Hlas29 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4604/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 19. 7. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Rádio Kulpín v publikácii OBZORY

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ŠPORT

Československá nomádka

Futbal nás baví

Z obsahu

19. 7. 2014 | 29 /4604/

Uzávierka čísla: 16. 7. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Skúsenosti, problémy a perspektívy 6 Na mieru občanov 9 Národ pod ochranou lipy 10 Program 53. SNS

11 ĽUDIA A DIANIA 11 Koruna úprimného priateľstva 12 Veľká ekologická hodnota 13 Dedinský sviatok v plnej kráse 18 Púť dôvery na Zemi

22 DETSKÝ KÚTIK

Národná konferencia o monitoringu transparentnosti pôsobenia menšinových samospráv a zveľadení normatívneho postavenia národnostných menšín prebiehala 9. júla v Zhromaždení APV. (s. 5 ) O. Filip

22 A leto letí, a leto kvitne...

23 OBZORY 24 Ponechaní sami na seba 26 Vysielanie musí žiť emóciami 29 Česko-slovenská nomádka 30 Hlboké odtlačky

31 KULTÚRA 31 V ústrety jubileu divadla 33 Na tej Detve studňa murovaná... 34 Štvordňová párty so svetovými hudobníkmi

Experiment s pestovaním medonosnej rastliny facélie v hajdušickom chotári sa (ne)vydaril. (s. 15)

V. Hudec

37 Kultúra na hrboľatej hradskej

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Futbal nás baví 48 Spomienky na slávne dni 49 Družba pretrváva 45 rokov 51 Štedrí hostitelia Autor titulnej fotografie: Juraj Pucovský

V poradí pätnásty EXIT festival prebiehal od 10. do 13. júla. Počas týchto štyroch dní Petrovaradínsku pevnosť navštívilo viac ako 185-tisíc milovníkov hudby a dobrej zábavy. (s. 34) J. Pániková

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Tak školenie diktuje život...

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Neografia tlačiareň s. s r. o. – v konkurze Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Letné prázdniny sú v plnom prúde. Plnými dúškami si ich vychutnávajú zvlášť skončení ôsmaci, ktorí minulý týždeň absolvovali zápis do stredných škôl. Väčšina z nich je spokojná so zaradením do vyhliadnutých škôl, ako však výsledky zápisu hodnotia riaditelia, analytici, ministerstvo?

ajviac žiakov sa dostalo do jednej zo škôl, ktoré si zapísali ako prvé tri možnosti, dokonca až vyše 67 percent záujemcov sa zapísalo podľa prvého želania. Kompetentných v ministerstve školstva však znepokojuje slabší záujem o gymnáziá. Zvlášť preto, že v súlade so Stratégiou vzdelávania treba zvyšovať počet tried v gymnáziách a znižovať ich v odborných školách. Presnejšie, do roku 2020 sa plánuje počet malých maturantov, ktorí sa rozhodnú pre ďalšie školenie v gymnáziách, zvýšiť z terajších 23 na 30 percent. Zdôvodňuje sa to skutočnosťou, že v týchto časoch mladý človek musí byť pripravený rozhodnúť sa pre viac povolaní a na to mu vedomosti poskytne práve gymnázium. Ale v realizovaní týchto plánov zrejme nejaké ohnivko zlyhalo. Odborné školy lepšie propagovali svoju výučbu a pritom i možnosť zamestnania po štvorročnom školení. Gymnáziá akoby boli na pokoji, že nových žiakov budú mať, že sa všetci, ktorí chcú pokračovať i vo vysokoškolskom štúdiu, bez váhania zapíšu práve sem, spoliehali sa na svoje dosiahnuté dobré meno v dejinách a – v nábore nových gymnazistov neurobili dosť. Musia byť však ostražitejšie, lebo nejde len o počet žiakov, ale aj o obstátie. Pritom na druhej strane bolo počuť aj konštatáciu, že sa malí maturanti viac orientujú na odborné školy, lebo je v gymnáziách náročnejšia výučba. Akokoľvek, bije na poplach údaj z republikového ministerstva, že v týchto tradičných stredných školách po prvej zápisnej lehote zostalo 1 035 voľných miest. Vo viacerých prípadoch bez nádeje na zápis nových záujemcov v ďalšej zápisnej lehote, lebo v okolí už nieto nezapísaných ôsmakov... Záujem o budúce povolanie, presnejšie o stredoškolské vzdelanie v ústrety vyhliadnutej profesii, pomaly predurčuje aj ďalší smutný údaj: z 330 stredných odborných škôl v Srbsku asi 30 percent naisto dostane zámky na dverách už na budúci rok, lebo nemajú koho školiť. Bude to veľký problém, budú aj nové technologické kádrové prebytky a Srbsko bude nútené majstrov dovážať. Predovšetkým ide o školy s trojročným stredoškolským programom, a to o niektoré strojnícke, textilné, kožiarske, chemické a stavebnícke profily. Napríklad v júli si absolútne nikto nevybral usmernenie obuvník, iba piati prejavili záujem školiť sa pre práce na betónovaní, iba deviatim sa páči robiť murára – fasádnika. Nemôžeme všetci byť akademickí občania, pre život sú potrební aj remeselníci všetkých profilov a ďalšie kádre. Len zamestnávanie v našej krajine veľmi pokrivkáva. Márne budú analytici plánovať vzdelávanie, ak vyškoleným odborníkom ani stredoškolský a ani vysokoškolský diplom nepomôže čím skôr sa dostať k pracovnému miestu. Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 29 /4604/ 19. 7. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Dejiny Michal Ďuga

rčite ste nedávno neprehliadli, aj napriek tomu, že v strede pozornosti boli svetové športové udalosti, situáciu v Ukrajine. Ako je známe, tam ozbrojené zrážky každým dňom získavajú na intenzite a čoraz viac sa to podobá na opravdivé bojové operácie. Dokonca často sa tam hovorí aj o občianskej vojne. A aspoň o tom my máme ešte vždy svieže, hoci tragické spomienky. Preto trochu aj prekvapuje skutočnosť, že sa na všetko to pozeráme takmer ľahostajne, akoby šlo prinajmenej o diania na inej planéte a nie v našom susedstve. Jedna výstraha zo strany prezidenta Ukrajiny však nezostala bez ohlasu vo verejnosti a informovali o nej mnohé tlačové agentúry a medzi nimi aj naša agentúra Tanjug. Totiž pri raketovom útoku proruských separatistov na východe Ukrajiny, ako oznámilo ukrajinské ministerstvo obrany, zahynulo najmenej 19 vojakov. Ohľadom toho ukrajinský prezident Petro Porošenko varoval, že za ten masaker vojakov zaplatia povstalci stovkami životov. „Za život každého vojaka zaplatia povstalci desiatkami a stovkami svojich životov. Žiadny terorista sa nevyhne zodpovednosti, každý dostane, čo si zaslúži,“ povedal Porošenko po mimoriadnej schôdzke bezpečnostných predstaviteľov krajiny. Útok bol vraj vykonaný raketometmi Grad a podľa agentúry RIA Novosti povstalci ostreľovali konvoj 24. motorizovanej divízie. Nám sa to však odrazu zdá byť také známe: október 1941, keď nemecké okupačné sily na území Kragujevca vykonali pomstu nad civilmi, ktorej príčinou bol spoločný útok partizánov a četníkov na nemecký konvoj. Vtedy bol vynesený rozkaz, aby za každého raneného vojaka zastrelili desať civilov a za každého zavraždeného sto. Že by sa dejiny ľudstva neustále opakovali?

www.hl.rs



SEDEM DNÍ

Otrasy vo vláde alebo premyslená dramaturgia? Anna Lazarevićová

eď vláda v sobotu 12. júla schválila zmeny a doplnky Zákona o práci, spustila sa lavína neočakávaných udalostí. Málokto mohol očakávať, že najmladší minister z expertného vládneho krídla, od ktorého sa očakávala prinajmenšom prispôsobivosť, odstúpi z funkcie pre – ako sám vysvetlil – nezhody s premiérom ohľadom dynamiky, čiže rýchlosti uskutočňovania plánovaných reformných opatrení. Syndikáty deň predtým vystúpili z procesu prípravy zákona a vyšli do ulíc. V tom ich plne podporila opozičná Demokratická strana. Minister financií Lazar Krstić podal demisiu, lebo jeho program finančnej konsolidácie nedostal podporu. Nie vlády, ale premiéra Vučića. Dôvod, ktorý by tento ich rozpor mal vysvetliť, odchádzajúci minister videl v tom, že premiér má „mäkké srdce“. Ako sa ukázalo, nie však až také mäkké, aby mladého ministra vymanil z úlohy prvej obete vstupného dejstva reforiem. Bez ohľadu na to, že návrhy ministra Krstića skutočne vyzneli ako sľubované a podľa všetkého nevyhnutné „bolestivé ťahy“, nechýbala im jasná a nesporná logika: keď to musí byť, tak poďme do toho na-



plno a hneď! Čím skôr sa do toho pustíme, tým skôr to budeme mať za sebou. A nech to stojí čokoľvek. Lenže háčik je v tom, že takú logiku si môže dovoliť expert, nie však aj politik, ktorý vždy musí myslieť na rejting. A na občanov. Alebo naopak. Skrátka, minister Krstić sa zasadzoval za zníženie penzií o 20 percent, zníženie platov vo verejnom sektore o 15 percent, prepustenie 160-tisíc zamestnaných vo verejnom sektore v priebehu nasledujúcich dvoch rokov, a k tomu ešte aj za zvýšenie ceny elektrického prúdu o 30 percent. Bŕŕŕ... Minister to naozaj prehnal. Premiér to zasa videl trochu inak. Opatrenia áno, reformy áno, ale v nižších percentách a postupne, nie všetko naraz. V prvom rade preto, že občania by to nemohli zniesť. A čo občania nemôžu zniesť, premiér nemôže schváliť. Schválenie Zákona o práci a Zákona o penzijnom a invalidnom poistení premiér Vučić zhodnotil ako vážny začiatok podstatných reforiem. Od ktorého nemieni ustúpiť ani za máčny mak. Medzi hlavné príčiny nutnosti podnikať nepopulárne ťahy zaradil nezodpovedné správanie politikov z predchádzajúceho obdobia. Tak okrem iného uviedol, že v období rokov 2007 až 2012 penzie v Srbsku

zaznamenali neopodstatnený rast o 27 percent. Zadlžovanie na platy a penzie v uvedenom období dosiahlo 705 miliárd dinárov, čiže 6 miliárd eur, a preto sme teraz tam, kde sme. Počas platnosti doterajšieho zákona o práci (od roku 2005 dodnes), ako zdôraznil, v Srbsku zaniklo 354-tisíc pracovných miest. Od nového zákona sa očakáva, že umožní a zabezpečí väčšie zamestnávanie, predovšetkým mladých ľudí, ale aj tých starších, ktorí pre doteraz platné ustanovenie o výplate odstupného za všetky odpracované roky nemali takmer nijakú šancu znovu sa zamestnať. Musíme uznať, že premiérovo vysvetlenie pôsobilo dobre. Nejeden penzista si vydýchol, keď ho premiér ubezpečil, že niekto myslí aj na tých najstarších, ktorých beztak nízke príjmy by niekto teraz chcel bez mihnutia oka ešte trochu znížiť. Nejeden referent v mestskej či obecnej správe si takisto vydýchol, keď pochopil, že opatrenia vo verejnom úseku ešte stále nie sú spresnené a vyčíslené. Slovom, reformné opatrenia sa začali, budú pokračovať aj naďalej a majú sa uskutočniť do poslednej bodky. Ibaže zatiaľ nikto nevie, čo to presne znamená. Vieme len, že to nebudú návrhy ministra Krstića, ktorý musel podať demisiu, pretože nie je politik.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

IVAN BOŠNJAK, ŠTÁTNY TAJOMNÍK V MINISTERSTVE ŠTÁTNEJ SPRÁVY A LOKÁLNEJ SAMOSPRÁVY

Príprava podzákonných aktov Oto Filip – V akej fáze sú prípravy na októbrové voľby členov rád národnostných menšín? – V širšom zmysle, v zmysle zákonov, sa na tie chystáme, v súlade s novoschváleným Zákonom

Informačno-politický týždenník

o zmenách a doplnkoch zákona o národnostných radách národnostných menšín. Podzákonné akty by mali uzrieť svetlo sveta počas júla a má ich vyniesť

ministerka štátnej správy a lokálnej samosprávy. Na ich príprave sa práve angažujú naše odborné služby. Má sa zriadiť register, majú sa vypracovať voličské zoznamy… Po tomto bude nasledovať vypísanie volieb. Očakávam, že budú vypísané do konca júla, najneskôr začiatkom augusta, ako je to stanovené lehotami. • TÝŽDEŇ •

Z KONFERENCIE MONITORING TRANSPARENTNOSTI PRÁCE MENŠINOVÝCH SAMOSPRÁV A ZVEĽADENIE NORMATÍVNEHO POSTAVENIA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Skúsenosti, problémy a perspektívy Oto Filip

eby uvedených alebo konferencií s podobnou náplňou bolo viac, azda by sa aj menšiny a ich národnostné rady s menej problémami a s viac úspechmi hýbali spoločenskými labyrintmi tohto zložitého a krízového

Aleksandar Popov

dneška. Pozdravujúc účastníkov národnej konferencie, prebiehajúcej 9. júla v Zhromaždení APV, ktorá vlastne bola záverečnou projekčnou úlohou v rámci projektu Monitoring transparentnosti práce piatich národnostných rád, riaditeľ Strediska pre regionalizmus Aleksandar Popov poukázal na tri základné problémy, vyplývajúce z doterajšej praxe, zistené prieskumami strediska, v čele ktorého je. Prvým je zvýraznená politizácia, prejavujúca sa úsilím najsilnejších strán alebo politických opcií zrealizovať svoje záujmy prostredníctvom národnostných rád, druhým nepostačujúca a často neadekvátna komunikácia na relácii národnostné rady – menšinové spoločenstvá, tretím nedostatočná transparentnosť v činnosti rád: u niektorých viac, u iných menej. Treba mať jasnú stratégiu Konferenciu, usporiadanú Strediskom pre regionalizmus a Nadáciou pre otvorenú spoločnosť, za podpory Zhromaždenia APV, v práci ktorej sa zúčastnilo • TÝŽDEŇ •

vyše sto predstaviteľov národ- Prezentujúc výsledky monitonostných rád a štátnych orgá- ringu transparentnosti činnosti nov na všetkých úrovniach, ako (viacerých) národnostných rád, i národní poslanci, predstavitelia obsiahnuté v tematickom zborveľvyslanectiev a medzinárod- níku s podobným názvom, ktorý ného spoločenstva, ustanoviz- vydalo Stredisko pre regionalizní a organizácií národnostných mus, jeho spolupracovníčka Jelemenšín, mimovládneho úseku na Perkovićová uviedla niektoré a médií, otvorila podpredsed- osožné odporúčania a návrhy: od níčka Zhromaždenia APV Anna potreby mať rady pre medzietTomanová-Makanová. Hovorila nické vzťahy na obecnej úrovni o doterajších skúsenostiach v čím väčšom počte prostredí, cez z činnosti rád, o zákonodarnej potrebu oveľa širšej spolupráce úprave oblasti menšinových s civilnou spoločnosťou, po výzpráv, o nutnosti schváliť jasnú nam využívania potenciálu mlastratégiu, týkajúcu sa prísluš- dých ľudí. A keď ide o parametre nej oblasti, o potrebe vyniesť monitoringu transparentnosti, adekvátne podzákonné akty s treba konštatovať, že vo väčšine cieľom zabezpečiť mechanizmy z nich najúspešnejšie obstála na nehatenú realizáciu zákonov maďarská národnostná menšina. v praxi, o význame zachovania inštitútu získaných práv ná- Príkladov je mnoho rodnostných menšín, ktoré sa V ďalšej časti sesie nasledovali nesmú zmenšovať. Taktiež sa príklady z praxe: kladné, ale i zázmienila o tom, že počas viac porné. Viaceré z nich ozrejmila ako desať rokov pôsobenia predsedníčka NRSNM Anna Toslovenskej národnostnej rady manová-Makanová. Napríklad bolo dosť príkladov, keď si v rade nevedeli dať rady, čo robiť, a pritom nebolo nikoho, aby im v hľadaní východísk pomohol. Na záver otváracieho prejavu podotkla, že je v záujme väčšiny, aby sa menšiny mali dobre, keďže je dôležité, aby sme všetci spolu boli humánni, tolerantní jedni k druhým – Anna Tomanová-Makanová v záujme vzniku takého ovzdušia, v ktorom sa to, že mnohé problémy vyplývajú všetci budeme cítiť a mať dobre. z nedostatočného štatutárneho Ďalší rečníci, od predsedu Vý- spresnenia, čím vlastne národboru pre ľudské a menšinové nostná rada je: štátnym orgánom, práva Národného zhromažde- mimovládnou organizáciou, ponia Srbska Mehu Omerovića, radným telesom, čímsi štvrtým? po Gorana Bašića zo Siete pre – Z toho potom vyplývajú interkultúrnosť, osobitne pou- ďalšie nedorozumenia, tak pri kázali na skutočnosť, že je absen- podzákonných aktoch, ako aj cia podzákonných aktov veľkou vo všetkom inom, – podčiarkuje. brzdou pri uplatnení zákonov, A ilustruje to príkladmi. Máme na nutnosť odstrániť existujú- napríklad možnosť mať nový kulce problémy, tiež na fakt, že do túrny objekt, ako je Spomienkový EÚ nemožno vstúpiť s batohom dom Martina Jonáša v Kovačici. nahromadených problémov... Problémy však nastupujú, keď ho

treba zapísať do katastra alebo keď treba prijať zamestnanca, aby sa oň staral, čo republikový dekrét nepripúšťa... Alebo evidentný príklad politizácie tu, na okolí Nového Sadu, v prípade Kysáča a Futogu. Ide o rozhlasy: jeden vysiela približne päťdesiat rokov, viacrečovo, druhý trochu viac ako desať a jednorečovo, prvý dostane 70 000, iný 1 700 000 dinárov, hoci donedávna mohli počítať s rovnakými prostriedkami. Ako možno mať kompletné správy a údaje o fungovaní RUV RTV, keď viac nie je záväzok, aby jeden člen Správnej rady bol z radov a v mene všetkých menšín? A pritom celý vojvodinský verejný informačný servis existuje najviac a predovšetkým kvôli programom v rečiach menšín. Čo povedať o tom, že sa na jednej strane žiada, aby sa rady vyjadrovali k zákonom, no nemajú predstaviteľa napríklad v Národnej osvetovej rade Srbska. Na lokálnej úrovni, v mnohých prostrediach výbory pre medzietnické vzťahy ani neexistujú, sú problémy s tlmočením, s písaním priezvisk. Ako privatizovať médiá, keď u Slovákov vlastne nie sú – len ich – rozhlasové menšinové médiá? Sú lokálne stanice vysielajúce v srbčine a v rečiach menšín tam žijúcich. – Je dosť príkladov, že ani to, čo je zákonmi stanovené, nefunguje. Nie sú ani mechanizmy kontroly a realizácie, takže je stav taký, aký je, – podčiarkuje Anna Tomanová-Makanová. Vzhľadom na tieto a iné prípady je celkom dobre, že sa v tretej časti konferencie pozornosť účastníkov upriamila i na otázky zveľadenia normatívneho statusu národnostných menšín. Totiž od prekonania problémov tohto druhu nezávisí len realizácia ich plnej kultúrnej autonómie, ale aj ich budúcnosť, trasovaná nadchádzajúcimi zákonnými, ústavnými a inými zmenami, taktiež výsledkami októbrových volieb. Skúseností je dosť, poučení tiež. Na rad by sa konečne mali dostať reálne, primerané a súrne východiská.

29 /4604/ 19. 7. 2014

Týždeň ĎALŠÍ EURÓPSKY PROGRAM

Na mieru občanov

mimovládnych organizácií, lokálnych samospráv a iní záujemcovia mali možnosť viac sa dozvedieť o uvedenom programe, plánovaných aktivitách a opatreniach, význame a lehotách odovzdávania návrhov

Oto Filip

ychádzajúc z toho, že sú občania starého kontinentu dôležitým činiteľom posilnenia a zachovania procesu eurointegrácie, že treba zveľaďovať ich spoluprácu a spätosť na rôznych úrovniach: od organizácií po lokálne spoločenstvá, nariadením Rady Európskej únie sa vlani v októbri ustanovil nový sedemročný program Európa pre občanov na obdobie rokov 2014 – 2020, s celkovým rozpočtom vyše 185 miliónov eur. Prvou jeho akciou alebo zložkou je Európska pamiatka, druhou Podpora demokracie a občianska participácia. Zahŕňajú opatrenia, ako sú štrukturálna podpora pre organizácie zamerané na európske pamätné udalosti, družobné mestá, siete partnerských miest, projekty občianskej spoločnosti, štrukturálna podpora pre organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace na

Veľký záujem o nový európsky program európskej úrovni... Na informačnej sesii, usporiadanej Kanceláriou pre spoluprácu s civilnou spoločnosťou vlády Srbska, prebiehajúcej 9. júla v Zhromaždení APV v Novom Sade, predstavitelia

OPÝTALI SME SA ZA VÁS

projektov. Jedna z nich, týkajúca sa družobných miest a projektov organizácií civilnej spoločnosti nastúpi dosť rýchlo, už 1. septembra tohto roku. Podľa slov Jeleny Pajovićovej van Reenen, vedúcej Skupiny pre medzi-

národnú spoluprácu a eurointegráciu Kancelárie pre spoluprácu s civilnou spoločnosťou, istou výhodou je, že si od tohto roku niektoré programy nebudú vyžadovať spolufinancovanie, tiež to, že sú viaceré formuláre pre účinkovanie v súbehoch zjednodušené. Pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Branislav Bugarski podčiarkuje, že vojvodinská vláda podporuje iniciatívy združení občanov, obcí a iných za uchádzanie sa o prostriedky stanovené novým európskym programom. „Je to veľmi významné, zvlášť ak máme na zreteli skutočnosť, že vlani naše mestá a obce vo všetkých európskych programoch prostredníctvom rôznych projektov realizovali viac ako dvadsať miliónov eur a podpísali pätnásť medzinárodných zmlúv,“ uviedol. Konštatujúc, že sa treba angažovať dôkladne a strategicky, pripomenul, že existuje dostatočný priestor na zveľadenie spolupráce pokrajinskej vlády a mimovládneho úseku. Všetko v záujme obojstranného prínosu k vzniku lepšej spoločnosti než je tá dnešná.

oblasť, kde spolupracovať nemá význam, pretože to nebude užitočné ani pre televíziu, ani pre rozhlas. Uvediem poslednú oblasť. Veľmi sa nám v súčasnosti darí spolupracovať, nadviarí to „televizákom“, zať spoluprácu medzi naším slovníkom televíziou a Symfonicpovedané, „nazvukým orchestrom Sločia“ kvalitnejšie. venského rozhlasu, ktoZároveň máme z rý nahráva hudbu do toho už aj rozhlapremiérovej slovenskej sový záznam. Čiže televíznej rozprávky. A naozaj ad hoc indiviktorý už vystupoval vo duálne vytipujeme, viacerých televíznych že toto je program, Mgr. Vincent Štofaník programoch ako naše ktorý chceme aj do teleso, náš orchester. rozhlasu, aj do televízie, a toto je Lebo je to prirodzené.

Spolupráca má význam O. Filip

ú rozhlas a televízia natoľko blízke a príbuzné médiá, že súčasnosťou a osudom musia kráčať spolu, alebo je lepšie, keď to robia sólo? Slovenský rozhlas a televízia (RTVS) majú skúsenosť tak s jedným, ako aj s druhým modelom. Čo im to dalo a znamenalo? Vhodný podnet položiť otázku na telo programovému riaditeľovi RTVS – organizačnej zložky Slovenský rozhlas – Vincentovi Štofaníkovi počas jeho nedávnej návštevy Nového Sadu: – Z terajšej perspektívy, ako hodnotíte zlúčenie pred pár rokmi? Šlo o krok správnym smerom alebo nie? – V tejto chvíli ho už hodnotím ako správny krok. Cesta naspäť už nie je v podstate možná, ak sa opäť nerozhodne niekto urobiť nejaké politické rozhodnutie od stola. Myslím, že už by to nebolo správne. Samozrejme, RTVS má veľmi ďaleko od toho, aby bola v situácii, ako je dnes ORF, kde tiež, samozrejme, tradične rozhlas a televízia sú spolu. Ale po tých dvoch rokoch hodnotím to tak, ako človek, ktorý pracoval aj v televízii,

www.hl.rs

ale väčšinu kariéry v rozhlase, že sa nám konečne darí nachádzať tie oblasti spolupráce, kde to má význam. Nerobíme veci nasilu. Jednoducho, rozhlas je rozhlas, televízia je televízia, ale tam, kde to má význam, a tam, kde si vieme vzájomne pomôcť: v oblasti spravodajstva, v oblasti priamych prenosov, koncertov, to i robíme. Pretože, ak raz robí televízia priamy prenos koncertu, tak tam môžu ísť aj rozhlasoví zvukári, kto-

NESÚHLAS. Vychádzajúc z toho, že sú vojvodinskej vláde na prvom mieste záujmy poľnohospodárov, úradujúci pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Branislav Bugarski (na snímke vľavo) tlmočil na nedávnom stretnutí s novinármi jej ostrý protest pre diania v uplynulých dňoch, hlavne spôsobené zmluvou medzi vládou Srbska a spoločnosťou Al Rawafwed zo Zjednotených arabských emirátov o spoločnom podniku v oblasti poľnohospodárstva. Podotkol, že pokrajinská vláda podporuje poľnohospodárskych výrobcov z obce Kula, že nemožno súhlasiť s ohrozovaním ich existencie, ani s tým, aby sa dostali do pozície druhoradých občanov. Tiež oznámil, že sa v príslušnom sekretariáte na základe prístupných údajov, ktoré sú vo verejnosti, analyzuje vplyv takejto zmluvy na pôdohospodárstvo vo Vojvodine s prvoradým cieľom zistiť, ako bude vplývať na poľnohospodárov, ktorí doteraz obrábali spomínanú pôdu. O. F.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Od energetiky po štatistiku

Oto Filip

Dar

rečo jednoducho, keď možno komplikovane? Keby sa aspoň približnou rýchlosťou, akou vyrábame problémy, tie aj riešili, to by nám bolo sveta žiť. Sťažuje sa istý známy, že dostal dar, ktorý ho najprv potešil, no po zrážke s byrokraticko-bankovou realitou aj riadne naštval. Ujo mu totiž z Ameriky zaslal šek na dvesto dolárov. Vybral sa do príslušnej banky speňažiť ho, no odkázali mu, že si najprv musí založiť devízový účet a deponovať na ňom aspoň päťdesiat eur. Nebolo to však všetko. Musel by počkať pár týždňov na ukončenie postupu a schválenie. A keď sa konečne dostane na rad, aj zaplatiť za • TÝŽDEŇ •

speňaženie daru poplatok asi 1 700 dinárov. – Najprv som sa tešil, no potom mi svitlo, že s tými peniazmi nemôžem počítať na dovolenke, začínajúcej v júli, – vraví. Predsa však, aj osud vie dakedy ukázať trochu krajšiu tvár. Známeho ujo sa rozhodol letovať na Malte a pri návrate stráviť pár dní v Srbsku. Epilóg? – Vrátim mu šek, vysvetlím ako to u nás chodí a poprosím, aby mi daroval, hoci aj menšiu sumu, v hotovosti. Hádam sa mu toľko zvýši. Veď dosť má, aj kto je s málom spokojný. Viem, že mnohé nepochopí, no čo je – tu je... Dôležité je len jedno: aby dar nevyšiel nazmar.

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

dené v roku 1999, čo bolo jedným kladné štandardy na pláne pracovz najväčších úspechov únie. Dnes ného práva, rovnakých možností, ho používa viac ako 330 miliónov bezpečnosti a zdravia na pracovisku občanov EÚ v jej osemnástich členských štátoch. Štatistika alebo kapitola číslo osemnásť sa zasadzuje za existenciu štatistickej infraštruktúry, založenej na zásadách, ako je nezaujatosť, transparentnosť, dôveryhodnosť... Veľa regiónov, veľa i fondov Právne dedičstvo EÚ sa taktiež upriamuje na meto- a antidiskriminácie. Európsky sodológiu, klasifikácie a postupy zberu ciálny fond je hlavným finančným a získavania údajov, týkajúcich sa prostriedkom, ktorým Európska únia rozličných oblastí. Takými sú na- podporuje implementáciu svojej príklad makroekonómia a štatistika stratégie zamestnávania a prispiecien, demografická, spoločenská va k úsiliu dosiahnuť primerané a regionálna štatistika, štatistika sociálne zapájanie sa obyvateľstva. podnikania, prepravy, zahraničného Podniková a priemyselná politika ako obchodu, poľnohospodárstva, eko- kapitola číslo dvadsať má za cieľ prelógie, vedy a technológie... Acquis zentovanie priemyselných stratégií číslo devätnásť s názvom sociálna zveľaďujúcich konkurencieschoppolitika a zamestnanosť zahŕňa zá- nosť urýchleným prispôsobovaním

Ďuro Varga

o rade štrnástou kapitolou je dopravná politika, cieľom ktorej je zveľaďovanie fungovania vnútorného trhu únie uprednostnením bezpečných, účinných, prírode najmenej škodlivých a užívateľom najvýhodnejších dopravných služieb. Energetika ako acquis číslo pätnásť trvá na lepšej konkurencieschopnosti, istom energetickom zásobovaní a ochrane okolia. Taktiež reguluje pravidlá a politiky, vzťahujúce sa na konkurenciu, štátnu pomoc, vnútorný energetický trh, energetickú účinnosť, jadrovú energiu a jadrovú bezpečnosť. Oblasť daní, ktorá je ďalšou, šestnástou kapitolou, sa detailne zameriava na nepriame zdaňovanie, teda na daň z pridanej hodnoty a akcízy, vrátane tých na tabakové výrobky, alkoholické nápoje a energetické produkty. Acquis číslo sedemnásť, čiže hospodárska a menová politika je veľkým integračným krokom hospodárstva únie. Ňou sa v prvom rade rozumie koordinovanie hospodárskych a fiškálnych politík, spoločná menová politika a spoločná mena – euro. Euro je uve-

sa štrukturálnym zmenám, posmelením prostredia a ovzdušia vhodného pre vznik nových podnikov, ako aj pre širšie domáce a zahraničné vklady. Jej cieľom je taktiež vznik lepšieho celkového podnikateľského ovzdušia, v ktorom pôsobia malé a stredné podniky, vrátane privatizácie a prestavby štruktúry. Acquis číslo dvadsaťjeden, čiže transeurópske siete zahŕňa ich politiku v oblasti dopravy, telekomunikácií a energetickej infraštruktúry. Nastolenie a rozvoj uvedených sietí a lepšia vzájomná spätosť národných sietí slúžia na plnšie využívanie vnútorného trhu, tiež ako prínos k hospodárskemu rastu a k vzniku nových pracovných miest v únii. Kapitola číslo dvadsaťdva, teda regionálna politika a koordinácia štrukturálnych nástrojov hlavne pozostáva z rámcových a realizovaných ustanovení a dekrétov, ktoré nemusia byť v národnom zákonodarstve. Právne dedičstvo EÚ v prvom rade definuje pravidlá vzniku, schválenia a realizácie programov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, odzrkadľujúcich územnú organizovanosť každej krajiny. (V budúcom čísle: Justícia a základné práva)

29 /4604/ 19. 7. 2014

Týždeň ZÁKON O PRÁCI: ZA A PROTI

12 mesiacov. Namiesto sedem dní zaplatenej dovolenky, v prípade sobáša, narodenia dieťaťa, choroby alebo smrti člena najužšej rodiny, robotníkom odteraz bude patriť len 5 dní, avšak bude im stačiť len 30 dní práce bez prerušenia pracovného pomeru (namiesto doterajších šesť mesiacov) k tomu, aby získali nárok na riadnu dovolenku. Podľa Zákona o penzijnom a invalidnom poistení podmienkou na využitie predčasného dôchodku je 40 rokov pracovnej doby. Robotníci môžu mať nárok na starobnú penziu, keď budú mať v pracovnej knižke najmenej 15 rokov pracovnej doby. V prípade predčasného odchodu do dôchodku penzie sa im znížia o 0,34 %, pričom si muži na predčasnú penziu môžu nárokovať po naplnení minimálne 60 rokov života. Zákon, ktorý smeruje k vyrovnaniu životného veku ako predpokladu na odchod do dôchodku, je „perspektívny“: roku 2032 umožní každej žene – matke dvoch detí, aby jej do pracovnej knižky dopísali jeden rok pracovnej doby. V tom istom roku si ženy budú môcť nárokovať na odchod do dôchodku, až keď sa dožijú najmenej 65 rokov. Akokoľvek sa zdá, že odstúpenie ministra Lazara Krstića nesúvisí priamo so zákonmi o práci a penziách, nite medzi nimi a rezortom, ktorý zaokrýva Ministerstvo financií, sú predsa len zrejmé. Minister Krstić

totiž trval na agresívnych opatreniach, ktorých cieľom je konsolidácia štátneho rozpočtu. Okrem iného navrhol znížiť penzie (o 20 %) a platy (o 15 %) a iné rigorózne opatrenia, pričom s ich realizáciou chcel začať ihneď. Jeho „nástupca“, úradujúci minister financií Dušan Vujović navrhol pomalšiu dynamiku. Pôvodné opatrenia sa majú zrealizovať počas troch nasledujúcich rokov. Okrem toho – a podaktorým to môže pripomínať pútače vo výkladoch – upozorňujúce na citeľné zníženie pôvodne drasticky zvýšených cien, penzie a platy vo verejnom úseku sa (od októbra 2014) síce budú znižovať, ale (len?) o 10 %. Desaťpercentné zníženie sa týka len príjmov, ktoré podliehajú zdaneniu, teda vyšších než 11 242 dinárov. Opoziční poslanci už na štarte rozpravy v NZ o zákonoch týkajúcich sa práce a penzií tvrdili, že sa zameriavajú iba na zníženie práv robotníkov a ich zárobkov. Podali zhruba 180 pripomienok a doplnkov; niektoré z nich obsiahli i požiadavky protestujúcich odborárov. Títo avizovali zbierku podpisov občanov s cieľom zamedziť platnosť z ich hľadiska sporných zákonov. Na druhej strane zákony podporila Fiskálna rada, ako i početné syndikátne organizácie spoločností a podnikov, napríklad: Galeb grupa, Tigar, Rada zahraničných investorov, Srbská asociácia manažérov, Simpo, EPS, Kolubara... Isté je iba jedno: po dlhom horúcom lete nasleduje akiste ešte dlhšia a drsnejšia zima. Ako prežiť?

informačnej agentúry JUGpress v Leskovci. Ako v dňoch za nami oznámilo Združenie novinárov Srbska (UNS), Nová demokratická strana obvinila denník Danas a jeho novinárku Lidiju Valtnerovú z toho, že sú „inštrumentmi“ Vladimira (Bebu) Popovića. NDS sa dokonca, uviedlo UNS, ospravedlnila „všetkým čestným novinárom a čašníkom“, ktorí zostali nespokojní s odpoveďou Mariny Komad, spolupracovníčky Borisa Tadića, na otázky Danasa pre (odmietnuté) interview. Aká by to bola torta bez čerešničky na šľahačke z rúk ministra Velimira Ilića? Ten po kratšej prestávke, zdá sa, opäť odhodil rukavičky. Ako uvádza denník Blic, údajne odmietol poskyt-

núť požadované údaje novinárke Centra pre výskumné novinárstvo (CINS) Milici Šarićovej, ako inak než otázkami: „Ste vy normálni (údajne spomínajúc novinárke matku – pozn. red.), keď sa ma pýtate na takú vec? (...) Kto vám dal pokyn, aby ste sa pýtali hlúposti?“ Ani prezidentovi sa nepozdávajú otázky súvisiace s prezidentským portálom, na ktorom sa verejne predstavuje jeho manželka. A to, priatelia, nie je všetko, čo novinári a mediálni pracovníci pocítili ako polená v kolesách informovania len v prvej polovici najhorúcejšieho mesiaca v roku... Bez činorodých zákrokov patričných orgánov akiste bude toho čoraz viacej.

Komu matka, komu macocha Juraj Bartoš

k sa uskutočnia predpovede znalcov, Národné zhromaždenie Republiky Srbska vo štvrtok schváli dva zákony, ktoré vláda postúpila Zhromaždeniu na schválenie súrnym postupom. Takto uvažujeme v utorok 15. júla, keď sa k zákonu o práci a k Zákonu o penzijnom a invalidnom poistení poslanci začali v rezkom tóne vyjadrovať. Práve vtedy, keď sa pred budovou NZ začali zhromažďovať robotníci vedení odborárskymi predákmi. V súvislosti s oboma zákonmi sa rozvíril riadny prach už niekoľko týždňov predtým. Tobôž po tom, čo v predchádzajúci piatok Zväz samostatných syndikátov Srbska (SSSS) a Jednotný odvetvový syndikát Nezavisnost (UGS) opustili schôdzu pracovnej skupiny pre zmeny Zákona o práci. Urobili tak vraj preto, že „Ministerstvo práce predostrelo nové riešenie pre rozšírenú účinnosť kolektívnej zmluvy, ktoré nemožno uplatniť v praxi,“ oznámil tajomník SSSS Zoran Mihajlović. Dodal, že Ministerstvo vsunulo do návrhu zákona 16 nových článkov, o ktorých sa predtým nedebatovalo. O to, aby celá záležitosť týkajúca sa nielen zákonov o práci a penziách, ale i celkového balíka opatrení smerujúcich k ekonomickým reformám v Srbsku bola dramatickejšia, postaral sa mi-

nister financií Lazar Krstić, ktorého demisiu schválili poslanci v utorok. Predtým, v sobotu 12. júla, opraty Ministerstva financií vzal do rúk Dušan Vujović, aktuálny minister hospodárstva. Nový Zákon o práci, podľa tvrdenia jeho tvorcov, umožní zvýšenie investícií a produktivity práce, taktiež intenzívnejšie zamestnávanie, predovšetkým mladých ľudí, ako podčiarkol minister práce Aleksandar Vulin. Odôvodňujúc budúce zákony, dodal, že nie sú na škodu robotníkov, a že sú zladené s direktívami Európskej únie. Zo Zákona o práci vyplýva, že robotníci úhradu za predchádzajúcu prácu (0,4 % za každý rok pracovnej doby) môžu požadovať výlučne od aktuálneho zamestnávateľa a doteraz to právo realizovali za roky práce (aj) u viacerých zamestnávateľov. V prípade, že robotník dostane výpoveď ako technologický zvyšok, patrí mu úhrada, ktorá činí minimálne súhrn tretiny zárobkov za každý úplný rok práce u aktuálneho zamestnávateľa. Pri odchode na dôchodok robotníkom patria, namiesto doterajších troch, len dva platy na konto odstupného. Za prácu v zmenách robotníci nebudú naďalej poberať zvýšený plat a za nočnú prácu im patrí prídavok 26 % z bežného platu. Zamestnávateľom je umožnené zamestnať na určitú dobu do dvoch rokov namiesto doterajších

POZNÁMKA

Kruhy sa množia J. Bartoš

kosi najtrápnejšie je písať o vlastnej branži. O tom, čo ju gniavi. Keď sa však množia nepríjemnosti, ktoré novinárom a(lebo) médiám uštedrujú ľudia patriaci k heterogénnym sociálnym a profesionálnym skupinám, sotva sa patrí mlčať. Vari by odvracať zrak od toho, čo sa deje, neznamenalo tichý súhlas so spôsobmi priečiacimi sa výdobytkom demokratickej spoločnosti, za akú sa vydáva (aj) krajina, v ktorej žijeme alebo aspoň živoríme?

www.hl.rs

Ani poriadne nezmizli koncentrické kruhy na rozvírenej hladine nespokojnosti novinárskej branže po útoku na redaktora Novinovej agentúry FoNet Davora Pašalića, a už pribudli ďalšie, iba v inom „fajnovejšom balení“. Novinára Pašalića začiatkom júla v nočnej hodine v Novom Belehrade zbila trojka mladíkov, keď im nedal požadované peniaze. Lúpežníci mu nadávali do ustašov a spočitovali mu chorvátsku národnú príslušnosť. Stále nevedno, čie maslo je útok hakerov na portál Regionálnej

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

DEŇ ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV

Národ pod ochranou lipy Monika Necpálová

ipové lístky a ich srdca tvar. Lipový kvet a jeho sladká vôňa. Lipové drevo, čo hreje. Lipové kmene, pevne stojace, nesúc na svojich pleciach korunu Slovákov. A korene stromu, nášho národa, čo siahajú hlboko do mnohých stáročí a široko pretkávajú mnohé zeme – sypké a piesočné, suché i úrodné, nasýtené vlahou, poznajú kamene a ťažký boj o prežitie, poznajú hlinu aj íl, dar úrody. Dôkazom hojnosti je koruna – košatá ako národ slovenský rozvetvený na všetky strany sveta. Tak sa zišli Slováci, uctiac si svoje korene a pripomenúť bohatstvo, ktorým sú Slováci žijúci v zahraničí, v Bratislave, niekdajšom kráľovskom meste. Za deň svojho stretnutia vybrali Predstavitelia krajanov pred tzv. základným kameňom budúceho Pamätníka slovenského si 5. júl. Je to zároveň, zhodou okol- vysťahovalectva (Foto: Ľudo Pomichal) ností, aj deň, keď si pripomíname príchod Konštantína a Metoda na ktorý spolu tvoríme,“ pripomína o akte kladenia kytíc pri základnom vysťahovalectva a Slovákov žijúcich Veľkú Moravu v roku 863. V Sloven- predseda Svetového združenia Slo- kameni pamätníka. v zahraničí, ktorý venovali Slováci z skej republike je štátnym sviatkom a vákov v zahraničí (SZSZ) Vladimír Na stretnutí sa otvorili, oficiálne Maďarska. Za 14 rokov sa nepodarilo v mnohých iných krajinách, vrátane Skalský. aj neoficiálne, niektoré témy, ktoré vybudovať samotný pamätník. „TenSrbska, si ho pripomíname tiež. Symbolika slovanstva je azda jed- spadajú do agendy života Slovákov to rok je výnimočný tým, že sa začalo Prínos Cyrila a Metoda je všeobecne ným z viacerých dôvodov, prečo sa žijúcich v zahraničí. Okrem Pamät- o projekte pamätníka živo rozprávať. známy a uznávaný spoločnosťou každoročne v tomto čase stretávajú níka slovenského vysťahovalectva S jedným projektom prišla Nadácia ako takou. Hľadanie spojitostí medzi Slováci z rôznych krajín pri základ- a Múzea zahraničných Slovákov Národný pamätník slovenského ich púťou na Slovensko a púťou nom kameni budúceho Pamätníka aj otázka navýšenia grantového vysťahovalectva, s druhým Svetomnohých Slováslovenského vy- programu. SZSZ sa v tejto veci ofici- vé združenie Slovákov v zahraničí. kov do zahraničia sťahovalectva v álne obrátilo na premiéra Fica. Sve- Projekt SZSZ počíta predovšetkým je namieste. Jedni Sade Janka Kráľa. tové združenie Slovákov v zahraničí aj so vznikom Múzea slovenského aj druhí prinášajú V tomto roku sa za veľké pozitívum považuje to, že vysťahovalectva a Slovákov žijúcich do krajín svojho zišla v Bratislave sa znovu otvorila otázka pamätníka. v zahraničí, dokonca v dvoch veľmi príchodu nové počas Pamätné- Dôležité je, aby za projektom stáli invenčných a ekonomicky výhodbohatstvo, lebo ho dňa Slovákov naozaj Slováci v zahraničí, aby ten- ných variantoch,“ spomína Vladimír prichádzajú nie s žijúcich v zahra- to projekt spájal a nie rozdeľoval. Skalský. Združenie prizvalo k prípraprázdnymi rukaničí približne „Nechceme, aby šlo len o pamätník, ve projektu aj Spolok slovenských mi, ale s kultúrou. dvadsiatka prí- ale o živý organizmus, ktorý bude spisovateľov. Je len otázkou času, „Cyril a Metod pritomných, čo je sprítomňovať Slovákov v zahrani- kedy bude projekt predložený Úradu niesli aj pre obymenej ako ino- čí a ich kultúru v hlavnom meste pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na vateľov dnešného kedy. Dôvodom Slovenska. Takisto nechceme, aby jeho príprave sa podieľajú odborníci, Slovenska veľké bolo okrem iného sa hovorilo len o vysťahovalectve, akým je aj bývalý riaditeľ Krajanskéhodnoty, a to aj to, že sa súčas- veď Slováci sa v zahraničí i rodia, ho múzea Stanislav Bajaník. SZSZ práve v oblasti ne uskutočňoval a Slováci, napríklad v Poľsku, sa iste ako strešná organizácia slovenského jazyka, kultúry, Deň Slovákov nikam nevysťahovali, ich dediny boli sveta rozhodne víta, že sa touto vzdelania, v obv Maďarsku. „Spo- s Poľskom vymenené, oni zostali na problematikou Úrad zaoberá. lasti duchovnej. Vladimír Skalský, predseda lupráca medzi mieste,” vysvetľuje predseda SZSZ. Ostáva veriť, že projekty podpoSlováci žijúci v Svetového združenia Slovákov Úradom pre SloPamätný Deň zahraničných Slo- rujúce život Slovákov v zahraničí, zahraničí takisto v zahraničí vákov žijúcich v vákov je dňom stretnutia Slovákov z nadobudnú aj reálne kontúry. Spomimo územia zahraničí a Sveto- rôznych krajín od roku 2000. V Sade lupráca na poli slovenskosti nech Slovenska vytvárajú, každý svojím vým združením Slovákov v zahraničí Janka Kráľa sa stretávajú krajania, zostáva symbol družnosti a podpory skromným spôsobom, podľa svojich je dnes ukážková a priateľská. Oce- zástupcovia orgánov Slovenskej komunikácie medzi všetkými zložmožností, významné hodnoty pre ňujem, že sa vieme stretnúť takto republiky a verejnosť pri základnom kami štátnej moci, mimovládnych nás všetkých, pre slovenský národ, spolu,“ hovorí predseda Skalský kameni Pamätníka slovenského organizácií a krajanov. • TÝŽDEŇ •

29 /4604/ 19. 7. 2014

Týždeň

PROGR AM Nedeľa 27. júla 19.00 – Vernisáž Petrovskje fodroške (SPŽ)

Streda 30. júla 19.00 – Vernisáž 150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine (KŠH) 20.00 – Otvorenie Stánku ľudových remesiel (roh Ul. chmeľovej a XIV. VÚSB)

Štvrtok 31. júla 18.00 – Vernisáž Petrovské pohľady VI. Združenia petrovských výtvarných umelcov (priestory TO) 20.00 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže (Slovenský dom, B. Palanka)

Piatok 1. augusta 10.00 – Otvorenie 10. medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA 2014 (ZŠ Jána Čajaka) 11.00 – Otvorenie samostatnej výstavy Davora Kolarského (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) 11.30 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu obce 17.00 – Vernisáž Podnikatelia – umenie a záľuba (PIS) 20.00 – Slovo ako hviezda stálica – vstupný program SNS (sieň SVD) 21.30 – Rockton 2014 – koncert slovenských rockových skupín

Sobota 2. augusta 9.00 – Futbalový turnaj kohútikov (Vrbara)

www.hl.rs

9.00 – Vítanie hostí (SVD) 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS (sieň SVD) 12.30 – Deň otvorených dverí s príležitostným programom (chrám Boží SEAVC v Petrovci) 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia (Ul. maršala Tita) 13.00 – Súťaž vo varení zajačieho paprikáša (Klub drobnochovateľov) 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ (veľká sieň obce) 16.30 – Koncert duchovnej hudby – Janko Siroma (organ) a dychový orchester SEAVC (chrám Boží SEAVC) 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (veľká sieň obce) 18.00 – Futbalový zápas veteránov FK Mladosť – FK Slovan, Trstená (Vrbara) 20.30 – Z maľovanej lády – galakoncert našich folklórnych súborov (ihriská ZŠ)

16.00 – Stretnutie slovenských novinárov (reštaurácia Aroma) 17.00 – Organový koncert Vladimíra Kopáčika (chrám Boží SEAVC v Petrovci) 18.00 – Futbalový zápas (Vrbara) 19.00 – Muška muške šušká – galakoncert detských folklórnych súborov (ihriská ZŠ) 21.00 – Ukážková inscenácia Dokonalá svadba – divadelné predstavenie OD KIS v Kysáči (sieň SVD)

Nedeľa 3. augusta

Štvrtok 31. júla

7.00 – Súťaženie športových rybárov (kanál DTD) 9.00 – Súťaženie stolných tenistov (ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaženie poľovníkov (Poľovnícky dom Lesík) 9.30 – Slávnosťové služby Božie (chrám Boží SEAVC v Petrovci) 10.00 – Turnaj SNS v šachu (hala ZŠ Jána Čajaka) 15.00 – Trampoty s vlkom – detské divadelné predstavenie SKOS Erdevík z Erdevíka (sieň SVD)

19.00 – Prezentácia knihy a dokumentačná výstava o nestorovi slovenskej architektúry M. M. Harmincovi (ÚKVS, Nový Sad)

Informačno-politický týždenník

SPRIEVODNÉ PODUJATIA Sobota 19. júla 10.00 – Turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky JE Jána Varšu (Kysáč)

Sobota 26. a nedeľa 27. júla 17. Predslávnosťové dni v Kulpíne

Sobota 2. augusta 8.30 – 14.00 – 2. Stretnutie zberateľov s burzou (ZŠ Jána Čajaka) 17.00 – Vyhodnotenie IV. fotokonkurzu archívnych fotografií ľudových zvykov a obyčají vojvodinských Slovákov (reštaurácia Aroma)

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a diania Koruna úprimného priateľstva V KYSÁČI PODPÍSALI CHARTU O BRATSKEJ SPOLUPRÁCI

Elena Šranková

ného priateľstva, ako aj na základe štatútov obce Hontianske Nemce a prítomnosti predstavitea Miestneho spoločenstva Kysáč. ľov Národného Podpísali ju Jozef Nemec, zhromaždenia starosta obce Hontianske Srbska, VeľvyslanecNemce, a Ján Slávik, predtva SR v Belehrade, seda Rady MS Kysáč. Mesta Nový Sad, poNa slávnosti v Kysáči Alekčetných hostí zo Slosandar Petrović, šéf kabinetu venska a domácich primátora mesta Nový Sad, v Kysáči v sobotu 12. povedal, že mesto podporuje júla slávnostne podpodpísanie charty, ktorou sa písali Chartu o bratkonkretizuje a formalizuje skej spolupráci medzi spolupráca medzi Hontianobcou Hontianske skymi Nemcami a Kysáčom, Nemce zo Slovenska pretrvávajúca vyše štyri a Miestnym spolodesaťročia. Ako uviedol, aj čenstvom Kysáč. Obmesto Nový Sad je zbratané čania oboch obcí sa s desiatimi mestami a vždy sa tým zaviazali, že bratspolupraca začína v oblasti Zo slávnostného podpisovania Charty o bratskej skú spoluprácu budú spolupráci v Kysáči športu alebo v oblasti kultúry chrániť a obhajovať a vzdelávania. Pokračovať s cieľom vzájomnej ekonomickej K podpísaniu charty prišlo na bude aj v iných sférach, ale v rámci prosperity, a že budú zveľaďovať podklade štyridsaťročného úprim- štatútov oboch miest.

a rozvíjať obe dediny, najmä v oblastiach športu, kultúry, vzdelávania a zdravotníctva.

HAJDUŠICA

Zvolili členov Rady MS Vladimír Hudec

lenom RMS Hajdušica mandát vypršal pred vyše dvomi rokmi. Odvtedy boli dva pokusy o organizovanie volieb, ale v oboch prípadoch sa prihlásil nedostatočný počet kandidátov (v máji 2012 štyria, pred pol druha rokom sedemnásti). Na vine je čiastočne aj obecné rozhodnutie o miestnych spoločenstvách, ktorým sa stanovilo, že sa musí kandidovať raz toľko kandidátov, koľko členov rady sa volí. Keďže rada MS Hajdušica počítala 11 členov, potrebovali najmenej 22 kandidátov. Podobné problémy časom vznikli aj v iných MS, takže Zhromaždenie obce zmenilo rozhodnutie a zmenšilo počet členov rady a potrebný počet kandidátov. RMS Hajdu• ĽUDIA A DIANIA •

šica teraz počíta sedem členov a na uskutočnenie volieb stačí osem kandidátov. Voľby na členov Rady MS Hajdušica sa uskutočnili v nedeľu 6. júla. Záujem o členstvo v miestnej správe však nebol veľký: kandidovali iba ôsmi kandidáti. K tomu ani občania neprejavili veľký záujem o voľby. Svoje volebné právo využilo 169 plnoletých občanov, čiže iba 17,5 percenta zo spolu 954 voličov. Podľa zákona to stačilo a zvolená je nová miestna správa v zložení: Branislav Stojčevski, Mišo Hrudka, Zlatko Nikolovski, Dragomir Stanković, Daniel Hudec, Miroslav Melich a Jovica Hudec. Oni na prvom konštitutívnom zasadnutí, ktoré zvolá doterajší predseda Mišo Hrudka, majú zvoliť nového predsedu RMS.

Ako povedal predseda RMS Kysáč Ján Slávik, spoluprácu nadviazali vo futbalovej sezóne 1968/69, a to FK Tatra Kysáč a hontianskonemčiansky futbalový klub. Družba medzi občanmi Kysáča a Hontianskych Nemiec sa stále upevňovala, o čom svedčí i skutočnosť, že sa navzájom navštevujú dodnes, len generácie sa menia. Iniciatívu za podpísaniu charty o bratskej spolupráci podala RMS Kysáč. Keďže je Slovensko v EÚ a Srbsko sa uchádza o vstup, v Kysáči dúfajú, že im Nemčania pomôžu pri písaní projekov. Starosta obce Hontianske Nemce Jozef Nemec povedal, že s radosťou vyhoveli iniciatíve Kysáčanov podpísať chartu, ktorú poslanci ich obecného zastupiteľstva jednomyseľne schválili. Tento dokument má veľkú emocionálnu a národnú hodnotu pre obe strany a na Slovensku tiež očakávajú, že sa spolupráca ešte zlepší a rozšíri aj na edukačnú činnosť, ktorú by mohli viac podporiť. Starosta J. Nemec tiež vyslovil prianie, že charta prispeje aj k zachovaniu slovenskosti na tomto území.

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Ako sa stráca vzácny čas Stanislav Stupavský

poradí 23. zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd bolo zvolané z iniciatívy výborníkov Novej demokratickej strany a Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny. Cieľom zasadnutia bola nová prestavba moci v lokálnom parlamente a v súlade s tým aj navrhli rokovací program, ktorý podpísalo 13 výborníkov a ktorý sa vzťahoval na analýzu práce Zhromaždenia obce v minulom období, odvolanie predsedu obce Nikolu Vasića a predsedu Zhromaždenia obce Dr. Branislava Maukovića, ako aj na voľbu nových ľudí do vedúcich funkcií. Na zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 7. júla, predseda Zhromaždenia obce Šíd hneď na začiatku navrhol zmeny rokovacieho programu, v súlade s ktorými

niekoľkých výborníkov odvolali z funkcie. Bolo jasné, že sa medzičasom niečo stalo, alebo že sa skupina výborníkov, ktorá iniciovala zasadnutie zhromaždenia, pomýlila v matematike. Bolo takisto jasné, že z plánovaných zmien nebude nič. Počas rozboru aktivity či neaktivity Zhromaždenia obce a jeho orgánov odznelo veľa slov tak s pozitívnou, ako aj s negatívnou konotáciou a nakoniec výborníci uzavreli, že činnosť lokálneho parlamentu a jeho orgánov v minulom období predsa len bola na uspokojivej úrovni. Za nového podpredsedu Zhromaždenia obce namiesto Dr. Željka Fajfrića zvolili Dejana Bulatovića. Potom predstaviteľ skupiny predkladateľov návrhu rokovacieho programu stiahol svoje návrhy a zhromaždenie skončilo s prácou.

29 /4604/ 19. 7. 2014

Ľudia a diania PRÍRODNÝ PARK RUSANDA

Veľká ekologická hodnota Oto Filip

hránené krajinné oblasti, parky prírody, jedinečné areály, prírodné rezervácie a pamiatky. Samotný názov nie je taký podstatný ako ich funkcia. Sú základom územného systému ekologickej stability, nosnými plochami na ochranu rastlinných a živočíšnych druhov, reprezentatívnych, vzácnych a zriedkavých ekosystémov. Začiatkom júla pokrajinská vláda, na základe ustanovení Zákona o ochrane prírody a pokrajinského parlamentného rozhodnutia schválila uznesenie o vyhlásení Parku prírody Rusanda. Nuž čo, povedal by ktosi. Uznesení, dekrétov, ustanovení, predpisov, iných dokumentov máme malý milión. To, čím sa však spomínané líši od kopy iných, je skutočnosť, že ide o prvé chránené pásmo pokrajinského významu. Vyznačuje sa veľkou diverzitou rastlinných a

Z konferencie k vyhláseniu Parku prírody Rusanda

živočíšnych druhov, zvlášť tých, ktorých existencia je spätá so slanými jazerami Panónskej nížiny, medziiným aj s vodami dosť slaného jazera Rusanda. Rozloha parku je približne 1 160 hektárov. Z toho dve tretiny sú v štátnom vlastníctve, jedna pätina v družstevnom a dvanásť percent v súkromnom. Okolo parku je chránené pásmo

rozlohy 4 500 hektárov, v ktorom sú katastrálne obce Kumane a Melenci. Pásmo Rusandy je už päť rokov aj na zozname medzinárodne dôležitých oblastí pre vtáctvo. V ňom je i Špeciálna nemocnica na rehabilitáciu s rovnakým názvom, pôsobiaca ešte od roku 1867. – Postup vyhlásenia Prírodného parku Rusanda trval tri roky,

bol veľmi komplexný a komplikovaný, no výsledok je taký, že naň môžeme byť hrdí, – vraví pokrajinský tajomník pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia Slobodan Puzović. Tým skôr, že ekológia nie je práve oblasťou, v ktorej excelujeme, takže v nej musíme široko a rázne využívať všetky šance na posun dopredu. Vyhlásenie parku tým bezpochyby je. Nemocnica Rusanda neďaleko Zreňaninu, ktorá je jedinou aktívnou kúpeľovou liečebňou v Banáte, vyše storočia lekárske postupy úspešne zakladá na liečivých vlastnostiach minerálneho bahna. Jej úradujúca riaditeľka prof. Dr. Nada Naumovićová sa zvlášť teší z toho, že sa nemocnica nachádza v chránenej a peknej oblasti. V prvom rade preto, že to je v duchu najnovších svetových trendov: využiť aj prírodu na zotavenie pacientov. Celé chránené pásmo je nielen v záujme ochrany prírody a medicíny, ale i v záujme lokálneho prostredia, rozvoja poľnohospodárstva, napredovania turizmu. Za predpokladu, že sa všetky tamojšie výhody budú vedieť zužitkovať.

BÚRKA V KOVAČICKEJ OBCI

Pohroma z neba Anička Chalupová

vyvalil niekoľko stromov. Veľké škody komisii, v čele ktorej je Bogdan Garalejić, odborník z Inštitútu Tamiš v Pančeve, a v ktorej sú predstavitelia miestnych spoločenstiev, členovia obecnej

o štvrtok 10. júla zasadala obecná komisia pre posúdenie škôd spôsobených prírodnými katastrofami s cieľom vyjsť do terénu, zmapovať situáciu a odhadnúť výšku škody, ktorú spôsobila silná búrka s krupobitím. Búrka sa Kovačickou obcou prehnala 8. júla popoludní. Krúpy priemeru niekoľko centimetrov sa sypali takmer celých dvadsať minút a spôsobili nemalé škody nielen na Padali krúpy veľké ako tenisové loptičky poľnohospodárskych majetkoch, ale aj na domoch, Rady pre poľnohospodárstvo a obytných budovách a v doprave. vedúca oddelenia pre poľnohosBúrku sprevádzal silný vietor, ktorý podárstvo a lokálno-ekonomický

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Niektorým zeleninárom a ovocinárom búrka zbila všetku úrodu

rozvoj Mária Hriešiková-Benková so spolupracovníkmi Kristijanom Vinkom a Jozefom Haviarom, prihlásili poľnohospodári a záhradníci, ktorým silné krupobitie zničilo obilie, kukuricu, ovocie a zeleninu na pozemkoch v okolí Kovačice a

susednej osady Debeljače. Obecná komisia nateraz iba mapuje situáciu v teréne, prijíma prihlášky občanov a neskoršie podá správu, v ktorej vyčísli celkové škody spôsobené búrkou na území Kovačickej obce. • ĽUDIA A DIANIA •

DEŇ KULPÍNA 2014

Dedinský sviatok v plnej kráse Anna Francistyová

bavu mladej nevesty, ktorou chceli pripomenúť blížiacu eď celá dedina sa akciu Kulpínska svadba, ťahá za jeden ktorá bude 6. septembra. povraz, tak Výstava sa páčila aj hostkám úspech nevystane, ba zo ženských spolkov z Petčo viac, toto spoločné rovca, Hložian a Maglića. úsilie ocenia aj cezSlávnostná akadémia odpoľní návštevníci. Tak znela v salóne Muzeálneho bolo uplynulý víkend komplexu a predovšetkým na Dni Kulpína, lebo bola venovaná prezentácii sa do príprav osláv zaknihy Pavla Peťkovského pojili a tak hlavnému Spomienky na Rádio Kulpín organizátorovi – Rade vo vydaní Klubu KulpínčaMiestneho spoločen- Na prácu v Rádiu Kulpín si zaspomínali: (zľava) Stanko nov pri príležitosti 50. výrostva – pomohli Klub Gostović, Anna Peťkovská a Pavel Peťkovský čia tohto lokálneho média. Kulpínčanov, zdruTradične sa však kratšou ženia a kluby rybárov, šachistov, už po šiestykrát v Dome kultúry ročnou súvahou dedinských infutbalistov, volejbalistov, penzistov, svojmu obecenstvu aktuálne pred- vestícií početným prítomným najžien, členovia kultúrno-umelec- stavenie Pohreb v réžii Alexandra prv prihovoril Miroslav Čeman, kých spolkov. Svojou účasťou ho Baka zahrali členovia KUS Zvolen. predseda Miestneho spoločenstva, Ústredný deň osláv, sobota 12. a pozdravným slovom i Pavel Zima, podporili a obohatili i športové a kultúrne združenia z Petrovca júla, bol bohatý tak na športové predseda Klubu Kulpínčanov. Pubdiania (píšeme o nich v športovej a Maglića. Keďže jeden deň bol na plá- rubrike), ako i na kultúrne a sponované podujatia prikrátky, dve ločenské. Pekné dojmy a zážitky akcie odzneli už v piatok 11. júla. umocnilo aj slnečné počasie, na Najprv v galérii Domu kultúry bola rozdiel od piatkového, ktoré poznaotvorená prvá výstava obrazov čil večerný lejak. V miestnostiach Združenia penzistov. Svoje práce Spolku kulpínskych žien boli otvona posúdenie a potešenie ponúkli rené dve výstavy. Majster a umelec Anna Babiaková, Ján Kreko, Michal stolár Ján Maglovský, Kulpínčan

Pavel Danko a Vladislav Širka (hrali v nej i Vladislav Medovarský a Pavel Babiak) mali na tejto slávnostnej akadémii o Rádiu Kulpín a jeho snahe v pestovaní hudobnej produkcie len slová chvály. K trvalým dokumentom z tohtoročného Dňa Kulpína patria inak i dve cédečká: so zvukovými nahrávkami Rádia Kulpín z rokov 1970 – 1975 a s nahrávkami skupiny Beduini, ktoré vznikli práve v tomto lokálnom rozhlase roku 1971. Pochvalne sa o vydavateľskom čine Klubu Kulpínčanov zmienila i Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, a k sviatku Kulpínčanom blahoželal Rajko Perić, predseda ZO Báčsky Petrovec. Pavel Marčok, predseda Báčskopetrovskej obce, a M. Čeman, predseda MS, sa stovkám návštevníkov prihovorili v úvode kultúrno-

Po slovensky a po srbsky – speváčky a speváci penzisti

Ján Maglovský: K sviatku rodnej osady výstava o konopách

Hasík, Ján Vrbovský a Vlastislav Cesnak, a bol tu i jeden obraz najstaršej kulpínskej maliarky Kataríny Hlaváčovej. Na vernisáži návštevníkov slovom o výstave, o 10. júli – Dni Kulpína – a o novej výtvarníckej akcii oslovili Miloš Vlaov, Todor Radanov a A. Babiaková. Piatkový večer bol aj divadelný, lebo vzápätí • ĽUDIA A DIANIA •

žijúci v Boľovciach, pripravil dokumentárny pohľad na spracovanie konôp. Podľa vlastných spomienok vymodeloval miniatúrne náčinie, priložil dobové fotografie i vlastné tematické obrazy. Kulpínske ženy svoju príležitostnú expozíciu pomenovali Výňatky z minulosti Kulpína. Ponúkli v nej i niekdajšiu vý-

likačný dôkaz o neúnavnej práci niekdajších kulpínskych rádioamatérov a členov redakcie jednej z prvých lokálnych rozhlasových staníc v Srbsku predstavili úryvkami Viera Dorčová-Babiaková a Dunja Kolarski. Potom si k mikrofónu, tak ako kedysi, sadli Pavel a Anna Peťkovskovci a Stanko Gostović, bývalí hlásatelia a redaktori programov v slovenskej a srbskej reči Rádia Kulpín. V rozhovore s moderátorkou Tatianou Mitićovou si spomenuli na podmienky práce, kolegov, redakčné skúsenosti i na úsmevné príhody. Táto útla, ale vzácna publikácia vyšla i po slovensky i po srbsky a je v nej i zmienka o niekdajšej kulpínskej bítovej skupine Beduini. Dvaja z jej členov

-umeleckého programu v areáli Muzeálneho komplexu. Po vydarenej tortiáde všetci si s radosťou vychutnali i túto pestrú ponuku Dňa Kulpína. Pripravili ju podľa scenára Michala Čiliaka členovia detskej a mládežníckej folklórnej skupiny KUS Zvolen, sólistka Andrea Šimová, členovia speváckej skupiny Združenia penzistov v Kulpíne pod vedením učiteľa Jána Kopčoka-Uču, členovia dvoch skupín vlani založeného nového spolku v Kulpíne – KUS Stratimirović a hostia z KUS Đuru Jakšića z Maglića. Moderátorkami boli V. Dorčová-Babiaková a D. Kolarski. Na záver pekného a bohatého kulpínskeho sviatku všetkých pobavila skupina Avantgardia.

29 /4604/ 19. 7. 2014

Ľudia a diania HLOŽIANSKA SLOVENKA IGNORUJE UHORKOVÚ SEZÓNU

Najkrajšou cestou do školy Juraj Bartoš

ari je deťom jedno, akým chodníkom stúpajú do školy a potom domov? Pravdaže nie je. Časť chodníkov v Hložanoch je už dávnejšie riadne načatá zubom času. Miestny Spolok žien Slovenka síce betónovať či asfaltovať chodníky nehodlá, otázkou príjemnej cesty do školy sa však ak- Záber z pondelkového podujatia SŽ Slovenka tívne zaoberá. V pondelok 14. júla podvečer„slovenky“ odhalili pracovnú akciu, v ktorej spoločne novali Kreatívna dielňa maľovania vynovenú informačnú ekologic- členky a členovia SŽS, Združenia pre deti. Zahrnula výtvarné práce kú skrinku, t. j. nástenné noviny ekológov Ekos, Združenia poľ- hložianskych škôlkarov a žiakov umiestnené pod prístreším Domu nohospodárov, mládežníckeho základnej školy. V rámci druhej pod kultúry, ako i vynovenú ekoschrán- združenia Ideál a Dobrovoľného názvom Dielňa prípravy aranžmáku na jeho vonkajšej prednej ste- hasičského spolku Hložany zasadili nov z letných a poľných kvetín boli ne. Potom v kaviarni Pod lipami stromky, sadenice agátu okrúhleho vystavené fotografie z tohto pododprezentovali projekt Najkrajšia na Ulici Ľudovíta Dudka, vedúcej ujatia. Predsedníčka SŽS Viera Miškoku škole, futbalovému štadiónu a cesta do školy. vicová v kocke zhrnula doterajšie Vo výkladnej skrinke sú fotogra- k rybníku. V kaviarni Pod lipami boli nain- segmenty projektu Najkrajšia cesta fie z prvej časti realizácie uvedeného projektu. Znázorňujú marcovú štalované dve výstavy. Prvú pome- do školy a vyzvala všetkých spolu-

občanov, aby priložili ruky k úprave osady. Podčiarkla, že projekt sumou 350 000 dinárov podporila nadácia pre lokálne iniciatívy Trag a hmotne prispeli aj obecná Direkcia a miestny KP Gloakvalis. Dodala, že okrem výsadby stromkov a kvetín ženy absolvovali aj vzdelávaciu časť projektu. Vypočuli si prednášky Agnes Potkonjakovej a Jasny Atanackovićovej, dielňu pod názvom Moje Hložany s deťmi viedla Zuzana Galambošová a Slobodan Martinović z Centra pre výskum v politike mal prednášku na tému Účasť verejnosti v procese rozhodovania v oblasti ochrany životného prostredia. Obecná komunálna inšpektorka Tatiana Milina Turanová hovorila o možnostiach separovaného zberu odpadu a o budúcej regionálnej skládke odpadu. Dana Majerová z Direkcie poinformovala prítomných o druhej časti projektu. Zostáva dosadiť stromky v uliciach maršala Tita a Ľudovíta Dudka, tiež zestetizovať cintorín a centrum Hložian. V rámci programu, v úvode ktorého sa literárne prejavila Svetlana Šepšová, prítomným podelili letáky obsahujúce fotografie a informácie o činnosti SŽS.

Óda na rybu – pri Dunaji J. Bartoš

rásna slnečná druhá júlová nedeľa. V Hložanoch udrelo na poludňajší zvon; dedina je

príjemné počasie a skutočnosť, že Vlasto Kráľovský organizuje súťaž „o najlepší kotlík“. Osemnásť „orchestrov“ od desiatej predpoludním pracuje plnou parou. Osemnásť

Michal Potfaj (v drepe) načúva, ako znie kotlíková symfónia

ako vyľudnená. Zato pri Dunaji sa len tak mrví ľuďmi. Vylákalo ich von

www.hl.rs

oslavných piesní čoskoro vyústi do spoločnej nádhernej ódy na ryba-

Informačno-politický týždenník

ciu polievku. V osemnástich kotlíkoch sa práve dovára veľký otáznik: kto komponuje, t. j. varí najlepšie? Dirigenti, čiže šéfkuchári šermujú, lepšie povedané veslujú varechami v kotlíkoch, z ktorých sa široko-ďa- Óda na rybu leko šíri mámivá vôňa rybaciny. O jednej popoludní je veselej nôte. O tú sa stará Janko dovarené. Do práce sa púšťa po- Dobrík a jeho kompán z kapely sudzovacia porota: Rózsa Meze Maks. Nálada stúpa povyše vysoz Temerína, Miroslav Fábry a Ivan kých topoľov, podaktorí cezpoľní Živkov – Čelarevčania. Ochutná- sa už štverajú na stoly, tancujú, vajú, prikyvujú hlavami na súhlas, spievajú, výskajú. Je zvrchovaný mmmm, znamenité jedlo, zapíšu, čas ísť. Zajtra sa aj tak dozvieme, zrátajú; o pol tretej ceduľku s me- že podľa názoru spomenutej „roznami trojlístka víťazov odovzdajú hodcovskej trojice“ najlepší „kotlík“ majiteľovi čárdy Marína. Kuchári už uvaril Michal Potfaj, Hložančan nedočkavej spoločnosti – a každý žijúci v Petrovci, 2. miesto získal má 8 – 10 hostí – naberajú pochúť- Branko Živković z Čelareva a 3. Draku. Ryba, pravdaže, rada pláva, gan z Báčskej Palanky. Obligátna nuž čašníčky a čašníci poletujú debata na tému kvalitnej ódy na pomedzi stoly ani včeličky. Ryby rybaciu polievku pokračuje. Akiste vo vode majú rady ticho, keď sa potrvá po začiatok ďalšej súťaže o ale stanú jedlom, lepšie im je pri „najlepší kotlík“. • ĽUDIA A DIANIA •

V ĽUBE U MIŠKA ČUHU

čo a koľko stojí. Spomínam si na suseda apku Majerského, ktorý sa zaoberali chovom ešte vtedy, keď sa touto robotou u nás nezaoberal nikto iný. Vedeli povedať: „Keď dov maštali aj zopár býkov. Ich výkrm hnojiva, paliva a iných inputov staneš desať kilogramov kukurice si vyžaduje menej času než práca do poľnohospodárskej výroby, za kilo živej váhy, chovaj, neboj okolo dojníc a skôr možno prísť pričom cena ľudskej práce fakticky sa...“ Boli teda aj lepšie časy... Kilok peniazom. Keďže mám gram kukurice dnes vlastné krmivo, ďatelistojí 17 dinárov a nu a seno, dokúpim iba živá váha 2 eurá; melasu a sójové výlisky, veru sme predávali čo znižuje výrobné nábýky aj po 2,30 eura klady. za kilo živej váhy. V Ľube je, dodá, ešte Z pozerania do mizopár dobytkárov, aj to nulosti nevyžijeme. „väčších“ od neho. Teľce Kto sa chce touto vraj kupujú prevažne od robotou zaoberať, priekupníkov na trhoch, najmä ak má vlastnú najmä v Jarku. Na výkrm pôdu a ak ju obrobí potrebujú desať až dvaako treba, z chovu násť mesiacov a predávabýkov môže žiť objú ich bitúnkom, hlavne v stojne alebo si asPećinciach. Háčik a riziko poň doplniť rodinný je v tom, že dobytkári rozpočet. nikdy dopredu nevedia, Miško Čuha s dcérkou Boženkou, ktorá už po troche Tak hovorí pracoaká bude cena dopesto- pomáha v maštali vitý slobodný muž vaného dobytka. Zato je všetkým klesá. Náš spolubesedník sa na vec Miško Čuha z chudobnej, ale – a dávnejšie – dobre známe, že sa pozerá takto: peknej sriemskej dedinky Ľuba, cena teliec permanentne zvyšuje, – O tom nesmieme ani rozmýš- s pohľadom na štrnásť mladých rovnako stúpajú ceny minerálneho ľať, nie to dať čierne na biele, zrátať, zdravých býčkov.

Býky – na doplnenie rozpočtu Juraj Bartoš

oľnohospodárstvo v našom štáte už dávno kleslo na nízke konáre. Ako sa sedliak vymkne z pazúr biedy? Pomôž si, človeče, aj pánboh ti pomôže. Možno tak nejak uvažoval Miško Čuha, poľnohospodár z Ľuby, ktorý za mladi, počas Juhoslávie, chodieval nádenníčiť do Iloku. Zopárkrát si bol zaarbeitovať aj v Nemecku a z ušetreného si kúpil traktor. Keď sa otec pominul a manželka, azda „alergická“ na robotu, zdupkala, nezľakol sa, nehodil flintu do žita, lež vysúkal rukávy ešte vyššie. Na piatich hektároch pestuje kukuricu, pšenicu a jačmeň, jednu časť obsial ďatelinou. Už dávnejšie sa rozhodol, ak nie zrovna vyskočiť na koňa, aspoň sa dostať zo somára: začal sa zaoberať chovom býkov. Prečo a odkedy? – Odkedy sa pamätám, otec mal kravy dojnice a vždy bolo

SKÚSENOSTI HAJDUŠICKÝCH POĽNOHOSPODÁROV S PESTOVANÍM MEDONOSNEJ RASTLINY FACÉLIE

Kto riskuje, (ne)zarobí Vladimír Hudec

semiačok, ktoré sa predávajú za 2,3 eura za kilogram. K tomu Vŕbovci ako poprední včelári mali aj dodatočný motív vzhľadom na

V tomto prípade sa však neuplatnilo pravidlo, že ten, kto neriskuje, ajdušickí poľnohospodári nemôže ani zarobiť. Dangubić pestujú hlavne kukuricu, totiž svoju facéliu musel preorať, sóju, pšelebo sa nerozvíjanicu, slnečnicu la žiaducim tema neradi expom, čo znamená, perimentujú že sa mu ani len s netradičnými vložené nevrátilo. plodinami. MilAj Vŕbovci z rovko Vŕba so synnakých dôvodov mi Andrejom preorali 10 hektáa Igorom, ako aj rov facélie a na jej Lazar Dangubić miesto zasiali sóju. sa však tejto jari Na zvyšných 24 rozhodli riskohektároch sa však vať a 34, resp. porasty pekne roz40 hektárov víjali, neskoršie aj obsiali medorozkvitli pekným nosnou rastlifialovým kvetom, nou facéliou. ktoré včely usiOčakávali dobrý lovne obletovali. zisk, vzhľadom Igor (vľavo) a Andrej Vŕbovci sú sklamaní, ale predsa sa skromnú Efekty tejto výroby na to, že ide úrodu snažia očistiť od špiny a pripraviť na predaj sú však pod očakáo rastlinu, ktorá sa pestuje kvôli to, že z jedného hektára možno vania. To sa vzťahuje predovšetkým osivu a výrobe medu. Na jednom vytočiť až 1 000 kg medu, ktorý na očakávanú produkciu medu, hektári vraj urodí 500 až 800 kg sa kvalitou podobá agátovému. ktorá úplne vystala, lebo v dôsled-

• ĽUDIA A DIANIA •

ku častých dažďov facélia, práve tak ako aj agát, vôbec nemedovala. Aj úroda semena bola nižšia od očakávanej. – Keď sme začali tlačiť, všetko vyzeralo na slušnú úrodu. Prvého dňa sme namlátili takých 500 kg z hektára. Dážď nám však nedovolil prácu dokončiť a zároveň zapríčinil pukanie klasov, takže semeno padlo na zem, čo významne zmenšilo úrodu. Teraz konečne môžem povedať, že sme priemerne namlátili 200 až 250 kg z hektára. To je príliš málo. Nebudeme síce hospodáriť stratovo, ale nebudeme mať ani očakávaný zisk. Budete aj do budúcna takto riskovať? – Prečo nie? Myslím si, že treba riskovať a pestovať aj iné kultúry, ktoré prinášajú zisk. Facélia nás tentoraz úplne sklamala, avšak možno za to môže tento neprajný rok. V každom prípade s ňou viac riskovať nebudeme. Pokúsime sa pestovať niektoré iné vysokoproduktívne priemyselné rastliny, prečo nie. Veď z pšenice a kukurice aj tak nie je veľký osoh, – povedal na záver M. Vŕba z Hajdušice.

29 /4604/ 19. 7. 2014

Ľudia a diania TEHOTENSTVO, PÔROD A RODIČOVSTVO VEDENÉ „INÝMI” ZMYSLAMI (1)

Dula – žena, ktorá slúži Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Mnohí z nás, uznajme, sa nikdy rodičky často ani nestretli s týmto výrazom. Tí, vystrašené ktorí ho niekde aj zachytili, dulu si a jeden z dôa Západe nič nového, napísal spájajú s niekým, kto je prítomný vodov je ten, Hemingway a – mal pravdu. pri pôrode doma. Ale Jasmina nás že sú v tom Vo vyspelejších, ba dokonca ubezpečuje, že duly nepropagujú období veľaj v menej vyspelých krajinách nie tento druh pôrodu, hoci sa to mi citlivé je novinkou, že sa dáva veľký dôraz často o nich myslí, keďže sa u nás a zraniteľné, na to, aby sa rodičke pomohlo ešte stále väčšinou nepovoľuje za čo môže prítomnosť otca alebo inej osoby aj to, že do pri pôrode v pôrodnej sále. nemocnice – Nakoľko si žena praje priniesť odchádzajú dieťa na svet doma a „má“ dulu, samy. tá bude pri nej aj doma. Ale vo Aj v na- Dula môže byť s rodičkou, pokým táto nevstúpi do svete duly najčastejšie idú s ro- šom okolí sú pôrodnice – tak to bolo aj v Marianinom prípade dičkou do pôrodnice, – vysvetlila ženy, ktoré (foto: z archívu M. V.) Jasmina v spontánnom rozhovo- t r v a l i n a re. – Dokonca, ako sa čím priro- nom pôrode a že pre mňa vždy z praxe v západných Dula môže pomôcť aj ot- dzenejšom bola podporou, – hovorí Mariana krajinách zistilo, aj covi: zasvätiť ho do toho, ako pôrode za a s úsmevom dodáva, že vedela, že zamestnaným v pô- prebieha pôrod. Poradiť, čím prítomnosti sa vždy môže na ňu obrátiť. – Veď rodnici je ľahšie, keď je môže prispieť, aby jeho rodiacej duly (aspoň som jej raz volala aj o tretej ráno... prítomná dula, keďže manželke bolo ľahšie. na ceste do Ale nielen to. S ňou mi dvojhodinosa ona venuje rodičke, pôrodnice), vá cesta do pančevskej pôrodnice s ktorou prišla, takže p r e č í t a l i preletela rýchlo a bezbolestne to nemusia oni... množstvo literatúry o tehotenstve, a dokonca aj môjho manžela „pripôrode a rodičovstve, ktoré je ve- pravila“ a naučila, ako mi uľahčiť a Jasmina Lolinová, dula s veľkým SKÚSENOSŤ S DULOU PRI dené „inými“ zmyslami a založené pomôcť pri kontrakciách. srdcom Dula naozaj má svoje PÔRODE JE pri výsostne silných, ale krásnych DÔLEŽITÁ opodstatnenie. Veď ženy bolestiach (ak sa taký prívlastok odjakživa mali podporu pri Jasmina Lolinok bolesti vôbec hodí), ktoré zažíva, vá, dula, manželka, pôrode: za čias našich stakeď na svet prináša nový život. mama, o výbere„inérých mám prítomné boli ich Rodičke, okrem manžela a príbuz- ho“ prístupu k tehomamy alebo sestry, ktoré ných, či priateľov, veľké posmele- tenstvu a spôsobu rodičke dávali buď obklady, nie a oporu poskytuje dula, žena, pôrodu nehovorí iba vodu alebo jej poskytovali ktorá rodičku podporuje niekoľko tak, z hlavy, z prečí„iba“ podporu. – Len v potýždňov pred, počas a po pôrode. taných príručiek. Hosledných štyroch desaťro„Drží palce“ aj pri začiatku dojčenia vorí z presvedčenia čiach ženy v Srbsku idú rodiť a radí žene, aby vytrvala v dojčení a zo skúsenosti: samy, a to by nemalo tak – aj do dvoch rokov života bábätka. byť, – hovorí dula Jasmina. – – Ja som mala Žene je ľahšie, keď má vedľa fantastickú podporu DULA NIE JE BABICA A NEMÔŽE manžela a duly počas seba niekoho známeho, kto JU ZAMENIŤ ju podporí, rozdelí sa s ňou pôrodu. Vďaka tomu – Dula nepatrí o radosť z narodenia diek zdravotníckemu ťatka a pomôže jej počas Okrem pomoci emocionálnej personálu, – zdôrazprvých dní v nemocnici. ňuje Jasmina Lolino- a psychickej dula môže pomôcť Časy sa však menia. vá z Nového Sadu, aj fyzicky prostredníctvom maVšade vo svete matky do dula, žena, ktorá sáže a ukážky najlepších polôh pôrodnej sály idú so sprieDula – podpora a opora (foto: internet) „slúži” a otvára oči – pri pôrode, techniky dýchania, vodom – buďto s manženielen mame dvoch relaxácie a vizualizácie. som bola rela- výlučne na tom prirodzenom. lom, sestrou, priateľkou alebo detí, ale hlavne prxovaná, nebá- Mariana Valtnerová z Maglića je s dulou. Táto prax pomaly, ale vorodičkám, ktoré sa v Petrovci la som sa a všetky skúšky pred a po jednou z tých žien a veľmi si po- iste zažíva, či skôr sa prinavracia štyri štvrtky kamarátili a vymieňali tom som ľahšie zdolala, – spomína chvaľuje spoluprácu s dulou: aj u nás. I keď zatiaľ iba po dvere si skúsenosti, názory, plány. si Jasmina. – Samotná myšlienka, že – Dula Jasmina mi najviacej nemocnice, duly si trasujú cestu U nás sa na ženy, ktoré využívajú vedľa mňa je ktosi, koho poznám, pomohla tým, že mi odporučila k úspechu, ktorý znamená ľahší služby duly, pozerá nedôverčivo vlievala mi istotu a pokoj, teda primeranú odbornú literatúru a humánnejší pôrod pre naše a s ostychom, neraz s výsmechom. to, čo rodička potrebuje. U nás sú a internetové zdroje o prirodze- ženy.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

NOVÝ VÝSTAVNÝ PRIESTOR V KYSÁČI

Výtvarný krúžok v nových priestoroch Elena Šranková

ýtvarný krúžok Michala Geržu, ktorý pôsobí pri Miestnej organizácii penzistov invalidov práce, dostal vlastný kútik. Ako povedala Mária Sláviková, vedúca krúžku, žiadosť o priestor, ktorú podali Miestnemu spoločenstvu, bola kladne

Účastníci štvrtkovej akcie

riešená. Na používanie dostali miestnosti bývalej banky v strede osady, v ktorých umiestnia svoje obrazy a už ich nebudú musieť sťahovať z miesta na miesto. Dom penzistov je v zlom stave a na tieto účely nie je vhodný. Členovia krúžku sa s veľkým elánom dali do zariaďovania miestností a pomohli aj členovia výkonného výboru penzistov. Akciu usporiadali vo štvrtok 10. júla, keď olíčili vonkajšie steny, umyli okná a upratali miestnosti, takže už nasledujúce-

ho dňa v nich nainštalovali obrazy. O dva dni neskoršie výstavu otvorili pre verejnosť a prví si ju pozreli hostia zo Slovenska, z Hontianskych Nemiec. Ako uviedla vedúca krúžku, v týchto priestoroch sa plánujú aj stretávať, najmä v zime. Ak sa rieši vykurovanie, tam by chceli aj maľovať, lebo doteraz sa stretali v súkromných domoch členov krúžku, aby si vymenili skúsenosti a navzájom sa informovali o tom, kto čo namaľoval. Z príležitosti rôznych podujatí v Kysáči plánujú svoj stánok otvoriť a svoje obrazy sprístupniť tak pre spoluobčanov, ako aj pre hostí z iných prostredí. Výstava bude predajná a získané prostriedky mienia ponechať krúžku na náhradu trov, lebo iných príjmov nateraz nemajú. Kysáč takto dostal nový výstavný priestor, ktorý bude k dispozícii počas celého roka. Okrem obrazov tu budú vystavovať aj iné výrobky členov Výtvarného krúžku Michala Geržu. Priestory sú v samom centre, čo je na tieto účely veľmi vhodná lokalita, tak z hľadiska výtvarníkov, ako aj návštevníkov. Foto: M. Ďurovka

7. Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli Aradáč 18. a 19. júla 2014

Program

Piatok 18. júla 20.00 – Koncert FS Devín z Bratislavy a DFS Govličky z Aradáča (nádvorie Miestneho spoločenstva) 22.00 – Ľudová veselica, hrá skupina Dúha (nádvorie MS) Sobota 19. júla 15.00 – Príchod úč(nádvorie MS) Sprievodné podujatia: – Výstava Poznáte ma?, Múzeum vojvodinských Slovákov (základná škola) – Výstava Smrtnuvania, Spolok žien Ruža a Kultúrne centrum Aradáč (Miestne spoločenstvo) – Výstava ručných prác ASSŽ a fotografií Spolku žien Ruža (Miestne spoločenstvo) – predajné výstavy a gastronomická ponuka (nádvorie MS) Vitajte v Aradáči

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum! Tak ako? Ak som dobre počul, dve tretiny vás chce do Ú-nie. Za Ňou, ako kocúr za mačkou vo februári, lipnete celé roky, ba desaťročia. Ale tak trošku sa reformovať, to sa vám prieči, to je vám absolútne proti srsti. Nechápem vaše počínanie, vážení. Protesty, štrajky mi tu chystáte, za všetko som vám ja a len ja, úbohý • ĽUDIA A DIANIA •

pougár, tvrdíte, čertiac sa, vinovatý. Som síce, len čo je pravda, pesimista od hlavy po päty, akého ma už matička príroda stvorila, ale toto som od vás rozhodne neočakával. Vari ste nedvíhali húfne ruky, keď sa hlasovalo za nového pougára, nepodporili ste ma vehementne, vidiac vo mne spasiteľa? Azda ste to neboli práve vy, ktorí ste sa dušovali, že vám zunoval posledný môj

predchodca? Ten, ktorý naposledy viac postával pred úlisným zrkadielkom, až kým ním sám nepraštil o volebnú urnu, na ktorej stroskotali jeho predstavy o vlastnej Nesmrteľnosti. Ktorý nebol súci na to, aby sa smele a vesele a cieľavedome a s maximálnym nasadením vlastných psychofyzických kapacít, tak, ako to robím Jajaalenja, postavil zoči-voči hŕbam problémov, ktoré nahromadené hŕby zatarasili cestu do vysnívanej Ú-nie? Je mi z vás, priatelia, nanič, aha, slzy sa mi tisnú do očí, dolná pera sa trasie ako osika,

v hrdle ma škrtí. Nienienie, neudriem na bubon päsťou, som predsa vysokocivilizovaný človek, akým by ste aj sami mohli byť, keby ste nerobili zbytočný rozruch. Veď ak aj sa trošku znížia platy, trochu viac sa zvýšia ceny, len aby sa to čím lepšie vybalansovalo. Ak aj znovu a zase poniekto zostane bez práce, o nádej na lepšie zajtra ho nikto obrať nesmie. Za to vám osobne ručím a prisahám na tento môj pougársky bubon. Rozíďte sa v pokoji! BUUUM!

29 /4604/ 19. 7. 2014

Ľudia a diania EKUMENICKÉ KRESŤANSKÉ SPOLOČENSTVO TAIZÉ

Púť dôvery na Zemi Vladimír Hudec

počas nedávneho stretnutia v Hajnohí mladí ľudia, ale aj tí dušici koordinátor trochu starší z celého sveta pre Srbsko a Čiernu svoje prázdniny a letné do- Horu brat Richard. volenky namiesto pri mori, v horách Na začiatku alebo v kúpeľoch trávia v ekume- v spoločenstve boli nickom kresťanskom spoločenstve siedmi mnísi, ktorí v dedinke Taizé vo Francúzsku. Za rozhodli, že budú posledných 20 rokov v Taizé po- spolu žiť a modliť Masové modlitby v kostole v Taizé budol značný počet mladých ľudí sa, a že sa budú zo Srbska, medzi nimi aj príslušníci živiť výlučne z vlastnej práce, k cirkvami, – vysvetlil brat Richard slovenskej evanjelickej cirkvi. tomu v rámci možností poskytovať a pokračoval: Spoločenstvo v Taizé založil brat pohostinstvo iným podobne zmýš– Mladí ľudia do Taizé začali priRoger roku 1940. Ako mladý bol ľajúcim ľuďom. Potom medzi seba chádzať v 60. rokoch minulého chorý na tuberkulózu a počas dlho- prijali deti, ktorých rodičia zmizli v storočia. Medzi nimi boli aj členovia trvajúceho liečenia v ňom dozrelo druhej svetovej vojne. Neskoršie do istej nemeckej organizácie, ktorá vedomie o potrebe založiť spolo- inej osady prišla sestra brata Roge- na znak zmierenia vysielala svojich čenstvo, v ktorom bude pomáhať ra, ktorá pre tie deti zorganizovala mladých členov do krajín, s ktorými iným ľuďom. Keď vyzdravel, opustil školu, a už na tomto príklade sa Nemecko viedlo vojnu. Tá orgarodné Švajčiarsko a vybral sa do prejavili tri základné poslania tejto nizácia nám neskoršie pomohla Francúzska, kde pátral po mieste, misie – zmierenie medzi ľuďmi, vystavať veľký kostol, do ktorého sa v ktorom bude môcť uplatniť svoju modlitba a solidarita. vmestí okolo 6-tisíc ľudí. Postupne misiu. Tak objavil malú dedinku – Najprv to bolo iba spoločenstvo mladí ľudia začali prichádzať v čoraz Taizé, o ktorej dovtedy len málo- ľudí z protestantských cirkví, pokým väčšom počte, často aj so svojimi kto vedel. katolícka cirkev do spoločenstva kňazmi, a tak sme sa dopracovali aj k ďalšej misii – pohostinnosti. Dnes počas roka v Taizé pobudne asi 60-tisíc mladých, prevažne z Európy, ale aj z iných končín sveta. Rok 1978 bol ďalším medzníkom v misii spoločenstva. – Mladým ľuďom, ktorí k nám prichádzajú, vždy hovoríme, aby prostredníctvom modlitieb a nábožného života kráčali aj po návrate domov. Odpovedali nám, že doma nie vždy majú na to čas, takže sme začali organizovať aj stretnutia mimo Taizé. Prvé také stretnutie bolo v Paríži na rozhraní rokov 1978/79. Odvtedy sa každoročne stretávaPo modlitbách nasleduje zábava me v inom európskom meste. – Brat Roger bol vychovávaný vstúpila roku 1972. Odvtedy je to Naposledy sme boli v Štrasburgu. v kresťanskom duchu, ale vždy ekumenické spoločenstvo pro- Na tých stretnutiach sa zúčastňuje mal dilemy, prečo kresťania ho- testantov a katolíkov. Pravoslávna vyše 30 000 mladých ľudí, ktorí sú voria o láske a zároveň vedú vojny. cirkev sa nám nateraz nepripojila ubytovaní v rodinách ochotných Hovoril, že nemožno iba hovoriť a v spoločenstve nemáme bratov poskytnúť pohostinnosť účasto láske, spolunažívaní a svojpomo- pravoslávnej viery, hoci pravoslávni níkom stretnutia, tiež v školách, ci, ale treba vlastným príkladom mnísi sem prichádzajú a často tu internátoch, športových a iných dokázať, že je možné žiť svorne a pobudnú aj vyše roka, a prichádzajú halách... Tie stretnutia prebiehajú bez nenávisti, že ľudia môžu mi- nám aj početní mladí ľudia z pra- pod heslom Púť dôvery na Zemi. Polovať jedni druhých, včítane svo- voslávnych krajín. Slovom, dobre dobné stretnutia sme organizovali jich nepriateľov, – povedal nám spolupracujeme aj s pravoslávnymi aj na iných kontinentoch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na našu poznámku, že sa zájazdy do Taizé a zimné stretnutia po troche podobajú na turistické zájazdy, brat Richard odpovedal: – Pre mladých Francúzov a Nemcov to nie je žiadna turistika, avšak súhlasím, že zájazdy z iných krajín sú po troche aj turistické. Mladí z týchto priestorov vo väčšom počte začali prichádzať začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď to pre nich znamenalo jedinú možnosť ako dostať vízum a odcestovať na západ. Podobne to bolo aj s inými komunistickými krajinami, v ktorých o nás vedeli, a keď sa hranice otvorili, začali k nám prichádzať. Veľmi sme o tom uvažovali a uzavreli sme, že také zájazdy sú prijateľné, ak sú požehnané cirkvou, pokým žiadne iné zájazdy organizované turistickými kanceláriami v Taizé neprijmeme. Tiež trváme na tom, aby ľudia do Taizé prichádzali zo správnych dôvodov, kvôli modlitbám, a nie len kvôli tomu, aby napríklad videli Paríž. Nemáme, pravdaže, nič proti tomu, aby na ceste do Taizé a späť domov videli Európu, ale kým sú v tábore, musia sa zúčastňovať na modlitbách a iných obsahoch, ktoré usporadúvame a ktoré sú základným dôvodom jestvovania spoločenstva. Návštevníci si z Taizé odnášajú len a len pozitívne dojmy. Počas stretnutia v Hajdušici sme zaznamenali výpovede dvoch účastníkov tábora. – Po mojom prvom pobyte v Taizé medzi nami akoby vzniklo nejaké citové puto, – úprimne povedal Emanuel Veverica z Belej Crkvy. – Slovami sa to vlastne ani nedá • ĽUDIA A DIANIA •

vysloviť, treba to jednoducho zažiť. Toľko mladých ľudí spolu a všetci sa modlia a spievajú... Nikto nehovorí o tom, kto je ktorej národnosti, ktorého vierovyznania či rasy, v ktorom jazyku sa prihovára, ale všetci si navzájom veľmi dobre rozumejú. Na svete nieto miesta, ako je Taizé. Tu som získal aj pracovné zvyky, keď som ako dobrovoľník pracoval v kuchyni, a po návrate domov som pocítil, že som trochu inakší ako keď som odchádzal. – Dávno som túžila navštíviť Taizé a vlani sa mi žiadosť splnila, –hovorí Anna Tomeková z Jánošíka. Fantastický je ten pocit z účasti na spoločných modlitbách. Človek tam zažije opravdivý duševný pokoj. Očarila ma aj tá zmes rozličných jazykov. Zistila som, že môžem porozumieť všetkým slovanským jazykom a že

Práca v kuchyni si vyžiada veľký počet dobrovoľníkov

sa, aj keď trochu ťažšie, možno dorozumieť aj s príslušníkmi neslovanských národov. Vcelku, zážitok je fantastický.

Tento duchovný zážitok by však pre mladých ľudí iste nebol kompletný, nebyť kamarátenia a zábavy. Návštevníci tábora v Taizé svoj voľný

čas, najmä vo večerných hodinách, trávia pri hudbe a rôznych spoločenských hrách. Tak sa nadväzujú priateľstvá a neraz sa zrodí aj láska... Nálada je vždy na vysokej úrovni. V žiadnom prípade nie vďaka alkoholu či nedajbože nejakým psychoaktívnym látkam, lebo tie sú v tábore prísne zakázané. Celkový život v tábore je organizovaný na dobrovoľnej báze, takže všetky práce týkajúce sa každodenného života, od stravovania, cez zásobovanie, po udržiavanie poriadku a bezpečnosti vykonávajú dobrovoľníci. Veď mladí ľudia tuná žijú v súlade s jedným z poslaní spoločenstva – solidaritou a navzájom sú voči sebe nanajvýš solidárni a ochotní pomôcť. Preto sa nie náhodou povráva, že keď niekto raz pobudne v tábore, určite sa do neho ešte vráti.

V TURISTICKOM SÍDLISKU RELAX V KOVAČICI

Príjemný oddych a zábava Anička Chalupová

– Tohtoročnú letnú sezónu kúpačiek na dvoch veľkých (otvorený a krytý) a jednom detskom bazéne Relaxu sme otvorili tradične už v prvej polovici júna. Návštevníkom ponúkame príjemné osvieženie v čistej vode, pre deti máme zábavný kútik s hračkami a minišmýkačkou, na letnej terase je v ponuke veľký

výber jedál a nápojov. Odkedy sa teploty začali šplhať nad 30 stupko po prvom mesiaci letnej ňov, osvieženie v bazénoch začalo sezóny kúpačky v otvorenom lákať čoraz väčší počet ľudí nielen bazéne Turistického sídliska z Kovačickej obce, ale aj z Pančeva, Relax v Kovačici hodnotí dosiahnuté Belehradu a iných miest. Počas výsledky, opýtali sme sa manavíkendov sa tu dakedy zhromaždí žérku Snežanu Magduovú, ktorá aj viac ako 500 ľudí, na ktorých povedala: dozerajú profesionálni záchranári, teda bezpečnosť kúpajúcich je na vysokej úrovni. Denná vstupenka pre dospelých stojí 300 dinárov, pre deti do 12 rokov 180 din., a rodinná (2 + 2) stojí 700, resp. (2 + 1) 600 dinárov. Poldenná vstupenka pre dospelých je 200 a pre deti 100 dinárov. Bazény v Relaxe sú každoMnohí si namiesto pri mori alebo v horách leto vychutnajú na kovačických bazénoch denne otvorené

19. 7. – 25. 7. 2014

POČASIE

Snežana Magduová, manažérka TS Relax

od 10. do 20. hodiny, až do prvej polovice septembra, keď znovu začne pracovať škola plávania pre najmladších. Letná sezóna na bazénoch Relaxu sa naplno rozbehla, plánujete aj nejaké sprievodné podujatia? – Okrem toho, že tu už tradične organizujeme letné zábavy s hudbou a inými obsahmi, začiatkom nasledujúceho mesiaca, presnejšie 1. a 2. augusta usporiadame druhý ročník podujatia Carving cup, teda súťaž v dekoratívnej technike vyrezávania do ovocia a zeleniny.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

16˚ | 24˚

16˚ | 29˚

17˚ | 28˚

17˚ | 29˚

17˚ | 32˚

• ĽUDIA A DIANIA •

29 /4604/ 19. 7. 2014

Ľudia a diania ZO SEKCIE ŽIEN KLUBU PRE DENNÝ POBYT STARÝCH A OSÔB S INVALIDITOU V STAREJ PAZOVE

Každý iný, všetci rovnakí Anna Lešťanová

a svete sme všetci ľudia rovnakí, ale predsa každý z nás je iný. Nejde o to, či niekto má čierne vlasy, modré, či zelené oči. Sú aj iné rozdiely – niekto je chorý či inak postihnutý, niekto zasa úplne zdravý. V Klube pre denný pobyt starých a osôb s invaliditou, ktorý má na starosti Stredisko pre sociálnu prácu v Starej Pazove, sú však všetci rovnakí. Každú stredu v budove klubu v mestskom parku sa stretávajú členky sekcie žien. Vedie ju Mária Chlebianová, ktorá nám porozprávala o doterajšej práci a plánoch na nadchádzajúce obdobie. „V decembri roku 2011 sme do daru dostali vlnu, z ktorej sme uplietli odevné predmety na zimu. Už v januári sme z týchto našich ručných prác inštalovali ukážkovú výstavu. Všetky upletené šály,

Pracovná atmosféra: členky sekcie žien si vždy dobre rozumejú

rukavice, svetre sme potom rozdelili sociálne ohrozeným ľuďom. To bola naša prvá robota a naša prvá výstava,“ povedala na úvod M. Chlebianová.

Zo 20 členiek tejto sekcie výsledkami dokazuje, že vie pekne aj vyšívať, háčkovať, vyrábať rôzne malé praktické predmety vhodné najmä do domácnosti, šperky či

kvetinové aranžmány. Spolu s vedením klubu, v čele ktorého je Mirjana Sokolovićová, sociálna pracovníčka v Stredisku pre sociálnu prácu, usporadúvajú príležitostné výstavy k vianočným a veľkonočným sviatkom, tiež sa pravidelne zúčastňujú na tradičnom októbrovom podujatí pod názvom Starým s láskou. Vždy ochotne pomôžu aj pri príprave podujatí v organizácii Spolku pre afirmáciu žien Fénix. Mária Chlebianová zdôrazňuje, že najdôležitejšie je mať úsmev na tvári a dobré srdce. Členky sekcie a klubu sa budú pravidelne stretávať aj počas letných mesiacov, lebo v klimatizovaných miestnostiach majú vhodné podmienky na prácu a družné posedenia. Prednedávnom realizovali pracovnú akciu čistenia a úpravy okolia vôkol budovy a členkám sa darí aj pestovanie kvetov. V klube a v sekcii žien vládne dobrá a priateľská atmosféra a vždy sa prejavuje ľudská solidarita a humanita. V rámci možností členky chodia aj na stretnutia do iných prostredí, resp. vítajú hostí v Pazove.

 RETROSPEKTÍVA (39.) vo výbere Kataríny Gažovej LALIŤ

Dvojnásobne viac pšenice

ovnobežne so zberom jesenných plodín prebiehajú aj prípravy na sejbu pšenice. Poľnohospodári uzavierajú zmluvy o pestovaní tejto významnej chleboviny, zásobujú sa reprodukčným materiálom a pripravujú pôdu na sejbu. V celej krajine sa vedie akcia za to, aby sa pšenicou obsiali dostatočné plochy, ktoré by uspokojili naše potreby keď ide o túto chlebovinu. Pracovná organizácia na výkup a spracovanie pšenice Žitoprodukt v Odžakoch poskytuje tejto jesene mimoriadne podmienky v pestovaní tejto plodiny. V Žitoprodukte sa totiž rozhodli, že za každý vykúpený kilogram novej pšenice výrobcom zaplatia dodatočných šesťdesiat parí, čo je, samozrejme, mimo stanovenej výkupnej ceny. Mimochodom

www.hl.rs

treba povedať, že v týchto dňoch Zväzová výkonná rada schváli novú výkupnú cenu pšenice, takže poľnohospodári už pred sejbou budú vedieť, po akej cene sa im vyplatí dopestovaná pšenica. Okrem týchto stimulatívnych šesťdesiat parí za kilogram výrobcov pšenice uprednostnia pri zásobovaní pšeničnou múčkou a Žitoprodukt zabezpečí zdarma aj prípadné dosušovanie pšenice. Zaujímalo nás, koľko plôch tejto jesene lalitskí poľnohospodári obsejú pšenicou. O tom nás poinformoval vedúci rastlinnej výroby v PJ pre kooperáciu lalitského družstva Ján Farkaš: – Tohto roku medzi našimi poľnohospodármi vládne zvýšený záujem o pestovanie pšenice. Nateraz máme uzavretých vyše 200 jutár, čo už prevýšilo minu-

Informačno-politický týždenník

loročné plochy. Očakávame, že v nasledujúcich dňoch uzavrieme ďalšie zmluvy a podľa našich odhadov na individuálnom úseku sa tejto jesene obsejú najmenej dvakrát väčšie plochy, než to bolo v minulom roku. Jednotliví poľnohospodári dostali už minerálne hnojivo a ostatných zásobíme v nadchádzajúcich dňoch, keď dostaneme aj osivo. Podmienky na sejbu v optimálnom období sú, lebo najviac sa bude siať na plochy, kde bol cirok, takže bude dosť času na prípravu pôdy. O zvýšenom záujme Laliťanov o pšenicu hovorí aj príklad individuálneho poľnohospodára Jána Zorňana mladšieho. V minulom roku mal sedem jutár a tentoraz sa rozhodol, že pšenicou obseje jutro viac. O tomto povedal:

– Pšenicu pestujem pravidelne už viacej rokov. Aj napriek tomu, že sa vždy práve najlepšie neopláca, nemienim prestať s pestovaním tejto plodiny. Minerálne hnojivo som si už zabezpečil a osivo mám dostať o niekoľko dní. S prípravou pôdy tiež nebude žiadnych problémov. Chcem pripomenúť, že všetku úrodu, práve ako aj tohto roku, odovzdávam spracovateľom. Netrpezlivo očakávam rozhodnutie o nových cenách pšenice a osobne si myslím, že by vzhľadom na všetky okolnosti jeden kilogram pšenice mal stáť medzi 1,20 a 1,50 dinára. Na záver iba toľko, že zvýšený záujem o pestovanie pšenice má veľký význam v uskutočňovaní hospodárskej stabilizácie. A keď sa podarí všetku dopestovanú pšenicu dostať do spracovateľských kapacít, úspech bude úplný. J. Pucovský (Výber z Hlasu ľudu číslo 39, ktoré vyšlo 3. októbra 1981 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

VHV a prvá svetová vojna Katarína Verešová

red sto rokmi, na začiatku prvej svetovej vojny sa viedli ťažké boje znepriatelených rakúsko-uhorských a srbských vojenských síl. Boje sa viedli v okolí riek Sávy a Driny. Známe sú tie pri Belehrade, na pohorí Cer, v Srieme a na riekach Kolubara a Drina. Listujúc v písomnej pozostalosti rodiny Hurbanovej zo Starej Pazovy v ústrednom archíve SEAVC možno sa dozvedieť, že sa v rokoch 1914/15 v ich živote diala veľká dráma. Po nútenom úteku farárovej Augusty Hurbanovej (matky VHV) a jej dcéry Ľudmily na Slovensko (pretože sa boje viedli aj v pazovskom chotári), mladý farár Vladimír Konštantín Hurban (VHV) bol odvedený za vojenského farára do Bosny. Narukoval 4. augusta 1914, na svoje 30. narodeniny, keď napísal svoj známy Literárny testament. Rakúsko-uhorská vojenská vrchnosť rozhodla V. K. Hurbana „angažovať“ ako evanjelického kňaza v Bosne určite preto, že jeho otec bol najväčším slovanofilom v južnej časti monarchie v prvej dekáde 20. storočia. Preto mladého pazovského farára bolo treba

tóbra 1914 pôsobil v Tuzle. Jeho denník z toho obdobia je plný návštev špitálov a pohrebov. Inými slovami spovedal ranených vojakov a pochovával (tam, kde sa dalo) padlých evanjelikov. Pracoval v skupine so slovanskými katolíkmi a františkánmi. Najvýznamnejší slovenský dramatik moderny Vladimír Hurban Vladimírov celý jeden rok (august 1914 – október 1915) mal možnosť z bezprostrednej blízkosti sledovať vojnové útrapy a hrôzy, ktoré opisoval v zošite, ktorý nazval Smes II. Idey a kostry 1914. Počas pobytu v Sarajeve sa zameriaval na príhody Čierneho mládenca – Janka Mlynára, na bledé dievčatko z tlačiarne, na sarajevské topole, ako aj na Žalm 2: „Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti?“ Potom spomínal ohnivé línie a v Tuzle mu „dvadsaťšty- VHV v Tuzle ri hodín boli dvadsaťštyri dní...“ V črte Čo je jednotlivec sa chrabrosť... Oficier pri vyznačoinšpiroval dvomi kontrastnými vaní kaprála povedal i krátku reč, obrázkami z vojny: „... V dole, ktorú skončil slovami: Vidíte, čo je jednotlivec vo vojne!“ Pretože na Veľký piatok 1915 VHV nebol medzi svojimi vo svojom cirkevnom zbore, clivota ho podnietila napísať príležitostnú báseň:

Korešpondenčný lístok od Miloslava Galandu

hneď na začiatku vojny vzdialiť od jeho priateľov. Vladimír Konštantín Hurban (1884 – 1950) najprv sa s vojskom dostal do Sarajeva, potom do Mostaru (na výcvik) a od ok• ĽUDIA A DIANIA •

v akomsi záseku stene ťažko ranený... rana bojová je ťažká. Zhynie chudák – ale konečne – čo je jednotlivec vo vojne?... Za šiancami... akémusi kaprálovi pripína oficier záslužný kríž pre

K Veľkému Piatku 1915 Na Golgote v deviatej hodine / Hrozný boj panuje / A masy zdivené / Výskajú / A hľadia... / Že ich nezunuje / Bolestné divadlo / Kde sa krv leje?! / – Ha, diabol sa smeje / Že panstvo jeho nezvädlo... / Syn Boží, hlásateľ Miera / Umiera!... / Zhynula nádej – že áno? / On volá: Dokonáno! / A deti splašené / Krížu obrátené / A ženy a vdovy / Pomáhajú v mukách / Spasiteľovi. ----------Konečne, áno... Spasenie národov, / A splašené deti / Ženy, starci vracajú sa domov / Zadivení zorou / Jasnou a vraviacou: / „Zdaliž nemusel Kristu trpěti?!“

V tých dňoch bol až natoľko precitlivený, že ľutoval zlomenú halúzku, vrabčeka s podlomenými krídelkami, psíka plašeného kameňmi, keď pusté nebo plače... V básni Mne ľúto je... sa spovedá, že by mal ísť ranenému vojakovi „zahojiť“ duševné rany. Ochorel 22. januára 1915. Okrem horúčky cítil smäd, nechuť do jedla a ospanlivosť. Trvalo to týždeň, a potom: „Vďaka Bohu, že to prešlo bez veľkých následkov!“ „Dňa 28. januára 1915 – rozcítilo ma akési dievčatko (15 – 16 ročné), hravé, vari Srbka, a ja som zatúžil znovu za – láskou. Ach, láska, aká si milá...“ Potom nasleduje ľúbostná báseň Na rastanku (Njenoj duši)... Vo februári 1915 napísal črtu Bájka o neznámej deve: „... Neznáma deva sa volá Láska... Pradie nitky... Spletá ich s myšlienkami, so vzdychmi, s túžbami, nádejami jednotlivých, ktorí sú v boji. A letí nazad zase do domovov k trnúcim matkám, uplakaným ženuškám a k dietkam ustrašeným...“ V zošite Smes II. VHV si poznačil idey k ďalším článkom: Vojna a rodina, Dve vdovy, Veselé obrázky z vojny, Zvoní, Ťažké hodiny... Báseň VHV inšpirovaná Evanj. podľa Jána (16, 2) dominuje v tomto zošite. Pred obrazom uboleného Krista Prečo tak smutne pozeráš / Kriste môj?/Prečo tak žalostne voláš / „Bože môj“ / Prečo tak bolestne vzdycháš / Pane môj? / Prečo nebo vzývaš / „Eloi, Eloi!“? / Či znášaš prehrozné muky, / Že ti preklali nohy, ruky – / A Ty v bolestiach omdlievaš? / Či snáď ľutuješ / Žes´ dal život svoj presvätý / Za ovce stratené ? / Či snáď posmech jedovatý / Výkriky zmätené / Luzy, ktorú Ty miluješ / Ona však Ti dáva korunu z tŕňa / A chabec Pilát zhŕňa / V nápis Tvoju „vinu“/ To hlavu Tvoju uráža? / A či snáď sa zanáša / Duch Tvoj božský a hľadí / Ako Tvoji verní hynú / A krv svoju lejú radi / Pre meno Tvoje? / A či snáď máš boje / Že zlosť i po víťazstve / Tvojom triumfuje / A svet v množstve / Hriechov tonie a len sa ruje, ruje...? Dráma VHV Milica Nikoličová bola inšpirovaná práve dianiami počas prvej svetovej vojny.

29 /4604/ 19. 7. 2014

6. 1, ZŠ Marína Pavlová, či sá Ky v a úr Št Ľ.

Daniela Marčoková, 7. 2, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Teodora Bosáková, 6. 1, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

A leto letí, a leto kvitne...

a to, aby sme boli šťastní, veselí, aby sme sa cítili príjemne, potrebujeme napríklad – leto. Nuž, máme ho. Potrebujeme i krásu vôkol seba. Môžu to byť kvety? Pravdaže. Veľa kvetov. Tu sú: plné sú ich záhradky, balkóny, žardiniéry. Túžime po mori? Ak si ho nemôžeme dopriať, tak si ho aspoň nakreslime. A ak si chceme skrášliť deň napríklad doplnením letného šatníka, inšpirujme sa ďalším výkresom z tohto nášho veselého a letného kysáčsko-petrovského Detského kútika.

Andrej Macák , 7. 2, ZŠ

Dajana Meleg

www.hl.rs

Elena V ic J. Čajak ianová, 7. a, ZŠ a v Báč s kom Pet rovci

Ľ. Štúra v Kysáči

v Báčskom Petrovci ová, 5. a, ZŠ J. Čajaka Informačno-politický týždenník

Mila Čižmansk

á, 7. 1, ZŠ Ľ. Št

úra v Kysáči

A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Ponechaní sami na seba

str. 2

Vysielanie musí žiť emóciami

str. 4

Česko-slovenská normádka

str. 7

Nový Sad 19. 7. 2014 Ročník XXXI Číslo 7/362

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KULTÚRA

Uvažovať prostredníctvom dimenzie, ktorá je mimo prítomného času a priestoru (Michal Harpáň: Scripta manent – Literárnovedné súradnice. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2014) Anna Horvátová

„N

aplnenie a sláva dobrého literárneho kritika je najčastejšie okamžitá, realizuje sa v čase vzniku jeho textov; jeho kritiky sa čítajú hic et nunc, s nimi sa súhlasí, alebo sa zavrhujú, na jeho kritické súdy sa zvykneme odvolávať, o jeho kritikách sa okamžite polemizuje, kritik je hneď po autorovi centrálnym bodom aktuálneho literárneho diania; dobrému literárnemu vedcovi sláva sa najčastejšie dostáva až s odstupom. Len z istej bezpečnej diaľky je možné vnímať slovo literárnej vedy – bezpodmienečným rozmerom múdrosti literárnej vedy je dozretie v čase. Tak ako literárny vedec potrebuje časový odstup, aby dokázal veci pomenovať a zhodnotiť, tak aj okamih času musí dozrieť, aby načúval hlasu literárneho vedca.“ Sotva by sa našli primeranejšie úvodné slová do článku o knihe Michala Harpáňa Scripta manent – Literárnovedné súradnice (ktorú vydalo Slovenské vydavateľské centrum ako 77. zväzok Edície Živý prúd), akými sú tu odcitované slová z pera Michala Babiaka, obsiahnuté v doslove Vedec a jeho publikum. Naslovovzatý odborník M. Babiak v knihe zhrnul štúdie – výber z literárnovedných textov univerzitného profesora, literárneho kritika, literárneho vedca Michala Harpáňa aj z jeho najnovšieho tvorivého obdobia, ale aj niektoré jeho staršie reprezentatívne a profilové state. Knihu rozčlenil na tri časti. Prvá časť Literárnoteoretické texty a state prináša tieto štúdie: Koncepcia svetovej literatúry Dionýza Ďurišina; Pojem a vývinová typológia medziliterárnych spoločenstiev („prvé dve štúdie sú istým dialógom s popredným slo-

a Literárna veda a kritika (1918 – 1948). „Keďže sa vo svojom doterajšom literárnovednom výskume Michal Harpáň veľmi často prezentoval aj ako skvelý interpret jednotlivých literárnych diel, do tretej časti tejto knihy sme zaradili výber z jeho interpretačných štúdií, v ktorých sa predstavuje ako znalec svetovej literatúry, ako aj v presahu širších literárnych referencií do diel Milorada Pavića a Pavla Vilikovského,“ ohodnotil Babiak. Pomenovaná je Literárnointerpretačné sondy a v nej sú tieto štúdie: Melanchólia, Orfeus, Rilke; Recepcia literárneho diela Milorada Pavića v slovenskej literatúre; Naratívne štruktúry priestoru a času v románe Pavla Vilikovského Posledný kôň Pompejí.

dielo aj nebyť týchto dvoch významných autorov v literárnovednej oblasti?! Odpoveď znie, samozrejme, nie! Táto oblasť vedeckého výskumu by bola ochrnutá nebyť dvoch Michalov – najprv Harpáňa, a potom i Babiaka, ktorý vzhliadol na dlhoročné vedecké dielo najprv svojho univerzitného profesora, ako i univerzitného profesora mnohých z nás, a potom i kolegu vo vedeckej oblasti, roky skúmanej a ešte stále nepreskúmanej. Touto knihou Babiak prispel k vznešenosti životného jubilea profesora Harpáňa – jeho sedemdesiatych narodenín, ktoré oslávi v októbri. Takýto darček by si poprial určite každý vedecký pracovník, lebo je venským teoretikom literárnej komjednak odmenou za dlhoročnú paratistiky Dionýzom činnosť, a zároveň Ďurišinom a témami, Michal Harpáň sa narodil 27. októbra 1944 v Kysáči. Štu- dôkazom toho, že sa ktoré zaberajú významdoval odbor juhoslovanská literatúra na Filozofickej fakulte na také osobnosti nenú časť jeho literárnov Novom Sade (1968). Postgraduálne štúdium zakončil na zabúda, ba že si špičvedného uvažovania: Filozofickej fakulte v Belehrade obhajobou magisterskej kových odborníkov koncepcia svetovej litedizertácie Slovenský a srbský nadrealizmus – paralela (1973). takého razenia kultúrratúry a medziliterárne Doktorát literárnych vied získal na Filozofickej fakulte na verejnosť aj cení, spoločenstvá“). Výskum v Novom Sade obhajobou doktorskej dizertácie Poézia aj na nich nezabúda, literárnej komunikácie a poetika Michala Babinku (1978). Od roku 1969 pracoval na a to ani v dnešných a metakomunikácie Filozofickej fakulte v Novom Sade, najprv ako asistent pre podmienkach, „keď je ďalšia štúdia, ktoslovenskú literatúru a teóriu literatúry, potom ako docent sa naša slovenská rá prináša „analytický (1979), mimoriadny profesor (1984) a riadny profesor (1989). kultúra vo Vojvodipohľad na fenomén V rokoch 1986 – 2013 bol vedúcim slovakistiky na Filozofickej ne nachádza v štáNitrianskej školy“. V štúdiu dlhotrvajúceho fakulte v Novom Sade. dii zvláštneho názvu Uverejnil knihy Između dve vatre (Medzi dvoma ohňami, zoslabovania, krízy, Fenomén(ológia) čítania 1972), Priestory imaginácie (1974), Kritické komentáre (1978), ubúdania a odcho„Harpáň vychádzajúc Poézia a poetika Michala Babinku (1980), Pesme Mihala Babinke du mladej generácie z podnetov, ktoré pri(Básne Michala Babinku, 1985), Teória literatúry (1986, 1994, z tohto prostredia“. náša František Miko, 2004, 2009), Premeny rozprávania (1990), O Paľovi Bohušovi Michalovi Harpáňovi reflektuje problém in(1999), Zápas o identitu (2000), Literárne paradigmy (2004), prajeme nevysychajútertextuality v kontexte Texty a kontexty (2004), S literárnou vedou a kritikou (2005) ce pero a tvorivý elán postmodernej literatúaj v rokoch ďalších, a Predslovy a doslovy (2009). ry a postmoderného lebo „skutočný vedec nazerania na literatúru“. musí mať dimenziu, Z dejín slovenskej literatúry je Kniha Scripta manent – Literárno- ktorá operuje na vyšších levoloch druhá časť pozostávajúca z dvoch vedné súradnice predstavuje živý – musí uvažovať prostredníctvom literárnohistorických textov: Mo- prúd v literárnej vednej oblasti. dimenzie, ktorá je mimo prítomderná slovenská poézia (1918 – 1948) Zrodilo by sa takéto hodnotné ného času a priestoru“. ○

ROZHOVO R

19. 7. 2014 • 29 /4604/

S GENERÁLNYM TAJOMNÍKOM SPOLKU SLOVÁKOV V POĽSKU ĽUDOMÍROM MOLITORISOM

Ponechaní sami na seba v školskom roku 2013/14 sa tam do prvého ročníka zapísali len dvaja. lováci v Poľsku žijú na – Ide o nezáujem alebo...? hornom, čiže severnom – Máme problém s vysvedčeSpiši a hornej Oraniami. U nás v Poľve, teda na úzesku žiaci dostávajú miach, ktoré roku 1920 vysvedčenia až 30. boli pripojené Poľsku na júna, keď je už na základe rozhodnutia Rady Slovensku uzavveľvyslancov v belgickom reté prijímanie na Spa. Predtým boli súvysoké školy. Je časťou Rakúsko-Uhorska. to jeden z mojich Iní Slováci sa do Poľska sporov s Ministerdostali ako tzv. drotárska stvom školstva Sloemigrácia a to prevažne venskej republiky. do Varšavy a jej okolia. Pre Vznikol po tom, čo zaujímavosť: z tej emigrániekdajšia slovencie pochádza o. i. azda ská veľvyslankyňa najznámejšia pôvodom Magda Vášaryová slovenská herečka Pola podpísala školskú Ľudomír Molitoris sa v Báčskom Petrovci, na SNS Negry, čiže Apolónia Hazmluvu v zastúpe2013, stretol s predsedníčkou NRSNM Annou lupcová. Jej ďalší príbuzný ní ministra Fronca Tomanovou-Makanovou bol zakladateľom časo– v tajnosti pred pisu Život, ktorý nepre- tržite nerobili, robili sa iba odhady. nami. Najviac našich študenvychádza v Poľsku po slovensky Teraz tiež odhadujeme, že nás je tov odchádzalo na Slovensko od roku 1958. Slovenské dediny zhruba desaťtisíc, keďže sa na náš v osemdesiatych a deväťdesiana Spiši sú napríklad Krempa- časopis Život predpláca okolo 2 tych rokoch 20. storočia a až chy, Nová Belá, Nedeca, Kacvín, 100 slovenských rodín, a určite 85 –90 percent sa nám vrátilo. Jurgov, Vyšné Lapše, Lapšanka, je veľa takých, ktorí sa neRepiská, a na Orave: Jablonka, predplácajú... Máme teda Podbuk, Chyžné, Horná a Dolná stúpavú tendenciu a preZubrica, Nižná a Vyšná Lipnica... pokladáme, že pri budúcom Generálnemu tajomníkovi Spolku sčítaní nás zase pribudne, Slovákov v Poľsku Ľudomírovi o to skôr, že niektorí občania Molitorisovi (známi ho oslovujú sa až teraz začínajú hlásiť Mirek) v januári 2013 prezident k slovenskému pôvodu. Inak Slovenskej republiky Ivan Gaš- veľa našich ľudí odcestovalo parovič odovzdal Rad Bieleho mimo krajiny za prácou, lebo dvojkríža III. triedy za dlhoročnú na Spiši a na Orave nie sú pedagogickú, krajanskú, kultúrnu pracovné príležitosti a mladí činnosť a šírenie dobrého mena ľudia už nechcú robiť na poli. SR. Po ukončení vlaňajších Slo– Má Poľsko zákon o návenských národných slávností rodnostných menšinách? v Báčskom Petrovci zabŕdli sme – V Poľsku je síce Zákon s ním do podrobností týkajúcich o národnostných menšiživota poľských Slovákov. nách, ale udržiavanie ná– Koľko je v Poľsku Slovákov rodného povedomia vlastne a čo naznačujú demografické realizujeme iba my sami ukazovatele? prostredníctvom nášho Ľ. Molitoris s Vierou Benkovou – Podľa sčítania roku 2013 bolo spolku. Čiastočne sa to robí nás okolo 3 500, z toho je 2 739 aj v školách, kde sa ešte vyučuje Po zmene školského systému Slovákov autochtónnych, teda slovenčina, ale, žiaľ, to je akosi v Poľsku tam odchádza len málo tých, ktorí nemajú občianstvo pri konci, keďže máme už iba našich študentov. Okrem spomeSlovenskej republiky. Ostatní sú 250 – 300 žiakov... nutého dôvodu aj preto, lebo na vlastne občania Slovenska, ktorí – Ako to je s prípadnými Slovensku sú povinné prijímacie sa buď priženili či vydali alebo odchodmi na štúdium na Slo- pohovory (čo je pre naše deti istý žijú v Poľsku, ale majú slovenské vensku, respektíve s návratom hendikep), pokým sa v Poľsku na občianstvo. Od predposledné- akademicky vzdelaných ľudí? vysoké školy študenti zapisujú ho sčítania, keď narátali 1 710 – Máme problém s tým, že od bez prijímacích pohovorov. Slovákov, pribudlo nás takmer nás len málo študentov odchádza – Ako sa táto skutočnosť o osemdesiat percent. V Poľ- na vysoké školy na Slovensku; odráža na vytváranie intelekJuraj Bartoš

24/II

sku však sčítanie nebolo úplné. Výsledky oznámili na základe približne 20-percentnej vzorky. V minulosti sa v Poľsku sčítania podľa národnostnej príslušnosti

tuálnej základne slovenskej menšiny v Poľsku? – V tomto ohľade je v súčasnosti evidentný útlm. Naši terajší učitelia sú takmer všetci odchovanci slovenských vysokých škôl, takisto všetci redaktori a činovníci v spolku študovali na Slovensku; máme strach z toho, kto ich nahradí, keď príde tomu čas. – Ako sa majú veci z hľadiska konfesionálnej orientácie? V Poľsku je dominantná katolícka cirkev, sú teda Slováci...? – Takmer všetci Slováci, teda 95 percent a hádam aj viac, sú tiež katolíci. S katolíckou cirkvou v Poľsku máme veľké problémy, lebo je veľmi nacionálna až nacionalistická. V Poľsku platí heslo: Poliak – katolík. – Káže sa v niektorých kostoloch aj po slovensky? – V siedmych farnostiach – v Jablonke, Nedeci, Kacvíne, Vyšných Lapšoch, Jurgove, Novej Belej a Krempachoch máme slovenské omše, ale iba v jednej (v Nedeci) máme slovenského kňaza, ktorý tam začal pôsobiť v júni 2013. V ostatných slovenských prostrediach služby odbavujú Poliaci, ktorí tak trošku chomolia slovenčinu, čo je absolútna hanba. Poľsko totiž podpísalo konkordát so Svätou stolicou, tá ho ale nedodržiava. Náš štát, partner zmluvy, sa nechce cirkvi opýtať prečo, lebo sa politici boja, že prepadnú vo voľbách; Poľsko je totiž takmer klerikálny štát. – V koľkých školách sa u vás ešte vyučuje slovenčina? – Slovenčina sa ako osobitný predmet vyučuje v trinástich základných školách, tiež na lýceu v Jablonke. Po reorganizácii školstva nám ubudlo žiakov. Odchádzajú do poľského prostredia a máme aj isté národnostné trenice; predsa to nejako funguje. – Akiste tiež máte čoraz viacej zmiešaných manželstiev; ako sa správajú rodičia, sú odpory pri voľbe slovenčiny...? – Nie vždy si rodičia zapíšu deti na slovenčinu, lebo je táto často

HLAS ĽUDU • OBZORY

V spoločnosti riaditeľky ÚKVS Miliny Sklabinskej (v úzadí: Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas ľudu, a Anna Horvátová, jazyková redaktorka našich novín) – Roku 1988 ma na internete vyhľadal slovenský disident Ján Čarnogurský. Posťažoval som sa mu, že časopis Život tlačíme zle a on mne na to: pán Molitoris, ak vám raz budem môcť pomôcť, tak vám pomôžem. Slovo dodržal, Slovenská republika nám prostredníctvom Matice slovenskej v Martine ako dar dodala tri stroje, a tak sme vybudovali tlačiareň. – Odkedy vydávate slovenský časopis Život? – Vychádza od roku 1958. Veľmi sa zmenil, je to krásne 44-stranové farebné periodikum. Pravda, vždy je čo robiť po stránke obsahovej, ale po tej grafickej sme na tom dosť dobre. – Vydávate ešte dáke periodiká okrem časopisu Život? – Vydávame i Almanach Slovákov v Poľsku. V tejto ročenke publikujeme hlavne vedecky ladené príspevky, týkajúce sa našich dejín, špecifických problémov a kultúrnej činnosti našej menšiny; doteraz vyšlo 13 ročníkov Almanachu. – Ako generálny tajomník spolku dozaista navštevujete všetky prostredia, v ktorých žijú poľskí Slováci. Aký vzťah majú ľudia k materinskej reči, vedia, snažia sa hovoriť po slovensky? – Problém je taký, že moje generácie sa slovenčinu učili v škole, zatiaľ čo naši dedovia a staré mamy síce mali slovenské povedomie, ale rozprávali sa goralským nárečím, dosť blízkym poľštine, takže to je u nás veľký problém... Snažíme sa udržať našu činnosť, my však nemáme národ-

nostnú radu ani žiadnu štátnu inštitúciu slovenskej menšiny. Štát nám to neumožňuje, ani nedáva peniaze. Všetky naše klubovne sú v našej réžii a keby sme nemali na to, musíme ich zatvoriť. Poprechádzal som sa po Petrovci

lenže podpora naposledy klesá asi o päťdesiat percent každý rok, lebo vraj – nie sú prostriedky. – Ako vlastne vyzerá kultúrny život Slovákov v Poľsku, prostredníctvom ktorých podujatí pulzuje? – Máme päť akcií, ktoré usporadúvame každý rok. Je to folklórna prehliadka, recitačné súťaže pre deti Poznaj vlasť svojich predkov a Deň slovenskej poézie a prózy, potom Dni slovenskej kultúry a prehliadka slovenských dychoviek. Okrem týchto základných tradičných podujatí organizujeme aj rôzne výstavy jednak našich autorov, jednak slovenských umelcov v Galérii slovenského umenia v Krakove. – Máte okrem folklórnych súborov aj divadelné? – Máme už len jeden divadelný súbor, tri folklórne súbory a asi štyri dychovky. Každý rok niektorý súbor odchádza na festivaly na Slovensku a slovenské súbory prichádzajú k nám; tá výmena je príležitostná.

S manželkou Milicou Majerikovou-Molitorisovou a Zuzanou Medveďovou-Koruniakovou a som nadšený z toho, čo som tu videl, z tých rôznorodých foriem prejavov, ktoré tu máte... Slovenská knižnica, dve galérie, veľký kultúrny dom s veľkou divadelnou sieňou, rozhlas, rádioamatéri; všade sú zamestnanci a všetko to funguje inak ako u nás, a čo je najpodstatnejšie – hovorí sa tu po slovensky, pulzuje tu národnostný život. Vy to možno vnímate tak, že sú problémy, avšak ja to, čo vy tu máte, hodnotím veľmi pozitívne. – Akú spoluprácu máte so Slovenskou republikou? – Spolupracujeme s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí,

– Ktoré národnostné menšiny v Poľsku fungujú podobne ako slovenská? – Všetky existujúce, teda ukrajinská, bieloruská, litovská, tatarská, nemecká, česká a arménska, s výnimkou rómskej a židovskej. Rómska menšina je teraz veľmi podporovaná z prostriedkov Európskej únie a Poľsko buduje veľké Múzeum poľských Židov vo Varšave. Najpočetnejšia menšina je nemecká; naša patrí medzi najmenej početné. Okrem spomenutých národnostných menšín pôsobí aj zopár etnických menšín: rusínska, fínska a kašedská. ○

25/III

zaradená do školského rozvrhu ako ôsma až deviata hodina, navyše vo vyšších ročníkoch základnej školy a v gymnáziách sa slovenčina vyučuje mimo obcí, v ktorých žijú Slováci, takže na hodiny slovenčiny musia cestovať. Vždy to najviac závisí od toho, aké sú ročníky a akí sú rodičia, či majú záujem o vzdelávanie alebo ho považujú za nutnosť. – Spolok Slovákov v Poľsku je inštitúcia, ktorá zaokrýva hmotné a duchovné potreby slovenskej menšiny. Ako je organizovaný? – Náš spolok funguje ako občianske združenie. Má 2 600 členov, ktorí platia členské poplatky a väčšina sa predpláca na časopis Život. V každej obci máme miestnu skupinu: spolu je ich 36, sú tu tiež dva obvody a Ústredný výbor Spolku Slovákov. Ako generálny tajomník som vlastne zodpovedný za všetkú kultúrnu, osvetovú a organizačnú prácu spolku, ktorého predsedom je profesor Jozef Ciagwa z Jurgova, jediný naďalej činný univerzitný profesor slovenskej národnosti v Poľsku. Jeho funkcia je čestná a moja je výkonná. – Koľko ľudí je v spolku zaangažovaných profesionálne? – V súčasnosti je tu zamestnaných 19 ľudí, z toho tri a pol má úväzok v redakcii, štyri úväzky sú v správe spolku a ostatní pracovníci sú zamestnanci tlačiarne. Náš spolok má vlastnú tlačiareň od roku 1993. Nie je samostatná, je položková jednotka v rozpočte spolku. To, že je súčasťou spolku, je výhoda, lebo príjmy tlačiarne sa nezdaňujú podľa Zákona o daniach z príjmov, za predpokladu, že zisk dáme na spolkovú činnosť. Preto zisk vždy automaticky schvaľujeme na tento účel. To je silná stránka našej činnosti, ktorá nás veľmi dobre zviditeľňuje. Za dvadsať rokov činnosti sme vydali 888 knižných titulov s vlastnou „iesbenkou“ (ISBN). Nie sú to len slovenské knihy, tých je tam len zo tridsať, ostatné sú komerčné objednávky, na ktorých zarábame. Tlačiareň každý rok však prináša do rozpočtu: roku 2012 to síce bolo len 74 000 zlotých (čiže necelých 20 000 eur), ale mali sme aj roky, keď zvýšila spolkový rozpočet o 170 000 zlotých (teda asi o 42 500 eur). – Ako vlastne vznikla myšlienka založiť vlastnú tlačiareň?

ROZHOVO R

19. 7. 2014 • 29 /4604/

SLOVO MÁ: MARCEL HANÁČEK, ŠÉFDRAMATURG VYSIELACEJ SLUŽBY RÁDIA REGINA SLOVENSKÉHO ROZHLASU BRATISLAVA

Vysielanie musí žiť emóciami Oto Filip

26/IV

ri obrovskom množstve stále prúdiacich a meniacich sa informácií vedieť v týchto časoch čosi konkrétnejšie o iných podobá sa úsiliu pretaviť piesok do pevného tvaru. To by však človeku nemalo brániť sústavne sa o to pokúšať. Veď novinár sa celý život vlastne učí. Jednou z príležitostí zaškrabať pod povrch celoštátneho slovenského rozhlasového diania bol i nedávny pobyt trojčlennej delegácie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) u nás: v Novom Sade, Kovačici, Pazove, Petrovci, Erdevíku. V záujme a v rámci toho konal sa i rozhovor na tému osobného a rozhlasového pôsobenia so šéfdramaturgom vysielacej služby Rádia Regina Rozhlasu Slovenska Marcelom Hanáčkom. O sebe medzi riadkami, skôr slovami, prezrádza, že je vyštudovaný učiteľ pedagóg, že študoval slovenský jazyk a estetiku, vtipne naznačujúc, že rozpráva veľa, lebo stále potrebuje zopakovať čosi zo päťkrát, aby sa uistil, že žiak jeho slová pochopil. – Rozprávanie a rozhlas majú mnohé styčné body... – To je už krátka cesta od učiteľa k žurnalistike. Lebo, slovenčinu človek potrebuje a k žurnalistike som sa dostal, keďže ma stále zaujímalo aktuálne dianie, práca s ľuďmi. Viete prečo pre mňa bola táto cesta veľmi jednoduchá? Lebo som si nikdy nepredstavoval, že novinár, rozhlasák je ten, ktorý sa stretáva so známymi osobnosťami. Vždy som vedel, že práca redaktora je predovšetkým zháňať informácie, vzdelávať sa, zistiť viac o tom, o čom sa budeš rozprávať... Vždy ma najviac lákalo to, že novinár sa celý život vlastne niečo učí. To ma bavilo, preto som chcel a chcem to robiť. – O novinárstve sa vraví, že si pýta celého človeka, plných 24 hodín... – Keď som začínal v komerčnom hudobnom rádiu, kde sme si aj mixovali samy, v noci som sa budil na to, že končí sa mi skladba, mám

len dvadsať sekúnd na to, aby som stihol to premixovať. Aj teraz ako šéfdramaturg mám pri nočnom stolíku, v kuchyni, v kúpeľni, inde zápisníčky, lístky. Pretože, niečo mi napadlo, hneď si to musím zapísať, lebo zabudnem. Potom si tie lístky raz za mesiac zozbieram a všímam si: veď toto je perfektný nápad na prázdninové vysielanie, to teda urobím. Pracujem furt. Aj

Šéfdramaturg Rádia Regina Marcel Hanáček

teraz na tejto ceste, všade, kde som, aj fotím a nahrávam. – Svedčí to aj o vzťahu k životu... – Strašne rád mám život okolo seba, všetko sledujem. Rád si všímam detaily, lebo fotografia, podobne ako mikrofón, má svoje čaro. Ide o obmedzený priestor, v ktorom zachytíte okamih. Tak je i pri mikrofóne: máte desať minút, aby ste vystihli to podstatné o človekovi, s ktorým sa možno druhýkrát už nikdy viac nestretnete. Pritom máte len zvuk. A v tom zvuku a zvukom musíte povedať všetko: preniesť a priniesť poslucháčovi emóciu, príbeh, napätie, zážitok, čosi, čo prežije. Azda preto som nikdy nemal bližší vzťah k spravodajstvu, k správam, ako je – tam a tam sa stalo to a to – a bodka. Vysielanie musí žiť emóciami. A fotografia zase má obmedzený rozmer. Je čosi vystrihnuté z reality, čo už nikto nevymaže.

– Pristavme sa teraz pri vašom dnešnom pôsobisku. Ako by ste ho najstručnejšie popísali? – Slovenský rozhlas má deväť okruhov, z ktorých je každý špecifický svojím programom. Rádio Slovensko je celoslovenský okruh pre väčšinového poslucháča. Vysiela správy, krátke príspevky, hudbu, domácu, modernú, populárnu... Potom máme Rádio Devín, ktorý je rádiom pre umenie. Rádio Regina je regionálne rádio: pre poslucháča možno staršieho, ale nie starého. To nie je dôchodcovské rádio, ale rádio pre poslucháča žijúceho väčšinou na vidieku. Je to rádio, ktoré komunikuje prirodzené hodnoty, vzťah k rodisku, vzťah ku koreňom, k tradičným hodnotám, ako je rodina, príbuzní... Takým hlavným pojmom alebo hlavnou myšlienkou nášho rádia, ktorú prezentuje aj v džingloch aj v grafike, je Rádio Regina – Váš najbližší svet. To znamená, že chceme byť rádiom, ktoré je príjemným spoločníkom, ktoré sa s poslucháčmi rozpráva, ktoré chodí tam, kde ľudia žijú, ktoré sa zaujíma o to, čo ľudí trápi, čo ich naozaj zaujíma. V našom rádiu máme väčší priestor a viac času na také témy, ktoré už v tom hlavnom vysielaní nemôžu natoľko byť zastúpené. Navyše Rádio Regina je jedinou programovou zložkou Slovenského rozhlasu, ktorá je plno formátová. To znamená, že má aj prúdové vysielanie, ráno od piatej do popoludní o šestnástej. Celkove vysielame 24 hodín z regionálnych štúdií: Bratislava, Bystrica, Košice. V niektorých časoch vysielame spolu, v niektorých oddelene. A keďže je pomer hovoreného slova a hudby približne 60 k 40 v prospech slova, znamená to, že Rádio Regina je rádio, ktoré hovorí. – U nás je stav na vidieku taký, že mnohí z neho odchádzajú. Ako je to na Slovensku? – Čudovali by ste sa, ale na Slovensku je teraz taký novodobý fenomén, že ľudia sa veľmi často z veľkých miest sťahujú na vidiek,

aj keď nehovorím o tom vidieku, ako je kdesi na lazy. Sťahujú sa najmä do satelitov pri väčších mestách. Veľa ľudí, pracujúcich v Bratislave, žijú v satelitoch okolo nej, napríklad v dedinkách Malinovo, Chorvátsky Grob... Je veľa mladých rodín, ktoré sa vracajú na vidiek. U nás sú teraz veľmi populárne témy, ako sú napríklad rodinné farmy. Máme ich strašne veľa. Je to teraz taký veľmi boom aj v rámci Európy: bioprodukty, biofarmy. Minulý mesiac sme mali v štúdiu hosťa. Šlo o výpočtového technika, ktorý urobil veľkú kariéru v Amerike, pôvodom Slováka. Ten sa z USA vrátil po neviem koľkých rokoch na náš vidiek, aby tam pestoval zeleninu novým spôsobom. Napríklad mrkvu tak, že ju vyseje voľne, bez žiadnych riadkov a nechá ju rásť, aby sa namnožila. Z roka na rok proste tú mrkvu má a z pôdy vyťahuje tú, ktorá sa mu pozdáva. Proste bio. Tak pestuje i hrach a neviem, čo všetko ešte. – Zrejme vysielate veľké kvantum programu. Ako to zvládate? – Nie je to také jednoduché, no budem sa snažiť aspoň vysvetliť to jednoducho. Rádio Regina má svoj regionálny tím redaktorov a moderátorov, ktorí pripravujú prúdové vysielanie od piatej do šestnástej. To, ten svoj autonómny program chystá každé regionálne štúdio. Okrem toho máme spravodajské vstupy, čiže správy, ktoré nám pripravuje Centrum spravodajstva, ktoré je vlastne pre celú RTVS. Potom máme špeciálne relácie hudobné, napríklad folklórne: Kapela, hraj!, Zahrajte mi túto, ktoré nám pripravuje Centrum hudby. Tiež máme slovné relácie, ako sú fíčre, dokumenty, rozhlasové hry. Tie pripravuje Odbor vlastnej tvorby. Čiže organizačná štruktúra RTVS je takáto. Ja so svojím tímom Rádia Regina pripravujem najmä to prúdové vysielanie, publicistiku z regiónov, tam, kde žijú ľudia, naši poslucháči. Umelecký, hudobný a ďalší program beriem od výrobných centier.

HLAS ĽUDU • OBZORY – Kvalita vysielania často závisí aj od kádrov. Aká je ich úroveň, najmä začiatočníkov? – V tomto smere som veľmi kritický, pretože dnes môže na Slovensku byť žurnalistom hocikto. Na mnohých vysokých školách sa dá študovať žurnalistika alebo masmediálna komunikácia. To prakticky znamená, že mi teraz na konci školského roka denne prichádzajú žiadosti o žurnalistickú prax. A žurnalistov je toľko, že my na Slovensku nemáme ani toľko rádií, ani toľko médií, koľko máme mladých žurnalistov. Druhá vec je ale tá, že väčšina mladých ľudí, ktorí zo školy prídu k nám akože na prax, netušia, kto je minister školstva, kto je minister hospodárstva, nevedia, čo je tripartita, netušia ako funguje Európska únia, nevedia, čo sú to eurofondy, čo je to agroturistika. Ale v Slovenskom rozhlase by pracovať chceli. To, čo ma najviac hnevá alebo občas i rozveselí, je, keď povedia, že veď niekde treba začať. Pýtam sa ich: To chcete začínať v Slovenskom rozhlase? Lebo v našom rozhlase

ROZHOVOR

Pri úradných rokovaniach s vedením RTV (v strede)

a príde do vysielania v utorok o desiatej, keď je najviac pacientov a operačné sály sú plné, myslím si, že je to dostatočnou odpoveďou na nastolenú otázku. Môžem hovoriť za Reginu Bratislava: nemám problém, aby mi do vysielania prišiel hlavný pľúcny alebo iný odborník. Keď nedávno bol Medzinárodný deň boja proti drogám, všetci pozvaní odborníci prišli, sedeli tam naživo. Mali sme teraz v štúdiu dvoch skvelých operných slovenských spevákov, známych vo svete: Janu Kurucovú, ktorá je sólistkou v Drážďanoch, v Berlíne, a Štefana Kocána, ktorý spieva v USA, v Japonsku, neviem, kde všade. Obaja si našli čas a o desiatej sa streli v štúdiu Rádia Regina. V živote sa predtým nestretli na javisku spolu. U nás v štúdiu sa stretli, cítili sa tam veľmi dobre, nemali problém prísť. Nemáme teda problém, aby hostia k nám prišli, pretože kredibilita našej stanice je vysoká. – Nedá sa mi neopýtať sa vás na zážitky z prvého pobytu vo Vojvodine? – Som veľmi vášnivý, veľmi častý cestovateľ. Už som sa počas toho cestovania po svete naučil, že keď ideš do nejakej krajiny, oblasti, nikdy nemaj očakávania ani predsudky. Choď do krajiny ako tabula rasa, čakaj, čím ťa osloví. Pred príchodom k vám som si tiež nič nepredstavoval. Zaujímalo ma, ako to tu vlastne je. Samozrejme, že vzdelaním a skúsenosťami nebudem žas-

núť, jeeej, tu sa rozpráva po slovensky, to je úžasné. Ako inak by sa tu rozprávalo, keď tu žijú Slováci? To nebolo to, čo ma fascinuje. Skôr ma fascinuje tá podoba tunajšieho života. Keď som sa prechádzal po slovenských dedinách v Rumunsku alebo i u vás, zrazu som mal pocit, že som sa ocitol v dokumentárnom filme spred niekoľkých desaťročí. Pretože som vo vašom spôsobe vyjadrovania, vo vašej štylistike, vo vašej slovenčine počul svoju babku. V mestečkách, napríklad v Kovačici, som videl našu dedinu z čias môjho detstva. Dnes je to všetko na Slovensku už iné. Pre mňa to bol i návrat do minulosti. Akoby sa zastavil čas, ale v tom najlepšom zmysle slova. Napríklad v tom, že sa zachovali nejaké hodnoty, ktoré u nás už musím hľadať inde, napríklad na folklórnych festivaloch. Tu vidím, stretávam sa s ľuďmi, ktorí rozprávajú krásnou slovenčinou, pritom používajúc slová, ktoré mi už ani nepoznáme. Je tu veľa takých archaických výrazov, ktoré dnešní mladí ľudia na Slovensku nepoznajú. A to, čo sa mi tu páči a čo by som chcel odkázať Slovákom, ktorí by sem prišli, je, že nie sú tu tí Slováci iní ako naši. Nie sú ani konzervatívnejší, ani staromódnejší, ani starosvetskejší. Funguje tu presne tá istá technika ako u nás, funguje tu ten istý internet. Všetci ľudia sú tu rovnako vzdelaní, rovnako pozitívni alebo rovnako negatívni, takí, ako všade inde...

27/V

toho vlastne vedieť. No keď si niektorých z nich posadíte vedľa seba, začnete s ním robiť, zistíte, že sa rýchlo učia. Oni sú šikovní, oni sú priebojní, oni chcú, oni sa neboja. Trúfnu si aj to, čo my nie. Keď mám ísť na rozhovor s nejakou známou osobnosťou alebo známym politikom, potrebujem sa pripravovať, naštudovať si všetko. Oni si to vezmú tak: proste idú bez prípravy a v tom je niekedy ich výhoda. Keď sa s nimi pracuje, dá sa to. Ale chýba im prax. A dakedy sú i niektoré školy také, že sa kriticky pýtam: čo vás tam učia, keď to základné nevieš? – Jednou z príznačností rozhlasu sú aj kontaktové relácie. Zjavujú sa odborníci v dostatočnom V slovenskej redakcii Novosadského počte vo vašich rozhlasu vysielaniach? – Našimi odborníkmi sú premôžete raz skončiť, keď budete dobrí. A radím im, aby začínali dovšetkým naši redaktori, ktorí v komerčných rádiách. Vnímanie sú naozaj vzdelaní v oblastiach, žurnalistiky, vôbec práce v mé- ktoré sledujú. Mám redaktora, diách je u nás otočené smerom ktorý sa venuje len farmárom, k celebritám. Tak, že sa tí mladí mám redaktorku, ktorá sa venuje vidia za mikrofónom, pred ka- zdravotníckym témam... Keď merou, keďže si myslia: však sa ide o to, či iní prejavujú záujem, postavím a rozprávam, neuve- uvediem príklad. Keď si špičkový domujúc si, koľko novinár musí lekár, vrcholový chirurg nájde čas

T VO R B A

19. 7. 2014 • 29 /4604/

Michal Babinka (25. augusta 1927 – 4. júla 1974)

DO TRYZNOVÉHO VENCA POĽNÝCH KVETOV Aj ľudia odchádzajú zostáva výšava nejakých malých dobromyseľností do prúžkovaných diaľok obrazoborecká myseľ ich skladá: aj ľudia odchádzajú Keď začne zosúvať sa keď začne kopnieť kameň kameň zákerne potrestaný dlhým väznením v zemi nad zemou kameň na náhornej plošine dávno zvetranej alebo kameň nedotknuteľný v hrdých výškach zaťatosti kameň na pobreží mora alebo kamienok v riečnom štrku na ktorý akýsi chlapček napísal slová fantázie kameň v bezmocnom hneve a kameň celkom zhovievavý kameň do srdca do pomníka srdcom zamurovaný keď začne zosúvať sa keď začne kopnieť kameň len človek jediný stojí tu bez slávnostnej tógy odvahou krasovatie aby sa tuhý porast nepremenil na rúbaň jalovinu aby nemusel chradnúť ako nepochopený mím v pantomíme podstaty len on tu stojí a nežnie v pehavej kráse obmeny len človek sa musí obopnúť prívetivosťou bôľu aby nemusel zbytočne plakať nad základným kameňom svojho odchodu aby nemusel bezradne cúvnuť pred katechizmom nenávratov aj ľudia odchádzajú zostáva rezný krok slova ktoré sa nedá stvárniť

VERNÝ PES

28/VI

Miroslav Macháč Pred niekoľkými dňami, bolo to vlastne v nedeľu, keď som sa po lejaku a vetre viezol autom na návštevu príbuzným v Banáte, spozoroval som vedľa cesty čierneho psa s veľkými očami a natrčenými ušami, ako sedí opretý o stĺp dopravnej značky. Nakoľko som si za ten krátky čas, kým som prechádzal povedľa neho, mohol všimnúť, jeho pohľad bol smutný, ustarostený a ponechával dojem akoby na niekoho čakal. Pýtal som sa, kde sa ten pes tam vzal, uprostred poľa po takom nečase. V okamihu mi napadlo, žeby som sa mal vrátiť a vziať ho so sebou. Keď som však onedlho autom takmer narazil na zrazeného psa uprostred cesty, o tom čiernom psovi s veľkými očami som prestal rozmýšľať. Pri návrate domov, tou istou cestou, obraz toho veľkého čierneho psa s veľkými očami sa mi znovu vynoril v myšlienkach. Pýtal som sa, ako ho niekto mohol nechať tam, v poli, aby sa vynachádzal ako najlepšie vie. Pripúšťal som však i možnosť, že sa snáď udialo niečo neočakávané a pes tam zostal vytrvale čakať svojho majiteľa, pokým sa nevráti. Vo chvíli približovania sa k miestu, kde som ho po prvýkrát spozoroval, zľahka som pribrzdil. Na moje veľké prekvapenie ešte vždy bol tam. Keď začul zvuk motora, obrátil sa a pozrel sa na mňa tými veľkými očami plnými smútku. Na chvíľku sa mi predsa zazdalo, že z nich žiari akási nádej či viera. Predpokladajúc, že mu je zatiaľ jedinou útechou to, že prestalo pršať a vietor stíchol. Pozdravil som sa mu tak, že som dvakrát nakrátko zatrúbil a tým mu dal najavo, že som si ho všimol. Pokračoval som v ceste, ale o tom psovi na ceste som i naďalej rozmýšľal. Keď som prišiel domov, zo zvyku som zapojil televízor. V tej chvíli hlásateľ oznamoval správu, že sa v minulej noci na ceste, ktorou som dnes prechádzal stala veľká dopravná nehoda, v ktorej obaja vodiči áut boli zranení a po nehode sanitkou rýchlo prevezení do najbližšej nemocnice. Hneď som pomyslel na toho čierneho psa s veľkými očami, ako vedľa cesty trpezlivo čaká svojho možno už nebohého majiteľa, ale i na majiteľa, ktorý márne čakal na svojho psa, nehybne ležiaceho na asfaltke. Toto sa udialo akurát v ten deň, keď som sa pevne rozhodol kúpiť si psa – miláčika. Teraz už nie som si celkom istý, či to aj urobím.

GALANTNOSŤ NEVYMRELA Oľga Feldeková Debatovala som raz pri kávičke s dvoma priateľkami o mužskom správaní k ženám v cestnej premávke. Obidve sa zhodovali v tom, že čím je premávka rušnejšia, tým menej sa na cestách vyskytuje mužov, ktorí by boli galantní k ženám. Vraj aj z dobre vychovaných mužov, ktorí inak bežne podržia dvere, alebo pomôžu do kabáta, sa stávajú na ceste grobiani, ktorí aj na ženu vedia zúrivo trúbiť, a už vôbec im ani na um nezíde pomôcť, keď sa žena dostane s autom do problémov. „Mám aj lepšie skúsenosti,“ oponovala som priateľkám. Chceli vedieť, aké, nuž som im porozprávala príhodu z čias, keď som jazdila na 1203-ke. „To auto bolo nevyspytateľné. Vždy z ničoho nič zastalo, a rozbehnúť ho bolo umenie. Raz zastalo neďaleko autobusovej zastávky – a viac ani hnúť. O pár metrov sa však cesta zvažovala, tam by už mohlo naskočiť. Vystúpila som a začala som ho tlačiť. Muži na zastávke ma pozorovali. Vidia ma, pomyslela som si. Je pod moju dôstojnosť ich o tú pomoc žiadať. Sám mi však na pomoc nešiel nikto.“ „No vidíš!“ zvolali víťazoslávne moje priateľky. „Počkajte, ešte som neskončila! Tlačila som auto ďalej sama, centimeter po centimetri. Pod nohy sa mi zamotala akási handra. Prudko som ju odkopla – vybila som si na nej hnev na všetkých nevychovancov – a vtedy na moje prekvapenie ku mne priskočilo niekoľko pánov a začali mi pomáhať. Ja som už tlačiť nemusela, mohla som si už sadnúť za volant, zaradiť dvojku a nakopnúť motor.“ „Zažila si asi zázrak,“ povedala jedna priateľka. „Aj zázraky sa stávajú,“ vravím jej. „A čo to bola za handra, čo si odkopla?“ chcela vedieť druhá. „Na to som prišla až za volantom, keď som zistila, že šoférujem len v pančuškových nohavičkách. Bola to moja sukňa, ktorá zo mňa spadla pri tom zúfalom tlačení. Keď auto naskočilo, už som ju videla iba ako leží na ceste a vzďaľuje sa mi v spätnom zrkadielku uprostred galantne mávajúcich pánov...“ „Ach,“ vzdychli si obe moje priateľky naraz a zasnívali sa. Zrejme mi uverili, že mužská galantnosť v cestnej premávke predsa len ešte nevymrela. (Zo zbierky: Fejtóny – Slovenským perom pri Vltave. Slovenský literárny klub v Českej republike, 2008)

ROZHOVOR

HLAS ĽUDU • OBZORY

AUTORKA A VYDAVATEĽKA EXPERIMENTÁLNEJ HUDBY LUCIA UDVARDYOVÁ (PALMOVKA, EASTERN DAZE)

Česko-slovenská nomádka Stevan Lenhart

Lucia Udvardyová vyprahnutá atmosféra je umocnená jej industriálnym dedičstvom a multikultúrnosťou... Hrať vlastné veci som začala pred pár rokmi. Ešte predtým som experimentovala so zvukom, ale nerobila som to systematicky. S ohľadom na to, že som neustále v pohybe, tá hudba je pre mňa viac-menej relaxačno-meditačná činnosť. Pred pár rokmi som dostala sampler a to ma inšpirovalo začať s hraním. Už dlho predtým som si nahrávala rôzne field recordings, čiže terénne nahrávky. Postupne som si kúpila nejaké menšie krabičky na hranie – jednobitové drum mašiny, noise mašiny... Je to improvizovaná elektronika s množstvom field recordings. Občas je to ambient, potom takmer techno, inokedy drone. Nepovažujem sa za hudobníčku, ale baví ma spájať rôzne veci a vytvárať určité meditačno-tranzové zvuky. Zatiaľ som nič nevydala oficiálne, lebo sama si to vydať nechcem. Moja hudba vzniká hlavne naživo, nahrávky možno počuť na stránke Soundcloud. – Aké sú doterajšie výsledky projektu Eastern Daze? – Založili sme webovú stránku easterndaze.net, ktorá stále funguje, a na nej zverejňujeme články, recenzie a rozhovory. Okrem toho, každý mesiac pripravujem výber najzaujímavejších vecí z výskumu Eastern Daze pre jeden web v angličtine. Vydali sme dve

kovej hudby a predpokladám, že ešte stále tu hudobníci inklinujú k dark a postpunkovým veciam… Snáď sa o tom dozviem trochu viac. – Zoznámená si s aktivitami v Rumunsku... Čo sa tam deje? – Tam je napr. aktuálna fúzia tradičnej hudby manele, ktorá je svojráznou rumunskou obdobou turbo-folku, prijíma to do seba prvky orientálnej a rómskej hudby, pretože väčšinou vychádza z tých komunít, ale momentálne preniká aj do klubov v centre Bukurešti, kde na ňu tancuje „hip” urbánna mládež. Manele má v Rumunsku kontroverzné renomé, keďže je to hudba z geta a pre elity bola príliš „lowbrow”. Zoznámila som sa s ľuďmi, ktorí majú vydavateľstvo Future Nuggets, často hrávajú s tými hudobníkmi manele a snažia sa to kombinovať so súčasnou elektronikou. Vydali niekoľko zaujímavých projektov, ako napr. Steaua de Mare a Plevna. – A na Slovensku? – Na Slovensku nie som stabilne už dosť rokov, ale napr. hrala som na akcii Kraa v Bratislave, kde vystúpilo 16 experimentálnych projektov, štýlovo z oblastí ako noise, improvizovaná

Palmovka v akcii – Ako sa ti zdá hudobná scéna v Srbsku? – O scéne v Srbsku vlastne veľa neviem. Poznám Ignaca de Bruyna, ktorý pôsobí v Belehrade a má vydavateľstvo No Basement is Deep Enough, ako aj Nikolu Vitkovića, ktorý vedie vydavateľstvo NAUK. Okrem toho viem, že v 80. rokoch tu bol silný vplyv elektronickej a postpun-

elektronika a pod. Na webovej stránke kraa.sk je databáza experimentálnych hudobníkov zo Slovenska. Fungujú tam vydavateľstvá ako LOM, Fuga, Exitab, a mám pocit, že vzniká celkom zaujímavá scéna. – Nejaký odkaz nakoniec? – Ak máte nejakú zaujímavú hudbu, pošlite mi ju. Rada sa o tom dozviem.

29/VII

ochádza zo Slovenska, žije hlavne v Česku a samu seba považuje za nomádku. Je spoluzakladateľkou výskumného projektu Eastern Daze, v rámci ktorého mapuje diania v oblasti nezvyčajnej undergroundovej hudby vo východnej a strednej Európe, ako žurnalistka pripravuje rubriku pre Český rozhlas a tiež vedie nezávislé vydavateľstvo Baba Vanga. Sama sa zaoberá experimentálnou elektronickou hudbou a vystupuje pod menom Palmovka – koncom mája a začiatkom júna 2014 absolvovala miniturné v Srbsku (Nový Sad, Subotica, Pančevo, Belehrad), čo bolo príležitosťou na interview... Lucia Udvardyová o sebe hovorí: – Pôvodne som z južného Slovenska pri maďarskej hranici, chodila som do maďarskej škôlky a do slovenskej školy. Študovala som na Slovensku, potom som odišla do Londýna, a nakoniec som sa náhodou dostala do Prahy. Človek z Východu zvyčajne stále chce cestovať na Západ, ale neskoršie ma začal zaujímať práve kontext, v ktorom som vyrastala. Robila som na rôznych festivaloch v Česku, napr. New New! v Brne a Sperm Festival v Prahe (ani jeden z nich dnes už nefunguje). Okrem toho, od roku 2002 píšem o hudbe do rôznych médií ako žurnalistka čiže pozorovateľ hudobných udalostí a furt robím nejaké rozhovory. Najväčší obrat nastal roku 2010, keď sme (spolu s Petrom Gondom) začali robiť na projekte Eastern Daze, ktorý mapuje scénu vo východnej a strednej Európe a precestovali sme počas šiestich mesiacov šesť krajín. Vlani sme založili label, v rámci ktorého vydávame nahrávky hudobníkov a ľudí, s ktorými sa stretáme. V posledných dvoch rokoch nemám nejaký stabilný domov, často sa presúvam hlavne medzi Prahou, Budapešťou a Slovenskom. – Povedz niečo o tvojom experimentálno-hudobnom projekte Palmovka... Čo vlastne predstavuje názov tohto projektu? Kde možno počuť tvoje nahrávky? – Palmovka sa to volá podľa štvrti v Prahe. Bývam tam už vyše päť rokov. Palmovka je svojrázna štvrť, ktorej

kompilácie a nakoniec sme založili aj vydavateľstvo Baba Vanga (pomenované podľa známej bulharskej veštkyne – pozn. aut.), ktoré viac-menej čerpá z kontaktov Eastern Daze. Toto vydavateľstvo má zatiaľ niekoľko vydaní vo forme kaziet (Střed Světa, Somnoroase Păsărele, Superskin, Lanuk) plus jeden digitálny release. Spolupracovali sme ako kurátori na rôznych podujatiach, koncertoch a kompiláciách. Jadro projektu tvoria dvaja ľudia, ale máme aj spolupracovníkov a stále hľadáme nových ľudí, ktorí by písali o dianiach z rôznych krajín. Najlepšie je, že sa pod vplyvom informácií a kontaktov vytvorila sieť ľudí a prepájajú sa lokálne scény – vytvorili sa svojrázne nové mikroscény v rôznych prostrediach. Bolo to vlastne aj cieľom, aby sa tieto susedné krajiny dozvedeli o sebe a navzájom začali spolupracovať.

VÝSTAV Y

19. 7. 2014 • 29 /4604/

K RETROSPEKTÍVNEJ VÝSTAVE ILUSTRÁTORA A KARIKATURISTU JUGOSLAVA VLAHOVIĆA

Hlboké odtlačky Oto Filip

30/VIII

odtlačkov, aby zvedavým pohľadom návštevníkom sprístupnila okolo päťsto prác autora, vznikajúcich v období rokov 1968 až 2014. Aj mnohým z nás, ktorí sme prinútení, občas i potrestaní, dlhšie a hlbšie sledovať tlač, a preto sa možno nazdávame, že sme čosi informovanejší než čitateľ bežný,

jer Križanić, Otto Reisinger, Predrag Koraksić-Corax, Jugoslav Vlahović... Patrili alebo patria ku karikaturistickej špičke týchto križovatiek. Nech bola Nielen v tlači domácej, ale i zahraničnej doba akákoľvek, vždy mali k nej čo nové strán, karikatúr a ilupovedať, lokálstrácií. Netreba zabúdať ne a globálne, ani na skutočnosť, že úsmevne alerobil grafický dizajn bo sarkasticky. pre vydania desiatok Vďaka nim sme tunajších popových sa v politickej a rockových skupín, karikatúre dov rámci čoho i celý opus pracovali blízskupiny Riblja čorba, že ko hviezdam. vystavoval na osemdeŤažko povedať, siatich samostatných pre aké všeta viac ako tisíc kolekko dôvody, no tívnych výstavách, že prispelo ich je nositeľom približk tomu mnone päťdesiat cien za ho: podmienky, Z niekdajšej tvorby: Svetová krava ilustráciu a karikatúru, gény, bohatstvo námetov, predovšetkým prianie pra- rozšírila doterajšie obzory, týkajúce sa okolo aj desať za knihy a ich nierovať to, čo si na pranieri zaslúži byť. poznatkov o Jugoslavovi Vlahovićovi. dizajn. Založené na postupe, ktoJednou z udalostí, ktorá sa konO ňom je všeobecne známe, že com 2014 pokojne môže uchádzať sa narodil v Belehrade v roku 1949, rým sa z malého množstva Pár obalov platní skupiny Riblja čorba o titul kultúrneho podujatia roka, je že odbor grafiky ukončil na Fakulte dosť nenápadného materiálu, i retrospektívna výstava karikatúr, úžitkových umení u maestra prof. Bog- ktorý umelec spracúva, získava napätá najčastejšie majú univerzálny význam. ilustrácií a grafického dizajnu Ju- dana Kršića, že na tejto fakulte i sám situácia s plynúcim absurdným vtip- A preto ich všetci chcú. Ako umelec a chodec, vždy sa goslava Vlahovića. Prebiehala od 11. v súčasnosti učí ako profesor grafiky ným odkazom, na kontraste medzi zvedavo túlajúci lajúna do 5. júla v Múzeu úžitkového knihy. Menej je však známe, byrintom umenia, umenia v Belehrade s názvom Knihy že bol jedným zo zakladaako autor, sústavne teľov prvej juhoslonesúhlasiaci s kruvanskej autorskej tosťou a absurdiakustickej skupiny tou doby minulej Rodinná manufaka terajšej, Vlahović túra čierneho chleba za sebou celé dea performansovej saťročia necháva skupiny EKIPAA, že hlboké, priam neúčinkoval v legenprehliadnuteľné dárnom muzikáli stopy. Je ich ozaj Hair Ateliéru 212, že mnoho, veľmi kvailustroval a graficky litných: v galériách, do sveta vybavil viac v tlači našej a svetonež päťdesiat kníh Zbrane a ako na ne vej, na divadelných rôznych autorov, že doskách a plagáje sám autorom jedenástich kníh. Alebo to, že jednoduchým výzorom, vzhľadom toch, v knihách, gramofónových mu The New York Times zve- jeho hrdinov, tiež hrdinov a námetov platniach, učebniach... Vďaka mu za rejnili viac ako tridsať ilustrácií, a vzrušujúcim stavom, ktoré tieto sym- ne, predovšetkým za tie zriedkavé že v našom týždenníku NIN bolicky naznačujú vlastným postojom chvíle, keď nám oči hrajú od radosti Sociálny námet ako stálica má okolo sedemtisíc titulných a gestom, práce Jugoslava Vlahovića nových objavov. • OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

Kultúra V ústrety jubileu divadla PREZENTÁCIA KNIHY V MSS

Anna Francistyová

ezabúdajme na minulosť a na našich bývalých a uvedomelých spoluobčanov, ktorým nebol cudzí spoločenský a kultúrny život v rodisku. Vedení touto myšlienkou v ústredí Matice slovenskej v Srbsku bez váhania prijali na vydanie rukopis o začiatkoch slovenského vojvodinského divadelníctva a v roku 2013 ako 5. zväzok v edícii Matičné portréty vydali knihu Jána Čániho Pátos národných prísah (divadelná sezóna 1848 – 1918). Na začiatku premiéry tejto divadelnej publikácie v piatok 11. júla t.

r. v Dome MSS Ľudovíta Mišíka Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS a MOMS Petrovec, túto akciu ocharakterizovala ako dobrý štart v ústrety 150. výročiu slovenského divadla v Petrovci, ktoré si pripomenieme v roku 2016. Iste aj z úcty k divadlu do matičného domu v ten daždivý piatkový večer prišli divadelní nadšenci nielen z Petrovca a okolia, ale aj z Iloka. Úryvky z predstavovanej knihy čítali známi herci Zuzana a Ján Častvenovci a Miroslav Babiak. Návštevníkov zaujali dokumentárne údaje o premiére Strateného syna v Petrovci, o Jurajovi Mrvovi,

Matičná kniha ako podnet na ďalší výskum: Katarína MelegováMelichová a Ján Čáni s autorskými výtlačkami

Adele Petrovičovej, Vladimírovi Hurbanovi Vladimírovi, Andrejovi Mrázovi, Svetozárovi Hurbanovi... Premietaný bol príspevok slovenskej redakcie TV Vojvodina (autorky Anny Funtíkovej) venovaný tejto knihe a nádych pátosu do ovzdušia premiéry priniesol zvu-

EXIT 2014

Panel Good story v Sriemskych Karlovciach

a Fakulte pre manažment v Sriemskych Karlovciach v organizácii EXIT nadácie a Strediska pre rozvoj menšinových a lokálnych médií sa v sobotu 12. júla uskutočnil konferenčný panel pod názvom Good story, ktorého hlavnou témou boli mládežnícke vydania médií v jazykoch národnostných spoločenstiev. O vydaniach pre mladých hovorili Maja Zazuljak, zodpovedná redaktorka rusínskeho Maku, Stevan Lenhart, zodpovedný redaktor slovenského Vzletu, Edit Laszlo, riaditeľka maďarského Hét Nap, Blanka Czilik a Norbert Gyory, predstavitelia maďarského Képes Ífjuság, Tatjana Petrika, novinárka – spolupracov• KULTÚRA •

níčka rumunského Tineretea, a Skender Saćipi, riaditeľ portálu v albánskej reči titulli.com. Panel moderovala Nataša Heror, predsedníčka strediska. V diskusii, ktorá nasledovala po úvodných prezentáciách časopisov a online vydaní, sa

hovorilo o potrebe formovania osobitných redakcií online vydaní mládežníckych médií, keďže prax ukázala, že nejestvuje potrebná kvalita, keď ide o ažuritu týchto webových stránok, lebo printové vydania sú ešte stále primárnymi.

kový záznam kupletu z 2. februára 1902 z divadla v Starej Pazove. Na záver predsedníčka K. Melegová-Melichová odovzdala autorské výtlačky autorovi knihy a režisérovi J. Čánimu, ako aj Olji Torday, ktorá mala na starosti grafickú úpravu a obálku. Kým Stevan Lenhart navrhol opätovné zoskupenie mládežníckych redakcií v zmysle experimentálneho viacjazykového vydania, Edita Laszlo poukázala na výnimočný pokrok v rozvoji online vydania Hét Nap a náskok nákladu printového vydania o 3,5 percenta v roku 2013. Nedostatočne vyvinutá percepcia médií v jazykoch národnostných menšín a imperatív obojsmernej komunikácie – to sú závery tejto konferencie. Účasťou študentov FAM-u na paneli sa vytvorila možnosť pre spoluprácu a spoznávanie tejto oblasti mediálneho priemyslu, čo je aj jeden zo základných cieľov činnosti Strediska pre rozvoj menšinových a lokálnych médií. Na tejto udalosti, ktorú podporilo Veľvyslanectvo Švajčiarska a Oddelenie pre médiá Misie OBSE v Srbsku, prítomní boli aj predstavitelia OBSE Bojan Janković, Gordana Predić a Iljasa Musli. (zdroj: Stredisko pre rozvoj menšinových a lokálnych médií) Foto: Otos Andras

29 /4604/ 19. 7. 2014

Kultúra SPRÁVA Z 21. DETSKÉHO FOLKLÓRNEHO FESTIVALU ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI

Viac detských hier a obyčají Mgr. Anna Medveďová Gašková Mgr. Jaroslav Gabríny Ervín Malina

a nádvorí Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči, na rozprávkovom zámku určenom iba pre deti, 22. júna odznel vynikajúci 21. ročník Detského folklórneho festivalu Zlatá brána. S radosťou a nadšením sme v rámci neho sledovali 43 hudobno-tanečných čísel, z čoho 34 bolo súťažných a 9 revuálnych. V revuálnej časti na javisku vystúpili hosťujúce zahraničné detské folklórne súbory: DFS Zlatý levík MKS Nové Zámky zo Slovenskej republiky, mladšia a staršia skupina DFS SKOS Ľ. Štúra pri Matici slovenskej z Iloka a DFS SKUS Ondreja Pekára pri Matici slovenskej zo Solian, z Chorvátska, a domáce srbské detské folklórne súbory DFS KUS Logovac z Despotova a mladšia a staršia tanečná skupina DFS KUŠS Branka Radičevića z Kysáča. V súťažnej časti sa zúčastnili deti z nasledujúcich lokalít: z Kysáča, Vojlovice, Šídu, Selenče, Lugu, Hajdušice, Hložian, Starej Pazovy, Jánošíka, Boľoviec, Báčskeho Petrovca, Padiny, Erdevíka, ako i z Bingule a Ľuby, Silbaša, Lalite, Dobanoviec, Kovačice, Aradáča, Báčskej Palanky a Pivnice. Na úvod správy by sme chceli naše slová obdivu a vďaky adresovať všetkým zúčastneným, ktorí čo i len kúskom svojich rúk alebo myšlienok, teda akýmkoľvek spôsobom prispeli svojou účasťou k tomuto krásnemu a jedinečnému vojvodinskému sviatku spevu, hudby a tanca detí. Obdivuhodný počet účastníkov, ktorý zase prekonal tisíc najmenších nositeľov našej jedinečnej tradičnej ľudovej kultúry a jednak silný a vytrvalý entuziazmus učiteľov, choreografov, tanečných pedagógov, muzikantov a, samozrejme, rodičov a starých rodičov, ktorí deťom vštepujú odmalička základné hodnoty našej tradičnej ľudovej kultúry a dávajú im priestor na ich realizáciu. Z hľadiska výberu materiálu môžeme konštatovať, že tohtoročná Zlatá brána v porovnaní s minulo-

www.hl.rs

ročnou dostala na kvalite. Z toho vyplýva, že taneční pedagógovia, choreografi, učitelia a hudobníci berú na vedomie a rešpektujú rozhodnutia, pochvaly či kritiky odbornej poroty adresované v pozitívnom smere. Na mysli máme to, že vzhľadom na minulý ročník bolo na javisku predvedených viac detských hier,

Taktiež niektorí autori choreografií prišli s novými nápadmi, novým materiálom, prednostne získaným z terénu (napr. choreografia laureáta festivalu z Aradáča, ale i niektorých ďalších), čo je, samozrejme, chvályhodné. Podľa nás je ale ešte stále málo autorov choreografií, ktorí chodia do terénu a uprednostňujú takto

Odborná porota 21. DFF Zlatá brána: (zľava) Ervín Malina, hudobník, Mgr. Anna Medveďová Gašková, etnologička, a Mgr. Jaroslav Gabríny, etnológ (foto: E. Šranková)

Výsledky hodnotenia:

Najúspešnejším súborom 21. DFF Zlatá brána je: DFS Govličky KC Aradáč (mladšia skupina) Pôvodný tanec: Smrtnuvania Úprava a nácvik: Marína Malová Vedúci orchestra: Ján Zvara-Moco Na druhom mieste sa umiestnil: DFS Vienok KIS Kysáč Štylizovaný tanec: Na Torine Autor a nacvičil: Vladimír Medveď Vedúci orchestra: Miloslav Kardelis Tretie miesto získal: DFS KOS Jednota Hložany Detské hry Autor a nacvičil: Jaroslav Kriška Vedúci orchestra: Rastislav Struhár ale i obyčají, to znamená, že autori choreografií uprednostnili detské hry, riekanky, vyčítanky, rečňovanky atď. pred štylizovanými tancami.

Informačno-politický týždenník

zozbieraný materiál na javisku. Zaujímavé a pútavé predvedenie nám ukázali tanečníci z Lugu, ktorí sa na javisku hojdali v plachtách na

tému Hajšov, babajšov, využívali ako rekvizity vrecia a bábiky, čím vytvárali krásny estetický efekt, a spracovaný materiál bol prispôsobený deťom. Taktiež deti zo Selenče nám perfektne znázornili detské hry pod názvom Na lúke. Aj staršia skupina bola výborná a predovšetkým chceme vyzdvihnúť kvalitu spevu detskej speváckej skupiny. (...) Keby sme mali tohtoročný detský folklórny festival zhrnúť, môžeme povedať, že interpretačná úroveň festivalu, ale aj výber spracovaného materiálu, výber a úprava krojov, relevantnosť prispôsobenia veku účastníkov, efektívnosť, zhruba všetko, čo zahŕňa kvalitný, pútavý prednes a zaujme diváka, sa tento rok vydaril takmer všetkým. Môžeme konštatovať a súborom srdečne gratulovať a ďakovať, že pracujú permanentne, že registrujú poznámky odbornej poroty a rady odborníkov, že na sebe pracujú, a výsledkom toho všetkého je jeden vydarený ročník DFF Zlatá brána, ktorý bol výnimočný. Ku kvalite festivalu určite prispel i Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, na čele s riaditeľkou Milinou Sklabinskou, a jeho projekt, ktorý spočíval v angažovaní tanečných pedagógov a choreografov pracovať s tanečníkmi v prostrediach, kde záujem o tanečný folklór začal upádať, resp. takmer upadol. V neposlednom rade nezabúdame na našich šikovných organizátorov KIS Kysáč na čele s riaditeľkou Annou Chrťanovou-Leskovac, ktorí sa postarali o to, aby festival bol presne načasovaný, aby na ňom nič nechýbalo, aby nám nič nechýbalo, a ďakujeme im za krásny umelecký zážitok, za dôveru a pozvanie. Laureátom bohatého detského folklórneho festivalu sa tohto roku stal DFS Govličky KC Aradáč (mladšia skupina), ktorý očaril najviac odbornú porotu a získal sošku NRSNM, ktorú charizmatickým malým folkloristom odovzdala predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. Podľa pravidiel zároveň o rok odcestujú na Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti do Duloviec, na Slovensko, kde budú reprezentovať detský slovenský vojvodinský folklór. (Titulok redakčný, úplnú správu zverejňujeme na www.hl.rs) • KULTÚRA •

ARADÁČ A PIVNICA POD POĽANOU

Na tej Detve studňa murovaná... Monika Necpálová

divadelný súbor Stožkár zo Stožku. Početné množstvo súpri nej stojí milá uplakaná... spieva sa v piesni, čo sa už 49 borov zo Slovenska dopĺrokov nesie nad podpoliansky- ňa originalita slovenských mi vŕškami i dolinkami. Ako oslava súborov z Vojvodiny. Ani leta, folklóru a už vďaka Krajanskej tohto roku to nebolo inak nedeli aj sviatok Slovákov žijúcich a tri dni 11. – 13. júla sa v v zahraničí. Slávnosť tanca a spevu detvianskom amfiteátri v podobe ľudových vencov tradícií niesli aj pod znakom tvorikoná sa každé leto v Detve. Najlepší vosti folkloristov z Aradáča z najlepších folkloristov schádzajú a Pivnice. Ich prejav zožal sa na Folklórnych slávnostiach pod veľký úspech a domáci Poľanou. Tradične obrovský ohlas ho považujú za nádhermajú domáce súbory. Uvítací program né spestrenie slávností. domáceho regiónu pod titulom Za- Predsa len dych cudziny hrajte mi túto uviedli v piatok 11. obohacuje každé podu- Pivnický súbor na Detve (Foto: z archívu SKUS Pivnica) júla folklórne súbory Detva a Podpo- jatie. Krajanská nedeľa si dvorom v programe 49. Folklórnych Srbsko, spevácka skupina Kmotričky z slávností pod Poľanou v Detve prevzal Brna, Česká republika. Súbory zo Miroslav Lajčák, podpredseda vlády Slovenska vďaka úspešnej prezenSlovenskej republiky a minister zahra- tácii Aradáčanov a Pivničanov vidia, ničných vecí a európskych záležitostí akým smerom sa uberajú tradície SR. Garantom podujatia je Úrad pre slovenského folklóru vo Vojvodine, spoznávajú usilovnosť a zodpovedSlovákov žijúcich v zahraničí. Za realizáciou uvedenia tohto- nosť dolnozemského obyvateľstva ročného programu krajanov stojí k národným tradíciám. Vlastimil Fabišik, choreograf a vedúci Na tohtoročných slávnostiach sa Folklórneho združenia Púčik z Brna, konal aj sviatok pre maškrtníkov. Česká republika. V programe účin- Dolnozemský dvor voňal i dobrotami kovali folklórne súbory Šarvanci z z Vojvodiny. Priniesol aj ukážky zo Prahy, Česká republika, SKUS bratov života a tradícií krajanov z ChorvátBanasovcov z Josipovca, Chorvát- ska, Maďarska, Rumunska a Srbska sko, Nádeje z Paríža, Francúzsko, Ze- a ich tradičnej kuchyne. Na jarmoku lený veniec z Ečeru a Rozmarín z v dolnozemskom duchu ste mohli Spevy a tance z Dolnej zeme pod Poľanou Veňarca, Maďarsko, Spiš z Novej Belej, nájsť všetko a oči by vám jedli celý ľanec z Detvy, Hriňovčan z Hriňovej, píše do zápisníka ročník 41 a titul Daj Poľsko, Sálašan z Nadlaku, Rumun- víkend. Nuž a hlad po domove bol folklórne skupiny z Dúbrav, Hrocho- nám, ženích, daj nám vína... Záštitu nad sko, V pivnickom poli – SKUS Piv- opäť raz zasýtený momentmi tanca te, Zvolenskej Slatiny a vystúpil aj Krajanskou nedeľou a Dolnozemským nica z Pivnice a Mladosť z Aradáča, a spevu pod Poľanou.

...

V PADINSKOM DOME KULTÚRY

Zapôsobili spevmi a tancami Anička Chalupová

aždý milovník spevu a tanca v nedeľu 13. júla prišiel na svoje na celovečernom koncerte mladých padinských ochotníkov, ktorí sa roztancovali na javisku Domu kultúry v Padine. Pred odchodom na zájazd na Slovensko, do obce Buzitka, ktorý absolvujú na sklonku tohto týždňa, členovia folklórneho súboru pri DK Michala Babinku predviedli zmes slovenských ľudových piesní a tancov. Vystupovali pred plnou sieňou divákov, ktorí v ten večer nešetrili svoje dlane. Na javisku sa • KULTÚRA •

striedali pôvodné a štylizované tance v prednese mladých folkloristov, ktoré

nacvičila choreografka Martina Hlavčová, za hudobnej podpory slovenského

ľudového orchestra, ktorý tvorili mladí padinskí hudobníci: Vladimír Halaj a Ladislav Hlavatý (harmonika), Anita Petráková a Darko Munćan (husle), Vladimír Petrovič (viola), Denis Galas (klarinet), Vlastimír Povolný (flauta), Daniel Cicka (cimbal), Saňa Stvorcová (violončelo), v čele s vedúcim orchestra Jankom Tomekom (kontrabas). Vystúpili aj mladučkí folkloristi, žiaci Základnej školy maršala Tita. Zmesou slovenských ľudových piesní sa predstavili členovia Komorného zboru Viliama Figuša Bystrého, ktorí oduševnili publikum nielen svojou mladosťou, ale aj úpravami piesní. K ucelenému umeleckému dojmu prispeli aj padinskí literáti Anička Strehovská, Ján Valenta a Elenka Ďurišová, členovia literárneho oddelenia Obecnej knižnice, pobočky v Padine.

29 /4604/ 19. 7. 2014

Kultúra EXIT 2014

Štvordňová párty so svetovými hudobníkmi Jasmina Pániková

čiatočníci brit-popu Suede, ktorí oslovili tak mladšie, ako aj staršie publikum, a slávna dvojica Deep Dish. EXIT festival je, pravdaže, v znamení hudby, ale pre návštevníkov bol pripravený aj iný program. Novinkou na festivale bolo EXIT kino, na ktorom Pet Shop Boys

šte jeden vydarený EXIT sa zapísal do dejín tohto festivalu. Otvorený bol vo štvrtok 10. júla a tradičný ohňostroj o polnoci bol náznakom, že sa začína štvordňová párty, na ktorú prišli milovníci hudby a zábavy z celého sveta. Na početných javiskách prebiehala zábava do skorých ranných hodín. Samozrejme, najviac záujmu bolo o dve javiská – Main Stage a Dance Arenu, ktoré každodenne navštívilo po takmer 20-tisíc ľudí. Hurts Každý festivalový večer bol v znamení niekoľkých hudobných hviezd. Tak v prvý večer na hlavnom javisku svojím vystúpením publikum oduševnil belgický spevák Stromae, kým Pet Shop Boys aj po viac ako 30-ročnej kariére ukázali, že sú stále vynikajúci hudobníci. Druhý festivalový deň sa skôr podobal na októbrový, ako na júlový, a dážď, ktorý padal celý

Rudimental

www.hl.rs

deň, vytvoril na Petrovaradínskej pevnosti, a najmä pred hlavným javiskom, opravdivé jazerá. Tie ale neprekážali návštevníkom, ktorých bolo v ten večer ponad 40-tisíc, aby si prišli vypočuť a zabaviť sa pri troch piatkových hviezdach, ktorými bezpochyby boli Gloria Gaynor a skupina Rudimental na hlavnom javisku a Carl Cox na Dance Arene. Sobota sa tradične pokladá za hlavný festivalový deň. Podľa organizátorov na pevnosti bolo ponad 45-tisíc ľudí a hlavným dôvodom takého počtu bolo vystúpenie jedného z najvyhľadávanejších DJ-ov na svete – Skrillex. Tohtoročný festival bol bezpochyby poznačený dažďom, ktorý zo štyroch festivalových dní padal takmer tri dni. Padal aj v nedeľu, ale nezapríčinil väčšie problémy, a tisíce ľudí sa aj v posledný festivalový večer hemžilo dobre známou cestou. Tam ich dočkali vynikajúci členovia skupiny Hurts, ktorým sa predovšetkým tešili mladšie osoby ženského pohlavia, za-

Informačno-politický týždenník

Chorvátska dvojica – 2Cellos

Brány EXIT festivalu sa zatvosvoj program prezentovali najlepšie regionálne filmové festivaly, rili v ranných pondelkových hoa predstavené boli aj početné dinách. Navštívilo ho viac ako kampane, z ktorých je aj kampaň 185-tisíc ľudí. Zostalo iba spomíAgentúry pre bezpečnosť v dopra- nať si na vynikajúce vystúpenia ve a Ministerstva mládeže a špor- mnohých hudobníkov, tešiť sa tu, pod názvom Mladost, ne ludost!, v rámci ktorej profesionálni vizážisti líčili záujemcov, čím napodobňovali výzor po dopravnej nehode. Festival mal aj ďalšiu novinku. V rámci veľtrhu mimovládnych Mladost, ne ludost! organizácií prezentované boli na ďalší ročník festivalu alebo aj aj médiá na jazykoch menšín, pokračovať v zabávaní, keďže má medzi ktorými svoje miesto mal, EXIT v tomto roku aj svoje morské pravdaže, aj náš týždenník, ako aj pokračovanie – Sea Dance, a to na jednej z budvanských pláží. mládežnícky časopis Vzlet. • KULTÚRA •

SPRÁVA Z NRSNM

filmu žiaci boli rozdelení do troch skupín a pracovali s notebookmi, ktoré používali na nahrávanie filmov. Úlohou žiakov bolo, aby sami spracovali celý postup potrebný na prezentovanie filmu. Na filmovom líčení žiaci pra-

covali v dvoch učebniach, kde mali príležitosť vyskúšať rôzne maskérske efekty. Pre účastníkov boli pripravené rozličné potreby na maskérske líčenie, ktoré sa používajú na filmoch. Naučili sa vytvoriť efekty staroby, rôzne jazvy, zranenia, modriny a znázorniť podoby zvierat na tvári. Účastníkmi kurzu boli krajania z Ukrajiny, Maďarska, Rumunska a Srbska. Zo Srbska sa zúčastnilo 18 žiakov z Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v B. Petrovci: D. Durandzi, M. Belička, B. Kunčák, L. Kolár, R. Parkáni, M. Koruniaková, N. Hašková, P. Chalupková, E. Vršková, E. Melegová, M. Melegová, M. Benková, M. Brňová, J. Čelovská, V. Budinská, M. Častvenová, P. Sýkora a M. Greksa a sprevádzala ich profesorka D. Triašková. Pobyt na kurzoch v Slovenskej republike zabezpečila Univerzita Komenského v Bratislave za podpory Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Zájazd zabezpečili a čiastočne uhradili NRSNM a ÚSŽZ.

Srbsku, liečiacim sa na rakovinu. Pomáha rodičom v práci na poli. Rád cestuje prostredníctvom humanitárnej organizácie NURDOR – Nacionálne združenie rodičov detí chorých na rakovinu. Toho leta pôjde na kurz slovenského jazyka

a odbornej prípravy na Slovensko: – Rozhodol som sa preň vtedy, keď som o ňom počul, lebo sa mi zdá, že je to dobrý spôsob zdokonaliť si slovenčinu a zoznámiť sa s kultúrou krajiny, kde od septembra budem študentom.

Škola dokumentárneho filmu a filmového líčenia

ilmová škola – letný kurz dokumentárneho filmu a Škola filmového líčenia – letný kurz tvorby maskérskych efektov pre Slovákov žijúcich v zahraničí boli realizované od 29. júna do 4. júla v ŠaKS v Modre-Harmónii. V Strednej umeleckej škole scénického výtvarníctva bola prezentácia účastníkov a otvorenie kurzu. Vyučovanie sa realizovalo po skupinách. Profesori na kurzoch zaujali žiakov prezentáciou Účastníci kurzu na výlete a žiaci si mohli vyskúšať náčinie, s ktorým v nasledujúcich dňoch výlety a zaujímavé návštevy: na pracovali. Poobede boli hodiny Spaceworld (zábavno-pohybové lexiky SJ o filmovej tvorbe, ktoré hry), SNR – parlament, Bratislavvyučoval Mgr. Alexander Horák. ský hrad, stred Bratislavy. PosledPočas všetkých dní prebiehali ný večer účastníci kurzu spoločne v predobedňajších hodinách pripravili zábavný program. vyučovacie dielne, edukačné Na kurze dokumentárneho

SO ŽIAKOM GENERÁCIE TECHNICKEJ ŠKOLY V BÁČSKEJ PALANKE

Všestranné záujmy Elena Hložanová

Janko Hložan, ktorý ho od začiatku školenia posmeľoval. Na školu avel Murtin z Hložian (1995) si bude v dobrom spomínať: – je žiakom generácie Technic- Vzťahy medzi profesormi a žiakkej školy 9. mája mi sú veľmi dobré. v Báčskej Palanke, Profesori sú ochotní odbor elektrotechodpovedať na každú nik počítačov. otázku, chcú pomôcť. Rozhodol sa zaIba treba preukázať písať do tejto školy, záujem. V škole som lebo ho prilákalo dostal teoretický programovanie. Mal základ, dosť som sa výborný prospech a toho naučil, ale prial stály hlad po nových by som si, aby sa viac vedomostiach. Doučilo prakticky. stal sa aj na obecné Pavel sa vďaka svoPavel Murtin a obvodné súťaže jej usilovnosti a záujzo základov elektrotechniky, z mom stal žiakom generácie: –Moja biológie a Červeného kríža. Počas triedna profesorka Dragica Čadžić, štyroch rokov zúčastnil sa v pro- o ktorej môžem povedať všetko jektoch pre šírenie tolerantnosti, najlepšie, ešte v prvom ročníku multikultúrnosti, vďaka ktorým sa povedala mame, že môžem byť dostal do Švajčiarska. Rozhodol sa žiakom generácie, čo ma vtedy študovať na Slovensku, na Fakulte prekvapilo. matematiky, fyziky a informatiky Vo voľnom čase Pavel hrá na (odbor obnoviteľné zdroje ener- gitare. Je autorom – ochotníkom gie). Ako povedal, záujem o tento rozhlasovej relácie Mladice, ktoodbor u neho podporil profesor rá je v službe podpory deťom v

• KULTÚRA •

NA SPRESNENIE

Triumfovali žiaci z Padiny, Petrovca a Pivnice

dňoch 24. až 27. júna na Slovensku pobudli výhercovia Súťaže fotografie a krátkej filmovej tvorby žiakov škôl s vyučujúcim jazykom slovenským v zahraničí 2014. Odmenení žiaci V kategórii Cestou: 1. miesto Sára Srnková, ZŠ maršala Tita v Padine; 2. miesto Xénia Sýkorová, ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci; 3. miesto Viktor Valenta, ZŠ v Padine. V kategórii Makro: 1. miesto Dijana Bobošová,

ZŠ v Padine; 2. miesto Joel Dudáš, Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v B. Petrovci; 3. miesto Kristína Ďugová, ZŠ 15. októbra v Pivnici. V kategórii Človek v okamihu: 1. miesto Hana Širková, ZŠ v Padine; 2. miesto Dávid Kalko, ZŠ v Pivnici; 3. miesto Helena Mužinićová, ZŠ v Padine. V kategórii Krátky film: 1. miesto Debora-Hanna Eliášová, GJK; 2. miesto Ivan Kováč, GJK; 3. miesto Tabita Pavelová, ZŠ v Petrovci. R.

29 /4604/ 19. 7. 2014

Kultúra

Zápis do stredných škôl Monika Necpálová Anička Chalupová Anna Lešťanová BÁČSKY PETROVEC. Dve slovenské a jedna srbská trieda. To je bilancia záujmu žiakov o Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Od septembra začne do dvoch slovenských tried prvého ročníka chodiť 45 žiakov, do srbskej triedy 15 žiakov. Gymnázium otvorilo brány k riadnemu zápisu do prvého ročníka školského roka 2014/2015 v dňoch 7. a 8. júla. Druhé kolo zápisu sa konalo 10. júla. Z Báčskeho Petrovca nastúpi tak do prvého ročníka 28 žiakov, z Kysáča 5, Pivnice 4, Starej Pazovy, Selenče, Kulpína po 2 žiaci, Nového Sadu a z Erdevíka po 1 žiak. Na základe výsledkov záverečnej skúšky v základnej škole a prospechu z posledných ročníkov do srbskej triedy sa zapísali žiaci zo Silbaša, Nového Sadu, Kulpína, Radkova, Rumenky, Maglića a Petrovca. Gymnázium J. Kollára môže prijať až 60 žiakov do slovenských tried a 30 žiakov do srbskej triedy. Posledné

tri roky sa na gymnáziu otvárajú namiesto troch slovenských tried len dve. Mnohí žiaci sa totiž zapisujú do strednej zdravotníckej školy v Novom Sade alebo iných škôl a plnia si svoje túžby. Ale všetko má aj svoje „ale“. Napriek tomu budúci rok ešte stále bude gymnázium poskytovať vzdelanie v slovenskom jazyku vo ôsmich slovenských triedach, čo nie je málo, ale stratégiou bolo obsiahnuť gymnaziálnym školením aspoň 50 % slovenskej populácie. K slovenským triedam treba pripočítať štyri srbské, takže tak ako dosiaľ, gymnázium otvára 12 tried. Vlani sa do prvého ročníka zapísalo 55 žiakov, takže počet prihlásených sa od nového školského roka zvýši na 60. „Gymnázium poskytuje kvalitné stredoškolské vzdelanie a solídnu výchovu vo vynikajúcich podmienkach. Je to málo?“ rečníckou otázkou končí konštatovanie riaditeľ Gymnázia Jána Kollára Paľo Belička. KOVAČICA. Na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici budúci

SÚVAHA ŠKOLSKÉHO ROKU 2013/14 V ZŠ HRDINU JANKA ČMELÍKA

Priemerný rok Katarína Verešová

va, samotná škola, ako aj tie, ktoré odľa slov Jána organizuje NárodHavrana, riadinostná rada sloventeľa Základnej skej národnostnej školy hrdinu J. Čmemenšiny v Srbsku, líka v Starej Pazove, Matica slovenská uplynulý školský rok v Srbsku, Asociácia 2013/14 bol priemerslovenských pedaným. gógov a iné školy. – Naďalej sa nám Po ôsmich rokoch zmenšuje počet žiadvadsiati žiaci s prokov a sme na hranici Ján Havran fesormi znovu boli zapísať o jednu triedu na Slovensku na menej. V školskom roku, ktorý je Demänovskej doline v škole v prípred nami, zostanú nám predsa rode, spolu s dvadsiatimi žiakmi dve triedy v prvom ročníku, lebo a ich profesormi z erdevíckej školy. máme dostatočný počet žiakov Zájazd sa uskutočnil vďaka podpore určený zákonom. Ale aj tak sme Ministerstva školstva Slovenskej ustavične na tej vážke, – podotkol republiky a NRSNM v Srbsku a žiaci J. Havran. sa vrátili s peknými dojmami. Keď ide o aktivity, v škole zacho– Novinkou bol benefičný konvali tie, ktoré organizujú Minister- cert sláčikovej hudby, ktorý Rotary stvo školstva, lokálna samosprá- klub Košice Classic zorganizoval

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

STARÁ PAZOVA. Iba v Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića v Starej Pazove sú vyplnené kapacity na zápis do prvého ročníka strednej školy stanovené plánom a programom. Vzdelávacie profily – ekonomický technik, byrotechnik a podnikateľský administrátor boli vyplnené ešte v prvom zápisnom kole. V profile finančný technik niet voľných miest po druhom zápisnom kole. V týchto ekonomických odboroch je zapísaných 120 žiakov. S dodatočnými zápismi žiakov

a s ich požiadavkami na výmenu škôl podmienky sú vytvorené aj na otvorenie novej triedy v trojročnej škole, odbor obchodník. Do staropazovského Gymnázia Branka Radičevića v školskom roku 2014/2015 plánovali zapísať 120 žiakov. Po druhom zápisnom kole do tried všeobecného smeru sa zapísalo 87 žiakov, čo znamená, že pre augustovú zápisnú lehotu zostalo voľných ešte 33 miest. Najviac voľných miest zostalo v Technickej škole. Po druhom zápisnom kole do nej je úhrnne zapísaných 90 žiakov, kým kapacita vo všetkých štvorročných a trojročných vzdelávacích odboroch tejto školy je 150 miest. Pre augustovú zápisnú lehotu zostalo voľných miest v odboroch automechanik, technik pre tepelnú a chladiacu techniku, technik pre počítačové spracovanie. Z ponúknutých možností žiaci prejavili najväčší záujem o odbory strojárenský technik pre počítačové konštruovanie a strojárenský technik pre motorové vozidlá, kde je tiež ešte voľných miest. Najmenší záujem v tejto škole bol o vzdelávací odbor technik tlače. Z ponúknutých 30 voľných miest zapísaní sú iba 2 žiaci.

vlani v Košiciach v spolupráci s RK Centrum z Belehradu, sláčikovým orchestrom sv. Đorđa a RK Stará Pazova. Na výnimočne navštívenom benefičnom koncerte sa zozbieralo 3 865 eur. Tieto peniaze, ako aj tie z predošlých troch donácií rotary klubov, zozbieraných od roku 2010, v úhrnnej sume 2 800 eur, boli použité pre potreby tejto školy, – vyzdvihol riaditeľ Havran. Poznamenal aj to, že úspechy žiakov v tomto školskom roku boli pozoruhodné vzhľadom na počet žiakov. Žiaci nielenže sa zúčastnili na všetkých súťažiach, ale aj

dosiahli úspechy. Najreprezentatívnejší úspech dosiahla Katarína Rumanová, ktorá obsadila druhé miesto na republikovej súťaži zo slovenského jazyka. V minulom školskom roku v staropazovskej základnej škole bolo 295 žiakov. Zamestnaných je 43 pracovníkov. Do prvej triedy sa zapísalo 31 žiakov (teda zostanú aj naďalej dve triedy) a v tomto školskom roku ôsmu triedu ukončilo 38 žiakov. To znamená, že táto škola bude mať v nadchádzajúcom školskom roku o 7 žiakov menej. Foto: A. Lešťanová

stredoškoláci aj tohto roku mali k dispozícii 60 miest v srbských triedach a 30 miest v slovenskej triede. V prvom termíne zápisu do tried so srbskou vyučovacou rečou sa zapísalo 41 žiakov a do slovenskej triedy sa nateraz zapísalo 27 stredoškolákov. Prevažný počet žiakov je z Kovačickej obce, kým ôsmi žiaci budú cestovať z Pančeva, Kačareva a Tomaševca. Voľných miest je ešte 22, z toho v srbských triedach 19 a v slovenskej triede sú 3 voľné miesta.



CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. Najmladší občania Starej Pazovy si v piatok 11. júla v aule divadelnej sály pozreli interaktívne detské divadelné predstavenie Dobro drvo, Veca i deca v podaní členov novosadského Divadelného štúdia Pečurko. Týmto predstavením sa začalo detské Pazovské kultúrne leto 2014. a. lš.

DETVA. V rámci 49. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve bola slávnostne otvorená výstava obrazov insitných maliarok, matky a dcéry Márie Hlavatej-Pavelkovej a Márie Hlavatej-Krišanovej z Padiny. Vernisáž Letný sen, pod patronátom Detvianskeho umeleckého tábora, bola v piatok 11. júla t. r. A. Ch. • KULTÚRA •

ZÁZNAM Z ERDEVÍKA

Kultúra na hrboľatej hradskej Juraj Bartoš

lani erdevícki ochotníci chýbali na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj..., a už sa rozvíril prach. Vraj nemôžu, nie sú súci... Nie, vraj nechcú; to tie Berédiho muchy... Pravda je, ako obvykle, niekde inde. Hoci nebolo naším cieľom zdvihnúť rovno tento kameň, mrknime sa predsa, čo pod ním nájdeme. Aby bolo jasné: keď dakto povie Berédiho muchy, nemá na mysli osobitný druh hmyzu. Skôr chce zdôrazniť akože zvláštnu povahu Ondreja Berédiho, predsedu Slovenského kultúrno-osvetového spolku Erdevík. Mierne sa čertiaceho nad tým, že ich absenciu na vlaňajšom festivale podčiarkli na tohtoročnom folklórnom sviatku v Hložanoch. Znovu a zase pripomenie, že sa erdevícki folkloristi veru aj na vlaňajší ročník festivalu, ktorý pôvodne zahlásili na poslednú májovú sobotu, starostlivo chystali. Dokonca oddialili aj svadby, ktoré v Erdevíku mali byť práve v tom istom termíne, lenže organizátori nakoniec festival presunuli, no a tak... – Radšej vám poviem peknú správu. Súbor z Talianska, ktorý

pred rokom bol naším hostiteľom, kuchárky – a nie je ich málo – tie prednedávnom na našu adresu sú vždy ochotné uvariť či upiecť zaslal finančnú pomoc pre ľudí niečo, čo ochotníkom umožní ohrozených záplavami v hodnote 1 100 eur. Po konzultáciách s Červeným krížom v Šíde nakúpili sme najpotrebnejšie veci a zaniesli sme ich do Jameny. Tzv. uhorková sezóna sa začala, ale erdevícki spolkári nemienia driemať. V programe práce si zakotvili nácvik divadelnej inscenácie Murlin Mulro, pod taktovkou Anny Kovárovej. Tak isto už na mysli majú blížiacu sa tradičnú kotlikiádu (15. augusta). Konštatujeme, že si Kultúra nesmie hladovať pekne zariadili kuchynku. Hlava spolku sa vybe- s ešte väčšou chuťou tancovať ranými slovami vyjadruje o vy- alebo divadelníčiť. nikajúcej zostave aktuálneho Mimochodom, vlani SKOS Ervedenia spolku. devík z rozpočtu Šídskej obce – Tajomník spolku Jaroslav inkasoval 150 000 dinárov, z čoho Toman lepil dlaždice, Vladimír dve tretiny účelovo – na zájazd do Ďurík urobil police, majster Cane Talianska a z Miestneho spoločenkuchyňu omaľoval, no a naše stva Erdevík kvaplo na zaplatenie

STARÁ PAZOVA

Literárny večierok s divadelnou performanciou A. Lešťanová

aule staropazovskej divadelnej sály sa v sobotu 12. júla uskutočnil zaujímavý literárny večierok, na ktorom v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova predstavili najnovší román Predraga Banjeglava z Nových Karloviec (Obec Inđija) Čovek je čoveku lek • KULTÚRA •

(Arte, Belehrad 2013). Na večierku, ktorý sa konal v rámci tohtoročného Pazovského kultúrneho leta, o autorovi a jeho literárnych dielach a odmenách stručne hovoril Alexander Bako, zamestnanec strediska. Predrag Banjeglav je všestrannou umeleckou dušou – básnik, prozaik, esejista a sochár, ktorý žije a pracuje v malej dedinke, známej ako Sase.

tzv. režijných výloh. Naprieky finančnému suchu, divadelné predstavenia aj vlani nacvičila detská divadelná skupina a dospelí, deti – folkloristi sa zúčastnili na festivale Zlatá brána a starší tanečníci vystúpili nielen doma a v okolí, ale aj v zahraničí. Erdevícki spolkári si totiž peniaze vedia zarobiť aj sami. Na Mikuláša robia zabíjačku a neskoršie speňažia klobásy na kuleniáde. Keď treba, pomôžu aj sponzori; tých je však stále menej a majú plytšie vrecká. Následne nedostatku pracovných príležitostí v dedine, ľudia, teda aj tanečníci a divadelníci, odchádzajú za prácou von, najmä na Slovensko, takže tanečné a divadelné skupiny často musia meniť a dopĺňať, improvizovať. Predsa sa dopracúvajú k celkom dobrým výsledkom. Jeden z najcennejších je práve ten, že po celé desaťročia pod jednou strechou svorne fungujú divadelníci a folkloristi. Táto skutočnosť veru nekrášli ani jednotlivé väčšie spolky, ktorých vedúcich by, môžbyť, bolo treba nainfikovať Berédiho muchami. Slovom, voz, na ktorom sa vezie kultúrny život erdevíckych Slovákov, nezastáva, trebárs jeho kolesá riadne ohrozuje hrboľatá cesta. Nebyť čoraz väčších finančných dier na tej hradskej, a skutočnosti, že na ich plátanie treba čoraz viac úsilia a času, jazda by iste bola bezpečnejšia a pohodlnejšia, nuž ale...

Banjeglav je členom Združenia v réžii Aleksandra Milkovića z Nospisovateľov Srbska (2003), členom vého Sadu, pripravenú na základe Združenia spisovateľov Vojvodiny textu z románu. Performanciu za(2004), predhrali herci inđijskej Divadelnej dielne sedom Klubu Kultúrneho strespisovateľov Pavleho Markodiska. Hlavnú rolu vića Adamova predviedla Olivera Kotrljanovićová v Nových Karlovciach. Nosi(stvárnila postavu teľom je početSonje) a vystúpili ných literárnych aj mladí talentoodmien, medzi vaní divadelníci zo ktor ými najsusednej obce – Nenad Milanović, Staša významnejšia je Zlatá značka Blešić, Kristijan MarKultúrno-osveković a Elena Baranj. tového spolo- Predrag Banjeglav Hlavným odkačenstva Srbska zom románu Predra(2010). ga Banjeglava je, aby ľudia darovali Obecenstvo v Starej Pazove malo svoje orgány, lebo tým robia veľké tentoraz príležitosť pozrieť si aj pol- dielo a otvárajú novú kapitolu súhodinovú divadelnú performanciu časnej humanitárnej medicíny. 29 /4604/ 19. 7. 2014

Kultúra SPRÁVA Z NRSNM

VEĽKOFORMÁTOVÉ GRAFIKY BILJANY MILJKOVIĆOVEJ

Letná škola Stopy času bábkového divadla Oto Filip

–P

etodické centrum Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici organizovalo v súlade s Kalendárom aktivít pre krajanov na rok 2014, ktorý predpisuje MŠVVaŠ SR, 2. letnú školu bábkového divadla pre žiakov základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Tábor sa uskutočnil na Donovaloch v rozprávkovej dedinke Pavla Dobšinského na Habakukoch od 6. do 13. júla za účasti žiakov z Poľska, Srbska, Rumunska a Ukrajiny. Srbsko predstavovali ocenení žiaci na súťaži zo sloven-

ského jazyka z Kovačice, Kulpína, Pivnice a Erdevíka za pedagogického dozoru PaedDr. Svetlany Zolňanovej a Anny Petrášovej. Tábor deťom ponúkal praktické ukážky divadelníctva s dôrazom na bábkové divadlo, pohybové scénické efekty, staré remeslá a rekreáciu na čerstvom vzduchu v tvare prechádzky. Žiaci si mali možnosť vyskúšať schopnosti na trambolíne, bobovej dráhe a zviezli sa na lanovke na Novú hoľu. Organizačne a finančne k projektu prispela NRSNM a ÚSŽZ.

Výzva na 5. ročník seminára Píšeš? Píšem!

rganizačný tím seminára Píšeš? Píšem! 2014 a Divadlo Janka Čemana v Pivnici aj tohto roku ponúka slovenskej vojvodinskej verejnosti tvorivú dramatickú dielňu Píšeš? Píšem! Témou 5. ročníka je obraz. Autorkou a koordinátorkou projektu je Mgr. art. Katarína Hitzingerová, ArtD., producentom Štefan Seč. Garantom projektu je Divadlo Janka Čemana v Pivnici a spolupracujúcou inštitúciou Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava. Termín realizácie: 17. – 24. augusta 2014.

www.hl.rs

Pre záujemcov je v ponuke sedem osobitných dielní: tvorivé písanie, tvorivá dramatika, hudobná dielňa, technická dielňa, herecká (filmové herectvo, bábkové herectvo, pohybové divadlo), tvorivý manažment a filmová dielňa. Prihlášku na seminár záujemcovia nájdu na: www.dida.co.rs Vyplnenú prihlášku treba zaslať do 28. júla 2014 na adresu: jceman@eunet.rs alebo stefan. sec@azet.sk (Viac na www.hl.rs)

Informačno-politický týždenník

anónska nížina si ma dávno úplne získala. A nech robím čokoľvek, vždy zostávajú jej stopy, ako aj stopy Nového Sadu... – vraví namiesto prívetu, pri nedávnom júlovom stretnutí v galérii Združenia výtvarných umelcov Srbska Biljana Miljkovićová. Odpoveď na otázku Prečo? vyjasní sa onedlho po začretí do základných životopisných údajov. Táto belehradská umelkyňa, na konte ktorej je doteraz okolo pätnásť samostatných a až 305 skupinových výstav, z čoho 89 medzinárodných, azda prvú z desiatok cien získala práve na Novosadskej univerzite za úspech dosiahnutý v školskom roku 1995/1996. V našej krásavici pri Dunaji získala ešte čosi: vysokoškolský diplom na Akadémii

umení, odbor grafiky, v triede profesorov Milana Stanojeva a Halila Tikvešu. Jej grafiky veľkého formátu s neprehliadnuteľnými abstraktno-asociatívnymi a geometrickými výtvarnými východiskami priam sugerujú, že je jej základnou realitou tá, ktorá prúdi z osobnej

Biljana Miljkovićová

neskrotnej obrazotvornosti. Je v nich aj čosi nekonečné. Možno v nich objaviť aj vplyv roviny? – Je v nich, samozrejme, aj ten, keďže som v Novom Sade študovala, a je mi to osobne najkrajšie životné obdobie. Je to mesto, ku ktorému sa vždy rada vraciam. No v grafikách sú nielen tieto stopy, ale i svedectvá našej úhrnnej existencie, všetkých situácií, ktoré sa nám stávajú... – Nad viacerými prácami dominujú kruhy. Náznak toho, že sa všetci v nich stále točíme? – Nie je to jediný odkaz alebo význam. Kruh je dokonalou formou. Všetko z neho vzniklo, všetko sa doň vracia. Ide o pár prác z mojej skoršej fázy menom kruhy. No dôraz na tejto výstave je na stopách, na ich opakovaní sa. Stále sa to isté rozpráva, stále sa to isté koná, stále sa rovnaké veci vracajú. Do nekonečna... – vraví Miljkovićová. Stopy času. Nedokonalého a nášho, ktorý viac berie než dáva. Často opakujúceho sa, pritom nevyspytateľného, umelcami rozlične vnímaného. A o to im hlavne aj ide.

KĽÚČOVÉ SLOVO: GRAFIKA je názov zaujímavej výstavy v galérii Grafického kolektívu v Belehrade, na ktorej od 30. júna do 12. júla prezentovali diela trinástich študentov doktorandských štúdií grafického odboru Fakulty výtvarných umení vo výbere prof. Biljany Vukovićovej. Návštevníci si na podujatí mohli pozrieť i rozmernú grafiku Vesny Opavskej Kľúčové slovo: umenie (na snímke). O. F. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy BLAHOŽELANIE

Ani (ten) minút, ani (ten) sekund, ani (ten) myš, ani (tá) litra Anna Horvátová

ody a pády v spisovnej slovenčine nevieme rozlišovať, alebo sa o to veľmi ani nesnažíme?! Alebo v konečnom dôsledku sa aj v tomto prípade necháme ovplyvniť srbčinou, pričom takýmto nerešpektovaním spisovného jazyka vznikajú všelijaké nezmyselné slovká. Pod vplyvom srbčiny povieme aj „počkaj minút“, „počkaj sekund“, „myš mi zlyhal“. Na druhej strane je tu problém s naším nárečím, ktoré tiež hodne prispieva k zhoršeniu beztak nie vysokej jazykovej úrovne. Bežne hovoríme: „kúpila som litru mlieka“, „len litra mlieka je potrebná“ alebo „z dvoch litár vody“. Aj podstatné meno jutro je zaužívané v takomto – nesprávnom tvare: „pod žitom bolo osem jutrov“, „vozili slamu z dvoch jutrov“ atď. V spisovnej slovenčine to znie takto: Minúta je podstatné meno ženského rodu; okrem toho, že je to šesťdesiatina hodiny, je to i chvíľa, okamih, a pri vyjadrovaní to má vyznieť takto: počkaj minútu, resp. počkajte, prosím, minútku. Spojením o päť minút dvanásť v prenesenom význame vyjadrujeme, že sa niečo koná v poslednej chvíli. Prísť (presne) na minútu

znamená presne. Každá minúta je drahá – treba sa ponáhľať. Sekunda je podstatné meno ženského rodu; okrem toho, že je to šesťdesiatina minúty, je i okamih, chvíľočka, a vyjadrujeme to takto: prísť o sekundu, sekundičku. V slovníku sú i tieto významy: – interval medzi dvoma susednými tónmi; – v šesťdesiatkovej sústave najmenší diel uhla, druhá trieda osemročného gymnázia. Myš – jeden z nevítaných hostí v našich domoch a poliach, malý hlodavec robiaci škodu, ako i myš počítačová – malý predmet, ktorý vojde do dlane a je voľne položený na podložke; ním uskutočnené pohyby sa prenášajú na obrazovku počítača, svoje meno dostal preto, že staršie modely s káblom vedúcim k počítaču pripomínali tohto hlodavca − je podstatné meno ženského rodu, teda tá myš. Liter je mužského rodu; je to ten liter a nie „tá litra“. V množnom čísle je päť litrov a nie päť „litár“. Jutro je stredného rodu; v množnom čísle znie päť jutár a nie päť „jutrov“. Spoločného veľa tieto podstatné mená nemajú; jedno im je však spoločné − nesprávne používanie všetkých tu uvedených, ako i tu nespomenutých termínov tak pri konverzácii, ktoré sa neraz vsunú aj do spisovnej slovenčiny.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs • KULTÚRA • OZNAMY •

Na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre dňa 8. júla 2014 Ing. KATARÍNA MELICHOVÁ obhájila doktorskú dizertáciu Priestorová dimenzia ekonomiky a jej aspekty vo vidieckych a periférnych regiónoch a získala titul PhD. Svojej dcére, sestre a vnučke zo srdca blahoželajú a veľa šťastia a zdaru do budúcna želajú rodičia, brat Ondrej a starká Melichová.

GRATULÁCIA Po úspešnom ukončení štúdia na lekárskej fakulte Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach STEFÁNII TOMŠÍKOVEJ zo Selenče bol na slávnostnej promócii dňa 29. júna 2014 udelený akademický titul Mgr. fyzioterapie. K tomuto úspechu jej gratulujú rodičia a sestra Jana s manželom a dcérkou Hanou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj 2, v Ulici Novosadski put 114, na katastrálnej parcele číslo 3763/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 11. augusta 2014. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 12. augusta 2014 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 2. 7. 2014 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba energetického objektu veternej elektrárne Alibunar 2 v Banáte, nositeľa projektu WindVision Windfarm B, s. s r. o., Žarka Zrenjanina č. 10, Alibunár. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

29 /4604/

19. 7. 2014

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba prevádzky na výrobu gumených výrobkov Nositeľ projektu SOKO SISTEM, s. s r. o., Račkog b. č., Petrovaradín, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba prevádzky na výrobu gumených výrobkov, na katastrálnej parcele číslo 3660/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. júla 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-651/14, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu SOKO SISTEM, s. s r. o., Račkog b. č., Petrovaradín, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba prevádzky na výrobu gumených výrobkov, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Výstavba prevádzky na výrobu gumených výrobkov, na katastrálnej parcele číslo 3660/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu SOKO SISTEM, s. s r. o., Račkog b. č., Petrovaradín, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí podmienky a realizuje opatrenia na znemožňovanie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom opísaným v žiadosti a zvlášť zabezpečí nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom, Úradný vestník RS č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť.

SPOMIENKA Uplynuli dva roky, čo nás opustila naša

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MÁRIA VALENTOVÁ rod. Garafiatová 1942 – 2013 – 2014 z Padiny

ANKA BOLERÁCOVÁ 1952 – 2012 – 2014 z Kovačice

Zarmútená rodina Vargová

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachovávajú a s úctou si na Teba spomínajú manžel Pavel a synovia Pavel a Ján s rodinami

ROZLÚČKA s kamarátom

SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nás opustila naša

JÁNOM KOVÁČOM z Petrovca

Rodina Hlaváčová z Kysáča

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu SOKO SISTEM, s. s r. o., Račkog b. č., Petrovaradín, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba prevádzky na výrobu gumených výrobkov, na katastrálnej parcele číslo 3660/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Petrovaradín. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým je vydané lokalitné povolenie číslo V-351-8344/14 z 23. mája 2014, vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 – Zariadenie na nakladanie s odpadom, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Projektom je plánovaná výroba výrobkov z recyklovanej gumy. Základná surovina je gumená granula získaná mechanickým spracovaním odpadových pneumatík. Vo výrobnej prevádzke sa plánuje inštalovanie troch výrobných pásov, a to: pás na výrobu gumených koliesok, pás na výrobu gumených tabúľ a pás na farbenie. Plánovaná kapacita na všetkých pásoch vynáša 500 kg/h a keďže sa práca vo výrobných prevádzkach plánuje v dvoch zmenách, celkový objem výroby vynáša 8 t denne. V priebehu pravidelnej práce nejestvuje škodlivé vysielanie látok do vzduchu, počas práce neprichádza k výparu škodlivých látok, celý systém je uzavretého typu. Keďže je plánované používanie nových technológií v procese výroby, aj použitím opatrení ochrany životného prostredia opísaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu nebudú sa zjavovať negatívne vplyvy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 16. júla 2014 uplynul rok, čo nie je s nami manželka, mama a starká

ANKA BOLERÁCOVÁ 1952 – 2012 – 2014 z Kovačice

Na Teba si spomienku zachováva rodina Takáčová

SPOMIENKA na našu sestru

ZUZANU LEŇOVÚ 1945 – 2012 – 2014 z Kysáča

Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Na Teba si spomínajú sestry a bratia: Anna, Ružena, Júlia, Elena, Michal, Ján a Ondrej

DROBNÉ OZNAMY Kupujem staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. PONUKA PRÁCE NA SLOVENSKU Ati trading, s. s r. o., Báčsky Petrovec ponúka prácu na Slovensku za výhodných podmienok v automobilovom a elektrotechnickom priemysle; ubytovanie a preprava zdarma. Email: atitradingdoo@gmail.com https://www.facebook.com/posaouslovackoj Informujte sa na tel. č.: 060/8302210, 060/8302201 od 7.00 do 15.00 hod. • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. júla 2014 uplynú dva smutné roky, čo nás opustil manžel, otec a starký

na dobrého priateľa a kolegu

JÁN GAZDÍK

JURAJA STANU

1947 – 2012 – 2014 z Petrovca

Ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. S úctou a láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so sestrou

ANNOU CHLEBIANOVOU rod. Šerfezovou 14. 10. 1946 – 10. 7. 2014 z Hložian Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať. Tvoja sestra Ruženka Benková s rodinou z Erdevíka

SPOMIENKA

Dňa 18. júla 2014 uplynul rok, čo nás opustila manželka, matka a starká

ZUZANA TURČANOVÁ rod. Benková 1947 - 2013 – 2014 z Petrovca

Už len kyticu kvetov z lásky na hrob Ti môžeme dať, pokojný večný spánok Ti priať a s bolesťou v srdci si na Teba spomínať. Zarmútení: manžel a synovia Ján a Juraj s rodinou • OZNAMY •

SPOMIENKA

Uplynie pätnásť rokov, čo nie je medzi nami syn a brat

ZLATKO KOVÁČ 8. 6. 1975 – 21. 7. 1999 – 2014 z Kovačice

7. 6. 1943 – 5. 6. 2014 z Kovačice

Čas plynie, ale spomienky na Teba nám navždy zostanú. Adam a Zuzka Hrkovci s rodinou

Kto rozkáže srdcu, aby nežialilo a slzy neronilo? Bože môj milý, čuj moje prosby; rany mi zahoj a daj mi síl pokorne zniesť osud ťažký a nemilý. Rodičia a sestra Marína

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

S hlbokým zármutkom a žiaľom oznamujeme, že prešlo už desať boľavých rokov, čo sme sa rozlúčili s našou milovanou manželkou, matkou a starkou

Po dlhej a zákernej chorobe nás opustil milovaný otec, starý otec a praotec

JOZO TRBARA

MÁRIOU MAMOJKOVOU

18. 3. 1933 – 12. 7. 2014 z Petrovca

1936 – 2004 – 2014 z Padiny

S láskou si budeme na Teba spomínať. syn Josip s manželkou Máriou, vnuk Ivan a vnučka Sabína, pravnuk Luka a pravnučka Una

Zarmútení: manžel Ján s deťmi a ich rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Po dlhšej chorobe navždy nás opustila naša mama a starká

MIROSLAV BABKA

ZUZANA KRNÁČOVÁ

16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 – 2014 z Kovačice

rod. Poničanová 5. 11. 1941 – 8. 7. 2014 zo Silbaša

Tvoja dobrotivosť, usmievavá tvár a pevná láska ako klenot chránia večnú spomienku na Teba.

Tichú spomienku na ňu si zachová

Tvoji najmilší

syn Janko s rodinou

29 /4604/

19. 7. 2014

Oznamy ROZLÚČKA

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 18. júla 2014 uplynul rok, čo nás opustila mama, starká a svokra

ZUZANA TURČANOVÁ EVA ADÁMEKOVÁ

JÁN ADÁMEK

rod. Chodáková 26. 12. 1931 – 3. 7. 2014

9. 8. 1928 – 27. 12. 1995

rod. Benková 1947 – 2013 - 2014 z Petrovca

z Hložian Ten večný pokoj Vám prajeme a tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávame. Syn Ján s rodinou a dcéra Marka z Chorvátska s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 10. júla 2014 uplynulo 40 dní, čo nás opustil manžel, otec, syn a brat

MIŠO POVOLNÝ

5. 12. 1935 – 1. 6. 2014 z Cerja rodom z Padiny

Večný pokoj Ti prajeme a s úctou a láskou si na Teba spomíname. Manželka Dobrila, syn Pajo, mama a brat Pavel s rodinou z Austrálie a brat Ján s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Po zákernej a ťažkej chorobe navždy nás opustila moja manželka a matka

Odišla. Bola si tu, a už nie si. Ubehlo to tak rýchlo, ako vietor, ktorý všetko ničí. Po tvárach nám tečú slzy. Zármutok a smútok kričí: „Prečo si odišla? Prečo tak skoro?“ Nikto to nečakal a nedal Ti zbohom. Tvoji najmilší: syn Juraj, nevesta Milinka, vnučka Marienka a vnuk Igorko

SMUTNÁ ROZLÚČKA s matkou a starkou

ANNOU CHLEBIANOVOU 1946 – 2014 z Hložian

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a spokojný spánok Ti priať. S láskou a úctou sa s Tebou lúčia a na Teba si budú spomínať: syn Zlatko s manželkou, syn Jaroslav a vnúčatá Nataška, Igor a Boris

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojím otcom a starkým

MÁRIA PAVLOVOVÁ rod. Demrovská 17. 5. 1951 – 11. 7. 2014 z Petrovca

Bola si nám oporou, bola si nám vzorom, bola si nám hybnou silou, čo nás viedla cez život. Bola si nám všetko. Manžel Samuel a dcéra Marína 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PAVLOM KUKUČKOM 11. 2. 1946 – 8. 7. 2014 z Petrovca

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú a večne Ťa v srdci nosiť budú: dcéra Anna s manželom Ivanom, syn Vladimír s manželkou Vesnou a vnúčatá Martin, Mária, Martinka, Adi a Mimina

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ZUZANU TURČANOVÚ

na moju drahú tetu Anku

ANNU RADULOVIĆOVÚ

SAMUEL SELEŠTIANSKY

rod. Benkovú 1947 – 2013 – 2014 z Petrovca Sú stopy, ktoré nezmiznú, spomienky, ktoré neblednú, a otázka: Prečo tak muselo byť?! Na ňu si spomínajú rodiny Pajšľová a Šprochová

SMUTNÁ SPOMIENKA

16. 6. 2013 – 16. 6. 2014 z Petrovca

11. 8. 1967 – 2. 7. 2014 z Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane v našom srdci. Pamiatku na Teba si zachováva

S úctou a láskou si na svojho otca bude spomínať dcéra Gabika

Anna Kolárová s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

ROZLÚČKA

ODIŠIEL SI OD NÁS

so švagrom

SAMUEL SELEŠTIANSKY

PAVLOM KUKUČKOM

11. 8. 1967 – 2. 7. 2014 z Petrovca

11. 2. 1946 – 8. 7. 2014 z Petrovca

SAMUEL SELEŠTIANSKY rodiny Šusterová a Vrbacká

sesternica Zuzana s rodinou – Koruniakovci

Anna a Anička

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s manželom

Uplynul rok, čo nás opustila naša drahá

PAVLOM KUKUČKOM

ANNA PÁRNICKÁ

11. 2. 1946 – 8. 7. 2014 z Báčskeho Petrovca

rod. Strehárska 15. 3. 1943 – 30. 6. 2013 – 2014 z Lalite S úctou si na Teba spomínajú, v srdci Ťa nosia a na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú

S láskou Ťa budem v srdci nosiť. Manželka Mária

• OZNAMY •

Tichú spomienku si na svojho bratranca zachová

11. 8. 1967 – 2. 7. 2014 z Petrovca

Tichú spomienku na Teba si zachovajú

Tvoji najmilší: manžel Štefan, dcéra Zuzana a syn Janko s rodinami

29 /4604/

19. 7. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 18. júla 19.30 Úryvok z tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 20.30 Kumštáreň Nedeľa 20. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 22. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV Týždeň prinesie príspevky: o aktuálnej situácii v základnej škole v Bielom Blate, cirkevnej mládeži v Boľovciach, recyklovaní ako základe podnikania, ponuke Turistickej organizácie v Kovačici, aktivitách združenia YMCA, Dni Kulpína, zmluve Kysáča a Hontianskych Nemiec... Dotyky – v prvej časti rodinného magazínu bude odvysielaná hodinová reportáž o každodennom živote občanov sriemskej osady TV STARÁ PAZOVA Boľovce nakrútenej v júli 2003. V druhej časti bude predstavený Utorok – sobota všestranný umelec Michal Smišek z Boľoviec. 17.00 Správy 22.00 Správy

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 18. júla – Čierny úsvit Sobota 19. júla – Divoká noc Pondelok 21. júla – Bozk motýľa Utorok 22. júla – Dokonalý trik Streda 23. júla – Odplata Štvrtok 24. júla – Poctivé dievča 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 20. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Život a zdravie Utorok 22. júla 16.00 Kreatívna škola Divadelné predstavenie Nízkotučný život Piatok 25. júla 16.00 Slovenský film: Kým sa skončí táto noc Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 20. júla 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Šťastie večnej lásky 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

Ján Pavlis, predseda FK Mladosť

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 29 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov festivalu zvykov a obyčají, ktorý sa usporadúva v Aradáči. autorka: 1. časť vpíšte starostlivosť nestálosť ANNA OTA tajn. BIČIAROVÁ

spradené vlákna

tantal

dobrovoľný pracovník

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. nevšímavosť Sriemska Mitrovica 2. časť tajn.

zľava ceny z tovaru

obvod vpíšte ÍON ampér

strelná zbraň

Streda 23. júla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 27. júla 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

rieka v Taliansku zbierka máp

vpíšte ÁRI

v poriadku (angl.) ampér

nižšia vojenská jednotka kozácky náčelník otĺcť

síra

čuchový orgán

vpíšte PLO nástroj na lisovanie

liter

Kotor TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

prvé písmeno stonal

stále

vpíšte ATI

TELEVÍZIA PANČEVO

časť od dlhá lakťa samohl. po plece

revanie

sekunda

okradlo

hliník

stláčala masu rukami S HLA DU ĽU

alt vpíšte ŤV

moc

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 28 VODOROVNE: ocot, ala, vyplatil, oriadila, cicka, ab, ila, Piva, ea, st, ás, motor, T, pečivo, e, utekal, r, kos, lán, Adar, deň, L, lopata TAJNIČKA: CYRIL A METOD

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 26 z čísla 26 Hlasu ľudu z 28. júna 2014 bolo: ZLATÁ BRÁNA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JANKO BARNÁK, Ul. maršala Tita č. 148, 11 275 BOĽOVCE. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

29 /4604/ 19. 7. 2014

Šport

Výprava petrovskej FŠ Mladosť na turnaji v Prešove

FRAGARIA CUP 2014 V PREŠOVE

Futbal nás baví Juraj Pucovský

ančevo, Padina, Pivnica, Rumenka, Prešov. Sú to miesta, kde od jari tohto roku usporiadali turnaje pre mladšie kategórie futbalistov, na ktorých sa zúčastnila aj Futbalová škola petrovskej Mladosti. Naposledy dve mužstvá Petrovčanov – U11 (ročník 2003 a 2004) a U9 (ročník 2005)

hrali v dňoch 2. až 6. júla na medzinárodnom mládežníckom turnaji Fragaria cup 2014 v slovenskom Prešove a blízkom okolí. Toto medzinárodné mládežnícke podujatie pre mladých futbalistov a futbalistky, nad ktorým prevzal záštitu predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška, usporiadali po trinásty raz pod sloganom Futbal nás baví.

Zo zápasu Mladosť – Junošport 4 : 1

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Oslavujeme víťazstvo

Fragaria cup v Prešove je dnes jeden z najväčších medzinárodných turnajov svojho

druhu v Európe. Usporiadatelia si dobrú pozíciu budovali postupne, kladiac dôraz nielen na kvalitnú organizáciu, ale aj na materiálnoVÝSLEDKY FŠ MLADOSŤ U11 Petrovčania porazili slovenský -technické zabezpeJunošport Stará Ľubovňa 4 : 1, čenie a kvalitu hracích ukrajinský FC Chayka Kiev 4 : 0 plôch. O tom najlepšie a litovský Sport School Viesite 4 : hovoria čísla: počas 0. Prehry utŕžili so slovenským MFK dvanásť rokov turnaj Košice 1 : 6, poľským MKS Žory zoskupil viac ako 51 0 : 2 , ukrajinským FC Anantgard 000 účastníkov, z toho Zhytomyr 0 : 2 (víťaz tejto vekovej vyše 43 000 hráčov skupiny) a ukrajinským Premier a hráčok z 2 272 družNiva Vinnytsia 0 : 1. Tri výhry a štyri stiev z 27 krajín Európrehry s gólovým pomerom 13 : py a Ázie. Na Fragaria 12 stačili na 5. miesto v skupine D cupe 2014 sa zúčastnia celkovo 23. priečku v konkurencii lo 242 tímov zo 16 krajín, hlavne východnej 41 mužstiev. MLADOSŤ: P. Opavský, Záviš, Európy, medzi nimi Čiep, Beličková, D. Opavský, Kraj- aj FC Crystal Palace čík, Spevák, Ožvát, Tordaj, Srnka, z Londýna. Tréner vo FŠ MlaSerdar. • ŠPORT •

Zoznámime sa: Renáta Beličková s vrstovníkom z tímu Crystal Palace

dosť Pavel Spevák, ktorému na turnaji pomáhali tréner Darko Laćarak a spolupracovník Miroslav Belička, sa o pobyte v Prešove zmienil len v peknom: „Na turnaji sme sa zúčastnili BILANCIA FŠ MLADOSŤ U9 Zverenci trénera Pavla Speváka porazili ukrajinský FK Poshuk Ľvov 3 : 1, poľský UKS Rona 03 Elk 5 : 0, slovenský Matejka Kinder Team 4 : 0, rumunský ACSF 1933 Temešvár 3 : 0, remizovali s bieloruským FC Minsk 1 : 1 a ukrajinským SJFSSOR Užhorod 2 : 2 a jedinú prehru zažili s maďarským MTK Budapešť 0 : 1. Celková bilancia: 4 výhry, 2 remízy a jedna prehra, gólový pomer 18 : 5, mladým petrovským futbalistom priniesla 3. miesto v skupine F a 18. priečku v konkurencii 52 mužstiev. Je zaujímavé, že iba z tejto skupiny postupovali dve najlepšie mužstvá, kým zo všetkých ostatných v súťaži pokračovali až tri celky. MLADOSŤ: Labát, Todorović, Dudáš, Turčan, Zahorec, Vida, Ziman, Žembery, Stracinský, Lekaj.

prvýkrát. Po informácii, ktorú sme dostali od jedného známeho, sme sa dostali na Fragaria cup. Chceli sme odmeniť deti za celoročnú prácu a ešte viac ich motivovať pre budúcu aktivitu. Cestu a pobyt financovali rodičia mladých futbalistov, viacerí s nami aj cestovali a podporovali nás na zápasoch. Vcelku sme spokojní s výsledkami, správaním sa chlapcov a jedinej futbalistky – Renáty Beličkovej. Môžem pochváliť aj dobrú organizáciu zápasov, ubytovanie, stravovanie a vyplnenie voľného času účastníkov. Jedinú pripomienku mám k rozhodcovi, ktorý uškodil nášmu mužstvu U11 na zápase s MFK Košice.“ V rámci sprievodného programu je už tradične zlatým klincom vlajkový sprievod všetkých družstiev historickým centrom mesta Prešov, spojený s bohatým kultúrnym programom, ktorého vyvrcholením je nádherný ohňostroj. Petrovská výprava

Marek Stracinský (modrý dres 14) strieľa gól Užhorodu • ŠPORT •

Petrovčania vo vlajkovom sprievode v Prešove

V lanovom stredisku adrenalín náhle stúpne...

navštívila aj Lanové centrum Outdoor park v Prešove. Tam ich zvlášť zaujal komplex lanových prekážok umiestnených vo výške 8 až 10 metrov nad zemou, ktoré účastníci prekonávajú po zaškolení inštruktorom. Tí najsmelší chlapci zdolali veľké a malé okruhy s prekážkami, vyskúšali atraktívny Tarzaní skok, šplhali sa na lezeckej stene... Osobitný

zážitok petrovské deti, ich tréneri a rodičia mali z návštevy hvezdárne a planetária v Prešove, ktoré im ponúkli zaujímavé a netradičné pohľady na vesmír, hviezdnu oblohu a našu Zem. Množstvo skonzumovaných zmrzlín a pízz, ktorými ich častovali v Prešove, hádam by sme nemohli ani spočítať. Snímky: Miroslav Belička

Na striedačke Petrovčanov 29 /4604/ 19. 7. 2014

Šport

Z jedného stretnutia veteránov Jednoty a inđijského Železničara

VETERÁNI SI SPRÍTOMNILI 95. VÝROČIE FUTBALU V STAREJ PAZOVE

Spomienky na slávne dni Matej Bzovský

nova na jednom mieste, ale nie všetci spolu, tentoraz pri príležitosti oslavy 95. výročia futbalu v Starej Pazove. V známej športovej kaviarni Skleník, ktorú vlastní

Za spoločným stolom sa ocitli Nićifor Vrbajac, neskoršie predseda a technický vedúci, Dr. Živojin Surdučki, najstarší medzi veteránmi, bývalý dlhoročný lekár a predseda, Zlatko Gubečka-Gube, Stevica Petrović, bratia Balčakovci, Živko Jovanović,

V Skleníku sa striedali spomienky, jedna krajšia od druhej. Prispel k tomu aj náš dopisovateľ Matej Bzovský (prvý sprava hore), dlhoročný kronikár pazovského futbalu.

dlhoročný chýrečný kapitán Milan Muidža, stretli sa významné futbalové osobnosti z tejto sriemskej roviny, aby sa obzreli do futbalových dejín. Boli to starší a trochu mladší Pazovčania, ktorým Jednota do dnešných dní zostala v srdci, od jej založenia v dávnom roku 1946.

www.hl.rs

Miroljub Musurović, Petar Ćurčin, Ljubomir Živković, Milan Muidža, Michal Hric, Milenko Čobanović, Dragan Lukač, Krsto Vrbica a Stipe Bazo. Minútkou ticha vzdali poctu nezabudnuteľným menám tunajšieho futbalu: Jurajovi Arnoldovi, Sinišovi Dobrodolcovi, Jožkovi Jašovi, Jánovi

Informačno-politický týždenník

Malkovi, Milenkovi Jurišićovi-Jurkemu, Đorđemu Kneževićovi-Frlemu, Slobodanovi Radovanovićovi, Miroslavovi Červenskému, Dejanovi Radisavljevićovi, Pavlovi Kabasovi, Vojislavovi Klinčarevićovi, Pavlovi Menďanovi-Palíkovi, Draganovi Đilasovi, Jankovi Rumanovi, Michalovi Ďurčíkovi, Milićovi Hadžićovi, Đorđemu Sontićovi, Pavlovi Očovajovi, Jankovi Opavskému, Jurajovi Kováčovi, Nebojšovi Škorićovi, Michalovi Rumanovi, Pavlovi Gedeľovskému, Lazarovi Stefanovićovi, Cvetkovi Mirosavljevićovi, Petrovi Števákovi a iným zosnulým, ktorých mená sú zlatými písmenami zapísané v análoch tunajšieho futbalu. Pripomenuli si aj zakladateľov prvých futbalových klubov od roku 1919: Zmaja, Obilića, Zanatliju, Štafánika, Slávie a PSK, ktorý veľmi krátko pôsobil počas okupácie. Najvýznamnejšie úspechy sú predsa späté s Jednotou. Na tejto skromnej a svojráznej oslave si veteráni spomenuli na získanie pohára Vojvodiny v dávnom roku 1951. Korunou úspechov bol i postup do Tretej zóny (terajšia prvoligová súťaž Srbska), pôsobenie v kvalitných a veľmi silných Vojvodinských ligách, ako i v Srbskej lige – severnej skupine. Pazovčania vtedy hrali s klubmi zo Subotice, Kuly, Vrbasu, Vinkoviec, Borova, Požarevca, Valjeva, Kikindy, Zreňanina, Pančeva, Sombora, Vršca, Smedereva a iných vtedy veľkých futbalových stredísk.

Boli to nezabudnuteľné zážitky zo zápasov, ktoré prilákali aj viac ako 3 000 divákov. V tom období Jednota mala najsilnejšie mužstvo, v ktorom hrávali Jozef Jašo, Juraj Arnold, Siniša Dobrodolac, Stipe Bazo, Milenko Jurišić-Jurke, Ján Malko, Michal Dvornický, Ondrej Kardelis, bratia Petko a Tomče Stamevskovci, Leca Damjanović, bratia Živko a Boško Trkuljovci, Sreto Tišma, Milovan Grujičić, Slobodan Radovanović, Krsto Vrbica, Franc Podvalej, futbalisti z početnej rodiny Menďanovej, Janko Kováč, Duško Uzelac, Petar Stefanović, Milan Muidža, Stevica Petrović, Nikola Radičević, Michal Hric a ďalší. Stretnutie veteránov v jubilejnom roku poctil aj terajší predseda FK Jednota Michal Baláž, bývalý internacionál a učiteľ mladých brankárov, ktorý neskrýval spokojnosť, že sa oslavy začali načas, a vyjadril želanie, aby

Najstarší veterán: Dr. Živojin Surdučki

sa s novými podobnými podujatiami pokračovalo. Striedali sa spomienky, jedna krajšia od druhej. Sprítomnené sú stretnutia s päťnásobným majstrom Československa, trnavským Spartakom, zápasy s Pivnicou, susednou Inđijou, Mladenovcom, Pulou a Srebrenicou, ako aj zájazdy na Slovensko, do Grécka a Poľska. Bolo to dávno a či sa niečo zopakuje, uvidíme. Stretnutie pazovských futbalových veteránov v Skleníku v dobrej nálade pri sriemskej hudbe potrvalo do skorých ranných hodín. Jednoducho, všetci sú hrdí na svoje diela a pôsobenie v pazovskom futbale. • ŠPORT •

KYSÁČANIA UHOSTILI HONTIANSKONEMČANOV

Ondreja Hrivu mladšieho, ktorého sanitkou prepravili do nemocnice. Druhá časť zápasu sa preto ani nehrala. No všetko sa dobre skončilo, lebo sa Hrivov zdravotný stav zlepšil. Výsledok sa pohyboval takto: 1 : 0 Nermin Feleć v 9. min., 1 : 1 Filip Babiak v 18. min., 1 : 2 Tamara Gembická z penalty v 20. min., 1 : 3 Maroš Gembický v 38. min. TATRA: Ondrej Hriva, Vladimír Tordaj, Ján Čeman, Ján Martinko, Pavel Vozár, Vladimír Vozár, Ján Ožvát-Stoťkár, Ján Tordaj, Vladimir Kuzmanović, Ján Bagoňa, Pavel Albert, Nermin Zatancuj si so mnou, Feleć, Ján Ožvát-Simo, Kysáčanka, či Nemčianka Ján Marčok-Cvetko, Vladimír Francisty, Michal binovali, boli aj starší od svojich súperov Ožvát-Simo. TJ DRUŽSTEVNÍK: Peter Baa využili iba jednu biak, Renatus Babiak, Filip šancu. Víťazstvo hostí Babiak, Matúš Babiak, Tomáš je úplne zaslúžené. Hamuľa, Milan Považan, Maroš Zápas predsa pre- Gembický, Tamara Gembická, rušili v 45. min. pre Jozef Nemec, Filip Jánovský, zdravotné ťažkosti Juraj Marunčiak, Viktor Kohút, domáceho brankára Peter Štrba.

Družba pretrváva 45 rokov TATRA – TJ DRUŽSTEVNÍK 1 : 3

Pavel Pálik

inulý víkend Kysáčania mali vzácnych hostí zo Slovenska. Navštívili ich priatelia z Hontianskych Nemiec. Družbu v roku 1969 začali futbalisti, ktorá prerástla v priateľstvo dvoch dedín a trvá už celých 45 rokov. Hostia z Hontianskych Nemiec pricestovali autami vo štvrtok do priateľských rodín a Kysáčania ich úradne privítali v piatok večer v reštaurácii na ihrisku Tatry.

V sobotu o osemnástej hodine priateľský medzinárodný zápas zohrali veteráni FK Tatra a TJ Družstevník. Hralo sa pekne, rýchlo, zaujímavo a šancí bolo pred oboma bránami. Predsa hostia boli trochu lepší a využili aj tri príležitosti. Domáci viac a zbytočne kom-

Tamara Gembická (16) z penalty trafila pravý horný roh domácej brány

KYSÁČ ČAKÁ MATIČNÉ TÍMY. Osemnásty turnaj v malom futbale o putovný Pohár Jeho Excelencie veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade bude v sobotu 19. júla 2014 na ihrisku kysáčskej Tatry. Hrať sa bude na dvoch ihriskách s tvrdou podlohou, takže si hráči majú priniesť so sebou trampky a nie kopačky. Do utorka 15. júla na matičný turnaj, ktorý už ôsmykrát bude prebiehať v Kysáči, sa prihlásilo dvanásť mužstiev, a to: z Aradáča, Báčskeho Petrovca, Bieleho Blata, Dobanoviec, Hložian, Padiny, Kovačice, Kulpína, Lalite, Pivnice, Selenče a Kysáča. Na snímke vidíme vlaňajších finalistov v Selenči: domáce mužstvo a Aradáč, ktorý triumfom trikrát za sebou získal pohár natrvalo. J. P-ský

• ŠPORT •

29 /4604/ 19. 7. 2014

Šport Z KULPÍNSKYCH ŠPORTOVÍSK

Rybári začali, šachisti skončili Juraj Pucovský

portoví rybári ani tentoraz nezmenili ustálený zvyk chýrnych ranostajov. Na tohtoročnom Dni Kulpína prví k vode už o siedmej ráno vyšli najmladší kulpínski rybá‘ri – pionieri. V tretej tohtoročnej klubovej súťaži sa zúčastnili šiesti chlapci, neprišlo ani jedno dievča. Súťaž prebiehala v peknom počasí, aj Volejbalisti Kulpína a Maglića pred zápasom v školskej športovej hale keď trochu silnejší vietor prekážal rybárom v zahadzovaní brány Červeného. Na druhej straudíc do vody. K tomu jeden chlapec ne J. Chlpka úspešne zlikvidoval mal aj smolu, pošmykol sa, spadol niekoľko nebezpečných hrozieb do vody, ale sa nešiel prezliecť, domácich. Niekoľko desiatok divákov nuž v mokrom odeve zotrval do z chládku na tribúne oba góly konca súťaže. Najviac úspechu mal Dejan Vr- videlo v druhom polčase. Prví sa bovský, ktorý ulovil 1 520 g rýb. radovali domáci, keď Fabók unikol Druhý bol Miroslav Ďuga (1 130 g), obrane Mladosti a z asi pätnástich tretí Slobodan Dević (950 g), štvrtý metrov rozvlnil sieť. Do konca GluJán Králik (920 g), piaty Jaroslav mac hlavou vyrovnal. Zápas viedol domáci rozhodca Vrbovský (620 g) a šiesty Denis Kolár (480 g). Prvých troch rybárov Ivo Gajinov. KULPÍN: Červený, Gajinov, odmenili návnadou pre ryby, kým Mištec, Babiak, Kozarov, Peťkovostatní dostali udice a záťaže.

pín a hložianskeho ŠK Budúcnosť a zohrali dva priateľské zápasy, ktoré trvali 15 min. na hráča. Na prvých štyroch šachovniciach hrali seniori, zvyšným štyrom dreveným armádam „velili“ juniori. V oboch zápasoch vyhrali hostia z Hložian identickým výsledkom 6 : 2. Výsledky 1. zápasu Kulpín – Budúcnosť 2 : 6: M. Radosavljev – Protuđer 0 : 1, Lekár – Malešević 0 : 1, P. Radosavljev – Zahorec 1 : 0, Zelenák – Stupavský 0 : 1, Širka – V. Kriška 0 : 1, Teslić – I. Kriška 1 : 0, Arsenović – Chlpka 0 : 1, Fabók – Kolár 0 : 1. Výsledky 2. zápasu Budúcnosť – Kulpín 6 : 2: Protuđer – M. Radosavljev 1 : 0, Malešević – P.

Šachisti Budúcnosti si do Hložian odniesli všetky tri poháre. Medzi hosťami je aj predseda ŠK Kulpín Dušan Vida (stojí piaty zľava).

Brankár Mladosti J. Chlpka o okamih neskoršie úspešne vyboxoval túto loptu

KULPÍN – MLADOSŤ 1 : 1 (0 : 0) V podvečerných hodinách na ihrisko neďaleko kanála D-T-D vybehli veteráni Kulpína a petrovskej Mladosti. Susedské derby obe mužstvá začali naplno, pokúšali sa streliť gól. Prvý mal príležitosť Petrovčan M. Melich, ale lopta po jeho prudkej strele zatriasla brvno

www.hl.rs

ský, Milenković, Vida, Galádik, Fabók, Šimo. Striedali: Ďuga, Jagoš, Rakić, Valentík, Maľa, Kolarski. MLADOSŤ: J. Chlpka, Spevák, Vujović, Bovdiš, Slávik, Záborský, Triaška, Stracinský, Peťkovský, M. Melich, Glumac. Striedali: Cerovský, Pindrić, R. Chlpka, Ziman, I. Melich.

Informačno-politický týždenník

VK KULPÍN – VK MAGLIĆ 0 : 3 Domáci volejbalisti uhostili mužstvo z neďalekého susedstva. Priateľský zápas sa skončil trochu nečakane presvedčivým víťazstvom Maglićanov 3 : 0 (25 : 23, 27 : 25 a 25 : 23), aj keď vo všetkých troch setoch výsledok bol tesný. Kulpínčanom chýbal prvý nahrávač Zima. Práve v slabom podaní hostitelia našli príčiny tohto neúspechu v priateľskom zápase, ktorý však nebolí ako tie majstrovské neúspechy. Zápas viedol tréner VK Kulpín Ján Lačok. KULPÍN: Relota, Babić, Dudáš, Ćirić, Lekár, Zanfirović, Singer, Stančul, Milutinović, Hasík. DVE VÝHRY BUDÚCNOSTI V predsieni ZŠ Jána Amosa Komenského si k šachovniciam zasadli šachisti domáceho ŠK Kul-

Radosavljev 1 : 0, Zahorec – Kolarski 0 : 1, Chlpka – Lekár 0 : 1, V. Kriška – Knežević 1 : 0, Chlpka – Širka 1 : 0, Kolár – Arsenović 1 : 0. Na rýchloťahovom turnaji (tempo hry 5 minút na hráča) hrali šestnásti seniori a ôsmi juniori z Hložian, Petrovca, Čelareva a Kulpína. Medzi seniormi zvíťazil kandidát na majstra Božo Protuđer, Čelarevčan v drese Budúcnosti, ktorý získal maximálny počet bodov – sedem. Druhý bol Kulpínčan Petar Radosavljev (5,5 bodu), tretí Petrovčan Pavel Marčok (5 bodov)... Najlepší junior je Hložanec Ivan Kriška (jedna prehra a 6 bodov), druhý Kulpínčan Maksim Teslić získal 5 bodov a tretí Vladimír Kriška z Hložian zozbieral 4 body... • ŠPORT •

Futbaloví veteráni Kulpína a petrovskej Mladosti pred zápasom, ktorý sa skončil nerozhodne 1 : 1

ŠPORTOVCI KU DŇU KULPÍNA

Štedrí hostitelia Juraj Pucovský

portový Deň Kulpína otvorili najmladší rybári domáceho ZŠR Smuđ súťažou v love rýb udicou na plavák na kanáli Dunaj-Tisa-Dunaj neďaleko rybárskej chaty. V konkurencii šiestich pretekárov – pionierov zvíťazil Dejan

Krása a šarm na tribúne: my drukujeme Kulpínčanom!

Vrbovský s úlovkom 1 520 gramov. V ten sobotný podvečer 12. júla 2014 prebiehali ďalšie tri športové podujatia, na ktorých sa zúčastnili aj hostia Kulpínčanov. Na futbalovom ihrisku vedľa kanála D-T-D sa veteráni FK Kulpín a petrovskej Strelci: Fabók za Kulpín (prvý zľava), Glumac za Mladosť (prvý sprava) Mladosti rozišli s remízou 1 : 1 (0 : 0). Šachový klub Kulpín v priateľskom meraní síl so šachistami hložianskeho ŠK Budúcnosť utŕžil dve prehry identickým výsledkom – 6 : 2. Hneď potom sa na rýchloťahovom turnaji zúčastnilo 16 seniorov a 8 juniorov z Hložian, Petrovca a Kulpína. Najlepší senior bol Božo Protuđer (ŠK Budúcnosť), kým medzi juniormi zvíťazil Ivan Kriška (ŠK Budúcnosť). Len niekoľko metrov ďalej, v športovej hale ZŠ Jána Amosa Komenského v priateľskom zápase VK Maglić prekonal domáci VK Kulpín maximálnym výsledkom 3 : 0. Výsledky všetkých zápasov hovoria, že Kulpínčania boli Kulpínski rybári – pionieri (zľava): Slobodan tentoraz veľmi štedrí hostitelia. Dević (3. miesto), Dejan Vrbovský (víťaz), Jaroslav Vrbovský (5. miesto)

Božo Protuđer (vpravo) presvedčivo zvíťazil na rýchloťahovom turnaji seniorov

Úspešný smeč domácich volejbalistov

Slovenský národný dom – chrám kultúry erdevíckych Slovákov

Výstava, 2007

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Slovenský národný dom v Erdevíku Roku 1907 Slováci v Erdevíku založili Slovenský čítací spolok (SČS). V blízkosti evanjelického kostola, ktorý postavili roku 1902, stál pekný nárožný dom – „na lakeť.“ SČS ho kúpil roku 1931, s priamym finančným príspevkom československého prezidenta Tomáša Gariqua Masaryka. Na priečelí stavby do roku 1999 bol nápis Slovenský národný dom. V SND viac než osem desaťročí zurčí alebo aspoň tlie kultúrny a osvetový život erdevíckych Slovákov. Postupne ho rekonštruovali a dobudúvali, urobili knižnicu, divadelnú sieň, toalety, letné javisko, naposledy kuchyňu... Ľudia do kultúrneho stánku prichádzali radi: prečítať noviny, vypožičať knihy, pozrieť Staršia časť knižnice si divadelné predstavenia (prvé sa datuje do roku 1919) a folklórne programy v zasadačke (1938), taktiež na prednášky a večierky iného druhu. Fond súčasnej knižnice v SND počíta približne 3 000 titulov, medzi nimi aj knihy, ktoré si vypožičiavajú žiaci základnej školy v rámci povinného čítania. Po zániku SČS v SND pôsobil Miestny odbor Matice slovenskej a od roku 1948 sa oň stará Slovenský kultúrno-osvetový spolok Erdevík. Rozsiahla a rozmanitá činnosť SČS, MOMS a SKOS je spracovaná v dvoch publikáciách Slováci v Erdevíku 1860 – 1907 – 2007, ako aj v knihe Kultúrne tradície v Erdevíku, Korene a súčasnosť. Obidve knihy, rovnako i CD s nahrávkami pôvodných slovenských erdevíckych piesní a zápisnice od roku 1907 po súčasnosť sú súčasťou vzácneho archívu uloženého v „druhom chráme“ erdevíckych Slovákov – Slovenskom Najstarší kroj národnom dome. Traja umelci a drak Samuel, 2012

Juraj Bartoš

V Slovenskom národnom dome – ako doma

Knižná premiéra, 2014

Zápisnica, 1907

Uložené s láskou a úctou

Vzácne dedičstvo

Trampoty s vlkom, 2014