Hlas 28 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 28 /4551/

Poštová známka k 1700. výročiu Milánskeho ediktu

13. 7. 2013

O účinkoch slabých inštitúcií

Naša téma: Naše športové talenty

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hl.rs

Ročné ceny za boj proti diskriminácii udelili 5. júla piatim laureátom v belehradskom mediálnom stredisku. O. Filip

Konferencia Úvod do procesu rokovaní o pristúpení Európskej únii – kapitoly 23 a 24, prebiehala 5. júla v Belehrade. O. Filip

V pondelok 8. júla v Novom Sade Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny prezentoval výsledky monitoringu vo forme publikácie pod názvom Vojvodina, decentralizácia a regionalizácia v mediálnom fókuse: VOJVODINA AKO INCIDENT. V. Dorčová-Valtnerová

V sobotu 6. júla v Starej Pazove bola tanečná zábava, známejšia ako Zhúdanie mája. Podujatie na nádvorí spolku organizovali členovia tamojšieho SKUS hrdinu Janka Čmelíka – členky Združenia pazovských žien. Na dobrú náladu hrala skupina Pazovskí kacúri. A. Lešťanová

V nedeľu 7. júla v evanjelickom kostole v Petrovci miestny cirkevný zbor SEAVC a petrovskí matičiari prichystali tradičný Cyrilometodský večierok, ktorý vyznel v znamení 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. J. Čiep

V nedeľu 7. júla v jánošíckom Dome kultúry odznel festival interpretov slovenských ľudových piesní V Šándore na bráne. J. Pániková

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Pred rekonštrukciou vlády V

radoch vládnej koalície, ale najmä vo verejnosti, sa intenzívne rozpracúva potreba a spôsob budúcej rekonštrukcie vlády. Voľby z viacerých dôvodov zatiaľ nie sú na dennom poriadku, no niečo sa robiť musí. Najčastejšie a otvorenejšie o zmene vládneho kabinetu nehovorí však premiér, ako by sa dalo očakávať, ale prvý podpredseda vlády, ktorý osobitne trvá na analýze a hodnotení práce všetkých ministrov bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť. Okrem toho avizuje nielen personálne zmeny, ale aj zmenu cieľov a priorít vlády. Médiá zo dňa na deň zoširoka špekulujú, koho sa budúce zmeny týkajú. Do úvahy prichádzajú viacerí, o ktorých by sa sotva dalo povedať, že na ich odvolanie nie sú dôvody. Háčik je však v tom, že väčšinu našich politických funkcionárov, včítane ministrov, spravidla netrápi pocit zodpovednosti, či už za to vykonané alebo nevykonané. Väčšina sa v prípade nastolenia otázky zodpovednosti za daný stav vecí bez váhania ohradí a odvolá na objektívne podmienky, dedičstvo a hriechy z minulosti, negatívne vplyvy zhora či zdola, obmedzujúce faktory a ktovie, čo ešte. Ani aktuálni ministri nie sú výnimkou – každý z vyvolaných prisahá, že nepociťuje zodpovednosť za neutešený stav, ani len vo vlastnom rezorte. Bez úmyslu licitovať o prípadných zmenách na ilustráciu treba uviesť aspoň niektoré príklady a mená. Najčerstvejší je prípad ministra Obradovića a škandálu okolo priebehu a zrušenia malej maturity. Nie tak dávno sme prežili aféru s aflatoxínom v mlieku, ktorú minister Knežević šalamúnsky riešil zákonným zvýšením povolenej hodnoty. Ľúbostný život ministra Mrkonjića je zrejme oveľa bohatší a zaujímavejší, aspoň podľa médií, než jeho budovateľské výsledky. Pre špinavé nemocnice, nefungujúce prístroje, nedostatok liekov na trhu, ministerka Đukićová-Dejanovićová vždy má porozumenie a vysvetlenie, ale nie aj riešenie... Tu sa zoznam povolaných, samozrejme, nekončí. Ľahko by sa však mohlo stať, že z mnohých povolaných budú len niekoľkí vyvolení.

Cyrilo-metodské oslavy a Svätoplukovom námestí v Nitre od 5. do 7. júla prebiehali trojdňové oslavy 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. V sobotu 6. júla sa ako poklona slovenského národa solúnskym bratom uskutočnil v meste sprievod Slovanov a medzinárodný folklórny festival Slavica fest, ktorý pripravilo Občianske združenie Slavica. Na festivale vystúpili folklórne súbory nielen zo Slovenska, ale aj súbory zo zahraničia a medzi nimi aj súbor Vuka Stefanovića Karadžića z Báčskej Topoly.

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

13. 7. 2013

28 /4551/

Z vyhlásenia o rozhovoroch na tému rekonštrukcie na prvej schôdzi koaličného trojlístka (SPS, SNS, URS) verejnosť veľmi nezmúdrela. Známe je len to, čo zachytili kamery pred bránou vily Bohinjka v Belehrade, kde premiér Dačić prišiel v sprievode ministra Obradovića, vicepremiér Vučić so šéfom vládnej kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Vulinom a minister Dinkić v sprievode ministerky Kalanovićovej, ktorá neskoršie pred novinármi len zopakovala všeobecné miesta o pripravovanej rekonštrukcii, ktorá sa má vykonať do 27. júla. Jedným z obmedzujúcich činiteľov všetkých budúcich rozhovorov o rekonštrukcii kabinetu premiéra Dačića bezpochyby bude koaličná dohoda podpísaná pred rokom. Niet pochýb o tom, že sa všetky koaličné strany budú zastávať tých svojich, bez ohľadu na analýzy a výsledky práce. Keby aj súhlasili, že neschopných treba odvolať, koho by priviedli na ich miesto? Ako nedávno pesimisticky vyhlásil podpredseda Vučić, keby všetky strany dali svoje kádre do vlády, Srbsko by naďalej nemalo dostatočne dobrú vládu, akú potrebuje, vzhľadom na problémy, s akými zápasí... Kým niektoré problémy čakajú riešenie zbytočne dlho, niektoré ciele sa za rok jednoducho nedajú dosiahnuť. Medzi také patria tie týkajúce sa ekonomického rozvoja a štandardu občanov, ktoré sa – zasa podľa Vučića – v nasledujúcom období stanú prioritou vlády. Pritom vraj každý v rozhovoroch o rekonštrukcii vlády má vyložiť vlastnú víziu, ako tie problémy riešiť. O prvom roku vlády sa ešte len bude hovoriť. Treba však konštatovať, že táto vláda, hoci založená na širokej koalícii, podpísaním Bruselskej dohody dosiahla pokrok v eurointegrácii Srbska. Od otvorenia prístupných rokovaní ju delí tak málo, a zároveň tak veľa: predovšetkým implementácia dohodnutého. Na tej ceste bude ešte musieť zdolať mnohé prekážky, riešiť mnohé problémy, vykonať mnohé zmeny. Včítane rekonštrukcie, ale len za predpokladu, že tá naozaj bude „rozsiahla, vážna, komplexná a dôkladná“. Anna Lazarevićová

J. Jančovic HLAS ĽUDU

FÓKUS Z KONFERENCIE ÚVOD DO PROCESU ROKOVANÍ O PRISTÚPENÍ EURÓPSKEJ ÚNII

Sme na začiatku dlhej cesty E

urópsky vyslanec Jelko Kacin mal pravdu, keď na jednom z podujatí, na ktorých sa nedávno v Belehrade zúčastnil, skonštatoval, že všetko, čo sa rozpráva o povestnom dátume, neobstojí na teste reality. „Lebo si dátum určujete vy, keďže ste v prístupovom procese,“ uvie- Milan Pajević, Ivana Ćirković a Vladimir Božović dol. Na to, koľko o Európskej únii toho (ne)vieme, poukázal na ďalšom rajúce sa justíciou, základnými ľudskými právapodujatí šéfredaktor Vremena Dragoljub Žarko- mi, spravodlivosťou, slobodou a bezpečnosťou. Otvárajúc konferenciu riaditeľka Kancelárie vić. Podstatou vyrozprávanej anekdoty bolo, že v okolí bytu vypočul tesára, ktorý pevne tvrdil, že pre spoluprácu s civilnou spoločnosťou Ivana Ćirković poukázala na náročnosť a niektoré prílen treba dočkať január a už budeme v EÚ. Viaceré reálie vzťahujúce sa na to, čo nás na ces- značnosti eurocesty pred nami, oznamujúc záte eurointegrácie čaká, odzneli na nedávnej roveň, že sa vo vláde ešte nedosiahla dohoda o konferencii s názvom Úvod do procesu rokovaní spôsobe zapájania sa predstaviteľov civilného úseo pristúpení Európskej únii – kapitoly 23 a 24, kto- ku do procesu rokovaní s EÚ. Ako aj to, že je inrá sa konala v belehradskom hoteli Metropol – jej tencia opierať sa v tomto o pozitívne skúsenosusporiadateľmi boli dve vládne kancelárie: pre ti susedných krajín. Štátny tajomník Ministerstva spoluprácu s civilnou spoločnosťou a pre eu- vnútorných vecí Vladimir Božović sa zmienil o výrópske integrácie. Ďalšími účastníkmi boli civil- zname spolupráce s civilným úsekom, ktorý je dôné organizácie z Chorvátska, ako i naše zaobe- ležitý činiteľ a partner vlády Srbska v oblasti eu-

rointegrácie. Riaditeľ kancelárie pre eurointegráciu Milan Pajević na úvod svojho príhovoru prezentoval, čo sa doteraz v tejto oblasti podniklo. Keď ide o záväzky pred nami, oznámil, že sa 18. júla bude konať prvé stretnutie o technických rozhovoroch o tomto procese, ako aj to, že odborné podskupiny budú transformované do rokujúcich tímov. Fáza skreeningu, porovnávania nášho a európskeho zákonodarstva a inštitucionálnej sústavy sa má začať už vo včasnú jeseň. Zdôraznil, že kľúčový význam má pravidelné informovanie verejnosti o procese rokovaní a že je vhodná chvíľa precízne určiť mechanizmy zapájania civilného úseku do tohto procesu. Účastníci konferencie sa v jej tematickej časti zaoberali oblasťou sledovania politík v oblasti vládnutia práv, otázkou ako civilný úsek Chorvátska monitoroval proces pristúpenia ich krajiny Európskej únii, tiež tým, čo tie skúsenosti môžu znamenať pre civilnú spoločnosť Srbska, ktorá je na štarte pozorovania, či účinkovania v procese pristúpenia EÚ. Veľa úloh, veľa nárokov, veľa štúdií a predovšetkým stále pôsobenie si žiada naša európska cesta. Je to dlhý a komplikovaný proces, v ktorom sú jednotlivé dátumy, ako vraví Pajević, len dopravnými značkami pri ceste. Čím však rýchlejšie budeme schvaľovať európsky regulatív, zakomponovávať ho do nášho systému a, samozrejme, aplikovať v praxi, o toľko nám i Európska únia bude bližšie a bližšia. Alebo my jej. O. Filip

SRBSKO-SLOVENSKÉ HOSPODÁRSKE VZŤAHY (2)

Oblasti spoločného záujmu bjavovanie praktických a účinných prostriedkov a spôsobov na zlepšenie hospodárskej spolupráce dvoch krajín je predsavzatím, ktoré si vyžaduje ich sústavnú pozornosť, rozbory, plány a rokovania. Kladom vo všetkom je, že sú politické vzťahy Belehradu a Bratislavy nadštandardné a základy ich ekonomických stykov stabilné, pevné a perspektívne. Za ďalšiu pozitívnu skutočnosť možno považovať nielen rast tovarovej výmeny, ale aj jej postupné vyrovnávanie. Podľa údajov Štatistického ústavu Srbska obrat obchodnej výmeny dvoch štátov vzrástol vlani o približne 9,9 percenta a predstavoval 394 miliónov eur. Z toho bol náš vývoz 197,6 mil. eur a stúpol o 17,5 percenta, kým dovoz zo Slovenska, ktorý sa už druhý rok znižuje, tvoril 196,7 milióna eur (bol menší o viac ako 10 percent ako predvlani), čo je najnižší vývoz Slovenskej republiky do Srbska za posledných šesť rokov. Po prvýkrát v bilaterálnej obchodnej výmene bola pozitívna bilancia na našej strane vo výške necelých 661-tisíc eur. Slovensko bolo v roku 2012 štrnástym zahranično-obchodným partnerom Srbska s podielom 2,2 percenta na našom celkovom vývoze, respektíve na 22. mieste v rámci nášho dovozu s podielom 1,3 percenta. Ako sa uvádza v Protokole zo zasadnutia Zmiešanej komisie pre hospodársku spoluprácu, vo vývoznej štruktúre najväčší podiel mali:

káble pre lietadlá, automobily, lode (47,5 percenta), rafinovaná meď (12 percent), rafinovaný slnečnicový olej (približne 8 percent), trstinový cukor (4,6 percenta). V dovozovej štruktúre mali najväčší podiel: telefóny pre sieťové stanice (necelých 17 percent), diely pre kotly (okolo 5 Z rokovania našich a slovenských podnikateľov na júnovom percent), bezšvíkové rúry zo biznis fóre železa a ocele (nad 3 perBudúce obdobie má byť poznačené aj ráznejšou centá), koks a polokoks z uhlia (3 percenta), listový papier, televízory, diely a príslušenstvo pre mo- podporou spolupráce a partnerstva medzi obchodnými komorami dvoch krajín. V tomto duchu torové vozidlá, automobily. Ako sa zvlášť vyzdvihlo na ministerskom stretnutí a s týmto zámerom je naplánované, že Slovenská oba rokovaniach členov Zmiešanej komisie v júni v Be- chodná a priemyselná komora – Regionálna komora lehrade, v období január – február 2013 bol celko- Žilina v spolupráci s Hospodárskou komorou Srbska vý obrat medzi Slovenskom a Srbskom viac ako 70 – Regionálnou komorou Leskovac zrealizujú na Slomiliónov eur, čo predstavuje nárast o takmer 40 per- vensku v prvom štvrťroku 2014 v rámci Slovak Aid mecent v porovnaní s rovnakým obdobím minulého dzinárodnú hospodársku konferenciu na tému roka. Vývoz zo Srbska mal hodnotu takmer 33 mi- Srbsko – nové možnosti pre spoluprácu, obchod inliónov eur, dovoz bol vo výške 38 miliónov eur. Aj keď vestície. Mala by byť novým prínosom k zveľadeniu sú si obidve strany vedomé toho, že existujú výrazné hospodárskych vzťahov dvoch štátov. (V budúcom čísle: Investície rozdiely v štatistických údajoch v zahranično-oba telekomunikácie) chodnej výmene, predsa tie nie sú až také, aby zaO. F. tienili skutočnú podstatu uvedených pohybov. 13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

FÓKUS OPRAVNÝ ROZPOČET VOJVODINY TENŠÍ O 3,5 MILIARDY

Predsa postačí na kompletnú realizáciu plánov? P

okrajinský opravný rozpočet na rok 2013, ktorý schválili poslanci v Zhromaždení Vojvodiny, „váži“ 77,3 miliardy dinárov. Názory na opodstatnenosť zníženia rozpočtu o 4,4 %, ako i usmernenie „koláča“ sa v rámci debaty v zasadačke i mimo nej rôznili. Ako povedal vojvodinský premiér Bojan Pajtić, dôvodom na prijatie opravného rozpočtu je predovšetkým skutočnosť, že „okrem 35 miliárd dinárov, koľko podľa Ústavy Republika Srbsko bola povinná prispieť občanom Vojvodiny, rozpočet bude nižší o ďalšie 3,5 miliardy na základe znížených príjmov z dane z príjmov a zárobkov. Preto rozpočet musíme znížiť s ohľadom na existujúce projekcie. Druhý dôvod je výstavba Kamenice 2, čiže zabezpečenie prostriedkov na výstavbu tohto objektu, najmodernejšieho v tejto časti Európy na liečby srdcových, pľúcnych a malígnych ochorení“. V tejto súvislosti Pajtić znovu a zase podčiarkol sentenciu, ktorú predtým, a potom tiež zopakoval pri viacerých príležitostiach: – Podarilo sa nám dosiahnuť úspory v oblasti verejnej administratívy, za posledný rok sme znížili počet zamestnaných viac ako o 10 %, znížili sme prostriedky na zárobky o asi 250 miliónov za predchádzajúci rok. Tým spôsobom sa nám darí vložiť ešte asi 370 miliónov dodatočných prostriedkov do poľnohospodárstva, hoci sú dlhy republiky voči nám veľmi veľké. Investovali sme viac ako 420 miliónov do Fondu pre kapitálové vklady, aby naďalej bol hybnou silou stavebného priemyslu, tiež do oblasti demografie, energetiky a kultúry.

Podľa Pajtića Vojvodina by doteraz mohla „na základe prostriedkov, ktoré nám patria, dokončiť výstavbu Kamenice 2 a zrekonštruovať a modernizovať všetky nemocnice“. – Agónia Vojvodiny pokračuje, – vyhlásil vedúci poslaneckej skupiny Srbskej pokrokovej strany (SNS) vo vojvodinskom parlamente Igor Mirović a dodal: – Vláda Vojvodiny viac nemá ani vedomosti, ani sily, ani mechanizmy na zabezpečenie rozvoja AP Vojvodiny, preto bez akéhokoľvek úmyslu o úsporách a zabezpečení prostriedkov na kontinuitu rozvoja APV navrhuje opravný rozpočet. Ústredná téma v ňom je otázka nového zadĺženia občanov žijúcich vo Vojvodine a týka sa dokončenia „Skadru na Bojane“ Kamenice 2, nového zdravotníckeho bloku v rámci Klinicko-nemocničného strediska Vojvodiny, na ktoré treba vyhradiť fantastických 18,6 milióna eur, a to bez podielu Pokrajinského fondu pre zdravotníctvo, bez správy pre poslancov o tom, ako boli strovené prostriedky na realizáciu prvej fázy výstavby, bez podrobnej správy o tom, kde a ako sa minú získané prostriedky... Predseda poslaneckej skupiny Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny Branislav Bogaroški povedal, že „LSV podporí opravný rozpočet nie v dôsledku spokojnosti so spôsobom a objemom financovania kompetencií AP Vojvodiny, lež preto, že mieni, že rozpočet je nástroj, ktorý slúži k zachovaniu pokrajinských inštitúcií a samotnej autonómie“. V tejto súvislosti dodal: – Pokračuje prax ukracovania (Vojvodiny – pozn. aut.) o transferové prostriedky Republiky

K PIATEMU VÝROČIU PROGRAMU TRANSPLANTÁCIE A DARCOVSTVA ORGÁNOV VO VOJVODINE

Nevyhnutné je zvýšiť povedomie občanov P ri príležitosti piateho výročia rozvíjania programu transplantácie a darcovstva orgánov v piatok 5. júla v Zhromaždení AP Vojvodiny sa uskutočnila vedecko-odborná konferencia Šanca na nový život, na ktorom boli prezentované doterajšie výsledky a skúsenosti v oblasti transplantácie a darcovstva orgánov na pokrajinskej úrovni. Prvá transplantácia orgánu vykonaná vo Vojvodine, sa datuje od roku 1985, keď boli úspešne transplantované obličky a v roku 2008 po prvýkrát

13. 7. 2013

28 /4551/

transplantovali pečeň. V priebehu päť rokov vo Vojvodine sa vykonalo 78 transplantácií obličiek a 22 transplantácií pečene. Tieto údaje poskytla pokrajinská tajomníčka pre zdravotníctvo, sociálnu politiku a demografiu Dr. Vesna Kopitović, ktorá niekoľkokrát prízvukovala, že toto číslo nebude možné zvýšiť bez zvýšenia počtu darcov. Potreba transplantácií orgá- Dr. Vesna Kopitović

HLAS ĽUDU

Srbska, a to na financovanie kapitálnych projektov – asi 4,6 miliardy. Keď sa k tomu pridajú transferové prostriedky, ktoré mali dostať lokálne samosprávy na údržbu ciest – zhruba 200 miliónov – dostáva sa suma 5 miliárd, ktorú nebudeme mať. Pravdaže opoziční poslanci sa na dôvody a spôsob predostretého opravného rozpočtu pozerajú celkom odlišne, o čom svedčia aj slová poslankyne Srbskej radikálnej strany Marijany Četojevićovej: – Príjmy v opravnom rozpočte sú príliš nafúknuté a ťažko uskutočniteľné. S ohľadom na rok 2012 rozpočet je zvýšený takmer o dvadsať percent. Keby občania žili o 20 % lepšie, keby mali mzdy vyššie o 20 %, keby o 20 % viac ľudí malo zamestnanie, opravný rozpočet by bol prijateľný pre SRS. Hlavným jeho znakom však je narastanie rozpočtového deficitu, práve tak i zadlžovanie AP Vojvodiny. Najväčším nezmyslom je, že k 31. 12. 2012 sme mali 4,95 miliardy nezaangažovaných prostriedkov v banke; je tu, hľa, skutočná príležitosť zaangažovať ich. Tak či onak člen vojvodinskej vlády a prvý muž Pokrajinského sekretariátu pre financie Zoran Radoman tvrdí, že „všetko zaplánované sa zrealizuje, hoci je opravný rozpočet na rok 2013 o 3,5 miliardy, čiže o 4,4 % nižší a tvorí 77,3 miliardy dinárov“. Pritom, ako podotkol, Vojvodina naďalej bude podporovať hospodárstvo a najmä poľnohospodárstvo, na ktoré, ako podnet na zamestnávanie, usmerní takmer 360 miliónov. Juraj Bartoš nov je omnoho väčšia než počet darovaných orgánov a na zlepšenie treba zvýšiť verejné povedomie o význame darovania orgánov, ktoré je narušené rozmachom obchodu s orgánmi. V susednom Chorvátsku je situácia omnoho lepšia. Sú najúspešnejšou krajinou vo svete podľa počtu transplantovaných obličiek, pečene a pankreasu. Podľa lekára kliniky Merkur Stipislava Jadrijevića tie úspechy sú výsledkom dobre organizovanej transplantačnej siete, ktorá má silnú štátnu podporu. „Medzi našimi občanmi už nejestvujú také predsudky o zneužívaní orgánov, ako boli kedysi. Tú bariéru musia prekonať aj občania Srbska, lebo bez darcov orgánov niet transplantácií,“ uzavrel S. JaJ. Pániková drijević.

FÓKUS ÚČINKY SLABÝCH INŠTITÚCIÍ

Náprava v nedohľadne P

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: BOBAN KAROVIĆ, NOVINÁR DENNÍKA DANAS, NOSITEĽ CENY ZA BOJ PROTI DISKRIMINÁCII

Pocity také a onaké – Vyčítate si dakedy profesionálnu zameranosť na oblasť ľudských práv? – Kým to robím, píšem o nej, je aj predpoklad, že to bude mať akýsi účinok. Vo chvíľach, keď zistím, že moc nepodniká nič a že vystala reakcia, tak klesám na duchu a uvažujem o tom zbaviť sa naliehavých tém a upriamiť sa na iné. No aj napriek takýmto rozporným pocitom ľudské práva i naďalej považujem za najdôležitejšiu tému, za oblasť, ktorej sa aj všeobecne, ale aj zo strany moci venuje málo pozornosti. Práve preto som sa aj rozhodol, že budú mojou tematickou špecializáciou. V tom všetkom je najpodstatnejšie porozumenie redakcie pre to, aby som deň čo deň písal aj o problémoch Rómov, aj o problémoch žiadateľov o azyl. Keď ide o týchto druhých, mal som napríklad problémy s tým, že nikto nechcel poskytnúť konkrétne odpovede na otázky, ako sú: prečo azylanti pri nízkych teplotách spia pod holým nebom, prečo nedostávajú potraviny, je pravdou, že im pýtali peniaze, aby ich prijali do príslušného strediska? Šlo o seriál pozostávajúci zo sedem textov, po ktorom sa, žiaľ, takmer nič nezmenilo. Aj to dosť o všetkom vraví – menej o médiách a ich vplyve, viac o moci. Na strane druhej aj napriek tomu stále verím, že médiá majú vplyv, a že preto musia aj naďalej sústavne poukazovať na všetky možné narúšania ľudských práv. Zaznamenal: O. Filip

Z rozpravy v mediálnom stredisku

Miša Brkić už v prvých vetách knihy naznačuje, že je systémová korupcia jednou z charakteristík transformácie v Srbsku a že je to, čím sa líšime od iných transformujúcich sa štátov východnej Európy, neuzavretá tranzitná agónia a úplná absencia sankcií, ktorými by sa prinavrátila aspoň aká-taká časť korupciou odcudzených verejných statkov. V rozprave bolo počuť rôzne syntézy, konštatácie, návrhy. Napríklad to, že politická elita zmeny predpisov často chápala ako šancu, aby niektoré už nastolené mechanizmy kontroly zoslabli, prí-

padne aby sebe zabezpečila niektoré nové výhody. Následkom bolo, že sme ako loď bez kormidelníka na rozbúrenom mori: plavíme sa sem i tam a najbližší prístav je ďaleko. Bez kontinuity, jasných smerov, mechanizmov kontroly, schopných kádrov, pochopenia, inštitúcie naďalej zostanú slabé. A to v prístupnom procese k EÚ môže byť riadnym závažím. Zvlášť vtedy, ak nutné zmeny nebudú v prospech potrebných reforiem a nápravy stavu, ale v prospech (za)páčenia sa tým, ktorí o nás budú celé tie roky rozhodovať. O. Filip

INÝ NÁHĽAD

vreté kauzy, ktoré popísal vo svojej knihe, ktorú zase zhodnotil menej ako štúdiu a viac ako príspevok k výskumnému novinárstvu. Hlavný a zodpovedný redaktor týždenníka Vreme Dragoljub Žarković sa sústredil na dve otázky: ako médiá píšu o korupcii – nekladú tie pravé otázky – aj nakoľko sú samy korumpované v snahe prežiť na trhu v podmienkach pretrvávajúcej krízy a otraseného hospodárstva. Inštitúcie sú nám neúčinné aj preto, že sme si ako spoločnosť neurčili stálejšie priority v tejto oblasti, že neustále meníme zákony a prax, že je slabá koordinácia spoločenských činiteľov v rovine vertikálnej, tiež horizontálnej, že sa nedokážeme primerane prispôsobovať zmenám, že vystáva kontrola realizovaného. Tiež preto, že na Balkáne najviac platí, že mocní stále objavujú teplú vodu a správajú sa ani keby sa svet nimi začínal. V tom všetkom sa tratí spoločenská spravodlivosť a akceptovateľným sa stáva to, čo moc prikáže.

Ďuro Varga

ublikácia známeho belehradského novinára Mišu Brkića s názvom O účinkoch slabých inštitúcií, v ktorej sa zaoberá priebehom a dopadom siedmich najznámejších afér minulého desaťročia, podnietila nedávno v Belehrade skutočne serióznu panelovú, takmer dvojhodinovú rozpravu o kríze inštitúcií u nás, ako aj o otázke, ako im rokovania s EÚ môžu pomôcť, aby sa stali viditeľnejšie, zodpovednejšie, účinnejšie. Ľudia konštatujú, karavány aj ďalej odchádzajú. Výsledkom je, že aj trinásť rokov po roku 2000 sú v politickej praxi stále aktuálne tie isté vety a rovnaké diagnózy, uviedol riaditeľ jedného zo spoluusporiadateľov podujatia v mediálnom centre (druhým bola Nadácia pre otvorenú spoločnosť), čiže Strediska pre aplikované európske štúdiá Srđan Đurović. To nastoľuje otázku, čo sme robili a dokázali doteraz, aký máme systém, je dilema o (ne)schopných kádroch oprávnená? Podľa Mišu Brkića akýmsi zrkadlom spoločnosti sú neuza-

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

FÓKUS UDELILI ROČNÉ CENY ZA BOJ PROTI DISKRIMINÁCII

Za zásadu rovnosti en čas prchá priam neuveriteľne rýchlo. Už je tu zase júl, zase chvíT le, keď Koalícia za boj proti diskriminácii zoskupujúca šesť mimovládnych organizácií zverejňuje správu o stave ľudských práv za uplynulý rok, zároveň i odmeňuje najaktívnejších dejateľov v oblasti ľudských práv v piatich kategóriách. Vedľa toho smerom k lepšiemu sa od roku 2012 nezmenilo: prejavy narúšania ľudských práv badať vo všetkých segmentoch spoločnosti a diskrimináciu skupín na okraji, ako aj menšinových skupín, konali nielen jednotlivci, ale aj inštitúcie. Predstaviteľ Siete výborov pre ľudské práva Dragan Đorđević, ktorý stručne prezentoval správy šiestich mimovládiek, podčiarkol, že sú diskriminá-

cii naďalej najviac vystavení príslušníci LGBT populácie, Rómovia a osoby s invaliditou. Názornou ukážkou toho sú problémy s nemožnosťou usporiadať Pochod hrdosti, nútené vysťahovanie Rómov z doterajších bydlísk, prejavy fyzického týrania príslušníkov menšinových spoločenstiev na uliciach miest, postoj k invalidom, Z udelenia ceny predstaviteľkám belehradrôzne šikany... skej základnej školy Aby sa to obmedzilo, Srbsko musí pokračovať v schvaľovaní ho parlamentu jeho vyslanec Jelko Kaa uplatňovaní zákonov a iných pred- cin, ktorý tohtoročným laureátom pisov chrániacich citlivé spoločenské odovzdal ceny v belehradskom meskupiny, zdôraznil v mene Európske- diálnom stredisku.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS

Vždy som robila to, čo ma baví prvých rokoch tohto storočia bola guvernérkou Národnej banky V Srbska. Potom celé roky pôsobila v Rozvojovom programe Spojených národov. V súčasnosti je zakladateľkou a riaditeľkou Strediska pre vysoké ekonomické štúdiá v Belehrade. Hádanka zrejme nie je ťažká. Ide o Dr. Kori Udovički a odpoveď na otázku: – Môžete povedať, čo vám tieto vysoké funkcie, ktoré ste zastávali za posledných desať rokov, dali alebo znamenali, prípadne ktorá z nich bola tá naj? – Ak náhodou narážate na to, ktorá z nich sa mi najviac páčila, bolo by to ako keby ste sa dakoho opýtali, aby si zvolil medzi vlastnými troma deťmi. Mala som to šťastie v živote, že som vždy brala a robila roboty, ktoré ma bavia a ktoré som skutočne mala rada. Vo funkcii guvernérky Národnej banky som bola najbližšie vlastnému odboru, tiež na pozícii, ktorá má obrovský vplyv a ktorá mi umožňovala najsilnejšie pôsobiť v prospech toho, aby sa Srbsko malo lepšie, čo mi osobne naozaj veľa znamená. Aj v Rozvojovom programe Spojených národov šlo o fenomenálnu prácu a poslanie. Lebo bola som v možnosti zvážiť pomery a zasa vplývať na realizáciu veľmi dôležitých rozvojových projektov v takmer tridsiatich krajinách. To zároveň bolo príležitosťou dozvedieť sa viac o týchto krajinách, tiež o tom, ako medzinárodné spoločenstvo, tam kde sa dohovára a spolupracuje, a to je v Spojených náro13. 7. 2013

28 /4551/

Ich nositeľmi sú: vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Vincent Degert v kategórii verejných osobností, belehradská Základná škola Dragojla Dudića za angažovanosť v zapojovaní rómskych žiakov do vyučovacieho procesu, v kategórii verejnej moci, novinár denníka Danas Boban Karović za seriál textov o žiadateľoch o azyl, v kategórii médií. V biznis úseku sa laureátom stal Ipson Strategic Marketing, kým v kategórii organizácií civilnej spoločnosti Iniciatíva mladých za ľudské práva. Všetci odmenení v roku za nami najvýraznejšie prispeli a vložili najviac úsilia v čelení rôznym formám diskriminácie k menšinovým a okrajovým skupinám. Lebo, zásada rovnosti stále platí. Nie síce toľko v praxi, koľko na papieri, no to je práve to, čo sa musí oveľa rýchlejšie meniť. Jasné je, v ktorom smere. O. Filip

NEZÁVISLÝ SPOLOK NOVINÁROV VOJVODINY PREDSTAVIL VÝSLEDKY ĎALŠIEHO MONITORINGU MÉDIÍ

Vojvodina v médiách iba ako incident akto svoju teóriu, ktorá je aktuálna už niekoľko roT kov (čítaj: desaťročí), o tom,

Dr. Kori Udovički doch, vlastne funguje. Teraz je mojou prácou viesť a rozvíjať výskumný a rozvojový program Strediska pre vysoké ekonomické štúdiá. Je to program koncentrovaný na to, aby objavoval, identifikoval a podnecoval rozvojové potenciály Srbska. Čiže, realizujeme výskumy, ako aj seriózne projekty, ktoré majú priamo vplývať na zveľadenie blahobytu našich obyvateľov. Tu nemám žiadneho šéfa nad sebou: mám mladých, skvelých spolupracovníkov, takže zase ide o výbornú prácu. Pôsobím v prospech rozvoja svojej krajiny, uvažujem nad tým, čo ma zaujíma, upriamujem a venujem svoj čas tomu, a pritom si volím spolupracovníkov v záujme dosiahnutia vytýčených cieľov. Čiže je to zase robota, ktorá ma nesmierne baví. O. Filip

HLAS ĽUDU

že belehradské, ale často aj najväčšie novosadské denníky a týždenníky o Vojvodine píšu iba na úrovni incidentu, v nedávnom výskume potvrdili hlavní aktéri Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny (NDNV). Práve výsledky z monitoringu, ktoré sú zjednotené v publikácii Vojvodina, decentralizácia a regionalizá- Žužana Serenčeš (prvá zľava) cia v mediálnom fókuse: Voj- v rozhovore s novinárom vodina ako incident predstavili verejnosti 8. júla v Novom Sade. nie,“ poznamenal Nedim Sejdinović, Titulnú stranu knihy symbolicky„ofar- predseda výkonnej rady NDNV na bili“ na čierno.„Čierne správy, čierna kni- margo výsledkov monitoringu. Tieto tvrdenia a videnia NDNV, ktoha,“ povedal o knihe predseda NDNV Dinko Gruhonjić. Táto veta predstavu- rý je známy tým, že všemožne podje jadro uzáveru, ku ktorému prišli poruje vojvodinskú autonómiu, ktorú účastníci, resp. autori monitoringu Žu- Ústava zaručuje, ale„brzdia“ rôzne nažana Serenčeš a Duško Medić, ktorí ana- cionalistické politické činitele, akceptujú lyzovali aprílové čísla mienkotvorných mnohí. Nerešpektovanie autonómie denníkov Blic, Danas, Dnevnik, Kurir, Vojvodiny a „incidentné“ správy o naMagyar Szó a Politika, ako aj týžden- šej pokrajine si už dávno všimli aj tí„obyníkov NIN, Novi magazin a Vreme. čajní smrteľníci“. Kaď sa to však aj emPodľa nich otázka Vojvodiny, jej polo- piricky dokáže, je to dobrý argument ženia a uskutočňovania jej autonó- pre reakciu a občianske aktivovanie sa mie sa aj v mediálnej sfére chápe ako v otázke„získavania“ už dávno získanej, monopol politických strán a prostrie- ale zároveň „zapotrošenej“ autonódok na získavanie politických bodov, mie. A ako odznelo na záver, ako uzánamiesto toho, aby sa dôsledne chá- ver tejto prezentácie v rukách občanov pala ako otázka demokracie.„Čiže naše je moc na prinavrátenie„stratenej“ aumédiá ešte stále trpia syndrómom tonómie. V. Dorčová-Valtnerová vplyvu politických strán na redigova-

FÓKUS CYRILO-METODSKÉ OSLAVY V NITRE

Významné zastúpenie mali aj súbory zo Srbska a Svätoplukovom námestí v Nitre od 5. do 7. júla prebiehali N trojdňové oslavy 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Maratón podujatí odštartovala v piatok Cyrilo-metodská národná púť za účasti najvyšších predstaviteľov štátu i cirkvi. Zúčastnil sa

mestí koncertom Slovenskej filharmónie – premiérou oratória podľa eposu Jána Hollého Cirillo-metodiada spojenú s veľkomoravským orlojom – živými obrazmi dávnych cyrilo-metodských čias. Na tom istom mieste pokračovala audio-vizuálna a divadelná šou, v ktorej ožili najvý-

kom kostole a získal srdcia prítomných pochádzajúcich z viacerých konfesií. Aj pri tomto pobyte zbor rozdával poslucháčom radosť na viacerých miestach v Nitre a jeho okolí. V tento deň ako poklona slovenského národa solúnskym bratom uskutočnil sa v meste sprievod Slovanov a medzinárodný folklórny festival Slavica fest, ktorý pripravilo Občianske združenie Slavica. Na festivale vystúpili folklórne súbory nielen zo Slovenska, ale aj súbor z Bieloruska, z Bulharska, z Českej republiky, z Ruska a taktiež súbor

pely Desmod, tanečná skupina Old School Brothers so svojou hviezdou Bruiseom, La Gioia či finalista SuperStar 2013 Itcho Pčelár. Zaujali aj tanečníci z Akadémie pohybu a umenia, kapela U.K.N.D, bubnová šou Campana Batucada, spevácky zbor Dúha a viaceré mladé talenty. V dňoch 6. a 7. júla sa v priestore námestia a na pešej zóne, čiže v srdci mesta konal Nitriansky jarmok za účasti výnimočných remeselníkov ľudových umelcov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Množstvu návštevníkov pripravil a

Komorný zbor Zvony zo Selenče na festivale Slavica fest aj osobitný vyslanec svätého Otca Františka slovinský kardinál Franc Rodé. Pápež František sa prihovoril účastníkom osláv poverovacím listom adresovaným kardinálovi Rodému a pozdravom. Na svätú omšu, ktorú celebroval po slovensky legát Rodé, prišli do Nitry tisícky ľudí. V ten deň sa uskutočnilo aj uvedenie pamätnej dvojeurovej mince a slovenskej poštovej známky k 1150. výročiu príchodu Cyrila a Metoda. Piatkový program vyvrcholil v predvečerných a večerných hodinách na ná-

raznejšie osobnosti a momenty veľkomoravských dejín. Na iných miestach prebiehali rôzne výstavy, koncerty, otvorili sa pamiatkové a cirkevné priestory pre verejnosť, medzi nimi aj biskupský palác. V sobotu sa návštevníci osláv dočkali bohatého kultúrneho a sprievodného programu, v ktorom vystúpili okrem domácich aj zahraniční hostia. Medzi nimi nechýbal Komorný zbor Zvony zo Selenče. Tento zbor už pred rokmi vystupoval v nitrianskom evanjelic-

Záber zo sprievodu Slovanov Vuka Stefanovića Karadžića z Báčskej Topoly, zo Srbska. Nitrianske trojdňové oslavy 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu vyvrcholili v nedeľu večer na Svätoplukovom námestí galavečerom domácich umelcov. V programe plnom netradičných čísel sa predstavili Kuly z ka-

ponúkol majstrovské umenie v tradičných podobách a nechýbali ani pivné slávnosti. Korzo – nitrianska pešia zóna – ožila koncertmi, vystúpeniami a rôznymi performanciami mladých umelcov, študentov a kolektívov nitrianskych umeleckých škôl. Ján Jančovic

SVETOVÉ STRETNUTIE SLOVÁKOV A MATIČNÝ SVETOVÝ FESTIVAL SLOVENSKEJ MLÁDEŽE V KOŠICIACH

pozornosť však upútali vystúpenia domácich folklórnych súborov a súborov Slovákov žijúcich v zahraničí. Vojvodinských Slovákov dôstojne reprezentovali súbory KUS Zvolen z Kulpína a Krajan – Vojvodina, ako aj kysáčski divadelníci – všetci mali viac vystúpení v Košiciach a v mestách košického a prešovského kraja. Toto matičné podujatie spoločne navštívili aj matičiari z MOMS Kysáč a MOMS Nový Sad: Rastislav Surový, Ján Slávik, Jarmila Struhárová, Michal Hyža, Ján Cicka, Ján Struhár, Martin Klátik, Pavel Ďuriš a novinárka Andrea Speváková, ktorí si okrem programov pozreli aj pamätihodnosti Košíc, stretli sa s riaditeľom Krajanského múzea MS Mgr. Danielom Zemančíkom a domácimi a zahraničnými účastníkmi Svetového stretnutia Slovákov. J. Struhárová

Matičiari z Vojvodiny v Košiciach Košiciach – metropole východného Slovenska a EurópV skom hlavnom meste kultúry 2013 – od 4. do 7. júla prebiehalo Svetové stretnutie Slovákov a Matičný svetový festival slovenskej mládeže. Tohtoročné matičné podujatie sa nieslo v znamení 150. výročia založenia Matice slovenskej, ako aj 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Slovensko a 20. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Programové obsahy boli skutočne náročné: od vedeckých konferencií, po kultúrne podujatia, akými sú výstavy, koncerty a divadelné predstavenia domácich a krajanských súborov. Najväčšiu

Matičiari z Vojvodiny v spoločnosti riaditeľa Krajanského múzea Mgr. Daniela Zemančíka (tretí sprava)

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V nedeľu 14. júla o 18. hodine v Muzeálnom komplexe v Kulpíne sa uskutoční oslava Dňa Kulpína v organizácii združenia občanov Klub Kulpínčanov

PROGRAM 17.30 – príchod hostí do Muzeálneho komplexu v Kulpíne 18.00 – slávnostná akadémia – príhovor predsedu Klubu Kulpínčanov – príležitostný prejav profesora Samuela Boldockého o živote a diele Pavla Jozefa Šafárika – hudobné vystúpenia – odhalenie busty Pavla Jozefa Šafárika v aleji velikánov v parku v strede Kulpína – divadelné predstavenie o Kulpíne v podaní žiakov 7. a triedy Základnej školy Jána Amosa Komenského v areáli kulpínskeho kaštieľa Pozývame Vás, aby ste svojou prítomnosťou poctili oslavy Dňa Kulpína. Klub Kulpínčanov, Kulpín

TOHTOROČNÝ FESTIVAL POULIČNÝCH MUZIKANTOV bude inakší než obvykle. Ponuka festivalu bude skromnejšia, a to z jediného dôvodu – nedostatku finančnej podpory mesta Nový Sad a kultúrnych inštitúcií. O ťažkostiach, na ktoré narazili organizátori festivalu, na konferencii pre novinárov vo štvrtok 4. júla hovoril jeho predseda Borislav Beljanski. Napriek slabej podpore festival sa uskutoční na známych mestských lokalitách, no namiesto štyroch bude prebiehať tri dni – od 5. do 7. septembra. V tomto roku na festivale, žiaľ, nevystúpia známi svetoví hudobníci, kaskadéri či akrobati, ale nahradia ich domáci umelci. Podobný kúsok, aký vlani predviedol francúzsky akrobat Ramon Kelvink Junior (na snímke), tento rok nepoteší návštevníkov. Posledná nádej na podporu festivalu je Turistická organizácia mesta Nový Sad, ktorá by mala prispieť zvyčajnou sumou 5 miliónov din. Nastoľuje sa iba jedna otázka: akým spôsobom si chce mesto Nový Sad získať titul Európske hlavné mesto kultúry 2020, ak nechce podporiť festival, ktorý sa stal synonymom kultúrnej rozmanitosti? J. Pániková

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Schválili opravný rozpočet, vymenovali riaditeľov VKP K

plánovaným 53 bodom rokovacieho programu na zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad pridali celý rad ďalších, takže ich nakoniec bolo viac ako sto. Zasadnutie sa začalo v pondelok 8. júla, trvalo do pol druhej v noci, a pokračovalo v utorok 9. júla. Ako aj na minulom zasadnutí, aj na pondelkovom zmizol prúd, následkom čoho bola dvojhodinová prestávka. Rozprava o prvom bode, o návrhu na zmenu členky Mestskej rady Milanky Brkićovej, trvala od desiatej takmer do pol šiestej večer. K zmene Brkićovej nakoniec neprišlo, lebo sa tajným hlasovaním za jej odvolanie z funkcie vyjadrilo 33 výborníkov. Boli to hlasy opozičných výborníkov, kým výborníci vládnucej koalície neprebrali hlasovacie lístky. Výbornícke skupiny DS a LSV sa dožadovali zmeny Brkićovej pre katastrofálny stav v oblasti kultúry v Novom Sade, ako i pre ľahostajnosť k významným mestským 13. 7. 2013

28 /4551/

kultúrnym inštitúciám, na ktoré sú hrdí všetci občania žijúci na týchto priestranstvách. V zdôvodnení uviedli očividný príklad straníckeho nepotizmu, arogancie, ako i nezodpovednosti k rozpočtovým prostriedkom. V rozprave o správe o revízii vlaňajšieho záverečného účtu opoziční výborníci upozornili, že došlo k porušeniu zákona, keďže na minulom zasadnutí so záverečným účtom neschválili i správu revízora. V rámci tohto bodu sa spomínal i dlh PU Radosno detinjstvo. Podľa vysvetlenia Radomira Dabetića, člena Mestskej rady povereného vzdelávaním, dlh vo výške 700 miliónov vznikol v rozpätí rokov 2007 – 2012. Spomínali sa tiež problémy vo VKP Parking servis a v diskusii tiež odznelo vysvetlenie, že sú problémy zdedené od predchádzajúcej garnitúry. Vládnuca väčšina aj tento bod schválila. Najdôležitejším bodom zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový

HLAS ĽUDU

Sad bol opravný rozpočet tohtoročného rozpočtu. Člen Mestskej rady poverený financiami Dejan Mandić v úvodnom prejave povedal, že je dôraz na kapitálnych subvenciách a investíciách, a uviedol, že nepríde k prelievaniu prostriedkov do bežných subvencií. Pozmenený rozpočet je v hodnote viac ako 24,29 miliardy dinárov. Poznámky opozície, pravdaže, boli kritické. Zhodnotili, že je opravný rozpočet bez plánu a vízie, a poznamenali, že by dlh ATP Vojvodina nemalo platiť mesto, ale zodpovední za zmluvu s uvedeným podnikom. Za návrh opravného rozpočtu hlasovalo 44 výborníkov, 14 nehlasovalo a piati boli zdržaní. Pred zasadnutím predseda Zhromaždenia mesta Nový Sad Siniša Sević vyhlásil, že opravný rozpočet nemôže byť rozvojový v takej miere, ako by si to všetci priali, a že je dobre, že rozpočet nie je v deficite. Povedal ešte, že nepríde k zdraženiu komunálnych služieb, ibaže sa mož-

no zvýši cena lístkov v mestskej preprave. Na pondelkovom zasadnutí výborníci schválili Akčný plán prístupnosti v Meste Nový Sad (roky 2013 – 2018), tiež ročné správy o činnosti a hospodárení zdravotníckych organizácií v roku 2012, ako i zmeny v programoch hospodárenia verejných komunálnych podnikov na bežný rok. Utorkové pokračovanie zasadnutia Zhromaždenia mesta sa začalo diskusiou a schválením zmien v programoch práce kultúrnych ustanovizní na rok 2013. Potom výborníci schválili programy práce zdravotníckych organizácií na bežný rok. Nasledovala skupina bodov týkajúcich sa vymenovania riaditeľov verejných komunálnych podnikov. Na návrh Mestskej rady a na základe mestského súbehu vo všetkých prípadoch, okrem prípadu SPENS, doterajších úradujúcich riaditeľov vymenovali za riaditeľov. Opoziční výborníci medziiným komentovali, že štatúty komunálnych podnikov prispôsobili kandidátom a bolo počuť mienky, že sa nedbalo na odbornosť kádrov, len na ich stranícku príslušnosť. E. Š.

Z NAŠICH OSÁD S LADISLAVOM PETROVIČOM, PREDSEDOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA PADINA

Usilujú sa, koľko im sily stačia apriek nepriaznivým podmien- vebného odpadu, ktorú tohto roku – Aká je situácia z hľadiska podkam v Padine sa aj v posledných plánujeme rekultivovať, a to z pro- pory aktivít padinských spolkov a rokoch budovali nové a udržiavali exi- striedkov z pokrajiny, ktoré očaká- združení? stujúce objekty, pričom sa komu- vame v sume 4 milióny dinárov. Mu– Napriek tomu, že nemáme sanálna výstavba prevažmozdanenie, snažíme ne zameriavala na výsa akými-takými prostavbu chodníkov a ciest. striedkami pomôcť a O aktuálnych dianiach v podporiť činnosť všetPadine sme sa rozprávakých tých, ktorí akýmli s predsedom Rady MS koľvek spôsobom priLadislavom Petrovičom. spievajú k rozvoju de– V Miestnom spolodiny. Prednedávnom čenstve Padina nemáme sme napríklad Zásamozdanenie, takže prokladnej škole maršala striedky na činnosť doTita pomohli napísať stávame z obecného rozprojekty, z ktorých im počtu a rôznych projekjeden priniesol novú tov. Prevažná časť dediny interaktívnu tabuľu. je vybavená slušnou voPre Klub študujúcej dovodnou a elektrickou Predseda Rady MS Padina Ladislav Petrovič so mládeže Padiny sme sieťou, ktorú plánujeme spolupracovníčkami Evou Petrášovou a Jarmilou vyčlenili prostriedky rekonštruovať. Cesty v Trnovskou na úpravu parku v niektorých častiach destrede dediny, padindiny treba dokončiť, vyasfaltovať a sím spomenúť a pochváliť našu Ko- skému Spolku žien sme poskytli pemiestami doplniť chýbajúce do- misiu pre poľnohospodárstvo, ktorá niaze na tradičné aktivity. Uchádzapravné znaky. Určité problémy nám od začiatku jari už viackrát reagova- li sme sa aj o prostriedky z Pokrajinrobia kanály na odvádzanie atmos- la, vyšla do poľa, hľadala vinníkov, kto- ského sekretariátu pre šport a mláférických vôd, ktoré sú miestami rí striekaním porastov neúmyselne dež, ktoré potrebujeme na zastrešeupchaté a treba ich prekopať. Sú- zapríčinili hmotné škody na sused- nie tribún v Športovom spolku Dolistavne sa trápime so skládkou sta- ných pozemkoch. na. Očakávame finančnú podporu z

pokrajiny aj pri výstavbe ohrady na detských ihriskách, ktorých je v súčasnosti šesť. – Ktoré sú najaktuálnejšie udalosti v dedine? – Úspešne je realizované podujatie Guča v Padine 2013, na ktoré sme sa pousilovali zabezpečiť prostriedky z rôznych prameňov a pričinili sme sa aj tým, že sme osadu upratali a upravili. V spolupráci s mládežou a Verejným komunálnym podnikom Padina sme ofarbili lavičky, za pomoci členiek Spolku žien sme vysadili kvety pred budovou fary, MS a na iných miestach v dedine. Očakáva nás realizácia ďalšieho projektu Dedina z pohľadnice, na ktorý sme z Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť získali 200 000 dinárov. Okrem toho z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sme získali 800 eur na oslavy Padiny, ktoré sa tradične uskutočnia v auguste. Plánov je ešte hodne, niektoré sa nám určite podarí realizovať. Najväčším problémom sú však prostriedky, ktorých je málo. Už roky nemáme samozdanenie, z ktorého by sme mohli oveľa viac urobiť v prospech našej dediny a jej občanov, – povedal záverom Ladislav Petrovič, predseda Rady MS Padina. A. Chalupová

STARÁ PAZOVA

Uctili si Deň bojovníka K

ladením kvetov k pamätníkom kov, ktorý zdôraznil, že sa nikdy neNOB v organizácii združení bo- smie zabudnúť na početné obete jovníkov Stará Pazova vo štvrtok 4. vojny. júla si v Starej Pazove pripomenuPri príležitosti Dňa bojovníka, li Deň bojovníka. kedysi veľkého sviatku na priestoPredstavitelia oboch staropazovských združení bojovníkov a záložných vojenských veliteľov spolu s hosťami – predstaviteľmi Vojska Srbska sa zhromaždili pred budovou Zhromaždenia obce. Potom kvety najprv spoločne položili k pomníku v strede osady, ktorý bol po rokoch konečne patrične upravený. Pred pomníkom hovoril Milan Pjevac, predseda Obecného O národnom hrdinovi Jankovi Čmelíkovi v mestskom parku združenia bojovní- hovoril Šimo Domoni

V mene oboch staropazovských združení bojovníkov a predstaviteľov Vojska Srbska kvety k pamätníkom položili aktivisti kultúrno-umeleckých spolkov

roch bývalého štátu SFRJ, kvety v Starej Pazove položili i k pomníku národného hrdinu Janka Čmelíka v mestskom parku. O živote a diele tohto hrdinu hovoril

Šimo Domoni, predseda Miestneho združenia bojovníkov. Pri kladení kvetov k pamätníkom NOB sa zúčastnili aj Goran Vranješ, námestník predsedu Obce Stará Pazova, a Bogdan Miljević, predseda Výkonného výboru Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova. A. Lš.

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD S PREDSEDOM OBCE BÁČSKA PALANKA ALEKSANDROM ĐEDOVCOM

Využiť potenciály mesta ďaka polohe na ľavom nábreží Dunaja Báčskej Palanke sa ponúka množstvo potenciálov. Okrem podmienok na rozvoj a zveľadenie turizmu, má dobré podmienky na tranzitnú dopravu a vďaka pivovaru Carlsberg (v Čelareve) a továrni na stenové a podlahové krytiny Tarket (v Palanke) sa zaradila k najvyvinutejším vojvodinským obciam. Národnostná príslušnosť obyvateľov mesta je veľmi pestrá, ale všetci si dobre rozumejú. Báčska Palanka vyrástla na moderné mestečko, v nej pôsobia tri základné školy, ako i jedna špeciálna škola a škola pre základné hudobné vzdelanie a výchovu. Stredoškoláci majú možnosť vzdelávať sa na jednej z troch stredoškolských inštitúcií – na Gymnáziu 20. októbra, odbornej škole Dr. Radivoja Uvalića a na Technickej škole 9. mája. Slovenčina ako materinský jazyk s prvkami národnostnej kultúry sa vyučuje nielen vo všetkých základných školách, ale aj na gymnáziu. V Báčskej Palanke pôsobí MOMS a v Slovenskom dome sa usporadúvajú rôzne programy. Inšpirovaný pôsobením MOMS Dr. Nebojša Kuzmanović roku 2012 založil Spolok Matice srbskej. V meste pôsobia aj desiatky iných organizácií a združení, ako napr: Spolok žien pri MOMS, Zlatne ruke, Majčino krilo, Združenie rodičov, Združenie mladých, Združenie proti drogovej závislosti Nada..., ako aj početní jednotlivci. V Báčskej Palanke majú aj Gerontologické stredisko. Informácie, ako aj kultúrnu edukáciu poskytujú lokálne médiá – televízia, rozhlas a noviny. Niektoré z početných báčskopalanských podujatí sa stali tradičnými ako napr. Dunajský bál, Dni pšenice, Zlatý kotlík, Etno šor, Ala volem kolo da igram, Strudel fest, Festival domaće kobasice, kulena i slanine, Novogodišnji đinđuveraj, FEP (Medzinárodný festival ekologického divadla pre deti a mládež), Ikebana a ďalšie. V rámci Slovenských národných slávností v auguste sa v Slovenskom dome v B. Palanke každoročne organizuje Stretnutie slovenských študentov, na ktoré sú hrdí nielen palanskí Slováci, ale i Palančania vôbec.

13. 7. 2013

28 /4551/

Predsedom Obce Báčska Palanka sa pred niekoľkými mesiacmi stal Aleksandar Đedovac. Od predsedu obce, ktorý je hrdý na svoje mesto a tvrdí, že Báčska Palanka je najkrajším mestom v našej krajine,

Aleksandar Đedovac

sme sa dozvedeli o aktuálnych udalostiach na niekoľkých poliach. Začali sme kultúrnym životom, ktorý sa neustále obohacuje vďaka práci Kultúrneho strediska, v rámci ktorého pôsobí múzeum, galéria a kino, ale aj vďaka Ľudovej knižnici Veljka Petrovića, Klubu spisovateľov DIS a podobne, ktoré záujemcom neustále ponúkajú bohaté programy. Ktoré novinky na kultúrnom poli si zaslúžia pozornosť? „Posunuli sme rozvoj niektorých zložiek kultúry dopredu, ustanovená je komisia pre podujatia s cieľom zvýšiť prostriedky na kultúru, vyčleňujeme peniaze na tradičné podujatia, čo sa ukázalo ako dobrý spôsob práce. Vždy podporíme pekné podujatia nielen v Palanke, ale i v ostatných osadách našej obce, ako napr. Stretnutie v pivnickom poli.“ V oblasti športu je lokálna samospráva tiež prítomná? „Máme aj komisiu pre šport a po prvýkrát sa športové podujatia financujú na základe súbehov. Vyčleňujeme významné prostriedky na rozvoj športu v snahe pomôcť klubom a združeniam. Môžem povedať, že s výsledkami sme veľmi spokojní. Pre deti v kluboch organizujeme voľné termíny.“ Báčska Palanka disponuje aj turistickými potenciálmi. Čo turistická ponuka zahrnuje a ako by sa mohla obohatiť?

HLAS ĽUDU

„V Palanke pôsobí Turistická organizácia Obce Báčska Palanka. Máme ideu niektoré veci spojiť – realizovať plavbu Dunajom. Máme známe výletnícke miesto Tikvaru na Dunaji, v blízkosti osady aj Bagremaru, vojenskú ustanovizeň v Karađorđeve. Máme čo ponúknuť a v tomto roku sa pokúsime získať potrebné finanančné prostriedky od Ministerstva pre šport a mládež a usmerniť ich do obohatenia obsahov. Bagremara poskytuje možnosti na rozvoj školy športu a chceli by sme tento komplex zveľadiť. Prihliadame aj na ochranu životného prostredia s cieľom dať najmladším len to najlepšie.“ Čo sa deje v oblasti hospodárstva a čo v tejto oblasti obec podniká? „Usilujeme sa hospodárstvo dostať tam, kde bolo skôr, a to prostredníctvom spolupráce s hospodárskym klubom a hospodárskou komorou. Naším cieľom je aj zabezpečiť zamestnanie pre čím väč-

stredné a malé podniky, ktorých rozvoj tiež patrí medzi naše priority. Prostredníctvom fondov pre rozvoj hospodárstva a pre rozvoj poľnohospodárstva týmto podnikom poskytujeme nielen pôžičky so symbolickými úrokmi, ale aj nenávratné prostriedky.“ Ktoré podniky možno dnes zaradiť medzi úspešné? „Z väčších sú to Tarket (niekdajší Sintelon) a Nektar, ale aj na desiatky malých podnikov. Niektoré rodinné podniky vyrástli na väčšie firmy a zamestnávajú značný počet robotníkov, ako napríklad Sebastijan, Aling, Real kniting (v Gajdobre), ale tu sú aj niekdajší nositelia hospodárstva, ako Majevica.“ Na čom je dôraz v oblasti rozvoja infraštruktúry? „Na investície do komunálnej infraštruktúry sa z rozpočtu vyčleňuje 30 % prostriedkov. Zásobovanie vodou sa snažíme zlepšiť vŕtaním studní, tiež budujeme atmosferickú a komunálnu kanalizáciu s prečisťovačom. S cieľom ochrany životného prostredia a ekológie plánujeme zariadiť aj skládku odpadu.“ Od predsedu obce Aleksandra

Stred Báčskej Palanky

ší počet ľudí, lebo jedným z našich najväčších problémov je nezamestnanosť. V rámci realizácie nedávno podpísanej dohody s Arabskými emirátmi počet pracovných miest by sa mal zvýšiť o 400, pričom treba povedať, že ide o výstavbu zavlažovacích systémov, ktorá sa začne už v septembri. Mnohé podniky v našej obci potrebujú pomoc a našou úlohou je prilákať zahraničných investorov. Hospodárstvo je základom rozvoja každého mesta, keďže sa z hospodárstva do rozpočtu vlieva asi 60 – 70 % prostriedkov. Nezanedbávame ani

Đedovca sme sa dozvedeli aj jednu peknú novinku – na základe rozhodnutia zhromaždenia obce každé dieťa narodené v Báčskopalanskej obci dostane určité peňažné prostriedky. Ďalšia novinka hovorí, že Dom zdravia nedávno dostal vozidlo z Talianska pre osoby s invaliditou a o rok by mali dostať ešte jedno. „Mojou víziou je, aby hospodárska a turistická Palanka bola lákavá rovnako ako voľakedy, teda aby toto mesto využilo svoje potenciály,“ doložil pán Đedovac. Jaruška Ferková

Z NAŠICH OSÁD S PREDSEDOM RADY MS OSTOJIĆEVO JOSIPOM ČESLÁROM

Prostriedky samozdanenia nestačia

vestíciách. Vedomí sú si však toho, že z prostriedkov samozdanenia sa nedá mnoho urobiť, a preto sledujú súbehy a píšu projekty. Tak napríklad v týchto dňoch sa uchádzali o prostriedky z Ministerstva pre regionálny rozvoj a lokálnu samo-

iestne spoločenstvo Ostojiće– Podľa zaužívanej praxe ustanovo svoje aktivity financuje o. i. vizne a spolky MS požiadajú o proaj z prostriedkov samozdanenia. Na striedky a my na ich účet prevedieobdobie desať rokov ho uviedli roku me sumu, ktorá približne zodpove2006, keď ešte – ako nám povedal dá percentu, aké je pre danú činnosť predseda Rady MS Josip Česlár – podniky v Obci Čoka úspešne hospodárili. Robotníci pravidelne dostávali platy a dedinská pokladnica sa riadne plnila. Medzičasom však hospodárstvo jednej z najchudobnejších obcí v AP Vojvodine takmer úplne zaniklo, a tým sa aj pro- Stred Ostojićeva striedky samozdanenia významne zmenšili. Z tohto zdro- stanovené rozhodnutím o samozja MS v súčasnosti ročne získa 3 mi- danení, – vysvetľuje predseda Rady lióny dinárov, z čoho financuje hlav- MS. – Týmto spôsobom sme napone údržbu komunálnej infraštruktúry, sledy pomohli výmenu okien a dveprispieva k zlepšeniu pracovných rí na ambulancii a škôlke. podmienok v škole, ambulancii, Zákonom je však určené, že sa propredškolskej ustanovizni, ako aj k čin- striedky MS nachádzajú na podúčnosti kultúrno-umeleckých spolkov, te obecného rozpočtu, odkiaľ ich športových klubov, združení a ná- obecná správa podľa potreby poboženských spoločenstiev. stúpi Miestnemu spoločenstvu, čo,

podľa slov Česlára, podstatne spomaľuje celý proces. – Najprv ustanovizeň, či spolok podá žiadosť nám, a keď zhodnotíme, že je opodstatnená, požiadame obec, aby nám previedla peniaze. Nerobia to však podľa automatizmu, ale najprv skontrolujú, či sú naše pohľadávky v súlade s rozhodnutím o samozdanení, a iba potom presunú peniaze na náš účet. Zvyčajne to trvá viac ako týždeň. Vcelku to funguje, ale si myslím, že by MS malo samostatne nakladať s vlastnými prostriedkami, bez sprostredkovania obce. Takto nielenže nemôžeme samostatne nakladať s vlastnými prostriedkami, ale musíme žiadať obec aj o to, aby nám dala výpis z banky, aby sme videli, koľko máme peňazí. Prevažná časť, čiže 30 percent prostriedkov samozdanenia slúži na údržbu komunálnej infraštruktúry, ale aj ako účasť MS vo väčších in-

KYSÁČ

dinečný na modro zafarbený Pomník padlých bojovníkov v strede Kysáča. O potrebe zachovať archív z NOB, táboroch o život prišlo ktorý nateraz opatrujú bojovníci, 93 Kysáčanov, o čom ako i o niekoľkých pamätných tasvedčia aj spomienkové buliach, ktoré sú už odstránené z tabule s vyrytými me- domov, kde boli vojenské bázy, nami v Cigánskych ja- hovoril tajomník Miestnej organimách a na nádvorí zá- zácie bojovníkov Kysáč Ján Vitéz, kladnej školy, ako aj je- ktorý navrhol, aby sa aj na tieto účely obnovil Spolok pre zachovávanie tradícií Kysáča EtnoKys. K tejto téme skúsenosťami a návrhmi prispeli predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový, zberateľ starožitností Miroslav Brna, ako i ostatní prítomní, ktorí sa zhodli, že svedectvá o minulosti nemajú zachovávať len priami účastníci, ale je to povinnosťou aj ich poPamätník v strede Kysáča s vlajkami a kvetmi tomkov. Michal Ďurovka

ODVÁŽANIE ODPADU MS Ostojićevo už dlhšie odváža komunálny odpad vo vlastnej réžii, čo si vyžaduje významné prostriedky. Novozvolení členovia Rady MS, poľnohospodári a iní členovia združenia poľnohospodárov rozhodli, že sa budú striedať a raz mesačne vlastnými traktormi odpad odvezú zdarma. MS zaplatí iba robotníkov, ktorí odpad naložia na vlečku. Tým spôsobom dedine ušetria významné prostriedky. Najlepšie by asi bolo, keby tie práce prebral obecný komunálny podnik, avšak ten zatiaľ odpad odváža iba v Čoke.

správu na renovovanie Domu kultúry. Okrem toho z iniciatívy združenia poľnohospodárov Rada MS rozhodla otvoriť osobitný rozvojový účet, na ktorý občania a Ostojićevčania v diaspóre môžu platiť príspevky na rozvoj osady. vlh

Pripomenuli si júlové sviatky V

roku 68. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, v ktorej mnohí dali svoj život za slobodu, kladením vencov a kvetov k pomníku padlých Kysáčanov v strede osady v nedeľu ráno 7. júla si pripomenuli 4. júl – Deň bojovníka a 7. júl – Deň povstania Srbska, čo zapadlo do rámcov osláv 240 rokov Netreba zabudnúť na júlové sviatky – predseod príchodu Slová- da Miestnej bojovníckej organizácie Michal Anušiak kov do Kysáča. Večer predtým v obete fašizmu v druhej svetovej miestnostiach Slovenského národ- vojne a minútkou ticha im vzdali ného domu sa stretli málopočetní poctu. Predseda miestnej bojovbojovníci, ich potomkovia a sym- níckej organizácie Michal Anušiak patizanti, ktorí zachovávajú pa- poznamenal, že sa nesmie zabudmiatku na tradície Národnooslo- núť, že do odboja bolo priamo zabodzovacieho boja, aby si zaspo- pojených okolo 500 občanov Kymínali na padlých bojovníkov a sáča. V bojoch a v koncentračných

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ÚSTAVNÝ SÚD ZRUŠIL SAMOZDANENIE V HLOŽANOCH

Rada by rada zaviedla nové... stavný súd Republiky Srbsko 25. apríla 2013 zistil, že Rozhodnutie o zavedení samozdanenia na území Miestneho spoločenstva Hložany na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2014 nie je v súlade s Ústavou a zákonom. Súd zároveň zrušil povinné odvody z platov, príjmov z poľnohospodárstva a iných zdrojov zisku občanov Hložian. Rozhorčenie mnohých zamestnancov spôsobila najmä skutočnosť, že Miestne spoločenstvo Hložany o zániku povinnosti odvádzania prostriedkov na konto samozdanenia neinformovalo hneď a rovnako expeditívne ich zamestnávateľov, takže podaktorým vyrúbené percento stiahli aj z májových platov. Pritom sa rozhodnutie Ústavného súdu stalo právoplatným dňom uverejnenia v Úradnom vestníku Republiky Srbska a bolo zverejnené i v Úradnom vestníku Obce Báčsky Petrovec, č. 5, už 30. apríla 2013. Zato Rada Miestneho spoločenstva Hložany bola omnoho pohotovejšia ohľadne pokusu o nové zavedenie samozdanenia, na ktorom sa uzhodla na 12. schôdzi už 12. júna (!) t. r., keď schválila uznesenie, ktorým navrhuje zavedenie samozdanenia na území MS Hložany na obdobie od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2018. Touto prácou MS Hložany bolo poverené rozhodnutím Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec (na schôdzi 27. júna 2013) a možno si ho pozrieť v okne Miestneho spoločenstva Hložany. Verejná rozprava o spôsobe a cieľoch navrhnutého samozdanenia prebieha od 1. do 16. júla 2013. V texte oznámenia o rozprave sa uvádza, že poznámky, návrhy a sugescie k uvedenému uzneseniu možno v stanovenej lehote doručiť písomne Rade Miestneho spoločenstva Hložany, každý pracovný deň od 8.00 do 14.00 hod. osobne v kancelárii Miestneho spoločenstva Hložany alebo poštou. Dvere úradu síce v uvedenom termíne otvorené boli (a hádam aj sú), lež tajomníka prípadní autori poznámok, návrhov a sugescií za nimi nájsť sotva mohli, lebo vraj je (bol) na dovolenke. Sami sme, ani pri opakovanej návšteve úradu MS, nenašli nikoho, kto by poskytol dodatočné vysvetlivky ohľadne predloženého textu návrhu na budúce samozdanenie, ktoré by inak mali schváliť alebo zamietnuť občania Hložian na referende, ako sa neúradne dozvedáme, avizovanom na prvú polovicu septembra 2013.

13. 7. 2013

28 /4551/

padnúť 60 %, na údržbu objektov RMS HLOŽANY BOČÍ OD OČÍ Miestneho spoločenstva 10 %, na VEREJNOSTI? Na rozdiel od niektorých rád miest- športové, kultúrne a iné občianske ornych spoločenstiev, ktoré svoju čin- ganizácie a združenia 15 %, na činnosť nosť stále zviditeľňujú aj tým, že MS Hložany 10 % a na rodičovské príumožňujú, t. j. zabezpečujú prítom- platky, respektíve nevyhnutné ponosť na svojich schôdzach predsta- treby 5 %. Z prostriedkov určených na viteľov médií, členovia RMS Hložany investície by sa malo o. i. vyfinancosa už zo dva roky stretávajú „za za- vať: dokončenie výstavby sústavy kavretými dverami“. Žeby preto, aby tí, nalizácie, výstavba studní pre potrektorí ich zvolili, nemali včasné a uce- by vodovodu a rekonštrukcia vodolené informácie o ich práci a najmä o tom, ako sa využíva rozpočet? Nakoľko nám je známe, občania Hložian doteraz neboli z pôdy RMS oboznámení s tým, ako a prečo RMS pri realizácii referenda v decembri 2009, ktorým bolo zavedené teraz už Ústavným súdom zrušené samozdanenie, porušilo Ústavu, respektíve zákon. Nedostalo sa im ani ospravedlne- Pichľavá téma... nie RMS, inak zvolenej začiatkom bežného roku, trebárs v nej „sedia“ aj po- vodnej siete, „prezliekanie“ asfaltiek v daktorí členovia predchádzajúcej zo- dedine, výstavba športovej haly a stavy v čele s predsedom Jánom Bo- bazénu, výstavba atmosferickej kahušom, ktorí sa pričinili o referendum nalizácie, ubytovacích kapacít, kov novembri 2009. Hložančania už munálnej infraštruktúry v priemyseldávnejšie nie sú o činnosti ich RMS, to- nej zóne... Prostriedky získané zo sabôž nie o záverečnom účte, infor- mozdanenia by, ako sa uvádza, mali movaní prostredníctvom predstavi- poslúžiť aj ako iniciálne prostriedky pri teľov médií na základe ich prítomnosti uchádzaní o tie z Národného invesna schôdzach. Takže im nie je známe, tičného plánu, Pokrajinského fondu či RMS pripravila (ak im už nepre- pre kapitálové vklady, ako i z komzentovala) analýzu spotreby pro- petentných ministerstiev Republiky striedkov získaných zo samozdanenia Srbska a sekretariátov APV, ako aj na v predchádzajúcom období... Obča- združenie prostriedkov s potenciálnia Hložian by o. i. radi vedeli, kto a koľ- nymi investormi. ko ráz bol na Slovensku „za dedinské Z prostriedkov získaných propeniaze“ a čo konkrétne osada má z stredníctvom predchádzajúceho satemer desaťročného partnerstva s mozdanenia sa na investície, podľa mestom Holíč... RMS od 5. novembra plánu, malo minúť o päť percent 2009, nakoľko je známe, nezorgani- viac ako podľa teraz navrhovaného, zovala ani zhromaždenie občanov. t. j. 65 %, na údržbu objektov MS 9 %, na činnosť kultúrnych, športových a NÁVRH NA NOVÉ iných záujmových organizácií a spolSAMOZDANENIE V ZRKADLE kov 15 %, na činnosť MS Hložany 10 PREDCHÁDZAJÚCEHO % a na nevyhnutné potreby 1 %. Je V predbežnom návrhu rozhodnu- zaujímavé, že sa takmer navlas zhotia o budúcom zavedení samozda- dujú vytýčené ciele či účely, na ktonenia, ktoré by občania Hložian mali ré by sa mali minúť prostriedky zíschváliť v septembri t. r., sa uvádza, že skané prostredníctvom budúceho z celkovej sumy (zatiaľ ani orientačne samozdanenia, ibaže sa v predchánevytýčenej) by na investície malo pri- dzajúcom pláne investícií spomína-

HLAS ĽUDU

la aj cyklistická dráha Hložany – Čelarevo (mala sa stavať roku 2010). V terajšom pláne nie je zmienka ani o ďalšej spoločnej investícii Hložian a Čelareva, o spoločnej výstavbe prečisťovača odpadovej vody, o čom sa viackrát hovorilo na schôdzach RMS Hložany a RMS Čelarevo v uplynulom období, zato sa ale spomína novinka v porovnaní s predchádzajúcim plánom – úprava starého cintorína. Zatiaľ čo v predchádzajúcom pláne sa spomínala výstavba, respektíve dostavba športovej haly, teraz sa uvádza – výstavba (bez druhej časti syntagmy); aj o tej sa však hovorí dlho, rovnako ako i o potrebe obnovenia podmienečne povedané školskej telocvične, ibaže výsledky „v teréne“ zatiaľ nevidno. Rozdielne sú však navrhnuté sadzby odvodov pre jednotlivé kategórie občanov. Zatiaľ čo už dávnejšie zamestnanci zo svojich platov na samozdanenie odvádzali 4 % (RMS nemala sluch pre návrhy na zníženie tejto sadzby v novembri 2009), teraz sa navrhuje, aby odvádzali 2 % z platov, zatiaľ čo poľnohospodárom by sa namiesto doterajšej hodnoty vyčíslenej cenou „50 kg pšenice pri výkupe“ mala zrážať suma získaná vyčíslením hodnoty „30 kg merkantilnej pšenice I. akostnej triedy na Produkčnej burze v Novom Sade za mesiac jún“, taktiež z každého katastrálneho jutra pôdy (nie je však, tvrdia občania, jednoznačne zrejmé a je mimoriadne dôležité, či len vlastnej, alebo aj prenajatej). Po dve percentá by sa malo odvádzať aj z príjmov z dividend a iných foriem zisku, tiež z príjmov na základe zmlúv o práci, ako i zo samostatnej činnosti. Penzisti, rovnako ako predtým, nie sú povinní, ale môžu odvádzať 1 % z dôchodkov, ak to potvrdia vlastnými podpismi. Tak či onak občanom Hložian je nad slnko jasné, prečo by Rada Miestneho spoločenstva Hložany rada naskutku znovu a zase zaviedla miestne samozdanenie, aj za cenu jeho zníženia takmer o polovicu. Na splnenie zámeru bude v septembri potrebovať, aby sa referenda – zrealizovaného v súlade s Ústavou a zákonnými predpismi – zúčastnilo aspoň 50 % oprávnených voličov plus jeden a aby sa väčšina zúčastnených vyjadrila za definitívny návrh. Juraj Bartoš

Z NAŠICH OSÁD ŽATVA V KOVAČICKEJ OBCI

môžu zapríčiniť škody aj na susedných pozemkoch,“ povedal pán Haviar a dodal, že „okrem toho, že poľnohospodári musia obci potrvá do polovice tohto me- zaplatiť za spôsobenú škodu, zísiaca, čo závisí od poveternostných skajú aj pasívny status gazdovstva podmienok. „Počas žatvy poľno- a stratia všetky práva na získanie subvencií a iných výhod, ktoré ponúka Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva Srbska“. V Obecnom štábe pre mimoriadne situácie pred začiatkom žatvy formovali odborno-operačný tím pre ochranu od požiarov, v ktorom sú predstavitelia poľovníkov, hájnici, poľnohospodárski odborníci a hasiči v čele s predsedom Vladimírom Mađarevom, veliteľom proSype, ale jej je málo – poľnohospodár Ján fesionálnej požiarnickoŠipický a kombajnista Pavel Cicka v Kova- záchrannej jednotky v čici pri zbere pšenice Kovačici. Hasiči v Kovačici majú službu a kohospodári majú dbať na prevenciu najú dozor 24 hodín denne aj tepožiarov, vyhýbať sa (či už úmy- raz počas žatvy, no doteraz (naselnému alebo náhodnému) pá- šťastie) nezaznamenali ani jeden leniu strnísk, ktoré je aj zákonom požiar. A. Chalupová prísne zakázané, lebo požiare

Pšenica sype, ale jej je málo atva v Kovačickej obci sa začala koncom júna, najprv zberom jačmeňa. Začiatkom minulého týždňa žatevné práce vykonali na okolo 20 percent plôch. Na území Kovačickej obce je pšenicou obsiatych 3 500 hektárov, čo je iba 10

Dipl. Ing. Jozef Haviar

percent z celkovej obrábateľnej pôdy. Podľa údajov, ktorými disponuje Dipl. Ing. Jozef Haviar, odborný spolupracovník pre poľnohospodárstvo v ZO Kovačica, dôvodom slabého záujmu poľnohospodárov o sejbu pšenice je nízka výkupná cena, ktorá ešte nie je určená, ale sa povráva, že

bude od 16 do 20 dinárov za kilogram, čo poľnohospodári považujú za neprípustne málo. Ako povedal poľnohospodár Ján Šipický z Kovačice, na zabezpečenie existencie a aké-také plánovanie nasledujúcej sezóny by sa žiadala vyššia cena. Tohto roku na poliach je zasa menej plôch obsiatych pšenicou než vlani a väčšina poľnohospodárov posiala pšenicu preto, aby očistili pôdu od buriny. Žatva teda prebieha naplno, pestovatelia zberajú úrodu, s ktorou potom smerujú na výkupné miesta, z ktorých sú tri v Kovačickej obci najväčšie: BCM Trade v Idvore, a Granexport a Sitra Almex v Kovačici. Na parcelách poľnohospodárskych podnikov a družstiev je pšenicou obsiatych okolo 1 000 hektárov, ostatné plochy patria súkromnému úseku. Na oboch úsekoch sypalo podobne, v priemere okolo 5 – 5,5 tony z hektára. Podľa slov pána Haviara žatva v Kovačickej

OPÝTALI SME SA STAROPAZOVČANA JANKA FORGÁČA

Ste spokojný s výnosmi a cenou pšenice? –S

amozrejme, že som spokojný s tohtoročnými výnosmi pšenice. Vzhľadom na to, že sa okrem poľnohospodárstva zaoberám i dobytkárstvom, vinohradníctvom a ovocinárstvom, pšenicu som mal obsiatu len na troch jutrách. Janko Forgáč Priemerné výnosy pšenice sú 4,3 tony z jutra a zatiaľ som úrodu nechal uskladnenú v silách v Starej Pazove. Dôvod je jednoduchý: čakám na vyššiu cenu tejto chleboviny. Toho času sa cena pšenice pohybuje od 16 do 18 dinárov za kilogram, čo je

dosť málo. Uskladnil som 12 ton pšenice, ktorá je na predaj a iba menšie množstvo som si ponechal pre potreby v domácnosti. Dobré výnosy pšenice som dosiahol uplatnením dobytčieho a umelého hnojiva a vďaka adekvátnym agrotechnickým opatreniam. Spokojný som s novosadskými odrodami pšenice a konkrétne som zasial odrody NS 40 S a Gora. Pšenicu som zožal prednedávnom, na samom začiatku žatvy v našom chotári. A. Lš.

ČLENOVIA PADINSKÉHO DOBROVOĽNÉHO HASIČSKÉHO SPOLKU v dňoch 10. až 19. júna zbierali hasiace prístroje, ktoré kvalifikovaný servis Vatroinženjering zo Zreňaninu (na snímke) skontroloval a potvrdil, že sú pripravené na použitie. Protipožiarne prístroje (122 malých a 82 veľkých) zbierali každý deň od 18. do 21. hodiny a v nedeľu od 9. do 12. hodiny. V dňoch žatvy, ktorá sa čoskoro začne na území celej Kovačickej obce, padinských hasičov možno dostať na telefónne číslo: 668-190. Začiatkom júla padinskí hasiči prostredníctvom Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj AERD v Padine odcestujú do Řeky v Českej republike, kde sa zúčastnia na medzinárodnej pohárovej súťaži hasičských spolkov. Okrem prehĺbenia spolupráce s požiarnikmi z Česka, ktorých navštívia už druhý raz, výsledkom tohto zájazdu bude aj nadviazanie spolupráce s požiarnikmi z Poľska a zo Slovenska. A. Chalupová

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

Z NAŠiCH OSÁD NA ZLEPŠENiE ŠPORTOVýCH AKTiVíT V BÁČSKOM PETROVCi

Upravujú strechu školskej telocvične e obdobie letných prázdnin, ale v Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci je rušno. Ako vysvetlil riaditeľ Ján Brna, škola z pokrajinského rozpočtu dostala peniaze na tepelnú izoláciu a hydroizoláciu strechy starej telocvične. – ide o rovnú strechu a na telocvični sú početné svetelné kupoly, takže do ohľadu prichádza iba rekonštrukcia rovnej plochy. Prostriedky na opra-

– Šikmá strecha na tzv. druhej fáze, čiže nad kuchyňou, kabinetom technického vzdelania a kotolňou je tiež generálne upravená. ide o pokračovanie toho, čo sme pred siedmimi – ôsmimi rokmi robili v prvej fáze, čiže od vchodu, a teraz sme pokračovali nad časťou, ktorá spája hlavnú časť školy s telocvičňou. Kedysi boli na okraji strechy akoby válovy, no teraz sme tam dali klasické odkvapové rúry. Kým sa škola vykurovala na pevné palivo, síra a dym veľmi zničili plechové obšívky, ktoré zhnili, všetko pretekalo na steny a hrozilo, že sa niektoré steny celkom zrútia. Takže opravy boli nevyhnutné. – Ako ste zabezpečili prostriedky na túto opravu? Po ukončení adaptácie strechy nad telocvičňou športovcom by už – O peniaze na tennemalo tiecť za golier to účel sme sa dožavu strechy sme dostali zo Sekretariátu pre šport dovali viac rokov dozadu. Tento rok nám zaklaa mládež v hodnote 3,5 milióna dinárov. Najlep- dateľ, naša obec, vyšla v ústrety a vyfinancovala ší návrh na riešenie nášho problému ponúkol pod- tieto práce. Za pomoci priateľov školy sme donik Sika, ktorý v súčasnosti ponúka najkvalitnej- datočne zateplili časť budovy okolo kuchyne a košie materiály na opravu striech tohto druhu, ako tolne. Plánujeme aj ďalšie zateplenie strechy aj školených majstrov. Z certifikovaných vyko- nad kuchyňou, lebo v tejto chvíli to je najchladnávateľov prác po verejnej objednávke sme si vy- nejšia časť školy. brali aj konkrétnych majstrov. – Doteraz často pršalo. Ako to vplývalo na priebeh prác? – Práce sa mali začať oveľa skôr, ale počasie nedovolilo. ide o drahé materiály, ktoré si vyžaduje určité podmienky. Nie je dobre, keď je príliš teplo, ale ani keď prší. Najprv sa žiada opraviť to, čo je zničené, potom sa dáva ochranná vrstva, na ktorú sa lepí neostyrén ako tepelná izolácia. Záverečná vrstva by mala byť natoľko elastická, aby zniesla všetky výkyvy teplôt, aké v našom podnebí sú. ide o špeciálne smoly, ktoré sa vylejú ako jePohľad zhora na vynovenú strechu nad kotolňou a den celok. novú športovú halu – Ako je to s dozorom nad vykonanými prácami? – Na záver ešte otázka, ako je to s vybave– Dozor nad vykonanými prácami sme zabez- ním športovej haly? pečili sami, máme na to odborníka v obci, ale aj – Vybavenie športovej haly zlyhalo. Fond pre kapodnik Sika, keďže mu záleží na kvalite, zabezpečil pitálové vklady v tejto chvíli tie peniaze nemá, hoci odborníka, ktorý kontroluje vykonávateľa prác. ide v rozpočte je položka na tieto účely v hodnote 3,5 o ukážkovú prácu, je to teda prvá strecha v milióna dinárov, ale po opravnom rozpočte sotSrbsku, ktorá bude takto upravená. važe možno očakávať, že ich uvidíme. Oslovíme – Všimli sme si, že je zateplená aj časť oko- aj iné pokrajinské sekretariáty, ale akosi nevidno lo jedálne a kuchyne. Čo je tu vlastne vyko- riešenie tohto vleklého problému. nané? J. Čiep

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

Báčsky Petrovec V zasadacej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec 1. júla prebiehalo podpisovanie zmlúv medzi Obcou Báčsky Petrovec a praktikantmi, resp. vykonávateľmi verejno-prospešných prác a podnikmi, ktoré zamestnajú praktikantov. Predseda obce Pavel Marčok pri tejto príležitosti vyhlásil, že obec na tieto účely z rozpočtu vyčlenila 3 milióny dinárov. Po podpísaní zmluvy sedem praktikantov dostalo možnosť pracovať a zdokonaľovať sa v podnikoch AS PM v Maglići, Castro-Cop a DEM v Kulpíne, Agrohemika v Petrovci a v službách Obce Báčsky Petrovec. Jedenásť zamestnaných na určitú dobu v rámci verejno-prospešných prác bude pracovať v obecnej Direkcii pre stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti, v službách obce, v obecnej Turistickej organizácii, tiež vo futbalových kluboch Mladosť v Petrovci a Budúcnosť v Hložanoch, ako aj v maglićskom Kultúrno-umeleckom spolku Đuru Jakšića a v kulpínskom Miestnom spoločenstve. J. Čiep

Kovačica − Padina Malí sme a chceme sa vzdelávať, hrať a vyrastať v peknom slovenskom prostredí – to je názov projektu PU Kolibrík v Kovačici, oddelenia v Padine, ktorý získal finančnú podporu z programu Rozvojovej spolupráce ODA (Malý grant Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade) v hodnote 4 984 eur. Projekt napísala Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj (AERD) v Padine. Cieľom projektu je zlepšiť pracovné podmienky v padinskej škôlke. Od nového školského roku, teda od 1. septembra v triedach v škôlke bude nový nábytok, ktorý prispeje nielen k zlepšeniu materiálno-technických podmienok, ale aj k skvalitneniu výchovno-vzdelávacieho procesu v tejto ustanovizni. A. Chalupová

Kysáč Dňa 25. júna v kysáčskej základnej škole udelili uznania najlepším žiakom od druhého po siedmy ročník. Riaditeľka Anna Gašparovićová a pedagogička Ljubica Hmiljová zdôraznili, že sú všetci hrdí na najlepších medzi najlepšími a popriali im rovnaký úspech aj do budúcna. Netreba zabúdať, že sú vedomosti bohatstvo, ktoré im nikto nemôže odňať. Školský rok skončilo 418 žiakov, dvaja majú opravné skúšky. Priemerná známka žiakov v prvom cykle je 4,41 a v druhom cykle 4,29. Pekný záver školského roka pre žiakov kysáčskej školy. Anna Legíňová

Z NAŠICH OSÁD v Srbsku nerobili nič. – Keďže sa zaoberáte ekologickými produktmi a projektmi, už ste oslovili nejaké kombináty či firmy u nás v tomto smere? – Toto biznis fórum je vlastvôd z priemyslu. Vyrábame také výrobky ne vstupný krok, ale máme tu alebo technológie, ako sú odlučovače už niektoré kontakty, pretoropných látok, rôzne čerpacie stanice, reže existujú rôzne medzinátenčné nádrže, vsakovacie systémy, čisrodné spoločnosti, stavebtiarne odpadových vôd... Je toho naozaj né spoločnosti, ktoré nás poveľmi veľa. znajú z existujúcich zdrojov, – Čo vás privádza na náš trh? čo znamená zo Slovenska, z – Spolupracujeme s našou agentúrou Maďarska, ale aj z Rumunska. SARIO, takže toto nie je naše prvé biznis Ing. Martin Stahl Cez nich, cez tie spoločné fórum. Boli sme už na viacerých, nedávreferencie sa snažíme osloviť no som bol napríklad v Španielsku. Snažíme sa hľa- aj tieto firmy, ktoré pôsobia aj v Srbsku. dať nové a nové trhy, pretože situácia v stavebníctve – Keď ide konkrétne o Srbsko, čo by ste na Slovensku a v okolitých krajinách nie je až taká zhodnotili ako klad, čo ako zápor spolupráce? ružová ako pred krízovým obdobím. Hlavne sa sna– Kladom je, že tu vidíme oveľa väčšie možnosžíme hľadať také trhy, kde je ešte potenciál na vý- ti a príležitosti na investície a budovanie infrastavbu infraštruktúry. Znamená to diaľnice, cesty štruktúry v porovnaní s nami. Zápory mi je ťažko l. triedy, kanalizácie, alebo aj priemyselné parky, ako hodnotiť, lebo sme mali naozaj iba jeden projekt, aj logistiku. takže neboli tam nejaké problémy. Spolupracovali – Pôsobili ste predtým aj u nás? sme tam so slovenskou stavebnou spoločnosťou – Máme referenciu Báčsky Petrovec, kde sme sta- a nepoznáme nejako do detailov tento trh, aby sme vali akvapark a dodávali sme tam tieto naše tech- mohli hodnotiť nejaké zápory. nológie aj s montážou kompletne. Predtým sme Oto Filip

SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU (8): PURECO, BRATISLAVA

Hľadanie potenciálu na výstavbu infraštruktúry ednou z prvých charakteristík bratislavskej spoločnosti je, že sa vlastnými službami, technológiami a produktmi podieľa na riešení problémov súvisiacich s ochranou životného prostredia. Znamená to, že sa sústreďuje na efektívne spracovávanie a následné využívanie odpadových a dažďových vôd, že ako inžiniersko-dodávateľská firma poskytuje moderné európske technológie, že ponúka profesionálne riešenia od návrhu až po realizáciu, montáž, údržbu a servis. Referencie PURECA sú mnohé: nákupné centrá, technologické celky, dopravné stavby, logistické a priemyselné parky, stavby v zahraničí... Niektoré z aspektov činnosti a zámerov spoločnosti ozrejmil pri stretnutí v rámci biznis fóra v Belehrade i jej konateľ a majiteľ Ing. Martin Stahl. – Kde a na čom sa práve angažujete? – Spoločnosť PURECO v súčasnosti pôsobí na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku a v Čechách. Zaoberáme sa výrobou, vývojom a predajom ekologickej techniky: to znamená čistenie dažďových vôd, splaškových vôd, ale aj technologických

ŽENY V AKCII bol názov 1. ročníka malej kultúrno-športovej olympiády, ktorá prebiehala od 21. do 23. júna v organizácii Únie žien Slovenska okresnej organizácie v Spišskej Novej Vsi. Na podujatí sa zúčastnili aj členky Spolku žien z Padiny (na snímke) v čele s predsedníčkou Elenkou Haníkovou, ktoré rovnoprávne súťažili v športovych disciplínach (prekážkový beh v dĺžke 20 m, štafetový beh s loptičkou na lyžici, hod loptičkou na cieľ, Záhadná cesta − chôdza zadom po švihadle so zrkadlom v ruke), vyskúšali sa v pohybových aktivitách, ako zumba a aerobik a v kultúrnych aktivitách (spev, prednes poézie, prózy, ukážka divadelnej inscenácie, vedomostný kvíz, súťaž v zručnosti − šľahanie vaječného bielka do peny). Prvý ročník malej športovo- kultúrnej olympiády je pripravovaný v rámci Európskeho roka občianskej aktivity, Európskeho hlavného mesta kultúry Košice, posolstva olympiády z roku 2012, 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, 150. výročia založenia Matice slovenskej s cieľom rozvoja osobnosti ženy a obnovy vzájomných kultúrno-spoločenských vzťahov. A. Chalupová

ZHÚDANIE MÁJA V STAREJ PAZOVE. V sobotu 6. júla na nádvorí staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa uskutočnila tanečná zábava, známa ako Zhúdanie mája (máj postavili 30. apríla). Podujatie organizovali členky Združenia pazovských žien, programovej formy slovenského spolku. Tento pomaly zabudnutý zvyk postavovania a zhúdania mája v spolku obnovili vlani a tentoraz si členky združenia na zábavu pozvali aj hostky – predstaviteľky združení žien z Aradáča, Pivnice, Silbaša a Báčskej Palanky. Na dobrú zábavu a do tanca hrala známa slovenská ľudová skupina Pazovskí kacúri. Zhúdanie mája vyvolalo záujem prevažne strednej a staršej generácie Staropazovčanov. A. Lš.

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PADINA

Stará Pazova

Snemovali poľovníci V

polovici júna členovia Poľovníckeho združenia Zajac v Padine usporiadali výročnú schôdzu, na ktorej zhodnotili svoju doterajšiu prácu. Členov a hostí privítal predseda

Vynovili strechu Poľovníckeho domu

združenia Gustáv Štaub, ktorý neskoršie prečítal správu o činnosti združenia v uplynulom období. Ako konštatoval v referáte, nebol to jednoduchý rok, no aj napriek tomu sa im podarilo splniť väčšinu stanovených úloh. Pracovali najmä v dobrovoľníckej a spoločenskej oblasti, realizovali ochranárske a iné aktivity. V uplynulom období padinskí poľovníci uskutočnili jarné počítanie diviny, kynožili škodcov

Bum-bum-bum! ubnuje sa, že sa pred týždňom nebubnovalo, ani sa ničohonič na známosť nedávalo, lebo nebolo o čom bubnovať, keďže sa prakticky nič významné neudialo, ani sa stať nechystalo, až na to, že sme dostali – hm-hm, čerta slepého dostali! – že sme si hrdinsky vybojovali, áno, vážení, vy-bojo-va-li Vytúžený Dátum, týkajúci sa začiatku prístupných vyjednávaní o vstupe do EÚ, či tak nejako alebo ako. Reč je teda o Dátume, ktorý si s Veľkým Začiatočným Písmenom zapíšeme do Kalendára Veľkých Udalostí, keď nie skorej, tak takmer so stojedenásťpercentnou istotou, presne niekoľkého januára roku nadchádzajúceho… ani čo by tu nevedno akú dôležitú úlohu mal údaj, ktorého presne dňa svitne Ten Vysnívaný Deň... Vari je vôbec dačo nad Sladké Tajomstvo Vyčkávania? Vari kúzlo Života nie je práve v Sladkom Vyčkávania Čare čiže v Sladkom Snenia Žití?! Aj za cenu, že by nás vo chvíli Prebudenia zo Sladkého Čara Žitia, alias Precitnutia, náhle a riadne mala zabolieť hlava, ktorá hlava sa, ešte stále, napodiv, akýmsi zázrakom hompáľa na našich na permanentne poľavujúcich ramenách. Dopredu sa, priatelia, pozerať prichodí len a len s optimizmom, približne takým, s akým je do

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

v lovnom revíri, vodou zásobovali napájadlá, vypúšťali mladých bažantov do prírody, zalesňovali... V spoločnej akcii so Združením dobytkárov poľovníci na ploche rozlohy viac ako 3 hektáre vysadili 3 500 stromov. Okrem toho usporiadali tradičnú súťaž vo varení kotlíkového guláša, súťaž v triafaní do asfaltových terčov a pod. V minulom a v bežnom roku Poľovnícke združenie Zajac najväčšiu pozornosť venovalo renovácii Poľovníckeho domu, na ktorú minuli 870 000 dinárov. Vymenili a dostavali strechu, omaľovali fasádu, namontovali nové odkvapové rúry a iné. Na výročnej schôdzi pribudli dvaja noví dospelí členovia a dvaja dorastenci. Na výročnej schôdzi Združenia poľovníkov Zajac v Padine, ktoré je, podľa slov Jána Povolného st., založené v rokoch 1922/1923, si zaspomínali aj na dvoch zosnulých členov – Jána Petroviča a Žofiu Povolnú. A. Chalupová

UGÁR

Svetlej Nám Budúcnosti zadívaný pán minister, ktorý nepadol ani po páde tzv. malých maturít, trebárs sa i o Možnej Rekonštrukcii Vlády čoraz hlasnejšie šomre – pošomráva. Dôvod na inak u nás právom hlboko zakorenený optimizmus nahrýza iba ak hádam jediná nepriaznivá správa, podľa ktorej správy do konca júla, vraj, zdražie fajčivo, v dôsledku čoho, nie je vylúčené, konečne definitívne vyfajčia aj tí, ktorí to doteraz neurobili, alebo by si ten a taký skutok radi zopakovať – zopakovali. Bum-bum! Záverom správa zo sveta: Tam, kdesi ďaleko od Krajšej Budúcnosti, v istej cele, môžbyť scela zaslúžene, čumí istý sedemdesiatsedemročný Japonec; celých štyridsaťsedem rokov čakajúci, v nie práve najsladšom vyčkávaní, na výkon trestu smrti nad sebou, akiste v obave, že sa mu, neborákovi, v tej cele a v tom vyčkávaní, môže povedzme prihodiť, že zomrie prirodzenou smrťou. A – čo potom?! Nuž teda, priatelia, neváhajme! Rojčime a snívajme! Krajšej a šťastnejšej budúcnosti sa nádejajme! Bum-bum-bum! jbš

V piatok 21. júna vedúcim v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja na príležitostnej slávnosti odovzdali kľúče od dvoch nových vozidiel. Do automobilového parku zdravotníckej ustanovizne pribudol kombík, na ktorom budú pacientov prevážať na dialýzu, ako aj automobil značky Fiat Panda určený zamestnancom paliatívnej zdravotnej ochrany. Kombík je donáciou Obce Stará Pazova, kým fiatka je donáciou Ministerstva zdravotníctva, presnejšie Európskej únie. Na slávnosti sa zúčastnili a o význame týchto donácií hovorili Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, predstavitelia uvedeného ministerstva, a Dr. Rada Inđić, riaditeľ staropazovského Domu zdravia. Hodnota vozidiel je 40-tisíc eur. a. lš.

Báčsky Petrovec V piatok 21. júna vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Vojvodinská strana – Republikáni Vojvodiny zorganizovala politickú tribúnu na tému Vojvodina republika a zmena Ústavy Republiky Srbsko. Prítomným sa prihovorili predseda koordinačného výboru 4. Vojvodinskej konvencie Đorđe Subotić, autor knihy Vojvodina – priamo prof. Dr. Miroslav Ilić, sociologička a spisovateľka prof. Dr. Janja BečNeumann, predseda Vojvodinskej strany Aleksandar Odžić a člen tejto strany z Kulpína Pavel Danko. Pred začiatkom tribúny občanom ponúkli na podpis navrhovanú deklaráciu. J. Č-p *** Medzi pozoruhodné aktivity Červeného kríža v Petrovci patrí aj zbieranie obnoseného odevu. Ako nám vysvetlila tajomníčka Miestnej organizácie ČK Jarmila Davidovićová, v sklade odevu pracujú volontérky, ktoré sa starajú o uskladnenie vecí. Pomáhajú aj zákazníkom, aby si našli to, o čo majú záujem. Tieto priestory sú pre záujemcov otvorené dvakrát v týždni: v utorok a vo štvrtok. Tento druh aktivity ČK je v poslednom čase veľmi čulý. Jednak je hodne občanov, ktorí darujú odev a iné veci, a jednak je dosť aj záujemcov o tieto veci na sklade. Z ČK v Petrovci vyzývajú dobrovoľníkov, aby sa zapojili do aktivít tejto organizácie, a tak zveľadili jej celkovú činnosť. Jednou z možností je práca s odevom v sklade ČK, prípadne práca v organizácii akcií darcovstva krvi. K. G.

Z NAŠICH OSÁD Z TVORIVEJ DIELNE V BANSKEJ BYSTRICI

Medovníček – zdravý koláčik oncom júna členky Asociácie slovenských spolkov žien pobudli na poznávacom zájazde na Slovensku. V Banskej Bystrici absolvovali dielnu výroby a ozdobovania medovníkov. Vedúcou dielne bola medovnikárka z Banskej Bystrice Jana Popovičová, ktorá zároveň rozpovedala o dejinách medovnikárMedovnikárka Jana Popovičová (sprava) radí stva. ženám, ako ozdobiť medovníky – Medovníky majú pôvod v Ríme, kde vznikli v 15. med sa dal do dreveného koryta, storočí ako sladké pečivo z medu kde sa pridávali ďalšie prísady a a múky pre bohatšiu vrstvu spo- kde sa medovníkové cesto mieločnosti. Postupne sa medovníček silo. Veľkými lopatami sa predostal do Nemecka a odtiaľ cez miešalo a keď cesto stuhlo, robiViedeň na Slovensko, najprv do li sa medovníky. Cesto sa vkladaBratislavy. Ešte za čias Rakúsko- lo do drevených vyrezávaných Uhorska v 16. a 17. storočí pre- foriem, hlavne z lipového, orekvital medovnikársky cech, ale ne- chového a agátového dreva. Stobol takou životnou nutnosťou lári vyrezávali formy v tvare koako iné remeselnícke cechy. Vte- níkov, srdiečok, rôznych postavidajšie medovníky neboli také čiek. Cesto sa natlačilo do drevechutné ako dnes, ale skôr boli for- nej formy, vylisovalo a kládlo sa mované do ozdobných tvarov. do pece piecť. Vtedajšie medovMed na výrobu medovníkov sa níky neboli ani také chutné, ako varil v kotloch a do toho sa pri- boli pekné, a medovníkové cesto dávala aj voda. Takto pripravený bolo takej kvality, že mohlo stáť

NOVOSADČANIA V ČELE S VELEBNÝM PÁNOM FARÁROM VLADIMÍROM OBŠUSTOM s manželkou Marienkou v nedeľu 30. júna navštívili petrovský cirkevný zbor, kde sa zúčastnili na bohoslužbách. Petrovský pán farár Vladislav Ivičiak slúžil liturgiu, pokým hosťujúci pán farár Obšust prítomným podal kázeň na text z Evanjelia podľa Lukáša: „Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené.“ Zaspieval aj hosťujúci zmiešaný cirkevný spevokol pod vedením Anny Crveniovej. Hostia petrovskému cirkevnému zboru ako znak vďaky a úcty na pamiatku venovali reprodukciu obrazu Modlitba na roli. Družobné zbory potom strávili príjemné chvíle v petrovskom Lesíku. Na snímke Jána Kolára sú velební páni farári Vladislav Ivičiak a Vladimír Obšust. ah

aj celý rok, – vysvetlila vedúca dielne. Medovníčky sa neskoršie predávali na jarmokoch a ozdobovali sa nimi aj vianočné stromčeky. Postupne sa stali príležitostnými predmetmi napr. aj na svadbách a darovali sa k rôznym slávnostným prí-

môj recept nie je tradičný, ale je modernejší. Cesto sa večer miesi a ráno sa rozvaľká na hrúbku pol centimetra, z neho sa vykrajuje vykrajovačkami medovníček, a potom pečie v rúre. Medovníčky sa zdobia polevou z bielka a cukru. Na jeden bielok ide 180 – 200 g práškového cukru. Najviac medovnikárov bolo dakedy okolo Bratislavy, Pezinka a Topoľčian, ale aj Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice, – povedala J. Popovičová.

Zdobenie medových koláčikov bielkovou polevou je veľmi zaujímavé

ležitostiam. – Aj v dnešnej dobe sa cesto miesi na dvakrát. Najprv sa robí základ z medu, múky a dnes už aj cukru, a potom sa pridávajú dodatočne ďalšie zložky a príchute, ako perníkové korenie, aníz, klinčeky alebo škorica. Ak chcete, aby cesto bolo tmavšie, pridáte jednu až tri lyžice kakaového prášku. Ja som sa naučila robiť medovníky od mojej mamky, ale

Z pripravenej polevy vo vrecúšku, ktorého jeden rožtek rozstrihli, ženy podľa vlastnej fantázie zdobili medovníčky, ktoré im priniesla J. Popovičová. Práca sa im darila a za pomoci vedúcej dielne sa im podarilo vkusne ozdobiť medovníčky. Túto zručnosť si budú môcť vyskúšať aj doma. K. Gažová

SLOVÁCI nežijú len v Starej Pazove, Kovačici, Petrovci, Padine... Pomerne dosť ich je aj v iných mestách, o čom sa väčšinou málo vie. Jedným z nich je i Titel (na snímke). Podľa predvlaňajšieho sčítania obyvateľstva v uvedenej obci žilo 99 Slovákov, z čoho v samotnom Titeli 88. Ďalší piati Slováci žili v Mošorine a traja vo Vilove... O. F. 13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD HLOŽIANSKI EKOLÓGOVIA

Ochraňujú Dunaj a prírodu d roku 2004 sa dátum 29. júna oslavuje ako Medzinárodný deň Dunaja. Do osláv sa zapája všetkých štrnásť krajín, ktoré podpísali Medzinárodnú konvenciu o ochrane Dunaja s cieľom zvýšiť povedomie o potrebe ochrany „hlavnej ulice Európy” čím väčšieho počtu jednotlivcov a najmä pochopenie potreby racionálneho využívania vodných zdrojov. Združenie ekológov Maglićania sa radi vracajú k Dunaju Ekos v Hložanoch ani v tomto roku nezostalo žančanky a nakoniec Kulpínmimo hry. V sobotu 29. júna sa čanky; ZŠ z Petrovca predstaviopäť aktívne teľov nemala. zapojilo do Nakoniec si zo osláv Dňa Dudvadsať ekolónaja. S ohľagov pochutnadom na skulo na jedle z roštočnosť, že sa tu a oprášili aj – po známom zabudnutú hru júnovom zvý„gangalo”. šení hladiny – Predsedníčka rieka ešte stáTurčanová v príle nevrátila do hovore o. i. zdôvlastného koraznila: ryta, primera– Na dnešný ný program sa Medzinárodný konal na nádeň Dunaja si, breží, povyše žiaľ, uvedomuchaty pohos- Anđela a Michaela: Ochraňujme jeme, že je tinstva Marí- Dunaj… ohrozenejší ako na. Úvodom kedykoľvek dosa prihovorila predsedníčka ZE teraz. Preto mu dnes chceme Ekos Viera Turčanová. Nasledo- metaforicky, ale aj reálne vrátiť val kratší kultúrno-umelecký odňaté. Aspoň raz za rok si chceprogram v predvedení žiačok me pripomenúť, že Dunaj je ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina z naše bohatstvo. Ako každé boHložian pod vedením profesor- hatstvo, ak sa neplánovite vyky slovenčiny Anny Huďanovej: užíva a míňa, jedného dňa ho žiacke práce prečítali a recitovali nebude. Dunaj je ohrozený zneAnđela Gostovićová a Michaela čisťovaním a odumieraním rýb a Kukučková. Vystúpili aj petrovs- celého dunajského ekosystému. ké gymnazistky – Hložančanky Pripájame sa teda uvedomelej Monika Bažaľová a Elena Vrško- environmentálnej sieti s výzvou vá. Tri dievčenské dvojice zá- na ochranu Dunaja a nášho kladných škôl súťažili vo vypra- vlastného povedomia. covaní aranžmánov, respektíve inštalácií z prírodných materiá- OCHRAŇUJÚ PRÍRODU lov. Komisia v zložení: Anna BaHložianski ekológovia sa ale čibiaková, Dana Majerová a Ma- nili aj deň, ako i týždeň predtým. riena Speváková, ocenila, že na- V piatok 28. júna 10 – 12 dojúspešnejšie boli žiačky z Mag- spelých ekológov, ako i zo 20 žialića, za nimi sa umiestnili Hlo- kov vysúkalo rukávy a dalo sa do

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

roboty. „Dorastenci” pozbierali odhodené plastové vrecúška, plechovice, sklenice a iné odpadky odhodené vedľa asfaltky vedúcej od centra osady k Dunaju. Potom sa, s rovnakým cieľom, presunuli k ceste vedúcej do Petrovca; žiaľ, už sme ich nezastihli in flagranti pri návrate zo služobnej cesty do Sriemu. Našli sme však ich starších ekológov: práve kosili burinu Ján Krasnec: Poďme sa „gangať” a okopávali stromy, ktoré pred dvoma rokmi sami za- nohospodárom, ktorí upravosadili na tzv. Banšuli, pri Majeri. vali poľné cesty; aj vtedy vyTýždeň predtým sa členovia zbierali odpad v okolí Hložian, Ekosu pripojili hložianskym poľ- ktorého sa neprimeraným spô-

Hložianski ekológovia z Banšule urobia príjemný kútik

Ešte keby v nej bola dobrá voda…

sobom zbavili ich spoluobčania. Koncom mája mnohí Hložančania zareagovali na výzvu ekológov a prispeli drobnými do škatule v jednej z hložianskych predajní. Ekosovci za získané peniaze kúpili farby a vyfarbili studne vedľa asfaltky smerujúcej do Báčskeho Petrovca. Voda zo studní sa síce už dávno nepoužíva, zato teraz vynovené zruby upomínajú okoloidúcich, že studne v chotári kedysi boli „živé” a že pri nich kedysi našli osvieženie nielen ľudia, ale aj kone, ktoré, ak si dakto ešte spomína, slúžili ľuďom aj namiesto traktorov. Juraj Bartoš

Z NAŠICH OSÁD VOJLOVIČANIA V KOŠECI NA SLOVENSKU

STARÁ PAZOVA

Nadviazali spoluprácu s cirkevným zborom T

Uzavreli IPA program sociálnej inklúzie

rojčlenná delegácia z Vojlovice od 21. do 23. júna pobudla v malebnej obci Košeca v okrese Ilava v Trenčianskom Považí. V delegácii boli vojlovický farár Branislav Kulík, predstaviteľka Oltárneho krúžku žien Svetlana Marková a novinárka Slovenskej redakcie TV Pančevo Alena Gajanová. V sobotu 22. júna v evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Košeci sa uskutočnila slávnosť inštalácie zborovej farárky PhDr. Barbory Z inštalácie farárky Barbory Vontorčíkovej Vontorčíkovej. Slávnostný akt inštalácie a uvedenia do funkcie vykonal se- rár nitriansky, Jana Bartová, farárka z Nových Sanior Turčianskeho seniorátu Mgr. Jozef Havrila a dov, Zora Tuláková, farárka v cirkevnom zbore v asistovali Zuzana Kolárovská, farárka račianska v. Diakovciach. Pri tejto príležitosti odzneli pov., a Zuzana Peťkovská, kaplánka košecká, v. v. Pri zdravné slová mnohých pozvaných hostí, predinštalácii pani farárka dostala chrámový kľúč, staviteľov cirkevného a verejného života. Prejav agendu, sviatostné bohoslužobné nádoby, Bibliu, mal aj vojlovický farár Branislav Kulík. Počas tejto návštevy nadviazaná je aj spolupráca a kamžu. Kázňou Božieho slova poslúžil dôstojný pán biskup východného dištriktu Mgr. Slavomír medzi vojlovickým a košeckým cirkevným zborom, Sabol. Na bohoslužbách liturgovali vznešený ktorá bude pokračovať už v auguste, keď farárka pán Boris Mišina, senior bratislavský, Peter Fabok, Vontorčíková s rodinou navštívi Vojlovicu. Alena Gajanová zborový farár v Lazoch pod Makytou, Ivan Eľko, fa-

STRETNUTIE VO VIŠNJIĆEVE. V nedeľu 7. júla vo Višnjićeve sa stretli predstavitelia cirkevných zborov Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi zo Šídu, Sriemskej Mitrovice, z Ľuby, Lugu, Bingule, Bijeljiny (Bosna a Hercegovina) a zo Solian (Chorvátsko). Cirkevníci sa najprv zhromaždili na nádvorí modlitebnice vo Višnjićeve, a potom v poľovníckom dome v strede dedinky prebiehali príležitostné bohoslužby venované Cyrilovi a Metodovi, výročiu Milanského ediktu a dejinám Višnjićeva s dôrazom na prisťahovanie Slovákov do tejto dedinky roku 1894. Organizáciu stretnutia financovalo Miestne spoločenstvo Višnjićevo za pomoci miestneho klubu žien a cirkevníkov. Na bohoslužbách sa zúčastnil aj predseda MS Višnjićevo Dragan Radovanović a námestník predsedu Obce Šíd Cvetko Rakić. St. S.

o dvoch rokoch úspešnej implementácie v pondelok 1. júla vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy v Starej Pazove usporiadali záverečnú konferenciu o projekte Rozvoj a silnenie služieb lokálneho spoločenstva pre deti hatené v rozvoji a ich rodiny v Starej Pazove, Irigu, Pećinciach a v Rume. Na konferencii sa okrem predstaviteľov uvedených štyroch sriemskych obcí zúčastnili predstavitelia pokrajinského ústavu pre sociálnu politiku a UNICEF. Projekt Rozvoj a silnenie služieb lokálneho spoločenstva pre deti hatené v rozvoji a ich rodiny v Starej Pazove, Irigu, Pećinciach a v Rume sa realizoval za finančnej podpory Delegácie Európskej únie v Srbsku a v rámci IPA programu sociálnej inklúzie, v partnerstve s Ministerstvom práce, zamestnávania a sociálnej politiky a za podpory UNICEF. Na záverečnej konferencii prezentovali dosiahnuté výsledky projektu. Ako uviedli, v rámci projektu sa v relatívne krátkom čase začali poskytovať služby pomoci v dome pre deti hatené v rozvoji a ich rodiny v obciach Stará Pazova a Irig, ako aj služby denného pobytu pre deti hatené v rozvoji v obciach Pećinci a Ruma. A. Lš.

EXÁMEN 2013 V STAREJ PAZOVE. Pri príležitosti ukončenia školského roka poslucháči náboženstva zo Starej Pazovy a Slankamenských Vinohradov v nedeľu popoludní 2. júna v pazovskom kostole usporiadali pekný program. Ako uviedla katechétka prof. Anna Kišová, v minulom školskom roku hodiny náboženstva navštevovalo 97 žiakov ZŠ Janka Čmelíka a 6 žiakov ZŠ Simeona Aranického v Starej Pazove. Na pazovskom gymnáziu a ďalších dvoch stredných školách na hodiny náboženstva chodilo 46 žiakov, ktorých učí prof. Anna Šilerová. V Strednej elektrotechnickej škole v Inđiji učí aj Mgr. Igor Feldy, farár staropazovský, kým ôsmich evanjelikov zo Slankamenských Vinohradov – žiakov vyšších tried ZŠ 22. júla v Krčedine učí učiteľka náboženstva Katarína Hricová. kv

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Laučekove listy o väznení Dr. J. M. Hurbana D

aniel Lauček Záboj (1846 – 1911), jedujem na nich. Nech zhoevanjelický kňaz, básnik, beleria, nech vidí Európa, koho trista, dramatik a literárny vedec, sa nato proti Slovanom podporodil v Rimavskej Píle vo farárskej rorovala, nech sa presvedčí, dine. Školil sa v Banskej Bystrici, Levoči, kto to pred ňou gaudžal, že Prešove a Rostoku (Nemecko), kde je utláčaný pre svobodu a skončil teologickú fakultu. voľnosť. A nech jej chutí Už počas štúdií v Levoči sa predstavil šňupka či frčka ktorú si básňami Zdroj, Mánom, Slovensku a sama pripravila. Chvála Doma, v ktorých používal mytologicPánu Bohu, že Ty nič do kú symboliku. Publikoval aj báje a lyčinnosti nemáš so svobodou rické piesne s ľúbostnými motívmi. a šlachetnosťou i… osvetou „Venoval sa aj filozofii a literárnej galášov.” vede, najmä v prácach Slovesnosť a Po tomto naštvanom lisĽudské povedomie. K próze sa dostal te z 24. apríla 1875 D. Laucez úpravy ľudových rozprávok, kto- Daniel Lauček Záboj (sedí v strede) s kolegami v USA (fotografia ček svojho kolegu už mierré publikoval v Dennici. Presadil sa naj- z knihy R. Koštiala Slovenskí evanjelici v zahraničí) nejším tónom oboznámil mä ako dramatický autor hier Úklad a so životom na hlbockej fare Daniel Lauček pôsobil ako kaplán u svojho a o tom, ako J. M. Hurban trávil dni vo väzení: matka, U zôr, Báseň, Irina a Baltazár. Napísal aj práce o Cyrilovi a Metodovi, Bibliografiu Mateja otca Imricha Laučeka v Rimavskej Píle, a potom „Na štvrtok polovica času s Božou pomocou Hrebendu, prekladal z nemčiny a latinčiny...” u Dr. J. M. Hurbana v Hlbokom. Bolo to v ob- prešla a muž Boží Tvoj Drahý Apenko a náš Dôuverejnil Jozef Mačo na webovej stránke mes- dobí, keď mu po záverečnej skúške roku 1875 stojný Pán polovicu kalicha utrpenia vypil. Ač uhorské cirkevné vrchnosti pre obvinenie z práve väzeň Jeho nesie ako Pavel v Ríme, že by ta Prešov. Na portáli Tatry v literatúre sa uvádza: „De- panslavizmu nedali súhlas na vykonávanie môhol svobodné Královstvo Boží rozširovati a od butoval počas štúdia na lýceu v Levoči ako bás- funkcie kňaza v rodisku. Preto bol prinútený od- přátel svobodne navštevovan a obslužen byti. nik a prozaik adaptáciami ľudových rozprávok, ísť do Nemecka, kde ako kňaz pôsobil medzi Rímski pohanskí vládcovia boli čestnejší ako postupne prechádzal k žánru didaktickej po- Lužickými Srbmi v obci Luppe pri Neschwitz. je meno kresťan, ale skutkom spohanilá naša ézie a humoresky, neskôr sa zúčastnil v akti- Roku 1893 sa vysťahoval do USA, kde žil naj- čvarga…Včera, ako každú nedeľu a štvrtok boli prv v Mineapolise a ne- sme tiež na návšteve v Senici. A tam sme sa preskôr, až do smrti, ako svedčili… že Dôstojný Pán napnutú činnosť má evanjelický farár v Na- pri vydávaní Nitry... Jeho sily, jeho zdravie nticoke. neklesajú,” uvádza sa v liste z 29. mája 1976. Daniel Lauček Záboj Z obsažných listov zaujímavý je Laučekov sa v mladosti kamarátil opis odchodu do Skalice za S. H. Vajanským a s Vladimírom Hurba- rodinného stretnutia na hlbockej fare po nánom, pazovským kňa- vrate Dr. J. M. Hurbana z väzenia. List je zo 14. zom. Študovali spolu v júna 1876: „Príduc domov, našiel som našich Rostoku a po odchode milých hosťov tu. Jako znáš, boli práve Royovci Vladimíra Hurbana do na návšteve u Dôstojného Pána... V minulú slávStarej Pazovy nahradil nosť Trojičnú boli na návšteve u Dôstojného ho ako kaplán v hlboc- Pána Brezovania, Pani Jurkovička so slečnou a kom cirkevnom zbore. Inšpektorom, Márko a Seberíni z Nadlaku. Nie div teda, že si písa- Potom vo štvrtok z Kochanoviec, v nedeľu teli. V Literárnom archíve raz Učbár tunajší senický, akože sa volá?! Váš, SNK v Martine (a odne- čo sme u neho boli do Rostoku idúc! Po všedávna kópie listov sú aj tok ten čas Pán Dôstojný sa dobre mali. Len po Evanjelická fara v Hlbokom, kde pôsobil Dr. J. M. Hurban v ÚA SEAVC) je zacho- Svätom Duchu v piatok kúsok ľahko prechovaný jeden list z roku reli, čo bolo následkom ustavičného sedenia vitách okolo almanachu Napred. Verejnosti sa 1875 a päť listov z roku 1876 adresovaných na a napnutého pracovania vo väzení. Ale to predstavil najmä ako dramatik. Tematicky ho V. Hurbana do Pazovy. Tieto listy sú o to vzác- chvála Bohu pominulo... a Moránek, Kokeš a Buzaujali dejiny Slovanov, osobitne epocha ra- nejšie, že opisujú okolnosti v Hlbokom počas chta strážcovia súci pobyt spríjemňujú...“ ného stredoveku a odboj Bulharov proti Tur- a po uväznení Dr. Jozefa Miloslava Hurbana v V jednom z posledných listov do Pazovy kakom. Nepriaznivé podmienky vo vlasti mu brá- Senici. Dôvodom (tentoraz) trojmesačného plán Lauček poznamenal, že zistil, že sa listy „k nili plne rozvinúť svoj talent. Po odchode do trestu väzenia Dr. J. M. Hurbana v roku 1875 bol Vám idúce“ otvárajú. V poslednom liste z 3. júla cudziny, kde strávil posledných 26 rokov života, jeho článok v Cirkevných listoch. Hoci rozsu- 1876 Lauček odsúdil konanie Aleksandra Gorsa literárne odmlčal. Prostredie jeho detstva a dok bol vynesený v roku 1875, Dr. J. M. Hurban čakova, kancelára Ruského impéria po neúsmladosti (aj pokus jeho otca prinútiť odboj- väzenie odpykal v roku 1876, o čom syna pešnom Hercegovskom povstaní v roku 1875 ného syna študovať na lýceu v Kežmarku) v Ri- Vladimíra písomne informovala matka Anna a vyslovil obavy, čo bude so Srbmi na Balkámavskej Píle opísala Terézia Vansová v knihách Hurbanová, brat Svetozár (Vajanský), sestra ne. Ľudmila a kolega Daniel Lauček: „Už sa ani neDanko a Janko a Ján Vansa.” Katarína Verešová 13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

Darko M

Majka Pindrićová z Petrovca

etrovca eleg z P

Čo so začatými prázdninami? oľné dni bez školských povinností tešia všetkých školák ov, ale celodenné ničnerobenie veru nie je ktoviečo a iste rýchlo zunuje aj tých najväčších sedmospáčov. Nuž a ako ich stráviť , tentoraz si zaspomínali alebo svojim kamarátom z Detského kútika prostredníctvom svojich výkresov poradili žiaci ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci – bývalí prváci Darko, Majka a Martin , skončené druháčky Maja a Una – a škôlkari z Jánošíka Marko a Tamara Anna.

Martin Červený

Maja Vrb ov z Petrovc ská a

z Petrovca trovca

Una Žilićová z Pe

ošíka rka z Ján

Marko Supek, škôlkar z Jánošíka

a á, škôlk ihranov

Anna Šv Tamara

13. 7. 2013

Anna F. a Jana S. 28 /4551/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 9.7.2013 15:25 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 14 (1848) 13. júla 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU AKTUÁLNE

Úroda pšenice dobrá, čo s ňou? Tohtoročná žatva sa pomaly končí, úroda je veľmi dobrá, no väčšina pestovateľov nie je spokojná s cenou pšenice. odľa slov ministra poľnohospodárstva Gorana Kneževića, tovarové zásoby odkúpia symbolických 60 000 až 100 000 ton po cene o niečo vyššej ako je trhová. Poľnohospodári sú toho názoru, že štát ešte stále nemá potrebnú stratégiu, o ktorej sa už roky hovorí.

okolo 200 000 ton, na straty sa odhaduje 22 000 ton, na zásoby a rezervu 201 000 ton a na vývoz zostane viac ako 650 000 ton. Nákupná cena pšenice v minulom roku bola 23,50 din/kg a podľa odborníkov ani v tomto roku netreba očakávať vyššie

Zväz Združenia pre poľnohospodárstvo, potravinársky a tabakový priemysel a vodohospodárstvo Hospodárskej komory Srbska navrhlo vláde Srbska, aby republiková Direkcia pre tovarové zásoby odkúpila 150 000 ton pšenice, ktorú by platili najmenej 20 din/kg bez DPH. Tohtoročná úroda sa odhaduje na 2,3 milióna ton, čo je v porovnaní s minulým rokom o 21,8 % viac. Priemerný hektárový výnos podľa doterajších výsledkov sa pohybuje okolo 4,1 t/ha. Pre výživu obyvateľov je potrebných približne 1,3 milióna ton, na osivo 140 000 ton, na výkrm

ceny. Dôvodom je veľmi dobrá produkcia pšenice nielen u nás, ale takmer vo všetkých krajinách, čo sa už odzrkadlilo aj na jej cene. Nižšie ceny na svetových burzách sa očakávajú aj v budúcom období. Na škodu pestovateľov ide aj skutočnosť, že štát ešte stále neschválil žiadosť podnikateľského združenia Žitovojvodina, ktoré žiadalo, aby sa priemyselným mlynom poskytli úvery za výhodných podmienok, a tak im umožnili nákup väčších množstiev pšenice od výrobcov.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Pšenica v centre trhových dianí období 1. – 5. júla 2013 na Produkčnej burze v Novom Sade hlavnou témou bola pšenica. Podľa dobrých hektárových výnosov a pomerne slušnej kvality zrna možno skonštatovať, že tento tovar bude mať v nasledujúcom ekonomickom roku dobrú trhovú kapacitu. Burzový trh ožil už teraz a v porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol obrat až sedemkrát väčší. Finančná hodnota celkového obratu bola päťkrát vyššia. Najviac sa obchodovalo so pšenicou, ktorá tvorila až 90 % z celkového obratu. Cena novej pšenice bola v uvedenom období veľmi variabilná. Prvé množstvá boli kúpené po 17,50 din/kg bez DPH, a ďalej sa jej cena pohybovala od 17 din/kg k minimálnej hodnote 15,50 din/kg a ku koncu týždňa sa za jeden kilogram platilo 16,30 dinára. Cenové rozpätie v rozmedzí 12 % len v priebehu niekoľko dní potvrdilo, že trh ešte stále nie je stabilný, a nevieme, na ktorej hranici sa ustáli cena pšenice. Pšenica z minuloročnej úrody sa predávala po 23,22 din/kg (21,50 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 3,17 % menej. Začalo sa obchodovať aj s kŕmnym jačmeňom z tohtoročnej úrody, ktorého cena bola 18,68 din/kg (17,30 bez DPH). Kukurica bola opäť lacnejšia, predávala sa po 20,52 din/kg (19,00 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 5,83 % menej. Cena sóje je stále pomerne stabilná – 66,20 din/kg (61,30 bez DPH). V uvedenom období sa na novosadskej burze obchodovalo so slnečnicovými výliskami s 33-percentným obsahom bielkovín, ktoré sa predávali po 36,60 din/kg (30,50 bez DPH).

Ľ. S. Ľ. S.

poljo2:0 9.7.2013 15:26 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

AKTUÁLNE

Využitie rastlinnej biomasy Biomasa je prvý zdroj energie, ktorý človek začal využívať. Drevo, suchá tráva a tŕstie boli pravdepodobne prvými zdrojmi energie a teplo jej prvou formou, ktorú ľudia najskôr náhodne začali využívať vo svoj prospech. iomasa v podobe drevných, či poľnohospodárskych odpadov a špeciálne pestovaných energetických rastlín predstavuje vo svetovej energetike perspektívny prvotný zdroj energie. V blízkej budúcnosti možno predpokladať výrazné zvýšenie jej podielu na energetickom trhu. Na celom svete neustále rastie záujem o využívanie biomasy v energetike. Mnohé krajiny zaznamenávajú rastúci trend v tejto oblasti, pretože bioenergetika je už podporovaná ako samostatný vedný odbor. Kultúrne rastliny, ale i divorastúce druhy rastlín, produkujú značné množstvo fytomasy – poľnohospodárskych zvyškov po zbere plodín. Medzi kultúrne plodiny perspektívne využívané pre energetické účely patria obilniny, Cirok olejniny a krmoviny. Krmoviny v zelenom stave (pri vysokom obsahu dusíka) sa môžu využívať na výrobu bioplynu, v suchom stave môžu byť za určitých podmienok využiteľné na priame spaľovanie. Dôležitým kritériom kvality fytomasy je obsah dusíka, ktorého hodnoty z dôvodu emisných limitov by nemali byť väčšie ako 1,5 %, čo značne vplýva na obmedzený výber vhodných plodín. V prípade spracovania fytomasy na bioplyn je vysoký obsah vody a dusíkatých látok v rastlinách žiaduci, preto je sortiment vhodných rastlín mnohonásobne väčší v porovnaní s priamym spaľovaním. Kultúrne plodiny ako energetické rastliny zo skupiny jednoročných majú dostatočne prepracovanú agrotechniku a rovnako ochrana proti chorobám a škodcom je pestovateľom známa. Obilniny sú vo fytoenergetike v súčasnej dobe známe predovšetkým vo využití slamy ako vedľajšieho produktu pri výrobe zrna. Z pohľadu dosahovaných priemerných úrod obilnín vyplýva, že najvyšší prínos zo spaľovania fytomasy by poskytla kukurica siata, pšenica jarná, triticale, jačmeň ozimný a raž ozimná. Pestovanie energetických obilnín má nesporné výhody v tom, že technológia ich

24/II

pestovania je veľmi dobre známa, s použitím bežne používanej mechanizácie. V technológii zberu sa nadzemná časť poseká na riadky a po dosiahnutí potrebnej sušiny sa celý objem hmoty pozberá a zlisuje do balíkov. Slama obilnín má mimoriadne široké poľnohospodárske i nepoľnohospodárske využitie. Považujeme ju síce za vedľajší poľnohospodársky produkt, ale slama nie je odpadom a perspektívne nachádza stále väčšie uplatne-

Amarantus (láskavec)

nie. Je doplnkovým krmivom pre hospodárske zvieratá, výborným stelivom, nasávacím substrátom pri kompostovaní, stavebným, tepelným a zvukovo izolujúcim materiálom, priemyselnou surovinou a v súčasnosti dôležitým energetickým zdrojom. Výhrevnosť slamy je len o málo nižšia ako výhrevnosť hnedého uhlia. V 4 kg slamy je akumulovaná energia porovnateľná s jedným litrom vykurovacieho oleja. Charakter vedľajšieho produktu, náklady na výrobu, ľahká manipulácia i dobré skladovanie robia z nej spolu s technickým spôsobom spaľovania už dnes perspektívneho konkurenta fosílnym palivám. Z agronomického hľadiska však musíme rešpektovať pravidelný návrat organickej hmoty slamou do pôdy na udržanie jej úrodnosti. Aby sa slama mohla stať kvalitným palivom, musí spĺňať základné požiadavky týkajúce sa spôsobu dopravy, skladovania, spracovania a samotného spaľovania. Menšie problémy spôsobuje druh slamy, stupeň zrelosti a podmienky zberu. Najvýznamnejším faktorom je obsah vody, ktorý by nemal byť väčší ako 20 % (optimum 16 %). Vyšší obsah vody v balíkoch úmerne neznižuje výhrevnosť, ale v dô-

sledku nerovnomerného rozloženia vody vzniká nebezpečenstvo ich poškodenia plesňami. Najväčším problémom v prípade vlhkej slamy je jej pomerne ťažká manipulácia pred spaľovaním. Určitým paradoxom je, že čím je slama vylúhovanejšia, tým je, pokiaľ je dostatočne suchá, energeticky cennejšia, nakoľko dochádza k zníženiu obsahu popolovín, a tým sa zvyšuje jej výhrevnosť. Charakteristickým znakom energeticky dobrej slamy (pšeničná) je zmena farby zo žltej na šedú. Slama alebo niektoré iné energetické stebloviny majú ostať po zbere niekoľko dní ležať na pozemku, kde dosychajú. Zber slamy je možné riešiť zberacími vozmi s rezacím ústrojenstvom, zberacími rezačkami, zberacími lismi, zvinovacími strojmi. Rozhodujúce pri uvedených spôsoboch zberu zostávajú hmotnostne väčšie balíky, ktoré je možné alternatívne spaľovať v celku alebo v menších častiach. Pre energetické účely je možné s úspechom využívať i slamu kukurice pestovanej na zrno. Zber sa realizuje v plnej zrelosti, v období, keď je rastlina optimálne preschnutá. Slamu kukurice siatej rozrezanú na rezanku je možné spaľovať priamo, rovnako ako drevné štiepky. Rovnakým spôsobom je možné zužitkovať vymlátené vretená, – šúľky, ktoré je možné rozdrviť na menšie časti. V súčasnosti sa vo fytoenergetike odporúča okrem obilnín využívať i niektoré iné druhy plodín a rastlín. K uvedeným plodinám zaraďujeme ciroky (Sorghum), konopu siatu (Canabis sativa L), ozdobnicu (Miscanthus), požlť farbiarsky (Carthamus tinctorius L.), topinambur (Helianhus tuberosus L.), láskavce (Amaranthhus), štiavec Uteuša (Rumex patentia L. x Rumex tianschanicus A) a iné. pripravila: Ľ. S. 13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 9.7.2013 15:26 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

UŽ 90 ROKOV SA V PRVÚ JÚLOVÚ SOBOTU OSLAVUJE MEDZINÁRODNÝ DEŇ DRUŽSTIEV

Alebo predbehli, alebo sú vedno s dobou V

združení je sila: platilo to nielen včera, ale je aktuálne aj dnes. Hoci je Medzinárodný deň družstiev vyhlásený OSN nie tak dávno, v roku 1992 a vo svete sa pripomína necelé dve desaťročia, od roku 1995 (na počesť stého výročia Medzinárodnej družstevnej aliancie), dejiny družstevníctva siahajú ešte hlbšie do minulosti. Pre nás je iste zaujímavý pozoruhodný údaj, uvedený prof. Dr. Miroslavom Vitézom na strane 668 monografie o Petrovci: „Začiatky družstevnej tradície medzi Slovákmi vo Vojvodine viažu sa na polovicu 19. storočia, na rok 1846, keď si v Petrovci založili Gazdovský (hospodársky) spolok – prvé roľnícke úverné družstvo na území predošlej a terajšej Juhoslávie a jedno z prvých vo svete. Stalo sa to iba dva roky neskoršie, ako vzniklo prvé spotrebné družstvo vo svete v Rochdali, v Anglicku, v roku 1844, a iba rok neskoršie, ako si založili prvé úverné družstvo na Slovensku, v Sobotišti, v roku 1845.“ Významný dátum v rozvoji družstevníctva v oveľa širších, medzinárodných rámcoch, nastúpil o necelých päť desaťročí, keď 19. augusta 1895 v Londýne z iniciatívy vedenia anglického a francúzskeho družstevného hnutia vznikla Medzinárodná družstevná aliancia (ICA – International Co-operative Alliance). Založili ju predstavitelia družstevného hnutia jedenásť krajín: Austrálie, Argentíny, Dánska, Francúzska, Holandska, Indie, Spojených štátov amerických, Srbska, Švajčiarska, Talianska a Veľkej Británie, kým sa pritom ako pozorovatelia zúčastnili zástupcovia RakúskoUhorska a Ruska. Podľa stanov členmi ICA môžu byť národné družstevné organizácie (poľnohospodárske, spotrebné, obchodné, výrobné, pre bytovú výstavbu, poisťovacie, úverné, bankové), ktoré sa opierajú okrem iných o tieto zásady: dobrovoľné a všeobecne prí-

13. 7. 2013

28 /4551/

stupné členstvo bez umelých obmedzení alebo politickej, spoločenskej, rasovej a náboženskej diskriminácie, demokratický správny systém družstevnej organizácie, rozdelenie zisku proporcionálne podľa účasti na transakciách družstva, pričom jednotliví členovia nemôžu zí-

ločensky zodpovedných podnikov družstvá, aj to bez veľkého teoretizovania, už dávno aplikovali v praxi. Svojím hlavným poslaním, ktorým je dlhodobá a každodenná starostlivosť o zamestnancov a členov družstiev, so strategickým cieľom, ktorým je

ti podniká viac ako 130 tisíc družstevných firiem s približne 84 miliónov členov. Uvedené spoločnosti zamestnávajú 2,3 milióna ľudí. Zaujímavé je, že sa družstvá vlastne prispôsobujú hospodárskym a iným potrebám a možnostiam danej krajiny. Tak v Holandsku, Fínsku a Taliansku dominantnú pozíciu majú poľnohospodárske, v škandinávskych krajinách silné postavenie majú spotrebné družstvá, v Japonsku tiež funguje viacero družstiev – malých subdodávateľov veľkých automobiliek. Maloobchodníkmi vlastnené potravinárske a železiarske družstvá v USA umožňujú stovkám nezávislých majiteľov obchodov úspešne konkurovať veľkým reťazcom. Myšlienka družstevníctva, ktorá vznikla v prvej polovici 19. storočia ako reakcia vteTestom organizovanosti a úspešnosti súkromnej poľnohospodárskej výroby dajších súkromných výje spravidla trh: takýto, alebo aj iný robcov na nepriaznivé ekonomické a sociálne skavať na úkor druhých. Láka- praktické fungovanie, ukazova- podmienky, založená na hesle V vosť družstevnej myšlienky uká- nie každodennou prácou, že je združení je sila, je v podstate zali i fakty: tak napríklad už v družstevná forma podnikania platná aj dnes, síce v inakších roku 1976 bolo v ICA až 5 450 akceptovateľná a uplatniteľná podmienkach, aj s inakšou nádružstevných organizácií zjed- takmer vo všetkých sférach a od- plňou. Družstevné hnutie a jeho nocujúcich asi 657 800 druž- vetviach spoločenskej činnosti, princípy zohrávajú vo svete ďastevníckych združení s viac ako družstevníctvo neraz dokáza- leko významnejšie postavenie 320 miliónov družstevníkov zo lo, že môže plniť významné hos- ako u nás. Hlavne preto, lebo sú 61 štátov a nesamostatných podárske, sociálne a iné potre- družstvá úspešne pretransforúzemí. by členov tak v podmienkach mované prakticky do všetkých Poľnohospodárske, bytové, bežných, ako aj v tých krízo- oblastí hospodárskej činnosti, aj výrobné, spotrebné, remesel- vých. to s výrazným sociálnym zamenícke, úverové a všetky iné družTreba si aj pri tejto príležitosti raním nimi rešpektovaných pristvá, napriek všetkým problé- zase pripomenúť, že aj Európs- ncípov. Preto aj v podmienkach mom a otrasom v minulosti a ka únia, ku ktorej spejeme, po- svetovej finančnej a hospodárdnes, sa sústavne zakladali aj kladá družstevníctvo za dôleži- skej krízy má družstevné hnutie rozširovali nielen v Európe, ale aj tú formu podnikania, chápuc stabilizujúci a sociálny charakter. vo svete, lebo dokázali úspešne ho ako rovnocenné s ostatnými Jeho rozvoj má nové perspekplniť hospodárske a sociálne jeho formami. Napriek niekto- tívy aj pre sociálny náboj svojej potreby svojich členov na zá- rým nevýhodám, akým je ob- orientácie na sociálne slabšie klade vzájomnej pomoci – svoj- medzený vlastný kapitál členov vrstvy občanov spoločnosti. A je pomoci. Určitým spôsobom alebo spomalené rozhodova- ozaj dosť tých, ktorí dnes pomoc družstevníctvo prakticky pred- nie spôsobené demokratickým a východisko i uvedeným spôbehlo svoju dobu: napríklad riadením a širokým počtom čle- sobom potrebujú. dnes aktuálnu myšlienku spo- nov, v krajinách EÚ v súčasnosO. Filip

HLAS ĽUDU

III/25

poljo4:0 9.7.2013 15:26 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Obmedzenie používania insekticídov a ochrana repky oncom mája Európska komisia rozhodla o obmedzení používania troch účinných látok insekticídov zo skupiny neonikotinoídov. Na prípravky na báze účinných látok clothinidin, imidacloprid a tiametoxan od 1. decembra 2013 začínajú platiť v EÚ obmedzenia na ich používanie v ochrane rastlín proti škodcom. Prípravky na báze týchto účinných látok sa využívajú okrem iného aj v ochrane repky olejnej proti škodcom morením osiva. Tento spôsob ochrany predstavuje základ priamej ochrany repky proti škodcom vzchádzajúcich rastlín, a to: skočkám z rodu Phyllotreta, skočke repkovej, krytonosovi kapustovému, piliarke repkovej, kvetárke kapustovej a aj voške kapustovej. Pri niektorých z týchto škodcov, ako napríklad kvetárka repková, je to jedinou, uspokojivou účinnou ochranou. Všetky tieto škodlivé druhy sú veľmi nebezpečné, lebo napádajú rastliny v období, keď sú malé, a tým aj veľmi zraniteľné.

AKÉ SÚ VÝHODY A NEVÝHODY POUŽÍVANIA MORIDIEL? Výhodou morenia je dobrá účinnosť na škodcov, ktorí poškodzujú aj klíčiace rastliny, napríklad skočky z rodu Phy l l o t re t a . Imága týchto skočiek môžu zničiť rastliny ešte pod povrchom pôdy a iba morením osiva môžeme čeliť tomuto typu škodlivosti. Účinnosť moridiel sa postupom času znižuje a po piatich až šiestich týždňoch po sejbe sa stráca. V prípade oneskoreného vzchádzania, napríklad pod vplyvom sucha to znamená, že mladé rastliny nie sú dostatočne chránené. V literatúre sa tiež uvádza, že na niektorých lokalitách, najmä v suchých rokoch, pri morenom osive bolo pozorované slabšie a oneskorené vzchádzanie v porovnaní s nemoreným osivom.

26/IV

ČÍM MÔŽEME TIETO PRÍPRAVKY NAHRADIŤ? Nemáme zatiaľ registrované žiadne moridlo, ktoré by mohlo nahradiť doteraz používané moridlá. Alternatívou v ochrane je foliárna aplikácia registrovaných prípravkov – pyretroidov. JE TENTO SPÔSOB ÚČINNÝ? Foliárna aplikácia pyretroidov je efektívna proti jedincom, ktorí sú priamo zasiahnutí. Ale pozor, jedincov, ktoré priletia na postriekanú plochu po niekoľkých hodinách, neničí. Preto sa postrek musí opakovať, často aj v intervaloch kratších ako dva dni, čo je finančne a časovo náročné. Využíva sa v ochrane proti skočkám, piliarke, krytonosovi kapustovému, no proti kvetárke kapustovej sa nevyužíva. Základom úspešnej foliárnej aplikácie je pravidelná kontrola porastov a v prípade potreby treba zasahovať v pravý čas. OCHRANA Ako robiť účinnú ochranu proti týmto škodcom v nastávajúcej situácii, keď bude platiť zá-

kaz používania spomínaných neonikotinoídov? V prvom rade dôsledne využívať metódy integrovanej ochrany. Pripomeňme si, že od 1. 1. 2014 pestovatelia budú povinní uplatňovať ustanovenia integrovanej ochrany proti škodlivým činiteľom. To znamená využívanie preventívnych a priamych metód ochrany, ktoré majú čo najmenej vedľajších škodlivých účinkov na ľudské zdravie, necielené organizmy a životné prostredie.

V ochrane repky proti škodcom z preventívnych metód ochrany veľký význam majú agrotechnické opatrenia. Účinným opatrením proti väčšine týchto škodcov je osevný postup a priestorová izolácia. Hlbokou orbou po zbere porastov horčice silne napadnutých larvami piliarky repkovej sa výrazne znižuje populácia tohto škodcu. Hlboká jesenná orba výrazne redukuje aj populáciu kvetárky kapustovej. Neskoré termíny sejby pomáhajú vyhnúť sa napadnutiu skočkou repkovou, skočkami z rodu Phyllotreta a vošky kapustovej. Miernym zvýšením výsevku sa dosahuje zníženie škodlivosti skočkou repkovou a kvetárkou kapustovou. Veľká rezerva pri potláčaní populácie škodcov je aj vo využívaní ich prirodzených nepriateľov. V literatúre je veľa údajov o vysokej miere redukcie škodcov rôznymi druhmi prirodzených nepriateľov. Uvedieme len jeden príklad. V regulácii populácie lariev skočky repkovej majú významné postavenie lumky z rodu Tersilochus (Hymenoptera: Ichneumonidae). V Nemecku zaznamenali 53-percentnú parazitáciu lariev druhom T. tripartitus. Okrem lumiek populáciu tohto škodcu výrazne obmedzujú aj parazitické háďatká a bystrušky, chrobáky z čeľade Carabidae. Pri priamej ochrane dôležité je sledovanie výskytu škodcov pomocou daných postupov. Výber spôsobu ochrany treba robiť na základe týchto sledovaní pri prekročení prahu škodlivosti. Nakoniec treba dodať, že zákaz platí od 1. 12. 2013, čo znamená, že ešte tejto jeseni sa budú môcť použiť spomínané moridlá a do sejby repky ozimnej v roku 2014 je dlhá doba, aby sa urobili podrobnejšie stratégie. Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra foto: internet 13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

poljo5:0 9.7.2013 15:27 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

OKRASNÁ ZÁHRADA

Kalina právom čoraz obľúbenejšia Kaliny sú obľúbené najmä kvôli krásnym veľkým bielym kvetom. V dnešnom čase sa už uplatňujú aj stromkové formy kaliny. ú to impozantné listnaté kry, ktoré sa pestujú hlavne pre ich pôvabné kvety, zaujímavé plody a dekoratívne listy. Počas kvitnutia sa v ich okolí šíri príjemná vôňa. Rod kalina (Viburnum) má približne 150 až 200 druhov, ktoré rastú v rôznych oblastiach mierneho pásma severnej pologule. Niektoré druhy kvitnú skoro na jar ešte pred pučaním listov, iné zase v priebehu jarných mesiacov alebo počas leta. Kalina pochádza z východnej Ázie (Čína, Japonsko). Sú to kry opadavé, ale aj stále zelené. Opadavé druhy s jemnejšími a rôzne tvarovanými listami majú radšej slnečné polohy, na ktorých bohato kvitnú (v tieni takmer nekvitnú). S príchodom jeseni sa ich listy krásne sfarbujú. Stále zelené druhy sú vhodné do vlhkejších a polotienistých kútov, kde sa im výborne darí. Môžu rásť aj na svetlejších miestach, ale ich kožovité listy majú sýtejšiu farbu práve v tieni. Pestovanie kalín nie je náročné. Celoročná výsadba kontajnerových rastlín je bežná. S výsadbou treba počkať iba vtedy, keď je počasie veľmi teplé a je sucho. Mladé rastlinky potrebujú vlhkejšie prostredie. Stačí im občasná zálievka, aby pôda nepreschla do väčšej hĺbky. Špeciálne nároky na hnojenie či rez nemajú.

13. 7. 2013

28 /4551/

Napriek veľkému množstvu druhov pochádzajúcich zo všetkých končín severnej pologule môžeme definovať kaliny ako kry stredného vzrastu s výškou jeden až dva a pol metra. No takmer všetky druhy ako napr. Viburnum opulus môžu vytvoriť strom vysoký tri až štyri metre, podobne ako oveľa menej známa Viburnum sieboldii, ktorej listy sú podobné lístiu iných drevín, najčastejšie javora. Rovnako veľká môže byť aj Viburnum trilobum s krásnym kompaktným vzrastom, Viburnum acerifolium, ktorá nie je

taká populárna ako si to svojím vzhľadom zaslúžila. Okrem nich treba spomenúť aj Viburnum betulifolium s lístím podobným breze, Viburnum buddlejifolium, Viburnum coryfolium s lístím ako lieska. Pokiaľ ide o kvety, všetky kaliny sú trocha podobné hortenziám, niekedy majú plné kvety typu snehová guľa, niekedy ploché s korunkou sterilných kvetov. Podobnosť je zjavná pri Viburnum macrocephalum v súvislosti s me-

HLAS ĽUDU

niacou sa farbou. Zo začiatku sú bledozelené, neskôr biele, potom znovu zelené s ružovými koncami. Tvarom sa síce podobá hortenzii, čo ale vôbec nezodpovedá jej pestovateľským nárokom. Kaliny lepšie znášajú vápenatosť, aj keď tiež nie bez výnimky, ako napríklad Viburnum davidii, ktorá navyše neznesie ani slnko a Viburnum plicatum, ktorá sa často vysádza k rododendronom a iným krom v kyslej pôde, ale znesie aj vápnik. Krásu kalín musíme posudzovať komplexne, nielen z hľadiska kvetov a okrasného lístia, ale aj z hľadiska ich štruktúry, ktorú môžeme ešte zlepšiť vhodným rezom pred zimou. Kaliny rozmnožujeme semenami, ktoré treba po zbere, obyčajne v auguste, stratifikovať. Letnými odrezkami dobre zakoreňuje kalina vráskavolistá. Tento druh sa dobre rozmnožuje aj od septembra do decembra. V zime môžeme rozmnožiť kalinu voňavú a obyčajnú. K pozoruhodným druhom patria kaliny, ktoré rozkvitajú skoro, teda za normálnych okolností v marci, no v málo mrazivých zimných mesiacoch začnú kvitnúť už aj v januári či februári. Sem možno zaradiť hybridnú kalinu bodnanskú (Viburnum bodnatense), ktorá dorastá do výšky 2 – 3 m.

Má krásne ružové kvety, ktoré príjemne voňajú. Jej listy sú v jeseni bronzovej farby. Predstaviteľom stále zelených druhov je kalina vráskavolistá (Viburnum rhytidophyllum), ktorá pri dostatku priestoru dokáže dorásť do výšky až 5 metrov. Do skupiny stále zelených kalín patrí tiež pôvodom čínska kalina Davidova (Viburnum davidii), ktorá sa vyznačuje prekrásnym a elegantným vzhľadom s výškou niečo okolo jedného metra. Smaragdovozelené oválne listy s jasnou textúrou troch hlavných žíl, ružovo-červené lístky kvetov a kvetné puky, ktoré vykvitnú do bielych strapcov drobných kvetov, vyniknú v každej záhrade. Pokiaľ sú v lete kvety opelené, na jeseň sa premenia na modré nejedlé plody. Tento ker sa nádherne vyníma v popredí pred ihličnanmi. Potrebuje humusovitú a mierne kyslú pôdu. Musí byť chránený pred vetrom a ostrými jarnými slnečnými lúčmi. Pri holomrazoch ker treba zakryť textíliou alebo ihličím. Keď je zakrytý snehovou pokrývkou, tak dobre prezimuje. Faktom je, že aj po omrznutí sa dokáže spamätať a vyrastie do krásy. Nevýhodou je, že tento druh je dosť citlivý na chlad a vonku potrebuje na prezimovanie chránené miesta. Ľ. S. Foto: internet

V/27

poljo6:0 9.7.2013 15:27 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

ZELENINÁRSTVO

Požiadavky papriky na vodu a zavlažovanie Paprika je plodina s vysokými požiadavkami na vodu a v našich podmienkach bez závlah nemôžeme dosiahnuť dobré úrody.

re relatívne rozvitý koreňový systém a veľkú transpiráciu nadzemnej časti rastliny, paprika má zvýšené potreby za vodou. Výsledky merania transpiračného koeficientu sú rôzne v závislosti od termínu merania. Ak sa meria skôr, na začiatku vegetácie, vtedy sa pohybuje okolo hodnoty 357, ak sa meria koncom vegetácie, tak je koeficient nižší – 311. Priemerné hodnoty transpiračného koeficientu pre rôzne odrody papriky sa pohybujú okolo 330. Výskumy taktiež potvrdili, že tento koeficient je vyšší pri zeleninárskej a nižší pri koreninovej paprike. Spotreba vody pri paprike závisí predovšetkým od klimatických podmienok, ako napr. intenzita slnečného žiarenia, teplota a relatívna vlhkosť vzduchu. Sledovaním príjmu vody počas 24 hodín rastlina papriky najviac vody prijala na poludnie, keď sú slnečné lúče najsilnejšie (od 12. do 14. hodiny). V našich podmienkach paprika najviac vody potrebuje v auguste – jedna rastlina transpiruje cez deň 120 – 600 g vody. V tom období rastlina dosahuje svoj úplný rozvoj, má najväčšiu listovú plochu, nepretržitý rast plodov. V podmienkach zavlažovania koeficient využitia vody sa používa na určenie potrebného množstva vody pre rozvoj jednotky hmoty porastu. Existuje určitá korelácia medzi koeficientom využitia vody a transpiračným koeficientom. Podľa výskumov robených v Maďarsku, koeficient využitia vody väčšinou tvorí 1/3 transpiračného koeficientu. Napríklad koeficient využitia vody pri odrode Cecei edes je 105 a transpiračný koeficient 330. Vzhľadom na relatívne slabo vyvinutý koreňový systém a veľkú produkciu organickej hmoty, táto kultúra má zvýšenú potrebu za vodou. Rast a rozvoj, ako aj výnos a kvalita, v priamej sú závislosti na vlhkosť pôdy. Pri optimálnom zásobovaní vlahou vý-

28/VI

nos papriky je značne vyšší. Pri nedostatku vody listy papriky majú tmavozelenú farbu, ak je zásobovanie vodou dobré, listy sú svetlozelené. Podľa výsledkov talianskych vedcov najvyššie výnosy papriky boli dosiahnuté pri stálom zabezpečení 60 až 70 % pôdnej vodnej kapacity (PVK). Nadmerná vlhkosť pôdy vplýva na zníženie rastu koreňa, ale aj na zníženie rastu nadzemnej časti. Podobná je situácia aj pri zmenšenom zabezpečení pôdy vodou. Najväčší rast nadzemnej časti stebla, listov a plodov zabezpečí optimálna vlhkosť pôdy. Špaldoň a spolupr. (1974) stanovili, že každý milimeter vody zvyšuje výnos o 51,2 % v porovnaní s kontrolou. Zavlažovaním sa zvyšuje aj hmotnosť a počet plodov. Na výnos papriky vplýva aj teplota závlahovej vody. Podľa výsledkov väčšieho počtu výskumníkov najvhodnejšia teplota vody na zavlažovanie je od 25 do 27 °C. Studená voda môže vyvolať nežiaduce poškodenie mladej rastlinky, sťažuje zakorenenie a znižuje intenzitu rastu papriky. ZAVLAŽOVANIE PAPRIKY Zavlažovanie je jedno z najdôležitejších opatrení počas ošetrovania papriky, bez ktorého je úspešná výroba nemysliteľná. Kvôli relatívne slabo rozvitému koreňovému systému a dobre rozvitej nadzemnej časti, rastlina papriky vyžaduje intenzívne zavlažovanie. Optimálna vlhkosť pôdy by mala byť 70 – 80 % PVK. V prvom období rastu a vývinu paprika nespotrebuje veľké množstvo vody, pretože má malú transpiračnú plochu. Potreby za vodou sa zvyšujú v období roz-

množovania a tvorby plodov. Podľa nových výskumov, od druhej polovice júna do konca zberu paprika denne spotrebuje 3,5 – 4 a v čase najväčšej spotreby aj do 6 mm vody. Pri zavlažovaní

treba dbať na pomer vody a vzduchu v oblasti koreňa. Okrem toho, že vyžaduje dosť vody, vyžaduje aj dostatok vzduchu v pôde. Podľa Šomoša (1984) najväčší výnos papriky sa dosiahne pri udržaní 80 % PVK. Pri určovaní množstva vody sa musí brať do ohľadu aj hĺbka, v ktorej sa koreň nachádza v prvých fázach rastu. Najväčšia časť koreňového systému sa nachádza v hĺbke 10 až 12 cm. V prvej štvrtine vegetačného obdobia paprika prijíma relatívne málo vody (len 8 – 10 % z celkového spotrebovaného množstva). V tejto fáze rozvoja teplota zohráva hlavnú úlohu. Keď je teplota pôdy nižšia ako 20 °C, zavlažovanie nemá význam. Závlahová voda znižuje teplotu pôdy o 2 až 4 °C.

Pri výpočte potrebného množstva závlahovej vody potrebnej na jednu sezόnu do úvahy sa berie aj množstvo zrážok počas vegetácie. V našich podmienkach od konca júna do konca augusta paprika sa musí zalievať každých 6 až 7 dní. V závislosti od PVK, závlahová norma sa pohybuje okolo 35 – 40 mm. V našich podmienkach počas vegetačného obdobia porast papriky treba zaliať 8 až 10 ráz, pričom treba priemerne použiť 250 až 400 mm vody. Pri zavlažovaní papriky umelým dažďom treba používať umelé rozstrekovače, aby nedošlo k poškodeniu plodov a listov rastliny, pretože pri použití veľmi silných rozstrekovačov veľkej kapacity okrem poškodenia rastlín dochádza aj do nadmerného zbitia pôdy. Koreninová paprika pri pestovaní z priamej sejby zo semena sa môže úspešne pestovať aj bez zavlažovania, ale pri zavlažovaní sú výnosy vyššie a plody kvalitnejšie. Koreninovú papriku prestaneme zavlažovať na začiatku dozrievania plodov. Výber spôsobu zalievania závisí od konkrétnych podmienok výroby. Na malých plochách, kde je to možné, veľmi dobré výsledky sa dosahujú zalievaním do brázd. Na malých plochách a v zatvorenom priestore sa často používajú kvapkové závlahy, cez ktoré sa rastliny môžu aj hnojiť. Na veľkých a rovných plochách sa používa závlaha rosením.

13. 7. 2013

Prof. Dr. Vladan Marković preklad: Ľ. S. 28 /4551/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 9.7.2013 15:27 Page 5

prÍloha

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Čo všetko vám hrozí na dovolenke? Zvládnite nepríjemnosti elý rok sa tešíte na letný oddych, chcete si ho užiť a zrazu je tu problém. Zákon schválnosti zariadi, že vás rozbolí zub, dostanete angínu alebo hnačku. Pripravte sa na prípadné problémy, ktoré sa môžu na dovolenke vyskytnúť.

KinetóZa, CestoVná Choroba Ak zvyčajne trpíte nevoľnosťou, mali by ste sa vždy posadiť v smere jazdy. Na lodiach je dobré zaujať miesto v strede, pretože tam je najmenej pohybových výkyvov. To isté platí aj v lietadlách. Minimálne 24 hodín pred cestou nepite žiaden alkohol, neprejedajte sa, počas jazdy či plavby počúvajte hudbu cez slúchadlá, hlavu držte rovno, vyhýbajte sa pachom z motorov, alkoholu, káve a mliečnym výrobkom. ako si pomôcť: Na dlhšiu cestu sú vhodné lieky, ktoré tlmia vracanie a nevoľnosť. roZbolel Vás Zub? Najlepšou prevenciou je udržiavaný a pravidelne kontrolovaný

chrup. Aj pred dovolenkou nezaškodí radšej zájsť k zubárovi, ako neskôr trpieť. ako si pomôcť: Ak vás napriek všetkému zub predsa len rozbolí a neuľaví sa vám ani po ibuprofene a ľadovom obklade, vyhľadajte lekára, môže ísť o zápal. Ak nejde o zápal, skúste kloktať odvar zo šalvie, úľavu od bolestí prináša aj rozomletý klinček. Liečiť si bolesti zubov svojpomocne však lekári neodporúčajú. hnaČKa Pri cestách do krajín, kde hrozia hnačky (Egypt, Tunisko), si namiešajte protihnačkový elixír. Potrebujete jablčný ocot, med a vodu (samozrejme, nie z miestneho vodovodu). Každé ráno si odlejte asi dve lyžice octu, pridajte

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (96)

Kombinácie čajoviny prevencii a boji proti chorobám srdca a ciev významné miesto majú aj rôzne čajoviny. Pri začínajúcom vápenatení tepien spojenom s vyšším krvným tlakom možno použiť čajovinu v tejto kombinácii: hlohové kvety, prípadne aj s listami, koreň alebo vňať ihlice tŕnitej, komonice, ľubovníka, rebríčka, prasličky, paliny dračej, kapsičky pastierskej, jahodové listy, mätové listy, koreň alebo listy púpavy, vo forme odvaru, ktorý sa pije nesladený nalačno v množstve tri až päť dl cez deň. Na zvýšenie účinku možno na noc užívať aj cesnak. Ťažké poruchy srdcovej činnosti pri srdcovej nedostatoč-

13. 7. 2013

28 /4551/

nosti (insuficiencii) najmä pri zlyhávaní krvného obehu, okrem pokoja a diéty (s obmedzovaním soli a tekutín) sa liečia hlavne rastlinnými liekmi. Sú to veľmi účinné glykozidy. Pre presné dávkovanie sa podávajú v priemyselne vyrobených, kontrolovaných farmaceutických prípravkoch. Jednotlivé glykozidy sa od seba líšia rôznymi stupňami účinku na srdcový sval. V takomto prípade je podávanie čajov nevhodné už aj preto, že treba podstatne obmedziť prívod akýchkoľvek tekutín. Vodnatieľka je ľudový názov pre stav, keď je organizmus chorobne presiaknutý prebytočnou tekutinou, ktorá je nielen v pod-

HLAS ĽUDU

deci vody a lyžičku medu. Pite nalačno počas celého pobytu. ako si pomôcť: Ak ste už hnač-

Vaginálna MyKóZa Nepríjemnú svrbiacu záležitosť spôsobuje kvasinka Candida Albicans. Je schopná rozmnožiť sa počas niekoľkých hodín. Ráno vám nič nie je a poobede už nemôžete vydržať. ako si pomôcť: Nenoste tangáče a mokré plavky ihneď vymieňajte za suché. Na intímnu hygienu využívajte prípravky z lekárne. Nepoužívajte pošvové dezodoranty, nerobte si výplachy. Na liečbu sú vhodné vaginálne čapíky alebo krémy. Ak si diagnostikujete mykózu na dovolenke, na vyliečenie stačí jedna tableta aj bez predpisu, ak nezaberie, navštívte gynekológa.

ku dostali, musíte nahradiť nedostatok vody a solí v organizme. Roztok sa dá kúpiť v lekárni, pripraviť si ho však môžete aj sami. Potrebujete naň 4 až 5 kociek cukru, 1 kávovú lyžičku kuchynskej soli a citrónovej šťavy či grapefruitu. V ľahších prípadoch postačia stolové minerálne vody s vyšším obsahom soli alebo nesladený čaj. Pri dehydratácii pite každých 5 minút 40 – 60 ml takto pripravených tekutín. Držte ľahkú diétu, účinné sú sucháre, ryža, banány.

spálená Koža Predávkovanie ultrafialového svetla spôsobuje poškodenie kože, ktoré môže siahať od ľahkého zápalu až po ťažké spálenie s následnými bielymi jazvami. Prejavuje sa sčervenaním, opuchnutím či dokonca pľuzgiermi. ako si pomôcť: Nevypekajte sa dlho na slnku, nepodceňujte jeho nepriame dopady spoza oblakov či v tieni slnečníka alebo pod vodou. Až do úplného vyliečenia zostávajte vnútri. Pomôžu chladivé obklady a gély, veľa tekutín, lieky s kyselinou acetylsalicylovou, ktoré utišujú bolesti a tlmia zápal. Pri silnejších spáleniach lekár predpíše kortizón.

kožnom tkanive, ale aj v telesných dutinách: v bruchu a v pohrudnicových dutinách. Aj keď je tento chorobný príznak najčastejšie pri pokročilom zlyhávaní srdcovej činnosti, môže sa vyskytnúť aj pri celkom odlišných ochoreniach, ako sú poruchy obličkovej činnosti, stvrdnutie pečene a iné. Nemožno preto hovoriť o lieku proti vodnatieľke, lebo to je len následok základného ochorenia. Podľa príčiny, z ktorej vzniklo zadržiavanie vody v organizme, podávajú sa účinné lieky obyčajne v koncentrovanej podobe. Neodporúča sa zbytočná tekutina ani v liečivých čajoch. V životnom tempe moderného človeka je veľa zbytočného stresu, náhlivosti a nepravidelnosti. To sú príčiny, ktoré spôsobujú nielen srdcové problémy, ale najčastejšie vyvolávajú aj nervové a du-

ševné poruchy. Pravidelná, rozumná životospráva zvlášť v tomto hektickom období prajne vplýva na zdravotný stav jedinca a môže mu zabezpečiť normálnu duševnú výkonnosť. Pre udržanie zdravého a dobrého stavu organizmu, duševnú prácu treba pravidelne striedať s telesnou, čo je obsiahnuté v pojme aktívny oddych. Bdenie sa má rytmicky kompenzovať s dostatočne dlhým a zdravým spánkom. A dodržiavanie pravidelnosti s vhodným fyziologickým poriadkom dňa je základom liečby funkčných nervových a psychických porúch. Prirodzene, treba vylúčiť aj všetky jedy a škodliviny, najmä cigarety, alkohol a všetky návykové látky. (V budúcom čísle: Možnosti podpornej liečby) Pripravil: O. Filip

Vii/29

poljo8:0 9.7.2013 15:28 Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Tekvicový zákusok Suroviny: 1 väčšia tekvička, 5 vajec, 1 jogurt, 1 jogurtový pohárik krupice, 1 pohárik múky, 1 dl oleja, 1 kypriaci prášok, soľ a vegeta podľa chuti; Na posypanie: sezam. Takto sa to vydarí: Tekvičku nastrúhame, pridáme vyšľahané vajcia a všetky uvedené suroviny. Dobre premiešame, aby sa zložky zjednotili. Na dobre pomastený a pomúčený plech vylejeme pripravenú zmes, posypeme sezamom a upečieme v rúre. Tento recept sezónnej pochúťky nájdete v Hlasľudovskej kuchárke – Z kysáčskeho receptára. V nej je viac ako sto receptov na prípravu tradičných, starodávnych, ale i súčasnejších jedál a koláčov.

Viete, ako sa chrániť pred hmyzom a štípancami? B

zučia, útočia, pichajú. Stačí malý štípanec a z výletu sa razom stane veľká mrzutosť. Deti znášajú poštípanie hmyzom horšie ako dospelí. AKO SA BRÁNIť? Či sa nám to páči, alebo nie, hmyz na tomto svete žije spolu s nami. Včelie pichnutie, útok sršňov a najmä komárov nám môže poriadne znepríjemniť deň a ohroziť zdravie. KOmÁRE POSTRACHOm LETA Pohromou letnej sezóny sú opäť komáre. Najaktívnejšie sú za tmy a na svitaní, preto sa v tomto čase s deťmi nezdržujte na miestach, kde sa vyskytujú v hojnom množstve. Detské telíčko chráňte oblečením – vhodné sú dlhé nohavice, košele či tričká s dlhými rukávmi, ponožky. Nechránené časti tela im natrite prípravkami na odpudzovanie hmyzu. Pri balení detí na prázdniny určite nezabudnite na repelent. A viete, že komáre neznášajú levanduľu, mätu, verbenu (železník) a vôbec in-

30/VIII

tenzívne voňajúce kvety? Zadovážte si aspoň jeden kvetináč s voňavou rastlinkou. KEď PICHNE VČELA Bodnutie včely je bolestivé a pálivé, ale naozaj nebezpečné je iba pre alergikov. Najčastejšou reakciou je začervenanie miesta vpichu a bolestivý opuch. Nebezpečenstvo hrozí, ak je vpich napríklad v okolí tepny alebo žily na krku, kde môže spôsobiť smrť udusením. Opuch, ktorý svrbí, je dobré potierať napríklad gélom proti alergii. Dobré je tiež prehltnúť tabletku proti alergii. Pri ťažkom priebehu je nevyhnutná bleskurýchla lekárska pomoc a aplikácia lieku do žily.

AKO NA DOTIERAVÝ HmYZ Nenoste pestré oblečenie, včely si ho mýlia s kvetmi. Na pravdepodobnom mieste výskytu nechoďte naboso. Naše staré mamky bojovali proti dotieravému hmyzu jedením cesnaku. Odporúča sa dva razy denne, začnite aspoň tri dni pred plánovaným výletom do prírody. Ak je pre vás zápach cesnaku nepríjemný, nahraďte ho cesnakovými kapsulami, ktoré kúpite v lekárni. Nadopujte deti „béčkom“. Hmyz budú priťahovať menej, ak užijú každý deň tabletku B komplexu alebo im v lekárni kúpte špeciálne homeopatikum, ktoré odpudzuje hmyz. Vitamín B sa vylučuje pokožkou a hmyz ho jednoducho nemá rád. Pre menšie deti je vhodný v podobe sirupu, dávajte im denne jednu lyžičku. Poučte ratolesti, aby včely, osy a sršne zbytočne nedráždili a nezabíjali.

ZÁKAZ NEPOmÁHA Deti si na rozdiel od dospelých neuvedomujú, že škriabaním miesta vpichu a okolia si môžu privodiť infekciu, preto sú zákazy v duchu „Neškriab sa!“ veľmi málo účinné. Rozškriabané miesto sa však horšie hojí, preto je najmä pri malých deťoch dôležitá prevencia. V kočíkoch používajte ochrannú sieťku. Vhodné sú aj ochranné krémy. Na štípance pomáhajú prípravky, ktoré pôsobia nielen protizápalovo, ale aj tlmia bolesť a dezinfikujú.

13. 7. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 348 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

28 /4551/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú r A PríLežITOSTNý PrOgrAM V PeTrOVSKOM KOSTOLe

Odkazy solúnskych bratov morný zbor Musica Viva z Báčskeho Petrovca, organista Janko Siroma, speváč2013 sa naplnilo 1 150 rokov od príchodu svätých ky Anna a Anna-Margaréta solúnskych bratov na územie Veľkomoravskej Valentové zo Selenče a Ľudríše. Na počesť tohto sviatku nielen na Slovensku, mila Berediová-Stupavská z ale aj v ďalších slovanských krajinách sa tohto roku Kysáča. Zbormi dirigovali J. konajú rôzne podujatia. Význam solúnskych bra- Siroma, Pavel Tomáš a Matov Cyrila a Metoda pre slovanské písomníctvo a riena Stankovićová-Krivákresťanskú kultúru si aj Slováci v Srbsku už 14 ro- ková. Všetky spevácke tele- Príhovor biskupa SEAVC v Srbsku Samuela Vrbovského kov sústavne pripomínajú a oživujú odkaz týchto sá a speváčky na repertoávierozvestov. A tak v tomto roku významného vý- ri mali primerané piesne a nimi velebili Spasite- informovala prítomných, že pred 14 rokmi peročia slovanského písomníctva ani v Báčskom Pe- ľa. Literárne texty o Konštantínových rodičoch z trovskí matičiari iniciovali príležitostným progratrovci nevystalo podujatie, ktorým sa pripomenulo Proglasu, zo sinajského žaltára a o staroslovien- mom každoročné pripomínanie Dňa Cyrila a Meskych literárnych tradíciách čítali Hana Tanciková toda. V tom im nápomocnú ruku podala aj miesttoto jubileum. V nedeľu večer 7. júla v petrovskom chráme Bo- a rastislav Labáth. K tomu aj petrovský farár Vla- na evanjelická cirkev, a tak ruka v ruke aj tohto roku žom Miestny odbor Matice slovenskej v Srbsku v dislav Ivičiak modlitbu Otčenáš zaspieval po sta- prichystali program. Dlhé roky toto prostredie u nás bolo osamelé v takomto počínaní. V súčasnosti tenPetrovci a petrovský cirkevný zbor usporiadali Cy- rosloviensky. Na úvod večierka odznel aj krátky príhovor dô- to deň v Slovenskej republike je i štátnym sviatkom, rilo-metodský večierok. Na ňom v bohatom a navrstvenom programe okrem domáceho spevokolu stojného biskupa SeAVC v Srbsku Samuela Vrbov- ale i dňom zahraničných Slovákov. Preto vyzvala vystúpili aj Komorný mužský zbor z Kovačice, Ko- ského, ktorý s radosťou prijal výzvu zúčastniť sa aj iné slovenské prostredia v Srbsku, aby si pripona tomto večierku. Pri- mínali dielo solúnskych bratov. Velebný pán farár Vladislav Ivičiak v pokračovaní pomenul, že príchodom Konštantína-Cyrila a Me- prítomným dopodrobna vysvetlil misijnú púť Cytoda na územie Veľko- rila a Metoda, ako sa dostali na Veľkú Moravu, ako moravskej ríše vznikajú ich tam prijali a ako zaúčali kňazov, ako prišlo k cesprvé písomné pamiatky a te do ríma na vysviacku, a potom aj všelijaké oštaliterárne tradície v mate- ry a utrpenia zo strany frankofónnych kňazov. Predrinskom jazyku slovan- sa sa Konštantínovi a Metodovi podarilo zanechať ských národov. Slovanskú významné stopy v dejinách cirkvi a národa a dieliturgiu tiež zaviedli do lo, ktoré do cirkevného a národného spoločenstva kostolov. Na nešťastie ten- vnáša nové myšlienky, nové smery, nové trendy. to veľký kultúrny ruch si Tie z historického hľadiska dodnes majú výnimočný vyslúžil aj mnohých ne- význam. Tak ako to zvyknú robievať, program v petrovprajníkov, ktorí tomuto skom kostole ukončili spoločnou piesňou zo chceli zabrániť. Vo svojom príhovore spevníka Hrad prepevný, a potom družba účinkupredsedníčka Matice slo- júcich a hostí pokračovala v miestnostiach novej Katarína Melegová-Melichová: – Štrnásť rokov si v Petrovci venskej v Srbsku Katarí- farskej budovy. uctievame odkazy Cyrila a Metoda. J. Čiep na Melegová-Melichová ohto roku oslavy Sviatku Cyrila a Metoda (5. júla) sú na celom Slovensku o čosi veľkolepejšie, ako T to bolo v minulých rokoch. Dôvod na to je, že v roku

kýchto večierkov, ako i hodnotu človeka meranú jeho priateľmi. O najnovšej básnickej zbierke Ivana Perišića obsahujúcej 149 básní hovorila recenzentka Borislava Toljagićová-Segediová. Z jej slov sa prítomní dozvedeli, že každá báseň dýcha úprimnou láskou, že básnik má rád život a na nič si nesťažuje. Jeho ajnovšia zbierka básverše dýchajú mladistvosťou, odzrkadľujú ní pomenovaná Kocbohatstvo výrazov a lákajú čitateľa svoka nade uzavrela ďatelinjou jednoduchosťou. S. Bajac predniesol kový štvorlístok knižných i tri básne z prezentovanej knihy a ďalšie vydaní autora Ivana Peričítali Nataša Inđićová a Aleksandra Plavšića zo Silbaša, ktorý veršićová. Hudobnými bodmi a piesňami še a prózu píše už viac program spestrili Ognjen Ognjanović ako polstoročie. I keď má hrou na gajdách a Tijana Kuzmanovićo74 rokov, v duši je mladým vá hrou na gitare. Obecenstvu sa prihobásnikom s nekonečnou voril a svoju báseň venovanú I. Perišićotvorivou energiou. Už rad vi prečítal i Sava Milić, 84-ročný Silbašan, rokov je členom Literárktorý ako kronikár opísal mnohé udalosti, neho klubu DIS v Báčskej a svoje verše píše v deseterci. Palanke. Prvú básnickú Z ovzdušia na premiére: (zľava) K. Dobrićová, I. Perišić, B. Toljagićová-SegePodľa slov autora I. Perišića „kniha je zbierku Kocka sunca vy- diová a S. Bajac v spoločnosti O. Ognjanovića a T. Kuzmanovićovej mŕtvou vecou, ktorá však ožíva v rukách dal roku 2011, onedlho i druhú Kocka sna, nasledovala kniha prozaických prác poézie a početné palanské a silbašské publikum. čitateľa a zároveň ho i odmení“. Neúnavný autor sa V programe, ktorý moderoval silbašský rodák Sava už chystá milovníkov poézie potešiť svojou ďalšou Između ranih zvezda. Premiéra jeho štvrtej knihy Kocka nade zhromaždila vo štvrtok 13. júna v Ľudovej Bajac, sa úvodom prihovorila riaditeľka hostiteľskej kniž- zbierkou. J. Ferková knižnici Veljka Petrovića v Báčskej Palanke milovníkov nice Koviljka Dobrićová, ktorá vyzdvihla význam ta-

BÁČSKA PALANKA

Odzrkadlenie básnikovej duše

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A SLOVENSKÁ LITERATÚRA V BELEHRADE

Horúce leto veští plodnú jeseň účasná slovenská vojvodinská literatúra bola bližovanie srbskej literatúry slovenskej čitateľskej po dlhšej prestávke predstavená v Belehrade. verejnosti nielen vo Vojvodine, ale aj na Slovensku, Bolo to horúceho 8. júlového dňa v Klube spi- a edíciu Bratislava, ktorá je mladšia, a má priblísovateľov, keď bola prezentovaná s osobitným dô- žiť srbskej čitateľskej verejnosti slovenskú literarazom na poéziu. Literárne stretnutie otvoril Ra- túru. domir Andrić, predseda Združenia spisovateľov Srbska, ktoré bolo organizátorom stretnutia. Andrić vyzdvihol, že slovenská literatúra nielen vojvodinská, ale aj zo Slovenska, nie je neznáma širšej verejnosti v Srbsku, ba naopak. Hostí pozdravil aj Miljurko Vukadinović, tajomník Združenia spisovateľov Srbska, ktorý si zaspomínal aj na niekdajšie stretnutia spisovateľov v Zo stretnutia v Klube spisovateľov (foto: A. Meleg) Belehrade. Vydavateľská činnosť Slovákov v Srbsku má or– Literatúra vojvodinských Slovákov má dvaaganizovanú formu od roku 1920, keď bola v Báč- polstoročnú tradíciu a svoju kulmináciu dožila v skom Petrovci založená Slovenská vydavateľská sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch mispoločnosť a doteraz mala rôzne formálne trans- nulého storočia, aby sa začiatkom deväťdesiatych formácie, povedal Vladimír Valentík, riaditeľ Slo- rokov vzrastajúci trend zastavil. Príčinu tomu mevenského vydavateľského centra v Báčskom Pe- dziiným treba hľadať v prírode malých enkláv, trovci predstavujúc vydavateľskú činnosť vojvo- akou je slovenská vo Vojvodine, ktorá je odsúdená dinských Slovákov. Osobitne do popredia vysu- na postupné odumieranie, – poznamenal Adam nul dve edície: edíciu Mosty, ktorej cieľom je pri- Svetlík, literárnovedný kritik a šéfredaktor časo-

pisu pre literatúru Nový život. – Na rozdiel od sedemdesiatych rokov, keď boli tvoriví spisovatelia troch generácií, na začiatku druhého desaťročia tohto storočia aktívni sú iba niekoľkí spisovatelia staršej a strednej generácie: Viera Benková, Michal Ďuga a Martin Prebudila. Avšak majúc na zreteli tvorivý potenciál a sporadické vydania, bodku ešte nepoložili Miroslav Demák, Zlatko Benka, Miroslav Dudok, Ladislav Čáni, Katarína Hricová, Ján Salčák, Miroslav Kaňa, Miroslav Šipický. Vlastnými veršami v srbčine sa predstavili básnici troch generácií, ktorých tvorbu predstavil A. Svetlík. Víťazoslav Hronec mal svojráznu premiéru niekoľkých básní, Ladislav Čáni na ukážku prečítal básne v materinskom, a potom i v srbskom jazyku, kým si Martin Prebudila zaspomínal na prvú zverejnenú báseň v srbskom literárnom časopise z osemdesiatych rokov Pesničke novine, ktoré vychádzali v známej belehradskej bohémskej štvrti Skadarlija. Poetka Katarína Hricová prezentovala výber básní z troch básnických zbierok. S konštatáciou, že podobné literárne stretnutie bolo pred pätnástimi rokmi, aj organizátori zo Združenia spisovateľov Srbska, aj hostia – slovenskí spisovatelia uzavreli, že toto bol prvý krok k lepšej spolupráci nielen medzi slovenskými spisovateľmi z Vojvodiny, ale aj zo Slovenska, ktorých účasť sa očakáva na medzinárodnom stretnutí spisovateľov už v septembri v Belehrade. A. Simonovićová

Chýrnik PADINA. V nedeľu 14. júla v Galérii Domu kultúry Michala Babinku bude vernisáž olejomalieb Juraja Ľavroša, insitného maliara z Padiny. Slávnostné otvorenie výstavy pri príležitosti 25. výročia maliarovej tvorby bude o 19. hodine. A. Ch. V PADINSKEJ KNIŽNICI ZAČALI LETNÉ TVORIVÉ DIELNE. Malí Padinčania majú pekný zvyk, že často chodia do knižnice, kde sa s radosťou prehŕňajú v knihách, čítajú vyvolené tituly, rozprávajú sa s knihovníčkami o literárnych hrdinoch a ich dobrodružstvách, hrajú spoločenské hry. Takto v príjemnom kútiku padinskej knižnice v lete či v zime využívajú voľné chvíle. Tak je to počas týchto prázdnin a letných páľav, keď im knihovníčky Eva Taubertová a Zdenka Obšustová spríjemňujú dni hrou v Letných tvorivých dielňach, ktoré organizujú v dňoch 2. – 25. júla pre deti od 5 do 15 rokov. Dielne prebiehajú dvakrát do týždňa – v utorok a vo štvrtok – v miestnostiach knižnice a vo výstavnom priestore DK Michala Babinku (keď do dielne príde viac detí, než je počet stoličiek v knižnici). Podobne ako na tvorivých dielňach v Kovačici, aj tu sa deti predškolského veku, žiaci nižších a vyšších ročníkov základnej školy venujú týmto oblastiam: literatúre, hudbe, výtvarnému umeniu, technike, interaktívnym hrám (na snímke účastníci štvrtkovej interaktívnej dielne Hry komunikácie) a podobne. Prostriedky na realizáciu dielní v Padine zo svojho rozpočtu poskytla Obecná knižnica v Kovačici. Na pomoc v realizácii dielní sa prihlásili študenti alebo čerstvo vyštudovaní mladí ľudia, nezamestnaní, jednoducho tí, ktorých baví práca s deťmi: Anna Širková, Elenka Ďurišová, Martin Labát, Jana Kováčová, Janko Tomek, Saňa Stvorcová a Tamara Kopčoková. A. Chalupová

NOVÝ SAD. Na literárnom večierku, ktorý sa uskutoční vo štvrtok 18. júla o 18. hodine v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, sa predstaví mladý slovenský spisovateľ Marek Zákopčan. Na tomto netradičnom večierku autor predstaví svoje vydané knihy, ale aj plány, a v besede so záujemcami ochotne poukáže napríklad na najčastejšie chyby pri písaní, tiež na to, ako postupovať, ak chce človek, hoci aj v mladom veku, vydať vlastnú knihu, prípadne ozrejmí aj ďalšie otázky týkajúce sa literatúry či vydavateľstva. A. F.

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A MLADÁ HUSLISTKA MARÍNA CEROVSKÁ Z PETROVCA

kde vystúpime ako kvarteto. Hráme skladby viacerých skladateľov, – doložila Marína. Mladá virtuózka uznala, že má mnoho obľúbených skladateľov udúca siedmačka Základnej – Toto dueto úspešne pôsobí už Marína si prichvaľuje spoluprá- a skladieb. Ale osobitne má rád školy Jána Čajaka v Báčskom dva roky a okrem úspechu na Slo- cu s profesorom Milanom Čizmi- koncert Kabalevski, lebo je vraj hraPetrovci Marína Cerovská je i vensku, treba spomenúť i 1. mies- ćom. Každú hodinu huslí sa snažia vý, rýchly, potom sú tu skladatelia úspešnou žiačkou nižšej maximálne využiť, lebo Komarovský, Čajkovskij a iní. PráHudobnej školy Josipa povinností je mnoho a ve preto, že má hodne povinnosSlavenského v Novom času málo. Marína hrá tí v oblasti hudby, už odstúpila z Sade. O svojich začiatsólo, potom v spomenu- folklóru v petrovskom súbore, kde koch hry na husliach a tom duete MarMar a aj v účinkovala rad rokov. V spolku doterajších úspechoch kvartete svojej hudob- ešte hrá s orchestrom, keď má nám porozprávala spolu nej školy. času, hudobne sa angažuje pri s mamou Vierkou, ktorá – Väčšina spolužiakov a cirkvi, tiež aj s chórom vo svojej záje jej veľkou podporou a kamarátov z hudobnej kladnej škole, s ktorým pred konsprievodkyňou na neškoly sú z Nového Sadu. com školského roka pobudli v ľahkej hudobnej ceste. Dobre si rozumieme aj Česku. Usilovná huslistka Marína – Začalo sa to tak, že sa na hudobnom poli. Moji nám prezradila, že aj letné prázdmôj starší brat Stanislav kamaráti sú Marija Jan- niny využije na cvičenie a priprazapísal na hodiny klavíra vovanie skladieb, ktov našej základnej škole a ré jej odporučil proja, ako mladšia sestra, fesor M. Čizmić. Vesom ho v tom nasledo- Úspešné husľové dueto MarMar, novať sa hudbe tak, vala. Profesori z Nového ktoré tvoria Marína Cerovská ako sa jej venuje MaSadu vyhodnotili môj (sprava) a Marija Jankovićová, s rína, je aj finančne sluch a odporučili mi, aby profesorom hudby Milanom náročné. Nedávno jej som sa venovala husliam, Čizmićom rodičia kúpili profe– povedala nám Marína. sionálny nástroj, lebo – Mala som vtedy sedem rokov a to na medzinárodnej súťaži to bolo nevyhnutné, od začiatku so mnou pracoval a aj sláčikových nástrojov v a potom sú tu súťaže dodnes pracuje profesor Milan Sriemskej Mitrovici, tiež tohdoma a v zahraničí. Čizmić. Aby som zostala v jeho hu- to roku. Na tejto súťaži MaríPodporovanie talendobnej triede, po dvoch rokoch v na obsadila 3. miesto v sólotov finančne nie je Petrovci som začala chodiť na ho- vých výstupoch. Vzhľadom bohvieaké, zvlášť za diny hudby do Nového Sadu, kde na to, že ostatní účastníci posledný rok. Morálsom až dodnes. Spomeniem aj boli starší a súťaž bola náne Marínu podporuje profesorku Slavicu Rankovićovú, ročná už aj z toho hľadiska, že Virtuózku Marínu na klavíri sprevádza profesorka celá rodina, priatelia a ktorá tiež so mnou pracovala, a prednesy hodnotila až šest- Sara Ćaćićová známi, ktorí jej držia Saru Ćaćićovú, profesorku klavíra, násťčlenná komisia európskeho kovićová, Simona Deretićová, Ka- palce, sledujú každý jej úspech a ktorá ma sprevádza na klavíri po- rázu, v ktorej sú hudobní peda- tarína Badnjarová, Milorad Pepić. prajú jej, aby v tomto neľahkom, čas vystúpení. gógovia z mnohých krajín, tento Teraz nacvičujeme skladby pre ale krásnom umení a v pestovaní Doteraz sa Marína zúčastnila na úspech je naozaj chvályhodný, – výstup, ktorý bude 11. júla v Galérii svojho talentu zotrvala. mnohých súťažiach doma a v za- vysvetlila nám mama Vierka. Pavla Beljanského v Novom Sade, K. Gažová hraničí. V rozhovore sme si sprítomnili tie najsviežejšie úspechy. V GALÉRII STREDISKA PRE KULNa druhej medzioblastnej súťaži TÚRU STARÁ PAZOVA počas júla a huslistov v Šabci obsadila prvé augusta je pre všetkých milovníkov miesto. Nasledovala súťaž v Bečevýtvarného umenia otvorená stála výji, kde na druhej medzinárodnej sústava obrazov umelcov, ktorí vystaťaži tiež obsadila vynikajúce prvé vovali v uplynulom období v tomto miesto. Po spomenutých súťavýstavnom priestore. Autorom výžiach doma mladá huslistka z Pestavy, ktorú otvorili v piatok 5. júla, je trovca pobudla na súťaži huslistov odborný spolupracovník strediska na Slovensku, v Dolnom Kubíne. pre výtvarné umenie Marjan Karavla, Tam dobrý úspech dosiahli s huakademický maliar zo Starej Pazovy. sľovým duetom MarMar, teda MaVýstava pozostáva z 13 obrazov a merína Cerovská a Marija Jankovićodzi vystavenými dielami sú aj práce vá, obe z Hudobnej školy Josipa Miry Brtkovej a Jozefa Klátika, akaSlavenského v Novom Sade – zídemických maliarov zo Starej Pazovy. skali čestné uznanie. Dôležité je Táto stála výstava v galérii je prvým podujatím v rámci tohtoročného Pazovského kultúrneho leta. nielen umiestnenie, ale aj body, Na fotografii: Marjan Karavla pri dielach svojich dvoch pazovských kolegov. ktoré Marína tu získala. Tie jej iste A. Lš. do budúcna pomôžu.

Talent vyhodnotený aj za hranicami B

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A JÁNOŠÍČANIA JÁNOŠÍČANOM

Spestrili nedeľný podvečer estival slovenských ľudových váčok – Maja Miloševićová, Dapiesní V Šándore na bráne já- niela Čiepová, Saňa Žiaková, Marnošícki milovníci spevu založili ešte v 90. rokoch minulého storočia. Po dlhej, až 16ročnej prestávke, obnovený bol vlani. Minuloročný festival, ako aj tie predošlé, mal súťažný charakter. Avšak v tomto roku ho organizátori trochu pozmenili. Rozhodli, aby speváci nesúťažili, ale aby sa každý spevák predstavil niekoľkými piesňami, pravdaže, obľúbený- Úspešná sólistka Anka Megová mi. A tak aj bolo. Na javisku Domu tina Zríniová a Anka Megová, a kultúry v nedeľu 7. júla po dve ob- dvaja speváci – Michael Zríni a Joľúbené piesne prednieslo päť spe- zef Bruk, ktorý mladým spevá-

Jánošícki mládenci – naladení na tanec, ale aj na bitku

kom ukázal, že pravidelným cibrením hlasu aj v pokročilejšom veku ich spev bude vynikajúci. Spevákov sprevádzal Jánošíčanom dobre známy orchester pod vedením Miroslava Bruku. Festival nebol iba v znamení sólových spevákov. Okrem nich vystúpila aj dievčenská spevácka skupina a tanečná skupina SKUS Jánošík. Dievky predniesli zmes piesní pod názvom Ja za svojho živa do pekla nepôjdem, ktorá im priniesla druhé miesto na tohtoročnom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... Piesne so zaují-

HUMOR AKO LIEK, HUMOR AKO FINANČNÁ PODPORA. V nedeľu 7. júla v sieni Domu kultúry Michala Babinku padinskí divadelníci usporiadali nezabudnuteľný večierok humoru. Cieľom programu bolo morálne a finančne pomôcť zdravotne postihnutej sedemročnej Tijane Tótovej z Padiny, ktorá trpí spinálnou svalovou atrofiou a ktorej liečba je pre rodičov finančne náročná. Podujatie sa zrodilo hlavne vďaka padinským divadelníkom: Jánovi Kolárikovi st., Anne Širkovej, Jankovi Hološovi, Snežane Garafiátovej, Pavlovi Brezníkovi, Márii Galasovej a hercovi z Kovačice Pavlovi Kožíkovi-Arkaškovi. V hudobnom okienku účinkovali kovačickí hudobníci Pavel Ďuriš a Jaroslav Chalupa. Okrem podpory, ktorú poskytli DK a MOMS Padina, k akcii ruky priamo priložili aj technik Pavel Sampor, Ondrej Širka, Ján Garafiát a Ján Sládeček. Organizátorom sa prostredníctvom vstupeniek podarilo zozbierať 59 000 dinárov. Reprízové vystúpenie padinských hercov si milovníci divadla budú môcť pozrieť znovu v nedeľu 14. júla o 20. hodine v DK v Padine. Na snímke: (zľava) Ján Kolárik st., Pavel Kožík, Snežana Garafiátová a Anna Širková. A. Ch.

mavou tematikou pobavili obecenstvo a nie div, že ich interpretky odmenilo ohromným potleskom. Tanečná skupina sa predstavila dvomi choreografiami autorov Kataríny Mosnákovej a Michala Čiliaka. Tohtoročný festival mal uvoľnenejší charakter. U spevákov nebolo cítiť napätie, čo bolo vidno aj pri ich samotnom prednese. Spievali uvoľnene a najmä zo srdca. Krásny program bol svojráznym znakom vďaky spoluobčanom, ale aj tým zo susedných osád, ktorí kúpou vstupenky podporili odchod členov spolku na Slovensko, na festival Očovská hruda v Očovej. J. Pániková

VEĽKÉ TOHTOROČNÉ JUBILEUM – 1700 ROKOV MILÁNSKEHO EDIKTU vydaného roku 313 augustmi Rímskej ríše Konštantínom Veľkým a Liciniom, ktorým sa umožnilo všetkým ľuďom vyznávať vieru, ktorú chcú, vplýva i na dnešný výstavný obsah nejednej galérie alebo múzea. Medzi nimi je i galéria Inštitútu Servantes v Belehrade, kde sa 27. júna začala prezentácia našej primeranej poštovej známky k jubileu. Na snímke sú tri kresby znázorňujúce Konštantína Veľkého: prvá vľavo je skicou k poštovej známke, na druhej je ako mladý, na tretej v pokročilom veku. O. Filip

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ZÁJAZD SPEVÁCKYCH SKUPÍN KIS

Na Klenovskej Rontouke Ž enská a mužská spevácka skupina KIS Kysáč od 28. do 30. júna boli na Slovensku – na festivale Klenovská Rontouka v Klenovci. Bol to jubilejný 35. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností. Nevystali scénické programy, jarmok remesiel, dvory, výstavy, gastronomické podujatia, tiež sprievodné podujatia ako škola spevu, tanca, remesiel a rôzne súťaže. Organizátori sa zamerali na postavu Juraja Jánošíka a zbojnícku tematiku, keďže si v tomto roku pripomíname 300. výročie smrti najznámejšieho slovenského zbojníka (ktorého pôsobenie je okrem iného, spájané aj s obcou Klenovec a okolím). Je zaujímavé, že sa touto návštevou obnovili kontakty a družba nadviazané pred 35 rokmi. Kysáčania sa totiž zúčastnili na prvom ročníku Klenovskej Rontouky, a tak mohli porovnať a konštatovať, že kvalita festivalu veľmi stúpla a dnes je to skutočný sviatok pre milovníkov ľudových tradícií s peknou návštevnosťou. Spevácke skupiny z Kysáča sa na festivale predstavili v tom najkrajšom svetle a na obecenstvo zapôsobili spevom, ale aj krojmi. Zúčastnili sa i v defilé klenov-

Ako je to v lokáli L okál na rozdiel od ostatných pádov je vždy spojený s predložkami; je to predložkový pád. Vyjadruje v protiklade ku genitívu limitné obmedzenie účasti deja na danom predmete, a to na ich prostý dotyk alebo úplnú blízkosť. Zo syntaktického hľadiska vyjadruje najmä okolnosť miesta, času, spôsobu, zreteľa, miery, účinku, príčiny, podmienky, prípustky. Môže byť aj predmetom. Z praktického hľadiska je odpoveďou na otázku (o) kom? alebo (o) čom?. V slovenčine sa používa po týchto predložkách: na [kde?], o [téma], po [časovo; pozdĺž; po kusoch; prostredníctvom], pri, v [kde?]. Okrem tohto pre nás tu budú zaujímavejšie návratné nedopatrenia, ktorých sa ne-

skými ulicami a po otvorení festivalu sa obe skupiny predstavili dvoma spoločnými piesňami. V prvý deň pobytu mali aj dlhšie vystúpenie v rámci večerného programu Zo srdieśka do srdžiačka. V druhý deň tiež vystupovali pred tamojším obecenstvom v rámci programu Hostia zďaleka i zblízka. Oblečení v pestrých krojoch upútali aj na túto zložku a bohatstvo nášho kultúrneho dedičstva. Vo voľných chvíľach konzumovali ponúknuté obsahy festivalu a na ženy najviac zapôsobila výstava krojov a krojovaných bábik Kroje našich krajov. Kontakty Kysáčanov a Klenovčanov by po tomto zájazde mali pokračovať nielen na kultúrnej úrovni, ale aj na úrovni miestnych spoločenstiev, lebo v Klenovci odznel návrh o podpísaní družobnej zmluvy. Tým by sa spolupráca rozšírila aj na športovú, hospodársku a iné úrovne. Je v pláne, aby Klenovčania opätovali návštevu Kysáčanom, pri ktorej sa očakáva podpísanie takejto zmluvy. E. Š.

vieme zbaviť, späté s našou nárečovou slovenčinou, keď pri skloňovaní slov, predovšetkým podstatných mien ženského rodu, koncovky nezodpovedajú pravidlám spisovnej slovenčiny, rovnako tak ako je to prípad aj s genitívom a datívom. Tak podstatné mená ženského rodu v lokáli s predložkou „na“ a „pri“ majú znieť takto: na / pri lavičke, na / pri poličke, na / pri ruke, a nie v podobe genitívu, ako sme si my v našej slovenčine zvykli používať: na / pri lavičky, na / pri poličky, na / pri ruky. Keď sa zmieňujeme o niekom, o niečom, tu pri niektorých menách v nárečí chybu nerobíme, povieme to správne: o Anne, o Ale-

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Pripomíname si výročia v júli 2013 5. júla 1863 v Ľuboreči sa narodil Ľudovít Maróthy, spisovateľ a evanjelický farár v Laliti. (Pripomíname si 150. výročie narodenia.) 6. júla 1928 vo Viedni zomrel Ľudovít Mičátek, vydavateľ novín Dolnozemský Slovák a novosadský advokát. (85. výročie smrti) 28. júla 1883 v Pivnici sa narodil Samuel Činčurák, náboženský spisovateľ. (130. výročie narodenia) 30. júla 1933 v Zemune sa utopil Svetozár Hurban, náš prvý školený herec. Hral v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, v Srbskom národnom divadle v Novom Sade a vystúpil i na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci. Narodil sa roku 1888 v Starej Pazove. (125. výročie narodenia a 80. výročie smrti)

xandre, o Jane, o Maríne, o Martine, o Ľudmile, o Kataríne, o Dárii, o Ľubici, o Márii, o Sani, o Zorici, o Zuzane, o mame, o nálade, o zábave, o symfónii, o štúdii... Škoda, že sme si túto prax neosvojili aj pri nasledujúcich menách, ale tu v lokáli bojujeme s koncovkami a používame nesprávne tvary: o Anky, o Marínky, o Marky, o Zdenky, o tety... kým v lokáli to má byť takto: o Anke, o Marínke, o Marke, o Zdenke, o tete... Aj pri podstatných menách s predložkou „v“ narážame na chyby, lebo hovoríme takto: v banky, v chladničky, v mrazničky, v práčky, v ruky, v schránky, v tašky... a v lokáli to má znieť takto: v banke, v chladničke, v mrazničke, v práčke, v ruke, v schránke, v taške... ah

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Petrovaradin (Telekom) – NS37, NSU37, roh ulíc Božidara Adžije a Dalibora Francistija v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 1795/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 10. júla 2013 uplynul rok, čo nás navždy opustila sestra a tetka

SMUTNÁ ROZLúČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

ZUZANA LEŇOVÁ 1945 – 2012 –2013 z Kysáča

JURAJOM ŠEFČÍKOM

JURAJOVI ŠEFČÍKOVI

15. 5. 1960 – 30. 6. 2013 z Petrovca

Večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme.

Trvalú spomienku na Teba si navždy zachová

Odišiel si, ale spomienky na Teba zostanú navždy.

Sestra Anna Čemanová s rodinou

Andrejka s mamou

Tvoja užšia rodina

SMUTNÁ ROZLúČKA

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLúČKA s priateľom

JURAJOM ŠEFČÍKOM 1960 – 2013 z Petrovca

MÁRIA LEHOTSKÁ

S ním sa lúčia: rodiny Juraja Pecníka a Rojková

rod. Pucovská 1927 – 2008 – 2013 z Petrovca

S úctou si na neho budú spomínať priatelia: Galádikovci, Dudášovci a Lačokovci

BLAHOŽELANIE

Trvalú spomienku si navždy zachovávajú Jej najbližší

V týchto dňoch na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade – odbor agroekonómie obhájila diplom ALENA DORČOVÁ-LJUBOTINA z Petrovca. Mladej inžinierke veľa zdaru v práci prajú rodičia, brat Rastislav a manžel Milan.

GRATULÁCIA GRATULÁCIA Oznamujeme priateľom a známym, že na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade po úspešnom ukončení štúdia JAROSLAV SPEVÁK z Kulpína bol 2. júla 2013 slávnostne promovaný a získal titul Dipl. Ing. agroekonómie. K tomuto úspechu mu gratulujú: priateľka Anna, brat Vladimír a rodičia.

Na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade – odbor agroekonómie obhájila diplom petrovská rodáčka ALENA DORČOVÁ-LJUBOTINA. Všetko najlepšie do budúcna jej praje starká Vrbovská.

GRATULÁCIA Dňa 3. júla 2013 na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade – odbor agroekonómie obhájila diplom ALENA DORČOVÁ -LJUBOTINA. Mladej odborníčke gratuluje teta Lončarová s rodinou.

GRATULÁCIA GRATULÁCIA Dňa 2. júla 2013 na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade JAROSLAV SPEVÁK z Kulpína úspešne obhájil diplomovú prácu z agroekonómie a získal titul Dipl. Ing. Mladému inžinierovi srdečne blahoželajú a veľa úspechov v práci, ako aj v súkromnom živote želajú rodiny: Čelovská a Chalupková.

TATJANE IMREKOVEJ z Pivnice pri príležitosti ukončenia štúdia na Národno-hospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave a získaniu titulu inžinierky Pánu Bohu vďačí a svojej vnučke s radosťou blahoželá stará mama Cibulová.

GRATULÁCIA S prianím, aby so získanými vedomosťami úspešne budovala kariéru, čerstvej inžinierke hospodárstva TATJANE IMREKOVEJ gratulujú tetka, sváko a bratranec Benjamín.

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SPOMIENKA

SPOMIENKA na

JANKA RAJČANA 10. 7. 1995 – 10. 7. 2013 z Pivnice

JÁNA SELEŠTIANSKEHO

JÁNA ČÁNIHO 8. 5. 1931 – 1. 7. 1985 – 1. 7. 2013 z Petrovca S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

15. 7. 1926 – 10. 7. 2012 – 10. 7. 2013 z Petrovca Uplynul rok, čo nie si viac s nami.

Spomienku na Teba si zachovávajú Tvoji najbližší

Syn Ján s manželkou a vnuk Ivan s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

ROZLúČKA

Dňa 4. júla 2013 uplynuli dva roky, čo nie je s nami môj brat

SAMUEL ČASTVEN 1953 – 2011 – 2013 z Báčskeho Petrovca

SPOMIENKA na

JURAJOM STUPAVSKÝM

ZUZANU FUNTÍKOVú

27. 7. 1940 – 6. 7. 2013 z Umagu

1938 – 2012 – 2013 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú

So zármutkom sa lúčia a v spomienke si ho zachováva

sestra a švagor

kmotra Fedelová s dcérou

Ako tíško si žila, tak tíško si odišla. Skromná v živote, veľká v láske a dobrote. Členovia Výkonného výboru Miestnej organizácie penzistov invalidov práce v Kysáči

DROBNé OZNAMy

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Rýchlosťou vtáka letí čas, odišiel si navždy od nás.

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 195 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,34 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00. PREDÁM kašmerínku (fodrošku); 063/660-282.

GRATULÁCIA Oznamujeme priateľom, že dňa 6. júna na Prírodovednej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na študijnom odbore analytická chémia školenie úspešne skončila JASNA HRADSKÁ z Petrovca a 8. júla bola slávnostne promovaná a získala akademický titul magisterka chémie. Magisterke srdečne blahoželajú a veľa úspechov v ďalších doktorandských štúdiách v Bratislave v študijnom odbore biochémia prajú

GRATULÁCIA Na Slovenskej poľnohospodárskej Univerzite v Nitre, na Fakulte biotechnológie a potravinárstva dňa 12. júna 2013 bola slávnostne promovaná TAŇA KIČIŇOVÁ z Erdevíka. Mladej inžinierke aplikovanej biológie k úspechu gratulujú rodičia, brat a stará mama.

kamarátky Anna a Ivana.

GRATULÁCIA GRATULÁCIA Na Národno-hospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave v študijnom programe sociálny rozvoj a sociálna politika – odbor národné hospodárstvo TATJANA IMREKOVÁ z Pivnice úspešne ukončila štúdiá. Dňa 1. júla 2013 bola slávnostne promovaná a udelený jej bol akademický titul inžinierky. Mladej inžinierke srdečne gratulujú

Na Slovenskej poľnohospodárskej Univerzite v Nitre, na Fakulte biotechnológie a potravinárstva dňa 12. júna 2013 bola slávnostne promovaná TAŇA KIČIŇOVÁ z Erdevíka. Mladej inžinierke aplikovanej biológie k úspechu gratulujú starí rodičia Zimovci z Kulpína.

rodičia a brat Ján.

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 10. júla 2013 uplynul boľavý rok, čo ma opustila moja mama

Uplynul rok, čo nás opustil otec a starý otec

ZUZANA LEŇOVÁ 1945 – 2012 – 2013 z Kysáča

Pusto a prázdno, ktoré po Tebe zostalo, nemôžeme ničím nahradiť. Chýbajú mi Tvoje kroky, pomoc a rada. Nemohli sme Ťa zachrániť pred smrťou, ale Ťa zachránime pred zabudnutím. Zarmútený syn Rastislav

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 10. júla 2013 uplynul boľavý rok, čo ma opustila moja mama a naša starká

ZUZANA LEŇOVÁ 1945 – 2012 – 2013 z Kysáča

Čas plynie, smútok zostáva. Tá strata v srdci bolieť neprestáva. S tichou spomienkou k Tvojmu hrobu chodíme, v tichosti sa modlíme. Už len kyticu kvetov z lásky Ti môžeme na hrob dať a za všetko dobré ďakovať a spomínať. Syn Jaroslav s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 10. júla 2013 uplynul boľavý rok, čo nás opustila sestra a tetka

ZUZANA LEŇOVÁ 1945 – 2012 –2013 z Kysáča

Odišla si tíško ako odchádza deň a v našich srdciach zostala spomienka len. Milovali sme Ťa a Ty si milovala nás, tú lásku v našich srdciach nezničí ani čas. Zarmútená sestra Mária Abelovská s rodinou

SPOMIENKA

VLASTA BLAŽEKOVÁ 20. 12. 1960 – 27. 6. 1999 – 27. 6. 2013 z Pivnice

JÁN PUDELKA 11. 7. 2012 – 11. 7. 2013 z Pivnice

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy v srdciach zostáva. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: syn Ján, dcéra Anka s manželom a vnuk Vlastislav

SPOMIENKA

Aj po rokoch je nekonečné dlho a úsvitu niet. Aj po rokoch je tak strašne ticho a Tvojich krokov niet. Aj po rokoch tak hrozne duša bolí a Teba niet. Len samota nám zostáva a duša bolí... chýbaš nám... V srdci Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Tvoji: manžel Štefan a dcéry Taňa a Saňa s rodinami

BOLESTNÁ ROZLúČKA s

Uplynuli dva ťažké a boľavé roky, čo nás opustila manželka a mamika

JURAJOM ŠEFČÍKOM KATARÍNA PONIGEROVÁ

15. 5. 1960 – 30. 6. 2013 z Petrovca

1957 – 2011 – 2013 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme a večne si na Teba spomínať budeme. Zarmútení: manžel a vnúčatá Sandra, Ema, Mirko a Hana

SPOMIENKA

V pokoji už odpočívaj, skončil sa Tvoj žitia boj. Bolesť, biedu nepocítiš, neskrúši Ťa nepokoj. Navždy si na Teba budeme spomínať. Sestra Zuzana Valentová s manželom, synom Jánom a dcérou Vierou s rodinami

BOLESTNÁ ROZLúČKA s

Uplynuli dva roky, čo nás opustila mama a mamika

JURAJOM ŠEFČÍKOM KATARÍNA PONIGEROVÁ

15. 5. 1960 – 30. 6. 2013 z Petrovca

1957 – 2011 – 2013 z Báčskeho Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Syn Ján a vnučky Sandra a Ema

V pokoji už odpočívaj, boľavé je lúčenie. Žiaľ sa zmení v radosť večnú, keď sa znovu stretneme. Navždy si na Teba budeme spomínať. Sestra Mária Javorníková s manželom a synmi Jaroslavom a Jurajom s rodinami

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

NA VEČNú PAMIATKU

na piate výročie smrti mojej manželky

svojim rodičom

ZUZANy BARTOŠOVEJ rod. Lomianskej 1935 – 2008 – 2013 z Hložian

VILME ČUHOVEJ

MICHALOVI ČUHOVI

23. 3. 1921 – 24. 6. 2013

23. 7. 1914 – 9. 5. 1980

z Báčskeho Petrovca Vďaka Vám za všetko dobré, čo ste nám v živote dali. Na Teba si navždy bude spomínať

Dcéra Zdena, zať Radivoje, vnuk Željko a vnučka Tatjana so svojimi rodinkami

manžel Karol

BOLESTIVÁ ROZLúČKA s mojím manželom a naším otcom

SMUTNÁ ROZLúČKA Dňa 24. júna 2013 nás navždy opustila naša mama, starká a baba

JURAJOM ŠEFČÍKOM 15. 5. 1960 – 30. 6. 2013 z Petrovca

VILMA ČUHOVÁ 23. 3. 1921 – 24. 6. 2013 z Báčskeho Petrovca

Rozlúčka bola veľmi smutná, rýchla, kratučká a bôľ preveľký. Spomínať si na Teba a túžiť po Tebe budeme, pokiaľ žijeme. Zarmútení: manželka Anna a synovia Juraj a Ján s priateľkou Andrejkou

SMUTNÁ ROZLúČKA so susedom

Života kniha zavrela sa, písaná srdcom, krvou zo žíl. Zápis v nej zlatým písmom hlása, že mama čestne dožila. Nech jej telo v rodnej hrude v pokojnom spánku odpočíva. V pamäti našej žiariť bude láska jej stále živá. Trvalú spomienku na Teba si zachovajú: dcéra Zdena, zať Radivoje, vnuk Željko, pravnuk Dušan, vnučka Tatjana, zať Vladimír a pravnuci Igor a Ivan

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynulo 30 rokov, čo nás navždy opustil

Uplynuli 4 roky, čo nás navždy opustil

JURAJ PECNÍK – ĎUKy

RASTISLAV PECNÍK – PELE

1976 – 1983 – 2013

1985 – 2009 – 2013

JURAJOM ŠEFČÍKOM 1960 – 2013 z Petrovca Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. Tvoji susedovci: Častvenovci, Majerovci, Sýkorovci, Kohútovci, Šprochovci, Melichovci, Vicianovci, Juríkovci, Ededyovci, Gučovci, Pucovskovci a Čániovci

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

z Petrovca Zostal iba bôľ, bôľ, túžba... a utrpenie. Tak pôjdem v ústrety životu a smrti... Stojím vo viere... Tvoja moc spôsobilá... Mama, oco a sestra Andrea s manželom a Viktóriou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 39

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLúČKA s našou dobrou a nenahraditeľnou matkou, mamičkou a pramamičkou

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 8. júla 2013 uplynulo 30 rokov, čo nás opustila naša mama

ANNOU ČECHOVOU rod. Lukáčovou 9. 10. 1933 – 29. 6. 2013 z Kovačice Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom, lebo odišla matka starostlivá, ktorú nenahradí žiadna iná. Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a za všetko dobré ďakovať a spomínať. Snívaj svoj večný sen, v spomienkach budeme s Tebou každý deň.

ZUZANA URBANOVÁ rod. Kollárová 1936 – 1983 – 2013 z Kysáča Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. S láskou si na Teba spomína: dcéra Zuzana Piksiadesová s rodinou

Navždy zarmútená dcéra Mária s manželom Ivanom a deťmi

SMUTNÁ ROZLúČKA Dňa 30. júna 2013 po ťažkej a dlhej chorobe nás navždy opustila naša milovaná manželka, matka a stará matka

ANNA PÁRNICKÁ rod. Strehárska 15. 3. 1943 – 30. 6. 2013 z Lalite

Za Tvoju lásku, mamička naša zlatá, za Tvoje veľké obete, nech Tebe rodná zem je ľahká, to posledné je prianie Tvojich detí. Už len kyticu kvetov na hrob dať Ti môžeme, za všetko ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou si na Teba budú vždy spomínať: manžel Štefan, dcéra Zuzana s manželom Jánom a synmi Dušanom a Rastislavom a syn Janko s manželkou Gizelou a synom Tonym

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

PIETNA SPOMIENKA Dňa 9. júla 2013 uplynulo 20 rokov, čo v Pánu usnul dôstojný biskup a čestný biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi

THDR. JURAJ STRUHÁRIK 1908 – 1993 – 2013 Smieť žiť pre Krista, pre Neho mrieť, ó, to je blaho, nad ktoré niet! Hodno zaň trpieť, hodno bojovať, ach, hodno cele opustiť svet! (ES 475)

Na svojej životnej púti, bohatej na duchovné a národné odveké hodnoty, zanechal stopy hodné uznania, vždy inšpirovaný myšlienkou nášho velikána, kňaza Jána Kollára: Národnosť a nábožnosť sú sestry.

Jeho srdečnosť, jeho viera, nádej a láska zostávajú v dušiach tých, ktorí ho milovali nesmierne a ktorých on nosieval vo svojom srdci.

Na neho si s nehynúcou láskou spomínajú a o potešenie Hospodina prosia Jeho najbližší: dcéra Mariena-Vlasta, vnuk Rastislav s manželkou Majou, vnučka Nataša s manželom Marekom, pravnučky: Lea-Nina, Lili-Anna a nevesta Anička Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. (Mt:5-4) 13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 12. júla: • O 19.30 v relácii odznie druhá časť koncertu z tohtoročného 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – z tradičného Cyrilo-metodského večierka v Báčskom Petrovci, o zápise na fakulty v slovenskom jazyku, o Pazovskom kultúrnom lete, o slovenskej triede v strednej zdravotníckej škole, z promócie cédečka kresťanskej skupiny Duo Ad, o priebehu jedného z najväčších európskych hudobných festivalov Exit v Novom Sade; z osád – o humanitárnej akcii Spolu pre Sašu; z poľnohospodárstva – o žatve v Aradáči. • O 20.45 SPEKTRUM: V tomto vysielaní pozornosť bude venovaná kultúrnym dianiam v uplynulom mesiaci – júni.

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

Pondelok 15. júla: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaznie zmes ľudoviek; Utorok 16. júla: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 17. júla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 18. júla: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: zaspievajú Anna Šuleková, Mária Vyhnalová, Ján Vozaf, Anna Samporová a Anna Širková; Piatok 19. júla: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

NEDEĽA 14. júla: • O 11.00 DÚHOVKA: V tomto nedeľnom termíne bude odvysielaný dokumentárny film o chove a strihaní oviec, ako i spracovaní ich kože pod názvom Vďaka ovečkám. Ovce oddávna patrili k základným zložkám poľnohospodárskej výroby a obyvatelia poznali ovcu ako hospodárske zviera s mnohorakým úžitkom. O 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: Druhá časť nedeľného bloku bude tentoraz patriť Márii Miškovicovej, choreografke, učiteľke na dôchodku z Hložian. Odvysielané budú i záznamy z výročného koncertu KOS Jednota z Hložian a zo schôdze vojlovických penzistov. UTOROK 16. júla: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 – 18.00 Klenotnica Nedeľa 14. júla Slovenský film: Tri dcéry 16.00 – 18.00 Klenotnica Čo nového v našom chotári? Kronika týždňa Výber z programu Umelec všestranného TV Petrovec zamerania Mládežnícke služby Božie Utorok 16. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Letné tvorivé dielne v Kovačici Oáza snenia, šantenia a fantázie Kreativita, fantázia a tvorivosť Čo nového v našom spoločenskom živote? Záber z mládežníckych služieb Božích Piatok 19. júla 16.00 v Kovačici

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 13. júla: • 17.15 – 18.00 Piesne naše NEDEĽA 14. júla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny • 17.15 – 18.00 Portréty UTOROK 16. júla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení STREDA 17. júla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 12. do 18. júla udalostí týždňa Pondelok – sobota 20.00 Kolážová relácia Nedeľa 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, s vami: výber z 20. DFF Zlatá Citáty brána a z Cyrilo-metodského 19.00 Zvon, spravodajská večierka v petrovskom chráme relácia Božom 19.15 Kreslený film 22.00 Film: Búrlivé výšiny 19.30 Zahraničný denník 24.00 Záver vysielania 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Každý pondelok o 20.15: Piatok 12. júla – Návrat Hudobný mix Sommersbyho Každý piatok o 18.15: Výber Sobota 13. júla – Láska z programu TV Kovačica nepozná vojnu Každú sobotu o 18.15: Výber Pondelok 15. júla z programu TV Pančevo – Nebezpečné hry Utorok 16. júla – Oko berie Streda 17. júla – Únos Štvrtok 18. júla – V pazúroch medveďa 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 14. júla 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, O činnosti Petrovského mlyna sa Reklamy, zostrih Molí zmienil Dipl. Ing. Rastislav Struhár ml. 19.00 Zvon, prehľad

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 28 V tajničke je pomenovanie slávností, ktoré sa usporadúvajú na záver žatvy. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

priechod 1. časť staniol pre chodcov tajničky

alt

AS HL DU ĽU

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 17. júla o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude uvedené, ako sa nahrávajú detské videospoty a cédečká detských piesní v Slovenskej republike. Repríza v nedeľu 21. júla o 7.30 h.

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

labka

vpíšte OLA

zle 2. časť tajn.

hádam, snáď muskulatúra m. meno

striebro

žaloba

vojenské teleso

sťažovala sa volt

vpíšte AAN

osob. zámeno

vpíšte OKE

posl. písm. abecedy vládol

priemyselná rastlina

auto škola

podávalo AS HL DU LU

skonal chorvátske mesto spojka

zavesený kus látky

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

zvedenie

rádiotelevízia míňaj nerozhodne v šachu

vpíšte AVÉ áno (srb.)

obdukcia zákl. škola (srb.)

liečivá rastlina kovová mriežka (mn. č.)

umelý násyp tvrdá samohl. solmizač. slab.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 27 – VODOROVNE: parabola, es, reval, Cyril, DP, Metod, a, PE, mň, ak, útle, ona, tratila, ničivá, r, ia, kamsi, K, kanapa, At, klas, opona, ťy TAJNIČKA: CYRIL A METOD Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 25 z čísla 25 Hlasu ľudu z 22. júna 2013 bolo: STRETNUTIE POD LIPAMI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: BLAŽENA BABKOVÁ, Ul. proletárska č. 38, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT MIMORIADNE VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE JEDNOTY (NE)SPLNILO OČAKÁVANIA PAZOVČANOV

Stroskotaniu sa mohlo vyhnúť! oď, ktorá tonie, poopustia klub, lebo im sledný opúšťa kapizostali nevyplatené tán. Po mimoriadnom vodlhy a kto bude nolebnom zhromaždení bývým trénerom v ťažvalého člena republikovej kých podmienkach, ligy sa toto námornícke zatiaľ nie je známe. pravidlo nepotvrdilo. DoVo svojej krátkej, neterajší predseda Sloboúplnej správe o minudan Jovanović, ktorý sa na lej činnosti, bez údajov tento zodpovedný post o financiách predseda dostal po veľmi nepríJovanović zdôraznil jemných udalostiach v dobre známe veci súsúvislosti s uzurpovaním visiace s infraštruktúmiestností, vydržal nece- Nový predseda Jednoty Michal Baláž (prvý rou. Urobilo sa veľa, sprava) zdôrazňuje, že im je teraz lý mandát, asi dva a pol mohlo sa aj viac, zínajpotrebnejšia jednota všetkých činiteľov roka. Po zostupe Jednoty v klube (Foto: J. P.) skali sme dojem po sa rýchlo vzdal, podal dejeho slovách. Málo misiu, práve ako aj jeho spolupracovníci. však bolo sebakritiky. Naopak, zdôrazňovalo sa údajVo vedení klubu predsa všetci zostali, čo netre- né „nepriateľské“ správanie sa skupiny fanúšikov, ba zazlievať novému predsedovi, ktorý nemal ináč tých najvernejších na zápasoch, akoby títo priveľký výber. Mnohí v terajších ťažkých podmien- speli k neúspechu!? Teraz už bývalý predseda a člen kach vo futbale jednoducho nechcú pracovať, nie najužšieho vedenia spomenul médiá, presnejšie iba pre nedostatok finančných prostriedkov. Ne- dennú tlač, ktorá mu„neumožnila dostať treba sa však týmto príliš mnoho zaoberať. Po- sa k slovu“. Nech nehovoríme o skutočzornosť treba venovať tomu, čo Jednotu očakáva nosti, že sme ho zriedkavo vídali na trév budúcnosti. Nový predseda FK Jednota Michal ningoch, ako aj ostatných členov správy, Baláž zdôraznil, že sú klubu teraz potrebné jednota, okrem usilovného tajomníka Mirka Inđića chuť a vôľa svedomite a usilovne pracovať na pre- a predsedu Zhromaždenia FK Jednoty Jakonaní ťažkej krízy. roslava Baláža. Nemusí sa Jovanović Nebude ľahko novému predsedovi a jeho spo- hnevať na niektorých novinárov, s ktolupracovníkom. Problémy sa nahromadili. Bez do- rými nemal nadostač kontaktov, ale je statočnej pomoci lokálnych a obecných orgánov, pravda, že sa dosť často zjavoval v loale i podnikateľov a sponzorov, ktorých v minulosti kálnej televízii a rozhlase. Toto sú predbolo veľmi málo, sa ťažko riešia. Nejde iba o ne- sa menej významné veci, ktoré vôbec nevyhnutnú výstavbu nových miestností, ale aj ká- prispeli k stroskotaniu mužstva Jednoty. drové problémy v mužstve. Nespokojní hráči Nový predseda Michal Baláž vo svojom

PRVÉHO JÚLA SA V SELENČI ZAČAL TURNAJ V MALOM FUTBALE. Turnaj už tradične organizuje Mládežnícka asociácia Play za pomoci FK Kriváň, Miestneho spoločenstva Selenča, Športového zväzu Obce Báč a viacerých sponzorov. Tohtoročný turnaj prebieha v znamení osláv 255. výročia založenia Selenče. Zápasy na nádvorí ZŠ Jána Kollára (na snímke) vyvolávajú veľký záujem, lebo sa tradične prihlási veľký počet tímov zo Selenče a celého okolia. Toho roku na turnaji hrá šestnásť mládežníckych a sedem detských celkov. Organizátori pre početných divákov každý večer usporadúvajú odmeňovaciu súťaž. Plány im trochu kazia nestabilné poveternostné podmienky, ale všetci očakávajú, že sa súťaž predsa úspešne skončí. J. Berédi-Ďuky

prejave bol oveľa konkrétnejší a úprimnejší. Poukázal na všetko, čo treba rýchlo upraviť, nie iba keď ide o hráčske kádre, ale i prácu s mladými generáciami. Problémy s infraštruktúrou sa ťažko prekonajú. Treba sa zasadzovať o čím normálnejšiu prácu v klube a keď ide o prípadný postup, návrat do starých koľají, musí sa prejaviť trpezlivosť a vytrvalosť. Liga, v ktorej Pazovčania budú hrať, je silná, netreba rozmýšľať o žiadnom titule, ale sa zachovať v nej. „Stokrát zdôrazňujem, že je v týchto chvíľach potrebná jednota všetkých činiteľov, ktoré chcú a môžu prispieť k úspešnej činnosti nášho klubu bohatej tradície. Nenavrhol som ešte dvoch členov správy, budem sa rozprávať s ľuďmi, ktorí skutočne chcú s vôľou pracovať, a bol by som šťastný, keby som tých nadšencov našiel v radoch hospodárov,“ povedal záverom prejavu Michal Baláž. Členmi staronovej správy sú zatiaľ Slobodan Jovanović, Dragan Bursać, Boris Mutić, Miroslav Menďan, Žika Pavlović, Đuro Mehešanović a Svetozar Simić. Bz-ý

OSEM SENIORSKÝCH A PÄŤ ŽIACKYCH DRUŽSTIEV súťaží tohto roku o titul majstra na turnaji v malom futbale v Kovačici. Seniori (na snímke) – Ordinacija, Delikventi, Wariorsi, Café Cool, Tatatirci, Unico, Insajderi a Standard súperia systémom každý s každým dvojkolovo, pionieri každý s každým jednokolovo. Zápasy sa hrávajú na hádzanárskom ihrisku ŠRS Slávia. Starší dvakrát po dvadsať a mladší dvakrát po desať minút. Tímy tvoria brankár a piati hráči v poli. Hrá sa prvýkrát s loptou číslo 4, ktorá má tlmené odskočenie a používa sa v halovom futbale. Tento fakt a trochu pozmenené pravidlá pri fauloch prinášajú technicky kvalitnejší futbal. Semifinále v oboch konkurenciách naplánovali na piatok 19. a finále na sobotu 20. júna. Dátumy záverečných zápasov budú závisieť aj od počasia. Organizátor turnaja je FK Slávia Kovačica. O desiaty titul bojuje mužstvo Tatatirci. V prvom týždni zohrali dva lahôdkové merania síl. Delikventi zvíťazili v derby Tatatircov 4 : 3, hoci deväťnásobný majstri vyhrávali 3 : 0. Wariorsi vyhrali Unico 7 : 6 po výsledkových zvratoch (1 : 4 na polčase; potom 6 : 4 a 6 : 6). Ján Špringeľ 13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

ŠPORT FK MLADOSŤ VO VOJVODINSKEJ LIGE – ZÁPADNÁ SKUPINA

Ej, keby nie tej jesene! o dvoch rokoch hrania vo Vojvodinskej lige – západná skupina, petrovskí „modrí“ tohto leta opustili kvalitnú ligu. V nasledujúcom súťažiacom ročníku budú hrať v Novosadskej oblastnej lige, ktorú tiež veľmi dobre poznajú. Poznajú aj mnohých rivalov, s ktorými hrávali v minulosti – novosadský Kabel, futocký Metalac, či starý dobre známy TSK z Temerína, menovkyňu z N. Sadu, aj menovkyňu z Turije, ktorá tiež vypadla. Rovnaký osud má i mladenovská Budućnost. V tejto lige ako nováčik bude súťažiť ešte jeden klub z báčskopetrovského chotára. Je to hložianska Budúcnosť, ktorá sa tam prebojovala v barážových zápasoch. Mladosť skončila Vojvodinskú ligu na trinástom mieste. Teda nebola najslabšia, no aj napriek tomu vzhľadom na zostup klubov z vyšších súťaží, ligu musela opustiť. Ej, keby nie tej jesene, keď si „modrí“ uchmatli iba kúsok ligového koláča (12 mizerných bodov) a na lavičke vystriedali dvoch trénerov (Koruniak a Tintor). Po tých na jar získaných 24 bodoch by sa možno spievala iná pesnička vo Vrbare, v roku, keď

klub na torte zhasína 90 modrých sviečok. Aspoň keby bola ulapila tri body viac, dnes by Mladosť zostala vo vy-

Predsa vo finiši hráči poľavili. Nevyhrali doma nad Jugovićom, hoci na tomto zápase Mladosť mala kopu kolosálnych šancí. Z hosťovania v Rume si Petrovčania mohli doniesť tri body, ale ich rozhodcovia poškodili!? Podobne bolo i v Nových Bánovciach, kde sa ťažšie zranil sľubný útočník z Begeča Mi-

FK Mladosť na jar 2013: tréner Karakaš, M. Grujić, Novaković, Ardalić, Latinović, Zbućnović, Pavkov, Zorić, Kobilarov, Vrgović, technický vedúci Torbica (stoja zľava); Šeguljinac, Sladojević, Milovanović, Torbica, Trišić, Fábry, Krivák, Leňa, S. Grujić (v drepe zľava)

túženej lige petrovského fanúšika a milovníka futbalu. Jarný štart pod vedením nového a ambiciózneho trénera Vladimira Karakaša (ako hráč v minulosti pôsobil aj v Mladosti) bol dobrý. Mladosť vyhrala prvé štyri zápasy a dostala sa do bezpečného pásma ligovej tabuľky.

lan Pavkov. No možno rozhodla prehra doma v predposlednom kole s novosadskou C. zvezdou. Mladosť na tomto zápase nepodala dobrý výkon. Je zaujímavé uviesť i to, že Petrovčania na jar dostali až päť červených kariet (Fábry, Kobilarov, Ru-

FK JÁNOŠÍK NA ZÁVER MAJSTROVSTIEV V MEDZIOBECNEJ LIGE ALIBUNÁR – PLANDIŠTE

Klub obstáva – spokojní sme! utbalový klub Jánošík majstrovstvá Medziobecnej ligy Alibunár –Plandište ukončil na 4. mieste so 41 bodmi. Pritom 13 zápasov vyhral, dva hral nerozhodne a 7 prehral. Útočníci svojim súperom nastrieľali 56 gólov, pokým obrana prijala 26. „Keďže objektívne patríme medzi lepšie celky v tejto lige, vytýčili sme si cieľ, že budeme vo vrchu tabuľky. Ten cieľ sme aj dosiahli, ale sa nezačalo tak, ako sme očakávali, hovorí tajomník klubu Vladislav Staňo. Na začiatku sme boli príliš ľahostajní, takže sme jesennú časť majstrovstiev skončili na 7. mieste. Zimnú prestávku sme však využili na to, aby sme sa náležite pripravili. Trénerskej úlohy sa chopil niekdajší náš a brankár Hajdušice, ale aj silnejších klubov Goran Bokan, ktorý s hráčmi vážne robil, čo prinieslo omnoho lepšie výsledky,

13. 7. 2013

28 /4551/

par, Ardalić a Pavkov). V jarnej časti dres Mladosti si oblieklo až 28 hráčov. Najviac zápasov zohrali brankár Radaković (15), Latinović a Ardalić (14), Vrgović, a Stojiljković (13), Zbućnović, Kobilarov, Fábry a Torbica (12)... Mladosť sedem zápasov vyhrala, tri remizovala a päť prehrala. Získala

postup na tabuľke a šiny klubov v Druumiestnenie, s ktohej juhobanátskej rým vcelku môžeme lige, do tejto spobyť spokojní. To tým ločnosti akiste neskôr, že sme v polopatrí. Chceli by z sezóne významne nej zutekať, ale sa omladili mužstvo to aspoň nateraz mladými hráčmi, tak jednoducho nedá. z Jánošíka, ako aj zo Na príčine je presusedných dedín Jerdovšetkým nedomenovci a Lokve.“ statok financií. V lige, kde súťažia „Druhú juhobajánošícki futbalisti, Vladislav Staňo: „Chceli nátsku ligu sme sú podmienky na by sme do vyššej súťaže, vždy považovali za ale nemáme peniaze.“ hranie zápasov skuspoločnosť, ktorej točne drsné. Sú kluby, ktoré ne- patríme, ale sme sa od nej veľmi majú ani minimum podmienok – mnoho vzdialili. Súťaž v tej lige si nemajú obliekarne, ihrisko neko- vyžaduje omnoho viac prostriedsia pravidelne, dokonca stávalo kov, ktoré my nemôžeme zabezsa vraj, že sa domáce mužstvo ne- pečiť. Peniaze, ktoré dostaneme od zjavilo na ihrisku, občas neprišiel obce a sponzorov, a ktoré si sami ani rozhodca?! Jánošícky klub svo- zarobíme, nám postačia na súťaž jou organizovanosťou, ale aj pod- v tejto lige. Viac nemôžeme zamienkami, ktoré sú na úrovni väč- bezpečiť, a preto nám je prvoradý

HLAS ĽUDU

24 bodov s gólovým pomerom 19 : 19. Góly dosiahli: Pavkov, Zbućnović a Sladojević (3), Vrgović, Zorić a Latinović (2), raz boli strelcami Fábry, Kokanović, Stojiljković a Torbica. Samuel Medveď cieľ zachovať klub. Nechceme v žiadnom prípade dovoliť, aby prestal súťažiť, lebo sme si vedomí, že ak by raz zanikol, nikto by ho viac neobnovil! Budeme sa však pripravovať tak, aby sme zaznamenávali čím lepšie výsledky, ak sa nám naskytne príležitosť, a zvážime, že súťaž vo vyššej lige môžeme finančne zdolať, prečo nie aj postúpiť.“ vlh

ŠPORT

NAŠA TÉMA

K NAŠEJ TÉME

tívne deti vyžadujú aj lepšie stravovanie, prepravu na tréningy, veru dnes nie je ľahko financovať jedného športovca. O tom sa veľmi dobre presvedčila aj najbližšia rodina niektorých našich V súčasnosti vrcholových športovcov. Mnohí si talent vlastz nich po rokoch športovej driny ného dieťaťa a veľa vložených prostriedkov musí zaplatiť na ten spôsob, že ich rodičia presám rodič. Klub dali časť svojho majetku, získali tiod neho žiada tuly na majstrovstvách sveta, Eučlenský poplarópy alebo olympiádach. Iba vtetok každý medy sa na jednotlivcov spamätá siac (čo zväčša štát, vráti im aspoň štipku toho, je to minimum čo na nich strovili rodičia!? Tí, 100 eur za rok), Športová rybárka lalitského ZŠR Lieň zabezpečenie Ema Turčanová, trojnásobná víťazka Ligy ktorým sa nepodarí dostať sa medzi športovú špičku, zostanú š p o r t o v é h o Vojvodiny dorasteniek stratené talenty. Nazdávame sa, úboru a výstroja, najčastejšie musí zaplatiť poplatok za účasť na že to predsa nebudú športovci, ktorých tu predsúťažiach a nezriedka aj hradiť cestovné trovy pri stavujeme. Nie náhodou sa hovorí, že talent je ododchode na preteky, nie iba doma, lež aj za hra- vaha začínať stále odznova! J. Pucovský nicami. Keď k tomu dodáme, že si športovo ak-

Talent treba zaplatiť! alent + tréning = dobré, nech nepovieme, vrcholové výsledky! Športovci to predsa najT lepšie vedia. Športové talenty si vyžadujú neustále zdokonaľovanie, brúsenie, prakticky od prvého dňa, ako dieťa vykročí na športovisko. Žijeme v ťažkých, ekonomicky chudobných časoch, keď naša spoločnosť málo, nech nepovieme ťažšie slovo, na školstvo, kultúru a najmä šport vyčleňuje nedostatočne peňazí. Preto sa ľudia v športových kolektívoch musia vynachádzať ako len sami vedia. Zháňajú sponzorov a donátorov, ktorých je však pre hospodársku krízu čoraz menej. V takej situácii musia siahnuť rukou do neustále plytšieho vrecka rodičia, ak chcú, aby ich dieťa behalo za futbalovou a inou loptou, hralo tenis, jazdilo bicykel, bojovalo na tatami či ringu, chytalo ryby, strieľalo z pušky alebo športovalo na hociktorom inom športovisku.

DAMIÁN ŠUĽA – OSEMSTOVKÁRSKY REPREZENTANT SRBSKA

Kovačická víchrica tletika je u nás skôr popoluškou ako kráľovnou športov. Výnimky A potvrdzujú pravidlo. Damián Šuľa patrí medzi nich. Narodil sa v Zreňanine 30. januára 1996. Žije v „osade insity“. Po meči Padinčan, po praslici Kovačičan. Trénuje v pančevskej liahni talentov – bežcov Dinama. Od mája roku 2008. Onedlho, v auguste bude reprezentovať Srbsko na Balkaniáde v Turecku. Prvé úspešné výsledky nedali na seba čakať. Zo začiatku vyhrával Šuľa na prestížnych uličných behoch, krosoch a súťažiach na tartane, okrem iných na Krose Rádio-televízie Srbska a Krose Vojvodiny, Majstrovstvách Srbska pre mladších pionierov. Do leta roku 2011 vlastnil zverenec trénera Ljupča Cvetkovského už 40 medailí, z čoho bolo 25 zlatých. Cenné kovy dosiahol na nespočetných srbských a bulharských súťažiach, vrátane spomínaných štátnych majstrovstiev a šampionátov Vojvodiny. Zlatú medailu zobral aj na Medzinárodnom atletickom mítingu v slovinskom Kranji a prevalcoval súperov aj na žiackej trati Behu oslobodenia Zvolena (oba výsledky v roku 2011). Bronzovú medailu má i z olympiády zbrataných európskych miest v španielskej Taragone (súperil za Pančevo v roku 2010). V roku 2010 sa pre úspechy v roku 2009 stal držiteľom Plakety Dr. Jána Bulíka za najlepšieho športovca vojvodinských Slovákov. Banátsky Juantorena vyhrával doteraz aj prestížne súťaže: na dva ki-

lometre v medzinárodnom krste na bulharskom Lukoit krose, v bulharskom Trajanove na jednu míľu, v Crvenke a v Košiciach na dráhe 1 500 m, na kilometrovom Behu na Kalemegdane, na 800 m dvakrát v Belehrade, v Sriemskej Mitrovici (majster Srbska pre mladších juniorov), po raz v Požarevci, Valjeve, Novom Damián Šuľa medzi rovesníkmi z Kovačice Sade, Vršci a Niši; v Sur- ako ôsmak (číslo 45) čine a Smedereve na 700 m; v Ćupriji na 600 m; v Pančeve na mstovka (osobné rekordy 1 : 58,45 na 700, 600, 500 a 400 m; v Belehrade 800 m – týmto rezultátom sa priblína Jesennom krose 400 m, ďalej na žil norme na Majstrovstvá sveta pre krose v Opove... Neraz už nechal za mladších juniorov – a na 400 m – 51,58). Taktiku na tratiach prispôsosebou aj vychýrených bežcov. Slovenský víchor v tretrách bol na buje udalostiam. V konkurencii mladvýznamných pretekoch v Inđiji a v ších ako starší z kolegov ide od štarBelehrade na 1 000 m druhý, v Ko- tu naplno, ako mladší medzi staršíšiciach na 800 m, v behu na 500 m mi najskôr hľadá výhodnú pozíciu a – pouličnom v Brčku (Bosna a Her- len v závere útočne finišuje. Osecegovina) a na krose v Barajeve – zí- mstovkárom ako Damiánovi je dôskal strieborné medaily, na 400 m v ležitý tréning zmeny tempa – behá Novom Sade tiež druhý. Vyskúšal si kratšie úseky vyššou rýchlosťou. i štafetový beh 4 x 60 m a dosiahol Taktiku na tratiach prispôsobuje titul vicemajstra (s Dinamovou šta- udalostiam. Šuľove silné stránky v fetou v Novom Sade). Na kilome- „kráľovnej športov“ sú motivácia, trovom Behu okolo Avaly a na be- pružnosť, sila vôle, vytrvalosť, cieľalehradskom Pohári Srbska pre se- vedomosť, psychická odolnosť a niorov si vybojoval tretiu priečku. zmena rytmu. Aj tieto vlastnosti Doteraz pobudol s Dinamom na majú jeho idoly Novak Ðoković a prípravách v čiernohorskom Bare, na Usain Bolt. Sláva mu nezamotala hlavu, nikVlasine, v Divčibarách... Absolvoval aj Kemping RTS Aleksandra Petrovića dy sa nevystatoval, je skromný, na v Ćupriji, kde sa zoskupujú nádejní slovo skúpy. Vie si oceniť každú maatléti – budúci reprezentanti Srbska. ličkosť, vyrastá ako väčšina jeho roSrdcovou záležitosťou mu je ose- vesníkov v krízových rokoch. Je po-

kojným typom bežca s ľahkým úsmevom na tvári. Suverénne súperí so sekundami a ich tisícinami. Má silné morálne a vôľové vlastnosti. Doteraz poriadne, tvrdo pracoval. Slová chvály majú pre neho i pedagógovia pre diogenovského šampióna. Bývalí na ZŠ Mladých pokolení, ako aj súčasní na Gymnáziu Mihajla Pupina. Žije športovým životom. Fanúšikuje Crvenej zvezde. V belehradskom klube, ktorý bol roku 1989 majstrom Európy v atletike, strávil jeden májový deň pred piatimi rokmi. Tam si všimli jeho talent a navigovali Damiána a jeho otca na Kovačici bližší AK v Pančeve. Nezabúda ale, že prvé atletické kroky urobil v kovačickej škole, na Spomienkových uličných behoch Jána Bulíka. Ochotne by do budúcna účinkoval na polmaratóne v čínskom Pekingu. Damián Šuľa sa pobral atletickými krokmi svojich úspešných predchodcov, takisto vojvodinských Slovákov – Janka Bulíka a Janka Benšu. Dvadsať rokov pred Damiánovým narodením na OH v Montreale kraľoval na 400 a 800 m Kubánec Alberto Juantorena. Kovačickému Juantorenovi prajeme veľa rekordov zverejnených na kolosálnych vizuálnych tabuliach. Osobných a štátnych. A možno Damián bude ten, ktorý skôr dobehne vytúženú Európu. Ján Špringeľ

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

NAŠA TÉMA ODŽAČAN MILAN JOVKIĆ NA TATAMI OD PäŤ ROKOV

Za šesť rokov 73 medailí! ho navštívili – 6. júla 2013, dovŕšil jedenásť. Milan od prvého núšik lalitskej Panónie. dňa má obdivuhodK tomu vozieval na veľne poctivý prístup k kej motorke najlepších tréningom. Tri termífutbalistov Laliťanov ny v týždni určené na zápasy. Jeho syn na prácu v telocvični Milivoj-Baja začal ako sú pre mladého kafutbalista v pionierratistu prinajmenej skom mužstve kulskérovnako taký zavä- Aký to lesk nádherný: Milan Jovkić ho Hajduka, potom zok, ako každodenný so svojimi medailami hral aj v doraste dnešodchod do školy. ného superligistu, rad Systematická, úporná a rozhodcom. Svedkami sme, že v niektorých korokov bol prvým katvrdá práca na tatami Mi- lektívnych športoch a najmä vo futbale je mnononierom lalitskej Palanovi začala prinášať úspe- ho nešportového správania sa a nekultúry. Aj vtenónie, aby sa v drese chy takmer od prvého dňa. dy, keď je možno poškodený na tatami, karatisOFK Odžaci ovenčil i tiSvedčí o tom aj fakt, že za ta sa po zápase srdečne pozdraví so súpermi a tulom najlepšieho šesť rokov si priniesol 73 vzdá poklonu rozhodcom!“ šťastný je z úspechov strelca Somborskej obmedailí, ešte viac diplo- svojho syna otec Milivoj. lastnej ligy v sezóne KK Mladost z Odžakov má mnoho dobrých, mov a iných uznaní. 1988/89. Baja ešte aj Vďaka tomu, že je majs- priam vynikajúcich karatistov, ktorí na každej súdnes hrá futbal v dretrom Vojvodiny v predvá- ťaži získavajú množstvo medailí v rámci Shotose mužstva veteránov dzaní formálneho cvičenia kan Karate zväzu Srbska. V klube nikdy nie je mePanónie. Mavaši-geri nádejného kata v rokoch 2012 a 2013 nej ako 60 pretekárov. Najznámejšia je Ana ĆiNepochybne, Jovov odžackého karatistu (Apatín apríl) a majstrom rićová, najlepšia športovkyňa Odžackej obce v vnuk a Milivojov syn Milan športové gény zdedil po svojom otcovi. Veď Srbska 2013 v zápase (Despotovac máj), Milan sa roku 2012. Odbornú prácu vedie známy odžacuž ako päťročný chlapec vybehol na futbalový stal reprezentantom našej krajiny. Nedávno sa zú- ký karatista, tréner, medzinárodný majster a trávnik FK Tekstilac, ale rovnako tak sa ocitol aj na častnil na Majstrovstvách Európy v maďarskom rozhodca Miško Milosavljević (čierny opasok 6. tréningu karatistov. Dilema netrvala dlho, lebo sa meste Eger, kde zakotvil na štvrtom mieste, čo nie danu). Vedno s ním pracujú syn Damir a dcéra maličký Milan rozhodol pre úpolový šport. Na fut- je neúspech. Milan Jovkić so spoluhráčmi Dani- Maja Luketa. Mladí karatisti sú poslušní, radi robalové kľučky a góly zabudol, pevným krokom vy- lom Ranđelovićom a Urošom Dobrićom vlastní aj bia to, čo od nich tréneri žiadajú, hladní sú po vekročil na tatami. Pred sebou mal jediný cieľ – zís- tituly majstra Srbska a Vojvodiny v cvičeniach kata domostiach. Práve to, ako i skutočnosť, že je stákať čierny opasok. Je na dobrej ceste, vlastní opa- a v zápase medzi karatistami narodenými roku le v dobrej spoločnosti, že mu nikdy nie je nudno, že neustále cestuje, láka na tatami talentosok hnedej farby, ako najvyšší žiacky stupeň, 2002. „Od Milana som nikdy nemal veľké očakávania. vaného Milana Jovkića. Od neho už na Majsktorý symbolizuje znak rodnej zeme. Už teraz mu tréneri hovoria, že by mohol skladať skúšku za čier- Najdôležitejšie je, že sa zaoberá športom, že žije trovstvách sveta v októbri v Novom Sade môny opasok, ale nemá na to potrebných 12 rokov. zdravo, pravidelne trénuje, súťaží... Karate ho žeme očakávať nové úspechy. J. Pucovský Musí čakať ešte rok, keďže práve v deň, keď sme učí disciplíne, sebaovládaniu, úcte k súperom a tarý otec Jovan Jovkić nebehal za S loptou, ale bol veľký fa-

STAROPAZOVČAN BORIS LEŠŤAN

druhý,“ pripomenul B. Lešťan. Staropazovský MOMS vo svojom meste organizuje tiež matičný stolnotenisový turnaj. Na tých špotových podujatiach zíškoly získal skal tri zlaté a tri strieborné mepozoruhodné daily. Veľký milovník stolného te6. miesto v nisu Boris Lešťan hovorí, že naSrbsku a ako dobudol mnoho skúseností, stredoškolák priateľských vzťahov i na potamojšej Techčetných turnajoch a súťažiach v nickej školy našej krajine. 12. miesto v Boris je hráčom prvého mužkrajine. Počas stva STK Jednota, ktoré súťaží vo Slovenských Vojvodinskej lige. Stolný tenis národných patrí medzi obľúbené športy, a slávností v preto sa tento úspešný pazovský Báčskom Pestolný tenista rozhodol aj pre ďaltrovci sa tra- Na tohtoročnom matičnom stolnotenisošie vysoké školenie na Slovensku. dične organi- vom turnaji v Starej Pazove Boris Lešťan Od septembra sa stane študenzuje i matičný (prvý zľava) obsadil tretie miesto tom prvého ročníka Pedagogicstolnotenisokej fakulty Univerzity Konštantívý turnaj. „Až štyrikrát som súťažil ako staro- na Filozofa v Nitre (Katedra telesnej výchovy a inpazovský stolný tenista na týchto turnajoch. formatiky). Dvakrát som obsadil prvé miesto a raz som bol a. lš.

Zbožňuje stolný tenis ladý, osemnásťročný pazovský športovec Boris Lešťan zbožňuje šport a najmä stolM ný tenis, ktorým sa zaoberá už celé desaťročie v STK Jednota Stará Pazova. „Mal som iba deväť rokov, keď sa stolný tenis stal mojím obľúbeným koníčkom. Ako chlapec som začal trénovať na posilnenie telesnej kondície,“ povedal na úvod Boris Lešťan, známy staropazovský stolný tenista. Usilovnosťou a pravidelným navštevovaním tréningov v športovej hale Park dostal sa k pozoruhodným výsledkom. „Najväčší úspech som dosiahol roku 2007, keď som získal 14. miesto v konkurencii jednotlivcov v Srbsku,“ pripomenul náš spolubesedník. Jeho trénermi sú Zlatko Janjić a Janko Havran. Počas školenia v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove Boris Lešťan sa pravidelne zúčastňoval na školských stolnotenisových turnajoch, a tak dôstojne reprezentoval túto slovenskú školu. Ako hráč tejto 13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

NAŠA TÉMA

PREDSTAVUJEME IGORA BAGOŇU Z KYSÁČA

Úspechy vo francúzskom boxe S

avate alebo francúzsky ktorému v organizácii práce box je originálna bojová pomáha aj manželka Maja. zručnosť, ktorá sa vyvinula vo Tréningy bývajú každý deň Francúzsku v 16. storočí. okrem nedele, trvajú hodinu Dnešnú podobu nadobudla a pol a pred súťažami sa okolo roku 1830, keď učiteľ zintenzívňujú. Igorovi neCharles Lecour systematizoprekáža, že musí denne cesval pravidlá súboja a technitovať do Nového Sadu, vraky, ktoré sa s menšími zmeví, že si šport okrem cestonami zachovali dodnes. Vtevania vyžaduje aj iné, veľké dy sa savate stal športom. zriekania. Okrem savate tréSvojou originálnosťou a nuje a súťaží aj v kickboxe, autentickosťou savate pred kde má tiež veľmi pekné troma rokmi oslovil mladučvýsledky. V disciplíne full kého Kysáčana Igora Bagoňu, contact obsadil prvé miesto ktorý dodnes nielenže v tom- Igor Bagoňa s medailami v Srbsku, v low kick bol treto športe zotrval, ale dosiahol tí na republikovej úrovni a v celý rad pozoruhodných výsledkov. Má 19 ro- disciplíne K 1 bol druhý vo Vojvodine. kov, skončil Elektrotechnickú školu Mihajla PuAvšak savate je jeho záľubou, o ktorej najpina v Novom Sade, ale kým čaká na stále za- radšej hovorí. Na súťažiach sa mu začalo mestnanie, na vreckové si zarába vykonáva- dobre dariť už od roku 2011, keď bol prvý v ním sezónnych prác. A to, že ide o mladíka – Srbsku, čo ho odviedlo na svetové preteky. Vo športovca, povie aj údaj, že bol najprv futba- francúzskom Lyone v disciplíne savate assant listom v kysáčskej Tatre a v susednom Stepa- bol vicešampiónom sveta v kategórii do 56 kg, novićeve. Avšak box ho lákal od malička. Sen vo vekovej skupine do 18 rokov. V roku 2012 sa mu splnil, keď ako stredoškolák v roku 2010 reťazec úspechov pokračoval. V čiernohorskom začal trénovať v Savate klube Vojvodina. Mal Bare Igor bol vicešampiónom Európy v disšťastie, lebo trénerom sa mu stal reprezentant ciplíne savate combat do 60 kg medzi juniMiroslav Odžić, s bohatými skúsenosťami, ormi. V bulharskom Plovdive na svetovej sú-

SO ŠÍDSKYM CYKLISTOM ALEKSANDROM ROMANOM

Dokázať sa v Južnej Afrike Aleksandrovi Romanovi sme už písali, ale sme ho dosiaľ ešte nikdy čitateľom nepredstavili. Narodil sa roku 1996 v rusínskej rodine Romanovej v Šíde. Matka Snežana je zo slovenskej rodiny Čániovej. Mladý Aleksandar sa cyklistikou začal zaoberať pred troma rokmi v CK Jednota v Šíde. V roku 2010 úspešne

súťažil v kategórii mladších dorastencov. O rok neskoršie sa presunul medzi dorastencov a začal žať nové úspechy. Za dva roky získal až 25 zlatých medailí!?

Aleksandar (tretí zľava) v spoločnosti klubových kolegov pred tréningom

ťaži osvojil bronzovú medailu v disciplíne savate assant do 56 kg v seniorskej vekovej skupine. Najnovšie, pred mesiacom, bol vo Francúzsku, v Paríži, kde v disciplíne savate combat bol tiež bronzový na svetovom súťažení juniorov do 65 kg. Avšak odchod na túto súťaž bol otázny, pravdaže, z finančných dôvodov. Aby do Francúzska predsa odcestoval a zúčastnil sa na súťaži, pomohol mu Miestny odbor SHO a predsedníčka Vlasta Chrťanová. Kým rozpráva o svojich úspechoch, Igor ukazuje početné diplomy, medaily a uznáva, že by sa chcel dopracovať po najvyššie uznanie v tomto športe – po zlatú medailu na svetovom šampionáte v disciplíne combat seniorov. Ináč v minulom roku Igora Bagoňu Savate zväz Srbska vyhlásil za najlepšieho športovca Vojvodiny 2012. Igor rozpráva nielen o úspechoch, ale aj o iných aspektoch športu, ktorému sa venoval. Zranenia sú časté, ale nie vážne, lebo väčšinou ide len o modriny. Používa klubový športový výstroj, dresy, rukavice, špeciálne tenisky, avšak niečo má aj svoje, hlavne to, čo dostal za úspechy na súťažiach. Hovorí tiež, že je návštevnosť publika na medzinárodných súťažiach veľká, čo ešte pridáva adrenalínu do toho všetkého. Doma je divákov pomenej. Igor nakoniec uznáva, že by sa chcel savate venovať profesionálne. Úspechy svedčia, že vlohy na to má. Ak bude usilovne trénovať a držať sa svojho cieľa, tak je všetko možné. E. Šranková

vujú, súťaží medzi juniormi. Na troch súťažiach v roku 2013, ktoré sa bodujú pre Majstrovstvá Srbska, obsadil prvé miesta a presvedčivo vedie vo svojej kategórii. Keď sme ho nedávno požiadali o rozhovor, práve sa spolu s mužstvom CK Jednota pripravoval na skúšku jazdy pre Majstrovstvá Srbska, ktoré budú 21. júla 2013 v belehradskom Košutnjaku. Potom cyklistov očakávajú preteky v Šíde, ktoré sú tradične venované výročiam prisťahovania Slovákov do Šídu. V tomto roku súťaž bude prebiehať aj v Nové skúšky: znamení osláv 100. výročia pôsobenia Aleksandar Roman, SKUS Jednota. Aleksandar Roman je cyklista CK Jednota členom reprezentácie Srbska, ktorá sa v Všetky tie úspe- auguste zúčastní na Majstrovstvách sveta v Juchy prispeli k tomu, hoafrickej republike. V septembri ho očakáva aby cyklistu Roma- nová medzinárodná skúška na Majstrovstvách na pozvali do do- Balkánu v bulharskej Varne. rasteneckej repreNa našu otázku, s akými problémami zápazentácie Srbska, v sí, Romeo skromne odpovedal: „Bicykel mi ktorej je od vlani aj kúpili rodičia a vybavenie zabezpečil klub. kapitánom. Za svoj Keď súťažím v tričku reprezentácie, jazdím na najväčší úspech svojom súkromnom bicykli, pokým mi športové predsa považuje 4. vybavenie, cestovné trovy a pobyt zabezpečuje miesto na minulo- Cyklistický zväz Srbska.” ročnej Balkaniáde. Aleksandar Roman sa nesťažuje na nikoho a Od tohto roku Ro- myslíme si, že má úplnú pravdu. Takto sú všetmeo, ako ho kama- ky jeho úspechy ešte väčšie a vzácnejšie! ráti najčastejšie osloStanislav Stupavský 13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

NAŠA TÉMA PORTRÉT HÁDZANÁRSKYCH REPREZENTANTIEK AGBABA

Aj sila, aj rýchlosť, aj pôvab... O nedlho sa ich meno bude skloňovať vo všetkých pádoch. Sestry Agbabové. Kikinďanky. Staršia Marija nemá ani osemnásť. Mladšia Jelena oslávila v júni iba šestnásť. Už patria k oporám ich družstva. Prvá je juniorská, druhá kadetská reprezentantka Srbska. Obidve sú postrachom pre brankárky. Marija je pravou spojkou s presnou ľavačkou a osmičkou na drese. Jelena pivotom s precíznou pravačkou a tričkom s číslom jedenásť. Obe hrajú pre ŽORK Kikinda. Staršia je vodcovskou postavou. Kapitánkou družstva. Levom – v znamení i na palubovke. Mladšia má leví podiel na prvom mieste klubu. V Prvej lige Srbska (prednedávnom postúpili cez baráž do najvyššej súťaže, od jesene budú hrať Superligu Srbska). Narodená je v znamení blížencov. Mimo športových hál sú ako dvojičky. „Hádzaná ma zlanárila v tretej triede základnej školy. Šla som sa iba pozrieť na tréning, na zápas.

vá. Prvé dve na sever Vojvodiny pricestovali z Nišu, tretia z Kraljeva,“ informuje Marija. Sestry Agbabové žartujú, že sa čochvíľa ich ŽORK Kikinda premenuje na Reprezentácia Srbska. „Okrem mňa je v kadetskej reprezentácii spoluobčianka Jelena Živkovová, ktorá hráva na poste strednej spojky a Čačanka Aleksandra Vukajlovićová na poste pravej spojky,“ dopĺňa klubový reprezentačný zoznam Jelena. Pravá spojka s presnou ľavačkou: Marija Agbaba (celkom vľavo)

Pivotka s precíznou pravačkou: Jelena Agbaba (v strede)

Postrach pre brankárky: sestry Jelena a Marija (zľava)

Skôr to bola náhoda ako úmysel. Zapáčila sa mi. Zostala som. Darilo sa mi lepšie ako iným. Dospievam s týmto športom,“ začala Marija. „Do tajov rýchleho športu na krátkych úsekoch ma zasvätila sestra. Napochytro som sa zoradila do tej istej hádzanárskej dráhy,“ prezrádza Jelena. Mládežnícky hádzanársky klub z Kikindy je opravdivou liahňou talentov. V menoslove hráčok má až osem reprezentantiek. Najmladšia hráčka v seniorskom družstve Jelena Ðurašinovićová z Vrbasu je reprezentantkou v predkadetskej, pionierskej konkurencii. Len prednedávnom oslávila pätnáste narodeniny. Najstaršia v družstve Jelena Ardala má iba dvadsaťjeden rokov. „Pre Kikindu hrajú ešte tri moje reprezentačné spoluhráčky. Juniorský dres „orlíc“ si obliekajú aj brankárka Selena Aleksićová, stredná spojka Jovana Veljkovićová a ľavá spojka Stefana Ristićo13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

„Máme všetky podmienky na kvalitné a denné tréningy. Hráčky mimo Kikindy majú zabezpečené školenie, stravovanie a ubytovanie v internáte. Mimo dní, keď hráme zápasy doma či vonku, trénujeme občas aj dvakrát denne. Cvičíme radom taktiku aj techniku. Clonenie, križovanie, zabezpečovanie. Ide o fyzicky náročný šport,“ podotkli usilovné žiačky tretieho a prvého ročníka Strednej ekonomicko-obchodnej školy v Kikinde. Staršia zo sestier vie tvoriť hru, bleskovo meniť smer, dobre ovláda loptu. Rýchlo a presne hádže z miesta a vo výskoku. Súperky sú často „náplasťou“ na nej, pokúšajú sa zabrániť jej strelám z deväťmetrovej vzdialenosti alebo narúšať jej rozohrávky. V obrane blokuje strely, ale aj stráži pivota. Mladšia a vyššia je stále v strehu, blokuje lopty v obrane. Tvorí priestranstvo spoluhráčkam na streľbu alebo ju klubové kolegyne samy vysúvajú do streleckých pozícií. Strieľa často s náskokom. Keďže sa v útoku pohybuje medzi brániacimi hráčkami, ako hovorí, neraz je pred okrajom bránkoviska terčom cieľavedomých a náhodných útokov súperiek.

„Na meraniach síl sa prispôsobujeme kvalite rivaliek. Hráme i stiahnutú obranu, častejšie ale počas hry kombinujeme niektoré z vysunutých obranných rozostavení, najviac klasické 2 – 4,“ zdôrazňujú kikindské krásavice. Mimo športovísk sú sťaby opačnej povahy, akú im obľúbený, ale rozbúrený kontaktový šport prináša. Rozmýšľajú rozumne, odpovedajú pomalšie a dôkladne. Hoci sú už teraz vo svojej branži doma slávne, sú zároveň slušne vychované, majú v sebe pokoru a sebadisciplínu. Jelena by sa rada po skončení aktívnej športovej činnosti stala hádzanárskou trénerkou, Marija je zatiaľ plne sústredená na hráčsku kariéru, ktorá je obom na vzostupe. „V hádzanej, ako i vo vodnom póle, chvíľami hrajú prím aj rozhodcovia. Možno práve v týchto športoch vedia rozhodnutiami ovplyvniť ďalší priebeh zápasu. Účinkujú na prerušenia hry, vylúčenia hráčov. Preto sa každé družstvo snaží byť na zápase natoľko lepšie, aby ich výkon prekonal prípadné chyby rozhodcovskej dvojice. Tempo a presnosť nahrávok sú meradlom úrovne tímu,“ postrehujú budúce športové hviezdy. Keď zavoláte hádzaná, ozve sa vám Európa. Tento šport je najpopulárnejším práve na starom kontinente. Preto nečudo, že by zahraničnú hádzanársku kariéru obe rady absolvovali u južných či severných susedov, alebo v severských krajinách. „Súčasne najlepšie svetové kluby sú Budućnost Podgorica, maďarský Győri či nórsky Larvik. Nepoznáme úspešné hádzanárky, ktoré by odmietli ponuku daktorého zo spomínaných špičkových klubov,“ tvrdia talentované sestry. Sestry Agbaba na internet a sociálne siete vlastne ani nemajú veľa času. Vo voľnom čase sa ale započúvajú do dobrej hudby, poprípade pozrú si dáky film. Vedia, že doma je sotvaže dakto prorokom. Ale vďaka hádzanej tieto Banátčanky už prešli poriadny kus Európy. Dobyjú už čoskoro i hádzanársky svet? Ján Špringeľ

ŠPORT

NAŠA TÉMA

HAJDUŠICKÉ FUTBALISTKY SÚ PRESVEDČENÉ

Futbal nie je iba mužský šport utbalový klub dnes má vari každá dedina v Srbsku, futbal hrávajú takmer výlučne muži, poF kým ženy majú príležitosť zaoberať sa týmto, podľa všeobecnej mienky mužským športom, iba v ojedinelých väčších strediskách – v Belehrade, Novom Sade, Niši, Subotici, Novom Bečeji... V poslednom období však aj na dedinách čoraz častejšie vidíme dievky v kopačkách. Tak je tomu aj v Hajdušici, kde už šesť rokov pod taktovkou skúseného športového pedagóga Branka Vašalića spolu s chlapcami futbal trénujú aj dievčence. Spomedzi desať dievčeniec svojím talentom vynikajú tri: Ivana Maliarová, Mária Ždrnjová a Višnja Dangubićová, ktoré sa po začiatočných futbalových krokoch v Hajdušici pred dvoma rokmi ocitli v ŽFK Kikinda. Tam už majú za sebou Majstrovstvá Vojvodiny pre dorastenky. Na zápasoch si ich všimli tréneri prvoligového mužstva Nový Bečej a pozvali ich do svojich radov. Pozvaniu neodolala Ivana, od vlani žiačka strednej školy v Novom Sade. Mária a Višnja však ako žiačky strednej školy v Zreňanine nemohli odchádzať do Nového Sadu na tréningy

Spoľahlivá v obrane: Višnja Dangubićová

Priebojná a nebezpečná: Mária Ždrnjová Nového Bečeja, a vo futbalovej kariére pokračujú v druholigovom celku Radnički v Zreňanine. Tieto teraz už šestnásťročné dievky sa najdôležitejšou vedľajšou vecou na svete začali zaoberať náhodou. Vraj chceli športovať a keďže v Hajdušici okrem futbalového klubu iných nebolo, rozhodli sa, že sa vyskúšajú v tomto športe. Tajomstvám futbalu sa zaúčali spolu s chlapcami, s ktorými potom bok po boku aj hrávali priateľské zápasy. Súpermi im boli výlučne mužské tímy, lebo v okolí nieto klub, v ktorom trénujú aj dievčence. To im však neprekážalo, aby úspešne kľučkovali svojich súperov chlapcov, robili ostrejšie zákroky, dávali góly... Avšak ani chlapci nehrali s nimi v rukavičkách, ale mužne, akoby oproti seba nemali dievčence. „Ani to im nepomohlo. Často sme ich vyhrávali. Kto im je vina, keď nie sú svorní, ale chcú sami dať gól. My však navzájom kombinujeme, prihrávame jedna druhej a dávame góly,“ hovorí Mária.

Dievčence v kopačkách nevidíme tak často, a preto aj mladé hajdušické futbalistky všade na seba upútajú pozornosť. Mladé futbalistky na to veľmi nedbajú. Hovoria, že futbal už dávno nie je výlučne mužský šport. Dokonca, ženský futbal dožíIvana Maliarová va opravdivú ako stredopoliarka expanziu, ibaže je aj ďalej v tieni mužského, najmä keď ide o finančné prostriedky, ktoré sa prideľujú klubom, takže si mnohé náklady často musia samy hradiť. Ivana je stredopoliar, Márii tréneri zverujú úlohu strelca, pokým Višnja hrá na mieste stredného záložníka. Za uplynulých 6 rokov nielenže sa naučili narábať s loptou, ale zaznamenali aj pozoruhodné výsledky, najväčšie v dejinách školského a vôbec hajdušického športu. Tretie miesto na školských Majstrovstvách Srbska roku 2011 a strieborná medaila na Školskej olympiáde roku 2012, kde vo finále prehrali s celkom Prokuplja 0 : 1. Okrem toho tieto dievky niekoľko zápasov zohrali aj v tričku vybraného celku Vojvodiny. Zdá sa, že pred nimi je pekná futbalová budúcnosť. Predsa Višnja nemá také ambície. Vraj futbal hrá preto, že ho má rada a za loptou bude behať, kým ju to bude baviť. Mária a Ivana sú však omnoho ambicióznejšie. Chcú vraj dosiahnuť bohatú športovú kariéru, stať sa členkami vybraného celku Srbska a účinkovať na veľkých medzinárodných súťažiach. Prečo nie. Roky sú pred nimi a doterajšie výsledky im dávajú nádej na ďalšie športové úspechy. V. Hudec

rady slovenskej národpovinnostiach mu nostnej menšiny zorganikdy nepadnú ťažnizoval v Starej Pazove ko športové povinsúťaž v malom fubale nosti v Kule, kam ho pre žiakov škôl, v ktorých obyčajne otec zaveje vyučovacím jazykom zie autom. Futbal je v aždé zrnko talentu, ktoré človek v sebe aj slovenčina. Je to zárojeho srdci už dávno nesie, treba využiť. Športové zrnká taveň súčasť projektu Mina prvom mieste. lentu začal odmalička prejavovať aj Doministerstva školstva, vedy, Krásne si rozumie aj nik Dinga z Pivnice, keď si obľúbil futbal. Dovýskumu a športu Slos trénerom Malivuminik nedávno skončil Základnú školu 15. venskej republiky s ciekom. Tento mladík októbra v Pivnici. ľom zapojiť najlepšie má za sebou veľa záTento mladík ako osemročný chlapec zadružstvá do Futbalovej pasov, každý pre čal hrať v domácom FK Slávia a jeho tréne- Dobrý žiak a futbalista: neho znamená školy v Donovaloch. Pivrom bol Miroslav Česko. Jednu sezónu hral Dominik Dinga nickí žiaci ako víťazi turnovú skúsenosť. aj vo FK Mladosť v Petrovci, kde trénoval Panaja v Starej Pazove na V apríli 2013, na vel Spevák. Od roku 2010 je v mužstve pionierov kul- 11. futbalovom Memoriáli Peru Jocića, ktoSlovensku pobudli v ského superligistu Hajduka a trénerom mu je teraz rý prebiehal v Národnom dome futbalu dňoch 17. až 23. mája Zoran Malivuk. Odvtedy hrá aj za reprezentáciu v Starej Pazove, Dominika Dingu vyhlási- Dominik v Národnom dome 2013. Na turnaji družSrbska. Mladučký Dinga je stopérom v Hajduku a zá- li za najlepšieho hráča Srbska v generácii futbalu v Starej Pazove stiev pre žiakov škôl s roveň aj kapitánom mužstva. Trikrát v týždni má tré- 1998. To mu prinieslo aj krásne darčeky – pohár, di- vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí zverenci ningy v Kule a v prípravnom období trénuje aj v so- plom a hodinky. Bol to aj krásny pocit pre mladuč- profesora telovýchovy Janka Brňu všetky zápasy vybotu. kého futbalistu a zároveň inšpiráciou ísť ďalej, byť ešte hrali a Dominik Dinga sa stal najlepším strelcom a hráNa voľný čas mu málo zostáva, ale nesťažuje si a lepší. Cíti to nielen ako osobný úspeh, ale i prezen- čom súťaže v kategórii družstiev starších žiakov. Pre vo všetkom má aj podporu svojich rodičov. Je usi- tovanie klubu a, samozrejme, rodnej dediny. neho to boli nové futbalové skúsenosti, ktoré ho veľlovným žiakom a po obľúbenom predmete – telesVlani Dominik pobudol aj na Športovej olympiá- mi potešili, ako i celkový pobyt na Slovensku. nej výchove, veľmi rád má i zemepis. Po školských de v Donovaloch. Výbor pre vzdelávanie Národnostnej Jaruška Ferková

DOMINIK DINGA, SĽUBNÝ FUTBALISTA Z PIVNICE

Byť najlepší...

13. 7. 2013

28 /4551/

HLAS ĽUDU

Na tohtoročnom turnaji Donovaly 2013 boli družstvá zo Srbska, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny

TAK TO ROBIA PIVNIČANIA

Podmanili Donovaly P

o aprílovom triumfe v Starej Pazove pivnická ZŠ 15. októbra získala vízum na účasť na futbalovom turnaji družstiev pre žiakov škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí. Tento jedinečný turnaj v minifutbale prebiehal v dňoch 17. až 23. mája 2013 na Slovensku, kde pivnickú školu reprezentovalo desať žiakov, tri žiačky a profesor telovýchovy Janko Brňa. Pivnickí futbalisti a futbalistky sa na ihrisku s ume-

Vykročil v otcových stopách: brankár Pivničanov Julián Čobrda

lým trávnikom v Donovaloch predstavili v tom najkrajšom svetle. Porazili všetkých svojich rovesníkov zo škôl z Maďarska, Rumunska, Ukrajiny a selenčskej ZŠ Jána Kollára, ktorá vystriedala žiakov z Chorvátska, lebo títo odvolali účasť. Na snímkach Janka Brňu a Jiřího Michala vidíme iba časť toho, ako Pivničania podmanili všetkých súperov na všešportovom štadióne Donovaly Aréna. J. P.

Dominik Dinga, najlepší hráč a strelec na Donovaloch

Zo zápasu pivnickej a ukrajinskej školy. Naši sú v červených tričkách.

Profesor Janko Brňa s pohármi za prvé miesta v St. Pazove a Donovaloch (Foto: J. P.)

Pozor, na bránu strieľa Pivničan Martin Benka (vpravo)

Hlavný inštruktor futbalu Miroslav Nemec (prvý zľava), vedúci kurzu doc. PaedDr. Jiří Michal, PhD. (prvý sprava), a kapitáni mladších družstiev. Pivničan Boris Žigmund je v zelenom tričku.

BÁČSKA PALANKA Báčska Palanka leží na ľavom nábreží Dunaja. Je strediskom obce a v rámci nej je 14 osád. Jej dejiny siahajú až do ďalekej minulosti. Už v 11. storočí na tom území vznikali prvé sídliská. Sám názov Palanka sa spomína v r. 1593. Koncom 16. storočia Palanka mala aj turecké obyvateľstvo, ktoré sa po Karlovskom mieri r. 1699 vysťahovalo. Potom sa prisťahovali Nemci, Slováci a Maďari. V 18. storočí sa začína vyvíjať aj hospodárstvo. Dnes sa územie obce rozprestiera na 579 km, z čoho 43 342 ha zaberá poľnohospodársku a 2 801 lesnícku plochu. Národnostná štruktúra Palančanov je príliš rozmanitá. Podľa sčítania z r. 2011 údaje Republikového štatistického ústavu hovoria, že B. Palanka má 28 239 obyvateľov. Najväčšiu časť tvoria Srbi 23 155, Slovákov je 1 055 a Maďarov 1 003. V Palanke žijú aj príslušníci ďalších dvadsiatich národností. Mesto má tri kostoly – evanjelický, pravoslávny a katolícky. Slováci majú svoj Slovenský dom a pôsobí aj MOMS. Mesto sa môže pochváliť aj kultúrno-historickými pamiatkami, bohatým kultúrnym životom a tradičnými podujatiami. Vďaka svojej polohe Báčska Palanka má veľký turistický potenciál. Hoci nepriaznivé podmienky v posledných desaťročiach rázne zasiahli aj túto obec, palanské hospodárstvo sa snaží čeliť kríze a udržať krok s modernou dobou. Jaruška Ferková