Hlas28 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 28 /4499/

14. 7. 2012

Ekonomické priority Srbska

Naša téma: Mládežníci a ich činnosť

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Víťazná fotografia svetovej súťaže World Press Photo 2012 v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. O. Filip

Na slávnostnom vyvrcholení Národných matičných slávností v Martine 7. júla príhovor mal i Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky. J. Špringeľ

Recyklácia bola jednou z akcií, ktorú EXIT v Novom Sade (spolu)organizoval niekoľko dní pred začiatkom chýrečného hudobného festivalu. O. Filip

V rámci slávnostných bohoslužieb pri príležitosti spomienky na vierozvestov Cyrila a Metoda a martýrov v evanjelickej cirkvi na hrade Branč (Slovensko) vystúpili mládežnícke kvarteto a starší cirkevný spevokol cirkevného zboru Kovačica II (na fotografii). J. Špringeľ

Tohtoročné Stretnutie evanjelickej mládeže Banátskeho seniorátu prebiehalo v Jánošíku v piatok 6. júla. J. Pániková

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs

SEDEM DNÍ

Horúce letné témy ynamické previerania na srbskej politickej scéne robia tento júl ešte horúcejším než vskutku D je a než to termometer ukazuje. Avšak okrem toho, že definitívne vládne júlová páľava, takmer nič iné nie je alebo by nemuselo byť pravda. Všetko sa točí v rovine pravdepodobnosti: je to možné, ale predsa závisí od uhla pohľadu. Tak napríklad podanie rúk s kosovským premiérom Hašimom Tačim na Croatia summite v Dubrovniku pre predsedu Demokratickej strany Borisa Tadića má celkom obyčajnú „symbolickú dimenziu“, nijaký historický význam, takže ho netreba preceňovať. Veď ide len o slušné podanie si rúk s predstaviteľmi Albáncov z Kosova, nič iné. Aspoň zatiaľ. „Od chvíle, keď som prestal byť prezidentom Srbska, mohol by som byť užitočný na mnohých iných miestach. Dôležité je, aby sa Srbsko zúčastnilo na fórach, na ktorých nemohlo pre štátnu politiku, ktorú sme spoločne stanovili,“ povedal Tadić. V akej miere tým naznačil smery svojho budúceho pôsobenia, dozvieme sa v nasledujúcich dňoch a mesiacoch, na niektorých budúcich fórach. Pre odchádzajúceho ministra zahraničných vecí Vuka Jeremića fakt, že odchádzajúca vláda nedávno schválila 2,9 milióna dolárov rozpočtových peňazí na jeho pôsobenie do konca tohto roka vo funkcii predsedajúceho Valného zhromaždenia OSN, je bežná a samozrejmá vec. Akože tak sa to robí vo veľkom svete. Vysvetľuje ďalej, že ide o mimoriadnu príležitosť predstaviť sa veľkým investorom a pokúsiť sa prilákať ich, aby prišli podnikať do Srbska. Mohlo by sa to stať, no nikto nemôže garantovať, že sa vklady tohto druhu naozaj oplatia a vrátia. Predovšetkým z toho dôvodu, že si investori zo sveta krajinu na investovanie zriedka vyberajú podľa toho, kto predsedá Valnému zhromaždeniu OSN. Druhú časť prostriedkov a konečnú výšku sumy Jeremićovho predsedania, ktorá je projektovaná na sedem miliónov dolárov, mala by neskoršie schváliť nová vláda. V tejto chvíli ťažko povedať, či bude rovnako štedrá ako tá Cvetkovićova. Okrem rozdielnych mienok o praviciach vystretých na znak pozdravu v Dubrovniku a polemiky okolo

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Zber cesnaku

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

ôležitým druhom zeleniny, bez ktorej by sme sa tak v kuchyni, ako aj v potraviD nárskom priemysle ťažko zaobišli, je cesnak. Cesnak začneme zberať vtedy, keď na hriadke jedna tretina rastlín zmäkne v krčku a vňať políha. Optimálny termín zbe-

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

ru nesmieme premeškať, lebo by sa v hlávkach začali oddeľovať strúčiky. Lalitskému zeleninárovi Pavlovi Valentovi je to veľmi dobre známe, nuž cesnak už vybral. V zbere sa zúčastnili aj manželia Vesna a Miroslav Pucovskovci (snímka na titulnej strane). Pavel s tohtoročnou úrodou nie je spokojný, lebo je nižšia o 20 percent ako inokedy. Cesnak je veľmi zdravá zelenina, keďže obsahuje značné množstvo antibiotických látok, ktoré majú mimoriadny vplyv na tráviace orgány ľudského organizmu. Konzumácia surového cesnaku pomôže tiež pri najrôznejších neduhoch. Cesnak reguluje krvný tlak a množstvo cukru v krvi, podporuje metabolizmus pri chudnutí, znižuje cholesterol, pomáha pri bolestiach v krku, chráni pred chrípkou, podporuje činnosť srdca, prečisťuje krvné cievy, zlepšuje imunitný systém... Práve tento zoznam liečivých účinkov by mal byť dôvodom, aby sme túto zdravú zeleninu viac a častejšie konzumovali. Pritom máme aj dobré podmienky na zvýšenie vlastnej produkcie cesnaku, aby sa tak zmenšil jeho dovoz z Číny... J. Pucovský

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

14. 7. 2012

28 /4499/

sumy na ministrov pobyt v New Yorku, ktorá dokonca otriasla aj rady najvyššieho vedenia Demokratickej strany, záujem verejnosti sústavne drží priebeh procesu utvárania parlamentnej väčšiny. Podpísanie koaličnej dohody medzi Srbskou pokrokovou stranou (SNS), koalíciou okolo Socialistickej strany Srbska (SPS) a Zjednotenými regiónmi Srbska (URS), ktoré bolo plánované na minulý pondelok, sa však neudialo. Odročenie spôsobili a ozajstný rozruch vyvolali predstavitelia Strany zjednotených penzistov Srbska (PUPS), ktorí sa rozhodli vystúpiť s požiadavkou o rovnoprávnejšie postavenie v rámci koalície, podobné tomu, aké má URS. Pravdepodobne ho aj dostali, keďže koaličníci, ktorí spolu majú 131 poslancov, dohodu potom predsa podpísali v utorok 10. júla, 65 dní po voľbách. V trinásťstranovom dokumente sa nehovorí o konkrétnom rozdelení rezortov, ani sa neuvádzajú mená nových ministrov, ale sa ozrejmujú ciele, ktoré vláda plánuje dosiahnuť. Od napredovania v smere európskej integrácie Srbska, cez odmietanie uznať Kosovo, po hospodársky rozvoj a zabezpečenie fungovania právneho štátu a vlády práva. A ešte sociálne opatrenia, včítane starostlivosti o penzistov. Keď ide o zloženie vlády mandatár Ivica Dačić vyhlásil, že jeho kabinet bude mať 17 členov a 15 rezortov. Konkrétne rozdelenie sa urobí podľa formulky 8 : 5 : 2, čo znamená, že 8 rezortov dostane SNS, 5 rezortov bude patriť SPS, a 2 rezorty preberie URS. Na základe neúradných informácií sa odhaduje, že SNS preberie diplomaciu, obranu, spravodlivosť, poľnohospodárstvo, kultúru, energetiku, štátnu správu a náboženské spoločenstvá, že SPS bude patriť oblasť vnútorných vecí, zdravotníctva, školstva, sociálnej politiky a infraštruktúry, kým URS preberie starostlivosť o financie a hospodárstvo. Nová vláda by mala nastúpiť do funkcie 23. júla. Bez ohľadu na počet ministerstiev a kádrové obsadenie ministerských kresiel, od novej vlády sa očakáva, že sa hneď pustí do roboty, že si dokonca odpustí (alebo aspoň skráti) povestných sto dní a že výsledky preukáže čím skôr. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

FÓKUS JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: MIA NIKOLIĆOVÁ, SPOLUORGANIZÁTORKA SOCHÁRSKEJ VÝSTAVY V PAVILÓNE CVIJETY ZUZORIĆOVEJ

Prierez súčasnej tvorby – Čím ste sa riadili pri príprave prehliadky prác členov Sochárskej sekcie Združenia výtvarných umelcov Srbska? – Našou prvou ideou bolo mať tohto roku revuálnu výstavu diel sochárov pôsobiacich v Srbsku. Inými slovami, nebola žiadna selekcia, lebo nás viedol úmysel prezentovať čím viac toho, na čom sa naši členovia, tak tí mladšej generácie, ako aj niektorí starší, práve angažujú. Je to dosť široký záber: možno to zistiť najmä z údaja, že sa najprv prihlásilo 65 autorov, no ich počet sa v posledných dňoch júna zvýšil. Nazdávam sa, že sú takéto prehliadky veľmi potrebné: aby sme vedeli viac jedni o druhých, poinformovali sa navzájom o našej tvorbe, o jej tematike, dominantných črtách... Zaznamenal: O. Filip

ÚRAD PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ (ĎALEJ ÚSŽZ) si aj v tomto roku (5. júla) pripomenul Pamätný deň zahraničných Slovákov slávnostným stretnutím pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke. K prítomným krajanom a hosťom vo svojom príhovore predseda ÚSŽZ Igor Furdík (na snímke) akcentoval rešpekt k dejinám Slovenska, ktoré vytvárali a spolutvorili naši predkovia nielen na území súčasného Slovenska, ale svojím osobnostným vkladom, pracovným a profesijným fortieľom aj v cudzine. (www.uszz.gov.sk)

HOSPODÁRSKE PRIORITY SRBSKA (1)

Neľahký náklad A

k by sme parafrázovali názov známeho českého filmu, dalo by sa povedať, že je situácia vážna a začína byť aj zúfalá. Opantaní volebnými témami a dilemami akosi sme pozabudli, že sa reči vravia a chlieb sa je, takže sme si len teraz začali uvedomovať skutočnú hĺbku nahromadených ekonomických problémov. Spôsobil ich svet, spôsobili sme si ich aj my. K prebratiu prispeli aj vážne upozornenia nielen zo zahraničia, ale aj troch významných tunajších inštitúcií, ktoré zapadli do rozhrania prvého a druhého polroku. Najprv Správna rada Hospodárskej komory Srbska, pri prezentácii Návrhu novej ekonomickej politiky Srbska na obdobie rokov 2012 – 2016, vychádzajúc zo súčasných negatívnych trendov (poklesu hrubého národného dôchodku o 1,3 percenta a objemu priemyselnej výroby o 5,9 percent, ako aj exportu v dolároch o 9,2 percenta, rastu zahraničnoobchodného deficitu, nestability a sústavného oslabenia meny napriek intervenciám Národnej banky...) poukázala, že už počas prvých sto dní novej vlády treba podniknúť súrne opatrenia. Cieľom je zredukovanie verejnej spotreby, zastavenie poklesu ekonomickej aktivity, vznik podmienok na presadenie neodkladných štruktúrnych a systémových reforiem s cieľom zabezpečiť makroekonomickú stabilitu. O niekoľko dní neskoršie, 29. júna, Republikový štatistický úrad zverejnil výsledky aprílovej ankety o zamestnanosti, vrátane štruktúry aktívneho práceschopného obyvateľstva vo veku nad pätnásť rokov. Podľa nej miera nezamestnanosti je vyše 25 percent, alebo o približne dvakrát toľko ako pred desaťročím. Do tretice, aj Národná banka Srbska v Ročnej správe o podnikaní a výsledkoch práce v

Konečne vo fókuse: financie

roku 2011, zaslanej Národnému zhromaždeniu, osobitne poukázala na vplyv ekonomík Európskej únie na naše hospodárstvo. Prejavuje sa najmä prostredníctvom spomalenia hospodárskeho rastu a úverových aktivít: banky z okrajových zón eura boli koncom roku 2011 majiteľmi takmer štyridsať percent bankového úseku Srbska. Zahraničné banky celkovo majú veľmi významný podiel v aktíve nášho bankového úseku: až 73,8 percenta. Tento, úsek bankový, zas vo finančnom systéme Srbska naďalej hrá dominantnú rolu a je kľúčovým činiteľom jeho stability. Upozorňujúc na možnosť vážnej hospodárskej krízy NBS podotkla, že sú rast verejného dlhu, prípadná kríza v eurozóne, stagnácia a nelikvidnosť naďalej príznačnosťami našej ekonomiky, ktoré ohrozujú finančnú stabilitu a hospodársky rast krajiny. Verejný dlh prekonal nielen hranicu stanovenú príslušným zákonom, ale aj hranicu, po ktorej je jeho kríza možná, čo si jednoznačne žiada silné fiškálne prispôsobovanie sa. Znepokojuje i stúpanie počtu problematických úverov, ktorých vlani bolo 19 percent z celkového počtu schválených úverov: v úseku hospodárstva je tento problém výraznejší omnoho viac (24,6 percenta) ako v prípade obyvateľstva, kde stagnuje pri čísle 9 percent. Z po-

merne skromných pozitívnych pohybov si treba všimnúť, že inflácia bola vlani približne v rámcoch stanovenej: sedem percent, a podobný trend našťastie pokračoval aj v prvom polroku. Z uvedeného plynie záver, že aktivity v prvej polohe majú byť upriamené na zabezpečenie stability finančného systému. To pre NBS znamená pokračovanie v pozornej realizácii a sledovaní opatrení menovej politiky, ako aj silnejší dozor nad finančnými inštitúciami. Pre celý rad znepokojujúcich okolností a príčin jasný je význam urýchleného založenia vládneho kabinetu. Ten v krátkej lehote, v pomeroch rozsiahleho zahraničnoobchodného a rozpočtového deficitu a pri nutnosti riadne splácať zahraničné dlhy napriek viac ako trojpercentnému poklesu priemyselnej výroby, stoj čo stoj musí dokázať spomaliť tempo verejnej spotreby. Tak isto zabezpečiť potrebné prostriedky a podmienky na zotavenie sa hospodárstva. Otázkami a odpoveďami ako na to a vôbec ekonomickými prioritami zaoberali sa 4. júla účastníci fókusu týždenníka NIN, ktorý v Hospodárskej komore Srbska v Belehrade zhromaždil stovky zainteresovaných: z podnikov, vlády, strán pri moci a opozície, komôr, inštitúcií... (V budúcom čísle: Zmeny na obzore) Oto Filip 14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

FÓKUS VOJVODINA MÁ NOVÚ VLÁDU

Prvý muž sľubuje účinnejšiu prácu

Ústavného súdu Srbska. Podľa neho ide o politické a nie právnické rozhodnutie, takže, ako podčiarkol, vláda Vojvodiny neupustí od úradu, ktorý v Bruseli bude hájiť jej ekonomické záujmy, o to skôr, že takéto zastupiteľstvá majú mestá Kragujevac a Niš. Poukázal aj na niektoré až „groteskné detaily“; ako príklad v tomto kontexte uvie-

hromaždenie Autonómnej po- ké a menšinové práva, slobody a banizmus a ekológia), Branislav krajiny Vojvodiny na treťom záväzky je nutné nepretržite ob- Bugarski (regionálna politika a lozasadnutí v stredu 11. júla hlasmi hajovať, zveľaďovať a rozvíjať,“ po- kálna samospráva), Miroslav Vasin 79 poslancov (z celkove 120) zvo- dotkol v expozé Pajtić a dodal, že (hospodárstvo, zamestnávanie a lilo novú vládu Autonómnej po- mladých treba odstrániť z ulice a rodová rovnoprávnosť). krajiny Vojvodiny. Tvoria ju členo- zamestnať ich. V súvislosti s via koalície Demokratickej strany, ťažkou situáciu v krajine podZväzu vojvodinských Maďarov a čiarkol, že „budeme musieť Ligy vojvodinských demokratov. šetriť, ale všetci rovnako“, a Doterajší vládny partner, koalícia v záverom osobitne zdôraznil: čele so Socialistickou stranou „Nová vojvodinská vláda bude Srbska – v dôsledku budúceho robiť lepšie, účinnejšie a viacej.“ zloženia vlády Republiky Srbska, v Vo vyhláške pre médiá Pajktorej sa SSS priklonila k Srbskej tić povedal, že „nová vláda pokrokovej strane – vyfrkla z voza. bude menšia, účinnejšia a svoV čele vojvodinskej vlády je – tre- jou kvalitou určite autoritatí raz zaradom – Bojan Pajtić (DS). tívnejšia než doterajšie vlády Predtým sa, v ten istý deň, usku- Vojvodiny“. Pripomenul, že po točnilo druhé zasadnutie ZAPV, voľbách roku 2008 Vojvodina na ktorom poslanci prijali Návrh mala 17 pokrajinských sekrerozhodnutia Zhromaždenia o do- tariátov a teraz ich bude 11. plnení Pokrajinského parlament- Podľa jeho mienky vo vláde ného rozhodnutia o pokrajinskej majú prevahu noví, mladí a odspráve. Týmto rozhodnutím sa po- bornejší ľudia než boli dote- Poslanci na druhom zasadnutí Zhromaždenia AP Vojvodiny minútou čet pokrajinských sekretariátov rajší členovia. Len traja dote- ticha vzdali hold všetkým obetiam bosnianskej Srebrenice zredukoval z doterajších 12 na 11, rajší pokrajinskí tajomníci aj (Foto: Branko Lučić) z ktorých 7 nesie doterajšie názvy naďalej jazdia, ostatní sú dea ostatné štyri vznikli prevažne butanti v tejto role. V diskusii, ktorá nasledovala po dol, že „Banát a Báčka nie sú zo„prestavbou“ doterajších, t. j. zlúVláda, ktorej prvým mužom je tom, čo Pajtić vyrukoval s dlho súladené s Ústavou; obávam sa, že čením a pridaním kompetencií. staronový predseda, bude mať očakávaným zoznamom členov tie termíny a zemepisné celky Na tom istom zasadnutí väčšinou štyroch podpredsedov: Dragoslav vlády a jej úlohami, opozícia, pre- vznikli značne skorej než samotná hlasov prítomných dovšetkým SNS, SRS a DSS, Ústava“. poslancov za záostro, ale korektne kritiKomentujúc správu z Ústavného stupcu tajomníka zovali výsledky predchá- súdu Igor Mirović (SNS) povedal, že ZAPV vymenovali dzajúcich vlád APV. Po- je jasné, že ďalšia práca pokrajinMilu Radisavljevislanci SSS boli v tomto ského zhromaždenia nie je legálćovú. ohľade zdržanliví. na. SNS sa dožaduje nových poBojan Pajtić v exkrajinských volieb, ba navrhuje, pozé napočítal najVIETOR Z ÚSTAVNÉHO aby ZAPV v budúcnosti malo nie dôležitejšie budúce SÚDU 120, ale iba 60 poslancov, čo by vraj úlohy. Ako poveV rozhovore s novinármi malo byť v záujme racionalizácie. dal, prvoradým ciePajtić o. i. povedal, že ne- Branislav Ristivojević (DSS) sa doľom novej vlády ráta so žiadnymi osobit- žaduje zrušenia všetkých aktov, bude využiť všetnými problémami v ko- ktoré prijalo Zhromaždenie na záko to, čo umožňuje munikácii s budúcou vlá- klade Štatútu AP Vojvodiny, lebo kandidatúra Srbska dou Republiky Srbska, a že „sú nelegálne“. LSV, ktorá inak do na členstvo v Eu- Staronový vojvodinský premiér – Bojan Pajtić vojvodinská vláda bude vládneho voza nastúpila doslova v rópskej únii. Dodal, veľmi dobrým spojencom poslednej chvíli (nikto neobjasže v každej vojvodinskej obci je Petrović (bude mať pod dozorom novej srbskej vlády. Najviac novi- nil, prečo) počas zasadnutia ZAPV nutné zabezpečiť priemyselnú ale- oblasť vedy, technologický rozvoj nárskych otázok sa predsa týkalo vydala oznámenie, v ktorom vybo pracovnú zónu, pokračovať v a vysoké vzdelávanie), Goran Ješić prachu, ktorý rozvírila správa z zvala vládu APV, aby pred Európprograme podnecovania uplatniť (poľnohospodárstvo, vodohospo- Ústavného súdu Srbska, t. j. jeho skym súdom v Štrasburgu požianové technológie v malých a stred- dárstvo a lesníctvo), Mr. Ándor rozhodnutie, ktorým vyhlásil za dala o ochranu občianskych práv. ných podnikoch a zabezpečiť za- Déli (vzdelávanie, národnostné neplatné sadu rozhodnutí a uzneSlovom, neprekvapí, ak v nomestnávanie domácim a zahra- spoločenstvá a predpisy) a Slaviša sení vojvodinského parlamentu v voustanovenom vojvodinskom ničným investorom pod najvý- Grujić (kultúra a informovanie). predchádzajúcom období. V tom- parlamente potrvá dlhé horúce hodnejšími podmienkami. Vláda sa Na čele sekretariátov budú: Vesna to zmysle Nový Sad nemôže byť leto. Ústavný súd – či už náhodou, tiež bude usilovať o to, aby každý Kopitovićová (zdravotníctvo, de- hlavným mestom APV, Vojvodina alebo inak – hneď na jeho začiatpoľnohospodár vo Vojvodine sám mografia a sociálna politika), Na- nemôže založiť vlastné zastupi- ku vtisol do dlaní poslancom a rozhodoval o tom, čo bude pes- taša Bajićová-Pavićevićová (ener- teľstvo v Bruseli atď. najmä členom pokrajinskej vlády tovať, ale aby naisto vedel, čo a ako getika), Zoran Radoman (finanAko povedal vojvodinský pre- poriadne horúce gaštany. Čo štát pomôže a koľko bude môcť cie), Marinica Ciobanu (šport a miér Pajtić, vláda APV bude žiadať (bude) s nimi? odpredať na stabilnom trhu. „Ľuds- mládež), Dr. Slobodan Puzović (ur- vysvetlenie ohľadne rozhodnutí Juraj Bartoš

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

FÓKUS OKREM EKONOMICKEJ, VOJENSKEJ, DIPLOMATICKEJ JE AJ INFORMATICKÁ BEZPEČNOSŤ

Upozornenia, odkazy a poznatky N

Časť účastníkov konferencie, ktorá sa konala v Hospodárskej komore Srbska

2012, ktorú usporiadali Spolok pre informatickú bezpečnosť Srbska, spoločnosť Towers Net a združenie Informatickej činnosti HKS v Belehrade. Analyzujúc stav tohto segmentu bezpečnosti u nás a vo svete, príslušné regionálne a európske zákonné úzy, účastníci nemohli neskonštatovať skutočnosť, že vo všetkom hodne meškáme za mnohými štátmi Európy a sveta. Tieto totiž už

dávno schválili príslušné stratégie a zákonodarný a normatívny rámec, regulujúci túto oblasť. Keďže sme my aj bez Národnej stratégie informatickej bezpečnosti, aj bez zákonného rámca na jej regulovanie, aj bez telesa, ktoré by tieto otázky malo na starosti, cieľom konferencie zrejme bolo upozorniť tak verejnosť, ako aj odborné inštitúcie a štátne orgány na význam jedného zo štyroch nos-

O VIACROČNOM pôsobení Strediska pre čistejšiu výrobu v rámci Technologicko-hutníckej fakulty v Belehrade, o význame účinného využívania zdrojov, o koncepte, výsledkoch a úsporách čistejšej výroby v zariadeniach Elektrohospodárstva Srbska, ako aj o jeho možnostiach získať integrálny certifikát pre takúto výrobu, hovorilo sa pred niekoľkými dňami v zasadačke Hospodárskej komory Srbska v Belehrade. Uplatnenie konceptu čistejšej výroby, ktorá nemusí byť natoľko nákladná, ako sa to na prvý pohľad zdá, má nesmierny význam aj pre naše okolie, aj pre zelené hospodárstvo, – podotkli viacerí aktéri podujatia. Na snímke je záber zo zasadnutia, ktoré prebiehalo na Teraziách č. 23. O. F.

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

ielen tovar, ale aj údaj a informácia môžu mať nehoráznu cenu. V dobe, keď svetu vládne internetová sieť a počítačové vírusy sa nekontrolovateľne šíria všetkými smermi, svoje cenné dáta si treba úporne chrániť aktívnym protivírusovým programom. Napríklad personálnym firewallom, programom neustále monitorujúcim prichádzajúcu a odchádzajúcu sieťovú komunikáciu a odrážajúcim útoky červov, trójskych koňov a ďalších bezpečnostných hrozieb. Je to však len jeden segment informatickej bezpečnosti. V ére fantastických technologických zázrakov neexistuje prakticky žiadna nová technológia, aplikácia, servis..., po vzniku ktorého nevznikla aj jemu prispôsobená forma kriminality. Narúšanie bezpečnosti ešte pred siedmymi rokmi ohrozilo len v USA viac než 500 miliónov registrovaných údajov a spôsobilo škody vyjadrené stovkami miliónov dolárov. Kopa takýchto a podobných upozornení a údajov bola prezentovaná na nedávnej vedecko-odbornej konferencii Informatická bezpečnosť

ných stĺpov národnej bezpečnosti. V takomto kontexte námestník pre informatickú spoločnosť v Správe pre digitálnu agendu Nebojša Vasiljević podčiarkol, že sa informatická bezpečnosť stáva čoraz dôležitejšou zložkou informačno-komunikačných technológií a rozvoja spoločnosti, čo znamená, že ju treba dôkladne poznať vo všetkých jej segmentoch. Prínosom k tomu následne boli viaceré prezentácie určené predstaviteľom ministerstiev obrany, vnútra, spravodlivosti, vedeckých inštitútov a fakúlt, expertom z Grécka, Izraela a iných krajín. Tie sa zaoberali súvislosťami medzi globálnou ekonomikou a podnikateľskou špionážou, možnosťami riadenia elektronických dokumentov, základmi bezpečnosti biznisu a ochrany údajov, úlohou certifikačného telesa v koncepte informatickej bezpečnosti, zahraničnými skúsenosťami na tomto pláne. Zoskupenie teda prinieslo nielen hodne upozornení, ale aj mnoho noviniek a poznatkov, nad ktorými sme sa – žiaľ – v rokoch minulých zrejme nezamýšľali toľko, koľko to bolo potrebné a žiaduce. Preto mnohé zostáva dohoniť za dosť krátky čas. Oto Filip

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE B. PETROVEC

Marčok predseda, Čeman zástupca, nová Obecná rada P

rvé pracovné zasadnutie Zhromaždenia obce B. Petrovec sa uskutočnilo vo štvrtok 5. júla za prítomnosti 27 výborníkov, z celkového počtu 31. Predseda ZO Dr. Rajko Perić po schválení zápisnice z minulej konštitutívnej schôdze navrhol zloženie Komisie pre administratívno-mandátne otázky, ktorý výborníci schválili. Komisiu tvoria: predseda Siniša Stanivuk a členovia Srđan Ilijevski a Katarína Zorňanová. V Novozvolený predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok (prvý mene tejto komisie predseda sprava) sa prihovoril výborníkom S. Stanivuk podal návrh na zrušenie mandátu výborníkov Du- predseda ZO Dr. Rajko Perić navrhol (Petrovec), všetci traja z DS, Đorđa šana Govorčina a Jadranky Peri- za kandidáta na predsedu Obce B. Šarića (Petrovec) zo SSS a Pavla Žićovej, oboch zo Socialistickej stra- Petrovec Pavla Marčoka, profesora lajiho (Petrovec) z LDS. Výborníci ny Srbska, na základe ich písomnej matematiky a informatiky z Báč- Zjednotených regiónov Srbska Dr. demisie. V nasledujúcom bode Ko- skeho Petrovca. Spomenutý návrh Ján Sabo a Katarína Zorňanová misia pre administratívno-man- s krátkym životopisom kandidáta mali pripomienky: J. Sabo zdôrazdátne otázky navrhla potvrdiť man- podpredseda ZO Spasoje Prodanov nil, že kandidát na predsedu obce dáty ďalších dvoch výborníkov z lis- prečítal potom aj po slovensky. neozrejmil svoj program a plán tiny tejto politickej strany, a to Kandidát na predsedu obce Pavel práce a K. Zorňanová upozornila, že Slobodana Bošnjaka a Ivana Za- Marčok z Demokratickej strany za v návrhu na zloženie OR nie je ani bunu, ktorí potom zložili slávnost- svojho zástupcu navrhol Miroslava jedna žena. Čemana zo strany Jednotné Srbsko, Po zvolení volebnej komisie v zlonú prísahu. V ďalších bodoch zhromažde- ako aj nové zloženie Obecnej rady. žení: Siniša Stanivuk, Anna Bolnie schválilo rozhodnutia o vy- Za členov rady navrhol Vladimíra docká-Ilićová a Miroslav Pucovský pršaní mandátov doterajších obec- Sýkoru (Petrovec), Samuela Valu nasledovalo tajné hlasovanie. Hlaných funkcionárov. V pokračovaní (Hložany), Branislava Kévenského sovalo 28 výborníkov a toľko lístkov

DEŇ BOJOVNÍKA V STAREJ PAZOVE. Pri príležitosti 4. júla – Dňa bojovníka členovia Združenia bojovníkov NOV Stará Pazova položili v stredu kvety a vence k pamätihodnostiam v strede mesta. Prítomné boli delegácie miestnych odborov, Združenia vojnových záložných veliteľov a ostatných organizácií, tam bol i nový predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović. Predstavitelia uvedených organizácií (na fotografii) sa zišli pred budovou ZO, skadiaľ potom šli pešo k pomníku v strede osady. A. Lš.

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

bolo použitých, z čoho 23 bolo platných a 5 bolo neplatných. Kandidát na predsedu Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok bol vymenovaný na túto najvyššiu funkciu, keďže získal 20 hlasov výborníkov. Na post zástupcu predsedu obce zvolili Miroslava Čemana, podnikateľa z Kulpína a nové zloženie Obecnej rady bolo tiež schválené hlasovaním. Po skončení hlasovania novozvolený predseda obce P. Marčok sa výborníkom poďakoval za dôveru a občanom za podporu vo voľbách a ozrejmil plán a program svojej budúcej práce na poste predsedu obce. Záverom schôdze odzneli výbornícke otázky. Miloš Jojić zo Srbskej pokrokovej strany upozornil na nevyhnutnú rekonštrukciu cesty k tzv. Čipsare v Maglići, ktorá je vo veľmi zlom stave. Ondrej Koroš z LDS poukázal na nebezpečenstvo horiacej depónie v Petrovci, ktorá znečisťuje prostredie v týchto horúcich letných mesiacoch. Predseda ZO BP Dr. Rajko Perić uzavrel zasadnutie s pripomienkou, že do konca júla sa uskutoční ďalšia schôdza v dôsledku súrnej práce. K. Gažová

TRADIČNÝ MEDZINÁRODNÝ FESTIVAL VÍNA – INTERFEST 2012 zhromaždil od 5. do 7. júla na Námestí slobody v Novom Sade početných domácich a zahraničných účastníkov z Chorvátska, Slovinska, Macedónska, Čiernej Hory, Albánska, Talianska, Maďarska, Portugalska, dokonca aj z Austrálie, Čile, USA či Južnej Afriky. Ako sa to na jeden z najdôležitejších a najväčších vínnych festivalov v regióne aj patrí, navštívili ho desiatky tisíc milovníkov božského nápoja, najmä vo večerných a nočných hodinách. Pre ukrutné teplo cez obed sa smerom k Námestiu slobody vyberali len málopočetní, čo badať aj z tejto snímky. O. F.

Z NAŠICH OSÁD ŠÍD

Ako zachrániť rieku Bosut ieka Bosut, ktoochranu a údržbu rieky rá väčšou časBosut, ktorého predseťou tiahne územím dom sa stal Dejan BuChorvátska, kde aj latović. pramení na úbočí V minulom a v tomto kopca Krdija, a len roku hnutie zorganizomenšou časťou prevalo početné akcie za teká cez Srbsko, takočistenie Bosutu, premer v úplnosti úzedovšetkým od smetí, mím Obce Šíd, stáale aj od rias nazývaročia bola čistá a ných sočivica, ktoré sa známa bohatstvom mimoriadne rýchlo rozrýb. Asi v polovici množujú a ohrozujú dvadsiateho storoživý svet v rieke. V Chorčia sa veci začali mevátsku sú na tomto plániť k horšiemu a Bone najaktívnejší členosut sa stal riekou, via hnutia v mestečku Z tlačovky Hnutia pre ochranu a údržbu rieky Bosut v Šíde ktorej hrozí smrť. Do Nemci, s ktorými Šíďanej sa vlievajú odpadové vody z polstoročím bola taká čistá, že sa nia najtesnejšie spolupracujú a domiest Vinkovci, Cerna a Šíd, ako aj z dala piť, a dnes pre znečistenie aj konca plánujú založiť spoločnú orpočetných malých dedín umiest- ryby zvádzajú boj o prežitie. ganizáciu na úrovni štátnej spoluZnečistenie Bosutu ako spoloč- práce, ktorá by sa v prvom rade stanených na brehoch tejto rieky. Problémy by možno neboli také veľké, ný problém nakladal niečo robiť na rala o ochranu rieky, ale dbala by aj keby Bosut patril medzi rieky, kto- pláne jeho záchrany, a tak vznikla o rozvoj turizmu na rieke Bosut. rých voda rýchlo tečie, lebo by tak iniciatíva dvoch susedných obcí – Ako povedal predseda hnutia existovala možnosť obnovy čias- Šídu v Srbsku a Vinkoviec v Chor- Dejan Bulatović, Šíďania postúpili točného očistenia vody. Bosut je vátsku – s cieľom zorganizovať všet- ešte o krok ďalej. Prostredníctvom však rovinná rieka, ktorá stojí, a kých milovníkov tejto rieky a zalo- spolupráce s Hnutím zelených sa im fakticky sa pozmenila na jazero žiť organizácie zamerané na jej zá- podarilo nadviazať kontakty a získať umiestnené v priestrannej sriemskej chranu a čistenie. Pred asi dvomi nížine. Bosutská voda ešte pred rokmi v Šíde založili Hnutie pre

MINÚTKOU TICHA v piatok 6. júla podvečer pri pomníku padlých v strede Kysáča vzdali poctu obetiam fašistického teroru. Bolo to z príležitosti 4. júla – Dňa bojovníka a 7. júla – Dňa povstania v Srbsku. Prítomným sa pri tej príležitosti prihovoril Ján Vitéz, tajomník Miestnej bojovníckej organizácie. Poznamenal, že od oslobodenia a donedávna každoročne spomínali na bojovníkov padlých v NOB a obete fašizmu v druhej svetovej vojne, no teraz cítiť pokles záujmu, nielen keď ide o júlové sviatky, ale aj o Deň oslobodenia Kysáča. Medzi prítomnými boli aj hostia z Hontianskych Nemiec zo Slovenska, ktorým darovali knihy Kysáčania v odboji (na snímke). Po pietnej spomienke pri pomníku vyzdobenom kvetmi prítomní sa presťahovali do Slovenského národného domu, kde bolo posedenie s hosťmi zo Slovenska, krátky príležitostný program a výstava žiackych výkresov, ktorú usporiadala Galéria SND. E. Š.

podporu podobných hnutí z Francúzska, Česka, Maďarska, Rakúska, pričom korunou tejto spolupráce je donácia, ktorú šídske hnutie dostalo od českého štátu. Ide o loď dlhú až 25 metrov, ktorá sa má stať ústredným punktom riadenia celkových aktivít hnutia, a k tomu aj mimoriadne osožným objektom rozvoja turizmu na rieke. Príchod lode na Bosut sa očakáva v týchto júlových dňoch. Počas letných mesiacov v Hnutí plánujú viaceré podujatia. Okrem akcií čistenia rieky plánujú nahrávanie dokumentárneho materiálu o Bosute, ktoré by mala realizovať RTS v rámci Eko-karavány. Ďalej plánujú upraviť terén pre beach volley na Gradine a koncom augusta a v septembri plánujú v Šíde usporiadať školu rybolovu pre mladých rybárov, ktorých v tejto chvíli je vyše 80 prihlásených. Hnutie dostalo podporu aj lokálnej samosprávy, lebo Zhromaždenie obce Šíd plánuje založiť verejný podnik, ktorý by na seba prebral starostlivosť o ochranu Bosutu a rybieho sveta v ňom. Pokiaľ sa tento plán neuskutoční, hnutie zostáva najvýznamnejším subjektom ochrany rieky Bosut. St. S.

ĐORĐE RADINOVIĆ, nový predseda Obce Stará Pazova (zľava) v stredu 4. júla t. r. v budove ZO, presne napoludnie, oficiálne nastúpil do funkcie. V kabinete predsedu obce ho prijal Goran Jović, bývalý predseda obce (sprava), a tým bolo slávnostne vykonané odovzdávanie a prijímanie funkcie. Nový predseda obce Đ. Radinović povedal, že si Gorana Jovića váži a uctieva ako dobrého človeka, ktorý vynaložil veľa úsilia na to, aby sa Obec Stará Pazova všeobecne urýchlene vyvíjala. Zahlásil, že nové vedenie bude v tomto pokračovať a on osobne skúsenosti má, lebo až štyri mandáty vykonával funkciu predsedu Rady MS Belegiš. Medzi prioritnými úlohami nového vedenia bude preveriť finančný stav obecného rozpočtu a potom bude údajne nasledovať rebilancia rozpočtu. V blízkej budúcnosti, ako povedal. Đ. Radinović, sa uskutoční prvé zasadnutie ZO Stará Pazova, na ktorom v rokovacom programe budú kádrové otázky a vymenujú nových riaditeľov verejných podnikov a ustanovizní. Sľúbil aj väčšiu podporu miestnym spoločenstvám. A. Lš.

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA OBCE ŠíD

Absolvovali 105 bodov utorok 3. júla v renovovanej sieni budovy Zhromaždenia obce Šíd bolo druhé zasadnutie zhromaždenia v novom zložení. V navrhnutom rokovacom progra-

menul, že sa takýto obsiahly rokovací program mohol rozdeliť na viac zasadnutí. Povedal, že pri schvaľovaní rokovacieho programu hlasovali aj noví výborníci,

Záber zo zasadnutia Zhromaždenia obce Šíd

me bolo 94 bodov a pred samotným začiatkom zasadnutia výborníci dostali návrh na doplnenie s ďalšími 11 bodmi. Spolu 105 bodov obsiahleho rokovacieho programu však zdolali za neplné dve a pol hodiny. Pritom začiatok rokovania meškal desať minút a bola aj pätnásťminútová prestávka. Na začiatku zasadnutia predstaviteľ SPS pripo-

ktorí ešte nezložili prísahu, a tak bol porušený rokovací poriadok. Predseda Zhromaždenia pripomienku neprijal. Keď napriek pripomienke výborníci schválili rokovací program, členovia SPS opustili zasadnutie. O priebehu zasadnutia a rokovacom programe treba povedať, že v ňom boli body týkajúce sa odvolávania a voľby členov všetkých výborov,

ktoré volí zhromaždenie pre jednotlivé oblasti. Odvolali aj dovtedajších a zvolili nových členov správnych rád vo všetkých verejných podnikoch a ustanovizniach, ktorým je Zhromaždenie obce Šíd zakladateľom. Odvolali aj riaditeľov troch verejných podnikov a namiesto nich vymenovali úradujúcich na obdobie šiestich mesiacov. Ďalej sa rokovalo o správach o činnosti verejných podnikov a ustanovizní v roku 2011 a schválili ich programy práce na rok 2012. Všetkých 19 miestnych spoločenstiev Obce Šíd podalo správy o činnosti v roku 2011 a programy práce na rok 2012, ktoré zhromaždenie jednohlasne schválilo, lebo jediní opoziční výborníci v zhromaždení, členovia SRS, hlasovali za. Na záver zasadnutia obecný prokurátor navrhol, aby sa mu umožnilo bez súdneho postupu vyjednávať odškodné s občanmi zranenými útočením psov tulákov. V minulom roku Šídska obec odškodné v tomto zmysle zaplatila vo výške vyše troch miliónov dinárov. Zhromaždenie sa uzhodlo, že prokurátor môže uzavrieť dohodu so všetkými, ktorí si žiadajú odškodné menej ako 70 000 dinárov. Občania, nespokojní s touto sumou, svoje práva aj naďalej budú hľadať prostredníctvom súdu. St. S.

ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Noví členovia správnych rád piatok 6. júla v popoludňajších hodinách zasadali výborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad. Kádrová komisia navrhla vymenovať nových členov takmer všetkých správnych a dozorných rád verejných a verejno-komunálnych podnikov a ustanovizní, ako aj zmenu členov školských výborov. Keď ide o Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč, riaditeľkou zostala Anna Chrťanová-Leskovac, predsedníčkou Správnej rady je Darinka Tomić-Pavićević a členmi sú Janko Medveď a Vladimír Medveď. Predsedníčkou Dozornej rady je Taňa Privizerová a členkami Jarmila Agarská a Alena Páliková. Na

14. 7. 2012

28 /4499/

piatkovom zasadnutí vymenovali aj členov 19 rád a komisií zhromaždenia. Tak pokračovali kádrové zmeny, ktoré začali po konštituovaní lokálnej moci, keď vymenovali nových členov Mestskej rady a riaditeľov verejných podnikov, zdravotníckych a kultúrnych ustanovizní. Opoziční výborníci opustili piatkovú schôdzu a výborníci SPS to zdôvodnili tým, že materiál dostali tesne pred začiatkom zasadnutia. Šéf tejto výborníckej skupiny Miloš Vučević poznamenal, že sa nebudú zúčastňovať na zasadnutiach nakoľko to bude praxou. Zhodnotil, že 18 z 23 bodov v navrhnutom rokovacom programe nemôžu mať status súrnosti.

HLAS ĽUDU

Na piatkovom zasadnutí Dragana Miloševića vymenovali za úradujúceho riaditeľa PU Radosno detinjstvo, a Goran Bolić, doterajší námestník primátora, je teraz úradujúcim riaditeľom podniku Poslovni prostor. Riaditeľom Turistickej organizácie Nového Sadu je Dragan Nedeljković. Na zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad schválili 15 rozhodnutí o predaji stavebných pozemkov. Pritom najväčšiu pozornosť vyvolal bod vzťahujúci sa na predaj pozemku na rohu Bulvára vojvodu Stepu a Bulvára Európy, a to medzinárodnej obchodnej spoločnosti Lidl na výstavbu supermarketu. E. Š.

KRÁTKE SPRÁVY

Nový Sad Budovu Zhromaždenia mesta Nový Sad (tretí vchod z Ulice Žarka Zrenjanina 2) v utorok 3. júla otvorili pre Novosadčanky a Novosadčanov, ktorí doma nemajú klimatizáciu. Naložila to predsedníčka Zhromaždenia mesta Nový Sad Aleksandra Jerkov. V priebehu najväčších denných páľav od 11.00 do 18.00 sa tu môžu osviežiť a oddýchnuť si najmä tehotné ženy, najstarší a občania so zdravotnými problémami. Vo vstupnej hale sú stoličky, denná tlač a voda, tiež sú tu volontéri Červeného kríža. Vyzvali aj mestské ustanovizne a podniky vo všetkých častiach mesta, aby otvorili klimatizované priestory pre občianky a občanov. *** Štáb pre mimoriadne situácie Nového Sadu upozornil občanov, aby od 10.00 do 17.00 nevychádzali z domu bez potreby, aby pili nadostač tekutiny a nepreháňali s fyzickými aktivitami. Na vyše 20 lokalitách v meste namontovali vodovodné kohútiky na hydrantoch, aby trvalo zabezpečili osvieženie na vysokých teplotách. Starším osobám odporúčajú nosiť klobúky a robotníkom, čo robia vonku, aby dodržiavali predpisy a nerobili v najteplejšom období dňa. K tomu aby sa chránili adekvátnym oblečením a ochranným vybavením. *** Z príležitosti 7. júla, výročia antifašistického povstania v Srbsku, kvety k pamätníkom Novosadského partizánskeho oddielu na Novom cintoríne v Novom Sade a na Čeneji položili predsedníčka Zhromaždenia Nový Sad Aleksandra Jerkov, námestník primátora Nového Sadu Siniša Sević, predstavitelia ZZBNOV, delegácia záložných vojenských veliteľov a predstavitelia Vojska Srbska. E. Š.

Z NAŠICH OSÁD STARÁ PAZOVA

sledovala výstava oldtimerov pred budovou Zhromaždenia obce a otvorenie BKSP minivýstavy v kaviarničke Pevac. Cezpoľní hostia si obzreli aj etno izbu v miestnostiach Slovenského národného domu a chýrečný Národný dom futbalu. Vo večerných hodinách v zalesňovateľskej škôlke odznela rocková hudba (Cows on the road). Nedeľa bol deň na súvahu a rozlúčku. Podujatie PazoVW 2012 bolo humanitárneho rázu a všetky zozbierané finančné príspevky venovali na liečbu Danijele Kovačevićovej (19 rokov) z Inđije, ktorá je už vyše dvoch rokov vo vigilnej kóme. Na liečbu v slanVýstava pred budovou ZO Stará Pazova kamenskej nemocnici Počas tohto podujatia v Starej Pa- Danijelini rodičia mesačne potrebujú asi 1 000 zove sa zhromaždilo zo 150 majiteľov eur, kým na špecializovanú terapiu v Nemeca milovníkov starých automobilov, a ku treba asi 60 000 eur. Každý príspevok bol víto nielen z celého Srbska, ale i z re- taný a všetci účastníci podujatia pomohli, aby publík bývalej Juhoslávie. V prvý deň Danijelina dcéra Marija vyrastala s mamou. V usporiadali otvorenie kempu na Za- rámci trojdňového bohatého programu uspolesňovateľskej škôlke Brest a nechy- riadané boli aj zaujímavé kreatívne dielne (výboval ani koncert tamojšieho Mest- stavy klobúkov) a najmladší Pazovačania mali ského tamburášskeho orchestra. možnosť kresliť a zhotoviť minisochárske dieV sobotu najprv usporiadali defi- la na tému Buba automobilov. lé pazovskými ulicami, potom naa. lš.

Raritní krásavci na jednom mieste uba klub Stará Pazova v spolupráci s neformálnou skupinou Štrik a Kanceláriou pre mlaB dých Obce Stará Pazova usporiadali po druhýkrát pazovské stretnutie VW a iných oldtimerových vozidiel. Vlani milovníci týchto raritných vozidiel mali pekné jednodenné stretnutia, no tohto roku sa organizátori pousilovali a stretnutie trvalo až tri dni – od piatka 6. júla do nedele 8. júla.

Z príležitostnej výstavy

SELENČA

Víkend s hosťmi z Klenovca inulý víkend v Selenči na návšteve domáceho evanjelického cirkevného zboru pobudol evanjelický cirkevný zbor z Klenovca zo Slovenska. Ide o pokračovanie spolupráce a družby medzi dvomi zbormi, ktorá pretrváva od roku 2004. Hostia boli ubytovaní v selenčských rodinách a v spolupráci s obecnou Turistickou organizáciou pre nich zorganizovali aj obchôdzku turistických destinácií na území obce. Tak v sobotu navštívili monastier v Bođanoch, františkánsky kláštor v Báči, Združenie žien Kolevka v Báči a príjemné chvíle strávili aj v pohostinskom objekte Ranč na Berave v Bođanoch. Hosťujúci zbor vedie senior Rimavského seniorátu Mgr. Dušan Germán a spevácky zbor vedie Anna Germánová. Spevácky zbor a pán senior sa zúčastnili aj na nedeľňajších predpoludňajších bohoslužbách v evanjelickom kostole. Pán senior mal prí-

ležitostnú kázeň a zbor sa predstavil dvoma pesničkami. Primeraný text prečítala aj pani Germánová. Na záver služieb

miatku na stretnutie si navzájom vymenili spomienkové darčeky. Popoludňajšie nešporné služby liturgovala a kázeň v rámci slu-

V sobotu večer mali domáci a hostia spoločnú večeru v Slovanovej reštaurácii, na ktorej bol prítomný aj predseda Rady MS Selenča Juraj Grňa a zástupca predsedu Obce Báč Stranko Kondić, ktorí sa prítomným aj prihovorili. V pondelok sa domáci a hostia rozlúčili v kostole primeranými slo-

Pamiatka na pekné spoločné chvíle

odznel príhovor tak domáceho zborového farára Vladimíra Valenta, ako aj hostí, seniora Germána a dozorcu hosťujúceho zboru Jána Ulického. Na pa-

žieb mala kaplánka Višňa Zlochová a pesničky zaspieval hosťujúci zbor. Zvyšok nedele strávili u svojich domácich a na vzájomných návštevách.

vami a piesňami, ktoré si spoločne zaspievali. Rozlúčka bola veľmi dojímavá, takže sa v nejedných očiach zaleskli aj slzy. J. Berédi-Ďuky

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD JÁNOŠÍK

Horúce višňové dni eň višní prvýkrát zorganizovali členky Združenia žien JánošíD čanka pred štyrmi rokmi. Prvé dva roky podujatie prebiehalo jeden deň, tretí rok pre obsiahlejší program podujatiu venovali dva dni a v tomto roku celé tri dni. Tohtoročné Dni višní sa začali v piatok 6. júla otvorením výstavy obrazov maliarky Aničky Jankovićovej, jánošíckej rodáčky žijúcej v Pančeve. Výstavu otvorili práve v piatok aj z dôvodu, že v ten deň v Jánošíku prebiehalo Stretnutie evanjelickej mládeže. Nainštalovaná bola aj výstava ručných prác, ktorá bola otvorená počas celého víkendu, no hlavným dňom, keď domáci mali privítať početných hostí a prezentovať výsledky niekoľkomesačnej práce, bola nedeľa. Veľmi horúca nedeľa. Členky združenia žien pokračovali v osvedčenej praxi aj tohto roku. Takmer každý pondelok sa stretávali v miestnostiach združenia, aby sa dohodli, kto sa má venovať ručným prácam, a kto zase niečomu inému. S dozrievaním višní pribudla aj hlavná práca: poumývať višne, odkôstkovať a uvariť šťavu, lekvár a iné zaváraniny. Aj túto náročnú úlohu hŕstka žien úspešne zdolala. Výsledkom ich úsilia boli produkty, ktoré si ná-

nátskeho Karlovca, Vladimirovca, Hajdušice a zo Silbaša. A čo všetko priniesli? Katarína Ušiaková, predsedníčka Aktívu žien zo Silbaša, nám povedala, že na podujatie priniesli ručné práce s motívmi višní a iného ovocia, višňové koláče, višňové sladké a višňové pálené. Pri malom, ale bohatom stánku Spolku žien z Padiny usmievavá Zuzana Melichová návštevníkom prezentovala

Pestrý padinský stánok

ich výrobky: herovky (nie aradáčske, ale, pravdaže, padinské), vyšívané obrúsky s motívmi višní, maľované

Rýchlo, rýchlo, odkôstkujte višne!

vštevníci v nedeľu mohli aj ochutnať, aj kúpiť. V tomto roku sa na podujatí zúčastnilo o niečo viac ženských spolkov než minule. Svoje výstavné stánky pred Domom kultúry mali združenia z Padiny, Kovačice, Ba14. 7. 2012

28 /4499/

Višňový lekvár – výsledok takmer každodennej práce s višňami

poháre a taniere a malé kolovraty. Hneď vedľa padinského stánku stál stánok Združenia žien z Kovačice. Členka združenia Zuzana Hrková povedala, že do Jánošíka priniesli výšivky, vankúšiky, čepčeky, koláče a hosťom prezentovali aj svoje knižné

HLAS ĽUDU

vydania: knihu receptov Banátske zlato a 90 rokov Ženského spolku v Kovačici. Na podujatie, samozrejme, prišli aj členky združenia žien z najbližšej slovenskej osady – Hajdušice. O výstavnom a predajnom sortimente sa zmienila predsedníčka Združenia žien Oko z Hajdušice Mariška Spasovská. Aj ich stánok pozostával z výstavnej a predajnej časti. Vystavili staré časti krojov, ktoré sa zachovali v Hajdušici a predávali vyšívané obrúsky a vankúšiky s rozličnými motívmi. Predajné stánky mali aj tortárky, ozajstná umelkyňa ručne vyrobených náušníc, výrobca drevených a kožených výrobkov, ktorý prezentoval staré remeslo tokárstvo. Pavel Vereský z Kovačice sa už roky zaoberá spracúvaním dreva a malú časť svojich umeleckých diel priniesol aj na višňové podujatie: drevené vajíčka, náhrdelníky a náramky... Podujatie aj tohto roku podporili jánošícki višniari, pričom aj tentoraz najviac kilogramov višní daroval Dušan Stoilkovski, majiteľ sadov a výkupnej stanice v Plandišti. Pán Stoilkovski nechcel prezradiť, koľko kilogramov daroval, a na otázku, čo ho podnietilo už druhý rok byť hlavným

dodávateľom višní, jednoducho odpovedal: entuziazmus, ktorý pocítil medzi členkami spolku a ich vôľa spracúvať a prezentovať višne a višňové výrobky. Novinkou na tohtoročnom podujatí bola súťaž o najlepšiu višňovú tortu. Súťažilo osem tort a komisia v zložení Zorica Guľášová z Hajdušice, Zuzana Sklabinská zo Silbaša, Anna Vulovićová a Radomir Đukić z Jánošíka rozhodla, že tortu najkrajšie ozdobila Anuca Petrášová z Jánošíka, za prierez torty odmenená bola Daniela Halabrínová z Jánošíka a tú najchutnejšiu upiekla Milena Cvetićaninová z Plandišta. Pravdaže, aj v tomto roku bola časť programu venovaná najmladším. Súťažili v už známych višňových disciplínach: v odkôstkovaní a jedení višní, hode višňami do téglikov, vypíjaní šťavy... a tí najúspešnejší boli aj odmenení. Aj futbalisti mali svojich 90 minút: domáce mužstvo (veteráni) zahralo priateľský zápas s mužstvom z Kovačice. Záverom podujatia odznel celovečerný program v preplnenej sieni Domu kultúry. Vystúpili početné speváčky a recitátorky zo ZŠ T. G. Masaryka, osvedčené speváčky Anka Megová, Martina Zríniová a mladý spevák Michael Zríni. Početné publikum pobavila Silbašanka Božena Šmitová, ktorá vyrozprávala príbeh z návratu z trhu z várošu. Detský folklórny súbor Jánošíčok sa predstavil choreografiou zo Zlatej brány a členovia SKUS Jánošík predviedli choreografiu, ktorou sa predstavili na tohtoročnom FF Tancuj, tancuj... Takmer všetci Jánošíčania mali svoju úlohu na podujatí: podávali kávu, varili rybaciu polievku, chystali pampúchy, pálili pálenku... Spolu s hosťmi sa však istotne pobavili, nadviazali nové priateľstvá a kto vie, možno sa aj dohodli o ďalšej spolupráci a organizovaní nejakého spoločného podujatia. J. Pániková

Z NAŠICH OSÁD SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU: SPIŠ – VIEW – TRADING (SVT), SPIŠSKÁ NOVÁ VES

Zabezpečenie a realizácia veľtrhov a výstav tú úlohu reklama. Jednou z jej najúčinnejších foriem je nesporne výstavníctvo: hlavne pre možnosť viacdimenziálnej prenévrovací priestor pre širokú škázentácie tovarov a služieb, nelu osvedčených prostriedkov marvyčerpateľné možnosti vizuálketingovej komunikácie, reklanych či akustických efektov, mu, úspešný odbyt... Vlastné miespriamy kontakt s ponúkaným to objavila v ňom aj Spiš-View-Trasortimentom. ding, spoločnosť s. r. o., so sídlom – Svedectvom toho je aj v Spišskej Novej Vsi, založená vaše angažovanie na celom pred dvoma desaťročiami 15. rade autorských výstav? mája 1992. Už aj predtým mala so– Keď ide o tento rok, tak by lídny základ: štvrťstoročnú tradísom vyzdvihla Tatra Expo 2012 ciu výstav. Dnes, usudzujúc podv Poprade, na ktorom sa zúľa jej domácej internetovej stránčastnilo až sto firiem zo Sloky, ponúka organizačné zabezvenska a iných štátov, Spiš Expo pečenie a realizáciu výstav, veľtr- Riaditeľka a konateľka 2012 v Spišskej Novej Vsi, vehov, samostatných alebo kolek- Mária Kleinová nované stavebníctvu a kultúre tívnych expozícií formou dodávky na kľúč. Takisto štandardné alebo atypické rie- bývania ako dominantným témam, Bardkontakt šenie stánkov, včítane projektovej dokumentá- 2012 v Bardejove... – Za vydarené podujatie možno považovať cie a projektov výtvarných prác. Okrem vlastných výstavníckych podujatí na Slovensku má aj bo- aj účasť šiestich slovenských firiem na Mehaté skúsenosti s realizáciami v zahraničí: Ukra- dzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v jine, Poľsku, Rakúsku, Maďarsku, od tohto roku Novom Sade. – Každý rok naše Ministerstvo hospodárstva aj v Srbsku... Dipl. Ing. arch. Mária Kleinová, výkonná ria- organizuje oficiálnu účasť slovenských firiem, ich diteľka, konateľka a spolumajiteľka SVT, priho- kolektívnu expozíciu. Zdá sa mi, že takáto kovára sa podnikateľským partnerom konštatáci- lektívna účasť slovenských firiem na poľnohosou, že vo všetkých oblastiach podnikateľskej čin- podárskom veľtrhu v Novom Sade bola prvýkrát. nosti, vo výrobnej a obchodnej sfére, pri presa- Záujem o ňu bol veľký, lebo sú naše komodity šidzovaní sa na podnikateľskom trhu, hrá dôleži- roké. SVT bola organizátorom a realizátorom toheraz ťažko vedieť, či sa k výrobku a službe ťažšie dostať, N alebo ich predať. A už je tu ma-

PROGRAM OSLAVY DŇA KULPÍNA Nedeľa 15. júla 2012

17.30 – Príchod hostí do Poľnohospodárskeho múzea 18.00 – Slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Kulpín a Klubu Kulpínčanov: – príležitostný prejav Dr. Samuela Čelovského o živote a diele Dr. Milana Hodžu – dokumentárny film o voľbách z roku 1905 – odhalenie Busty Dr. Milana Hodžu v parku v centre Kulpína – koktail Sprievodné podujatie: – Výstava Spolku kulpínskych žien Vitajte v nedeľu na oslave Dňa Kulpína! Miestne spoločenstvo Kulpín Klub Kulpínčanov

to stánku, čomu sa venujeme v posledných dvoch desaťročiach ako eseročka... – Na Spiši výstavníctvo zrejme už dávnejšie má domovské právo? – V prípade jeho tradície na Spiši práve v júli sa koná 45. ročník podujatia Spiš expo, čo znamená, že je táto veľmi dlhá. Má v tom všetkom významné miesto i naša spoločnosť, ktorá dnes zamestnáva desať ľudí, no podľa potreby a nárazových akcií priberáme i ďalších. Okrem toho sme prítomní i na zahraničnom trhu: vlani sme s Ministerstvom hospodárstva boli na stavebnom veľtrhu Konštruma v Budapešti, tento rok prišlo na rad i Srbsko. – Na záver dve otázky: sú nejaké problémy vo vzájomnej spolupráci a ste tu len ako organizátor, alebo i ako vystavovateľ? – To, že ešte nie ste v EÚ, znamená, že je tu trochu prísnejší režim pre firmy, no dá sa to zdolať. Chce to čas. My sme nijaké problémy s tým nemali. Teší ma evidentný záujem slovenských firiem o trh Srbska. O vás vieme dosť, ja osobne i tým, že mám manžela Srba, ktorý žije na Slovensku, priateľky z Kysáča a inde... Uzavriem tým, že na veľtrhu sme neboli len v role organizátora stánku, ale aj priamo, ako vystavovatelia. Zastupovali sme výživový doplnok, ktorý čistí pečeň, detoxikuje celý organizmus, odbúrava alkohol z krvi. Máme záujem preraziť s ním na tunajšom trhu. Keď nie teraz, tak nabudúce, – odkazuje. Oto Filip

Bum-bumbum! Dáva sa na známosť! V dôsledku podstatného zvýšenia teplôt v zasadačkách lokálnych, pokrajinského a republikového zhromaždenia, nakladá sa všetkým požiarnickým a najmä hasičským čatám, ratám, táram, volkom, spolkom, súženiam, združeniam, ako i hasičom, aby boli v strehu, lebo čert nespí. Zároveň sa zakazuje, keďže sa žatva už skončila, zažíhanie akéhokoľvek ohňa na otvorenom, tiež v uzavretom priestore všetkým občanom a iným ľuďom dobrej a najmä zlej vôle, tobôž tým bez poslaneckej a výborníckej imunity. Aktivity s ohňom sú naďalej povolené politickým činiteľom a výkonným orgánom, logicky, preto, lebo im sa skutočná žatva ešte len má začať. V súvislosti so šomraním kedysi zamestnaného ľudu ohľadne takzvaných neúspešných, to jest takzvaných sfalšovaných privatizácií podnikov, v ktorých akože dreli v

UGÁR

potu tváre svojej za skyvu chleba, sa dáva na známosť, že veru tie privatizácie mohli dopadnúť aj podstatne horšie, než to s nimi dopadlo, takže, logicky, fakticky dopadli pomerne dobre, keď nie aj lepšie. Záverom dobrá správa. Telemedecína sa, konečne, dožije otvorených dverí aj u nás. Slovom, zdravotníci z menších a tenšie vybavených zdravotníckych ustanovizní budú môcť rýchlejšie a účinnejšie komunikovať s kolegami vo väčších a výdatnejšie vybavených zdravotníckych ustanovizniach. Umožní sa im vymieňať si skúsenosti a spoločne analyzovať výsledky odborných vyšetrení, čiže liečiť pacientov takrečeno na diaľku. Odporúča sa pacientom a iným občanom žiť v nádeji, že telemedecína sa osvedčí lepšie ako vládnutie na diaľku, t. j. telefonické zasadnutia vlády. Bum! jbš

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

Z NašiCH OSÁD V aRaDÁČSKYCH ViNOHRaDOCH

Zima pooberala hrozno bavy vinohradníkov, že počas nezvyčajne tuhej zimy zamrznú rodiace puky na viniči, boli opodstatnené. škoda je však omnoho väčšia, než to najväčší pesimisti očakávali − takmer stopercentná. „Väčšina aradáčskych vinohradníkov svoje vinohrady založila tak ako to radili odborníci a tzv. hlavu kŕča, na ktorej sa nachádzajú rodné puky, formovali na výške 70 až 80 cm. Predovšetkým kvôli tomu, aby vinohradníkovi bolo ľahšie − trávu pod kŕčom netreba kopať, ale ju možno postrekovať. Ľahšie je aj strihať, viazať a oberať, lebo sa všetko nachádza vo výške rúk. Toho roku sa však táto metóda ukázala veľmi nevýhodná, lebo hlava a rodiace puky neboli prikryté snehom a nevydržali extrémne nízke temperatúry, ktoré v našom chotári klesali až pod mínus 30 °C. Musím však uznať, že nás odborníci, keď sme pred vyše dvadsiatimi rokmi v aradáči začali sadiť nové vinohrady, odrádzali od toho. Práve kvôli možným nízkym teplotám, v dôsledku čoho sa vinič sadí na 150 až 400 metrov nadmorskej výšky. My však bez vinohradov nechceme byť a napriek tomu riziku sme plochy pod vinohradmi rozšírili. Teraz možno za to doplácame,“ hovorí Miroslav števko. Podľa slov nášho spolubesedníka hrozno a víno budú mať iba tí vinohradníci, ktorí hlavu kĺča formovali tak ako sa to robilo skôr − pri zemi. V tých vinohradoch hrubá snehová vrstva prikryla rodiace puky a zachránila ich pred tuhou zimou. Takých vinohradov je však veľmi málo. „Všetci ostatní, ktorí uplatnili moderné spôsoby formovania vinohradu, budú mať hrozno iba pre seba,“ hovorí ďalej M. števko. „Strapce hrozna sa formovali iba na výhonkoch, ktoré vyrástli z tzv. skrytých pukov, ktoré sa spravidla nachádzajú na steble pri zemi a boli prikryté snehom. Sú to vlastne výhonky, s ktorými vinohradník najčastejšie nepočíta a v normálnej situácii ich odstraňuje z kŕča. Teraz sme ich jednoducho museli nechať, aby sme aspoň pocítili chuť hrozna. avšak ani toho hrozna nie je mnoho. Na každých desať metrov sa vyskytne strapec. Našťastie náš vinohrad je príliš veľký (vyše jedného hektára), takže sa tých strapcov predsa nazbiera. Sotva ich bude viac ako desať percent z vlaňajšej úrody, keď sme vytočili 9 000 litrov vína. Toho roku budem veľmi šťastný, ak vytočí-

14. 7. 2012

28 /4499/

me 1 000 litrov. škoda je však viacnásobná, lebo do údržby vinohradu musíme vkladať akoby bol plný hrozna. Tým mu vlastne pomôžeme, aby sa zotavil, i keď na úplné zotavenie bude potrebovať najmenej dva roky. Na budúci rok totiž budeme musieť znovu formovať hlavu kĺča. Nebudeme mať z čoho nechať, ako my tomu hovoríme, na rod, čiže bude omnoho menej rodiace pukov, ako keď je hlava v plnej sile. Teda úplnú úrodu možno očakávať iba o dva, možno aj tri roky.“

Vinohrady v aradáčskom chotári vyzerajú príliš smutno

Pre nás a našich priateľov vína bude a sú tu aj zásoby od vlani – Miroslav Števko na vlaňajšej degustácii mladých vín Na otázku, ako formuje novú hlavu a či sa možno nenavráti k niekdajšiemu spôsobu s hlavou pri zemi, Miroslav števko hovorí:

„Predtým som na dolnej hlave nechával jeden výhonok, ktorý mal byť rezervou pre prípad vymŕzania. Skúsenejší vinohradníci mi však po-

radili, aby som to nerobil. lebo ak vymrzne hore, vymrzne aj dolu, a ten výhonok iba zavadzia, nuž som s tým prestal. Keby som teraz tie výhonky mal, mal by som aj úrodu. Skutočne neviem, čo robiť. Toto je pre mňa úplne nová skúsenosť. Uvidíme na rok, keď začneme strihať, čo vyrástlo a čo môžeme očakávať. bez ohľadu na všetko, systém s hlavou na väčšej výške je predsa len praktickejší, takže od toho pravdepodobne neodstúpime. To tým skôr, že ani najstarší aradáčania takú ukrutnú zimu nepamätajú. Verím, že uplynulá zima bola výnimkou a že sa nestane pravidlom. Síce aj v minulosti boli tuhé zimy, keď ortuť klesala do mínus 25 °C. Rovno z tých dôvodov v našich vinohradoch dominuje odroda rýnsky rizling, ktorý je príliš odolný proti zime. Žiaľ, túto zimu ani on nevydržal.“ V. Hudec

Silbaš

Hasičské akcie v žatevných dňoch D

obrovoľný hasičský spolok v Silbaši v júni oslávil 83. narodeniny. Stále aktívne pôsobí a dnes počíta vyše 90 členov. Okrem početných úspechov na súťažiach a podujatiach členovia sa aktívne zapájajú i do iných akcií. Sem patria aj pravidelné služby počas žatevných prác. V žatevných službách, ktoré sa začali v pondelok 25. júna a trvali do štvrtka 5. júla, bolo zapojených 22 hasičov. Každodenne sa v silbašskom Hasičskom dome striedala nová dvojica. Počas jedenástich Ján Fabok, Jelena Ostojić a Nenad Malić (zľava) v miestdní mali iba jednu intervenciu, a to v piatok 29. nosti silbašského Hasičského domu júna. V hodinovom zápase s požiarom na pšeničnom poli – na gajdobranskej ceste, účinkovali šiesti ha- ko silné je i tretie – aby na poliach neprišlo k požiaru. siči. Podarilo sa im zachrániť značnú časť úrody. Počas žatevných prác, okrem dvoch želaní – Jaruška Ferková bohatej úrody a žičlivého počasia, takmer rovna-

HlaS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ETNO DOM V ĽUBE ALEBO:

Deti dokážu viac! o parku sa klbko malých detí opleckami, ručníkmi i obrusmi; na chodí hrať, / čo dokážu dospelí, nej – hlinené nádoby. V kredenci mitiež chcú dokázať… sky, taniere, príbory na jedenie a Spomínate si ešte na starú dob- mlynček na kávu. Na podlahe korú „chytľavú” pesničku? Čo vyplýva z jej druhého verša? Tvrdá logika nakladá prijať jednoznačnú, priam očakávanú odpoveď: dospelí, prirodzene a zásadne, dokážu viac než deti. Čiže deti síce CHCÚ dokázať viac, ibaže… pravdaže… „nemôžu”. Lebo deti sú predsa – len deti. Čerta slepého nemôžu! Bolo treba byť v Ľube pri prvom Etno dni v máji. Iste, mnohí povedia, Etno deň ako etno deň; klasika: stánky s výšivkami a obligátnymi dedinskými jedlami, defilé folkloristov, ukážky Mária, Dalibor a Dajana: všetko robia spolu tancov na námestí, folklórny program v Dome kultúry, berce – handrovky. Džbány a mliečvečera a nakoniec, akože inak, tan- niky a žehlička. Koše, košíky a kufor covačka. a na ňom staré knihy a kalendáre. Áno, tak nejak tomu bolo aj v Plus, pravdaže, kolovrat a moták a Ľube. Ibaže v dedinke, v ktorej sa šijací stroj. Na dôvažok na vzorkospoločenský život možno práve 29. mája 2012 začal zobúdzať z dlhočizného medvedieho spánku, etno deň zrejme zavážil viac. Pritom nás osobitne nadchla istá skutočnosť, pod vplyvom ktorej vznikol úvod k spiatočnému pohľadu na túto udalosť. Prv než sa program rozbehol, všimli sme si, že mnoho ľudí vchádza do školskej budovy zadným vchodom. Poďme tiež, povedali sme si, pozrieť sa, čo sa tu deje. Pri vchode kolesá z voza, kanva na vodu, stolička na mrvenie kukurice; v chodbičke dávno vyra- Mladí Ľubania majú k minulosti vrelý vzťah dené poľnohospodárske nástroje. V pitvore a izbe – rozhoj- vaných stenách rôzne okrasy, staré daná minulosť dediny z prvej po- fotografie, omaľované taniere, šablovice predchádzajúceho storočia. ľa a pištoľ. Prásk! Ozvala sa otázka: Staré stoly, stolce, postele. Staro- Kto za tým všetkým stojí? dávne závesy, uteráky, obrúsky. StaZoznamujú nás so sympatickým rá kasňa so „sedliackymi” sukňami, mladíkom, ktorý by si o takto rok,

dozvieme sa neskoršie, mal potykať s vekom dospelosti. Dalibor Žiak. Otvorený, prívetivý mládenec už ako malý hravý šarvanec mal vraj vrelý vzťah k starým veciam, ktoré pôvodne nachádzal doma na pôjde… – Najprv som začal zbierať staré peniaze; mal som aj rímske. Potom som začal vyhľadávať staré taniere, sukne, oplecká a vôbec všetky možné staré veci. Nahromadilo sa toho za krátky čas, až rodičia začali horekovať, že kde sa s tým všetkým podejeme… NEBOLA TO „LEN” DETSKÁ HRA Mal len trinásť rokov, keď sa porozprával s kamarátmi, celkom vážne „ako dospelý s dospelými”. Vážne deti vážny nápad ocenili ako rozvážny, no a tak... – Najprv sme boli piati-šiesti, neskoršie desiati, teraz nás je aj viacej. Roku 2008 nám istý starší spoluob- Zátišie s krčahom čan poskytol starý chatrný dom pre našu zbierku; zariadili sme si ho, ako sme len vedeli, a bol z toho prvý etno dom v

Ľube a okolí. Keď dedko zomrel, museli sme sa odtiaľ odsťahovať, lebo jeho potomkovia mali s domom iné plány, a tak sme sa koncom tejto zimy presťahovali sem, do školskej budovy.

Dospelí sa najprv k ich počínaniu stavali podľa osvedčeného prístupu: – Nechajte ich, to sú len deti, nech sa hrajú… Ibaže, hľa, z „detskej hry” vzišla cieľavedomá činnosť a etno dom so zbierkou starožitností, akú nemajú ani v mnohých väčších dedinách a mestách. Šikovný chlapík je Dalibor Žiak z Ľuby. Zakončil primeraný kurz Národnej univerzity v Šabci. Zamestnal sa, už pol roka pracuje ako kuchár v istej reštaurácii v Šíde; predtým totiž absolvoval aj kuchársky kurz. Zhromaždil okolo seba šikovnú družinu. Je v nej aj jeho o štyri roky mladší brat. Šiesti členovia sú vraj už starší: majú 14 až 17 rokov. Štyria sú mladší: 12- – 13-roční a pribúdajú noví členovia združenia ob-

čanov Sriemsky pamätník, ktorého zvláštnosťou je… – ... že nás zastupuje istá žena, členka tunajšieho Spolku žien. Keďže ešte nie som plnoletý, zatiaľ nemôžem byť v čele organizácie; prevezmem si to na seba v nasledujúcom roku, až naplním osemnásť. DOBRÚ VEC ROBIA – VŠETCI SPOLU Pri jednom zo stánkov v dedinskom parku vyzdobenom kvetinami a výšivkami civel plný kôš starých peňazí, papierových bankoviek a mincí. Pod prístreším stôl, na ňom sviatok: biele obrusy vyšívané modrým hodvábom. Zopár ľubských žiakov, Daliborových priateľov, vyobliekaných do krojovaných šiat, podobne ako v etno izbe dve šumné dievčatá, pravá a ľavá ruka skromného, ale cieľavedomého kuchára, ktorý zrejme ešte veľa a dobrého uvarí nielen v šídskej reštaurácii, ale aj, a najmä, na sporáku, pod ktorým sa činorodo oprašuje minulosť Slovákov v Ľube. Dve dievky, Dajana Križanićová a Mária Kmeťková, majú dve pekné mená, tak ako samy sú krásne. Majú

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD aj jednu spoločnú skúsenosť za sebou: práve skončili ôsmu triedu. Obe sú nápomocné Daliborovi, ktorý prízvukuje: – Pravdaže pomáhajú. My to všetci robíme spolu. Hľadáme po povalách staré veci, opravujeme, lakujeme, farbíme… Spolu, všetko to robíme spolu. Podávame ruku na zoznámenie Ľubanke Verone Pavlovičovej. Priamo pred novinárskymi očami a ušami s netajenou ra- Erdevíčankám sa páči etno dom v Ľube

NA SLÁVNOSTI V KULTÚRNOM STREDISKU v Plandišti novozvolený predseda obce Milan Selaković usporiadal prijatie pre nositeľov Vukovho diplomu z územia obce. Pri tej príležitosti im odovzdal peňažné a knižné odmeny za dosiahnutý úspech v doterajšom školení. Gratulujúc im k dosiahnutému úspechu, zaželal im mnoho zdaru v budúcom školení a prisľúbil, že obec aj do budúcna bude pomáhať najlepším žiakom a študentom. Okrem žiakov a ich rodičov na tejto skromnej slávnosti boli prítomní predstavitelia lokálnej samosprávy, kultúrneho strediska, obecnej knižnice a všetkých troch základných škôl na území obce. Diplom ako svedectvo usilovnej práce počas osemročného školenia tohto roku získalo 18 žiakov (na fotografii s predsedom obce a riaditeľmi škôl). Z toho 12 žiakov je zo Základnej školy Dositeja Obradovića v Plandišti s vysunutými oddeleniami v Margite a Jermenovciach a po traja zo ZŠ Jovana Steriju Popovića vo Veľkej Grede a ZŠ Jovana Jovanovića Zmaja v Hajdušici. Diplom Vuka Karadžića získali títo žiaci hajdušickej základnej školy: Aleksa Gojković, ktorý je zároveň žiakom generácie, Ivana Maliarová a Marína Marčeková. vlh

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

dosťou pochvaľuje, čo vidí: – Taký mladý ten náš Dalibor… a tak ho zaujala naša minulosť. Mne sa veľmi páči to, čo deti robia. Vždy, keď prídu, dám im zopár starých vecí, lebo viem, že robia dobrú vec. Tak veru, zlatý klinec nakoniec: tie Veľké Deti v malej Ľube s Veľkou Láskou z ozaj malých vecí robia veľkú vzácnu vec. Robia

dobré meno vlastnej osade. Veď etno zbierku mladučkých Ľubanov si už pozreli nielen ich spoluobčania a návštevníci z bližšieho okolia – Erdevíka a Šídu – ale aj zo Slovenska, Česka a Francúzska. Uzavierajúc kruh, vraciame sa jednej z možných obmien myšlienky zo začiatku príbehu. Kiežby občas dospelí CHCELI dokázať to, čo DOKÁŽU deti; keby NASKUTKU chceli, určite by to – zakaždým – aj dokázali. Samozrejme, že sa táto myšlienka navzťahuje na dospelých Ľubanov; tí svoje ratolesti už berú vážne a podporujú ich mravčiu prácu. Juraj Bartoš

PADINSKÝ SPOLOK ŽIEN zorganizoval krásny výlet do Bijeljiny a etno dediny Stanišići. Prvá zastávka bola v Bijeljine, ktorá sa nachádza v Semberiji. Dve najznámejšie osobnosti, pochádzajúce z tohto mesta boli knieža Ivo zo Semberije a slepý spevák epických piesní Filip Višnjić. Iba 3 km od Bijeljiny je etno dedina Stanišići. Akoby sa ocitla v nejakom inom, dávno minulom čase. Etno dedina vznikla roku 2003 ďakujúc Borisovi Stanišićovi, ktorý obchádzal srbské dedinky, preberal prvky starej architektúry a prinášal rôzne predmety, ktoré boli významné pre život v minulosti. Sú tu aj kostoly, dva vodné mlyny, kamenná studňa, mliekareň, vyhňa. V niektorých domcoch sú starodávne predmety a kroje. Reštaurácia je taktiež stavaná v etno štýle a čašníci obsluhujú v krojoch. Bol to zvláštny a nekaždodenný výlet, z ktorého sa všetci vracali domov plní dojmov. Na snímke je časť žien, ktoré boli na výlete. Ružena Kraticová

Z NAŠIcH OSád ZO STreTNuTIA eVANJelIcKeJ MládeŽe BANáTSKeHO SeNIOráTu

Spoločenstvo viery, nádeje a lásky eraz však zostáva viera, nádej, láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska“ (1K 13,13V) – to bolo motto tohtoročného Stretnutia evanjelickej mládeže. Na stretnutie v piatok 6. júla do Jánošíka zavítala pokonfirmačná mládež zo štyroch banátskych osád: Aradáča, Kovačice, Padiny a Vojlovice, k tomu aj členovia hnutia Fokolar z Belehradu. Stretnutie podporil velebný pán Ján cicka, farár padinský, Ján Vida, kaplán v erdevíku, velebný Jánošícka evanjelická mládež a ich nacvičovateľ Janko Siroma pán Martin Bajza, farár vojlovický a referent pre prácu s mlá- Sklenár, senior banátsky, s vojlo- skom dvore súťažili v rôznych dežou, Vladimír Grňa, bývalý re- vickým farárom M. Bajzom. Po hrách, za ktoré boli odmenení ferent pre prácu s mládežou, a dojímavej kázni a Večeri Pánovej zošitmi a tričkami s logom evanevka Hlavatá v mene Biskupské- jánošíckym chrámom Božím sa jelickej mládeže z Jánošíka. Piesozývali piesne za hudobného ne, írske tance, či tance spletené ho úradu SeAVc v Srbsku. Po privítaní hostí domácim sprievodu kantora Janka Siromu, s pantomímou prítomných učili kňazom Slađanom danielom Srdi- Jaroslava Horniaka na husliach a členovia hnutia Fokolar. Okrem toho, že sa naučili niečo nové, ćom nasledovali bohoslužby, na Michaela Zríniho na gitare. Po obede účastníci na školvšetci sa aj pekne zabavili. Na ktorých kázal vznešený pán Pavel spoločnom programe hostia a domáci Jánošíčania sa predstaviIN MEMORIAM li piesňami, ktorými rozohriali srdcia všetkých prítomných. Po Janko post kolportéra odovzdal skončení programu a ďakovnom dvom mladším spoluobčanom. pozdrave účastníkov svoje dojmy Ako skúsený poš1946 – 2012 o tomto krásnom dni prezradil tár takmer tridsať ro-

„T

Ján Janšík

rinásteho júna tohto roku odišiel zo spoločenstva živých a odlietol k svojmu Pánovi náš kolega, dlhoročný spolupracovník týždenníka Hlas ľudu Ján Janšík. I keď nepísal, Janko bol významným ohnivkom v takzvanom výrobnom procese najznámejšieho periodika juhoslovanských, srbských alebo vojvodinských Slovákov. Čo novinári a pracovníci ustanovizne cez týždeň vyprodukovali, to Ján Janšík odniesol na tú správnu adresu. Viac ako dvadsať rokov na bicykli s batohom správ, článkov, reportáží a fotografií brázdil petrovským ulicami, odovzdávajúc ich, tak po janšíkovsky, tiež dlhoročným čitateľom. Boli to časy, keď konzumentov slovenského slova bolo v Petrovci viac ako teraz, a Janko sám. A ako to v živote býva, keď pribudnú rôčky a ubudne prepotrebnej sily, tak aj

kov pracoval na pošte, teraz už pomalšie ako voľakedy s poštovou kapsou alebo balíkmi slovenského týždenníka, na svojom malom koníkovi – bicykli, neprestal navštevovať spoluobčanov. Svojou prítomnosťou svojrázne upozorňoval adresátov, že aj Matica slovenská potrebuje z niečoho žiť, že prišiel čas podporiť ju členským príspevkom. Nejeden rok, ale tiež desaťročia. Ján Janšík nesedával v prvých laviciach, neotváral zasadnutia, nevítal vzácnych hostí, ale ako obyčajný človek bol vzácnym príspevkom na poli hlasľudovskom a matičnom. Trinásteho júna tohto roku odišiel do chrámu na konci Kulpínskej ulice v Petrovci pomodliť sa a poďakovať za doterajšiu podporu a práve tam, na stíšení, si ho Hospodin pozval k sebe. Nech odpočíva v pokoji. p. hansman

pán farár S. d. Srdić: „Vďaka Pánu Bohu, myslím si, že sa dnešný deň vydaril aj napriek tomu, že bol veľmi horúci. Hriala nás aj láska Pána Ježiša Krista, ktorý nás všetkých spojil v jeho slove. Heslom dnešného stretnutia bolo Ježišova láska mení svet. dôležité je, aby sme si ho všetci nielen zapamätali, ale aj uskutočňovali v živote. dôležité je, aby mladí ľudia vedeli, v akom smere meniť seba alebo svet a hlavne meniť ho v láske, meniť ho na pokoj, pomocou ducha Svätého, ktorý má moc meniť všetko na dobré,“ povedal pán farár Srdić a vyjadril spokojnosť s prácou mládeže, ktorá sa zúčastnila na prípravách stretnutia, cirkevníkov, ale aj s počtom hostí, ktorým neprekážali júlové páľavy. Stretnutím mládeže Banátskeho seniorátu tohtoročné stretnutia sú uzavreté. Od pána farára Srdića sme sa dozvedeli, že o rok bude prebiehať 30. jubilejné stretnutie, ktoré pravdepodobne bude celocirkevné, a na ktoré sa už teraz všetci tešia. Verše piesne Rozlúčková, ktorou sa stretnutie skončilo, sú akoby heslom každoročného stretnutia mládeže: „ ... tam nie je smútok z lúčenia, kde viera v srdci je, voláme len dovidenia a zas sa zídeme...“ J. Pániková

TRAdIčNé STRETNuTIE BÝVALÝCH SPOLuŽIAkOV po skončení základnej školy v Padine tohto roku mali najprv generácia narodených roku 1952, potom 1977 a naposledy tých, čo sa narodili roku 1967. Na triednickej hodine bolo veselo, bezstarostne, zaspomínalo sa na žiacku dobu a na večierku pri hudbe bolo ešte veselšie. Na stretnutie docestovali aj bývalí spolužiaci zo vzdialených krajov − Austrálie, Švédska, Nemecka, zo Slovenska. Všetci si zaželali, aby sa v dobrom zdraví stretli aj o 10 rokov. Ružena Kraticová

14. 7. 2012

28 /4499/

HlAS Ľudu

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Mládež je naša budúcnosť S chopnosť vychovávať, vzdelávať, uschopňovať, budovať zdravé generácie mladých ľudí patrí k najzákladnejším úlohám každej spoločnosti. Podiel na realizácii tejto úlohy majú tak rodina a škola, ako aj záujmové organizácie rozličných profilov, ktoré prispievajú ku kreovaniu hodnotového systému budúcich nositeľov spoločenského rozvoja. Od hodnôt, ktoré uznávajú dnešní mládežníci, závisí, v akom smere sa spoločnosť bude uberať a

rozvíjať zajtra. Z týchto dôvodov každá spoločnosť podporuje zakladanie a rozvoj mládežníckych organizácií, rovnako v meste, ako aj na dedine. Aké mládežnícke organizácie dnes pôsobia, čím sa zaoberajú, aké ciele sledujú, pokúsili sme sa ozrejmiť na stranách Našej témy v tomto čísle Hlasu ľudu. Na rozdiel od obdobia, keď v bývalej Juhoslávii pôsobila len jediná taká organizácia – Socialistický zväz mládeže, v súčasnosti badať väčšiu pes-

trosť, väčšiu možnosť výberu, ale aj menšie percento mladých ľudí zapojených do ich pôsobenia. Tak sa popularizácia dobrovoľníctva medzi mládežou nastoľuje ako úloha, ktorej v nasledujúcom období treba venovať náležitú pozornosť. S nádejou, že aj nová vláda, ktorá by sa čo nevidieť mala formovať, prejaví väčší záujem a porozumenie pre generácie, ktoré prichádzajú. Od zabezpečenia kvalitného vzdelávania a zamestnania pre všetkých, po prácu mládežníckych záujmových organizácií. A. L.

Z ČINNOSTI KANCELÁRIE PRE MLADÝCH OBCE STARÁ PAZOVA

Miesto pre teba... P

od týmto heslom od 18. decembra 2009 v iniciatívam a sledujú Starej Pazove na Slovanskom námestí úspeš- realizáciu projektov, ne pracuje Kancelária pre mladých Obce Stará ktoré vytvorili mladí ľuPazova. Vedú ju dve usilovné zamestnankyne dia. Ema Machová-Domoniová, odborná spoluStaropazovská Kanpracovníčka pre mladých, a Nadežda Hadríko- celária pre mladých za vá, koordinátorka kancelárie. Ide o lokálny ser- dva a pol roka úspešnej vis v službách mladých ľudí, ktorí chcú pre- činnosti organizovala zentovať svoje kreatívne idey, prípadne požia- početné kurzy, trénindať o pomoc, radu alebo informáciu. Kancelá- gy, kultúrne a športové ria pre mladých Obce Stará Pazova pracuje v zá- podujatia, humanitárne ujme mládeže a je sponou medzi ňou a lokál- akcie, podporovala vonou samosprávou. Prioritnými cieľmi kancelárie sú porozumenie, podpora a demarginalizácia mladých ľudí pri schvaľovaní rozhodnutí vo viacerých oblastiach – začnúc informovaním, vzdelávaním, kultúrou, zdravotníctvom, ba i bezpečnosťou – aby sa vytvorili zdravé podmienky, ktoré umožnia všetkým mladým ľuďom správne a kreatívne sa vyvíjať, a tým si vytvoriť lepšiu spoločnosť, v ktorej žijú a pracujú. Zamestnankyne v kancelárii spolu so spolupracovníkmi sa usilujú v súlade s možnosťami riešiť alebo zmenšiť problémy, s ktorými sa mladí každodenne stretávajú. Usilujú sa pre nich vytvoriť podmienky pre lepší život a akPublikované brožúrky svedčia o bohatej a čulej tívne zapojenie sa do súčasnej spočinnosti Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova ločnosti . „Spolupracujeme s lokálnou samosprávou a lontérsku prácu a spolupracovala s predstavinajmä s Oddelením pre šport a mládež, v čele teľmi príslušných lokálnych ustanovizní a zdruktorého je vedúca Libuška Lakatošová, s mlá- žení s cieľom pomôcť mladým ľuďom ľahšie sa dežníckymi mimovládnymi organizáciami, ses- zamestnať. Dvere tejto kancelárie sú otvorené terskými inštitúciami na lokálnej, pokrajinskej, aj počas leta a podľa slov spolubesedníčok sponacionálnej a internacionálnej úrovni, ako aj so lu s mladými chcú odhaliť špecifické potreby, všetkými tými, ktorí chcú a môžu zlepšiť kvali- riešiť jestvujúce problémy všetkých mladých ľudí tu života v našej obci,“ povedali naše spolube- bez ohľadu na pohlavie, vierovyznanie, násedníčky E. Machová-Domoniová a N. Hadrí- rodnostnú, politickú a inú príslušnosť. Kanceková. Dodali, že v mene kancelárie poskytujú lária pre mladých je miestom, kde sa mladí ľulogistickú, materiálnu a technickú podporu dia môžu opýtať, navrhnúť a aktívne sa zapo14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

Vždy ochotné pomôcť a poradiť mladým ľuďom: Ema Machová-Domoniová (zľava) a Nadežda Hadríková

jiť do svojho lokálneho spoločenstva. O bohatej a čulej činnosti tejto kancelárie svedčia i dve publikované brožúrky za rok 2010 a 2011. Každá ich akcia je tu zaevidovaná a ilustrovaná fotografiou. Na základe doterajšej skúsenosti Ema Machová-Domoniová a Nadežda Hadríková nám povedali, že konkrétne v meste je na jednej strane skupina mladých ľudí, ktorá má ozaj široké spektrum záujmových sfér, no je aj tá skupina mladých, ktorú nič nezaujíma. „Teší nás, že sa ten pozitívny a kreatívny duch medzi mladými pomaly, ale iste šíri a mnohí mladí Pazovčania kanceláriu navštevujú, keď potrebujú radu alebo pomoc,“ vyzdvihli zamestnankyne Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova. Dobrý hlas počuť ďaleko, takže sme neraz boli svedkami, keď o čulej činnosti a dobre organizovanej práci kancelárie slová chvály vyslovili početné delegácie z rezortného ministerstva alebo patričných pokrajinských orgánov. V Obci Stará Pazova jestvuje i Lokálny akčný plán pre mladých, veľmi dôležitý strategický dokument, schválený na obdobie štyroch rokov, no každý rok sa robí výročná revízia, čiže jeho súvaha a určovanie prioritných úloh. A. Lš.

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

ANI V LETE ČLOVEK NEMUSÍ BYŤ V INOM SVETE

Ponuky na dosah ruky eto zvyčajne ide ruka v ruke s dovolenkami, poznávacími zájazdmi, s pobytmi pri mori, jazerách alebo v horách, s exotikou neznámeho. Leto však nemusí znamenať len to: je kopa príležitostí, aby mladí pekne trávili dni i tam, kde práve sú. Výnimkou nie je ani Nový Sad. Potvrdila to i návšteva jeho turistickej organizácie, výsledkom ktorej bol pomerne dlhý zoznam záujmových aktivít. Čiže okrem Dunaja, Štrandu a iných pláží chvíle voľna možno stráviť a spestriť v celom rade galérií a múzeí, na výstavách, koncertoch... Novosadské hudobné a ak- Pôjdeme spolu na koncert? tívne leto, cyklistické túry pri riekach,

Aký by to bol deň bez zmrzliny...

O chvíľu sa vydám na cyklistickú túru

Preto vôbec nebolo prekvapením, že sa celkom vydarila tematická, účelová prechádzka so zrkadlovkou v ruke, riadená snahou znázorniť ako niektorí mladí ľudia v Novom Sade trávia jeden z prvých júlových tropických dní pri horúčavách nebezpečne sa blížiacich štyridsiatim stupňom. Kaviarne zväčša zívali prázdnotou, čo jeden z okoloidúcich skomentoval slovami, vlastne odpoveďou kamarátovi, ktorý chcel, aby si dali zopár pív: treba mi

Aj takto si chránime životné okolie

parašutistický a astronautický kemp (na Letenke), súťaže vo varení rybacej polievky, športové turnaje a iné diania sú skvelým doplnením tradičných podujatí, ako je Exit, medzinárodný festival vína, Youth fair...

V lete tiež treba športovať

Pútač na jednu z letných akcií V parku sa možno i učiť

Volontéri Exitu

Či už ide o zaháňanie nudy alebo o cieľavedomé trávenie voľného času, možností je azda toľko, pokiaľ siaha predstavivosť každého mladého človeka. Keď kaviarne zívajú prázdnotou 14. 7. 2012

merkovať prachy, ak sa náhodou vyberiem letovať do Čiernej Hory. Poďme sa radšej poprechádzať a vidieť, čo nového v športových potrebách... Vnímavejší pozorovateľ ich o takú polhodinku mohol vidieť v Dunajskej ulici, s novou loptou. Športovať možno všade a viackrát, kým pivo je záležitosťou jednorazovou. A je i otázne, či by ich pri neznesiteľnej horúčave nevyšlo aj drahšie... Oto Filip 28 /4499/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA PADINSKÁ MLÁDEŽ, JEJ MINULOSŤ A SÚČASNOSŤ

Práce a zábavy nikdy dosť ôsobenie padinskej mládeže sa spomína v dejinách ešte od založenia osady a prejavovalo sa v rozličných tvaroch. V období po ukončení druhej svetovej vojny mládež v Padine sa začala venovať najmä kultúrnemu životu. V nových podmienkach v osade sa do popredia dostáva Zjednotený zväz antifašistickej mládeže Juhoslávie, resp. Vojvodiny (ZZAMV), neskoršie Ľudová mládež, ktorá sa v tom období najviac venovala rozvoju divadelníctva. Začiatkom roku 1949 sa kultúrno-osvetová činnosť v tomto prostredí ešte väčšmi rozprúdila, a tak napríklad 23. januára Ľudová mládež zahrala VHV Záveje. Roku 1955 bol založený aj Klub študujúcej mládeže, ktorý po krátkom období zanikol. O 15 rokov neskoršie, teda 18. apríla 1970 sa padinská

rôzne koncerty vážnej a rockovej hudby, a tak si už v minulom storočí vyšliapala chodníčky úctyhodného kultúrneho pôsobenia. Začiatkom deväťdesiatych rokov bola znovu otvorená diskotéka pre mladých, organizujú sa tanečné zábavy a začína fungovať mládežnícky klub.

Členovia KŠMP v tohtoročnej akcii Očisťme Srbsko

mládež prebudila a zorganizovala banánovú zábavu. V júni toho Predseda KŠMP Vlastislav Širka i s t é h o sa snaží oživiť a rozprúdiť činroku v Panosť klubu dine vznikol Klub stredoškolákov. Začiatkom roka 1972 sa pod vedením nového predsedníctva viedla čulá diskusia o tom, či mládež má alebo nemá adekvátne miestnosti. V tom čase mládežníci usporiadali Zuzanskú zábavu, vyprevadili Štafetu mladosti,… Po ostrej kritike stredoškolská a vysokoškolská mládež sa znova prebudila a v programe Gaudeamus igitur ponúkla kultúrnozábavný večierok s piesňami, recitáciami a veselohrou. Nebolo to však prvé vystúpenie školenej mládeže v osade. V roku 1974 pribudlo stretnutie Pod lipami organizované v spolupráci s Domom kultúry. Keď v roku 1982 v Padine postavili nový kultúrny stánok, k celkovej snahe žiť a tvoriť prispela Hudobná mládež Dolina, ktorú založila skupina mladých snaživcov v čele s učiteľom hudby Pavlom Tomášom. Vtedy padinská Hudobná mládež usporiadala 14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

V posledných rokoch mládež v Padine akoby zadriemala. Znovu oživiť činnosť Klubu študujúcej mládeže sa mladí Padinčania pokúsili pred dvoma rokmi. Vo februári bežného roku si zvolili nové vedenie v čele s pred-

Ženská spevácka skupina Hudobnej mládeže

sedom Vlastislavom Širkom, absolventom Právnickej fakulty v Novom Sade. Klub študujúcej mládeže Padiny počíta 25 členov – študentov, ktorí vážne pochopili úlohy a ciele klubu a znovu sa dali do roboty. Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia (5. júna) členovia KŠMP sa zúčastnili v celoštátnej akcii Očisťme Srbsko a v spolupráci s MS Padina upratali tzv. Višničkovú hôrku. Naposledy za pomoci MS a DK Michala Babinku mládežníci – študenti sa pustili do úpravy miestností, ktorú dostali na používanie od ZŠ maršala Tita v Padine. Keď ide o plány do budúcna, predseda KŠMP Vlastislav Širka povedal, že okrem plánovaného výcviku žien v práci na počítači počas leta usporiadajú rock koncert padinských hudobných skupín a 26. augusta si naplánovali turnaj vo volejbale na piesku. Ak počasie dovolí, tak nebude chybovať ani plánované premietanie dokumentárnych filmov na veľkom plátne v parku v strede osady. A. Chalupová

PO APRÍLOVÝCH KURZOCH PRÁCE NA POČÍTAČOCH pre seniorov, ženy, deti od 10 do 16 rokov a sociálne marginalizované skupiny občanov Klub študujúcej mládeže v Kovačici od 4. apríla do konca mája t. r. usporiadal humanitárnu akciu, v rámci ktorej zozbierali zachované veci z domácností. Ide hlavne o obuv, odev a hračky, ktoré občania Kovačice prinášali do miestností KŠMK. V stredu 4. júla mládežníci nazbierané veci triedili (na snímke) a v nasledujúci deň zbalené odovzdali do Strediska sociálnej práce Kovačica, ktoré veci rozdelí do sociálne ohrozených rodín v Kovačickej obci. Touto úspešnou humanitárnou akciou kovačickí mládežníci ešte raz potvrdili svoje schopnosti, usilovnosť a pevnú vôľu pomôcť svojmu prostrediu. A. Chalupová

Z NašiCH OSÁD

NAŠA TÉMA

KUlPÍNSKE MlÁDEŽNÍCKE ZDRUŽENiE TERRa

Chybuje im vlastný kútik ládežnícke združenie Terra v Kulpíne začalo pôsobiť pred dvomi rokmi. Rad rokov predtým toto združenie pôsobilo v báčskom Petrovci. Vo vedení Terry sa nedávno udiali zmeny a Michala Fehéra na poste predsedu vystriedal študent branislav Kuštra. – Združenie Terra má spolu okolo dvadsať aktívnych členov. Nateraz sa stretávame v miestnostiach Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen v Kulpíne. Sme teda neveľká skupina mládežníkov, ale sme chtiví a aktívni. Najviac nás hatí to, že nemáme vlastné miestnosti, čo by nám iste pomohlo zviditeľniť našu prácu. Máme hodne záujemcov o prácu v tomto združení, ale keby nám aspoň jedna miestnosť bola k dispozícii v našej osade, bolo by to inak. Mali by sme miesto, kde by sme sa stretávali a plánovali naše aktivity. Nateraz sa orientujeme na niekoľko mládežníckych podujatí, ktoré organizujeme u

nás v Kulpíne. V júli máme v pláne usporiadať turnaj v malom futbale a Svetový deň mládeže 12. augusta si chceme pripomenúť organizovaním letného kina, ktoré sme už aj predtým usporiadali v parku v centre Kulpína. Na sklonku roka sme vlani v spolupráci s Kanceláriou pre mladých v b. Petrovci zorganizovali príležitostné ozdobovanie vianočného stromčeka v strede Kulpína s kratším programom a občerstvením. V tejto akcii účinkovala aj kulpínska evanjelická mládež a žiaci Základnej školy Jána amosa Komenského, kým teplý čaj a sladké pochúťky ochotne pripravili členky Spolku kulpínskych žien. ako predseda Terry vysvetlil, majú trvalú a výbornú spoluprácu so spomenutou Kanceláriou pre mladých v Petrovci a aktívne sa zapájajú do ich aktivít počas celého roka. Súčasťou spolupráce bola aj účasť na Vianočných trhoch v b. Petrovci, potom organizovanie edukácie a kreatívnych

Terra a Zvolen v akcii čistenia osady od odpadu

dielní v školách a iné. Mládež Kulpína teda usilovne pracuje a jednou z nedávnych akcií bolo čistenie osady od odpadu v rámci celoštátnej akcie Očisťme Srbsko. Vtedy členovia Terry zriaďovali osadu spolu s členmi KUS Zvolen, čo svedčí o ich pozoruhodnej spolupráci. Rovnako dobrá je aj spolupráca s inými spolkami a združeniami v osade a mládež sa snaží zapájať do všetkých miestnych podujatí v Kulpíne.

Silbaš

Nová mládežnícka organizácia aždá doba prináša množstvo noviniek a sfarbuje spôsob života najmä mladým generáciám. V minulosti obľúbeným miestom stretávania sa mládeže v Silbaši bol Mládežnícky dom, neskôr populárnejší pod názvom diskoklub. lokalita závideniahodná − v strede osady a v budove priestranné miestnosti. Krásna a akustická sála bola obľúbeným miestom schádzania sa nielen silbašskej mládeže, ale i mladých ľudí z bližších a ďalších osád. Zlatá doba silbašského diskoklubu bola najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Patril k jedným z najlepších v okolí. boli to časy aktívnej činnosti mládežníckej organizácie, ktorá v čele vždy mala predsedu. Robili sa nové plány a idey. i dnes si mnohé generácie spomienkami často oživia svoju mládežníc-

Niekdajšie populárne miesto silbašskej mládeže

ku činnosť. Potom nastali časy, v ktorých začali na popularite dostávať kaviarne. Tie zhromažďovali menšie skupinky a činnosť sil-

bašskej mládežníckej organizácie pomaly chabla. Prišli deväťdesiate roky minulého storočia... Činnosť mládežníckej organizácie

Na nedávnom zasadnutí Rady MS Kulpín boli prítomní i predstavitelia Terry branislav Kuštra a Michal Fehér. Vtedy pred novozvoleným vedením MS Kulpín ozrejmili svoju prácu a plány. Zároveň požiadali Radu MS, aby im zabezpečila priestor na riadnu činnosť. Rada sa zhodla, že je nevyhnutné, aby mládež mala svoj priestor, a budú sa snažiť túto otázku čím skôr riešiť. K. Gažová pomaly začala slabnúť a potom sa i prerušila. Dnes v osade jestvuje záujem o mládežnícku organizáciu. Nové registrované Združenie mladých Sok Silbaš (skratka Sok znamená Silbašský mládežnícky klub) má deviatich silbašských mládežníkov. Keďže teraz na stretávanie nemajú primerané miestnosti, mladí snaživci majú množstvo ideí keď ide o adaptáciu niekdajšieho Mládežníckeho domu. Vo svojej osade plánujú početné akcie, akými sú ozeleňovanie, zariadenie parku v strede osady, umiestnenie lavičiek a iné. V športovej oblasti premýšľajú aj o zaujímavých turnajových disciplínach, ale predtým treba zariadiť malé športové ihrisko. Možno sa práve dnešným snaživým mládežníkom podarí dať dolu zhrdzavenú závoru na Mládežníckom dome a rozprúdiť tu svoju činnosť. Po nevyhnutnom upravení by dnešná mládež vniesla doň mladosť a spoločné záujmy. Jaruška Ferková

14. 7. 2012

28 /4499/

HlaS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA MLÁDEŽ V KOVAČICI ROKY ŽALA ÚSPECHY

Futbalový turnaj ich hlavnou vizitkou M ládežnícka organizácia v Kovačici bola v druhej polovici 20. storočia mimoriadne činná. Zapájala sa do rôznych aktivít, cieľom ktorých bola úprava mestečka a obce, afirmácia jednotlivcov a kolektívu v spoločenskom živote, kultúre a športe. Činní boli zalesňovatelia, táborníci, Klub študujúcej mládeže... Podobných združení bolo neúrekom. Na mládežnícke pracovné akcie sa odchádzalo dobrovoľne a s radosťou. Mládežníci boli najaktívnejší aj čo sa týka organizácie divadelných prehliadok, folklórnych festivalov, pravdaže, keď spomínané organizovali v Kovačici alebo v Padine. Začiatkom 60. rokov (aj) v Kovačici vystúpila Lúčnica, v polovici 80. rokov v mládežníckej sieni skúsená YU grupa a nádejná Galija. Všade bola očividná práca mládežníkov – organizátorov. Prívlastok mládežnícky bol najviac a najdlhšiu dobu zostal spätý s turnajmi v malom futbale. Na obrovskú popularitu spomínaných súťaží vplývalo viacej faktorov. Po prvé, vybudovali sa hádzanárske ihriská, ktoré slúžili aj na hranie malého futbalu. Okrem ihriska v základnej škole pribudli ihriská

Na pionierskych turnajoch zlanária tréneri talentovaných futbalistov i do Slávie

i na gymnáziu a v športovo-rekreačnom stredisku. Prvý turnaj zorganizovali v roku 1972, v týchto dňoch prebieha štyridsiaty prvý v poradí. Nemalý podiel na popularite turnajov mal veľký úspech kovačického celku Dečaci (mládežníkov ôsmakov), ktorý na juhoslovanskom turnaji v malom futbale v Belehrade spomedzi 64 mužstiev bol najlepší. V 80. rokoch boli organizované i basketbalové a hádzanárske turnaje, ako i futbalové turnaje dievčeniec.

V neskorších rokoch vedúci mládežníckej organizácie prísne kritériá, ktoré povoľovali hrať na futbalovom turnaji starším od 27 rokov, zmenili. Dodnes môže Najdôležitejšie je kamarátenie, ale sa na turnaji účinkovať kaž- bojuje o každú loptu dý, kto je vo forme zohrať dva dvadsaťminútové polčasy. Nový turnaj seniorov sa začal v streZa štyridsať rokov sa menili i iné pra- du 4. júla a pioniersky v pondelok 9. vidlá. Turnaj bol najčastejšie lokál- júla. Ján Špringeľ neho charakteru, ale v mužstvách

V BIELOM BLATE

Zelená cyklistická karavána S polok pre pestovanie kultúrneho a prírodného dedičstva Cárska bara − Biele Blato s cieľom propagovať prírodnú rezerváciu a rozvoj dedinskej turistiky pôsobí už niekoľko rokov. Koncom júna usporiadali ešte jedno vydarené podujatie − Mládežnícku zelenú cyklistickú karavánu, ktorú v rámci realizácie Akčného plánu politiky pre mladých v AP Vojvodine spolufinancoval Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež. Projektom je predvídaná jednodňová jazda na bicykloch autentickým dedinským prostredím a prírodnou rezerváciou Cárska bara. „Mienim, že náš spolok realizovaním tohto projektu nielenže prispel k afirmácii turistických potenciálov Bieleho Blata a Cárskej bary, ale obohatil turistickú ponuku našej osady a zaujal mladých ľudí, aby sa začali zaoberať dedinskou turistikou ako hospodárskym odvetvím. Istotne sme prispeli aj k po-

14. 7. 2012

28 /4499/

mohlo nastúpiť i zopár kvalitných futbalistov mimo osady insity. Väčšina zápasov sa hráva pod reflektormi slávistického hádzanárskeho ihriska. Keď ide o posledné viac než dve desaťročia, je čoraz menej ľudí, ktorí trávia dovolenky pri mori a „mládežnícke“ turnaje na Slávii považujú za príjemnú rodinnú (pred)večernú prechádzku po letných páľavách. Nie je tomu inak ani tohto roku.

Časť účastníkov bieloblatskej zelenej cyklistickej karavány

zdvihovaniu povedomia o význame prírodných hodnôt a kultúrneho dedičstva a potrebe ochrany toho dedičstva a vôbec životného prostredia. Okrem toho som presvedčený, že sa nám podarilo u mládeži podnietiť pozitívny vzťah k správaniu sa v rurálnom prostredí. Zá-

HLAS ĽUDU

roveň sme povzbudili ich záujem o jazdu na bicykloch v prírode, ktorá je jedným z predpokladov zdravého spôsobu života. Realizáciou projektu spolok zadovážil 5 bicyklov pre potreby podobných zelených túr, ktoré sa majú stať tradičnými, ale aj pre turistické návštevy Biele-

ho Blata a Cárskej bary. Vcelku môžeme byť spokojní s tým, ako to dopadlo,“ povedal nám predseda Spolku pre pestovanie kultúrneho a prírodného dedičstva Cárska bara − Biele Blato Zoltán Barna. V tejto svojráznej zelenej cyklistickej karaváne sa zúčastnili hlavne mladí ľudia, milovníci prírody z neďalekej Mužlje a Lukinho Sela, predstavitelia Rybárskeho majetku Ečka, ktorý spravuje prírodnú rezerváciu Cárska bara, členovia Spolku pre pestovanie kultúrneho a prírodného dedičstva Cárska bara − Biele Blato, ako aj hostia z Maďarska, ktorí tomuto podujatiu dali medzinárodný charakter. Po zhromaždení v Bieloblatskom etno stredisku, kde dostali základné informácie, na bicykloch sa vybrali na sálaš Lujza, navštívili slovenský Etno dom Márie Haníkovej, odkiaľ odjazdili smerom k Cárskej bare, pobrežím ktorej sa dostali k Prírodovedeckému domu. Odtiaľ sa vrátili do Výskumného strediska v Bielom Blate, kde sa cyklistická karavána skončila. vlh foto: Z. Barna

Michael Kotv áš

M Ivanka

egová

Júlový pozdrav od padinských škôlkarov aši banátski kamaráti nielenže sledujú náš Detský kútik, ale sa postarali aj o to, aby sme aj cez leto mali v zásobe dosť materiálov. Len nedávno nám totiž padinskí škôlkari zaslali tento pekný balík svojich výkresov. Podľa pokynov svojich vychovávateliek ilustrovali rozprávočku Tri motýle a kreslili aj na témy Doprava v našej osade a Domáce zvieratá v našom dvore. Ľahko zistíte, kto si ktorú tému zvolil.

Silvia Munćanová

Sofia Maglo

cká

Želko Marušník

Želko Ďuriš S Padinčanmi Detský kútik kreovali: Anna F. a Jana S.

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 7/10/2012 2:35 PM Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XII ČÍSLO 156 14. júl 2012

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

JEDNO POOBEDIE V KRÁĽOVSKOM SÍDLE

Stálo to za to N

ajprv bolo pozvanie, ktoré sa dostáva len raz v živote, a adresované je žiakom generácie v stredných školách v Srbsku... Po kontakte so školami prívetivý hlas v telefóne priamo z kráľovského sídla v Belehrade osobne

hovory i čelných predstaviteľov Belehradskej univerzity, riaditeľa banky – podporovateľky tejto tradičnej akcie a akademika Matiju Bećkovića. Vyše 500 žiakov generácie z celej krajiny zoradených podľa začiatočného písmena v

Pred vchodom do Bieleho paláca

V jednej chvíli spievali všetci a známa umelecká vedúca Darinka Matićová-Marovićová dirigovala nielen svoj zbor a kráľovský pár, ale aj takmer dvojtisícové auditórium

povolal každého najlepšieho maturanta na tradičné prijatie do Bieleho paláca. Presné inštrukcie boli prísľubom dobrej organizácie tohto masového podujatia. Len počkať na utorok 26. júna... Potom prišiel ten deň. Bol slnečný, ale nie horúci. Vedení pokynmi skúsených sprievodcov takmer dvetisíc návštevníkov kráľovského sídla v Belehrade si mohlo maximálne užiť nezabudnuteľné poobedie v areáli, kde aj prístupná aleja dýcha vznešeným tichom. Presne o 17. hodine po neodmysliteľnej študentskej hymne Gaudeamus v podaní Speváckeho zboru Obilić, vedeného dirigentkou Darinkou MatićovouMarovićovou, pred svojich hostí predstúpil hostiteľský pár: Jeho Kráľovská Výsosť nástupca trónu Aleksandar II. Karađorđević a princezná Katarína. Nasledovali prí-

hradnej terase predstupovali pred svojich hostiteľov a kým sa ich rodičom v tej chvíli od dojatia silnejšie zovrelo srdce, maturanti si užili osobné gratulácie od kráľovských hostiteľov. Vzápätí aj od republikového ministra kultúry Predraga Markovića, profesorov z belehradskej univerzity a cirkevného hodnostára. Zážitok na celý život... Zopár týždňov odvtedy už uplynulo. Čo bude tohtoročným naj-

J. K. V. nástupca trónu Aleksandar II. a princezná Katarína sa osobitne venovali každému maturantovi

priezvisku bolo po jednom vyvolaných menom, priezviskom a názvom školy, ktorú tohto roku svojím úspechom preslávili. Na zá-

lepším maturantom upomínať spomenutú júnovú návštevu našej metropoly? Predovšetkým vzácne pochvalné uznanie udelené „v

mene Kráľovského domu Karađorđevićovcov, na základe návrhu profesorskej rady a so súhlasom Ministerstva osvety Republiky Srbsko“, darčeky s kráľovským odznakom, fotografie s dôstojným nástupcom trónu Aleksandrom II. a dobrosrdečnou a usmievavou princeznou Katarínou.

Radosť pre rodičov, ale aj pedagógov: odmenená maturantka Zdenka Francistyová z Kulpína so svojou triednou profesorkou Leonou Živkucin

A čo nikdy nevybledne? Vlastný dobrý pocit: „Stálo to za to.“ A. Francistyová

mozaika2_3:0 7/10/2012 2:35 PM Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A Z MINULÝCH SČÍTANÍ OBYVATEĽSTVA

Padina kedysi mala viacej obyvateľov ako Kovačica bec Kovačica má čo do počtu populácie najviac Slovákov zo všetkých obcí na území Vojvodiny. Od založenia a osídlenia Slovákmi – Kovačice roku 1802 a Padiny roku 1806 – doteraz bolo

426. Padina mala zase najviac občanov v roku 1981 – 6 367, o päť viacej ako počas sčítania v roku 1971. Padinčania sa považujú za občanov najslovenskejšieho mes-

Stimmlerov hotel na tzv. Širokom chodníku v Kovačici pred prvou svetovou vojnou, dnes Ulica maršala Tita

Dobová fotografia: železničná stanica v Kovačici kedysi

pätnásť úradných sčítaní obyvateľstva. Na základe knihy Slobodana Ćurčića o počte obyvateľov Vojvodiny, štatistických ročeniek a údajov z Republikového štatistického ústavu možno zistiť počet obyvateľov v celej súčasnej Kovačickej obci, ako i v dvoch prevažne slovenských osadách:

84,22 % Slovákov. Na základe prvých výsledkov sčítania Republikového štatistického ústavu v

roku 2011 žilo 200 Kovačičanov a 149 Padinčanov v zahraničí. Struhárik píše, že v desaťročí, ktoré skúmal (1925 – 1934), sa v Kovačici narodilo 2 060 detí, zomrelo 1 198 osôb a sobášilo sa 645 párov. V dnešnej dobe je väčšia mortalita od natality. Celkovo, aj Kovačická obec má menej obyvateľov – spolu 25 259. Menej mala len pri prvom sčítaní obyvateľstva z roku 1869 – 24 481. Najväčšie množstvo ľudnatosti zaznamenala táto juhobanátska obec v roku 1961. V povestnom roku pre juhoslovanskú literatúru (Nobelova cena I. Andrićovi) mala Kovačica vo ôsmich dedinách spolu 34 654 obyvateľov.

Pohľadnica Kovačice z roku 1904, na ktorej je kostol s vtedajšou vežou, súkromný dom, železničná stanica a momentka z výstavby Obecného domu

V prvých dvoch sčítaniach obyvateľstva mala Padina viacej obyvateľov ako Kovačica. V roku 1869 bol „výsledok“ 3 733 : 3 160 a v roku 1880 – 4 241 : 3 738 v prospech Padinčanov. Pri ďalších sčítaniach obyvateľstva mala prevahu Kovačica. Najviac obyvateľov mala Kovačica počas sčítania v roku 1991 – 7

24/II

tečka na území Vojvodiny. Potvrdzujú to i fakty, že po sčítaní z roku 2002 žilo v spomínanom prostredí na úpätí Deliblatskej piesočiny až 96,78 % Slovákov. V časopise Náš život v polovici 30. rokov minulého storočia Dr. Jozef Struhárik v texte Pohyb ľudnatosti v Kovačici v rokoch 1925 – 1934 okrem iného píše, že je „Kovačica čisto slovenská osada – až na okresných úradníkov a na niekoľko rodín židovských“. Počas sčítania z roku 2002 v Kovačici žilo

Kovačičanka a jej tri dcéry začiatkom 30. rokov minulého storočia

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

mozaika2_3:0 7/10/2012 2:35 PM Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A

Na základe dostupných kníh a vlastného výskumu z obecnej matriky o Kovačici v polovici 90. rokov 20. storočia dali sa zistiť tieto (ne)úradné údaje: najviac Kovačičanov sa (od roku 1896 dodnes) narodilo v roku 1909. – 274 novorodencov. V rokoch prvej svetovej vojny počet novonarodených výrazne klesol, zvlášť v rokoch 1915 – 1918. Viac ako dvesto narodených (210) bolo už len v roku 1933. Viac ako sto narodených (112) bolo naposledy v roku 1961. Najviac sobášených bolo (v období rokov 1907 až dodnes) v roku 1919 – 114. Viac ako sto sobášov (101) bolo ešte len v roku 1952, keď Kovačica oslávila 150. výročie založenia osady. V období od roku 1896 po súčasnosť najväčší počet úmrtí bol v roku 1908 – 193.

vateľov a v roku 1808 tu žilo viac ako tisíc obyvateľov. Počas kanonickej prehliadky superintendenta Adama Lovicha v cirkevnom zbore bolo 1 900 osôb a 245 školopovinných detí. Od 27. júna do 3. augusta roku 1836 na choleru zomrelo 222 osôb. Zbor pred cholerou počítal 2 160 duší. Počas návštevy cirkevného zboru superintendenta Jozefa Szekácsa 16. a 17. júna 1862 zbor mal 3 053 duší a získal pochvalu ako všestranne pekne zriadený a napredujúci zbor.

Priadky v Kovačici v druhej polovici 30. rokov 20. storočia

V rôznych publikáciách o Kovačici sa píše okrajovo i o počte obyvateľov dediny v 19. storočí

Skládka ohrevu v Kovačici – fotografované v rokoch pred prvou svetovou vojnou

pred prvým úradným štátnym súpisom (1869). Kovačica mala na začiatku (1803) asi tisíc oby-

Ako ťažné zviera na orbu a inú prácu na roli sa pred koňom používal byvol

Z Wikipédie sa možno dozvedieť, že v spomínanom roku 1880 (druhé sčítanie obyvateľstva) boli Slováci čo do počtu obyvateľov šiestou etnickou skupinou na území dnešnej Vojvodiny: bolo ich vtedy 43 318. V roku 1948 štvrtou etnickou skupinou a počtom obyvateľov 72 032. Najväčší počet Slovákov bol počas sčítania obyvateľstva v roku 1961 – 73 830. Štyri desaťročia neskoršie Slovákov bolo až o 17 193 menej. Presnejšie, počas sčítania z roku 2002 bolo 56 637 Slovákov. Ján Špringeľ Snímka z 20. novembra 1938: Kovačičania počas osláv dvadsiateho výročia oslobodenia v prvej svetovej vojne

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

Fotografie a pohľadnice z archívu autora

III/25

mozaika4-5:0 7/10/2012 2:36 PM Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A INFOCESTA 2012 (l)

Žilinský kraj – krásny ako raj! ažili ste niekedy aspoň tro- súčasnosť, kultúru a početné príšičku avanturistické cestova- rodné krásy. Počas piatich dní nanie? Skúšali ste dakedy spať po- vštívili sme štyri regióny tohto sediačky na autobusovej stanici? slovenského samosprávneho kraČasť účastníkov Infocesty zo ja: Oravu, Liptov, Horné Považie a Srbska si to vyskúšala. Aj napriek Kysuce. prianiu, aby nás colníci čím dlhšie zdržali na hranici, do Bratislavy sme dorazili o štvrtej hodine ráno, a to znamenalo iba jedno: ďalších päť hodín sedieť pred autobusovou stanicou, alebo v najlepšom prípade v autobusovej stanici s trošku podozrivými ľuďmi a tešiť sa na tú deviatu hodinu a obrátenú pyramídu Slovenského rozhlasu, kde sa Večne záhadný a pútavý Oravský zámok účastníci tohtoročnej Infocesty mali zísť. Ne- ORAVA možno povedať, že čo nevidieť a bolo deväť hodín, ale v dobrej Objavovanie krás Žilinského spoločnosti tie hodiny predsa rý- turistického kraja sa začalo plavchlejšie ubehli. Po takmer krátkej, bou loďou na Slanický ostrov nie však aj lacnej jazde bratislav- umenia. Obklopený je vodami Oravskej priehrady a je pozostatkom zaplavenej dediny Slanica. Po povodni sa zachoval starý cintorín a barokový kostol s kalváriou, v ktorom sa nachádza stála expozícia Tradičná ľudová plastika a maľba. V exteriéri ostrova je možné prezrieť si expozíciu histórie zatopených obcí a budovania priehrady, ktorá je nainštalovaná v bývalej hrobke. Ostrov je sám osebe jedinečný. Najprv vás očarí plavba loďou Slanica, z ktorej máte krásny pohľad na Oravskú vodnú priehradu, a potom sa zrazu rozprestrie pred vami malý ostrov, Tradícia pltníctva na Orave urktorý dýcha úžasným pokojom. čite nevymrie Z programu, ktorý organizátoským taxíkom, dostali sme sa k ri prichystali na druhý deň, najviac Slovenskému rozhlasu. Objavo- pozornosti si zaslúžila návšteva vanie krás Žilinského kraja sa krásneho Oravského zámku a mohlo začať. plavba na pltiach rieky Oravy. Žilinský samosprávny kraj v Prečo je Oravský hrad taký pútarámci Infocesty aj v tomto roku vý? Je to najmä pre jeho históriu, umožnil zahraničným noviná- ktorá siaha až do roku 1267, porom slovenských médií a tour- četných panovníkov, malebné operátorom spoznať jeho históriu, miestnosti, rozprávky, ktoré sa

26/IV

viažu k jeho menu. Prechádzajúc sa po hrade na chvíľu sa myšlienkami aj vy ocitnete v tom období. Navyše, ak vás v jednej z miestností dočká gróf Juraj Thurzo s manželkou, a pritom vás aj povýši do šľachtického rodu, zážitok je v pravom zmysle slova vynikajú- Rímskokatolícky Kostol Povýšenia ci. Svätého kríža na Slanickom ostrove Novout- (foto: M. Dobroňovský) vorená skupina veľkomož- časnosti plť riadia dvaja pltníci, no ných sa z hradu kedysi to robil iba jeden. Dĺžka tepresunula na rajšieho vesla je 3 m, kedysi to plte, na ktorých bolo 7 m. Plavba plťou nebola zasi vyskúšala meraná iba na zvážanie stavebhravé vlnky rie- ného dreva, ale aj obilia, keramiky Orava. Na- ky, plátna, skália... Zaujímavosšťastie, pltník ťou je to, že pltníci nevedeli plánám hneď po- vať. Keď spadli do vody, utopili sa, vedal, že rieka a to bolo jednou z príčin, aby plť nie je hlboká, avšak pre nízku riadili opatrne. hladinu vody hrozilo, že plť narazí na skalu. Náš kapitán sa tomu ši- LIPTOV kovne vyhol, no to nemôžeme poPo zaujímavej plavbe plťou zase vedať aj pre kapitána druhej posádky, ktorý až dvakrát narazil na sme sa ocitli pri vode, ale teraz v

Dážď im neprekážal a ponuku Thermal Parku Bešeňová si využili naplno

skalu. Posádke nezostalo nič iné, ale sa presunúť na jednu časť plte a kapitán – ten musel zoskočiť do vody a ručne potlačiť plť. Plavba na starootcovských pltiach bola doplnená aj výkladom pltníka, ktorý nám porozprával čosi aj z histórie pltníctva po Orave. V sú-

Thermal Parku Bešeňová, ktorý má vo svojej ponuke vonkajšie a vnútorné bazény, wellness & spa, relax centrum a mnohé sprievodné atrakcie. Z moderne zariadených kúpeľov presunuli sme sa do pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

mozaika4-5:0 7/10/2012 2:36 PM Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A

zapísanej do zoznamu svetového dedičstva – do Vlkolínca. Tam nás privítal Pavol Jaňák, vedúci informačného strediska vo Vlkolínci, aby nám porozprával niečo aj o samotnej dedinke: „Vlkolínec sa nachádza vo výške 718 m nad morom pod vrchom Sidorovo, ktorý je výšky 1 099 m. Spomínam ho práve preto, lebo prvé známky osídlenia tejto oblasti boli nájdené práve na jeho vrchole. Nevie sa presne, kedy Vlkolínec vznikol. Z roku 1461 existuje listina, z ktorej vieme, že Vlkolínec určite existoval. Najväčší rozmach dedina dosiahla od polovice 18. do polovice 20. storočia, keď na tomto území žilo až 345 ľudí v 82 domoch. Na porovnanie, dnes tu žije 19 ľudí a je 55 chránených pamiatkových domov,“ povedal P. Jaňák. Vlkolínec je určite dedina, v ktorej sa čas zastavil. Autentické drevené domčeky, prekrásna príroda a pokoj, ktorý v nej možno pocítiť, istotne zapôsobí na každého návštevníka. Po nabitom, ale určite zaujímavom dni mali sme možnosť relaxovať sa v akvaparku Tatralandia, najväčšom na Slovensku a jednom z najväčších v strednej Európe. Ponuka bola bohatá, ale času príliš málo, avšak stačili sme si vyskúšať početné bazény a

Zapletanie korbáčikov na salaši Krajinka

Keltský saunový svet – komplex 17 parných, vodných a masážnych kúpeľov, sáun a procedúr. Aj v tretí deň nášho pobytu v Žilinskom kraji sme objavovali krásy Liptova. Daždivé počasie nás sprevádzalo počas všetkých dní, no ako čerešnička na torte bola návšteva Demänovskej ľadovej jaskyne, kde sme sa poriadne ochladili, až niektorým bol nos červený od zimy. Svojimi ne14. 7. 2012

28 /4499/

všednými prírodnými útvarmi, kvapľovými a ľadovými výzdobami očarila všetkých. Jaskyňa pozostáva z početných chodieb a dómov. Ľadové dómy sú v spodnej časti jaskyne, kde sa nachádzajú početné ľadové stĺpy, stalaktity a stalagmity. V minulosti, najmä v 18. storočí, jaskyňa sa volala Dračia jaskyňa, a to preto, lebo v nej našli nálezisko kostí, pre

Vlkolínec – dedinka, v ktorej sa čas zastavil (foto: M. Dobroňovský)

Jeden z početných ľadových útvarov v Demänovskej ľadovej jaskyni

ktoré predpokladali, že sú dračie, no neskoršie sa zistilo, že sú to prevažne kosti jaskynného medveďa. Ďalšou zastávkou bol salaš Krajinka, umiestnený v krásnej liptovskej prírode. Sprievodcom po salaši bol jeho majiteľ Erik Badánik, ktorý nám aj prezentoval túto rodinnú tradíciu: „Rodinný salaš Krajinka funguje už takmer 10 rokov. Najprv moji rodičia začali s chovom oviec. Keďže sa nachádzame v blízkosti hlavnej cesty z Martina do Ružomberka, početní cestujúci sa zastavovali na salaši a chceli si kúpiť ovčí syr a žinčicu. Tak sa prvotný plán chovať iba ovce zmenil a začali sme aj vyrábať syry. Sme jedineční tým, že výrobky nepasterizujeme, nekonzervujeme a všetko vyrábame ručným spôsobom: oštiepky, parenice, zapletáme korbáčiky... Jediné, čo robíme strojovo, je údenie,“ uviedol E. Badánik. Okrem ponuky čerstvých mliečnych výrobkov na salaši majú aj pekáreň a jedinečnú reštauráciu, ktorá je od maštale prehradená oknami, takže zákazníci majú možnosť pozorovať, čo sa deje v maštali. V pokojnej sumarizácii dojmov a faktov z krásneho salaša prerušilo nás prepadnutie Jánošíkovou bandou. Mali sme dve možnosti:

HLAS ĽUDU

odovzdať im všetky cennosti, ktoré sme mali, alebo ísť s nimi von a zatancovať si. Pravdaže, rozhodnutie padlo na toto druhé a naši zbojníci boli takí dobrosrdeční, že okrem toho, že nás všetkých riadne vyzvŕtali, ponúkli nás aj borovičkou a chlebom. To sú zbojníci! Po krásnej zábave s veselými zbojníkmi cesta nás zaviedla do doliny Vrátna, časti národného parku Malá Fatra. Kabínkovou lanovkou sme prešli 750 m výškových a dostali sme sa na Snilovské sedlo a Chleb, z ktorého sme mali mať

nuka tohto lyžiarskeho strediska je pestrá: lyžiarske školy, požičovňa lyží, snowboarding, skialpinizmus, zjazdové lyžovanie, klzisko, turistika, ubytovanie... Tretí deň sa skončil v krásnom hoteli Boboty v Terchovej, kde sme pri chutnej večeri mali možnosť kochať sa v jedinečnom hudobnom fenoméne zvanom Terchovská muzika. Prečo je jedinečná? Preto, lebo je zapísaná do slovenského reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva a čaká sa aj na jej zapísanie do svetového zoz-

Terchovská muzika – piesne a interpreti z kraja Jánošíka

nádherný výhľad na okolie. Ale pre daždivé a hmlisté počasie mohli sme si ten výhľad iba v myšlienkach predstavovať a veriť v to, čo nám Peter Šimčák, riaditeľ strediska Vrátna, rozprával. Podľa jeho slov stredisko Vrátna Free Time Zone je jedno z najväčších lyžiarskych stredísk na Slovensku a jedno z mála stredísk, ktoré prevádzkuje celoročne. Po-

namu UNESCO. A jedinečnosť tejto hudby opodstatnili aj piati chlapi mohutných hlasov, ktoré sprevádzali husle, heligónka a kontra a, pravdaže, nikoho z prítomných nenechali ľahostajným, ba vari všetkým učarili. (Dokončenie v nasledujúcom čísle Mozaiky) Jasmina Pániková

V/27

mozaika6:0 7/10/2012 2:37 PM Page 11

PRÍLOHA

M O Z A I K A SÚČASNÁ RUSKÁ FOTOGRAFIA ZNOVU V BELEHRADE

Nové pohľady alemegdan je aj bez nich krásny, no s nimi omnoho krajší. Zvlášť v lete. Lebo tie veľké fotografické zábery z rôznych krážov našej planéty nielenže potešia každého jeho návštevníka, ale akosi nenápadne mu aj vsugerujú túžbu

Zamurovića (Art Zamur), zaradili sa i súčasné ruské fotografie s už tradičným názvom Nové pohľady. Celý rad talentovaných ruských umelcov, z ktorých sú takmer všetci víťazmi medzinárodných a ruských festivalov a súťaží a nositeľmi známych novinárskych cien, ponúkol i tohto roku jedinečné pohľady na súčasnosť veľkej krajiny.

V prvom pláne: záber Dmitriho Loveckého znázorňujúci krásu rieky Nevy

Ignat Kozlov: Základná telesná príprava

Alena Ignatjeva: Holuby a husle

Dmitrij Zverev: V podnikateľskom stredisku

Dmitrij Ternovski: k 20. výročiu ruských (nebeských) rytierov (záber vľavo) dozvedieť sa viac o svetoch, krásach, ľuďoch a obyčajach iných. V posledných rokoch do vydarených výstav fotografií, medzi ktorými hrala prím tvorba Dragoljuba

Najmä na jej zvláštnosti a príznačnosti, na odľahlé oblasti a život veľkomiest, na turistické destinácie, na nekonečnosť prírody, stretnutí a lások... Podujatiu, ktoré vzniklo ďakujúc spoločnému úsiliu spoločnosti Gazprom Neft, Veľvyslanectva Ruska v Belehrade a nášho Naftového priemyslu Srbska, sa zrejme na Kalemegdane darí. Veď skutočné umenie hranice nepozná. A ľudí vždy spája, bez ohľadu na diaľky medzi nimi.

Dmitrij Zverev: Moskovská veža

Oto Filip

28/VI

Igor Stomachin: Prelet

Michail Mordasov: Skok 14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 7/10/2012 2:37 PM Page 14

PRÍLOHA

M O Z A I K A

(DUCHA)PLNKY

Smiech je liek – Predstav si, už rok pracujem s deficitom. – Prečo teda nezatvoríš obchod? – A z čoho by som potom žil? xxx – Kde robíš? – Nikde. – A čo robíš? – Nič. – Je to dobré zamestnanie? – Výborné! Ibaže veľká konkurencia. xxx Škót sa pýta priateľa Angličana: – Aký dar si kúpil Percivalovi na svadbu? – Čajovú súpravu pre 12 osôb. A ty? – Čajové cedidlo pre 88 osôb. xxx Škóta pozvali na piknik, kde boli príslušníci rozličných národov. Angličan doniesol fľašu whisky, Ír misu ovocia, Škót – brata. xxx Jeden Angličan – džentlmen Dvaja Angličania – stávka Traja Angličania – veľmoc Jeden Talian – tenor Dvaja Taliani – opera Traja Taliani – armáda na úteku xxx Manželka Marka Twaina vraví: – Keď vidíš nejakú sukňu, zabúdaš, že si ženatý... Mark Twain na to: – Naopak! To mi práve vždy pripomenie, že som.

Preberanie skúseností . Náš kanárik sa stále viac podobá človeku, chce päťtisíc za večer za pesničky z plejbeku. . Tam, kde vrana k vrane sadá, sláviky sa nepresadia. . Zoberte si príklad zo sovy: stačí len tupo hľadieť a každý vás považuje za múdreho. . Papagáj môže robiť kariéru len dovtedy, kým má po kom opakovať. . Páv: ako je to na tom svete sprostom, kam sa možno dopracovať chvostom! . To by bolo kohútov, myšlienka sa natíska, postaviť vždy jedného, do každého smetiska! . Kukučka je právom medzi vtákmi hviezda: tá jediná znáša do cudzieho hniezda.

Z myšlienok slávnych Wagnerová hudba je oveľa lepšia, ako by sa dalo posúdiť z jej počutia. Twain Keby som vedel, čo je to umenie, nikdy by som sa tým netajil. Picasso Vtip je zbraň bezbranných. Moravia S manželstvom je to ako s vtáčími klietkami: vtáky, ktoré v nich nie sú, silou-mocou sa chcú dostať dnu, a tie, čo sú v nej, chcú zase von. De Montaigne Moja žena ma tak ľúbi, že si dakedy aj rozumieme. Pascal Ženy nevedia, čo chcú, a nedajú pokoja, kým to nedostanú. Wilde Muži žiarlia na svojich predchodcov, ženy na tie, čo prídu po nich. Achard Vydala sa z lásky k sebe. Kenda Priatelia sú príbuzní, ktorých si človek sám vyberá. Dechamps Nie je nijaké umenie byť mladý, keď máme dvadsaťštyri rokov. Chaplin Starec je ten, čo má o desať rokov viac ako ty. O Henry Kto sa smeje naposledy, o chvíľu umrie. Poopravené príslovie Kritizovať – znamená usvedčiť autora, že to nerobí tak, ako by som to robil ja, keby som to vedel. Čapek Sú večery, keď publikum v divadle je bez talentu. Jouvet Neexistuje taká vec, ktorá by sa nedala pokaziť, len sa to musí vziať poriadne do ruky. Fučík

Zo Špinavých čistiek Pavla Janíka Lotória Spolupáchateľ: Páchne spolu s nami. Podvodnikateľ: Podvodný podnikateľ. Naruby: Nič cudzie mu nie je ukradnuté. Zvedavosť: Koľko je druhov dobrodruhov? Výnosné zamestnanie: Úrodná úradná pôda. Otrasný deň: Dnešok. Predpoveď počatia Aféra: Príjemné pohoršenie. Erotická snaha: Dosiahnuť viac blaha. Zhoda nehôd: Verejná mienka a verejná milenka. Sviatočná erotika: Vianočné gule – veľkonočné vajcia. Erotické vnuknutie: Vniknutie. Pohlavkanie: Erotické pohladkanie. Demoskrat Demokratický bontón: Jedným zaklopať – druhých zakopať. Demokratická voľba: Peniaze alebo zákon. Princíp privatizácie: Radšej zobrať – ako žobrať. Zvyšky demokracie: Po chlebe a hrách zostal iba strach.

Výber: O. Filip

Mozaiku číslo 156 pripravil Oto Filip 14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 7/10/2012 2:38 PM Page 15

prÍloHa

M O Z A I K A iba pre labUŽnÍkov

ananásové kúsky

potrebujeme: 1 konzervu ananásu (450 g), 1 hrnček múky, 2 kávové lyžičky sódy bikarbóny, 1 hrnček práškového cukru, 1 hrnček mletých vlašských orechov, 2 vajcia, mleté orechy na posypanie; Na plnku: 250 g tvarohu, 80 g masla (alebo asi 1/3 kocky masla), 1/2 hrnčeka práškového cukru, 1 balíček vanilínového cukru, citrónovú kôru z 1/2 umytého citróna takto sa to vydarí: Ananás aj so šťavou rozmixujeme alebo pokrájame na drobné kúsky, dáme do hlbšej misy. Postupne pridáme preosiatu múku spolu so sódou bikarbónou a práškovým cukrom, vmiešame orechy a vajcia. Všetky suroviny spolu premiešame. Cesto dáme na vymastený a múkou vysypaný plech. Pečieme 25 až 30 minút pri teplote 180 °C. Pripravíme plnku: Tvaroh vymiešame so zmäknutým maslom, pridáme cukor, vanilínový cukor a nastrúhanú citrónovú kôru. Na vlažný korpus natrieme tvarohovú plnku a povrch koláča posypeme orechmi a necháme stuhnúť v chlade.

Sedem užitočných rád, ako použiť lak na nechty teká vám očko na silonkách alebo máte problém s lepením obálok? Nedajbože sa vám začala párať šnúrka na topánkach? Je tu lak na nechty!

ZaStavte očká Práve ste si kúpili nové silonky a už ste tam našli očko? S tým sa, bohužiaľ, nedá nič robiť. Avšak očko môžete aspoň pozastaviť, aby sa nepustilo ďalej. Postihnuté miesto pretrite prie-

svitným lakom a hotovo. oZnačenie kľúčov Kľúče budete v tme lepšie rozoznávať, keď ich potriete fosforeskujúcim lakom. nalepenie kaMienkov Máte ozdobu, kde vám poodpadávali ozdobné kamienky? Miesto, kde kamienok vypadol, potrite priesvitným lakom a znova ho nasaďte.

lepenie obálok Ak lepiace kraje obálok už vyschli, nebudú správne lepiť. Priesvitný lak vám v tomto pomôže. odlepenie Stierača Ak sa vám tesnenie na stierači odlepí skôr, než sa dostanete do servisu, skúste ho prejsť párkrát štetcom namočeným v priesvitnom laku. To ho aspoň na chvíľu ešte prilepí. ZaStavenie párania Keď sa vám začnú párať šnúr-

ky na topánkach alebo stuhy na darčeky, rozstrapkané konce potrite priesvitným lakom, to zastaví páranie. Maľovanie porcelánU Neváhajte a ozdobte si porcelán farebnými lakmi na nechty.

vyUŽite niekoľko rád

Sladká škola pečenia M áte rady pečenie, ale stále sa do neho púšťate so strachom, či niečo nepokazíte? Tieto rady budú zaručene pre vás. Jednotlivé prísady odmeriavame vždy presne a používame odporúčané suroviny. Ak zmeníme čo i len druh múky či cukru, výsledok môže byť celkom iný. Na miešanie cesta väčšinou používame suroviny izbovej teploty. Výnimku napríklad tvorí maslo (musí byť studené) pri príprave krehkého cesta. Ak v recepte nie je uvedené inak, používame vajcia strednej veľkosti. Žĺtky vyšľaháme do peny rýchlejšie, keď k nim pridáme 1 PL mi-

30/viii

nerálky. Jedno chýbajúce vajce do koláča sa dá nahradiť 1 PL neutrálneho octu. Bielky vyšľaháme do-

tuha najlepšie tak, že misu aj nadstavce na šľahanie dáme na pár minút do mrazničky. Rúru predhrievame v predstihu na potrebnú teplotu. Niektoré rúry, najmä teplovzdušné, sa rozohrievajú rýchlo, v takom prípade ich zo-

hrievame kratšie pred pečením. Počas pečenia otvárame rúru čo najmenej, pri niektorých cestách (pripravených zavarením múky do vriacej tekutiny) vôbec. Neotvárať rúru je veľmi dôležité prvých 15 minút (pri sušienkach 5 minút), pretože náraz studeného vzduchu môže spôsobiť, že sa koláč v prostriedku prepadne. Múku, kakao, orechy alebo vyšľahaný sneh do cesta vmiešavame len gumenou stierkou, nie šľahačom. Kypriaci prášok vždy najprv zmiešame s múkou a až potom pridáme do cesta. Ak počas pečenia cesto príliš hnedne, prikryjeme ho alobalom alebo papierom na pečenie. Dosku na miesenie či vaľkanie cesta si pred položením cesta pomúčime vždy iba trochu. Ak ju to-

tiž posypeme príliš, múka sa zapracuje do cesta. Ak máme s vaľkaním problémy, cesto stačí na pol hodiny vložiť do chladničky. Ak je po ochladení priveľmi tvrdé, necháme ho 5 minút postáť pri izbovej teplote. Či je koláč upečený, zistíme najlepšie drevenou špajdľou pri piškótovom ceste alebo kovovou ihlicou pri ovocných koláčoch. Pichneme ňou do stredu koláča – ak je po vytiahnutí čistá, koláč je hotový. Ak nie, pečieme ho ďalej a postup opakujeme v päťminútových intervaloch. Po upečení necháme koláč vo forme alebo plechu aspoň 5 minút. Ľahšie ho potom vyklopíme. Formu alebo plech, na ktorom budeme piecť, si pripravíme ešte pred zamiesením cesta. Je to dôležité najmä pri cestách, v ktorých kypriaci prostriedok začína pôsobiť okamžite pri styku s tekutinou. Pripravila: E. Šranková

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ZÁVER NÁRODNÝCH MATIČNÝCH SLÁVNOSTÍ

Martin vrel folklórom a dobrou náladou P

ri príležitosti 150. výročia Matice slovenskej snem Matice slovenskej v polovici septembra minulého roku vyhlásil Rok Matice slovenskej 2012 – 2013. Podľa slov prof. PhDr. Imricha Sedláka, CSc., vedeckého tajomníka Matice slo-

V raných poobedňajších hodinách folkloristov a matičiarov v parku pred areálom amfiteátra vítali remeselníci s tradičným ľudovým jarmokom a početnými ukážkami ľudových remesiel a celoslovenských podujatí z oblasti

Záber z vystúpenia Umeleckého súboru Lúčnica

stúpili i sólisti opery Slovenského národného divadla Jolana Fogašová a Ján Babjak. Matičiarom sa prihovorili okrem iných Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky, a Ing. Marián Tkáč, PhD., predseda Matice slovenskej. Vo večernom galakoncerte účinkovali finalista Hlasu Česko-

sprievodu tanečnej skupiny. Výťažok z dobrovoľného vstupného venujú organizátori na obnovu hradu Krásna hôrka. Podujatia úspešne zorganizovali Matica slovenská a mesto Martin. Okrem predstaviteľov týchto inštitúcií na ústrednom podujatí nechýbali ani významní činitelia poli-

A Lúčnica ešte raz

venskej, „počas roka MS sa uskutočnia aj iné významné podujatia venované jubileám Antona Bernoláka, Jonáša Záborského, Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, uskutoční sa i Matičný festival slovenskej mládeže, ale hlavne sa bude spomínať na 1 150. výročie príchodu svätého Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska“. Siedmeho júla Kamenné a Divadelné námestie, ako i celá pešia zóna Martina prekypovali radosťou, mladosťou a pestrofarebnosťou krojov zo všetkých kútov Slovenska. V rámci vyhlásenia Roka Matice slovenskej a Roka svätého Cyrila a Metoda sa pod záštitou ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča konali Národné matičné slávnosti. Slávnostné vyvrcholenie podujatia bolo minulú sobotu. Na akcii pod názvom Živá pozvánka na pešej zóne vystupovali s kráteným programom matičné folklórne súbory a na záver trojhodinového podujatia zorganizovali vlajkovú pochodeň k amfiteátru, kde sa konala ústredná akcia. 14. 7. 2012

28 /4499/

remeselníctva. Nechýbali ani sokoliari a ukážky historického umenia, členovia Klubu vojenskej histórie Bojovník z Martina, aktivisti z iných združení a ďalšie kultúrne akcie. Hlavnou časťou Matičného folklórneho popoludnia bola prezentácia matičných folklórnych súborov a skupín z celého Slovenska. Na slávnostnom vyvrcholení Národných matičných slávností žiaril bohatým a mimoriadne kvalitným programom Umelecký súbor Lúčnica a ich orchester Zlaté husle. Vy-

HLAS ĽUDU

Časť členov Folklórneho súboru Slatina zo Zvolenskej Slatiny

Slovenska Juraj Zaujec, hudobné skupiny Desmod a Gladiátor, ako i známa speváčka Dara Rolins za

tického a kultúrneho života Slovenska. Ján Špringeľ

PÚTAVÉ A PESTRÉ GRAFIKY TIBORA CSIKOSA možno obdivovať od 2. do 21. júla v Galérii Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny v Novom Sade. Grafiky autora, ktorý sa školil v Maďarsku a celé roky žil aj v Paríži, sa podľa kritika Savu Stepanova vyznačujú vyrovnanosťou subjektivistického a racionalistického chápania sveta. Zároveň sú harmonické, moderné a špecifické. A v každom prípade spestrili letnú ponuku tunajších kultúrnych obsahov. Na snímke je pohľad na časť výstavy. O. F.

K U LT Ú R A ART CENTRUM CHLIEB A HRY NA ZÁJAZDE

Dojmy z celoslovenského festivalu O

d 25. júna do 1. júla v Martine sa konal 8. ročník festivalu profesionálnych divadiel na Slovensku Dotyky a spojenia 2012 za účasti Slovenského národného divadla a Divadla Aréna z Bratislavy, Mestského divadla zo Žiliny, Divadla Jonáša Záborského z Prešova, Divadla Jána Palárika z Trnavy, Štátnej opery z Banskej Bystrice, Štátneho divadla z Košíc, Slovenského komorného divadla z Martina, Produkcie shakespearovských slávností z Bratislavy, slovenských bábkových divadiel, mímov, žonglérov, produkcie hereckých vysokých škôl z Banskej Bystrice a Bratislavy, početných voľných produkcií a pouličných divadiel. Sledovali ich samotní divadelníci, kritici a teatrológovia, a najmä početné martinské obecenstvo. V nedeľu 1. júla, na záver tohto festivalu špičkových divadelných predstavení Slovenska, ako hostia zo

Časť hereckej a technickej skupiny súboru počas umeleckého zájazdu na Slovensku (foto: archív Art centra Chlieb a hry) Srbska po prvýkrát vystúpili divadelníci Art centra Chlieb a hry zo Starej Pazovy s autorským predstavením Miroslava Benku Dni zo snov Einsteinovcov založeného na autentických ľúbostných listoch medzi Milevou Marićovou a Albertom Einsteinom, neskoršie svetoznámym vedcom.

Po návrate staropazovských divadelníkov z tohto zahraničného umeleckého zájazdu sme sa režiséra Miroslava Benku opýtali na dojmy z festivalu. – So zájazdom môžeme byť spokojní. Je to festival v meste slovenskej kultúry, pendant nášmu Sterijovmu pozorju, a v takom kruhu vý-

znamných umeleckých súborov zahrať predstavenie je veľká česť. Hrali sme v krásnej a technicky perfektne vybavenej veľkej scéne v historickej budove Národného divadla Slovenského komorného divadla. Predstavenie sledovalo početné obecenstvo a odmenilo nás frenetickým potleskom. Ďakujem organizátorom, že si nás pozvali, a najmä môjmu súboru, hercom: Márii Chlebianovej, Maríne Gašparovej-Bakovej, Andrejovi Vereskému, Zdenkovi Kožíkovi, deťom Janke Rumanovej, Branislavovi Popovi, Darkovi Opavskému a najmä technikom na čele s Davorom Gašparom, Lorisom Lichtlerom, Jankom Varenim, Jelene Veselinovićovej, Stanislave Bakovej, Nebojšovi Begovićovi, Damirovi Pilipovićovi, a nie na poslednom mieste sekretárke Vlaste Benkovej. Festival sa konal pod záštitou ministra kultúry Slovenskej republiky, Žilinského samosprávneho kraja, mesta Martin a početných sponzorov. a. lš.

MLADÍ VÝTVARNÍCI NA SLOVENSKU

Najčastejšie oceňovaní Staropazovčania N

edávno bolo v Banskej Bystrici na Slovensku vyhodnotenie výtvarnej súťaže žiakov škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí. V stanovenom termíne bolo zaslaných 224 výtvarných prác z Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Ukrajiny a Srbska. Komisia si ich pozorne prezrela a odmenila 10 ich autorov – detí zo zahraničia.

desaťročný Ivan Ďoťoš z Kysáča získal 1. cenu, Pavel Badinský z Rumunska 2. cenu a 3. cenu Darko Iker zo Starej Pazovy. Cenu rektorky UMB získala Zdenka Baková, cenu MC UMB Jana Balážová, cenu riaditeľa CCV UMB Valentína Hricová a cenu pri-

Záber z otvorenia výstavy v Radnici mesta

Najviac odmien získali Staropazovčania. V kategórii do 10 rokov 1. miesto obsadil Damjan Ilić, 2. miesto Ondrej Spevák z Petrovca, 3. Jana Koniariková z Rumunska. V kategórii 11 – 15 rokov

mátora Banskej Bystrice Anna Havranová, všetky zo Starej Pazovy. V porote boli: PaedDr. Katarína Lucinkiewiczová, PhD., a PhDr. Jana

Kožušková, PhD. Ináč predsedníčka poroty K. Lucinkiewiczová pochválila Srbsko, lebo z našej krajiny na súťaž prišlo až 157 prác. Z našej krajiny na Slovensku pobudli a odmeny prijali Zdenka Baková zo Starej Pazovy a profesorka Anna Legíňová z Kysáča. Zahraniční Slováci – pedagógovia a žiaci z Rumunska, Zahraniční SlováUkrajiny a zo Srbska po vyhodnotení súťaže ci, pedagógovia a žiaci z Rumunska, Ukrajiny a Srbska, ktorí sa zúčastnili na vyhodnotení súťaže a na vernisáži v historickej Radnici mesta v Banskej Bystrici, sa srdečne poďakúvajú PhDr. Zuzane Drugovej a Mgr. Anite Murgašovej za výbornú organizáciu a priebeh súťaže, za krásne výlety na Donovaly, za výnimočné Habakuky a výtvarnú dielňu K. Lucinkiewiczovej. Habakuky A. Lg. 14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V DOME MSS ĽUDOVÍTA MIŠÍKA V PETROVCI

Úcta Cyrilovi a Metodovi radičný večierok venovaný spomienke na solúnskych vierozvestov Konštantína (neskôr s mníšskym menom Cyril) a Metoda odznel tohto roku v organizácii Miestneho odboru Matice slovenskej v Petrovci vo štvrtok 5. júla v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka. Pripomeňme si, že hneď po vytvorení abecedy sa solúnski bratia pustili do rozsiahlej prekladateľskej činnosti do staroslovien-

slovanského jazyka. Kresťanom priblížili vďaka svojej prekladateľskej práci aj ďalšie cirkevné knihy, mnohé liturgické texty, ale preložili a upravili aj byzantské občianske zákony. Napríklad vďaka ich úsiliu Súdny zákon pre laikov sa potom stal nielen prvým občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom jazyku. Cyril a Metod nechali po sebe okrem prekladov aj objemovo bohatú, ale, žiaľ, slabo

Medzi záujemcami o toto tradičné podujatie boli aj Petrovčania žijúci na Slovensku a v Austrálii

činy. Pred odchodom na Veľkú Moravu spolu preložili Evanjeliár a ešte niekoľko cirkevných kníh, počas misie na Veľkej Morave preložili do staroslovienčiny celú Bibliu. Je to prvý preklad Biblie do

zachovanú osobnú tvorbu v gréčtine a staroslovienčine. Osobitne je však známa prvá slovanská báseň Proglas, ktorú napísal Konštantín. Časti z nej odzneli aj na spomenutom matičnom večierku

Na ukážku z náplne večierka: Viera Dorčová-Babiaková a členky Komorného zboru Musica viva

v Petrovci. Príležitostné texty o pôvode, živote a diele týchto dvoch významných misionárov, ale i úryvky z ich tvorby čítali Katarína Melegová-Melichová, Viera Dorčová-Babiaková a Rastislav Labáth. Pozastavme sa ešte pri Dišpute s trojjazyčníkmi. Totiž úspechom cyrilo-metodskej práce je aj táto dišputa solúnskych bratov v Benátkach koncom roku 867 a obrana slovanského jazyka a bohoslužieb v tejto reči. V tomto konflikte sa vraj „najmarkantnejšie prejavili Konštantínove vlastnosti – bohoslovecká odbornosť, vedecké znalosti, rečnícke majstrovstvo, humanizmus a obavy o osud národa“. Protivníci totiž tvrdili, dokonca neoblomne trvali na svojom presvedčení, že „sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách

Z KOVAČICKEJ KNIŽNICE

Letné dielne odobne ako v uplynulom roku, aj tohto leta sa Obecná knižnica v Kovačici rozhodla organizovať letné dielne pre deti, s cieľom užitočne vyplniť mladým spoluobčanom aj tohtoročné letné prázdniny. Na realizáciu dvanásť dielní knižnica angažovala mladých, čerstvo vyštudovaných ľudí, odborníkov, nezamestnaných, jednoducho tých, ktorí majú radi prácu s deťmi. Teda tvorivé dielne už odštartovali, prebiehajú dvakrát do týždňa a prvá bola usporiadaná 21. júna. Angažu-

14. 7. 2012

28 /4499/

Ovocné čary boli chutnou témou jednej z doterajších dielní

jú sa tu deti predškolského veku, žiaci nižších a vyšších roč-

HLAS ĽUDU

níkov základnej školy a žiaci gymnázia, ktorí sa venujú tým-

chváliť Boha: hebrejský, grécky a latinský“. Na ich argumenty reagovali bratia nielen poetickou a precítenou rečou, ale predovšetkým humanistickým prístupom, staroslovienčinu napokon obhájili a tzv. trojjazyčníkov v Benátkach porazili. Spevom tohtoročný cyrilo-metodský večierok v Petrovci obohatili členky Komorného zboru Musica viva s dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou, ktorá mala na starosti v jednotlivých vystúpeniach i hudobný sprievod, kým sólo so zborom dvakrát spievala Elena Demrovská. Pri speve šiestej štvrtkovej pesničky Hrad prepevný sa Komornému zboru Musica viva pripojili všetci prítomní na tomto tradičnom a dôstojnom večierku. A. Francistyová to oblastiam: umenie, divadelníctvo, móda, ekológia, biológia, zemepis, astronómia, nutricionizmus a podobné. Dielne majú na starosti prednášatelia a prednášateľky: Elena Tomášová, Elena Omastová, Olina Dudášová, Marína Bírešová, Danka Hriešiková, Michael Farkaš, Lýdia Špringeľová-Karkušová, Zlatko Karlečík, Želimír Tomáš, Vladimír Kuchárik, Janko a Jarmila Takáčovci, Mariena Sklenárová a Janko Husárik. Aj tohto roku je prihlásený veľký počet detí, ktoré budú mať možnosť v týchto dielňach krátiť dlhé letné dni. Letné tvorivé dielne v Obecnej knižnici v Kovačici potrvajú do 27. júla. A. Chalupová

K U LT Ú R A VÝSTAVA WORLD PRESS PHOTO 2012

Po Novom Sade nasleduje Belehrad ol to rok mimoriadny a dôležitý, nabitý tragickými udalosťami a otrasmi, tak spôsobenými prírodou, ako aj tými, ktoré vyvolal človek samotný. Svedectiev je malé more: na začiatku bolo 101 254 fotoreportérskych záberov 5 247 autorov z 124 štátov. Na konci zostalo 160 najlepších fotografií, v jedinečnosti ktorých sa kochali alebo budú kochať milovníci tohto druhu umenia v približne sto krajín sveta. Výstava The World Press Photo Exhibition odštartovala 4. júla aj v

Životné drámy a otrasy

Najvydarenejší portrét

Vo svete staroby

Katastrofa za katastrofou

Potápač a oceán

majú za cieľ pestovanie a zveľadenie vysokých štandardov novinárskej a dokumentárnej fotografie na všetkých svetových rovnobežkách. A za to, že sú práve aj u nás, treba v prvom rade ďakovať Ambasáde Kráľovstva Holandska v Belehrade (ktorá je patrónom podujatia), ako aj podpore Misie OBSE, Domu mládeže v Belehrade, Štúdiu M Rádia Nový Sad RTV Vojvodina a festivalu Exit... O. Filip

V Afrike

Štúdiu M v Novom Sade. Potrvá do 17. júla, aby jej ďalšou zastávkou – od 21. júla do 2. augusta – bol belehradský Dom mládeže. Jej hlavnou víťaznou fotografiou je práca španielskeho autora Samuela

Arandu, zverejnená v New York Times: portrét matky objímajúcej syna zraneného v uličných nepokojoch a protestoch v Jemene. Tak táto, ako i najúspešnejšie fotky v iných kategóriách zrejme

Vrásky a život 14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KOVAČICKÍ CIRKEVNÍCI NA ZÁHORÍ

Zaspievali, zanôtili, zabodovali

vratu domov si pozreli aj Bratislavský hrad.

ÚSTREDNÉ PODUJATIE NA NÁDVORÍ HRADU BRANČ „Stretnutia na Branči sa začali äťdesiatčlenná výprava cirkevorganizovať hneď po nežnej revoného zboru Kovačica II pod velúcii. Od roku 1990 najprv ako zádením farárky Anny Petrákovej poležitosť cirkevného zboru v Sobobudla v dňoch 4. až 8. júla na Slotišti, neskoršie ako záležitosť Myvensku. Banátčania sa ako zahrajavského seniorátu a posledné štyniční hostia zúčastnili na Dištrikturi podujatia sa organizovali ako álnom dni Západoslovenského dideň západného dištriktu ECAV. Z štriktu ECAV a vystúpili na hrade vojvodinských slovenských zboBranč v deň Pamiatky na vierozrov tu vystupovali už selenčské vestov Konštantína a Metoda a PaZvony a spevácky cirkevný zbor zo miatky na evanjelických martýrov. Selenče, oba pod vedením Juraja Súdiho. Raz mládežnícky spevokol z Hložian a predvlani aj potomkovia Slovákov, exulantov z Na hrade Branč liturgovali biskupi M. Klátik a M. Krivda, austrálskeho Melbournu. Na samu senior J. Šefčík a seniorka E. Juríková. Kázal biskup Kovačicu mám pekné spomienky a Sliezskej cirkvi evanjelickej a. v. v ČR Mgr. Ján Waclawek rád s obyvateľmi tohto mestečka (prvý sprava). spolupracujem, začínal som tam ako kaplán,“ pripomenul zovej pod Bradlom malo senior Šefčík. hodne symboliky – zaloV tomto roku na Branči žený bol tam v roku 1864 kázal biskup Sliezskej cirknajstarší a dodnes jestvuvi evanjelickej a. v. v Česku júci spevokol, kým kovaMgr. Ján Waclawek. Liturčické spevokoly doteraz govali Miloš Klátik, genepokračujú v tradíciách najrálny biskup ECAV, Milan staršieho spevokolu na Krivda, biskup Západného území Vojvodiny – kovadištriktu ECAV, Eva Juríkočického z roku 1937. vá, seniorka Považského Hostiteľmi Kovačičanov seniorátu, a Juraj Šefčík, seboli evanjelici zo Senice v nior Myjavského senioráčele s Jurajom Šefčíkom, seniorom Myjavského se- Vystúpenie Banátčanov v Senici sledoval tu. Okrem Kovačičanov v i Dušan Čaplovič, minister školstva bohatom programe slávniorátu. Spolupráca mea čestný občan Kovačice Na slávnostných bohoslužbách hralo nostných bohoslužieb vydzi cirkevnými zbormi na a spievalo i trio z mládežníckeho Počas pobytu na Slovensku po- stúpili aj Detský spevokol PrvoZáhorí a v Banáte trvá viac kvarteta cirkevného zboru Kovačica II než desaťročie. Senický cir- hostinní Záhoráci umožnili Kova- sienky z cirkevného zboru Častkov pod vedením Anny Zlochovej kevný zbor pobudol dva- čičanom navštíviť rad turistických a Zborový spevokol Zvon z Trenčína. Úryvok z prvej slovenskej básne V dňoch víkendu mali veriaci z KoProglas od Konštantína Filozofa vačice koncerty duchovných piespredniesol zaslúžilý umelec Juraj ní a hudby: v piatok večer 6. júla na Sarvaš. Sólista Opery Slovenského Myjave, v sobotu 7. júla v Brezovej národného divadla Ivan Ožvát sa pod Bradlom a v nedeľu 8. júla v Seprítomným prihovoril duchovnou a nici. Pod taktovkou Anny Zlochovej vlasteneckou piesňou. sa predstavil starší spevokol a mláNa akcii ZD ECAV, ktorá sa tohto dežnícke kvarteto a kvinteto. Na roku konala v úpeku, boli prítomní spomínaných programoch hostia aj veriaci z východného Slovenska, stručne informovali návštevníkov aj z cirkevných zborov z Vranova nad o dejinách a súčasnosti Kovačice a Topľou a Košíc. vojvodinských Slovákov. Zájazd správy kovačického cirVystúpenie Kovačičanov pod hrakevného zboru II a staršieho spedom Branč sledovalo tisíc veriavokolu na Záhorí sledovali aj TV Mycich, kým ich program v rámci ne- Na bohoslužbách v Senici ženy zo zmiešaného staršieho spevokolu vystúpili v ľudovom kroji java a TV Sen zo Senice. Tento cirdeľných bohoslužieb v Senici pozeral, počúval a poctil svojou prí- krát v osade insity, Kovačičania zase destinácií a kultúrno-historických kevný zbor má už počas tohto vítomnosťou i Dušan Čaplovič, mi- mali tam premiéru hudobného CD pamiatok západného Slovenska. kendu hostí z Kalnej nad Hronom, nister školstva Slovenskej republiky. s duchovnými piesňami. K tomu Banátčania tak za pomoci domá- chystá sa na návštevu s prograS kompletným programom (dvad- ešte vychýrený spevokol Cantilena zo cich navštívili Bradlo – mohylu ge- mom do Boľoviec a pripravuje CD saťjeden piesní) vystúpili aj na My- Senice spestril oslavy dvojstého vý- nerála M. R. Štefánika, Smolenický s novými piesňami. Ján Špringeľ jave. Stretnutie evanjelikov v Bre- ročia založenia Kovačice v roku 2002. zámok, jaskyňu Driny a v deň ná-

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Zápis do stredných škôl STARÁ PAZOVA. Do staropazovského Gymnázia Branka Radičevića sa v týchto dňoch zapísalo plánovaných 120 žiakov. V Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića zatiaľ nie sú vyplnené všetky kapacity. Miesta zostalo v trojročnom profile – smer obchodník (úhrnne 15 miest), kým vo štvorročných profiloch (podnikateľský administrátor, ekonomický technik, finančný technik a byrotechnik) sa do všetkých usmernení zapísalo po 30 žiakov. V tretej pazovskej strednej škole – v Technickej je najviac voľných miest a zostalo ich tak v trojročných, ako aj v štvorročných vzdelávacích profiloch. Tak zo 7 ponúknutých profilov v tejto škole žiaci prejavili najväčší záujem o smery strojárenský technik pre počítačové konštruovanie a smer typograf, kde sú kapacity vyplnené, zapísaných je po 30 žiakov. Voľných miest zostalo napr. v profiloch technik pre plynové a energetické prístroje, technik pre mo-

torové vozidlá, technik pre počítačové spracovanie, technik pre tepelnú a chladiacu techniku a v smere automechanik. a. lš.

spokojný so štruktúrou nových gymnazistov: z iných obcí je viac budúcich stredoškolákov než z Kovačickej obce. Pre kovačické gymnázium sa v školskom roku 2012/2013 rozhodli žiaci z Pančeva, Opova, Kačareva, Jabuky a zo všetkých osád Kovačickej obce okrem Crepaje (až 26 žiakov). Do slovenskej

KOVAČICA. Na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici budúcim stredoškolákom bolo aj tohto roku k dispozícii 60 miest v srbských triedach a 30 miest v slovenskej triede. Už v prvom zápisnom kole do tried so srbskou vyučovacou rečou bol zapísaný maximálny počet žiakov – 60, záujemcovia boli rozvrhnutí do dvoch tried, a aj do jednej triede s vyučovacím jazykom slovenským bolo zapísaných 30 žiakov. Riaditeľ GymBudúci gymnazisti: Andrea Tomášová, názia Mihajla Pupina proDenis Zloch a Anna Andrea Holíková fesor Pavel Rohárik vyjadril uspokojenie aj z kvality, aj z poč- triedy, kde iba ôsmi žiaci mali metu zapísaných žiakov. Nie je však nej ako 80 bodov, sa zapísalo 17 žiakov z Padiny a 13 z Kovačice. Prvý ÚSPEŠNÝ MATURANT ZO SELENČE zapísaný žiak na zozname v slovenskej triede mal 97,50 bodu, pokým posledný iba 63,66 bodu. Okrem jedného žiaka, ktorému bolo kovačické gymnázium ako štvrtá

Túži po nových vedomostiach A

ndrej Lojdl zo Selenče sa na konci uplynulého školského roku stal žiakom generácie Technickej školy 9. mája v Báčskej Palanke, elektrotechnický smer – odbor počítačový elektrotechnik. Andrej bol vždy usilovným žiakom a od malička sa zaujímal o techniku. Už ako žiak základnej školy sa zúčastňoval na súťažiach z fyziky a matematiky, ako stredoškolák bol i na regionálnych a republikových súťažiach. Osobitne treba vyzdvihnúť diplom za získané 2. miesto na republikovej súťaži z predmetu Základy elektrotechniky. Štyri roky bol účastníkom Výskumnej stanice Petnica O tejto inštitúcii sa dozvedel v strednej škole a prihlásil sa na seminár Aplikovaná fyzika a elektronika. Ako sám hovorí, je to oblasť, ktorá ho najviac zaujíma. O sebe nám ešte povedal, že zbožňuje vedu, technológiu, ale aj filozofické témy. Má rád aj hudbu, spieva v Komornom zbore Zvony, rád číta a bicykluje sa. Ale najradšej má programovanie a techniku. Ochotne

rieši rôzne problémy, ponúka kreatívne Andrej Lojdl riešenia a diskutuje o nich. Mnoho pracuje aj samostatne, od seba dokonca očakával oveľa viac ako to bolo v škole potrebné vedieť. Niekedy vraj nemal pochopenia pre svoju vášeň a zanietenosť, ale motiváciou do ďalšej práce preňho sú pocit istoty a vedomosti, ktoré mu ponúka veda. Apeluje na mladých, aby sa viac zaujímali o túto vedu. Nie je až natoľko dôležité množstvo vedomostí, koľko sama túžba získavať stále nové poznatky. Andrejovi prajeme do budúcna mnoho úspechov v ďalšom školení, teda na vyvolenej Fakulte technických vied v Novom Sade, odbor elektrotechnika. A nech vytrvá vo svojich životných predsavzatiach v duchu jeho obľúbeného výroku Marie Sklodowskej Curie: Ničoho sa v živote netreba báť, dôležité je usilovať sa s porozumením. E. Hložanová

žiadosť v zozname želaných stredných škôl, ostatným bola táto škola na prvom mieste. Ako sa to už v praxi stáva, do začiatku nového školského roka sa žiaci môžu ešte zapísať do inej školy, a potom sa na gymnáziu obyčajne uvoľní niekoľko miest, ktoré, ako povedal riaditeľ kovačického gymnázia Pavel Rohárik, „predsa obsadia žiaci z domáceho prostredia”. A. Chalupová BÁČSKY PETROVEC. V novom školskom roku, ktorý štartuje 3. septembra 2012, na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom podľa slov riaditeľa Pavla Beličku budú mať tri triedy prvákov. Súhrnne v škole v nadchádzajúcom školskom roku bude 14 tried, teda o jedna trieda žiakov menej ako v uplynulom školskom roku, spolu asi 350 žiakov. – Tentoraz najpravdepodobnejšie budeme mať dve slovenské a jednu srbskú triedu. Do tried so slovenským vyučovacím jazykom je zapísaných 55 žiakov a do srbskej 28, teda úhrnne 83 budúcich stredoškolákov. Novinkou je otvorenie slovenskej triedy v Zdravotníckej škole v Novom Sade, čo iste vplývalo na to, že máme menej slovenských žiakov ako to bývalo doteraz, – vysvetlil riaditeľ P. Belička. K. G.

TRI PANI UČITEĽKY sa stretli na výstave starých fotografií v etno priestore Domu kultúry v Selenči, pričom len jedna z nich mohla povedať: toto je mojej pani učiteľkina pani učiteľka. Ide o tú najmladšiu Annu Kolekovú (sprava), ktorá sa na výstave stretla so svojou bývalou pani učiteľkou Vierou Strehárskou (v strede) a jej pani učiteľkou Alžbetou Oberovou (zľava). Ide o tri generácie učiteliek, ktoré prispeli a dodnes úspešne prispievajú k výchove a vzdelávaniu detí v Selenči. Každé obdobie malo svoje čaro, svoje pozitívne a negatívne stránky, no všetky tri učiteľky zotrvali vo svojom peknom a zodpovednom povolaní. J. Berédi-Ďuky

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NOVOSADSKÍ ŠAFÁRIKOVCI

Na Spišských folklórnych slávnostiach 2012 olklórny súbor SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu sa už tradične zúčastňuje na rôznych folklórnych festivaloch tak doma, ako i v zahraničí, zvlášť v Slovenskej republike. Šafárikovci si s láskou spomínajú na účasť na Folklórnom festivale Východná, na Podpolianskych slávnostiach na Detve, na Horehronských slávnostiach na Heľpe a na veľký počet iných vystúpení. Folkloristi novosadského Šafárika tohto roku od 21. do 24. júna boli na zájazde po východnom Slovensku, kde sa zúčastnili na viacerých slovenských ľudových slávnostiach. Najprv to bola Klenovská rontouka v Klenovci, v Gemeri, kde FS Šafárik vystúpil so svojím programom, v ktorom bolo niekoľkých dolnozemských choreografií umeleckého vedúceho Jána Slávika a niekoľko sólo spevov. Klenovčania súbor odmenili veľkým potleskom. Potom sa tanečný kolektív presunul východnejšie do Spišskej Novej Vsi na Spiši, kde

Z vystúpenia na festivalovom programe Slováci Slovákom

dom 16 spišských miest, v ktorom sídli Múzeum Spiša a tu sa nachádza aj evanjelický kostol s významnou knižničnou zbierkou. Na námestí sa nachádza aj Galéria umelcov Spiša, v ktorej nájdeme diela známeho slovenského maliara Jozefa Hanulu. Významným symbolom kultúrno-spoločenského života je budova Reduty, v

A teraz všetci pred objektív

sa zúčastnil na 40. Spišských folklórnych slávnostiach s podnázvom Spiš spieva a tancuje, ktoré prebiehali v dňoch 23. a 24. júna. Spišská Nová Ves je mestom ležiacim prakticky na hranici Národného parku Slovenský raj – druhej najnavštevovanejšej destinácii Slovenska hneď po Vysokých Tatrách. Na námestí dominuje Kostol Nanebovzatia Panny Márie s krstiteľnicou a najvyššou kostolnou vežou na Slovensku (87 m). V jeho blízkosti je Provinčný 14. 7. 2012

28 /4499/

ktorej sídli profesionálne Spišské divadlo. Spišská Nová Ves sa môže hrdiť i 75-ročnou históriou najdlhšie existujúceho ochotníckeho Divadelného súboru Hviezdoslav. Mestské kultúrne centrum každoročne pripravuje množstvo kultúrnych podujatí. Medzi najznámejšie patrí už vyše polstoročia vychýrený Spišský trh, za ktorým putuje každý rok v júli státisíce návštevníkov z celého Slovenska. Toto mesto je zaujímavé i pre mladšie vekové kategórie, a to

HLAS ĽUDU

censtvo v amfiteátri a priblížila ich historické skutočnosti aj obyvateľom Slovenska. Na javisku si zatancovali aj domáce súbory a ako hosť – Folklórny súbor Hornád. Návštevníkov lákali aj početné sprievodné podujatia, a to Školy tanca, Spišská kapura, Hry pre deti, Gastrofest a Ulička remesiel. V nich sa ponúkali rôzne formy umeleckého prejavu a typické zručnosti nášho rodného slovenského kraja. Tí odvážnejší sa cvičili aj v praskaní bičom a medzi nimi aj niektorí členovia Šafárika. Koncert 40. Spišských folklórnych slávností odznel aj v priamom prenose a na internetovej stránke ftv.folklorista.sk. Rozospievaní folkloristi z rôznych súborov po programe pokračovali vo veselici a

najmä zásluhou zoologickej záhrady s vyše dvestočlenným zvieracím osadenstvom. V jeseň tu nastupuje Trh ľudových remesiel, ktorý láka návštevníkov okrem iného aj na ručne vyrobené sladkosti, košíky, drevené hračky, obrazy, tkané koberce, výtvory kováčov, či dokonca sochárov. Medzi najväčšie turistické atrakcie Spiša patrí návšteva národnej kultúrnej pamiatky Spišského hradu. Tam, v amfiteátri na Spišskom podhradí, po slávnostnom otvorení 40. Spišských fol- Radosť, mladosť, láska k tancu klórnych slávností vystúpili členovia FS svojím bohatým spevom a hudbou Šafárik v rámci progra- dokazovali zapečatenú históriu mu pre zahraničných slovenskosti. V nedeľu 24. júna festival poSlovákov menom Slováci Slovákom. Okrem kračoval v programe pre spišské FS Šafárik ako zahra- deti a galaprograme Spiš spieva a niční Slováci sa predstavili aj Det- tancuje s rozlúčkou, ale FS Šafárik ský súbor Bratia Banasovci z Josi- sa v ten deň presunul do dediny povca v Chorvátsku, súbor Slo- Sucháň v blízkosti Veľkého Krtíša venka zo Seredného v Ukrajine a v Gemeri, kde prebiehal program Folklórny súbor Cerovina z Čer- v rámci 40. Spišských slávností. potoku v Rumunsku. Členovia Ša- FS Šafárik už takmer úplne v nofárika majú s týmito súbormi dlho- vom zložení si odniesol bohaté a ročné kontakty, čo podáva jasný nezabudnuteľné zážitky, naplnil obraz spolupatričnosti medzi za- zmysly bohatou tradíciou a získal hraničnými Slovákmi, ktorí svoje nové vedomosti o hodnotách jadro hľadajú vo svojom rodnom spišskej kultúrnej, historickej a kraji. Moderátorka tohtoročných spoločenskej mozaiky. Aneta Lomenová slávností stručnými informáciami Snímky: archív spolku o súboroch zaujala zvedavé obe-

K U LT Ú R A

OZNAMY

IN MEMORIAM

Dušan Popov 1930 – 2012 Novom Sade 3. júla t. r. umrel publicista, historik, priateľ aj nás Slovákov. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia ako spolupracovníčka Letopisu Matice srbskej som mala možnosť zoznámiť sa i s vtedajším matičným tajomníkom Duškom Popovom, ktorý okrem akademika Živana Milisavca viedol túto najstaršiu srbskú kultúrnu ustanovizeň až v troch obdobiach; obaja boli pri vtedajších veľkých matičných projektoch, Dejinách Matice srbskej a pri vydávaní veľkých a významných encyklopedických vydaní: Slovníka srbského jazyka, Slovníka cudzích slov a iných. Dušan Popov ako tajomník Matice srbskej tento post prijal roku 1977 a zostal tu do roku 1991. Zastával aj post generálneho tajomníka Sterijovho pozorja. Po roku 1991 sa už v spoločnosti začali cítiť iné vetry, na aké si D. Popov, veľký vyznávač našej mnohonárodnostnej Vojvodiny, nezvykol. No zo spoločnosti sa neutiahol. Jeho publicistické pero bolo v tom čase koncentrované na pripravované práce okolo Encyklopédie Nového Sadu, ktoré postupom času vydával za pomoci sponzorov

a veľkého počtu spolupracovníkov (takmer z celej Vojvodiny a zo zahraničia). Bolo to Duškovo životné dielo, lebo do tímu spolupracovníkov pribral aj našich slovakistov a slovenských odborníkov a Encyklopédia Nového Sadu mala spracovanú aj našu kultúrnu a historickú prítomnosť v tomto meste; mnohí sa, v konglomeráte národov a národností, pričinili o rast a rozvoj tohto mesta, tak aj Slováci, ktorí sem začali prichádzať vo väčšom počte najmä od začiatku 19. storočia. Dušan Popov prišiel do Nového Sadu na školenie z rodného mestečka Mokrin v Banáte, kde sa narodil roku 1930. Po zakončení Filozofickej fakulty v Belehrade prvé zamestnanie prijal v novinárstve, vo vtedajších známych novinách Slobodna Vojvodina (dnes Dnevnik) a bol istý čas aj v čele práve zrodenej Televízie Nový Sad (v roku 1972). Jeho pole pôsobnosti bola vlastne história, ktorú zbožňoval a ktorej venoval celý

svoj život. Preto neprekvapovalo nikoho, že hoci Encyklopédia Nového Sadu vychádzala za veľmi ťažkých hmotných a iných podmienok, dnes má až 30 zväzkov. D. Popov ako hlavný organizátor a redaktor sa práce na jej dokončení nikdy nevzdal. A keď už spomíname jeho obľúbený predmet – dejiny, spomeňme aj to, že sa mu po dlhom čase predsa podarilo novosadskú a širšiu srbskú verejnosť a najmä aktuálnu politickú vojvodinskú moc presvedčiť, aby sa l. február oslavoval ako pravé mestské hody: narodeniny mesta Nový Sad. Rovno na ten deň v roku 1748 sa toto mestečko na samom južnom cípe Rakúsko-uhorskej monarchie vďaka toliarom bohatých obchodníkov, ktorí sa do tohto oslobodeného mestečka prisťahovali v úteku pred Turkami, vykúpilo za vysokú cenu; vtedy mu panovníčka Mária Terézia udelila vytúženú a draho zaplatenú hodnosť slobodného kráľovského mesta. Odvtedy sem začali prúdiť mnohí predstavitelia národov a národností a táto mnohopočetná zmes národov a náboženstiev, najmä kultúr, vytvorila z tohto mesta významné kultúrne a administratívne centrum Vojvodiny. Všetko toto mal na mysli, dnes už, žiaľ, nebohý Dušan Popov, nositeľ Februárovej ceny na rok 2012, na ktorého si budeme aj my Slováci iba v dobrom spomínať. Viera Benková

Musím ťa pretrhnúť Z

rejme je jasné, že našu pozornosť tu upriamime na slovesá pretrhnúť a pretrhávať, ako i na zvratné slovesá pretrhnúť sa a pretrhávať sa, s cieľom poukázať na ich nenáležité použitie. Základný význam slovesa pretrhnúť je trhnutím porušiť či stratiť súvislosť, teda spôsobiť, aby niečo nebolo celé: pretrhnúť motúz, niť, reťaz sa pretrhla, pretrhol si nohavicu na klinec. Významovo blízke sú tu slovesá roztrhnúť a rozdrapiť. V našom prostredí sú tieto slovesá dobre známe, ba ako slovensko-srbskí bilingvisti ich používame aj v tých súvislostiach, kde je to nezmysel. A to preto, že sa svojou stavbou značne zhodujú so srbskými slovesami prekinuti, prekidati, prekinuti se. V srbčine sa totiž prekida razgovor, prekidaju se veze a iné. V prípade, že nechceme dočasne pokračovať v istej činnosti, vyjadríme to slovesom prerušiť. Základný význam dokonavého slovesa prerušiť a nedokonavého slovesa prerušovať je teda prestať niečo robiť natrvalo alebo na istý čas, napríklad: prerušiť prácu, štúdium, hru; alebo keď niekoho dočasne

zastavíme v istej činnosti, napr.: prerušiť niekoho v reči; v prípade, že chceme vyjadriť porušenie súvislého celku: povodne prerušili bránu, majstri prerušili kábel; vo význame skončiť, napr.: prerušiť mlčanie, ticho; prerušiť styky s niekým; prerušiť tehotenstvo. Prestať fungovať, pretrhnúť sa, vyjadríme zvratnými slovesami prerušiť sa a prerušovať sa, napríklad spojenie sa prerušilo, prúd sa sústavne prerušoval. V našom prostredí sú zaužívané takéto vety: „Učiteľka pretrhla žiaka v čítaní.“; „Rozhodca pretrhol zápas.“; „Pretrhni ten rozhovor.“ ; „Politici pretrhli rozhovory.“ V prípade, že sa chceme niekomu ospravedlniť, povieme: „Prepáč, že ťa pretrhávam; „Prepáč, ale musím ťa pretrhnúť.“ V takýchto a podobných prípadoch sa určite lepšie hodia slovesá prerušiť, prerušovať a prerušiť sa, prerušovať sa. Tieto a týmto podobné vety majú znieť takto: „Učiteľka prerušila žiaka v čítaní.“; „Rozhodca prerušil zápas.“; „Preruš ten rozhovor.“; „Politici prerušili rozhovory.“; „Prepáč, že ťa prerušujem; „Prepáč, ale musím ťa prerušiť.“ ah

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BLAHOŽELANIE

GRATULÁCIA

Mgr. DUŠANE MAJEROVEJ, PhD., z Petrovca k úspešnému obhájeniu doktorskej práce Nanoveda a nanotechnológia a získaniu titulu doktor vied na Medzinárodnej podvednej škole v Slovinsku blahoželajú a mnoho šťastia prajú

Dňa 6. júla 2012 na Belehradskej univerzite skončila štúdiá MILINKA KOTVÁŠOVÁ z Padiny a získala titul diplomovaný defektológ – logopéd. K úspešnému ukončeniu štúdia svojej dcére blahoželajú a v budúcom živote splnenie všetkých snov želajú

Anna a Vladimír Dudášovci, Zdenka Zimová a Milina Liptáková s rodinami.

rodičia Megovci.

BLAHOŽELANIE KVETOSLAVE IMREKOVEJ z Pivnice z príležitosti úspešného ukončenia štúdia na Filozofickej fakulte v Novom Sade, Oddelenie slovakistiky, blahoželá a veľa šťastia a úspechov na životnej ceste praje Jaroslav Šuster.

GRATULÁCIA Pri príležitosti úspešného ukončenia štúdií na Belehradskej univerzite a získania titulu diplomovaný defektológ – logopéd svojej vnučke MILINKE KOTVÁŠOVEJ z Padiny zo srdca blahoželajú a veľa úspechov do budúcnosti prajú starí rodičia Megovci.

GRATULÁCIA Svojej sestre MILINKE KOTVÁŠOVEJ z Padiny k úspešnému ukončeniu štúdií na Belehradskej univerzite a získaniu titulu diplomovaný defektológ – logopéd blahoželajú sestra Marienka a brat Michal.

PRÁCA NA SLOVENSKU Spoločnosť Baron, Púchovský mäsový priemysel, a. s., ponúka zaujímavú prácu v Púchove, Slovenská republika. Vysoký plat, strava a ubytovanie zdarma. Požiadavky: Slovenský pas alebo preukaz zahraničného Slováka. Bližšie informácie na tel.: +421 907 841 662 a +381 63 128 26 89.

GRATULÁCIA Svojej manželke MILINKE KOTVÁŠOVEJ z Padiny k úspešnému ukončeniu štúdií na Belehradskej univerzite a získaniu titulu diplomovaný defektológ – logopéd všetko najlepšie do budúcna želá manžel Miroslav.

Kooperativa poistenie u nás! Máte automobil registrovaný na Slovensku? Treba vám ho poistiť? S tým cieľom nemusíte viac cestovať na Slovensko. Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla odteraz aj u nás vybavuje Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group z Bratislavy. Majitelia vozidiel, hláste sa na adresu: Janko Benka, Ulica maršala Tita 48, Laliť, telefón: 069/646-104 alebo na e-mail: anakakajanko@gmail.com.

GRATULÁCIA Svojej vnučke MILINKE KOTVÁŠOVEJ z Padiny k úspešnému ukončeniu štúdií na Belehradskej univerzite a získaniu titulu diplomovaný defektológ – logopéd srdečné gratulácie zasielajú a veľa úspechov do budúcna prajú starí rodičia Pavelovci.

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put (Stari krovovi) – NS 173, NSU 173

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Ledinci – Beočinski put – NS 172, NSU 172

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put (Stari krovovi) – NS 173, NSU 173, Ulica novosadski put 115, na katastrálnej parcele číslo 3 693/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. júla 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-574/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put (Stari krovovi) – NS 173, NSU 173, schvaľuje

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Ledinci – Beočinski put – NS 172, NSU 172, Ulica beočinski put b. č., na katastrálnej parcele číslo 1 797, k. o. Ledinci, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. júla 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-573/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Ledinci – Beočinski put – NS 172, NSU 172, schvaľuje

ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put (Stari krovovi) – NS 173, NSU 173, Ulica novosadski put 115, na katastrálnej parcele číslo 3 693/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put (Stari krovovi) – NS 173, NSU 173, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put (Stari krovovi) – NS 173, NSU 173, Ulica novosadski put 115, na katastrálnej parcele číslo 3 693/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy GSM 900 a UMTS. Anténová sústava pozostáva z jednej antény po úseku typu Kathrein K 742 264 pre všetky tri systémy a pre systém UMTS je 1 + 1 + 1. Antény sú usmernené s azimutmi 10 ° (prvý úsek), 105 ° (druhý úsek) a 275 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného infomovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť doklad kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže doklad pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže doklad o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS Novosadski put (Stari krovovi) – NS 173, NSU 173, číslo 1 405/12-111 AP, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put (Stari krovovi) – NS 173, NSU 173, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice pre mobilnú telefóniu životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Ledinci – Beočinski put – NS 172, NSU 172, Ulica beočinski put b. č., na katastrálnej parcele číslo 1 797, k. o. Ledinci, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Ledinci – Beočinski put – NS 172, NSU 172, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Ledinci – Beočinski put – NS 172, NSU 172, Ulica beočinski put b. č., na katastrálnej parcele číslo 1 797, k. o. Ledinci, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá pozostáva z jednej antény typu Kathrein 80 010 305 pre systém GSM 900 a z jednej antény po úseku typu Kathrein 80 010 505 pre systém UMTS. Postavená konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre UMTS je 1 + 1 + 1. Antény sú usmernené s azimutmi 0 ° (prvý úsek), 90 ° (druhý úsek) a 255 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného infomovania a MS Ledinci. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť doklad kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže doklad pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže doklad o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice Ledinci – Beočinski put – NS 172, NSU 172, číslo 1 705/12-270 NI, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej Ledinci – Beočinski put – NS 172, NSU 172, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice pre mobilnú telefóniu životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

TICHÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustila naša milovaná krstná mama

na nášho starkého

SMUTNÁ SPOMIENKA

KATARÍNA PONIGEROVÁ rod. Bohušová 1. 4. 1957 – 12. 7. 2011 – 12. 7. 2012 z Petrovca

JOZEFA BOLDOCKÉHO

FRIDA 1941 – 2011 – 2012 rodáčka pivnická Na ňu nezabúdajú

1918 – 2001 – 2012 z Nového Sadu Tvoju lásku a šľachetnosť si chránime v našich spomienkach a srdciach.

Náhle odišla duša Tvoja, nestihla si povedať: „Zbohom, rodina moja.” Spolu sme sa mali zo života radovať a teraz si na Teba môžeme len spomínať.

Tvoji najmilší

Syn Ján s rodinou

Katarína, Ďurko, Anka a Juraj

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynú dva roky, čo nie je so mnou moja mama, a rok, čo ma navždy opustil otec

ANNA IMROVÁ

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na moju sesternicu

PAVEL IMRO

rod. Haviarová 28. 5. 1926 22. 7. 1927 – 19. 8. 2010 – 15. 7. 2011 – 2012 – 2012 z Kovačice S láskou a úctou si na svojich rodičov spomína syn Paľko

Oznamujte v Hlase ľudu

JANKO RAJČAN 1952 – 1995 – 2012 z Pivnice Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne.

1957 – 2011 – 2012 z Báčskeho Petrovca Zachovávame si Ťa v našich srdciach a spomienka na Teba zostáva večná.

Jeho najmilší

021/47–20–840 a

KATARÍNU PONIGEROVÚ

Sesternica Marka s rodinou

DROBNÝ OZNAM

021/47–20–844 inzercia@hl.rs

KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Tel. č.: 063/716-73-82.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadská cesta – NS 162, NSU 162, v Ulici novosadská cesta 108, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3 623/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna 2 – NS 113, NSU 113, v Ulici prímorskej 86, na katastrálnej parcele číslo 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mamou

SPOMIENKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

na tridsiate spomienkové výročie smrti svojho drahého

Dňa 2. júla 2012 nás navždy opustil drahý braček

ZUZANOU FUNTÍKOVOU

MARTIN PETRÍK

ANDREJA TUROCIHO

rod. Šrankovou 20. 9. 1938 – 5. 7. 2012 z Kysáča

3. 2. 1970 – 2. 7. 2012 z Kovačice

7. 7. 1982 – 7. 7. 2012 učiteľa z Hložian

Milovala si život a všetkých nás. Tvoju dobrotu, lásku a usmievavú tvár navždy v srdciach budú nosiť

S úctou si naň spomínajú Jeho najbližší: manželka, vnukovia a nevesta

dcéra Miluška a zať Vlado

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s mamicou

Ten osud, ktorý srdce nám zarmútil, našu radosť, našu nádej do hrobu uložil. Na Tvoju dobrotu nikdy nezabudne Tvoja jediná sestra Zuzka s manželom Nenadom a synom Vukašinom Šajinovci

so spolužiakom

s manželom a otcom

ZUZANOU FUNTÍKOVOU

ŠTEFANOM PIKSIADESOM

rod. Šrankovou 1938 – 2012 z Kysáča Bola si naša mamica s veľkým srdcom plným lásky a dobroty pre všetkých nás. Tá dobrota a láska zostanú v našich srdciach navždy. Tichú a trvalú spomienku na Teba si navždy zachováme. Zarmútené vnučky Nada, Dušana a Tamara a pravnučka Aňa

MARTINOM PETRÍKOM

28. 7. 1965 – 30. 6. 2012 z Kysáča

3. 2. 1970 – 2. 7. 2012 z Kovačice

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol žiť. So slzami v očiach a s bôľom v srdci sa lúčia manželka Mária a dcéra Marína

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Oznamujte

so svojou sesternicou

S úctou a láskou si na Teba budú spomínať Tvoji spolužiaci, generácia žiakov Základnej školy 1970 a triedni učitelia

SMUTNÁ SPOMIENKA

v ZUZANOU FUNTÍKOVOU rod. Šrankovou 1938 – 2012 z Kysáča V jednom okamihu zmizlo tak veľa: drahá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v našich srdciach.

Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

Sesternica Mária Páliková s rodinou

inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA na štvrté výročie, čo ma navždy opustila moja manželka

ZUZANA BARTOŠOVÁ rod. Lomianska 1935 – 2008 – 2012 z Hložian

Na Teba si navždy bude spomínať

PAVEL SÝKORA 1944 – 2011 – 2012 z Petrovca Pred rokom, začiatkom júla minulého roku, mi neúprosný osud navždy vzal jediného brata. Umrel vo veku 67 rokov, a tak sa skončil čas vymeraný na naše súrodenecké spolunažívanie. Teraz sa to všetko spoločne prežité bude už rok čo rok premieňať iba na boľavé spomienky. Sestra Mária Myjavcová s rodinou

manžel Karol

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

OZNAMY DROBNÝ OZNAM

POSLEDNÝ POZDRAV

VYHLASUJEM za neplatné vysvedčenie o skončenom 5. ročníku, ktoré je vydané ZŠ Mladých pokolení v Kovačici dňa 19. 6. 2009 s evidenčným číslom 360/7, na meno Vesna Chalupová, Nikolu Teslu 135, Kovačica.

JANKOVI PINTÍROVI 17. 4. 1936 – 14. 6. 2012 z Pivnice Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci spomínať.

SMUTNÁ SPOMIENKA

KATARÍNA PONIGEROVÁ rod. Bohušová 1. 4. 1957 – 12. 7. 2011 – 12. 7. 2012 z Petrovca

Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú:

Manželka Anka a rodiny Týrová a Žigmundová

manžel Ján a vnúčatá Sandra, Ema, Mirko a Hana

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA na

JANKOVI PINTÍROVI 17. 4. 1936 – 14. 6. 2012 z Pivnice

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo pre nás pracovali, zhasli oči, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás. Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú, ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť.

VLASTU BLAŽEKOVÚ rod. Kolárovú 20. 12. 1960 – 27. 6. 1999 – 2012 z Pivnice

Ťažký osud to vzácne nám vzal, bolesť v srdciach, smútok a prázdny dom nám zanechal. Slzy tečú, rany sa nehoja, ale spomienka nikdy neumiera. Tá večne v srdci zostáva.

Vnúčatá: Vladko, Renata a Mirko s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 9. júla uplynul rok, čo nás po ťažkej chorobe navždy opustil náš otec a starý otec

PAVEL SÝKORA 27. 3. 1944 – 9. 7. 2011 – 9. 7. 2012 z Petrovca

Manžel Štefan a dcéry Taňa a Saňa s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Pri príležitosti 10 rokov ukončenia Základnej školy maršala Tita v Padine generácia žiakov narodených roku 1987 si s úctou spomína na spolužiakov:

EMILA VALENTU 24. 9. 1987 – 28. 7. 2006 – 2012

VESNU ŽOLNAJOVÚ 20. 10. 1987 – 9. 9. 2007 – 2012 a učiteľa

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. Už len kyticu z lásky Ti môžeme na hrob dať, za všetko dobré, čo si pre nás urobil, ďakovať a spomínať. S láskou si na Teba spomína

JURAJA PETROVIČA 14. 3. 1946 – 22. 5. 2004 – 2012

syn Pavel s rodinou

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 13. júla: •19.30 DETSKÉ VYSIELANIE: V bloku pre najmladších bude odvysielaný zostrih z Detského folklórneho festivalu Zlatá brána. • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI prinesie príspevok o kultúrnych podujatiach v Starej Pazove, z Jánošíka z podujatia Dni višní, z novosadského festivalu EXIT, ako aj o tom, kde dovolenkovať. • O 20.30 KUMŠTÁREŇ: Vo vysielaní bude výber kultúrnych udalostí, ktoré sa usporiadali v júni. Budú predstavené dve nové knihy, nevystanú zábery z koncertu mladých talentov a z výstavy detských knižných ilustrácií.

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 16. júla: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Utorok 17. júla: 17.15 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby; Streda 18. júla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko; 17.15 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi; Štvrtok 19. júla: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Piatok 20. júla: 17.15 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

NEDEĽA 15. júla: • 11.00 DÚHOVKA: Reportážny záznam z tradičného podujatia Dni višní v Jánošíku. • 11.30 TV ARCHíV: V druhej časti nedeľného bloku bude odvysielaný portrét Jána Čajaka. • 21.00 DOTYKY: Júlové dotyky budú venované manželstvu. O manželskom zväzku, ktorý môže byť uzavretý štátne alebo cirkevne, budú hovoriť hostia v štúdiu, a to Gavra Govorčin, bývalý kulpínsky matrikár, Pavel Sklenár, senior banátsky, Tatiana Korošová, psychologička, a rodina Kubečková. Budú uvedené aj miniportréty jednotlivých manželských párov. Nebude chýbať ani hudba na rozptýlenie. DENNíKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 15. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Kovačickí cirkevníci na Záhorí Smäd na Detvianskej umeleckej kolónii Utorok 17. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Skromnosť, úprimnosť a talent Vladimír Kuchárik, zvukár Rádia Kovačica, – Osobitný a prí- na pracovisku značný príspevok kreatívnej Európe Piatok 20. júla 16.00 – 18.00 Slovenský film: Červené víno I Klenotnica Čo nového v našom spoločenSlovenský film: Červené víno II skom živote? Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 14. júla: • 17.15 – 18.00 Piesne naše; NEDEĽA 15. júla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky; • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby; • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny; • 17.15 – 18.00 Portréty; UTOROK 17. júla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení; STREDA 18. júla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 13. do 19. júla

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTíV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 28

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko režiséra narodeného v roku 1969 v Starej Pazove. Je nositeľom Zlatej značky Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska za rok 2005.

20.15 Filmy: Piatok 13. júla – Cudzinec Paľo Belička, riaditeľ GJK, hovorí Sobota 14. júla – o zápise žiakov Detonátor Pondelok 16. júla – 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Spiderman Molí Utorok 17. júla – 19.00 Zvon, prehľad udalostí Zmiznutie mojej malej sestry týždňa Streda 18. júla – 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Chcem to vami Štvrtok 19. júla – 22.00 Film: V tieni pravdy Dcéra ako rukojemník 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý pondelok o 20.15: 23.00 Záver vysielania Hudobný mix Nedeľa 15. júla 18.00 Hudobné blahoželania

Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 18. júla o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude záznam zo Stretnutia evanjelickej mládeže Banátskeho seniorátu, ktoré bolo 6. júla. Na tomto svojráznom kamarátení bola prítomná aj vojlovická mládež. Repríza v nedeľu 22. júla o 7.30 h. 14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 27 – VODOROVNE: pohostil, opus, RAI, hosana, A, orámoval, varovala, o, ito, e, raketa, K, ino, Anka, ťava, ior, nárek, h, dá, Avala, osika, Al TAJNIČKA: EVA HUSÁRIKOVÁ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 25 z čísla 25 Hlasu ľudu z 23. júna 2012 bolo: ZLATÁ BRÁNA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KVETOSLAVA IMREKOVÁ, Ul. Štefánikova č. 114, 21 469 Pivnica. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT SLÁVISTI V JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Opak jesene echýbalo veľa, aby sa futba- erbom obliekalo 21 futlisti Slávie ocitli pred kon- balistov, z čoho trinásť com majstrovstiev Prvej juhoba- Kovačičanov. V jarnej časnátskej ligy 2011/12 v zóne ohro- ti šampionátu rovnaký zenia. Jesenná a včasná jarná zá- počet futbalistov, z čoho soba bodov umožňovala Kovači- jedenásť Kovačičanov. čanom hrať pred koncom šamBrankár Damir Zekopionátu bez obáv o zostup do Druhej juhobanátskej ligy – skupina západ. Z nej sa triumfálne vrátili prednedávnom a nový boj o postup medzi juhobaPrvé mužstvo Slávie v jarnej časti sezóny 2011/2012 nátsku elitu by vyžadoval veľa námahy a ki, Alexander Bíreš, Alexander Nestorovski a Ďuriš zavlnili sieť v nemálo nervov máloStrakúšek a Ondrej Ľavroš hrali v oboch častiach šampionátu. početných nadšencov, V dolnej časti tabuľky skončil aj jedenástich zápasoch. O duel ktorí futbal majú radi a menej majú na svojom konte dorast Slávie. Dorastencov väčšiu pomáhajú takým či Dragan Nikolovski, Martin Ďur- časť majstrovstiev viedol Janko Toonakým spôsobom. kovský a Zlatko Bakoš. Nenad máš a posledné štyri kolá Ján Poliak. Nečakaná šnúra jarných V poslednej dobe sa stalo takStojanović hral v deviatich stretprehier od 9. až po 15. nutiach, Daniel Deni Petrovič a mer pravidlom, že pred začiatkolo, pravdaže, nebola Erik Svetlík zohrali po štyri zápasy. kom nových majstrovstiev sa vypríjemná – pre hráčov, Zlatko Žolnaj a Boris Durgala po norí a vysnorí otázka, ktorým Ivan Mihálek hral na 21 zápasoch a strelil trénera, vedenie klubu dva. Nováčik z dorastu Andrej Mi- smerom bude kráčať ďalej Slávia, jeden gól a fanúšikov. hálek a brankár Radoslav Joka po ktorý bude kurz stojedenročnéV jesennej časti majstrovstiev ho futbalu v osade insity. Hlavne jeden duel. bolo viacej radosti ako starosti. BiZ jarnej zostavy hra- si slávisti musia stanoviť cieľ, ktolancia bola takáto: li minulú jeseň Nesto- rý budú chcieť dosiahnuť, ab7. Slávia 15 6 4 5 20 : 24 (-4) 22 rovski a Okuka po straktné problémy skonkretizovať Kovačičania zakončili prvú časť štrnásť zápasov, Válo- a riešiť. Jedno je ale isté: v súna 7. mieste, ale vedenie bolo vec, Ďuriš a Žolnaj po časnej dobe internetu a iných lápresvedčené, že so zostavou, aká dvanásť, Ďurkovský 10, kadiel je v Kovačici záujem o futbola vtedy k dispozícii, môžu boI. Mihálek 8, Petrovič bal čoraz menší. V minulosti boli jovať i o titul jesenného majstra. 3, Joka 2 a Ľavroš 1 slávisti – futbalisti rešpektovaní v Jar bola opakom jesene. Slávisti duel. Vcelku Predrag spoločnosti a stávali sa z nich boli aspoň sčasti úspešní do 23. Okuka hral na 28. zá- priam juhobanátske hviezdy. kola, v druhej časti už nezískali ani pasoch, kým Janko Vábod: lovec bol na trávniku Slávia 15 4 1 10 30 : 44 (-14) 13 na 27. Kovačický klub paradoxne vsieStrelci 30 jarných gótil viac gólov, no rovnako tak vialov boli Nikolovski a Bícej i inkasoval. Pre Sláviu v jesenreš po 7, Nestorovski 5, nej časti hrali i také esá, ktoré si obBakoš 4, Strakúšek 4, I. liekali alebo obliekajú tričká kluMihálek, Ďuriš a Vasić bov v tretej štátnej súťaži. po jednom. Dokopy slávisti mali v práve V jesennej časti šamzakončenej sezóne takúto súvahu: Tréneri sú hrdí na mladších slávistov pionátu ešte hrali Duš14. Slávia 30 10 5 15 50 : 68 ko Bosnić 15, Stanislav (-18) 35 vić zohral všetkých 15 jarných Dudáš 14, Ján Čerňoš 13, brankár stretnutí. Štrnásťkrát bol v bráne, Todor Krivokuća 12, Vlasto Dudáš 30 ZÁPASOV – 30 raz v obrane. Všetkých 15 jar- 12, Vladimir Gvozdenović 10, MiFUTBALISTOV ných hier má na svojom konte i roslav Tomáš 9, Dominik Hýl a Jesennú a jarnú časť majstro- Janko Válovec. Ivan Chalupa a Ivan Bartoš po 8 a brankár Pavel vstiev v mužstve Ladislava Pe- Predrag Okuka boli na trávniku v Cicka 1. troviča hralo spolu deväť hrá- štrnástich zápasoch. Trojlístok Strelci v jesennej časti majs- Radnički Kovin postúpil, kým čov – z tohto počtu štyria Kova- Ivan Mihálek, Milorad Vasić a Mi- trovstiev boli Stanislav Dudáš 7, Partizan Uljma a Spartak Dečičania. V jesennej časti majstro- roslav Ďuriš hrali na trinástich Bosnić 6, Vlasto Dudáš 3, Okuka beljača vypadli. vstiev si tričko so slávistickým meraniach síl. Nenad Nestorovs- 2, Nestorovski a Ďuriš po 1. Iba Ján Špringeľ

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PO UKONČENÍ SÚŤAŽE PETROVSKEJ MLADOSTI

Vojvodinská liga nebola špás! etrovskí futbalisti ukončili súťaž vo Vojvodinskej lige – západnej skupine na výbornom šiestom mieste, hoci po jesennej časti kotvili na dvanástej priečke ligovej tabuľky. Jesenný štart bol poznačený hlavne remízami. Tak bolo v Zmajeve, potom s Omladincom z Nových Bánoviec doma, ako aj v Stanišići. Dôraz sa kládol hlavne na to, aby mužstvo nekleslo dolu, cieľ bol udržať sa v strede tabuľky. Vedelo sa, že sa tu hrá kvalitnejší futbal.

takže Mladosť zohrala veľmi málo prípravných zápasov. Mužstvo bolo vynovené, silnejšie než v jeseň, čo dokonca bolo vidno i na konečných výsledkoch. V jarnej časti nastúpilo až 26 hráčov. Z nováčikov sa osvedčil v obrane skúsený Mojić a sčasti i stredopoliar Sladojević. Útočník Zorzić nevystriedal úspešne Luku Stakića. Dobrý výkon mali Kaňa a Kobilarov. Kapitán Janko Pavlis sa v 2. jarnom kole v N. Bánovciach ťažšie zranil, takže na mnohých

ľahšie zranení, takže ich v poslednom zápase v Turiji medzi žrďami zastúpil tretí brankár Lalić. Na tomto poslednom hosťovaní, ako aj v predposlednom kole s Radničkim, nastúpili aj niekoľkí kadeti: Chovan, Milenković a Čobrda. Najviac zápasov zohrali Kaňa a Đorđević (14), Rupar, Sladojević (13), Kobilarov, Mojić, Uzelac, Zbućnović (12)... Mladosť na jar vsietila 24 gólov a inkasovala 19. Góly dali: Pupavac a Kaňa (4), Vlajko Radaković a Đorđević

Úspešná jar: Igor Kaňa (Mladosť Petrovec)

stala do hornej časti ligovej tabuľky. Dobrý výkon „modrí“ podali s erdevíckou Slogou, tiež i v Kaći, kde po dlhšom čase Mladosť vyhrala. Vo finiši v nekompletnom zložení prišli dve „nečakané“ prehry. Doma s majstrom ligy Radničkim zo Sriemskej Mitrovice a s menovkyňou v Turiji. Mladosť sa minulý rok dostala do ligy, po akej roky túžili milovníci futbalu v Petrovci. Iná je vec, že je vo Vrbare aj napriek tomu na zápasoch pomerne málo ľudí. Ak si petrovské prostredie nárokuje mať futbalový klub v pokrajinskej súťaži, tak si aj sám petrovský fanúšik musí vypestovať svoj vlastný kult vyspelého ctiteľa toho, čo mu futbalová Vrbara ponúka.

Pohľad z tribúny: mužstvo petrovskej Mladosti hralo lepšie na jar ako v jeseň (Foto: P. Pálik)

V jeseň za Mladosť nastúpilo 21 hráčov. V zimnej prestávke klub opustili títo futbalisti: Erak, Alavanja, Čalija, Plavšić, Stakić a Ožvát. Do Petrovca prišli: Mojić, ktorý istý čas hájil farby i bratislavského Slovanu, Sladojević, Đorđević, V. Radaković, Jovanović a Zorzić. Prípravy na druhú časť súťaže prebiehali v sťažených poveternostných podmienkach, 14. 7. 2012

28 /4499/

zápasoch abstinoval. Keď nastúpil, predsa v značnej miere pomohol mužstvu. Kým neodišiel do Nemecka, v útoku bol nebezpečný Igor Kokanović. Najmladší Jakuš (hral na dvanástich zápasoch) a Stracinský (v nohách má 8 jarných zápasov) si splnili svoje záväzky. Z dvoch brankárov Pavel Fejdi bol istejší od Dalibora Veselića. Vo finiši obidvaja brankári boli

HLAS ĽUDU

(3), Zbućnović, Kokanović a Zorzić (2), Pavlis, Jakuš a B. Stanivuk (1) a v zápase s C. zvezdou si hostia vsietili jeden gól sami. Mladosť, ako to sám tréner Stanivuk zdôraznil, v druhej časti sezóny okrem staropazovskej Jednoty a erdevíckej Slogy mala najlepšie výkony. Májová šnúra štyroch za sebou vyhratých zápasov prispela k tomu, aby sa Mladosť do-

Do Srbskej ligy – skupina Vojvodina postúpili majster Radnički zo Sriemskej Mitrovice a pazovská Jednota po barážových zápasoch s Proleterom z Banátskeho Karlovca. Z ligy vypadol Obilić zo Zmajeva. Samuel Medveď

ŠPORT MEMORIÁL RASTISLAVA PECNÍKA V MALOM FUTBALE V PETROVCI

Rekviem najlepšie hral N

a ihriskách ZŠ Jána Čajaka sa 26. júna 2012 skončil turnaj v malom futbale, ktorý usporiadalo Mládežnícke združenie E.Y.B.L., hlavní organizátori Branislav Merník a Vladimír Valentík za pomoci Miestneho spoločenstva Petrovec a Obce B. Petrovec. Tento turnaj nesie meno podľa pred pár rokmi tragicky zosnulého mládežníka a športovca Rastislava Pecníka. Na turnaji sa zúčastnilo 18 celkov a v konkurencii seniorov zvíťazilo mužstvo Rekviem z Petrovca, ktoré vo finále porazilo Farbaru Kocka 4 : 3, tiež z Petrov-

ca. V súťaži pionierov celok FK Jedinstvo z Rumenky zdolal vrstovníkov zo Stepanovićeva 4 : 1. Najlepším hráčom a strelcom turnaja sú Zoran Stjepanović a Željko Ačanski z celku Rekviem a najlepším brankárom je Zoran Ćurčić z celku Farbara Kocka. Mužstvo Rekviem získalo putovný pohár, pohár do trvalého vlastníctva, ako aj komplet lístkov na kúpalisko Víťazný celok Rekviem z Petrovca do akvaparku Petroland a peňažnú odmenu v sume Rozhodcami na turnaji boli Boro 150 000 dinárov. Ambrušić a Miodrag Đurović zo

Savinho Sela. v-tík, sm

NOVÍ MAJSTRI SVETA V BANÁTSKYCH ŠORACH sú Bećari z Nového Sadu (na snímke). Bezpochyby doteraz čo do kvality a vyrovnanosti súperov 12. šampionát v Tomaševci (29. júna – 1. júla) mal najvyššiu úroveň takmer všetkých zápasov. Novosadčania vyhrali výsledkom 16 : 6 nad minuloročnými víťazmi – Marijevom z Tomaševca (vľavo vidíme palkára tohto mužstva). V boji o bronz Čoke z Tomaševca porazili Lale z dediny Crvena Crkva. Na tohtoročných majstrovstvách sa zúčastnili aj Bečkerečke kere zo Zreňanina (5. miesto), Orlovi z Orlovatu (6.), Mamuti z Kikindy (7.), Sve zvezde z Mokrinu (8.), Tommyland – celok Kultúrno-umeleckého súboru rumunských Srbov z Radimny (9.), pančevskí Đilkoši (10.), žabaljskí Šajkaši (11.) a na poslednom mieste zakotvili juniori z Tomaševca. Významným prínosom šampionátu bola účasť výborných hráčov a hlučných fanúšikov rumunskej Reprezentácie oiny (hry podobnej šoram). Rumuni zohrali prvý deň úspešné zápasy, ale sa pre dlhú cestu do Constanţe a Bukurešti museli skôr vrátiť domov. Prvý deň majstrovstiev si po druhýkrát zmerali sily i juniori. Vo finále domáce Marijevo vyhralo nad minuloročnými majstrami z Orlovatu 7 : 6. Text a foto: Ján Špringeľ

V PAZOVSKOM MESTSKOM PARKU SÚŤAŽILI INVALIDI Z CELEJ VOJVODINY. V organizácii Športového zväzu invalidov Vojvodiny a Spolku pre šport a rekreáciu invalidov Stará Pazova v sobotu 7. júla 2012 v mestskom parku prebiehala súťaž v triafaní do kolkov s visiacou guľou. Na tohtoročných majstrovstvách invalidov Vojvodiny sa zúčastnilo 12 tímov z územia celej Vojvodiny (z Nového Sadu, Zreňanina, Subotice, Kikindy, Vrbasu, Inđije...). Súťaž prebiehala v dvoch kategóriách: v skupinovej a jednotliveckej. Podľa slov Marka Sićića, predsedu staropazovského spolku, tohto roku v skupinovej časti najúspešnejší boli členovia tímu z Belej Crkvy. Druhé miesto obsadili Novosadčania a tretí boli hostitelia tejto športovej akcie – Staropazovčania (na fotografii). Odmeny najúspešnejším – poháre a medaily odovzdal Milorad Kilibarda, predseda Športového zväzu invalidov Vojvodiny, ktorý tieto majstrovstvá v Pazove slávnostne aj otvoril. A. Lš.

14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

ŠPORT TÝŽDEŇ PRED MATIČNÝM TURNAJOM V LALITI

Prihlásených je dvanásť mužstiev týždeň v Laliti bude po prvýkrát prebiehať Matičný turnaj o pohár veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade. Rozhodnutie o tom schválila Správna rada Matice slovenskej v Srbsku a priamym organizátorom tejto zaujímavej súťaže bude MOMS v Laliti. Prípravy na 16. Matičný turnaj finišujú, o čom sme sa rozprávali s predsedom MOMS v Laliti Jánom Zorňanom-Pekárom. Ako ste dostali organizáciu turnaja? „Aradáčania sa zriekli, lebo nemajú dokončené ihriská, Biele Blato nemohlo splniť potrebné podmienky, nuž sme sa prihlásili my a Správna rada MSS nám zverila organizáciu 16. Matičného turnaja, ktorý bude v sobotu 21. júla 2012.“ Budete môcť zabezpečiť všetko to, čo je potrebné na toto športové podujatie? „My sa snažíme vytvoriť všetky potrebné podmienky na majstrov malého futbalu. Aj takto chcem oboznámiť všetkých tých, ktorí sa chystajú k nám, že sa zápasy budú hrať na trávnatých

Ján Zorňan-Pekár, predseda MOMS v Laliti

Na tomto trávniku v Laliti sa budú hrať zápasy 16. Matičného turnaja

ihriskách FK Panónia. Chystáme dve ihriská a ak by sa turnaj mal končiť v nočných hodinách, tak semifinále a finále bude v Základnej škole Nestora Žučného, kde máme betónové ihrisko a nevyhnutné reflektory.“ Koľko mužstiev máte zatiaľ prihlásených? „Do utorka 10. júla sa nám pri-

hlásilo dvanásť matičných tímov: Aradáč, Dobanovce, Petrovec, Biele Blato, Kovačica, Kysáč, Hložany, Čelarevo, Stará Pazova, Padina, Šíd a Laliť. Škoda by však bolo, aby neprišli Pivničania, Selenčania, Silbašania, Kulpínčania, ktorým je Laliť tak blízko. Osobne som telefonicky oslovil predsedov všetkých MOMS v našich dedinách. Na

turnaji radi uvítame aj Vojlovicu, Lug, Ľubu, Binguľu... a, pravdaže, mužstvá zo všetkých našich prostredí, ktoré sa prihlásia do 15. júla 2012.“ Na turnaji očakávate aj hostí... „Ako je to už zvykom, pozvánky na turnaj sme zaslali Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Belehrade, Matici slovenskej v Srbsku, všetkým MOMS v našich dedinách, Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, Obci Odžaci, Miestnemu spoločenstvu Laliť, Športovému zväzu Obce Odžaci, prostriedkom verejného informovania... Budeme sa tešiť, ak predstavitelia všetkých týchto organizácií prídu k nám!“ J. Pucovský

STOLNOTENISOVÝ MEMORIÁL JAROSLAVA BÁĎONSKÉHO

Zvíťazil Kaňa V

stredu 4. júla 2012 si športoví priatelia po siedmykrát zaspomínali na Jaroslava B á ď o n s k é h o, veľkého priaznivca stolného tenisu v Petrovci. Najprv navštívili jeho hrobku, a potom si zahrali na turnaji v miest- Traja najlepší: Vladimír Fekete, Ľudovít Kaňa nosti bývalej a Predrag Stojanović (zľava) budovy ZŠ váč, Samuel Sýkora, Miroslav LaJána Čajaka (tzv. Štátna škola). Súťažili siedmi milovníci stol- čok. Prví traja umiestnení dostali ného tenisu. Konečné umiestnenie bolo takéto: Ľudovít Kaňa, spomienkové diplomy a víťaz turPredrag Stojanović, Vladimír Fe- naja aj putovný pohár. -smkete, Janko Topoľský, Jaroslav Ko14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

ŠPORT nie je len lesk a úspech, ale je i blato, súboj, tvrdá drina. Badať to aj zo záberu, ktorým fotoreportér Ray McManus zvečnil jeden z okamihov rugby zápasu v Anglicku. Získal za to druhú cenu v kategórii Šport, jednotlivé snímky súťaže World Press Photo 2012, ktorej najúspešnejšie fotografie sú vystavené v Štúdiu M v Novom Sade. O. F.

ŠPORT DORASTENCI A VETERÁNI Z HONTIANSKYCH NEMIEC V KYSÁČI

Stretli sa rodáci inulý týždeň v Kysáči bol veľ- Ivan Ožvát preký sviatok. Tam hosťovali sta- menil tri, a tak rí priatelia, slobodne môžeme po- domácim zavedať, rodáci zo Slovenskej repu- bezpečil zaslúbliky, z Hontianskych Nemiec. Pria- žené víťazstvo. teľstvo začali futbalisti pred rovno Súboj veľmi 43 rokmi, neskoršie to prerástlo na dobre viedol rodinné návštevy a kamarátenia, Ján Jambrich z Dorastenec Tatry Ivan Ožvát nastavil loptu a z voľného kopu trafil roh brány Hontianaby napokon spoluprácu nadviazali Kysáča. skonemčana Jána Poláčeka Kysáč a Hontianske Po dorastencoch na man, Marčok, P. Tordaj, J. Tordaj, Nemce. trávnik vybehli vete- Kuzmanović, Albert, Perović, Tohto roku s veteránmi ráni. Vo väčšej časti to Záborský, Klinko, Spevák, M. prišli aj dorastenci TJ bol zápas vyrovna- Ožvát-Simo, J. Ožvát-Stoťkár. Hontianske Nemce, ktoTJ H. NEMCE: P. Babiak, R. Baných celkov, ktoré vyrí sa rýchlo skamarátili s naložili maximálne úsi- biak, Štrba, Považan, Popundomácimi chlapcami. Je lie. Šancí a pekných da, J. Babiak, Mojžiš, Marunčiak, to iste záruka, že priateľbrankárskych zákro- D. Babiak, Vyletel, Maliniak, stvo dvoch dedín bude kov bolo na oboch Naniaš, Janovský, Jozef Poláček, dlho trvať a sú šance na stranách. Zápas sa v Ján Poláček, Adam Benedik. blížiace sa oslavy zlatého Večer po zápasoch v sieni Kulregulárnom čase jubilea tejto družby. skončil nerozhodne 3 túrno-informačného strediska bolo V piatok večer v Slo: 3, kým v kopaní pe- najzaujímavejšie – keď sa hral „trevenskom národnom nált úspešnejší boli tí polčas”. O dobrú náladu sa posdome boli rozhovory hostia. Góly za domá- tarali orchester Michala Francistyho predstaviteľov dvoch Útok domácich dorastencov na zápase Tatra – TJ cich vsietili Vozár, Al- a spevokol KIS Kysáč pod vedením družobných dedín, kto- Hontianske Nemce bert a Záborský, kým u M. Kardelisa a J. Ravzu. Trvalo to do rých uhostil predseda TATRA: Privizer, Muňáz, P. Ožvát, hostí dvakrát trafil Marunčiak a raz bieleho rána… V nedeľu popoludMOMS Kysáč Rastislav Surový. Mladí futbalisti zo Slovenska zo- Funiak, Srnka, Kulík, Daneček, bol presný Vyletel. Zápas viedol ní bola rozlúčka a daný sľub, že sa o rok stretnú v Hontianskych Nemhrali v Petrovci priateľský zápas s cel- Kohút, Račko, I. Ožvát, Jambrich, Miloslav Chrťan z Kysáča. TATRA: Čeman, Martinko, Vo- ciach. kom domácej Mladosti a remizovali V. Vozár, J. Vozár, Budík, Martinko, zár, Bagoňa, Uram, Savić, FolkPavel Pálik 1 : 1. Góly vsietili Kaňa a Filip Babiak. O. Funtík, M. Funtík, B. Funtík.

Na zápase veteránov Kysáčanov a Hontianskonemčanov diváci videli šesť gólov

TATRA – TJ HONTIANSKE NEMCE 3 : 0 V sobotu si sily zmerali Tatra a TJ Hontianske Nemce. Bol to ozaj zaujímavý zápas. Domáci dorastenci vo väčšej časti zápasu mali viac z hry a viac gólových príležitostí. Najlepší hráč na zápase

TJ HONTIANSKE NEMCE: Ján Poláček, Jozef Poláček, Maliniak, Naniaš, Pisák, D. Babiak, Marunčiak, Janovský, Vyletel, Benedik, F. Babiak. TATRA – TJ HONTIANSKE NEMCE 3 : 3

ŠPANIELSKO – TALIANSKO 4 : 0 (2 : 0) NA VEĽKEJ OBRAZOVKE V SELENČI. Finále tohtoročných majstrovstiev Európy vo futbale sa začalo bezprostredne po skončení 2. Medzinárodného turnaja Kriváň 2012. Preto selenčský klub na svojom ihrisku na stene susedovho domu nainštaloval veľký videobeam (na snímke), a tak umožnil účastníkom turnaja pri večeri sledovať záverečný zápas z Kyjeva. Netreba hádam ani hovoriť, že väčší pôžitok zo sledovania zápasu mali prívrženci tímu trénera Vincente del Bosqueho, ktorý tak superiórne obhájil titul najlepšieho v Európe. J. Pucovský 14. 7. 2012

28 /4499/

HLAS ĽUDU

Špecialita, ktorá u nás pretrváva tri storočia

Hŕby mäsa vábili – a čo budeme s cholesterolom!?

JÚN V ZNAMENÍ JEDLA A NÁPOJOV

Tisíc šuniek rozvoniavalo... Z

Táto mortadela mala priemernú hmotnosť človeka – 70 kilogramov

Po chutnej šunke a víne lahodila uchu pieseň Merimy Njegomir a Milana Prunića

ačalo sa to vlani na Stojšićovom salaši medzi Beškou a Krčedinom. Tam na 1. Šunka feste začali vzdávať hold známej údenárskej lahôdke, ktorá sa na našich priestoroch vyrába už viac ako tri storočia. Druhý Šunka fest (7. – 10. júna 2012) presťahovali do Nového Sadu, do priestorov Novosadského veľtrhu. „Cieľ tohto festivalu je dodržať tradíciu výroby, predaja a spotreby šunky, ku ktorej neodmysliteľne patria aj syr, pálenka a víno,“ povedal na otvorení predseda združenia Vojvodinské okná Miroslav Božin. Na tohtoročnom Šunka feste návštevníci a labužníci si mohli pozrieť, ochutnať a kúpiť niektorú z tisíc vystavených šuniek, viacero druhov syra, vína a pálenky. Boli tam báčske, banátske a sriemske šunky, zlatiborské, njegušské a dalmatínske pršuty. Väčšie i menšie, ťažšie i ľahšie, staršie i mladšie... Pýtate sa, ktorá nechutila? Takej nebolo! Veď aj spisovateľ Miroslav Josić Višnjić v básni príležitostne napísanej pre 2. Šunka fest hovorí: „Aj keď nemám čo jesť, vždy na mňa čaká šunka. Na to však treba mať dve základné podmienky: plnú peňaženku a dobré zdravie! Nuž, na zdravie vám!“ J. Pucovský Krásky 1. Šunka festu sedeli v prvom rade

Najstaršia a najzdravšia: šunka na obraze, ktorý namaľoval maestro Milan Konjović v Paríži roku 1930

Dobrú šunku treba zaliať dobrým vínkom a pálenkou

Populárny Toša – herec Goran Podlipec (sprava) po koštovke takto zhodnotil kvalitu sriemskej šunky