Hlas 27 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4602/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 5. 7. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Jánošícka oberačka MOZAIKA

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ŠPORT

Vojak Staník ako symbol statočnosti Keď stúpne adrenalín...

Z obsahu

5. 7. 2014 | 27 /4602/

Uzávierka čísla: 2. 7. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 V mene budúcnosti 6 Sústava je neúčinná 7 Verejné obstarávanie a obchodné právo 8 Od zábavy k závislosti

9 SLOVENSKO 9 Nie som opantaný nostalgiou

10 ĽUDIA A DIANIA 12 Ženy sú schopné, zručné a múdre 14 Zviditeľňovanie lásky 15 Inštalovaný bol ThMgr. Martin Bajza

Na druhom informačnom dni v Zhromaždení Vojvodiny prezentovali otvorené výzvy v rámci nového programu Európskej únie – Horizontu 2020. (s. 5) O. Filip

19 Na bicykloch za Slovákmi v Banáte

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Pazovský pozdrav prázdninám

23 MOZAIKA 23 Objavy názorné a utajené 26 Medový čaj pre cestovateľov 28 Choď, brat ťa volá

31 KULTÚRA 31 Vzácna pomoc slovenskej vlády 32 Podpora rodičov

V nedeľu 29. júna 2014 v slovenskom evanjelickom kostole v Kovačici za farára cirkevného zboru Kovačica II inštalovali ThMgr. Martina Bajzu. Slávnostný čin inštalácie vykonal dôstojný pán Samuel Vrbovský, biskup SEAVC. (s. 15) A. Chalupová

34 Inscenácie pre deti i dospelých

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 V spoločnosti veľkoklubov 47 Chopiť sa práce s deťmi 48 Heslo Presingu: na tréning a dribling! 50 Predposledný krok do dejín Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

Štvrťstoročnicu Galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci si pripomíname výstavou 150 rokov výtvarného umenia vojvodinských Slovákov, vďaka ktorej od 1. júla zdobí steny galérie 54 obrazov od 24 maliarov. (s. 35) M. Necpálová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Zápis nie je špás

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Rozhodnutie o výbere strednej školy má cenu zlata. Pochybnosti o správnom výbere sa síce dajú napraviť neskorším preradením do inej školy, ale najlepšie túto životnú skúšku zvládnuť v prvom ťahu.

týchto dňoch ďalšia generácia skončených ôsmakov sleduje pokyny o zápise do stredných škôl. Zoznamy želaných usmernení, škôl a prostredí sú vyplnené, po rozvrhnutí žiakov Ministerstvom osvety, vedy a technologického rozvoja nasleduje zápis, ktorý sa bude konať 7. a 8. júla. Veľmi bolo dôležité správne vyplniť súpis želaných škôl, predovšetkým ich tam uviesť čím viac, aby sa nestalo, že žiak zostane v prvom zápisnom kole nezaradený. Keďže tento systém zápisu trvá už pekných pár rokov, sú to už zaužívané úkony, posilnené skúsenosťami riaditeľov, učiteľov, pedagógov. Spomíname si však i na úsmevné prípady z prvých takýchto zápisov, napríklad keď ho istá žiačka nepochopila vážne a zo špásu si do listiny želaní na prvé miesto napísala vulkanizér. Mali čo osvetoví poradcovia robiť pri vysvetľovaní rozčúleným rodičom, prečo ten počítač v Belehrade ich dcéru zaradil do tejto čisto mužskej školy... Je pravda, že málo detí v pätnástom roku života vie presne, ako sa chce v živote profesijne orientovať a teda ktorým smerom sa vybrať po skončení základnej školy. Pomáha sugescia rodičov, spolužiakov, dokonca osudný vie byť práve výber školy najbližších kamarátov. Rozhodujúce však musia byť vlohy a potenciály konkrétneho žiaka, ktoré – nechceme podceniť úlohu rodičov – v profesijnej orientácii najlepšie na základe pripravených testov vzhliadne práve školský pedagóg. Sú predsa určité trendy, napríklad podľa štatistických ukazovateľov istý čas si žiaci najčastejšie volili školy pre také zamestnania, ktoré zahŕňajú nosenie rovnošaty. Všeobecné informovanie, ale predovšetkým sám život pomohol aj týmto mladým ľuďom pri tejto životnej skúške, a tak už biela, modrá či akákoľvek rovnošata nie je rozhodujúca. Dôležité je primerane vlastným silám a ambíciám zvoliť si správnu strednú školu. Aj keď stále letia zdravotnícka škola (aj slovenské oddelenie v Novom Sade), ekonomická, elektrotechnická, strojnícka a, pravdaže, petrovské a kovačické gymnázium. Rodičia pri zápise asi znovu narazia na otázku platenia, aj keď rezortné ministerstvo aj tentoraz vydalo oznámenie, že školy nesmú podmieňovať zápis akoukoľvek finančnou úhradou. Znovu sa cituje školský zákon, ktorý nezakazuje rodičom žiakov s cieľom zlepšenia štandardu výučby a práce škole darovať určité finančné prostriedky. Rada rodičov má právo dokonca schváliť rozhodnutie o platení tzv. školského dinára, ale musí sa vyzdvihnúť, že ide o dobrovoľný príspevok. O tomto „dobrovoľnom“ príspevku vie už veľa rodičov aktuálnych a bývalých stredoškolákov... Anna Francistyová

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Neografia tlačiareň s. s r. o. – v konkurze Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 27 /4602/ 5. 7. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

Doprava

Podnety a prekážky

Michal Ďuga

Anna Lazarevićová

ačalo sa horúce leto. Poslanci majú prerokovať a schváliť početné návrhy zákonov a medzi nimi sa znova stáva stredom pozornosti aj Zákon o bezpečnosti dopravy. Veď na to, že tento zákon treba dôkladnejšie meniť, každodenne až drasticky poukazujú a upozorňujú početné dopravné nehody, ktoré sa obyčajne končia tragicky. A najviac pritom znepokojuje skutočnosť, že najčastejšie ide o zlyhanie ľudského faktoru – o jazdu pod vplyvom alkoholu. Preto sa čoraz hlasnejšie hovorí o schválení nových predpisov: bez kvapky alkoholu za volantom! Zmeny Zákona o bezpečnosti dopravy, za ktoré sa očakáva, že budú schválené do konca roka, budú teda zahrňovať aj predpis nultej tolerancie na konzumovanie alkoholu, ale aj väčšiu zodpovednosť cestárov. Totiž zákon z roku 2009 nepriniesol očakávané výsledky, keď ide o túto oblasť, takže boli hneď zahlasované jeho zmeny. Termíny boli však niekoľkokrát odsúvané, ale teraz sú odborníci optimistami, že napokon prišiel čas pre nové predpisy. Tieto zákonné novinky by mali predovšetkým znížiť veľký počet obetí na našich cestách, ale aj ohromnú hmotnú škodu zo 700 na 500 miliónov eur ročne, ako nedávno zdôraznil profesor Dopravnej fakulty Milan Vujanić, ktorý je jedným z čelných ľudí v pracovnej skupine pre vypracovanie Predbežného návrhu zákona o zmenách a doplnkoch Zákona o bezpečnosti dopravy. Je zrejmé, že ide o objemnú prácu, ale základná verzia by mala byť dokončená do septembra. Potom ten predbežný návrh má prejsť verejnou rozpravou a nový zákon môžeme očakávať do konca roka. Veríme, že v tomto prípade ten ľudský faktor nezlyhá.

www.hl.rs

čičíkaní peknými predsavzatiami a cieľmi novej vlády, pozoruhodnou zahraničnopolitickou aktivitou premiéra Vučića a júlovým slnkom občania Srbska sa dali zlákať príkladom pštrosa – radšej zaborili hlavu do piesku, než by sa pozreli do očí skľučujúcej skutočnosti. Z druhej strany treba uznať, že vláda je ešte mladá, nenaplnilo sa ani prvých sto dní, odkedy do svojich rúk prebrala kormidlo, takže všetko je ešte možné dobehnúť, vykonať, zmeniť, dať do poriadku. Hoci sa môže zdať, že času ešte dosť na všetko, netreba zabúdať, že čas sú peniaze. V našom prípade naozaj veľké. Podľa predsedu Fiškálnej rady Vladimira Vučkovića Srbsko sa denne zadlžuje sedem miliónov eur. Táto suma jednoznačne nasvedčuje, že zatiaľ sa nič nezmenilo. Na znepokojujúce trendy v Srbsku upozornil aj bývalý guvernér NBS Dejan Šoškić, ktorý uviedol, že rozpočtový deficit dosiahol 8,6 percenta a že na splácanie dlhov v bežnom roku treba vyčleniť 39,1 percenta štátneho rozpočtu. Náznaky plánovitého konania do budúcna potvrdil minister financií Lazar Krstić, keď oznámil, že opravný rozpočet má byť schválený



koncom leta, najneskoršie v polovici septembra. Predtým však treba dokončiť odhady škody spôsobenej májovou povodňou a zistiť, ako sa tento nový moment odzrkadlí v štátnej pokladnici. Takisto treba počkať na rozhodnutia donátorskej konferencie, ktorá sa 16. júla uskutoční v Bruseli. Skutočnosť je taká, potvrdil minister Krstić, že záplavy odročili opatrenia na uvedenie do poriadku štátnych financií, ale ciele zostali rovnaké. Predovšetkým sa musí trvať na zabezpečení fiškálnej konsolidácie, zavedení finančnej disciplíny a politickej zodpovednosti za riešenie stavu verejných podnikov. To sú prvé predpoklady na začiatok procesu uzdravenia. Počas nedávnej návštevy Belehradu odchádzajúci predseda Európskej komisie José Manuel Barroso pochválil snahy a doteraz dosiahnuté výsledky Srbska na jeho európskej ceste. Zároveň poukázal na oblasti, v ktorých sa žiada vynaložiť väčšie úsilie, aby sa veci zmenili k lepšiemu, tak v záujme občanov Srbska, ako aj v záujme zlaďovania s európskymi štandardmi. Nedostatočný pokrok Srbsko dosiahlo v oblasti finančnej kontroly, súdnictva, rešpektovania ľudských práv a zvlášť v oblasti ochrany životného prostredia, kde

„nič nemáme zladené s európskymi štandardmi“. Výpočty ukázali, že Srbsko na splnenie ekologických štandardov bude potrebovať 10,6 miliardy eur – do roku 2030. Poľahčujúca okolnosť je vraj tá, že aj viaceré iné krajiny sa stali členmi Európskej únie bez toho, aby splnili všetky požiadavky v tejto životne dôležitej oblasti. Tak napríklad Slovinsko a Chorvátsko vstúpili do EÚ, a potom ešte určitý čas doháňali zmeškané. Podstatné je, že Srbsko je „ľudsky a politicky zjednotené okolo otázky Európskej únie“, ako pred niekoľkými dňami v Berlíne zdôraznil premiér Vučić. On na panel diskusii pod názvom Nový začiatok smerom k Bruselu – Srbsko na ceste k EÚ vyjadril presvedčenie, že Srbsko do konca tohto desaťročia splní to, čo splniť má, že vykoná svoju domácu úlohu, a potom už len bude čakať ocenenie iných. Ak všetky veľké diela začínajú malým krokom, prvý malý ekonomický krok v Srbsku zaplavenom problémami musí byť jasný a rozhodný, aby jednoznačne ukázal, že táto vláda neváha pred tvrdými orieškami. Bez ohľadu na to, či sa volajú reformné zákony, verejné podniky, štátna správa alebo služobné autá.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA RADOMIR KUKOBAT, RIADITEĽ POKRAJINSKÉHO FONDU PRE POSKYTOVANIE POMOCI UTEČENCOM, VYHNANÝM A PRESÍDLENÝM OSOBÁM

Problémy sú ďalej otvorené Oto Filip

– V poslednom období sa dosť diskutuje o lehotách na riešenie problémov utečencov... – Nevyhnutnosťou je pokračovať v programoch pomoci utečencom,

Informačno-politický týždenník

hoci uplynulo už dvadsaťtri rokov od príchodu prvej vlny utečencov z Chorvátska, neskoršie aj tých z Bosny a Hercegoviny k nám. Je to veľmi dlhé obdobie. Podľa niektorých medzinárodných štandardov a úzov, lehoty na riešenie

týchto otázok uplynuli. Žiaľ, problémy zostali otvorené. Tak niektoré sociálnej povahy, akými sú ekonomická udržateľnosť, zapájanie sa utečencov, či ich bytové otázky, ako i tie týkajúce sa právnych a iných statusových otázok. Preto treba opäť vyzdvihnúť, že musíme pokračovať v programoch pomoci určených utečencom. Napríklad i tak, že poprosíme alebo požiadame celú spoločnosť o ešte trochu trpezlivosti, keď ide o lehoty urovnania ich problémov. • TÝŽDEŇ •

PREZENTÁCIA OTVORENÝCH VÝZIEV V HORIZONTE 2020

V mene budúcnosti Oto Filip

v rámci nedávneho informačného dňa, ktorý prebiehal vo veľkej zasadačke Zhromaždenia APV

toval, že sa do programu zapojil rad vojvodinských subjektov a inštitúcií a že je doteraz úspešne vyhodnotených jedenásť projektov, z ktorých najviac z Fakulty technických vied – štyri. Očakáva, že do konca roku počet projektov bude približne trojnásobne vyšší, k čomu by mali prispieť aj pod-

ie je ľahko vynájsť sa v kope súčasných programov, projektov, zmien, opatrení, smerníc, dokumentov, akcií a politík, ktorých aktérom je Európska únia. Jedným z nich je aj Horizont 2020 – hlavný nástroj únie a jej doteraz najväčší rámcový program na podporu výskumu, vývoja a inovácií v rokoch 2014 – 2020 s navrhnutým rozpočtom až 77 miliárd eur. Má tri základné piliere: excelentnú vedu, vedúce postavenie priemyslu a spoločenské výzvy. Pre nás je však naj- Z informačného dňa v Zhromaždení APV: záujemcov mnoho dôležitejšia možnosť účasti v ňom. O otvorených výzvach, v Novom Sade. netné pokrajinské prostriedky, zvýšení záujmu a celkového počtu Prihovárajúc sa účastníkom čiže 22 miliónov dinárov. žiadostí, väčšom zapojení sa uni- podujatia podpredseda pokrajinPrihovárajúc sa za rastúci trend verzity, výskumných a iných inšti- skej vlády a pokrajinský tajomník spolupráce vojvodinskej admitúcií, hospodárskych spoločností, pre vedu a technologický rozvoj nistratívy s vedou a vysokými vedcov a iných doňho, hovorilo sa prof. Dr. Dragoslav Petrović kvi- technológiami, ozrejmil to ich

významom a ukazovateľmi: – Pred dvoma rokmi, čiže 2012 sme na základe toho mali prílev takmer jedenásť miliónov eur. Keď ide o vlaňajší rok, končíme súvahu a nazdávam sa, že prílev bude takmer dvadsať miliónov eur. Svedčí to, že sú tieto vklady úspešnou hospodárskou kategóriou, – podotkol. O konkrétnych možnostiach, príležitostiach a aktivitách súvisiacich s účinkovaním v Horizonte 2020, následne hovorili predstavitelia Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj, Fakulty technických vied, Balkánskej bezpečnostnej siete... V každom z troch základných pilierov dôležitého programu, odrážajúcich odhodlanie únie zvýšiť v mene budúcnosti inovatívnosť, rast a zamestnanosť, aj my máme príležitosť dosiahnuť čosi nové, osožné a podnetné. Aj sa dopracovať ku krajším výsledkom: vo vede, ale aj v hospodárstve. Tie, a to v čase krízy, keď sme v chudobe hlboko obidvoma nohami a bieda nás riadne priškrela, potrebujeme viac než kedykoľvek predtým.

ZAMESTNÁVANIE RÓMOV

Kľúč existencie O. Filip

iedne životné podmienky, nízka vzdelanostná úroveň, slabá zdravotná ochrana, skromná zamestnanosť, otrasené ľudské a celkové práva... Ťažko povedať, ktorá z uvedených oblastí najvýraznejšie trápi Rómov. Isté je však, že ich trápia všetky. Nešťastie chodí po nich akoby vo vlnách: keď niet peňazí, niet ani iného. Pri beztak vysokej celkovej nezamestnanosti príslušníci najohrozenejšej menšiny to majú ozaj ťažké, alebo skôr najťažšie. – Stačí, že si zamestnávatelia všimnú tmavšiu pleť a už sú tu i predsudky, – vyzdvihuje riaditeľ pokrajinskej Kancelárie pre zapájanie sa Rómov Duško Jovanović. Vychádzajúc z takýchto skúseností a nízkej odbornej spôsobilosti príslušníkov ohrozenej menšiny, uvedená kancelária sa už roky angažuje, za pomoci po• TÝŽDEŇ •

krajinskej vlády a Európskej únie, na projektoch upriamených na zveľadenie samozamestnávania, ako aj na iných formách zamestnávania Rómov. Ďakujúc tomu, svetlo sveta každý z posledných rokov uzreli desiatky ich, dodnes úspešne pôsobiacich foriem. Niektoré sa upriamujú na remeselnícku činnosť, iné na opravy, tretie na zber sekundárnych surovín, štvrté na výrobné odvetvia. Svojráznou syntézou doterajších snáh v tejto oblasti bol i okrúhly stôl zaoberajúci sa možnosťami a skúškami praktických politík v oblasti zamestnanosti Rómov na lokálnej, pokrajinskej a štátnej úrovni. Prebiehalo v jednej zo zasadačiek Zhromaždenia APV a jeho aktéri sa nielenže zaoberali výsledkami doterajšími, ale sa, čo je iste kladné, sústredili i na plány do budúcnosti. Riaditeľ Duško Jovanović a pracovník Kancelárie

Z uplynulého okrúhleho stola v Novom Sade

pre zapájanie sa Rómov Romeo Mihajlović prezentovali viacročný prehľad a rozbor projektov a akcií v oblasti zamestnávania Rómov, kým sa koordinátorka projektu Zlepšenie zamestnanosti Rómok v piatich vojvodinských obciach Gordana Tišma zmienila o jeho doterajších fázach a aktivitách, ktoré nasledujú. V rozprave sa, samozrejme, nedali nevšimnúť mnohé doterajšie skúsenosti, tiež nové návrhy upriamené na vystupňovanie možností začať pracovať. Tieto príležitosti sú najmä v prípade tejto populácie kľúčom ich ako-tak úspešnej exis-

tencie. A to nielen v prenesenom zmysle slova. Odhaduje sa, že Rómovia potrebovali takmer pol storočia sústavného pôsobenia svojich organizácií v celej Európe, kým sa ich otázky a problémy nestali jednými z prioritných pri vzniku moderného spoločenstva štátov. Treba dúfať, že neuplynie ešte toľko rokov, kým sa nezačnú rýchlejšie a úspešne riešiť všetky ich existenčné otázky. Ak pre nič iné, tak kvôli tomu, že ide aj o zrkadlo, v ktorom môžeme zbadať stupeň vlastnej spoločenskej (ne) vyspelosti.

27 /4602/ 5. 7. 2014

Týždeň SLOVO DALO SLOVO: TANJA IGNJATOVIĆOVÁ, AUTONÓMNE ŽENSKÉ STREDISKO

Sústava je neúčinná Oto Filip

odnetom, v konečnom dôsledku i konkrétnou príležitosťou stretnúť sa v Novom Sade s dlhoročnou aktivistkou v boji proti domácemu násiliu Tanjou Ignjatovićovou, bola verejná rozprava o predbežnom návrhu jedného z významných programov, zaoberajúcich sa touto citlivou oblasťou. Najskôr a najmä preto, že bola poverená koordinovaním pracovnej skupiny, ktorá vypracovala Program na ochranu žien pred násilím v rodine a v partnerských vzťahoch v APV na obdobie rokov 2014 – 2020. – Aj štatistiky prezrádzajú dosť toho o fenoméne zla menom domáce a iné násilie... – Keď ide o ženy, keďže sa touto problematikou najviac zaoberám, treba vedieť, že sú najčastejšími obeťami psychického násilia. Je ho ťažko odhaliť, tým aj potrestať vinníkov. Každá tretia žena zažije počas života i násilie fyzické. Každá piata, dokonca aj vo Vojvodine, je prenasledovaná. Najmä vtedy, keď opustí partnera, ktorý s tým nesúhlasí, a keď jej načim začať novú životnú etapu. – Aký je význam dokumentu, o ktorom sa vedie verejná rozprava?

– V prvom rade v tom, že obsahuje celý rad opatrení, ktoré sa majú realizovať v nadchádzajúcom šesťročnom časovom období. Znamená to, že tieto návrhy treba každý rok sústavne pretavovať do akcií. Kladným momentom je tiež okolnosť, že sa v duchu stratégie boja proti násiliu plánuje založenie jedného koordinačného telesa pokrajinskou vládou. Má byť poverené nielen koordinovaním, ale aj sledovaním realizácie príslušných opatrení. Všetci nositelia aktivít budú musieť aspoň raz ročne tomuto telesu doručovať tak informácie, ako aj návrhy na zveľadenie činnosti. Nutné je však zabezpečiť prostriedky. Totiž bez dostatku financií a iných zdrojov nič nemožno realizovať. V tomto kontexte verím, že pokrajinská vláda rozanalyzuje možnosť zabezpečiť niektoré prostriedky z rozpočtu, alebo že sa k iným dostaneme na základe projektov, o ktoré sa budeme uchádzať. – Aká je doterajšia prax a spolupráca s inými inštitúciami, od ktorých závisí účinnosť boja proti násiliu? – Na rozdiel od minulosti ich sieť je dnes skutočne rozvetvená. Ak sa však opýtate mňa, ktorá sa celé roky zaoberám týmito otázkami v rámci mimovládneho úseku, v čom všetko je problém, mohla by som dosť toho

napočítať a vyčítať. Predovšetkým skutočnosť, že sme veľmi pomalí v porovnaní s tým, čo sa nám dennodenne v oblasti násilia stáva. Dôraz by som preto, a v prvom rade, kládla na zveľadenie ochrany, na jej zákonný aspekt. Čiže na účinnú prácu obžalobcov a vôbec justície, na lepšiu – Dostali sme sa koordináciu s inýtam, kde teraz sme, mi inštitúciami, i ďakujúc tomu, že tiež na iné súrne je trestná politika opatrenia týkajúce k násilníkom veľmi sa ochrany obetí, ohľaduplná... ktorými sa treba Tanja Ignjatovićová – Tresty sú veľmi pokúsiť násilie zastaviť, alebo aspoň spomaliť. Len jemné, povedala by som až neslušne potom treba riešiť celý rad kľúčových jemné. Viac ako osemdesiat percent násilníkov skončí s podmienkou. existenčných otázok... Takéto odsúdenie nemusí byť problémom, no problémom je, že ich – A tými sú? – Obete násilia sú často neza- správanie ďalej azda nikto nesleduje. mestnané, nemajú kde bývať, majú Čiže aj počas podmienečného trestu deti, ktorým nedokážu zabezpečiť dochádza k ďalším útokom, k novým základné živobytie. Všetko to sú putá prejavom násilia z ich strany. Aby nútiace ich žiť naďalej vo zväzkoch všetko bolo ešte horšie, namiesto s násilníkmi. Terajší stav je taký, že trestu väzením, dostávajú nové podspolupráca v boji proti tomuto zlu mienky. Všetko to jasne presviedča nie je síce optimálna, no mení sa násilníkov, že je sústava neúčinná. to na lepšie. Jedným z dôležitých A že sa vlastne dostávajú do pozície, segmentov spomínaného programu že ju kontrolujú, namiesto toho, je i osobitný dokument, ktorým sa aby spoločnosť ich kontrolovala dôraz kladie na možnosti zamestnať a trestala.

OZNÁMENIE Z BISKUPSKÉHO ÚRADU SEAVC V SRBSKU

Tretí mandát biskupa Samuela Vrbovského

ňa 25. júna na Synode Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku po dvoch mandátnych obdobiach, na návrh Kňazskej konferencie a po potvrdení Synodálneho presbyterstva, na ďalšie šesťročné mandátne obdobie navrhli a zvolili doterajšieho biskupa SEAVC v Srbsku Mgr. Samuela Vrbovského.

www.hl.rs

Samuel Vrbovský sa narodil 23. júla 1946 v Báčskom Petrovci. Základnú školu a gymnázium skončil v Petrovci. Teológiu študoval na Bohosloveckej fakulte v Bratislave, na Slovensku. Za farára bol ordinovaný v Petrovci v roku 1972 biskupom Dr. J. Struhárikom. V rokoch 1972 – 1979 pracoval ako zborový kaplán po boku

Informačno-politický týždenník

obete násilia. Naše doterajšie strategické dokumenty sa touto problematikou veľmi nezaoberali. Teraz sa to mení v tom zmysle, že sa majú lepšie sledovať sociálne parametre. Veď netreba zabúdať, v akej sociálnej pozícii sú obete, na to, že ich násilie robí izolovanými, oberajúc ich pritom a často o možnosť samostatne riešiť niektoré problémy. Ekonomické posilnenie žien je veľmi dôležité a program je prvým takýmto dokumentom u nás, ktorý poukazuje aj na ten aspekt. Uvidíme, ako sa tie snahy prejavia v praxi.

farára Pavla Škantíka v B. Petrovci a od roku 1979 už ako riadne zvolený farár tohto zboru. Okrem zborovej činnosti bol pri Synode našej cirkvi zapisovateľom a v roku 1993 bol zvolený za báčskeho seniora. Tento úrad zastával

do roku 2002. Na začiatku svojho 2. mandátu ako biskup SEAVC v Srbsku sa roku 2008 vzdal úradu zborového farára v Báčskom Petrovci. Počas jeho pôsobenia ako zborového farára v B. Petrovci okrem niekoľkých menších opráv na kostole v roku 1982 bola vykonaná generálna oprava. V roku 1991 začali výstavbu nového cirkevno-zborového domu, ktorú počas jeho pôsobenia v B. Petrovci takmer zakončili. Foto: z archívu HĽ • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Verejné obstarávanie a obchodné právo

Zárobok

iektorí naši súkromní obchodníci by sa dosť vysoko umiestnili v súťaži v chamtivosti. Samozrejme, keby takáto existovala. Čo obchodník, to nové prekvapenie. Jeden presviedča, že sa nebude unúvať dovozom z cudziny dovtedy, kým na technickom tovare nezarobí raz toľko, koľko vložil. Iný zase s pohŕdaním rozpráva o praktikách Európskej únie, kde sa o výrobku vie všetko: od výrobnej ceny cez výšku obchodnej provízie, po to, ako si ho zadovážiť cez internet. Tretí sa rozhoduje pre pohodlnejší spôsob: kúpiť menej kvalitný tovar a skúsiť ho predať drahšie. Človeku sa však mnohé vyjasní, keď odíde napríklad do susedného Maďarska alebo i na Slovensko, a tam zistí, že sú napríklad mnohé modely foťákov, ako aj iného technického tovaru so všetkými náležitosťami približne o tretinu lacnejšie ako u nás. • TÝŽDEŇ •

o postupoch previerok, ako aj o prístupnosti právnických liekov. Právne dedičstvo tiež stanovuje, že sa uvedenými postupmi musia zaoberať špecializované telesá na

Oto Filip

Pri všetkých úvahách o kúpe a predaji nemožno nespomenúť známu, no pravdivú anekdotu o Nemcovi, ktorý prišiel k jednému z našich novozbohatlíkov s cieľom nadviazať s ním spoluprácu. Najprv si pozorne poobzeral jeho dvor, domácnosť, potom prevádzkové zariadenia... Hostiteľ, ktorého bohatstvo bilo do očí na každom kroku, sa však nemohol nepochváliť konštatáciou: – Toto všetko som získal za niekoľko posledných rokov. Nemec sa rýchlo začal poberať preč. Kdesi už pri bráne sa tunajší boháč dočkal vysvetlenia: – Ja tiež mám hodne toho, no na tom tvrdo pracovalo sedem posledných generácií mojej rodiny. Bohatstvo nezískavame len tak. Čo ľahko príde, ešte ľahšie odíde. A ja v tom nechcem mať prsty… Ktosi by povedal, že nie je bohatstvo ako bohatstvo. No nielen v tom bol alebo aj je náš problém.

konkurencie a snažiacich sa ťažiť zo svojej dominantnej pozície na trhu. Oblasť finančných služieb sa týka autorizácie, činnosti a dozoru nad finančnými inštitúciami vo sfére bankovníctva, poistenia, doplnkových dôchodkov, investičných služieb a trhu s cennými papiermi. Desiatou kapitolou je informačná spoločnosť a médiá. Obsahuje špecifické pravidlá o elektronickej komunikácii, o službách poskytovaných informačnou spoločnosťou, o elektronickom obchodovaní. Keď ide o audiovizuálnu politiku, únia trvá na právnickom zlaďovaní so Smernicou o televízii bez hraníc, čo vytvára podmienky na voľnú výmenu televíznych prenosov v jej rámci. Treba si tiež všimnúť potrebu nastoliť transparentný, predvídateľný a účinný regulačný rámec na verejné a súkromné vysielanie v súlade s európskymi štandardmi. (V budúcom čísle: Poľnohospodárstvo, vidiek, rybárstvo)

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

Z výstavy karikatúr Predsudky a mýty o EÚ: práca Srbský sen autora Savu Babića

realizáciu verejného obstarávania. Obchodné právo alebo právo hospodárskych spoločností sa hlavne zaoberá pravidlami o založení, registrovaní, spájaní sa a rozčleňovaní spoločností v súlade so štandardmi Európskej únie. V segmente finančného spravodajstva právne dedičstvo únie definuje pravidlá o doručení ročných a iných správ, tiež zjednodušené pravidlá pre malé a stredné podniky. Pravidlá EÚ v prípade siedmej kapitoly venovanej práve duševného vlastníctva sa v prvom rade sústreďujú na ochranu autorských a príbuzných práv. Špecifické ustanovenia sa týkajú ochrany databáz, počítačových programov, satelitných prenosov, káblového opätovného vysielania... V poradí ôsmym krokom je politika hospodárskej súťaže, ktorou sa rozumie boj proti monopolom, tiež politika kontroly štátnej pomoci. Súťaž zahŕňa najmä pravidlá a postupy na čelenie správaniu sa spoločností, narúšajúcich zásady

Ďuro Varga

oci Srbsko doteraz zdolalo dlhú cestu aj v rámci stabilizačného a asociačného procesu, len so získaním statusu kandidáta a otvorením prístupových rokovaní sa vlastne začala tá azda najnáročnejšia etapa eurointegrácie. Počas nej sa stanovuje alebo stanoví dynamika, modality, prípadné prechodné obdobia a nevyhnutné finančné prostriedky na plné zladenie domáceho zákonodarstva s právnymi výdobytkami Európskej únie. Piatym krokom alebo kapitolou na tej ceste je verejné obstarávanie. Tento segment vo vyvinutej Európe zahŕňa všeobecné zásady transparentnosti, rovnoprávnej pozície uchádzačov, voľnej konkurencie a znemožnenia diskriminácie. Okrem toho špecifické pravidlá únie sa uplatňujú pri koordinovaní prideľovania verejných zmlúv pre práce, služby a zásobovanie, pri tradičných obstarávateľoch, ako aj pre špeciálne úseky. Z právneho aspektu si treba všimnúť pravidlá

27 /4602/ 5. 7. 2014

Týždeň SOCIÁLNE TÉMY A DILEMY

Od zábavy k závislosti Jasmina Pániková

nými hrami sa zoznámil vo svojej rodine. Rodičia, zvlášť otcovia, si ani neuvedomujú, že navonok bezvýznamné tipovanie športových zápasov môže ich deti uviesť do opravdivého hazard-

azardné hry sa v našej spoločnosti stále pokladajú za bezpečné. Karty, ruleta, výherné automaty, tipovanie športových zápasov v stávkových kanceláriách... Výber je skutočne veľký. V týchto dňoch počas Majstrovstiev sveta vo futbale najpopulárnejšie sú, pravdaže, stávkové kancelárie. Žiaľ, pre zamestnaných v týchto kanceláriách nie je dôležitá veková hranica, denná frekvencia návštevnosti Jasmina Leković jednotlivcov, výška stávky a pod. Taký nedostatok ného labyrintu. Závislé osoby kontroly často privedie k chorob- sú najčastejšie veľmi nervózne, nému hraniu týchto hier, ktoré rozčúlené, nekomunikatívne, neneraz zapríčinia zdravotné a exis- prestajne pozerajú výsledky na tenčné skrachovanie. Podobne teletexte alebo v súčasnej dobe ako aj drogová alebo alkoholická na mobilnom telefóne. závislosť. – Je viac závislých mužov Centrá pre pomoc drogovo alebo žien? a alkoholicky závislým osobám – Zatiaľ je viac mužov, čo nejestvujú už pomerne dosť ro- znamená, že ženy nehrajú tieto kov. Tými novšími sú centrá pre hry. Všímam si ženy pri hracích prevenciu a odvykania od pato- automatoch a v stávkových logického hráčstva. Takým je aj kanceláriách, ale zatiaľ nevycentrum Život nie je hra, ktorý užívajú služby SOS liniek a ani pôsobí v Novom Sade od roku sa nerozhodujú pre terapie. 2012 a vedie ho psychoterapeutka – Kedy sa z hráčstva stáva Jasmina Leković. patologické hráčstvo? – Pokladá naša spoločnosť – Hovoríme, že je niekto patohráčsku závislosť za chorobu? logicky závislý, keď začne tratiť – Nie. Občania našej krajiny kontrolu nad množstvom pretakmer ani nevedia, že aj hráč- hratých peňazí. Časom zväčšuje ska závislosť je závislosť ako aj počet stávok a je presvedčený, každá iná. Neuvedomujú si výšku že musí hrať. Ďalším znakom je problému ani vtedy, keď ich hry zadlženie. Najprv si požičiava privedú k finančnému zadlženiu. peniaze od rodiny, neskoršie od Závislosť na hazardných hrách priateľov a často na rad prídu je najnovšia choroba závislosti. aj kredity v bankách, úžerníci Skôr sa považovala za poruchu a krádež. Stávky zvyšuje zvlášť kontroly impulzívneho správania vtedy, keď vyhrá. Pocíti určitý a podľa najnovšej klasifikácie je druh moci a suma, ktorá bola to choroba – nelátková závislosť. kedysi dostatočná, je teraz – Ako prichádza k tejto cho- malá. Potrebuje vyhrať čoraz robe a ktoré sú náznaky zá- viac a viac peňazí, dosiahnuť čoraz vislosti? väčšie vzrušenie a, samozrejme, aj – Najmladší registrovaný pa- vkladať čoraz viac. cient mal desať rokov. S hazard– Môžeme povedať, že jestvu-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

je súvislosť medzi drogou, alkoholom a hazardnými hrami, keďže aj závislí na drogy a alkohol stále potrebujú zvyšovanie dávok? – Je to podobné, ale nemohla by som povedať, že je aj na rovnakej úrovni, keďže je hazardná závislosť nelátková závislosť. Kolegovia, ktorí pracujú aj so závislými na drogy a alkohol, hovoria, že sú pacienti podobní, ale podľa nich je hráčstvo ťažší druh závislosti, pokým moji pacienti hovoria, že sa skôr môžu zbaviť hráčstva ako cigariet, keďže sa podľa najnovšej klasifikácie aj fajčenie pokladá za chorobu závislosti. Všetkým tieto choroby zapríčinia zdravotné a existenčné problémy. To je spoločné a rozlišuje sa iba spôsob liečenia. – Ako prebieha spôsob liečenia? – Rozhovor je primárna metóda liečenia. Pravdaže, ak nastali aj vážne psychické problémy, nevyhnutná je aj pomoc psychiatrov a určitých medikamentov. Na

chorého a s tým musia byť oboznámení aj jeho priatelia. Chorý smie nakladať s minimálnou sumou. Závislí sa často zadlžujú a ich príbuzní robia veľkú chybu, keď namiesto nich vrátia tie dlhy. V takom prípade pocítia slobodu znovu sa vrátiť na staré a skutočný problém nepovažujú za ozajstný problém. Rozhovorom sa snažíme preniknúť do problému a zistiť, kedy sa rozhodujú pre hazardné hry. – Ktorý dôvod je najčastejší? – Najčastejšie sa v herniach ocitnú vtedy, keď im je nudne a chcú sa zabaviť. Nebezpečenstvo hrozí, ak na začiatku vyhrajú. Vtedy pocítia, že sa takým spôsobom môže aj zarobiť a časom to prerastie do opravdivého biznisu. Jeden môj pacient hovorí, že pred hraním rozvíja celkovú stratégiu, ktorej sa venuje viac než samotnému povolaniu. – Vaše centrum má názov Život nie je hra a práve jedna herňa má motto, ktoré to popiera. Ako to komentujete? – Absolútne by som zakázala také motto. Takým spôsobom priťahujú ľudí a navádzajú ich, aby si mysleli, že ľahkým spôsobom, cez „hru“, ľahko a rýchlo získajú

prvú terapiu záväzne musí prísť celá rodina. Musia vedieť, že peniaze, platobné karty a cenné poklady nesmú byť na dosah

peniaze. Život nie je hra, to si všetci musia uvedomiť, skôr než bude neskoro. Foto: z archívu J. L. a Oto Filip • TÝŽDEŇ •

Slovensko Nie som opantaný nostalgiou bezpredmetná? – Tak trochu. Odísť môže znamenať aj už nebyť, ale ja tu stále som. Ibaže z rôznych dôvodov a na rôznych miestach (úsmev). – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Vždy som mal kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou. Neprerušoval som ich ani v komplikovaných časoch rozpadu Juhoslávie. Ako predseda Slovensko -srbskej obchodnej komory aj v rámci svojej profesie som sa veľa stretával s úspešnými ľuďmi. Boli medzi nimi prezidenti štátov, ministri, známi svetoví podnikatelia, spisovatelia, umelci, lekári... Každý z nich odniekiaľ pochádzal a každý z nich sa presadil. Pôvod teda nie je rozhodujúci pre úspech v živote a v kariére. Aký je kto z nás úspešný, závisí v podstatnej miere od nás samotných a od toho, či úspešný chceme byť. Prípadne od toho, čo za svoj úspech považujeme. Preto odpoveď na otázku, či môj pôvod ovplyvnil moju kariéru, znie – žiaľbohu alebo žeby chvalabohu – nie. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Ak mám odpovedať na túto otázku, znamenalo by to, že som mal veľa úspechov. Alebo aspoň

niekoľko. Nie celkom sa tak na život už dnes pozerám. Je mi veľkým potešením, že môžem robiť to, čo robím dnes. Že vykonávam neskutočne zaujímavú a zodpovednú profesiu advokáta. Pomáham ľuďom tam, kde si už sami pomôcť nedokážu. Pocit nespravodlivosti, keď sa človek nemôže dovolať práva, je často rovnako bolestivý a zničujúci ako ktorákoľvek iná choroba. Je preto mojím veľkým osobným, ale aj profesionálnym zadosťučinením, keď sa mi podarí dosiahnuť pre klienta úspech. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Nie som opantaný nejakými nostalgickými spomienkami typu „ako to vtedy bolo dobre, či zle a teraz je inak“. V živote je vždy niečo, na čo sa môžeme sťažovať, ale i to, čo nás môže potešiť. K obom pocitom – menej alebo viac – môžeme prispieť sami. Komu sa to a koľko podarí, závisí aj od šťastia. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Je to otázka podobná tej, keď sa malého decka pýtajú, či má radšej ocina alebo maminu. Slovenskí a srbskí športovci sa väčšinou presadzujú v odlišných športových disciplínach, takže k stretu môjho vlastného, tak trošku bipolárneho národného cítenia až tak často nedochádza. Výnimkou je, samozrejme, futbal. V ňom sú vždy všetci najlepší. Keď hrá slovenský „manšaft“ proti srbskému, hovorím, že mám právo nadávať aj na jedných, aj na druhých, čo aj robím. Veď nakoniec vždy vyhrávajú tí moji. Foto: z archívu MK

viesť minimálny dôchodok a seniori by spolu so študentmi mali v budúcnosti zadarmo cestovať vlakom. Obyvatelia s najnižšími príjmami by sa mali zasa dočkať pomoci vo forme zvýšenia minimálnej mzdy aj nižších odvodov. Vláda chce ďalej rozšíriť kapacity jaslí a škôlok a cez daňové úľavy stimulovať vedu, výskum aj vzdelávanie. Viacerí ekonómovia však nad zverejneným balíkom iba krútia hlavou, keďže premiér neuviedol, odkiaľ chce získať peniaze na spomínané opatrenia. „Vláda nemá na rozdávanie. Predloženie takýchto

opatrení bez prepočtov je čistý populizmus,“ uviedol pre SME šéf inštitútu INEKO Peter Goliáš. Pred snemom sa v tlači objavili aj špekulácie o možných personálnych zmenách na dôležitých vládnych postoch v dôsledku slabších výsledkov Smeru v nedávnych prezidentských voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu. Žiadne zemetrasenie sa však zatiaľ nekonalo. Zo zákulisia však prenikli neoverené správy, že v najbližších týždňoch by vo funkcii mali skončiť minister hospodárstva Tomáš Malatinský a minister školstva Dušan Čaplovič.

SEDEM OTÁZOK PRE MIROSLAVA KRÁLIKA, PRÁVNIKA A PREDSEDU SLOVENSKO-SRBSKEJ OBCHODNEJ KOMORY

Rastislav Boldocký

esta Kovačičana Miroslava Králika na Slovensko bola netradičná – viedla cez Česko. V roku 1991 skončil s novinárčinou v Televízii Nový Sad a nastúpil v Prahe na doktorandské štúdium na Právnickej fakulte Karlovej univerzity. Využil možnosť získať štipendium v rámci medzinárodnej dohody medzi vtedajšou Juhosláviou a Československom. Do Bratislavy potom už mal len na skok. „Po ukončení štúdia v roku 1994 som ako odborník na obchodné právo dostal pracovnú ponuku z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Bral som to ako výzvu,“ spomína. Potom prišli ďalšie ponuky a výzvy. Najprv v banke na úseku obchodovania s cennými papiermi, ale nebolo to celkom ono. „Časom som si uvedomil, že sa v oblasti práva budem cítiť najlepšie vo svojej vlastnej advokátskej firme,“ vysvetľuje. Vznikla tak advokátska kancelária Kralik & Partners. Prvorado sa venuje obchodnému právu, ale občas „zabŕdne“ aj do iných právnych odvetví. Okrem toho sa Miroslav snaží otvárať nový priestor slovensko-srbským obchodným vzťahom. Stál tak pri zrode Slovensko-srbskej obchodnej komory a v súčasnosti je jej predsedom. – Čo bolo pre teba po príchode na Slovensko najťažšie? – Nespomínam si na nejaké zvláštne ťažkosti, ktoré by u mňa

vyvolávali nejaké hlboké pocity sklamania či zatrpknutia. Bol som mladší a mal som víziu toho, čo chcem dosiahnuť. Na problémy, s ktorými som sa v tom čase stretával, to bol celkom dobrý liek. Samozrejme, časom prišli znechutenia z viacerých vecí, aj

sklamania z niektorých ľudí. Ale aj to malo svoj zmysel. Naučil som sa, že zárukou šťastia nie je štát, ale ľudia, ktorými sa obklopujeme. – Kedy si si uvedomil, že sa nevrátiš? – Slovo odchod znie príliš definitívne, akoby sme sa nikdy nemali vrátiť na miesto, kde sme dovtedy boli. To nie je môj prípad. Navždy som neodchádzal ani keď som išiel študovať do Prahy, ani keď som sa usadil v Bratislave. Stále sa vraciam do Srbska, do Kovačice, kde žije moja matka a kde som sa narodil, do Nového Sadu, kde som študoval a kde mám veľa priateľov a známych. Alebo aj do Belehradu, kde mám obchodných partnerov. – Takže moja otázka, čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil, je

SNEM NAJSILNEJŠEJ SLOVENSKEJ STRANY SMER NAZNAČIL VLÁDNE KROKY NA NASLEDUJÚCE OBDOBIE

Štedré opatrenia R. Boldocký

acnejší plyn, vyššie minimálne mzdy, nižšie odvody pre chudobnejších či vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. Ako odznelo na nedávnom sneme strany Smer – SD, to sú niektoré z opatrení, ktoré by vláda mala prijať v nasle• SLOVENSKO •

dujúcich mesiacoch. Pätnásť plánovaných opatrení na bratislavskom sneme predstavil premiér Robert Fico. „Ľudia si akýto balíček zaslúžia,“ zdôraznil. Uľahčiť život by mal najmä slabším sociálnym skupinám. Dôchodcovia sa tak môžu tešiť na vyšší vianočný príspevok. Vláda sa tiež chystá za-

27 /4602/ 5. 7. 2014

Ľudia a diania Direkcia a Urbanizmus pred zlúčením ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Katarína Verešová

únové zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova by bolo výrazne aklamačné, nebyť šéfa výborníckej skupiny Srbskej radikálnej strany Srđu Komazeca, ktorý sa doslova pri

vić (DSS), ale len s úmyslom doplniť rokovací program, respektíve dať pripomienku k zápisnici z predchádzajúceho zasadnutia. Slova sa na zasadnutí ujali ešte aj podávatelia zdôvodnení k jednotlivým bodom, ale len vtedy, keď ich vyzval výborník

Momentka zo zasadnutia, keď chyboval veľký počet výborníkov každom bode najmenej raz hlásil, s cieľom komentovať jednotlivé témy stanovené rokovacím programom. Výnimočne tentoraz k rečníckemu pultu pristúpili aj výborníci Dejan Mitrović (SRS) a Miloš Crnomarko-

Komazec. Ostatní výborníci mlčali, takže všetkých 41 bodov schválili tak, ako to mali predbežne pripravené. M. Crnomarković mal pripomienku, že sa na položené výbornícke otázky neodpovedá.

Hoci novinári očakávali, že sa čo-to povie ohľadom návrhu výborníka Dejana Mitrovića, aby sa do rokovacieho programu zaradil aj bod Rozoberanie informácie o ekologickej katastrofe – vylievania fekálnych vôd z regionálneho kolektora medzi Starou a Novou Pazovou na úrodné polia – to sa nestalo. Do rokovacieho programu sa nedostala ani informácia o výsledkoch súdneho sporu medzi Obcou Stará Pazova a Stavebným podnikom Planum, ktorý staval sporný, dnes popraskaný regionálny fekálny kolektor, čo navrhol Srđo Komazec. Počas prestávky príslušní ľudia však novinárom sľúbili odpoveď na otázku, ako tento akútny problém plánujú doriešiť. Na tomto júnovom zasadnutí ZO Stará Pazova schválili správy o vlaňaj-

šom hospodárení verejných podnikov a ustanovizní: RTV Stará Pazova, Urbanizmus, Obecnej bytovej agentúry a Domu zdravia Dr. J. J. Zmaja, ako aj správy o tom, čo urobili a s akými prostriedkami nakladali miestne spoločenstvá Surduk, Belegiš, Nové Banovce, Krnješevci, Bánovce – Dunaj a Nová Pazova. Podporili takisto návrh, aby sa pripravil plán generálnej regulácie osady Surduk a schválili informáciu o jarnej sejbe na území obce. Zo spolu 23 534 hektárov pôdy vyše polovice – 15 421 ha – je obsiatych kukuricou, potom cukrovou repou, sójou a slnečnicou. Zaujímavý je fakt, že až na tisíc hektároch sa pestuje tabak. S úmyslom racionalizovať prácu a ušetriť rozpočtové peniaze dva obecné verejné podniky – Direkcia pre výstavbu obce a Urbanizmus – sa zlúčia do jedného podniku. Tak aklamáciou rozhodli výborníci ZO. Ostatných 25 bodov bolo venovaných uvoľneniu z funkcie doterajších členov a voľbe nových členov dozorných rád VP Obecná bytová agentúra, takmer všetkých základných škôl a všetkých troch stredných škôl.

Z REGIONÁLNEJ ROZVOJOVEJ AGENTÚRY SRIEM

Priority: zavlažovanie pôdy a prečisťovanie vody Katarína Verešová

hromaždenie členov Regionálnej rozvojovej agentúry Sriem, d. o. o., Ruma sa uskutočnilo 26. júna v Starej Pazove. Na zasadnutí schválili výročnú správu o práci RRA Sriem na rok 2013 a návrh metodológie zabezpečovania prostriedkov na financovanie projektov v oblasti infraštruktúry a hospodárstva Sriemskeho obvodu. Okrem predstaviteľov sriemskych obcí na schôdzi sa zúčastnili Miloš Ignjatović, riaditeľ Národnej agentúry pre regionálny rozvoj, Milan Božić, predseda Sriemskej hospodárskej komory, Ilija Milinović, náčelník obvodu, a Milan Mirić, riaditeľ RRA Sriem, ktorý zasadnutie aj viedol. Ako hostiteľ prítomných pozdravil Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Keďže pred pol rokom bola podpísaná medziobecná dohoda o implementácii regionálnych projektov, pomocou ktorých budú formované

www.hl.rs

a identifikované projekty v Srieme, Milan Mirić, riaditeľ sriemskej RRA, prezentoval priority tejto agentúry v nasledujúcom období. Medzi pri-

cyklistickej dráhy. S cieľom úspešne sa uchádzať o ďalšie prostriedky z fondov EÚ vyložil modely a spôsoby prípravy dokumentov nevyhnutných

Zo zhromaždenia Regionálnej rozvojovej agentúry Sriem ority zaradil výstavbu regionálneho zavlažovacieho systému v Srieme, realizáciu projektov na prečisťovanie odpadových vôd v povodí Sávy a Dunaja a výstavbu regionálnej

Informačno-politický týždenník

v priebehu komunikácie s fondmi. V súvislosti so zavlažovacou sústavou prízvukoval, že generálny projekt pripravil Inštitút Jaroslava Černého z Belehradu (na videobeame ukázal

aj dôkladne spracovanú mapku), že sa práve pripravuje elaborát o akumulácii vôd na Fruškej hore, a že sa v Inđiji pripravuje projekt zavlažovania chotára Nový Slankamen, kam patria aj Slankamenské Vinohrady. O spôsobe práce v tejto agentúre riaditeľ Mirić povedal: „Úspešnosť RRA Sriem dokazuje fakt, že zo 104 projektov z iných miest a inštitúcií tejto agentúre sú schválené dva projekty v hodnote 560 000 eur, ktoré sa vzťahujú na zavlažovania sriemskych polí a na výstavbu cyklistickej dráhy cez Fruškú horu.“ Regionálna rozvojová agentúra Sriem v spolupráci s Kanceláriou pre mladých v Starej Pazove čoskoro usporiada trojdňový bezplatný seminár pre začiatočníkov v podnikaní. Seminár sa uskutoční od 9. do 11. júla. Toho istého dňa v Starej Pazove prebiehala aj schôdza Národnej siete regionálnych rozvojových agentúr Srbska, na ktorej rokovali o urbanisticko-technických otázkach. • ĽUDIA A DIANIA •

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Selaković čihi, Vorkapić hota Vladimír Hudec

stredným bodom 19. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište bola Stratégia udržateľného rozvoja obce na obdobie rokov 2014 až 2020, v ktorej sú, ako to na úvod povedal odborný spolupracovník v obecnej správe Rade Surla, obsiahnuté štyri základné segmenty – hospodársky rozvoj, spoločenské činnosti, ochrana životného prostredia a infraštruktúra. Stratégiou je stanovené do roku 2020 zrealizovať 168 projektov, hodnota ktorých prevyšuje tri miliardy dinárov. Opozícia (Skupina občanov Zoran Vorkapić – URS) konštatovala, že stratégia je príliš náročná a že vládnuca koalícia nemá na jej realizáciu kapacity. Vládnuca väčšina však dokument schválila v predloženom znení, ibaže na sugesciu výborníkov z Hajdušice matičný etno dom v tejto osade bol zaradený medzi významné kultúrne objekty uvedené v dokumente a opravené sú aj niektoré chybné údaje z minulosti Hajdušice. Výborníci väčšinou hlasov schválili záverečný účet vlaňajšieho obecného rozpočtu a prvý opravný rozpočet na rok 2014. Vedúci rozpočtovej služby Jozsef Boros konštatoval, že rozpočet na minulý rok zaznamenal deficit v sume 15,3 milióna dinárov. Je to následkom vymáhaného plate-

Most na riečke Moravici aj po piatich rokoch zostal kameňom úrazu v chudobnej Plandištskej obci nia záväzkov obce na základe súdneho rozhodnutia v súvislosti s výstavbou mosta na rieke Moravici, ktorý bol otvorený roku 2009. Most spolu s cestou v dĺžke 3,9 km významne skrátil spojenie tejto obce s regionálnym strediskom Vršcom a zároveň eliminoval šesť nebezpečných zákrut, na ktorých sa často stávali dopravné nehody. Opravný rozpočet je podľa slov Borosa priamym následkom zmenšeného prílevu prostriedkov z republiky v poslednom mesiaci. Týmto opravným rozpočtom sú príjmy, a tým aj výdavky zmenšené o 3

milióny dinárov, čo znamená, že sa do obecnej pokladnice namiesto plánovaných 451 má vliať 448 miliónov dinárov. Podľa už známeho scenára rozpravu o týchto dvoch finančných dokumentoch poznačila polemika bývalého predsedu obce a teraz lídra opozície Zorana Vorkapića a aktuálneho predsedu obce Milana Selakovića. Pokým Vorkapić aktuálnu moc obvinil zo zneužitia úradného postavenia a neschopnosti, Selaković mu vyčítal, že obci nechal veľké dlhy a početné nedokončené práce, s ktorými si aktuálna moc nevie rady.

Bez vážnejšej rozpravy bol schválený aj program ochrany, zveľadenia a užívania štátnej poľnohospodárskej pôdy. Rokovalo sa aj o hospodárení VKP Polet v roku 2013, avšak riaditeľ tohto podniku Vladimir Kiseljev na početné otázky opozície neodpovedal, ale prisľúbil, že odpovede výborníkom doručí v písomnej forme?! To však neprekážalo výborníkom vládnucej koalície, aby finančnú správu a správu o hospodárení podniku schválili, pokým opozícia, pravdaže, hlasovala proti.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Demisia už po dvoch týždňoch Elena Šranková

posledný piatok v mesiaci, 27. júna, zasadali výborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad. I keď iba pred dvoma týždňami za úradujúceho riaditeľa VKP Vodovod a kanalizácia vymenovali Pavla Sečivanovića, na zasadnutí konštatovali jeho demisiu. Namiesto neho za úradujúceho riaditeľa tohto mestského podniku vymenovali Miloša Stanisavljevića, profesora matematiky, ktorý je členom Národného hnutia Dinara, Drina, Dunaj, podobne ako i jeho predchodca Sečivanović. Ako bolo počuť v rozprave, riaditelia Vodovodu a kanalizácie sa často menia, • ĽUDIA A DIANIA •

keďže od roku 2012 až päťkrát prišlo k zmene v čele tohto podniku. Opoziční výborníci zastávali mienku, že je súbeh na túto funkciu prispôsobený odbornému vzdelaniu nového úradujúceho riaditeľa a tvrdia, že on nie je kvalifikovaný na toto pracovné miesto. Na zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad tiež konštatovali, že výborník Goran Milenković, ktorý vystriedal Mitra Šobota, pristúpil výborníckej skupine Treća Srbija, do ktorej patril aj M. Šobot. Výborníci vládnucej koalície schválili správy o hospodárení verejných komunálnych podnikov Tržnica a Stan, ako i Mestského informačného strediska Apolo v mi-

nulom roku. Bolo počuť, VKP Stan má najväčšie straty v minulom roku. Pripomienky odzneli aj na prácu Mestského informačného strediska Apolo. Výborníčka z Kysáča Anna Vozárová, ktorá je predsedníčkou Mestskej rady pre medzinacionálne vzťahy a predsedníčkou výborníckej skupiny Novosadské demokratické hnutie, sa prihovorila za to, aby sa našli prostriedky na realizáciu programu v rusínčine na Novosadskej televízii. Treba spomenúť, že na zasadnutí schválili zmeny programov tohtoročného hospodárenia podnikov Vodovod a kanalizácia a Informatika, ako aj zmeny rozhodnutia o komunálnych daniach, ktorými

sa tieto poplatky zladili so zákonom a do určitej miery sa znížili dane z registrácie vozidiel v Novom Sade. Výborníci hlasovali aj za schválenie správ SPENS-u a GSP o trovení bežných subvencií v minulom roku, ako aj za schválenie správ o vlaňajšej realizácii investícií v podnikoch Parking servis a Apolo. Na záver zasadnutia sa zaoberali kádrovými zmenami. Vymenovali nového predsedu a členov komisie pre plány, ako i predsedov niekoľkých správnych a dozorných rád a školských výborov. Nasledujúce zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad avizovali na 11. júla, keď sa má rokovať o opravnom rozpočte.

27 /4602/ 5. 7. 2014

Ľudia a diania OKRÚHLY STÔL O PODNIKANÍ ŽIEN V PETROVCI

Ženy sú schopné, zručné a múdre… Katarína Gažová

bodom výskumu je údaj, že ženy sú v podnikaní zastúpené iba na 25 percent, čo podľa slov Šijačkej nestačí. Ženy sú nadostač vzdelané, čo potvrdila aj štatistika, podľa ktorej až 60 percent žien v Srbsku má vysokoškolské vzdelanie. Jasné teda je, že vzdelanie nie je príčinou toho, že v podnikaní je menej žien

stav pre rodovú rovnosť AP Vojvodiny robí výskum o podnikaní žien, presnejšie o tvaroch, potenciáloch a prekážkach v AP Vojvodine. Ako prvú aktivitu v rámci tohto výskumného programu realizovali okrúhly stôl na tému Stav a perspektívy rozvoja podnikania žien vo Vojvodine, ktorý sa konal vo štvrtok 26. júna v Podnikateľskom a inovačnom centre v Báčskom Petrovci. Účastníkov privítal riaditeľ PIC Karol Boldocký a o výskumnom programe hovorila riaditeľka Ústavu pre rodovú rovnosť AP Vojvodiny Vesna Šijački. Pred dvoma rokmi v B. Petrovci bol realizovaný výskum na tému Z okrúhleho stola o podnikaní žien ženského podnikania, výsledky ktorého boli podnetom na než mužov. Výskum má poskytnúť zistenie, čo a koľko sa medzičasom odpoveď na otázku, prečo sa ženy dosiahlo a zmenilo. Východiskovým vo Vojvodine v menšom počte

rozhodujú podnikať, hoci majú na to potrebné potenciály. Do tohto projektu o podnikaní žien je zapojená aj prof. Slobodanka Markov a sociologička Višnja Baćanović. Predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok poukázal na skutočnosť, že lokálna samospráva podporuje aktivity v oblasti rodovej rovnosti. Ako najnovší príklad uviedol vymenovanie dvoch žien do Obecnej rady, čo prinesie novú kvalitu do práce tohto obecného orgánu. Ženy podnikateľky v Báčskopetrovskej obci sú úspešné, o čom svedčia aj uznania, ktoré získali na republikovej úrovni. Zástupkyňa riaditeľa PIC a riaditeľka Akadémie podnikania žien Jana Zabunov vysvetlila, že výskum na vzorke 55 podnikateliek z územia Báčskopetrovskej obce ukázal, že 20 percent má vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie a ostat-

MLÁDEŽNÍCKA POLITIKA

Napíš skvelý projekt! Monika Necpálová

ládežnícka politika je významným krokom k aktivite mladých v Obci Báčsky Petrovec. V legislatíve má svoje miesto už dlhšie, ale naučiť sa v nej pohybovať, to si vyžaduje prax. Pomôcť k tomu majú aj vzdelávacie semináre pre mládežnícke združenia, ktoré sa konali v Báčskom Petrovci. Stretnutia viedol regionálny koordinátor Kancelárie pre mladých Vojislav Prkosovački. Vzdelávanie je zaradené do lokálneho akčného plánu pre mladých, ktorý bol schválený koncom roku 2013. Daniela Feketeová, koordinátorka Kancelárie pre mladých Obce Báčsky Petrovec, predstavuje vzdelávací program pre mládežnícke združenia: „Účastníci seminárov sa dozvedia o tom, ako sa majú organizovať aktivity mládežníckych združení, ako má fungovať združenie, ako sa píšu a realizujú projekty.“

www.hl.rs

Celodenné vzdelávacie semináre o mládežníckej politike Pred dvoma týždňami na prvom seminári sa hovorilo o tom, čo je mládežnícka politika, čo je úlohou jednotlivých inštitúcií a čo je úlohou mimovládneho sektora. Na stretnutí vo štvrtok 26. júna sa

Informačno-politický týždenník

účastníci seminára dotkli prípravy projektov nielen z teoretického, ale už aj z praktického hľadiska. Pokúsili sa pripraviť v skupinách projekty, ktoré sa týkajú ekológie, prvej pomoci a filmového festiva-

né majú stredoškolské vzdelanie. Už to je dobrá predispozícia, aby ženy mali úspech v biznise. No je tu aj rad problémov, s ktorými sa ženy podnikateľky každodenne stretávajú. Obecný náčelník pre hospodárstvo, urbanizmus a komunálno-bytové práce Ján Jovankovič poukázal na skutočnosť, že obec je prevažne orientovaná na poľnohospodárstvo, a preto je táto oblasť osobitne stimulovaná. V Báčskopetrovskej obci je takých 15 percent žien, ktoré sú nositeľkami poľnohospodárskeho majetku. V diskusii J. Jovankovič pochválil ženy ako múdre a schopné v podnikaní. Vedúca obecnej Kancelárie pre lokálno-ekonomický rozvoj Vladislava Vakanjac vysvetlila, že medziiným sledujú diania v hospodárstve a konkurzy v rôznych oblastiach, a potom záujemcov o nich informujú. Vlani v spolupráci s pokrajinským Ústavom pre rodovú rovnosť organizovali počítačové kurzy pre ženy z územia obce a tohto roku v tom plánujú pokračovať.

lu. Na ďalšom seminári sa idey z lokálneho akčného plánu pokúsili zakomponovať do projektov. „Máme nádej, že ak zabezpečíme finančné prostriedky, niektoré nápady budú aj zrealizované,“ približuje Feketeová a dodáva: „Cieľom je, aby sa mladí naučili používať lokálny akčný plán a aby vedeli rozpoznať hlavné myšlienky. Z nich možno vychádzať pri písaní projektov. Stačí vziať niektorú ideu, rozpracovať ju, položiť na papier a následne zrealizovať.“ Od budúceho roku tak pripravené projekty možno predkladať na Ministerstvo mládeže a športu. Mladí týmto spôsobom dokážu prinášať finančné prostriedky do obce. Na semináre boli prizvaní všetci mladí z obce a zúčastnili sa predstavitelia Združenia YMCA Báčsky Petrovec, Ideal Klubu Hložany, E.Y.B.L Báčsky Petrovec, Obecného mládežníckeho parlamentu a zástupcovia z Kulpína. Lokálny akčný plán pre mladých na roky 2014 – 2019 sa dotýka voľného času, kultúry, ekológie a profesionálnej orientácie. Ostáva dúfať, že sa naň napokon aj nájdu finančné prostriedky. • ĽUDIA A DIANIA •

OBERAČKA VIŠNÍ V JÁNOŠÍKU MEŠKÁ

V deň našej návštevy do Jánošíka prišiel aj Dušan Stoilkovski z Plandišta, s ktorým Jánošíčania roky dobre spolupracovali. – Višne začali kvitnúť 1. apríla a podľa všetkých zákonov prí– Neviem, čo v danej situácii nepooberané. Skutočne neviem, rody mali byť zrelé 55 až 60 dní Vladimír Hudec múdre povedať. Situácia nebola čo robiť. Márne je, že vieme do- neskoršie. Teraz, hľa, prešlo už 80 išne v jánošíckom chotári za nikdy horšia. Trh s višňami v Srbsku pestovať višne, keď nemáme mra- dní a višne stále nie sú rovnako posledných 30 rokov ešte je úplne neorganizovaný. Ani po ziareň a závisíme od dobrej vôle zrelé. K tomu mraziarne sú plné a nevykupujú a do tretice, v plonikdy nedočkali koniec júna tieto roky višne neboli ani lepšie iných. Treba s tým prestať a nie sa a ani horšie ako teraz a nikdy sme zbytočne zadlžovať. Nikto v reťazci doch sa objavili červy. To sú tri zána stromoch. V tomto roku sa kladné obmedzujúce faktory, však oberačka pretiahla prečo neoberáme višne. Ani aj do júla. Konáre sa ohýmoje višne neoberám a bol najú pod ťarchou plodov, by som šťastný, keby som ich urodilo sa vraj ako málopredal ako druhotriedne za 35 dinárov/kg. V tejto chvíli kedy predtým, 20 až 40 mám k dispozícii 1864 debkg z jedného stromu, čiže ničiek a môžem ich vyložiť v priemerne viac ako 10 ton Jánošíku, ale kedy budeme z jutra, ale problém v tom, oberať, nezávisí odo mňa, ale že mnohé plody vo chvíli od mraziarní, ktoré dávajú našej návštevy 25. júna súhlas, či oberať alebo nie. ešte neboli zrelé. O pár dní neskoršie, v utorok – Situácia je skutočne 1. júla, Radomir Đukić nás inpovážlivá, – povedal nám formoval, že sa v jeho sadoch pestovateľ, ktorý chcel zooberačka začala, hoci višne stať anonymný. – Sú sady, nedozreli a ani vraj nedozrejú, v ktorých višne dozreli na lebo im vegetácia prešla. Pes90 percent a sčasti sú už tovatelia očakávajú, že všetku pooberané, ale sú aj sady, prácu ukončia najneskoršie za v ktorých 30 až 50 percent 7 až 10 dní, ak im to počasie plodov ešte stále nie je a mraziarne dovolia. O cene úplne zrelé. Podľa mojej v tejto chvíli nikto nerozmýšmienky na to vplývalo neaľa, ibaže počuť konštatácie, dekvátne orezanie stromov. že tých 40 dinárov za kiloV sadoch, ktoré sú orezané O stave višní sa na tvári miesta presvedčili výkupca Dušan Stoilkovski (vľavo) a gram nie je bohvieaká cena tak ako načim, višne do- Radomir Đukić, Pavel Špringeľ a Martin Listmajer (sprava) a neprináša zisk primeraný zreli, avšak v sadoch, ktoré vloženej práci a prostriedkom. pestovatelia buď neorezali alebo nemali problémy s predajom. Toh- výroby a výkupu višní nechce Ale o tom inokedy. Teraz je najdônechali mnoho rodných haluzí, to roku sme v situácii, že musí- riskovať. Riskujú iba pestovatelia ležitejšie, aby úroda nezostala na višne prerodili a obávam sa, že me prosiť, aby ich niekto kúpil. tým, že vkladajú do výroby, aj keď stromoch a aby sa aspoň vrátilo ani nedozrejú. Obávam sa dokonca, že zostanú nevedia, koľko sa im vráti. vložené. Jeden z priekopníkov pestovania višní v Jánošíku Martin Listmajer však mieni, že príčinou TAKMER 150 MILIÓNOV nerovnomerného zrenia je dlhé DINÁROV. Riadiac sa zásadou, kvitnutie, pričom sa zmieňuje: že len veľké, prípadne väčšie – Višne toho roku kvitli až 10 investície – napríklad do zadní, čo je veľmi dlho a muselo sa vlažovacích sústav, protiľaodzrkadliť aj v predlženom zrení, dovcových ochranných sietí, takže plody nie sú rovnako zrelé. spracovateľských kapacít... –zaZo skúsenosti viem, že nikdy nebezpečia stabilnú vojvodinskú možno dosiahnuť úplnú zrelosť poľnohospodársku produkciu, všetkých plodov naraz, ale preto počas uplynulých dva a pol roka by sa nemalo otáľať s oberačkou. pokrajina na uvedené účely Dokonca mám dojem, že výkupca usmernila 1,5 miliardy dináten moment využíva, aby dosiahol rov. V duchu takejto orientáprajnejšiu výkupnú cenu, a to tým cie podpredseda pokrajinskej skôr, že sme sa uňho zásobovali vlády a pokrajinský tajomník reprodukčným materiálom na pre poľnohospodárstvo, vodozeleno, čiže tak, že zaplatíme višhospodárstvo a lesníctvo Goran ňami. Ako inak vysvetliť fakt, že Ješić koncom júna podpísal iní výkupcovia, ktorí vykupujú a odovzdal 59 zmlúv v úhrnnej v Jánošíku, platia 50 din./kg a on hodnote 144 miliónov dinárov užívateľom, uchádzajúcim sa o podnetné prostriedky na spolufinancovaiba 40, s výhovorkou, že nie sú nie malých spracovateľských kapacít, ako i o prostriedky na zveľadenie využívania poľnohospodárskej rovnako zrelé. Teraz som sa tým pôdy prostredníctvom vybavení, ako sú napríklad protiľadovcové siete. Na snímke je záber z podpísania spôsobom zaviazal a nikdy viac. jednej zo zmlúv. Sklamaný, priam rozhorčený je O. F. aj Michal Brezník:

Situácia nebola nikdy horšia

• ĽUDIA A DIANIA •

27 /4602/ 5. 7. 2014

Ľudia a diania Členky oltárnych krúžkov žien z Padiny, Boľoviec, Vojlovice a Starej Pazovy

ZO STRETNUTIA OLTÁRNYCH KRÚŽKOV ŽIEN V STAREJ PAZOVE

Zviditeľňovanie lásky Katarína Verešová

pevňovanie starých a nadobúdanie nových známostí prostredníctvom oltárnych krúžkov žien pôsobiacich pri

Katarína Forgáčová, vedúca OKŽ v Starej Pazove

cirkevných zboroch Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku bolo očividné na každom kroku v nedeľu 29. júna v Starej Pazove. Aj príležitosť bola primeraná – oslava 40. výročia sústavnej činnosti Oltárneho krúžku žien v Starej Pazove. V deň Petra a Pavla popoludní do Starej Pazovy pricestovali

www.hl.rs

predstaviteľky oltárnych krúž- Kázeň farárky Viery Bátoriovej kov z Aradáča, Báčskej Palanky, bola inšpirovaná Listom JakuBáčskeho Petrovca, Boľoviec, ba (kapitola 7, verše 12 až 17) Čelareva, Erdevíka, Hložian, Já- o viere a skutkoch. nošíka, Kulpína (novozaložený Mgr. Ján Vinkovič, senior krúžok), Kovačice (I), Kysáča, sriemsky, pazovskému OltárLalite, Lugu, Nového Sadu, nemu krúžku žien gratuloval Padiny, zo Selenče, Silbaša, Slankamenských Vinohradov, Sriemskej Mitrovice, Šídu, z Vojlovice (Pančeva) a z chorvátskej osady Soľany, Okres Županja. Privítanie prebiehalo na novej fare, lebo Pazovčania pre túto slávnosť konečne upravili miestnosti na prízemí, kde na hostí čakali stoly plné slaných a sladkých dobrôt. Na popoludňajších službách Božích účastníkov stretnutia spevom vítal chór Tília pod vedením Anny Đurđevićovej, a potom si spoločne zaspievali obľúbené pesničky z Evanjelického spevníka za organového sprievodu kantora Pavla Kadlečíka. Bohoslužby mali na starosti farárky Viera Bátoriová Farárky na bohoslužbách z Lalite, Jasmina Kotasová-Medveďová zo Silbaša, Svetlana k jubileu zmieniac sa o tom, aké Vojnićová-Feldyová zo Solian ovocie má každý kresťan pri(pazovská farárová) a kysáčska nášať, aby bolo viditeľné: „To je kantorka Darina Marčoková. láska, pokoj, radosť, dobrotivosť,

Informačno-politický týždenník

bratskosť, porozumenie. Všetko to robia aj ženy z oltárnych krúžkov. Ony kresťanskú lásku robia viditeľnou a verím, že takto je aj v Starej Pazove. Konzumentov je v Starej Pazove veľa a majú široké pole pôsobenia. Venujú sa návštevám chorých, starých, osamelých veriacich, mládeži so špeciálnymi potrebami...“ Evokujúc spomienky na založenie Oltárneho krúžku žien v Starej Pazove, Katarína Forgáčová sa priznala, že bola prvou vedúcou krúžku pred štyridsiatimi rokmi. Vystriedala ju farárka Elena Balážová, potom krátko Katarína Uheliová, aby potom znovu „na jeden rok“ vybrali K. Forgáčovú: „Ten rok ešte neprešiel. Som šťastná, že mi Pán dával silu, aby som nikdy nechýbala na stretnutiach krúžku a neviem, že by som niekedy chýbala pri návštevách nemocných. Ochota členiek krúžku vždy bola a verím, že je tak aj v iných zboroch, lebo to tak musí byť.“ Pazovský zbor má aj mladší Oltárny krúžok žien zvaný Tabita, ktorý okrem iného úspešne vedie zbierku a predaj šatstva v second hand predajni na humanitárne a zborové potreby. Okrem pazovského farára Igora Feldyho hostí pozdravil

zborový dozorca Ján Havran a Libuša Lakatošová, republiková poslankyňa a podpredsedníčka pazovského MOMS. • ĽUDIA A DIANIA •

V KOVAČICKOM CHRÁME BOŽOM

Inštalovaný bol ThMgr. Martin Bajza Anička Chalupová

plynulú nedeľu 29. júna 2014, na sviatok apoštolov Petra a Pavla, ktorí sa pova-

Modlitba nového kovačického farára

žujú za zakladateľov kresťanskej početní predstavitelia cirkví, cirkvi, v slovenskom evanje- medzi ktorými boli aj: farárka lickom kostole v Kovačici za cirkevného zboru v Šíde Olina zborového farára bol slávnostne Kolárová, jánošícky farár Slađan inštalovaný ThMgr. Martin Bajza. Daniel Srdić, vojlovický farár Za šestnásteho v poradí kova- Branislav Kulík, erdevícky farár čického farára (predtým deväť rokov pôsobil vo Vojlovici) za asistencie vznešeného pána Pavla Sklenára, seniora banátskeho a farára cirkevného zboru Kovačica I, a velebného pána Jána Cicku, predsedu Kňazskej konferencie a padinského farára, slávnostnú inštaláciu vykonal dôstojný pán Samuel Vrbovský, biskup SEAVC. Okrem početných hostí, predstaviteľov spoločensko-politického a Obrad inštalácie ThMgr. Martina Bajzu kultúrneho života, tak domácich, ako i z iných miest, Ján Vida a srbský pravoslávny na slávnostnej inštalácii a služ- kňaz Veselin Todorović. bách Božích sa zúčastnili aj Po slávnostnom čine inštalácie

Cirkevná mládež vystúpila v kovačických krojoch • ĽUDIA A DIANIA •

a oficiálnom prijatí do cirkevného zboru, keď nový zborový farár Martin Bajza sľúbil, že sa ujíma funkcie farára v kovačickom cirkevnom zbore II a keď prijal chrámový kľúč, Bibliu, chrámovú

agendu, sviatostné nádoby a kamžu, nasledovala kázeň a slávnostný príhovor Pavla Sklenára, seniora banátskeho. K slávnostnému ovzdušiu inštalácie umeleckým prednesom na organe prispel MgA. Janko Siroma, cirkevná mládež a zmiešaný cirkevný spevokol za hudobného sprievodu Janka Dišpitera a mladých huslistiek v čele s dirigentkou Ankou Zlochovou, ako aj ženský cirkevný spevokol pod vedením učiteľa Jána Marku. Záverom slávnostného obradu inštalovanému farárovi Bajzovi šťastie a trpezlivosť v ďalšej práci zaželali predstavitelia cirkevného zboru a cirkevných spevokolov.

27 /4602/ 5. 7. 2014

Ľudia a diania

Deň Kulpína 2014

DEŇ DUNAJA PRI HLOŽANOCH

Malá pozornosť pre veľkú rieku

Program

Juraj Bartoš

Maglići, Báčskom Petrovci a Hložanoch sa pustili do výroby aranžmánov z prírodných ričinením Združenia ekológov Ekos ob- materiálov, ktoré sami našli na nábreží Dučania Hložian a ostatných osád Báčsko- naja alebo si priniesli sebou. Vyhotovené petrovskej obce sa aj tentoraz zapojili do aranžmány ekosovci vyfotografovali a zašlú medzinárodných osláv Dňa Dunaja. V nedeľu ich na republikovú súťaž. popoludní 29. júna vzdali hold najvýznamPrítomní si tiež vypočuli poeticko-ekologické nejšej európskej rieke na jej nábreží „pod pásmo Mám rád Dunaj v predvedení žiakov Hložanami“. Neveľká skupina ekologicky ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina a mládežníčky zmýšľajúcich Moniky Bažaľoľudí a detí mavej. Pripravili ho lou úprimnou pod vedením pozornosťou profesorky slopoctila Dunaj, venčiny Anny v ktorého vode Huďanovej z Hlosa kúpali aj ich žian. Kým mla(pra)predkodučkí výtvarníci via. stvárňovali svoje Ako povedanápady, Samuel la predsedníčka Valo zaviezol žiaEkosu Viera Turkov člnom kúsok čanová: „Týmod nábrežia, kde to programom spustili do vody a podujatím fľaše s priateľskýneočistíme mi ekologickými trvale a nezaodkazmi žiakov medzíme stálu S citom pre prírodu: hložianske dievčatá s dunajským hložianskej školy hrozbu Dunaja aranžmánom obyvateľom dezáplavami. Je to na svedomí priamych vinníkov dín a miest pri Dunaji. Po tom, čo účastníkom stechnizovanej doby. Toto je naše svojrázne výtvarníckej dielne udelili poďakovania, hodnovolanie o očistu a záchranu Dunaja na lokálnej tiaca komisia v zložení: Ondrej Zahorec, Anna úrovni.“ Huďanová a Katrin Stupavská za najupravenejší Tohtoročný program venovaný Dňu Dunaja priestor vyhlásila ten v okolí chaty Anny a Pavla bol trochu skromnejší, ako povedala pred- Galambošovcov. Cieľom tejto „súťaže“ je, aby sedníčka Ekos, najmä z toho dôvodu, že sa aj majitelia chát udržali čím prirodzenejší ambient Hložany zapojili do zbierkovej akcie pomoci pri Dunaji, takže Galambošovcom (ktorí na pre ľudí v oblastiach zasiahnutých májovou podujatí neboli) Ekos daruje sadenice topoľa povodňou. Žiaci zo základných škôl v Kulpíne, a divých černíc.

Piatok 11. júla 20.00 – Otvorenie výstavy obrazov Združenia penzistov, galéria Domu kultúry 21.00 – Divadelné predstavenie KUS Zvolen Pohreb v réžii Alexandra Baka, Dom kultúry Sobota 12. júla 7.00 – Súťaž pionierov ZŠR Zubáč v športovom rybolove, rybárska chata 17.00 – Šachové stretnutie (Kulpín a Hložany) v organizácii ŠK Kulpín, ZŠ Jána Amosa Komenského 17.30 – Futbalový zápas veteránov (Kulpín a Báčsky Petrovec), ihrisko FK Kulpín 18.00 – Revuálny volejbalový zápas VK Kulpín, športová sieň ZŠ J. A. Komenského 18.15 – Otvorenie dokumentárnej výstavy o konopách autora Jána Maglovského, Galéria Muzeálneho komplexu 18.30 – Otvorenie výstavy Spolku kulpínskych žien, miestnosti SKŽ v Muzeálnom komplexe 19.00 – Slávnostný príhovor predsedu Rady MS Kulpín Miroslava Čemana – Premiéra knihy Spomienky na Rádio Kulpín autora Pavla Peťkovského v organizácii Klubu Kulpínčanov, salón Muzeálneho komplexu 20.00 – Tortiáda v organizácii Spolku kulpínskych žien, areál Muzeálneho komplexu 20.30 – Kultúrno-umelecký program v organizácii KUS Zvolen, areál Muzeálneho komplexu 22.30 – Hudba naživo – skupina Avantgardia, areál Muzeálneho komplexu

DEFILÉ MOTORKÁROV, TVRDÁ ROCKOVÁ HUDBA A BIKERSKÉ HRY. Posledný júnový víkend na banátskom jarmočisku v Debeljači prebiehal deviaty ročník stretnutia bikerov. Na zraz milovníkov podmanivej jazdy na dvojkolesových lesklých tátošoch okrem domácich prišli motorkári z Pančeva, Nového Sadu, Belehradu a iných miest. Stretnutia sa už tradične zúčastnili aj bikeri zo zahraničia: z Maďarska, zo Slovenska, z Macedónska… Spolu tu bolo parkovaných vyše dvestopäťdesiat motoriek. Okrem tradičného defilé motoriek ulicami Debeljače členovia debeljačského Motoklubu De ´Wheels pre svojich hostí pripravili súťaž v rôznych bikerských hrách (preťahovaní lanom, pití chladeného zlatého moku a pod.), degustáciu chutných štipľavých jedál a rozptýlenie na koncertoch tvrdej rockovej hudby v podaní rôznych rockových skupín, medzi ktorými bola aj kovačická The Blue Room. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

HORÚCI VÍKEND V MAGLIĆI

Dedinská oslava alebo Vidovdan v dedine, ktorá má všetko Vladimíra Dorčová-Valtnerová

byvatelia prevažne srbskej dediny, ktorá má údajne všetko, a tak aj zo 100 Slovákov (na 90 percent sú to dámy), ale aj príslušníkov maďarskej, gréckej, rómskej a iných národností, má dedinskú slavu Vidovdan, ktorá sa vždy oslavuje 28. júna. V Maglići tohto roku fiesta trvala tri dni. Boli to tri horúce dni – teplotu v dedine zvýšili tak poveternostné podmienky, ako aj mnohé podujatia, ktoré usilovní Maglićania prichystali. K úspešnému a zábavnému víkendu okrem Miestneho spoločenstva a tamojšej pravoslávnej cirkvi ruky priložili Združenie športových rybárov, FK

Stred osady patril jarmoku, ale škoda, že jarmoku nepatrili šikovné ruky remeselníkov, ako to bývalo kedysi v minulosti

Maglić, KUS Đuru Jakšića a mládežnícke združenie. Maglićania početnými programami znovu ukázali, že sú nielen dobrí športovci, folkloristi, animátori pre deti a mládež, lebo sa počas víkendu konali futbalové zápasy, rybárske „preteky“, súťaž na rolleroch a i., ale aj dobrí a kultúrni hostitelia, ktorí si priedomia a centrum osady upravia na 5 plus (a to nie iba na Petrovčanky Anna Legíňová a Viktória Kováčová Vidovdan) a brány svojich domov však „zachránili“ umelecko-remeselnícke otvoria všetkým posolstvo jarmoku

úmyselným a náhodným hosťom. Ak totiž v Maglići vo všedných dňoch žije zo 2- – 3-tisíc občanov, počas vidovdanských osláv sa ich počet zdvojnásobí. Hlavným dianím, chceli to uznať alebo nie, bol jarmok v strede osady, na ktorom takmer absentovali ručné remeselnícke výrobky (bez ktorých by dobrý jarmok azda nemal byť) a dva-tri „punkty zábavy“ s príliš hlasnou novokomponovanou srbskou ľu- Bez okrúcanej jahňaciny slava dovou hudbou. No to už patrí nemôže byť... k osobnému preukazu všetkých sa inak ocitli v skupine dedín, ktoré podobných dedinských osláv, sú príkladom dobrej praxe, že aj malá osada môže byť úspešná, nielen tej maglićskej... Treba však podčiarknuť, že Bulj- a to v projekte pod názvom Selo kešania, ako ich doteraz mnohí uspelo, ktorý realizuje Tím pre nazývajú, sú naozaj pohostinní, sociálne zapájanie a zmenšenie priateľskí a usilovní ľudia. Ako by chudoby vlády Srbska.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

áva sa na známosť, že veci ohľadne otázky, ktorá vám, vážení našinci, nedala spať, sa ujasnili a vykryštalizovali, totižto už sa zistilo, komu patria „zásluhy“ v úvodzovkách za to, že sme sa dostali sem a potiaľ, kam a pokiaľ sme sa práve dostali. Ono sa povedať povie, že každý chvíľku ťahá pílku, ibaže v tomto prípade ľudová múdrosť neplatí, čo • ĽUDIA A DIANIA •

o ľudovej hlúposti zatiaľ nabetón tvrdiť nemožno. Skrátka, dlhodobou podrobnou vedeckou analýzou Predsalennášho Premúdreho Prešľachetného a Presrdečného Prvéhomuža (teda PPPPP čiže 5P) sme sa dopracovali k jedinému možnému a teda najsprávnejšiemu zo správnych záverov: za Túto Tuto Situáciu (TTS), ktorá TTS, ako bez úsmevu na perách uznal

aj náš 5P, Aktuálna Garnitúra (AG) nijakovsky-nijako nemôže. Lebo je pri hrnci, pardon, pri noci... ačičotupíše..., príliš krátko na to, aby otca zo studne, tobôž bez priamej alebo nebodaj kolaterálnej ujmy na zdraví, dostala za relatívnerespektíveabsolútne krátke obdobie, aké mala na rozuzlenie Dávnoprítomného Gordického Uzla (DGU). Prirodzene, za TTS nie je vinná ani Predchádzajúca Garnitúra (PG), takisto ani Žiadna Bývalá Garnitúra (ŽBG), keďže si PG, tiež každá ŽBG pri pokuse o rozlúsknutie tvrdého orieška

vylámala zuby. Hocijako urputne bojovať bojovali o lepší a šťastnejší zajtrajšok pre seba a pospolitý ľud; druhú časť čestného boja sa im víťazne dobojovať nepodarilo. Z vopred povedaného jednoznačne vyplýva, akože jednoznačne vyplývať aj musí: za všetko, čo sa nám stalo, čo sa nám stáva a čo sa nám stávať bude, slovom, za to, že sme práve Tu, a to Až Potiaľ, môže – Jedinečná Budúca Garnitúra (JBG), ktorá ešte len prísť má, akože určite aj príde. Bum-bum-bum!

27 /4602/ 5. 7. 2014

Ľudia a diania

Prvá krojová zábava v Boľovciach

Účastníci prehliadky slovenských krojov

Anna Simonovićová

lnečný a teplý podvečer v sobotu 28. júna na lúku pred Loveckým domom vylákal takmer všetkých obyvateľov Boľoviec a okolitých miest. Prvá krojová zábava – na potešenie milovníkov ľudového kroja – priniesla krásu slovenských výšiviek a radosť nielen účastníkom vyobliekaným v rozličných krojoch, ale aj mamám a babkám, ktoré sa na túto príležitosť náležite chystali. Vnučky, dcéry, mamy, oteckovia, ba aj dedkovia a babky sa na krojovú zábavu prihlásili vo veľkom počte. Organizátori očakávali do 50 účastníkov, bolo ich však ešte viac. Každý účastník sa poprechá-

dzal od Loveckého domu po letné javisko a pekne vyzvŕtal pred členmi poroty a obecenstvom. Porota v zložení: Vlasta Vinkovičová, etnologička, Verona Petráková a Marka Plavšinová, dlhoročné členky spolku a MOMS v Boľovciach, veruže nemala ľahkú úlohu. Za pôvodný dievčenský kroj rozhodla odmeniť Marínu Tomanovú, ktorej sa do- Jedna z odmenených: Marína Tomanová stala jedinečná boľovská snúbenecká „istota“, čiže ozdobená benú fľašu s emblémom MOMS škatuľa, ktorú prichystala Marka dostal Michal Nedelický. Košíkom Urbanová, a vyšívaný ručníček od so sladkosťami za detské kroje Verony Petrákovej. Za pôvodný odmenení sú Dávid Šajben a Ankroj mládenca odmenu – ozdo- namária Belićová. Sladkosti sa

dostali aj najmladším, vnučkám dlhoročných spolkárov Častvanovcov a Plachtinskovcov. Maľované taniere s emblémom MOMS od Ilony Agárskej dostali aj hostia, predstavitelia MOMS a spolkov žien z Dobanoviec a Starej Pazovy, Michal Baláž, podpredseda MSS pre Sriem, a Vesna Šalovićová, predsedníčka Surčínskej obce. Prvú krojovú zábavu zorganizoval MOMS Boľovce za spolupráce so SKUS Sládkovič a loveckým združením. Okrem krásnych krojov divákov pobavili tanečné skupiny SKUS Sládkovič so slovenskými tancami a tanečníci folklórnej školy Dragany Đorđevićovej so srbskými tancami. K vydareniu zábavy prispeli aj šikovné ženy, matičiarky, ktoré pripravili starodávne sladké pochúťky, a lovci, ktorí sa postarali o slané špeciality. A to nie je všetko. Krojová zábava mala aj druhý polčas, keď zváľali máj a do tanca hrala skupina Maks. Namiesto záveru treba povedať, že úsilie matičiarov, spolkárov a lovcov v Boľovciach ukázalo, že spoločnými silami hodno pokračovať aj pri ďalších podujatiach.

PREDSEDA OBCE BÁČ DRAGAN STAŠEVIĆ so spolupracovníkmi 20. júna usporiadal prijatie pre najúspešnejších žiakov, nositeľov Vukovho diplomu, a žiakov, ktorí na republikových súťažiach získali jedno z prvých troch miest. Žiaci boli v sprievode svojich triednych profesorov a riaditeľov. Vukov diplom v Obci Báč získalo 18 žiakov základnej školy a jedna žiačka strednej poľnohospodárskej školy v Báči. V selenčskej základnej škole sú štyria nositelia Vukovho diplomu, a to: Vladimír Tŕpka, Patrik Daniček, Juraj Súdi a Martin Švec. Medzi žiakmi, ktorí dosiahli vynikajúce úspechy na republikových súťažiach, Selenčania boli najúspešnejší: žiacky orchester Zvončeky obsadil druhé miesto na 15. republikovej súťaži žiackych orchestrov v Zemune, Juraj Súdi obsadil prvé miesto na 19. republikovom festivale detskej hudobnej tvorivosti v Belehrade, Anna Kišová obsadila tretie miesto na republikovej súťaži zo srbského jazyka ako nematerinského v Novom Sade. Okrem žiakov zo Selenče odmenené boli aj Milena Jelić a Milica Ćulibrk, obe z Báča, ktoré obsadili tretie miesto na republikovej súťaži zo srbského jazyka v Tršići. V krátkom programe v slávnostnej sieni Zhromaždenia obce sa predstavil žiacky orchester Zvončeky. J. B-di

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

CYKLISTI ZO SLOVENSKA

Na bicykloch za Slovákmi v Banáte Vladimír Hudec

dňoch 20. až 28. júna Vojvodinou jazdila po troche neobvyklá cyklistická výprava zo Slovenska. To členovia cykloturistického klubu Tvrdošín z rovnomenného mestečka v Žilinskom kraji v rámci svojho tretieho zájazdu do Vojvodiny navštívili Slovákov v Banáte. – Klub síce nie je registrovaný v slovenskom klube turistov, ale mesto Tvrdošín má nad nami patronát a buď finančne alebo iným spôsobom pomáha naše zájazdy, a najmä tieto za Spoločná fotografia pred hajdušickým Slovenským domom Slovákmi vo Vojvodine. Toto je náš tretí zájazd na Dolnú zem. ného juhu Banátu pokračovali A o tom, že cyklistika je zdraPredtým sme boli tu v rokoch smerom do Jánošíka a Hajdušice. vý šport, ktorý človeka udržiava 2010 a 2012. Na prvých dvoch Denne priemerne zdolávali zo v dobrej sile, svedčí aj fakt, že sa zájazdoch sme obišli početné 70 km. Počasie im hlavne žičilo, i aj na túto cestu do Vojvodiny bez obáv vybrali páni vo veku 40 až 70 rokov. Mladších medzi sebou nemali. – Z Vojvodiny si vždy odnášame veľmi pekné dojmy, – hovorí František Kolodej a Peter Ujmiak, Miczko Hýnek, Milan Hajas, Daniel Bílek, Jozef Janček, Peter Hanuliak, Peter Birt a iní na znak súhlasu prikývli hlavou. – Veď tam, kde sa nám nepáči, sa viac nevraciame, a keďže sme tu už tretíkrát,

tu sa nám teda páčilo. A nie iba to. Dokázali sme do toho už na druhom zájazde stiahnuť ďalších ľudí a aj teraz medzi nami sú ľudia, ktorí sú tu prvýkrát. Zrejme my tu nechodíme kvôli prírode. Nie je tu ktovie čo obdivovať. Tie vaše kukurice sú síce veľké a možno sa v nich schovať, aj stratiť, ale nie sú až také pekné, aby sme kvôli nim sem prichádzali. Prichádzame kvôli ľuďom, kvôli vám Slovákom. Zo Slovákov sme unesení, ale aj Srbi sa voči nám vždy veľmi slušne zachovali. Tú dobrosrdečnosť, s ktorou sa tuná stretáme, na Slovensku už pomaly nevidíme. Nehovorím, že úplne vymrela, ale nestretať ju na každom kroku ako tuná. K tomu vidieť, že tunajší Slováci sú hrdí na krajinu svojich predkov a hovoria o nej ako o svojej krajine, aj keď tu žijú už vyše 200 rokov. To čiastočne aj nás motivuje, dáva nám nové sily, aby sme sem prišli a tých ľudí navštívili. Z Hajdušice znovu v peknom počasí pokračovali do svojej bázy v Bielom Blate, odkiaľ sa, ale teraz už na autách, vybrali k priateľom, ktorých počas prvých dvoch zájazdov získali v Kysáči, Laliti a Kulpíne. Pravdaže prisľúbili: O dva roky prídeme znova.

Na bicykloch po Banáte: cyklisti zo Slovenska na hlavnej hajdušickej ulici

báčske osady a tohto roku sme sa vybrali do Banátu, aj keď sme napríklad v Bielom Blate a Kovačici už druhýkrát, – hovorí podpredseda klubu František Kolodej počas pobytu v Hajdušici. Na cestu rovným Banátom sa títo cyklistickí nadšenci vybrali z Bieleho Blata, kde boli ubytovaní. Najprv sa zastavili v Kovačici a Padine. Nasledujúceho dňa už boli v Pančeve a Vojlovici, potom zavítali na Deliblatskú piesočinu. Tretieho dňa jazdy cestami najväčšej európskej púšte pokračovali do dedín Kruščica a Češko Selo, kde sa stretli s tamojšími Čechmi. Z kraj• ĽUDIA A DIANIA •

keď mali aj trochu šťastia. Pobyt v každej z týchto osád využili na to, aby sa stretli a porozprávali s ľuďmi, spoznali s osadou a jej príznačnosťami. V cykloturistickom klube Tvrdošín je 45 členov, milovníkov cyklistiky, a na tento zájazd sa vybrali sedemnásti. Keď im to počasie a financie dovolia, na bicykloch obchádzajú Slovensko a aj iné krajiny. Náročnejšie zájazdy boli, keď jazdili vôkol Tatier alebo keď z krajného severu, kde je Tvrdošín, na bicykloch zavítali do Bratislavy na krajnom juhu Slovenska. Boli v Poľsku, Čiernej Hore, Bulharsku...

V SILBAŠSKOM CHRÁME BOŽOM v nedeľu 15. júna žiaci náboženskej výučby, deti, ktoré navštevujú detskú besiedku, a mládežníci usporiadali príležitostný program. Program pozostával z modlitieb, piesní a citátov z Biblie a bohoslužby vykonala zborová farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. Na tvárach detí bolo vidieť radosť z toho, že úspešne skončili školský rok. R. K. 27 /4602/ 5. 7. 2014

Ľudia a diania KOVAČIČANIA ZAVÍTALI DO ERDEVÍKA

Pekné spoločné chvíle Ján Vida

Po zvítaní a občerstvení nasledoval duchovný pokrm na bohoslužhvíle radosti a povzbudenia bách, kde zvesťou slova Božieho vo viere prežívali erdevícki poslúžil hosťujúci kňaz a taktiež zaveriaci, keď v 1. nedeľu po spievali dva spevokoly cirkevného Svätej Trojici 22. júna privítali čle- zboru Kovačica I. Keďže prevažná nov cirkevného zboru Kovačica väčšina hostí po prvýkrát navštívila Erdevík, domáci im po obede ukázali krásy osady a okolia. Popoludní sa spoločne zúčastnili na nešporných bohoslužbách, ktoré dávajú práve čaro a pravý zmysel zborovým návštevám – spoločné modlitby, spev piesní a zvesť slova Božieho, ktoré je pravý liek a balzam pre srdcia veriacich. Mgr. Pavel Sklenár, farár v Kovačici, Zvyšný čas pred roza Mgr. Ján Vida, farár v Erdevíku lúčkou strávili pri vzájomných rozhovoroch I, ktorí pod vedením kňaza Mgr. a kamarátení, tým skôr, že to nebolo Pavla Sklenára, seniora banát- ich prvé stretnutie. Erdevíčania už skeho, zavítali k nim na zborovú navštívili cirkevný zbor Kovačica návštevu. I v kirbajovú nedeľu roku 2012.

DEŤOM Z EVANJELICKEJ CIRKVI V ERDEVÍKU A LUGU počas prvého týždňa letných prázdnin ponúkli možnosť užitočného trávenia voľného času a pekného kamarátenia. V spomínaných cirkevných zboroch od 16. do 20. júna prebiehal päťdňový letný tábor, ktorý zbory zorganizovali v spolupráci s pracovníčkami Detskej misie zo Starej Pazovy. Každý deň deti s nadšením otvárali dvere fary, kde ich čakali prednášky z Biblie, nové nábožné piesne, aktivity v dielňach a nechýbali ani spoločenské hry. Ochotné cirkevníčky pod vedením domáceho kňaza Mgr. Jána Vidu každý deň chystali všelijaké dobroty, ktoré ponúkali deťom. Takto strávený čas bol pre deti veľkým obohatením. J. V.

 RETROSPEKTÍVA (37.) vo výbere Kataríny Gažovej ŠÍD

Výsledky povzbudzujú do akcie

avštívili sme nedávno Šíd a stretli sme sa s mladými Šídskej obce, účastníkmi Zväzovej mládežníckej pracovnej akcie pri Rijeke. Bola to brigáda Djuru Kiša, mala 65 mládežníkov a domov priniesla rad uznaní za svoju prácu a pôsobenie na akcii. Ich krátke hlásenie o dosiahnutých výsledkoch znie: Brigáda Djuru Kiša bola päťkrát údernou, získala chartu pre spoločenské aktivity, 27 jednotlivcov sa stalo úderníkmi a 25 získalo pochvaly. Na základe komplexného zistenia činnosti brigádu navrhli na udelenie Ceny Vladimira Nazora Republikovej konferencie Zväzu socialistickej mládeže Chorvátska, ako aj na zväzovú Plaketu Veljka Vlahovića.

www.hl.rs

– Veľmi sme spokojní s výsledkami našej brigády, ktorá bola dobre pripravená dávno pred odchodom do Rijeky. Osvedčila sa doma, na lokálnych pracovných akciách, preto sa netreba diviť, že priniesli jej členovia toľko uznaní. A čo je ešte dôležitejšie, brigáda nezaspala na vavrínoch. Každú sobotu pokračuje v stálom zložení pomáhať hospodárstvu Šídskej obce svojou dobrovoľnou prácou, – poznamenáva tajomníčka Obecnej konferencie Zväzu socialistickej mládeže Vojvodiny v Šíde Anna Čipkárová. Uveďme napríklad, že členovia šídskej mládežníckej pracovnej brigády odpracovali predminulú sobotu v pracovnej organizácii priemyslu stavebného materiálu Proleter v Šíde, niekoľko sobôt

Informačno-politický týždenník

budú pracovať na úprave terénov pre výstavbu nového a monumentálneho pomníka na mieste prelomu Sriemskeho frontu a pomôžu tiež na úprave okolia akumulačného jazera pri Sote. Napriek takejto dynamickej angažovanosti mladých v oblasti dobrovoľnej práce netreba sa obávať, že mládež Šídskej obce nerobí nič, iba to, čo sme doteraz napočítali. Významné je napríklad angažovanie sa Obecnej konferencie ZSMV v Šíde na dôslednom uplatňovaní Titovej iniciatívy o kolektívnej práci a zodpovednosti a jednoročnom mandáte. Rozprava na túto tému sa skončila s posledným septembrovým dňom vo všetkých základných organizáciách mládeže a potom

aj vo všetkých spoločenských organizáciách, ktoré sú kolektívnymi členmi mládežníckej organizácie. Na základe výsledkov verejnej rozpravy, ako aj na základe nového pokrajinského štatútu mládeže, osobitná pracovná skupina čoskoro vypracuje návrh zmien a doplnkov obecného štatútu mládeže. Súčasne sa vypracuje aj analýza práce Predsedníctva ObK ZSMV v Šíde a potom príde na rad to podstatné, aplikovať v praxi navrhnuté zmeny v organizácii. Bude to v polovici novembra na tematickej konferencii o otázkach informovania mladých a o ďalšom organizovaní mládeže. Vtedy budú prebiehať aj voľby členov Predsedníctva ObK ZSMV v Šíde podľa nového, respektíve pozmeneného štatútu. Ján Filip (Výber z Hlasu ľudu č. 41, ktoré vyšlo 13. októbra 1979 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Čo priniesol Národný kalendár na rok 1863 Katarína Verešová

súčasnosti okrem Domovej pokladnice každoročné vydania Národného kalendára alebo kalendárov lokálnych prostredí pripravuje skupina autorov. Sotva by sa mohlo stať, že redaktor kalendára v knižnej podobe sám napíše všetky články. To sa však v polovici 19. storočia podarilo Danielovi Gabrielovi Lichardovi. Daniel Gabriel Lichard (1812 – 1882) bol slovenským spisovateľom, učiteľom, prvým slovenským profesionálnym novinárom, vydavateľom a jedným zo zakladateľov slovenskej odbornej terminológie. Narodil sa v rodine evanjelického farára v Slovenskej Ľupči a vzdelanie získaval v rodisku, na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na lýceách v Kežmarku a Bratislave. Tu sa stal spoluzakladateľom a aktívnym členom Literárnej jednoty pri Ústave reči a literatúry československej na evanjelickom lýceu, z ktorej pod vedením Ľudovíta Štúra vzniklo významné národné hnutie. Neskôr pokračoval v štúdiu na teologickej fakulte vo Viedni, no kňazom bol len krátky čas. Centrom jeho záujmu sa stalo novinárstvo, ekonomika, prírodné vedy a ich popularizácia. V rokoch 1838 – 1844 bol profesorom na lýceu v Banskej Štiavnici, kde vyučoval aj matematiku a fyziku, ale od roku 1847 sa už profesionálne venoval novinárstvu. V roku 1847 vydal prvý ročník svojho kalendára

Prvých päť dní júla 1863 • ĽUDIA A DIANIA •

Domová pokladnica, potom nasleKým my si myslíme, že žijeme dovali Noviny pre hospodárstvo, v dobe informačno-komunikačných remeslo a domáci život. Zúčastnil technológií, Daniel Richard povasa politických bojov o národnú a žoval, že žije „vo veku železnom“. spoločenskú emancipáciu Slovákov v revolúcii 1848 – 1849. Umrel v Skalici roku 1882. V Ústrednom archíve SEAVC sa nachádza jeho Domová pokladnica – Národný obrázkový kalendár z roku 1863. Listovať v kalendári Daniela Richarda z roku 1863 znamená zoznámiť sa nielen s kalendárnymi dňami a ich mesačnými zmenami, ale aj s astronómiou. Zvedavosť vzbudil článok, v ktorom vysvetľuje, ktorá planéta „medzi všetkými najbližšie k slncu stojí“. Bol to Merkur, lenže Richard uviedol, že v tej dobe istý Leverrer uvažoval o ešte jednej „bodke“ pri Slnku zvanej Vulkán! Opísal aj periodické kométy, tohoročné zatmenia Titulná strana Richardovej Domovej a panujúcu planétu roku pokladnice na rok 1863 1863 (Mars). Astrológiu ako vedu však neuznával: „My toto Výrobe a spracovaniu železa venoval učenie za ´kalendársku haraburdu´ 30 strán. Vysvetlil, kedy a ako sa zapovažujeme.“ V druhej kapitole čal proces dorábania železa, ako sa zvanej Domová pokladnica poučuje kamenné uhlie používa v hutníctve, o hviezdach stáliciach a planétach, kto dospel k výrobe ocele... Objavil o súhvezdiach, a vysvetľuje, prečo aktuálny vynález, že železo existuje sa hviezdy ligocú. Astronómii ve- aj v ľudskej krvi. noval 50 strán. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia ľudia na Slovensku akoby nepoznali prednosti rybieho mäsa, lebo Richard dôkladne opísal význam rybárstva pre Slovensko: „Týmto činom by sa nemalá čiastka starostí o potravu odstránila.“ Okrem osožnosti vtákov popísal niektoré užitočné lúčne trávy. Medzi nimi zvlášť chválil bojín lúčny (u nás kákou zvaný), ktorý býval chuťovým pokrmom koňom a kravám. Zo zemepisu osobitnú kapitolu venoval niektorým hradom v Uhorsku (aj na Slovensku) a jeden článok Cetinju na Čiernej Hore. Z aktuálnych dianí z roku 1862 vybral reportáž z

Londýnskej medzinárodnej výstavy a uverejnil Drobné priemyselné správy. „Už sme síce aj v Slov. novinách boli spomenuli, že rakúsky priemyselník Diamant papier z kukuričného lista vynašiel,“ uviedol okrem iného Lichard. Z drobných rád vyberáme: „Ako sa garbiarňa od potkanov oslobodí? Záhubná otrava pre potkanov je drobulinká omrvina fosforu, ktorá je na konci zápaliek... Svetlík z jednej zápalky postačí jedného potkana otráviť, ak ho do švajčiarskeho syra dať neľutujete.“ Zvláštnu kapitolu tvoria Slovenské správy. Okrem biografie biskupa Štefana Moysesa tu je Prosbopis Slovákov a celý text Memoranda Národa Slovenského stanovený na národnom zhromaždení 6. a 7. júna 1861 v Turč. Sv. Martine a komentár Osudy Matice slovenskej. Nemenej cenným dokladom sú kroniky na roky 1861 a 1862, ako aj popisy úradov, novín, mien, jarmokov v Uhrách a menoslovie obnovovateľov Domovej pokladnice na rok 1863. V báčskej stolici sa uvádzajú mená: (z Petrovca) Ján Babylon, Ondrej Čáni, Jozef Gabríny a Ján Kotas, mešťania, Tomáš Chorvát, kostolník, Ondrej Fábry, hostinský, Ján Garay, Jozef Godra, Daniel V. Kolényi, Ján Kvačala a Martin Krajčovič, ev. učitelia, Jozef Godra, kupec, Juraj Labáth, Ján Lekár a Juraj Palenkáš, hospodári, Juraj Mrva a Michal Valach, ev. kapláni, Andrej Severíny, kurátor; (z Bajše) Ľudovít Babilon, ev. farár, a Daniel Vrablica, ev. učiteľ; (zo Selenče) Gustáv Belohorský, ev. farár; (z Palánky) Šimon Beniač, ev. farár (z Pivnice), Karol Borovský ev. farár; (z N. Vrbasu) Jul Ededy, študent, a Michal Godra, rektor prof. v Novom Vrbase; (z Kysáča) Juraj Jesenský, ev. farár, a Ferdinand Rúčka, ev. učiteľ; (z Kulpína) Daniel Kolényi, ev. farár, a Gustáv J. Kolényi, kand.; (z Nového Sadu) Dav. Konček, stol. úč., Ján Tobiáš Langhoffer, ev. učiteľ, a Ľudovít Pivko, ev. farár; (z Hložian) Ferdinand Rohoň, ev. učiteľ; (z Lalite) Karol Tessényi, ev. farár a senior; (z Bajše) Daniel Vrablica, ev. učiteľ. Z Torontálskej stolice Domovú pokladnicu podporili Leopold Abaffy, ev. farár, a Jozef Zbavitel, ev. učiteľ v Slovenskom Aradáči. Podporovateľmi „Za hraniciami Uhorska“ v roku 1862 okrem osobností z Prahy, Viedne a Moravy boli aj Martin Kopčík a Benjamín Rúčka, ev. učitelia v Pazove – na vojenskej hranici.

27 /4602/ 5. 7. 2014

ová, 4 -ro Mária Ďurčík

Anna Ďurčík ová, 1. 1

čná

Kristián Uhrík, 1. 1

, 1. 2 Klaudia Hudecová

Marína

Šagová

Pazovský pozdrav prázdninám

etným prázdninám sa tešia všetky deti, nielen školáci a škôlkari zo Starej Pazovy. Týmto prvým júlovým Detským kútikom so sriemskym titulkom vám len Dário Menďan, 1. 1 chceme ukázať, ako sa naň tešia teraz už skončení prváci zo ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove a tamojšie sestričky Ďurčíkové.

Milan Hu

, 1. 2

www.hl.rs

dec, 1. 2

A. F. a J. T. Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XIV 5. júla 2014 ČÍSLO

180

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

MESTSKÉ MINIATÚRY

NA POTULKÁCH

Z obsahu

Nostalgická jazda Magdou Aj pôvodne špatné múry možno skrášliť

Str. 2

Ulica železničná: vysvietená i uprostred dňa

Objavy názorné a utajené Oto Filip

roztrúsené vzácne klenoty umenia. ľadať správnu odpoveď na otázHistorická architektúra, ku, čím všetko jedno mesto láka ešte historickejší Petrovaobyvateľov alebo návštevníkov, radín, kopa letných dianí, neraz má nádych nemožnej misie. Lebo stretnutí a návratov. Všetko koľko ľudí, toľko aj možností. Odpovedí je v bilancii azda najkrajšietiež. Mladším zahraničným turistom je ho nášho mesta, ktoré si žije najpútavejší júlový a exitový, hudbou život tak ako celé storočia presiaknutý Nový Sad. Tým starším predtým. Nepozerajúc na príchod lodnou dopravou jedinečnou to, kto je kto, ani skadiaľ je vodnou trasou zvanou Dunaj. Tunajším či prišiel, len to, či si osvojil obyvateľom možno najviac znamená duch a dych vojvodinskej príležitosť prehádzať sa jeho staro- Panónskej nížiny. Nový Sad dávnymi ulicami či parkmi. Cezpoľní je i celkové porozumenie, aj často nemôžu nedať najavo, ako do- lamenty nad primitivizmom, mácim závidia tú báčsku uvoľnenosť, aj chudobný starec, ktorý odolávanie náporu náhlenia a času. dennodenne kŕmi holuby... No a najnáročnejší milovník pokladov Je ním i dievčina, ktorá bez Prvok lokálneho koloritu: časť kaviarničky a pamiatok umeleckej tvorby nemôže váhania pritúli uličného psí- a galérie Izba v ňom nenájsť i v lete, v galériách a inde, ka, je i pani, ktorá neváha na ulici osloviť druhú ústredné ulice vysvietené celé dni na a spýtať sa jej, ako strane druhej. Veď mesto je ako život: vyčarila tak jasne vychýlené raz na jednu, inokedy na ďalšiu oranžovú farbu stranu, vedomé si toho, že večná urovnávlasov... A keďže vateľka – matka príroda všetko predsa v živote spravidla nezabudne uvádzať na správnu mieru, do všetko nie je ide- polohy, s ktorou sa dá žiť. Nech už je, ako je, i týchto pár záberov álne, mestom sú i závany novej nafotených počas niekoľkých hodín jednékriminality, je ním ho z prvých letných dní treba brať aj ako i nános iných mó- skromnú chválu, tiež tichú oslavu, občas resov, je to aj občas i nenápadné upozornenie na pracovné či prehnaná urbanizá- životné dejisko nám zvlášť blízke a drahé. cia či bieda na jeho Chcú sa len pokúsiť harmonicky zvážiť ruboch na strane niektoré zložky a súvislosti, spolupodieNie starec a more, ale starec a holuby... jednej a niektoré ľajúce sa na jeho globálnom obraze.

Vojak Staník ako symbol statočnosti Str. 3

Malinové muffinky Str. 8

Mozaika VÝLET NA HRAD MURÁŇ

Nostalgická jazda Magdou Elena Šranková

a železničnej stanici v Košiciach 31. mája bolo už pred siedmou hodinou ráno rušno. Písala sa sobota, deň, keď si zvykneme pospať, a potom ostošesť doháňať domáce práce zmeškané počas týždňa. Košičania zrejme majú iné zvyky. S plecniakmi, v primeranej športovej obuvi a primeranom odeve mnohí z nich sa hrnuli na naplánovaný víkendový výlet a aktívny oddych. Dosť ich zamierilo na nostalgickú jazdu Muránskou strelou, historickým motorákom do Muráňa, ktorú organizoval Klub

VČERA, DNES, ZAJTRA...

a šoumena a cestujúci sa do dobrej nálady dostali zvlášť keď začal ponúkať Magdovicu. Dlhšia zastávka bola v Lubeníku, kde je zriadené menšie Zastávka v Lubeníku železničné múzeum. Je v ňom množstvo vzácnych že- venuša. Hrad v roku 1702 vyhorel a lezničných artefaktov, fotografií, bol iba čiastočne núdzovo obnovený. modelové koľajisko. Okrem toho aj V 18. storočí hrad dvakrát vyhorel a množstvo textových a obrazových koncom 18. storočia už nebol obývamateriálov o nedokončených tra- ný. V súčasnosti je hrad Muráň zrútiach známych ako Gemerské spoj- caninou so zachovaným areálom a ky. Cestovanie sa skončilo na úpätí vstupnou vežou. Hradný komplex národného parku Muránska planina, zaberá územie s rozmermi 360 a 96 na železničnej stanici (konečná trate m. Zachovali sa základy gotického paláca, fragmenty obvodového muriva a niektorých vedľajších stavieb. K najzachovanejším patrí vstupná brána s vežou. Je obľúbeným cieľom vychádzok a túr, pretože za pekného počasia poskytuje nádherné výhľady do širokého okolia. Pešo z obce Muráň sa na hrad dostať asi za 1 hodinu a 45 minút krásnou, ale náročnou cestičkou cez nádherný les.

Magdovica na dobrú náladu cestujúcich historických koľajových vozidiel pri RD Haniska pri Košiciach. Romantický výlet motorovými vozňami z roku 1949 s názvami Magda a Ľubka, ku ktorým pridali aj prívesný osobný vagón Clm 5 z roku 1953. Takýto výlet lákal najmä priaznivcov, ktorí majú blízko k železničnej histórii. Totiž posledný pravidelný osobný vlak z Plešivca do Muráňa vyrazil pred viac ako tromi rokmi (30. apríla 2011). Malebná trať je nevyužitá a jej budúcnosť viac ako neistá. Trojhodinové trmácanie na koľajniciach sa začalo preštikávaním cestovných lístkov, na aké si tí starší ešte pamätajú. Železničiar v rovnošate sa potom transformoval na čašníka

z Plešivca do Muráňa), ktorá začala svoju premávku 22. novembra 1893 s dvoma vlakmi. Po príchode do Muráňa bola zabezpečená autobusová preprava pod Muránsky hrad, ale cestujúci mohli vyraziť na hrad aj pešo. Hrad Muráň, tretí najvyššie položený hrad na Slovensku, postavili ako kráľovský strážny hrad v 13. storočí na brale Cigánka na okraji Muránskej planiny vo výške 935 m. V prvej polovici 16. storočia sa dostal do rúk lúpežného rytiera Mateja Bašu, ktorého popravili v roku 1549. Najväčší rozmach zaznamenal počas života Márie Széchyovej, ktorú pre jej krásu označovali ako Muránska

Rímskokatolícky kostol v obci Muráň Obec Muráň leží pri sútoku Muráňa a Dolinského potoka a na križovatke starodávnych ciest spájajúcich sever a juh Slovenska: Tisovec – Poprad a Rožňava – Revúca – Muráň.

K najzachovanejším na hrade Muráň patrí vstupná brána s vežou Obec, ktorá vznikla roku 1321 pod hradom rovnakého mena, má takisto pohnutú históriu. V obci je viacero pozoruhodností. Medziiným rímskokatolícky kostol, postavený Coburgovcami v neogotickom štýle na prelome 19. a 20. st., so štýlovo čistým interiérom a pozoruhodnými farebnými vitrážami, tiež rímskokatolícka fara: barokovo-klasicistická budova z r. 1701 s manzardovou strechou a sochou sv. Jána Nepomuckého. Obecný úrad tiež: bývalý koháryovsko-coburgovský kaštieľ z r. 1806 v klasicistickom štýle. Vlak sa z Muráňa vracal o pol štvrtej popoludní, aby sa do Košíc dostal krátko po 18. hodine. Cestovanie bolo príjemné, počasie žičilo a vydržala aj stará, no spoľahlivá technika. Výstup na hrad si vyžiadal strmé stúpanie, bol náročný zvlášť v záverečnom úseku. No oplatil sa najmä kvôli nezabudnuteľným výhľadom do širokého okolia. ○

HLAS ĽUDU | 5. 7. 2014 • 27 /4602/

OSOBNOSTI SLOVENSKA

Vojak Staník ako symbol statočnosti

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Pavol Vitko

že 15 metrov od jamy, kde stále vybuchovaotný Miroslav Staník dvakrát la munícia, stojí nahý Pri preberaní vyznamenania za statočnosť ako vojak Ozbrojených síl Slo- chlap. „Ostala na ňom venskej republiky hľadel smrti iba šnúrka z treniek. Rozbehol som že budeme prechádzať priestorom, do očí. Musel sa vyrovnať so stra- sa k nemu, a keď som sa ho snažil kde sú domáci vojaci, takže si treba tou štyroch kamarátov. Keď v marci za predlaktie strhnúť k zemi, ostala dávať pozor a čím skôr vypadneme.“ preberal z rúk bývalého slovenského mi v dlani koža z jeho predlaktia.“ Na slovenských vojakov však zo strážprezidenta Ivana Gašparoviča a v prí- Absolútne dezorientovaný Poliak nej veže zaútočil streľbou príslušník tomnosti ministra obrany Martina v totálnom šoku na Staníka iracionál- Afganskej národnej armády. Jedného Glváča vyznamenanie za statočnosť, ne kričal, že sa musí do horiacej jamy z našich vojakov zabil, ďalších dvoch myslel aj na nich. vrátiť po svoju zbraň. zranil ťažko a štyria utrpeli ľahké zraRotnému Staníkovi sa nenia. „V momente útoku som stál V R A Ž E D N Á ho predsa len podarilo vedľa Dana Kavuliaka a začul som len EXPLÓZIA V IRAKU stiahnuť k zemi. V ho- akoby puknutie z detskej pištoľky. Jeho prastarý rúčave pokračujúcich Dano padol a mňa odrazená črepina otec zomrel v prvej výbuchov ho dokázal škrabla cez hlavu, čo som v tom strese svetovej vojne na odtiahnuť do bezpečia. ani nezaregistroval. V sekunde som území Poľska. StaníNedbajúc na pokraču- však pocítil, akoby ma niekto silno kovho deda postrelili júce detonácie sa spolu kopol do slabín. Prevalilo ma na chrv druhej svetovej na so slovenským spolu- bát. Vedľa ležal Dano a všade bola východnom fronte. bojovníkom Martinom krv.“ Ten „kopanec“, to bola strela, On sa s vojnou prvý Brodnianskym priplazili ktorú odrazil jeho nôž. Zachránil mu raz stretol v roku k naďalej vybuchujúcej 1993. „Po maturite Miroslav Staník jame. Hľadali ďalších som sa zamestnal zranených, ktorým by v kamarátovej firme ako vodič medzi- mohli pomôcť. Kamarátov však už národnej kamiónovej prepravy. Počas našli mŕtvych. vojny na Balkáne sme do bojujúcich oblastí bývalej Juhoslávie privážali zo ZÁKERNÁ STREĽBA V AFGANISTANE Švédska humanitárnu pomoc. Vtedy Priznáva, stal sa opatrnejším. Vraví, som pochopil, čo je to vojna a z nej že keď bol druhý raz v Iraku ako pyvyplývajúca bezmocnosť, strach či rotechnik – špecialista, niektorí kachudoba. Trpiacim sme privážali tro- maráti považovali jeho bezpečnostné chu nádeje...“ postupy za prehnané. On však videl V roku 1996 vstúpil do armády smrť zblízka, chcel chrániť seba aj osaj on. V Martine dostal na starosť tatných. V roku 2009 nasledovalo naodmínovací komplet Božena. V roku sadenie v Kosove a o dva roky neskôr 2002 ho vyslali do Kosova. Od roku ho prvý raz vyslali do Afganistanu. 2004 bol nasadený s pyrotechnickou Keď ho v roku 2013 oslovili kamaráti, skupinou do Iraku. Dňa 8. júna 2004 či by s nimi ešte raz nevycestoval do poddôstojníci Peter Dinga, Vladimír ISAF v Afganistane ako veliteľ družSimonides a Miroslav Frkáň zahynuli stva, nemohol odmietnuť. „V Afgapri explózii munície určenej na zni- nistane som od začiatku upozorňoval čenie. Spolu s nimi zomreli aj dvaja svojich vojakov, aby dávali veľký pozor Počas jednej z vojenských operácií Poliaci a jeden Lotyš. „Stál som asi na domácich. Viem, niekedy si o mne 70 metrov od epicentra výbuchu. mysleli, že som vystrašený viac ako život. „Mám ho ešte z Iraku a noExplóziu spôsobil nepriateľom od- treba.“ On však vystrašený nebol, ale sím ho vždy pod chrbtom. Vtedy mi pálený mínometný granát, ktorý vnímal veci reálne. Aj v ten tragický však vypadol z opaska, a tak som si dopadol do jamy, kde boli asi 4 tony deň, 9. júla 2013, keď zabili Daniela ho zasunul o pútko vedľa, takže mi výbušnín určených na zničenie. Po Kavuliaka, vedel vyhodnotiť situáciu visel nad slabinami. Keby tam nebol, niekoľkých sekundách som zbadal, správne: „Chalanom som povedal, podľa amerických doktorov do pár

III

minút vykrvácam.“ Keď rotný Staník opisuje situáciu, priznáva, že v prvom momente chcel zaveliť na prenasledovanie zákerného útočníka. „V tej chvíli by mu nepomohlo nič.“ Situáciu však vyhodnotil správne. Pod krycou paľbou zavelil odsunúť ranených spolubojovníkov do bezpečia. „Jeden z ťažko ranených mal len otvorené oči a nereagoval, druhý kričal Tu som, tu som...“ spomenie a v očiach tohto tvrdého chlapa sa prvý raz zalesknú slzy. „Nám sa venovali lekári, psychológovia, vyznamenávali nás vojaci aj politici, ale či myslel niekto vtedy aj na naše ženy?“ citlivo povie milujúci manžel a otec, ktorý to ani pri svojom poslednom nasadení v Afganistane nevzdal a v operácii ISAF doslúžil spolu s kamarátmi. Keď sa dnes tohto poddôstojníka, ktorý slúži v Martine a žije na Orave, pýtame, či by do vojnovej operácie išiel ešte raz, odpovie stručne: „Som vojak...“ Operácia ISAF Do polovice júna 2014 sa v operácii ISAF v Afganistane vystriedalo spolu 3 299 slovenských vojakov, z toho 16 žien. Traja slovenskí vojaci v Afganistane padli. V júni ich tu pôsobilo 293. Ako potvrdil minister obrany SR Martin Glváč, na ukončenie pôsobenia slovenských vojakov v operácii ISAF ku koncu decembra 2014 sa pripravujú slovenské ozbrojené sily v úzkej súčinnosti s Alianciou a velením ISAF. Dňa 31. decembra tohto roku sa totiž uvedená operácia NATO v Afganistane končí. Minister pritom zároveň dodal, že Slovenská republika je zodpovedným členom NATO, a preto v Afganistane vojaci Ozbrojených síl SR zostanú tak dlho, ako to bude nevyhnutné. Po novom roku a po skončení operácie ISAF bude totiž hlavne za účelom výcviku afganských bezpečnostných síl pôsobiť v tejto krajine nová misia Resolute Support. ○

Mozaika VLAKOM NA TRASE MOSKVA – PETROHRAD A SPÄŤ

REPORTÉRI

Medový čaj pre cestovateľov Monika Necpálová

enátky severu nás už nedočkavo čakali. Pred nami bola 600-kilometrová trasa. Cez hory, cez doly, cez mestečká, osady a pláne. Čierno-čierny les nás vábil temnotou a vláčik sa hnal kotlinami i horami. Trať sa tiahla popri riekach i ďaleko od životodarných prúdov. Ortuť na teplomere klesala, čím bližšie sme boli k polárnej kružnici. Druhý októbrový víkend nehral polárnou žiarou, nevnímala som polárnu noc, ani polárny deň. Znamením bola slnečná jeseň. Varovania pred šialenstvom severských vetrov a návalmi dažďov sa nenaplnili. Nebyť posledného tretieho dňa, ani by som nezažila typické petrohradské počasie, s ktorým obyvatelia musia žiť dennodenne. Pre Sankt Peterburg sme si vyčlenili niekoľko dní. Podľa rozpisu vlak odchádzal z Moskvy vo štvrtok večer o 23.00 z Leningradského vokzalu (stanice). Názov stanice je ešte po starom, však Sankt Peterburg, kedysi niesol meno Leningrad. Lenže tradícia názvov staníc je u Moskovčanov taká zakorenená, že nemá význam ich premenovávať. Vlak, ktorý na nás čakal na Leningradskom vokzale, mal nespočetné množstvo vozňov. Nezrátala som ich, ale kým sme sa dostali k tomu nášmu, trvalo to asi 15 minút. Na každom vagóne bolo číslo. Lístky na vlak sme kupovali už dva týždne predtým. Jed-

nosmerný lístok stál približne 1 000 rubľov. Vlak bol i tak preplnený a všetky ležadlá obsadené. Každý vagón mal dva vchody, pred ktorými stáli železniční sprievodcovia. Tmavomodrá uniforma so zlatými štítkami a lodičková čiapočka na hlave. Úsmev a milota boli dôležitým artiklom. Preukázali sme sa pasom a hop-cup do vlaku. Stojac pred naším vagónom, preskúmala som vlak. Krásna tmavomodrá strela vyzerala odvonku ako Hikari v Japonsku. Iba rýchlosť nebola taká kozmická. Cestovali sme 7 hodín tam a 8 hodín naspäť do Moskvy. Teraz však už nie je problém prejsť vzdialenosť medzi Petrohradom a Moskvou za tri hodiny. Lenže cesta takým vláčikom stojí neuveriteľné peniaze. Náš vlak asi tiež nebol úplne najnižšej kategórie, pretože kamarátka Saška mi neustále hovorila, že ak budeme aj naspäť cestovať

Ruch veľkomesta

takou nádherou, tak nespoznám skutočné Rusko. Pošťastilo sa nám. My dve sme sa viezli ako kráľovné, ako prezidentky, ako... ako v lietadle Air Force One. Presne tak to tam vyzeralo. Vo vagóne neboli kupé, ale z jednej strany boli štyri miesta, to znamená, dvaja pasažieri mohli spať dolu a dvaja nad nimi. Tieto ležadlá boli zabudované kolmo smerom k oknám. Z druhej strany chodbičky, ktorá sa tiahla viac bokom ako stredom vagóna, boli dve miesta na sedenie a medzi nimi malý stolík. Stolík sa dal preklopiť, a tak vzniklo dolu jed-

Aurora – loď, ktorá vstúpila do dejín

no ležadlo a nad ním bolo ďalšie miesto na spanie. Ležadlá boli potiahnuté červenou koženkou a vagón dýchal červeno-modrou farbou. Naše miesta sme našli práve v týchto tzv. bočných bakaloch. Nikto nás nerušil a len čo sme sa trochu zložili a prešla pomedzi nás sprievodkyňa, ktorá nám opäť skontrolovala cestovné lístky, objednali sme si

Pohľad z Aurory

čaj. Čaj v nočnom vlaku uháňajúcom do neznáma je niečo zázračné. Stojí len pár rubľov, ale jeho „cestovateľská“ hodnota je nevyčísliteľná. Prinesú vám ho v prepracovanom sklenenom pohári vloženom v starobylom striebornom držiačiku na poháre. Skoro ako v 19. storočí. Keď ten krásny pohár, ktorý vyzerá ako prezdobený svietnik, chytíte do ruky, zdá sa vám, že si ku vám prisadá Willy Fog, rozprestrie na stole mapu, z vrecka vyberie kružidlo a kompas a vyznačí najbližší cieľ cesty okolo sveta. Vôňa najlepšieho čaju s citrónom, aký ste kedy okúsili, vám pohladí viečka a upriami váš pohľad do tmy za oknom. Rukou si podopriete bradu a na tvári sa vám rozihrá úsmev. Dlane vám zalieva horúčosť medového čaju. Telom prejde energia. Noc sa pomaly prehupne do druhého dňa, ale cestovateľský duch práve v tomto okamihu pookrieva. Preto ten úsmev, preto tá túžba v očiach, preto tá odovzdanosť túlavým topánkam. Teraz sa vezieš, nechávaš sa unášať koľajnicami stáročnej železnice. Nastal čas núteného, a pritom takého potrebného oddychu. Až kým opäť ráno nevyskočíte na rovné nohy, neschytíte batožinu, prehodíte si cez seba kabát, uviažete jemný šál, posadíte baretku a prsty ukryjete do teplých rukavíc. Svetlo v spacom vozni sa zhaslo. Tlmený svit nám dovolil obliecť vankúše a pripraviť naše ležadlá na spánok. Paplóny by sme tu hľadali márne. Prikrývkou je len tenká biela plachta. Pre nás je to nezvyk, ale v Rusku je takáto prikrývka bežná v kaž-

HLAS ĽUDU | 5. 7. 2014 • 27 /4602/ dej domácnosti. Nuž a keby vám predsa len pod ňou bola zima, tak sa stačí načiahnuť za teplou, hoci už trochu starou a spratou dekou. Zabehli sme do kúpeľne, jedna noha sem – druhá tam a šup hore, vyskočila som na pánt, na horné lôžko. Udrela som si hlavu a po preskúmaní situácie som zistila, že jediná možnosť ako predísť ďalším úrazom v postieľke dlhej asi meter šesťdesiat je ľahnúť si. Naštelovať nôžky tak, aby som si ich nevykĺbila. Na posteli je problém otočiť sa na druhý bok, lebo riskujete pád. Nuž a posadiť sa je prakticky nemožné. Neostáva vám teda nič iné, len nehybne schúlený do klbka hľadieť cez okno. Stromy vám bežia popred oči a striedajú sa so svetlom mestských lámp. Hľadíte na hviezdy, nebo sa vám hýbe nad hlavou a občas v okne zazriete svoj vlastný obraz. Prebdiete takmer celú noc. Na okamih vám viečka naozaj zakryjú zreničky. Sny o miestach, ktoré vás čakajú, o ľuďoch, ktorí vám venovali svoje slová, všetko sa zmieša do cestovateľského koktailu. Opája vás a v tom polosne ste si toho vedomí. Dobrovoľne bdiete a spíte zároveň. Akási zvláštna fáza spánku vám dodá nové fyzické sily i psychickú odolnosť. Ráno sa prebudíte s pocitom, že ste opäť otvorený novým zážitkom. Môžete na seba nechať pôsobiť všetky vášne. Práve tie cez vás prechádzajú, ozdravujú vás a dostávajú sa na povrch ob-

ďalej posunieme v inej podobe. Moja prvá cesta nočným vlakom. Toľko som o tom počula, čítala, snívala. Chcela som vedieť, čo to je spací vozeň, jedálenský vozeň, milovala som nočné vlaky ešte skôr ako som jeden z nich zakúsila na vlastnej koži. Váš pas, prosím! Na spiatočnej ceste zo Sankt Peterburgu do Moskvy sa nám prihodila vtipná udalosť. Vlak odchádzal z Moskovského vokzalu v nedeľu večer o 22.40. Bežíme. Vyberám naše lístky a jeden podávam Saške. Bežíme. Pohľad na elektronickú informačnú tabuľu. Bežíme. O dušu. Stíhame kúpiť fľašu vody. Bežíme. Vozeň 5. Beh.

vodkyňa pozerá na mňa, pozerá do pasu, zase na mňa a zase do pasu. Vedela som, že sa niečo

Šum Fínskeho zálivu

Na samom konci, keď som si už myslela, že do Moskvy by sme mohli dobehnúť aj po vlastných, objavili sme správny vozeň. V rýchlosti vyťahujem pas, v ktorom mám oba svoje ces-

Sídlo cárov Petrodvorec

novené, prežité, schopné útočiť cez vás na iných. Takí čistí ako sa prebudíte, stávate sa riekou, cez ktorú tečú prúdy reality. My sami sme mostom pre realitu. Nálet reality, ktorý precítime, prežijeme, zmeníme natoľko, že ho

Na petrohradskú nôtu

tovné lístky a dve potvrdenia o pobyte v Rusku. Jeden z lístkov podávam sprievodkyni a otváram pas. Ani za svet nemôžem nájsť stranu s vízami. Ukazujem jej aspoň stranu s americkými vízami. Však aj na nich mám fotku. Sprie-

deje. Vytrhla som jej z rúk pas a nalistovala zadnú stranu, na ktorej sú klasické informácie v slovenčine a fotografia tváre. Kokcem: „Mám aj víza. Sú niekde tu. Len ich nemôžem nájsť,“ vymýšľam si. Sprievodkyňa sa usmeje, vidno, že tuho rozmýšľa, čo so mnou, lebo za minútku sa vlak pohne a ja môžem veľmi ľahko ostať trčať v Sankt Peterburgu. Chce mi pomôcť: „Tu niečo nie je v poriadku.“ Ja však stále nechápem, čo sa deje. Všetky doklady mám predsa bezchybné. Objasňujem, chcem sa brániť, ale neviem pred čím. Čakám. Na to sa sprievodkyňa poľudští ešte viac ako doposiaľ a veľkodušne krútiac hlavou hovorí: „Nastúpte. Ja vám verím. Verím vám.“ Nechápem, prečo by mi veriť nemala, ale vďačne sa s ňou lúčim, odkladám si pas i lístok. Na rade je Saška. Kontrola by mala prebehnúť rýchlo, ... naskočíme na vlak a vydáme sa na cestu do Moskvy. Saška jej

podáva svoj lístok a preukaz. „Ale aj tu čosi nehrá,“ prehlási sprievodkyňa. Nechápavo sa na seba pozrieme. V tej chvíli mi prebleskne hlavou, že stojíme pri nesprávnom vlaku. Kým by sme sa dostali na iné nástupište, vlak do Moskvy by bol už preč. Nestihneme to. Teraz nám povie, že máme zlé lístky, alebo že toto nie je náš vlak... Rýchly tok našich myšlienok preruší opäť sprievodkyňa, keď si odo mňa vypýta znova pas. Zalomila som rukami, neveriac, že sa ešte niekam v tú noc dostaneme. Sprievodkyňa si pozrela oba naša lístky i oba pasy. „Vy Šestopalova?“ pozrie na mňa. „Nie,“ krútim hlavou, pozerám na svoj lístok, kde je napísané Saškino priezvisko. „A vy Necpalova?“ pýta sa sprievodkyňa Sašky. Vtedy sa nástupište Moskovského vokzalu zatriaslo. Spadol nám kameň zo srdca. „My sme si vymenili lístky,“ preto nám nekorešpondovalo meno na lístku s menom v pase. Ani u mňa a dokonca ani u Sašky. So smiechom a s úľavou sme sa nahrnuli do vlaku. Za nami vošla sprievodkyňa, zatiahla dvere. Odpískané. Vlak sa v tom momente pohol. Nestihli sme. Nestihli sme zamávať čarovnému cárskemu sídlu. Žili sme smiechom z toho, ako sme skoro neopustili Peterburg. Hľadali sme svoje miesta vo vagóne. Narážali sme do akýchsi ruských športovcov odetých do talianskych dresov, ktorým v náručiach tancovali zlaté víťazné poháre. Všetko to žilo radosťou z cestovateľských zážitkov. A po voňavom čaji sa dve pletky uložili k spánku, aby ich ráno ovanul vzduch ďalšieho veľkomesta.

Mozaika POVIEDKA VÁCLAVA PANKOVČÍNA

Choď, brat ťa volá

ena vbehla do kuchyne. Zobudila chlapa, čo spal dole bruchom na diváne po dobrom obede. „Vstávaj,“ povedala, „koza sa nám obesila na plote, kobyla splašila, ovce sa rozutekali, niečo sa stalo.“ „Čo by sa stalo,“ zahundral chlap, lenivo sa zdvihol z postele a obúval si baganče. Kým prišiel do chlieva, kobyla už bola pokojná, ovce sa popásali v záhrade a sliepky hrabali po dvore. Len koza visela obesená na železnej reťazi. „Škoda takej dobrej kozy,“ povedal a odmotal jej reťaz z krku. „Kedy sa to stalo?“ „Teraz, ani nie pred piatimi minútami,“ povedala žena. „Dones nôž. Škoda by bola len tak ju zahrabať.“ Žena doniesla nôž. „Ja to mäso jesť nebudem,“ povedala. „Nemusíš. Dones misku.“ Žena doniesla misku. „Dajme kozu cigánom.“ „Už si zabudla, ako nám pred rokom kradli sliepky.“ Mocne potiahol nožom koze po krku. Vystriekla krv, niekoľko kvapiek mu pokropilo baťovky a zelené menčestrové nohavice, baršunky. Žena sa odvrátila. „Nestoj tam, ale poď podržať misku, lebo ma celkom ostrieka!“ „Hrabala som seno, keď sa to stalo. Som si myslela, že líška alebo kuna, tchor alebo také niečo. Nič som nevidela, len splašené zvieratá. A tuto – obesená Róza na plote. Dačo sa stalo!“ „Drž poriadne tú misku!“ Keď krv tiekla, zavesil kozu na hák, stiahol ju z kože a začal pitvať. Zišla mu na um rozprávka, čo kedysi rozprával deťom vždy v nedeľu popoludní. O koze rohatej, do pol boka odratej. V duchu sa usmial. Po tom, čo dojedli nedeľný obed, šiel si ľahnúť do chladivej zadnej izby. Žena umývala riady, deti jej pomáhali. V rádiu bol koncert: príjemne sa mu driemalo, keď do miestnosti vtrhli deti a vrhli sa na neho. Boli tri: Paľko, Vierka a Ivanko, posledný

škvrny pilinami a sadla si k nemu na lavičku pod slivku. Šúľal si cigaretu. „Nemali by sme jesť to mäso. chlapec zomrel po pôrode. „Ešte Ja ho určite jesť nebudem. Mäso si nám neporozprával rozprávku,“ zo zdochnutej kozy... Ľudia nás kričali deti. „A ktorú chcete?“ „O budú ohovárať.“ koze rohatej.“ Vypol rádio, ľahol Chlap na to nepovedal nič. si, privrel oči a deti sa uložili vedľa „No. Jak chceš. Ja to jesť neneho. Boli tak tichučko, že v izbe budem!“ bolo počuť bzukot múch. Začal: „Bude búrka,“ povedal chlap. Bola raz jedna koza rohatá, kto- „Preto sa zvieratá plašili.“ rá bola veľmi neposlušná. A tak Celé popoludnie potom sprajej gazda zodral kožu z jedného covávali mäso z obesenej kozy boka. To preto, aby ľudia vedeli, a chlap varil vo veľkom hrnci že koza je zlá. Ale koza sa nahne- paprikáš. vala a ušla do lesa. Stretla zajaca. O piatej prišla búrka, ale Postrašila ho: Ja som koza rohatá, prehnala sa za niekoľko minút do pol boka odratá. Cupy-lupy a o chvíľu už svietilo slnko. nohami, prekolem ťa rohami! „Dobre, že si pohrabala to Zajac sa zľakol a ušiel. Potom seno.“ povedal chlap. „Zmoklo stretla líšku, vlka, medveďa, slo- by. Čudné leto.“ na a ktovieaké zvieratá si ešte „Čudné. Ľudia vravia, že včera navymýšľal, a všetkých na smrť v horách snežilo. A v Havaji vraj vystrašila. A tak rozprával o tom, padali krúpy veľké ako vlašské ako sebavedomie neposlušnej orechy. Niektorým Havajčanom kozy rástlo, lebo sa ju báli všetky okná a strechy porozbíjalo a že od zvieratá v lese. Nakoniec stretla dverí museli ten ľad odhadzovať ježa, ktorému tiež pohrozila, že lopatami.“ ho prekole rohami, ale jež sa kozy Chlap si dal na hlavu klobúk. nezľakol. Povedal: A ja som jež, „Kam zas ideš?“ prekolem ťa „Zabudol som si tiež! A skrútil sa kúpiť dohán. A prido klbka a hnal chystaj taniere pre Václav Pankovčín sa na- štyroch. Alebo i pre neposlušnú kozu z lesa von rodil 21. mája 1968 v Hu- piatich.“ až na gazdov mennom na východnom „Zas mi privedieš dvor. A tak koza Slovensku. Po absolvovaní do domu kamarátov, rohatá, do pol strednej školy študoval v ro- čo neodídu, kým neboka odratá už koch 1986 – 1990 žurnalis- uvidia dno fľaše?“ viac neposlušná tiku na Filozofickej fakulte hnevala sa žena, ale Univerzity Komenského chlap ju nepočul. nebola. Bolo to dáv- v Bratislave. Bol redaktoZobral bicykel a šiel no, uvedomil rom denníkov Smena, SME do hostinca. Boli to si. Možno pred a Pravda a súčasne pôso- všetci: Fedorco, št yridsiatimi bil ako pedagóg na Katedre Skysľák, Kidala aj rokmi. Deti vy- žurnalistiky FFUK. Zomrel dedo Veliký, ktorý rástli, odsťa- mladý, tridsaťročný, 18. bol hluchý ako peň. hovali sa, majú januára 1999 v Bratislave. „Kozu som zaTento mimoriadne plod- rezal,“ oznámil im svoje rodiny. Ktovie, či aj ony ný autor zanechal po sebe a prisadol si s pivom rozprávali svo- sedem kníh: od Mamuta k chlapom hrajúcim jim deťom roz- v chladničke (1992) po K-85 karty. „Prišiel som právku o koze (1998). Tesne pred smrťou vás zavolať na hosrohatej... Asi nie. dokončil pre vydavateľa tinu.“ Teraz majú deti Kartésza Bagalu a jeho A potom chlapi televízor a video vydavateľstvo LCA román dlho do noci sedeli a počítačové Lináres. v záhradnej besiedhry... Netreba ke a hrali karty. Kiim rozprávať o rohatých kozách. dala, čo bol odborník na všetky Keď bol chlap s robotou hotový, technické vedy, natiahol do bežena poodnášala mäso do ku- siedky predlžovací kábel a nachyne. Potom zahádzala krvavé montoval lampu, aby na karty

dobre videli. Na ohni sa opekala kozľacina, z ktorej si zakaždým niektorý z chlapov odkrojil. Mäso bolo dobre potreté cesnakom, prešpikované slaninkou a poliate vínom a podmanivá vôňa sa šírila celým Mestiskom. Paprikáš už kartári dávno zjedli: dnes chlap nešetril štipľavými koreninami, ktoré si odkladal len na výnimočné príležitosti, a tak, keď hostia dojedli, všetci si utierali spotené čelá vreckovkami a smrkali a rýchlo zapíjali pálivú chuť dobre vychladeným pivom, čo dal Fedorco aj s celou prepravkou do jarku, ktorý tiekol popri záhrade. Chlap voľakedy chodil do roboty na Dolniaky – to tam sa naučil variť také špeciality ako halászlé, či ozajstný maďarský paprikáš, a bol na to patrične hrdý. V Mestisku sa nikdy štipľavé jedlá nerobili. Na stole bola päť rokov stará domáca: ponalieval po štamperlíku, potom po druhom a o deviatej už musel ženu poslať po ďalšiu fľašu. „Ako za starých čias, keď sme kone pásli,“ povedal dedo Veliký a odkrojil si z ražňa pekný kus voňavej kozľaciny. „Chlapi, tak vám poviem: prepchaný som jak mech, ale neodolám. Dajte si aj vy.“ Chlapi fučali, grgali a prdeli, ale bez prestania pchali do seba šťavnaté mäso, až ostali len holé kosti. Tie chlap odniesol Henrichovi, ktorý ich hneď zahrabal k stodole. Tiež bol prežratý. Žena sedela opodiaľ v tme pod jabloňou, modlila sa, ale nevedela sa sústrediť: myšlienky jej stále odbiehali k zabávajúcim sa chlapom, občas modlitbu prerušila a načúvala, o čom sa rozprávajú. Pozrela sa na oblohu: jasne svietiace hviezdy sa jej rozmazávali pred očami, tancovali a vytvárali fantastické farebné útvary. Žena sa prežehnala, vstala a podišla k besiedke. „No,“ povedala. „Dosť bolo zábavy. Ráno treba robiť. Polnoc preč, pálenku ste vyľuchali, treba sa poberať, bo ráno robota čaká!“ A odišla do domu. ○ (Ľudové noviny, ročník LVIII, č. 17, str. 16 – 17)

HLAS ĽUDU | 5. 7. 2014 • 27 /4602/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

Budeme rozprávať zborovo, aby nebolo počuť rôzne hlasy.

Vydatá dcéra sa pýta matky: – Mami, a čo urobíš, keď otcovi nechutí obed? – Čo by som robila, nechám mu ho na večeru. – Ako to, že ste zabili zajaca, a nie ste členom poľovníckeho združenia? – A ako to, že zajac žral kapustu v mojej záhrade, a nie je členom mojej domácnosti? – Tak začal som s ľahkou atletikou... – A akú disciplínu si si vybral? – Vrhám tieň.

– Drahá, na rukách ťa budem nosiť. Ale keď zistím, že ma podvádzaš... – Neboj sa! Nezistíš... Do predajne zbraní vtrhne nazlostená žena: – Dajte mi desať nábojov! – zavelí. – No dobre, ale aký kaliber? Žena sa zadíva na predavača, prižmúri oko a povie: – No asi tak na vašu veľkosť! – Bola som tento rok pri mori a vieš ako ma tam obletovali? – Viem si to, Anička, predstaviť, pri mori býva veľa komárov.

Keď spozná vlastné deti, revolúcia príde o chuť. Včera som bol na zasadnutí a dnes mi je už omnoho lepšie. Máte jednu zľahčujúcu okol-

nosť: mohli ste byť aj horší. Budem rozprávať celkom otvorene, len nech to zostane medzi nami. Som na veľmi zodpovednom postavení: bohu za chrbtom! Strčte ma pod ľad, aby som sa neskazil.

Z nemeckých grafitov Tuto každý môže robiť to, čo chcem. Nik nie je dokonalý. Ja som nikto. Prázdnou hlavou sa ľahšie kýva.

Bol dnešný deň ozaj nevyhnutný? Civilizácia je človekovou púťou od jaskyne po atómový úkryt.

Najmenšou menšinou je jednotlivec.

Divné: na starých fotkách vyzeráme omnoho mladší.

Kto je zrelý, rýchlejšie hnije.

Nerob paniku na Titanicu.

Povedali o priateľstve Štyridsať rokov je stará mladosť. Päťdesiatka je zase mladosť staroby. V. Hugo Maj pochopenie pre mladých. Ty si tiež nevyparatil všetky hlúposti naraz. W. L. Brudziňski Áno, dnešná mládež je hrozná. Ale najhoršie je to, že už k nej nepatríme. P. Picasso Mladosť je nielen v rokoch, ale aj v myšlienkach. Staroba je parazit vlastnej mladosti.

F. Bacon K. Čapek

Dúfam, že budem študentom až do konca života.

P. Čechov

Mládež chce, aby sme ju menej poučovali, viac podnecovali. J. W. Goethe Kto nikdy nebol dieťaťom, nemôže sa stať dospelým. Ch. Chaplin

Presvedčili ste boha vo mne (aforizmy) Aleksandar Baljak

Vám je tak dobre, že sa my nemôžeme mať lepšie.

Svedectvom trvania revolúcie sú jej mimomanželské deti.

Zrúcanina človeka sa môže stať stĺpom spoločenského pokroku.

5. 7. – 11. 7. 2014

POČASIE

Je jedna avantgarda, ktorá chce byť za všetkým.

Z výstavy karikatúr Predsudky a mýty o EÚ: práca Igora Krstića s názvom Srbsko a EÚ

Zo slovenskej frazeológie: reč v spoločnosti

Katarína Habovštiaková, Ema Krošláková

. Čo dedina, to reč iná. . Potupa horšia ako potopa. . Na dobré slovo zabúdajú, ale na zlé pamätajú. . Dobré reči ďaleko idú, ale plané ešte ďalej. . Hovoriť – striebro, mlčať – zlato. . Za jazykom i do pekla trafíš. . Dobrý chýr beží, a zlý letí. . Každý vták spieva, ako mu zobák narástol.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

16˚ | 32˚

17˚ | 34˚

18˚ | 31˚

17˚ | 29˚

15˚ | 28˚

14˚ | 29˚

14˚ | 28˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Malinové muffinky Suroviny: 100 g cukru,

250 g polohrubej múky, 125 g masla, 2 vajcia, 125 ml mlieka, 2 vrecúška vanilínového cukru, 2 lyžičky kypriaceho prášku, čerstvé alebo mrazené maliny.

ČISTENIE BEZ CHÉMIE

Lacné nápady s veľkým efektom

rahé čistiace prípravky z drogérie sa dajú skoro vždy nahradiť lacnejšími domácimi variantmi, ktoré obsahujú rovnaké účinné zložky.

Takto sa to podarí: Vajcia vyšľaháme, maslo roztopíme, pridáme ostatné suroviny, okrem malín, a dobre vymiešame. Nakoniec zľahka primiešame maliny. Cesto vylejeme do foriem na muffiny. Pečieme asi 15 minút na 200 C̊ . 

Foto: E. Šranková

Citrusy na mikrovlnku Do misky s vodou dajte nakrájaný citrón, pomaranč alebo grep. Misku dajte na plný výkon tak na 2 až 3 minúty variť bez pokrievky. Horúca vodná para uvoľní usadenú špinu a citrusové silice mikrovlnku prevoňajú. Kypriaci prášok na mastné fľaky Ide asi o najuniverzálnejší čistiaci prostriedok. Môžete ho použiť na smaltový riad, práčku, rýchlovarnú kanvicu, ale aj na „vysťahovanie“ mravcov. Úplne zázračné je duo kypriaci práčok a ocot – to si poradí aj s upchatým odtokom! Pri mastných fľakoch: Škvrnu na odeve posypte kypriacim práškom,

nechajte 15 minút pôsobiť, poriadne preperte a vypláchajte. Ryža na zašpinenú termosku Nasypete do termosky 3 lyžice ryže, nalejte trochu vriacej vody (maximálne do polovice termosky) a poriadne pretrepte. Keď je termoska veľmi znečistená (napríklad od silného čaju), pridajte k ryži ešte lyžičku jedlej sódy. Zubná pasta na žehličku Ak sa vám na žehličku prilepila spálená tkanina, za tepla odstráňte napríklad špachtľou väčšie kúsky a nechajte žehličku vychladnúť. Na handričku alebo zubnú kefku naneste pastu a krúživými pohybmi čistite. Ak špina odolala, nasypte na starý uterák trochu kuchynskej soli a mierne zahriatou žehličkou po nej pomaly prechádzajte. Pozor však, aby ste nepoškriabali žehliacu plochu! 

ZBAVTE SA NEPRÍJEMNÉHO HMYZU

Vyhrajte vojnu s muchami!

teplenie nám prinieslo nielen lepšie počasie, ale aj neželaných návštevníkov do našich bytov. Aj keď na prítomnosť múch nie ste citliví, snažte sa ich z bytu dostať čo najskôr. Prenášajú totiž množstvo choroboplodných zárodkov a kontaminujú všetko, čoho sa dotknú. Práve muchy a lietajúci hmyz sú pre mnohých tým, čo dokáže pokaziť príjemné posedenie pri káve či akýkoľvek oddych. Navyše môžu prenášať množstvo chorôb, keďže im je prirodzené zdržiavať sa na smetiskách, výkaloch či hnijúcich potravinách. Ich telá sú teda plné baktérií a mikroorganizmov, ktoré prinášajú až k vám domov. Na jedinej nohe muchy sa môže nachádzať až 5 miliónov rôz-

nych zárodkov. V boji s nimi však nie ste bezradní. Kontaminácii potravín zabránite tak, že ich budete udržiavať v uzavretých nádobách. Rovnako nenechávajte otvorený či odkrytý odpadkový kôš a neumyté riady, ktoré sú pre ne lákavé. Ak nechcete využívať chemickú ochranu vo forme insekticídov, môžete zvoliť rôzne prírodné alternatívy odpudzovačov či mechanickú ochranu vo forme sieťok.

lapač sa teší stále väčšej obľube; hmyz priláka vďaka UV žiarovke a následne ho paralyzujú kovovou mriežkou, ktorá ho spáli; prístroj je dobýjateľný, • mucholapky a lepidlové lapače mucholapky sú najznámejšou a najlacnejšou ochranou proti muchám, no sú i najmenej estetické; lepšou alternatívou proti nim sú lepidlové lapače, ktoré je najlepšie umiestniť v blízkosti okien.

Odpudzovače a mucholapky • elektrický odpudzovač: najčastejšie ide o zariadenie určené na zasunutie do zásuvky; hmyz odpudzuje vďaka ultrazvukovým vlnám alebo tekutej náplni, ktorá sa postupne uvoľňuje do ovzdušia, • lapač hmyzu: elektronický

Stavte na kvety! • najúčinnejšími prírodnými odpudzovačmi nepríjemného hmyzu sú bylinky, a to najmä bazalka, levanduľa, medovka, šalvia či mäta, • vhodnou alternatívou sú aj muškáty či pelargónie, ktoré majú rovnako repelentné účinky,

Mozaiku číslo 180 pripravil Oto Filip

VIII

• ak sa chcete proti hmyzu brániť prírodne, no nemáte čas starať sa o kvety, zvoľte vrecúška so sušenými bylinami na oknách či v ich blízkosti. Dajte dokopy okná • sieťky na oknách i balkónových dverách sú ideálnym riešením, ako môžete vetrať bez obáv pred muchami či iným hmyzom; ak máte staršie okná a nechcete zbytočne investovať do sieťok, pripevnite na ne husto tkané záclony, • štrbiny sú ideálnym miestom, kde hmyz sídli, preto sa ich snažte čím skôr opraviť či niečím vyplniť, • prievan – ak vám vletí do bytu mucha, otvorte okná krížom, prievan tento hmyz neznáša.  Výber: Elena Šranková

Kultúra Vzácna pomoc slovenskej vlády DARČEKY PRE PRVÁKOV

Katarína Gažová

a slávnostnom stretnutí v miestnostiach Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci vo štvrtok 26. júna odovzdali darčeky pre prvákov, ktorí sa zapísali do slovenských tried. Predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová srdečne privítala týchto hostí: Jeho Excelenciu veľvyslanca SR v Belehrade Jána Varšu, zástupcu pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, správu a národnostné menšiny Aleksandra Jovanovića, predsedu Báčskopetrovskej obce Pavla Marčoka a všetkých prítomných riaditeľov základných škôl, kde sa vyučuje po slovensky. Predsedníčka v príhovore povedala, že je udeľovanie darčekov pre žiakov prvákov slovenských tried jedinečná príležitosť. Pri návšteve premiéra SR Roberta Fica v B. Petrovci vo februári, oslovili

Príhovor veľvyslanca Jána Varšu počas slávnostného udeľovania darčekov pre prvákov slovenských tried v MSS

ho, či by neposkytol podporu rodičom tých žiakov, ktorí sa rozhodli zapísať svoje deti do slovenských tried. Matica vypracovala projekt, premiér Fico vyšiel v ústrety a projekt podporil sumou 15-tisíc eur, ktoré boli využité na kúpu tašiek

a školských potrieb (perečníkov, písaniek, blokov, úborov pre telesnú výchovu) pre 337 prváčikov slovenských tried z Vojvodiny. Veľvyslanec Ján Varšo pochválil predsedníčku MSS Melegovú-Melichovú a jej spolupracovní-

kov, že sa im podarilo realizovať projekt pre prvákov. Podľa jeho slov Veľvyslanectvo SR bude naďalej podporovať takéto projekty. Zároveň sa poďakoval učiteľom a riaditeľom, ktorí pracujú v školách, kde sú slovenské triedy. Po veľvyslancovi sa prítomným prihovoril i Aleksandar Jovanović z pokrajiny, a potom predseda obce Pavel Marčok. Predsedníčka MSS sa záverom poďakovala za pomoc veľvyslancovi Varšovi. Odovzdala darčeky školských potrieb z projektu MSS podporené vládou SR predstaviteľom škôl zo 16 vojvodinských prostredí, ktorí sa za darčeky srdečne poďakovali v mene detí, budúcich prvákov. Vyzdvihla pritom, že Matici slovenskej záleží, aby deti chodili do slovenských tried a učili sa po slovensky, lebo na týchto deťoch stojí naša budúcnosť a zároveň, že je hrejivý pocit, že nás slovenská vláda v tom smere podporuje.

SLOVO MÁ ŽIAČKA GENERÁCIE PIVNICKEJ ŠKOLY

Dobré vedomosti a tolerancia K. Gažová

národnostných menšín. A práve to mi je najmilšie. Z predmetov iačka generácie Základnej som mala najradšej matematiškoly 15. októbra v Pivnici ku. Bol to predmet, ktorý som Višnja Drasa ani nemusela gićevićová nám učiť, ale proste pri nedávnej som ho chápala. návšteve tejto Veľmi rada som školy povedala: sa učila anglický – Za uplynujazyk a fyziku. lých osem rokov Vzhľadom na to, sme v tejto škože som si ešte le získali dobré stále nie istá, na vedomosti. Ale ktorú vysokú to, na čo som školu sa orientuveľmi hrdá, je, že jem, plánujem som získala tolesa zapísať do ranciu a začala matematického som akceptovať gymnázia v Norozdiely, keďže Matematika bola môj obľúbený vom Sade a po som ukončila predmet a v tom smere štyroch rokoch sa základnú ško- pokračujem do strednej školy: mi iste profesiolu, ktorú spolu Višnja Dragićevićová, žiačka nálna orientácia navštevujú prí- generácie malých maturantov jasnejšie vykryšslušníci dvoch v Pivnici talizuje.

• KULTÚRA •

V ZŠ BRATSTVA A JEDNOTY V BIELOM BLATE na konci školského roka usporiadali tradičný program, ktorým predstavili jednoročnú prácu žiakov. Bieloblatskí žiaci rodičom a príbuzným, predstaviteľom lokálnej samosprávy a hosťom z Maďarska pripravili pekný umelecký zážitok. Program svojou náplňou bol bohatší od predchádzajúcich. Na improvizovanom javisku na nádvorí školy sa striedali básne, piesne, moderné a ľudové tance, žarty, divadelné scénky v prednese tak tých najmladších, ako aj tých trochu starších... a opravdivou atrakciou boli malé mažoretky z Maďarska. Prítomným sa prihovoril riaditeľ školy Milan Nedeljkov, ktorý žiakom zablahoželal úspešné ukončenie školského roku, skrátka informoval o aktivitách školy počas roka, pričom vyzdvihol dobrú spoluprácu školy s rodičmi a lokálnou samosprávou a výborným žiakom udelil knihy a diplomy. M. N-ov 27 /4602/ 5. 7. 2014

Kultúra KOVAČICKÍ A PADINSKÍ ÔSMACI

Podpora rodičov Anička Chalupová

iaci záverečného ročníka Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici a Základnej školy maršala Tita v Padine sa rozhodli, kde budú pokračovať vo vzdelávaní. Elenka Jonášová z Kovačice: – I keď som s bratom blížencom sedela osem rokov v tej istej triede, mnohí očakávali, že aj v ďalšom školení budeme pokračovať spolu. Avšak v profesionálnej orientácii sme sa rozhodli úplne rozlične. Vždy som mala rada úpravu účesov, chcela som byť kaderníčkou, a preto som sa rozhodla zapísať na strednú školu v Belehrade.

Hana Čížiková, žiačka generácie základnej školy, z Kovačice: – Moje rozhodnutie padlo na kovačické gymnázium, lebo v podstate budem mať viac času na rozhodnutie, kde budem pokračovať v školení. Vo výbere školy ma podporili rodičia. Keď ide o záverečné skúšky, spokojná som s výsledkami. Na testy som sa sústavne pripravovala a hlavne načas.

Želislav Jonáš z Kovačice: – Plánujem sa zapísať do strednej elektrotechnickej školy v Belehrade, odbor elektrotechnik informačných technológií, najmä preto, lebo ma zaujíma práca na počítači, zvlášť programovanie. Mojím obľúbeným predmetom bola práve informatika a v tomto rozhodnutí ma podporili rodičia, najmä matka.

Rebeka Majdlíková, žiačka generácie základnej školy, z Padiny: – Zatiaľ ešte neviem, čo ma najviac zaujíma, preto som sa rozhodla zapísať na kovačické gymnázium. Po skončení strednej školy by som chcela pokračovať vo vzdelávaní, nuž je toto nateraz najlepšie rozhodnutie. V základnej škole ma zaujímali všetky predmety, no od 5. ročníka mojou srdcovou záležitosťou bol slovenský jazyk a literatúra.

Ľuboslav Berković z Padiny: – Plánujem sa dostať na strednú strojnícku školu v Pančeve, odbor strojnícky technik motorových vozidiel. K strojníctvu mám od malička vzťah, to ma zaujíma a vo výbere školy ma podporili rodičia. Na záverečných skúškach som vďaka vedomostiam získal viac bodov, než je v spomenutej škole potrebné.

PIVNICKÍ, SELENČSKÍ A KYSÁČSKI ÔSMACI

Kam ďalej? Elena Šranková

pýtali sme sa ôsmakov Kristína Vinkovićová z z Pivnice, zo Selenče a z Kysáča na ich plány späté Pivnice: – Uvažovala som o zdravotníckej škole, s ďalším školením. resp. farmácii, lebo aj moja mama je farmaceutkou, takže by som pokračovala trochu aj v tradícii. V prípade, že sa to nepodarí, pokračovať budem na petrovskom gymnáziu.

Tijana Kolárová z Pivnice: – V školení mienim pokračovať na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci. Sama som sa tak rozhodla a rodičia sa s mojou voľbou zhodli, lebo aj oni boli žiakmi petrovského gymnázia. Za štyri roky si ešte lepšie rozmyslím, kam ďalej.

Kristína Kováčová zo Selenče: – V školení plánujem pokračovať v Sombore, v zdravotníckej škole, odbor fyzioterapeut. Pre túto školu som sa sama rozhodla, mám to rada a aj rodičia súhlasili.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jana Ďuríková zo Selenče: – Rozhodla som sa za petrovské gymnázium, lebo doň chodili dve moje sestry a aj mňa tam nejako ťahá. K tomu, ešte stále nie som rozhodnutá, čo chcem robiť, a mienim, že za štyri roky sa lepšie rozhodnem pre fakultu, ktorá ma bude zaujímať.

Aňa Marčoková z Kysáča: – Nie som si istá, ktorý odbor si zvoliť, a preto sa plánujem zapísať do petrovského gymnázia. Uvažovala som o zdravotníckej škole, presnejšie farmácii, ale nie som si celkom istá. Na gymnáziu získam ešte času, aby som si to rozmyslela.

Foto: z domáceho archívu a E. Šranková • KULTÚRA •

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE MLADÝCH POKOLENÍ V KOVAČICI

Pracovitosť a vytrvalosť dávajú úspech A. Chalupová

na syntetizátoroch: Andrej a Pavel Urbanekovci, Želimír Chalupa a kola sa prednedávnom skončila Martin Hriešik; traja gitaristi: Nikola a žiaci naplno využívajú letné Bobić, Jaroslav Veňarský a Daprázdniny. Niektorí sa budú niel Petrík a basgitarista Marek musieť ešte učiť a trápiť s opravChalupa. Tento orchester mal nými skúškami, druhí budú zasa na repertoári skladby z oblasti zaslúžene oddychovať pri mori, vážnej, ľudovej a zábavnej v kúpeľoch a pod. hudby a na republikovú súťaž Letné čaro školských prázdsa dostali vďaka úspechom nin naplno vychutnávajú tí na obecnej v Debeljači, zónožiaci, ktorí okrem výborných vej v Pančeve a pokrajinskej koncoročných známok dosiahli prehliadke v Báčskej Topole. vynikajúce výsledky a úspešne Kľúčom dlhodobých úspereprezentovali svoju školu na chov práce s deťmi je, podľa súťažiach a prehliadkach. Meslov Pavla Tomáša st., učiteľa dzi nimi sú mladí hudobníci ZŠ hudby, „vôľa a sústavná práca Mladých pokolení v Kovačici, všetkých“. ktorí sa naposledy pochválili s V kovačickej škole pod vevysokým ocenením na republikodením učiteľa hudby Pavla Najlepší medzi najlepšími: členovia vysoko oceneného žiackeho orchestra vej súťaži orchestrov základných a speváckeho zboru v čele s Pavlom Tomášom st., dlhoročným úspešným Tomáša st. úspešne pracuje škôl a základných hudobných hudobným pedagógom aj žiacky spevácky zbor, ktoškôl v Belehrade, na gymnárý sa rovnakým ocenením ziu v Zemune (1. júna t. r.). Medzi v čele s hudobným pedagógom Kristína Kovarčeková; dve flautist- ovenčil v roku 2011 a tentoraz na sedemnástimi orchestrami sa o Pavlom Tomášom si po piatykrát ky: Dušana Babincová a Miroslava tejto prehliadke v Zemune, podľa titul najlepšieho žiackeho orchestra zaradom vybojovali zlatú plaketu Babková; dvaja harmonikári: Ivan mienky posudzovacej komisie, uchádzal orchester mladých hudob- za inštrumentálny prejav. Skupinu Cicka a Dávid Svetlík; štyria virtuózi obsadil druhé miesto.

níkov z vyšších ročníkov Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici. Členovia žiackej hudobnej skupiny

VIDOVDANSKÉ STRETNUTIA S HUMANITÁRNYM TANCOM. Medzinárodný festival detského folklóru Vidovdanské stretnutia bol 28. júna dvanásty raz v Starej Pazove. Tentoraz sa vyberalo i vstupné na koncert usporiadaný v divadelnej sále. Príjmy boli usmernené občanom Krupnja aj preto, že ich mladí folkloristi KUS Miću Tadića toho dňa vystúpili s tancami z Tamnavy. Vidovdanské stretnutia zorganizoval KUS Branka Radičevića zo Starej Pazovy a okrem hostiteľov a detí z Krupnja vystúpili detské skupiny z macedónskej Kamenice, Lajkovca, Uzdina, Temerína, Dobanoviec, Batajnice, Nových Bánoviec, Vojky a SKUS hrdinu J. Čmelíka zo Starej Pazovy. Deň predtým bol v Sokolskom dome večierok tradičnej hudby a v deň Vidovdanu Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, privítal hostí. Pred koncertom z mestského parku do divadelnej sály cez centrum bolo defilé (na snímke). Mladí tanečníci SKUS hrdinu J. Čmelíka na festivale zatancovali zmes Nad Pazovou vyšla hviezda jasná, ktorú pripravila Ružena Červenská s Katarínou Šašovou. Okrem tradičných choreografií ladených pre deti, žiaci z Uzdina pripravili zmes tancov z Vojvodiny. K. V-ová • KULTÚRA •

tvorí šesť huslistiek: Blažena a Andrea Babkové, Gabriela Feketeová, Ivana Čížiková, Darina Čechová a

FESTIVAL SELFEST sa v tomto roku uskutočňuje po druhýkrát. Členovia mládežníckej organizácie Play Selenča, ktorí sú organizátormi festivalu, sa aj pri tomto ročníku postarali o dobrú zábavu a pre fanúšikov tohto mladého festivalu prichystali aj dve novinky. Prvou je tá, že namiesto jedného dňa tohtoročný Selfest trvá až tri dni. Od 4. do 6. júla na nádvorí ZŠ Jána Kolára organizátori zahlásili vystúpenia skupín: Hladno pivo, Bad Copy, Garavi sokak, Neozbiljni pesimisti, Zbogom Brus Li, Mortal Kombat, Undead Pulse a iných. Druhou novinkou je možnosť kempingu pre všetkých zainteresovaných. Priestor určený na kemping je vzdialený iba 50 m od festivalového priestoru a možno iba konštatovať, že dobrej zábavy určite nechýba. J. P-á

VÝZVA na stretnutie študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci SNS 2014

ozývame všetkých slovenských študentov, aby sa zúčastnili na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 31. júla 2014 o 20. hodine v Slovenskom dome v Báčskej Palanke. Študenti sa majú prihlásiť do Matice slovenskej v Srbsku na e-mailovú adresu msjbp@stcable.net alebo

na tel. č.: 021/780-248. Študenti s ukončeným štúdiom (Ing., Mgr. a PhDr.) v školskom roku 2013/14 majú zaslať na uvedenú e-mailovú adresu meno, priezvisko, získaný titul, osobnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v PowerPointe. Povinná je prihláška do 25. júla 2014. MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS

27 /4602/ 5. 7. 2014

Kultúra VÝTVARNÝ TÁBOR V KYSÁČI

Za účasti cezpoľných hostí Elena Šranková

lenovia Výtvarného krúžku Michala Geržu, ktorí pôsobia v rámci MO penzistov invalidov práce v Kysáči, sú čoraz aktívnejší. Iba týždeň po tom, čo v rámci DFF Zlatá brána usporiadali kolektívnu výstavu, v sobotu 28. júna zorganizovali výtvarný tábor, v poradí druhý, na ktorý si pozvali hostí z iných prostredí. Stretli sa v priestoroch na Starej fare a po privítacích slovách Jána Vitéza, predsedu MO penzistov invalidov práce, dali sa usilovne do maľovania. Každý vlastným štýlom výtvarného podania. Na tábore sa

Vo svete farieb a výtvarných motívov

zúčastnili: Juraj Galamboš z Hložian, Martin Pap, Anna Kotvášová a Juraj

V TURISTICKOM SÍDLE RELAX V KOVAČICI

Lavroš z Padiny, Michal Hasík a Milan Vereš z Petrovca a Kysáčania: Kris-

tína Srnková, Jaroslava Vranková, Zuzana Petrušková, Ondrej Marčok, Mária Páliková, Zuzana Ferková, Anna Harianová, Mária Sláviková, Ján Kulík a Zuzana Grňová. Ako hovorí predsedníčka krúžku M. Sláviková, každý účastník dostal plátno a farby a všetkým sa v príjemnom ovzduší letohrádku na Starej fare dobre robilo. Spoločné raňajky, a potom i obed prispeli k tomu, aby sa kamarátili a lepšie spoznali so svojimi hosťami. Je pekne, že sa po školených výtvarných umelcoch v Kysáči zaktivovali aj tí s prirodzeným výtvarným nadaním, ktorí maľujú zo záľuby. Ako i to, že sa kysáčski maliari ochotníci v posledných mesiacoch aktívne venujú svojej novej tvorbe. Nech ich zanietenie neopúšťa, nech naďalej rozvíjajú svoje individuálne maliarske nápady!

OBRAZY MARILYN MONROE V GALÉRII ÚSTREDNEJ BUDOVY NOVOSADSKEJ UNIVERZITY

Slovo maľované srdcom Mylný sen

Anička Chalupová

turistických destinácií z ponuky Turistickej organizácie Obce Kovačica. nedeľu 29. júna v Turistickom Krásne slnečné počasie účastníkom sídle Relax v Kovačici doznel tábora žičilo, a tak boli na návšteve jubilejný 10. ročník výtvarného múzea a rodného domu Mihajla Putvorivého tábora osôb s osobitnými pina v Idvore, Domu kultúry Dojna potrebami, členov belehradského v Uzdine a tamojšej galérie obrazov občianskeho združenia Naše deti. uzdinských insitných maliarov. NaV šesťdňovom podujatí Slovo vštívili tiež Ženský spolok v Kovačici, maľované srdcom sa zúčastnilo dielňu výrobcu huslí Jána Nemčeka 10 účastníkov z Belehradu v čele a tvorivú dielňu Evy Nemčekovej, s predsedom združenia Danilom Galériu insitného umenia a slovenKadijevićom, ako aj osoby s osobit- ský evanjelický kostol v Kovačici, etno múzeum v Debeljači a pod. K organizácii výtvarného tábora osôb s osobitnými potrebami ruky priložila aj Kovačická obec, TOOK a početní sponzori. Spolupráca medzi týmto občianskym združením Naše deti z Belehradu Maľovali srdcom: časť účastníkov tohtoročného a Kovačickou obvýtvarného tábora v Kovačici cou trvá už denými potrebami z Kovačickej obce. sať rokov a rezultovala úspešnou Okrem výroby vitráže a obrazov z realizáciou výtvarných táborov v hliny účastníci výtvarného tábora minulých rokoch. Na záver akcie sa venovali aj inej tvorivej práci, návštevníci sa mohli presvedčiť, zúčastnili sa na rôznych sprievod- že títo autori do svojich diel nesených aktivitách, športových hrách becky vložili nekaždodennú krásu a absolvovali zaujímavé návštevy a úprimnú lásku.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Oto Filip

ie práce z diaľky pripomínajú tvorbu Andy Warhola, no prvý dojem klame. Ich autorom je Tim (Timothy) Gaskin zo San Francisca (USA), ktorého s predchodcom Warholom spája pop-art, tiež záľuba v znázorňovaní slávnych osobností. Tu sa však ich podobnosti hlavne končia. Gaskinovu výstavu s názvom Maxfactored – Mari- Marilyn Monroe: jedna osobnosť, štyri farebné podoby lyn Monroe prebiehajúcu Gaskin sa pri výbere prác vystavev druhej polovici júna v Novom Sade, možno predovšetkým chápať ných v galérii Rektorátu Univerzity ako metaforu alebo i ako duchaplný v Novom Sade riadil aj ideou, aby a vtipný pohľad nielen na slávnu z materiálov, ktoré nemajú budúca krásnu americkú herečku, ale nosť, dostal umelecké diela. Celkom aj na americký sen, ktorého je aj sa mu to podarilo. Keďže je však sama stotožnením. Otázne je však, nielen umelcom, ale aj osobnosza akú cenu, aké všetko obete si to ťou mnohorakých záujmov, tiež od nej vyžiadalo. Americký umelec humanitárnym pracovníkom, zaklavlastné snahy ozrejmuje slovami, že dateľom časopisu Benefit zaoberasa veľa ľudí snaží naplniť americký júcim sa otázkami dobročinnosti, sen, zabúdajúc, či skôr nechápuc aj pre nás v spolupráci s Červeným pritom, že v úsilí stať sa kýmsi iným krížom vypracoval tričká a náramky prichádzajú o seba, o vlastnú dušu. na predaj. Získané prostriedky sú Ukážkou je práve Marilyn Monroe, na humanitárne účely. Ďalší osoh ktorá sa úpornou, každodennou z podujatia nútiaceho nás premýšdrinou stala svetoznámou. No ľať nad mnohými súvislosťami: tunajšími, no nielen našimi. nemalo to šťastný koniec. • KULTÚRA •

25 ROKOV GALÉRIE ZUZKY MEDVEĎOVEJ

Pri kolíske výtvarníkov Monika Necpálová

om tvoje plátno. Pobozkaj ma! Som tvoja skica. Premysli si každý ťah! Som tvoje dielo. Neskrývaj ma! Ukáž ma svetu, vytiahni na svetlo, kochaj sa v údive tých, čo si ma budú s bázňou obzerať... Keby obrazy vedeli hovoriť, možno by prehovorili podobne. Obrátili by sa na svojich tvorcov i na kurátorov. To oni majú v rukách budúcnosť výtvarných diel, ktoré sa vo Vojvodine urodili. Oni nás pozývajú do kultúrnych stánkov nadýchať sa kumštu... nám ostatným stačí urobiť už len krok. Svojou prítomnosťou v galérii ukázať podporu umeniu a vzdať hold všetkým, ktorí mu akokoľvek podávajú ruku. Robia to pre nás. Pre kultúru a vzdelanosť národa. Veľkým sviatkom umenia pri príležitosti 25 rokov Galérie Zuzky Medveďovej bolo v utorok 1. júla otvorenie výstavy 150 rokov výtvarného umenia vojvodinských Slovákov. Báčsky Petrovec sa počas nasledujúcich letných mesiacov bude môcť kochať v šarme štetca 24 výtvarníkov. S nádejou, že okrem domácich návštevníkov zavítajú sem milovníci kresby, grafiky a maľby z iných obcí či zo zahraničia, dočkali sme sa takto zároveň prvého podujatia Slovenských národných slávností. Hudobným programom vernisáž ozvláštnil Juraj Súdi s rodinou. Nezabudlo sa na to, že na sklonku minulého týždňa vyšlo druhé vydanie jeho knihy Môj život je tisíc piesní. Začiatky slovenského výtvarníctva vo Vojvodine siahajú do 19. storočia, ale svoj rozkvet zažilo výtvarné umenie v 20. storočí. „Výtvarné umenie vojvodinských Slovákov ešte stále nie je dostatočne preskúmané, najmä v kontexte slovenského výtvarníctva,“ prihovoril sa hosťom riaditeľ galérie Pavel Čáni a spomína: „Galéria od založenia dôsledne plní úlohu prezentácie slovenského výtvarného umenia. V jej priestoroch vystavovali aj mnohí afirmovaní srbskí umelci, umelci zo Slovenska, Austrálie, Kanady.“ Za dobrým menom kultúrneho stánku stojí angažovanosť ľudí.„Pred 25 rokmi sa 1. júla v tomto priestore zoskupila skupina nadšencov, aby • KULTÚRA •

odovzdala do života prvú galériu, ktorá mala vymedzený priestor iba na prezentáciu výtvarného umenia. Na tej veľkej historickej udalosti nebol ani jeden fotoaparát, ani jedna

dôležitý kamienok, základný kameň kultúry Slovákov. Galéria vstupuje svojou výstavnou činnosťou do ďalšej stovky. 101. výstava je prechádzkou dejinami výtvarného

Výstavu otvorila predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová

kamera,“ prihovára sa Vladimír Valentík, kurátor aktuálnej výstavy, ktorý v živote galérie zastáva významné miesto. Nad kolískou slovenského výtvarníctva bdeli mnohí, strážiac slovenské sny a vychovávajúc si priaznivca umenia. Vďaku nad zlato venoval Vladimír Valentík všetkým, ktorí stáli počas 25 rokov pri galérii a podporovali ju. Bez výtvarného umenia chýbal by vo vojvodinskej mozaike jeden

umenia vojvodinských Slovákov. Oslavná expozícia začína Krajinkou Benjamina Reisa zo 60. rokov 19. storočia. Približuje okrem iných aj diela Karola Miloslava Lehotského, Zuzky Medveďovej, Oľgy Garayovej-Babylonovej, Anny Máľachovej-Fajndovićovej, Anny Pixiadesovej, Márie Červenej či Jaroslava Šimoviča. Časť aktuálnej expozície sa venuje minulosti insitnej maľby. Bohatstvom galerijného fondu je obraz

Martina Jonáša, ktorý daroval múzeu v roku 1963 pri príležitosti svojej samostatnej výstavy. „Stopäťdesiat rokov výtvarníctva vojvodinských Slovákov predstavuje neskutočne dlhé obdobie, v ktorom sa vystriedali mnohí výtvarní umelci,“ výnimočnú výstavu otvorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová, dodávajúc: „Národnostná rada sa snaží prispievať k zviditeľneniu výtvarného umenia vojvodinských Slovákov, pretože naše deti sa dnes na základných školách učia o tom, aká bola cesta výtvarného umenia vojvodinských Slovákov. Podarilo sa ustanoviť aj dve inštitúcie, ktoré propagujú výtvarné umenie – v Kovačici Galériu insitného umenia a v Petrovci Galériu Zuzky Medveďovej. Galérie sa zaoberajú aj odbornou prácou, počnúc sympóziami, kde sa prispieva aj k teoretickej časti výtvarného umenia.“ Dvadsaťpäť rokov nepretržitej činnosti v živote ustanovizne znamená mnoho. Ešte vždy je však na čom pracovať, aby tieto inštitúcie šírili dobré meno Slovákov. Niet pochýb, že všetci prítomní veria v odhodlanie pokračovať v činnosti, ktorú pred štvrťstoročím začalo niekoľko zanietených. Srdečná pozvánka, ctení čitateľ, dostáva sa do ruky i tebe. Diela prvej slovenskej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej a ďalších, ktorí snívajú svoje farebné sny v kolíske slovenského výtvarníctva, sú ti na dosah.

KŇAZOVICOVE SRDCIA V POĽSKU. V polovici júna t. r. v poľských Katoviciach, v Galérii Szyb Wison slávnostne otvorili 7. Medzinárodný festival insitného umenia. Na ňom sa okrem insitných maliarov z Francúzska, Argentíny, Haiti a iných štátov zúčastnili insitná maliarka Anna a jej dcéra Nataša Kňazovicové z Kovačice. Vystavené boli obrazy Jána Bačúra, Jána Husárika a Janka Širku z Padiny, tiež člena kovačickej galérie Lasla Dvoračkého zo Subotice a iných maliarov zo Srbska. Každoročne sa hostiteľ festivalu mení a tohto roku organizátorom festivalu nápomocnú ruku v organizácii podala Nataša Kňazovicová, predstaviteľka tretej generácie insitných maliarov v rodine Kňazovicovej, ktorá v súčasnosti žije a tvorí na Detve. Keďže je celé tohtoročné podujatie venované umeniu na Balkáne, najmladšia Kňazovicová ihneď nadviazala kontakty a pozvala maliarov zo Srbska, Chorvátska, Slovinska a Macedónska, aby sa so svojimi výtvarnými dielami zúčastnili na festivale. Výstava je sprístupnená milovníkom insitného umenia do 14. augusta t. r. Na snímke sú maliarky Anna a Nataša Kňazovicové na tohtoročnej vernisáži v Poľsku. A. Ch. 27 /4602/ 5. 7. 2014

Kultúra 11. DNI TERÉZIE NEDELJOVOVEJ-HRAŠKOVEJ VO VOJLOVICI

Večierok a divadelná premiéra Alena Gajanová

to, aby sa na Teréziu Nedeljovovú-Hraškovú nezabudlo – lebo si to už vôbec nezaslúžila – s úctou, láskou a vďačnosťou dbajú vojlovickí matičiari, ktorí sa z roka na rok snažia v júni zorganizovať primerané večierky. V rámci tradičného 11. podujatia Dni Terézie Nedeljovovej-Hraškovej vo štvrtok 26. júna usporiadali literárny večierok s názvom Výzva slovenských koreňov. Odznela prezentácia diplomovej práce Mgr. Maríny Hríbovej, ktorá získala diplom na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, v Slovenskej republike. Literárny večierok prebiehal vo farských miestnostiach v sieni SEAVC vo Vojlovici. Vzácnych hostí a domácich privítal Michal Marko, predseda MOMS Vojlovica-Pančevo. Marína v

rámci prezentácie informovala mnohopočetné obecenstvo o minulosti a súčasnosti Slovákov na Dolnej zemi. Touto prácou

Počas literárneho večierka odzneli básne, ktoré predniesla Lýdia Marková za hudobného sprievodu mladej huslistky Ivany Ivaničovej.

nekončí štúdium, práve usilovne robí doktorát, ktorý si tiež vyžaduje rôzne zaujímavé výskumy.

Po ukončení literárneho večierka predseda Marko mladej autorke odovzdal kyticu kvetov a vyslo-

vil nádej, že sa stane aktívnou členkou vojlovického MOMS, že spoločne budú prihliadať na zachovanie materinského jazyka. Práve tak, ako to robila nebohá Terézia, ktorej venovali aj tento večierok. Prítomným a autorke sa prihovoril Rastislav Surový, čestný predseda MSS, ktorý pochválil takéto podujatie, prácu o dolnozemských Slovákoch a samotnú prezentáciu. Báseň Výzva slovenských koreňov predniesla Elena Surová. Do organizácie tohto tradičného podujatia sa zapojili i členovia SKOS Detvan. V nedeľu 29. júna v sieni Spomienkového domu bola premiéra divadelnej hry Trúchliaci pozostalí v podaní hercov staršej divadelnej skupiny. Réžiu mala na starosti Vladana Cvijanovićová. Toto Nušićovo dielo si vyžadovalo mnohých hercov a ochotníci mali dosť ťažkostí počas prípravy, takže predstavenie chystali dlhší čas. Herci majú nádej, že dosiahnu úspech na festivaloch, ktoré ich čakajú. Vojlovické obecenstvo ich počas predstavenia podporovalo veľkým potleskom.

Z VÝROČNÉHO KONCERTU HLOŽIANSKYCH FOLKLORISTOV

Predstavili sa tancami a piesňami Juraj Bartoš

radičný výročný koncert, ako odznelo v zahlásení – folklórneho súboru – Kultúrno-osvetového spolku Jednota uplynulý nedeľný podvečer 29. júna sa nekonal v amfiteátri, ale v Dome kultúry. Folkloristi sa predstavili aktuálnou produkciou, piesňami a tancami, ktoré hudobne zabezpečil orchester v zložení Rastislav Struhár, Samuel Kováč a Vlastimír Struhár. Úvodom programu hostí privítala a popriala im príjemný večer a kvalitný umelecký zážitok speváčka Marína Zahorcová: – Členovia folklórnej skupiny sa predstavia programom, s ktorým vystúpili na rôznych folklórnych, celovečerných a iných podujatiach. Na javisku sa vystriedajú detská tanečná skupina, mládežnícka tanečná

www.hl.rs

skupina, mladšia tanečná skupina a staršia tanečná skupina. Zaspieva nám detská spevácka skupina, dievčenská spevácka skupina, chlapčenská spevácka skupina a speváci sólisti. Odbornú prácu mal na starosti choreograf a umelecký vedúci Jaroslav Kriška a umelecký vedúci speváckych skupín a šéf orchestra Rastislav Struhár. Naposledy by sa zvlášť poďakovala mamám, starým mamám, tetám a susedkám, ktoré dlhé roky chystajú našim tanečníčkam a tanečníkom kroje pre výstupy, za ktoré zo strany odborných Najmladší folkloristi, žiaci základnej školy, sa predstavili detskými hrami, porôt dostávame iba vý- tu ide – O chleby borné známky. Výbornú známku si hložianski u domáceho obecenstva, ktoré sieň Domu kultúry a odmenilo folkloristi nesporne vyslúžili aj v nedeľu takmer celkom naplnilo ich hlasným potleskom.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

12. DIVADELNÉ DNI V LALITI

Inscenácie pre deti i dospelých Annamária Tamašiová

M Cesta v predvedení DS Janka Borodáča

inulý víkend, v sobotu 28. júna, v Laliti pokračovali 12. Divadelné dni Michala Benku-Uču. Na javisku sa najprv predstavili herci ZŠ Jána Kollára zo Selenče. Zahrali in-

scenovanú ľudovú rozprávku zo zbierky bratov Grimmovcov Snehulienka a sedem trpaslíkov v réžii Anny Kolekovej, Terézie Trusinovej a Anny Petrášovej. V ten istý večer sa Laliťanom predstavili hostia zo Slovenskej republiky. Hostia zo Slovenska prišli na návštevu do Lalite v piatok 27. júna a hneď v ten deň sa predstavili obecenstvu v Silbaši. V Laliti pobudli do nedele 29. júna. Herci DS Janka

Borodáča – Plechotice zahrali divadelné predstavenie Cesta autora Karola Horáka; réžiu podpísal Jozef Novák. Po skončení divadelných predstavení účastníci a hostia zostali na večeri, po ktorej nasledovala veselica, a tá trvala do rána. V nedeľu 29. júna v Laliti vystúpili divadelníci KIS Kysáč. Kysáčania zahrali divadlo pre tých najmladších, ale v publiku sa našli aj starší, ktorí si tiež boli pozrieť divadelné predstavenie Aká mucha, taký... v réžii Jána Privizera. Nasledujúci víkend 5. júla v Laliti budú pokračovať 12. Divadelné dni Michala Benku-Uču, a tým sa aj skončia. Laliťanom by sa na javisku mali predstaviť ešte hostia z Pivnice a Starej Pazovy.

Z DOLNEJ ZEME DO KRAKOVIAN

Vo víre tanca Monika Necpálová

umenec v líci, korále, červená stužka vpletená do vrkoča. Pod nohami vrtí sa prach. Vír okolo tanečníkov vťahuje do minulosti okoloidúcich. Veštba leta diriguje: Vojvodina na zábavy! Na jednu veľkú letnú ľudovú zábavu vybrali sa vojvodinskí folkloristi na Slovensko, aby ukázali všetkým, ako sa vedia veseliť mládenci a devy na Dolnej zemi. V dňoch 28. a 29. júna 8. Župný festival kultúry Krakovany 2014 uvítal Slovenský umelecký súbor Krajan – Vojvodina, Mládežnícky folklórny súbor KUS Zvolen z Kulpína a folklórnu sekciu, ktorá pôsobí pri školskom domove Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Hostia prišli na pozvanie Trnavského osvetového strediska a Trnavského samosprávneho kraja. „Predstavili sme tance z Dolnej zeme, ale aj tance zo Slovenska, ktoré pripravujeme v rámci našich aktivít,“ hovorí vedúci zájazdu a choreograf súborov Michal Čiliak. Tance z Gemera • KULTÚRA •

a rusínske tance tak predviedli tanečníci z folklórnej sekcie pri školskom domove Gymnázia J. Kollára. Krajan sa predstavil dolnozemskými tancami a folkloristi KUS Zvolen vojvodinskými tancami, tan- S muzikou do Krakovian cami z Kulpína, šarišskou polkou a rómskymi mládežnícka folklórna skupina pri školskom domove petrovtancami z Vojvodiny. „Väčšina choreografií je nových, hoci niektoré už tancujeme dlhší čas. Keďže sme cestovali KRÁTKE SPRÁVY prvýkrát do Krakovian, chceli sme ukázať aj našu predchádzajúcu prácu,“ ozrejmuje riaditeľ Krajana aj KUS Zvolen Michal Konferencia k výročiu UniverČiliak a pokračuje: „Ohraničená zity Komenského. Pri príležitosti minutáž nedovoľuje, aby sme 95. výročia založenia Univerzity predviedli všetko, ale reprezen- Komenského v Bratislave a 10. tujeme vojvodinských Slovákov, výročia pôsobenia Centra ďalObec Báčsky Petrovec, Kulpín šieho vzdelávania UK v Bratislaa dolnozemských Slovákov vô- ve 25. júna bola zorganizovaná bec.“ Konferencia pod názvom Quo Na Slovensko sa vďaka tomuto vadit celoživotné vzdelávanie pod pozvaniu dostala po prvý raz aj záštitou rektora Univerzity Komen-

ského gymnázia, ktorú vedie Zdenka Bobáčeková.



Bratislava

ského prof. RNDr. Karola Mičietu, PhD., s odborným gestorstvom PaedDr. Janky Chladeckej, PhD. V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny na konferencii vystúpila PaedDr. Svetlana Zolňanová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, a hovorila o význame celoživotného vzdelávania slovenských učiteľov v zahraničí. NRSNM

27 /4602/ 5. 7. 2014

Kultúra • Oznamy

Pre budúcich študentov slovenčiny

Piatok trinásteho alebo bez čísloviek sa nezaobídu ani frazeologické spojenia Anna Horvátová

razeologické spojenia majú pevné miesto v lexikálnom systéme slovenského jazyka, ba sú príznačné pre každý jazyk, obohacujú ho. Sú príznačné nielen v hovorovom jazyku, ale aj v publicistike, v umeleckom štýle. Jednoznačne možno povedať, že sa bohatstvo jazyka prejavuje aj v počte frazeologizmov. A číslovky vo frazeologických jednotkách hrajú nie podradnú úlohu, ale hlavnejšiu. Preto si tu posvietime na číslovky vo frazeologizmoch a ich rozličné funkcie. Nahliadnutím do príspevku PhDr. Ladislava Trupa (Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave) Číslovky vo frazeologických spojeniach sa dokonca aj presvedčíme, že číslovky vo frazeologických jednotkách majú vlastne svoju príťažlivosť. Známe sú nám teda v ustálených podobách: piatok trinásteho; o päť minút dvanásť; medzi štyrmi očami; hrať prvé husle; krajina tisícich jazier. V týchto ľudových výpovediach sú nevyhnutné, väčšinou sú v základnej podobe: Lepšie jedno leto ako sto zím.; Ťahať za jeden povraz.; Strach má sto očí.; Jedno zdravie a sto chorôb.; Už je jednou nohou v hrobe.; Nech radšej

sto ľudí závidí, ako má jeden ľutovať. V nasledujúcich príkladoch sú zase číslovky radové: Tárať dve na tri.; Hosť a ryba na tretí deň smrdí. Potom rozčleňovacie: Koňa, flintu a ženu, to troje nepožičiavaj nikomu.; Skorej vychová jedna mať sedmoro detí, ako sedmoro detí jednu mať. Násobnými číslovkami vyjadrujeme nasledujúce: Dva razy meraj, raz strihaj.; Skúpy raz platí, lenivý dva razy chodí. Niektoré frazeologické jednotky majú zase neúplnú podobu: Uháňať ostošesť.; Gazdovať od tisíca ku stu.; Všetky štyri vytrčil. Nápad za milión.; Robí to o milých päť. V menšej miere nachádzame číslovky aj v prirovnaniach a iných výrokoch: Utekal, že by ho ani na sto koňoch nedohonil.; Pristane ti to ako psovi piata noha.; Jedno, i to biedno.; Majú sa radi ako dva holúbky.; Poctivý ako v siedmom roku kohút. Frazeologické jednotky označujú aj nerozčlenený predmet myšlienky: Vyjsť na psí tridsiatok.; Byť piatym kolesom na voze.; Žena na tri kúty a chlap štvrtý. Frazeologické jednotky sú štylisticky nápadné, a preto pozor; treba ich použiť na správnom mieste.

áujemcov o zápis do prvého ročníka základných akademických štúdií na Filozofickej fakulte v Novom Sade informujeme, že na študijnom programe Slovenský jazyk a literatúra bude v novom školskom roku 12 miest na rozpočte a 18 miest pre samoplatcov. Tu sú aj termíny prihlášok a skúšok v prvom (júlovom) a druhom (septembrovom) termíne: Prvý termín prihlášok a prijímacích skúšok: – prihlasovanie kandidátov: 2., 3. a 4. júla 2014 (od 9.00 do 13.00), – prijímacie skúšky: 7., 8. a 9. júla (o 9.00), – prijímacia skúška zo slovenského jazyka a literatúry: 7. júla o 9.00. Druhý termín prihlášok a prijímacích skúšok: – prihlasovanie kandidátov: 1. a 2. septembra (od 9.00 do 13.00), – prijímacie skúšky: 4. a 5. septembra (od 9.00). Viac informácií dostať na internetovej stránke Filozofickej fakulty. Oddelenie slovakistiky FF NS

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Cyrilometodský večierok – 15. v poradí – v organizácii cirkevného zboru SEAVC v Petrovci a MOMS Petrovec bude v nedeľu 6. júla 2014 o 19.00 h v petrovskom chráme Božom. Cirkevný zbor SEAVC v Petrovci a MOMS Petrovec KULPÍN. Na ihrisku futbalového klubu v Kulpíne v dňoch 4. a 5. júla prebieha 10. ročník festivalu Kulpin fest. Okrem tohto jubilea aj skupina Lude Krawe oslavuje 18. narodeniny. Na ihrisku je miesto pre stany, zabezpečené sú sociálne zariadenia a sprchy. M. N.

GRATULÁCIA

BLAHOŽELANIE

Na Univerzite technických vied v Novom Sade dňa 13. júna 2014 DANIEL ĎURICA zo Starej Pazovy obhájil diplomovú prácu s výborným prospechom a získal titul master strojníctva. Pri tejto príležitosti mu gratulujeme k úspechu a do budúcna mu želáme veľa šťastia, zdravia a úspechov v práci.

Po úspešnom ukončení štúdia na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave MARÍNE PIKSIADESOVEJ z Kysáča na slávnostnej promócii dňa 23. júna 2014 bol udelený titul magister personálneho manažmentu. Svojej dcére a vnučke blahoželajú a veľa šťastia a zdravia v budúcom živote prajú:

Mama Zdenka, ocko Zlatko a brat Igor Ďuricovci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mama, mamika a apko. • KULTÚRA • OZNAMY •

TICHÁ SPOMIENKA

Dňa 3. júla 2014 uplynulo 20 rokov, čo ma opustil manžel

JÁN KAŇA 1929 – 1994 – 2014 z Petrovca

Tichú spomienku mu venujem. Manželka Zuzana

TICHÁ SPOMIENKA

Dňa 3. júla 2014 uplynulo 20 rokov, čo nás opustil otec

JÁN KAŇA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVEL PEŤKOVSKÝ 2. 8. 1923 – 3. 7. 1999 – 3. 7. 2014 z Kulpína

dcéra Mária s rodinou

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú:

JÁNOM PEŤKOVSKÝM 2. 5. 1957 – 24. 6. 2014 z Kulpína

1929 – 1994 – 2014 Tichú spomienku mu venuje

SPOMIENKA

s manželom, otcom, dedkom a zaťom

manželka Anna a synovia Pavel, Samuel a Ján s rodinami

Odišiel si predčasne. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováme.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 29. júna 2014 uplynul ťažký a boľavý rok, čo sme sa navždy rozlúčili s našou matkou, mamičkou a pramamičkou

ANNOU ČECHOVOU rod. Lukáčovou 9. 10. 1933 – 29. 6. 2013 – 2014 z Kovačice

Mama moja, veľmi si dobre vedela, ako som Ťa milovala a rada mala, ale tentoraz už necítiš a nevieš, koľko mi chýba Tvoja láska a dobrota. Navždy zarmútená dcéra Mária s manželom Ivanom a deťmi

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Národného frontu 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia infraštruktúry na NGP Elemir. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Smútiaca rodina

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM obrábateľnú pôdu v báčskopetrovskom chotári; tel.: 063/827-87-45. HĽADÁME VODIČOV na medzinárodnú kamiónovú prepravu so skúsenosťami, vodičským preukazom C, E do Slovenskej spoločnosti, ktorá sa špecializuje na prepravu lodných kontajnerov z / do Európskych terminálov. Nástup možný okamžite po osobnom pohovore v sídle spoločnosti Ing. Ivana Uhera; www.albatros-group.sk; uher@ albatros-group.sk; tel.: +421/31/5524706;

ŠTEFAN PIKSIADES

ZUZANA SRNKOVÁ

1965 – 2012 – 2014 1937 – 2006 – 2014 z Kysáča Ten večný pokoj Vám prajeme a tichú a trvalú spomienku si na Vás navždy zachovávame. Vaši najmilší

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

DROBNÝ OZNAM

PREDÁM kompletne vybavený rodinný dom 200 m2, pozemok 7 árov, v Petrovci, v blízkosti centra; zateplený, dvojpodlažný, je v ňom 5 obytných miestností, kuchyňa s jedálňou, dve kúpeľne s WC. Vykurovanie: plyn, elektrika, drevo – uhlie. Cena 87 000 eur; Viktória Kováčová 063/55 56 01. • OZNAMY •

27 /4602/

5. 7. 2014

Oznamy SPOMIENKA

SPOMIENKA

na môjho manžela a nášho otca

VLASTU BLAŽEKOVÚ

20. 12. 1960 – 27. 6. 1999 – 2014 z Pivnice

MICHALA NAĎA

5. 2. 1934 – 3. 7. 2010 – 2014 z Kysáča

Odišiel si tíško z nášho života, ale krásne spomienky v nás stále ostávajú, pretože ten, kto žije v našich srdciach, nikdy neumiera. Tvoji najmilší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť, potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Dňa 5. júla 2014 sú tomu 2 roky, čo nie je s nami moja mama

ZUZANA FUNTÍKOVÁ

sestra Anna a švagor Ondrej Kopčokovci

rod. Šranková 1938 – 2012 – 2014 z Kysáča

Tichú spomienku zachovávajú:

ňu

vždy

dcéra Miluška, zať Vlado, vnučky Nada, Dušana a Tamara a pravnučka Anička

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na syna a zaťa

s naším švagrom

15. 5. 1960 – 30. 6. 2013 – 2014 z Petrovca

Tvoji najmilší: manželka Anna, syn Juraj a syn Ján so snúbenicou Andrejkou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

24. 6. 1941 – 23. 6. 2014 z Petrovca

JURAJA ŠEFČÍKA

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú a večne Ťa v srdci nosiť budú

Tvoji: manžel Štefan a dcéry Taňa a Saňa s rodinami

JÁNOM KOVÁČOM

Odišiel si od nás, my zostali sme v žiali, no navždy budeš žiť s nami, v srdciach tých, ktorí ťa milovali. S láskou si na Teba spomínajú

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. júla 2014 sme si pripomenuli štvrté výročie úmrtia nášho milovaného manžela, otca a deda

na brata a švagra

JURAJA ŠEFČÍKA 1960 – 2013 – 2014 z Petrovca

Odišiel si tíško, ako odchádza deň. Tvoj život bol skromný, osud krutý, rozlúčka s Tebou ťažká a spomienka na Teba zostáva večná. S úctou si na Teba spomínajú a v srdci Ťa nosia: sestra a švagor so synom Jánom Valentovci a dcérou Vierkou Javorníkovou s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata a švagra

JURAJA ŠEFČÍKA 1960 – 2013 – 2014 z Petrovca

JÁNOM KOVÁČOM 24. 6. 1941 – 23. 6. 2014 z Petrovca Tichú spomienku na Teba si zachová

VLADKA KRNÁČA 9. 7. 1965 – 3. 7. 2004 – 2014 zo Silbaša S láskou si budeme spomínať na Teba.

rodina Abrahámová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Matka Zuzana a svokra Anna Kyseľová

Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame, sú okamihy, na ktoré si tisíckrát spomíname. Trvalú spomienku na Teba si v srdciach zachovávajú: sestra a švagor so synmi Jurajom a Jaroslavom s rodinami Javorníkovci

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

na piate výročie tragickej smrti nášho milého

RASTISLAVA PECNÍKA 1985 – 2009 – 2014 z Petrovca

LÝDIA SELSKÁ 26. 9. 1972 – 26. 7. 2014

LÝDIOU SELSKOU 26. 9. 1972 – 26. 7. 2014

Ľúbia Ťa manžel Ladislav Čáni a synovia Peter a Filip

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so sestrou

Po krátkej a zákernej chorobe nás opustila milovaná dcéra. Lúčia sa

Už len kyticu kvetov z lásky na hrob Ti môžeme dať, pokojný večný spánok Ti priať a s bolesťou v srdci si na Teba spomínať.

milujúci otec Michal a matka Anna

Rodina Šefčíková z Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 4. júla 2014 uplynulo 5 rokov, čo nás navždy opustil náš drahý manžel a otec

JÁN CINKOTSKÝ 1956 – 2009 – 2014 z Báčskeho Petrovca

LÝDIOU SELSKOU

LÝDIA SELSKÁ

26. 9. 1972 – 26. 7. 2014

Lúči sa

sestra Vlasta s rodinou

Pavel Čáni a Tatiana Mitićová s rodinou

ROZLÚČKA

JÁN TRIAŠKA 2. 5. 1927 – 25. 6. 2014

Čas plynie, ale smútok a spomienka na Teba nám navždy v našich srdciach zostanú. S láskou si na Teba spomínajú manželka a synovia

SPOMIENKA

KATARÍNA TRIAŠKOVÁ

JÁN TRIAŠKA

19. 3. 1929 – 12. 9. 2010 – 2014

27. 9. 1954 – 11. 6. 2010 – 2014 z Petrovca

Nech Vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Vaši najmilší • OZNAMY •

27 /4602/

5. 7. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na môjho brata

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším otcom a starkým

ONDREJOM ĎURÍKOM

MARTINA PETRÍKA

28. 3. 1940 – 15. 6. 2014 z Petrovca

1970 – 2012 – 2014 z Kovačice

Ťažko je aj po dvoch rokoch veriť, že nikdy viac nebudeme spolu. Navždy si bude na Teba spomínať Tvoja sestra Zuzka

SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s ujom

JÁNOM KOVÁČOM 24. 6. 1941 – 23. 6. 2014 z Petrovca

Odpočívaj tíško, nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Opustil si nás náhle a nečakane bez slov rozlúčky. S láskou a úctou si na Teba a Tvoju dobrotu budú navždy spomínať

Syn Ondrej a dcéra Elena s rodinami

rodiny Jašková a Hrubíková

POSLEDNÝ POZDRAV našej

Pri príležitosti 10. výročia maturity Základnej školy maršala Tita v Padine generácia 1989 si spomína na svojich blízkych zosnulých

SMUTNÁ SPOMIENKA na švagra

JURAJA ŠEFČÍKA 1960 – 2013 – 2014 Selenča – Báčsky Petrovec

triednu profesorku

KATARÍNU FARKAŠOVÚ

Všetko zmizne, ale spomienky na spoločne strávené chvíle zostávajú navždy.

LYDE

a spolužiaka

IVANA JÁNA POVOLNÉHO

S úctou si spomínajú a nezabúdajú Kata a Vlado

rodiny Cechmajstrové a Kováčová

SPOMIENKA

na otca a manžela

VLADKA KRNÁČA 9. 7. 1965 – 3. 7. 2004 – 2014 zo Silbaša Ani po desiatich rokoch nezabúdame na Teba. V našich srdciach si stále s nami. Manželka Marka a synovia Janko a Ivan

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

nášmu priateľovi a susedovi

Dňa 3. júla 2014 boli presne 3 roky, čo som zostal bez mojej milej matky

JÁNOVI KOVÁČOVI

18. 6. 1936 – 3. 7. 2011 – 3. 7. 2014 z Vojlovice

ANNY BERACKEJ

24. 6. 1941 – 23. 6. 2014 z Petrovca Trvalú spomienku si na Teba navždy zachovajú priatelia a susedovci: Brtkovci, Šramková, Kyseľová, Popovićovci, Dorčovci a Benkovci

Aj tretí rok, mamko, uplynul, čo som zostal bez Teba. Každý rok, ktorý sa pominie, spôsobuje mi ešte väčšiu ťarchu. Bôľ sa nemôže pominúť, ale je stále väčší a väčší. Ty odpočívaš tam, kde aj Teba, aj môjho apka anjeli ochraňujú. Odpočívajte v pokoji. Navždy zarmútený Váš syn Mirko

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným manželom, otcom a starkým

JÁNOM KOVÁČOM 24. 6. 1941 – 23. 6. 2014 z Petrovca

Pri usilovnej práci klesla Tvoja hlava, svoju úlohu si už dokončil. Teraz môžeš v pokoji spať a vďačne na Teba budú spomínať tí, ktorých si tak miloval. Tvoji najmilší: manželka Zuzana, syn Ján s manželkou Zuzanou a vnúčence Martin, Martina a Petra s Igorom • OZNAMY •

27 /4602/

5. 7. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 4. júla 19.30 Úryvok z tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.45 Spektrum Nedeľa 6. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre poľnohospodárov Utorok 8. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky z inštalácie kovačického pána farára Martina Bajzu, z vernisáže z príležitosti 25. výročia Galérie Zuzky Medveďovej, z divadelnej premiéry Smútiaca rodina, z podujatia Deň Dunaja; z poľnohospodárstva o aktualitách, ako i o aktivitách kysáčskych penzistov. Dúhovka je venovaná najmladším divákom a ponúka im víťazné predstavenie na tohtoročnej Prehliadke detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove – Mušky z gumipušky v podaní petrovských divadelníkov.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklama 20.00 Filmy: Piatok 4. júla – Tajní agenti Sobota 5. júla – Mačacia slečna Pondelok 7. júla – V pekle noci Utorok 8. júla – Kickboxer 3 Streda 9. júla – Brána draka a tigra Štvrtok 10. júla – Prezidentov muž 2 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 19.30 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 6. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Na slovko-dve s členmi združenia maliarov Smäd Utorok 8. júla 16.00 Slovenčina moja milá Kam cez prázdniny? Pravdaže, do knižnice... Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 11. júla 16.00 Slovenský film: Ľalie poľné Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 6. júla 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: výber z 21. DFF Zlatá brána 22.00 Film: Firewall 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Dipl. Ing. Rastislav Struhár, generálny riaditeľ Sústavy Petrovec, zhodnotil tohtoročnú úrodu pšenice

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 27 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa pre deti a mládež. autorka: ANNA rekreačné melódia BIČIAROVÁ plavidlo

north

zväzok listov Rakúsko papiera

značka Litvy

priateľ

vôkol

tajnička auto škola prudko chytal

argón

onak obracania molybdén vpíšte VARÁK

chichotanie lieval do nádrží alt

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 9. júla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 13. júla 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

kúzlo druh hydiny

spojka doteraz

vpíšte AS N A M E R Á HL DU síra ĽU

S HLA DU ĽU

syntetický prací prostriedok

vnímal text

meno S moderátora HLA DU Filipovića ĽU druh obilniny

druh štipľavej papriky opyt. zámeno hra v tenise

ž. meno

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

tmel vpíšte NJ

ampér

irídium

kryptón komička Eržišnik elektrón

onak objasnil, osvetlil

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 26 VODOROVNE: porobila, op, srnec, zlatá, ja, maranta, EK, tarka, tato, a, N, Aleko, za, L, p, opak, ole, oko, ako, krin, teta, nad, ara, moľa TAJNIČKA: ZLATÁ BRÁNA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 24 z čísla 24 Hlasu ľudu zo 14. júna 2014 bolo: JURAJ TUŠIAK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: VLADIMÍR ZIMA, Ul. radnička č. 15, 21 472 KULPÍN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

27 /4602/ 5. 7. 2014

Šport

Mužstvá Jánošíka a Kriváňa pred nedeľným priateľským zápasom, ktorý sa skončil opravdivou spŕškou gólov – 4 : 4

PRIATEĽSKÝ ZÁPAS V JÁNOŠÍKU

Dva góly zaradom vsietili Zec a Spasić – 1 : 3. Naladený Huťka čoskoro skorigoval náskok hostí. Nezadlho po tom Sklabinský vypálil na bránu Radaka a Kriváň mal znova dvojgólový náskok. Šťastie hostí netrvalo zaveľa. Do konca zápasu po jeden gól vsietili Huťka a Šterba, nuž sa tento zaujímavý zápas skončil nerozhodne 4 : 4. JÁNOŠÍK: Radak, Kotruc, Šterba, Omasta, Živanov, Pejović, Mosnák, Stamenković, Đorđijevski, Huťka, Huszka, Staňo, Sikora, Lazarević, Sfera, Rajić, Vanek. KRIVÁŇ: Naď, Kocić, Jovović, Strehársky, Krížov, Malina, M. Strehársky, Spasić, Pavlov, BuHralo sa akoby o body: duel Selenčana Zeca a Jánošíčana ják, Ignjatović, Zec, Sklabinský, Dobrík, Gašparovský. Živanova (zľava)

Hostia útočili, domáci sa nedali JÁNOŠÍK – KRIVÁŇ 4 : 4 (1 : 1)

Jasmina Pániková

j keď sme o výkonoch jánošíckych futbalistov v poslednom čase málo počuli, možno povedať, že tento šport napriek mnohým ťažkostiam v tejto banátskej dedine predsa funguje. V nedeľu 29. júna 2014 si futbalisti FK Jánošík v priateľskom zápase zmerali sily so selenčským Kriváňom. Bola to odveta za vlaňajšie hosťovanie Jánošíčanov v Selenči. Už po niekoľkých minútach

zápasu Pavlov strelil prvý gól za hostí. Jánošíčania im nedovolili zaveľa sa tešiť z úspechu. Autor prvého gólu domácich Huťka do polčasu vyrovnal – 1 : 1. Druhá časť sa začala úplnou domináciou mužstva Kriváň.

FUTBALOVÁ ŠKOLA MLADOSŤ PETROVEC V CHORVÁTSKEJ FAŽANE

V spoločnosti veľkoklubov Samuel Medveď

dňoch 19. až 22. júna 2014 osemnásti mladí futbalisti (ročník 2001) Futbalovej školy Mladosť Petrovec s trénerom Darkom Laćarkom a tromi rodičmi – Branislavom Triaškom, Miroslavom Lačokom a Martinom Nosáľom Bolo času vyfotiť sa aj na pláži – pobudli v chorvátskej Istrii. Petrovské futbalové nádeje Boli tam malí futbalisti zo Slovinska, sa zúčastnili na turnaji Giuseppe Srbska (belehradské veľkokluby Biasizzi Brioni Fažana cup 2014, Partizan a C. zvezda, ako i petrovská ktorý bol medzinárodného rázu. Mladosť), tiež známe chorvátske

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kluby Dinamo Záhreb, Hajduk Split, HNK Rijeka, Istra, slovinský FC Koper, Rudar Trbovlje, Triglav Kranj… Celkove 46 mužstiev a viac ako 690 detí narodených v rokoch 2001 až 2005 hralo na ihriskách Oliva vo Fažane a Valbandone. Petrovskí chlapci v skupine s domácou Fažanou hrali nerozhodne 2 : 2, aj keď tri min. pred koncom viedli 2 : 0, ale sa o remízu „postaral” rozhodca, mužstvo Kanfanar ich porazilo 4 : 1, Funtana-Kaštelir bola lepšia 2 : 0, kým v stretnutí s belehradskou

C. zvezdou mladí Petrovčania prehrali najpresvedčivejšie – 8 : 0. FŠ Mladosť raz hrala nerozhodne, trikrát prehrala a v skupine obsadila tretie miesto. Na turnaji vo Fažane za Mladosť hrali: Molnár, Ferko, Pavlíni, Torbica, Kolarski, Zelenák, Častven, M. Lačok, J. Lačok, Triaška, Anušiak, Opavský, Šproch, Chrťan, Červený, Antonić, Spevák, Levársky. Futbalová výprava z Petrovca bola ubytovaná v apartmánoch, kde sa všetci aj stravovali. Domáci ich veľmi pekne privítali a Petrovčania na konci získali pohár za fair-play. Pobyt detí financovali rodičia a predseda Báčskopetrovskej obce zabezpečil prostriedky na cestovné trovy. O športový úbor sa postarali akvapark Petroland a súkromný servis Mercedes Benz z Petrovca. (Foto: M. Nosáľ)

• ŠPORT •

PO ZOSTUPE PETROVSKÝCH STOLNÝCH TENISTOV

je i tá skutočnosť, že mravčiu prácu v tom zmysle v Petrovci vykonali Jaroslav Báďonský, Zoroslav Spevák, Samuel Kolár... O priekopníkovi stolného tenisu Čedovi Dangubićovi nech ani

Chopiť sa práce s deťmi Samuel Medveď

ktorých sa najviac zúčastňoval Pavel Turan. Treba spomenúť Kolenica kup v Bečeji, Sombor Open, Memoriál Batu Grujića, turnaje v Stapare, v Báčskej Topole. Pavel Turan bol aj v Skopje a posledný úspech dosiahol začiatkom júna v Šabci, kde sa spolu s Ľudovítom Kaňom zúčastnil na Majstrovstvách Srbska pre veteránov, na ktorých súťažilo až 90 súťažiacich z celej republiky. Ľudovít Kaňa sa v Šabci dostal medzi trinástich najlepších, kým Turan vo svojej vekovej skupine (40 – 49 rokov) obsadil

tak po roku súťaženia v Druhej stolnotenisovej lige – skupina Vojvodina, hráči petrovského STK Mladosť sa vracajú do nižšieho stupňa súťaže, do Prvej vojvodinskej ligy. STK Mladosť v minulom súťažiacom ročníku obsadila deviate miesto vo veľmi kvalitnej súťaži, v ktorej hrajú prevažne mužstvá s vekove mladšími hráčmi. Aj napriek tomu, že Petrovčania získali rovnaký počet bodov ako aj celok STK Roham z Novej Crnje, pre vzájomné skóre s týmto mužstvom (4 : 2 vyhrali, 1 : 4 prehrali) museli ligu – spolu s celkom STK Čoka – opustiť. Petrovskí stolní tenisti mali ešte šancu v poslednom kole v Uzdine výhrou sa zachrániť. MožVíťaz klubového turnaja Miroslav Lomen a predseda no by tomu tak STK Mladosť Ján Lačok (zľava) aj bolo, keby sa domácim takmer pred týmto zá- druhé miesto, a vo štvorhre spolu s pasom nevrátil neprekonateľný Ilie Jovanovićom získali zlatú medailu. Lupulescu, s ktorým Turan a kamaV marci klub organizoval Meráti nemali nadostač síl a reálne moriál Jaroslava Báďonského, na šance na úspech. ktorom bol najlepší Filip Ujfaluši, Čo sa týka celkových aktivít kým na klubovej súťaži prvý bol klubu, uplynulá sezóna bola dosť Miroslav Lomen a druhý Pavel bohatá. Boli tu rôzne turnaje, na Bažík.

Dušan Ivošev – Dule 1952 – 2014

• ŠPORT •

V rámci Dňa Petrovca zorganizovali tiež turnaj, na ktorom súťažilo relatívne málo stolných tenistov, hlavne mladých, ktorí by mali byť petrovská stolnotenisová budúcnosť. A či bude tomu tak, všetko závisí od politiky klubu. Konkrétne od vôle terajších hráčov, myslíme tu na dvoch Pavlov – Turana a Bažíka, telocvikárov na petrovských školách, ktorí majú dobrý prehľad nad tým, či Petrovec môže mať aj ďalej špičkový stolný tenis alebo nie!? Pracovať pre budúcnosť a myslieť i na minulosť zaväzu-

MATIČNÝ TURNAJ BUDE V KYSÁČI

Výzva

IN MEMORIAM

utorok 17. júna 2014 po dlhej a ťažkej chorobe v Kysáči umrel niekdajší brankár FK Tatra Dušan Ivošev – Dule. Narodil sa roku 1952, v doraste Kysáčanov začal hrávať pätnásťročný a v prvej jedenástke roku 1969. Strážil sieť Tatry s Hrivom a Funtíkom

Budúcnosť stolného tenisu STK Mladosť: účastníci tohtoročného turnaja na Dni Petrovca

v majstrovskej sezóne 1970/71, keď kysáčsky klub postúpil do oblastnej ligy. Často hovoril, že sa o svoju Tatru neprestane zaujímať až do smrti. Telesné pozostatky Dušana Ivoševa pochovali v stredu 18. júna na kysáčskom cintoríne. PP

urnaj v malom futbale o putovný Pohár Jeho Excelencie veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade sa aj v tomto roku už tradične uskutoční v rámci Slovenských národných slávností. Organizátorom tohtoročného turnaja je Športovo-telovýchovná komisia Matice slovenskej v Srbsku v spolupráci s MOMS Kysáč a FK Tatra. Turnaj bude prebiehať v sobotu 19. júla 2014 od 10. hodiny na trávnatých ihriskách FK Tatra v Kysáči. Poplatok za účasť je 2 000,00 dinárov pre mužstvá MOMS, ktoré sú od Kysáča vzdialené do 100 kilometrov, a 1 000,00 dinárov pre tímy MOMS

nehovoríme. Konečná tabuľka Druhej stolnotenisovej ligy:

1. Spartak 2. B. Topola 3. Zmajevo 4. Egység 5. ŽAK 6. Čelarevo 7. Unirea 8. Roham 9. Mladosť 10. Čoka

18 18 18 18 18 18 18 18 18 18

15 15 13 13 10 7 7 5 5 0

3 3 5 5 8 11 11 13 13 15

67 : 23 66 : 32 56 : 29 60 : 31 50 : 51 49 : 55 47 : 55 30 : 60 35 : 60 8 : 72

30 30 26 26 20 14 14 10 10 0

vzdialené viac ako 100 km. Poplatok treba zaplatiť na účet MOMS Kysáč, na číslo: 160-311497-83. Mužstvo tvoria hráči a vedúci, úhrnne desať dospelých osôb. Prihlášky na turnaj sa môžu doručiť najneskoršie do 12. júla 2014, písomne alebo telefonicky na adresy: Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč, Ul. J. Komenského 22, 21 211 Kysáč, tel.: 021/827161, mobil: 061/159-3354, e-mail: rs1935es@eunet.rs Pavel Turan, predseda Športovo-telovýchovnej komisie MSS: tel.: 064/3526-206, Ústredie MSS: tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net. Predseda Športovo-telovýchovnej komisie MSS Pavel Turan, v. r.

27 /4602/ 5. 7. 2014

Šport NOVÝ BASKETBALOVÝ KLUB V KOVAČICI

Heslo Presingu: na tréning a dribling! Ján Špringeľ

ko huby po daždi sa rozrastali basketbalové koše v dvadsaťmiliónovej Juhoslávii od prvého titulu majstrov sveta „plavich“ z Ľubľany v roku 1970! Nešetrili otcovia a starí otcovia času, vôle a peňazí, aby svojim ratolestiam postavili basketbalové „máje“, koše s tabuľami a bez nich, na dovolených a zakázaných miestach. Zasadili strom talentom, postavili dom úspechom. Odtiaľto (Triglav) potiaľ (Vardar) panoval (basketbalový) ošiaľ! Nebolo inak ani v osade insity. V roku, keď Juhoška získala prvé striebro na MS (1963), vybudovali

Priateľstvo nadovšetko

Doskok domácich a blok hostí

www.hl.rs

v Kovačici prvé basketbalové ihrisko. V základnej škole zohrali priateľský duel Zreňanin a Pančevo. V čase, keď tunajší basketbalisti získali druhý svetový vicešampiónsky titul (1967), v Kovačici zohrali basketbalový turnaj. Už aj s účasťou domácich podkošových majstrov, zoskupených pod menom Študent. Na ihrisku Časť basketbalistov BK Presing Kovačica gymnázia. Tretí klub Presing Pred týždňami, keď mali „modzaložili tohto roku. Hrá Letnú rozvojovú ligu Basketbalového regiónu Pančeva. Práve sa skončila prvá časť súťaže. Kovačičania sú z desiatich klubov zatiaľ na deľbe druhého miesta. Na siedmich zápasoch skončili so štítom, v troch na ňom. Dres Presingu si v prvej časti ligovej súťaže obliekali Kovačičania Damir Farkaš, Vladimír Joro-bielo-červení“ brániť striebor- náš, Milan Eremija, nú medailu z OH v Mexiku na Marinko Miladinoolympiáde v Mníchove (1972), vić, bratia Andrija Kovačičania založili prvý basket- a Milan Dinićovci, Rozskok Kovačičanov a pančevského Tamišu II. balový klub: Sláviu. Slávia Dávid Mamojka, Jaroslav Jonáš zanikla v sezóne (1990/91) a Rastislav Gajan, Belehradčan obrovských úspechov Obrad Milićević, Opovčania Slodruhej Juhoslávie (piaty bodan Slavković a Bojan Kocić, titul majstra Európy, tretí Debeljačan Perica Tepša a Samotitul majstra sveta). šan Pantelija Komazec. Druhý klub pod menom Obratné akcie, nečakané priAbas založili rok pred hrávky, nádherné smeče, zdr(2001) posledným titulom vujúce bloky, presné streľby majstra sveta Divca a spol. z obrovskej vzdialenosti, rýchle a dva roky pred strieborvýsledkové zmeny a náskoky, nou medailou Kovačičannebeské skoky a rozskoky: aj to ky Maríny Puškárovej, poduvidia fanúšikovia na basketbakošovej reprezentantky lovom ihrisku Športovo-rekreačSrbska a Čiernej Hory, na ného strediska Slávia zo strany Univerziáde v Kórejskej Rozohrávač je „stredopoliarom“ medzi Presingu a ich súperov. Znovu republike. košmi už koncom augusta .

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Z TENISOVÉHO KLUBU KOVAČICA

V osade insity sa rozrastá biely šport Anička Chalupová

ktorý usporiadame 5. júla. Na tento turnaj, ktorý je enisový klub Kovačica aj napriek tiež zaradený do kalenťažkostiam, s ktorými z času na dára Tenisového zväzu čas zápasí, v uplynulom období Vojvodiny, sa kovačickí vo svojej činnosti dosiahol ďalšie Je v okolí podobný tenisti naplno pripravili.“ úspechy. Na poslednom turnaji pre tenisový klub, s ktoVšetky informácie o deti do 10 rokov, ktorý usporiadali rým by ste si mohli TK Kovačica, jeho čle5. mája 2014 v Pančeve, Vladimír vymeniť svoje skúsenoch a ich doterajších Hriešik z Kovačice obsadil druhé nosti a nadviazať spoúspechoch sa môžete miesto. Aj keď sa v týchto horúcich luprácu? dozvedieť aj prostreddňoch na uliciach môže stretnúť len níctvom spoločenských „Spoluprácu sme nahŕstka ľudí, na antukových kurtoch teraz nadviazali s Tenisietí na adresách: https:// Tenisového klubu Kovačica je príliš sovým klubom Jabuka twitter.com/tkkovacica rušno. Jeho členovia dennodenne z Jabuky, TK Aradinović Tenis si pomaličky osvojuje aj dospelých milovníkov a www.facebook.com/ usilovne trénujú a počas víkendu z Belehradu, totiž s ich tohto športu groups/62324631400, účinkujú na turnajoch alebo si sily trénerom Nenadom ako aj na webovej stránke merajú na priateľských zápasoch, Trifunovićom, prvým učiteľom nemôžeme dostať voľný termín v www.sportski-klub-kovacica.com. sparingujú jeden druhému. Toto nášho slávneho tenistu Viktora telovýchovnej sále školy. S ohľadom nám úvodom rozhovoru prezradil Troického. Okrem toho členmi sme na doterajšie výsledky klubu, ktoré riaditeľ TK Kovačica Igor Cicka. Banátskej tenisovej asociácie (BTA), nie sú „na zahodenie“, verím v lep„Pripravujeme sa na turnaj, ktorý Vojvodinského tenisového zväzu a šiu budúcnosť a dúfam, že sa nám jedného dňa podarí zvýšiť počet už tretí rok v osade insity usporia- Tenisového zväzu Srbska.“ členov, ukázať na význam a krásu da Tenisový klub Kovačica. Prvé dva roky, 2012 a 2013, na turnaji KovaV súčasnosti väčšina športo- bieleho športu, ktorý je jeden z čica Open v tenisovom single sa vých klubov zápasí s finančnými najpopulárnejších vo svete.“ zúčastnili seniori vo veku 35 rokov problémami. Z akých zdrojov sa Keď ide o prácu s deťmi, aké a starší, 45 rokov a starší, 55 rokov financuje TK Kovačica? a starší. Tohto roku nám Tenisový „Keď ide o financovanie klubu, máte plány na tento rok? „Hrdí sme na to, že je vôbec zázväz Vojvodiny zveril organizáciu musím si spomenúť na sponzorov, turnaja Kovačica Open 2014, kde ktorí už dva roky finančne pod- ujem o tenis v našom prostredí, že sa zúčastnia aj deti vo veku 8 až porujú turnaj Kovačica Open. Z deti s chuťou pravidelne trénujú, 10 rokov. Medzi nimi budú súťa- tejto príležitosti ďakujem aj tým rovnoprávne súťažia na turnajoch. Prednedávnom sme navštívili žiť aj traja naši dve základné školy v našej obci, z členovia: Sára ktorých sme získali ďalších dvoch a Marína Benčlenov klubu. Do konca roka plá- Na kovačickom tenisovom kové a Stefan nujeme účinkovať na viacerých ihrisku Šajn. V uplynuturnajoch, získať nové skúsenosti a lom roku sme súťažiť s rovesníkmi takmer v každej CENNÉ SKÚSENOSTI mali viac dokategórii. V spolupráci s Tenisovým mácich účastMedzi tohtoročné aktivity TK Koklubom Jabuka plánujeme zohrať aj vačica je naplánované aj stretnutie níkov, úhrnne niekoľko zápasov na našich kurtoch. s Anou Timotić, niekdajšou fedcupiatich. Málo Do konca školského roka navští- povou reprezentantkou Srbska, voľných termívime aj niekoľko základných škôl, ktorá vlastní Tenisovú akadémiu nov pre tréninkde budeme motivovať deti, aby Ferrer-Timotić v Španielsku. gy v zime v zása začali zaoberať týmto športom.“ kladnej škole v Na významnom turnaji pre dievKovačici vplýčence do dvanásť rokov, ktorý Má TK Kovačica aj starších bude 4. októbra 2014, sa zúčastvalo na zní- Keby ich bolo viac, tak by sa o budúcnosť bieleho členov? ženie počtu športu v Kovačici netrápili ní aj Helenka Mužinić, najvyššie „Má, ale nie mnoho. Medzi se- nasadená členka TK Kovačica na záujemcov o tenis. No počas leta počet mladých zbožňovateľom bieleho športu, niorov vo veku 35, 45, 55 rokov a listine Tenisového zväzu Srbska členov v klube sa znovu zvýšil. Na ktorí sa starajú o náš klub, o údržbu starších patria tenisti z domácej (177. miesto). Okrem nej súťažné turnajoch pre deti hrá každý tenista dvoch antukových kurtov a ich pôdy, susednej Padiny, Uzdinu, Cre- družstvo TK Kovačica tvoria aj Vlas každým a najlepších odmeňujeme pekného okolia. Žiaľ, nateraz ne- paje, Debeljače, Idvora, Putnikova dimír Hriešik, Saša Havran a Mário pohármi a medailami. TK Kovačica máme žiadnu finančnú podporu a Samoša. Členovia TK Kovačica Matuľa. V klube sú aj tenistky a pracuje podľa programu práce z Obce Kovačica, ťažko nám je bez sa okrem súťaží radi zúčastňujú aj tenisti nezaradení na žiadnu listinu: pre deti Medzinárodnej federácie prostriedkov udržiavať základnú na humanitárnych turnajoch. Pred Sára a Marína Benkové, Stefan Šajn, stolného tenisu (ITF). Náš klub má činnosť klubu, zvlášť v zime, keď nami je turnaj Kovačica Open 2014, Igor Čížik a Zlatko Hriešik.

• ŠPORT •

odborných trénerov: Natašu a Igora Cickovcov, ktorí vlastnia licenciu Tenisového zväzu Srbska.“

27 /4602/ 5. 7. 2014

Šport Rozhodca Robert Kiš Čepegi z Nového Sadu v hosťujúcom mužstve potrestal žltou kartou iba obetavého Obradovića. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Đekić, Batinić, Obradović (Horvát), Zečević, M. Kobilarov, N. Kobilarov, Trivunović (Hataľa), Matić, Lukić, Leđanac (Sivčević). Pochvalu si zaslúžila správa Budúcnosti v čele s predsedom Korčokom a tajomníkom Srnkom,

Veľká podpora a radosť: fanúšikovia Budúcnosti na zápase s petrovskou Mladosťou

BARÁŽ O POSTUP DO NOVOSADSKO-SRIEMSKEJ LIGY

Predposledný krok do dejín LJUKOVO – BUDÚCNOSŤ 1 : 4 (1 : 1)

Ján Murtin

utbalisti Budúcnosti urobili predposledný, ale obrovský krok na ceste do najvyššieho stupňa súťaže v dejinách hložianskeho futbalu. V prvom kvalifikačnom zápase o postup do znovuzaloženej Novosadsko-sriemskej ligy (štvrtý stupeň futbalových súťaží) presvedčivo porazili nepresvedčivých Ljukovčanov, tretie mužstvo Sriemskej ligy. Zápas v Ljukove sledovalo viac ako 400 divákov. Aj v hľadisku presilu mali hostia, lebo ich okrem Hložancov prišli podporiť aj športoví priatelia

z Čelareva, Petrovca, dokonca aj z Aradáča. Po začiatočnom obozretnom prístupe lepšie pripravení zverenci trénera Sinišu Stanivuka zobrali opraty do rúk a už v prvom polčase museli riešiť výsledok zápasu vo svoj prospech. Hostia z Hložian si vytvárali šance ako na bežiacom páse, no neúspešní a nepresní boli N. Kobilarov, Leđanac, Lukić, Matić... K tomu domáci brankár Milošević vychytil svoj deň a bravúrne chytal po 35. min., keď ho šťastne prekonal rýchly N. Kobilarov. No vo finiši polčasu zaváhala obrana hostí

a Vidaković v 43. min. vyrovnal na 1 : 1. V druhom polčase sa videlo, že Ljukovčania nemajú sily, začali s otáľaním hry, simulovaním. Ka- Líder mužstva: Marko Trivunović pitán Budúcnosti Lukić gólmi v 58. (Budúcnosť Hložany) min. a 84. min. potvrdil vyspelejšiu hru svojho mužstva. Medzičasom ktorá zabezpečila minibus pre pre simulovanie a druhú žltú kartu odchod fanúšikov na zápas do domáci hráč Vračar musel pred- Ljukova. Povďační hložianski fačasne pod sprchy. Udialo sa to núšikovia sľúbili veľkú podporu v 65. min. zápasu. Dobrý výkon mužstvu Budúcnosti aj v stredajšej Hložancov v poslednej 90. min. odvete s mužstvom Ljukova, keď peknou strelou korunoval naladený sa mal urobiť ten posledný krok Matić. Bol to najkrajší gól tohto do dejín hložianskeho futbalu. Fotky: J. Pucovský zaujímavého zápasu.

KVALIFIKÁCIA O BÁČSKU LIGU

Čierny bod pre Gračanov! TAVANKUT – BORAC 2 : 0 (1 : 0)

Juraj Pucovský

súboji mužstiev zo Subotickej a Somborskej oblastnej ligy viac úspechu mal domáci tím. Obe mužstvá začali naplno a prvú šancu mal hosť Žegarac, ale domáci brankár Vuković zostal nezdolateľný. Na druhej strane brankár Borca Vajagić zneškodnil strelu Nebojšu Skenderovića. V 20. min. prvá radosť pre hos-

www.hl.rs

titeľov. Po faule nad Kovačevom rozhodca Siniša Sremac z Rumy odpískal penaltu a Vizin iste prekonal brankára Borca – 1 : 0. Len čo začal druhý polčas, mužstvo z Báčskeho Gračca mohlo vyrovnať, ale strelu Krznara po rohovom kope brankár Tavankuta Vuković efektne kryl. Vo finiši hosť Žegarac nastrelil žrď a tri min. pred koncom zápasu brvno opečiatkoval domáci hráč Poljaković. Tohto hráča v 90. min. obrana Bor-

Informačno-politický týždenník

ca nedovolene zastavila v trestnom území, Sremac druhýkrát ukázal na biely bod, ktorý bol pre hostí veru Futbalisti Borca v Tavankute pokľakli vďaka čierny, Hubert gólom domácich z pokutových kopov presne trafil – 2 BORAC: Vajagić, Krneta, Stojilj: 0. Stredajšiu odvetu v Báčskom Gračci oba tímy čakali v nádeji ković, Milošević, Krznar, Dautović v konečný triumf a postup do (I. Ćuk), Bradić, Krtinić (B. Ćuk), Stanić, Žegarac, Ivkov (Moguš). obnovenej Báčskej ligy. • ŠPORT •

Čo nevidieť títo mladíci sa v úplnom výstroji ponorili do hlbín jazera Provala

Smelá dievčina za pomoci rebríka a lana preliezla z jedného stromu na druhý

VÍKEND EXTRÉMNYCH ŠPORTOV VO VAJSKE

Keď stúpne adrenalín... Juraj Berédi

sobotu 28. a v nedeľu 29. júna 2014 na jazere Provala vo Vajske prebiehal Víkend extrémnych športov. Toto športovo-rekreačné podujatie spoločne zorganizovali Turistická organizácia Obce Báč, Ninjutsu klub Bujinkan zo Selenče a mimovládne združenie Adventure z Báča. Pre tých jednotlivcov a kluby, čo sa venujú jednotlivým extrémnym športom, usporiadali seminár. Bolo sa treba len prihlásiť v stanovenej lehote. Organizátorom žičilo teplé a slnečné počasie, takže program zrealizovali v úplnosti. Účastníci podujatia mali príležitosť zúčastniť sa na tréningu ninjutsu majstrov a trénovať spolu s nimi. V programe seminára bolo ponáranie sa do vody v úplnom profesionálnom výstroji. Na alpinistickom polygóne si účastníci vyskúšali pohybovanie sa na výške za pomoci lana a možnosti prekonávania prekážok vysoko nad zemou. Prezentovali aj lukostreľbu. Airsoft, tiež adrenalínový šport, zaujal pozornosť účastníkov a mnohí sa vyskúšali práve v tejto disciplíne. Priebeh

seminára a jednotlivé športové disciplíny dozerali skúsení inštruktori. Účastníci si mohli vypočuť aj prednášky o masáži, o výžive a orientácii v prírode. Keďže seminár trval dva dni, účastníci sa spolu bavili pri táborovom ohni a noc strávili v spoločnom tábore. O stravovanie účastníkov sa postarali organizátori. Je zaujímavé, že sú tieto športy rovnako lákavé pre dámy a mužov. Tohto roku tiež veľká časť organizácie seminára spočívala na pleciach Dominika Ralbovského a Patrika Malinu, Selenčanov, ktorí sa už roky venujú týmto športom. Organizátorom pomohli sponzori a mediálne tento seminár podporili RTV Vojvodina a NVU Hlas ľudu. Organizátori sú vcelku spokojní s tým, ako podujatie dopadlo, takisto aj s návštevou, a veria, že záujem o tieto športy bude vzrastať z roka na rok. Preto treba veriť, že Provala aj v budúcnosti bude lákať čoraz viac návštevníkov, tiež milovníkov týchto extrémnych, ale v každodennom živote veľmi dôležitých Malý Selenčan Andrej športov. Čapanda prišiel so svojím lukom a šípom

Lukostreľba je jedna z najstarších streleckých disciplín

Airsoft: strelec zalícil a vystrelil guľku rovno do terča

Selenčskí kuchári počas Víkendu extrémnych športov

Na výstave v Košiciach, 2013

Prezentácia remesiel z Gemera, 2005

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Galéria Babka v Kovačici Súkromnú galériu v Kovačici s cieľom pomáhať mladej generácii kovačických umelcov v roku 2001 založili Pavel a Klára Babkovci. Jej zámerom je aj čím viac rozprúdiť tradičné ľudové umenie a pred zabudnutím zachovať ľudové remeslá. Počas svojho pôsobenia Galéria Babka zorganizovala viac ako sto výstav na domácej pôde a v zahraničí (EXPO 92 Sevilla, EXPO 96 Lisabon, EXPO 2000 Hannover, EXPO 2006 Aici – Japonsko, Medzinárodný fond vo Washingtone, OBSE vo Viedni, UNICEF v Ženeve, UNESCO v Paríži, v roku 2007 v Bruseli, Štrasburgu, Z výstavy Tokiu...), zároveň vydala 12 publikácií o Kovačici, kovačických umelcoch a o ľudoÚčastníčky podujatia v Taliansku, 2014 vom umení. Vlani vydala Prvú multimediálnu multilingválnu encyklopédiu slovenDMJ, 2012 ského insitného maliarstva v Srbsku, v ktorej je predstavených 63 maliarov. Galéria Babka pritom spolupracuje s UNICEF a UNESCO, ktorá ju roku 2001 vyhlásila za svetové stredisko vydavateľskej činnosti insitného umenia. Na návrh Nadácie Babka a Kovačickej obce Národný výbor pre nehmotné kultúrne dedičstvo Republiky Srbsko 18. júna 2012 insitné maliarstvo Slovákov v Srbsku zapísal do Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Republiky Srbsko. Táto galéria bola prvá, ktorá v našej krajine začala s pripomínaním si Medzinárodného dňa materinského jazyka a v tomto roku sa príležitostné obsahy usporiadali už po 15-krát. Svojráznosťou galérie sú maľované tekvice a miniatúrne obrazy. Okrem insitných maliarov členmi Galérie Babka sú aj výrobcovia maľovaných šamlíkov, bábik zo šúpolia, tanierov, džbánikov a všetNávštevníci výstavy, 2012 Publikácia venovaná ci tí, ktorí sa zaoberajú ľudovou tvorbou. Jánovi Strakúšekovi, 2007 Anička Chalupová Foto: A. Chalupová a z archívu Hlasu ľudu

Vzácni hostia na podujatí DMJ, 2012

Na Pavla, 2013

Z medzinárodnej konferencie v Belehrade, 2011

Nainštalovaná výstava v UNESCO, 2014

Oslava Dňa materinského jazyka, 2011

Umelecké dielne, 2011