob je pozorovanie výskytu vajíčok, lariev a listového poškodenia. Táto metóda pozo-

28/VI

stáva z prezeraní 100 rastlín (na desiatich miestach po 10 rastlín) v trojdňových intervaloch od objavenia prvých motýľov, zhruba od polovice júna. Jednorazová aplikácia by sa mala robiť v čase maximálneho výskytu vajíčok na rastlinách kukurice, ktoré je zhodné s objavením sa prvého poškodenia listov mladými larvami škodcu. Na prvý postrek by sa mali použiť insekticídy s ovicídno-larvicídnym účinkom. Ak počet vajíčok a lariev v poraste aj ďalej narastá, postrek treba opakovať. Aplikáciu treba ro-

biť vo večerných hodinách a pri každej aplikácii je potrebné používať iný insekticíd. Používať treba postrekovače s vyšším tlakom a väčším otvorom trysiek. Postrek treba usmerniť na šúľky zvlášť pri ochrane cukrovej kukurice. Biologická ochrana kukurice pomocou vajíčkového parazitoida z rodu Trichogramma sa dlhodobo využíva vo svete, je vysoko účinná a porovnateľná s chemickou ochranou. Druhy z rodu Trichogramma parazitujú nielen vajíčka vijačky kukuričnej, ale aj va-

jíčka iných škodcov, napríklad mory bavlníkovej a iných druhov môr. Ani proti jednému z týchto škodcov potom nie je potrebné uskutočňovať ďalšie ochranné opatrenia. Prednosti tejto metódy sú v tom, že neničí prirodzených nepriateľov iných škodcov napríklad vošiek a roztočov, na rozdiel od insekticídov, ktoré zničia prírodných nepriateľov vošiek a roztočov, čo následne umožňuje ich premnoženie. Obyčajne sa realizujú dve aplikácie Trichogrammy na jednu generáciu škodcu. Celkovo sa na jeden hektár aplikuje 150 000 jedincov. Významná je prvá aplikácia, ktorú je potrebné uskutočniť na začiatku kladenia vajíčok samičkami vijačky kukuričnej v poraste kukurice. Stanovenie termínu je pomerne ťažké a zisťuje sa podľa náletu imág do svetelných lapačov. Dodávateľ zabezpečuje dodávku bioagensu v optimálnom čase. Aplikácia je veľmi jednoduchá, roznáša sa po poraste a vyvesuje na rastliny podľa dohodnutej schémy. Práca je nenáročná aj na čas, aplikácia jedného hektára trvá len 15 minút. V posledných rokoch v Európe aplikáciu parazitoida Trychogramma sp. vykonávajú aj letecky. V minulom roku v Českej republike začali niekoľko pokusov s leteckou aplikáciou trichogrami s veľmi dobrými výsledkami, o čom svedčí, že v tomto roku ju aplikovali na viac ako 1 000 ha kukurice. Aj na Slovensku v tomto roku bola vykonaná letecká aplikácia trichogrami. Náklady na ochranu týmto spôsobom sú porovnateľné s chemickou ochranou.

7. 7. 2012

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra Foto: internet 27 /4498/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 3.7.2012 14:53 Page 5

PrÍlohA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Aby viac nevŕzgali: Tu sú najlepšie potraviny na boľavé kĺby! ĺby dokážu poriadne potrápiť starých aj mladých. Správnymi potravinami predĺžite ich funkčnosť a pomôžete k ich náprave. Pobolieva vás občas koleno? Cítite každý drep? V určitom veku je to tak. Ak sa však budete o svoje kĺby starať od mladosti, odmenia sa vám dobrým fungovaním na dlhé roky. Strava, ktorá robí kĺbom dobre, by mala obsahovať najmä dostatok esenciálnych mastných kyselín, antioxidantov a vitamínov, najmä vitamín A, D, B6, C, E a horčík.

viek a kostí. Preto sa vrhnite na jablká, marhule, rajčiny a papriky.

BoBuľKy A céčKA zo záhrAdy Jahody, čučoriedky, maliny a iné bobule pomáhajú spomaliť

ľAnový olej Omega3 mastné kyseliny v ľanovom semienku sú najzdravšie tuky pre ľudí s artritídou. Ak mávate každé ráno stuhnuté kĺby, každý opotrebovanie kĺbov. Výskum ukázal, že antioxidanty, ktoré obsahujú, môžu pomôcť zabrániť artritíde, spomaliť jej priebeh a priniesť úľavu od bolesti. Vitamín C hrá dôležitú úlohu aj pri tvorbe kolagénu, ktorý je kľúčovou zložkou chrupa-

rytmus pracovnej schopnosti ožno povedať, že každý jedinec má vlastné biologické hodiny, lebo prispôsobivosť organizmu nie je u všetkých ľudí rovnaká. Napríklad tzv. ranné vtáčatá, ku ktorým patrí približne každý šiesty obyvateľ, sa prebúdzajú skoro ráno, cítia sa dobre a najvyšší pracovný výkon dosahujú v prvej polovici dňa. Skoro večer sú však ospalí. Naproti tomu, tzv. sovy, ktorých je okolo 30 percent obyvateľstva, usínajú až po polnoci a prebúdzajú sa neskoro a zle. Podľa nemeckého fyziológa Hampla sa takmer polovica ľudí ľahko prispôsobuje ľubovoľnému pracovnému režimu. Sú to tzv. arytmické typy. Medzi vedeckými pracovníkmi prevládajú ľudia so sklonom k večernej práci, kým takmer polovica telesne pracujúcich patrí k arytmickému typu. Rytmus pracovnej schopnosti je úzko spätý s osobitnými vlast7. 7. 2012

27 /4498/

nosťami organizmu. Nemecký balneológ a fyzioterapeut Lampert pripisoval v tejto súvislosti hlavný význam sile a rýchlosti reakcie organizmu na vonkajšie podnety, podľa ktorého delil ľudí do dvoch skupín. Hoci dnes so všetkými jeho názormi nemožno súhlasiť, jeho delenie si zaslúži chvíľku pozornosti. Do prvej skupiny zaraďoval ľudí s pomalou a slabou reakciou na dráždidlá. Ľudia tohto typu sú pokojní a rozvážni. Neponáhľajú sa so závermi, usilujú sa ich dostatočne odôvodniť. Obyčajne sú to pedanti, systematici so sklonom k logickému mysleniu, k matematike, alebo aj k abstraktnému mysleniu, inertní, vyčkávajúci, uzavretí. Vedia sa ovládať, sú priami až despotickí. Podľa Lamperta k nim patrili napríklad Caesar, Karol XII., Kant, Schopenhauer. Pracovná schopnosť takých ľudí je zrána

HLAS ĽUDU

PAnensKé oleje A olejčeKy Proti zápalovým kĺbovým ochoreniam účinne pôsobí olivový olej a olej z pupalky, ktorý obsahuje kyselinu gamalinolénovú. Príznaky reumatoidnej artritídy zmierňuje aj sójový olej. ryBy, ryBKy, ryBičKy Ak chcete mať kĺby čo najdlhšie zdravé, doprajte si aspoň raz do týždňa rybu. Niektoré druhy, ako je losos, tuniak, sardinky, makrela či sardely, sú bohaté na omega3 mastné kyseliny, ktoré pomôžu znížiť zápal a zmierniť bolesti kĺbov. Obsahujú aj vitamín D, ktorý spevňuje kosti a znižuje riziko reumatoidnej artritídy a nepríjemnej osteoartrózy. PolievKy od sTArej mAmy Základom zdravých kĺbov je dostatok kolagénu. Túto bielkovinu nájdete v slepačej a hovädzej polievke. Huspenina vám zase pomôže obnovovať chrupavky.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (71)

deň si dajte aspoň 1 až 3 polievkové lyžice ľanového oleja do jedla či šalátu.

malá, maximum prichádza v druhej polovici dňa. Pri prudkých infekciách sa ich telesná teplota veľmi nezvyšuje a uzdravujú sa pomaly. Do druhej skupiny patria ľudia, ktorí prudko a rýchlo reagujú na vonkajšie podnety. Sú to takzvaní nadšenci. Vo vede sú tvorcami nových myšlienok, ktoré často nechávajú rozpracovať ľuďom prvej skupiny. V práci majú rýchly štart, ale sa aj rýchlo unavia. Najväčší výkon podávajú ráno. Na prudké reakcie reagujú rýchle a silne, ich celkový zdravotný stav je pomerne labilný. Tento typ ľudí má sklon k reumatizmu, k cukrovke, k tučneniu, k chorobám krvného obehu. Sú tiež citlivejší ako iní na zmeny počasia. Známe je, že v orgánových hodinách vyjadrili múdri Číňania skutočnosť, že človek žije z hodiny na hodinu a stav jeho organizmu sa

postupne mení. Lebo sú v našom organizme zakódované biologické rytmy, ktoré sa opakujú každý deň, mesiac, rok. Všetko teda na svete má svoj čas. A keďže každý človek má svoj denný biologický rozvrh hodín ovplyvňujúci rytmus pracovnej schopnosti, tak prečo potom nerešpektovať tento rozvrh a žiť ľahšie a ľahšie? Netreba zabúdať, že najväčšou evolučnou výhodou existencie biologických hodín je schopnosť anticipovať zmeny, ktoré nastanú. To umožňuje pripraviť sa na tie v predstihu. Takto pripravený sa s pravidelnými zmenami oveľa ľahšie dokáže vyrovnať ako ten nepripravený. Na strane druhej, predpokladá sa, že narušenie prirodzených rytmov (aj) v prostredí môže byť jednou z príčin nárastu civilizačných ochorení. Čiže je stupňujúcim sa nebezpečenstvom nielen pre výkonnosť, ale aj pre celkový zdravotný stav človeka. (V budúcom čísle: racionálna výživa a vitamíny) Pripravil: O. Filip

vii/29

poljo8:0 3.7.2012 14:54 Page 8

PRÍlOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY DO VÁŠHO RECEPtÁRA

Musaka so zemiakmi a cuketou Suroviny: 1 kg zemiakov, 500 – 600 g cukety, 350 ml smotany na šľahanie, 3 strúčiky cesnaku, 2 vetvičky (rozmarínu) tymiánu, strúhaný muškátový oriešok, korenie, soľ, 100 g tvrdého syra, maslo na vymastenie formy. takto sa to vydarí: Smotanu, očistený cesnak, vetvičky tymiánu dáme do rajničky na oheň a tesne predtým, ako začne smotana vrieť, ju zložíme z ohňa, pridáme soľ, korenie, strúhaný muškátový oriešok a necháme vychladnúť. Medzitým si očistíme zemiaky a nakrájame ich na 3 mm plátky, rovnako upravíme aj cuketu. Tú nešúpeme, je mladá a pod šupkou má najviac vitamínov a živín. Zapekaciu misu alebo menší pekáčik vymažeme maslom, vložíme polovicu ze-

Zákusok s kokakolou

miakov, na ne naukladáme rovnako krájanú cuketu a na vrch opäť zemiaky. Každú vrstvu posolíme a pokoreníme. Všetko zalejeme smotanou a dáme piecť. Pätnásť minút pred koncom pečenia posypeme strúhaným syrom a spolu zapekáme, kým zemiaky zmäknú a povrch sa zapečie.

NEDAJTE ŠANCU DLHOPRSTÝM

6 rád, ako zabezpečiť dom onečne sú tu prázdniny a dovolenky. Rýchlo preč od pracovného stereotypu! Ale úplne dovolenkovo by ste sa mali cítiť až vtedy, keď sa uistíte, že je o váš byt alebo dom dobre postarané, kým ste preč.

ElEKtRiNA Je žehlička vypnutá? Predtým než odcestujete, vytiahnite zo zásuviek všetky elektrické prípoje vrátane počítača. Počas dlhšej neprítomnosti radšej vypnite aj poistky. Toto pravidlo je vhodné dodržiavať najmä v letných mesiacoch, keď sú časté búrky a do domu by mohol udrieť blesk. KVEtY Kto ich poleje? Ak sa o vaše kvety bude počas dovolenky starať

suseda, uľahčite jej prácu a dajte ich všetky na jedno miesto. Nezohnali ste nikoho, kto by vám ich polial? Tak potom kvety uložte na svetlé,

nie však horúce miesto. Extra tip: Poukladajte ich do veľkej nádoby s vodou alebo vyskúšajte kvetináče so zavlažovacím systémom. Keď sa vrátite, budú vás vítať pekné svieže.

Suroviny: 3 celé vajcia, 20 dkg práškového cukru, 10 PL (polievkových lyžíc) oleja, 2 PL kakaa, 25 dkg múky, 1 kypriaci prášok, 2,5 dl kokakoly, lekvár – na potretie; na polevu: 18 dkg masla, 20 dkg práškového cukru, 2 PL kakaa, 3 PL rumu. takto sa to vydarí:Vajíčka vymiešame s práškovým cukrom, pridáme olej, kakao, múku, kypriaci prášok, kokakolu. Upečieme a upečený korpus potrieme lekvárom. Na miernom ohni roztopíme maslo s práškovým cukrom, pridáme kakao a na koniec 3 pol. lyžice rumu. Odstavíme z ohňa a keď trochu vychladne, polejeme zákusok.

POŠtA Kam s účtami a faktúrami? Nič nie je očividnejšie, ako keď vám z poštovej schránky vytŕčajú noviny a časopisy. Preplnená schránka je pozvánkou pre dlhoprstých, pretože vysiela jasný signál, že ste dlhšie preč. Poproste preto niekoho z rodiny alebo suseda, aby vám schránku pravidelne vyberal. StRÁŽCA DOMU Jeden človek na všetko. Pre koho je celé toto plánovanie príliš stresujúce, tomu odporúčame strážcu domu. Človeka, ktorého presvedčíte, a všetky tieto veci bude vybavovať on. Možno je vo vašom okolí študent alebo párik, ktorý sa na čas rád nasťahuje. ZViERAtKÁ Kam so psom? Psy, malé zvieratá a vtáky sa najlepšie cítia v prostredí, kto-

ré poznajú. Preto poproste priateľov, aby sa o vášho miláčika postarali, a dajte im aj potrebné inštrukcie (jedlo, očkovací preukaz, meno zverolekára atď.) Vo svete dobrou alternatívou sú aj hotely. Táto možnosť však nie je práve najlacnejšia. BEZPEČNOSŤ Žiadna šanca pre zlodejov. Okná a dvere dobre zavrite! Dôležité dokumenty a peniaze si počas dovolenky odložte do bezpečnostnej schránky v banke. V poslednom čase sa zlodeji už informujú aj prostredníctvom sociálnych sietí. Takže statusy v štýle:„Teším sa na dva týždne oddychu pri mori“ by mali byť tabu. Váš domov by mal vyzerať, ako by bol aj počas vašej neprítomnosti obsadený. Preto si skúste zaobstarať časový spínač na svetlá a nastavte ho tak, aby sem-tam striedavo v každej izbe svietilo svetlo.

DROBNÉ RADY – VEĽKÁ POMOC Na mastný fľak priložte kuchynskú papierovú utierku a jemne po nej prejdite horúcou žehličkou. To vytiahne mastnotu. Potom ešte operte. Zaprášené olejové obrazy opatrne vyčistíte mäkkou striedkou chleba. Sklenné výrobky budú krásne číre, keď ich umyjete v slanej vode a opláchnete studenou vodou. Zájdené vane a umývadlá znovu získajú lesk, keď ich vyčistíte octom zmiešaným so soľou.

30/Viii

Čo nesmie chýbať na párty. Žiadna párty sa nezaobíde bez klobások, kuracích nožičiek a marinovaných kotliet. Nesmiete zabúdať ani na zemiaky, farebný zeleninový šalát, čerstvý chlieb a omáčky. Klasikou je aj majonéza ochutená prelisovaným cesnakom. Ako prílohu môžete podávať cestovinové šaláty na všetky spôsoby. V trende sú vegetariánske zeleninové špízy, ktoré na grile krátko opečiete. Namiesto hlávkového šalátu skúste ponúknuť letný variant kuskusu a zeleniny. 7. 7. 2012

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 323 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

27 /4498/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 10. VIDOVDANSKÉ STRETNUTIA V STAREJ PAZOVE

Bohatstvo piesní a tancov

Bulharska. Druhý deň medzinárodného festivalu detského folklóru bol v znamení defilé a koncertu folklórnych skupín zo Srbska a zahraničia a prebiehal v staropazovskej divadelnej sieni. Vidovdanské stretnutia 2012 v Starej Pazove otvoril Slobodan Jovanović, predseda Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova. Bo-

nátskeho Nového Miloševa, KUS Maksima Markovića z Kosjerića, KUS Soko z Inđije, KUS Mitanče z Belegiša a hostiteľ stretnutia KUS Branka Radičevića, ktorý si tohto roku pripomína pekné jubileum – 40 rokov založenia a aktívneho pôsobenia. V nedeľu – v tretí deň Vidovdanských stretnutí v divadelnej sieni opäť vystúpili zahra-

Vidovdanské stretnutia otvoril Slobodan Jovanović

organizácii staropazovského KUS Branka Radičevića, pod patronátom Obce Stará Pazova a Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a za podpory MS Stará Pazova sa v dňoch 29. júna až 1. júla v Starej Pazove konal jubilejný 10. medzinárodný festival detských folklórov Vidovdanské stretnutia. Tohtoročné stretnutia sa začali v piatok 29. júna tradičnými

Vidovdanskými priadkami v miestnostiach Sokolského domu, ktoré sú už po tretíkrát sprievodným podujatím festivalu. Na priadkach vystúpili spevácke skupiny z KUS Mladost Nová Pazova, zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova – Združenie pazovských žien, z hostiteľského KUS Branka Radičevića, hudobníci na starých nástrojoch Miloš Kostić zo Starej Pazovy a Kalin Georgiev z

Z ČINNOSTI ZDRUŽENIA VÝTVARNÝCH UMELCOV PADINY

Detva na zapamätanie Združení výtvarných umelcov Smäd v Padine sa pracuje na plné obrátky. Po založení tohto združenia, ako nového tvaru pôsobenia padinských umelcov, jeho členovia podnikli niekoľko vydarených podujatí. Najnovšia účasť na Detvianskej umeleckej kolónii, ktorý má medzinárodný ráz, znamená pre členov tohto združenia veľkú skúsenosť a nezabudnuteľný zážitok. Detvianska umelecká kolónia prebiehala v Detve a jej okolí od 27. mája do 2. júna, no spomienky účastníkov z Padiny sú ešte stále svieže. Svedčia o tom i slová predsedu Združenia výtvarných umelcov Padiny Mgr. art. Jána Husárika, insitného maliara: – Boli sme oduševnení pozvaním na toto významné medzinárodné podujatie a stretli sme sa s veľkým porozumením DUK, ktorá nám umožnila účasť na tábore a zabezpečila i prepravu pre početnú výpravu padinských výtvarných umel-

7. 7. 2012

27 /4498/

cov. Cestovanie bolo príjemné a zaujímavé. Z Padiny sme vyštartovali o 7. hodine ráno a už o 17. hodine sme boli úradne a slávnostne priví-

Roztancovaní hostia zo Slovenska

hatstvo piesní a tancov prezentovali KUS Železničar z Kraljeva, DFS Mladosť Klenovec zo Slovenskej republiky, KUS Drimkol Vevčani z Republiky Macedónsko, FS Domu kultúry zo Sivca, FS Domu kultúry 3. októbra z Ba-

ničné tanečné skupiny, potom hostia – členovia KUS Grozd z Vršca, SKOS Erdevík – DFS Zvončeky, KUS Miletu Protića z Tovariševa a KUS Branka Markovića zo Surduku. A. Lš.

dinského združenia: Ján Husárik, Ján Bačúr, Pavel Povolný-Juhás, Martin Pap, Juraj Ľavroš, Anna Kotvášová, Janko Širka-Šnajco, Vladimír Galas, Jano Šimek, Pavel Ľavroš, Magdaléna Tomanová, Biserka Petrášová, Anna Kňazovicová a Dragan Petrović. J. Husárik o tom hovorí:

bavu. Okrem toho sme mali možnosť navštíviť i chýrečné slovenské jaskyne, Teplice a stálu výstavu výtvarných prác DUK, kde boli výtvarné práce z predchádzajúcich táborov. Okrem Padinčanov na tohtoročnom sústredení sa zúčastnili i umelci z Talianska, Poľska, Ukrajiny, Česka. Bolo nás spolu zo 30, no najpočetnejší sme boli my Padinčania. Záver 12. Detvianskej umeleckej kolónie bol zvlášť slávnostný. Podľa slov organizátorov tábora bolo toto jedno z najúspešnejších stretnutí umelcov v Detve. Aj členovia padinského Združenia umelcov sa iba v superlatíve vyjadrujú o tomto peknom zájazde. Každý umelec venoval DUK po dva svoje exponáty, ktoré budú krášliť výstavné miestnosti tejto organizácie. Osobitným zážitkom pre všetkých účastníkov 12. výtvarného tábora DUK v Detve bolo prijatie u primátora Detvy, ktorý sa nanajvýš kladne zmienil o poslaní slovenských umelcov mimo Slovenska.

Účastníci Detvianskej umeleckej kolónie

taní v Detve vedúcimi tábora Milanom Malčekom a Jaroslavom Macekom. V prekrásnej prírode v okolí Detvy tvorili štrnásti umelci, členovia pa-

HLAS ĽUDU

– Mali sme výborné podmienky pre tvorbu v horskom dome Kalamarky-Les. Pracovali sme počas celého dňa, no vo večerných hodinách sme si našli čas i na rozptýlenie a zá-

O. Kotváš

K U LT Ú R A KYSÁČSKI FOLKLORISTI A SPEVÁCI NA SLOVENSKU

V Martine a vo Zvolenskej Slatine zájazdu Ján Ravza. Na ceste do Zvolenskej Slatiny sa vraj najprv neoficiálne zastavili v obci Domaníky, kde si oddýchli, ale aj zaspievali s domácimi. Po príchode do Zvolenskej Slatiny a po zvítaní s hostiteľmi ihneď začali s prípravami na jarmok, lebo členovia speváckych skupín z Kysáča na Slatinskom jarmoku aktívne účinkovali: ponúkali tam sármu a pljeskavice.

tili, nuž sa mnohí zaujímali o recept na ich prípravu. Predstavitelia speváckych skupín nechýbali ani v sprievode, kde sa im dostalo obdivu, a v popoludňajších hodinách spolu s hosťami z Ukrajiny, Maďarska a domácimi účastníkmi zaspievali na galaprograme. Spevácke skupiny KIS spievali tam pieseň o príchode Slovákov na Dolnú zem, ktorú ich nacvičil Ondrej Maglovský a ktorá dojala a rozplakala všetkých. Spolubesedník J. Ravza spomína i to, že na zájazde s nimi bola predsedníčka Rady MS Anna Vozárová. Na záver hovorí, že v nedeľu, pred návratom do-

Vienkari a slniečkari v lone krásnej prírody Slovenska

etské folklórne súbory Slniečko a Vienok Kultúrno-informačného strediska Kysáč v dňoch 14. až 17. júna pobudli na Slovensku. Vedúci a choreograf Vladimír Medveď nám povedal, že na Slovensko odišli vďaka družbe s Detským folklórnym súborom Turiec z Martina, ktorý vystupoval na vlaňajšej Zlatej bráne. Práve z tohto súboru dostali pozvanie na 8. ročník folklórneho festivalu Turca, Turčianske folklórne slávnosti 2012. Uskutočnili sa v Múzeu slovenskej dediny v Martine. Na festivale sa predstavili detské a „dospelé“ folklórne súbory, nechýbal program sólistov inštrumentalistov, divadelné predstavenie a veľký záverečný galaprogram. Sprievodnými podujatiami boli jarmok tradičných remesiel a tvorivé workshopy. Kysáčania v Martine vystúpili už v piatok 15. júna a to pred budovou Matice slovenskej, ako i pred divadlom na námestí. V Múzeu slovenskej dediny vystupovali v sobotu a potom aj v nedeľňajšom galaprograme. Tamojšiemu obecenstvu sa predstavili pôvodnými a štylizovanými dolnozemskými tancami v krásnych krojoch, nuž nie div, že na martinské obecenstvo zanechali pekné dojmy a dostalo sa im mnohých pochvál. Pravdaže malým tanečníkom zvýšilo času na obhliadku múzea starých drevených domčekov z rôznych častí Slovenska, tiež martinského múzea a cintorína. Vedúci V. Medveď je spokojný s cestou na Slovensko, nielen s tým, ako sa malí tanečníci tam predstavili, ale aj s ich

disciplínou a náplňou zájazdu. Pekné dojmy si priniesli aj slniečkari a vienkari. Členovia ženskej a mužskej speváckej skupiny KIS Kysáč v dňoch 15. až 17. júna tiež pobudli na Slovensku, vo Zvolenskej Slatine, na 2. ročníku Slatinského jarmoku. Je to podujatie, kde okrem predaja ľudovoumeleckých výrobkov tradičných remesiel možno ochutnať gastronomické špeciality. Náplňou podujatia boli tiež sprievod po tamojšej krásnej obci, folklórne vystúpenia, večerný galaprogram a ďalšie prekvapenia. O tom, ako sa kysáčskym spevákom na Slatinskom jarmoku vodilo, nás informoval vedúci MSS a tohto

Spevácke skupiny KIS po vystúpení v kostole

Vedúci uznáva, že pri príprave týchto špecialít pomáhali všetci, ale najviac sa činili manželské páry Hlaváčovci a Marčokovci. Pri práci nechyboval spev a tanec, čo sa hostiteľom mimoriadne páčilo. V sobotu 16. júna sa pripravené dolnozemské špeciality predávali na jarmoku, na dvoch stánkoch. Všetkým mimoriadne chu-

mov, boli v tamojšom kostole na službách Božích, kde tiež zaspievali. Na ceste do Kysáča túto výpravu pozvali do obce Dudince, neďaleko Hontianskych Moraviec, kde tiež spievali piesne zo svojho bohatého repertoáru. E. Šranková

KONCERT VÁŽNEJ HUDBY v kovačickom kostole je už tradičným podujatím, ktoré sa každoročne organizuje pre milovníkov hudobného umenia. Najnovší odznel v nedeľu 24. júna v slovenskom evanjelickom kostole, na ktorom vystúpili profesionálni organisti Janko Siroma z Kovačice, Vladimír Kopáčik zo Slovenska a mladá flautistka Zuzana Megová z Padiny. Na začiatku podujatia hostí pozdravila velebná pani farárka cirkevného zboru II Anna Petráková, ktorá koncert slávnostne aj otvorila. A. Chalupová

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

SNS 2012 majú generálneho sponzora ento týždeň sa pre prípravu blížiaceho sa sviatku všetkých Slovákov – Slovenských národných slávností 2012 začal sľubne. V Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Petrovci predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová a jeden z riaditeľov Aqua Therm Invest, s. s r. o., a predstaviteľ akvaparku Petroland Ján Brtka v pondelok 2. júla totiž podpísali zmluvu o generálnom sponzorstve tohtoročných SNS. Spoločnosť Aqua Therm Invest po vlaňajšej dobrej skúsenosti generálneho sponzora SNS sa rozhodla po druhý raz prevziať na seba značnejšiu finančnú pod-

poru snáh matičiarov v organizácii tohto nášho národného sviatku. V tejto spoločnosti, ako sa vyjadril pán Brtka, myslia a cítia po slovensky, a práve to ich vedie aj k takýmto závažným rozhodnutiam. Predsedníčka MSS kvitujúc rozhodnutie Aqua Therm Invest stať sa generálnym sponzorom SNS 2012 neskrývala potešenie a uspokojenie nad tým, že práve podpísaná zmluva umožní finančne vykryť mnohé potreby, ku ktorým prichádza ešte pred Slávnosťami, ako je príprava a tlačenie programu a plagátov SNS 2012, pozvánok, príprava scénografie a iné, čo by Matica bez sponzorov a donátorov, ke-

hým sponzorom, ktorí sa už tiež rozhodli poskytnúť príspevok na SNS či už v tovare alebo finančne, vyzývajúc všetkých, ktorí môžu prispieť na toto podujatie, aby to aj urobili. Okrem toho naznačila, že generálny sponzor pre návštevníkov SNS 2012 chystá prekvapenie. Totiž po záverečnom programe, ktorým bude aj tentoraz detský koncert, podporné slávnosťové lístky, tie, ktoré už ... a ruka na to! Predsedníčka MSS Kataríroky nedražejú a kupuna Melegová-Melichová a predstaviteľ jeme si ich za 100 dináAqua Therm Invest a akvaparku Petrorov na cca 40 prograland Ján Brtka práve podpísali zmluvu o mov, pôjdu do bubna a generálnom sponzorstve SNS 2012 z nich sa budú žrebovať ďže vlastné príjmy nemá, robiť bezplatné vstupenky do akvaparnemohla. Zároveň sa pani Mele- ku Petroland v Petrovci. gová-Melichová poďakovala mnojpá

PIVNICA

Tretí ročník seminára Píšeš? Píšem! V

dňoch 20. až 25. augusta 2012 v priestoroch Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici sa organizuje ďalší seminár pre slovenských dramatikov pod názvom Píšeš? Píšem! v rámci projektu Tvorivé dramatické písanie. Garantom projektu je práve Ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici. Prvý ročník seminára bol zameraný na dramatický text a na jeho stavbu z elementárnych prvkov drámy. Druhý ročník porovnával dramatický text a interpretáciu dramatického textu. Za účasti hereckej a režijnej zložky hľadal rozdiely medzi dramatickou a javiskovou postavou. Tretí ročník sa bude venovať integrácii výtvarnej a hudobnej zložky do dramatického textu a implementácii výsledného tvaru. Účastníci seminára si budú vedieť objasniť využitie kostýmov, masiek, scény, používanie scénickej hudby, hudobných motívov vo svojich dramatických dielach na základe odborných rád lektorov. Dramatikov prosíme, aby zaslali do konca júla krátky dramatický text (maximálne 5 strán) 7. 7. 2012

27 /4498/

s maximálne štyrmi postavami, aby sme ich vedeli inscenovať na seminári. Na seminári sa môžu zúčastniť i záujemcovia o herectvo, pre-

tože ich budeme aj potrebovať do inscenačnej fázy. Lektori s nimi budú robiť základné herecké, pohybové a rečové cvičenia. Autorom projektu je Mgr. art. Katarína Hitzingerová, ArtD. (rod. Mišíková), dramatička, prodekanka pre vzdelávaciu činnosť na FDU AU v Banskej Bystrici a odborná asistentka na Katedre

dramaturgie, réžie a teatrológie. Prácu tohtoročnej dielne budú koordinovať ešte šiesti lektori (herci z profesionálnych divadiel, odborník pre scénografiu a výborný multi-žánrový hudobník) zo Slovenska a Srbska. Záväzné je vyplniť a zaslať prihlášku poštovou zásielkou na adresu: Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Vojvodinská 25, 21 469 Pivnica, na fax: 021/756-613 alebo e-mail: jceman@eunet.rs (tlačivo prihlášky si môžete stiahnuť na www.dida.co.rs). Organizačný tím seminára

NERESTI ĽUDSTVA V INĐIJI. V rámci spolupráce Kultúrneho strediska Inđija s ďalšími inštitúciami kultúry na sklonku júna v tomto stredisku usporiadali Minifestival ochotníckych divadiel. Zahrané boli tri predstavenia, ktoré sa zúčastnili na 50. prehliadke ochotníckych divadiel Vojvodiny v Starej Pazove. Vystúpilo i SD VHV a SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy s autorským projektom Miroslava Kožíka Neresti ľudstva. Okrem tohto pazovského predstavenia milovníci Tálie si pozreli aj hru Ukroćena goropad členov Divadelnej dielne KS Inđija v réžii Jovana Grujića a predstavenie Ćelava pevačica Ochotníckeho divadla z Kovina, tiež v réžii J. Grujića. Na fotografii: Záber z predstavenia Neresti ľudstva. a. lš.

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V OBRAZÁRNI PRED DESAŤROČÍM

Vysoká úroveň podujatia a vzniknutých diel rvý výtvarný Markovová, Desa tábor v KovaPetrovová-Moračici prebiehal rová, Drago Terzić presne pred dea Mária Vargová, saťročím, od 10. na tábore bol i do 18. júla 2002. rad hostí. Okrem Bol parádne zoriných aj skutočganizovaný, na né maliarske esá jednom mieste z Jagodiny, Uzdisa nikdy dovtena, Somboru, Nody nezišlo v sídle vého Belehradu, banátskych SloBelehradu, Hlovákov toľko insitžian a dediny Boných umelcov z šnjane. Na tomto územia vtedajšej výtvarnom súSR Juhoslávie. stredení sa zúOkrem devätčastnili aj Sava nástich maliarov Plagát prvého výtvarného táStojkov, János hostiteľov, medzi bora v Kovačici Meszáros, Eva Raktorými vtedy boli Zuzana Vereská sová, Dobrosav Milojević, Juraj Ga(v tom čase predsedníčka poboč- lamboš, Sofia Jonascuová, Dobriky maliarov), Ján Strakúšek, Ján Ga- voje Stevanović-Peca, Jure Miloš raj, Michal Povolný, Alžbeta Číži- Grgin, Krsta Vasiljev, Adam Mezin, ková, Eva Husáriková, Ján Bačúr, Ka- Marko Stevanović, Milovan Mialotarína Kožíková, Katarína Karlečí- vić-Pop a Miroslav Živković. Hlavková, Mária Vargová, Pavel Cicka, ní organizátori podujatia boli Dom Ján Glózik, Jozef Havjar, Anna Kňa- kultúry 3. októbra a Galéria insitzovicová, Martin Markov, Rozália ného umenia, ale ochotnú pomoc

a podporu mali aj zo Zhromaždenia obce Kovačica a Ženského spolku v Kovačici. Hostia si z osady

výročia založenia Kovačice (1802 – 2002) a polstoročného jestvovania Kovačického októbra (1952 – 2002).

Časť maliarov – členov Galérie insitného umenia

insity odniesli dojmy plné úprimnosti a pohostinnosti. Až 51 obrazov tu vtedy vzniklo a zostali trvalým vlastníctvom Galérie insitného umenia. Výtvarný tábor bol vtedy usporiadaný pri príležitosti 200.

Pred jeho začiatkom boli vytlačené vkusné plagáty a katalógy, na záver peknej akcie všetky diela boli mesiac vystavené vo vychýrenej obrazárni. Ján Špringeľ

V UMELECKOM PAVILÓNE CVIJETY ZUZORIĆOVEJ

Diela sochárov mladých a najmladších eto vôbec nemusí byť uhorkovou sezónou. Skôr naopak: tam, kde sa to vie a chce, jeho dni môžu byť napratané alebo zapratané kultúrnymi udalosťami, ktoré možno skloňovať vo všetkých formách a pádoch. Ukážkou toho je i celý rad výstav na otvorenom alebo v uzavretom priestore, ktoré práve prebiehajú v historickom belehradskom Kalemegdane. Jednou zo súčasných je ročná výstava, alebo skôr prehliadka prác členov Sochárskej sekcie Združenia

Rôzne tematické prístupy

výtvarných umelcov Srbska, ktorá odštartovala 28. júna v Umeleckom pavilóne Cvijety Zuzorićovej. V podstate ide o prierez tohto druhu tvorby posledného desaťročia, reprezentovaný približne sedemdesiatimi umelcami a sto Výjavy (z) minulosti

I drevo je mimoriadne vďačný tvorivý materiál

dvadsiatimi prácami. Z toho aspektu ju viacerí odborníci považujú aj za prvú v rade výstav súčasnej skulptúry v Srbsku. Totiž podujatiu, ktoré potrvá necelý mesiac, vlastne do 22. júla, dominuje tvorba mladej a najmladšej generácie sochárov, ktorí na výtvarnú scénu nastúpili v prvých rokoch tretieho milénia. Samozrejme, zastúpené sú i diela známejších autorov, ako sú Milorad Tepavac, Tomislav Todorović, Vladi-

mir Komad, Milija Nešić, Milan Stanosavljević... Rôzne štýly, rôzna tematika, rôzne materiály: od železa, cez drevo, po keramiku a kombinované práce. Treba ich vidieť, nielen preto, že ide o jednotlivé ukážky tvorivých rozletov mladých, ale i preto, že sú mimoriadne pôsobivé aj ako celok. Čiže obsah, na ktorý sa tak ľahko nezabúda. O. Filip

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PREMIÉRA KNIHY PETROVEC & IVAN KRIŽAN

Známe i neznáme zákutia Domu Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka po slávnostnej premiére v piatok 29. júna, ktorej usporiadateľom bol MOMS Petrovec, na cestu k čitateľom sa vybrala ďalšia nová, ale i nevšedná publikácia. Ide o svojráznu monografiu o výtvarnom opuse petrovského maliara Ivana Križana a zostavovateľom je Dr. Ján Kišgeci. Za finančnej podpory Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí knihu Petrovec & Ivan Križan vydala MSS ako prvý

texty o jeho tvorbe, prípadne otváracie prejavy pri otvorení výstav jeho obrazov, a to z pera autora knihy Jána Kišgeciho, ale i Slobodana Sanadera, Paľa Bohuša, Zorice Đorđevićovej, Jána Cicku, Samuela Boldockého, Vladimíra Dorču a Miodraga B. Protića. Pritom všetky texty sú nielen v slovenčine, ale aj v srbčine a v angličtine. „Ivan Križan je petrovský vyznávač pekného, teplého, čistého a všetkého toho, čo v nás zobúdza nostalgiu po rodisku, po zašlých časoch – časoch našich otcov a praot-

K petrovským motívom a obrazom aj petrovská pesnička: Dve starodávne na premiére zaspievala aj Milina Častvenová

rčová-Babiaková, Katarína Melegová-Melichová a Rastislav Labáth. V príhovore na tejto slávnosti prítomných oslovil aj Ján Brna, predseda Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, pochválil tento matičný vydavateľský čin a uznal, že aj preňho je táto kniha svojráznou emotívnou prechádzkou rodiskom. Vracia ho vraj do tých čias,

trovská mládež, ako vyzerali vtedajšie petrovské uličky, tak mnohé odpovede na tieto otázky nájde práve v tejto knihe. S dávkou nostalgie na tie ani nie také dávne, ale predsa zašlé časy, si v príhovoroch spomenuli aj Ing. Vladimír Fekete, podpredseda MSS pre Báčku, a Rastislav Surový, čestný predseda MSS. Elena Surová sa auditóriu a au-

Ivan Križan: Dom v Republike (olejomaľba)

zväzok vo svojej novej edícii Matičné portréty. Hlavní protagonisti nového knižného diela – Petrovčania J. Kišgeci a I. Križan sa dobre poznajú, dokonca vedení spoločnými záľubami zvečňovať krásy zo svojho okolia, neraz sa na tých istých miestach aj stretali: jeden s fotoaparátom, druhý so štetcom a paletou. V predstavenej knihe je vyše sto reprodukcií Križanových olejomalieb, pastelov, akvarelov a kresieb. Ako na premiére povedal sám zostavovateľ J. Kišgeci, knihu zvlášť ocenia starší Petrovčania, ktorí na obrazoch objavia staré domy či také časti ulíc, ktorých už dnes v takej podobe niet. Práve preto sa v podnázve knihy píše Emotívna prechádzka ulicami a uličkami starého Petrovca a petrovského chotára. A v obsahu 160-stranovej knihy sú okrem reprodukcií maliarových prác aj 7. 7. 2012

27 /4498/

cov. Ivan najlepšie stvárňuje vtedy, keď vidinu a vidiek schematizuje a štylizuje. Vtedy sú farby na plátne celkom jasné, výrazné, kontrastné a sám obsah smelý a plný výbojnosti. Detaily tam môžu prekážať, lebo odpútajú od toho hlavného umeleckého zážitku,“ tak píše vo svojom texte Umelecká zanietenosť Ivana Križana J. Kišgeci. A pridáva aj tieto výstižné konštatácie: „Ivan Križan nekreslí popamäti. Všetko, čo maľuje, chce vidieť a dožiť. Práve preto sú obrazy zvýraznené pečaťou prežitého umeleckého pôžitku autora, ktorý je zamilovaný do svojho kraja.“ A práve preto už neraz povedané, treba pripomenúť znovu: obrazy I. Križana sú aj umelecké dielo, ale aj dobový dokument. Uznávajú to viacerí autori, ktorí hodnotili jeho tvorbu a ich texty z predstavovanej knihy odzneli aj na piatkovej premiére. Čítali ich Viera Do-

HLAS ĽUDU

Ivan Križan: Vargova chyžka vo vinici, Kvadráty (pastel)

keď ako bosonohý chlapec chodil po tých uličkách, ktoré sú znázornené na Križanových obrazoch. Po prijatí autorských výtlačkov J. Kišgeci pozdravil vydavateľstvo MSS ako ďalšie naše vydavateľstvo, vďaka ktorému môžu tlačou vychádzať aj takéto monografie. I. Križan pripomenul krásne dievky a mládencov z portrétov a obrazov Zuzky Medveďovej. Ak sa vraj niekto spýta, kde chodievala táto pe-

torom novej knihy prihovorila príležitostnou básňou. A primeranými piesňami večierok obohatili členky Komorného zboru Musica viva s umeleckou vedúcou Marienou Stankovićovou-Krivákovou a sólovým vystúpením za sprievodu Ondreja Maglovského na harmonike speváci Elena Demrovská, Milina Častvenová a Miroslav Menďan. A. Francistyová

K U LT Ú R A SPRÁVA Z 19. DETSKÉHO FOLKLÓRNEHO FESTIVALU ZLATÁ BRÁNA KYSÁČ 2012

Svoje prostredie prezentovať vo všetkých zložkách nedeľu 24. júna tohto vodné a štylizované tance, roku odznel 19. ročník ktoré boli prispôsobené Detského folklórneho festidanej vekovej skupine. V valu Zlatá brána v Kysáči. Rozojedinelých prípadoch právkový zámok privítal hŕbu mladšie deti nezvládli zlonasmiatych detí, ktoré s ražitejšie tanečné motívy, dosťou čakali na vystúpenia takže neboli dostatočne na báječnom zámku, aby sústredené na prednes, ale predviedli svoje umenie. Zápri tanci pozerali hlavne na žitok z celkového programu je nohy, a preto nepôsobili veľmi pozitívny, mali sme prirodzene. V takýchto prímožnosť sledovať početné padoch deti nepôsobia detské folklórne súbory, ktouvoľnene, nepreukazujú ré nám podali kvalitný výkon, radosť z pohybu, preto odčím program bol pútavý a zaporúčame vedúcim súboujímavý. Aj celková koncepcia rov, aby hudobno-tanečný nedeľňajšieho galakoncertu materiál a tempo prispôbola kvalitná a zaujala veľký sobili fyzickému a psypočet divákov. Úprimné slo- Výkony účastníkov festivalu hodnotili: (zľava) chickému veku detí a neErvín Malina, Anna Medveďová a Anna Séčová vá chvály adresujeme režisézaťažovali ich zložitými Pintírová rovi a mladým hercom, ktorí choreografickými prvkaminiscénkami obohatili atmosféru na koncerte, a to z Wieliczka mi. rozprávkovom zámku. Samozrejme, (Poľsko), zo Solian, z Iloku Mali sme možnosť vďaka patrí skvelému organizačné- (Chorvátsko), Loznice a sledovať pestrý výber mu tímu Zlatej brány, ktorý nám z domáceho Kysáča spracovaného madlhoročnými skúsenosťami a schop- DFS KUS Branka Raditeriálu detského folnosťami každoročne umožní prí- čevića. klóru, z čoho vidno, Súbory z domácich jemné stretnutie v Kysáči. že sa autori usilujú Z celkového programu, ktorý pre- prostredí na javisku narábať s detským folbiehal v poobedňajších hodinách na predviedli početné detsklórnym materiálom a zámku a počítal 39 bodov, posu- ké hry, pôvodné a štylizovasú v tom úspešní. Najviac dzovacia komisia pozorovala a ana- né tance, ako i spevy. Keď ide o vývyužívali prvky slovesného follyzovala vystúpenia 33 domácich ber spracovaného materiálu, naj- klóru, kam patria vyčítanky, riekansúborov. Ostatné body programu početnejšie boli detské hry v predtvorili hosťujúce detské folklórne vedení hlavne mladších detí, kým súbory, ktoré sú vždy osviežením na staršia kategória detí predviedla pô-

zajac, Krásna, krásna, Maličká som a podobne, čo je celkom pochopiteľné a prijateľné, lebo sa vyskytujú v každom našom prostredí. Pozitívne hodnotíme zámer autorov, ktorí narábajú s lokálnymi témami, kde využívajú lokálne špecifiká a nárečie. V tomto ich úplne podporujeme a do budúcna odporúčame, aby aj naďalej skúmali a využívali miestne tradície. A práve Zlatá brána je príležitosťou na prezentáciu výskumov týchto miestnych tradícií. Zaujímavým prínosom na tohtoročnom festivale bolo spracovanie svetoznámej miestnej témy, ktorá bola spracovaná viac-menej do podoby skôr umeleckého diela. Všeobecne je známe, že deti pri hre často napodobňujú svet dospelých, ako aj ich zamestnania, tak zaujímavým momentom na festivale bolo spracovanie ľudového remesla, dnes už zabudnutého, pričom sa deti bavili, boli zaujaté a pôsobili pozitívne. Chceme pochváliť i staršiu vekovú kategóriu detí, ktoré hlavne predviedli pôvodné a štylizované tance na vynikajúcej interpretačnej úrovni. Všetky tieto deti boli vynikajúco nacvičené, technicky zvládli tak jednoduché, ako i náročné tanečné prvky. Čo sa týka samotného výberu spracovaného materiálu, v jednom prípade sme mali ukážku neprimeranej témy zvolenej na spracovanie, ktorá nepatrí do repertoáru detského folklóru. V dvoch prípadoch sme

Detské hry mladších pivnických tanečníkov sa volali Babka mi rozprávala

Najúspešnejším súborom 19. DFF Zlatá brána je Detský folklórny súbor KOS Jednota z Hložian s Detskými hrami. Folkloristov nacvičil autor hry: Jaroslav Kriška; vedúci orchestra: Rastislav Struhár.

ky, hádanky, rečňovanky v kombinácii s jednoduchými detskými ľudovými piesňami. Niektoré piesne sa viackrát opakovali, hlavne tie, ktoré patria do kategórie folklóru úplne najmladších, ako sú Zlatá brána, Kolo, kolo mlynské, Na zelenej lúky sedí

mali ukážku folklórneho materiálu zo Slovenska, ktorý nepatrí do repertoáru slovenského vojvodinského folklóru. Interpretačná úroveň týchto súborov bola veľmi dobrá, ale nezodpovedá kritériám výberu materiálu, takže nebola hodnotená.

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Ako vidno z programu Zlatej brány, početnosť detských skupín vzrastá, ako i samotný záujem o folklór a tradičnú kultúru. Dôkazom tohto je permanentná práca a motivácia detí zo strany vedúcich súborov, ale i záujem rodičov, za čo im patrí úprimná vďaka. V minulých rokoch sme upozorňovali na absenciu využívania rekvizít, ktoré obohacujú vizuálnu stránku prednesu. Z jednej strany pozitívne hodnotíme to, že autori pochopili význam využitia týchto predmetov a používajú ich vo svojej práci s mierou. Na druhej strane je ale faktom, že v niektorých choreografiách je týchto rekvizít priveľa, čím sú neopodstatnené. Z hudobnej stránky úroveň festivalu stúpla v porovnaní s minuloročným festivalom. Vedúci orchestrov dbali na tonality, tempá a melódie, iba v dvoch prípadoch sa sta-

z dvoch a viacej harmoník, a pritom scéne. Všimli sme si upravené tavšetci hrali melódiu a cifrovali, kde v nečné kostýmy, ktoré obsahovali nejednom prípade došlo až k diso- etnické prvky prislúchajúce tradičnancii (nesúladu). V takýchto prípadoch je potrebné rozdeliť hlasy, ak je možné a ak sú hudobníci schopní; jedna harmonika by mala prebrať úlohu kontry, aby nedošlo k disonantným tónom. Z technickej stránky bol festival na oveľa vyššej úrovni, než býval doteraz, čím, sa- Poznáte hru Húsky moje, poďte domov? Poznajú ju aj najmladší Palančania. mozrejme, nému ľudovému odevu, čiže boli inšpirované prvkami ľudového kroja, kým boli aj tie, ktoré boli upravené do tej miery, že mali prvky iba panónskeho typu odevu. Pri výrobe týchto kostýmov treba prihliadať na to,

Starej Pazovy (staršia skupina), z Kovačice (mladšia skupina), Krôčik z Kysáča, Ratolesť z Pivnice (mladšia skupina), Dunajček z Báčskej Palanky, dievčenská spevácka a detská staršia tanečná skupina z Báčskeho Petrovca, z Lugu (mladšia skupina), ako i ostatní. Zohľadňujúc predvedenie a výkon našich účastníkov ako celku so všetkými prvkami, ako sú samotný výber materiálu, prednes, hudobný podklad, ľudový odev, motivácia a celková nálada detí, môžeme konštatovať, že na tohtoročnom festivale porotu najviac zaujal Detský folklórny súbor Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian, ktorý predviedol detské hry. Víťazom gratulujeme a prajeme veľa úspechov a tanečných príležitostí.

Prví tanečníci na nedeľňajšom galakoncerte boli domáci tanečníci: členovia DFS Krôčik KIS Kysáč

lo, že melódia nebola pôvodná. Vydané zbierky slovenských ľudových piesní obsahujúce piesne z našich prostredí, ako napr. Ľudové piesne Slovákov vo Vojvodine, Zahrajte mi, muzikanti, Tá petrovská vež atď., môžu byť vhodnými pomôckami, z ktorých sa dá čerpať. Keď ide o hudobný sprievod, v jednom prípade sa stalo, že hudobníci, kým deti spievali, začali cifrovať do takej miery, že to prešlo do úrovne improvizácie. Chceme pripomenúť, že počas sprievodu piesní, kým deti spievajú, treba hrať melódiu piesní čisto bez improvizácie a ozdobovania, v prehrávanej časti stačí „trochu zaimprovizovať“, ale do tej miery, aby sme počuli a vedeli rozoznať, o ktorú pieseň ide. Vyskytli sa i orchestre, ktoré boli zložené 7. 7. 2012

27 /4498/

vďačíme a gratulujeme organizátorom. Okrem spomenutých segmentov odborná porota hodnotila odev účastníkov. Podstatou festivalu je prezentovať detský folklór a tradičný detský ľudový odev z vlastných prostredí. Vo väčšine prípadov sme videli sviatočný a pracovný ľudový odev, ale i tzv. tanečný scénický kostým. Zastúpený bol starší a mladší typ ľudového odevu, ktorý bol tradične dokonale upravený a v súlade s úpravou hlavy a obuvou. Na druhej strane bolo viacero súborov, ktoré si pre svoje predvedenie zvolili novodobý tanečný kostým. Tento kostým predstavuje zjednodušený a štylizovaný detský odev, ktorý umožňuje deťom prirodzenejší pohyb na

HLAS ĽUDU

Zaujímavým štylizovaným tancom Bola raz jedna teta sveta na divákov a odborníkov zapôsobili mladší Kovačičania

aby boli v kontexte s tradičnou kultúrou. Tanečné scénické kostýmy vo väčšine prípadov pôsobia neprirodzene vzhľadom na spracovanie materiálu tradičného detského folklóru a skôr by sme ich mohli zaradiť do školských programov. Do budúcna však chceme poradiť vedúcim, aby svoje prostredie prezentovali vo vlastnom ľudovom odeve. Z hľadiska kritérií odbornej poroty prednes viacerých súborov bol na vysokej úrovni. Myslíme tým prevažne na detské folklórne súbory zo

Na záver ďakujeme všetkým, ktorí svoju ruku priložili k dielu, aby sa Zlatá brána dožila 19. ročníka. Sme radi, že sme boli jeho súčasťou a tešíme sa na ďalšie stretnutia opäť v Kysáči. Posudzovacia komisia: Mgr. Anna Séčová Pintírová Mgr. Anna Medveďová Ervín Malina Foto: E. Šranková (Titulok redakčný)

K U LT Ú R A ROZOSPIEVANÝ SRIEM AJ V DOBANOVCIACH

Ďalšia úspešná repríza festivalu Ani tentoraz nevystala revuálna časť programu, v ktorej sa zúčastnili dievčenská spevácka skupina z Dobanoviec pod vedením Alžbety Krajčiovej a za sprievodu Marjana Šajbena, harmonikára z Boľoviec, zo Starej Pazovy Anna Verešová, manželia Anna a Zdenko Jašovci a v osobitnom bode aj uvedený Željko Čapeľa (sprava) udeľuje ďakovný ľudový orchester. Vy- diplom Miroslavovi Papovi st. stúpil aj známy boľovvystavenému Slovenskému Dobanovská dievčenská skupina domu a dobrým hostiteľom pozapôsobila nielen spevom, dujatia zaželal ešte mnoho taale aj krojom kýchto úspešných programov. organizácii SKOS Šafárik a V rámci tohto podujatia Ž. ČaMOMS v Dobanovciach sa v peľa v mene organizátora udelil sobotu 30. júna konala druhá ďakovné listiny Miroslavovi Parepríza 12. festivalu mladých spepovi st., MOMS Stará Pazova, vákov slovenských ľudových piesSKUS hrdinu Janka Čmelíka zo ní Rozospievaný Sriem 2011. ReStarej Pazovy, ako aj dlhoročpríza festivalu bola úspešná a ným spolupracovníkom Marjaodznela v nových miestnostiach novi Šajbenovi, fotografovi JoSlovenského národného domu, a covi a dlhoročnej aktivistke spolto pri príležitosti 150. výročia ku Ružene Kohútovej. Repríza príchodu Slovákov do tejto osaRozospievaného Sriemu so spriedy. vodným podujatím – výstavou Po zvučke festivalu Neďaleko Dobanovčanom k jubileu gratuloval i Pavel Kukučka fotografií zo Starej Pazovy a z Erod Vojky je Pazova hostí, účastnídevíka sa konala za podpory kov a početné obecenstvo zo Ši- nesy odmenených speváčok Dá- ský spevák Pavel Kukučka, ináč Mestskej obce Surčín a SKOS Šamanoviec, Batajnice, Surčina, Ze- rie Podobnej z Erdevíka, Idy Ike- predseda Festivalového výbo- fárik. muna, Boľoviec, Starej Pazovy, rovej z Boľoviec a Maje Mackovej ru, ktorý Dobanovčanom graA. Lš. Vojlovice a, samozrejme, z Do- zo Šídu. (foto: Joca) tuloval k jubileu, tiež ku krásne banoviec v mene organizátora podujatia privítal Željko Čapeľa. Potom skrátka o význame a prie- STARÁ PAZOVA behu festivalu Rozospievaný Sriem hovoril Miroslav Pap st., predseda OV festivalu, ktorý sa uskutočnil 3. decembra 2011 v Starej Pazove a reprízne odznel v ové – ôsme číslo Oázy, časo- aktivitách žiakov, o účasti na poErdevíku 17. marca t. r. pisu Základnej školy hrdinu četných súťaženiach, o získaných Na sobotňajšej druhej repríze festivalu mladých spevákov slo- Janka Čmelíka v Starej Pazove odmenách. Sú tu i ustálené ruvenských ľudových piesní za vyšlo tlačou tesne pred letnými briky: vtipy, náboženský kútik, sprievodu ľudového orchestra prázdninami. Jeho distribúcia sa poučky zo slovenčiny, výtvarný zo Starej Pazovy pod vedením Mi- konala vo štvrtok 28. júna, keď boli kútik – výkresy najmladších a zaroslava Papa ml. vystúpili: Vesna žiakom odovzdané i žiacke kniž- ujímavé žiacke fotografie. Na titulnej strane Oázy je Anna HaKrajčiová z Dobanoviec, víťazka ky. Členovia redakcie aj tentoraz vranová, tohtoročná žiačka geRozospievaného Sriemu v roku 2010, a účastníčky vlaňajšieho prichystali zaujímavé témy z tej- nerácie a víťazka literárneho súfestivalu Michaela Kočišová, Ire- to školy a témy zo žiackeho živo- behu Prečo mám rád slovenčinu na Topoľská, Anna Dvornická zo ta. V tomto čísle Oázy si čitatelia prečo mám rád Slovensko, a na Starej Pazovy a Mária Krajčiová z vlastne nájdu súhrn informácií z poslednej strane fotoreportáž z Na obálke žiackeho časopisu Dobanoviec. Prostredníctvom vi- celého druhého školského pol- oslavy Dňa školy. žiačka generácie Anna Havraa. lš. nová deobeamu boli premietané pred- roku a nevystali ani príspevky o

Oáza – dobré čítanie cez prázdniny

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A S PREDSEDOM MATICE SLOVENSKEJ RADOŠ ŠTEFANOM MUDROCHOM

Čo Radošan – to matičiar ri vchode do Radoša z ľavej Rada mesta Ilok, hovorí matičný strany asfaltky vedúcej z Iloka predseda osadlosti, ktorá počíta nemožno si nevšimnúť pamätník sotva 80 ľudí, a takto odpovedá na padlým v druhej svetovej vojne. našu ďalšiu otázku: Odkedy je predsedom Matice slo– Maticu slovenskú Radoš sme venskej v Radoši Štefan Mudroch, založili roku 2000. Toho času matičiari sa staramáme 57 členov; jú o park, hrobky a väčšinu z tohto pamätníky. Nie počtu tvoria podbez hrdosti nám porujúci členovia to povedali náa aktívnych je asi hodní spolubedesať. sedníci, s ktorými – Zdá sa, že sme sa dali do reči pri váľaní májopri nedávnom vávého dreva boli ľaní májového priam všetci Radreva pri Slovendošania? skom dome v Ra– Toto tradičdoši. Vlani vraj mané podujatie sa tičiari zorganizo- Štefan Mudroch začalo usporadúvali vydarenú pravať okolo roku covnú akciu a memoriálny cinto- 1960 a odvtedy ho organizujeme rín, v ktorom sú pochovaní vojaci pravidelne. Májové drevo sa sadí Červenej armády, partizáni, ako i večer 30. apríla a váľame ho zajeden nemecký vojak, dali do po- čiatkom júna. Ten zvyk sa prenáriadku. Tohto roku brigádu zopa- ša z generácie na generáciu. Pokovali. Finančnú podporu poskytla dujatie sčasti financuje mesto Ilok,

Radošské deti rady tancujú

ale aj Rada pre národnostné menšiny Republiky Chorvátsko. Začnúc týmto rokom podujatie má nový názov: Stretnutie Slovákov pri váľaní májového dreva. Dôraz v novom názve je na slovnom spojení Stretnutie Slovákov. To nám umožní získať prostriedky na jeho

26. UČITEĽSKÝ SNEM SRBSKA

Lucia – mýtus alebo legenda radičné stretnutie učiteľov organizuje už roky Zväz učiteľov Srbska pod patronátom Ministerstva osvety Republiky Srbsko a Učiteľskej fakulty Belehradskej univerzity. Na zverejnený súbeh učitelia prihlasujú svoje práce, ktoré chcú sprostredkovať ko- Viera Tomanová, autorka detského kultúrneho polegom, a tým spô- dujatia Deň Lucie v Boľovciach, počas prezentácie sobom zveľadiť v Belehrade súčasné školstvo pomenuli aj začiatky obnovenia v Srbsku. Tohto roku stretnutie učiteľov Zväzu učiteľov Srbska, ktorý tohto prebiehalo 23. a 24. júna v Dome roku oslavuje 30 rokov úspešnej syndikátu a na Učiteľskej fakulte v činnosti. Dnes má vyše 9 500 členov Belehrade. Zúčastnilo sa na ňom a predstavuje jedno z eminentvyše tisíc osvetových pracovníkov, ných učiteľských združení. V rámci 26. učiteľského snemu vypočuli si príležitostné prednášky o aktualitách v školstve, ale si pri- prebiehala aj prehliadka tvorby

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

učiteľov vo vzdelávacom a výchovnom procese a všetky príklady dobrej učiteľskej praxe

organizáciu na základe projektov, z fondov určených pre potreby národnostných menšín. – Čím ešte sa Matica v Radoši zaoberá? – Okrem spomenutého podujatia organizujeme ešte fašiangovú zábavu alebo maškarný tanec či tanec pod maskami, pravdaže – vo februári. Po Vianociach usporadúvame Štefanskú zábavu. Aj tieto dve podujatia sú už tradičné. Okrem nás Radošanov do Slovenského domu sa prídu zabaviť aj naši priatelia z Iloka, ktorí nám zabezpečujú aj hudbu alebo aj širší program na naše podujatia a nacvičujú tance s našimi deťmi. J. Bartoš pod názvom Lucia – mýtus alebo legenda o detskom kultúrnom podujatí, ktoré v ZŠ Branka Radičevića v Boľovciach prebieha od roku 2007. V rámci prezentácie bola predstavená aj výučba slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry, ako aj

Účastníčky učiteľského stretnutia

boli sprístupnené v elektronickej forme. Na tohtoročnom snemovaní účastníkov zaujala aj prezentácia

mnohé ďalšie aktivity, ktoré vyústili do tradičného detského podujatia. V. T.

K U LT Ú R A blém lokálnej spoločnosti a byť akcie (ako napr. aukcia zhotoveambasádorom a brandom“. V tej- ných bábik, z ktorej získané fito kultúrnej ustanovizni v B. Pa- nančné prostriedky darovali na lielanke pôsobí i kancelária Ochran- čenie chorých zvierat). Už onedlca občanov, ktorá sa zaradila ho jedna knihovníčka volontérka re dejiny knižnice v Báčskej Mesto a dedina musia cítiť pô- medzi prvých desať v Srbsku. bude mať na starosti bezplatnú Palanke je významný rok sobenie knižnice. Podľa slov K. Bohatá činnosť zahŕňa premiéry školu anglického jazyka pre naj1871, keď pod vplyvom zvýše- Dobrićovej knižnica nesmie byť kníh (spolupracujú najmä s Klu- mladších. Knižnica sa zapája i do ného záujmu o knihu založili iba servisom, preto aktivity bom spisovateľov DIS z B. Palan- početných projektov, akým je i ten Srbskú čitáreň a knižnicu (dva usmerňujú i na iné oblasti. Tak ky), výtvarné, literárne a hudob- pod názvom My spájame ľudí. roky predtým bola založená napr. v Pivnici si v priestoroch né podujatia, príležitostné proZamestnanci knižnicu cítia ako Srbská čitáreň v Nogramy, prednášky s organizmus, ktorý neustále povom Sade). Báčskopacieľom zveľadiť kul- trebuje zdokonaľovanie, vďaka lanská čitáreň v čase túrny život, ako i pes- čomu kniha neustále žije a presvojho založenia mala tovať tradíciu. Huma- trváva. Ináč riaditeľke Koviljke 450 publikácií. V tých nitárne a literárne Dobrićovej záleží na profesionadávnych časoch sa kniprogramy sa neraz lizme. Zdokonalenie každého zahy nielen čítali, ale sa realizujú v prírodnom mestnanca vidí v každodennej organizovali i kultúrne areáli – na nádvorí práci cez semináre, výcviky, cesdiania vo forme besied, knižnice pod košatý- tovania, sledovania webových prednášok, tematicmi stromami, s veľ- stránok ostatných knižníc. Výkých rozhovorov a pokou návštevnosťou znamnou črtou knihovníka je prídobne, charakteristicvetivosť, s ktorou si uctí každého mladých ľudí. kých akcií pre 19. stoKnižnica V. Petrovića návštevníka. Podľa obľúbeného ciročie. je dostupná všetkým tátu pani riaditeľky S prázdnotou I dnes po jednom a Riaditeľka Koviljka Dobrićová na pracovnom mieste generáciám záujem- duše človek ľahko žije, ale žije napol storočí v Báčskej cov. Aktívne tu pôso- darmo (prof. Dr. Slavko Gordić) si Palanke záujem o knihu neklesá. knižnice občania mohli skontro- bí detské oddelenie, v rámci kto- každý milovník literatúry vie ceniť V súčasnej dobe Ľudová knižni- lovať krv (čo, žiaľ, už nie je pra- rého sa usporadúvajú početné získané bohatstvo po každej preca Veljka Petrovića (vrátane 13 xou), na zdravotnú kultúru riadi- kreatívne dielne. Deti v knižničnej čítanej knihe. odbočiek na území Báčskopa- teľka bola veľmi hrdá, a zdôraz- budove majú záruku istoty. Orlanskej obce) počíta 180-tisíc nila, že „treba vedieť vycítiť pro- ganizujú sa i rôzne humanitárne Jaruška Ferková kníh. Vo svojom zložení má i štyri oddelenia. Každoročne sa poNAŠE DETI V KOčet nových členov badateľne VAČICI. Vo štvrtok 28. zvýši a knižničný fond je bohatjúna v Športovo-reší o 7 500 nových titulov. Čitatekreačnom stredisku ľom je okrem ponuky nových Slávia v Kovačici sa kníh a informácií o fonde doskončil 8. výtvarný tástupný i bezplatný internet. bor osôb s osobitnými V Báčskej Palanke istým kropotrebami. Na tomto kom vkročili na cestu súčasných päťdňovom podujatí knižničných trendov. V príjemsa zúčastnilo 14 účastnom rozhovore s riaditeľkou Ľuníkov z Belehradu, čledovej knižnice V. Petrovića Konovia Združenia Naša viljkou Dobrićovou sme sa dodeca, ako aj dve osoby zvedeli o práci tejto ustanovizne, s osobitnými potrekde sú teraz 22 zamestnaní a bami z Kovačickej štyria volontéri. Všetci sa snažia o obce. Okrem z maľovybudovanie takmer rodinného vania alebo inej tvorivzťahu medzi klasickou a súčasvej práce členovia výnou knižnicou. Knižničné prietvarného tábora sa story vo všetkých pobočkách sú mohli tešiť aj zo sprieprimerane upravené (v tomto vodných aktivít, ako roku sa skončia aj práce v Dessú športové hry a obchádzky, ktoré si zvolili z ponuky Turistickej organizácie Obce Kovačica. Tohto roku potove), vrátane počítačov a intíto táborníci navštívili aj múzeum a rodný dom Mihajla Pupina v Idvore, Ženský spolok, Galériu internetu. sitného umenia a slovenský evanjelický kostol v Kovačici, stajňu koní v Crepaji a etno dom v Padine. Knižnica V. Petrovića má i meVýtvarný tábor po ôsmy raz v Kovačici zorganizovalo Združenie Naša deca z Belehradu v spolupráci dzinárodný význam. Roku 2008 s Táborníckym oddielom Jánošík z Kovačice, Turistickou organizáciou a Obcou Kovačica. Pod patrobola hostiteľkou 7. Medzinárodnátom Obce Kovačica a iných podporovateľov tvorivá práca týchto mladých osôb prebiehala v prianej konferencie knihovníkov. Práteľskom ovzduší v miestnostiach TO Jánošík. Na záver tábora návštevníci sa mohli ešte raz presvedca palanskej knižnice bola uznačiť o nekaždodennej kráse a nekonečne úprimnej láske týchto autorov, ktorú vložili do svojich prác. ná aj v apríli 2012 v Sarajeve, kde Na snímke: Účastníci výtvarného tábora vedľa svojich prác, ktoré tu vytvorili. jej prácu prezentovala riaditeľka A. Chalupová Dobrićová.

BÁČSKA PALANKA

Kniha trvá a žije P

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

TIBET NA DVOCH KOLESÁCH je názov výstavy fotografií, ktorú Belehradu darovali účastníci vlaňajšieho zájazdu v tejto exotickej oblasti. Bolo ich jedenásť. Počas dvadsiatich dní zdolali viac ako 1 100 kilometrov dlhú dráhu, tiahnucu od Lhasy na Tibete po Káthmandu v Nepále. Dokladom toho sú i zábery, akými sú i tieto dva. Na prvom je cesta do nekonečna, na druhom pohľad na necelú polovicu účastníkov výpravy. O. Filip

Narodeniny a výročia v júli 2012

Dostáť a dostať lovesá dostáť (s dlhým „á“) a dostať (s krátkym „a“) v spisovnej slovenčine figurujú ako dve odlišné slová. Avšak neprekvapila by nás ani mienka, podľa ktorej by tieto slovesá mali mať úplne rovnakú podobu. Aj naše nárečie totižto pozná len podobu slovesa s dlhým „á“ – dostáť. Ním vyjadrujeme všetky významy týchto dvoch slovies. Význam slovesa s dlhým „á“ – dostáť je dokončiť státie, podobne ako je to pri slovesách doležať, doplávať, dočítať. Prvá osoba prítomného času znie dostojím. Ako knižné sa toto sloveso používa v ustálenom spojení dostáť slovu = dodržať slovo, splniť slovo; dostáť povinnostiam, dostáť požiadavkám. Aj dostáť v slove sa môže použiť. Základný význam slovesa s krátkym „a“ – dostať sa dá vyjadriť slovami: prijať, získať, nadobudnúť. Možno napríklad dostať voľačo hmotné i nehmotné, list, peniaze, darček, prácu, pochvalu, knihu. Z veľkého bohatstva spo-

17. júla 1892 sa narodil v Selenči Pavel Turčan, spisovateľ, publicista, redaktor a evanjelický farár. (Pripomíname si 120. výročie narodenia.) 18. júla 1897 sa narodil v Selenči a 3. júla 1982 zomrel v Bratislave spisovateľ Ján Čajak ml. (115. výročie narodenia a 30. výročie smrti) 27. júla 1787 sa narodil v Petrovci Ján Stehlo, evanjelický farár a osvetový pracovník. (225. výročie narodenia) 31. júla 1952 sa narodil v Erdevíku Miroslav Dudok, básnik, lingvista a vysokoškolský pedagóg. (Blahoželáme k 60. narodeninám.)

jení tohto slovesa spomenieme tu niektoré spojenia. Zaiste poznáte spojenie dostať niečo a častejšie niekoho do hrsti, čiže lapiť, chytiť niekoho. Alebo dostať rozum, čiže rozumne rozmýšľať a konať. Nemilé, ba celkom nepríjemné veci označuje spojenie dostať po nose a ľudové spojenie dostať figu borovú – nedostať nič. Takisto poznáme spojenie dostať niekoho s významom oklamať niekoho. Aj spojenie dostať nohy, čiže stratiť sa, zmiznúť v dôsledku krádeže. Sloveso dostať jestvuje veľmi často aj vo zvratnej podobe, napr. dostať sa domov, dostať sa do klepca, dostať sa do pomykova, dostať sa do kaše, dostať sa pod čepiec s významom vydať sa. Skrátka: Dostať – dostanem (napr. dostanem peniaze) píšeme a vyslovujeme s krátkym „a“, a sloveso dostáť – dostojím píšeme s dlhým „a“. ah

GRATULÁCIA BLAHOŽELANIE BRANISLAVOVI HUĎANOVI z Hložian pri príležitosti ukončenia štúdia na Fakulte športu a turizmu v Novom Sade blahoželajú a mnoho šťastia na životnej ceste prajú starí rodičia Turdeľovci.

PRÁCA NA SLOVENSKU Spoločnosť Baron, Púchovský mäsový priemysel, a. s., ponúka zaujímavú prácu v Púchove, Slovenská republika. Vysoký plat, strava a ubytovanie zdarma. Požiadavky: Slovenský pas alebo preukaz zahraničného Slováka. Bližšie informácie na tel.: +421 907 841 662 a +381 63 128 26 89.

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

Srdečné gratulácie vnučke VESNE JOVNÁŠOVEJ z Kovačice k úspešnému ukončeniu štúdia na Fakulte elektroniky a informatiky v odbore Hospodárska informatika Technickej univerzity v Košiciach a získaniu titulu inžinierka blahoželajú dedo a mamika Jovnášovci.

GRATULÁCIA K úspešnému ukončeniu štúdia na Fakulte elektroniky a informatiky v odbore Hospodárska informatika Technickej univerzity v Košiciach mladej inžinierke VESNE JOVNÁŠOVEJ z Kovačice gratulujú rodina Jonášová a pracovný kolektív Jonáš z Kovačice.

BLAHOŽELANIE

Pri príležitosti ukončenia vysokoškolského štúdia na Fakulte biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre v študijnom odbore biotechnológia a získania titulu inžinierky MARÍNE MAGLOVSKEJ z Kulpína srdečne blahoželajú a veľa úspechov v ďalšom živote prajú krstní rodičia Rybárskovci.

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Autoput – NS 49, NSU 49

BOĽAVÁ SPOMIENKA na nášho synčeka, brata, ujka a švagra

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Autoput – NS 49, NSU 49, pri diaľnici Nový Sad – Belehrad, na katastrálnej parcele číslo 1 036/1, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. júna 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-154/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Autoput – NS 49, NSU 49, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Autoput – NS 49, NSU 49, pri diaľnici Nový Sad – Belehrad, na katastrálnej parcele číslo 1 036/1, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodický výskum prameňa neionizujúceho žiarenia na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Autoput – NS 49, NSU 49, v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť a že údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

RASTISLAVA PECNÍKA 11. 1. 1985 – 9. 7. 2009 – 9. 7. 2012 z Petrovca

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Autoput – NS 49, NSU 49, pri diaľnici Nový Sad – Belehrad, na katastrálnej parcele číslo 1 036/1, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava, ktorá pozostáva z jednej antény po úseku typu Kathrein K 742 266 pre oba systémy (GSM 900/UMTS). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 1 + 1 + 1. Antény sú usmernené s azimutmi 30 ° (prvý úsek), 110 ° (druhý úsek) a 310 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného infomovania a MS Šangaj. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť doklad kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže doklad pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže doklad o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS Autoput – NS 49, NSU 49, číslo 0 305/12-270 NI, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Autoput – NS 49, NSU 49, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice pre mobilnú telefóniu životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Uplynú už tri roky, bôľ a smútok sú čoraz ťažšie. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že od lásky a vôle do života osud bol silnejší. Trvalá láska a spomienka na Teba v našich srdciach nikdy nezahynie. Tvoji rodičia a sestra s rodinkou

Kooperativa poistenie u nás! Máte automobil registrovaný na Slovensku? Treba vám ho poistiť? S tým cieľom nemusíte viac cestovať na Slovensko. Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla odteraz aj u nás vybavuje Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group z Bratislavy. Majitelia vozidiel, hláste sa na adresu: Janko Benka, Ulica maršala Tita 48, Laliť, telefón: 069/646-104 alebo na e-mail: anakakajanko@gmail.com.

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM a beriem do prenájmu /árendy/ pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; mobil: 063/716-73-82. PREDÁVA sa dom v Báčskom Petrovci, Ulica J. A. Komenského č. 13. Informácie na tel. č.: 062/652009.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs 42

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 29. mája 2012 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš sused

Uplynuli štyri boľavé roky, čo nás opustil náš príbuzný

PAĽKO JURÍK 19. 12. 1965 – 29. 5. 2011 – 2012 z Kulpína Spi tíško, náš drahý, posledný spánok svoj. Odpočívaj v pokoji, náš žiaľ len Pán Boh zahojí. Susedovci Maglovskovci s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na

RASŤO KOVÁČ 23. 7. 1980 – 21. 5. 2008 – 2012 z Kysáča Čas plynie, dni ubiehajú, ale bôľ v srdci sa netíši. Spomienky na Teba sú natrvalo zapísané v našich srdciach. Švagor a tetka Maglovskovci s rodinami z Kulpína

SPOMIENKA Dňa 5. júla 2012 uplynulo 9 rokov od smrti nášho manžela a otca

DEJANA POPOVIĆA 13. 8. 1934 – 10. 7. 2011 – 2012 z Kovačice Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú Tvoji: manželka Alžbeta, synovia Duško a Željko s manželkou Máriou a vnukovia Dejan, Miloš, Nikola a Milica

SPOMIENKA Dňa 4. júla uplynul rok, čo nie je medzi nami náš milovaný brat a švagor

ŠTEFANA CHOVANA 1942 – 2003 – 2012 z Hložian

SPOMIENKA

1956 – 2009 – 2012 z Petrovca

Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Večnú pamiatku si zachovávajú a s láskou a úctou si na Teba spomínajú manželka Zuzana a synovia Ján a Ladislav

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu a manželku

manželka Mária a syn Štefan

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

MÁRIU ZÁMEČNÍKOVÚ rod. Cickovú 4. 6. 1964 – 3. 7. 2008 – 2012 z Kovačice Čas plynie, ale spomienky na všetko dobré a pekné zostávajú v našich srdciach. Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú synček Mário a manžel Michal Zámečníkovci

1953 – 2011 – 2012 z Petrovca

Sestra a švagor

JÁN CINKOTSKÝ

Čas plynie, všetko pomaly bledne, ale spomienky na Teba nám zostanú večne. S láskou si na Teba spomínajú

SAMUEL ČASTVEN

Vždy si budeme na Teba spomínať.

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 4. júla 2012 uplynuli 3 roky, čo nie je s nami náš drahý manžel a otec

SMUTNÁ SPOMIENKA V týchto dňoch si pripomenieme piate výročie odvtedy, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, oco, apko a praapko

SPOMIENKA Dňa 7. júla 2012 je tomu 6 mesiacov, čo nás navždy opustil manžel, otec a brat

MICHAL HRNČIAR 7. 8. 1932 – 8. 7. 2007 – 2012 z Lalite

JAROSLAV BÁĎONSKÝ 1955 – 2005 – 2012 z Petrovca S úctou si na neho spomínajú kamaráti zo STK Mladosť

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

Čas stále plynie, berie všetko preč. On zastaviť sa nedá, čo vezme, nevráti viac späť, len spomienka zostáva... Pamiatku na Jeho dobrotu a lásku si s úctou navždy zachovávajú: manželka Anna a dcéra Jaroslava Belániová s rodinou

MICHAL RÉNER 1947 – 2012 zo Starej Pazovy S láskou a žiaľom si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 6. júna: •19.30 DETSKÉ VYSIELANIE: V bloku pre najmladších bude odvysielaný zostrih z Detského folklórneho festivalu Zlatá brána. • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI prinesie rad príspevkov: z poľnohospodárstva o zbere, výnosoch a cene tohtoročnej pšenice, o zeleninárstve v Hložanoch. Z Petrovca bude záznam z Cyrilo-metodského večierka a z kultúrnych dianí z premiéry knihy Dr. Jána Kišgeciho o Ivanovi Križanovi. Z Lalite bude záber z 5. krojovej zábavy, zo Starej Pazovy zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Predstaví sa i kožušinár z Vrbasu a kysáčski karatisti. • O 20.30 SPEKTRUM: Vo vysielaní sa bude hovoriť na školské témy. V pokračovaní užitočné informácie a novinky z tejto oblasti poskytne predsedníčka Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny PaedDr. Svetlana Zolňanová. NEDEĽA 8. júla: • 11.00 DÚHOVKA: V predvečer 5. tradičného aradáčskeho festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli sa odvysiela záznam z prvého ročníka tohto festivalu. • 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: Začiatok relácie bude patriť podujatiu Dni višní, ktoré bolo v Silbaši. Predstavia sa aj petrovskí penzisti v ich miestnostiach, na ktorých si vynovili strechu. Budú tu aj užitočné rady, ako sa správať počas letných horúčav. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 8. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Letné tvorivé dielne v Obecnej knižnici v Kovačici Divadelné predstavenie: Informatický seminár v Základnej škole Neresti ľudstva Mladých pokolení v Kovačici Utorok 10. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Svet bez hraníc na obrazoch Martina Markova Oheň je dobrý sluha, ale zlý pán Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 13. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Postav dom, zasaď strom Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

Pondelok 9. júla: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Utorok 10. júla: 17.15 – 18.00 Stretnutie – Pásmo poézie a hudby; Streda 11. júla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko; 17.15 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi; Štvrtok 12. júla: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Piatok 13. júla: 17.15 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 7. júla: • 17.15 – 18.00 Piesne naše; NEDEĽA 8. júla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky; • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby; • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny; • 17.15 – 18.00 Portréty; UTOROK 10. júla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení; STREDA 11. júla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 6. do 12. júla

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 27

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko insitnej maliarky, narodenej roku 1942 v Kovačici. Maľovať začala pod vplyvom sestry Alžbety Čížikovej. Mala viac ako 20 samostatných a vyše 300 kolektívnych výstav.

20.15 Filmy: Piatok 6. júla – Z výkupu pšenice na sile G. I. Joe AS Sústava Petrovec Sobota 7. júla – 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Všetky moje ex Molí Pondelok 9. júla – 19.00 Zvon, prehľad udalostí 10 zím týždňa Utorok 10. júla – 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Kráľovná rieky vami: Výber z programu 19. DFF Streda 11. júla – Zlatá brána Norbit 22.00 Film: Tesne vedľa Štvrtok 12. júla – 24.00 Záver vysielania Žiť po svojom 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Nedeľa 8. júla 18.00 Hudobné blahoželania

Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 11. júla o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude záznam z Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, na ktorom sa zúčastnil aj DFS Perličky SKOS Detvan z Vojlovice. Repríza v nedeľu 15. júla o 7.30 h.

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 26 – VODOROVNE: votrelec, obilniny, pin, Avar, reku, r, i, Ela, mejl, Di, loj, A, list, LM, von, orie, á, format, proti, do, nárek, od, OM, park TAJNIČKA: CYRIL A METOD Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 24 z čísla 24 Hlasu ľudu zo 16. júna 2012 bolo: MICHAL FILIP. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA PJEVAČOVÁ, Ul. Maxima Gorkého č. 6, 25 230 Kula. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT DRUHÝ MEDZINÁRODNÝ TURNAJ FK KRIVÁŇ 2012 V SELENČI

Pohár ešte rok v Báči eľký putovný pohár ešte aspoň rok bude krášliť vitríny FK Tvrđava v Báči, nového člena Novosadskej oblastnej ligy. Báčania, ktorí boli najlepší aj pred rokom, si to zaslúžili na 2. turnaji Kriváň 2012 v konkurencii TJ Prameň z Dolnej Strehovej na Slovensku, Báčskeho hajdu- Kapitáni Prameňa a B. hajduka s rozhodcami pred zápasom ka z Báčskeho Nového Sela a hostiteľského FK Kriváň. Tento 2. medzinárodný turnaj usporiadali v rámci osláv Dňa Selenče, v sobotu 30. júna a v nedeľu 1. júla t. r. na ihrisku Kriváňa.

KRIVÁŇ – B. HAJDUK 1 : 1 (0 : 0) (po kopaní penált 4 : 3) Úvodný zápas v sobotu zohrali domáci futbalisti s novým členom Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvá trieda z Báčskeho Nového Sela. Selenčania nastúpili v role favorita, ale to nedokázali aj

premieňaní šancí a preto sa dostali do finále turnaja. V radoch víťazov bol zvlášť strelecky naladený Krstić, ktorý dosiahol hetrik. Jediný gól za slovenské mužstvo strelil Bakoš. TJ PRAMEŇ – B. HAJDUK 1 : 1 (1 : 0) (na penalty 5 : 4) Aj v nedeľu sa zápasy hrali vo veľkej páľave, keďže to bol dosiaľ najteplejší deň v tomto roku. Najprv na trávnik vybehli mužstvá Pra-

NAJLEPŠÍ Predseda FK Kriváň Juraj Krížov a podpredseda Michal Poliak po skončení turnaja odovzdali odmeny najlepším jednotlivcom turnaja: brankárovi Kristijanovi Redžićovi (B. hajduk), strelcovi Draganovi Krstićovi (Tvrđava) a hráčovi Matejovi Kminiakovi (TJ Prameň). Osobitné uznanie za dlhoročnú spoluprácu dostal podnikateľ zo Slovenska Ján Gubánčok.

Sokol a Bakoš. Z viacerých šancí spomenieme tú v 23. min., keď Sokol po skvelej prihrávke Kminiaka strelil tesne vedľa žrde brány Redžića. V 37. min. sa obrana B. hajduka pokúsila dostať do ofsajdovej pasce Sokola, no tento úspešne „vzlietol” a prízemnou strelou šikovne trafil ľavý roh brány – 1 : 0. Aj v druhom polčase Slováci boli aktívnejší. V 60. min. nevieme prečo rozhodca anuloval gól Bakoša, ktorý rozvlnil sieť po tom, ako brankár Redžić odrazil loptu rovno na nohu strelca. O päť Pred bránou Prameňa zriedkavé boli takéto min. neskoršie sme hlúčiky hráčov videli najkrajšiu akmeňa a B. hajduka, aby rozhodli o ciu na zápase. Z pravej strany tom, kto získa tretie, resp. štvrté unikol priam nezadržateľný Kmimiesto na turnaji. niak, odcentroval Bakošovi, ktorý Od začiatku zaútočili hostia z vypálil, ale zacvendžalo iba brvno Dolnej Strehovej. Najviac problé- brány udiveného Redžića. mov obrane B. hajduka vytvárala No a keď si po tých šancách Praútočná trojka Prameňa: Kminiak, meň nezaistil výhru, v 72. min. pri-

Rozhodujúci gól Kminiaka v penaltovom rozstrele s mužstvom Bački hajduk

na trávniku. Hostitelia si postup do finále zabezpečili iba po penaltovom rozstrele, v ktorom mali hodne šťastia, keďže súper trafil aj žrď. Za deväťdesiat minút každý tím vsietil po jednom góle. Presný v radoch domácich bol Malina a strelcom za B. hajduk bol Mališić.

TVRĐAVA – TJ PRAMEŇ 3 : 1 (1 : 0) Vlaňajší víťaz Tvrđava a Prameň z Dolnej Strehovej zohrali zaujímavý zápas s množstvom pekných akcií a striel na bránu, z ktorých štyri skončili v sieťach brankárov. Báčania boli úspešnejší v

Rozhodcovia vyvádzajú mužstvá Kriváňa a Tvrđavy na trávnik 7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Selenčania začali zápas s Tvrđavou silnými útokmi…

Traja najlepší na turnaji: Krstić, Kminiak a Redžić (zľava)

šiel trest v podobe vyrovnávajúceho gólu. Z tribúny sme však získali dojem, že strelec Jurčević bol aspoň krok v postavení mimo hry, ale rozhodcom to uniklo!? V penaltovej rulete o gól úspešnejší boli Slováci. KRIVÁŇ – TVRĐAVA 1 : 2 (0 : 1) Solídny počet divákov netrpezlivo čakal finálový duel domácich so susedmi z Báča. Selenčania boli zvlášť zvedaví, či sa ich mladé mužstvo môže revanšovať za vlaňajšiu prehru v rozhodujúcom zápase turnaja 0 : 1. ZOSTAVY MUŽSTIEV: FK TVRĐAVA: Vučković, Šomoši, Đenadija, Kajganić, Zelinčević, Milešević, Kuveljić, Ninković, Krstić, Vlajić, Doroški, Mudrinić, Knežević, Tvrtković, Janković. FK KRIVÁŇ: Naď, Krstić, Dejan Pavlov, Lipták, Cechmajster, Krížov, Čapeľa, Bujzáš, Kutenič, Anđelić, Kerlec, Trkulja, Dalibor Mučaji, Strehársky, Darko Pavlov, Kočonda, Alexy, Malina, Dobrík, Dejan Mučaji, Jovović, Krajinović. TJ PRAMEŇ: Dohnálek, Hriň, Žilka, Oláh, Báťka, Kupček, Sokol, Hudec, Bakoš, Kminiak, Kollár, Filkus, Naď, Dobrocký, Bednár, Bartko. B. HAJDUK: Redžić, Peulić, Mališić, Janović, Bojić, Đuranović, Drinić, Jarić, Lazarević, Agbaba, Gajić, Jurčević, Milašinović, Ilić, Šuša, Sokolović, Stojanov. 7. 7. 2012

27 /4498/

Hráči Prameňa z tribúny povzbudzovali hostiteľov turnaja vo finálovom zápase s Tvrđavou: „Dáme góla, dáme, Selenča!”

Mužstvo Tvrđavy, dvojnásobný víťaz turnaja Kriváňa

Po útoku Malinu sa už v 10. min. ocitol v šanci nebezpečný Darko Malina, no strelil iba niekoľko centimetrov vedľa ľavej žrde. V 17. min. Krstić prízemnou strelou trafil pravý dolný roh brány Naďa – 0 : 1. Domáci ani v

HLAS ĽUDU

druhom polčase nevyužili niekoľko naozaj dobrých príležitostí, Darko Pavlov trafil brankára a Malina mieril vedľa. V 72. min. Kuveljić unikol sám zo stredu ihriska a z pravej strany trafil opačný roh brány domácich – 0

ROZHODCOVIA Všetky zápasy na turnaji viedli rozhodcovia Karol Faďoš zo Selenče, Srđan Vučković a Stefan Nikolić, obaja z Báča. Víťazom turnaja je báčska Tvrđava, druhý je domáci Kriváň, tretia TJ Prameň a posledný B. hajduk. Kuriozitou je, že mužstvo z B. N. Sela neprehralo ani jeden zápas v regulárnom čase. Posledné miesto sa mu ušlo pre nepresné kopanie jedenástok. : 2. Domáci sa ani vtedy nevzdávali a Krížov v 77. min. efektne hlavou prekonal náhradníka v bráne Tvrđavy. Tento gól rozvíril prach na ihrisku, takže rozhodca Faďoš pre nešportové správanie sa do šatne musel poslať jedného hráča Tvrđavy. Domáci sa všetkými silami pokúšali vyrovnať, no nepodarilo sa im to. Tak aj druhýkrát za sebou pohár poputoval do Báča. Michal Poliak Juraj Pucovský

ŠPORT

Mužstvo pivnickej Slávie od jesene bude znova hrať v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvá trieda

PO SKONČENÍ SÚŤAŽE V NOVOSADSKEJ OBLASTNEJ LIGE

nemali ani priazeň niektorých rozhodcov, ktorí veľmi nadŕžali ich súperom, tak doma ako aj za chotárom. Slabé výsledky futbalistov na ihrisku sa nepriaznivo odzrkadlili aj na návštevnosť zápasov, takže sa počet divákov neustále zmenšoval. Posledný súboj Slávie v Pivnici s majstrom ligy Srbobranom sledovalo sotva 60 divákov. No vo futbale to už tak býva. Pred rokom sa Pivničania radovali z postupu a tentoraz sú nespokojní, že si ich miláčikovia nezachovali status člena ligy, v ktorej sledovali kvalitné mužstvá. Členovia oblastnej ligy musia viac trénovať, lebo je to základ úspechu, no pivnickí hráči tentoraz neboli na to pripravení. Nazdávame sa, že sa futbal v Pivnici bude aj ďalej hrať!

Dve menovkyne vypadli práve skončených majstrovstvách Novosadskej oblastnej ligy v sezóne 2011/2012 mužstvo pivnickej Slávie sa najviac nachádzalo v dolnej časti tabuľky a na konci ako posledné vypadlo do Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvá trieda. Aj keď vedenie FK Slávia urobilo všetko, čo mohlo, aby vytvorilo čím lepšie podmienky pre prácu a tréningy, dobré výsledky na trávniku vystali. Najviac preto, že jednotliví hráči nechodili na tréningy, náhradníkov nebolo, nuž sa lepšie výsledky vari ani nemohli čakať. Okrem toho ani najcitlivejšie miesto brankára v mužstve Slávie nebolo najlepšie doriešené. Keď výborný brankár Plavšić pred rokom opustil mužstvo, v bráne ho nahradil Drobnjak. Tento Savinoselčan bol v jeseň najslabším jednotlivcom, lebo takmer na každom zápase inkasoval dosť lacné góly. A Pivničania náhradníka nemali! Na jar ako posila prišiel Vladimir Tankosić z Báčskej Palanky, ktorý stál pred bránkovou čiarou šesťkrát, a potom sa v Pivnici viac neobjavil!? Vystriedal ho hráč Michal Marek, ktorý sa veľmi dobre vynašiel v novej role. Napokon si medzi žrde zastal veterán Vladimír Čobrda, ktorý pomohol, koľko mohol.

Ján Šuster

NEGATÍVNA BILANCIA Na jar 2012 Slávia zohrala 14 majstrovských zápasov, dva vyhrala a dvanásť prehrala. Útočníci dali 9 a zadáci inkasovali 50 gólov. Rozhodcovia hráčom Slávie ukázali 25 žltých a 3 červené karty. Po jednej červenej karte dostali aj dvaja brankári V. Tankosić a Marek. Všetky jarné zápasy zohral iba kapitán Kotiv, P. Tankosić a Milić hrali trinásťkrát. Nasledujú: R. Cimbaljević a Žigmund (12), Milec, Kirti a Vukašinović (11), Đ. Cimbaljević (10), Santrač a Séč (9), Davidović (8), Fábry a Baláž (7), V. Tankosić (6), Pintír a Marek (5), Čobrda (3), Babić, Novak a Rajčan (2) a raz na trávnik vybehli Záskalický, Čelovský a Nišić. Trénermi boli Michal Koruniak a Đuka Keravica, s prácou ktorých sú v klube spokojní. Preto, že sa jednotlivé kolá hrali v stredu, v Slávii sa vyskytol veľký problém, lebo ťažko

zoskupovala jedenástku pre pracovné a školské povinnosti jednotlivých hráčov. Pivničania ŠPANIELI POHÁR NEDALI. Stalo sa tak, ako mnohí futbaloví znalci predvídali. Futbalisti Španielska obhájili titul majstra Európy, keď v nedeľu večer v ukrajinskom Kyjeve rozdrvili Taliansko 4 : 0 (2 : 0). Góly vsietili Silva v 14. min., Alba v 41., Torres v 84. a Mata v 88. min. Tak sa Španieli stali prvým národným tímom v dejinách futbalu, ktorý vyhral tri veľké turnaje za sebou. La Furia Roja bola najlepšia na EURO 2008 a zverenci trénera Vincente del Bosqueho (na snímke Agentúry Sita) majú aj svetový titul z roku 2010. J. P.

7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRIHLÁSTE SA NA MATIČNÝ TURNAJ

Príďte do Lalite! B

líži sa tradičný futbalový turnaj v malom futbale o putovný pohár Jeho Excelencie, veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade, ktorý zohrajú v rámci Slovenských národných slávnosti 2012. Organizátorom aj tohtoročného turnaja je Športová komisia Matice slovenskej v Srbsku v spolupráci s MOMS Laliť. Turnaj sa uskutoční v sobotu 21. júla 2012 o 10.00 hodine na ihrisku FK Panónia, Ul. Petra Drapšina b. č.

Každé mužstvo je povinné zaplatiť poplatok v sume 2 500,00 dinárov na účet MOMS Laliť číslo: 335-368832-41. Mužstvo tvoria desiati dospelí hráči a vedúci. Prihlášky na turnaj môžete doručiť najneskôr do 15. júla 2012 písomne alebo telefonicky na niektorú z nasledujúcich adries: – Jano Zorňan, predseda MOMS Laliť, Ul. Janka Čmelíka 68, 25 234 Laliť, tel.: 060/13-000-86, – Janko Benka, Ul. Maršala Tita 11, 25 234 Laliť, tel.: 069/646-104, – Pavel Turan, predseda Športovej komisie MSS, tel.: 064/35-26-206, – Ústredie MSS, tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net Predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Dve Jednoty a Binguľa rozčarovali N edávno sa skončila majstrovská sezóna 2011/2012 v Obecnej lige Šíd, v ktorej súťažia tri kluby z prostredí, kde žijú aj Slováci. Sú to dve Jednoty, šídska a ľubská, ako aj OFK Binguľa. Minulú súťaž začalo pätnásť mužstiev, ale po treťom kole Bratstvo zo Sotu vystúpilo z ligy pre finančné problémy. Majstrom sa celkom zaslúžene stal Napredak z Vašice, ktorý od novej sezóny bude hrať v Druhej sriemskej lige. Tri mužstvá zo slovenských prostredí úplne rozčarovali svojich fanúšikov, ale aj športových pracovníkov v Srieme, ktorí práve od dvoch menovkýň očakávali oveľa viac. Šídska

Od mužstva šídskej Jednoty fanúšikovia a futbaloví odborníci v minulej sezóne očakávali omnoho viacej Jednota obsadila šieste miesto a ľubská Jednota zakotvila ešte o stupienok nižšie. Najväčším nepríjemným pre-

kvapením sú predsa Binguľčania, ktorí vo finiši hrali veľmi slabo a dovolili si prehrať aj dvojciferným výsledkom.

MIMORIADNE VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE FK MLADOSŤ V PETROVCI

Demisia predsedu Ondreja Hansmana V

nedeľu 1. júla 2012 v petrovskej niho, Jána Hansmana, Rastislava Den- roku šlo aj o záväzky v súvislosti s preVrbare na výzvu predsedu FK Mla- ďúra... Poďakúvam sa aj Obci Báčsky Pe- registráciou klubu v súlade s novým Zádosť Ondreja Hansmana usporiadali trovec, bez ktorej by sme sa nemohli do- konom o športe. Okrem toho bol veľký mimoriadne volebné stať do takejto silnej súťaže, tiež Miest- problém Zhromaždenie FK Mladosť. Hlavným nemu spoločenstvu v Petrovci. Chcem vybaviť povolenie na používanie šatrokovacím bodom bolo ní, ktoré sú od ihriska zdôvodnenie demisie dovzdialené 150 meterajšieho predsedu klutrov...“ bu, voľba nového vedeZ prítomných 27 členia a vytýčenie cieľov nov osemnásti aklapráce do budúcna. Pred máciou schválili demizačiatkom práce prítomsiu Ondreja Hansmana. ní minútkou ticha vzdali Prítomní, aj napriek úctu niekdajším futbatomu, že sa v uplynulistom, členom vedenia a lom období hlavne fanúšikom Mladosti, ktodobre robilo, že v silnej rí zosnuli v minulom obVojvodinskej lige – zádobí. padnej skupine MlaSvoju demisiu Ondrej Z májového zápasu Mladosť – Tatra 1 : 1 vo Vrbare. Zo zhro- dosť obsadila šieste Hansman potvrdil preja- maždenia odkázali, že by v petrovskom mužstve mali v bu- miesto, zazlievajú dovom, ktorého akceptuje- dúcnosti hrať najviac piati cezpoľní hráči. (Foto: P. Pálik) terajšiemu predsedovi, me takto:„Mal som veľkú že nemal spolupravôľu pracovať a vložiť do klubu i svoju povedať, že sa cítim psychicky vyčer- covníkov v Správnej rade (mnohí sa ani energiu, svoje peniaze... Nebanujem, že paný, lebo takáto práca si vyžadovala ce- tentoraz nezjavili vo Vrbare), ba dosom to tak urobil... lého človeka. Málo ľudí sa zapájalo do konca činnosť mnohých bola prifarbeVšetkým, s ktorými som spolupra- práce klubu, neraz som musel sám ko- ná aj ich politickými ambíciami. coval, ďakujem. Predovšetkým tu my- siť a zalievať trávu, zadovažovať hygiePokus o voľbu nového predsedu kluslím na Sinišu Stanivuka, Miroslava Čá- nický materiál pre potreby klubu. Toho bu sa nevydaril, lebo navrhnutí kandi7. 7. 2012

27 /4498/

Šíďania, Ľubania a Binguľčania na minulú sezónu musia čím skôr zabudnúť a pripraviť sa na novú súťaž, aby sa v nej predstavili v krajšom svetle. St. Stupavský

HLAS ĽUDU

dáti odmietli prijať túto funkciu. Diskutovalo sa aj o tom, čo treba robiť v nastávajúcom období. Navrhli nadviazať kontakt s domácimi hráčmi, ktorí v minulej sezóne nastupovali v iných kluboch. Taktiež treba urobiť redukciu účasti v mužstve cezpoľných hráčov, najviac na piatich. Pravda, mali by to byť hráči, ktorí by svojou kvalitou prevyšovali domáce kádre. Boľavým problémom je aj odchod niektorých hráčov na Slovensko. Toho času sa tam chystajú Jakuš, Stracinský a J. Tatliak, kým sú tam už M. Tatliak, Širka, Stojimirović a Medveď. Hovorilo sa aj o financiách. Okrem cestovných trov pre cezpoľných hráčov nemalé sú výdavky i pre výplatu rozhodcov a delegátov. Treba tiež povedať, že petrovský klub má až päť súťažiacich kategórií hráčov. Z pohľadu štatistickofinančných údajov dochádzame ku konštatácii, že pre nastávajúcu jesennú časť súťaže klub potrebuje 1 500 000 dinárov. V uplynulom období Obec Báčsky Petrovec poskytla 1 120 000 dinárov a Miestne spoločenstvo Petrovec 260 000 dinárov. Veľmi málo sa utŕžilo z predaných vstupeniek, keďže na zápasy chodilo len takých 90 – 100 platiacich fanúšikov. Samuel Medveď

ŠPORT CYKLOTÚRA TK TVRDOŠÍN VOJVODINA 2012

Navštevujú kamarátov a získavajú nových T

rinásť odvážnych a vytrvalých cyklistov, členov Turistického klubu Tvrdošín zo Slovenska majú za sebou už druhú cyklotúru okolo Vojvodiny. Prvýkrát na našich cestách jazdili pred dvoma rokmi. No vtedy im silné dažde a chladné počasie koncom mája a začiatkom júna prekazili plány, takže symbolicky povedané uviazli v Bielom Blate, museli prerušiť plány a predčasne sa vrátiť domov na Slovensko. Tentoraz však počas ich pobytu od 22. do 29. júna sa začínali tropické horúčavy u nás, ale naši priatelia sa nevzdávali. Cyklotúra Vojvodina 2012 sa začala príchodom jazdcov na dvojkolesových tátošoch do Kulpína. Po strávenej noci 23. júna cyklisti vyrazili na cestu cez Petrovec, Hložany, Čelarevo do Báčskej Palanky, odkiaľ cez most

Cyklisti z Tvrdošína počas vjazdu do Lalite

prešli za Dunaj. Nevchádzali do Iloka, ale pokračovali na návštevu sriemskych dedín Ľuba, Binguľa a Erdevík, kde aj prenocovali vo vinohrade Juraja Kubečku. Ďalej ich cesta viedla do Boľoviec, odkiaľ stúpajúc na pedále svojich

HISTORICKÝ VOLEJBALOVÝ DEŇ V KOVAČICI

Hrúza detí schuti v sieti sem volebalových ihrísk, z Azotara Pančevo. Sám hrával vočoho sedem vo dvore ZŠ Mla- lejbal najprv v Omoljici, potom v dých pokolení a jedno v telový- Pančeve. V sídle južného Banátu chovnej sieni. Desiatka volejbalo- má na niektorých tamojších škových lôpt, päťdesiatka rodičov a fa- lách Volejbalovú školu Odbojka núšikov, takmer dve stovky volej- 013. Takmer pol roka hru podania, balistov. Tak vyzeralo športové piatkové poobedie pek(el)ného dňa 22. júna 2012. Hlavným vinníkom podujatia a vštepovania lásky k tomuto športu školákom z Obce Kovačica je Pančevčan Ivan Krgović. Ako pomocný tréner juniorov a kadetov Iránu má Tréner Ivan Krgović (tretí z ľavej strany) a ďalší Krgović dva sve- promotéri Volejbalového dňa v Kovačici získali tové vicešampi- dokopy veľa cenných kovov ónske tituly. V zahraničí sa presadil ako odborník aj nahrávok, blokovania a smečovav Saudskej Arábii a Rusku, spolu s nia zaúča na školách v Crepaji, Jovicom Cvetkovićom, Zoranom Padine a Kovačici. Dokopy má 180 Gajićom, Branislavom Jovanovim. mladých športovcov od prvej trieDoma trénoval volejbalistov Bor- dy základnej až po záverečný ročca Starčevo a volejbalistky Dinama ník gymnázia.

bicyklov vjazdili do hlavného mesta našej krajiny. Z Belehradu sa pod velením jediného Čecha vo výprave Hyneka Miczka vrátili do Starej Pazovy, nedali si ujsť ani návšteve Slankamenských Vinohradov a

okolitých dedín. Po dvoch dňoch hlavnou traťou cez Nový Sad prijazdili do Kysáča, kde ich srdečne vítali v Loveckom dome. Na druhý deň časť výpravy svojimi bicyklami premerali cestu z Kysáča do Lalite, aby navštívili svojich kamarátov, s ktorými sa vlastne prvýkrát stretli 6. septembra 2009. Vtedy aj vlastne trasovali cestu pre prvú cyklotúru, po ktorej nasledovala táto druhá, o dva roky možno tretia... A ktovie pokiaľ to tak bude? Pri návrate z Lalite sa tvrdošínski cyklisti krátko zastavili v Pivnici. Aj poslednú noc u nás si odpočinuli v Kulpíne a 29. júna, na Petra a Pavla, sa vrátili domov. Celkové dojmy niektorých účastníkov tohtoročnej cyklotúry Vojvodina 2012 zverejníme neskoršie. J. Pucovský

„Srbské volejbalové reprezentácie účinkovali vlani na dvadsiatich úradných šampionátoch, získali pätnásť cenných kovov – desať zlatých, jednu striebornú a štyri bronzové medaily. Prečo nepovedať, že možno práve z tohto množstva školákov si dakto o niekoľko rokov oblečie reprezentačný dres a bude stáť na stupienku víťazov majstrovstiev, olympiád, svetových a európskych líg,“ konštatuje kouč Krgović. Promotérmi Volejbalového dňa v Kovačici boli okrem cvičiteľa i kondičný tréner Branislav Jovanov a hráči Bojan Poznić a Vladimir Knežević. „Pri tejto príležitosti sa chcem poďakovať profe- Súboj pri sieti o každú loptu sorom telesnej výchovy, riaditeľom škôl, rodičom, hrá- ratolestiam. Spoločne odkázali čom, Obci Kovačica... Slovom, volejbalistkám a volejbalistom bez množstva podobných pod- Srbska – „Držíme vám palce na porovateľov by sme iba za polrok olympiáde v Londýne!“ V Kovačici pred viac ako rokom nemali takmer dvesto nádejných v areáli ŠRS Slávia pribudlo ihrisvolejbalistov.“ Základnom Volejbalového dňa ko na plážový volejbal. Už tohto v Kovačici bolo heslo Všetci hra- leta tam nebude núdza o nahrájú, žiaden nevyhral, nikto nie je vačov, blokérov a smečiarov. porazený. Na záver si zahrali reJán Špringeľ vuálny zápas rodičia proti svojim 7. 7. 2012

27 /4498/

HLAS ĽUDU

Damir Senčar: Trofej Snehovej kráľovnej

ŠPORTOVÉ FOTOGRAFIE ROKA

Večné okamihy fotografoch sa hovorí, že majú aj tretie oko: to, ktorým cez hľadáčik foťáka vnímajú svet. Na nedávnej výstave najvydarenejších záberov súťaže o fotografiu roka agentúry Beta, prebiehajúcej v belehradskej galérii New Moment, bolo momentiek rôznych: s námetmi politickými, slávnostnými, sociálnymi... Predsa však žiadne zo zastavených okamihov neobsahovali tú tenziu, akú mali fotografie športové: ako autentické a tvo-

Dragan Karadarević: Kolo

Igor Šaban: Medveščak 2

rivé umelecké výtvory. Lebo tempo zápasov a iných dianí na športoviskách je akosi prírodne zladené s možnosťami častí sekundy, z ktorých fotoreportér volí tú naj. Chvíle zachytávania rozhodujúcich okamihov a nevšedných momentov okom objektívu sú inšpirujúce nielen ako svedectvo minulého a uplynulého, ale aj ako ukážka, že každé bežné zároveň nesie v sebe i to nevšedné. Ak nie inak, badať to z výrazu tvárí akté- Aleksandar Đorović: Vodný účes rov a účastníkov, z dynamiky deja, z hry svetla a tieňa, z kompozície, z tvorivej hy večné a nadčasové. Jasným potvrdením toho sú i najlepšie športové fotografie uplyenergie svedka. Každý reportér má vlastné nulého roka, ktoré priniesla súťaž agentúry chápanie času a jeho dočas- Beta. Dá sa v nich ozaj kochať. Text a zábery: Oto Filip nosti, ktoré zostáva večnou záhadou našej existencie. Dobre je ale, keď aj všednosť dní spestria chvíle úprimnej športovej radosti zo zápasov, na ktorých nie vždy môžeme alebo musíme byť priamo na tvári miesta. Veď stačí aj sprostredkované spoznanie a poznanie. Ako posolstvo, že je šport súťaž, ale i solidarita, dráma, ako i krása, inšpirácia, ako i priateľstvo. A práve preto sú tie jeho okamiSanjin Strukić: Pod vodou

Petr Stojanovski: Prepáč zas

Emil Vaš: Dámske preteky