Hlas 30 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 30 /4553/

Výročie vlády Srbska

27. 7. 2013

Dožinkové slávnosti vo Vojlovici

Bojan Pajtić v Hložanoch

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hl.rs

Predseda vlády AP Vojvodiny Bojan Pajtić a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin v piatok 19. júla navštívili Hložany. J. Bartoš

Kysáčania si 18. júla primeranými oslavami pripomenuli sté výročie založenia Knižnice Michala Babinku. Na slávnostnej schôdzi v Slovenskom národnom dome (na snímke) boli prezentované údaje z dejín Čítacieho spolku. E. Šranková

Pätnásť robotníkov Slovanu zo Selenče od začiatku júla pracuje na rekonštrukcii Domu Martina Jonáša v Kovačici. J. Špringeľ

Tradičným odchodom na lány pšenice 21. júla, kde si účastníci pripomenuli starobylý spôsob kosenia tejto obilniny, ale aj pavorské raňajky, sa začali 19. Vojlovické dožinkové oslavy. V. Hudec

Na 40. výročie úmrtia Vladimíra Vereša (1911 – 1973), evanjelického farára a seniora sriemskeho, si členovia cirkevného zboru v Starej Pazove 18. júla pripomenuli výstavou v zborovej sieni na fare a 21. júla pobožnosťou na mestskom cintoríne. A. Lešťanová

V dňoch 12. až 14. júla prebiehali 48. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. V rámci Krajanskej nedele v tomto roku vystúpil FS Klasy pôsobiaci pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy – laureát vlaňajšieho FF Tancuj, tancuj... A. Lešťanová Foto: archív spolku

Fotografická výstava Amerika z môjho uhla púta v letných mesiacoch pozornosť návštevníkov známeho belehradského parku Kalemegdan. O. Filip

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Predsavzatia a skutočnosť H

odnotiť prácu vlády premiéra Dačića v prvom roku jej funkčného obdobia znamená vrhnúť pohľad do oblasti, v ktorých sa veci pohli dopredu, potom oblastí, v ktorých sa veci nepohli ani sem, ani tam, ako aj oblastí, v ktorých sa udialo kadečo, ale prevažne v negatívnom kontexte. Keby sa aktuálna rekonštrukcia vlády riadila len týmto ukazovateľom, mohla sa vykonať rýchlo a potichu bez toho, aby sa zmenila na letnú „zábavu pre národ“. Za nesporný úspech aktuálnej vlády väčšina považuje viditeľný pokrok v procese eurointegrácie, vďaka ktorému sa Srbsko dostalo na krok od prístupových rokovaní s Európskou úniou, ktoré sa majú začať najneskoršie v januári budúceho roku. S približovaním Európskej únii tesne súvisí povýšenie už predtým začatých rokovaní Belehradu a Prištiny na vyššiu politickú úroveň. Výsledkom dialógu premiérov Dačića a Tačiho za účasti vysokej predstaviteľky Ashtonovej bolo podpísanie bruselskej dohody o normalizácii vzťahov. Aktívnym prístupom k dialógu, konštruktívnym postojom k riešeniu otvorených otázok v súlade s „realitou v teréne“, vláda získala podporu medzinárodného spoločenstva, bez ktorej by to jednoducho nešlo. Bez ohľadu na to, že podpísanú dohodu ešte len treba účinne uviesť do života, pritom odstrániť viaceré prekážky a zložiť neľahké skúšky, vláda v prvom roku jednoznačne potvrdila svoju proeurópsku orientáciu. Tým, že prebrala proeurópsku politiku od predchádzajúcej vlády, koaličná vláda pod vedením socialistov (SPS) a pokrokárov (SNS) vyrazila hlavné tromfy z rúk opozície, predovšetkým Demokratickej strany (DS). Májové sľuby pred voľbami roku 2012 sa opierali o tri hlavné piliere: reformy, veľké vklady (až do sto miliárd eur) a lepší život (rast zamestnanosti a hospodársky rozvoj). Nedlho po formovaní vlády 27. júla 2012 sa priority vlády postupne začali meniť. Na túto zmenu vplývali predovšetkým akcie prvého podpredsedu vlády a ministra obrany Aleksandra Vučića. Ako prvý podpredseda vlády poverený obranou, bezpečnosťou a bojom proti korupcii a zločinu otvoril niekoľko veľkých prípa-

a javisku 6. Festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli, ktorý 19. a 20. júla odznel v Aradáči, ochotníci oprášili spomienky na zašlé časy, keď sa v Aradáči mladá čepčila (snímka na titulnej strane), keď na priadkach v Hajdušici a Dobanovciach bolo veselo, keď v Boľovciach stavali máj, keď sa v Kovačici, Starej Pazove, Bielom Blate, Banskej Bystrici, Resave, Vranji, Mužlji omnoho viac spievalo a tancovalo na ľudovú nôtu... Nechýbali ani gastronomické a etno výstavy, tiež výstavy ručných prác a starých fotografií. Všetkému tomu sa, pravdaže, tešili početní milovníci ľudovej tvorby a starožitností, tak z Aradáča, ako aj z iných slovenských osád z celej Vojvodiny. V. Hudec

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

30 /4553/

Anna Lazarevićová

V aradáčskom šírom poli

Toto vydanie je auditované

27. 7. 2013

dov a keď sa do väzenia dostal aj najbohatší srbský tajkún Miroslav Mišković, Vučićova popularita, spolu s popularitou SNS, sa závratne začala šplhať nahor. Povesť srbského Eliota Nessa sa však Vučićovi do budúcna podarí zachovať len za predpokladu, že presvedčivo ukáže, že zákony platia rovnako pre všetkých – pre kriminálnikov, opozičníkov, ako aj pre tých pri moci. Medzičasom vládou otriaslo niekoľko afér. Najťažšia bola aféra Banana s premiérom v hlavnej úlohe, ako aj aféra s odpočúvaním prezidenta Nikolića a prvého podpredsedu Vučića, ktorá dodnes zostala nevysvetlená a neobjasnená. Treba, samozrejme, spomenúť aj aféru aflatoxín, aféru malá maturita, aféru s japonskými mamografmi, aféru so speváčkou... Keďže sa body získané na ceste do Európy či v boji proti korupcii nedajú kapitalizovať, ani zmeniť na pracovné príležitosti, bolo len otázkou času, kedy do popredia vystúpia vážne ekonomické témy. Tým, že sa o nich predtým veľa nehovorilo, ešte neznamená, že neexistujú. Naopak. Keď ekonomické problémy prvý podpredseda Vučić nazval svojou „nočnou morou“, na povrch vyplávali nielen fakty o zle projektovanom rozpočte, raste verejného dlhu, vysokej inflácii, raste nezamestnanosti, ale aj o neustálom odročovaní reformy v smere trhového hospodárstva, zmeny podnikateľského prostredia a reformy verejného úseku. Ministrovi hospodárstva a financií Mlađanovi Dinkićovi, ktorý pred rokom pri zrode vlády spolu s Dačićom a Vučićom utvoril najvplyvnejší trojlístok, sa nepodarilo udržať krok. Dinkićov lístok časom zvädol. V akom zložení vláda po rekonštrukcii vstúpi do druhého roku svojho funkčného obdobia, mali by sme sa dozvedieť pred koncom tohto týždňa. Najvýstižnejšie hodnotenie doterajšej práce vlády spočíva práve vo fakte, že „rozsiahla, vážna komplexná a dôkladná“ rekonštrukcia bola potrebná. Ako aj v sociologickom fenoméne „úspešnej vlády v neúspešnej krajine“, na menení ktorej Vučić najnovšie trvá.

HLAS ĽUDU

FÓKUS SRBSKO A SLOVENSKO SPOLUPRACUJÚ AJ NA VOJENSKOM PLÁNE

skej časti slovensko-maďarského kontingentu. strannom záujme – Účasťou je zveľaďovať sposvojho vojska luprácu vo výv multinárodskumno-rozvojoných operávej oblasti, v obciách Srbsko lasti technológií potvrdzuje záobranného prieujem a úmymyslu, ako aj v obsel konkrétne lasti kodifikácie a prispievať sveš t a n d a rd i z á c i e tovej, európpodľa štandardov skej a regioNATO. Od Slo- Miroslav Jovanović nálnej bezpečvenska ako konnosti a uctietaktového veľvyslanectva pre spo- vaniu medzinárodného práva a luprácu Srbska s NATO v nadchá- mieru. Účasť VS v multinárodných dzajúcom období očakávame operáciách Spojených národov a podporu v práci Pracovnej sku- EÚ je významným prvkom zahrapiny Srbsko – NATO pre reformu ničnej politiky Srbska. Vďaka tomu obrany, financovanie reformy ob- Srbsko je vo vzťahoch s členmi EÚ rannej sústavy a podporu v oblasti uctievané ako rovnoprávny partner, verejnej diplomacie s cieľom pro- ktorý aktívne prispieva k mieru a mócie európskej spolupráce. stabilite vo svete. Angažovaním Ako sa v rozhovore dozvedáme, srbských vojakov v multinárodo intenzite bilaterálnej vojenskej ných operáciách pod mandátom spolupráce dvoch krajín najlepšie EÚ v rámci spoločnej bezpečnostsvedčí angažovanie sa 39 prí- nej a obrannej politiky Srbsko sa inslušníkov Vojska Srbska v rámci tegruje do tejto významnej oblaspešej čaty, a v úlohe pozorovate- ti aktivít EÚ, čo bude určite kladne ľov v misii UNFICYP na Cypre za- vplývať aj na celkový proces euročatej 23. septembra roku 2011. integrácií našej krajiny, – uzavrel v Okrem toho sedem príslušníkov rozhovore námestník ministra obMinisterstva obrany a VS účinku- rany Republiky Srbsko Miroslav je v mierovej misii Spojených ná- Jovanović. rodov na Cypre v zložení maďarV. Hudec

Rozmanité obsahy spolupráce S rbsko a Slovensko sú navzájom veľmi blízke krajiny, ktoré spolupracujú v mnohých oblastiach, aj v oblasti obrany. Táto spolupráca sa začala po roku 2000 a právnicky je upravená a zintenzívnená podpísaním zodpovedajúcej dohody roku 2005. Ťažiskom spolupráce je spoločný výcvik a účasť v multinárodných operáciách, tiež zdokonaľovanie a výmena skúseností z účasti v programe Partnerstvo za mier, ako aj bezpečnostné a obranné aspekty pripojenia Srbska EÚ. – Na rok 2013 je naplánovaných 16 rôznych aktivít, z čoho 9 na Slovensku a 7 u nás, – informuje nás námestník ministra obrany pre obranné záležitosti Srbska Miroslav Jovanović. – Spolupráca je skutočne rôznorodá, od stretnutí na najvyššej úrovni, cez rozhovory expertov, až po návštevy a výmeny kadetov ako svojrázny príspevok k vytváraniu priateľských stykov a lepšieho spoznávania dvoch národov, ich obyčají a kultúry, ako aj spôsobu výcviku a práce dvoch vojsk. Najvýznamnejšou aktivitou v tomto roku, okrem stretnutí na najvyššej úrovni, bola účasť siedmich príslušníkov VS na medzinárodnom vý-

cviku CAPABLE LOGISTICIAN 2013, ktorý od 8. do 23. júna prebiehal na Slovensku. Námestník ministra obrany Srbska hovorí, že Srbsko očakáva ešte intenzívnejšiu spoluprácu so Slovenskom vo výcviku a účasti v multinárodných operáciách. Pritom má predovšetkým na zreteli skutočnosť, že je Slovensko od 1. januára kontaktovým veľvyslanectvom pre spoluprácu Srbska s NATO. Počas roka je plánovaná aj návšteva ministra obrany Slovenska Belehradu, stretnutie na úrovni štátnych tajomníkov a ministerstiev obrany v Bratislave, ako aj návšteva náčelníka hlavného štábu Vojska Srbska na Slovensku. – Očakávame, že tieto stretnutia budú novým podnetom na zveľadenie jestvujúcej a vyhľadávanie nových spôsobov ďalšej spolupráce, – hovorí M. Jovanović. – Zaujímajú nás skúsenosti Slovenska o bezpečnostných a obranných aspektoch pripojenia EÚ a skúsenosti v oblasti zaužívaných technológií na likvidácii smrteľných bojových látok. Povďační sme Slovensku za podporu, ktorú nám poskytuje v procese eurointegrácií. Pritom v oboj-

SRBSKO-SLOVENSKÉ HOSPODÁRSKE VZŤAHY (4)

Limity vlastne nie sú sobitný dôraz v bilaterálnej srbsko-slovenskej ekonomickej spolupráci sa v posledných rokoch zvlášť kladie na oblasť energetiky. Je skutočne dobrá základňa na to, založená na dohodách z roku 2009 a 2011, ktorými sa definovali nielen formy spolupráce, ale aj konkrétne spoločné projekty. Obidve strany súhlasia s tým, aby ich budúce skutky v tejto oblasti neboli limitované iba týmito projektmi. V Belehrade vyjadrili spokojnosť, že na základe týchto dohôd došlo k spolupráci medzi JP Srbijagas Nový Sad a konzorciom EUROFRAME, a. s. Skalica, týkajúcej sa projektu výstavby distribučného plynovodu Aleksandrovac – Brus – Kopaonik – Novi Pazar – Tutin, ktorej výsledkom je podpísanie zmluvy o realizácii daného projektu medzi dvoma uvedenými spoločnosťami. Obidve strany súhlasili, aby sa opäť aktivizovala činnosť vytvorenej spoločnej srbsko-slovenskej pracovnej skupiny pre spoluprácu pri realizácii

projektov z oblasti energetiky a baníctva v súlade s Osobitnou dohodou o spolupráci medzi Ministerstvom baníctva a energetiky Srbska s Ministerstvom hospodárstva Slovenska. Zaktualizovali aj zoznam členov pracovnej skupiny a súhlasili, aby sa ich nasledujúce stretnutie konalo v júli v Bratislave. V Protokole z 5. zasadnutia Zmiešanej komisie medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou pre hospodársku spoluprácu sa tiež uvádza, že obidve strany s dôrazom konštatovali, že slovenská spoločnosť GGE, a. s., ako súčasť konzorcia, v ktorom sú ešte dve spoločnosti z Grécka a z Ruskej federácie, sa zúčastní ponuky na vytvorenie strategického partnerstva s JP EPS prostredníctvom investície do projektu modernizácie a (alebo) rozšírenia Tepelnej elektrárne – teplárne Nový Sad. Strany očakávajú obojstranne výhodný výsledok rokovania o ponuke konzorcia, ktorý by mal nasledovať. Naša stra-

na zorganizuje dodatočné konzultácie s predstaviteľmi JP EPS s cieľom prerokovania potrieb vyvažovania sústavy. Členovia Zmiešanej komisie pozornosť venovali a prejavili záujem aj o pokračovanie spolupráce medzi spoločnosťou IPESOFT, s. r. o., Inštitútom Mihajla Pupina a JP EPS pri implementácii softvérového riešenia pre obchodovanie s elektrickou energiou v súlade s plánmi liberalizácie trhu s elektrickou energiou. Vyjadrili aj vzájomný záujem, aby nám Slovensko poskytlo odbornú podporu týkajúcu sa vypracovania zmien a doplnkov Zákona o energetike v zmysle implementácie smerníc EÚ tretieho energetického balíka a v oblasti regulácie v energetike. Hovorili, samozrejme, aj o potrebe nadviazať spoluprácu v oblasti projektovania, výstavby a využívania obnoviteľných zdrojov energie a kogeneračných zdrojov v zmysle investovania slovenskej strany do týchto kapacít u nás a spoločného vstupu na tretie trhy. (Dokončenie v budúcom čísle: Doprava a poľnohospodárstvo) O. F. 27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ZAUJÍMAVÁ ŠTATISTIKA

Kamienky do mozaiky ielen dejiny, dobrá knižka alebo vydarená reportáž, ale i konkrétne údaje vedia byť ozaj zaujímavým a objavným čítaním. Stačí sa trochu hlbšie či bližšie podívať napríklad na výsledky predvlaňajšieho sčítania obyvateľstva a už je tu mnoho nových námetov, porovnaní, iných momentov, inakších okolností. Taká komparácia na úvod: v hlavnom meste Srbska žije 2 104 Slovákov, v pokrajinskej metropole (bez Petrovaradínu) je ich 6 393. V Belehrade je Slovákov najviac v Mestskej obci Surčín – 1 254, konkrétne hlavne v Boľovciach – 1 001

Slovákov. V Novom Belehrade ich je 177, v Zemune 166, v Palilule 103. Takmer osemdesiat (78) Slovákov žije na Zvezdare, kým ich je 75 v Čukarici. V Obci Voždovac je 66 Slovákov. V mestskom pásme Nového Sadu je Slovákov najviac v Kysáči – 3 942, potom v samotnom Novom Sade – 1 650, ako aj v Begeči – 438. Vo Futogu je 130 Slovákov, vo Veterniku 89, v Rumenke 68. Sluší sa pozrieť aj na obec v bezprostrednej blízkosti Nového Sadu, teda Petrovaradín. Tam je spolu čosi nad dvesto (203) Slovákov. Najviac ich je v samotnom mestečku Petrovaradín – pres-

Dosť Slovákov žije aj v Belehrade ne 100. V Sriemskej Kamenici ich žije 74, v Ledinciach 15, v Bukovci 10. Dokazuje to, že čas a osud píšu rôzne príbehy, vyberajúc si i rôzne dejiská. Aj to, že štatistika môže pomôcť pri vstupe do niektorých komnát zmien. Na-

VOĽNÝM OKOM

Zodpovednosť na tenkej nitke ijeme v období a na území, kde ľudia strácajú životy (o fyziognómii nehovoriac) na cestách-necestách, v kaviarňach, na štadiónoch, vo vlastných bytoch, ba i rodinných domoch – a to bez vlastného súhlasu. Kde aféra za aférou (politická, hospodárska i každá iná) sa len tak ako vlna za vlnou valí a násilie plodí násilie, kde ktosi pod rúškom noci spoločenských zmien otočil sústavu hodnôt o stoosemdesiat stupňov... Mnohí z tých, ktorí sa pamätajú na časy, v ktorých bola oklieštená voľná myseľ, zatiaľ čo telo s červeným pasom v ruke putovalo temer kam sa mu zažiadalo, sa bez nároku na odpoveď pýtajú, kam sa podel obľúbený okrídlený výraz známy z posledného štvrťstoročia existencie niekdajšej socialistickej Juhoslávie: „Nema problema!“ Už tu dávno sotva dakto čo len zo žartu povie: „Žiaden problém!“, keď ho poprosia o radu alebo nebodaj o pomoc. Niekdajšia Juhoslávia, nech jej je ľahká balkánska hruda, sa okrem iného vyznačovala vysokým percentom zamestnanosti, ako i enormne sa zvyšujúcim počtom členov Zväzu komunistov Juhoslávie (ZKJ), t. j. hybnej to sily vtedajšej socialistickej spoločnosti. Zamestnaných v nej vtedy bolo neúrekom, vedúcich „ešte viac“. Počet tých, čo skutočne pracovali, čo vyrábali aj dačo iné okrem strát a škôd, v rokoch deväťdesiatych 20. storočia enormne klesal, na rozdiel oných, ktorí sa riadili heslom: „Nemôžu mi zaplatiť tak málo, ako málo som schopný pracovať!“ ZKJ, neborák, sa v dôsledku neznesiteľného dusna v balóne, ktorým vtedajší lodivodovia mienili vylietnuť vyššie nad vlastné sily, proste rozpadol. Čo mohlo (a nebolo toho málo), z neho povyskakovalo, dočkalo sa na všetky štyri a – čo zväčša živé – zdravé, ba čoskoro i nadmieru dravé – nasadlo každé do vlastného straníckeho koča; ten čoskoro nahradilo rýchlymi autiakmi, ktoré uháňajúc do vysnívanej Európy síce semtam niekoho i tento-oné…; nuž, ale, dopredu

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

príklad tak, že sa porovnajú fakty z niektorých posledných súpisov nášho obyvateľstva. Premien za pár desaťročí bolo ozaj mnoho. Veľavravných. O. Filip

NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

sa ísť musí, cesta späť nie je možná; založilo si vlastné politické strany a veru i štáty a každý jeden občanko, ktorému sa také a podobné počínanie a móresy nepáčia a sú mu „proti srsti“, si pokojne a slobodne môže cmúľať prsty ostošesť a topiť sa v sľuboch z horných polôh, že, aha, ešte len trošku treba vydržať a užuž sa budeme mať o poznanie lepšie, akože sa podaktorí a nie je ich ani tak málo, lepšie naskutku i majú, tobôž ak sú majiteľmi zázračného dokladu, ktorým tam, kde treba a vtedy, keď práve treba, dokážu vlastnú odbornosť, slovom príslušnosť práve k správnej politickej strane, ktorá práve hrá prím a potrebuje, hľa, spoľahlivého odborníka s profilom zakotveným v údajoch spomenutej straníckej legitimácie; a ty, ctený občanko – kresťanko, drž sa oného starého – dobrého výroku, podľa ktorého, kto trpí, spasený bude, a načúvaj a obdivuj, s akou energiou sa – a ako konštruktívne, všakáno! – hovorí a hovorí a hovorí o potrebe rekonštrukcie stavby postsocialistickej. V ktorej stavbe, prirodzene, musí dakto aj predčasne zomrieť, ako napríklad osemročná Tijana Ognjanovićová s chorým srdcom, ktoré márne čakalo na operáciu. Nedočkalo sa jej, lebo vraj štát nemal poruke právny predpis, na základe ktorého by v pravej chvíli poskytol potrebnú sumu (milión amerických zelených dolárov), ako prednedávnom približne rovnakú sumu obstaral na prepustenie mladého siláka Miladina Kovačevića z americkej basy, kam sa dostal pre také nič, iba čo zmlátil istého Američana k nepoznaniu… O čom vlastne chcela byť reč? Azda o zodpovednosti, o bylinke, ktorá sa tu a teraz vyskytuje nepochopiteľne zriedkavo. Zatiaľ čo sa zvyšuje počet nezamestnaných (údajne je ich v Srbsku asi 800 000) a čoraz dusnejšie je (podobne ako kedysi v ZKJ) v straníckych izbách prahnúcich po dôkladnom vyvetraní...

stredu 17. júla v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade zasadali členovia Výboru pre vzdelávanie NRSNM. Predsedníčka VPV PaedDr. Svetlana Zolňanová spolu s členmi rozoberali plán práce a aktivít jednotlivých komisií do konca bežného roka. V pokračovaní schôdze členovia výboru podporili návrh kolektívu ZŠ Mladých pokolení z Kovačice, ktorí na Cenu Samuela Tešedíka navrhli profesora Pavla Tomáša z Kovačice. Členovia podali návrh do budúcna založiť osobitnú komisiu, ktorá bude posudzovať všetky návrhy na Cenu Samuela Tešedíka zo Srbska, a potom určí jedného kandidáta. Na záver zasadnutia sa viedla diskusia o desaťročnej spolupráci rôznych inštitúcií s NRSNM. Prišlo sa k uzáveru, že k činnosti NRSNM najviac prispeli Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie a Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku. Zahraničné inštitúcie, s ktorými NRSNM najviac spolupracovala a vďaka ktorým realizovala mnohé projekty a doriešila menšinové problémy sú: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Metodické centrum Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Juraj Bartoš

Kristína Šusterová

Zo zasadnutia Výboru pre vzdelávanie

FÓKUS SLOVO MÁ: RÓBERT ŠIMONČIČ, GENERÁLNY RIADITEĽ SARIO, SLOVENSKEJ AGENTÚRY PRE ROZVOJ INVESTÍCIÍ A OBCHODU

Posúvanie vecí dopredu S lovensko – rozlohou krajina pomerne malá, skutkami veľká. Najmä schopnosťou a ochotou podeliť sa o svoje pozitívne hospodárske, politické, integračné a iné skúsenosti s krajinami, ktoré ešte nezdolali podobnú európsku cestu, ako už za sebou má Bratislava. Uvedenú pomoc, chápanie a postoj si nemožno nevšimnúť pri početných srbsko-slovenských stretnutiach, rokovaniach, rozhovoroch a vôbec podujatiach na rôznych úrovniach: od štátnej po lokálnu. Práve toto vplývalo i na obsah prvej otázky adresovanej generálnemu riaditeľovi SARIO pánovi Róbertovi Šimončičovi, keď ako člen slovenskej časti zmiešanej komisie pre hospodársku spoluprácu dvoch krajín pobudol u nás.

– Ste toho názoru, že sú aj stretnutia na ministerskej úrovni tou správnou cestou, aby sa ekonomické styky Belehradu a Bratislavy posunuli do vyššej polohy a rýchlejšie dosiahli úroveň nadštandardne dobrých vzťahov politických? – Určite áno. Ja si myslím, že každá takáto platforma, ktorá je oficiálna na úrovni vlád a zastrešovaná ministrami, môže posunúť veci dopredu. Ale na konci dňa musia medzi sebou firmy nájsť obchodné vzťahy a konkrétnu, výhodnú pridanú hodnotu na to, aby urobili biznis. Čiže tu sa môže niečo naštartovať, nastavia sa určité priority, podporia sa určité projekty na najvyššej úrovni, ale na konci to musia byť tie firmy na

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DUBRAVKA MALJUKAN-DRLJAČA, PEDAGOGIČKA, ZŠ DRAGOJLA DUDIĆA, BELEHRAD

Generálny riaditeľ SARIO Róbert Šimončič

obidvoch stranách, čo urobia ten biznis. Ináč to nejde. – A perspektíva toho biznisu je predovšetkým vo sfére... – Myslím si, že je to energetika, životné prostredie, ale aj automobilový priemysel, informačné a komunikačné technológie, o ktoré je veľký záujem aj zo srbskej strany. Povedal by som, že je tých oblastí viac: medzi nimi je tak isto i turistika, turistický ruch, investície do cestovného ruchu. Z energetiky je tu nielen tá klasická,

ale aj alternatívne zdroje. Všetko to sú oblasti, ktoré sú zaujímavé, už bežia v nich nejaké projekty a určite majú potenciál rásť. – SARIO, čiže Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu už dlhšie spolupracuje s našou Agentúrou pre zahraničné vklady a promovanie exportu Srbska, teda SIEPOU... – Máme spolu podpísanú dohodu, zdá sa mi, že z roku 2006, čo je dávno pred mojou érou, keď som vlastne ani veľmi nevedel, čo je to presne SARIO. Tieto dohody majú význam v tom, že teda je nejaký komunikačný kanál. Samozrejme, že teraz, keď budeme hovoriť o konkrétnych prioritách, tak sa budeme na niektoré naše podniky zameriavať, aby sme im pomohli, a vtedy sa určite obrátime na našu sesterskú organizáciu. Hlavne napríklad keď máme slovenské firmy, ktoré investujú. Práve naša sesterská organizácia je tá, ktorá podporuje investorov, s nimi komunikuje, čiže v tom prípade budeme s ňou určite intenzívne spolupracovať, – odkazuje na záver riaditeľ Šimončič. O. Filip

Ďuro Varga

– Ako ste sa vlastne zapojili do programu pomoci Rómom, za ktorý ste získali cenu Koalície proti diskriminácii? – Všetko sa v podstate začalo tým, keď som sa s jedným rómskym dievčatkom stretla v mestskom autobuse, kde spievala za peniaze. V rozhovore s ňou som si všimla, že je v školopovinnom veku. Povedala mi, koľko má rokov, aby na otázku, prečo nie je v škole, odpovedala, že nie je prihlásená. Práve sme prichádzali k môjmu pracovisku. Ukázala som jej ho a povedala: toto je moja škola, môžeš do nej chodiť, aj keď v tejto štvrti nebývaš. Začala navštevovať hodiny, čo bolo príkladom aj pre viaceré iné rómske deti. Spolužiaci ich prijali, stali sa obľúbenými, pozývajú ich na narodeniny... Keď do školy prišli prvé rómske deti, usporiadali sme spoločnú schôdzu všetkých aktérov, ktorí im môžu pomôcť. Boli na nej pedagógovia, predstavitelia Strediska pre sociálnu prácu, predškolskej ustanovizne, rómsky koordinátor Obce Zvezdara, predstavitelia Domu zdravia, organizácie Praxis a iní. Vypracovali sme plán pomoci, lebo je azda najmenším problémom to, aby deti riadne chodili na prednášky. Ich rodiny dodnes žijú v nehygienických podmienkach a nemajú peniaze ani na základné veci, ako oblečenie, desiata. Napriek tomu, že sú naše zákony dobré, ich uplatnenie nie ja také ľahké: moja žiačka Teodora Teodorovićová ešte stále nemá zdravotný preukaz. To však nevplýva na nás v škole deprimujúco: naďalej so žiakmi rómskeho pôvodu dodatočne pracujeme, aby dohonili zmeškanú látku. Snažíme sa prispieť k tomu, aby im ďalšie školenie nebolo nezvládnuteľným problémom. Zaznamenal: O. Filip

INÝ NÁHĽAD

Príklady a prípady

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO IVAN GAŠPAROVIČ JE NAJLEPŠIE ZARÁBAJÚCOU HLAVOU ŠTÁTU SPOMEDZI KRAJÍN V4

Prezidenti biedu netrú lovensko nepatrí medzi veľké ani bohaté krajiny, no v niečom má predsa len primát – Ivan Gašparovič je najlepšie zarábajúcou hlavou štátu z postkomunistických krajín v EÚ,“ napísali bratislavské Hospodárske noviny. Denník skúmal platy hláv štátov bývalého východného bloku. Slovenský prezident je suverénne na čele rebríčka, keď mu konkurovať môže len český kolega Miloš Zeman. Po odchode z funkcie to však finančne bude mať o niečo horšie ako prezidenti okolitých krajín. Daňoví poplatníci odmieňajú Gašparoviča platom 9 360 eur. Na porovnanie, prezident 40-miliónového Poľska Bronislaw Komorowski sa musí uspokojiť s 3 485 eurami a Miloš Zeman v Česku so

„S

7 276 eurami. Na opačnom konci rebríčka skončil prezident Rumunska Traian Băsescu platom 1 529 eur. Ak k platom prezidentov

Gašparovič „len“ 1 327 eur. Zeman tiež disponuje vlastným lietadlom, kým Gašparovič je odkázaný na letku ministerstva vnútra, o špe-

Koľko zarábajú hlavy štátov Vyšehradskej štvorky (V4) v eurách Ivan Gašparovič (Slovensko) Miloš Zeman (Česko) János Áder (Maďarsko) Bronislaw Komorowski (Poľsko) pripočítame náhrady, ktoré niektorí prezidenti dostávajú na reprezentáciu, pred Gašparoviča sa dostane český prezident Zeman. Ten k platu dostáva každý mesiac ešte 6 768 eur, zatiaľ čo

mesačný plat

náhrady

9 360 7 276 5 099 3 485

1 328 6 768 0 1 248

ciál sa tak delí s predsedom vlády či parlamentu. V susedných krajinách sa však prezidenti budú mať lepšie po ukončení mandátu. Zeman bude po odchode z funkcie dostávať

HROBKA VEĽMOŽA POCHOVANÉHO PRED 1 600 ROKMI JE EURÓPSKYM UNIKÁTOM

Slovenský Tutanchamón ožno vám to pripadá neuveriteľné, ale Slovensko má naozaj svojho Tutanchamóna. Takto médiá pomenovali stále záhadné germánske knieža, ktoré pred 1 600 rokmi pochovali pod Tatrami. Prirovnanie k slávnemu egyptskému faraónovi si vyslúžilo vďaka veľkoleposti a zachovalosti hrobky. Jej prvé poklady v polovici júla sprístupnilo verejnosti Podtatranské múzeum v Poprade. Jeden z najvýznamnejších archeologických objavov na Slovensku v posledných desaťročiach uzrel svetlo sveta koncom roku 2005. „Na stavenisku priemyselného parku v Poprade – Matejovciach sa pri znižovaní terénu objavilo zavlhnuté miesto, ktoré sa stavitelia snažili spevniť vybagrovaním a vyplnením kamením. Pri bagrovaní ale narazili na drevenú zrubovú konštrukciu, o ktorej sa domnievali, že ide buď o nejaký prameň uchytený v drevenej konštrukcii, alebo o bunker z druhej svetovej vojny,“ vysvetlil pre internetový portál webnoviny nitriansky archeológ Karol Pieta. Namiesto bunkra tam bola hrobka, a to mimoriadne vzácna. Doteraz sa nepodarilo zistiť,

27. 7. 2013

30 /4553/

kto presne je v nej pochovaný. V každom prípade išlo o významného muža. „Knieža bol Germán a snáď Vandal, pretože obyvateľstvo, ktoré v tom čase žilo na území dnešného severného Slovenska a južného Poľska, pravdepodobne patrilo ku kmeňu Vandalov,“ tvrdí archeológ. Podľa analýz DNA mohol 170centimetrový, dobre stavaný, asi 25-ročný muž pochádzať dokonca až z oblasti medzi Volgou a Urálom. Výskum obsahu izotopov stroncia z kostí zasa naznačuje, že nežil v okolí Popradu, kde sa nachádza hrob, ale v západnejších častiach. Ďalšou stopou je konštrukcia hrobky. „Je izolovaná rovnakým spôsobom, aký popisujú rímske stavebné príručky. Ide o nečakane pevné previazanie s civilizačnými centrami tej doby,“ vysvetlil Karol Pieta. Mohlo by to dokonca znamenať, že šľachtic slúžil v rímskej armáde, čo pre vtedajších barbarských vodcov až také nezvyklé nebolo. Okamžite po objave začali na Slovensko prúdiť davy archeoló-

HLAS ĽUDU

gov z celého sveta. Ide totiž o európsky unikát. „Takto zachovaná hrobka nemá v tomto drevenom prevedení nikde obdobu. Celá architektúra hrobovej komory vrátane sarkofágu je nedotknutá.

Podobné kniežacie hroby sa našli na viacerých miestach vtedajšej barbarskej Európy, ale len vo forme fragmentov,“ zdôrazňuje nitriansky archeológ. Jej obsah previezli na analýzu a konzervovanie do nemeckého Schleswigu, kde sú

štyritisíc eur. Peniaze majú slúžiť na financovanie kancelárie či plat asistenta. Citeľne horšie na tom bude Gašparovič, ktorý bude po odchode do dôchodku dostávať rentu necelých tisíc eur. Iveta Radičová preto pred dvoma rokmi prispela exprezidentovi Michalovi Kováčovi 20-tisíc eurami na opatrovateľku a chod kancelárie. Politológ Tomáš Koziak vraví, že nadštandardný plat prezidenta je na mieste, keďže je to najdôležitejšia verejná funkcia v krajine. Odmena by sa však mala odvíjať od výkonnosti hospodárstva. Pripomína, že slovinský prezident Borut Pahor má plat „len“ necelých 6-tisíc eur. „Ak má on nižší plat ako náš, tak niečo nie je v poriadku. Slovinsko je krajina ekonomicky na vyššej úrovni ako Slovensko,“ povedal HN. Rastislav Boldocký na takúto prácu vybavený potrebnými zariadeniami. Postupne sa artefakty dostávajú späť na Slovensko, kompletnú expozíciu by mohli predstaviť verejnosti v roku 2016. V týchto dňoch však v popradskom múzeu predstavili prvé exponáty. Ide najmä o drevený nábytok z hrobky, ktorý mal podľa povier mŕtvy používať v posmrtnom živote. Najdôležitejšie exponáty sú podľa odborníkov stále v štádiu konzervovania v zahraničí. Na rozdiel od skutočného Tutanchamóna, z ktorého hrobky vynášali poklady celé dni, ba aj týždne, ten slovenský o svoje najväčšie cennosti prišiel. Väčšinu zlatých a strieborných vecí si odniesli vykrádači hrobiek. Na druhej strane možno práve vďaka zlodejom hrobka aj po dlhých storočiach zostala v takom dobrom stave. „Podľa našej hypotézy sa konštrukcia hrobky, ktorá bola vybudovaná v nepriepustných íloch, zachovala vďaka tomu, že cez vykrádaciu šachtu sa do dutého priestoru dostala povrchová voda. Riedke bahno siahalo do výšky asi 65 centimetrov pod strop hrobky. V tomto prostredí bez prístupu vzduchu sa všetky organické časti zachovali,“ vysvetlil archeológ. R. B.

Z NAŠICH OSÁD BOJAN PAJTIĆ A MIROSLAV VASIN V HLOŽANOCH

Pokrajina investuje do rozvoja dediny cieľom na mieste sa presvedčiť o realizácii investícií vojvodinskej vlády do rozvojových programov usmernených do Hložian, jej prvý muž Bojan Pajtić spolu s pokrajinským tajomníkom pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslavom Vasinom a s úradujúcim riaditeľom Fondu pre kapitálové vklady Nebojšom Malenkovićom navštívili túto dedinu v piatok 19. júla. Po desaťminútovej obhliadke asfaltovania cesty v Ulici proletárskej, krátko po doznení poludňajšieho zvona, a po polhodinovej prechádzke výrobnými priestormi skleníka Akciovej spoločnosti Agroplod, predseda vlády AP Vojvodiny Bojan Pajtić vyhlásil:

– Keď sme začiatkom apríla začali kampaň zamestnávania v roku 2013, povedali sme, že zamestnáme 4 000 až 5 000 ľudí. Podľa našich programov zamestnávania na dnešný deň zamestnanie má 3 750 ľudí, čo znamená, že program sa uskutočňuje podľa vytýčené-

Pokrajinskú výpravu zaujímalo, ako sa realizuje investícia v hodnote 6,8 milióna din. do skleníka, ktorého novým majiteľom je AS Agroplod majiteľov Jarmily (riaditeľky) a Jána Bohušovcov

Hložany Ján Bohuš vyhlásil, že v skleníku za rok dopestujú asi 1 500 ton zeleniny a o. i. povedal: – Poďakúvam sa predsedovi vojvodinskej vlády Pajtićovi a pokrajinskému tajomníkovi Vasinovi za všetko, čo urobili pre občanov Hložian a najviac pre podnik Agroplod. Prostriedky v sume 6,8 milióna din., ktoré sme dostali ako podnet na vytvorenie nových pracovných príležitostí, vložíme do obnoviteľnej energie, teda kúpime nový kotol na vykurovanie peletami, čo nám umožní úspory v hodnote asi 20 miliónov din. za rok. Zisk využijeme nielen na rozvoj podniCestári podniku Put invest počas predchádzajúceho týždňa „natreli“ novou vrstvou ku, ale aj na zvýšenie platov zamestnancov. asfaltu cesty v hložianskych uliciach Partizánskej, Štefánikovej, Proletárskej (na snímke 19. júla), Jánošíkovej a Sládkovičovej Bohuš tiež spomenul, že 90 % výrobkov zo skleníka – Poľnohospodárstvo je naša najväčšia rozodpredajú na domácom vojová a vývozná príležitosť. Preto sme protrhu. Časť výrobkov vyvástredníctvom PS pre hospodárstvo zabezpežajú do Čiernej Hory a o niečili 6,8 milióna dinárov na to, aby dnes úradkoľko dní sa vraj začne aj výne začalo pracovať 50 nových robotníkov v voz do Ruska. Predseda tomto najväčšom skleníku v Srbsku. obce Báčsky Petrovec Pavel Ako povedal Bojan Pajtić, pokrajina mieni Marčok, vyjadrujúc vďaku pokračovať v podporovaní úspešných provojvodinskej vláde a rejektov, a dodal: zortnému pokrajinskému – Prostredníctvom rezortného pokrajinsekretariátu za vytvorenie ského sekretariátu sa za posledných šesť ronových pracovných príležikov vo Vojvodine zamestnalo 29 035 občanov. tostí v tomto roku, o. i. zdôVojvodinská vláda subvenciami podporuje výraznil: robu v skleníkoch a fóliovníkoch, lebo sa rea– Podarilo sa nám utvoriť lizuje počas celého roka a zabezpečuje väčší 123 nových pracovných príobjem výroby a vyššie výnosy. Dôkazom Premiér Bojan Pajtić sa zvítal aj s niekoľkými Hložancami. ležitostí. Na druhej strane toho, v akej miere nám záleží na rozvoji dediny, Manželia Eliášovci mu o. i. povedali: „Keď sme mohli 50 rokov Fond pre kapitálové vklady je, že sme v Hložanoch investovali 30 miliónov čakať na asfaltku, počkáme ešte 5; hádam zatiaľ spoja našu dokázal aj dnes, že vkladá dinárov do cestnej siete v dĺžke 4 kilometre, ulicu s Leninovou a Vladka Vitéza, poza záhrady...“ do štandardu našich občačo umožnilo, aby ľudia žili značne lepšie než nov. Na území Obce Báčsky ho plánu. Mienim, že do konca roku ho úplne Petrovec za posledných 8 rokov bolo vložených doteraz. Pokrajinský tajomník Miroslav Vasin v súvi- splníme. viac ako 500 miliónov dinárov. Spolumajiteľ AS Agroplod, inak pokrajinský poslosti so zamestnávaním v pokrajine stručne slanec a predseda Rady Miestneho spoločenstva poznamenal: Juraj Bartoš

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V OSADÁCH ŠÍDSKEJ OBCE

Zvolili členov rád miestnych spoločenstiev eďže v apríli tohto roku čle- Aničić, Nove Bešević, Milenko Danom rád miestnych spoločen- bić, Milan Kordić, Josip Logarušić, stiev vo všetkých 19 osadách vy- Milivoj Šuškić, Vesna Kuzminac, pršal mandát a Zhromaždenie obce Branislav Nonković, Miroslav Janjić, Šíd nezladilo štatúty miestnych spoločenstiev s rozhodnutím súdu, namiesto nich vymenovali dočasné trojčlenné orgány s úlohou zorganizovať voľby. Voľby sa uskutočnili v nedeľu 21. júla vo všetkých miestnych spoločenstvách. V Miestnom spoločenstve Šíd kandidovalo 58 kandidátov, z ktorých občania zvolili trinástich. Vo voličskom zozname v Šíde je zapísaných 13 934 vo- Z nedeľného hlasovania ličov a vo voľbách sa zúčastnilo v športovej sieni v Šíde 3 177, čiže 22,80 %. Medzi 58 kandidátmi boli aj dvaja Slováci, av- Branislav Nikolić, Irinej Papuga a Jošak ani jeden nie je zvolený. Nový- van Burojević. mi členmi Rady Miestneho spoloV Miestnom spoločenstve Erdečenstva Šíd sú: Krsto Kureš, Cvetin vík je 2 460 oprávnených voličov a

vo voľbách sa zúčastnilo 880, čiže 35,77 %. Nová Rada Miestneho spoločenstva Erdevík má 9 členov. To sú: Dobrivoj Perišić, Lyduška Kolárová, Bojan Považan, Jovica Ivić, Zoran Mašić, Mirjana Mitrović, Mišo Slávik, Janko Medoš a Janko Plachtinský. Z deviatich členov štyria sú Slováci. V Miestnom spoločenstve Višnjićevo je 1 475 oprávnených voličov. Vo voľbách sa zúčastnilo 546 alebo 37,01 %. O miesto v Rade MS sa uchádzal aj jeden Slovák, ale nebol zvolený. Členmi Rady Miestneho spoločenstva vo Višnjićeve sú: Stevan Jovanović, Dušan Vejnović, Zlatko Savić, Branislav Šaprić, Marko Ivković, Radivoj Zarić a Zoran Rakić. V Miestnom spoločenstve Bin-

guľa do zoznamu je zapísaných 642 voličov a vo voľbách sa zúčastnilo 351, čiže 54,67 %, čo je mimoriadne vysoké percento. Binguľčania volili piatich členov Rady Miestneho spoločenstva, medzi ktorými sú aj dvaja Slováci. Členmi RMS sa stali: Zoran Vuković, Marko Kramar, Miško Galádik, Darko Kantár a Branislav Babić. Jediná osada v Šídskej obci, v ktorej sú Slováci vo väčšine, je Ľuba. V Ľube je zapísaných 397 oprávnených voličov a vo voľbách sa zúčastnilo 193 voličov, čiže 47,85 %. Medzi piatimi členmi RMS sú traja Slováci. Zvolení boli: Vladko Ruman, Daniel Mitrov, Janko Topoľský, Stevan Cingel a Janko Belan. Novozvolené rady miestnych spoločenstiev začnú fungovať len čo vyprší lehota na sťažnosti, čiže už v týchto dňoch. St. S.

ŠAGÁTOVCI Z PIVNICE SPOLU SO SVOJIMI ZNÁMYMI UPRAVILI ODVODOVÝ KANÁL

Príklad pre všetkých, výzva pre miestne vedenie eby odvodový kanál, ktorý tiahne ulicami Rybárskou a Štefánikovou v Pivnici, bol vlastníctvom rodiny Šagátovej, upravovanie veľkého garádu by iste nevzbudilo náš záujem. Hoci im garád vlastne nepatrí, Šagátovci v dňoch 15. až 19. júla namiesto toho, aby dovolenkovali pri mori, pracovné voľno strávili v sekaní

rá mama, neskoršie mama, a keď som sa vydala, môj manžel, – hovorí Marijana Šagátová, ktorá iniciovala túto pracovnú akciu. Ide o široký a hlboký odvodový kanál, ktorý je dlhý zo 100 metrov. Jeho údržba si vyžaduje dosť energie a času, na čo Marijaniným príbuzným už ubúdalo sily. Z toho dôvodu sa

Keby ich vraj bolo viac, robotu by rýchlejšie dokončili: účastníci pracovnej akcie (foto: M. Š.)

a pílení stromkov a kríkov, ktoré tu časom vyrástli. Opýtali sme sa ich na dôvody, ktoré podnietili tento druh akcie. – Jednu časť kanála, pri ktorej je môj rodný dom, upratovala moja sta27. 7. 2013

30 /4553/

rozhodla zistiť, v kompetencii koho je údržba kanála a kto je vlastne jeho majiteľom, ale lokálne vedenie jej odpoveď na tieto otázky neposkytlo. – Keďže nepreukázali ochotu kanál upraviť, hoci bol už veľmi zaras-

HLAS ĽUDU

tený, dokonca aj neďaleký chodník bol už zasypaný zemou a obrastený trávou, rozhodli sme sa zorganizovať pracovnú akciu. Mysleli sme si, že sa nám pripojí viac Pivničanov, no ukázalo sa, že počas piatich dní tu pracovalo iba takých desať ľudí – hlavne Marijana a Daniel Šagátovci ako iniciátori to boli naši pracovnej akcie známi s dvomi – Nepotrebujeme, aby nám tie petraktormi, – hovorí Šagátová. Nielen morálnou podporou, niaze vrátili, ale boli by sme radi, keby ale aj fyzickou prácou im po- kompetentné orgány pokračovali v mohli členovia Rady Miestneho údržbe kanála, – nesťažuje sa orgaspoločenstva Pivnica Anna Pin- nizátorka akcie, len pokojne kontírová a Nenad Doroški, hoci štatuje, o čo ide. – To, čo si žiadame miestne vedenie nemalo ofi- čierne na bielom, je informácia, ciálne stanovisko k tomuto problé- komu jarok patrí. Ak patrí nám obmu. Napriek tomu usilovným a – tre- čanom, tak ho budeme aj v budúcich ba povedať – smelým Pivničanom sa rokoch upratovať. Ale ak nie, tak je podarilo úspešne ukončiť akciu, hoci potrebné nájsť prostriedky na jeho do nej vrazili viac tisíc dinárov, svoj nepretržitú údržbu. V. Dorčová-Valtnerová čas a energiu.

Z NAŠICH OSÁD STAVEBNÉ PRÁCE NA ČAPLOVIČOVEJ 21 V KOVAČICI

Obnova Pamätného domu Martina Jonáša ačiatkom júla sa začala re- na to, aby sa zachovala autentic- rejné obstarávanie pri rekon- robí v súlade so štandardmi, tak konštrukcia domu najzná- kosť miestností – kuchyne, ate- štrukcii tejto budovy. domácimi, ako i EÚ. mejšieho kovačického insitného liéru a niekdajšej šopy – s dobrým Podľa náčelníka Babku aj inte„Práce je plánované realizomaliara Martina Jonáša. Už tretí vkusom, bez gýčovosti, aby všet- riér izieb bude v podobných far- vať za 25 dní. Kovačica a okolie týždeň na dome zo dňa na deň dostane ďalšiu atraktívnu turispracuje okolo pätnásť robotníkov tickú destináciu a Slováci v Srbsku podniku Slovan zo Selenče. Prádôstojnú pamiatku na jedného z ce prebiehajú podľa plánu, ponajznámejších dolnozemských časie zatiaľ žičí zemným a muSlovákov,“ prízvukoval záverom rárskym prácam. Stavbárom sú Ivan Babka. nápomocnou rukou zamestnanPodpísaním kúpnej a predajnej ci Obce Kovačica, ako aj Galérie inzmluvy 22. marca 2012 sa majisitného umenia. teľkou Pamätného domu Marti„Hlavná časť domu by až na na Jonáša stala Národnostná menšie úpravy mala zostať v pôrada slovenskej národnostnej vodnom stave. Priečelie domu menšiny. Peniaze na kúpu domu sa nezmení, iba sa upraví. Na s úhrnnou pozostalosťou ponovú železobetónovú stropnú skytla vláda Slovenskej republikonštrukciu dáme nové škridlice, ky prostredníctvom Úradu pre ale zostane rovnaký druh škridlíc Slovákov žijúcich v zahraničí (223 –takzvaná bobrovka. Priestor na 707 eur). muzeálne aktivity zariadime aj V lete minulého roku prebiePráce na Jonášovom dome v júli 2013 na povale, pričom nové schodishala druhá časť súpisu diel a deko vybudujeme z bách a odtieňoch ako pô- dičstva Martina Jonáša. Začiatciene,“ informuje vodné hlavné izby, v kto- kom októbra Národnostná rada Ivan Babka, nárých bolo zavesených najviac vyhlásila Galériu insitného umečelník Oddelenia slávnych olejomalieb majst- nia za inštitúciu osobitného výpre urbanizmus, ra Jonáša: znamu pre slovenskú národverejné a inš„Martin Jonáš veľa použí- nostnú menšinu. NRSNM bude pekčné služby val oranžovú, spoluzakladaObce Kovačica. žltú, červenú a teľkou známej Zadnú časť hnedú farbu – obrazárne spodomu už zbúrali a sú to farby, ktolu s Obcou Kostavajú novú. Pri ré prenikajú z vačica a Pamätvýstavbe budú koloritu ohňa a ný dom Martina dbať na trvanlispôsobovali u Jonáša sa stane vosť domu. návštevníkov súčasťou Galé„Návrhárka a Moja Kovačica, jedna z najznámejších malieb Martina pocit tepla, rie insitného architektka Slavi- Jonáša oslovovali emóumenia. ca Miletićovácie. Turisti sa v Slovenská reBrkićová z projektového štúdia ko tam bolo, ale ničoho priveľa,“ takzvanej hlavnej publika (7,5 mil. Art projekt z Kovinu vypracovala pokračuje Babka, ktorý zároveň izbe, kde spomínadin.), Obec Koprojekt na adaptáciu a rekon- koná dozor nad výstavbou domu ných malieb bolo vačica (2,5 mil. štrukciu s osobitným dôrazom ako odborník v Komisii pre ve- najviac, cítili útulne a din.) a Pokrajinpohodlne. Tesne Ivan Babka, náčelník ský sekretariát predtým navštívili Oddelenia pre urbanizmus, pre prácu, zaModrú izbu. Modrý verejné a inšpekčné služby mestnávanie a Obce Kovačica prísvit upokojuje rodovú rovnosť myseľ, belasá farba (2 mil. din.) na je decentná, a keďže šlo o menšiu úpravu a rekonštrukciu Pamätizbu než bola tá hlavná, modrá ného domu Martina Jonáša zanevyvolávala pocit chladu.“ bezpečili ďalších dvanásť milióTepelnú izoláciu zabudujú vša- nov dinárov. Deviateho mája bude, kde to bude možné. Naplá- dúceho roku si pripomenieme 90 novali i plastové PVC okná a dve- rokov od narodenia Martina Jore, ktoré majú výborné tepelnoi- náša. Majstra kresby a štetca. A zolačné vlastnosti. Tým sa výraz- vášnivého zberateľa dolnozemne zamedzí únik tepla. Vykuro- ských a vojvodinských starožitvanie novovybudovanej časti má ností. byť podlahové, údržba priestorov Manželia Jonášovci, kolegovia a spolupracovníci začiatkom 90. by nemala byť náročná. Všetko sa Ján Špringeľ rokov minulého storočia

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD STAROPAZOVČANIA NEZABÚDAJÚ NA SENIORA VLADIMÍRA VEREŠA

Otvorili výstavu dokumentov a fotografií 40. výročiu úmrtia reš pôsobiac na tejto fare, archív našej cirkvi so sídlom v StaVladimíra Vereša nedočkajúc sa dôchodku, rej Pazove obohatený dokladmi a (1911 – 1973), evanjelicvšetko nechal tu – na po- fotografiami z tohto prvého obdokého farára a seniora vale, v komore...“ povedala bia našej cirkvi.“ Potom si na Vladisriemskeho, členovia SloK. Verešová a dodala, že míra Vereša, farára – kolegu, priateľa venského evanjelického Vladimír Vereš nechal po a nadovšetko dobrého a tichého a. v. cirkevného zboru v sebe bohatstvo dokladov, človeka zaspomínali Ondrej PeťStarej Pazove usporiadaktoré svedčia o dobe, v kto- kovský, Ján Havran, dozorca, Miroli dve podujatia – výstavu rej žil a pôsobil. slav Pap st., presbyter, a Ján Kováč, v zborovej sieni na fare a O Vladimírovi Verešovi, niekdajší riaditeľ pazovskej základpobožnosť na mestskom evanjelickom farárovi a senej školy. cintoríne. niorovi, sa podrobne zmieStaropazovský cirkevný zbor si na Vladimír Vereš sa nanil Igor Feldy. Okrem iného výročie úmrtia Vladimíra Vereša prirodil 9. septembra 1911 v povedal: „V hurbanovskej pomenul aj v nedeľu 21. júla na Krčedine. Za kňaza bol tradícii pestoval vynikajúce mestskom cintoríne, pri Dome vysvätený v Iloku a roku O živote a diele Vladimíra Vereša na fare 1934 sa stal kaplánom v hovoril Igor Feldy, kým sa Katarína Selenči po boku farára Verešová zmienila o výstave Karola Medveckého, po smrti ktorého si ho Selenčania zvo- Nasáriková, riaditeľka predškolskej lili za farára. V Selenči pôsobil do ustanovizne v obci Miloslavov. Výstavu pripravila cirkevná arroku 1950, keď prešiel za farára do Starej Pazovy. Zomrel 19. júla 1973 chivárka Katarína Verešová so spoa pochovaný bol biskupom Dr. Ju- lupracovníkmi, ktorá hovorila o rom Struhárikom 20. júla v Starej Pa- tom, z čoho výstava pozostáva. „Okrem fotografií sú tu aj ukážkové zove. Pietnu výstavu písomnej a foto- doklady a korešpondenčné listy, dokumentácie pod názvom Spo- originálne rukopisy z jeho tvorby, mienky na seniora Vladimíra Vereša (1911 – 1973) otvorili 18. júla 2013 v zborovej sieni. Potomkovia rodiny Verešovej (sedia sprava v prvom Úvodom velebný pán rade) a hostia na slávnostnom otvorení výstavy Igor Feldy, farár staropazovský, privítal potomkov Vladimíra Vereša – syna Dobrovzťahy so Srbskou pra- smútku a pri hrobke. Úctu Vladimislava s manželkou Zuvoslávnou cirkvou, naj- rovi Verešovi vzdali početní pazanou a synovca Šteprv s farárom Milivo- zovskí cirkevníci a hodnostári v fana Cicku z Nového jom Aranickým, a po- čele so zborovým farárom Igorom Sadu. Okrem predtom i ďalšími... Dnes Feldym. V príležitostnom programe staviteľov slovenských veľmi významným fak- zaspieval tamojší Zmiešaný speinštitúcií a ustanoviztorom je aj to, že Vladi- vácky zbor Tília pod vedením Anny ní a početných cirmír Vereš do Starej Pa- Đurđevićovej a v prednese krásVýstava Spomienky na seniora Vladimíra Vereša vyvolala kevníkov na otvorení veľký záujem prítomných zovy priniesol aj po- neho slova sa zúčastnili Anna Malvýstavy sa zúčastnili zostalosť po svojom ková a Mária Záborská. aj hostia zo Slovenska – farári Ondrej tak cirkevnej, ako aj národnej, zoši- otcovi – našom prvom biskupovi a Zuzana Peťkovskovci a Jasmina ty... Treba povedať, že pán senior Ve- Adamovi Verešovi. Tým je ústredný A. Lešťanová

EVANJELICKÁ MLÁDEŽ KOVAČICKÝCH CIRKEVNÝCH ZBOROV I A II si začiatkom júla pripomenula 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy a z tej príležitosti pobudla na jednodňovom výlete na Fruškej hore. Po kratšej prednáške o slovanských vierozvestoch, ktorú realizovali senior banátsky Pavel Sklenár, farár cirkevného zboru I, a mladý zborový farár Martin Bajza, predkonfirmačná, konfirmovaná mládež a deti z besiedky spolu so zborovými katechétami príjemne strávili ešte jeden prázdninový letný deň. Na Fruškej hore navštívili monastiere Veľká Remeta, Grgeteg a Krušedol a pokračovali do Sriemskych Karloviec, na Stražilovo a Petrovaradínsku pevnosť (na fotografii). A. Chalupová

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD rovićovej, neskôr Dunđerskej. Potom bol upravený na naširoko-naďaleko známe Poľnohospodárske múzeum a dnes je to už Muzeálny komplex v Kulpíne Múzea Vojvoulpín je jednou zo štyroch osád Keď ide o plán práce na rok 2013, krytinu. Priestor, kde majú zastávať diny v Novom Sade. Kulpínsky kaBáčskopetrovskej obce. Vlani predseda M. Čeman povedal, že pri- autobusy, je tiež pripravený na as- štieľ so svojimi bohatými obsahmi v júni do funkcie nastúpilo nové oritou sú práce na dokončení pra- faltovanie. Na lokalite druhej au- je lákavou turistickou destináciou miestne vedenie, ktoré tvorí deväť voslávneho domu smútku. Ďalej sa tobusovej zastávky na rohu ulíc a je jedným z pilierov turistického členov Rady Miestneho spoločen- má vypracovať projektová doku- Maršala Tita a Radničkej práce sú v rozvoja dediny. Hospodárstvo v stva – sedem mužov a dve ženy. Za mentácia rekonštrukcie budovy v rovnakej fáze. Tretia bude zastávka Kulpíne charakterizuje práca niepredsedu RMS zvolili centre Kulpína, kto- na rohu ulíc Maršala Tita a Kolláro- koľkých úspešných súkromných podnikov, v ktorých sú Miroslava Čemana, ktorej sa žiada dať pri- vej, ako posledná zamestnaní hlavne obrý sa zároveň po vlaňajmeraný vzhľad. Plá- smerom do Báčskeho čania tejto osady. Ostatších lokálnych voľbách nujú aj úpravu parku Petrovca, na výstavbe ní chodia za prácou do B. stal podpredsedom v strede osady a vy- ktorej sa teraz intenPetrovca a iných osád, Obce Báčsky Petrovec. kladanie chodníkov zívne pracuje, – popričom mnohí pracujú – Prvou investíciou v betónovými tvárni- vedal o aktuálnych aj v Novom Sade. roku 2012 bola výmena cami. Spomenul aj prácach MS Kulpín Pozoruhodnú činnosť okien na budove zárekonštrukciu škol- tajomník Zlatko Harv Kulpíne rozvíjajú pokladnej školy. Na tieto ských športových te- minc. četné spolky a združenia: účely bolo vyčlenených rénov, stavanie ohraV Kulpíne už stáKlub Kulpínčanov, viac ako 2 milióny didy okolo oboch cin- ročia dobre spolunaMOMS, KUS Zvolen, nárov. Touto investíci- Predseda Rady MS torínov. V pláne je žívajú Slováci (teraz Spolok kulpínskych žien, ou sa zaoberalo ešte aj Kulpín Miroslav aj dokončenie ka- ich je 80 percent) a Tajomník Zlatko Spolok vinárov a vinopredošlé zloženie miest- Čeman nalizácie a rekon- Srbi, ktorí spolu s prí- Harminc hradníkov, Poľovnícky neho vedenia. Počas mištrukcia vodovodnej slušníkmi iných sponulého leta nasledovalo renovo- siete, vypracovanie regulačného ločenstiev tvoria 20 percent oby- spolok Fazan, Združenie športovanie budovy Malého kaštieľa, v plánu. vateľstva. Podľa posledného sčí- vých rybárov Smuđ, Futbalový klub ktorej teraz sídli MS Kulpín. Po Medzi aktuálne práce MS Kulpín tania v Kulpíne v súčasnosti žije 2 Kulpín, Šachový klub, Volejbalový dlhom čase tieto miestnosti boli vy- patrí aj výstavba troch autobuso- 897 občanov. Túto báčsku dedinu klub, Združenie poľnohospodárov bavené novým moderným nábyt- vých zastávok v osade. medzi Báčskym Petrovcom a Rav- Kulpína, Miestna organizácia penkom. Treba spomenúť aj to, že jed– Plánovaná výstavba autobu- nim Selom krášlia dva kostoly – zistov, Miestna organizácia Červenou z prvých prác novozvolenej sových zastávok v Kulpíne sa začala evanjelický a pravoslávny. Práve v ného kríža, Mládežnícke združeRady MS Kulpín bola úprava prie- na sklonku mája. Investorom je tomto roku v Kulpíne oslavujú 200. nie Terra. Počas roka tieto spolky a storu pre dedinský trh, čiže pre- Miestne spoločenstvo Kulpín a prá- výročie pravoslávnej cirkvi. V osa- združenia usporadúvajú celý rad miestnenie trhu z hlavnej ulice do ce vykonáva stavebný podnik Gra- de je aj dvojjazyková Základná rozličných podujatí, ako je napríklad Veľká noc v Kulpíne, Kulpínska dvora bývalej drevárne Jednota, svadba a pod. Najviac podujatí kde bude až 20 stánkov na predaj býva práve v júli, keď Kulpínčania tovaru. O všetkých týchto prácach oslavujú Deň Kulpína (založili ho 10. sme občanov informovali na zhrojúla 1745 bratia Stratimirovićovci), maždení na sklonku minulého roka, potom je tu dvojdňové vstupné po– povedal predseda Rady MS Kuldujatie Slovenských národných pín Miroslav Čeman. slávností, známe ako PredslávnosĎalšou investíciou MS Kulpín v ťové dni v Kulpíne, ktoré sa tohto minulom roku bola výstavba parroku uskutočnia 16-krát práve pokoviska na slovenskom cintoríne v čas tohto víkendu 27. a 28 júla. TreKulpíne. Potom sa pracovalo na ba spomenúť aj medzi mládežou dláždení plató okolo ekologickej čoraz populárnejšie hudobné postudne a začali i práce na výstavbe dujatie medzinárodného rázu Kuldomu smútku na pravoslávnom pin Fest, ktoré ešte nazývajú aj cintoríne. Práce počas minulého Malý Exit. Okrem toho v Kulpíne roka dobre pokročili, takže sa poprebieha ešte aj Festival nových slodarilo budovu vystavať a pokryť. venských lyrických piesní. DoteTáto investícia spolu s výstavbou karaz odznelo päť ročníkov tohto fesnalizácie toho času patrí medzi tivalu, z ktorého pre budúce genajväčšie v Kulpíne. Na uzavretie finerácie zostali nahrávky celého nančnej konštrukcie je potrebné do Práve prebieha výstavba moderných autobusových zastávok radu lyrických skladieb sloven5 miliónov dinárov. Vlani sa Miestne spoločenstvo pustilo aj do be- ding. Všetky tri nové autobusové za- škola Jána Amosa Komenského, ských skladateľov z týchto krážov. tónovania chodníkov v hlavnej uli- stávky budú moderného vzhľadu a ako aj oddelenie Predškolskej usta- Kulpínčania sú právom hrdí aj na ci, kde vybudovali okolo 400 me- nachádzajú sa v Ulici maršala Tita. novizne Včielka, kde sa tiež učí v slo- svojich mladých spoluobčanov, trov nových chodníkov a v prá- Práce prebiehajú na prvej autobu- venčine a srbčine. Dom zdravia ktorí dosahujú vynikajúce výsledcach plánujú pokračovať. Praco- sovej zastávke zo smeru Ravneho Báčsky Petrovec tu má ambulanciu ky v oblasti vedy, kultúry či športu. valo sa aj na ozeleňovaní priestoru Sela, ktorá bude na rohu ulíc Mar- s lekárňou a stomatologickou or- Veď na mladých svet zostáva a medzi Kulpínom a Petrovcom, kde šala Tita a Šafárikovej. Vystavaný je dináciou. V strede Kulpína hrdo teda aj budúcnosť Kulpína. vysadili topole vedľa cyklistickej betónový základ a železná kon- stojí kaštieľ, ktorý v minulosti patril K. Gažová dráhy. štrukcia, na ktorú postavia strešnú veľkostatkárskej rodine Stratimi-

MIESTNE SPOLOČENSTVO KULPÍN

Krok v smere lepšieho zajtrajška K

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU (10)

Otváranie nových dverí ento seriál stručných pohľadov na pôsobenia a ambície viacerých, samozrejme, zďaleka nie všetkých slovenských firiem pôsobiacich alebo sa zaujímajúcich o náš trh, má trochu inakší záver než niektoré predošlé. Rozdiel je najmä v tom, že sa nekončí predstavovaním ďalšej firmy, ale rozhovorom s pánom Jánom Cingelom, predstaviteľom Slovenskej atlantickej komisie (SAC). Táto bola medzi spoluusporiadateľmi júnového biznis fóra našich a slovenských podni- Ján Cingel kateľov prebiehajúceho vo veľkej zasadačke Hospodárskej komory Srbska v Belehrade. – Pán Cingel, toto stretnutie sa deje vo veľmi zaujímavej chvíli vnútropolitického vývoja Srbska... – Jedným zo základných momentov nášho príchodu a účinkovania v práci biznis fóra je, že Srbsko je na prahu Európskej únie. Rozprávame sa práve v čase rozhodovania o tom, kedy vám bude pridelený dátum. Je to príležitosťou i pre slovenských podnikateľov, ktorí sú tu už etablovaní, ako aj pre tých ďalších, ktorí sa ešte len zaujímajú o Srbsko. Vaša krajina je z pohľadu predvstupového, z pohľadu legislatívy, tiež z pohľadu ekonomického prostredia tam, kde Slovensko bolo tesne pred vstupom do Európskej únie. Znamená to, že slovenskí podnikatelia majú skúsenosť s tým obdobím a vedia túto skúsenosť odovzdať aj ďalej, teda srbským partnerom.

– Biznis fóra majú šancu stať sa podujatiami pravidelnými? – Toto je už druhé naše podnikateľské fórum, ktoré spolu s inými organizuje Slovenská atlantická komisia. Prvé bolo vlani v decembri v Novom Sade, kde sa zúčastnili aj slovenské firmy, ktoré pôsobia v Srbsku, ale takisto aj krajanské firmy Slovákov, ktoré sú veľmi úspešné a ktoré exportujú do Slovenska. Chceme teda nadviazať na túto tradíciu otvárania dverí medzi biznismenmi slovenskými a srbskými. A aspoň trochu im pomôcť tým, že vytvoríme priestor, aby sa stretli, porozprávali, zistili, kde sú možné ich prieniky v obchodnom ohľade. – Z vášho pohľadu, ktoré odvetvia majú

šancu rýchlo v spolupráci postupovať vpred? – Dnes ráno bola veľmi dobrá diskusia na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky tu v Belehrade, na ktorej minister hospodárstva, pán Tomáš Malatinský, mal okolo stola slovenských podnikateľov, ktorí už majú nejakú skúsenosť s podnikaním v Srbsku. Pritom identifikovali tri oblasti, kde je priestor pre spoluprácu: číslo jeden je energetika, ako číslo dva bolo identifikované poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, číslo tri je strojárstvo. – Čo možno hodnotiť ako klady, prípadne zápory spolupráce? – Slovenskí podnikatelia sa veľmi otvorene vyjadrili aj o týchto otázkach. Ako klad hodnotili kultúru a spoločenskú blízkosť Srbska a Slovenska, podnietenú už aj tým, že slovenská menšina žije vo Vojvodine. Čiže nie sú tu nejaké zásadné jazykové bariéry. Ako nevýhodu spomínali časté nedodržiavanie aj zákonom stanovených lehôt zo strany úradov. Čo znamená, že dochádza k prieťahom v rôznych konaniach, napríklad pri registrácii v bankách a podobne. Oto Filip

PADINSKÍ POŽIARNICI V ČESKEJ REPUBLIKE. V prvej polovici júla padinskí požiarnici sa zúčastnili na medzinárodnej súťaži o Putovný pohár predsedu Miestneho spoločenstva Řeka v Českej republike. V rámci spolupráce medzi Mikroregiónom Stonávka, MS Řeka v Českej republike a Asociáciou pre edukáciu a regionálny rozvoj AERD Padina, na 20. ročníku tohto podujatia sa okrem tímu zo Srbska, čiže členov Požiarnického spolku v Padine zúčastnili aj 2 ženské družstvá a 19 mužských družstiev zo Slovenska, Poľska a Českej republiky. Spolupráca medzi požiarnikmi z Padiny a Řeky bude pokračovať aj naďalej, a to nielen výmenou návštev, ale aj pri realizácii projektov Európskej únie. Na snímke sú bratia Mihálekovci s predsedom MS Třinec Tomášom Tomeczekom (v strede). A. Chalupová

STRETNUTIE PO 50 ROKOCH. V sobotu 20. júla sa stretla generácia spolužiakov narodených roku 1948, ktorí základnú školu v Kysáči skončili pred 50 rokmi. Bolo toto ich druhé stretnutie, odkedy opustili školské lavice, a prvýkrát sa stretli pred desiatimi rokmi. Pri zápise do školy ich bolo 94 a rozdelení boli do troch tried. Vo vyšších ročníkoch už boli v dvoch triedach a triednymi učiteľkami im boli Mária Slavková a Viera Vaneková. Ôsmu triedu ukončili 50. Dvadsať šesť z nich umrelo, čo by bola vlastne jedna celá trieda. Na sobotňajšie stretnutie prišlo 34 bývalých spolužiakov, väčšina z Kysáča, ale aj z Aradáča a Petrovca, ako aj z Nemecka. V mene žiakov sa prihovorili Michal Anušiak, Mária Sláviková a Ondrej Hloška. Na stretnutie prišli aj niektorí z bývalých učiteľov: Rastislav a Elena Surovci, Pavel Grňa, Zuzana Kováčová a Mária Súdiová. Bývalí spolužiaci sa v Slovenskom národnom dome zabávali do neskorých nočných hodín. E. Šranková Foto: M. Madacký

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD 3. CROWS MOTOWEEKEND V KYSÁČI

Podujatie s dávkou adrenalínu plynulý víkend v Kysáči poznačil zvýšený ruch motorkárov. Avšak Kysáčania si na to už zvykli, lebo motoklub M. C. Kisach krows už ôsmy raz usporiadal víkendové stretnutia majiteľov a milovníkov silných motoriek. Keďže stretnutiu pozmenili meno, bol to Tretí crows motoweekend, ktorý zaradili do rámca osláv 240. výro- Silné motory, špecifický štýl oblečenia, ale aj čia príchodu Slovákov života – motorkári zo Slovenska v Kysáči do Kysáča. Motozjazd tentoraz prebiehal v dňoch 19. až že čo do počtu účastníkov mo21. júla, čiže od piatka do nedele tozjad bol skromnejší ako vlani, aj na tradičnom mieste pri bazéne a napriek účasti bezmála 300 moklubových priestoroch. V parku, torkárov. V piatok a sobotu mnohí Kysáčania sledovali motodefilé kysáčskymi ulicami, a tak predsa len trochu pocítili čaro tohto podujatia a zvýšenú dávku adrenalínu, ktorá zaplavila dedi-

Kysáčska sárma chutí všetkým, čo organizátori motoweekendu už dobre vedia

li o hostí, motorkárov a návštevníkov. Tak kuchár Wocky v piatok navaril pre všetkých chutnú fazuľu a v sobotu podávali známu kysáčsku sármu. Pripravili až 1 400 chutných, v peci pečených hrčiek. Každý návštevník, ktorý lístkom podporil toto

ho Sadu a Godfather Rok Bend z Crvenky. K tomu usporiadali aj rozličné hry, takže na tomto podujatí ani na chvíľu nevládla nuda. Motoweekend je v Kysáči obľúbené podujatie a treba uznať, že má svoje čaro. Je dokonca zapísané v kalendári motostretnutí Srbska. V Kysáči je inak viac ako 20 členov motoklubu M. C. Kisach krows, i keď je milovníkov silných motoriek iste oveľa viac. Ide však nielen o drahú, ale aj nebezpečnú záľubu. Stretnutie motorkárov prešlo. Okrem toho, že sa rozprávali o svojich dvojkolesových miláči-

Sobotňajšie defilé kysáčskymi ulicami

podujatie, dostal spomenuté špeciality za 300 dinárov, čo bola výhodná cena, len čo je pravda. Vo večerných hodinách odzneli rockové koncerty. Na dobrú náladu prítomných hralo šesť skupín. V piatok to boli skupiny Zemljotres z Aradáča a Vatrene kugle z Kysáča. V sobotu vystúpili skupiny Alibi z Petrovca, Hig Risk a Wanted band z Nové-

koch, dotkli sa aj rozličných iných tém a iste sa informovali aj o tom, ako sa kde toho času žije. Zdá sa, aspoň podľa motoriek, že inde lepšie ako u nás. Nadviazali sa nové známosti, čo tiež môže byť iba osožné, tak pre samotných motorkárov, ako aj pre kysáčske prostredie. Len tomu treba venovať trochu viac pozornosti. E. Š.

hneď vedľa, bol motokemp so stanmi. Svojrázny spôsob života a oblečenia, ktorým žijú a vyznačujú sa motorkári, vynikol aj na tom- Jana Demrovská tiež to stretnutí. Mnohí účinkovala v motodefilé prejazdili stovky kilometrov, aby sa na ňom zúčastni- nu. Sobotňajšie li, ako napríklad motorkári zo Slo- defilé sa tradičvenska, ktorí pricestovali na 40 ne končilo pred motorkách z rozličných krajov a Rocafee Blue klubov. Okrem toho medzi za- Rose, kde majiteľ hraničnými účastníkmi boli aj mo- pre účastníkov torkári z Bosny a Hercegoviny, pripravil kysáčsMacedónska a Chorvátska. Zo ku klobásu a Srbska tiež boli zo všetkých krajov. pivo. Pravdaže, aj Napriek tomu predseda klubu organizátori sa Harley-Davidson je značka, o ktorej sníva každý Ján Demrovský Demro povedal, patrične postara- motorkár

27. 7. 2013

Štát pomôže Anite Ako sme v našom týždenníku už písali, Anita Balážová z Erdevíka potrebuje súrnu transplantáciu srdca v zahraničí. Najnovšia pekná správa znie, že štát sa ujal starostlivosti o choré dievča, čo znamená, že nájde nemocnicu, v ktorej sa operácia uskutoční. Doteraz totiž ani jedna nemocnica v zahraničí nedala kladnú odpoveď na žiadosť Anitiných rodičov, pretože nemali podporu ani poisťovne, ani štátu. R. 30 /4553/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI

avšak jednou zo závažnejších príčin, že neprišlo viac domácich súborov, je obdobie dovoleniek a rozličných zájazdov. Viacerí nám už sugerovali, že začiatok septembdňoch 19. a 20. júla v Aradáči ra by vraj bol najvhodnejší termín. odznel v poradí šiesty Festival Pouvažujeme o tom. Človek sa zvykov a obyčají V aradáčskom učí aj na vlastných chybách, – pošírom poli. Začal sa v piatok spovedala nám Anna Bagľašová, predločným a nanajvýš efektným cesedníčka aradáčskeho MOMS, ktolovečerným koncertom symbolicrý sa aj toho roku podpísal pod orky pomenovaným Dve mladosti ganizáciu festivalu. bez starostí, v ktorom vystúpili dve Sprievodným podujatím je tramladosti, čiže dva rovnomenné dičná etno výstava a výstava stasúbory – z Banskej Bystrice a z Ararých fotografií, ktorú má na starosti dáča. Spolok žien Ruža. Keďže tanečníAradáčska folklórna fiesta poci tohto roku kračovala v sobotu veselým sprienacvičili svavodom krojovaných účastníkov dobné zvyky, dedinskými ulicami a začiatok boženy sa rozbehhatého programu svojou hudbou li po dedine a a spevom zahlásili neúnavné arapozbierali staré dáčske meškárky, po čom sa v ofisobášne fotociálnej časti programu obecenTakto sa Dobanovčania bavili po priadkach grafie, kým v stvu a účastníkom prihovorili predrámci etnograsedníčka MOMS Anna Bagľašová a hliadke 3 x Ď v Starej Pazove. – Čo do fickej výstavy predsedníčka organizačného výA potom sa to na javisku rozto- počtu účastznázornili obboru festivalu Erka Viliačiková. Bla- čilo. Početnosťou a veselosťou níkov, tohtoliekanie duhoprajnými a podnetnými slovami najprv zapôsobili najmladší ara- ročný festival chien, ktoré si sa potom v mene lokálnej samo- dáčski tanečníci z DFS Govličky. Po je trochu chumladá nevesta nich tí trochu dobnejší ako odnášala do starší ukázali Ako vlaňajší. Sľúnového domu. sa svadbili v Ara- bili sa nám Svoje etno exdáči. Bieloblat- síce aj súbory ponáty vystavičania si zaspo- z Poľska a Tumínali, Ako bolo, recka, ale tí Osvedčená moderátorská dvojica: li aj spolky žien z Kulpína, Kysákeď sme boli mla- prví neprišli z Marína Kušniarová a Ivica Grujić dí, Dobanovča- f i n a n č n ý c h Litavský moderovali všetkých šesť ča, Dobanoviec, Starej Pazovy a nia sa bavili Na dôvodov, po- ročníkov festivalu Kovačice. Notanci po priad- kým potreba kach, Boľovčania trojdňového ubytovania Turkov vinkou je tanečný dom, v ktorom Dvíhali máj, Haj- pre nás bola príliš náročná. Veľmi sa záujemcovia od skúsených chodušičania boli u sme však hrdí, že nám prišiel súbor reografov mohli naučiť niektoré Hrudkov na z Banskej Bystrice, ktorý patrí me- nové tanečné prvky. Ani tohtopriadkach. Kova- dzi špičkové súbory na Slovensku. ročný festival neprešiel bez predajnej výstavy ručných prác a koláčikov Spolku žien Ruža a Združenia Harmónia, a aby náRoztancovaní Boľovčania v defilé vštevníci festivalu nezostali smädní a hladní, sa postarali členovia zdrusprávy Zreňanin prihovoril pokra- čičania tancovaženia milovníkov klobás, jinský poslanec Dr. Predrag Mate- li v Kovačickej vinohradníci a požiarnici. jin a v mene veľvyslanectva SR v záhradke a StaScenár mala na starosti Belehrade poradca veľvyslanca ropazovčania prof. Jaroslava Števková a Jozef Sabo. Predtým než úradne Na živej vode. divákov programom otvorila festival, podpredsedníčka Ochotníci z Naviedla už osvedčená moZhromaždenia AP Vojvodiny a kova a Zreňaniderátorská dvojica Marípredsedníčka NRSNM Anna To- na zatancovali na Kušniarová a Ivica Grumanová-Makanová zablahožela- tance z okolia jić Litavský. A keď svetlá la organizátorom k vytrvalosti v or- Vranja a Resavna javisku zhasli, svoje ganizácii podujatia a zdôraznila, že skej oblasti a Staré sobášne fotografie upútali pozornosť početných nástroje a zosilňovače zaje dobre, že sa Aradáčania okrem Mužljania Szat- hostí, ale aj domácich, ktorí tam spravidla našli niekoho pojili chýreční selenčskí výbornými klobásami, vínom, ko- mári tancok z svojho – suseda, priateľa príbuzného Maxovci, ktorí potom Araláčmi a tortami prezentujú aj na Maďarska. Celumeleckom, čiže folklórnom a scé- kom na záver silný potlesk obe- Z domácich súborov prišli súbory dáčanov a ich hostí zabávali do nenickom pláne, pričom zvlášť vy- censtva svojím atraktívnym a vtip- z Banátu a Sriemu, pokým z Báč- skorých ranných hodín. zdvihla úspech detského divadel- ným programom si vyslúžili ta- ky, žiaľ, tohto roku nemáme ani jeV. Hudec ného súboru na divadelnej pre- nečníci z Banskej Bystrice. den súbor. Sú na to rôzne dôvody,

Menej účastníkov ako vlani V

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

Z naŠicH osád MOŠOVČANIA SI V TOMTO ROKU PRIPOMÍNAJÚ dve veľké jubileá – 780. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 220. výročie narodenia Jána kollára. prvá písomná zmienka o obci – Listina kráľa ondreja ii. je z roku 1233, avšak materiálne znaky o osídlení sú už z predhistorickej doby. najvýznamnejší mošovský rodák Ján kollár, básnik, evanjelický kňaz, filozof, jazykovedec, zberateľ ľudovej slovesnosti, hlásateľ všeslovanskej vzájomnosti a estetik sa narodil v mestečku pod tlstou, ostrou a drienkom 29. júla 1793. Mošovské oslavy vrcholia v dňoch 26. až 28. júla 2013. v piatok podvečer usporiadajú organový koncert v evanjelickom kostole a po ňom nasleduje slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva Mošovce. v sobotu predpoludním veteráni štyroch celkov zohrajú medzinárodný futbalový turnaj. popoludní

o 15. hodine bude na námestí kultúrny program a otvoria aj výstavu Mošovce v archívnych prameňoch a dobových fotografiách. nedeľné slávnostné služby božie sa budú niesť v znamení 220. výročia narodenia Jána kollára, po ktorých položia spomienkové kytice kvetov k soche mošovského velikána. na oslavu do Mošoviec pocestujú aj veteráni lalitskej panónie a delegácia Miestneho spoločenstva Laliť. Mošovčania a Laliťania (na snímke z roku 2010) sa priatelia a navzájom navštevujú už 44 rokov, čiže od roku 1969. J. Pucovský

ZdruŽenie občanov MY v báčskoM petrovci

Pokračujú v adaptácii miestností V

lani koncom leta prebiehali rekonštrukčné a adaptačné práce v miestnostiach v ulici národnej revolúcie, ktoré používa Združenie rodičov detí s osobitnými potrebami MY. v budove bývalého komitétu pri trhovisku združenie MY sídli spolu so strediskom pre sociálnu prácu. vlani za pomoci sponzorov upravili kúpeľňu s hygienickým zariadením, riešili ústredné vykurovanie, vybetónovali pivnicu, dostavali komín, sadrovými platňami obložili povalu kuchyne a olíčili ju. v polovici júla tohto roku na tejto lokalite zase vidieť majstrov podniku sýkora. ako vysvetlila predsedníčka správnej rady občianskeho neziskového združenia MY tatiana korošová, majstri vo všetkých miestnostiach nahradili starú dlážku novou plávajúcou podlahou a staré schátralé okná vymenili za nové plastové. k tomu aj spoločnú stenu so strediskom sociálnej práce dodatočne zateplili a okrem iných drobnejších úprav olíčili steny vo všetkých miestnostiach. všetky tieto práce by združenie nedokázalo vykonať bez štedrého darcu – podnikateľa zo slovenska, kto-

rý podniká i cez tunajší podnik kor real bp. k tomu časť prác sponzoroval aj samotný vykonávateľ prác. týmto spôsobom sa vedenie združenia po 13 rokoch existencie pokúsilo zabezpečiť kvalitnejšie podmienky pobytu pre deti hatené v rozvoji. v rámci združenia sa snažia aspoň trošku pomôcť rodičom v opatere

Po výmene okien majstri dokončujú stavebné práce

postihnutých detí a v znášaní neľahkého životného údelu. pre tieto deti pobyt v združení je je-

diným spôsobom ich čiastočného socializovania. J. Čiep

PRIATEĽSTVO NEPOZNÁ HRANICE, spája ľudí celého sveta a búra jazykové bariéry. prednedávnom do kovačice zavítala skupina Francúzov, ktorí sa tu už po tretíkrát stretli so svojim priateľom Zlatkom Šifelom, jeho rodinou a známymi. Mladší Šifel sa pred 20 rokmi vybral do sveta a dodnes si na živobytie zarába v jednom parížskom podniku. pätnásťčlenná skupina z Francúzska, ktorú tvorili rodiny s deťmi, navštívila galérie výtvarného umenia v kovačici, stretla sa s tamojšími požiarnikmi v dHs, s ktorými už desať rokov spolupracujú, tiež navštívila kovačické reštaurácie a v jednej z nich oslávili odchod dvoch kamarátov − spolupracovníkov do zaslúženého dôchodku (spoločná fotka na pamiatku). Hoci málokto z domácich vie po francúzsky a hostia nevedia po slovensky, spoločne sa usilovali nejako dorozumieť, v dobrej spoločnosti sa pobaviť, a pritom upevniť základy tohto pekného priateľstva. A. Chalupová 27. 7. 2013

30 /4553/

HLas Ľudu

Z NAŠICH OSÁD KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (10.)

Omamná vôňa dreva očarila boľovského stolára Maglovského takomto čase som spravidla pri kanáli, – vraví Ján Maglovský, ktorý nás čakal na ulici pred domom v Kulpíne, – chytám ryby. Ale keď ste povedali, že prídete predvečerom, tak som radšej neodišiel. Nedajbože nájdete zamknutú bránu... Brána bola dokorán otvorená, vidno, že sme vítaným hosťom u stolára Jána Maglovského, ktorý je už päťdesiat rokov Boľovčanom. Sadli sme si do altánku, bol príjemný júlový podvečer. Na stôl sme vyložili diktafón, fotoaparát, notes a ceruzku – novinárske náčinie, ktoré si nárokuje, že zachytí spomienky stolárskeho umelca. – Začneme od začiatku, nie? – náš spolubesedník ani nečaká prvú otázku, – vidno, že s novinármi už má skúsenosť. – Narodil som sa v Kulpíne, kde som vychodil základnú školu, ktorá mi naozaj dala ten základ do života. Potom som sa rozhodol pre stolárske remeslo a nikdy som neobanoval svoju voľbu. Tajomstvá a zručnosti stolárskeho remesla získaval ako učeň v Stolárskom podniku Prvého mája v Petrovci v rokoch 1959 až 1962. Počas týchto troch rokov chodil aj do učňovskej školy v Báčskej Palanke, a to tri mesiace do roka. Rok potom ako zložil učňovskú skúšku sa musel odobrať na vojenčinu. – Keď som sa vrátil domov, vybavoval som si papiere, že pôjdem do bieleho sveta na zárobky – do Nemecka, – pokračuje stolár, – ale čo vám poviem, pre lásku robíme všetko, a tak som aj ja pre lásku, ktorou som zahorel k Elene, mojej terajšej manželke, odmietol prácu v zahraničí. Neoľutoval som. Život nás odviedol do Boľoviec, kde manželka dostala učiteľské miesto. Majster Ján si tam našiel prácu v miestnom tesárskom podniku, ale pre nízku mzdu si začína hľadať iné pracovné miesto. A našiel si – lebo dobrá ruka tesárska ho odporúčala – a to v belehradskom stavbárskom kombináte Trudbe-

–O

27. 7. 2013

30 /4553/

nik, kde pracoval tridsať rokov. – Robil som drevárske modely pre objekty, ktoré tento podnik staval nielen vo vtedajšej Juhoslávii, ale po celej Európe, – upozorňuje nás Maglovský, že nie je iba stolárom, ale aj kresličom a modelárom. – Bol som usilovným a zodpovedným majstrom, a rýchlo som postupoval vo firme – hádam aj preto, že naozaj cítim drevo, a to bolo vidieť v mojej práci. Od nášho hostiteľa sa dozvedáme, že v osemdesiatych rokoch Majster Maglovský pri práci s drevom minulého storočia bol pri rekonštrukcii Chrámu svätého vyrástol, kulpínskej „pustary“, aleSávu v Belehrade. Nielenže bol, bo vedľa makety pod názvom Z ale sa zúčastnil na výstavbe veľ- Kulpína do Petrovca cez Viničky, kej kupoly spolu s početnými ktorá zachytávala výzor Kulpína z inými, ale práve on urobil modly 50. rokov minulého storočia. Dov prirodzenej veľkosti, podľa kto- konca aj vedľa mojich obrazov z rých sa tieto chrámové „strechy“ dreva znázorňujúcich naše slo-

Na tomto obraze je znázornené petrovské gymnázium, – vysvetlil Ján Maglovský

odlievali. A to je veľká pocta tomuto majstrovi... – Veľkou poctou je pre mňa je aj to, keď sa ľudia zastavujú vedľa mojich drevársko-kartónových makiet sálaša, na ktorom som

HLAS ĽUDU

venské evanjelické kostoly – zatiaľ som ich urobil 16. – Maketu kupínskej „pustary“ som vystavoval v kulpínskom kaštieli pred niekoľkými rokmi počas Predslávnosťových dní, ale,

žiaľ, nezachovala sa, – s trpkosťou v hlase vraví pán majster, – lebo pred niekoľkými rokmi sa tam nahrávali nejaké filmy a seriály. Ich aktéri asi nemali blízko k takému druhu práce, či umenia, a tak ju odložili iba tak, bokom. Znivočilo ju slnko, dážď a vietor... To ho však neznechutilo a umelecké diela stvárňuje aj naďalej a vystavuje aj v Petrovci a iných prostrediach. Pomáha aj svojim známym pri oprave drevených častí domu. Zákazníkov si však vyberá. Jedným z nich je aj Dr. Ján Kišgeci, ktorý mu počas svojho riaditeľovania v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne zorganizoval výstavu, lebo si všimol jeho zručnosť a lásku k drevu. Doktor Kišgeci neraz zdôrazňoval a zdôrazňuje, že Maglovského práca má veľký význam pre dokumentárnu a muzeálnu činnosť, lebo artefakty, ktoré zhotovuje, sú názorným svedectvom doby. Vidno teda, že v Jánovi Maglovskom sa spojil stolár, rezbár, modelár, stavbár, umelec. Veď má jasne vypestovaný štýl spracovania dreva, v ktorom presadzuje svoj názor, že drevo netreba farbiť. Nám sa tento názor páči, súhlasili sme s ním. Veď najkrajšie je to, čo nám príroda dáva... Príroda nášmu majstrovi dala talent, a on ho vie využiť – zvlášť počas dlhých zimných mesiacov, keď vznikajú jeho umelecké predmety. – V zime som v Boľovciach, kde žijem s rodinou a tvorím, ale v lete sa vždy vraciam do Kulpína – viete, ešte vždy bažím po ňom... Lúčime sa s majstrom, lebo naň už volajú kurčatá, ktoré veselo pobehujú po druhom dvore – asi sú hladné. V tom sme si uvedomili, že majster Maglovský naozaj žije s prírodou a v nej. – Pán majster, máte aj životné krédo, ktoré sa spája s drevom? – pýtame sa na odchode. Majster sa nadýchne a pomaly zdôrazní: – Drevo nám dáva kyslík, teda život, a drevo nás aj pochová... V. Dorčová-Valtnerová

Z NAŠICH OSÁD ZAČALI SA VOJLOVICKÉ DOŽINKOVÉ OSLAVY

Tak sa kedysi kosilo, hrsťovalo, raňajkovalo... radičnou vychádzkou na pše– Aj u nás boli ničné lány, kde si pripome- také babky, ale sa nuli starodávny spôsob ručného tieto ploché kosenia pšenice, zapletania po- dlhšie zachovali, vriesiel, hrsťovania, viazania do – nedá sa zmýliť P. snopov, sa v nedeľu 21. júla začali Beracka. – Do19. vojlovické dožinkové oslavy, konca na Rajci, ktorými sa tradične vzdáva hold kde usporadúvajú pšenici, múky a chlebu. súťaž v kosení tráNeúnavní Pavel Beracka a Antal vy, majú babku, Leczei, ktorí s dožinkami žijú od ktorá je prispôsoprvého ročníka, ukazujú mladým žencom, študentom a mladým robotníkom na Inštitúte Tamiš v Pančeve, ako sa ručne kosí, ale aj ako si treba kosu pripraviť a naostriť, aby kosenie bolo čím ľahšie. – Musíš udierať po samom ostrí. Radšej dvakrát udri po babke Pavel Beracka s hosťami zo Slovenska dobre (malá nákova na „preštudovali“ rozdiely v kovaní kosy u nás a na kovanie kosy, Slovensku motyky, kosáka), ako raz udrieš hlbšie po kose. bená kovaniu po stojaci, aby sa Ostrie nesmie byť širšie od dvoch kosa nemusela otvárať (stŕhať z – troch milimetrov, – vysvetľujú. poriska). – U nás je babka úzka a kosa sa Nuž a kým muži mudrovali nad na ňu položí svojou vnútornou ostrením kosy, Ľudmila Belušová časťou, potom sa kuje užšou čas- z Hubovej sa pustila do práce a za ťou kladiva, a tak sa vytvára ostrie, okamih skosila jeden odkos. – všímajú si rozdiely v kovaní – V mladosti som kosila trávu kosy u nás a na Slovensku hostia pre seno a toto mi vskutku trochu SKOS Detvan, divadelníci z Hu- pripomenulo mladosť. Teraz to bovej. už, pravdaže, nerobím. Dokonca

Ľudmila Belušová z Hubovej na Slovensku si spomenula na mladosť, keď ako dievka kosila trávu na seno

u nás sa pšenica a jačmeň už ani nepestujú. Chcela som len skúsiť, či som nezabudla. Myslela som si, že to ani nezvládnem, ale celkom dobre to dopadlo. Tráva sa však omnoho ľahšie kosí, lebo sa kosí zavčasu, po rose, – hovorí. Po namáhavej práci si, samozrejme, treba aj oddýchnuť a raňajkovať. Na jedálnom lístku odjakživa bola slaninka, šunka a Konečný výsledok – chlieb upečený klobása, ktoré v kombi- v sedliackej peci najlepšie chutí nácii so syrom, rajčiakmi a nenahraditeľnou cibuľou vraj tia zo stola brali jedlo a nikto sa najlepšie chutia v poli, v chládku veru nesťažoval, že mu nechutilo. záprahového voza alebo nejakého agátu, vŕby, topole. To hádam V. Hudec

Bum-bum-bum! Oznamujem občanom! Ad 1) Na zozname 227 aktívnych podnikov, ktoré majú dlhy voči štátnemu eráru, sú podniky štátne, ale i patriace známym businessmanom, vrátane najznámejších, teda zaistených, ako i ustanovizne a športové spolky či spoločnosti. Chýrečná firma Simpo dlhuje najviac – 4,5 miliardy (len bez blenu, prosím, nie eur lež dinárov). Nenechajme ich v ťahu, vážení, pomôžme dobrým ľuďom, hoci dobrovoľnými príspevkami občanov. Ad 2) Premiér sa toť kamarátil s hercami budúceho filmu Vráť sa, Zone, v Titovom háji. Vraj vyhlásil, že zatiaľ nemá času venovať sa herectvu, a že si možno zahrá, keď raz nebude politikom. Nevedno, či a ako dlho mu tlieskali za tento (he-

aj preto, že sa v poli odjakživa jedlo len a len prstami a základným náčiním bol bičag, ktorým si ženci ukrajovali z jedla. Práve také sedliacke raňajky si vojlovickí ženci pripomenuli aj v tomto roku. Chýbal síce ten bičag, keďže jedlo bolo vopred pokrájané a servírované formou švédskeho stola, ale prsty aj naďalej zostali jedinou vidličkou, ktorou si ženci a ich hos-

P recký) výkon. Ad 3) Istá poslankyňa, píše istý tunajší denník, vraj fajčila v reštaurácii Národného zhromaždenia Srbska. Akiste, navráva mi istý hlas, len a len preto, aby, keby fajčila vonku, neznečistila inak blankytne čistú oblohu nad Belehradom. Ad 4) Chýrečná umelkyňa Marina Abramovičová sa stala novou členkou Americkej národnej akadémie umení. Doteraz ale v rodnom Srbsku nemala žiadnu samostatnú retrospektívnu výstavu a jej aktuálnu performanciu v New Yorku si vraj nepozrel nikto z našich tamojších diplomatov. Známy teatrológ a kultúrny dejateľ Jovan Ćirilov navrhol, aby sa priepasť nezáujmu štátnych činiteľov o umelkyňu premostila. Keďže Marina

UGÁR

je dáma – niekto z aktuálnej moci, slovom gentleman, by vraj mal urobiť prvý krok. Navrhujem súrne oznámiť tender na džentlmena… Ad 5) V dôsledku nedostatku prostriedkov, ako i peňazí, zrušili Fond pre talenty. Talenty sme však nezrušili; my si talentovaných ľudí nedáme ani za ten svet celý; to vám potvrdí každý moci sa uchopivší politik… Ad 6) Spojené štáty americké sú vraj na okraji priepasti. My sme sa, chvalabohu, už dávnejšie dostali o pár krokov ďalej. Buďte zdraví; dovidenia, dopočutia, doparoma! Bum-bum! jbš 27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PRVÝ RAZ V AŠANI (PRECHÁDZKA)

S pocitom smútku na odchode… sfaltovou hradskou, zrejme mladou ako rosa napoludnie, zato nádherne lemovanou trnkami v rozkvete, nad ktorými sa rozložila jasná belasá obloha, na ktorej podriemkavajú ojedinelé obláčky – ovečky, sa blížime k cieľu. Ako poludnie, ktoré sa čoskoro ozve z kostolného zvona. Odstavíme redakčné auto, fotíme. Tabuľa počmáraná tmavým sprejom nie úplne skryla nadpis: Ašanja. Len cyrilikou. Na vchode do neveľkej dediny patriacej do obce Pećinci z ľavej strany je futbalové ihrisko a pekne olíčená budova. FK Kameni. Hŕby zeme nasvedčujú, že sa tu čosi začalo a hádam sa ešte aj bude robiť. Mimochodom, podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 Ašaňa mala 1 365 obyvateľov; o 123 menej než roku 2002. Kolega Filip, ktorý Ašaňu pozná, nás nasmeruje pred bránu rodinné-

Milí priami ľudia Fabókovci

ho domu Stevana Častvana. Zavoláme… Priateľsky na nás zabrešú tri čierne neveľké havkáče. Vzápätí vyjde z kuchyne domáca. Anna Častvanová. Zvíta sa s kolegom… Pozná ho, hoci sa nevideli dávnejšie. Z očí sa jej skotúľajú slzy, len čo zaznie otázka: a kde máte manžela? Stevan… nech mu je ľahká zem… zomrel; pred šiestimi rokmi. Volá nás k stolu; poďakujeme sa, nie je času… Kolegovia odjazdia za povinnosťami. Porozprávam sa s ovdovelou; poteším ju pozdravom od Mirka Benku, znamenitého režiséra svetového kovu… „Tu býval, druhý dom od nás; ale už je zbúraný…” Zájdeme ešte na27. 7. 2013

30 /4553/

U Častvanov v záhrade… keď vysádzali zemiaky a zurčala jar

rýchlo do záhrady, pozdravím sa s jej kajúceho na všetky strany. Potvrdia, dcérou a zaťom, i s vnukom. Hlboko kde bývajú… vdýchnem vôňu maštale a hnojiska A už som u nich. Rezká v kroku i na a: Dovi… Odchádzam pešky. reči, Anna Fabóková sa tiež poďakuje Vybíjam vzdušnou Gvozdenovou za pozdravy od jej príbuzného Mirka. ulicou. Prvá doprava a som v Čmelí- S manželom Stevanom nešetriacim kovej. Obe ulice sú vzdušné, ze- na expresívnych výrazoch prevzalené. V tráve sa mrvia kuriatka tých zo srbského vokabulára, vyroz– púpavy. Zopár záhrad a dvo- právajú nám skrátka, ako tu kedysi rov tieto zvestovateľky jari po- žilo viac ako 200 Slovákov, ako v zmenili na prekrásne žlté ko- noci uprostred ulice bývala tancoberce. Stromovie zatiaľ len vačka, na ktorú prichádzali nielen hanblivo vystrkuje prvé rožky – miestni Srbi, ale aj Slováci zo Starej lístočky. Aprílové slnko pripeká. Pazovy, a to na bicykloch. Teraz je ich, Na asfalte, pod ktorým sú ukry- Slovákov, dozvieme sa neskoršie, už té spomienky zapísané do niek- len 31. Ba aspoň o jedného menej, dajšieho prachu, začína byť na lebo… „Včera sme pochovali Jána spotenie. Inak ulica ako ulica: Kováča… po dlhom čase bol tu aj tam zaparkované auto, onam traktor; zriedkaví ľudia, poväčšine na bicykloch, odzdravia na pozdrav. Odrazu… Ale naskutku: aha ho – koník! Vláči voz s veselou čeliadkou. Fotím. Počerní chlapci mi zamávajú… Spýtam sa ich na Stevana a Annu Fabókovcov. Poznajú, usmernia… Po chvíli sa z úvratí Koník s vozom a veselou čeliadkou v ňom kotúľa ďalší koč na kolesách s pneumatikami. Prihovorím pán farár Vinkovič z Boľoviec…” sa: Môžem odfotiť? Spasoje Radojčić, Pozdravíme sa s úprimnými milýpohonič, súhlasí. Dodá, že kobyla mi ľuďmi (ani nás len nezahriakli, že sa volá Vidra, a že s jej pomocou ob- kde sme boli toľké roky, alebo že rába menšie parcely. Aj ľudia sedia- sme na nich zabudli) a poďme – ci pri stole v neďalekom dvore rých- priamo do „tichej dediny”. Predtým si le prekonajú nedomnienky z nezná- len obhliadneme neveľký temer osimeho chodcu s foťákom v ruke, cva- hotený evanjelický kostol. Aj o ňom

HLAS ĽUDU

sa patrí hovoriť osobitne, ako i ľuďoch, s ktorými sme sa rozišli ako so starými známymi… Cintorín je, akože inak, na konci dediny, respektíve Gvozdenovej ulice. Aj tu jarné trávy bujnejú ostošesť. Kúsok od vchodu, vpravo, je hrobárska búda. Z ľavej strany si všímame slovenské hroby. Príbuzný včera zosnulého Jána Kováča, muž v strednom veku, povie stroho: „Nefotografujte ani nás, ani hrob…” Nuž, čo… Obídeme rýchle nový cintorín a pôjdeme preč. Uprostred neho vyrástla krásna borovica… so zlomeným vŕškom. Aká to symbolika... Pravdaže, zaujíma nás aj starý cintorín. Ten ale nájdeme trochu ťažšie. Je totiž riadny kus cesty za dedinou, ale z opačného konca. Nie všetci Ašančania nám na otázku, ako sa k nemu dostať, odvetia rovnako. Prv než dorazíme k družstvu, odbočíme doprava a poľná cesta nás zavedie k húštiu, ktoré ani zďaleka nepripomína miesto posledného odpočinku. A predsa… Z krovia a vysokej buriny vyčnieva zopár náhrobných kameňov. Ale uvidíme ich len až sa začneme predierať týmto malým pralesom. Topánky kúpené deň pred prvou návštevou ašianských cintorínov zložili skúšku. Nadpisy na niekoľkých zachovaných pomníkoch hovoria, že tu sú pochovaní Slováci, ktorí zomreli na začiatku až v druhej polovici dvadsiateho storočia. Ibaže prvý, ktorí zočíme, patrí istému Nemcovi… Cvakáme… cvakáme a… napokon sa vrátime. Od mŕtvych k živým. Ktorí tiež raz budú… t. j. budeme potravou tráv. Ulice akoby ožili; všetko je v pohybe. Dievčatá a chlapci pobehujú po detskom ihrisku, kury a kuriatka hľadajú poklad v tráve na okrajoch jarkov. Tráva sa ponáhľa rásť; slnko smeruje k západu. Z prvej návštevy Ašane si odnášam teplo dlaní milých ľudí, s ktorými som sa práve zoznámil. I kúsok neobjasniteľného nedefinovateľného pocitu majúceho azda najbližšie k emócii menom smútok. Prameniaci ani nie toľko z tam počutého, videného, či pocíteného, koľko z vytušeného… Juraj Bartoš

Z NAŠICH OSÁD JEDNO NEDEĽNÉ PREDPOLUDNIE S OSTOJIĆEVSKÝMI EVANJELIKMI

Doma sme Poliaci – v kostole Slováci P

– Keď som začal chodiť do školy, slovenská trieda tu už nebola, a doma sme sa rozprávali po poľsky, – hovorí. – Najprv som namiesto kázne v kostole čítal Bibliu po srbsky a doma som si prečitoval aj texty z Biblie po slovensky. Teraz mi je už omnoho ľahšie, ale ešte stále sa učím. Záleží mi na tom, aby sa v našom kostole pravidelne konali bohoslužby. Rástol som v kresťanskej rodine, moji rodičia a starí rodičia chodili do kostola a boli činní v cirkvi a ja v tej tradícii chcem pokračovať. – Veľmi sme spokojní, že sa Zlatko prijal tej úlohy, – hovorí Eva Samcová. – Tým nám umožnil, aby sme mali bohoslužby v súlade s tradíciou a aby ľudia aj naďalej chodili do kostola vypočuť si slovo Božie. My sme už starí, bývalý kantor Krak takisto, a bez mladých ľudí by bolo čoraz ťažšie. Mladý kantor sa pustil aj do práce s deťmi v Nedeľnej škole, ktorú pravidelne navštevuje 10 až 12 detí. K dispozícii majú vynovené farské miestnosti, televízor a počítač, ktorý dostali od rodákov z Poľska. Na hodinách s deťmi hovoria v jazykoch, ktorým deti najlepšie rozumejú – v srbčine a v maďarčine. Biblické a iné nábožné texty čítajú po slovensky, takže deti po troche spoznávajú aj slovenčinu. Slovom, cirkevný zbor v Ostojićeve žije. Jeho členovia plánujú olíčiť

oliaci evanjelici augsburského ci, a tak sa aj vyjadrujú – buď ako Po- láčeka, ostojićevského rodáka žijúvierovyznania z Wisly v Poľsku sa liaci alebo ako Slováci. Podľa po- ceho v Slovinsku. na priestranstvá severného Banátu, sledného sčítania obyvateľov v Obci – Veľmi nám pomohli, – hovorí E. presnejšie do Ostojićeva, nasťahovali Čoka a prevažne v Ostojićeve žije 96 Samec. – Vďaka ich pomoci sme v tridsiatych rokoch 19. storočia. Pri- Slovákov a 107 ostatných, medzi vynovili kostol a elektrifikovali zvošli ťažiť sanitru a nany. Dostali sme aj komtrvalo tu zakotvili. presor na nafukovanie – Keďže Poliakov na mechov na organoch, týchto priestranstvách ibaže sme ho ešte stále predtým nebolo, našich neinštalovali. Priniesli predkov pritúlili podľa nám aj vianočné darviery najbližší Slováci, s čeky pre deti, takže vtektorými neskoršie spody pred oltárom recitoločne čelili silnej maďavalo 33 detí, medzi ktorizácii. Početné poľské rými aj také, ktoré nie sú priezviská ľudí žijúcich v členmi nášho zboru. Čoke, Ade, Sente, ktorí – Aj tým sme niečo sa deklarujú ako Maďadosiahli, – dokladá Emiri, svedčia však o tom, že lova manželka Eva, Slosa jej mnohí Poliaci nevenka z Kovačice. – Všetmohli vyhnúť, – vysve- Rodina Samcová: Emil, Eva a Zlatko už roky sú oporou ko to vlastne boli deti tľuje dozorca ostoji- evanjelického cirkevného zboru v Ostojićeve poľského, čiže evanjećevského evanjelického lického pôvodu, ktorým cirkevného zboru Emil Samec. ktorých sú zaradení aj Poliaci. Aj tu istotne zostane pekná spomienka, že Poliaci v Ostojićeve si zachovali je však čoraz viac zmiešaných man- recitovali v evanjelickom kostole a svoju identitu a materinský poľský ja- želstiev, v ktorých spravidla prevlá- dostali darček. Možno ich o rok, o dva zyk, ibaže ich juhoslovanský štát po da srbský jazyk a deti veľmi slabo bude viac v kostole, keďže máme noprvej svetovej vojne vzhľadom na ovládajú poľštinu či slovenčinu. Na vého kantora, ktorý začal pracovať s príslušnosť slovenskej evanjelickej svoj evanjelický a národný pôvod si deťmi v Nedeľnej škole. rodičia najčastejšie Novým kantorom je Zlatko Sabo, spomenú na Štedrý ktorý sa tejto úlohy prijal pred tromi večer, keď deti pri rokmi, keď dozorca a zároveň aj stromčeku recitujú po slovensky, hoci, ako hovorí Emil Samec, väčšina sotvaže rozumie tomu, čo recitovala. – Podľa cirkevných kníh máme 165, ale si členské vlani vyplatilo 132 členov, – hovorí E. Samec. – Aj v kostole nás je čoraz Mladý kantor Zlatko Sabo menej. Na sviatky na cirkvi stotožnil so Slovákmi. V súlade služby príde do 40 a pravidelne do s tým je založená aj slovenská škola, kostola chodí zo 20 veriacich. Najviac do ktorej chodili deti tunajších Po- máme pohrebov a omnoho menej liakov. Slovenská trieda v sedemde- krstov a sobášov. Už dávno sme siatych rokoch minulého storočia však nezosobášili dvoch Poliakov – V útulných farských miestnostiach úspešne organizujú Nedeľnú zanikla a jediným verejným miestom Slovákov, ale výlučne zmiešané páry. školu v osade, kde ešte počuť slovenský jaKoncom šesťdesiatych rokov mizyk, je kostol, v ktorom sa bohoslužby nulého storočia evanjelická cirkev v predčitateľ, ako aj kantor zo zdra- kostol, ktorý vraj nebol líčený odkeodjakživa konali výlučne po sloven- Poľsku nadviazala prvé kontakty s ro- votných dôvodov nemohli chodiť na dy je v roku 1930 vystavaný. Kantor sky. Na druhej strane Poliaci sa doma dákmi na Dolnej zemi. Občas zavítala služby. Bol to smelý krok vzhľadom spolu s manželkou plánujú pokrarozprávajú poľsky a mladší, ktorí do aj návšteva z Poľska a Ostojićevčania, na to, že predtým s hudbou a syn- čovať s prácou v Nedeľnej škole, a školy chodili po zániku slovenskej najmä deti, odchádzali do Poľska. tetizátorom nemal do činenia. Bol tým spôsobom chcú k cirkvi prilákať triedy, slovenčinu už nepoznajú. O Trvalo to až do konca osemdesiatych však vytrvalý, každý večer v kostole nových členov. Nám nezostáva nič sebe v žarte zvyknú povedať, že rokov, keď kontakty pre občiansku usilovne cvičil, a tak zdolal základy iné lež im popriať veľa úspechov v doma sú Poliaci, a v kostole Slováci, vojnu v SFRJ boli prerušené. Obno- hry na syntetizátore. Rovnobežne sa práci. V. Hudec alebo hovoria, že sú Poliaci – Slová- vili ich roku 2007 z iniciatívy Emila Po- učil aj slovenský jazyk.

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Spomienky Vladimíra Vereša ladimír Vereš (1911 – 1973), zvukovať aj jeho misionársku sna- bloku v čele s USA. To znamenalo, evanjelický farár a senior sriem- hu šíriť kresťanstvo v najsilnejšej že štát musel cirkvám zabezpečiť sky, misionár, publicista a prekla- dobe komunistiskej, a to v prostre- normálne podmienky pôsobenia. dateľ sa narodil v dí, ktoré farárom Priekopnícky čin v tom smere spraKrčedine, z otca vôbec nežičilo vila Luteránska svetová federácia, Adama Vereša, jednak preto, že ktorá v júli 1952 do Juhoslávie vyprvého biskupa sa inteligencia slala svojich predstaviteľov. V rámSlovenskej evansnažila odradiť ci tejto misie 12. júla 1952 biskup Sajelickej a. v. cirkľudí od viery ich muel Štarke, Dr. Cyril Abaffy a Vlavi, a matky Bopredkov, a jed- dimír Vereš (ktorý stretnutie luteženy, rod. Koponak preto, že po ránov z Dánska a USA zorganizoval) vej, učiteľky v Pavoľbe za kňaza v spolu s predstaviteľmi Luteránskej zove a Iloku. Po Starej Pazove svetovej federácie pobudli v Beleabsolvovaní Slo(hlasovalo sa taj- hrade, kde ich prijal prota Milan venského gymnázia teológiu vyštudoval v Bratislave a Zürichu. Za kňaza bol vysvätený v Iloku. Od roku 1934 ako kaplán, neskôr ako farár úradoval v Selenči, a od roku Vladimír Vereš s protom 1951 v Starej Pa- Milanom Smiljanićom zove. Hoci bol maximálne zaneprázd- ne medzi niekoľnený farárskou službou, podarilo sa kými kandidátmi) mu samostatne zostaviť etnologic- bol utvorený kon- Senior Vladimír Vereš so správou pazovského kú zbierku Zvyky a obyčaje v Selen- kurenčný tábor cirkevného zboru či a spolu s kantorom Jurajom Mi- podporujúci faráškovicom st. zostavil cirkevný Spev- ra, ktorý nedostal väčšinu hlasov. Smiljanić, podpredseda prezídia ník pre mladých. V spolupráci s koDva roky po voľbe Vladimíra Ve- Národnej republiky Srbsko. Po tejlegami prispel k spracovaniu Tra- reša za pazovského farára štát sa usi- to prvej pracovnej návšteve – podnovského spevníka (vydanie BÚ loval o nadviazanie bližších kon- ľa záznamu V. Vereša v denníku – SEAVC v SFRJ), príručky pre kate- taktov s krajinami tzv. západného hostia pobudli v Starej Pazove, kde chétov a pre vyučovanie konfirmačnej a pokonfirmačnej mládeže v Nedeľnej škole. Rád prekladal z nemčiny do slovenčiny nábožné úvahy, kázne, cestopisné reportáže, ako aj listy pre Biskupský úrad (počas úradovania Dr. Juraja Struhárika). Na svetových luteránskych konferenciách spolu s biskupom alebo samostatne zastupoval SEAVC a patril medzi málopočetných vtedajších teológov, ktorí absolvovali púť do Jeruzalemu. Veľký dôraz kládol na zachovávanie cirkevných dokladov. O tom svedčia zachované rukopisy, knihy a fotodokumentácia jeho predchodcu Vladimíra Konštantína Hurbana a celej Hurbanovej rodiny, Účastníci Luteránskej konferencie v Ženeve roku 1956: sedia jeho otca Adama Vereša a brata zľava: senior Karl Kovač (Slovinsko), Dr. Juraj Struhárik (biskup Ivana Vereša. Po ňom zostali stopy SEAVC v Juhoslávii), generálny biskup Dr. Ján Chabada snáh o súpis Synodálnej knižnice. S (Československo), generálny inšpektor Andrej Žiak manželkou Annou sa ujali opatery (Československo); stoja zľava: dekan Dr. Ján Michalko Ľudmily Hurbanovej, ktorá zostala (Československo), Vladimír Vereš (slovenský kňaz, Juhoslávia), žiť na pazovskej fare. Štefan Kvas (slovenský kňaz, Juhoslávia), senior Ctibor J. Handzo Pri príležitosti štyridsiateho vý- (Československo), Dr. Jozef Berger (Československo) a prof. ThDr. ročia jeho úmrtia bolo by hodné prí- Karol Gábriš (Československo).

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

sa o pár dní neskôr mali zúčastniť na konferencii s predstaviteľmi Zväzu evanjelických cirkví. „20. 7. 1952. Dr Fry a Empie so sprievodom boli u nás. Ešte v sobotu oznámil mi telefonicky prota Smiljanić, že hostia prídu. Prišli v nedeľu. Najprv biskup Štarke na aute, potom spomenutý dvaja, Smiljanić s paňou, Dr. Glumac, a bol tu i Miloje Aranický [pazovský pravoslávny farár], ktorého som osobne pozval. Najprv boli bohoslužby. Dr. Fry sa zboru prihovoril, ktorého reč prekladal úradný prekladateľ. Dr. Fry nás v kancelárii oboznámil s výsledkom rokovania s úradnými kruhmi ohľadom ďalšej pomoci, ktorá sa bude deliť spolu s Červeným krížom. Hostia boli i u Maršala Tita,“ zapísal do denníka V. Vereš. V októbri toho istého roku do Juhoslávie prišla ďalšia vysoká návšteva: „Tebbe Walter a Eroter Schloss z Hannovera boli na návšteve v Juhoslávii. Najprv sme boli spolu v Záhrebe, na oslave 70. výročia položenia základného kameňa ku kostolu a v piatok večer prišli k nám domov. V sobotu ráno som šiel s nimi do Belehradu. Tam sme šli na Versku komisiu (Diplarić) a na Avalu...“ Roku 1953 prišla vysoká návšteva z USA. V denníku zo 16. marca 1953 V. Vereš zapísal: „ Dr. Igor Bella [zo Svetovej rady cirkví – WORLD COUNCIL OF CHURCHES] sa zastavil u mňa. O všetkom sme si pohovorili. Oznámil mi, že sú výhľady, že Slankamenské Vinohrady podporu dostanú. – Predstaviteľ vrchností mi v istý deň sľúbil, že pas do zahraničia dostanem. Konečné rozhodnutie mi oznámi, keď sa presvedčí o veci úrad v Novom Sade.“ Tento sľub sa aj uskutočnil. Podporu senior Vereš dostal 29. apríla 1953, keď jeho zahraničný kolega Scherzer prišiel vlakom z Vinkoviec, aby spoločne šli do parlamentnej Náboženskej komisie... V tých rokoch bola smelosť pre farára komunikovať so zahraničnými kolegami. Senior Vereš takú smelosť mal. Dokonca, osmelil sa, ako do denníka zapísal, funkcionárov Luteránskej svetovej federácie odviesť aj do pazovského komitétu. Katarína Verešová

Život v mori

ip Tatiana Fil

-ročná ovićová, 6

evieme, č i tu z a ú ra d o v a la ib a vlastná ob raz o tv o rn o sť a le b o je tam aj ne jaká mors naši n ká skúsen Včielka v B eúnavní kamaráti z osť, ale P áčskom P etrovci tak redškolskej ustanov mori. Spre izne to nakresl sníme, že ili Živ ide Motýliky, a títo škôlk o staršiu vekovú sk ot v u ari od sep tembra už pinu budú predškolá ci. S jimi vych polu so svoov á Zuzanou T vateľkami rabakovo ua Annou Str acinskou a s hlavnou v yc teľkou An hovávaičkou Laćarkovou nám sľúbili, že an ip na Detsk otom ý kútik nezabud nú.

Lea Ušiak ová, 6-roč ná

Marta Milašinovićov á, 6-ročná Nin

ivia

kov á, 5

-roč

ná

očná Sandra Kopčoková, 6-r

Valentín a

Peter Pavčo

Sľúková

, 5-ročná

k, 5-ročný Anna F. a Jana S. 27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 23.7.2013 14:26 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 15 (1849) 27. júla 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU AKTUÁLNE Z PRODUKČNEJ BURZY

Poľnohospodárstvo v EÚ po roku 2014 Dňa 24. júna 2013 v Luxemburgu zasadala Rada EÚ pre poľnohospodárstvo, na ktorej sa zúčastnili aj vyjednávacie tímy Európskeho parlamentu a Európskej komisie.

émou trojstranných rokovaní bola Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) – najstaršia a najrozsiahlejšia spoločná politika únie. Nová zreformovaná SPP by mala nadobudnúť platnosť v roku 2014. Podľa pôvodného návrhu Európskej komisie dotácie pre poľnohospodárov mali byť vo výške 371,72 miliardy eur (36,2 % celkového roz-

prostriedkov medzi poľnohospodármi. Predseda Poľnohospodárskeho výboru, ktorý stál na čele vyjednávacieho tímu Parlamentu Talian Paolo De Castro (S & D) sa o dohode k SPP vyjadril takto: „Politická dohoda, ktorú sme dosiahli, je víťazstvom tak pre poľnohospodárov, ako aj pre spotrebiteľov v EÚ. Toto je prvýkrát, keď sa Európsky

počtu EÚ) počas 7 rokov (2014 – 2020). Je to najväčšia výdavková položka eurorozpočtu. Medzi hlavné body línie prvotnej politickej dohody o poľnohospodárskej politike EÚ po roku 2014, ktorá sa nakoniec dosiahla 27. júna 2013 medzi parlamentom, radou a komisiou patria tieto: klásť väčší dôraz na ochranu životného prostredia, povinné zvýšenie priamych platieb pre mladých farmárov vo všetkých členských štátoch, silnejšie poľnohospodárske organizácie a menej byrokracie pri vynakladaní finančných prostriedkov EÚ. K politickej dohode o Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) došlo po troch mesiacoch intenzívnych rokovaní, ale stále závisí od konečnej dohody o dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2014 – 2020. Musia sa ešte prijať rozhodnutia ohľadom obmedzenia priamych platieb väčším farmám a distribúcie

parlament podieľa na reforme poľnohospodárskej politiky EÚ ako spolutvorca právnych predpisov, a dokázali sme, že sme plne schopní robiť svoju prácu. Podarilo sa nám zlepšiť návrhy a zároveň ubrániť mandát parlamentu.“ Zabezpečenie stabilných dodávok kvalitných potravín a posilnenie ochrany životného prostredia by mali byť prioritami budúcej poľnohospodárskej politiky EÚ. Budúca spoločná poľnohospodárska politika by tak mala obsahovať flexibilné opatrenia na ochranu životného prostredia a nástroje, ktoré by farmárom umožnili účinnejšie reagovať na výzvy trhu. Nová SPP musí byť zároveň menej byrokratická a spravodlivejšia k farmárom, v neposlednom rade preto, aby im umožnila vyrovnať sa s krízami.

Nižšia cena pšenice, aj kukurice a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 15. do 18. júla 2013 cena kukurice zaznamenala najnižšiu úroveň za posledný rok. V uvedenom období tovarový obrat bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 64,39 % a finančný o 66,77 %. Ponuka pšenice prevyšuje dopyt, takže jej cena je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím opäť nižšia. Priemerná cena na novosadskej burze bola 16,23 din/kg (17,53 s DPH). V rovnakom čase presne pred rokom sa predávala po 23,62 din/kg (bez DPH), čo bola o 31 % vyššia cena. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom zlacnela o 0,86 %. Cena pšenice vhodnej na výkrm sa pohybovala od 15 do 15,50 din/kg bez DPH. V tomto roku v Srbsku výnosy pšenice boli omnoho vyššie ako v roku minulom, takže experti pre poľnohospodárstvo predpokladajú, že vývoz bude najväčší za posledných tridsať rokov. Úroda sa odhaduje až do troch miliónov ton, vyviezť sa môže viac ako milión ton pšenice. Jej cenu na domácom trhu nezvýšil ani výkup pre tovarové zásoby, ktorý sa vo Vojvodine skončil za jeden deň. Určený limit 59 500 ton bol nakúpený hneď v prvý deň. Záujem o predaj pre tovarové zásoby bol obrovský, keďže štát platil za jeden kilogram pšenice 20 dinárov za kilogram. Postupne klesá aj cena kukurice. V uvedenom období sa pohybovala od 19 (na začiatku týždňa) po 18,30 din/kg bez DPH. To je najnižšia cena od marca 2012. Okrem pšenice a kukurice sa viac neobchodovalo so žiadnou poľnohospodárskou komoditou.

Ľ. S. Ľ. S.

poljo2:0 23.7.2013 14:19 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

PETROVSKÝ CHOTÁR V JÚLI 2013

Kľaká pod ťarchou úrody A

lebo s „motykelom“ (najznámejším, najúčinnejším a najekologickejším herbicídom, pred ktorým kapitulujú všetky druhy buriny, ale straší i posledné generácie po usilovnosti známej Slovače) na vandrovke po častiach petrovského chotára Sejky, Kratiny, Drágovo a Podhora. Pravdaže, v úlohe laika a jedného z posledných (mohykánov), ktorý tento prípravok na ničenie buriny v sóji propaguje a má rád. Najkrajšia z pestrého množstva v tejto časti chotára je slnečnica. Slniečko na zemi. Krása prírodná. Včela na nej hudie medovú pieseň, ale poklonu pred jej čarokrásnym klobúkom môžete urobiť iba raz alebo dvakrát v celých úvratiach. Poľnohospodári vedia, prečo je to tak a laik s motykou v ruke iba konštatuje, že krásne, príťažlivé a užitočné singel nestretneš na každom rohu, nerastie na každom druhom jutre.

už niekoľko rokov. Ďalšou raritou je rasca, netreba ju zalievať, ale chotár rozvoniava tak, ako keby jej bolo trochu viac ako dve katastrálne jutrá na dvoch štvorcových kilometroch. K napísanému a nenapísanému malá pripomienka, nie posledná: toto je mienka a pohľad laika. Nie doktorov a magistrov z Ústavu pre cirok a liečivé rastliny v Petrovci alebo z Poľnohospodárskej stanice v Novom Sade, štátnych tajomníkov a ministrov v Belehrade.

Štrnástke cez cestu situáciu s budúcou úrodou vysvetlil slovami: so žitom bola cenová situácia katastrofálna a vykupovať aj ostatné budú po takých, ktoré nás sedliakov, zdôraznil to nás veľmi výrazne, určite nepoteší. Sused Štrnástka, ktorý herbicíd „motykel“ v ruke nedržal už najmenej dvadsať rokov, s Dendom súhlasil očividne.

mienku o cenách, tak nech sa neunúva ďalej čítať. Ospravedlniť ich výšku sa nepodarí ani odborníkom, tobôž nie naslovovzatým našim bájnym politikom. Možno skutočnosť odzrkadlí mienka Ondra Dendu, ktorý, dvíhajúc a spúšťajúc svoj známy ukazovák, susedovi Mirkovi

ZELENÉ TUNELY Pod čím to potom kľaká, čiže stone chotár petrovský koncom júla tohto roku? Pod sójou a zvlášť pod kukuricou. Vlani o takomto čase už chotár začínal horieť a teraz je krásne zelený ako „škrieda“. Úvrate sa zmenili na tunely. Vybudovali ich kukuričné a sójové jutrá. Napríklad sója je už po pás a ešte rastie. Čím vyššia, tým viac poschodí, strapcov, pošvičiek. Prechádzka po nej, radosť nevýslovná. Napríklad Ondrova Svätoplukova je vraj už po hrdlo, ale on je trochu väčší laik ako majiteľ spomenutého „motykelu“, čiže motyky. A keď sme už na parkete nekaždodenne vysokých výnosov, tak máme šťastie, že tohto roku sóju nepestoval Ondrov nadriadený, ktorý pred piatimi rokmi z piatich jutár naplnil vraj bunku sila a za malú vlečku si nechal doma i na siatie, upiecť ošípaným. Ako ten huncút Ďuro, ktorý žene namiesto dvoch snopov šúštia pred „ďugov“ na

Krásavica každého chotára

Spodnú časť tabuľky vypĺňa i metlový cirok. Vykúkajú z neho krásne metlice, bude materiál na metly. Ale aj tento musíš v chotári hľadať „peršpekom“. Keď ide o papriku, v každej časti chotára nájdeš jutro – dve. Iba bratia Rasťo a Vlasto so známym Emilom zalievajú väčšie plochy

24/II

Dominanty chotára: kukurica do neba a sója po hrdlo

ZRNKÁ „AKO HRACHOV“ V celom chotári nechýbalo tohto roku ani žitko, na pozorovanom priestore ako vzorke tiež. Zrnká, s bruškom ako u väčšiny chlapov, už oddychujú v bunkách väčších a menších síl, ale hrubé riadky slamy na strniskách prezrádzajú, že kombajny pri zbere mumlali inak ako vlani. Ak niekto v týchto tenkých riadkoch, na tomto mieste hľadá i

chrbte doniesol celú kôpku a v nej aj „poľára“. Všetko napísané má iba jeden cieľ, podoprieť fakt, nie fakty odborníkov, že sóji v chotári jesto veľmi veľa a aj úroda by mala byť bohatá, možno rekordná. Kukurice je bezpochyby v celom chotári najviac, viac ako všetkých obilnín spolu. Narástla taká vysoká, žeby ani naši najlepší smečiari, napríklad už nebohý Žarko z Maglića alebo ešte živý Michal z Hložian, „nepoentovali“ ponad jej klasy. Zelená od spodku po sám vŕšok. Vlásky červené a trochu do žlta sa usmievajú ako fičúrove fúzy. Z jej stredu sa netlačí jeden, dva alebo tri šúľky, ale na niektorých steblách aj štyri. Aj laik vie, že na jeseň štyri nedozrú, ale jedendva budú také veľké a ťažké, z ktorých snopy by už spomenutému harmonikárovi Jurkovi nedovolili odniesť na chrbte celú kôpku. A tobôž nie kôpku s ochrancom polí. Kukurica v petrovskom chotári urobila z úvratí tunely. Síce bez rovnej alebo oblúkovitej povaly, ale pre jej výšku, hrúbku a šírku nemusíš hľadať chládok pod orechom, stačí prisadnúť si na úvratiach ku steblám kukurice. Takže pod šúľkami kukurice, pošvičkami sóje, riadkami slamy pšenice, metlicami ciroku a klobúkmi slnečnice kľaká petrovský chotár. Koncom júla 2013. Určite k tomu prispel i herbicíd „motykel“ a iné prípravky na ničenie buriny. p. hansman

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 23.7.2013 14:19 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

KEĎ PRÍRODA VOLÁ...

Vždy je miestom, kam patríme K

aždý, kto sa čo len trochu vhĺbil do ob- či okolie prijíma tasahu putovnej fotografickej výstavy s kých, akí sme a dáva názvom 52 víkendov v Srbsku, ktorú pri nám priestor uvoľniť príležitosti Exitu inštalovali v strede Nového sa a zbaviť bežných Sadu, si nemohol nevšimnúť, že azda de- starostí. Odborníci sa väťdesiat percent pútačov bolo tematicky nazdávajú, že hlavný venovaných prírode: národným parkom, dôvod, prečo nás príchráneným územiam, riekam, brehom, ja- roda môže liečiť a zerám, horám... Z väčšiny z nich priam kri- meniť, je v jej schopčal odkaz, že more síce nemáme, no máme neskutočne zaujímavé destinácie iné, zvlášť na vidieku, ktoré treba stoj čo stoj vidieť. Ak nie dnes či zajtra, tak pri prvej vhodnej príležitosti. A pritom, samozrejme, vychutnať rôzne lokálne gastronomické špeciality, lebo je už dávno akýmsi nepísaným pravidlom nielen to iný kraj, iný mrav, ale i čosi novšie – iný kraj, iné i chute. Už samotná prechádzka popri veľkých záberoch podujatia usporiadaného Turistickou or- Aj v Banáte sú mnohé turistické lákadlá ganizáciou Srbska znamenala úvod do krátkeho osobného relaxu: možnosť na chvíľu vypustiť z hlavy problémy, zistiť, že si to, čo pre nás môže byť dôležité, nie vždy všímame, či už to bol vietor, jedinečnosť parku, dažde alebo slnečné lúče. Pri prírode sa nikdy netreba báť predávkovania: lebo táto nie je toľko miestom, kam chodíme na výlety, koľko je miestom, kam patríme. Potrebujeme ju totiž všetci, v rôznych životných vekoch a podobách. Jej krásu, pokoj, šum obilia alebo kukurice, zvláštnu správnosť tých chvíľ, keď nás prostredie

V prvom pláne: čosi z jedinečností Báčky

tom nákupnom stredisku. Až 71 percent ľudí, ktorí sa prechádzali v parku, mali ústup depresie. Po prechádzke cez obchody 21 percent ľudí hovorilo, že ich depresívna nálada sa dokonca zhoršila. Akú však dávku prírody potrebujeme, aby sme sa mali lepšie? Prieskum na vzorke 1 200 ľudí v Británii zaznamenal zvýšenie sebavedomia už po piatich minútach v prírode, a to v rámci rôznych aktivít: od turistiky cez chytanie rýb až po záhradníčenie. Tzv. ekoterapia vychádza z názoru, že príčinou pocitu prázdnoty, úzkosti a nespokojnosti so životom môže byť prerušenie spojenia s prírodou. Východiskom je liečba prírodou, ktorá má rôzne formy: najčastejšou je záhradníčenie, no je tu aj terapia zvieratami, ako aj pobyty v divočine, mimo výdobytkov civilizácie, ktoré najčastejšie aplikujú náročnejšie a dobrodružnejšie povahy. Niekoľkodňový pobyt mimo môže pre nich byť spôsobom zbaviť sa stresu, nájsť rovnováhu, Leskovac – nepredstaviteľný bez papriky alebo odpovede na dôležité otázky vo svojom živote. Prínosti upokojiť nás. Lebo v nej rodu si možno odniesť aj domov, keď do spracúvame menej informácií, vázy naaranžujeme čerstvé kvety alebo a pritom jej krása spomaľuje na monitore aktualizujeme pozadie fotkatok našich myšlienok a nami z prechádzok v prírode. Čiže boli sme a ostali súčasťou prírody, miesto nich nás napĺňa vnútorným pokojom a energiou. bez ktorej nemôžeme existovať; ona bez Štúdia britskej charitatívnej nás však áno. Jej zeleň nás chráni, chráňorganizácie Mind (Myseľ), kto- me aj my ju, tiež všetko iné, čo jej patrí. A rá sa zaoberá psychickým zdra- hlavne zostáva čím lepšie využívať tieto letvím, porovnávala napríklad né dni aj tak, aby sme si prírodu opäť lepprežívanie ľudí s psychickými šie všímali, chránili, vážili si ju. Kdekoľvek ťažkosťami či problémami po sme. Východný Sriem tiež dáva často vedieť o sebe ako o sľub- prechádzke v parku v porovnej turistickej destinácii O. F. naní s prechádzkou v uzavre-

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

III/25

poljo4:0 23.7.2013 14:20 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA RASTLÍN

Vošky na slivkách a slivkách sa môže vyskytnúť viac druhov vošiek: voška slivková – Hyalopterus pruni, voška bodliaková – Brachycaudus cardui, voška slamihová – Brachycaudus helichrysi a voška chmeľová – Phorodon humuli.

množia černe. Je vektorom prúžkovej mozaiky slivky.

VOŠKA SLIVKOVÁ – HYALOPTERUS PRUNI (Aphididae, Sternorrhyncha) Bezkrídla samička má telo dlhé 2,8 mm, zelenej farby s dvomi svetlozelenými pruhmi na chrbte.

VOŠKA BODLIAKOVÁ – BRACHYCAUDUS CARDUI (Aphididae, Sternorrhyncha) Bezkrídla samička má telo dlhé 2 – 2,3 mm, rôzne sfarbené: žlté, tmavozelené, hnedé až hnedočierne. Okrídlené samičky majú žltozelené telo a hlava a hruď sú čierne. Voška bodliaková je taktiež migrujúca voška. Primárnym hosti-

PRÍLOHA

né až hnedasté. Telo je lesklé a oválne, tykadlá sú krátke. Okrídlená samička meria 1,4 – 1,7 mm. Hlava a hruď sú hnedé až čierne. Zadoček zelený s tmavou chrbtovou škvrnou, tykadlá sú tmavohnedé, takmer rovnako dlhé ako dĺžka tela. Larva má veľkosť a zafarbenie ako dospelé jedince. Vajíčka prezimujú na slivkách a broskyniach. Vajíčka sú najskôr zelené, ale neskôr sčernejú. Uložené sú obyčajne pri základe pukov. Larvy sa liahnu najčastejšie v apríli. Vytvárajú tu veľké kolónie a stromy môžu vážne poškodiť. Na primárnom hostiteľovi sa vyvinie 3 až 5 generácií, pričom sa vyvíjajú na spodnej strane listov. V júni rodia zelené vošky larvy, ktoré dospievajú v okrídlené samičky a sťahujú sa na letné (sekundárne) hostiteľské rastliny. Množia sa až do jesene, keď sa okrídlené samičky vracajú k primárnym hos-

tívnosť v potláčaní populácie vošiek, ale tým, že sa aktivujú až v júni, keď sú už rastliny voškami poškodené, škodlivosť výrazne neznižujú. ŠKODLIVOSŤ Voška slamihová na hostiteľských rastlinách spôsobuje deformácie listov. Najprv sa zvinujú po celej dĺžke, neskôr hnednú a opadávajú. Je tiež vektorom šárky sliviek a prúžkovej mozaiky sliviek. OCHRANA PROTI VOŠKÁM Z nepriamych opatrení proti voškám významné je odstránenie vetvičiek zo sadu po reze, podpora prirodzených nepriateľov a obmedzenie prístupu mravcov do koruny stromov. Priame opatrenia proti voškám na slivkách v predjarnom období vykonávame prípravkami na báze olejov v prípade, ak zistíme desať vajíčok na jednom metri dĺžky trojročných konárov. Pred kvitnutím ošetrenie vykonávame v prípade, ak zistíme štyri vošky na sto kvetných ružíc či mladých výhonkov a v období

Voška slivková Okrídlené samičky majú zelené telo a hlava a hruď sú hnedočierne. Voška slivková je migrujúca voška. Vajíčka prezimujú na primárnom hostiteľovi (slivky, trnky, ojedinele marhule). Nymfy sa liahnu koncom apríla a živia sa na rube listov alebo na mladých výhonkoch, kde vytvárajú husté kolónie. Počas leta okrídlené samičky migrujú na sekundárneho hostiteľa, a to je trsť obyčajná. V septembri sa vracajú na primárneho hostiteľa. ŠKODLIVOSŤ Voška slivková je najškodlivejšia voška na slivkách. Vošky nespôsobujú zvinovanie listov, ale ich zasychanie a opadávanie. Plody sa zle vyvíjajú a opadávajú. Tiež vylučujú veľké množstvo medovice, ktorá prekrýva listy, kde sa

26/IV

teľom sú slivky, trnky ojedinele marhule. Sekundárnym hostiteľom sú rastliny z čeľade astrovité: bodliaky, pichliače, rumančeky, rumany a iné a aj niektoré rastliny z čeľade borákovité, napríklad kostihoj, kamienka a iné. ŠKODLIVOSŤ Voška bodliaková je veľmi rozšírená a škodlivá. Na slivkách spôsobuje deformáciu listov v podobe zvinovania a kučeravenia listov. Napadnuté listy zostávajú zelené a farbu menia až vtedy, keď vošky odletia na sekundárneho hostiteľa. Vtedy blednú, zasychajú a opadávajú. Je vektorom šárky sliviek. VOŠKA SLAMIHOVÁ – BRACHYCAUDUS HELICHRYSI Neokrídlená samička meria 1,5 – 2,0 mm. Zafarbenie tela je zele-

Voška bodliaková titeľským rastlinám. Tu sa rodia larvy, ktoré dospievajú vo vajcorodé samičky. Onedlho na to sa objavujú aj okrídlené samčeky a dochádza k páreniu. V októbri prípadne až v novembri kladú samičky zimné vajíčka. Veľký vplyv na populáciu vošiek majú prirodzení nepriatelia. V rokoch s ich zvýšeným výskytom majú síce predátori väčšiu efek-

po odkvitnutí pri zistení päť kolónii na sto letorastov. V systéme integrovanej produkcie treba použiť prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov a v organickej produkcii sa využívajú insekticídy na báze azadirachtínu. Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra foto: internet

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

poljo5:0 23.7.2013 14:20 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Praktické rady pre ovocinárov Žltnutie a opadávanie listov ti býva nevhodné stanovište, ne- koch. Špeciálna chemická ochrana jablone dostatok bóru spojený s vyššou pH sa nerobí, postačia prípravky na Zvyčajne v júli a v auguste začnú (nad 7), no môže to byť aj citlivosť ochranu proti chrastavitosti. staršie listy jablone kultivaru Golden kultivaru. Delicious žltnúť a opadávať. Ide o Vírus sa prenáša cicavým hmy- Prečo sa na líci listov hrušiek obšpecifickú reakciu tohto kultivaru na zom, bunkovou šťavou (nožnica- javujú červené škvrny a na rube poveternostné podvýrastky? mienky, predovšetTieto príznaky sú chakým na vysoké terakteristické pre hrdzu hruploty a sucho. Preto škovú, ktorú spôsobuje sa s touto poruchou huba Gymnsporangium sastretávame v subinae. Jej zvláštnosťou je, chých a teplých rože má podobne ako väčkoch a najmä na šina hrdzí zložitý vývojový tých stromoch, ktocyklus. Zimným hostiteré sú vysadené na ľom hrdze hruškovej je boľahších alebo plytrievka, najmä borievka nekých pôdach. Predtatová (Juniperus Sabina). časnému opadu Na jej konárikoch sa vyspravidla predchátvárajú zimné výtrusy dza hnedá škvrnihuby, ktoré na jar infikujú tosť listov pozdĺž žil- Nosáčik lieskový listy hrušiek. Na líci listov natiny. Neskôr tieto hrušiek vznikajú najprv listy zožltnú a opadávajú. Ide o fy- mi, pílkou), no najčastejšie očkova- žltozelené, neskôr karmínovočerziologickú poruchu, ktorej výskyt vo ním a vrúbľovaním, keď jedinou vené škvrny. Na rube listov sa v veľkej miere závisí od počasia, tak- ochranou je používanie zdravého mieste týchto škvŕn pletivá zduria a že jej nemôžeme zabrániť. No mô- množiteľského materiálu. Pri žeme ju zmierniť predovšetkým pravidelnom výskyte fyziopravidelným zavlažovaním stromov. logickej kamienkovitosti musíme do pôdy dodávať bór Prečo dochádza ku kamienkovi- vo forme bóraxu (100 až 200 tosti hrušiek? gramov na 100 m2). Stromy Kamienkovitosť hrušiek môže byť musíme pravidelne zavlafyziologického alebo vírusového žovať a hnojiť fyziologicky pôvodu. Pri vírusovej kamienkovi- kyslými hnojivami (síran tosti vznikajú hlboké deformácie amónny, síran draselný,...). plodov, pretože pod ich šupkou sa nachádzajú pomerne veľké zhluky Prečo sa v lete na listoch tzv. sklerenchýmových buniek v hrušiek vytvárajú drobné podobe kamienkov. Tmavohnedé belavé škvrny? kamienky sú v dužine nepravidelne Ide o septoriózu hrušiek, Plody lieskovca napadnuté nosáčikom rozložené. označovanú aj ako biela Pri fyziologickej kamienkovitosti škvrnitosť listov, ktorú spôsobuje neskôr sa z nich uvoľňujú výtrusy, sa kamienky sústreďujú okolo ja- huba Mycosphaerella sentina. Huba ktoré opäť môžu napadnúť borievdrovníka a nesfarbujú sa do hneda. prezimuje v opadanom lístí, preto je ky. Napadnuté borievky sú trvalým Pri tejto kamienkovovitosti bývajú potrebné zlikvidovať ho. Je to hos- a každoročným zdrojom infekcie postihnuté spravidla všetky plody na podársky menej významné ocho- pre okolité hrušky. Hrdza hrušková strome, pri vírusovej môže byť po- renie postihujúce iba listy hrušiek. spravidla nespôsobuje vážnejšie stihnutá iba časť plodov. Príčinou vý- Vyskytuje sa predovšetkým vo vyš- škody, takže nie je potrebné proti nej skytu fyziologickej kamienkovitos- ších polohách a v daždivých ro- zasahovať chemicky. Dôležité je vy-

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

hľadať napadnutú borievku a odstrániť z nej napadnutý konár. V prípade, že je napadnutý aj hlavný kmeň borievky, treba zlikvidovať celú. Čo je príčinou vzniku chlorózy ovocných stromov? Hlavnou príčinou chlorózy je nedostatok prijateľného železa. Príjem železa negatívne ovplyvňuje predovšetkým prebytok vápnika v pôde. Ďalšou príčinou chlorózy môže byť aj ťažká, premokrená a málo vzdušná pôda chudobná na humus. V prípade prebytku vápnika v pôde dodávame železo v prípravkoch obsahujúcich železo v tzv. chelátovej väzbe buď do pôdy alebo vo forme postrekov, ktoré štyriaž päťkrát zopakujeme. Čo spôsobuje červivosť liesok? Je to nosáčik lieskový (Curculio nucum), najvýznamnejší škodca liesky. Liahne sa od mája do júna, samička kladie vajíčka do vyvíjajúcich sa plodov. Takto poškodené oriešky môžu za vlhka ľahko podľahnúť moníliovej hnilobe. Vyliahnuté larvy sa živia jadrami plodov. Po dorastení vyhryzú otvor v stene orieška, vypadnú a zalezú do pôdy, kde prezimujú. Nosáčik má do roka jednu generáciu. Ochrana spočíva v postrekovaní v čase liahnutia chrobákov (máj, jún). V tomto období by sa mali vykonať dve – tri ošetrenia v dvojtýždňových intervaloch napr. Decisom. Okrem toho v čase liahnutia možno chrobáky likvidovať v skorých ranných hodinách striasaním z liesok na podložené plachty. Ľ. S. foto: internet

V/27

poljo6:0 23.7.2013 14:21 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OKRASNÁ ZÁHRADA

Popínavé dreviny do každej záhrady Popínavé dreviny ponúkajú širokú škálu farieb a štruktúr. Sú zaujímavé svojím kvitnutím, zmenou farby listov v jesennom období, niektoré druhy majú vždyzelený list. Majú veľa možností využitia – zatienenie posedenia, lemovanie chodníčkov, náhrada živého plota. ú neodmysliteľnou súčasťou záhrad, osviežia každý kút, maskujú oplotenia. Sú dlhoveké, väčšinou vyžadujú minimálnu starostlivosť. Zo širokej škály sa dá vždy vybrať vhodný druh pre konkrétne miesto, záhradu, orientáciu. Popínavé dreviny – liany tvoria pomerne malú skupinu drevín, ktoré nevytvárajú vlastnú korunu, ale len pružné stonky, ktoré na svoj rast potrebujú oporu. Medzi najobľúbenejších zástupcov patria najpočetnejšie rody Clemantis (plamienky), Rosa (ruže) a Lonicera (zemolezy). Podľa spôsobu zachytávania stoniek o oporu sa popínavé dreviny delia na ovíjavé a popínavé dreviny. Stonky ovíjavých drevín sa skrutkovite otáčajú okolo opory až do niekoľkometrovej výšky. Ak sa stonka otáča v smere hodinových ručičiek, hovoríme o vpravo sa ovíjavých drevinách napr. plamienky. Medzi vľavo sa ovíjavé dreviny zase patrí aktinídia, vlkovec (Aristolochia) či bršlenec (Celastrus). Medzi najčastejšie pestované ovíjavé dreviny patrí: aktinídia, akébia, vlkovec, bršlenec, zemolez, stavikrv (Polygonum) či vistéria (Wisteria).

Početnú skupinu lián tvoria popínavé dreviny. Vyznačujú sa tým, že ich stonky sa o podložku prichytávajú rôznym spôsobom. Podľa toho ich delíme na priliepavé, opieravé a šplhavé dreviny. PRILIEPAVÉ KORENIACE POPÍNAVÉ DREVINY Na stonkách priliepavých drevín vyrastajú krátke nerozkonárené adventívne vzdušné korene, ktorými sa prichytávajú o podložku. Z pestovaných lián do tejto skupiny patrí napr.: trúbkovec (Campis), bršlen (Euonymus), brečtan (Hedera). Treba pripomenúť, že trúbkovec nie je typickým zástupcom tejto skupiny drevín. Priliepavé korene na hrubých stonkách obyčajne

28/VI

nedokážu lianu upevniť a pri raste listov a kvetov sa stonky postupne od podložky uvoľňujú. Preto ich treba vyväzovať alebo im poskytnúť opornú konštrukciu. Druh Campsis grandiflora vytvára adventívne korienky len výnimočne. Trúbkovec je obľúbený najmä pre výrazné súkvetia oranžových rúrkovitých kvetov. Dob-

taktiež výborná pôdokryvná drevina. Najčastejšie sa rozmnožuje letnými odrezkami. Brečtan je vždyzelená, výborná pôdokryvná liana, ktorá sa používa na pokrytie kolmých stien, múrov, plotov. Na hrubšom podklade stien, múrov, kmeňov stromov sa prichytáva adventívnymi korienkami a vytvára husté a

Trúbkovec

re sa mu darí na teplých, slnečných a chránených stanovištiach s výživnou a priepustnou pôdou. Najbujnejšie stonky má Campsis radicans. Dosahujú dĺžku 8 až 10 metrov. Ostatné druhy obyčajne dosahujú dĺžku stoniek 3 až 5 metrov. Trúbkovec sa najčastejšie vysádza pri múroch, pevných pergolách a stenách, ktoré chceme zakryť. Rozmnožuje sa odrezkami a semenami. Vždyzelený zástupca bršlenov Euonymus fortune je poliehavá až lianovitá drevina, ktorá vytvára husté porasty na slnečných stenách alebo riedke liany v korunách zatienených stromov. Stonky dosahujú dĺžku 3 až 5 metrov. V súčasnosti poznáme veľký počet drobnolistých, pestrolistých či veľkolistých odrôd. Bršlen je

kompaktne obrastené plochy. Rastie pomaly, ale dosahuje 20 a viac metrov. Dobre sa mu darí v polotieni až tieni, ale pri dostatku vlahy dobre rastie aj na slnku. Veľkolisté a žlto zafarbené odrody často namŕzajú. Brečtan sa rozmnožuje odrezkami. POPÍNAVÉ OPIERAVÉ DREVINY Opieravé liany sa opierajú stonkami o konštrukciu a zachytávajú sa pomocou konárikov, listových stopiek alebo tŕňov. Vyhovujú im šikmé alebo priestorové konštrukcie. Do tejto skupiny patrí len málo druhov drevín napr.: jasmín (Jasminum), ruža (Rosa), ostružiny (Rubus), budleja (Buddleia altemifolia), Pyracantha coccinea a ďalšie.

POPÍNAVÉ ŠPLHAVÉ ÚPONKOVITÉ DREVINY Na zachytávanie tohto druhu lián slúžia úponky. Sú to väčšinou dreviny s tenšími stonkami, ktoré pomalšie rastú. Vhodné sú na tenšie a hustejšie konštrukcie. Medzi významné druhy patrí: viničovec (Ampelopsis), plamienky (Clemantis), pavinič (Parthenocissus) a vinič (Vitis). Plamienky patria medzi najkrajšie liany. Farebnosťou a veľkosťou kvetov vynikajú hybridy, ale v období kvitnutia sú zaujímavé aj niektoré botanické druhy, ktoré majú chlpaté striebristé plody. Plamienku vyhovuje slnko aj polotieň. Veľkokveté a nižšie druhy a odrody sú vhodné na zakrytie zábradlí, plotov, stĺpov a stien. Bujne rastúce druhy sa používajú na popínanie pergol, vytvorenie stenových previsov, zakrytie vysokých múrov a stromov. Pavinič je najbujnejšie rastúci rod spomedzi lián, ktorý sa vyznačuje krásnym hustým olistením. Na jeseň sa listy zafarbujú do červena. Je to nenáročná drevina, ktorá rastie na slnku aj v polotieni. Husto obrastá fasády, steny, múry do výšky až 10 metrov. V rodinných záhradách najpoužívanejšou lianou je vinič. Uplatňuje sa na pergolách, mrežiach, oblúkoch a na iných mohutnejších konštrukciách. Rozmnožuje sa odrezkami a štepením. Väčšina lián po vysadení v prvých rokoch rastie veľmi pomaly. Príčinou môže byť ich pomalé zakoreňovanie a nízka schopnosť rásť bez opory. Mladé stonky všetkých druhov lián treba spočiatku priväzovať o oporu. Mladé rastliny, ale aj chúlostivejšie druhy treba na zimu chrániť pred namŕzaním.

27. 7. 2013

Ľ. S. 30 /4553/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 23.7.2013 14:23 Page 5

PríLoHa

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Prežite horúčavu v pohode N

ielenže ste z vysokých teplôt malátne a unavené, ale začínajú sa už podpisovať aj na vašich začervenaných očiach a opuchnutých nohách? V tom prípade nastal čas zakročiť! LetNá starostLivosť So zmenou ročného obdobia by sa mala zmeniť aj vaša starostlivosť o seba. Pokožka, ale aj ostatné časti tela majú v lete iné potreby ako napríklad na jar. − Namiesto ťažkých a mastných krémov na tvár používajte ľahké krémy na báze gélu, ktoré vám dodajú potrebnú vlhkosť a osviežia vás. − Rovnako vymeňte svoje ťažké telové mlieka, ktoré na pokožke vytvárajú mastný film a podporujú tak produkciu potu, za ľahučké hydra-

tačné gély. Tieto produkty na báze vody sa do pokožky rýchlo vpijú. − Šampón s mentolom alebo rozmarínom vám pomôže zachovať si chladnú hlavu. Tieto bylinky majú prirodzený chladivý efekt a súčasne podporujú prekrvovanie vlasovej pokožky.

− Nesprchujte sa priveľmi studenou vodou. Vplyvom chladu by sa vám stiahli póry a teplota z tela by sa ťažšie odvádzala. Následkom by bola zvýšená miera potenia.

sos Leto so sebou prináša okrem príjemných záležitostí aj opuchnuté nohy a podráždené oči. Pripravte sa aj na túto nepohodu! − vrátili ste sa z pláže s očami ako angorský králik? Ľahká pomoc. Priložte si na ne špeciálne chladené gélové okuliare. Rovnako vám pomôžu kolieska uhorky z chladničky. − Máte červené líčka a zalieva vás horúčava? Navlhčite bavlnený uterák a vložte ho na chvíľu do mrazničky. Tento obklad si priložte k tvári. − Niekedy má telo toho tepla už dosť a vypovie svoje služby. Ak máte pocit, že vám hrozí zrútenie, postupujte rovnako ako pri horúčke a rýchlo si zabaľte nohy do vlhkej plachty.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (97)

Možnosti podpornej liečby opri pestrej škále moderných liečiv a úpravy životosprávy význam má aj podporná liečba rastlinnými liečivami. Tak sa na nervové poruchy srdcovej a cievnej činnosti tradične predpisuje valeriánový koreň, prípadne v kombinácii so silicovými rastlinami na vzpruženie nervovej sústavy, a to: listy medovky, rozmarínu, vňať levandule, paliny dračej a iné. Na uspokojenie podráždenej nervovej sústavy slúžia i rastliny s obsahom horčín, napríklad archangelika, chmeľ, srdcovník a iné. Pri stavoch predráždenia sa osvedčujú aj rôzne fytofarmaká s vhodnými kombináciami. Vhodná valeriánová čajovina obsahuje po tri diely valeriánového koreňa a mätových a medovkových listov a l diel feniklových plodov (stlačených). Predpisuje sa ako nervínum a kardiakum. Treba mať na pamäti, že sa pod nervozitou môže skrývať závažnejšie ochorenie (napríklad zvýšená činnosť štítnej žľazy): správne zhodnotenie je preto vecou lekára. Pri niektorých nervových bolestiach (napr. ischiasi) sa používajú rastliny s dráždivými účinkami. Ak ich necháme pôsobiť na kožu, vy-

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

volajú jej prekrvenie, čím sa zlepší látková premena. Reflexne účinkujú aj na hlbšie uložené orgány. Vhodné sú pri niektorých chronických chorobách. Najužívanejší je chren, ale aj iné rastliny, ktoré majú väčší obsah éterických olejov. Na zlepšenie nervovej činnosti sa dá pôsobiť cez citlivé kožné nervy aj rôznymi vodoliečebnými procedúrami. Osviežujúco pôsobí v kúpeli voňavá zmes – známa voňavá čajovina Aromaticae species, v ktorej sú vňate pamajoránu a dúšky materinej a šalviové a mätové listy, a to každá rastlina v rovnakom pomere. Takéto kúpanie nevplýva len na nervové zakončenia kože, ale veľmi dobre pôsobí aj psychicky. Človek sa v kúpeli, z ktorého sa vznášajú príjemné vône, aj uprostred zimy cíti ako na voňavej lesnej čistinke. Ale napríklad kúpeľ s ihličinami môže vnímavým pacientom podráždiť, ba aj poškodiť obličky (od terpentínového oleja, ktorý sa vstrebal pod kožu). Moderná medicína sa neobmedzuje len na liečenie chorôb, ale usiluje sa chorobám predchádzať. Len prevencia môže podstatne ozdraviť ľudstvo, lebo sa liečbou vždy nedajú napraviť

v zaMestNaNí Vonku svieti slniečko a vy by ste sa najradšej hodili do chladnej vody blízkeho jazierka, lenže na pracovnom stole vás čaká hromada nevybavených papierovačiek? Nezúfajte! S malými opatreniami vám deň v rozpálenej kancelárii nebude pripadať až taký neznesiteľný. − Na príležitostné rýchle osvieženie je ako stvorená termálna voda v spreji. Nielenže vás príjemne osvieži, ale vašej pleti aj poskytne živiny. − aby ste zabránili malátnosti z tepla, nechajte si na zápästie chvíľu tiecť prúd studenej vody. − Po celom dni strávenom v prehriatej kancelárii dobre padne kúpeľ vo vlažnej vode s prídavkom aromatickej soli. Čo Na seba Vysoké teploty často zvádzajú na minimalistické oblečenie. Verte však, že ultrakrátke tričká a šortky nie sú to pravé. − inšpirujte sa obyvateľmi Sahary a cez leto noste široké dlhé nohavice a blúzky. Fungujú podobne ako ventilátor a pri pohybe rozprúdia vzduch. Okrem toho slniečko hreje priamo na pokožku viac ako cez látku.

všetky poruchy zdravia. Tajomstvo zdravia je v dodržiavaní normálnej hygienickej životosprávy, pri správnom a striedmom stravovaní, dostatočnom pohybe na čerstvom vzduchu, vhodnej fyzickej aktivite a pri pravidelnom, dostatočne dlhom spánku. Zdravie narúšajú škodlivé zlozvyky ako je fajčenie, alkoholizmus, návykové drogy. Na upevnenie zdravia nám príroda poskytuje zdravú a výdatnú rastlinnú stravu a v živočíšnom organizme pretvorené rastlinné látky v podobe mlieka a medu. Treba tiež vedieť, že ohrozenie pacienta môže nastať aj v liečbe rastlinnými liečivami, ak boli ordinované nesprávne. Nie je jedno či fytoterapiu určí fundovaný liečiteľ, ktorý predtým odhalil príčinu ochorenia, alebo či chce rastlinnú liečbu skúšať laik, ktorý nemá prehľad ani v liečebných možnostiach a tým menej v diagnostike. Je nezodpovedné experimentovať neodbornými zásahmi alebo samoliečiteľstvom a skúšať, koľko organizmus vydrží. Dnešná medicína má predpoklady nielen liečiť, ale aj úspešne predchádzať väčšine civilizačných chorôb. Bez uvedomenia a zodpovednosti potenciálnych pacientov to však nie je možné. (V budúcom čísle: Choroby pohybových ústrojov) Pripravil: O. Filip

vii/29

poljo8:0 23.7.2013 14:24 Page 8

PoĽNoHosPoDÁRsKE RoZHĽADy

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Malinové osvieženie Suroviny: Na cesto: 8 vajec, 200 g cukru, 10 lyžíc múky; Na plnku I: 2 kyslé smotany, 200 g cukru a 1 vanilínový cukor; Na plnku II: 6 dl vody, 2 vanilínové pudingy, 1 (alebo aj 2) malinové „stepy“ a 6 lyžíc cukru; Na potretie: 2 šľahačky, 1 kremfix, 2 dl minerálnej vody, cukru podľa chuti. Takto sa to vydarí: Cesto: Šľaháme mixérom bielky dopenista a postupne pridávame cukor. Keď získame tuhý sneh, pridáme žĺtky, nakoniec i múku. Dobre premiešame. Kypriaci prášok nepridávame. Zmes vylejeme na pomastený a pomúčený plech alebo na plech vystlaný papierom veľkosti 25 x 35 cm. Pečieme asi 30 minút na 180 ºC. Plnka I: Vymiešame smotanu s cukrom a vanilínovým cukrom a natrieme na horúcu piškótu. Plnka II: Vymiešame pudingové prášky s cukrom a „stepom“. Zo 6 dl vody odlejeme trochu do pudingových práškov a dobre premiešame. Zvyšnú vodu dáme na sporák pre-

vrieť a do vriacej zavaríme pudingové prášky s cukrom a „stepom“. Ešte horúcou zmesou potierame koláč, pretože rýchlo stuhne. Na potieranie: Mixérom vyšľaháme prá-

škovú šľahačku s minerálkou a kremfixom a pridáme cukor podľa chuti. Šľahačku navrstvíme na koláč a ľubovoľne vyzdobíme. Piekla a fotila: E. Š.

Aby sA NEPoKAZIlI

Ako na potraviny počas horúcich dní? lete sa potraviny obzvlášť ľahko pokazia, a to môže byť nebezpečné pre naše zdravie. Ako ich teda skladovať? Keď sa ručička teplomera začne šplhať vysoko, mali by ste s mäsom a zeleninou zaobchádzať starostlivejšie ako v iných mesiacoch. Alfou a omegou sú v lete optimálne skladovanie a chladenie. Dôležité: správna manipulácia sa začína už v supermarkete.

NÁKuP • V lete nakupujte častejšie a radšej menej. Čím kratšie musíte potraviny doma skladovať pred konzumáciou, tým lepšie. • svoje nákupy si plánujte tak, že potraviny budú vašou poslednou zastávkou. Ak tak nespravíte, narušíte tým možno trvanlivosť niektorých výrobkov, ktoré by mali byť celý čas v chlade. • Vezmite si so sebou vždy chla-

30/VIII

diacu tašku, do ktorej dáte napríklad mliečne výrobky, mäso a mrazené výrobky. • Potraviny, ktoré sa ľahko pokazia, kupujte ako posledné, nemali by sa začať topiť ešte počas nákupu. • Citlivé ovocie položte navrch zvyšného nákupu, inak ho môžete nechtiac otlačiť a rýchlejšie zhnije. SKLADOVANIE • Šalát bude dlhšie čerstvý, keď ho zabalíte do vlhkej ku-

chynskej utierky. bylinky môžete dať do pohára s vodou. • Zeleninu a ovocie skladujte oddelene v priehradkách na zeleninu. Paradajky a banány sú citlivé na chlad, preto nemusia byť za každú cenu v chladničke. • Najchladnejšia zóna v chladničke je tá najspodnejšia. Tam by ste mali skladovať mäso, hydinu a ryby, ale maximálne 1 až 2 dni. Výnimkou je mleté mäso, ktoré by ste mali spracovať a zjesť ešte v deň nákupu.

miakové šaláty, omáčky alebo dezerty. • obložené misy položte na chladiace náplne, ktoré sa dávajú do prenosnej chladničky. Ak by mali byť obložené misy dlhšie vonku, chladiace náplne vymeňte za nové. Jedlá zo surových vajec, napríklad domácu majonézu alebo dezerty, v lete nikdy nenechávajte vonku. Hrozí riziko salmonely. Vychutnávajte si ich radšej čerstvé priamo z chladničky.

PÁRTY VONKu • občerstvenie vonku sa rýchlo pokazí, preto sa vždy treba postarať o dobré chladenie. Naplňte veľkú misu kockami ľadu a postavte do nej cestovinové a ze27. 7. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 349 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

30 /4553/

HlAs ĽUDU

K U LT Ú R A OSLAVY 100. VÝROČIA KYSÁČSKEJ KNIŽNICE

Hlboká brázda kultúrneho rozvoja ri príležitosti osláv 100 rokov čin- menul, že je potrebné zladiť známe 1963 knižnica pracuje pod menom nosti knižnice v Kysáči vo štvrtok údaje o zakladaní čítacieho spolku. To Michala Babinku ako pobočka Mest18. júla bolo slávnostné zasadnutie, po preto, že je v časopise Pešťbudínske skej knižnice v Novom Sade. ktorom otvorili výPríležitostnými slovastavu dokladov a fomi sa prítomným prihotografií Kniha a rovoril riaditeľ Mestskej kniždisko. Oslavy prebienice Nový Sad Dragan Kohali v rámci 240. výjić, ktorý zdôraznil, že„v ciročia príchodu Slovilizačnom a každom vákov do Kysáča a inom ohľade môžeme na10. výročia obnovepredovať len vtedy, keď sa nia Spolku kysáčopierame na našich slávskych žien. nych predkov“. SpomeOslavy storočnice nul najmä popredných založenia Čítacieho Slovákov a Srbov z 1. pospolku, respektíve lovice 19. storočia, ktorí Ľudovej knižnice a mnoho urobili na vytvočitárne v Kysáči sa rení bratskej zhody dvoch začali v Slovenskom O dejinách Čítacieho spolku sa hovorilo v Slovenskom veľkých slovanských nánárodnom dome národnom dome rodov. Nasledovali pokultúrno-umeleckou zložkou, v rám- vedomosti (zo 16. januára 1863) zve- zdravné príhovory s odovzdaním daci ktorej zaspievali spevácke skupiny rejnená správa o zakladaní Čítacieho rov na obohatenie knižničného fonKIS a zarecitovala Elena Surová, uči- spolku v Kysáči, kde sa uvádza, že „sa du. teľka vo výslužbe. Moderovala Anna 15. októbra 1862 zišlo 46 – 50 občaLegíňová. Hostí privítal Ján Slávik, nov Slovákov, kde hneď čítací spolok KNIHA A RODISKO predseda Rady MS Kysáč. Medzi nimi uzavreli“. V pokračovaní sa R. Surový V priestoroch kysáčskej knižnice boli Dragan Kojić, riaditeľ Mestskej orientoval na dátum 6. júla 1913, keď oslava 100. výročia založenia Čítaknižnice Nový Sad, so spolupracov- štátnymi vrchnosťami Rakúsko-uhor- cieho spolku pokračovala otvorením níkmi, Siniša Jokić, kustód-dejinár skej monarchie bolo Kysáčanom do- výstavy Kniha a rodisko, ktorú mala na Múzea mesta Nový Sad, Petar Jaći- volené založiť Čítací spolok. Zaklada- starosti Mestská knižnica v Novom mović, predseda Správnej rady Mest- júce zasadnutie bolo v hostinci Jána skej knižnice Nový Sad, Vladimír Fe- Kolára, predsedom sa stal Pavel Makete, podpredseda MSS pre Báčku, Jar- cák, stolár, podpredsedom Peter Šimmila Stojimirovićová, riaditeľka Kniž- kovic, učiteľ, a tajomníkom Matej Nenice Štefana Homolu v Petrovci, Juraj mečkai, úradník. V spracovaných deČervenák, predseda Správnej rady jinách knižnice sú údaje o špecificKnižnice Š. Homolu, profesori Ján Ba- kostiach v práci, o ťažkostiach v zabiak, Samuel Boldocký a Viera Bol- dovažovaní kníh, zaujímavosti. Také sú

Mitrovićová a Ľudmila BerediováStupavská. Dobrým a praktickým sprievodcom výstavy je katalóg. O viac ako mesačnej práci na príprave výstavy hovorila jedna z autoriek B. Markovićová, ktorú z tejto príležitosti obliekli do kysáčskej kašmerínky. Ako povedala, vyplynulo to z jej oduševnenia tak z výstavy, ako i zo spolupráce pri jej chystaní. Pripomenula, že vystavili malý výber z toho, čo nazbierali od pivnice po povalu, cez osobné kolekcie. Nakoniec hostí v mene oslavného výboru 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča pozdravila predsedníčka Ľudmila Berediová-Stupavská. Povedala, že oslavy založenia alebo obnovenia Čítacieho spolku spojili s výročím obnovenia Spolku kysáčskych žien, lebo sa v zozbieraných materiáloch a zápisniciach píše, že všetky spolky, a medzi nimi i spolok žien, tesne spolupracovali. Pripomenula tiež, že k veľmi dôležitým materiálom prišli v dome bývalého hlavného podnotára Jána Ferku, ktorý je toho času zakúpený pre potreby Spolku kysáčskych žien. Z postu predsedníčky Spolku kysáčskych žien Ľ. BerediováStupavská zacitovala Elenu Šoltésovú, ktorá pred 92 rokmi v Živene napísala: Všetky ženy celou silou a oddanosťou, nečakajúc nijakej odmeny, chopi-

Vystavený materiál si prítomní pozerali s veľkým záujmom

Výstavu Kniha a rodisko otvoril Dragan Kojić, riaditeľ Mestskej knižnice Nový Sad docká. Prítomní boli aj predstavitelia ustanovizní, cirkví, spolkov a združení z Kysáča, ako i mnohí ďalší občania. Správu o založení a práci Čítacieho spolku, ktorú pripravil Michal Gombár, učiteľ na dôchodku, na štvrtkovom podujatí prečítal Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč a čestný predseda MSS. Predtým R. Surový pripo27. 7. 2013

30 /4553/

napríklad údaje, že v Čítacom spolku v Kysáči ženy nemohli byť členkami, že spolok 21 rokov nemal trvalé umiestnenie – založený bol v hostinci, a potom sa sťahoval ako nájomník do súkromných domov Ferkovcov, Bičiarovcov, Červenovcov, Kolárovcov a iných. Roku 1934 ho umiestnili v Slovenskom národnom dome. Od roku

HLAS ĽUDU

Sade. Prítomných, ktorí sa presunuli zo Slovenského národného domu, a ku ktorým návštevníci aj pribudli, privítala knihovníčka kysáčskej knižnice Alena Uhláriková. Potom sa prihovoril Dragan Kojić, riaditeľ novosadskej knižnice, ktorý výstavu otvoril. Povedal, že výstava nasvedčuje tomu, že sú dejiny knižnice v Kysáči veľmi bohaté a navrhol, aby výstava bola podnetom na vypracovanie monografie o kysáčskej knižnici. Autorkami výstavy sú Blaženka Markovićová, Ljiljana

li sa dobrovoľnej činnosti kdekoľvek mohli byť užitočnými. Každá nemôžeme dokazovať veľkých vecí, ale každá máme konať všetko, čo môžeme. Povedala ešte, že je tento odkaz stále živý, o čom svedčí aj dnešný Spolok kysáčskych žien, a pripomenula, že sa v spolupráci s knižnicou budú usilovať, aby svetlo sveta uzreli ešte mnohé cenné veci zo života Kysáčanov a Kysáča. E. Šranková

K U LT Ú R A SPRÁVA Z 20. DETSKÉHO FOLKLÓRNEHO FESTIVALU ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI

Opätovne dominovala kategória štylizovaných tancov (Dokončenie z minulého čísla) anečné rekvizity úplne perfektne a funkčne využili predstavitelia z Hajdušice, Vojlovice a Lugu (i keď fľašky na detskú scénu nepatria, vzhľadom na spracovanú tému to bolo v poriadku, ale neboli nevyhnutné). Naopak u niektorých účastníkov neboli rekvizity vôbec opodstatnené, dokonca neboli funkčne využité. Toto, žiaľ, predviedli členovia súborov z Báčskej Palanky a Báčskeho Petrovca. Zrozumiteľnosť hovoreného slova a predvedenie piesní týkajúce sa intenzity nebolo celkom uspokojujúce. Pri prednese hovoreného slova treba zrozumiteľnejšie, pomalšie artikulovať, a hlavne deti by sa mali zamerať na mikrofóny a publikum. Je veľmi potrebné preferovať domáce nárečie. Najzrozumiteľnejší výklad sme zaznamenali u malých Hajdušičanov. Interpretácie piesní boli vo väčšine prípadov presné a zaujímavé, ale tiché, až na starších chlapcov, kde prichádza k hlasovej mutácii, napr. u starších Erdevíčanov. Mutácia je prirodzený biologický proces, a preto odporúčame, aby sa deti v tomto veku menej uprednostňovali a zastrešili sa napr. dievčatami alebo mladšími chlapcami. Takéto spevy uberú na kvalite celkovej choreografie. Upozorňujeme aj na prispôsobenie tónin detskému hlasu (hlavne Šíd a DFS Zvončeky). Dôležitým segmentom je i hudobná zložka. Čo sa týka samotnej techniky a zvuku, bola na vysokej úrovni. Zvukár výborne zladil súlad a intenzitu hudobných nástrojov v orchestroch. Ansámblové obsadenia neboli celkom adekvátne, až na výnimky. Napriek tomu sme mali možnosť počuť výborných spevákov a výborné orchestre, medzi ktorými sa vynímali orchestre z Vojlovice, Erdevíka a Pivnice. Veľkým negatívom je úplná absencia detských muzík. Z kvanta zúčastnených súborov sa nám predstavil jeden detský orchester a dva orchestre, do ktorých boli zapojené deti. Spomenuté orchestre, ako i všetky ostatné, by mali zapájať deti do existujúcich hudobných zoskupení a vzbudzovať u detí záujem o hru na hudobných nástrojoch a postupne vytvárať samostatné detské orchestre. Vedomí sme si určite všetci, že je toto dlhoročný problém, ale aj keď sme pred časom mali na javisku päť detských orchestrov, dnes je opak pravdou. Žiaľ, týmto spôsobom nám hudobná zložka stále ubúda, a škoda by bola, keby nemala pokračovateľov. Vážení hudobníci, pokúste sa svoje remeslo, ktoré robíte výborne a s radosťou, odovzdať v rovnakom duchu mladším nadšencom a potenciálnym pokračovateľom. Jediný detský orchester, ktorý sa nám predstavil, bol z Báčskeho Petrovca. Veľmi oceňujeme snahu a účasť vôbec, ale keď ide o samotnú interpretáciu a zoskupenie, musíme sa kriticky zmieniť tak na úpravu, ako aj na nadmerné a neprirodzené využívanie zbytočných ozdôb pri interpretácii, ktoré až deformovali piesne a degradovali kvalitnú interpretačnú úroveň spevákov. Čo sa týka zoskupenia, jednak je to príliš veľa nástrojov na jednom mieste a jednak pastiersky inštrumentár, typický pre pastierske oblas-

ti na Slovensku zmiešaný s typickým „školským“ inštrumentárom akosi nejdú spolu. Odporúčame a privítali by sme na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána, ktorý je reprezentačným a jediným detským tohto druhu vo Vojvodine, prezentovať tú najlepšiu vzorku, v tomto prípade muzikantov, a uprednostniť pri spracovaní detského folklórneho materiálu princíp jednoduchosti a uprednostniť kvalitu pred kvantitou. Ďalším negatívom je hudobný sprievod k tancom nahraný na matriciach, ktoré použili predstavitelia zo Selenče. Neodporúčame do budúcna používať nahrané matrice, aj keď sme si vedomí toho, že určite inú možnosť nemali, lebo práve jediné zoskupenie, ktoré hráva sprievod tanečným skupinám, nemohlo s nimi vystúpiť. Toto je živým príkladom, k čomu dochádza absenciou vlastných hudobníkov v danom prostredí. Čo sa týka samotného spevu v choreografiách, odporúčame nasledujúce: pri interpretácii nemusí byť vždy odspievaná celá pieseň, niekedy stačí vyspievať iba jednu strofu alebo jeden verš, aby sa oživil tanec, a dávať pozor na tonality. Aj hudobný sprievod prispôsobiť rozpätiu detského hlasu. Práve to obohatí celkovú choreografiu a zbytočné je spievať počas celého predvedenia. Je to unavujúce pre deti a hlavne nestíhajú v tempe buďto vyspievať alebo odtancovať danú choreografiu, čo, samozrejme, uberá na celkovej kvalite vystúpenia, lebo deti pôsobia unavene a nezaujato. Veľmi dôležité je pri nácviku detí dávať pozor na dikciu, čiže nezosilňovať prehnane prízvučné doby piesní, nekrátiť slabiky, vyspievať správne dlhé slabiky. Bez ohľadu na to, že sú to deti, treba ich od útleho veku učiť správne spievať. Takýmto štýlom niektoré skupiny pôsobili veľmi neisto, dokonca mladšie, a pritom si aj hlavou prikyvovali. Určite sa s nami zhodnete, že sa tieto technické veci dajú odstrániť aj u detí permanentnou prácou. Krásnu a kvalitnú interpretáciu na festivale nám predviedli súbory z B. Palanky, Padiny, Jánošíka, Báčskeho Petrovca, Erdevíka, Kysáča (DFS Slniečko a DFS Vienok), Vojlovice, Starej Pazovy (hudobná kapela, ako i mladšia a staršia tanečná skupina). Ostatným súborom chýbali iba malé nedostatky a týmto môžeme konštatovať, že sa interpretačná úroveň festivalu neustále zlepšuje, čo je aj naším cieľom a veríme, že aj cieľom všetkých zúčastnených. Celkové scénické predvedenie súborov bolo na vysokej interpretačnej úrovni. Ojedinele sa stalo, že pri scénickom pohybe prichádzalo k nesúladu mladšej a staršej generácie tanečníkov, ako i k nedostatočnej komunikácii a kontaktu dievčat a chlapcov napr. u interpretov z Erdevíka, kde chlapci pri prednese svojho sóla s rekvizitami boli nezainteresovaní (na úkor estetického efektu) a priestorovo boli zle rozmiestnení – jedni na jednej strane javiska, druhí na druhej – čo pôsobilo dojmom, akoby nepatrili do jedného súboru a pôsobili ako dva tábory. Celkom zaujímavý bol na javisku chlapec zo Starej Pazovy, ktorý mrvil kukuricu, a bol celkom vtipný a zaujímavý, ale škoda, že takmer nepovšimnutý – umiestnený do ľavé-

ho rohu javiska. Neadekvátne rozmiestnenie bolo príznačné pre väčšinu súborov, nielen u detí z Erdevíka a zo St. Pazovy (ml. skupina), ale aj Kovačice a iných. Hore uvedený príklad sme popísali iba ako rekonštrukciu, pre lepšie pochopenie. Celkovo je žiaduce popracovať na princípoch scény a dávať pozor, ako sme už hovorili, aj na rozmiestnenie mikrofónov a vzájomný kontakt interpretov, a na kontakt s publikom. Treba popracovať tiež na speváckej zložke a zapájať kvalitné spevy do tanca. Opakujeme: nespievať celé piesne. Opakujúcimi sa nedostatkami, ako sú vyššie napočítané, ako i zaťaženosťou detí zložitejšími tanečnými prvkami, premotivovanosťou, spevom počas celého predvedenia, prichádza k úpadku zaujatosti detí na scéne. Vtedy začínajú pôsobiť unavene, okamžite im mizne spontánny, krásny a úprimný detský úsmev, ktorý je zázrakom a čarom celého Detského folklórneho festivalu Zlatá brána. Tak ako každý účastník DFF Zlatá brána má svoju povinnosť, povinnosťou odbornej poroty je objektívne analyzovať, hodnotiť a vybrať reprezentanta, ktorý detský slovenský vojvodinský folklór bude prezentovať na Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach v Dulovciach na Slovensku, za finančnej podpory Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Na tohtoročnom festivale sa trochu zmenili pravidlá hry, keď ide o hodnotenie. Mali sme za úlohu určiť tri súbory, ktoré získali tri plakety NRSNM. Druhou zmenou bolo okamžité vyhlásenie výsledkov po ukončení festivalu. Z hľadiska našich kvalitatívnych kritérií, komplexnosti predvedených čísel a vzhľadom na všetko, čo sme sa snažili popísať v tejto správe, všetko iba v najlepšom zmysle slova a pozitívnych smerníc do budúcna, sme sa rozhodli takto: tretie miesto čiže bronzovú plaketu NRSNM si vytancoval domáci DFS Slniečko z Kysáča, striebornú plaketu získal DFS Hájiček KUS Mladosť z Lugu a laureátom sa stal a zároveň získal i sošku NRSNM DFS Ratolesť SKUS Pivnica (mladšia skupina). Odmeneným gratulujeme a všetkým účastníkom prajeme veľmi veľa úspechov na každom vystúpení, aby sa im darilo, aby sa kamarátili, spoznávali navzájom a aby pokračovali v spoznávaní a zveľaďovaní vlastných tradičných hodnôt. Naša vďaka patrí všetkým účastníkom, ktorí sa akoukoľvek formou zapojili a boli súčasťou tohto prekrásneho sviatku detí a v neposlednom rade organizátorom KIS Kysáč, koordinovaného riaditeľkou festivalu Annou Chrťanovou Leskovac za neúnavnú a vydarenú organizáciu, ktorá je dôležitou zložkou festivalu. Ďakujeme im aj za prejavenú dôveru. Na záver sa určite s nami zhodnete, že niet krajšieho a príjemnejšieho pocitu, ako je vidieť čisté detské srdcia a úprimnú chuť do spevu a tanca, ktoré dokážu roztlieskať kompletné auditórium báječného zámku Zlatej brány, čím sa všetci zúčastnení stávajú veľkými víťazmi festivalu. Autori správy a kamaráti festivalu: Mgr. Anna Medveďová Gašková Mgr. Jaroslav Gabríny Ervín Malina (Titulok redakčný) 27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A S MIROSLAVOM BENKOM PRÍLEŽITOSTNE

Predstavenie Art centra Chlieb a hry v Kotore o úspešnom vystúpení v Košiciach v rámci Medzinárodného festivalu lokálnych televízii Zlatý žobrák, ktorý prebiehal v rámci podujatia Košice – Mesto európskej kultúry 2013, významný umelec Miroslav Benka a jeho Art centrum Chlieb a hry začiatkom júla realizovali ďalší zahraničný umelecký zájazd. – Vystúpili sme na Medzinárodnom divadelnom festivale Kotor Art, ktorý sa konal pod ochranou UNESCO, a zoskupil divadelné predstavenia z 22 krajín sveta: z Nemecka, Rakúska, Poľska, Ruska, Španielska, USA, Talianska, Portugalska, Japonska, Číny... a, samozrejme, aj z Čiernej Hory. Boli sme v dobrej spoločnosti, – povedal nám M. Benka. – Zo Srbska vystúpilo Divadlo mladých z Nového Sadu a naše Art centrum Chlieb a hry zo Starej Pazovy. Medzi 96 programov v oficiálnej konkurencii bolo 16 predstavení, medzi nimi i naše predstavenie Obrazy môjho sveta, ktoré malo predpremiéru 27. novembra 2009 v Sarvaši, v Maďarsku, a premiéru dva dni neskôr, 29. novembra na javisku Radošinského naivného divadla v Bratislave, a potom i ďalšie vystúpenia. Ako vidno, aj po štyroch rokoch toto naše predstavenie ešte stále žije a nazdávam sa, že sme sa v tejto serióznej svetovej konkurencii nezahanbili, ba naopak. – Ako ste spokojný s vystúpením vášho súboru, aké boli dozvuky, respektíve reakcie na predstavenie? – Áno, som spokojný. Súbor hral na výbornú. Hrali sme v tamojších kultúrnych strediskách, početné obecenstvo dobre prijalo predstavenie aj v Kotore, aj v Herceg Novom. Po prvom predstavení bol usporiadaný okrúhly stôl – panelová diskusia, kde predstavenie bolo kladne zhodnotené. Mal som aj desiatku interview pre tamojšie noviny, rozhlas a televíziu. Dôležité je, aby sme si čím viac a čím ďalej kliesnili cestu, aby sme zanechali stopy po sebe, že ako národnosť kultúrne a tvorivo existujeme, aby tí, ktorí prídu po nás, pokračovali ešte kvalitnejšie a dostali sa ešte ďalej.

27. 7. 2013

30 /4553/

– Povedali by ste nám ešte trochu o tom, o aký vlastne ide festival? – Je mi cťou, že som bol jedným z pozvaných hostí sledovať celý festival, keď ide o divadelnú tvor-

Docent Miroslav Benka

bu, divadelné dielne, panelové diskusie a mal som šancu zúčastniť sa v programoch. Teda vidieť, čo sa robí vo svete, a obohatiť svoju osobnosť. Čierna Hora sa definitívne otvorila k Európe a svetu, uvedomila si, že kultúra a umenie,

tvorba ducha je oblasť, ktorou sa dostáva do povedomia celý národ, štát a zanecháva stopy, podľa ktorých sa píšu dejiny národa a podľa ktorých si na vás budú spomínať. Celé podujatie sa konalo v znamení 200. výročia narodenia najväčšej čiernohorskej osobnosti: spisovateľa, básnika, mysliteľa a filozofa svetového formátu vladyku Petra Petrovića Njegoša. Čierna Hora a mesto Kotor vďaka blízkemu letisku pulzovali osobitnou energiou, každodenne prichádzali umelci a pristávali obrovské zaoceánske prepychovo vybavené lode. Hemžilo sa tam na tisícky turistov. Vystupovalo sa na námestiach, pevnostiach, na otvorených a v zatvorených priestoroch. Ináč festival trvá od 1. júla do 16. augusta 2013, a je uvedený v bohato vybavenom katalógu, veľmi premyslene a ambiciózne pripravený s vystúpeniami najväčších svetových hviezd v oblasti divadla, literatúry, výtvarníctva, hudby, spevu, tancu, performancií, za ktorým stojí Ministerstvo kultúry Čiernej Hory, Mesto Kotor,

Európa – Culture programme 2007 – 2013 a množstvo sponzorov hmotných a mediálnych. Festival vraj bude stáť viac ako 260 000 eur... – Aké sú vaše ďalšie plány po absolvovaní týchto dvoch úspešných zahraničných umeleckých zájazdov? – Vždy mám plány, a keby som mal aj tri životy, neviem, či by som ich všetky zrealizoval. Umelecké fotografie Obrazy dávno zabudnutých predkov sú toho času v novotvorenom Kultúrnom centre Agora v Segedine v Maďarsku, na nás čakajú i ďalšie výstavy. Do konca roka by som chcel realizovať jeden medzinárodný projekt. Už niekoľko rokov pracujem na kapitálnej knihe, ktorú mám zatiaľ v počítači – Totálne divadlo budúcnosti, píšem scenár pre trinásťdielny televízny seriál 13 Mesiacov, mám niekoľko napísaných drám. Medzi nimi aj Dni zo snov Einsteinovcov, ktorá bola uvedená v rozhlasovej podobe v Rádiu Belehrad a na javisku v produkcii nášho Art centra. Zavítali sme s ňou aj na festival najlepších slovenských inscenácií Dotyky a spojenia 2012 v Martine. K tomu si usporadúvam, systematizujem vlastnú teatrografiu a selektujem asi 10 000 fotografických ilustrácií, obsiahle materiály, ktoré treba dôkladne dať do poriadku... A. Lš.

NA KALEMEGDANE akoby opäť súťažili Rusko a USA. Našťastie, nie tak ako kedysi, ale v tom, kto je krajší a lákavejší. Pár týždňov po otvorení výstavy Rusko – Pohľady z okna vlaku, pravú časť známeho parku obsadila podobná fotografická výstava s názvom Amerika z môjho uhla. Zásadný rozdiel je v tom, že je autorom tej ruskej jeden uznávaný svetový fotograf, kým sa pod tú americkú podpisujú viacerí naši návštevníci Spojených štátov amerických. V prípade expozície americkej je dôraz na rozmanitosti prírodných krás Spojených štátov, ako aj na špecifickosti obyvateľstva. Na snímke sú zábery z výstavy v Belehrade.

HLAS ĽUDU

O. F.

k u LT Ú r a BaNSkÁ BYSTrICa

divadelné predstavenie venované Tatrankám a Tatrancom, ktorí majú radi neuveriteľné dobrodružstvá, a ktorí by sa spolu s herkováčová, jazyková reč, cami vydali na divadelnú cestu po a mária Šamajová, po- Slovensku (Emília hoffmanová, réhyb (herečky BDNr). žia: marián Pecko). Počas celého Účastníci boli roztriede- týždňa prebiehali dielne a vyní do skupín a každá vrcholením bolo v piatok 12. júla skupina absolvovala slávnostné ukončenie workshovšetky spomenuté diel- pu, prezentovanie výsledkov a ne. udelenie certifikátov. V programe V pondelok 8. júla di- sa predstavili účastníci z Vojlovice vadelníci BDNr pre (naučené na tejto letnej škole preúčastníkov pripravili zentovali aj moderným tancom), predstavenie Tatranky – účastníčka z ukrajiny so svojou učiteľkou a predstavenie autorky a režisérky Ivy (Ne)bojsaňovej (hrala mária Šamajová), ktoré účinkovalo na medzinárodnom festivale v Egri v roku 2009 a bolo súčasťou projektu Strach má veľké oči. Frekventanti workshopu absolvovali aj návštevu rozprávkovej dediny habakuky a Bystriansku jaskyňu, najväčšiu jaskyne južnej strany Nízkych Tatier. Nasledovala už len rozlúčka a odchod domov s priehrštím vďaky, dojmov a nových poznatkov. Z ukončenia LŠBD: (sprava) K. Mažáryová, Ivan Klinko Z. Drugová, M. Pecko, M. Šamajová a I. Škripková

Letná škola bábkového divadla dňoch 7. až 15. júla v Banskej Bystrici na 1. ročníku Letnej školy bábkového divadla bolo niekoľko zahraničných Slovákov. Základným cieľom tohto workshopu je kvalitným a odborným programom podporiť rozvoj divadelného herectva a prednesu v krajanskom prostredí. Organizátorom je metodické Z predstavenia Tatranky centrum univerzity mateja Bela pre Slovákov žijúcich hlásilo celkovo 29 účastv zahraničí v Banskej Bystrici, na níkov vo veku 8 až 18 rokov čele s PhDr. Zuzanou Drugovou. z troch krajanských štátov, ako odborný garant workshopu a to z rumunska (Nadlak), je mga. Iveta Škripková, úspešná ukrajiny (Turie remety, slovenská autorka a dramaturgič- užhorod, Veľký Berezny) a ka, ktorá je zároveň riaditeľkou zo Srbska (kysáč, Padina, Bábkového divadla na rázcestí Vojlovica). Náplňou pro(ďalej iba BDNr), kde vlastne toto gramu boli tieto dielne: školenie prebiehalo. BDNr je pro- animačná – marián Pecko fesionálna kultúrna a umelecká (umelecký šéf, režisér ustanovizeň a je dlhoročným a BDNr), tvorivé písanie – úspešným predstaviteľom mo- Iveta Škripková (riaditeľka derného divadelného umenia na BDNr), výtvarná – katarína mažáryová (vedúca ateliéSlovensku. Na spomenutý workshop sa pri- rov BDNr), herecká – Ivana

NOVINka Na kNIŽNOm Trhu

Exlibris morušových listov Viery Benkovej rvou knihou z tohtoročného vydavateľského plánu Slovenského vydavateľského centra, ktorá uzrela svetlo sveta, je kniha Viery Benkovej (1939). Ide o novú básnickú zbierku našej renomovanej poetky a spisovateľky, ktorú pomenovala Exlibris morušových listov. kniha vyšla ako 75. zväzok v edícii Živý prúd a ilustrovaná je obrazmi výtvarníčky z Belehradu Vesny Opavskej (1976). Nová zbierka básní Viery Benkovej obsahuje 4 cykly čerstvých básní a svojrázny doslov Ladislava Čániho. Pomenovaním táto zbierka trochu pripomína zbierku básní Paľa Bohuša Listovanie v morušových listoch z roku 1985 a odborníci posúdia, či na ňu skutočne nejako aj nadväzuje.

Pri čítaní nových básní v zbierke sme vypozorovali aj redaktorské nedopatrenia. Báseň Clivé srdce nachádzame aj v cykle Exlibris morušových listov na strane 42, ale aj v cykle Herbár zeme na strane 65. Okrem toho fotografia V. Benkovej na strane 67 je chybne podpísaná a datovaná. autorom fotografie nie je uvedený andrej meleg, ale Jaroslav Čiep, a záber nie je z 8. októbra 2012, ale 21. augusta 2009. aj napriek týmto vydavateľským nedopatreniam veríme, že ako i doterajšie, aj táto nová zbierka V. Benkovej si ľahko nájde cestu k čitateľom. J. Čiep

PRVÝ DETSKÝ PROGRAM v rámci Pazovského kultúrneho leta 2013 prebiehal v piatok 12. júla, keď na otvorenom javisku na Námestí Dr. Zorana Đinđića bolo prvé divadielko pre najmladších. Interaktívne predstavenie zahrala novosadská skupina The Jungle club. Za pomoci súčasného textu herečky sa pokúsili porozprávať deťom aj o peknom správaní a o ochrane hračiek (na fotografii). Po predstavení organizátori predstavenia – Stredisko pre kultúru Stará Pazova – pripravili pre deti žúr, na ktorom malí Pazovčania spievali a tancovali. V dňoch 15. až 19. júla v meste bol i Festival detského filmu. Pazovské kultúrne leto 2013 prebieha pod patronátom Obce Stará Pazova. a. lš.

27. 7. 2013

30 /4553/

hLaS ĽuDu

K U LT Ú R A

Klasy na folklórnych slávnostiach v Detve ohtoročné 48. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve sa konali v dňoch 12. až 14. júla. Na tomto medzinárodnom sviatku folklóru a tradičnej ľudovej kul-

náplň programu, ako uviedol náš spolubesedník, pochválili aj v rámci slávnostného udelenia diplomov a ďakovných listín na záverečnom koktaile, a to Igor

Ani tohto roku na známom festivale nebola núdza o divákov

Keď Pazovčania mašírujú detvianskym javiskom

túry si zatancovali aj členovia staropazovského Folklórneho súboru Klasy SKUS hrdinu Janka Čmelíka – laureáti vlaňajšieho Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… Medzi atraktívne scénické programy patrí aj Krajanská nedeľa, tradičný koncert folkloristov z celého slovenského zahraničia, ktorý sa tohto roku v detvianskom amfiteátri uskutočnil po 40-krát. Okrem pazovských Klasov zo Srbska v programe pod názvom Keď regiment mašíroval cez náš dvor vystúpili i tanečníci z ďalších ôsmich krajín: z Českej republiky, Francúzska, Chorvátska, Kanady, Maďarska, Poľska, Rumunska a Veľkej Británie. Podľa slov Zlatka Rumana, choreografa a vedúceho súboru, na tomto zahraničnom umeleckom zájazde im bolo veľmi pekne a zvlášť je spokojný s ich skvelým výkonom v rámci programu Krajanská nedeľa, ktorá sa niesla v znamení vojenskej tematiky. „Z nášho bohatého repertoáru sme si pre vystúpenie v detvianskom amfiteátri zvolili choreografiu Nechcel som v Pazove vojakom biti – Verbung a sme nesmierne radi, že sme boli nositeľmi väčšej časti programu,“ povedal Z. Ruman a dodal, že na tomto koncerte veľmi pozitívne zapôsobili aj na tamojšie početné obecenstvo. Celkovú 27. 7. 2013

30 /4553/

Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a Ing. Ján Šufliarsky, primátor Mesta Detva, ako predstavitelia inštitúcií, ktoré Krajanskú nedeľu

Festivalová prestávka sa dá využiť aj na takéto dievčenské fotografovanie

podporili. FS Klasy je na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve častým účastníkom. Pred týmto vystúpením na Detve boli v roku 2010. A členovia súboru Klasy sa zúčastnili i v dielňach – v škole tanca. „Okrem školy podpolianskych tancov bola usporiadaná aj škola dolnozemských tancov a na tomto podujatí okrem Staropazovčanov svoje tance reprezentovali aj Kysáčania a Jánošíčania,“ poznamenal pán Ruman. Vedúcim zájazdu bol Vladislav Pop, tajomník spolku, a na folklórnych slávnostiach v Detve bol i Zdenko Uheli, výkonný riaditeľ spolku. Tanečníkov sprevádzal deväťčlenný slovenský ľudový orchester spolku pod vedením Vladislava Forgáča. A. Lš. Foto: FODAP

NEUTÍCHAJÚCI POTLESK ZOŽALI počas poldruhahodinového koncertu v Kovačici členovia Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice. Čerství laureáti prestížneho ocenenia na tohtoročnom Akademickom Zvolene vedení Mgr. art. Martinom Urbanom sa pred plnou sieňou Domu kultúry 3. októbra predstavili bohatým, bujarým, presvedčivým a pútavým programom: striedali sa tance, spevy a hudba z Podpoľania, Myjavy (na snímke), Zemplína, Tekova a Horehronia. Od svojho založenia roku 1971 generácie členov Mladosti sa svojou kvalitou dopracovali k pozvaniam na folklórne festivaly a celovečerné koncerty v mnohých krajinách v Európe, Ázii a Amerike. V nedeľu pred „domácim“ natešeným obecenstvom v Kovačici vystúpili v tanečnej zložke Mladosti okrem iných aj Matúš a Ondrej Drugovci, pravnukovia JUDr. Jána Bulíka, prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii.

HLAS ĽUDU

J. Špringeľ

K U LT Ú R A V PADINSKOM DOME KULTÚRY MICHALA BABINKU

titelia spolu s hosťami zaspievali pieseň Po nábreží.“ Počas pobytu na Slovensku Padinčania okrem výstupu absolvovali aj obchádzky gazdovského dvoru U Hudecov, spoznali sa s dejinami Levického hradu, navštívili vodnú stavbu vo Veľkých

Padinské dni kultúry, ktoré sa už tradične usporiadajú počas augusta a septembra. Znovu tu budú festivaly Padina spieva, Banátsky festival, tiež Babinkove literárne stretnunohé dvere na domoch kul- nostiach vo Veľkých Kozmalovciach. tie… Na týchto oslavách Padinčania túry sú počas leta zavreté. V hodinovom programe na letnom privítajú aj hostí zo Slovenska. Totiž Kým ochotníci využívajú letnú do- javisku v obecnom parku za sprieak počasie bude žičiť, na letvolenku, vedúci týnom javisku v športovom strechto kultúrnych disku Dolina s kultúrno-umeustanovizní prileckým programom vystúpia pravujú nové obochotníci súboru z Močenka. sahy, ktoré plánuPovedal nám aj toto: „Na prvý jú realizovať v nadseptembrový víkend pripravuchádzajúcom objeme celovečerný program dobí. No v niektoochotníkov nášho DK. O týždeň rých kultúrnych neskoršie členovia staršej foldomoch, ako je klórnej skupiny a ľudový orpadinský DK Michester sčasti prezentujú Padichala Babinku, je nu na programe v Bielom Blaaj počas letných te, ktorý bude páľav pracovne a usporiadaný v rušno. rámci osláv 130 Dom kultúry v Spoločná fotka účastníkov zájazdu vo Veľkých Kozmalovciach rokov od príchoPadine je od roku du Slovákov do 1961 nositeľom takmer všetkých vodu slovenského ľudového or- K o z m á l o v tohto slovenskékultúrnych obsahov v dedine, od chestra vystúpili dievčenská a chlap- ciach a v neho mestečka. Poroku 1982 pracuje pod menom čenská spevácka skupina, krátke deľu 7. júla sa dujatí by bolo známeho spisovateľa a publicistu, humoristické scénky predviedli her- zúčastnili na viac, keby bolo padinského rodáka Michala Babin- ci Ivana Čapová a Daniel Cicka. Ná- Svätej omši v aj viac peňazí, ale ku. Okrem členov literárnej a diva- vštevníci Cyrilo-metodských sláv- t a m o j š o m keďže všade vôdelnej sekcie pod strechou DK sa ností mali príležitosť po prvýkrát vi- rímskokatolíckol nás vládne pravidelne stretávajú a usilovne dieť spoločnú výstavu obrazov, kto- kom kostole ekonomická krípracujú aj insitní maliari, členovia rú nainštaloval insitný maliar Mar- Všetkých sväza, aj my sa riadihudobno-folklórneho súboru a ďal- tin Pap z Padiny a študentka aka- tých a pozreli me v duchu poší ochotníci. Toho času sú tu činné demického maliarstva Saňa Stvor- si ďalší kultúrrekadla: Za málo dve folklórne skupiny, mladšia a cová z Kovačice. „Bol to krásny zá- no-umelecký peňazí, málo mustaršia, s ktorými pracuje mladá jazd, plný pekných spomienok a no- program. Od zástup- Andrej Tomek, zástupca riaditeľa ziky. Ale aj nachoreografka Martina Papová. vých kamarátov,” zmienila sa o tejpriek tomu sa Prednedávnom padinskí taneč- to ceste Božena Širková, členka ta- cu riaditeľa DK Michala Babinku usilujeme, aby níci pobudli na zájazde na Slo- nečnej skupiny, a doložila: „Srdcia sa DK Andreja vensku. Totiž od 4. do 7. júla sa zú- nám všetkým veľmi zachveli, ne- Tomeka sa dozvedáme, že sa v tej hudby bolo čím viac.“ A. Chalupová častnili na Cyrilo-metodských sláv- jedna slza vypadla z oka, keď hos- Dome kultúry pomaly pripravujú na

Leto láka ochotníkov M

BÁČSKA PALANKA

Humanitárne koncerty po rusky V organizácii humanitárneho koncertu v Báčskej Palanke, v ktorom vystúpil KUS Zlatá brána z Moskvy, sa podieľali Kultúrne stredisko a Združenie vojnových veteránov Patriotski front v Báčskej Palanke. Na koncerte usporiadanom vo štvrtok 18. júla si milovníci ruských piesní a folklóru užili krásne chvíle v strede osady na otvorenom priestore. Detský chór je súčasťou Umeleckej školy Stravinského, v rámci ktorého roku 2005 začala pôsobiť i stredná veková skupina chóristov a základ tvorí veľký chór Zlatá brána. Umelecký súbor sa zaoberá výskumom ruskej a srbskej ľudovej tradície a svoju prácu prezentuje skladbami v ruštine, staroslovienčine a srbčine. Doteraz vystupovali v niekoľkých európskych

Členovia ruského súboru v Báčskej Palanke mestách a za svoju neúnavnú prácu získali početné ruské, ale i zahraničné ocenenia.

Vedúcim skupiny je Aleksander Aleksandrovič Kravčenko a 30-členný súbor pôsobí pod taktovkou Natálie

Artiomovej. Spolu s ňou v chóre spieva i jej šesť detí. Ináč viac ako polovica členov – tých najmladších, sú z viacdetných rodín. Prvú návštevu ruský KUS Zlatá brána mal v Srbsku v roku 2010. Po tejto návšteve deti v Moskve zozbierali prostriedky, aby pomohli istej viacdetnej srbskej rodine. V nasledujúcom roku znovu navštívili Srbsko s koncertmi v Apatine, Kruševci, Lazarevci, Kraljeve, Kragujevci a ďalších mestách. Aj tohtoročná návšteva ruského súboru našej krajiny (od 13. – 28. júla) je pokračovaním spolupráce, ktorej cieľom je pomoc viacdetným rodinám v Srbsku. Na všetky koncerty je voľný vstup a obecenstvo môže prispieť dobrovoľnými príspevkami. Okrem v Báčskej Palanke ruský súbor tentoraz vystúpil v Apatine, Prigrevici, Sombore, Novom Sade, Požarevci, Smederevskej Palanke a vo Valjeve. Jaruška Ferková

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NOVÝ SAD

Literárny večierok s Marekom Zákopčanom o štvrtok 18. júla v Ústave pre kul- trebuje mladý človek, aby bol úspešný, M. Zákopčan sa nevyhol ani otázke túru vojvodinských Slovákov uspo- ak nemá nič, iba svoj talent a sny. Po- o tom, do akej miery poznajú na Sloriadali večierok, na ktorom predstavili ukázal na najčastejšie chyby pri písaní, vensku literárnu tvorbu vojvodinských dielo mladého slovenského spisovateľa ale aj na zvláštnosti, ktoré sprevádzajú Slovákov. Podľa neho starší literáti poMareka Zákopčana (1986), a znajú niektoré naše spisovazároveň si posvietili na súčasnú teľské mená, študenti slovenliterárnu tvorbu na Slovensku. ského jazyka a literatúry zasa Ide o prozaika, autora piatich roprofesora Michala Harpáňa, mánov, stredoškolského učiteale so žiaľom konštatoval, že ľa a v prvom rade„milovníka humladí autori a čitatelia nie sú moru vo všetkých jeho podooboznámení s fenoménom bách“ (ako sa sám predstavuje). zahraničnej slovenskej literaNa Slovensku je známy najmä túry. Ako stredoškolský učiteľ podľa komédie pre mladých prisľúbil, že sa v rámci možností Nevinní zmätkári, ktorá pre veľbude snažiť svojim žiakom o ký čitateľský záujem čoskoro tomto hovoriť. bude mať aj svoj druhý diel. Večierok otvorila riaditeľka Podobne ako je tento jeho roÚKVS Milina Sklabinská, ktorá mán plný humoru, sviežosti a Mareka Zákopčana dôkladne vyspovedala prezradila, ako prišlo k spolumladosti, tak vyznel aj večierok moderátorka večierka Katarína Mosnáková práci tejto ustanovizne s Mav ÚKVS. Na besede sa hovorilo (foto: ÚKVS) rekom Zákopčanom. o súčasnej slovenskej tvorbe, o – Na vine je internet, prespomeroch vo vydavateľstvách, o vzťa- tvorbu príbehov, zároveň predstavil nejšie náš webový portál, na ktorý Mahoch medzi autormi a autorkami a svoje vydané knihy a prezradil aktuál- rek reagoval, a prejavil záujem, aby pod. Autor priblížil prítomným, čo po- ne plány. naň prispieval. Bude teda každý týždeň

odporúčať jeden zaujímavý knižný titul zo Slovenska. Túto rubriku už čoskoro zverejníme na našej stránke... Toto prepojenie tunajších Slovákov so Slovenskom je pre nás veľmi dôležité, jednak preto, aby sme nežili iba vo svojom kultúrnom svete, ale aj preto, aby sme o sebe dávali vedieť na Horniakoch a aby sme boli informovaní, čo je to aktuálne v oblasti kultúry na Slovensku, – povedala M. Sklabinská. Besedu uzavreli diskusiou a slovami jednej Marekovej čitateľky, ktorá povedala, že jeho román by mala čítať namiesto raňajok, lebo vraj „tak by sa nabila energiou na celý deň“. Veríme, že aj tento večer v ÚKVS prítomným dal z tej mladistvej energie a že niektorých možno aj motivoval alebo posmelil pustiť atrament z mysle, aby na papieri niečo krásne nakvapkal, a tak spestril literárnu tvorbu Slovákov žijúcich v Srbsku. K. Mosnáková

11. KREATÍVNA DIELŇA V KULPÍNE

Umelecké obmeny konopy reatívnu dielňu Konopa 2013 a liečivé rastliny, teraz Oddelením pre zorganizovali aj tohto leta v Mu- organickú výrobu a biodiverzitu v zeálnom komplexe v Kulpíne. Ve- Báčskom Petrovci, ako aj vďaka nedúcou a organizátorkou dielne i zištnej pomoci Kulpínčanov. Tak by tentoraz bola Dušica Mihajlov, dizajnérka textilu, ktorá je i zakladateľkou tejto dielne. Ako zdôraznila, každoročne ju realizujú v spolupráci s vládou AP Vojvodiny a Pokrajinským sekretariátom pre vzdelávanie, a majú ju na starosti Novosadské kreatívne stredisko s Fakultou úžitkových umení v Belehrade, so Strednou umeleckou školou Bogdana Šuputa v Novom Sade a Základnou školou Jána Amosa Komenského v Kulpíne. V ovzduší umeleckých exponátov: vedúca – Túto už tradičnú ume- dielne Dušica Mihajlov s jednou leckú akciu v Kulpíne z mladších účastníčok uskutočňujeme jedenástykrát aj vďaka podpore Miestneho som zdôraznila, že už celý rad rokov, spoločenstva Kulpín a Obce Báčsky ako pôsobíme v Kulpíne, máme veľPetrovec. A každoročne dielňu uspo- mi dobrú spoluprácu so Spolkom radúvame v spolupráci s Ústavom kulpínskych žien a, samozrejme, s pre ochranu rastlín z Nového Sadu, Múzeom Vojvodiny, ktoré nám bývalým Ústavom pre chmeľ, cirok umožňuje tvoriť vo veľmi podnet-

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

nom ovzduší Muzeálneho komplexu v Kulpíne, – povedala vedúca dielne Dušica Mihajlov. Účastníkmi v poradí 11. dielne Kono- Výtvory skúsenej umelkyne Anny Babiakovej pa 2013 boli študen- z Kulpína ti záverečného ročníka umenia z Belehradu, petrovskí vina v drevárskom priemysle, v pažiaci, ktorí navštevujú SUŠ B. Šupu- piernictve – v niektorých štátoch sa ta v Novom Sade, žiaci kulpínskej zá- dokonca aj bankovky tlačia na kokladnej školy a niektorí dospelí už re- nopnom papieri, v stavebníctve, nomovaní umelci. Deti maľovali, vy- kozmetike a v poslednom čase sa z pracúvali náramky a rôzne iné pred- konopy vyrába vylisovaný chladný mety z konopy. Zároveň bola dielňa olej, – povedala nám spolubesedzameraná na pozdvihnutie ekolo- níčka. Otvorenie výstavy výtvorov kreagického povedomia u detí. D. Mihajlov usporadúva rad umeleckých tívnej dielne Konopa 2013 bolo v dielní hlavne v Novom Sade. Raz roč- utorok 16. júla v Muzeálnom komne organizuje letnú júlovú dielňu v plexe v Kulpíne, kde účastníci dielne Kulpíne – keď je už konopa zrelá a pracovali počas jej trvania. Úvodné vhodná na umelecké spracovanie. slovo mala vedúca komplexu Dra– Na spracovanie používame svie- gana Vujaklija a výstavu otvorila žu konopu, konopné vlákna alebo aj predsedníčka Novosadského krearecyklované materiály z konopy, tívneho strediska a vedúca týždňoteda využívame všetky tvary tejto vej dielne v Kulpíne Dušica Mihajlov. veľmi vďačnej rastliny, ktorej je už čo- Zaujímavé a kreatívne exponáty zaraz menej na našich poliach. A ko- ujali pozornosť návštevníkov verninopa má skutočne širokú paletu sáže. K. Gažová použitia. Vlastne je to vďačná suro-

K U LT Ú R A

OZNAMY

IN MEMORIAM

Ľah, sed, stoj

Nebojša Nestorović 1940 − 2013

o slovami ľah, sed, stoj sme sa v rozličných obmenách stretali na hodiS nách telesnej výchovy. Pociťovali sme ich

ebojša Nestorović sa nebál. Do poslednej chvíle zostal verný vlastnému N menu. A bolo sa čoho báť. Dva roky neodbytne doň ťalo zhubné ochorenie. Znášal ho dôstojne, s pokojom stoika. Dodýchal 4. júla 2013 v Hložanoch. V dedine, ktorú miloval rovnako ako jej prostosrdečných i odveký Dunaj a jeho úchvatné zákutia „pod Hložanami”. Odišiel mladícky zaľúbený do svojej Anny, do prírody, do života. Odišiel človek, nechal nám lásku. Ňou sa zrkadlia Nebojšove početné kresby a obrazy. Mal meno, ktoré bolo v úplnej zhode s jeho pohľadom jasným ako nebo. Azda rovno obloha sama bola preň prameňom lásky. Z ktorého, viditeľne, výdatne čerpal. Aby lásku zároveň rovnako štedro rozdával. Mal to zapísané v očiach. Ktoré dovideli na koreň vecí. A neviditeľnými štverňami boli spriahnuté s citlivou rukou. Ňou majstrovsky nakreslil a namaľoval desiatky portrétov, na stovky krajiniek a zátiší… Prevažne realisticky podaných podobizní, často trošku tajomných, vyznačujúcich sa emóciou menom láska. Nebojša Nestorović sa narodil v Obrovci 25. júla 1940. Skončil strednú ekonomickú školu a bol zamestnancom poisťovacej spoločnosti DDOR Nový Sad v Báčskej Palanke. V tomto mestečku strávil väčšiu časť života. Tu roku 1997 bol spoluzakladateľom Združenia výtvarných tvorcov Báčska Palanka (teraz známeho ako ZVT Petra Tomića). Spolu s manželkou Annou vystavovali vo všetkých výstavných priestoroch v Báčskej Palanke, vrátane Slovenského domu. Hneď po presťahovaní do Hložian roku 2006 obrazy Anny a Nebojšu Nestorovićovcov si povšimli milovníci výtvarného prejavu v rámci tradičnej výstavy 13. Hložianska paleta v Hložanoch. Tamojší výtvarníci ich prijali ako svojich. Nebojša Nestorović svoj a svojský naskutku bol i zostal. Hložany mu zostali v srdci; azda aj on Hložancom… J. B.

vtedy ako príliš umelé, takmer smiešne. S opisnými variantmi týchto slov sa však stretneme aj v nemocniciach a domoch zdraviach pri prehliadkach a snímkovaní. Ľah je odborný termín, poloha ležiačky: ľah na chrbát, ľah na chrbte, poloha v ľahu. Ak sa zhotovuje snímka tak, že pacient pri snímkovaní leží, hovoríme o snímke v ľahu. Z názvoslovia cvičení uvádzame tieto výrazy: ľah vľavo, ľah bokom, ľah skrčmo, ľah vpredu, ľah vzadu, ľahy: znožné, rozkročné, skrížne; podľa uhla vzpriamený (=180°), pokrčmo (>90°), skrčmo (<90°). Sed je sedacia poloha tela: pevný sed jazdca, cvik v sede. Ak pacient pri sním-

Chýrnik BÁČSKY PETROVEC. Zahlasujeme vstupné podujatia tohtoročných Slovenských národných slávností: – v nedeľu 28. júlao 19. hodine na nádvorí Spolku petrovských žien bude otvorenie etnografickej výstavy Česť našej metle, – v stredu 31. júla o 20. hodine v Galérii Zlaté remeslá bude vernisáž Kreatívna banátska paleta,

kovaní sedí, ide o snímku v sede. Z názvoslovia cvičení uvádzame: sed znožný, sed skrížny, sed roznožný; jednonožné sedy – nožné (prekážkový sed), odbočné. Stoj je zvislá poloha (stojaceho) tela; pri cvičení je to stoj spätný, stoj na rukách; streľba v stoji. Tieto výrazy sú utvorené od neurčitku slovies, a to ľah od ľahnúť, sed od sadnúť, stoj od stáť. Takto sú utvorené aj podstatné mená: sľub od sľúbiť, pád od padať, zápis od zapísať, nárez od narezať. Pre príslovky v ľahu, v stoji, v sede uvedieme ešte túto pravopisnú poznámku; pretože ich skôr zaradíme medzi predložkové spojenia, ako medzi príslovky, nikdy ich nepíšeme spolu, ale vždy oddelene. ah – vo štvrtok 1. augusta: – o 18. hodine v Galérii Pegas bude otvorenie spoločnej výstavy obrazov Olejomaľby zo slovenských prostredí, – o 19. hodine v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec bude vernisáž obrazov členov Združenia petrovských výtvarných umelcov pod názvom Petrovské pohľady V, – o 22. hodine na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla bude premiéra dokumentárneho filmu Óda rovine. J. Č-p

BLAHOŽELANIE Na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave na Fakulte elektrotechniky a informatiky JAROSLAV MARČOK z Hložian úspešne absolvoval druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania inžinierskeho študijného programu elektroenergetika v študijnom odbore elektrotechnika. Dňa 12. júla 2013 na slávnostnej promócii mu bol udelený titul inžiniera. Mladému inžinierovi veľa úspechov v ďalšej práci, mnoho šťastia a zdravia do budúcna s radosťou blahoželajú

BLAHOŽELANIE K úspešnému ukončeniu štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história a slovenský jazyk a literatúra a k získaniu titulu magister SAMUELOVI KORUNIAKOVI z Petrovca blahoželajú Hansmanovci.

rodičia.

Oznamujte

gRATULÁCIA Na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave na Fakulte elektrotechniky a informatiky JAROSLAV MARČOK z Hložian úspešne absolvoval druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania, štúdium akreditovaného inžinierskeho študijného programu elektroenergetika a získal titul inžiniera. Mladému inžinierovi srdečne blahoželajú a veľa úspechov do budúcna želajú

v Hlase ľudu 021/47-20-840 a

sestra Anna s manželom Jánom a deťmi Taničkou a Mirkom.

021/47-20-844 inzercia@hl.rs

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Rumenka

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Kysáč

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Rumenka, na katastrálnej parcele číslo 807, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. júla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-379/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Rumenka, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Rumenka, na katastrálnej parcele číslo 807, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie Rumenka, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie Kysáč, Ul. vojvodinská 20, na katastrálnej parcele číslo 2080, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. júla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-391/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie Kysáč, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Kysáč, na katastrálnej parcele číslo 2080, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie Kysáč, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

ZDÔVODNENIE ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe daného stavu odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Rumenka, na katastrálnej parcele číslo 807, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava, ktorá pozostáva z troch antén Kathrein typu K742266 objemu GSM 900 a UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 3 + 3 + 2 a pre systém UMTS je 2 + 2 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 105 ° (prvý úsek), 195 ° (druhý úsek) a 260 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Rumenka. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu je v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-250/12 z 12. júla 2012, ktorú vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Rumenka, číslo správy 2509/12-270 AR, a správu o výskume stupňa vystavovaniu ľudí vysoko frekvenčným elektromagnetickým poliam identifikačné číslo správy 1006/13-171 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Rumenka a správy o výskume stupňa vystavovaniu ľudí vysoko frekvenčným elektromagnetickým poliam je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe daného stavu odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Kysáč, na katastrálnej parcele číslo 2080, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava, ktorá pozostáva z troch antén Kathrein typu K739636 a GSM 900 a troch antén Kathrein typu K742213 pre UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 2 + 2 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 0 ° (prvý úsek), 90 ° (druhý úsek) a 180 ° (tretí úsek). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Kysáč. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-249/12 zo 16. júla 2012, ktorú vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Kysáč, číslo správy 2509/12-170 MK, a správu o výskume stupňa vystavovania ľudí vysokofrekvenčným elektromagnetickým poliam identifikačné číslo správy 1006/13-172 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Kysáč a správy o výskume stupňa vystavovania ľudí vysokofrekvenčným elektromagnetickým poliam, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.5 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 18. júla ma navždy opustila moja milovaná manželka

ZUZANA TURČANOVÁ rod. Benková 24. 2. 1947 – 18. 7. 2013 z Báčskeho Petrovca Odišla si náhle a nečakane, bez rozlúčky. Odišla si tíško, tak ako si tíško žila. V našich srdciach zostala spomienka len. Skromná v živote, ale veľká v láske a dobrote. Milovali sme Ťa a Ty si milovala nás, tú lásku v našich srdciach nezničí ani čas. Zarmútený manžel Juraj

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 18. júla nás náhle a nečakane opustila naša drahá a milá mama, svokra a starká

ZUZANA TURČANOVÁ rod. Benková 24. 2. 1947 – 18. 7. 2013 z Báčskeho Petrovca

DROBNÉ OZNAMY PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 195 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,34 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00.

SPOMIENKA Dňa 28. júla 2013 uplynie 10 rokov, čo nás navždy opustil náš zať

ZORAN MILJKOVIĆ 28. 7. 2003 – 28. 7. 2013

ZORANA MILJKOVIĆA 28. 7. 2003 – 28. 7. 2013

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782278.

Čas lieči, čas hojí, ale zabudnúť nedovolí.

Trvalú spomienku na neho si zachovávajú rodičia Čechovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Báči a andika Svetlíkovci s deťmi a ich rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so

ZUZANA TURČANOVÁ ZUZANOU TURČANOVOU rod. Benkovou 1947 – 2013 z Petrovca

rod. Benková 24. 2. 1947 – 18. 7. 2013 z Petrovca Na Teba a Tvoju dobrotu nikdy nezabudnú rodiny Speváková a Očovejiová

ROZLÚČKA s

Ťažko je zmieriť sa s tým, že viac nie si medzi nami. Si strata, ktorá sa nedá nahradiť. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú Tvoji najmilší: synovia Ján a Juraj, nevesta Milinka, vnučka Marienka a vnuk Igor

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý. Rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tichú a trvalú spomienku si na ňu zachovajú:

MÁRIOU BENÍKOVOU rod. Čelovskou 1935 – 2013 z Báčskeho Petrovca

rodiny Pajšliová a Šprochová

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

Tichú a trvalú spomienku si na ujčinú zachová rodina Ivičiaková

SMUTNÁ ROZLÚČKA s krstnou mamou

MÁRIOU BENÍKOVOU MÁRIOU BENÍKOVOU rod. Čelovskou 13. 12. 1935 – 21. 7. 2013 z Báčskeho Petrovca S ňou sa lúči syn Pavel s rodinou

1935 – 2013 z Petrovca

MÁRIOU BENÍKOVOU rod. Čelovskou 1935 – 2013 z Báčskeho Petrovca Spomienku na ňu si zachovávajú susedovci: Stojanovićovci, Melegovci, Čiepovci, Krajčíkovci a Topoľskovci

Trvalú spomienku si na Teba navždy zachovajú Ján Meleg a Katarína Zeljkovićová s rodinami

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

16. 9. 1942 – 16. 7. 2013 z Padiny

28. 7. 2003 – 28. 7. 2013

Marka Stanová s manželom Andrejom a deťmi Marienkou a Aničkou

Dňa 29. júla 2013 uplynie šesť rokov, čo nás nečakane opustil náš milovaný syn a brat

MÁRIOU VALENTOVOU

ZORANA MILJKOVIĆA

S úctou si na neho spomínajú:

SPOMIENKA

Dňa 28. júla 2013 uplynie 10 rokov, čo sme utratili nášho švagra

PAVEL CICKA 1976 – 2007 – 2013 z Kovačice

Tichosť večného pokoja Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme. Tvoji: manžel Pavel, syn Ján s manželkou Zuzanou a deťmi Ladislavom a Darkom, syn Pavel s dcérou Ľudmilou a jej snúbencom Zdenkom

Navždy žiješ v našich spomienkách. Otec Ján, matka Anna a brat Ján

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s našou dobrou svatkou

Dňa 20. júla 2013 uplynul rok, čo nás opustila naša

ZUZANOU TURČANOVOU

EMILA VALENTU

rod. Benkovou 24. 2. 1947 – 18. 7. 2013 z Báčskeho Petrovca Ako tíško si žila, tak tíško si odišla. Skromná v živote, veľká v láske a dobrote. Svatka Abelovská a rodiny Gombárová a Babjaková z Kysáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojou dobrou susedou

ZUZANOU TURČANOVOU 1947 – 2013 z Petrovca Odišla si tíško, ako odchádza deň. Trvalú spomienku na Teba si navždy s úctou zachovajú susedy:

24. 9. 1987 – 28. 7. 2006 – 2013 z Padiny Vždy si na Teba budú spomínať a v srdci Ťa nosiť: otec Pavel, sestra Ľudmila so snúbencom Zdenkom, krstní rodičia Valentovci, bratranci Ladislav a Darko a starý otec Valent

DROBNÝ OZNAM DÁVAM DO PRENÁJMU vybavenú garsónku v Novom Sade, vybavený jednoapolizbový byt a dva nevybavené dvaapolizbové byty. Všetky byty sú na druhom poschodí novostavby; tel.: 063/544-047.

ANKA BOLERÁCOVÁ 1952 – 2012 Navždy si na Teba bude spomínať rodina Takáčová

BOĽAVÁ SPOMIENKA Uplynú dva roky, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec a starý otec

Diňová, Mištecové a rodina Andrášiková Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 10. 7. 2013 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba amínového zariadenia na oddeľovanie CO2 z prírodného plynu, na katastrálnej parcele číslo 3026/1, k. o. Elemír, ZO Zreňanin, nositeľa projektu NIS, a. s. Nový Sad, Národného frontu 12, Nový Sad. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 10 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

PAVEL HAVRAN 24. 2. 1935 – 30. 7. 2011 – 2013 zo Starej Pazovy Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. S úctou si na Teba spomínajú: manželka Marka, dcéra Anna Turčanová s manželom Jankom a vnukovia Zlatko a Darko

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

TICHÁ SPOMIENKA

na nášho Starkého

Dňa 20. júla 2013 uplynulo desať rokov, čo ma opustil môj brat

JOZEFA BOLDOCKÉHO

VLADIMÍR FEJDI

2001 – 2013 z Nového Sadu

1933 – 2003 – 2013 z Nového Sadu

JURAJOM ŠEFČÍKOM 15. 5. 1960 – 30. 6. 2013 z Báčskeho Petrovca rodom zo Selenče Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa navždy od nás odtrhla. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tichú spomienku si na Teba zachovajú a nikdy na Teba nezabudnú

Tvoju lásku a šľachetnosť si chránime v našich spomienkach a srdciach.

ňanička a švagor Častvanovci zo Selenče

Tvoji najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV bratrancovi

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetkou

Milovaní nikdy neumierajú. Trvalú spomienku na Teba si zachováva sestra Anna so svojou rodinou Boldockou a Lekárovou z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA Je tomu 10 rokov, čo ma opustila moja manželka

JURAJOVI ŠEFČÍKOVI

EVKA HRIEŠIKOVÁ

15. 5. 1960 – 30. 6. 2013 z Báčskeho Petrovca rodom zo Selenče

rod. Petríková 27. 2. 1954 – 27. 7. 2003 – 2013 z Kovačice

ANNOU RADULOVIĆOVOU rod. Čániovou 21. 7. 1946 – 16. 7. 2013 z Báčskeho Petrovca

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť. Hoci si odišiel a nie si s nami, v našich srdciach zostaneš navždy. S úctou si na Teba bude spomínať

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

bratranec Juraj Častvan s manželkou a deťmi zo Selenče

brat Ján Čáni s rodinou z Kulpína

POSLEDNÝ POZDRAV bratrancovi

SPOMIENKA na našich milých zosnulých

Odišla si tíško, ako odchádza deň. Tvoj život bol skromný, osud krutý, rozlúčka s Tebou ťažká a spomienka na Teba večná. S úctou si na Teba spomína manžel Jozef

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 22. júla 2013 uplynuli 4 roky, čo nás opustil

JURAJOVI ŠEFČÍKOVI 15. 5. 1960 – 30. 6. 2013 z Báčskeho Petrovca rodom zo Selenče

PAVEL JURÁS ŠTEFANA CHRČEKA

22. 7. 2009 – 22. 7. 2013 z Kysáča

ZUZANU CHRČEKOVÚ

Odišiel si tíško, ako odchádza deň, a v našich srdciach zostáva spomienka len. Milovali sme Ťa a Ty miloval si nás, tú lásku v našich srdciach nezničí ani čas. Trvalú spomienku na Teba si zachová

rod. Čobrdová 5. 4. 1939 – 23. 7. 1993 z Pivnice Na Vašu lásku a dobrotu nikdy nezabudneme a večne si na Vás budeme spomínať.

Teraz už len kvety na hrob z lásky Ti môžeme dať. Za všetko krásne, čo si pre nás urobil, Ti ďakovať. A s láskou v srdci si na Teba spomínať.

sesternica Mária Tŕpková s rodinou zo Selenče

Syn Štefan, nevesta Juliana a vnukovia Štefan a Vladimír

Matka Mária, sestra Mária Kohútová, brat Samuel s rodinami a brat Ján

8. 12. 1933 – 30. 12. 1991

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Uplynulo už dvadsať rokov, čo nie je medzi nami

s našou matkou a starkou

MÁRIOU BENÍKOVOU rod. Čelovskou 13. 12. 1935 – 21. 7. 2013 z Báčskeho Petrovca

JÁN LAČOK Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme a v našich spomienkach si Ťa navždy zachováme. Syn Jaroslav, nevesta Zuzana, vnuk Jaroslav a vnučka Miluška

10. 3. 1945 – 26. 7. 1993 – 2013 z Petrovca Osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoja neprítomnosť je nenahraditeľná. Manželka, dcéra s rodinou a syn s deťmi

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 28. júla 2013 uplynie 10 smutných a boľavých rokov, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel a otec

SMUTNÁ SPOMIENKA Je tomu ťažký a boľavý rok, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

ZORAN MILJKOVIĆ 28. 7. 2003 – 28. 7. 2013 z Kovačice

JURAJ HURÁg 10. 7. 1951 – 27. 7. 2012 – 2013 zo Silbaša

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

Bol si naše svetlo, cez život nás viedol, stĺp našej rodiny a už Ťa nieto. Bol si naše zajtra, čo sme chceli mať a s Tebou spoločne prežívať. Tvoji: manželka Anna, dcéra Maja a syn Želko

manželka Boženka a dcéry Zdenka a Želka s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynul rok, čo ma navždy opustil syn

Uplynulo 15 rokov, čo ma navždy opustil syn

Uplynulo 15 rokov, čo ma navždy opustil manžel

JURAJ HURÁg

MIŠKO HURÁg

MICHAL HURÁg

1951 – 2012 – 2013

1949 – 1998 – 2013

1920 – 1998 – 2013

zo Silbaša So slzami v očiach a boľavým srdcom každý deň si na Vás spomínam. Ubolená manželka a matka Mária

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 26. júla: • O 19.30 v relácii odznie štvrtá časť koncertu z tohtoročného 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Vystúpia folklórne súbory z Hložian, Lugu a Padiny. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z osád – z Dožinkových slávností vo Vojlovici, z Festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli v Aradáči, z príprav na tohtoročné SNS, o spolkárskych aktivitách v Dobanovciach; z poľnohospodárstva – o tohtoročnej cene pšenice a o aktuálnej situácii na poliach. • O 20.45 HORE-DOLU: V mládežníckom vysielaní budú odvysielané reportáže z júlových koncertov, informácie o nových pracovných možnostiach v zahraničí a zaujímavosti. NEDEĽA 28. júla: • O 11.00 DÚHOVKA: V tomto nedeľnom termíne bude odvysielaný záznam o aradáčskej ženskej požiarnickej jednotke. O 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: V druhej časti nedeľného bloku – v náboženskom vysielaní Boh náš je láska – sa bude hovoriť o medzinárodnom kempe Royala Rangersa, o Cyrilo-metodskom večierku v Petrovci, o aktivitách staropazovského cirkevného zboru, o Knihe kníh – Biblii a o životnom príbehu stretnutia sa s Bohom. UTOROK 30. júla: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 28. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Umenie bez hraníc Kovačická zlatá hruška Utorok 30. júla 16.00 – 18.00 Klenotnica Banátsky Alberto Huantorena UFS Mladosť z B. Bystrice

zavítal do Kovačice Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 2. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Organ Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

Pondelok 29. júla: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólistky Rádia Nový Sad; Utorok 30. júla: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby; Streda 31. júla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 1. augusta: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: zaspievajú Júlia Bisaková a Jozef Bisak; Piatok 2. augusta: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 27. júla: • 17.15 – 18.00 Piesne naše NEDEĽA 28. júla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny • 17.15 – 18.00 Portréty UTOROK 30. júla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení STREDA 31. júla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

Univerzitný folklórny súbor Mladosť z Banskej Bystrice

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 26. júla do 1. augusta Reklamy, zostrih Molí Pondelok – sobota 19.00 Zvon, prehľad udalostí 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, týždňa Citáty 20.00 Kolážová relácia Nedeľa 19.00 Zvon, spravodajská s vami relácia 22.00 Film: Láska na inzerát 19.15 Kreslený film 24.00 Záver vysielania 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy Každý pondelok o 20.15: 20.15 Filmy: Hudobný mix Piatok 26. júla Každý piatok o 18.15: Výber – Smrť na pokračovanie z programu TV Kovačica Sobota 27. júla Každú sobotu o 18.15: Výber – Šesť dní, sedem nocí z programu TV Pančevo Pondelok 29. júla – Kšeft za veľké prachy Utorok 30. júla – Diabol nosí Pradu Streda 31. júla – Prachy na dobierku Štvrtok 1. augusta – Štvrtok 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 28. júla 18.00 Hudobné Pavel Gaža, predseda MOMS blahoželania v Kulpíne, informuje o podujatiach 18.45 Hit dňa, 16. PDvK

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 31. júla o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný záber z tradičných 19. Dožinkových slávností vo Vojlovici. Repríza v nedeľu 4. augusta o 7.30 h. Záber z tohtoročných Dožinkových slávností 27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 30 V tajničke je meno a priezvisko (1872 – 1951) tajomníčky Ústredného spolku čs. žien, národnej pracovníčky, spisovateľky a prekladateľky z Kysáča. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

1. časť tajničky

vpíšte GO

ukončila oberanie

ústredná časť pravosl. kostolov

opäť

kladivo

vpíšte UA

sever

altruizmus ostrý výsmech

robila (nár.) ranná vlhkosť dobrovoľný pracovník

posledné písmeno

síra 2. časť tajničky

meno spisovateľa Stodolu

noc sekunda Ivan Turgenev

staroveká obrovská socha

os zdroj zraku (mn. č.) elektrón

riečny rybár AS HL DU LU

nula

obrábajúci drevo

pridúšanie záduch

skutok otec (slovinsky) druh kvetu

ž. meno (pejor.)

kelvín dnu (opak)

stisnutie

zdroj čuchu

druh kozmetiky

vpíšte TÉN

Senica časť vety

magister

alt ampér

druh južného ovocia

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 29 – VODOROVNE: Alibunár, niva, ale, dbala, ak, reneta, t, el, netto, jamina, r, č, let, SK, ipi, ária, prestal, koka, dno, áso, laik, ro, barel. TAJNIČKA: ANDREJ ČIPKÁR Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 27 z čísla 27 Hlasu ľudu zo 6. júla 2013 bolo: CYRIL A METOD. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: BOŠKO VLČEK, Ul. Jánošíkova č. 156, 26 000 PANČEVO. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT 36. MEDZINÁRODNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ O POHÁR STAROSTU OBCE V DOLNEJ STREHOVEJ

Prameň podmyl Kriváň O

d roku 1976 každý rok v letnom prípravnom hráčov hostiteľského Prameňa a maďarského období v Dolnej Strehovej, Okres Veľký Veňarca na pekne upravený trávnik. Od prvej Krtíš, na Slovensku, prebieha tradičný futbalo- chvíle zápasu hostitelia zaútočili na bránu súvý turnaj. Najprv sa hralo o pohár SNP a od roku pera, striedali sa útoky, no nepresné strely útoč1991 trofej zabezpečuje starosta obce. Za 35- níkov a brankár Jessin boli na vine, že výsledok ročnej existencie sa na tomto turnaji vystriedalo takmer pol hodiny bol 0 : 0. A potom v 25. min. viac ako sto futbalových mužstiev zo Slovenska a zo zahraničia. Najznámejšími účastníkmi boli: LAFC Lučenec, FTC Fiľakovo, FOMAT Martin, Železiarne Podbrezová, Lokomotíva Zvolen, OZETA Tornaľa, Lokomotíva Košice... Štrnásťkrát na turnaji zvíťazil domáci Prameň, tentoraz po piatich rokoch. V nedeľu 21. júla 2013 v krásne upravenom športovom areáli Po tejto strele Mareka Hriňa zacvendžala žrď v Dolnej Strehovej pred na zápase Prameň – Veňarec 1 : 0 viac ako 350 divákmi prebiehal 36. ročník futbalového turnaja o Pohár starostu obce. Zúčastnili sa mužstvá zo šty-

Manažér Prameňa Ján Hriň s pohármi pre najlepších

KRIVÁŇ – RAJHRADICE 3 : 0 (2 : 0) Duel Pavlovića a jedného hráča mužstva Rajhradice v 1. min. akoby určil priebeh celého zápasu. Hráč Kriváňa dostal úder lakťom do tváre, niekoľko minút strávil mimo trávnika a rozhodca Roman Ďuriš nepotrestal primerane Čecha. To akoby posmelilo hráčov oboch mužstiev, ktorí zostrili hru a často nevyberali prostriedky, ako zastaNAJLEPŠÍ viť súpera. Na trávniku vrelo, Najlepším hráčom turnaja je Zoran iskrilo, a preto úradný Medić (Kriváň), najlepším strelcom Mahlásateľ Ján Latinák v rek Hriň (Prameň), ktorý strelil 3 góly a jednej chvíli vyzval aknajlepším brankárom je Daniel Vážan térov slovami: „Páni fut(Rajhradice). balisti, ide o priateľský, nie majstrovský zápas. roch krajín: TJ Rajhradice z Českej republiky, seBerte to športovo, a lenčský Kriváň zo Srbska, K.S.E. Veňarec z Maskúste tak aj hrať!“ Poďarska a domáci Prameň Dolná Strehová. tom sa situácia na trávniku trochu zmiernila, PRAMEŇ – VEŇAREC 1 : 0 (1 : 0) nuž obecenstvo videlo Polhodiny po tom, ako na dvoch dolnostreviac futbalových akcií. hovských kostoloch odbila dvanásta, rozhod- Pred každým zápasom Kriváňa sme počuli aj hymnu Bože pravde Vynikali v tom hlavne ca Peter Kuchársky z Veľkého Krtíša vyviedol Kollár prihral Selenčania, čo potvrdil aj výsledok. Dve strely Marekovi Hri- Malinu minuli cieľ, Kutenič po prihrávke Malinu ňovi, ktorý v 25. min. z metra strelil nad bránu. O dve min. zblízka dorazil neskoršie šancu malo aj mužstvo Rajhradice. V 30. min. Malina krásnym lobom z ľavej straloptu do siete – 1 : 0. Domáci ny trafil sieť Vážana, ktorý opustil bránu – 1 : 0. mali do konca O osem min. neskoršie Malina nesebecky pridrvivú preva- hral Alexymu a bolo 2 : 0. V 75. min. Spasić pekhu, množstvo ným oblúčikom prehodil brankára a stanovil košancí, pričom nečný výsledok. Rozhodca Ďuriš z hry vylúčil Kuteniča a jedjediný strelec na zápase v ného Čecha, namiesto ktorých do hry vošli ná63. min. na- hradníci. No v 64. min. nepotrestal ani len strelil žrď, ale žltou kartou Černého, ktorý postrannému rozvýsledok zos- hodcovi vytrhol z ruky vlajku a zahodil ju za Takto hráči Kriváňa oslávili tretí gól na zápase s Rajhradicami – 3 : 0 ohradu!? tal 1 : 0.

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MUŽSTVÁ NA TURNAJI PRAMEŇ: D. Hriň, Drozd, Báťka, Žilka, Sokol, Hudec, Abelovský, M. Hriň, Kollár, Nagy, Oláh, Krahulec, Tóth, Matuška, Novák, Šedro, Marek Klátik, Martin Klátik. KRIVÁŇ: Naď, A. Strehárky, Jovović, Pavlović, Lipták, Petković, Alexy, Kutenič, Medić, Spasić, Malina, De. Pavlov, Gavrilović, Krížov, Lugumerski. RAJHRADICE: Vážan, Bednář, Mikač, Kolářik, Koužil, Koupil, Králik, Furda, Mikyska, Černý, Šibíček, Klaška, Hrubý, Čech. VEŇAREC: Jessin, Rücz, Komjati, Durucz, Geczi, Nyúl, Szarvas, Nóvari, Mlinkó, Fehér, Kiss, Apkó, Buzás, Tornyos, Lászka, Litavszki, Szlobodnyik, Szabó. RAJHRADICE – VEŇAREC 4 : 0 (2 : 0) V boji o tretie miesto Rajhradice si ľahko poradili s mužstvom z Veňarca. Videlo sa to od začiatku, lebo v 3. min. Kolářik načal sieť maďarského mužstva a v 8. min. Furda strelil druhý gól. Brankár Vážan v 58. min. z jedenástky zvýšil na 3 : 0 a Králik v 64. min. stanovil konečný výsledok.

Čestný výkop Jána Speváka, spoločného priateľa oboch mužstiev pred zápasom Kriváň – Rajhradice

Najlepší hráč turnaja Zoran Medić (modrý dres) PRAMEŇ – KRIVÁŇ na finálovom zápase 4 : 0 (3 : 0) O víťazovi turnaja bolo rozhodnuté za necelý tu- medzi nich vbehol Drozd a dorazil lopcet minút. Expresne, už v 40. sekunde prišlo k ne- tu do siete. Druhý úder zažili Selenčania dorozumeniu Pavlova a brankára Naďa, ktorí čakali v 7. min., keď po súboji s domácim hrájeden na druhého, aby práve on odkopol loptu. Po- čom Naďovi vypadla lopta, on skončil na trávniku a M. Hriň rozvlnil sieť. KriPO PIATICH ROKOCH... váňovci sa domáPo piatich rokoch najväčší pohár určený pre víťaza zos- hali faulu nad Na- Kapitán víťazného mužstva Marek Báťka prebral potal doma, vo vitríne Prameňa, druhý bol Kriváň, tretia TJ ďom, ale rozhodca hár z rúk starostu Dolnej Strehovej Ing. Dušana Mališa Kuchársky ukázal na Rajhradice a posledný Veňarec. Zápasy na turnaji viedli Peter Kuchársky, Marek Kalmár, stred ihriska. Tretí gól padol z brány domácich. V 34. min. pre vzájomnú potýčpenalty v 12. min., ktorú pre- ku hosť Malina a domáci Žilka museli pod sprchy. Pavel Kalmár a Roman Ďuriš z Veľkého Krtíša. V druhom polčase diváci videli iba jeden gól, Poháre najlepším odovzdali starosta obce Dolná Stre- menil Žilka. Potom sa Selenčania pozviechali, zaútočili, no ktorému sa potešili, lebo strelcom bol ich kahová Ing. Dušan Mališ a manažér Prameňa Ján Hriň. Hlásateľom na zápasoch bol Ján Latinák a všetky súboje strely Spasića v 28. min. a Ma- nonier Marek Hrin. Juraj PUCOVSKÝ linu v 30. min. skončili na brvne kamerou nahral Tibor Nagy.

Tretí gól domácich vo finále s Kriváňom z penalty vsietil Ján Žilka 27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

Medzi fanúšikmi Kriváňa boli aj niekdajší Selenčania, ktorí teraz žijú vo Veľkom Krtíši

ŠPORT PRÍPRAVY NA PRVÚ LIGU SRBSKA

Dolina v obnovenom zložení P

o veľkolepej oslave najväčšieho úspechu vo FK Dolina vysúkali rukávy a začali pracovať na plné obrátky. Treba sa dobre pripraviť, aby bol debut v Prvej lige Srbska úspešný. Vedenie klubu zostalo v starom zložení a snaží sa zabezpečiť maximálne podmienky pre prácu. Súbežne s úpravou štadióna, ktorý musí splniť požiadavky, Hráči, ktorí sa uchádzajú o najlepšiu jedenástku Doliny s novým na profesionálnu súťaž trénerom Milem Tomićom (stojí prvý zľava) volia hráčov, ktorí budú kreačnom stredisku Relax v Kovačici, kde za výhájiť farby klubu v nových majstrovstvách. Novým trénerom FK Dolina s profesionálnou borných podmienok hráči trénujú celý deň. Trélicenciou je Mile Tomić, ktorému budú pomá- ner Tomić hovorí, že hráči maximálne plnia svohať Dušan Hýl a Vladimir Rastović. Predseda Mi- je záväzky. V Doline z doterajšieho mužstva zostali branroslav Kováč a športový riaditeľ Dragan Lukić 8. júla privítali hráčov na prvom tréningu a popriali kári Jevtić a Aleksić, P. Čížik, Nedučić, Ivanišević, im, aby sa usilovali ako dosiaľ. Okrem trénera Memović, Tripković, Spaskovski, Kovačević, Mileho Tomića predstavili aj nového generál- Đoković, Gigović a Stajčić. Na listine nováčikov sú zatiaľ brankár Nikola Matek, Nikola Kovačeneho tajomníka Gašpara Salmu. Prvé tréningy prebiehali na ihriskách v po- vić, Aleksandar Stojanović, Ivan Jovanović, vestnej doline. Do Padiny sa zhrnuli mnohí hrá- Uroš Momić, Darko Baštovanov, Nemanja Marči na skúšku. Z bohatej ponuky tréneri a vede- ković, Aleksandar Radišić, Stefan Karadžić, Nenie klubu urobilo výber najkvalitnejších jed- bojša Vukmirović, Božidar Stanimirović a Dušan notlivcov. Vedenie Doliny sa rozhodlo, že po- Plavšić. Sú to čo zväčša mladí hráči, narodení v nechá polovicu z doterajších kádrov, kým dru- rokoch 1988 až 1994, ktorí hrávali v našich znáhú polovicu budú tvoriť nováčikovia. Mužstvo mych kluboch – C. zvezda, Partizan, OFK Belepokračuje s prípravami v Podnikateľsko-re- hrad, Rad, Jagodina, Donji Srem, Spartak Zlatibor

ROZKOTÚĽALA SA LOPTA VO VRBARE

Málo hráčov na tréningu o štvrtok 18. júla na pekne upravenom ihrisku vo Vrbare futbalisti petrovskej Mladosti začali prípravy na novú súťažnú sezónu v Novosadskej oblastnej lige. Pod vedením bývalého hráča, Maglićana Vladimira Matijevića, na prvom tréningu sa zúčastnil pomerne malý počet hráčov. Ako sa dozvedáme, hráči, ktorí minulý rok boli „vypožiDobre by bolo, keby čaní“ z radov FK Nový Sad, sa zostal: brankár vrátili domov, lebo ich ma- Aleksandar Radaković terský klub po zostupe z Prvej ligy Srbska potrebuje. Pravdepodobne odíde i Slobodan Sladojević, kým sa nateraz nič nevie, čo bude s brankárom Aleksandrom Radakovićom, ktorý má skúšku v Borči. Do Čelareva odišiel stredný útočník Pavkov a tiež tam bude pôsobiť aj doterajší tréner Karakaš. -sm-

voda, Metalac Gornji Milanovac, Radnički Pirot, Železnik, Zemun, Teleoptik, Inđija, ale aj na Slovensku, v Bosne a Hercegovine. DOLINA – SLÁVIA 7 : 0 (1 : 0) Do začiatku majstrovstiev Dolina zohrá sedem prípravných zápasov. Prvý už majú za sebou. Obnovené mužstvo na svojom trávniku uvítalo kovačickú Sláviu. Stretnutie susedov aj tentoraz vylákalo na tribúny veľa divákov. V mužstve Slávie bolo tiež dosť nových tvárí. Kovačičania pod taktovkou nového trénera Miljkovića z Glogonja začali trénovať neskoršie. Rozdiel v kvalite a pripravenosti hráčov bol očividný. Za domácich v prvom polčase hrali hlavne doterajší hráči. Kovačičania sa úspešne bránili a inkasovali len jeden gól, strelcom bol Danilo Kovačević. Náhradníci Doliny v druhom polčase zahrali naplno, čo Slávia nevydržala. Z drvivej prevahy domácich sa zrodilo ešte šesť gólov. Okrem D. Kovačevića sa do listiny strelcov zapísali Vukmirović 3, Memović, Spaskovski a Stojanović. DOLINA: Jevtić, Ivanišević, P. Čížik, Nedučić, Memović, Tripković, Gigović, Đoković, Stajčić, Momić, D. Kovačević. Striedali: Matek, Baštovanov, Karadžić, N. Kovačević, Radišić, Stanimirović, Spaskovski, Stojanović, Vukmirović. SLÁVIA: Varadinac (Antić), Čerňoš, Mihálek, Nestorovski, Krstić, Ďurkovský, Ďuriš, D. Kováč, Bosnić, Angelovski, Lukić. Striedali: Antić, Válovec, Chalupa, Božić, Sachter, Trajčevski. Dolina v prípravách zohrá aj zápasy s mužstvami Zemun, Vršac United, Banat Zreňanin, Vršac, OFK Belehrad a generálku s BSK Borča. Ján Bokor

DO ZAČIATKU JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV Prvej juhobanátskej ligy, 18. augusta 2013, futbalisti Slávie z Kovačice zohrajú sedem priateľských a pohárových zápasov. Po zápase v Padine s Dolinou (0 : 7) a Proleterom v Banatskom Karlovci (24. júla) nasledovať bude stretnutie v Kovine s Radničkim 27. júla. Tretieho a štvrtého augusta zverenci Sašu Miljkovića zohrajú dva duely: najprv v sobotu na domácom trávniku budú hostiteľmi AŠK Aradáč a deň neskôr cestujú do Kikindy (súper ŽAK). Siedmeho augusta v Kovačici zohrajú odvetný zápas Slávia – Proleter Banatski Karlovac. V prvom pohárovom meraní síl v sezóne 2014/15 zohrajú stretnutie v Samoši alebo Uzdine s víťazom pohárového zápasu medzi Pobedou a Unireou. Okrem už spomínaných futbalistov (Ninić, Vučetić, Jovanović, Vukoje a Vasić) z klubu odišli aj Strakúšek a Bakoš (obaja Spartak Debeljača), ako aj Stojanović (vrátil sa do celku Unirea Uzdin). Na zápase s Dolinou (na snímke) si dres Slávie obliekli okrem hráčov z minulej sezóny aj brankár Varadinac a futbalisti Čerňoš, Krstić, Kováč, Bosnić, Angelovski, Trajčevski, Lukić. J. Šp.

27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VÍKENDOVÝ TURNAJ V MALOM FUTBALE V KULPÍNE

V športovom a humanitárnom duchu omaly sa už stáva tradičným júlový turnaj v malom futbale, ktoP rý z roka na rok úspešnejšie organizuje Mládežnícke združenie Terra Kulpín. Na treťom turaji na ihrisku FK Kulpín sily si zmeralo až dvanásť mužstiev. Podľa slov predsedu MZ Terra Kulpín Branislava Kuštru, toto športové podujatie usporiadali v dňoch 19. až 21. júla 2013. Bol to denný turnaj, ktorý sa tri dni víkendu hral v popoludňajších hodinách. Hralo sa v horúcich júlových dňoch a turnaj sa vydaril na výbornú. Zápasy každý deň sledovalo viac ako dvesto divákov – horlivých fanúšikov futbalu. Na turnaji hrali mužstvá: Patrons 021 z Nového Sadu, Bazen z Maglića, Nebeski orlovi z Pivnice, Trezor z Petrovca, Kumovi Petrovec – Kulpín a tiež Krazzi z Petrovca. Kulpínskych mužstiev bolo najviac: Burdo, Čepsi, AFK Kulpín, Agromima, DEM a Zvolen. V záverečný deň turnaja, v nedeľu 21. júla, na trávniku FK Kulpín bolo až osem zápasov. Do finále sa dostali dve kulpínske mužstvá: DEM a Agromima. Po napínavej hre a búrlivom fanúšikovaní DEM sa stal víťazom tohtoročného turnaja v Kulpíne.

Zo zápasu Burdo – Zvolen: „Dohoňme ho, chlapci!“ Druhé bolo mužstvo Agromima a tretie obsadil Bazen. Všetky tri celky dostali poháre. Záverom trojdňovej akcie predseda Terry B. Kuštra udelil odmeny. Za najúspešnejšieho strelca turnaja vyhlásili Igora Novićevića, najlepším hráčom sa stal Radoslav Nešković a najlepším brankárom bol Ján Fabók. Pri slávnostnom udeľovaní odmien predseda Terry B. Kuštra sa poďakoval hráčom, rozhodcom, divákom, aktivistom Terry, ako aj všetkým

Po udelení odmien spoločná fotka víťazov a organizátorov turnaja NAJLEPŠÍ PROFESIONÁLI. Pre pionierske mužstvá sa skončil nočný turnaj v malom futbale v Selenči. V konkurencii piatich pionierskych tímov zvíťazil celok pod názvom Profesionáli (na snímke), v ktorom hrali mladí selenčskí chlapci. Finálový zápas s tímom No Name sa skončil nerozhodne 3 : 3. V kopaní penált úspešnejší boli hráči tímu profesionáli, obsadili prvé miesto a získali odmenu organizátora – celodenný pobyt v akvaparku Petroland v Báčskom Petrovci. Na turnaji sa zúčastnili aj celky Vatreni pilići, Propeleri a Najbolji od svih. J. Berédi-Ďuky 27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

tým, ktorí sa nejakým spôsobom pričinili k realizácii turnaja. Osobitnú vďaku vyjadril Miestnemu spoločenstvu Kulpín, tiež Obci Báčsky Petrovec, ktoré turnaj podporili. Vzhľadom na to, že toto celé športové podujatie malo aj humanitárny charakter, organizátori záverom pochválili ochotu všetkých, ktorí priniesli pozoruhodné množstvo elektronického odpadu. Prostriedky z jeho predaja, ako aj finančné odmeny pre finalistov DEM a Agromima, budú odvedené na liečbu mládežníka Aleksandra Stankovića z B. Petrovca. Záverom podujatia v Kulpíne tajomníčka Terry Jasmina Kuštrová informovala mládež, že od 5. augusta zorganizujú bezplatný seminár pre futbalových rozhodcov v spolupráci s Obecným futbalovým zväzom z Báčskej Palanky. Záujemcovia vo veku 15 až 25 rokov sa môžu informovať a prihlásiť v Kancelárii pre mladých v B. Petrovci. K. Gažová

Hráme futbal a varíme… K Tatra 27. a 28. júla 2013 F usporiada tradičný turnaj vo futbale o putovný Pohár Miestneho spoločenstva Kysáč a súťaž vo varení rybacej polievky kysáčskych spolkov. Program podujatia: Sobota 27. júla 2013 o 16. hod. zápas Mladosť Petrovec – Budúcnosť Hložany o 17. hod. začiatok súťaže vo varení rybacej polievky o 18. hod. zápas Tatra Kysáč – Omladinac Stepanovićevo o 20. hod. vyhlásenie víťazov vo varení rybacej polievky a tanečná zábava Nedeľa 28. júla 2013 o 16. hod. zápas o tretie miesto o 18. hod. finálový zápas o 20. hodine vyhodnotenie turnaja, spoločné posedenie účastníkov a hostí. PP

Aj tenis na SNS

nedeľu 4. augusta 2013 v rámci Slovenských národných slávV ností na ihriskách tenisového komplexu SA-HA v Petrovci bude prebiehať tenisový turnaj amatérov. Súťaž sa začne o 8.30, semifinálové a finálové stretnutia budú o 17.00. Pre víťazov sú prichystané poháre, pre účastníkov plakety, ako aj občerstvenie a spoločná večera. Presné informácie na tel. 064/285-46-77 mh

ŠPORT MEDZINÁRODNÝ ZÁPAS V SLOVENSKOM PUKANCI

Päťka v sieti Bielika TJ TATRAN – KRIVÁŇ 2 : 5 (0 : 0) a prvom hosťovaní v slovenV 72. min. sa k skom Pukanci selenčskí fut- slovu dostali aj dobalisti v priateľskom zápase 19. máci, keď Naď vyjúla 2013 porazili domáci celok. Je pustil loptu, na zaujímavé, že sa prvý polčas skon- ktorú nabehol Pačil bezgólovou remízou, aj keď cher a skorigoval obe mužstvá zmarili množstvo vyložených šancí. Po obrátke, v 52. min., Malina zaobišiel náhradníka v bráne Bielika a načal sieť. V 60. min. Malina z ľavej strany odcentroval a Lugumerski hlavou trafil ľavý dolný roh. Len o dve min. neskoršie Spasić unikol z ľavej strany a prízemnou strelou trafil. Na 4 : 0 zvýšil Kutenič po dobrej prihrávke Spa- Takto Kabát prekabátil Naďa a skorigoval na 2 : 4 sića v 63. min.

Mužstvá Tatrana a Kriváňa pred zápasom v Pukanci

výsledok. V 75. min. diváci videli najkrajší gól na zápase. Ján Kabát z voľného kopu z 35 metrov zmietol pavučinu z ľavej šibenice domácej brány, takže vysoký Naď bol úplne bezmocný. Iba o dve min. neskoršie akcia Petkovića, Kuteniča a strelca Malinu priniesla konečný výsledok tohto zaujímavého zápasu – 2 : 5. Zápas korektne viedol hosť Dalibor Abramušić zo Savinho Sela, ktorému pomáhali domáci Boris Kyseľ a Michal Briestenský.

TJ TATRAN: Štefanča, Benkovič, L. Zabák, Lukáč, Chlapečka, Pacher, Rádik, J. Zabák, Kabát, Ťažký, Dubovský. Striedali: Bielik, Ivanič, Titurus, Debnár, Mráz, Suja. KRIVÁŇ: Naď, De. Pavlov, Lipták, Pavlović, A. Strehársky, Petković, Alexy, Kutenič, Medić, Spasić, Malina. Striedali: Jovović, Krížov, Gavrilović, Boškić, Lugumerski. J. Pucovský

KYSÁČANIA NAVŠTÍVILI HONTIANSKE NEMCE

Veselí sa vrátili domov K

ysáčania v dňoch 17. až 21. júla 2013 pobudli na Slovensku, v Hontianskych Nemcoch. Vo výprave boli aj veteráni Tatry, ktorí pred 44 rokmi aj začali túto družbu. Vo štvrtok hostia mali voľný deň, ktorý strávili hlavne v rodinách, kde boli ubytovaní. V piatok veteráni TJ Družstevník a FK Tatra zohrali priateľský medzinárodný zápas, ktorý sa skončil výhrou domácich 4 : 3. O góly sa rozdelili Juraj Marunčiak 2, Viktor Kohút a Reno Babiak po jednom za domácich, Miloslav Chrťan 2 a Saša Stepanov za hostí. Zápas sledovalo asi 100 divákov

a veľmi dobre ho viedol domáci rozhodca Miroslav Považan. Večer bolo spoločné posedenie. V mene obce Hontianske Nem-

Krása a pohoda na dvore v Hontianskych Nemcoch

Starí páni TJ Družstevík a FK Tatra tentoraz v Hontianskych Nemcoch

tanečníkov, chutná večera a tanec do rána. V sobotu 20. júla Kysáčania hosťovali v obci Baďan, kde prebiehalo podujatie pod názvom Deň na furmanskom dvore. Okrem tancov a piesní tanečníkov spolkov z Trenčína, Čajkova, Zvolenskej Slatiny a zo Zvolena, hostia videli aj tradičné dedinské práce: dojenie kráv, podkúvanie koňa, mútenie masla, kosenie lúky, hrabanie sena, štartovanie traktora kľukou a iné. KysáčaTakto podkúvali koňa v obci Baďan nia ochutnali aj tradičné jedlá a koláce hostí privítala Ela Kocková- če svojich hostiteľov. V nedeľu popoludní hosKracinová, a potom si priatelia tia sa rozlúčili s hostiteľmi a veselí, s peknými navzájom vymenili darčeky. zážitkami sa vrátili domov. Nasledovali tance domácich Pavel Pálik 27. 7. 2013

30 /4553/

HLAS ĽUDU

Hrali v Selenči (Matičný turnaj v malom futbale 13. júla 2013)

MOMS Kysáč

MOMS Padina

MOMS Stará Pazova

MOMS Báčsky Petrovec

MOMS Silbaš

MOMS Šíd Snímky: J. Pucovský

KULPÍN Medzi Báčskym Petrovcom a Ravnim Selom sa nachádza báčska dedina Kulpín, jedna zo štyroch osád Báčskopetrovskej obce. Kulpín má bohaté a pútavé dejiny. Dnešný Kulpín založili bratia Stratimirovićovci 10. júla 1745 a vtedy sa začali písať novšie dejiny Kulpína. Práve preto Kulpínčania tento dátum oslavujú ako deň svojej dediny. Podľa najnovšieho sčítania obyvateľstva z roku 2011 v Kulpíne bolo zapísaných 2 897 občanov. Z toho je 80 percent Slovákov a 20 percent Srbov a iných príslušníkov. Od dávnej minulosti v Kulpíne Slováci a Srbi žijú v dobrých vzájomných vzťahoch až dodnes. V Kulpíne sú dva kostoly – evanjelický a pravoslávny, dvojjazyková základná škola a škôlka. Skvostom dediny každopádne je kaštieľ Stratimirovićovcov, neskôr Dunđerskovcov, v ktorom pôsobilo kulpínske Poľnohospodárske múzeum a dnes je to Muzeálny komplex v Kulpíne Múzea Vojvodiny v Novom Sade. Obyvatelia Kulpína sa hlavne zaoberajú poľnohospodárstvom. Hospodárstvo dediny sa prevažne zakladá na súkromných podnikoch. Spoločenský, kultúrny a športový život osady v poslednom čase značne rozhýbali početné spolky, združenia a kluby, ktoré nezištne prispievajú k rozmachu svojej osady. K. Gažová