Hlas30 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 30 /4501/

Sú menšiny ohrozené?

28. 7. 2012

Pohár zostáva v Aradáči

Naša téma: Blížia sa Slávnosti

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Minister osvety a vedy Žarko Obradović prijal 19. júla žiakov Matematického gymnázia, ktorí účinkovali na Medzinárodnej matematickej olympiáde v Argentíne. O. Filip

V nedeľu 22. júla na scéne Slovenského vojvodinského divadla uviedli ďalšiu premiéru. Ide o komédiu Smetiar rumunského autora Mimi Cornela Branescu v réžii Fedora Popova. Na snímke: Klaňačka hereckého kvarteta Matúš, Babiak, Ušiak a Koruniaková po ukončení predstavenia. J. Čiep

Počas svojej prvej návštevy Lalite veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Dr. Ján Varšo (prvý sprava) navštívil aj slovenský evanjelický kostol. J. Pucovský

V pondelok 23. júla si zamestnanci Rádio-televízie Stará Pazova za prítomnosti početných hostí pripomenuli vzácne jubileum – 45 rokov založenia Rádia Stará Pazova. Oslava sa konala v Zalesňovateľskej škôlke Brest a po premietaní dokumentárneho filmu sa poslucháčom priamo do éteru prihovoril Miloš Lazić, riaditeľ ustanovizne. A. Lešťanová

Vďaka tomu, že na každej svojej roli má studňu, Laliťan Pavel Valent počas tohtoročného neslýchaného sucha zavlažoval aj kukuricu. J. Pucovský

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

SEDEM DNÍ

Hľadanie svetla na konci tunela M inulý týždeň sa znovu niesol v znamení vlády. Ako nakoniec aj celé predchádzajúce obdobie, ale v uplynulých dňoch to konečne dostalo spád. Chybovali len fanfáry. Namiesto toho, v parlamente dlhá a miestami prudká opozično-pozičná rozprava. Nový pomer síl sa musel niekde prejaviť, napätie sa muselo vyliať, staré účty vyrovnať, nové pozície upevniť. Druhé dejstvo konštituovania Národného zhromaždenia Srbska bolo menej slávnostné od prvého, v ktorom prezident zložil prísahu, a tým aj menej formálne a uhladené. Noví a hlavne staronoví poslanci, každý zo svojej strany a lavice, zaujali gard a repliky len tak frčali sem-tam ako jedovaté šípy namierené rovno do srdca. Na zasadnutí, na ktorom sa volil predseda parlamentu, poslanci si najprv navzájom pospomínali všetky staré hriechy, akoby sa takto najprv chceli dostať do cviku a ukázať, že nič sa nezmenilo. Alebo že sa nedá zmeniť. Predstavitelia novej parlamentnej väčšiny trvajú rovno na tom, že zmeny sú možné. „Mienime bojovať za všetko, čo sme občanom v kampani sľúbili, za poctivé a úspešné Srbsko a za dôkladné zmeny. Budeme sa maximálne usilovať, aby po roku, dvoch, troch či štyroch ľudia mohli povedať, že to síce nie je ideálne, ale aspoň vidieť svetlo na konci tunelu. To je úlohou našej vlády,“ vyhlásil šéf poslaneckého klubu pokrokárov Aleksandar Vučić. Za predsedu Zhromaždenia je zvolený Nebojša Stefanović zo Srbskej pokrokovej strany (SNS). Za jeho voľbu na túto funkciu hlasovalo 142 poslancov, pričom sa k stranám pri moci pridali aj poslanci Zväzu vojvodinských Maďarov (SVM). Proti boli poslanci Demokratickej strany (DS) a Liberálno-demokratickej strany (LDP). Zdržaní boli poslanci Demokratickej strany Srbska (DSS). Na zasadnutí zvolili aj piatich podpredsedov, ako aj predsedov parlamentných výborov. Hoci v minulom období padli veľké sľuby o maximálne pätnástich ministroch vo vláde, drsná skutočnosť ich takpovediac za noc pozmenila. Novým zákonom o ministerstvách je stanovené, že vláda počíta 19 členov a 17 rezortov. Na rozdiel od pred-

chádzajúcej, v novej vláde niet ministerstva pre Kosovo a Metóchiu, ani ministerstva pre náboženské otázky a diaspóru, ani ministerstva pre ľudské a menšinové práva. Namiesto nich uvedenými oblasťami sa v nadchádzajúcom období budú zaoberať príslušné kancelárie. Väčšina ministerstiev v novej vláde je utvorená spájaním dvoch alebo viacerých oblastí. Na základe toho možno právom predpokladať, že ministrov očakáva naozaj veľa práce. Aký prístup si zvolia a akým spôsobom mienia riešiť neľahké štátne otázky, ukáže len čas. Preto sa netreba ani unášať sľubmi a plánmi, ale ani vopred spochybňovať všetky predsavzatia. Pritom je isté, že výsledky nového kabinetu budú závisieť predovšetkým od toho, v akej miere sa premiérovi podarí osemnástich ministrov pozmeniť na účinný tím obrátený tým istým smerom. Zároveň treba mať na zreteli, že ôsmi z toho počtu prichádzajú zo SNS, štyria z koalície okolo SPS, traja z URS, dvaja (Rasim Ljajić a Sulejman Ugljanin) sú takpovediac free lanceri zvonku a jeden (Velimir Ilić) je skorože voľný strelec zvnútra. Netreba, samozrejme, zabúdať ani to, že Ivica Dačić z SPS sa ujal funkcie premiéra vo vláde, v ktorej najviac ministrov má SNS, ale ani to, že kreslo ministra financií a ekonomiky obsadil Mlađan Dinkić, čo je z odborného hľadiska iste na mieste, ale časom by sa mohlo zmeniť na zdroj napätia. Medzi osemnástimi členmi Dačićovho kabinetu sú aj dobre známe, ale aj nové tváre, aj mladí, ako aj skúsení politici. Medzi nimi aj päť žien, čo je celkom slušný počet, ktorý nemá ďaleko od – na naše pomery – ideálnych tridsať percent. Ministerkám patria rezorty zdravotníctva (Slavica Đukićová-Dejanovićová), energetiky (Zorana Mihajlovićová), regionálneho rozvoja a lokálnej samosprávy (Verica Kalanovićová), mládeže a športu (Alisa Marićová), ako aj miesto podpredsedníčky vlády poverenej európskou integráciou (Suzana Grubješićová). Bez ohľadu na to, či sa prejaví ako vláda kontinuity alebo diskontinuity, rátať sa budú len výsledky, ktoré sa jej podarí dosiahnuť. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Vojlovické sedliacke raňajky

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

edliacke raňajky uprostred chotára na strnisku v chládku záprahového voza vždy boli zvláštnym zážitkom. V poli vraj všetci, a najmä deti, vždy sladšie jedli. Na jedálnom lístku záväzne bola slaninka, paradajky, cibuľa, šunka... a, samozrejme, vínko. Nuž a tento významný segment niekdajšej žatvy prvého dňa vojlovických dožinkových osláv v nedeľu 22. júla prítomným spoluobčanom vyčarili členovia SKOS Detvan, keď aj vznikla fotografia, ktorú zverejňujeme na titulnej strane. Podrobnejšie o tom, čo sa v ten deň stávalo vo vojlovickom chotári, v rubrike Z našich osád. V. Hudec

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

FÓKUS JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: SRĐAN OGNJANOVIĆ, RIADITEĽ MATEMATICKÉHO GYMNÁZIA V BELEHRADE

Je tam všetko – Je matematika pre vás osobne len vedou? – Matematika je všetkým: je vedou teoretickou, zároveň je i každodenným životom, lebo bez nej nieto ani života. Aj tie bežné veci, ako sú tento výťah pri nás, alebo lietadlo vo vzduchu: ako by vlastne existovali bez matematiky? Matematika je aj hra a zábava, zvlášť pre našich žiakov, s ktorými sme práve boli, a ktorí k nej pristupujú s pôžitkom a radosťou. To je pre nich i oddych, rovnako tak ako nejakým spôsobom všetky tie cvičenia a prípravy na súťaže chápu aj ako zábavu. Matematika je každopádne aj spôsob chápania života, filozofia. Lebo jedine matematika a filozofia sú vedy, ktoré sú mimo deľby na prírodné a spoločenské. Veď sa matematika natoľko prelína s filozofiou, s logikou, že je veľmi ťažko určiť, pokiaľ siaha filozofia a kde sa vlastne začína matematika. Alebo aj naopak. Zaznamenal: O. Filip

EKONOMICKÉ PRIORITY SRBSKA (3)

Čo robiť? T

ento rok sa hodne toho nedarí: okrem krízy je tu i sucho, namiesto neistej budúcnosti čoraz viac ľudí si pripomína stabilitu minulú a niekdajšiu. Času je stále menej, úmerne tomu sa redukujú i manévrovacie možnosti podnikať potrebné opatrenia. Ešte v decembri, najprv na schôdzi Správnej rady, potom i na Zhromaždení Hospodárska komora Srbska oznámila, že prichystá dokument o novej ekonomickej politike, založený na postrehoch a poznatkoch jej odborných služieb, ekonomických expertov, predstaviteľov vedomostnej a hospodárskej spoločnosti. Dokument analyzujúci stav v kľúčových segmentoch fungovania štátu, ako je podnikateľské ovzdušie, rozpočet, financovanie štátnych potrieb, fiškálne a parafiškálne zaťaženia, verejný úsek, menová politika, uzrel svetlo sveta, bol prezentovaný verejnosti a prijatý v polovici júna. Podľa neho makroekonomický rámec musí byť založený na odstránení kľúčových nezrovnalostí medzi celkovou výrobou a spotrebou, medzi domácim sporením a úrovňou potrebných investícií, medzi dovozom a vývozom, medzi pracovne aktívnym a vydržiavaným oby-

PRVÁ NÁVŠTEVA LALITE A ODŽAKOV slovenského veľvyslanca v Belehrade Dr. Jána Varša. Podnetom na prvý príchod medzi lalitských Slovákov bol 16. Matičný turnaj, na ktorom pán veľvyslanec 21. júla 2012 odovzdal putovný pohár víťaznému mužstvu Aradáča. Predtým ako odišiel na ihrisko Panónie, kde si pozrel finálový zápas Aradáč – Silbaš (4 : 3), pán Varšo v sprievode predsedu lalitského MOMS Jána ZorňanaPekára a jeho spolupracovníkov absolvoval dvojhodinový program štyroch návštev. Domáci ho najprv odviedli na prijatie k novozvolenej predsedníčke Obce Odžaci Izabely Šerićovej (na snímke). Odtiaľ sa nepočetná delegácia vrátila do Lalite, kde si slovenský diplomat obzrel slovenský evanjelický kostol, v ktorom ho uvítali velebná pani farárka Viera Bátoriová a dozorca Ján Bohuš. Nasledovala obchôdzka etno domu Združenia žien Matkino srdce. Program návštev sa skončil v ZŠ Nestora Žučného, kde pána Varša o práci informoval riaditeľ Vladislav Popović. Naposledy sa pán veľvyslanec už venoval len športu a športovcom... J. Pucovský

vateľstvom. Podľa predsedu Miloša Bugarina Hospodárskou komorou Srbska schválený program ekonomických opatrení, okrem dôkladného rozboru stavu a problémov, obsahuje až 87 konkrétnych návodov, ako ich prekonať. Jedným z problémov je napríklad skutočnosť, že na vydanie stavebného povolenia priemerne treba čakať až 279 dní, druhým, že súdne konania trvajú dokonca 630 dní, tretím údaj, že pred troma desaťročiami každý tretí dinár hrubého národného dôchodku vznikal v priemysle, kým je dnes to len každý siedmy dinár. Výroba, reformy, konsolidácia, sporenie sa zrejme javia ako nanajvýš potrebné východisko z krízy hlboko zasahujúcej všetky segmenty spoločnosti. Jedným z jeho prvých krokov je krátkodobý program na utlmenie požiaru, hltajúceho verejné financie. To ani nemusí byť mimoriadne komplikovaná alebo nezvládnuteľná úloha, lebo ten nepredpokladá komplikované zmeny zákonného rámca. Ide najmä o sporenie a zmenšenie nákladov, o zúženie neinvestičnej spotreby, obmedzené zmrazenie platov a dôchodkov, dôkladné uplatnenie existujúcich daňových inštrumentov. Strednodobé a dlhodobé reformy verejného úseku by však mali byť orientované na verejnú správu, financie a podniky, fondy povinného zdravotného, sociálneho a penzijné-

ho poistenia, riadenie štátneho a verejného majetku, zvlášť mestskej a stavebnej pôdy. Kvôli podnecovaniu rýchlejšieho rozvoja, štát musí stanoviť a nastoliť nové formy financovania a mechanizmy podpory investíciám a vkladom. Mal by prestať so všetkými druhmi subvencovania, okrem poľnohospodárstva, kým jedinú formu štátnej intervencie môže ponechať v priemysle, avšak na základe spoločných vkladov (joint venture). Finančná a časová tieseň, v ktorej sme ešte od začiatku vlaňajška, vyžaduje si aj súrnu fiškálnu konsolidáciu s cieľom znemožniť vypuknutie dlžníckej krízy. V tejto chvíli, dokonca keby sa i uplatnili všetky opatrenia krátkodobej fiškálnej konsolidácie, je stále málo pravdepodobné, že by sme na jeseň dokázali pravidelne ročné splátky dlhov včas regulovať. V takýchto okolnostiach jasný je význam pokračovania spolupráce s Medzinárodným menovým fondom. Hlavne v záujme vzniku nového stand-by aranžmánu, ktorý by umožnil alebo reprogramovať, alebo – čo by bolo výhodnejšie – odpísať časť dlhov. Lebo nielen peňazí, ale aj času máme skutočne málo. A komplexné reformy a programy sú ako východisko deň čo deň naliehavejšie. Zároveň i komplikovanejšie. Oto Filip 28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

FÓKUS NA TLAČOVKE KOORDINÁCIE NÁRODNOSTNÝCH RÁD

Obavy z ohrozenia národnostných menšín P

ráva národnostných menšín v Srbsku sú ohrozené, skonštatovali predsedovia národnostných rád na schôdzi 19. júla v Novom Sade. Reagujúc na rozhodnutie Ústavného súdu Srbska, ktorým sa vyhlasujú za neústavné jednotlivé články Zákona o vymedzení kompetencií AP Vojvodiny, Koordinácia národnostných rád dospela k záveru, že „rozhodnutie ÚSS treba znovu preskúmať a odštartovať serióznu diskusiu o tom, či terajšia Ústava vyhovuje súčasnej chvíli“. Formou osobitnej deklarácie upozornila na

potrebu zachovania Ministerstva pre ľudské a menšinové práva Republiky Srbska. Predáci národnostných rád vyjadrili aj nespokojnosť s omeškaním prísunu prostriedkov vyhradených na financovanie národnostných rád a s ich avizovaným znížením až o 20 percent. O práci a uzáveroch, ktoré prijali, predáci národnostných menšín informovali na tlačovej konferencii na pôde Zhromaždenia APV po skončení schôdze. Prezentujúc výsledky rozpravy za zavretými dverami, pred- Predsedovia národnostných rád národnostných menšín na tlačovke sedníčka Národnost- v Zhromaždení AP Vojvodiny; vpredu koordinátor Borče Veličkovski nej rady slovenskej národnostnej menšiny a podpred- Srbsku aj v budúcnosti zmenšo- nia, aby sme sa nedostali do situácie, že nám menšinové práva sedníčka Zhromaždenia APV Anna vali. Tomanová-Makanová skon- budú ohrozené. Taktiež dodala: Tomanová-Makanová o. i. zdôštatovala, že politická klíma v na– V praxi sa často stáva, že reraznila: – Ústavný súd porušil Ústavu a šom štáte sa zmenila, a preto zortní ministri, respektíve minissvojím rozhodnutím podstatne všetci musíme byť v strehu, mu- terstvá nevykonávajú svoje komprispel k zníženiu dosiahnutej síme byť zodpovední a zavčasu petencie vyplývajúce zo zákoúrovne ľudských a menšinových musíme poukazovať na všetky nov, v dôsledku čoho sa nevypráv v Srbsku. Okrem toho vy- možné prekážky a nedostatky a hlasujú podzákonné akty, čo má tvoril aj predbežnú podmienku na keď ide o ľudské a menšinové prá- za následok prestoj v práci poAnna Tomanová-Makanová to, aby sa dosiahnuté práva v va, musíme podniknúť opatre- krajinských orgánov. Zákonom určená možnosť autonómnej pokrajiny, aby, ako sa uvádza v RozDEKLARÁCIA KOORDINÁCIE NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN SRBSKA hodnutí ÚSS, „obsadila miesto“ výkonných orgánov ústrednej moci Koordinácia národnostných rád národnostných menšín v Republike Srbsku 9. júla zaslala novému (vlády a orgánov štátnej správy) premiérovi Srbska text Deklarácie, ktorú prijala „na schôdzach 24. mája a 11. júna 2012“. V sprievoda dočasne upravila spĺňanie zánom liste sa uvádza, že sa predstavitelia národnostných menšín dožadujú rozhovoru Koordinácie s predkonov na území APV, je len dosedom vlády Republiky Srbska. Text deklarácie (s dátumom 24. 5. 2012) prikladáme v redakčnom prečasná, lebo až kompetentný orklade zo srbčiny: gán republiky splní svoj záväzok, „Uplatnením Zákona o národnostných radách národnostné menšiny Srbska uskutočňujú právo na akt orgánov APV prestáva byť samosprávu v oblastiach kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma. platným. Realizáciou zákonného regulatívu v práci národnostných rád poverené je Ministerstvo pre ľudské a Národnostné rady, ako povedal menšinové práva, štátnu správu a lokálnu samosprávu. ich aktuálny koordinátor Borče VeVýznam, ktorý národnostné menšiny Srbska majú v jeho medzinárodnom postavení, zdrojový poličkovski (zároveň aj predseda tenciál, početnosť národnostných rád a zložitosť prác a úloh, ktoré vykonávajú, si vyžadujú samostatné NR macedónskej národnostnej ministerstvo a primerané kádrové riešenia. menšiny), ak nedostanú odpoveď, Národnostné rady rátajú s akceptovaním týchto skutočností. budú podnikať všetko, čo je v ich To znamená vyčlenenie Ministerstva pre ľudské a menšinové práva z Ministerstva pre štátnu sprámoci, uskutočňujúc platné zákovu a lokálnu samosprávu, ako i autonómiu v práci ministerstva, zladenú s programom vlády Srbska, ny Republiky Srbska, aby ochráktorá sa vzťahuje na národnostné menšiny a ich úlohu a význam v medzinárodnej politike Srbska. nili vlastné práva a predovšetTo taktiež znamená, že národnostné rady uskutočňujú právo na navrhovanie kádrových riešení v mikým existujúci stupeň získaných nisterstve kompetentnom pre ľudské a menšinové práva. práv. V opačnom prípade (samo)spravovanie národnostných menšín nadobúda dimenziu spravovania menJuraj Bartoš šín, chránených Zákonom o národnostných radách národnostných menšín.“ 28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

FÓKUS STRETNUTIE V BELEHRADE

Najúspešnejší z úspešných ú mladí, talentovaní, motivovaní, úporní, inteligentní a úspešní. A hoci je celkový obraz ich doterajšieho pôsobenia hlavne lemovaný medailami a inými uzna-

počtu uznaní azda aj vo svete: z medzinárodných súťaží priniesli v posledných desaťročiach približne štyristo medailí, najnovšie z Medzinárodnej matematickej olympiády v Argentíne. Pričinil sa o to najmä najúspešnejší mladý matematik všetkých čias Teodor fon Burg, ktorý získal zlato, ako aj Dušan Šobor a Ivan Tanasijević so striebrom, Igor Spasojević s medailou bronzovou, vodca reprezentačnej výpravy Đorđe Krtinić... Potešili nás všetkých, priMinister Obradović: „Sme hrdí na vás, lebo ste nás mimoriadne úspešpomínajúc háne reprezentovali vo svete.“ dam i to, že sa s niami, oveľa viac o nich hovoria detaily: nie vlastnými talentmi nesmieme zatoľko nápadné, avšak veľmi výstižné. Keď hrávať, nechávajúc ich napospas kopa detí počas vyučovania chodí za ško- osudu a náhode. Ako vyzdvihol lu, oni sú radšej v nej. Aj vtedy, keď ne- minister osvety a vedy Žarko Obmusia, cez víkend, na piatok a v sviatok. Po- radović na štvrtkovom stretnutí s máhajú si navzájom, zdokonaľujú sa, po- odmenenými žiakmi Matematicmáhajú iným. Vedú záujmové krúžky, radia. kého gymnázia na pôde MinisterDokonca i teraz, cez prázdniny. Kto iní, než stva osvety a vedy, štát podniká žiaci belehradského Matematického gym- všetko, čo je v jeho moci, aby podnázia, najúspešnejšieho u nás a podľa poril mladých talentov, no neraz to „POTREBUJEME omnoho kvalitnejší sociálny dialóg, aby sme dokázali riešiť problémy, existujúce medzi vedením spoločnosti Implek a predstaviteľmi zamestnancov Novosadskej mliekarne,“ vyzdvihol pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť na tlačovej konferencii, ktorá sa 18. júla konala vo vláde Vojvodiny. Podľa dohody, ktorú zainteresované strany dosiahli, zamestnanci mliekarne sú na platenej dovolenke do 31. augusta. V budúcich týždňoch sa majú stanoviť programy umožňujúce, aby robotníci nezostali bez práce. Robotníci mliekarne sa taktiež budú vyjadrovať k alternatívnym možnostiam zamestnávania, ktoré sa prostredníctvom sociálneho dialógu majú dosiahnuť a spresniť. Na snímke je záber z konferencie, na ktorej okrem priamo zainteresovaných strán boli i predstavitelia vlády Vojvodiny, odborov a mesta Nový Sad. O. Filip

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

nestačí. Preto apeloval, aby sa do toho zapojili aj iní, od ministerstiev po veľké spoločnosti. S poľutovaním kvitoval, že na stretnutie neprišiel Teodor, čo zhodnotil ako jeho osobný postoj, pripomínajúc, že štát podniká to, čo dokáže, no na jedincovi je, aby to akceptoval ako postačujúce alebo nepostačujúce. Minister tiež podotkol, že sa štát bude všemožne snažiť, aby všetkými možnými spôsobmi pomohol mladým nielen z Matematického gymnázia, ale aj zo všetkých iných škôl, aby mohli účinkovať na významných súťažiach doma a v cudzine. Členov reprezentácie ministerstvo odmenilo skromnými darmi, ako sú týždenný pobyt na Zlatibore, tablet-počítač, mobil a knihy. O. Filip

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

FÓkUs Zasadala národnosTná rada slovenskej národnosTnej menŠinY

Polročná súvaha pôsobenia poradí 11. schôdza národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny bola v pondelok 23. júla v budove obce v petrovci. Zo súhrnného počtu 29 členov nrsnm na zasadnutí sa zúčastnilo 18. predsedníčka anna Tomanová-makanová po prečítaní navrhnutého rokovacieho programu najprv v mene nrsnm zagratulovala novozvolenému predsedovi Báčskopetrovskej obce, a pritom aj členovi rady pavlovi marčokovi. po schválení zápisnice z predošlej schôdze správu o činnosti a finančnú správu predostrel tajomník ladislav Čáni. pripomenul, že v prvom polroku mali tri zasadnutia a realizovali rad návštev a dohovorov. poukázal na tie závažnejšie aktivity, ako bola kúpa domu martina jonáša v kovačici, rekonštrukcia národného domu v starej pazove, významné stretnutia rady v Bratislave na slovensku. po ich schválení nasledovali správy výborov. správu o činnosti a finančnú správu výboru pre kultúru nrsnm prezentovala predsedníčka annamária Boldocká-Grbi-

ćová. spomenula festivaly, ktoré boli v prvom polroku realizované, a zdôraznila, že by sa do budúcna nrsnm mala stať spoluorganizátorom festivalov a kultúrnych podujatí. v mene výboru pre vzdelávanie nrsnm správu podala predsedníčka svetlana Zolňanová. medziiným informovala o otvorení slovenskej triedy všeobecného smeru na Zdravotníckej škole 7. apríla v novom sade, kde sa zapísalo 30 žiakov, pokiaľ kádrové obsadenie ešte nie je úplne doriešené. Ďalšia závažná téma, ktorú pripomenula, bolo vzdelávanie učiteľov po slovensky na Učiteľskej fakulte v sombore. predsedníčka výboru pre informovanie nrsnm milina Florianová poukázala na prvoradý cieľ výboru: zakladanie sa za včasné a objektívne informovanie všetkých občanov prostredníctvom médií a stmeľovanie a zlepšovanie mediálneho priestoru u nás. v mene výboru pre úradné používanie jazyka a písma správy ozrejmil predseda pavel marčok. spomenul návštevy lokálnym samosprávam a vyjadril nádej, že teraz po formovaní nových vedení aj na lo-

kálnej úrovni táto spolupráca bude ešte úspešnejšia. predsedovia výborov sa o finančnom hospodárení vyjadrili, že v prvom polroku 2012 bolo úsporné. správy všetkých výborov boli schválené. keď ide o vzdelávanie učiteľov po slovensky na Učiteľskej fakulte v sombore najprv hovorila predsedníčka výboru pre vzdelávanie s. Zolňanová. informovala, že za posledné tri roky nebol zápis slovenských študentov, lebo nebola možnosť akreditovať ten program ministerstvom školstva v Belehrade. v súvise s tým členom predostrela dve otázky, ktoré bolo treba doriešiť. po prvé, či sa má vzdelávanie budúcich učiteľov po slovensky uskutočňovať v sombore alebo v petrovci a po druhé, ako často zapisovať študentov na tento druh školenia. prítomným sa potom prihovorila ružena Šimoniová-Černáková, ktorá pracuje na somborskej fakulte. poukázala na výhody a nedostatky školenia slovenských učiteľov v sombore a v petrovci, kde bolo vysunuté oddelenie somborskej fakulty. po dlhšej diskusii o tejto ak-

tuálnej téme prítomní väčšinou hlasov rozhodli, aby vzdelávanie slovenských učiteľov bolo v materinskom jazyku. Zapisovať sa budú študenti každý druhý rok a miesto školenia bude B. petrovec. na záver zasadnutia sa hovorilo o iniciatíve prinavrátenia tlačiarne kultúra v petrovci do kompetencií nrsnm. v súvise s tým tajomník l. Čáni poinformoval o krokoch, ktoré podnikli po tom, čo petrovskú tlačiareň, ktorú najprv sprivatizovala neografia z martina, začiatkom roka ponúkla na predaj. nrsnm sa zasadzuje o to, aby tlačiareň zostala v službe slovenskej menšiny, lebo inak môže zaniknúť jej základná činnosť. delegácia nrsnm sa preto v júni stretla s ministrom zahraničných vecí slovenska miroslavom lajčákom, ministrom školstva dušanom Čaplovičom a ďalšími, aby poukázala na tú skutočnosť. rozhodnuté je, že spolu s lokálnym vedením a maticou slovenskou budú pokračovať v tých snahách. nakoniec hovorili o organizácii a realizácii slávností v petrovci, do ktorých je zapojená aj nrsnm, ale plánované prostriedky nateraz neprišli zo žiadnej inštancie, ani z domova, ani zo zahraničia. K. Gažová

pred premiérou v nedeľu predvečerom v modrom salóne svd otvorili kolektívnu umeleckú výstavu pomenovanú Staré talenty a nové nádeje. v otváracom prejave nedeľu 22. júla 2012 vo vedenie svd sa inscenovaním úradujúca riaditeľka svd jaňa Urveľkej sieni slovenského tejto predlohy trochu dištanco- bančeková-Fejzulahiová pripovojvodinského divadla v valo od „ťažkých tém“ a pokúsilo sa menula, že sa im výstavou podaBáčskom petrovci bola preurobiť predstavenie, ktoré má šan- rilo zachytiť až 4 generácie miestmiéra inscenácie mladého cu zažiť a byť často reprízované aj nych umelcov. každý z jedenástich rumunského herca, scénov menších prostrediach. Teda pred- autorov je predstavený dvoma, grafa a dramatika mimi-Corstavenie nie je vytvorené pre vkus resp. troma umeleckými prácami. nela Brănescu (1974) Smeselektorov divadelných prehlia- a sú to títo autori: andrej kišgeci tiar v réžii Fedora popova a (1893 – 1967), kav produkcii svd. tarína Turčanová Fedor popov, ktorý v (1912 – 1980), Ľupredstavení podpisuje i réboslav majera žiu, scénografiu, výber hud- Z tvojich smetí spoznávam celý (1950), Hana maby a kostýmy, sa popasoval tvoj život: smetiar – Miroslav Babiak jerová (1986), Tos jednoduchou komediál- a pán – Andrej Matúš máš dudáš (1904 nou, ale tematicky pikant– 1991), vladimír nou predlohou, trochu ju nadbu- strácie z nemožnosti ovládUrbanček (1941), doval a pokúsil sa „vrátiť“ posuny, nuť jej nočné povaľačstvo a michaela Fejzulaktoré sa pri preklade predlohy cez dobrodružstvá, aké na konci hiová (1995), Bosrbčinu dostali do slovenčiny. v sa- má aj s kirovičom (Branislav žena Čániová motnej hre sa smetiar (miroslav Ba- Ušiak). Uvedené predstave(1914 – 1994), mibiak) prefíkaným spôsobom dostal nie je podľa slov režiséra polina Ferková (1924 do hlavy pána (andrej matúš), hrá kus vytvoriť kvalitné pred- Obrazy, kresby, tkané obrusy, fotografie na výstave Sta- – 2010), davor ré talenty a nové nádeje si svoje divadielko a manipuluje s stavenie, balansujúce na ostrí kolarski (1996) a ním, až kým nepríde žena (mária noža morálky, ale aby sa neskĺzlo dok, ale predovšetkým aby oslovilo safija idrizovićová (1916 – 1979). koruniaková) a demystifikuje na- do banalít a lacných vtipov a ga- čím širší kruh potenciálnych divavrstvené mužove (smetiarove) fru- gov. delných divákov. J. Č-p

nová premiéra v slovenskom vojvodinskom divadle

Smetiar alebo smetisko života V

28. 7. 2012

30 /4501/

Hlas ĽUdU

Z NAŠICH OSÁD BÁČSKA PALANKA

Vzácny dar z Nórska vere na Ľudovej knižnici Veljka Petrovića v Báčskej Palanke sú otvorené pre všetkých ľudí dobrého srdca a všestranných záujmov. Každá veko-

„D

dráhy pre invalidov privítala riaditeľka Koviljka Dobrićová. Platformu pre invalidov v mene Obce Báčska Palanka pustil do prevádzky náčelník pre spolo-

stupca občanov v Srbsku a knihovníci Ľudovej knižnice Veljka Petrovića. Pamätná mramorová doska, dielo a dar kamenára Lazara Stupara z B. Palanky, umiestnená na budove knižnice, svedčí i o priateľstve dvoch štátov – Srbska a Nórska. Na piatkovej slávnosti boli prítomní hostia z novosadskej Mestskej knižnice – riaditeľ Mr. Miloš Pankov a vyššia knihovníčka Mr. Milica Kirćanská, z Národnej knižnice Srbska Mr. Dragana Milunovićová, predstavitelia úradu zástupcu občanov, zástupca pre práva osôb s

Po programe, ktorý moderovala Oľa Naďová, v čitárni usporiadali rozhovor o potrebách a uskutočňovaní práv osôb s invaliditou. O problémoch, s ktorými sa invalidi stretávajú, sa zmienil 39ročný Aleksandar Nikolašević, ktorý roky iba prechádzal vedľa knižničnej budovy a nová rampa teraz i jemu umožní vstup do chrámu kultúry. V našej krajine mnohé verejné ustanovizne nemajú rampu pre invalidov, hoci platformy by umožnili ľuďom vo vozíkoch dostať sa bez ťažkostí do budovy, lebo s takýmito pomôckami by sa prekonávala najväčšia bariéra – schody. Knižnica v B. Palanke ju už

Momentka z príhovoru Dr. Nebojšu Kuzmanovića

vá skupina tu nájde pekné slovo, múdru radu a bohatý obsah. Knižnica účinkuje v práci všetkých inštitúcií na všeobecné dobro a podporuje každú akciu súvisiacu s výchovou, vzdelávaním a kultúrou.“ Okrem iného i týmito slovami početných hostí pred budovou knižnice v piatok 20. júla pri príležitosti otvorenia prístupovej

čenské činnosti Dr. Nebojša Kuzmanović. Vďaka tejto dráhe aj invalidi budú môcť navštevovať knižničné priestory. Ideu zabezpečiť pomôcku pre invalidov ponúkla riaditeľka K. Dobrićová. Projekt finančne podporili Kráľovstvo Nórska a Obec Báčska Palanka sumou 10-tisíc eur. O realizáciu projektu sa pričinili i zá-

Riaditeľka Koviljka Dobrićová (stojí) počas rozhovoru v čitárni

invaliditou Goran Bašić a vyššia poradkyňa v odbornej službe Nataša Miljkovićová, ako aj predstavitelia lokálnej samosprávy.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE

Vyššie platy funkcionárov ruhé zasadnutie Zhromaždenia obce Plandište v novom zložení malo dosť neobvyklý priebeh. Najprv v pondelok 9. júla výbornícka väčšina zvolila nové pracovné telesá, a tým vlastne aj ukončila konštituovanie lokálneho parlamentu. Na rokovacom programe mali aj vymenovanie správnych rád obecných verejných podnikov a ustanovizní, avšak opozícia trvala na odročení zasadnutia, lebo nedostala žiaden materiál, a o návrhoch sa nevyjadrili ani príslušné komisie Zhromaždenia. Z tých dôvodov predseda Zhromaždenia Rade Klašnja prerušil zasadnutie a nové zvolal na utorok 17. júla. Toto pokračovanie zasadnutia poznačilo nevynachádzanie sa vedenia

Zhromaždenia v novej úlohe, takže výborníci opozície z radov Skupina občanov – Združené regióny Srbska často upozorňovali na porušovanie rokovacieho poriadku. Predsedovi a tajomníčke Zhromaždenia o. i. zazlievali, že v štarte dobre nepripravili zasadnutie, čo vyvolalo odročenie, a tým aj dodatočné trovy. Okrem toho upozornili aj na to, že sú schválené iba doplnky rokovacieho programu, nie aj celkový rokovací program s bodmi uvedenými v pozvaní. Z tých dôvodov opozícia vyjadrila mienku, že zasadnutie nie je legitímne a zdržala sa hlasovania o všetkých bodoch. To však vládnucej väčšine neprekážalo, aby v pokračovaní

uvoľnila doterajších predstaviteľov lokálnej samosprávy v správnych radách obecných verejných podnikov a ustanovizní a na ich miesto vymenovala nových. Schválili aj niekoľko rozhodnutí týkajúcich sa miestnych spoločenstiev a schválili správu o práci Historického archívu v Belej Crkve za rok 2011. Stredobodom tohto zasadnutia plandištského lokálneho parlamentu bolo však rozhodnutie, ktorým sú významne zvýšené platy obecných funkcionárov. Opozícia vypočítala, že výdavky na platy funkcionárov budú o 180-tisíc dinárov mesačne, čiže o 2 milióny dinárov ročne vyššie v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, čo pre túto malú a chu-

prekonala a svojou praxou poslúži ako dobrý príklad iným. J. Ferková dobnú obec vôbec nie je zanedbateľné. Na dôvažok aj skutočnosť, že predseda Zhromaždenia Rade Klašnja nadviazal v obci pracovný pomer napriek tomu, že Štatútom obce taká možnosť nie je stanovená. Výbornícka väčšina poznámky opozície neakceptovala a rozhodnutie schválila v navrhnutom znení. Celkom na záver odznela aj iniciatíva opozície, aby obec požiadala Verejný podnik Vody Vojvodiny, aby všade tam, kde je to možné, melioračné kanály naplnili vodou, a tak zdvihli hladinu spodných vôd s cieľom aspoň trochu zmenšiť následky dlhotrvajúceho sucha, ktoré postihlo aj toto prostredie. Súčasťou tejto iniciatívy je aj žiadosť, aby patričné orgány sucho vyhlásili za živelnú pohromu a aby v súlade s tým štát pomohol sedliakom v prekonávaní jej následkov. vlh

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

PROGRAM SNS 2012 Nedeľa 29. júla 19.00 – Otvorenie výstavy Z klenotnice našich rodičov (priestory SPŽ) Streda 1. augusta 19.00 – Otvorenie výstavy Matici k sviatku (KŠH s predajnou výstavou kníh SVC) 20.00 – Otvorenie výstavy olejomalieb Jána Brnoliaka Rok na dedine (Galéria Zlaté remeslá) Štvrtok 2. augusta 18.00 – Otvorenie výstavy Petrovské pohľady IV. Združenia petrovských výtvarných umelcov (priestory TO, Ul. Maxima Gorkého 17) 20.00 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže (Slovenský dom, B. Palanka) 20.00 – Výstava k 70. akademického maliara Milana Súdiho (ÚKVS Nový Sad) Piatok 3. augusta 10.00 – Otvorenie 8. medzinárodnej filatelistickej výstavy Petrovec Fila 2012 (ZŠ Jána Čajaka) 11.00 – Otvorenie 50. samostatnej výstavy obrazov Ivana Križana (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) 11.00 – Otvorenie výstavy Jána Maglovského (Dom MSS Ľudovíta Mišíka)

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

11.30 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu obce 15.00 – Ľudová veselica a varenie baranieho paprikáša (Klub poľnohospodárov) 17.00 – Otvorenie dokumentárnej výstavy k 170. výročiu remeselníctva v Petrovci (PIC) 18.00 – Otvorenie výstavy insitného maliara Jána Husárika (GZM) 19.00 – Odhalenie pamätnej tabule Jánovi Kvačalovi 20.00 – Otvorená kniha šľachetná – vstupný program SNS (sieň SVD) 21.30 – 50 rokov mladosti – pocta Dolnej zemi – koncert FS Mladosť z Banskej Bystrice, SR (ihriská ZŠ)

Sobota 4. augusta 9.00 – Vítanie hostí (SVD) 9.00 – Futbalový turnaj mladších pionierov a začiatočníkov (Vrbara) 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS (sieň SVD) 10.00 – Súťaženie basketbalistov (ihriská ZŠ) 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia (Ul. maršala Tita) 14.00 – Súťaž vo varení zajačieho paprikáša (Klub drobnochovateľov) 15.30 – Prezentácia kníh v organizácii ASSŽ (veľká sieň obce) 16.00 – Detská módna revue a výstava starých detských hračiek (Vrbara) 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (veľká sieň obce)

20.30 – Z matkinho náručia – galakoncert našich folklórnych súborov (ihriská ZŠ) Nedeľa 5. augusta 7.00 – Súťaženie športových rybárov (kanál DTD) 9.00 – Súťaženie stolných tenistov (ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaženie poľovníkov (Lovecký dom Lesík) 9.00 – Turnaj SNS v šachu (hala ZŠ Jána Čajaka) 9.30 – Slávnosťové bohoslužby v chráme Božom SEAVC v Petrovci 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov (Reštaurácia Aróma) 17.00 – Futbalový zápas FK Mladosť Petrovec – FK Dolina Padina (Vrbara) 19.00 – Červená čiapočka – galakoncert detských folklórnych súborov (ihriská ZŠ) 21.00 – Hugo Karas – divadelné predstavenie OD KIS Kysáč (sieň SVD) SPRIEVODNÉ PODUJATIA Piatok 27. – sobota 28. júla Kulpín FEST Sobota 28. – nedeľa 29. júla 15. Predslávnosťové dni v Kulpíne Sobota 4. augusta 8.00 – 13.00 – Filatelistická burza (ZŠ Jána Čajaka)

Z NAŠICH OSÁD kultúrnom a politickom živote občanov Staropazovskej obce a aj širšie. RTV Stará Pazova pondelkovej oslave riaditeľ Miloš vysiela rozhlasový, Lazić vo svojom príhovore sprítelevízny a multitomnil takmer polstoročné bohaté mediálny program dejiny tejto rozhlasovej stanice. Na po srbsky a po sloukážku premietali aj kratší dokuvensky. Podľa slov mentárny film o doterajšej činMiloša Lazića ich nosti tejto ustanovizne. Na slávprogramovou nosti sa zúčastnil aj Đorđe Radiorientáciou je obnović, predseda Obce Stará Pajektívne informovať, afirmovať národné, národnostné a univerzálne kultúrne hodnoty, zastupovať záujmy detí, starých, chorých a osôb s osobitnými potrebaMiloš Lazić (sprava) sa za pomoci technika mi, podporovať Michala Hrica-Červenského z oslavy kreativitu lokálneposlucháčom ohlásil priamo do éteru ho obyvateľstva a zveľaďovať dobré meno obce doma a vo svete. Rozhlasový program sa vysiela na frekvencii 91,5 MHz a je počuteľný na území medzi Bezova, so spolulehradom a Nopracovníkmi. vým Sadom, kým Program spetelevízny program stril Mestský sa vysiela tiež v tamburášsky oboch rečiach orchester pod prostredníctvom vedením Mgr. káblového operáLjubinka Lazitora v Obci Stará ća. Pazova. Majú akAko bolo potuálnu a zaujímačuť na oslave, Program spestrili domáci tamburáši vú i webovú už 45 rokov stránku, ktorá pattoto lokálne informatívne stre- slucháčov, resp. divákov, ale aj rí medzi najnavštevovanejšie na disko má za úlohu nielen infor- predstavovať inštitúcie, ktoré majú tomto území. movať, vzdelávať a zabávať po- osobitnú úlohu v spoločenskom, A. Lš.

RÁDIO-TELEVÍZIA STARÁ PAZOVA

Oslávili Deň ustanovizne pondelok 23. júla si zamestnanci Rádio-televízie Stará Pazova za prítomnosti početných hostí a kolegov pripomenuli vzácne jubileum – 45 rokov od založenia Rádia Stará Pazova. Príležitostná oslava sa konala v Zalesňovateľskej škôlke Brest v Starej Pazove a po premietaní doku-

Momentka z oslavy

mentárneho filmu priamo do éteru poslucháčom sa prihovoril Miloš Lazić, riaditeľ ustanovizne. Presne 45 rokov ubehlo odvtedy, čo sa 22. júla 1967 na lokálnych vlnách ozvalo najprv Rádio Vojka a neskôr Rádio Stará Pazova, ktoré od septembra lanského roka oficiálne pôsobí ako Verejný podnik Rádio-televízia Stará Pazova. Staropazovský rozhlas s dlhou a úspešnou tradíciou patrí medzi najstaršie rozhlasové stanice vo Vojvodine. Hosťom, zamestnancom, kolegom, priateľom ustanovizne na

ČAROSLOV ČÍSLO 3 ODKAZUJE

Toto je vaša chvíľa! nternetové vydanie časopisu pre žiakov slovenských škôl vo Vojvodine Čaroslov má pre svojich čitateľov novú ponuku: od uplynulého júna je k dispozícii aj jeho 3. číslo (ročník 2.). V úvodníku sa všetkým záujemcom o takéto súčasné listovanie žiackeho časopisu tentoraz prihovára naša známa spisovateľka Viera Benková. Práve z

jej textu je aj náš titulok, lebo v závere svojho čaroslovného príhovoru odkazuje svojim tvorivým nasledovníkom: „Majte sa a píšte, kreslite, tvorte, vymýšľajte, toto sú vaše stránky a vaša chvíľa, nezabudnite!“ V pokračovaní vlastným výberom literárnych či novinárskych príspevkov, portrétov, výkresov, fotografií, žiackych perličiek sa predstavujú

jednotlivé časopisy z našich škôl: Okienko (ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci), Okienko (ZŠ Mladých pokolení v Kovačici), Oáza (ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove), Ozveny / Odjeci (ZŠ J. A. Komenského v Kulpíne), Halúzka (ZŠ Jána Kollára v Selenči), Naša škola (ZŠ 15. októbra v Pivnici), Žiacke perličky / Đački biseri (ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči), Đačko pero – Slovenské perličky (ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku), Sedmokrásky (ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch). Novinkou je prezentácia stredo-

školského časopisu Sládkovič, ktorý má skutočne dlhú tradíciu a vychádza na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci. Záverečné strany tohto pestrého a jedinečného 60-stranového žiackeho časopisu sú vyhranené pre Galériu Čaroslovu. V tomto našom riporte sme vám o ňom už dosť povedali, ale predsa nie všetko. Ešte mnoho toho si zaslúži vašu pozornosť. Stačí kliknúť: www.caroslov.rs/casopis/cislo3.

28. 7. 2012

A. Francistyová 30 /4501/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAČALI SA VOJLOVICKÉ DOŽINKOVÉ OSLAVY

Nakosili žitka plnú stodolu radičné vojlovické dožinkové oslavy – osemnáste v poradí sa začali v nedeľu 22. júla odchodom krojovaných žencov do chotára, kde tradičným spôsobom, teda ručne, kosili pšenicu, hrsťovali, viazali do snopov a ukladali na hŕbky. Týmto Vojlovičania zachraňujú pred zabudnutím spôsob, akým sedliaci skôr vykonávali najdôležitejšiu prácu v roku – žatvu, ktorá im umožňovala obnoviť si zásoby múky a zabezpečiť nadostač chleba a krmiva pre hydinu. V predposlednú júlovú ne- Aby dobre kosila, kosu najprv treba deľu na pšeničnom poli na dobre nakuť. Mladým ľuďom túto techniku demonštroval neúnavný okraji osady bolo nanajvýš ve- Pavel Beracka. selo. Po skončenej práci ženci a ich hostia, občania Vojlovice, sa slovenské a maďarské ťahavé piespresvedčili, že sedliacke raňajky pone, ale aj čardáše, valčíky... Týmto sa však vojlovické dostavené na strnisku v chládku záprahového koča chutia lepšie ako žinkové oslavy iba začali. Počas doma. A potom zrazu, kde sa vza- týždňa sa v sieni Spomienkového li, tam sa vzali, aj harmoniky, hus- domu uskutočnili prednášky pre le, klarinet, čo naladení ženci spo- poľnohospodárov na aktuálne poľkojní s hojnou úrodou a dobre vy- nohospodárske témy a nechybokonanou prácou ledva dočkali, a o vali ani tradičné športové stretnutia chvíľu sa chotárom začali ozývať na ihriskách FK Mladosť. Na piatok

Dnes sa žito hrsťuje a viaže do snopov už iba pri takýchto príležitostiach, aby mladí videli, ako sa to kedysi robilo

Po skončenej práci sa ženci dali do spevu

MALIARKA ANNA KOTVÁŠOVÁ O DOJMOCH ZO SLOVENSKA

Bryndzové halušky po padinsky ryndza. Čo to je? Mnohí, a zvlášť tí mladší, by sotvaže vedeli odpovedať na túto otázku. No keď sa spomenú bryndzové halušky, mnohým myšlienky zaletia na Slovensko, vynorí sa obraz bačovskej koliby s príjemnou vôňou bryndzových halušiek a pečenej slaninky… Toto chutné jedlo v danej podobe nie je príznačné pre Padinu, no tí starší obyvatelia si spomínajú, že sa bryndza robila aj v Padine. A dokladajú, že dobrú bryndzu vyrábali Kaštiakovci, Hediovci, Povolnovci… Svojrázna súťaž v príprave halušiek v Zázrivej na Slovensku podnietila i Miestny odbor Matice slovenskej v Padine, aby prihlásil svojich predstaviteľov. Úlohy sa ujala maliarka Anna Kotvášová a pomáhal jej i manžel. O pobyte v Zá-

28. 7. 2012

30 /4501/

Maliarka Anna Kotvášová tentoraz v úlohe kuchárky v spoločnosti kovačických majstrov kuchárov

zrivej maliarka a kuchárka Anna hovorí: – Bol to krásny zážitok! Pobudli sme tam niekoľko dní a pekne

HLAS ĽUDU

27. júla je naplánovaný kultúrno-umelecký program, ktorý spoločnými silami zorganizujú SKOS Detvan a KUS Árona Tamásiho. Okrem domácich súborov vystúpia aj hostia zo Slovenska, FS Hriňovčan z Hriňovej, ako aj hostia z Maďarska a FS Žisel z Omoljice. Dožinkové oslavy vyvrcholia v sobotu 28. júla, keď sa krojovaní ženci v slávnostnom defilé poprechádzajú ulicami Vojlovice a vo večerných hodinách sú naplánované dožinkové zábavy v slovenskom a maďarskom kultúrno-umeleckom spolku. V. Hudec

sme sa bavili. Hoci u nás to nie je tradičné jedlo, rovnoprávne sme si zastali do radu s ostatnými „umelcami“ v príprave bryndzových ha-

lušiek. Zaujímavé je, že tu šlo i o súťaž v rýchlom jedení halušiek, čo pre labužníkov nebol žiadny problém. Na prípravu halušiek jestvuje i osobitný strojček, no podľa propozícií súťaže účastníci ho nesmeli používať, takže halušky robili ručne. Bolo to zaujímavé a my sme pripravili bryndzové halušky padinským spôsobom. Naša spolubesedníčka sa v Zázrivej predstavila aj ako insitná maliarka. Počas trvania súťaže usporiadala samostatnú výstavu svojich obrazov, na ktorej si milovníci tohto umenia mohli pozrieť zo tridsať olejomalieb. Osobitne ju teší, že si výstavu prišiel pozrieť veľký počet návštevníkov, medzi nimi i starosta mesta Matúš Mních. Tak A. Kotvášová v Zázrivej okrem „padinských“ bryndzových halušiek predstavila i kus svojej bohatej tvorby, ako i tvorby padinských umelcov. Ondrej Kotváš

Z NAŠICH OSÁD LETNÉ POBAVENIE PRE DETI Z BÁČSKOPETROVSKEJ OBCE

Betel vo Fruškej hore resťanské evanjelizačné stre- izby s príslušným sociálnym za- Okrem toho je tu aj priestranný disko v Báčskom Petrovci už riadením. V každej izbe je 6 lôžok. dvor a multifunkčné ihrisko. rad rokov organizuje rozličné kempy pre žiakov základných škôl. Aj zimné, ale predovšetkým letné. Kemp sa nachádza neďaleko Sriemskej Kamenice, smerom na Glavicu, celkom na okraji časti zastavanej chatami. K dispozícii majú celý relaxačný komplex. V hlavnej budove s viacerými etážami je kuchyňa, tiež učebne na sústredenia a zábavu, tu sú aj štyri samostatné ubytovacie bunky a v každej z nich po dve Záber zo záverečného programu piatakov na Beteli 2012

Aj tohto roku KES zorganizoval letný kemp Betel 2012. Pomenovali ho Úžasná veda, čiže objavy, ktoré zmenili svet. Zaumienili si, že sa tohto leta stretnú „vedci“, aby žiakom predstavili najúžasnejšie pravdy Božieho stvorenia a Božieho slova prostredníctvom zaujímavých experimentov, hier, piesní a ručných prác. Kemp pre každú vekovú skupinu trvá týždeň – od nedele do soboty. Od 24. júna do 28. júla je spolu naplánovaných 5 skupín žiakov. Najprv tu pobudli spolu prváci a druháci, potom od začiatku júla spolu tretiaci a štvrtáci, za nimi piataci, po nich spolu šiestaci a siedmaci a naposledy aj ôsmaci a starší. V sobotu 14. júla sme navštívili záverečný program piatakov, ktorí v letnom kempe pre rodičov a iných hostí predniesli kratší program pozostávajúci z príhovorov, piesní a biblických výrokov. J. Č-p

STARÁ PAZOVA

PRE MLADÝCH OD MLADÝCH V BÁČSKOM PETROVCI

Aktivity Kancelárie pre mladých Prvý výcvik pre ancelária pre mladých Báčskopetrovskej obce je aj tohto roku činná, plánuje a uskutočňuje rozličné akcie. Od marca je aktuálny projekt Šanca pre teba, cieľom ktorého je, ako vraví koordinátorka Kancelárie Daniela Feketeová, pozdvihnúť úroveň práce informačného centra LOVEC (Lokálne mládežnícke dobrovoľnícke stredisko) a zlepšiť pôsobenie kariérneho poradcu. Šesť nových členov spolu so štyrmi volontérkami s pracovnou skúsenosťou sa orientujú na prácu s mladými Rómami, mládežou so základným vzdelaním a mladými, ktorých rodičia užívajú sociálnu pomoc. Usilujú sa poskytnúť im pomoc pri písaní životopisu a usmerniť ich, kde by si mali hľadať prácu. Volontéri zorganizovali aj prednášky z angličtiny, nemčiny, slovenčiny, posunkového jazyka, ako aj kurzy o prevencii pohlavných chorôb, tvorbe internetových stránok, o zdravej výžive, fórum teater, dizajne tlačových médií, športe a zdraví, strese – disstrese, pravde a omyloch o politických stranách a prečo je dôležité zapojiť mladých ľudí do politiky. Kurzy trvajú niekoľko dní až dva týždne a záujemcovia sa môžu zapojiť hocikedy. Projekt Šanca pre teba financuje Medzinárodná organizácia práce, Rozvojový program Spojených národov, Detský fond spojených národov, Medzinárodná organizácia pre migráciu – YEM program (Zamestnávanie a migrácia mládeže).

Po viacmesačnej prestávke sa znovu začne realizovať vysielanie pre mladých Motiva(k)cia, relácia s príspevkami o mladých, pre mladých, od mladých, plná informácií a zábavy. Relácia sa aj tentoraz bude vysielať dvakrát mesačne na Obecnej TV a TV Petrovec, ako aj v Rádiu Petrovec. Motiva(k)ciu financuje Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež. Okrem toho Kancelária na území celej obce rozmiestni info-tabule, na ktorej budú oznamy o pracovných miestach, súbehoch, štipendiách zaujímavých pre mladých ľudí. Plánujú pripraviť aj kalendár športových a kultúrnych podujatí, aby občania mali prehľad o týchto dianiach. V spolupráci s Nacionálnou službou pre zamestnávanie usporiadajú veľtrh zamestnávania a podpísali aj zmluvy o spolupráci s mládežníckymi združeniami CHYM, YMCA, EYBL, TERRA Kulpín, Mládež pre lepší život Maglić, Ideál klub Hložany, Mládežnícky obecný parlament, takže sa očakávajú aj rôzne akcie ako výsledok spoločných snáh. Pre nadchádzajúce Slovenské národné slávnosti Kancelária pre mladých na sobotu 4. augusta pripravuje detskú módnu šou, na ktorú sa doteraz prihlásilo vyše dvadsať detí. K tomu je plánovaná aj výstava starých hračiek. Jaro Zaťko

energetických manažérov rámci implemenV tácie projektu Silnenie kapacít ener-

getického manažmentu v obciach Stará Pazova a Ruma s cieľom používania a investovania do obnoviteľných zdrojov energie v budove Zhromaždenia obce v Starej Pazove v stre- Sanja Stuparová du 11. júla sa uskutočnil prvý z naplánovaných šiestich výcvikov pre energetických manažérov. Vo výcviku sa zúčastnili zamestnanci oddelení pre urbanizmus a ochranu životného prostredia z uvedených obcí. Témou výcviku bol Zákon o plánovaní a výstavbe s dôrazom na právne rámce a pojem energetického certifikátu. Po úvodnom prejave Sanje Stuparovej, koordinátorky projektu, o tejto téme hovoril Đorđe Mišić, radca ministra pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie. Na zasadnutí prezentovali i dotazník o biomase s potenciálom na výrobu bioplynu, ktorý je veľmi dôležitý z hľadiska zbierania a formovania bázy údajov o zdrojoch biomasy v obciach Stará Pazova a Ruma. Projekt podporili pokrajinské orgány a partnerom je Regionálna rozvojová agentúra Srem. a. lš. 28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SILBAŠANIA NA SLOVENSKU

Letná škola ľudových remesiel niverzita Mateja Bela v Banskej Bystrici aj tohto roku organizovala Letnú školu ľudových remesiel. Od 7. do 15. júla v dedinke Látky pri Hriňovej, v prekrásnej horskej prírode pobudla osemčlenná silbašská expedícia. Piati žiaci Základnej školy bratov Novakovcov zo Silbaša a traja profesori tejto školy (Miroslav Hložan, Jarmila Križanová a Mariena Surová) mali možnosť absolvovať tento kurz. Aktivity počas školy remesiel sa realizovali v oblastiach: textilné techniky, drotárstvo, pletivá, košikárstvo a maľba na skle, takže sa účastníci mohli naučiť pliesť, tkať, farbiť textil a maľovať na skle. Jednotlivé techniky sa realizovali v skupinách, ktoré viedli odborní

Objavili čaro remesiel – účastníci letnej školy

lektori – remeselníci. V každej skupine boli účastníci zo Srbska, Ru-

munska, Maďarska, Poľska a Chorvátska.

STARÁ PAZOVA

Kresťanské symboly nás spájajú P

redstavitelia slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru zo Starej Pazovy sa prednedávnom zúčastnili na trojdňovom edukačnom seminári o písaní projektov, ktorý v organizácii Ekumenickej humanitárnej organizácie prebiehal v Novom Sade. Zo Starej Pazovy na seminári boli Anna Malková, Anna Kelementová, Jarmila Havranová a Ján Ďurčík. Medzi účastníkmi seJán Ďurčík minára boli aj predstavitelia cirkevných zborov z Pivnice, Kovačice, Selenče, Kulpína, Šídu, Báčskeho Petrovca, Starej Moravice, Báčskej Topoly atď. a boli tam predstavitelia nielen evanjelickej, ale aj iných cirkví. Záverom účastníci seminára mali za úlohu napísať projekt v hodnote 100 000 dinárov a práve Staropazovčanom sa ho podarilo dostať. Projekt pod názvom Kresťanské symboly nás spájajú, ktorí vypracovali štyria uvedení účastníci z Pazovy, sa má uskutočniť v auguste bežného roka.„Do projektu sme zahrnuli deti s osobitnými potrebami, vlastne žiakov Základnej a strednej školy Antona Ska28. 7. 2012

30 /4501/

lu zo Starej Pazovy a mládež nášho cirkevného zboru. Cieľom projektu je, aby sa deti a mládežníci navzájom spoznali, prípadne ak sa vyskytujú nejaké rozdiely, aby sa zmenšili a odstránili. Žiaci uvedenej školy nie sú dostatočne oboznámení s kresťanstvom a nemajú žiadnu spoluprácu s evanjelickou mládežou, kým v škole ako voliteľný predmet majú iba pravoslávne náboženstvo. Prostredníctvom prednášky a výtvarného prejavu budú mať možnosť zoznámiť sa s kresťanskými symbolmi,“ povedal Ján Ďurčík, koordinátor projektu, inak poddozorca v staropazovskom cirkevnom zbore. O kresťanských symboloch prednášku bude mať velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, kým výtvarnú časť projektu zverili Jánovi Agarskému, akademickému maliarovi zo Starej Pazovy, ktorý pracuje ako profesor v pazovskej škole Antona Skalu. Aktivity budú prebiehať niekoľko dní a finálovou zložkou bude maľovanie múrika (z vonkajšej strany) medzi farou a mestským parkom a výstava výtvarných prác. A. Lš.

HLAS ĽUDU

Bum-bum -bum!

Učili sa prevažne staré techniky remesiel, kde bolo možné vidieť, ako to robili naši predkovia v minulosti na Slovensku, ale i naučiť sa nové techniky, hlavne maľovanie na skle. Tieto techniky účastníci kurzu nielenže sa naučili, ale si pritom vyrobili zaujímavé predmety z drôtu, prútia, textilu… Počas celého turnusu k dispozícii mali hotelový bazén a účastníci mali možnosť sledovať festival na Detve, na ktorom vystúpili Slováci z Dolnej zeme, ako aj podujatie v dedinke Hriňová, kde sa predstavili účastníci Letnej školy ľudového tanca a hudby. Bol to zaujímavý a určite nezabudnuteľný zážitok pre všetkých účastníkov tohto kurzu, ktorý organizovalo a podporilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, ako i Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Mariena Surová

UGÁR

znamuje sa občanom veľmi dôležitá správa, ktorá správa sa zároveň aj odborne ozrejmuje. V uplynulých týždňoch u nás vládli mimoriadne veľké horúčavy a veľké sucho. Páľavy sme mali preto, lebo boli vysoké teploty a sucho bolo z toho dôvodu, lebo nepršalo a bolo veľmi teplo. V dôsledku vysokých teplôt a veľkého sucha, počuť sem i tam, akiste možno očakávať enormne znížené výnosy poľnohospodárskych plodín. Takisto podľa neoverených správ môžbyť poriadne zdražejú poľnohospodárske výrobky, ako i výrobky vyrobené z poľnohospodárskych výrobkov. Prípadného zvyšovania cien mäsa a výrobkov z mäsa sa netreba báť už aj preto, že žiť v strachu nie je zdravé. Okrem toho vedecké výskumy na celú vec vrhajú lúče optimizmu. S ohľadom na to, že občania u nás konzumujú prevažne bravčovinu, až sa jej cena naskutku zvýši, občania z toho fakticky budú mať úžitok. Lebo, ako je dobre známe, bravčové mäso škodí zdraviu. Keď teda budeme jesť menej bravčoviny, budeme zdravší a štíhlejší. Až budeme štíhlejší, ľahšie sa budeme predierať cez prales problémov, ktoré na nás striehnu na ceste zarúbanej do vytúženej Európskej únie. Skrátka, tohtoročné veľké páľavy a dlhotrvajúce sucho nám vlastne, vážení spoluobčania, prinesie nesporný úžitok. Takže sa odporúča ignorovať zlé hlasy, podľa ktorých hlasov vopred spomenuté horúčavy a sucho spôsobia škody vyčíslené na viac než dve miliardy dinárov. Tobôž sa neradí brať si k srdcu krkavčie chýry, ktoré hovoria, že za spomenutú sumu sa dalo predísť škodám, a to obstaraním súčasných zavlažovacích sústav pre našich poľnohospodárov. Veď by naši poľnohospodári tie zavlažovacie sústavy museli obsluhovať, čo by poriadne navýšilo výrobné náklady a samým tým by, tak či onak, priamo vplývalo aj na ďalšie zdraženie poľnohospodárskych výrobkov. Takže, suma somárom, nie je to ani také zlé… aby nemohlo byť aj horšie. jbš Bum-bum-bum-bum-bum!

Z NAŠICH OSÁD ETNO DOM MÁRIE HANÍKOVEJ V BIELOM BLATE

Pripomína zašlé časy K

etno turistickej ponuke v Bielom Blate začiatkom mája pribudol slovenský etno dom, ktorý vo vlastnom starom dome zariadila neúnavná promotérka bieloblatskej dedinskej turistiky Mária Haníková. Časť domu je presne taká, akú si Mária pamätá z mladosti, s nábytkom zo šesťdesiatych rokov minulého storočia spestreným jej početnými ručnými prácami, predovšetkým výšivkami na čiernom plátne. Je tu aj nábytok z povojnového obdobia, ktorý po vydaji do domu priniesla jej matka. Jednu izbu venovala Mária Haníková sa rada oblieka do slovenského kroja výlučne bieloblatským krojom

Kútik pre Tita Svoj kútik v tomto etno dome má aj bývalý prezident SFRJ Josip Broz Tito. Je tam jeho busta a portrét vyšitý v gobelíne, tiež exempláre slovenských novín, ktoré písali o jeho smrti, ale aj bábka v slovenskom kroji s modrou titovkou a červenou šatkou ako symbolmi Titových pionierov. „Ja som bola Titova pionierka a veľmi som si ho vážila. Moja mama ma vždy takto obliekala, takže tá pionierka som vlastne ja. Nikto mi ešte nepovedal, že tomu tu nie je miesto.“

že som ich potom prala, žehlila, odstraňovala fľaky, a tým vlastne zachránila pred úplným zničením. Na nich možno vidieť typické bieloblatské vzorky výšiviek, ale aj ako sa vyšívalo v Kovačici, Padine, Jánošíku. Tie výšivky si pravdepodobne priniesli ženy, ktoré sa vydali do Bieleho Blata. Aj keď jej prvoradým motívom bolo zachrániť kus vlastnej mladosti a tradície bieloblatských Slovákov, naša spolubesedníčka očakáva aj určitý zisk. Návštevníci, ktorí do Bieleho Blata prichádzajú prostredníctvom turistickej organizácie, pravdaže, Zachránené pred zabudnutím: bieloblatské ľudové kroje Poľovnícke trofeje staré vyše 60 rokov platia za vstupenky a majú a návštevníci si môžu možnosť si aj kúpozrieť aj početné stapiť Máriine ručné rožitnosti, ktoré sa popráce, výšivky a užívali v takmer kažikebany zo sušedej bieloblatskej sloných kvetov. Závenskej rodine, zbierrobok nie je síce ku starých šálok, poveľký, ale ak neteľovnícke trofeje, rôzne čie, aspoň kvapstaré výšivky, maľoká, a ak nič iné, vané taniere... postačí na výdav„K otvoreniu tohto ky na údržbu etno domu ma poddomu a exponánietila predovšetkým tov. Naša spolumoja túžba zachovať besedníčka je a návštevníkom, ktovšak spokojná aj s rí prichádzajú do Bietým, že v jednom leho Blata, ukázať bieTitova pionierka spojila pekné a loblatské slovenské Matkinej izbe patrí čestné miesto užitočné, ale s pokroje. Je mi veľmi ľúto, že Bieloblatčania už takmer úplne vyradili ľu- šijú,“ pohoršuje sa. „Tieto kroje sú hlavne ľutovaním konštatuje, že jej dcéru táto práca dový kroj, a obávala som sa, že by mohol úplne moje, ale niektoré som aj dostala. Ženy mi veľmi nebaví. „Vnučka, ktorá žije v Aradáči, po zaniknúť. Dievky a mladé ženy si ho nechcú samy ponúkli, ale aj sama som sa trochu roz- troche prejavuje záujem, takže mám nádej, že už ani len príležitostne obliecť. Dokonca behla po dedine a vyhľadala staré sukne, sa jedného dňa, keď mňa už nebude, postamnohé z nich ani nemajú vlastný kroj a čo je čepce, vyšívané kacabajky. Dostala som vše- rá o to, aby toto nezaniklo.“ V. Hudec najhoršie, aj svojim dcéram ho už iba zriedkavo lijaké, aj zachované, aj dosť zanedbané, tak-

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD POHĽADNICE Z RADOŠA (1.)

Zaliezli nám hlboko pod kožu N

a stretnutie s ním sme čakali viac než dlho. Napočúvali sme o ňom iba vyberané slová. Až konečne… Svitla nedeľa… Ba nie; 11. júna 2012 bola dvojnásobná nedeľa. Prvý raz v Radoši. Velikánsky sviatok. Pôžitok pre zmysly. Z objatia s kopaničiarmi aj teraz, uprostred kanikuly, chladí husia koža. Učaril nám tento kúsok chrbta Fruškej hory, ani čo by sme si potykali priamo s Himalájami. Radoš a jeho obyvatelia nám zaliezli hlboko pod kožu, a tak dobre je nám s nimi. Na začiatku príbehu o Radošanoch iba zopár pohľadov, ktoré nám vyrazili dych… Juraj Bartoš

Kde vlastne je ten Radoš? Predsa – v Chorvátsku; sotva osem kilometrov južne od Iloka. Tu niekde… V septembri 1944 v tomto dome založili prvý miestny národnooslo bodzovací výbor pre Ilok; stavbe poľavujú steny, spomienky sú tiež na odchode

Pamätník padlým v druhej svetovej vojne na vchode do Radoša; v úzadí Slovenský dom Nátoňovci si zaspomínali na stretnutia s našimi bývalými kolegami a ukázali nám, čo pestujú vo fóliovníkoch

– Novinárov som vám priviedol, – prihovoril sa náš ilocký priateľ Vlatko Miksád manželom Krošlákovcom, prvým Radošanom, na ktorých sme – zámerne – naďabili. 28. 7. 2012

30 /4501/

Aká by to bola dedinka bez školy a hravých šarvancov?

Lamošovci žijú v Hlbokom potoku; deti vyrástli… odišli…

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ČO O LETOVANÍ VRAVIA KULPÍNČANIA

Najradšej k moru orúce leto a aktuálne obdobie dovoleniek a letných prázdnin každodenne ponúka možnosť plánovať letné voľno a cestu na niektoré už vyskúšané alebo aj nové destinácie. Pravd a že, plán na leto spravidla závisí aj od hĺbky rodinného vrecka, ale neraz aj od toho, či si počas letnej Vaňa Kolarská dovolenky vôbec môžeme dovoliť cestovanie. Opýtali sme sa tri Kulpínčanky, či počas letného voľna plánovali čas na dovolenkovanie a ako ho využijú.

Vaňa Kolarská, podnikateľka: – Ako dieťa som každoročne chodievala cez leto s rodičmi na Hvar, to bola naša vyskúšaná destinácia, ktorú sme ani nechceli meniť, lebo nám celkom zodpovedala. Teraz mám svoju rodinu a už Anna Vidová roky letnú dovolenku trávime v Grécku. Za tých 15 rokov, čo tam letujeme, vyskúšali sme pobyt v rôznych mestách. Posledné tri roky sme boli v Polychrone, kde sa mi naozaj pozdáva, lebo sú krásne pláže a tiež aj

možnosti na večerné prechá- vali sa nám krásne čistučké pládzky a pobavenie s rodinou. Na že a pekné mesto. Ceny v Chordovolenku sa ako aj vátsku sú trochu každý rok chystáme v vyššie, ale stálo to auguste. Keďže sa zaza to. Dobili sme si oberáme poľnohosbaterky a naozaj podárstvom, trápi oddýchli. nás toto suViera Dorčovácho a jeho Babiaková, novinásledky na nárka: – Leto je tu úrode, ale a letné dovolennateraz plaky sú hlavná téma. tí, že ideme Na dovolenku sa na dovo- Viera Dorčová-Babiaková chystám v auguslenku do te. Plánovali sme s Grécka. manželom a deťmi, že odcestuAnna Vidová, štu- jeme niekam, ale v tejto našej dentka: – Takmer každé profesii je niekedy veľmi ťažko leto chodím cez prázd- zladiť pracovné záväzky a rodinu. niny k moru. Skôr to Tohto roku nám to nejako nevybol organizovaný odchod na le- chádza, lebo s manželom netovanie do Grécka s kamarátmi, môžeme dostať dovolenku v kde bola naozaj dobrá zábava. tom istom čase, takže zdá sa, že Tohto leta som už bola pri mori, plány na cestovanie budeme no tentoraz sme s kamarátkou musieť odročiť na inú príležiboli v Chorvátsku, v Trogire. Boli tosť. K. G. to ozaj pekné prázdniny. PozdáV PODNIKATEĽSKO-REKREAČNOM STREDISKU RELAX V KOVAČICI od 15. júna 2012 nehatene prebieha kúpačka. Odkedy vonkajšie teploty začali stúpať nad 35 stupňov, osviežiť sa v bazénoch (na snímke) láka čoraz väčší počet ľudí nielen z Kovačickej obce, ale aj z okolitých osád a zo zahraničia. Sezónu kúpania v bazénoch Relaxu otvorili mladšie generácie, teraz sa im tam pripojili celé rodiny. Počas uplynulého víkendu (14. a 15. júla) na kúpačku prišlo vyše 1 000 ľudí. Denná vstupenka pre dospelých stojí 300 dinárov, pre deti do 12 rokov 180 dinárov, polodenná vstupenka pre dospelých je 200 dinárov a pre deti 100 dinárov. Okrem kúpačky na bazénoch najmladší majú možnosť hrať sa v detskom kútiku, ktorý má plastovú šmýkačku a preliezačku s motívom obľúbených postavičiek z rozprávok. Sezóna kúpačky v kovačickom Relaxe potrvá do 15. septembra a bazény sú otvorené každý deň od 10.00 do 20.00. A. Chalupová

M. C. KISACH KROWS, čiže kysáčsky motoklub uplynulý víkend zorganizoval tradičný motozjazd pod názvom Druhý Kisach crows weekend. Prebiehal od piatka 20. do nedele 22. júla pri klubových miestnostiach a bazéne a v kysáčskom parku, kde bol aj motokemp. Na dobrú náladu hrali rockové skupiny z Kysáča, Nového Sadu, Belehradu, Somboru a Crvenky. V piatok a sobotu bikeri usporiadali defilé kysáčskymi ulicami. Nechybovali ani špeciality z kysáčskej kuchyne – fazuľa a sárma, na ktorej si mohli pochutnať aj peší návštevníci tohto obľúbeného podujatia. Kysáč je ináč zapísaný v kalendári motostretnutí Srbska. Na snímke: Bikeri parkovali motorky v chládku a odišli na občerstvenie. E. Š.

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD OPÝTALI SME SA KOVAČIČANOV

Kam na letnú dovolenku? ekonomicky ťažkých časoch málokto si bežím domov, môže dovoliť dovolenku s rodinou pri lebo sa obávam, mori, v horách alebo kúpeľoch. V týchto hože to môj dom rúcich dňoch, keď nám je oddych nevyhnuthorí. Tak nerád ný, ale peňaženka takmer prázdna, poneopúšťam a nechaní sme sami na seba v úvahách a plánovaní, chávam prázdny kde stráviť dovolenku. Pritom každý chce, aby svoj rodinný dom. bola pekná, ale aby nestála veľa peňazí. OtázTohto roku budeku: Kam tohto leta na dovolenku? sme polome dovolenkovať žili niekoľkým Kodoma. vačičanom. Vladko Kuraj, Anna Benkoúradník: – Nevá, domáca: – mám rád more, Spolu s manžepovažujem to len Pavel Benka lom Paľkom už za opekanie sa na piaty rok v spoluslnku, osobne sa lepšie cítim v horách. Dlhé práci s Organizáprechádzky napríklad Tatrami na Slovensku sú ciou vojnových skutočne krásne. Nezabudnem ani na Sloinvalidov Srbska venský raj a podobné miesta, ktoré som s roorganizujeme dinou navštívil. Aj u nás v Srbsku sa môžu nájsť cestu k moru do pekné miesta na oddych. More nemám rád, ale Kotoru, Sutomosom niekoľko rora, Budvy, Čanju kov letnú dovoatď. V tomto Anna Benková lenku s deťmi a roku s takou skumanželkou strávil pinou k moru ide naša mladšia dcéra Vlasta so pri mori. Prospiesynom, lebo nemôžeme tak dlho nechať dom va to zdraviu opustený. Čo sa týka pobytu pri mori, ceny sú včasráno vstať a veľmi výhodné, hoci táto všeobecná situácia nadýchať sa černesľubuje veľa pekného na zajtra. Ľudia sa stvého, jódom naobávajú, že zajtra nebudú mať na chlieb. sýteného morPavel Benka, poľnohospodár: – K moru som ského vzduchu. riadne chodieval od roku 1963, aj vojenčinu Deti sú už dospesom slúžil pri mori v Pule, takže teraz sa o more lé, takže k moru veľmi nezaujímam. Avšak to neznamená, že by ma už nik nepriVladko Kuraj mi tam bolo zle. Som poľnohospodár a vzhľanúti ísť. Tohtoročdom na to, aké je počasie, úroda bude slabšia nú dovolenku s manželkou strávime na Sloako v minulých rokoch a mám z toho neprí- vensku v Levoči, navštívime Tomášovský výjemný pocit. K tomu ani dom nemôžem ne- hľad a budeme sa zaoberať horolezectvom. chať prázdny a hoci je zať ochotný naň dozerať, Keď ide o ceny, pravdu povediac, vôbec som nebol by som na pokoji. Aj keď som v poli a sa o ne nezaujímal. Ideme a koniec! vidím, že z dediny sa valí nejaký dym, hneď A. Chalupová

KRÁTKE SPRÁVY

Nový Sad Príslušná komisia Zhromaždenia mesta Nový Sad vyzýva právnické a fyzické osoby, aby podali zdôvodnené iniciatívy a návrhy na udelenie Októbrovej ceny Nového Sadu na rok 2012. Lehota je do 15. septembra a adresa: Zhromaždenie mesta Nový Sad, Žarka Zrenjanina 2. Vyzývajú podať aj zdôvodnené iniciatívy k udeleniu Novembrovej listiny na rok 2012, a to do 1. októbra na uvedenú adresu. *** Dvanásty Festival uličných hudobníkov sa uskutoční od 6. do 9. septembra v centre Nového Sadu. Očakáva sa účasť vyše 100 vrcholných umelcov z celej Európy a USA. Na súbehu Európskej komisie festival sa v konkurencii 280 projektov dostal medzi 14 vybraných, a tak získal status Európskeho kultúrneho festivalu a bude realizovaný prostredníctvom programu Kultúra 2007 – 2013. *** Zamestnanci VKP Gradsko zelenilo očistili Oficirac, populárnu pláž Novosadčanov, ktorá inak nepatrí do programu pravidelnej údržby tohto podniku. Robotníci strojom dôkladne preosiali piesok a väčší odpad pozbierali ručne. Oficirac je najväčšia neupravená piesková pláž v meste, na ktorej je povolená napr. príprava roštu, ale aj kúpanie domácich miláčikov. E. Š.

Šíd

PROTI HORÚČAVE každý bojuje tak, ako vie a môže. Výnimkou nie sú ani tieto tri deti rómskeho pôvodu, ktoré svoje more objavili vo fontáne medzi katedrálou a Tribúnou mladých v srdci Nového Sadu. Z kúpačky mali ozajstnú radosť, čo badať aj z týchto pár záberov.

V strede Šídu každý rok od mája do októbra platí letný dopravný režim. Od 20. do 24. hodiny je zakázaná premávka pre motorové vozidlá v Ulici Karađorđovej od budovy Zhromaždenia obce po Dom kultúry. Problém bol v tom, že to mnohí nerešpektovali, policajti mali plné ruky práce, a potom zase občania plné zuby protestov. Riešenie priniesli zamestnanci Verejného komunálneho podniku Standard, ktorí na cestu pred budovou Zhromaždenia obce postavili žardiniéry s kvetmi, a tak úplne znemožnili premávku v tejto ulici. Týmto spôsobom zároveň zabezpečili podmienky na nerušený priebeh programu kultúrneho leta v Šíde, ktoré každoročne býva na tomto priestore.

O. F.

St. S.

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PAVEL SUROVÝ OVENČENÝ OSCARMI

Dizajn z Kysáča vyhráva na celom svete P

avel Surový, informatik a ekonóm z Kysáča, kulte hospodárskej informatiky v ktorý sa už roky úspešne zaoberá dizaj- Bratislave vyhral celoslovenskú nom, za posledné dva roky získal dve prestížne súťaž Slovak prix multimedia, a to ocenenia. Vlani na svetovom a tohto roku i na najlepšou prezentáciou svojej európskom súťažení. Jeho značky firiem Diva a firmy PAVE5 v animovanej techStrategy sa vyšplhali na vrchol rebríčkov sve- nológii – makromedia flash. Po tových festivalov dizajnu a brandingu. Dizajnom ako koníčkom sa Pavel zaoberal Pavel Surový ešte ako gymnazista, keď na petrovskom DIVA – najlepšia značka sveta gymnáziu vyhotovil webovú stránku tejto bratislavských nákupných strednej školy a časopisu Sládkovič. Vtedy tomto úspe- stredísk a získavajú úspechy. Publikujú ich v kniako technický redaktor pomáhal pri finalizochu aj strán- hách v USA, Španielsku, Nemecku, Číne, Jav a n í ka Jany ponsku, Singapure a v rôznych svetových distránky Kirschner tri zajnérskych časopisoch. časopiroky zaraVrcholom úspechu je víťazstvo v celosvetovej Logo mobi su. Vydom vyhráva súťaži Hiiibrand 2010, ktorá sa konala v roku hotovil súťaž o najlepšiu flash stránku. Písali vtedy o Pa- 2011, o najlepší brand sveta. Dve práce sa mu aj prvú vlovi ako o zahraničnom Slovákovi mnohé mé- vtedy dostali medzi finalistov, mobi a DIVA, pristránku diá, ako sú denník SME, ekonomický magazín čom sedemčlenná porota vybrala prácu DIVA za jednej Profit, CD tip, PC revue a iné. Bolo to obdobie afir- najlepší brand – značku sveta. Súťažilo 4 136 prác dediny v mácie, ale i pádov, ďalších úspechov, podnika- zo 60 krajín. V porote boli najznámejšie mená zo c e l o m Oscar Design Angels za logo nia, zdokonaľovania, edukácie, spoznávania sveta dizajnu a brandingu: Waly Olins, Joe DufSrbsku, Strategia psychológie ľudí, klientov, manažérov a spot- fy a Bart Crosby. bol to, pravdaže, Kysáč. Toto hoby počas štúdia rebiteľov. To vyústilo do šesťročného prednášania Na tohtoročnom 13. celoeurópskom Adna Slovensku ešte zdokonalil, spolupracoval s via- na univerzite v Bratislave na Fakulte manaž- Print Festivale 2012 Pavel získal Oscara Design cerými známymi spevákmi a skupinami zo Slo- mentu, kde prednášal tri predmety: Marketin- Angels za logo Strategia. Súťažil medzi najvenska a Česka, ako sú Jana Kirschner, Lunetic, gová komunikácia, Komunikácia v manažmente známejšími reklamnými firmami, ako sú SaatVIP, Holky, Štyri, Plus mínus. Vypracoval i webovú a Riadenie ľudských zdrojov. Za ten čas i on skú- chi & Saatchi, Publicis Conseil, BBDO, Bold stránku pre televízneho Oscara OTO Osobnosť mal teóriu symbolov, komunikácie, marketingu, Ogilvy & Mather, Mccann-Erickson... Práce hodtelevíznej obrazovky, pre katalóg sprievodcu Bra- pritom experimentoval a svoje skúsenosti pre- notila päťčlenná porota, ktorej členmi boli odtislavy, pre predaj slovenskej porcelánovej ke- nášal do úplne novej profesionality. Práce z toh- borníci z celého sveta. ramiky do Kanady. Na treťom roku štúdia na Fa- to obdobia sú viditeľné na pultoch v predajniach M. Ďurovka

Z CYKLU MESTO V PONDELOK RÁNO

Hľadanie cez hľadáčik

Aj predaj možno improvizovať

Dožičiť si prestávku: kde inde, ako v parku

Čo nového doma a vo svete – ranné listovanie

Pondelok sa začal vybavovačkami

Nech sa páči: sú tu kvety

O. F. 28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Kovačičania počas vystúpenia na festivale v Hriňovej

KOVAČICKÍ ŠKOLÁCI V PODPOĽANÍ

Deti tety v Hriňovej N

a 6. ročníku Medzinárodného folklórneho festivalu Deti pod Poľanou na Slovensku vystúpili aj Kovačičania. Organizátorom akcie je mesto Hriňová a tamojší Detský folklórny súbor Hviezdička. Podujatie prebiehalo od 29. júna do 1. júla. Súbory v piatok a sobotu vystúpili i v okolitých osadách – Kovačičania v Kriváni a dvakrát v Latkách, iné v Detvianskej Hute a Korytárkach. V hostiteľskom mestečku Banátčania sa na javisku objavili dvakrát. Okrem v galaprograme vystúpili i v piatok pred najmladším publikom – deťmi z predškolských ustanovizní v Hriňovej. Tridsaťpäťčlenná výprava z Kovačice bola hostkou Mestského kultúrneho strediska v Hriňovej v

ková. Sedemčlenný orchester na Podpoľaní vystupoval pod vedením Pavla Tomáša st. Chór kovačických detí pod jeho taktovkou vystúpil aj s jednou nábožnou piesňou na bohoslužbách v rímskokatolíckom hriňovskom kostole. „K pozvaniu na festival a spolupráci medzi Kovačicou a Hriňovou prišlo tak, že autor programu tohto festivalu Milan Obrtal zostavuje i detský program na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve. Vlani tam Kovačičania zapôsobili úspešnou choreografiou a od Obrtala dostali pozvanie vystúpiť tohto roku v Hriňovej,“ vysvetlila Viera Babincová, tajomníčka školy a jedna z organizátoriek zájazdu.

Momentka z vystúpenia Kovačičanov na SNS 2011. Do Petrovca sa chystajú i tento rok.

čele s vedúcim Martinom Klimentom. Desať tanečných párov detí z osady insity sa na Slovensku tohto roku predstavilo tanečnou choreografiou Bola raz jedna teta sveta. Choreografiu Kataríny Mosnákovej s deťmi nacvičila Zuzana Petrí28. 7. 2012

30 /4501/

Ústredný program odznel v nedeľu 1. júla na športovom štadióne v Hriňovej. Na javisku sa početnému obyvateľstvu predstavili súbory Borinka z Nitry, Ratolesť z Detvy, Gerulata z Rusoviec, Vrchárik z Lomu nad Rimavicou, Hanička

HLAS ĽUDU

Členovia tanečnej odbočky ZŠ Mladých pokolení s učiteľkou Z. Petríkovou

z Košíc, Lúčik z Duloviec a Turiec z Martina. Spolu jedenásť súborov, včítane domácich kolektívov Hviezdička a Malíček, ako i ženskej speváckej skupiny Hriňovčanky. V predchádzajúcich rokoch na medzinárodnom festivale v Hriňovej boli deti z Maďarska, tohto roku prvýkrát zo Srbska. Okrem niekoľkých vystúpení v krátkom časovom úseku a na úpeku predsa sa našlo času i na kamarátenie s domácimi a deťmi z iných folklórnych súborov v Košútkoch či na jarmoku v Hriňovej. „Za to, že sme v čele s riaditeľkou Irenou Hlebecovou odcestovali na Podpoľanie, vďačíme početným sponzorom, bez ktorých by sa táto cesta nemohla realizovať. Vďaka patrí zvlášť rodičom, ktorí sa spolu s deťmi celý rok chystali čím dôstojnejšie reprezentovať Kovačicu,“ povedala záverom Babincová. Nesporné je, že v Kovačici vyrastá talentovaná tanečná generácia. Najprv vďaka podujatiu Detská svadba, lebo azda každý mladý tanečník sa priamo zú-

častnil na všetkých piatich doteraz zorganizovaných svadbách. Počas celého roka kovačickí školáci majú možnosť vystupovať na početných programoch a prehliadkach, tiež na festivale ľudovej piesne Rozspievané klenoty a podobných podujatiach. Takmer dvadsať detí už malo možnosť vystupovať aj na medzinárodných festivaloch: Trenčianske kultúrne leto v Trenčíne a Hontianska paráda v Hrušove (v roku 2010), Folklórne slávnosti pod Poľanou (2011) a Deti pod Poľanou (2012). Na spomínaných podujatiach palce im držali stovky až tisíce milovníkov slovenského folklóru. Rovnako tak oni tlieskali vynikajúcim choreografiám súborov zo Slovenska a zo zahraničia. Pritom mladí Kovačičania tancujú, spievajú a hrajú sa s radosťou a chuťou. O dobrých členov tanečného kolektívu FS V šírom poli hruška by preto ani o niekoľko rokov nemala byť núdza. Ján Špringeľ Fotografie z archívu ZŠ Mladých pokolení (2) a autor (1)

K U LT Ú R A V PADINE

Po dvadsiatich rokoch znovu koncert skupiny Hari Mata Hari V rámci tohtoročných osláv Dňa Padiny na ihrisku Športového strediska Dolina sa okrem už tradičnej Gulašiády (12. augusta) usporiadajú aj dva koncerty. V piatok 10. augusta Padinčanov a ich hostí bude zabávať známa belehradská skupina Orthodox Celts a 11. augusta milovníci popovej hudby budú mať príležitosť započúvať sa do hudby známej skupiny Hari Mata Hari z Bosny a Hercegoviny. Vo štvrtok 19. júla t. r. frontman skupiny Hari Mata Hari Hajrudin-Hari Varešanović navštívil Kovačicu a pri tej príležitosti podpísal zmluvu s lokálnou samosprávou Obce Kovačica v čele s predsedom Miroslavom Krišanom o koncerte v Padine. Pri tej príležitosti spevák okrem iného zdôraznil, že v tomto prostredí sa cíti tak dobre, ako doma. – Poslednýkrát som bol v Padine pred dvadsiatimi rokmi. Pamätám sa,

Vedenie lokálnej samosprávy Obce Kovačica s frontmanom skupiny Hari Mata Hari (druhý sprava)

že bolo krásne. Tentoraz v auguste usporiadame koncert pod názvom Noć sećanja, v rámci ktorého zahráme celý opus piesní z doterajších albumov. – Vlani ste v stredisku Sava v Belehrade usporiadali veľký koncert. Jestvujú pre vás veľké a malé koncerty?

– Nie, nejestvujú, my sa usilujeme urobiť rovnakú náladu na každom našom koncerte. Tohto leta budeme koncertovať na známych miestach od Opatije po Novi Pazar, Niš, potom v Čiernej Hore. Máme za sebou už 14 albumov, piesne rôznych žánrov, ktoré publikum dožíva rozlične.

NA FOLKLÓRNOM ZDOKONAĽOVANÍ NA SLOVENSKU

Edukácia, festival, exkurzie... na folklórny festival Východná 2012. Nevystali ani exkurzie po Bratislave, návšteva historického centra, ako i Devínu, kde sme si pripomenuli sviatok Cyrila a Metoda. Organizátorom školy bolo Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského a garantom tanca bol docent na tanečnej katedre VŠMU Ján Blaho. Prednášateľmi – pedagógmi boli absolventi tejto školy, tanečníci Lúčnice.

Účastníci Letnej školy výučby choreografie ľudového tanca regiónov Slovenska

d 27. júna do 6. júla v Bratislave bola Letná škola výučby choreografie ľudového tanca regiónov Slovenska. Bol to tretí ročník školy, na ktorom sa zúčastnili aj kysáčski folkloristi Marína Marčoková a Vladimír Medveď. O tomto folklórnom zdokonaľovaní nám porozprával choreograf V. Medveď. − Tohto roku stredobodom bola výučba slovenských ľudových tancov regiónov Spiš a Dolný Trenčín. Čo sa

týka programu, v predpoludňajších hodinách sme mali praktickú výučbu tanca, kým popoludní to boli rozličné prednášky. Prostredníctvom nich sme sa zoznámili so Spišským a Trenčianskym regiónom, s históriou Bratislavy, so základmi etnochoreológie a choreografie. Vyučovali sme sa základom, expozičnej a fixačnej časti tancov a nacvičili sme i spoločnú choreografiu. Cez víkend 30. júna a 1. júla sme sa boli pozrieť

Každé dva-tri roky nahrávame nové piesne. – Od koho ste zdedili spevácky talent? – Predpokladám, že od môjho dedka, ktorý rád spieval sevdalinky. Od detstva ma vždy lákala hudba, zbožňoval som niektorých spevákov, ktorí boli mojím vzorom v začínajúcej hudobnej kariére. Tie moje spevácke začiatky sú mi najmilšie. Neskoršie pre mňa a mojich kolegov v skupine Hari Mata Hari bola veľmi dôležitá účasť na festivale Eurovízia, ktorá nám priniesla väčšiu popularitu. – Plány? – Roky idú, ale ja mám aj naďalej veľkú lásku k hudbe a dobrú vôľu. Na jeseň ideme znovu do štúdia nahrávať nové piesne. Pokým budeme mať naše publikum, zatiaľ bude žiť aj skupina Hari Mata Hari. Vždy si rád spomeniem na Vojvodinčanov, ktorým sme venovali aj niekoľko piesní, a pri tejto príležitosti pozdravujem aj čitateľov Hlasu ľudu a zároveň ich pozývam na náš tohtoročný koncert v Padine. A. Chalupová − Na Letnej škole výučby choreografie sa tentoraz zúčastnilo trochu menej záujemcov, môžem to porovnať, lebo som bol aj dva minulé roky. Najviac, dvanásť, nás bolo zo Srbska, a to Nového Sadu, Báčskej Palanky, Starej Pazovy, Kulpína, Aradáča, Selenče. Po jednom boli aj účastníci z Chorvátska a Kanady. Dojmy sú dobré a pekné, naučili sme sa niečo nové a poznatky budeme môcť uplatniť vo svojich choreografiách, − povedal na záver spolubesedník. E. Š.

SÚČASNÁ UMELECKÁ FOTOGRAFIA je nielen autonómnou umeleckou disciplínou, ale je čoraz častejšie aj zložkou rôznych multimediálnych výskumov. Svedčí o tom i výstava na tému modernej fotografie, ktorá od 6. júla prebieha v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny v Novom Sade. Zhromaždila desiatky domácich a zahraničných autorov, ktorí sa vo vlastnej tvorbe venujú mestským motívom, vzťahu intímneho a verejného, spomienkam a stopám minulosti, virtuálnej skutočnosti, ekológii... Viacerí z nich prezentujú aj tematické cykly. Medzi nimi aj Vlado Eliáš z Košíc, ktorého štyri práce O. Filip sú na zábere.

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VýSTAVA TiEňOVých OBRAZOV

Hasíkove siluety

15.00 Medzinárodné cyklistické preteky, 1. etapa (štart a cieľ v Kulpíne) 15.00 – Súťaž pionierov v športovom rybolove (chata ZŠR Zubáč, Kanál DTD) 17.00 – Promócia ďalšieho čísla Kulpínskeho matičiara (Galéria v Dome kultúry) 18.00 – Vernisáž Výtvarnej skupiny KEBY... (Galéria v Dome kultúry) 19.30 – Večierok slovenských ľudových piesní a tancov (park Poľnohospodárskeho múzea) V pokračovaní ľudová veselica s pochúťkami (park Poľnohospodárskeho múzea)

ba chvíľku po ukončení práže všestranne výtvarnícky nace prvej petrovskej súdaný umelec je svojou tvorbou kromnej Galérie pri jasliach doma a v zahraničí prítomný nedávno zosnulého kultúrviac od polstoročia a svojím neho snaživca Jána Dorču vlarôznorodým dielom ho upomíni sme boli svedkami založena na túlavého tovariša, ktorý sa nia a prvých krokov ďalšej učil v dielňach rôznych majstrov. súkromnej galérie v Petrovci. Portrétovanie nožničkovým vyPodobne ako Ján Dorča, aj strihávaním siluet z čierneho umelec Michal hasík svoj ropapiera je technika, ktorou sa, aj dinný dom, ktorý mimochoz pragmatických dôvodov Midom celkom sám úplne rechal zaoberá najviac a ktorou sa novoval a prispôsobil, odostal známym i v zahraničí. Priavzdal petrovskej a širšej kulmy podnet na vystrihávanie sitúrnej verejnosti ako Galériu luet umelec získal v SolingenMôj dom. Tak ako i vlani, i tohskom múzeu. V roku 1970 v to roku v piatok 20. júla jedDüsseldorfe sa pokúsil po prnou z prvých sprievodných Michal Hasík si nedal ujsť príle- výkrát verejne na námestí vypodujatí 51. Slovenských ná- žitosť a prítomným ešte raz uká- strihávať siluetové portréty. Okorodných slávností v Báčskom zal svoju zručnosť s nožničkami loidúci sa začali zastavovať. Keď Petrovci bola vernisáž vystriportrét zakončil a ukázal príhávaných siluet, resp. vystrihávaných obrazov vý- tomným, bol odmenený spontánnym potletvarníka Michala hasíka (1946) a nožničkových skom a začali ku nemu pristupovať i ostatní. výstrihov z jeho vlastnej zbierky. Vernisáž hrou na husliach dotvorila mladá O Michalovi hasíkovi a jeho diele pri otvorení hudobníčka Marína cerovská. výstavy hovoril profesor Samuel Boldocký. Povedal, J. Č-p

Nedeľa 29. júla

PAZOVSKÉ KULTÚRNE LETO 2012

9.00 – Súťaž poľovníkov Streľba do hlinených terčov a varenie poľovníckeho paprikáša (poľovnícky areál) 9.00 – Prezentácia poľnohospodárskych strojov (poľovnícky areál) 9.00 – Šachový turnaj (chata ZŠR Zubáč, Kanál DTD) 9.00 – Medzinárodné cyklistické preteky, 2. a 3. etapa v Báčskom Petrovci 10.00 – Príležitostné bohoslužby (Evanjelický chrám Boží v Kulpíne) 11.00 – Ľudová veselica s pochúťkami (poľovnícky areál) 20.30 – Divadelné predstavenie SKc P. J. Šafárika, Nový Sad Monodráma Báči Pišta ze sálaša, réžia: Rastislav Zorňan (Dom kultúry)

Ústredný program 13. až 19. augusta T

14. Predslávnosťové dni v Kulpíne 28. a 29. júla 2012

PROGRAM Sobota 28. júla

Sprievodné podujatia: Bežné expozície Poľnohospodárskeho múzea Výstava Spolku kulpínskych žien Výstava fotografií Kulpínčanov a makiet nabíjaných domov zo zbierky Jána Maglovského Organizácia: MOMS Kulpín

28. 7. 2012

30 /4501/

hLAS ĽUDU

ohtoročné Pazovské kultúrne leto sa začalo detským programom v piatok 13. júla na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove. Bola to svojrázna družba malých Pazovčanov s animátorkami z novosadského Klubu pre animáciu a zábavu detí. Ďalší program venovaný najmladším sa konal koncom júla, keď deti mali možnosť pozrieť si divadelné predstavenie Matorci v podaní herečky Višnje Petrovićovej z Pećiniec. Podľa slov Alexandra Baka zo Strediska pre kultúru Stará Pazova tohtoročná koncepcia Pa- Takto sa na námestí bavili pazovské deti na prvom stretnutí v rámci tohtoročného Pazovského kultúrneho leta v zovského kultúrneho leta je v popolovici júla rovnaní s uplynulými rokmi trochu pozmenená. Ústredný program tohto stavy a divadelné predstavenia,“ povedal A. podujatia bude od 13. do 19. augusta a bude Bako. Počas tohto podujatia na námestí vystúpia to týždeň kultúrnych dianí, ktoré sa nebudú konať iba na námestí, ale i na iných lokalitách aj skupiny Garavi sokak a Kerber, členovia v meste. „Program sme koncipovali tak, aby Mestského tamburášskeho orchestra, nevysboli zastúpené koncerty so zábavnou, roc- tane ani koncert lokálnych rockových skupín, kovou a ľudovou piesňou a v ústrednej časti večierky evergrínov a folklóru. a. lš. Pazovského kultúrneho leta 2012 budú i vý-

Damir úci Pavlík, bud Š Z v k á h dru okoMladých p ci či a v o K v í len

Darko úci Jonáš, bud Š Z v k á rt v št í M. pokolen v Kovačici

Gabriela Pavlíková, b ud piatačka v ZŠ úca M pokolení v K . ovačici

d Môj suse ťan mš mimoze -ovia,

ici Alf jú v Kovač ie, nebýva mimozemské po é in ic č a a v ia o v k i IT-o budúc a í jš v ra e te iba prác tvorky. To túto tému kreslili spou a n ta i le c lá to o kí šk h aj toh ic n re p s y me si rú dielni, kto ojšej knižnici. A ab vymym h riadali v ta predstaviť tých ic oje výsv eli aj my ved ovcov, poslali nám d se su l h slenýc ielne bo dúcim d k resy. Ve Michael Farkaš lák stredoško m aj spoločnú á n a zaslali kej ekologic u c prá z ie v rú dla dielne, kto mastová. Elena O

Da m ja n Bí re š, budúci štvrták v ZŠ M. pokolení v Kovačic i

Miroslav Tom Kovačičan

an, šesťročný

Martin Diňa, k budúci tretia ní le ko po . M ZŠ v ci či v Kova

Ivana Galátová, budúca piatačka v ZŠ M. pokolení v Kovačici

Ivona Benková, budúca tretiačka v ZŠ M . pokolení v Kovačici

Spoločná práca tvorivých Kovačičanov na ekologickej dielni

S pomocou A. Chalupovej kovačický Detský kútik kreovali A. Francistyová a J. Strakúšeková 28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 24.7.2012 15:10 Page 1

Nový Sad 28. 7. 2012 Ročník XXIX Číslo 7/338 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

VÝROČIA JUBILUJÚCA POETKA MILA HAUGOVÁ

„Obloha, ktorá začína byť nebom...“ ávno ma zlákala poézia tejto významnej slovenskej autorky, ktorá práve toho roku jubiluje. Jubiluje s novými zbierkami, ale aj svojou životnou sedemdesiatkou, ktorá je u Mily Haugovej, teda v jej poézii „ako izba plná pamätihodností a každým dňom či nocou nazeraním do lesku a jasu života!“, takto by som v jednej vete hádam mohla charakterizovať túto írečitú, pritom veľmi reflexívnu lyrickú poéziu, ktorú píše táto autorka. Mila Haugová sa narodila 14. júna 1942 v Budapešti. Absolvovala Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre, potom pôsobila ako agronómka, neskôr ako stredoškolská učiteľka. Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy emigrovala do Kanady, skadiaľ sa však po roku vrátila do vlasti. V rokoch 1986 – 1996 bola redaktorkou literárneho časopisu Romboid. V roku 1996 absolvovala študijný pobyt v USA. Je najtvorivejšou a najprekladanejšou súčasnou slovenskou poetkou. Jej básne vyšli v angličtine, nemčine, francúzštine, maďarčine, poľštine i v esperante. Žije striedavo v Bratislave a v Leviciach. Vydala tieto zbierky básní: Hrdzavá hlina (1980), Premenlivý povrch (1983), Možná neha (1984), Čisté dni (1990), Praláska (1991), Nostalgia (1993), Dáma s jednorožcom (1995), Alfa Centauri (1997), Krídlatá žena (1999), Atlas piesku (2001), Zavretá záhrada /reči/ (2001), Orfea alebo Zimný priesmyk (2003), Archívy tela (2004), Tar-

get(s), Terč(e) (2005), Rastlina so snom: Vertikála (2006), Biele rukopisy (2007), Miznutie anjelov (2008), Pomalá lukostrelkyňa (2010) a Plant Room (2011). Nedávno jej vyšiel i veľký výber v Nemecku a Rakúsku a na jar toho roku sa slovenskému čitateľovi predstavila novou básnickou zbierkou Plant Room a pred dvomi rokmi i autobiografiou Zrkadlo dovnútra, ktorá je plná faktov a údajov z detstva, ale najmä zo života autorky Mily Haugovej, ženy a spisovateľky, ktorá sviežim poetickým jazykom plným vyznaní vzdáva hold detstvu, mladosti a najmä korune života – láske, mužom ktorých milovala a ktorí ju inšpirovali k napísaniu najlepších reflexívnych básní a básnických kníh, ktoré sú na vysokej umeleckej úrovni. Básnická zbierka Miznutie anjelov bola citovým vyznaním dcéry k matke, súžitie so svetom, ktorý sa pomaly z jej života vytráca, ktorý jej prinášal neskôr i trpké sklamania a rany, ktorý uniká, ale po ktorom zostávajú tie pravé poetické spomienky. Najnovšia básnická zbierka Mily Haugovej je zbierka pod názvom Planta Room. O nej literárny kritik Derek Rebro povedal: „Vnára sa do mytologických a náboženských prameňov, resp. do oblohy, ktorá začína byť / nebom. Pri pohľade hore však využíva i astronomické poznatky. Reflektuje našu relatívnosť nielen z pohľadu Boha, ale i v kontexte vesmíru:

oboje vníma ako simultánne. To všetko – spolu s nateraz výraznejším zapájaním civilných motívov – prehlbuje komplexnosť jej textov. O to silnejšie potom vyniknú prosté vety ako: Veriť, že nikdy nezomriem. Len výnimočne nás vyruší redundancia (vertikálne padal) či prvoplánový paradox (sneh / ktorý horí).“

Poézia Mily Haugovej patrí k vrcholkom súčasnej slovenskej tvorby a spolu s Dankou Podrackou, Etelou Farkašovou, Hanou Koškovou, Zlatou Matlákovou či Annou Ondrejkovou – teda „dámskou“ plejádou autorov – ako aj spisovateľmi Jánom Zamborom, Dušanom Dušekom, Ivanom Štrpkom, Jánom Litvákom a inými tvoria hviezdne nebo súčasnej slovenskej poézie. Viera Benková

Mila Haugová

V TAJGE tigre vidia len svoju časť krivky... krv ktorá vsiakla do srsti... zúžené zreničky sústredené na pohyb trávy a stromov; vetria nás lovcov z druhej strany vetra... mráz a srieň rovnako modré nebo celé dni... v noci zavýjanie našich psov toto sa nám sníva a v sne sa neustále topí sneh klopkajú kamienky pod pozornými kopytami prišli sme sem dávno... ale nie dosť dlho na to aby sme to zabudli... neprestajne vstávame nad ránom a sedíme na okraji pokorených postelí... v zinkovom svetle neónov na okamih akoby sme vedeli

PALINDRÓM DOTYKU Telo dvojnásobne zranené... Dvojitá zriedkavosť pomýleného sna. V sne o tebe som ja tá, ktorej sa sníva, že je tebou, a v tebe pochybujem o mojej láske k tebe. Neviem, či je to pochopiteľné, ale možno len v prípade neurčitého chcenia, odhalenia slabosti a rany v tele, vzdávajúc sa dopredu toho, čo tu nebolo nikdy moje. Tenké a priesvitné, chĺpkaté vakuoly, tkanivo sna prerastajúce dňom – predstava imaginatívnej pozornosti. Dve prázdnoty navzájom nedotknutých pohľadov. Nepríde nikto a nepoloží nás na správne miesto.

obzory2:0 24.7.2012 15:11 Page 3

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (31)

Do Báčky aj z východného Slovenska P re väčšinu historikov, a aj zriedkavé informácie o pôvode prišelcov do Báč-bodrožskej stolice v prvých rokoch sťahovania na tieto priestory to dokazujú, gro Slovákov, čo sem prišlo, malo pôvod zo stredného, respektíve západného Slovenska. Aj geografická logika ide v tom zmysle. Pravda, dosť ich prišlo aj z územia dnešného Maďarska, najmä Peštianskej a Békešskej stolice a Zadunajska, kde sa predtým nasťahovali ich predkovia z hore naznačených oblastí dnešného Slovenska. Ale ani oblasti dnešného východného Slovenska sa v tom smere nedali zahanbiť a v menšom počte do Báčky prišli aj kolonisti z toho kraja. Išlo však o celkom špecifickú skupinu, ktorá sa tak svojím národnostným, ako i náboženským aspektom líšila od predchádzajúcich slovenských vysťahovalcov. Báč-bodrožská stolica však bola, svojou národnostnou a náboženskou štruktúrou, beztak pomerne pestrá aj pred príchodom východniarov, ako ich jednoducho menovali, keďže až dodnes trvá polemika, o akých a ktorých Slovákov či Ukrajincov šlo. Pre spory, aké ešte stále trvajú, snažilo sa aj pojmové určenie týchto príslušníkov riešiť geograficky, v zmysle definovania príslušníkov východoslovenskej, vlastne západoukrajinskej jazykovej oblasti (ale aj tu bola problematika háklivá, lebo to, čo je pre Slováka východ, to je pre Ukrajinca západ). A kým sú ešte aj dnes dilemy, či šlo o východných Slovákov (východniarov) alebo (Západo)Ukrajincov, Rusínov (Rusniakov) alebo Karpatoukrajincov, respektíve Uhrorusov a Karpatorusínov, je celkom jasné, že ide o východoslovenský a západoukrajinský jazykovo-etnický región, ktoré sa navzájom prepletajú. Tak sa potom získalo v ňom aj dosť spoločných čŕt, a preto je ťažko odlíšiť jedného od druhého1. Dnes sa už väčšina jazykovedcov zhoduje, že ide pôvodne o staroosadlíkov rusínskej národnosti so silne slovakizovaným nárečím. A hocijako sa táto národnostná problematika zdala byť komplikovanou, v jednom je táto národnosť identická – vo svojom vierovyznaní. Sú totiž gréckokatolíckeho vierovyznania.

Tak sa potom aj náboženská modrej Toth, Michal Nikloš (Niklos), Ján zaika v Báč-bodrožskej stolici prí- (János) Šánta (Sánta), Vasil (Vaszil) chodom nových prisťahovalcov sta- Kušnir (Kusnir) a Ján Oroz.3 Teda la ešte pestrejšou, keď do centrál- možno považovať, že prvé rusínsnych oblastí tejto stolice prišli aj ke obyvateľstvo neprišlo do Kerekolonisti gréckokatolíckeho viero- stúru (ani v roku 1746), ale do vyznania. Títo sa začali osádzať na Kuly, a to najmenej tri roky skôr priestranstvách Kuly, Kerestúru a (1743). Kucury, spolu so zakarpatsko-ukrajinským obyvateľstvom, ktoré sa začiatkom 18. storočia nasťahovalo do Trebišova, Spiša, Šariša, Zemplína a južnejšie postavenej Boršodskej stolice, a potom sa presúvalo ešte južnejšie. Tak ako predchádzajúce etnické aspekty, otázna je aj doba príchodu týchto kolonistov do Báčky. Tak Ján Sirácky podľa rukopisného dokumentu J. Sabadoša – Poreklo i doseljenje bačkosremskih Rusina uvádza, že Ruský Kerestúr „dostal prvých obyva- Ľavá a pravá dolná časť poslednej strany sčítateľov r. 1746, keď na nia prisťahovalcov Kuly, na ktorej sú zapísaní Koscelisko prišla prvá prisťahovalci rusínskej národnosti z rokov skupina poddaných z 1743 – 1746 okolia Miškolca a MaKerestúr ako rusínska osada však kova (spolu 11 rodín). Ide o poddaných, ktorí utiekli od svojich zeme- rýchlo prevzal dominantné postapánov, o čom svedčia aj priezviská venie a ďalšia väčšia skupina do Rupodľa osád, z ktorých utiekli (Abođi, ského Kerestúru prišla v roku 1752 z okolia Trebišova a Sečoviec (bližVislavski-Mučonski atď)“2. Medzitým, toto tvrdenie, že prví šie určenie: z Veľkého a Malého Rusíni prišli do Ruského Kerestúru, Ruskova, Čeľoviec, Nižného Žipova, ani nestojí, lebo autor tohto prí- Kašova, Zbehňova atď.) a potom spevku našiel v sčítaní Petrovčanov táto skupina uzavrela aj osadnícku aj sčítanie občanov Kuly; tento je zmluvu s predstavenstvom kovšak z roku 1743, v ktorom sa ako morného majetku. V roku 1753 žilo prisťahovalci v tom roku spomínajú v Kerestúre 300 obyvateľov a v aj 3 rodiny Rusínov (Ruthenus) a od roku 1766 až 1 380 obyvateľov (z roku 1746 aj ďalších 11 rodín Ru- nich sa však roku 1764 do Obrovca sínov pôvodom z Miškolca (Rutheni odsťahovali 22 rodín). Prisťahovalex Partiby Ad Miskolczinus). V pr- ci prišli zo Zemplína a Šariša, ale aj vom prípade išlo o rodiny Petra a z Boršodskej, Sabolčskej a HajdusJána (Joannesa) Homu a Jána (Jo- ko-biharskej stolice, hoci niektoré vana) Makovského, kým neskoršie rodiny prišli aj z Liptovskej, Ni(v roku 1746 sú už evidovaní) pri- trianskej, Trenčianskej, Oravskej a šli: Sabo (Szabo) Michal, Štefan Zvolenskej stolice (ako o tom svedČetnarovič (Csetnarovics), Štefan čia priezviská Ruskovski, BesermeŠuhajda (Schuhaida), Štefan Čiš- nyi, Budinski – pôvodne Zbudzinsmačia (Csismacsia), Ján Rus (Rusz), ki, Kašovski, Žipovski, Nitričanski, Juraj (Gregorius) Sabo (Szabó), An- Liptak, Arvaji atď.)4. Teda medzi

1 Pozri o tom bližšie in: V. Šanta: Enigma Rusini – Rusnaci – Ruteni. Feljton, Novi Sad 2002. 2 Ján Sirácky: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. MS Martin 1971, s. 172. 3 Conscriptio Petrovacsiensium antiquorum Neoincolarum manere et adire volentium, nec

24/II

prisťahovalcami rusínskej národnosti bolo aj Slovákov. So sťahovaním občanov tejto národnosti sa však nezastalo, lebo v čase narastajúceho komorného organizovania sťahovania komorský administrátor v Sombore Redl von Rothausen poveril roku 1763 slobodníkovi Petrovi Kišovi z Ruského Kerestúru, aby priviedol nových 150 rodín gréckokatolíckeho vierovyznania z východného Slovenska do osady Kucura. V tom istom roku bola spísaná aj predpokladaná osadnícka zmluva pre tých, čo sa rozhodnú prísť na komorné panstvo. Prví osadníci gréckokatolíckej viery do tejto osady prišli v roku 1765 (41 rodín z Boršodskej stolice, najviac z Mučonja a jeho okolia), aby o dva roky neskoršie prišla aj druhá skupina prisťahovalcov tej istej národnosti, hlavne z Abaujskej stolice. V rokoch 1765 a 1766 boli však v týchto krajoch veľké záplavy a s tým späté aj epidémie, a tak sa niektoré rodiny znechutené podmienkami vrátili na Slovensko. Príchod nových prisťahovalcov do týchto osád z východného Slovenska, hlavne rusínskej národnosti, tým však nebol prerušený. Niektoré jazykovedné analýzy potvrdzujú, že kucurskí prisťahovalci pochádzali dominantne zo Šariša a Spiša, lebo ich dodnes zachované nárečie je šarišsko-spišské východoslovenské nárečie. Neskôr sa z hore spomenutých osád obyvatelia rusínskej národnosti sťahovali aj do iných osád Báčky (do spomenutého Obrovca, potom do Ďurdeva, Starého Vrbasu, Nového Sadu, Subotice, Gospođiniec, Orahova, Somboru a inde), ale aj do Sriemu a Slavónska. Obstali tam, aj sa národnostne a jazykovo organizovali. Aj napriek tomu všetkému, niektorí znalci tejto problematiky tvrdia, že Rusíni „dodnes hovoria východoslovenským nárečím, spievajú slovenské ľudové piesne, avšak pod vplyvom gréckokatolíckej cirkvi u nich sa vyvinulo rusínske národné povedomie“5. O koho ide? Pre doriešenie problému stačilo pozrieť iba do prvých sčítaní prisťahovalcov, prístupných ešte aj dnes. Tam sa oni jasne vyjadrujú pojmom Rutheni, teda Rusíni, alebo na ich jazyku Rusniaci. Tým, komu sú bližší, sa nebudeme zaoberať. DrSc. Ján Babiak

non Kullensium incolarum die 19. xbris 1746. Dok. 136/f, AV, BBŽ 1746, G. c. , Fasc. 87, Pod. NB, Baja. 4 Všetko podľa J. Sirácky, c. d. 5 J. Sirácky, c. d., s. 174.

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

obzory3:0 24.7.2012 15:13 Page 4

KNIHY

Medovníčky z knižky (HODOLIČOVÁ, Jarmila: Medovník. Chrestomatia slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov – Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2011. Edícia Máj, zv. 66) niha je klenot. Nevyčerpateľná džerov v dobe internetu a počíta- riena Czoczeková-Eichardtová a studnica tvorivosti autorov roz- čov. Zuzka Medveďová našli svoje miesMedovník rozdáva zvláštne me- ta v tomto kapitálnom diele. Ďalej ličných profilov, od obdobia prvého písomníctva dodnes. Čo všetko dovníky. Hneď na prvých stranách sú tu Adela Čajaková-Petrovičová, nám dávajú knihy? To, čo krídla prináša idylickými obrazmi skre- pre diela ktorej je príznačné moravtákom. Nadhľad. Voľnosť. Byť nad slený sedliacky život cez ponášky na lizovanie a mravná výchova dieťavecou a nechať sa unášať životom. ľudové piesne Juraja Rohoňa, kto- ťa, a Oľga Babylonová-Garayová. LiByť v realite snami a štipkou fantá- ré sú zhrnuté v knihe Kratochvilné teratúru pre deti vznikajúcu pred zie. Vďaka knihám. Vraví sa, že bez zpěvy pro mládruhou svetovou kníh sa dá. Veď máme ešte noviny, dež rolníckou s vojnou charakterizufilmy či internet. Avšak vďaka kni- roľníckou teje sociálna problehám môžeme mať aspoň na chvíľu matikou z dávmatika a požiadavka roku svoj vlastný svet. Aspoň na minút- neho vychovávať deti v ku sa oslobodiť od vlastných pro- 1802, ktoré kresťanskom duchu. blémov. Dokážeme to vari už len pri mali dospievaO to si táto literatúra pohľade na starostlivo zvolený pre- júcej mládeži zasluhuje väčšiu pobal nedávno vydanej knihy Dr. Jar- byť náhradou zornosť, že vznikala mily Hodoličovej Medovník – Chres- za ľudové čítavďaka entuziastom, tomatia slovenskej vojvodinskej lite- nie. S poéziou pokiaľ sa po vojne ratúry pre deti, pričinením spoloč- Michala Godru zvýšila knižná proných snáh Ústavu pre kultúru voj- vstupujeme do dukcia a vďaka podvodinských Slovákov v Novom Sade 19. storočia. pore štátu táto litea Slovenského vydavateľského cent- Sprítomnené ratúra získava širšie ra v Báčskom Petrovci. Na týchto sú tu prekrászázemie. stranách spútaných pevnou väzbou ne verše, také jednoduché a predPovojnové päťdesiate a šesťdeso starostlivo ladenými odtieňmi ru- sa zvláštne, pre čitateľov príhodné siate roky sú poznačené intenzívžovej farby, ktorá spolu s medov- a pútavé. Na ďalších stránkach sa nym rozvojom literatúry pre deti. Je níkovým srdiečkom asociuje na stretávame s tvorbou Jozefa Pod- to literatúra v duchu socialistickej detskú úprimnú povahu, dobro- hradského, vyznačujúcou sa filo- ideológie a v znamení spomienok srdečnosť, nežnosť, sa čitateľskej ve- zofickými, náboženskými a národ- na národnooslobodzovací boj. V rejnosti podáva pravé bohatstvo ne- nými prvkami. Dozvedáme sa aj z roku 1947 začal vychádzať časopis prekonateľných diel slovenskej voj- doslovu, ale aj pri čítaní Podhrad- pre deti Naši pionieri, do ktorého privodinskej básnickej a prozaickej ského tvorby vidno, že svoju tvor- spievali mnohí vynikajúci autori. V bu zakladal na viere v Boha a na tom povojnovom období sa autotvorby. Len pri samom listovaní knihy si kresťanskom učení. Pritom neza- ri vo väčšej miere orientovali na popripomenieme aj na tie literárne budol zvýrazniť, že dobré skutky éziu ako na prózu. Básne vznikali z mená, ktoré nám deťom šesťde- hrdinov sú vždy odmenené. Na pera týchto autorov: Pavla Mučajisiatych a niekoľkých v súčasných rozdiel od Podhradského roman- ho, Juraja Tušiaka, Michala Babinku, turbulentných časoch akosi vy- tického prístupu, ďalších predsta- Michala Kyseľu, Ľudmily Podjavobledli z pamäte, hoci tomu ani ne- viteľov detskej tvorby Alberta Mar- rinskej, Márie Rázusovej Martákovej, možno povedať, že sme na nich cel- tiša a Jána Čajaka charakterizuje prí- Anny Majerovej. Prozaická tvorba kom zabudli. Zrejme to nezabud- klon k domácemu prostrediu. Mar- bola oveľa skromnejšia, tvorili ju Ján nú ani generácie po nás, pretože tiš bol z povolania učiteľ, takže aj cez Kopčok, Juraj Tušiak a Zlatko Klátik. kniha znova zviditeľňuje autorov svoje diela pôsobil výchovne. V poSedemdesiate progresívne roky slovenskej vojvodinskej literatúry viedkach poučoval v duchu kres- boli aj v literatúre tvorivými. V slopre deti a mládež, ktorí v tomto ťanskej morálky. Neprekonateľný venskej vojvodinskej próze pre deti špecifickom poli neoranom robili Čajak priniesol faktografické práce, prelomovú úlohu zohral priekopník prvé brázdy, aby aj slovenské deti ale s výchovným tónom a zjemne- Michal Babinka s knihou, ktorá primimo svojej pravlasti v materinskej né humorom. Jeho návraty do det- náša detský pohľad na svet – Ako reči vychutnávali rozkoš slova. Aby stva a učiteľské povolanie vniesli rástol Igorko. V tých rokoch sa vlastpočúvali rozprávky v materinskej vlastne detských hrdinov ako hlavne vyhraňujú dva prúdy v próze pre reči, stotožňovali sa s hrdinami a né postavy do každodenných prí- deti. Predstaviteľmi prvého prúdu, snívali sny. I keď je každá tvorba, a hod. Prítomná je i tvorba Samuela čiže klasického typu boli Pavel a Xétak aj tá pre deti a mládež, od- Činčuráka, konfesionálne oriento- nia Mučajiovci a Pavel Grňa. Do zrkadlením doby a pomerov v nej, vaného básnika, prozaika a autora tejto tzv. mučajiovskej školy – ako tak aj tu sú na jednom mieste pre deti, ktorý v medzivojnovom ob- sa to v doslove knihy uvádza – vo zhrnuté básne a poviedky z čias dobí uverejnil štyri knižočky pre svojich začiatkoch patrili Anna Maosvietenskej fázy po dnešnú mo- deti. Je chvályhodné, že si aj spiso- jerová, Viera Benková a iní. Vedľa dernú literatúru pre deti a tíne- vateľky Ľudmila Hurbanová, Ma- tohto klasického prúdu paralelne

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

tvorili aj predstavitelia moderného prúdu, tzv. tušiakovskej školy, a to Juraj Tušiak, Miroslav Demák, a potom aj A. Majerová a V. Benková. Toto je dôležité z toho aspektu, že z tušiakovskej školy v osemdesiatych rokoch vyrástli moderní spisovatelia Zoroslav Spevák a jeho nástupca Tomáš Čelovský, ktorí vlastne pokračovali v humoristickom tušiakovskom tóne. Vďaka nim sa osemdesiate roky právom pokladajú za vrcholné, keď ide o dolnozemskú slovenskú literatúru pre deti, lebo sa najviac priblížila k detskému čitateľovi, čo je vlastne aj zámerom každého spisovateľa. Do chrestomatie zaradené práce nejedného čitateľa presvedčia siahnuť po tých-ktorých dielach. V deväťdesiatych rokoch vojen, krízy, biedy, nepokojov P. Mučaji a Michal Ďuga tvoria. Svojou tematikou nadväzujú na tvorbu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. V próze sa zjavili nové mená – Martin Prebudila a Mária Kotvášová-Jonášová. A teraz o tej literatúre aj mne najbližšej. My, ktorí sme vyrastali pri Babinkových a Tušiakových knihách, si na detstvo spomenieme pri literatúre pre deti 21. storočia. Kotvášová-Jonášová sa postarala o to, aby sa aj čitatelia v stredných rokoch pri jej živopisnom rozprávaní prinavrátili do bezstarostných detských čias, lebo také ošúchané motívy podáva zaujímavým spôsobom. Sú tu i zaujímavé prozaické práce Anny Šimákovej, Jána Fábryho, Andreja Čipkára. Víťazoslav Hronec sa tu ukázal v inom svetle, nie ako literárny kritik, ale ako básnik, ktorý úspešne pláva aj vo vodách literatúry pre deti. Bohatú obrazotvornosť mali aj iní zaradení autori, ktorí možno nie sú až natoľko známi čitateľskej verejnosti. Čo ešte na záver povedať?! Spomenúť aj nedostatky tohto priam bezchybného diela?! Len tak okrajovo, ale na tie lektorsko-korektorské práce si vydavatelia musia viac posvietiť, venovať im väčšiu pozornosť, aby sa predišlo nedopatreniam. Keď sa vynaloží toľko úsilia na zhrnutie diel slovenských vojvodinských autorov, keď sa maximálne dbalo aj na vizuálnu stránku, ktorá na kriedovom papieri ešte viac vynikla, ani dôkladné jazykové spracovanie by nesmelo vystať. A. Horvátová

III/25

obzory4_5:0 24.7.2012 15:14 Page 1

KNIHY IDENTITA AKO SEBAVYJADRENIE

Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna odnotenie výsledkov tvorby vojvodinských slovenských básnikov a podobne aj akékoľvek uvažovanie o literárnych dielach, ktoré z teritoriálneho hľadiska vznikli mimo slovenského územia a vzhľadom na kultúrne prostredie čiastočne aj mimo živých prúdení v materskej krajine (hoci táto odtrhnutosť a izolovanosť je vždy veľmi relatívna) môže niekedy ľahko znamenať aj hľadanie porovnateľnosti neporovnateľného. Lebo rovnako ako sám život a životnosť básne nezávisí prvoplánovo iba od jej očividných koreňov, nezávisí iba od priamej zakotvenosti literárneho diela v prostredí svojho vzniku či svojej recepcie. Život dáva básni predovšetkým nenápadné ba až neviditeľné úsilie o prienik do podstaty vecí. Podstata vecí však nie je mŕtvou esenciou. Odohrávajú sa v nej autentické životné procesy, je zdrojom pohybu. Preto opakujúc slová Friedricha Hölderlina môžeme povedať, že práve ten, „kto sa myšlienkami dostal do najhlbších hlbín, miluje to, čo je najživšie.“ Podstatné veci života sa neodohrávajú na povrchu, lebo tu sa väčšinou nasýtime iba komunikačným šumom, nezmyselným, prázdnym táraním, o ktorom tak výstižne hovoril už starý Plutarchos a omnoho neskôr – nám predsa len o niečo bližší – Søren Kierkegaard. Môžeme v tejto súvislosti parafrázovať aj úvahy Martina Heideggera – z jeho diela Holzwege – úvahy o „básnikovi v úbohom čase“, ale môžeme tak urobiť iba s tou vážnou a obmedzujúcou pripomienkou, že čas, ktorý žijeme, je pre každého skutočne hľadajúceho básnika pravdepodobne vždy, za každých okolností úbohý, a to bez ohľadu na spoločenskú, politickú, hospodársku a čo ja viem ešte akú situáciu. Nemôže byť iný, pretože básnik chce nielen ísť„ďalej a vyššie“ v intenciách (dnes už azda zabudnutých) romantických i pseudoromantických vízií, chce nielen transcendovať v danom okamihu odporúčané zásady a normy tvorby, ale chce aj prekračovať – alebo dokonca odstraňovať? – riziko pseudooriginality, ktorá je od skutočnej originálnosti oddelená iba tenučkou čiarou. Je to riziko, ktoré nebezpečne číha na každého

26/IV

tvorcu s ambíciami prehovoriť novým spôsobom, odlišným od všetkého, čo tu bolo pred ním. Keďže tomuto riziku sa nemohli, nemôžu a nebudú môcť vyhnúť ani dolnozemskí (alebo v tomto prípade azda presnejšie vojvodinskí) básnici pochádzajúci zo Srbska a píšuci po slovensky, neobídeme ho ani v rámci týchto úvah a impresií. Všimneme si na tomto mieste v dvoch krátkych poznámkach tvorbu príslušníkov dvoch odlišných generácií, básnické zbierky dvoch slovenských básnikov, ktoré vyšli nedávno – v roku 2011 v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci, obidve v edícii Živý prúd. DANIEL PIXIADES ALEBO PRIENIK DO IDENTITY (PIXIADES, Daniel: Úlet za srdcom. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2011) Odkedy je ľudstvo ľudstvom a odkedy niektorí citliví a vnímaví jednotlivci cítia potrebu vyjadriť sa prostredníctvom veršov, básnici musia často reagovať na otázku, ktorú ťažko dokonale zodpovedať, na otázku „kto som“, „odkiaľ prichádzam“. V tom prípade, ak ide o básnikov, ktorí„milujú to, čo je najživšie“, nemusia tak ešte činiť z dôvodu ufňukaného egocentristického sebaspytovania („kto som ja?“) a neraz i naivného piplania sa vo svojich osobných problémoch a problémikoch, ale budú tak činiť najmä preto, aby okrem pochopenia seba samého vyjadrili aj odpoveď na nemenej zložitú otázku, na otázku „kto sme my“, pričom zadefinovanie onoho „my“ súvisí bezprostredne s ich subjektívnym vnímaním vlastnej identity. Poézia je okrem iného – aj – v tomto zmysle hľadaním a sebapotvrdzovaním (alebo niekedy i spochybňovaním) identity tvorcu. Zakaždým, keď uvažujeme o poézii, ktorej tvorcami sú slovenskí básnici žijúci v zahraničí, nadobúda problém identity zvláštny charakter: vždy v nej – prinajmenej v konečnom

dôsledku – ide o vzťah lokálnej identity k národnej identite, ale aj o zložitú sieť viacerých ďalších identít. A popri iných momentoch práve literatúra – a v jej rámci určite nie na poslednom mieste poézia – plní úlohu štrukturálneho spoluformovateľa autentickej národnej a kultúrnej identity svojich tvorcov. Jej nosným pilierom nie je ani tak moment ohrozenia (ako to v niektorých prípadoch býva u etnických menšín), ale skôr odlišnosť spôsobov sebarealizácie a odlišnosť foriem jej vyjadrenia. Modalita jednotlivých výpovedí býva však rozličná. Nemožno pochybovať o tom, že poézia Daniela Pixiadesa (1931) ukrýva v sebe vitálnu etnickú dimenziu. A to aj napriek tomu, že jeho národná a kultúrna identita má svoje osobitosti, lebo ide o tvorcu, ktorý je iba svojím miestom narodenia a prvými štyrmi decéniami svojho života „dolnozemským“ básnikom. Pôvodom Slovák píšuci po slovensky, anglicky a srbsky, chorvátsky, resp. srbochorvátsky (a to aj v čiernohorskom variante tohto jazyka), žije dnes (od roku 1974) v kanadskom štáte Ontario. Oprávnene môžeme v jeho prípade hovoriť o hľadaní identity či identít – národnej, kultúrnej, poetickej i vo všeobecnom zmysle slova ľudskej. Básnikovo pomerne prosté a málo poetické konštatovanie, v intenciách ktorého „musíme sa držať svojho vnútra / aby sa zachovali naše predsavzatia“, je priamočiarym a nekomplikovaným vyslovením nádeje, že všetci dozrievame pod „jedným slnkom“, v tomto zmysle sme teda občanmi jednej planéty. „Zajedno sme so všetkými vo svete, / čo ľúbia zajtrajší deň...! (Zajtrajší deň) Ale náš básnik nechce zostať večným „tulákom“ a hoci sám seba hľadá až do vysokého veku s rovnakou intenzitou, cítiť z jeho neskoršej tvorby traumatizujúcu skepsu staroby:„Márne sa hľadáme prázdni vo svete, / márne sa moríme túžbou po kvete, / vznášame poslednú nádej do

výšin, / nikto sa s nami už nepýši“ (Či možno seba nájsť). Slovenská identita Daniela Pixiadesa je predovšetkým „spomienková“, je to identita návratu a rozpamätávania. „Oviniem veniec / stretnutia / okolo striech rodiska“ ; „Z kalichov zvonov/ hlahol ktorých / denne ma volá / vypijem svetlá / z lampiónov detstva“ (Do náručia stretnutia). Už sám názov jeho básnickej zbierky z roku 1976 Byť pomimo (Biti izvan) akoby symbolizoval básnikov pocit vlastnej oddelenosti či dokonca vyradenosti alebo – v pozitívnom videní – hľadania zaradenosti.„Často so smútkom sledujeme útek oblakov / hoci nimi dlho boli zajaté pohoria a obzory / lebo vieme spievať o radosti keď nebo rozsýpa perly / na strechu rodného hniezda“ (Na cestách slnka) V Pixiadesovej poézii však ani tak neupútava samotný tento pocit, ako skôr jeho reflexia: „Som prelietavým motýľom / hlbokej a vriacej krvi; / tvárou v tvár tamtým v tme, / čo poslední sú i prví“ (Ona). Nie náhodou je v jeho básňach častý motív nielen „osočovaného tuláka“, ale aj obraz letiacich vtákov ako sprievodcov„nebeských ciest“ a „tuláckych riek“, ktorí„v trpkom sklamaní na krídlach odniesli hlad“ (Motýľ a bôľ). Hlad po prítomnosti istôt bezprostrednej pravdy a tíšivej nádeje, hlad po domove (nech by už bol z geografického hľadiska kdekoľvek na svete), no predovšetkým hlad po ľudskej blízkosti. Hlad po ráne „sľubujúcom jar“. Ale spolu s ním sa vynára aj obava, že predstava prichádzajúcej jari je čoraz menej reálna: zabíja ju hľadanie v osamotenosti. „Preto už nikdy nevyzvem sám seba / k návratu // A onemel som z osamelosti“ (Opačný smer lásky) Pixiadesova poézia je objavovaním „prameňa lásky“ „bez klamu a sebaklamu“. Všetko sa to odohráva„V hľadaní seba na cestách / kde sme sa to vlastne dostali“ (Verše o tomto živote). Hľadanie istôt sa zakladá na odvahe, ktorá má svoje korene v neutíchajúcej túžbe po návrate v čase. „Postavme sa ešte dnes do ciest nemým vtákom / lebo tu pod strechou tlie túžba po návrate / do časov keď sme mali iba ruky a cieľ“ (Vlnobitie 2). Napriek ľudskej i umeleckej zrelosti básnika je to stále poézia dozrieva-

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 24.7.2012 15:14 Page 2

KNIHY nia. „Musíme sa držať svojho vnútra / aby sa zachovali naše predsavzatia“ (Vlnobitie 8). Uvedomenie si rizika možnej absencie týchto fenoménov poznačilo celú básnickú tvorbu Daniela Pixiadesa, vrátane jeho hľadania básnickej i ľudskej identity. Avšak ak by sme ho aj označili za básnika „rozpakov“ nad vlastnou identitou, nemohli by sme si nepovšimnúť jeho intenzívnu túžbu po súdržnosti, po spolupatričnosti. Tá akoby vekom básnika naberala na intenzite: svedčia o tom verše, ktoré autor poslal do Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci roku 2004 z Kanady a ktoré tvoria poslednú, štvrtú časť spomínaného (recenzovaného) výberu. Takže jeho„cesty hroziace zabudnutím“ sú vlastne cestami za priblížením, za blízkosťou k človeku. S pribúdajúcim vekom a odlúčením od rodného kraja sa Pixiadesova identita čiastočne formovala od identity čisto národnej a etnickej k väčšiemu dôrazu na identitu svetoobčana, ale s trpkým podtextom poznania márnosti lákadiel cudzieho sveta a väčšej potreby sebadôvery. Návšteva rodiska ho síce privádza k poznaniu, podľa ktorého „ak v cudzine bol si verný / otvoria sa všetky brány...“, pričom v intenciách tohto pocitu „zachce sa ti zostať navždy / v teplom hniezde, v rodnej nive“ (Prístrešie snov, Z návštevy rodiska), ale rôznorodosť tragikomickej pestrosti vonkajšieho sveta ho opäť a opäť triezvo uzemňuje a privádza k realite. Je to dozrievanie do skutočnosti. MICHAL ĎUGA ALEBO MLČANIE DÔVERY (ĎUGA, Michal: Pozrieť slnku do očí. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2011) Ak by sme si vypožičali terminológiu z inej oblasti, mohli by sme povedať, že ak poézia Daniela Pixiadesa je „polychrómna“, básne Michala Ďugu by sme mohli označiť ako „monochrómne“ – čo, samozrejme, ani zďaleka nechce byť a určite nie je hodnotiacou charakteristikou. Ak Pixiades hľadá človeka v rozháranom a rôznorodom svete, Ďuga hľadá človeka v sebe samom, v neistote, ale aj pokoji svojej duše. Témy ako„smrť“, „dokonalosť“, „bytie“, „mlčanie“ sú úsilím o popretie práve toho prázdneho „tárania“, s ktorým zápasili osvietení duchovia všetkých čias. 28. 7. 2012

30 /4501/

Mlčanie je u Michala Ďugu produktívnou činnosťou. Je aktivitou, ktorá potláča márnosť a prázdnotu a na druhej strane vyvoláva dôveru v možnosti znovu a znovu objavovať seba, vstupovať „tichučko / a predsa pravidelne do nepopísaného / papiera / s pocitom istoty / ako pred popravou a s túžbou / čím ďalej / od neho zutekať“ (Zrodenie). Ďugov introvertne orientovaný básnický svet je poznačený neobyčajnou pestrosťou spomienok i zabúdania, života i každodenného umierania, je to svet „stratených očí“, ktoré vidia v ľudskom vnútri viac, než iní v pestrosti vonkajšieho sveta. Túto pestrosť zakrýva všadeprítomný závoj sebareflexie, ako podivuhodný úkaz pripomínajúci mystický fenomén upanišád označovaný sanskritským slovom „májá“ – ilúzia, čaro, závoj nevedomosti či nepoznania. Tento závoj treba odhrnúť, aby sme odhalili, uvideli a pocítili pravú podstatu vecí, opravdivú tvár skutočnosti, aby sme mohli nahliadnuť do jadra fenomenálnej reality, ktoré sa ukrýva pod klamlivým povrchom javov. Ďugovo básnenie je taktiež putovaním: ale nie po vzdialených krajinách a cudzích svetoch; je putovaním v sebe samom. Je tušením seba, je očakávaním, ktoré „nevidieť a nepočuť“, je dozrievaním do sna. Útržky jeho slov, viet a myšlienok vyzerajú občas náhodne, ako by to boli iba záznamy zvukov, ktorými sa ľudia uisťujú o svojej blízkosti, v skutočnosti je to však dialóg so samým sebou, dialóg, o ktorom môžeme povedať všetko iné, než to, že je to dialóg náhodný. Ďugovo mlčanie a sebaspytovanie je básnikovou odpoveďou na to hovorenie, rozprávanie, ktoré plynie stále rovnako, všade a vždy rovnako, s každým iným človekom rovnako; je odpoveďou na prázdne reči, na táranie, ktoré je také proste preto, lebo jediným jeho dôvodom je iba rozprávať, nie však niečo povedať, preto, lebo sám rozhovor tu veľmi často nie je prostriedkom dorozumenia medzi ľuďmi, nie je prostriedkom vzájomnej komunikácie, ale iba formálnym pravidlom, záväzkom spoločenského styku, zvyklosťou, ktorá

HLAS ĽUDU

sa napĺňa rovnako mechanicky ako cestovný poriadok alebo pravidlá správneho stolovania. Pre Michala Ďugu má vyššiu hodnotu konštruktívne mlčanie, ticho naplnené očakávaním, ktoré je spojené s meditatívnym sebaspytovaním a pátraním vo svojich myšlienkach, vnútorným hodnotením svojich postojov, vzťahov, túžob, nádejí... Ďugove verše sú varovnou správou pre všetkých hovoriacich. Sú správou o nemožnosti vzájomne komunikovať bez toho, aby sme si urobili poriadok vo svojich vlastných myšlienkach a pocitoch. Naša tvár by mala byť tvárou pozorne počúvajúceho človeka, ktorý sa vyjadruje sporo a výstižne. Aj Ďugova poézia je na mnohých miestach gnómicky strohá a lakonická. Ide mu o to, aby sme nepočúvali iba slová, lebo tie často zatemňujú podstatu vecí. Väčšina z nás na slová odpovedá opäť iba slovami; ako keby sme mali strach z obsahu oznámení, ako keby sme sa báli posolstva, ktoré sa môže v slovách skrývať, ba čo viac – ako keby sme s ním vôbec ani nerátali. Veď my sami poväčšine vôbec neodovzdávame iným nijaké svoje posolstvo. Také je totiž pravidlo nášho každodenného tárania, našich prázdnych „rečí“ zakrývaných „zhovorčivosťou“, a práve takému sa chce vyhnúť básnik a filozof Michal Ďuga, podobne ako sa mu chceli v minulosti vyhnúť Plutarchos, Søren Kierkegaard, Martin Heidegger a ďalší. Ale aj tu platí nádej ako východisko činov:„áno, raz človek predsa zvíťazí / a zamlčí báseň“ (Nádej). Básnik Michal Ďuga rozvíja predstavu o človeku, ktorý odchádza z bytia smútku a samoty; báseň je jeho introspektívnym sebavyjadrením. Motív odchodov a odchádzania sa preplieta s motívom nádeje, aj tá však končí v priestoroch neohraničeného mlčania, v kráľovstve ticha. Ďugov lyrický subjekt uvažuje o dorozumení a porozumení. Ak však dorozumenie dospelého subjektu s druhým dospelým subjektom by malo prebiehať na pozadí možnosti mlčania, pri porozumení deťom a dorozumievaní s nimi (zbierka Chytačky z roku 1992) nevyhnutne bude rytmická

zložka prevažovať nad sémantickou, aby dala vyniknúť detským schopnostiam tvorby predstavy o svete ako zmysluplne štruktúrovanom celku. Pretože i detská fantázia má svoj rytmus. Je to svet iného vnímania, inej optiky. Ale vždy je to o pochopení toho druhého, o vzťahu „ja a ty“. Ale sú tu ešte veci. Ak by sme nenašli pochopenie u ľudí a ak by sme práve preto chceli v zadumaných veršoch prehovoriť k neživým veciam a k rastlinám, napríklad k stromom, zistili by sme, že„ako pribúdalo lístia na zemi / tak stromy / mlčali v nás“ (Lístie). Ako keby sa v každom z nás ukrývali predovšetkým mlčiace – a niekedy aj zámerne umlčané – veci, akýsi náš súkromný „mlčiaci strom“, vnútorný mlčiaci svet. Ale my ho nútime prehovoriť, chceme počuť hlasy ticha. Pokúšame sa nájsť istoty: hľadáme pevnú a jemnú dlaň, ale – ako s obavou poznamenáva básnik – potkýname sa pri tomto hľadaní o vlastné nohy. Nie sme dosť silní, aby sme pevne a najmä presne kráčali k poznaniu. Otázka: „povedz, čo znamená žiť“ (z básne Čo znamená žiť) patrí k tým, ktoré naznačujú básnikovu orientáciu na existenciálne problémy, najmä na reflektovanie úskalí ľudskej existencie. Ďugova identita je identitou pochybujúceho, ale aj vzdorujúceho jednotlivca. Vzdorujúceho ani nie tak vonkajším ranám osudu, ako skôr pochybnostiam vo svojom vlastnom vedomí. Je to identita bolestná, ale aj vzrušujúca. Je to identita naznačujúca úskalia, ale aj prednosti a výhody izolovanosti jednotlivca od prostredia, v ktorom sa uskutočňuje jeho existencia. Zdôraznenie antitézy človeka a sveta je základným princípom poetického videnia Michala Ďugu. Jeho básnické dielo nevzniká ďaleko od vecí, netvorí sa v nejakom vnútornom laboratóriu, od ktorého iba básnik sám a on jediný má svoj kľúč. Ďuga hľadá princíp ekvivalencie, pomocou ktorého by dokázal vyjadriť vzťah sveta ľudí a vecí k svetu svojich básní. Ak prijmeme myšlienku, že kultúra nám nikdy neodovzdáva dokonale transparentné významy, lebo genéza zmyslu vecí a javov pre človeka nikdy nemôže byť ukončená, potom báseň je jedným z pokusov o krok vpred v tomto procese. A Michal Ďuga sa pokúsil vykročiť práve týmto smerom. Dalimír Hajko

V/27

obzory6:0 24.7.2012 15:15 Page 9

KNIHY

Citovosť ako ozveny z dávna (BENKA, Jozef: Vďaka za žitia zázrak. Kovačica : Jozef Benka, 2012)

r. Jozef Benka (1936) objavil v sebe tú tajomnú žilku poézie už počas svojho stredoškolského školenia na Gymnáziu J. Kollára v Báčskom Petrovci. Ako je známe, ona sa práve v tom vekovom období vie tak nečakane a prekvapivo pohrať s citmi človeka. A pritom, nielenže podstatne ovplyvní jeho konanie, ale aj všetko ostatné, čoho sa dotkne zvedavá a nepoškvrnená duša ľudského indivídua. Príchod poézie však, aj napriek jemnosti a tichosti, ktorou sa vyznačuje, často otriasa aj samotným svetom, a kdežeby nie takou bezmocnou ľudskou dušou. No netreba pritom odhliadnuť ani od skutočnosti, že všetko závisí predovšetkým od toho, ako prichytíme a podržíme ten zárodok poézie na jej samotných začiatkoch, pri jej nárazoch na úskalia, na tej jej ešte začiatočníckej, ale veľmi tŕnistej rozvojovej ceste. Ak vtedy získame priazeň poézie, tak sa spriatelíme s ňou na celý život a často sa nám, počas našej spoločnej cesty životom, mnohonásobne odvďačí. Nie však jednostranným ohlasom v podobe básnického strašidla, ale práve naopak – vejárom citových básnických pokusov, ktorý pookreje dušu človeka práve vtedy, keď to najviac potrebuje. Aj básnik Jozef Benka ju dokázal nielen podržať na tých jej začiatkoch, ale ju aj citlivo a úspešne rozvíjať, a pritom objavovať v nej práve to najcennejšie – perličky slov tvarované jemnými dotykmi ľudských pocitov. Dokázal to predovšetkým svojím pôsobením v školskom Samovzdelávajúcom literárnom krúžku Sládkovič, čo neskoršie vyústilo aj do uverejňovania vlastných básní v renomovanom literárnom časopise vojvodinských Slovákov – v Novom živote. A na dôvažok, všetko to neskoršie pokračovalo počas štúdií na Lekárskej fakulte v Belehrade, v kultúr-

28/VI

nych dianiach klubu českých a slovenských vysokoškolákov, kde bol v tom čase aktívny, a v ktorom bol i predsedom a podpredsedom, a kde sa predovšetkým exponoval v jeho literárnom krúžku. Po ukončení štúdií sa však Jozef Benka dostal do iných koľají života. Pracoval v domoch zdravia a predovšetkým sa venoval ochrane ľudského zdravia, hoci sa pritom nestránil ani spoločenskej aktivity a v tom smere sa uplatnil aj ako náruživý matičiar. Možno aj pod tým vplyvom začína neskoršie znova pátrať a hľadať seba v tom vlastnom prejave, často úspešne poeticky vyslovenom. Lebo predsa ide o naše vlastné myslenie, o naše vlastné videnie sveta, ktoré práve tak ako hovorí o vonkajšom dianí, zároveň mnoho hovorí aj o nás samotných. Pravdaže, hovoria o tom aj verše jeho básne Blíženci: „Telo a dušu často trápime / Pozemskou púťou / Zabíjame to prirodzené / A opierame sa pritom / O soľné stĺpy nádeje // Hráme znova a znova / Na starej harfe nového prameňa / A nedovolíme lásku zatlačiť k zemi / Nech k výšinám blúdi / Do neba smeruje...“ Básnický debut Jozefa Benku Vďaka za žitia zázrak je rozdelený do štyroch básnických cyklov: Svitanie, Plameňom blčali lásky, Vďaka za žitia zázrak a Ozveny z dávna. V tom prvom pod názvom Svitanie predovšetkým nachádzame jeho intímnu lyriku, kde sa hovorí o ľúbostnom vzťahu muža a ženy, ale zároveň aj o ľúbostnom pocite ako takom: „Nestrácaj seba / Ešte nie si popol hoci si bol ohňom / Život tečie stále a preto len pozvoň // Udri po citare zaznej

moja lýra / Nech odrazu všetko jasá / Veď zranenú dušu osvietila / Moja milá usmiala sa...“ (Proti sebe ísť). K určitému posunu prichádza v druhom cykle Plameňom blčali lásky, kde sa predovšetkým stretávame s jeho vlasteneckou poéziou: „A niesť národné povedomie / Lebo je človek bez neho / Len biedna koža / Len mystická myšlienka / Vo veršoch plynúca // Veď národ bez slobodného ducha / Je len hromada otrockých koží / Preto sa prebuď a raduj ľud môj / A spievaj po slovensky / A budeš mať všetko“ (A to je všetko...), ale taktiež aj s jeho spomienkovou, až nostalgickou poéziou, kde veršami velebí svoje detstvo a minulý život a pritom túži po návrate do rodiska, ktoré však už nie je a ani nemôže byť tým, čím bolo niekedy, a preto je aj ten návrat odsúdený na neúspech, čo len zvýrazňuje jeho lyrický nepokoj. V treťom básnickom cykle Vďaka za žitia zázrak sa básnik znova ponára do intímnej lyriky, hoci je ona teraz už obohatená o jeden nový prvok, tak príznačný pre tento druh poézie, takzvané emocionálne umocňovanie spôsobené objavom nových predmetov ľúbostného obdivu práve vo výhonkoch tých prvotných citových podnetov: „Stíšený pohľad mám do vlastného vnútra / Počúvam tvoje slová ako spev anjelsky / Nesmiem poklesnúť lebo svetlo tvojich očí / Je ako pravda čo osvetľuje // Keď dívame sa spolu jedným smerom / Naše túžby svietia rozpálené do žerava / Aj vtedy keď starneme a nechávame svetlo / Na tej ceste ktorou už nikdy nepôjdeme...“ (Tichý pohľad). Kým v poslednom, štvrtom básnic-

kom cykle pod názvom Ozveny z dávna sa autor znova vracia k určitým básnickým reminiscenciám na detstvo, na mladosť, na priateľov, na všetkých blízkych: „Dnes iba spomínať nám prichodí / A snívať o našej dedinke / No vek ešte vždy nie je pri konci / Treba rozprúdiť silu a neklesať // Ľúbiť všetkých ako v mladosti / Nech radosťou srdce splanie / A privítať zajtra v jasnom ráne / Trebárs už roky poznačili tvoju tvár“ (Starému priateľovi). Dokonca určitým spôsobom ide o určité zamyslenie sa nad prejdenou básnickou cestou v snahe nájsť zmysel aj pre jedno takéto počínanie, akým je knižné vydanie básnickej zbierky: „Chodil som ako stratený / V srdci som nosil / Kúsok spomienok / Ktoré odnášal stratený čas // V hlave však ešte žijú spomienky / Do domu vraciam sa kde žiaria obrazy / A básne napísané v detstve / Ani zlostné chvíle ich nedokážu zničiť...“ (V rannom šere...). Je zrejmé, že básnik Jozef Benka napísal práve to, čo chcel povedať aj tým iným, ktorí možno niekedy, vo chvíľach sviatočných, siahnu za touto knihou. To, do akej miery sa mu to chcené podarilo preformulovať do slov a prezentovať čitateľovi, posúdia samotní čitatelia a konečne – aj samotný čas. Cieľom básnika je povedať to, čo hromadil počas svojho života s cieľom, aby to, napokon, venoval svojim čitateľom. Básnik Jozef Benka nahromadil hodne veršov počas svojho života. Mnohé z nich až doteraz neuzreli svetlo sveta, ale preto sa tieto – zhrnuté do zbierky Vďaka za žitia zázrak – rozhodol vydať knižne, hoci aj vo vlastnom náklade, a vzhľadom na skutočnosť, koľko ich doteraz má napísaných, pevne veríme, že sa nám Jozef Benka onedlho prihovorí aj svojou ďalšou knihou. Michal Ďuga

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

obzory7:0 24.7.2012 15:15 Page 10

V ÝS TAV Y LUIS RAMÓN MARÍN: FOTOGRAFIE 1908 – 1940

Fotoreportér a svedok a očarujúcu lákavosť farebJeho zábery majú nielen histoných fotografií sme si všetci rický, ale aj umelecký význam: rýchlo zvykli, no nemožno si ne- hoci sa fotografiou začal zaoberať všímať nenapodobiteľnú krásu ako reportér denníka Informastarých, zväčša už riadne zožltnutých čierno-bielych záberov. Ich vizitkou a výhodou je najčastejšie kontrast, o niečo menej realita, z ktorej vychádzajú, alebo sa o ňu opierajú. Keď je tu však aj dejinný moment, tak ich čaru ťažko odolať. V snahe čeliť času a zabudnutiu, priblížiť prvé desaťročia minulého storočia, vzdať hold veľkému majstrovi fotografie a pôvodcovi španielskeho grafického novinárstva Luis Ramónovi Marínovi (1884 – 1944) Inštitút Cervantes v tesnej spolupráci s Nadáciou Pabla Iglesiasa zorganizoval v Be- Carmen Enche: žena – pilót lehrade výstavu približne šesťdesiat Marínových fotografií, vyznačujúcich sa nielen tematickou rozmanitosťou, ale aj sociálnou zložkou a objavnosťou. Začala sa v Galérii Inštitútu Cervantes 21. júna, potrvá do 5. augusta. Marín bol fotoreportérom v Portrét Raquel Mellerovej skutočnom zmysle slova: jeho objektív nelá- cione, jeho práca veľmi rýchlo kali len úradné, ale aj všetky iné prerástla skromné rámce beždiania, príhody, novinky, portréty. ných novinových príspevkov. Preto je aj na kráľovskom dvore i Pre neskutočne široké pole záv parlamente, na pláži a v pôrod- ujmov stal sa jedným z prvých fonici, v krčme a na automobilových toreportérov na svete, autorom fopretekoch, medzi chudobou a tografií s dušou, pionierom fotomládežou, v lietadle alebo medzi grafií nafotených zo vzduchu. Bol účastníkmi španielskej občian- jedným z prvých a zriedkavých foskej vojny… Žiadna téma mu ne- tografov, ktorý mal smelosť vyjsť bola cudzia: z ich všetkých však cí- do ulíc Madridu a kamerou zvečtiť, ako neskrotne miluje Špa- niť otrasné vojnové diania a dni, nielsko, rovnako tak ako ho bolia autorom, ktorí sa radšej utiahol do jeho vojnové rany, nepochopenie ústrania, než by sa priklonil k a bieda… Frankovmu režimu.

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

Motocykel zo začiatku minulého storočia

Pred lietadlom

Tvrdé pristátie

Zábery, ktoré ho pred diktátorom mohli skompromitovať schoval. Bolo ich ozaj mnoho. Celé desaťročia sa o nich nevedelo, až do chvíle, kým sa jeho dcéra Lusia Ramón Pla nerozhodla kolekciu s vyše osemnásťtisíc negatívmi odovzdať madridskej Nadácii Pabla Iglesiasa, kde sú dodnes. Časť tohto pokladu putuje svetom, približujúc nám Španielsko niekdajšie: aké bolo, alebo neskoršie azda muselo byť. Aj akým ho neskreslene videl Marín, svedok a reportér. Oto Filip

VII/29

obzory8:0 24.7.2012 15:21 Page 11

V Ý T VA R N Í C T VO PEKNÁ, VEĽKÁ A REPREZENTATÍVNA VÝSTAVA AKADEMIKA PETRA OMČIKUSA V GALÉRII SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ (SAVU)

Život cez portréty ýstav je v Belehrade ozaj Umelec, o ktorom sa hovorí, že mnoho, ale len pár z nich si vlastným dielom oslavuje život zaslúži prívlastok naj: exkluzív- vo všetkých jeho formách, vynejšia, reprezentatívna. Takmer stavuje najmä portréty: je ich pricelé leto návštevníci Galérie SAVU majú jedinečnú príležitosť kochať sa v desiatkach rozmerných obrazov V (po)chmúrnej tónine akademika Petra Omčikusa, taktiež Pre mnohé z nich príznačný je lácii Paríž – Belehrad a ktorý s v obrazoch menrýchly ťah maliarskeho štetca a manželkou Kosou Bokšanovou ších, ako aj v nieksilný kolorit, znázorňujúci ich (1925 – 2009) založil v roku 1947 torých sochách privýraz a povahu. Skonštatoval Zadarskú skupinu, ktorá sa popomínajúcich, že to aj akademik Vasilije Krestić na stavila zoči-voči vládnucim smemu je aj toto umerom a trendom v umení, celý žinie srdcu blízke. Prívot vlastne upísal maliarstvu a ležitosť zriedkavá sochárstvu. vzhľadom k viace- Vo svete futbalu Ako sám vraví, azda od tých rým okolnostiam: prvou a naj- bližne 160, chvíľ, keď prvé, na čo si spomídôležitejšou je kvalita a rozvet- rôznych dinal, boli nedozerné, záhadné a venosť Omčikusovej tvorby, dru- menzií. Najmä úchvatné morské plochy a diaľhou skutočnosť, že ide o práce osôb, ktoré ho ky, ktoré ho lákali a zároveň sa vznikajúce počas sedem desa- (u)pútali výraich bál. Už ako deväťročný Omčiťročí, treťou to, že je vlastne zom tváre, ako kus vyhral súbeh Politiky o detsaj priateľov kú kresbu, pred viac ako šea mecenásťdesiatimi rokmi mal prvú sašov, taktiež mostatnú výstavu. Dnes konznámych štatuje, že ako mladý bol oveľa osobností prudkejší, no že sa s rokmi stal politického, Dva portréty Petra Handkého tolerantnejší. A kultúrneho a že i ďalej, úporumeleckého života Srbska, ako vernisáži slovane a stále, masú Ivo Andrić, Miloš Crnjanski, mi, že sa Omčiľuje ten istý obLazar Trifunović, Mladen Le- kus nesnaží, aby raz: ktorý hľadá skovac, Vojislav Korać. sa portrét poa ktorý pravdedobal modepodobne nikdy lu, ale mu nenamaľuje. prednostne Medzičasom ide o zachytevznikli stovky nie jeho gesta, ďalších, temaNáš jediný laureát povahovej ticky a inak rôzNobelovej ceny vlastnosti, čo norodých. Vtipplatí nielen ne to skomenprvá jeho výstava na pôde SAVU keď maľuje, toval i samotný po takmer pätnásťročnej preale aj keď tvaumelec vetou: stávke... Istou zaujímavosťou je, ruje sochy. „Predsa som Veľký maliar, ale i sochár že je podujatie zorganizované v Maliar, ktoprekvapený, že spolupráci s Nadáciou Kosa Bokrý sa narodil v roku 1926 v som dosť toho porobil.“ šan – Peter Omčikus, ktorá mala Sušaku v Rijeke, ktorý na beNašťastie a potešenie nás leví podiel pri zbere portrétov lehradskej Výtvarnej akadé- ostatných. roztrúsených v galériách a súmii bol v triede profesora Ivakromných zbierkach vo svete. Športovec na Tabakovića, ktorý žije na reOto Filip

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

Blížia sa nám Slávnosti ďaka najnovším technologickým vymoženostiam pri sledovaní televízie môžete si program zastaviť, prípadne pretočiť späť. V ústrety blížiacim sa Slovenským národným slávnostiam sme našich starších spolubesedníkov poprosili, aby si

pamäť pretočili do čias niekdajších Slávností a na chvíľku sa tam zastavili... Ešte raz sa ukázalo, že pekné spomienky si všetci radi privolávame. Nuž pripomeňte si na prahu 51. SNS na časy vítania hostí a účastníkov na železničnej stanici v

Petrovci, na spoločnú besedu sprevádzanú dychovkou vo Vrbare, na vtedajších srdečných hostiteľov, na to, ako kedysi Petrovec dýchal Slávnosťami. A o týždeň si príďte po nové dojmy. Také, ktoré sa s odstupom času zmenia na hrejivé spomienky, ktoré si potom pri vhodnej príležitosti privoláme. A. Francistyová

ktorí sa nespratali do lory, nuž pani učiteľka povedala, že mladí môžu ísť aj pešo. Na ceste do Petrovca prestupovali a dlho čakali v Orlovate, a potom aj v Novom Sade. Do Petrovca priji som videla v televízii rusínske šli vo večerných hodinách s významdievčence. Učiteľka Maliarová ným oneskorením. „Ubytovali nás v internáte. Bolo nám to zohnala, ale ja neviem odkiaľ. Iba čižmičky sme si mu- nás tam mnoho zo všetkých dedín. seli samy vyhľadať. V Hajdušici Navzájom sme sa spoznávali a kasa také niečo nenosilo,“ spomí- marátili. My sme sa najviac kamarátili s Kovačičankana si M. Maliarová. mi a Padinčan„Aj vyšívané kokami. Spomíšele sme si museli nam si, že sme aj vypožičiavať, lebo vtedy od internemal každý takú nátu po Vrbaru košeľu,“ hovorí Ján. šli vyobliekaní „Pani učiteľka však cez dedinu v devedela, kto v dedifilé práve tak, ne má vyšívané koako sa to robí aj šele a biele nohadnes. Bolo to vice, vypožičala ich skutočne pekne. a dievky nám na V Petrovci sme nohavice zašili čierzostali aj v ponne pásy, takže sa delok a pamäpodobali opravditám sa, že nám vým slovenským naši chlapci prinohaviciam. Na Ján Širka si aj napriek Mária Maliarová (vtedy Ábelová) na nohách sme mali osemdesiatke na krku živo niesli veľké meSNS účinkovala ako 16-ročné dievča lóny. Kde ich naobuté čižmy.“ spomína na prípravy a šli, ani dodnes Cesta z Banátu účasť na SNS deň sa veľmi neslušilo. No predsa neviem,“ spomíuvedomili sme si, že to len tak vy- do Petrovca bola v tom čase opravdivým dobrodružstvom. Po na si naša spolubesedníčka Mária. hrávame, a nacvičili sme sa.“ „Tancovali sme na ihrisku na tráve. Veľký problém bolo zohnať aj ľu- železničnú stanicu sa cestovalo lorou, čiže vozíkom na šínach ťahaným ko- Všetci spolu a všetci to isté. Hrala dový kroj. nám dychovka, a tak to pekne odohrali, že človek vari ani nemohol chybiť. Spomínam si aj na to, že s nami bol aj náš Hajdušičan Dušan Kornov, novinár. Mňa a moju tanečnicu tak pekne vyfotil v tanci, že tá fotografia dokonca skončila aj v Národnom kalendári a aj v niektorých novinách,“ končí svoje spomienky na účasť na SNS Ján Širka. Po návrate zo Slávností učiteľka Juliana Maliarová s týmito ochotníkmi pripravila ešte jeden hudobno-folklórny a literárny večierok, s ktorým sa predstavili aj svojim spoluobčanom, ale to bolo všetko. Učiteľku potom život zaviedol mimo Hajdušice, dievky Hajdušičania na SNS roku 1950 sa povydávali, mládenci odišli na vo„Obliekli sme si naše vyšívané ňom (ktorý po vojne prepravoval jenčinu, preto ďalšie ochotnícke pooplecká. Dolu sme však neboli naši- Hajdušičanov na železničnú stanicu, kusy nevyšli. Na nasledujúce sa potom roko oblečené, ale sme mali krátke pozn. vlh) a ďalej, pravdaže, vlakom. čakalo bezmála 30 rokov. sukničky, na nohách čižmičky a na hla- Tentoraz však tanečníci na stanicu šli V. Hudec ve veniec a stužky. V podobnom kro- pešo. Bolo vraj mnoho cestujúcich,

SPOMIENKY HAJDUŠIČANOV NA ÚČASŤ NA SNS

Ledva sme nazbierali 6 párov účasti Slovákov z Hajdušice na niekdajších Slovenských národných slávnostiach nieto žiadne písané záznamy, až na výnimku jednej fotografie Hajdušičanov na SNS roku 1950. Dva roky neskoršie do Petrovca zavítala aj prvá hajdušická folklórna skupina, ktorá na ihrisku vo Vrbare spolu s účastníkmi z ostatných osád zatancovala spoločný tanec. Mária Maliarová a Ján Širka sú jediní živí účastníci a zároveň spolutanečníci na tých SNS. „Ledva sme nazbierali 6 párov pre ten tanec,“ spomína si Mária Maliarová. „Vtedy síce všetci vedeli tancovať. Veď sme v dedine mali orchester a tanečné zábavy každú sobotu a nedeľu. Zaujímavé je, že chlapci vtedy neboli problém, ale dievky sa ostiechali. Naozaj neviem prečo. Hádam sa hanbili. Bolo to vtedy niečo nové.“ „My sme vlastne ani nevedeli, čo sa pripravuje,“ spomína si Ján,„ibaže, keď som raz stretol môjho kamaráta Petra Oravca a opýtal som sa ho, kde bol celý týždeň, povedal mi, že s pani učiteľkou Julianou Maliarovou boli v Petrovci nacvičiť tanec pre spoločné vystúpenie na SNS. – Poď aj ty tancuvať do folklóru, –povedal mi. Nevedel som vtedy, čo to je, čo sa tam robí, ale keď mi vysvetlil, pristal som. Cvičili sme v niekdajšej slovenskej škole, v ktorej Matica mala svoje miestnosti. Schádzali sme sa každý druhý deň. Nemali sme elektrický prúd a cvičili sme pri petrolejke. Na harmonike nám hral Ján Kolár. Skúšky nám trvali aj po dve hodiny. Pani učiteľka Maliarová bola skutočne prísna, ale nás aj naučila. – Takto sa treba zvrtnúť, takto nohami robiť. Musíte sa usmievať, hľadieť jeden druhému do očí... – vysvetľovala nám. Ale to v tom čase nebolo ani také jednoduché naučiť sa. Dievča sa hanbilo pozrieť chlapcovi do očí, a veru aj chlapec dievčaťu. Vtedy boli inakšie móresy ako dnes. Presne sa vedelo, ako sa dievka a mládenec majú správať. Nedajbože cez deň objať a bozkať dievča, ako to mladí robia dnes. Ani zastať a rozprávať sa s dievkou cez

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI V RETROSPEKTÍVE

Od porady po sviatok Slovákov v Srbsku predstavenia, slávodujatie, ktonosťové bohoslužré dnes oslaby, neskoršie aj vývujeme ako úradstavy etnograficný sviatok všetkého rázu, niekekých Slovákov v dy aj hospodárske našej krajine, výstavy. Nechýbali vznikol po odlúani futbalové záčení sa regiónu pasy, k nim pribudli Vojvodina od býi súťaženia v iných valého štátu – Rašportoch. K oficiálkúsko-uhorskej nemu charakteru monarchie ihneď Slávností prispeli po ukončení praj výročné stretania vej svetovej vojakademikov, zdruny. Slovenské nážení žien, porady rodné slávnosti legionárov, učitevznikli podľa vzoľov, po založení ru Martinských a u g u s t o v ý c h Titulná strana brožúry prvých Matice slovenskej v slávností, ktoré sa Ročných správ a záverečných Juhoslávii aj mativ Turčianskom účtov prvého roka pôsobenia čiarov a rôzne prednášky. Svätom Martine Kníhtlačiarne ÚS Petrovec Ako zaujímavosť konajú ešte od 1919 možno uviesť, že roku 1879. Na sklonku leta 1919, presnejšie 28. hneď na prvých Slávnostiach sa svoaugusta, do Petrovca vtedajšia Slo- jou výtvarníckou tvorbou predstavil venská národná strana zvolala ná- náš prvý akademický maliar Karol Mirodnú poradu, k tomu aj niekoľko kul- loslav Lehotský a na štvrtých Sláv-

na SNS hral už dva gymnaziálne nádvoroky predtým (1921) rie. Roku 1932 počas Slávností založili aj Maako úradne v Petrovci založili SŠK v máji roku ticu slovenskú v Juho1923... slávii, ktorá potom ešte ráznejšie rozhýbala náOkrem kultúrnych obsahov organizátori rodnostný život, zaSNS sa zasadzovali aj o pojila sa do organizácie SNS a v rokoch národnostné obsahy. 1937 až 1939 a po vojPočiny, ktoré sa konali práve počas SNS, pone v rokoch 1945 až 1947 ich samostatne tom mali ďalekosiahly organizovala. Po drudopad na vývin našej menšiny. Uvedieme Dr. Jozef Šuster (1889 – hej svetovej vojne poniektoré z nich. Už po- 1961), rad rokov hybná čas 3. obnovených čas prvého ročníka ná- sila Slávnosťového vý- SNS v Petrovci bol odrodného snemovania boru a petrovských So- halený i pomník padlým v tej vojne a na 26. roku 1919 bola otvo- kolov rená kníhtlačiareň v alebo 5. obnovených Petrovci, ktorá dodnes vytlačila tisíc- SNS v auguste 1948 slávnostne otvoky kníh po slovensky, k tomu i rôzne rili ďalšiu národnostnú inštitúciu. Šlo

Prvý Výkonný výbor novozaloženej Matice slovenskej v Juhoslávii po Valnom zhromaždení MSJ počas SNS 1933 periodiká a drobné tlače. Počas 5. SNS v júli 1923 položili aj základný kameň budovy klenotnice nášho školstva – Slovenského reálneho gymnázia. Po dostavbe budovy program Slávností sa od roku 1926 presťahoval na

Roku 1923 počas SNS položili základný kameň budovy Slovenského reálneho gymnázia túrnych obsahov, výstav, ktoré sa potom v nasledujúcich rokoch rozrastali, mohutneli. Do organizácie sa zapájali predovšetkým miestni Sokoli, neskoršie organizáciu prebral Slávnosťový výbor, ktorý pozostával z rôznych sekcií. Tie kryli všetky segmenty náročného podujatia, od vítania hostí (najčastejšie na železničnej stanici), prepravu do Petrovca, ubytovanie návštevníkov, až po programové záležitosti. Okrem neformálnych stretnutí a nadväzovania stykov na SNS sa ustálili sokolské cvičenia, výstavy obrazov, divadelné

o Slovenské múzeum, neskoršie pôsobiace ako Národné múzeum v Petrovci. Teda Slávnosti neboli príležitosťou iba stretnúť sa, pohovoriť si, prezentovať kultúrne dosahy, naobedovať sa, ale aj urobiť niečo užitočné pre našu národnosť. A našim predkom sa vydarili viaceré také počiny, na ktoré sme dnes právom hrdí, a azda preto sú Slovenské národné slávnosti aj oficiálne národným sviatkom Slovákov v Srbsku. K obsahom súčasných SNS vidno, že trošku chýba aj táto zložka národnostného prejavu.

nostiach (1922) po prvýkrát sa samostatnou výstavou predstavila i prvá akademická maliarka z našich radov – Zuzka Medveďová. Zuzka potom v neskorších rokoch svoje práce na SNS vystavovala ešte niekoľkokrát. Zaujímavé je, že sa prvý futbalový zápas medzi petrovskými a pa- Po druhej svetovej vojne roku 1949 konečne prišlo k lanskými chlapcami inštitucionalizácii dlho snívaného Slovenského múzea 28. 7. 2012

30 /4501/

Jaroslav Čiep Fotografie: archív autora HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A

Z ROKA NA ROK (NIELEN) SNS

Profesionálnejšie ž od začiatkov Slovenských národných slávností organizátori U mali jasnú predstavu o tom, čo im má podujatie priniesť a pre koho sa SNS usporadúvajú. Čas, ktorý sa aj vtedy aj teraz organizovaniu SNS venoval a venuje, je nemalý. Keď ide o návratnosť „investície“ – tak by sa nikdy takáto akcia nemala hľadieť (len) z finančnej strany. Jeden zo základných cieľov organizovania SNS je dať vojvodinských Slovákov dohromady. Na to je potrebná dostupnosť destinácie. Keďže je v okolí veľa dedín so slovenským osadenstvom, Báčsky Petrovec je na takú akciu priam ideálny. Ďalšie zámery by mohli byť poskytnutie nových informácií o tom, čo sa na poli umenia, kultúry či školstva medzi vojvodinskými Slovákmi nového udialo, oceniť ľudí, ktorí sa o to zaslúžili, pozrieť si zaujímavé výstavy, programy, športové súťaže a zápasy, zúčastniť sa v sprievodných podujatiach, vymeniť si informácie a nápady medzi „branžou“, zviditeľniť činnosť tunajších Slovákov cez pozornosť médií (tým získať o. i. aj nových priaznivcov) a v neposlednom rade i – zabaviť sa.

Predseda Matice slovenskej v Juhoslávii Ján Bulík (štvrtý zľava) v spoločnosti Slovákov z Chorvátska počas Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci 13. augusta 1935

Michal Topoľský (zľava) a Ján Bulík patrili medzi úspešných organizátorov Slávností v prvej polovici 30. rokov 20. storočia fesionálnejšie, zodpovednejšie, zručnejšie. Napríklad marketing alebo grafická úprava či tlač pozvánok a katalógov za viac ako dve desaťročia od obnovenia pokročili na vyššiu úroveň. Aj vo výbere dátumu sa vedúci zhodli, aby ústredné oslavy prebiehali vždy prvý augustový ví-

Delegácie Spolku Slovákov z Juhoslávie a Miestneho odboru Matice slovenskej v Kovačici po príchode na Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci 7. augusta 2004 Národné slávnosti mala na starosti roky Matica slovenská. V poslednom čase pribudli i ďalšie inštitúcie, ktoré sú nápomocnou rukou (Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov), aby sa dostalo i na veľkosti akcie, pestrosti programu, kvantite a kvalite. Aspoň navonok sa zdá, že v zostavovaní realizačného tímu je čoraz viacej profesionálov alebo presnejšie povedané viac ľudí k usporiadaniu Slávností pristupuje pro28. 7. 2012

30 /4501/

kend. Pomáha to návštevníkom z iných prostredí a hosťom zo zahraničia naplánovať si vopred termín príchodu na Slávnosti. Slávnosti tak navštevuje aj viac ľudí. Včas vypracovaný harmonogram programu, ale aj angažovanie dostatočného počtu dobrovoľníkov, atraktívny program pre deti, podávanie občerstvenia v stánkoch a mimo nich, predaj nápojov, parkovanie, technické zázemie, dostupnosť toaliet – všetko, čo činí viac alebo menej úspešne zorganizo-

HLAS ĽUDU

vanú akciu. Na Slávnostiach možno chýba väčšia spolupráca lokálnych TV, ktoré vysielajú program po slovensky, buď ako výpomoc hostiteľským redakciám alebo ako pokus o zaznamenanie dianí na Slávnostiach z iných či rôznych zorných uhlov. Pravdaže, úspešnosť programov na otvorenom závisí i od priaznivého počasia. Mestečká či dediny, ktoré z roka na rok organizujú nejaké festivaly alebo Slávnosti (Báčsky Petrovec – SNS, Aradáč – V aradáčskom šírom poli, Kovačica – Guča v Kovačici atď.) majú už vyprofilovaných ľudí,

ktorí sú v rámci organizácie každoročne zodpovední za tú istú oblasť, čím usporiadanie akcie dostáva na kvalite. Svetové podujatie, akým bola napríklad Univerziáda v Belehrade, bolo úspešne zorganizované aj vďaka tomu, že si jednotlivé srbské športové zväzy prebrali na starosť organizáciu svojho športu. Slovom, kvalita manažmentu udalostí rozličných udalostí a našich Slávností je čoraz vyššia. Ján Špringeľ Fotografie: archív autora (2) a autor (1)

NA SLÁVNOSTIACH JE VŽDY VESELO. Nehovoríme to len na základe predvedených kultúrnych (tanečných a divadelných programov), resp. športových podujatí, ale predovšetkým máme na zreteli obyčajné stretnutia priateľov a známych. Vďaka tejto fotografii si sprítomníme jedno také posedenie na terase v petrovskej Vrbare na Slovenských národných slávnostiach roku 2006. Niekoľkí Laliťania sa tam stretli so starým známym a priateľom, vtedajším starostom Kollárových Mošoviec Ing. Jánom Žirkom (sedí druhý zľava), podpredsedom Združenia miest a obcí Slovenska a vtedy primátorom Mesta Turčianske Teplice Jozefom Turčánym (sedí prvý zľava) a generálnym manažérom VFS Jánošík z Bratislavy Imrichom Ľalíkom (stojí, s kravatou). Chlapi sa zdržali dobrú chvíľu v družnom rozhovore pri pive, šťave a nenačatom veľkom melóne, aby ich neskoršie niekoľkými piesňami zo svojho bohatého repertoáru rozveselili Pazovskí beťári. Veď aj na takéto stretnutia sú každý rok vzácne Slovenské národné slávnosti v Petrovci. J. P.

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

SO ZUZANOU A JÁNOM BARNÁKOVCAMI ZO STAREJ PAZOVY

Vďaka Slávnostiam vznikajú aj trvalé priateľstvá A

ko to bolo voľakedy na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci, ako je dnes, čo pre nich Slávnosti znamenajú, sú iba niektoré témy rozhovoru v ústrety tohtoročným SNS s manželmi Zuzanou a Jánom Barnákovcami zo Starej Pazovy, osvetovými pracovníkmi na dôchodku. V dávnom roku 1953 sa pätnásťročný Ján Barnák zapísal do prvého ročníka Učiteľskej školy. V lete s matkou cestoval z Boľoviec do Petrovca, chceli vraj vidieť, kam to v septembri pôjde na ďalšie školenie. Práve vtedy v Petrovci prebiehali SNS. „Z Nového Sadu na Slávnosti bola organizovaná železničná preprava. Utkvelo mi to až dodnes, ako výpravca vlakov oznamoval, že vlak do Petrovca na Slávnosti stojí na tom a tom nástupišti...“ zaspomínal si náš spolubesedník Ján Barnák a doložil, že všetkých cestujúcich, a tak aj matku a jeho na železničnej stanici za dedinou čakali s konskými záprahmi prívetiví Petrovčania, ktorí ich srdečne vítali na Slávnostiach. Potom hostí prepravovali do osady, aby nemuseli zo sta-

Zuzana a Ján Barnákovci s vnučkou Ivanou Lekárovou z Petrovca, ktorá sa tiež teší blížiacim sa SNS 2012

nice ísť pešo. A ešte si spomína, že Petrovec bol vždy počas SNS čistý a pekne upravený. „Nikto nenútil ľudí, aby si olíčili domy a stromy, pokosili a upravili priedomie. Jednoducho, robili to s veľkou láskou a chuťou, keď sa blížili SNS,“ vyzdvihla Zuzana Barnáková, ináč petrovská rodáčka. Ďalej uviedla: „Ľudia boli nesmierne šťastní, keď mali cezpoľných hostí, a chceli ich

mať čím viac vo svojej domácnosti a čím lepšie ich uhostiť nachystanými jedlami.“ Podľa slov našich spolubesedníkov teraz je to počas SNS celkom inak. Nie je to také masové, necestujú do Petrovca celé rodiny a na to azda vplýva súčasná doba a modernejší spôsob života. V nadovšetko príjemnom rozhovore ochotní Barnákovci nám

BÁČSKA PALANKA

Slávnosti treba zažiť ielen kultúrne a športové, ale takmer všetky udalosti na Slovenských národných slávnostiach už roky pravidelne sleduje Dipl. Ing. arch. Vladimír Fekete z Báčskej Palanky. Veľkou časťou sa cíti ako Petrovčan, lebo tu strávil značnú časť svojho života. Teraz je na dôchodku, činný ako podpredseda MOMS Báčska Palanka a podpredseda Matice slovenskej v Srbsku pre Báčku. V báčskopalanskom MOMS nedávno zasadala Správna rada a dôraz bol na organizovaní tradičných stretnutí študujúcej mládeže. Idea, ktorá v tomto prostredí vznikla pred vyše desiatimi rokmi, sa v Báčskej Palanke každoročne úspešne realizuje v rám-

ci SNS. Stretnutia v peknom počte zhromažďujú vysokoškolákov a napríklad vlani ich bolo asi 150. Pre slovenskú mládež na týchto stretnutiach okrem programu organizátori chystajú i darčeky. Na Slávnostiach v Petrovci po povinnostiach, v rámci svojich funkcií, V. Fekete sa venuje i ostatným dianiam – hudobným, kultúrnym a najmä športovým. Svojho času sa aj priamo zúčastnil v športovej časti SNS, na stolnotenisovom turnaji, keďže k tomuto športu má veľmi blízko. Zaujíma sa i o súťaž rybárov, ktoré prebieha v nedeľu. I členovia palanského MOMS sa pravidelne zúčastňujú v tejto súťa-

Vladimír Fekete ži a aj v iných športových akciách SNS. O programe SNS nám spolubesedník povedal, že je každoročne pestrejší. Cítiť finančné problémy, ale tie sa vždy prekonajú, lebo Slávnosti sú významné podujatie, ktoré si zaslúži pozornosť. Obec Báčska

evokovali spomienky na voľakedajšie Slávnosti, ktoré sa konali tri dni – od 9. do 11. augusta. Náplň programu bola, samozrejme, trochu inakšia a otvorenie Slávností prebiehalo na ihrisku vo Vrbare. Pani Zuzana bola horlivou tanečníčkou a pamätá si na vystúpenie v kultúrno-umeleckom programe, spolu s folkloristami z ostatných slovenských osád, potom na defilé hlavnou petrovskou ulicou a na skvelé vystúpenie známej speváčky Marky Šagovej zo Starej Pazovy pod veľkým stanom, kde boli početní hostia. Pánovi Jánovi zase utkvelo niekdajšie vystúpenie pazovských divadelníkov na Slávnostiach. S pôžitkom si vraj pozrel Hurbanovu drámu Zámka škripí... Barnákovcom sa v súčasnej dobe na Slávnostiach zvlášť páči jarmok. Obyčajne sú na SNS prvé dva dni a najmenej vraj chodia na športové podujatia. „Slávnosti boli a zostali krásnou príležitosťou aj na zoznámenie ľudí, často tam vznikali priateľstvá, ktoré trvali celé roky,“ povedali na záver rozhovoru Zuzana a Ján Barnákovci. A. Lš.

Palanka už niekoľko rokov podporuje SNS, tak ústredné diania, ako i stretnutia študujúcej mládeže v B. Palanke, na čo je V. Fekete veľmi hrdý. Ani tohtoročné augustové Slávnosti v Petrovci si pán Fekete nenechá ujsť a so záujmom sa zúčastní na každom podujatí tohto nášho národného sviatku. SNS ako vzácne bohatstvo s tradičnými špecialitami zdedené od predkov a neustále zveľaďované si treba vážiť a pestovať pre ďalšie generácie. Každé SNS sú originálne a treba ich zažiť. Jaruška Ferková

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A

O SLÁVNOSTIACH V BÁČSKOM PETROVCI

Spomienky Padinčanky Juliany Jakábovej P o ukončení druhej svetovej voj- a 1949. O svojich zážitkoch nám ny roku 1947 skupina mládežní- takto porozprávala: kov z Padiny pri MOMS v Padine v – Vtedy bolo ťažko: bolo nás rámci Kultúrno-osvetovej rady za- málo v tanečnej skupine, lebo sa ložila tanečnú skupinu, ktorej ve- rodičia báli o svoje deti, čo bolo dúcou bola učiteľka Vilma Štátová- celkom normálne. Tanečná skuPopová. V tom roku sa padinským ta- pina sa formovala hneď po vojne, nečníkom podarilo zúčastniť sa aj na v ktorej mnohým rodičom zahySlovenských národných slávnos- nuli deti. Pamätám sa, že sme tiach v Báčskom Petrovci. Po preru- boli dve skupiny, po štyri páry (z Spomienky na SNS Juliane šení činnosti MOMS (1948) bol za- tých padinských tanečníkov sú Jakábovej zostali vryté v pamäti ložený Slovenský kultúrno-osvetový ešte len dvaja-traja členovia živí). Hložian a do Petrovca spolok Bratstvo. Úlohu sme sa dostali na vochoreografky prebrala zoch. Ubytovaní sme odborná učiteľka sloboli v starej základnej venčiny Eva Kotvášová, škole, v triedach sa spaktorá sa pred SNS zálo na žochoch, ktoré boli väzne zúčastňovala na vyplnené slamou. V jedvyučovacích hodinách v nej triede spali dievčatá Petrovci. Tam absolvoa v druhej chlapci. Pavala nové tance pre Slomätám sa, že sme sa venskú besedu. Do tanstravovali niekoľkokrát v ca na harmonike hral Lesíku, kde mi v paučiteľ Bedrich Pilát. Na miatke zostal výborný Slovenské národné slávrybací paprikáš, raz sme nosti sa cestovalo vlas kamarátkou Poláčkokom, autobusom a na vozoch. Okrem taneč- Padinská tanečná skupina na SNS v Petrovci roku 1950 vou spali u rodiny Hansmanovej, ktorá mala níkov na Slávnosti šli aj športovci, divadelníci, ale aj celkom Bolo to tak, že sme deň pred začiat- dcéru Marku a niekoľkých synov. obyčajní ľudia, ktorí mali známych v kom Slávností nabalení vyštartova- Krásne to bolo, ozajstný zážitok, na Petrovci. Osemdesiatdvaročná Pa- li ráno o 4. hodine vlakom – „pa- ktorý si budem pamätať, pokým dinčanka Juliana Jakábová účinko- dinskou Ančou“ smerom do Bele- budem živá. Program bol nádherný, vala na SNS ako členka padinskej fol- hradu, odtiaľ autobusom do Nové- na športovom ihrisku sme čakali na klórnej skupiny v rokoch 1947, 1948 ho Sadu, potom znovu vlakom do svoje vystúpenie aj po niekoľko ho-

dín. K tomu predchádzalo slávnostné defilé ulicami tejto slovenskej osady. Kroje sme zväčša mali takéto: červené sukničky, čierne šatky a prusľaky, na nohách čierne topánky (kto mal –mal a kto nemal, dal si štrikané čarapy). Chlapci mali vyšívané košele, nohavice, čierne čižmy. Vystúpili sme trikrát s dvoma tancami: jeden bol český a druhý bol Slovenská beseda. Na SNS som účinkovala aj ako divadelníčka, s mojím manželom sme hrali v divadelnom predstavení Krvavá svadba. Dovtedy som nebola ani len v Debeljači, ktorá je od Kovačice vzdialená iba pár kilometrov. Petrovec mal pre nás význam veľkej hlavnej slovenskej osady. Tam sme nadviazali nové priateľstvá, písali sme si listy, niektoré padinské dievčatá a chlapci sa tam zamilovali a založili si potom aj rodiny. Ja som si dlho písala listy so Zuzkou Melegovou z Petrovca. Teraz už nechodím na Slávnosti, lebo mi roky nedovolia. Zostali len krásne spomienky na Slovenské národné slávnosti, ktoré do konca života nevyblednú. Ani našej spolubesedníčke – starkej Jakábovej z Padiny. A. Chalupová (Informácie o účasti Padinčanov na SNS doplnila profesorka Zuzana Papová)

S KYSÁČANKOU ANNOU VIRÁGOVOU

Po vystúpení k príbuzným U delaj kolečko bol tanec v rámci besedy, ktorú pred asi 60 rokmi na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci zatancovali Kysáčania. Majiteľka fotografie Anna Virágová, vtedy dievčina, ešte Funtíková, je zachytená fotoaparátom v popredí, čiže udelala kolečko a kašmerínka sa rozkrútila okolo nej. Nespomína si na presný rok, kedy to bolo, avšak veľmi dobre si pamätá, že sa vydala v roku 1955, nuž záber mohol vzniknúť pár rokov predtým. Jej tanečným párom bol Pavel Madacký a besedu ich učila pani učiteľka Lovásová. V skupine z Kysáča tancovala ešte jedna jej menovkyňa Anna Funtíková: tú vraj volali Veľká a našu spolubesedníčku Malá.

28. 7. 2012

30 /4501/

Okrem toho, že tancovala, Anna Funtíková Malá bola aj herečkou, takže na Slávnostiach vystupovala viac rokov s tancom aj s divadlom. Spomína si, že sa do Petrovca prepravovali kočom a vozil ich Ján Pálik Zelenák. Boli roky, keď išli aj bicyklami, kanálom. Sukne zbalili do kufrov, namontovali na paktréger a hybaj na Slávnosti. S Annou Funtíkovou Veľkou boli príbuzné a každý rok počas SNS navštívili príbuzných v Petrovci a Kulpíne. Mnohé spomienky už vybledli, lebo teta Virágová čo nevidieť oslávi 79. narodeniny. Ale na jedno nikdy nezabudne. Hoci išlo o ďalších príbuzných, týmto návštevám sa navzájom veľmi tešili a každý rok Slávnosti ledva čakali. Príbuzní,

HLAS ĽUDU

Vystúpenie Kysáčanov na ihrisku sledovalo početné obecenstvo

pravdaže, prichystali pohostenie, nuž Anny hladné neboli. O zábavu, po čom mládež najviac túžila, tiež nebola núdza. Takže spomienky na vtedajšie Slávnosti ani nemohli byť inšie,

len pekné a spomínania hodné aj napriek tomu, že vtedy nebolo áut na prepravu, ani mnohých iných vymožeností, aké máme dnes. E. Š.

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

NAD ZAŽLTNUTOU FOTOGRAFIOU ZO SLÁVNOSTÍ 1951

Laliťania s Bobekom port je na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci neodmysliteľnou zložkou programu. Tak bolo voľakedy, tak je dnes a bude hádam aj v budúcnosti. Kedysi sa početné obecenstvo nadchýnalo hlavne nástupom cvičencov a futbalistov na trávniku chýrečnej Vrbary. Na Slávnostiach v minulosti každoročne hrali mužstvá z našich dedín medzi sebou, ale ústredný zá-

Musíme uznať, že sa najmä vtedy často nenaskytla príležitosť naživo vidieť takých hráčov, akými boli Bobek, Čajkovski, Valok, Šoštarić, Belin, Atanacković, Čolić, Lazarević... Zápas Mladosť – Partizan sa skončil výsledkom 2 : 6 (1 : 2). Góly za Petrovčanov dali O. Kolár a Sabo. Strelci za Belehradčanov boli Atanacković 3, Vorgić, Bobek a Herceg.

Vám môžeme takto priamo, nachádzajúc sa medzi Vami, preniesť vrelé pozdravy správy, hráčov a celého členstva Partizana...“ Je zaujímavé pripomenúť, že v mužstve Partizana nastúpili až desiati hráči, ktorí si obliekali dres štátnej reprezentácie Juhoslávie. Mladosť podala jeden z najlepších výkonov a dosiahla o gól lepší výsledok od C. zvezdy, ktorú v majstrovstvách najväčší rival porazil až 6 : 1! Stjepan Bobek po zápase vyhlásil, že „im Mladosť bola nebezpečným súperom a napokon vyzdvihol, že niektorí hráči Petrovčanov – Tkáč, Kolár I., Benka III. a Máľach, sú veľmi kvalitní futbalisti“! Medzi početnými divákmi vo Vrbare bola aj skupina Laliťanov. Zbožňovatelia Stjepana Bobeka využili príležitosť vyfotografovať sa s legendou nášho futbalu, o čom si pred niekoľkými rokmi lalitský obchodník Ján Turčan-Janík zaspomínal takto: „Videli sme Bobeka, keď sa slnil na latkových ležadlách na-

montovaných okolo bazénu vo Vrbare. Neviem už ani kto z nás pristúpil k nemu a poprosil ho, aby si s nami zastal pred fotoobjektív nášho kamaráta Michala Valenta-Plástara. Bobek bol džentlmen, tak na ihrisku, ako aj mimo neho a s radosťou vyhovel našej žiadosti. Ešte sme si potom s ním a Zlatkom Čajkovskim zažartovali na účet prehry v Subotici, aj keď mňa ako horlivého fanúšika Partizana ten neúspech veľmi škrel.“ Roky ubehli akoby človek plesol dlaňou o dlaň. Na peknú udalosť, keď Bobek a slávny Partizan hrali na Slávnostiach v Petrovci, upomína iba táto zažltnutá fotografia a Janíkove spomienky. Veď odvtedy uplynulo presne 61 rokov. Žiaľ, nikto z chlapov na fotke už nie je nažive! Posledný do večnosti odišiel práve Stjepan Bobek, kde sa pripojil svojim zbožňovateľom z Lalite, s ktorými ho viazala tá magická hra – futbal! Z albumu vybral: J. Pucovský

SELENČA

Spomienka na večné časy. Stoja zľava: Michal Demiter-Štibran, Stjepan Bobek, Ján Turčan-Janík, Michal Brtka. V drepe zľava: Michal Terek a Michal Demiter-Maliar. Fotku urobil Michal Valent-Plástar 6. augusta 1951 za tribúnou vedľa kúpaliska v petrovskej Vrbare.

pas vždy patril domácej Mladosti s niektorým z našich prvoligových celkov. Dejiny hovoria, že v Petrovci hosťovali také mužstvá, akými sú Partizan a Crvena zvezda z Belehradu, novosadská Vojvodina, Pobeda z Prilepu, Spartak z Trnavy... Belehradskí „čierno-bieli“ prvýkrát na Slávnostiach hosťovali v pondelok 6. augusta 1951. Slávne mužstvo v čele s ešte slávnejším Stjepanom Bobekom pricestovalo do Petrovca priamo zo Subotice, kde deň predtým prehralo majstrovský zápas s domácim Spartakom 1 : 2. Belehradčania zavítali na Slávnosti medzi oslavujúcich Slovákov, aby zohrali priateľský zápas s domácou Mladosťou. Netreba hádam ani hovoriť, že záverečná športová udalosť na SNS 1951 vyvolala veľkú pozornosť obecenstva, a hlavne fanúšikov Partizana.

Naše noviny obsiahly riport z futbalovej slávnosti vo Vrbare začali takto: „Za búrlivého jasotu obecenstva mužstvá sa sudcovi Terzinovi predstavili v najlepších sostavách. Mladosť: Privratský, Benka IV., Kolár II., Máľach, Tkáč, Sabo (Častven), Benka II., Kolár I., Benka III., Fekete, Hataľa (Sabo). Partizan: Šoštarić (Ruman), Lazarević, Čolić, Čajkovski, Belin, Jakovetić, Valok (Bogojevac), Vorgić (Bobek), Bobek (Valok), Atanacković a Herceg. Pred započatím zápasu si mužstvá vymenili vlajky, potom hostí pozdravil predseda Mladosti Š. Denďúr, ktorý vyjadril radosť nad tým, že môžeme privítať preslávené mužstvo práve na tradičnom sviatku nás Slovákov. V mene Partizana sa poďakoval vodca Vujović, ktorý povedal: Nesmierne nás teší, že sme Vás mohli navštíviť práve dnes, že

Keď kystky tancovali po svojom... pomienky časom blednú, niektoré úplne zmiznú z našej pamäti, aj keď sa ich snažíme zachovať. A vždy sa vari snažíme zachovať zvlášť tie spomienky, ktoré nám pripomínajú pekné zážitky. Svedčí o tom aj stretnutie s Pavlom Junčoviarom (1929) zo Selenče. Hneď siahol po zažltnutom obrázku z roku 1947. Nad obrázkom je napísané: Selenčania na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci. Je to fotografia vystrihnutá z novín, pravdepodobne práve z nášho týždenníka z povojnových rokov. Na tomto výstrižku je vyfotený so svojou tanečnicou zo súboru, keď ako 18ročný tancoval na Slávnostiach. Fotografka vraj pristúpila k selenčskej folklórnej skupine a zvolila si práve tento pár pre fotografiu, ale prečo práve ich chcela fotiť, to si už náš spolubesedník nepamätá. Hlavne, že táto fotka

Pavel Junčoviar

poslúžila ako ilustrácia k článku o Slovenských národných slávnostiach. Na partnerku z fotky sa pamätá: bola to Zuzana Ragová, rod. Medveďová. Tancovalo vraj vtedy osem párov, ktoré nacvičili učiteľky, ale ich mená sa už nepamätá (jedna z nich asi bola Čá-

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA SNS A HLAS ĽUDU

Ruka v ruke ejiny sa opakujú: nie zákonite vo všetkom, v niektorých prioritných aspektoch a črtách však áno. Takáto myšlienka akosi logicky vyplynula z listovania augustových titulných stránok prvého povojnového desaťročia Hlasu ľudu, následne aj z ich komparácie so stranami týždenníka v rokoch 1992 až 2011. Tak vtedy, ako aj v súčasnosti, Slávnosti zaberali vstupnú časť novín, zväčša ilustrované primeranou fotografiou a plagátom, najčastejšie i programom SNS. Samozrejme, dovtedy,

kým sa ten nerozvetvil natoľko, že musel ísť na iné strany. Obsahy viacdňových osláv v Petrovci sú v posledných ro-

niová). Boli to tri učiteľky z Báčskeho Petrovca, ktoré vtedy učili v Selenči a nacvičovali aj tance. Nevedel by sa už spamätať, kto všetko tancoval vtedy v tanečnej skupine. Mnohí z nich už ani nie sú živí. Tancovali sa tance zo Selenče a tanečníci boli oblečení v pôvodnom ľudovom kroji. Z tohto vystúpenia si pamätá aj na menší trapas: kystky, ktoré sú na galvonoch na zástere, sa pri otáčaní v tanci splietli s tanečníkom vedľa, a to bol Juraj Pavla. Pomoci nebolo – iba kystky odtrhnúť a tancovať ďalej... Boli to povojnové časy, Vzácny výstrižok z novín je aj zarámovaný... keď sa ťažko žilo a tvrdo pracovalo od rána do večera. roky pracoval, až kým neodišiel do Predsa nikomu neprekážalo, aby zaslúženého dôchodku. Času na sa po nociach tancovalo a zabá- tanec viac nebolo, iba si občas ťažvalo, veď mladým nič nebýva ťaž- ké chvíle spríjemňoval a spríjemko. Účasť na Slávnostiach vtedy ňuje slovenskou pesničkou. A dobola veľká česť a radosť pre ta- dnes si chráni tento zarámovaný nečníkov. Po tomto vystúpení P. výstrižok z novín ako pamiatku na Junčoviar nastúpil na vojenčinu. účasť na Slovenských národných Po vojenčine prišla rodina, bolo sa slávnostiach. treba o ňu starať. Za prácou sa doJ. Berédi-Ďuky stal až do Nemecka, kde dlhé 28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

koch a našťastie také, že k Slávnostiam a po nich v Hlase ľudu vychádza pravidelne osemstranová príloha s rovnakým menom. V nej sa v kocke podávajú správy, referáty a záznamy o najdôležitejšom dianí. Nech žijú SNS, Tohtoročné Slávnosti – odzrkadlenie nášho boja za mier, Oslávili sme radostne náš veľký sviatok, SNS – veľkolepá manifestácia našej menšiny, Kultúrou k socializmu, Sviatok radosti a mladosti, Slávnosti 1952... sú názvy niektorých úvodníkov k Slávnostiam v rokoch päťdesiatych, podpísaných zväčša po-

prednými spoločensko-politickými osobnosťami vtedajšej doby z radov menšiny: Jurajom Spevákom, Andrejom

Kardelisom-Vladom, Jánom Kišom… Aj keď náplň vtedajších základných slávnosťových programov bola podobná dnešnej (alebo skôr naopak), trochu inakší

bol kontext: vtedajší národnostný život bol oveľa viac poznačený jednostraníckou politikou než je tou viacstraníckou dnes, kým v rovine pestrosti, obsahu a jeho foriem, okrem augusta, bol neporovnateľne skromnejší po všetky iné mesiace. Duch vtedajšej doby sa veľmi pekne dá vyčítať z titulných strán Hlasu ľudu, čo je azda i ten prvý dôvod, že sa niektoré z nich, v podobe nepodpísaných fotozáberov, ocitli aj pred vami... Oto Filip

K U LT Ú R A

OZNAMY BLAHOŽELANIE K úspešnému ukončeniu štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave mladej magisterke JASNE ŠRANKOVEJ blahoželá brat s rodinou.

GRATULÁCIA

SAMOSTATNÁ VÝSTAVA PAVLA ČÁNIHO V ŽILINE. Žilinský samosprávny kraj a Považská galéria umenia v Žiline vo výstavnej sieni na prízemí Považskej galérie usporiadali samostatnú výstavu malieb a grafík popredného akademického maliara a grafika Pavla Čániho. Kurátorom výstavy je Vladimír Valentík. Vernisáž bola 19. júla a i napriek lejaku sa na nej zúčastnil slušný počet návštevníkov. Privítal ich riaditeľ Milan Mazúr, o výtvarnej tvorbe hovoril V. Valentík a výstavu otvoril PhDr. Pavol Holeštiak, riaditeľ úradu Žilinského samosprávneho kraja. Výstava P. Čániho v impozantnej budove Považskej galérie umenia, ktorá sa nachádza na Námestí Andreja Hlinku, potrvá do 2. septembra. Na snímke pred vstupom do Považskej galérie umenia: (zľava) Milan Mazúr, Vladimír Valentík, Pavel Čáni, Jana a Pavol Holeštiakovci. Andrej Meleg

Dňa 13. júla 2012 na Filologicko-umeleckej fakulte Univerzity v Kragujevci úspešne ukončil štúdiá a získal titul diplomovaného hudobného pedagóga JÁN DIŠPITER z Kovačice. Pri tejto príležitosti srdečne mu blahoželajú a mnoho úspechov v živote a práci prajú rodičia a brat Ondrej.

GRATULÁCIA Na Filologicko-umeleckej fakulte Univerzity v Kragujevci úspešne ukončil štúdiá a získal titul diplomovaného hudobného pedagóga JÁN DIŠPITER z Kovačice. Pri tejto príležitosti srdečne mu blahoželajú a mnoho úspechov v živote a práci prajú starí rodičia Čechovci.

Keď sme v dileme, či pod dubami alebo pod dubmi... ostali ste sa niekedy do situácie, že ste nevedeli, či v inštrumentáli množného čísla použiť gramatický tvar s príponou „-i“ alebo „-ami“? DV súčasnom slovenskom jazyku sa v inštrumentáli množného čísla pri jednotlivých vzoroch vyskytujú aj prípony variantné a práve tieto nám často spôsobujú problémy. Avšak pri podstatných menách mužského rodu, životných i neživotných, končiacich sa na spoluhlásku v inštrumentáli množného čísla podľa pravidiel slovenského pravopisu je platná len prípona „-mi“: s chlap-mi, s dub-mi, so stroj-mi. Predsa sú tu i niektoré výnimky, pri ktorých toto pravidlo neplatí. A to práve pri vzore chlap. Najmä tie podstatné mená, ktoré sú v prvom páde jednotného čísla zakončené samohláskou „-o“, majú variantnú príponu „-ami“: dedo – ded-ami, ujo – uj-ami. Sem patria aj tie, ktoré majú tzv. pohyblivé samohlásky „-e“ a „-o“: otec – otc-ami, svedok – svedk-ami. A potom tie, ktoré sú zakončené na spoluhlásku „-m“: mím – mím-ami, lump – lumpami. Pri vzore hrdina dochádza k opačnému postupu, keď popri základnej prípone „-ami“ v slovách zakončených na „-ta“ preniká prípona „-mi“: husita – husit-mi, bandita – bandit-mi. Pri vzore dub je v inštrumentáli množného čísla popri systémovej prípone „-mi“ z fonetických príčin aj prípona „-ami“. Majú ju slová v základe zakončené na spoluhlásku „-m“ alebo na skupinu spoluhlások, v ktorej je „-m“: strom – strom-ami, tromf – tromf-ami. Aj slová s pohyblivými samohláskami: sviatok – sviatk-ami, chrbát – chrbt-ami. Taký istý prípad je aj pri vzore stroj, napríklad: čepiec – čepc-ami, deň – dň-ami. Určite všetci dobre poznáme aj spojenie zub-ami-necht-ami, pri ktorom tiež platí výnimka. Medzi slová, ktoré majú len koncovku „-ami“, patria aj tie zakončené na dve šumové spoluhlásky, ako napr.: dážď – dažďami. Napokon len jedno upozornenie, ktoré určite utkvelo mnohým v pamäti zo školských lavíc, a to je, že koncovky „-mi“/„-ami“ vždy píšeme s mäkkým „i“. ah

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Rumenačka 2 – NS 180, NSU 180, v Ulici Rumenački put 2, na katastrálnej parcele číslo 3 395, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM A BERIEM DO PRENÁJMU /árendy/ pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 190 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,33 eura; tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088; od 7.00 h do 21.00 h. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o odmietnutí žiadosti o súhlas so Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 11. 7. 2012 schválil rozhodnutie o odmietnutí žiadosti o súhlas so štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Adaptácia časti jestvujúcej haly a výrobného závodu miešarne umelých hnojív, na katastrálnej parcele č. 2 222/1, k. o. Nový Sad II, nositeľa projektu PROMIST, s. s r. o., z Nového Sadu, Ulica hajduk Veljkova č. 11. Rozhodnutie o odmietnutí súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, ktorou sa konštatuje, že analýza uvedenej štúdie poukazuje na nedostatočné vzhliadnutie všetkých možných aspektov vplyvu na životné prostredie, z čoho vyplýva definovanie konkrétnych opatrení, ktoré by zabezpečili zvýšenie stupňa ochrany životného prostredia. Stanovené je, že prácou projektu a vykonávaním uvedenej činnosti nie sú splnené predpísané štandardy emisie a úrovne znečisťujúcich látok v činiteľoch životného prostredia, nie je inštalované vybavenie a zariadenie, ktorými sa zmenšuje alebo znemožňuje emisia znečisťujúcich látok, resp. nie sú použité opatrenia a práce na zabezpečenie predpísaných podmienok ochrany životného prostredia a znečisťujúce a nebezpečné látky a odpadové vody sa nevypúšťajú do vzduchu a vody predpísaným spôsobom a v množstvách, resp. koncentráciách, ktoré prevyšujú predpísané hraničné hodnoty, nejestvujú podmienky na prácu tohto zariadenia a vykonávanie jeho činnosti spôsobom predpísaným článkom 40 Zákona o ochrane životného prostredia. Rozhodnutie o odmietnutí súhlasu so štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Obvodnom súde v Novom Sade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

o podanej žiadosti o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie na životné prostredie projektu – Výstavba objektu (autoplniareň so strieškou, čerpacím zariadením na otvorenom priestore, zmena účelu nádrže na formalín a metanol v nádrži na bezolovné palivo a eurodiesel, potrubie eurodieselu, potrubie bezolovného paliva, potrubie systému na hasenie požiaru, potrubie hydračnej siete, elektroenergetickej siete nízkeho napätia a separátor oleja) vo funkcii prelievania a uskladňovania naftových derivátov. Nositeľ projektu SPEED, s. s r. o., Ul. partizánskej aviácie č. 6 a, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba objektu (autoplniareň so strieškou, čerpacím zariadením na otvorenom priestore, zmena účelu nádrže na formalín a metanol v nádrži na bezolovné palivo a eurodiesel, potrubie eurodieselu, potrubie bezolovného paliva, potrubie systému na hasenie požiaru, potrubie hydračnej siete, elektroenergetickej siete nízkeho napätia a separátor oleja) vo funkcii prelievania a uskladňovania naftových derivátov, na katastrálnych parcelách čísla: 879, 393, 394/2 a 382/1 k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. júla 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-443/12, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, ktorým je určený rozsah a obsah štúdie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odsek 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu SPEED, s. s r. o., Ul. partizánskej aviácie č. 6 a, Nový Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba objektu (autoplniareň so strieškou, čerpacím zariadením na otvorenom priestore, zmena účelu nádrže na formalín a metanol v nádrži na bezolovné palivo a eurodiesel, potrubie eurodieselu, potrubie bezolovného paliva, potrubie systému na hasenie požiaru, potrubie hydračnej siete, elektroenergetickej siete nízkeho napätia a separátor oleja) vo funkcii prelievania a uskladňovania naftových derivátov, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt – Výstavba objektu (autoplniareň so strieškou, čerpacím zariadením na otvorenom priestore, zmena účelu nádrže na formalín a metanol v nádrži na bezolovné palivo a eurodiesel, potrubie eurodieselu, potrubie bezolovného paliva, potrubie systému na hasenie požiaru, potrubie hydračnej siete, elektroenergetickej siete nízkeho napätia a separátor oleja) vo funkcii prelievania a uskladňovania naftových derivátov, na katastrálnych parcelách čísla: 879, 393, 394/2 a 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu SPEED, s. s r. o., Ul. partizánskej aviácie č. 6 a, Nový Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, že nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba objektu (autoplniareň so strieškou, čerpacím zariadením na otvorenom priestore, zmena účelu nádrže na formalín a metanol v nádrži na bezolovné palivo a eurodiesel, potrubie eurodieselu, potrubie bezolovného paliva, potrubie systému na hasenie požiaru, potrubie hydračnej siete, elektroenergetickej siete nízkeho napätia a separátor oleja) vo funkcii prelievania a uskladňovania naftových derivátov, na katastrálnych parcelách čísla: 879, 393, 394/2 a 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, keď ide o rozsah a obsah vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia zníženú emisiu znečisťujúcich látok do vzduchu v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom

o vodách (Úradný vestník RS, číslo 30/10) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu podzemných vôd a pôdy; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – plánovať spôsob konania a opatrenia, ktoré sa podniknú v prípade vymiestnenia a po prerušení práce objektu; – plánovať opatrenia ochrany pred možnými nehodami (požiar, vylievanie a rozsýpanie a iné), ako i opatrenia odstraňovania následkov v prípade nehôd; – plánovať a opísať program sledovania charakteristických znečisťujúcich látok pre uvedený projekt na kvalitu vzduchu, vody a pôdy. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu SPEED, s. s r. o., Ul. partizánskej aviácie č. 6 a, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba objektu (autoplniareň so strieškou, čerpacím zariadením na otvorenom priestore, zmena účelu nádrže na formalín a metanol v nádrži na bezolovné palivo a eurodiesel, potrubie eurodieselu, potrubie bezolovného paliva, potrubie systému na hasenie požiaru, potrubie hydračnej siete, elektroenergetickej siete nízkeho napätia a separátor oleja) vo funkcii prelievania a uskladňovania naftových derivátov, na katastrálnych parcelách čísla: 879, 393, 394/2 a 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Uvedeným projektom sa plánuje uskladňovanie benzínu a dieselu. Uskladňovaním naftových derivátov sa bude konať v štyroch nadzemných rezervoároch kapacity 1 000 m3 a v dvoch rezervoároch kapacity po 2 000 m3. Rezervoáre budú roztriedené na troch miestach po dva rezervoáre. Budú umiestnené v betónových nádržiach, do ktorých sa môže umiestniť celkový obsah oboch rezervoárov. Lokácia a účel projektu sú v súlade s Rozhodnutím, ktorým sa vydáva povolenie na lokáciu číslo V-353-728/11 z 18. januára 2012, vydaným Mestskou správou pre urbanizmus a stavebné práce mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a Miestne spoločenstvo Slaná bara. V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o uvedenej lokácii, vlastnostiach a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a vzhľadom na to, že uvedený projekt má kapacitu väčšiu ako 500 m3 a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 5, podbod 2 – Skladovanie zápalných tekutín, Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je odhad vplyvov potrebný. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie je predpísané, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, príslušný orgán môže určiť aj rozsah a obsah štúdie o odhade vplyvov, čo sa v tomto prípade aj určilo. Obsah štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody určovania rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných nepriamych a priamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na uvedenej lokácii a v jej okolí, ako aj určovanie a návrh opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy počas práce objektu môžu zamedziť, znížiť a odstrániť. Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2, odsek 2) tento orgán sa riadil najmä zákonnou zásadou (prevencia a ostražitosti), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, aby okrem iného bola najmenším rizikom po ľudské zdravie, takže z toho dôvodu štúdiou treba dokázať, že sa pre uvedený projekt uplatní najlepšia disponovateľná a dostupná technológia, technika a vybavenie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY SMUTNÁ ROZLúčKA

SMUTNÁ ROZLúčKA

s našou mamou

so starou mamou

MÁRIOU ŠúŠERSKOU

30. 12. 1930 – 17. 7. 2012 z Kulpína

Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Na Tvoju lásku a starostlivosť nikdy nezabudneme.

Zarmútená dcéra Mária Pucovská s manželom Jánom

Tvoje vnučky: Vlasta Červenská a Jaroslava Valentíková s rodinami

SMUTNÁ ROZLúčKA s našou spolusestrou

Mária Čelovská, Zuzana Čelovská a Anna Bartošová

Vnúčatá Milanko a Igorko

so švagrom

Rodina Čiepová

JÁNOM GAZDÍKOM 1. 5. 1947 – 21. 7. 2012 z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku mu venujú

1. 5. 1947 – 21. 7. 2012 z Petrovca Navždy nám bude chýbať Tvoja láska, dobrota a starostlivosť. Manželka Mária, syn Ján, dcéra Mariena s manželom Jánom a vnúčatá Milanko a Igorko

BOĽAVÁ ROZLúčKA s

SMUTNÁ ROZLúčKA

s mojou krstnou mamou

so sesternicou

ANKOU BOLERÁCOVOU

rod. čížikovou 17. 12. 1952 – 20. 7. 2012 z Kovačice

Marka Vesteková s manželom a deťmi

JÁNOM GAZDÍKOM

rodiny Triašková a Lačoková

SMUTNÁ ROZLúčKA

S úctou a láskou si na Teba bude spomínať

BOĽAVÁ ROZLúčKA s naším manželom, otcom a starkým

Tíško spi, starký náš...

POSLEDNÁ ROZLúčKA

Vždy si vedel pomôcť a nájsť primerané slová, keď sme to potrebovali.

Spomienku na Neho si zachovávajú

1. 5. 1947 – 21. 7. 2012 z Petrovca

svojmu švagrovi

1. 5. 1947 – 21. 7. 2012 z Petrovca

JÁNOM GAZDÍKOM

POSLEDNÉ ZBOHOM

JÁNOVI GAZDÍKOVI

vo výslužbe z Nového Sadu

Jeho najmilší

MÁRIOU ŠúŠERSKOU

Tak mnoho by sa dalo povedať o Tvojej láske a dobrote, ktorú si tak štedro rozdávala! Nikdy na Teba nezabudnú Tvoje spolusestry:

DIPL. ECC. JOZEF KUBINEC

POSLEDNÁ ROZLúčKA so svojím starkým

rod. Krekovou 30. 12. 1930 – 17. 7. 2012 z Kulpína

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 27. júla 2012 uplynulo desať smutných rokov, čo nás navždy opustil náš dedika

ANKOU BOLERÁCOVOU rod. čížikovou 17. 12. 1952 – 20. 7. 2012 z Kovačice Opustila si nás náhle a nečakane bez slov rozlúčky. S láskou a úctou si na Teba a Tvoju dobrotu budú vždy spomínať

S úctou si na Teba bude spomínať

Zuzana Vargová s manželom a bratranec Štefan s rodinou

bratranec Ján Holík s rodinou

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 27. júla 2012 uplynul ťažký, smutný a boľavý rok, čo ma zanechal môj manžel

JÁN KĽúčIK 13. 3. 1942 – 27. 7. 2011 – 2012 z Pivnice

Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva Tvoja manželka Katka

POSLEDNÁ ROZLúčKA s naším bratom a ujom

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 27. júla 2012 uplynul rok, čo nás navždy opustil otec a starý otec

SPOMIENKA na manžela, otca a starkého

JÁN KĽúčIK 13. 3. 1942 – 27. 7. 2011 – 2012 z Pivnice Cestou života mal si ešte s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Už celý rok tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou si na Teba spomínajú a nikdy na Teba nezabudnú: syn Janko s manželkou Zuzanou, dcéra Katka s manželom Jankom, vnukovia Janko a Darko a vnučka Tanička

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 30. júla uplynie ťažký, smutný a boľavý rok, čo ma navždy zanechal môj manžel

JÁNA LAčOKA 10. 3. 1945 – 26. 7. 1993 – 26. 7. 2012 z Petrovca Na Teba nezabúdajú: manželka a syn a dcéra s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA Uplynie rok, čo si ma navždy opustil Ty, môj milovaný otec

PAVEL HAVRAN JÁNOM GAZDÍKOM

1935 – 2011 – 2012 harmonikár zo Starej Pazovy

1. 5. 1947 – 21. 7. 2012 z Petrovca Život Ti vyhasol bez slov rozlúčky. S úctou si na Teba budú spomínať: sestra Anna Mučajiová so synmi a ich rodinami

SMUTNÁ ROZLúčKA s našou

V srdci je žiaľ, v dome pustota a na Tvojom hrobe ticho. Nie si tam, kde si bol, ale si všade tam, kde som ja.

rod. čížikovou 17. 12. 1952 – 20. 7. 2012 z Kovačice

Odišiel si z môjho života, ale z môjho srdca nikdy. S láskou si na Teba spomína

Zarmútená manželka Marka

SMUTNÁ ROZLúčKA s mojou kmotrou

ANKOU BOLERÁCOVOU

PAVEL HAVRAN 24. 2. 1935 – 30. 7. 2011 – 2012 zo Starej Pazovy

dcéra Anna

POSLEDNÝ POZDRAV našej

ANKOU BOLERÁCOVOU rod. čížikovou 17. 12. 1952 – 20. 7. 2012 z Kovačice

ANKE BOLERÁCOVEJ Bola si naša Ankica s veľkým srdcom plným lásky pre všetkých nás. Náhle si nás opustila, ale spomienka na Tvoju dobrotu a lásku navždy zostane v našich srdciach. Ňanica a švagor Jaškovci a rodina Puškárová

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

Už len kvety z lásky Ti môžem na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou a úctou v srdci si na Teba spomínať. Tvoja kmotra Anna Fiľková

rod. čížikovej 17. 12. 1952 – 20. 7. 2012 z Kovačice S úctou si na Teba bude vždy spomínať rodina Takáčová

OZNAMY SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLúčKA

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLúčKA

s mojou jedinou dcérou

s milovaným manželom a ockom

ANKOU BOLERÁCOVOU

MIRKOM BABKOM

rod. čížikovou 17. 12. 1952 – 20. 7. 2012 z Kovačice

16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 z Kovačice

Ťažký osud to vzácne mi vzal, bolesť v srdci a prázdny dom zanechal. Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Navždy zarmútená Tvoja mama

Ťažko je opísať bolesť, srdce puká bôľom, keď si znenazdajky dal nám navždy zbohom. Ja Tebe prinášam len kvety lásky a Ty si mi daroval kvety života, na ktoré som veľmi hrdá. Vďaka Ti. Spi sladko, ocko náš, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme pri Tebe každučký deň. S láskou a bolesťou v srdci sa s Tebou lúčia manželka Kvetoslava a dcérky Blaženka, Mirka a Andrejka

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLúčKA

s naším milovaným synom

s mojím bratom Je ticho po bolesti, je celkom blízko ku hviezdam. Taký je akord odchodu, keď slzy vyplavili klasobranie dní, keď slovo ešte naposledy zazvonilo. Praskli putá našej lásky, čo držali nás pevne k zemi. Spi sladko, brat môj! Veď ja verne budem ctiť pamiatku Tvoju. Spi sladko, strýko môj, duch Tvoj neumiera, v spomienkach našich budeš navždy.

MIROSLAVOM BABKOM 16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 z Kovačice Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote tak mnoho znamenal. V jednom okamihu zmizlo tak mnoho: dobrácke srdce, starostlivá hlava, milá usmievavá tvár, láska, usilovné ruky, ktoré zostanú navždy v našich srdciach. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji rodičia Ďakujeme všetkým tým, ktorí nášho milovaného syna prišli vyprevadiť na poslednú cestu, vznešenému pánovi Pavlovi Sklenárovi, seniorovi banátskemu, cirkevnej správe, všetkej rodine, priateľom a známym.

16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 z Kovačice Posledný pozdrav Ti s láskou a úctou venuje: brat Ivan s dcérou Ivkou

BOĽAVÁ ROZLúčKA

s naším zaťom

s naším švagrom

MIROSLAVOM BABKOM

16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 z Kovačice

Je jedno tiché slovo, ktoré sa povie ťažko. Vždy vravíme ho polohlasne a je v ňom smútku mnoho. Za ním už neprídu žiadne slová iné… Odchádza niekto, ani nepočuje posledné naše zbohom. S veľkou úctou si na Teba budú spomínať rodičia Lenhartovci

MIROSLAVOM BABKOM

Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj vtedy, keď si tak veľmi chcel žiť. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší a naše srdcia nikdy nevylieči. S láskou si na Teba budú spomínať Nataška a Janko so synčekom Jankom Ďuricovci

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLúčKA

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 22. júla 2012 uplynuli tri roky odvtedy, čo nás opustil náš syn a brat

Dňa 29. júla 2012 uplynie päť rokov, čo nás náhle a nečakane opustil náš milovaný syn a brat

MIROSLAVOM BABKOM

PAVEL JURÁS 10. 6. 1961 – 22. 7. 2009 – 2012 z Kysáča

16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 z Kovačice Si blízko k hviezdam a žiť budeš v nás.

Navždy zarmútení: mama Mária, brat Janko, sestra Mária a brat Samko s rodinou

Tvoji spolužiaci a triedni učitelia

SPOMIENKA

Dňa 28. júla 2012 je tomu a 15 rokov odvtedy, čo nás už šiesty rok, opustila naša nevesta, čo sme utratili vnuka jeho matka

24. 9. 1987 – 28. 7. 2006 – 2012

rod. Šimonová

z Padiny Už len kyticu z lásky Vám na hrob môžeme dať a za všetko krásne ďakovať. Zarmútení starí rodičia Valentovci

Navždy žiješ v našich spomienkach. Otec Ján, matka Anna a brat Ján

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov

KATARÍNU VALENTÍKOVú rod. Pintírovú 7. 8. 1960 – 17. 7. 1997 – 2012 z Pivnice

EMILA VALENTU ANNA VALENTOVÁ

PAVEL CICKA 1976 – 2007 – 2012 z Kovačice

Zbytočné je počítať roky, lebo nenavrátia stratené, ani nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. Manžel Štefan a synovia Vladimír a Miroslav s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Oznamujte

Dňa 30. júla 2011 nás navždy opustil milovaný manžel, otec a starý otec

21. 7. 1929 14. 10. 1930 – 1998 – 2012 – 29. 1. 2012 z Petrovca S úctou a láskou si na Vás spomínajú dcéra Mária a syn Ján s rodinami

POSLEDNÁ ROZLúčKA

Hlase ľudu

MICHALOM PINTÍROM

021/

29. 11. 1942 – 11. 7. 2012 z Pivnice

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol žiť.

021/

24. 2. 1935 – 30. 7. 2011 – 2012 zo Starej Pazovy

MÁRIU ŠPROCHOVú

s manželom, otcom a starým otcom

47–20–840

PAVEL HAVRAN

JÁNA ŠPROCHA

47–20–844 inzercia@hl.rs

So slzami v očiach a bôľom v srdciach sa s Tebou lúčia: manželka Juliana, dcéra Anka Durgalová s manželom Jankom, vnuk Daniel s manželkou Danielou a vnuk Zdenko

PRÁCA NA SLOVENSKU Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš žiť navždy s nami. S láskou si na Teba spomínajú

Spoločnosť Baron, Púchovský mäsový priemysel, a. s., ponúka zaujímavú prácu v Púchove, Slovenská republika. Vysoký plat, strava a ubytovanie zdarma. Požiadavky: Slovenský pas alebo preukaz zahraničného Slováka. Bližšie informácie na tel.: +421 907 841 662 a +381 63 128 26 89.

manželka Mária a dcéra Anna s manželom a deťmi

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOv SLOvENSKEJ REDAKCIE tELEvÍZIE vOJvODINA tvv program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie vršca na 39. PROGRAM SA vYSIELA NA DRUHOM PROGRAME tvv PIAtOK 27. júla: •19.30 DETSKÉ VYSIELANIE: V bloku pre najmladších bude odvysielaný zostrih z Detského folklórneho festivalu Zlatá brána. • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI prinesie rad príspevkov: o schôdzi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, o divadelnej premiére Smetiar v Slovenskom vojvodinskom divadle v Petrovci, o výstave vystrihávaných siluet Michala Hasíka. Bude tu i záber z posedenia odmenených televíznych divákov na Hlaváčovom sálaši v Kysáči, príspevky o pekne upravenej záhradke a o stave porastov. • O 20.50 SPEKTRUM: Vo vysielaní náplň tohtoročných Slovenských národných slávností sprítomnia predstavitelia NRSNM, Matice slovenskej v Srbsku a Obce Báčsky Petrovec. • O 21.00 HORE-DOLU: Predstavené budú letné festivaly, módne trendy účesov a tattoo umenie Aleksandra Maksimovića. NEDEĽA 29. júla: • 11.00 Z NÁŠHO ARCHÍVU: Odvysiela sa svadba u Kováčovcov, ktorú z príležitosti 250. výročia prisťahovania Slovákov do Petrovca nakrútila Slovenská redakcia TV NS v roku 1995. • 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Vo vysielaní sa bude hovoriť o následkoch dlhotrvajúceho sucha na výnosy primárnych poľnohospodárskych plodín a ekonomickom aspekte pestovania melónov. Nebudú chýbať ani užitočné informácie pre poľnohospodárov a slovenská ľudová hudba. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU tELEvÍZIE OBCE KOvAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 29. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Skromnosť, úprimnosť a talent Inakší pohľad na insitu Utorok 31. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica 17. Medzinárodný výtvarný táJán Petráš v strižni tvOK bor v Kovačici 18.00 Klenotnica ZUŠ-ka v Kovačici Slovenský film: Ružové sny Čo nového v našom spoloČo nového v našom chotári? čenskom živote? Výber z programu TV Petrovec Piatok 3. augusta 16.00 –

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOvÝ SAD PO SLOvENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 30. júla: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Utorok 31. júla: 17.15 – 18.00 Stretnutie – Pásmo poézie a hudby; Streda 1. augusta: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko; 17.15 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi; Štvrtok 2. augusta: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Piatok 3. augusta: 17.15 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ vYSIELANIA NA vLNÁCH RÁDIA NOvÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOtA 28. júla: • 17.15 – 18.00 Piesne naše; NEDEĽA 29. júla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky; • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby; • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny; • 17.15 – 18.00 Portréty; UtOROK 31. júla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení; StREDA 1. augusta: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na tv Patriot Program od 27. júla do 2. augusta

NOvOSADSKÁ tELEvÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOvKA ČÍSLO 30

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

v tajničke je názov tradičnej slávnosti, ktorá prebieha vo vojlovici. autorka: ANNA myslená BIČIA- priamka ROVÁ

20.15 Filmy: Piatok 27. júla – Chlipnosť nadovšetko Dipl. Ing. tech. Rastislav Struhár, Sobota 28. júla – riaditeľ Petrovského mlyna Do hlbiny Pondelok 30. júla – 19.00 Zvon, prehľad udalostí Dračia pasca – Najväčší bojovník týždňa Utorok 31. júla – 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Eurotrip s vami Streda 1. augusta – 22.00 Film: Dokonalý trik Jack Hunter a Nebeská hviezda 24.00 Záver vysielania Štvrtok 2. augusta – Predátor z hlbín Každý pondelok o 20.15: 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Hudobný mix Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania vo štvrtok, v piatok a v Nedeľa 29. júla sobotu o 18.15: Z programu TV 18.00 Hudobné blahoželania Patriot, TVOK a TV Pančevo 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí

2. časť značka solm. tajničky medzinár. slabika zahnala prepravy

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOvENSKÁ REDAKCIA tELEvÍZIE PANČEvO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 1. augusta o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude záznam zo začiatku 18. Dožinkových slávností, na ktorých kosci tradične Lana Molnárová sa svojou kosili žito. Repríza v nedeľu 5. augusta o detskou šikovnosťou zapojila do žatvy 7.30 h. 28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

alt

nezakalený

obyvateľ ostrova elektrón speváčka Lavigne

pátra, striehne plošná HL ĽU AS jednotka DU 1. časť

tak nula

tajničky

ohavná vec vpíšte OBT

vpíšte DV

Nórsko

rádiolokátor

malá reportáž

north

žobráčenie Laza Nančić ono

zabezpečil

dlhá tvrdá samohl. dom. zviera(mn. č.)

nerozhodné v šachu

Nikola Tesla

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOvAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

previnenie

nieto v poriadku (angl.) spevák Martin

miesto premietania filmov obvod

spojka

vpíšte IRL

Oliver Twist

Rumunsko

Nový Sad

vretenovitý vpíšte ÉOT

číslovka

ROZLÚŠtENIE KRÍŽOvKY ČÍSLO 29 – vODOROvNE: upevnilo, Rob, ara, on, zbilo, biologia, ič, ik, az, lama, p, A, nátura, t, litera, oponoval, l, aro, e, Ján, odev, únoskyňa tAJNIČKA: JÁN ROB PONIČAN Správne rozlúštenie KRÍŽOvKY 27 z čísla 27 Hlasu ľudu z 7. júla 2012 bolo: EvA HUSÁRIKOvÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NvU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: tAtIANA KOLÁROvÁ, Ul. Čmelíkova č. 15, 21 469 Pivnica. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA vYDANIA NAŠICH NOvÍN na adresu: NvU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/v, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOvKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT ČINNOSŤ CYKLISTICKÉHO KLUBU JEDNOTA V ŠÍDE

Zo Slovenského parku do Európy yklistický klub Jednota v Šíde nemá ani takú dlhú tradíciu, ale preto patrí medzi najúspešnejšie športové kolektívy v Srbsku. Členovia tohto klubu kolesá svojich bicyklov prvýkrát roztočili pred asi šiestimi rokmi práve v Slovenskom parku, vedľa ihriska FK Jednota a miestností Slovenského kultúrnoumeleckého spolku Jednota v Šíde. Čoskoro založili cyklistický klub, ktorý pomenovali, akoby inak – Jednota. Za päť rokov vážnej práce šídski cyklisti vyrástli v úspešný športový kolektív v rámci celého Srbska. Dostali uznanie už po prvom zorganizovanom cyklistickom maratóne na mimoriadne kvalitnej

Mužstvo CK Jednota, ktoré súťaží v Lige Srbska

Veď sa majú aj čím pochváliť. Pretekári Jednoty súťažia v kategórii mladších kadetov, kadetov, seniorov, veteránov a na dráhach sa skúšajú aj ženy. V tomto roku CK Jednota súťaží v Lige Srbska, Lige Chorvátska a Balkan-Salkano cupe, spolu s cyklistami z územia Balkánu, od Turecka po Bosnu a Hercegovinu.

Aleksandar Roman na tréningu

dráhe v Šíde. Už v nasledujúcom roku je šídsky maratón zaradený do cyklistických majstrovstiev Srbska. Svoju spätosť so slovenskou národnosťou vo svojom prostredí cyklisti potvrdili v roku 2010, keď sa zapojili do programu osláv 200. výročia prisťahovania Slovákov do Šídu. Vtedy zorganizovali cyklistický maratón, ktorého trať spájala Šíd s dedinami, v ktorých žijú Slováci. Sú to Ľuba, Erdevík a Binguľa. Cyklistický maratón sa stal tradičným a toho roku prebiehal po tretíkrát. Šíďania organizujú aj maratón úpätím Fruškej hory pri výletnom mieste Lipovača, ako aj zimný kros na dráhe okolo futbalového ihriska Jednoty a v Slovenskom parku v Šíde. Tieto súťaže prebiehajú v decembri, resp. v januári. V KLUBE SÚ HRDÍ A teraz niekoľko slov aj o výsledkoch, na ktoré sú v klube hrdí.

pretekára na dráhe získal na poslednom Balkan-Salkano cupe v Banji Luke. Aj v CK Jednota na mladších svet zostáva. Mužstvo kadetov, ktoré tvoria Aleksandar Roman, Majkl Kovač a Miloš Harvilčak, vedie tabuľku v Lige Srbska. V konkurencii jednotlivcov Roman je prvý, Kovač tretí a Hravilčak šiesty. Táto trojica 22. júna 2012 na Balkan-Salkano cupe v Banji Luke zvíťazila. Roman bol najlepší jednotlivec, kým Harvilčak zakotvil na tretej priečke. Dobré výsledky Aleksandra Romana prispeli k tomu, aby sa stal kapitánom reprezentácie Srbska, ktorá na súťa-

ži o Pohár Európy na Stražilove 24. júna t. r. presvedčivo zvíťazila. Roman bol najlepší aj v pretekoch jednotlivcov, keď za sebou zanechal ako najbližších jedného Ukrajinca a Maďara. Cyklisti Srbska v auguste majú dve významné súťaže; najprv účasť na Majstrovstvách Balkánu v tureckej Alanyi a potom na Majstrovstvách Európy v rakúskom Salzburgu. PERSPEKTÍVNI KADETI V kategórii mladších kadetov CK Jednota má tiež perspektívny káder. Darko Dierčan v Lige Srbska je na druhom mieste a nedávno na súťaži o Pohár Európy v Stražilove zvíťazil, a tak dosiahol svoj dosiaľ najväčší úspech. Cyklisti Jednoty v tomto roku súťažili v rámci Ligy Srbska na Popovici, v Ribarskej banji, na Divčibarách, na belehradskej Avale, v Stražilove, Crnej Trave a vo Vršci. Zúčastnili sa aj na súťažiach v Chorvátsku (Osijek, Pakrac, Slavonski Brod a Slatina), v Bosne a Hercegovine (Banja Luka a Tuzla). Predseda CK Jednota Slobodan Radovanović hovorí, že dosiaľ museli odmietnuť pozvania na súťaže v Čiernej Hore a Maďarsku pre nedostatok finančných prostriedkov. Verí však, že zvládnu tieto problémy a úspešne zorganizujú preteky v rámci Ligy Srbska 2. septembra na dráhe v Lipovači. Stanislav Stupavský

Mladší kadet Darko Dierčan v Slovenskom parku v Šíde nedávno na Popovici dosiahol dosiaľ svoj najväčší úspech

Treba povedať, že práve v ženskej konkurencii Jednota v minulom roku mala mimoriadne úspechy, ktoré dosiahla mladá kadetka Violeta Trifkovićová. Žiaľ, práve na krose v Šíde sa Violeta zranila a už pol roka netrénuje. Tradične najlepšie úspechy mal predseda klubu Slobodan Radovanović medzi veteránmi. Je viacnásobným víťazom majstrovstiev Vojvodiny a Srbska a štátnym reprezentantom. Najčerstvejší titul najlepšieho

PRI PRÍLEŽITOSTI nadchádzajúcich paraolympijských hier v Londýne, určených pre športovcov s trvalým telesným, mentálnym a senzorickým zdravotným postihnutím, v strede Nového Sadu prebieha v druhej polovici júla výstava na otvorenom. V spolupráci s viacerými tunajšími spoločnosťami, bankami, médiami a inými partnermi usporiadalo ju britské veľvyslanectvo v Belehrade. Na snímke je pohľad na expozíciu pred hotelom Vojvodina. O. Filip

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

ŠPORT V SELENČI SA HRÁ MALÝ FUTBAL POD REFLEKTORMI

Play organizuje turnaj Selenči býval nočný turnaj v bezpečili príhodné odmeny. Tí starmalom futbale v letných mesia- ší budú súťažiť o tri peňažné ceny. Za coch tradíciou. Najprv turnaje or- prvé miesto je určená peňažná odganizovala mládežnícka organizácia, mena vo výške 50 000 dinárov, drupotom organizáciu na seba prebral hý tím na turnaji získa 25 000 dináFK Kriváň. Po dvojročnej prestávke rov a za tretie miesto organizátori vyv Selenči je znovu nočný turnaj v ma- platia 15 000 dinárov. Okrem toho lom futbale. Prestávka bola preto, že vyhlásia aj najlepšieho hráča turnasa nádvorie školy podobalo stave- ja, brankára a strelca, ktorých tiež prinisku, keďže v blízkosti prebiehala výstavba novej športovej haly. Pod organizáciu tohtoročného turnaja sa podpisuje novozaložená Mládežnícka asociácia Play. Vlastislav Ďurčiansky, jeden z organizátorov turnaja, nám povedal, že sa prihlásilo Z ovzdušia turnajového zápasu pätnásť tímov, a to najviac zo Selenče (jedenásť), kým po merane odmenia. Turnaj sa začal v jeden tím prichádza z Pivnice, Lalite, sobotu 21. júla 2012, keď zohrali prvé Báča a Báčskeho Nového Sela. zápasy. Súťaž by mala trvať štrnásť Okrem starších na turnaj sa prihlásili dní, ale už v nedeľu ju prerušil dážď. aj štyri tímy pionierov, ktoré súťažia Zápasy začínajú večer o dvadsiatej osve a pre nich organizátori tiež za- hodine, keď vyštartujú tí najmladší

účastníci turnaja, a potom nasledujú ešte tri zápasy mládežníkov. Na ihrisku sa zvádzajú opravdivé športové boje, ale zatiaľ všetko prebieha v športovom a férovom ovzduší, aj keď niekedy rozhodcovia Karol Faďoš Tím Slobodna Vojvodina zo Selenče na začiatku porazil tiež domáce mužstvo Otpisani 4 : 2

a Slobodan Danilović musia siahnuť do vrecka za žltou kartou, aby ju ukázali nedisciplinovaným hráčom. Záujem o turnaj je veľký, takže sú tribúny vyplnené do posledného miesta. Organizátori turnaja sa postarali

TURNAJ V MALOM FUTBALE V KULPÍNE. Mládežnícke združenie Terra v Kulpíne minulý víkend 20. až 22. júla 2012 usporiadalo trojdňový turnaj v malom futbale. Podľa slov predsedu Branislava Kuštru prihlásených mali osem mužstiev. Na turnaji súťažili Gangsteri z B. Petrovca, Patrons 021 z Nového Sadu, FK Kulpín, Veteráni Kulpín, AFK Kulpín, MTČ Kysáč, Mládežnícke združenie Maglić a Čepsi Kulpín. Do finále sa dostali Gangsteri z Petrovca a Patrons 021 z Nového Sadu. Víťazom turnaja sa stalo mužstvo Gangsteri Petrovec. Druhé miesto obsadili Novosadčania a na treťom boli Kulpínčania. Organizátori pripravili jednak finančné odmeny, ako aj poháre pre víťazov. Turnaj sa vydaril, počasie žičilo a nechýbalo ani obecenstvo a osvieženie. Podujatie mládeže Kulpína finančne podporilo Miestne spoločenstvo Kulpín a Obec Báčsky Petrovec. V značnej miere k jeho úspešnej realizácii nápomocnú ruku združeniu podali členovia KUS Zvolen, AFK Kulpín a FK Kulpín. Podľa slov B. Kuštru turnaj v malom futbale budú organizovať každý rok v júli. Na snímke je momentka zo zápasu medzi víťazným mužstvom Gangsteri z Petrovca (čierne tričká) a domácim mužstvom Čepsi (žlté tričká). K. Gažová

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

o dobré osvetlenie, aby diváci mohli všetko dobre vidieť a nehatene sledovať zápasy. Dozvedáme sa, že partnermi v organizácii turnaja sú aj Club Maxim, FK Kriváň, Miestne spoločenstvo Selenča, Základná škola Jána Kollára, DPS Selenča, Obec Báč a podnik Čapanda. Organizátorom sa taktiež podarilo zabezpečiť aj veľký počet sponzorov, a to nie iba zo Selenče, ale aj z okolitých osád. Sú to hlavne súkromné podniky a predajne. Vstupné na turnaj je 50 dinárov. Juraj Berédi-Ďuky

NIE JE AKO PRI MORI, ale Laliťanka Katarína Benková sa aj takto dobre osviežila počas letných páľav, keď ortuť v teplomeri neklesala spod 35 stupňov Celzia! J. P.

ŠPORT TENiSOVÝ TURNAJ V PETROVci

DO POZORNOSTi MiLOVNÍKOM STOLNÉHO TENiSU

Nu Skin OPEN V

Turnaj mladosti

nedeľu 5. augusta 2012, v tretí deň Slovenských národných slávností, bude na ihriskách športového areálu SA-HA v Petrovci i tenisový turnaj pod názvom Nu Skin OPEN. Turnaj bude prebiehať v dvoch fázach: predpoludním od 9.00 do 13.00 a popoludní od 16.00 do 20.00 hodiny. Organizátori pre účastní-

kov prichystali osvieženie a večeru, odmeny pre víťazov a pre milovníkov športu a zdravého života primeraný program. Stretnutie tenistov sa uskutoční pod patronátom Medzinárodnej spoločnosti Nu Skin, ktorá pôsobí v oblasti welness a anti-aging (zdravý životný štýl a prevencia). p. hansman

TURNAJ PLÁŽOVÉHO VOLEJBALU 2012 V PETROVci

Na kúpalisku aj športujú

Záber z prvého turnaja v plážovom volejbale v petrovskom akvaparku Petroland

komplexe akvaparku Petroland v Petrovci od štvrtka 19. do nedele 22. júla 2012 na novovybudovaných športových ihriskách usporiadali prvý turnaj v plážovom volejbale. Ako nám prezradil jeden z trénerov miestneho volejbalového klubu a zároveň vedúci organizačného tímu turnaja Danijel Stojanović, ide o prvé súťaženie tohto objemu vo volejbale na piesku v Petrovci. Turnaj spoločne zorganizovali akvapark Petroland, Volejbalový klub Mladosť Petrovec a Volejbalový zväz Juhobáčskeho obvodu. Prihlásil sa naplánovaný počet družstiev, teda 16. Súťažili športovci nielen z Petrovca, ale aj z Vrbasu, Maglića, Báčskeho Gračca a Nového Sadu. Mužstvá rozdelili do štyroch skupín. Prvé dva dni sa hralo v rám-

ci skupín a do štvrťfinále postúpili po dva najlepšie umiestnené celky v rámci každej skupiny. V sobotu a v nedeľu bolo štvrťfinále, semifinále a nakoniec dvojice bojovali o tretie, resp. prvé miesto na turnaji. Tretie miesto na turnaji obsadil domáci celok Grading, ktorý tvorili bratia Stojanovićovci, druhí boli Kantar a Medan z Báčskej Palanky a na turnaji zvíťazili Pušoljić a Medan z Nového Sadu. Pre najlepších volejbalistov organizátor okrem pohárov a finančných odmien zabezpečil i vzácne vecné odmeny. Už o rok, ako nám povedali organizátori, plánujú zveľadiť tento turnaj a zapojiť sa do štátnych majstrovstiev v tomto športe. J. Č-p

V Petrovci sa očakáva ešte jeden kvalitný stolnotenisový turnaj, podobne ako aj vlani na SNS (Foto: J. P.)

nes 28. júla 2012 o 9. hodine v telocvični Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci odštartuje stolnotenisová súťaž pomenovaná ako Turnaj mladosti. Stolní tenisti sa stretnú z podnetu veľkého dobrodinca petrovského stolného tenistu Samuela Sýkoru, človeka, ktorý bol jeden zo zakladateľov tohto športu v Petrovci, teraz žijúceho v Austrálii. Menovaný a STK Mladosť vyzývajú

všetkých záujemcov, ktorí si chcú zašportovať, aby sa zúčastnili na tomto turnaji. Treba uviesť, že sa na turnaji môžu zúčastniť všetky vekové skupiny, bez ohľadu na to, či sú z Petrovca alebo z iných prostredí. Neplatí sa žiaden poplatok a tých, ktorí dosiahnu najlepšie umiestnenie, aj finančne odmenia. -sm-

ORGANIZÁTORI TURNAJA V MALOM FUTBALE v Kovačici z FK Slávia semifinálové a finálové súboje (ak počasie bude žičiť) naplánovali na posledný júlový víkend. Po prvej časti súťaže ligovým bodovým systémom na prvej priečke sa nachádzali EKV Delikventi, ktorí dokopy získali 18 bodov zo siedmich zápasov. Tatatatirci mali o tri body menej, Ordinacija a Wariorsi na treťom mieste po 13 bodov, Šmaceri 9, Na turnaji v Kovačici roky súťaDemokratická mládež 7, Sis- žia v rovnakých alebo rozdielnych celkoch i bratia, prípadne tem 5 a insajderi 1 bod. V predzápasoch tohto tur- otcovia a synovia. Otec Pavel Bínaja hrajú od 11. júla 2012 aj reš (prvý zľava) bol vychýreným futbalistom Slávie. Jeho syn Alestarší žiaci základných škôl. xander vlní siete slávistických Na pionierskom turnaji po šty- súperov v súčasnosti. Na turnaji roch kolách z piatich účinku- otec hrá za Sistem, kým si syn júcich celkov boli najúspeš- oblieka tričko Šmacerov. nejší Fagani a na druhom mieste skončil Glamour. Aj tohto roku sa turnaj teší peknému počtu návštevníkov. Podľa slov Renata Jovnáša, predsedu FK Slávia, usporiadatelia plánujú po tomto turnaji zorganizovať i obecný turnaj, na ktorom by sa zúčastnili tri prvé mužstvá z turnajov v Debeljači (skončil sa v tretí júlový víkend), Kovačici a Uzdine (skončí sa v auguste). Text a foto: Ján Špringeľ

28. 7. 2012

30 /4501/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NA PRÍPRAVNÝCH ZÁPASOCH STAROPAZOVSKEJ JEDNOTY

Hodne nových tvárí ový republikový ligista zo Starej Pazovy sa naplno pripravuje na novú, oveľa ťažšiu sezónu. Hráči trénujú každodenne a tréner Jednoty Dragan Macura na prípravných zápasoch skúša možnosti viacero nováčikov. Na začiatku príprav v šatni sedelo 30 hráčov, hľadali sa posily pre každú formáciu mužstva, ktoré majú vniesť živosť do tímu a zvýšiť konkurenciu o dres prvej jedenástky. Z minuloročných kádrov odišli Kukolj, Dukić a pravdepodobne sa im pripojí aj Aleksandar Naglić. Jeho požiadavky boli veľké a prínos nečakane dosť slabý, okrem finišu majstrovstiev, keď Naglićova forma dosiahla vzostup. Menoslov odchádzajúcich nie je konečný a kto sa ešte rozlúči s „modro-bielym“ tričkom, uvidíme po ďalších skúškach.

PREKONAŤ HRANICE „Naším cieľom je prekonať hranice svojich možností, zostať pokorní a tvrdo pracovať. Posunúť sa vyššie by mal byť cieľ každého hráča a zatiaľ máme problémy s

mladými futbalistami. V zostave musí byť aspoň jeden taký, ale vzhľadom na rôzne okolnosti na lavici majú sedieť aspoň dvaja,“ povedal nám tréner Dragan Macura, ktorému v práci bude pravdepodobne pomáhať Nenad Jovišić namiesto Zvonka Popovića. Na prvých prípravných zápasoch cítiť nápravu v zakončovaní akcií. Tak na troch zápasoch mužstvo Jednoty dosiahlo až jedenásť gólov a najlepším strelcom bol Predrag Pejčinović. Prvá skúška s novým sriemskym ligistom Donji Petrovci (5 : 1) nepriniesla ten pravý obraz možností jednotlivcov, ktorí sa ocitli v dvoch rozličných zostavách. Už v ďalšom stretnutí s Jadranom v Golubinciach situácia bola jasnejšia. Zápas sa skončil remízou 3 : 3. V dobrom domácom mužstve nastúpil aj bývalý útočník novosadskej Vojvodiny Brana Ilić, ktorý dal dva góly a domácim útočníkom pripravil množstvo šancí, no väčšinu však nevyužili. Jednota mala tiež dosť príležitostí zvlášť v druhom polčase, keď sa do listiny strelcov dvakrát zapísal Pejčinović a sieť trafil aj Živković.

ZÁPAS DVOCH MUŽSTIEV TATRY

Spokojní diváci a tréner TATRA A – TATRA B 4 : 1 (2 : 1) ol to prvý zápas futbalistov Tatry v práve začatom prípravnom období. Áčko začalo ľahostajne, ale gól I. Ožváta akoby zobudil jeho futbalistov, ktorí zahrali lepšie. Gólmi Cvetića do polčasu obrátili výsledok vo vlastný prospech. V druhej časti sa hralo obojstranne rýchlo, pekne a veľmi korektne. Pekných akcií a šancí bolo na oboch stranách a videli sme ešte aj dva góly. V 62. min. Konstantinov spoza trestného územia presnou strelou trafil do rohu brány a v 71. min. Keleman protiútok skončil efektným gólom. Asi 50 diváci opustili ihrisko vcelku spokojní a taký istý pocit môže mať aj tréner Rajko Sirar. TATRA A: Mucha, Srnka, O. Funtík, Đaković, Savić, Badnjar, Konstantinov, Kavran, Cvetić, Keleman, Vuković.

28. 7. 2012

30 /4501/

TATRA B: J. Vozár, M. Funtík, P. Ožvát, Popović, Vidović, Kulík, Švonja, Daneček, I. Ožvát, Jambrich, Kohút. Striedali: V. Vozár, Funiak. PP

JEDNOTA – SREM (J) 3 : 0 (1 : 0) Šaponja, N. Jovišić, GlavačeNedeľný zápas s členom re- vić. publikovej ligy Belehrad, SreStaropazovčania mienia zohrať mom z Jakova, priniesol najlep- ešte päť zápasov. Novú skúšku ší výkon Staropazovčanov. Od mali v stredu 25. júla s mužstvom začiatku domáci zatlačili bez- OFK Ostružnica, v sobotu 28. júla mocných hostí na je na programe ich polovicu. Jedzápas s čelarevnota v prvom polským ČSK Pivara, čase dala jeden gól 2. augusta Jedz kopačky Pejčinonota uvíta Omlavića. O konečný výdinac Nové Básledok 3 : 0 sa posnovce (namiestarali Živnović po to novosadskej rohovom kope a šiVojvodiny). V nekovnej strele hladeľu 5. augusta vou, ako aj nováčik je naplánovaný zo Zemuna Glavazájazd do Bešky, čević. Tento stredný kde Jednotu uvíútočník bude asi ta domáci Hajveľkou posilou. Ide duk, nový člen V streleckej forme: Predrag o mladého hráča, Vo j v o d i n s k e j Pejčinović (Jednota St. Paktorý bol vo svoligy – západnej zova) jom doterajšom skupiny. Genemužstve prvým strelcom. Glava- rálka bude 11. augusta, keď sa čević však dlhšiu dobu netréno- Jednota stretne so silným mužval, no treba veriť, že sa jeho for- stvom šabackej Mačvy. ma zvýši do začiatku majstroNa konferencii klubov súťažiavstiev Srbskej ligy – skupina Voj- cich v Srbskej lige – skupina Vojvodina (19. augusta 2012). vodina, ktorá bude 8. augusta t. r. JEDNOTA: L. Jovišić, Knežević, v Starej Pazove, vyžrebujú páry záĐ. Lukić, Stegnjajić, Šuša, Ste- pasov v majstrovskom ročníku fanović, Žakula, G. Lukić, Živ- 2012/2013. ković, Ogrizović, Pejčinović. Bz-ý Striedali: Vorkapić, Igrač, Dragin, TURNAJ V sobotu 28. a nedeľu 29. júla 2012 FK Tatra usporiada tradičný turnaj o putovný pohár Miestneho spoločenstva Kysáč. Program turnaja: sobota o 16. hod. Mladosť Petrovec – Omladinac Stepanovićevo, o 18. hod. Tatra Kysáč – Budúcnosť Hložany. V nedeľu o 16.00 h porazené celky zohrajú zápas o 3. miesto a o 18.00 h bude finále. O 20.00 h odovzdajú športové trofeje, a potom účastníci budú pokračovať v spoločnom posedení. PP

Gól Ivana Ožváta (17) z voľného kopu na začiatku zápasu

HLAS ĽUDU

ŠPORT 16. MATIČNÝ TURNAJ O POHÁR VEĽVYSLANCA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V LALITI

ZOSTAVY MUŽSTIEV:

Nadišla éra Aradáčanov! a tohtoročný turnaj, ktorý prvýkrát zorganizoval MOMS v Laliti, sa prihlásilo pätnásť matičných mužstiev. V stanovenom čase na ihrisko Panónie neprišli len Kovačičania, takže súťaž prebiehala bez nich, pričom Laliťania mali dve mužstvá.

sáčanmi a Čelarevčanmi. Po čase sme na turnaji videli aj Selenčanov, ktorí boli lepší od favorizovaných Petrovčanov, mladučkých Lužanov a druhého celku Laliťanov. Žreb určil, aby sa v semifinále stretli najprv Selenča a Aradáč. Vlaňajší víťaz si už v prvom polčase za-

ARADÁČ: Obšust, Gál, Pleva, Ďuríček, Petronijević, Zakić, Mijić, Vučetić, Matein. SILBAŠ: Pajić, Fabók, Grňa, Gašić, M. Belička, V. Belička, Laćarak, Banović. SELENČA: Naď, Faďoš, Mučaji, Dejan Pavlov, Krížov, Kutenič, Strehársky, Malina, Jovović. DOBANOVCE: Kulík, Čapeľa, Smiljić, Colić, Petrović, B. Jović, Đorđević, U. Jović, Snida, Kardeľ. BIELE BLATO: Valent, Hromčík, Poliak, Poničan, Goda, Cs. Kurunczi, K. Kurunczi, Ladvanski, Molnár, Nečov. BÁČSKY PETROVEC: Stojimirović, Kaňa, Rybársky, Poliak, Ožvát, Jakuš, Werle, Krivák. HLOŽANY: Vučenović, Benko, Takáč, Molnár, Dudok, Lončar, I. Zahorec, O. Zahorec. KYSÁČ: I. Privizer, V. Ožvát, Daneček, P. Ožvát, Kulík, Tót, I. Ožvát, Grijak, Ž. Keleman, V. Keleman, Kohút. LUG: Horvát, Kolár, Dudáš, D. Kukučka, Hrubík, Torda, Gašpar, S. Kukučka. PADINA: Diňa, Ľavroš, Brezník, Pavela, Kováč, Mega, Širka, Mihálek, Poničan, Durgala. STARÁ PAZOVA: Potran, Majorský, Pilka, Balčak, Medveď, Čemerský, Feldy, Turan, Vokić. ŠÍD: V. Kolár, Š. Kolár, D. Manojlović, S. Manojlović, Tarlać, Mrvaljević, Trifković. ČELAREVO: Ljubičić, Michal Petržľan, Miroslav Petržľan, Supek, Jeličić, Davidović, Knežević, Drieňovský. LALIŤ I.: Pavlíni, M. Turčan, Ćirić, Pavlović, Lamoš, J. Turčan, Stoisavljević, Hrnčiar, Terek, R. Turčan. LALIŤ II.: M. Valent, Crkvenjakov, Virijević, N. Šipka, S. Šipka, Pivarev, Stolić, J. Turčan, B. Malivuk.

V boji o tretie miesto veľmi dobrí Dobanovčania zažili ešte jeden pech. V prvom polčase mali istý náskok nad Selenčou 2 : 0, ale Krížov a spoluhráči do konca vyrovnali. V penaltovom rozstrele sa vyznamenal vysoký brankár Pavel Naď, ktorý zastavil obe strely Dobanovčanov,

Pohromade: takmer všetkých účastníkov sme vyfotografovali pred začiatkom turnaja na tribúne ihriska FK Panónia

Tentoraz sa zápasy hrali prvýkrát na dvoch trávnatých ihriskách. Víťazom prvej skupiny bol Aradáč, hoci v poslednom zápase prehral zápas s hostiteľmi na penalty. V druhej skupine Dobanovčania prevýšili Šíďanov a Hložančanov. V tretej, možno aj najsilnejšej skupine triumfovali Silbašania pred Bieloblatčanmi, Ky-

bezpečil dvojgólový náskok a zaslúžene postúpil do finále. Druhý semifinálový zápas priniesol zaujímavý súboj a výsledkové zvraty. Dobanovčania v prvom polčase viedli 2 : 1, ale Silbašania vedení veteránom Fabókom a Laćarkom v druhom polčase obrátili výsledok na 3 : 4.

REČ FAKTOV Skupina A: Aradáč – St. Pazova 2 : 0, Padina – Laliť I. 3 : 0, St. Pazova – Laliť I. 2 : 0, Aradáč – Padina 0 : 0, na penalty 3 : 2, Padina – St. Pazova 0 : 3, Laliť I. – Aradáč 2 : 2, po kopaní penált 4 : 3. Tabuľka: 1. ARADÁČ, 2. St. Pazova, 3. Padina, 4. Laliť I. Skupina B: Šíd – Dobanovce 0 : 0, na penalty 0 : 2, Dobanovce – Hložany 2 : 1, Hložany – Šíd 3 : 2. Štvrtým členom skupiny mala byť Kovačica, ktorá do Lalite nepricestovala. Tabuľka: 1. DOBANOVCE, 2. Hložany, 3. Šíd. Skupina C: Čelarevo – Kysáč 1 : 1, po kopaní penált 3 : 4, Silbaš – Biele Blato 2 : 0, Biele Blato – Kysáč 1 : 0, Silbaš – Kysáč 4 : 0, Silbaš – Čelarevo 3 : 0 kontumačne, Biele Blato – Čelarevo 3 : 0 kontumačne. Tabuľka: 1. SILBAŠ, 2. B. Blato, 3. Kysáč, 4. Čelarevo. Skupina D: Petrovec – Lug 6 : 0, Selenča – Laliť II. 3 : 1, Lug – Laliť II. 0 : 1, Petrovec – Selenča 1 : 2, Selenča – Lug 3 : 0, Laliť II. – Petrovec 3 : 0 kontumačne. Tabuľka: 1. SELENČA, 2. Laliť II., 3. Petrovec, 4. Lug. Semifinále 1: Aradáč – Selenča 2 : 0. Semifinále 2: Silbaš – Dobanovce 4 : 3. Zápas o 3. miesto: Selenča – Dobanovce 2 : 2, na penalty 4 : 2. Finále: Aradáč – Silbaš 4 : 3.

jeho spoluhráči dali oba góly, a tak pohár za tretie miesto poputoval do Selenče. Finálový zápas obhajcov titulu Aradáčanov a Silbašanov vyvolal veľký záujem obecenstva. V hľadisku bola aj predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, podpredseda MSS Vladimír Fekete, ktorým sa pripojil aj veľvyslanec SR v Belehrade Ján Varšo. Obe mužstvá sa postarali o to, aby zápas mal napínavý priebeh. Silbašania v prvom polčase dvakrát viedli. Aj v druhom polčase sa hralo pekne, ostro, ale korektne. Ako sa blížil koniec zápasu, vyzeralo, že triumfujú Silbašania. Aradáčania potom z brány „vytiahli“ brankára a na trávnik poslali piateho hráča Gála. To im prinieslo presilovku, z ktorej vyrovnali. Keď rozhodcovia Gogić a Krstić už pokukávali na hodinky a takmer všetci očakávali, že penalty, ako aj vlani v Šíde, rozhodnú o víťazovi, Zakić cez množstvo nôh prízemnou strelou takmer z polovice ihriska prekonal Pajića – 4 : 3. Tento gól v posledných sekundách určil víťaza a potvrdil, že na matičných turnajoch nadišla éra Aradáčanov! Jedinou škvrnou na trávniku bol pokus útoku jedného Čelarevčana

na rozhodcu Stevana Mitrovića po zápase s Kysáčom. Našťastie k ťažším následkom neprišlo, organizátori turnaja suspendovali vinníka, ale celé mužstvo MOMS Čelarevo prerušilo účasť na turnaji a odišlo domov!? Nepekné gesto, na ktoré Čelarevčania nemali žiaden dôvod.

28. 7. 2012

J. Pucovský 30 /4501/

HLAS ĽUDU

Pech: Silbašania mali len niekoľko minút pred koncom finálového zápasu výhru v hrsti...

Aradáčania si aj z Lalite odniesli veľký pohár zo 16. Matičného turnaja

POHÁR NEZMENIL NOSITEĽA

Trofej v rukách Gála A radáčania ani nemuseli vrátiť putovný pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, ktorý prvýkrát získali pred rokom v Šíde! Epilóg 16. Matičného turnaja v malom futbale v Laliti 21. júla 2012 bol taký, že po dramatickom finále Aradáč – Silbaš 4 : 3, kapitán Vladimír Gál a jeho spoluhráči obhájili titul najlepšieho mužstva. Tretie miesto obsadila Selenča, ktorá sa po niekoľkých rokoch opäť objavila na turnaji. V boji o bronz Selenčania boli lepší od Dobanovčanov iba po penaltovom rozstrele 4 : 2,

keďže sa zápas skončil nerozhodne 2 : 2. Najlepším strelcom turnaja je Nikola Laćarak (Silbaš), najlepším brankárom Pavel Naď (Selenča) a najlepším hráčom Vladimír Gál (Aradáč). Poháre najlepším mužstvám a sošky najlepším hráčom odovzdali Jeho Excelencia veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Dr. Ján Varšo, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová a predsedníčka Obce Odžaci Izabela Šerićová. J. Pucovský Selenčania zaslúžene získali tretie miesto

Štvrtý, víťazný gól vo finále Aradáč – Silbaš 4 : 3 vsietil Zakić

Traja najlepší na turnaji: strelec Nikola Laćarak, brankár Pavel Naď a hráč Vladimír Gál (zľava)

Finálový zápas viedli Miodrag Gogić, superligový rozhodca, a Vladimir Krstić (sprava) Poháre najlepším odovzdali Izabela Šerićová, Ján Varšo a Katarína MelegováMelichová (zľava)