Hlas28 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4603/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 12. 7. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Narodeniny na Kulpin feste

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Ekosystémy naďalej ohrozené

Splnili vlastnú víziu

Z obsahu

12. 7. 2014 | 28 /4603/

Uzávierka čísla: 9. 7. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Čo naznačuje neobvyklé odvolanie? 6 Otváranie regionálnych dverí 8 Zveľaďovanie spoločného 9 Vzdelávanie je najlepšou inštitúciou

10 ĽUDIA A DIANIA 14 Mesto jedným sekom preťaté napoly 15 Človek sa musí obracať na všetky strany 18 Leto s príchuťou osožnej práce 19 Plávajme v smere skutočnej viery

Trojčlenná delegácia Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) sa stretla 3. júla v Novom Sade s vedením Rádio-televízie Vojvodiny (RTV) s cieľom prerokovať otázky a možnosti ďalšej spolupráce. (s. 8) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Kam cez prázdniny?

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Vyššia cena kukurice 25 Čo si pýta kvalita? 28 Čierna škvrnitosť listov ruží

31 KULTÚRA 31 Alma mater na pohľadanie 32 V rytme bicích Lude Krawe 33 Tri dni skvelej zábavy

V poradí 31. Stretnutie evanjelickej mládeže prebiehalo 2. júla. Tohtoročným hostiteľom bol evanjelický cirkevný zbor v Báčskom Petrovci. (s. 19) J. Pániková

34 Nová omietka, nový štatút a PDD

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Dvojdňová paráda mladých futbalistov 47 Víťaz Lampone z Nového Sadu 49 Starí páni hrdinsky vydržali 51 Zlatý bod Budúcnosti Autorka titulnej fotografie: Monika Necpálová

Obsažný Cyrilo-metodský program, pätnásty v poradí, v organizácii miestneho cirkevného zboru SEAVC a petrovských matičiarov v nedeľu 6. júla v evanjelickom kostole ukončili spoločne zaspievanou piesňou Hrad prepevný. (s. 31) J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Chce to len trochu ústretovosti

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Neografia tlačiareň s. s r. o. – v konkurze Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Už sa vám to iste stalo: dlho očakávaná udalosť sa odrazu kryje s nejakým ďalším podujatím, na ktorom by ste tiež museli, či chceli byť. Situáciu ste si neskomplikovali sami, ale dilemu musíte riešiť: nemôžete predsa byť odrazu na dvoch miestach...

aždý festival je osobitnou rozprávkou, preto si ho treba vychutnať celý. A najväčší malý festival vo Vojvodine – Kulpin fest si už tiež získal dobré meno u hudobných labužníkov. Tohtoročný dvojnásobne jubilejný sľuboval skvelú zábavu a organizátori – členovia známej skupiny Lude krawe už na začiatku propagandy 10. ročníka oznámili, že termín festivalu posúvajú z obvyklého konca júla na jeho začiatok. Desaťročná skúsenosť bola jednoznačná: v strede leta sa už naplno využívajú dovolenky späté s cestovaním, koniec mesiaca nie je najšťastnejšie riešenie ani pre domáci rozpočet a koncom júla sú už vraj všetci sýti rôznych festivalov a koncertov. Preto sa rozhodli svoju festivalovú ponuku presunúť bližšie k začiatku letných prázdnin. Hudobné gratulácie k 18. narodeninám kapely Lude krawe svojím vystúpením zahlásilo desať kapiel zo Srbska a Chorvátska. Ale vychutnať si celý Kulpin fest, festival, ktorý má tému, dušu, príbeh, nebolo jednoduché a pre nejedného fanúšika to bol i boj: lebo rovno počas uplynulého víkendu prebiehali, a to na blízkych lokalitách, až tri podobné hudobné podujatia: 10. Kulpin fest (v Kulpíne 4. a 5. júla), 2. Selfest (v Selenči 4. – 6. júla) a 25. Dunajský bál (v Báčskej Palanke 4. – 7. júla). Zvlášť piatok 4. a sobota 5. júla rozdelili milovníkov dobrej rockovej hudby a fanúšikov momentálne najvyhľadávanejších skupín: akokoľvek totiž študovali festivalové repertoáre, kalkulovali pri kúpe lístkov, fyzicky mohli byť v tom istom čase iba na jednom mieste... Napríklad v sobotu sa museli rozhodnúť pre Ritam nereda v Kulpíne, Hladno pivo v Selenči alebo pre skupinu Van Gogh v Báčskej Palanke... Škoda. Rozumieme a prichvaľujeme 25-ročnú kultúrno-športovoturistickú tradíciu júlového Dunajského bálu v Palanke, aj druhý ročník Selfestu, ktorý je ladený ku Dňu Selenče a svojím obsahom prispôsobený vkusu viacerých generácií návštevníkov, aj premyslenú koncepciu Kulpin festu. Ale či organizátori nemohli dospieť k nejakému kompromisu? Zaradiť napríklad do rockovej nálady aj posledný júnový víkend, alebo aspoň zladiť denný hudobný repertoár. Prospelo by to všetkým: aj hostiteľom, aj hosťom. V konečnom dôsledku, akokoľvek diskutabilný, prvý júlový festivalový víkend bol dobrou generálkou pred exitovskou horúčkou, ktorou (nielen) Nový Sad žije od 10. – 13. júla. Ale mohlo byť aj menej stresu a obáv a omnoho viac obojstrannej spokojnosti. Veď všetkým ide predovšetkým o tú najlepšiu ponuku, o oslovenie čím viac návštevníkov, ktorí s radosťou a s kopou ďalších kamarátov prídu i na ďalšie ročníky Kulpin festu, Selfestu, Dunajského bálu... Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 28 /4603/ 12. 7. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

Povodne

Zlaďovanie práce a pláce

Michal Ďuga

Anna Lazarevićová

poslednom čase sa zasa hovorí o povodniach, na ktoré sme tu, v našom bližšom okolí, už takmer zabudli. Podľa prvých oficiálnych údajov škody a straty z povodní sú už vyčíslené. Prezradila to nedávno aj podpredsedníčka vlády Srbska Zorana Mihajlovićová a zdôraznila, že štát vykoná všetko, aby pomohol občanom postihnutým touto prírodnou katastrofou. Finančných prostriedkov vraj bude nadostač a všetci občania, ktorí prišli o svoje domy, ich budú mať vystavané do jesene, alebo dostanú finančnú pomoc na ich opravu. Zároveň začnú aj deti v stanovenom termíne chodiť do školy a opravené budú aj domy zdravia, lebo je to úlohou štátu. Podľa správy, ktorú vláda Srbska v týchto dňoch schválila, a na základe údajov, ktoré zozbierali tímy odborníkov s predstaviteľmi medzinárodných organizácií, škody a straty z povodní sú vyčíslené na 1,5 miliardy eur. Táto suma sa vzťahuje na všetko. Podpredsedníčka vlády Mihajlovićová pritom zopakovala, že poškodené cesty budú opravené do 1. októbra, ale zároveň upozornila, že je pre štát povážlivá situácia v energetike, baníctve a čiastočne v poľnohospodárstve, lebo asi 12 000 hektárov pôdy sa nebude môcť používať počas celej sezóny, a to všetko spôsobí, že hrubý domáci produkt bude klesať. Kvôli tomu všetkému, správa o škodách a stratách bude prezentovaná aj na donátorskej konferencii 16. júla, čo bude príležitosťou, aby záujemcovia pomohli, a čoskoro bude vraj vypracovaný aj zákon o obnove krajiny, ktorý urýchli všetky tieto práce. Prečo však potom doterajšie skúsenosti so zákonmi vzbudzujú v nás podozrenie?

www.hl.rs

o Berlíne a Paríži premiér Vučić navštívil Moskvu. Počas rozhovorov s prezidentom Putinom a premiérom Medvedevom okrem potvrdenia odvekého priateľstva dvoch krajín na pretras sa dostali aj iné, oveľa prozaickejšie otázky. Predovšetkým sa dotkli ukrajinskej krízy a postoja Srbska k nej, ale aj srbského dlhu za plyn v hodnote tristo miliónov eur, výstavby plynovodu Južná vetva, realizácie už predtým schváleného ruského úveru, ako aj väčšieho angažovania ruských firiem v Srbsku, ktoré o to prejavujú záujem. Srbsko zasa prejavuje trvalý záujem o vývoz svojich výrobkov na obrovský ruský trh. Niet pochýb o tom, že zahranično-politická aktivita zameraná na získanie podpory a rozšírenie spolupráce s inými krajinami je aj významným prínosom k realizácii vnútropolitických cieľov. V prípade Srbska to predovšetkým znamená hospodárske zotavenie a uskutočňovanie reforiem. V poslednom období sa takmer kompletná „reformná“ pozornosť sústredila na priprávanú novelu Zákona o práci, ktorej vynesenie bolo pôvodne plánované už koncom minulého roku. To sa však nestalo, predovšetkým pre diania okolo predčasných



parlamentných volieb, ale to by nemalo byť dôvodom, aby sa zákonné ustanovenia písali naponáhlo a bez konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami. A zvlášť nie aby sa schválili bez verejnej rozpravy. V celom tom frmole okolo ustanovení zákonníka práce, o ktorom stále nie je jasné, či vôbec existuje nejaká zladená verzia, neprávom sa do úzadia zatlačili ďalšie, rovnako významné reformné zákony. Po prvé zákon o privatizácii, zákon o konkurze a zákon o územnom plánovaní. Nie je žiadnou novinkou, že sa znovu a zas pre strom nevidí les, avšak z hľadiska úspešného priebehu reformných procesov netreba zabúdať, že tu nejde len o jednu zmenu stelesnenú v novele jedného zákona, ale o celý balík zmien a reforiem. Ide predovšetkým o silnenie inštitúcií, zjednodušenie procedúry, zmenšenie byrokracie, zníženie poplatkov na prácu a podobné predpoklady, ktoré zabezpečia postupné vytvorenie prajného hospodárskeho ovzdušia, tak pre domácich podnikateľov, ako aj pre zahraničných investorov. Ako odborníci už neraz zdôraznili, zmena zákonníka práce sama osebe neprinesie väčšie zamestnávanie ani nezabezpečí väčší prílev zahraničných investícií. To sa môže dosiahnuť len premyslenou

zmenou celkového podnikateľského prostredia. Bez ohľadu na to, ako vyznie konečná verzia zákonníka práce, takmer niet pochýb, že jeho ustanovenia budú skôr vyhovovať zamestnávateľom ako robotníkom. Najčastejšie sa spomína odstupné, ktoré sa bude vyplácať len za roky odpracované u posledného zamestnávateľa, a nie za všetky odpracované roky. Takisto pri odchode do dôchodku robotníkovi budú patriť dva, a nie tri priemerné platy. Minulá práca sa pri výplate bude vypočitovať len za dobu odpracovanú u posledného zamestnávateľa a okrem syndikátnych funkcionárov pred výpoveďou už nebudú absolútne chránené ani budúce mamičky. V snahe zladiť hlboko rozdielne záujmy majiteľov výrobných prostriedkov a majiteľov pracovnej sily, na túto sobotu 12. júla je nahlásené zasadnutie Sociálno-ekonomickej rady. „Reformy nebudú meškať ani jeden deň, bez ohľadu na to, aký bude odpor podniknutým opatreniam, pretože Srbsko si zaslúži stať sa normálnym a úspešným štátom,“ vyhlásil premiér Vučić. Aby presvedčil neveriacich Tomášov a vyvrátil zlomyseľné tvrdenia o váhaní a nerozhodnosti vlády ohľadom oznamovanej zmeny Srbska na normálny, usporiadaný štát.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ZORAN PERIŠIĆ, PRIMÁTOR MESTA NIŠ

Účinnosť na prvom mieste Oto Filip – Ktoré sú tri základné činitele, od ktorých závisí vznik prajného hospodárskeho ovzdušia na lokálnej úrovni? – Povedal by som, že nejde o tri, ale len o jednu jedinú záležitosť: účinnosť lokálnych samospráv. Táto však obsahuje viac zložiek, najmä schopnosť služieb obecnej správy včas zrealizovať to, čo investori od nich očakávajú. To znamená prijať a riadiť sa návodom platným v celom svete, že čas sú

Informačno-politický týždenník

peniaze. Povedané inak, nesmieme pripustiť situácie, že si to, čo máme urobiť dnes, ponecháme na zajtra. Veľmi je dôležitá aj otázka zodpovednosti. Ak neurobíte svoju prácu tak, ako sa to od vás očakáva, potom si nezaslúžite byť na štátnom chlebe. Do tretice treba uviesť i otázku modernizácie všetkých

pohybov, týkajúcich sa jednotlivých opatrení a podaní, možnosť elektronického prístupu k nim. Súčasné vymoženosti treba sústavne využívať aj na rozbor realizácie problémov a otázok, ktoré sa riešia. V lokálnych samosprávach veľmi často nie je problémom všimnúť si, že tieto existujú. No problematické je, keď nikto neponúka riešenia, východiská, keď sa ľudia uspokoja s tým, čo majú. Nazdávam sa, že by preto lokálna administratíva v Srbsku musela prejsť rozsiahlou a prudkou revíziou. • TÝŽDEŇ •

Z 33. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA VOJVODINY

Čo naznačuje neobvyklé odvolanie? Juraj Bartoš

zasadačke Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny 2. júla zrejme šlo o viacej než iba o dve uvoľnenia z funkcie, z ktorých jedno vyvolalo riadny rozruch. Usudzujúc na základe videného a najmä počutého, tak sa ukazuje, že nastupuje dlhé horúce leto a potenie pri politickom hrnci, v ktorom sa varí možno nielen osud aktuálnej vojvodinskej vlády, ale akiste aj samotnej Vojvodiny. Hrniec už riadne píska, jeho výstražný tón nijako nebol prekážkou na to, aby sme na 33. zasadnutí vojvodinského parlamentu boli svedkami nie celkom jasného spôsobu odvolania Gorana Ješića z postu podpredsedu pokrajinskej vlády a pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo. Nechýbala ani obligátna diskusia ohľadne jednotlivých bodov rokovacieho programu, keď k trom pôvodne zahláseným poslanecká väčšina priradila päť ďalších priamo v úvode zasadnutia. Nie div, že sa viacerí poslanci pohoršovali nad skutočnosťou, že prakticky nemali nadostač času na preštudovanie objemného materiálu. Najprv hlasmi všetkých 71 prítomných poslancov Zhromaždenie, bez diskusie, zvolilo Mihálya Nyilasiho (predsedu Obce Kanjiža) za nového podpredsedu pokrajinskej vlády a pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá. Táto rošáda bola plánovaná už skôr, keďže doterajší podpredseda vlády a pokrajinský tajomník Ándor Deli

z funkcií odstúpil ešte v máji a 1. júla začal pôsobiť ako poslanec v Európskom parlamente. Takmer poldruha hodiny trvala debata o opodstatnenosti „vyhostenia“ Gorana Ješića z kresla podpredsedu pokrajinskej vlády a pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, ktorý zhodou okolností práve dovolenkoval. Potrebu

skupín alebo sa aspoň vyjadrili, že „sú zastihnutí“ – ako povedal Miloš Gagić (Nová demokratcká strana). Pavle Budakov (SSS) sa domnieval, že „po takom kroku sa nesiaha doplnením rokovacieho programu“, a čudoval sa nad návrhom na uvoľnenie Ješića z funkcií. Podľa mienky Boru Kutića (SNS) rozhodnutie o uvoľnení Ješića je „chytrácke“. Nevôľu nad ošemet-

Mihály Nyilasi (tretí sprava) je nový podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník po Ješićovom uvoľnení opodstatnil predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić osobne. Ozrejmil, že vlastne nie je reč o klasickom uvoľnení, lež o konštatovaní odstúpenia, keďže Ješić prostredníctvom médií a spoločenských sietí viackrát avizoval svoju demisiu. Aj sám v nedomnienke, predseda Zhromaždenia APV István Pásztor sa opýtal, či Ješić demisiu podal aj formálne, ale dostal zápornú odpoveď. Prekvapení boli i vedúci poslaneckých

nou záležitosťou vyjadrili aj viacerí poslanci, opakujúc, že dôvody na uvoľnenie nie sú jasné, a že nedostali návrh na odvolanie Ješića. Predseda Pajtić zopakoval (majúc na ume Ješića), že „nemožno komunikovať prostredníctvom spoločenských sietí, ale vo vláde“, a dodal: „Demisia je faktický stav.“ Za odvolanie Gorana Ješića z funkcie podpredsedu pokrajinskej vlády a pokrajinského tajomníka sa vyjadrilo 63 poslancov, proti bol 1

NA JÚLOVOM ZASADNUTÍ VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Rozoberali (aj) horúce témy Jasmina Pániková

ktuálne zloženie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny od 25. júna pracuje v technickom zložení. V takom zložení pracuje aj Výbor pre vzdelávanie, ktorý zasadal v piatok 4. júla. Členovia Výboru sa zaoberali otázkou poskytovania mienky a súhlasu na voľbu riaditeľov škôl a predškolských ustanovizní, presnejšie poskytnutím súhlasu na voľbu riaditeľa ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. • TÝŽDEŇ •

V poslednom období sa situácia ohľadom tejto voľby skomplikovala, keďže jednu kandidátku podporuje Školský výbor a druhú kolektív školy. Predsedníčka VPV Svetlana Zolňanová zdôraznila, že procedúra voľby neprebiehala podľa zákona. Ako povedala, začala sa skôr, než zasadal Výbor pre vzdelávanie, ktorý mal dať mienku o kandidátkach. Keďže sa Školský výbor rozhodol podporiť jednu z kandidátok aj bez mienky Národnostnej rady, resp. Výboru pre vzdelávanie a zasadal skôr než

vypršalo 15 dní, počas ktorých sa mal výbor vyjadriť, členovia konštatovali, že je potrebné napísať úradný list Pokrajinskej inšpekcii pre školstvo. V liste ozrejmia, že podľa ich mienky výberové konanie nebolo v súlade so zákonom, a preto nepodporujú ani jednu z kandidátok a budú si žiadať zopakovanie súbehu. V pokračovaní zasadnutia sa zaoberali návrhom kandidáta na Cenu Samuela Tešedíka, na ktorú navrhli učiteľa Pavla Tomáša z Kovačice, a to za mimoriadnu voľnočasovú činnosť

a hlasovania sa zdržalo 12 z celkove 76 prítomných poslancov. Poslanci prediskutovali návrh na rozhodnutie Zhromaždenia AP Vojvodiny o záverečnom rozpočte Vojvodiny za rok 2013 so správou o realizácii rozpočtu v roku 2013. Odôvodňujúc návrh, pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman podčiarkol, že (aj) vlaňajší rozpočet, a teda i jeho realizáciu ovplyvnilo nedodržiavanie ústavného ustanovenia, podľa ktorého Vojvodine patrí minimum sedem percent republikového rozpočtu. Za negatívne faktory označil taktiež nátlaky na pokrajinskú administratívu, zrušenie Rozvojovej banky Vojvodiny, založenie Rozvojového fondu Vojvodiny a iné. Ako povedal, zo 77,4 miliardy dinárov, koľko bolo plánom určené, vlaňajšie príjmy vynášali 66,9 miliardy a výlohy 61,6 miliardy dinárov. Na 33. zasadnutí Zhromaždenie Vojvodiny schválilo rozhodnutie o Zhromaždení AP Vojvodiny, správu o realizácii programu hospodárenia Vodohospodárskeho verejného podniku Vody Vojvodiny za rok 2013, Výročnú správu o hospodárení VP Vojvodinašume Petrovaradín za rok 2013, ako i rozhodnutie o zmene rozhodnutia o voľbách predsedov a členov výborov ZAPV. Z prijatých rozhodnutí o. i. vyplýva, že poslanci získavajú právo, aby na začiatku zasadnutia 60 minút mohli klásť otázky členom pokrajinskej vlády, pričom im nezaniká aktuálne právo na poslanecké otázky v závere zasadnutia. vyvíjanú pre deti a mládež. Schválili aj návrh finančných úhrad učiteľom, ktorí majú na starosti pedagogický dozor na výletoch v Slovenskej republike. Úhrady budú hradené v súlade s rozpočtom Národnostnej rady. Zaoberali sa aj podmienkami pre uchádzačov o štipendiá Národnostnej rady a vlády Slovenskej republiky, ktoré sčasti skorigovali. Navrhli, aby boli uprednostnené tieto odbory: matematika, fyzika, nemecký a slovenský jazyk, právo, žurnalistika a odbory z oblasti kultúry, keď ide o štipendium Národnostnej rady, resp. spresnili pojem deficitných kádrov z oblasti školstva, ktoré budú uprednostnené v súbehu vlády SR a do ktorých zaradili odbor matematiky a fyziky.

28 /4603/ 12. 7. 2014

Týždeň Z KONFERENCIE PRAJNÉ PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE V SKUTKOCH: KDE A AKO INVESTOVAŤ V SRBSKU

Otváranie regionálnych dverí Oto Filip

o vznik účinnej sústavy vydávania stavebných povolení, ústretový a viacstranný prístup k prezentovaniu investícií, inakšie úlohy hospodárskych rád, o vyššiu funkčnosť kancelárií pre lokálny ekonomický rozvoj. Vlastné ambície dopracovať sa k lepším pomerom a podmienkam hospodárenia prezentovali lídri jedenástich obcí a miest: Nový Sad, Lebane, Bela Palanka, Nový Bečej, Niš, Zreňanin, Pančevo, Vrnjačka Banja, Ivanjica, Sombor a Sriemska Mitrovica podpísaním Deklarácie o vstupe do programu certifikácie podľa regionálneho BFC štandardu. Po získaní národného alebo celoštátneho certifikátu o prajnom

ve hodiny trvajúca konferencia, usporiadaná Národnou agentúrou pre lokálny ekonomický rozvoj (NALED) a GIZ Otvoreným regionálnym fondom na modernizáciu obecných služieb, prebiehajúca v Zhromaždení mesta Belehrad 4. júla, mala tri segmenty, no oveľa viac odkazov. Tým podstatným je, že sa naše mestá a obce naďalej silne angažujú vo vzniku prajného hospodárskeho prostredia, druhým by mohol byť názor vyslovený v pracovnej časti snemovania: že niet lepšej Predseda obce Stará Pazova Ðorđe Radinović pri preberaní reklamy ani prínosu k adekvátnemu regionálneho uznania ekonomickému ovzdušiu, než je to p o d n i k a t e ľ s k o m i šesť obcí a miest zo susedných poskytované spokojovzduší obce Stará krajín: Bjelovar, Ivanec, Sanski Most, ným investorom. Pazova a Leskovac Prijedor, Strumica a Veles. Pri ekonomike Predseda Správnej rady NALED splnili podmienky v hlbokej kríze jasné získať aj regionálny Vladan Atanasijević podčiarkuje, že je, že treba úporne BFC SEE certifikát, je rozvoj regionálneho štandardu hľadať všetky možkým Negotin, Bolje- tým pravým spôsobom ako značne né východiská z nej, vac, Knjaževac a Trs- zlepšiť výhľady našej krajiny v glosústavne odstraňotenik získali prvýkrát bálnej súťaži o nové investície. Aj vať zápory v podobe štátny BFC certifikát. ministerka Kori Udovički sa na proces prebujnenej byrokraPred Starou Pazovou certifikácie díva ako na výborný cie, komplikovanej a Leskovcom certifikát spôsob podnietiť spoluprácu v rea neúčinnej daňovej o prajnom podnika- gióne v záujme prilákania čo najviac sústavy, neorganizoteľskom ovzduší v re- investícií. Bez nich je totiž nepredvanosti. O tom, ako sa gióne juhovýchodnej staviteľné akékoľvek hospodárske dopracovať k prajnéEurópy získali z našich zotavenie sa. O napredovaní ani mu hospodárskemu O niektorých nových opatreniach na lokálnej úrovni obcí Ruma a Pirot, ako nehovoriac. ovzdušiu, v Belehrade sa zmienila ministerka Kori Udovički hovorili podpredsedníčka vlády a ministerka štátnej spráCIELE SPOLOČNÉ, CESTY PODOBNÉ. vy a lokálnej samosprávy Kori UdoO význame certifikácií obcí, projekte Prajvički, predseda Správnej rady NALED né podnikateľské ovzdušie ako hybná sila Vladan Atanasijević, veľvyslanec rozvoja Vojvodiny, podnecovaní investícií, Fínska Pekka Orpana, dekanka FEFA príkladoch dobrej praxe, vojvodinskom Ana Trbovićová, pokrajinský tajomštandarde, opatreniach v záujme toho, ník pre medziregionálnu spoluprácu aby sa verejná administratíva stala skua lokálnu samosprávu Branislav Butočným, rýchlym a moderným servisom garski. Ministerka Udovički oznámila, občanov, o stratégiách lokálneho rozvoja, že na jeseň možno očakávať zmenu sústave 48 hodín urýchľujúcej komunikáciu regulatívu, ktorá jednotkám lokálnej s administratívou a o celom rade iných samosprávy umožní viac podnetov krokov v záujme rastu lokálnej ekonomiky na rozvoj, taktiež odstránenie admihovorilo sa 2. júla v Novom Sade na tlačovej nistratívnych prekážok brzdiacich konferencii pokrajinského tajomníka pre lepšie a rýchlejšie napredovanie medziregionálnu spoluprácu a lokálnu ekonomiky. samosprávu Branislava Bugarského. Dôraz Na panelovej rozprave s názvom bol na spolupráci sekretariátu, v čele ktorého je s Národnou asociáciou pre lokálny ekonomický rozvoj (NALED), Prajné podnikateľské ovzdušie v skutktorú konkrétne reprezentovala jej výkonná riaditeľka Violeta Jovanovićová (na snímke). Vyzdvihnuté sú i koch tematicky dominovali významspoločné ciele a podobne spôsoby ako ich dosiahnuť, vrátane tematických okrúhlych stolov o automobiloné aspekty budovania vhodného vom, farmaceutickom a potravinárskom priemysle. Poslúžia ako základ budúceho záverečného okrúhleho ekonomického prostredia v lokálstola v Novom Sade na tému investičných potenciálov Vojvodiny. nych samosprávach. Ide napríklad O. F.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Poľnohospodárstvo, vidiek, rybárstvo

 LETMO

Oto Filip

Komentáre

a nápadných a nenápadných bláznov možno naraziť všade. Aj na tichých čudákov, za akých najčastejšie považujú úporných rybárov. Tých, ktorí celé hodiny na brehu rieky dokážu trpezlivo čakať, byť šťastní, i keď neulovia nič a vrátia sa domov s prázdnymi rukami. Lebo o pár dní sa zase vyberú k rieke, jazeru, kanálu, barine… A možno aj deň bude krajší, aj úlovok hojnejší. V dobe rozorvaných hodnôt sú aj čudáci či blázni iní, hluční. Niektorí z nich chodia, hlasno si vysvetľujúc so sebou, iní nadávajú, tretím stačí pár štamperlíkov, aby sa z nich vykľuli odborníci nad odborníkov, hrdinovia nad hrdinov. Pred pár dňami celý mestský autobus úporne otravovala svojimi hlasnými komentármi, zväčša nesúvislými, žena asi šesťdesiatročná, podľa slovníka dosť vzdelaná, podľa náhľadov úzko zmýšľajúca. Prihovárala sa všetkým a nikomu v strede linky či autobusu číslo štyri, hromžiac na všetko: od Európskej únie, cez vládu po menšiny. Ponuku istej dievčiny, aby si sadla, rázne odmietla slovami, že ju takto všetci budú lepšie počuť. • TÝŽDEŇ •

Pár dni predtým úradovala v ďalšom mestskom autobuse priam dychtiac po príležitosti zapojiť sa do dialógu s niekým. To jej vyšlo, takže si pasažieri vypočuli tiež lavínu argumentov: od toho, že sa menšiny majú samé o seba starať a nie vymýšľať názvy v ich reči(ach), po to, že sa máme tešiť z novozbohatlíkov. Lebo údajne pomôžu svojmu národu, na rozdiel od cudzích drancovateľov, ktorí sem chodia len preto, aby nám pili krv a obrali nás o nesmierne bohatstvo, ktoré máme?! V rannom autobuse ľudia zväčša nemajú chuť ani sa hýbať, nieto ešte debatovať. Komentáre trvali a trvali, až do chvíle, keď sa jej istý mladík neopýtal, prečo iných otravuje a kde ju načim vypnúť, aby už raz bola ticho. Kanonáda nových slov a urážok, našťastie onedlho i konečná. Vyšla a vydala sa v ústrety ďalšej trase, novému autobusu. A tak koldokola. Plynú dni, plynie život. Svoj si skrášľuje, cudzí zhoršuje. No pomôcť si nemožno. Ibaže ak nepočúvať. A to ťažko: hluk je hluk, hoci aj z úst blázna.

V prípade kapitoly dvanásť, a kce nt j e n a uvádzaní hygienických štandardov vo výrobe potravinárskych produktov. V oblasti veteriny sú detailné pravidlá regulujúce otázky, ako je zachovanie zdravia zvierat, ich O kvalitné potraviny vždy bude záujem: blahobyt, taktiež z jednej z tribún o organickej výrobe na bezpečnosť po- Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu travín živočíšne- v Novom Sade ho pôvodu v rámci vnútorného trhu. V oblasti rastlino- pravy administratívy a trhových lekárskej politiky dominujú otázky, aktérov na účinkovanie v spoločnej ako je kvalita semien, prostriedky na politike rybárstva. Možno vlastne ochranu rastlín, dobytčie krmivá, boj povedať, že sa právne dedičstvo predovšetkým upriamuje na trhovú so škodlivými organizmami. Právne dedičstvo Európskej únie politiku, riadenie zdrojov a na flotily, v oblasti rybného hospodárstva po- na otázky inšpekcie a kontroly, na zostáva z dekrétov, ktoré sa nemusia štrukturálne akcie, tiež kontrolu vnášať do národného zákonodar- štátnej pomoci. (V budúcom čísle: stva. Tieto ale trvajú na uvádzaní Od energetiky po štatistiku) opatrení v záujme adekvátnej prí-

INÝ NÁHĽAD

podárskej politiky (SPP) aj v tomto sedemročnom období 2014 – 2020. Jej uskutočnenie si žiada nastolenie sústavy riadenia a kvality, ako je napríklad agentúra pre platby a integrovaný systém administratívy a kontroly, ako aj dostatok kapacít na realizáciu opatrení, týkajúcich sa vidieckeho rozvoja. Členské štáty musia dokázať uplatniť predpisy EÚ vzťahujúce sa na schémy priamej pomoci poľnohospodárskym gazdovstvám, tiež nastoliť organizácie spoločného trhu zaoberajúce sa rozličnými poľnohospodárskymi projektmi. Viaceré naše inštitúcie, napríklad Hospodárska komora Srbska, už vlani vydali osožné tematické brožúrky. Jedna z nich, obsahujúca celý rad návodov a príkladov, má názov Otázky a odpovede o Európskej únii pre poľnohospodárov.

Ďuro Varga

blasť poľnohospodárstva a jemu príbuzných odvetví zahrnutá je až troma kapitolami acquis: jedenástou, zaoberajúcou sa samotným poľnohospodárstvom vrátane vidieckeho rozvoja, dvanástou, náplňou ktorej je bezpečnosť potravín, veterinárna a rastlinolekárska politika, ako aj trinástou, určenou rybnému hospodárstvu. Poľnohospodárstvo Európskej únie, ktoré sa nás vzhľadom na jeho význam veľmi (do)týka – je segmentom hospodárskeho rozvoja, má nielen ekonomický, ale aj sociálny a ekologický význam – obsahuje veľký počet záväzných pravidiel, z ktorých sú mnohé priamo uplatniteľné. Ich riadna a účinná realizácia a kontrola schopnou administratívou majú podstatný význam pre fungovanie Spoločnej poľnohos-

28 /4603/ 12. 7. 2014

Týždeň DELEGÁCIA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA (RTVS) NAVŠTÍVILA VOJVODINU OD 2. DO 4. JÚLA

Zveľaďovanie spoločného realizovať výmenu programov, ktorými by sa slovenské vysielanie vo Vojvodine prezentovalo na Slovensku. Dohodli sme sa na spoločnom podujatí v Bratislave v našom veľkom koncertnom ri dni, traja členovia delegá- štúdiu, ktoré by sa malo uskucie (vedúca Odboru medzi- točniť v októbri, naznačili sme aj národnej spolupráce RTVS možnosť spolupráce špecializoSlavomíra Kubičková, programo- vaných programov, – vyzdvihol vý riaditeľ RTVS Vincent Štofaník po stretnutí s vedením RUV RTV Vincent Štoa šéfdramaturg faník, programový vysielacej služriaditeľ RTVS, orby Rádio Regina ganizačnej zložky Marcel Hanáček), Slovenský rozhlas. päť lokalít (Nový Jeho hostiteľ, riaSad, Kovačica, diteľ Rádia Nový Stará Pazova, ErSad József Klemm devík a Báčsky podčiarkuje vysoPetrovec) a askú úroveň spolupoň dvojnásobne práce RTV a RTVS, toľko úradných konštatujúc: rozhovorov. Je – Dohodli sme to najkoncíznejVincent Štofaník dve v ýznamné šia skica pobytu (Snímka: O. Filip) veci. Jednou je, delegácie RTVS vo Vojvodine, v rámci ktorej sa že RTVS bude mať vo svojich nehovorilo len o tom, čo nás programoch Dni RTV pri prímediáne spája, ale i o tom, ako ležitosti jubilea Novosadského rozhlasu, druhou to, že náš to spoločné zveľadiť. – V RTVS je nový manažment, tamburášsky orchester na jeseň ktorý sa chce zoznámiť aj so Slo- bude mať koncert v RTVS v Bravákmi žijúcimi v zahraničí. Boli tislave. Je to aj názor hostiteľky sme na návšteve v Rumunsku, slovenskej delegácie, zodpoteraz sme tu vo Vojvodine, aby vednej redaktorky Programu

Oto Filip Anička Chalupová Anna Lešťanová Jaroslav Čiep

medziiným aj tými, ktoré aranžoV rámci návštevy osady insity val Tibor Andrašovan. Osobnosť, hostia zo Slovenska navštívili aj ktorú poznáme tak my tu, ako umeleckú rodinu Nemčekovaj obyvatelia Slovenska, či iní cov, Galériu insitného umenia milovníci hudby... a Pamätný dom Martina Jonáša. V rámci trojdňovej návštevy Vo štvrtok 3. júla pobudla delegácia ve delegácia v Starej rejno-právneho Pazove. So svojou podniku RTVS v hostiteľkou navštístredu 2. júla povili VP RTV Stará poludní navštíPazova, kde s Mivila Kovačicu a v lošom Lazićom, redaktorom RTV Stará sprievode svojej hostiteľky zavíPazova, a členkami tali do lokálnej redakcie programu Rádio-televízie slovenskej reči AnObce Kovačica, nou Simonovićokde sa stretli s vou, Zdenkou Konovinármi redak- József Klemm žíkovou, Jaroslavou cie v slovenskej (Snímka: O. Filip) Klinkovou a Daniereči Oľou Glólou Gorčićovou hozikovou-Jonášovou a Jánom vorili o možnostiach spolupráce, Špringeľom v čele s riaditeľom výmeny programových obsaRTV OK Jánom Litavským. Po hov a všeobecne o fungovaní prechádzke rozhlasovým a te- a programovej schéme tohto

Hostia a hostitelia v miestnostiach RTV Stará Pazova (Snímka: A. Lešťanová)

Záber z návštevy v réžii TV OK (Snímka: A. Chalupová)

sme sa priamo v teréne medzi ľuďmi, medzi redaktormi dozvedeli, v čom naša spolupráca, náš dialóg môže byť efektívny, užitočný. Keďže váš rozhlas bude mať 65. výročie, chceli by sme

www.hl.rs

v slovenskej reči RNS Miliny Florianovej. – Najpodstatnejšie je, aby sme sa obyvateľom Slovenska zviditeľnili prostredníctvom koncertu Tamburášskeho orchestra a rôznymi skladbami,

Informačno-politický týždenník

levíznym štúdiom, v ktorých sa vysiela program v slovenskej, srbskej, maďarskej a rumunskej reči, predstavitelia týchto dvoch mediálnych inštitúcií rokovali o doterajšej desaťročnej spolupráci, dohodli si ďalšie výmeny programových obsahov, sľúbili si spoluprácu na spoločných projektoch.

verejno-informatívneho podniku, s dôrazom na slovenský program, ktorého v náplni práce je zachovávanie slovenského jazyka a kultúry. RTV Stará Pazova vysiela rozhlasový, televízny a multimediálny program v srbskom a v slovenskom jazyku. Rozhlasový program má dlhú, až 47-ročnú tradíciu, kým televízny • TÝŽDEŇ •

program štartoval 1. septembra 2011. V tomto staropazovskom verejno-informatívnom podniku majú aj bohatý a vzácny hudobný fond a niektoré nahrávky slovenských ľudových piesní si vzácni hostia zo Slovenska mali možnosť teraz v štúdiu aj vypočuť. Hostia a hostitelia si vymenili i darčeky a z Pazovy odcestovali do Erdevíka, kde mali stretnutie s Jurajom Kubečkom, vinohradníkom, vinárom, rozhlasovým sólistom a dlhoročným divadelným ochotníkom. Delegácia verejnoprávneho podniku Rozhlas a televízia Slovenska v piatok 4. júla predpoludním zavítala do Báčskeho Petrovca. V sprievode hostiteľky sa v redakčných miestnostiach Rádia Petrovec na poschodí budovy Slovenského vojvodinského divadla zvítali s ria-

Zvítanie sa novinárov v petrovskom rozhlase (Snímka: J. Čiep)

diteľom Jánom Černákom a členmi redakcie petrovského rozhlasu: Vierou Dorčovou-Ba-

biakovou a Miroslavom Babiakom. V družnom rozhovore sa pokúsili trasovať cesty možnej

spolupráce a potom hosťovali aj v štúdiu Rádia Petrovec. V rámci obhliadky Báčskeho Petrovca delegácia zo Slovenska sa krátko zastavila aj na pôde Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, navštívili piatkový trh a nakoniec aj Knižnicu Štefana Homolu. Záver tejto trojdňovej oficiálnej návštevy delegácie verejnoprávneho podniku Rozhlas a televízia Slovenska z Bratislavy našej krajiny a kolegov novinárov v Srbsku, predovšetkým v rozhlasových staniciach vysielajúcich po slovensky v Novom Sade, Kovačici, Starej Pazove a v Báčskom Petrovci, je jasný: spolupráca a záujem o jej zveľadenie. Možnosti sú a nie ich je ani málo. Podstatné je však, že sa aj nové práve začínajú obojstranne otvárať.

SLOVO DALO SLOVO: AKADEMIK PROF. DR. TEODOR ATANACKOVIĆ

Vzdelávanie je najlepšou investíciou Oto Filip

eno akademika Teodora Atanackovića, riadneho profesora Fakulty technických vied, je dobre známe v domácich a zahraničných vedeckých, výskumných a pedagogických kruhoch. Tento odborník na mechaniku, teóriu stability elastických sústav, teóriu zrážok a celý rad príbuzných vedných disciplín a odvetví, sa nedávno stal jedným z troch profesorov emeritus, vyhlásených pri príležitosti Dňa Novosadskej univerzity. S nami novinármi sa rád podelil o dojmy z vysokého uznania, ktoré sa mu dostalo. – Ako hodnotíte tento deň, získanie vysokého uznania? – Je to pre mňa veľmi významná chvíľa, už aj preto, že sa mi naskytuje možnosť naďalej účinkovať vo vyučovacom procese na master a doktorandských štúdiách. Na strane druhej mi ide o to, aby som v rámci vlastných možností čím viac prispel k rozvoju našej univerzity. Zvlášť dôležité je úsilie spájať ju s inými vo svete. Bez toho niet pokroku. Budem sa zvlášť angažovať • TÝŽDEŇ •

v tom, aby mladí spolupracovníci našej univerzity a študenti odchádzali do zahraničia s cieľom zistiť, ako tam prebieha vyučovanie, čo sa robí vo vede... To bude jedno

Emeritný profesor a akademik Teodor Atanacković

z mojich prvých predsavzatí, ako aj práca so študentmi doktorandských štúdií. – Čo povedať mladým ľuďom, ktorí práve začínajú študovať, čo konať na zlepšení pozície vysokoškolských inštitúcií?

– Ak tým, ktorí sa práve zapisujú na štúdiá, mám čosi vyzdvihnúť, tak to, aby pracovali, lebo pracovať sa oplatí. Teda serióznosť a práca je to, čo potrebujú mať. A keď ide o postavenie vysokoškolských inštitúcií, ako člen Národnej rady pre vysokoškolské vzdelávanie sa nazdávam, že potrebujeme stanovovať rang univerzít. To sa vo svete bežne robí, bude sa musieť aj u nás. Potom nebude dôležité, či ide o štátnu alebo súkromnú univerzitu, rozhodujúcim kritériom bude jej kvalita. Tým by sa mali zaoberať odborné nezávislé telesá: v prípade technických odvetví napríklad inžinierska komora, v prípade niektorých lekárskych lekárska spoločnosť etc. – Prinavracia sa záujem o štúdium technických disciplín, ktoré v nie tak dávnej minulosti nelákali veľmi mladých? – Ten záujem sa v súčasnosti stupňuje. S plnou spokojnosťou môžem povedať, kvitovať, že na Fakulte technických vied máme výnimočných študentov. To, čo najviac sľubuje, napĺňajúc nás optimizmom, sú práve tí mladí, veľmi schopní ľudia. Musím povedať, že v celej mojej dlhej kariére, počas ktorej

som nielenže učil študentov, ale sa aj sám od nich učil, najlepší dojem na mňa nechávali práve tí mladí, veľmi talentovaní študenti. Dnes je evidentný návrat záujmu o technické vedy. Nielen o informatiku, ale aj o strojníctvo, stavebníctvo, iné odbory... – Veľmi sa skloňuje pojem stáleho, celoživotného vzdelávania... Učíte sa aj vy? – Akoby nie, po celý čas. Poviem príhodu, podobajúcu sa vtipu. Nedávno som sa vrátil z istej medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala na Sicílii. Manželka sa vyzvedala, či som si užil i slnko, bol na pláži. Odpovedal som jej, že nie, lebo na to nebolo času: musel som sa totiž učiť. Na to mi vravela: „Nemusel si preto ísť na Sicíliu, to si mohol robiť aj doma.“ – Na záver, aký by bol váš motivačný odkaz iným? – Už som neraz povedal, že investícia do fundamentálneho vzdelávania je najlepším možným vkladom. V duchu toho som presvedčený aj o tom, že v celom povojnovom období najlepšou investíciu vo Vojvodine bol vznik a pôsobenie Univerzity v Novom Sade.

28 /4603/ 12. 7. 2014

Ľudia a diania Štátne pozemky, dom zdravia, kódex obliekania ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

ecná a obsiahla diskusia na 20. zasadnutí báčskopetrovského lokálneho parlamentu v utorok 8. júla v predvečerných hodinách sa viedla ohľadom prvých dvoch bodov rokovacieho programu. Vzťahovala sa na ročný program úpravy a používania poľnohospodárskych pozemkov a správu o práci a finančnom hospodárení Domu zdravia Báčsky Petrovec za rok 2013. Ročný program úpravy a používania poľnohospodárskych pozemkov na rok 2014 v mene obce vypracovala pracovná skupina v zložení: Ján Lomiansky, Boško Bogunović a Ján Jovankovič v spolupráci s Ministerstvom poľnohospodárstva. V diskusii bolo počuť i pochvalné i kritické slová ohľadom prenájmu štátnej pôdy. Výborníci sa hlavne zasadzovali za to, aby sa štátna zem rozparcelovala tak, aby čím viacej ľudí

malo z nej osoh. Záverom diskusie náčelník pre hospodárstvo Ján Jovankovič, ktorý na zasadnutí prezentoval program, vysvetlil výborníkom, že aj keby program neodhlasovali, ministerstvo ho aj tak realizuje, ale v tom prípade obec nedostane sľúbené prostriedky na tieto účely. Predseda Zhromaždenia obce Rajko Perić vysvetlil, že ešte stále platí Zákon o poľnohospodárskom majetku z roku 2006. Preto plánujú Ministerstvu poľnohospodárstva zaslať list s iniciatívou k zmene zákona v tom zmysle, aby štátnu pôdu do prenájmu mohlo dostať viac ľudí ako teraz. Predložený program výborníci schválili. V pokračovaní zasadnutia sa hovorilo o Dome zdravia Báčsky Petrovec. Správu o práci a prehľad finančného hospodárenia za rok 2013 ozrejmil doterajší riaditeľ Dr. Ján Rybovič. Vo vecnej diskusii výborník Radomir Zotović konštatoval, že dom zdravia pekne

V STAREJ PAZOVE v piatok 4. júla položili kvety k pamätníkom NOB, a tak si pripomenuli Deň bojovníka. Predstavitelia obecného výboru bojovníckej organizácie v čele s Milanom Pjevcom a miestneho výboru v čele so Šimom Domonim spolu s hosťami kvety najprv položili k pomníku v strede osady. Potom o živote a diele národného hrdinu Janka Čmelíka pred jeho pomníkom v mestskom parku (na fotografii) hovoril Šimo Domoni. V rokoch 1956 až 2001 bol Deň bojovníka štátnym sviatkom a dnes ho oslavujú a uctievajú iba členovia Zväzu združení bojovníkov NOB. a. lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vyzerá, ale má problémy, o ktorých treba otvorene hovoriť. J. Rybovič bol vyše osem rokov riaditeľom DZ Petrovec a v tom období, ako vysvetlil, do DZ prišli asi 2 milióny eur. Potom ozrejmil ako fungujú jednotlivé služby v ustanovizni a záverom uviedol, že dlh DZ toho času je 8 miliónov dinárov. Ten dlh vznikol následkom toho, že ministerstvo nemalo možnosť financovať stomatologické oddelenie DZ v Petrovci. Preto sa prostriedky určené na kúpu liekov do lekární usmerňovali na tieto účely. Tak vznikol dlh za lieky v spomenutej sume. Po dlhšej diskusii výborníci správy o práci a finančnom hospodárení a tiež aj plán práce a finančný plán ustanovizne schválili. Ďalšie body výborníci schválili bez diskusie, ako na bežiacom páse. Zhromaždenie schválilo uznesenie o postupe predaja dvoch nezastavaných pozemkov vo verejnom vlastníctve v

hodnote 1 milión 46-tisíc dinárov. Potom schválili plán a program práce, ako aj finančný plán Múzea vojvodinských Slovákov, tiež správu o minuloročnej činnosti, plán práce a finančný plán na bežný rok Slovenského vojvodinského divadla, správu o práci a finančný prehľad hospodárenia Strediska pre sociálnu prácu. Nasledovali správy o minuloročných aktivitách štyroch miestnych spoločenstiev z územia obce, a potom aj plány práce a finančné plány na tento rok. Po vypršaní mandátu z funkcie uvoľnili a potom znovu vymenovali riaditeľku Strediska pre sociálnu prácu Aleksandru Arsenin, diplomovanú sociologičku z Báčskej Palanky. Zhromaždenie obce vymenovalo nových členov školských výborov základných škôl a Gymnázia Jána Kollára. Schválený bol aj Kódex obliekania výborníkov na zasadnutiach a uznesenie o pristúpení k vypracovaniu vlajky Obce Báčsky Petrovec.

DEŇ BOJOVNÍKA 4. JÚLA je sviatok, na ktorý mladšie generácie už pomaly zabúdajú. No tie staršie, ktoré zažili druhú svetovú vojnu, nemôžu zabudnúť na svojich predčasne zahynutých bratov, rodičov, starých rodičov. V Kysáči sa tohto roku malá hŕstka ľudí zhromaždila okolo známeho modrého pomníka bojovníkom padlým v NOB. Na bývalých súdruhov si zaspomínali prvobojovníci Michal Anušiak a Ján Vitéz a k pomníku položili kvety a veniec. A. Lg. • ĽUDIA A DIANIA •

KEDY DOKONČIA TELOCVIČŇU V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V ARADÁČI

Výstavba naďalej v závoze Vladimír Hudec

eď v januári roku 2012 vysokí pokrajinskí a mestskí funkcionári položili základný kameň pre novú telocvičňu v Základnej škole Bratstvo v Aradáči, žiaci a ich učitelia boli veľmi šťastní. Očakávali, že už najneskoršie od nového školského roku budú v nej normálne cvičiť, hrať basketbal, volejbal,

zmeny, pričom pre niektoré mali súhlas projektanta, a pre niektoré nie, – sťažuje sa riaditeľ aradáčskej školy Dragan Valeri. – Oficiálne som ich upozornil, aby to nerobili a aby s prípadnými nevyhnutnými zmenami oboznámili školu ako formálneho investora, ktorá potom oboznámi mesto, ktoré zabezpečilo prostriedky a môže vypísať dodatočné verejné obstarávanie. Oni však

Dragan Valeri v nedokončenej telocvični

malý futbal... Od tej slávnostnej chvíle ubehlo však dva a pol roka a telocvičňa ešte stále nie je v prevádzke. Namiesto športovcov sa do sály nasťahovali vrabce a holuby. – V postupe verejného obstarávania najvýhodnejšie podmienky ponúkol podnik BM – codex – inžinjering zo Zreňanina, ktorý aj začal s prácami hneď potom, čo bol položený základný kameň. Všimol som si však, že práce neprebiehajú podľa očakávania a že vykonávateľ nekoná v súlade s projektom. Tak napríklad, projektom je určené, že sa má stavať iton (siporex) blokmi, a vykonávateľ použil obyčajné pálené bloky a zvonku postavil termoizoláciu, ktorá v projekte nebola obsiahnutá. K tomu steny zvnútra mali byť iba rovnané, a nie omietnuté. Podozrievam aj z machinácií so železnou konštrukciou, keďže sa vyskytli aj viaceré iné • ĽUDIA A DIANIA •

na moje upozornenie nereagovali, ale pokračovali po svojom, v čom mali podporu dozorného orgánu, ktorý zvolilo mesto. Mám dojem, že dozorný orgán buď nechcel alebo nesmel reagovať. Potom v apríli oslovili priamo primátora Zreňaninu (nás preskočili) so žiadosťou o dodatočné prostriedky na realizáciu dodatočných prác. Bolo to však v období predvolebnej kampane, keď sa málokto týmto chcel zaoberať. Po voľbách došlo k zmene moci a nový, teraz už bývalý primátor Ivan Bošnjak odmietol s nimi rokovať, lebo vraj dotyčná firma je známa podľa týmto správaním. Podnik BM – codex – inžinjering reagoval tak, že v júli zastavil práce a do marca 2013 sa nič nedialo. Konečne, v marci minulého roku, tak ako to procedúra vyžaduje, vykonávateľ prác oslovil školu, aby

schválila dodatočné práce, a tým aj zvýšené náklady. – Mesto s tým súhlasilo, len aby sa začalo robiť, avšak medzičasom je zmenený zákon, takže sme o súhlas, aby sme tie dodatočné práce, ktoré sú fakticky vykonané, mohli dohodnúť priamym pojednávaním, museli požiadať Direkciu pre verejné obstarávanie, – odpletá tento zamotaný gordický uzol riaditeľ aradáčskej školy. – Súhlas sme dostali v decembri minulého roku, avšak kameňom úrazu bola požadovaná suma 5,8 milióna dinárov. Naťahovačky okolo toho trvali do februára toho roku, keď sme sa konečne dohodli, že firme BM – codex – inžinjering vyplatíme 2,8 milióna dinárov. Otvorenie ponúk bolo stanovené na 3. marca, pričom náš vykonávateľ meškal pol hodiny, za čo sme ho ospravedlnili, avšak keď sme otvorili ponuku, zistili sme, že chýba potvrdenie o zaplatených daniach a príspevkoch. Tento dokument nám doručili o 17 dní s tým, že nemal dátum 3., ale 11. marca. Nechcel som to podpísať, ponuku sme odmietli ako nekompletnú, takže nás žalovali. Problém sme vyriešili tak, že sme sa na súde uzhodli, že tých 2,8 milióna dinárov predsa len vyplatíme, čo sme onedlho aj urobili. Pripravili sme aj doplnenie zmluvy a vyzvali BM – codex – inžinjering, aby ju podpísal a pokračoval s prácami. Do chvíle, keď tieto riadky odovzdávame do tlače (8. júla), BM zmluvu ešte nepodpísal a v škole definitívne rozhodli, že zmluvu zrušia a vypíšu nové verejné obstarávanie na dokončenie telocvične. Zároveň mestskú správu požiadajú o podporu v procese vymáhania odškodného. – Na začiatku sa nám zdali trochu podozrivé lehoty. Neverili sme, že za 46 kalendárnych dní možno vystavať

takú halu. Avšak o tom, ktorej firme zveríme práce, som nerozhodoval ja, ale komisia, v ktorej boli odborníci, a ja som bol iba jedným z členov. Presvedčili ma, že za ten čas taký objekt možno postaviť. Žiaľ, ukázalo sa, že naše obavy boli opodstatnené a že BM nebol kompetentný vykonať také práce, hoci sa to najvýhodnejšou ponukou snažil dokázať. Ešte raz sa potvrdilo, že za najvýhodnejšou ponukou nemusí stáť dobrá firma, – sklamane hovorí riaditeľ školy Dragan Valeri.



KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica V uplynulom týždni v Kovačici, v strede osady a v tzv. Novom parku, začali práce na oprave a asfaltovaní chodníkov a parkovísk, ktoré budú pokračovať aj v Ulici maršala Tita. Neskoršie sa stroje presunú do susednej Debeljače. Plánuje sa aj oprava ciest na relácii Padina – Samoš, Padina – Kovačica, Tripić – Kovačica, ako aj inde, kde je asfalt poškodený. Podľa slov riaditeľa Direkcie pre výstavbu Obce Kovačica Belu Kinčeša v nadchádzajúcom období sa plánuje výstavba tribún a rekonštrukcia Domu kultúry Mitu Živkova Lalu v Crepaji, pokračovanie prác na výstavbe domu smútku v Uzdine, ako aj na údržbe verejného osvetlenia vo všetkých osadách obce. x x x Na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici budúci stredoškoláci aj tohto roku mali k dispozícii 60 miest v srbských triedach a 30 miest v slovenskej triede. V prvom termíne zápisu do tried so srbskou vyučovacou rečou sa zapísalo 41 žiakov a do slovenskej triedy sa nateraz zapísalo 27 stredoškolákov. Prevažný počet žiakov je z Kovačickej obce, kým ôsmi žiaci budú cestovať z Pančeva, Kačareva a Tomaševca. Voľných miest je ešte 22, z toho v srbských triedach 19 a v slovenskej triede sú 3 voľné miesta. A. Ch.

28 /4603/ 12. 7. 2014

Ľudia a diania Z DIREKCIE PRE VÝSTAVBU OBCE STARÁ PAZOVA

Bazény pripravené na novú letnú sezónu Anna Lešťanová

eto a letné dovolenky sa zvyčajne spájajú s pobytom pri mori a na pláži. V časoch všeobecnej ekonomickej krízy mnohí z nás si však rodinnú dovolenku užijú pri najbližšom bazéne. Aj počas tohtoročnej letnej sezóny Pazovčania môžu plávať a oddychovať na bazénoch Športovo-rekreačného strediska. Zamestnanci Verejného podniku Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova toto stredisko načas upravili a vykonali všetky technické prípravy na otvorenie novej sezóny, ktorá oficiálne odštartovala 23. júna.

bude mať službu tím zdravotníkov z pazovského Domu zdravia. Cena vstupenky pre dospelých je symbolická – 300 dinárov, kým pre deti a mládežníkov do 18 rokov je o polovicu nižšia. Okolo celého komplexu je inštalovaná ohrada a zamestnanci direkcie sa postarali aj o početné lákavé atrakcie pre návštevníkov

Mimo letnej sezóny toto stredisko je vhodné na rôzne podujatia; vlani v októbri tam prebiehal regionálny veľtrh hospodárstva pri vode. K dispozícii sú aj ležadlá so slnečníkmi, parkovisko, stánky

POKRAČUJE VÝSTAVBA CHODNÍKOV V KULPÍNE. Búranie starých a betónovanie nových chodníkov na hlavnej ulici sa začalo v októbri 2012, no poveternostné podmienky vtedy nedovolili, aby sa práce ukončili. Od polovice júna tohto roku práce pokračujú a vykonávateľom je stavebný podnik zo Zreňaninu. Pracuje sa aj vedľa slovenského cintorína na konci osady smerom k mostu cez kanál Dunaj-Tisa-Dunaj. Tuná bude chodník pre cyklistov a chodcov spojený s cyklistickou dráhou, ktorá vedie do Petrovca.

V horúcich letných dňoch brány bazénov umiestnených medzi Starou a Novou Pazovou sú otvorené od 10. do 19. hodiny. Podľa slov Nedeljka Kovačevića, riaditeľa Direkcie pre výstavbu obce, pravidelnú kontrolu vody vo všetkých bazénoch počas leta má na starosti Ústav pre verejné zdravie v Sriemskej Mitrovici. Počas pracovného času na bazénoch

K. G.

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY: DEMOGRAFICKÉ POHYBY

Nádej na ústupe Oto Filip

olo by nehodnoverné, možno aj zbytočné, keby sa demografické štatistické zistenia obmedzili len na sčítanie obyvateľstva. Rovnaký a jednoznačne zásadný význam pre meranie pokroku alebo úpadku, tiež efektívnosti jednotlivých opatrení, oblastí a politík majú aj iné, relatívne častejšie pravidelné štatistické zistenia založené na spoľahlivých empirických a ďalších údajoch. V posledný júnový deň Republikový štatistický ústav prezentoval

www.hl.rs

s potravinovými článkami a osviežujúcimi nápojmi…

viaceré základné demografické údaje vzťahujúce sa na rok za nami. Zaujímavé sú v prvom rade ako svedectvo nahromadených negatívnych demografických účinkov v dlhšom období. Vlani v Srbsku – s odhadovaným počtom obyvateľov 7 164 132 – zaregistrovali príchod na svet 65 554 osôb, kým úmrtí bolo 100 300. Inými slovami, až o 34 746 jedincov viac zomrelo, než sa ich narodilo. Pred takým desaťročím, v roku 2003, ten rozdiel bol 24 921 osôb. Narodilo sa 79 025, umrelo 103 946 ľudí. Len v rokoch 2003 – 2013 bol počet

Informačno-politický týždenník

obyvateľov u nás na základe prirodzeného úbytku menší o 362 000 ľudí. V priemere ročne ide o viac než 30 000 osôb. Obrazne povedané, každý rok sme chudobnejší o obec ako je Ćuprija, Knjaževac či Negotin. Priemerný prirodzený úbytok sa nebezpečne blíži k piatim percentám (4,8 percenta) a jasné je, že na jeho smerovanie vplýva celý rad činiteľov, od hospodárskej vyspelosti regiónu, cez stav infraštruktúry, po zamestnanosť. V oblasti Belehradu je preto najnižší (1,4 percenta), v južnom a východnom Srbsku najvyšší (7,4 percenta). Keď ide o Vojvodinu, v pokrajine sa na tisíc obyvateľov narodí 9,1 osoby, umiera 14,1, čo znamená, že je prirodzený úbytok presne päť percent. Natalita už dlhšie prehráva boj s mortalitou, ukážkou čoho je i ďalší

veľavravný údaj. Zo 168 obcí skutočný pozitívny prírastok obyvateľstva si možno všimnúť len v ôsmich: v Novom Pazare, Tutine, Preševe, Bujanovci, Novom Sade, Sjenici, Zvezdare a Surčine. Najvyšší je v Novom Pazare – 8,6 percenta, najnižší v Surčine – 0,4 percenta. V Novom Sade je prírastok obyvateľstva 1,8 percenta. To, čo na základe celkového rozboru vlaňajších vitálnych demografických udalostí znepokojuje najviac, je štatistická prognóza do budúcnosti založená na viacerých indikátoroch. Podľa súčasných projekcií negatívnym pohybom sa nevyhneme ani v bližšom, pravdepodobne ani v ďalšom období. Teda nádej na zlepšenie parametrov síce neumiera, no zjavne je už dlhšie na ústupe. • ĽUDIA A DIANIA •

HOVORÍME S PREDSEDOM RADY MS ĽUBA DANIJELOM MITROVOM

O dedinu sa musia postarať jej občania Juraj Bartoš

epovieme nič nové, keď zase raz skonštatujeme, že Ľuba je malá chudobná dedina. To však neznamená, že sa nesnaží držať krok s dobou. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Danijel Mitrov hovorí, že by sa čoskoro aj sem mala dostať káblová televízia, ako vzácne okno do sveta, o to skôr, že rozhlasové a televízne vlny sem často „zablúdia”, takže Ľubania nemôžu sledovať programy niektorých médií. Rozhovor predsa usmerňujeme na „životnejšie“ témy konštatáciou, že sa v máji nekonal ďalší ročník podujatia známeho ako Etno deň…

– Neorganizovali sme Etno deň predovšetkým preto, lebo sme finančne na tom veľmi zle. Maľovali sme Dom kultúry, pokosili sme trávu v parku. Zostáva ešte pokosiť časť verejných plôch; do 20. júla, keď v Ľube bude kirvaj, aj to urobíme. Prednedávnom náš Futbalový klub Jednota postúpil do vyššej súťaže, keďže obsadil prvé miesto. Dokončujeme teda prezliekarne; na tento účel peniaze zabezpečila Liga sociálnych demokratov Vojvodiny. Stále nie je dokončený dom smútku a vodovod. Zažalovali sme vykonávateľa prác, ale aj Miestnemu spoločenstvu je účet zablokovaný. V spolupráci s Obcou Šíd sa ho snažíme odblokovať, lebo sme bez peňazí bezradní. – Prečo máte zablokovaný účet? – Ľuba dostala peniaze z pokrajinského rozpočtu na úpravu parku v centre osady. Mali sa urobiť lavičky, odpadové koše, chodníky a iné, avšak vykonávateľovi prác nebola zaplatená úplná suma, takže proti MS podal žalobu. – Ľubania ešte stále odvádzajú prostriedky na samozdanenie? – Áno, terajšie samozdanenie vyprší v priebehu nasledujúceho roka, ide však o malé prostriedky, za rok to vynáša asi 250 000 dinárov, čo sotva postačí na zaplatenie účtov za spotrebovaný elektrický prúd a pod. – Vodovod sa nijako nedarí dokončiť… – Veru tak, a pritom ide len o tri kilometre… Rúry sú už dávnejšie • ĽUDIA A DIANIA •

v zemi, ale na tom sme uviazli. Zostalo vyvŕtať novú studňu a vodárenskú vežu, ale pokrajina nám na tento projekt neschválila prostriedky. Nevieme prečo. – Ako tlmočíte skutočnosť, že už niekoľko rokov stojí rozostavaný dom smútku? – Dom smútku nie je dokončený preto, že došlo k skratu medzi MS a vykonávateľom prác, ktorému, zdá sa, bolo zaplatené trochu viac: vykonal práce za 1,5 milióna dinárov a za zvyšných 550 000 dinárov neurobil Danijel Mitrov nič. – Takže je ťažké predpokladať, kedy spomenuté práce uzavriete… – V tejto chvíli si netrúfam povedať, kedy dokončíme začaté,

domnievam sa však, že v dohľadnom čase začneme dokončovať vodovod, že sa podarí aspoň to, aby 85 % domácností malo vodu, kým sa nám nepodarí z Fondu pre

kapitálové vklady získať potrebné prostriedky a zrealizovať existujúci projekt. – Dovtedy sú Ľubania odkázaní na využívanie vlastných studní? – Áno. Ibaže studne vysychajú. Myslím si, že studňa v parku hlboká 220 metrov by mohla poslúžiť ako dočasné riešenie pre dedinský vodovod. Lenže kvalitu vody ohrozujú početné žumpy; tie najbližšie sú od studne v parku vzdialené len 25 metrov, takže voda v dedine obsahuje nitráty a fekálie, pokým tá mimo dediny je vhodná na pitie. – Čo máte naplánované do konca bežného roku? – Mienime sa pustiť do rekonštrukcie chodníkov, ktoré sú vo veľkej miere poškodené alebo pokryté blatom. Plánujeme vybetónovať asi 200 metrov chodníkov, obstarať dvere a stavebný materiál pre dom smútku, vyrovnať poľné cesty, urobiť mostík pri cintoríne, vyčistiť kanály… Ľudia sa nestarajú o svoju dedinu; hoci každý pondelok komunálny podnik zo Šídu odváža odpad, nie je málo ľudí, ktorí smeti a odpad vyhadzujú za dedinu. Musíme si uvedomiť, že nám Ľubu nedá do poriadku nikto iný, len my sami, jej občania.

TRETIE DONÁTORSKÉ STRETNUTIE V STAREJ PAZOVE

Čoskoro začnú stavať domy Anna Lešťanová

adácia Pazova pre najohrozenejších pokračuje v realizácii projektu zbierania prostriedkov na sanáciu následkov katastrofálnych májových záplav. Na treťom donátorskom stretnutí v Starej Pazove, ktoré sa konalo v piatok 27. júna vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy, sa zúčastnilo 74 hospodárov a zamestnávateľov z územia obce. Pri tej príležitosti zozbierali ďalších 5 miliónov a 75-tisíc dinárov pre najohrozenejších v záplavách.

V priebehu mesiaca (prvé stretnutie sa uskutočnilo 27. mája) na uvedené účely zozbierali úhrnne 59 miliónov 758-tisíc dinárov. Cieľom tohto veľkého projektu je do konca roka zozbierať prostriedky v hodnote 200 miliónov dinárov. Doteraz sa do Nadácie Pazova pre najohrozenejších zapojilo 153 donátorov – hospodárov, zamestnávateľov a občanov, ktorí žijú a pracujú v Obci Stará Pazova. O realizácii tohto veľkého projektu aj na treťom donátorskom stretnutí hovorili Đorđe Radinović,

predseda obce a člen Správnej rady Nadácie Pazova pre najohrozenejších, a Cviko Krunić, predseda SR nadácie, ktorý zároveň predostrel aj konkrétne plány ohľadom výstavby prvých domov pre najohrozenejších občanov, ktorí v záplavách zostali bez strechy nad hlavou. Na základe zistenia situácie v teréne, kde pobudli členovia rady nadácie, domy by sa v blízkej budúcnosti mali začať stavať v obciach Krupanj a Bajina Bašta. Čaká sa iba na povolenie vlády Republiky Srbsko.

28 /4603/ 12. 7. 2014

Ľudia a diania TRI HODINY V TEŠÍNE

Mesto jedným sekom preťaté napoly Juraj Bartoš

od nami zúrivo uháňa mútna žltá rieka. Most družby trasie chrbtom ani nervózny koník, keď sa chce zbaviť ovada. Z oboch

ňavé karamelové cukríky, krówky a michalky v ústach topia rýchlejšie než med. Prebúdzajú dávnym snom usnuvšie spomienky. Z nich sa, ako tu po našom odchode neďaleké Beskydy, vynorí Poľsko

Rínok v Tešíne, v úzadí radnica s barokovou vežou strán vozovky sú dráhy pre chodcov. Na oboch chodníkoch, uprostred vzdialenosti medzi dvoma nábrežiami, z asfaltu vyčnievajú „kovové čiary“, čosi ako kusy koľajníc; vyznačujú hranicu medzi Českom a Poľskom. Z ľavej strany kalnej Olše prechádzame na pravú. Z Českého Těšína do Cieszyna. Výdatne prší. Jeseň uprostred mája. Je krátko po tretej. Popoludní, pravdaže. Zraz máme o pol šiestej. Až. Čo si počať s voľným časom v špatnom počasí? No toto... Těšínsky pán kantor si vytýčil pútač? Azda v okolí kantorov nemajú, takže... O zopár desiatok metrov ďalej opäť nápis: Kantor. Trošku ďalej – ďalší. Kantor vedľa kantora... Ani v predajni suvenírov ani v cukrovinkách za euro nakupovať nemožno. Slovom, s Miškom Gíregom, mojím novým pajtášom z Pazova, musíme najprv zájsť „kantorovi“, teda do zmenárne. Po chvíli sa sladké a vo-

www.hl.rs

našej mladosti... Moja droga, ja ťe koham... Nasleduje špacírovanie po Rínku, márne, ostatných našich niet nikde. Miško Gíreg a ja dvakrát obídeme dokola námestie, fotíme a mokneme, mokneme a cvakáme, nadchýname sa nádhernou architektúrou, pobehneme i postojíme, nazízame do reštaurácií, až konečne v malej tmavej, ale útulnej kaviarničke zočíme skupinku našich. Voľky-nevoľky si objednám(e) pivo; reku, kto to slýchal, na kúsok od Čiech, piť poľské pivo. Čašníčka so šálom na krku – uprostred mája!? – prinesie mok, ktorý sa, ďakujeme za príjemné prekvapenie, ukáže ako chutný. „Môžeme sa, prosím, u vás vyfotiť?“ „Len si poslúžte...“ „Chcete sa s nami...?“ „Nie.“ „Bolia vás zuby?“ Spoza niečoho, čo zďaleka pripomínalo úsmev, zaznie: „Nie,

Informačno-politický týždenník

je mi žimno.“ Pánabeka, mládež dolnozemská, vy tu pijete pivo a slečna kobieta mrzne! Nič sa však nedeje, takže Miško Gíreg a moja maličkosť nasmerujeme rovno k zvyškom stredovekého hradu

Cestičkou z kamenných dlaždíc šibrinkujúc osviežujúcou zeleňou krásneho parku smerujeme hore. Čoskoro sa dostaneme k oblej veži; románska rotunda z 11. storočia je dobre zachovaná, rovnako i zopár desiatok metrov vzdialená Piastovská veža. Z mohutného hradu však okrem nich a fragmentov hradných múrov sa nezachovalo nič; gotický zámok sa stal obeťou tridsaťročnej vojny a podľahol skaze... To je podstatne väčšia škoda ako fakt, že pokus o panoramatický pohľad takmer úplne stroskotal. Piastovská veža funguje ako múzeum; našťastie, môžeme dnu. Prvá zmienka o Tešíne je známa z roku 1155 zo spisov pápeža Hadriana IV. Najstaršie stopy po osídlení (zo VI. až V. storočia p. n. l.) sa zachovali na Hradnom vrchu. Nespočetné boje, požiare a choroby, predovšetkým mor, menili výzor i duch mesta, v ktorom sa ako na bežiacom páse striedali panovníci, početní poľskí králi a Habsburgovci, a neobišlo sa to ani bez vojsk Napoleonových... Dejiny boli nemilosrdné: jedným sekom ich tvorcovia preťali niekdajšie mesto Cieszyn (po slovensky Tešín) na dve časti. Vznikli dve mestá, ktoré činia jeden celok, to jest prirodzené centrum euroregiónu Těšínske Sliezsko. Historické územie tohto regiónu veľkosti vyše 2 300 štvorcových kilometrov je vlastne určené hranicami niekdajšieho Tešínskeho kniežatstva. Je teda reč o najjužnejšej časti juhovýchodného Sliezska. V súčasnosti sa nachádza na území dvoch štátov, Českej Románska rotunda svätého Mikuláša a Poľskej republiky a vyznačuje sa mimona kopci Hradný vrch, ležiacom riadne členitými dejinami. O nich na pravom brehu Olše. svedčia nemí svedkovia, pamätDominantnú kužeľovitú stavbu níky hmotnej kultúry, ktoré tu vidno zďaleka; aký by len z nej zostali ako stopy po veľkých eupohľad práskal, kebyže nepršalo rópskych dynastiách Piastovcov a kvapky dažďa nemizli v hmlis- a Habsburgovcov. Prvá Tešínskym tom neskorom popoludní... kniežatstvom vládla od konca • ĽUDIA A DIANIA •

trinásteho do polovice sedemnásteho storočia, druhá po nej – do polovice 19. storočia. Legenda hovorí, že mesto Tešín založili traja bratia, synovia poľského kniežaťa Leška III. Bolek, Lešek a Tešek, približne roku 810. Nevieme, či sa zo svojho „šťastného stretnutia pri prameni“ po dlhej rozlúčke tak veľmi potešili, že mesto pomenovali Tešín alebo mu meno dali podľa brata Teška (?), je však známe, že spomenutému prameňu prischlo pomenovanie Studňa troch bratov. Tak či onak, len sa postupne Piastovská veža na Hradnom vrchu na Hradnom vrchu rozrástlo hradisko, dolu nižšie aj stanicou a traťou) vtedajšiemu podhradie. Už roku 1869 vďa- Československu. V rokoch 1938 ka jeho výhodnej zemepisnej – 1945 Tešín a Český Těšín opäť polohe do Tešína dorazila prvá činili jedno spoločné mesto, ale železničná trať, čím mesto získalo od ukončenia 2. svetovej vojny na význame. Po druhej svetovej až doteraz sú to formálne zase vojne, arbitrážou Rady veľvyslan- dve osobitné mestá, ktoré rozcov, roku 1920 Tešínske Sliezsko, deľujú, respektíve spájajú štyri ako i samotné mesto Tešín boli mosty tiahnuce ponad rieku Olšu. rozdelené. Historická časť Teší- Po nich Česi chodia na poľskú nu (s hradom) pripadla Poľsku stranu nakupovať, vypiť si kávu a priemyselná (so železničnou a čaj či pochutnať na jablkovej

štrúdle, Poliaci zase na druhú stranu odchádzajú vypiť si české pivo, ktoré zapasuje najmä k vyprážanému syru, tzv. smažáku. Pokým v niekdajšom Tešíne roku 1900 žilo 18 581 obyvateľov, vlani ich v poľskom Cieszyne bolo 36 119 a v Českom Těšíne 25 106.

Hranica nad Olšou Na rozhľadňu Piastovskej veže vedie 121 drevených schodov. Zdobia ju erby dynastie Pias-

NA SLOVÍČKO S JARMILOU ČAPEĽOVOU ZO SELENČE

Človek sa musí obracať na všetky strany Katarína Gažová

orúci júnový deň nás zaviedol do príjemného chládku kvetinárstva Flora-Čarli v centre Selenče. Slovo dalo slovo, a tak sme sa zoznámili s majiteľkou Jarmilou Čapeľovou, ktorá zákazníkom vie pomôcť a poradiť. Veď s kvetmi pracuje od roku 1995, ale tvrdí, že situácia v tejto oblasti súkromného podnikania je stále horšia. – Keď som otvorila kvetinárstvo, bolo to naozaj výnosné zamestnanie, ale dnes to už nie je tak. Priestor mám prenajatý a s predajom sa nemôžem veľmi pochváliť. Kvety sa kupujú hlavne k sviatkom a možno povedať, že každý tretí občan Selenče sa v tom prípade rozhodne pre kyticu ako vhodný darček. Trochu • ĽUDIA A DIANIA •

iná situácia je keď ide o svadby alebo pohreby, vtedy sú kvety nevyhnutné. V Selenči sú dnes ešte dve ďalšie kvetinárstva, čo sa prejavuje v predaji. Jarmila sa vyskúšala aj v iných oblastiach. Tak spomína, že mala v centre Selenče otvorený novinový stánok, tiež sa vyskúšala aj vo Jarmila Čapeľová vo svojom kvetinárstve v vtedy populárnej centre Selenče – Mala som vždy vzťah ku krespredajni Všetko za 95. Napokon sa podľa vzoru kvetinárstva Flória v leniu a skončila som strednú poľB. Petrovci a za spolupráce s nimi nohospodársku školu, tak som sa rozhodla vyskúšať v práci s kvetmi. rozhodla spojiť to vedno a praco-

tovcov. Pri pohľade na ne, práve máme za sebou asi polovicu schodišťa, zaznie mobil. Že, doparoma, kde sme! Je vraj takmer šesť; už sme sa mali vracať do Česka... Miško Gíreg a ja sa len pozrieme bezradne na seba, pridáme obrátky, behom beh sme hore, mrkneme sa do hmlistého akoby podvečera, v ktorom sa stráca okolie, a poďho ozlomkrky späť. Neradi meškáme, avšak v tomto prípade sa nijako nekajáme. Ak, tak iba preto, že sme si na Hradný vrch nešvihli skôr. Nie preto, že by sme mali lepší panoramatický pohľad, to nie; beztak by sme nevideli o nič viacej než teraz. Tak prečo? Pre jedinečný pocit postáť, byť dlhšie na mieste, na ktorom sa zomlelo toľko toho, koľko sa nevmestí ani do desiatok viacstostránkových románov. Byť tam mlčky, zavrieť oči, odosobniť sa, uvoľniť a stať sa aspoň na chvíľu pokorným zrnkom prachu búrlivých dejín Těšínskeho Sliezska a mesta preťatého na dve polovice.

vať s kvetmi. Táto práca je krásna a kreatívna, zvlášť keď robím rôzne aranžmány z rezaných alebo umelých kvetín, pričom sa neustále snažím, aby boli zaujímavé a aby sa páčili zákazníkom. Okrem rezaných a umelých kvetín máme aj črepníkové, k tomu aj všelijaké ozdoby. Keď som však zistila, že ponuka kvetín nestačí, rozhodla som sa doplniť ju rybárskym náčiním. Azda k tomu prispelo aj to, že môj manžel je rybár a rybárske náčinie je nevyhnutné aj u nás v Selenči. Zväčša vo víkendové dni sa tu zásobujú rybári, keď sa chystajú na rybačku. Okrem tohto súkromného podnikania s manželom sa zaoberáme aj poľnohospodárstvom. Máme dcéru študentku a syna v základnej škole, takže hodne toho treba a človek sa musí obracať na všetky strany, aby si zarobil na živobytie. Časy sú ťažké a vyžadujú si veľa práce a úsilia. Snažím sa ušetriť aspoň na tom, že v kvetinárstve pracujem sama. Hoci je to náročné pracovať v dvoch zmenách a mať domácnosť a rodinu, ale inak sa v tejto chvíli nedá.

28 /4603/ 12. 7. 2014

Ľudia a diania PETROVSKÍ RÁDIOAMATÉRI NA MEMORIÁLI NIKOLU TESLU 2014

Čím viac spojení a kilometrov Vladimír Lačok

sobotu 5. a nedeľu 6. júla členovia Rádioklubu Petrovec z Báčskeho Petrovca strávili víkend na Fruškej hore. Svoje antény a ostatnú techniku rozložili na Brankovci na nadmorskej výške 480 metrov a v sobotu presne o 16. hodine začali súťažiť na najznámejšej a zároveň najväčšej súťaži rádioamatérov v Srbsku a v celom prvom regióne IARU – Memoriáli Nikolu Teslu 2014. Pracovali s volacou značkou YU7AJM z QTH štvorca JN95UD, na pásme 144 MHz v kategórii do 50 W a na pásmach 1,2 a 2,3 GHz. Cieľom súťaže bolo nadviazať čím väčší počet spojení a zároveň zdolať čo najväčšiu vzdialenosť,

lebo každý jeden kilometer prinášal jeden bod. Podmienky boli dosť priaznivé, ibaže v nedeľu po polnoci na asi polhodinku museli prestať s prácou pre hrmavicu, ktorá je na takej výške nebezpečná i napriek tomu, že majú patričČlenovia petrovského súťažného tímu na Fruškej hore nú ochranu. Na súťaži nadviazali 183 spojení na 144 MHz s rádioama- pásmach zaznamenali súhrnne 16 rádioamatéri dúfajú, že aj tentotérmi zo Srbska, Macedónska, spojení, čo je klubovým rekordom. raz budú medzi najúspešnejšími Rumunska, Maďarska, Ukrajiny, Na 1,2 GHz najvzdialenejšia bola v Srbsku. Výsledky súťaže patričná Slovenska, Poľska, Česka, Rakúska, taktiež česká stanica OL7W – 495 komisia Zväzu rádioamatérov Slovinska, Talianska a Bosny a Her- kilometrov a na 2,3 GHz maďarská zverejnení neskoršie. Contest team YU7AJM pracoval v zložecegoviny. Najvzdialenejšia stanica, stanica HG6F – 295 kilometrov. Pracovali necelých 24 hodín, ní: Pavel Benka – YT7TA, Vladimír s ktorou mali spojenie na pásme 144 MHz, bola česká stanica OL7C pretože sa pred koncom súťaže Lačok – YU7YZ, Dragan Vujkov – až 780 kilometrov. Podmienky znovu zo sriemskej strany začula – YT7XT, Peter Forgáč – YU7PF, pre prácu na 1,2 a 2,3 GHz boli silná hrmavica, takže svoju tech- Andrej Lomen – YU7ONE a Ivan vynikajúce, takže na týchto dvoch niku radšej načas zbalili. Petrovskí Lomen – YU7OI.

NOVOSADSKÉ PREMENY

Cesty bez fiesty Oto Filip

ak ako žena, i mesto sa chce alebo skôr potrebuje líčiť. Aj keď si žije svoje bežné dni, aj keď víta turistov, aj keď sa teší z príchodu či odchodu žiakov a študentov... Kedy inokedy, ak nie v prvých letných týždňoch, keď je obyvateľov menej, počasie tomu praje a nový a dobrý výzor sa zíde nielen počas práve prebiehajúceho Exitu, ale aj po ňom. Tie premeny mesta nemusia byť ani príliš rozsiahle, ani finančne náročné. Stačí, aby boli sústavné a aby ich výsledok stál za to. To nič, že si obyvatelia žijúci v rozkopanej ulici odhundrú svoje, či že si obchodníci posťažujú na menší obrat. Alebo že si gazdiná zanadáva, keď sa jej prach začne valiť do bytu cez dokorán otvorené okná a zašpi-

www.hl.rs

ní na terase sa sušiace košele. Onedlho bude predsa lepšie a treba sa tomu tešiť. Veď – leto je. Bude fajn i vozovkám, ktoré sú dušou nielen in- V daždi a na slnku: už od polovice júna tento stánok pripomínal Exit

Ulica železničná je často iná: aj pre neustále zmeny

Informačno-politický týždenník

fraštruktúry, ale aj mesta, takže nečudo, že hlavné letné práce súvisia s nimi. Aj v Ulici Vasu Stajića, aj v Ulici železničnej, aj na Bulvári oslobodenia, kde sídli Hlas ľudu. Treba si zvykať: na horšie ako predzvesť lepšieho, na dážď ako predslov slnka, na tmu, ktorú spravidla vystrieda ráno. Tak je to i s nami a s cestami, ktorými sa brodíme aj chodíme: dnes sú možno únavné, priam škaredé, zajtra budú iné a krajšie. Slovom, oplatí sa na ne čakať. Podstatné je, aby slnka, dobrej nálady a hudby bolo: s fiestou alebo bez nej. • ĽUDIA A DIANIA •

MLADÉ MAMIČKY V BÁČSKOPETROVSKEJ OBCI PROPAGUJÚ

Zvýšiť percento dojčiacich matiek Vladimíra Dorčová-Valtnerová

ercentá potvrdzujúce tvrdenie mnohých, že v našej krajine vedomie o význame matkinho mlieka pre deti od narodenia po druhé narodeniny je

Mariana Valtnerová hovorila o svojich skúsenostiach v dojčení syna Danila

ešte stále v začiatočnej fáze rozvoja, sú dosť, dalo by sa povedať, smutné. Kým u nás do tretieho mesiaca dieťaťa dojčí iba 23 % matiek a po šiestom mesiaci iba

13 %, napríklad v Nórsku až 80 % žien dojčí do šiesteho mesiaca a až 50 % po prvom roku, uvádza sa v prieskume UNICEF. Uvedomelé matky aj v našich dedinách bojujú však o zvýšenie tohto percenta. V Báčskom Petrovci sa preto 3. júla stretli mladé a budúce mamičky v rámci svojich už pomaly pravidelných štvrtkových posedení v Podnikateľskom a inovačnom centre. Na týchto neformálnych stretnutiach – doteraz boli tri –ktorých iniciátorkou je Mariana Valtnerová z Maglića, Mladé mamičky, aj tie budúce, so záujmom počúvali a diskutovali mama štvormesačného chlap– Dojčenie je prirodzený výber čeka, si rodičky vymieňajú skú- „začať hovoriť“, k čomu prispela senosti a názory, informujú sa o aj Jana Zabunová a Akadémia a je dôležité tak pre bábätko, priebehu tehotenstva, pôrodu a i. ženského podnikateľstva, keďže ako aj pre matku, – zdôraznila Lolinová. Okrem toho, že po– Hlavným motívom skytla mnohé praktické rady na organizovania týchto úspešné dojčenie, zdôraznila aj kamarátení mamičiek La Leche liga La Leche liga je medzinárodná neto, že každá žena má nadostač a budúcich mamičiek bolo mlieka, iba treba vedieť, ako zistenie, že v Srbsku len zisková organizácia, ktorá sa venuje stimulovať dobrú laktáciu. veľmi nízke percento žien vzdelávaniu, poskytovaniu pomoci a Dojčenie a iné témy týkajúce dojčí po šiestich mesia- posmeľovaniu žien, aby dojčili. Vznikla sa „iného” stavu ženy vzbudili coch. Keďže mám dosť v Amerike v roku 1956. V našej krajine slušný záujem, keďže v báčskopoznatkov o tehotenstve je prítomná od roku 2011. petrovskej obci neexistuje tzv. a dojčení, chcela som sa s tým rozdeliť s inými, – hovorí mi (nám) poskytli miestnosť na škola pre tehotné ženy, ktorú organizujú domy zdravia. Podobne Mariana. – Vďaka dule a La Leche stretávanie. Na prvých posedeniach hovorili však mamičky v Petrovci podľa líderke Jasmine Lolinovej som sa dozvedela o iných spôsoboch o pôrode a fázach pôrodu, kým potreby organizuje Združenie obľahčenia pôrodných bolestí na treťom debatovali o dojčení, YMCA. Neformálne kamarátea o mnohých iných veciach, o kto- o ktorom im viac povedala líder- nie končí tento týždeň, avšak rých sa u nás, žiaľ, veľmi málo ka La Leche ligy a dula Jasmina od jesene sa plánujú stretávať znovu. hovorí. Tak som sa teda rozhodla Lolinová.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

znamuje sa občanom, že sa ochladilo. Nie pivo; na pivo už beztak tájdeme nemať času. Mlčte tam! Tak čo, keď čas je peniaz!? Ani o vzťahy nejde; tie sú už dávno a riadne chladné. Počasie, vážení, o ňom je reč. Konečne došlo k ochladeniu počasíčka-počasia. Ktoré chladené počasie sa Zhora odporúča konzumovať v čím väčších množstvách a nadúšok. Kým trvá. Lebo konzumovanie dobre ochladeného počasia • ĽUDIA A DIANIA •

prospieva zdraviu. Okrem toho, že je zdravšie, je aj lacnejšie než trebárs konzumovanie kuraciny, hovädziny, teľaciny, jahňaciny, či nebodaj bravčoviny a iných artiklov, na ktoré sme už beztak temer zabudli, keďže sa s nimi stretávame dynamikou stretnutí na našich roztomilých a oproti sa valiacich Slávnostiach. Konzumovaním chladeného počasia mierou vrchovatou prispejeme k významným úsporám nášho národného hospodárstva, ktoré náhodné,

pardon, národné hospodárstvo, pričinením každého z nás, bude ešte svižnejšie uháňať v nastolenom premyslene naprogramovanom a teda želanom, správnom a len správnom smere. Tak teda, nech sa páči: poriadne sa nadýchnuť, a s chuťou a nadšením do chladného počasia zahryznúť! Dobrú chuť! Kým namiesto odporného krémeša, orechových, jablkových či makových závinov a iných zdraviu škodiacich sladkostí chrúmete slastné zdravé chladené počasie, starajte sa aj o vlastné mozgové závity. Pouvažujte trebárs nad mediálnymi

nezmyslami, ktoré sa množia ako huby po daždi. Tak sa, napríklad, v istom nákladnom denníku pýtajú, že na kieho frasa školíme neúnosne veľký počet manažérov, a že komu a čo naši školení manažéri predajú, ak vraj – aká to drzosť! – nič nevyrobíme!? No tak, vážení, uveďte do pohybu vašu ctenú sivú hmotu. Bingo! Správne! Naši manažéri veruže majú čo predať. Je to predsa – čerstvé výborne ochladené počasíčko-počasie! Že komu? No tak… na tom sa práve, potvrdzujú nám Zhora, tvrdo a premyslene a plnou parou pracuje. Bum-bum-bum!

28 /4603/ 12. 7. 2014

Ľudia a diania Z ČINNOSTI SPOLKU ŽIEN V PADINE

Leto s príchuťou osožnej práce

KONIEC ŠKOLSKÉHO ROKA V ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU

Početné a pestré mimoškolské aktivity Janko Takáč

spoluobčania. Zozbierali viac ako 1 000 kg starého papiera, ktorý mienia red koncom školského roka v predať, a žiacky parlament rozhodne, Základnej škole T. G. Masaryka na čo zarobené peniaze použijú. v Jánošíku mali času aj na početné V posledný deň školského roku mimoškolské aktivity. 13. júna zorganizovali žiacke hry bez Najprv usporiadali pravidelnú jarnú hraníc. Chlapci hrali futbal a dievčence pracovnú akciu a poupratovali priestor basketbal. Okrem toho žiaci a ich učina jánošíckom trhovisku, a potom žiaci telia sa pobavili pri rôznych zábavných nižších ročníkov odcestovali na výlet hrách, ako je preťahovanie lanom, do Zasavice a Deliblatskej piesočiny. preteky s nohami vo vreci, utekanie s vajcom v lyžici a pod. V piatok 20. júna triedni učitelia žiakom rozdelili knižočky a vysvedčenia, a potom sa všetci spolu presunuli do jánošíckeho Domu kultúry, kde pre rodičov a starých rodičov pripravili bohatý kultúrno-umelecký program, ktorý vlastne bol výber z celoročnej činnosti liteVo vydarenej akcii zberu starého papiera rárnej, hudobnej, folklórsa zúčastnili aj Alen Staňo, Pavel Marek nej, anglistickej a iných a Stefan Jonáš skupín. Zároveň bola to Malí maturanti a siedmaci boli na výborná príležitosť, aby si tanečníci trojdňovej exkurzii vo Vrnjačkej Banji. ešte raz preverili choreografiu, s ktorou Okrem toho žiaci odmenení na literár- o dva dni neskoršie vystúpili na Detnom súbehu boli na jednodňovom skom folklórnom festivale Zlatá brána výlete na Vršackom bregu. v Kysáči. Tesne pred programom rodiŽiacky parlament koniec školského čia a príbuzní si v miestnostiach školy roka využil na ukončenie akcie zberu pozreli vydarenú výstavu výtvarných starého papiera, ktorá trvala niekoľko a technických prác svojich ratolestí. mesiacov. Žiaci si 10. júna namiesto taZa žiakmi a učiteľmi jánošíckej zákšiek do školy priniesli vozíky, a potom ladnej školy je teda ešte jeden úspešný sa rozbehli po dedine, aby zozbierali školský rok a všetci spolu sa tešia na papier, ktorý im pred domami nechali nadchádzajúce prázdniny.

P Odmena za usilovnosť – na výlete vo Veľkej Plane

Anička Chalupová

a posledných jedenásť rokov svojho pôsobenia Spolok žien v Padine, ktorého hlavným cieľom je zachovávať padinské zvyky a obyčaje a k tomu rozvíjať aktivity v oblasti cestovného ruchu a ekológie, usporiadal vyše 30 výstav doma a v okolitých mestách. Okrem toho členky sa zúčastňujú na najrozličnejších podujatiach či spoločensko-kultúrnych a iných akciách a už tradične začiatkom novembra organizujú Tekvicovú zábavu. Pokým niektoré spolky naplno vychutnávajú kolektívny oddych, členky padinského spolku aj počas letných páľav pokračujú v naplánovaných akciách. Nedávno usporiadali jednodňový výlet do Veľkej Plany, kde pobudli v etno dedinke Moravski konaci, navštívili monastier Koporin a smederevskú pevnosť z 15. storočia. Okrem toho sa predtým zúčastnili na viacerých výstavách, z ktorých si priniesli nielen pekné spomienky, ale aj cenné odmeny. Ten istý víkend,



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Stretnutie výrobcov klobás. V utorok 17. júna v zasadacej sieni obecnej Turistickej organizácie usporiadali dielňu venovanú výrobcom klobás. Touto dielňou v rámci realizácie projektu Školenie organizátorov

keď v rámci podujatia Guča v Kovačici na stánku ponúkali na obdiv krásne ručné práce a usporiadali degustáciu chutných padinských koláčov, vo Vrdniku sa zúčastnili na podujatí Vidovdanski sabor. Na pozvanie tamojšieho združenia žien usporiadali výstavu, ktorá im priniesla až štyri odmeny. Posudzovacia komisia rozhodla odmeniť padinské spolkárky, ktoré vyrobili najkrajší suvenír, bábiku zo šúpolia, vysoko zhodnotila prezentovaný padinský ľudový kroj, najchutnejší zákusok a celkový umelecký dojem. Členky Spolku žien v Padine sa rady zúčastňujú aj v humanitárnych akciách, v ktorých nezištne pomáhajú iným. V uplynulom roku z predaja tort v rámci oslavy Dňa Padiny nazbierali prostriedky na liečenie malej spoluobčianky Tijany Tótovej a v tomto roku sa na sklonku mája zúčastnili na podujatí Dni Vojvodiny v Belehrade, kde za predaj koláčov získali 10 000 dinárov. Tieto prostriedky usmernili na pomoc spolku žien v dedine Jamena, ktorú postihli katastrofálne záplavy.

www.hl.rs

podujatí a vidieckeho obyvateľstva sa pokúsili pozdvihnúť na vyššiu úroveň kvalitu domácich údených špecialít. S týmto projektom začala Turistická organizácia Vojvodiny a realizuje ju konzultačný podnik Futurizam. Okrem prvoradého cieľa zošľachtiť vedomosti organizátorov podujatí a ostatných záujemcov o vidieckom i manifestačnom cestovnom ruchu posvietili si aj na technológiu výro-

Informačno-politický týždenník

by potravín, predovšetkým údenín, marketing i značkovanie výrobkov, ktoré sa distribuujú na podujatiach Festival klobás v Petrovci a na Turijskej klobasiáde. xxx Nové združenie pre ochranu zvierat. Jedenásť milovníkov zvierat v Báčskom Petrovci sa 22. júna zoskupilo na zakladateľskom zhromaždení, na

ktorom založili združenie pre ochranu zvierat Leviathan. Predsedníčkou združenia sa stala Manuela Kopčoková a tajomníkom Vladimír Kopčok. Dôraz v práci v nasledujúcom období bude na riešení pálčivej otázky túlavých psov v Petrovci a okolí, resp. na výstavbe útulku pre túlavých psov, čo chcú doriešiť za pomoci projektov a donácií. J. Č-p • ĽUDIA A DIANIA •

ZO STRETNUTIA EVANJELICKEJ MLÁDEŽE V BÁČSKOM PETROVCI

Plávajme v smere skutočnej viery Jasmina Pániková

oďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! (Mt 11, 28) V poradí 31. Stretnutie evanjelickej mládeže sa nieslo v znamení hesla Poďme k Ježišovi. Za Ježišom a duchovným posilnením 2. júla do Báčskeho Petrovca prišli mládežníci takmer zo všetkých našich osád. Celocirkevné stretnutie sa v tejto báčskej osade uskutočnilo po 20 rokoch za účasti viac ako Na stretnutí sa zúčastnilo vyše 300 mládežníkov 300 mládežníkov. Aj tohtoročné stretnutie pozostávalo z niekoľkých celkov. menul, že aj druhá nedeľa po Začalo sa bohoslužbami s Veče- Sv. Trojici hovorí o pozvaní, rou Pánovou, ktoré viedli farári ktoré príchodom na toto Martin Bajza, Vladislav Ivičiak, stretnutie prijali mládežníci, Igor Feldy, Jaroslav Javorník, a to nielen preto, aby sa naBranislav Kulík a farárka Olina vzájom lepšie zoznámili, ale Kolárová. Mládežníkov privítal aby boli pri Ježišovi. Za zákaj biskup SEAVC dôstojný pán lad svojej kázne si zvolil verš Samuel Vrbovský. Nasledovala z Evanjelia podľa Matúša 8, práca v sekciách a posledným 23 – 27, ktorý hovorí o búrke bodom bol program, na kto- na mori. „Spolu plávame na rom sa predstavili mládežníci jednej lodi, na ktorú sa často z Hajdušice, Vojlovice, Jánošíka, valia temné oblaky. Silný Hložian, Kulpína, Padiny, Pivnice, vietor nás často tlačí v inom kovačických zborov I a II, Silbaša, smere, než si plánujeme. Tak Kysáča, Boľoviec, Starej Pazovy, ako aj tie lode na mori, aj my Šídu, Bingule, Báčskej Palanky, sme rozliční, ale to, čo nás Z prisluhovania Večere Pánovej Aradáča a, pravdaže, z Petrovca. zjednocuje sú Ježišove slová, Velebný pán farár Martin Baj- ktoré nás pozývajú k nemu,“ stretnutiami možno skonštatovať, že stretnutia usporiadané v za ako vedúci koordinátor pre povedal v kázni M. Bajza. mládež vo svojej kázni pripoV porovnaní s niekdajšími posledných rokoch sú pestrejšie. Aj tohtoroční organizátori si skutočne dali záležať, aby pre svojich hostí prichystali čím zaujímavejší program. Tak zorganizovali niekoľko sekcií, resp. dielní, na ktorých si mládežníci mohli preveriť a obnoviť svoje biblické vedomosti, naučiť sa pieseň z africkej tradície, základy hrania na trúbke, pozrieť si zaujímavý film alebo venovať sa športovým aktivitám. Hostia sa im odvďačili programom, na ktorom odzneli nieNovinkou na stretnutí sú aj divadelné scénky len piesne, ako kedysi, • ĽUDIA A DIANIA •

ale aj krátke scénky v podaní mládežníkov z Vojlovice, Starej Pazovy a Slankamenských Vinohradov, a odvysielaný bol aj krátky film, ktorý prichystali mládežníci z Aradáča. V tomto roku bolo menej účastníkov než vlani. Podľa M. Bajzu na stretnutie prišlo takmer o 100 mládežníkov menej než vlani do Starej Pazovy. Ako povedal, príčinou toho sú vopred naplánované cesty do zahraničia jednotlivých zborov alebo jednotlivcov. Mládežníci, ktorí sa na stretnutí zúčastnili, zažili skutočne pekné chvíle. Niektorí z nich sa čoskoro zase stretnú na ďalšom letnom tábore evanjelickej mládeže v Petrovci, tzv. Petrovskom Feketići, ktorý sa uskutoční začiatkom augusta.

28 /4603/ 12. 7. 2014

Ľudia a diania LETNÉ POBAVENIE V PETROVCI

Osedlaj dvojkolesového tátoša! Monika Necpálová

etom-svetom na bicykli! Svištia po cestách malí športovci. Petrovec ich je v týchto dňoch plný. Hotový pelotón! Raz ho vidíte pred divadlom, za chvíľu zasa pri najstaršom dome, o polhodinku u hasičov. Čo len tie deti bŕkajú ako včeličky? Denný poznávací cyklistický tábor, známy ako Letné pobavenie, pripravilo počas dvoch týždňov od 7. do 18. júla pre školákov 2. – 4. ročníka Združenie YMCA Báčsky Petrovec. Každé ráno počas piatich dní desiatka detí sadá ráno na dvojkolesové tátoše, aby sa počas dňa zastavili na najzaujímavejších miestach Petrovca a oboznámili sa so životom v mestečku. Už v pondelok ich cesta zaviedla k hasičom aj policajtom. Popoludní zas stáli na doskách divadla. A čo robia tí ujovia v rádiu? To razom zistili v rozhlasovej redakcii. Letné pobavenie sa organizuje po štvrtý raz. Pribúdajú aj iné

Malí cyklisti pred štartom za poznanín

inštitúcie a osoby, ktoré deti navštevujú. Tohto roku tak žiaci po prvýkrát uvidia, ako sa cvičia psy. O popularite podujatia svedčia deti, ktoré sa ho zúčastňujú už niekoľko rokov za sebou. Organizátori žiakov

oslovujú koncom školského roka. Osobitnou prácou je skoordinovať program pobavenia tak, aby deti mohli počas jedného dňa navštíviť jednotlivé miesta a zdržať sa tam približne polhodinku. Tohto roku

na podujatie išli prostriedky, ktoré Združeniu YMCA poskytuje obec a časť financií z Lokálneho akčného plánu pre mladých zabezpečila Kancelária pre mladých. Počas letného pobavenia svoj čas deťom ochotne venujú mnohí domáci. Každý jeden, kto pomôže službou alebo materiálne, je dobrovoľník. „Napríklad pani zubárka Tatiana Danková si zakaždým nájde čas porozprávať deťom o svojej profesii,” hovorí o organizácii podujatia v Združení YMCA Hana Tanciková a pokračuje: „Zuzana Ožvátová, kvetinárka, privíta deti v kvetinárstve. O kováčskom remesle pri ohni sa deti učia od kováča Pavla Kiša.“ Na bicykli to nie je ďaleko ani do Kulpína. Kulpínsky kaštieľ, ktorý patrí Múzeu Vojvodiny, každoročne bezplatne otvára dvere pre deti. O plné brušká sa stará Združenie petrovských žien. „Ľudia ochotne ukážu svoje znalosti a skúsenosti petrovským deťom, aby videli, ako to u nás vyzerá. Cieľ je, aby sa deti zoznámili s tradíciami,” vysvetľuje Hana Tanciková, ktorá spolu s niekoľkými dobrovoľníkmi s deťmi prejde každý deň stanovenú trasu. Len tak môžu deti spoznať mozaiku tunajšej kultúry.

 RETROSPEKTÍVA (38.) vo výbere Kataríny Gažovej JÁNOŠÍK

Spoločným úsilím k novému výzoru školy

ákladná škola T. G. Masaryka v Jánošíku nedávno otvorila svoje brány skutočne upravená tak, ako sa to na jednu školu patrí. No, poďme radom. Škola pozostáva z dvoch budov: tú staršiu otvorili v roku 1964, tú novšiu o 7 rokov neskoršie. Ide o súčasnú školu, vybavenú tak veľkými učebňami, ako aj telovýchovnou sieňou, knižnicou, kuchyňou, ihriskom na nádvorí, parkom... Krytého priestoru je 1200 štvorcových metrov a otvoreného dvakrát viac. Pri tejto príležitosti sme sa zastavili pri riaditeľovi Martinovi Listmajerovi, aby nám porozprával dačo o práci tejto vzornej školy. Povedal nám: – V našej škole je dokopy 174 žiakov: škôlka má jedno oddelenie a po jedno oddelenie je od 1. do 8. ročníka. Vcelku je tu

www.hl.rs

zamestnaných 15 pracovníkov. Školské budovy sú novšie, ale v posledných rokoch sme začali zápasiť s veľkým problémom: vlhkosťou zapríčinenou spodnými vodami v staršej budove. Keďže sa situácia z roku na rok zhoršovala, museli sme dačo podniknúť. Stretli sme sa s ochotou a porozumením iných zainteresovaných činiteľov. Okrem iných nám finančne pomohli Miestne spoločenstvo a PPK Tamiš z Jánošíka. V polovici roboty sme zostali bez prostriedkov na kalenie. Problém sme nastolili na zhromaždení pracujúcich a spoločnej porade rodičov, na ktorej rodičia jednohlasne schválili návrh, aby sme sa všetci spolu dali do práce. Všetci triedni pracovali svorne s rodičmi a žiakmi. Sami sme za-

Informačno-politický týždenník

bezpečili materiál, vybielili triedy, natreli okná a dvere, uschopnili miestnosti na každodennú prácu a umožnili žiakom mimoriadne výhodné podmienky pre učenie. Aj pri tejto príležitosti sa potvrdila skutočnosť, že sa spoločnými silami a dobrou organizáciou veľa toho dá dosiahnuť. Pracovali sme dva týždne v auguste, aby už 1. septembra bolo všetko upravené. Mimoriadne úsilie vynaložili všetci pracovníci školy, ktorí celý rad dní pracovali od svitu do mraku, spolu s rodičmi a žiakmi. Vonkajšiu časť školy bezplatne upravili majstri, ktorých poskytol PPK Tamiš, pričom škola zaobstarala potrebný materiál. Jeden z rodičov, ktorí sa zúčastnili v prácach na úprave školy, je aj Ján Žiak, ktorý nám povedal: – Na dočasnej práci v NSR som

viacej rokov. Domov som prišiel na dovolenku, ale keď nás zavolali do školy a vysvetlili nám, v čom je problém, neváhal som ani chvíľku. Hneď som sa prihlásil do práce. Som stolár, nuž som sa onedlho spolu so susedovcami dal do roboty. Pomáhali nám pracovníci školy a žiaci. Veď len spoločným úsilím môžeme dačo vykonať, aj toto bol druh stabilizácie. Keď to bude treba, pomôžeme aj druhýkrát... Takto hovorili aj mnohí iní. A dobre, že je práve tak. Je to na osoh nielen škole, ale predovšetkým tým, ktorí deň za dňom trávia v jej laviciach. O. Mega (Výber z Hlasu ľudu číslo 44, ktoré vyšlo 11. októbra 1980 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Vojenské zrážky v Pazove v roku 1914 Katarína Verešová

mestečku. Ide o list z 29. septembra 1914 adresovaný na Ľudmilu Hurbanovú do Trenčína. Písal ho katechéta a zborový kantor Juraj Ježo, ktorý v tom období zastupoval farára Vladimíra K. Hurbana. Treba pripomenúť, že po smrti svojho otca V. Hurbana vo februári 1914 v Pazove ako farár začal pôsobiť Vladimír Konštantín Hurban (VHV) a že 8. augusta 1914 (po vypuknutí vojny) bol zmobilizovaný rakúskym vojskom a odvedený za vojenského farára do Bosny. Pretože došlo k priamym zrážkam v tejto časti Sriemu, ženy a deti zo Starej Pazovy museli utiecť, a tak aj Augusta a Ľudmila Hurbanové. Učiteľ Juraj Ježo (1872 – 1917) úvodom píše, že všetko opísať v liste nemôže, ale že nakoľko je to možné, o všetko sa v cirkevnom zbore stará: „Či ešte zostanem v Pazove, Vám ešte určite písať nemôžem. Včera, ba už aj predvčerom zase utekali zo Zemunu, Boľoviec, Bežanije, Surčinu a Bečmenu, lebo Srbi údajne zase prekročili Sávu. V nedeľu 27. pred večerom na 5 minút zastal pred nami koč, na ktorom pán farár surčinsky spolu s p. učiteľom zase utekali. Že vraj až do Pešti. Pán farár mi ukazoval dolámané klavírové

akmer celé dvadsiate storočie bolo poznačené vojnami, respektíve odstraňovaním ich následkov. Prvá svetová, tzv. veľká vojna sa začala 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Srbsku. Príčinou toho údajne bol atentát Gavrila Principa v Sarajeve na Františka Ferdinanda, korunného princa Rakúska, Uhorska a Česka. Po vyhlásení vojny takmer vo všetkých štátoch Európy a v Rusku sa začali zhromažďovať vojská. Prvé výstrely zazneli 29. júla, keď rakúske podunajské loďstvo začalo bombardovať Belehrad. Po úspešnom zatlačení rakúsko-uhorského vojska na hore Cer srbské vojsko podniklo ofenzívu, takže cez rieku Sávu z niekoľkých strán vstúpilo do Sriemu. Bola tam aj srbská Prvá armáda, ktorá na rakúske vojsko zaútočila 9. septembra. Rieku Sávu prešli aj časti obranných jednotiek Belehradu a do Zemunu vošli 10. septembra spolu s regentom Aleksandrom. Toho istého dňa nastali boje pred Starou Pazovou, Golubincami a na kanáli Jarčin. Pre zosilnený rakúsky nátlak na Drine srbský generál Radomir Putnik musel však nariadiť stiahnutie Prvej armády zo Sriemu a túto operáciu úspešne viedol generál Bojović. Zo severnej strany Sriemu napredovalo rakúske vojsko pod velením generála Krausa a po kratších zrážkach srbské vojsko 13. septembra opustilo Sriem. Napriek mienke, že sa srbské a rakúske vojská v roku Srbské delostrelectvo na nábreží Sávy 1914 zrazili v pa- (zdroj: wikipédia) zovskom chotári, v ÚA SEAVC existuje doklad o tom, kladivká. Teda až na tie maličkosti že sa boje viedli aj v samotnom má zničený celý majetok. Včera • ĽUDIA A DIANIA •

Prvá armáda na Sáve roku 1914 (zdroj: velikirat.com)

nám došli Novopazovčania a ubytovali sa aj do Vašich stajní, šupí a komory. Nocuvali na verande. Je ich spolu do 30 osôb. Snáď dostali rozkaz len do St. Pazovy utiecť.“ Ľudmile, jej matke a svojej rodine (manželke a deťom) Juraj Ježo v liste poradil: „Preto Vám radím veľmi neponáhľajte domov... Verte mi, že by som nemal vôle po druhý raz zažiť to, čo sme prežili v dňoch 11. a 12. septembra. Podobne neprajem toho nikomu. Pazovčania, po tieto dni, na vrchnostenský rozkaz oberajú vinice.“ Odpovedajúc na otázku, o aké rany ide, Ježo napísal: „Predne tie spomenuté rany pozostávajú z dvoch rozbitých oblokov a síce; kuchynský násilne od vojakov a druhý na zelenej sále je rozbitý guľkou zo šrapnely. Tiež vo vašej záhrade sa našla guľa zo srbského dela a druhá vybila dieru na múre medzi Selského a vašim humnom. Tiež, zopár črepov na fare je rozbitých ako aj múr od Selského na pár miestach poznačený od guliek. Nám prebilo nad bývacou izbou strechu a tiež jeden oblok... Ohňa v Pazove nebolo žiadneho a v Novej Pazove zhorených domov je tiež menej. Majerov mlyn (strojáreň) je zhorený...“ V predošlom liste z 23. septembra 1914 adresovanom na farárovnú Augustu Hurbanovú, Juraj Ježo informoval: „Pazovania sú už teraz takrečeno všetci doma, krom tých, ktorí aj ďalej zostali vinicu

vartovať. Už aj do druhých dedín sa mnohí povracali. Ba už aj Zemúnci idú domov. V nedeľu dňa 13. septembra sme ani vôbec nemali žiadnych služieb Božích, ale už 19-eho som dostal kľúče od kapitána – od kostola, lebo nám ich boli vzali k sebe – s pripomienkou, že do veže vojde vojsko. Aj hodiny vo veži zastali. Kurbluvav som ich len 20-eho t.m. V nedeľu 20-eho som odbavil služby Božie sám.“ Z listu Ľudmily Hurbanovej adresovaného na brata Vladimíra do Sarajeva z 28. 9. 1914 vidno, že tlačou prichádzali rozličné chýry. Hurbanová spomína istý denník Ar... (názov nečitateľný): „... že v Pazove vidno niekoľko zhorených domov a niekoľko po ulici behajúcich psov – ináč nič a nikoho. V Novej Pazove že bolo vidno viac zhorených domov, vybitých oblokov a rozhádzaného náradia. Nuž po našu Pazovu srbské vojsko ani neprišlo. Práve odtiaľ ho odbili.“ Ľudmila brata ubezpečuje, aby si žiadne výčitky nerobil: „Ty si musel odísť. A nám tiež nemôže nikto výčitky robiť. Keby si Ty bol doma býval, boli by sme všetci traja, keď aj všetci ostatní Pazovčania, išli spolu preč, ale pravda nie tak ďaleko ako čo sme teraz odišli. Pazovčania boli vo viniciach, v Petrovci, v Kysáči.“ Na základe listov možno uzavrieť, že sa evakuácia obyvateľstva v Pazove začala tesne pred vypuknutím zrážok v pazovskom chotári. K tomu dosvedčuje Hurbanovej krátky list bratovi (26. 9. 1914), kde sa spytuje, či dostal správy z Inđije od 11. septembra 1914.

28 /4603/ 12. 7. 2014

školský rok. nčí aj tento ko sa y al m o zdniny. Ideme na prá o školského roku mám ht to ci n ko začiatku Aj na á. Tešila som sa mi sa rn o b vý em d ná, väčš nádej, že bu budem úprim e al , y by ka ro o Cez prázdnin školskéh a prázdniny. ej, n u ád d n o ch ám d M o teším k moru. u o in d ro že s ť a, som chcela ís ie splní. Mama spomínal á n M la a. že al m býv že sa mi Zadra. Ona ta rodičov. V o d e em d ôj p h a krstných tam známyc tedy som ž raz bola. V u m so ri sme ad Z s Lanou. Kým sa skamarátila i sme hneď vedľa al tam boli, býv dovci. oli sme suse bre b u; m o d h ic do e si veľmi S Lanou sm pláž a a n li iš e lu sm rozumeli, spo . kúpali sme sa rázdniny pôjdeme do ép tn le z ce nový Mám nádej, že tembri úspešne začnem p se v Zadru a že dem piatačka. na Adámeková školský rok. Bu Tija

očas tých dlho oč sa budem hrať akávaných letných prázdnin s kamarátmi, al e najviac s moj psom. Budem ím musieť byť budeme spolu hrať a možno aj s bratom, tiež sa kamarátov. si nájdem aj nových Možno pôjdem s rodinou k mor u. S bratancom chodiť na zmrzlin bu u. a jeden z nás pô Mamička plánuje cestu do Fran dem jde s ňou. Možno cúzska určite pôjdem na to bazén do Maglić budem práve ja. No budú dosť dlhé a. Verím, že práz , lebo mi apko dn Bosny a Herceg sľúbil, že pôjdem iny oviny. e do Ale to nie je všet ko rozprávať o tom . Keď sa vrátime do školy, bude , ako sme strávili me sa le ako to bude u mňa – čo kamar tné prázdniny. Uvidím, átom a učiteľom môcť vyrozpráva budem ť.

šetci viem e, že sú tu už p rázdniny. Nielen ja spolužiaci, ak , ale aj moji o aj všetci ži aci na svete sa veľmi teším e. Verím, že ich túžobne čaká každé dieťa n Cez prázdnin a svete. y sa každý iaci 4. ročníka Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina hrá a zabáva. Niekto ide v Hložanoch na pokyn svojho triedneho učiteľa Ondreja Chlpku k moru, iní k rieke. v júni, keď sa už dovidel koniec školského roka, písali na tému: Ja pôjdem k Onedlho budem na prázdninách. Nakuknime takto spoločne do moru a môj strýko pôjde niektorých prác a keďže je tu už júl, takto zistíme, ako naši na Slovensk o. Tam má chat hložianski kamaráti využívajú vytúžené a zaslúžené u. Kedy už budú dvojmesačné voľno. tie prázdniny? Martin Mack o

Kam cez prázdniny?

Veljko Vukoman

ez prázdniny sa budem do milej vôle hrať s kamarátmi. Pôjdeme k Dunaju, budeme sa hrať na ihriskách a doma sa zase pohrám s mojím psom. Budeme sa hrať s loptou: ja mu budem hádzať a on mi ju prinesie, a to až kým sa neunaví. Potom pôjde spať. Ráno a predpoludním pôjdem na návštevu kamarátkam a budem sa hrať aj s bratom a so sestrou. Poobede, keď sa vrátim domov, budem oddychovať, čítať knihu a možno sa aj niečo učiť. Chcem prázdniny veľmi pekne stráviť a chcem, aby sa už začali. Ivona Marčoková

Dragana Jovanovićová, žiačka 6. ročníka Školy základného a stredného vzdelávania Antona Skalu v Starej Pazove, touto prácou získala 3. cenu na tohtoročných 57. Zmajových detských hrách v Novom Sade. Téma výtvarného súbehu detí z celého Srbska bola Gde su ljudi dobre ćudi, pesma s‘ ori! a odmenenú prácu nám zaslal výtvarný pedagóg Ján Agarský.

ez blížiac es zažiť mn a prázdniny by s om chce oho toho la . Plán ks Pôjdem tarej mame a bu ujem, že pôjdem aj do ke dem u n ej aj spa mp Budem ta ť. m so ses u v Sriemskej Kamenic budeme trou a a i. j s kama pekne ba rátkami viť celých Ak moja sa pä m Grécka k ama bude v pori ť dní. moru. Ak adku, pô nie, bude jdeme d Budem s o me a hrať sa s kúpať, slniť, rob chodiť k Dunaju . iť lo kamarátk ptou. Keď sa u pieskové veže a navíme, ou oddy budeme chovať n šťavu, ko ad s láč mi cez prá e a budeme sa ta eke. Vezmeme s i m hostiť. zdniny b ude pekn Verím, že e. Lýdia Mu rtinová

A. F. a J. T.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 12. júla 2014 ČÍslo

14 /1872/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššia cena kukurice Ľ. Sýkorová

AKTUÁLNE

j napriek tomu, že žatva bola v plnom prúde, na novosadskej Produkčnej burze sa v dňoch 30. 6. až 4. 7. 2014 najviac obchodovalo s kukuricou. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom obrat tovaru bol až 3,5-krát väčší. Finančná hodnota obratu bola vyššia 3,7-krát. Aj keď sa s kukuricou obchodovalo vo väčšom objeme, všetkých zaujímal trh so pšenicou, a najmä to, či jej cena stúpne. Cena novej pšenice sa pohybovala od 17,20 din./kg do 17,50 din./ kg. Jej priemerná cena bola 18,98 din./kg (17,25 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 1,47 % viac. Cena pšenice z minuloročnej úrody bola v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižšia o 5,59 %. Predávala sa po cene 21,67 din./kg (19,70 bez DPH). Kukurica sa za posledné tri mesiace začala intenzívnejšie vyvážať, čo sa odzrkadlilo aj v jej cene. Na svetových burzách jej cena klesá, u nás naopak, – 0,05 mikrogramu/liter. mierne stúpa. V uvedenom období sa Minulý týždeň výrobcovia na novosadskej burze predávala po mlieka a chovatelia hovä19,24 din./kg (17,49 bez DPH), čo bolo dzieho dobytka požiadali o v porovnaní s predchádzajúcim urýchlené zrušenie nových týždňom o 2,29 % viac. predpisov o povolenom obTri týždne po sebe stúpa aj sahu aflatoxínov v mlieku a cena kŕmneho jačmeňa. V uveich odklad na neurčitú dobu, denom období sa predával pokým sa nezabezpečia popo 18,37 din./kg (16,70 bez trebné podmienky na realizáDPH). ciu. Štvrtina vyprodukovaného Cena slnečnicových mlieka ešte nezodpovedá výliskov s 33-percentnovým štandardom. Uplatným obsahom bielňovanie nových predpisov treba dbať kovín bola 33,60 by ešte viac sťažilo už aj tak na prísnu din./kg (28,00 veľmi komplikovanú situáciu kontrolu kvabez DPH). lity krmív a sklav dobytkárstve. ○ Aj v tomto roku existuje dovacích priestoreálna šanca, že opäť bude rov. Problémom nie zvýšený výskyt mykotoxínov sú kravy a mlieko, ale v obilninách a následne aj predovšetkým krmivo, ktorým ○ aflatoxínov v mlieku. Preto sa chovajú.

Peripetie s aflatoxínom pokračujú Ľubica Sýkorová

eľa krajín má legislatívne definovaný povolený obsah aflatoxínov vo výrobkoch určených na ľudskú výživu a v krmivách. Aj v Srbsku sú limitované najvyššie prípustné množstvá týchto látok nebezpečných pre ľudské zdravie. Ak je zistené nadmerné množstvo aflatoxínov, tieto potravinárske suroviny aj výrobky sú z obehu sťahované a likvidované. Problém je však ten, že v Srbsku sa povolená hranica akoby menila podľa potreby… Po minuloročnom škandále s aflatoxínom bola hranica povoleného obsahu posunutá z 0,05 na 0,5 mikrogramu

aflatoxínov na liter. V tomto roku sme boli oboznámení, že povolený obsah aflatoxínov sa vráti na pôvodnú úroveň 0,05 mikrogramu/liter najneskôr v apríli, potom v máji, naposledy bol termín stanovený na 1. júl. No koncom júna sa rozšírila správa, že zmena nenastane ani po tomto dátume. Mliekari žiadali, aby znižovanie obsahu aflatoxínu prebiehalo v etapách. Predstavitelia Správy pre veterinárstvo, Imleka a farmári boli s odložením rozhodnutia spokojní. No už 2. júla sme si mohli prečítať ďalšiu správu, s ktorou nás oboznámili, že obsah aflatoxínov sa v Srbsku od 1. júla 2014 vracia na pôvodnú – európsku hodnotu

Z obsahu Viacnásobné ohrozenie

str. 3

Pozor na škodcov repy cukrovej v lete (1)

str. 4 – 5

Hnojenie kvetov bez chémie

str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

SVETOVÉ PÔDOHOSPODÁRSTVO

Ekosystémy naďalej ohrozené

pripravila: Ľubica Sýkorová

znečisteniu ovzdušia prispieva najmä doprava, priemysel, poľnohospodárstvo a domácnosti. Aj napriek tomu, že sa v posledných desaťročiach podarilo znížiť produkciu emisií a zredukovali sa niektoré znečisťujúce látky, problém zďaleka nie je vyriešený. Týka sa to najmä dvoch látok – tuhých znečisťujúcich látok a prízemného ozónu, ktoré sú príčinou dýchacích problémov, kardiovaskulárnych chorôb a znižujú dĺžku života ľudí. Vo väčšine európskych regiónov už roky pretrváva zvýšená koncentrácia tuhých častíc v ovzduší a tiež prízemný ozón. Vzduchom prenášané jedovaté plyny ako oxid siričitý predstavujú pre život rastlín a živočíchov stálu hrozbu. Podľa Európskej

agentúry pre životné prostredie tento nepriaznivý trend nepomáhajú zvrátiť Kyslé dažde aj naďalej ničia naše lesy (foto z internetu) ani politiky zameKyslé dažde získali pozorrané na zníženie znečisťujúcich spôsobená najmä nadmerným používaním niektorých hnojív nosť v sedemdesiatych rokoch látok v prostredí. V celej Európe, vrátane aj člen- a priesakom odpadových vôd. minulého storočia po tom, ako ských štátov Európskej únie, sa Môže poškodiť ekosystémy tým, boli zničené obrovské plochy aj naďalej do ovzdušia vypúšťa že vytvorí priaznivejšie podmien- lesov a spôsobili značný úhyn neudržateľné množstvo oxidu ky pre rast určitých druhov rast- rýb. Kyslé dažde ohrozujú siričitého, ktorý patrí medzi lín, napríklad rias. Podľa správy mikroorganizmy v pôdnom i hlavné faktory stojace za aci- Európskej agentúry pre životné vodnom prostredí. Rastlinám difikáciou – zvýšením kyslosti prostredie (EEA) je eutrofizáciou poškodzujú korene aj listy. a kyslými dažďami. Vypúšťaný zasiahnutých 60 % ekosystémov Medzi stromy citlivé na kyslé dusík môže zapríčiniť eutrofizá- v EÚ. V roku 1990 to bolo až 80 %. dažde patria napr.: borovice, ciu, čo znamená obohacovanie Cieľom Európskej environmen- brezy, jablone. Medzi najcitlivejvody živinami, najmä zlúčeninami tálnej agentúry je poskytovať šie plodiny na tieto dažde patrí dusíka a fosforu, ktoré majú za informácie o životnom prostredí fazuľa, reďkovka, maliny. Úroveň emisií oxidu siričitého následok zvýšený rast siníc, rias pre širokú aj odbornú verejnosť. a vyšších rastlinných foriem, čím Je zarážajúce, že problém eutro- klesla medzi rokmi 1990 a 2012 o dochádza k nežiaducemu zhor- fizácie je rovnako závažný aj v 84 %. Dnes je v EÚ acidifikáciou šovaniu biologickej rovnováhy a chránených prírodných oblastiach zasiahnutých okolo 5 % ekosystémov. ○ kvality tejto vody. Eutrofizácia je Európy.

INVÁZIA ÁZIJSKÝCH SRŠŇOV

Včelári majú obavy o svoje včelstvá Ľ. Sýkorová

o viacerých domácich médiách sme sa v posledných týždňoch mohli dočítať o výskyte veľmi nebezpečného ázijského sršňa (Vespa velutina) v Slovinsku a už aj v susednom Chorvátsku. Tento druh je najväčší druh sršňa na svete. Do Európy bol dovezený pravdepodobne na lodi z čínskej provincie Junan v keramike určenej na pestovanie bonsajov. Tieto sršne sú mimoriadne agresívne, stovky až tisíce z nich napádajú včely prilietajúce do úľov a vylietajúce z nich. Mŕtvymi včelami živia svoje vlastné larvy, no konzumujú aj ich zásoby medu a nektáru. Vo

včelích úľoch zostáva po nich spúšť. Veľmi nebezpečné sú aj pre ľudí, ich uštipnutie môže spôsobiť až smrť. Ázijský sršeň je tmavý rýchly hmyz s veľmi dlhým žihadlom. Jeho bodnutie je jedovaté, keďže obsahuje až osem chemických látok, ktoré dokážu vážne ohroziť pľúca, obličky, spôsobiť anafylaktický šok a vážne deformácie pokožky. Sú veľmi agresívne a útočné aj pri minimálnom ohrození. Dokážu zaútočiť opakovane stále tým istým žihadlom, ktoré je tvrdé a neoddeľuje sa ako pri včelách. Ich domovinou je Čína, Taiwan, Nepál, India, Srí Lanka. Tieto sršne hľadajú potravu systémom, akým funguje armáda

pri prieskume a kontrole územia. Po nájdení obete nález označia feroÁzijský sršeň – hrozba pre včely mónmi, aby bolo možné (foto: z internetu) po návrate miesto lepšie vypátrať. Späť sa vracia niekoľko obvyklé. Mesiace ich párenia desiatok sršňov, aby spravili ná- sú september až október, čo je let na obeť, alebo vyplienili včelie zároveň obdobie zvýšenej agrehniezdo. Sršne sa živia menšími sivity. Trojcentimetrový hmyz, druhmi bodavého hmyzu, vče- rozpoznateľný podľa oranžovej lami, lúčnymi koníkmi a ďalším hlavy a žltých nôh, bol po prvý hmyzom. Radi si pochutnávajú raz zaznamenaný v Európe v roku na larvách divo žijúcich včiel v 2004 vo Francúzsku. Niektoré lesoch. Na larvách si pochutia jedince majú aj 5 centimetrov aj priamo v úľoch, no väčšinu s 5- – 6-milimetrovým žihadlom. odnášajú do svojich hniezd ako Rozmnožujú sa pomerne rýchlo potravu. Podľa odborníkov za a každý rok sa sťahujú na nové veľkosťou a premnožením srš- miesta. Tri alebo štyri takéto ňov môže byť teplejšia klíma a sršne dokážu vyhubiť jeden úľ ○ miernejšie zimy, než bolo doteraz v priebehu 48 hodín.

12. 7. 2014 • 28 /4603/

OVOCINÁRSTVO

Čo si pýta kvalita?

Oto Filip

šte pred mnohými desaťročiami dopracovali sme sa k dobrému menu vo výrobe ovocia: nielen u nás, ale aj vo svete. Už kopu rokov je toto poľnohospodárske odvetvie v tunajších končinách vhodným doplnkovým zamestnaním a významným zdrojom rodinných príjmov. Napriek všetkým výkyvom, týkajúcim sa tak počasia, ako aj výroby (kvalita, objem, cena), Srbsko je aj dnes vedúcim výrobcom ovocia v regióne uznávaným aj na svetovom trhu. Ďakuje za to v prvom rade jeho kvalite, ako aj kvalite ovocných produktov. Je ich mnoho a dobrých. Mnohé segmenty súčasného ovocinárstva obsiahnuté sú v publikácii s rovnomenným názvom, ktorá, ako druhá v edícii zaoberajúcej sa poľnohospodárstvom, vyplynula z jeho predvla-

ňajšieho súpisu. Ďakujúc sčítaniu a monografii autorsky podpísanej Zoranom Keserovićom, Nenadom Magazinom, Markom Dorićom, Aleksandrom Kurjakovim a Jovicom Gošićom, prvýkrát po päťdesiatych rokoch máme presné údaje o rozlohách pod ovocnými sadmi, tak tými celkovými, ako i tými vzťahujúcimi sa na jednotlivé ovocné druhy. Ovocné sady zaberajú u nás necelých päť percent (4,8) celkových poľnohospodárskych rozlôh. Málo, vzhľadom na prajné klimatické a pôdne podmienky. Najväčšie a najvýznamnejšie rozlohy pod nimi sú pri Valjeve a v Grocke. Na to bezpochyby pozitívne vplývala najmä blízkosť veľkomestského, belehradského trhu. Keď ide o niektoré iné pásma, napríklad Prokuplje, Smederevo, Čačak... rozvoj ovocinárstva rozhodujúce ovplyvnili a podnietili nielen priaznivé agroekologické činitele, ale

aj nemožnosť pestovať iné kultúry. Piati autori sa v publikácii, ktorá uzrela svetlo sveta v tretej dekáde júna, dôkladne zaoberajú všetkými druhmi ovocia, ktoré sú obsiahnuté predvlaňajším sčítaním: tak z aspektu rozlôh, ktoré zaberajú, ako aj z aspektu pozície, ktorú zastávajú v európskych rámcoch. Osobitne hodnotné sú grafické ukážky produkcie odvetvia na Z vínneho Sriemu: časť vinohradov prelome storočí: od roku v okolí Sriemskych Karloviec 2000 do roku 2013. Kopa údajov, mapy, zemepis- začiatku rajonizácie tejto výroby, né grafy a iné fakty prídu vhod podobnej tej vo vinohradníctve. Všetko to si pýta nová kvalita, všetkým, ktorí sa zveľadením ovocinárstva zaoberajú teoreticky nevyhnutná na udržanie už dávalebo i prakticky. Najmä tým, že nejšie získaného dobrého mena môžu byť vhodným podkladom nášho ovocinárstva na trhu: aj na písanie nových stratégií tohto domácom, ale i európskom ale○ odvetvia, tiež oporným stĺpom bo svetovom.

STAV DOBYTKÁRSKEJ VÝROBY V APV (1)

Viacnásobné ohrozenie O. Filip

dárskej produkcie, slabej spätosti výrobcov eď v júni dobytkárskych v Novom produktov a S a d e spracovateľov… Správna rada Treba si všimnúť, Hospodárskej a to nie v pokomory Vojvodislednom rade, aj ny (HKV) a Podna menšiu kúpnikateľský výbor nu schopnosť Žitovojvodiny roobyvateľstva, kovali o aktuálnej čo spôsobuje i situácii v poľnomenšiu spotrebu hospodárstve, mäsa a údenín. nemohli si ne- O stave poľnohospodárstva Dobytkárstvo, všimnúť i stav a dobytkárstva na spoločnej ktoré má byť nášho dobytkár- schôdzi vedení HKS stva. Dôvodov je a Žitovojvodiny hovoril Đorđe najintenzívnejším odvetvím pôdoniekoľko. Jedným Bugarin (na snímke) hospodárskej z prvých je, že je to vojvodinské už celý rad rokov produkcie, má mnohonásobný v kríze. Ide o následok viacerých význam, tak pre výrobcov, ako i činiteľov: absencie dlhoročnej pre spotrebiteľov. Jeho produkcia stratégie rozvoja odvetvia, neorga- by mala byť základom zvýšenia innizovanosti primárnej poľnohospo- tenzity poľnohospodárskej výroby,

tiež vybudovania širokého spektra spracovateľských kapacít. Hoci je základom rozvoja dobytkárstva rastlinná výroba, aj dobytkárska produkcia je ako vyššia fáza výroby, zároveň hybnou silou tak rastlinnej, ako aj celkovej poľnohospodárskej produkcie. Vzhľadom na uvedené, účasť dobytkárskej výroby vo výrobnej štruktúre poľnohospodárstva, spolu s inými parametrami, možno chápať ako ukážku stupňa vyvinutosti celkovej poľnohospodárskej výroby štátu. Hoci Srbsko má nadbytok kukurice, ktorú exportuje, pre neprimeranú agrárnu politiku, ktorá často a v zásade uprednostňuje rastlinnú pred dobytkárskou produkciou, táto druhá klesla na štvrtinu celkovej poľnohospodárskej výroby. A považuje sa, že je spodnou hranicou jej udržateľnosti to, keď tvorí polovicu celkovej produkcie. Záver je jasný: bez stabilného a

III

vyvinutého dobytkárstva niet ani vyvinutého pôdohospodárstva. Mnohé súvislosti sú jasnejšie pri pohľade na vlaňajší počet dobytka vo Vojvodine. Hovädzieho dobytka bolo 247 130 kusov alebo o necelé dve percentá menej ako v roku 2012. Vlani ich bolo dokonca až dvojnásobne menej ako v roku 1962, keď v pokrajine bol rekordný počet kusov hovädzieho dobytka: až 497 000. Ošípaných bolo v roku 2013 1 198 872 či o približne sedem percent menej ako predvlani, oviec 247 352, čo bolo 96,8 percenta stavu z roku, keď vlastne prebiehal súpis poľnohospodárstva. Najpovážlivejšia situácia je s koňmi a kozami. Koní bolo len 5 358 alebo o takmer dvadsať percent menej než rok predtým, kôz 44 704, čo je len 74,4 percenta stavu z roku 2012. Jediné zvýšenie počtu badať pri hydine: bolo jej 11 069 967 kusov, čo je o necelé tri percentá viac ako predvlani. Jasné je, prečo. Vložené sa v tejto časti výroby rýchlo vracia, za niekoľko mesiacov, najčastejšie so ziskom. ○ (V budúcom čísle: Výroba mäsa)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Pozor na škodcov repy cukrovej v lete! (1) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

s hľadaním kvitnúcich rastlín. Motýle mory gama môžu preletieť veľmi veľké vzdialenosti, aj niekoľko tisíc kilometrov, z Mediteránu až do Škandinávie. Pre túto moru sú charakteristické masové výskyty v trvaní jedného až dvoch rokov, po ktorých nastáva silné zníženie populácie na dlhšie obdobie. Žiadne vývojové štádium nepodlieha diapauze, a preto pre-

letnom období porasty cukrovej repy ohrozuje niekoľko významných škodcov. Medzi ne patria larvy motýľov mora gama Autographa gamma, mora kapustová Mamestra brassicae, mora kelová Lacanobia oleracea (Lepidoptera: Noctuidae). V posledných rokoch je tu zaradená najmä psota repová Scrobipalpa ocellatella (Lepidoptera: Gelechiidae). Na listoch škodia vošky: voška maková Aphis fabae a voška broskyňová Myzus persicae (Aphididae, Sternorrhyncha). Na podzemných častiach škodí repná koreňová voška Pemphigus fuscicornis (Pemphigidae, Sternorrhyncha). Sú to škodcovia, ktorí sa vo väčšej miere neobjavujú každý rok. V niektorých rokoch sa vedia premnožiť a prekvapiť pestovateľa vysokými škodami, preto ich treba neustále sledovať. Škodcov z radu motý- List repy cukrovej poškodený larvami ľov najjednoduchšie mory kapustovej (foto: P. Tóth) sledujeme pomocou feromónových lapačov, ktoré zimovať môže v ktoromkoľvek kontrolujeme najmenej raz do štádiu. V strednej Európe má dve až tri generácie do roka. týždňa. Najčastejšie prezimujú húsenice MORA GAMA a zriedka vajíčka, kukly a imága. Mora gama (srb. sovica gama) Motýle prvej generácie sa vyskyje typická tým, že doletuje k nám tujú v máji a júni a v prípade prez južnej Európy. Motýle sa liah- zimovania už v apríli. Po úživnom nu s nevyvinutými pohlavnými žere a následnom párení samičky žľazami a k ich vývinu potrebujú kladú vajíčka na listy rôznych vitamín E, ktorý čerpajú z nek- rastlín. Plodnosť samičiek závisí táru, preto sú migrácie späté od meteorologických podmie-

Motýľ mory gama (foto: J. Kičinová)

nok, kvality a kvantity potravy. Nepriaznivé podmienky môžu spôsobiť úplnú neplodnosť, čo sa často stáva samičkám druhej a tretej generácie. Vajíčka na svoj vývoj vyžadujú vysokú vlhkosť a optimálna teplota je medzi 20 a 30 °C. Vyliahnuté húsenice tiež potrebujú vysokú vlhkosť vzduchu. Kuklenie prebieha priamo na rastline, na rozdiel od iných siatic a môr, ktoré sa kuklia v pôde. Motýle druhej generácie sa liahnu koncom júna – začiatkom júla. Vývoj tejto generácie končí v auguste, keď sa objavujú motýle tretej generácie. Motýle tejto generácie sa vyskytujú v niektorých rokoch až do novembra. ČO VPLÝVA NA INTENZITU VÝSKYTU ŠKODCU? Na hustotu populácie mory gama vplývajú poveternostné podmienky, prirodzené regulátory a migrácie motýľov. Táto mora je hygrofilná a termofilná, nevyhovujú jej suché regióny. V takýchto oblastiach sa koncentruje v zavlažovaných porastoch. Pre masové rozmnožovanie vhodné je prezimovanie v štádiu kukly pri dlhotrvajúcej snehovej prikrývke a teploty počas júna a júla vyššie o 1 – 2 °C od viacročného priemeru. Pre motýľov optimálna teplota je 20 –25 °C, zníženie teploty na 17 °C výrazne znižuje aktivitu imág a znemožňuje vývin pohlavných ústrojov a ovipozíciu. Húseniciam tiež vyhovuje vysoká relatívna vlhkosť vzduchu 90 – 100 % a teplota 20 –30 °C. ŠKODLIVOSŤ Húsenice mory gama sú výrazne polyfágne. Napádajú okolo 220 druhov rastlín z 50 čeľadí.

Z kultúrnych rastlín poškodzujú: cukrovú repu, slnečnicu, kukuricu, mak, chmeľ, tabak, zemiaky, ďatelinu, lucernu, konope, ľan, kapustu, špenát, cibuľu, liečivé rastliny, ríbezle, jablone, hrušky, chryzantémy a iné. Húsenice poškodzujú listy. Larvy prvého a druhého instaru „okienkujú“ listy, vyhrýzajú listy z dolnej strany a protiľahlá pokožka zostáva nepoškodená. Staršie larvy vyhrýzajú menšie alebo väčšie dierky na listoch, často zapríčiňujú aj holožer, skonzumujú celú plochu lista okrem hlavných nervov. Najväčšie škody zapríčiňujú larvy 4. a 5. instaru. Pri holožere cukrovej repy dochádza k zníženiu úrody o 25 až 50 % a k výraznému zníženiu cukornatosti. OCHRANA Na reguláciu mory gama z agrotechnických opatrení prispieva: ničenie burín, medziriadková kultivácia a jesenná hlboká orba. Chemická ochrana na cukrovej repe sa vykonáva vtedy, keď dominujú larvy 2. a 3. instaru a na jednej rastline sa nachádza v priemere viac ako jedna húsenica, alebo ak bol zistený výskyt 8 a viac húseníc v priemere na 1 m2 , alebo pri poškodení 15 % rastlín. Letovú aktivitu motýľov môžeme monitorovať feromónovými lapačmi. Vyššia letová aktivita signalizuje možné riziká škôd a dá sa na základe nej určiť termín kontroly výskytu vajíčok a lariev v poraste. Najvhodnejší termín chemickej ochrany je 14 dní po zistení prítomnosti samičiek schopných klásť vajíčka, pri teplom a slnečnom počasí. Ak je počasie zamračené a chladné, ošetrenie treba vykonať po 15 až 20 dňoch.

12. 7. 2014 • 28 /4603/ MORA KAPUSTOVÁ Mora kapustová (srb. kupusna sovica) je najnebezpečnejší druh z čeľade morovité škodiaci na cukrovej repe. Polyfágne larvy tohto druhu spôsobujú najväčšie škody v letnom období na kapustovej zelenine, repe cukrovej, prípadne tabaku. Mora kapustová prezimuje v štádiu kukly v pôde, v hĺbke do 30 cm. Do roka má u nás dve generácie. Na jar začínajú motýle prvej generácie lietať v máji, keď priemerná denná teplota dosiahne 16 až 18 °C. Let prvej generácie trvá do júla. Imága druhej generácie lietajú od augusta do októbra.

12. 7. – 18. 7. 2014

POČASIE

ČO VPLÝVA NA INTENZITU VÝSKYTU ŠKODCU? Na rozmnožovanie mory kapustovej majú veľký vplyv abiotické a biotické faktory. Z abiotických faktorov má najväčší význam vlhkosť. Mora kapustová je hygrofilný druh. Vyskytuje sa hlavne v porastoch so zvýšenou vlhkosťou (prípadne intenzívnou závlahou). Nízka relatívna vlhkosť vzduchu zapríčiňuje zvýšenú mortalitu mladých lariev. Teplota negatívne ovplyvňuje vývoj oveľa zriedkavejšie. Vývoj rôznych štádií prebieha pri teplotách 9 – 31 °C, s optimom 20 – 26 °C. Pri teplote - 10 °C v priebehu dvoch dní hynú všetky húsenice. Druh a množstvo potravy majú tiež veľký vplyv na vývin a rozmnožovanie. Keďže mora kapustová je polyfágom, vyhovujú jej zaburinenejšie porasty poskytujúce dostatok alternatívnej a doplňujúcej potravy. Pri pestovaní cukrovej repy sa vyskytuje masovejšie najmä na lokalitách, kde sa pestuje hrach umožňujúci optimálny úživný žer imág prvej generácie. Človek svojou aktivitou tiež vplýva na jej premnoženie. Najväčšiu početnosť môže škodca dosiahnuť v hustých a kompletne

zapojených porastoch, kde je vlhkosť v poraste vysoká aj v suchom lete. K premnoženiam mory kapustovej dochádza iba občas a trvajú jeden až jeden a pol roka.

alebo v listovej ružici repy. Jasným signálom prítomnosti lariev je prítomnosť trusu čiernej alebo tmavej farby.

tvaru a veľkosti. Pri premnoženiach na repe cukrovej môžu larvy vyhrýzať dierky a chodby na povrchu buľvy, prípadne sa vžierať do vnútra buľvy. Tieto poškodenia sa podobajú ŠKODLIVOSŤ poškodeniam, ktoré Larvy mory kapustovej sú výrazzapríčiňujú hlodavné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na ce. Larvy posledviac ako 80 rastlinných druhoch z ných instarov môžu 30 čeľadí. Najčastejšie a najväčšie poškodzovať buľvy škody zapríčiňuje na kapuste, aj po zbere. Mora karfiole, repe cukrovej a hrachu. kapustová spôsoZ času na čas spôsobuje škody buje kvantitatívne aj na kukurici, slnečnici, chmeli, i kvalitatívne znížeImágo mory kapustovej (foto: P. Tóth) tabaku, paprike, rajčiaku, maku, nie úrody cukrovej repy. šaláte, mrkve, cibuli a melónoch. Môže sa dokonca vyvíjať aj na Vyliahnuté larvy vyhrýzajú ovocných stromoch a viniči. Vyvíja mäkké pletivá nepoškodzujúc hor- OCHRANA sa aj na mnohých divorastúcich nú pokožku listu. Larvy druhého Regulácia početnosti mory rastlinách. instaru vyhrýzajú na listoch malé kapustovej by mala byť komDruhá generácia je oveľa počet- dierky. Ďalšie instary vyžierajú plexná, zahŕňajúc agrotechnické, nejšia, a tým aj nebezpečnejšia pletivá medzi žilkami listu alebo biologické a chemické metódy. ako prvá. Rastliny repy cukrovej vytvárajú požerky nepravidelného Kvalitná letná alebo jesenná orba poškodzuje vyhrýzaním listov, tvaru od okraja listu. Dospelé po zbere kapusty, hrachu alebo stoniek a vrchnej časti buľvy. larvy sú najnebezpečnejšie. Pri repy je základné agrotechnické Larvy žerú v podvečer a v noci, silnom napadnutí úplne zničia lis- opatrenie. Hlbokou orbou sa zničí až 80 % kukiel. Chemická regulácia sa najčastejšie vykonáva na repe cukrovej a kapuste. Prahom škodlivosti je >1 larva/rastlinu. Postrek sa realizuje pri výskyte mladých lariev (1 – 3 instary). Ošetrenie proti prvej generácii sa vykonáva zvyčajne v júni a proti druhej v auguste. Postreky na repe cukrovej sa môžu vykonávať spolu so zásahmi proti iným škodcom. Regulácia prvej generácie je jednoduchšia, pretože nálet motýľov nie je tak roztiahnutý ako nálet druhej generácie. Regulácia sa však v praxi najčastejšie robí iba proti druhej generácii, a to v najbujnejších, kompletných a zavlažovaných porastoch cukrovej repy. Nepriamy regulačný efekt na larvy mory kapustovej majú i Feromónový lapač na mory (foto: J. Tancik) niektoré fungicídy, ktoré spôsonajintenzívnejšie pri teplom po- ty, pričom zostáva nepoškodená bujú, že mladé larvy neprijímajú časí. Počas dňa sa nachádzajú na len listová stonka a hlavné žilky. potravu a hynú. Letovú aktivitu spodnej časti listov, prípadne vo Po zničení listov sa živia listovými motýľov monitorujeme pomocou vyhryzených jamkách na buľve stonkami vyhrýzajúc plytké či feromónových lapačov.  či na základoch listovej stonky hlboké dierky a chodby rôzneho (Pokračovanie)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

16˚ | 24˚

16˚ | 29˚

17˚ | 28˚

17˚ | 29˚

17˚ | 32˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Čierna škvrnitosť listov ruží

Ľ. Sýkorová

a suchého a teplého počasia ruže treba chrániť pred múčnatkou, za daždivého počasia zase pred čiernou škvrnitosťou listov a hrdzou ružovou. Medzi najvýznamnejšie choroby ruží patrí čierna škvrnitosť (Marssonina rosae, Actinonema rosae, Diplocarpon rosae). Ide o hubovú chorobu, ktorá spôsobuje na hornej strane listu čiernohnedé škvrny, ktoré postupne splývajú a spôsobujú opad listov. Šírenie tejto choroby podporuje daždivé počasie. Keďže pôvodca ochorenia prezimuje v opadanom lístí, najprv bývajú infikované spodné listy ruží, z ktorých sa choroba šíri nahor. Dôležitým ochranným

opatrením je odstraňovanie napadnutých listov a zber opadaných listov ruží. Ďalším významným opatrením je zálievka, ktorá sa neaplikuje na listy, ale len ku koreňom. Každoročne treba v y ko n áva ť a j predjarný rez a skrátenie výhonov na jeseň. Napadnuté výhony a listy pálime, nedávame ich na kompost. List ruže napadnutý čiernou škvrnitosťou Ak chceme proti tejto chorobe bojovať konať hneď pri prvom výskyte chemicky, postrek musíme vy- choroby. Pri náchylných odro-

dách sa odporúča aplikovať postrek preventívne, ešte pred objavením prvých príznakov choroby. Keďže žiadna z odrôd ruží nie je voči tejto chorobe úplne rezistentná, ich pestovanie je v podstate spojené s neustálym bojom s čiernou škvrnitosťou. Proti čiernej škvrnitosti listov môžeme použiť fungicídy, napr. Dithane M 45, Dithane DG, Novozir MN 80. S preventívnymi postrekmi začíname v polovici mája a podľa potreby ich opakujeme v 10- až 14-dňových intervaloch. ○

Hnojenie kvetov bez chémie Ľ. Sýkorová

nojivá na kvety nemusíme kupovať iba v obchode, ale môžeme využiť aj suroviny z našej kuchyne. Ako hnojivo veľmi dobre účinkuje obyčajná kávová usadenina. Používa sa napríklad na hnojenie balkónových a záhradných kvetov, pažítky či bazalky. Osvedčené hnojivo pre izbové rastliny je aj studený čaj, pivo, vychladnutá voda, v ktorej sme varili zemiaky alebo vychladnutá voda po varení vajíčok. Kvety potrebujú pre rast vápnik. Netreba ho kupovať, stačí si odkladať škrupiny z vajec. Tie nadrobno roztlčieme a posypeme zeminu okolo rastlín. Odvďačia sa nám krásnymi kvetmi a zelenými listami. Veľmi dobré hnojivo na kvety sa dá pripraviť z vaječných škrupín namočených vo vode.

Jedným litrom vody zalejeme podrvené škrupiny z dvoch až troch vajec. Takto odstátou vodou polievame kvety počas

vegetačného obdobia raz do týždňa. Profesionálne meranie kyslosti pôdy môžeme nahradiť omnoho rýchlejším, lacnejším a spoľahlivým spôsobom pomocou jedlej sódy bikarbóny

a kuchynského octu. Väčšina rastlín má rada neutrálnu pôdu s pH 6,5 – 7,5. Sú však niektoré, ktoré majú rady kyslejšiu pôdu s pH pod 7 alebo zásaditú s pH nad 7. Testovaním môžeme zistiť, či nebude potrebné pôdu upravovať. Test je jednoduchý, vyžaduje si však precíznosť. Musíme používať čisté náradie. Z povrchu pôdy, z ktorej berieme vzorku, musíme odstrániť všetky nečistoty. Z hĺbky asi 4 cm pod povrchom odoberieme vzorku zeme – stačí ¼ šálky. Vzorku zalejeme destilovanou vodou, aby vzniklo „tekuté bahno“. Na túto zmes nalejeme ocot. Ak zmes začne vyhadzovať bublinky, pôda je zásaditá. Ak na vzorku odobratú rovnakým spôsobom a zaliatu destilovanou vodou nasypeme sódu bikarbónu, ktorá zareaguje šumením či

bublinkovaním, pôda je kyslá. Ak nenastane žiadna reakcia, zem je neutrálna, teda vhodná pre takmer všetky bežné rastliny. Aby palmy mali pekné lesklé listy, môžeme ich zalievať vodou, v ktorej sme varili šošovicu. Pri presádzaní paliem alebo fikusov môžeme do spodnej vrstvy zeminy pridať šupky zo zemiakov, banánov alebo jabĺk, ktoré sa rýchlo rozložia a pôsobia ako výborné organické hnojivo. Ani použité vrecúška s čiernym čajom nemusíme vyhadzovať. Ak ich ku väčším rastlinám zahrabeme do hĺbky asi päť centimetrov, budú ako hnojivo pôsobiť asi šesť týždňov. Môžeme nimi prihnojiť aj kaktusy, vtedy pôsobia až desať týždňov. Rada na záver: Aby naše kvety ostali dlho zdravé a nenapádali ich vošky, odporúča sa vložiť do pôdy strúčik cesnaku. To udrží vošky v dostatočnej vzdialenosti. ○

12. 7. 2014 • 28 /4603/

Letné tabu na tanieri Vyhnite sa nebezpečným nástrahám Kde vám hrozia najväčšie nebezpečenstvá a ako sa dá nepríjemným nákazám vyhnúť? Ako prípadnú búrku v žalúdku rýchlo napraviť?

Zradné volské oká Sú rizikové v každom ročnom období, v lete obzvlášť. Nebezpečenstvo z vajec číha najmä v podobe volského oka, vajíčok do skla, domácich majonéz, tiramisu a mnohých omáčok, kde sa vajcia používajú buď vôbec, alebo len minimálne tepelne spracované. To, či je vajce nakazené, bežný spotrebiteľ nemá šancu zistiť. Zákernosť je aj v tom, že infikovaný je najmä povrch škrupín, a preto môžu nakaziť bezrizikovú potravinu, s ktorou vajce prišlo do styku. Zjednodušene povedané, salmonela z infikovaných vajec môže „preskočiť“ na nevinnú šalátovú uhorku či syr. Oddelené skladovanie zeleniny od mäsa a mlieka je teda nevyhnutné. Faraónova pomsta Skvelý názov pre cestovateľskú hnačku, ktorá sa objavuje

v dovolenkových destináciách, ako je napríklad Egypt či Tunisko. Nakaziť sa môžete prakticky kdekoľvek, a to aj v luxusnom hoteli. Je preto dôležité strážiť si, čo jete a pijete. Ideálne je piť len balenú vodu, používajte ju aj pri čistení zubov, pozor na zmrzliny, niektoré syry, mlieko, ovocie a zeleninu, ktoré nemožno olúpať. Veľmi rizikové môžu byť aj surové morské živočíchy. Nikdy nezabudnite na pár kvapiek citróna!

Fastfoodová nástraha Ak sa chcete vyhnúť hnačke, v horúcich dňoch radšej zabudnite na majonézové pochúťky, krémové zákusky či bagety. Inak riskujete, že sa niekoľko dní nepohnete z toalety, v horšom prípade skončíte v nemocnici. Pri vyšších teplotách sa totiž najlepšie darí baktériám salmonely. Najmenšie deti a starších ľudí môže salmonela ohroziť dokonca aj na živote. Tabu by mali byť aj údeniny a salámy, ktoré sa ďalej tepelne neupravujú. Chladničkový šok Tušili ste, že najväčšie nebezpečenstvo v chladničke skrývajú

zásuvky na zeleninu?! Obsahujú vraj až 750-krát viac baktérií než iné priehradky chladničky. Ide aj o tie najnebezpečnejšie baktérie ako je E. coli, salmonela a listéria. Nízka teplota chladničky totiž bráni rastu baktérií iba vtedy, ak ju pravidelne čistíte. Každý týždeň preto pretrieďte všetky potraviny a vyhoďte tie s náznakom hniloby či plesne. Raz mesačne vyberte jedlo a všetky priehradky starostlivo umyte a dosucha utrite. Baktérie uvarte či upečte Najistejšie, ako sa vyhnúť črevným problémom, je poriadne zničiť možné baktérie tak, že ich uvaríte a jedlo čo najskôr zjete alebo ihneď uložíte do chladničky. Ak varíte v horúcom dni obed, nechystajte ho ráno, ale tesne pred konzumáciou. Ak jedlo dlhšie stojí, baktérie sa v ňom neuveriteľne rýchlo rozmnožia. Hygienici radia variť pri teplote 70 °C minimálne 10 minút, najmä mäsové výrobky. Dodržiavajte Mäso a vajcia nakupujte v predajniach, kde majú chladia-

ce zariadenie. Suroviny skladujte v chladničke, salmonely sa rozmnožujú pri teplotách od 10 do 60 ºC. Čo pomôže rozbúreným črevám? ZÁZVOR: uvarte si z neho čaj; MÄTA PIEPORNÁ: vylaďuje zažívanie a trávenie, tlmí kŕče a pôsobí dezinfekčne. ŠTAMPRLÍK? Áno či nie? Pomôže nám štamprlík slivovičky ako prevencia pred žalúdočnými problémami? Môže a nemusí. Alkohol mení pH žalúdočnej šťavy, čo môže do určitej miery zmierniť zažívacie problémy. Ale určite to nie je všeobecný univerzálny liek, ktorý zaručene pomôže. Zvýšenú pozornosť preto venujte hygiene na cestách. Rizikovými sú vlastne všetky miesta, kde sa križujú tisíce ľudí, napríklad letiská, benzínové pumpy, ale aj hotely, pláže či turisticky lákavé miesta. Najnebezpečnejšími z pohľadu mikrobiológie sú zvyšky hliny na potrave, ktoré môžu obsahovať parazity. ○

Nevládzete vliať do seba 2 litre vody? Pomôžeme vám! Nie ste schopní vypiť dostatok tekutín denne? Nie je to nič zvláštne, v lete sa totiž pocit smädu znižuje. Piť však treba, lebo v lete sa potíte oveľa viac ako v chladnejšom období. V horúčavách môžete dýchaním, močením a potením stratiť viac ako tri litre vody a potrebných minerálnych látok. Ich náhrada je

pre telo mimoriadne dôležitá, preto sa snažte denne viackrát

rovnováhu. Dospelí potrebujú denne vypiť 2 litre tekutín, pri teplotách nad 30 °C sa táto potreba zvyšuje na 3 litre, pri 40 °C na 4 litre. Ak zároveň športujete, je to dokonca ešte viac. Do tohto množstva sa počíta aj voda, ktorú obsahujú jednotlivé potraviny. Tajomstvo pitia dostatočného množstva tekutín sa skrýva v ôsmich dvojdecilitrových pohároch vody denne. Spojte si pitie s jednotlivými časťami dňa.

málo piť. Ak telo zaťažíte veľkým množstvom tekutín naraz, narušíte tým jeho vnútornú

Nalejte si do pohára vodu: Ráno po prebudení, po raňajkách, počas obeda, ku káve,

VII

popoludní, počas večere, večer. Vždy majte pri sebe niečo na pitie, najlepšia je minerálna alebo čistá voda. Jedzte potraviny, ktoré obsahujú veľké množstvo vody, napríklad ovocie, polievky, prívarky alebo šaláty. Pomôžu si tak aj tí, ktorí necítia smäd. Ovocie, zelenina aj polievky obsahujú 80 – 90 % vody. K dennému prísunu tekutín prispievajú aj mliečne výrobky, mlieko, kakao, voda, minerálne vody, ovocie, zelenina, liečivé čaje aj káva. Dnes už vieme, že pitím kávy telo nestráca vodu a nezvyšuje sa tak ani riziko dehydratácie. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Kokosový krémeš

Rafaelo

Suroviny: Na cesto: 400 g hladkej múky, 80 g margarínu, 80 g práškového cukru, 1 vajce, 1 lyžička kypriaceho prášku, 1 lyžica kakaa a mlieko podľa potreby; Na plnku: 6 vajec, 250 g práškového cukru, 250 g strúhaného kokosu; Na krém: 300 ml mlieka, 3 lyžice múky, 250 g margarínu, 120 g práškového cukru a jeden vanilínový cukor.

Suroviny: 250 g práškového cukru, 100 g pomletých ovsených vločiek, jeden vanilínový cukor, 100 ml vody, 200 g sušeného mlieka, 200 g strúhaného kokosu, 1 margarín, opražené a ošúpané lieskové oriešky.

Takto sa to podarí: V rozpustenom a vychladnutom margaríne rozmiešame práškový, vanilínový cukor a pomleté vločky. Pridáme teplú vodu, sušené mlieko, kokosovú múčku, dobre spracujeme (najlepšie rukou) a odložíme na chladné miesto. Zo stuhnutej masy formujeme guľky, do každej vtlačíme lieskový orech, obalíme v kokose a uložíme do papierového košíčka.

Rýchlokoláčik Suroviny: 2 a ½ šálky múky, 1 šálka kryštálového cukru, 1 kypriaci prášok, 1 šálka mlieka, 1 šálka oleja, 1 vajce, ovocie podľa chuti. Takto sa to podarí: Všetky suroviny spolu premiešame a vylejeme na pripravený, papierom vystlaný plech. Na to naukladáme akékoľvek ovocie, zavárané alebo čerstvé. Dáme do rúry upiecť, no pečie sa veľmi krátko. Treba dávať pozor, aby neprihorel. Po upečení môžeme posypať škoricou alebo škoricovým cukrom.

Takto sa to podarí: Cesto: Múku, cukor, vajce a ostatné suroviny vymiesime na hladké cesto. Rozdelíme na dve časti, rozvaľkáme ich a jednu vložíme na stredne veľký plech. Plnka: Bielky s cukrom vyšľaháme nad parou, pridáme kokos a dobre premiešame. Plnku rozotrieme na cesto, prikryjeme druhou rozvaľkanou časťou cesta, popicháme vidličkou a upečieme v stredne teplej rúre. Krém: V mlieku rozmiešame múku, žĺtky a uvaríme hustú kašu. Keď vychladne, primiešame zmäknutý margarín, práškový a vanilínový cukor. Krém natrieme na vychladnutý koláč, posypeme strúhanou čokoládou a pokrájame na štvorce.

Zasnežený koláč s marhuľami

Medová piškótová roláda s polevou

Suroviny: Na cesto: 4 žĺtky, 1 vajce, 200 g cukru, 1 vanilínový cukor, 100 ml vlažného mlieka, 100 ml oleja, 200 g múky, ½ balíčka kypriaceho prášku, 1 lyžica kakaa; asi 1 kg marhúľ; Na sneh z bielkov: 4 bielky, 200 g cukru, trochu citrónovej šťavy, štipka soli; Na vymastenie a vysypanie plechu: tuk a múka.

Suroviny: 4 vajcia, 250 ml medu, sóda bikarbóna, 150 g múky, ovocný džem a čokoládová poleva.

Takto sa to podarí: Cesto: žĺtky a celé vajce vyšľaháme so štipkou soli. Pridávame cukor a vanilínový cukor a ďalej šľaháme. Postupne po troche striedavo pridávame olej a mlieko. Do múky zamiešame pol vrecúška kypriaceho prášku a pridáme do cesta. Dobre vymiešame. Umyjeme marhule a nakrájame na mesiačiky. Plech (34 x 44 cm) vymastíme a vysypeme múkou. Polovicu cesta rozotrieme na pripravený plech. Do druhej polovice cesta pridáme 1 lyžicu kakaa a

1 lyžičku mlieka. Cesto zamiešame. Lyžicou ukladáme kakaové cesto na biele. Potom uložíme marhule. Koláč pečieme na 180 °C 20 minút. Sneh z bielkov: Kým sa koláč pečie, vyšľaháme sneh zo 4 bielkov a štipky soli. K snehu pridáme pár kvapiek citrónovej šťavy a cukor. Upečený koláč vyberieme z rúry. Teplotu v rúre znížime na 150 stupňov. Sneh natrieme na koláč a vrch uhladíme. Plech vrátime do rúry a koláč pečieme ešte asi 5 minút.

Takto sa to podarí: Vyšľaháme vajcia s medom. Potom opatrne primiešame preosiatu múku so sódou bikarbónou. Pripravené cesto nalejeme na plech vystlaný papierom na pečenie a dáme do vyhriatej rúry. Pečieme pri teplote 180 °C asi 10 až 12 minút. Upečené cesto hneď stiahneme z papiera na pečenie a skôr než vyschne, zrolujeme ho pomocou kuchynskej utierky. Vychladnutú roládu rozbalíme, natrieme ovocným džemom a opäť zrolujeme. Čokoládovú polevu si pripravíme podľa vlastného receptu a ozdobíme roládu. Necháme stuhnúť. výber: E. Šranková foto: z internetu

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 372 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Alma mater na pohľadanie NOVOSADSKÁ UNIVERZITA

Oto Filip

j keď sa jej o tom v časoch úradného vzniku, toho dávneho roku 1960, možno ani nesnívalo, no na dosiahnuté výsledky Univerzita v Novom Sade môže byť dnes právom hrdá. Na jedinej štátnej a najstaršej univerzite vo Vojvodine študuje v súčasnosti viac ako päť- Títo traja profesori sa stali emeritnými desiat tisíc študentov, celkový počet jej zamestnancov je chádzajúce sa v Novom Sade. Svoj deň a 54. výročie založenad 5 000, z čoho 3 700 vysokoškolských učiteľov, spolupracovníkov nia si naša renomovaná vysokoa výskumníkov. Univerzitou je pre- školská inštitúcia pripomenula dovšetkým štrnásť fakúlt sídliacich nedávnou tradičnou spoločnou v Novom Sade, Subotici, Sombore slávnostnou schôdzou svojej a Zreňanine, tiež dva inštitúty na- rady a senátu, prebiehajúcou

v amfiteátri ústrednej budovy. Na nej predseda rady prof. Dr. Srđan Kolaković podal v kocke údaje, týkajúce sa hlavne rastu na prelome dvoch storočí, kým rektor prof. Dr. Miroslav Vesković prezentoval, pre ktoré všetko dôvody je táto alma mater jedinečná na týchto priestoroch. Aj pre výsledky, ktoré celé desaťročia v kontinuite dosahuje, aj pre spätosť vzdelávania a vedy s praxou, aj pre účinkovanie v mnohých procesoch i projektoch, aj pre rozvetvenú medzinárodnú a regionálnu spoluprácu, aj pre početné úspešné odpovede na skúšky tejto, či výzvy nadchádzajúcej doby.

CYRILO-METODSKÝ PROGRAM V PETROVSKOM KOSTOLE

Prináleží všetkým Slovákom Jaroslav Čiep

slavy Sviatku Cyrila a Metoda (5. júla) sa usporadúvajú nielen na Slovensku, ale aj v Báčskom Petrovci. A to celých pätnásť rokov. V súčasnosti tento deň v Slovenskej republike je štátnym sviatkom, ale i dňom zahraničných Slovákov. Preto je významné, že aj slovenské prostredie v Srbsku si sú- Báseň Otče náš predniesol Rastislav Labáth stavne pripomína dielo a dve piesne zaspieval mladší cirkevný spevokol solúnskych bratov. Je tomu 1151 rokov, ako svätí spevom a hudbou – vzdali úctu programu, zároveň i predsedníčka solúnski bratia prišli na územie predovšetkým tomu, čo je hlboko petrovského MOMS a MSS KaVeľkomoravskej ríše. O význame zakotvené v našej tradícii. „U evan- tarína Melegová-Melichová. Aj týchto vierozvestov – bratov Cyrila jelikov, aj u tunajších v SEAVC, sa z toho dôvodu matičiari sa snažia a Metoda pre slovanské písomníc- tento sviatok spája s pamiatkou na kráčať vedno s cirkvou a dôkazom tvo a kresťanskú kultúru mali mož- reformátora majstra Jána Husa,“ ich vzájomnej dobrej spolupráce nosť vypočuť si početní prítomní na úvodom bolo počuť z úst miest- sú príležitostné programy, ktoré príležitostnom programe v nedeľu neho farára Vladislava Ivičiaka a spoločne usporadúvajú pol druha 6. júla v evanjelickom kostole v preto ich odkazy neustále oživujú. desaťročia. Na 15. Cyrilo-metodskom vePetrovci. Na počesť tohto sviatku „Matica sa obnovovala aj v našich primeraným programom – slovom, chrámoch,“ zdôraznila autorka čierku v organizácii Cirkevného • KULTÚRA •

O význame projektov, v ktorých účinkuje, o skutočnosti, že okolo 48 000 študentov študuje podľa Bolonskej dohody viac ako dvesto odborov, z čoho v prípade 28 odborov výučba prebieha v angličtine, o perspektívach a možných posunoch vpred na svetovej súpiske renomovaných univerzít, hovoril k Dňu univerzity podpredseda vlády APV a pokrajinský tajomník pre vedu a technologický rozvoj prof. Dr. Dragoslav Petrović. Tak ako i každý rok, šľahačkou na oslavnej torte bolo vyhlásenie renomovaných profesorov za emeritných. Túto poctu, hodnosť profesor emeritus, si dlhoročnou činnosťou a mimoriadnymi výsledkami dosiahnutými počas nej zaslúžili traja uznávaní vysokoškolskí učitelia, vedci a odborníci: akademik prof. Dr. Teodor Atanacković z Fakulty technických vied, prof. Dr. István Bikit z Prírodovedno-matematickej fakulty, ako aj Vida Ognjenovićová z Akadémie umení. zboru SEAVC v Petrovci a MOMS Petrovec v bohatom a navrstvenom programe účinkovali nielen jednotlivci, ale spoločným spevom niekoľkých piesní z Evanjelického spevníka aj všetci prítomní v kostole. K tomu sa zborovým spevom prejavili mladší a starší cirkevný spevokol pod vedením kantora Pavla Očovejiho, Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej, tiež speváčka Katarína Balážová a Dychový orchester SEAVC. Hudobné čísla boli popretkávané prednesom básní a úryvkov o dedičstve sv. Cyrila a Metoda, o ktoré sa postarali Hana Tanciková, Rastislav Labáth a Miluška Anušiaková-Majerová. K tomu petrovský farár Vladislav Ivičiak modlitbu Otče náš zaspieval po starosloviensky. Program v petrovskom kostole ukončili modlitbou a spoločnou piesňou zo spevníka Hrad prepevný, tentoraz nielen so sprievodom organov, ale aj dychového orchestra. Konštantínovi Cyrilovi a Metodovi podarilo sa zanechať významné stopy v dejinách cirkvi a slovenského národa. Ich dielo z historického hľadiska aj v súčasnosti má výnimočný význam.

28 /4603/ 12. 7. 2014

Kultúra Po boku terajších členov Jána Križana, Jaroslava Diviaka, Svetozara Govorčina a Davida Stojanovića sa predstavili členovia z prvej zostavy: zaspieval Ján Kunčák – Kibi a na trúbke zahral Predrag Nedić – Peđa. V pôvodnom zoskupení pôsobil popri nich aj Michal Ďurovka – Lemi. Na festivale zobral do ruky gitaru tiež Zenko Lončar, ktorý hral v kapele v rokoch 2000 – 2001. Igor Martinko, člen skupiny Neozbiljni pesimisti, sprevádzal Lude Krawe ako hosť pri jednej piesni na husliach. Prvý ročník festivalu odštartovali chlapci z Lude Krawe na jednej vlečke, druhý na dvoch vlečkách, na treťom si už zahrali na scéne. V posledných rokoch sa na festivale podieľa aj Združenie YMCA Báčsky Petrovec, ktoré môže žiadať o dotácie na festival. Organizáciu festivalu podporuje Pokrajinský sekretariát Špeciálnym prekvapením boli hudobníci, ktorí so skupinou Lude Krawe začínali pre kultúru a verejné informovanie, Pokrajinský sekretariát pre predpiMonika Necpálová sme kvalitné hudobné nástroje ani Ritam Nereda, z Osijeku prišli Gužva sy, správu a národnostné menšiny, miesto na skúšanie. Ale hudba nás u 16-ercu, z Bečeja Fiskalni račun, Národnostná rada slovenskej náaličky do roboty: Raz-dva-tri! priviedla až sem,“ s večným úsme- z Belehradu Doghouse – kapela, rodnostnej menšiny, Obec Báčsky Bicie dunia ako vlny Dunaja. vom hovorí bubeník kapely Jaroslav ktorá sa po rokoch znova vrátila k Petrovec, Miestne spoločenstvo KulBúria sa tóny na notovej osnove. Diviak a pridáva aj čosi o myšlienke hudobnej produkcii, a mladá kapela pín, Karlsberg – LAV a RTV. „Festival Akoby chceli vyskočiť z linajok rovno Kulpin festu: „Usilujeme sa byť dobrí Technicolor Lies. stavia na multikultúrnosti, každý rok na scénu a predviesť divoký tanec domáci pre obecenstvo. Ak sme to predstaví aj kapepod kulpínskym mesiacom. Krásne dotiahli až k organizácii desiateho lu zo zahraničia. šialená je noc, za ktorej muzika brnká ročníka, verím, že prídeme aj po Sama Vojvodina nám na struny, hýbe každým svalom. dvadsiaty!“ je multikultúrna, Vo 4. a 5. júlový večer kumulovala návštevníci sú z rôzZa osemnásť rokov existencie má sa pozitívna energia hudobných kapela kamarátov – hudobníkov viac nych štátov bývalej motívov na Kulpin feste. Juhoslávie,“ hovorí ako dosť a Kulpin fest je tak festiA prvú noc padali hviezdy. Rov- valom priateľstva. Jubilejný ročník o Kulpin feste ako no na scénu! Nebo poslalo Lude vynikajúceho vojvodinského festio festivale toleranKrawe, aby sa v punk-rockovom valu otvoril dvere kvalitnej hudbe. cie predseda YMCA štýle predviedli pred očami stoviek Predstavili sa Six Pack zo SmederevMarián Triaška. fanúšikov hodinu po polnoci. Na skej Palanky, Tea Break z Belehradu, Lude Krawe sú jednoznačným dôkazom dlhovekosti, lebo publikum rastie s kapelou. Zišli sa mladučkí noví fanúšikovia, aj tí, čo ich hudbu počúvajú už viac ako jednu dekádu. Torta od najmladšieho fanúšika pre všetkých S vervou odzneli aj (aj bývalých) členov Lude Krawe najväčšie hity: Nije „Snažili sme sa pripraviť klasický Grad, Naš svet, Status Quo, Neka bude! festival ako po iné roky, ale predsa Hoci podujatie priťahuje mnohých špeciálny, pretože je jubilejný a mladých ľudí, približuje zabudnuté pretože oslavujeme narodeniny,“ hodnoty rockovej a punkovej kultúry. Hudba spája tých, čo ju milujú hovorí spevák a gitarista skupiny Festival nemá ani štipku spoločného prahu dospelosti si kapela zaspomí- novosadská Nova a Fusion, mladí Ján Križan. Retrospektívny pohľad s komerciou, naopak prezentuje hunala na svoje začiatky. „V 90. rokoch chlapci, ktorých si organizátori ob- na predošlých 18 rokov si vychutnali dobnú spätosť národností, generácií sme dostali príležitosť ukázať sa na ľúbili na jednom zo zájazdov. Obyčaj aj fanúšikovia. Na scéne sa totiž po- a nasleduje silnú rockovú kultúru festivale Rockton v Petrovci. Dlho dať príležitosť aj mladým hudobní- stupne objavovali hudobníci, ktorí bývalej Juhoslávie. Na pozadí tónov potom sme sa museli vynachádzať kom sa stále dodržiava. V sobotu v živote kapely veľa znamenali, hoci aj vďaka Kulpin festu s dobou rastie sami. Nebola to ľahká cesta – nemali zazneli skladby punk-rockovej kapely ich cesta napokon zaviedla inam. tradícia skvelej muziky.

10. KULPIN FEST

V rytme bicích Lude Krawe

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

2. SELFEST

Tri dni skvelej zábavy Juraj Berédi

ruhý festival Selfest sa skončil. Tohto roku Mládežnícka asociácia Play zo Selenče, ktorá mala na starosti organizáciu, využila skúsenosti z minulého roku a zorganizovala ešte krajší, obsahovo bohatší a veľkolepejší festival. Organizátori sa tentoraz rozhodli usporiadať trojdňové podujatie, kto- Repertoár skupiny Garavi sokak ré bolo v dňoch víkendu pre všetky vekové skupiny od 4. do 6. júla. Koncerty na špeciálne upravenom školskom účasťou, lebo sa na ňom zúnádvorí začínali už o šiestej hodine častnila chorvátska skupina popoludní a trvali do skorých ran- Hladno pivo. Po prvý raz bol ných hodín. Na javisku sa vystriedali pre účastníkov organizovaný skupiny, ktoré pestujú rôzne žánre kemp, v ktorom bolo mnoho rockovej hudby. Vystúpili: Defect návštevníkov, ktorí chceli Gloria, Undead Pulse, Mortal Kom- absolvovať všetky tri dni bat, Bad copy, Zbogom Brus Li, But festivalu. Organizátori sa nevermind, Osmi dan, Neozbiljni postarali o to, aby sa všet- Návšteva koncertov v Selenči bola hojná pesimisti, Hladno pivo, Kardio bend, ko dobre videlo, a najmä Euro band, Garavi sokak a Orion počulo. V Selenči sa sústredila mla- tej ponuky chladených nápojov. bend. Boli tu tiež dídžejovia, a to dosť nie iba z tejto osady, ale aj zo Koncerty prešli bez incidentov a Gunsmoke selectah, Nassto, Elixir, širšieho okolia. Mnohí docestovali v najväčšom poriadku. Selfest naGroover. Nevystali ani Novosad- zo zahraničia, lebo si nenechali ujsť vštívili predseda Obce Báč Dragan ski trubači. V programe vystúpili takúto zábavu. Dbalo sa aj na to, Stašević so spolupracovníkmi a selenčské skupiny, ale aj hosťujú- aby sa hostia mohli občerstviť a riaditeľ Turistickej organizácie z ce. Festival bol s medzinárodnou mali možnosť vybrať si z boha- Báča Darko Vojnović. Nechýbal

ani ohňostroj, ktorým sa skončil druhý festivalový večer. Tretí deň bol venovaný hlavne pobaveniu pre všetky generácie a najväčšiu pozornosť vyvolala skupina Garavi sokak a Bane Krstić, ktorí dokázali roztancovať aj mladých, aj starších. Festival sa vydaril na výbornú, k čomu istotne prispeli organizátori, pekné počasie a mnohí sponzori. Je obdivuhodné, že mladí ľudia dokázali organizovať takéto podujatie. Na festival a týchto mladých ľudí môžu byť hrdí nielen v Selenči, ale aj v Obci Báč, ba dokonca aj širšie. Jediná nevýhoda bola v tom, že sa v tie isté dni organizovali podobné podujatia v iných prostrediach, ale

predsa návšteva koncertov v Selenči bola pozoruhodná. Záverom možno adresovať Mládežníckej asociácii Play iba slová chvály a zaželať im, aby ich tvorivé sily neopustili a aby o rok Selfest bol ešte väčší a atraktívnejší.

Začalo sa Pazovské kultúrne leto 2014 Anna Lešťanová

očas júla a augusta vo všetkých osadách Staropazovskej obce prebieha tradičné letné podujatie pod názvom Pazovské kultúrne leto. Vlaňajšie a tohtoročné Pazovské kultúrne leto čo do počtu programov je oveľa skromnejšie v porovnaní s uplynulými rokmi. Namiesto veľkých koncertov na otvorenom javisku na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove tentoraz všetky programy počas júla a augusta sa konajú tak v divadelnej sále, ako aj na nádvorí Slovenského národného domu. O náplni Pazovského kultúrneho • KULTÚRA •

leta 2014 na tlačovke vo (29. augusta). Počas dvoch štvrtok 3. júla hovorili najhorúcejších letných mea najnovšie dvojčíslo siacov najviac programov kultúrneho informátora je venovaných najmladším predstavili zamestnanci občanom obce. Oni si môžu Strediska pre kultúru pozrieť až niekoľko detských Stará Pazova Vladimir divadelných predstavení. Kerkez, riaditeľ, a AleZamestnanci strediska sa xander Bako, organipostarali nielen o malých, ale aj o veľkých milovníkov zátor divadelného umenia. Tálie. Vystúpia dva hosťujúce divadelné predstavenia. Na programe Pazovského kultúrneho leta V Galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova Herci z Iriga zahrajú divadlo okrem filmového reper- o programoch Pazovského kultúrneho leta 2014 na pazovskom javisku 19. toáru v rámci letných hovorili Alexander Bako a Vladimir Kerkez (zľava) júla, kým divadelníci z Bekín a cyklu biograficočina vystúpia 16. augusta. kých filmov je literárny večierok v podaní členov hudobnej odbočky Výtvarný tábor Krčedin v Starej (12. júla) a koncert klasickej hudby tamojšieho KUS Branka Radičevića Pazove je na programe 27. júla. 28 /4603/ 12. 7. 2014

Kultúra NA KUS REČI V SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE

Nová omietka, nový štatút a PDD

Jaroslav Čiep

stanovizeň mimoriadneho významu pre Slovákov v Srbsku – Slovenské vojvodinské divadlo – má za sebou vyše 10 rokov pôsobenia. Za ten čas v tejto inštitúcii naštudovali a predviedli viac ako dvadsať divadelných predlôh. Na vedúcom poste SVD sa vystriedalo niekoľko manažérov. Viera Krstevská je nová, šiesta riaditeľka SVD, ktorú ako úradujúcu potvrdili výborníci Báčskopetrovskej lokálnej samosprávy na jar t. r. Lešenie okolo budovy SVD a majstri, ktorí odstraňujú omietku, nás podnietili opýtať sa riaditeľky, o aké práce ide? – Budova vystavaná v dávnom roku 1956 dlhší čas bola v zlom stave. Preto bol roku 2008 vypracovaný projekt adaptácie budovy, resp. sa začalo s rekonštrukciou budovy SVD. Peniaze sa zabezpečujú z Fondu pre kapitálové vklady AP Vojvodiny, ktorý financuje štátny Fond pre rozvoj Srbska. V podstate fond vypísal súbeh a vyberal

vykonávateľa prác, ktorým sa stal petrovský staviteľský podnik Sýkora. Kvôli kríze a manku peňazí tempom, akým peniaze prichádzali, budovu sme renovovali. Najprv sa začalo s interiérom a vnútro budovy teraz

Viera Krstevská, nová úradujúca riaditeľka divadla

zodpovedá základným štandardom. Vymenená je elektrina, opravená strecha, priestory sú rekonštruované. Úpravou chodby sme získali nové pracovné miestnosti, ani za toalety sa už nemusíme hanbiť a máme aj nový foyer. I malá sieň, premenovaná

na Modrý salón, dostala nové rúcho. Potom na rad prišli opravy na javisku, upravila sa výška, ťahy a hĺbka javiska, ako i vchod, čiže schody. Tieto práce boli vykonané v prvých troch častiach. V štvrtej fáze prác úpravy budovy treba vymeniť starú omietku za novú a upraviť zovňajšok budovy, čiže lakovanie dverí a okien, čo je aktuálne. Štvrtá časť je rozdelená na dva celky: prvým je priečelie a uličná časť a druhým je náročnejšia úprava dvorovej časti budovy. Doplnením projektu z roku 2011 je naplánovaná i piata fáza a obsahuje úpravu pivničných miestností a inštaláciu menšieho javiska. Práce prebiehajú takým spôsobom, že vykonávateľ prác pre každú parciálnu časť úpravy dostane určitý preddavok. Keď práce vykoná, účty zasiela do fondu, ktorý mu vynahradí trovy, a tak sa to točí. Dozor nad vykonanými prácami koná SVD. Aktuálne práce priečelia a uličnej omietky sú v hodnote 2,4 mil. dinárov. Mali by byť ukončené za 45 dní. Vráťme sa však k základnej činnosti SVD a ňou sú divadelné

DNI MILANA HODŽU NA SLOVENSKU

Mimoriadna cena stredoškolákovi z Padiny Anička Chalupová

dňoch 26. až 29. júna t. r. na Slovensku usporiadali 10. ročník vedeckého, vzdelávacieho a kultúrneho podujatia Dni Milana Hodžu. Začalo sa v Martine vedeckou konferenciou Milan Hodža v medzinárodných vzťahoch. Program pokračoval na Bilingválnom gymnáziu M. Hodžu v Sučanoch, kde bola usporiadaná literárna súťaž Hodžova esej. Medzi šesťdesiatimi účastníkmi literárneho stretnutia stredoškolskej mládeže z rôznych kútov Slovenska zúčastnil sa aj mladý stredoškolák Deny Petrovič z Padiny. Témou literárnej súťaže bolo Ako problém

www.hl.rs

Odmenení účastníci literárnej súťaže Hodžova esej v Sučanoch

krízy vnímajú stredoškoláci v súčasnej neľahkej dobe? Hľadáme východiská a cesty k novej prosperite

Informačno-politický týždenník

a morálke. Slávnosť udelenia cien najlepším literátom súťaže sa začala krátkym úryvkom z Petrovičovej

predstavenia. Za sebou máte premiéru Podozrivej osoby, a hoci je letné obdobie v profesionálnych divadlách uhorkovou sezónou, predsa chystáte festival divadla Petrovské dni divadelné... – Na prvý septembrový víkend chystáme ďalšie PDD. Festival bude ladený podľa toho, koľko budeme mať peňazí. Ide o festival divadla dvoch krajín – Slovenska a Srbska, s podobnou koncepciou ako v minulých rokoch. Nebudeme trvať na množstve predstavení, ale na kvalite. Novinkou v SVD je schválenie nového štatútu tejto ustanovizne. Skrátka nám ozrejmite, aké novinky prináša tento akt? – Štatút prináša novinku, že riaditeľ, ktorý doteraz mohol byť volený so strednou školou, teraz musí mať ukončenú fakultu, bližšie určuje, dokedy treba schváliť rozhodnutia, takže sa teraz zaoberáme systematizáciou pracovných miest a pravidlami o práci. Štatút podľa aktuálneho Zákona o kultúre precizuje, že plán divadla pre nasledujúci rok treba schváliť už v júli bežného roka, lebo aj divadelná sezóna, podobne ako aj školský rok, trvá nie od januára do decembra, ale od septembra do nasledujúceho leta. literárnej práce:„Nachádzame sa na lodi plnej vody, všetci ju musíme vyhadzovať von z lode a plaviť sa v rovnakom smere…“ Podujatie svojou návštevou poctil minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič, ktorý najlepším mladým literátom odovzdal ceny. Okrem osobitnej ceny obce Sučany a troch cien gymnázia v Sučanoch, ktoré získali slovenskí stredoškoláci, mimoriadnu cenu udelili stredoškolákovi Denymu Petrovičovi, ktorý sa na túto súťaž dostal vďaka podpore profesorov na Gymnáziu Jána Kolára v Báčskom Petrovci, na ktorom prednedávnom zmaturoval. V súčasnosti sa plánuje zapísať na Fakultu politických vied, smer medzinárodné vzťahy a diplomacia, v Banskej Bystrici. Súčasťou tohto podujatia bol aj pietny akt kladenia vencov na Národnom cintoríne v Martine a slávnostné služby Božie v evanjelickom kostole v Sučanoch, ktorými aj doznelo podujatie Dni Milana Hodžu. • KULTÚRA •

JÁNOŠÍCKI A HAJDUŠICKÍ ÔSMACI

Mala som 90 bodov. Moje prvé dve žiadosti boli zdravotnícke školy vo Vršci a Zreňanine, lebo po strednej škole mienim pokračovať v štúdiu zdravotníctva. Počet bodov mi umožnil zapísať sa do zdravotníckej školy vo Vršci.

(Ne)mali trému Vladimír Hudec

alí maturanti majú za sebou maturitné skúšky, zápis do stredných škôl a konečne môžu naplno využívať čaro prázdnin. S jánošíckymi a hajdušickými ôsmakmi sme sa rozprávali o tom, či sú spokojní s výsledkami záverečných skúšok a pre ktorú strednú školu sa rozhodli. školy vo Vršci. Po strednej škole by som chcela študovať na Slovensku.

MAJA KOTUĽAČOVÁ z Jánošíka: – Na skúšku som odišla uvoľnená a pozitívna, bez trémy, čo mi pomohlo, aby som získala 88 bodov. To stačilo, aby sa mi splnila prvá žiadosť, takže od jesene s Valentínou budeme žiačky zdravotníckej

ANDRIJANA MELICHOVÁ z Hajdušice: – Na záverečnej skúške som získala 73 bodov a s tým v podstate nie som spokojná. Uspokojila som sa, keď som zistila, že aj toľko bodov postačilo na zápis do strednej

ekonomickej školy vo Vršci, ktorú som si zapísala ako prvú žiadosť. Po strednej škole by som chcela študovať, ale ešte mám času na to, aby som si zvolila odbor.

S budúcimi stredoškoláčkami sme si pohovorili aj o opodstatnenosti záverečnej skúšky. Mienky sú rozličné. Valentína mala veľkú trému a mieni, že skúška je veľkým a nepotrebným stresom pre žiakov. Maja previerku vedomostí zo slovenčiny a matematiky považuje za potrebnú a dobrú, ale kombinovaná skúška bola veľmi ťažká a podľa jej mienky úplne nepotrebná. Je v nej zahrnutých viacero predmetov, ktoré nebudú všetkým v ďalšom školení rovnako potrebné. Andrijana mieni, že záverečná skúška je skutočným odzrkadlením vedomostí získaných počas základného školenia a ako taká je potrebná.

VALENTÍNA CHRŤANOVÁ z Jánošíka: – Vcelku som spokojná.

Foto: Fuji centar Vršac

SÚŤAŽ FOTOGRAFIE A KRÁTKEJ FILMOVEJ TVORBY NA SLOVENSKU

Triumfovali žiaci z Padiny a Petrovca A. Chalupová

dňoch 24. až 27. júna na Slovensku pobudli výhercovia Súťaže fotografie a krátkej filmovej tvorby žiakov škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí 2014. Na súťaž bolo prihlásených 313 fotografických a 13 filmových diel detí z Rumunska, Ukrajiny, Chorvátska a Srbska. Medzi výhercami boli žiaci Základnej školy maršala Tita z Padiny v čele s učiteľkou Milkou Petrovičovou (zastupovala profesorku Elenu Tomášovú, ktorá deti Mladí autori zo Srbska, Chorvátska, Ukrajiny a Rumunska pripravila na súťaž) a ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca Martina Kŕčová a Lukáš Matejka mnohým otvorila oči. Na tomto s vedúcou profesorkou Danielou (predseda), najpestrejšie práce boli podujatí Metodické centrum UMB Triaškovou. Výhercovia pobudli v tie, ktoré mali odlišné pohľady na pre Slovákov žijúcich v zahraničí Banskej Bystrici, kde okrem iného svet. Fotografia a filmová tvorba udelilo ceny výhercom. V kategórii absolvovali workshop a výlet do dokázala krásne sprostredkovať súťaže na tému Cestou prvú cenu Španej Doliny. Podľa slov odbornej svet okolo nás, ukázala rozmanitosť získala Sára Srnková z Padiny, druhú poroty, ktorú tvorili Matej Mazák, vecí, vďaka fotografii a fotografovi Xénia Sýkorová z Báčskeho Petrovca • KULTÚRA •

a tretiu Padinčan Viktor Valenta. Na tému Človek v okamihu najvyspelejšiu prácu mala Hana Širková z Padiny, druhé miesto obsadil Petrovčan Dávid Kalko a na tretie miesto sa dostala tvorba Heleny Mužinićovej z padinskej základnej školy. V kategórii Makro prvá cena sa dostala do rúk Padinčanke Dijane Bobošovej, druhým je mladučký fotoumelec Joel Dudáš z petrovskej základnej školy a tretie miesto si zaslúžila tiež Petrovčanka Kristína Ďugová. Odborná porota pozorne sledovala aj 13 krátkych filmov a rozhodla sa odmeniť tri najlepšie, z ktorých autorkami dvoch sú Petrovčanky Debora Hana Eliášová a Tabita Pavelová.

28 /4603/ 12. 7. 2014

Foto: z archívu TRAKT-u

Kultúra VÝSTAVA K STÉMU VÝROČIU VYPUKNUTIA PRVEJ SVETOVEJ VOJNY

Srbsko vo Veľkej vojne Oto Filip

obové fotografie a zbrane, rôzne materiály a listy, mapy a zástavy, vyznamenania a rovnošaty, viac než tristo dokumentov a predmetov môžu vo veľkej galérii Domu Vojska v Belehrade vidieť od 2. do 26. júla návštevníci výstavy Srbsko vo Veľkej vojne. Návrat do pohnutých rokov veľkého utrpenia pred storočím Pomoc ranenému je len jedným zo šesťdesiatich tohtoročných podujatí, ktorými Preto viacročné vojnové otrasy, Vojsko Srbska pripomína 1. svetovú ničenia, útrapy a obete v rokoch vojnu. Samozrejme, so zámerom 1914 – 1918 boli preň katastrofou, faktami dokázať, aké renomé srbské z ktorej sa nikdy úplne nezotavilo. Výstava usporiadaná spoločvojsko malo, akým hrdinstvom, ným úsilím Vojenského archívu, obeťami a zriekaním sa vypisovali Vojenského múzea, Programového stránky vtedajších dejín. Netreba archívu RTS, Mediálneho strediska totiž zabúdať, že Kráľovstvo Srbsko do bojov v roku 1914 vstúpilo Obrana a Historického archívu Ponie preto, aby útočilo, ale pretože žarevca zahŕňa až šestnásť tematicbolo prinútené brániť sa v časoch ko-chronologických celkov o dobe po dvoch balkánskych vojnách. obrany, ale i golgoty pred konečným

Doba útrap

víťazstvom. Prvým segmentom je začiatok vojny rovno pred storočím a operácie vojska v roku 1914, ďalšie sú späté s inými rokmi vojnovými, aby sa historický prehľad a pohľad ukončil zábermi z prelomu Solúnskeho frontu. K dejinám sa treba stále vracať, najmä preto, aby sme sa z nich učili a neopakovali historické chyby. Veľká vojna, svojho času najväčšia v dejinách ľudstva, v ktorej bojovalo takmer 70 miliónov vojakov, bola obrovskou hrôzou s desiatkami miliónov zabitých, zranených, ovdo-

vených alebo osirených, tragédiou hlboko zasahujúcou tak do života vtedajšieho obyvateľstva, ako aj mnohých štátov a celých národov. Počas nej najhoršie straty v pomere k veľkosti armády utrpelo Srbsko so stovkami tisíc mŕtvych a zranených, čím prišlo o viac ako tri štvrtiny svojich síl. Aj preto si to, čo sa stalo pred sto rokmi, treba neustále pripomínať, lebo si sloboda a nový život vyžiadali obrovskú, priam mrazivú cenu. Vydať sa na cestu dejinami sa pýta i preto, lebo sa tie veľmi bytostne a bolestne dotýkali najmä nás: v rokoch vojnových, ako i tých povojnových.

tak ako prv spomenuté publikácie, nie sú, pravdaže, fiktívne. Sú to záznamy o udalostiach, ľuďoch a javoch skutočných, v nich autor vyjadruje svoje názory na diela a otázky predovšetkým z oblasti literatúry, umenia, kultúry a vedy, ale dotýka sa aj filozofických, politických a iných sfér života a spoločnosti. Z nich sa na jednej strane dozviete, ako vznikali jednotlivé diela autora denníka, na strane druhej máte príležitosť skonfrontovať vlastné postoje s Hroncovými týkajúce sa tak všeobecných postulátov literatúry, ako i početných konkrétnych knižných vydaní. Nájdete tu množstvo perlivých myšlienok nielen mysliteľa Hronca, ale aj citácie výrokov osobností, ktorými sa sám nadchýna(l), pričom podaktoré zápisy hovoria rečou strohých faktov, zatiaľ čo iné majú váhu skutočných artefaktov. Nie je neznáme, že básnik Víťazoslav Hronec už dávnejšie permanentne upozorňuje na zhubnú prácu výlevov prvoplánových emócií vo veršoch tiežbásnikov, ktoré v zárodku eliminujú estetickú hodnotu poézie. Asketicky prísny voči sebe samé-

mu, vlastné myšlienky starostlivo a pedantne cizeluje, prehodnocuje, prevažuje ich, ako lekárnik váži jednotlivé komponenty budúceho lieku, respektíve jedu. Môžete s ním súhlasiť alebo nesúhlasiť, sotva mu však argumentovane upriete jeho otvorenosť, nekompromisnosť a neskompromitovanosť. Hronec, alias jeho alter ego Vladimír Lutrov sa (aj) v knihe denníkových záznamov Zreničkou Perzefony k širokému okruhu problémov a ich nositeľom stavia neúprosne až neľútostne. Jeho počínania vám môžbyť vnuknú myšlienku o kompatibilnosti s konaním dotyčnej panej z názvu pozorovanej knihy, známej z gréckej mytológie ako manželky boha Háda, vládcu podsvetia. V denníkových záznamoch Hronec občas dovolí vlastným emóciám urobiť si výlet zo železnej klietky, čím sa čítanie, o ktorom hovoríme, stáva šťavnatejším, t. j. životnejším. Nie je vylúčené, že pozorovaná neveľká kniha, v ktorej sa za oponou zdanlivého pokoja len tak iskrí, priklincuje k miestu a donúti (aj) vás, aby ste ju skonzumovali jedným hltom.

 RECENZIA

Knižka na jeden hlt

(Vladimír Lutrov: Zreničkou Perzefony. Denník V. A. Hronca 1985 – 1995; 1. zväzok edície Antares, vydal Víťazoslav Hronec, Nový Sad 2013) Juraj Bartoš

ačiatkom bežného roku v Novom Sade (s vročením 2013) vyšla publikácia z pera Vladimíra Lutrova Zreničkou Perzefony. Vskutku je reč o ďalšej knihe denníkových záznamov (zahŕňa roky 1985 – 1995) spisovateľa, redaktora, editora a publicistu Víťazoslava Hronca. Keďže ju, ako sám hovorí, odmietli finančne podporiť Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie AP Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Hronec ju vydal vlastným nákladom. S cieľom zníženia ceny výroby nezaradil do nej rozsiahly poznámkový aparát. Inak Hronec – taktiež pod menom svojho literárneho hrdinu Vladimíra Lutrova – doteraz publikoval záznamy

www.hl.rs

zo svojho denníka v štyroch knihách: Stretnutie s Minotaurom (1997), ktorá zahrňuje roky 1964 – 1966, Nebo nad Helespontom (2003) z obdobia 1967 – 1970, Lemnos, Lemnos (2009) – obsahuje zápisy z rokov 1971 – 1984. Štvrtá publikácia Remeslo byť 1 (2011) združuje kompletné záznamy predchádzajúcich troch vydaní (z rokov 1964 – 1984) a je opatrená podrobnými vysvetlivkami. V úvode posledne spomenutého zväzku fiktívna postava v úlohe skutočného autora Vladimír Lutrov objasňuje, že sa mu ako hĺbavému človekovi „cnelo po niekom, komu by som mohol do pera nadiktovať všetko to, čo ma ako mladého človeka trápilo. (...) Preto som si vymyslel dvojníka, básnika i prozaika, ktorého život som začal budovať len prostredníctvom jeho denníka“. Denník Zreničkou Perzefony, práve

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

VÝSTAVA SÔCH AKADEMICKÉHO SOCHÁRA V ÚKVS

Jednoduchá, ale lákavá výtvarná poetika Jasmina Pániková

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v utorok 8. júla po prvýkrát otvorili

Autor Ján Stupavský obklopený svojimi výtvormi

výstavu sôch. Ide o samostatnú výstavu akademického sochára Jána Stupavského pod názvom Sochárova spoveď, na ktorej sú, okrem početných sôch, vystavené aj jeho obrazy. Autor poznamenal, že do výstavy zaradil diela z rôznych období jeho rozvoja, hľadania vlastného prejavu a ako povedal, každá socha predstavuje jeho určitý psychický stav. „Moje sochy sú predovšetkým oblé, aby neublížili konzumentovi, ale aby ho uchlácholili alebo urobili teplo v duši,“ poznamenal skratka J. Stupavský. Zvláštnou charakteristikou jeho sôch je to, že nemajú mená. Podľa literárneho kritika Vladimíra Valentíka je to preto, lebo autor očakáva, aby ich divák naplno vnímal a analyzoval podľa vlastných predstáv. „Táto výstava je ukážkou komornej tvorby, ktorá dobre zapadla do tohto

priestoru. Sú tu aj jeho kresby, ktoré slúžia ako východisko na vypracovanie sôch. Vystavené sú aj kovové formy, ktoré vznikali dávno a novšie, ktoré sú oblej formy a predovšetkým drevené. Skulptúry sú guľaté, vajcovité. Povrch je hladký, komunikatívny, ale ako protiklad tomu sa obyčajne v strede sochy javí praskanie, čím dostávame ostré hrany, ktoré narušujú pôvodnú dokonalosť. Aj napriek tomu socha pôsobí veľmi harmonicky a komunikatívne,“ povedal V. Valentík. Možno povedať, že sochy Jána Stupavského skutočne spestrili výstavný priestor Ústavu. Aj samotná koncepcia vernisáže bola koncipovaná zvláštnym spôsobom. Prelínali sa hudobné a poetické Verše Paľa Bohuša ovplyvnili state, presnejšie verše spisovateľa nejedného návštevníka Paľa Bohuša, ku ktorému má autor veľmi blízko. Zmes týchto umelec- a vzťahu človeka k umeniu, ako kých prvkov bola skutočnou po- aj na zamyslenie sa nad sochami hnútkou na zamyslenie sa o umení a ich voľnú interpretáciu.

V SPOMIENKOVEJ ZBIERKE PAVLA BELJANSKÉHO

Románový motív v ráme Monika Necpálová

ovosadská Spomienková zbierka Pavla Beljanského celé desaťročia disponuje skvostnou umeleckou zbierkou tohto velikána diplomacie a zberateľa. Dokonale výtvarne poňatý výstavný priestor približuje návštevníkovi aj azda najznámejšiu maľbu Vlaha Bukovca Veľká Iza (La Grande Iza). Vstúpte s nami do sveta, v ktorom sa skĺbila literatúra a výtvarné umenie! Pýtate sa, ako sa to dá? Súčasná expozícia hovorí o vzniku rozmerného obrazu La Grande Iza. Vlaho Bukovac, chorvátsky akademický výtvarník, ktorého kroky smerovali od Záhrebu cez Paríž až do Prahy, kde pôsobil ako pedagóg výtvarného umenia, sa počas svojho pobytu vo francúzskej metropole zameral na literárne dielo Alexisa Bouviera z roku 1879. Román s ilustráciami vychádzal na pokračovanie • KULTÚRA •

v tamojších periodikách. Stal sa natoľko populárnym, že vyprovokoval výtvarníka k zhotoveniu obrazu La Grande Iza. Inšpiráciou mu bola jedna jediná veta z diela,

žovou čiapkou na hlave starostlivo pomáha pri hygiene dámy, ktorú maliar namaľoval ako akt. Netradične poňatou expozíciou nás sprevádzala odborníčka Ja-

Jasmina Jakšićová vedľa obrazu La Grande Iza

opisujúca Izine prvé chvíle po kúpeli. Práve tie stvárnil výtvarne v podobe dvoch žien. Žena s oran-

smina Jakšićová: „Román vznikol na konci 19. storočia a obraz je z roku 1882 a dostal zlatú medailu

na slávnom parížskom Salóne.“ V priestoroch múzea nájdeme aj údaje o výtvarníkovi a ďalšie ukážky jeho tvorby, ktorá je výrazne odlišná, naturalistickejšia ako dielo La Grande Iza. Príklad akademického realizmu sa vyznačuje mäkkosťou, ale aj provokáciou. Na salóne vyvolal neskutočný ohlas a narušil dovtedajšie konvencie. Pavle Beljanski kúpil obraz na aukcii v parížskom hoteli v roku 1929. Obraz bol za podpory Matice srbskej reštaurovaný a dnes naďalej vzbudzuje údiv návštevníka. Na výstave si možno pozrieť aj to, ako vyzerala maľba pôvodne. Vďaka reštaurátorským prácam sú farby jasnejšie, dokonca aj oranžová čiapka na hlave ženy bola pri predchádzajúcich zásahoch infiltrovaná zámerne dodatočne pre vážne poškodenie diela. Pripomeňme, že v priestore galérie je vystavená aj tlačená a ilustrovaná podoba románu tak, ako vychádzala v novinách za oných čias. Slovom a stručne, pohľad na literárno-výtvarný komplex vysokej umeleckej hodnoty. Foto: O. Filip

28 /4603/ 12. 7. 2014

Kultúra ADAM JONÁŠ O PRÁCI NA KNIHE SLOVÁCI V BIELOM BLATE 1883 – 2013

Nech všetko prepadne, kniha musí vyjsť Vladimír Hudec

Haník mi vtedy povedal: „Adame, choď si to pozrieť. Možno tam nájdeš niečo, čo ťa bude zajímať.“ Tú hrbu zaprášených a holubmi znečistených starých dokumentov som na vlečke odviezol domov a potom počas celej zimy listoval a vyberal, čo mi je potrebné. Pravdaže,

red necelým mesiacom svetlo sveta uzrela kniha Adama Jonáša Slováci v Bielom Blate 1883 – 2013. Vyšla z príležitosti pripomínania si 130. výročia príchodu Slovákov do Bieleho Blata. – Bola to skutočne veľká a na- Povodne máhavá práca, Keď pred niekoľkými rokmi Bielemu Blatu – povedal A. Jo- hrozili povodne, mnohí Bieloblatčania sa snažili náš po premiére. zachrániť dobytok, náradie, bielu techniku a – Aj keď som mal Adam Jonáš pod strechou garáže pripravoval hodne materiálu, policu, na ktorú vyložil svoj archív. údajov, faktov, – Hovoria, že ak sa Tisa vyleje, voda v osade fotografií, všetko bude hlboká 4 metre. A polica je postavená na bolo potrebné 4,20 m. Mám nádej, že voda potiaľ nepríde. Ak systematizovať, sa dom zváľa, vystaviame nový. Aj nový sporák, upraviť a, pravda- mrazničku, posteľ si kúpime. Ale ak voda odnesie že, napísať. Písal tieto doklady a staré fotografie, nikdy viac ich som rukou, potom nenájdeme, – povedal Adam Jonáš. ešte raz upravoval a preklepával na písacom stroji. Môj vnuk Vladimír o mnohých veciach som sa dozvenakoniec kompletný rukopis prepí- del z rozhovorov so starými ľuďmi. sal do počítača a dal mu digitálnu formu. Pre knihu som vlani úplne Váš spoluobčan Vlastimír zanedbal domácnosť. Lacko do redakcie Hlasu ľudu zaslal list, v ktorom upozorňuČo vám bolo najťažšie? je, že v knihe chybne uvádza– Najťažšie bolo pozbierať dôle- te, že „maďarský štát rozpísal žité údaje, historické fakty a predo- druhotnú kolonizáciu osady...“, všetkým fotografie. Napríklad veľ- lebo, ako hovorí, vtedy „žiaden mi ťažko mi bolo zohnať fotografie maďarský štát neexistoval, ale Bieloblatčanov, ktorí zahynuli v 2. sa Maďarsko ako štát v dejinách svetovej vojne. Dokonca fotografie spomína po roku 1918“. troch zahynutých spoluobčanov som nenašiel. Nenašiel som ani fotografie všetkých bieloblatských farárov a veľmi ťažko sa mi robilo aj na vzbure z roku 1889, o ktorej som nemal podrobnejšie údaje. V tom mi veľmi pomohol Dr. Ján Babiak, ktorý mi v Matici srbskej našiel o tom článok, a našiel aj dva články v zreňaninských novinách. Predsa sa nezistili mená ľudí, ktorí v vzbure zahynuli, aj keď som to považoval za dôležité. Ako ste prichádzali po údaje? – Za mnohými údajmi som musel pátrať po archívoch u nás a v Maďarsku a mnohé zaujímavé údaje som našiel v hŕbe starých papierov, ktoré zniesli z povaly nad Miestnou kanceláriou. Mienili ich vyhodiť na odpad. Nebohý Ján

www.hl.rs

– Bez podpory a naliehania predsedníčky MOMS Jarmily Hromčíkovej sotva, že by som túto prácu zdolal za taký krátky čas, – úprimný je Adam Jonáš.

– Vlasto v podstate má pravdu. Avšak, aj keď sa štát úradne tak nevolal, pojem „maďarský štát“ bol medzi ľuďmi bežne zaužívaný. Naši ľudia vždy hovorili, že sa niečo udialo „za Maďarska“. Dokonca som v Úradnom vestníku z roku 1889 našiel aj takúto vetu: „Maďarský štát vypisuje súbeh na učiteľa v Bielom Blate.“ Vcelku ste spokojný s knihou? – Úplne som spokojný, aj keď

mnohé veci do knihy nezišli. Napríklad myslím si, že tá vzbura si zaslúžila omnoho viac priestoru. Nepísali sme nič o požiarnikoch, športe a ešte niektorých segmentoch života v Bielom Blate, o ktorých tiež mám bohatý archív. Je to chyba, ale sa viac od tohto nedalo. Boli sme obmedzení peniazmi. Dúfam však, že niekto bude pokračovať tam, kde som zastal, a ja mu v tom ochotne pomôžem.

ТRADIČNÁ LETNÁ VÝSTAVA V GALÉRII Strediska pre kultúru Stará Pazova je otvorená v pondelok 7. júla. Milovníci výtvarného umenia si na tejto stálej výstave do konca augusta môžu pozrieť umelecké práce 14 známych akademických maliarov, ktorí v uplynulých rokoch vystavovali v tejto pazovskej galérii. Podľa slov tamojšieho akademického maliara Marjana Karavlu, odborného spolupracovníka strediska pre výtvarné umenie (na fotografii), touto výstavou je oficiálne otvorené tohtoročné Pazovské kultúrne leto. Vystavené akvarely, grafiky a olejomaľby si záujemcovia môžu pozrieť počas júla a augusta. a. lš.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V SKOS ŠAFÁRIK V DOBANOVCIACH

Rozprúdili aktivity Anna Simonovićová

lenovia SKOS Šafárik v Dobanovciach nezištne pomáhali ľuďom z území, ktoré zasiahli povodne od 16. mája do 9. júna. Svoj kultúrny stánok v tom období zmenili na ubytovňu. V júni začali s pravidelnými aktivitami. S činnosťou najprv začali tanečníci, potom aj aktív žien, výtvarná kreatívna dielňa a ostatní. Tanečnej a speváckej skupine sa pre mimoriadnu situáciu nepodarilo zúčastniť sa na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... Avšak mladšie skupiny sa pripravili na početné vystúpenia v júni. Vystúpili najprv v rámci programu dedinskej oslavy v Ugrinovciach. Nasledovali festivaly Zov ravnice v Novom Sade a Zlatá brána v Kysáči. Posledný júnový týždeň a víkend bol v znamení účasti na humanitárnom koncerte v Dome syndikátov v Belehrade, tiež nahrávania niekoľkých vysielaní pre Happy televíziu, ako i Vidovdanského programu v Pećinciach. Keďže toho istého dňa, v poslednú júnovú sobotu, bolo naplánované vystúpenie v Starej Pazove, tiež na Vidovdanských stretnutiach, predsa sa im to nepodarilo. Folklórna a spevácka odbočka v spolupráci s ostatnými majú naplánované početné vystúpenia i v júli. Už 5. júla mali naplánované vystúpia na Belehradskom veľtrhu, o dva dni neskoršie v Smederevskej Palanke a 19. júla v Aradáči. V auguste majú naplánovaný i zájazd do Grécka a potom aj vystúpenia v Dobanovciach a Kovačici. Výtvarná kreatívna dielňa patrí medzi najaktívnejšie v spolku. Odbočku v dobanovskom spolku a vysunutom oddelení v Surčine vedie Vesna Dimitrijevićová. Okrem pravidelných aktivít raz do mesiaca organizujú výstavy a zúčastňujú sa na súbehoch, kde majú pozoruhodné výsledky. Najnovšie je to na výtvarnom súbehu v Bitoli, v Macedónsku. Momentálne chystajú práce na súbeh Radosť Európy a na spo• KULTÚRA •

ločnú výstavu v galérii Babka v Kovačici. Vystavovať budú v Dobanovciach na dedinskej oslave a v rámci tohtoročných spolkových jubileií. Členky Aktívu žien sú pravou rukou pri všetkých aktivitách. Prednedávnom si zvolili novú predsedníčku – Máriu Sýkorovú. Aj MOMS v Dobanovciach sa aktívne zapája do všetkých spolkových aktivít a pripravuje sa na matičný turnaj v stolnom tenise, šachu a malom futbale. Spoločne sa ženy a matičiari zúčastnili na Krojovej zábave v Boľovciach. V roku, keď SKOS Šafárik oslavuje 80. rokov slovenského domu a 85. výročie slovenského spolku

Roztancovaní Dobanovčania na Zlatej bráne v Kysáči

v Dobanovciach, okrem čulej aktivity na početných festivaloch a prehliadkach plánujú úpravu kul-

V PADINSKEJ KNIŽNICI

Letným páľavám čelia tvorbou Anička Chalupová

ielňou z literatúry Veľké príbehy malých ľudí, ktorá bola 1. júla, sa začal ďalší ročník tvorivých dielní, ktorý tradične organizujú knihovníčky Obecnej knižnice v Kova- Účastníci prvej dielne čici, pobočka v Padine. Ide o dielne z rôznych oblastí, ktorými vo veku od 5 do 15 rokov. Prvú dieluž niekoľko rokov knižnica umož- ňu realizovala mladá učiteľka Anna ňuje najmladším osožne a zábavne Širková, ktorej sa podarilo okolo seba zhromaždiť 43 účastníkov, stráviť najhorúcejšie dni v roku. Tohto roku sa rozhodli usporia- medzi ktorými bol aj dvojročný dať trinásť dielní, ktoré majú na Teodor Plvan. Všetci sa výborne starosti mladí odborníci, študenti, zabávali počúvajúc rozprávku nezamestnaní a tí, ktorí majú radi Mordovisko autora Romana Braprácu s deťmi. Záujem o dielne je ta. Nasledujúca dielňa bola o dva veľký, na jednej vie byť zo 50 detí dni neskoršie, keď Elenka Ďurišová



túrneho stánku a dvora v súlade s finančnými možnosťami. Foto: E. Šranková učila deti robiť práce kolážovou technikou. Dielňu Moja maličká mozaika viedla mladá študentka Saňa Stvorcová z Kovačice. V týždni za nami bola i prednáška hudobníka Janka Tomeka Malý a veľký orchester. Na budúci týždeň Martin Labát bude s malými poslucháčmi hovoriť o divadelnom umení. O tom, či rozumejú alebo nerozumejú médiám, sa s deťmi bude rozprávať Vladimír Vestek z Kovačice. V tohtoročných dielňach nebude chýbať téma o úprave účesov, ktorú pripraví mladá kaderníčka Tamara Kopčoková. O bankovníctve bude hovoriť Jana Petrášová, kým Jelena Kŕčová si zvolila viesť jednu z dielní na tému origami. Študent hudby Alen Petráš bude zaúčať účastníkov do hry na gitare. Júl skončí prednáškou Dalily Ľavrošovej o výrobe šperkov a skúmaním krás Číny, o čo sa postará Martina Kurajová. Letné dielne v padinskej knižnici sa skončia prednáškou z literatúry Babinka a deti, ktorú bude mať na starosti Elenka Slivková.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Prezentácia knihy Jána Čániho Pátos národných prísah, ktorú vydala Matica slovenská v Srbsku v roku 2013, bude v piatok 11. júla so začiatkom o 20. h v Dome MSS Ľudovíta Mišíka. MOMS Petrovec a Ústredie MSS

LALIŤ. Predstavenia, ktoré mali byť v rámci 12. Divadelných dní Michala Benku-Uču v posledný víkend, sa nerealizovali. Na piatok 25. júla je naplánované divadelné predstavenie Laliťanov a na sobotu 26. júla celovečerný program z príležitosti návštevy hostí z Mane, Slovensko. A. T. 28 /4603/ 12. 7. 2014

Kultúra • Oznamy GRATULÁCIA Po úspešnom ukončení štúdia na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave VLASTE PAPOVEJ z Pivnice na slávnostnej promócii dňa 27. júna 2014 bol udelený titul magister farmácie. Pri tejto príležitosti jej gratulujú a mnoho úspechu v budúcej kariére prajú rodičia a mamička Rajčanová.

GRATULÁCIA Za udelený titul magister farmácie na Univerzite Komenského v Bratislave VLASTE PAPOVEJ z Pivnice gratulujú sestra Jana a brat Juraj.

BLAHOŽELANIE Za úspešné ukončenie Farmaceutickej fakulty na Univerzite Komenského v Bratislave VLASTE PAPOVEJ z Pivnice blahoželajú krstní rodičia Durgalovci.

GRATULÁCIA

Oznamujeme priateľom a známym, že na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave po úspešnom ukončení štúdia ZUZANA TRPINSKÁ z Kulpína dňa 2. júla 2014 bola slávnostne promovaná a získala titul inžinier. K tomuto úspechu jej gratulujú rodičia a brat s priateľkou.

GRATULÁCIA

Po úspešnom ukončení štúdia na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave ZUZANE TRPINSKEJ z Kulpína na slávnostnej promócii dňa 2. júla 2014 bol udelený titul inžinier. Gratulujem jej k úspechu a do budúcna jej želám veľa úspechov v práci. Starká Žilajiová

GRATULÁCIA

Dňa 2. júla 2014 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave ZUZANA TRPINSKÁ z Kulpína skončila štúdium a získala titul inžinier. K úspešnému ukončeniu štúdia jej blahoželá a v budúcom živote splnenie všetkých snov želá ujo Duško Vida s rodinou.

j výrobcovia práškových pudingov, vanilínových cukrov či kypriacich práškov a iných nevyhnutných prísad by mali rešpektovať normy spisovného jazyka, aby výrazné úsilie jazykovedcov o zvýšenie jazykovej kultúry nevychádzalo nazmar a aby do našich domácností neprichádzali výrobky – myslí sa tu na tie, ktoré majú návod na použitie v slovenskom jazyku – s hocakou slovenčinou, avšak nie vždy je to tak. Aj recepty nám ponúkajú chutné jedlá, avšak neraz s mnohými jazykovými chybami. V návode na použitie neraz čítame „obsah 1 sáčku“; „pridajte 1 sáčok“; „za niekoľko hodín podávajte“; „doporučujeme plnku predom pripraviť“; „návod k použitiu“ etc. A v ďalšom texte poukážeme na spisovné ekvivalenty tu uvedených nespisovných slov. Zaužívané slovo medzi Slovákmi, a k tomu nespisovné, je„sáčok“ – v spisovnej slovenčine je to vrecko, vrecúško: papierové, igelitové, plátenné.

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM obrábateľnú pôdu v báčskopetrovskom chotári; tel.: 063/827-87-45. PONUKA PRÁCE NA SLOVENSKU Ati trading, s. s r. o., Báčsky Petrovec ponúka prácu na Slovensku za výhodných podmienok v automobilovom a elektrotechnickom priemysle; ubytovanie a preprava zdarma. E-mail: atitradingdoo@gmail.com, https://www.facebook.com/posaouslovackoj Informujte sa na tel. č.: 060/8302210, 060/8302201 od 7.00 do 15.00 hod.

Oznamujte v

021/ 47-20-840

PREDÁVA SA starší dom v Báčskom Pet-

rovci, Ul. októbrovej revolúcie č. 8, v blíz-

021/

kosti centra. Veľkosť

47-20-844

pozemku je 25 árov. Kontakt tel.: 781-748;

inzercia@hl.rs

063/727-40-42. www.hl.rs

Anna Horvátová

Nechybíme, keď tu spomenieme príznačnosti typické pre nás a súvisiace s vreckom, a to: mať prázdne vrecko / vrecká; mať hlboko do vrecka – teda nemať peniaze. Ani s predložkami sme si nikdy nie na čistom, čo vidieť aj v „kuchynskej“ slovenčine; okrem toho, že je „za niekoľko hodín“ nepresné spojenie, nie je ani spisovné; aby bolo spisovné, treba použiť predložku „o“. Na nesprávnosť slov „doporučiť“, „doporúčať“, „doporučenie“ sme už poukazovali, ale nie je od veci aj tu zopakovať. Slovenské ekvivalenty týchto nespisovných slovenských slov sú: odporučiť, odporúčať, odporučenie. Namiesto „predom pripraviť“ povieme vopred pripraviť; v slovenčine slovo „predom“ neexistuje – spisovne je vopred. V návodoch, a nielen tam, sa takmer výlučne a chybne používa predložka„k“:„k príprave“;„k použitiu“; „ku kypreniu“... atď., čo je, samozrejme, nespisovne. Predložku„k“ treba nahradiť predložkou „na“, a tým prispejeme k správnosti vyjadrenia v spisovnej slovenčine.

SPOMIENKA

Dňa 10. júla 2014 uplynuli dva roky, čo nás opustila mama, svokra a starká

Hlase ľudu

DROBNÝ OZNAM

Omyly v kuchyni

Informačno-politický týždenník

ZUZANA LEŇOVÁ

1945 – 2012 –2014 z Kysáča

Ťažko je zmieriť sa s tým, že nie si s nami. Si strata, ktorá sa nedá nahradiť. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabúdajú Tvoji: syn Jaroslav, nevesta Jarka, vnuk Igor a vnučka Nataša • KULTÚRA • OZNAMY •

SPOMIENKA

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Dňa 11. júla 2014 uplynulo desať smutných rokov, čo do náručia Božej večnosti odišiel náš drahý, vrele milovaný a nenahraditeľný manžel, otec a starý otec

MARTIN LENHART

ALŽBETU STUPAVSKÚ

JURAJA STUPAVSKÉHO

1938 – 2009 – 2014 rod. Haškovú rodom z Kulpína

1940 – 2013 – 2014 rodom z Petrovca

žili a pochovaní sú v Umagu Tichú spomienku im venuje kmotra Fedelová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 5. júla 2014 uplynulo šesť smutných mesiacov, čo nie je s nami naša mama, starká a babka

ANNA FRANKOVÁ rod. Mrkvová z Petrovca

13. 12. 1940 – 11. 7. 2004 – 11. 7. 2014 z Kovačice

Tešili nás so slovami, že plynutie času rany na duši vylieči… Nestalo sa tak, ale Tvoja dobrotivosť sťa klenot vzácny zostala v našich srdciach a ona lieči naše rany na duši. S nehynúcou láskou, úctou a modlitbou o potešenie si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Po dlhej a ťažkej chorobe navždy nás opustil náš milovaný otec a starý otec

ONDREJ BALEJ 22. 8. 1938 – 5. 7. 2014 odborný učiteľ

LÝDIA SELSKÁ Krutý osud čo vezme – nevráti. Srdce neustále narieka za tým, koho utratí. Oči viacej nevidia, ruky nedotknú, ale spomienky, pokiaľ sme my živí, zostanú. Tvoji najmilší

ROZLÚČKA

s naším členom

JÁNOM KOVÁČOM 24. 6. 1941 – 23. 6. 2014 z Petrovca

26. 9. 1972 – 26. 6. 2014

Navždy zostaneš v našich srdciach! Zarmútení synovia Zlatko s manželkou Miroslavou a dcérami Ivetkou a Danielou a Zdenko s manželkou Angelikou-Máriou

Ľúbia Ťa

SMUTNÁ SPOMIENKA

manžel Ladislav Čáni a synovia Peter a Filip

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na bratranca a báčiku

JURAJA ŠEFČÍKA

1960 – 2013 – 2014 z Petrovca

LÝDIA SELSKÁ Stratili sme úprimného kamaráta a statočného človeka. Spolok petrovských žien • OZNAMY •

Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Spomínajú si Pecníkovci a Rojkovci

26. 9. 1972 – 26. 6. 2014

Lúčia sa sesternice Jarmila a Karolína s rodinami

28 /4603/

12. 7. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 9. júla 2014 uplynulo päť smutných rokov, čo nás opustil náš drahý

ZUZANU BAŽÍKOVÚ 1937 – 2005 – 2014

PAVLA ČASTVENA

1928 – 1984 – 2014 z Petrovca

Dcéry Zuzana Medovarská, Anna Rumanová, Katarína Šimová a Mariena

POSLEDNÝ POZDRAV

Po ťažkej chorobe tíško usnul

MICHAL HÝL 15. 1. 1938 – 30. 6. 2014 z Kovačice

Oznamujte

RASTISLAV PECNÍK

1985 – 2009 – 2014 z Petrovca

Hlase ľudu 021/

Mal si rád život, my Teba a Ty nás. Skromný a láskavý si bol vo svojom živote a veľký vo svojej láske a dobrote.

47-20-840 a

Tichú spomienku si na Teba zachovajú: manželka Anna, syn Dušan s manželkou Snežanou a deťmi Dominikom, Benjaminom a Inesou

POSLEDNÝ POZDRAV švagrovi

021/ inzercia@hl.rs SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

MICHALOVI HÝLOVI

JANKA RAJČANA

15. 1. 1938 – 30. 6. 2014 z Kovačice

Tichú spomienku si na Teba zachová Zuzana Snidová so synom Želislavom, jeho manželkou Lelou a ich dcérami Saňou a Zuzanou

POSLEDNÝ POZDRAV švagrovi

MICHALOVI HÝLOVI

S láskou si na Teba spomínajú mama, oco, sestra Andrea, Ján a Viktória

47-20-844

1952 – 1995 – 2014 z Pivnice

Natrvalo zostaneš v našich spomienkach. Tvoji najmilší

SPOMIENKA

Pri stretnutí z príležitosti 20. výročia ukončenia základnej školy spomíname si na nášho zosnulého učiteľa

15. 1. 1938 – 30. 6. 2014 z Kovačice

PAVLA ŽEMBERYHO zo Silbaša

Tichú spomienku si na Teba zachovajú: Miroslava Lekárová s rodinou a Maka Marčoková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Generácia 1979

SPOMIENKA

Dňa 5. júla 2014 uplynulo 11 rokov, čo ma navždy opustil manžel

ŠTEFAN CHOVAN

1942 – 2003 – 2014 z Hložian

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachováva manželka Mária

SPOMIENKA

Dňa 12. júla 2014 je tomu rok, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

ONDREJ LOMEN 1935 – 2013 – 2014 z Petrovca

S úctou a láskou si na Teba stále spomínajú manželka Mária a synovia Andrej a Ivan s rodinami • OZNAMY •

SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

synovi, otcovi a dedovi

na moju sestru a tetku

MIROSLAVOVI ŠIPICKÉMU PAVEL CHRŤAN

11. 11. 1956 – 2. 7. 2014 zo Starej Pazovy

ANNA CHRŤANOVÁ

1922 – 1994 – 2014 1925 – 1999 – 2014 profesor S láskou si na nich spomínajú syn, dcéra a vnučky s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť.

Mama Viera, syn Milan s Tinou a Ivankom, dcéra Miroslava s Ivom a Alenkou

Sestra Mária Abelovská s rodinou

rodiny Pecníková a Čapandová zo Selenče

25. 8. 1945 – 10. 7. 2012 – 2014 z Kysáča

Spomienky na Teba si s láskou natrvalo zachovajú tety Mira Polyvás a Stiba Radović s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka na Teba zostáva večná. Syn Rastislav

SPOMIENKA

Dňa 9. júla 2014 uplynulo smutných šesť rokov, čo nás opustila naša milovaná manželka, mama a stará mama

ZUZANA BARTOŠOVÁ

rodiny Medojevićová a Forgáčová

ZUZANA LEŇOVÁ

1956 – 2014 zo Starej Pazovy

So smútkom v srdci si na Teba spomínajú

S láskou si na Teba spomínajú

Dňa 10. júla 2014 uplynuli dva boľavé roky, čo ma opustila moja mama

MIROSLAVOM ŠIPICKÝM

1985 – 2009 - 2014 z Petrovca

ONDREJA LOMENA

SPOMIENKA

s naším synovcom Miťom

RASTISLAVA PECNÍKA

na švagra

1945 – 2012 – 2014 z Kysáča

Dlhou a ťažkou chorobou unavený tíško zaspal zanechajúc nás v smútku.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

ZUZANU LEŇOVÚ

DIPL. ECC. MICHALA POTRANA 18. 7. 2009 – 18. 7. 2014 z Nového Sadu rodom zo Starej Pazovy

rod. Lomianska 1935 – 2008 – 2014 z Hložian

Tichú spomienku na Teba si zachovávajú manžel Karol, syn Karol a dcéra Viera s rodinami

Prechádzajú roky, minú sa časy, ale my na Teba nezabúdame, a to slovo mi pripomína ten kvet, ktorý rastie, kvitne, po čase zvädne a odpadne, ale koreň zostáva, z ktorého vyrastajú nové púčky a kvety – volá sa nezábudka. Manželka Mária s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs • OZNAMY •

28 /4603/

12. 7. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 11. júla 19.30 Úryvok z tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.30 Spektrum Nedeľa 13. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 15. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV Týždeň prinesie príspevky: o cyrilo-metodskom večierku v petrovskom kostole, o účasti insitných umelcov na výstave v Poľsku, o víkende extrémnych športov vo Vajske, o výstave skulptúr akademického umelca Jána Stupavského, o súvahe festivalov Selfest a Kulpin fest a z otvorenia festivalu Exit, o žatevných prácach v Báčskopetrovskej obci. Dúhovka ponúkne dokumentárnohranú esej o významnom TV STARÁ PAZOVA slovenskom architektovi, kulpínskom rodákovi Michalovi Utorok – sobota Milanovi Harmincovi pri príležitosti 17.00 Správy 50. výročia úmrtia. 22.00 Správy

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 11. júla – Nevybavené účty Sobota 12. júla – Nemesis Pondelok 14. júla – Spaľujúci oheň Utorok 15. júla – Tá mrcha nedá pokoj Streda 16. júla – Zatmievanie Štvrtok 17. júla – Poslanie 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 13. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Mágia koláže – moja rozprávka Utorok 15. júla 16.00 Šikovné ruky žien dokážu urobiť všetko Čaro insity si dokáže podmaniť každého Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 18. júla 16.00 Slovenský film: Ružové sny Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 13. júla 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: 15 minút 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

O výtvarnom tábore kysáčskych penzistov

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 28 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke sú mená dvoch mníchov, zakladateľov staroslovienskeho písomníctva; sviatok týchto vierozvestov si pripomíname 5. júla. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

jedlé plody

tajnička cudzokrajné

zviera

nátlak

S otec HLA DU (slovinsky) ĽU

druh farby

jedna odroda sadrovca

bočná loď v bazilike prispôsobil

okysľovač

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. zaplatil obriadila prvé písmená

cica (zdrob.)

spojka rieka v BIH

vpíšte ILA

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 16. júla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 20. júla 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

starší (skr.)

2. a 1. samohláska S HLA DU ĽU

vpíšte STIK

vpíšte ÁS zvinutý múčnik

začesal

hybná sila vozidla

tesla

praskal

pekárske výrobky

elektrón

bežal

internet (skr.)

reper

veľká plocha Rumunsko

pokos! staré sumerské mesto

autoškola

24 hodín pond druh náčinia

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 27 ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 27 – VODOROVNE: Ján Balko, Ar, L, tak, chichot, Mo, tankoval, a, i, čaro, namerá, saponát, Tarik, č, Želka, čí, Ir, A, git, tak, Nela, ozrejmil TAJNIČKA: JÁN BALKO

vpíšte ŇA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 25 z čísla 25 Hlasu ľudu z 21. júna 2014 bolo: STRETNUTIE POD LIPAMI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA BELIČKOVÁ, Ul. sutjeska č. 10, 21 400 BÁČSKA PALANKA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

28 /4603/ 12. 7. 2014

Šport Dvojdňová paráda mladých futbalistov NA POVESTNEJ PADINSKEJ DOLINE

Mužstvo FŠ Dolina (ročník 2004) obsadilo prvé miesto

Pančevo, 6. United Vršac, 7. Spartak, 8. Budućnost Zvečka-Obrenovac. Ročník 2004: 1. FŠ Dolina I., 2. Stenli-Vojvodina, 3. United Vršac, 4. FŠ Mika Antić, 5. Jedinstvo, 6. FŠ Dolina II. Ročník 2005: 1. United Vršac, 2. FŠ Mladosť, 3. Stenli-Vojvodina, 4. FŠ Dolina, 5. Spartak, 6. FŠ Mika Antić, 7. United Vršac II.

Ján Bokor

utbalová škola Dolina v Padine zorganizovala tradičný turnaj mladých futbalistov. Hralo sa počas dvoch víkendových dní, lebo sa prihlásilo úhrnne 26 celkov. Na pekne upravenom štadióne FK Dolina za loptou behali deti z Vršca, Pančeva, Kačareva, Belehradu, Glogonja, Báčskeho Petrovca, Zvečky pri Obrenovci, Debeljače a Padiny. V rôznofarebných tričkách na ihrisko vybehli celkom 260 hráči rozdelení do štyroch skupín. Osobitne súťažili chlapci narodení v rokoch 2002, 2003, 2004 a 2005. Vo všetkom napodobňovali svetoznámych futbalistov. Pekné úbory, účesy a pohyby na trávniku prezrádzali, ktorá hviezda je malej hviezdičke vzorom. Na dvoch ihriskách sa hrali zaujímavé zápasy. Takmer všetci hráči dokázali, že dobre zdolali futbalovú abecedu, výkonom potešili trénerov a rodičov, ktorí ich z tribúny hlučne podporovali. Slabých mužstiev tu ani nebolo, vyhrávali vynaliezavejší,

Najlepší brankár ročníka 2004 Sebastián Čapeľa (Dolina) s predsedom FK Dolina Miroslavom Kováčom

Futbalisti petrovskej Mladosti (ročníky 2003 a 2005) s trénerom Pavlom Spevákom získali za priehrštie odmien

Miličević (obaja United Vršac). Sošky pre najlepších brankárov dostali: ročník 2002 – Nikola Džodan (Mika Antić), ročník 2003 – Danijel Janjić (Stenli-Vojvodina), ročník 2004 – Sebastián Čapeľa (Dolina) a ročník 2005 – Vukašin Kalanj (United Vršac). Najlepší hráči sú: ročník 2002 – Miloš Milivojev (Mika Antić), ročník 2003 – Ozren Jovičin (Stenli-Vojvodina), ročník 2004 – David Delić (Dolina)

šikovnejší, šťastnejší. Poradie a odmeny: Ročník 2002: 1. FŠ Mika Antić Pančevo, 2. Stenli-Vojvodina Glogonj, 3. Spartak Debeljača, 4. FŠ Dolina Padina, 5. Bulls United Belehrad. Ročník 2003: 1. Stenli-Vojvodina, 2. FŠ Mladosť Petrovec, 3. Jedinstvo Kačarevo, 4. FŠ Dolina, 5. Dinamo

Takto hrajú chlapci narodení roku 2004: zo zápasu Dolina – StenliVojvodina 2 : 0

O víťazovi semifinále Dolina – Mladosť 2 : 3 rozhodol penaltový rozstrel

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tri najlepšie mužstvá dostali poháre, hráčov odmenili zlatými, striebornými a bronzovými medailami. Sošky pre najlepších strelcov získali: ročník 2002 – Marko Krstevski (Mika Antić), ročník 2003 – Nemanja Đeković (Stenli-Vojvodina), ročník 2004 – Vanja Vlahović a ročník 2005 – Ognjen

a ročník 2005 – Stanislav Žembery (Mladosť). Odmeny najlepším odovzdal predseda FK Dolina Miroslav Kováč. Účastníci turnaja sa rozišli veľmi spokojní, lebo im hostitelia zabezpečili mimoriadne podmienky pre hru a pohostenie. • ŠPORT •

NOČNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ RASTISLAVA PECNÍKA – PELÉHO

Víťaz Lampone z Nového Sadu Jaroslav Čiep

tretie miesto po triumfe nad Caffe Dva Kralja 2 : 1. V zápase o dvoch týždňoch kvalitnémedzi novosadskými celkami ho futbalu, prajných podMimada a Caffe Dva Kralja premienok pre hru a dobrej vahu si odniesli mimadisti. organizácie, v sobotu 5. júla Podľa slov organizátorov tur2014 ukončili naja – Mládežníckeho zdrutohtoročný ženia EYBL pod vedením nočný futbaBranislava Merníka, finálový lový turnaj v zápas sledovalo viac ako Poháre a medaily pre najlepších Báčskom Pet500 divákov. Po rovci. Ôsmy vyrovnanej hre v poradí na turnaji zvía štvrtý Meťazilo družstvo moriál RastiLampone nad slava Pecnícelkom Mimada ka – Pelého 3 : 0. Víťazi získana ihriskách li veľký putovný vedľa Zákpohár a okrem ladnej školy peňažnej odmeVOLEJBAL: TRAJA PROTI TROM Jána Čajaka ny prvé tri celky V dňoch 3. až 6. júla 2014 na tom istom mieste v rámci zoskupil 17 tiež získali i pohápodujatia Dni športu, ktorú zorganizoval VK Mladosť mužstiev a 12 re. Za najlepšieho v spolupráci so združením EYBL, prebiehal aj nočný tímov mladhráča vyhlásili volejbalový turnaj: hrali traja proti trom hráčom. Sily ších vekových Vladimira Milosi zmeralo 9 celkov najlepších volejbalistov z Petrovca, skupín. Tímy savca (Lampone), Kulpína, Maglića, Stepanovićeva, Nového Sadu, Báča a z roz vr hnuté za najlepšieho Zo zápasu na Memoriáli Rastislava Pecníka – Báčskej Palanky. Prvé miesto obsadil celok Menjačnica 3 do štyroch strelca Borisa Čiz- Pelého + 2 z Báčskej Palanky, druhý bol Angus Team z Petrovca skupín boli mara (Lampone) a tretie miesto získali Braća napaćena z Kulpína. z Nového a za najlepšieho brankára ťazila Futbalová škola BuduSadu, Vrbasu, Milana Beljanského (Caffe ćnost zo Savinho Sela, druhá Maglića, Báčskeho Petrovca, Ste- Lampone, za ktoré hrali aj repre- Dva Kralja). bola hložianska Budúcnosť panovićeva, Veternika, Báčskej zentanti Srbska, zdolal domáci V súťaži mladších kategó- a tretí Stari grad z Báčskej Palanky a Pivnice. Requiem, ktorý následne obsadil rií, ročníkov 2001/2002, zví- Palanky.

Po úvodných zápasoch v skupinách do samej koncovky sa kvalifikovali skúsené a podľa predvedených výkonov skutočne najlepšie celky. V prvom semifinálovom zápase mužstvo

MATIČNÝ TURNAJ BUDE V KYSÁČI

Výzva na účasť

NEZABUDLI NA JAROSLAVA BÁĎONSKÉHO. V piatok 4. júla 2014 ubehlo deväť rokov od úmrtia petrovského športového a stolnotenisového nadšenca Jaroslava Báďonského. Ako je to už zvykom, členovia petrovského STK Mladosť (na snímke) v ten deň v predvečerných hodinách navštívili jeho hrobku, kde položili kyticu kvetov a minútkou ticha vzdali poctu zosnulému. Obišli hrobky svojich blížnych, ako i zosnulých priateľov klubu: Pavla Tordajiho – Palíka, Pavla Myjavca a Dr. Miroslava Kopčoka, ktorý pred odchodom na štúdiá bol aktívnym hráčom STK Mladosť. S. M. • ŠPORT •

urnaj v malom futbale o putovný Pohár Jeho Excelencie veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade sa aj tohto roku už tradične uskutoční v rámci Slovenských národných slávností 2014. Organizátorom tohtoročného turnaja je Športovo-telovýchovná komisia Matice slovenskej v Srbsku v spolupráci s MOMS Kysáč a FK Tatra. Turnaj bude prebiehať v sobotu 19. júla 2014 od 10. hodiny na tvrdej podlohe FK Tatra v Kysáči. Poplatok za účasť je 2 000,00 dinárov pre mužstvá MOMS, ktoré sú od

Kysáča vzdialené do 100 kilometrov a 1 000,00 dinárov pre tímy MOMS vzdialené viac ako 100 km. Poplatok treba zaplatiť na účet MOMS Kysáč, na číslo: 160-311497-83. Mužstvo tvoria hráči a vedúci, úhrnne desať dospelých osôb. Prihlášky na turnaj sa môžu doručiť najneskoršie do 12. júla 2014, písomne alebo telefonicky na adresy: Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč, Ul. J. Komenského 22, 21 211 Kysáč, tel.: 021/827161, mobil: 061/159-3354, e-mail: rs1935es@eunet.rs Pavel Turan, predseda Športovo-telovýchovnej komisie MSS: tel.: 064/3526-206, Ústredie MSS: tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net. Predseda Športovo-telovýchovnej komisie MSS Pavel Turan, v. r.

28 /4603/ 12. 7. 2014

Šport ÚSPECH PETROVSKÉHO RYBÁRA V APATÍNE

Presadil sa Janko Abrahám

Jaroslav Čiep

Čoke z Tomaševca – majstri sveta v banátskych šorach 2014

ŠTRNÁSTE MAJSTROVSTVÁ SVETA

Šory ako Banát Ján Špringeľ

„Š

ory sú ako Banátčania. Z úplnej letargie hra vzbĺkne, vzplanie, podobne ako obyvatelia tejto oblasti,“ polovážne, položartom zvestuje médiám pred začiatkom mestského finále svetových majstrovstiev v banátskych šorach Bojan Kostreš. Pre národného poslanca v srbskom parlamente a medzinárodného rozhodcu v šorach sú práve banátske šory hrou hier. Z roka na rok tento jediný pôvodný kolektívny banátsky šport naberá na obrátkach. Starodávna

Mihajlo Veljković, desaťročný najmladší talent z Orlovatu

www.hl.rs

8 : 5. Hodinová hra sa blíži ku koncu, misky váh sa dvanásť minút pred koncom vyrovnávajú: z 9 : 5 na 9 : 9! „Vo Wimbledone 2 : 2 v setoch, 3 : 3 v gemoch, zhoda 40 : 40,“ zdvojnásobuje v pravej chvíli napätie zôkol-vôkol tomaševského trávnika tamojší novinár Sergej Komnenić. Hlasom a rozhlasom zo zapisovateľského stolíka z tisíc divákov so zaťatými päsťami a otvorenými ústami urobil na chvíľu – samé ucho. Kým v Londýne záverom už kra-

oho času sú aktuálne i preteky v chytaní rýb pre mladších dorastencov a juniorov. V nedeľu 29. júna v Apatíne uskutočnili druhé kolo ligovej súťaže rybárov Vojvodiny. Na tejto pokrajinskej súťaži v konkurencii mladších dorastencov sa zúčastnili pretekári zo Sivca, Sombora, Beočina, Kysáča a Báčskeho Petrovca.

hra zručnosti, taktiky a rýchlosti je z jedného do druhého šampionátu sveta vďaka šikovným členom tímov kvalitnejšia, pre publikum napätejšia, pre usporiadateľov náročnejšia. Takmer každý každého môže poraziť, od hocikoho prehrať. „Pred rokmi vznikla iniciatíva, aby sme túto hru zaradili do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO,“ dopĺňa Kostreša pred početnými mikrofónmi a kamerami Aleksandar Rudić, organizátor majstrovstiev. Je nedeľa 6. júla, tesne pred osemnástou. Stred Mladučký petrovský rybár Ján mestečka a tribúny v odAbrahám sa v Apatíne mohol pochváliť pekným úlovkom vekom sídle banátskych vojakov sa začínajú plniť. V mene Združenia športových Zvedavcami na víťaza borybárov Karas z Báčskeho Petrovca jovej športovej hry. Všena súťaži sa zúčastnil i sedemročtečníkov zo strany hostiný Ján Abrahám, ktorý dokázal, že, teľov je viac než obvykle. hoci aj taký mladučký, dobre zdolal Akoby aj nie: vo finále sa techniku chytania rýb. Jeho úlovok hrá mestské derby Mariv Apatíne vážil 6 800 g, čo mu pojevo – Čoke. Zeleno-biela Plné hľadisko hodinu pred finále: šorač stačilo, aby obsadil druhé miesto. družina Marijeva získava Kikindy na zápase s Novosadčanmi Jankovi nápomocný v tejto súťaži výhodu ako prvá: pálkovania, šorania. Skvelé odpaľovanie ľoval Nole, v Tomaševci dominovali bol petrovský športový rybár Ondrej a rýchle prebehy z jednej do druhej vo finiši Čoke a zvíťazili 16 : 9. Pre- Hrubík mladší. Inak prvé kolo súťaže bolo v Sivci méty im umožňujú začiatočnú vyso- svedčivo, zaslúžene. Dvanásť ďalších kú prevahu: 8 : 0. Čoke sú bez bodu, srbských a rumunských družstiev má a nasledujúce tretie sa uskutoční ale hráči v bielo-čiernych dresoch sa dvanásť mesiacov času. Na prípravy práve v Petrovci. nevzdávajú. Bojujú ostošesť. V 35. na zosadenie z trónu. Prvých a zatiaľ Foto: O. Hrubík ml. minúte je skóre 8 : 2, trochu neskôr už posledných majstrov sveta.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Spoločná fotografia na pamiatku: dve generácie hajdušických futbalistov zohrali zaujímavý zápas

STRETNUTIE DVOCH GENERÁCIÍ FUTBALISTOV FK HAJDUŠICA

Starí páni hrdinsky vydržali Vladimír Hudec

m a j s t rovs t v á c h ro k u 1996/1997 FK Hajdušica bol presvedčivo najlepší, získal titul v Druhej juhobanátskej lige – východná skupina a postúpil do Prvej juhobanátskej ligy. Bol to najväší úspech v dejinách tohto klubu. V novej spoločnosti sa však nevynašli najlepšie a už v nasledujúcom roku ju museli opustiť. Odvtedy a dodnes Hajdušica bola jedným z troch klubov, ktoré Druhú juhobanátsku ligu nikdy neopúšťali. Nasledovala postupná zmena generácií. Na futbalovú scénu južného Banátu sa dostali mladí futbalisti Hrudka, Mršić, R. Demse, Radulović, Melich, Anđelovski, Radović..., ktorí roky hrali významnú úlohu v lige, a toho roku konečne zopakovali

úspech svojich predchodcov. Nepostúpili síce ako šampióni, ale ako vicemajstri, zároveň najlepšie umiestnený klub, ktorý má aj mladšie kategórie futbalistov. Postup je však postup a treba ho primerane osláviť. V Hajdušici to oslávili už po zápase posledného kola. O týždeň neskoršie úspech oslávili aj na trávniku, keď si sily zmerali dve najúspešnejšie generácie hajdušických futbalistov. Po viac ako desiatich rokoch do brány si znovu zastal brankár Ilijevski, na trávnik vybehli aj futbalisti, ktorí poznačili hajdušický futbal v poslednom desaťročí 20. a v prvých rokoch 21. storočia: Andrić, Cvetićanin, Petković, Sedliak, Ćosić, V. Sobin, Balog, Anđelovski, Sekulić, Samardžija... Ocitli sa tu aj Soják a Nikolovski, ale zo zdravotných dôvodov si nezahra-

V BÁČSKOM GRAČCI IBA NEROZHODNE

Neuspeli

BORAC – TAVANKUT 1 : 1 (0 : 1)

Juraj Pucovský

j keď hostia z Tavankutu do Báčskeho Gračca pricestovali so solídnym dvojgólovým náskokom, mužstvo Borca zahlásilo úplný triumf. Domáci tak zápas aj začali – útočne, ale obrana Tavankutu úspešne odolávala. Po polhodinke hry kapitán Borca Žegarac z voľného kopu trafil žrď • ŠPORT •

JEDNA LOPTA V SIETI NESTAČILA: Rade Bradić (Borac Bački Gračac)

li. Mužstvo veteránov však posilnil aj jeden z najznámenších futbalistov z týchto priestorov, niekdajší hráč belehradského FK Partizan Stojanovski. Bolo vidieť, že im pribudli roky a kilogramy. Oproti sebe mali omnoho mladších, k tomu aktívnych futbalistov Hrudku, Radulovića, Radovića... a ešte mladších, nádejných hajdušických futblistov Đakovića, Petrovića, Folťana, Sedliaka mladšieho, syna legendy hajdušického futbalu Jaroslava Sedliaka. Starí páni sa však nedali zahanbiť a na momenty, kým im to sily dovolili, pripomenuli tých niekdajších futbalistov, ktorým na týchto krážoch nebolo rovných. Vyhrali zrejme tí mladší výsledkom 6 : 3, avšak keďže je „pravidlami“ zápasu stanovené, že starým pánom na roky patria tri góly, výsledok bol

predsa nerozhodný. Kamarátenie dvoch generácií futbalistov pokračovalo pri chutnom guláši v miestnostiach klubu.

brány Vukovića. Strela Vizina z tridsiatich metrov vedľa brány Vajagića bola náznakom, že hostitelia predsa musia byť ostražití. Netrvalo však dlho a skúsený Nikola Ćuk v 39. min. priam daroval loptu Herbertovi, ktorý náskok hostí zvýšil na celkových 0 : 3. Úvod druhej časti patril hosťom, ktorí si vytvorili niekoľko šancí, a Balažić čoskoro trafil brvno

brány Borca. Keď sa už črtala aj druhá výhra mužstva Tavankutu, stredopoliar Gračanov Rade Bradić z viac ako tridsiatich metrov v 82. min. vyrovnal. Tento pekný gól nepotešil v úplnosti asi 300 divákov, lebo mužstvo Borca neuspelo v kvalifikácii o Báčsku ligu. Tavankut bol celkovým výsledkom 3 : 1 lepší a zaslúžene sa dostal do pokrajinskej súťaže, kým Gračania zostanú aj ďalej v Somborskej oblastnej lige. BORAC: Vajagić, Ivković, Stoiljković, N. Ćuk, Dautović, Bradić, Krtinić (Jokić), Stanić (Karadžić), Žegarac, B. Ćuk, Moguš (Irić).

Željko Sedliak sa vybral po futbalových stopách svojho otca Jaroslava

28 /4603/ 12. 7. 2014

Šport

Mužstvo Budúcnosti s trénerom Sinišom Stanivukom (stojí prvý zľava) a predsedom Ondrejom Korčokom (prvý sprava hore) sa zlatými slovami zapísalo do dejín hložianskeho futbalu

HOSTIA ANI V HLOŽANOCH NEMALI ŽIADNU ŠANCU

Splnili vlastnú víziu BUDÚCNOSŤ – LJUKOVO 5 : 1 (3 : 0)

Ján Murtin

plnila sa vízia vyjadrená na Výročnej konferencii FK Budúcnosť o postupe do Vojvodinskej ligy. Stalo sa to možno aj skôr ako očakávali, lebo sa udalosti diali v prospech Hložancov. Ponúknutú šancu po nezabudnuteľných výkonoch v jarnej časti majstrovstiev a zdrvení súpera v dvoch barážových zápasoch si nedali ujsť. Zverenci geniálneho stratéga Sinišu Stanivuka vypísali zlaté stránky hložianskeho futbalu a od jesene budú hrať v štvrtom stupni futbalových súťaží. Odvetný zápas baráže lepšie začali hostia, čo prekvapilo okolo 400 divákov. Ljukovčania mali viac z hry, niekoľkokrát ohrozili pozorného Zeljkovića, trafili aj brvno... No potom sa rozbehli domáci, šance Matića a Leđanca zlikvidoval brankár Milošević. Vo finiši polčasu veci prišli na svoje. Najprv Leđanac v 36. min. z takých 30 metrov z voľného kopu zmietol pavučinu z ľavého rohu brány – 1 : 0. Už o dve min. neskoršie Nenad Kobilarov obišiel dvoch súperov, vrátil loptu Lukićovi, ktorý z piatich metrov rutinovane zvýšil na 2 : 0.

www.hl.rs

V 42. min. znovu N. Kobilarov obehol súperov a oblúčikom matoval brankára hostí – 3 : 0. V druhom polčase už v 53. min. Matić po asistencii naladeného N. Kobilarova pätičkou zvýšil na 4 : 0. Potom hostia mohli dvakrát skórovať, ale sa vyznamenal Čipkár, ktorý vystriedal zraneného Po silnom kopnutí Leđanca v 77. min. lopta sa odrazila od žrde brány Miloševića Zeljkovića. Predsa v 63. min. po jedinej chybe BUDÚCNOSŤ: Zeljković (Čip- fyzioterapeut Vladimír Meleg, predMiloša Kobilarova hostia vybehli dvaja pred domáceho brankára kár), Đekić, Batinić, Obrado- staviteľ klubu na zápasoch Daniel Čipkára a Mraović skorigoval na 4 : vić, Zečević, M. Kobilarov, N. Toman, komisár pre bezpečnosť 1. Avšak už v 67. min. kapitán Lukić Kobilarov (Hataľa), Trivunović Ján Benko starší, mnohopočetní pekný sólový útok skončil strelou (Sivčević), Matić, Lukić, Leđanac. usporiadatelia zápasov. Armáda Nespravodlivé by bolo nevy- fanúšikov oslávila tento úspech popod brankára Ljukovčanov – 5 : 1. Domáci hráči Sivčević, Lukić zdvihnúť aj účinok Latinovića, v loveckom dome, za účasti hlava Leđanac, tento posledný trafil aj Horváta, Pupovca, Bučíka, Man- ného sponzora Jána Bohuša s manžrď, mali šance do konca deklasovať dića, Radevića... V tomto obrov- želkou Jarmilou, predsedom Obce hostí, ale trochu nešťastie a solídny skom úspechu veľký podiel má Báčsky Petrovec Pavlom Marčokom brankár hostí to nedovolili. Aj hostia aj jesenný káder pod taktovkou a naladeného orchestra Rastislava Struhára a Samuela Kováča. Hlov 86. min. skúšali Čipkára, ktorý trénera Janka Čániho. Osobitnou kapitolou sú tréner Si- žancom môžeme popriať len veľa vyrazil bombu z ľavého rohu. Vo férovom zápase rozhodca Robert niša Stanivuk, neúnavný a obetavý úspechov v Novosadsko-sriemskej Kiš Čepegi z Nového Sadu iba do- predseda Ondrej Korčok, schopný lige a hlboko sa klaniame ich úspemáceho Đekića trestal žltou kartou športový riaditeľ Michal Bohuš, chom v sezóne 2013/14. usilovný tajomník Stanislav Srnka, Snímky: J. Pucovský pre ostrý zákrok.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

1 : 0 – Hrom z kopačky Leđanca brankár Ljukova Milošević ani nevidel a lopta unikla aj nášmu objektívu

Dosť bolo, vari už ani nemám väčšie čísla!

RADUJÚ SA FUTBALOVÉ HLOŽANY

Zlatá bodka Budúcnosti Juraj Pucovský

k sme pred mesiacom písali, že futbalisti hložianskej Budúcnosti majú pred sebou ešte tri bodky, tentoraz konštatujeme, že kapitán Lukić a spoluhráči 2. júla dali zlatú bodku za majstrovskou sezónou 2013/14. Dnešné mužstvo Budúcnosti naplnilo hádam aj sen predchádzajúcich generácií futbalistov, lebo voviedlo hložiansky klub do najvyššej súťaže v dejinách, ktoré sa začali písať roku 1926. Od jesene FK Budúcnosť bude hrať v Novosadsko-sriemskej lige, čo je štvrtý stupeň futbalových súťaží v našej krajine. Futbalisti tak najlepším spôsobom rýchlejšie než sa mohlo očakávať prekonali optimistické slová riaditeľa FK Budúcnosť Michala Bohuša, ktorý v januári 2014 na výročnom zhromaždení povedal: „Budúcnosť vo Vojvodinskej lige bude skutočnosťou, keď

nie o rok, tak o pár rokov. Máme Budúcnosť získala vízum pre baľudí, máme sponzorov, máme rážové zápasy o postup s mužpeniaze; poďme to dokázať...“ stvom Ljukova, ktoré rovnakú A mali veru aj futbalistov, lepšie pozíciu zaujalo v Sriemskej lige. povedané schopné mužstvo V dvoch kvalifikačných zápaa trénera Sinišu Stanivuka, ktorí soch hložianske mužstvo priam to dokázali len o päť mesiacov rozdrvilo súpera. Budúcnosť Niektorí fanúšikovia Budúcnosti neskoršie! v Ljukove vyhrala 4 : 1, v Hlosa vyzbrojili aj vuvuzelami Vďaka brilantným výsledkom žanoch boli domáci ešte o gól v jarnej časti majstrovstiev v presvedčivejší – 5 : 1. Právom sa radujú futbalové Novosadskej oblastnej lige (12 víťazstiev, 2 remízy, 1 prehra, Hložany. Najväčší úspech FK gólový pomer 42 : 7, 38 bodov) Budúcnosť v dejinách je tu, Budúcnosť sa z desiatej priečke a treba ho naplno vychutnať! prebojovala na tretiu, ktorú držala menovkyňa z Mladenova s jedenásťbodovým náskokom! Na konci tretí Hložanci mladenovskú Budućnost, ktorá skončila na šiestom mieste, zanechali o veľkých osem bodov. Náš dopisovateľ Ján Murtin Obsadením 4 : 0 – Matić pätičkou dorazil loptu do siete Ljukova znova mal plné ruky práce tretieho miesta

Futbalisti pretromfli očakávania športového riaditeľa Budúcnosti Michala Bohuša 5 : 1 – Čo nevidieť mihla ľavačka kapitána Lukića a brankár Milošević sa márne na ňu vrhol

Otvorenie festivalu, 2008

Slovensko, Púchov 2008

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Festival Zuzany Kardelisovej v Kysáči

Kulpín 2010

Porota, 2009

Prvý Festival Zuzany Kardelisovej, čiže festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti sa uskutočnil v novembri 2004 v Kysáči na podnet učiteľa Michala Gombára. Festival nesie meno Zuzany Kardelisovej, známej kysáčskej učiteľky a členky ochotníckeho divadla. Realizáciu festivalu dodnes má na starosti Kultúrno-informačné stredisko Kysáč. Festival sa začal usporadúvať vďaka družbe divadelných súborov z Nového Mesta nad Váhom, zo Slovenskej republiky, a Kysáča. Korunovaním bolo podpísanie Memoranda o spolupráci a samotný festival Zuzany Kardelisovej je identický s festivalom Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom. Spája ich tematika ženy vo všetkých jej podobách. V rámci festivalu pracovníci a ochotníci KIS navštevujú hrobku Zuzany Kardelisovej, kde znovu evokujú spomienky na herečku a režisérku a položia kvety na česť jej pamiatke. Výkony hercov na festivale sleduje trojčlenná odborná porota a udeľuje ceny, medzi ktorými je najdôležitejšia Cena Zuzany Kardelisovej za najlepšie stvárnenie ženskej postavy. Víťazný súbor sa zúčastňuje na festivale v Novom Meste nad Váhom, odkiaľ jeden súbor môže byť navrhnutý na vrcholnú súťaž ochotníckeho divadelníctva v Martine, na Scénickú žatvu. Podstata Festivalu Zuzany Kardelisovej je okrem iného umožniť našim divadelným ochotníkom, aby na festivaloch na Slovensku vystupovali nielen ako hostia, ale v súťažnej konkurencii. Elena Šranková

Padina 2009

Kovačica 2011

Odmenení, 2010

Kysáč 2013

Rumunsko, Nadlak 2010

Kysáč 2011

Stará Pazova 2010

Pivnica 2010