Hlas 27 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 27 /4550/

Medzinárodný deň Dunaja bol 29. júna

6. 7. 2013

Oslávili Deň Selenče

Medziregionálna konferencia v Novom Sade

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hl.rs

V rámci selenčských osláv prvým futbalovým zápasom žiakov v novej športovej hale tento objekt bol daný Selenčanom na používanie. J. Berédi-Ďuky

Pri príležitosti Karnevalu kvetov 26. júna v Múzeu v Belej Crkve vystavila kovačická Galéria insitného umenia tridsať diel z fondu obrazárne. J. Špringeľ

V nedeľu 30. júna v Slovenskom národnom dome v Dobanovciach bola prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorú vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. A. Lešťanová

Hložiansky KOS Jednota uplynulú nedeľu usporiadal tradičný výročný program. V príjemnom ambiente amfiteátra aj najmladší hložianski folkloristi (na snímke) zožali potlesk početného obecenstva. J. Bartoš

Na humanitárnom podujatí 16. medzinárodných majstrovstvách Slovenska vo varení a jedení bryndzových halušiek 22. júna v Liptovskom Mikuláši zúčastnili sa aj družstvá vojvodinských Slovákov. J. Špringeľ

V Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci 25. júna bola vernisáž akvarelov Vladimira Stepanova z Ravneho Sela, ktorý sa obrazom zavďačil vedeniu galérie za usporiadanie výstavy. J. Čiep

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Otvorenie rokovaní ako veľká šanca N

iet miesta sklamaniu. S dátumom alebo bez neho, Srbsko v júni 2013 dosiahlo veľký úspech na ceste do Európskej únie. Predovšetkým preto, že sa štát konečne pohol z mŕtveho bodu chaotického hľadania vlastnej identity, rozhodnutý skoncovať s nezmyselnou zanovitosťou, nerozhodnosťou a neúčinnosťou. Podľa rozhodnutia lídrov Európskej únie rokovania o vstupe so Srbskom sa majú začať najneskoršie v januári budúceho roku, k čomu prispelo predovšetkým podpísanie bruselskej dohody o normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny. Prečo práve január? Pretože do januára treba vážne popracovať na implementácii dohodnutého, aby sa slová z papiera dostali do skutočnosti a normálne vzťahy do života. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso toto rozhodnutie nazval historickým, zvlášť s ohľadom na fakt, že nie tak dávno v tejto časti Európy zúrila jedna z najbrutálnejších vojen v novších dejinách. Na rozhodnutie Európskej komisie o otvorení prístupných rokovaní so Srbskom prišli početné reagovania, tak z domova, ako aj zo sveta. Prevažná väčšina bola pozitívna, avšak nechýbali ani negatívne. Tak napríklad DSS na znak nesúhlasu s pokrokom krajiny, za dobro ktorej sa akože zasadzuje, v Belehrade zorganizovala menšie protestné zhromaždenie. Okrem práce na uvedení do života bruselskej dohody, ktorá sústavne prebieha už od apríla, Srbsko sa v nasledujúcom období má zamerať na dodržanie presne stanovenej procedúry Európskej únie. Prvým krokom po získaní dátumu otvorenia prístupných rokovaní je uskutočnenie medzivládnej konferencie za účasti predstaviteľov vlád členských krajín EÚ, Európskej komisie a kandidátskeho štátu. Nasleduje rok trvajúca fáza analytického prehľadu a posudzovania zladenosti zákonodarstva kandidátskeho štátu s právnym systémom únie. Táto fáza je známa pod názvom screening, pričom sa ozajstné rokovania začínajú len po ukončení screeningu. Treba poznamenať, že pôvodná prax v rokovaniach nakladala postupovať od ľahšieho k ťaž-

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

27 /4550/

Úroda pšenice hojná, a cena...? zimné obilniny na banátskych poliach úplne dozreli a poľnohospodári už netrpezlivo čakali, kedy počasie dovolí zber tohtoročnej úrody. Začiatkom týždňa sa žatva naplno rozbehla. Prvý odkos urobil aj hajdušický poľnohospodár Milko Vŕba, ktorý sa so synmi Andrejom (na snímke) a Igorom teší hojnej úrode – viac ako 7 ton z hektára. Avizovaná cena základnej obilniny spod 20 din/kg je však nižšia od očakávaných, takže dúfajú, že hojná úroda aspoň sčasti amortizuje rozdiel medzi očakávanou a dosiahnutou cenou, a tým vynahradí úsilie a prinesie aj určitý zisk. V. Hudec

Toto vydanie je auditované

6. 7. 2013

šiemu, no od tejto praxe sa odstúpilo už v prípade Čiernej Hory. Opačný postup od ťažšieho k ľahšiemu bude teda platiť aj pre Srbsko, ako aj pre všetky budúce kandidátske štáty. To znamená, že sa ako prvé majú otvoriť kapitoly 23 a 24, ktoré sa vzťahujú na súdnictvo a základné práva, respektíve spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť. Prípravy na otvorenie rokovaní Srbsko podniká vo chvíli, keď jeho západný sused Chorvátsko nadobudlo status člena EÚ. Prístupné rokovania Chorvátska trvali inak sedem rokov a v nich sa zúčastnilo 1 856 ľudí. Medzi početnými hosťami na slávnosti z príležitosti vstupu do únie 1. júla v Záhrebe sa zúčastnili aj prezident Nikolić a premiér Dačić. Bol to teda veľký deň. A nielen pre Chorvátsko. Ako premiér Ivica Dačić vyhlásil, v najbližšom období treba formovať rokovacie tímy pre každú z 35 oblastí a, samozrejme, určiť vedúceho hlavného rokovacieho tímu. Dačić v tejto súvislosti dodal, že na týchto prácach bude potrebné angažovať možno aj niekoľko tisíc ľudí a zdôraznil, že tu niet miesta pre medzistranícke súperenie. „Ako sa vyrokuje, tak potom aj bude,“ povedal Dačić a pripomenul, že rokovacie tímy sa majú zaoberať aj tými najmenšími detailmi, pretože ide o budúcnosť Srbska v Európe. Ako príklad uviedol, že Poľsko dôraz dalo na poľnohospodárstvo, škandinávske krajiny na rybolov, Taliansko na spôsob pečenia pizze, kým pre Francúzsko bola veľmi podstatná výroba plesnivého syra. Pre Srbsko bude podstatná otázka, či sa a akým spôsobom majú piecť prasce a jahňatá a k tomu páliť pálenka. „Keď sa proces začne, musíte vedieť, ktoré sú vaše záujmy. Nieže sa zajtra stane, že nevieme, čo chceme,“ zdôraznil Dačić. Keď sa všetko sčíta a odčíta, nikto nemusí byť sklamaný. Dátum nikdy nie je rozhodujúci, hoci je významný. Najpodstatnejšie sú a budú výsledky našich snáh – do januára a zvlášť po januári – v budovaní demokratickej spoločnosti zariadenej a fungujúcej v súlade s európskymi štandardmi. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

FÓKUS 29. JÚNA BOL MEDZINÁRODNÝ DEŇ DUNAJA

Naša spoločná zodpovednosť K

rásny a nevyspytateľný, vrtošivý a nebezpečný, rozmanitý a jedinečný... Hoci nám v tomto roku spôsobil povodne a mnohé problémy, na Dunaj sa hnevať nemožno. Skôr sa nám to treba na seba samých a všetko, čo páchame prírode a klíme, ktoré nás živia. Na budúci rok uplynú dve desaťročia od 29. júna 1994, keď v Pohľad na Dunaj pri Novom Sade bulharskej Sofii Do osláv dňa druhej (po Volge) najdlhšej riebol podpísaný Dohovor o spolupráci a ochrane pri trvalom využívaní Dunaja. Práve tento ky na európskom kontinente sa odvtedy každátum je preto pred desaťročím vyhlásený za doročne zapájajú milióny ľudí v štrnástich štátoch. Usporadúvajú početné akcie s cieľom Medzinárodný deň Dunaja.

upriamiť pozornosť verejnosti na problémy súvisiace s povodím Dunaja, tohto významného zdroja vody pre priemysel a poľnohospodárstvo, dopravu a výrobu elektrickej energie. Všetky akcie každý rok majú spravidla inakšie motto. To tohtoročné znelo Buďte aktívni a kreatívni pre malé jesetery! Ako aj mnohé iné drahokamy prírody, aj rieka, ktorú rakúsky skladateľ Johann Strauss zvečnil chýrnym valčíkom Na krásnom modrom Dunaji a ktorej delta je na zozname Svetového prírodného dedičstva UNESCO, s dĺžkou toku 2 857 kilometrov, zápasí o zachovanie vlastnej rozmanitosti. Práve preto sa do nej, v mnohých mestách v rámci príležitostných podujatí, ktoré mnohí pomenovali najväčší riečny festival na svete, vypúšťali malé jesetery. Lebo ich načim chrániť. Ako načim chrániť a zachovať aj vzácne vodné zdroje, čo je spoločnou zodpovednosťou všetkých, ktorí sa delia o povodie Dunaja. Lebo je táto rieka nielen hlavnou vodnou ulicou Európy, ale je súbežne i priestorom pre život, aj hospodárskym a turistickým potenciálom, aj jedinečnou oblasťou, ktorú si skutočne treba vážiť: všetky dni za nami, taktiež i tie pred nami. O. Filip

SRBSKO-SLOVENSKÉ HOSPODÁRSKE VZŤAHY (1)

Ďalšie kapitoly –T

ieto medzivládne stretnutia majú zmysel. A protokol, ktorý sme podpísali, obsahuje nové výzvy, nové stretnutia, veľmi dobre rozpracovanú kategóriu menom energetika a poľnohospodárstvo a, samozrejme, obchodné vzťahy, – uvedené slová ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ing. Tomáša Malatinského, vyslovené v polovici júna v Belehrade, ako aj podobné znejúce slová hostiteľky, našej ministerky energetiky Zorany Mihajlovićovej, zrejme treba brať ako svedectvo vážneho zámeru oboch strán posúvať, alebo aj vysúvať oblasť ekonomickej spolupráce do prvého plánu bilaterálnych vzťahov Belehradu a Bratislavy. Práve to je podnet vrhnúť trochu dôkladnejší pohľad na niektoré jej doterajšie výsledky, smery, trendy a aspekty so zvláštnym dôrazom na ustanovenia a náplň Protokolu z 5. zasadnutia Zmiešanej komisie medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou pre hospodársku spoluprácu. Jedna zo základných súčasných konštatácií o dvojstranných

hospodárskych vzťahoch Srbska a Slovenska je, že hľadať možnosti ďalšieho rozvoja ich spolupráce možno v celom rade oblastí: energetike, ekológii, doprave, turizme, poľnohospodárstve. Slovensko dnes patrí medzi dvadsať najvýznamnejších krajín keď ide o hodnotu priamych zahraničných investícií v Srbsku: za posledných osem rokov ich prílev dosiahol sumu 129 mi- Z podpísania protokolu liónov eur. Podľa údajov Ministerstva hospodárstva SR, hod- tretinu v porovnaní s rovnakým nota vzájomnej obchodnej, ináč obdobím vlani. Je to v duchu programových ciecelé roky pomerne nevyrovnanej, výmeny dvoch krajín bola v roku ľov ich ekonomík, ktorým dominu2010 nad 492 miliónov eur, pred- je zameranie na podporu hospovlani 428, vlani 423 miliónov eur. dárskeho rastu a na rozvoj investičV roku 2010 napríklad hodnota nej a obchodnej spolupráce. Prednášho vývozu bola 124 a dovozu nostne sa to vzťahuje na úseky ener368 miliónov eur, v ďalšom roku getiky, informačných technológií, ten pomer bol 127 k 301, vlani 157 infraštruktúry, stavebníctva, autok 296 miliónov eur. Na júnových mobilového priemyslu, ochrany žisnemovaniach zmiešanej komisie votného prostredia, poľnohospodvoch priateľských štátov bol oso- dárstva. Samozrejme, i tieto úseky bitne kladne zhodnotený fakt, že možno ďalej rozčleniť na viaceré ich tovarová výmena už v januá- podúseky. Často skloňovaná enerri a vo februári 2013 stúpla až o getika tak zahŕňa nielen výstavbu

plynovodov, ale aj stavanie, rekonštrukciu a modernizáciu tepelných elektrární a teplární, rekonštrukciu a modernizáciu prenosovej a distribučnej elektrickej siete, dodávku technologických zariadení pre ťažbu nerastných surovín, dodávky solárnych kolektorov, prípadne iných zariadení na širšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie… Nové a širšie priestory a možnosti poskytuje teda každé z uvedených priemyselných odvetví. (V budúcom čísle: Oblasti spoločného záujmu) O. F.

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

FÓKUS NA 19. SCHÔDZI ZHROMAŽDENIA VOJVODINY

Hlasovali za nové zadlženie pokrajiny plynulú stredu poslanci v Zhroho zdravotníctva, a namaždení Autonómnej pokrapokon vyrukovala aj s jiny Vojvodiny schválili rozhodnumenami pracovnej skutie, ktorým poverili vojvodinskú piny, ktorá „odfotogravládu emisiou dlhopisov v hodnote fovala“ potreby budúcej 18 miliónov a 350 000 eur. Nové zaustanovizne v Sriemskej dlženie pokrajiny umožní dokonKamenici. Do diskusie sa čenie zdravotníckej ustanovizne zapojil i predseda ZAPV Kamenica 2, ktorej výstavba sa zaIstván Pásztor. Povšimol čala roku 2008 a doteraz sú ukonsi, že existuje okatá súčené stavebné práce. Zároveň vislosť medzi „zaoberaschválili rozhodnutie o opravnom ním sa politikou a obrozpočte Vojvodiny na rok 2013. sahmi zdravotníckej Namiesto pôvodne avizovaných 6 ustanovizne v Sriemskej bodov na rokovacom programe Kamenici“, a podčiarkol, sa, po jeho doplnení, ocitlo až 23 že „taký model nemožno bodov. používať na riešenie naV úvodnom výklade k prvému hromadených strategicbodu rokovacieho programu po- Záber z 19. zasadnutia Zhromaždenia Vojvodiny kých problémov“. trebu po zadlžení ozrejmil člen Ostrá polemika sa krajinskej vláde, že aj v uply- viedla aj v súvislosti s návrhom na opravný vojpokrajinskej vlády a ponulom období siahla po emi- vodinský rozpočet. Po ňom bolo nutné siahkrajinský tajomník pre fisii cenných papierov a ne- nuť, ako povedal predseda vlády Vojvodiny Bonancie Zoran Radoman. presvedčila, že sa v tomto kon- jan Pajtić, predovšetkým preto, že „pokrajinPrízvukoval, že aktuálne texte správa zodpovedne, pri- ský rozpočet je organicky napojený na repuzadlženie bude vhod a čom spomenul i známe prípa- blikový“, čiže, dodal, v dôsledku zníženia saposlúži k dobru všetkým dy korupcie v pokrajinských dzieb príjmov z republikového rozpočtu o 3,5 občanom Vojvodiny a zdravotníckych ustanoviz- miliardy dinárov. Opravný rozpočet opodpoznamenal, že pokrajiniach. na na tento krok dostala statnil Zoran Radoman a opoziční poslanci naNenad Borović (DS) doka- vrhovateľovi zazlievali predovšetkým skuzelenú od Správy pre vezoval, že z právneho hľadiska točnosť, že nemali času doň nahliadnuť. Jovan rejný dlh, ako i Ministerrozhodnutie o emisii dlhopisov Lazarov (SNS) sa domnieval, že „vláda Vojvostva financií. Podčiarkol, má opodstatnenie v Zákone o diny sa dopustila násilia“ a spýtal sa, prečo sa že plán predpokladá vyzdravotníctve a „dlhodobý úži- pokrajina tak náhli prijať opravný rozpočet, keď bavenie troch inštitútov tok z dokončenia Kamenice 2 ten dovtedy neschválila ani republika. Hlasmi v Sriemskej Kamenici: Inprevýši projektované výlohy“. poslaneckej väčšiny opravný rozpočet bol štitút pre srdcové ocho- Zoran Radoman Vesna Kopitovićová povedala, schválený vo chvíli, keď vznikal tento prísperenia dostane 467 miliónov dinárov, pre onkológiu 870 a pre pľúcne že Ministerstvo zdravotníctva vlani nepo- vok a pritláčal nás termín uzávierky novín. ochorenia 760 miliónov din. Aj pokrajinská ta- skytlo jediný dinár pre potreby vojvodinskéJ. Bartoš jomníčka pre zdravotníctvo Vesna Kopitovićová zdôraznila, že ide o jeden z najväčších kaOBEC KOVAČICA ZÍSKALA CERpitálnych projektov týkajúci sa nielen NovéTIFIKÁT NALED. V pondelok 1. júla v ho Sadu, lež všetkých občanov Vojvodiny, ktoDome Národného zhromaždenia v rý „umožní zdravotnícku ochranu na najvyšBelehrade Národná aliancia pre lošej úrovni“. kálny ekonomický rozvoj (NALED) a MiPoslanci z radov opozičných strán a zhronisterstvo financií a hospodárstva maždení radom dávali najavo, že nebudú Srbska slávnostne udelili certifikáty hlasovať za zadlženie, poukazujúc na skumestám a obciam, ktoré v uplynulom točnosť, že celý rad sekundárnych a terciárnych období splnili štandardy výhodného zdravotníckych ustanovizní v Pančeve, Zrepracovného prostredia. Uznanie, ktoňanine, Vršci, Subotici a v iných vojvodinských ré získali Kragujevac, Kula, Loznica, mestách sú vo veľmi povážlivom stave. V tejNova Varoš, Odžaci, Sombor ,Vršac a to súvislosti Pavle Budakov (SPS) podotkol, že Obec Kovačica, slávnostne odovzda„treba hovoriť o prioritách“ a navrhol „ešte raz la podpredsedníčka vlády Suzana prerokovať zdravotnícku stratégiu vo VojvoGrubješićová za prítomnosti predsedu dine“. Igor Mirović (SNS) okrem iného zazlieSprávnej rady NALED Vladana Atanaval predkladateľom návrhu na zadlženie, že sijevića. V mene Obce Kovačica na slávnostnom udelení certifikátov sa zúčastnili: náčelníčka pracovná skupina, ktorá vzhliadla potreby Oddelenia pre hospodárstvo, malé hospodárstvo a rozvoj Mária Benková-Hriešiková a predstrediska Kamenica 2, nepodala správu, resseda obce Miroslav Krišan (na snímke), ktorý uznanie aj prebral. pektíve, že opozičníci nemali príležitosť do nej A. Chalupová nahliadnuť. Milenko Jovanov (DSS) spočítal po-

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

FÓKUS MEDZIREGIONÁLNA KONFERENCIA V NOVOM SADE

Podpora štyroch regiónov láda AP Vojvodiny bola orMario Melacini, minister ganizátorkou dvojdňovej priemyslu, výskumu a inomedziregionálnej konferencie vácií talianskeho regiónu Štyri hybné sily v rámci Stratégie Lombardia povedal, že sa v Európskej únie pre dunajský rámci konferencie zúčastní región. V priebehu dvoch dní 1. aj sedem spoločností z Lom– 2. júla v Novom Sade pobud- bardie, ktoré budú mať li predstavitelia štyroch premyslene rozvitých európskych rePredstavitelia regiónov Talianska, Španielska giónov – Badena Nemecka (sprava) Wü r t t e m b e r g (Nemecko), Kapravenosť podporiť lupráce. Na základe záverečtalánsko (Šparegióny západného nej deklarácie Štyri hybné sily nielsko), LomBalkánu v priblížení k vyjadrujú pripravenosť rozdeliť bardia (TaliansEurópskej únii. S tým sa s AP Vojvodinou o svoje skúko) a Rhône-Alcieľom štyri regióny senosti, znalosti a inštituciopes (Francúzsa AP Vojvodina po- nálne riešenia. ko). Cieľom tvrdili ich zámer o rozKonferencia pokračovala aj v združenia týchto šírenie vzájomnej utorok, a to panelovými diskuregiónov je zvýspolupráce, ktorá siami v Master stredisku Novošenie hospodár- Predseda vlády AP Vojvodiny Bojan Pajtić a predseda bude predovšetkým sadského veľtrhu a na Fakulte skeho rastu me- Zhromaždenia István Pásztor usmernená na ma- technických vied v Novom dzi uvedenými nažment klastrov, Sade. štátmi a rozšírenie spolupráce možnosť investovať do vojvo- rozvoj využívania biomasy a s inými regiónmi. dinského hospodárstva – sek- výmenu ideí cezhraničnej spoJ. Pániková Medziregionálny projekt Šty- toru informačných technolóri hybné sily Európy existuje od gií, sektoru obnoviteľnej enerroku 1988. Tohtoročným pred- gie, poľnohospodárskych strosedajúcim spoločnej politicko- jov a spracovania potravín. Na hospodárskej misie je región konferencii sa zúčastnil aj šéf Baden-Württemberg a česť or- delegácie EÚ v Srbsku Vincent ganizovať konferenciu mala Degert, ktorý vo svojom prívláda AP Vojvodiny. Okrem hovore vyhlásil, že je Srbsko predstaviteľov uvedených re- prichystané ísť dopredu a stať giónov na konferencii sa zú- sa členom EÚ, čo potvrdilo aj častnili aj predstavitelia regió- rozhodnutie o začatí rokovaní. nov z Rumunska, Maďarska a Srbsko však v nadchádzajúcom Chorvátska. období očakáva spĺňanie mnoPredseda vlády AP Vojvodiny hých záväzkov, z ktorých sú Bojan Pajtić vyhlásil, že orga- najdôležitejšie reforma súdnizovanie konferencie svedčí nictva, boj proti kriminalite a o úcte, ktorú si Vojvodina zí- korupcii, financovanie médií a skala v Európe. Zdôraznil, že sa vzťah k národnostným menšiúčastníci konferencie dohodnú, nám. Podľa neho Srbsko má akým spôsobom bude Vojvo- silný potenciál v informačnodina využívať určité benefíciá, komunikačných technológiách určené na rozvoj dunajského a poľnohospodárstve a Vojvoregiónu. „V priebehu dvoch dní dina svojím etnickým zložením dohodneme sa aj o tom, ako predstavuje Európu v malom. budú tieto štyri regióny lobovať Záverom prvého dňa konfeza Vojvodinu v nadchádzajúcich rencie bolo aj spoločné vyhlárokoch, keď ide o EÚ fondy, senie štyroch regiónov a AP ktoré bude Vojvodina využí- Vojvodiny, v ktorom uviedli, že vať, ako aj o novom rozpočte od štyri regióny potvrdzujú snahy roku 2014 – 2020,“ povedal Paj- Srbska o splnenie kritérií Eutić. rópskej únie a vyjadrujú pri-

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

FÓKUS V KYSÁČI PODPÍSALI ZMLUVU O FINANCOVANÍ MSS

Podpora činnosti a práce MSS o štvrtok 27. júna v priestoroch Slovenského národného domu v Kysáči podpísali zmluvu o financovaní Matice slovenskej v Srbsku v roku 2013. Podpisovateľmi boli MSS, v mene ktorej zmluvu podpísala predsedníčka Katarína Melegová-Melichová, a Pokrajinský sekretariát Podpisovanie zmluvy o financovaní MSS pre vedu a technologický rozvoj, v mene ktorého Vladimírovi Urbančekovi, tiež brozmluvu podpísal prof. Dr. Drago- žúru Stretnutie slovenských dolslav Petrović, podpredseda vlády nozemských učiteľov a publikáAPV a pokrajinský tajomník pre ciu, ktorá ozrejmí divadelné aktivity, ale aj literárne, súvisiace s divedu a technologický rozvoj. Pri tej príležitosti D. Petrović vadlom, od roku 1848 po prvú povedal, že úspešnú a korektnú svetovú vojnu. Keď ide o účasť na spoluprácu s Maticou realizujú vedeckých medzinárodných konuž ôsmy rok. V tomto roku ide o ferenciách, bude to jednak na sumu 575-tisíc dinárov, čím pod- Slovensku, jednak v Rumunsku, a poria tri oblasti: výstavnú a vy- nevystane podpora vedeckých davateľskú činnosť, ako aj účasť na bádaní. Čo sa týka výstavnej činvedeckých konferenciách. Zame- nosti, budú to výstavy počas Slorajú sa aj na zabezpečenie konti- venských národných slávností. nuity v realizovaní vyučujúcich Keď ide o podnet profesora Peprogramov po slovensky na všet- trovića a vzdelávanie v slovenčine, predsedníčka Melegová-Mekých úrovniach vzdelávania. Predsedníčka Melegová-Meli- lichová spomenula, že už rad rochová konkretizovala, že v rámci kov sa v niektorých prostrediach matičnej vydavateľskej činnosti žiaci zo slovenských rodín zapisujú vydajú monografiu o maliarovi do srbských tried. Po návštevách

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: PROF. DR. BRANKA LAZIĆOVÁ, POĽNOHOSPODÁRSKA FAKULTA, NOVÝ SAD

Zladiť dva aspekty – Ktoré činitele alebo predpoklady rozhodujúco vplývajú na rozvoj organickej výroby? – Je ich viac. Na prvom mieste by som uviedla zákonný rámec. Zákon o organickom poľnohospodárstve existuje a uplatňuje sa 6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

Bieleho Blata a Hajdušice bola evidentná náprava a teraz je taký problém v Kovačici, Starej Pazove a Kulpíne. S poľutovaním sa zmienila o tom, že rodičia nevidia význam vzdelávania svojich detí v materinskej reči. Predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová okrem iného pripomenula, že prostriedky Pokrajinského sekretariátu pre vedu a tech-

Ljubomira Sopku v Galérii SND, a potom boli prezentované publikácie, ktoré vlani vyfinancoval Pokrajinský sekretariát pre vedu a technologický rozvoj. Zostavovateľka knihy Čarovná niť v ruke ženy Katarína Melegová-Melichová predstavila túto publikáciu, ktorá vyšla z príležitosti 90. výročia Spolku petrovských žien. Potom o brožúrke Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov hovorila autorka a predsedníčka osvetovej komisie MSS Anna Medveďová. Nasledoval príhovor autorky Viery Benkovej, ktorá hovorila o antológii Plášť bohyne. Na záver autor Samuel Boldocký predstavil almanach 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku. Na štvrtkovom podujatí v Kysáči

Po tom, čo podpísali zmluvu o financovaní MSS, predstavili publikácie, ktoré vlani vydali

nologický rozvoj sú jediné, na ktoré môžu s istotou rátať. Ostatné financie si zabezpečujú prostredníctvom projektov. Po podpísaní zmluvy hostia si pozreli výstavu ilustrácií pre deti

od roku 2011, a je tu i kopa predpisov týkajúcich sa výroby, balení, certifikácie… Keďže sa organická výroba stále mení, to spôsobuje i nutnosť zmeny niektorých predpisov, ktoré sa na ňu vzťahujú. Ďalším činiteľom sú rôzne školenia. Som veľmi rada, že do týchto boli zapojení i profesori mnohých stredných škôl. Je veľmi dôležitá aj skutočnosť, že sa uvedená výroba stala voliteľným, dakde i riadnym vyučovacím predmetom, lebo to znamená, že budeme mať potrebné kádre. Vyzdvihla by som tiež, že sa až na štyroch fakultách vyučuje o organickej výrobe, že je veľmi za-

boli prítomní i podpredseda MSS pre Báčku Vladimír Fekete, čestný predseda MSS Rastislav Surový a predseda Rady Miestneho spoločenstva Kysáč Ján Slávik. E. Š.

stúpená na master a doktorandských štúdiách, kde sa dnes okolo štyridsať percent viac poslucháčov ako vlani zaujíma o ňu. Musíme však pochopiť, že sa tento segment poľnohospodárstva nedokáže presadiť cez noc. Môžeme sa všetko naučiť, no musíme zároveň meniť i povedomie. Lebo organická výroba znamená na strane jednej ekonomický zisk, no na strane druhej aj ekologickú otázku, prípadne problém. Musí to ísť ruka v ruke. V opačnom prípade, ak tieto dva segmenty nebudeme zlaďovať a kontrolovať, ocitneme sa v pozícii niektorých krajín, ktoré museli viaceré výrobky stiahnuť z trhu, keďže neuspokojovali potrebné kritériá. Treba vedieť, že vždy existuje i kontrola kontroly alebo kontrola nad kontrolou. Zaznamenal: O. Filip

SLOVENSKO SLOVENSKO PODPORÍ AJ ČLENSTVO CHORVÁTSKA V SCHENGENSKOM PRIESTORE

V PAKISTANE EXTRÉMISTI ZASTRELILI DVOCH SLOVENSKÝCH HOROLEZCOV, V IRÁNE ZATKLI PARAGLAJDEROV ZA ŠPIONÁŽ

Vstup do EÚ – právny krok Masaker a zadržanie S lovenský premiér Robert Fico pozitívne hodnotil vstup Chorvátska do Európskej únie a prisľúbil Záhrebu podporu pri ďalších formách integrácie. Zdôraznil, že Slovensko novej členskej krajine okamžite otvorilo aj pracovný trh. „Boli sme prvou krajinou, ktorá ratifikovala prístupovú zmluvu medzi Chorvátskom a EÚ. Nakoniec Slováci považujú Chorvátsko za svoju druhú domovinu. V roku 2012 navštívilo Chorvátsko okolo 350 000 Slovákov ako turisti, takže naše vzťahy sú úplne excelentné,“ zdôraznil slovenský premiér počas osláv chorvátskeho vstupu v Záhrebe. Robert Fico pripomenul, že Slovensko zároveň od 1. júla tohto roku otvorilo

Chorvátsku pracovný trh. „Chceme, aby toto bolo bežnou súčasťou vzťahov medzi členskými štátmi EÚ. Ako viete, Slovinci neotvorili Chorvátom pracovný trh. Verím, že naše vzťahy sú veľmi dobré a budú naďalej dobré.“ Ako ďalej dodal, Bratislava bude podporovať vstup Chorvátska aj do Schengenského priestoru. „Rovnaký názor máme aj na Bulharsko a Rumunsko, pretože schengen treba rozširovať. Je to jedna z najväčších vymožeností EÚ, ak zrušíte hraničné priechody a môžete cestovať bez akýchkoľvek obmedzení,“ vysvetlil premiér a dodal, „z tohto dôvodu vítame každú krajinu v Schengenskom priestore“. Rastislav Boldocký

SLÁVNY STANLEY CUP ZA VÍŤAZSTVO V ZÁMORSKEJ NHL OPÄŤ DVÍHALI NAD HLAVU AJ SLOVÁCI

Majstri Hossa a Handzuš S

lovenský národný šport má je na videu zo šatne Bostonu na na konte ďalší úspech. Nie síce oficiálnej stránke klubu neprereprezentačný, ale aj tento sa ráta. Hokejisti Chicaga Blackhawks vyhrali dramatickú finálovú sériu prestížnej NHL s Bostonom Bruins 4 : 2 na zápasy a po troch rokoch znova zdvihli nad hlavu slávny Stanleyho pohár. Aj zásluhou slovenskej dvojice Marián Hossa a Michal Handzuš. Kým Trenčan Hossa bol pri tom aj pred tromi rokmi, Handzuš zažíval víťazné pocity po prvý raz. Na tento okamih čakal štrnásť rokov, do kolotoča NHL nabehol v drese St. Louis Blues v sezóne 1998/99, keď sezónu predtým ob- Víťaz a porazený: Michal Handzuš a Zdeliekal dres farmárskeho no Chára klubu Worcester Ice Cats. Slovenskému fanúšikovi, na- hliadnuteľný. „Je ťažké zmieriť opak, muselo byť ľúto ďalšieho re- sa s prehrou, ťažké akceptovať prezentanta – Zdena Cháru. Ka- prehru po takej vyrovnanej sérii, pitán Bostonu takmer neschádzal ale nič iné, ako vyrovnať sa s z ľadu, no prvenstva spred dvoch tým, sa robiť nedá,“ povzdychol rokov sa s Bruins tentoraz ne- si Chára. R. B. dočkal. Smútok na hlase i v očiach

lovenskí občania sa v júni dostali do závažných ťažkostí v problémových ázijských krajinách. Najprv extrémisti v Pakistane zavraždili dvoch špičkových horolezcov, potom ďalších Slovákov zatkli v Iráne za špionáž. Príslušníci islamistického hnutia Taliban zaútočili na severe Pakistanu na základný tábor pod horou Nanga Parbat (8 125 m) a zabili desiatich zahraničných horolezcov. Medzi obeťami boli aj dvaja Slováci Anton Dobeš a Peter Šperka, ktorí boli členmi ukrajinskej expedície. Podľa hovorcu Talibanu bol útok pomstou za zabitie druhého najvyššieho veliteľa pakistanskej frakcie Valího Rahmána: „Poslali sme svetu správu, že USA musia skončiť s útokmi.“ Martinčan Peter Šperka (57) bol výškový horolezec, skialpinista, tatranský horský vodca. Na svojom konte má vylezené aj osemtisícovky. Čerstvý päťdesiatnik z Uhrovca Anton Dobeš tiež zvládol jednu osemtisícovku – Čo Oju v roku 2009. Vlani sa pokúsil zdolať Mount Everest, ale vtedy dal prednosť dobrému skutku pred výstupom na vrchol. „Zahynula tam horolezkyňa z Kanady a Anton obetoval výstup na vrchol,

hoci bol už tesne pod ním. Namiesto toho zniesol Kanaďanku dole. Inak hrozilo, že by tam zostala pochovaná naveky,“ povedal denníku Pravda Dušan Čabrák, zástupca starostky Uhrovca. Rozruch s tragédiou horolezcov ešte ani neutíchol, keď prišla ďalšia nepríjemná správa. Tentoraz z Iránu. Miestne úrady zadržiavajú skupinu mladých Slovákov pre podozrenie zo špionáže. Má ísť o paraglajderov, ktorí mali lietať na území, kde sú vraj utajované jadrové zariadenia. Do Iránu prileteli už pred niekoľkými týždňami. Údaje o počte zadržaných sa rôznia. Hovorí sa o počte piatich až siedmich ľudí. „Vieme o tomto prípade a ubezpečujeme, že podnikáme príslušné kroky. Náš zastupiteľský úrad v Teheráne je v priamom kontakte so zadržanými občanmi aj s iránskou stranou,“ informoval hovorca ministerstva zahraničia Boris Gandel. Zadržanie pripustil aj Teherán. „Tieto osoby vlastnili zariadenie, ku ktorému civilisti obvykle nemajú prístup,“ citovali miestne médiá vysokopostaveného iránskeho politika. Za špionáž hrozí v Iráne trest smrti.

6. 7. 2013

R. B. 27 /4550/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE SCHVÁLILO REBILANCIU OBECNÉHO ROZPOČTU

Beztak chudobní a čoraz chudobnejší N

a dvanástom zasadnutí Zhro- počtovej služby József Boros – maždenia obce Plandište v túto položku zle vyplánovali, keďže utorok 25. júna sa hovorilo hlavne výborníci namiesto diéty za účasť o finančných a kádrových otáz- na zasadnutí teraz dostávajú prakach. Najprv výbornícka väčšina (DS, SPS, LSV, LDP a jeden výborník SNS) schválila záverečný účet obecného rozpočtu, a potom aj prvý tohtoročný opravný rozpočet, či rebilanciu, ktorým je stanovené, že obecná pokladnica následkom zmenšeného prílevu prostriedkov bude chudobnejšia o 3,8 milióna dinárov. Vcelku sa očakáva, že sa do obecnej pokladnice vleje 441,8 milióna dinárov, avšak vzhľadom na oznámenie Ministerstva fi- Budova lokálnej samosprávy v Plandišti nancií o možnosti zmenšenia transferových prostriedkov videlný mesačný príplatok. Na drulokálnym samosprávam do konca hej strane na základe príkazu Miroka možno očakávať ešte jeden nisterstva financií významne sú opravný rozpočet. Novým roz- zmenšené prostriedky pre obecnú vrhnutím rozpočtových prostried- správu – o 53 miliónov dinárov, ktokov pre výkonné a zákonodarné or- ré sú rozvrhnuté iným užívateľom gány je určených 2 milióny dinárov rozpočtových prostriedkov. viac, lebo – ako vysvetlil vedúci rozV pokračovaní výbornícka väč-

šina schválila nové rozhodnutie o miestnych spoločenstvách, od ktorého sa o. i. očakáva, že odblokuje proces volieb v MS. V jednotlivých MS, medzi nimi aj v Hajdušici, členom rád dávno totiž vypršal mandát, ale sa voľby nového vedenia nemôžu uskutočniť, lebo sa spravidla kandidoval menší počet kandidátov než je to potrebné (dvojnásobne viac od počtu, aký sa volí). Novým rozhodnutím je určený menší počet členov miestnych správ, na základe čoho sa automaticky zmenšil aj počet potrebných kandidátov. Opozícia (URS) také riešenia podporila, avšak podala zásadné poznámky na niektoré ustanovenia, ktoré podľa jej mienky nie sú v súlade so zákonom o lokálnej samospráve. Vládnuca väčšina pripomienky ne-

Vypísali súbehy na riaditeľov verejných podnikov j na 12. zasadnutí Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktoré sa konalo v utorok 25. júna, výborníci podali niekoľko návrhov na zmenu rokovacieho programu. Až päť návrhov (na stiahnutie správy o práci Obecnej správy za rok 2012 a štyri na doplnenie, ktoré sa týkali havárie na kanalizačnom potrubí, spôsobu míňania peňazí z obecnej pokladnice, konania proti bývalým riaditeľom verejných podnikov, písania prostriedkov verejného informovania) podal Srđo Komazec (SRS), kým jeden návrh, a to na utvorenie obecného fondu solidarity, podala Dušanka Radinovićová (SPS). Uvedené návrhy na zmenu rokovacieho programu výborníci väčšinou hlasov zamietli. Utorkovému zasadnutiu, po ktorom nasleduje letná prestávka, dominovali rozhodnutia na vypísanie verejných súbehov na riaditeľov verejných podnikov, ktorých zakladateľom je Zhromaždenie obce: Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pa6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

vlh

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

ZO STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

akceptovala a rozhodnutie schválila. Osobitným rozhodnutím je upravená aj oblasť odvádzania a prečisťovania odpadových a atmosferických vôd, schválená je správa o činnosti OO Červeného kríža, ako aj finančná správa a finančný plán Kultúrno-vzdelávacieho strediska Vuka Karadžića. Čulá polemika sa však rozprúdila pri bodoch venovaných kádrovým otázkam vo verejných podnikoch. Opozícia totiž mala poznámky na odbornosť kandidátov na členov Dozornej rady VKP Polet vzhľadom na to, že kandidáti – právnik a ekonóm nie sú, ako to zákon nakladá, odborníci v oblastiach, ktorými sa podnik zaoberá. Okrem toho v rozhodnutí o voľbe tohto orgánu nie je uvedené aj meno člena rady z radov zamestnaných, ale iba pripomienka, že tretieho člena zvolia zamestnanci, čo tiež podľa mienky opozície nie je v súlade so zákonom. Podobnú poznámku opozícia mala aj pri voľbe Dozornej rady novozaloženého VP pre stavebné pozemky, lokálne cesty a komunálnu výstavbu. Výborníci vládnucej väčšiny však tieto poznámky neakceptovali a rozhodnutie schválili.

Vysoké úhrady podnietili rozpravu

zova, Urbanizmu, Vodovodu a kanalizácie, Čistoće a RTV Stará Pazova. V rozprave o týchto bodoch najviac hovorili výborníci SRS Srđo Kamazec a Dejan Mitrović. Ich pripomienky k jednotlivým podmienkam verejných súbehov (rozdielne stupne vzdelania) výbornícka väčšina neakceptovala a všetky súbehy sú zverejnené v Úradnom vestníku, novinách Danas a na oficiálnej webovej stránke Obce Stará Pazova. Na zasadnutí schválili rozhodnutia o zániku mandátu členov správnych rád a rozhodnutia o vymenovaní členov dozorných rád v uvedených piatich verejných podnikoch. Výborníci staropazovského obecného parlamentu väčšinou hlasov schválili aj Správu o práci Obecnej správy za rok 2012 a rozhodnutie o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o dočasných objektoch. a. lš.

o štvrtok 27. júna sa uskutočnilo zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd. Ústrednou témou malo byť rozoberanie rebilancie obecného rozpočtu na rok 2013, avšak do popredia sa dostali body, v rámci ktorých zhromaždenie vymenovalo členov dozorných rád vo verejných podnikoch, zakladateľom ktorých je obecný parlament. Základnou pripomienkou nielen opozície, ale aj niekoľkých výborníkov z radov vládnej koalície bolo to, že sa rozhodnutím stanovila príliš vysoká úhrada za prácu členov dozorných rád. Ako povedali, 35 000 dinárov predsedovi a 32 000 dinárov každému členovi je veľmi veľa za prácu, ktorú predsa budú vykonávať, aspoň by tak malo byť, vo voľnom čase. Na pretras sa dostali aj niektoré procedurálne nedopatrenia, v dôsledku čoho zdôvodňovanie pripomienok trvalo viac ako 5 hodín. Nakoniec boli rozhodnutia schválené väčšinou hlasov. V pokračovaní výborníci schválili aj správu o činnosti obecného prokurátora za rok 2012. St. S.

Z NAŠICH OSÁD takú – Komisiu pre organizáciu Kovačického októbra 2013 – formovali na nedávnom zasadnutí a členmi sú: Martin Zloch (predseda Rady ajväčšie zmeny v novom pripomienky. Rada súhlasila, že MS), Željko Tomáš (podpredseda), Štatúte Miestneho spolo- nový text štatútu treba postúpiť vý- Ján Puškár (predseda Zhromaždečenstva vzhľadom na ten schvále- borníkom Zhromaždenia obce Ko- nia obce Kovačica), Zuzana Lenný 15. mája 2000 sa vzťahujú na vo- vačica na schválenie. hartová (školstvo), Ján Marko (kullebný systém. V nových voľbách do Podľa nového štatútu Miestne túra), Miroslav Jonáš (šport), ZuzaRady MS už nemôže členov na- spoločenstvo má mať okrem Zmie- na Jonášová (Ženský spolok), Ivana vrhovať žiadna politicZovko (turistika) a ká strana či záujmové Ján Špringeľ (médiá). združenie. Jednotlivci, Združenia, kultúrktorí sa chcú stať členne, športové a vými pätnásťčlennej rady, chovno-vzdelávacie musia nazbierať po inštitúcie alebo jedtridsať podpisov podnotlivci, ktorí kvalitpory od svojich spoluným programom a občanov,“ zdôraznil obsahom chcú spesMartin Zloch na zatriť ponuku Kovačicsadnutí Rady MS Kokého októbra, môžu vačica. Okrem toho svoje návrhy zaslať úvodom povedal, že na mail alebo pripodľa starého štatútu niesť priamo do bolo Miestne spoloMiestneho spoločenstvo formované Z júnovej schôdze Rady Miestneho spoločenstva Kovačica čenstva Kovačica ako politický útvar lonajneskoršie do kálneho rázu, kým podľa nového to rovacej rady iba päť komisií (ko- stredy 31. júla. Komisia bude zasabude záujmová jednotka. munálnu, pre odhad poľných škôd, dať a rokovať o spomínanom kulDôkladné vysvetlenie o jedno- pre šport a mládež, pre sociálne a túrnom podujatí v priebehu autlivých bodoch a zmenách štatútu zdravotné otázky a ekologickú). gusta a vtedy prípadne zladí harpodal Martin Chrťan, tajomník Rada Miestneho spoločenstva má monogram niektorých akcií, ak sú Miestneho spoločenstva, pričom právo formovať aj ďalšie príleži- náhodou plánované v ten istý deň členovia rady nemali poznámky, ani tostné alebo stále komisie. Jednu – predvečer či hodinu. Podľa plánu

ZASADALA RADA MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KOVAČICA

Nový štatút na obzore „N

STARÁ PAZOVA

Leto pri bazénoch športovo-rekreačnom stre- hodlia občanov, ktorí leto mienia disku v Starej Pazove, v rám- stráviť pri bazénoch, zamestnanci ktorých sú aj mestské bazény, ci direkcie v uplynulých mesiacoch letnú sezónu otvorili v piatok 28. intenzívne pracovali tak na odjúna. Počas celej sezóny pracovný straňovaní nedostatkov zistených čas strediska je od 10. do 19. ho- počas vlaňajšej sezóny, ako aj na diny a cena dennej vstupenky celkovej úprave okolia. pre deti je 150 dinárov a pre dospelých 300 dinárov. Ako v piatok oznámil Nedeljko Kovačević, riaditeľ Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova, možno si kúpiť i sezónnu vstupenku, ktorá pre deti stojí 2 000 dinárov a pre dospelých 5 000 dinárov. V záujme čím väčšieho po- Pohľad na mestské bazény v Starej Pazove

Miestneho spoločenstva Kovačica plagáty s presným programom sa majú vyvesiť po mestečku do 15. septembra. Členov RMS podpredseda Tomáš informoval, že sa pracuje na otvorení webovej stránky Miestneho spoločenstva v slovenskom a srbskom jazyku. Občania si na nej môžu pozrieť aj úradné rozhodnutia, ako je napríklad spomínaný nový Štatút Miestneho spoločenstva. Dva slávistické športové kluby, futbalový a kolkársky, úradne v písomnej forme požiadali o nájom reštaurácie Slávie, pretože lehota predchádzajúceho prenájmu nedávno vypršala. Keďže je však Miestne spoločenstvo iba užívateľom tých priestorov (majiteľom je Obec Kovačica), Rada Miestneho spoločenstva súhlasila, že sa o žiadosti dvoch klubov už na nasledujúcej schôdzi zmieni Obecná rada. Členovia Rady MS podporili snahu aktivistov dvoch telovýchovných kolektívov a navrhli Obecnej rade, aby „s cieľom budúcej kvality, masovosti a dosahovania čím lepších výsledkov“ rozhodla v prospech snaživcov Slávie. Ján Špringeľ

technické prípravy. Kapacita bazénov je inak 1 300 osôb. V porovnaní s minulým rokom sú zväčšené kapacity hygienických uzlov, vôkol bazénov sú vysadené kvety, vchod je vydláždený a ozdobený žardiniérami, vôkol celého komplexu bazénov je postavená ochranná Bazény sú prichystané na ohrada. S cieľom oddych a rekreáciu občanov – zabezpečiť čím riaditeľ direkcie Nedeljko kvalitnejšie služKovačević by, ako uviedol Možno teda riaditeľ Kovačević, v stredisku kažkonštatovať, že čo dý deň majú službu zdravotníci stasa týka mestských ropazovského Domu zdravia, zábazénov športo- chranári a početní iní zamestnanvo-rekreačného ci pracujúci na úprave a údržbe kústrediska v Starej paliska. Podstatné je iste aj to, že Pazove, pred no- kontrolu vody v bazénoch má na vou letnou sezó- starosti Ústav pre verejné zdravie nou úspešne vy- v Sriemskej Mitrovici. konali všetky A. Lš. 6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SELENČA OSLÁVILA 255. VÝROČIE ZALOŽENIA

Početné podujatia ako prejav lásky k svojej dedine O

slavy 255. výročia založenia Sekov svojho pôsobenia. K jubileu im zalenče sa začali v piatok 28. júna blahoželali predstaviteľky hosťujúcich spola trvali tri dni, čiže do nedele 30. júna, kov žien a za dlhoročnú úspešnú spolukeď odznel ústredný galaprogram. Seprácu sa vedúcej sekcie Viere Strehárskej lenča za dátum svojho založenia popoďakoval bývalý predseda Rady MS Sevažuje 2. júl roku 1758. lenča Juraj Grňa. Po kratšom umeleckom Oslavy sa úradne začali v piatok veprograme oslavy jubilea etno sekcie počer v kultúrnom dome divadelným kračovali vo veľkej sieni DK umeleckým propredstavením Snežienka a sedem gramom pozostávajúcim z primeraných trpaslíkov, ktoré predviedli členovia textov a básní. Tanečné body programu školskej divadelnej sekcie. Po tomto predviedli DFS Pramienok zo Selenče a hospredstavení darček Selenči k narotia z Liptovského Mikuláša, ako aj deti z deninám venoval folklórny súbor Predškolskej ustanovizne Kolibrík zo SeRozmarija zo Slovenska, z Prešova, lenče. V programe sa zúčastnila aj hostka V mene domácich sa prihovoril predseda Rady ktorý sa Selenčanom predstavil vy- MS Selenča Jozef Alexy z Kysáča Ľudmila Berediová-Stupavská, nikajúcim umeleckým programom. ako aj hostky zo Starej Pazovy, ktoré zaZa krásny a atraktívny darček sa hosťom poďa- nosti Najsvätejspievali ľudové koval predseda oslavného výboru Juraj Grňa. Naj- šej Trojice v Sepesničky. krajšiu výtvarnú prácu Selenči k narodeninám na- lenči. O výstave V popoludkreslila Paulína Častvanová a za svoju prácu získala sa krátko zmienil ňajších hodisám autor a knižnú odmenu. nách na ihrisku Oslavy pokračovali v sobotu v predpoludňaj- Msgre. Marián domáceho kluších hodinách, keď Selenčanom na úradné po- Dej, ktorý výstavu bu FK Kriváň užívanie bola odovzdaná novovybudovaná špor- aj otvoril. Jeden z domáci futbatová hala. Halu Selenčanom odovzdali predsta- dvanástich vylisti sa stretli s vitelia Obce Báč, členovia Rady MS Selenča, stavených kohosťujúcim típredstavitelia politických strán z obce, ako aj vzác- miksov prečítala mom FK Jánoni hostia z Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a po- Mária Nosálová a šík z Jánošíka. krajinských inštitúcií. Hostí v mene investora primerané pesOslavy vrchoprivítala PaedDr. Svetlana Zolňanová. Oslavy ničky zaspieval lili ústredným pokračovali o 18. hod., keď v Dome kultúry spo- spevácky zbor Výstava ako koruna tridsaťročného pôsobenia g a l a p ro gra ločný kultúrno-umelecký program predviedli rímskokatolíckej etno sekcie mom vo večerdva rovnomenné detské folklórne súbory, a to Pra- cirkvi. ných hodinách Druhý oslavný deň uzavreli rockovým kon- vo veľkej sieni DK za prítomnosti veľkého počtu mienok z Liptovského Mikuláša a Pramienok zo Selenče. Tieto dva detské súbory úspešne spo- certom, čiže prvým festivalom v Selenči pome- hostí a divákov. Medzi hosťami boli podpredlupracujú už 17 rokov a DFS Pramienok zo Selenče novaným Selfest, ktorý na nádvorí základnej sedníčka Zhromaždenia Vojvodiny a predsedníčka zároveň oslavuje aj dvadsať rokov svojho je- školy zorganizovala tamojšia Mládežnícka aso- NRSNM Anna Tomanová-Makanová, predstaviciácia Play. Toto dobre organizované podujatie pri- telia Zhromaždenia obce Báč v čele s predsedom stvovania. lákalo veľký počet ná- Ognjenom Markovićom, Rastislav Kostilník, prvý vštevníkov a trvalo do tajomník a zástupca vedúceho Veľvyslanectva Sloskorých ranných hodín. venskej republiky v Belehrade, predsedníčka Na festivale vystúpili Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegováskupiny Gamma rey z Melichová, predstavitelia Liptovského Mikuláša Pivnice, Lude krawe z a Starej Pazovy, predstavitelia cirkevných zborov, Báčskeho Petrovca, predstavitelia politických strán, novozvolení čleZbogom Brus Li z N. novia Rady MS Selenča, ako aj predstavitelia podSadu, S.A.R.S. z Belehra- nikov a ustanovizní z územia obce. Občanom sa du a Udead pulse zo prihovoril a k sviatku blahoželal novozvolený predSelenče. seda RMS Jozef Alexy, ktorý zároveň aj privítal Oslavy v nedeľu po- vzácnych hostí a obecenstvo. V programe účinkračovali už tradičnou kovali žiaci a mládežníci, speváci a hudobníci, Kovýstavou, ktorú Selen- morný zbor Zvony so svojím orchestrom, hostia čanom k jubileu venujú z Liptovského Mikuláša a Starej Pazovy, členovia neúnavné členky etno divadelnej a tanečnej sekcie kultúrno-umeleckého Členovia školskej divadelnej sekcie na javisku sekcie vo svojom etno spolku a dychová hudba Selenčanka. Vo večerných hodinách bola otvorená 18. sa- priestore v Dome kultúry. Výstavu pomenovali Keď Týmto programom sa ústredné oslavy 255. mostatná výstava komiksov s náboženskou te- minulosť ožije a je to vlastne retrospektívna výstava výročia založenia Selenče skončili, ale k výročiu matikou akademického maliara Selenčana Miš- zozbieraných exponátov uschovaných v etno prie- budú ešte zorganizované rôzne sprievodné ka Bolfa. Výstava bola venovaná nielen selenč- store. Výstavu usporiadali v spolupráci so zdru- podujatia, umelecké programy a športové súskému jubileu, ale aj rímskokatolíckej farnosti, kto- ženiami spolkov žien z Kysáča, Padiny a Starej Pa- ťaže a turnaje. rá tohto roku oslavuje 225. výročie formovania far- zovy. Etno sekcia tak zároveň oslávila tridsať roJuraj Berédi-Ďuky 6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z 13. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Budúci riaditelia (ne)známi? oci trinásta, schôdza Zhromaždenia obce Báčska Palanka prebiehala v hraniciach korektnosti a ohľaduplnosti. Najdlhšie a najprudkejšie výborníci vo štvrtok 27. júna diskutovali v súvislosti s predloženým návrhom na zverejnenie verejných súbehov na vymenovanie riaditeľov Verejného komunálneho podniku Komunalprojekt a verejných podnikov Direkcia pre výstavbu obce, Rekreačné stredisko Tikvara, Televízie Báčska Palanka a Rádio BAP. V rámci 4. bodu rokovacieho programu ZO najprv odvolalo Sanju Kondićovú z postu úradujúcej riaditeľky Turistickej organizácie Obce Báčska Palanka a v nasledujúcom bode ju ako jedinú prihlásenú na súbeh vymenovalo do funkcie riaditeľky TO na štvorročné obdobie. Predtým než výborníci zahryzli do rokovacieho programu, na ktorom sa ocitlo iba 11 bodov, vedúci výborníckej skupiny Srbskej radikálnej strany Dragan Bozalo navrhol doplniť ho o bod, ktorý by znel: Pravda o Karađor-

đeve. Zdôvodnil to skutočnosťou, že keď na predchádzajúcej schôdzi navrhol to isté, predseda obce Aleksandar Đedovac povedal, že v tejto veci bol dosiahnutý dohovor medzi Mi-

častejšie aj počas diskusie týkajúcej sa spomenutých súbehov. Ako povedal, je nelogické, že kandidáti na riaditeľa Komunalprojektu, ktorý vraj spotrebuje polovicu obecného rozpočtu, nemu-

Záber z 13. schôdze lokálnej samosprávy Báčska Palanka nisterstvom obrany a poľnohospodármi Báčskopalanskej obce, ktorí pôdu obrábali, o úhrade škody. Ako tvrdil Bozalo, ľudia sa teraz sťažujú, lebo sa im vraj ponúka príliš nízke odškodné. Bozalo bol pri rečníckom pulte naj-

sia mať trojročnú pracovnú skúsenosť, pričom vo verejných podnikoch, v ktorých sa, dodal, troví dva- – trikrát menej peňazí, taká skúsenosť je nevyhnutná. Spochybnil tiež požiadavku na kandidátov poznať cudzí jazyk. Bozalo sa navyše domnieval, že teraj-

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Správy a kanalizácia v popredí a rokovacom programe 12. zasadnutia báčskopetrovského lokálneho parlamentu, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 27. júna, bolo 23 bodov. Výborníci najviac diskutovali o prvých troch bodoch. Prvý sa vzťahoval na novelizáciu Štatútu Obce Báčsky Petrovec, kde bolo okrem iného navrhnuté, aby sa počet členov Obecnej rady zvýšil zo sedem na deväť, čo zdôvodnili aj potrebou uplatnenia princípu rodovej rovnosti. Väčšinou hlasov novelizácia bola schválená. Ďalší bod bol venovaný konsolidovanej účtovej závierke rozpočtu Obce Báčsky Petrovec za rok 2012 a správe o realizácii uznesenia o obecnom rozpočte v roku 2012 s dôrazom na správu nezávislej revíznej inštitúcie, ktorá je – podľa slov predsedu ZO – kladná. Po dlhšej rozprave aj tento bod schválili. Nasledovalo rozoberanie Správy o výstavbe kanalizácie v miestnych spoločenstvách v obci. Za neprítomnosti úradujúceho riaditeľa VKP Progres Vladimíra Turana technickú stránku výstavby kanalizácie ozrejmil Jaroslav Spevák. Medziiným uviedol, že je kanalizácia v Petrovci realizovaná na 50 percent, o čom výborníci pochy-

bovali. Keď ide o kanalizáciu v Kulpíne, sekundárna kanalizačná sieť je vystavaná, ale na ukončenie celej investície sú potrebné ďalšie prostriedky. O výstavbe kanalizácie v Maglići sa zmienil predseda Rady MS Maglić Rajko Perić, ktorý povedal, že sa táto investícia blíži ku koncu. Finančná správa o dlhoch k vykonávateľom prác na výstavbe kanalizácie podľa miestnych spoločenstiev tentoraz nebola pripravená, ale ju na niektorom z nasledujúcich zasadnutí podá úradujúci riaditeľ Progresu. Ostatné body rokovacieho programu výborníci schválili bez diskusie. Tak schválili rozhodnutie o založení Rady pre sledovanie uplatňovania kódexu správania sa funkcionárov Obce Báčsky Petrovec, potom o sieti základných škôl so sídlom na území Obce B. Petrovec a o spôsobe a podmienkach subvencovania pobytu detí v Predškolskej ustanovizni Včielka v B. Petrovci. Zhromaždenie schválilo i správu o práci Rady pre rodovú rovnosť za rok 2012, správu o práci a finančnú správu za rok 2012 a plány práce na rok 2013: Múzea vojvodinských Slovákov, Informačného strediska Báč-

sky Petrovec, Slovenského vojvodinského divadla a Turistickej organizácie Obce B. Petrovec. Na obdobie šiestich mesiacov na miesto úradujúceho riaditeľa Informačného strediska Petrovec vymenovali Jána Černáka. Za riaditeľa Múzea vojvodinských Slovákov na obdobie štyroch rokov vymenovali Pavla Čániho. Výborníci schválili správy o práci a aktivitách, ako aj finančné správy za minulý a plány práce na bežný rok všetkých štyroch miestnych spoločenstiev z územia obce. Zelenú dostali i rozhodnutia: o utvorení Komisie pre vymenovania Zhromaždenia obce B. Petrovec, o zmene formy organizovania spoločenského podniku pre komunálnobytové práce Komunalac Maglić na Verejný podnik pre KBP, ako aj o ďalšej novelizácii rozhodnutia o založení Verejného podniku pre KBP Progres Báčsky Petrovec. Zhromaždenie schválilo rozhodnutie o ustálení predbežného návrhu na uvedenie samozdanenia na území MS Hložany na obdobie od 1. 10. 2013 do 30. 9. 2018, ako aj o forme a spôsobe priameho vyjadrovania sa občanov o samozdanení. Záverom pozitívne posúdili správu o

šia vládnuca koalícia nie je pevná, a uzavrel, že keď sa oni (radikáli) opäť chopia moci, zmenia štatúty verejných podnikov. Lebo sú, podľa ich mienky, ušité na konkrétnych ľudí, t. j. budúcich riaditeľov verejných podnikov. Podobne diskutoval aj vedúci výborníckej skupiny Demokratickej strany Ranko Marjanov, ktorý zase nastolil problém prehustenosti počtu zamestnaných v lokálnej administratíve. Ponúknuté rozhodnutie o verejnom súbehu na vymenovanie riaditeľov verejných podnikov, ktoré nakoniec hlasmi výborníckej väčšiny dostalo zelenú, v diskusii podporil predseda obce Aleksandar Đedovac, ako i vedúci výborníckej skupiny Socialistickej strany Srbska Goran Latković. Výborníci ZO Báčska Palanka na 13. zasadnutí o. i. vymenovali predsedu, členov a tajomníka obecnej volebnej komisie a ich zástupcov. Pred letnou prestávkou výborníci sa zrejme stretnú ešte raz, s cieľom vymenovať riaditeľov obecných verejných podnikov, ktorých mená podľa niektorých opozičníkov sú už známe, respektíve, ako tvrdia výborníci koaličnej väčšiny, známe nie sú. Juraj Bartoš práci Policajnej stanice v B. Petrovci za rok 2012. V rámci posledného bodu 12. zasadnutia ZO odzneli výbornícke otázky. K. Gažová

6. 7. 2013

Šíd Predseda Zhromaždenia obce Šíd Dr. Branislav Mauković vypísal voľby na členov rád miestnych spoločenstiev z územia obce. Voľby sa uskutočnia 21. júla vo všetkých 19 miestnych spoločenstvách v obci a budú prebiehať podľa väčšinového systému. To znamená, že sa kandidáti kandidujú osobne, a na to, aby sa dostali na volebnú listinu, majú podať najmenej 10 podpisov voličov pre miestne spoločenstvá Binguľa a Ľuba, 20 podpisov voličov pre Miestne spoločenstvo Višnjićevo, 30 podpisov pre Miestne spoločenstvo Erdevík a 50 podpisov pre Miestne spoločenstvo Šíd. Kandidačná lehota trvá do 30. júna. Šíďania budú hlasovať na štrnástich volebných miestach, Erdevíčania na troch, Višnjićevčania na dvoch a Binguľčania a Ľubania na po jednom volebnom mieste. St. S.

27 /4550/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD HOVORÍME S PRIMÁTOROM MESTA SRIEMSKA MITROVICA BRANISLAVOM NEDIMOVIĆOM

Úspešne prekonávajú nahromadené problémy esto s členitou históriou. koch 20. storočia, v starej Juhoslá- spracovateľského podniku Mitros. Sriemska Mitrovica. Pod jej vii, sme mali viac ako 21 000 za- Úspešne sme preklenuli niektoré základmi leží významné mesto mestnaných; roku 2003 ich bolo asi problémy z predchádzajúcich čias. Rímskej ríše Sirmium, kedysi hlav- 14 500, a toho času prácu má pri- Výhodne sme predali lodenice, vyné mesto prefektúry Ilýrie. V ňom a bližne 18 700 občanov. S novými in- hliadli sme strategického partnera okolí sa onehdy narodilo desať vestíciami v priebehu nasledujúcich v Holandsku, takže by v tomto rímskych cisárov. Toho času Obec sedem – osem mesiacov presiah- podniku už v septembri malo začať Sriemska Mitrovica počíta 79 800 neme počet 20 000. pracovať asi 350 ľudí. Otvorili sme obyvateľov; v samotnom meste – Ktorý vlastne ten kôň ťahúň dve nové priemyselné zóny, vybažije 37 751 ľudí, medzi nimi aj 184 zabezpečuje postupný pokrok? vili sme ich nevyhnutnou komuSlovákov. Pred týždňom sme mali – To sú predovšetkým zahranič- nálnou infraštruktúrou, ponúkli ich rozhovor s primátorom Sriemskej né greenfieldové investície. Dvanásť potenciálnym investorom, za čo Mitrovice Branislavom sa nám ušlo i uznanie FiNedimovićom, týkajúnancial Timesu... ci sa predovšetkým súčasného stavu mesta, v NEZÁVISIA OD ktorého čele práve je. ŠTÁTNEHO ERÁRU – Čo je to, čo Obec – Čím ste v rozhoduSriemska Mitrovica – júcej miere prilákali zaz aspektu komunálhraničných investorov? nej infraštruktúry – – V prvom rade je to má a čo jej chýba? komunálne kompletne – Mesto Sriemska vybavená priemyselná Mitrovica s dedinami, zóna a na druhom miesktoré jej ako sídlu obce te je naša lokálna admiprislúchajú, je pomerne nistratíva, ktorá poskytudobre komunálne vyje plnú podporu investobavené. Z celkove 330 rom. Mienim, že sú ceny kilometrov ciest, koľko Branislav Nedimović, primátor Sriemskej Mitrovice až na štvrtom – piatom ich súhrnne máme, za meste... posledných štyri – päť rokov sme sme už zrealizovali, a na troch prá– Odkiaľ čerpáte prostriedky na zrevitalizovali 280 km. Aktuálny ve pracujeme. Ide o zahraničné vybavenie priemyselných zón? problém je fekálna kanalizácia v jed- spoločnosti, ktoré v rôznych ob– Z lokálneho rozpočtu a rôznych nej obytnej štvrti, v ktorej žije čosi lastiach investujú na území Sriem- účelových konkurzov, ako i z Náviac ako desaťtisíc obyvateľov. Po- skej Mitrovice. Len v oblasti výroby rodného investičného plánu, reskiaľ ide o zvyšnú časť komunálnej sme za posledných päť rokov za- pektíve iných fondov. Okrem toho infraštruktúry, plánujeme rozšíriť mestnali asi 3 000 ľudí. prostriedky z predaja pozemkov vyexistujúcu plynovú sieť. – O ktorých spoločnostiach je užívame ako investície do novej inf– Žeby ste nemali žiadne pro- reč? raštruktúry pre priemyselné zóny. blémy a starosti? – Z aspektu hodnoty investícií je – Aký je tohtoročný lokálny – Problémy nám robí nezames- to talianska spoločnosť v oblasti rozpočet a z ktorých zdrojov sa tnanosť, ktorú sa maximálne sna- oceľového priemyslu Stil, ktorá in- plní? žíme riešiť. Sriemska Mitrovica bola vestovala 43 miliónov eur. Z aspektu – Aktuálny rozpočet má hodnojedným z významnejších priemy- počtu zamestnaných zatiaľ je naj- tu 2,3 miliardy dinárov a najväčšiu selných stredísk v niekdajšej socia- významnejšia americká spoločnosť položku v oblasti príjmov tvorí daň listickej Juhoslávii. Poznačil ju však na výrobu elektroinštalačného vý- zo zárobkov. Transferové proúpadok v dôsledku zle uskutočne- stroja Itan, ktorá má 1 100 zamest- striedky zo štátnej pokladnice tvonej privatizácie a tranzície. Spomí- naných. Je tu ešte zopár dôležitých ria iba 15 % rozpočtu, čo je vlastne nam si, že len roku 2003 za zopár investorov, avšak navidomoči do- veľmi dobré, lebo nezávisíme od mesiacov až 6 000 ľudí zostalo bez minantný je automobilový prie- vôle štátu. Realizácia vlaňajšieho lopráce. mysel. V tejto chvíli pracujeme na kálneho rozpočtu vynášala 99,7 realizácii investície v hodnote 23 mi- percenta. Nie div, že nemáme žiadPRILÁKALI ZAHRANIČNÝCH liónov eur, ide o americkú spoloč- ne dlhy a že v každej chvíli máme INVESTOROV nosť Cooper standard, ktorá by už 170 – 180 miliónov voľných pro– Koľko nezamestnaných je tu v januári 2014 mala poskytnúť pra- striedkov použiteľných na investoteraz? covnú príležitosť pre 600 ľudí. Vo vý- vanie. – V tejto chvíli máme zhruba 5 hľade je ešte zopár investícií v ob– Čo sa vlastne stalo s potravi500 nezamestnaných. Značne dô- lasti automobilového priemyslu; v nárskym a spracovateľským prieležitejšie je všimnúť si počet za- tejto chvíli sme sa však sústredili myslom? Obe odvetvia tu kedymestnaných. V deväťdesiatych ro- predovšetkým na predaj mäso- si prekvitali...

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

– Potravinársky priemysel v Sriemskej Mitrovici proste už takmer neexistuje... – Čím je to možné objasniť? – Potravinársky trh jednoducho bol taký, že ohromný počet ľudí zamestnaných v tomto odbore sa ukázal ako nadbytočný, takže nezvládol trhový zápas v podmienkach, ktoré okrem iného poznačila zle uskutočnená privatizácia. – Sriemska Mitrovica je dozaista zaujímavá aj z hľadiska turizmu. Vlani ju vraj navštívilo asi 50 000 turistov... – Potenciál mesta a okolia je v tomto zmysle nesporne veľký, za posledné dva-tri roky k nám prišlo omnoho viacej ľudí než predtým. Priamym dôvodom toho sú zrejme cisársky palác, tiež aktuálna situácia týkajúca sa Sirmia a Milanského ediktu. Perspektívy turistika má v troch skupinách. Je to ekologická turistika, a to v prvom rade močiar Zasavica, potom archeologický turizmus vzťahujúci sa na Sirmium a nakoniec sú tu monastiere vo Fruškej hore. – Kam smerujú dlhodobé, respektíve krátkodobé rozvojové plány Sriemskej Mitrovice? – Prvoradým cieľom je do roku 2015 zvýšiť počet zamestnaných na úroveň, akú sme mali v 90. rokoch 20. storočia. Jedným z cieľov je presadiť sa na úrovni Srbska medzi tie lokálne samosprávy, ktorých rozvoj bude jednoznačne prosperujúci. O dlhodobých plánoch hovoriť je ťažké s ohľadom na skutočnosť, že žijeme v období ekonomickej krízy. – Celkom na záver: aké je aktuálne zloženie Zhromaždenia mesta? – Najväčšia výbornícka skupina je skupina občanov Vredna Mitrovica, ktorá počíta 15 výborníckych mandátov. Po nej nasledujú: Srbská pokroková strana (SNS) s 12, Demokratická strana Srbska (DSS) s 9, Socialistická strana Srbska (SPS) so 7, Demokratická strana (DS) s 8, ako i ďalšia skupina občanov (8). Vládnucu koalíciu tvoria: Vredna Mitrovica, SNS, SPS a DSS. Juraj Bartoš

Z NAŠICH OSÁD ZÁJAZD ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN NA SLOVENSKO

Zachovanie slovenského povedomia a tradície Z

o päťdesiat žien z pätnástich spolkov zapojených do Asociácie slovenských spolkov žien pobudlo na poznávacom zájazde na Slovensku v dňoch 27. až 29. júna. V rámci realizácie projektu Ženy v službe zachovania slovenského povedomia a tradície v Srbsku navštívili Banskú Bystricu, Tajov, Banskú Štiavnicu a ďalšie zaujímavé destinácie. Projekt podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, NRSNM a Obec Kovačica. Ženy z ASSŽ v Banskej Spomienka z Banskej Štiavnice – spoločná fotka účastníčok zájazdu Bystrici absolvovali dielňu výroby a zdobenia medovníkov a hodného vynálezcu, a Jozefa Gre- zreli si mesto a pokochali sa aj v obzreli si kultúrno-historické pa- gora Tajovského, veľkého sloven- prekrásnej prírode kúpeľov Sliač. Tretieho dňa pobytu na Slomiatky. Príprave medovníkov ich ského spisovateľa a dramatika. učila známa medovníčkarska od- Na dvore rodného a teraz Pa- vensku v sobotu 29. júna pobudborníčka z B. Bystrice Janka Po- mätného domu J. G. Tajovského li v Heľpe na Horehronských povičová. Predsedníčka Viera Mi- členky ASSŽ privítala Anita Mur- dňoch spevu a tanca. Sprievodškovicová skrátka predstavila aso- gašová a starosta obce Tajov La- ným podujatím bol jarmok, na ciáciu a jej pôsobenie. Každá z dislav Surovčík. Ženy mali mož- ktorom bola bohatá ponuka výúčastníčok dielne medovníkov nosť pozrieť si rodný dom J. G. Ta- robkov z tradičnej remeselníckej dostala i recept na tento zdravý jovského a navštívili aj tamojší výroby a tradičnej kuchyne tejto katolícky kostol. Popoludní si ženy časti Slovenska. Žiaľ, daždivé pokoláčik. Druhý deň pobytu na Slovens- z Vojvodiny so záujmom pozreli časie pobyt v Heľpe predčasne ku výprava žien z Dolnej zeme sa evanjelický kostol Hronsek, celý ukončilo, ale aj napriek tomu členky ASSŽ na Slovensku zažili vybrala do neďalekého Tajova, vybudovaný z dreva. Cesta ich potom zaviedla do krásne chvíle, na ktoré si budú inak rodnej dedinky dvoch významných mužov: Jozefa Mur- Banskej Štiavnice, kde navštívili dlho spomínať. K. Gažová gaša, kňaza, maliara a pozoru- Slovenské banské múzeum, obNa juBilejNej 20. Zlatej BráNe Novinovovydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu po prvýkrát mala svoj stánok. Účastníkom a návštevníkom detského festivalu v Kysáči sme tak predstavili časť našej vydavateľskej a knižnej tvorby. Podnetom nám bola osobitná fotopríloha Zlatá brána dvadsaťročná, ktorú sme pripravili k výročiu Zlatej brány a v ktorej sme sa fotografiami vrátili k uplynulým dvadsiatim ročníkom festivalu a v snahe predstaviť všetky účinkujúce prostredia. O fotoprílohu, balenú spolu s najnovším číslom Hlasu ľudu a Festivalovým bulletinom, bol pekný záujem. Na stánku sme k tomu ponúkali naše najnovšie knižné vydania pre deti, tínedžerov a dospelých, ktoré si tiež našli cestu ku kupcom. Aby si tento špeciálny kysáčsky hlasľudovský balík zadovážili aj tí, čo ku nášmu stánku neprišli, sa postarala naša čitateľka Zuzana Ďurovková. Ochotne sa poprechádzala medzi obecenstvom a ponúkla im naše noviny spolu s prílohou a bulletinom. Aj vďaka nej táto svojrázna prezentácia našej ustanovizne dopadla na výbornú. E. Šranková Foto: S. Žiak

6. 7. 2013

Kulpín Spolok kulpínskych žien pri príležitosti desiateho výročia pôsobenia v piatok 12. júla v spolkových priestoroch v Muzeálnom komplexe otvorí výstavu fotografií a textov svedčiacich o ich doterajšom bohatom pôsobení. Po otvorení výstavy v znamení jubilea v priestoroch Základnej školy Jána Amosa Komenského o 19. hodine usporiadajú výročné zasadnutie SKŽ. Do oslavy jubilea pekne zapadne i premiéra prvej kuchárky spolkárok pomenovanej Bez raňajok ani krok, zostavovateľky Kataríny Pucovskej. Kulpínske spolkárky sa potešia, ak navštívite ich podujatia k výročiu. K. Gažová

Pivnica Základná škola 15. októbra v Pivnici sa vďaka projektu Plechovka za plechovkou zaradila medzi štrnásť najlepších škôl v Srbsku. Tento projekt sa v pivnickej škole uskutočňuje už niekoľko rokov, a to vďaka žiakom a zamestnancom, ktorí zbierajú plechovky, organizujú školenie o triedení odpadu, používajú odpadový materiál na zhotovenie nových a originálnych predmetov. K úspechu projektu ochotne prispeli aj majitelia pohostinských objektov v Pivnici. V uplynulom šk. roku 2012/13 najusilovnejší boli štvrtáci s koordinátorkou projektu, učiteľkou Natašou Mirkovićovou, ktorí takto získali pobyt v Eko kempe v Sriemskych Karlovciach. J. Ferková

Stará Pazova V piatok 28. júna v aule divadelnej sály v Starej Pazove otvorili výstavu alergénnych druhov rastlín, ktorú organizovalo Ekologické hnutie Eko san pri príležitosti 3. výročia svojej úspešnej práce. Týmto spôsobom občania mali príležitosť oboznámiť sa s rastlinami, ktoré vyvolávajú alergiu, ako aj s možnosťami adekvátnej ochrany. a. lš. 27 /4550/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Deň, keď v Bajši slovenčina nezurčala ako kedysi H

tancom... Teraz, keď len ovoríme o tom istom dni ako dobre by bolo, keby sa výnimočne majú možpred týždňom. Ibaže z druhej bolo bývalo udialo... nosť slovenské piesne a Je fakt, že Bajšianske strany. Začneme otázkou na telo: Má tance vidieť a počuť vo dni časťou obsahu prito vôbec zmysel? svojej dedine, pripadajú Že – čo... Nuž to, o čo sa už viac než pomenuli iné, dávno neim temer ako exotické celé desaťročie pokúša bajšiansky existujúce oslavy, na ktoovocie. Prirodzene... Veď pán doktor Alexander Tóthisaszeg- ré si už, možno, spomenú sa v základnej škole už hi (či Tóth Isaszeghi, alebo vari jed- iba ak najstarší občania dávnejšie po slovensky noducho Dr. Totišasegi?) s niekoľ- „najsevernejšej slovennevyučuje a slovenská kými temer spolukacírmi: riešiť hla- skej dediny v Srbsku“. Kereč je v evanjelickom volam s otázkou ťažkou ako sama dysi sa tu totiž konali oslakostole akoby (čoraz nočná mora: ako dostať otca zo vy pod názvom Slovenzriedkavejšia) hostka. Nistudne...? V preklade: ako u svojich ský deň v Bajši. Počas koho to ale osobitne – spolunárodovcov prebudiť pocit ktorých sa nesporne oveani v takom Novom spolupatričnosti k slovenskému ná- ľa intenzívnejšie hovorilo Sade, ani v takom Pepo slovensky než toť pred Najstaršia bajšianska Slovenka Justínia rodu. trovci nevzruší; nikto sa Tóthisaszeghiová a Slováci z Fiľakova Jozef Šulek Myšlienka ako odporná obluda, s necelým mesiacom... (zľava), Barbora Jackuliaková a Tomáš Zaťko nad smutnou skutočoO o ktorou nikto nechce mať do činenia, nosťou nezahúta, niežeZ Národného kalendánám napadla pri odchode z Bajše, nateraz poslednom. V onú sobotu, ra na rok 1933 sa dozvedáme, že 5. venského ostrovčeka vo Vojvodine, by pohol prstom; ľahšie je predsa zakeď sa nám, bez časového odstupu, júna 1932 sa uskutočnil Slovenský a najmä keď tento jav tlmočíme re- šomrať: Pozde, milý drozde... oOo ako sme to vysunuli do titulku prí- deň v Bajši. Okrem inštalácie nové- čou historických faktov, tiché umiePriam exoticky na občasných náspevku v predchádzajúcom čísle ho farára Hodolíka onehdy sa pri tej ranie slovenčiny v Bajši je proces loHlasu ľudu, tak videlo, že totižto príležitosti (Hej, v Bajši! Áno: v Bajši!) gický, neodbytne pripomínajúci od- vštevníkov a záujemcov o bajšian15. júna 2013 naskutku bol Deň, keď konala schôdza Poradného výboru umieranie samotného života ako ta- skych Slovákov už celé desaťročia pri v Bajši zase zurčala aj slovenčina. juhoslovanských Slovákov. Na kto- kého. Pričom, ako je známe, na každom stretnutí zapôsobí stále Akože aj bol; niežeby nebol; ibaže... rej hovoril aj Dr. Ján Bulík (áno: na- kvantitu a kvalitu života pôsobí rezká a dobrej vôle starenka. Hoci ozaj: Dr. Ján Bulík!), tiež zástupcovia spleť vlastností každého jedinca a pani Justína Totišasegiová zahryzla oOo V sobotu 15. júna 2013 počas cirkevných zborov a spolkov z iných podmienok vyplývajúcich zo život- už do desiatej života dekády, keď ju, toť pri posledných oslavách Bajpodujatia Bajšianske dni, sa predsa slovenských osád. Petrovská po- ného okolia. Vari Adam Vereš v publikácii Slo- šianskych dní, poprosili, aby zav Bajši, po dlhšej prestávke, opäť a bočka vtedajšieho Českoslovenzase po slovensky hovorilo trochu ského spolku žien usporiadala vý- venská evanjelická kresťanská cirkev spievala dáku slovenskú pieseň, bez viac a o čosi hlasnejšie i spevavejšie stavu obrazov Zuzky Medveďovej a. v. v Kráľovstve Juhoslovanskom okolkov spustila: nenapísal, že bajšianski Slováci už v My sme smelí vojaci, šable flinty než inokedy. Akoby nie: prvých rokoch svojho prisťahovania máme / zajacov sa nebojíme, vrabce veď prišli ochotníci z Paneprejavovali záujem o svoju ná- rýchle odplašíme / a kto sa nás nebojí, diny a zo Slovenska, z rodnosť? Podľa neho „Skorej priklá- tomu pokoj dáme. Lučenca a Fiľakova. Spoňali sa k Maďarom“. Či vtedajšie Húfne a hlasne sme sa, ako už v ločne vystúpili vo večerúrady levíta a učiteľa Ďurkoviča, povážlivých chvíľach u nás býva nom programe na náktorý duchovne obhospodaroval zvykom, srdečne zasmiali. dvorí Dedinského domu, bajšianskych ev. Slovákov, neprePani Justínia, s pokojom človeka, spoločne absolvovali nápustili práve preto, „lebo dietky len ktorý akiste popreskakoval v živote vštevy troch dominánt slovensky vyučoval“? Vari ho nevy- viac ako všetci, čo sme sa v tej chvíBajše, troch chrámov Bostriedali učiteľom Masnicom „pre li ocitli v jej rodinnom dome požích: evanjelického a. v., jeho známosť maďarčiny“? Tak veru: zmenenom na múzeum zašlých katolíckeho i pravoslávmaďarizácia bola tým ťažkým osu- čias, potichu dodala: „Takí sme my neho. Spoločne a/lebo dovým kameňom, ktorý beztak Slováci...“ Všimnúc si, že si jej slová, každý osve mohli do„mäkkým“ bajšianskym Slovákom pri doznievaní salvy smiechu a pospieť k záveru, že katonedal dýchať plnými pľúcami. Nie tleskov, nepovšimol takmer nik, zolícky je veru – čo do Strom, alebo akvarel z Bajše div, že roku 1890 v Bajši žilo 1 020 pakovala: vzhľadu – naskutku pre– Takí sme... my... Slováci... krásny, že pravoslávny je v povážli- (áno: tej Zuzky Medveďovej – aka- Slovákov, kým roku 1910 ich už Končiac príspevok, ktorý kuviká o vom stave, pokým evanjelický má o demickej maliarky). V programe bolo len 774! Keď sa raz voz rozbehne dolu tom, čo nevyhnutne bude, lebo byť poznanie bližšie k tomuto druhému. účinkovali aj slovenskí športovci a Každé prečo má svoje preto. Od- slovenské ľudové piesne zaspieval kopcom, pozbavený kontroly, ten už musí, zostáva nám už len uzavrieť povede na zložité otázky často ne- Slovenský spevokol, taktiež z Pe- sotva dakto dakedy zastaví. Ak pri kruh. sčítaní roku 2002 v Bajši žilo 2 568 Hoci slovenčina sotva v Bajši bývajú jednoduché a jednoznač- trovca. Tak tomu bolo vtedy... dávno... Keď obyvateľov, z toho 6,48 % čiže 162 bude zurčať ako onehdy, keď sa jej né. To, že je v Bajši tomu teraz práve tak, ako je (tak ohľadne sloven- Slováci sebou navzájom nepohŕ- Slovákov, roku 2011 tam bolo sú- darilo podstatne lepšie, to, o čo sa ského jazyka, ako i v otázke evan- dali. Keď držali vedno. Keď„veľkí“ ve- hrnne 2 297 obyvateľov a len 86 sa pán doktor Totišasegi vehementne hlásilo k národnosti slovenskej. V pr- pokúša, samozrejme, zmysel má. jelického kostola), je priesečníkom deli a chceli pritúliť „malých“. Počet Slovákov v Bajši klesá, ako- vej polovici 20. storočia bajšianski Ako každý čestný boj. Vrátane vytoho, čo sa tu udialo počas viac ako dve a pol storočia, koľko zhruba že klesá aj počet Slovákov, ktorí Slováci mali slovenskú školu, tiež or- naloženia námahy o posledný uplynulo odvtedy, čo sa do Bajše na- tam ešte stále hovoria po slovensky. ganizovaný cirkevný a spolkový ži- vdych... po ktorom, prirodzene, nasťahovali Slováci a je zároveň aj vý- Permanentne; nie od včera. Majúc na vot. Hrávali divadlo, spievali slo- sleduje posledný vý... Juraj Bartoš slednicou toho, čo sa neudialo a zreteli to, že Bajša je na obvode slo- venské piesne, učili sa slovenským 6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZDRUŽENIA PODNIKATEľOV BÁČSKY PETROVEC 1842

Tri roky ťažkého života o zániku Spolku remeselníkov uplynuli roky predtým než sa miestni remeselníci, malí a strední podnikatelia znovu zorganizovali pod spoločnou strechou. Dokázali to pred tromi rokmi, keď založili svoje „cechové“ Združenie podnikateľov Petrovec 1842. Odvtedy sa spoločne usilujú o zlepšenie podmienok svojej činnosti a podnikania. V zasadacej sieni Podnikateľského a inovačného centra v sobotu 29. júna podnikatelia z Obce Báčsky Petrovec sa stretli na malej slávnosti, na ktorej si pripomenuli tri roky činnosti združenia. Zasadnutie však bolo pracovného rázu. Uvedomili si, že hoci združení, predsa zostávajú bokom a lokálna samospráva neveľmi rešpektuje ich požiadavky. Preto si na stretnutie zavolali predstaviteľov Únie zamestnávateľov Srbska, vojvodinskej pobočky, a to z Nového Sadu a Srbobranu. Hostí, predstaviteľov obce a Klubu hospodárov úvodom pozdravil predseda združenia Ján Makan.

Stanko Krstin v mene pokrajinskej únie zamestnávateľov povedal, že ich cieľom je založiť pobočku únie v každej zo 45 vojvodinských obcí. Na založenie pobočky v Petrovci sa žiada súhlas 10 % zamestnávateľov v obci. Ďalej vysvetlil postup zakladania Únie zamestnávateľov Báčskeho Petrovca a pripomenul, že na území krajiny je toho času združených 100-tisíc členov, z čoho vo Vojvodine zo 30-tisíc, pričom títo v pokrajine zamestnávajú viac ako 100-tisíc robotníkov. Prevažne ide o stredné a malé podniky. Predstaviteľ únie z Nového Sadu Slavko Novaković povedal, že aj proces eurointegrácie Srbska predpokladá ustanovenie sociálneho dialógu medzi podnikateľmi, zamestnancami a vládou. Únia garantuje stabilitu práce každého jednotlivca, a preto je vhodným partnerom pre dialóg. Đorđe Džekov, predseda pobočky únie v Srbobrane, ktorá pracuje už 5 rokov, ozrejmil vlastné skúsenosti a

Vedenie petrovského združenia podnikateľov a hostia z Únie zamestnávateľov Srbska

potvrdil, že dosiahli pokrok v tom zmysle, že lokálna samospráva ich akceptuje a pôsobia aj prostredníctvom obecnej sociálnoekonomickej rady. Hostia vyzvali Petrovčanov, aby zvážili možnosť založenia vlastnej pobočky a ponúkli im logistickú a právnu podporu. V diskusii, ktorá nasledovala, odzneli sťažnosti remeselníkov a podnikateľov týkajúce sa neúmerného zvýšenia lokálnych daní a pribúdania stále nových poplatkov. Nové poukážky, ktoré podnikatelia v Petrovci v týchto dňoch dostali, sú o 60 % až 150 % vyššie ako tie vlani. Taká politika iste prispeje, aby ďal-

šie podniky v obci zanikli. Na ilustráciu možno uviesť, že za posledné tri roky v Báčskopetrovskej obci pre neznesiteľné dane zámku na svoj podnik dalo 45 remeselníkov a podnikateľov. Možno očakávať, že mnohí sa presunú do sivej zóny a budú pracovať a zamestnávať na čierno, čo vôbec nie je v prospech štátneho rozpočtu. V pokračovaní zasadnutia odzneli plány Združenia podnikateľov Petrovec 1842 na nasledujúce obdobie. Dohovorili sa o aktivitách počas SNS, kde privítajú partnerov z Kikindy, Báčskej Palanky a Bečeja, ako aj zo Slovenska. J. Čiep

dohodnuté rokovania nielen v Belehrade, ale zajtra máme stretnutie aj s partnermi v Novom Be– My sme na tomto trhu pôsobili už čeji, tak isto by sme sa pred niekoľkými rokmi. Vlastne spochceli stretnúť s predlupracovali sme tu s piatimi – šiestimi staviteľmi spoločfirmami cez jednu domácu srbskú nosti Baneho Sekulispoločnosť a mali sme záujem aj o vyća. Uvidíme, čo pritvorenie spoločného podniku. Donesú. Troška je to konca boli už aj priestory spravené v také, že nie je to až Sriemskych Karlovciach, no nakoniec toľko kilometrov sem, sme od toho museli odstúpiť. Bolo to no mali sme kedysi obchodovanie s takým primeraným Ing. Bohuslav Plačko výraznejšie dopravné partnerom pre nás, ktorý javil záujem problémy, pretože o naše pružiny a iné produkty z ocele nám k vám neraz v podstate chodilo auto a s ktorým sme čiastočne to bartrovali. Znova prázdne. Vtedy boli aj také väčšie problémy s hrasa snažíme oživiť túto spoluprácu. nicami, no teraz sa to podstatne zlepšilo. – Zrejme ste orientovaní aj na export, aj na – Srbsko môže byť zaujímavé aj tým, že má domáci trh? ľahší prístup k ruskému a niektorým iným – Sme hlavne výrobcami pružín a takých zá- trhom... vesných systémov do sadrokartónov. Okrem Slo– Áno, i to je jeden z dôvodov možnej a ďalvenska sú naším trhom aj okolité krajiny, ako je šej spolupráce. V čase najväčšej slávy v obČesko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko. V závesných chodnom obrate s Novým Bečejom, ktorý je výsystémoch sme prítomní aj tu na Balkáne, kon- robcom poľnohospodárskych strojov, spomíkrétne v Rumunsku a Bulharsku. nam si, že dostali obrovskú zákazku do Ruska, – Čo možno očakávať od biznis fóra ako je čo veľa znamenalo. Keby bol aktuálny len tentento? to obrovský trh, tak to sú desatiny a desatiny mi– Ide nám v prvom rade o vysondovanie te- liónov obratov, – uzavrel Ing. Plačko. rénu, zistenie, aké sú tu znova možnosti. Máme Zaznamenal: O. Filip

SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU (7): PFS, BREZOVÁ POD BRADLOM

Snažíme sa oživiť spoluprácu lačné, ťažné, skrutné pružiny, tvarové pružiny a diely z drôtu, závesné systémy, galvanické povrchové úpravy... Je to len časť výrobného sortimentu, prípadne služieb spoločnosti PFS (pružiny – federn – springs) sídliacej v Brezovej pod Bradlom. Ide o najväčšieho výrobcu pružín a pružných dielov z drôtu a oceľovej pásky na Slovensku, o firmu založenú v roku 1995 ako pokračovateľku dnes už viac ako 40-ročnej tradície výroby pružín v Brezovej pod Bradlom. Výrobky PFS nachádzajú široké uplatnenie v celom rade priemyselných odvetví, z ktorých je najvýznamnejší automobilový priemysel a jeho subdodávatelia. Veď od svetiel, cez zámky až po spojky a mnoho ďalších miest v autách možno objaviť množstvo pružín a pružných dielov. Predstaviteľ firmy, manažér predaja Ing. Bohuslav Plačko bol v polovici júna medzi členmi slovenskej hospodárskej delegácie, ktorá v Hospodárskej komore Srbska v Belehrade rokovala o možnostiach presadenia na našom trhu. – Možno by bolo najlepšie rozhovor začať dôvodmi, ktoré vplývali na rozhodnutie prísť sem?

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ľUDU

Z NAŠICH OSÁD HLOŽANY

Málo miesta pre kotlíky

Cesty nezostali v hanbe T

o, čo obyčajne robia v apríli, hložianski poľnohospodári naposledy absolvovali až koncom júna. Poľné cesty nielen vo svojom chotári, ale aj v susedných, v ktorých majú viac pôdy, dali do poriadku s oneskorením, pravdaže, predovšetkým preto, že jar bola mimoriadne daždivá a prioritu mala jarná sejba. V piatok 21. júna sa na miesto zboru dostavilo asi štyridsať ľudí.

sveta“, vynechali iba tzv. Rít, keďže tam vedie asflatka k Dunaju a pôdy je menej. Čo vo vlastnom chotári, čo v begečskom, futockom, báčskopalanskom a v menšej miere i v petrovskom (na Podhore), ako hovorí člen predsedníctva Združenia poľnohospodárov Hložany Ondrej Bartoš, aj tohtoročná akcia sa úplne vydarila, keďže dali do poriadku viac než 100 kilometrov

Pod lipami pred Poľovníckym domom v Hložanoch sa vznášala vôňa dobrôtok z kotlíkov a dobrá nálada úťaž o najlepší lovecký kotlíkový paprikáš, ktorú organizuje Lovecký spolok Hložany, sa teší

lahôdky. Skonštatovala, že najchutnejší paprikáš uvaril celok PS Fazan z Maglića, ktorý si tak vyslúžil prvú odmenu – srnu. Druhé miesto patrí PS Fazan z Kulpína, a tretie si „uvarili“ kuchári podniku Cepko z Báčskeho Petrovca. Odmenený bol aj Ľuboslav Kudron z Hložian, ktorý Nebolo ich málo; ešte keby prišli všetci, ktorí humpľujú cesty... zakotvil na 4. mieste. Lepšie, keď sa práši, ako keď viazne Súťaž prebiehala v príjemnom ambiente Na vlečkách rozvážali zem na kri- ciest. Do nádrží traktorov naliali z lipového sadu pred tické (nižšie) miesta poľných ciest vlastného paliva, v nádeji, že im loveckým domom, – na Krvaviciach, na Lúkach, v trovy budú vynahradené z meškde na dobrú náladu Šumariciach a v Dípove. V sobotu cov Obce Báčsky Petrovec a Miestvyhrávala skupina sa na asfaltovej plošine pred vcho- neho spoločenstva Hložany. RoľNajúspešnejší Hložančan: Ľuboslav pod vedením Rasti- dom do Hložian zo smeru Pe- níci a zeleninári s chuťou makali Kudron slava Struhára. Neje- trovca zhŕklo približne 50 ľudí. a po dobre vykonanej robote sa s čoraz väčšiemu počtu záujemcov. den účastník dobre navštíveného Zoradili sa do štyroch skupín a na chuťou pustili do chutného spoPresvedčili sme sa o tom aj v so- podujatia skonštatoval, že takéto traktoroch opatrených prívesmi ločného obeda v kaviarni Pod libotu popoludní, keď ohník zapra- podujatie by veru mohlo byť aj (ťažkými i ľahkými tanierovými pami. skal pod 23 kotlíkmi kuchárov nie- viackrát, nie iba raz v roku... bránami, kypričmi a klinovými len s poľovníckymi skúsenosťami. J. Bartoš bránami) vyrazili „na tri strany J. B. Medzi nimi, okrem Hložancov, boli aj „majstri kotlíkového remesla“ z STOPäŤDESIAT ROKOV OD NARODENIA ĽUDOVÍTA MARÓTHYHO. bližšieho i ďalšieho okolia, vrátane Štvrtý farár slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Laliti pochádza bikerov zo Slovinska, ktorí pobudzo Slovenska, zo známeho rodu Maróthy. Narodil sa 5. júla 1863 v Ľuboreli v Čelareve. Okrem toho, akože či, Okres Lučenec. Evanjelickú cirkevnú školu absolvoval v rodisku, pokrainak, dva veľké kotly pre početných čoval v školení na gymnáziách v Martine, Banskej Bystrici a v Bratislave. Teonávštevníkov uvarili poľovníci Milógiu vyštudoval v Bratislave, Viedni a Lipsku. loslav Dudok a Ján Bartoš. Ľudovít Maróthy za evanjelického kaplána nastúpil v Petrovci roku Ako nám povedal predseda LS 1895. Od 6. júna toho istého roku v Laliti pôsobil najprv ako administrátor Hložany Ján Zvarec, poplatok za tamojšieho zboru, a potom ako riadny farár až do svojej predčasnej a náúčasť vynášal 2 000 dinárov a mahlej smrti 5. augusta 1899. Ľudovít Maróthy bol aj literárne činný od štujitelia kotlíkov dostali po 4 kilodentských čias. Svoje poviedky a básne hlavne zo života dedinského ľudu gramy mäsa z diviny. Po západe zverejňoval najviac v Národných novinách pod pseudonymom Ľudovít Ľuslnka štvorčlenná odborná porota borečský. J. P. (mená všetkých členov sme sa nedozvedeli) ohodnotila kotlíkové

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ARADÁČSKE POŽIARNIČKY CESTUJÚ DO FRANCÚZSKA

Zúčastnia sa na požiarnickej olympiáde R

oku 2005 aradáčske požiarničky zaznamenali najväčší úspech v dejinách požiarnictva tejto osady. Ako druhoumiestnené na štátnych majstrovstvách Srbska a Čiernej Hory postúpili na požiarnickú olympiádu, ktorá vtedy prebiehala vo Varaždine v Chorvátsku, odkiaľ sa vrátili so striebornou medailou. Tento úspech vlani na majstrovstvách Srbska Aradáčanky zopakovali a znovu ako druhé vo svojej konkurencii postúpili na požiarnickú olympiádu, ktorá sa od 14. do 21. júla uskutoční v meste Mulhouse vo Francúzsku. Od veliteľky tejto šikovnej požiarnickej družiny Anny Gagesovej sa dozvedáme, že súťaž pozostáva z dvoch disciplín. Prvá je tzv. suché cvičenie, ktorým celok predvádza vlastnú šikovnosť v hasení požiaru. Rozhodujúci je, samozrejme, čas, za aký sa cvičenie realizuje, ale omnoho dôležitejšie je všetko robiť bezchybne, lebo každá chyba prináša negatívne body, ktoré v konečnom výsledku môžu anulovať rýchlosť. Veď aj v praxi v teréne je dôležitejšie robiť bezchybne, lebo iba tak možno úspešne zahasiť požiar. Druhá disciplína je opravdivá športová – štafeta s prekážkami, ibaže pretekári nebežia v športovom, ale v požiarnickom úbore. Najatraktívnejšou časťou štafety

točným majstrom v tejto disciplíne je Aradáčanka Suzana Ambrošová. – Keď sa pred ôsmimi či deviatimi rokmi táto disciplína prvýkrát zjavila na súťažiach, bolo to pre nás čosi úplne neznáme. Opovážila som sa vojsť do tunela a prvý pocit bol vskutku úžasný. Nepoznala som techniku, takže som si zodrala lakte a kolená. Druhý pokus bol ešte horší. Tréneri mi vysvetlili, že sa treba v behu vrhnúť do tunela a kĺzať sa k druhému koncu. Skúsila som to, ale nanešťastie sa mi odkvačila časť opasku, ktorá ma v tej rýchlosti uderila pod rebrami a uprostred tunela som zostala bez dychu. Teraz som sa už naučila ako na to, ibaže som vždy plná adrenalínu, – vysvetľuje táto smelá Aradáčanka.

Aradáčske požiarničky, účastnícky požiarnickej olympiády vo Francúzsku: (stoja zľava) Anna Gagesová (veliteľka), Mária Komlošiová, Verica Paraljovová-Bartošová, Katarína Straková, Ján Bartoš (tréner), Lýdia Cukićová a Janko Ábelovský (veliteľ aradáčskej požiarnickej brigády); v drepe: Milina Hucká, Anna Perinová, Mária Gyólaiová, Suzana Ambrošová a Jarmila Šiagová

Suzana Ambrošová pred vrhom do tunelu

Rýchlosť a presnosť: Aradáčanky počas suchého cvičenia

je iste posledná etapa, v ktorej sa pretekár vrhá do tunela dĺžky 8 a priemeru jedného metra a kĺzaním na bruchu sa za okamih, nie dlhšie od dvoch – troch sekúnd, dostanú na druhý koniec. Sku-

Aradáčske požiarničky a ich súperky na súťažiach demonštrujú svoju pripravenosť hasiť požiar, ktorú veru uplatňujú aj v praxi. – Nebývame síce v prvých radoch. Väčšie požiare spravidla ha-

sia profesionálni požiarnici zo Zreňaninu a naši kolegovia. My sme tu a pomáhame. Keď siréna zatrúbi, žena zvyčajne zostane v požiarnickom dome a usmerňuje ostatných požiarnikov na miesto požiaru. Okrem toho na mieste požiaru vykonávame fyzicky menej náročné úlohy, ako je napríklad zalievanie, čiže chladenie susedných objektov, tiež pomáhame pri vynášaní nábytku, zabezpečujeme dom pred krádežou... Nezriedka aj hasíme menej nebezpečné požiare, ako je napríklad oheň na smetisku, – vysvetľujú najstaršie v skupine Mária Komlošiová a Anna Gagesová. Začiatky tejto svornej družiny siahajú do ich detstva, keď sa ako

pionierky učili požiarnickým zručnostiam. Čo do požiarnickej stáže najstaršia je Mária Komlošiová, nasleduje Katarína Straková, a potom aj Anna Gagesová. Rozdiel je však v mesiacoch. V pionierskej konkurencii prvý raz súťažili roku 1980 a prvé zlato na obecnom, a potom aj regionálnom súťažení získali roku 1986. Dva roky neskoršie na všetkých úrovniach, od obecnej po republikovú, boli najlepší a na celoštátnom súťažení vo vtedajšej SFRJ obsadili výborné 4. miesto. Po tomto úspechu ešte dva-tri roky súťažili v pôvodnom zložení, no potom sa dievky začali vydávať a postupne sa vzdali aktivity v požiarnickom spolku. Tá prestávka trvala 15 rokov. – Znovu sme sa zhromaždili a začali trénovať roku 2004, ale teraz už ako seniorky. Chceli sme vidieť, či ešte dokážeme zopakovať úspechy spred 15 rokov. Nebolo to ťažko. Pekne sme sa kamarátili a ani rozcvička pred každým tréningom nám zrejme nebola na škodu. Odvtedy v trochu pozmenenom zložení trénujeme dodnes. My dve-tri najstaršie pravdepodobne po tejto olympiáde ponecháme svoje miesto mladším a som presvedčená, že aj ony budú dosahovať rovnako skvelé výsledky, v čom im my svojou skúsenosťou vždy rady pomôžeme, – hovorí Anna Gagesová. V. Hudec

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA MAJSTROVSTVÁCH VO VARENÍ A JEDENÍ HALUŠIEK

Bulíkovci vicemajstri Slovenska „Z ákladným cieľom podujatia je pomoc zdravotne postihnutým a sociálne odkázaným deťom, ktorým humanitárna spoločnosť Humanita pre život odviedla doteraz takmer 95 000 eur,“ povedal pred začiatkom haluškových majstrovstiev sveta JUDr. Jozef Janikov, predseda Humanity pre život a predseda organizačného výboru akcie. Medzinárodné majstrovstvá Slovenska vo varení a jedení bryndzových halušiek sa uskutočnili 22. júna na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši po šestnásty raz. Hlavnými organizátormi tohto filantropického poduja-

Rejdovský bača Jaro Schwarzbacher tvrdí, že na bryndzové halušky je najlepšia takzvaná zimná bryndza

tia boli už spomínané združenie Humanita pre život zo Spišských Vlachov a mesto Liptovský Mikuláš. Akcia zapadla do rámca celoročných podujatí v sídelnom meste Liptova Jánošík – 300 rokov legendy a tretieho júnového ví-

kendu, v ktorom prebiehali známe kou Chalupkovou, DeStoličné dni. mokratický zväz Slová„Halušky sú už stáročia jedným kov a Čechov v Ruzo symbolov nášho regiónu a lip- munsku, Čerpotok a tovská bryndza neodmysliteľnou Slávia Nadlak – takisto ingredienciou. Privítali sme mož- z Rumunska. Kovačické nosť vzdať im hold a druhýkrát za- celky Banátski matičiaradom zorganizovať toto netra- ri a Spomienkové stredičné podujatie,“ vyhlásil MUDr. disko Dr. Jána Bulíka Alexander Slafkovský, primátor Liptovského Mikuláša. Prvý haluškový šampionát sa konal v Krompachoch. Toto mesto bolo ešte sedem ráz hostiteľom súťaže. Košice hostili najlepších kuchárov trikrát a hostiteľmi boli ešte aj Spišský salaš a Zázrivá. Na majstrovstvách sa rad Druhé miesto vo varení najnárodnejšej pochúťky rokov zúčast- získalo Spomienkové stredisko Dr. Jána Bulíka ňujú aj dolnozemskí Slováci. Práve družstvo reprezentovali taktiež vojvodinpod tým názvom z Békešskej ských Slovákov,“ informuje Pavel Čaby obsadilo tretie miesto na Baláž vedúci Banátskych matičiadruhom ročníku. Na trinástom rov. V tomto mužstve boli ešte aj ročníku striebornú medailu zí- Juraj Kovarček, Ján Fekety a Ing. skala Matica slovenská v Srbsku. Martin Siroma. Spomienkové streObe súťaže boli v Krompachoch. disko Dr. Jána Bulíka (vedúca Ka„Tohto roku sa z domácich cel- tarína Lenhartová a členovia Anna kov zúčastnili Banská Bystrica, Diňová, Ing. Martin Diňa a Imre Kolinovce, Poltár, Kojšov, Krom- Kiš) si priviezlo do Kovačice až tri pachy, Liptovský Mikuláš, Smre- poháre. Bulíkovci sa stali najúsčany, Košice, Kluknava a Liptovs- pešnejším krajanským družstvom, ká Porúbka. Z krajanských druž- najrýchlejšie navarili halušky (7 mistiev účinkovali Matica slovenská nút 21 sekúnd) a stali sa vicev Srbsku v čele s vedúcou Zden- majstrami celej súťaže. Družstvo

Štvorlístok Banátskych matičiarov na súťaži

Matice slovenskej v Srbsku si odnieslo do Báčskeho Petrovca jeden pohár. Zverenci Z. Chalupkovej spolu s ňou navarili najchutnejšie halušky. „Predsedom trojčlennej odbornej poroty bol František Turek, majster kuchár a viceprezident Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov. Slovenské rekordy vo varení – Kojšovčania za 5 minút 29 sekúnd – a v jedení – Krompašania za 36 sekúnd – neboli tohto roku prekonané,“ vysvetlil Baláž. Odborný garant šampionátu Ing. Ján Keresteš zdôraznil na záver podujatia, že je „bryndza jedinečný neopakovateľný a írečitý slovenský výrobok“ a že „ak chceme zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva, potrebné je zvýšiť spotrebu ovčích mliečnych výrobkov aspoň trojnásobne“. Podľa Ing. Keresteša zvlášť bryndza obsahuje jedinečnú mikroflóru, ktorá hlavne podporuje imunitný systém ľudí. Ján Špringeľ Fotografie: autor (2) a z archívu MOMS Kovačica

TRADIČNÉ UDELENIE ODMIEN NAJÚSPEŠNEJŠÍM žiakom na území Báčskopalanskej obce usporiadali v piatok 28. júna v Mestskom kine v Báčskej Palanke. Najlepším žiakom generácie, nositeľom Vukovho diplomu, ako aj tým, ktorí získali pozoruhodné výsledky na republikových súťažiach, uznania odovzdal predseda obce Aleksandar Đedovac. Na území Obce B. Palanka Vukov diplom získalo 103 žiakov. Všetci dostali knihy a po prvýkrát žiakov generácie odmenili aj zlatým dukátom. Program, na ktorý si najmä najlepší žiaci dlho budú spomínať, moderovala Jelena Ćorovićová, žiačka ZŠ Desanky Maksimovićovej z B. Palanky. V úvodnej časti sa predstavil chór žiakov nižších ročníkov spolu so školským orchestrom z báčskopalanskej ZŠ svätého Sávu. J. Ferková Foto: D. Nikolić 6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZDRUŽENIA KADERNÍKOV A KOZMETIKOV OBCE STARÁ PAZOVA

Prehliadku účesov vidia ako tradičné podujatie O

bec Stará hliadka účesov Pazova je a mejkapu poznáma rozvojom tvrdila, že všetmalých a stredci účastníci poných podnikov a dujatia sú skuremeselníckych točnými majdielní. Na území strami svojho obce pôsobí aj povolania. 141 kadernícPodľa slov kych a kozmeM. Majorského tických salónov. 15. máj by sa Nedávno si ich mal stať dňom majiteľky a majitohto združeZaujímavý chlapčenský účes… … a pekný dámsky účes telia založili Mišo Majorský má svoju prácu nia a prehliadvlastné združe- veľmi rád ka účesov by sa nie, ktoré 15. mája na terase Národného domu hliadke tento mladý, ale skúsený pazovský mala stať tradičným podujatím. Po tejto prefutbalu v Starej Pazove usporiadalo veľkolepú kaderník vo svojom salóne formoval moderné hliadke Miki sa intenzívne pripravuje i na ďalprehliadku účesov a mejkapu. Na prehliadke sa účesy pre tri manekýnky a dvoch manekýnov. šie, ktoré budú mať súťažný ráz. Revuálnu prehliadku účesov otvoril práve Mipre obmedzený priestor zúčastnilo 30 kader– Práca v kaderníctve je splnením môjho sna. níkov. Podpredseda obecného Združenia ka- kiho salón, ktorý o vystúpení a o prípadnej tré- Svoju robotu robím s veľkou láskou a často a derníkov a kozmetikov Mišo Majorský – Miki ho- me povedal: rád chodím na rôzne formy odborného zdo– Musím sa pochváliť, že som trému vôbec konaľovania, ako sú napr. kadernícke akadémie vorí, že sú s celkovým priebehom tohto nenemal, hoci to bolo moje prvé verejné vystú- a semináre, lebo pre každého kaderníka je najvšedného podujatia veľmi spokojní. – Na prehliadku sme sa pripravovali zopár penie na prehliadke tohto druhu. Som rád, že dôležitejšia tá praktická časť remesla, – akmesiacov a veľmi nás teší, že na prehliadke úče- sme moji kolegovia a ja na prehliadke ukáza- centoval kaderník Mišo Majorský. Na záver sov a mejkapu všetko veľmi dobre dopadlo. li, že nie sme jedni pre druhých len konkuren- ešte doložil, že práve mladým kaderníkom Komplimenty, ktoré sme dostali od návštev- ti, ale predovšetkým dobrí spolupracovníci, kto- ich združenie chce poskytnúť pomoc pri zaníkov, sú pre nás podnetom na ďalšiu prácu, – rí si chcú a môžu navzájom pomáhať. čiatočných krokoch v práci, čo bolo jedným z V kaderníckom remesle sa človek musí ne- prvoradých cieľov jeho založenia. povedal náš spolubesedník. Z 94 modelov pánskych, dámskych a detských účesov na pre- ustále zdokonaľovať a nedávna úspešná preA. Lš.

JOSIP BROZ NAVŠTÍVIL PADINU

Titov vnuk v Titovom kútiku ôj dedo bol proti Ústave SFR Juhoslávie z roku 1974, lebo mienil, že je to začiatok rozpadu krajiny, ktorá dovtedy bola východom Západu a západom Východu. Týmto základným štátnym zákonom sa šesť rokov pred Titovou smrťou z Juhoslávie ako federácie prakticky stala konfederácia. Ústava mala za následok spory medzi jednotlivými republikami a vtedajšími vplyvnými osobnosťami politického života. Tito Ústavu zo spomínaného roku odmietol parafovať. Podpísali ju Kiro Gligorov, vtedajší predseda zväzového parlamentu, a Mika Špiljak, predseda Rady národov v parlamente SFRJ,“ tvrdil počas návštevy Padiny Josip Broz Još- Joška Broz v Titovom kútiku v Padine ka. Šesťdesiatpäťročný predseda no- bol takisto proti, aby úlohu predsevej Komunistickej strany (z konca du prebral kolektívny orgán – Predroku 2010) zdôraznil v škole, ktorá sedníctvo SFRJ. Po rozvode svojho nesie meno jeho starého otca, že Tito otca Žarka a matky Tamary Joška od

„M

tretieho až po osemnásty rok života trávil u Brozovcov − Tita a Jovanky. V posledných rokoch Titovho života dbal o jeho bezpečnosť. „Veľký štátnik a bojovník pre svoj juhoslovanský národ – tak by som ho mohol ocharakterizovať jednou vetou,“ výstižne odpovedal Joška na otázku, kto bol pre neho jeho starý otec a prezident. Príjemné prekvapenie čakalo na Broza v triede pre hudobnú kultúru ZŠ maršala Tita. Osemnásťčlenný chór žiačok piatej a šiestej triedy pod taktovkou Mgr. Pavla Tomáša odspieval Brozovmu vnukovi a ďalším prítomným najprv v slovenčine S maršalom Titom, a potom v srbčine Uz maršala Tita a Računajte na nas. Na Joškovej tvári sa v tej chvíli zjavil úsmev. „Motto Titovej činnosti bolo, že si treba neustále pestovať bratstvo a

jednotu a zároveň vkladať veľké prostriedky do vzdelávania a výchovy zvlášť najmladších pokolení,“ podčiarkol mladší Broz po vypočutých pesničkách o jeho dedovi v najslovenskejšej osade. Aspoň rovnaký údiv zažil, keď ho delegácia školy v čele s riaditeľom Ladislavom Petrovičom odviedla na prvé poschodie do izby číslo 26, kde je takzvaný Titov kútik. Roky sa tam zhromažďovalo všetko, čo súviselo s prezidentom SFR Juhoslávie a vodcom Hnutia nezúčastnených. „Mimoriadna návštevnosť mladých ľudí zo všetkých končín bývalej Juhoslávie na tohtoročnom Dni mladosti, ako sme v minulosti nazývali 25. máj, všetko, čo sa dialo vôkol Domu kvetov a celého Spomienkového strediska Josipa Broza Tita, nasvedčuje tomu, že sa chýr o štáte, v ktorom sme šťastne žili, a povesť o „tatovi Titovi“ prenáša z generácie na generáciu. Mám príležitosť vidieť to i na tvári miesta,“ poďakoval sa padinským skvelým hostiteľom záverom návštevy Josip Broz Joška. Ján Špringeľ

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

„iz unutrašnjosti“, ktorý skonštruoval elektroaeroplan: „Zaujímavý je preto, že používa elektricitu zo zeme a vzduchu!“ Mladí Hurbanovci a Podhradskovci radi podnikali spoločné výlety na Avalu a Fruškú horu. ozef Podhradský (1823 – 1915) vom Sade nepôsobil dlho, lebo ho Zorničke uverejnil aj dramatické Pretože sa Ľudmila Hurbanová bol štúrovec, ktorý takmer celý roku 1872 preložili na novozalo- práce, ktoré sa neskôr stali známe roku 1911 zamestnala u advokáta svoj život pôsobil na Dolnej zemi. žené maďarsko-srbské gymná- širšej divadelnej verejnosti, naj- Miladinovića, od mladého advoVenoval sa povolaniu evanjelic- zium do Sombora. Tam sa márne mä „divadlo pre slovenské panny káta Podhradského si pýtala radu, kého kňaza a stredoškolského pro- usiloval zachovať srbské oddelenie, a mládencov“, čomu sa vo svojich ako sa možno v Belehrade vyškofesora. Zároveň bol básnikom, pro- no neuspel, a v roku 1879 odišiel článkoch širšie venovala naša uni- liť za advokátsku sekretárku. Ľudzaikom, dramatikom, redaktorom, mila Podhradská chodila s mavydavateľom prvých slovenských mou Pavlinou do Pazovy na divačasopisov pre deti a mládež vo Vojdelné predstavenia, ako aj do kosvodine. tola, najmä keď si mama priala priNarodil sa v Skalici. Školil sa vo jať Večeru Pánovu. V liste zo 17. feVrbovciach, Šamoríne, Komárne a bruára 1911 Ľ. Podhradská napíBratislave, kde Evanjelické lýceum sala: „Aj zábava uplynula, a to na a teológiu absolvoval v rokoch všeobecné uspokojenie. Milan 1839 až 1948 a kde sa stal členom nám rozprával, že všetko pekne šlo, Štúrovej družiny. V roku 1848 zlotrochu bolo trémy, ale že sa nik nežil na peštianskej univerzite propomýlil...“ V roku 1911 vznikla aj tu fesorskú skúšku z filozofie, klasicuverejnená fotka, na ktorú sa vraj, kých jazykov, nemeckej a maďarpodľa tvrdenia Podhradského dcéskej literatúry, keď ho Ján Kollár, ry, rodičia často dívali. V liste z 10. ideológ všeslovanskej vzájomnosti mája 1911 Ľ. Podhradská širšie pía farár slovenskej evanjelickej cirksala o svojom nehybnom otcovi Jovi v Pešti pozval za pomocného fazefovi: „Otec sa nás každú chvíľu Rodinná fotografia (stoja zľava): Dr. Milan Podhradský (syn), rára a učiteľa. Po odchode Jána Kolspytuje, kedy pôjdeme do Pazovy. Ľudmila Hurbanová, Ľudmila, Pavlina, Emília a Mariena lára Podhradský sa v Pešti stal Podhradské (dcéry). Sedia (zľava): Pavlina Podhradská (manželka), A keď sme povedali, že pôjdeme jeho nástupcom. „Bolo to drama- prof. Jozef Podhradský a zať Janos Kendrey. na nedeľu, vzdýchnul si a povedal, tické obdobie patentálnych bojov, že nám závidí. Chudák otec, keď kde bola snaha maďarských predčasne do dôchodku. Po krát- verzitná profesorka Jarmila Ho- tak musí sedieť, a tak rád cestoval vrchností spojiť evanjelikov augs- kom pôsobení v Petrohrade (Zre- doličová. a chodieval do prírody...“ Hurbaburského vyznania (väčšinou Slo- ňanine), kde pracoval ako kniČlánky publikoval aj v Národ- novci boli roku 1915 informovaní, váci) s evanjelikmi helvétskeho hovník, prešiel do Srbska a ako pro- ných novinách, Slovenských po- že Podhradskovci zutekali do Javyznania (väčšinou Maďari) do fesor pôsobil v Leskovci a od roku hľadoch a v cirkevnej tlači, najmä godiny pred vpádom rakúskeho únie. Jozef Podhradský nesúhlasil 1888 na gymnáziu v Belehrade. V v Ewangelických Cirkewných no- vojska do Belehradu, odkiaľ sa s úniou, lebo tvrdil, hlavnom meste winách, ktoré istý čas štúrovec Podhradže únia je iba proSrbska pracoval do aj redigoval. ský už živý nevrátil. striedok pre maďaroku 1898, čiže do Počas pôsobenia v O tom, aké čulé rizáciu cirkvi. Odsvojho 75. roku ži- Belehrade spolupraboli kontakty rodiporcovia ho prenavota. So svojou po- coval s tunajšími Čeny Jozefa Podsledovali, a tak sa četnou rodinkou v chmi a Slovákmi. Blízhradského s Hurmusel vzdať úradu Belehrade žil do roku ke kontakty mal aj s banovcami, svedfarára...“ uvádza Ján 1915, keď musel zu- pazovským farárom čí aj sústrastný list Jančovic vo svojom tekať pred rakúskou Vladimírom HurbaĽudmily Hurbanočlánku k 190. výrookupáciou mesta na nom. Toto kamarátvej z 10. októbra čiu narodenia Jozeústí Sávy do Dunaja. stvo sa prenieslo aj 1950, po smrti fa Podhradského na Zomrel v Jagodine na deti. Jeho syn Dr. VHV: „Posielame Ti webovom portáli v 92. roku života. Milan Podhradský fotografiu Hurbaoslovma.hu. Jozef Podhradský (sudca) rád písal Vlana, Tvojho deda. V Na pozvanie vla- Ľudmila Podhradská bol literárne aktívny dimírovi Konštantí- Jozef Podhradský mladosti dal ju nádyku Platona Ataako básnik, drama- novi Hurbanovi (VHV) šmu otcovi. To nackovića Jozef Podhradský v roku tik, publicista, redaktor a prekla- a volal ho do divadla v Belehrade, možno Matica slovenská nemá. 1863 prišiel do Nového Sadu učiť dateľ. Do literatúry vstúpil ro- a Ľudmila Podhradská často písa- Drahá Ľudmilka, hoci sme sa v na srbskom gymnáziu. V biogra- manticky ladenou drámou Holuby la Ľudmile Hurbanovej (určite aj posledných rokoch nedopisovali, fických dátach sa uvádza, že sa Pa- a Šulek, prózou Liptovský a Hraj- naopak). Deti Jozefa Podhradské- myslela som často na Teba a o tom, vel Jozef Šafárik osobne zasadzo- noha alebo Svátek řízeník božího. V ho písali už len po srbsky. V liste z ako sme boli šťastní pri našich val, aby Podhradský v Novom Sade novosadskom období bola vý- 28. januára 1911 Milan Podhradský dobrých rodičoch. Vtedy sme mali prednášal filológiu a filozofiu, a znamná jeho publicistická čin- informoval VHV, že sa v divadle pekný život.“ spomína sa aj to, že spolupracoval nosť, keď vydával a redigoval ča- „dáva Ana Karenina“, a že ho pozve, so Svetozarom Miletićom. V No- sopisy pre deti Slávik a Zornička. V keď do Belehradu príde istý oficier Katarína Verešová

Život štúrovca Jozefa Podhradského v Belehrade J

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

ody ci Vody, v

y v tan krôčikárk Kysáčske

na e t s i l Bo ne? á r b j e Zlat s te v

tú plaketu zprávky priniesli zla ro ine bk Ba m no Pivniča NRSNM

ož n o o p pred v e ned ľu slednú li, možbo Kysáči t a m i b a e t no s ech byť... N chceli a t e n t o ted v á m sk ý kútik et náš D pripomeaz ešte r ny sviatok Padinčania si zahrali hru Horníčania – dolníčania, s a potom si veselo zatancovali á ny nie kr olklór f ý k s – Det latá brána – lZ festiva ch vám zae n alebo útok, ak sa m s ženie to roku neoh vám t rilo tam do e poda p ýmito stať. T otograif strým iamo z pr fiami ového al v i fe s t vám v k is jav a môžu o tom p r k y á n i nov ľ u d u A takto si ve u s dia zatancovať aj ml Hla adí tanečníci Šran- z Báčskej Palanky Elena asJ a ková ánikoP mina vá.

Slovenské ľud a malé Erde ové piesne a hry na lú víčanky ke

skí Dobanov Zlatej a n i c p chla 13 bráne 20

Tanec Povedz nám,

čižíček predviedli Ku

Ani by ste neverili – zajkovia doskackali z Aradáča do Kysáča

lpínčania

Anna F. a Jana S. 6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 2.7.2013 14:13 Page 2

M OZA I K A

ROČ NÍK XIII ČÍSLO 168 6. júla 2013

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

BELEHRAD

Pohľadnice staré a najstaršie Výstavu realizoval Verejný podnik Belehradská pevnosť v spolupráci s Ateliérom Vicić, ktorého predstavitelia poskytli fotky zo súkromnej zbierky použité pri príprave dvojzväzkového diela Pozdrav z Belehradu 1895 – 1945. Ide zväčša o čiernobiele zábery, občas s niektorým zvýrazneným tónom, ktoré sú akousi obrázkovou čítankou uvedenej doby. Na jej stránkach sú pútavé ukážky rozvoja mesta, pohľad na jeho zmeny a premeny, ľudia známi a menej známi, diania historické a bežné. Snímky sú vlastne ukážkou pozornej a úprimnej starostlivosti autorov o zachovanie ducha a príznačností mesta v istej časovej etape, rušnej a jedinečnej v mnohých smeroch. Keby staré pohľadnice neboli priam šité na také-

Prvé pohľadnice re každého fotografa alebo reportéra je nevyčerpateľným zdrojom motívov. Belehrad má mnohoraké tváre a rôzne formy: výtvarné, histo-

rické, spoločenské. Dokladom toho sú nespočetné monografie, foto a iné kroniky, podujatia a výstavy... Časť historickej duše metro-

Výstava pútavá a rozmanitá

Zábery z prvých desaťročí minulého storočia

poly úspešne odhalilo i podujatie, ktoré prebiehalo na Kalemegdane od 10. mája do začiatku júna. Jeho námetom, obsahom i zámerom boli staré pohľadnice Belehradu datujúce od konca devätnásteho do polovice dvadsiateho storočia.

to účely, bolo by ich treba zase vymyslieť. Nehovoriac o tom, že sú takéto pohľady dozadu možné, potrebné a vítané aj v prostrediach menších. Len do toho! O. Filip

mozaika2:0 2.7.2013 14:14 Page 1

M o z a i k a

PRÍLOHA

základná škola v petrovci

Tridsať rokov pôsobenia v „novej“ školskej budove apriek tomu, že boli zaťažení početnými problémami a starosťami, Slováci v petrovci hneď po príchode na dolnú zem dôraz kládli aj na gramotnosť svojich

tavé pôsobenie, na ktoré netreba zabudnúť. výstavba novej školskej budovy sa začala 27. novembra 1979, aby po ukončení bola slávnostne

V poslednom čase k škole pristavali ešte jeden skvost; ide o športovú halu a na upravenom dvore pred ňou tiež možno organizovať rozličné podujatia

otvorená 26. júna roku 1983. odvtedy je v petrovskej základnej škole výučba kabinetová a prebieha v dvoch zmenách. škola

má rozlohu 3 878 m2. vybavená je súčasným nábytkom a učebTakto to bolo roku 1983, teda pred 30 rokmi, keď v Petrovci nými pomôckami, čo umožňootvárali novú školskú budovu (foto: J. Bartoš) valo výučbu na vyššej úrovni ako bolo dovtedy. škola má rôzne kadetí. preto zmohli binety, knižnicu pozostávajúcu z sily, aby hneď po viac ako 15 500 kníh, žiacku kupríchode otvorili chyňu, telocvičňu, letnú učebňu, školu s jednou triešportové terény a rozsiahly park dou a jedným učiveľkosti 4 ha. Budova školy počas teľom. odvtedy, s tridsaťročnej existencie bola viacnarastajúcim počkrát dodatočne upravovaná a zatom detí, sa aj škotepľovaná. naposledy vedľa škola, a potom i viacely pristavali aj novú športovú halu. ré školy, rozrastali. tá je tiež chodbou napojená na zároveň pribúdalo budovu základnej školy. čoraz viac učiteľov. teda, „nová“ budova základnej veľké zásluhy na školy v petrovci už ani nie je taká poli šírenia granová. Ubehlo presne 30 rokov motnosti u petrovAj v súčasnosti – po 30 rokoch – sa o „priedomie“ základnej školy starajú od jej otvorenia a 30 generácií a čanov má zvlášť primerane a každoročne okolie školy dopĺňajú rôznou zeleňou, kríkmi a tisícky žiakov už ukončilo školene evanjelický kaplán stromami v nej. z archívu sme štefan Homola, ktovytiahli fotografiu korý roku 1845 založil tzv. nedeľnú legu Juraja Bartoša, školu, vtedy jedinečnú v tomto rektorý s annou dudágióne. v nej vo večerných hodišovou sledoval udanách alebo v nedeľu poobede losť a otvorenie novej dospelí, predovšetkým poľnoškolskej budovy. Slohospodári, remeselníci, ženy a iní vom a obrazom z tejto získavali nielen základy gramotslávnosti sa rozdelili nosti, ale i vedomosti z rôznych so súdobými čitateľoblastí života. mi Hlasu ľudu v texod 1. septembra 1958 škola v toch Nová škola v Pepetrovci sa stala osemročnou a dotrovci a Splnil sa sen stala meno podľa bývalého učimnohých generácií. tie teľa, významného spisovateľa, si záujemcovia môžu publicistu, vlastenca a veľkého prečítať v našich novihumanistu. na znak úcty a vďačnosti Jánovi Čajakovi st. a jeho prá- Ústrednou časťou školskej budovy je aula, ktorá je miestom nielen aktivít cez nách z 2. júla 1983 na stranách 1 a 7. ci vďační petrovčania dali jeho prestávky, ale aj rôznych seminárov, besiedok žiakov, ako i zábav žiakov meno svojej základnej škole prá- záverečného ročníka, akou bola i tá v júni, keď prvý tanec žiaci tancovali s J. Čiep ve pre Čajakove nesebecké a obe- rodičmi

24/II

6. 7. 2013

27 /4550/

HlaS ĽUdU

mozaika3:0 2.7.2013 14:14 Page 4

M O Z A I K A

PRÍLOHA MR. OLIVER FOJKAR ALEBO OSUD A POVOLANIE UPÍSANÉ OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Dotyky s prírodou ásku k prírode prejavoval už v za bele rode (2006 – 2008) a finančdetstve, kým si biológiu obľúbil ne ho podporilo Veľvyslanectvo už v základnej škole v Odžakoch. Holandska v Belehrade. Podieľali sa Nuž nie div, že Oliver Fojkar na sú- na ňom i Spolok pre ochranu a výťažiach z tohto predmetu dosahoval pozoruhodné výsledky, ako ani to, že mu práve táto oblasť ovplyvnila výber povolania. Rozhodol sa študovať na Prírodovedno-matematickej fakulte, na ktorej r. 1995 absolvoval biológiu, výskumný smer. O päť rokov neskôr na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade získal hodnosť magistra. Počas roku 1998 sa navyše stačil zdokonaľovať aj na Univerzite v Štok- Oliver Fojkar holme. Stal sa členom Združenia filmo- skum vtáctva Vojvodiny a Pokravých a TV pracovníkov Vojvodiny, od jinský ústav pre ochranu prírody z r. 1997 i Medzinárodného združenia Nového Sadu. Vďaka tomuto proFFC. Na novosadskej Otvorenej uni- jektu vo Vojvodine položili sto noverzite získal certifikát pre kameru sičov na tie elektrické stĺpy, na kto-

Na lodi (2006), má aj diplom potápača z Professional Scuba Schools. Mr. Oliver Fojkar je aj zakladateľom a predsedom akademického Spolku pre výskum a ochranu prírody v Novom Sade. Dnes v Pokrajinskom ústave pre ochranu prírody v Novom Sade pôsobí ako náčelník Oddelenia pre prezentáciu, školenia a vzťahy s verejnosťou. Je autorom viac ako pätnástich vedecko-populárnych filmov z oblasti prírody a ekológie, v ktorých objavuje krásu prírody a ozrejmuje význam ochrany prostredia, jeho rozmanitého rastlinného a živočíšneho sveta. Film Bele rode moje ravnice vznikol v rámci projektu Sigurna gnezda 6. 7. 2013

27 /4550/

rých bocianom predtým hrozilo nebezpečenstvo, umožňujúc tak nový spôsob spolužitia ľudí s týmto symbolom vojvodinskej roviny. Jedným z jeho obľúbených filmov je Moj prijatelj štiglić z r. 2004, ktorým v Japonsku získal grand prix. Zaoberal sa tu silnou ekologic-

HLAS ĽUDU

Kladenie nosičov

kou témou – zase vtáctvom, nás v Srbsku, tiež na Slovensku. Zía niektorými jeho druhmi, skal početné významné ocenenia: ktorých tragický koniec čas- Cenu vedeckého výboru Ekologicto spôsobuje človek. Okrem kého filmového festivalu Viterbo v tohto, jeho ďalším obľúbe- Taliansku (1996), Cenu pre kreativiným filmom je aj Reka živo- tu I Belfest, BaH (2001), Srebrni bor ta, znázorňujúci 588 km ná- za najlepší ekologický film 12. MEšho Podunajska, s početnými prírodnými a kultúrnymi krásami rieky Dunaj. Sú tu i jeho ďalšie známe filmy: Gljive Fruške gore, Konji krčedinske ade, U senci civilizacije, Molitva za goru, seriál Priroda kao život... Účinkoval s nimi na prestížnych medzinárodných fil- Čo je pod hladinou... mových festivaloch v Taliansku, Grécku, Anglicku, Ja- FEST Zlatibor (2004), Panda Award ponsku, Fínsku, Poľsku, Maďarsku, u Finalist, WILDSCREEN Bristol, Anglicko (2006), Memoriálnu cenu Aleksandra Sašu Petrovića MEFEST (2008), Zlatno paunovo pero Grand prix, Špeciálnu cenu 13. Medzinárodného festivalu filmu o prírode, Lodž, Poľsko (2009), Zlatni list cenu NP Frušká hora v r. 2012. pre eko-klip o Fruškej hore. Svoje poslanie a povolanie Oliver Fojkar zbožňuje aj dnes. Dokladom toho je skutočnosť, že už navštívil mnohé školy v rôznych prostrediach, s cieľom žiakom prezentovať a priblížiť význam ochrany životného prostredia, zveľadiť ich vedomosti o prírode, prehĺbiť poznatky o chránených oblastiach a význame ekológie. V záujme nielen tejto, ale aj budúcich generácií. Pred fotením zo vzduchu Jaruška Ferková

III/25

mozaika4-5:0 2.7.2013 14:17 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

Zo začiatku minulého storočia bolo preťahovanie lanom olympijským športom. Dnes patrí medzi najzaujímavejšie bikerské hry.

STAROSTI A SLASTI ŽIVOTA MOTORKÁROV

Útek od dennej rutiny aše ženy nám hovoria, že viac hladkáme vlastné motorky ako svoje manželky,“ obrazne vyslovil svoju vášeň k motocyklom Dezider Bugár. Štyridsaťročný Dunajskostredčan prišiel na motozraz do Debeljače po druhýkrát. Spolu s ním prišla partia zo združenia milovníkov bikerov z pohraničných miest Rakúska a Maďarska. „Milujeme spanilé jazdy na vyleštených motocy-

„N

kloch, tvrdú rockovú muziku a bikerské hry na zrazoch, dobre vy-

V defilé motoriek ulicami mestečka sa Deziderovi Bugárovi pridala obyvateľka Debeljače

nechali ujsť ani motorkári z Nového Sadu, Kovinu, Pančeva, Zreňaninu, Belehradu, Šabca, Vranja či Kikindy. „Máme tu ešte aj motorkárov z Česka, Bosny a Hercegoviny, Macedónska, Rumunska. Chorváti len-len čo nepricestovali. Okrem z juhu Slovenska, dvoch motoristov máme aj z Kežmarku. Dokopy je v druhý deň zrazu na obed a pred večerným koncertom skupiny Partibrejkers parkovaných zatiaľ tristo motoriek. Čakáme ešte

márny cieľ nám je mať na koncertoch dobrý rockový zvuk a nie vychýrené hudobné meno,“ oznámil Dalibor Zebić, jeden z hlavných organizátorov víkendového podujatia v Debeljači. Lojalita najčastejšie k americkej H-D značke alebo japonským slávnym výrobcom výkonných motocyklov, lomoz výfuku z motoriek, živá hardrocková kapela na „ich“ pódiu či občasné frajeriny počas bikerských hier nie sú jediné, po čom ľahko spoznať adrenalínových jazdcov motorových koní. Aj tradičné čierne kožené odevy a obuv, moto vesty, rukavice, okuliare, šatky, opasky, „mo-

Kovačičania sa stali suverénnymi víťazmi v pití chladného zlatého moku na slamku bez pomoci rúk

Dezider Bugár, Maďar zo Slovenska, v spoločnosti svojho Harley – Davidsona. Má v ňom okrem iného CD prehrávač, rádio a systém pre internú komunikáciu, ako majú aj vodiči nákladných áut.

26/IV

chladený tekutý horký chlieb, chutné štipľavé jedlá a v neposlednom rade záujem podobne zmýšľajúcich krásavíc o nás či o naše motorky,“ zapájajú sa do Časť členov Motoklubu Kumovi zo Srbskej Crnje debaty Bugárovi kolegovia z Maďarska. vyššiu návštevnosť. Hoci na našich torkárske“ náhrdelníky a iné módÔsmy ročník stretnutia moto-randevú vystupovali aj spe- ne doplnky, klubové erby, nálepna vychýrenom banát- vácka extra hviezda Tarja Turu- ky či vlajky štátu, z ktorého priskom jarmočisku si ne- nenová a Vladko Stefanovski pri- chádzajú, tvoria bikera bikerom. 6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

mozaika4-5:0 2.7.2013 14:17 Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A

„Najdôležitejšia je prilba, bez nej ani na krok. Celotvárovou helmou sa rozlišuje opravdivý motocyklista od kvázi motoristu. Keď ide o tetovanie na rukách, nemajú ich všetci a ide tiež iba o „módny“ doplnok,“ zdôrazňuje Miroslav Ilisin z Motoklubu Kumovi zo Srbskej Crnje. Podľa majiteľov kultových motocyklov motor „môže“ zradiť, pneumatiky nesmú nikdy. Sú základom dobrej jazdy. Starostlivosť o dvojkolesové vozidlo vraj musí byť dennodenná, tak ako sa milovníci tátošov starajú o svoje kone. „Motoristi – bikeri sa delia iba do dvoch skupín: na tých, ktorí spadli z motorky, a na tých, ktorí spadnú,“ zdôraznil položartom Nikola Draganić z Aleksandrova. Tento šesťdesiatnik je najstarším členom klubu Kumovi. „Na rozdiel od mladších kolegov na bližších zrazoch nespím pod stanom, vraciam sa v neskorých večerných hodinách domov. Od začiatku jari do neskorej jesene, keď nám aj počasie žičí, každý druhý víkend trávime na dvojkolesákoch. Niektorí z členov cestujú tak aj na dovolenku, na čiernohorské prímorie,“ akcentuje Draganić. Členovia Kmotrov, Dejan Putnik a Miroslav Ilisin, uisťujú, že štatút V PRIAM TROPICKOM TÝŽDNI, ktorý nás riadne (po)trápil od 17. do 23. júna, sa každý vynachádzal ako vedel. Najšťastnejší boli azda tí, ktorí už odcestovali na dovolenku, prípadne iní, ktorí nemuseli vytrčiť päty z domu. Tí na úpeku horúce chvíle trávili ako sa v tej-ktorej chvíli

niela Angela Nieta. Už len z toho dôvodu, že je jediným pilotom na svete, šampiónom v piatich celkom rozličných triedach.“ Ani na záverečnú otázku nebolo pochýb, že odpoveď bude u všetkých rovnaká. Dali by ste prednosť štvorkolesovým vozidlám nad motocyklom, prípadne vymenili by ste v dopravnej zápche drahý motocykel za skúter? „Jednoznačne nie. Jazda na motorkách je jedinečná, neopakovateľná. Jedine jazda na bike-

Dejan Putnik so svojím unikátom, ručne robenou motorkou, účinkoval v disciplíne najpomalšej jazdy

hviezd majú bikeri začlenení do ruského Motoklubu Noční vlci, časť z nich patrí do ochranky prezidenta Putina. Dezider Bugár zase mieni, že bikeri vedia zabodovať i v niektorých zo štátov USA. Rozličné názory majú návštevníci juhobanátskeho motozrazu aj keď ide o súťažiaci motorizmus. Kým niektorí vypínajú TV, keď sa na obrazovkách zjaví motocyklový šport, iní presviedčajú, že sa práve vďaka pretekom cestných motocyklov a motokrosov stali z nich vyznávačmi motoriek. Jed-

notnú mienku ale majú anketovaní Srbi, Slováci a Maďari keď ide o najlepšieho motoc y k l o vé h o Členom Motoklubu De ´Wheels (Debeljačské kolesá) pretekára: je aj slávny stolný tenista Ilie Lupulescu, Uzdinčan „Ak na fut- žijúci v Debeljači balových trávnikoch kraľuje Leo Messi, tak roch zaručuje slobodu pohybu z na pretekárskych okruhoch jed- miesta na miesto. Tak vo veľkonoznačne panuje Valentino Ros- mestách, ako aj na diaľniciach.“ si. Tento Talian už prekonal krajana Giacoma Agostiniho či ŠpaJán Špringeľ dalo. Niektorí skúšali rybárske a plavecké šťastie neďaleko turistických lodí v novosadskom prístave (snímka číslo 1), kým tieto dve dievčiny smäd zahládzali vodou z cisterny parkovanej pri stanici (snímka č. 2). Azda najlepšie sa mali tieto deti, šantiace vo vode v jednej z barín neďaleko Titelských brehov (snímka č. 3). O. F.

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

V/27

mozaika6:0 2.7.2013 14:17 Page 11

M O Z A I K A

PRÍLOHA

debatovali, poklebetili. V Kovačici oslavovali vlani počas druhého septembrového víkendu 80. výísal sa rok 1964. to na severozáparočie Dobrovoľného Do marcovej triedy de či severovýhasičského spolku. spojárov záhrebskej chode Juhoslávie. Na oslavy do osady Kasárne maršala Tita Buď v slovinskom insity prišiel celý auprichádzajú bažanti. Ruše pri Maribore tobus požiarnikov z Okrem iných Slovinec alebo v banátskej Ruše. Odchádzali plní a Slovák. DvadsaťdvaKovačici. dojmov z galérií, ateročný Franc Fašnik a Písal sa rok liérov, Relaxu a predvadsaťročný Ján Mly1991. Rok, keď si chádzkami rovnou nárček. Slovom Slovaobčania dvadsaťJán a Franc počas jednej z nížinou. nia, dušou dobráci, pomiliónového štátu obchôdzok Kovačice v Odvetné stretnuvolaním – dočasní vomysleli, že sú na šesťdesiatych rokoch tie bolo prednedávjaci. Dnes sú z nich koni. A čo nevinom v Ruše. V mesHasiči z Kovačice v spoločnosti hostiteľov v Ruše, mazáci. Život v civile bez hasičskej rovnošaty a v nádhernej prírode dieť boli na vojnovej nohe. Slo- te na rieke Dráva oslavovali 18. ich učil a pohyb vo slovinského severu vinsko sa osamostatnilo, Jánova mája tridsať rokov ich hasičskej vojenskej a hasičskej krajina zostala s rovnakým prie- práce a 110 rokov DHS v sídelnom rovnošate naučil, že je dobrý priateľ ciach Franc a obchodník Ján sa roz- zviskom, ale iným menom. Fašnimestečku sunad zlato. Do slova a do písmena dohodli nespomínať si iba na seba v kovci a Mlynárčekovci si ani po posednej obce Seldobrom, lež sa aj navštevovať. Do vestných (týž)dňoch vtedy nepovednes rešpektujú to príslovie. nica ob Dravi. Osemnásť mesiacov trávili spolu v roku 1990 sa každoročne so svojimi dali zlého slova. Ba práve naopak. Kovačická päťčkasárni. Delili dobro a zlo. Blaho a kriv- manželkami a rodinami vzájomne na- Podporovali sa, držali si palce. Zatelenná výprava du. Patrili medzi najlepších rádiote- vštevovali vo svojich rodných mes- lefonovali jedni druhým, aspoň raz za (predseda Ján legrafistov. Pracovník na železni- tečkách. Trávili kus dovolenky buď- čas. Pavlík, predseda Obedného hasičského zväzu Vlado Mađarev, veliteľ MarVojak Ján tin Toman, orMlynárček ganizátor zájazdu Ján Mlynárček a šofér Milan Luketa) ponavštevovala okrem spomínaných aj hasičské zbory v Selnici, Smolniku a dedine Bistrica ob Dravi. V Ruše ich už vítala nová predsedníčka DHS Anita Mallyová, takže Franc mal tak viac času pre Hostia z Kovačice konštatovali, Jána a jeho kože ich profesionálne zbory nemajú taký hasičský výstroj ako legov. Vojak Franc V súčasnom Fašnik daktoré trojtisícové dedinky v svete konzumokolí Maribora nej spoločnosti je čoraz menej ka„Keď sused horí, aj teba páli,“ zdô- marátov, ktorí by neváhali skočiť jerazňovali celé roky počas telefonic- den za druhého do ohňa. No nakých rozhovorov. Ján sa stal hasičom šťastie – jesto ich, čo badať aj z prípäť rokov predtým ako sa stal prí- kladu slovinskej a slovenskej rodislušníkom armády. Franc je požiar- ny bývalých vojakov spojárov. Taknikom od roku 1989. Najprv bol mer polstoročné priateľstvo hasičov predsedom spolku v neďalekom Franca a Jána prešlo skúšky ohSmolniku a od roku 2003 celé desa- ňom, zvíťazilo nad všetkými preťročie v Ruše. kážkami. A potrvá, sľubujú obaja, aj Silné emočné putá medzi rodina- medzi ich ratolesťami. mi a spoločný hasičský koníček spôsobili nové stretnutie. Po dvadsiatich Ján Špringeľ dvoch rokoch si Franc a Ján znovu poFotografie: Z archívu V Ruše a okolí majú moderné cisternové striekačky a iné dali ruky – teraz už ako penzisti, poFašnikovcov a Mlynárčekovcov protipožiarne vybavenie

KAMARÁTSTVO SLOVINSKEJ A SLOVENSKEJ RODINY

Polstoročie si ruky podávajú P

28/VI

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 2.7.2013 14:18 Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A

(DUCHA)PLNKY

Smiech je liek

Zrnká múdrosti Radšej hrať zle, ako stáť bokom. Anglické príslovie Nepozeraj sa triezvo na svet, ak sa nechceš stať alkoholikom. Brudziňski Musel bys mnoho nití mať, abys všetkým ľuďom huby pozašíval. Slovenské príslovie Ak budeš hádzať kamene do každého štekajúceho psa, k cieľu nedôjdeš. Turecké príslovie Cynických ľudí poznáme podľa toho, že sa zvrchu dívajú na ľudí, ktorí stoja vysoko nad nimi. Sartre Dlhá je cesta cez pravidlá, ale krátka je a výdatná cez príklady. Seneca Ináč vonia seno koňom, a ináč zaľúbeným. Lec Wagnerova hudba je oveľa lepšia, ako by sa dalo posúdiť z jej počutia. Twain Taktnosť je nevyslovená časť našich myšlienok. Tuwim

– Môže žena spraviť z muža milionára? – ??? – Áno, keď predtým bol miliardár... xxx – Prečo blondínka rozhadzuje na prechode čipsy? – ??? – Kŕmi zebru! xxx – Pestujem jogu, – chváli sa dedinčan susedovi. – Nepovedz! A na koľkých hektároch? xxx Vodička uháňa cez uzavretú obec vari stovkou. Zastavuje ju policajt. – Vy ste si nevšimli, že je tam značka obmedzujúca rýchlosť na štyridsať? – Zbláznili ste sa? Pri takej rýchlosti? xxx – Pán doktor, – vraví pacientka u psychiatra, – včera som videla psa, ako niesol v papuli dáždnik. – A pršalo? – spytuje sa psychiater. – Veľmi. – Tak čo sa tomu čudujete? xxx – Počuj, Jano, to je ale čudná ozvena! – A prečo? – Keď zakričím haló, ozve sa mi drž hubu! xxx Bezdomovec oslovil elegantne oblečenú dámu: – Mladá pani, šesť dní som nejedol... – Vy ste ale úžasný! Keby som ja mala takú pevnú vôľu ako vy. xxx – Miško, schovajme oteckovi cigarety! – A prečo? – Uvidíš, koľko sa naučil nových slov! xxx – Na čo blcha myslí, keď skáče z jednej polovice zadku na druhú? – ??? – Keď nedoskočím, budem v... xxx Pán Novák stojí úplne opitý pred pouličnou lampou a snaží sa ju otvoriť kľúčom. Okoloidúci mu vraví: – Prosím vás, veď tam nikto nebýva... – Nehovorte: veď hore sa svieti.

Perličky zo školských lavíc alebo čo tie deti nevymyslia – V spálni má mamička veľké zrkadlo a zásuvku plnú kozmonautov. – Ľudia chodia v zime na hory získať zdravie, výrony a sadru. – Knihy mi neposielajte. Miško hovorí zo spania, a to mi celkom stačí. – Noc bola taká tmavá, že sme videli len tmu. – Mám jedného brata, ale ten je starší, a tak sa z toho už oženil. – Naozaj som sa učil, lenže som bol skúšaný z látky, kde som ešte nedobehol. – Horúčka u pacienta sa vyháňa teplomerom. – Vynálezcom moreplavby bol Noe. – Parohy sa líšia od rohov predponou. – Babičky majú od starostí biele vlasy, dedkovia plešinu. – Tie čierne mraky neveštia dobré, ten jeden sa dokonca podobá nášmu matikárovi. – Z tela odchádza potrava von zadnou končatinou. – Budem zasa dobrý celý rok, ale budem zlostiť len tak na desať darčekov. – Obyvatelia starého Egypta sa nazývali múmie a bývali v pyramídach. Živili sa rozvodňovaním Nílu a pestovaním krokodílov.

Výber: O. Filip

Mozaiku číslo 168 pripravil Oto Filip 6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 2.7.2013 14:18 Page 15

M O Z A I K A

PRÍLOHA

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Pampúchy

Suroviny: Na cesto: 5 dl mlieka, 2 dl vody, 1 kúsok droždia, 3 lyžice cukru, dvakrát štipku soli, 2 lyžice jogurtu, 1 vajce, 2 žĺtky, 3 lyžice oleja, asi 1 kg múky; Na posýpanie alebo plnku: práškový cukor a vanilku, respektíve 3 bielky, 9 lyžíc cukru, trochu lekvár (slivkový, marhuľový) alebo len lekvár či džem; Masť na praženie

pampúchov. Takto sa to vydarí: V hlbšej nádobe si urobíme kvások z 2 dl vlažného mlieka, droždia, 1 lyžice cukru, štipky soli a dobrej lyžice múky. Keď prikrytý obrúskom vykysne, pridáme vajce, žĺtky, jogurt, olej, štipku soli, 2 lyžice cukru a s múkou a vlažnou tekutinou (3 dl mlieka a 2 dl vody) za-

miesime hladké cesto. Má byť trochu mäkšie od klasického kysnutého. Vypracované cesto necháme prikryté obrúskom vykysnúť a po asi 15 minútach ho znovu premiesime. Prikryjeme, znovu ho necháme ešte trochu oddýchnuť, a potom ho vyklopíme na dobre pomúčenú dosku. Len zľahka ho opracujeme, rozvaľkáme na hrúbku asi dvoch centimetrov a vykrajujeme ostrou pampúchovou formičkou kolieska. Vykrojené kolieska ešte trochu necháme vykysnúť a pražíme ich v primerane horúcej masti pozorne po obidvoch stranách. Pri spúšťaní do masti mierne stlačíme stred kolieska, aby sme mali miesto pre konečné dochutenie plnkou či lekvárom. Pampúchy na jednu stranu pečieme prikryté pokrievkou a na druhú stranu odokryté. Vyberáme ich dierkavou lopatkou, ukladáme najprv na tanier vystlaný kuchynským papierovým obrúskom, a potom na podnos. Pampúchy posypeme práškovým cukrom dochuteným vanilkou, tuhou bielkovou penou s pridaním trochu ľubovoľne zvoleného lekváru alebo iba lekvárom prípadne džemom.

Viete, ako máte večerať, aby ste ostali štíhle? alát plný bielkovín je ideálnou prípravou na večerný spánok. Okrem toho, že je na večer ľahký a sýty, budete zasa o krok bližšie k vysnívanej postave. Správne stravovanie zahŕňa tri hlavné jedlá doplnené dvoma menšími chodmi medzi nimi. Keďže s každým z týchto jedál prijímame asi tretinu denného príjmu energie, je veľmi dôležité, čo naša strava obsahuje. Na večeru by sme sa mali najesť dosýta, aby sme nepociťovali hlad a mohli bez problémov zaspať. Na druhej strane by sme nemali zjesť už nič ťažké, takže mastné je večer tabu.

LISTOVÝ ŠALÁT Je extrémne nízkokalorický a obsahuje látky, ktoré uľahčujú zaspávanie. Na druhej strane však môže byť ťažšie stráviteľný, preto by sme to s ním nemali preháňať a podávať ho ako oblohu. STRUKOVINY Šošovica, hrášok či fazuľa sú ohromnými„zásobovateľmi“ vlákninou, vďa-

30/VIII

ka ktorej sa cítime dlhšie nasýtené. Okrem toho sa v nich skrýva množstvo bielkovín, ktoré podporujú odbúravanie tukov. ZELENINA NA PARE

Najlepší spôsob úpravy čerstvej zeleniny je v hrnci nad parou. Takto pripravená večera je zdravá, ľahko stráviteľná a plná vitamínov. Pritom dokáže vynikajúco nasýtiť aj tých najväčších hladošov. NÍZKOTUČNÝ SYR K pestrej a vyváženej večeri patrí aj syr, ktorý zásobuje náš organizmus vápnikom potrebným pre stavbu kostí a na odbúravanie tukových buniek. Pozor si však treba dávať pri jeho

výbere – najvhodnejšie sú druhy s menej ako 40 percent tuku v sušine, prípadne produkty s označením „light“. DRESING Majonéza s cesnakovou príchuťou či tatárska omáčka – pri predstave týchto lákadiel sa nám zbiehajú slinky. Štíhlej línii však omnoho viac prospeje nálev z vývaru, octu, byliniek, korenia a kvapky oleja. Ak máte radšej krémové dressingy, nálev môžete zahustiť pretlačeným uvareným zemiakom. VAJCIA NATVRDO Tieto oválne zázraky sú plné látok, ktoré sa starajú o stavbu buniek. Obsahujú tiež B vitamíny s priaznivým účinkom na nervovú sústavu. TUNIAK Nenasýtené mastné kyseliny v ňom umožňujú odbúravanie tukov. Okrem toho podporuje činnosť srdca a prospieva cievam. Najlepší je čerstvo ugrilovaný, prípadne naložený vo vlastnej šťave.

Sedem užitočných rád, ako použiť lak na nechty teká vám očko na silonkách alebo máte problém s lepením obálok? Nedajbože sa vám začala párať šnúrka na topánkach? Je tu lak na nechty!

ZASTAVTE OČKÁ Práve ste si kúpili nové silonky a už ste tam našli očko? S tým sa, bohužiaľ, nedá nič robiť. Avšak očko môžete aspoň pozastaviť, aby sa nepustilo ďalej. Postihnuté miesto pretrite priesvitným lakom a hotovo. OZNAČENIE KĽÚČOV Kľúče budete v tme lepšie rozoznávať, keď ich potriete fosforeskujúcim lakom. NALEPENIE KAMIENKOV Máte ozdobu, kde vám poodpadávali ozdobné kamienky? Miesto, kde kamienok vypadol, potrite priesvitným lakom a znova ho nasaďte. LEPENIE OBÁLOK Ak lepiace kraje obálok už vyschli, nebudú správne lepiť. Priesvitný lak vám v tomto pomôže. ODLEPENIE STIERAČA Ak sa vám tesnenie na stierači odlepí skôr, než sa dostanete do servisu, skúste ho prejsť párkrát štetcom namočeným v priesvitnom laku. To ho aspoň na chvíľu ešte prilepí. ZASTAVENIE PÁRANIA Keď sa vám začnú párať šnúrky na topánkach alebo stuhy na darčeky, rozstrapkané konce potrite priesvitným lakom, to zastaví páranie. MAĽOVANIE PORCELÁNU Neváhajte a ozdobte si porcelán farebnými lakmi na nechty.

6. 7. 2013

Pripravila: E. Šranková 27 /4550/

HLAS ĽUDU

K u lT Ú r A GAlérIA zuzKy MEDVEďoVEJ

Akvarely Vladimira Stepanova

Tak ako to zvyčajne robieva na otvorení svojich výstav po celom Srbsku, aj do Petrovca autor prišiel s tamburášmi, ktorí dobrou vojvodinskou hudbou dotvorili výtvarnícku udalosť. Maliar Stepanov nám prezradil, že sa za akvarel rozhodol práve preto, že bol osobitnou výzvou. V tejto technike, najťažšej vo výtvarníctve, niet opravy, dobre sa musí poznať kvalita farieb, štetec a drahý ručne vypracovaný papier. Maliarstvo mu, prezradil nám nakoniec, poskytuje duševný mier a zadosťučinenie. Nemôže predávať časti seba, a preto svoje obrazy nepredáva. za poskytnutú možnosť vystavovať v Petrovci však V. Stepanov sa vedeniu galérie zavďačil jedným svojím obrazom.

ilovníkov umenia v utorok 25. júna príjemne prekvapili akvarely vystavené v Galérii zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Teda ďalšia vernisáž obrazov v tejto našej prestížnej galérii patrí umelcovi samoukovi, výtvarníkovi „z tvrdohlavosti“, ako o sebe zvykne povedať Vladimir Stepanov z ravneho Sela. Tento umelec na voľ- Záber z otvorenia výstavy akvarelov Vladimíra Stepanova nej nohe sa výtvarníctvu začal venovať už od čias stred- a umelecký výraz tohto zaujímanej školy, keď začal aj verejne vy- vého umelca. Pripomenul, že Stestavovať svoje práce. odvtedy panov je širšej verejnosti známy i okrem iných zamestnaní a záľub, tým, že nebojoval proti veterným medzi ktoré patrí aj profesionálne mlynom, ale ich staval na vojvovenovanie sa futbalu, nikdy sa ne- dinskej rovine, spolu so záhradou prestal zdokonaľovať aj vo výtvar- so 6 000 rozličnými rastlinami na níctve. zvláštnu stopu na jeho niekdajšej skládke odpadu, kde si umelecký rukopis zanechal pobyt vybudoval aj ateliér a kde vznikli v Holandsku, kde mal možnosť mnohé z vystavených akvarelov. o zoznámiť sa s vynikajúcimi maliar- umelcovi sa zmienil, že akvarelovú skymi školami a dielami známych techniku dobre zvládol, aj technicky, aj výtvarnícky, že sú jeho Svojráznou vojvodinskou hudbou vernisáž dotvoril tamburášsky maliarov. Prítomných na vernisáži privíta- motívy páčivé, rozpoznateľné a orchester Za našu dušu z Ravneho Sela la Miroslava Blažićová, a potom minuciózne vypracované. Inak akslovo odovzdala riaditeľovi Múzea varel ako výtvarnícka technika je com, má svoju priezračnosť a ľahVýstavu si záujemcovia v GzM vojvodinských Slovákov Pavlovi veľmi komplexná a ťažká, vyžadu- kú príťažlivosť a práve v tom sa už môžu pozrieť do 25. júla. Čánimu, ktorý priblížil životnú púť je si rýchly a domyslený poťah štet- tisícročia zakladá umenie akvarelov. J. Čiep

KONCERT VÁŽNEJ HUDBY v kovačickom kostole je už tradičným podujatím, ktoré sa každoročne usporadúva pre milovníkov hudobného umenia. Pred týždňom – v nedeľu 30. júna – v chráme SEAVC v Kovačici odznel koncert pod názvom Glasovi orgulja u ravnici, na ktorom vystúpil profesionálny organista Saša Grunčić zo Subotice (na snímke) za asistencie Janka Siromu z Kovačice. Milovníci vážnej hudby mali príležitosť vypočuť si hudobné diela chorvátskych skladateľov Stanislava Prepreku, Albu Vidakovića a Josipa Andrića. Koncert sa usporiadal za pomoci Ústavu pre kultúru vojvodinských Chorvátov v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov a primeranými slovami pred začiatkom koncertu hostí pozdravil kovačický farár Martin Bajza. . A. Chalupová

6. 7. 2013

27 /4550/

HlAS ĽuDu

Výzva na stretnutie študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci SNS 2013 ozývame všetkých slovenských študentov, aby sa zúčastnili na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 1. augusta 2013 o 20. hodine v Slovenskom dome v Báčskej Palanke. Študenti sa majú prihlásiť do Matice slovenskej v Srbsku na e-mailovú adresu msjbp@stcable.net alebo na tel. č.: 021/780-248. Študenti s ukončeným štúdiom (Ing., Mgr. a PhDr.) v školskom roku 2012/2013 majú zaslať na uvedenú e-mailovú adresu meno, priezvisko, získaný titul, osobnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v PowerPointe. Povinná je prihláška do 23. júla 2013. MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS

K U LT Ú R A ÚSPEŠNÝ POBYT SUPER TRIED ZO SRBSKA V BRATISLAVE

Aj naši žiaci majú na to… F inále medzinárodnej súťaže žiakov základných a stredných škôl Super trieda 2012/2013 usporiadali vo štvrtok 20. júna v Bratislave. V záverečnej časti súťaže, ktorú vyhlásilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a organizačne usporiadalo združenie Super trieda, sa zúčastnili i tri základné školy zo Srbska: ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne, ZŠ maršala Tita v Padine a ZŠ 15. októbra v Pivnici. Maratón finálových divadelných predstavení, ako ho označili organizátori, usporiadali v Dome kultúry Ružinov v Bratislave. Žiaci so svojimi divadelnými predvedeniami boli v rámci súťaže podelení do štyroch kategórií podľa ročníkov. Prvú kategóriu tvorili žiaci 1. – 3. ročníka, kde sa zúčastnilo osem škôl. Nasledujúcu kate-

góriu tvorili žiaci 4. – 6. ročníka, v rámci ktorej úspešne vystúpili i žiaci 4. ročníka z Padiny a zahrali divadielko Pri studni a žiaci z Pivnice s divadelnou hrou Kto je vinný?. Každej z týchto škôl sa za úspešný divadelný výstup dostala Cena poroty za udržiavanie a rozvíjanie slovenských ľudových tradícií a žiaci z Padiny a Pivnice sa stali víťazmi medzinárodného krajanského kola. V tejto kategórii súťažilo šesť žiackych divadelných súborov. V tretej kategórii zahrnujúcej 7. – 9. ročník ZŠ, kde bolo v konkurencii sedem divadelných predvedení, súťažila aj Super trieda 7. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne s predstavením Cool-Pin. Hodnotiaca porota súťaže bola veľmi spokojná s výstupom kulpínskej Su-

Radosť z možnosti účinkovať na súťaži v Bratislave umocnil úspech, ktorý kulpínska Super trieda dosiahla. Na spoločnej fotke siedmaci s profesorkami: Tatianou Mitićovou, Zagorkou Marinkovićovou a Oliverou Gabríniovou pred budovou Domu kultúry Ružinov, kde bola divadelná súťaž usporiadaná.

per triedy, a preto im udelila Cenu poroty za kreatívne spracovanie histórie rodnej obce. Tak sa zároveň stali víťazmi medzinárodného krajanského kola. Divadelné žiacke

V KOVAČICKEJ KNIŽNICI

Hurá prázdniny, hurá dielne P odobne ako v uplynulých rokoch, aj teraz sa Obecná knižnica v Kovačici rozhodla organizovať letné dielne pre deti s cieľom užitočne im vyplniť prázdniny.

ského veku, žiaci nižších a vyšších ročníkov ZŠ, pre ktorých sú pripravené tieto oblasti: výtvarné a úžitkové umenie (Šikovné ruky, Sadrové modely), divadelníctvo (divadielko), etnológia (Rozhovor bez slov), biológia (Smiešne zvieratá), zdravotníctvo (1-2, 2-2) a ďalšie. Dielne majú na starosti prednášatelia a prednášateľky: Vesna Tomášiková a Stefani Sucháneková, Ján Barnák, Ivan Kornović, Jelena Kŕčová, Lea Sabová, Anna Mlynárčeková, Mia Sabová, Čo dokážu šikovné ruky žiakov nižších ročníkov ZŠ Želko Brezník a a prednášateliek Lýdia Príbeľová. Dielne už odštartovali, prebiehajú Aj tohto roku je prihlásený veľký počet dvakrát do týždňa a prvá pod názvom Ex- detí, ktoré budú mať možnosť v týchto perimenty sa usporiadala 26. júna. Na rea- dielňach skrátiť dlhé letné a predovšetlizáciu deväť dielní knižnica angažovala kým júlové dni, lebo sa tieto dielne v čerstvo vyštudovaných mladých ľudí, Obecnej knižnici v Kovačici končia 23. odborníkov, nezamestnaných – jedno- júla. ducho tých, ktorí majú radi prácu s deťmi. V dielňach účinkujú deti predškolA. Ch.

súbory si zo Slovenska na pamiatku priniesli krásne zážitky a každý účastník dostal aj diplom a darček v tvare školských pomôcok. K. Gažová

P R V Á CENA V SILNEJ KONKURENCII. Stredisko pre výtvarnú výchovu detí a mládeže Vojvodiny a Kultúrno-historická spoločnosť Jar na čenejských sálašoch v sobotu 15. júna v priestoroch Miestneho spoločenstva v Hajdukove spoločne zorganizovali 27. výstavu výtvarných prác detí na tému Ovocinárstvo vo Vojvodine. Súbeh tematicky vždy nadväzuje na tému konkrétnej knihy z edície Dejiny poľnohospodárstva, salašov a dedín a výstava sa realizuje v júni každý rok v niektorom inom meste Vojvodiny. V rámci sobotňajšej výstavy bolo aj slávnostné udelenie cien. Na tohtoročný súbeh sa dostalo 3 520 výtvarných prác z 90 ustanovizní z celého Srbska, ako aj z Maďarska, zo Segedínu. Súťažilo sa v kategóriách predškolského veku a nižších a vyšších ročníkov základnej školy. V kategórii vyšších ročníkov ZŠ prvú cenu získala Maja Vargová, žiačka 5. 2 triedy ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči (na snímke M. Ďurovku). Na výstavu v Hajdukove sa dostala práca aj ďalšej žiačky kysáčskej základnej školy Adriany Albertovej zo 7. 3 triedy. Na súťaž ich pripravoval a motivoval učiteľ výtvarnej kultúry Michal Ďurovka. E. Š.

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KOVAČIČANIA V MAĎARSKU A KOŠICIACH

Teta sveta, Pelé a Nole v európskom meste kultúry ätnásťčlenná výprava šiestakov zo V Sarvaši Kovačičanov privítala riaV rámci Európskeho hlavZákladnej školy Mladých pokolení diteľka Zuzana Medveďová, ktorá je na ného mesta kultúry Košice od 10. do 12. júna pobudla v Sarvaši, tom poste od roku 1986, a v Békešskej 2013 v Centrálnej knižnici 11. Košiciach a Békešskej Čabe. V mikro- Čabe hostí z Vojvodiny pozdravila zá- júna bola vernisáž malieb Pabusovej expedícii z osady insity boli žia- stupkyňa riaditeľky Edity Pečeňovej. K nónska miniatúra z kolekcie ci, členovia kolektívu školy a Pavel spolupráci medzi kovačickou školou a Galérie Babka. V budove na Babka, riaditeľ Galérie Babka. slovenskými školami v zahraničí prišlo Hviezdoslavovej ulici vystuV prvý deň v Sarvaši a v tretí deň zá- spontánne, keďže už roky osvetové pra- povali počas slávnostného jazdu v Békešskej Čabe sa na ich diva- covníčky spolu chodia na rôzne semi- otvorenia výstavy olejomadielko venované lieb aj kovačickí školáhlavnej značke mesci. Na vernisáži bol aj inta – insitnému umesitný maliar Pavel Hajniu a spomienke na ko. Výstavu sprevádza Zuzanu Chalupovú vkusný farebný katapozrelo po asi tristo lóg, na ktorom sa žiakov oboch slookrem obrazárne a Mama Zuzana Chalupová a jej Katka – venských škôl v Maškoly podieľali aj Eu- školáci týmto divadielkom predstavili ďarsku. Irena Hlerópske hlavné mesto svoju osadu insity v Košiciach – becová, riaditeľka ZŠ kultúry Košice, Veľvy- európskom hlavnom meste kultúry Mladých pokolení, slanectvo Republiky zentovali žiaci: Dušana Babincová (flausa kratším prejavom Srbska a Úrad pre Slovákov žita), Andrea Babková (husle), Denis Duv maďarskom jazyjúcich v zahraničí.„Aký je prínos dáš (syntetizátor), Darina Čechová (ako ku prihovorila i žiakovačických maliarov do dejín Zuzana Chalupová), Marek Žolnaj (ako kom, ktorí ešte dob- Kovačičanky v spoločnosti riaditeľky sarvašskej školy svetového insitného umenia: Pelé), Andrej Tomáš (ako Novak Ðore neovládajú slo- Zuzany Medveďovej (druhá sprava) sklad farieb z výšiviek prenášaković), Viktor Hriešik (ako tlmočník), Ivan venský jazyk. Trieda li na maliarske plátno,“ píše v poCicka (ako rozprávač), Ivona Bírešová, profesorky Anny Hrkovej do tanečnej náre v Rumunsku, Srbsku alebo na zvánke na výstavu P. Babka. Na poMartina Svetlíková, Natália Murtínová, choreografie o najznámejšej Kovači- Slovensku. Žiakov z Maďarska odu- zvánke sú reprodukcie malieb P. Hajku, Stefany Horešová, Lely Hudecová, Magčanke pridala ešte návštevu ateliéru Zu- ševnilo, že Kovačičania ovládajú slo- Z. Chalupovej, snímka mamy Zuzany a daléna Šišková a Igor Patak. zany Chalupovej najslávnejšieho fut- venský jazyk od detstva, kým na Ba- záber zo spomínaného školského dibalistu, Brazílčana Pelého, ako aj záujem nátčanov zapôsobil systém školstva, vadielka o tejto najznámejšej SlovenJán Špringeľ svetovej tenisovej jednotky Novaka kde sú všetky školské ustanovizne, od ke. Foto: archív autora (1) Ðokovića o slovenské národopisné predškolskej po gymnázium, na jedNa trojdňovom zájazde Kovačicu a a ZŠ Mladých pokolení motívy na maľovaných šamlíkoch. nom mieste. ZŠ Mladých pokolení úspešne repre-

NAŠE DETI V KOVAČICI

demická maliarka Marija Vujičićová-Zečevićová. Členovia tohto tábora absolvovali i sprievodné aktivity, ako sú športové hry a obchádzky Obce Kokoch. Pod patro- dielu Jánošík a ďalších sponzorov tvo- vačica, ktoré si zvolili z turistickej ponátom Obce Ko- rivá práca týchto mladých osôb pre- nuky TOOK. Navštívili Spomienkové vačica a za pod- biehala v priateľskom ovzduší v miest- stredisko Mihajla Pupina v Idvore, trapory Strediska pre nostiach TO Jánošík. V tvorbe použí- dičné kultúrne a ľudové pamiatky v Pasociálnu prácu Ko- vali rôzne techniky (farby, koláž, hlinu dine, Debeljačské jazerá, Ženský spovačica, Turistickej atď.) a v maľovaní im pomáhala aj aka- lok, galérie, kolkársky klub a pod. Na záver akcie – vo štvrtok 27. júna – bola usporiadaná výstava prác účastníkov tábora, ktorí výtvarne tvorili podľa odporúčania insitných maliarov Pavla Hajku a Pavla Cicku. Návštevníci tábora a výstavy sa mohli ešte raz presvedčiť v nekaždodennú krásu a nekonečne úprimnú lásku týchto dvanástich autorov, ktorú nesebecky vkladajú do svojich umeleckých diel. Účastníci výtvarného tábora sa veľmi tešili zo spoločnej A. Chalupová výstavy svojich prác

Spoločné kroky na výtvarnom tábore V Športovo-rekreačnom stredisku Slávia a Turistickom letovisku Relax v Kovačici sa v piatok 28. júna skončil 9. ročník Výtvarného tábora osôb s osobitnými potrebami. V päťdňových kreatívnych dielňach, okrem členov belehradského Združenia Naša deca účinkovali aj deti bez rodičovskej opatery umiestnené v pestúnKovačičan Boris Petrík skych rodinách v Kovasa už niekoľko rokov čickej obci. zúčastňuje na tejto akcii Spolupráca medzi Obcou Kovačica a Združením občanov o r g a n i z á c i e Naša deca v čele s jej predsedom Da- Obce Kovačica, nilom Kadijevićom trvá už dlho, z Turistického lečoho vyplynula úspešná realizácia toviska Relax, Távýtvarných táborov v minulých ro- borníckeho od6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ZO ZÁJAZDU V ČERPOTOKU V RUMUNSKU

Spev, tanec a mladosť dňoch 14. – 16. júna v Rumunsku prebiehal 9. ročník medzinárodného festivalu Mládežnícky folklórny Čerpotok, na ktorom sa zúčastnili aj folklórne súbory z Jánošíka a Kulpína. Mládežnícky folklórny Čerpotok je najväčší folklórny festival Slovákov v Rumunsku, ktorý v dedinke Čerpotok (Valea Cerului) každoročne združuje slovenskú mládež nielen z Rumunska, ale aj zo Slovenska, z Maďarska, Poľska a Srbska. Podujatie organizuje Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku – bihorská oblasť, Miestna organizácia Čerpotok a vedenie Mládežníckeho folklórneho súboru Cerovina. Folklórne súbory tohtoročných účastníkov zo Srbska – Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen z Kulpína a Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jánošík z Jánošíka – pod umeleckým vedením Michala Čiliaka a Kataríny Mosnákovej sa predstavili dvomi kratšími programami v sobotu a nedeľu. Vyslúžili si veľký potlesk obecenstva. Zúčastnili sa aj v krojovanom sprievode ulicami Čerpotoku a na slávnostnej omši v tamojšom rímskokatolíckom kostole. Okrem spolkov zo Srbska do Čerpotoku uply-

nulý víkend zavítali aj FS Škvarkare zo Slovenska, tiež tanečné kolektívy z Rumunska: FS Salašan (Nadlak), FS Lipka (Budoi), FS Ďatelinka (Vărzari), FS Huta Certeze (Huta Certeze) a vystúpil aj domáci súbor Cerovina. Podujatie svo- Výprava zo Srbska: Kulpínčania a Jánošíčania jou prítomnosťou poctili aj Adrián Miroslav Merka, predseda rá je jednou z najstarších slovenských obcí v DZSČR a poslanec pre národnostné menšiny Rumunsku (1790) pôvodne obývaná Slovákv rumunskom parlamente, Ján Gábor, veľvy- mi z Gemera a Zemplína. Súčasne v Čerpotoku slanec Slovenskej republiky v Bukurešti, a žije 427 Slovákov prevažne rímskokatolíckeIgor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov ži- ho vierovyznania. Dedina je známa najmä podľa festivalu Mládežnícky folklórny Čerpotok, júcich v zahraničí. Čerpotok je slovenským centrom bihor- vďaka ktorému sa zveľaďuje nielen miestny skej oblasti Rumunska, vzdialený 21 km od kultúrny a spoločenský život, ale aj architekmesta Marghita a 75 km od mesta Oradea. túra, o čom najlepšie svedčí stále sa rozvíjajúci Vznik dediny datuje do roku 1898, keď prišli areál čerpotockého amfiteátra. K. Mosnáková prví Slováci z Gemelčičky a Boromolaku, kto-

NOVOSADSKÍ ŠAFÁRIKOVCI

Hrdí sú na nové javisko ktívne pobočky pôsobiace pri Slovenskom kultúrnom centre Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade svoju usilovnú prácu korunovali kultúrnym programom na novom letnom javisku, pre ktoré toto podujatie aj zorganizovali. Koncert na počesť otvorenia nového javiska, ktoré intenzívne pripravovali členovia centra, usporiadali v sobotu 29. júna na nádvorí Šafárika. Venovaný bol tak samotným členom pri zatvorení sezóny, ako i na podnietenie síl do budúcej sezóny. K umeleckým zážitkom prispelo aj príjemné počasie a publikum, ktoré prišlo sceliť pekný dojem z kultúrneho programu. Na úvod sa prihovorila podpredsedníčka SKC P. J. Šafárika Juliana Brtková, ktorá má na starosti aj koordinovanie dievčenskej a chlapčenskej speváckej skupiny, zmiešaného Komorného zboru Agapé a prácu s deťmi pri evanjelickej a. v. cirkvi. Vyzdvihla usilovnosť a úspechy folklórneho súboru Šafárik a speváckych sku-

pín a popriala členom ešte mnoho síl, energie a vôle nevzdávať sa pri pestovaní svojich slovenských tradícií. Velebný pán Vladimír Ob-

ciátori tejto akcie, a to Ivan Slávik, Michal Pudelka a tamojšia zamestnankyňa Alisa Popovićová. Potom nasledoval program, kde sa najprv predstavila chlapčenská spevácka skupina zmesou piesní Dobre mi je, dobre, potom dievčenská spevácka skupina

Dobre sa tancuje na novom vlastnom letnom pódiu (Foto: J. Brtka)

šust, farár novosadský, príležitostnými slovami požehnal letné javisko a v kresťanskom duchu zaželal radosť z kultúrnych činností aj tu v domácom prostredí. Javisko verejne otvorili prvotní ini-

zmesou žartovných piesní z Lalite Na Laliťi bubnuvaľi, za ktorú získali zlatú plaketu na nedávnom 43. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj… Samozrejme, nechýbali ani temperamentné choreo-

grafie autora Jána Slávika v podaní súboru Šafárik, ktoré v súčasnosti nacvičuje umelecký vedúci Ivan Slávik. Na javisko zavítali drotári, regrúti, súbor predviedol aj niektoré štylizované tance zo Slovenska, Horehronské dupáky, elegantnú Myjavu a vykrúcavé tance z Podpoľania. V programe sa zaskveli aj členky ženskej speváckej skupiny, ktoré pod vedením Anny Crveniovej zaspievali zmes piesní z FFTT 2013, ako i zmiešaná spevácka skupina. Orchester SKC P. J. Šafárika sa tiež nedal zahanbiť. O veselý záver tohto úspešného podujatia sa postarala divadelná sekcia Šafárika úryvkom z monodrámy Báči Pišta ze sálaša v predvedení Rastislava Zorňana. Celý program sympaticky moderovala Karmena Zorňanová a na záver všetci účinkujúci zaspievali svoju takpovediac hymnu A tam hore v Novom Sade. Obecenstvo opúšťalo nádvorie Šafárika s krásnymi dojmami. Tí, ktorým bolo málo, zostali sa veseliť pri ľudovej hudbe, takže na nádvorí Šafárika bolo rušno takmer do rána.

6. 7. 2013

Aneta Lomenová 27 /4550/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KOVAČICKÉ DIELA NA KARNEVALE KVETOV V BELEJ CRKVE

Pestrosť farieb a malieb okúzlila karneval krem júlového motozrazu, augustového lovu na sumcov a septembrových dní jabĺk do kvarteta najznámejších podujatí v Obci Bela Crkva patrí júnový Karneval kvetov. Akciu, ktorá prebiehala od 24. do 30. júna, finančne podporili Ministerstvo ekonómie a regio-

rok salsy) a fotodokumentárnych (výstavka starých fotografií).

Národného múzea Radovan Marković a kustód Igor Vokoun. V dvoch neveľkých výstavných priestoroch múzea je nainštalovaných dvadsaťdeväť olejomalieb a jedna intarzia z fondu galérie. Z tohto počtu sú všetko súčasní autori, okrem vystaveného diela Vladimíra Boboša Slovenská nevesta, ktorá je na titulnej strane katalógu a na plagátoch výstavy. Na slávnostnom otvorení výstavy riaditeľ Marković a Nenad Živanović, predseda Zhromaždenia obce Bela Crkva, vo vlastnom a v mene predsedu Obce Stanka Petrovića zdôraznili prínos Kovačičanov do klenotnice svetového insitného

vedelo i v sídle obce na juhovýchode Banátu“. O kovačickom insitnom umení a TRIDSAŤ KOVAČICKÝCH dielach autorov na slávnostnom UMELECKÝCH DIEL otvorení rozprávala M. Raspírová a Do tohtoročných maliarskych početnému obecenstvu po verniaktivít Karnevalu kvetov patrila aj sáži i A. Žolnajová-Barcová. Riadivýstava malieb a intarzií kovačickej teľka a maliari Z. Vereská a P. Cicka odpovedali na otázky elektronických médií z Belej Crkvy a Vršca (Rádio Bela Crkva, TV Banát). Na otvorení boli i predstavitelia národnostných rád Čechov a Nemcov, ktorí majú sídlo v Belej Crkve. Expozíciu diel si nenechal ujsť ani zbožňovateľ srbskej insity z pražského Domu zahraničných služieb Ján Jícha, profesor českého jazyka a literatúry, ktorý v školskom roku 2012/2013 vyučoval vojvodinskú českú komunitu nielen tento jazyk, ale nacvičil i divadelné predstavenie v češtine. Galéria insitného umeHostitelia z Belej Crkvy a hostia z Kovačice nia z Kovačice, Národné múzeum z Belej Crkvy a nálneho rozvoja Srbska a vláda Galérie insitného Turistické organizácie obcí AP Vojvodiny. umenia. Členovia Vršac, Bela Crkva a KovačiTohtoročné kultúrno-zábavné známej obrazárne ca spoločne realizujú propodujatia venované majálesu a už na tomto podujekt pod názvom Zoznámkvetinám boli viac než pestrofa- jatí vystavovali sate sa s Európou – navštívte rebné. Na Mestskom jazere pre- mostatne (Zuzana Banát. Na rovnomennej webiehali karnevalové regaty, Dni Vereská 24. júna bovej stránke sa záujemBrazílie v Belej Crkve, rybárske sú- 2009 v priestoroch covia informujú o kultúrťaže a súťaže vo varení rybacej Obecnej knižnice) Ku Karnevalu kvetov a výstave zapadla i intarzia nych a turistických ponupolievky, streľba do hlinených ter- a niektorí maliari Anny Lenhartovej Kvety kách troch z ôsmich obcí čov, zorganizovaná bola výstava kolektívne. Štvorčkaktusov, konkurz o najkrajšiu obe- lennú delegáciu z Kovačice na ver- umenia, prízvukujúc, že sú „insitní južného Banátu. Práve výstava račku kvetín a krásavicu karneva- nisáži tvorili: Mária Raspírová, ria- umelci z Kovačice možno známej- malieb presne a tematicky trefne lu, veľa rozličných akcií pre naj- diteľka galérie, Anna Žolnajová- ší v európskych kultúrnych me- znázorňuje bohatstvo rozličností mladších, nechýbal ani karneva- Barcová, kustódka obrazárne, a tropolách ako vo vlastnom štáte a – srbského Banátu, Vojvodiny a lový ohňostroj. maliari Zuzana Vereská a Pavel expozícia v Belej Crkve je skrom- Európy. Ján Špringeľ Mesto, ktoré malo v druhej po- Cicka. Srdečne ich vítali riaditeľ ným príspevkom, aby sa o nich viac lovici 19. storočia až päť tovární na spracovanie hodvábu a v prvej STAROPAZOVSKÚ ĽUDOVÚ KNIŽNICU DOpolovici 20. storočia 392 remeselSITEJA OBRADOVIĆA v piatok 28. júna navštíníckych dielní, nikdy nezabudlo vil Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas ľudu, a pri tejna kultúru a výchovno-vzdelávací to príležitosti Nataši Filipovej, riaditeľke knižniprístup k spoluobčanom a obyvace, odovzdal najnovšie knižné vydania tejto teľom obce. I na tohtoročnom Karustanovizne (na fotografii). V darčeku, za ktorý sa nevale kvetov najviac bolo kultúrriaditeľka úprimne poďakovala a ktorý obohatil no-umeleckých programov – výslovenský knižničný fond v tejto pazovskej knižtvarných (samostatné a kolektívne nici, bolo aj niekoľko čísel týždenníka Hlas ľudu výstavy, maliarske dielne), slovesa mládežníckeho časopisu Vzlet. S. Žiak a N. Finých (prezentácie kníh, literárne a lipová vtedy konštatovali, že spolupráca medzi národopisné srbské a české vedvomi ustanovizňami je veľmi dobrá, a zároveň čierky), filmových (premietanie sa dohodli, že už na jeseň v pazovskej knižnici dokumentárnych filmov, hold Dinbude literárny večierok, na ktorom predstavia kovi Tucakovićovi), hudobných kompletnú prácu a činnosť NVU Hlas ľudu. Tiež (koncerty vážnej, zábavnej, popospoločne – Hlas ľudu a Ľudová knižnica Dositeja Obradovića – sa v blízkej budúcnosti pokúsia lepšie vej, rockovej a džezovej hudby, spoznať slovenskú komunitu v Bijeljine (Bosna a Hercegovina). A. Lš. chóru z Česka), tanečných (večie-

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A DIVADELNÁ PREMIÉRA V PIVNICI

Násilie v scénickom zrkadle netradičnom termíne – na čo sa deje v dnešnom svete. Lebo Aj napriek desivému až morsklonku júna, keď ostatné di- divadlo nemá poúčať, iba divá- bídnemu obsahu toto predstavadelné súbory zatvárajú oponu kovi nastaviť zrkadlo jeho života. venie je zvláštne a jedinečné aj za uplynulou sezónou, prípadne Konkrétne dej predstavenia je preto, že v sobotu 29. júna v Pivpred dovolenkovým obdobím ešte len kde-tu s nacvičeným predstavením hosťujú, Pivničania premiérovali. Silné a po každej stránke maximálne dobre premyslené a realizované predstavenie oslovilo návštevníkov tak, že asi dobrú časť leta budú mať o čom rozmýšľať... – Inšpiráciou pri písaní tohto textu mi boli viaceré veci a jednou z nich bol osud slovenskej dokumentaristky, ktorá natočila dokument o slovenskom súdnictve, a zato ju Kto je s kým a kto je proti komu? naša vláda chcela poslať do väzenia, – povedala po pred- umiestnený do väzestavení Katarína Mišíková-Hit- nia, kde žalárnik nezingerová, známa slovenská dra- milosrdne a denne matička a zároveň aj režisérka dáva dvom väzňom na nového pivnického predstave- vedomie, že on je tu nia Kto z koho. – A napísala som pánom. Mladší väzeň aj preto, aby svet videl, ako sa z Marek sa aj napriek nevinného človeka urobí vinník, psychickému a fyzicpretože spoločnosť je najväčší kému týraniu unáša žralok, ktorý požiera tých naj- myšlienkou, že musí menších. V konečnom dôsledku, odtiaľto čím skôr vyako ste sa aj sami presvedčili, nie padnúť, lebo je nevinje to predstavenie, na ktoré sa ný. Skosí ho však spozchodí často, proste to násilie raz nanie, že strážnik a starvidieť stačí. Ale na druhej strane, ší väzeň Tomáš hrali iba Katarína Mišíková-Hitzingerová tento svet už vedome prijíma hru, výsledkom ktorej násilie: len čo si zapneme televí- sú napokon nepriestrelné argu- nici malo svetovú premiéru: auziu, máme ho v správach, vo fil- menty o jeho vine – dôkaz, že torka Katarína predlohu napísamoch. A teraz aj na javisku vidíme, predsa zavraždil svoju manželku. la v januári tohto roku, toto bola

jej prvá a tá pravá inscenácia, lebo ju písala pre konkrétne divadlo – OD Janka Čemana v Pivnici – a pre troch konkrétnych hercov: Jána Kmeťka (hral Tomáša), Jozefa Chrčeka (Marek) a Jaroslava Šimona (Bachar). – Práve im trom som chcela dať úplne iné herecké polohy, v ktorých ešte neboli, chcela som im dať priestor, aby vyskúšali aj niečo iné. Preto je aj toto celé predstavenie netradičné pre Ochotnícke divadlo Janka Čemana, – hovorí autorka Mišíková-Hitzingerová a ako režisérka dokladá: – Po premiére môžem povedať, že som spokojná s tým ako to dopadlo, s tým vedomím, pravda, že nič nie je stopercentné, nič nie je dokonalé, ale som spokojná. Spokojná je iste aj preto, že sa jej podarila spolupráca s Miroslavom Kožíkom zo Starej Pazovy, ktorý podpisuje choreografiu, so svojím, ako to hovorí, „dvorným“ scénografom a kostymérom Dušanom Krnáčom, výborná bola aj hudba Ivana Šándora. Realizáciu scény mal na starosti Ján Merník, svetelnú techniku Ján Brňa, zvukovú Štefan Séč, javiskovú techniku spolu zvládli Vlasto Blažek, Miroslav Imrek a Dušan Tárnoci, plagát a bulletin stvárnil Stanislav Králik. A v záplave týchto mužských mien nezabudli sme ani na Ines Pintírovú, ktorá ako také ružové slniečko v tomto mrazivom scénickom príbehu stvárnila, čiže vytancovala zavraždenú Hanu.

REPRÍZA NA HUMANITÁRNE CIELE. V piatok 28. júna na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci reprízovali divadelné predstavenie SVC Helverova noc v réžii Richarda Sanitru zo Zvolena. Ako sme sa dozvedeli od zamestnancov SVD, kompletný zárobok z predstavenia je určený na ďalšie nákladné liečenie spoluobčana, mladého muža A. S., postihnutého zákernou chorobou. Z predaja lístkov a dobrovoľných príspevkov sa nazbieralo zo 250 eur. Akciu SVD podporili aj iné spolky a združenia. Na tento účel dobrovoľné príspevky zbierali aj v podniku Vojmedical a v niektorých ďalších podnikoch. V akcii sa pokračuje a najbližšie aj hudobná skupina Hermon bude koncertovať a zbierať príspevky, aby sa pomohlo tomuto spoluobčanovi. J. Čiep

6. 7. 2013

A. Francistyová

Chýrnik BÁČSKY PETROVEC. Na nedeľu 7. júla do evanjelického kostola Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci a miestny cirkevný zbor SEAVC povolávajú záujemcov o tradičný Cyrilo-metodský večierok. Večierok bude o 20. hodine a tentoraz vyznie v znamení 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. J. Č-p

27 /4550/

HLAS ĽUDU

K U lT Ú R A SláVNOSTNá PROMóCiA V PETROVCi

Noví bakalári Vysokej školy sv. Alžbety v Bratislave a prítomnosti rodiny a blízkych priateľov v sobotu 29. júna vo Z veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec vedúci profesori prichystali slávnostnú promóciu bakalárov (Bc) sociálnej práce a ošetrovateľstva na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave, resp. detašovaného pracoviska Ústavu sociálnej práce Martina luthera v Petrovci. Tohto roku promovali už tretiu generáciu študentov sociálnej práce (19 absolventov) a zároveň i prvú generáciu študentov ošetrovateľstva (13 absolventov). ide o trojročné bezplatné štúdium, kde študenti svoje školenie ukončili po slovensky alebo po srbsky. V slávnostnom ceremoniáli účinkovali rektor školy MUDr. Vladimír Krčméry, generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl MŠVVaŠ SR ing. Peter Plavčan, profesori JUDr. Vojtech Tkáč, MUDr. Miron Šramka, Dr. Anna Sabová a zakladateľ detašovaného pracoviska Dr. Ján Sabo. Predtým ako získali diplomy a brošne, študenti zložili slávnostný sľub, a potom sa zavďačili profesorom a svojim blízkym. Pred ukon-

čením ceremoniálu študentskou hymnou Gaudeamus igitur rektor vysokej školy prítomným profesorom udelil pamätnú medailu školy. Vysokú školu sv. Alžbety zo Slovenska so sídlom v Bratislave založili v roku 2002 a je riadnym členom European University Association. Okrem štátnej akreditácie škola zí-

Bakalárky prvej generácie ošetrovateľstva dentov zo Srbska, príslušníkov slovenskej menšiny. Tohto roku na tejto katedre otvorili i oddelenie Rektor a profesori Vysokej školy sv. Alžbety v srbskom jaskala aj medzinárodnú akreditá- zyku. inak Vysoká škola sv. Alžbety ciu, a diplom z tejto vysokej školy je má ešte 5 zahraničných pracovísk a uznávaný vo všetkých krajinách EÚ. úspešne spolupracuje a realizuje Od roku 2008 profesori tejto školy spoločné projekty s viacerými insa podujali na katedre sociálnej štitúciami vo celom svete. Medzi ne práce vyučovať v materčine aj štu- patria aj University of Scranton

DOBANOVCE

(USA), Ministerstvá zdravotníctva v Haiti a Burundi, Ministerstvo zahraničných vecí v Kráľovstve Kambodža, univerzity v Nairobi, Hamburgu, Prahe, Viedni a Osle. Vysoká škola sv. Alžbety ako nezisková organizácia založila a financuje inštitúcie pre deti bez rodičovskej starostlivosti, bezdomovcov a kliniky pre chudobných v 10 krajinách sveta na všetkých kontinentoch: v Keni, Burundi, Etiópii, Ugande, južnom Sudáne, Rwande, Kambodži, Haiti, Ukrajine... J. Čiep

huje texty a obrazy z 36 prostredí, v ktorých Slováci v Srbsku žijú, pracujú a majú svoje organizované formy kultúrneho života. Táto dokumentárna nahrávka, ako ju pomenovali „slovenským svetom v Srbsku“, obsahujúca tentoraz 36 prostredí, bola premiérovo premietaná práve v Dobanovciach. A kultúra Slovákov a materinský jazyk sa okrem v cirkvi pestuje aj v rámci SKOS Dobanovský huslista Šafárik, ktorého činnosť Adam Kulík sa rozprúdila najmä v ka Mitrovica) hovorila roku 2012, keď tu nanovo vystavali Milina Sklabinská, ria- a slávnostne otvorili moderný objekt diteľka, a odovzdala výtlačky tejto SND. hodnotnej knihy SKOS Šafárik, Po prezentácii tamojší akademicMOMS, Aktívu žien pri spolku, ZŠ Ste- ký maliar Živorad Žika Ciglić prisľúvana Sremca, filiálnemu slovenské- bil dobanovským Slovákom, že pre mu evanjelickému cirkevnému zbo- nich vypracuje bustu P. J. Šafárika, ru, Pravoslávnej cirkvi, ZO Surčin a podľa ktorého spolok dostal meno, Miestnemu spoločenstvu. Prezen- kým spisovatelia Dušan Živančević tovanú knihu v nedeľu v oficiálnej a Dušan Kovačević vyjadrili obdiv časti predstavili aj Đula Šanta, dizaj- nad týmto kapitálnym dielom. Toto nér publikácie, a Michal Madacký, fo- druhé, doplnené vydanie publikácie tograf. je bohatšie i o fotografie z vlaňajšieho Početní prítomní v miestnostiach otvorenia SND a iných podujatí z boSND v Dobanovciach prejavili záujem hatej činnosti hŕstky dobanovských tak o samotnú knihu, ako aj o do- Slovákov. kumentárnu nahrávku, ktorá obsaA. Lš.

Prezentácia knihy k jubileu posledný júnoV vý deň v Slovenskom národnom dome v Dobanovciach bola prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorú vydal Ústav pre kultúru Dievčenská spevácka skupina SKOS Šafárik vo j vo d i n ských Slovákov. Prezentácia tohto ka- Michal Baláž, podpredseda MSS pre pitálneho diela, ako povedal v úvod- Sriem, predstavitelia staropazovnom prejave Željko Čapeľa, predse- ského MOMS a boľovského KUS da SKOS Šafárik, v Dobanovciach sa Sládkovič. Nedeľňajší program otvokonala pri príležitosti dvojnásobné- rili hostitelia a v mene 150 členov doho jubilea – 10. výročia obnovenia ta- banovského spolku a 17 pôsobiacich mojšieho MOMS a 1. výročia sláv- odbočiek a aktívov vystúpili huslisnostného otvorenia nového Slo- ta Adam Kulík a dievčenská spevácka skupina. venského národného domu. V druhej časti programu o činnosti Na prezentácii sa zúčastnili početní hostia, medzi ktorými boli aj Stevan Ústavu pre kultúru vojvodinských Šuša, predseda ZO Surčín, so spolu- Slovákov a najmä o druhom dopracovníkmi, Milisav Marković, pred- plnenom vydaní publikácie Slováci seda RMS Dobanovce, Venera Risti- v Srbsku z aspektu kultúry (spracovaćová, riaditeľka ZŠ Stevana Sremca, né sú i osady Savino Selo a Sriems6. 7. 2013

27 /4550/

HlAS ĽUDU

K U LT Ú R A VÝROČNÝ PROGRAM KOS JEDNOTA HLOŽANY

Amfiteátrom odznieval potlesk j uplynulú nedeľu popoludní začalo mrholiť. Ale iba za málo. Len toľko, aby kropaje dažďa odstránili prach, ktorý v hložianskom amfi-

Jednota z Hložian lepšie darilo pri prezentácii celoročnej práce. V hľadisku za príjemného podvečera sa zhŕklo aj niekoľko stovák di-

Hložiansky slávik: Marína Zahorcová

Na Dunaji šaty prali a schuti si zatancovali, čiže: mladšia tanečná skupina KOS Jednota z Hložian teátri zostal po 43. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... a aby sa folkloristom Kultúrno-osvetového spolku

vákov, ktorí nešetrili potleskom. A mali veru čomu tlieskať. Jednak tomu, čo videli priamo na javisku, jednak do-

siahnutým úspechom v roku jubilejnom, v ktorom sa KOS Jednota dožíva 65 rokov od založenia, ako i tým vlaňajším. O nich prítomných poinformovala moderátorka programu Jasna Čipkárová: – Mladšia tanečná skupina získala strieborné pásmo tak na 42., ako i na

43. FFTT. Marína Zahorcová sa stala absolútnou víťazkou 47. festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Vladimír Kriška je víťazom festivalu Rozospievané klenoty v Kovačici a detská tanečná skupina bola laureátom vlaňajšieho Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči. V pásme hudby, tancov a piesní sa predstavili: detská spevácka skupina, mužské trio JAR (Jaroslav Kriška, Adam Vladislav Stupavský a Rastislav Struhár), chlapčenská, mužská, dievčenská a ženská spevácka skupina, tiež sólisti: Ema Gažová, Tatiana Makanová, Vladimír Kriška a Marína Zahorcová, ako i mladšia tanečná skupina ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina, tiež mladšia a staršia tanečná skupina KOS Jednota. Inak s tanečníkmi sústavne pracuje choreograf Jaroslav Kriška, so spevákmi Rastislav Struhár a so školskými deťmi Mária Bartošová-Korčoková. Orchester hral v zložení: Rastislav a Vlastimír Struhárovci, Samuel Kováč a Ivan Galamboš. Prítomným sa prihovoril aj predseda Rady MS Hložany Ján Bohuš. Juraj Bartoš

TOHTOROČNÉ 11. VIDOVDANSKÉ STRETNUTIE – Medzinárodný festival detského folklóru – sa v Starej Pazove konal v sobotu 29. júna. Festival sa však oficiálne začal už v piatok 28. júna Vidovdanskými priadkami – večierkom tradicionalistickej hudby a výstavou ručných prác v miestnostiach tamojšieho Sokolského domu. Sobotňajší program sa začal defilé pazovskými ulicami a v divadelnej sále vystúpili početné detské tanečné skupiny tak z našej krajiny (Lazarevac, Rumenka, Debeljača, Inđija, Nová Pazova, Stará Pazova), ako i zo zahraničia (Macedónsko a Bosna a Hercegovina). Podujatie prebiehalo pod záštitou Obce Stará Pazova a za podpory i Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Strediska pre kultúru a Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Organizátorom Vidovdanského stretnutia od roku 2003 je pazovský KUS Branka Radičevića. Medzi účastníkmi programu bola i stredná detská tanečná skupina staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka (na fotografii) s choreografkou Ruženou Červenskou. A. Lš.

TRADIČNÁ, májová výstava grafiky belehradského kruhu prebiehajúca v galérii Grafického kolektívu, trvala od 20. mája do polovice júna. Bolo na nej prezentovaných okolo deväťdesiat grafík domácich a hosťujúcich zahraničných autorov: z Japonska, Bulharska, USA a Republiky Srbskej. Pravidelnou účastníčkou podujatia, sledujúceho a signalizujúceho zmeny v oblasti našej modernej grafickej scény, bola i Vesna Opavsky, ktorej práca je na snímke. O. Filip

NEDÁVNO SA ČLENOVIA FOLKLÓRNEHO SÚBORU STAVBÁR ZO ŽILINY zúčastnili na medzinárodnom festivale v Turecku. Pri návrate domov sa zastavili v Starej Pazove – u svojich dobre známych kamarátov z FS Klasy. Družba medzi Stavbárom a Klasmi trvá už 22 rokov, a preto pondelok 1. júla členovia oboch súborov využili nielen na družný rozhovor, ale i na spev a kamarátenie (na fotografii). Podľa slov Zlatka Rumana, vedúceho pazovského súboru, v rozhovore s vedením Stavbára vyjadrili obojstranné želanie zúčastniť sa o rok na oslave ich jubilea – 55. výročia založenia FS Stavbár, ktorý pôsobí v rámci Žilinskej univerzity. Ináč pazovské Klasy už v nedeľu 7. júla v Selenči usporiadajú celovečerný program, a potom ich vo štvrtok 11. júla očakáva zájazd na Detvu, kam pocestujú ako vlaňajší víťazi Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... a. lš.

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE členov staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa uskutočnilo v pondelok 1. júla v miestnostiach Klubu VHV. S konštatáciou, že početní aktivisti v spolku vlani usilovne pracovali a dosiahli pozoruhodné výsledky tak na domácich, ako aj na zahraničných súťaženiach a festivaloch, schválená bola minuloročná správa o činnosti, ktorú podala predsedníčka spolku Anna Lepšanovićová (na fotografii stojí a vedľa nej pracovné predsedníctvo). Anna Balážová, predsedníčka Dozornej rady, povedala, že sa vlani v spolku pozitívne hospodárilo, kým rámcový plán a program na bežný rok prečítal Vladislav Pop, tajomník spolku. Všetky správy členovia zhromaždenia jednohlasne schválili. Prvou nadchádzajúcou udalosťou v organizácii spolku a Združenia pazovských žien bude zhúdanie mája, ktoré sa uskutoční v sobotu 6. júla vo večerných hodinách. a. lš.

Pazovské kultúrne leto 2013 oto tradičné podujatie bude trvať počas júla a augusta a po prvý raz ho spoločne usporiadajú okrem Strediska pre kultúru Stará Pazova a Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova aj Turistická organizácia Obce Stará Pazova a Kultúrno-podnikateľské stredisko Nová Pazova. Kompletný program Pazovského kultúrneho leta 2013 predstavitelia uvedených inštitúcií predstavili na tlačovej besede v utorok 2. júla v miestnostiach galérie Strediska pre kultúru. Program je rozmanitý a venovaný hlavne deťom a mladším generáciám. Počas týchto dvoch letných mesiacov početné kul-

túrne obsahy budú ponúknuté aj občanom ostatných osád obce. V júli v programe Pazovského kultúrneho leta v samotnom meste budú dominovať výstavy obrazov, festivaly detských filmov a koncom mesiaca bude medzinárodný dobrovoľnícky kemp. V auguste budú tri ústredné dni (8. až 10.) a na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove naplánovali vystúpenie mestského chóru, tamburášskych skupín a nevystanú ani koncerty ľudových piesní a rockových skupín. Podujatie bude prebiehať pod patronátom Obce Stará Pazova. A. Lš.

GRATULÁCIA Dňa 28. júna 2013 na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave VIERA DORČOVÁ-BABIAKOVÁ úspešne obhájila bakalársku prácu a získala akademický titul bakalár sociálnej práce. K tomuto úspechu jej úprimne gratulujú manžel s dcérami Luciou a Helenou, mama a sestra s manželom a synom Vladimírom.

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

„Vysporiadať sa“, „poriadať“, „doprovod“ – nesprávne V

hovorených a písaných prejavoch sa často stretneme aj s takýmito nesprávnymi slovami. A keďže písané slovo vie veľmi zavážiť, vzniká nebezpečenstvo, že čitatelia tlače by ich mohli pokladať za správne. Keď nám záleží na tom, aby sme si s niekým vyjasnili nejaký problém, vtedy nepoužijeme slovo „vysporiadať sa“, lebo nie je spisovné, ale siahneme po slovách vyjasniť si nejaký problém, vybaviť si nejakú vec, vyrovnať sa. V prípade, že sa chceme s niekým „vysporiadať“, predsa toto slovo nepoužijeme, ale tu máme tieto spisovné slová: vyrovnať sa, porátať sa povedzme so zradnými ministrami, s falošnými ľuďmi. Je tu ešte jedna možnosť – usporiadať, a namiesto spojenia majetkové „vysporiadanie“ je tu správny tvar majetkové usporiadanie alebo majetkové vyrovnanie. Pri uskutočnení, zorganizovaní nejakého programu často sa používa chybné sloveso „poriadať“. Jeho náhrady správne sú usporiadať (dokonavé) a usporadúvať (nedokonavé). Nespisovné „poriadateľ“ / „poriadateľka“ vystriedame spisovným usporiadateľ / usporiadateľka. Prídavné meno nebude „poriadateľský“, ale usporiadateľský. Usporiadať si možno ešte aj veci – dať do poriadku, upraviť. Aj zoradiť podľa istého hľadiska, utriediť údaje chronologicky, vecne, abecedne, utriediť knihy v knižnici podľa autorov. Uviesť vzťahy, pomery do náležitého stavu, urovnať: urovnať svet po novom, urovnanie rodinných pomerov je tiež usporiadať. Keď hudobník hrá ako doplnok k inému hudobnému výkonu, častou chybou je používanie slov „doprovod“ a „doprevádzať“. Týmto prináleží slovenský ekvivalent sprievod, sprevádzať. Takisto aj toto slovo má ešte niekoľko významov, a to ísť s niekým spolu ako spoločník, byť niekomu sprievodcom, sprevádzať priateľku na cestách, sprevádzať turistov. V prenesenom zmysle povieme, že chlapec dievčinu sprevádza zrakom, očami, sleduje ju. Sprevádzať znamená aj byť stále s niekým, neopúšťať: sprevádza ho nezdar, nech ťa sprevádza šťastie. A tiež byť sprievodným javom či súčasne prebiehať: búrka sprevádzaná lejakom, horúčku sprevádza slabosť. ah

GRATULÁCIA Dňa 24. júna 2013 na Filozofickej fakulte v Novom Sade ZDENKA KŔČOVÁ z Padiny úspešne ukončila master štúdium a získala titul master v odbore vzdelávania. K tomuto úspechu jej srdečne gratulujú rodičia, sestra Jelena a brat Želimír.

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2 Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, v Ulici Karađorđeva 5, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 4807/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. júla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-412/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, schvaľuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2063_02 NS_Nový_ Sad_Alekse_Šantića, v Ulici Alekse Šantića 14, na katastrálnej parcele číslo 1268, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. júla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-429/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS_2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića, schvaľuje

ROZHODNUTIE

1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, v Ulici Karađorđeva 5, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 4807/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS_2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića, v Ulici Alekse Šantića 14, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 1268, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS_2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

ZDÔVODNENIE

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, v Ulici Karađorđeva 5, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 4807/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy DCS 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať zo šiestich panelových antén, a to: tri antény výrobcu Kathrein typu K 742236 pre sústavu DCS 1800 a tri antény výrobcu Kathrein typu K 742215 pre sústavu UMTS. Maximálna konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS 1800 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 30 ° (prvý úsek), 150 ° (druhý úsek) a 270 ° (tretí úsek) pre sústavy DCS 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Sriemska Kamenica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, číslo EM-2013-097/SO, a Doplnenie projektu – Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, číslo EM-2013-097/DOPLNENIE SO, z 31. mája 2013, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, a Doplnením projektu – Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS_2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića, v Ulici Alekse Šantića 14, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 1268, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú plánované sústavy DCS 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať zo šiestich panelových antén, a to: tri antény typu K 742236 výrobcu Kathrein pre sústavu DCS 1800 a tri antény typu K 742215 výrobcu Kathrein pre sústavu UMTS. Maximálna konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS 1800 je 4 + 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 30 ° (prvý úsek), 180 ° (druhý úsek) a 290 ° (tretí úsek) pre sústavy DCS 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Very Pavlović. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS_2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića, číslo EM-2013-094/SO, a Doplnenie projektu – Odborné zhodnotenie zaťaženie životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS_2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića, číslo EM-2013-094/DOPLNENIE SO, z 31. mája 2013, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS_2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića a Doplnením projektu – Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS_2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA na

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 30. júna 2013 uplynul rok, čo nás opustil

ZUZANU SRNKOVÚ rod. Švorcovú 1937 – 2006 – 2013 z Kysáča

ŠTEFAN PIKSIADES 1965 – 2012 – 2013 z Kysáča

Odišla si tíško, ako odchádza deň, a v našich srdciach zostáva spomienka len. Milovali sme Ťa a Ty si milovala nás, tú lásku v našich srdciach nezničí ani čas.

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

Tvoji najmilší

Manželka, dcéra Marína, mama a brat

SPOMIENKA

Na stretnutí generácie Hložančanov narodených roku 1958, ktoré sme mali v sobotu 29. júna 2013, s úctou sme si spomenuli na svojich zosnulých učiteľov a spolužiakov zo Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina.

SPOMIENKA Dňa 5. júla 2013 uplynulo 10 rokov, čo nás opustil manžel a otec

ŠTEFAN CHOVAN 1942 – 2003 – 2013 z Hložian

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú Generácia 1958 Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU 165 NS – Novosadski put II UMTS Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU 165 NS – Novosadski put II UMTS, v Ulici novosadski put 79, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3673/3, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. júla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-467/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU 165 NS – Novosadski put II UMTS, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NSU 165 NS – Novosadski put II UMTS, v Ulici novosadski put 79, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3673/3, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a periodické výskumy po uvádzaní zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NSU 165 NS – Novosadski put II UMTS, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mo-

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

manželka Mária a syn Štefan

bilnej telefónie NSU 165 NS – Novosadski put II UMTS, v Ulici novosadski put 79, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3673/3, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavovanie trojúsekovej anténovej sústavy UMTS, ktorá bude pozostávať s troch antén typu Kathrein K 80010505VO1 po úseku. Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 15 ° (prvý úsek), 125 ° (druhý úsek) a 275 ° (tretí úsek) pre systém UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/1242/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NSU 165 NS – Novosadski put II UMTS, číslo 1104/13-170 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NSU 165 NS – Novosadski put II UMTS, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7. 5 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY TICHÁ SPOMIENKA Dňa 3. júla 2013 sme si pripomenuli tretie výročie úmrtia nášho milovaného manžela, otca a deda

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul smutný rok, čo nás opustila naša mamica

Dňa 4. júla 2013 uplynuli 4 roky, čo nie je s nami náš drahý manžel a otec

ZUZANA FUNTÍKOVÁ

JÁN CINKOTSKÝ

MICHALA NAĎA 5. 2. 1934 – 3. 7. 2010 – 2013 z Kysáča

Áno, raz každý musí odísť tam, odkiaľ už niet cesty späť, raz každý vo svete živých musí svoju lásku zanechať, všetko, čím žil, čo mal rád. Aj on odišiel a my môžeme už len spomínať.

1956 – 2009 – 2013 z Báčskeho Petrovca

rod. Šranková 1938 – 2012 – 2013 z Kysáča

Cestou života kráčame bez Teba, ale si navždy v našich srdciach.

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. S láskou si na Teba spomínajú: manželka Zuzana a synovia Ján a Ladislav

Dcéra Miluška, zať Vlado, vnučky Nada, Dušana, Tamara a pravnučka Aňa

Jeho najmilší

SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

na nedožité 90. narodeniny našej mamy, starkej a staručkej

s našou mamou, starkou a prastarkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 27. júna v 78. roku života nás náhle a nečakane opustila naša drahá

ANNY FABÓKOVEJ

ANNA VESTEGOVÁ

rod. Bánskej 9. 7. 1923 – 7. 12. 2012 – 9. 7. 2013 zo Silbaša Vlaňajšie priania k narodeninám sa nám nesplnili. Tvoje nedožité 90. narodeniny si pripomenieme v smútku a s tými najkrajšími spomienkami na Teba. Tvoji najmilší:dcéry Anna Červenská a Zuzana Čániová s rodinami

ANNOU VESTEGOVOU rod. Frankovou 15. 8. 1935 – 27. 6. 2013 z Petrovca Tichosť večného pokoja Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme. Tvoji: syn Ján a vnuk Miroslav s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

ZUZANU PETRÍKOVÚ

Tvoji: dcéra Anna, zať Vladimír, vnučka Ivana a vnuk Vladimír

Na stretnutí generácie maturantov Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci, ročník 1953, po 45 rokoch malej matúry spomíname si na zosnulých spolužiakov:

MARTINA PETRÍKA

16. 1. 1943 17. 2. 1940 – 9. 7. 2007 – 2013 – 25. 11. 2003 – 2013 z Kovačice Navždy zostávate v našich srdciach. Zarmútení: Vaša Zuzka, Nenad a Vukašin Šajinovci 3. 2. 1970 – 2. 7. 2012 – 2013

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 42

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

SPOMIENKA

na milovaného brata a rodičov

MARCIKA PETRÍKA

rod. Franková 15. 8. 1935 – 27. 6. 2013 z Petrovca

JÁNA KUKUČKU, JURAJA MENĎANA, MÁRIU PUCOVSKÚ, PAVLA ARŇAŠA, TOMÁŠA GUČU, ZUZANU HRICOVÚ, JÁNA RYBOVIČA, VIERU MAJEROVÚ, ANNU ŠPROCHOVÚ, JÁNA STRACINSKÉHO, PAVLA MÁĽACHA, ZUZANU HASÍKOVÚ, DANIELA ZIMANA, SAMUELA ČASTVENA, ONDREJA KRIŽANA, SAMUELA KUĽHAVÉHO, SAMUELA CINKOTSKÉHO a zosnulých učiteľov a triednych profesorov Česť ich pamiatke!

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

ZUZANA ČERVENOVÁ

JAROSLAV BÁĎONSKÝ

12. 10. 1930 – 23. 6. 2013 z Kysáča

1955 – 2005 – 2013 z Petrovca

s mojou manželkou

ZUZANOU ČERVENOVOU 12. 10. 1930 – 23. 6. 2013 z Kysáča Ako tíško si žila, tak tíško si odišla. Skromná v živote, veľká v láske a dobrote. Manžel Ján

Trvalú spomienku na Teba si navždy zachová

S úctou si na neho spomínajú kamaráti zo STK Mladosť

syn Ján

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANA ČERVENOVÁ

12. 10. 1930 – 23. 6. 2013 z Kysáča

ZUZANA ČERVENOVÁ

Večný pokoj Vám praje a spomienku na Vás si navždy zachová

Aj keď nie ste s nami, nikdy na Vás nezabudneme.

vnuk Igor s rodinou

Vnuk Ivan so snúbenkou

12. 10. 1930 – 23. 6. 2013 z Kysáča Na Vás si budú spomínať a v srdci Vás budú nosiť pravnučky: Dajana, Dária a Naďa

SPOMIENKA

na našich milých zosnulých

PAVLA LENÍKA

ANNU LENÍKOVÚ

20. 1. 1951 – 6. 7. 2009 – 2013

rod. Šípkovú 23. 5. 1955 – 15. 9. 1997 – 2013

PAVLA LENÍKA

ANNU LENÍKOVÚ

20. 1. 1951 – 6. 7. 2009 – 2013

rod. Šípkovú 23. 5. 1955 – 15. 9. 1997 – 2013

zo Starej Pazovy zo Starej Pazovy S úctou a láskou si večne budeme na Vás spomínať. Dcéra Anna, zať Zdeno a vnučka Daniela Kuľhavovci

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

Na Vašu lásku a dobrotu nikdy nezabudneme a večne si na Vás budeme spomínať. Dcéra Katarína, zať Milan a vnučky Nina a Jana Ušiakovci

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 5. júla: • O 19.30 v relácii odznie prvá časť koncertu z tohtoročného 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – z divadelnej premiéry v Pivnici, o folklórnej činnosti v našich prostrediach; z osád – zo zasadnutia Zhromaždenia Vojvodiny, o oslavách 255. výročia prisťahovania Slovákov do Selenče, o žatve; zo športu – o športe v našich prostrediach. • O 20.45 SPEKTRUM: V tomto vysielaní bude predstavená staropazovská Obecná televízia. NEDEĽA 7. júla: • O 11.00 DÚHOVKA: V tomto nedeľnom termíne bude odvysielaný portrét Mirka Šouca, známeho džezmana, skladateľa, upravovateľa a harmonikára, ktorý pôsobil ako dirigent Veľkého národného orchestra v Rádiu Belehrad. Tento zemunský Slovák tohto roku oslavuje 80. narodeniny a za sebou má 72-ročnú profesionálnu hudobnú kariéru. • 11.30 Druhá časť nedeľného bloku bude tentoraz patriť deťom, presnejšie TV adaptácii detského divadelného predstavenia z Detskej divadelnej dielne pod názvom Zajko Chvastúň. UTOROK 9. júla: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Slovenský film: Orlie pierko Nedeľa 7. júla 16.00 – 18.00 Čo nového v našom chotári? Klenotnica Výber z programu TV PetroKronika týždňa vec Tvorivé dielne v Padine FK Slávia v minulej sezóne Utorok 9. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Významná zmluva Klenot vyšívania Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 12. júla 16.00 – 18.00 Členky Ženského spolku z Kovačice pobudli Klenotnica na Slovensku v rámci realizácie projektu

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 8. júla: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaznie zmes ľudoviek; Utorok 9. júla: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 10. júla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 11. júla: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Piatok 12. júla: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 6. júla: • 17.15 – 18.00 Piesne naše NEDEĽA 7. júla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny • 17.15 – 18.00 Portréty UTOROK 9. júla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení STREDA 10. júla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 5. do 11. júla 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, s vami: výber z 20. DFF Zlatá brána; spracovanie vlny v rodine Citáty Oberovej v Selenči 19.00 Zvon, spravodajská 22.00 Film: Pobrežie moskytov relácia 24.00 Záver vysielania 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník Každý pondelok o 20.15: 20.00 Hit dňa, Reklamy Hudobný mix 20.15 Filmy: Každý piatok o 18.15: Výber Piatok 5. júla – Bozk motýľa z programu TV Kovačica Sobota 6. júla Každú sobotu o 18.15: Výber – V očiach vraha z programu TV Pančevo Pondelok 8. júla – Čo to dievča chce? Utorok 9. júla – Zabijak Streda 10. júla – Neporaziteľný Štvrtok 11. júla – Rýchlejší ako smrť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 7. júla 18.00 Hudobné blahoželania Dipl. Ing. agr. Rastislav Struhár, 18.45 Hit dňa, Reklamy, generálny riaditeľ Sústavy zostrih Molí Petrovec, sa zmienil o žatve 19.00 Zvon, prehľad a o podmienkach výkupu pšenice udalostí týždňa

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 27 V tajničke sú mená dvoch mníchov z 9. storočia, zakladateľov staroslovienskeho písomníctva. Pamiatku na nich si pripomíname 5. júla. autorka: ANNA vyhrievajúce nesúmernosť teleso BIČIAROVÁ

romb

zviera s odbor matematiky belavou srsťou

vpíšte OV

súlad

podobenstvo vydával rev solmizač. slab.

písmeno S

Duško Prelević

1. časť tajničky

Nemecko 2. časť tajničky ženské meno (srb.)

3. časť tajn. AS HL DU cestovateľ LU vpíšte MŇ vpíšte LAČ

Peru

spojka lámaním odstránil osob. zámeno ženské meno

malé

obrvy

vytrácala

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

reper zhubná

byť v spánku niekam

3. a 1. samohláska

opyt. zámeno pohovka autonómna pokrajina

kelvin AS HL DU ĽU

astát

časť obilniny

kyslík

north

záves oddeľujúca hľadisko

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 10. júla o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný záznam z návštevy trojčlennej delegácie Vojlovičanov na čele s velebným pánom farárom Branislavom Kulíkom, ktorí sa zúčastnili na slávnosti inštalácie zborovej farárky Barbory Vontorčíkovej na Slovensku, v Košeci. Repríza v nedeľu 14. júla Vojlovický farár daruje obraz vojlovického kostola o 7.30 h. 6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

zliatina medi, niklu a zinku

vpíšte ŤY

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 26 – VODOROVNE: surovina, úroda, an, roh, tost, obával sa, D, čo, gag, Etelka, O, Nokia, on, ep, lieči, clo, N, kz, ona, jom, starká, U, Maks, nos TAJNIČKA: ZLATÁ BRÁNA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 24 z čísla 24 Hlasu ľudu z 15. júna 2013 bolo: ZLATÁ BRÁNA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARÍNA HEGEDÚŠOVÁ, Ul. Janka Čmelíka č. 15, 21 472 KULPÍN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT V SELENČI ODOVZDALI ŠPORTOVÚ HALU NA POUŽÍVANIE

Pre ďalší rozvoj športu rámci osláv 255. výročia založenia Selenče v sobotu 29. júna 2013 žiakom a občanom odovzdali V na používanie novú športovú halu, ktorá sa nachádza na nádvorí ZŠ Jána Kollára. Halu pre verejnosť otvorili v máji lanského roku, aj keď všetky priestory v nej neboli použiteľné. V prácach sa pokračovalo výstavbou podlahy, inštalovaním vykurovania, vybavovaním haly potrebným športovým náradím. Športové ihriská majú rozlohu 500 štvorcových metrov, šatne a pomocné objekty zaberajú ďalších 200 štvorcových metrov. V hľadisku je 300 miest na sedenie.

Hlavným investorom haly je ZŠ Jána Kollára, ktorej projekt vypracoval Dipl. Ing. architektúry Vladimír Fekete. Vo financovaní výstavby tohto objektu sa podieľali Obec Báč, Pokrajinský fond pre kapitálové vklady a Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež. Výstavba Z otváracieho ceremoniálu: Aleksandra Ristićová, Ognjen haly vcelku stála 45 mi- Marković, Anna Tomanová-Makanová, Svetlana Zolňanová, Nebojša Malenković a Juraj Bocka (stoja zľava)

Prvý zápas selenčských žiakov v novej hale

Vlajka do novej haly liónov dinárov. Hlavný vykonávateľ prác bol podnik Slovan-progres zo Selenče. V rámci otváracieho ceremoniálu v novej športovej hale selenčskí žiaci zohrali prvý futbalový zápas. Začiatočný výkop mala podpredsedníčka Zhromaždenia APV a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. V pokračovaní sláv-

Hostia na tribúne

nosti riaditeľka selenčskej školy PaedDr. Svetlana Zolňanová privítala vzácnych hostí. Medzi nimi boli podpredsedníčka pokrajinského zhromaždenia, predsedníčka NRSNM a čestná občianka Selenče Anna Tomanová-Makanová, predseda Obce Báč Ognjen Marković, riaditeľ Fondu pre kapitálové vklady Vojvodiny Nebojša Malenković, predstaviteľka Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež Aleksandra Ristićová, riaditeľ Slovan- progresu Juraj Bocka, predseda oslavného výboru selenčského jubilea Juraj Grňa, predstavitelia Obce Báč, Rady Miestneho spoločenstva Selenča, predstavitelia politických strán, kultúrnych a športových inštitúcií a členovia kolektívu selenčskej školy. Každý hosť sa krátko zmienil hlavne o význame tohto objektu pre rozvoj športu v Selenči, ktorý v poslednom čase akoby upádal. Osobitný darček, vlajku s novým logom sekretariátu do novej haly hostiteľom odovzdala Aleksandra Ristićová. Predseda FK Kriváň Juraj Krížov a podpredseda Michal Poliak využili príležitosť symbolicky sa zavďačiť predstaviteľom inštitúcií, ktoré finančne podporili výstavbu nových šatní a tribúny na ihrisku v Selenči. Juraj Berédi-Ďuky

MAJSTROVSTVÁ EURóPy V SILOVÝCH ŠPORTOCH

Z Trnavy medaily aj do Petrovca dňoch 12. až 15. júna 2013 v Trnave, v Slovenskej republike, V prebiehali Majstrovstvá Európy v silovom trojboji a tlaku na lavičke. Na týchto majstrovstvách, ktoré zorganizoval Klub silových športov Fortúna, sa zúčastnilo zo 250 pretekárov z takmer všetkých krajín starého kontinentu. Medzi nimi boli aj reprezentanti Srbska. Našu krajinu predstavovali dvaja vzpierači klubu Skala z Báčskeho Petrovca. V kategórii veteránov súťažil Milan Vezmar a v kategórii tínedžerov Ján Arnold Paulíny. Ako nás informoval predseda klubu Skala Ján Paulíny, plánovali sa zúčastniť vo väčšom počte, ale pre

zranenia, ktoré sú časté v tomto športe, niektorí pretekári tentoraz vystali a boli v Trnave len ako diváci. Medzi nimi boli aj Gavrilo Gavrilov, Mikloš Mihajlović a Damir Sabo. Výkony na majstrovstvách boli pozoruhodné a pretekári zo Srbska dosiahli pekné výsledky. Milan Vezmar v kategórii veteránov (55 až 59 rokov) do 82,5 kg v tlaku na lavičke s výbavou obsadil prvé miesto so zdvihom 120 kg. V rovnakej váhovej skupine, ale v kategórii tínedžerov (17 až 18 rokov), Ján Arnold Paulíny v tlaku na lavičke bez výbavy s výkonom 70 kg sa ovenčil striebrom. Ján Paulíny v Trnave prevzal li-

cenciu a právo zorganizovať takúto súťaž i v Srbsku vo Federácii WUAP, keďže je naša krajina prijatá za rovnoprávneho člena tejto federácie. Ďalšiu súťaž Petrovčania zorganizujú v športovej hale už v sobotu 6. júla t. r. Budú to Otvorené majstrovstvá Srbska v silovom trojboji podľa pravidiel zväzu GPA. Očakávajú pretekárov aj zo Švédska, Slovinska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Maďarska a zo Slovenska. Okrem iného zorganizujú tu aj skúšky V Trnave sa ovenčili európskymi pre rozhodcov na medziná- medailami: Milan Vezmar a Ján rodných súťažiach. Arnold Paulíny (zľava) J. Čiep 6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PREHLIADKA NAJMLADŠÍCH FUTBALISTOV V PADINE

Stretneme sa zasa F

utbalový klub Dolina oslavuje 75. výročie pôsobenia. Do programu osláv významného jubilea sa zapojili aj najmladší futbalisti. Na turnaji sa zúčastnili Futbalové školy z Pančeva, Vršca, Báčskeho Petrovca, Kačareva, Tomaševca, ako aj hostitelia z Padiny. Na veľmi peknom trávniku FK Dolina a Zo zápasu Dolina – Mika Antić 2 : 3 dvoch paralelných ihriskách súťažilo úhrnne Mužstvo FŠ Mika Antić s trénerom Miloradom 11 mužstiev. Jednu Gačićom, niekdajším hráčom Doliny, bolo najlepšie skupinu tvorili hráči v ročníku 2003 narodení roku 2003, Vo vekovej skupine chlapkým v druhej hrali deti narodené roku 2004. Okrem FK Dolina o hladký priebeh turnaja sa pos- cov narodených roku 2003 tarali rodičia nádejných futbalistov. Od rána až do mužstvá sa umiestnili takto: 1. podvečera najmladší futbalisti húževnate, ale veľ- FŠ Mika Antić Pančevo, 2. OFK Vršac-United, 3. FŠ Mlami korektne bojovali o čím lepšie výsledky. dosť Petrovec, 4. FŠ Jedinstvo Kačarevo, 5. FŠ Dolina Padina, 6. FŠ Plavac Tomaševac. Najlepší brankári boli Nikola Džodan (Mika Antić) a Aca Joka Hráči domácej Doliny I v konkurencii chlapcov, ročník 2004, (Vršac-United). Sošku získali pohár za druhé miesto za najlepšieho strelca dostali Nemanja Vlajin (Mika Antić), Alek- ja Vlahović (Vršac) a najlepším hráčom Ján Trnovsa Dudovski (Vršac-United) a Saša Petráš ský (Dolina). Prvé tri mužstvá na turnaji dostali poháre, ostat(Dolina Padina), lebo všetci traja vsietili po né celky iba spomienkové diplomy. Prehliadka najpäť gólov. Mužstvá, v ktorých hrali chlapci narode- mladších futbalistov v Padine sa skončila vo vení roku 2004, skončili súťaž týmto poradím: selej nálade. S organizáciou a pohostením všet1. OFK Vršac-United, 2. FŠ Dolina I, 3. FŠ Vršac, ci boli spokojní a rozišli sa so sľubom, že sa budú stretávať pravidelne. 4. FŠ Dolina II, 5. FŠ Jedinstvo Kačarevo. Zverenci FŠ Mladosť trénera Pavla Speváka Ján Bokor Sošku za najlepšieho brankára získal Fiobsadili tretie miesto v Padine (foto: autor) lip Radan (Vršac), najlepším strelcom je Van-

Padinčan Ján Trnovský bol najlepší hráč ligy mužstiev v ročníku 2004 6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

V teplom dni mladučkým futbalistom prišlo vhod kratučké osvieženie

ŠPort bank, Prírodovedno-matematická fakulta univerzity v Novom sade a obec stará Pazova. „vďaka programu Škola bez násilia, ktorý sa realizuje v školách v celom srbsku, dnes máme žiakov, ktorí vedia, že sú férové vzťahy a priateľstvo tým, na čo majú byť hrdí,“ povedal okrem iného počas otváracieho programu turnaja Đorđe radinović, predseda obce stará Pazova. víťazom humanitárneho turnaja v starej Pazove je mužstvo Delta Generali osiguranje. Účastníci turnaja – uvedené spoločnosti, obecná správa obce Férové zápasy v Národnom dome futbalu v Starej Pazove stará Pazova a Prírodovedno-matematická fakulta v Novom sade poukáHuMaNitÁrNY turNaj v starej PaZove zali nielen na svoj veľký športový duch, ale aj na vysoko vyvinutý pocit spoločenskej zodpovednosti. Zozbierané prostriedky na tomto turnaji využijú na Športovom stredisku futbalového zväzu naji sa zúčastnilo 12 tízveľadenie programu Škola bez násilia, srbska v starej Pazove v sobotu 29. júna mov zo známych spoločktorý sa toho času realizuje v 241 zá2013 prebiehal humanitárny fair-play turnaj ností a ustanovizní: ener- Đorđe Radinović počas kladných a v deviatich stredných škov malom futbale pod názvom Malý futbal – goprojekt niskogradnja, otvorenia turnaja lách, a to v 80 mestách srbska. Program veľká škola. turnaj zorganizovali kancelária energoprojekt oprema, sa začal v školskom roku 2005/2006, s uNicef v srbsku a obec stará Pazova, s cieľom coca-cola, Delta Generali osiguranje, bitúnok cieľom vytvoriť bezpečné prostredie pre učepodporiť a zozbierať finančné prostriedky pre a spracovanie mäsa 808, Milšped, elektromreža nie a prácu detí. program Škola bez násilia. Na sobotňajšom tur- srbije, Metal proizvod plus, alfa banka, euroA. Lš.

Malý futbal – veľká škola V

NočNý futbalový turNaj rastislava PecNíka-PeleHo

Zvíťazila Mimada z Nového Sadu M

ládežnícke združenie e.Y.b.l. z báčskeho Petrovca sa v dňoch 13. až 30. júna 2013 podujalo zorganizovať 3. Memoriál – nočný turnaj v malom futbale rastislava Pecníka-Peleho na ihriskách vedľa Základnej školy jána čajaka. v mene organizátorov turnaj mali na starosti vladimír valentík a branislav Merník. Depozitný poplatok pri prihláške mužstva bol 10 000 dinárov a fond odmien na turnaji v hodnote 300 000 dinárov. Prihlásených bolo 18 mužstiev a k tomu na turnaji hralo aj 8 skupín detí žiackeho veku. Po rozohrávaní v skupinách v stredu 26. júna sa zohrali štvrťfinálové zápasy, kde si sily zmerali Mimada (Nový sad) – NMN kargo

(kula), farbiareň kocka (b. Petrovec / N. sad) – továreň drôtu lampone (b. Petrovec / N. sad), Mlinostep (stepanovićevo) – oaza (Maglić), kafe scenario (b. Petrovec / N. sad) – PG strako (b. Petrovec Víťaz turnaja Rastislava Pecníka-Peleho 2013: mužstvo Mimada / b. Palanka). z Nového Sadu víťazi sa dostali do semifinále, a tu už hrali Mimada – Mlinostep to súperili scenario a Mlinostep. Po odohratí a kafe scenario – lampone. Úspešnejšie boli týchto zápasov poradie mužstiev na turnaji mužstvá Mimada a lampone, ktoré v sobotu bolo takéto: tretie miesto obsadili a šek v hod30. júna zohrali finálový zápas a o tretie mies- note 10 000 dinárov získali hráči scenaria. Na druhú priečku sa umiestnili hráči favorizovaného družstva lampone, v ktorom hrali aj niektorí reprezentanti srbska a získali odmenu v hodnote 50 000 dinárov. víťazmi turnaja sa prekvapivo stali hráči Mimady a tí si z Petrovca okrem veľkého putovného pohára odniesli i odmenu v hodnote 150 000 dinárov. Za najlepšieho strelca turnaja vyhlásili Milana čičića, najúspešnejší brankár bol aleksa antonić a najlepší hráč na turnaji bol stanko Gajić. Na turnaji pionierov zvíťazili rumenčania, druhí sú kulpínčania a tretí domáci Petrovčania. Najúspešnejší pionieri nočného turnaja v malom futbale J. Čiep

6. 7. 2013

27 /4550/

Hlas ĽuDu

ŠPORT PRIAZNIVCI FUTBALU V STAREJ PAZOVE

Žiadajú mimoriadne zhromaždenie M esiac po ukončení majstrovstiev a neslávnej rozlúčky Jednoty so Srbskou ligou – skupina Vojvodina, v pazovskom klube je mĺkvo. Na ihrisku sú iba tí najmladší, ktorí sa zoskupujú okolo svojich trénerov a za výdatnej, hlavne finančnej pomoci rodičov, usilovne trénujú. A keď už raz spomíname tých najmladších – kohútiky, pionierov a dorastencov, je zaujímavé, ba aj čudné, že v tohtoročnej Futbalovej škole FZ Srbska na zozname koordinátora inštrukčnej služby Milana Đuričića nieto ani jedno meno nielen z radov Jednoty, ale ani z klubov z celej obce. Ide o ročníky chlapcov narodených v rokoch 1998, 1999 a 2000. Sú to talenty zo známych a menej známych klubov, o ktoré sa starajú inštruktori, učia ich v dobre spracovanom programe futbalovému remeslu. Nie je možné, že práve uznávaný odborník Milan Đuričić nepozná talenty z prostredia, odkiaľ pochádza, veď žije v Novej Pazove. Naopak, dobre je so všetkým oboznámený, sleduje talenty a prečo ich na jeho zoznamoch nieto (asi 50 chlapcov z každej generácie), je veru problém, o ktorom treba práve v kluboch rozmýšľať. Netreba sa chváliť iba nejakou masovosťou, z ktorej by mali vyrastať talenty. PREDSEDA ODSTÚPIL! Slobodan Jovanović viac nie je predseda FK Jednota. Odstúpil z tejto funkcie spolu so svojimi najbližšími spolupracovníkmi. Ako budúci predseda pazovského klubu sa najčastejšie uvádza Michal Baláž, niekdajší futbalový internacionál, čo je i najväčšia žiadosť fanúšikov Jednoty. Mimoriadne volebné zhromaždenie zvolajú na budúci týždeň. Vo Futbalovej škole Vojvodina, skôr táto FŠ niesla meno chýrečného futbalistu Jednoty Milenka Jurišića-Jurkeho, pôsobia piati tréneri, ktorých financujú rodičia. Ich činnosť by sa musela vážnejšie analyzovať, a potom zodpovedať na otázku, prečo v letnej škole vo Futbalovom stredisku FZ Srbska nie je ani jeden mladý Staropazovčan!? Je zaujímavé, že na viacerých seminároch pre trénerov z rôznych prostredí, ktoré organizujú práve vo Futbalovom stredisku v Starej Pazove, sme nevideli ani jedného trénera z Jednoty, ale ani z iných klubov z tohto prostredia. Z odbornej pomoci novosadského prvoligistu niet žiaden osoh, futbaloví odborníci sa v Pazove nezjavujú, a preto by bolo najlepšie zmluvu zrušiť. Novosadčania veľa sľubovali a zabezpečili len červeno-biely úbor, ktorý rodičia museli sami zaplatiť. Práve táto naliehavá 6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

zmene moci väčšina odrazu zmizla. Predseda Jovanović mal veľmi málo spolupracovníkov, okrem toho si prebral funkciu predsedu ligy, Obecného futbalového zväzu, je delegátom v ZhromažBUDÚCNOSŤ NA HLINEdení FZ Srbska, NÝCH NOHÁCH člen Výkonnej rady Úvodom tohto príFZ Sriemu a mal aj spevku sme sa zmienili aj vážnu úlohu podo tejto naliehavej a veľmi predsedu Miestneaktuálnej téme pazovho spoločenstva ského futbalu. Nie tak dávStará Pazova, ktorej no z radov Jednoty odsa vzdal. Čo je veľa, chádzali skutočné talenty, veľa je! V Jednote aby posilnili superligové, sa nastoľovala otázprvoligové ba aj známe ka, prečo nemajú zahraničné mužstvá. Spoautoritu, keď šlo o meňme si na Milenka Judelegovanie rozrišića-Jurkeho, Barjaktahodcov, ktorí Parevića, Vrbicu, Bukureczovčanom spôsokého, Jašu, bratov Stabili nemalú škodu. mevskovcov, Lazara JoviPotrebná je väčšia šića, Michala Baláža, Miautorita od tej, ktološa Jojića-Zeku, teraz hrárú má bývalý predča belehradského Partiseda Obce St. Pazana, potom chýrečného zova Goran Jović reprezentanta Miloša Šesako člen Výkonnej tića a iných hráčov viacerady FZ Srbska? Jasrých generácií. Nemal podporu: Dragan Macura, tréner né, nejde tu o vplyv Spomíname si aj na vy- FK Jednota na rozhodcov, ktonikajúce výsledky Jednoty v druholigových, republikových a vojvo- rý v Jednote nikdy nežiadali, ale predsa zvýdinských súťažiach. Veľa je pekných spo- raznenie jej mena by nezaškodilo. O organizácii klubu by sa mohlo ešte mienok. Teraz Jednota začína strácať modro-bielu farbu, tiež i verných fanúšikov, kto- hodne písať. Bola asi najslabšia v lige. Podrých kedysi bolo viac na tréningoch, ako te- pora trénera Macuru a hráčov neraz vystala. raz na zápasoch. Žiaľ, v minulej sezóne v pr- Nešlo iba o výplaty za tréningy, ktoré prerušili vom mužstve Jednoty boli len dvaja-traja do- v piatom jarnom kole. V posledných dvoch máci hráči, pokiaľ talenty pre nedbalosť od- kolách hráči chceli štrajkovať, ale by sa Jedchádzali do iných menej známych mužstiev nota v takom prípade dostala o dva stupne (Kudra, Macho, Rajak, bratia Jovišićovci a iní). nižšie. O slabej organizácii klubu svedčí aj Niektorí sa s futbalom aj predčasne rozlúči- skutočnosť, že na niektorých zápasoch Jedli. V jarnej sezóne sa v prvej jedenástke ob- nota nemala úradného predstaviteľa. Tak v javili tzv. bonusoví hráči Bosanac a Fabók. Padine pri písaní zápisnice bol tréner, kým Ostatní prišli z rôznych prostredí, v zimnom predstaviteľ Jednoty sedel na tribúne štaprestupovom termíne až trinásti!? Pravda, sú dióna teraz prvoligovej Doliny, ktorej blamedzi nimi aj kvalitní hráči, hrali za nízke hoželáme k postupu. Za takýchto okolnosúhrady, ktoré dostávali do piateho jarného tí sa úspech ani nemohol očakávať. Terajšia kola, keď Jednota získala 14 bodov a bola situácia si vyžaduje súrne mimoriadne zhromaždenie FK Jednota. Je pravda, že možno blízko k záchrane. v ťažkej ekonomickej situácii niekoho donútiť, aby si prebral zodpovednú úlohu v klube. No BEZ PODPORY Nedostatočná podpora, nie iba finančná, v Starej Pazove je ešte hodne bývalých futlebo v posledných kolách hráči nedostali ani balistov, ktorí môžu, jasne ak chcú, pomôcť dinárik, prišli prehry, úpadok, na konci aj zo- v ťažkej situácii. V minulosti niektorí funkstup, ktorému sa mohlo vyhnúť! Predseda klu- cionári boli priam donútení robiť nevďačnú bu Slobodan Jovanović bol príliš osamelý, robotu. Či ich terajší politici môžu na to prizvlášť po májových voľbách, keď sa zmenilo nútiť, nevieme! Rozdielne je predsa, keď vedenie Obce Stará Pazova. Dovtedy ho po- niečo robíš nútene alebo s opravdivým futtľapkávali po chrbte, na zápasoch sme vide- balovým nadšením a láskou ku klubu! li dosť vtedajších funkcionárov, z ktorých po Matej Bzovský téma by musela byť nastolená na mimoriadnom zhromaždení FK Jednota. A či bude, uvidíme…

ŠPORT VEĽKÝ ÚSPECH HLOŽIANSKEHO FUTBALU

V druhom polčase krásna pieseň... BUDÚCNOSŤ – TVRĐAVA 2 : 0 (0 : 0) ložanci dosiahli cieľ vytýčený pred začiatkom majstrovstiev. Postúpili do Novosadskej oblastnej ligy, ale ťažšou cestou, v baráži, vďaka trom víťazstvám. Po hráčoch Suseka a Bečeja aj futbalisti báčskej Tvrđavy smutne oputili trávnik vo Veterniku. Posledný triumf je doslova vydretý. „Modrí“ nepodali výkon, aký produkovali takmer počas celej sezóny. Prvý polčas bol riadne trápenie. Hralo sa hlavne medzi dvoma šestnástkami. Dva náhodné góly Leđanca v 5. min., resp. Vlajića v 13. min. rozhodca Bem z Nového Sadu anuloval pre postavenie mimo hry. V 17. min. vzniklo nedorozumenie medzi Horvátom, Đukićom a Trivunovićom, čo využil Doroški, zmocnil sa lopty v šestnástke, kde ho zrazili a rozhodca správne odpískal jedenástku v prospech Báčanov. Strelu Šomošiho spoľahlivý Tankosić efektne vyrazil z brány! Rozhodca Bem ešte raz ukázal na biely bod. Po jedinej úspešnej akcii hráčov Budúcnosti v pr-

vom polčase Severíni prihral Leđancovi, tento obišiel strážcu, vypálil na bránu a obranný hráč Tvrđavy rukou vyrazil loptu. Pri kopaní penalty zaváhal dosiaľ vždy úspešný kapitán Lukić a brankár Vučković v 41. min. ľahko chytil loptu! Báčania boli lepší v prvom polčase a čisté konto Budúcnosti zachovali predovšetkým pozorní Tankosić, Đukić a Trivunović. V druhom polčase to už bola iná pie- Rozhodca Bem v 5. minúte anuloval tento gól seň. Tréner Lukić múdre stiahol Ožváta Leđanca... do stredu, Majstorovića vrátil na post obrancu, takže Hložanci mali loptu viac v nohách. uvoľnil Lukića na ľavej strane, tento obehol Rýchli Fejdi a Leđanac častejšie ohrozovali brá- dvoch zadákov a nesebecky umožnil Fejdimu nu súpera. Nato prišiel aj efektný gól kapitá- na opačnej strane, aby trafil prázdnu bránu na Lukića v 50. min., ktorý z voľného kopu z Tvrđavy – 2 : 0. najmenej 35 metrov z ľavej strany bombou traDo konca zápasu hráči Budúcnosti múdre fil ľavú žrď, lopta prekvapila Vučkovića a bolo držali loptu v nohách. No Tvrđava mala ob1 : 0. Hráči Tvrđavy sa museli otvoriť, no ich úto- rovskú šancu skomplikovať celkovú situáciu. ky stroskotali na výbornej obrane súpera, Trivunović mal úmysel vyraziť loptu spred svokde teraz všetko jej brány, ale skoro strelil vlastný gól, nebyť vefungovalo ako terána Tankosića, ktorý smelým zákrokom najprecíznejšie odrazil loptu na roh. hodinky. V proVýbuch radosti vyvolal posledný hvizd roztiútokoch Fejdi hodcu Bema, ba aj slzy v očiach početných fadvakrát ušiel núšikov z Hložian, lebo po štyridsiatich rokoch strážcom, prvý raz Budúcnosť bude zasa hrať v Novosadskej obVučković jeho lastnej lige. V dejinách FK Budúcnosť zostane strelu kryl a ne- zlatými slovami zapísaný dátum: 26. júna skoršie strelil ved- 2013 a futbalisti: Tankosić, Horvát, Ožvát, Seľa. veríni, Trivunović, Đukić, Fejdi, Pavlović, LeÚplná úľava v đanac, Lukić, Majstorović (Jeličić). Zásluhy, srdciach hložian- pravda, patria aj ostatným hráčom, ktorí hájiskych fanúšikov li farby klubu v minulej sezóne, usilovnej spránastala v 82. min. ve v čele s predsedom Ondrejom Korčokom, Ožvát odňal loptu športovým riaditeľom Michalom Bohušom a súperovi, prihral tajomníkom Stanislavom Srnkom. Brankár Budúcnosti Tankosić v druhom polčase mal Leđancovi, ktorý Ján Murtin niekoľko skvelých zákrokov načas a pekne (Foto: J. P.)

ŠAMPIONÁT PRACOVNÍKOV SRBSKÝCH CUKROVAROV prebiehal tohto roku druhýkrát v Kovačici (prvé majstrovstvá boli v osade insity 2005). Na 13. „sladkej olympiáde“ sa zúčastnilo 420 pracovníkov z cukrovarov z Crvenky, Senty, Vrbasu, Pećiniec, Žablja a Kovačice. Senta vyhrala v preťahovaní lanom (súperili iba muži), šípkovom športe (súťažili iba ženy), volejbale (ženy) a strelectve (muži). Žabalj bol najúspešnejší v športovom rybolove (súťažili iba muži), volejbale (muži), kolkoch (muži), stolnom tenise (ženy) a streľbe (ženy). Hostiteľská Kovačica bola víťazkou v kolkoch (ženy). Crvenka si poradila so všetkými súpermi v stolnom tenise (muži) a Pećinci v malom futbale (súťažili iba muži). Vrbas stál na najvyššej priečke v basketbale a šachu (v oboch športoch zápasili iba muži). V konečnom umiestnení poradie bolo takéto: 1. Žabalj (22 bodov), 2. Senta (21), 3. Vrbas (14), 4. Kovačica (13), 5. Pećinci (7) a 6. Crvenka (5). Na snímke je momentka z volejbalového zápasu medzi Vrbasom a Crvenkou na ihrisku Športového spolku Slávia. Ján Špringeľ

6. 7. 2013

27 /4550/

HLAS ĽUDU

Hložianska radosť: brankár Budúcnosti Tankosić v 17. min. vyrazil strelu Šomošiho (číslo 2) z bieleho bodu

FUTBALOVÉ HLOŽANY JASAJÚ

Brilantná Budúcnosť rávnik FK Veternik bol trikrát šťastný futbalistom hložianskej Budúcnosti. Zverenci trénera Mirka Lukića v barážových zápasoch rad-radom premohli Susek 3 : 2, Bečej 5 : 2 a báčsku Tvrđavu 2 : 0. Tak po viac ako štyridsiatich rokoch druhýkrát postúpili do Novosadskej oblastnej ligy. Úspech je zaslúžený, čistý a brilantne vybojovaný za pomoci verných fanúšikov. Už teraz sa v Hložanoch a v Petrovci tešia, že po mnohých rokoch Budúcnosť a Mladosť budú bojovať o body v tej istej lige. J. Pucovský

Báčska radosť: brankár Tvrđavy Vučković v 41. min. zneškodnil penaltu kapitána Lukića

Tréner Mirko Lukić na rukách hráčov Budúcnosti

Strelu Lukića z veľkej diaľky v 50. min. brankár Vučković nemohol zastaviť – 1 : 0

„My sme šampióni,“ ozývalo sa z tribúny obsadenej fanúšikmi z Hložian.

Hložanci mali čo oslavovať na trávniku vo Veterniku...

SRIEMSKA MITROVICA Mesto Sriemska Mitrovica je umiestnené na ľavej strane nábrežia rieky Sávy. Je vzdialené len zo 40 km od hraníc s Chorvátskom, respektíve Bosnou a Hercegovinou, 70 km od Belehradu a 65 km od Nového Sadu. V niekdajšej SFR Juhoslávii malo vyvinutý potravinársky priemysel. Naposledy sa z cesty úpadku dostáva zásluhou investovania viacerých zahraničných a zopár domácich spoločností. Má nesporný turistický potenciál aj vďaka zrúcaninám a vzácnym pamiatkam z obdobia niekdajšieho starého rímskeho mesta známeho pod názvom Sirmium. Po páde Rímskej ríše postupne sa ho zmocňovali Avari, Slovania, Frankovia, Byzantínci a dostalo sa aj pod nadvládu Osmanskej a Habsburskej ríše. Po prvej svetovej vojne sa stalo súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskoršie Juhoslávie. V Sriemskej Mitrovici a okolí sa narodilo desať rímskych cisárov. Podľa sčítania roku 2011 v meste žilo 37 751 obyvateľov, z čoho je asi 80 % Srbov a je tu i väčší počet Maďarov, Chorvátov, Ukrajincov, Rusínov, Rómov, tiež menší počet príslušníkov iných národnostných menšín, vrátane 184 Slovákov. Tu žijúci evanjelickí Slováci v poslednom desaťročí majú organizovaný cirkevný život a založili si aj MOMS. J. Bartoš