Hlas 29 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 29 /4552/

Publikácia o migráciách

20. 7. 2013

Oslávili Deň Kulpína

Pohár natrvalo v Aradáči

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hl.rs

Najnovšie číslo časopisu Makroekonomické analýzy a trendy prezentovali nedávno v Hospodárskej komore Srbska v Belehrade. O. Filip

Oslava Dňa Kulpína v organizácii Klubu Kulpínčanov bola v nedeľu 14. júla v Muzeálnom komplexe v Kulpíne. Pri tej príležitosti v aleji velikánov odhalili bustu Pavla Jozefa Šafárika. K. Gažová Spolok kulpínskych žien v piatok 12. júla oslávil jubileum – desaťročnicu pôsobenia. Pri tej príležitosti v základnej škole bolo výročné zasadnutie a prezentácia prvej zbierky receptov spolku. K. Gažová

Jeden z najpopulárnejších svetových hudobných festivalov – Exit festival prebiehal od 10. do 14. júla. Podľa predbežných výsledkov počas festivalu Petrovaradínsku pevnosť navštívilo viac ako 200tisíc ľudí. J. Pániková

V nedeľu 14. júla v Galérii Domu kultúry Michala Babinku v Padine bola vernisáž 3. samostatnej výstavy obrazov insitného umelca Juraja Ľavroša, ktorou si maliar pripomenul životnú päťdesiatku a 25. výročie svojej maliarskej tvorby. A. Chalupová

Výstava Pjer Križanić – kronikár jednej doby, práve prebieha v Spomienkovej zbierke Pavla Beljanského v Novom Sade. O. Filip

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Koalícia na skúške K

eby sa rokovanie o rekonštrukcii vlády dialo za zavretými dverami, občania a voliči by zostali ukrátení o veľa. Také politické divadlo, hotové reality šou, sme tu dávno nemali. Keďže takmer všetko prebieha pred očami verejnosti, zo dňa na deň sa občanom – voličom prezentujú najnovšie, aj tie najmenšie správy, oznámenia a vyhlásenia o dosiahnutom stupni (ne)zhody lídrov relevantných politických strán. Ibaže bez mien. Zatiaľ. V médiách celkom iný obraz. Tu sa všetko točí okolo mien. Hľadajú sa dôvody, argumenty, alebo aspoň náznaky, prečo by niektorý minister mohol zostať bez kresla. Z druhej strany – síce omnoho zriedkavejšie – sa uvádzajú dôvody, argumenty a zvlášť predpoklady, prečo by niektorý iný mohol na pokoji spať, bez obáv z možného odvolania. Do príbehu rekonštrukcia najnovšie vhodne zapadli aj agentúry pre prieskum verejnej mienky. Tak výsledky najčerstvejších prieskumov zverejnené v médiách ukázali napríklad, že občania chápu nevyhnutnosť rekonštrukcie vlády, hoci len polovica verí, že zmeny v kabinete prinesú viditeľné posuny k lepšiemu. Druhá polovica sa obáva, že sa všetko skončí na menších „kozmetických“ úpravách. Keď ide o mená, dve tretiny anketovaných na mieste predsedu aktuálnej vlády vidí Aleksandra Vučića, a len 16 percent Ivicu Dačića. Prvé tri miesta na rebríčku nepopulárnych, ktorých – podľa výsledkov ankety – treba nahradiť inými, obsadili ministri Milutin Mrkonjić, Žarko Obradović a Mlađan Dinkić. Po zasadnutí Predsedníctva Srbskej pokrokovej strany (SNS), na ktorom sa vyše päť hodín rokovalo o doterajšej práci nielen ministrov, ale aj iných štátnych funkcionárov z radov pokrokárov, Vučić oznámil, že o niekoľko dní Hlavnému výboru strany navrhne odvolanie viacerých ministrov, „nie jedného či dvoch“ a že od koaličných partnerov „očakáva rovnaký stupeň zodpovednosti“. Koaliční partneri zrejme nemajú naponáhlo. Hoci aj v Socialistickej strane Srbska (SPS) aj v Zjednotených regiónoch Srbska (URS) opakujú,

Predaj melónov v Kysáči elón je veľmi obľúbenou, osviežujúcou, šťavnatou letnou pochúťkou. Preto sa všetci potešia, keď začne predaj tejto červenej chutnej zeleniny. V Kysáči sa prvé vlečky s melónmi a dyňami, ako zvykneme volať žlté melóny, objavili začiatkom júla. V strede Kysáča sú až tri punkty s melónmi, pri ktorých je vždy kupcov, či už sú z Kysáča alebo pocestní. Už druhý rok pri bývalej banke, a teraz pri miestnostiach rybárov, melóny predáva Miroslav Vozár, známy kysáčsky herec (na fotke vpravo). Kupci vedia, a medzi nimi je i Pavel Bagoňa, že im táto mimoriadne vodnatá a šťavnatá plodina v letnom období zahasí smäd, že ich osvieži, nuž ju radi kupujú. E. Šranková

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

20. 7. 2013

29 /4552/

že nemajú nič proti rekonštrukcii vlády, veľké nadšenie neprejavili. Jedni i druhí dôraz dávajú na prípadnú zmenu cieľov a priorít vlády, čo sa tlmočí ako spôsob na znemožnenie zmeny ministrov. V takom kontexte medzi nové programové ciele a strategické záujmy vlády premiér Dačić zaradil rýchlejšie a úspešnejšie rokovania s EÚ, uplatňovanie Bruselskej dohody s Prištinou, boj proti nezamestnanosti, rozvoj vzťahov v regióne. Na zozname vicepremiéra Vučića, spresnenom na nedávnom zasadnutí Predsedníctva SNS, sú len tri: zamestnať Srbsko, posilniť inštitúcie a vládu práva, pokúsiť sa pracovať na menení vedomia o tom, ako prispieť do krajšej budúcnosti. Nie je vylúčené, že práve v tejto rovine koalícia podstúpi najťažšiu skúšku. Plnenie nových priorít a náročných cieľov si vyžiada nielen inakší prístup k práci, ale aj nových ľudí. Rekonštrukcia vlády by sa mala stať prvým malým krokom k tomu – k meneniu Srbska. Keby sa nepodarila v takom rozsahu a v takej miere ako to Vučić vidí, vždy zostáva ešte jedno východisko: mimoriadne voľby. Je pravda, že v tejto chvíli po nich, síce z rozdielnych dôvodov, nikto veľmi netúži, takže tento fakt koaličným partnerom poskytuje určitý manévrovací priestor a akú-takú istotu. Kupuje im čas. Takisto je však pravda, že možnosť volieb netreba ani vylúčiť, čo najväčšej strane vo vláde poskytuje argument, ktorý nemožno zanedbať. V najbližšom období sa od vlády očakáva, že sa naplno venuje aj niektorým iným otázkam. Do konca júla a pred letnou prestávkou sa napríklad pýta vymenovať hlavného vyjednávača v rokovaniach o pristúpení EÚ. Určenie vedúceho tímu sa pôvodne očakávalo už pred príchodom Štefana Füleho do Belehradu v polovici tohto týždňa, avšak to sa nestalo. Ešte stále sa vraj hľadá „najlepšie riešenie“, čo má zmysel len v takom prípade, že nesúvisí so straníckymi pozíciami a záujmami. Najlepšie riešenie predpokladá odborníka a zbehlého vyjednávača, ktorý dosiahne dobré výsledky pre Srbsko, nie pre svoju stranu. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

FÓKUS MAKROEKONOMICKÉ ANALÝZY A TRENDY

lenie daňovej nedisciplíne, aj zľavy pre investorov, aj dôchodkové poisca aj dynamiky tenie... Pred odzahraničnoobborníkmi Ekonochodnej aktivimického inštitútu, ty. na fakt, že je každý Korunou deficit vyšší od tri mnohých propercentá hrubého blémov bude národného dôrozpočtový dechodku vážnym ficit, ktorý vážupozornením a že ne speje k piasi priam žiada súrtim percentám ne systémové rehrubého doformy a úspory, máceho dô- Priama výroba: na čo sa zmôže a kto jej pomôže? upozornila nedávchodku: podľa no i guvernérka pôvodného rozpočtu mal byť 122, le väčšími pesimistami, kým je vlá- Národnej banky Srbska Jorgovanpodľa opravného 178 miliárd, no da v role dirigenta, ktorý sa snaží o ka Tabakovićová. ešte je len júl a kopa skúšok v me- nemožné: zladiť nutné a potrebné Aby sa rozpočet skutočne nesiacoch pred nami. Deficit asi bude so skutočnosťou tak, aby sa jej tie rozpadol, vláda musí konať v znarásť napriek skutočnosti, že zmeny následné mračná nevrátili ako bu- mení dvoch R: rázne a rýchlo. Je tu daňových zákonov skôr speli k za- merang budúcej nedôvery. i tretie R: čiže jej rekonštrukcia, s A nutnosťou je, podčiarkuje tak- ktorou by onedlho mala vyštartobezpečeniu rozpočtových príjmov ako k odbremeneniu hospodár- mer na každej mesačnej prezen- vať do druhého roku svojho funkčstva. Národná asociácia pre lokál- tácii MAT, expert Ekonomického in- ného obdobia. Je to jeden z prvých ny ekonomický rozvoj poukázala v štitútu Dr. Stojan Stamenković, predpokladov, aby sa druhý polrok druhej kvartálnej správe, že ne- komplexná štrukturálna reforma niesol v znamení menšej ekonodošlo dokonca k odstráneniu žiad- zasahujúca všetky oblasti: aj pri- mickej neistoty a menej nebeznej parafiškálnej záťaže v druhom vatizáciu verejných podnikov, aj Zá- pečných trhových výkyvov. kvartáli. Podnikatelia sú preto stá- kon o práci v podobe zmien, aj čeO. Filip

Neistota a výkyvy A

je to zase tu. Na letné prázdniny naši vládni a hospodárski dejatelia môžu zabudnúť. Neistotu podporuje a negatívnu ekonomickú atmosféru spúšťa celý rad faktorov, z ktorých ťažko povedať, ktorý je ten naj. Pozitívnym spúšťačom zmeny nálady môže byť azda najviac rast exportu, prípadne návrat medziročnej inflácie do jednociferného pásma. To však bude mať dočasný ráz, hlavne pre rast regulovaných cien do konca roka, prípadne elektrického prúdu od augusta. Záporných činiteľov je však oveľa viac. Iba tie najdôležitejšie: prílev kapitálu zostáva stálou skúškou, lebo sa k investíciám čoraz ťažšie dostať. Podľa časopisu Makroekonomické analýzy a trendy (MAT) Ekonomického inštitútu, hodnota tých zahraničných bola v prvých štyroch mesiacoch len 217 miliónov eur. V prvej polovici mája sme riadne sviatkovali, následkom čoho bol i pokles priemyselnej výroby, maloobchodného obratu, dokon-

SRBSKO-SLOVENSKÉ HOSPODÁRSKE VZŤAHY (3)

Investície a telekomunikácie B

ilaterálne hospodárske protokoly sú vlastne špecifickou mapou budúcich pohybov a obsahov naplánovanej spolupráce, jej priorít a možností. Sú taktiež vhodným základom kontroly zrealizovaného, následne i stanovenia nových prvkov spolupráce, zodpovedajúcich ekonomickému vývoju v danom okamihu. Ako je známe, návrhom ďalších aktivít v oblastiach spoločného záujmu sa zaoberali v júni v Belehrade predstavitelia zmiešanej medzivládnej komisie, konkrétne členovia piatich pracovných skupín: pre obchod a investície, energetiku a ochranu životného prostredia, poľnohospodárstvo, dopravu, ako aj financie a rozvojovú spoluprácu. Pozitívnou skutočnosťou je, že sa do procesov zveľadenia hospodárskych vzťahov naplno zapojili a zapájajú i predstavitelia agentúr na podporu exportu a investícií, čiže SIEPA a SARIO, ktoré nielenže vyjadrili spokojnosť s doteraz dosiahnutou úrovňou vzťahov vo vzájomnej spolupráci, ale zároveň tlmočili pripravenosť na posilnenie aktivít zameraných na nadväzovanie hospodárskych partnerstiev obidvoch krajín na základe realizácie investičných projektov, ako aj spoločného vstupu na trhy tretích krajín.

Naša strana zvlášť prejavila záujem o uskutočnenie strategickej spolupráce v súvislosti s výskumom a vývojom v oblasti informačných a komunikačných technológií, ako aj o výmenu skúseností v rozvoji elektronic- Jedno z júnových podnikateľských snemovaní predstaviteľov kej správy a elektronického ob- dvoch priateľských krajín prebiehalo v Hospodárskej komore chodovania a informačnej spo- Srbska v Belehrade ločnosti vo všeobecnosti. V oblasti elektronických ko- ný vedecký hrdina minulého storočia, sa azda najväčšmunikácií sme tlmočili záujem o spoluprácu v rámci re- mi zaslúžil o to, že sa v priemysle rovnako ako aj v dogulácie a rozvoja elektronických komunikácií, najmä v mácnostiach presadil striedavý elektrický prúd, ktorý sa rámci rozvoja širokopásmových sietí, výmeny odborní- dá efektívne prenášať aj na veľké vzdialenosti a umožkov a štátnych úradníkov, ako aj o výmenu a spoločné ňuje fungovanie takmer všetkých našich strojov a prívýskumné projekty medzi výskumnými a vývojovými in- strojov. Okrem iného vynašiel i žiarivku, bol pri zrode seizštitúciami dvoch krajín. Keď ide o poštové služby, preja- mológie a svetovej siete dátovej komunikácie, ktorá bola vili sme záujem v nasledujúcom období vydať spoločnú predobrazom internetu. Jeho pôsobenie zasahuje do mnohých vedných oblastí, medziiným aj do energetiky. poštovú známku dvoch štátov s Nikolom Teslom. Jasné je prečo: 10. júla bolo 157. výročie jeho narodenia, Práve táto sa dnes javí ako jeden z pilierov dvojstranných kým 7. januára uplynulo 70 rokov od jeho smrti. Bude to hospodárskych vzťahov Belehradu a Bratislavy. len malý prejav úcty k nášmu géniovi elektriny, ktorého (V budúcom čísle: Limity vlastne nie sú) vedec Dr. Robert Lomas označil za muža, ktorý vynašiel O. F. 20. storočie. Tesla, ten bezpochyby najväčší neospieva20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

FÓKUS POKRAJINSKÁ RADA NÁRODNOSTNÝCH SPOLOČENSTIEV

POZNÁMKA

Nevyhnutné financovanie RTV Vojvodina láda AP Vojvodiny založila 10. júla Pokrajinskú radu národV nostných spoločenstiev. Predse-

Macošské správanie sa republikových inštitúcií voči RTV ž niekoľko mesiacov našou me- čenstiev. Na to poukazujú aj národdiálnou scénou lomcujú správy nostné rady, ako aj novozaložená U o nerovnakej pozícii dvoch verej- Pokrajinská rada pre národnostné

dom je Bojan Pajtić a členmi sú štyria predstavitelia vlády a predsedovia 14 národnostných rád národnostných menšín. Prvé zasadnutie rada mala už v piatok 12. júla, na ktorom prevažne rozoberali problém financovania Verejného servisu RTV Vojvodina. Predseda rady požiadal vedenie vlády Srbska, aby sa zabezpečili financie zo štátneho rozpočtu pre Verejný servis RTV Vojvodina rovnakým spôsobom, akým sú zabezpečené pre Verejný servis RTS. Členovia rady sa uzhodli, že by RTV Vojvodina mala, ako aj doteraz, patriť časť finančných prostriedkov z predplatného. Po tom ako sa v médiách rozšírila správa o zrušení predplatného, mnohí občania prestali spĺňať túto právnu povinnosť a oba verejné servisy sa ocitli v ohrození. Avšak po opravnom rozpočte financie sú zabezpečené iba pre Verejný servis RTS. Bez štátnej podpory ohrozená je nielen výroba programu, ale aj existencia zamestnaných.

Bojan Pajtić, predseda Pokrajinskej rady národnostných spoločenstiev „Vysielaním programu v 10 jazykoch Verejný servis RTV Vojvodina zachováva nadobudnuté práva národnostných menšín. Uctievanie menšinových práv a využívania práva informovania v materinskom jazyku pre štát nie je trova, ale zladenie štandardov so štandardmi Európskej únie,“ vyznelo na zasadnutí. J. Pániková

ných servisov. Rádio-televízia Srbska a Rádio-televízia Vojvodina, ktoré zastrešuje Zákon o rádiodifúzii, sa za takýto „darček“ môžu poďakovať dvom činiteľom. V prvom rade občanom, ktorí horko-ťažko platia alebo neplatia koncesionárske poplatky predplatné. V druhom, nemenej dôležitom rade, republikovým inštitúciám, ktoré prednedávnom znevýhodnili aj tak nevýhodné finančné položenie Rádio-televízie Vojvodiny, tým, že uprednostnili Rádio-televíziu Srbska. Práve tá sa tri roky bude financovať z republikového rozpočtu. K tomuto príde v septembri, keď vláda Srbska zruší koncesionárske poplatky. Pokrajinskému médiu sa zo štátnej pokladnice nedostalo nič. Vedenie RTV a jej zamestnanci nad tým lamentujú, kým vedenie našej pokrajiny pozýva na dodržiavanie sa zákonov a ústavy. Na túto tému dennodenne počuť vyhlásenia najvyšších predstaviteľov pokrajinských inštitúcií, menovite vojvodinského premiéra Dr. Bojana Pajtića, ktorý zdôrazňuje, že sa tým činom ohrozuje ústavou garantované informovanie v jazykoch národnostných spolo-

menšiny. Naliehania asi urodili plodom, lebo v posledných dňoch sa vo vyhláseniach politikov vládnucich štruktúr konečne objavujú aj obrysy RTV, ktorej sa vraj taktiež, po septembrovom opravnom rozpočte, dostane kúsok z koláča. Aspoň tak hovorí prvý podpredseda srbskej vlády Aleksandar Vučić a prenášajú srbské médiá. September je však pre zamestnancov Rádio-televízie Vojvodina veľmi ďaleko. Platy meškajú zo dva mesiace, čím sa ohrozuje ich životná existencia a právo na dôstojný život. Finančnou krízou tohto podniku sa ohrozuje aj právo občanov na informovanosť, lebo v dôsledku nedostatku peňazí, aj programová zložka je okyptená. Trpia aj medziľudské vzťahy, lebo vieme, ako hryzieme, keď sme hladní. A RTV už dávnejšie chorľavie na finančnú „podvýživu“ (spomeňme si, že už viac ako dekádu žije v podnájme). Zostáva len čakať a dúfať, že sa od jesene republikové vrchnosti prestanú voči RTV správať macošsky a nedovolia, aby, nedajbože (!), umrela hladom. V. Dorčová-Valtnerová

VÝBOR PRE INFORMOVANIE NRSNM

„PRVÝ POLROK roku nepriniesol lepší život občanov, ani účinnejšie fungovanie hospodárstva, keďže aj v druhom štvrťroku vystali očakávané efekty zlepšenia podmienok hospodárenia,“ uvádza sa v novej štvrťročnej správe Národnej asociácie pre lokálny ekonomický rozvoj (NALED) o stave regulačnej reformy, prezentovanej a zverejnenej 12. júla. Protikrízový balík vlády nezískal prechodnú známku podnikateľov: ich 30 percent sa nazdáva, že je zlý, 12 percent je názoru, že je dobrý, kým 35 percent firiem ani nie je informované o jeho obsahu. Až 40 percent podnikateľov činnosť vlády zhodnotilo známkou 3, ich 29 percent mieni, že sa táto správa zle, kým 28 percent si myslí, že si zaslúži známky 4 a 5. Pri takýchto výsledkoch sa netreba diviť, že stúpajú aj pesimistické odhady hospodárskych činiteľov: počet tých, ktorí v nadchádzajúcom období očakávajú zmenšenie ziskov, je väčší až o desať percent (bolo ich 34 a teraz ich je 44 percent). O päť percent narástol počet anketovaných, ktorí očakávajú menšie investície (je ich 33 percent), kým je o dva percenta viac tých, ktorí si myslia, že počet zamestnaných bude klesať (je ich 25 percent). Jeden z prvých záverov NALED je, že prím v hospodárstve stále hrá rozpočet a nie ekonomika a občania. A že sú preto výsledky také, aké sú. Na snímke: Neľahké týždne sú pred ňou: vláda Srbska na jednej zo schôdzí. O. F. 20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

Presscentrum počas SNS 2013 ýbor pre informovanie Národ- využívať priestory Petrovského nostnej rady slovenskej ná- rozhlasu. V V Novom Sade 1. augusta na rodnostnej menšiny počas Slovenských národných slávností plánuje zrealizovať projekt organizovania Presscentra, v ktorom budú angažovaní novinári elektronických a printových médií. Týmto spôsobom budú informovať médiá o všetkých podujatiach, ktoré sa uskutočnia počas Slávností. Nezabúda sa ani na inorečové médiá, ktoré doposiaľ takmer ani neinformovali o sviatku Slovákov žijúcich v Srbsku. Skrátka povedané – úlohou novinárov bude rozposlať príspevky slovenským a neslovenským médiám ihneď po zakončení programu, prípadne aj počas priebehu programu. Novinári budú ubytovaní v Petrovci a na pracovné úlohy budú

slávnostnom zasadnutí NRSNM pri príležitosti 10. výročia založenia bude po prvýkrát udelená aj Cena NRSNM za prínos v oblasti informovania. Cenu udelí Výbor pre informovanie novinárovi, ktorý zanechal stopy v slovenskom vojvodinskom novinárstve. Stretnutie slovenských novinárov sa tradične uskutoční počas SNS, keď po prvýkrát bude udelená aj Osobitná cena za prínos v kultúre vojvodinských Slovákov a po druhýkrát udelia i Cenu Anny Nemogovej-Kolárovej za príspevok o slovenskej národnostnej menšine zverejnený v hociktorom jazyku, okrem v slovenskom. J. Pániková

FÓKUS MIGRÁCIE – DEVIATA PUBLIKÁCIA NA ZÁKLADE PREDVLAŇAJŠIEHO SČÍTANIA OBYVATEĽSTVA

Nové aspekty populačnej politiky

PRÁCE NA NOVOM ŽEŽELJOVOM MOSTE nepokračujú síce tempom, ktoré by umožnilo dobehnúť zameškané, no dobrou správou je, že po prípravných už prebiehajú aj montážne práce: na prvej časti základnej konštrukcie na petrovaradínskej strane rieky v týchto dňoch vznikajú prvé mostové oblúky (na snímke). Keďže sú prostriedky, európske a tie z domácich zdrojov zabezpečené, a investor a vykonávatelia prác seriózni, ako reálna lehota ukončenia jedného z najdôležitejších infraštruktúrnych objektov v tejto časti Európy sa uvádza koniec roku 2014. Most pôvodne mal byť ukončený 10. novembra budúceho roku. Práce však skomplikovalo a predĺžilo odstránenie viacerých betónových častí starého mostu, zbúraného v NATO agresii v apríli 1999. O. F.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: PREDRAG KURČUBIĆ, RIADITEĽ VÝSKUMU, IPSOS STRATEGIC MARKETING

Riadime sa skutočnými hodnotami

– Čo pre vašu spoločnosť znamená Cena za boj proti diskriminácii, ktorú ste nedávno získali? – Veľmi sme hrdí na to, že sme sa stali laureátmi tej ceny a že sme súčasťou frontu bojujúceho za rešpektovanie rozličností. Ďakujeme Koalícii za boj proti diskriminácii, že si všimla naše skromné úsilie prispieť k presadzovaniu demokratických hodnôt a zásad. My ako spoločnosť robíme veľa prieskumov a je nám dobre známe, aké ťažké je postavenie marginalizovaných skupín v našej spoločnosti a na aké všetko problémy narážajú. Zároveň veľkú pozornosť venujeme procesu zamestnávania u nás. Kritériá ako náboženské vyznanie, národnostná príslušnosť alebo sexuálna orientácia vlastne u nás nerozhodujú. Veľmi dôležité je, aby sme spoločnými silami slúžili príkladom iným. Hoci sa cene veľmi tešíme, táto je istým spôsobom indikátorom stavu spoločnosti. Ipsos sa aj v budúcnosti bude riadiť skutočnými hodnotami a bude sa snažiť zostať na doterajšej ceste. Zaznamenal: O. Filip

bežnými, tiež celé súbory iných otázok. Práve preto sú aj dve základné kategórie, ktorými sa výskum zaoberal: autochtónneho (osoby, ktoré od narodenia bývajú v tom istom meste, prípadne sa nikdy nesťahovali) a prisťahovaného obyvateľstva (tí, ktorí sa presťahovali a prisťahovali z iných miest, oblastí, alebo zahraničia) číselne dosť blízko. Pomer je 55 k 45 percent. Keď ide o súčasných obyvateľov Srbska, treba vedieť, že sa ich 88 percent narodilo na jeho území, kým sa približne 10 percent populácie narodilo na území niekdajších republík SFRJ. Len necelé percento má v matrikách narodených zapísané ako mesto rodiska niektoré z miest iných štátov. Počet prisťahovaného v celkovom obyvateľstve je najvýraznejší v obciach Petrovaradín (75 percent) a Sriemske Karlovce (61 percent), ako aj v belehradských obciach Grocka, Barajevo, Palilula, Nový Belehrad a Surčín, kde je medzi 50 a 60 percent. V prípade (naj)väčších miest si možno všimnúť, že aj najväčší počet prisťahovaných žije práve v nich: v Bele-

hrade ich je okolo 860 000, v Novom Sade približne 200 000, v Niši 120 000 ľudí. Najvýraznejšia účasť autochtónnej populácie je v obciach Žagubica (nad 80 percent), Kovačica, Sjenica, Novi Pazar, Malo Crniće, Žabari a Kosjerić, kde jej je viac ako 70 percent. Vo Vojvodine je, z 1 931 809 obyvateľov, tých autochtónnych 1 039 953. Do nej, ako aj do Belehradského regiónu sa prisťahovalo najviac obyvateľov z bývalých republík SFRJ: v prvom prípade ide o 303 664, v druhom o 248 262 osôb. Z iných oblastí do Vojvodiny prišlo takmer 270 000 osôb, kým z iných obcí tejto oblasti (užšia vnútorná migrácia) takmer 140 000 ľudí. Prisťahovalcov z bývalých republík SFRJ najmenej lákalo alebo aj láka pásmo južného a východného Srbska: tam sa rozhodlo žiť len 45 000 osôb. Šumadiju si zvolilo asi 90 000 prisťahovalcov. Vzhľadom na životný štandard, stupeň hospodárskej a inej vyspelosti, ako aj viaceré iné okolnosti, nie je ťažko dovtípiť sa, prečo sú údaje práve také aké sú. O. Filip

INÝ NÁHĽAD

tále hýbeme, prispôsobujúc sa potrebám a nárokom školenia, práce, pôsobenia, vôbec vlastným a iným podmienkam a možnostiam. Po rade deviaty zväzok na základe

predvlaňajšieho sčítania obyvateľstva, domácnosti a bytov má stručný názov Migrácie, ktorým zďaleka nemožno obsiahnuť plnú komplexnosť témy, ktorou sa zaoberá. Lebo cez migrácie sa krížia existenčné s demografickými, sociálne s národnostnými, osudové s

Ďuro Varga

esty osudu sú rôzne. Akousi stálicou vo všetkých tých našich C životných zmenách je, že sa neus-

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V ČELE ZREŇANINSKÝCH VEREJNÝCH PODNIKOV A USTANOVIZNÍ

Výlučne stranícke kádre ni 10. zasadnutie Zhromaždenia mesta (ZM) Zreňanin, ktoré sa začalo vo štvrtok 11. a skončilo v piatok 12. júla, neprešlo bez zdĺhavého zdôvodňovania návrhov na doplnenie rokovacieho programu. Opozícia (DS, LSV a SRS) aj tentoraz podala zo 30 návrhov. Vládnuca väčšina (SNS, SPS, JS, PUPS) však akceptovala iba iniciatívu výborníčky DS Ildiko Bogyo k založeniu oddelenia pre poskytovanie terapie ožarovaním v zreňaninskej nemocnici. Hneď potom potvrdila zánik mandátu výborníka Sašu Ždrnju (SNS) pre odchod na novú funkciu a uvoľnila ho z funkcie námestníka predsedu ZM. Na jeho miesto vo výborníckych laviciach nastúpil Aleksandar Martinov. Ostrú reakciu opozície (DS, LSV, SRS, DSS) vyvolal návrh na zmenu rokovacieho poriadku ZM, ktorým sa čas na podanie návrhov na zmeny a doplnky rokovacieho programu, repliky a upozornenia na porušenie rokovacieho poriadku pred schválením rokovacieho programu obmedzuje na 10 minút pre jednu výbornícku skupinu. Vládnuca koalícia takýto návrh zdôvodnila potrebou vytvoriť podmienky na účinnejšiu prácu, lebo – podľa ich mienky – opozícia často zneužíva Zhromaždenie na promóciu vlastnej politiky a často mrhá čas aj na navrhovanie a zdôvodňovanie bezvýznamných otázok. Opozícia takýto návrh považuje za porušovanie demokratických a ústavných práv na vyjadrenie vlastnej mienky a pokus o jej umlčanie. Hlasmi vládnucej väčšiny tento dokument bol schválený a bude zaujímavé sledovať, ako sa opozícia do budúcna vtesná do stanoveného času a ako predseda ZM Radovan Bulajić zabezpečí, aby ho neprekročili. Po schválení niekoľkých rozhodnutí z oblasti územného plánovania s cieľom vytvoriť podmienky pre nové investície zasadnutie bolo prerušené a pokračovalo nasledujúceho dňa

20. 7. 2013

29 /4552/

ďalšou horúcou témou – voľbou riaditeľov verejných podnikov a ustanovizní. Za riaditeľov verejných pod-

vytýkala, že na čelné funkcie vo VP zvolili stranícke osobnosti, a nie odborníkov, tvrdiac k tomu, že sa nedokázali ako úradujúci riaditelia, a jednotlivci vraj aj zneužívali úradné postavenie a spôsobili škodu. Upozornili aj na údajné procedurálne chyby a nedodržiavanie zákona o verejných podnikoch. Jednohlasne

Telocvičňa v Aradáči čaká na dokončenie

nikov a ustanovizní hlasmi vládnucej väčšiny zvolili doterajších úradujúcich riaditeľov okrem Modernej galérie Ečka, kde sa úradujúci riaditeľ nekandidoval na funkciu riaditeľa. Odročená je iba voľba riaditeľa Rozhlasovej stanice Zreňanin a Mestskej bytovej agentúry, lebo – ako zdôvodnil tajomník ZM Milan Mrkšić – ani jeden kandidát nespĺňal podmienky. Ako sa dalo očakávať, opozícia vládnucej koalícii

(síce bez hlasov výborníkov LSV, ktorí keď povedali, čo mali, opustili zasadnutie) bol zvolený iba kandidát na riaditeľa Mestskej teplárne Aleksandar Starčević, ktorý vraj aj ako úradujúci významne zveľadil prácu tohto podniku. V pokračovaní výborníci jednohlasne podporili záver, ktorým sa začína iniciatíva k založeniu oddelenia pre poskytovanie terapie ožarovaním v zreňanin-

skej nemocnici. Na návrh primátora Ivana Bošnjaka, zhromaždenie osobitným záverom naložilo VKP Vodovod a kanalizácia, aby poskytol dôkladnú informáciu o verejnom obstarávaní vykonávateľov pre projektovanie, financovanie, výstavbu a údržbu zariadení na prečisťovanie pitnej vody a spôTELOCVIČŇA V ARADÁČI Medzi otázky, ktoré sa opozícia už dlhší čas snaží zaradiť do rokovacieho programu patria aj príčiny prerušenia prác na výstavbe telocvične v Aradáči. Primátor Mr. Ivan Bošnjak odpovedal, že na objekte je ukončených 80 percent prác, ibaže vykonávateľ, s ktorým mesto podpísalo zmluvu, nedodržal zmluvu a namiesto ocele, ktorá je plánovaná a kúpená a nachádza sa v Kysáči, použil inú oceľ, a teraz žiada, aby mu tá oceľ bola vyplatená a tá už kúpená, aby zostala mestu. Mestu to pravdaže nezodpovedá a s vykonávateľom rokuje o tom, ako vzniknutú situáciu prekonať. sobe, akým sú tie práce zverené nemeckej spoločnosti WTE. Tieto informácie sú podľa slov primátora nevyhnutné na rokovania o pokračovaní realizácie tohto významného projektu. \ V. Hudec

VEDEnIE DIREkCIE pRE sTAVEbný pOzEmOk, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti sa cez pokrajinské a republikové granty uchádzalo o dočasné zamestnanie robotníkov tak ako aj v minulých rokoch. Hoci by vykonávateľov potrebovali aj viac, na tri mesiace, teda od začiatku júla do konca septembra, sa v rámci verejnoprospešných prác podarilo dočasne zamestnať 11 osôb. Výsledky ich práce už aj vidno, stačí sa poprechádzať osadou. Na viacerých miestach v rozličných uliciach vidieť vykopané nové jarky, nové priepusty atmosférickej kanalizácie, či nové chodníky. Ako to bolo s kopaním jarkov v Ulici Ruda Hrubíka, vidno na prvej fotografii. Na druhom zábere je nový betónový chodník na začiatku Ulice Leninovej a spevňovanie jarkov murovanými podporami z tehál. J. Čiep

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD POĽNOHOSPODÁRI V ARADÁČI A BIELOM BLATE TVRDIA

Cena pšenice podceňujúce nízka atva pšenice na vojvodin- ko dostane. Keď som tohto roku úrodu, poľnohospodár musí aj najpotrebnejšie, odročoval výských poliach sa pomaly chý- na výkupnom mieste odovzdá- mnoho vložiť, hoci nikdy si ne- platu subvencií a neumožnil li ku koncu. Kým sa tieto riadky val pšenicu, nevedel som, koľko môže byť celkom istý, či zarobí, nám ani krátkodobé úvery ako v dostanú k čitateľom, asi už všet- za ňu dostanem! Dostali sme alebo či sa mu vôbec vložené predchádzajúcich rokoch, takže ka úroda bude v sa do absurdnej vráti. K tomu musí veľmi dobre sme reprodukčný materiál musýpkach. Poľnohossituácie, že sa kalkulovať, ak chce profitovať. Z seli kupovať za hotové, alebo sa podári v Bielom Blaviac oplatí, aby týchto dôvodov pravdepodob- zadlžiť buď v tovare, alebo v te sú s úrodou nasa urodilo málo, ne predám iba toľko pšenice, bankách, čo je veľmi drahé. A tenajvýš spokojní, lebo nízka úroda koľko potrebujem na vyrovnanie raz ešte podcenili náš výrobok. priemerne namlátizvyšuje cenu a li 3 tony z jutra, čiže prináša zárobok 5 ton z hektára. Bolo a vysoká len straby vraj aj viac, nebyť ty. vody, ktorá na jar Naši spolubestála na poliach a sedníci ďalej Igor Ábelovský zmenšila úrodu. upozorňujú, že V aradáčskom tohtoročné výchotári žatva trvala trochu dlhšie, robné náklady boli omnoho vyšpretože spodné vody, resp. roz- šie ako vlani. močená pôda v jednotlivých – Toho roku sme napríklad častiach chotára, zvlášť pri Tise, pšenicu museli postrekovať nienedovolila kombajnom vojsť do len proti burine, ale aj proti chopšeničných lánov. Úroda je však robám, čo dodatočne zvýšilo aj tu výborná, miestami viac ako výrobné náklady, – hovorí Mi4 tony z jutra. Niekde porasty roslav. – Ešte pred niekoľkými pod ťarchou klasov a pôsobením rokmi sa reprodukčný materiál silného vetra poľahli, takže časť mohol zaobstarať za tovar podúrody zostala na zemi, ale Ara- ľa parít, a tohto roku výlučne za dáčanov to veľmi nehnevá, lebo hotovosť a po omnoho vyšších Miroslav Hromčík tuná sa hovorí: Kým pšenica ne- cenách. Tak napríklad kvalitnejpoľahne, dobrá úroda nebude. šie zahraničné osivo stálo 70 dlhu za reprodukčný materiál. Všetko to má destimulujúci účiHojná úroda je však slabou din/kg, čiže podľa danej ceny Ostatné počká na lepšiu cenu. nok, zvlášť na mladých ľudí, ktoútechou poľnohospodárom, viac ako 4 kg merkantilnej pše– V porovnaní s minulým ro- rí sa chcú zaoberať poľnohoslebo nízka cena chlebového zrna nice, čo je veľmi mnoho a začí- kom reprodukčný materiál zdra- podárstvom, – konštatoval na závýznamne znehodnotila ich prá- nam podozrievať, že sa už na za- žel o 30, a náš výrobok zlacnel o ver Igor Ábelovský. cu. čiatku sejby vedelo, že pšenica 40 percent?! K tomu štát začiat– V tejto chvíli za pšenicu pla- bude lacná. Ak chce mať dobrú kom jari, keď nám peniaze boli V. Hudec tia 16 až 16,5 din/kg, čo je podceňujúce málo. Reálna cena by ŽATVA BEZ POŽIAROV. V mala byť 22 až 24 din/kg. Týmto období žatevných prác kysáčsspôsobom nás obrali o hotové ki hasiči už tradične majú popeniaze, ktoré sme museli vložiť hotovosť. Majú 24-hodinovú do výroby a na našej práci zaroslužbu, počas ktorej sú maxibí niekto iný. Súhlasil by som s málne pripravení na hasenie takou cenou, len ak by aj múka požiarov. V ich ingerencii je niezlacnela a peceň chleba nebol len kysáčski chotár, ale v prípadrahší ako 10 dinárov, – hovorí de požiaru sú povinní interveIgor Abelovský z Aradáča. novať aj v Rumenke, Čeneji a na S tým, že cena pšenice je veľRímskych Šiancoch. Tohto roku, mi nízka a nezakrýva ani výrobnašťastie, požiarov nebolo a né náklady, súhlasí aj Miroslav nemuseli v teréne zakročiť ani Hromčík z Bieleho Blata: raz. Možno k tomu prispela aj – Pšenica by musela stáť najpríprava pred žatvou, čiže premenej 22 dinárov, aby sedliaci hliadka tak hasičských prístromali aspoň minimálny zárobok. jov, ako i kombajnov a iných Politika formovania cien poľnostrojov, ktorú vykonali počas dvoch júnových týždňov. Hasiči mali pohotovosť od 2. do 14. júla a v nehospodárskych výrobkov u nás deľu, po ukončení služby, predbežne analyzovali výsledky. V službe sa vystriedalo 26 dobrovoľných poje veľmi zlá. Skôr jestvovala tzv. žiarnikov, kým prehliadka strojov zahrnula 50 kombajnov, hoci odhadujú, že v dedine ich je takmer 140. ochranná cena, pod ktorú sa Kysáčski požiarnici (časť z nich na fotografii) sú spokojní so službou pohotovosti a skutočnosť, že ponešlo, a na základe ktorej sedliak žiarov nebolo, ich nesmierne teší. E. Š. mohol orientačne vypočítať, koľ-

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD S JÁNOM MACHOM, BÝVALÝM PREDSEDOM, A JÁNOM ALEXOM, PREDSEDOM RADY MS SLANKAMENSKÉ VINOHRADY – SÚVAHA A PLÁNY

Dedina potrebuje viac detí a mladí zamestnanie sada Slankamenské Vino- života niet, – poznamenal J. Mahrady je umiestnená na sva- cho a dodal: – Studňa je vyvŕtahoch Fruškej hory v severový- ná do hĺbky 133 metrov a jej kachodnej časti Sriemu a patrí do pacita je dostatočná pre našu Obce Inđija. Podľa sčítania oby- osadu. Keby sme mali prostriedvateľstva z roku 2011 v dedine ky, ako ich nemáme, táto pitná žije okolo 350 ľudí. voda by sa dala potrubím zaAj vlani, rovnako ako aj v tom- viesť aspoň do hlavných ulíc. to roku v Miestnom spoločenstve Aj v roku za nami v tamojšom Slankamenské Vinohrady majú mnoho plánov. O tom, čo bolo príznačné pre uplynulé obdobie a najmä o tom, čo sa realizovalo v roku 2012, rozprávali sme sa v miestnostiach v strede osady s Jánom Machom, bývalým predsedom Rady MS Slankamenské Vinohrady, ktorý funkciu richtára v populárnych Brehách zastával celé desaťročie. Okrem toho Ján Macho je výborní- Dobrí spolupracovníci: kom v Zhromaždení obce Ján Macho (zľava) a Ján Alexa Inđija a predsedom miestneho SKUS Vinohrady. O aktuál- Miestnom spoločenstve bolo nych dianiach a plánoch na bež- málo peňazí na realizáciu väčších ný rok sa bližšie zmienil Ján Ale- projektov. – Pracovali sme v súxa, aktuálny predseda Rady MS lade s možnosťami. Upravili sme Slankamenské Vinohrady. Ulicu Jánošíkovu, spolu s hosťaNa rozhraní rokov 2011/2012 v mi z Českej republiky iniciovali Slankamenských Vinohradoch sme založenie mikroregiónu na vďaka malému grantu Veľvysla- týchto priestranstvách, usporianectva Slovenskej republiky v dali sme tradičnú dedinskú oslaBelehrade a Obci Inđija v strede vu Budárske dni…, – akcentoval osady vyvŕtali studňu na záso- Ján Macho. bovanie pitnou vodou. Bola to, V malých prostrediach je ťažko podľa slov Jána Machu, jedna z žiť, výdavky sú veľké, a preto najväčších investícií v uplynu- medzi prioritné ciele v bežnom lom desaťročí v osade (okrem roku zaradili príchod potenciálrealizovanej plynofikácie, výme- nych investorov do osady, aby si ny elektrických stĺpov, sanácie hlavne mladí ľudia našli zameststrechy na Podrume, otvorenia nanie. V generálnom urbanisticuniverzálneho športového ihris- kom pláne ZO Inđija majú aj pre ka, úpravy chodníkov na cintorí- MS Slankamenské Vinohrady prine, zabezpečenia počítačového pravenú atraktívnu lokalitu pre vybavenia v spolku, zavedenia investorov, tak domácich, ako aj optického kábla v osade…). zahraničných. – V osade žije asi – Našou prioritou bolo zaviesť 350 osôb, no na svahoch Fruškej pitnú vodu do budovy známejšej hory v miestnej kancelárii neako Podrum pre potreby žiakov, prihlásených ľudí, hlavne výletaktivistov spolku, tiež pre potre- níkov je trojnásobne viac, a preby ambulancie a Miestneho spo- to sme si na bežný rok naplánoločenstva. Každý štvrtok sú tieto vali zosilniť elektrické napätie v miestnosti otvorené a občania si osade. Jestvujúce kapacity elekmôžu prísť po vodu, lebo bez nej trickej energie už nestačia, – ho-

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

vorí Ján Alexa, ktorý v predchádzajúcom mandáte bol zástupcom predsedu. Pre väčšiu frekvenciu ľudí v osade potrebujú aj viac kontajnerov na smeti, hoci odvoz smetí z domácnosti funguje nehatene podľa stanoveného rozvrhu inđijského VKP Komunalac. Tento podnik je inak medzi prvými podnikmi v Srbsku, ktoré sa zamerali na separáciu odpadov. K tomu treba dodať, že v predminulom roku Slankamenské Vinohrady boli na území Inđijskej obce vyhlásené za najčistejšie a najekologickejšie Miestne spoločenstvo.

delenie predškolskej ustanovizne nepracuje pre nedostatok detí. Vo vysunutom oddelení krčedinskej základnej školy je v štyroch nižších ročníkoch zapísaných iba 7 žiakov (kedysi ich bolo 25 – 30), lekár do osady chodí raz týždenne na pár hodín, rovnako ako aj poštár. Život vo filiálnom cirkevnom zbore prebieha nehatene. „Dedina potrebuje viac detí a mladí zamestnanie,“ konštatovali naši spolubesedníci a dodali, že spolupráca medzi Miestnym spoločenstvom a spolkom je výnimočne dobrá. V nadchádzajúcom období obe tieto inštitúcie sa zapoja do príprav 10. jubilejných Budárskych dní, ktoré sa uskutočnia 18. augusta na otvorenom javisku. V auguste dedinská oslava do Sl. Vinohradov priláka veľký počet návštevníkov. Pre nádhernú prírodu, čistý vzduch a nezvyčajné ticho v populárnych Brehách si mnohí stavajú výletnícke chatky, a preto Slankamenské Vinohrady sú prostredím, ktorého najväčším po-

Budova Miestneho spoločenstva známejšia ako Podrum

Tunajší ľudia sa zaoberajú prevažne poľnohospodárstvom, predovšetkým rastlinnou výrobou, ale aj dobytkárstvom, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Až 20 percent z celkového počtu obyvateľstva si na život privyrába v susedných osadách, kde pracujú ako sezónni robotníci. Mladí ľudia často za prácou odchádzajú do väčších miest, niektorí aj do zahraničia, a preto aktuálna situácia v dedine je taká, že vysunuté od-

tenciálnom je nielen vidiecky, ale aj riečny turizmus. Členovia RMS Sl. Vinohrady, ako povedali naši spolubesedníci, sa i do budúcna budú usilovať pracovať v záujme lepšieho a kvalitnejšieho života v dedine. Zasadzovať sa budú, v súlade s možnosťami, za realizáciu ak nie veľkých, tak aspoň niekoľkých menších projektov. A. Lešťanová

Z NAŠICH OSÁD S DANIELOM SAKALOM O SLOVENSKÝCH VYSIELANIACH V BÁČSKEJ TOPOLE

Jeden novinár – jedna redakcia yštudoval manažment na súkromnej valjevskej Fakulte manažmentu v Sombore. Upozornil na seba nielen skutočnou novinárskou žilkou, ale aj celkom obstojnou slovenčinou v rámci vzdelávacieho kurzu Žur-škola. Daniel Sakal hovorí, že materčinu si cibril tak, že pomerne často navštevoval Slovensko. Zaoberá sa podnikaním, t. j. účtovníctvom v rodinnom podniku, a zároveň sa angažuje i v Slovenskom kultúrnom stredisku so sídlom v Bajši, ktorého cieľom je ochrana kultúrnych tradícií: organizuje výstavy a iné podujatia významné pre tamojších Slovákov. – Ani to vraj nie je všetko...? – Pripravujem aj vysielania v Obecnej verejno-informačnej ustanovizni Rozhlas a televízia Báčska Topola. Založená bola roku 2003, najprv začala vysielať program v srbskej reči, potom i v maďarskej a od januára 2006 sa začalo spoločné vysielanie slovenské, rusínske a nemecké. S ohľadom na to, že Nemcov je v obci len asi 50, vysielanie po nemecky, ak sa nemýlim, ide už len raz za mesiac a v rámci

Daniel Sakal

ustanovizne pôsobia srbská, maďarská, slovenská a rusínska redakcia. – Ako a čo vysielate po slovensky? – Raz v týždni vysielame informácie z našej obce a z iných slovenských osád vo Vojvodine. Experimentálne televízne vysielanie sa rozbehlo v septembri až novembri roku 2011, keď sme vlastne využívali nahrávky, respektíve zostrih príspevkov Televízie Petrovec. Vlastné experimentálne vysielanie sme odštartovali vlani v júli. Najprv sme sa orientovali na čítanie

správ zo štúdia, neskoršie pribudli príspevky z terénu, rozhovory s našimi Slovákmi; od januára bežného roku vysielame polhodinku po slovensky každú sobotu a nedeľu od 16.30 do 17.00. – koľko zamestnaných je v ustanovizni, v ktorej pracujete? – Ak sa nemýlim, sme tam súhrnne dvadsiati traja. – Príspevky chystáte sám, sú originálne, alebo ide o preklady? – Predovšetkým ich pripravujem sám, jednu časť mi však poskytnú kolegovia zo srbskej a maďarskej redakcie, prekladám ich a „na oplátku“ im poskytujem svoje príspevky. Iné rozhlasové príspevky si sám nahrám a strihám, zatiaľ čo pri príprave televíznych mám na pomoci kameramanov a technikov v strižni. – Zrejme pracujete ako honorárny spolupracovník... – Robím to aj za honorár, aj ako volontér; nie je to zaplatená práca, ale robím ju preto, aby tunajší Slo-

váci nezabudli na slovenskú reč. – Robíte teda rozhovory aj s tunajšími Slovákmi, ktorí ešte hovoria po slovensky? – Áno, v Bajši ešte stále je asi 120 Slovákov a menší počet žije v Báčskej Topole a v okolí. Medzi nimi sú aj lekári, veterinári a iní vysokoškolsky vzdelaní ľudia, s ktorými buď robím menšie rozhovory alebo od nich získavam podklady pre správy z oblastí, v ktorých pôsobia. – Ako si zabezpečujete hudbu? – Na štarte nás hudobne zaopatril Rádio Nový Sad a neskoršie sme sa vynaliezali sami: odchádzali sme na hudobné festivaly vojvodinských Slovákov, kde sme natáčili hlavne ľudovú hudbu a piesne. Tretím zdrojom, z ktorého sme sa zásobili hudbou, je, pravdaže, Slovensko. – Máte spätnú informáciu o sledovanosti vašich vysielaní? – Áno. Ľudia ich radi počúvajú a pozerajú. – Je možné, že slovenské vysielania v dohľadnej budúcnosti nebudete pripravovať sám? – Bolo by to veru i pekne i dobre, akiste aj ľahšie a kvalitnejšie, ibaže z hmotných dôvodov to zatiaľ určite nie je možné... Juraj Bartoš

6. Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli 2013 Aradáč 19. a 20. júla 2013

PROGRAM PIATOk 19. JúlA 20.00 Koncert FS Mladosť z Aradáča a FS Mladosť z Banskej Bystrice Dve Mladosti bez starostí (nádvorie Hasičského domu) 22.00 Ľudová veselica SObOTA 20. JúlA 15.00 Príchod účastníkov (do Základnej školy Bratstvo) 16.00 Priestorové skúšky (javisko na nádvorí Hasičského domu) 17.00 Tanečný dom (ihrisko) 19.00 Sprievod dedinou (zo ZŠ do Hasičského domu) 20.00 Galakoncert 22.00 Ľudová veselica Sprievodné podujatia: – výstava ručných prác ASSŽ a fotografií Spolku žien Ruža (Miestne spoločenstvo) – predajná gastronomická výstava (nádvorie Hasičského domu) – príležitostná výstava k Lutherovej dekáde (fara SEAVC v Aradáči)

MAJITEĽ STARÉHO VOZA, ktorý sme vyfotografovali v máji počas Etno dňa v Ľube, je tamojší občan Milan Stanojević (1956). Nejeden návštevník podujatia si ho so záujmom obhliadol a obdivoval. Aj nás zaujal, nuž nám pán Stanojević ozrejmil, ako sa k nemu dostal a čo s ním mieni urobiť: – Kúpil som ho od istého spoluobčana, ktorý ho uskladnil na povale. Tak sa trafilo, že práve keď zostal bez peňazí, u mňa sa našli dáke zvyšné, no a tak som dal zaň 250 eur… Hoci chodia za mnou záujemcovia, dokonca aj z Chorvátska, rozhodol som sa, že ho nepredám. Darujem ho Združeniu žien Ľuby. Treba ho len trošku zreparovať a bude ako nový; takýto koč už v Ľube nenájdete… J. Bartoš

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z OSLAVY DŇA KULPÍNA

V znamení Šafárika a úspešných mladých ľudí V Muzeálnom komplexe v Kulpíne v nedeľu 14. júla vládlo slávnostné ovzdušie. Kulpínčania spolu so svojimi hosťami oslávili deň osady. Organizátorom podujatia bolo združenie občanov Klub Kulpínčanov, ktorý pre návštevníkov pripravil príležitostné obsahy. Na slávnostnej akadémii v salóne veľkého kaštieľa prítomných a zvlášť veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade Jána Varšu vítal predseda Klubu Kulpínčanov Pavel Zima. Pripomenul, že 10.

vi, spisovateľovi, historikovi, literárnemu vedcovi, pedagógovi, etnografovi, tvorcovi vedeckých základov slavistiky. O živote a diele tohto významného dejateľa, ktorý pôsobil aj v Kulpíne, hovoril literárny kritik, jazykovedec a bývalý profesor petrovského gymnázia Samuel Boldocký. Ako povedal, Pavel Jozef Šafárik v roku 1819 prišiel do Nového Sadu, kde bol vymenovaný za riaditeľa Pravoslávneho gymnázia (v súčasnosti Gymnázium Jovana Jovanovića Zmaja).

Profesor Samuel Boldocký mal prednášku o P. J. Šafárikovi

podporoval slovenskú kultúru, poprosil Šafárika, aby prevzal výchovnú starostlivosť nad jeho synom Milošom. Stratimirovićovci ho ubytovali v časti svojho domu v Novom Sade. Na ich veľkostatok do Kulpína Šafárik chodieval pra-

Busta Šafárika v aleji velikánov – vedľa stoja veľvyslanec Ján Varšo, akademický sochár Slobodan Bodulić a akademický maliar Pavel Čáni

júla 1745 kulpínsku pustatinu dostali bratia Stratimirovićovci a ten dátum si pred niekoľkými rokmi Rada MS Kulpín zvolila za Deň Kulpína. Skrátka sa zmienil aj o doterajšej práci Klubu Kulpínčanov, kde osobitne vyzdvihol projekty výroby a postavovania búst velikánov pôsobiacich v Kulpíne. Náplň osláv bola tentoraz venovaná Pavlovi Jozefovi Šafáriko-

Hostia podujatia v parku 20. 7. 2013

29 /4552/

Počas jeho pôsobenia od roku 1819 do roku 1825 toto gymnázium za- Supertrieda z Kulpína šantivým vystúpením spestrila znamenalo oslavu svojej dediny najväčší rozmach. V roku 1821 sy- covať na svojich vedeckých pránovec srbského patriarchu, veľ- cach. Po prejave si prítomní pozreli kostatkár Toša Stratimirović, ktorý kratší dokumentárny film o P. J. Šafárikovi. V mene hostí sa prihovoril veľvyslanec Ján Varšo, ktorý Kulpínčanom zablahoželal k sviatku. Nasledovalo vystúpenie siedmakov ZŠ Jána Amosa Komenského, ktorí s divadielkom Coolpín na tému Moja osada nedávno súťažili v Bratislave a dosiahli vynikajúce úspechy. O Supertriede a ich úsilí úvodom hovorila riaditeľka kulpínskej školy Jovanka Zimová. Moderátorka

HLAS ĽUDU

programu Tatiana Mitićová prečítala okrem iného mená tohtoročných nositeľov Vukovho diplomu, ako aj mená úspešných športovcov z Kulpína. V kultúrnej časti programu vystúpili Marta Gažová z Hložian, hrou na gitare a spevom, a Boris Gabríni z Petrovca, hrou na gitare, kým Kulpínčan Vladimír Zima zahral na klavíri. BUSTA ŠAFÁRIKA V KULPÍNSKEJ ALEJI VELIKÁNOV V parku Stratimirovićovcov v centre Kulpína v aleji velikánov bola odhalená v poradí piata busta významných dejateľov v dejinách Kulpína. Tentoraz to bola busta Pavla Jozefa Šafárika (1795 – 1861). Vyhotovil ju akademický sochár Slobodan Bodulić z Nového Sadu, o ktorom sa zmienil akademický maliar Mr. Pavel Čáni, a potom sa prihovoril i sám autor busty. Bustu spoločne odhalili veľvyslanec SR v Belehrade J. Varšo a predseda Klubu Kulpínčanov P. Zima. Vyhotovenie a postavenie busty podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, NRSNM, pokrajinské sekretariáty, Obec B. Petrovec, MS Kulpín. Oslava Dňa Kulpína mala primeranú náplň a prilákala hojný počet návštevníkov. Počasie tiež žičilo organizátorom podujatia. K. Gažová

z naŠICH osÁD sLoVensKÉ FIrMY na naŠoM TrHU (9): THerMo/soLar, ŽIar naD HronoM

Nové technologické a inovatívne riešenia a známou slovenskou spoločnosťou je viac ako štyridsať rokov skúseností v solárnej technike. Firma THerMo/soLar Žiar, s. s r. o., Žiar nad Hronom, jeden z najdôležitejších európskych výrobcov termických slnečných kolektorov, bola založená l. januára 1992. Už v dobe vzniku stavala na viac ako 20-ročných vývojových a výrobných skúsenostiach a tradíciách svojich zakladateľov, hliníkarenského podniku zsnp, a. s., Žiar nad Hronom a thermo/solar energietechnik regensburg, vtedy jedného z najväčších výrobcov slnečných kolektorov v nemecku. okrem pestrej palety rozmanitých produktov, od kolektorov po solárne systémy s tepelným čerpadlom, spoločnosť zo Žiaru nad Hronom sa dnes hrdí mnohými známymi referenciami tak doma, ako aj v cudzine. jej meno je aj u nás dobre známe: napríklad podľa známych realizácií, ako je Všeobecná nemocnica v srbsku, podľa účinkovania na podujatiach, ako sú tematické veľtrhy a Dni energetiky v novom sade, podľa sľubne sa rozvíjajúcej spolupráce s tunajšími partnermi. o niektorých aspektoch uvedeného sa rozprávame s konateľom spoločnosti Therm/solar Ing. Milanom novákom, Csc. – Čím je Srbsko pre vás vlastne zaujímavé? – Tým, že je pred bránami vstupu

do európskej únie. je to blízka krajina. prakticky, keď človek prejde cez Maďarsko, tak je takmer ako doma zase. je tu plno slovákov, hlavne vo Vojvodine, nie sú tie jazykové bariéry. a je tu i krásna ľubozvučná slovenčina, ktorá sa na slovensku už ťažko počuje, lebo je taká mäkká, za-

Ing. Milan Novák, CSc. konzervovaná, storočia sa nemenila. sú tu aj ústretoví ľudia a vcelku dobré podmienky na využívanie obnoviteľných zdrojov, či už slnka alebo aj vetra. Takže si myslím, že tieto veci rozhodovali pri našom príchode do Belehradu. – Slovensko a EÚ majú už mnohé skúsenosti v oblasti obnoviteľných energetických zdrojov... – európska únia je hospodársky

blok, ktorý progresívne presadzuje a vo svete je lídrom v presadzovaní inteligentnejšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie. na slovensku nechceme zostať pozadu: máme Therno/solar a jeho zakladateľov, ktorí vyrábali termické slnečné kolektory na slovensku už od roku 1978. znamená to, že patríme medzi najstarších výrobcov európskych slnečných kolektorov. svoje aktivity teraz rozširujeme nielen z termiky, ale aj na fotovoltiku, priamu premenu slnečnej energie na elektrickú. – Jednou z prvých potrieb dneška je čím väčšia energetická nezávislosť? – V takomto smere chceme ponúkať komplexne ostrovné systémy, v záujme nezávislosti energetickej v priebehu nasledujúceho relatívne krátkeho obdobia. začali sme tak, že sme rozšírili svoje aktivity aj o výrobu tepelných čerpadiel, ale nerobíme to takým spôsobom, ako to robí každý. neradi kopírujeme, pretože sa domnievame, že všetko, čo sa dá vyrobiť v Číne, nemá zmysel robiť v európe, pretože títo to dokážu robiť lacnejšie. – Ako to však dosiahnuť? – Musíme mať také riešenia, také technológie, ktoré aspoň jeden či dva roky budú pred tými čínskymi. nejde len o kvalitu, ale aj o riešenia.

proste také technologické riešenia, inovatívne riešenia, ktoré budú mať nejakú pridanú hodnotu proti zahraničným riešeniam. preto napríklad keď robíme tepelné čerpadlá, tak ich nepredávame ako sólo kusy, ale spájame ich špeciálnym spôsobom so slnečnými kolektormi, aj to tak, aby zákazník získal novú pridanú hodnotu, akú nemôže získať inde. Keď hovoríme o fotovoltike, začíname s jednoduchými cisternami. naším cieľom je rásť a poháňať tie tepelné čerpadlá fotovoltikou, priblížiť sa k energetickej samostatnosti. – V porovnaní s inými zdrojmi energetiky, je tá solárna v úzadí, alebo sa konečne začala dostávať na výslnie? – Takto: v nemecku, ktoré je lídrom v európe vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie, solárna energia v posledných nejakých piatich rokoch zaznamenáva najprudkejší rozvoj. Veľký náskok mal vietor, ale slnečná energetika ho prakticky v posledných rokoch dobehla. Myslím si, že vietor má svoje miesto stále ďalej, tiež kombinácia solárnej energie s vetrom, plus nejaká biomasa. Vlastne, je to najbližšie komplexné riešenie systému energetickej nezávislosti. za rozhovor ďakuje: O. Filip

VýzVa pre Verejnosť

Súťaž o najlepšiu podnikateľku Srbska 2013 P

odnikateľské a inovačné centrum Báčsky petrovec v spolupráci s akadémiou podnikania žien vyzvali médiá na prezentáciu súťaže o najlepšiu podnikateľku srbska 2013. Cieľom tejto celoštátnej súťaže je oceniť ženy v podnikaní a ich schopnosť presadiť sa na trhu. Ich pozícia na trhu je v porovnaní s mužmi ťažšia z viacerých dôvodov a jedným z nich je ten, že mnohé sú matkami a musia zladiť svoj súkromný život s profesionálnym. súťaž sa zameriava i na propagáciu najúspešnejších podnikateliek a motiváciu ostatných žien, aby začali podnikať a rozvíjať svoje podnikateľské aktivity. Kvet úspechu pre ženu dračicu (Cvet uspeha za ženu zmaja) je úradné pomeno-

vanie celonárodnej súťaže, ktorú každoročne organizuje združenie podnikateliek srbska. zameraná je na začínajúce podnikateľky, ako aj na tie, ktoré na trhu pôsobia dlhšie, bez ohľadu na oblasť podnikania. naj podnikateľky budú vyhlásené v dvoch kategóriách: najeurópskejší ženský podnik a najvhodnejší model zamestnávania, s podkategóriou samozamestnávanie. Bližšie o tejto súťaži hovorili práve muži – podnikatelia a predstavitelia inštitúcií – predseda Klubu hospodárov pavel pálenkáš, predseda Komisie pre hospodárstvo zhromaždenia obce Ivan zabunov, riaditeľ biznis inkubátora Karol Boldocký a koordinátorka apŽ Marína Kondačová. na tla-

Muži podporili prihlasovanie žien na súťaž o naj podnikateľku roka

čovej besede 16. júla v priestoroch podnikateľského a inovačného centra v Báčskom petrovci uviedli, že návrhy na naj podnikateľky z obce Báčsky petrovec treba zaslať do 30. júla na elektronickú ad-

resu office@ewa.org.rs, alebo na adresu akadémia podnikania žien, M. Tita 20, 21 470 Báčsky petrovec.

20. 7. 2013

J. Čiep 29 /4552/

HLas ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V DEDINKE ŠUŠARA NA OKRAJI DELIBLATSKEJ PIESOČINY

Vodovod mali skôr ako Paríž edinka Šušara v Obci Vršac vznikla roku 1890 na piesočnatých dunách Deliblatskej piesočiny. Umiestnená je v severozápadnej časti piesočiny a okrem víkendového sídliska Devojački

inštalovaný na oceľovú konštrukciu vysokú 30 metrov. Vyrobený je v Drážďanoch a jednotlivé jeho časti pochádzajú z Eiffelových dielní, kde tento jedinečný objekt aj konštruovali. V letnom

Veterný mlyn v Šušare – technologický výdobytok zo začiatku dvadsiateho storočia

bunar je to jediná osada ležiaca v hraniciach európskej Sahary. Vznikla následkom boja vršackých vinohradníkov so zákerným ochorením viniče fyloxérou. Keďže iba Deliblatská piesočina nebola zasiahnutá týmto ochorením, roku 1897 ľudia tu začali vysádzať nové vinohrady. Súbežne s tou prácou prebiehala aj kolonizácia, a tak roku 1890 vznikla nová osada. Dnes v nej žije zo 370 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti, ktorí sa zaoberajú hlavne poľnohospodárstvom, ale čoraz viac aj vidieckym turizmom. Osada je však predovšetkým známa podľa jedinečného veterného mlynu, vďaka ktorému mala vodovod už dávneho roku 1900, vraj štyri roky skôr ako Paríž. Vzhľadom na to, že dedina od samého založenia narážala na problémy v zásobovaní pitnou vodou, z donácie Rakúsko-uhorskej ríše roku 1900 tu vyvŕtali studňu hĺbky 203 metrov. Hlbšie sa vraj nedalo, lebo studniarske náčinie narazilo na obrovskú skalu. Zároveň vystavali aj vodovod dĺžky 10 km. Na čerpanie vody využili silu vetra, ktorý poháňal veterný mlyn priemeru 5 metrov, na20. 7. 2013

29 /4552/

období v dňoch úplného bezvetria čerpadlá pracovali na parný pohon. V tejto osade si s úctou spomínajú aj na prvých dvoch majstrov, ktorí pracovali na údržbe

čerpadiel: Istvána Fodora a Ferenca Czule. Zvlášť šikovný bol István, ktorý bol svojím spoluobčanom známy ako veľký inovátor. Keďže obstarávanie náhradných súčiastok pre čerpadlá bolo v tom čase skutočne komplikované, často bol nútený sám ich konštruovať a ručne vyhotoviť. Studňa stará 113 rokov je aktívna dodnes, ibaže od roku 1967 vodu z nej čerDnes občanom a návštevníkom pajú za pomoci elek- pripomína zašlé časy trického prúdu. Okrem toho pred dvadsiati- výdobytkom doby, ktorý z 200mi rokmi vyvŕtali ešte jednu metrovej hĺbky čerpal vodu do studňu. Veterný mlyn bol vodovodného potrubia. V turisvšak úplne zanedbaný a len tickej organizácii Vršca plánujú pred niekoľkými rokmi Obec hneď vedľa otvoriť múzeum, v Vršac rozhodla, že ho využi- ktorom budú predstavené techje ako turistickú atrakciu. nické riešenia tohto jedinečnéPrednedávnom ho dôkladne re- ho objektu, pričom si návštevníci vitalizovali, takže sa po rokoch budú môcť pozrieť aj ukážky znovu krúti a občanom a ná- bohatej flóry a fauny Deliblatskej vštevníkom tejto malebnej de- piesočiny. dinky pripomína zašlé časy, keď V. Hudec bol svojráznym technologickým

KÚPAČKA V TURISTICKOM SÍDLISKU RELAX V KOVAČICI sa začala v druhej polovici júna. Odkedy sa teploty začali šplhať nad 30 stupňov, osvieženie v bazénoch láka čoraz väčší počet ľudí nielen z Kovačickej obce, ale aj z okolitých osád a širšie. Sezónu otvorili mladšie generácie, teraz sa im v kúpaní pripájajú aj tí starší, často aj celé rodiny. Ako povedala Snežana Magduová, manažérka Turistického sídliska Relax, počas uplynulých víkendov sa tu denne kúpalo viac ako 500 ľudí. Denná vstupenka pre dospelých stojí 300 dinárov, pre deti do 12 rokov 180 dinárov, poldenná pre dospelých 200 a pre deti 100 dinárov. Deti na bazénoch majú možnosť hrať sa v detskom kútiku, v ktorom sú rôzne hračky, minišmýkačky a iné. Bazény v Relaxe sú otvorené od 10. do 20. hodiny, až do prvej polovice septembra. A. Chalupová

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KURZ SLOVENSKÉHO JAZYKA

Zdokonaľovanie sa a objavovanie krás Slovenska D

ňa 23. júna 2013 na Slovensku, v Modre – Harmónii sa začal kurz Slovenčina na každý deň a slovenské reálie pre žiakov, ktorí chcú lepšie spoznať svoj materinský jazyk a majú radi slovenčinu a Slovensko. Kurz prebiehal v spolupráci Univerzity Komenského v Bratislave, Centra ďalšieho vzdelávania, Jazykovej a odbornej prípravy cudzincov a krajanov. Účastníkmi kurzu boli žiaci zo Srbska (Kysáč, Báčsky Petrovec a Kovačica) pod vedením profesoriek slovenčiny Ľudmily Berediovej-Stupavskej a Annamárie BoldockejGrbićovej. Ostatní účastníci boli z Rumunska, z Maďarska a z Rakúska. Do 29. júna sa tam spolu kamarátili, zdokonaľovali si slovenčinu a objavovali krásy Slovenska.

Po výstupe na Malinô Brdo sa spoločne vyfotili

Prvý deň sa začal otvorením kurzu, informáciami a prednáškou Svetové dedičstvo UNESCO, INLINGUA. Nasledujúceho dňa poslucháči kurzu v rámci trojdňovej exkurzie navštívili Banskú Štiavnicu, ktorá je jedným z najkrajších a najstarších miest na Slovensku. Pozreli si artikulárny drevený kos-

tol v Hronseku, ktorý sa nachádza v slovenskej časti Karpatského oblúka a ubytovacie priestory v Mýte pod Ďumbierom, kde strávili daždivé, ale pekné dni pobytu v tejto časti Slovenska. V rámci exkurzie navštívili Dobšinskú ľadovú jaskyňu v Slovenskom raji, Spišský hrad, ktorý bol kedysi

najväčší v strednej Európe, historické mesto Levoču, ako aj Demänovskú jaskyňu. Nasledoval výstup lanovkou na Malinô Brdo, turistická prechádzka do Vlkolínca, ktorý je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO a návrat do Modry – Harmónie. Na záver sa účastníci kurzu poprechádzali po Modre a mali možnosť čosi viac sa dozvedieť o Ľudovítovi Štúrovi, pretože je Modra známa aj ako mesto štúrovcov. Predtým sa uskutočnila aj druhá INLINGUA hodina, v rámci ktorej absolvovali vedomostný kvíz o Slovensku a dostali vysvedčenia o absolvovaní kurzu. Domov sa vrátili s krásnymi spomienkami. Marína Horvátová

POČAS ŠKOLSKÉHO ROKA 2012/13 POČETNÍ ŽIACI z pivnickej ZŠ 15. októbra vynikli na súťažiach, prehliadkach a projektoch od obecnej po republikovú a medzinárodnú úroveň. Vedenie školy v čele s riaditeľkou Tatianou Naďovou pre svojich najúspešnejších žiakov zorganizovalo výlet do Nového Sadu a Petrovaradínu. Najprv v slávnostnej sieni v sobotu 15. júna riaditeľka T. Naďová predstavila najúspešnejšie talenty. Potom žiaci a ich pedagógovia odcestovali do Kulpína na spoločný obed a neskoršie do N. Sadu. Okrem Petrovaradínskej pevnosti (snímka z fotoarchívu T. Naďovej) navštívili aj Srbské národné divadlo, kde si pozreli balet Spiaca kráska. Jaruška Ferková

Bum-bum-bum! áva sa na známosť občianstvu, že sa tohtoročná žatva – čo nevidieť – skončila nad očakávanie úspešne. Že sa dobre nažalo, nasvedčuje aj správa, podľa ktorej kdesi-akosi zmizlo osemdesiat miliónov ton (80 000 000 t) čerstvej pšenice-pšeničky. Čomu tento údaj, ak len je správny, vážení, čomu nasvedčuje? Tento, tu spomenutý údaj, je, nie je vylúčené, prvým exaktným dôkazom k teórii, podľa ktorej teórie nie iba tekutiny, ale aj pevné telesá majú schopnosť vyparovania; áno – vy-pa-ro-va-nia. Ešte sa na známosť dáva aj to, že sa, vážení, blýska na lepšie, pardon – na Ešte Lepšie Časy. To-

tižto, s ohľadom na to, že ako je taktiež vedecky temer rukolapne dokázané, ležíme, pardon, hýbeme sa – teda sme, na bohatom rudnom bohatstve, stačí začať vŕtať a kopať a doplátať sa po vopred spomenuté rudné bohatstvo a pretaviť ho priamo na všeobecný hmotný rozkvet, aby sa tak dotyčný rozkvet hmotný dostal do ucelenej harmónie so všeobecným rozkvetom duchovným, z ktorého už dávno a plne čerpáme. Do tretice sa na známosť dáva celkom životná otázka s ešte životnejšou odpoveďou: Hladujete? Nehladujte; jedzte, vážení, dosýta sa nasýťte tým, čo je na dosah

UGÁR

ruky a zdarma – nádejou, že skôr či neskôr, bude možné dať si do huby aj čosi iné okrem nádeje. Záverom dnešného bubnovania sa poskytuje i rada týkajúca sa tunajšej populácie nasledujúceho znenia: nebude od veci, ctená populácia, zbaviť sa idey o potrebe avizovanej rekonštrukcie, v dôsledku ktorej rekonštrukcie by podaktorí – čo ministri, čo úradníci mohli, nedajbože, zostať bez postu či úradu; veď zvyšovanie počtu nezamestnaných u nás predsa nie je práve, všakáno, želaným javom. Bum-bum…

Báčsky Petrovec V rámci tohtoročných Slovenských národných slávností a Medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA IX usporiadajú zberateľskú burzu filatelistov, numizmatikov, zberateľov z rôznych záujmových oblastí. Burza sa uskutoční v aule ZŠ Jána Čajaka v Petrovci v sobotu 3. augusta od 8.30 do 14.00. Organizačný výbor výstavy pozýva záujemcov, aby sa prihlásili na toto slávnosťové podujatie. K. Gažová

jbš 20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD LETNé AKTIVITy PRE ŽIAKOV V PETROVCI

Spoznaj svoje prostredie j tohto leta aktivisti mládežníckeho združe- Aktivisti pre deti pripravili aj minia yMCA z Báčskeho Petrovca pripravili nikreatívnu dielňu. Za skromný letné pobavenie pre žiakov nižších ročníkov poplatok účastníci podujatia základnej školy v dvoch turnusoch. Predovšet- mali každý deň zabezpečený aj kým im šlo o to, aby deti mali zaujímavejšie, ak- obed a občerstvenie. tívnejšie prázdniny, obohatené rôznymi novými Okrem iného deti navštívili skúsenosťami. Prvá skupina žiakov sa bavila od 1. do 5. júla a druhá skupina od 8. do 15. júla. Počet detí v skupinách bol limitovaný na 15 účastníkov. V priebehu niekoľkých dní deti mali možnosť navštíviť inštitúcie, podniky a zoznámiť sa s nimi, ako i s rôznymi Spoločná fotografia prvej skupiny žiakov pri kanáli aktivitami, ktoré sú síce každodenné, ale menej známe. Okrem nových Stanicu polície, Dom zdravia, obecnú samoskúseností, ktoré nadobudli, aj fyzicky boli aktívni, správu, divadlo, najstarší dom, galérie, Rádio Pelebo ich dopravnými prostriedkami boli bicyk- trovec, Televíziu Petrovec, požiarnikov, miestnych le, ktoré im pomohli dostať sa na dané miesta. remeselníkov a drobnochovateľov, zavítali aj do

Návšteva u zubárky v Kulpíne kulpínskeho kaštieľa a na Čingi-lingi čárdu a pri návšteve zubárky mali možnosť skontrolovať si zuby. Týždenné pobavenie uzavreli družbou pri kanáli. So žiakmi pracovali aktivisti yMCA Elena Lončarová, Sabína Báďonská, Andrea Golubovićová, Hana Tanciková a Marián Triaška. K úspešnejšej realizácii pobavenia detí prispel aj fond Slovak Aid a Báčskopetrovská obec. J. Čiep

Z ČINNOSTI ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN

O realizácii zájazdu a prípravách na Slávnosti Č

lenky Správnej a Dozornej rady Asociácie slovenských spolkov žien v utorok 9. júla v miestnostiach staropazovského Klubu VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka usporiadali schôdzu. Prerokovali dva body rokovacieho programu: realizáciu projektu Ženy v službe zachovávania slovenského povedomia a tradície v Srbsku a priebeh príprav na nadchádzajúce Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci. Zasadnutie viedla Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ, ktorá na úvod podala i kompletnú správu o poznávacom zájazde na Slovensko realizovanom v dňoch 27. až 29 júna. Na

zájazde v Banskej Bystrici, Tajove, Banskej Štiavnici a iných destináciách bolo 47 žien z pätnástich spolkov zapojených do asociácie. Tento projekt podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, NRSNM, Obec Kovačica a Obec Báčsky Petrovec. Členky rád na schôdzi v Pazove preniesli iba pozitívne mienky všetkých žien, ktoré sa zúčast- Momentka zo zasadnutia v Starej Pazove nili na tomto zahraničnom zájazde. Spokojné boli tak s dobrou or- nia medovníkov, obzreli si kultúrno-hisganizáciou, ako aj s bohatou náplňou torické pamiatky...). Konštatovali, že sa (absolvovali dielňu prípravy a zdobe- počas troch dní ženy zo spolkov pek-

ne kamarátili, nadviazali kontakty a zároveň vyjadrili želanie, aby podobných projektov v budúcnosti bolo čím viac. V rámci bodu prípravy na SNS 2013 hovorili o tom, čo ich na tomto veľkom podujatí očakáva. Asociácia slovenských spolkov žien usporiada prezentáciu kníh slovenských autoriek, ako aj stretnutie pre ženy zo spolkov. Počas SNS bude aj jarmok a vedenie asociácie vyzve ženy, aby sa zúčastnili i na tomto programe. Oba body boli jednohlasne schválené. a. lš.

STRETNUTIE GENERÁCIE PADINSKÝCH ŽIAKOV NARODENÝCH ROKU 1988, ktorí skončili ôsmy ročník Základnej školy maršala Tita roku 2003, sa uskutočnilo v sobotu 6. júla 2013. Bývalí žiaci sa najprv stretli na triednickej hodine so svojimi triednymi učiteľmi, kde sa každý žiak zmienil o svojom živote v uplynulom desaťročí. So žiakmi sa stretli triedni učitelia: Ján Tifenbach, Ján Chrťan, Ján Srnka, Mária Nosáľová, Zuzana Valentová (učitelia nižších ročníkov) a triedni učitelia vo vyšších ročníkoch: Zuzana Širková, Eva Kotvášová, Zuzana Gluvaková a Ján Petráš. Družba bývalých spolužiakov pokračovala pri večeri a hudbe v sieni bývalej budovy UTVA. A. Ch.

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KRAJČÍR ONDREJ KOLÁR OTO Z LUGU

Šiť naučil aj manželku rivítal nás srdečne, práve pred polrokom, hoci sme sa riadne omeškali. Opravdu ale ani približne toľko, koľko sa oneskoruje tento príspevok. Zoznámili sme sa niekoľko mesiacov predtým; najprv padlo slovo o tom, ako sa stará o futbalové

zvyšnú časť roka žiaci povinne strávili u majstrov, uhrýzajúc si z tvrdého učňovského chlebíka, pri ktorom im však remeslo vošlo priamo pod kožu. Prečo sa ale Ondrej Kolár rozhodol práve pre povolanie „šnajdera“? – Nemal som byť krajčír. V Iloku

Teplo krajčírskej dielne Ondreja Kolára Ota

ihrisko Poľany, na ktorom sa už futbal nehráva. Až neskoršie sa nám dopočulo, že jeho povolaním vlastne je... Len čo sme vkročili do jeho krajčírskej dielne, uprostred zimy, pocítili sme teplé fluidum a špecifickú vôňu príjemného kútika. Niekoľko strojov na šitie, zopár takmer dokončených kusov šatstva, prichystané textílie, cverny, gombíky... Zručný „šnajder“ Ondrej Kolár, báči Oto, vovádza nás do rozprávky, v jeho rodnom Lugu, v míheli, z ktorého sa šíri vôňa zašlých čias... Prímeno mu, pravdaže, prischlo ešte keď bol malý. V osobnom preukaze má dokonca aj štvrté, t. j. prvé meno – Andrija. Sám už nevie, prečo; akiste ide o matrikársky delikt z roku 1952, keď sa narodil... Na stene, všímame si, okrem iného, maturitné tablo svedčiace o ukončení Strednej hospodárskej školy Borisa Kidriča v Iloku roku 1970... – Ako pätnásťročný odišiel som za učňa do Iloku. Tri roky som bol učeň u pána majstra krajčíra Jocu Vasiljevića; aj dnes žije, poľa Hrubíkov v úzkej uličke. Po ukončení školy a učňovskej stáže zostal som uňho pracovať ešte jeden rok. Robilo sa od siedmej do dvanástej; od druhej popoludní do siedmej večer. Každý deň, okrem nedele... Učňovka? Akáže dvojtýždňová prax... Do školy sa chodilo pol roka a

„fiću“, spolu sme odchádzali do Iloku do práce. Šili sme prevažne štofové nohavice. V tom období skutočným hitom boli „farmerice“ čiže nohavice z texasového plátna; tie sme šili vo veľkých „turnusoch,“ tiež zvrchníky, „prusľaky,“ čiapky... Všetko, po čom bol dopyt na trhu. Nuž a čo: keď už raz tu bola „Mara“ čiže manželka, patrilo sa postarať aj o „faru“. Roku 1977 si mladí manželia Ondrej a Alžbeta Kolárovci postavili nový dom a začali žiť samostatný život. Roku 1980 ich fiatka už prestala „merať“ vzdialenosť na relácii Lug – Ilok. – Vždy som plánoval, že našijem toho viac a budem chodievať s tovarom na jarmoky. Prihlásil som teda remeslo čiže dielňu; roboty sme mali... robievali sme doslova a dopísmena deň a noc. Lenže stavba domu odčerpala plány chodievať po jarmokoch... Po piatich rokoch som podnik „odhlásil.“ Stalo sa tak, že prišiel majster z Nového Sadu a vraví, aby som robil pre neho, že predá, koľkokoľvek ušijeme. Sám priniesol stroje a látky a naše bolo len šiť. Bolo nám super: necestovali sme, robili sme doma, nemuseli sme vy-

bola a je Stredná poľnohospodárska škola, mienil som, že sa zapíšem do nej; ako sa stalo, že som sa preorientoval na krajčírske remeslo, verte mi, už si nespomeniem. Viem len, že ma otec odviedol k majstrovi Jocovi, a tak sa to začalo. Strýko a teta, otcova sestra síce mali „mašiny“, nikdy som sa však okolo nich obzvlášť neobšmietal. Neviem ani sám, ako sa stalo, len som zakotvil pri šijacom stroji... Keď som sa vrátil z Prištiny, teda z vojenčiny, zamestnal som sa ako krajčír v Iloku. Celé desaťročie som tam makal, býval som v podnájme u mamičky Krnáčovej, pri Hasičskom dome... Keď zaviedli autobusové spojenie medzi Ilokom a Lugom, Alžbeta Erka Kolárová najradšej „vyhúda“ do práce som cestoval. To na storočnom stroji bolo super. Z učňovského ucha Ondrej Kolár bavovať administratívne záležitospostupne vyrástol na skutočného ti... krajčírskeho majstra. S pracovnými Časy pre textilných pracovníkov, skúsenosťami pribúdali aj roky; pa- dalo by sa povedať, sú a veruže aj v trilo sa... minulosti bývali prevažne po– Už keď som opäť bol v Lugu, na- chmúrne. S občasnými vzácnymi šiel som si dievča, Erku Hrubíkovú, slnečnými dňami, respektíve rokmi. oženil som sa... Aj ona začala robiť; Roboty nikdy nechýbalo, iba čo bol naučil som ju. Mal som povestného problém predať výrobky za prime-

ranú cenu. Ako sa teda Kolárovci odhodlali postaviť si rodinný dom? – Mali sme dačo zarobené, uložené bokom a zobrali sme i úver; splatili sme ho bez problémov. Dnes by to šlo neporovnateľne ťažšie. Toho času máme omnoho menej objednávok... Asi to súvisí s poklesom životnej úrovne. Ilocký Itex pred tromi – štyrmi desaťročiami mal asi tisíc zamestnaných, v Báčskej Palanke za stabilnú firmu platila Marína, v Beočíne to bola Beočinka... Všetci mali robotu a krajčíri žili celkom slušne. Teraz sú iné časy; viete ako to beží: textil sa obstaráva v Číne, na kvalite priemernému občanovi málo záleží, platí motto „Len nech je to lacné...“ Tak hovorí Ondrej Kolár. Báči Oto, ktorý s manželkou Erkou ušijú všetko, čo si ľudia u nich objednajú, či už ako ukážku prinesú hotový odevný predmet alebo len fotografiu... Ona pre ženy, on pre mužov, plus závesy, zástery, vankúše... Teraz robia pre istého majstra z Beočínu a naprieky všetkému ešte stihnú vyprodukovať dačo aj mimo jeho objednávok, odevné predmety a iné potreby pre vlastných zákazníkov. Báči Oto sa priznáva, že veru nikdy neoľutoval, že nezakotvil na roli. Nie je mu však cudzia, popri krajčírskom remesle, ani sedliacka robota. Na troch jutrách a v chlievoch stihne dopestovať všetko, čo potrebuje dedinská domácnosť. – Je pravda, že treba sedieť desať alebo aj viacej hodín denne, ale nesťažujeme sa; krajčírska robota nie je ťažká, robíme doma, sedíme v teplom, nefúka nám za golier a čo je najdôležitejšie, robíme robotu, ktorá sa nám páči... Dozaista sa im môže páčiť aj to, že sa výsledky ich práce páčia zákazníkom, napadlo nám pri odchode z malého múzea, t. j. krajčírskej dielne manželov Kolárovcov. Ešte sme pohľadom pohladili starú dobrú asi tak päťdesiatročnú singerku, na ktorej majster Oto začínal šiť a kúpil ju od svojho prvého majstra. Vo chvíli, keď nám pohľad spočinul na dvakrát staršej gischerke, ktorá prirástla k srdcu jeho manželke, už sa ozvala krásna, temer zabudnutá melódia strojov, známa z čias detstva, keď naše mamy a staré mamy priadli a šili... vtedy sme ešte netušili... posledné pekné spomienky na zúrivé dvadsiate storočie...

20. 7. 2013

Juraj Bartoš 29 /4552/

HLAS ĽUDU

CMYK

Z NAŠICH OSÁD Z HUMANITÁRNEHO VEČIERKA V BÁČSKOM PETROVCI

Prejavili ochotu pomôcť V

reštaurácii Jela v Báčskom Petrovci v sobotu 13. júla usporiadali humanitárny večierok Z môjho denníka – dnes pomôžem... Pod organizáciu tejto akcie sa podpísali neúnavné dámy z Clubu Art pri Združení petrovských výtvarných umelcov. Na druhom tohtoročnom humanitárnom podujatí odznel pekný program, ktorý zahrnul príhovory hostí, spev, Z ovzdušia humanitárneho večierka hudbu a módnu prehliadku. Na úvod večierka mode- sandra. Potom sa slova ujal perátori Alexandra Horvátová a Vla- trovský pán farár Vladislav Ivičiak. dimir Rupar prečítali dojímavý list Zdôraznil význam podujatí tohto rodiny Stankovićovej z Petrovca, druhu tak pre ľudí, ktorí pomoc poktorá potrebuje pomoc pre svojho trebujú, ako aj pre tých, ktorí ju poťažko chorého syna a brata Alek- skytujú.

Pomoc pre Aleksandra odina Stankovićová – otec Miroslav, mama Vlasta a sestra Andreja z Báčskeho Petrovca, Prvomájová 15, nás požiadala, aby sme zverejnili výzvu – Žiadosť o poskytnutie finančnej pomoci – pre ich syna a brata Aleksandra Stankovića (nar. 9. marca 1986), ktorý trpí malígnym melanómom a zhubným nádorom pečene. Keďže mu lekári v Srbsku už nemôžu pomôcť, ďalšiu pomoc vyhľadali v zahraničí. Dostali sa do nemocnice AKH vo Viedni, kde je ďalšia liečba možná. Jednodňový pobyt v nemocnici však stojí 1 218 €, a za všetky ďalšie prehliadky a terapie sa dodatočne platí. Celkové trovy liečby prevyšujú 100 000 €. Saša je už vo Viedni a v tejto chvíli čas a peniaze pre neho znamenajú život. Preto prosia všetkých, aby im v súlade so svojimi finančnými možnosťami vyšli v ústrety. Peňažné príspevky možno zaplatiť na účty v Erste banke. Dinárový účet: 340-32045427-58. Devízový účet: 340-7645365330 IBAN: RS35340000003204542758. Rodina Stankovićová za poskytnutú pomoc vopred ďakuje.

Večierok sa niesol v znamení módnej prehliadky letných šiat, plaviek a módnych doplnkov, ktoré poskytli petrovské butiky. Svoje módne kreácie predstavili aj dve mladé módne návrhárky – Ale-

xandra Horvatová a Simona Triašková. V hudobnej časti večierka za sprievodu Samuela Kováča spievali Andrea Lačoková, Iveta Kováčová a Jarmila Kolárová. Na gitare zahrali a zaspievali Ivana Vozárová a Boris Gabríni, básne recitovala mladučká Renata Beličková. Na trúbkach zahrali Vladislav Ivičiak a Miroslav Poničan a vtipnými scénkami prítomných rozveselil herec Ondrej Brna. Ako moderátorky sa vyskúšali aj Emília Melegová a Nataša Kíniková. Večierok podporila aj insitná umelkyňa z Kovačice Zuzana Holúbeková a volejbalista Ognjen Duduj. Všetci, ktorí akokoľvek prispeli k tejto akcii, urobili dobrý skutok. Lebo pomohli rodine ťažko chorého Aleksandra Stankovića z Petrovca, ako i istej sociálne slabšej rodine a malým rybárom zo Združenia petrovských rybárov Karas. Ján Lačok Foto: Miroslav Belička

SILBAŠ

S úprimným srdcom a láskou k Bohu 7. nedeľu po Svätej Trojici (14. júla) v evanjelickom kostole v Silbaši sa uskutočnili voľby novej zborovej farárky. Na úvod velebný pán farár Vladimír Lovás st., ktorý pred dvomi mesiacmi odišiel do dôchodku, privítal hostí: dôstojného pána biskupa SEAVC Samuela Po konvente v Silbaši Vrbovského, velebnú rý informoval aj o presbyteriálpani farárku Jasminu Kotasovúnom konvente uskutočnenom 4. Medveďovú s manželom Andrejúla. jom Medveďom, a synodálneho Nedeľný volebný konvent obdozorcu Pavla Lomianskeho. sahoval tri body a kandidátka J. Nedeľňajšie bohoslužby konaKotasová-Medveďová, doterajšia la pani farárka Jasmina Kotasováfarárka v Báčskej Palanke, bola Medveďová, ktorá vo svojej kázni jednohlasne zvolená za zborovú na text z Evanjelia podľa Matúša farárku v Silbaši. 17,1-13, hovorila najmä o tom, Záverom nám pani farárka že sa treba spoliehať na Pána Jasmina Kotasová-Medveďová, Boha a kráčať v tomto živote s Páktorá od 1. augusta nastúpi v Silnom Ježišom, so silnou vierou, Pani farárka Jasmina baši, ozrejmila, čo očakáva na noúprimným srdcom a láskou k Bohu Kotasová-Medveďová vom pôsobisku: a blížnym. „Aby spolupráca s cirkevným zborom a naša Po bohoslužbách sa konal celocirkevný volebný konvent pod vedením pána biskupa S. spoločná služba Pánu Bohu bola dobrá, pokojVrbovského a synodálneho dozorcu P. Lomian- ná a povzbudzujúca pre všetkých a aby sme v skeho a za účasti prítomných Silbašanov. Zá- zbore mali aj nových ľudí.“ Jaruška Ferková pisnicu mal na starosti pán farár V. Lovás st., kto-

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (9.)

Nitka kulpínskej krajčírky na štylizovanom ľudovom kroji

mi dňami sme sa vrátili zo zájazdu do Košíc. Ale vieš, poviem ti, tak potichu, niekedy aj rodina trpí... Vzdychne si nahlas. Vraj mladší syn, ako typický chlapec, a či dieťa, učenie veľmi v láske nemá. – Možno, keby som sa mu viac venovala, no možno... – Veď netráp sa, to nič nemusí znamenať, – pokúsime sa podporiť našu spolubesedníčku, – to sa vie ľahko zvrtnúť na inú stranu – ako krojované dievča v tanci. Keď sme už pri tanci, o Hane treba povedať aj to, že i keď nikdy netancovala vo folklórnej skupine, dve ľavé nohy nemá. Skôr naopak, na zábavách a ľudových veseliciach ju vždy vidieť ako sa točí v stepe, foxtrote alebo tangu. Tak poľahky aj šije, hoci, ako sama hovorí, obozretne strihá „mustru“. – V škole nás tomu takmer neučili, preto aj teraz, keď šijem pre spolok Zvolen, ale aj pre súbor Krajan, pri strihaní mi pomáha krajčírka Zuzana Hmiráková z Petrovca a v šití Kulpínčanka Milina Ďugová-Krnáčová. My sme také krajčírske trio. Keď sme vypili kávu a domáci citrónový džús, i keď sme pohárik rozhovoru v úplnosti nevypili (niektoré témy sme si ponechali na ďalšie stretnutie niekedy niekde), rozlúčili sme sa s Hanou Zelenákovou a jej synom Daňom, ktorého sme v to utorkové ráno hlasným rozhovorom a smiechom zobudili. A v tom, keď sme si sadali do auta, počujeme Hanin veselý krik: – Jááááj, nespomenula som ti moju záľubu v kvetoch... Nezabudni napísať, že kvety zbožňujem, že ma relaxujú! V. Dorčová-Valtnerová

ž ťa tu vonku čakám pol ho- ší ľudia, ale všetci tí, ktorí sú praco- šivá speváčka, – spomína si na zadiny, – víta nás s dobro- vití a vytrvalí. Taká je aj naša spolu- čiatky krajčírskej púte v spolku, – keď srdečným a veselým krikom na besedníčka Hana. som ušila kostýmy pre hercov. Podvore svojho rodinného domu me– Ani keď som nechala prácu, netom ma už Miško angažoval aj ako dzi pekne pestovanými kvetmi sedela som doma, ale som šla na zá- krojárku, a dokonca aj ako krajčírku Hana Zelenáková, – veď si štylizovaných ľumi v esemeske napísala, že dových krojov, ak tu budeš o pol deviatej, a teto tak môžem naraz už hodiny odbili deväť. zvať. Narýchlo hľadáme výhoKrajčírka Hana vorku za meškanie, ale nie má sympatickú roje vlastne potrebná. Hana sa dinu. S manželom vari ani nevie nahnevať. Za Vlastom sa zoznápätnásť rokov, koľko sa pomili v„cudzom“ teznáme, akoby nahnevaná réne (obaja sú„donikdy ani nebola. V Kultúrmorodí“ Kulpínčano-umeleckom spolku Zvonia) – na festivale len zoznámil nás kulpínsky Stretnutie v pivfolklór. Viac ako polovicu nickom poli, kde svojho života, a má iba tridVlasto trikrát spiesaťosem rokov, strávila v val a roku 1996 si tomto spolku. „vyspieval“ HaniHana Zelenáková si za strojom pospevuje tú známu – – V ôsmej triede základ- Sedela som za mašinou, šila som... nu ruku. Neskornej školy ma do spolku pošie sa im narodili zval učiteľ Ján Kopčok-Učo, ktorý tu robky do mesta – upratovať byty, synovia Daniel a Andrej a obaja roky nacvičoval spevácke skupiny, lebo sa roboty nehanbím... majú umeleckú žilku – prvý pekne – hovorí o svojich spolkárskych zaHana sa už vonkoncom nehanbí kreslí, druhý začína tancovať vo folčiatkoch naša známa, – ale v spe- – myslíme to v dobrom. Má veľké klóre. váckej skupine som zostala aj keď srdce, hlučný hlas, všetko chce vidieť – Hana, ako vystačíš na všetko – taktovku prebral Ondro Maglov- a vedieť, zvedavá je na ľudí a nitku rodina, dom, záhrada, kvety, zaráský. do ihlového uška trafí z prvého. banie na život, spolok? – tykáme si, – Odvtedy som stálou spolkárkou, Pochopil to aj vedúci kulpínskeho veď sme bývalé spoluobčianky a až na poldruharočnú prestávku, spolku Michal Čiliak, ktorý s ňou za- „spolupáchateľky“ v spolku... keď som porodila prvého syna Da- čína spolupracovať na poli kultúrno– Keď si niečo zaumienim, na niela. Bezmála dvadsať rokov som krajčírskom. všetko stačím, – smeje sa Hana, – aktívna, iba mením úlohy. V spolku – V spolku ma po prvý raz anga- ešte aj na zájazdy chodím s tanečsom začínala ako speváčka, v sú- žovali šiť, keď sa roku 2005 pripra- níkmi a divadelníkmi – na Slovensčasnosti som krojárka, krajčírka a vovalo divadelné predstavenie Ple- ko a do Rumunska. Pred niekoľkývždy spolucestujúca na zájazdoch tak folkloristov, ako divadelníkov. PICHĽAVÁ KRÁSA LETA. Až 21 kaktusov Kulpínčanka Hana Zelenáková zakvitlo Michalovi Francistymu z Kysáča. Nie je vyučená krajčírka. Strednú resíce odrazu, ale v rozpätí niekoľkých dní. Ide meselnícku školu absolvovala v Peo druh kaktusu, ktorý kvitne iba raz ročne a trovci v rokoch 1991 až 1993, keď kvet trvá iba jeden deň, takže nie je ľahko zhotovením blúzky a sukne zložila zachytiť všetku túto krásu. Michal už 15 rozáverečnú skúšku. Na zamestnakov pestuje kaktusy a sukulenty, ale po prenie v odbore čakala tri roky, hoci ani sťahovaní zo Slovenska do Kysáča si mnomedzičasom nezaháľala, ale prahé nemohol priniesť so sebou. No aj tak ich covala v rôznych súkromných podmá asi 40 druhov. O kaktusoch na fotogranikoch. Ani vytúžené zamestnanie fii hovorí, že pestovanie nie je veľmi náročkrajčírky nemalo dlhý vek – po né. Aby v lete kvitli, odporúča ich v októbôsmich rokoch odpracovaných vo ri uskladniť do škatúľ a odložiť na miesto, kde voľakedy chýrečnom petrovskom nezamrznú. Koncom marca až v polovici apTatrane odišla z firmy, lebo nevyríla ich treba vyniesť, najlepšie na dvor, poplácali platy. Tak Hana chtiac-netom zalievať a hnojiť. Keď zakvitnú, treba ich chtiac zostala bez chlebíka. Ale nie chrániť pred dažďom. A za takú „nenáročnú“ opateru kaktusy sa odvďačia krásnymi kvetmi. nadlho, lebo keď sa chce, všetko sa E. Š. môže. Takto hovorievajú nielen star-

–U

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SPOLOK KULPÍNSKYCH ŽIEN OSLÁVIL DESAŤ ROKOV PÔSOBENIA

Vždy sa pozerali dopredu...

pre rodovú rovnosť Vojvodiny. Pri tejto príležitosti sa prihovorila i novinárka z B. Palanky Biljana Kurišová, ktorá v spolupráci s kulpínskymi spolkárkami a KUS Zvolen robila dokumentárnu reportáž Kulpínska svadba voľakedy, ktorá na festivale podunajských regiónov obsadila tretie miesto. Prvú zbierku receptov Spolku kulpínskych žien predstavila zostavovateľka Katarína Pucovská a úryvky prečítala Milinka Čiliaková. Takmer všetky recepty sú uvedené v slovenčine a v srbčine. Táto netypická kuchárska kniha

polok kulpínskych žien bol ly, kde usporiadali výročné zaKoncíznu správu o desaťročnej založený 4. februára 2003 a v sadnutie spolku žien. Moderá- činnosti podala predsedníčka piatok 12. júla 2013 oslávil desať torka programu Viera Dorčová-Ba- SKŽ Katarína Zorňanová, ktorá rokov práce. Z prízdôraznila, že za desať ležitosti jubilea rokov bolo aktivít neotvorili výstavu o úrekom. Boli to preddoterajšej práci nášky, národopisné výspolku, stretli sa na stavy, dielne na rôzne výročnom zasadtémy, projekty, tortiánutí a prezentácii dy, humanitárne akcie, Zbierky receptov návštevy iných prostreSpolku kulpínskych dí, pričom osobitne vyžien. Z početných fotografií a textov uverejnených v tlači spolkárky inštalovali výstavu v Výstava fotografií – trvalých pamiatok na akcie m i e s t n o s t i a c h kulpínskych žien zaujala pozornosť spolku v Muzeál- návštevníkov nom komplexe v Kulpíne. Prítomných privítala dlho- biaková prečítala niektoré mená ročná predsedníčka Katarína Zor- Kulpínčaniek, ktoré v minulosti ňanová, ktorá poznamenala, že pracovali v tejto oblasti. Už v roku materiálu o desaťročnej práci 1923 mal Kulpín predstaviteľku vo spolku by bolo aj na desať výstav, Zväze Československých žien, ale ale urobili užší výber, aby sa pri- žiaľ, jej meno sa zatiaľ nepodarispôsobili priestoru. Spomenula lo zistiť. V povojnovom období a Hostia na oslave kulpínskych spolkárok pritom realizované projekty spol- neskoršie boli zvlášť aktívne kulku zachytené na fotografiách ponúka nielen recepty, ale aj a opísané v textoch z printohodne predpisov na jedlá, prívých médií. Perličkou výstavy behy a eseje o potrave. V mene boli fotky redaktora Hlasu Slovenského vydavateľského ľudu Juraja Pucovského, ktocentra sa prihovoril Vladimír Varý poskytol zábery z viacročlentík. K desiatemu výročiu spolnej účasti Kulpínčaniek na kárkam zablahoželala i predsedpodujatí Krojová zábava v Laníčka ASSŽ Viera Miškovicová. V liti. Výstavu otvorila členka kultúrno-umeleckej časti oslavy Rady MS Kulpín a riaditeľka PU jubilea SKŽ účinkovali členovia Včielka B. Petrovec Zuzana KUS Zvolen: Kristína Čiliaková, Pašićová, ktorá spolkárkam Andrea Šimová, Michaela Čiliazablahoželala k jubileu a poková, Vladimír Zima, Milinka Čipriala veľa úspešných rokov. Z výročného zasadnutia a prezentácie prvého receptára liaková a Michal Čiliak. Zábava Hostia podujatia si so záujspolkárok a ich hostí v dobrej mom obzreli výstavu a zapísali sa pínske učiteľky Mária Vadnálová zdvihla spoluprácu s Riečkou na nálade pri hudbe a speve a chutdo knihy dojmov. a Alžbeta Pucovská a zdravotná Slovensku a aktívnu účasť na po- ných pochúťkach schystaných sestra Mária Gabríniová. Pokra- dujatiach v Kulpíne a širšie. Bla- podľa nového receptára trvala VÝROČIE A RECEPTÁR čovateľom ich práce je práve Spo- hoprajné listy SKŽ zaslali Marián až do noci. Oslavy jubilea SKŽ pokračova- lok kulpínskych žien, dnes už de- Spišiak, starosta obce Riečka, a li v aule kulpínskej základnej ško- saťročný. Vesna Šijački, riaditeľka Ústavu K. Gažová

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SLOVENSKÁ MODLITEBNICA PRI RIEKE BOSUT V SRIEME

Miesto stretávania Slovákov vo Višnjićeve h

ovorí sa, že ľahko byť Slovákom v Petrovci. Ale skúste byť Slovákom v menšom, väčšinovom srbskom prostredí, ako napríklad Višnjićevo. Istotne nie je ľahko, ale nie je ani nemožné, lebo medzietnické problémy tam počas viac ako sto rokov, odkedy túto sriemsku osadu obývajú aj Slováci, nezaznamenali. Veď aj každá z takmer tridsať slovenských rodín je zmiešaného slovensko-srbského charakteru. Už slovenský jazykovedec, ideológ, politik a zároveň evanjelický kňaz Ján Kollár v slovanskom národe spoznal niektoré jeho základné pozitívne črty, medzi ktorými zvlášť vyzdvihoval nábožnosť. Práve táto slovanská vlastnosť višnjićevským Slovákom uľahčuje zachovať si slovenskú identitu, lebo ich hlavným miestom stretávania je modlitebnica, ktorá patrí pod šídsku evanjelickú cirkevnú samosprávu. Kedysi to bol Chovanov dom, ale po odchode tejto rodiny za lepším životom do Kanady prerobili ho na modlitebnicu, ktorá už zhruba sto rokov spája tamojších Slovákov.

Adam Chrček pred upravenou slovenskou evanjelickou modlitebnicou vo Višnjićeve čaká na novinársku návštevu

Adam Chrček, kurátor – kostolník z Višnjićeva

– Stretávame sa tu asi osemkrát ročne, teda na naše najväčšie cirkevné sviatky, – hovorí kurátor – kostolník Adam Chrček, – a býva nás tu zo pätnásť duší, – s deťmi je to aj plný kostolík. Adam Chrček je už desať rokov kurátorom. Dá sa povedať, že je to rodinná tradícia, keďže túto funkciu zdedil po otcovi, pričom aj jeho nebohý švagor bol kurátorom. Hovorí, že dávno nemali ozajstnú cirkevnú slávnosť – krst dieťaťa.

– Naposledy pred piatimi rokmi, keď sme krstili moju vnučku. Teda do minulého mája, keď sme tu mali krst chlapčeka Ondreja Chrčeka. Bolo nás tu za plný kostolík, ani sme sa všetci nevmestili. Na prvý pohľad vidno, že si višnjićevskí cirkevníci modlitebnicu upravujú. Je to olíčená malá budova na nábreží rieky Bosut v slovenskom kraji. Vo dvore, vedľa samotného kostolíka sa nachádza zvonica, ktorá v máji dostala nový lesk. – Vlani sme olíčili miestnosti a postavili ohradu okolo budovy, a tohto roku sme ofarbili zvonicu. „Móbou“ si vypomáhame – tro-

ZA pOSleDNÝCh 10 rOkOV sa generácia žiakov Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci narodená roku 1953 už tretíkrát stretla na výročí malej maturity. Prvýkrát sa stretli roku 2003, keď oslavovali abrahámoviny, a tohto roku si dohodli zraz v sobotu 29. júna v Lesíku. Táto generácia bola inak najpočetnejšia odkedy škola nesie Čajakovo meno. V roku 1968, keď končili ôsmu triedu, bolo ich 136. Teraz, po 45 rokoch na stretnutie prišlo vyše polovice bývalých spolužiakov. Zaspomínali si na školské časy, ale aj na zosnulých spolužiakov a profesorov. Potom spoločne nakukli aj do areálu petrovského akvaparku Petroland a na pamiatku sa vyfotografovali. J. Č-p Foto: Ján Diňa

chu peňazí dá Miestne spoločenstvo, trochu my sami, a vlastnými rukami, zdarma, si upravujeme vlastné cirkevné priedomie, – pochváli sa Adam Chrček aj tým, že Slovákov vo Višnjićeve pospolu drží aj svornosť. Aj svornosť, podľa Jána Kollára, patrí medzi dobré vlastnosti, ktoré zdobia slovanské národy. My dodáme, že Slovákov vo Višnjićeve vo veľkej miere zdobí aj úprimná pohostinnosť a ochota pomôcť, ukázať, poradiť. A vôľa zostať Slovákom. Preto túto snahu a odvahu treba oceniť a vážiť si nadovšetko. V. Dorčová-Valtnerová

NOVÝ SAD láka zahraničných a domácich turistov či už v zime alebo v lete. Mladí v júli prichádzajú najmä kvôli hudobnému festivalu Exit, no nie sú jedinými návštevníkmi pokrajinskej metropoly. Krása mesta prilákala i tento manželský pár z Nemecka. Tým, čím sa však líšia od iných návštevníkov, sú dopravné prostriedky, ktorými sa dostali k nám. Ide o dva dobre vybavené bicykle, na ktorých už prejazdili tisíce kilometrov (na snímke). V záujme nových zážitkov a vlastného zdravia. O. Filip 20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Lorencove patenty a horská turistika V iktor Lorenc (1843 – 1915), strojný inžinier a priekopník vysokohorskej turistiky a cyklistiky na Slovensku, známy je historikom aj ako zať Dr. Jozefa Miloslava Hurbana. Jeho manželkou bola Želmíra Mária (1852 – 1878), jedna zo štyroch Hurbanových dcér. Hlavný inžinier krompašských železiarní a prvý český horolezec v Tatrách, Viktor Lorenc (Victor Lorenz) sa narodil na Morave v Kroměříži. Počas štúdií vo Viedni zoskupoval mladých technikov Čechov, Chorvátov a Poliakov do študentského združenia Slávia a ako mladý odborník začal pracovať v Krompachoch na Spiši. Vtedy si osvojil srdce krásnej Hurbanovej dcéry Želky. Jeho zásluhy v popularizácii turistiky v Tatrách si osobitne vážia Poliaci, ktorí mu prví vypísali biografiu na Wikipédii, odkiaľ sú aj tieto údaje. Maďarský týždenník Czepesi Lapok (Listy zo Spiša) zverejnil svojho času nekrológ (preložil ho L. Strak): „Do Krompách prišiel ako mladý odborník. Strávil v nich väčšiu časť života. Nadchnutý ideálom chcel na sklonku svojho života postaviť trvalú a krásnu ozdobu. Skalnaté úbočie vŕšku nad mestom chcel pretvoriť v raj. Vložil do toho celý svoj majetok, plod svojej neúnavnej práce a úsilia. Neľutujúc námahy chcel z Ličšieho vrchu vykúzliť raj. Za vzor mu slúži-

Lorenc vyčerpal vlastný kapitál a jed- bou), aby sa pilne staral o „osaného smutného dňa utrápený inži- motnelé hospodárstvo“ a opinier umeleckého ducha musel sa do- sovala svojich drobučkých syžiť toho, že jeho pekné dielo... do- nov Vladimíra a Dušana a inforstalo sa na bubon. Vrch so stavbami movala, ako sa jej manžel učí zakúpila obec. Krásny park s pavi- maďarský jazyk: „Aby mu to ľahlónmi sa stal vychádzkovým mies- šie šlo, dal si dodať maďarské tom Krompašanov.“ dievča z Miškovca, a tak nám Nedávno v novinách Krompašský ono tu teraz mondokuje, hráva sa s p r a vo d a j c a s VladuMgr. Marta Miškom a pečeková opísala stúva Dupána inžiniera šanka...“ Po Lorenca: „On je gratulácii k Viktor Lorenc a Želmíra Hurbanová ako snúbenci ojedinelý skvost narodeniu ľudskosti! ZosĽudmily Hur- kýchto „lorencovských“ papierov s tala po ňom pabanovej, v liste hlavičkou mladý Viktor Lorenc písal miatka v podoz 8. júla 1878 svojej sesternici Ľudmile Hurbanobe vybudovaŽelmíra Loren- vej do Pazovy: „Tvoja úloha bola ných chodníkov cová píše: „Mi- pre mňa veľmi jednoduchá. Opýtal a lesných cestinulú nedeľu som sa redakciu „Slovenského týžčiek, ktoré nám sme boli pri denníka“ a už viem, že Vladko Hurdodnes pripoŠtrbskom ple- ban Vajanský uchádza sa v Novom mínajú. Precháse. Ach, či je Meste (Vág – Ujhely) pri svojom dzame sa po tam krásne. ujčekovi Markovičovi. Ale budem nich i v lete i v Keby si nás Vlada prosiť, aby, ak len môže, vždy zime a vychut[brat] tak ešte veľkú tajnu robil o sebe u Vás a aby návame si čaro navštívil, mu- som ja bol Váš „Leib – Sherlock Holich zákutí. Hoci Výkres a potvrdenie patentu seli by ste do mes“ v tej záležitosti....Myslel som na bratov Lorencovcov on sám do svojTatier výlet uro- august, že zase na nedeľu s Tebou sa ho projektu investoval celý svoj ka- biť s Viktorom.“ Avšak takého stret- budem po Pazove prechádzať. A kde pitál a prišiel o všetko, my nie sme nutia sa nedožila, pretože toho is- je už to leto?“ V pokračovaní tohto listu mladý Vikschopní sa postarať o jeho hrob a vy- tého roku Želmíra umrela... budovať mu nový pamätník. Viktor Namiesto sestry Želmíry na Dol- tor Lorenc opísal výrobu motora: „V Lorenc je pochovaný pri svojej prvej nú zem listy potom prichádzali od jej tomto čase je jeden (200 ks silný) momanželke na našom cintoríne, v bý- manžela Viktora a syna Viktora – tor už vo fabrike skoro hotový. Našli valej evanjelickej časti dnešného hlavne z Budapešti, kde pracovne sme druhý spôsob polepšenia mopôsobili. (Na portáli tatry.eu sa tora a chcem aj jeho hneď dať do práuvádza, že Viktor Lorenc zomrel ce... Teraz sme tie nové plány tiež ukáv roku 1915 od smútku po smrti zali tam iným inžinierom...“ Mladý Losvojho syna, pravdepodobne renc najradšej a často písal po neVladimíra.) V liste z roku 1890 Vik- mecky, najmä bratrancovi VHV. Výtor Lorenc sa chválil, že synom nimočne, len keď chcel vyjadriť emókúpil pekný, ale drahý, velosiped: cie, tak sa poslúžil materinským ja„Vladko sa tohto roku dobre zykom:„Prosím ťa, sestrička moja, odspravuje, Viktor, bohužiaľ, nie. písať na kartičku, či Ti môžem hneď Počtovanie mu veľmi zle ide. poslať bicykel, keď nájdem dačo Vlani som ho proboval zauško- dobré, alebo ho chceš mať len na vať, nepomohlo to. Plakal, pol- jar?.. Keby si tak v tej veci [do Pešti Hlavička podniku Lorenc v Budapešti hodiny sa učil počty, a potom si prísť] na jar rozmýšľala a aby si ľahko mohla uvidieť svojho starého li kúpele Bled (Slovinsko). V ne- cintorína, na najvyššom mieste, od- zasa veselý čítal čosi zábavného.“ úrodnom teréne dotvorila jeho roj- kiaľ sa týči obelisk...“ Avšak otcov vplyv na deti pôsobil, priateľa, Tvojho bratranca. To bych čivá duša krásu okrasných kríkov, poO tom, koľko svoju manželku a lebo synovia Vladimír a Viktor Lo- som aj preto veľmi rád urobil [uhosrastov, stromov, skvelé cesty, vo- deti miloval, zostalo zapísané v za- rencovci sa v dospelom veku stali til], aby som našu milú reč materinskú dopád, vzdušné pavilóny na slnenie chovaných listoch adresovaných na poprední konštruktérmi motorov, o tak veľmi nepozanechával. Teda, a odpočinok. Keď už stálo kúpeľné švagra Vladimíra Hurbana do Pazo- čom svedčí zachovaný patent v Pa- milá sesternica, ako Ty to dobre vieš, vždy sa radujem, keď Tebe na vôľu stredisko, ktoré každý obdivoval, vy, ktoré písal v češtine, nemčine a ríži z roku 1915. panujúca hospodárska kríza nedo- slovenčine. Jeho manželka Želmíra V Budapešti mali aj svoj podnik, o urobiť môžem, a dúfam, že úlohu voľovala jeho zdokonalenie a od- tiež rada písala na Dolnú zem. Pod- čom zase svedčí memorandum na túto dobre skončím...“ Katarína Verešová ďaľovala aj slávnostné otvorenie. porila brata v roku 1874 (pred žen- liste z roku 1908. Na jednom z ta20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

Ej, tie ško ls

ké výlety ..

znajte, ka ma mína. Výle ráti, že sú to krásne ty so chvíl školský rok . To je to, č spolužiakmi a s učit e, na ktoré sa dlho omu starš spoeľmi ešte tam vždy í hovo ako o získ nosti a pa ame nové poznatk ria: „Spojiť užitočné s sviežia každý mia y, sp prí právať, za tky, a zároveň sa s k oznáme neznáme jemným.“ Lebo bávať, be kraje, ich a m a rátmi a u z ob príz známkova nia. Nuž a vyklého školského čiteľmi môžeme vo načo jednom ľne rozvyvolávan mínajú aj tak ia počas prá zdnin, nám om výlete, na ktorý , odpovedania a dinčania, si s radosť napís žiaci ou spo v máji, kým ZŠ maršala Tita. Od ali a nakreslili naši usilovní P se ešte boli ž p te m b ara už bud iaci 2 ňovom vý ú tretiaci, lete v Bielo . 3 triedy, boli totiž a n m a je B dnodlate, Zreň Ečke... anine, iová Iveta Hed

ová Viktória Vik

Tijana Bešková

Môj zážitok z výletu y druháci sme 29. mája boli na výlete. Boli sme v ZreM ňanine a v Bielom Blate. Najprv sme navštívili Cársku baru, kde sme

sa vozili loďkou. Videli sme tam korytnačky, žaby a volavky a vo vode aj močiarne rastliny. Podľa toho, čo sme videli v etno-dome v Bielom Blate, môžeme si predstaviť, ako sa kedysi žilo. Po obede v reštaurácii v Zreňanine sme šli do divadla, kde sme si pozreli predstavenie Smelý kôň. Na-

vštívili sme aj kostol, prechádzali sme sa centrom Zreňanina a vedľa rieky Tisy. Vo veľkom parku sme sa pekne hrali a jedli sme tam zmrzlinu. Po odchode zo Zreňaninu sme boli ešte v Ečke. Aj tam majú pekný park. Potom už nasledovala cesta domov. Do Padiny sme sa vrátili okolo 19. hodiny. Z tohto výletu som si priniesla pekné zážitky. Alexandra Ďuríčeková ZŠ maršala Tita v Padine

Anna Maja To Gabriel

mášiková

Petráš Anna F. a Jana S.

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 16.7.2013 15:09 Page 1

Nový Sad 20. 7. 2013 Ročník XXX Číslo 7/350 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

K U LT Ú R A LJILJANA STEHLÍKOVÁ, VEDÚCA VÝBORU PRE KULTÚRU NÁRODNOSTNEJ RADY ČESKEJ NÁRODNOSTNEJ mENšINY

Kultúrne dedičstvo Čechov v Srbsku je bohaté ajdôležitejšie momenty v spoločenskom živote Čechov v Srbsku sú zakladanie matice českej a formovanie Národnostnej rady českej národnostnej menšiny. Táto inštitúcia zjednotila prácu českých združení. Najvýznamnejším úspechom Národnostnej rady je zavedenie českého jazyka do bežnej výučby v Srbsku, prvý rok v jednej škole, dnes už v štyroch osadách, – povedala na úvod nášho rozhovoru Ljiljana Stehlíková. Predsedníčka Výboru pre kultúru NRČNm v Srbsku podotkla, že na základe strategického rozvoja kultúry spomínaný výbor začal so systematickou ochranou a obnovou kultúrneho dedičstva českého národa v Srbsku. Prevedené boli zakladajúce práva v múzeu Čechov (ako prvá inštitúcia kultúry) v Češkom sele a Knižnici Čechov v Belej Crkve. Polhodinová relácia Beseda česká prebieha každý týždeň na regionálnej TV Banát Vršac a vytvorená je i webová strana Národnostnej rady Čechov (www.savetceha.rs). K tomu Česi majú dve polhodinové rozhlasové relácie cez týždeň v Rádiu Bela Crkva. – Hrdá som na to, že sa v posledných rokoch zvýšila úroveň kultúrnych podujatí v a že sa okrem tradičných akcií dejú u nás i nové, ktoré lákajú mladších ľudí. Hrdá som i na moje autorské dielo Česká kultúra bez hraníc. Znamenité sú i naše aktivity súvisiace s podujatím Noc múzeí, ďalej Český mládežnícky medzinárodný festival ČOmI a v neposlednom rade i festival chórov Krása rozmanitostí, – pokračuje predsedníčka Stehlíková. Vedúca Výboru pre kultúru v doterajšej práci ľutuje iba to, že sa pre mnoho iných povinností nemôže naplno venovať iba tejto práci. Vzdelávanie mladých Čechov v Srbsku je podľa jej mienky najdôležitejšou úlohou a tá sa môže vykonávať vždy viac a lepšie. Ako aj všade v štáte pálčivým problémom je nedostatok finančných prostriedkov, zvlášť čoraz menej peňazí vyčleňovaných na kultúru. V Srbsku žije dvetisíc Čechov, najväčší počet z nich v juhovýchodnej časti Banátu. Česká národnosť, žiaľ, zachovala veľmi málo písaných zdrojov o svojom jestvovaní, pričom je ale nemateriálne kultúrne dedičstvo veľmi bohaté. menšina je veľa kilometrov vzdialená od materskej krajiny a okrem posledných rokov sa päť desaťročí nevyučoval český jazyk na základných školách.

–N

– Najdôležitejšou knihou, na vyzdvihuje vedúca ktorej sme sa ako (spolu)vyVýboru pre kultúru. davatelia podieľali, je učebniČesi v Srbsku ca pre prvú triedu základnej podľa Stehlíkovej školy pre predmet Český jazyk zväčša pochvália so zložkami národnostnej kulčinnosť Národtúry. Vydali sme aj Český spevnostnej rady Čeník a České portréty a do konca chov, keďže ide o tohto roku svetlo sveta by mala „tolerantný a trouzrieť i publikácia Dejiny českej chu do seba uzaosady Fabijan. Jej autorom je vretý národ, ktorý profesor Karel Schovanec, inak nezaťažuje so svomôj blízky príbuzný. Knihu edijimi problémami toval profesor Jaromír Linda, – iných“. Čo sa týka informuje o vydavateľskej činobyvateľov Česka, nosti. oni „menší dôraz Národnostná rada Čechov kladú na tradíciu, od svojho vzniku (2010) finanväčší dôraz v súcuje vydávanie dvojjazyčného Ljiljana Stehlíková časnosti dávajú na časopisu Beseda česká. V čaeuropeizáciu kultúsopise je priestor pre všetky kultúrne po- ry so zachovaním českej kultúrnej identity“. dujatia Čechov v Srbsku a najdôležitejších V budúcnosti majú v pláne založiť České kuludalostí v živote Čechov na týchto priesto- túrno-informačné stredisko a kultúrne akcie roch. Periodikum by mal vychádzať každý rozšíriť okrem Belej Crkvy a Belehradu podruhý mesiac, ale pre nedostatok peňazí vy- stupne i na ďalšie obce, predovšetkým Kochádza ako občasník – trojmesačník. vin, Vršac a Pančevo. – Česká republika cez svoje ministerstvo zaLjiljana Stehlíková nezabúda spomenúť ani hraničných vecí financuje prácu českých významné osobnosti, ktoré sa pričinili o zazdružení a platí českých učiteľov v Banáte. chovanie českej národnej identity v poRadu podporuje tak, že vkladá do jej inštitúcií slednom čase: – múzea Čechov a Knižnice Čechov. K tomu – Predseda Národnostnej rady Čechov mladší ľudia dostávajú aj štipendiá. Obyva- štefan Klepáček má zásluhy okrem formoteľov krajiny našich predkov zvlášť fascinu- vania rady i o uskutočňovanie českých besied je, že sa ľudové piesne, zvyky a obyčaje za- a formovanie matice českej. Vuk Petrović chovali v takmer nezmenenej podobe viac Ekert, predseda Besedy českej v Belehrade, priako dvesto rokov a že ide o hodnotné ne- pravuje knihu o Čechoch južnejšie od Sávy materiálne kultúrne dedičstvo, – akcentuje a Dunaja. Valéria Simidžija Hoc zrealizovala Stehlíková. projekt znovu výučby českého jazyka na záČesi z rumunskej a srbskej časti Banátu spo- kladných školách. Akademická maliarka a výlupracujú na kultúrnom poli. Tí zo srbského nimočný pedagóg Tereza Stamenkovićová, Banátu sa boli najprv nasťahovali na jeho ru- ilustrátorka českej učebnice pre prvákov, pramunskej časti. V ďalšom období NRČNm by cuje na edukácii detí a mládeže cez kreatívsa najväčší dôraz mal klásť na cezhraničnú ne dielne. spoluprácu. Podobnosti sú nepopierateľné, Na koniec nášho rozhovoru predsedníčka Výide o rovnakú kultúru a tradíciu, ale asimilácia boru pre kultúru NRČNm nám prezradila, ktona oboch stranách zvýraznila rozdiely. rá veta charakterizuje Čechov v našom štáte. – Priala by som si väčšiu účasť mladších ľudí – Byť Čechom v Srbsku znamená byť slušpri písaní významných projektov pre českú ným, úprimným, čestným a tolerantným menšinu. Okrem už spomínaných projektov, človekom, – prízvukovala Ljiljana Stehlíakými sú Česká kultúra bez hraníc, Beseda čes- ková. ká a festivalu ČOmI v súčasnosti pracujeme Za rozhovor ďakuje: na projekte Staršie a zriedkavé české knihy, – Ján Špringeľ

obzory2:0 16.7.2013 15:09 Page 3

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (43)

Prvé roky Slovákov v Pivnici roblém s nasťahovaním obyvateľov inej, nesrbskej národnosti v Pivnici vysvitol, keď erárP ne vrchnosti po temer storočných pokusoch konečne uvideli, že jestvujúca situácia v osade nie je trvalým riešením, takže ohlásili bubnom do okolitých stolíc o možnostiach nasťahovania sa obyvateľov inej národnosti1. Boli to Slováci zo Stolnobelehradskej a Vesprémskej stolice, o čo boli najzáslužnejší Pavel Čuha a Pavel Farkaš. Tí na základe prenesenej informácie hneď odišli na úrad komornej správy v Sombore. Poslali ich však na Uhorskú kráľovskú námestnú radu v Budíne, kam odišli so splnomocnením svojich spoluobčanov, našli pravotára, ktorý im zostavil prosbu na zodpovedné orgány dňa 30. júna 1790. Pavel Čuha a Pavel Farkaš, obyvatelia usadlosti Tordáč, boli spokojní, lebo ako predstavitelia obcí Veleg, Tordáč, Ďurovo a Baračka, komitátu bielokráľovského (fejérského) a usadlosti Černá a Šúr, komitátu Vesprémskeho, takmer na počkanie (za jeden deň) dostali dokument č. 3 185, s ktorým sa mohli nielen na pokoji pohnúť na juh, ale aj začať na novej hospode nový život. V dokumente boli presne naznačené pokyny na somborskú regionálnu administratívu, aby v kamerálnej usadlosti Pivnica, v komitáte Báčskom z rozkazu milostivého Jeho Veličenstva (cisára Leopolda II), vydala 60 koloniálnych úhorom ponechaných sedení. Zároveň každému čeľadnému otcovi patrilo 18 zlatých2, trojročné oslobodenie platenia dane a možnosť kúpenia dreva pre stavbu svojich príbytkov za výhodnú cenu. Ďalej sú v troch bodoch stanovené záväzky kolonistov: 1. budú nielen synovia vlasti (patriace fílii), ale aj kráľovskí daňovníci (regii contribuentes), 2. z dostátych peňazí nakúpia potrebný statok a náčinie na obrábanie tých 60 sesií, že osadu Pivnica do jari roku 1791 aj zaľudnia a budú verní, pilní a užitoční daňovníci, 3. svojim podpisom garantujú, že nič nedlhujú ani stolici, ani zemským pánom, ani obci a že sú ochotní vybaviť si všetky svedectvá potrebné na vysťahovanie. S textom dokumentu sa uzhodli Pavel Čuha a Pavel Farkaš, v mene kráľovskej komornej rady to povolil Antonius Orlandini a dokument vydal notár Mikuláš Illéssi.3 Po vyplnení záväzkov stanovených týmto dokumentom našincom zostala už len cesta do novej osady. Čakala ich poloprázdna srbská dedina, už od roku 1650 spomínaná ako pustatina, ktorú na priestore vedľa rímskeho pohraničného násypu (šiancov) znovu založili Srbi cisársko-kráľovským povolením z 21. augusta 1690. Stará Pivnica, ako sa volala v čase príchodu Slovákov, bola osídlená pre-

važne Srbmi a práve vtedy sa naplnilo sto rokov od ich príchodu do osady. V tom čase na pivnickom komornom majetku v obecnej správe bol komorný išpán, po povolaní zememerač, ináč turčiansky zeman Alexander Dulický, rodom z Dulíc (Turčianska stolica). Bol spoločensky uznávanou osobou a zároveň aj členom správy prieplavu Františka I. (dnes kanálu DTD).4 Možno len predpokladať, aké bolo sklamanie prisťahovalcov, keď im namiesto 60 sesií komora pridelila iba polovicu. Pritom šlo o chudobných ľudí, ktorí si temer všetko predali v severnej časti Alföldu, aby na juhu začali čím lepšie žiť. Ako uvádza F. Kutlík5, šlo o prisťahovalcov, ktorých majetkový stav nebol závideniahodný, lebo spolu disponovali sumou asi 2 000 zlatých. Ale nezostávalo im nič iné len vyznačenú zem, najprv zorať a posiať oziminy. Väčšina sa už v jeseň vrátila do pôvodných osád, kde prezimovala, aby sa na jar roku 1791 definitívne nasťahovali v Pivnici. Vedľa Starej Pivnice (nazvanej aj Srbská) slovenskí prisťahovalci položili základy Novej (Slovenskej) Pivnice. Šlo o malé nabíjané domy pokryté trstinou a malými oknami. Tí chudobnejší však stavali zemľanky, z ktorých sa len strecha videla a vchádzalo sa ako do pivnice. Stadiaľ, vraj, aj názov osady. Ako uvádzajú niektoré pramene, hneď v roku 1791 prišlo 400 – 500 duší, prevažne evanjelických Slovákov, ktorí mali pôvod v severných častiach Nitrianskej stolice, teda z oblastí západoslovenského nárečia. Spolu s nimi sa z Vesprémskej stolice prisťahovalo i niekoľko maďarských rodín. Aj inšpekcia cirkevnej matriky dokazuje, že život Slovákov v Pivnici sa začal roku 1791, hoci zápisy v tých troch knihách nie sú jednoznačné, lebo smrť bola prvá, potom krst a len neskoršie aj svadba. Teda prvý záznam v matrike bol smutný prípad, keď 1. októbra roku 1791 v Pivnici pochovali trojročnú Katarínu, dcéru Jána a Alžbety (Elisabethy) Grňovcov (Grnya). O tri dni neskoršie umrel aj štvorročný Michal, syn Tomáša a Kataríny Chatekovcov. V tom roku pochovali noví Pivničania ešte 10 svojich súrodencov, hlavne detí – dospelé osoby boli: Anna (rod. Pintérová, 40-ročná) a Judita Činčuráková (rod. Mandaková, 35-ročná)6. Na nové ratolesti sa čakalo celý rok po príchode do Pivnice. Stužku prestrihol chlapček Michal, syn Andreja a Kataríny Chrčekovcov (Chrtsek). Narodil sa 1. augusta 1792 a krstní rodičia mu boli Michal a Eva Mockovci a Michal a Mária Belániovci. Aj ďalšie decko bolo chlapček (Michal Krošlák), kým prvým dievčaťom bola Alžbeta, dcéra Pavla a Kataríny Nímetovcov, narodená 21. augusta 1792. Do konca toho roku sa narodilo ešte 10 detí, teda spolu 13.7

1 Podľa M. Rúžka prví Slováci prišli do Pivnice ešte v roku 1785, keď sem prišlo 12 slovenských a 8 maďarských rodín, všetky okrem jednej evanjelického vierovyznania (pozri M. Rúžek: Pivnica. Národná jednota, Petrovec 1929, roč. 10, č. 38, s. 13). Tento návod je však potrebné dodatočne preveriť. 2 resolvendae quippe singulo impetranti 18 for. summae concedendo 3 Viď o tom bližšie odpis úradnej listiny Vysokej uhorskej kráľovskej námestnej rady v Budíne, č. 3185, z 1. júla 1790. Archív evanjelickej cirkvi v Pivnici. 4 Podľa J. Maliaka: Zabudnuté slovenské osady v Stolnobelehradskej a Vesprémskej stolici v Zadunajsku. Náš život, Kníhtlačiareň úč. spol., Petrovec 1935, roč. 3, č. 3 – 4. 5 F. Kutlík: Báč-sriemski Slováci. Nem. Palanka 1888, s. 34. 6 Pozri Cirkevnú matriku – kniha mŕtvych a pochovaných (Mortui et Sepulti) z roku 1791, s. 1 (200), Archív SEAVC v Pivnici.

24/II

Na najveselší príbeh v rodine – svadbu – sa čakalo ešte štyri roky. Prví si pred Andreja Liptaya zastali a sľubné áno povedali Ján Valihora a Mária Činčuráková. Kmotrovci boli Jozef Čuha a Ján Krošlák. Sobáš bol 25. októbra 1795 a do konca roka boli ešte dve svadby. Prvé sobáše so zachotárnou nevestou mali 11. januára 1796 bratia Žilajovci (Michal a Štefan) keď si za ženy zobrali Annu Majtánovú a Máriu Kmeťovú, obe z Kulpína.8 Surová okolnosť, že spadli na polovicu sľúbených sesií, nútila ich, aby sa okrem poľnohospodárstva zaoberali aj iným, a tak sa v zhone za zárobkom začali baviť aj tým, čo im nebolo cudzie ani na Horniakoch. Začali páliť drevené uhlie. Rýchlo získali prívlastok ako dobrí uhliari, a potom ho rozvážali po celej Báčke. Špecializovali sa aj na stádochov, najmä na ušľachtilé druhy koní, oviec a neskoršie aj kráv, a tak vytrvalou prácou, nadpriemernou usilovnosťou a pokrokovým hospodárením sa pričinili o to, že neskoršie patrili k najmajetnejším Slovákom v Báčke9. Okrem toho mali aj povinnosti voči eráru, lebo, ako uvádza M. Rúžek10, za sedenie boli panstvu povinní odpracovať 24 dní, kým od domu to vynášalo 18 dní, teda ročne 42 pracovných dní na panskom. Pravda, nezabudli ani na tie najdôležitejšie povinnosti – aj duchovne sa organizovať. Mali v tom už skúsenosti v osadách, odkiaľ prišli, takže im to nebolo ťažké. Otázne je však, kedy sa cirkevne organizovali. Mienka, že to bolo už roku 1790, neobstojí z niekoľkých dôvodov. Dokonca, aj veľká väčšina historikov uvádza, že sa Slováci v Pivnici najprv organizovali školsky, a potom aj cirkevne, a to od roku 1791, keď sa v úplnosti konsolidovali. Dovtedy sa pre malý počet Slovače staral farár selenčský, respektíve toržiansky. Tvrdenie, že to robil aj Sztehlo, farár petrovský, ako uvádza J. Maliak11, však nestojí, lebo táto osada nebola v kompetencii petrovskej cirkvi a v petrovskej matriky pre tie roky nieto ani len jedného záznamu narodenia, sobášenia alebo smrti pivnického evanjelika. Už v roku 1791 Pivničania si povolali prvého učiteľa, gemerského rodáka Andreja Liptaya12. Ten sa hneď ujal aj funkcie levítu, teda vykonával aj funkciu kňaza a od októbra začal viesť aj pivnickú matriku. V tom istom roku (1791) komorné panstvo udelilo pol urbariálneho sedenia pre učiteľa a na tom pozemku bola do zimy vystavaná učebňa a byt pre učiteľa. Učebňa v núdzi slúžila aj ako modlitebňa. Hneď nato kúpili si evanjelici aj 115-funtový zvon za 70 zlatých a začali aj s bohoslužbami. Hoci už bol na funkcii levítu, a pritom aj blízko ku ukončeniu teologických štúdií Liptay začal od erárnych vrchností vymáhať aj urbariálne sedenie pre evanjelického farára. Podarilo sa mu to v roku 1794, a potom už všetko šlo v smere založenia evanjelickej cirkvi v Pivnici. Bolo by to reálne zatvorenie kruhu úspešnosti nových osadníkov, ale paralelne s tým sa začali aj roztržky a nesváre. DrSc. Ján Babiak

7 Pozri Cirkevnú matriku – kniha pokrstených (Baptizati) z roku 1792, s. 1, Archív SEAVC v Pivnici. 8 Pozri Cirkevnú matriku – kniha sobášených (Copulati) z roku 1795, s. 1 (114), Archív SEAVC v Pivnici. 9 Ibidem, s. 66. 10 M. Rúžek: Pivnica. Národná jednota, Petrovec 1929, roč. 10, č. 38, s. 13. 11 Pozri J. Maliak: Pivnica. Národný kalendár, Kníhtlačiareň úč. spol., Petrovec 1923, s. 51. 12 Pivnica vlastne odňala tohto učiteľa Petrovčanom, ktorí financovali aj časť jeho štúdií. Liptayovi to asi vyhovovalo, lebo hneď začal teologické štúdiá a v júni 1795 bol ordinovaný za kňaza a 28. júla 1795 aj inštalovaný. Pozri o tom: J. Zahorec: Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Pivnici. In: J. Čukan (ed.): Pivnica – kultúrne tradície Slovákov v Báčke, SVC Báč. Petrovec a UKF Nitra, 2000, s. 155. Je zaujímavé, že D. Dudok tvrdí, že ide o priezvisko Lipták, ktoré v maďarizácii získalo túto obmenu (D. Dudok: Priezviská Slovákov v Juhoslávii. SVS, Nový Sad 1998, s. 57).

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

obzory3:0 16.7.2013 15:10 Page 4

ROZHOVOR S VEDÚCIM FS OČOVAN Z OČOVEJ PAVLOM HOLÍKOM

Folklór je sito, ktoré prečistí ľudí ednoznačne priniesli skutočné známe, priateľstvá sú veľmi pevné, osvieženie na tohtoročné fol- preto sme radi, že sme zase boli tu. klórne hody Slovákov žijúcich v – Aký je folklór vojvodinských Srbsku. Folklórny súbor Očovan z Slovákov videný očami Očovarázovitej dedinky na strednom Slo- na? vensku bol založený roku 1936. – Pre mňa je to, samozrejme, nieJe jedným z najstarších a najzná- čo úplne iné než pokiaľ ide o ktomejších v celom Slovensku. Za po- rúkoľvek oblasť u nás na Slovenssledných 10 – 15 rokov absolvuje ku. S ničím podobným som sa u aj viac než 50 vystúpení ročne a na nás nestretol; vnímam tu, v kultúdôvažok i dva-tri zahraničné zá- re vojvodinských Slovákov, vplyv jazdy. Prednedávnom hosťoval v prostredia, do ktorého kedysi ľudia Hložanoch. Najprv sme videli sa- prišli. Určite si z vtedajšej vlasti primostatné vyniesli aj piesne a stúpenie tanečkrásnu reč. Veď níkov spevákov texty tunajších a hudobníkov vašich piesní sa FS Očovan v často zhodujú s hložianskom tými, ktoré sa Dome kultúry a spievajú u nás; 1. júna aj na pónie vždy sa síce diu amfiteátra, zhodujú melódie, kde pohostinale aj to sa stáva. sky vystúpili v Pokiaľ ide o kroje rámci 43. Fola tanečný prejav klórneho festi– práve tu cítiť valu Tancuj, tanvplyv prostredia, cuj... V oboch v ktorom ľudia prípadoch si za žijú a ktoré ich výkon vyslúžili formovalo. ovácie. Vedúce- Pavel Holík – Nezdá sa mu súboru Pavlovi Holíkovi sme vám, že tunajší Slováci prišli o položili zopár otázok... tempo respektíve dynamiku, – S akými dojmami sa vrátite ktorou sa vyznačujú tance súdomov, na Slovensko? borov z Horniakov? – Najprv chcem povedať, že do – Nemyslím si, že to tempo keVojvodiny sa vraciame veľmi radi dysi bolo také vysoké a dynamica veľmi často. Prichádzame takmer každý druhý rok a vždy nás sem ťahá dobré srdce a dobrá nálada ľudí, ktorí tu žijú. V Hložanoch som zase – po 33 rokoch. Vtedy som tu bol, ako sedemnásťročný, s FS Železničiar Marína zo Zvolena a odvtedy si na Hložany spomínam len v dobrom. S FS chodievame i do chorvátskeho Iloku, boli sme viackrát v Pivnici, vlani sme navštívili Aradáč... a teraz sme účastníci tohto krásneho festivalu. Sme radi, že sem môžeme prísť, lebo tu počúvame krásnu slovenčinu, stretávame dobrých ľudí, s mnohými sa už dobre po- Výbušnosť ako trhák

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

ké, ako sa to na javiskách u nás predvádza dnes. Na zábavách a iných príležitostných stretnutiach ľudí skôr prevládalo viac pohody. Piesne sa spievali v plnej svojej dĺžke a celom svojom význame. Nikam sa neponáhľalo, život plynul celkom ináč než je tomu dnes. Slovom, skôr si myslím, že váš folklór je bližší k skutočnosti, aká kedysi Dievčenský tanec z Očovej bola. U nás sme – Očová má asi 2 500 obyvatezrejme viac pod vplyvom doby ako i diváckych požiadaviek. Sna- ľov a ich počet sa postupne znižuje, žíme sa byť trošku príťažlivejší ak- keďže mladí ľudia odchádzajú do čnosťou čiže dynamikou. Nemy- miest za prácou. Očová je nadosslím si, že to v našom prípade od- tač veľká na to, aby sa kultúrny žiráža pôvodinu, z ktorej vychádza- vot udržal celkom v živej forme. me; skôr je to vplyv dnešnej doby Pravdaže, máme základnú školu, a možno aj mládež, keď niečo ale máme aj umeleckú školu, dizvládne, snaží sa to podávať vo vadelný a folklórny súbor... Umevyššom tempe, chce istým spôso- lecká škola nám o. i. pomohla v tom, aby sme mali vlastnú hudbu bom prekonať seba. – Očovský súbor je, podľa na- a kvalitnejšie speváčky. Keď sa šej mienky, vynikajúci, dalo by jedná o FS Očovan, snažíme sa, aby sa povedať, že kvalitou prejavu po umeleckej stránke neupádal. presahuje úroveň amatérov; čím Pracujeme aj s mládežou; pravdu povediac, budeme sa musieť väčšto je? mi sústrediť na prácu s deťmi, pretože naozaj konzumný spôsob života ich veľmi strháva so sebou. Technické vymoženosti a všelijaké sociálne siete ich natoľko odrádzajú od vlastnej pôvodiny, že sa môže stať, že sa úplne odcudzia. Je na nás, na ľuďoch, ktorí chápu, o čo ide a aká sila sa skrýva v tradičnom umení, aby sme sa ich spoločne s rodičmi uchopili a spojili s pôvodnou kultúrou. – Ako zvládate veľký počet vystúpení počas roka? – Jednoduché to, pravdaže, nie je, musíme, ale i chceme obetovať hŕbu voľného času. Nerobíme to pre financie, ale z lásky k folklóru. Je to proste také sito, ktoré prečistí ľudí, ktorí folklór milujú a majú k nemu vzťah. Juraj Bartoš

III/25

obzory4_5:0 16.7.2013 15:11 Page 1

R E P O R TÁ Ž PO POBYTE NAŠICH MALIAROV V ČÍNE

Ďaleký východ blízky srdcu „O

rganizácia nášho kratšieho pobytu v „Vďaka hostiteľom zoznámili sme sa Pekingu a ďalších mestách v Číne bola tentoraz s tradičnou a modernou Čínou. na výbornú,“ jednotnej sú mienky Ján Glózik, Od doby, keď v polovici 17. storočia predseda maliarskej sekcie Galérie insitného Mandžuovia založili dynastiu Čching až umenia, a Janoš Mesaroš, insitný maliar žijú- podnes sa Čína, akú ju poznáme z ci v Belehrade. Za sedem dní boli hostiteľmi dvoch majstrov štetca predstavitelia Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Pekingu. Treba hneď pripomenúť, že kovačický maliar vystavoval v Londýne na slovenskom veľvyslanectve začiatkom roku 2002 (kolektívna výstava vtedy zapadla do rámca osláv 200. výročia založenia Kovačice) a slovenským diplomatom, ktorý zorganizoval expozíciu na Veľvyslanectve Slovenska, bol František Dlhopolček, aktuálny veľvyslanec SR v S predstaviteľkami Veľvyslanectva Srbska v Číne Pekingu.

Návštevníci vernisáže diel Glózika a Mesaroša na Veľvyslanectve SR v Číne

Glózik a Mesaroš medzi názvami vytvorených hokejovými pukmi pri Českom pavilóne v Cangzou

26/IV

Plaketa Veľvyslanectva SR Jánovi Glózikovi

niektorých filmov, zmenila na nepoznanie. Táto krajina Ďalekého východu patrí medzi desiatku krajín, ktoré vyrábajú najväčšie množstvo tovaru a ponúkajú najviac služieb. Od začiatku 70. rokov minulého storočia turizmus je v Číne stúpajúce hospodárske odvetvie,“ prízvukuje Glózik. Prednedávnom otvorili J. Glózikovi a J. Mesarošovi druhú samostatnú výstavu v Číne. Na vernisáži tej prvej v Pekingu sa o insitnom umení Srbska a o samotných autoroch pred početnými hosťami zmienila i zástupkyňa vedúceho diplomatickej misie Srbska v Číne Tatjana Panajotovićová-Cvetkovićová. „Na slávnostnom otvorení okrem predstaviteľov veľvyslanectiev Srbska a Slovenska boli novinári z prestížnych čínskych médií. Okrem iných pozoruhodný článok vyšiel v internetovom vydaní magazínu The Word and China Magazine. Trvalou a vzácnou spomienkou na vernisáž v Pekingu nám bude plaketa od maestra Ondreja Zimku, ktorú nám udelil veľvyslanec Dlhopolček. Kovová tabuľka s reliéfom pripomína slovenský dvojkríž vytvorený ako maliarske štetce.

Doprava v Pekingu

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 16.7.2013 15:11 Page 2

R E P O R TÁ Ž Inak Číňania so štetcom tvoria v posledných desaťročiach obrazy, ale znaky sa na Ďalekom východe kedysi písali pomocou štetca z ovčej vlny. V anglicko-čínskom katalógu pre naše výstavy som mohol vidieť, ako sa kolegovo a moje meno a priezvisko píšu po čínsky,“ zdôraznil kovačický umelec. Glózik a Mesaroš navštívili aj Veľký čínsky múr, boli v Zakázanom meste, navštívili i ďalšie historické pamiatky, mauzóleá, chrámové komplexy nachádzajúce sa i v zozname Svetového dedičstva UNESCO, pobudli vo väčších výrobných podnikoch porcelánu a šperkov. Stretli sa i s čínskymi kolegami, akademickými a amatérskymi umelcami. Maliari majú totiž v Pekingu celú vlastnú štvrť

na tvorbu, ktorú im mesto dalo na používanie, a bola tam kedysi továreň streliva. Z niekdajšieho symbolu vojny sa mestská štvrť stala znakom mieru a dorozumievania medzi národmi univerzálnym jazykom maliarskych a sochárskych prác. „Druhá výstava prebieha v meste Cangzou, v provincii Hebei. Počas pobytu v hlavnom meste Číny sme navštívili i Pred Veľvyslanectvom SR v Číne toto mesto. Roku 1956 vznikla tam Farma česko-slovens- dnes funguje okrem iného napríklad aj rafiko-čínskeho priateľstva. Bývalé Česko- néria, sú tam hotely a najmodernejšie golfoslovensko jej venovalo moderné poľ- vé ihrisko. Z menšieho mesta sa stáva a stanohospodárske stroje a nevyhnutné via viacmiliónová metropola,“ podotkol zátechnické poznatky know-how. Exper- verom J. Glózik. Čína a Cangzou nezabudli na nezištnú poti z ČSSR cibrili tamojších poľnohospodárov ako účinnejšie obrábať pôdu. Z moc Čechov a Slovákov v polovici minulého malej farmy vyrástlo obrovské poľno- storočia. Kompletné pavilóny oboch štátov na hospodárske družstvo, v rámci ktorého EXPO v Šanghaji odkúpili, demontovali ich a postavili v spomínanom mestečku priateľstva dvoch vzdialených, ale srdcu blízkych štátov. Práve v Slovenskom pavilóne prebiehala koncom mája výstava dvadsiatich malieb Jána Glózika a desiatich diel Janoša Mesaroša.

Medzi rôznorodými dopravnými prostriedkami a mrakodrapmi metropoly

Z návštevy čínskeho múru

V Cangzou pri pomníku čínsko-česko-slovenského priateľstva

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

Ján Špringeľ (Snímky: z archívu Veľvyslanectva SR v Pekingu a J. Glózika)

V Zakázanom meste

V/27

obzory6:0 16.7.2013 15:12 Page 9

HUDBA • KNIHY

Mak & Vzlet: Slovensko-rusínska hudobná kooperácia (Bezplatná CD-príloha júnového čísla časopisu Vzlet) red nami je veľmi zaujímavé hudobné vydanie, ktoré je výsledkom spolupráce medzi redakciami dvoch mládežníckych časopisov vojvodinských národnostných menšín – slovenskou (časopis Vzlet) a rusínskou (časopis Mak). Na toto CD sa umiestilo až 21 piesní rôznych hudobných skupín a projektov; redaktormi vydania sú Stevan Lenhart a Boris Varga, pokým obal mali na starosti Dušan Durman a Igor Orsag. Na skutočne rozmanitej a štýlovo veľmi pestrej kompilácii presvedčivo najlepšie sa predstavili autori elektronickej hudby. Už po prvom počúvaní vidno, že hudobníci, ktorí tvoria vo svete elektronických prejavov, najlepšie cítia duch doby a sú s ním vo viacmenej perfektnom súlade. To počuť napr. v projekte Jaroslava Zimu pod názvom Mazi, ktorý sa môže pochváliť najlepšou skladbou na tomto vydaní – takmer dokonalý kus elektroniky Fomalhaut

B. Vyniká aj electro-chiptune projekt Snubber, ktorý v piesni The Ride tvorí svoju akoby archaickú hudbu z prispôsobeného hardvéru Commodore a Gameboy. Veľmi dobrý je inštrumentálny kus hip-hopového projektu Da N.V.U. pod názvom The Right Moves, ako aj Владимир Фейди s piesňou Керестурски штири дзвони. Zaujímavý je aj minimal-house projekt Reepgun s piesňou Падам до цмоти a dubstepový projekt Bozne (Бранимир Боянович) so skladbou Водова. Metalová hudba má dôstojných predstaviteľov v novosadskej skupine Dark Dawn, ktorá v piesni Skyless prináša profesionálne produkovaný a skvele odohratý melodický death-metalový zvuk, ako aj My Black Thread, ktorý v skladbe Your Fall pestujú industrial-gothic hudbu. Alternatívna metalová skupina Decayin’ je na kompilácii predstavená piesňou Я, Канибал, я (ako hostka spieva Саня

Полдруги). Melodický death metal tiež prinášajú Omnipotence v kuse It’s All About the Art, pokým Undead Pulse sú v skladbe Dope bližší thrashovému zvuku. Rammsteinovské videnie industrial-metalu ponúka známy Marienfeld (ide o staršiu pieseň pod názvom Fajn). Punkrockovú hudbu najlepšie prezentujú melodická ska-punková skupina Brainlow s piesňou Чежка ствар a známe Lude krawe, ktoré pripravili skladbu Metronom. Zábavný pop-punk hrajú aj skupiny Kaatrog, Crazy Cousins a Stativa. Na kompilácii sa zúčastnili aj štyri mená, ktoré nemožno zaradiť do nejakých konkrétnych štýlov: Сашо Палєнкаш a skupina Profil+, ktorí pestujú akustický prejav, potom sú tu ambientné indu-

Nič nie je slabšie ako človek (Jaroslav Rumpli: V znamení Hovna. Bratislava : Vydavateľstvo Slovart, 2008) ajradšej by sme povedali, že tu ide o šibeničný humor. Problém je však v tom, že kniha V znamení Hovna nie je komédiou – pesimista Rumpli vo svojom nihilistickom druhom románe cynicky píše o neprekonateľnej márnosti ľudskej existencie. Stredobodom našej pozornosti je dojímavý dualizmus existencie (toho,

čo žijeme, akokoľvek žijeme) a neexistencie (toho, čo by mohlo byť, ale nie je). Hlavný hrdina románu, rozprávač, má dve alter egá. Prvý, Nula, je príkladom bytia a trvania. Ako predstaviteľ narodených na Slovensku koncom 20. storočia, Nula žije cez socializmus, školenie, revolúciu, emigráciu, kapitalizmus,

Jaroslav Rumpli sa narodil roku 1971 v Bojniciach. Študoval na gymnáziách v Topoľčanoch a Novákoch; následne na Vysokej škole pedagogickej v Nitre (odbor slovenský jazyk a literatúra – anglický jazyk a literatúra). Vystriedal viacero povolaní, dlhší čas pôsobil v zahraničí (Anglicko, Izrael, Španielsko, Írsko). V súčasnosti pôsobí ako učiteľ anglického jazyka a literatúry na Obchodnej akadémii v Prievidzi. Za sebou má knihy: Svet je trest (1999), V znamení Hovna (2008) a Kruhy v obilí (2010). S poslednými dvoma knihami bol finalista súťaže Anasoft litera (2009 a 2011).

28/VI

kamarátstva, manželstvo (s Luciou) a dieťa (Maugli). Svojrázny antihrdina je Hombre. Ako príklad toho, čo nie je, Hombre je potrat, nikdy narodená ne-bytosť, tvor z paralelnej dimenzie. Ako aj Nula, aj Hombre má svoju Hombru, ako aj malú Hombričku, ktorej by rád chcel podariť narodenie a život. Obaja pátrajú po zmysle života, ale nenachádzajú ho v ničom. Napríklad Nula hľadá strom, ktorý jeho otec zasadil u nich doma, keď sa Nula narodil – ale ten dom a ten dvor viac nepatria jeho rodine, a noví majitelia ten strom

strial-doomové výskumy projektu Nastrom, ako aj projekt Lenhart Tapes, ktorý sa zaoberá experimentálnou hudbou, noise a lo-fi manipuláciami. Veľmi nás teší, že na tomto vydaní máme mnoho rôznych štýlov a všelijakých hudobných prejavov – tvorivosti naozaj nechýbalo. Ide o starostlivo zostavený a dôkladný prehľad toho, čo sa dnes deje na hudobnej scéne vojvodinských Slovákov a Rusínov (pôsobiacich v Ruskom Kerestúre, Báčskom Petrovci, Kovačici, Kulpíne, Novom Sade, Padine, Selenči, Silbaši a Vojlovici). Čo je ešte dôležitejšie, toto CD by mohlo predstavovať vhodný podnet na novú a ďalšiu umeleckú a hudobnú tvorivosť slovenskej a rusínskej mládeže v Srbsku. Janko Takáč prepílili a pretvorili ho do latríny. V druhej dimenzii Hombre sa snaží vrátiť malú Hombričku zo sveta potratov do svetu živých – práve k Nulovi, ako jeho druhé dieťa – ale „kmotra Smrť“ to nedovolí, lebo zhasnúť – to je osud. Na konci, aj keď sa snažia prekonať ju, Smrť stále nájde spôsob prísť po svoje a všetky naše námahy urobiť márnymi. Pozorujúc povrchovo, román V znamení Hovna by mal byť veľmi depresívnym dielom, hoci vôbec nie je. Ako sme schopní nájsť radosť v našich malých životoch, akokoľvek boli ťažké a márne, tak aj v tejto knihe nájdete potešenie a neraz sa budete smiať nad osudom jeho hlavných protagonistov. J. Takáč

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

obzory7:0 16.7.2013 15:12 Page 10

KNIHY

Sú to skutočne dobrí žiaci... (Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci. Nový Sad : Hlas ľudu 2011) by ste riešili dilemu, či ide o samých dobrých žiakov alebo je to len jeden z trikov autorky tínedžerského románu Samí dobrí žiaci Márie Kotvášovej-Jonášovej, zostáva na vás. No nie je to vôbec ťažké. Román, ktorý Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu v rámci edície Zvonec vydala roku 2011 a zatiaľ, žiaľ, nebol čitateľskej verejnosti recenzentsky prezentovaný, je dobrým tipom na čítanie v dovolenkových a prázdninových júlových a augustových horúcich dňoch. Autorka knihy je profesorkou slovenského jazyka a literatúry v kovačickej Základnej škole Mladých pokolení a práve jej náročnému povolaniu môže vďačiť za tvorbu, ktorá jej priniesla popularitu. Zároveň ňou vyplnila dlhoročnú medzeru nedostatku v oblasti literatúry pre tínedžerov a dospievajúcu mládež ukladajúc na papier príbehy zo žiackych lavíc, žiacke nezmysly, ba až také svojrázne somariny. Ten žiacky život je nevysychajúcou studnicou tém, pre autorku aj relaxom medzi riadkami

a vďačnou inšpiráciou. Perfektne vystihla a majstrovsky vedela podať na papier, a tak zvečniť naoko nepremyslené vyčíňanie žiakov, ktoré sa len v tom veku vari vie zrodiť v hlavách. Jej tvorba je úžasná, so slovami šikovne narába, nenecháva čitateľa ani na chvíľu nudiť sa, a keď sa už zdá, že sa situácia stabilizuje, prekvapí náhlym zvratom udalostí, a tak stupňuje u čitateľa aj napätie, aj zvedavosť, či sa ešte dačo vykľuje, takže sa tie jej práce čítajú v jednom dychu. Hrdinovia a ich hrdinské skutky sa v jej dielach striedajú ako na bežiacom páse, avšak žiadne skomoleniny sa jej nestávajú. V tomto romániku sú vykreslené nešťastné čierne dni žiakov – keď sa všemožne snažia vybŕdnuť zo zúfalstva, avšak z problematickej situácie východiska vari niet; prinútení sú tak triednu knihu ukryť, lebo pre slabé známky nesmú rodičom na oči, ba zbijú ich, prípad had v taške, ktorý sa stupňuje až na drámu – a to tak, že sa čitateľ vžije s ich trápeniami. Súcíti však aj s učiteľmi, lebo vyčíňania

na exkurzii, prvé cigarety, pijanstvá, a nadovšetko zodpovednosť za žiakov a neprespané noci privádzajú ich až do zúfalstva. Tak nebolo všetko jedno učiteľovi, keď hľadal Borisa a Žeľa ho tak perfektne klamala do očí: „Žeľa, neklam.“ „Neklamem. Boris nie je tu, naozaj,“ dušila sa. „Počúvaj, Žeľka, celú noc som nespal, kriesil som Taňu, Mišo padol zo stromu, Boris nespal vo svojej izbe...“ Aby na rozlúčkovom večierku žiaci jeden po jeden začali priznávať svoje previnenia, podlé kúsky, sprisahania a na veľké prekvapenie všetkých požiadali ich o prepáčenie. Ten počin všetkých prinútil rozmýšľať inak, zmeniť dovtedajšiu negatívnu mienku a pozerať sa na tých nevychovaných žiakov ako na zrelé osoby, z ktorých sa

Nie sú radosti ako radosti (Martin Kasarda: Posledná večera a iné radosti. Bratislava : Marenčin PT, spol. s r. o., 2013) lasľudovské a vzletovské podujatie Stretnutie pod lipami je vždy príležitosťou na stretnutie s osobami zo sveta umenia, literatúry, mladými začínajúcimi poetmi. Je to taký zvláštny pocit byť v okrúžení aj umelcov, aj literátov naslovovzatých, ale aj tých tínedžerských umelcov, splynúť s nimi, zžiť sa s ich svetom zvláštnym, trochu iným od tohto všedného, keď je všetko zvláštne pekné, keď sa dokážeme tešiť z maličkostí. Tohtoročné Stretnutie bolo trochu iné ako minulé. Hosťom podujatia bola osobnosť zo Slovenska, toho času prednášateľ na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy, ktorý sa venuje semiotickej interpretácii súčasnej slovenskej populárnej kultúry. Už sme sa stretli pred niekoľkými rokmi v Selenči v rámci Žur-školy. Hneď po príchode do Kovačice do rúk sa mi dostala jeho

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

kniha. S venovaním. Je to kniha poviedok Posledná večera a iné radosti. Nesmierne som sa potešila, že si spomenul aj na mňa. I keď, musím priznať, názov knihy ma bohvieako neoslovil, ide predsa o rozličnosti vkusu a o iný náhľad na témy náboženské, vhĺbiac sa do poviedok zmenila som mienku. Pozoruhodný je úvod knihy, ktorý čitateľa ihneď osloví: „Sedem poviedok, ktoré spája pochybovanie, neurčitosť a neistota. Sarkastický jazyk a čierny humor sa tu snúbi s kladením existenciálnych otázok ľudského bytia prekračujúceho obyčajnú súčasnosť. Násilie i vysoká kultúra, mágia a erotika, náboženstvo a politika, súkromie i verejný život, to všetko sú iba rekvizity nášho absurdného bytia tu a teraz...“ Prvou poviedkou je (azda) Posledná večera, o ktorej sa dozvedáme, že keď v roku 1999 bola publikovaná, vyvolala diskusiu o hraniciach slobody slova v postsocialistickom Československu. Ďalej nasledujú Botanika betónu, Likvidátor, Ruka, Kliatba Jakuba Molnára, Neverte pravde, Piesočná búrka. Mňa osobne najviac oslovila poviedka Ruka;

stanú dobrí ľudia. A učiteľov pri rozlúčke zaplavili jemné city a nesmierne dojatí sa ledva zmohli na slovo: „Deti moje...“ začal a zastal. Zaseklo mu reč. Chcel im tak veľa povedať, darmo. Hlava prázdna. Hneď pri otvorení knihy nás privíta autorkino venovanie, z ktorého uzavierame, že všetky tie a také žiacke sprostosti sú len číre sprostosti, a bez nich by nebol zaujímavý ani žiacky život: „Svojim žiakom a kolegom ďakujem za odovzdanie príbehov, z ktorých som čerpala námety pre túto knihu.“ A na nasledujúcej strane ako úvod do diela znie trefná výpoveď:„Aj tá najväčšia hlúposť, ktorú urobíš, slúži na niečo dobré.“ Taký typ prózy na týchto priestranstvách očividne chýba. Preto spolu s románom Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz je jedinečným edičným počinom fascinujúcim dospievajúcu mládež, ale aj tých, ktorí sa cítia byť mladými či v duši mladými sú. A. Horvátová

sú v nej veľavravné state o nás, o ľudskej slabosti a odovzdaní sa do pazúrov drogy: „Každý z nás je príbehom. Kráča vedený niťami, ktoré mu niekto strčil do ruky, ako labyrintom aby sa občas zauzlili v sieti iných príbehov. ... Droga funguje veľmi rýchlo, odrazu cítia, že sa ich telá prispôsobujú prostrediu, prestávajú vyzerať ľudsky, on cíti, akoby mu rástla levia hlava, v pravej ruke sa mu objavuje chladný oheň, druhou rukou si pridŕža hermelínový plášť, ktorý splýva po zem. Žena sa mení na Palas Aténu, odetú v splývavých panensky bielych šatách držiacu v jednej ruke kopiju a v druhej váhy. Na pleci jej sedí chameleón.“ Kasarda neplytvá slovami, hravo nimi narába, jeho vety sú proste filozoficky premyslené, profesionálne dotvorené, a nadovšetko pekne zrozumiteľne podané. Zrejme to vyplýva aj z jeho profesijnej orientácie, od roku 2008 prednáša na vysokej škole, venuje sa semiotickej interpretácii súčasnej populárnej kultúry. V súčasnosti pôsobí v komunikačnej agentúre Snowball communications. Aktívne spolupracuje s denníkom Pravda a s portálom www.jetotak.sk. Neskôr pracoval v reklame, v roku 1998 bol redaktorom denníka Národná obroda. Je autorom a spoluautorom viacerých kníh z oblasti literárnej kritiky a masmediálnej komunikácie. Jednoducho je autorom skvelých diel, kvalitnej prózy, rozporuplných príbehov, ktoré čitateľa nenechajú ľahostajným. Anna Horvátová

VII/29

obzory8:0 16.7.2013 15:13 Page 11

V ÝS TAV Y

Neďaleko jazera Bajkal

Zo severného Kaukazu

ANTON LANGE: RUSKO – POHĽADY Z OKNA VLAKU, BELEHRAD

Pohľady z okna vlaku T

ri roky a desiatky tisíc kilometrov prejazdil Ruskom známy svetový fotograf Anton Lange predtým, než sa odhodlal svoje fotografické motívy, momentky a zážitky zvečniť v podobe výstavy Rusko – Pohľady z okna vlaku. Projekt, ktorého podstatou je snaha priblížiť divákovi moderné Rusko prostredníctvom viac ako tridsať veľkých záberov, tiež už dosť putoval svetom. Až do konca mája, keď pristál na belehradskom Kalemegdane, kde zotrváva až po tieto dni. Oblasti s večným ľadom alebo pásma zaliate slnkom, Volga a Ural, Sibír a Bajkal – sú to len niektoré priestory pútajúce pozornosť autora. Podujatie, ktoré vzniklo vďaka spolu- Na vhodnom mieste – v parku Kalemegdan práci Ruských železníc s autorom Langeom, by sa asi nedostalo k nám bez prínosu spoločnosti RZD International, Ambasády Ruska v Belehrade, Železníc Srbska či verejného podniku Belehradská pevnosť. Sonda do častí života Ruska 21. storočia zahŕňa rozličné aspekty života a krásy tejto veľkej krajiny, prvky jej zvykov a bohatého kultúrno-historického dedičstva. No okrem rôznorodosti námetov jej najpodstatnejšou zložkou je obrovský časopriestor. Lange Ruskom cestoval celé tri roky, od novembra 2006 do novembra 2009. Bolo totiž načim vidieť a zvečniť aj stredné pásmo Autor Anton Lange štátu, aj Ďaleký východ, aj Čiernomorské pobrežie, aj Bajkalsko- Pri brehoch Čierneho mora amurskú magistrálu. A to priblížiť divákovi tak, aby ho nenechal ľahostajným. Lebo ide o rad meniacich sa, v okamihoch času zastavených obrazov, umožňujúcich každému hlbšie začrieť do hĺbky vlastných asociácií. Na Sibíri

O. Filip Moderná Moskva • OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KURZY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Aj tohto leta sú atraktívne pre mladých etné prázdniny jových techník šitia. pre mnohých Obe skupiny pracostredoškolákov nevali pod vedením odznamenajú všetky borníkov zo Strednej štyri hore, pričom umeleckej školy scépustia rozum na nického výtvarníctpašu. Zdá sa, že v va v Bratislave, ktorí posledných rokoch sa im, ako nás inforpriam naopak. Mlamovala D. Triašková, dí čoraz častejšie vynaplno venovali. užívajú možnosť tráNa kurze sa zúvenia letného oddyčastnila aj slovenská chu aktívne – v zímládež z Rumunska, skavaní nových ve- Tri účastníčky zdolávajú remeslo kresleného filmu... Chorvátska a Madomostí a zručností, (foto: archív CĎV UK) ďarska, ktorá sa aj na ktoré im núkajú mnohé naše a za- tovné trovy prostredníctvom pro- tomto kurze aplikovanéjektu podporeného Úradom pre ho umenia mohla zdokohraničné inštitúcie. Takou ustanovizňou je aj Cen- Slovákov žijúcich v zahraničí, sot- naliť v slovenčine, ako aj trum ďalšieho vzdelávania Uni- va by až dvadsať mladých ľudí od- spoznať kultúrne, histo- ... a ďalšie dve sa učia, ako sa vyrába klobúk (foto: archív CĎV UK) verzity Komenského v Bratislave, cestovalo na tento vydarený kurz, rické a prírodné krásy Sloktoré začiatkom júla realizovalo za- – hovorí vedúca zájazdu Daniela venska. Trilógia moderných umení + chaos, ujímavý odborný vzdelávací pro- Triašková, profesorka výtvarnej – Nielenže sme, okrem praktic- – vyjadruje spokojnosť z priebegram pre Slovákov žijúcich v za- kultúry v petrovskej základnej kej časti stvárňovania klobúkov hu a obsahu kurzu naša spoluhraničí. Totiž v dňoch 30. júna až 6. škole a na gymnáziu. ako odevného doplnku a tvorby besedníčka. Na letnom kurze sa jedna sku- kresleného filmu, mali aj hodiny júla v Bratislave pobudlo 20 našich Na tvári profesorky výtvarnej stredoškolákov, väčšinou petrov- pina účastníkov oboznámila s taj- slovenského jazyka, ale organi- kultúry Triaškovej bolo vidno naských gymnazistov, ktorí získali mi filmovej animácie a jej techni- zátori pre nás prichystali aj výle- ozaj iba dobrý pocit a zadosťučinové zručnosti, známosti, ale upev- kami, teda konkrétne papieriko- ty. Tam sme sa zoznámili s Modrou nenie, že sa naši mladí ľudia vedia nili aj svoju slovenčinu na Letnej vej animácie. Druhá skupina sa a tamojším múzeom Ľudovíta spolu baviť aj pri práci a učení a že škole odevného dizajnu a tvorby dozvedela niečo viac o úlohe a po- Štúra, so starou časťou hlavného poznajú a vedia uplatniť aj takú stavení odevného dizajnu v spo- mesta Slovenska a jeho hradom, ľudskú cnosť, akou je spolupráca krátkeho animovaného filmu. – Nebyť Matice slovenskej v ločnosti a spracovala odevný do- s múzeom moderného umenia či tímová práca. Srbsku, ktorá zabezpečila ces- plnok – klobúk, bez použitia stro- Danubiana a s aktuálnou výstavou V. Dorčová-Valtnerová

Výzva na stretnutie študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci SNS 2013 ozývame všetkých slovenských študentov, aby sa zúčastnili na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 1. augusta 2013 o 20. hodine v Slovenskom dome v Báčskej Palanke. Študenti sa majú prihlásiť do Matice slovenskej v Srbsku na e-mailovú adresu msjbp@stcable.net alebo na tel. č.: 021/780-248. Študenti s ukončeným štúdiom (Ing., Mgr. a PhDr.) v školskom roku 2012/2013 majú zaslať na uvedenú e-mailovú adresu meno, priezvisko, získaný titul, osobnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v PowerPointe. Prihlásiť sa treba do 23. júla 2013.

DETSKÝ FOLKLÓRNY SÚBOR LÚČKA Z BRATISLAVY (na snímke) v utorok 9. júla hosťoval v Kulpíne. Na javisku Domu kultúry sa hodinovým programom tancov, detských hier a spevov predstavili malí folkloristi z bratislavskej Petržalky. Obecenstvo malo možnosť kochať sa v kráse slovenského folklóru, kde nevystal ani jánošíkovský odzemok, ako aj v pestrosti slovenských krojov. V mene hostiteľov ich v Kulpíne uvítal predseda KUS Zvolen Michal Čiliak. Vzhľadom na to, že hostia zo Slovenska boli na precestovaní cez Kulpín, v mene Kulpínčanov im poprial šťastnú cestu a vydarený výstup na folklórnom festivale v Bulharsku, kam mali namierené. K. Gažová 20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS

K U LT Ú R A SPRÁVA Z 20. DETSKÉHO FOLKLÓRNEHO FESTIVALU ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI

Opätovne dominovala kategória štylizovaných tancov D

vadsiaty ročník Detského folklórneho festivalu materiálu dospelých malými deťZlatá brána, ktorý prebiehal od 20. do 23. júna mi, ale i v opačnom zmysle, že v Kysáči, sa niesol v slávnostnom duchu, lebo za- niektoré staršie dievky – adolespadol do rámca osláv 240. výročia príchodu Slo- centky, interpretovali napr. piesvákov do Kysáča, a bol sprevádzaný početnými ne Na zelenej lúky beží zajac a sprievodnými podujatiami. Vyvrcholením, cen- vzápätí nasledovala pieseň Zatrom a zároveň záverom týchto osláv bol práve ne- kvitla čerešňa (ktorá patrí do madeľňajší galakoncert detských folklórnych súbo- teriálu dospelých, ale v tomto rov takmer zo všetkých vojvodinských osád, v kto- prípade hodiaca sa veku účastrých žijú Slováci, ale i pozvaných hostí zo Srbska níkov). Celkový súlad tých piesní a zo zahraničia (zo Slovenskej republiky a zo su- a náhly prechod nie je v poriadku. Na čo sme týmsedného Chorvátska). Tradične sa na novovy- to chceli upozorniť? Pri starších interpretoch je, maľovanom rozprávkovom zámku Zlatej brány samozrejme, prijateľné využívať aj piesňový fond stretávame s tisíckou malých účastníkov. Práve preto naše slová vďaky a obdivu patria predovšetkým tanečným pedagógom, choreografom, učiteľom, hudobníkom, ako i rodičom, starým rodičom, ktorí podporujú deti a vzbudzujú u nich záujem o spoznávanie vlastných hodnôt tradičnej ľudovej kultúry a umožňujú, aby ju bližšie spoznávali, prakticky sa jej venovali a tak ju zachovávali a rozvíjali. Práve keď hovoríme o zachovávaní a rozvíjaní vlastných kultúrnych hodnôt, teda o produkcii niečoho, ktoré nahraním a archivovaním Odborná porota 20. DFF Zlatá brána: (zľava) Mgr. Jaroslav zostáva ďalej svedectvom pre Gabríny, Mgr. Anna Medveďová Gašková a Ervín Malina (foto: budúce generácie, je potreb- J. Pániková) né tieto hodnoty či už v podobe tanečných prvkov, piesní, hovoreného sloVýsledky hodnotenia: va a melódií odovzdávať deťom správne a v čo najNajúspešnejším súborom 20. DFF Zlatá vernejšej a najarchaickejšej podobe, ktoré zíbrána je: skame iba skúmaním materiálov vo vlastných loDFS Ratolesť, SKUS Pivnica (mladšia skukalitách. pina) Keďže sme načrtli nevyhnutnosť používania Detské hry: Babka mi rozprávala prednostne vlastného lokálneho materiálu, hneď na začiatku sa zmienime o použitom materiáli a Autorka: Tatiana Macková jeho relevantnosti. Na tohtoročnom jubilejnom Nácvik: Tatiana Macková a Janko Merník detskom folklórnom festivale sme mali možnosť Vedúci orchestra: Valentín Michal Grňa vidieť 36 detských súborov. Z celkového počtu 7 súborov bolo hosťujúcich a ostatné – domáce – Druhé miesto obsadil: súťažili o priazeň odbornej poroty, reprezentujúc DFS Hájiček, KUS Mladosť z Lugu krásy a bohatosť vo väčšine prípadov vlastného Detská svadba prostredia. Keď ide o materiál zvolený na spraAutorka a nacvičila: Anna Kukučková covanie, opätovne dominovala kategória štyliVedúci orchestra: Miloslav Kardelis zovaných tancov, čo sa nám zopakovalo po niekoľkých rokoch, a nie je úplne najideálnejšie. PoTretie miesto si vytancoval: zitívom ale je, že piesne spracované v takýchto DFS Slniečko, KIS Kysáč choreografiách boli vo väčšine prípadov adekŠtylizovaný tanec: Do tanca vátne veku účastníkom, no niektoré choreograAutorka a nacvičila: Mária Pixiadesová fie ako celok sa nám javili nedotiahnuté celkom Vedúci orchestra: Miloslav Kardelis-do konca, teda technicky alebo tematicky. Do budúcna odporúčame dané témy zvolené na spracovanie na javisku konkretizovať, viac sceliť, aby dospelých, hlavne so zodpovedajúcimi textami boli jasne definované. Jasný úvod, záver a zane- (nehodiace sa sú o vydaji, pijatike, úmrtí) a, samozrejme, celkovú choreografiu vhodne skonchaný odkaz, čo tým autor myslel. Pri štylizovaných, ale aj pôvodných tancoch sa štruovať. Prílišná premotivovanosť choreografií je vyskytli i nasledujúce nepresnosti. Neadekvátnosť na škodu. Postrehli sme i nevhodný výber piespiesní vzhľadom na vek účastníkov, nie iba využitie ní, napr. z východného Slovenska u staršej skupiny

DFS Ratolesť z Pivnice, ako i na komponované piesne pri súboroch z Hložian a zo Slankamenských Vinohradov, ktoré nie sú reprezentačné a nemali by sa tu vyskytovať. Pochváliť a uprednostniť by sme chceli detské hry, ktoré boli predvedené na javisku (ktorých účastníci boli najmladší účastníci), ako i napodobňovanie detskej svadby. Obzvlášť zaujímavé bolo zapojenie troch muzikantov na javisku u účastníkov z Lugu, ktorí neboli iba zaujímavosťou, ale si aj zahrali, boli plne využití. Všetky predvedené detské hry mali veľmi kvalitnú interpretačnú úroveň a viac-menej boli prispôsobené veku interpretov, čo nás veľmi teší. Môžeme poznamenať a vytknúť, že sa nám zase opakuje obligátny detský piesňový fond, čo je, samozrejme, dôkazom absencie terénu a nedostatkom naštudovania si adekvátnej literatúry. Upozorniť by sme chceli aj na takmer úplnú absenciu hovoreného slova. Perfektné využitie slovesného folklóru nám predviedli malí Boľovčania. Všetkým odporúčame viac a spontánne v detských hrách využívať slovesný folklór vo forme riekaniek, vyčítaniek atď. Ale celkove či už sa jedná o scénické, vokálne alebo hudobné predvedenie detských hier, na tohtoročnom festivale môžeme hodnotiť veľmi pozitívne. Jednou zo základných úloh tohto festivalu je okrem iného aj prezentovanie tradičného detského ľudového odevu lokalít, odkiaľ nám účastníci prichádzajú. Mohli sme vidieť množstvo prekrásne oblečených detí, ktoré sa hrdo predvádzali vo svojom kroji tak na javisku, ako i mimo neho, aj napriek horúcemu počasiu. Deti nám predstavili sviatočné a pracovné kroje, ale i tzv. tanečné kostýmy. Viac-menej boli kroje prispôsobené a ladili s tematikou choreografie, čo je veľmi pozitívne a chvályhodné. Keď ide o úpravu detí, od hlavy po päty bola na vysokej úrovni. Chceme však poznamenať, že novodobé účesy, napr. tri vrkoče alebo rôzne copy k ľudovému odevu nepatria. Všimli sme si minimálny počet štylizovaných detských tanečných kostýmov, čo tiež hodnotíme veľmi pozitívne, že si tento fakt viackrát avizovaný vedúci súborov zobrali na vedomie. Každý detský súbor by mal na tomto festivale prezentovať tak ako materiál, tak i svoj ľudový odev. Negatívne hodnotíme prehnané líčenie malých dievčat a hlavne namaľované pery do červena určite nepatria k detskému folklóru. Decentne namaľovať a osviežiť tvár to áno, ale nie prehnane. Určite sa deti v minulosti a ani dnes na lúke, na ulici nehrali s červenými perami ako ruža. Prosíme vás, do budúcna tento fakt rešpektujte. Autori správy a kamaráti festivalu: Mgr. Anna Medveďová Gašková Mgr. Jaroslav Gabríny Ervín Malina (Titulok redakčný, dokončenie v budúcom čísle)

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A DIVADELNÍCI OD KIS KYSÁČ NA VÝCHODNOM SLOVENSKU

V Košiciach a Spišskej Novej Vsi rámci Svetového stretnutia Slovákov a Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže v Košiciach v dňoch 4. až 7. júla pobudli členovia Ochotníckeho divadla KIS Kysáč. Ako informuje Ján Privizer, vedúci OD KIS, pozvanie do Košíc sa im dostalo od predstaviteľov tamojšej Matice slovenskej. Bolo to ešte vlani na Scénickej ža- Momentka na zapamätanie zo Spišského hradu, ktorý je najväčším tve, keď hrali pred- stredovekým hradom v strednej Európe stavenie Hugo Karas. Zájazd do Košíc si teda začali plá- rópskeho hlavného mesta kultúry primátora mesta Košice Richarda novať skôr a keďže boli oslovení, 2013, sa Ján Privizer a Anna Chrťa- Rašiho a predsedu Košického saaby sa pripravili na pouličné di- nová-Leskovac v Historickej radni- mosprávneho kraja Zdenka Trevadlo, skúšky mali na detskom ci zúčastnili na prijatí delegácií za- buľu. Vo večerných hodinách kyhraničných Slovákov i ostatných de- sáčski herci vystúpili v Košiciach ihrisku v strede Kysáča. V deň príchodu do Košíc, eu- legácií a hostí Matice slovenskej u ukážkou z predstavenia Hugo Karas, ako i v rámci otváracieho ceremoniálu, kde sa predstavili zahraničné a slovenské umelecké kolektívy. Keďže bolo naplánované, aby zahraničné súbory účinkovali v pri-

LETNÁ KNIŽNICA NA NOVOSADSKOM KÚPALISKU ŠTRAND aj v tomto roku bude dostupná návštevníkom, ktorí sa budú chcieť relaxovať pri čítaní beletrie, dennej, či nedeľnej tlače. Pobočka Mestskej knižnice na Štrande funguje už päť rokov, no v tomto roku spolupráca medzi VKP Gradsko zelenilo, Mestskou knižnicou mesta Nový Sad a Heror media pont (na snímke sú ich predstavitelia) priniesla určité novinky. Okrem knižných titulov čitateľom je sprístupnená aj denná, resp. týždenná tlač v jazykoch národnostných spoločenstiev, kde je, pravdaže, aj týždenník Hlas ľudu a mládežnícky časopis Vzlet. Podľa slov riaditeľa Mestskej knižnice Dragana Kojića, letná knižnica bude otvorená do septembra a využívanie jej služieb je bezplatné. Potrebné je iba predložiť osobný preukaz, prípadne členskú kartu knižnice. Ponuka tlače v menšinových jazykoch je iba jednou zložkou bohatej palety, ktorou chcú propagovať vojvodinskú kultúrnu rôznorodosť. S tým cieľom pozývajú aj všetky národnostné rady a kultúrno-umelecké spolky, aby sa zapojili do programu podujatia Vojvodina fest, ktoré bude prebiehať na Štrande od 7. do 8. septembra. J. Pániková

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

ľahlých obciach a mestách Košického a Prešovského kraja, kysáčski divadelníci v piatok 5. júla odcestovali do Spišskej Novej Vsi. Ako hovorí spolubesedník, tam ich privítali divadelníci, s ktorými aj skôr spolupracovali. Medzi nimi Iva Liptáková z Bábkového divadla spod Spišského hradu. Privítanie bolo v kostýmoch s chlebom a soľou, po čom nasledovala obchôdzka Spišského hradu. Iste zostane v pamäti, najmä mladším divadelníkom, lebo im sprievodcovia ozrejmili dejiny hradu, ktorý si so záujmom obzreli všetci účastníci kysáčskej výpravy. Nasledovala obchôdzka mesta a príprava na vystúpenie v Spišskej Novej Vsi, kde vo večerných hodinách odohrali predstavenie D. Gombára Hugo Karas. O deň neskoršie divadelníci z Kysáča navštívili Múzeum Spiša, kde sa oboznámili s tradíciou výroby zvonov, tamojšiu radnicu a vystúpili na najvyššiu kostolnú vežu na Slovensku. V rámci obchôdzky sa oboznámili aj s inými kultúrnymi pamiatkami mesta. Po návrate do Košíc navštívili aj tu niektoré historické a pamätné miesta a v nedeľu už absolvovali cestu späť do Kysáča. E. Š.

PO VIAC AKO DESAŤROČNEJ PRESTÁVKE jeden z najvýznamnejších a najväčších srbských maliarov Vladimir Veličković vystavoval celý jún a začiatok júla v Belehrade. V galérii Srbskej akadémie vied a umení (SAVU) návštevníci mali možnosť kochať sa v jeho rozmerných, viacmetrových prácach, čiže 38 maľbách a troch sochách, s tematikou a názvom Havrany. Inak povedané, ide o diela znázorňujúce plnú tragiku osudu a náznaky skúšok, ktoré na človeka číhajú na každom kroku. Dvojnásobný akademik, našej SANU a Francúzskej akadémie umení, sa maliarstvom zaoberá viac ako pol storočia. Ako aj grafikou, ilustráciou, sochárstvom, scénografiou, pedagogickou činnosťou. Sú názory, že si významom a rozsahom svojho životného diela už zaslúžil pomenovanie maliar univerzálny, dokonca i planetárny. Na snímke sú tri z jeho prác. O. F.

K U LT Ú R A EXIT 2013

V znamení rekordov rávom bol Exit festival v roku DJ Davida Guettu a Marka 2007 vyhlásený za najlepší Knighta. Česť zatvoriť festival európsky festival a v tomto roku mali indie rocková skupina Bloc ho médiový servis Euronews za- Party a vynikajúci Nick Cave & radil medzi desať najlepších. Toh- The Bad Seeds, na hlavnom jatoročný, v poradí 14. festival pre- visku, a Eric Prydz na Dance arébiehal v dňoch 10. – 14. júla. Po- ne. čas týchto dní festival navštívilo zhruba 200-tisíc milovníkov hudby a zábavy zo všetkých končín sveta. Aj v tomto roku bola hudobná ponuka rôznorodá. Každý sa mohol pobaviť pri obľúbenom hudobnom žánri a vypočuť si opravdivé Stanovil nové rekordy – David Guetta hudobné svetové mená. Festival bol otvorený v deň Pravdaže, najväčší záujem vlánarodenia Nikolu Teslu, preto dol o dve hlavné javiská – Main hlavné javisko nieslo meno Main Tesla Stage a Dance arénu, no ne-

Etno-rocková skupina Vrelo

Tesla Stage. Česť otvoriť festival mal svetový producent Nile Rodgers so skupinou Chic. Bol to iba úvod na ozajstnú zábavu, ktorú vo štvrtok na hlavnom javisku predviedol Snoop Dogg a na Dance aréne Fatboy Slim, ktorá dosiahla rekord návštevnosti – 20-tisíc. Avšak tento rekord bol zrušený už o dva dni. Na vystúpenie svetového DJ-a a producenta Davida Guettu prišlo viac ako 25-tisíc ľudí a tým sa stanovil nový rekord návštevnosti Dance arény. Piatkovými hviezdami boli The Prodigy, pokým sobota bola v znamení skupiny Atoms For Peace a

možno nespomenúť aj ostatné – Fusion Stage, Radio AS FM Stage, Rifs & Beats, Positive vibrations reggae stage, Urban Bug Stage... Americká skupina Prong Aj na týchto javiskách sa vystriedali kvalit- najprv museli zaplatiť určitú ní domáci a svetoví hudob- sumu. Ďalšou novinkou boli tzv. níci – The Beatshakers, Ram- Chill zona, kde sa návštevníci bo Amadeus, Ana Popović, mohli relaxovať, a bezplatná ponuka líčenia a účesov. Urban & 4, Prong, DLM... Exit festival sa skončil a teraz je Tohtoročný Exit priniesol aj určité novinky. Organizátori správny čas zhrnúť dojmy. Podľa konečne uľahčili systém pla- organizátorov je to najvydaretenia nápojov. Návštevníci sa nejší festival. Dobrá zábava a svenemuseli hrabať po vreckách a toví hudobníci určite zase umiestplatiť tzv. tokenmi, ale špeciálnou nia Exit festival medzi najlepšie platobnou kartou, na ktorú si európske, aj svetové festivaly. Avšak medzi návštevníkmi sú rozličné názory. Podľa mnohých nebola dostatočne zastúpená hudba tvrdšieho gitarového a elektronického zvuku. Bolo počuť aj mienky o pozmenenom zmysle festivalu. Kedysi politický rebelant sa zmenil na komerčný festival. Medzinárodná superskupina Atoms For Peace Pochopíme. Časy (foto: exitfestival) sa menia, ale že žiadosť o akreditáciu média, ktoré každoročne sleduje festival, bola odmietnutá, a svoje press, photo a backstage náramky si hrdo vytŕčali „novinári“, ktorí pred mesiacom vyšli zo stredoškolských lavíc – to je trochu ťažšie pochopiť. Ak zabudneme na také nepríjemnosti a spomenieme si na vynikajúcu zábavu, tisíce výborne naladených mladých ľudí, pozitívnu atmosféru, ktorá panovala pevnosťou a päť dní bez exitovských incidentov, zhodneme sa s organizátormi – áno, bol to ešte jeden vydarený Exit festival. J. Pániková Opravdivá relaxácia pri reggae hudbe 20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú r a VerniSÁŽ OBraZOV inSiTnéHO maLiara JUraJa ĽaVrOŠa

Dedinka studní a nezbedných gunárov nsitné umenie je tvorivá činnosť, ktorú určuje vrodená, neraz nespútaná sila výtvarne vyjadriť stav svojho vnútra či povedomia a podať výpoveď o stave svojej duše. Duša insitného maliara Juraja Ľavroša z Kovačice je čistá. Dokázal to majstrovstvom štetca na olejomaľbách, na ktorých sú mu symbolom tvorby studne a nezbedné gunáre. Padina je dedinka, kde obyvatelia dodnes zachovávajú ľudové tradície a pestrofarebné obrazy insitného umenia sú toho dôkazom. V nedeľu 14. júla vo výstavných priestoroch Galérie Domu kultúry michala Babinku v Padine insitnému umelcovi Jurajovi Ľavrošovi slávnostne otvorili 3. samostatnú výstavu obrazov, ktorou si maliar pripomenul svoje životné jubileum – 50 rokov a 25. výročie maliarskej tvorby. Po krátkom hudobnom úvode autora výstavy Juraja Ľavroša na fujare, hostí na výstave, na ktorej je zo 50 obrazov, pozdravila riaditeľka DK anna Sládečeková. O výtvarnej tvorbe J. Ľavroša sa zmienil Ján Bačúr, jeden z najstarších insitných maliarov v Padine, ktorý okrem iného pozitívne ocenil aj kolegovu prácu a spoluprácu s ostatnými členmi Združenia výtvarných umelcov Smäd v Padine. V hudobnom okienku vystúpil ľudový orchester rosička z Kovačice, a potom sa návštevníkom prihovoril sám autor

Premiéra na SnS

výstavy Juraj Ľavroš. milovníkom insitného umenia niekoľko slov o maliarovi a jeho tvorbe povedala aj novinárka anička Chalupová, ktorá výstavu aj otvorila. ako hostka na výstave sa so svojimi 6 olejomaľbami predstavila aj maliarova staršia dcéra Ljiljana Galasová, ktorá sa pevne rozhodla ísť po otcových stopách výtvarnej tvorby.

Juraj Ľavroš, maliar srdcom a dušou (v strede), so svojimi hosťami Sú rozprávkarmi, hudobníkmi a vracia do detstva, kde s rovesníkmi zamaliarmi zároveň, ich obrazy oča- žíva mnoho príjemného, pekného a rúvajú nielen maliarskym ku- veselého. Svojimi prácami popisuje mštom, ale i príbehom. Teda prí- krásu rodnej dediny a v mnohých behy na ich maľbách sú svedec- prípadoch zachytáva Padinu v minutvom o živote Slovákov v tomto losti, keď sa voda čerpala zo studní, prostredí. insitný maliar Ľavroš pásli sa husi, kačky, lovili ryby na bare, svoj talent, ktorý spojil s láskou k na poliach rástlo žitko prerastené čerrodnej dedine, objavil už v útlom venými makmi… To je len zopár tém, detstve, času na maľovanie si ktoré zo svojej tvorby ponúka na svoLáska k rodnej Padine, ktorú spojil so svojím talentom, na jeho prácach však našiel iba v dospelom veku. jich vystavených obrazoch insitný Prvú samostatnú výstavu mal v umelec Ľavroš. je viditeľná Kovačici a druhú v zahraničí, na Podľa jeho slov expozícia vo výPadinský maliar Juraj Ľavroš patrí do Slovensku. Svoju tvorbu prezentoval stavných priestoroch Galérie DK bude druhej generácie skupiny kovačic- verejnosti aj na spoločných výsta- sprístupnená milovníkom insitného kých a padinských insitných umelcov, vách, ktorých bolo doteraz vyše sto. umenia do 1. augusta t. r. motívmi na svojich obrazoch sa A. Ch. ktorých dnes poznajú v celom svete. film je o divadle, no nie iba záznam o predstavení, o Petrovci. Je to o kultúre, nie iba miestnej, ale širšie slovenskej. V podstate predstaprišiel s nápadom urobiť z toho venie je iba východiskom filmu, a zadokumentárny film. Už vlani jeho chytáva širší segment tejto komutím dva týždne pobunity. Film sa snažíme udržať dol v Petrovci a dotáčali v medzinárodnom časovom materiál pre budúci formáte, teda takých 55 mifilm. Zhruba nahrali nút, lebo ho chceme poešte dva dni materiálov. núknuť na premietanie vo Už vtedy sme sa zhodviacerých krajinách. So li, že vypracujeme domnou na filme pracoval prekumentárno-hraný film dovšetkým kameraman a a teraz, v predvečer strihač Vojtěch Hönig, braSnS, chceme mať prezílsky fotograf Weberton miéru. režisér so svojím messias a kolektív petrovtímom sú v Petrovci už ského divadla. na prvú preod konca júna, dotáčazentáciu filmu v Petrovci jú ešte to, čo si myslia, očakávame príchod aj viaže chybuje, a už aj moncerých zahraničných hostí, tujú, čiže zostrihujú film V tvorivej nálade – Peter Serge Butko (vľavo) najviac z Česka. do konečnej podoby. a Ján Černák xxx V Petrovci bude nedajte si ujsť novinku teda kino pod holým nebom? opýtali: O čom konkrétne je teda tohtoročných SnS a vo štvrtok 1. au– Áno, 1. augusta plánujeme pre- tento film? gusta navštívte letné kino. miéru filmu na nádvorí divadla. – Predstavenie bolo o rovine a J. Čiep

Letné kino v Petrovci ovinkou v programe tohtoročných Slovenských národných slávností bude premiéra dokumentárneho filmu Óda rovine vo štvrtok 1. augusta večer na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla. O tomto nevšednom podujatí sme sa informovali u Jána Černáka, predsedu Divadla VHV v Petrovci, ktoré tento projekt realizuje. V novembri 2011 toto divadlo uviedlo multimediálny projekt Óda na rovinu, ktorý realizoval tím pod vedením režiséra Petra Serge Butka z Prahy. Z pomenovania filmu tušiť, že ide o svojrázne pokračovanie... – V tomto roku pokračujeme v spolupráci s Petrom Butkom. Už pri prvej časti projektu sme natočili veľa materiálov, ktoré sa nevmestili do predstavenia, a bola by veľká škoda, aby zostali nevyužité. Peter

20. 7. 2013

29 /4552/

Bude to veľké letné kino so 6-metrovým plátnom, lavičkami a príslušenstvom. Verím, že návštevníci SnS budú mať z toho nevšedný zážitok. Režiséra Petra Butka sme sa

HLaS ĽUDU

K U LT Ú R A LETNÁ VÝSTAVA V GALÉRII SPOMIENKOVEJ ZBIERKY PAVLA BELJANSKÉHO V NOVOM SADE: PJER KRIŽANIĆ, KRONIKÁR JEDNEJ DOBY

Pero ako meč jer Križanić, Otto Reisinger, rých siahal, naznačuje, nakoľko Predrag Koraksić, Jugoslav vážne pristupoval kritike režimu Vlahović... Je na týchto prie- a negatívnych tendencií. Na to stranstvách dosť majstrov kari- používal všetky prístupné výrakatúry, ktorých prázové prostriedky: ce tematickou pessatiru, humor, irótrosťou, kvalitou niu, ostrú psykresby, vyrovnanoschologickú chaťou slova, obrazu a rakterizáciu osôb odkazu a najmä silou a situácií. Jeho kaidey, ktorá odhaľuje, rikatúry sú jasné a kritizuje, provokuje a poľahky sa obídu Zo seriálu Juhoslovanské paradoxy núti nás usmiať sa, bez nadmernej už dávno prevýšili opisnosti, po- menené. Keďže sa diplomovka medzi dvoma svetovými vojnarámce doby, ktorú vrchových vý- kolegyne Radisavčevićovej za- mi... – vyzdvihuje Jakšićová. žili alebo aj dnes žijú. chodísk, zbytoč- oberala prácou karikaturistu PjeCelý trojdielny príbeh: Chcem Čitateľovi zvlášť láne zvýraznených ra Križanića medzi dvoma sve- sa vám predstaviť, Juhoslovanské kavá, no tvorcom náfyzických charak- tovými vojnami, znamenalo to i paradoxy a Proti fašizmu prezenročná, je politická Kustódka Jasmina teristík hrdinov a možnosť usporiadať výstavu aj u tovaný je desiatkami karikatúr, no karikatúra. Tá je za- Jakšićová tiežhrdinov. nás v Novom Sade. Malou hrou nielen týmito. Je tu i celý rad ložená menej na huKustódka no- osudu je i to, že sú viaceré origi- iných exponátov, ktoré sa do gamore a viac na kritike, nálne Križanićove ka- lérie dostali vďaka spolupráci s skôr je aktuálna a dynarikatúry v našej zbier- Maticou srbskou (knihy), belemická než statická, no je i ke, ďakujúc tomu, že je hradskou televíziou (ukážky z dijavom, ktorý postupne jeho manželka pani gitálneho archívu RTS), ako aj s mizne z novín. Priestor je Liza Križanićová (1905 mnohými spolupracovníkmi na peniaz a reklama základ fi– 1982) jedna z auto- samotnom projekte. nancovania, takže kto ešte riek, ktorej diela sú v Zo všetkých vystavených diel má porozumenie pre nenašej kolekcii. A keďže ako neodvratný odkaz plynie tradičné videnie sveta a je v Čačku fantastická konštanta: Pjer Križanić bol kariveľkých. Zvlášť ak títo priazbierka približne 90 katuristickou hviezdou prvej veľmo financujú noviny... originálnych karika- kosti hlavne preto, že aj v podPjer Križanić (1890 – túr, túto výstavu mož- mienkach najsilnejších politic1962) sa viac ako štyri deno pojať i ako prejav kých nátlakov, ostrej cenzúry, saťročia úspešne zaoberal spolupráce dvoch in- dokonca prenasledovania, úspeškarikatúrou, zvlášť poline dokázal karikatútickou, ako aj maliar- V tvorivom zápale rou naznačiť a odkástvom, ilustráciou, výzať to, čo si zaumienil: tvarnou kritikou a esejistkou. Bol vosadskej časti výraz drzou a smelou majstrom spoločensky angažo- stavy Jasmina Jakprovokáciou na adrevanej, najmä politickej karikatú- šićová ozrejmuje, su politického zriadery, ktorou sa zmieňoval o juho- že je autorkou púnia, inokedy zručne slovanských paradoxoch v ro- tavej výstavy vlastzahalenými alúziami koch 1922 až 1928, vedel si pone kolegyňa Marija na systém, tretíkrát radiť aj s obdobím cenzúry v ro- Radisavčevićová z charakterizáciou koch 1929 až 1934, tvorivo vní- Umeleckej galérie osôb, bez ktorých by mať inakšiu spoločenskú realitu Nadeždy Petrovitento tak nefungoval. v období 1935 až 1941. Zvlášť je ćovej v Čačku, ktoNa pestrom javisku, pozoruhodná jeho angažova- rá je laureátkou na ktorom sa stále nosť v boji proti fašizmu: jeho Ceny Spomienkohrajú veľké hry a boje, protifašistické karikatúry sú oso- vej zbierky Pavla i jeho umelecké pero bitným tematickým celkom, ke- Beljanského za rok malo svoje miesto: ďže túto totalitnú a zhubnú ideo- 2012. Niektoré z portrétov ako účinný meč v lógiu chápal ako obrovské zlo, – Pointa je vlastboji proti spiatočnípriamo a fyzicky ohrozujúce rôz- ne v tom, že sa v našej spomien- štitúcií. Účel je dvojaký: prezen- kom, raz silným, inokedy nerozne národy a nesúce v konečnom kovej zbierke prostredníctvom tovať diplomovku kolegyne Ma- vážnym alebo aj hlúpym. dôsledku len smrť a ničenie. výstav a katalógov realizujú tie di- rije, ako aj tvorbu Pjera Križanića, Rozsiahly obsah tém, po kto- plomové práce, ktoré boli od- v období, keď bol najaktívnejší: O. Filip

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Zápis do stredných škôl StARÁ PAZOVA. Do staropazovského Gymnázia Branka Radičevića v školskom roku 2013/2014 plánovali zapísať 120 žiakov. Po druhom zápisnom kole do tried všeobecného smeru sa zapísalo 97 žiakov, čo znamená, že pre augustovú zápisnú lehotu zostalo voľných ešte 23 miest. Ani v Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića zatiaľ nie sú vyplnené všetky kapacity. Voľné miesta zostali v trojročnej škole – smer obchodník (úhrnne 10 miest), pokým sa do všetkých štvorročných smerov – podnikateľský administrátor, ekonomický technik, finančný administrátor a byrotechnik – zapísal potrebný počet žiakov. V Strednej technickej škole je najviac voľných miest, a zostalo ich tak v trojročných, ako aj vo štvorročných vzdelávacích smeroch. Napríklad zostali 3 voľné miesta pre automechanikov, kým v smere technik pre tepelnú a chladiacu techniku zapísali plánovaných 15 žiakov. Z ponúknutých možností v tejto škole žiaci prejavili najväčší záujem o smery strojárenský technik pre počítačové konštruovanie a strojárenský technik pre motorové vozidlá (zapísali po 30 žiakov). Na smeroch technik pre počítačové spracovanie (z plánovaných 30 žiakov zapísali 17) a typograf (z plánovaných 30 zapísali 16 žiakov) zostali voľné miesta. A. Lš. bÁČSKY PetROVeC. V Báčskom Petrovci v nasledujúcom školskom roku 2013/2014 na Gymnáziu Jána Kollára podľa slov riaditeľa Pavla Beličku budú mať tri triedy prvákov. Úhrnne bude 14 tried a zo 305 žiakov. Keď ide o prvákov, tentoraz budú dve slovenské triedy a jedna srbská. Do dvoch tried so slovenským vyučovacím ja-

zykom je zapísaných 40 žiakov a do srbskej triedy 16, teda spolu je zapísaných 56 budúcich stredoškolákov GJK. Do slovenských tried sa zapísali žiaci z Petrovca, Kulpína, Kysáča, Selenče, Pivnice, Šídu a ďalších prostredí a do srbskej triedy záujemcovia z Nového Sadu, Petrovca, Pivnice, Stepanovićeva, Despotova, Ravneho Sela... Ako podotkol riaditeľ GJK, voľné miesta v prvom ročníku majú ešte stále. K. G. KOVAČICA. Na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici budúcim stredoškolákom bolo aj tohto roku pri zápise k dispozícii 60 miest v srbských triedach a 30 miest v slovenskej triede. V prvom zápisnom kole do tried so srbskou vyučovacou rečou bolo zapísaných 41 žiakov, záujemcovia boli rozvrhnutí do dvoch tried, a do jednej triedy s vyučovacím jazykom slovenským bolo zapísaných 27 žiakov. Keď ide o štruktúru nových gymnazistov, tak z iných obcí je viac stredoškolákov než z Kovačickej obce. Pre kovačické gymnázium sa v školskom roku 2013/2014 rozhodli žiaci z Pančeva, Opova, Belehradu a zo všetkých osád Kovačickej obce (Kovačica 17 žiakov, Padina 21, Debeljača 9, Uzdin 5, Crepaja 1, Samoš 2) okrem Idvora. Podľa slov riaditeľa gymnázia Pavla Rohárika, očakáva sa, že v druhom zápisnom kole ešte žiakov pribudne. Nateraz je v srbskej triede voľných 19 miest a do triedy so slovenskou vyučovacou rečou sa môžu zapísať ešte traja žiaci. Do slovenskej triedy, kde iba niekoľkí žiaci mali menej ako 68 bodov, zapísalo sa 19 žiakov z Padiny a 8 z Kovačice.

našom jazyku to vôbec nie je jednoduché. Najčastejšie si slová z iných jazykov transformujeme tak, ako sa nám najlepšie zdá a postupom času si to tak upevníme, že nie je možné nenáležité tvary vykoreniť. Takým prípadom sú i nadmieru rozšírené slovesá – v tomto prípade ide o kalky – v našej špecifickej slovenčine – „preanalyzovať“ a „prešíriť“. Ani jedno z nich nepatrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny. V prípade, že je naším cieľom problém, otázku analyzovaním preskúmať, podrobiť analýze či urobiť analýzu niečoho môžeme použiť sloveso rozanalyzovať, aj keď ide o knižné, a teda nie veľmi sa odporúča používať. Dokonca v Krátkom slovníku slovenského jazyka (Bratislava 2003) heslo rozanalyzovať ani nie je zaradené. Srbskému slovesu preanaliziriti v sloven-

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

27. a 28. júla 2013

PROGRAM SObOtA 27. júlA 17.30 Výstava Výtvarnej skupiny KEBY (Galéria Domu kultúry) 18.30 Projekcia dokumentárneho filmu RTV Vojvodiny o Emilovi Klobušickom, autor Ján Struhár (Slávnostný salón Muzeálneho komplexu) 19.00 Tortiáda Spolku kulpínskych žien (Areál kaštieľa) 19.30 Výstava obrazov Kulpínčanky Kataríny Hlaváčovej (Galéria múzea) 20.00 Galakoncert KUS Zvolen Kulpín, KUS Krajan Vojvodina a SKC Pavla Jozefa Šafárika Nový Sad (Areál kaštieľa) 22.00 Hudobná veselica Skupina Maks zo Selenče (Areál kaštieľa) 22.30 Prezentácia materiálu o dosiahnutých úspechoch Spolku vinárov a vinohradníkov Kulpín (Areál kaštieľa)

A. Ch.

„Preanalyzovať“ a „prešíriť“ – nesprávne

16. Predslávnosťové dni v Kulpíne

čine zodpovedajú tieto slovesá: rozobrať, rozviesť, rozložiť problém, otázku. Srbskému slovesu proširiti zodpovedá slovenský ekvivalent rozšíriť, a nie „prešíriť“, ako sme my zvyknutí hovoriť. „Prešíriť sa“ nahradíme slovesom rozšíriť sa a nedokonavé slovesá „preširovať“ a „preširovať sa“ – rozširovať a rozširovať sa. Tak nepovieme, že „prešírili“ výrobu, klebety, vedomosti, ale takto: rozšírili výrobu, rozšírili úzky vchod, rozšírili zvesti, rozšírili klebety, rozšírili služby zákazníkom, rozšírili chorobu, rozšírili si plášť, rozšírili si vedomosti, rozšírené vydanie, rozšírené vény, oči sa mu rozšírili, koryto rieky sa po záplavách rozšírilo, choroba sa rozšírila, štúdiom sa jeho duševný obzor rozšíril, správa sa rýchlo rozšírila po meste, o veci sa netreba ďalej rozširovať. ah

NedeľA 28. júlA 9.30 Obecný šachový turnaj (Chata ZŠR Zubáč) 8.00 Súťaž pionierov v športovom rybolove (Chata ZŠR Zubáč) 10.00 Súťaže poľovníkov v streľbe do hlinených terčov a vo varení poľovníckeho paprikáša a ľudová veselica (Poľovnícky dom) 10.00 Prezentácia poľnohospodárskej mechanizácie (Poľovnícky dom) 10.00 Príležitostné bohoslužby (Evanjelický chrám Boží) 17.00 Futbalový zápas tuční a chudí (Ihrisko FK Kulpín) 17.30 Divadelné predstavenie KUS Zvolen Frajerčenia na Tretej ulici (Dom kultúry) 19.30 Detský program KUS Zvolen (Areál kaštieľa) 20.30 Hudobno-zábavný program Orchester Rosička z Kovačice (Areál kaštieľa) MOMS Kulpín

K U LT Ú R A

OZNAMY

Detská bilingválna univerzita pre krajanov

BLAHOŽELANIE Dňa 4. júla t. r. na Vysokej škole múzických umení v Bratislave – Filmová a televízna fakulta v študijnom odbore kameramanská tvorba a fotografia JANA ŽIAKOVÁ zo Silbaša, magisterka masmediálnej komunikácie, získala ďalšie vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a udelený jej bol akademický titul magister umenia – Mgr. art. V ten istý deň na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave – Fakulta informatiky IVAN ŽIAK zo Silbaša získal vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore aplikovaná informatika a udelený mu bol akademický titul bakalár – Bc. Svojim deťom a vnúčatám k dosiahnutému úspechu blahoželajú a veľa šťastia a zdaru v ďalšom zdokonaľovaní a odbornej kariére zo srdca prajú šťastní rodičia a starí rodičia.

BLAHOŽELANIE Patrične vybavení pred vchodom do štôlne Bartolomej

inisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky aj v tomto roku, v rámci podujatí, ktoré organizuje každoročne ako starostlivosť pre svojich krajanov, usporiadalo 8. Detskú bilingválnu univerzitu pre krajanov základných škôl. Organizácia podujatia bola poverená Centru celoživotného vzdelávania Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde univerzita prebiehala od 5. do 15. júla. Dvadsiatim ôsmim účastníkom zo Srbska, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny boli ponúknuté odborné prednášky z oblasti slovenskej literatúry, prírodovedy, ľudových hudobných nástrojov, politiky v súčasnej Európe, ako aj návšteva bábkového divadla, literárneho a hudobného múzea, Matejovho domu a hrobu Jána Botta na evan-

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs 38

jelickom cintoríne v Banskej Bystrici. V rámci poznávacej zložky žiaci navštívili Banskú Štiavnicu a štôlňu Bartolomej, rozprávkovú dedinu Habakuky na Donovaloch, absolvovali výlet do Vysokých Tatier a do Bystrianskej jaskyne. Aktívne sa podieľali na večerných aktivitách a zábavách, ktoré uprednostňovali komunikáciu v angličtine. Nevystala ani rekreácia na plážovom kúpalisku, promócia po ukončení kurzu v mestskej radnici a rokovanie Detského parlamentu. Srbsko tentoraz na podujatie poslalo svojich víťazov z republikovej súťaže zo slovenského jazyka z Pivnice, Starej Pazovy, Kovačice a Padiny za pedagogického sprievodu PaedDr. Svetlany Zolňanovej. K realizácii finančne prispeli ÚSZZ a NRSNM. s. z.

Po úspešnom ukončení štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave SAMUELOVI KORUNIAKOVI z Petrovca bol dňa 12. júla 2013 na slávnostnej promócii udelený titul magister histórie a slovenského jazyka a literatúry. S radosťou a láskou mu blahoželajú a v budúcom živote zdravie, úspech a šťastie prajú rodičia a brat Pavel.

Správna rada NVU Hlas ľudu v súlade s článkom 40 Štatútu NVU Hlas ľudu vypisuje

SÚBEH na voľbu ZODPOVEDNÉHO REDAKTORA NOVÍN HLAS ĽUDU na mandátne obdobie štyroch rokov Údaje o novinách Hlas ľudu: informatívno-politický týždenník v slovenskom jazyku, registrovaný v Agentúre hospodárskych subjektov pod číslom NV000020, vydavateľom je Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu Nový Sad a zakladateľom Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Kandidát na voľbu zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu musí spĺňať nasledujúce podmienky: – štátna príslušnosť Republiky Srbsko, – vysoké odborné vzdelanie (VII. 1 stupňa), – najmenej tri roky pracovnej skúsenosti na redaktorských alebo novinárskych prácach, – znalosť slovenského jazyka. K prihláške na súbeh kandidát má priložiť návrh redakčnej koncepcie novín Hlas ľudu, dôkazy o spĺňaní podmienok súbehu a kratší životopis. O miesto zodpovedného redaktora sa nemôže uchádzať osoba chránená imunitou pred zodpovednosťou. Súbeh je otvorený do 5. augusta 2013. Prihlášky s potrebnými dokladmi o spĺňaní podmienok súbehu sa zasielajú Správnej rade NVU Hlas ľudu na adresu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, s poznámkou: pre súbeh na zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu – neotvárať. Doklady musia byť v origináli alebo v overenej fotokópii. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Voľbu koná Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Informácie o súbehu sa môžu dostať na tel. číslo: 021/47 20 840 každý pracovný deň.-

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Zberné stredisko NS Nositeľ projektu Greentech, s. s r. o., Bulvár kráľa Petra I č. 7, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zberné stredisko NS, v Ul. put novosadskog partizanskog odreda 3, na katastrálnej parcele číslo 3364/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. júla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-538/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Greentech, s. s r. o., Bulvár kráľa Petra I č. 7, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zberné stredisko NS, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Zberné stredisko NS, v Ul. put novosadskog partizanskog odreda 3, na katastrálnej parcele číslo 3364/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Greentech, s. s r. o., Bulvár kráľa Petra I č. 7, Nový Sad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí podmienky a realizuje opatrenia na znemožňovanie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, spôsobom opísaným v žiadosti a zvlášť zabezpečí nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom Úradný vestník RS č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Greentech, s. s r. o., Bulvár kráľa Petra I č. 7, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zberné stredisko NS, v Ul. put novosadskog partizanskog odreda 3, na katastrálnej parcele číslo 3364/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým je vydané lokalitné povolenie číslo V-353-196/13 z 28. marca 2013, vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 – Prevádzka na nakladanie odpadom – skládka a skladu odpadu, ktorý nie je škodlivý, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ale je menšej kapacity od kapacity definovanej ako kritérium pre odhad o potrebe vplyvov štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (kapacita skladu je 3 t balíkovaných PET fliaš a očakávané množstvo odpadovej PET ambaláže sú 2 t denne a do 2 % (40 kg) ostatného odpadu). Projektom je plánovaný zber PET ambaláže (PET fliaš), ale sa očakáva aj zber v malých množstvách (do 2 %) a nasledujúcich druhov bezpečného odpadu: PE fólia (polyester), tvrdá plastika, AL plechovice, ako aj papier / kartón, ich lisovanie a príprava na ďalšiu prepravu. Z odovzdanej dokumentácie zistené je, že projekt nepredstavuje dôležitejšieho znečisťovateľa životného prostredia a že používaním opatrenia záchrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti, bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu, nebudú sa javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

Oznamujte v Hlase ľudu

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 21. júla 2013 uplynie ťažký, smutný a boľavý rok, čo nás navždy opustil náš manžel, otec a starký

021/ 47-20-840 a 021/

JÁN GAZDÍK 1. 5. 1947 – 21. 7. 2012 – 2013 z Petrovca

47-20-844 inzercia@hl.rs DROBNÉ OZNAMY PREDÁM kašmerínku (fodrošku), tel.: 069/660-282. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 195 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,34 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00. DÁVAM DO PRENÁJMU vybavenú garsónku v Novom Sade, vybavený jednoapolizbový byt a dva nevybavené dvaapolizbové byty. Všetky byty sú na druhom poschodí novostavby; tel.: 063/544047.

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. S láskou si na Teba spomínajú: manželka Mária, syn Ján, dcéra Mariena s manželom Jánom a vnúčatá Milanko a Igorko Kunčákovci

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 21. júla 2013 uplynie ťažký, smutný a boľavý rok, čo nás navždy opustil náš starký

JÁN GAZDÍK 1. 5. 1947 – 21. 7. 2012 – 2013 z Petrovca

Spi sladko, starký náš, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme pri Tebe každučký deň. Vnúčatá Milanko a Igorko

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Veternik 2, Ul. Petra Kočića 1, na katastrálnej parcele číslo 211, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

OZNAMY SPOMIENKA Pri príležitosti 50. výročia ukončenia základnej školy v Kysáči sa stretla generácia žiakov narodených roku 1948. Na posedení si s úctou zaspomínali na svojich zosnulých učiteľov: VIERU PORUPSKÚ IVANA SLAVKU ZUZANU JAMBRICHOVÚ PAVLA KULÍKA ONDREJA MATÚŠA JÁNA PAVLOVA JÁNA LOMENA PAVLA MARTINKU a zosnulých spolužiakov: JÁNA FIĽKA MÁRIU ZÁBORSKÚ MILOSLAVA CHRŤANA MICHALA VOZÁRA PAVLA PRIVIZERA PAVLA KLINKU MÁRIU MARČOKOVÚ MICHALA GAŠPARA MICHALA TEPLÉHO PAVLA GAŠKU MÁRIU FRANCISTYOVÚ PAVLA GAŠKU MICHALA OŽVÁTA JÁNA ČEMANA MÁRIU SABOVÚ ONDREJA VOZÁRA MICHALA MARČOKA JÁNA MATÚŠA MILOSLAVA MARČOKA ONDREJA PÁLIKA ONDREJA KOCKU MÁRIU FERKOVÚ ONDREJA VRŠKU ANNU MARTINKOVÚ JURAJA STRACINSKÉHO

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na separovanie a balíkovanie odpadu s prislúchajúcimi servisnými a manipulačnými plochami (na manipuláciu a dočasné uskladňovanie oddeleného odpadu) a objektu pre robotníkov výšky P, v Novom Sade, nositeľa projektu Verejného komunálneho podniku Čistoća, Nový Sad Nositeľ projektu Verejný komunálny podnik Čistoća, Nový Sad, Sentandrejski put 3, dňa 22. apríla 2013 podal žiadosť číslo VI-501-356/13 o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na separovanie a balíkovanie odpadu s prislúchajúcimi servisnými a manipulačnými plochami (na manipuláciu a dočasné uskladňovanie oddeleného odpadu) a objektu pre robotníkov výšky P, na katastrálnej parcele číslo 113/1 (predtým číslo parcely 105), k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. júla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-356/13, ktorým sa schvaľuje súhlas na predmetovú štúdiu. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Verejný komunálny podnik ČISTOĆA Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na separovanie a balíkovanie odpadu s prislúchajúcimi servisnými a manipulačnými plochami (na manipuláciu a dočasné uskladňovanie oddeleného odpadu) a objektu pre robotníkov výšky P, v Novom Sade, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na separovanie a balíkovanie odpadu s prislúchajúcimi servisnými a manipulačnými plochami (na manipuláciu a dočasné uskladňovanie oddeleného odpadu) a objektu pre robotníkov výšky P, na katastrálnej parcele číslo 113/1 (predtým číslo parcely 105), k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VKP ČISTOĆA Nový Sad, Ulica Sentandrejski put 3. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré stanovili iné splnomocnené orgány a organizácie a stanovené sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a opatrenia na znemožňovanie, zmenšovanie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opatrenia ochrany s cieľom znemožňovania, zmenšovania a odstraňovania možných vplyvov na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Verejný komunálny podnik Čistoća, Nový Sad, Sentandrejski put 3, dňa 22. apríla 2013 podal žiadosť číslo VI-501-356/13 na schválenie súhlasu k štúdii o odhade vply-

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 6. júla 2013 nás nečakane opustil náš drahý brat, strýko a ujo

JURAJ STUPAVSKÝ 27. 7. 1940 – 6. 7. 2013 z Chorvátska, z Umagu

Na jeho obetavosť a lásku k najbližším a na ochotu pomôcť všetkým, navždy si budú spomínať: brat Andrej s manželkou Nedou a deťmi Norou a Andrejom ml., sestra Jarmila Sládečeková s deťmi Jarmilou, Stanislavom a Michalom a švagriná Lýdia so synmi Ľuborom a Igorom

vov na životné prostredie projektu Objekt na separovanie a balíkovanie odpadu s prislúchajúcimi servisnými a manipulačnými plochami (na manipuláciu a dočasné uskladňovanie oddeleného odpadu) a objektu pre robotníkov výšky P, na katastrálnej parcele číslo 113/1 (predtým číslo parcely 105), k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Objekt zahrňuje: objekt na separovanie a balíkovanie odpadu, objekt pre robotníkov, manipulačnú plochu na skladovanie a dopravu sekundárnych surovín z pásky na separovanie, manipulačnú plochu na dodávku odpadu na páske na separovanie a balíkovanie odpadu a výstavbu ciest – plochu na dočasné skladovanie a prepravu surovín na ďalšie spracovanie. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Rozhodnutím, ktorým je vydané lokalitné povolenie číslo V-353-217/12 z 21. apríla 2012, vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05) vykonaný je odhad vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov a organizácií a verejnosti tak, že je s podanou žiadosťou verejnosť oboznámená v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov MS Klisa a MS Pejićevi salaši – Nemanovci. V lehote stanovenej zákonom, predpokladanej na verejné nahliadnutie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu, štúdia bola vystavená na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 10. júna 2013. V súlade s článkom 6 Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie a zainteresovaných orgánov a organizácií a verejnosti počas trvania verejného nahliadnutia mohli sa podať pripomienky a mienky na štúdiu o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia štúdie uskutočnená je 11. júna 2013 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, o čom je zložená správa z uskutočnenej verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov predmetového projektu na životné prostredie číslo VI-501-356/13 z 11. júna 2013, ktorá je doručená všetkým prítomným. Vzhľadom na to, že nebolo mienok s návrhmi na výmenu a doplnenie štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie, počas verejného nahliadnutia a po uskutočnenej verejnej rozprave, nebolo potrebné, aby sa štúdia doručovala nositeľovi projektu na výmeny a doplnky. Schválením číslo VI-501-356/13 o formovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie za ocenenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu zo 17. mája 2013 založená je Technická komisia na ocenenie predmetovej štúdie, ktorá vyšetrila štúdiu a po uskutočnenom, zákonom schválenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-356/13 z 19. júna 2013 s ocenením štúdie a návrhom, aby sa na rovnakú poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatované je, že je štúdia urobená v súlade s rozhodnutím číslo VI-501-971/12 z 19. novembra 2012, ktorou je zistená potreba odhadu vplyvov projektu na životné prostredie a zároveň predpísaný obsah a rozsah štúdie o odhade vplyvov predmetového projektu na životné prostredie, ktoré schválila Mestská správa pre životné prostredie Mesta Nový Sad Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Ak sa projekt vykoná v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky predpokladané opatrenia na zmenšovanie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodu 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca projektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde – Oddelenie v Novom Sade v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oboznámenia o schválenom riešení v prostriedkoch verejného informovania.

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

ROZLÚČKA s našou predobrou svokrou a babičkou, ktorá tíško usnula v Pánu

SMUTNÁ ROZLÚČKA s matkou

ANKOU TURÓCIOVOU rod. Šuľanovou 24. 7. 1926 – 1. 7. 2013 z Hložian

ONDREJOM LOMENOM 4. 7. 1935 – 12. 7. 2013 z Báčskeho Petrovca Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú rodiny Medojevićová a Forgáčová

„Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó, Bože.“ Vždy bola našou posilou, plná lásky a teplých slov pre každého. Odpočívaj v pokoji... Tvoji: nevesta Zuzana, vnukovia Andrej so snúbenicou Elenou a Dušan s manželkou Annou a synom Damiánom

ANNOU ABRAHÁMOVOU rod. Pucovskou 2. 3. 1930 – 9. 7. 2013 z Petrovca Na Tvoju láskou a dobrotu nikdy nezabudne syn Michal Abrahám

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA Uplynulo štrnásť rokov, čo nie je medzi nami syn a brat

SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil náš otec a starý otec

KATARÍNA VALENTÍKOVÁ 7. 8. 1960 – 17. 7. 1997 – 17. 7. 2013 z Pivnice

ZLATKO KOVÁČ 8. 6. 1975 – 21. 7. 1999 – 2013 z Kovačice

ONDREJ ČINČURÁK Zavrel si oči, teraz už tíško spíš. Na nás živých zostáva len pozerať na Tvoj kríž. Kým si bol medzi nami, mali sme Ťa radi, teraz s kvetmi k hrobu len prichádzame Ti.

25. 11. 1929 – 17. 7. 2012 – 17. 7. 2013 z Pivnice Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú

Rodičia a sestra Marína

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 10. júla 2013 uplynul boľavý rok, čo nás opustila sestra a tetka

ZUZANA LEŇOVÁ 1945 – 2012 – 2013 z Kysáča

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý. Rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tichú a trvalú spomienku si na ňu zachováva sestra Elena Vozárová s rodinou

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

Jeho najmilší

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 20. júla je tomu rok, čo ma opustila jediná dcéra

ANKA BOLERÁCOVÁ rod. Čížiková 1952 – 2012 – 2013 z Kovačice

Nech Tvoje telo v rodnej hrude v pokojnom spánku odpočíva, v pamäti našej žiari pamiatka Tvoja stále živá, lebo smrťou sa život nekončí, iba zabudnutie znamená koniec života. S láskou: manžel Štefan a synovia Vladimír a Miroslav s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynie šesť smutných mesiacov, čo nie je s nami náš drahý manžel a otec

MARTIN MARKOV – MARCI 30. 6. 1954 – 21. 1. 2013 z Padiny Čas plynie, ale spomienka na Teba je navždy živá. Chýbaš nám v každom kútiku a na každom kroku. S bôľom v srdci a so slzami v očiach na Teba spomínajú:

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoja mama

manželka Katarína, syn Aleksandar a dcéra Natalija s priateľom Michalom

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na našu milovanú

na nášho švagra

ANKU BOLERÁCOVÚ

JÁN DUDOK 11. 2. 1950 – 17. 7. 2008 – 2013 z Hložian

JÁNA GAZDÍKA 1. 5. 1947 – 21. 7. 2012 – 2013 z Petrovca

Dňa 17. júla 2013 uplynulo päť rokov, čo nie sme spolu. Spomienky na Teba neblednú. Tvoji najmilší: manželka Zuzana, syn Zdenko s manželkou Gordanou a vnúčatá Elena, Matej, Ján a Andrej

17. 12. 1952 – 20. 7. 2012 – 2013 z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku mu venúva rodina Čiepová

POSLEDNÝ POZDRAV

Na Teba si so smútkom v srdciach stále spomínajú: ňanika Zuzka Vargová s manželom Štefanom a bratranec Štefan s manželkou Lýdiou a dcérou Marínkou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 21. júla 2013 uplynie rok, čo nás opustil brat a ujo

ANKU BOLERÁCOVÚ

JÁN GAZDÍK

17. 12. 1952 – 20. 7. 2012 – 2013

1947 – 2012 – 2013 z Petrovca

ONDREJOVI LOMENOVI 1935 – 2013 z Petrovca od spolužiakov z petrovského Gymnázia Jána Kollára Generácia 1952/53

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy v srdciach zostáva. Tvoji: sestra Anna Mučajiová so synmi Jaroslavom a Miroslavom s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s triednym profesorom

ONDREJOM LOMENOM 1935 – 2013 z Petrovca

Oznamujte

SPOMIENKA

Hlase ľudu

MIROSLAVA BABKU

021/

16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 – 2013 z Kovačice

47-20-840 a 021/

Lúči sa: generácia žiakov 96/97 Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a starkým

ONDREJOM LOMENOM 4. 7. 1935 – 12. 7. 2013 z Báčskeho Petrovca

Spomienka na Teba zostáva večná. Manželka Mária a synovia Andrej a Ivan so svojimi rodinami

Uplynul rok, ako nám odišla tak tíško, ako keď odchádza deň, ale v našich srdciach žiješ a spomienka na Teba zostáva len. Ňanica a švagor Jaškovci a rodina Puškárová

Počúvam básnika, tichý verš. Už celý rok preorávaš nebeské polia, dlho a kratučko, krátko a celú večnosť. V tichu, hladkaná rukou letného vetríka, čaká otcovská roľa, žiadosti plná nežného dotyku, drsnou a teplou rukou. Jasné sú, jasné ako sláva hviezdičky jeho tuzemské. Snívajú starostlivý pohľad z očí, rovnobežky zrakov plné istoty, rovnobežky pevných krokov života. Chrániac spomienku, kolíšu ešte nedozreté klasy slzou horkej pravdy. Jasné hviezdičky jeho. Umĺkol básnik. Na Teba nikdy nezabúdajú Tvoji najmilší 20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 6. júla 2013 uplynul rok, čo nie je medzi nami

ZUZANU MEDVEĎOVÚ

na otca a deda

PAVEL KOVÁČ

1928 – 2008 – 2013 z Petrovca

8. 3. 1938 – 6. 7. 2012 – 2013 z Kysáča

Tvoja láska a dobrota zostanú navždy v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba spomína

na nášho švagra

Cestou života kráčame bez Teba, ale si navždy v našich srdciach.

členovia DHS Kysáč

Dcéra Anna a vnukovia s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 11. júla 2013 uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

na mamu a starú mamu

MICHAL PINTÍR

VLADIMÍRA FEJDIHO 1933 – 2003 – 2013 z Nového Sadu

Nezabudli sme na Teba, hoci je už desať rokov od Tvojho odchodu. Mária Popadićová so svojou rodinou

15. 7. 1926 – 10. 7. 2012 – 10. 7. 2013 z Petrovca

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

syn Samuel s rodinkou

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNA SELEŠTIANSKEHO

1942 – 2012 – 2013 z Pivnice Odišiel si tíško, ako odchádza deň. Tvoj život bol skromný, osud krutý, rozlúčka s Tebou ťažká a spomienka na Teba večná. S úctou si spomínajú: manželka Juliana, dcéra Anka s manželom, vnuk Daniel s manželkou a vnuk Zdenko

MÁRIU ŠÚŠERSKÚ 30. 12. 1930 – 17. 7. 2012 – 17. 7. 2013 z Kulpína Na Tvoju lásku, ktorú si vedela tak štedro rozdávať, nikdy nezabudneme. Dcéra, zať a vnučky s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu desať rokov, čo nás navždy opustil náš

Dňa 19. júla uplynulo 40 rokov od ukončenia pozemskej púti

VLADIMÍR FEJDI 1933 – 2003 – 2013 z Nového Sadu rodom z Báčskeho Petrovca S láskou a vďakou si na neho spomínajú: manželka Anna a dcéry Danuša a Libuša so svojimi rodinami

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

VLADIMÍRA VEREŠA 9. 9. 1911 – 19. 7. 1973 – 19. 7. 2013 evanjelického farára – seniora Trvalú spomienku na Tvoju lásku a dobrotu si navždy s úctou zachovávajú synovia Vladimír a Dobroslav s rodinkami

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 19. júla: • O 19.30 odznie tretia časť koncertu z tohtoročného 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNIbude rad príspevkov: z kultúry – z osláv Dňa Kulpína, z výstavy olejomalieb Juraja Ľavroša v Padine, o 10. výročí MOMS Dobanovce; z osád – o staropazovskom lete; z poľnohospodárstva – o pestovaní organickej potravy a melónov. • O 20.45 SPEKTRUM: V tomto vysielaní budú hostia v štúdiu Michal Čiliak z Kulpína a Zlatko Ruman zo Starej Pazovy, umeleckí vedúci tamojších folklórnych súborov, ktorí sa zmienia o nedávnych zájazdoch na Slovensko. NEDEĽA 21. júla: • O 11.00 DÚHOVKA: V tomto nedeľnom termíne bude odvysielané divadelné predstavenie Šťuplík a vybrané slová v réžii Jána Privizera v podaní detskej divadelnej sekcie KIS Kysáč, ktorá bola s týmto divadielkom v roku 2004 víťazom prehliadky 3 x Ď. O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Druhá časť nedeľného bloku bude upriamená na pestovanie a predaj letnej pochúťky – melónov. O 21.00 DOTYKY: Tentoraz v Dotykoch bude odvysielaný galakoncert zo Slovenských národných slávností z roku 2009 pod názvom Z čistého prameňa, scenáristami ktorého boli Tatiana Kriváková Amidžićová a Ján Slávik. UTOROK 23. júla: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30. Sabína Trbarová ako televízna Repríza DOTYKOV bude v pondelok hlásateľka o 4.00 a o 13.45.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 21. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Dve významné jubileá maliara Juraja Ľavroša Večierok humoru, ale s vážnym poslaním Utorok 23. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kreativita, fantázia a tvorivosť v Kovačici Obraz má cenu tisícov slov Umenie je univerzálnym jazykom ľudí Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 26. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Panna

zázračnica Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Juraj Ľavroš, insitný maliar z Padiny, v sobotu oslávil dve jubileá – 50 rokov života a 25 rokov maliarskej tvorby

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

Pondelok 22. júla: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 23. júla: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 24. júla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú Petrovčania, Selenčania a Pivničania; Štvrtok 25. júla: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: zaznie zmes ľudoviek; Piatok 26. júla: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 20. júla: • 17.15 – 18.00 Piesne naše NEDEĽA 21. júla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny • 17.15 – 18.00 Portréty UTOROK 23. júla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení STREDA 24. júla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 19. do 25. júla 19.00 Zvon, prehľad udalostí Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Citáty s vami 19.00 Zvon, spravodajská 22.00 Film: Dokonalý manžel relácia 24.00 Záver vysielania 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník Každý pondelok o 20.15: 20.00 Hit dňa, Reklamy Hudobný mix 20.15 Filmy: Každý piatok o 18.15: Výber Piatok 19. júla z programu TV Kovačica – Nancy Drewová Každú sobotu o 18.15: Výber Sobota 20. júla z programu TV Pančevo – Protivné baby Pondelok 22. júla – California man Utorok 23. júla – Kruh Streda 24. júla – Násilník Štvrtok 25. júla – Dedičstvo 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 21. júla 18.00 Hudobné Dr. Ján Rybovič , riaditeľ Domu zdravia blahoželania v B. Petrovci, sa zmienil o nových 18.45 Hit dňa, službách Reklamy, zostrih Molí

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 29 V tajničke je meno a priezvisko (1932) redaktora a autora početných učebníc, detských a cestopisných kníh. Zomrel v roku 2009 v Novom Sade. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

tajnička

vodováha spisovateľ Stodola

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 24. júla 0 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude divadelné predstavenie Jánošík podľa Vivaldiho v podaní súboru Hubová z Hubovej zo Slovenskej republiky. Repríza v nedeľu 28. júla o 7.30 h.

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

urán

predložka

vpíšte ÁLA

riaditeľka vysokej školy

mestečko vo Vojvodine spojka pole

útok na život spojka

mala starosť

otec slovinsky

odroda jabĺk

tesla opak od brutto

elektrický (skr.)

mliečko röntgen stáva sa silnejším

plytšia jama

číslo (skr.)

letenie

Slovensko

druh obilniny

rádiolokátor melódia

vpíšte IPI

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

obal

zvratné zámeno vpíšte OKL

skončil istú činnosť spodok

kokaín (slang.)

solmizač. slab. amatér

vpíšte ÁSO

Rumunsko

Bor kovový sud na naftu

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 28 – VODOROVNE: azda, zlo, Leo, sval, obžaloba, brigáda, aan, V, ž, L, konopa, dokonal, záves, no, avé, trov, da, pitva, aloa, val, rošty, la. TAJNIČKA: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 26 z čísla 26 Hlasu ľudu z 29. júna 2013 bolo: JÁN ROHÁČEK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA DURCOVÁ, Ul. slovenská č. 31, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT STRELECKÁ SÚŤAŽ O POHÁR SELENČE 2013

Najlepšie triafali traja Draganovia P

oľovnícke združenie Jarabica v nedeľu 14. júla 2013 zorganizovalo súťaž v triafaní do asfaltových terčov, ktorá zapadla do rámca osláv 255. výročia založenia Selenče. O Pohár Selenče 2013 vládol veľký záujem, o čom hovorí aj účasť 55 poľovníkov. Neboli to iba domáci milovníci tohto športu. Tak okrem poľovníckych združení z dedín Obce Báč, svojich predstaviteľov mali aj združenia a spolky z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Báčskeho Brestovca, Srbského Miletića, Lalite, Nového Sadu, Inđije a Belehradu. Na strelnici na Širokej bare prebiehala zaujímavá súťaž. Strelci dokazovali zručnosť a hrdili sa svojimi značkovými brokovnicami, pričom nechýbali ani dobre známe poľovnícke anekdoty. Po viachodinovom triafaní rozhodcovia spočítali presné zásahy a PZ

Dáma s puškou

Strelci a diváci v chládku

Jarabica odmenilo najšikovnejších a najpresnejších strelcov, ktorí trafili najviac oranžových terčov. Víťazom súťaže Pohár Selenče 2013 je hosť z Inđije Dragan Zakić, ktorý trafil dvanásť z pätnástich terčov. Druhé miesto obsadil Dragan Delić z Báčskeho Brestovca a

Takto strieľal Selenčan Jan Ralbovský

Dragana Delića (vľavo) odmenili za druhé miesto

tretí bol Dragan Milić zo Srbského Miletića. Medaily, odmeny a uznania najlepším strelcom odovzdal predseda PZ Jarabica Miroslav Klinovski. Počasie žičilo organizátorom, lebo bolo pekne, slnečno a teplo. Súťaž sledovalo viac selenčských divákov a poDohovor: Vladimír Kesler ľ o v n í k o v , a Miroslav Klinovski (zľava) ktorí tentoraz neprejavili odvahu ktorom všetkým strelcom a hoszastať si na palebné po- ťom podávali chutný paprikáš. stavenie, aj keď niekto- Organizáciu tejto súťaže hmotne rí z nich boli kedysi dob- podporilo Miestne spoločenstvo rí strelci. Keď utíchla Selenča. Selenčan Miroslav Šoškić: „Zasa streľba, nasledovalo som netrafil.” Juraj Berédi-Ďuky spoločné posedenie, na

Miroslav Topoľský a Ján Rago (sedia zľava) zaevidovali každý výstrel

Andrej Pavlov: „Väčšia puška ako ja!” 20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

ŠPORT STK MLADOSŤ Z TRETIEHO MIESTA POSTÚPIL

Znova druholigisti! o ukončení kvalifikácie v Pančeve pre postup do Prvej ligy Srbska spomedzi šiestich mužstiev STK Temerín sa z Druhej ligy – skupina Vojvodina podarilo postúpiť do najvyššieho stupňa stolnotenisovej súťaže. A keďže ani jedno z vojvodinských mužstiev nevypadlo do Druhej ligy – skupina Vojvodina, spolu s mužstvami STK Unirea Uzdin a STK Roham Nová Crnja ako treťoumiestnený tím postúpili aj Petrovčania. STK Mladosť je teda znova druholigista!? Mladosť ukončila súťaž v Prvej vojvodinskej lige na tre- Dôvod na radosť je – Pavel Bažík, ťom mieste. Stolní tenisti môžu Pavel Turan (sedia zľava), Ján byť predsa spokojní aj keď mali Lačok (stojí) dve neočakávané prehry. Súboj Šramka podľahol súperovi, a tak v Zreňanine s Banatom II. trval tak- si Zreňaninčania zabezpečili výhru mer štyri hodiny. Na tomto zápa- 4 : 3. Uzdinčania s Lupulescom dose Petrovčania viedli 3 : 2, potom minovali. Dobrí boli i stolní tenisLomen mohol ukončiť zápas za ti z Novej Crnje. stavu 2 : 2, keďže v piatom sete Čelný človek STK Mladosť Ján viedol 10 : 7, len bod mu chýbal, Lačok hovorí, že môžu byť spoaby STK Mladosť vyhral 4 : 2. Lo- kojní s dosiahnutými výsledkami. men predsa prehral, domáci vy- Prípravy na účasť v Druhej lige by rovnali na 3 : 3, na konci aj Michal mali začať v polovici augusta.

BASKETBALOVÉ IHRISKÁ V KOVAČICI po zisku prvého titulu majstra sveta basketbalistov Juhoslávie v roku 1970 rástli ako huby po daždi. V menej frekventovaných uliciach, ale častejšie vo dvoroch boli (a sú) zavesené koše o kukuričné sýpky. Osada insity má i otvorené a kryté ihriská v základnej škole a gymnáziu. Najviac sa ale od jari do jesene používa ihrisko v ŠRS Slávia (na snímke). Kovačičania už roky nemajú svoj basketbalový klub, no už druhú sezónu súťažia za BK Sakule v Letnej lige oblasti Pančevo, pričom trénujú na slávistickom ihrisku. Pre Sakulčanov tohto roku hrali Vladimír Jonáš, Damir Farkaš, Marinko Miladinović, Milan Eremija, Andrija Dinić, Milan Dinić, Jaroslav Jonáš, Dávid Mamojka, Dušan Ilić z Kovačice a Ján Tifembah z Padiny. Z ôsmich mužstiev zakončili na piatom mieste, s rovnakým počtom bodov (20) ako tretí BK Kozlovac z Crepaje a štvrté Banatsko Novo Selo. Sakule šesť zápasov vyhralo a osem prehralo (850 : 937). Suverénnym víťazom letnej súťaže sa stal Banatski Karlovac. Basketbalisti tohto tímu súperia i v Prvej srbskej lige. Ján Špringeľ

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

rodnom turnaji v Sombore bol tretí. Čo sa týka detí, s ktorými pracujú Michal Šramka a Pavel Turan, mladí stolní tenisti z Petrovca nastúpili na turnajoch v Čelareve a Selenči. V júli STK Mladosť tradične zorganizuje Memoriál Jaroslava Báďonského. Podpora nechýba: tréner a hráč Michal Šramka Konečná tabuľs Miroslavom Lomenom mladším (zľava) ka Vojvodinskej (Snímky: J. P.) ligy v majstrovŤažko je predpokladať, či Petrovskom ročníku 2012/2013: čania budú môcť v takej silnej Samuel Medveď konkurencii obstáť. Chceme tiež uviesť iné aktivity STK Mladosť. V máji počas Dňa Petrovca už tradične prebiehal turnaj pre deti. Tu sú aj „sólové vystúpenia“ Pavla Turana, ktorý v Kamniku v Slovinsku reprezentoval Srbsko na turnaji veteránov. Na štátnych majstrovstvách Srbska pre veteránov Pavel Turan spolu s Cvetkovićom z Kikindy obsadil prvé miesto, kým na medziná-

ORLY Z ORLOVATU SA STALI VÍŤAZMI tohtoročných Majstrovstiev sveta v Banátskych šorach v juniorskej a seniorskej konkurencii. Medzi juniormi boli Orlovatčania (na snímke) úspešnejší od dvoch hostiteľských družstiev – Marijevo a Čoke. V seniorskom finále pred zrakmi tisíc divákov porazili Lale z Belej Crkvy (31 : 3). Domáce Čoke z Tomaševca vyhrali v zápase o bronz celok Mamuti z Kikindy (25 : 4). Na piatej pozícii skončili Sve zvezde z Mokrina, šiestu priečku obsadili Novosadski bećari (vlaňajší víťazi), siedme je Marijevo z Tomaševca... Mimoriadne dramatické boli zápasy v dvoch kvalifikačných skupinách v sobotu (zohrané na hlavnom a futbalovom ihrisku), zvlášť Orlovi – Bečkerečke kere (20 : 14), keď Zreňaninčania mali šancu v posledných minútach vyrovnať skóre, ako aj výsledkový obrat na meraní síl Čoke – Lale (17 : 35). Banátske šore v tomto roku Športový zväz Srbska prijal do únie športov ako tradičný šport. J. Šp.

ŠPORT OZVENY ZO SLÁVNOSTNÉHO OBEDU HLOŽIANSKEJ BUDÚCNOSTI

Zapísali sa do dejín F

utbalové majstrovstvá Medziobecnej ligy Báč- všetkých občanov Hloka Palanka – prvej triedy 2012/2013 zostanú žian, ktorí stáli za klubom. v dejinách FK Budúcnosť z Hložian zapísané zla- Potom je to úspech Správtými literami. Hoci Hložanci prepásli jedinečnú prí- nej rady FK Budúcnosť, v ležitosť ovenčiť sa titulom majstra, vysnívaný čele s predsedom klubu postup si okľukou, ale predsa zabezpečili. V ro- Ondrejom Korčokom; nazohrávke, ako je známe, vo Veterniku radom koniec, malý podnet dali aj zdolali FK Susek 3 : 2, FK Bečej 5 : 2 a Tvrđavu Báč sponzori. Tento úspech je 2 : 0, takže sa predsa prebojovali do Novosadskej oblastnej ligy. V nedeľu 30. júna Vedenie najprv splnilo finančné záležitosti voči hráčom hložian2013 vedenie najprv splnilo skej Budúcnosti, a potom si prisadli k spoločnému obedu finančné záležitosti voči futbalistom, a potom sa všetci nom Maglića... teda spoločne pobavili v kaviarni Hložian...“ Pod lipami. Poprial klubu veľa Hráčov, členov vedenia a šťastia a úspechov v fanúšikov FK Budúcnosť, ako popasovaní sa s novýi hostí z futbalových orgánov mi povinnosťami, upoNového Sadu a Báčskej Pazorňujúc, že majstrolanky a dobrodincov, bez vstvá vo vyššej súťaži sa ktorých by sotva klub mohol Kormidelníci predseda FK Budúcnosť Onzačnú skôr a že bude riadne fungovať na takej drej Korčok (zľava) a športový riaditeľ Mimenej času na prípravy. úrovni, na akej naposledy chal Bohuš: „Loď je tam, kde sme si priali.“ Nakoniec potvrdil slová pôsobí, privítal Ondrej KorJána Bohuša, ktorý počok, aktuálny predvedal, že Obec Báčsky Hložiansky richtár a poseda, kedysi brankár Petrovec„tak ako dotekrajinský poslanec Ján Budúcnosti. Blahoraz aj naďalej bude stáť Bohuš (zľava) a obecný želajúc k postupu za FK Budúcnosť“. Ponámestník pre šport a predseda RMS Hlotom už bratia Rastislav kultúru Siniša Stanivuk žany a pokrajinský a Vlastimír Struhárovci poslanec Ján Bohuš zahrali na dobrú náladu. Umocnil ju, pravda, povedal: chutný paprikáš a občerstvenie. „My ako lokálne Po krátkej dvojtýždňovej prestávke, dodajme na spoločenstvo nezáver, v nedeľu 14. júla, teraz už pod taktovkou nomalé prostriedky, vého trénera Jána Čániho z Petrovca, sa začali príktoré občania vyčlepravy na nové výzvy, ktoré na futbalistov Budúcňujú z miestneho sanosti striehnu v Novosadskej oblastnej lige. mozdanenia, usmer- Postarali sa o dobrý paprikáš: Zoltán Kiráľ, Ján Benka, Pavel ParJuraj Bartoš ňujeme na činnosť káni, Ján Dierčan, Michal Potfaj, Ján Bažaľa (zľava) spolkov a športových združení. Naše kluby a združenia sú najväčší určite najväčší úspech hráčov v čele s trénerom V KULPÍNE CEZ VÍKEND ambasádori Hložian, nielen vo Vojvodine, ale aj na Mirkom Lukićom. Ako skúsený podnikateľ môžem Slovensku a kdekoľvek sa ukážu. Pokiaľ ide o po- povedať, že je ľahké podporiť niekoho, kto vie; nie stup FK Budúcnosť, zdôrazňujem, že je to úspech je všetko v hmotnej oblasti, viac je vo vedomostiach.“ Sympaticky zapôsobil lapsus nádňoch 19., 20. a 21. júla 2013 Mládežnícka ormestníka Obce ganizácia Terra v Kulpíne usporiada denný Báčsky Petrovec pre šport a kultúru turnaj v malom futbale. Táto športová súťaž bude Sinišu Stanivuka, prebiehať na ihrisku Futbalového klubu Kulpín. Okrem športovej časti podujatie bude doktorý úvodom blahoprajného preja- plnené aj ďalšími obsahmi. Mládež Kulpína vedľa ihriska bude mať stánok na zber elektronického vu povedal: „Blahoželám hrá- odpadu. A celá akcia bude mať aj humanitárny čom, trénerovi, od- charakter. Terra tiež bude zbierať prostriedky na bornému štábu, pomoc na liečbu ťažko chorého mládežníka AlekPotlesk v sieni patril rečníkom, ale aj doterajšiemu trénerovi Mirkovi vedeniu, fanúšikom sandra Stankovića z Báčskeho Petrovca. Lukićovi (sedí prvý sprava) K. G. a všetkým obča-

Turnaj v malom futbale V

20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PAZOVČANIA SI PO ZOSTUPE UPRAVUJÚ RADY

Trpezlivosťou k novým úspechom taronový člen väčšinou mladí Vojvodinskej hráči. Z klubu ligy – západnej skuodišli hlavne tí, piny z Pazovy si poktorí prišli v maličky, ale iste zime, zostal však upravuje rady. t a l e n t o v a ný Novú Správnu radu brankár Marko FK Jednota, v ktoMijatović zo surom sa ocitla väčšisednej Inđije. na členov minuléNiektorí cezpoľho vedenia, čo prání hráči iste príve neuspokojilo du, ale by sa väčpriaznivcov klubu, šia pozornosť vedie nový predsemusela venovať da Michal Baláž. futbalistom z Sľúbil podporu – richtár Podľa prvých urovlastnej liahne. Bogdan Miljević (vľavo) bených krokov a s predsedom Jednoty V značnej miere dobrého mena, Michalom Balážom treba zveľadiť ktoré predtým zíprácu s mladýskal ako internacionál, svojou agil- mi generáciami. Doterajšia škola futnosťou, skúsenosťou a schopnos- balu, ktorú údajne formovali pod ťou mohol by sa stať pravým kormi- patronátom superligového mužstva delníkom. Novému predsedovi zos- Vojvodina, nepriniesla očakávané talo zvoliť si ešte dvoch členov ve- výsledky. Oveľa lepšie to bolo počas denia a všetci očakávajú, že to budú práce školy Milenka Jurišića-Jurkeho, príkladní futbaloví pracovníci a hos- v ktorej pôsobili opravdiví nadšenci, podári. V klube očakávajú nových bez finančnej podpory rodičov. Misponzorov, ktorých v minulosti bolo roslav Červenský, Stipe Bazo, Radoveľmi málo, lebo niektoré pazovské mir Mitrić, Milovan Grujičić veľa nehospodárske giganty len horko-ťaž- rozmýšľali o úhrade. Svoju prácu vyko vyčleňujú prostriedky na šport. konávali s veľkou láskou a záľubou. Vedenie klubu vyriešilo otázku Preto novému trénerovi Vujasinovi nového šéfa odborného štábu. Bývalý naložili venovať väčšiu pozornosť tréner Dragan Macura zo Zemuna, s najmladším futbalistom. ktorým boli spokojní, keď ide o práZaujímavé a potešujúce je, že sa na cu s prvým mužstvom, nemal do- prvom tréningu zoskupilo viac priastatočnú podporu najužšieho vede- teľov klubu. Okrem predsedu Baláža, nie. Macura však zanedbával prácu s ktorý sa vybranými slovami prihovoril, mladšími kategóriami, nemal žiadny boli tam aj predseda Zhromaždenia kontakt s trénermi juniorov. Preto sa FK Jednota Jaroslav Baláž, usilovný tapráve o tomto fakte rozmýšľalo pri jomník Mirko Inđić, nový predseda voľbe nového učiteľa. Nový tréner Mi- Rady Miestneho spoločenstva Stará lan Vujasin pochádza z Inđije, bol tré- Pazova Bogdan Miljević. Richtár nenerom tohto prvoligového mužstva, sľubuje hory-doly a medziiným zdôdlhšie pracoval v Bosne a Hercego- razňuje: vine, ale aj v iných kluboch. „V týchto pre šport ťažkých podNa prvom tréningu boli štrnásti, mienkach treba byť trpezlivý, pro-

blémy zodpovedne riešiť a nie za každú cenu očakávať rýchly návrat do starých koľají. Všetci si prajeme, aby Jednota zachovala svoje dobré meno. Vedomí sme si, že náš futbal zasluhuje miesto v republikovej lige, možno aj vyššie. Ocitli sme sa v ťažkej finančnej situácii, samozdanenie nemáme a tie prostriedky chýbajú nielen športovcom. Netreba veľa sľubovať, klamné sľuby sú najhoršie a prinášajú iba škodu. S ochotou som prišiel podporiť predsedu Baláža, človeka na pravom mieste. Jemu a spolupracovníkom nebude ľahko. Nové ve-

denie MS, ako i obecné štruktúry prispejú podľa svojich možností. Potrebné je predovšetkým zabezpečiť oveľa príjemnejší pobyt športovcov v šatniach, ktoré sú v zlom stave...“ V Jednote zatiaľ nerozmýšľajú veľa o posilách. Nie je potrebných trinásť cezpoľných hráčov, ako to bolo v zime. Dvaja – traja musia byť v tíme, veď v drese Jednoty kedysi hrali olympijský reprezentant Ćetković, potom Nebojša Vučković, brankár Kovačević, Gluščević, Podvalej, Jelisavčić, Garić, Červenský, Damjanović, Bakić, Škorić, Nikolić a ostatní, ktorí sa na sriemskej rovine cítili ako doma, a fanúšikom zostali v peknej a trvalej spomienke. M. Bzovský

ZÁVER 42. TURNAJA V MALOM FUTBALE v Kovačici naplánovali organizátori na sobotu 20. júla. Tatatirci, Delikventi, Café Cool a Wariorsi štyri kolá pred semifinálovými zápasmi majú najviac šancí zaradiť sa medzi štyri najlepšie mužstvá. Najkrajší gól minulý týždeň vsietil najstarší futbalista na turnaji Pavel Bíreš (Tatatirci), z ktorého je i fotografia, proti družstvu Unico, rovno z rohového kopu. V nedeľu 14. júla začala dvadsiatka slávistov prípravy na novú sezónu. Novým trénerom je Saša Miljković z Glogonju. Bývalý tréner Zlatko Mršulov sa stal športovým riaditeľom FK Slávia. Do klubu sa vrátili brankár Varadinac a obranca Čerňoš. Dres Slávie v jesennej sezóne nebudú obliekať Ninić, Vukoje, Vučetić, Jovanović a Vasić. Podľa slov predsedu Kovačičanov Stanislava Sucháneka cieľ slávistov v prvej časti majstrovstiev je byť na záver jesene medzi najlepších päť tímov. Ján Špringeľ

PRÍSPEVOK K JUBILEU. CK Jednota zo Šídu prispeje k oslavám stého výročia pôsobenia SKUS Jednota, ako svojej materskej organizácie. Tohtoročný cyklistický maratón bude prebiehať dva dni. V prvý deň 27. júla 2013 budú súťažiť najmladší cyklisti a pretekári v kategórii paraolympionikov. O deň neskoršie sa očakáva medzinárodná účasť viac ako sto cyklistov vo všetkých kategóriách z Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Maďarska a Čiernej Hory. Štart bude v strede mesta a cieľ na Beljnjači. Dráha maratónu (na snímke záber z vlaňajších pretekov) vedie cestou, ktorá spája dediny, kde žijú Slováci – Ľubu, Erdevík, Binguľu a Šíd. V organizácii sa bude podieľať MOMS Šíd a prispeje aj lokálna samospráva. St. S. 20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

ŠPORT 17. MATIČNÝ TURNAJ O POHÁR VEĽVYSLANCA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SELENČI

Pravda je – vyhral Aradáč! V

jubilujúcej Selenči, ktorá oslavuje 255. výročie založenia, 13. júla 2013 prebiehal 17. Matičný turnaj, na ktorom sa zúčastnilo pätnásť mužstiev zo štrnástich vojvodinských dedín a miest. Organizátorom bol MOMS Selenča a FK Kriváň, na ktorého pekne upravenom trávniku pred solídnym počtom divákov sa zohrali všetky zápasy. Mali sme pravdu, keď sme vlani po turnaji v Laliti do titulku vysunuli, že nadišla éra Aradáčanov. Matičné mužstvo z Aradáča dosiahlo to, čo sa ešte nikomu nepodarilo – trikrát zaradom triumfovalo a jeho kapitán Vladimír Gál natrvalo prebral veľký pohár z rúk veľvyslanca SR v Belehrade Dr. Jána Varšu. Aradáčski majstri minifutbalu do tretice predviedli najviac futbalového kumštu. Ruku na srdce, mali aj štipku šťastia, ktoré ako spravidla odmení odvážnych. Gál a spoluhráči boli v sku-

pine pred vyradením. Prehrávali s Petrovcom 0 : 1, ale v posledných sekundách zápasu Zakić bol rýchlejší od rozhodcovskej píšťaly a výsledok vyrovnal. Potom aj v penaltovom rozstrele Striško, Ďuríček a Vučetić mali presnú mušku a dobré nervy, brankár Pleva pevnú ruku a Aradáč sa zaslúžene ocitol Brankár Pleva má veľký podiel na treťom v semifinále. Podobne to bolo aj triumfe Aradáčanov v dueli s Pivničanmi, ktorí viedli gólom Žigića, ale futbalový macher Vučetić vyrovnal. Penalty znova lepšie kopali AradáčaHrali v Selenči nia, čo im umožnilo zahrať vo finále. Posledný zápas priniesol veľké vzrušenie. VuARADÁČ: Pleva, Gál, Zakić, Vesin, četić aj vďaka chybám selenčských hráčov rýchStriško, Ďuríček, Adamov, Mijić, Vučetić. lo vsietil hetrik. Domáci sa za podpory obeSELENČA II: Krstić, M. Strehársky, Pacenstva snažili dostať z nepríjemnej situácie, Anvlović, Medić, Alexy, Malina, Anđelić, Lipđelić a Alexy skorigovali na 2 : 3, domáci mali ešte ták, Petković, Krajinović. niekoľko pekných príležiPIVNICA: Brňa, Žigić, D. Blatnický, Nítostí, ale po tom, ako rozmet, Kotiv, Milec, Séč, J. Žigmund, Váhodcovia Faďoš a Danilović gala, Česko. odpískali koniec, nastala KYSÁČ: Privizer, Srnka, Budík, Ožvát, veľká radosť Aradáčanov. Drieňovský, Kulík, Savić, Stojaković, FeSelenčania boli rozčarovaleć. ní, ale predsa blahoželali BÁČSKY PETROVEC: Vučić, V. Fábry, lepšiemu súperovi. Fejdi, Stojimirović, Werle, Ožvát, SeveVšetky zápasy na turnaji ríni, Pavlis, Jakuš, Kaňa. viedli Slobodan Danilović, KOVAČICA: Čech, Milosrdný, Jaško, Miloš Kisin, Stefan Nikolić, Cekić, Ďuriš, Sachter, Bartko, Jonáš, Srđan Vučković z Báča, Mita Joka. Popadić z Tovariševa a KaČELAREVO: R. Ljubičić, M. Petržľan, S. rol Faďoš zo Selenče. Petržľan, Supek, Savić, Jeličić, Ralević, Juraj PUCOVSKÝ Lončar. Jedna z posledných šancí Selenčanov vo finále s Aradáčom

Brankár, strelec, hráč Najlepším brankárom v Selenči bol Aradáčan Ivan Pleva, za najlepšieho hráča vyhlásili Pivničana Igora Žigića a najlepším strelcom je hráč víťazného celku Predrag Vučetić (6 gólov).

REČ FAKTOV Skupina A: Selenča I – Padina 0 : 1, Selenča I – Kulpín 1 : 3, Selenča I – Pivnica 0 : 3, Padina – Kulpín 4 : 1, Padina – Pivnica 0 : 1, Pivnica – Kulpín 2 : 1. Tabuľka: 1. Pivnica 6 bodov, 2. Padina 4, 3. Kulpín 2, 4. Selenča I 0. Skupina B: Silbaš – Selenča II 2 : 2, Silbaš – Hložany 3 : 2, Silbaš – Šíd 0 : 0, Selenča II – Hložany 5 : 0, Selenča II – Šíd 3 : 1, Hložany – Šíd 4 : 2. Tabuľka: 1. Selenča II 5, Silbaš 4, Hložany 2, Šíd 0. Skupina C: Aradáč – Laliť 4 : 0, Aradáč – Kovačica 4 : 0, Aradáč – Petrovec 1 : 1, po penaltovom rozstrele 3 : 1, Laliť – Kovačica 0 : 0, Laliť – Petrovec 1 : 4, Petrovec – Kovačica 4 : 0. Tabuľka: 1. Aradáč 5, 2. Petrovec 5, 3. Laliť 1, 4. Kovačica 1. Skupina D: Kysáč – Čelarevo 6 : 2, Kysáč – Stará Pazova 3 : 1, Stará Pazova – Čelarevo 3 : 1. Tabuľka: 1. Kysáč 4, 2. St. Pazova 2, 3. Čelarevo 0. Semifinále: Aradáč – Pivnica 1 : 1, strelci Vučetić a Žigić. Po penaltovom rozstrele 4 : 3. Kysáč – Selenča II 1 : 4, strelci Feleć za Kysáč, Petković 2, Anđelić a Alexy za Selenču. Zápas o 3. miesto: Pivnica – Kysáč 5 : 1. Strelci Žigić 3, Vágala 2 za Pivnicu, Drieňovský za Kysáč. Finále: Aradáč – Selenča II 3 : 2. Strelci Vučetić 3 za Aradáč, Anđelić a Alexy za Selenču II.

HLOŽANY: Vučenović, Hataľa, I. Zahorec, Dudok, T. Ljubičić, Huďan, Benko, Adámek, O. Zahorec. KULPÍN: Leňa, J. Fábry, Kozarov, M. Kolarski, A. Kolarski, Jagoš, Burger, Haška, Chalupka, Mamojka. LALIŤ: Pavlíni, B. Veselinović, Stoisavljević, J. Turčan, Hrnčiar, Lamoš, S. Erdeljan. PADINA: Mega, Pavela, Poničan, Mihálek, Durgala, Nemček, Širka, Bílek, Vedej, Korać. SELENČA I: Naď, Dejan Pavlov, Darko Pavlov, Dejan Mučaji, Krížov, Dobrík, A. Strehársky, Dalibor Mučaji, Kutenič, Lugumerski. SILBAŠ: Fabók, Grňa, Gašić, V. Belička, M. Belička, Hurág, Tucić, Babić, Osmajić, Laćarak. STARÁ PAZOVA: Baláž, Feldy, Majorský, Turan, Babík, Menďan, Horvát, Fabók, Tabaković, Pilka. ŠÍD: Kolár, Z. Andriška, B. Andriška, E. Hrček, S. Hrček, Đurđević, Jovičić, Rukavina, Starčević, Marjanović. 20. 7. 2013

29 /4552/

HLAS ĽUDU

HETRIK V SELENČI

Aradáčsky drím tím ie je to žiadna náhoda, ani športové šťastie. Mužstvo MOMS Aradáč je tretíkrát zaradom víťazom tradičného matičného turnaja v malom futbale. Futbalový fanatik Vladimír Gál a spoluhráči zvíťazili predvlani v Šíde, vlani v Laliti a najlepší boli aj pred týždňom 13. júla 2013 v Selenči na 17. matičnom tur-

naji! Preto získali natrvalo veľký pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, ktorý im osobne odovzdal pán veľvyslanec Dr. Ján Varšo. Drím tím z Aradáča si vyslúžil úprimné sympatie a gratulácie našej športovej verejnosti. J. P.

Kapitán Vladimír Gál s pohárom, ktorý MOMS Aradáč získal natrvalo

Drím tím z Aradáča tretíkrát najlepší!

Traja najlepší na turnaji (zľava): brankár Ivan Pleva (Aradáč), hráč Igor Žigić (Pivnica) a strelec Predrag Vučetić (Aradáč)

Mužstvo MOMS Selenča II sa usilovalo, ale viac od striebra nemohlo...

Pivničania v Selenči presvedčivo získali tretie miesto

Po poslednom góle Gála zo značky pokutového kopu s Pivnicou Aradáčania postúpili do finále

Vďaka tomuto gólu Srđana Zakića (10) s Petrovcom si Aradáčania vybojovali penaltový rozstrel v skupine

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY Osada sa nachádza v severovýchodnej časti Sriemu, na svahoch Fruškej hory a patrí do Obce Inđija. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 v dedine žije okolo 350 ľudí, najviac Slovákov. Dejiny Slankamenských Vinohradov sa začínajú písať asi roku 1895, keď sa na tom území začína pestovať vinič. Po zrušení Vojenskej hranice roku 1871 mohla každá rodina v Starej Pazove získať na území Fruškej hory pozemok na pestovanie viniča. V priebehu pätnástich rokov asi dvesto rodín zo Starej Pazovy tu našlo svoje trvalé bydlisko. Aj preto túto osadu v minulosti nazývali Malá Pazova, kým ju Srbi zo susedných dedín ešte aj dnes nazývajú Planina. Predpokladá sa, že dedinka dostala meno po autochtónnej odrode hrozna – slankamenka. Obyvatelia sa najviac zaoberajú poľnohospodárstvom a menej dobytkárstvom, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Mladí ľudia odišli za prácou do väčších miest, niektorí aj do zahraničia. Vysunuté oddelenie predškolskej ustanovizne nepracuje pre nedostatok detí, kým vo vysunutom oddelení krčedinskej základnej školy je v štyroch nižších ročníkoch zapísaných iba 7 žiakov. Lekár chodí do osady raz týždenne na pár hodín, rovnako aj poštár. Život vo filiálnom cirkevnom zbore prebieha nehatene. V auguste sa organizujú dedinské oslavy – Budárske dni, ktorých organizátormi sú SKUS Vinohrady a tamojšie MS. A. Lešťanová