Hlas29 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 29 /4500/

21. 7. 2012

V exitovskom ovzduší

Oslávili Deň Kulpína

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Prezentácia najnovšieho čísla časopisu Makroekonomické analýzy a trendy prebiehala pred niekoľkými dňami v Hospodárskej komore Srbska. O. Filip

Po Aténach a Solúne výstavu Príbeh o Balkáne majú možnosť vidieť i návštevníci Múzea mesta Belehrad. O. Filip

Výstavu štyroch autorov v Galérii Babka v Kovačici pod názvom Skromnosť, úprimnosť a talent – osobitý a príznačný príspevok ku Kreatívnej Európe otvoril v nedeľu 15. júla Eduard Kukan, poslanec Európskeho parlamentu a predseda Delegácie pre juhovýchodnú Európu. J. Špringeľ Iný pohľad na insitu je názov výstavy obrazov, ktorá bola slávnostne otvorená v sobotu 14. júla v Galérii insitného umenia v Kovačici. Vystavujú dvadsiati štyria autori z Kovačickej obce. A. Chalupová

V nedeľu 15. júla občania Kulpína a ich vzácni hostia slávnostným zasadnutím v kulpínskom kaštieli oslávili Deň osady, kým v miestnom parku odhalili Bustu Milana Hodžu, ďalšej z významných osobností z minulosti Kulpína. K. Gažová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Staré spôsoby ako nové momenty V prípravnom období, pred nástupom do funkcie, predstavitelia koaličných strán tvoriacich parlamentnú väčšinu takmer zo dňa na deň vysvetľujú a názorne ukazujú, čo a ako plánujú robiť. V koaličnej dohode, ktorú SNS, SPS a URS nedávno podpísali, ozrejmili svoje hlavné ciele v presvedčení, že ide o najvážnejší a najpodrobnejší dokument tohto druhu za posledných dvanásť rokov. Na rozdiel od nich analytici v tejto dohode nevidia nič svetaborné. Jedni ju opisujú ako súbor všeobecných miest, ktorý nehovorí nič o konkrétnych ťahoch a spôsoboch. Druhí v texte dohody objavili prostý súčet priorít troch kľúčových koalícií, ktoré sa pod dokument podpísali, ale aj nezodpovedanú otázku, koľko toho sa im podarí uskutočniť v nepriaznivých podmienkach krízy. Tretí zdôrazňujú, že netreba predbiehať udalostiam, ale treba počkať, až vláda preberie kormidlo do svojich rúk. Koaličná dohoda je jedno, expozé premiéra čosi iné, ale najpodstatnejšia je konkretizácia úloh a riešení. Za rovnako významné sa považujú aj kádrové riešenia, o ktorých sa ešte stále veľa nevie. Proces sa však začal. Podpísaním dohody akoby odznel znak na štart a všetko sa odrazu dostalo do pohybu. Mandatár Ivica Dačić sa usiluje získať podporu a pripútať k sebe ešte niektorých spojencov, no zatiaľ neúspešne. Zo Zväzu vojvodinských Maďarov – ktorý s Demokratickou stranou a Ligou sociálnych demokratov Vojvodiny tvorí vládu Vojvodiny – slušne pochválili ciele budúcej vlády, ale odmietli vstúpiť do koalície. Podobnú ponuku dostali aj Rasim Ljajić (SDPS) a Sulejman Ugljanin (SDA). Hoci ešte nie sú ani presne definované rezorty, mená niektorých budúcich ministrov sa dostali do verejnosti. Známe je napríklad, že Ivica Dačić bude premiér a minister vnútorných vecí a že Mlađan Dinkić preberie ministerstvo financií. Potvrdená je aj správa, že medzi členmi vlády bude aj Velimir Ilić (NS), ktorý ako svoj hlavný cieľ uviedol výstavbu autostrády Horgoš – Požega, pretože to sľúbil voličom. Takže autostráda má byť vybudovaná. A bodka. Povráva sa, že za ministra sa chystá aj líder Strany zjednotených penzistov Srbska (PUPS) Jovan Krkobabić (83), kto-

Aradáčsky festival päťročný

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

sobotu 14. júla Aradáč bol strediskom vojvodinského slovenského, ale nie iba slovenského folklóru. Na 5. jubilejnom Festivale zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli vystúpilo vyše 600 spevákov a tanečníkov – zo Starej Pazovy, Kysáča, Hajdušice, Kovačice, Padiny, Erdevíka, Šídu, Nového Sadu a Aradáča, tiež hostia zo Zreňanina a Ečky, ako aj súbory zo zahraničia, z Príbeliec a Očovej na Slovensku, a opravdivá atrakcia súbor z ďalekého Mexika. Pozornosť početných divákov toho roku zaujali najprv domáci ochotníci, ktorí ukázali, Ako na Tise vlnu prali, Kovačičania sa zahrali na Oblievačky, Aradáč navštívili Šafárikovi Drotári, Padinčania česali konope... a Jánošíčania kvasili kapustu, a tá vraj bola najlepšia, keď ju dievčenské nohy dobre vygazili. Keď začala cvrčkať znamenalo, že je dobre pripravená, nuž nie náhodou, že dievky, ako vidno aj na fotografii na titulnej strane, načúvali, či kapustička už cvrčká. V. Hudec

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

21. 7. 2012

29 /4500/

rému by vraj, ako sám povedal, zodpovedal rezort práce a sociálnej starostlivosti. Nevyspytateľné sú cesty mandatárove… Celkom novým momentom na politickej scéne Srbska po voľbách je nový vzťah na relácii Belehrad – Nový Sad. V Belehrade v úlohe mandatára je socialista, v Novom Sade je formovaná vláda bez socialistov. Táto nová skutočnosť sa výrazne a takmer hmatateľne odzrkadlila v rozhodnutí Ústavného súdu o neústavnosti viacerých ustanovení vojvodinského Zákona o príslušnostiach. Pritom veľmi precízne načasované rozhodnutie logicky nastolilo úvahy a rozpravy o stupni nezávislosti tunajších inštitúcií a nevylúčilo ani povedačky a predpoklady o tom, že sa Ústavný súd týmto vlastne chcel odporučiť novým mocnárom. Vo Vojvodine rozhodnutie Ústavného súdu zhodnotili skôr ako politické, nie ako právne. Predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pásztor povedal, že ho možno tlmočiť ako rozhodnutie upriamené proti autonómii Vojvodiny. Bez ohľadu na všetko, pokrajinskí funkcionári potvrdili, že ustanovenia Ústavy sa musia a budú rešpektovať. „Vojvodinčania nehlasovali ani za Ústavu, ani za Nikolića ako prezidenta, ani za vládu, ale budú rešpektovať aj Ústavu, aj prezidenta, aj vládu, pretože vedia, čo sa patrí. Všetci, ktorí vykonávajú moc v tejto krajine, musia však rešpektovať občanov Vojvodiny aj napriek tomu, že zastávajú politicky inakšiu orientáciu,“ vyhlásil predseda vlády Vojvodiny Bojan Pajtić. Do Srbska v tomto prípravnom období pred utvorením vlády zavítali viacerí hostia zo sveta, viedli sa početné rozhovory na rozličných úrovniach. Osobitný dôraz patril pritom riešeniu otázky Kosova, na ktorom trvajú nielen USA, ale aj EÚ. Cesta k riešeniu nebude ľahká, bude veľmi kľukatá, no určité smery budúceho pôsobenia sa pomaly začali črtať. Svedčí o tom už známa a často opakovaná vyhláška prezidenta Tomislava Nikolića o tom, že už nikdy nebude prezidentom v Prištine. Vyznelo to celkom úprimne. A hlavne potešujúco reálne. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

FÓKUS DELEGÁCIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU POBUDLA V SRBSKU

Záujem pokračovať v európskej integrácii horková sezóna ani v diplomacii nie je. Dokladom toho je i uplyU nulá návšteva delegácie Európskeho parlamentu v čele s predsedom pre juhovýchodnú Európu Eduardom Kukanom v Belehrade. Nielenže zahrnula celý rad stretnutí a rozhovorov s našimi poprednými štátnymi a parlamentnými činiteľmi, ale je samozrejmé a logické i to, že sa europoslanec Kukan stretol tiež s predstaviteľmi slovenskej menšiny, najmä v Kovačici a Vojlovici. Celá návšteva sa v podstate niesla v znamení nášho záujmu pokra- Z pondelkových rozhovorov v Národnom čovať v európskej integrácii. Zvlášť v zhromaždení Srbska pondelok predpoludním, keď delegáciu Európskeho parlamentu prijal prezident To- predstaviteľmi Špeciálneho podvýboru pre otázky mislav Nikolić. Podotkol strategický cieľ Srbska čím organizovanej kriminality, korupcie a prania peňarýchlejšie sa pripojiť Európskej únii, konštatujúc zá- zí EP, ktorých osobitne zaujímali budúce kroky roveň, že predtým naša krajina má ešte hodne prá- Srbska v boji proti korupcii a organizovanej krimice. Pán Kukan vyjadril podporu takýmto snahám a nalite, otázky financovania politických strán, nezáprivítal úsilie Srbska zachovať kontinuitu politiky k vislosť justície, pokračovanie reforiem, stabilita na EÚ. Takýto tón bol dominantný takisto v pondelok západnom Balkáne... Aj predsedníčka uvedeného podvečer, na stretnutí vysokých hostí s predstavi- podvýboru Sonia Allfano vyjadrila ochotu tohto teteľmi poslaneckých skupín v Národnom zhromaž- lesa Európskeho parlamentu poskytnúť podporu dení Srbska. I na ňom predseda delegácie EP pre ju- Srbsku na ceste do únie... Slovom a stručne, pobyt hovýchodnú Európu Eduard Kukan tlmočil, že je Eu- delegácie Európskeho parlamentu, hoci zapadol do rópsky parlament ochotný pomôcť nám na ceste k obdobia, keď ešte nebola konštituovaná vláda, členstvu v EÚ. Poslanci mali zároveň stretnutie aj s možno brať ako ukážku obojstranného záujmu o

HOSPODÁRSKE PRIORITY SRBSKA (2)

Zmeny na obzore me už v druhej polovici roka, letné dovolenky sú v plnom prúde, čas plynie, no ešte stále presne S nevedno, aký bude ekonomický kurz novej vlády. Európska komisia začiatkom júla upozornila, že tunajšie hospodárstva strácajú dych, vyzdvihujúc ako ojedinelý pozitívny moment to, že klesá aj inflácia. Keď ide o Srbsko, kvitovala, že politická neistota, skromný prílev zahraničných investícií a rastúci rozpočtový deficit rozhodujúco vplývali na pokles hodnoty nášho dinára. Konštatácie podobného druhu vyslovili aj mnohí účastníci júlového okrúhleho stola týždenníka NIN. V úvodnom prejave, ktorý na ňom mal, predseda Hospodárskej komory Srbska Miloš Bugarin podotkol nutnosť súrnych opatrení, ale aj širšej reformy: od tej verejného úseku po reformu fiškálnu, ako i súboru iných ekonomických krokov, upriamených na redukovanie daní a príspevkov, stimulovanie výroby a investícií, na sporenie, odstránenie mnohých parafiškálnych platieb, nastolenie finančnej disciplíny, zmenšenie podnikateľských nákladov odstránením zbytočných administratívnych procedúr... Podľa neho prioritou musia byť investície do priemyselnej infraštruktúry, výskumu a rozvoja, transfer technológií a úprava podnikateľského ovzdušia. Predpokladom toho je i vznik Rozvojovej banky, ktorou by sa zabezpečilo účinnejšie prilákanie investorov cez rôzne formy štátnej pomoci. Premiér Mirko Cvetković sa osobitne zmienil o rozpočtovom deficite, ktorý je okolo 35 miliárd vyšší od

naše pokračovanie v európskej ceste. Badať to aj z exkluzívneho vyhlásenia, vlastne hodnotenia návštevy, ktoré Hlasu ľudu v pondelok večer poskytol vedúci delegácie Eduard Kukan: „Skupina členov Európskeho parlamentu dnes mala možnosť stretnúť sa s vedúcimi štátnymi predstaviteľmi Srbska. Na rokovaniach sme chceli zdôrazniť, že európske inštitúcie majú záujem na tom, aby Srbsko pokračovalo na ceste do Európskej únie, aby využilo kandidátsky štatút na to, aby v budúcnosti mohlo začať oficiálne rokovanie. Cieľom týchto rozhovorov z našej strany bolo zdôrazniť tento záujem a zdôrazniť ochotu spolupracovať a pomáhať srbskému štátu na ceste do EÚ. To, čo sme počuli, bolo povzbudzujúce. Všetci predstavitelia nám povedali, že v politike budúcej vlády a budúceho vedenia v krajine je záujem pokračovať v európskej integrácii, je záujem plniť tie všetky kritériá, ktoré sú potrebné pre splnenie. V tejto súvislosti je ochota veľmi intenzívne spolupracovať s európskymi inštitúciami. Hovorili sme, samozrejme, aj o konkrétnych veciach, o tom, čo očakávame, akým spôsobom sa budú rozvíjať tieto otázky. Vieme, že v krajine sú mnohé ťažké otázky, že ekonomická situácia nie je dobrá, že treba s Kosovom znovu nadviazať dialóg a postupovať v tejto otázke... Ale najdôležitejšie je, že jestvuje politická vôľa aj na strane európskeho parlamentu, aj nového štátneho vedenia Srbska v týchto otázkach spolupracovať a hýbať sa vpred.“ Oto Filip

plánovaného, čo podľa neho spôsobil pokles hospodárskeho rastu. Novej vláde odporučil, aby hneď po založení podnikla opatrenia upriamené na jeho krytie, takisto predebatovala tieto záležitosti s misiou Medzinárodného menového fondu. Vedúci kancelárie Svetovej banky v Srbsku Lu Brefor sa na naše ekonomické pomery nedíva cez čierne okuliare a katastroficky, keďže nás považuje za krajinu s početnými zdrojmi, hoci nezabudol pripomenúť, že budúcich dvanásť až osemnásť mesiacov Čo všetko nás čaká: účastníci okrúhleho stola vonkoncom nebudú ľahké: hlavne pre nutnosť presadiť komplexné reformy. Na- je energetika, poľnohospodárstvo, infraštruktúra a zdáva sa, že sa musí riešiť i problém prestavby štruk- stavebníctvo. Predseda NALED Vladimir Čupić potúry veľkého počtu podnikov, ktoré v tom statuse dotkol, že je nemožné, aby 350 000 ľudí pracujúcich pretrvávajú celé roky, často poznačenými slabou ak- vo výrobe vydržiavali existujúcu štátnu štruktúru. tivitou a nevyužívaním možností. Tak isto je názo- Člen Fiškálnej rady Srbska Vladimir Vučković poru, že by verejné podniky mali patriť občanom, nie dotkol nutnosť zabezpečiť v budúcich troch mesiacoch 50 miliárd dinárov na financovanie rozstranám. Takmer každý z účastníkov mal inakší názor na to, počtového deficitu, čo zrejme bude husárskym kúčo by malo byť prioritné. Tak Dušan Bajatović zo So- skom pri skromných prameňoch, aké dnes máme. Inými slovami, sme bez rezervy na čierne dni. A cialistickej strany Srbska poukázal na význam zabezpečenia rozpočtových príjmov a úlohy rozvojovej tých môže byť viac a viac, ak nebudeme vedieť, ako banky v tom, Vlajko Senić zo Zjednotených regió- im úspešne čeliť. Preto sú komplexné reformy a súrnov Srbska trval na súrnych opatreniach v smere zre- ne zmeny naliehavé a nevyhnutné. Nielen na obzore, dukovania rozpočtového deficitu, Nenad Popović keďže nám kríza, svetová a naša, už riadne dáva zaz Demokratickej strany Srbska východisko vidí v kom- brať. (Dokončenie v budúcom čísle: Čo robiť?) binovaní úspornej administratívy a racionálnej Oto Filip spotreby, vo zveľaďovaní priemyslu a úsekov, ako 21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

FÓKUS

Vláda AP Vojvodiny na obdobie 2012 – 2016 ktuálnu vládu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny zvoliA lo Zhromaždenie APV na 3. zasadnutí 11. júla 2012 väčšinou poslaneckých hlasov (79) vládnucej koalície, t. j. Demokratickej strany (DS), Zväzu vojvodinských Maďarov (SVM) a Strany sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV). Opoziční poslanci sa hlasovania buď zdržali (Socialistická strana Srbska), alebo sa jednoznačne vyjadrili proti jej novej zostave (Srbská pokroková strana, Srbská radikálna strana a Demokratická strana Srbska). V čele vlády, ktorá by mala fungovať počas nasledujúcich štyroch rokov je predseda Bojan Pajtić a tvorí ju 11 pokrajin- Nová vláda APV skladá prísahu ských tajomníkov (8 mužov a 3 (snímka: úradná webová stránka vlády APV) ženy). Až osem tajomníkov, PODPREDSEDOVIA VLÁDY APV A prácu. Od roku 2010 vykonával ako i prvý muž vlády je z radov DS, POKRAJINSKÍ TAJOMNÍCI funkciu pokrajinského tajomníka dvaja sú členmi LSV a jeden je zo Profesor Dr. Dragoslav Petrović, pre predpisy, správu a národnostné SVM. Vláda má štyroch podpredse- podpredseda vlády a pokrajinský ta- menšiny. Ovláda maďarčinu, sbrbčidov: dvaja sú z DS a ďalší dvaja sú jomník pre vedu, technologický nu, angličtinu a nemčinu. členmi SVM a LSV. Slaviša Grujić, podpredseda vlározvoj a vysokoškolské vzdelávanie Z úradných životopisov na we- (narodil sa v Kovilji roku 1949, je člen dy a pokrajinský tajomník pre kulbovej stránke vlády APV (v ktorých DS). Vyštudoval fyziku. Od roku túru a verejné informovanie (1960, chýbajú údaje o mieste narodenia 1991 pôsobí ako riadny profesor na Liga sociálnych demokratov Vojniektorých jej členov) vyplýva, že Prírodovedno-matematickej fakul- vodiny). Akadémiu pre film a televäčšina pokrajinských tajomníkov sú te Univerzity v Novom Sade (UNS). víziu absolvoval v Moskve. Pracoval pomerne mladí ľudia, ktorých kráš- Bol riaditeľom Inštitútu pre fyziku ako hlavný a zodpovedný redaktor li vysoká odbornosť. Traja členovia PMF v NS. Bol úradujúcim riaditeľom RTV Nový Sad, tiež ako h. a z. r. TV novej vlády majú za sebou prácu na Inštitútu pre jadrové vedy Vinča, Apolo a bol aj radcom predsedu poste pokrajinských tajomníkov aj prorektor Univerzity v NS, tajomník Zhromaždenia APV (Nenada Čanka). počas predchádzajúceho štvorroč- Fondu pre vedu Vojvodiny, predMiroslav Vasin, pokrajinský taného obdobia. seda Rady pre rozvoj UNS atď. Dva- jomník pre hospodárstvo, zamestkrát bol pokrajinským tajomníkom návanie a rodovú rovnosť (BelePREDSEDA VLÁDY APV pre vedu a technologický rozvoj hrad, 1955, DS). Vyštudoval právo v Bojan Pajtić, predseda vlády AP (2004 – 2008 a 2008 – 2012). Belehrade. Je členom Rady pre Vojvodiny (narodil sa v Sente roku Goran Ješić, podpredseda vlády ochranu na pracovisku Republiky 1970, je členom DS). Základnú a a pokrajinský tajomník pre poľno- Srbska a Rady pre utečencov, vystrednú školu skončil v rodisku. Vy- hospodárstvo, lesníctvo a vodo- hnancov a presídlencov. Od roku sokoškolský diplom získal na Práv- hospodárstvo (Sriemska Mitrovica, 2008 bol vo funkcii pokrajinského nickej fakulte v Novom Sade. Titul 1974, DS). Absolvoval Poľnohos- tajomníka pre prácu, zamestnávadoktora právnických vied získal podársku fakultu v NS, ovláda an- nie a rodovú rovnosť. Ovláda ruský roku 2008. Vedecké a odborné prá- glický jazyk. Získal európske uzna- a anglický jazyk. ce uverejnil vo viacerých odbor- nie za zriadenie elektronickej spráZoran Radoman, pokrajinský taných časopisoch a publikáciách. vy (e-government). Obec Inđija pod jomník pre financie (Subotica, 1954, Roku 2001 Bojana Pajtića zvolili za jeho vedením získala najväčšie per- DS). Vyštudoval ekonómiu (podnipodpredsedu Výkonného výboru cento investícií (500 miliónov eur) v kateľsko-právny odbor). Od roku Mesta Nový Sad, tiež za poslanca do prepočte na obyvateľa v Srbsku. 2004 je riaditeľom Regionálneho Národného zhromaždenia Repu- Roku 2011 mu Národná aliancia centra Nový Sad, ako organizačnej bliky Srbska a za predsedu Záko- pre lokálny ekonomický rozvoj súčasti Daňovej správy. NALED mu nodarného výboru NZ. Roku 2003 (NALED) udelila titul „reformátora udelila uznanie reformátora roku obsadil post vedúceho Poslaneckej roka“ a začiatkom t. r. získal celo- 2010. V tomto roku sa mu ušlo skupiny Demokratickej opozície európske uznanie „najeurópan“. uznanie Kapetan Miša Anastasijević Srbska a roku 2004 ho zvolili za veMr. Ándor Deli, podpredseda za vysoké dosahy vo fungovaní dadúceho poslaneckej skupiny DS v vlády a pokrajinský tajomník pre ňovej sústavy. NZ Srbska. Dr. Pajtić je podpredse- vzdelávanie, správu a národnostné Slobodan Puzović, pokrajinský da DS. Dvakrát zaradom bol pred- spoločenstvá (Bečej, 1977, Zväz tajomník pre urbanizmus, stavebsedom Výkonnej rady APV (2004 – vojvodinských Maďarov). Právo vy- níctvo a ochranu životného pro2008 a 2008 – 2012). Je ženatý, študoval v NS. Roku 2003 pobudol stredia (1962, DS). Absolvoval Lesotec dvoch detí. Ovláda angličtinu v Nemecku ako štipendista Nadácie nícku fakultu v Belehrade, doktorát a maďarčinu. pre medzinárodné právo a spolu- získal na PMF v NS. Je člen a spolu21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

pracovník Srbského biologického spolku a Výkonného výboru Spolku ekológov Srbska, tiež člen a spolupracovník viacerých medzinárodných asociácií a odborných tímov. Uverejnil na desiatky vedeckých prác, ktorými sa prezentoval na kongresoch, sympóziách a iných vedeckých zhromaždeniach, o. i. je aj autorom 6 monografií. Ovláda ruštinu a angličtinu. Nataša Pavićevićová Bajićová, pokrajinská tajomníčka pre energetiku a minerálne suroviny (1972, DS). Vyštudovala právo na Univerzite v Novom Sade. Vykonávala funkciu generálnej riaditeľky Veterinárneho ústavu v Subotici. Bola vyhlásená za najlepšiu ženu manažérku Vojvodiny. Ovláda anglický jazyk. Branislav Bugarski, pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu (Nový Sad, 1975, DS). Skončil štúdium na prestížnej Berlínskej škole ekonómie a práva. V rámci štúdia získal aj špecializáciu v oblastiach marketingu a malých a stredných podnikov v rozvojových krajinách, tiež v oblasti internacionalizácie a globalizácie hospodárskych procesov. Od roku 2004 bol zamestnancom Fondu pre podporu investícií vo Vojvodine, najprv ako radca a potom i ako riaditeľ. Ovláda nemčinu a rumunčinu. Marinica Ciobanu, pokrajinská tajomníčka pre šport a mládež (1974, LSV). Je diplomovaná filologička anglického a rumunského jazyka a literatúry. Naposledy bola zástupkyňa riaditeľa Úradu Národnej rady pre decentralizáciu Republiky Srbska, predtým pracovala ako redaktorka – komentátorka v redakcii týždenníka Libertatea. Ovláda angličtinu a rumunčinu. Prof. Dr. Vesna Kopitovićová, pokrajinská tajomníčka pre zdravotníctvo, sociálnu politiku a demografiu (1966, DS). Nadobudla vysokoškolské vzdelanie a doktorát v oblasti medecíny. Je autorka a koautorka početných vedeckých a odborných prác z oblasti gynekológie a laureátka ceny európskeho Združenia pre gynekologickú endoskopiu. Robila správkyňu Ústavu pre humánnu reprodukciu a bola nositeľkou programu i vedúca tímu pre mimotelesné oplodnenie na Klinike pre gynekológiu a pôrodníctvo, ktorá dosiahla najlepšie výsledky v regióne. Ovláda anglický a taliansky jazyk. Pripravil: Juraj Bartoš

FÓKUS MAKROEKONOMICKÉ ANALÝZY A TRENDY

Neveštia takmer nič dobrého P

Redaktor časopisu MAT Vladimir Vučković a expert Stojan Stamenković

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DEJANA POPOVIĆOVÁ, GENERÁLNA MANAŽÉRKA REMAKE FESTIVALU

Netradičné exponáty – Týmto projektom recyklácie plechoviek v Novom Sade zrejme ste dokázali spojiť pekné s osožným? – Je to v duchu náplne remake festivalu, zaoberajúceho sa tvorivými intervenciami v oblasti redizajnu a recyklácie. Túto akciu na Námestí slobody zorganizoval vlastne Exit v spolupráci s Naftovým priemyslom Srbska a nami. Zúčastňujeme sa takmer na všetkých významných festivaloch, najskôr a najviac preto, lebo je recyklácia dnes mimoriadne aktuálna téma. Plechovky, ktoré v hojnom počte prinášali záujemcovia o vstupenky na Exit, sa dajú spracovať, následne z nich urobiť rôzne kocky a iné formy. Z týchto zase netradičné exponáty bytového dizajnu: stoly, sedačky, skrine... V jednej kocke je najčastejšie až 600 plechoviek, váži okolo 12 kilogramov a jej predajná cena, keďže ide o hliník, je najmenej sto eur... Zaznamenal: O. Filip

Poradca Ekonomického inštitútu, niekdajší člen expertného tímu Antu Markovića a predtým aj Milky Planincovej, Stojan Stamenković ako jednu zo zásadných príčin tohto stavu vidí to, že sa v štáte vlastne nerealizuje (potrebná) ekonomická politika, ktorej ani nebude, kým nebude založená nová vláda Srbska. Stamenković

INÝ NÁHĽAD

klesne o 3,2 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím vlani a že spotrebiteľské ceny budú koncom augusta vyššie o 4,4 percenta než koncom decembra 2011. Asi každý tretí hospodársky činiteľ vyhlásil, že očakáva rast cien svojich hotových výrobkov, kým každá druhá firma v júni uviedla, že má vysokú úroveň pohľadávok.

Ďuro Varga

rvý hospodársky polrok sa ani nezačal, ani neskončil dobre. Svedectiev je dosť: stále nemožno potvrdiť tendenciu rastu priemyselnej výroby, pohyby v zahraničnoobchodnej výmene znepokojujú, reálne neožil obrat v maloobchode, devízové rezervy sa kvôli zachovaniu hodnoty dinára zmenšili o približne 1,6 miliardy eur, výrazne stúpol rozpočtový deficit… Navyše sme aj bez vlády (okrem doterajšej, technickej), taktiež bez výraznejších signálov o zásadných zmenách ekonomickej politiky. Nejedno podobné upozornenie bolo počuť na nedávnej júlovej prezentácii najnovšieho čísla mesačníka Makroekonomické analýzy a trendy (MAT), ktorý je spoločným vydaním Ekonomického inštitútu a Hospodárskej komory Srbska. Podľa prognóz časopisu pred nami sú nie bežné, ale skôr chmúrne hospodárske okolnosti a dni. Odhaduje sa, že priemyselná výroba za prvých osem mesiacov

upozornil, že by sme sa na základe globálnych pohybov a vzťahu medzi výškou dlhu a prílevom kapitálu mohli dostať do situácie, že štát a podniky nedokážu splácať dlhy. Preto pravdepodobne budeme potrebovať reprogramovanie alebo aj odpísanie časti dlhov, o čom treba čím skorej rokovať s Medzinárodným menovým fondom –mieni tak on, ako aj viacerí iní experti Ekonomického inštitútu v Belehrade. Ako jedno z východísk vidia reformu verejného úseku, tak isto sústavy penzijného poistenia, zákaz podpory investícií prostriedkami z primárnej emisie, fiškálne reštrikcie, viaceré opatrenia menovej politiky s cieľom priamo a dlhodobejšie vplývať na ceny a devízový kurz… Veľmi ilustratívne o tom, kde sme, hovoril najmä Stojan Stamenković: „Všetko sme popredali, okrem Elektrohospodárstva a Telekomu. Obávam sa, že ak problémy budeme riešiť tak, že budeme čosi predávať alebo brať úvery, vydržíme rok, možno dva, a potom príde bodka…“ Jasné je, aká. Oto Filip

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO ÚDAJNÝ MAFIÁNSKY BOSS KAROL MELLO UŽ TRETÍ RAZ ZA MREŽAMI. BUDE TO NAPOSLEDY?

Príbeh najhľadanejšieho N

ajhľadanejšieho Slováka Karola Mella sa opäť podarilo zatknúť, už tretíkrát za posledných niekoľko rokov. Štyridsaťdvaročný muž podozrivý z viacerých vrážd sa spolu so synom a družkou ukrýval v stredoamerickom Belize. Končí sa tým nadobro príbeh údajného mafiánskeho bossa? S prípadom Karla Mella sa slovenská justícia asi chváliť nebude, keďže jej niekoľkokrát záhadne unikol. V deväťdesiatych rokoch bol Bojničan spolu s bratom Ivanom všeobecne považovaný za šéfa hornonitrianskej mafie. Okrem iného spolupracoval s bossom banskobystrického podsvetia Mikulášom Černákom, ktorý si odpykáva doživotie. V roku 1999 Mella dokonca zatkli, ale už o tri roky bol znovu na slobode. Prepustili ho pre nečinnosť súdov v jeho prípade.

Krátko po tom zahynul jeho brat pri dopravnej nehode a Karol Mello sa dostal do ďalšej šlamastiky. V auguste 2006 ho úrady obvinili zo zorganizovania vraždy expolicajta Juraja Gálu v Moste pri Bratislave z decembra 2004. Ibaže pri akcii nešlo všetko podľa plánov a pri útoku namiesto Gálu zahynula jeho priateľka a desaťroč-

ný syn. Mello sa nemienil len tak ľahko vrátiť do väzenia a v čase, keď ho obvinili, už bol na úteku. Verne ho sprevádzala priateľka, herečka Zuzana Marošová s ich synom Olegom Ivanom. Hoci týždenník Plus 7 dní už o rok zverejnil zábery zjavne spokojnej trojice z pláže v španielskom Alicante, údajnému mafiánovi sa darilo unikať ešte celé roky. Konečne ho zadržali v októbri 2010 v poľskom Krakove. Nasledovali niekoľkomesačné ťahanice o vydanie a hoci sa skončili úspešne, koniec prípadu pripomínajúci telenovelu to zďaleka nebol. Mella priviezli na Slovensko v apríli 2011 a v máji už bol opäť na slobode. Súd ho prepustil pre procesnú chybu. Keďže prokurátor neinformoval políciu o termíne pojednávania, muži zákona tesne po prepustení nedo-

kázali monitorovať pohyb podozrivého a ten opätovne utiekol do zahraničia. Jeho priateľka Zuzana Marošová sa mu pridala a dokonca sa vzdala sľubnej kariéry, keď odstúpila od zmluvy s Televíziou Markíza na účasť v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade. V nasledujúcich mesiacoch sa v tlači objavovali správy o údajnom Mellovom mieste pobytu. Najprv sa hovorilo o Kosove, neskôr o Prahe, Poľsku, Venezuele. Nakoniec ho zatkli v Belize, v meste San Pedro. Jeho identitu potvrdila aj oficiálna identifikácia pomocou odtlačkov prstov a fotografie. „Pred mesiacom sme poslali nášho šéfa ústredne Interpolu do jeho centrály v Lyone. Odovzdal im desať mien najhľadanejších osôb aj s našimi informáciami o tom, kde by sa približne mohli nachádzať,“ povedal médiám policajný prezident Tibor Gašpar. Na základe toho lyonský Interpol vyslal do Belize svojho pracovníka, ktorý spolu s miestnou políciou zabezpečil zatknutie. V čase našej uzávierky sa pracovalo na vydaní údajného mafiánskeho bossa na Slovensko. Bude to naozaj koniec? Rastislav Boldocký

mostatnom CD,“ uviedol Janík pre internetový portál film.sk. Prvé zverejnené recenzie však naznačujú, že tvorcom sa zámer celkom nevydaril. „Po zhliadnutí filmu Tak fajn som usúdila, že bude nutné nanovo definovať pojem zlý slovenský film,“ uviedla Soňa Koželová v recenzii pre internetový server filmpress.sk. Ako dodala, na nepodarených filmoch sa v minulosti vždy dalo nájsť niečo pozitívne, teraz je to však inak. „Na filme Tak fajn nefunguje nič – scenár, dialógy, práca s gagom, žáner,

hudba, atmosféra, príbeh, pointa. Jednoducho nič!“ V podobnom duchu sa nesie aj recenzia na portáli Feeling Movies. „Príbeh je hatlanina nejakých osudov z dovoleniek, ktoré na seba nedokážu nič nadviazať, ani pocit, ani chuť príbehu,“ uvádza sa napríklad v nej. Kritici zároveň zdôrazňujú, že peniaze investované do filmu sa mohli využiť aj zmysluplnejšie. Koľko to bolo, sme sa nedozvedeli – slovenskí producenti odmietli výšku nákladov prezradiť. R. B.

PRVÉ RECENZIE NIE SÚ NOVEJ SLOVENSKEJ ROMANTICKEJ KOMÉDII PRÍLIŠ NAKLONENÉ

Až tak veľmi fajn? ohtoročným slovenským filmovým hitom leta mala byť romantická komédia Tak fajn. Súdiac podľa prvých recenzií všetko až tak fajn nebude. Snímku režiséra Paľa Janíka o nevydarenej dovolenke v Chorvátsku nabitú hviezdami domácej hudby kritici označujú skôr za prepadák. „Mojím cieľom bolo nakrútiť americkú béčkovú komédiu,“ uviedol pre slovenskú tlač režisér Paľo Janík, ktorý vo filme figuruje aj ako scenárista. „Aj pohľadom kamery, aj ľahkosťou deja. Nemal som chuť nakrútiť nejakú depku, ale feelgood roadtrip, pri ktorom si ľudia oddýchnu a aspoň na 90 minút vypnú a budú sa cítiť ako na dovolenke. Do ľahkej romantickej komédie som sa pustil, preto, lebo nemám rád ľahké projekty,“ dodal. Ako spresnil, na myšlienku nakrútiť dovolenkový film, prišiel

21. 7. 2012

29 /4500/

spontánne, pri posedení s priateľmi v kaviarni. „Potom som rok zbieral anekdoty z dovoleniek. Neskôr som ich pospájal do jedného reťazca,“ vysvetlil. Hlavnými protagonistami filmu sú herci Barbora Žilecká, Tomáš Palonder a Marián Labuda mladší. Stvárňujú troch priateľov, ktorí sa vyberú na dovolenku na Jadran. Ale ako sa v takýchto filmoch stáva, všetko dopadne inak, než malo. Filmový štáb natáčal na ostrove Vis, na Slovensku, dokonca vraj aj cestou na benzínových pumpách. Osobitným lákadlom do kín by mala byť hudba. „Piesne napísali Robo Grigorov, Elán, IMT Smile, Peter Bič Projekt, Peter Cmorik, Rasťo Dubovský, Bruno Benetton Free Band, Slušní Chlapci a objaví sa aj pár chorvátskych originálov. Verím, že soundtrack k filmu vyjde aj na sa-

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Kádrové zmeny priebehu minulého týždňa v ković – to sa muselo urobiť „pre obStarej Pazove sa uskutočnili až štrukciu jednej časti doterajšieho vedve zasadnutia Zhromaždenia obce. denia komisie“. V poradí 2. schôdza v novom zložení Deň neskoršie – v piatok 13. júla sa uskutočnila vo štvrtok 12. júla v nasledovala 3. schôdza ZO Stará Pamalej sieni tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića a pred výborníkmi sa ocitli iba dva body rokovacieho programu – uvoľnenie z funkcie a vymenovanie nových členov Obecnej volebnej komisie. Predsedom novozvolenej komi- Momentka z 2. zasadnutia ZO Stará Pazova sie je Miodrag Vuksan, právnik zo Starej Pazovy, a zova. Ústrednými bodmi tohto zajeho zástupcom Nikola Milaš, práv- sadnutia boli kádrové zmeny v nieknik z Novej Pazovy. Oboch navrhla torých verejných podnikoch a ustavýbornícka skupina Pokrenimo Srbi- novizniach, zakladateľom ktorých je ju – Tomislav Nikolić. Táto schôdza Zhromaždenie obce. Väčšinou hlazhromaždenia bola zvolaná podľa sov (32, resp. 33 z úhrne 48) sú vysúrneho postupu, lebo – ako uvie- menovaní noví členovia správnych dol predseda ZO Miloš Crnomar- a dozorných rád v podnikoch Di-

rekcia pre výstavbu Obce Stará Pazova, Urbanizmus, Čistoća, Vodovod a kanalizácia, Dom zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja. Z procedurálnych dôvodov výborníci nehlasovali za zmeny v Správnej rade Strediska pre kultúru, lebo podľa slov Alexandra Baka, doterajšieho riaditeľa, omylom je navrhnuté odvolanie z funkcie člena, ktorý už tri roky nie je na tejto funkcii. Pripo-

mienky k spôsobom zvolávania zasadnutí, tiež k zápisnici z konštitutívnej schôdze a iné mal Srđo Komazec, výborník SRS. Na piatkovej schôdzi prísahu zložili i noví výborníci (vymenovaní namiesto predsedu a zástupcu predsedu obce) Vladimir Šimunović z listiny Pokrenimo

Z TLAČOVKY NOVÉHO PREDSEDU OBCE STARÁ PAZOVA

Väčšia starostlivosť o sociálne ohrozené rodiny V

pondelok 16. júla Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, usporiadal v budove Zhromaždenia obce zoznamovacie posedenie s novinármi. Uviedol, že sa narodil 14. mája 1961 v Belegiši, kde aj teraz žije so svojou rodinou. V rodnej osade štyri mandáty bol predsedom Rady Miestneho spoločenstva a ako poveĐorđe Radinović dal, do lokálnych politických dianí je zapojený už celé dve desaťročia. Bol výborníkom v staropazovskom lokálnom parlamente a toho času je predsedom Obecnej rady Srbskej pokrokovej strany. Na tlačovke sa predseda obce Đorđe Radinović zmienil aj o voľbe nových riaditeľov verených podnikov a ustanovizní a oznámil, že každé tri mesiace sa bude robiť súvaha ich prá-

ce s finančnými ukazovateľmi, s cieľom dosiahnuť čím lepšie výsledky. V blízkej budúcnosti by sa podľa slov predsedu Radinovića v Starej Pazove mala otvoriť Kancelária pre rýchle odpovede, ktorá by mala prilákať nových domácich i zahraničných investorov do Staropazovskej obce, a tým by sa zmenšilo aj percento nezamestnanosti. Poukázal na všeobecne ťažkú ekonomickú situáciu v krajine a v obci a medzi prioritné úlohy zaradil i väčšiu starostlivosť o sociálne ohrozené kategórie obyvateľov. Toho času v obci je 42 rodín, ktoré súrne potrebujú pomoc. Đ. Radinović ako predseda obce plánuje uviesť pravidelné piatkové stretnutia s občanmi. A. Lš.

Srbiju – Tomislav Nikolić a Sanja Verićová z listiny Jednotné Srbsko – Dragan Marković-Palma. Šéf opozičnej výborníckej skupiny Voľba pre lepší život – Boris Tadić Goran Jović z rečníckej tribúny apeloval na výborníkov, aby dbali na to, ako sa správajú a vyjadrujú, a aby sa vo svojich diskusných príspevkoch nezmieňovali nepresne bez ohľadu na to, o koho a o čo ide. NOVÍ RIADITELIA Za nového riaditeľa VKP Čistoća Stará Pazova namiesto Miloša Grkovića vymenovali Đukana Rakonjca, doterajšieho technického riaditeľa. Miloš Grković sa stal riaditeľom VKP Vodovod a kanalizácia, a to namiesto Jovu Bjelića. Novým riaditeľom Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova je Nedeljko Kovačević a doterajšieho riaditeľa Jovana Tišmu zosadili z tejto funkcie. Novým úradujúcim riaditeľom Strediska pre kultúru Stará Pazova namiesto Alexandra Baka sa stal Vladimír Kerkez, kým úradujúcim riaditeľom DZ Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja sa stal Dr. Rada Inđić. A. Lš.

VÝZVA NA STRETNUTIE ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE V RÁMCI SNS 2012 ozývame všetkých slovenských študentov, aby sa zúčastnili na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 2. augusta 2012 o 20.00 v Slovenskom dome v Báčskej Palanke. Študenti sa majú prihlásiť do Matice slovenskej v Srbsku na e-mailovú adresu msjbp@stcable.net alebo na tel. č.: 021/780248. Študenti s ukončeným štúdiom (Ing. a Mgr.) v šk. roku 2011/12 majú zaslať na uvedenú e-mailovú adresu meno, priezvisko, získaný titul, osobnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v PowerPointe. Záväzná je prihláška do 23. 7. 2012. Cestovné trovy budú hradené študentom, ktorí prinesú účet na palivo, alebo cestovný lístok. MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z KONŠTITUTÍVNEHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA ZREŇANIN

deväťdesiatych rokov, keď sa obchodovaním výborníckymi mandátmi a unášaním výborníkov (Ján Svetlík z Aradáča) menila stupcu predsedu Zhromaždenia ka. V tomto zložení zreňaninské- vôľa voličov. V sťažnosti sa ešte obce zvolila Radovana Bulajića ho lokálneho parlamentu je aj uvádza, že po zvolení primátora, (SSS) a Ljubomira Stanisavljeva. Ta- Bieloblatčan Miroslav Markuš jeho zástupcu a jedného člena jomníkom zhromaždenia sa stal (SPS), kým Aradáč nemá svojho Mestskej rady, ktorí predtým boli výborníci, na zasadnutí nebolo Milan Mrkšić (SSS). Do funkcie predstaviteľa. zástupcu primátora je zvolený Konštitutívne zasadnutie zre- kvórum, lebo po voľbe do funkcie Čedomir Janjić (SPS) a novými ňaninského zhromaždenia dote- týmto trom výborníkom autočlenmi Mestskej rady sa stali Mi- rajší predseda Aleksandar Marton maticky prestal mandát. Opozícia lan Repija, Rajko Bjelica, Žana Ša- zvolával dvakrát a dvakrát odro- upozorňuje aj na to, že sa proti Gohovićová, Zlatana Ankićová, Du- čoval. Po druhom odročení termín ranovi Kneževićovi vedie trestné bravka Benginová-Bulovanová, zasadnutia stanovil na utorok 10. konanie, v dôsledku čoho nemôDragiša Albulj a Radiša Duplja- júla. Novoutvorená výbornícka že byť zamestnaný v obecnej nović. Výbornícka väčšina uvoľnila väčšina však toto druhé odročenie správe, nemôže deponovať svoj podpis a plniť funkciu výz funkcie všetkých konného orgánu mestriaditeľov verejných ského rozpočtu. Vyčítajú podnikov a ustanomu aj konflikt záujmov, vizní a vymenovala keďže je súčasne aj repunových. Týmto sa blikovým poslancom aj koalícia DS – LSV, primátorom. K tomu aktiktorá v najväčšom visti LSV zorganizovali probanátskom meste test pred domom Lukrecie panovala posledUrsuleskuovej v Ečke doných 14 rokov, stažadujúc sa jej demisie na la opozíciou. funkciu výborníčky. V novom zložení Ani vládnuca koalícia zreňaninského lo- Funkcionári LSV Aleksandar Marton a Dragan Nedeljkov (foto: www.lsv.rs) však nesedela so založekálneho parlamentu SPS má 25 výborníkov, DS – 14, neakceptovala, sama vstúpila do nými rukami a podala trestnú priLSV – 12, SSS – 8. SRS, ktorá v mi- zasadačky a konštituovala zhro- hlášku proti doterajšiemu prednulom zložení bola najpočetnej- maždenie. DS a LSV mienia, že to sedovi zhromaždenia Aleksanšia, teraz získala iba 4 a ZVM 2 vý- zasadnutie nie je legitímne a po- drovi Martonovi, pretože odročobornícke miesta. Lukrecia Ursu- dali sťažnosť Správnemu súdu, vaním konštitutívneho zasadnutia leskuová na konštitutívnom za- od ktorého žiadajú zrušenie. Zá- údajne chcel úmyselne vyvolať sadnutí vyhlásila, že mieni vystu- roveň upozornili, že sa na politic- nútenú správu a nové voľby. V. Hudec povať ako samostatná výborníč- kú scénu znovu dostali metódy z

Koalícia SPS – SSS prebrala moc a konštitutívnom zasadnutí Zhromaždenia mesta Zreňanin, ktoré sa uskutočnilo v piatok 6. júla, do kresla primátora sa ako funkcionár Srbskej pokrokovej

Novozvolený primátor Goran Knežević (foto: www.zrenjanin.rs)

strany vrátil Goran Knežević, ktorý túto funkciu vykonával aj skôr, ibaže vtedy ako káder Demokratickej strany. Predtým výbornícka väčšina, ktorú tvorí 33 výborníkov SPS a SSS, podporená Lukreciou Ursuleskuovou (LSV) a Ljubomirom Stanisavljevom (SHO a zvolený z listiny LSV) za predsedu a zá-

DVOJDŇOVÉ PODUJATIE V STAREJ PAZOVE

Ku Dňu vedy príležitosti výročia narodenia Nikolu Teslu, vynálezcu, konštruktéra mnohých elektrických strojov a prístrojov (10. júl 1856 Smiljane – 7. január 1943 New York), staropazovská neformálna skupina Štrik v spolupráci s Kanceláriou pre mladých Obce Stará Pazova usporiadala spoločensko-kultúrne podujatie pod názvom Umovanje. Základným cieľom podujatia bolo pripomenúť si deň narodenia jedného z najvýznamnejších svetových vedcov Nikolu Teslu a poukázať na význam vedcov vo svete, ako aj mladých ľudí, ktorí sa zaoberajú vedeckou prácou a ktorí sa aktívne zapájajú do tamojšieho spoločenského a kultúrneho života. Umo-

21. 7. 2012

29 /4500/

vanje sa realizovalo v niekoľkých segmentoch.

Z demonštrácie v mestskom parku

HLAS ĽUDU

V pondelok 9. júla pod názvom Vizovanje v pazovskom klube Pevac sa konalo premietanie filmu o Nikolovi Teslovi. Deň neskôr – v utorok 10. júla, v časti pomenovanej Verbovanje v tamojšej Ľu-

dovej knižnici Dositeja Obradovića záujemcovia mali možnosť pozrieť si výstavu kníh o našich najznámejších vedcoch. Reaktovanje bolo ďalšou časťou podujatia a konalo sa v staropazovskom mestskom parku, kde na osobitných stánkoch organizátori demonštrovali niektoré experimenty, vedecké zákony a teórie. V ten istý deň v predsieni divadla bola vernisáž obrazov Miloša Vujanovića, profesora kreslenia na Akadémii umenia v Novom Sade. Jeho obrazy vznikli za pomoci Teslovho vynálezu Kolumbovho vajca. Potom v divadelnej sieni profesor Dr. Velimir Abramović, vedec a filozof, súčasný metafyzik, jeden z najväčších znalcov života a diela Nikolu Teslu, mal prednášku na tému Teslina etaraska tehnologija. A. Lš.

Z NAŠICH OSÁD OSLAVY DŇA KULPÍNA

Primerane a kultúrne a prítomnosti početných návštevníkov v kulpínskom kaštieli a Z potom aj v Parku Stratimirovićovcov

rého politická a štátnická kariéra sa začala práve v Kulpíne. Text o Dr. M. Hodžovi z pera Vladimíra Valentíka zaradený do brožúrky Významní Slováci v dejinách Kulpína, ktorú pred rokmi vydal Klub Kulpínčanov, prečítala moderátorka podujatia Tatiana Mitićová. Prítomní si tiež pozreli i dokumentárny film z produkcie TV Nový Sad autora Jaroslava Miklovica z roku 1990 venovaný hodžovským voľbám v Kulpínskom volebnom okrese.

v centre, kde sa z roka na rok rozrastá Aleja velikánov, v nedeľu 15. júla slávnostne oslávili Deň Kulpína. Oslavy sa začali v budove Poľnohospodárskeho múzea slávnostným zasadnutím Miestneho spoločenstva a Klubu Kulpínčanov, na návrh ktorého sa 10. júla oslavuje deň tejto dediny s bohatou a pútavou minulosťou. Prítomných na slávnostnej schôdzi najprv privítal nový predseda Rady Miestneho spoločenstva Kulpín Miroslav Čeman. V príhovore poukázal na terajší život v Kulpíne a na a k t u á l n e Bustu Dr. Milana Hodžu odhalili Pavel Zima (sprava) práce. Záro- a Pavel Gaža z Klubu Kulpínčanov veň ozrejmil plány, ktoré si nová Rada MS Kulpín vytýčila ako prvoradé v najbližšom období. Predseda Rady MS okrem toho pripomenul vynikajúce úspechy predovšetkým mladých ľudí z Kulpína: Marína Maglovská skončila štúdiá na Slovensku s vyznamenaním, stredoškoláčka Zdenka Francistyová je žiačkou generácie štvorročných odborov Technickej školy Pavleho Savića v Novom Sade, Dunja Kolarská je žiačkou generácie ZŠ Jána Amosa Komenského a Kulpín má aj vynikajúceho európskeho majstra v silovom športe Andreja Širku. V mene Klubu Kulpínčanov prejav mal predseda Pavel Zima. Zmienil sa o doterajšom pôsobení združenia Kulpínčanov a o odhalení ďalšej busty v Aleji velikánov v Viera Dorčová-Babiaková (sprava) parku pred kaštieľom v Kulpíne. a Katarína Zorňanová na otvorení Ďalšia busta, ktorá do tohto prievýstavy Spolku kulpínskych žien storu pribudla, je busta významPrítomných pozdravil i novozvoleného slovenského štátnika, politika a publicistu Dr. Milana Hodžu, ktorý v ný predseda Báčskopetrovskej obce dávnom roku 1905 bol v Kulpínskom Pavel Marčok. Na oslavách v Kulpíne volebnom okrese spoločnými silami svoju neprítomnosť ospravedlnila Slovákov a Srbov zvolený za poslan- konzulka Slovenského veľvyslanectva ca do Uhorského snemu. Z odbor- v Belehrade Katarína Stehlíková a list, ného hľadiska o tejto významnej ktorý zaslala Kulpínčanom, prečítala T. osobnosti z bohatých dejín Kulpína Mitićová. V kultúrno-umeleckej zložveľmi pútavo hovoril historik prof. ke slávnostného zasadnutia vystúpiDr. Samuel Čelovský. Vo svojom vý- li: vynikajúci kulpínsky harmonikár klade podal rad zaujímavých detailov Ondrej Maglovský a speváci Olivera zo života a diela Dr. Milana Hodžu, kto- Gabríniová a Miroslav Menďan z Pe-

Slávnostné zasadnutie MS Kulpín a Klubu Kulpínčanov v salóne kulpínskeho kaštieľa

Hostia na odhaľovaní busty v Aleji velikánov ľa a Đorđa Stratimirovića. O umeleckej stránke busty, ktorú Slovensko venovalo Kulpínu, a o jej autorovi Braňovi Štefúnkovi zo Slovenska hovoril akademický maliar a riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Mr. Pavel Čáni. Bustu slávnostne odhalili Pavel Zima a Pavel Monogramy našej minulosti – pútavá výstava Gaža, predstavitev miestnostiach ženského spolku v Kulpíne lia Klubu Kulpínčanov. trovca. Na fujare zahral prof. Michal Sprievodným podujatím slávnostStruhár. ného dňa v Kulpíne bola výstava, ktorú pripravil Spolok kulpínskych žien. ĎALŠIA BUSTA V ALEJI Najprv sa prihovorila predsedníčka KaVELIKÁNOV tarína Zorňanová a výstavu na tému Po slávnostnom zasadnutí sa hos- Monogramy našej minulosti otvorila titelia a hostia presunuli do neďale- členka Rady MS Kulpín Viera Dorčovákého parku v strede Kulpína, kde na- Babiaková. Prítomní si v miestnossledovalo odhalenie ďalšej busty. Fak- tiach Spolku kulpínskych žien so záty uvedené na slávnostnom zasadnutí ujmom obzreli vkusne pripravenú výa na tvári miesta zopakoval Pavel stavu. Zima, ktorý zdôraznil, že Dr. Milan V pivničných miestnostiach Galérie Hodža sa do dejín Kulpína zapísal Poľnohospodárskeho múzea uspoako poslanec v Uhorskom parlamen- riadali slávnostný koktail. Podujatie te zvolený v roku 1905 v Kulpínskom spoločne zorganizovali MS Kulpín, volebnom okrese. Práve preto sa Kul- Klub Kulpínčanov a Spolok kulpínpínčania rozhodli postaviť mu bustu skych žien. v Aleji velikánov vedľa Busty Janka KráK. Gažová 21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD FESTIVAL ZVYKOV A OBYČAJÍ V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI

Púšťa čoraz hlbšie korene

mužské spevácke skupiny z Jánošíka a Kysáča a ženské spevácke skupiny zo Starej Pazovy a Kysáča. Na obecenstvo ako aj vždy zvlášť zapôsobili skvelé a vtipné vystúpenia hostí zo Slovenska – FS Očovan z Očovej a FS Bažalička z Príbeliec. Opravdivou atrakciou však boli hostia z ďalekého Mexika – FS Avila Castillo. Ako je to už zvykom, SpoErka Viliačiková, Anna Tomanová-Makanová a Anna lok žien Ruža zorganizoval Bagľašová (zľava napravo) vo chvíli otvorenia festivalu tradičnú výstavu, na ktorej, Šíďania, členovia SKUS podobne ako aj tanečníci, znázornili Jednota, ukázali, aké pranie vlny na Tise, kým vlastné kútizábavy boli U Peškov ky na výstave mali aj spolky žien zo Stavo vinici, FS KIS Kysáč rej Pazovy, Báčskeho Petrovca, Hajpredviedol tanec Ky- dušice, Bieleho Blata a Kysáča. Arasáčania v hre, FS Klasy dáčske ženy návštevníkom festivalu zo Starej Pazovy po- prezentovali aj staré fotografie dievok zorovali, Kedyže to žit- a mládencov v aradáčskom kroji, meko vínde. Do Aradáča dzi ktorými je najstaršia tá z roku

sobotu 14. júla Aradáč bol stredi- Aradáči, predstaviteskom vojvodinského slovenského, ľom jednotlivých ale nie iba slovenského folklóru. Na 5. MOMS-ov z iných jubilejnom festivale zvykov a obyča- osád, predstaviteľom jí V aradáčskom šírom poli vystúpilo vojvodinských slovyše 600 spevákov a tanečníkov tak z venských inštitúcií a domova, ako aj zo zahraničia, čiže zo Slovenska a z ďalekého Mexika. Festival sa, ako je to už zvykom, začal tradičným veselým sprievodom krojovaných účastníkov festivalu ulicami Aradáča, od základnej školy po javisko na nádvorí Požiarnického spolku. Hostí a divákov potom z festivalového javiska privítali chýrečné aradáčske meškárky a prítomným sa po slovensky a po srbsky Aradáčania na Tise vlnu prali prihovorili predsedníčka aradáčskeho MOMS Anna Bagľašová združení, ako aj hojnému počtu svoa predsedníčka festivalu Erka Viliači- jich spoluobčanov, ktorí aj týmto spôková, ktoré vyjadrili potešenie z toho, sobom podporili festival. že začiatočná idea niekoľkých entuOtvárajúc festival Anna Tomanováziastov v aradáčskom MOMS-e orga- Makanová povzbudila organizátorov nizovať takéto podujatie nielenže a účastníkov, aby nikdy nezabudli, že pretrváva, ale púšťa čoraz hlbšie ko- „my musíme zachovávať všetko to, čo nám naši predkovia nechali. Musíme usporadúvať aj takéto festivaly, kde ukážeme nielen sebe samým, ale aj iným naše piesne a tance, kroje. Slovom, aby sme tú našu kultúru a šľachetnosť rozdávali väčšinovému národu a všetkým tým, ktorí vedia, čo znamená rozličnosť a kultúrne Padinčanky usilovne česali konope bohatstvo“. rene, o čom svedčí fakt, že sa podujatie Potom sa to roztočilo. Najprv Aradožilo svojho päťročného jubilea a že dáčania, členovia KOS Mladosť, ukázali, sa počet účastníkov neustále zväčšu- Ako na Tise vlnu prali, HFS V šírom poli je. V ten júlový podvečer sa organi- hruška z Kovačice sa zahral na Obliezátori tešili aj vzácnym hosťom – vačky a FS Šafárik z Nového Sadu zapredsedníčke NRSNM a podpredsed- tancoval tance zo Zámutova. Hajduníčke Zhromaždenia AP Vojvodiny šičania svoju choreografiu pomenovali Anne Tomanovej-Makanovej, pod- Vôľu nemám, ale ukázali, že do tanca predsedovi Matice slovenskej v Srbsku ju predsa len majú, a Erdevíčania sa zapre Banát Pavlovi Balážovi, čestnému bávali V Trusinovej krčme (kde) banda predsedovi MSS Rastislavovi Surové- hrala. Ochotníci DK Michala Babinku mu, ako aj predstaviteľom miestnej z Padiny Česali konope, pričom si, správy, Základnej školy Bratstvo v pravdaže, aj zaspievali a zatancovali,

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

Súbor z Mexika bol opravdivou atrakciou 1903, a novosadský MOMS inštaloval zaujímavú výstavu o aradáčskych Novosadčanoch. Svoje ručné práce a tradičné aradáčske koláčiky na predajnej výstave prezentovalo združenie Harmónia, resp. Spolok žien Ruža. Pod organizáciu festivalu sa aj tohto roku podpísal MOMS Aradáč, za nezištnej pomoci aradáčskych združení a spolkov. Scenár mala na starosti prof. Jaroslava Števková a divákov prograŠíďania sa zabávali U Peškov vo vinici mom viedla už osvedčezavítali aj šafárikovskí Drotári, a čle- ná moderátorská dvojica Marína Kušnovia SKOS Jánošík z Jánošíka v cho- niarová a Ivica Grujić-Litavský. Táto folreografii Kapustička kyslá, moja žena klórna fiesta sa začala už v piatok 13. frišká ukázali, ako to bolo kedysi v Já- júla spoločným koncertom FS Očovan nošíku, keď sa kapusta kvasila. FS z Očovej a hostí z Mexika a ukončila v Lale z Ečky zatancoval rumunské tan- skorých ranných hodinách pri hudbe ce z Banátu a FS Pionir zo Zreňaninu skupiny Bell Ami z Bieleho Blata. tance z okolia Crnej Travy. Vystúpili aj V. Hudec

Z NAŠICH OSÁD ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČ

Schválili program práce pondelok 16. júla v Báči sa uskutočnilo tretie zasadnutie Zhromaždenia obce Báč. Zasadnutie zvolala predsedníčka zhromaždenia Lidija Šamanovićová, ktorá navrhla dvadsaťsedem bodov rokovacieho programu. Na zasadnutí sa zúčastnilo 24 zo spolu 25 výborníkov. Po schválení zápisnice z minulého zasadnutia verifikovali mandáty ešte dvom výborníkom – Tomislavovi Bogunovićovi z Báča a Nedeljke Vujovićovej z Vajsky, ktorí potom zložili prísahu. Navrhnutý rokovací program zmenili na začiatku zasadnutia na návrh predsedníčky a práca sa potom naplno rozbehla. Jedným z bodov rokovacieho programu bol návrh na zmeny Štatútu Obce Báč. Zmeny sa vzťahujú na otvorenie troch nových pracovných miest v obci, čiže zástupca predsedu obce, zástupca predsedu Zhromaždenia obce a tajomník by mali v budúcnosti byť v stálom pracovnom pomere. Napriek kritikám z radov opozície, že sú to nové výdavky z rozpočtu, tento návrh bol schválený. Výborníci schválili aj program práce na rok 2012. Body, v rámci ktorých mali byť zvolení noví členovia správnych a do-

zorných rád vo verejných podnikoch a ustanovizniach, boli vyradené z rokovacieho programu. Stalo sa to preto, že niektorí výborníci boli navrhnutí aj do viacerých telies, čo je v rozpore so zákonom. Na toto poukázali výborníci z radov opozície a po krátkej porade s návrhom, aby sa tieto body vyradili z rokovacieho programu, súhlasili aj ostatní výborníci. Z týchto návrhov prešli len návrhy na nových členov správnych a dozorných rád vo Fonde pre ochranu kultúrneho a historického dedičstva Storočia Báča a v Turistickej organizácii Obce Báč. Výborníci taktiež odsúhlasili návrh cestovného poriadku dvoch autobusových prepravcov v obci, a to AD Dunavprevoz z Báčskej Palanky a AD Saobraćaj z Odžakov. Okrem toho výborníci chválili aj rozhodnutia o utvorení niektorých obecných komisií. Výborník zo Selenče Štefan Tomšík upozornil a požiadal zhromaždenie, aby sucho, ktoré zasiahlo tak Báčsku obec, ako aj ostatné časti republiky, vyhlásili za živelnú pohromu. Vyše päťhodinové zasadnutie Zhromaždenia obce Báč uzavreli otázkami a návrhmi výborníkov. Juraj Berédi-Ďuky

ZÍSKAŤ VUKOV DIPLOM A STAŤ SA AJ ŽIAKOM GENERÁCIE je veľký úspech. Za prítomnosti rodičov a známych vukovcom z územia mesta Zreňanin začiatkom júla gratuloval, uznania a knižné odmeny za dosiahnutý úspech odovzdal primátor Dr. Mileta Mihajlov. Najlepší žiaci z územia mesta dostali aj špeciálne uznanie – priepustku na mestský bazén. Z dvadsiatich ôsmakov Základnej školy Bratstva-jednoty v Bielom Blate všetky päťky od prvej po ôsmu triedu mali traja žiaci – Dajana Godová (na fotografii autora si preberá uznanie), ktorá zároveň bola aj žiačkou generácie, Anela Uzonová a Miroslav Haník. Tento darček istotne využijú na to, aby sa počas letných páľav občerstvili a dobre pripravili na úspešný štart v novom boji za vedomosti a známky. Budúci stredoškoláci, nech sa vám darí! M. Nedeljkov

STARÁ PAZOVA

Jović gratuloval Radinovićovi nasledujúcom štvorročnom období Staropazovskú obec bude viesť koalícia na čele so Srbskou pokrokovou stranou. V sobotu 30. júna v obci zvolili nové vedenie a doterajší predseda obce Goran Jović v utorok 3. júla usporiadal rozlúčkovú tlačovku. Vyjadril vďaku médiám za objektívne a permanentné informovanie počas jeho uplynulej a veľmi bohatej činnosti od roku 2008. Tiež sa poďakoval tímu, s ktorým viedol obec v predchádzajúcom období. Ako Goran Jović uviedol, Staropazovská obec prilákala početných domácich a zahraničných investorov. Okrem iného povedal, že medzi spolupracovníkmi mal dobrých a menej dobrých hráčov, čo

však bolo následkom politického kompromisu. Ďalej to ilustroval: „Ste jednoducho selektorom tímu, v ktorom ste si väčšinu hráčov nemohli vyberať.“ Športovým slovníkom Jović na záver tlačovky uznal prehru na májových lokálnych voľbách. Gratuloval svojmu nástupcovi Đorđovi Radinovićovi, ako aj celému novému obecnému vedeniu, s nádejou, že Obec Stará Pazova bude pokračovať v urýchlenom hospodárskom rozvoji, v začatom tempe a v pozitívnom imidži. Bývalý predseda obce na utorkovej rozlúčkovej tlačovke ozrejmil dve najväčšie príčiny prehry jeho strany vo voľbách aj napriek uznaniam, ktoré sa im dostali za najlepšiu lo-

kálnu samosprávu v Srbsku za rok 2011 a mnohým investíciám. Podľa mienky G. Jovića občania celkom nepochopili, že všetko, čo vykonali, je predovšetkým dobré pre nich. Druhou príčinou je, že sa voľby na všetkých úrovniach konali v ten istý deň (6. mája 2012) a že nespokojní občania, pre zlý materiálny stav, sa tak vyjadrovali i v lokálnych voľbách. Goran Jović bude po- Goran Jović na rozlúčkovej tlačovke kračovať v práci v lokálnom v budove ZO Stará Pazova parlamente ako šéf výborníckej skupiny DS. Ako uviedol, na- počas štvorročného mandátu Joďalej sa bude zasadzovať a svojím vić je spokojný a všetky prioritné pôsobením zveľaďovať život všet- ciele, vytýčené v roku 2008, sa kých občanov Staropazovskej úspešne realizovali. A. Lš. obce. S dosiahnutými výsledkami 21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU: KARLOFF, KEŽMAROK

KRÁTKE SPRÁVY

Nebyť najväčší, ale najlepší P

Nový Sad

ri niekdajších odchodoch na Slovensku milovníci liehovín si najčastejšie všímali borovičku. Azda rovnako tak, ako v Čechách becherovku. Dnes je slovenská ponuka tuhého neporovnateľne pestrejšia: výdatne za to môže i firma Karloff, s. r. o., ktorej hlavnou aktivitou je budovanie regionálne silných značiek na trhu s liehovinami. Pred rokmi si stanovila cieľ stať sa jednou z najlepších a najhodnotnejších firiem vo svojom odvetví na Slovensku, v budúcnosti aj v Európe. Prispievať k väčšej radosti zo života a pomáhať partnerom profitovať z obchodu. Nebyť najväčšia, ale najlepšia. Celkom sa jej to darí: na zistenie stačilo len chvíľku pobudnúť

von a von. Pre nás je Slovensko už malé: vyvážame niečo do USA, Anglicka, Nemecka, pripravujeme Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, je o nás záujem i v Slovinsku. Keď som sa pýtal všetkých známych, ktorá krajina z Balkánu by bola pre nás, všetci jednoznačne odpovedali, že nám v Srbsku treba urobiť základňu a odtiaľ obsluhovať celý Balkán. Preto sme tu. – Vyšlo vám to? – Ja som na túto prvú výstavu šiel s menším očakávaním, lebo viem, že je čosi ako náš Agrokomplex v Nitre. No zaujala ma najmä informácia, že na váš veľtrh do Nového Sadu prichádza vyše 600 000 ľudí, čo je úžasné. Pretože u nás je to tak, že keď na najväčšej výstave za niekoľko dní príde 70 000 ľudí, tak to je veľa. Vidím, že tu naozaj tých ľudí je skutočne mnoho, že záujem zo strany širokej verejnosti je na naše pomery obrovský. Teší ma, že to, čo vyrábame, ľuďom chutí, čo je veľmi dôležité. Pôjdeme po výstave aj na individuálne rozhovory s prípadnými predajcami a našiel som i nejakých dodávateľov, s ktorými môžeme spolupracovať. – Ktorý je objem výroby a základný produkt, ktorý ponúkate? – Lídrom je tatranský čaj, ktorý robí dve Pohľad na časť slovenského stánku tretiny nášho obratu. na májovom veľtrhu v Novom Sade V podstate vyrábame na slovenskom stánku v rámci asi 600 000 fliaš ročne. Doteraz sinášho medzinárodného poľno- tuácia bola taká, že okolo desať hospodárskeho veľtrhu. Mnohé percent bol export, najmä do Čevysvetlenia, odpovede a ozrej- skej republiky. Dnes sa etablujeme menia vyplynuli z rozhovoru s aj v USA, lebo sme minulý rok to jej generálnym riaditeľom Ing. pripravovali, certifikovali. VyváJánom Semaňákom. žame každý mesiac kontajner, – Tu v Novom Sade je evi- predáme tam asi 80 000 fliaš. V dentný záujem návštevníkov menších množstvách je tu aj Poľo vaše produkty... sko, Rakúsko. Šírime sa teda do – V každom prípade sa dá po- sveta vo všetkých smeroch. vedať, že sme sa riadili tou Baťo– Chuť tatranského čaju zrejvou filozofiou, že keď ste doma a me závisí od jeho ingrediencií, naplníte vlastný trh, treba ísť von, byliniek... 21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

Ing. Ján Semaňák

–To sa ma často pýtajú. Sú firmy, ktoré nepovedia nič, sú také, ktoré povedia len čosi, hlavne pre konkurenciu. Ja nebudem hovoriť všetky zložky, no medzi základné patrí horec tatranský, ktorý pre nás pestuje istý živnostník. Je tu aj škorica, klinčeky... Samozrejme, najdôležitejší zo všetkých ingrediencií je extrakt čierneho, veľmi kvalitného čaju, ktorý dovážame z východu, z Indie, Cejlónu. – Plánujete prísť zas? – Ak by bola takáto spoločná expozícia pod patronátom Ministerstva hospodárstva, tak áno, lebo to nie je až také drahé, keď sa náklady rozložia na niekoľko firiem. Rád by som sa však zúčastnil na nejakej špecializovanej výstave liehovín, vôbec nápojov u vás. Tiež by som prišiel, ak mi bude treba presvedčiť nejakých dodávateľov o výhodách spolupráce. Na výstavy treba chodiť aj pre verejnosť, aby sa dozvedeli o produktoch, aby tie oslovili čím väčší počet ľudí. Preto sa zúčastňujeme takmer na všetkých významných, ale skôr odborných podujatiach. Z veľkých sú tu tie svetové v Dusseldorfe, Bordeaux, Paríži, z tých iných chodíme aj do Londýna, Krakova, Čikaga, Kyjeva, Moskvy... Sme aj na západe, aj na východe. Z tých návštev máme i kopu popredných uznaní, zlatých a iných medailí, ocenení za kvalitu, dizajn... – podčiarkuje riaditeľ Semaňák. Oto Filip

Od 1. júla na mestských a prímestských linkách JGSP platí letný cestovný poriadok, ktorý priniesol skrátenie linky číslo 5 a zavedenie linky 18. Linka 5 má nový názov Temerinski put – centar – Trg neznanog junaka. Autobusy číslo 18 majú názov Centar – Avijatičarsko naselje. *** Rozhodnutím o právach na finančnú podporu rodine s deťmi je stanovené, kto má právo na bezplatný pobyt dieťaťa v Predškolskej ustanovizni Radosno detinjstvo Nový Sad. Žiadosti možno podať od 1. do 31. augusta od 8.00 do 17.00 v Službe sociálnej ochrany PU Radosno detinjstvo, Ul. Pavla Simića 9. Bližšie informácie na telefón 420-438. *** Primátor Nového Sadu Igor Pavličić odovzdal kľúče auta Fiat Punto Classic koordinátorovi Dispečerského strediska na prepravu osôb s invaliditou a sťaženým pohybovaním Aleksandrovi Jovanovićovi. Toto stredisko pôsobí od 1. júna 2011 a toho času má štyri vozidlá. E. Š.

Idvor Desaťdňový 2. vedecký kemp pod názvom Mihajlo Idvorský Pupin – Idvor 2012 slávnostne otvorili v piatok 13. júla v Idvore. Tohto roku v kempe účinkuje 20 mladých vedcov z celej Vojvodiny (Pančevo, Vršac, Kikinda, Sriemske Karlovce, Irig, Padina a Kovačica), ako aj špičkoví školitelia, ktorí budú prednášať z oblasti fyziky, matematiky a astronómie. V rámci vedeckého kempu účastníci budú pracovať aj s programovým jazykom Java, ktorý sa používa počas školského roku v Regionálnom stredisku pre talenty Mihajla Pupina. Témou tohtoročného kempu je Java prostredníctvom návrhov pre fyziku. Kemp v Idvore slávnostne otvorili koordinátor Dr. Dragoljub Cucić, riaditeľ Regionálneho strediska pre talenty v Pančeve, a Lászlo Vidac, zástupca predsedu Obce Kovačica. A. Chalupová

Z NAŠICH OSÁD SILBAŠ

Z OBECNÉHO ŽATEVNÉHO ŠTÁBU V STAREJ PAZOVE

Najsladšie letné pochúťky Solídne výnosy Ú J edni majú radšej melóny, druhí dyne, tretí sa zasa nevedia rozhodnúť, čomu dať prednosť. Jedno je isté: letné obdobie si jednoducho nevieme predstaviť bez osviežujúcich sladkých plodov.

percento cukru a lákavejšiu chuť, no melónové polia si vyžadovali riadne zalievanie. Hurágovci sa tentoraz rozhodli pestovať dva druhy melónov: Top gan a Farao, tiež sladké dyne známe ako ananásky. Na poliach zrelým meló-

strednou témou zasadnutia Obecného štábu pre koordináciu a sledovanie prác v poľnohospodárstve, ktoré sa konalo v piatok 13. júla v budove Zhromaždenia obce, bola súvaha tohtoročných žatevných prác. Výnosy ozimných siatin – jačmeňa, pšenice a repky olejnej vzhľadom na neprajné poveternostné

Jovan Kovačević, predseda Obecného žatevného štábu

Zuzana (prvá sprava) a Samuel (v strede) začali predaj melónov a dýň

Silbašskí poľnohospodári už desaťročia na svojich poliach pestujú tieto kultúry, najmä melóny. V melónovej praxi sa neustále zdokonaľujú, volia si nové odrody a modernejšie spôsoby práce. Medzi pestovateľov melónov v Silbaši patrí i Samuel Hurág-Bratela, ktorý sa spolu s manželkou Zuzanou rozhodol pre pestovanie tejto pochúťky pred vyše dvomi desaťročiami a melónovej tradícii zostal verný dodnes. Hurágovci sú v tomto roku spokojní s úrodou melónov. Uprednostňujú pestovanie melónov pod fóliou. Melóny potrebujú veľa slnka a vody a suchý tohtoročný začiatok leta im zabezpečil väčšie

nom teraz hrozia škodcovia – vrany a zajace, čo si vyžaduje neustálu prítomnosť človeka. S predajom melónov a dýň Hurágovci začali 13. júla. Ponuka sladkej letnej lahôdky sa začína najprv doma, čiže na ulici, najvýhodnejší je však predaj melónov vo veľkom. Na úspech výroby a predaja vplýva i nestabilný trh a nestabilná cena, no zatiaľ sú s cenou melónov spokojní. Okrem melónov Hurágovci na svojich poliach pestujú aj iné poľnohospodárske kultúry: kukuricu, sóju, zemiaky, cibuľu, uhorky a pod. V troch fóliovníkoch pestujú i zeleninu. Jaruška Ferková

OTEC A SYN sa v uplynulú nedeľu predpoludním vydali do sveta. Vytýčili si náročný cieľ: dostať sa na šalátovú misu. Ako typickí lokálpatrioti bez dilemy odmietli slávnu misu vo Wimbledone a unisonne sa uzhodli, že im stačí, keď si na nich pomaškrtia tí dobrí ľudia Hložančania. „Veď sa o nás príkladne starali,” pošepli nám dôverne, kým sme ich – s ich súhlasom – fotili ostošesť. Medzi nami: oci váži(l) celých 880 gramov; synak bol síce o čosi ľahší, ale rozhodne sa pridal k tatinovmu tvrdému postoju: „Len bez mien a adresy, prosím(e).” J. B-š

Zlatko Barnák: „Horúčava zo dňa na deň znižuje výnosy.“

podmienky počas vegetácie, boli predsa solídne. Priemerné hektárové výnosy pšenice v obci vynášajú 6,6 tony – v podnikoch a družstvách 7,16 t, kým na individuálnom úseku je trochu menej, 6,4 tony. „Na území Staropazovskej obce pšenicou a jačmeňom bolo obsiatych okolo 5 600 ha a pod repkou olejnou 305 hektárov (155 ha AS Napredak a 150 hektárov Poľnohospodárske družstvo Agroprom),“ povedal Jovan Kovačević, predseda štábu. Priemerné hektárové výnosy jačmeňa boli 5,8 t

a repky olejnej 3,2 t. Všetky zožaté množstvá pšenice a jačmeňa sú uskladnené v silách na území Staropazovskej obce a ich kapacity sú okolo 10 000 vagónov. Žatva sa uskutočnila bez dopravných nehôd a nebolo ani požiarov. Na zasadnutí sa zúčastnili Suzana Ilićová, vedúca Oddelenia pre hospodárstvo a lokálny rozvoj, Radivoj Sekulić, vedúci Úseku pre rurálny rozvoj, Dragan Kolčar z Inštitútu Zemun polje v Krnješevciach, Vladimir Mužević, vedúci Rastlinnej výroby v Napredku, a Žikica Lazić, majiteľ družstva z Golubiniec. O uplynulej žatve a výkupnej cene pšenice sme sa rozprávali aj so Zlatkom Barnákom, poľnohospodárom zo Starej Pazovy. Obrába 25 jutár pôdy a pod pšenicou mal 5 jutár. Dosiahol, ako povedal, solídne výsledky – 3,5 t z jutra. Kvalita chleboviny bola dobrá a v porovnaní s vlaňajším rokom výnosy boli trochu menšie. Celkové množstvo pšenice (17,5 tony) Zlatko Barnák predal po cene 22 dinárov za kilogram tamojšiemu podniku Agroprom. Na otázku, či je spokojný s cenou, náš spolubesedník povedal: „S cenou aj som, aj nie som spokojný. Poľnohospodárstvom sa zaoberám už 25 rokov a kým sa žatva neskončí, nikdy sa nevie, aká bude cena. Práve dnes štát začal vykupovať pšenicu pre tovarové rezervy po cene 25 dinárov za kilogram, čo je reálna výrobná cena,“ uzavrel Zlatko Barnák. A. Lš.

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V ARADÁČSKOM A HAJDUŠICKOM CHOTÁRI

Katastrofálne následky sucha ysoké, priam tropické dlhotrvajúce teploty na jednej a nedostatok dažďa na druhej strane vážne poškodili porasty kukurice, slnečnice, sóje... takže je skúseným vojvodinským poľnohospodárom už teraz celkom jasné, že úroda bude veľmi skromná. Aradáčski poľnohospodári Pavel Labát a Juraj Čeman sa však obávajú, že kukuricu a slnečnicu už omlátili. „Situácia v chotári je skutočne katastrofálna,” hovorí Juraj Čeman. „V zemi sú už 5- – 6-centimetrové pukliny a možno vidieť do vyše polmetrovej hĺbky, čo najlepšie hovorí o tom, koľko

kurica klasí a vysoké teploty a nedostatok vlahy znemožňujú normálne opeľovanie, takže aj tam, kde rastlina vydrží, budeme mať významné percento nevyrastených šúľkov. Takúto situáciu skutočne ani tí najstarší Aradáčania nepamätajú,“ povedal J. Čeman. V juhovýchodnom Banáte, konkrétne v Hajdušici, situácia je trochu priaznivejšia, hoci aj tam na mnohých porastoch ku- Kukurica na 20 hektároch Pavla Labáta už ukončila kurice vidieť znaky predčasného ukon- vegetáciu (foto: Miroslav Števko) čenia vegetácie.

dostatku vlahy je to možno lepšie a úroda je bohatšia, ale tohto roku oni nebudú mať takmer nič, pokým redšia kukurica je v omnoho lepšom stave. Ja napríklad sadím na 30 cm, a moja kukurica ešte stále odoláva suchote. Podľa mojej mienky kukurica, ktorá je neskoršie siata, je v omnoho lepšom stave ako tá sadená skôr. Konečne mnoho závisí aj od použitia umelých hnojív. Všade tam, kde výrobcovia použili väčšie množstvá umelých hnojív, predovšetkým urey, porasty sú v dobrom stave,“ povedal Michal Suda. Rozdiel v spôsobe pestovania: napoly suchá a úplne zelená kukurica vedľa seba v hajdušickom chotári Aj sója, ktorú Hajdušičania pestujú na výje zem suchá. Pred týždňom síce pršalo a znamných výmepredtým takisto, ale padlo iba 7 litrov na roch, je ešte stále štvorcový meter, čo je skutočne veľmi málo bujná. Skôr sadea neprinieslo žiadne efekty.“ ná už má aj prvé „Najväčšia časť kukurice v chotári je v kristruky, a tá netickom stave. Spodné listy sa už osušili až skoršie sadená zapo šúľok. Takej kukurici už ani dážď veľmi čína kvitnúť. nepomôže a môžu ju prípadne využiť „Aj sója súrne dobytkári na výrobu siláže, aby aspoň čopotrebuje dážď,“ to zachránili. Podobne je to aj so slnečnihovorí M. Suda. „V cou, ktorej sa na mnohých miestach listy týchto dňoch som osušili až po kalap. To znamená, že vegetácia úplne prestala a zrnká zostali prakMichal Suda je ešte stále bol v chotári a všimol som si, že ticky v zárodku. Všetko síce závisí aj od agmierny optimista zrnká v spodných rotechniky. Porasty, na ktorých sú uplatvrstvách strukov sú prakticky v zárodku a mali už nené kompletné agrotechnické opatrenia, byť omnoho väčšie. Aj pre sóju platí, že v lepšom prípadne na miestach, kde je použité Juraj Čeman a Pavel Labát (zľava) nepamätajú stave je tá neskoršie sadená. Tá teraz iba začína väčšie množstvo umelých hnojív, najmä také sucho kvitnúť a ak by v týchto dňoch dostala dážď, mohurey, sa ešte ako-tak držia, a ak by v týchto dňoch pršalo, možno by sa zotavili. Okrem toho „Vcelku naša pôda, rítska černozem, má tú la by slušne urodiť. Vcelku pozorované, úroda v v rítskych častiach chotára, kde pôda zadržala tro- vlastnosť, že zachováva rezervy vlahy, čo umož- hajdušickom chotári bude o 30 až 50 percent nižchu viac vlahy, situácia s porastmi je trochu lep- ňuje porastom, aby dlhšie vydržali vysoké teploty šia než sa to v normálnych podmienkach dalo očašia, ale podľa mojich odhadov 70 percent porastov a nedostatok dažďa. To však nestačí, takže tre- kávať. Avšak aj tie porasty, ktoré sú v dobrej konv našom chotári je už teraz úplne zničených,“ vy- ba prispôsobiť aj výrobu. Myslím tu predovšet- dícii nevydržia zaveľa a súrne potrebujú veľké svetlil aradáčsky poľnohospodár a dodal: kým na hustotu sadenia kukurice. Jednotliví poľ- množstvá vody. V opačnom prípade situácia „Možno sa rastlina ako raslina aj zotaví, ale tie- nohospodári chybia, keď kukuricu sadia príliš bude naozaj katastrofálna. V. Hudec to horúčavy prišli v najcitlivejšej fáze, keď sa ku- husto, čiže na vzdialenosť 18 až 20 cm. V prípade 21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

Z NAŠiCH OSád ZO StrEdiSKA PrE rOZVOj ruráLNEj turiStiKy

Gastronómia V

letnom pokračovaní edukač- jedál. V pokračovaní si posvietili aj na ných modulov z programu For- spôsoby stolovania a vôbec na úpramovanie strediska pre rozvoj rurálnej vu jedálenských priestorov. druhú turistiky v rovnomennom stredisku v časť edukačného modulu venovali Báčskom Petrovci v výrobe vína, spôsopondelok 16. a utorok bom servírovania a pri17. júla pre záujemcov meranému podávaniu z Báčskopetrovskej vína. Zo 30 účastníkov obce, širšieho okolia a školenia malo možz Chorvátska usporianosť vidieť i príklady dali ďalšie školenie. Na dobrej praxe z týchto programe boli gastrooblastí, a pobudlo aj v nomické pochúťky a domácej vínnej pivnipreto seminár pomeci. O servírovaní a arannovali Gastronómia – žovaní jedla prednášal servírovanie a aranžomajiteľ novosadského vanie jedál. tento edu- Milomir Davidović, podniku Gastroplanet kačný modul zahrnul hotelier a gastronóm s – planéty dobrého jedinformácie o medzi- takmer 30-ročnou la Milomir davidović, národnej HACCP tech- skúsenosťou mal čo kým o víne záujemnológii, od minulého povedať frekventantom com hovoril uznávaroka podľa zákona seminára ný domáci vincúr Braplatnej aj v našom štáte, resp. všetky tislav Petrović. O aktivitách Strediska pre rozvoj zložky postupu skladovania a termického spracovania potravín. Ho- rurálnej turistiky v poslednom obvorilo sa o príprave studených a te- dobí sme si pohovorili s novou proplých predjedál a hlavných jedál, jektovou manažérkou Marínou Spetiež o sortimente potravín a inovač- vákovou, vyštudovanou turizmoných prvkoch v príprave tradičných logičkou, ktorá 1. júna prebrala šta-

Nová projektová manažérka Marína Speváková (stojí vľavo) otvorila seminár o gastronómii

fetu od doterajšej manažérky Majdy Adlešićovej. Okrem iného povedala, že v rámci letných aktivít záujemcovia zo Srbska a z Chorvátska koncom júna absolvovali študijnú cestu po Chorvátsku. Počas zájazdu navštívili najznámejšie destinácie tamojšej rurálnej turistiky, ako sú etno dedina Stara Kapela, múzeum v Kumrovci, stredisko v Krapine, dedinku Stari Križ, precestovali Slavonsko a Zagorje. Okrem toho v Petrovci absolvovali aj ďalšiu pracovnú časť týkajúcu sa vybavenia miestností na ubytovanie v rurálnej turistike. Zoznámili sa s ľudovým sta-

viteľstvom a so zachovaním identity lokálneho spoločenstva a prednášali predstavitelia pokrajinského pamiatkového ústavu, kým o praktických riešeniach úpravy miestností prednášala architektka Milota Sušerská. Vo Vukovári prebiehali i ďalšie praktické týždenné dielne. tentoraz si záujemcovia v rurálnej turistike osvojili tradičnú výrobu domáceho mydla, výrobu voňavého mydla, resp. prírodných mydiel z rôznych byliniek. druhá dielňa vo Vukovári zhromaždila záujemcov o výrobu šperkov z drôtu. J. Č-p

UGÁR

Bum-bum-bum! S

cieľom ozrejmenia, občanom sa vysvetľuje niekoľko fakticky zrejmých, ale, ako sa dozvedáme z dôveryhodných zdrojov, spomenutým občanom nie celkom jasných skutočností. Predtým ale malá praktická rada. Exprezident vraj hľadá súci byt v Belehrade. Jój, a prečo práve tam?! Veď tam sú byty strašne drahé! Odkážte mu, milí spoluobčania, keď ho najbližšie stretnete, že u nás na dedine je hŕba prázdnych priestranných domov, nadovšetko lacnejších, než sú tiesnivé byty v meste, a so záhradami. Bum-bum! Aktuálneho guvernéra, vraj, tvrdia zlé jazyky (mimochodom: dobrý jazyk je iba jazyk dobre uvarený a mierne osolený), chcú pozbaviť postu, ale on sám nemieni odstúpiť. Správne. Nech demisiu podá iba vtedy, až mu podajú – ministerské kreslo.

Ako istý denník nezodpovedne uvádza, členovia vlády, citujeme: „iba v apríli, máji a júni minuli 23 382 750 dinárov na benzín”. Končíme citát a tvrdíme: Suma by bola bezpečne nižšia, keby aj máj mal iba 30 dní. U nás vraj, zaznelo v nezodpovedných médiách, podniky na platby za predaný tovar, poskytnuté služby a pod. čakajú priemerne 134 dní, čiže viac než trikrát ako podniky v krajinách Európskej únie. Áno, ale vari čakanie nemožno stotožniť so syntagmou – sladké vyčkávanie? Čo je najdôležitejšie, čím dlhšie čakajú na svoje peniaze, o to viac času majú na vyhotovenie kvalitného plánu na ich najúčelnejšie využitie. V istom meste policajti sfackovali budúcu vychovávateľku. Na sto percent sa nazdávali, že nie je budúca. Bum-bum-buch! jbš

VALÉRIA KMEŤKOVÁ z Ľuby v septembri bude už šiestačka. Prvé štyri triedy skončila v rodisku a piatu vychodila v Erdevíku. Cestovanie jej veľmi neprekážalo, veď opäť dosiahla výborný prospech. Ani sa nečudujeme. Stačila nám chvíľka rozhovoru s ňou, aby sme sa presvedčili, že Valéria je nielen mimoriadne milé a prívetivé, ale aj bystré dievča. Len čo sme sa zoznámili, priznala sa, že jej výbornou kamarátkou je Zornička. Nie zrovna tá z nebíčka, lež jej menovkyňa z rodu časopisov pre deti. Na otázku prečo, mala rýchlu, krátku a jasnú odpoveď: „Lebo sú tam krásne žiacke kresby a fantastické rozprávky.” Ešte nám povedala, že má rada svoju dedinku – najkrajšiu na svete. A potom, že prečo, kedykoľvek prídeme do Ľuby, nevieme sa ju naľúbiť, napozerať sa na krásnu dedinku a napočúvať sa jej prívetivých zhovievavých ľudí… Kebyže ste – náhodou – doteraz neuhádli, Valériu Kmeťkovú (prvá sprava) sme vyfotili spolu s jej príbuznými v spomienkovej izbe počas prvého Etno dňa v Ľube. Keď voňal máj. J. Bartoš

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS Ľudu

Z NAŠICH OSÁD KOTLÍKOVÁ SÚŤAŽ

Najlepší hložiansky rybací uvaril – Maglićan od kotlíkmi, napočítali sme ich tam se- nata Lovásová) mali komu hrať a spievať, demnásť, sa začalo kúdoliť o piatej popo- aby čašníci mali komu prinášať chladené poludní. Ako sa však blížila ôsma, keď asistenti posudzovacej komisie začali odber vzoriek z kotlíkov, teplota na nádvorí niekdajšej hložianskej „novej školy” klesala a zvyšoval sa počet prítomných „fanúšikov”. Ech, koľkí z nich by vtedy, omámení vôňou šíriacou sa zo spomenutých kotlíkov a dvoch kotlov mimo súťaže, pod ktoré prikladali hložianski rybári, radi boli v koži „službukonajúcich degustátorov” Pavla Baďana, Zoltána Királya a Samuela Kondača… Pravdaže, organizátor, teda Združenie športových rybárov Šaran Hložany vyhlásenie výsledkov naprogramoval až zhruba – približne na desiatu (večer). Akiste preto, aby muzika a speváci Rastislav a Ján: „Ak nestačí to, čo navaria súťažiaci, (Ivan Galamboš, Miroslav Hemela, Re- nech sa páči k nášmu kotlu!”

Hložančan Ondrej: „Ôsma odbila, kdeže je tá komisia…”

Pivničan Jožko z Báčskej Palanky: „Ako každý dobrý divadelník uvaril som – umelecký paprikáš.” 21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

Gabika z Čelareva a Andrej z Hložian: „Azda to v kooperácii urobíme lepšie.”

nemôžeme… Nápoje musia byť chladené, hudba sa tiež neobíde bez elektriny... Dunaj je len Dunaj, ale toto je v centre dediny, tu sa zhrnie aj dvesto ľudí… Kde by sme ich pri Dunaji usadili? Dakto dosvedčí, že áno, práve preto, niekto zase povedať-povie, že k preVrana k vrane, majster k majstrovi, alebo: petrovský sťahovaniu došlo z iných dôvodov. Tie však do ryJaroslav varí, hložiansky Pavel ochutnáva bacieho kotlíka nepatria, háre a fľašky. Spýtali sme sa hlavu hložianskych necháme ich teda bokom. Rybe je nakoniec rybárov Jána Hašku, odkiaľ sú účastníci a aké akiste fuk, kde ju uvaria, a zase jej konzumentom je najdôležitejšie, aby chutila. Posusú „pravidlá hry”. – Okrem domácich súťažia aj účastníci z Báč- dzovacia komisia sa uzhodla, že najlepší hloskeho Petrovca, Kulpína a Maglića. Ich po- žiansky rybací paprikáš uvaril István Barányi vinnosťou je uvariť čím lepší hložiansky rybací z Maglića. Ušiel víťazný pohár; ten za druhé paprikáš; hložiansky preto, že pravý paprikáš miesto v súťaži získal Jaroslav Diviak z Petrovca je hustejší a rybacia polievka je redšia ako náš a tretie miesto obsadil Ján Ferko z Hložian. Prv než sme opustili hložianske trhovisko, hložiansky rybací. Každý účastník dostal tri kilogramy rýb, čiže kaprov, a kotizácia je 3 000 predseda Haška nám ešte prezradil, že v sodinárov. Traja najlepší dostávajú víťazné po- botu 21. júla na petrovskom kanáli (pri mosháre a na dôvažok, štvrtého a piateho kotlikára te na konci Kanálskej ulice) usporiadajú súťaž o Pohár ZŠR Šaran Hložany. Raňajky sa začnú čakajú ceny útechy. Neskoršie pri prechádzke trhoviskom zi- podávať o siedmej ráno a udice do vody sťujeme, že súťažia aj majstri kotlíka z Čelareva spustia asi o pol deviatej. Nakoniec sa ešte poa Báčskej Palanky. Predsedu Hašku sme sa však zrime na niektoré fotomomentky zo súťaže o spýtali na niečo celkom iné: prečo sa kotlíko- „kotlík ZŠRŠ 2012”, ktorá bežala v sobotu vá súťaž ich združenia presťahovala z pô- podvečer 14. júla. Kotlikári si prídu na svoje aj vodného dejiska, od dunajského pobrežia v nedeľu 22. júla, keď pri Dunaji „pod Hložanami” súťaž o „zlatý kotlík” usporiada Vlastislav do stredu osady? – Prečo… prečo… V prvom rade preto, že Kráľovský, čiže Čárda Marína. Juraj Bartoš pri Dunaji nemáme elektrický prúd. Bez neho

Z NAŠICH OSÁD ZO ŽENSKÉHO SPOLKU V KOVAČICI

Pracujú aj počas letných páľav enský spolok v Kovačici 4. júla 2012 oslávil svoje 92 narodeniny. Členky spolku za svoju prácu doteraz získali nespočetne mnoho uznaní. Na začiatku tohto roka, keď si stanovili plán a program práce, vytýčili si úlohu, že budú ešte účinnejšie a produktívnejšie ako v predchádzajúcom období. Pokým si mnohí počas tohto leta hľadajú príjemný kútik v chládku pri vode a občerstvení, členky spolku si usilovnou prácou a novými ideami, ktoré vtkávajú do svojich ručných prác, krátia tieto letné dni. Členky Ženského spolku sa stretávajú každý pondelok a

Naše deti v objatí členiek Ženského spolku

Účastníčky z Kovačice na podujatí v Titeli

Druhá cena na Višniáde v Perlezi v rukách Kovačičaniek

piatok, a potom háčkujú, pletú, vyšívajú, šijú, pripravujú ručné práce na výstavy, či už na domácej pôde, alebo mimo vlastného chotára. Členky kovačického spolku sa v uplynulom období zúčastnili na niekoľkých výstavách ručných prác a v tvorivých dielňach, na ktoré im zostali krásne spomienky. Tak napríklad spomenuli výstavu pod názvom Ukáž a ja ti ukážem na sklonku mája v Titeli. Potom v druhej polovici júna 2012 účinkovali na prvom podujatí Višniáda v Perlezi. Okrem tematickej výstavy ručných prác členky spolku pripravili a ponúkli návštevníkom výrobky z višieň (lekvár, zaváraniny, šťavu, víno, koláče, likér a iné), za ktoré dostali diplom za získané 2. miesto, keďže odborná porota vysoko ocenila kvalitu ich výrobkov. O tom, na akej úrovni sú kovačickí kuchári, sa pred-

sa zapája do rozmanitých podujatí v osade. Naposledy členky spolku boli hostiteľkami 8. výtvarného tábora osôb s osobitnými potrebami, účastníkov Združenia Naše deti z Belehradu, ktorý sa uskutočnil v

nedávnom dozvedeli účastníci 15. medzinárodných majstrovstiev Slovenska vo varení a jedení bryndzových halušiek,

V kuchárskych kumštoch v Zázrivej sa vyskúšali kuchárky i kuchári

ktoré sa uskutočnilo 23. júna v Zázrivej na Slovensku. Ženský spolok spolupracuje s inými spolkami a pravidelne

období od 23. do 28. júna 2012. A. Chalupová

ZRUČNOSŤ, OBRAZOTVORNOSŤ, USILOVNOSŤ a rad iných vzácnych vlastností zdobí členky Spolku žien z Pivnice. Vo svojom dome okrem stálej výstavy – slovenskej izby, ktorá svojráznym spôsobom dočaruje život našich predkov, nedávno nainštalovali ďalšiu výstavu. V druhej izbe umiestnili nádherné výšivky, maľované predmety, bábiky v kroji – diela šikovných rúk členiek spolku. Okrem občanov Pivnice a hostí z bližšieho a ďalšieho okolia výstavu si už pozreli i zahraniční hostia zo Slovenska, Slovinska a z Kanady. Táto výstava bude otvorená do konca leta a už v septembri ju členky pivnického spolku nahradia inou. J. Ferková

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NOVÝ SAD

V exitovskom ovzduší j keď je festivalov u nás veľa, Exit je aj kamarátenie a nezaje len jeden, ktorého dobré budnuteľné ovzdušie, vzrušujúce meno vyše desaťročia sústavne letné trávenie času, je aj desiatletí cez všetky rovnobežky. V po- kami tisíc priateľstiev na život a neradí trinásty Exit, ako vždy nový, inakší, obsahom a povahou angažovaný, zhromažďoval každý večer od 12. do 15. júla desiatky tisíc mladých zahraničných a domácich milovníkov mnohorakých hudobných štýlov. Tak isto desiatky skupín a stovky nadaných aktérov hudby, tak tých už Vstupná brána do hudobného raja

Pútače na každom kroku, zvlášť v strede mesta

dinské mesto mohli vdýchnuť svoju dušu a šmrnc, aby na oplátku získali mladosť.

Zraz pri jednej z kaviarní

tie isté zahraničné lode brázdia riekou sem, neraz s tými istými milovníkmi Nového Sadu na palube. A osobitnou kastou sú exitovci, či už tí z dažďami a vetrami šľahanej Británie, Francúzska a USA, alebo tí z Írska a Indie… Starému historickému mestu aj v otupných letných páľavách vdychujú na dobrý týždeň život, náladu, smiech, vtip. A potom sa zákonite všetci cítime o čosi mladší než ozaj sme: tak mesto, ako aj my v ňom. A s pote-

Historické dejisko – pevnosť

dávno známych, ako aj tých, čo si len začínajú kliesniť cesty na výslnie úspechu a slávy. Exit sú dejiny, ale aj súčasnosť, pre tých prichádzajúcich, samozrejme – budúcnosť.

spočetné roky. A je dobre, že sa koná práve pri Dunaji a v Novom Sade. Lebo mu tak najvýznam-

Reklama Exitu na veľtrhu mládežníckeho turizmu

nejšia európska rieka, ako aj najkrajšie vojvo-

Jeden z infopultov v meste 21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

Je to už tradíciou, že z vojvodinskej metropoly návštevníci po dni, dvoch či piatich odchádzajú, aby sa do nej ešte radšej vrátili: ak nie častejšie, tak aspoň raz za rok. Nielen tí mladí. Preto sa ani netreba toľko čudovať a prekvapovať, že stále

Ešte len tento akord...

šením sa túlame s podvedomým prianím zachovať tie dobré a vzácne stopy čím dlhšie v spomienkach. Bárs aj takto, náhodnými a úmyselnými zábermi. Oto Filip

Z NAŠICH OSÁD MÁRIA A PAVEL VESTEGOVCI Z KYSÁČA

úveru, ktorý báči dostal v Javore, vybudovali rodinný dom, v ktorom dodnes žijú. Roky, čo nasledovali, venovali výchove a školeniu dcér. − V manželstve to býva všelijako, a tak, samozrejme, aj u nás boli hádky. Ale hlavne sme sa mierili, nikdy som manžela neopustila a on ma nikdy nebil, − hovorí teta Vestegová krátko a úprimne. Len keď sa hlbšie vnoríme do jej výpovede, môžeme konštatovať, že to bolo šťastné manželstvo a že je dnes, žiaľ, málo takých, kde sa všetko skončí hádkou. Báči ešte dokladá, že je nevyhnutná obojstranná tolerancia. Okrem dvoch vnučiek Milinky a Annamárie a vnuka Milana Vestegovci majú pravnuka Miloša, ktorý si pri pra... a dnes dedových papučiach rozhádzal hračky a veru aj pekne zaspieval. Je síce z Banskej Bystrice, ale rád býva v Kysáči, čomu sa prastarí rodičia, ale aj stará mama Milinka, veľmi tešia. Vnučky a vnuk sú vysokoškolsky vzdelaní, mladí, chtiví a pracovití ľudia, čo mali od koho zdediť. K 60. výročiu manželstva obe dcéry s rodinami darovali rodičom a starým rodičom desaťdňový pobyt a zaslúžený oddych v kúpeľoch. To im pomohlo nielen na zaliečenie reumy, ale zohrialo im aj srdcia. Prichystali im hostinu s tortou, pricestovala i vnučka s rodinou zo Slovenska. Chýbal Pred 60 rokmi v sobášnych šatách len vnuk, ktorý bol práve na služobnej ceste v Rusku. týždenníku. Začínal svoje remes− Ešte vládzeme jeden druhélo v šloserskej dielni Juraja Teplé- ho vyslúžiť, sme na nohách. Žijeho, potom robil v Javore, v Pobe- me z jednej penzie, ale pomáhade v Petrovaradíne, kam v zime, v jú nám deti, − hovorí teta a spolete cestoval na bicykli. Bol za- mína, že sa 1. septembra v Trenmestnaný aj v kysáčskej škole, číne bude sobášiť vnuk Milan, na mal vlastný servis a donedávna sa čo sa veľmi tešia. zaoberal vykurovaním a výrobou Mať deti a vnúčatá, ktoré si pecí na vykurovanie. Je dôchod- uctievajú rodičov a starých rodicom a hoci čo nevidieť naplní 79 čov, a k tomu im aj pomáhajú, je rokov, sympaticky žartuje, že mu skutočne to najväčšie bohatstvo. zákazníci voľakedy nezatvárali Vestegovci sú si toho vedomí. Vedverce, a teraz ich neotvárajú. domí sú si toho aj ich dcéry a vnúPo piatich rokoch manželstva sa čatá, čo vidno z ich správania. Vestegovcom narodila dcéra Mi- Vidí to a učí sa tomu už aj najlinka a štyri roky po nej dcéra mladší pravnúčik. Miluška. V roku 1962 si vďaka E. Šranková

Majú za sebou 60 spoločných rokov o štvrtok 1. júla 1952 Mária Madacká a Pavel Vesteg z Kysáča vykročili na spoločnú cestu životom. Dnes, po 60 rokoch, si spomínajú nielen na svoju svadbu, ale aj na roky, ktoré nasledovali. − Svadbu sme mali neveľkú a namiesto na svadobnú cestu išli sme kosiť žito. V tom roku úrodu však dvakrát zbilo, žita bolo málo, takže sme ako mladomanželia jedávali kukuričný chlieb. Ako mladá nevesta 22-ročná som raz týždenne pekávala chlieb. Onedlho po svadbe rodičia Vestegovci odišli bývať do Pe- Vestegovci voľakedy... trovca, takže sme v domác-

S najbližšími a tortou k úctyhodnému jubileu

nosti zostali sami, − spomína teta Vestegová. Mária Vestegová je známa výšivkárka, krajčírka a kuchárka, kým báči Pavel Vesteg je známy majster. Oboch poznajú nielen Kysáčania, ale aj občania celej Vojvodiny. − Vyšívať som začala ako 17-ročná, vtedy v Kysáči vyšívali len dve tety: Ďurovková, od ktorej som sa naučila tomuto remeslu, a Súdiová. Dodnes šijem a vyšívam a robila som to počas všetkých minulých rokov. Varila som na svadbách, pekávala koláče, − hovorí naša spolubesedníčka. − Robiť, robiť, robiť, to tiež patrí k receptu na šťastné manželstvo, – nadväzuje manžel Pavel, ktorý tiež vždy veľa pracoval. Nikdy ne-

Mladomanželia

zabúdal na humánnu stránku, na to, že keď máš možnosť, treba pomáhať iným, medziiným aj nášmu

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PIVNICA

S chuťou do každej roboty K

aždá životná chvíľa je jedinečná a neopakovateľná. O časoch minulých, svojej práci a životných skúsenostiach nám porozprávala 75- ročná Erka Séčová z Pivnice. S chuťou do práce a so slovami Všetko sa môže, keď sa chce, od mladosti a dodnes je aktívna, zapája sa i do činnosti Spolku žien a je rada, keď svojou prácou v spolku prispeje. Erka Séčová pochádza z remeselníckej rodiny a má pekné spomienky na detstvo a mladosť, na časy, keď otcovi, obuvníckemu majstrovi, pomáhala v práci. Roku 1957 sa pre Erku začalo nové životné obdobie. Vydala sa, tiež do remeselníckej rodiny. Jej svokra za úhradu piekla torty a varila pre iné domácnosti a do všetkého zaúčala i svoju nevestu. V tých časoch sa piekli menšie torty ako dnes, s 10 alebo 12 vajcami, no časom torty boli čoraz väčšie. Voľakedajšie torty si nikto nevedel predstaviť bez domáceho masla (žiaden margarín) a orechov, čo v komore mala takmer každá domácnosť. Potom nastalo obdobie, v ktorom vládol veľký záujem o bielkové torty. Doba prinášala pokrok a veľkú ponuku nových druhov dezertov. Erka sladkej ríši zostala verná dodnes, pričom sa snaží držať krok s dobou a okrem tort teraz vypeká aj kysnuté koláče a rôzne slané špeciality. V kuchárskom umení kráčala po stopách svojej svokry. Stala sa hlavnou kuchárkou na svadbách, ale varila i v domácnostiach a na sálašoch, najmä počas žatvy. Za prácu vtedy nedostávala peniaze, ale tovar: sliepky, múku a pod. V Pivnici voľakedy svadby bývali najčastejšie v októbri a novembri, prípadne v zime na fašiangy. Vo štvrtok družbovia volali na svadbu, ženy miesili závarku do polievky. V piatok bol prípravný deň – chystání, vtedy sa i zaklávalo. Obedňajší jedálny lístok pozostával z polievky, vareného mäsa a omáčky. K tomu sa piekli i brány. Na večeru sa podávala kyslá polievka, paprikáš, zabíjačkové špeciality a z koláčov 21. 7. 2012

29 /4500/

kysnuté múčniky. Nové časy vždy prinášali aj novinky, večer sa podávala i kyslá kapusta, mäso a to, čo zostalo z obeda, k tomu rozličné koláčiky. Svadobný obed v sobotu si nebolo možné predstaviť bez paprikáša, táto tradícia sa v Pivnici zachovala dodnes. K tomu sa po-

Kuchárka sa vždy vopred musela dohodnúť s domácimi o potrebných množstvách potravín na prípravu svadobných jedál. Bohatšie 70. a 80. roky minulého storočia priniesli i bohatší stôl, na ktorom nechybovalo pečené mäso, viedenský rezeň, vyprážané rebrá, mäsová roláda a po-

Na jednej z predajných výstav tort – Erka Séčová je prvá zľava (z fotoarchívu Spolku žien v Pivnici)

dával kapustový šalát, brány a chlieb. Večera sa začínala o šiestej alebo siedmej a pozostávala z polievky, vareného slepačieho mäsa, omáčky, bravčového mäsa pečeného v peci (pieklo sa na okolí u susedovcov). Potom sa podávali torty. A na dvanástu (o pol noci) bola ešte i kyslá polievka, pečené mäso a znovu torty.

dobné modernejšie dobroty. Tak napr. v piatok sa piekli i rožky, večer sa varila krátka polievka s mäsom, haluškami, piekli sa klobásy. V sobotu muselo byť niekoľko druhov mäsa. Svadobné hostiny v Pivnici nikdy nebývali bez kompótu, dnes už sortiment zahŕňa viac druhov, ako i rôzne druhy šalátov.

Erka Séčová

Pre prácu v svadobnej kuchyni je najdôležitejšia dobrá organizácia. Počas svojho pôsobenia Erka Séčová spolu s pomocníčkami chystala jedlá i pre 400 svadobníkov. Ako svadobná kuchárka bola známa nielen vo svojej osade, ale i v B. Palanke a v Despotove. Asi 10 rokov na svadbách už nevarieva. Záverom zo spomienok Erky Séčovej pripájame recept na kyslú polévku pivnickú. Potrebné je veľa krájanej zeleniny, nadrobno pokrájaných zemiakov a cibule. Zápražka sa robila z múky a mletej červenej papriky, ale bez masti. Potom sa pridalo trošičku mletého korenia, trošku cukru, bobkový list, zrnkové korenie (ničoho priveľa). Keď sa všetko uvarí, pridá sa 2 – 3 dl prevareného mlieka (aby sa zabelelo), smotana a nakoniec octu toľko, aby polievka nebola kyslá (taká sa varila i na svadbách voľakedy a varené mäso sa do nej pridávalo nakoniec, neskôr sa varila spolu s mäsom, spôsobom krátkej polievky). Jaruška Ferková

MALÍ PADINČANIA horúce letné dni okrem v parku v strede dediny trávia aj v parku tamojšieho Futbalového klubu Dolina. Dievčatá a chlapci sa v chládku košatých stromov hrajú na nových (vďaka mládeži MODS) hojdačkách, šmýkačkách, šplhadlách, behajú za loptou, spievajú…Občas sem príde niečia mama, stará mama alebo ocko, ktorí kontrolujú situáciu. Okrem síl a dobrej vôle malí výletníci si so sebou prinášajú rôzne sladké a slané maškrty, chladné šťavičky. Už sa stalo aj tak, že sa deti v parku dlho hrali a potom po tme utekali domov. A. Chalupová

HLAS ĽUDU

ny čas na l á e d i – Leto fantáziu

do avedú aj yšlienky z ľahko tie m z ra e n , s ná niu lon k písa kamaráti a nociach h dňoch á aspoň trochu sk c aši ý n tn o le k a h r. Tak dlhýc Kto m ie . p v a skutočto p e a v s n ch nesie vých prác o re h p y lo vybájený s d í o n h a poc v pís šlienkové dokazujú, že sú a svoje my u v z Jánošík o n z i. rí , kto motýliky ovi sme aj sam é v to o i ž s lá e o z Pivnice rt k n júci. Ove a veselé ča. O Iva ne vynika ám osviežili aj dv ana Ďoťoša z Kysá ž získal 1. cenu n Iv u j cou toti práca Stran menená touto prá nie bolo v Banske d e o v j a rá p : tu le te ís o a je č n d m o lo vyh inu Blapísali v m rnej súťaži, ktorej órii 11 – 15 rokov. g te a k v na výtva e. Bystrici, hoželám

Anna Guľášov á, lý motýlik vo fia ZŠ T. G. Masaryka v Jánoší ku: Veselovo-ružovom svete.

Na krí

Ivan Ďoťoš, ZŠ Ľ.

Štúra v Kysáči: De

dinská idyla.

alo

st Neviem, či sa to skutočne

dlach

áječný edela s ch sno lo cest om pri okne v o a v r a o ť z m č V tom asom.. ýšľala m . o o t jo om, ak den go m sne o by to davá, č mbík a na st ní odrazu so bolo, k ene sa o tam m sa o eby sa je, a pr na kom odrazu c it mohla p e r t i ô o o p r t k o s v o a oril číta ,v m ves vie dol do strede na st vošla do no i zázračné d či. Stlačila s tlačila vej mie ole bo om jevere. B minulo s la že nap om ten prvý sti, druhý d klávesnica stnosti. Bola ola som zve t r o s la vrát avím všetky a zrazu som súčasnosti tromi kláve o taká zvlášt iť, zatli chyby, s b a m o t r la i. e P t m í do bu eskala rvý klá Stlačil čo som alé die a s d le ako som tretí klá om a odrazu popáchala v včatko. Roz úcnosti. Prih učiteľk s o d v o d e e m s t la s a t s s v a vrátil sa vola odrazu om sa a angli e. Keď , ad lo so čtin so Keď so Miriam a ch y, mala som m bola veľk o tej zvláštn m sa chcee lapček á m vys j . k m P o r u späť v m acova ža a d ôrky. kúša Filip s la si, že t účasnosti. M la dva kláve . Trávila som ve krásne de som v ško o boli s t a y v i. , la oľný č Diev pritla som iba mo je báje znovu len čila som aj as s nimi. čatko dvaná t čné sn sť roko retí a už som y. v a uve domil bola a som

e sa i bolo horúco, so sestrou sm olo letné popoludnie. Hoc strede jej v a u rad záh u e neznám ZŠ 15. Kristina Vin prechádzali. Spozorovali sm októb ňu pozrieť. Noštekmi na šli sa e sm tak a , ra v Pivkovićová, dnu ila ul čoraz silnejpoč bielu ružu. Jej vôňa nás váb som nici dy Vte . oči ili vor mih sme zat sme dotkli lupienky a na oka prekvapene som sa pozeral na pestrú lúku vôkol a oči ší bzukot včiel. Otvoril som . A množstvo rýby svietilo v mäkkej trávičke nás. Na tisíce konvaliniek ako do úľa okrášleného najrozličnejšími kvettru chlych včiel unášalo moju ses rýchlo uleteli preč. ov žltý púpavový vienok a l. Pobral som mi. Vložili jej do zlatých vlas e j hlas sa strácal v bzukot včie vôňa medu la Darmo som volal za ňou, mô cíti sa de Vša . čku kovom chodní som, ktoistil sa za sestrou po lesklom vos nez ale ého... Každý som ochutnal, ok. Veže zám ý – agátového, lipového, lesn veľk stál ku par ého strede voskov í strelou jen rý je najlepší. Predo mnou v bro vyz ode stáli včely – strážcovia unesenú mal obliate medom a na vch dám hľa si že , dnu li ied , aby ma zav zo žihadla. Poprosil som ich kráľovná jej hlaupíjala medový čaj, a včelia si ako ju, som iel Naš ten nádherný sestru. že lil, vet vys nej ľov kým som krá sme sa sem dila zlaté vlasy. Dlho trvalo, že a tra íčky, je vlastne moja ses kvet, ktorý jej doniesli služobn ju vráti späť, ale len v tom prípade, ak jej že mi dostali náhodou. Povedala, otala čokoládka s je med. Vo vrecku mi zašuch ako jšie tne chu čo nie dám múril a čakal, ako zaž , nej ľov krá som ju včelej jahodovou náplňou. Podal predo mnou bol a Odrazu som silne kýchol sa jej čokoládka bude páčiť. domov. Cestou e sm kali ute a u som ju za ruk ružový krík a – sestra. Zobral včielka neletí za nami. sme dávali pozor, či nejaká vrecku nenašiel stalo, ale v ten deň som si vo ne ka v Jánošíku: Motýľ s toč sku Neviem, či sa to Janko Malárik, ZŠ T. G. Masary u... lňo čokoládku s jahodovou náp červenými tykadlami. i nic Piv v a óbr okt 15. ZŠ Filip Herček, Krásny júl s Detským kútikom vám prajú: Anna F. a Jana S.

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 17.7.2012 13:40 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 14 (1824) 21. júla 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU

Nový projekt Združenia výrobcov domácej pálenky láskou vyrobená domáca pálenka má celkom inú chuť ako továrenský výrobok. Najdlhšiu tradíciu má pálenie destilátov z jabĺk, hrušiek, ringlôt, marhúľ a sliviek. Vypáliť alkohol sa však dá z hocijakého ovocia, ktoré obsahuje cukor. Správna pálenka na okrajoch retiazkuje, v krku pohladí a v žalúdku rozleje príjemné teplo.

Združenie výrobcov pálenky pod názvom Združenie rodinných destilérií Vojvodiny, so sídlom v Novom Kneževci, pozýva všetkých registrovaných výrobcov, aby sa zapojili do projektu založenia podnikateľského združenia – klastra výrobcov domácich páleniek. Celý projekt okrem mnohých podporil, sčasti aj finančne, Po-

krajinský sekretariát pre hospodárstvo. Cieľom založenia klastra je okrem iného aj zjednotiť ponuku domácich páleniek na jednej webovej stránke, čím by sa umožnil a zjednodušil spoločný nástup na domácom a zahraničnom trhu. Jednou z úloh projektu bude zlepšiť kvalitu páleniek prostredníctvom edukácie a informova-

nia výrobcov, ako aj zdokonaľovanie marketingovej stratégie firiem prostredníctvom pomoci pri registrácii obdchodnej značky (brandu). Úlohou klastra bude poviazať výrobcov ovocia a ich asociácie, ako aj vedecké inštitúcie, ktoré sú významnou súčasťou tohto hospodárskeho odvetvia. Na projekte sa môžu zúčastniť registrované dielne a podniky, ktoré sa zaoberajú výrobou ovocných páleniek v remeselníckom type výroby. Ľ. S.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Stúpajú ceny poľnohospodárskych komodít O

d 9. 7. do 13. 7. 2012 na Produkčnej burze v Novom Sade pšenica, kukurica a sója dosiahli tohtoročné cenové maximum. S určitými obavami sa kladie otázka, či aj v budúcom ekonomickom roku 2012/2013 budeme mať rok drahých potravín. Rovnaká je situácia aj na svetových burzách. Ceny európskych obilnín po niekoľkých mesiacoch pokoja na trhoch opäť rastú a najvyššiu úroveň za obdobie vyše roka dosiahli 12. júla po zverejnení revidovaných údajov produkcie americkým ministerstvom poľnohospodárstva (USDA). Platí to najmä pre kukuricu. USDA uviedlo, že v USA sa očakáva produkcia 329,45 milióna ton, čo predstavuje pokles o viac ako 46 miliónov ton v porovnaní s odhadom z minulého mesiaca. Odhad výnosov sa znížil o takmer 12 %, čo je oveľa väčší pokles, než analytici očakávali. Pokiaľ ide o pšenicu, obavy pochádzajú z Čierneho mora. Jej úrodu v Rusku odhaduje USDA na 49 miliónov a tento odhad by sa mohol ešte znížiť. Podľa riaditeľa ruského inštitútu SovEcon bude Moskva čoskoro nútená znížiť svoju prognózu vzhľadom na to, že okrem okolia Moskvy situácia je„relatívne zlá, až vyložene zlá“. Vo Francúzsku podľa expertov Agritelu poveter-

nostné podmienky vyvolávajú obavy o kvalitu úrody, najmä pokiaľ ide o zdravotný stav porastov z dôvodu významného rozšírenia fusariózy na obilninách. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom finančná hodnota obratu na novosadskej burze bola desaťkrát vyššia. Pre majiteľov tovaru je situácia výhodná. Pre obavy z naďalej rastúcich cien obchodovanie sa zintenzívnilo. V uvedenom období stúpla cena kukurice o 15,06 %. Extrémne vysoké teploty a sucho tak vo svete, ako aj u nás, významne znížili prognózy okolo novej úrody kukurice. Už teraz sa predpovedá, že úroda kukurice bude nižšia o 50 %. V jednom okamihu jej cena na burze v Novom Sade dosiahla úroveň až 25 din/kg (bez DPH). Po zistení, že táto cena nebude reálna najmä pre vývozcov, koncom týždňa sa predávala po 23,50 din/kg (bez DPH). Priemerná cena bola 26,08 din/kg (24,15 bez DPH). V uvedenom období sa stabilizoval nielen trh so pšenicou, ale aj jej cena na úrovni 23 din/kg (bez DPH). Priemerná cena obchodovania bola 24,89 din/kg

(23,05 bez DPH), čo je o 2,42 % viac ako počas predchádzajúceho týždňa. Neuveriteľnou rýchlosťou rastie cena sóje. Posledný obchod v uvedenom období bol uzatvorený na úrovni 60,48 din/kg (56 bez DPH). To je absolútny cenový rekord, odkedy sa sleduje jej cena na domácom trhu. V dolároch to predstavuje 594 dolárov za tonu, čím je zrušený rekord z júna roku 2009. Priemerná cena sóje bola 59,54 din/kg (55,13 bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom je to o 4,02 % viac.

Rekordnú cenu dosiahli aj sójové výlisky so 44-percentným obsahom bielkovín, ktorých priemerná cena bola 55 din/kg (bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim obdobím je to o 9,25 % viac. Chovateľov dobytka nepotešila ani cena slnečnicových výliskov, ktoré sa predávali po 25,80 din/kg, čo je až o 14,87 % viac ako v predchádzajúcom týždni. Zdražela aj kŕmna múčka, ktorej cena bola 21,05 din/kg (bez DPH). Ľ. S.

poljo2:0 17.7.2012 13:44 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY VYUŽITIE ALELOPATIE V ZÁHRADE

Prírodné spôsoby ochrany rastlín Vplyv jedného rastlinného druhu na iný je známy pomerne dávno. Číňania ešte pred 2 500 rokmi vysádzali plodiny tak, aby sa vyhli premnoženiu škodcov. praxi sa často stretávame s rôznymi poznatkami, keď rastliny na seba vzájomne pozitívne pôsobia svojimi výlučkami, éterickými látkami, živinami pochá-

Mäta pieporná a palina pomáhajú likvidovať skočky v hlúbovinách. Kôpor, mäta, šalvia, palina pravá, rajčiaky, zeler a pór účinne zasahujú proti mlynárikovi kapustnému. Kôpor zároveň podporuje klíčenie a rast mrkvy. Cibuľa a pór nasadené v hriadkach medzi hlúbovinami pôsobia proti nádorovitosti. Bazalka zlepšuje úrodnosť a chráni zdravotný stav uhoriek, svojimi kvetmi láka včely, a tým zlepšuje aj opeľovanie susedných rastlín. Borák lekársky odpudzuje listové vošky a koreňmi uvoľňuje uľahnutosť, tvrdú pôdu. Mak odpudzuje vošky ovocných stromov. Pažítka je mimoriadne vhodná na lemovanie hriadok jahôd, lebo odpudzuje hmyz a chráni pred plesňou sivou. Priaznivo pôsobí aj na ruže. Rasca zlepšuje chuť susedných plodov, najmä zemiakov. Dobre sa znáša s cviklou, hlúbovinami, uhorkami. Yzop lekársky je vhodný do hriadok ohrozených voškou listovou a slimákmi.

Horčica, šalvia a tymian odháňajú slimáky a slizniaky. Horčica je vhodná najmä ku kmeňom ovocných stromov, k šalátu a rajčiakom. Odpudzuje háďatká, slimáky a ďalších škodcov. Je mimoriadne vhodná pre nastielanie a kompostovanie. Cibuľa, cesnak a kôpor chránia mrkvu pred vŕtavkou mrkvovou. Palina pravá účinne potláča výskyt hrdze ríbezľovej. Nechtík a rudbekia pôsobia proti škodcom parazitujúcich na kôpre, mrkve, zeleri, póre, alebo na ružokvetých rastlinách. PRÍKLADY KOMBINOVANÉLevanduľa, ka- HO PESTOVANIA RASTLÍN Veľmi vhodné kombinácie: Vhodnou kombináciou rastlín môžeme znížiť straty spôsobené rôznymi škodcami pucínka väčšia, vratič a saturejka cibuľa + mrkva, rajčiak; zedzajúcimi z koreňovej sústavy a zo hy sú vhodné na rezanie, lebo odháňajú vošky, resp. mravce, miak + kapusta, kel; rajčiak + pezvyškov po zbere. Výsledkom toh- dlho vydržia vo váze. Aby cesnak ktoré vlastne vošky chovajú, tržlen; šalát + reďkovka; zeler + to pôsobenia je, že sa zvyšuje úro- nenapádalo hrach. da, zlepšujú sa vzhľadové a chu- háďatko cesVhodné kombináťové vlastnosti plodov zeleniny a nakové, treba cie: ovocia. Niektoré rastliny majú k nemu posauhorky + cibuľa, schopnosť vzájomnej ochrany pro- diť práve akfazuľa, zeler, červená ti rôznym parazitom, chorobám a samietnicu. repa, petržlen, hlávCesnak a škodcom. Nielenže dokážu ochrákový šalát, kaleráb, niť seba, ale aj ostatné rastliny, kto- ostatné cibuľokapusta, kel; zemiaré s nimi susedia. Vhodne kombi- vité zeleniny ky + kríčková fazuľa, novaná výsadba účinkuje tak, že zase pôsobia špenát, kôpor, zeler; škodcovia menej napádajú rastli- proti viacerým rajčiaky + zeler, ny, pretože susedia ich odpudia, či c h o r o b á m hlávkový šalát, špe(plesniam, dokonca zlikvidujú. nát, cesnak, kríčková Z alelopatických vzťahov je hrdzi, nádorofazuľa, kaleráb, kadôležité poznať vzájomné vzťa- vitosti) a škodpusta, kel; cibuľa + hy rastlín, ktoré chceme pri kom- com. Obmepetržlen, hlávkový binovanom pestovaní súčasne dzuje šírenie šalát, kaleráb vysadiť do toho istého záhonu. m ú č n a t k y , Nevhodné kombiUvedieme niekoľko príkladov: hrdze, ale aj Nechtík lekársky je liečivý nielen pre ľudí, ale ochraňuje nácie: aj rôzne druhy zeleniny Jedným z najlepších rastlin- plesne sivej na cibuľa + fazuľa, zených ochrancov je aksamietnica jahodách, egrešoch, malinách, čer- chránia a roznášajú. Kapucínka miak, kel, kapusta; rajčiak + čer(Tagetes), ktorá odháňa a likvi- niciach viniči a pod. Odpudzuje via- odpudzuje vošku listovú a krva- vená kapusta, červená repa, duje väčšinu škodcov. Pochá- cero škodcov, slimáky a myši. vú, húsenice, slimáky, mravce a hrach; petržlen + hlávkový šalát; Mrkva chráni cibuľu pred kve- myši. Kde je kapucínka, tam rých- hrach + fazuľa. dza zo Severnej Ameriky. Sadíme ju medzi úžitkové rastliny na zá- tárkou cibuľovou. lo vyhynie pýr. Ľ. S.

24/II

hony, do skleníkov či fóliovníkov. Vysoké (50 – 100 cm) aj nízke druhy (15 – 30 cm) môžeme vysádzať aj na kvetinové záhony alebo do črepníkov. Vysoké dru-

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 17.7.2012 13:46 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ALTERNATÍVNYM ZDROJOM ENERGIE SA VENUJE AJ MARTINSKÁ FIRMA ENGUL

Je záujem o nás edzi šiestimi slovenskými firmami, ktoré sa zúčastnili na májovom Poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade, bol i martinský Engul, spoločnosť špecializujúca sa na návrh, výrobu a servis zariadení produkujúcich elektrickú energiu a teplo na základe spaľovacích motorov. Všetko na mieru potrieb dneška. Čiže bolo ozaj viac námetov na rozhovor s jej komerčným riaditeľom Ing. Petrom Šiškom. – Sme firma, ktorá sa venuje alternatívnym zdrojom energie využívaním rôznych druhov palív, ktoré sa dajú spaľovať v spaľovacích motoroch. Tieto palivá vlastne cez tie motory premieňame na elektrickú energiu a teplo. – Ktoré sú tie základné zdroje zaujímavé pre vás? – Biomasa, odpadky, rôzne druhy maštaľného hnoja, kukuričné siláže a podobné veci sú organický odpad. Tento sa v súčasnosti dá spracovať v tzv. bioplynových staniciach, kde anaeróbnym vyhrievacím procesom vzniká metán. Je to v podstate plyn, ktorý je spáliteľný v plynových spaľovacích motoroch. V podstate, keď zoberieme ten jeden uhol, a to sú tie bioplynové stanice, v nich sa spracováva organický odpad a premieňa na plyn, ktorý sa následne používa ako palivo do plynového motora. Ten zase vyrobí elektrickú energiu a teplo. – Tú energiu možno využiť viacerými spôsobmi? – Elektrická energia sa buď môže spotrebovať pre vlastné potreby toho-ktorého objektu alebo sa môže na základe dohody s energetikmi dávať do elektrickej siete ako alternatívny zdroj elektrickej energie. Zdá sa mi, že je to už aj v Srbsku platné, že sú garantované výkupné ceny elektrickej energie. Teda ten investor vie, že ak spustí takéto zariadenie do prevádzky, bude mať dvanásť alebo pätnásť rokov garantovanú výkupnú cenu energie. Čiže dá sa povedať, že tieto zariadenia sú ekonomicky a finančne návratné, keď do úvahy berieme ten obchodný aspekt

21. 7. 2012

29 /4500/

veci. A to už nehovoríme o tom druhom aspekte, ktorým je prirodzené spracovanie organického odpadu, s tým, že sa ten odpad využije a následne sa môže vrátiť naspäť do pôdy alebo spracovať na nejaké peletky a ďalšie palivá. To je len jeden uhol využitia tých našich zariadení. Tie zariadenia dodávame aj do Ruskej federácie, kde sú poháňané klasickým zemným plynom. V niektorých fabrikách to slúži či už na technologické procesy, alebo sa využíva v komunálnej sfére ako zdroj elektrickej energie a tepla. Sú aj iné možnosti aplikácie, nielen v bioenergetike. – Koľkú časť produkcie exportujete? – Naša spoločnosť výrobky predáva v Slovenskej republike, kde sú bioplynové stanice momentálne pomerne vysoko trendované. Máme partnerské firmy v Ruskej federácii, kde je veľký trhový potenciál, tak isto v Bielorusku, kde sme tiež takéto zariadenia expedovali. Momentálne riešime vzťahy so Srbskom, takže nadväzujeme partnerskú spoluprácu so spoločnosťou Proficut Ivana Zabunova v Báčskom Petrovci, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou bude náš partner pre tento trh. Sme tak isto aj na poľskom trhu, lebo Poliaci tiež veľmi uvažujú o využívaní a spracovávaní bioodpadu v bioplynových staniciach. Obnoviteľné zdroje energie je v podstate ten biznis, v ktorom aj my pôsobíme. – Na našom Poľnohospodárskom veľtrhu ste boli prvýkrát? Aké dojmy si od nás odnášate? – Áno, s tou poznámkou, že som vôbec prvýkrát v Srbsku. Som maximálne a príjemne prekvapený z ľudí v Báčskom Petrovci. V živote som nezažil taký pocit, že prejdem do zahraničia a po Maďarsku prídem do prostredia, kde sa ľudia rozprávajú po slovensky. Ja som čosi také ešte nezažil: pre mňa je to neskutočný, veľmi dobrý pocit. Po tej ľudskej stránke dávam hlboko klobúk dolu pred týmito ľuďmi, ktorí dokázali napriek odlú-

HLAS ĽUDU

čenosti od Slovenska zachovať svoj jazyk. To ma neskutočne fascinuje, pretože, žiaľbohu, naši Slováci na Slovensku, keď idú pracovať do Čiech, už začínajú rozprávať po česky. Ako keby nedokázali zachovať svoju národnú identitu, ktorú rýchlo strácajú. Vy ste ju dokázali zachovať skutočne dlhú dobu, a preto som

Ing. Peter Šiška na Poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade

veľmi prekvapený, príjemne šokovaný. – Vráťme sa k ekonomike: aký názor máte na obchodnú legislatívu? Je prekážkou brzdiacou styky? – Keď ide o legislatívu, necítim kompetenciu sa k tomu vyjadrovať, lebo nie som natoľko do toho zasvätený, a to je dôvod prečo sme nadviazali kontaktné vzťahy s partnerom z Vojvodiny. Čo sa týka legislatívneho procesu podpory výkupu elektrickej energie, Srbsko to už má nastavené ešte vo výhodnejších cenových reláciách než sú tie na Slovensku. Inými slovami povedané, na Slovensku keď niekto chce tieto zariadenia prevádzkovať a predávať elektrickú energiu pre siete, tak dostane už menej peňazí, menšiu výkupnú cenu než tu v Srbsku. – Aké miesto majú obnoviteľné zdroje v spotrebe celkovej energie na Slovensku a čo robiť, aby ich bolo viac? – Pohybujem sa v oblasti alternatívnych zdrojov elektrickej energie na báze spaľovacích motorov. Našou doménou nie sú teda iné druhy alternatívnych

zdrojov energie. Ale na druhej strane mi je známe, že slovenská vláda pred dvoma-tromi rokmi uvoľnila sto megawattov elektrickej energie v zmysle toho, že poskytla podnikateľským subjektom možnosť postaviť fotovoltické elektrárne do celkového výkonu sto megawattov. Táto kvóta bola veľmi rýchlo rozobraná medzi podnikateľskými subjektmi. Fotovoltika ako alternatívny zdroj energie je skutočne ekologický a veľmi čistý, ale má i jednu veľkú nevýhodu. Tú pocítili vlastne slovenskí distribútori elektrickej energie, pretože tam nemáte garantovaný konštantný výkon. Lebo tá energia sa tvorí len počas slnečného svitu: čím je intenzívnejší, tá elektrická energia a účinnosť panelov je vyššia a naopak. Čiže z hľadiska uregulovania energetickej sústavy fotovoltika je taká, že sa na ňu nemožno spoľahnúť vždy, keď ju potrebujeme. Výhodou našich strojov je, že bežia, či je deň alebo tma, či prší alebo neprší. Pôsobia kontinuálne a sú to veľmi dobré regulovateľné stroje a zdroje. – Ako ste na tom s odbornými kádrami? – Celé roky tak bolo a ešte stále to pretrváva, tie dozvuky doby niekdajšej, keď záujem o techniku bol menší a slabší. No my s kádrami, napriek tomu, nemáme problém. Poviem to takto: staršie jadro našej firmy tvoria v podstate inžinieri, ktorí sa pohybujú na úrovni medzi 45 až 55 do 60 rokov, ale potom máme i inžinierske kádre, ktoré sú na úrovni okolo 30 rokov. Sú to buď inžinieri alebo strojní konštruktéri spaľovacích motorov. Je záujem o nás. Lebo mladí ľudia prichádzajú na to, že nemôžu všetci študovať právo alebo študovať sociálne vedy či humanitné odbory, pretože uplatniteľnosť na takomto trhu je veľmi ťažká. Niet napredovania bez výroby. Čiže, tá orientácia na techniku sa vracia. Konkrétne na Slovensku, teraz sa začína veľmi veľa hovoriť o výraznejšej podpore učňovského školstva, remesiel. Pretože samotní gymnazisti a magistri hospodárstvo nepotiahnu vpred. Preto nám treba viac tých technických ľudí... Za rozhovor ďakuje: Oto Filip

III/25

poljo4_5:0 17.7.2012 13:51 Page 1

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA KUKURICE A PAPRIKY

gické a chemické spôsoby ochrany. Z agrotechnických metód najvýznamnejšie opatrenie je drvenie kukuričia a následne hlboká orba, malých dierok, ktoré ktorou sa zaorávajú zvyšky rastlín, spôsobujú mladé lar- v ktorých larvy prezimujú. Takto sa vy, sú z hľadiska škod- zničí až 90 % prezimujúcich lariev. livosti bezvýznamné. Kvalitná hlboká orba na hĺbku 30 Po niekoľkých dňoch cm, bez zvyškov kukuričia na posa larvy vhrýzajú do vrchu pôdy, prakticky úplne redustonky a plodov rôz- kuje škodcu. nej veľkosti. Stonky Odporúča sa nepestovať papriku poškodzujú vyhrýza- po kukurici. Ak je možné, papriku ním chodieb, čo za- treba vysádzať čím ďalej od kukupríčiňuje nedosta- ričných polí, lebo druhá generácia točný prísun živín a aj motýľov preletuje na porasty palámanie stonky. Treba priky a samičky kladú vajíčka na papripomenúť, že oveľa priku. Porasty papriky môžeme menej sú napadnuté ochrániť aj tak, ak v ich blízkosti zastonky ako plody. Do sejeme cukrovú kukuricu v neskoplodov prenikajú v rých termínoch. Cukrová kukurica blízkosti stopky plodu. Sú to drob- vo fáze kvitnutia je atraktívnejšia pre né dierky, ktoré sú viditeľné len samičky vijačky kukuričnej ako pavďaka trusu húseníc, ktorý zostá- prika, preto samičky budú klásť va v blízkosti dierky. Húsenice sa ži- vajíčka na cukrovú kukuricu a povia semenom a oplodím vyžierajúc rasty papriky budú menej napadho úplne až po pokožku. Napad- nuté. nuté mladé plody opadávajú, kým Biologická ochrana kukurice a paväčšie zostávajú na rastline. Spo- priky proti vijačke kukuričnej sa čiatku sa od nenapadnutých vý- môže vykonávať postrekmi s prírazne nelíšia. Až neskoršie mäknú pravkami na báze baktérie Bacillus a zahnívajú vplyvom húb a bak- thuringiensis spp. kurstaki a pomotérií, ktoré prenikajú na poškode- cou vajíčkového parazitoida z rodu né časti plodu. Vnútro plodu je zne- Trichogramma. Účinnosť prípravkov na báze baktérie B. thuringiensis je vysoká, ale variabilná. Je veľmi závislá od vonkajších faktorov (teplota a UV žiarenie) a termínu aplikácie. Ich použitie je často nedostatočne efektívne. V optimálnych podmienkach ich účinnosť môže byť taká vysoká ako Larva vijačky po konzervovaní papriky účinnosť pyretroivylezie von z plodu dov. Treba ich pohodnotené trusom a stráca kon- užiť na začiatku liahnutia lariev vizumnú hodnotu. Úroda semena jačky kukuričnej, o niekoľko dní tiež môže byť značne znížená. skôr ako by sme vykonali chemicKvantitatívne a kvalitatívne škody kú ochranu. Biologická ochrana môžu byť veľmi vážne. Často býva papriky pomocou vajíčkového panapadnutých viac ako 50 % plo- razitoida Trichogrami je dlhodobo dov. Podobné poškodenia zaprí- vysoko účinná a porovnateľná s čiňujú aj húsenice mory bavlní- chemickou ochranou. Druhy z rodu kovej. Trichograma parazitujú nielen vajíčka vijačky kukuričnej, ale aj mory OCHRANA bavlníkovej. Významný je termín Vijačku kukuričnú treba v pr- aplikácie, ktorú je potrebné uskuvom rade riešiť na kukurici, jej naj- točniť na začiatku kladenia vajívýznamnejšej hostiteľskej rastline. čok samičkami vijačky kukuričnej v Využívajú sa agrotechnické, biolo- poraste papriky. Stanovenie ter-

Boj proti 2. generácii vijačky kukuričnej V

ijačka kukuričná, Ostrinia nubilalis Hbn. (Lepidoptera: Pyralidae), je polyfág, ktorý sa môže úspešne vyvíjať na viac ako 240 druhoch kultúrnych a divorastúcich rastlín. Okrem kukurice, ktorá je jeho hlavnou hostiteľskou rastlinou, z poľných plodín napáda aj konopu, proso, chmeľ, cirok a slnečnicu; zo zeleniny najviac poškodzuje papriku, napá- Plod papriky poškodený larvou vijačky da aj rajčiak, fazuľu, zeler a šparg- papriky. Vyliahnuté larvy sa najprv ľu. Prvá generácia vijačky napáda živia na listoch vyhrýzaním nehlavne kukuricu z riadnych ter- pravidelných drobných dierok a mínov sejby, kým druhá generácia neskoršie sa vžierajú do stonky a napáda kukuricu z neskorých ter- plodu. Dorastené larvy prezimujú mínov sejby (zo strniskovej sejby), v pozostatkoch rastlín. Ohľadom a najmä cukrovú kukuricu a pa- na vysoké teploty, ktoré boli v júni a júli v tomto roku, nálet mopriku. týľov 2. generácie vijačky začne pravdepodobne oveľa skôr. To FENOLÓGIA VIJAČKY znamená, že aj porasty papriky KUKURIČNEJ VO VOJVODINE Vijačka kukuričná prezimuje v budú skôr ohrozené. štádiu larvy v pozostatkoch rastlín, najmä kukurice, ale aj iných ŠKODLIVOSŤ VIJAČKY rastlín, v pôde. Kuklenie prebieha KUKURIČNEJ NA KUKURICI na jar a prvé motýle v podmien- A PAPRIKE Na kukurici húsenice poškokach Vojvodiny sa vyskytujú v polovici mája. Prvá generácia škodcu dzujú listy, mladé metliny, blizny, napáda porasty kukurice vysiate v vrch šúľkov a zrná. Poškodenia skorých termínoch, v ktorých sú stebla larvami zapríčiňuje jeho rastliny najväčšie, a tým aj naja- časté lámanie. Priamy žer zŕn je dôtraktívnejšie pre samičky pri kla- ležitý zvlášť pri cukrovej kukurici, dení vajíčok. Samičky ich kladú lebo poškodené a znečistené zrná prevažne na listy kukurice. Vy- znižujú kvalitu a trhovú hodnotu liahnuté larvy sa najprv živia na lis- čerstvej, ale aj spracovanej kukutoch a po niekoľkých dňoch sa rice. Húsenice napádajú aj stonky vžierajú do stebla alebo šúľka. Vý- šúľka. Poškodenie stonky šúľka voj larvy trvá 3 – 5 týždňov. Jedna má okrem prívodu živín za náslečasť populácie škodcu zostáva v dok aj jeho odlomenie. Šúľok obyštádiu larvy a prezimuje, kým dru- čajne spadne na zem, kde majú k há časť sa zakuklí a dáva druhú ge- nemu prístup hlodavce, huby a neráciu. Motýle druhej generácie plesne, ktoré ho znehodnocujú. začínajú lietať začiatkom augusta Nepriame škody sú spôsobené a maximálny výskyt je v jeho dru- vplyvom hubových chorôb (Gibehej polovici. V tom čase väčšina po- rella zeae a Fusarium moniliforme), rastov kukurice je plne vyvinutá a ktoré infikujú napadnuté rastliny začína sa sušiť. Takéto porasty sú na miestach, kde sú poškodené larpre vijačku menej atraktívne, a vami škodcu. Tieto huby produkujú preto samičky kladú vajíčka na mykotoxíny, ktoré sú veľkým prorastliny kukurice z neskorých ter- blémom, lebo sa prenášajú do mínov sejby, najmä na cukrovú ku- potravinového reťazca. Na paprike vijačka poškodzuje kuricu ale aj na iné rastliny, v prvom rade na papriku. Vajíčka kla- listy, stonku a najviac plody. Podú na listy, listové stopky a stonky škodenia listov papriky v podobe

26/IV

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 17.7.2012 13:51 Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

mínu sa zisťuje podľa náletu imág do svetelných lapačov. Pri používaní tak chemických, ako aj biologických insekticídov proti vijačke kukuričnej je veľmi dôležitý termín aplikácie. Insekticídy treba použiť v čase, keď je čo najviac vyliahnutých húseníc a húsenice sa nachádzajú na liste alebo plode papriky respektíve na bliznách šúľku kukurice.. Optimálny termín ochrany môžeme zistiť rôznymi metódami signalizácie. Jedna z nich je signalizácia náletu motýľov pomocou svetelných lapačov. Spravidla optimálny termín postreku by mal byť v čase maximálneho výskytu motýľov v lapačoch. Najspoľahlivejší spôsob signalizácie ochrany je pozorovanie výskytu vajíčok, lariev a listového poškodenia. Táto metóda pozostáva z prezeraní 100 rastlín (na desiatich miestach po 10 rastlín) v trojdňových intervaloch od objavenia prvých motýľov, zhruba od začiatku augusta. Jednorazová aplikácia by sa mala robiť v čase maximálneho výskytu vajíčok na rastlinách papriky, ktoré je zhodné s objavením sa prvého poškodenia listov mladými larvami škodcu. Toto poškodenie sa dá ľahšie pozorovať v poraste ako znášky vajíčok. Na prvý postrek by sa mali použiť insekticídy s ovicídno-larvicídnym účinkom. Ak počet vajíčok a lariev v poraste aj ďalej narastá, postrek treba opakovať. Aplikáciu treba robiť vo večerných hodinách a pri každej aplikácii je potrebné používať iný insekticíd. V Srbsku nie je ani jeden prípravok registrovaný na reguláciu tohto škodcu v paprike. V zahraničí sa využívajú insekticídy, ktoré sú registrované proti tomuto škodcovi v kukurici. Využívajú sa prípravky zo skupiny pyretroidov a neonikotinoidov. Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra foto: J. T.

21. 7. 2012

29 /4500/

OVOCINÁRSTVO

Čo je metlovitosť malín? aliny bývajú postihnuté celým radom chorôb, ktoré môžu spôsobovať zhoršenie rodivosti rastlín a niekedy aj hynutie celého kra. K najrozšírenejším a súčasne aj najškodlivejším patria vírusové ochorenia, ktorých je veľa typov. Najčastejšie sa prejavujú žltozelenými škvrnami (mozaikami) na listoch, ktoré môžu byť aj mierne alebo silnejšie skučeravené. Napadnuté rastliny majú slabšiu násadu kvetov aj ovocia, ktoré pod vplyvom virózy nedozrieva, prípadne mení aj chuťové vlastnosti. Virózne rastliny môžu mať metlovitý vzrast, pretože sa ich výhonky nadmerne zahusťujú. Býva to spojené so zhoršenou životnosťou krov, ktoré najmä v priebehu zimy vymŕzajú. V rastlinnej patológii sa pojmom metlovitosť označuje prípad, keď dochádza k takému abnormálnemu rastu výhonkov, že rastlina alebo jej časť vyzerá naozaj ako metla. Postihnuté výhonky bývajú slabšie, väčšinou nekvitnú a v priebehu vegetačného obdobia môže dochádzať k postupnému odumieraniu vrcholových častí a neskoršie aj k usychaniu celých výhonkov. Takúto typickú metlovitosť môžeme vidieť na jabloniach, keď sú napadnuté proliferáciou (bujnením). Napadnuté maliny niekedy už koncom leta strácajú listy a odumierajú. Sú aj prípady, že jeden z výhonkov má normálnu dĺžku, kvitne a môže priniesť aj ovocie, no v ďalšom roku zvyčajne celá napadnutá rastlina usychá. Takáto metlovitosť sa najčastejšie vyskytuje v starých kultúrach, kde to býva často kvalifikované ako „degenerácia“. V prírode aktívnu metlovitosť naj-

HLAS ĽUDU

častejšie rozširujú cikádky. Spôsoby aktívnej ochrany neprichádzajú zatiaľ do úvahy. Dostatočnou zárukou, že sa nebude metlovitosť šíriť, je výber kvalitných materských rastlín. V staršej odbornej literatúre sa dáva didymelóza do súvislosti práve s metlovitosťou malín. Už dávnejšie vieme, že toto ochorenie s hubou Didymella applanata vôbec nesúvisí. Skutočná príčina metlovitosti nie je doposiaľ bezpečne známa, ale nie

ných vlhkých stanovištiach. Postihuje iba maliny. Prvé príznaky sú najnápadnejšie na mladých, zelených výhonkoch, na ktorých spôsobuje v júni a júli hnedé, fialovo lemované škvrny, začínajúce vždy okolo púčika. Škvrna sa rozrastá pozdĺž výhonku, no len výnimočne spôsobuje jeho uschnutie. V priebehu drevnatenia sa tmavé sfarbenie škvŕn stráca a na budúci rok už nebadať nič nápadné okrem drobulinkých bodiek na kôre, najviac

je vylúčené, že ide o vírusové alebo mykoplazmatické ochorenie, ktoré môže súvisieť aj s nevhodným pestovateľským stanovišťom, pretože sa často objavuje na vysychavých pôdach, vystavených intenzívnemu slnečnému žiareniu, čo je pre maliny nevhodné. Didymella (hubové ochorenie listov a výhonkov) patrí k najbežnejším a najzávažnejším hubovým chorobám malín. Vyskytuje sa všade, kde sa pestujú maliny, no závažnejšie škody spôsobuje najviac na prehuste-

okolo púčikov. Sú to plodničky huby, v ktorých na jar dozrievajú výtrusy slúžiace ako zdroj nových infekcií. Huba sa vyskytuje v priebehu leta aj na listoch vo forme hnedých nepravidelných škvŕn, začínajúcich zvyčajne na stopke alebo stredovej žilke. Napadnuté listy môžu niekedy uschnúť a odpadnúť. Hoci škvrnitosť na výhonkoch vyzerá dosť hrozivo, nemáva najmä pri dobre pestovaných malinách výrazne škodlivé účinky. Ľ. S.

V/27

poljo6:0 17.7.2012 13:48 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY CHRÁŇME SVOJICH ŠTVORNOHÝCH MILÁČIKOV

Prečo odčervovať psov a mačky? Spolužitie človeka a mačky či psa prináša potešenie a úžitok obom stranám. Pri zanedbaní starostlivosti o zdravie zvieraťa sa však spolužitie môže odmeniť aj menej priaznivými dôsledkami na zdraví. Vo vzťahu k mačkám je najviac preferovaná toxoplazmóza. Málokto však vie, že z hľadiska postihnutia populácie v tomto smere vysoko vedie toxokaróza.

ravidelné odčervovanie sa popri vakcinácii stáva jednou z nevyhnutných podmienok na udržanie optimálneho zdravotného stavu psa a mačky. Odčervovanie zabezpečuje ochranu nielen zvieraťa, ale aj rodiny chovateľa pred parazitmi prenosnými aj na človeka. Výskyt črevných parazitov je u psov a mačiek častý bez ohľadu na vek, plemeno alebo spôsob stravovania. Mnohé zdravé psy majú vo

červovaných. Pravidelné odčervovanie psa a mačky je súčasťou základnej hygieny a starostlivosti o ich zdravie. Chránime tak aj naše zdravie. Črevné parazity u psov a mačiek narúšajú zdravý vývoj jedinca, poškodzujú životne dôležité orgány, spôsobujú zápaly v organizme, sú príčinou nepriechodnosti čriev, odoberajú živiny, znižujú obranyschopnosť organizmu, majú negatívny vplyv

svojich črevách parazity, ktorých prítomnosť chovateľ vôbec nemusí spozorovať. Zviera, ktoré má črevné parazity, infikuje svoje okolie trusom, v ktorom sa nachádza veľké množstvo rôznych vývojových štádií parazitov. Neodčervený jedinec sa tak stáva zdrojom infekcie pre ďalšie zdravé zvieratá, ktoré sa ľahko nakazia, napríklad počas venčenia. Rizikové sú najmä miesta s vyššou koncentráciou psov a mačiek na menšom priestore. Nesmieme zabudnúť ani na skutočnosť, že niektoré črevné parazity sú prenosné aj na deti a dospelého človeka, u ktorých môžu vyvolať vážne, ťažko liečiteľné ochorenia. Hoci medzi chovateľmi a verejnosťou je problematika črevných parazitov psov a mačiek známa, viac než 60 % domácich miláčikov nie je opakovane od-

na kvalitu srsti, vyvolávajú nechutenstvo, hnačky, stratu hmotnosti, kašeľ, anémiu. Pri veľmi silnej infekcii môžu parazity vážne ohroziť život zvieraťa. Prítomnosť črevných parazitov u psa alebo mačky nemusí byť viditeľná. Pes alebo mačka sa môžu opakovane nakaziť kdekoľvek pri pohybe a hraní v prírode alebo voľných priestranstvách. Zdroje nákazy môžu byť rozličné (iný pes, výkaly, potrava, hlina, tráva). Mnoho črevných parazitov domácich zvierat je prenosných na človeka, napr. škrkavka psia (Toxocara canis), škrkavka mačacia (Toxocara cati), pásomnice. Tieto parazity u ľudí spôsobujú veľmi vážne ochorenia, ktoré sa dajú len zložito a ťažko liečiť. Ľudia sa môžu nakaziť kdekoľvek, nemusia byť majiteľom psa či

28/VI

mačky. Nakazenie človeka, najmä detí je možné priamym kontaktom s infikovaným psom (hladkanie, objímanie, hra so psom), ale aj vďaka nedostatočnej hygiene rúk, u detí oblizovaním prstov a predmetov, jedením piesku a pod. Cieľom pravidelného odčervovania je zlikvidovať aktuálne prítomné parazity, a tým zabrániť ich vylučovaniu do vonkajšieho prostredia a premoreniu okolia. Odčervovanie prospieva nielen psovi a mačke, ale chráni aj celú rodinu pred parazitmi prenosnými na človeka. Overená schéma odčervovania: Šteňatá: každé šteňa prvý raz odčervujeme vo veku 3 týždne buď tabletou alebo pastou. Pokračujeme opakovane vo veku 6, 9 a 12 týždňov odčervovacou tabletou – týmto dosiahneme, že pred prvou vakcináciou bude šteňa aspoň 2 x odčervené. Od 12 týždňov šteňatá odčervujeme pravidelne každé 3 mesiace. Dospelé psy odčervujeme pravidelne každé 3 mesiace. Odčervovacie prípravky treba striedať. Kotnú sučku odčervujeme 1 x pred pripustením; ďalšie odčervenie je nutné vykonať spolu s prvým odčervením šteniat. ODHAĽTE PRÍZNAKY TOXOKARÓZY Jedna z najčastejšie sa vyskytujúcich chorôb – toxokaróza, ktorú spôsobujú škrkavka psia a škrkavka mačacia, sa u ľudí najčastejšie prejavuje: bolesťami brucha, hlavy, kašľom, preto sa skutočná príčina dá len ťažko odhaliť. Táto forma nemáva vážnejšie dôsledky. Veľa lekárov o tomto ochorení ani neuvažuje,

poznajú totiž len silnejšie prejavy ochorenia. Preto je dobré pri podozrení dožadovať sa vyšetrenia krvi. Pri masívnej infekcii vajíčkami, ktorá však býva veľmi zriedkavá, vypukne horúčka, chorý je unavený, nechutí mu jesť, môže vracať, mať hnačky, bolesti brucha a svalov, pociťovať celkovú nevoľnosť. V druhej fáze sa objavujú kožné vyrážky, začne sa sípavý kašeľ a astmatické problémy, zväčšia sa lymfatické uzliny. Vážne dôsledky môže mať postihnutie srdca a mozgu (hrozí poškodenie). Celkom výnimočne choroba pacienta usmrtí. U detí prebieha často v stredne ťažkej a ťažkej forme s orgánovým postihnutím (pritom práve deti vo veku do 4 rokov bývajú najčastejšie nakazené), dospelí zvládajú infekcie ľahšie. Nakoľko je liečba zdĺhavá, terapia odstráni z tela larvy, ale zmeny na tkanivách orgánov sú nezvratné. Je skutočne lepšie nákaze predchádzať. Pri larválnej toxokaróze larvy červov škrkavky psej alebo mačacej putujú v tele do rôznych orgánov nakazeného človeka. Samce červa merajú 8 až 10 cm, samice sú väčšie, dosahujú dĺžku až 18 cm. Do tela hostiteľa nakladú denne po 200-tisíc vajíčok. Z nich sa do 14 až 21 dní vyvinú infekčné larvy. Pôvodca ochorenia – oblý červ – žije v črevách psov a mačiek. Prostredníctvom ich výkalov sa vajíčka dostanú do pôdy, kde prežijú dva roky. Všeobecná prevencia spočíva v pravidelnom odčervovaní psov a mačiek, v maximálnom dodržiavaní hygienických pravidiel pri kontakte s cudzími zvieratami, odstraňovaní výkalov psov a mačiek, v dodržiavaní hygienických zásad, v dôkladnom umývaní zeleniny a ovocia a v dostatočnej tepelnej úprave potravín.

21. 7. 2012

Pripravila: Ľ. S. 29 /4500/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 17.7.2012 13:48 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Keď slnko škodí paľovanie nie je zdravé pre dospelých, nieto pre deti. Spálená detská pokožka totiž znamená vysoké riziko rakoviny kože v dospelosti, a to určite nechce žiaden rodič. Slnko môže byť nebezpečné aj v tieni. Ako si ho užiť a neuškodiť si? Viete, že v kočíku pod strieškou môže byť na pravé poludnie 45 stupňov, ba dokonca aj viac? Mamičky na kúpaliskách často chránia tie najmenšie deti pred priamym slnkom nedôsledne. Dieťa síce položia do kočíka so strieškou, no zabúdajú, že i takto im hrozí nebezpečné prehriatie – úpal. Úpal hrozí nielen niekoľkomesačným bábätkám, ale aj väčším deťom, ktoré sú pridlho na horúcom slnku.

AKO SPOZNÁTE ÚPAL? Pokožka dieťaťa je teplá, červená a vlažná, oči sú krvavé, ruky a nohy opuchnuté, telesná teplota sa šplhá až na 41 stupňov Celzia. Dieťa bolí hlava, môže stratiť vedomie, občas sa zjavujú aj kŕče. Vtedy čo najrýchlejšie

dieťa preneste do chladnej miestnosti, vyzlečte ho a dajte mu chladné obklady. Podávajte mu veľa tekutín. KEĎ SA DIEŤA SPÁLI Áno, je to veľmi ťažké dodržať, ale deti by sa opaľovať nemali. Každé spálenie pokožky v útlom detskom veku znamená zvýšené riziko, že v dospelosti dostane rakovinu kože. Podľa dermatológov by sa deti do troch rokov vôbec nemali zdržiavať na slnku. Zdravé opaľovanie totiž neexistuje. Popáleniny nikdy neberte na ľahkú váhu, ani to, či vám dieťa hovorí, že ho to páli, bude pokožka červená a na dotyk horúca. V ťažších prípadoch sa zvyčajne objavia pľuzgiere. Dieťa ihneď stiahnite zo slnka do tieňa, pretože aj dotyk najslabších slnečných lúčov môže byť veľmi bolestivý. Natrite ho krémom a oblečte mu ľahké letné oblečenie. Keď sa už objavili pľuzgieriky, nikdy ich neprepichujte! Keď má dieťa teplotu, ihneď navštívte lekára.

ČO POMÁHA – studený kúpeľ – chladivý gél, hydratačný krém, sprej s chladivým a protizápalovým účinkom (Panthenol) – obklad z jogurtu, kyslého mlieka či smotany – obklad z vychladeného čierneho alebo zeleného čaju – vitamín C a E, prípadne jeden aspirín, veľa tekutín

Pravidlá zdravého pobytu na slnku 1. Do 12 mesiacov by sa deti nemali vystavovať priamemu slnku vôbec. Deti do 3 rokov by nemali byť na slnku medzi 11. až 14. hodinou. 2. Do 12. hodiny sa natieranie ochranného krému musí opakovať, najmä po kúpaní. 3. Dajte mu piť veľké množstvo tekutín. 4. Vždy mu prikryte hla-

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (72)

Racionálna výživa a vitamíny odľa P. Kneippa Cesta k zdraviu nevedie cez lekáreň, ale cez kuchyňu. Touto konštatáciou len potvrdil dávno vyslovené odporúčanie zakladateľa medicíny a filozofa Hippokrata: Potrava nech je vaším liekom. Človek je teda taký, ako sa stravuje. Lebo ani jeden faktor vonkajšieho prostredia nepôsobí na funkcie buniek tak priamo a intenzívne ako výživa. Nestriedmosť a nedostatok sebadisciplíny, ale aj prostá nevedomosť sú základným zlom všetkých civilizačných chorôb. Na strane druhej, poriadok vo výžive je nevyhnutným základom pre zdravie, pohodu, odolnosť, výkonnosť. Hoci zdravá výživa môže rozhodnúť o našom zdraví alebo chorobe, väčšina ľudí jej význam podceňuje. Zdravá strava neznamená len kvalitné palivo pre naše svaly, ale znamená aj výživu pre mozog. Jeho správnu funkciu

21. 7. 2012

29 /4500/

možno ovplyvniť stravou v dobrom a v zlom. Aj to je dôvod prečo sa naozaj neoplatí ignorovať pojem racionálna výživa. Zle navrhnutá výživa má následky. Po zle zvolenom obede sme oťapení. Potom vinou toho istého obedu dostaneme ukrutnú, neovládateľnú chuť na nejaké sladkosti. A dáme si tyčinku alebo zákusky, ktoré sme neplánovali. A už sme na seba nahnevaní, lebo sme zjedli zbytočne veľa – všetko len pre ten blbý obed. Potraviny v zásade nie sú zdravé a nezdravé, ale sa skôr treba pozrieť na ich množstvo. Ak človek zje celú maslovú tortu, tak mu tá zrejme ublíži: asi sa ozve žlčník, možno ho preženie. Aj ak si dá len zo tri rezy, zje veľa energie navyše, ktorej sa telo dokáže zbaviť len tak, že ju napumpuje do tukových buniek. A potom priberie: málo, nebadane. Tu je však kameň úra-

HLAS ĽUDU

zu. Nebadané zmeny – tak sa dá charakterizovať rozvoj nadváhy. Človek si proste dopraje dnes, zajtra, o týždeň. A tučnie pomaly a neodvratne. Ak by si však dal z maslovej torty len malý rez, aj to len občas, taký príjem jedla by mu neublížil a nič negatívne neovplyvnil. Aj preto je dobre vedieť, čo vlastne jedávame, aký účinok na nás majú jednotlivé pokrmy. A keď vieme, aké účinky na nás majú rôzne potraviny, budeme vedieť aj to, že niektorým jedlám sa jednoducho oplatí vyhnúť. Rozumný človek by mal dokázať odolať pokušeniu, ak vie, že mu jedenie môže ublížiť. Veď nezdravé stravovanie vedie k niektorým závažným ochoreniam, ako sú ochorenia srdca, rakovina, mŕtvica, diabetes, ateroskleróza, ochorenia pečene. Zdravá výživa v prvom rade znamená dostatočný príjem lá-

vičku a natrite ho krémom s faktorom na opaľovanie. 5. Dieťa treba natrieť dôkladne, napríklad ochranný faktor 25 nanesený v malom množstve môže nakoniec chrániť iba ako ochranný faktor 10. 6. Podľa dermatológov sú na ochranu vhodnejšie opaľovacie mlieka a krémy než oleje, ktoré sa rýchlejšie zotrú. 7. Dieťa so svetlou pokožkou sa spáli rýchlejšie než dieťa s tmavšou pleťou. 8. Najľahšie sa spáli pokožka, ktorá je najmenej na slnku. Ak je dieťa aj „dole bez“, myslite na to, že zadoček je najchúlostivejší. 9. Keď sú vo vode, oblečte im nohavičky a ľahké tričko. Odev však nie je úplná záruka ochrany pred ultrafialovým žiarením. Najlepšie chránia farebné odevy, teda nie biele, ako sa doposiaľ tvrdilo. 10. Je veľkou chybou myslieť si, že sa nemusíte chrániť pred ultrafialovým žiarením, keď je zamračené. Slnko si nás nájde všade, aj keď sme pod slnečníkom, pod vodou alebo je zamračené. tok, potrebných pre organizmus na plnenie dôležitých životných funkcií. Sem patria bielkoviny, sacharidy, horčík, vápnik, vitamíny. Jednou z podstatných zásad zdravej výživy je zvýšiť príjem ovocia a zeleniny, čiže aj vitamínov, minerálnych látok, vlákniny. Vitamín sa definuje ako látka, ktorú určitý vyšší organizmus vo veľmi malých množstvách, zároveň však nevyhnutne, potrebuje na svoju existenciu, no nedokáže si ju sám syntetizovať a musí ju teda získavať v potrave. V ľudskom organizme majú vitamíny funkciu katalyzátorov biochemických reakcií. Podieľajú sa na metabolizme bielkovín, tukov a cukrov. Vitamíny, ktorých existuje 13 základných typov, sú nutné pre udržanie mnohých telesných funkcií a sú schopné posilňovať a udržovať imunitné reakcie. (V budúcom čísle: Potravinová pyramída) Pripravil: O. Filip

VII/29

poljo8:0 17.7.2012 13:49 Page 8

PrÍlOhA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY DO VÁŠhO reCePTÁrA

zmrzlina (ako) torta

A je zbalené!

Suroviny: trikrát po 2 vrecúška zmrzliny rozličnej chuti, trikrát po 200 g šľahačky a trikrát po 500 ml mlieka. Takto sa to vydarí: Vyšľaháme spolu 2 vrecúška zmrzliny s 200 g šľahačky a 500 ml mlieka asi 3 – 5 minút. Zopakujeme trikrát, zakaždým s inou chuťou zmrzliny. Nádobu v tvare obdĺžnika obložíme alobalom a do nej vyhrnieme vy-

Pred každým začiatkom dovolenky býva všetko hektické. Ak si však všetko správne zorganizujete, vyhnete sa stresu, najmä pri balení kufra, aby ste nič nezabudli a oblečenie nevyzeralo pokrčené.

šľahanú zmrzlinu, každú vrstvu po vyšľahaní, jednu na druhú. Prikryjeme nádobu táckou a dáme do mrazničky. Keď zmrzlina zamrzne, prevrátime nádobu, aby torta zostala na tácke a dáme dolu alobal.

DrŽTe SA zOznAmu Určite vám veľmi pomôže, keď si batožinu pobalíte podľa zoznamu (vid. vzor). Pred jednotlivé druhy ob-

Ovocná nepečená torta Suroviny: 600 ml kyslej smotany (alebo 3 poháriky), 150 g práškového cukru, 100 g šľahačky, 1 dl vody, 3 vrecúška želatíny, väčšie balenie piškót, pomarančová šťava, maliny (alebo iné ovocie). Takto sa to vydarí: Kyslú smotanu ručne vyšľaháme s práškovým cukrom a osobitne vyšľaháme 100 g šľahačky s 1 dl vody. Zjednotíme kyslú smotanu so šľahačkou. Želatínu rozmiešame v studenej vode (podľa návodu na obale), potom zohrejeme na sporáku, aby sa roztopila a stala sklovitou. Nesmie však prevrieť. Keď trochu vychladne, pridáme lyžicu-dve smotany a vymiešame

lečenia si vopred dopíšte počet kusov, napríklad 5 tričiek, a tieto veci potom zbaľte do batožiny. Tak si môžete byť istí, že nič nezabudnete. Najlepšie urobíte, ak pre každého z rodiny spíšete zoznam zvlášť. Deti potrebujú napríklad aj svoje hračky.

lyžicou. Potom zmiešame so zvyšnou smotanou. Takto sa nám zmes nezrazí. Plech vyložíme fóliou a na dno naukladáme piškóty namočené v pomarančovej šťave. Na ne vyhrnieme polovicu hmoty, naukladáme maliny alebo iné ovocie. Vyhrnieme aj druhú polovicu plnky a navrch naukladáme piškóty namočené v šťave. Dáme do chladničky na 3 až 4 hodiny, potom vyklopíme na tácku, dáme dolu fóliu a ozdobíme šľahačkou.

SklADAnie OblečeniA Pri cestovných taškách alebo ruksakoch ušetríte veľa miesta, ak oblečenie zrolujete. Naskladajte na seba viaceré kusy a potom ich zrolujte. Pri veciach menej náročných na starostlivosť sa tak vyhnete pokrčeniu. Ak však máte veľa šiat, ktoré sa rýchlo a ľahko pokrčia, zíde sa vám skôr kufor s pevnými stenami. Všeobecne platí: ťažšie veci ako topánky, knihy, kozmetické tašky idú na spodok, potom nebudú ostatné veci utlačené. Potom prídu na rad menej ťažké šaty, ako rifle, pulóvre a nakoniec tie naj-

ľahšie. Keď sa balíte do kufra, radšej veci poriadne skladajte! Spodnú bielizeň, šperky, nabíjačku na mobil a podobne zabaľte do separátnych vreciek, aby ste ich hneď po príchode do hotela mohli ľahko nájsť. mySliTe nA hmOTnOSť bATOŽiny Na dovolenku toho zoberte podľa možností čo najmenej. Vyberajte si oblečenie, ktoré veľa neváži, je ľahké a dá sa narýchlo aj počas dovolenky oprať, ktoré je bleskovo suché a nemusí sa žehliť. PAS A iné DOklADy Dôležité cestovné doklady, ktoré sú potrebné na vycestovanie, si kopírujte. Originály si vložte do príručnej batožiny, kópie do kufra. Medzi tieto doklady patria napríklad: občiansky preukaz, pas, vodičský preukaz, bankomatové a kreditné karty, lístky a poistné papiere. zOznAm, čO by STe nemAli zAbuDnúť! – šaty; nohavice; sako; tričká / topy; pulóvre / svetre; blúzky / košele; spodná bielizeň; ponožky; topánky / obuv na pláž; plavky / bikiny; pyžamo; pokrývky hlavy; športové oblečenie; dáždnik; okuliare / slnečné okuliare; náhradné kontaktné šošovky; cestovný fén; cestovný budík; vreckový nožík; adaptér do zástrčky; MP3 prehrávač; knihy / časopisy; fotoaparát + nabíjačka; cestovná lekárnička; krém na opaľovanie/po opaľovaní; zubná kefka/zubná pasta; sprchovací gél; dezodorant; šampón; mejkap; holiace potreby; sprej proti hmyzu.

DrObné rADy – VeĽkÁ POmOC bobkový list je veľmi užitočný. Ak máte starosti s moľami, vložte pár lístkov do skrine. Aj pár lístkov pod vankúšom dokáže zahnať nespavosť a privolá pokojný oddych. čalúnený nábytok. Ak nemôžete čalúnený nábytok vyklepávať vonku, použite viacero čistých handier, ktoré namočíte do studenej vody, položíte na čalúnenie a vyklepávate. Handry často meňte. Vyklepaný nábytok potom potrite handrou namočenou v octovej vode, čím osviežite farby.

30/Viii

čistenie hrncov. Keď varíte v hrncoch polievku z mäsa, prípadne rôzne prívarky, po čase ich vnútro nepekne stmavne. Očistíte ich takto: znečistené dve – tri nádoby postavte do väčšieho hrnca a pridajte prací prášok (na jeden liter 2 polievkové lyžice). Varte asi hodinu. Po takomto kúpeli ostanú pekné najmä misy z jenského skla. Pozor! Misy nevyberajte z horúcej vody, mohli by prasknúť. čistenie cesnaku. Z čistenia cesnaku majú mnohí strach. Ľahká

pomoc. Cesnak na niekoľko hodín namočte do vlažnej vody. Ľahko sa zbaví šupiek, ušetrí to čas aj námahu. čistenie lakovaného nábytku. Lakovaný nábytok leštite vatovým tampónom namočeným v roztoku olivového oleja a alkoholu v pomere 2 : 1. Potom nábytok pretrite vlnenou handričkou. čistenie medených nádob. Kašička zo soli a octu je osvedčeným prostriedkom na čistenie medených nádob. 21. 7. 2012

POĽnOhOSPODÁrSke rOzhĽADy Príloha pre poľnohospodárov a dedinu číslo 324 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝkOrOVÁ, novinárka elena ŠrAnkOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

29 /4500/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ho povedal, že „v Bruseli majú slová chvály o Slovákoch vo Vojvodine ako o menšine, ktorá si vyslúžila rešpekt a uznanie pre pracovitosť a korektnosť, z jednej strany lojálnosť ku iac ako dvesto Vojlovičana Hríbová. Edu- krajine, v ktorej žijú, a z druhej zanov, Kovačičanov a hostí ard Kukan sa pred chovaním slovenských zvykov a osady insity v nedeľu 15. júla týmto podujatím obyčají“. Kukan zdôraznil i to, že sledovalo na nádvorí dvoch zastavil na kus reči „jednoduchosť, priamosť a čistota lígalérií slávnostné otvorenie v dome O. Lenhar- nií slovenských insitných umelcov výstavy štyroch autorov Skromta a bol príjemne oslovila 15. mája i návštevníkov nosť, úprimnosť a talent – osoprekvapený z toho, vernisáže v budove Berlaymontu, od bitý a príznačný príspevok ku že sa „nestretol iba Štefana Füleho, vedúceho Odboru Kreatívnej Európe. Výstavu ins maliarom, ale i rozšírenia a susedskej politiky, až po sitných umelcov Ondreja Lenmúdrym filozo- srbskú veľvyslankyňu Roksandu harta, Jána Žolnaja, Vieroslavy fom“. O kresby sa Ninčićovú“. Na vernisáži rozprával i Rastislav Kostilník, záSvetlíkovej a Evy Hrkovej slávstupca veľvyslanca Slonostne otvoril Eduard Kukan, venskej republiky v Beposlanec Európskeho parlalehrade, ktorý okrem mentu a predseda Delegácie Umelci, hostia a hostiteľ na otvorení výstavy iného vyjadril „obdiv ku pre juhovýchodnú Európu. Kovačičanom, ktorí veVernisáž bola zlúčením výtvar- vá, dcéra výtvarníka Ondreja Len- postarali spodia oslovovať srbské a ných, hudobných a myšlienkových harta, zaspievala ľudovú pieseň V ko- mínaní autori. svetové kultúrne osobprvkov. Úvodom Klára a Pavel Bab- vačickom ríte, ktorá vznikla na zá- Text pre ich nosti v kolíske slovenkovci pozdravili vzácnych hostí a klade skutočnej udalosti, a ktorú na grafické mapy skej vojvodinskej insity“. všetkých prítomných. Riaditeľ Ga- výkrese stvárnil jej otec. Po vernisáži napísala a Program moderovala lérie Babka pripomenul nedávny dá- na dobrú náladu hrali Pančevčania: stručne sa o v slovenskom a anglicnich na otvokom jazyku kovačická rení výstavy aj školáčka Alena Čížiková, zmienila Katakým vojlovicko-panrína Stanová Vojlovičanka Katarína Kalst. Profesorka márová zaspievala neapols- čevskú umeleckú výpravu predstavil Michal slovenčiny vo kú pieseň Santa Lucia Marko, predseda Miestvýslužbe rozprávala o kvetoch ako záľubách neho odboru Matice slovenskej vo Vieroslavy Svetlíkovej, o jej vzťahu Vojlovici. Autorská dvojica zbierky k prírode a včelách na jej prácach slovenských ľudových piesní z Koako symbole pracovitosti. V mape grafík Bezstarostné detstvo Evy Hrkovej K. Stanová st. píše, že len správnym vzťahom k ľudskému mláďaťu sa dotýkame ďalekej budúcMužská spevácka skupina pod vedením Pavla Tomáša st. vystuponosti. Kresby s ľúbostnou tevala v tejto zostave prvýkrát na otvorenom matikou Láska, Bože, láska tum dôležitý pre kovačicstvárnil Ján Žolnaj. kú insitu, keď slovenské inK. Stanová st. konsitné umenie Srbska zaštatuje, že pravé príradili ako návrh do Rebehy lásky nikdy neprezentačnej listiny nemajú koniec a vďaka hmotného kultúrneho denej je život v neusdičstva UNESCO, a zmienil tálom pohybe. Túžsa i o kultúrnej časti proba po rodisku, spojektu Kreatívna Európa. mienka na kovačické Hudobným programočarisko, tzv. Komom pookriali duše prívačický rít, bola pod- Speváčka Helena Ivaničová (zľava) a tomných mužská spevácľa autorky textu Za- moderátorka Alena Čížiková vo vojloka skupina z Kovačice pod šlé časy K. Stanovej vickom a kovačickom kroji vedením Pavla Tomáša st. st. hnacím motorom a dve mladé Vojlovičanky: Ján Žolnaj pri kresbách kolegu Ondreja Lenharta činnosti Ondreja Lenharta. vačice a Padiny Keď si ja zaspiespevom neapolskej piesPrvou asociáciou diplo- vam... Pavel Tomáš st. a Pavel Baláž ne Santa Lucia talentovaná sopra- na saxofóne József Nagy a na gita- mata Kukana na Kovačicu sú pekné venovala na pamiatku E. Kukanovi nistka Katarína Kalmárová a hym- re Dušan Reihter. insitné obrazy a farebnosť mesteč- spomínanú publikáciu. O kovačickom rodákovi O. Len- ka a malieb. Poslanec Európskeho nickou piesňou Po nábreží Helena Ján Špringeľ Ivaničová. K tomu Ľudmila Pániko- hartovi miniportrét prečítala Marí- parlamentu v príhovore okrem iné-

VÝSTAVA V GALÉRII BABKA

Skromnosť, úprimnosť a talent

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V KOVAČICKEJ GALÉRII INSITNÉHO UMENIA

Iný pohľad na insitu nožstvo štýlov, od insity po akademizmus, sa nachádza na obrazoch maliarov, autorov spoločnej výstavy, ktorá bola slávnostne otvorená v sobotu 14. júla 2012. V kovačickej Galérii insitného umenia za prítomnosti početných hostí, milovníkov výtvarného umenia, svoje výtvarné vlohy prezentovalo 24 mladých zatiaľ neafirmovaných, ale aj tých starších a skúsenejších maliarov z Kovačickej obce: Elena Tomášová, Želko Takáč, Jano Šimek, Anna Kotvášová, Pavel Ľavroš ml., Ilona Bodi, Jaroslava Vašeková, Biserka Petrášová, Saňa Stvorcová, Martin

Pap, Natália Markovová, Alexandra-Saňa Valentová, Dragan Živanović, Marína Bírešová, Zuzana Husáriková, Vanesa Gáliková-Stanová, Marína Benková, Magdalé-

Obrazy voňajúce insitou a akademizmom

Na začiatku podujatia sa prihovorili hostiteľky výstavy

Iný pohľad na insitu majú maliari, účastníci výstavy

na Tomanová, Jaroslav Chalupa, Pavel Povolný-Juhás, Vladimír Galas, Jarmila Sabová-Barcová, Marína Petríková a najmladšia – šesťročná Dagmar-Daša Husáriková. V úvodnom prejave riaditeľka Galérie insitného umenia Mária Raspírová sa všetkým maliarom poďakovala za účasť na výstave. Sobotňajšie podujatie s kovačickou Galériou usporiadalo Kultúrno-osvetové spoločenstvo Obce

Kovačica, ktoré už rad rokov organizuje obecnú prehliadku tvorby mladých neafirmovaných maliarov. S týmto zámerom je vlastne usporiadaná aj táto výstava a z nej tí najlepší postúpia do zónovej prehliadky výtvarných umelcov Vojvodiny. O tejto akcii KOS Obce Kovačica sa bližšie zmienila aj historička výtvarného umenia Jarmila Ćendićová, ktorá výstavu slávnostne aj otvorila. Na výstave nechýbali ani biografické údaje o maliaroch a pekne upravený katalóg, ktorý pripravila a dotvorila kustódka tejto kultúrnej ustanovizne Anna Barcová-Žolnajová. Výstava pod názvom Iný pohľad na insitu vo výstavných miestnostiach Galérie insitného umenia v Kovačici bude sprístupnená verejnosti do septembra t. r. A. Chalupová

VÝSTAVA ŠTUDENTSKÝCH FOTOGRAFIÍ V NOVOM SADE

Človek v prvom pláne odľa mnohých názorov krása, pestrosť a jedinečnosť fotografií tkvie v nespočetných možnostiach zobrazenia reality. Ich tematika je bohatá a neobmedzená ako samotný dnešok, uhly pohľadu úmerné počtu autorov. Dokonca aj vtedy, keď dvaja, traja alebo piati fotia tú istú udalosť, predmet, portrét... Časť osobného vnímania tohto druhu umenia práve prezentujú

verejnosti študenti tretieho ročníka študijného odboru fotografie Akadémie umení v Novom Sade na tematickej výstave. Prebieha od konca júna v popoludňajších hodinách v priestoroch Foto-kino a video zväzu Vojvodiny v Pašićovej ulici č. 24. Námetov je viacej, no všetkým dominuje človek: v rôznych situáciách a okolnostiach, v súkromí a na verejnosti. Dakedy bežný, inokedy ne-

tradičný, potom meditatívny, občas záhadný. V každom prípade študentmi zobrazený tak, že (to) nepotrebuje ani veľa slov, ani podpis na vysvetlenie... O. Filip 21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A RUŠNO V SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE

Smetiar na nedeľu, Škriatkovia o mesiac hodou technických a finančných okolností v Slovenskom vojvodinskom divadle sa paralelne pripravujú dve divadelné predstavenia. To prvé bude mať premiéru už v nedeľu 22. júla a už deň neskôr sa všetky sily upriamia na to druhé, ktoré je už zaradené do repertoáru pravidelných augustových Petrovských dní divadelných, – povedala nám pred pár dňami Jaňa Urbančeková-Fejzulahi, úradujúca riaditeľka SVD. Najbližšie divákom je humorne ladené predstavenie rumunského dramatika, ale aj dramaturga a herca Mimiho Cornela Branescu Smetiar. Obecenstvu sa vraj iste bude páčiť a režisérom je Fedor Popov z Padiny, ktorý v SVD ešte nerežíroval, teda v slovenskom profesionálnom divadle debutuje. V deň premiéry, teda v nedeľu 22. júla, v Modrom salóne bude otvorená výstava obrazov, vyšívaných obrazov, výšiviek a ďalších ručných prác, ktorá má aj genealogickú niť. Podľa slov našej spolubesedníčky ide o výstavu umenia štyroch generácií. Zatiaľ sú autori len z Petrovca, lebo v ostatných oslovených prostrediach nebol záujem o spoluprácu, ale ak táto výstava predsa zapôsobí vo verejnosti, možno sa

–Z

tival, lebo sme sa dohodli o výmene predstavení. Pri našom stretnutí s riaditeľkou isté bolo, že na Petrovské dni divadelné prichádza súbor z Nitry s komorným predstavením čiže monodrámou, kde hlavnú úlohu stvárňuje známa herečka a speváčka Eva Pavlíková, a účasť potvrdili i študenti herectva z Akadémie umenia v Banskej Bystrici. Naplno bežali rozhovory s

obohatí aj o ďalšie exponáty. Druhé zahlásené predstavenie SVD bude detské a volá sa Štyria škriatkovia a víla. Autorom je Ján Uličiansky, ktorý je vraj už povolaný na premiéru, a režisérom je Jano Čáni. Premiéra bude 29. augusta. – Tohtoročné Petrovské dni divadelné budú pravdepodobne trvať päť dní, a to od 29. augusta do 2. septembra, – hovorí riaditeľka. – Peňazí stále nie je dosť a aj sponzori sú vraj už – Okrem spome- unavení... – sťažuje sa úradujúca riaditeľka SVD nutej premiéry Jaňa Urbančeková-Fejzulahi. SVD vystúpia štyri profesionálne súbory zo Slovens- Prešporským divadlom v Bratislave, ka, kolegovia z rusínskeho profesio- ako i s divadlom z Popradu, ktorého nálneho divadla v Ruskom Kerestú- predstavenie Neprebudený na motíre budú mať rovno na tomto našom vy poviedky Martina Kukučína dofestivale predpremiéru svojho no- stalo teraz v júli v Martine Cenu na vého predstavenia a predstavia sa aj najlepšiu inscenáciu na Slovensku. študenti Akadémie umení v Novom Plánuje sa aj výstava plagátov, afišov Sade. Obvyklí účastníci PDD – súbory a fotografií scénografie, ktorú priz Kikindy, Zreňanina, prípadne zo pravuje Ďula Šanta. Somboru – tohto roku vystanú pre Novinkou, ktorá iste zaujme našich nedostatok financií. Súbory zo Slo- čitateľov, je skutočnosť, že – podľa riavenska sa nám podarilo dostať na fes- diteľkiných slov Konečne po deviatich

SILBAŠ

Rozhýbať hladinu kultúrneho života chotnícka čindemmesačných prínosť v Silbaši má pravách mali najprv dlhú tradíciu, ale časpredpremiéru a poto bola prerušovaná. tom v decembri i preAj teraz je vo fáze obmiéru predstavenia v novovania činnosti. srbčine Preko vagaša. I Obnoviť ju tentoraz keď bolo chladné posa snažia mladí divačasie, predstavenia si delníci, ktorí začali pôzakaždým prišlo posobiť ako Ochotníczrieť vyše tristo diváke divadlo Silbaš kov. Mládežníci narazili (Amatersko pozoriši na problém chladnej te Silbaš). V radoch sály a vykurovanie pre mladých snaživcov sú každé predstavenie Slováci a Srbi, a na didoriešili kúpou plynovadelných doskách vých fliaš, čo potom chcú stvárňovať preduhradili z predaných stavenia v oboch jalístkov. Všetko poMladí silbašskí divadelní ochotníci (Foto: Mária Čelovská) zykoch. trebné pre prípravu Prvýkrát sa stretli vlani v zime. niečo doložiť alebo dať pripomienku scény nakupovali z vlastných peňaText písali spoločne, vážiac si vždy a väčšina dala konečné slovo. Vlani v zí. Stretávajú sa pravidelne, pracujú, mienku ostatných, totiž každý mohol silbašskom Dome kultúry po se- plánujú...

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

rokoch! – v týchto dňoch štartuje aj webová stránka SVD. Bude sa volať jednoducho divadlo.rs a koho zaujíma, čo sa v tejto ustanovizni robí a čo sa už urobilo, môže si tu pozrieť. Na záver stretnutia sme sa krátko venovali aj mimodivadelným témam, vďaka ktorým môže fungovať aj samotné divadlo... – Čakáme, aby nám Fond pre kapitálne vklady schválil projekt o adaptácii pivničných miestností. Teda preskočíme štvrtú fázu v renovovaní budovy, čo je pokračovanie postavenia fasády, a pustíme sa do pivnice. Urobíme tu komorný priestor, kde bude malá scéna, teda priestor pre komorné predstavenia a malé koncerty s akustickými nástrojmi, ale aj klub. Teda v tomto objekte budú až dva kluby, budeme vidieť, ako to bude fungovať. Už počas PDD by nám taký priestor prišiel vhod, lebo napríklad zo Slovenska má prísť až 50 hostí... Veľmi s týmto priestorom počítam, ale uvidíme, či sa nám to podarí, lebo august je už veľmi blízko. A čo nevidieť, raz-dva je tu aj koniec roka. Úradujúca riaditeľka SVD J. Urbančeková-Fejzulahi plánuje vo svojom krátkom ročnom mandátnom období (vyprší 1. októbra) zorganizovať nacvičenie divadielka s dedkom Mrázom, s ktorým by divadelná výprava chodilo do podnikov, lebo nie sú vraj všetci ochotní prísť do veľkej siene SVD. A. Francistyová Financie sú i naďalej veľkou brzdou v činnosti. Na registráciu spolku, ktorá práve prebieha, tiež prispeli z vlastného, koľko kto mohol. Pred voľbami nahrali klipy Predsednícky kandidát. Ktorý? Je dôležité, všetci sú rovnakí...!!!, ktoré sú umiestnené na Youtube. S politikou však klipy nesúvisia, podávajú iba obraz zo života v osade. Mladí divadelní ochotníci plánujú zveľadiť kultúrny život v osade, ktorý je už dosť dlho na nule. Veria, že sa im to podarí. Registráciou si pravdepodobne zaručia i potrebné miestnosti pre svoju činnosť, ako i prístup k potrebným projektom. Voľakedajší burt by mal byť miesto pre ich klub. V týchto miestnostiach, kde treba najprv urobiť početné úpravy (chýba elektrina, voda...), by prebiehali kultúrne diania: divadelné predstavenia pre deti a dospelých, výstavy fotografií, projekcie filmov. Tento kultúrny kútik vidia i ako miesto pre svoje rozhovory pri kávičke a čaji. J. Ferková

K U LT Ú R A 13. EXIT FESTIVAL

Raj pre milovníkov hudby a celodennej zábavy udobný festival Exit v tomto roku prebiehal v dňoch 12. – 15. júla. Už svetovo známa Petrovaradínska pevnosť počas štyroch dní pripomínala včelí úľ, kde si tisíce a tisíce návštevníkov mohlo zvoliť hudbu a zábavu podľa

hodín zabávali stovky, ba tisíce milovníkov rozličných druhov hudby. Organizátorom sa aj v tomto roku podarilo pri-

Duran Duran

Plan B

Axl Rose (Guns N’ Roses)

svojho vkusu. Aj v tomto roku najnavštevovanejšie javiská boli, samozrejme, Main Stage a Dance Arena, ale nemožno nespomenúť ani Fusion Stage, Explosive Stage, Elektrana, Radio As fm a ďalšie, pri ktorých sa do ranných

viesť opravdivé hudobné hviezdy. V prvý festivalový večer na Main Stage publikum rozohriala waleská rocková skupina Skindred, po nich vystúpila americká indie rock skupina Gossip. Gossip v čele so speváčkou mohutného hlasu Beth Ditto pripravili 20-tisícové publikum na opravdivé hviezdy večera – skupinu Duran Duran. Skupina predviedla vynikajúci koncert a dokázala, že aj po 34-ročnej kariére vedia vytvoriť perfektnú at-

mosféru. Keď ide o druhé najnavštevovanejšie javisko Dance Arenu, milovníkov house hudby zabavil jeden z najznámejších dnešných DJ a producentov Avicci. V

jadrenia exitového tímu tento koncert navštívilo takmer 25-tisíc ľudí. Posledný deň bol rezervovaný pre ešte jednu legendárnu skupinu – Guns N’ Roses. Koncert začal s takmer 40-minútovým oneskorením, ale stálo to za to! Okrem toho, že si exitovci mohli užiť vynikajúcu hudbu, mohli sa každodenne zúčastniť aj v dielňach a debatovať o rôznych témach. Aj v tomto roku bolo viac zahraničných hostí, než domácich. Najpočetnejší boli zase Briti, ale pricestovali sem turisti aj z Austrálie, Argentíny, z početných európskych štátov a, pravdaže, z

Dance Arena – druhé najväčšie javisko na Exite

Úsvit nad Petrovaradínskou pevnosťou

druhý festivalový večer na hlavnom javisku vystúpila britská rocková skupina New Order, kým sa na Fusion Stage vystriedali skupiny Jarboli, Lollobrigida (HR), The Toy Dolls (UK), Goblini... V sobotu sa tisíce priaznivcov soul a r’n’b hudby tešilo na koncert speváčky Erykah Badu. Podľa vy-

bývalých juhoslovanských štátov. Väčšina zahraničných hostí bola ubytovaná v Exit Willage, ktorý bol tentoraz umiestnený na kúpalisku Štrand, a tam, ako možno predpokladať, zábava neprestávala. J. Pániková Foto: J. Strakúšeková

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VÝZNAMNÝ ZÁJAZD NA SLOVENSKO

Hložančania siedmykrát na Detve ložančania majú dlhú tradíciu v pestovaní folklóru. Títo pracovití ľudia si vždy našli trochu času aj na to, aby sa zabávali. Jednou z foriem kultúrno-zábavného života v dedine je zachovávanie, pestovanie a zveľaďovanie slovenských tancov, obyčají, pesničiek a hudby. Výsledkom týchto ich snáh bol zájazd na Slovensko, keď v prvý júlový víkend – od 5. – 8. júla t. r. – Hložančania na 47. ročníku Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve v rámci Krajanskej Z vystúpenia v Krajanskej nedeli

li... a tancom Zvrtni sa mi...V druhej časti koncertu Hložančania v pripravenej choreografii čepčili mladú nevestu. Mladuchu si zahrala Marína Zahorcová a ženíchom bol Ján Molnár. Partu pre mladú nevestu hložianskym tanečníkom vypožičala Anna Čúsová z Petrovca. Ďalším podujatím, na ktorom sa zúčastnili Hložančania počas tohtoročných folklórnych slávností v Detve bola Škola tanca. Okrem slovenských tancov z Rumunska a Chorvátska početní záujemcovia sa pod taktovkou hložianskeho choreografa Jaroslava Krišku učili tancovať i pôvodné tance z Hložian Džupuňu a Zvrtni sa mi. Okrem Hložančanov v tohtoročnom programe Slovákov žijúcich v zahraničí na festivale v Detve vystúpili i Folklórny súbor Limbora z Českej republiky, z Prahy, FS Nádeje z Francúzska, z Paríža, FS Ľudovíta Štúra z Chorvátska, z Iloka, FS Sálašan z Rumunska, z Nadlaku, Ľudový orchester Svrčkovci z Maďarska, zo Šalgótarjánu, FS Ostroha z Írska, z Dublinu, a FS Tatra Slovak Dancers zo Spojenych štátov americkych, z Milwaukee. A boli tu aj ďalší naši krajania: Rastislav Zorňan, moderátor programu, Katarína Mosnáková, speváčka z Nového Sadu, a členka orchestra Leonóra Súdiová zo Selenče. Za skvelý výstup Hložančanov na tohtoročných Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve veľká vďaka patrí i Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z

I starší i mladší Hložančania dôstojne reprezentovali slovenský folklór vo Vojvodine nedele už po 7-krát reprezentovali slovenský folklór zo Srbska, čiže Vojvodiny. To, pravdaže, znamená, že vlani zvíťazili na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... a „vybojovali“ si tak tento významný zájazd do krajiny našich predkov. Hlavní protagonisti každej svadby sú mladoAj tentoraz Hlomanželia a svadobní rodičia. V hložianskej chožančania ukázali obereografii to boli Marína Zahorcová, Ján Molnár a censtvu, že si cez stá- Príležitostná mladá nevesta a jej folklórne družičky Anna a Michal Hataľovci. ročia uchránili pred zánikom národné zvyky a obyčaje, ta- ný spomienke na dlhoročného spo- pravil Jaroslav Kriška, a zaspievali nec, spev a hudbu svojich predkov v lupracovníka krajanských programov piesne pod taktovkou Rastislava Stru- Bratislavy a samotnému Kultúrnosnahe zachovať si svoju národnú iden- a folklórnych súborov Slovákov žijú- hára. Koncert bol podelený do dvoch osvetovému spolku Jednota z Hložian. titu. Boli opravdiví reprezentanti slo- cich v zahraničí – Jaroslava Ševčíka častí. V prvej časti boli zobrazené prá- Tak to treba robiť – spoločne a vývenského vojvodinského folklóru. (1932 – 2005), tanečníka, choreogra- ce a v druhej bola spracovaná svadba. sledky nevystanú. Michal Hataľa, Mladšia a staršia tanečná skupina fa a režiséra SĽUK-u. Réžiu programu Hložančania tu sprítomnili práce prapredseda KOS Jednota Hložany KOS Jednota vystúpili v programe mal na starosti Mgr. Martin Urban. Hlo- nia šiat pri Dunaji a mrvenie kukurice, Foto: archív spolku Krajanskej nedele, ktorý bol venova- žančania tancovali tance, ktoré pri- a to choreografiou Na Dunaji šaty pra21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A DRUŽBA POKRAČUJE

Ďalšia návšteva Príbelčanov v Bielom Blate ružba Folklórnej skupiny Bažalička z Príbeliec, zo Slovenskej reD publiky, a Miestneho odboru Matice slovenskej Biele Blato pretrváva už vyše desať rokov. Striedajú sa návštevy Bieloblatčanov do Príbeliec a Príbelčanov do Bieleho Blata. Najbližšie v dňoch 13. – 15. júla členovia FS Bažalička a Divadelnej skupiny Divadlo bez groša realizovali zájazd do Vojvodiny. Vítanie hostí z družobnej obce Príbelce bolo v piatok 13. júla v ranných hodinách v Dome kultúry a po privítaní a občerstvení si hostí bieloblatské rodiny rozdelili na ubytovanie. Hostia pripravili pestrý program, ktorým sa svojim hostiteľom a početnému obecenstvu predstavili už v piatok večer. Najprv vystúpili členovia Divadla bez groša s psychologickou drámou Jeden k desiatim v réžii Silvie Svákusovej. Dej drámy sa odohráva v období druhej svetovej vojny po potlačení Slovenského národného povstania a situovaný je do jednej z mestských pivníc, v ktorej padne do nemeckého

čickej skupiny Hot music bendu trvala až do rána. Pre bažaličkárov bola aj sobota rušným dňom, lebo sa zúčastnili na Festivale zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli, kde pestrofarebnými krojmi a ľubozvučnými piesňami a tancami potešili početné obecenstvo. Nedeľa bola rozlúčkovým dňom, ale naplnená programom. Na službách Božích v evanjelickom chráme sa zúčastnili aj hostia zo Slovenska, dokonca príbelský kantor Ján Štriho sa priamo angažoval v ich priebehu. Poobede, tesne pred odchodom, divadelníci z PríbeNa pamiatku aj táto spoločná fotografia pred evanjelickým chrámom liec odohrali ešte jedno predstavenie. Tentoraz to bola veselohra zajatia desať rukojemníkov z dôvodu dého diváka zamyslieť sa nad sebou. s volebnou tematikou Deň D alebo veľzabitia nemeckého vojaka. Postavy sa Po zakončení divadelného predsta- ká šanca, ktorej réžiu podpísal Rasťo dostávajú do vzájomných konfliktov. venia vystúpili členovia FS Bažalička a Piško. Pod tlakom hrozby smrti sa odkrýva- rozveselili obecenstvo piesňami, tanRozlúčka Príbelčanov a Bieloblatjú ich skutočné charaktery, ktoré do- cami a ľudovým rozprávaním príbehov čanov bola dojímavá, ako aj každá dokážu aj toho najlepšieho človeka zlo- z dedinského života. Po dvojhodino- teraz: so slzami, ale aj radosťou, že sa v miť a pretvoriť v netvora. Aj keď príbeh vom programe všetkých čakala chut- blízkej budúcnosti stretnú znova. pôsobí miestami morbídne, núti kaž- ná večera a zábava pri hudbe kovaJarmila Hromčíková

SELENČA

Voľbami k obnoveniu činnosti spolku rým je cieľ zachovať spolok v akej-takej forme. Trojčlennému pracovnému predsedníctvu v zloné zasadnutie KUS Jána žení: Blanka Bujzášová, Kollára. Situácia v kulRastislav Rybársky a Datúrno-umeleckom spolniela Keslerová sa podaku už dlhší čas signalirilo zozbierať a zvoliť novú zuje krízu, ktorá presedemčlennú Správnu trváva roky. Nie sú to iba radu spolku. Novými členfinančné, ale aj organimi v nej sú: Rastislav Ryzačné problémy. Niekbársky, Blanka Bujzášotoré sekcie už dlho nevá, Zlatko Nosál, Ján Junfungujú a v poslednom čoviar, Karolína Pecníkoobdobí ochotníkov zo Členovia pracovného predsedníctva a neúnavní Selenče nemožno vi- selenčskí snaživci: Rastislav Rybársky, Blanka Bujzášová vá, Daniel Sľúka a Jovana Stakovićová. Techniku, dieť takmer nikde. Od- a Daniela Keslerová ktorou spolok disponuje poveď na otázku: Kto je na vine, že spolok, ktorý má vyše 60- hrdo krútila na medzinárodných fes- (svetlo a zvuk), aj naďalej bude spraročnú tradíciu, pomaly zaniká? by si tivaloch, folkloristov vítali ováciami vovať Pavel Faďoš. Divadelnú sekciu vyžadovala širšiu rozpravu, do ktorej doma i v zahraničí. Kým Selenča ne- si aj ďalej nechá Rastislav Rybársky a by mal byť zapojený širší kruh ľudí. Si- mala Dom kultúry, vždy sa túžilo po tanečnú sa pokúsi obnoviť B. Bujzátuácia v spolku sa zhoršila aj podaním priestore, v ktorom by boli výhod- šová, ktorá očakáva nezištnú pomoc demisie doterajšej predsedníčky spol- nejšie podmienky pre prácu. Dnes aj aj od ostatných členov spolku. Knižku Blanky Bujzášovej a niektorých napriek tomu, že jestvujú zodpove- nica spolku by aj v budúcnosti mala členov správnej rady. Čo je najhoršie, dajúce miestnosti, v tých priestoroch pracovať, vďaka Daniele Keslerovej. Na zasadnutí bolo počuť diskusie dostáva sa dojem, že nikomu v Selenči nemá kto pracovať. Aký je vzťah Senechýba kultúrno-umelecký spolok, lenčanov k práci v spolku, hovorí aj na rôzne témy týkajúce sa aktuálnej nikto si nevšíma a nikoho neustaro- údaj, že ani na volebné zasadnutie ne- situácie v spolku. Boli aj niektoré konsťuje údaj, že Selenča takmer zmizla prišli napríklad tí, od ktorých sa oča- krétne návrhy na riešenie aktuálnych z kultúrnych podujatí doma i v za- kávalo, že by sa aspoň na tomto za- problémov. Novozvolenému výboru teraz bude potrebné zvoliť si predhraničí a že už dlhší čas domáci spo- sadnutí mali objaviť. Predsa jestvuje skupinka snaživcov, sedu, podpredsedu a tajomníka. Dúlok neusporiadal umelecký program. Voľakedy sa selenčská kašmerínka hlavne členov divadelnej sekcie, kto- fame, že sa im to podarí už na nasle-

nedeľu 15. júla v Dome kultúry v SeV lenči prebiehalo voleb-

dujúcom zasadnutí. Tiež by bolo dobre, keby sa im podarilo nájsť cestičku, ktorou znovu vrátia Selenčanov medzi aktívne spolky, a to také, čo sa majú čím pochváliť nielen zo svojej minulosti, ale aj v budúcnosti. Sú ešte Selenčania, ktorí vedia zatancovať, zaspievať, ba aj vyskúšať sa na divadelných doskách, len treba, aby sa osmelili a prišli do spolku. J. Berédi-Ďuky

21. 7. 2012

Chýrnik BÁČSKY PETROVEC. Na piatok 20. júla o 19. hodine v galérii Môj dom (Svätoplukova 13) v Báčskom Petrovci je zahlásené otvorenie výstavy pod názvom Vystrihovačky – siluety autora a majiteľa galérie Michala Hasíka. BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 22. júla 2012 vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci o 20. hodine bude premiéra inscenácie Mimi Cornela Branescu Smetiar v réžii Fedora Popova a v produkcii SVD. Hodinu pred predstavením (teda o 19. hodine) v Modrom salóne SVD bude otvorená výstava Staré talenty a nové nádeje. A. F.

29 /4500/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Z PADINSKEJ KNIŽNICE

Nech žije leto, voľno, knihy a dielne! etné prázdniny sa môžu vyplniť športovaním, kúpaním, relaxovaním, cestovaním, no nemali by sme zabúdať ani na dobrú knihu, ktorá je, ako sa hovorí, najlepším priateľom človeka. Knižničný fond padinskej pobočky Obecnej knižnice v Kovačici je od júna t. r. bohatší o 200 nových titulov z oblasti kultúry, vedy, so-

ciológie, a sú tu aj kvalitné a populárne beletristické diela domácich a zahraničných autorov. Okrem toho, že knižnica v Padine ponúka nové knihy na čítanie, od 3. júla do prvej polovice augusta organizuje tretí ročník Letných tvorivých dielní pre deti od 5 do 15 rokov. Dielne prebiehajú dvakrát do týždňa – v utorok a vo štvrtok – v miestnostiach

– Pozrite sa, čo sme namaľovali! – účastníci tvorivej dielne výtvarného umenia

ĽUBA

Taňa do tanca naháňa ie korbáčom, ani krikom, špat- devíku. Niekoľko rokov za sebou ným slovom tobôž nie. Veď – pestujeme folklór so školskými aký by to bol tanec: zakríknutý, deťmi, pod záštitou Slovenského ošomraný, vynútený. Tak teda – ako vlastne...? Pomaly. Len pomaly a dostaneme sa k rýchlym tancom. S mladou Ľubankou, učiteľkou triednej výučby Taňou Sládekovou, ktorá nám telegraficky povie, čo vlastne, a s kým, robí mimo školských povinností: – Na oddelení erdevíckej Zá- Mladšia žiacka tanečná skupina z Ľuby v tanci Vrabček a sova kladnej školy Mošu Pijadeho v Ľube v škol- združenia žien v Ľube. Chýbajú skom roku 2011/2012 sme mali 25 nám tanečníci, máme totiž piatich žiakov nižších ročníkov. Žiaci vyš- chlapcov a desať dievčat. Nacviších ročníkov chodia do školy v Er- čujeme ich spoločne Kristína Ru-

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

knižnice a vo výstavnom priestore DK Michala Babinku (keď do dielne príde väčší počet detí, než je počet stoličiek v knižnici). Podobne ako na tvorivých dielňach v Kovačici aj tu sa deti predškolského veku, žiaci nižších a vyšších ročníkov základnej školy venujú týmto oblastiam: literatúra, výtvarné umenie, informatika, pedagogika, etnológia, divadlo a Knihovníčky Zdenka Obšustová podobné. Prostriedky na reali- a Elenka Slivková pri nových knihách záciu dielní v Padine zo svojho rozpočtu poskytla Obecná knižnica Zdenka Obšustová a Evka Tauberv Kovačici. Ako nám povedala kni- tová. Malí Padinčania často navštevujú hovníčka Zdenka Obšustová, „záujem detí o tvorivé dielne je veľký, knižnicu i v období, keď nieto tvodeti sa všeličo naučia a pritom sa rivých dielní: čítajú vyvolené tituly, dobre zabávajú”. Na pomoc v reali- prehŕňajú sa v ríši kníh, rozprávajú zácii dielní sa prihlásili študenti ale- sa s knihovníčkami o literárnych bo čerstvo vyštudovaní mladí ľudia, hrdinoch a ich dobrodružstvách, nezamestnaní, jednoducho tí, kto- hrajú spoločenské hry, a tak na plné rých baví práca s deťmi: Anna Šir- obrátky v príjemnom kútiku padinková, Elenka Ďurišová, Elenka Sliv- skej knižnice využívajú voľné chvíle, ková, Saňa Čížiková, Pavel Poko- prázdniny a letné páľavy. A. Chalupová rácky, Paul Taubert, Boris Bílek, manová a ja. Vo februári a v marci sme pracovali plnou parou v Dome kultúry. Staršia žiacka skupina v marci vystúpila na obecnej folklórnej prehliadke v Šíde. Nezahanbili sa. Ani v Šíde a už tobôž nie v rodnej dedine, kde 27. Pod starostlivým pohľadom mája mali ďal- Tane Sládekovej (zľava) šie dve verejné vystúpenia, osvetový spolok Jedinstvo / Jedpri príležitosti prvého Etno nota, ktorý v roku 1960 vznikol dňa v Ľube: na námestí a v zlúčením slovenského SKOS Šteplnej sieni Domu kultúry. fánik a srbského KUS Ivana GoraPresvedčili sme sa o tom na Kovačića. Založením spomena vlastné oči a uši, ktorými nutého Slovenského združenia sme s radosťou absorbova- žien v Ľube tamojší Slováci na pláli ich radosť v tanci a hlučné ne národného povedomia popotlesky spoluobčanov a maly začínajú dýchať plnými pľúich hostí; tie si vyslúžili za cami. Aj zásluhou slečien Sládenadšené výkony. My pridá- kovej a Rumanovej, ktoré tamojvame ďalší: za odvahu pre- ším žiakom vštepujú lásku k slobúdzať zo sna slovenský venským piesňam, tancom a krotanec v dedinke, v ktorej takmer jom. Predovšetkým vľúdnym slocelé štvrťstoročie bolo cítiť pokles vom a láskavým pohľadom. spolkového života. Nie div, že Juraj Bartoš medzičasom zanikol aj Kultúrno-

K U LT Ú R A NA FESTIVALE REMESIEL A ĽUDOVEJ KULTÚRY EĽRO 2012

Selenčania znovu v Kežmarku K

omorný zbor Zvony a orchester Zvonivá cimbalovka sa aj tohto roku zúčastnili na najväčšom európskom festivale remesiel a ľudovej kultúry EĽRO 2012 v Kežmarku. Tento, v poradí 22. ročník festivalu, bol venovaný cechu pekárov a mlynárov a prebiehal pod záštitou prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Skupinka zo Selenče pricestovala na pozvanie Mestského kultúrneho strediska mesta Kežmarok na základe minuloročného úspechu na tomto festivale. Tento festival je najväčší svojho druhu v Zvony, Zvonivá cimbalovka a trio Zvončeky pred Európe od roku 1991. Teda už 22 Kežmarským hradom V 15. – 19. storočí tu pracorokov šíri dobré valo vyše 40 remeselníckych meno Kežmarku spoločenstiev – cechov. Mespo celom svete. to sa aj dnes snaží zachovať O tom svedčí aj ľudovú remeselnícku tradískutočnosť, že sa ciu, a preto aj tohto roku všetci účastníci zhromaždilo vyše 170 reradi vracajú do meselníkov. Predstavovali Kežmarku. sa tam aj folklórne súbory z Starobylé mesGruzínska, Čiernej Hory, Rusto Kežmarok leží ka, Srbska, Talianska, USA, 15 km od VysoČeska, Poľska, Estónska a kých Tatier. Je Bieloruska. historickým cenSelenčské Zvony sa Kežtrom tradičného marčanom prestavili svaregiónu Spiš. Výdobným obrazom, boli tu hodná poloha ľudové piesne, ale aj automesta pri dôle- Zvončeky na javisku EĽRO 2012 rské skladby vedúceho súžitých obchodných európskych cestách v stre- rozvoj a aj počas minulých storočí borov PaedDr. Juraja Súdiho. Na doveku urýchlila jeho hospodársky bol Kežmarok veľmi živým mestom. festivale vystúpilo aj spevácke trio

NA STRETNUTÍ DOLNOZEMSKÝCH SLOVÁKOV

Pivničania v Békešskej Čabe N

a pozvanie Anny Ištvániovej, riaditeľky Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe v Maďarskej republike, Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice sa zúčastnilo v dňoch 12. a 13. júla t. r. na podujatí Radničné večery. Bol to rad tanečných, hudobných a divadelných predstavení a vystúpení, a tak ako každý rok, aj tentoraz jeden večer patril slovenskej kultúre. Pivničania predstavenie Chodíte sem často? z produkcie 2009/2010 hrali na prekrásnom Radničnom dvore na postavenom amfiteátri vo štvrtok 12. júla. Režíroval ho Ľuboslav Majera, Júlová pivnická divadelná výprava v Maďarsku

autorkou predlohy je Katarína Hitzingerová a prišli si ho pozrieť slovenčinu ovládajúci Čabania, ale aj Slováci z blízkeho Slovenského Komlóša. Mestský úrad v Békešskej Čabe je postavený v romantickom štýle, vyzerá veľkolepo a počas tohto letného programu nádvorie je vždy plné návštevníkov. Členovia OD Janka Čemana sa úspešne predstavili Slovákom v Békešskej Čabe a hostitelia sa im snažili čím viac prezentovať vlast-

Zvončeky, ktoré v rámci Komorného zboru Zvony vedie Leonóra Súdiová. Spev trefne sprevádzal orchester Zvonivá cimbalovka. Na naliehanie divákov Selenčania spievali aj dirigentove skladby Otcova roľa a Poklad, ktorej autorom textu je Kežmarčan Dr. Vojtech Alexander. Veľkou atrakciou vystúpení boli mladá nevesta a mladý zať, ktorí vďaka fotografom „odcestovali“ do viacerých krajín Európy. Výzor tohto selenčského páru mal na starosti mladý študent etnológie Patrik Rago, Selenčan študujúci na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Predstaviteľov všetkých účastníkov prijal starosta mesta Kežmarok Ing. Igor Šajtlava a riaditeľ festivalu PhDr. Igor Kredátus. Počas troch dní Selenčania absolvovali jedno defilé a 6 koncertných vystúpení. Trikrát vystupovali na nádvorí Kežmarského hradu a raz na námestí pred radnicou. Tento vokálno-nástrojový súbor mal i dva chrámové koncerty, a to v gréckokatolíckom a evanjelickom kostole, ktorý je chránený UNESCO-m. Veľkú pomoc pri organizovaní koncertov v kostoloch poskytol Mgr. Milan Choma, veľký priateľ Komorného zboru Zvony a ctiteľ všetkých dolnozemských Slovákov. Zvony, Spevácke trio Zvončeky a Zvonivá cimbalovka sa vrátili plní pekných dojmov z EĽRO 2012. Leonóra Súdiová Snímky: archív zboru nú slovenskú tradíciu. Preto im usporiadali obchôdzku najstaršieho čabianskeho dedinského slovenského domu, veľkého evanjelického kostola, ktorý je najväčším chrámom v strednej Európe, návštevu mestského termálneho kúpaliska a ochutnávku známej čabianskej hrubej klobásy. S týmto istým predstavením sa Pivničania vlani predstavili v Sarvaši na divadelnom podujatí Spolu na javisku a mimo neho. Veríme, že spolupráca dolnozemských Slovákov bude trvať a prehlbovať sa aj ďalej, v čom významnú úlohu má aj divadelný festival DIDA v Pivnici. Ináč ďalší podobný zájazd sa Pivničanom črtá už z jesene, keď by mali s monodrámou To nenapíšeš! autorky a režisérky Kataríny Hitzingerovej navštíviť Slovenský Komlóš v Maďarsku. V. K.

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

PRÍBEH O BALKÁNE

Spoločné dejiny, spoločné aj dedičstvo Balkáne najčastejšie plaO tilo, že produkuje viac dejín, než ich dokáže skonzumovať, že sa na ňom, tak ako nikde inde na starom kontinente, neuveriteľne vrtošivo striedajú éry vojen s érami mieru, že celé storočia existencia ľudí na tunajších križovatkách bola poznačená prelínaním záujmových pásiem Pri vstupe na výstavu

Nesmiem prepustiť zábavu lovenské sloveso prepustiť má viac významov. Použijeme ho v prípadoch pustiť na slobodu, dať slobodu: prepustiť väzňa, zajatca. Aj S vtedy, keď chceme niekoho zbaviť povinností, záväzkov, uvoľniť: prepustiť zo zamestnania, prepustiť jeden ročník z vojenskej služby. Vyjadruje aj význam dovoliť ísť, odísť, pustiť: prepustiť pacienta z nemocnice, prepustiť žiakov zo školy, stráže väzňa prepustili cez bránu. Je tu aj význam: izolácia neprepustí vodu. Iste vám je známe, že sa aj články do novín prepúšťajú až po redakčnej úprave, teda najprv sa povoľuje realizácia, rozširovanie. Aj keď sa zriekame v niečí prospech, povieme: prepustím ti lístok na koncert, prepustím vám chatu na leto atď. Tu sa pozastavíme aj pri takom našskom, populárnom spojení prepustiť príležitosť, ktoré sa k nám dostalo zo srbčiny. Privlastnili sme si ho určite aj preto, že srbské sloveso propustiti a slovenské prepustiť chápeme ako rovnako znejúce, a samým tým by mali byť aj významovo zhodné, čo je do určitej miery aj pravda. Totiž tieto dve slovesá sa zhodujú pri dvoch významoch: – dovoliť preniknúť niečím: dobrá izolácia neprepustí vodu = dobra izolacija ne propušta vodu; a – dovoliť ísť, odísť, pustiť, resp. dovoliť pohyb: prepustiť všetky kamióny = propustiti sve kamione. Prepustiť a neprepustiť po našsky: „Nemala si ísť k moru, tak si prepustila dobrú pracovnú ponuku.“; Cez prázdniny neprepusť príležitosť navštíviť kamaráta.“; „Teraz, keď si skončil školenie, neprepusť príležitosť zamestnať sa.“; „Nikdy viac neprepustím príležitosť, aby som šla na mesiac k moru.“ Ide tu o nenáležité použitie slovesa prepustiť. V slovenčine je niekoľko ekvivalentov, použitím ktorých sa vyhneme nenáležitým spojeniam. Určite ich aj celkom dobre poznáme. Sú to slovesá: nevyužiť príležitosť, premeškať, stratiť príležitosť, premárniť šancu, a ako také silnejšie prepásť príležitosť. Aj spojením nenechať si ujsť príležitosť môžeme nahradiť nenáležité prepustiť príležitosť. Pretože každodenne pracujeme na úprave textov a neraz sa stane, že sa stane nemilá vec – prepustíme chybu, prepustíme písmeno, pri prepisovaní prepustili tri riadky (pod vplyvom srbského propustiti grešku), v slovenčine to vyjadríme, že sme prehliadli chybu, vynechali písmeno, pri prepisovaní vynechali tri riadky. Všetky tu uvedené náhrady pre príslušníkov slovenského dolnozemského jazykového spoločenstva sú známe, len si treba uvedomiť správny význam. ah

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

Múzeum mesta Belehrad v historickej budove kňažnej Ljubice mocných, že sa ich osud preto neobišiel bez nebezpečenstiev ani bez viacerých zápalných šnúr pri sudoch pušného prachu... Celé stáročia uplynulých dejín Balkánu, konkrétne obdobie Osmanskej ríše, pokúsili sa v kocke podať a priblížiť nám zaujímavým spôsobom piati fotografi z Belehradu, Atén, Skopje, Tirany a Prizrenu v rámci medzinárodného projektu skúmajúceho a prezentujúceho jeho kultúrne a historické dedičstvo. Výstava prác Ivana Petrovića, Kamila Nollasa, Jutty Benzenbergovej, Ivana Blaževa a Samira Karahodu prebieha od druhej polovice júna v Múzeu mesta Belehrad, vlastne v Konaku kňažnej Ljubice. Predtým ju uvideli záujemcovia v Aténach a v Solúne, aby po Belehrade, od polovice augusta, jej

púť pokračovala smerom k Prizrenu, Skopje, Tirane a Mníchovu. Na päťdesiatich záberoch sú znázornené najdôležitejšie architektonické symboly troch vierovyznaní a viacerých krajín: kostoly, mešity, hammamy, verejné kúpele, domy, mosty... Hoci ide o objekty rozdielne, kdesi z druhého plánu cítiť, že ide o koherentný celok, vyplývajúci z celých období spoločného osudu a dejín na týchto priestoroch. Jedinečné objekty možno chápať aj ako asociáciu na jedinečné dejiny a spoločné dedičstvo, ktoré nás skôr spája, než nás delí. O to zrejme najviac i šlo pôvodcom projektu. Ten sa spoločne realizuje pod záštitou Európskej komisie v Bruseli, v spolupráci s Goethe inštitútom a predstaviteľmi účastníckych krajín. Oto Filip

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

PRÁCA NA SLOVENSKU Spoločnosť Baron, Púchovský mäsový priemysel, a. s., ponúka zaujímavú prácu v Púchove, Slovenská republika. Vysoký plat, strava a ubytovanie zdarma. Požiadavky: Slovenský pas alebo preukaz zahraničného Slováka. Bližšie informácie na tel.: +421 907 841 662 a +381 63 128 26 89.

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Základnej stanice pre mobilnú telefóniu NS 2 2 363 01 NS Nový Sad Merkur

OZNAMUJE verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2 363 01 NS Nový Sad Merkur, v Ulici rumenačkej 150, na katastrálnej parcele číslo 3 849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. júla 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-621/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnenej nositeľom projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2 363 01 NS Nový Sad Merkur, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Základnej stanice mobilnej telefónie NS 2 363 01 NS Nový Sad Merkur, v Ulici rumenačkej 150, na katastrálnej parcele číslo 3 849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa nprojektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – najprv zabezpečí výskumy úrovne elektromagnetického poľa a periodické výskumy po pustení zdroja do prevádzky na lokácii Základnej stanice mobilnej telefónie NS 2 363 01 NS Nový Sad Merkur, v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2 363 01 NS Nový Sad Merkur, v Ulici rumenačkej 150, na katastrálnej parcele číslo 3 849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projekt plánuje postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej dualband antény typu K 742 236 po úseku pre sústavy GSM 1 800 a UMTS. Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice GSM 1 800 úseku je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 2 + 2 + 2. Maximálna konfigurácia vysielača plánovaná operátorom za GSM 1 800 vynáša 4 + 4 + 4. Počas prepočitovania hladiny elektomagnetického vysielania do ohľadu je zobraná maximálna konfigurácia základnej stanice. Antény budú usmernené s azimutmi 40° (prvý úsek), 180° (druhý úsek) a 280° (tretí úsek) pre sústavy GSM 1 800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných organov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť doklad kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže doklad pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, ako aj štandardné zariadenia základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj Mienka Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže doklad o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12, podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice) Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne Základnej stanice mobilnej telefónie NS 2 363 01 NS Nový Sad Merkur, číslo EM 2012-81/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne Základnej stanice mobilnej telefónie NS 2 363 01 NS Nový Sad Merkur je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu Altis Chemicals, s. s r. o., Ulica solúnska č. 36/4 z Belehradu, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na miešanie motorových a priemyselných olejov a na výrobu a recykláciu chladiacich prostriedkov (antifriz), na katastrálnej parcele č. 15 365/102, k. o. Zreňanin, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach Obecnej správy Zreňanin, Námestie slobody č. 10, do 19. 8. 2012. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 20. 8. 2012 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu IZOLIR, a. s., zo Zreňanina, Ulica novosadská cesta b. č., podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Mobilné zariadenie na spracovanie prázdnej ambaláže z polyolu a izokyanátu, na katastrálnej parcele č. 13 184/7, k. o. Zreňanin I, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Šajkaškog odreda CHGP – NS 117, NSU 117, v Ulici Put Šajkaškog odreda 4 a, na katastrálnej parcele číslo 2 006/3, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – Mišeluk NS 141, NSU 141, v Ulici vojvodu Putnika b. č., na katastrálnej parcele číslo 4045/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 13. júla 2012 uplynulo 15 rokov, čo nás opustila naša manželka, mama a mamička

ELENKA GRŇOVÁ 1950 – 1997 – 2012 poštárka z Pivnice

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a dedom

JÁNOM SELEŠTIANSKYM 1926 – 2012 z Petrovca Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol žiť. So slzami v očiach a s bôľom v srdci sa s Tebou lúčia dcéra Anna z Kysáča a vnukovia s rodinami

Tichú a trvalú spomienku si na ňu zachovávajú: manžel Jozef a synovia Vladimír a Miroslav s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho manžela a otca

PAVLA JURICU 1960 – 2007 – 2012 S úctou si na Teba spomínajú manželka Marína a dcérka Maňa

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE Dňa 3. júla 2012 nás po dlhej chorobe opustila naša drahá mama a starká

POSLEDNÝ POZDRAV

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Tel.: 063/716-73-82.

JÁNOVI SELEŠTIANSKEMU 15. 7. 1926 – 10. 7. 2012 z Petrovca Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. Zarmútení: syn Ján s manželkou a vnuk Ivan s rodinou

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na zaťa

na nášho

PAĽKA

1960 – 2007 – 2012

Čas plynie, lieči, ale nevylieči. S láskou a úctou si na Teba spomína a nikdy na Teba nezabudne

Čas plynie, ale spomienky na všetko dobré a pekné zostávajú.

babička Garajová

teta Evka Krasková

Vždy si na Teba spomína

SMUTNÁ SPOMIENKA

TICHÁ SPOMIENKA

na manžela

Dňa 17. júla 2012 uplynuli dva roky, čo nás opustil náš manžel, otec a starý otec

MICHAL MRENICA 14. 8. 1947 – 17. 7. 2010 – 17. 7. 2012 z Padiny

DIPL. ECC. MICHALA POTRANA ZUZANA BALÁŽOVÁ rod. Diviaková 29. 4. 1922 – 3. 7. 2012 z Petrovca

18. 7. 2009 – 18. 7. 2012 z Nového Sadu rodom zo Starej Pazovy

Všetci, ktorí ste ju poznali a mali radi, venujte jej tichú spomienku.

Ja Tebe prinášam len kvety lásky a Ty si mi daroval kvety života, na ktoré som veľmi hrdá. Vďaka Ti. Na Teba nikdy nezabudnem.

Smútiaca rodina

Manželka Mária

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

Už len kyticu kvetov z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci na Teba spomínať. Tichú spomienku si na Teba zachovávajú: manželka Anna, dcéra Anna, syn Sebastián s manželkou Annou a vnúčatá Anita a Gabriel

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Bolo to iba sklamanie, že čas rany vylieči, on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí.

ZLATKO KOVÁČ 8. 6. 1975 – 21. 7. 1999 – 2012 z Kovačice Kto zahladí smútok, čo nás tlačí? Kto stíši srdce, čo je v plači? Kto zahojí rany, čo bolia, pečú...? S láskou a úctou si spomínajú: rodičia a sestra Marína

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

MARTINA

ZUZANU

MARTINA

14. 4. 1925 – 31. 3. 1992 – 2012

15. 3. 1926 – 20. 7. 2004 – 2012

2. 9. 1950 – 18. 7. 2007 – 2012

KŇAZOVICOVCOV z Kovačice Tichú spomienku nosíme v srdci. Vaši najmilší

SPOMIENKA Dňa 17. júla 2012 uplynulo 13 ťažkých rokov, čo nás navždy opustil náš milovaný syn, brat a strýko

SPOMIENKA Uplynulo 13 ťažkých rokov smútku, čo ma navždy opustil môj milovaný vnuk

JÁNOM ČEMANOM 3. 4. 1944 – 16. 7. 2012 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú dcéra Denisa a synovia Vlastimír a Ľuboslav s rodinami

JANKO OŽVÁT

1981 – 1999 – 2012 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú:

V žiali si na neho spomína mamika Horvátová

mama a brat Paľko s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA Uplynulo šesť mesiacov, čo nás opustil náš manžel, otec a starý otec

MARTIN ŠIRKA 31. 5. 1957 – 18. 1. 2012 z Padiny

DR. ANDREJ FERKO 1925 – 20. 7. 2011 – 2012 z Petrovca

Tichú spomienku na otca a deda si navždy zachovajú dcéry s rodinami

Zakončil sa krátky život, dobrota Tvoja nezabudne sa. Nedá sa pochopiť, že Ťa viacej niet, zmizlo tak mnoho, prázdny je svet. Čas plynie, život ide v diaľ, po Tebe nám zostali iba veľká bolesť a žiaľ. S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji: manželka Katarína, dcéry Katarína, Martina a Božena, vnúčatá Janko a Katarínka a zaťovia Ján Kukučka a Zlatko Halabrín

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ZUZANA LEŇOVÁ

1945 – 2012 z Kysáča

1945 – 2012 z Kysáča Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. Preto si na Tvoju dobrotu a starostlivosť vždy budú spomínať

Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života.

mama a brat Ondrej

Syn Rastislav

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 10. júla 2012 nás opustila starká

s mojou sestrou

ZUZANA LEŇOVÁ

ZUZANOU LEŇOVOU

25. 8. 1945 – 10. 7. 2012 z Kysáča

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla ešte žiť. S láskou a úctou si na Teba spomínajú

V jednom okamihu zmizlo tak veľa: drahá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v mojom srdci.

vnúčatá Igor a Nataša Leňovci

Zarmútená sestra Mária Abelovská

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojou sestrou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANA LEŇOVÁ 1945 – 2012 z Kysáča Náhle odišla duša Tvoja, nestihla si povedať: „Zbohom, rodina moja.“ Spolu sme sa mali v živote radovať a teraz si na Teba môžeme len spomínať. Syn Jaroslav s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou tetkou

ZUZANOU LEŇOVOU 25. 8. 1945 – 10. 7. 2012 z Kysáča Milovala si život a všetkých nás. Tvoju dobrotu, lásku a usmievavú tvár v srdciach navždy budú nosiť rodiny: Gombárová, Turčanová a Babjaková

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ZUZANOU LEŇOVOU

ZUZANA LEŇOVÁ

1945 – 2012 z Kysáča

Spi tíško, drahá sestra, posledný spánok svoj. Odpočívaj v pokoji, náš žiaľ len Pán Boh zahojí.

V jednom okamihu zmizlo tak veľa: drahá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v našich srdciach.

Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci spomínať.

Sestra Anna Čemanová s rodinou

Sestra Ružena Francistyová s rodinou

Sestra Juliana s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou

ZUZANOU LEŇOVOU 25. 8. 1945 – 10. 7. 2012 z Kysáča Ako ticho žila, tak tíško odišla. Skromná v živote, ale veľká v láske a dobrote.

SPOMIENKA

TICHÁ SPOMIENKA

na nášho manžela, otca, starého otca a príbuzného

JARMILU ŠPROCHOVÚ 29. 12. 1948 – 21. 7. 2011 – 2012 z Báčskeho Petrovca

MILOSLAVA MARČOKA – MILKA 10. 8. 1948 – 21. 7. 2006 – 2012 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na ňu spomínajú

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať sestra Elena Vozárová s rodinou

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

manžel, dcéry a vnúčatá

Tvoji najmilší

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 20. júla: •19.30 DETSKÉ VYSIELANIE: V bloku pre najmladších bude odvysielaný zostrih z Detského folklórneho festivalu Zlatá brána. • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI prinesie rad príspevkov: z otvorenia výstavy štyroch umelcov v Galérii Babka, miniportrét žiačky generácie staropazovskej základnej školy, rozhovor s nositeľkou Ceny P. O. Hviezdoslava Zdenkou ValentovouBelićovou, riport z 5. Festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli a o zápise na gymnáziá. Budú aj príspevky o následkoch sucha na porasty, o akcii očkovania proti prasaciemu moru a o komunálnej problematike v Pivnici. • O 20.50 SPEKTRUM: Vo vysielaní bude výber z osláv Dňa Kulpína, ktoré boli minulú nedeľu. Na nich si pripomenuli život a dielo Dr. Milana Hodžu, srbsko-slovenského poslanca v Uhorskom sneme na začiatku minulého storočia. NEDEĽA 22. júla: • 11.00 DÚHOVKA: Reportážny záznam z 5. Festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli. Predstavili sa na ňom domáce a zahraničné folklórne súbory. Atrakciou bol súbor Avila Castillo z Mexika. • 11.30 NáBOžENSKÉ VYSIELANIE: Vo vysielaní budú zábery zo stretnutia evanjelickej mládeže v Jánošíku a príspevok o tom, ako mladí kresťania trávia letné prázdniny. Nebudú chýbať ani hudobné vystúpenia. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 22. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Aktivity Ženského spolku v Kovačici V Galérii insitného umenia v Kovačici priestor aj pre neafirmovaných umelcov Utorok 24. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Z vernisáže obrazov mladých Letné tvorivé neafirmovaných maliarov v kovačickej dielne v Kovačici a Galérii insitného umenia Padine Piatok 27. júla 16.00 – 18.00 Turnaj v malom futbale v KoKlenotnica vačici Slovenský film: Ľalie poľné Čo nového v našom spoločenČo nového v našom chotári? skom živote? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 16. júla: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Utorok 17. júla: 17.15 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby; Streda 18. júla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko; 17.15 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi; Štvrtok 19. júla: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Piatok 20. júla: 17.15 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 14. júla: • 17.15 – 18.00 Piesne naše; NEDEĽA 15. júla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky; • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby; • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny; • 17.15 – 18.00 Portréty; UTOROK 17. júla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení; STREDA 18. júla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 20. do 26. júla

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 20. júla – Neuveriteľná cesta Mary Brytonovej, 1. časť Miroslav Marinkov, vedúci Sobota 21. júla – Kooperácie AS Petrovec Neuveriteľná cesta Mary Brytonovej, 2. časť 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Pondelok 23. júla – Molí Zachráňme Emily 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 24. júla – Slávici v týždňa klietke 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Streda 25. júla – Keď sa s vami objavia cudzinci 22.00 Film: Martha, Ruth a Štvrtok 26. júla – Život alebo Eddie niečo také 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý pondelok o 20.15: 23.00 Záver vysielania Hudobný mix Vo štvrtok, v piatok a v Nedeľa 22. júla sobotu o 18.15: Z programu TV 18.00 Hudobné blahoželania Patriot, TVOK a TV Pančevo

KRÍŽOVKA ČÍSLO 29 V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika, prozaika, dramatika, prekladateľa a publicistu narodeného 15. júna 1902, zomrel 25. februára 1978. Tohto roku sme si pripomenuli 110. výročie jeho narodenia.

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 25. júla o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude záznam z vernisáže umelcov Ondreja Lenharta, Jána Žolnaja, Vieroslavy Svetlíkovej a Evy Hrkovej, ktorá bola v nedeľu 15. júla v Galérii Babka v Kovačici. Repríza v nedeľu 29. júla o 7.30 h.

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 28 – VODOROVNE: ako, pat, tlo, loto, reliéf, t, existuje, Bako, kam, ina, Boh, šd, návod, net, rada, Irma, lak, C, archa, e, ajvar, od, zábrany TAJNIČKA: ALEXANDER BAKO Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 26 z čísla 26 Hlasu ľudu z 30. júna 2012 bolo: CYRIL A METOD. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN RÉNER, Ul. Vladimíra Hurbana č. 100, 22 300 Stará Pazova. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT STRETNUTIE SO ŠPORTOVÝMI RYBÁRMI Z ILOKA

Radi chodia k nám lani sme sa s nimi stretli dvakrát. Najprv na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci a potom na súťaži Plavák 2011 v Laliti. Tretíkrát z tej strany Dunaja prišli 15. septembra 2011 do Hložian, keď na súťaži o pohár tamojšieho ZŠR Šaran v konkurencii sedemnástich mužstiev získali výborné tretie miesto. Športoví rybári, členovia ZŠR Karas z Iloka v Chorvátsku radi chodia k nám. Tesne spolupracujú s Laliťanmi, kamarátia sa s Hložančanmi a Vladko Mudroch na vlaňajších SNS v Petrovci nikdy nepremrhajú ani príle„Môžeme sa pochváliť, že naše kažitosť vyskúšať si svoje rybárske šťastie na tradičnej súťaži v rámci detské družstvo dievčeniec na štátnych majstrovstvách Chorvátska SNS na kanáli pri Petrovci. Združenie športových rybárov dosiahlo v roku 2009 veľmi pekný Karas v Iloku založili roku 2001. Veľ- úspech, keď v silnej konkurencii ká väčšina z takmer 100 aktívnych obsadilo piate miesto. Tento pozočlenov sú Slováci, aj predseda Vla- ruhodný výsledok dosiahli Dajana dimír Činčurák a tajomník Vladko Dudášová, Martina Menďanová a Mudroch. Asi polovicu členstva tvo- Daniela Mučajiová,“ právom sa nám ria kadeti do 14 rokov. Veď to je bu- pochválil tajomník ZŠR Karas Vladko Mudroch. dúcnosť ilockého Karasa.

Na rozdiel od našich športových rybárov vo Vojvodine, ktorí svoje súťaže organizujú hlavne na kanáloch a umelých jazerách, Iločania rybárčia na úseku Dunaja, ktorý populárne pomenovali Kozia diera. Tak, ako oni chodia medzi nás do Vojvodiny, veľmi sú šťastní, keď k nim zavítajú aj športoví rybári z Lalite, Petrovca, Hložian Beočína... Vlani na 9. súťaži o Pohár Karasa v Iloku 27. septembra boli aj rybári hložian-

Iločania po súťaži Plavák 2011 v Laliti: Vladko Mudroch, Janko Grňa, Jozef Činčurák a Vladimír Činčurák (zľava)

skeho ZŠR Šaran a lalitského ZŠR Lieň. Hložančania obsadili dvanáste miesto, kým Laliťania skončili na deviatej priečke. V minulom roku na Kozej diere ilockí rybári usporiadali aj svoju 2. Šťukiádu, na ktorej domáci pretekári dosiahli pekný úspech. Triumfoval

CHVÍLE NA NEZABUDNUTIE: OLYMPIZMUS V SRBSKU 1912 – 2012

Sto rokov, takmer toľko medailí ko aj chvíle a hnutie, ktoré znázorňuje, je to i výstava na nezabudnutie. Na počesť storočnice nášho olympizmu, životnej filozofie, spájajúcej kvality ducha a tela, životného štýlu založeného na princípe radosti z vykonaného a dosiahnutého, ju v Múzeu dejín Juhoslávie v Belehrade otvoril v pondelok večer niekdajší Z pondelkovej vernisáže veľký mág basketbalových ihrísk, nositeľ dvoch olym- tá pištoľa Jasny Šekarićovej, ktorú pijských medailí a dnešný predse- získala ako najúspešnejšia strelda Olympijského výboru Vlade Di- kyňa 20. storočia... Podľa riaditeľky Fondu športu a vac. Vyjadril potešenie z toho, že sú olympizmu Nataše Jankovićovej i jeho uznania a dres na výstave, rovnako tak ako i strieborná me- základnou myšlienkou, cieľom výdaila Franju Mihalića, získaná v stavy je znázorniť ideu spomienok maratóne v Melbourne 1956, ale- a ideu kontinuity olympijského bo medaily Tadiju Kačara, Svetlany hnutia u nás. Okrem tematickej časti výstaKitićovej, Novaka Đokovića, či zla-

člen ZŠR Karas Milko Marík (1 290 g), druhý bol Krunoslav Pejić z Lovasu (845 g) a na treťom mieste skončil tajomník Vladko Mudroch (765 g). Peniaze na riadnu činnosť ilocké ZŠR Karas získava z členského, z rozpočtu Mesta Ilok a príspevkov sponzorov, ako aj všetky športové kolektívy. Povedali nám, že tých peňazí vždy chýba, ale to neznamená kapituláciu. Naopak, snažia sa svoju činnosť neustále zveľaďovať. A preto ich

vy, venovanej všetkým doterajším olympijským hrám, osobitne pestré sú iné obsahy: medaily, dresy, plagáty a fotografie, športové náradie a symboly. V prvý týždeň podujatia návštevníci majú možnosť vidieť aj všetky

aj v tomto roku môžeme očakávať na SNS v Petrovci, potom na Plaváku v Laliti, na pohárovej súťaži v Hložanoch, možno aj ešte niekde... Treba vedieť, že sú rybári vytrvalí a trpezliví ľudia! J. Pucovský olympijské fakle letných hier z rokov 1936 až 2012. Sú zo súkromnej zbierky Gréka Athanasiosa Kritsinelisa, ich vášnivého zberateľa, ktorý nám ich požičal ako prejav úprimného priateľstva dvoch krajín a ich národov. Výstava, ktorá sa začala takmer v podvečer letných olympijských hier v Londýne, potrvá do 26. augusta t. r. A celkom iste spestrí toto leto: nielen milovníkom športu. O. Filip

Časť faklí z posledných desaťročí 21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

ŠPORT ZAČALI PRÍPRAVY PETROVSKÝCH FUTBALISTOV

V PRÍPRAVÁCH ŠTARTOVAL AJ SELENČSKÝ KRIVÁŇ

Nemajú vysoké ambície

Pod taktovkou Michala Koruniaka pondelok 16. júla 2012 v predvečerných hodinách na trávnik vo Vrbare po letnej prestávke vybehli aj futbalisti Mladosti. Novým trénerom „modrých“ je dlhoročný futbalista Mladosti a Kulpína, potom i tréner všetkých futbalových celkov v Báčskopetrovskej obci Michal Ko-

hlásili štrnásti hráči, no v kádri je takmer dvojnásobne viac, asi 25 kandidátov na tričko prvej jedenástky. Dosiaľ sa nikto nehlásil, že chce opustiť klub. Podľa všetkého v klube nemienia privádzať ani posily, možno len jedného hráča. Otázne je totiž financovanie riadnej činnosti, keďže nevedia, ako sa k tomuto postaví nová moc v Obci Báč. Keď ide o ambície, tie v Kriváni zatiaľ nie sú vysoké, aspoň kým sa neuvidí, čo môžu dokázať Mužstvo Kriváňa bude v novej sezóne viesť tréner a hráč Dragan Jovović (krá- iné kluby. Selenčania ča vpredu) by sa iste uspokojili s (Foto: J. P.) piatym miestom, ktoré tretnutie futbalistov Kriváňa na na novú sezónu v Medziobecnej obsadili aj v nedávno ukončeihrisku v pondelok 16. júla lige Báčska Palanka – prvá trieda. ných majstrovstvách. 2012 označilo začiatok príprav Trénerovi Draganovi Jovovićovi sa M. Poliak

Na novom začiatku: Michal Koruniak, tréner petrovskej Mladosti (Foto: J. P.)

runiak. Na ihrisko spolu s hráčmi, medzi ktorými boli i niektorí navrátilci a nováčikovia, nový tréner vyšiel v modrom tričku s číslom 7 na chrbte. Ako sme sa dozvedeli, klub nepočíta na niektorých cezpoľných hráčov, a to brankárov Veselića a Lalića, Pupavca, ktorý je už dlhšie v Taliansku, Mojića, lebo sa presťahoval do Sriemskej Mitrovice. Pravdepodobne odídu Uzelac a Đorđević, kým Kobilarov údajne trénuje v Srbobrane. Do radov Mladosti by sa mali vrátiť Fábry, Máľach, Severíni, Marčok, Torbica... Na tréningu sme videli aj Srđana Saveljeva, ktorý v poslednom čase hrával v Rumenke, a stredného útočníka Milana Latinovića z Futogu, ktorý bol v zahraničí. Tiež sme sa dozvedeli, že sa novosadský Index zaujíma o mladých hráčov z kadetského celku Mladosti Milenkovića a Kaňu. Samuel Medveď 21. 7. 2012

29 /4500/

FUTBALISTI TATRY začali prípravy (na snímke) pod vedením trénera Rajka Sirara na novú majstrovskú sezónu 2012/2013, aj keď sa ešte nevie, koľko klubov bude súťažiť v Prvej lige Nového Sadu. V tomto stupni súťaže sa teraz ocitlo vcelku 18 klubov a je niekoľko návrhov, ako by mala prebiehať súťaž. Sú zástancovia jednotnej ligy s osemnástimi klubmi, iní navrhujú dve ligy po deväť klubov (majstri zohrajú kvalifikáciu o postup do Novosadskej oblastnej ligy, kým porazený celok z toho duelu sa v baráži s mužstvami z iných súťaží pokúsi prekliesniť si cestu do vyššieho stupňa). Napokon tretí variant sú dve súťaže po 9 klubov, z ktorých by postúpili po štyri najlepšie mužstvá do novoutvorenej Oblastnej ligy z územia Novosadského futbalového zväzu. Tatra prvé priateľské zápasy zohrá 28. a 29. júla 2012 na turnaji o veľký putovný pohár Miestneho spoločenstva Kysáč, na ktorom sa zúčastnia aj Mladosť Petrovec, Budúcnosť Hložany a Omladinac Stepanovićevo. V nedeľu 22. júla o 18. hodine si sily zmerajú A a B celky Kysáčanov. Pavel Pálik

HLAS ĽUDU

ŠPORT 16. MATIČNÝ TURNAJ MôŽE ZAČAŤ

Vitajte v Laliti!

Putovný pohár Veľvyslanectva SR

nes sa v Laliti uskutoční 16. Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Jeho Excelencie veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade, ktorý zohrajú v rámci Slovenských národných slávností 2012. Prípravy na súťaž celkov, ktoré reprezentujú MOMS pôsobiacich v dedinách a mestách, kde žijú Slováci, sú skončené. Nazdávame sa, že je všetko pripravené, aby majstri futbalu na malých, hádzanárskych ihriskách mohli predviesť vlastný kumšt. Na tohtoročný turnaj sa prihlásil veľký počet mužstiev – až z pätnástich prostredí. To hovorí, že by 16. Matičný turnaj mal byť jedným z najmasovejších doteraz! Prihlásili sa a

ZAČIATOK V KYSÁČI Prvý Matičný turnaj o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade usporiadali roku 1997 v Kysáči, ktorý bol organizátorom až siedmich súťaží. Matičné mužstvá hrali v Kovačici, Padine a Starej Pazove po dvakrát, kým Petrovec a Šíd turnaj zorganizovali raz. Najviac úspechov na turnaji dosiaľ mali Kysáčania – päťnásobní víťazi, a preto veľký pohár dostali do trvalého vlastníctva. Petrovčania a Padinčania majú po tri tituly, dvakrát najlepší boli Staropazovčania, kým raz zvíťazila Kovačica a prvýkrát vlani Aradáč. Hádajme, kto bude víťazom 16. Matičného turnaja v Laliti...

svoj príchod do Lalite zahlásili matičné mužstvá z Aradáča, Dobanoviec, Bieleho Blata, Petrovca, Kovačice, Kysáča, Hložian, Čelareva, Padiny, Lugu, zo Starej Pazovy, Silbaša, Selenče a zo Šídu, ktorým by sa mali pripojiť dve mužstvá Laliťanov. Tak by na 16. Matičnom turnaji o veľký pohár veľvyslanca SR malo bojovať šestnásť mužstiev. Na rozdiel od minulých rokov, keď sa hralo na betónových, resp. as-

faltových ihriskách, tentoraz aspoň v skupinách mužstvá budú súťažiť na tráve FK Panónia. Ak by futbalistov „chytila“ noc, tak sa semifinále a finále zohrá na betónovom ihrisku pod reflektormi vo dvore Základnej školy Nestora Žučného. Priamy organizátor MOMS Laliť sa postaral o úpravu ihrísk, obstaral poháre pre najlepšie mužstvá a jednotlivcov, zabezpečil šiestich rozhodcov a jestvuje možnosť, aby záverečné zápasy viedol jeden zná-

ského veľvyslanectva a slovenských inštitúcií u nás, obecných a miestnych funkcionárov... Majú prísľub pána veľvyslanca Jána Varšu, že prvýkrát od začiatku svojho pôsobenia v Belehrade navštívi Laliť. Obzrie si niektoré inštitúcie (kostol, školu...), bude mať rozhovor s hostiteľmi a naplánované je aj prijatie u novozvolenej predsedníčky Odžackej obce Izabely Šerićovej. Očakáva sa, že pán veľvyslanec Varšo osobne odovzdá veľký pohár kapitánovi

Poháre a sošky pre najlepšie mužstvá a jednotlivcov

my superligový rozhodca, ktorý má lalitské korene. Laliťania sa postarajú aj o občerstvenie a pohostenie všetkých účastníkov turnaja. Pozvali si medzi seba početných hostí, športových, kultúrnych a spoločenských pracovníkov, predstaviteľov sloven-

tohtoročného víťazného mužstva Matičného turnaja, ktorý prvýkrát zorganizujú v Laliti. Tak teda, milí futbalisti, matičiari a vôbec priatelia športu, Laliťania vás srdečne vítajú medzi sebou! J. Pucovský

KOVAČICKÝ TURNAJ V MALOM FUTBALE

Súťaží iba okteto en osem mužstiev súťaží na turnaji v mini futbale. Turnaj sa v osade insity hrá od 9. júla 2012 ligovým bodovým systémom, dvakrát každý s každým. Organizátor súťaže na hádzanárskom ihrisku je Futbalový klub Slávia. Prvá časť štyridsiateho prvého turnaja sa skončila v polovici júla. Súperia Insajderi, Ordinacija, Tatatatirci, Sistem, Delikventi, Demokratická mládež, Šmaceri a Wariorsi. Titul minuloročného šampióna obhajujú viacnásobní majstri Tatatatirci. Prvý zápas seniorov začína o 20.00, posledný štvrtý o 22.30. Pohárovým vyraďovacím sys-

témom sa budú hrať semifinálové a finálové zápasy. Tieto merania síl sa uskutočnia koncom júla, prípadne začiatkom augusta. O trofej v konkurencii pionierov sa uchádza šesť družstiev. Najmladší futbalisti začali turnaj dva dni neskoršie. Svoje (semi)finálové duely zohrajú v predzápasoch (semi)finálových súbojov seniorov. Organizátori sa v tomto roku postarali o úpravu hádzanárskeho ihriska. Taktiež vyššou sieťou zamedzili možnosť na minimum, aby sa lopty, ktoré neraz letia z tenisiek futbalistov veľkou rýchlosťou dostali na susedné basketbalové alebo ihrisko volejbalu na

Záber zo zápasu prvého kola Insajderi – Ordinacija

piesku. Pri nich je totiž veľa fanúšikov, rekreantov a rodičov s deťmi. Praskali v minulosti od futba-

lových striel aj basketbalové tabule. Ján Špringeľ

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

ŠPORT STAROPAZOVČANIA SA NAPLNO CHYSTAJÚ NA NOVÚ, ŤAŽŠIU SEZÓNU

Prípravy v domácom prostredí utbalisti staropajednotlivcov, ktorí zovskej Jednoty sa prídu vyskúšať svouž naplno pripravujú je možnosti, a mnona novú majstrovskú hí z nich po prípravsezónu. Trénerovi Draných zápasoch odganovi Macurovi sa pri cestujú v neznáprvom zraze po pomom smere. A či do stupe do Srbskej ligy – konca letného preskupina Vojvodina hlástupového obdobia sila podstatná časť (31. august 2012), hráčskeho kádra, ale prídu do Jednoty prišli aj početní futbaďalší zaujímaví hrálisti z iných stredísk, či, treba predsa počako sa to pravidelne kať. S tričkom pastáva zvlášť počas let- Vrátil sa z Kupinova: zovského klubu sa ných príprav. Kapitán Lazar Kudra znova zatiaľ rozlúčili Milan Nenad Dragin mal v Jednote Kukolj a Jovan Dudlhšiu dovolenku, ale kić. Prvý prišiel z Nosa minulý pondelok pridal k muž- vej Pazovy a druhý zo Starých Bástvu. Do príprav sa zapojili aj niek- noviec. dajší hráči Jednoty Michal Macho a Pred prvým tréningom hráči si Lazar Kudra, ktorí sa vrátili z Kupi- vypočuli príhovor trénera Dragana nova, kde hrali za sriemskeho ligis- Macuru. Medzi nich do kabíny pritu, domácu Mladost. šiel aj predseda klubu Slobodan Jovanović a po jeho slovách hráči vo DLHÁ SÚPISKA veľkej horúčave absolvovali prvý V súpiske potenciálnych posíl tréning, kým ďalšie už prebiehajú v trénera Jednoty je veľa mien, až termíne 18.00 až 19.30. štrnásť, ale nie je vylúčený príchod „Tradične využijeme domáce proďalších hráčov, ktorí sa hlavne sami stredie, kde máme vytvorené veľmi ponúkajú. Či však táto kvantita pri- dobré podmienky na tréningy. Vianesie aj kvalitu, zistíme po prvých cerí noví hráči prišli k nám na skúškontrolných zápasoch. Zatiaľ je ku, na prípravných zápasoch zistíme, isté, že solídne posily budú obran- či s nimi môžeme počítať. Od všetca Goran Lukić a Saša Stefanović, kých žiadam disciplínu, pracoviktorí prišli zo susedného Omladin- tosť a poriadok, lebo máme ťažkú ca (Nové Bánovce). Jedinou po- úlohu zachrániť to, čo sme v baráznámkou je to, že tréner Macura do ži ťažko získali. Ak budeme dobre mužstva nezapojil aspoň dvoch- hrávať a vyhrávať aj divácka kulisa troch talentovaných kadetov, lebo bude oveľa väčšia a krajšia, práve Jednota mala vždy dobrých vlast- taká, akú sme mali na stretnutí s Proných odchovancov, na ktorých služ- leterom z Banátskeho Karlovca,“ by sa vždy musí počítať. Títo mladí povedal na úvod tréner Dragan futbalisti skutočne nie sú slabší od Macura.

DLHY NEMAJÚ V období medzi dvoma sezónami veľa práce majú aj kluboví funkcionári. Zaoberajú sa „okysličením“ hráčskych kádrov, ale musia aj zabezpečiť finančné zdroje pre tento neľahký proces. Je to ťažká úloha, a preto sa do toho musia zapojiť viacerí jednotlivci, no mnohých na tréningoch ani nevidíme. Pred začiatkom príprav hráčom vyplatili všetky dovtedajšie dlhy a dostali aj zaslúžené odmeny pre postup PROGRAM ZÁPASOV Jednota mala v stredu 18. júla 2012 na programe prvý priateľský zápas s celkom Donji Petrovci a 20. júla bol naplánovaný zájazd do Golubiniec. Ďalšími súpermi budú Srem Jakovo doma (22. júla), Ostružnica tiež doma (25. júla), 1. augusta v St. Pazove bude hosťovať superligová Vojvodina, 5. augusta Jednota pocestuje do Bešky a v sobotu 11. augusta je generálka s Mačvou zo Šabca. Podľa rozhodnutia FZ Srbska všetky zápasy Srbskej ligy – skupina Vojvodina sa budú hrať v nedeľu. Kluby do súťaže musia zapojiť mládežnícke celky, čo pre mnohých bude veľký problém, lebo táto veková kategória vo väčšine prostredí nehrala súťaž. To sa negatívne odzrkadlilo na rozvoj mladých hráčov, ako to aj konštatovali na poslednej schôdzi Výkonného výboru FZ Vojvodiny v Národnom dome futbalu v Starej Pazove.

do vyššej súťaže. Na prvom stretnutí sa nehovorilo o ambíciách a ani o rozpočte. Týmito vážnymi otázkami sa Staropazovčania musia zaoberať asi neskoršie, lebo aj vo FK Jednota po zmene lokálnej moci začnú dúchať nové vetry. Všetci však veria, že nový predseda obce Đorđe Radinović, ktorý kedysi hrával v drese Jednoty, spolu so svojimi spolupracovníkmi venuje dostatočnú pozornosť, lebo sú finančné požiadavky tentoraz oveľa väčšie. Do začiatku novej sezóny 19. augusta určite padne rozhodnutie o tom, ako bude staropazovský klub ďalej pokračovať. Aké sú skutočné ambície Staropazovčanov v novej sezóne? „V prvom rade musíme odbúrať také výkony, ako napríklad doma s báčskopalanskou Báčkou, keď sme prehrali 0 : 1 a celkom sklamali divákov. Chceme a budeme sa predovšetkým opierať na domácich hráčov: skúsených Dragina, N. Jovišića, Vujčića, Naglića, Ogrizovića, ktorí musia byť príkladom ostatným. Poskytneme šancu aj vlastným odchovancom. Svoje záväzky sme dodržali a všetky výplaty hráčom sme vykonali, budeme ich aj do budúcna spĺňať. Starí a noví hráči majú záväzok odvďačiť sa nám skvelými výkonmi a víťazstvami, lebo len tak prilákame divákov na náš upravený štadión,“ zdôraznil predseda klubu Slobodan Jovanović. Zatiaľ je otázne, či Jednota bude pokračovať s plánovaným vynovovaním športových objektov na štadióne. Ide predovšetkým o zbúranie doterajších a výstavbu nových šatní, vytvorenie lepších podmienok pre novinárov a nainštalovanie reflektorov pre nočné tréningy. Všetko toto prisľúbilo staré vedenie Obce Stará Pazova a či od toho neupustí nové, všakže uvidíme. Matej Bzovský

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

TSK postúpil, Partizan vystúpil! V

nedávno skončených majstrovstvách titul majstra presvedčivo získal temerínsky TSK a postúpil do Novosadskej oblastnej ligy. Vicemajster, novosadská Mladost, hral barážové zápasy o postup, ale neuspel. Partizan zo Suseku vystúpil po 27. kole, a preto je vymazaný z konečnej tabuľky, hoci sú v nej zaevidované jeho výsledky. PP 21. 7. 2012

29 /4500/

Obetavý hráč Tatry Đaković (na trávniku) takto zastavil útočníka Borca v Rakovci

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZINÁRODNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ V ČESKU

Slatina „ošklbala“ Sokola

boj. Napriek tomu, že od začiatku viac útočili Selenčania, predsa sa prvému gólu potešili domáci futbalisti. Stalo sa to v 25. min., keď sa po chybe obrany vlnila sieť Kriváňa. Hneď potom na trávnik vykročil Malina a útoky Selenčanov sa stali nebezpečnejšie. Práve tento hráč v 30. min. trafil brvno, lopta sa prešmykla pomedzi nohy brankára Moutnice, ale neskončila v sieti. V 40. min. Tŕpka zočil na pravej strane Alexyho a tento šikovne vyrovnal. V druhom polčase selenčskí futbalisti útočili hlavne z pravej strany, kde sa zvlášť darilo Krajinovićovi, ktorý výborne prihrával spoluhráčom. Strelcom druhého gólu bol Krstić, na 3 : 1 zvýšil Malina, štvrtý gól dal Darko Pavlov a posledné dva pridal na tomto zá-

utbalisti selenčského Kriváňa 7. a 8. júla 2012 hosťovali v Českej republike, čo im bola pekná odmena za solídny úspech v sezóne 2011/2012 – piate miesto v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvá trieda. Selenčské mužstvo sa zúčastnilo na M e d z i n á r o d - Výprava selenčského Kriváňa na krásnom štadióne v českej obci Moutnice nom futbalovom turnaji v dedine Moutnice, pri každom kontakte hráčov, čo V 35. min. domáci ktorá patrí do Okresu Brno-Ven- príliš znervózňovalo Selenčanov. zrazili Anđelića a kov. Na turnaji hrali S. K. Sokol Tě- Taký rozvoj situácie viac vyhovo- Jovović z voľného šany, S. K. Slatina, FK Kriváň Se- val futbalistom Slatiny, ktorí veľmi kopu prekonal dorýchlo vsietili dva góly, v 25. a 28. máceho brankára lenča a domáci S. K. Moutnice. – 2 : 1. Po prestávke Selenčania mali drvivú prevahu. No Kutenič, Krstić, Đenadija a Anđelić nevyužili množstvo naozaj vyložených šancí. V 85. min. Đenadija z Rozhodca Karol Faďoš na rukách selenčských futbalistov po finálovom zápase, ktorý viedol malého vápna ne- dobre trafil prázdnu bránu. V nadstavenom čase ešte jed- pase super Mário Malina. na príležitosť na vyrovnanie a peFinálový zápas zohrali Sokol a naltový rozstrel, no Dalibor Mučaji Slatina. Slatinčania zvíťazili 3 : 1 (0 Na striedačke Kriváňa v chládku počas zápasu so Slatinou trafil len žrď. : 1), aj keď súper mal na polčase V druhom gólový náskok. Finálový zápas za SLATINA – KRIVÁŇ 2 : 1 (2 : 1) sobotňajšom spolupráce dvoch domácich rozPrvé dva zápasy sa hrali na zápase Sokol si hodcov dobre viedol Selenčan ihrisku Slatiny v Těšanoch, takže ľahko poradil s Karol Faďoš. toto mužstvo malo výhodu dotímom MoutniNa turnaji v Česku za Kriváň máceho prostredia a pomoc svoce – 4 : 1 (2 : 1). hrali: M. Krstić, Naď, Jovović, jich fanúšikov. Aj keď bol veľmi hoDarko Pavlov, Alexy, Kutenič, rúci deň, to vôbec nevyľakalo KRIVÁŇ – Krížov, Dobrík, Mário Malina, hostí z Vojvodiny, ktorým patril zaMOUTNICE 6 : Dejan Mučaji, Dalibor Mučaji, čiatok zápasu. Hosť z Báča v dre1 (1 : 1) Dejan Pavlov, Lipták, Tŕpka, se Kriváňa D. Krstić iba po nieV nedeľu sa Strehársky, Anđelić, Trkulja, koľkých minútach hry vybehol futbalisti pre- Krajinović a hostia: D. Krstić, pred brankára, ale strelil do jeho sťahovali do Đenadija, Boškić, Lugumerski, nôh. V 15. min. Anđelić z rohu naMoutnice, kde Medić. hral presne na hlavu Darka Pasa na mimoSelenčanom na zájazde v Česvlova, no tento trafil brvno a lopriadne krás- ku bolo mimoriadne pekne. Na ta neskončila v sieti. V 18. min. do- Pohár za 3. miesto na turnaji z rúk Jána Speváka nom trávniku turnaj odcestovali vďaka Jánovi máci pred trestným územím fau- (vľavo) prebral kapitán Juraj Krížov-Besta mladší zohrali rozho- Spevákovi, veľkému priateľovi FK lovali Malinu, ktorý musel opustiť trávnik, a Anđelić z voľného kopu min. Kriváňovci sa s takýmto vý- dujúce zápasy o konečné umiest- Kriváň, ktorý pochádza z Petrovsledkom neuspokojili a keď sa nenie na turnaji. ca a už niekoľko desaťročí žije v nebol presný. Zápas o tretie miesto priniesol Brne. Dynamickú hru často prerušo- prispôsobili rozhodovaniu ČeMichal Poliak vali českí rozhodcovia, pískali faul chov, hneď aj výsledok skorigovali. len v prvom polčase rovnocenný

21. 7. 2012

29 /4500/

HLAS ĽUDU

Na štarte cyklistov v Šíde

ÚSPEŠNÝ ŠÍDSKY MARATÓN

Roman a Čipkár tvrdí súperi Č

lenovia Cyklistického klubu Jednota dodržali sľub daný pri oslave 200. výročia príchodu Slovákov do Šídu a v nedeľu 15. júla 2012 usporiadali už tretí Šídsky maratón cyklistov. Dráha tradične viedla cestami, ktoré spájajú Šíd, Ľubu, Erdevík a Binguľu, teda prostredia, v ktorých žijú aj Slováci v tejto časti Sriemu. Toho roku maratón mal rekordný počet účastníkov a zaradili ho do Majstrovstiev Vojvodiny. Na dráhe sa pretekali cyklisti z maďarského Segedína, z bosniansko-hercegovinských miest Banja Luka, Modriča, Doboj a Tuzla, z chorvátskeho Osijeka, Vukovaru, Slavónskeho Brodu a Dolného Miholjca, ako aj z Nového Sadu, Belehradu, Rumy, Sriemskej Mitrovice, Valjeva, Šabca, Báčskej Topoly, Subotice, Zreňanina a dvoch domácich klubov – CK Šíd a CK Jednota. Na dráhe bolo viac ako 100 pretekárov – žien, mladších kadetov, kadetov, juniorov, seniorov, veteránov a rekreantov. Seniori jazdili vo veľkom maratóne na dráhe dlhej 54 kilometrov, kým všetci ostatní mali za cieľ zdolať „len“ 25 kilometrov. V kategórii mladších kadetov zvíťazil člen domácej Jednoty Darko Dierčan a získal nové body v Majstrovstvách Vojvodiny. Medzi kadetmi boj o prvé miesto očakávane zvádzali Aleksandar Roman (CK Jednota) a Igor Čipkár (CK Šíd). Skúsenejší Roman dokázal, že nie je nadarmo kapitánom reprezentácie Srbska a presvedčivo vyhral nad Čipkárom. Najúspešnejšia žena na pretekoch bola Olivera Raonićová z domácej Jednoty. Medzi veteránmi zvíťazil Andrej Kálman z B. Topoly, druhý bol Slobodan Radovanović (CK Jednota) a tretí Novosadčan Nenad Sudarov. Vo veľkom maratóne prvý do cieľa vjazdil Boris Popović z Nového Sadu, striebro sa zalesklo na prsiach Marija Kojića z Doboja a bronz získal Nenad Rabasović zo Zreňanina. Stanislav Stupavský

Stupienok víťazov pre dvoch Šíďanov: víťaz Aleksandar Roman a Igor Čipkár (2. miesto). Medaily najrýchlejším pretekárom odovzdal predseda MOMS Šíd Samuel Zorian (prvý zľava). Predseda CK Jednota Slobodan Radovanović stojí prvý sprava.

Pretekárske tričko šídskej Jednoty

Darko Dierčan, člen CK Jednota, zvíťazil v kategórii mladších kadetov

Aleksandar Roman po pretekoch v šídskom Slovenskom dome