Hlas 30 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4605/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 26. 7. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Vojlovické dožinky

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Aflatoxínový nekonečný príbeh…

Nový pohár Selenčanom

Z obsahu

26. 7. 2014 | 30 /4605/

Uzávierka čísla: 23. 7. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Dlhý pochod 7 Justícia a základné práva 8 Pomoc pre ženy – obete násilia

9 NAŠA TÉMA 9 Utkať obraz zo slovenských nití 10 Pohľad do šírky

14 ĽUDIA A DIANIA 15 Hold pšenici, múke, chlebu 16 Stretnutie pri hudbe

Okrúhly stôl o koordinovaní rozvoja a rozvojového plánovania v záujme stanovenia investičných priorít Srbska prebiehal 17. júla v belehradskom mediálnom stredisku. (s. 5) O. Filip

19 Dotyk hlbokých tónov slovenských hôľ

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Myslíte na školu?

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 24 Zeler potrebuje vlahu 25 Poklona prírode 30 Do vášho receptára

31 KULTÚRA 31 Návšteva v archíve SEAVC

Habakuky – rozprávková dedinka Pavla Dobšinského na Donovaloch privítala účastníkov 2. ročníka Letnej školy bábkového divadla, ktorej sa zúčastnili žiaci zo Srbska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny. (Foto: z archívu NRSNM) (s. 32) M. Necpálová

33 Hudbu mám v žilkách 34 Spoločný koncert

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Tesne pred bránou Vojvodinskej ligy 48 Bolo treba veľa námahy a odvahy 50 Predstavte si – nevyhral Aradáč Autor titulnej fotografie: Vladimír Hudec

V sobotu 19. júla v Aradáči odznel v poradí siedmy Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli. (s. 17) V. Hudec

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Pôda, na ktorej stojíme

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Neografia tlačiareň s. s r. o. – v konkurze Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Nikto sa nesťažuje, keď autobus príde načas. Ponosy začínajú až vtedy, keď mešká. Ukážku použil na tematickom zasadnutí v Belehrade 17. júla Pier Carlo Sandei z Regionálnej kancelárie pre Európu Programu Spojených národov pre životné prostredie na dokladovanie významu včasného zaoberania sa ochranou pôdy. Je skutočne dôležité a zmysluplné.

ôda ťa nesklame, ak nesklameš ty ju. Aby sa tomu vyhlo a konalo sa ústretovo, v Belehrade v druhej polovici júla odštartoval projekt Zveľadenie intersektorového riadenia pôdy cez zmenšenie nátlakov na ňu a plánovanie jej využitia. Vznikol teda ako brzda nedbalého vzťahu k jednému zo základných environmentálnych činiteľov. S prioritným cieľom zredukovať nátlaky na pôdu ako prírodný zdroj, zastaviť jej degradáciu a podnietiť remediáciu – podčiarkuje Stana Božovićová, štátna tajomníčka Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia. Projekt, realizujúci sa za pomoci Globálneho fondu pre ochranu životného prostredia, potrvá tri roky. Oporným bodom mu bude vypracovanie Národného akčného plánu zjemnenia následkov sucha a degradácie pôdy a má mať viac činiteľov: od školenia zainteresovaných na dlhoročné integrovanie riadenia pôdy po rozvoj kapacít prostredníctvom stúpania environmentálneho povedomia. Ak sa niekomu možno i zdá, že ide o okrajovú záležitosť, tak je na veľkom omyle. Aj vo svete, aj u nás. Na modrej planéte viac ako štvrtinu zemského povrchu pokrývajú suché oblasti. Až sedemdesiat percent pôdy v poľnohospodársky využívaných suchých oblastiach už podľahlo degradácii, táto, spôsobená ľudskými činnosťami, zle a nepriaznivo vplýva na zmeny klímy. O také desaťročie až dve tretiny obyvateľov žijúcich v suchých oblastiach budú vystavené stresu z nedostatku vody, vyše dvetisíc rôznych rastlín a zvierat môže čeliť vyhynutiu... Ani pohľad do vlastného dvora neteší. Zdevastovanej pôdy je hodne a takmer všade, množstvo odpadov sa odhaduje až na stotisíc ton, ako následok priemyselných aktivít máme až 440 vyslovene čiernych ekologických bodov: Bor, Majdanpek, Pančevo, Veľký báčsky kanál pri Vrbase, Nový Sad, Belehrad, Loznica, Kragujevac, Šabac, Kruševac, Smederevo, Subotica, Zajača, Kraljevo... Sanácia alebo remediácia, revitalizácia alebo rekultivácia neprebiehajú všade. Tak sa remediácia skloňuje a realizuje len na niekoľkých z kontaminovaných lokalít. Jednak na základe domácich finančných zdrojov, jednak ďakujúc donáciám Nórska, Holandska, Talianska... Ochrana životného prostredia, regulovaná prístupovou kapitolou číslo 27, nám v rokovaniach s EÚ dá riadne zabrať. Aj preto, že si vyžaduje obrovské, miliardové investície, aj preto, že si ju nemožno predstaviť bez priam kopernikovského obratu v zmýšľaní, správaní sa a konaní. Všetko v záujme toho, aby pôda, na ktorej stojíme, bola nielen pevnejšia, ale aj kvalitnejšia a úrodnejšia. Oto Filip

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 30 /4605/ 26. 7. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Slávnosti Michal Ďuga

rčite je hneď zrejmé, o aké slávnosti ide – pravdaže, ide o tunajšie Slovenské národné slávnosti. Toto podujatie, tak veľmi významné pre tunajších Slovákov, vždy im prinieslo niečo nové, niečo výnimočné, niečo nekaždodenné. Tieto slávnosti im predovšetkým boli, a veruže aj budú do budúcna, príležitosťou na nové stretnutia, ale aj na obnovenie tých minulých a pritom – svojou reprezentatívnosťou – neustále pozitívne vplývali a vplývajú na slovenské národné povedomie tunajších Slovákov, a zároveň sú aj veľkým podnetom na ich ďalšiu prácu v tom smere, najmä pre početné slovenské spolky a združenia. Na napočítanie všetkého tu však jednoducho nemáme času. Možno stačí, keď pripomenieme, že na ich prvom ročníku bola otvorená kníhtlačiareň v Petrovci, o pár rokov neskoršie už položili aj základný kameň budovy Slovenského reálneho gymnázia a o ďalších pár rokov založili aj Maticu slovenskú na tomto území, a o ďalších pár rokov slávnostne otvorili aj Národné múzeum v Petrovci. Teraz sú už Slovenské národné slávnosti národným sviatkom tunajších Slovákov. Teraz sa ich reprezentatívnosť ešte viac prejavuje a pritom sú aj miestom oficiálnych diplomatických stretnutí predstaviteľov Srbska a Slovenska. Na slávnostnom otvorení Slovenských národných slávností sú niekedy prítomní okrem ministrov týchto dvoch štátov aj predsedovia ich vlád a občas aj samotní prezidenti. Preto neprekvapujú ani závery a dosahy týchto stretnutí a rozhovorov, ktoré čím ďalej prekračujú hranice sľubov a končia sa aj konkrétnymi ekonomickými krokmi. Preto im len chceme popriať, aby v tom hmatateľnom smere aj v tomto a aj ďalších rokoch len pokračovali.

www.hl.rs



SEDEM DNÍ

Bez syndikátov to predsa nepôjde Anna Lazarevićová

rvé ohnivko v reťazci plánovaných reforiem uzrelo svetlo sveta. Národné zhromaždenie schválilo Zákon o práci, bez ohľadu na súbežne prebiehajúce protestné zhromaždenie robotníkov v organizácii dvoch najsilnejších syndikátnych organizácií. O niekoľko dní neskoršie syndikáty vystúpili s požiadavkou o zmenu ministra pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Aleksandra Vulina. Sotva by sa dalo očakávať, že táto požiadavka bude mať inakší osud od tých, ktoré syndikát kládol v súvislosti so zmenami zákonníka práce. Keď nepochodili, predstavitelia syndikátov vystúpili z rokovaní. Čo ešte môžu urobiť, aký krok podniknúť v ochrane robotníckych práv? Dávno nie je žiadnym tajomstvom, že roztrieštené odborárske hnutie v postsocialistickom období u nás nemá silu meniť svet. Svet tvarujú silní – v prípade všeobecnej krízy, aká u nás vládne už rad rokov, syndikátne organizácie nie sú dostatočne silné, aby v sociálnom dialógu s predstaviteľmi kapitalistov a štátu zastávali úlohu rovnoprávneho partnera. Z toho dôvodu skrachoval predchádzajúci pokus o tripartitné



rokovania o zmenách zákona o práci v novembri minulého roku, z rovnakého dôvodu syndikáty vystúpili z prípravy konečnej verzie práve schváleného zákona. Výsledok bol očakávaný: rozhodnutie schválil štát, čiže vláda. Vzhľadom na presvedčivú väčšinu, akú má, parlamentná rozprava a schvaľovanie nového Zákona o práci predstavovali vyložene technickú otázku. Okrem troch symbolických doplnkov, ktoré zhromaždenie prijalo, žiadne iné zmeny v predloženom texte zákona sa ani neočakávali, ani neudiali. Na rozdiel od robotníkov a syndikátov, nový zákon o práci privítali domáci zamestnávatelia a zahraniční investori. Ako zhodnotila Únia zamestnávateľov Srbska, zákon predstavuje významný reformný krok v smere liberalizácie vzťahov na relácii zamestnanec – zamestnávateľ, ktorá umožní väčšiu slobodu v organizovaní pracovného procesu a zároveň zabezpečí jeho dôsledné uplatnenie a ochranu reálnych práv zamestnaných. Hoci zákonné zmeny neboli schválené v takom objeme, aký navrhovali, zamestnávatelia ho podporili ako krok v dobrom smere rozvoja spoločnosti. To však neznamená, že sa do budúcna nemienia zasadzovať za

ešte liberálnejší zákon o práci podľa vzoru Nemecka alebo Švédska. Odborníci v USAID projekte za lepšie podmienky hospodárenia v novom Zákone o práci vidia pozitívny signál, že v Srbsku vzniká lepšie hospodárske prostredie a atraktívnejšie miesto pre investície, čo povedie k otvoreniu nových pracovných miest a väčšiemu zamestnávaniu. Rada zahraničných investorov vyjadrila očakávanie, že zmeny zákona zabezpečia lepšiu ochranu práv aj zamestnávateľov, aj zamestnaných, a že priblížia trh práce v Srbsku globálnym štandardom a praktikám. Americká hospodárska komora zvlášť prízvukovala, že nový Zákon o práci zabezpečí predvídateľný regulatív pracovných vzťahov, právnu istotu a bude zárukou pre investorov, že sa podmienky nebudú ľubovoľne meniť. K týmto pozitívnym hodnoteniam Zákona o práci treba pridať aj presvedčenie ministra pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Aleksandra Vulina, že budúce vlády nebudú musieť zmeniť ani jedno kľúčové ustanovenie tohto zákona. Na rozdiel od ministra Vulina jeho kolega minister obchodu, turizmu a telekomunikácií Rasim Ljajić vyhlásil, že vláda už na jeseň začne pracovať na novom texte zákona o práci, pretože sa schválenými zmenami síce dosiahol pokrok, ale neboli v úplnosti splnené direktívy Európskej únie. Možno v tom leží šanca pre syndikáty, aby opodstatnili vlastnú existenciu.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

JOVANA JOVANOVOVÁ, STREDISKO PRE EUROINTEGRÁCIU SRBSKA

Dnešné plány, zajtrajšia realita Oto Filip – Ako stručne ozrejmiť základnú náplň činnosti eurointegračného strediska? – Naše stredisko je mimovládnou organizáciou, ktoré si vytýčilo cieľ vlastnou činnosťou prispieť k integračnému procesu a pokúsiť sa konštruktívnymi politickými, hospodárskymi, právnickými a inými opatreniami posilniť pozíciu Srbska v procese euroin-

Informačno-politický týždenník

tegrácie. Už sme usporiadali viaceré okrúhle stoly a konferencie, na ktorých sme sa zaoberali rozličnými otázkami. Ich účastníci a odborníci, tak z vládneho, ako i mimovládneho úseku, mali príležitosť prezentovať na nich svoje stanoviská. Okrúhly stôl v Belehrade o rozvoji a investíciách je v poradí štvrtý. Zorganizovali sme ho za podpory Nemeckej agentúry pre medzinárodnú spoluprácu. Uvedená téma

má zásadný význam tak pre celkové prístupové rokovania, ako i pre samotnú budúcnosť Srbska. Lebo to, čo si vytýčime dnes, vráti sa nám zajtra, najmä keď ide o hospodársky rozvoj. Preto je dôležité poskytnúť odpovede na to, aká je situácia v Srbsku ohľadom rozvojového plánovania, čo sú pre nás inštitucionálne priority, ako prebieha strategické plánovanie u nás, kde sú rozdiely a čo máme podobné v porovnaní so súčasným strategickým plánovaním v Európskej únii. Prvým cieľom je pre nás dostať sa k dobrým a konštruktívnym východiskám. • TÝŽDEŇ •

SÚVISLOSTI: ROZVOJ, PLÁNOVANIE, INVESTÍCIE

Dlhý pochod Oto Filip

by sme v rozvoji nechodili od ničoho k ničomu, treba mu plánovaním udať tón a smer. O otázkach a súvislostiach rozvoja, plánovania a investícií hovorilo sa za okrúhlym stolom, ktorý 17. júla usporiadalo v Belehrade Stredisko pre eurointegráciu Srbska spolu s Nemeckou vládnou agentúrou pre rozvojovú pomoc GIZ. Základným odkazom účastníkov je, že rozvojové plánovanie je aspoň dvojnásobne významné: tak pre náš prístupový proces, ako aj pre celkový ďalší rozvoj Srbska. V tomto procese osobitný význam má široká spolupráca v koordinovaní verejných politík pri definovaní rozvojových priorít a plánovaní, tiež v realizácii úmerného a integrovaného regionálneho rozvoja. Po prejavoch Jovany Jovanovovej zo Strediska pre eurointegráciu, ako i Dr. Andreja Horvata,

vedúceho projektu s názvom Podpora procesu európskej integrácie v Srbsku, GIZ, slova sa ujal ďalší slovinský expert na rokovania s EÚ prof. Dr. Mojmir Mrak. Uviedol, že sa mnohí naň nedívali blahosklonne, keď pred rokmi poukazoval na význam včasného plánovania, hlavne preto, lebo si ho mnohí stotožňovali s plánovaním socialistickým. Vlastne šlo o čosi celkom iné: cielené programovanie rozvoja, založené na reálnych potrebách a potenciáloch, zladených so skutočnými makroekonomickými možnosťami krajiny, uchádzajúcej sa o vstup do únie. Riaditeľ štátnej agentúry pre regionálny rozvoj Miloš Ignjatović podotkol, že v záujme koordinácie rozvoja, plánovania a definovania investičných priorít vzniká aj Štátny plán regionálneho rozvoja, do vypracovania ktorého je aktívne zapojená aj republiková Agentúra pre územné plánovanie.

Účastníci okrúhleho stola

Goran Živkov, niekdajší minister poľnohospodárstva a terajší konzultant a expert SEEDEV, zaujímavou ukážkou poukázal na význam adekvátneho plánovania a trasovania budúcnosti. Uviedol, že Vojvodina do roku 1975 nepatrila medzi vyvinutejšie časti vtedajšej Juhoslávie. Obrat však nastal, keď Nikola Kmezić ako predseda vojvodinskej Výkonnej rady nesúhlasil s tézou, že sa rozvoj pokrajiny musí opierať výlučne o poľnohospodárstvo. Dôraz sa odvtedy začal klásť na tri odvetvia: energetiku, potra-

Z KONFERENCIE O PRÁVACH ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH

Zatiaľ v úlohe čakateľa O. Filip

konodarného a inštitucionálneho rámca s Konvenciou OSN o právach osôb s invaliditou, tiež odporúčaniami, vzťahujúcimi sa na ich harmonizáciu. Šlo, vlastne, o časť

ri toľkých nahromadených problémoch bolo by ozaj nezmyslom nevyužívať aj letné dni na ich riešenie. Platí to tiež pri osobách s postihnutím. Viaceré ich organizácie, tak naše, ako i tie zo susedných štátov, usporiadali v polovici júla v Novom Belehrade národnú konferenciu. Na nej sa okolo sedemdesiat účastníkov, predstaviteľov príslušných ministerstiev, Národného zhro- Pracovné predsedníctvo konferencie maždenia Srbska, parlamentných výborov a organi- projektu, týkajúceho sa vzniku zácií a združení osôb s invaliditou Nezávislej balkánskej siete organizaoberali zladenosťou nášho zá- zácií osôb s invaliditou (OSI), ktorý • TÝŽDEŇ •

financuje Európska únia. V jeho čele je organizácia ACED z mesta Banja Luka, spolupracujúca so Strediskom pre samostatný život OSI v Belehrade a Združením paraplegikov Čiernej Hory. V pozdravnom prejave účastníkom konferencie minister práce, zamestnávania a sociálnej ochrany Aleksandar Vulin podotkol, že je prvoradou úlohou ministerstva, ktoré vedie, starať sa o ľudí. V tomto kontexte oznámil, že do konca roka budú schválené dva zákony, ktorými sa prispeje k zlepšeniu postavenia OSI: Zákon o pohybe nevidiacich za pomoci vodiaceho psa, ako i Zákon o jazyku znakov. Na potreby osôb s invaliditou sa bude prihliadať aj pri koncipovaní iných zákonov, ako je napr. Zákon o plánovaní a výstavbe, Zákon o vzdelávaní, Zákon o sociálnej ochrane. Minister Vulin uviedol tiež, že je tento rok na potreby osôb s invaliditou vyčlene-

vinárstvo a chemický priemysel. Práve tie Vojvodinu rýchlo zaradili medzi popredné oblasti Juhoslávie podľa rozvinutosti. Inými slovami plány rozvoja, regionálneho a celkového, majú prinajmenšom rovnaký, ak nie ešte väčší význam ako kedysi. Od nich nezávisí len to, kam sa budeme hýbať, ale aj pozícia v procese rokovaní s Európou, tak isto stupeň využitia predprístupových fondov. Na to všetko sa treba reálne dívať a chystať v záujme a kontexte budúcnosti, všetkého, čo táto nesie. ných okolo 300 miliónov dinárov a že sa práve vypracúva databáza, ktorá by mala zaregistrovať u nás približne 550 000 týchto osôb. Ich postavenie je, vraví predsedníčka Strediska pre samostatný život OSI Gordana Rajkovová, naďalej veľmi ťažké. Nemajú to ľahké so zdravotnou a sociálnou ochranou, ťažko sa zamestnávajú, majú problémy s realizovaním práva na vzdelávanie, nemôžu sa adekvátne zapojiť do sociálneho spoločenstva. Zvlášť ťaživá je pozícia nehybných, ťažko telesne postihnutých osôb, ktoré nemajú členov rodiny, aby sa o nich starali. A pritom len málo ich môže počítať s personálnym asistentom a celodennou opaterou. V záujme nápravy sú stanovené desiatky odporúčaní v piatich oblastiach: od vzniku bezbariérových miest prostredníctvom uľahčenia prístupnosti, cez vzdelávanie, zdravotnú ochranu a zamestnávanie, po ochranu sociálnu. Je to celý rad inštrumentov na zlepšenie pozície ľudí, ktorých každý deň je svojráznym zápasom s osudom. A v tom boji nikdy nesmú zostať osamelí. Lebo čakať je najťažšie.

30 /4605/ 26. 7. 2014

Týždeň OTVORENÝ LIST

Ohľadom voľby riaditeľa školy v Kysáči Vážená redakcia, vo vašich a v našich novinách ste, v rámci informovania o činnosti Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a jej orgánov, informovali aj o priebehu voľby riaditeľa základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči. Vzhľadom na skutočnosť, že som zapojená do tohto procesu a v záujme pravdivého informovania o tejto udalosti, ktorej význam presahuje osobné a lokálne záujmy, prosím Vás uverejniť tento môj otvorený list: Problém nastal vtedy, keď Školský výbor hlasovaním väčšinou hlasov (7 : 1) podporil kandidátku Ľudmilu Berediovú-Stupavskú a nie aktuálnu riaditeľku Annu Gašparovićovú, ktorá získala väčšinu hlasov kolektívu. Zákon je predsa ohľadom tohto jasný a hovorí, že voľbu riaditeľa koná Školský výbor, po zadovážení mienky Učiteľskej rady a ostatných zamestnancov školy, a pre vybraného kandidáta žiada aj súhlas NRSNM a Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie. V tomto smere Školský výbor aj konal, keď po zasadnutí, na ktorom navrhol kandidáta, odoslal 20. mája t. r. úradný list na NRSNM, v ktorom žiada o poskytnutie predbežného súhlasu. Takýto postup sa konal nielen podľa najnovších výmen štatútu školy z roku 2013, ale aj na základe tlmočenia Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, v ktorom sa hovorí: Pokrajinský sekretariát je takej mienky, že je najúčinnejšie a v súlade s článkom 60 zákona, aby orgán správy poverený voľbou riaditeľa najprv spresnil návrh rozhodnutia o voľbe určitého kandidáta a ten návrh zaslal príslušnej národnostnej rade na predbežný súhlas. Po získaní predbežného súhlasu orgán správy má rozhodnúť o voľbe riaditeľa a rozhodnutie s príslušnou dokumentáciou zaslať pokrajinskému sekretariátu na získanie súhlasu.

www.hl.rs

V NRSNM ohľadom tejto žiadosti 26. mája zasadal Výbor pre vzdelávanie, ktorý nerozhodoval o žiadosti Školského výboru, ale na základe informácií, ktoré dostal od aktuálnej riaditeľky ZŠ Ľudovíta Štúra, výbor schválil rozhodnutie, že podá prihlášku na Mestskú školskú inšpekciu, aby zhliadla procedúru voľby riaditeľa školy, postup voľby členov

Zápisnica školskej inšpektorky bola napísaná 17. júna a Národnostná rada ju dostala predtým, ako mala svoje posledné zasadnutie v Aradáči 23. júna 2014. V správe zo zasadnutia, ktorá bola zverejnená v Hlase ľudu v č. 26 na s. 5, sa dozvedám, že členovia neboli dôkladne informovaní o zápisnici, a že diskusia šla v inom smere, a preto neschválili

Budova základnej školy v Kysáči (Foto: E. Šranková)

školského výboru a hospodárenie školy. Inšpektorka uzavrela, že proces voľby riaditeľa a vymenovanie členov školského výboru boli v súlade so zákonom a že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny bola konzultovaná ohľadom návrhu kandidátov. Podľa jej mienky nie sú dôvody na zrušenie konkurzu. NRSNM zaslala 9. júna t. r. list Pokrajinskému sekretariátu pre vzdelávanie, v ktorom informuje Ljubicu Srđanov, námestníčku pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, že podala prihlášku na inšpekciu, že v telefonickom rozhovore s inšpektorkou je informovaná o tom, že je kontrola vykonaná a že čakajú úradnú zápisnicu, po prijatí ktorej NRSNM poskytne súhlas na voľbu riaditeľa.

Informačno-politický týždenník

rozhodnutie, aj keď predtým zahlásili, že ho schvália. Keďže adekvátne rozhodnutie nebolo, Školský výbor zasadal 26. júna a na svojom zasadnutí konštatoval, že škola dodržala zákonný záväzok ohľadom požadovania súhlasu na voľbu riaditeľa školy a keďže ani po mesačnom odstupe NRSNM nedodala mienku ani súhlas, získali sa podmienky na schválenie rozhodnutia o voľbe riaditeľa školy. Na ujasnenie, článok 60 odsek 4 Zákona hovorí: Ak národnostná rada národnostnej menšiny nedodá mienku, respektíve predbežný súhlas, v lehote 15 dní od prijatia požiadavky, považuje sa, že mienka, čiže súhlas je daný. Medzičasom 25. júna zasadal Výbor pre vzdelávanie, ktorý je už v technickom mandáte, na

ktorom predsedníčka výboru Svetlana Zolňanová zdôraznila, že procedúra voľby neprebiehala podľa zákona, začala sa skôr, ako vypršalo 15 dní, a skôr, ako zasadal Výbor pre vzdelávanie, ktorý mal dať mienku o kandidátkach, a schvaľuje rozhodnutie, ktoré je aj zverejnené v Hlase ľudu č. 28, s. 5, že je potrebné napísať úradný list Pokrajinskej inšpekcii pre školstvo, že podľa ich mienky výberové konanie nebolo v súlade so zákonom, a preto nepodporujú ani jednu z kandidátok a budú si žiadať zopakovanie súbehu. Členom výboru pritom neboli predostreté nijaké písané argumenty, ktoré by im dali prehľad o priebehu celej záležitosti, a tak sa, dvíhaním rúk, vyjadrili o mienke, ktorú im predostrela iba predsedníčka výboru podľa vlastného názoru. V rozhodnutí Pokrajinského sekretariátu, v ktorom sa odmieta poskytovanie súhlasu k Rozhodnutiu Školského výboru ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči zo dňa 26. júna 2014, okrem iného sa konštatuje, že Národnostná rada dodatočne, po vypršaní lehoty z článku 60 odsek 4 uvedeného zákona dodala svoje rozhodnutie o odmietnutí predbežného súhlasu. V rozhodnutí Pokrajinského sekretariátu o odmietnutí poskytovania súhlasu kandidátke Ľudmile Berediovej-Stupavskej sa uvádza aj to, že sa pri podávaní žiadosti o súhlas podal iba výťah zo zápisnice Školského výboru, čo nezodpovedá pravde, lebo bola odovzdaná celá zápisnica s rozhodnutím o výbere kandidáta, čo je potvrdené aj pečiatkou pri odovzdávaní / prijímaní dokumentácie. Do tohto predsavzatia som sa pustila s čistým svedomím a plným elánom, v nádeji, že svoju kapacitu využijem v prospech prosperity kysáčskej školy. Nechcem útočiť na nikoho, ale nedovolím ani útok na seba, vedomá si toho, že mojou jedinou „chybou“ v tomto prípade je to, že som podala kandidatúru na miesto riaditeľa ZŠ Ľudovíta Štúra, ktorej zachovanie dobrého mena je aj mojím cieľom. Ľudmila Berediová-Stupavská • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Justícia a základné práva

SPADLA STRECHA NA BUDOVE SKC P. J. ŠAFÁRIKA. V utorok 22. júla strecha spadla, našťastie v budove sa v tej chvíli nikto nenachádzal. Predsedníčka centra Katarína Mosnáková pre náš týždenník povedala, že si ešte minulý týždeň všimli poškodenú nosnú hradu, o čom ihneď informovali Mestskú komunálnu inšpekciu. Keďže je tento objekt cirkevným majetkom a používa ho SKC P. J. Šafárika, novosadský cirkevný zbor zaslal úradný list inšpekcii, v ktorom ich informovali, že konštrukcia strechy je v zlom stave a v prípade jej zosunu by bola ohrozená doprava a okoloidúci. Inšpekcia to zobrala na vedomie. Na radu patričných orgánov cirkev a členovia spolku spravili improvizované zábradlia na ohrozenom priestore a z miestností vyniesli počítače. Vďaka tomu sa všetko skončilo bez väčších následkov. Verejný komunálny podnik ihneď reagoval a odpad z ulice bol odprataný už v ten istý deň. V nadchádzajúcom období centrum a cirkevný zbor budú žiadať od patričných mestských orgánov prostriedky na celkovú rekonštrukciu strechy. Na snímke: Budova po zrútení strechy. J. P-á • TÝŽDEŇ •

INÝ NÁHĽAD

a kapitál, vedomosti a inovácie, prípadne zapĺňať medzery na trhu práce. Pri kapitole 23 nastolenie nezávislého a účinného súdnictva má najväčší význam, kým sa nezaujatosť, integrita a vysoký štandard vynášania súdnych rozsudkov považujú za nevyhnutné pre zachovanie vlády práva. Komplikovaná oblasť tzv. vysokých politík Keď ide o ďalšiu oblasť – spravodlivosť, slobodu v oblasti boja proti drogám, colná a bezpečnosť – táto zahŕňa otáz- a justičná spolupráca v trestných ky, ako sú kontrola hraníc, víza, a občianskych otázkach. Všetko to externé migrácie, azyl, policajná si vyžaduje, aby členské štáty boli spolupráca, boj proti organizovanej dobre vybavené, mali silné a dobre kriminalite a terorizmu, spolupráca integrované administratívne kapacity agentúr na realizáciu zákonov, ktoré musia dosiahnuť nevyhnutné štandardy. Veda a výskum sú kapitolou číslo 25. Stanovené je, že si právne výdobytky EÚ, vzťahujúce sa na túto oblasť, netreba prenášať do národného právneho zriadenia. Ka-

Ďuro Varga

dvoch kapitolách, tej číslo 23, ktorá sa zaoberá súdnictvom a základnými právami, ako i kapitole číslo 24, ktorej náplňou je spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť, sa vraví, že ich je azda najľahšie otvoriť, no i najťažšie zatvoriť. Je to v mnohom následok stavu, že sú politika súdnictva a vnútorných záležitostí oblasťami verejnej politiky, tradične spätými s príslušnosťami suverénneho štátu. Na strane druhej je úsilie vytvoriť spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Aj to ako priestor bez kontroly na vnútroštátnych hraniciach, do ktorého môžu vstúpiť tak občania Európskej únie, ako i štátni príslušníci iných krajín, v ktorom môžu kolovať, žiť a pracovať, tiež prinášať nové idey

pacity na realizáciu predovšetkým súvisia s existenciou nevyhnutných podmienok na účinné účinkovanie v Rámcových programoch Európskej únie. V prípade vzdelávania a kultúry, ktorými sa zaoberá kapitola číslo 26, si treba všimnúť, že vzdelávanie, školenia, programy pre mladých a kultúra sú v prvom rade v príslušnosti členských štátov. Program Vzdelávanie a školenie 2020 je novým strategickým rámcom európskej spolupráce v tejto oblasti, založeným na predchádzajúcom programe menom Vzdelávanie a školenie 2010. Hlavným cieľom uvedených rámcov je podpora členských štátov v ďalšom rozvoji ich vzdelávacích sústav. Rámec by si taktiež mal všímať a zahrnúť úhrnné spektrum sústavy vzdelávania, ako i školenia vo svetle perspektív celoživotného vzdelávania. Na pláne kultúrnej rôznorodosti členovia musia rešpektovať zásady stanovené článkom 151 Zmluvy o Európskom spoločenstve. Táto definuje, že ich prebraté medzinárodné záväzky ukladajú i zachovanie a prezentovanie kultúrnej rôznorodosti. (V budúcom čísle: Ekologické záťaže)

30 /4605/ 26. 7. 2014

Týždeň SPOLOČNÝ PROJEKT DVOCH POKRAJINSKÝCH SEKRETARIÁTOV

v AP Vojvodine, ktorý sekretariát vypracoval v tomto roku. V programe odľa prieskumu, ktorý v roku sú definované strategické smery 2009 vykonala Viktimologická pôsobenia vo Vojvodine v období spoločnosť Srbska, viac ako rokov 2014 – 2020. Okrem opatrení, ktoré sú usmerpolovica anketovaných žien zažilo nejaký druh násilia. Najzastúpe- nené na pozdvihnutie vedomia nejšie je mentálne násilie, ďalej verejnosti, zveľadenie systému všenasleduje fyzické, prenasledovanie obecných a špecializovaných služieb a sexuálne násilie v rodine. Pácha- ochrany a podpory pre obete násilia, teľom je najčastejšie súčasný alebo programom sú zahrnuté aj inovačné bývalý manžel alebo partner. Tento opatrenia, akým je aj Program pre prieskum bol vykonaný v rámci pro- ekonomické posilnenie žien – obetí jektu Pokrajinského sekretariátu pre rodinného a partnerského násilia. V rámci tohto programu Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť vypísal konkurz na pridelenie prostriedkov zamestnávateľom na realizáciu programu zamestnávania žien – obetí násilia. Tento konkurz prezentovali vo štvrtok 17. júla a ide o spoločný projekt uvedeného rezortného sekretariátu, ako aj Pokrajinského sekretariátu pre zdraIlustračná fotografia z kampane proti votníctvo, sociálnu ponásiliu (zdroj: Pokrajinský sekretariát pre litiku a demografiu. Na hospodárstvo, prácu a rodovú rovnosť) realizáciu tohto projektu je vyčlenených 10 milióhospodárstvo, zamestnávanie a ro- nov dinárov. Pri tejto príležitosti pokrajinský dovú rovnosť a bol podkladom na návrh Programu ochrany žien pred tajomník Miroslav Vasin zdôraznásilím a v partnerských vzťahoch nil, že ide o úplne nový projekt,

Pokrajinská tajomníčka pre zdravotníctvo, sociálnu prácu a demografiu Vesna Kopitović podčiarkla, že keď ide o problematiku násilia, nič nesmie byť náročné a nemožné. „Po prvýkrát môžeme podniknúť ktorý bude skutočnou podporou niečo významné pre 203 žien, ktoré ženám – obetiam násilia. „Po od- sú pomenované ako obete násichode z bezpečného domu alebo lia. S našou pomocou tieto ženy nejakej inej inštitúcie ženy budú nebudú označené iba ako obete, môcť začať samostatný život. Ne- ale ako ženy, ktorým poskytujeme pomoc a ktoré sú na správnej ceste, aby sa stali ekonomicky nezávislé. Významnú úlohu budú mať aj centrá pre sociálnu prácu, s ktorými budeme pracovať nielen na ekonomickej nezávislosti žien, ale aj na ich psychickom zdraví,“ povedala. Prečo je dôležitý tento projekt? Najmä preto, lebo existenčné problémy sú najčastejším dôvodom, „Ide o priekopnícky projekt,“ zdôraznil prečo ženy neopúštajomník Miroslav Vasin. ťajú násilníkov alebo budú od nikoho závislé. Týmto sa k nim vrátia po určitom čase. projektom budeme počas jedného Každá piata žena – obeť násilia roka stimulovať zainteresovaných povedala, že neopustila násilníka podnikateľov, ktorí sa zaviažu, že práve preto, lebo sa nemala kam istú ženu zamestnajú a umožnia odsťahovať, čiže nemala prostriedjej ekonomickú nezávislosť. Sme ky na riešenie problémov s býprví v regióne, ktorí sa rozhodli pre vaním. Všetky ženy, ktoré prežili takýto druh pomoci,“ povedal M. násilie, si neustále hľadali hocijakú Vasin a doložil, že určití podnika- prácu, ale možnosti neboli veľké. telia súhlasili, že zamestnajú viac Z tohto dôvodu by tento program ako 200 žien a ak sa tento projekt mal prispieť nielen k zlepšeniu ukáže ako vydarený, v nasledujú- finančného postavenia týchto com roku bude vyčlenených viac žien, ale aj k ich opätovnému inprostriedkov. tegrovaniu sa do spoločnosti.

LETNÉ KAMARÁTENIE POD KORUNAMI STROMOV NA ŠTRANDE. V pondelok 21. júla po druhýkrát štartovalo podujatie Pod korunami stromov s médiami na Štrande. Ide o projekt Heror Media Pont, Mestskej knižnice a Strediska pre rozvoj menšinových a lokálnych médií, v rámci ktorého budú návštevníkom kúpaliska aj v tomto roku sprístupnené početné knižné tituly a tlačené médiá v jazykoch národnostných spoločenstiev. Novinkou v tohtoročnom programe sú jazykové dielne pre deti vo veku 5 – 12 rokov (na snímke). Každý týždeň bude v znamení jedného jazyka, počas ktorého sa deti budú učiť základné frázy určitého jazyka, a previerka znalostí bude každú sobotu, keď odmenia tých najúspešnejších. Netreba nespomenúť, že jedna z odmien, a nie hlavná, je aj tablet. Aby deti pristúpili k previerke,

nevyhnutné je, aby aspoň trikrát boli prítomné na vyučovaní. Organizátorka tohto podujatia Nataša Heror vyjadrila spokojnosť so spoluprácou tak s Mestskou knižnicou, ako aj s médiami, ktoré participovali na tomto projekte aj vlani. „V tomto roku sme rozšírili program. Deti budú mať možnosť naučiť sa najčastejšie používané slová istého jazyka, ich rodičia sa budú môcť stretnúť a porozprávať s novinármi a vedúcimi určitých médií, a to všetko prispeje nielen k úspešnejšej reklame menšinových médií, ale aj ku vzájomnému sebapoznávaniu,“ hovorí N. Heror. Vypožičiavanie kníh z letnej knižnice bude prebiehať rovnako ako aj vlani. Záujemcovia nemusia byť členmi Mestskej knižnice. Potrebné je iba predložiť platný občiansky preukaz. J. P-á

Pomoc pre ženy – obete násilia Jasmina Pániková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Naša téma  ČÍM SÚ SLÁVNOSTI NÁM ? SLÁVNOSTI CEZ ZAHRANIČNÉ OKULIARE

Utkať obraz zo slovenských nití Monika Necpálová

mäd po kvetoch umenia. Pohár, čo sa rok kvapka po kvapke plní, aby sa vylial uprostred najhorúcejšieho leta a osviežil človeka. Čaša naplnená vodami kultúry. Z chladivého toku Begeja vystupuje uprostred Petrovca na povrch Umka – múza básnictva, čo vie čítať medzi riadkami v slovanských knihách. Krištáľovočíre šaty bohyne pozvolia každému pozrieť sa za mesačného svitu na tvorbu človeka vojvodinského, človeka slovenského rodu. Odkiaľ si prišiel, človeče? A čo ťa spája s Hontom, Kráľovou hoľou, Detvou i Devínom? Odtiaľ ťa nitka strieborného klbka viedla sem. No ty ju stále pevne držíš v rukách. Hoci ťa páli slnko južanské, viečkami chrániš svoj zrak, v žilách ti stále prúdi spev podtatranskej krvi. V tom rytme tancuješ, v tých šatách chodili tvoji predkovia do poľa, v tej reči vyznávaš lásku, spievaš uspávanky, rozprávky rozprávaš, ale i vedieš spoločenské rozpravy, národ si hájiš a básne píšeš,... bodaj by si v tej reči materinskej, čo si tak ctíš, len to najlepšie hovoril, najčistejšie sa choval, najčestnejšie sa k iným národom správal a človeku druhému nikdy ani len slovom (slovenským) neublížil... Čo viac ti priať, Slovák vojvodinský? Azda len túžbu a zodpovednosť... Vyčítať, o čo ide, máš kde. Každý rok sa ti otvára brána do minulosti, ktorá je zároveň bránou do ďalšieho roku slovenskosti vo Vojvodine. Akoby sa rok Slovákov na Dolnej zemi začínal písať vždy v prvé augustové dni. Za tie dni, počas slávností, nesúcich príznačný prívlastok slovenské národné, môžeš načerpať toľko nových inšpirácií a hrdosti, že by ti mali vydržať na ďalších 365 dní. Pravdaže, kultúrne vypätie organizátorov, účinkujúcich, ale aj hostí z Petrovca, celej Vojvodiny a celého ďalekého slovenského sveta, ktorý sa tu schádza počas troch, štyroch či piatich dní, je obrovské. Kus oddychu po slávnostiach je iste zaslúžený, no • NAŠA TÉMA •

nech Umka slovenského básnictva ností pridávajú aj Slováci z Rumun- po svojom záverečnom programe. dohliadne, aby sa nezaspalo. Lebo je ska, Maďarska, Čiech, Poľska a tohto Pondelkové „poslávnosťové“ ráno, cťou Slovákom na Slovensku, že ich roku azda aj z Ukrajiny, Rakúska, a to dodávam s úsmevom, bolo rodáci v Srbsku tak usilovne pracujú Švajčiarska, Kanady, USA, Švédska totiž udivujúce aj pre mňa. Kam sa celý rok, aby mohli prezentovať či iných krajín. Totiž práve v dňoch, všetci vyparili? Nadvihla som obočie, počas sviatku Slovákov vo Vojvo- kedy budú prebiehať Slovenské pokrútila hlavou a šla ďalej... Azda to dine svoje remeslá, svoj folklór, svoju knižnú tvorbu, vydavateľskú a publikačnú činnosť. Je im cťou, a poznáte to sami na svojich príbuzných, ktorí sa vracajú do Petrovca na slávnosti, že niekto dokáže spraviť takú skvelú reklamu Slovákom ako Vojvodinčania. Skutočne, spomínajúc si na svoje prvé Slovenské národné slávnosti v roku minulom, ohúrilo ma, kto všetko stojí na hraniciach a celé hodiny čaká, len aby videl zázrak skrývajúci sa pod skratkou SNS. Autá so Slávnostné služby Božie za prítomnosti zástupcov krajanských organizácií slovenskou ŠPZ sa nedali zo zahraničia (SNS, 2013) spočítať. Zdalo sa mi, že azda idem na Slovensko, pritom národné slávnosti, uskutočnia sa patrí tiež k slávnostiam – schopnosť opak bol pravdou. Do Srbska sa na aj Dni slovenského zahraničia. Tie vrátiť sa zas do normálneho sveta. tieto dni hrnulo všetko, čo malo sa každoročne konajú v inom štáte Bez jarmoku, spevu, tanca, vernisáží, štyri kolesá. a ich cieľom je umožniť Slovákom šúpolienok, ciroku, športových súťaPrihliadnuc na to, že v programe žijúcim v zahraničí spoznať ostatné ží, dobošiek a paprikášov, rockových bola pre mňa ako srbského nová- krajiny, kde žijú Slováci. Tohto roku aj ľudových tónov... vystúpiť z toho čika kopa zaujímavostí, adrenalín pripadla hostiteľská úloha Srbsku. obrazu, čo nám všetci zaangažovaní v novinárskej krvi stúpal priamo Hostia zo sveta tak budú mať mož- utkali len na pár dní. Je to ako jedno úmerne s blížiacou sa hodinou štartu nosť zažiť fenomén Slovenských veľké predstavenie, v ktorom hrajú slávností. Otvárací ceremoniál je národných slávností na vlastnej všetci – dobrovoľníci, platení umelci, veľkolepý, výstavy renomovaných koži. Ich prvé dojmy akiste budú sledujú ho všetci novinári z celej umelcov, ale aj domácich výnimoč- podobné šoku, očarovaniu, údivu, krajiny, prihovárajú sa najvyšší, tliesných tvorcov si zasluhujú pozor- možno trochu zmätku. kajú alebo aj potajomky svojské reči nosť oficialít. Zástupcovia Slovenska Na prvé slávnosti totiž jed- ševelia návštevníci, diváci, hostia. i Srbska sú prítomní na mnohých noznačne potrebujete do ľavej ruky Jedno je však isté, kolorit slávností podujatiach. program, do pravej mapku Petrovca stojí za zhliadnutie a každý jeden Nespočetné množstvo bodov a po boku sprievodcu. Hodinky vám z nás sa na ne bude pozerať svojimi programu v priebehu zhruba 120 budú tikať ostošesť. Aj keby ste očami – slovenskými, srbskými, hodín je veľa na obyčajného človeka. mali ambíciu všetko stihnúť, lepšie zahraničnými, domácimi či akýmiKeby sme si tak vedeli vyberať! Áno, je azda zmieriť sa s tým, že sme len koľvek inými. Najlepšie je pozerať tí, čo poznajú šablónu slávností na- ľudia – a všetko vidieť nemožno. sa na svet bez okuliarov, vtedy sú spamäť, tí si už vybrať vedia – zájdu Ale to, čo z programu uspejete, to si farby najčírejšie, ale v sparnom lete, na tri, štyri podujatia a ostatok času vážte, lebo príprava žiadneho podu- keď slnko na oblohe horí, či dá sa hľadajú chládok, aby radšej strávili jatia nie je jednoduchá, väčšinou za pozerať na svet bez nich? Či si raz chvíle so známymi z diaľky, ktorí do ňou stoja ľudia, ktorí mu obetovali za rok, priateľu milý, nemôžeme Petrovca zavítajú len raz za rok. Azda čas, energiu a vložili do nej nielen dovoliť kus „nadsádzky“ a pozerať aj to je zmysel slávností. Kuť reťaz. nápady, ale, božedaj, aj srdce. na Slávnosti s farebnými okuliarmi? Pridávať ohnivká do srbsko-slovenAsi tak nejak by sme sa tiež mohli Tak teda úsmev na pery, okuliare skej reťaze, čo nepozná hranice. pozrieť na slávnosti. Robia česť Slo- na oči, silu do nôh a hor sa oslaA pekné je, že ohnivká počas sláv- vákom, spájajú... a šokujú dokonca aj vovať! 30 /4605/ 26. 7. 2014

Naša téma OPÝTALI SME SA ZA VÁS

Pohľad do šírky Oto Filip

ok postúpil o ďalší krok, do nových Slovenských národných slávností zostalo len niekoľko dní. Sú na mieru zmien tejto uponáhľanej doby, obstoja koncepčne a programovo, má ich stálym bydliskom zostať Petrovec alebo treba šíriť horizonty, aktérov, dejiská? Niekoľko otázok z mnohých, ktoré si kladie každý, kto len raz prekročil prah Slávností. V pátraní po niektorých odpovediach nevyhnutnou zastávkou bol i Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, konkrétne jeho prvá osobnosť, riaditeľka Mgr. art. Milina Sklabinská. Aspoň z dvoch dôvodov: aj pretože je kultúra chrbtovou kosťou všetkých programov, taktiež kvôli tomu, že i sama pred dvoma rokmi držala taktovku pri koncipovaní obsahu ústredného programu SNS. Teda: – Meniť súčasnú koncepciu slávností? Ak áno, v ktorom smere? – Slovenské národné slávnosti sú sviatkom všetkých Slovákov v Srbsku, rozhodla tak NRSNM v roku 2009. Ich poslanie spočíva v tom, že na nich tunajší Slováci predstavia domácim a najmä početným hosťom to najlepšie, čo majú, a tým spôsobom šíria dobré meno vojvodinských Slovákov v najširšom zmysle slova. Myslím si, že tieto úmysly terajší spoluorganizátori SNS – Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Obec Báčsky Petrovec a Matica slovenská – bezpochyby majú. Avšak od úmyslov a prianí po výsledok je dlhá cesta. Preto by bolo dobre, aby si na tú dlhú cestu terajší spoluusporiadatelia prizývali aj ďalších ľudí do tímu. Podľa mňa je dobre, aby sídlom SNS bol Petrovec. Nikto však nebráni tomu, aby sa niektoré programy, ktoré sa organizujú v ústrety slávnostiam, konali aj v iných lokalitách a robili tak dobré meno samotnému centrálnemu podujatiu, ktoré prebieha v Petrovci. To, čo je podľa mňa kľúčo-

www.hl.rs

vé, je celomenšinový ráz slávností a maximálne šírenie idey, že sú to slávnosti všetkých nás tunajších Slovákov. Podporovať túto celo-

Milina Sklabinská

národnostnú vzájomnosť treba následne aj programami a v tom zmysle sa treba čím viac vyhnúť lokálnym tendenciám. Náš ústav

si uctieva celomenšinový sviatok tak, že každoročne v ústrety SNS usporiadame v Novom Sade výstavu venovanú osobnostiam našej kultúry. Zároveň v tomto roku budeme v Petrovci hodnotiť naše 4. kolo fotokonkurzu. – Je to pohľad celkový. Ako by ste ho spresnili, hlavne z toho užšieho aspektu? – Ak sa nad otázkou koncepcie programov SNS mám zamyslieť ako kultúrna manažérka, tak by som jednoznačne bola za to, aby sa zdroje, ktoré do SNS, a teda určitým spôsobom aj do našej slovenskej komunity, investujú rôzne úrovne štátnej moci, vrátili. Presnejšie, každoročne by sa mala zvoliť aspoň jedna téma, problém či výzva. Následne by všetky príjmy z programov alebo aj dobrovoľné príspevky či donácie boli usmernené na podporu vyriešenia daného problému. Chcem povedať toľko, žeby podujatia takéhoto druhu mali byť aj

spoločensky zodpovedné a žeby sme počas nich mali podávať pomocnú ruku tam, kde je to najviac potrebné. Kultúra podľa mňa musí byť natoľko múdra a vybalansovaná, že si dokáže nájsť tú správnu strednú cestu – nebyť stratová a ani komerčná, ale predovšetkým manažérsky dobre premyslená. V tom zmysle naše SNS by si na začiatok zaslúžili jednu dobrú SWOT analýzu, teda analýzu silných a slabých stránok, možností a hrozieb, následne definovanie vízie, aké slávnosti chceme mať v nastávajúcich rokoch. Až potom by sme mohli jasne artikulovať strategické ciele a kroky, pomocou ktorých sa k nim dostaneme. Vrátim sa na začiatok a zopakujem, aby sa tak stalo, terajší spoluorganizátori musia do svojho tímu chcieť privolať ďalších odborníkov a následne spoločne pracovať na realizácii všestranne prijateľných a žiaducich výsledkov.

Zážitok pre oči a dušu Stanislav Stupavský

atarína Kolárová je domáca, ktorá má na starosti majetok a domácnosť, ale nechýbajú jej ochota, sily a vôľa na nesebeckú prácu v cirkevnom zbore Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Šíde, kde pôsobí ako kurátorka. Bez ohľadu na početné povinnosti, ako sa nám zdôverila, má ešte jednu záľubu. Každý rok navštevuje Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci. Hovorí, že sa so svojou sestrou Olinkou Tordajovou zo Sriemskej Mitrovice najprv stretnú v Novom Sade u Kataríninej dcéry a potom spolu odchádzajú do Petrovca. Záväzne sa zúčastňujú na slávnostnom zasadnutí Zhro-

Informačno-politický týždenník

Katarína Kolárová

maždenia MSS, ale pre nich sú predsa najlákavejšie sprievod-

né podujatia: výstavy, jarmok i duchovná časť programu. Je im ľúto, že obyčajne nemajú možnosť zostať večer dlhšie, takže im najčastejšie uniká revuálna časť, ktorá je podľa nich aj najkvalitnejšou súčasťou programu, skutočným zrkadlom celkovej koncepcie slávností. Katarína hovorí, že na SNS cíti hrdosť z toho, že je Slovenka, a že sa v krátkom časovom úseku udejú početné udalosti, ktoré v nich prebudia slovenskú príslušnosť. K tomu, pravda, vždy prispejú aj početní hostia zo Slovenska a z iných krajín. Osobne nemá pripomienky k programu. Treba ho len, vraví, podporiť, aby Slávnosti trvali čím dlhšie. • NAŠA TÉMA •

S KOVAČIČANKOU ANNOU HÝLOVOU

Slovenské národné slávnosti v spomienkach Anička Chalupová

aždoročne sa začiatkom augusta v Báčskom Petrovci stretávajú Slováci z celej Vojvodiny. Slovenské národné slávnosti navštevujú hostia zo Slovenska a iných krajín, v ktorých žijú Slováci. Kým Petrovčania sa pred ich začiatkom starostlivo chystajú a trochu hádam aj stresujú, pre hostí sú to chvíle radosti a potešenia, že tam stretnú mnohé známe, ale aj nové tváre. S láskou si na SNS spomína sedemdesiatročná Anna Hýlová z Kovačice, rodená Snidová, narodená v Petrovci, učiteľka vo výslužbe, podľa ktorej nás všetkých slávnosti spájajú a pozitívne vplývajú na naše národné povedomie. Ukázala nám aj fotografie, ktoré sú pre ňu dokumentom vzácnych chvíľ i trvalým pokladom. – Bola som ešte dieťa, keď sa na tieto oslavy chystal celý Petrovec. Počas celého roka sa pripravoval program slávností. Na ihrisku vo Vrbare sa v minulosti konal tzv.

„slet”, v rámci ktorého boli tance v slovenských krojoch a cvičby, ktoré pripravili najlepší fyzkultúrnici. Pamätám sa, že na jednom z nich účinkoval aj Štefan Kaňa, vynikajúci telocvikár, nízky vzrastom, ale jeho výstup na náradí bol opravdivou atrakciou. SNS mali v minulosti inú náplň, nebolo toľko sprievodných podujatí ako dnes. Slávnostný program sa skôr konal iba v nedeľu, keď boli aj futbalové stretnutia známych klubov, tiež zápasili celky tučných a chudých hráčov a pod. – Zúčastnili ste sa niekedy aj priamo v programe SNS? – Ešte ako dieťa som tancovala v tzv. beside. Od obnovenia Matice slovenskej a slávností až po minulý rok som nechýbala hádam ani na jednom slávnostnom matičnom zasadnutí a Stretnutí učiteľov, ktoré sa kedysi konalo v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára. V rokoch, keď ešte nebolo toľko dopravných prostriedkov ani ciest, na jednom mieste sa stretli Slováci takmer zo

NA KUS REČI SO STAROPAZOVČANOM MICHALOM GIREGOM

Teší sa na stretnutia s kamarátmi Anna Lešťanová

ž celé desaťročie sa na Slovenských národných slávnostiach takmer pravidelne zúčastňuje i Staropazovčan Michal Gireg. Najprv na Slávnosti do Petrovca chodieval ako člen SKUS hrdinu Janka Čmelíka, spolu s pazovskými tanečník• NAŠA TÉMA •

mi a divadelníkmi, Michal Gireg neskôr ako aktívny matičiar. Na vlaňajšom slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia MSS aj M. Giregovi udelili matičné uznanie za dlhodobú a úspešnú činnosť. Na otázku, čo pre neho SNS znamenajú, odpovedá:

všetkých kútov Dolnej zeme a zo zahraničia. Vždy som sa už vopred tešila na chvíle, keď sa stretnem s rodákmi, bývalými spolužiakmi zo školy a gymnázia, ktorí sa rozpŕchli po celom svete. – Čo pre vás znamenajú SNS? – Vždy pocítim teplo okolo srdca, keď si na Slávnosti spomeniem. Stretávam tam známe tváre, ktorých Anna Hýlová je z roka na rok, žiaľ, menej. Skôr som s veľkým pôžit– Má ešte niekto z vašej rodiny kom chodila na slávnosti, vedela som, že na stretnutí učiteľov sa taký blízky vzťah k SNS ako vy? – Svoju lásku k SNS som vštepila stretnem s Martišovcami, Pavlisovcami, Mlynárčekovcami z aj synovi Dušanovi, ktorý chodil na Bieleho Blata a inými. Vedeli sme slávnosti do Petrovca hrávať futbal. si pri stretnutí vo Vrbare spojiť Najprv ako hráč a neskoršie ako niekoľko stolov a baviť sa spolu tréner kovačickej Slávie. Detský a do pozdnej nočnej hodiny. Raz večerný kultúrny program niekoľsa zlial taký veľký dážď, že sme kokrát so mnou sledovali aj moji museli všetci utekať do Domu vnukovia. Nikdy sme nevynechali ani kultúry, kde program pokračoval v futbalové stretnutia a iné podujatia, preplnenej sieni a stánky vo Vrbare ktoré účastníkom vštepovali lásku k slovenskosti a slovesnosti. takmer plávali vo vode.

– Slávnosti sú podľa mňa veľkým zoskupením početných hostí a účastníkov viacdňového programu. Možno, že si pre ich náročný obsah osobne nevychutnám slávnostnú atmosféru tohto nášho jedinečného celomenšinového podujatia. Počas SNS z bohatej kultúrnej ponuky si náš spolubesedník vždy najradšej obzrie výstavu v Galérii Zuzky Medveďovej, ktorá je, ako hovorí, významným medzníkom vo vývine výtvarnej kultúry v petrovskom a vojvodinskom prostredí. Podľa jeho názoru vysokú známku si zakaždým zaslúži i tradičné stretnutie učiteľov.

Michal Gireg mieni, že by sa slávnosti mali „sťahovať“ – podobne ako Folklórny festival Tancuj, tancuj... – aj do iných prostredí (napríklad do Padiny, Kovačice, Starej Pazovy...), teda tam, kde sú podmienky na ich organizáciu. Hovorí, že by bolo veľmi pozitívne, keby sa aspoň niektoré časti z toho veľkého programu slávností konali reprízovo v niektorých našich – najmä vzdialenejších – prostrediach. Verí, že by to malo veľký ohlas, lebo obyčajní ľudia – návštevníci si v časoch veľkej ekonomickej krízy nemôžu dovoliť samostatne odcestovať na SNS. Medzi návštevníkmi tohtoročných SNS aspoň jeden deň bude i M. Gireg zo Starej Pazovy. Už teraz sa najviac teší na stretnutia a rozhovory so starými kamarátmi.

30 /4605/ 26. 7. 2014

Ľudia a diania Zamietli žiadosti občanov Dobrice Z ZO ZHROMAŽDENIA OBCE ALIBUNÁR

Vladimír Hudec

hromaždenie obce Alibunár na svojom 25. zasadnutí v piatok 18. júla schválilo rozhodnutie o zmenách obecného štatútu, ktorými – ako to zdôvodnila tajomníčka Zhromaždenia Biljana Vragovićová – spresnili ustanovenia najvyššieho obecného aktu, týkajúce sa obrany a mimoriadnych situácií a lepšie upravili postavenie miestnych spoločenstiev. Schválený je aj prvý opravný rozpočet obce, ktorým sú príjmy stanovené v sume 806,17 milióna dinárov. Predseda obce Đurica Grigorijev zdôraznil, že rozpočtové prostriedky okrem bežných účelov mienia použiť na opravu infraštruktúry a poľných ciest, zveľadenie zdravotníctva, ako aj na kultúrne a športové podujatia, ktoré prispejú k rozvoju turizmu, a tým aj k oživeniu osád a lepšiemu životu občanov. Časť prostriedkov je

vyhradená na účasť obce v realizácii súbehov pokrajinských a republikových inštitúcií. Jediný prítomný opozičný výborník Milan Ćuruvija (ostatní štyria opozičníci neboli prítomní ani na tomto zasadnutí) tento rozpočet zhodnotil ako márnotratný a vyjadril podozrenie, že sa plánované investície neuskutočnia. Schválením deklarácie Nechceme GMO na našom území sa Obec Alibunár pripojila k početným obciam v Srbsku, ktoré sa vyjadrili za prísne dodržiavanie Zákona o zákaze pestovania GMO. Aj toto zasadnutie ZO poznačila rozprava o žiadosti občanov osady Dobrica o zrušenie zmluvy o prenájme stavebného pozemku firme Eko 21 z Belehradu s podozrením, že táto firma tu plánuje uskladňovať nebezpečný odpad. Túto, rovnako ako aj žiadosť o odvolanie z funkcie Rady MS, Zhromaždenie obce odmietlo ako neopodstat-

nenú. Tajomníčka ZO vysvetlila, že nejestvujú dôvody na zrušenie zmluvy, lebo ju podnik Eko 21 ničím neporušil, a že by takýmto jednostranným zrušením zmluvy obec bola povinná belehradskej firme vynahradiť stratený zisk. V súvislosti s odvolaním Rady MS z Ministerstva pre lokálnu samosprávu do obce prišlo tlmočenie, podľa ktorého ZO nie je oprávnené voliť dočasný orgán MS. Predseda Zhromaždenia obce Predrag Belić ubezpečil občanov, že sa aj v tomto prípade všetko bude robiť v súlade so zákonom a že obec v žiadnom prípade nedovolí, aby sa občania tejto osady a celej obce dostali do ohrozenia. Tentoraz umožnil predstaviteľovi Dobričanov Živankovi Gojkovovi, aby sa prihovoril výborníkom, čo on využil, aby ešte raz zopakoval obavy svojich spoluobčanov, že v prípade skladovania nebezpečného odpadu budú priamo ohrození

tak ľudia, ako aj poľnohospodárska výroba. Zároveň vyjadril podozrenie z falzifikovania dokladov zo strany Rady MS v prospech tejto zmluvy. Na záver konštatoval, že výborníci tým, že zamietli žiadosť Dobričanov, konajú sami proti sebe. Rozprava sa potom pozmenila na príliš nevkusnú polemiku medzi výborníkmi Milanom Ćuruvijom (SPS) a Nedeljkom Konjokradom (SNS) o tom, kto čo počas mandátu (ne) urobil, a kto vo voľbách (ne)kradol. Celkom na záver výbornícka väčšina schválila celý rad kádrových rozhodnutí, a tak zvolila aj nový školský výbor ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku v zložení: Katarína Stamenkovićová, Elena Šterbová a Ivan Supek (predstavitelia zakladateľa), Ondrej Urban, Ján Kolárik a Ivan Listmajer (predstavitelia kolektívu), a Vera Mrđová, Anna Miloševićová a Ľudmila Gábrišová (z radov rodičov).

pohľadu na vlaňajšie údaje zverejnené Republikovým štatistickým ústavom týkajúce sa manželstiev, môže sa zdať, že s nimi je všetko viac-menej v poriadku. Počet uzavretých man- Novosadské námestie, kde sídli matrikár želstiev klesol o päť percent v porovnaní s rokom 2012: ktorých aktéri až v 91 percent príz 36 209 na 34 639. To základné padov boli rovnakej národnostnej životné áno ženy priemerne vy- príslušnosti. A vo väčšine manželia slovovali vo veku tridsať, muži vo majú aj rovnaké školské vzdelanie, veku tridsaťtri rokov. O štyri per- pričom sú v 41 percent prípadov centá stúpol v uvedenom období obaja aktívni a venujú sa vlastným počet prvých manželstiev. Bolo ich povolaniam. Tak ako si jas nemožno predsta30 049, s mužmi v priemernom viť bez tmy, ani šťastné spolužitie veku 31 a ženami 28 rokov. Tradícia nepustí. Najčastejšie nejde bez pohľadu na jeho opak. šlo o homogénne manželstvá, Už dávno existuje tá Tolstého myš-

lienka z Anny Kareninovej, že všetky šťastné rodiny sú si podobné, kým každá nešťastná rodina je nešťastná inak. Tých druhých nebolo málo. Počet rozvodov stúpol až o jedenásť percent v komparácii s rokom 2012. Bolo ich až 8 170. Priemerný vek pri rozchodoch je u žien 39, u mužov 43 rokov, priemerné trvanie manželstva čosi nad trinásť rokov. V okolo 55 percent rozvedených manželstiev sú aj deti, ktoré sa po rozvode v 78 percent prípadov prideľujú matkám. Ešte len pred štyrmi rokmi rozvodov bolo 6 644. Čo iné povedať, než to, že žijeme v dobe, keď sa lámu nielen mnohé hodnoty, ale aj osudy. Keď je všetkého málo, len otrasov veľa. Na tie doplácame všetci, najmä rodiny: niektoré vlnám hádžucich ich sem i tam odolajú, iné vlny stiahnu ku dnu priepasti. Pätnásteho mája bol Medzinárodný deň rodiny, jedenásteho júla Svetový deň obyvateľstva. Rodina ako základná bunka spoločnosti je pilierom obyvateľstva. Približne tak ako je i manželstvo jej pilierom. Samozrejme, tam, kde zotrvá celé desaťročia úspešne odolávajúc všetkým náporom. Najmä tým existenčným.

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY: MANŽELSTVÁ

Keď sa zo životnej mapy stanú zdrapy Oto Filip

ožno síce aj bez nich, no svadby a rozvody sa najčastejšie hlásia k svetu ako dva opačné póly kratšieho alebo dlhšieho spolužitia dvoch jedincov. Tak krása tých prvých, keď sa zdá, že je život prechádzkou ružovým sadom, ako i neúprosný smútok rozchodov, dojímavo zachytených piesňou Rozvod českej speváčky Hany Hegerovej. Mráz držím v dlaniach, svet zostal stáť. V hodinách ranných nemôžem spať. Jediné slovko rozdelilo nás... Rozvod pre tých, ktorí nechcú ísť podľa starých máp. Život je život, no aj štatistika patrí k nemu. S tým, že zdanie vie i (o)klamať. Z prvého stručného

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

STARÁ PAZOVA



V Čistoći nové činnosti

Stará Pazova

Anna Lešťanová

materiáli doručenom pre 21. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktoré sa konalo 18. júla, rokovací program pozostával zo štyroch bodov, no doplnený bol zo strany Obecnej rady na samotnej schôdzi dvojnásobne väčším počtom bodov. Výborníci väčšinou hlasov odmietli, aby sa na piatkovej schôdzi rokovalo aj o „informácii o zamestnávaní v orgánoch obecnej správy, verejných podnikoch a ustanovizniach, miestnych spoločenstvách na území Staropazovskej obce od konštituovania aktuálnej moci (2. júla 2012 – 2. júla 2014)“, za čo sa zasadzoval Srđo Komazec, výborník Srbskej radikálnej strany (SRS). Zasadnutie, ktoré trvalo dve a pol hodiny, viedol Alexander Bako, podpredseda ZO. Po informácii, že Aleksandra Krnetová a Saša Milićević vystúpili z Výborníckej skupiny Demokratickej strany Srbska (DSS), nasledovala rozprava o predložených bodoch rokovacieho programu. V staropa-

Srđo Komazec za rečníckym pultom

zovskom obecnom parlamente je inak 48 výborníkov a tentoraz sa na zasadnutí vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy zúčastnilo 35 výborníkov. Väčšinou hlasov výborníci na zasadnutí schválili informáciu o práci a finančnú správu Červeného kríža za rok 2013, rozhodnutie o oslobodení od platenia úhrady za úpravu stavebných pozemkov podniku Delta Real Estate Belehrad (v časti Centrálnej

pracovnej zóny Nová Pazova) vo výške vkladov tohto podniku do komunálneho vybavenia zóny, ktorý tu buduje Distributívne stredisko. Na základe výborníckeho rozhodnutia doplnený je Štatút VP Čistoća, podľa ktorého sa v tomto podniku môžu zaoberať aj dvomi novými činnosťami – údržbou verejného osvetlenia a údržbou vertikálnej dopravnej signalizácie.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Schválili prvý opravný rozpočet Elena Šranková

red letnou prestávkou výborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad v utorok 15. júla absolvovali ďalšie maratónske zasadnutie, na ktorom prerokovali 69 bodov. Potom, čo schválili správy o vlaňajšej realizácii programov investičných aktivít a programov hospodárenia mestských komunálnych podnikov, pozornosť venovali prvému tohtoročnému opravnému rozpočtu. Cieľom bolo rozvrhnúť peniaze z minulých rokov, ktoré doteraz neminuli, takže zvyšných 832 miliónov dinárov v septembri usmernia do konsolidácie najohrozenejších mestských podnikov a PU Radosno detinjstvo. Podľa opravného rozpočtu prostriedky v mestskej pokladnici sú 24,113 miliardy din. namiesto 21,3 miliardy. Pritom bežné subvencie zostali v rámcoch predpísaných • ĽUDIA A DIANIA •

Ministerstvom financií, čiže o 30 percent nižšie ako vlani. Kapitálne investície sú zvýšené o 1,2 percenta. Podľa zvyku opoziční výborníci kritizovali opravný rozpočet, ale vyjadrili sa aj pochvalne, hlavne o tom, že sa viac vyčleňuje na verejný poriadok a na zachovanie životného prostredia. Nielen v rozprave o rozpočte, ale aj o prvých bodoch odzneli kritické slová v súvislosti s prácou riaditeľov verejných podnikov, ktorí by sa nesmeli toľko spoliehať na mestský rozpočet. Nielen výborníci z opozičnej, ale i z vládnucej koalície mali konštruktívne návrhy ohľadom zvýšenia príjmov z dane z majetku. Preto sa zhodli, aby medzi členmi pracovnej skupiny na konsolidáciu ohrozených podnikov boli i predstavitelia opozície. Na zasadnutí výborníci schválili rozhodnutie o úhrade časti trov pobytu detí v súkromných škôlkach, ako

KRÁTKE SPRÁVY

aj rozhodnutie o formovaní pracovnej skupiny, ktorá má zistiť prípadné javy zneužitia služobných vozidiel v podnikoch a ustanovizniach, ktorých zakladateľom je Mesto Nový Sad. V komisii budú predstavitelia všetkých výborníckych skupín. Ďalej schválili zmeny v programoch tohtoročného hospodárenia mestských VKP a kultúrnych inštitúcií. V rámci posledného bodu prišlo k zmene členov takmer všetkých školských výborov v základných a stredných školách na území mesta. Medziiným vymenovali aj nových členov Školského výboru v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči. Vo viacerých verejných podnikoch a mestských ustanovizniach prišlo k zmene v dozorných radách. Za úradujúceho riaditeľa VKP Zoohigijena a Veterina Novi Sad vymenovali Aleksandra Bursaća a uložili vypísať súbeh na voľbu riaditeľa VKP Stan.

Obec Stará Pazova je jednou zo šiestich obcí v Srbsku, ktorej sa prednedávnom dostala plaketa rómskej národnostnej rady za prínos v oblasti inklúzie Rómov. Ako sa uvádza, príslušníci rómskej národnostnej menšiny v obci dosiahli pozoruhodné výsledky v oblasti vzdelávania, zamestnávania, zdravotnej ochrany, kultúry. Okrem Kancelárie pre inklúziu Rómov v tejto obci pôsobí aj pedagogický asistent, zdravotnícky mediátor, a schválený je i príslušný strategický dokument Lokálny akčný plán. x x x Začiatkom júla členovia Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova schválili zmeny Finančného plánu MS na rok 2014. Opravným rozpočtom Obce Stará Pazova boli totiž pre MS určené väčšie prostriedky (v hodnote 834-tisíc dinárov) než to bolo pôvodne plánované. Na schôdzi hovorili aj o programe blížiacej sa oslavy sv. Iliju, ktorá je sviatkom MS Stará Pazova. alš

Kovačica V týchto dňoch Verejný komunálny podnik Elán na kovačickom trhovisku pustil do prevádzky chladiaci systém a kvôli bezpečnosti nainštaloval videokamery. Okrem toho zákazníkom na trhu sa ponúka aj možnosť kontroly kúpeného: už dlhší čas sú v miestnostiach trhovej správy nainštalované dve váhy na kontrolné meranie tovaru. Jedna váha meria tovar do 300 kg a druhá menšia do 15 kg. A. Ch.

30 /4605/ 26. 7. 2014

Ľudia a diania MLYN V BÁČSKOM PETROVCI

Osievame múčku Monika Necpálová

lovanský zvyk – vítať hostí chlebom (a soľou) má svoju stáročnú minulosť. Bez zrnka pšenice by však chleba nebolo a mlyny by sa krútili naprázdno. Kde Boh žehná pôdu a v poli rozkvitá bohatstvo, tam jesto hodne i bieleho zlata – múky. Bez múky by nebolo v našich krajoch obživy. Kým väčšina v noci spí, mlynár pracuje. Aby pekár mohol pripraviť bochníček pre domácich i pocestných. Mlyn v Báčskom Petrovci sa„krúti“ už dvadsať rokov. Prestávku nepozná, pracuje nonstop. Produktom je múka, ale i otruby. „V zime i v lete je produkcia približne rovnaká. Múka je potrebná v pekárskom priemysle neustále,“ ozrejmuje náš sprievodca mlynom Stanislav Galamboš, jeden z desiatky zamestnancov. Práce je vždy dosť, pracuje sa aj na zmeny. „Robotu mám rád. Hoci som skončil strojnícku školu, naučil som sa všetko, od čistenia žita až po mletie. Mám to v malíčku,“ spomína úsmevne na svoje začiatky. Za dvadsať

rokov, čo mlyn stojí, prešiel spoločne s ním aj on dlhú cestu a zažil rôzne obdobia. Petrovský mlyn ročne z pšenice vyrobí približne 3 000 ton múky, t. j. 300 vagónov. Iné obilniny sa v mlyne nespracúvajú. Denná kapacita mlynu je 30 ton pšenice. Z tohto množstva možno získať až 20 ton múky. Nie vždy sa však robí na maximum. Podľa Stanislava Galamboša všetko závisí od aktuálnej potreby: „Máme veľké komory, takže využívame aj možnosť Stanislav Galamboš nás sprevádzal vyrobiť viac výrobkov, a po- Petrovským mlynom tom, ak je záujem, do obchodov sa procesu sa pšenica spracúva. Čistí sa a prechádza cez rôzne prístroje, rozváža skladovaný tovar.“ Ako v rozprávke, kde bez chleba aby sa zbavila čiastočiek prachu sa neobišlo ani v jednej krajine za a iných prímesí. Potom sa na osem siedmimi horami a ani v jednom hodín namočí, aby sa odležala. kráľovstve, aj náš mlyn má akési tri V lete postačí aj menej času, lebo časti. Najprv však obilie treba žať obilnina lepšie pije vlahu. V ďalšom a uskladniť. Do tamojších komôr sa procese sa klasy melú. Zomletá zmestí 45 ton pšenice. V priebehu múka sa uskladňuje v troch komoroka by mali pri mlyne vyrásť aj nové rách – mlyn totiž vyrába tri druhy silá, kde bude možné uložiť okolo múky. Hladká biela múka typu 400 5 000 ton. V prvej časti mlynárskeho je najlepšia pre pečivo. Len okolo 5

% produkcie tvorí polobiela múka typu 850, používaná na špeciálne druhy chleba. Aj čierny chlieb ide v niektorých oblastiach ľuďom veľmi na chuť. Vrecia bieleho pokladu sa rozvážajú kamiónom. V samotnom mlyne však funguje aj veľkoobchodný predaj. Drobní predajcovia často zájdu do mlyna a nakupujú priamo tu. Vrecúška múky si zas v malom možno kúpiť priamo v predajniach. Svojou produkciou pokrýva Petrovský mlyn Nový Sad, Sombor, Petrovec, Rumenku i okolie. Keď je dopyt väčší, vyšle sa kamión s múkou aj do vzdialenejších prostredí. Najlepší zákazníci sú však tí, ktorých majú už odvtedy, čo stojí mlyn. V princípe skoro každá osada má väčší či menší mlyn. Ten v Novom Sade má desaťkrát väčšiu kapacitu. Biely prach vo vlasoch a obrovský rachot mašín. Aj tak vypadá robota v mlyne. Človek si nepočuje vlastného slova. No mlynárstvo i tak stojí už veky vekov na počiatku ľudskej existencie. Lebo aj keby na nič nebolo, chlieb sa jesť musí. A ak múku mlynári berú do rúk s úctou a pekári primiesia do cesta kus dobroty, každé ráno si možno odhryznúť kúsok voňavej štedrosti.

STARÁ PAZOVA

S výnosmi spokojní, ale nie s cenou Anna Simonovićová

oľnohospodári v staropazovskom chotári zakončili žatvu jačmeňa a pšenice. Spokojní sú s výnosmi, nie však s cenou. Neprajné poveternostné podmienky počas žatvy zapríčinili trochu menšie výnosy od očakávaných a minuloročných, ako aj slabšiu kvalitu pšeničné- Janko Havran Vladimír Uhrík ho zrna. Vplývalo to aj na vyššiu cenu pšenice štandardnej štátnych subvencií pre výrobcov kvality, a preto poľnohospodár nie je dobrá, prišli až teraz, keď sa Vladimír Uhrík zo Starej Pazovy aj žito zožalo, a mali prísť ešte pred tohto roku uskladnil pšenicu doma. sejbou, – poznamenal Uhrík. – S výnosmi som spokojný, mal Podľa slov mladého poľnohossom 4 tony z hektára, ale nie som podára Janka Havrana žito sa nespokojný s cenou – 18 dinárov za oplatí siať, a preto sa rozhodol kilogram bez dane z pridanej hod- pestovať jačmeň, ktorý si vyžaduje noty je málo. Cena by mala byť 23 menej agrotechnických opatrení. až 25 dinárov. K tomu ani dynamika – Aj cena jačmeňa by mala byť

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Miroslav Havran

vyššia – 25 dinárov, a preto som sa rozhodol uskladniť ho do sýpok doma. S výnosmi som spokojný, mal som 2,5 tony z hektára. Nie je dobre, že nám nechcú uznať účty za umelé hnojivo, ktoré sme kúpili vlani pre tohtoročnú výrobu, – povedal Janko Havran. Keďže sa do výroby jačmeňa a pšenice poľnohospodári v jeseni

pustili v spolupráci s družstvami, ktoré nedávajú fiškálne účty, väčšina poľnohospodárov zostane bez podpory štátu. O tom Miroslav Havran hovorí: – To je jeden z problémov, ktoré trápia výrobcov. Výrobcovia by mali mať istotu a už pred sejbou by mali vedieť, aká bude výkupná cena jednotlivých kultúr. Keď ide o palivo, ani to nie je dobre regulované, lebo sedliaci nemôžu veľké množstvo uskladňovať doma a nemajú ani toľko peňazí, aby naraz vkladali. Preto by bolo najlepšie, keby sme na to mali karty. V záujme krajšej budúcnosti poľnohospodárstva štát by okrem toho nemal dovoliť preberanie toľkých pozemkov jednotlivcami, lepšie by bolo, keby sa pozemky rozdelili na viacerých, tak by sa aj mladí vo väčšom počte zaoberali poľnohospodárstvom. • ĽUDIA A DIANIA •

NA VOJLOVICKÝCH DOŽINKOVÝCH OSLAVÁCH

Hold pšenici, múke, chlebu Vladimír Hudec

je, že v dnešnej uponáhľanej dobe, keď si chlieb, rožky a iné pečivá kupujeme v pekárňach, mnohé mladé matky sa ich príprave nenaučili. Deťom sa rožky vydarili na výbornú, takže ich na dožinkovom

ž dvadsať rokov Vojlovičania oslavujú úspešné ukončenie žatvy. V tom im neprekáža ani čoraz väčšie sklamanie poľnohospodárov z nízkej výkupnej Malí Vojlovičania zamiesili a upiekli rožky ceny a nerentabilnej výroby. Veď ukončenie žatvy odjakživa znamenalo, že múky večerných hodinách Na druhom konci bolo zasa počuť a chleba ako základných v spoločnom kul- údery kladiva o malú nákovu, keď si potravín bude nadostač. túrno-umeleckom kosci kuli kosy. Prvé pšeničné lány Tak sa uvažovalo v minulosti programe vystúpil padli. Starí majstri remesla ukázali, a tak sa uvažuje dodnes, FS z Hriňovej zo ako sa kosí, ale mladí Vojlovičania ibaže v súčasnosti odborníci Slovenska, maďar- sa však do práce stále nepustili. Na k tomu odhadujú, koľko ský súbor z Beočína rozdiel od nich mladí Hriňovčania pšenice zbudne na vývoz. a združenie pen- sa nedali zahanbiť a kosili bok po Dožinkové oslavy sú však zistov Zlatá jeseň boku so staršími a skúsenejšími Vojlovičanmi. A nie náhodou, lebo na to, aby pripomenuli práz Pančeva. ve tie zašlé časy, keď žatva Oslavy vrcholili na Slovensku, na kopcoch, kde sa bola najdôležitejšou prácou v sobotu 19. júla, moderné kombajny nedostanú, v roku, keď trvala vyše mekeď sa vojlovickí sa ešte stále kosí a hrsťuje starým siaca, keď sa kosilo, hrsťoženci a ich hostia spôsobom. Dokonca aj snopy sa valo, viazalo ručne, a keď z Hriňovej vyoblie- viažu povrieslom, a nie ako tu nysa čas meral od žatvy po kaní do pestrých lonovým povrazom. Po úspešne vykonanej práci vežatvu a aj kuriatka sa liahli slovenských a ma„na nové zrno“. Vojlovičania Mladí kosu ešte stále ponechávajú tým starším ďarských krojov selí ženci sa v slávnostnom defilé si od 16. do 19. júla pripoa vyzbrojení kosa- poprechádzali ulicami Vojlovice, menuli tie dávne časy, a tak vzdali jarmoku razom poľahky predali. Za mi a kosákmi vybrali do chotára, aby svojím spoluobčanom zveshold jej veličenstvu pšenici, múke takto získané peniaze si vraj kúpili kde na nich čakali pšeničné lány. tovali, že prácu ukončili. Podľa a chlebu. Z diaľky bolo počuť pukanie bičom, zaužívaného zvyku aj tohtoročné zmrzlinu. Začalo sa to prednáškami pre Okrem Vojlovičaniek na jarmoku ktorým Miroslav Beška oznámil vojlovické hody uzavreli na dožinpoľnohospodárov a športovými rôzne pečivá, slané a sladké po- príchod žencov a zároveň demon- kových báloch v priestoroch SKOS stretnutiami a pokračovalo v miest- chúťky a ručné práce predávali aj štroval svoju zručnosť v narábaní Detvan a KUS Árona Tamásiho. Pod organizáciu Dožinkových nostiach vojlovického MOMS, ženy z Kovačice a Hajdušice, ako aj najprv s jedným a potom aj s dvomi kde sa deti zaúčali do tajomstiev členky macedónskeho a srbského bičmi, akú mladí už nepoznajú. Ne- slávností sa po prvýkrát samostatmiesenia a pečenia rožkov. Týmto ženského spolku z Pančeva a Voj- dal sa zahanbiť ani mládenec z Hri- ne podpísali kultúrno-umelecké spôsobom sa účinne zachováva lovice. Výšivkárky SKOS Detvan a ňovej, ktorý si zaslúžil potlesk žen- spolky Detvan a Árona Tamásiho. tradícia prípravy rôznych druhov KUS Árona Tamásiho v Spomien- cov, keď bezchybne bičom presekol Z mesta a Miestneho spoločenstva pečiva, taká príznačná pre sloven- kovom dome pripravili tradičnú trávu, ktorú jeho kamarát držal nateraz majú iba sľub, že podujatie skú a maďarskú kuchyňu. Faktom výstavu vlastných ručných prác. Vo najprv v ruke, a potom aj v ústach! finančne podporia. PADINSKÍ POŽIARNICI V ČESKU. V prvú júlovú sobotu sa padinskí požiarnici zúčastnili na medzinárodnej súťaži o putovný pohár starostu obce Řeka v Českej republike, ktorá prebiehala v rámci česko-poľského projektu Prevencia zvyšuje bezpečnosť občanov. V rámci spolupráce medzi mikroregiónom Stonávka, MS Řeka v Česku a Asociáciou pre edukáciu a regionálny rozvoj AERD Padina na 21. ročníku pohárovej súťaže sa okrem súťažných tímov zo Slovenska, Poľska a Česka zúčastnil aj celok z Padiny, ktorý tvorili Ján Ďurica, Martin Boboš a predseda Požiarnického spolku Ján Žolnaj. Spolupráca medzi požiarnikmi z Padiny a obcou Řeka v čele so starostom Tomášom Tomeczekom bude pokračovať aj naďalej, dôkazom čoho bola aj návšteva obce Sása, kde sa stretli s Ľubicou Jergušovou, starostkou obce, Evkou Mračkovou z katedry protipožiarnej ochrany na TU Zvolen a členmi hasičského zboru Sása. A. Ch. • ĽUDIA A DIANIA •

30 /4605/ 26. 7. 2014

Ľudia a diania MOTO VÍKEND V KYSÁČI

ZEMUN

Stretnutie pri hudbe Štartuje Regata riek 2014 Elena Šranková

inulý víkend motoklub M. C. Kisach crows usporiadal stretnutie majiteľov a milovníkov silných motoriek v Kysáči, čiže štvrtý Mc Crows Moto weekend.

klubu Ján Demrovský-Đemro povedal, že motorkárov bolo takmer 300 a s „pešiakmi“ návštevníkov bolo omnoho viac. V sobotu usporiadali motodefilé kysáčskymi ulicami a organizátori sa patrične postarali o motorkárov a hostí. Tak kuchár Wocky v piatok

Anna Lešťanová

uristická organizácia Obce Stará Pazova od 27. júla do 8. augusta po druhýkrát usporiada veľké turistické podujatie Regata riek – riečny ekologický karneval. O tohtoročnej trase a programe regaty v pondelok 21. júla na tlačovke na lodi Istar v Zemune hovorili Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, Saša Tabaković, výkonný organizátor regaty, a Đorđe Radovanović, lodný kapitán a predseda

dovo, Banatska Palanka, Bela Crkva, Kovin a Pančevo). Prvoradým cieľom podujatia je prezentácia a afirmácia nautického turizmu u nás. Účastníkov regaty okrem dobrej zábavy na vode očakávajú početné zaujímavé turistické obsahy na ich vodnej ceste Dunajom smerom do Národného parku Đerdap. Počas plavby v dĺžke okolo 500 kilometrov účastníci regaty sa zastavia vo viacerých mestách, kde pre nich pripravia výlety, kultúrno-umelecké programy, športové súťaže. Počas trinástich dní plavby spolu

Naštartovaní na sobotňajšie defilé

Motozjazd prebiehal v dňoch 18. až 20. júla, čiže od piatka do nedele, na tradičnom mieste pri bazéne a klubových priestoroch. V parku hneď vedľa bol motokemp so stanmi. Mnohí prejazdili stovky kilometrov, aby sa zúčastnili na motozjazde, ako napríklad motorkári zo Slovenska, ktorí pricestovali na 20 motorkách z Prievidze, Bratislavy, Trenčína, Oravy, Handlovej. Medzi zahraničnými účastníkmi boli motorkári z Česka (Brno), Nemecka, Bosny a Hercegoviny, Macedónska a Chorvátska. Boli tu, samozrejme, aj motorkári zo všetkých krajov Srbska. Predseda

pre všetkých navaril chutnú fazuľu a v sobotu podávali známu kysáčsku sármu. Každý návštevník, ktorý lístkom podporil toto podujatie, dostal spomenuté špeciality za 250 dinárov. Vo večerných hodinách odzneli rockové koncerty. K dobrej nálade prítomným hralo šesť skupín. V piatok to boli skupiny Prljavi Romeo z Apatinu, Trag z Kysáča a Thundersteel zo Zmajeva. V sobotu vystúpili skupiny Protivotrov z Nového Sadu, Godfather Rock Band z Crvenky a Zemljotres z Aradáča. K tomu usporiadali aj rozličné hry, takže sa všetci dobre bavili.

Z tlačovky na lodi Istar v Zemune

Skupiny pre nautické hospodárstvo a turizmus Hospodárskej komory Srbska. Do Regaty riek je zapojených ďalších 14 miest a obcí (Grocka, Smederevo, Kostolac, Požarevac, Veliko Gradište, Golubac, Donji Milanovac, Majdanpek, Tekija, Kla-

s veľkou loďou Istar sa majú plaviť i desiatky člnov a iných plavidiel. Tohtoročnou novinkou je poplatok za účasť na regate, pričom takto zozbierané prostriedky venujú na humanitárne účely, čiže usmernia ich do Nadácie Pazova pre najohrozenejších.

MIMOVLÁDNE ZDRUŽENIE ADVENTURE ZO SELENČE sa venuje nielen adrenalínovým športom, ale aj ochrane životného prostredia. Tak spolu s Turistickou organizáciou Obce Báč zorganizovali dobrovoľnú akciu čistenia dna jazera Provala vo Vajske. Do akcie sa zapojil aj Potápačský klub Posejdon z Bečeja a Ninjutsu klub Satori z Nového Sadu. Podľa slov riaditeľa Turistickej organizácie Darka Vojnovića akcia sa vcelku vydarila – očistili dno jazera, na pobreží pokosili trávu, pozbierali odpadky, takže jazero je pripravené pre turistickú sezónu. Na záver akcie sa účastníci dohodli, že v spolupráci budú pokračovať a podniknú aj iné spoločné akcie. J. B-di

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

FESTIVAL ZVYKOV A OBYČAJÍ V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI

Aradáčska folklórna fiesta Vladimír Hudec

dňoch 18. a 19. júla v Aradáči prebiehal 7. festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli. Oficiálne ho v piatok 18. júla otvoril štátny tajomník v Ministerstve štátnej správy a lokálnej samosprávy Mr. Ivan Bošnjak. Na ten deň bol naplánovaný koncert FS Devín z Bra- Pri pohľade na výstavu detských fotografií tislavy a mal vystúpiť aj mnohí si spomenuli na vlastné detstvo aradáčsky DFS Govličky, V oficiálnej časti programu Araavšak pre dážď koncert museli dáčanov a hostí privítala predsedprerušiť. Nasledujúci deň folklórne cesty z níčka MOMS Aradáč Anna BagľaKysáča, Starej Pazovy, Bieleho Blata, šová a predsedníčka festivalu Erka Hajdušice, Zreňanina, Ďurdeva, Viliačiková. Potom sa prihovorila Dobanoviec, Boľoviec, ako aj zo zástupkyňa podpredsedu MSS pre Slovenska, Republiky Srbskej a Banát Alena Gajanová, riaditeľka Rumunska viedli do Aradáča. Po Ústavu pre kultúru vojvodinských krojovanom sprievode aradáč- Slovákov Milina Sklabinská, členka skymi ulicami galakoncert otvo- mestskej správy v Zreňanine Dubrili chýrečné meškárky, a potom si ravka Bulovan Bengin a predsedníčzatancovala aradáčska folklórna ka VV NRSNM Jarmila Ćendićová. Ochotníci na javisku tancovali budúcnosť – DFS Govličky. Tie trochu staršie predviedli choreografiu a spievali po slovensky, srbsky, maHáj, husičky a mladšie sa predstavili ďarsky, rumunsky, rusínsky. Boľovchoreografiou Smrtnuvania, s kto- čania šli na Oblievačky, Đurđevčania rou zvíťazili na tohtoročnej Zlatej ukázali, ako sa zabávali Kraviari v ríte, Kysáčania na svadbe čepčili bráne v Kysáči.

predstavili tradičnými rumunskými tancami. Čísla programu uvádzala osvedčená moderátorská dvojica Marína Kušniarová a Ivica Grujić-Litavský, ktorí podľa scenára Jaroslavy Števkovej predniesli vtipné spomienky aradáčskych neviest na príchod do Aradáča. A keď svetlá na javisku zhasli, nasledovala veselica pri hudbe aradáčskej skupiny Dúha. K folklórnemu festivalu patria aj výstavy znázorňujúce rôzne zvyky a tradície. Tak členky Asociácie slovenských spolkov žien z Hložian, Starej Pazovy, Dobanoviec, Padiny, Báčskej Palanky a Aradáča pripravili zaujímavú etno výstavu. Okrem toho aradáčsky Spolok žien Ruža pripravil výstavu starých fotografií malých detí a Múzeum vojvodinských Slovákov v miestnostiach školy nainštalovalo výstavu rodinných fotografií pod názvom Poznáte ma? Nechýbali ani tradičné predajné výstavy ručných prác členov združenia Harmónia. Labužníkov potešili chýrečné aradáčske herovky, trutule a iné koBoľovčania chystali korbáče pred odchodom láčiky a na svoje na oblievačku prišli aj milovníci gajdoš. Obecenstvo malo príleži- aradáčskych klobás a vína. Vcelku tosť pozrieť si aj srbské tance z to bolo ďalšie vydarené podujatie Banátu a maďarské Z južnej krajiny v Miestneho odboru Matice slovenpodaní dvoch zreňaninských spol- skej a aradáčskych spolkov a zdrukov, pokým sa hostia z Rumunska žení.

mladú nevestu, Hajdušičania prali a zabávali sa Na rohu pri studni. Členovia KUS Đurđevak z Republiky Srbskej Po namáhavej práci v poli boli na priadkach, Aradáčania na Hroznovej oberačke. Mladí pazovskí ochotníci sa zabávali u Haľamov na priadkach a pazovské ženy pracovali a spievali v poli. Divákov atraktívnym tancom a spevom oduševnili členovia FS Devín z Bratislavy. Dobanovčania svoju choreografiu pomenovali Marína a Bieloblatčania prikázali: Zagajduj,

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum! Dáva sa na známosť mimoriadne významná správa! Na základe ako rybička čerstvého zákona (ARČZ), cieľom ktorého ARČZ je urýchlená spoločensko-ekonomická stabilizácia (US-ES) aj inak pomerne stabilnej národnej ekonomiky (PSNE), od zajtra, každý jeden občan, ktorý aj doteraz bol zamestnaný, a teda prípadne i pracoval, bude musieť chcieť pracovať značne intenzívnejšie. Inými slovami povedané, od zajtra musí • ĽUDIA A DIANIA •

makať ostošesť, lebo hrdlačiť ako blázon, čiže viac ako kedykoľvek predtým, všakáno, na základe ustanovení ARČZ, sa mu úžasne a odrazu, celkom prirodzene, bude musieť chcieť. Kto doteraz nepracoval, bude povinný nepracovať ešte viac, respektíve povinný bude robiť ešte menej než doteraz. V súlade s predom spomenutými revolučnými – v zmysle dosiahnutia US-ES ako primárneho cieľa ARČZ, a teda uzdravenia beztak PSNE – jed-

notlivými ustanoveniami ARČZ sa regulujú zárobky platy a mzdy zamestnaných i nezamestnaných, takže od zajtra, kto mal veľký, zásadne bude mať ešte väčší, zatiaľ čo tí s malým budú mať ešte menší plat, pokým tí bez neho, logicky, bez neho budú naďalej, avšak o poznanie kratšie, než doteraz. Keďže ale tých s veľkým je málo a tých s malým je veľa, zatiaľ čo tých tretích, teda bez platu, čiže nezamestnaných jealebomôžbyťeštelenbude najviac, dodatočnými alias náhradnými podzákonnými predpismi sa už zajtra s ohľadom na zajtrajší deň spresnia ich práva na

bežné potreby, medzi ktoré práva sa v prvom rade radom radia potreby po presne predpísaných im a len im patriacich dávkach vzduchu a vody, na spotrebu ktorých artiklov budú mať, akože i majú, neodcudziteľ... teľné..., áno, teľné právo, až kýmkoľvek sa zo zoznamu nezamestnaných (ZNZ) nepresťahujú na listinu neživých (LNŽ). Urýchlená fluktuácia zo ZNZ na LNŽ mierou vrchovatou umožní realizáciu geniálneho ARČZ, ktorého cieľom je prostredníctvom US-ES sa dopracovať k trvalému rastu PSNE, aj to razom a hneď. Bum-bum!

30 /4605/ 26. 7. 2014

Ľudia a diania TEHOTENSTVO, PÔROD A RODIČOVSTVO VEDENÉ „INÝMI” ZMYSLAMI (2)

Dojčenie – dar na celý život Vladimíra Dorčová-Valtnerová

o narodení dieťa má iba tri „vrtochy” či „chúťky”, a to na teplo matkiných rúk, matkino mlieko a matkino objatie. Nielen mnohí odborníci sa na tomto uzhodli, ale predovšetkým samy mamičky. La Leche liga tiež propaguje uspokojenie týchto túžob bábätka, o čom nás presvedčila Jasmina Lolinová, jedna z troch LLL líderiek v našej krajine. – Čo to je La Leche liga? – La Leche liga je mimovládna organizácia, ktorú založili mamičky ešte v roku 1956 v Amerike. Medzi sebou sa radili o dojčení a organizovali spoločné posedenia na túto tému, až postupne tak nastala organizácia svetového rangu. Za ňou stoja mnohí lekári, radcovia pre dojčenie, antropológovia, líderky a i. Neustále sa robia nové a nové výskumy o prospešnosti dojčenia a matkinho mlieka. – Čo znamená líderka LLL? – Líderky LLL sú mamičky, ktoré dojčili svoje deti najmenej rok alebo dlhšie, ktoré absolvovali tréning o dojčení a majú certifikát La Leche ligy. Pomáhajú iným mamičkám telefonicky a na stretnutiach mladých mamičiek a tehotných žien, ktoré sa organizujú raz do mesiaca. Kým vo svete existuje niekoľko tisíc líderiek, v našej krajine je to nový „jav” (LLL v Srbsku existuje od roku 2011) a nateraz sme iba tri – dve v Belehrade a jedna v Novom Sade. – Čo vás motivovalo, aby ste sa stali LLL líderkou? – Mala som veľký pôžitok z dojčenia mojej dcérky. Dojčila som ju 16 mesiacov. V Srbsku je percento dojčiacich matiek veľmi nízke – iba 23 percent dojčí do troch mesiacov dieťaťa, a dlhšie iba 13 percent. Kým som žila vo Vancouveri, chodievala som na stretnutia La Leche ligy, kde

www.hl.rs

Dojčenie – to najlepšie, čo matka môže dať dieťaťu (foto: internet)

5 NAJČASTEJŠÍCH MÝTOV O DOJČENÍ PODĽA JASMINY LOLINOVEJ 1. Ak matka má zvýšenú teplotu, nesmie dojčiť. Práve naopak, matkino telo je najlepšou ochranou pre bábätko, lebo prostredníctvom mlieka dostáva protilátky, ktoré mu pomôžu bojovať proti vírusom, s ktorými bolo v kontakte už predtým, než sa u matky objavili symptómy chrípky. Vysoká teplota nemôže „pokaziť” mlieko. 2. Ak matka užíva lieky, nesmie dojčiť. Existuje veľmi málo liekov, ktoré dojčiaca matka nesmie užívať. Do mlieka sa dostáva len veľmi malé percento lieku, takže niet dôvod na strach. V prípade, že niektorý liek nie je bezpečný na používanie počas dojčenia, jestvujú alternatívne lieky. 3. Počas dojčenia matka musí z jedálneho lístka vyhodiť hrášok, fazuľu, citrusy, med, čokoládu, mliečne výrobky a iné. Matka by mala jesť čo najrozmanitejšiu stravu v prirodzenej podobe. Ak sa zjaví podozrenie, že bábätko je citlivé na niektorú stravu, najprv treba vyradiť mliečne výrobky. 4. Dojčené bábätko musí piť vodu počas prvých šiestich mesiacov. Matkino mlieko je plné vody, čo bábätku stačí aj počas horúcich dní. 5. V dôsledku stresu matka môže stratiť mlieko. Mlieko nemožno náhle stratiť. Jeho množstvo sa postupne znižuje, ak sa dieťaťu neponúkajú prsia na vyžiadanie alebo sa dieťaťu dodáva „prispôsobené” mlieko. Stres spôsobuje to, že mlieko pomalšie vyteká z prsníka, čo často znervózni dieťa a matka si myslí, že nemá dosť mlieka.

Informačno-politický týždenník

som získala správne informácie o dojčení a kde som počula aj skúsenosti iných, čo pre mňa znamenalo veľa. V Kanade lekári mamičkám odporúčajú, aby sa zúčastňovali na stretnutiach LLL. Veď aj v mnohých knihách o tehotenstve sa táto liga spomína ako dobrý zdroj informácií a podpory pre matky. Po návrate do Srbska som si uvedomila, že také niečo u nás neexistuje, hneď som sa prihlásila na tréning a stala som sa líderkou so želaním podporiť iné matky, tak ako voľakedy podporili mňa. – Aká je vaša doterajšia skúsenosť? – U nás je hlavným problémom včasné zavádzanie tzv. mliečnej formuly, paralelné dojčenie a dávanie formuly na fľaštičku, čo často vedie k tomu, že matka po niekoľkých týždňoch prestane dojčiť. Ak sa však pevne rozhodnú, že chcú pokračovať v dojčení a dobre sa informujú, ja im môžem pomôcť bábätko „vrátiť na prsia”. Avšak najlepšie je od začiatku insistovať iba na dojčení bez fľaštičky. Ďalším faktom, aspoň keď ide o situáciu u nás, je to, že v srbskom jazyku neexistujú dobré knihy o dojčení, takže matky, ktoré nepoznajú angličtinu, sa z nich nemôžu informovať a spoliehajú sa na internet, kde je veľké množstvo rád najčastejšie podložených práve mýtmi o dojčení. – Aký je váš názor, keď ide o dojčenie na verejnom mieste? – Dojčenie na verejnom mieste je vítané pre matky, ktoré dojčia. Nemusia bežať domov, aby to urobili, čo je naozaj namáhavé. Matky, ktoré sa hanbia, sa vždy môžu niečím pokryť pri dojčení na verejnosti, ale v každom prípade ide o výhodu, lebo môžu celý deň byť vonku. Treba sa na to pozerať ako na kŕmenie dieťaťa. Nik nezazlieva, že sa po meste prechádza príliš veľa nahých pŕs, tak prečo by dojčenie niekomu prekážalo… • ĽUDIA A DIANIA •

S FUJARISTOM A VÝROBCOM FUJÁR MILANOM LAKATOŠOM Z DOBŠINEJ

Dotyk hlbokých tónov slovenských hôľ Juraj Bartoš

odpoľanie, malebné srdce Slovenska, je známe ako kraj pastierstva a rodisko fujary. Tu sa kumšt hrania na úchvatne znejúcom nástroji dedí z kolena na koleno. Otec sa učí hrať od svojho otca, zručnosť prenáša na svojho syna, ten opäť na svojho... Fujara, ach, fujara. Osamelá šumná deva. Privádza ľudí do pomykova. Sú jej zvuky hudba a či skôr... Hrá, alebo vskutku šepká a spieva? Jej tóny pramenia v hĺbkach stáročiami natrápenej slovenskej duše a v ešte hlbších tajoch slovenských hôľ. Ak vám nevyoperovali emócie, ak máte sluch pre hudbu trebárs koľko sa pod necht vmestí, až ju počujete, priznajte sa, vari nepocítite husiu kožu, v ktorej ste sa odrazu ocitli? Ako keď sa vás dotkne... Veď už viete kto a ako. Blahoslovení sú tí, ktorí sa vedia dotknúť duše človeka. Majiteľ úsmevu a hlasu mäkkosti hodvábu Milan Lakatoš z Dobšinej si potykal s fujarou temer ako vo filme. Azda tak náhodne, ako náhodný je – ak náhodný je – rozhovor, ktorý sme absolvovali v Bajši, chvíľku po tom, čo s dvomi ďalšími fujaristami z Rožňavy s radosťou rozdával atmosféru Podpoľania účastníkom Bajšianskych priadok. – Je fujara čisto slovenský nástroj, alebo to je ako s podaktorými piesňami, tobôž melódiami, ktoré si privlastňujú príslušníci viacerých národov...? – Fujara je slovenská. Podobný nástroj majú Rumuni, Nemci tiež, to ale nie sú fujary. Naši bačovia ju začali vyrábať na košiaroch. Nemali tam ženy, tak si ju, ako hovorili, vyrábali pre seba, aby sa mali s kým rozprávať. Inak, naši bačovia ju začali vyrábať až vtedy, keď v našich krajoch začali kočovať Cigáni, keď sa do obehu • ĽUDIA A DIANIA •

dostal vrták – po našsky to je nebožiec – predtým vedeli robiť len píšťaly. Fujara je zapísaná v UNESCO ako pôvodný sloven-

ský hudobný nástroj, rovnako sa do toho istého zoznamu dostala aj Terchovská muzika. – Vaši kolegovia nám povedali, že vy na fujarách nielen hráte, ale ich aj vyrábate. Ako ste sa k tomu dostali; je toto remeslo vo vašej rodine dedičné? – Moji starí rodičia síce tiež boli gazdovia, ale hrali skôr na píšťale, harmonike a na gajdách. Fujaru som dostal k mojím päťdesiatym narodeninám od manželky a detí, pred šiestimi rokmi. Začal som sa teda obzerať, kto by ma naučil hrať; o výrobe som ani len neuvažoval. V Dobšinej máme združenie Duša fujary, tam som sa učil hrať na fujare a jeden teraz už priateľ ma neskôr naučil vyrábať ich. Na festivaloch, ktoré som navštevoval, som stretával pána Holíka, známeho výrobcu fujár z Očovej – v jeho rodine sa toto remeslo dedilo. Postupne sme sa skamarátili a teraz sa už navštevujeme skoro každý mesiac. Ukázal mi všetky svoje finty a fígle pri výrobe fujár. Nie je z tých, ktorí nechcú odovzdať iným to, čo vedia. Robíme spoločne fujarové školy pod Poľanou, pre zahraničných účastníkov, a to jarnú (v marci a apríli) a jesennú školu. Prichádzajú tam ľudia z rôznych krajín, ktorých zaujíma zvuk fujary. Keďže som elektrikár a mám sa okolo strojáriny, tak som pánovi Holíkovi najprv pomáhal v jeho výrobe, radil som

mu, čo by mohol robiť inak. Začal som mu zbierať drevo, niektoré som si nechal aj pre seba, skúšal som vŕtať, obstaral som si nejaké náradie – bez toho to nejde, a tak sa to začalo. – Kde a ako sa hľadá drevo na fujaru? – Drevo na fujary, baza čierna – je na to také porekadlo – nesmie počuť kohúta kikiríkať, čiže nesmie rásť blízko dedín, a nesmie počuť zurčať vodu, teda musí byť zo suchých tmavých miest, zo severnej strany, kde nie je slnko. Tam je stromov najmenej, najviac je ich tam, kde svieti slnko, ale tie sú najmenej kvalitné. Asi 90 percent fujár sa vyrába z bazy čiernej, ostatné sú z javora, jaseňa, agátu, liesky... Píšťaly vyrábam zo šípu; šípové drevo je krásne tvrdé ako

u nás v Dobšinej, tiež do Rožňavy a do iných súborov. Moja mama, kedysi za socializmu, bola členka spevokolu, vtedy ja som bol niekde inde. Zaujímala ma skôr moderná hudba, ale stále sa mi páčila a obdivoval som aj fujaru. Navštevoval som festivaly, ale sám som nebol v tom aktívny. – Ako teda vaši najbližší prišli na nápad darovať vám fujaru? – Keď sme niekde išli, vedel som aj hodinku vystáť pri fujarách, ale nikdy som im nepovedal, že to chcem; na hranie som sa proste nikdy necítil. Neviem, ako im to napadlo, ale konali správne. – Ako by ste sám opísali zvuk fujary? – Jej tóny síce neelektrizujú, ale sú také zvláštne... Mám doma teraz jednu takú dvojmetrovú; tú keď počujete hrať, tak už celé telo sa chveje od tých hĺbok. Fujara

kosť, píšťaly z neho krásne znejú. – O fujare sa, pri voze plnom šťastia, podrobnejšie dozvieme priamo na Podpoľaní; poviete nám teraz, hrali ste predtým na niektorom inom nástroji? – Nie. Fujara je môj prvý hudobný nástroj. – Pôsobili ste možno v dákom spolku ako spevák alebo tanečník? – Odkedy som sa naučil hrať na fujare, chodím do súboru Gemer

má i výšky, ale v hĺbkach je jej čaro. Keď máte chvíľku času, tak vám ešte trochu zahrám. o O o Po chvíli fujara a jej kamarát Milan Lakatoš, obaja z Dobšinej, v chodbe bajšianskej školskej telocvične zanôtili clivý príbeh svadobnej rozlúčky. Poznáte ho: Zbohom ostávajte...? Aha ich... Zimomriavky. Ach, ten čarovný nástroj...

30 /4605/ 26. 7. 2014

Ľudia a diania V PETROVCI ZA LESÍKOM

Metlíňovou na priedomí bez čísla Pavel Hansman

lebo aj takto: cestu neďaleko známej petrovskej strelnice pani Radmila každý večer a ráno zametá nielen preto, aby úvrate pred chatkami na kvadrátoch boli čisté a aby sa vedelo, že tam niekto býva, ale i preto, aby upozornila nevolaných hostí, že si ich prechádzky s prázdnymi a plnými taškami niekto všíma. Inak tohto roku v petrovskom chotári bolo pšenice a jačmeňa iba za liek. Každý, kto aspoň raz chytil kosu do ruky a v základnej škole sa naučil, koľko je dvakrát dva, vie aj prečo. Napríklad na Sejkoch autor týchto riadkov zaregistroval dve katastrálne jutrá pšenice a jedno jačmeňa. Jeden kombajn to očistil, kým si povedal žatva, a pred desiatimi rokmi na tom istom priestore hučalo začiatkom júla aspoň päť kombajnov. A to znamená, že tohto roku v chotári ráno a predvečerom nebolo počuť

Susedovci, čo robíte – pani Radmila Gostovićová a pán Ján Kováč na úvratiach v družnej debate

ani príjemné kotkodákanie bažantov a bažantíc. Výnimkou, ako aj metla spomenutá v titulku, boli kvadráty, časť chotára neďaleko dediny, rozkúskovaná na malé škatuľky, aby každý z dedičov mal kúsok na vinohrad a záhradu. Na

kvadrátoch bolo nielen pšenice a jačmeňa viac ako v celom chotári, ale aj počuť ľúbostné piesne bažantov. Každé ráno a predvečerom. Keď k tomu pridáme aj niekoľko chatiek, ktoré sa po proletárskom

árendovaní chotára znovu začali objavovať na tomto priestore, tak rozškatuľkovaný priestor za dedinou začal zaváňať tou príjemnou domáckou vôňou. Bažanty v pšenici a pani Radmila Gostovićová, ako voľakedy slovenské nevesty v dedine, zametá úvrate každé ráno a večer. Každý deň od apríla do októbra na jej priedomí vidieť stopy metlíňovej metly. Aj na priedomiach vinohradov, ktoré obrába sused Ján Kováč, pán majster v penzii. Pomáhajú si ako praví susedovci: zametajú, strihajú vinohrad, opatrujú včely, zbierajú kominu a trochu aj ako colníci na hranici nakúkajú do tašiek tých, ktorí nesiali – nesadili a samo sa im rodí. Slovom a kamerou: život na petrovských kvadrátoch za Lesíkom začína spievať pieseň, ktorá sa spievala, keď v Lesíku do tanca hrávala dychová hudba a kartúnky dievčat lietali ako lastovičky za muškami.

 RETROSPEKTÍVA (40.) vo výbere Kataríny Gažovej NOVÝ SAD

Priorita vodovodu a kanalizácii

nalyzujúc výsledky prvej ukončenej verejnej rozpravy o samozdanení, členovia Predsedníctva spoločensko-politických organizácií obce Podunavlje skonštatovali, že akcia na uvádzaní nového samozdanenia začala načas, bola dobre organizovaná, a že sa v nej aktivisti Socialistického zväzu pracujúcich angažovali v najväčšej možnej miere. Veľkú podporu tejto akcii poskytol Zväz združení bojovníkov NOB-a kým sa mládež, od ktorej sa mnoho očakávalo, v nedostatočnej miere zapojovala do akcie. V úvodnom výklade predseda predsedníctva SZPV obce Podunavlje Ján Molnár vyzdvihol, že pracujúci a občania, vedomí

www.hl.rs

si ťažkostí, ktoré sú toho času prítomné v našej spoločnosti, podporili a prijali iniciatívu na uvedenie samozdanenia v Mestskom spoločenstve Nový Sad. V pripomienkach, ktoré mali takmer vo všetkých miestnych spoločenstvách, pracovných organizáciách a pracovných spoločenstvách na území obce Podunavlje, pracujúci a občania dali prioritu výstavbe vodovodu a kanalizácie. Potom nasleduje výstavba zdravotníckych ustanovizní, objektov na výchovu a vzdelávanie mladých a detskú ochranu. Pre výstavbu mládežníckych a spoločenských domov sa vyjadril len malý počet občanov a pracujúcich. Mnohí pracujúci vyslovili mienku, že v osídleniach, ktoré už majú

Informačno-politický týždenník

samozdanenie, treba percento pre mestské samozdanenie zmenšiť až dotiaľ, kým nevyprší miestne samozdanenie. Boli aj návrhy, aby sa prostriedky na mestské samozdanenie vyčleňovali len po vypršaní miestneho samozdanenia, aby sa pracujúci a občania neobťažovali s dvoma sadzbami samozdanenia. Vo verejnej rozprave sa zvlášť pripomínalo, že sa prostriedky vyčlenené samozdanením musia troviť racionálne a účelovo, v súlade s plánom a programom. Trovenie týchto prostriedkov sa musí prísne kontrolovať a v dozorných orgánoch, ktoré budú sledovať uskutočňovanie programu, majú byť zastúpení robotníci z priamej výroby a občania z miestnych spo-

ločenstiev. O trovení prostriedkov a uskutočňovaní programu treba včasne a sústavne informovať tých, ktorí prostriedky vyčleňujú. Členovia predsedníctva spoločensko-politických organizácií obce Podunavlje vyzdvihli, že je prvá fáza akcie úspešne ukončená, a že je teraz potrebné okrem programu o samozdanení vypracovať aj program SZP a PO, ktoré na tieto spoločné potreby združia prostriedky. Zdôraznili, že už teraz treba rozmýšľať o nasledujúcom samozdanení a vypracovať program výstavby do konca tohto desaťročia. E. Š. (Výber z Hlasu ľudu číslo 40, ktoré vyšlo 9. októbra 1982 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Materinskému jazyku začína učiť matka Katarína Verešová

nes, keď sa mnohé matky sťažujú, že musia so svojimi prvákmi robiť domáce úlohy, lebo sú vraj na ich detský vek ťažké, bolo by zaujímavé zistiť, ako to bolo voľakedy. Informáciu o tom môžu poskytnúť ženské časopisy Dennica a Živena. Dennicu, ženský časopis pre poučenie a zábavu, založila Terézia Vansová a vychádzal v období rokov 1898 až 1914, kým ženský časopis Živena založila Elena Maróthy-Šoltésová a vychádzal od roku 1910 do 1949. Ženský mesačník Dennica sa orientoval najmä na dedinské čitateľky, a to znamená, že aj témy boli ladené k životu na dedine. Okrem literárnych prác boli zastúpené aj poučné články o domácnosti a výchove detí. Spomedzi dolnozemských Sloveniek najčastejšie prispievala Marína Maliaková, rod. Ormisová (1861 – 1946), a to zvlášť v čase, keď s manželom Jozefom Maliakom žila v Iloku.

z prílišnej lásky maznala sa so svojím prvým dieťaťom – bolo dievča – následkom čoho ostalo šepotľavým.“ V pokračovaní opísal vlastný problém zdokonaľovania znalosti slovenského jazyka v ľudovej škole: „V mojom rodičovskom dome povedľa zriedkavej výslovnosti vtedy, keď som bol malým chlapcom, ešte málo rozšírenej v mojom rodisku spisovnej reči, hovorilo sa so susedmi a čeľaďou v revúckom nárečí. Doma vtedy do šiesteho roku privykal mi sluch a jazyk na dvojitý tvar jednej a tej istej reči. A tak z rodičovského domu nevyniesol som žiadnej ustálenej formy jazyka ani žiadnych ustálených mluvničných tvarov. Následkom toho zostávali mi tieto predôležité stránky reči cele mlhavými... Druhým pre mňa nie menším nešťastím bolo zriadenie tehdajšej revúckej školy, kde sa vyučovalo na základe českej čítanky, českej biblie a ostatných cirkevných kníh, teda na základe takej látky, pri ktorej sa úplne zanedbávala tvar-

Dennica – titulná strana

Poučné články vtedajších vzdelaných žien podnietili aj samotného Jozefa Maliaka (1854 – 1945), osvetového pracovníka, literárneho vedca, historika a prekladateľa, aby v roku 1902 napísal zaujímavý článok do Dennice (ročník V. č. 8, s. 157 – 463). V článku s názvom Nové položenie – nové úlohy Jozef Maliak z osobného uhla písal o tom, ako sa matky venujú deťom v útlom veku, aby ich naučili správne vyslovovať prvé hlásky a slová: „Moja suseda • ĽUDIA A DIANIA •

ná stránka materinského jazyka.“ Vývodiac z tohto kontextu veľkú potrebu, aby sa rodičia v rodinnom kruhu pred deťmi snažili hovoriť správnou slovenčinou, a to najmä vo viacnacionálnych prostrediach, Maliak uviedol: „Žijem sám medzi príbuzným kmeňom slovanským, medzi Chorvátmi, a predsa keď som i tu počuť musel to pohŕdavé, ba urážlivé nadávanie našim deťom pre ich reč ´totliaga´, pevne som sa predsavzal nepúšťať svoje dieťa do spoločnosti takej, kde by mu v sta-

ve boli takouto surovou nešetrnosťou znevážiť jeho materinský jazyk. Táto okolnosť mi bola výstrahou, že som svoje dieťa nezveril zdejšej komunálnej škole.“ Azda preto Jozef Maliak o rok neskôr v Iloku založil a viedol súkromnú dievčenskú školu. „Akou radosťou žiari oko mladej matky, keď jej útly miláčik prvé slovká vyšteboce, tak Jozef Maliak s dcérou Blankou nie menej raduje sa svedomitá matka, keď docielila vôľu k vytrvalosti,“ poučoval osvev svojom novom povolaní ako uči- tový pracovník Jozef Maliak ešte na teľka želaného úspechu. Poznanie začiatku minulého storočia. Zároveň autor tohto článku upokaždej novej písmeny, ako i obratné zaobchodenie s ňou pri spájaní jej vedumuje verejnosť, že spolupráca so známymi už písmenami, dáva školy s rodičmi musí byť sústavná učiteľke podnet k novej vytrvalosti,“ a vytrvalá. Tam, kde školy nie sú opisuje Maliak vlastnú manželku pri zriadené, alebo tam, kde je učiteľ dieťati a potom aj to, ako spoločne nesvedomitý, celá ťarcha výučby čítajú sladko plynúce rozprávočky padne matke na starosť. Lenže v období, keď Maliak tento v rýdzej slovenčine, ktorú zdolávajú článok písal, matky neboli nadostač spoločne matka a dieťa. „Mňa duša bolí, keď vzdelané, lebo ich v tom obmepomyslím na domác- dzovala spoločnosť – a rodina: „U nosť našej pospolitosti. nás premeškalo sa veľmi mnoho Koľko tu vzácneho času na poli ženskej výchovy. I samé vychodí na zmar: kým cirkevné školy zanedbávali úmymladé matky behajú selne v istom období vzdelanie po ´radiach´, kým kvôli ženského pohlavia, obmedzivši sa jazyku vymetajú cudzie na nauku v čítaní, ale naučiť dievča kúty, vyhaňajú svoje písať, to už pokladala stará škola maličké na ulicu medzi za vec zbytočnú.... Odtiaľ i dnes iné deti, aby tam bez tá zriedkavosť učenej Slovenky.“ Azda preto Jozef Maliak so svovšetkého dozoru zakrneli. Prasiatka vyhaňajú jou manželkou Marínou v roku pred pastiera a vyučujú 1911 založili časopis Domácnosť ich po viacej dní privykať, aby od a škola. Po založení reálneho gymostatných neodchodili; teliatka názia v Iloku v septembri 1919 vyháňajú s kravami, aby privykali Maliak ako honorárny profesor s čriedou chodiť; len deti vyháňajú vyučoval nemčinu, neskoršie (vo na ulicu bez dozoru, kde sa ničo- vyšších triedach) latinu. Medzičamu dobrému nenaučia. Pozdejšie som napísal Rečňovanky pre dočuduje sa rodič, keď vidí pri die- spelejšiu mládež (1902) a Biblické ťati náchylnosť k záhalke, kde sa histórie pre ľudové školy, dom a nižšie priučilo tejto necnoty a nevie sa triedy stredných škôl (1896, 1921). spamätať, že ulica ho vychovala V rokoch 1923 až 1938 pôsobil na k tejto necnote. Svedomité vyu- Gymnáziu v Petrovci, kde sa začal čovanie dieťaťa je veľmi vážna, ale zaoberať historiografiou. Potom sa i veľmi osožná práca, ktorá mimo vrátil na Slovensko a žil v Martine nadobývania známosti pripravuje a Prievidzi, kde aj umrel. 30 /4605/ 26. 7. 2014

Nezvyčajná vojna

Poďakovanie pre moju pani učiteľ ku

az sa v škole pod lavicou stretli Ceruzka s Gumičkou. Vtedy sa baby zoznámili a v mene priateľstva šach zahrali. Hrali, kým sa ako malé sú nami Za ž to máme za sebou. deti nepo hádali a urazene sebe vojnu li Ubeh . školy dnej štyri roky zákla vyhlásili. Ceruzka Gumičku pichla a čili nesta ani to si sme že , rýchlo tak do brucha kopla. Gumička sa z toho uvedomiť. šteklenia smiala a pokračovalo to m. žiako Bolo nám pekne ako malým takto: u ekovo Adám kou S pani učiteľ kou Milot ,,Ty si Ceruzka tenká ako blúzka!“ sme začali písať prvé písmenká, číslice, „A ty Guma zamazaná, hrúza!“ s slovká a vety. Keďže sme boli malí, mala „Ty si ceruza ostrá!“ sa sme roky nami i mnoho starostí. Štyri „A ty Guma kostra!“ očí párom týmto s li každodenne streta Tak by sa hádam dodnes hádali, keby ich varská, 5. a, do Me ako nám nia Bola Xé ženy. tejto vom a s úsme vrchnosti do peračníka nedali. Obe paničky . S pani ZŠ J. Čajaka v Báčskom druhá mama a naučila nás všetko, čo teraz vieme samo tou potrestali. Písať a gumovať im vci aj tro ale , Pe škole v nielen chvíle učiteľ kou sme strávili pekné zakázali! Zajaté tmou kvílili, hundrali a pani vám, sa Ako h. amoc progr ch na výletoch, na rôzny o pomoc volali: ,,Pustite nás! Čím sme si slabé. učiteľ ka, poďakovať? To sa nedá. Slová vďaky sú taký trest zaslúžili!?“ Niekedy tvrdé a hrdé, stíte odpu nám že Mám nádej, že na nás nezabudnete, teraz vyplakané, osamotené sľúbili, že si podľa iba ínať spom nás všetk y chyby, budete si na nedo rozumenia vyriešia a že sa zmieria. naše ť mína pripo te bude si že toho najkrajšieho, Bolo reči sladk ých ako med. Zabudli stí rázce tomto Na dky. výsle dobré a e dobré učeni aj na ten najväčší jed. Teraz paničky sa musíme rozlúčiť, dovidenia, a ešte raz – píšu listy, testy, diktáty, písomky, ďakujeme za všetko. eto je krásne, však? A prázdniny tiež. Teraz, keď poviedky, romány, drámy, asi polovicu tohto nenahraditeľného obdobia ypsilony, kreslia slony, krajinky máme za sebou, chceme vám však pripomea ktovieaké novinky. núť – školu. Veríme, že vám týmto Detským kútikom Čím nás ešte prekvapia nepokazíme bezstarostný júl. Aj chvíle strávené v škole umelkyne – dámy!? Jedna žena veľmi pekná, majú svoje čaro. Dosvedčia to aj tieto práce, ktoré je to moja pani učiteľ ka. sme na sklonku uplynulého školského roku dostali , Ivan Kriška, 4. ročník mám Za vedomosti, ktoré od našich verných čitateľov a priateľov. Nech vám ZŠ J. Marčoka Dragutina vám. práve patrí vďaka pripomenú, že na vyplnenie dlhých prázdninových v Hložanoch dní a večerov okrem počítačov, letného kúpania, Jaroslava Jarmila Grňová, slnenia a ničnerobenia môžete použiť i knibudúca piatačka hu. A môže to byť aj niektorá učebnica ZŠ 15. októbra v Pivnici z ďalšieho školského ročníka, do ktorého nastúpite o dobrý mesiac...

Pani učiteľ ka

Myslíte na školu?

udeme Raz príde čas, keď b o moji m bola zamestnaná ak túžila po tom, aby so tak mať osemnásť ala ch ne tko eraz? Teraz by som vše

hou čk y rodičia. A t ď mojou jedinou úlo ka a všelijaké iné hra vrátila sa do čias, ke etstvo, bábik y, autíč a Už . ch tom ka Po . án ch top ká vič na y lých hla sa viazať šnúrk iť uč na lo sa nám motajú po ma bo ste íde ná pr že osem z jasného neba, ou a uvedomujem si, odrazu, ako blesk šťastie, som ôsmačk čakala. Už Na .. ich ie. m en so uč o , ak ky r, taš skô , eniny prídu rod na i obdobie školy: knihy sam si ičia stále že rod , elí mi ápať, prečo budeme dosp ť pomaly začínam ch príde aj tá chvíľa, že ma budeme me ď de ke o bu leb m, školu, stu životo vravia, nech si užívam budeme kliesniť ce šantiť ko toľ cť mô , už nebudeme elí sp do ď vlastné rodiny... ke kopu , ť vo ma tst budeme nášho života je de ávať sa. Ako dospeláci ab a z Najkrajším obdobím o. bavu pln zá na na ot su živ no nám ča ájať, užívať si iných záležitostí a mož o môžeme šantiť, vystr ak ky če um roz lí a máme i nezostane! Lenže, kým sme ma r narásť, podobať an som ešte vo svete skô čím me ce ch , ky m šťastná, že nie So .. také tek vič m. rší sta šťastná i preto, že súrodencom, tým elých a možno som sp do , sa mamám, otcom, raz me uje om ed enia. Ale viem, že , aj keď si neuv mám plné vrece uč je Chceme by ť dospelí me a, iči de bu rod ia ú raj rác sta ne ja ge ým sa o nás príde čas, keď ja a mo iba že kým sme malí a k rásne detstvo budeme ek pr a a n sť ná ie! em pš os ť ma lke nám najle kô v š sa ť. každý deň som om na perách spomína Keď som bola malá, už konečne s úsmev ňa Kráľovská, 8. 1 dy Sa ke la, ka ča o liv ez trp ne a a dil ať nu í v Kovačici cť pís ZŠ Mladých pokolen ď si aj ja budem mô m vkročím do školy, ke so a moja sestra. Dokonc domáce úlohy ako

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Emanuela Čemanová, 6. 1, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 26. júla 2014 ČÍslo

15 /1873/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Pokles ceny kukurice Ľ. Sýkorová

AKTUÁLNE

a Produkčnej burze v Novom Sade od 14. do 18. júla 2014 trh s poľnohospodárskymi komoditami opäť ožil. Kvôli vyrovnávaniu cien s okolitými krajinami aj u nás ceny poľnohospodárskych výrobkov klesajú. O tovar prejavili zvýšený záujem najmä vývozcovia. V uvedenom období bol zaznamenaný najväčší týždenný obrat v tomto roku. Tovarový obrat bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom väčší o 60,51 % a finančná hodnota tovaru bola vyššia o 46,96 %. Najväčší pokles ceny zaznamenala kukurica. Jej priemerná cena bola 18,10 din./kg (16,46 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 6,04 % menej. Najväčší dopyt na novosadskej burze bol však po pšenici, ktorej priemerná cena bola 19,20 din./kg (17,46 bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom je to o 2,91 % menej. mikrogramu/liter bezSója taktiež zlacnela, predávala sa pečné pre ľudské zdravie. po 64,90 din./kg (59,00 bez DPH). V Nový predpis o zvýšení porovnaní s predchádzajúcim týžpovoleného obsahu aflatodňom je to o 2,48 % menej. xínov sa však nepáči pokraNa Produkčnej burze v Osijeku jinskej vláde, ktorá žiada, aby sa pšenica predávala v prepočte sa hodnota vrátila na pôvodnú na dináre po 18,76 din./kg. Už – 0,05 mikrogramu/liter. Podčoskoro by na tejto burze ľa slov vykonávateľa funkcie mohli predávať pšenicu, pokrajinského tajomníka pre kukuricu, sóju aj srbskí poľnohospodárstvo Branislava poľnohospodári. Táto Bugarského kukurica z minuprodukčná burza na loročnej úrody je v poriadku, základe ponuky a výrobcovia mlieka sa v júni nie sú; aby dopytu obchozodpovedne pripravili na nové t ý ž d e n n e duje každý predpisy (0,05 mikrogramu/ zverejňovalo, štvrtok. ○ liter), takže nebol dôvod, aby sa koľko mlieka bolo

Aflatoxínový nekonečný príbeh…

Ľubica Sýkorová

en pred dvoma týždňami sme písali, že obsah aflatoxínov sa v Srbsku od 1. júla 2014 vracia na pôvodnú – európsku hodnotu – 0,05 mikrogramu/liter. Medzičasom došlo opäť k zmene. Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska rozhodlo, že povolený obsah aflatoxínov sa zvyšuje na úroveň 0,25 mikrogramu/ liter. Platnosť nového predpisu bude trvať do 31. decembra 2014. Podľa slov ministerky poľnohospodárstva Snežany Bogosavljevićovej-Boškovićovej cieľom ministerstva poľnohospodárstva je čo najskôr dosiahnuť štandardy kvality mlieka, ktoré platia v Európskej únii,

ale plán, aby sa povolený obsah aflatoxínov do 1. júla vrátil na 0,05 mikrogramu/liter, bol veľmi ambiciózny. Tri mesiace je veľmi krátke obdobie na to, aby všetci výrobcovia mlieka splnili požadované štandardy kvality. Momentálne 77 % mlieka už spĺňa európsku hodnotu obsahu aflatoxínov do 0,05 mikrogramu/liter a 20 % do 0,25. Rozhodnutie o zvýšení povoleného obsahu aflatoxínov bolo schválené na základe podrobnej analýzy pracovnej skupiny, ktorú tvorili predstavitelia združení výrobcov mlieka, mliekarenského priemyslu, Ministerstva poľnohospodárstva a Ministerstva zdravotníctva Srbska. Aj podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je mlieko s obsahom aflatoxínov do 0,5

opäť posúvala hranica smerom nahor. Pokrajinská vláda taktiež žiada od Ministerstva poľnohospodárstva, aby zverejnilo, kde sa v Srbsku nachádzajú ohniská aflatoxínu, pretože vo Vojvodine

dovezené do Srbska a aký je obsah aflatoxínov v ňom. Takže „kauza aflatoxíny” stále pokračuje a čakáme, čo sa bude diať po 1. januári 2015. ○

Z obsahu Teplé a vlhké počasie vyhovuje helmintosporióze

str. 2

Pozor na škodcov repy cukrovej v lete! (2)

str. 4 – 5

Jedovatá krása

str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Teplé a vlhké počasie vyhovuje helmintosporióze

Ľubica Sýkorová

ytopatogénne huby – pôvodcovia chorôb listov kukurice spôsobujú pri silnom napadnutí predčasné odumieranie rastlín, v dôsledku čoho dochádza k zníženiu výnosov. Infekcia sa vyskytuje predovšetkým v oblastiach bohatých na zrážky. Výskyt je podporovaný dlhotrvajúcimi dusnými búrkovými obdobiami. Rozšíreniu listových chorôb napomáhajú relatívne vlhké a teplotne priaznivé klimatické podmienky v júli až septembri, pri ktorých sú listy kukurice dlhodobo zvlhčené. Škodlivosť listových chorôb spočíva v poškodení asimilačného aparátu kukurice, ktorý môže viesť až k odumretiu rastliny. Pôvodcami listových chorôb kukurice (spála kukurice – helmintospóriová škvrnitosť listov Helminthosporium spp.) sú najmä Helminthosporium turcicum, Helminthosporium carbonum, Helminthosporium myadis a Kabatuella zeae. Tieto patogény sa väčšinou vyskytujú spoločne. Ich presné určenie v poľných podmienkach je obťažné, pretože jednotlivé symptómy na listoch splývajú. Najčastejšie sa vyskytujú šedohnedé pozdĺžne škvrny, často s tmavým okrajom, alebo drobné okrúhle žlté škvrny s hnedým

stredom. Pozdĺžne škvrny sa za priaznivých podmienok rýchlo zväčšujú a v priebehu niekoľkých dní sa môžu zliať do veľkých plôch, až napokon odumrie celý list. V strednej Európe sa stretávame predovšetkým s tromi druhmi rodu Helminthosporium: Helminthosporium turcicum, H. carbonum a H. maydis. Rozšírenie helmintosporióz spôsobuje infikované osivo a pozberové rastlinné zvyšky, v ktorých pôvodca chorôb prezimuje. Prvá infekcia začína zjari prostredníctvom dažďových zrážok, ktorými sa spóry dostávajú pôdou do bezprostrednej blízkosti klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín kukurice. Odtiaľ sa huba dostáva do celej rastliny. H. turcinum spôsobuje najskôr malé hnedozelené, podlhovasté, vodnato priesvitné škvrny, ktoré sa rozširujú, spoločne splývajú a môžu dosiahnuť plochu až 5 x 10 cm. Tieto plochy sú svetlosivé a sú sčasti ohraničené tmavohnedým lemom. Veľká časť listu môže odumrieť, zriedka aj celý list. Rovnaké škvrny sa môžu nájsť taktiež na stonke. H. carbonum tvorí mnoho malých, guľatých, najskôr žltozelených a neskôr tmavých škvŕn, ktoré neprekračujú dĺžku 3 cm. Taktiež tu sú škvrny ohraničené hnedočerveným lemom.

H. maydis spôsobuje len pomerne malé, žltohnedé až červenohnedé, tmavo lemované škvrny o veľkosti od 2 do 4 cm, ohraničené listovou žilnatinou. Tieto škvrny vzájomne nesplývajú. H. carbonum a H. maydis sú si veľmi podobné. Navyše obe huby vytvárajú početné varianty a variabilné symptómy. OCHRANA Starostlivé a hlboké zaoranie rastlinných zvyškov predstavuje dôležité tlmiace opatrenie. Významné môže byť taktiež morenie osiva a aplikácia fungicídov. Medzi hybridmi existujú značné rozdiely v náchylnosti k listovým chorobám.

ZELENINÁRSTVO

Zeler potrebuje vlahu Ľ. Sýkorová

eler zaraďujeme medzi koreňovú zeleninu. Z hľadiska použitia poznáme zeler pestovaný pre buľvy, stopkový zeler pestovaný pre dužinaté vybielené stopky a listový zeler, pestovaný pre jemné voňavé listy. Stopkový a listový zeler netvorí buľvy. Ak sa rozhodneme pestovať ktorýkoľvek typ zeleru, mali by sme vedieť,

že mu vyhovuje teplé počasie, výživná a vlhká pôda. O dostatok vlahy by sme mali dbať počas celej vegetácie, pretože rastlina neznáša vysušenie, hlavne za horúcich letných dní. V prvej polovici vegetácie nie je zeler mimoriadne náročný na vlahu, potrebuje jej toľko, aby vytvoril mohutnú listovú ružicu, ktorá je základom neskoršie vytvorenej buľvy. Preto nikdy

z rastlín určených na dopestovanie buliev na zimné uskladnenie listy neodlamujeme! Znižujeme tým asimilačnú plochu a tým aj úrodu. Pre dobrý vývin buľvy je z agrotechnického hľadiska veľmi dôležitá druhá polovica vegetácie. Je to obdobie, keď rastliny musia mať optimálne podmienky. Dôležitá je výdatná a pravidelná závlaha porastu s častým opatrným kyprením povrchu hriadky

Medzi stresové faktory zvyšujúce náchylnosť porastov k spomenutým chorobám možno zaradiť zlý fyzikálny stav pôdy (pôda so zlým vodným režimom, zhutnená pôda, pôda bez vzduchu), prehustený alebo nerovnomerný výsev, nevyrovnanú výživu (hlavne prehnojenie dusíkom), zaburinenie prosovitými burinami a tiež napadnutie porastov na susedných pozemkoch. Zatiaľ nie sú k dispozícii priame metódy boja (napr. chemická ochrana), preto sa treba orientovať na nepriame a preventívne metódy: zaorávanie pozberových zvyškov do pôdy, udržanie dobrej štruktúry pôdy, obmedzenie a predchádzanie stresovým faktorom, výber odolnejších hybridov. ○ medzi rastlinami. Najdôležitejším faktorom je však optimálny vodný režim. Porast v tomto období nesmie prekonať sucho – šok zo sucha ihneď zastavuje rast a trvá pomerne dlho, kým sa obnoví a to často za cenu deformácie a praskania buliev. Aby sme dopestovali pekné hladké buľvy, odborníci odporúčajú začiatkom septembra opatrne odhrnúť od rastlín pôdu asi do polovice buľvy, odokrytú časť očistiť mäkkou handrou od jemných korienkov a pôdu k rastlinám opäť prihrnúť. Toto opatrenie nezvyšuje úrodu, ale buľvy sú kvalitnejšie. ○

26. 7. 2014 • 30 /4605/

(FOTO)MONOGRAFIA, KU KTOREJ SA VŽDY HODNO VRACAŤ

Poklona prírode

Oto Filip

pásmami Vojvodiny, konkrétne Starým Begejom – Cárskou barou. Pred niekoľkými rokmi ju vydal vtedajší Pokrajinský sekretariát

ú knihy, ktoré si človek prečíta raz a zabudne na ne. Navždy. Sú aj encyklopédie, slovníky, manuály..., v ktorých sa zalistuje podľa potreby. No sú aj publikácie, ktoré nám nielenže celé roky zdobia knižnice, ale pritom Biely bocian a mláďatá často krášlia Foto: Rontó László mnohé chvíle. Do radu týchto tretích možno pre ochranu životného prostredia zaradiť i azda prvú (foto)monogra- a udržateľný rozvoj. Šéfredaktofiu, zaoberajúcu sa ramsarskými rom autorského tímu, ktorý po-

zostával z piatich členov uvedeného sekretariátu, dvoch z novosadskej pracovnej jednotky Ústavu pre ochranu prí- Titulná stránka monografie rody Srbska a jedného z Prírodovedno-matematic- ponoriť do jedinečne zázračného kej fakulty Univerzity v Novom sveta, do vojvodinského ramsarSade – ide o redaktora fotografií ského drahokamu, aký široko-ďaDr. Lazara Lazića – bol pokrajinský leko nemá obdobu. Spôsobom tajomník pre ochranu životného ako na to je približne 130 strán prostredia a udržateľný rozvoj Dr. farebných fotografií, z ktorej je každá príbehom samým o sebe. Slobodan Puzović. Už v predslove k 170-stranovej Pričom tieto zlomky poznania monografii vyzdvihuje myšlienku, Starého Begeja a Cárskej bary ktorá by pokojne mohla byť mot- treba chápať nielen ako ukážku tom mnohých návratov k nášmu neskutočnej pestrosti ich živookoliu: Oslavovať krásu farieb číšneho a rastlinného sveta, ale a zvukov, foriem a javov prírody je aj ako návod, že si tú krásu treba vždy vznešeným cieľom, pre ktorý nesmierne vážiť. Primerane tomu ju aj chrániť, všetkými možnými netreba mať osobitnú príčinu. ○ A preto stačí sa občas znovu prostriedkami.

STAV DOBYTKÁRSKEJ VÝROBY V APV (2)

je tiež jedným z činiteľov, pôsobiacich na to, že poľnohospodári váhajú, keď sa majú rozhodnúť, čo chovať. A sú tu aj veľké oscilácie cien dobytčieho krmiva, energií, ako i samotných juncov, taktiež miliónov dolárov, hoci predvlani ťažší ich odbyt, keďže spravidla O. Filip prevyšovala štrnásť miliónov. ide o malý počet, ktorý sa vyváža. Ďalším momentom je slabá iaľ, je to tak, ako je: V časoch, Základnou príčinou bol priam keď každý hospodársky drastický pokles počtu hovädzieho ponuka simentálskeho plemena na trhu, ako aj subjekt vynakladá ozaj skromný nemalé úsilie presadiť sa počet bitúnna náročnom trhu Európkov, spĺňajúskej únie, my nevyužívame cich európske ani tie príležitosti, kde sú štandardy nám dvere vstupu takmer a vlastniadokorán otvorené. Hoci cich exportné výroba kvalitnej junčoviny číslo. Je ich môže byť dobrou exportlen osem: Big nou šancou pre vojvodinBull – Bačinci, ské poľnohospodárstvo, a IM Koteks – to najmä pre veľký dopyt Surčin, IM Topo nej v členských štátoch pola – Báčska únie, ako aj pre zdroje, Topola, SZTR ktoré u nás existujú, stále Ðurđević – Susme ďaleko od dosiahnutia botište, Juhor lepších zahraničnoobchodZo schôdze Hospodárskej komory Vojvodiny, na ktorej sa – Jagodina, ných výsledkov. IMES – KneTrend rastu vývozu hovorilo i o stave dobytkárstva ževac, Kolbis junčoviny z rokov 2010 – 2012 sa zastavil vlani, aj to pri dosť dobytku, tiež živelná a neorganizo- – Nový Sad a Carnex – Vrbas. Keď znepokojujúcich údajoch. Hodnota vaná produkcia juncov. Dosť dlhé sa má na zreteli aj skutočnosť, že vývozu klesla na približne päť obdobie chovu (12 až 15 mesiacov) zatiaľ nie sú bitúnky, ktoré uviedli

Výroba mäsa

III

Halal štandard, jasné je, prečo dosť hapruje nielen vývoz, ale aj celkový rozvoj tohto segmentu dobytkárstva. Jeho napredovanie v značnej miere závisí aj od možnosti získať prajné úvery, subvencie a podnety, upriamujúce pôdohospodárov práve na tento druh produkcie. Veľmi je dôležité stimulovať dobytkárov, aby sa orientovali na chov podľa systému krava – teľa, ktorý ešte stále nie je dostatočne vyvinutý ako veľmi racionálny a lacný spôsob chovu. S cieľom nápravy stavu a zefektívnenia výroby, uvedené sú aj stimuly pre chov mäsového dobytku systémom dojčiacich kráv. Ako sa uvádza v Pravidlách o spôsobe realizovania práva na dobytkárske podnetné prostriedky pre dojčiace kravy, tieto musia mať viac ako dva roky a patriť medzi čisté plemená. Žiadosti sa odovzdávajú Správe pre agrárne platby. Ako posmelenie a pomoc dobytkárom odhodlať sa a s čím menším rizikom vstúpiť do nového cyklu chovu dobytku, od ktorého v konečnom dôsledku závisí aj jeho vývoz. ○ (V budúcom čísle: Výrazné trhové oscilácie)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Pozor na škodcov repy cukrovej v lete! (2)

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

zvýrazní v nasledujúcich generáciách. V prírode sa preto počas celej vegetácie nachádzajú všetky vývojové štádiá. Maximálny nálet motýľov prvej generácie je obyčajne v čase, keď sú mladé rastliny repy vo fáze prvého páru pravých listov. Imága sa v priebehu dňa ukrývajú pod listami rastlín alebo hrudami pôdy. Aktívne sú v noci. V závislosti od teploty a relatív-

PSOTA REPOVÁ Psota repová (srb. repin moljac) v posledných rokoch patrí medzi najvýznamnejších škodcov cukrovej repy. Jej rozmnožovaniu vyhovuje suché a teplé počasie, najmä na jar a na jeseň. K premnoženiam tohto škodcu dochádza, keď nasledujú po sebe roky s teplým a suchým letom. Rozmnožovaniu škodcu nevyhovuje daždivé, chladné a veterné počasie, málo slnečných dní a nízke teploty počas zimy. Populácia škodcu sa v agroekosystémoch stále udržiava aj vďaka schopnosti vývoja na lobodách (Atriplex spp.) a láskavcoch (Amaranthus spp.). Škodlivosť škodcu sa môže Dospelá larva psoty repovej (foto: P. Tóth) prejaviť kedykoľvek v teplejších rokoch a poznanie nej vlhkosti vzduchu žijú 6 až 24 psoty repovej je preto nevyhnut- dní. Vajíčka kladú na rôzne časti nosťou aj v našich podmienkach. rastliny (spodnú stranu listov, Psota repová má v strednej listové stopky, hornú časť buľvy, Európe dve až tri generácie. kvetné puky), ale aj na zvyšky Prezimuje v štádiu kukly 1 – 3 rastlín, prípadne na pôdu. Sacm pod povrchom pôdy, v blíz- mičky začínajú klásť vajíčka už kosti hostiteľskej rastliny. Larvy v čase vzchádzania repy. Na jar prezimujú len na uskladnených kladú vajíčka jednotlivo a v lete sadzačkách, v poľných podmien- v menších skupinkách. Larvy sa kach hynú. Motýle lietajú na jar liahnu v najteplejšom období pomerne dlho, od konca marca vegetácie za 5 – 6 dní a v priedo konca apríla. Dlhé obdobie behu jari a jesene za 15 – 20 dní. letu zapríčiňuje asynchrónny Vyliahnuté larvy sa veľmi rýchvývoj škodcu, čo sa ešte viac lo vžierajú do rastlinných pletív.

Najskôr napádajú najmladšie časti rastliny, predovšetkým stred listovej ružice. Po zničení listovej ružice vyžierajú listové stopky a poškodzujú listové čepele. Larva opúšťa rastlinu jedine vtedy, keď je rastlina zničená alebo dokončila vývoj. V rastlinných pletivách vyhrýzajú chodby, v ktorých zanechávajú jemný trus spradený pavučinkami. Často sú spradené aj napadnuté listy. ŠKODLIVOSŤ NA CUKROVEJ REPE Larvy žerú na všetkých nadzemných vegetatívnych a generatívnych častiach rastlín, no preferujú ružicové listy. Repa je poškodzovaná od fázy 1 – 2 pravých listov až do zberu. Larvy sa dajú na rastlinách jednoznačne zistiť až v 3. – 4. instare. Najväčšie škody spôsobujú larvy druhej a tretej generácie. Na starších rastlinách sa koncentrujú v strede listovej ružice. Listy sú obhryzené, deformované a spradené pavučinkami. Na poškodených miestach sa nachádza trus. V starších listoch vyžierajú chodbičky v stopkách, no môžu ich vyžierať aj v hornej časti buľvy. Na výrazne poškodených rastlinách môže byť v priemere 25 – 40 lariev. Usychanie mladých rastlín na jar môžu zapríčiniť už 3 – 4 larvy. Následkom napadnutia rastlín dochádza

(foto: Ľ. Sýkorová)

OCHRANA RASTLÍN

ku kvantitatívnemu i kvalitatívnemu zníženiu úrod. Pri väčších premnoženiach bolo vo svete zaznamenané zníženie úrody od 16 do 60 % a cukornatosť bola znížená o 1 – 2 %. OCHRANA V prípade väčšieho výskytu je významným regulačným opatrením predovšetkým správna agrotechnika, v prvom rade vyvážené hnojenie a zavlažovanie. Pri intenzívnom zavlažovaní straty na úrode prakticky neexistujú. Odporúča sa tiež skorá sejba, pestovanie odrôd s bujnými listami a odolnosťou proti chorobám. Významnú úlohu má aj kvalitný zber a ničenie pozberových zvyškov. Zber repy by mal začať vždy na lokalitách s najväčším napadnutím týmto škodcom. Významným regulačným opatrením je hlboká orba, ktorú je najlepšie vykonať do desiatich dní po zbere úrody. Chemická ochrana je komplikovaná kvôli skrytému spôsobu života lariev a asynchrónnemu vývoju škodcu. Insekticídy je potrebné aplikovať po prekročení prahu škodlivosti. V literatúre sa ako prah škodlivosti v období tvorby buľvy uvádza 0,5 – 1 larva na rastlinu a v období na začiatku uschýnania listov priemerne dve larvy na rastlinu. V posledných dvoch rokoch sa na Slovensku osvedčila aplikácia insekticídov proti prvej generácii škodcu. Termín aplikácie sa zisťuje na základe náletu motýľov

26. 7. 2014 • 30 /4605/ do feromónových lapačov. Po niekoľkých dňoch ako zaregistrujeme zvýšený výskyt motýľov v lapači, sledujeme liahnutie lariev a aplikáciu insekticídov vykonávame v čase masového liahnutia lariev. REPNÁ KOREŇOVÁ VOŠKA Repná koreňová voška (srb. repina korenova vaš) je jedným z najnebezpečnejších škodcov cukrovej repy na svete. K premnoženiam tohto škodu dochádza v rokoch so suchým a teplým letom, najmä ak sú takéto roky dva za sebou. Repná koreňová voška má dve formy: letnú a zimnú. Letnú formu predstavujú bezkrídle, partenogenetické samičky, ktoré sú 1,4 – 2,5 mm dlhé. Má vajcovité a žltozelené až sivozelené telo. Na konci tela sú dlhé biele voskovité vlákna, ktoré sa pri vyberaní vošiek z pôdy ľahko oddeľujú. Prezimujúca forma samičiek sa od letnej líši jedine v počte článkov tykadiel. Tykadlá letnej formy sú 5-článkové a zimnej 6-článkové. Okrídlené formy majú čiernu hlavu a hruď a zelené bruško.

POČASIE

26. 7. – 1. 8. 2014

ŽIVOTNÝ CYKLUS Primárnym hostiteľom repnej koreňovej vošky sú rôzne druhy topoľov (Populus sp.), kde prezimuje v štádiu vajíčka kladeného do štrbín kôry. Na jar sa samičky živia na listoch topoľov. Okrídlené jedince odlietajú alebo sú odviate vetrom od júna všetkými smermi na korene sekundárnych hostiteľských rastlín. Patria k nim rôzne kultúrne i divo rastúce rastliny z čeľade mrlíkovité (vrátane cukrovej repy). P. fuscicornis sa však môže vyvíjať aj výlučne na sekundárnych hostiteľoch. Každú jeseň zostane časť vošiek v pôde ako bezkrídle samičky. Tieto potom tvoria primárny zdroj jarných a letných invázií na cukrovú repu. Vošky

zaliezajú cez zimu až do hĺbky 100 a vädnúcich rastlín. Ohniská OCHRANA – 120 cm, resp. 160 cm. Naproti majú najčastejšie priemer 5 – Kvalitne a načas vykonatomu, počas letných mesiacov 20 m. Najväčšie škody môžu né agrotechnické opatrenia sa nachádzajú v hĺbke 5 až 25 vznikať v priebehu suchého leta, predstavujú najúčinnejší spôcm. Zdrojom infekcie sú hlavne kedy nie sú rastliny schopné sob ochrany. Na zníženie popolia, kde sa v minulom roku regenerovať poškodené časti pulačnej hustoty vošky má pestovala cukrová repa alebo koreňa. Voška môže napadnúť vplyv: kvalitný zber cukroboli zaburinené burinavej repy, odstránenie mi z čeľade mrlíkovité. všetkých zvyškov repy Na jar sa začína aktivita z poľa, skorá hlboká vošiek pri teplote pôdy orba pôdy, používa10 – 12 °C. Rozširovanie na nie optimálnych dánové miesta zabezpečujú vok minerálnych hnojív nymfy prvého instaru, a hnojenie maštaľným ktoré sa rýchlo pohybujú hnojom, skorá sejba a a vyhľadávajú hostiteľské častá medziriadková rastliny. kultivácia. Nevyhnutná V porastoch cukrovej je likvidácia burinných repy sa vošky začínajú hostiteľských rastlín, objavovať v júni. Najskôr najmä mrlíkov. Veľkú pozornosť je napádajú okraje porastov, ktoré hraničia s plochami potrebné v tomto smezaburinenými rastlinami re venovať okrajom z čeľade mrlíkovité alebo Poškodená rastlina repy larvami psoty repovej polí a priľahlých plôch. poliami, kde bola v pred- (foto: P. Tóth) Cukrovú repu (príp. chádzajúcom roku repa. cviklu, mangold, špeNa cukrovej repe sa vyvinie za všetky rastliny v poraste a počet nát atď.) sa odporúča nepesrok v Nemecku 8 generácií, zatiaľ uhynutých rastlín sa pohybuje tovať na tom istom poli aspoň čo na Ukrajine 9 – 14 generácií. od 2 do 98 %. Podobné symptó- 3 roky. Najvýznamnejšie agroVývoj jednej generácie trvá podľa my zapríčiňujú aj iné činitele technické opatrenie predstavupodmienok stanovišťa 11 – 19 dní. (abiotické a biotické), a tak je zavlažovanie, ktoré takmer Prezimujúca samička vyprodu- prítomnosť vošky môžeme zistiť úplne eliminuje škodlivosť kuje 12 – 24 nýmf, kým samička až po prehliadke koreňov. Na repnej koreňovej vošky. Interval letných populácií 42 – 120 nýmf. napadnutom koreni vidieť veľmi od ukončenia zavlažovania po charakteristický biely voskový zber by mal byť čo najkratší. POŠKODENIA A SYMPTÓMY povlak. Silne napadnuté korene Častejšia medziriadková kulRepná koreňová voška vycicia- cukrovej repy sa ľahko vyberajú tivácia tiež prispieva k menšej va šťavu z koreňov repy a iných z pôdy, sú scvrknuté, ohybné strate vlahy a priaznivo vplýva hostiteľských rastlín. Môže tak a často (hlavne po dažďoch) i na prirodzených nepriateľov. zničiť väčšinu koreňových vlás- hnijú. Oslabenú repu napádajú Chemické spôsoby ochrany kov a výrazne poškodiť hlavný baktérie a huby, najmä druhy sú zatiaľ slabo rozpracované. koreň. Príjem vody a minerál- z rodu Fusarium. Na Ukrajine zaznamenali účinnych látok je pozastavený alebo Dôsledkom napadnutia po- nú ochranu postemergentnou znížený. rastov repy koreňovou voškou aplikáciou prípravkov na báze Prvý výskyt vošky na cukrovej je kvantitatívne a kvalitatívne terbufosu. V čase migrácie repe sa obyčajne prehliadne, zníženie úrody. Suché počasie lariev sa odporúčajú postreky pretože symptómy na napad- a skoré napadnutie porastov okrajov porastov (v šírke 30 – nutých rastlinách sú nevýrazné. (už začiatkom júna) môže zní- 60 m) alebo len napadnutých Keď populačná hustota stúpne, žiť výšku úrody o 30 – 50 %. ohnísk. V Grécku boli dobré listy strácajú zelenú farbu, sú Napadnutie začínajúce v júli výsledky dosiahnuté foliárnou bledozelené alebo žlté a začínajú znižuje úrodu o 20 – 35 %. Ak je aplikáciou prípravkov na báze vädnúť a postupne zosychajú. väčšie napadnutie, nie sú nižšie triazamatu. Pre repnú koreňovú V poraste sa objavujú najskôr len výnosy, ale i cukornatosť. vošku neboli zatiaľ stanovené malé, neskôr väčšie kruho- V literatúre sa uvádza zníženie žiadne presné metódy monitové plochy (ohniská) žltnúcich obsahu cukru o 31 – 54 %. ringu a prahy škodlivosti. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

18˚ | 32˚

17˚ | 33˚

18˚ | 34˚

18˚ | 33˚

18˚ | 34˚

18˚ | 32˚

18˚ | 33˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Jedovatá krása

Ľubica Sýkorová

nes už takmer ani o jednej okrasnej záhrade nemôžeme povedať, že je na sto percent bezpečná najmä pre malé deti. Mnohé okrasné kríky či kvety sú krásne, ale veľmi nebezpečné a našim zvedavým ratolestiam môžu spôsobiť zdravotné problémy. Niektoré sú dokonca smrteľne jedovaté. K jedovatým rastlinám patria aj poslovia jari: snežienka jarná, bleduľa jarná a narcis biely. Sú celé jedovaté, najviac však podzemná časť – cibuľa. Po konzumácii malých dávok spôsobujú u človeka slinenie, po veľkých zvracanie, hnačky a celkovú slabosť. Konvalinka voňavá – jedovatá je nielen celá rastlina, ale aj voda vo váze, v ktorej boli kvety. Toxické saponíny spôsobujú podráždenie tráviacej sústavy.

dom naplneným množstvom čiernych semien. Otrava sa prejavuje pocitom suchosti v ústach, rozšírenými zreničkami, zmätenosťou, podráždenosťou, halucináciami, koža na tvári očervenie, zrýchľuje sa pulz, otrávený bez príčiny hovorí, kričí, živo gestikuluje, býva agresívny. Potom príde štádium ochabnutosti, krvný tlak je nízky, dýchanie povrchné, končatiny studené, smrť nastáva v kóme. V stredovekej Európe bol durman dôležitou

Snežienka jarná

Áron škvrnitý

Tis obyčajný Medzi veľmi bežné a v našich záhradách často sa vyskytujúce rastliny patrí durman obyčajný (Datura stramonium). Obsahuje prudko jedovaté tropanové alkaloidy, podobne ako ľuľkovec a blen. Otravy durmanom boli spozorované hlavne u detí, ktoré sa nechali zlákať zaujímavo vyzerajúcim plo-

Durman obyčajný

súčasťou čarodejných odvarov, mastí, ale aj nápojov lásky. Zlatý dážď – zlatovka previsnutá patrí medzi obľúbené okrasné dreviny. Okrasný ker s tenkými konárikmi charakterizujú bohato obsypané žlté kvety a mnohí záhradkári si ho sadia ako ideálny živý plot. Hoci je to krásny ker, jeho farebné kvety môžu byť pre deti smrteľne nebezpečné. Toxické sú aj nezrelé plody, ktoré sa podobajú fazuľovým strukom. Príznakmi otravy touto rastlinou sú hlavne potenie, bledá pokožka, nevoľnosť, vracanie, hnačky a zrýchlené dýchanie. Tis obyčajný – Taxus baccata je vzácny ihličnan, ktorý je vo voľnej prírode v niektorých

štátoch chránený zákonom. Často sa pestuje ako ozdobná rastlina. Zradné sú jeho červené plody a ihličie a znaky toxikácie sa prejavujú už hodinu po jeho požití. Sprevádzajú ju bolesti brucha až bezvedomie. Ideálnou pomocou je vyvolať zvracanie a urýchlene zavolať lekára. Jedovaté časti: najviac ihličie a semienka po rozhryznutí. Príznaky otravy: suchá ústna dutina, krvavočervené pery, rozšírené zreničky, bledosť, nevoľnosť, bolesti brucha, kŕče. V našich záhradách nachádzame aj áron škvrnitý – Arum maculatum. Patrí medzi trváce byliny s hľuzovitým podzemkom, z ktorého v y r a s t á Brečtan popínavý niekoľko dlhostopkatých, tmavoškvrnitých listov a medzi nimi kvetonosný stvol. Plody sú červené bobule. Celá rastlina je

prudko jedovatá, predovšetkým červené plody. Príznaky otravy: pri kontakte s pokožkou sa objavujú červené podráždené fľaky, ktoré môžu prerásť až do pľuzgierikov. Môže sa dostaviť aj pocit necitlivosti týchto miest. Po požití sa môže dostaviť pocit nevoľnosti, zvracanie alebo hnačky. Prvá pomoc: dostatok vody. Ak by nastalo opúchanie slizníc, okamžite treba vyhľadať alebo privolať lekára. Medzi jedovaté rastliny je zaradený aj brečtan popínavý – Hedera helix, najznámejšia popínavá rastlina v našich záhradách. Nebezpečný je najmä pre deti, ktoré lákajú jeho bobule. Bolo zaznamenaných veľa prípadov otravy už po požití

niekoľkých bobúľ. Otrava sa prejavuje žalúdočnou nevoľnosťou, zvracaním a zvýšenou teplotou. ○

26. 7. 2014 • 30 /4605/

Čo dokáže alobal Všestranný pomocník sa uplatní všade Balí sa doň desiata, prikrývajú sa ním šaláty alebo sa v ňom grilujú zemiaky. No tento strieborný multitalent dokáže ešte omnoho viac. Alobalom vyčistíte šperky, naostríte nožnice, s pomocou strieborného zázraku popresúvate ťažký nábytok aj bez toho, aby ste museli volať ochotného svalnáča. Okrem toho pomôže dlhšie udržať teplotu či chlad a zachráni vašu v pote dopestovanú úrodu pred náletmi pažravých vtákov! Chráni a čistí striebro Zájdené striebro poľahky vyčistíte. Misku vysteľte alobalom, zalejte studenou vodou a pridajte 2 lyžičky soli. Zašlé striebro vlož-

te do misky na 2 až 3 minúty. Potom opláchnite studenou vodou a dosucha vyutierajte – bude sa lesknúť ako nové. Aby sa zájdenie nezopakovalo, strieborný príbor, ktorý vyťahujete len na špeciálne príležitosti, môžete zabaliť do alobalu a tak ho skladovať. Chladí nápoje Nápoje vo fľaškách, ktoré vyberiete z chladničky, zabaľte do alobalu. Tak ostanú aj mimo chladničky dlhšie studené. Ostrí nožnice Tupé nožnice nabrúsite postrihaním niekoľkých kúskov alobalu.

Uľahčuje presúvanie Väčšie kusy nábytku ľahšie presuniete, keď pod ne podložíte kúsok alobalu. Zaháňa vtáky Určite vás nahnevá, keď vám vtáky zhadzujú alebo zobú úrodu – napríklad čerešne alebo slivky. Nastrihajte si alobal na pásiky a zaveste ich medzi jednotlivé konáre stromu. Vietor s nimi bude hýbať a svetlo sa v nich bude lesknúť a odrážať. To zachráni vašu úrodu. ○

Zlé slnečné okuliare narobia očiam viac škody ako žiadne!

ozor na oči! Agresívne slnečné lúče, piesok na pláži, jazerá či morská voda. S tým všetkým sa musí vyrovnať nielen naša pokožka, ale aj oči, na ktoré občas zabúdame.

Slnečné lúče sú zradné Pri ostrom slnečnom svetle oko nielenže zle vidí, ale zasahujú ho aj škodlivé UV lúče. Všetky tri typy ultrafialového žiarenia môžu zapríčiniť bolestivé poškodenie oka. Najnebezpečnejšie je UVB žiarenie, ktoré môže spôsobiť dočasnú stratu zraku, ale aj sivý zákal. Krátkodobé pôsobenie sa prejaví zápalom spojiviek, rohovky. Dlhodobé môže vážne poškodiť oči, vznikne napríklad očný zákal, degeneratívne ochorenie oka a očného svalu či poškodenie sietnice. No nielen to. Na slnku totiž automaticky žmúrime a po čase s hrôzou zisťujeme, že sa nám okolo očí vytvorili vejáriky vrások. Pozor na farby Na trhu dostať farebné okuliare od výmyslu sveta, ružové, modré, červené. Také by ste však v optikách márne hľadali. Prečo? Nie všetky farby sú vhodné na

dlhodobé pozeranie. Z modrých skiel bolí hlava, žlté zvýrazňujú jas, takže ťahajú oči, červené skresľujú farby. Najvhodnejšie je hnedé a sivé sfarbenie skiel, ktoré zabezpečuje dostatočné farebné vnímanie prostredia a neovplyvňujú ho farebné kontrasty. Najviac UV lúčov zachytí zelený a sivý odtieň slnečných okuliarov. Oční lekári však neodporúčajú umelo a dlhodobo držať oči v „chládku“. Stávajú sa tak citlivejšími. Ak je niekto náchylný na očný zápal, mal by používať intenzívne tieňovanie skiel.

Zlé okuliare môžu uškodiť Tmavé okuliare bez UV ochrany môžu oči ešte viac poškodiť, lebo zreničky sa pod tmavými sklami väčšmi rozšíria a škodlivé žiarenie, vrátane nebezpečného UVA, môže ľahšie poškodiť zrak. Takéto okuliare narobia viac škody, ako keby sme nenosili nijaké. Bez okuliarov sa totiž oko chráni samo zúžením zreničiek a prenikne doň menej škodlivých lúčov. Šiltovka či klobúčik Podľa mnohých očných lekárov v prípade zdravého zraku

v našich zemepisných šírkach slnečné okuliare nemusíme nosiť vôbec. Aj v letných dňoch vraj človeka dostatočne ochráni šiltovka alebo ľahký letný klobúk. V každom prípade však platí, že nechránené oči detí do šiestich rokov sú ohrozené oveľa viac ako oči dospelých. Detská šošovka je ešte číra, čo uľahčuje prienik UV žiarenia. Prirodzeným spôsobom sa zakaľuje až vekom. Voda plná baktérií Okrem slniečka nás ohrozuje aj voda počas kúpania. Môže totiž obsahovať baktérie, ktoré spôsobujú infekcie. Nebezpečenstvo číha všade tam, kde voda nie je dostatočne hygienicky ošetrená. Najrizikovejšou skupinou sú ľudia, ktorí nosia mäkké kontaktné šošovky, s ktorými sa nemá kúpať. ○

POČASIE OVPLYVŇUJE NAŠE NÁLADY

Je to fakt alebo iba mýtus?

e všeobecne známe, že počasie ovplyvňuje náladu ľudí. Keď je pekne, usmievame sa, pri daždi máme depresie. Naozaj za to môže počasie? Zamyslite sa nad tým, ako často ste už povedali vetu: „Môže za to počasie.“ Svoje nálady rady pripisujeme meteorologickým zmenám. Nemeckým vedcom sa to však podarilo spochybniť. Prieskum robili približne rok a pol a účastníci vypĺňali každý deň

dotazníky. Museli odpovedať na jednoduché otázky, kde sa ich pýtali na pozitívne a negatívne emócie a nálady v priebehu dňa. Zároveň počasie podrobne sledovali v nemeckom meteorologickom ústave a zamerali sa hlavne na priemernú ročnú teplotu a na počet slnečných hodín počas dňa. Veľké prekvapenie prišlo po tom, keď porovnali dva nezávislé výsledky. V priemere pekné počasie nemá až taký rozhodujúci vplyv

VII

na to, ako sa ľudia cítia – či majú dobrú náladu alebo naopak pochmúrnu a negatívne myšlienky. Ste meteosenzitívna? Samozrejme, sú ľudia, ktorí citlivejšie reagujú na výkyvy počasia. Meteosenzitívni ľudia pociťujú zdravotné problémy hlavne pri zmene tlaku ovzdušia. Tlak môže spôsobiť malátnosť, migrény, bolesti kĺbov či fantómové bolesti. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Vegetky Recept opakujeme na žiadosť čitateľov. Vegetky sú vhodné pre výnimočné príležitosti. Na jednej strane je ich pečenie veľmi prplavá práca, ale na druhej strane majú vždy veľký úspech. Na prípravu potrebujeme 120 minút, na pečenie 7 minút na 220 ºC. Suroviny: 500 g polohrubej múky, 250 g margarínu, 2 dl mlieka, ½ lyžičky práškového cukru, 2 lyžičky soli, 1 lyžičku kypriaceho prášku; Na plnku: 250 g masla, 250 g tvrdého syra, 1 lyžičku červenej mletej papriky; Na posypanie: 4 lyžice vegety, 1 lyžička soli, 1 lyžička mletej rasce. Takto sa to podarí: 1. Suroviny na cesto zmiesime. Cesto rozdelíme na 6 rovnakých bochníčkov. Plnka: Zmäknuté maslo vymiešame s najemno postrúhaným syrom a lyžičkou červenej papriky. 2. Plnku si rovnomerne rozdelíme na 6 častí. Bochníček cesta vyvaľkáme na tenučko do obdĺžnika a natrieme jedným dielom plnky. Začíname natierať od stredu smerom ku okraju tak, aby sme nepotrhali cesto. Plnku rovnomerne rozotrieme až po samé okraje a natesno zrolujeme ako roládu. Konce zatlačíme smerom dnu a celú roládu ešte pošúľame po doske, aby sme vytlačili vzduch. 3. Rolády ukladáme na podnos a odložíme na noc do chladničky alebo tak na 2 hodiny do mrazničky. 4. Keď sú rolády stuhnuté, krájame ich ostrým nožom natenko, ukladáme na suchý plech a posypeme zmesou vegety, soli a rasce a dáme piecť. zdroj: varecha.sk

Obrátený hruškový koláč Suroviny: Na cesto: 1 balíček vanilínového cukru, 4 vajcia, 180 g práškového cukru, 1 lyžička mletého zázvoru (mleveni đumbir), 2 lyžice kakaa, 100 ml mlieka, 100 ml oleja, 200 g hladkej múky, 1 balíček kypriaceho prášku; Na plnku: 2 poháre zaváraných hrušiek, 50 g masla, 6 lyžíc hnedého cukru, 1 balíček škoricového cukru. Takto sa to podarí: Cesto: Hlboký plech vystelieme papierom na pečenie, vymastíme

rozpusteným maslom a vysypeme hnedým cukrom. Hrušky zlejeme, nakrájame na rovnako veľké plátky a poukladáme na cukor. Posypeme škoricovým cukrom. Vajcia rozdelíme a vo väčšej mise vyšľaháme žĺtky s práškovým a vanilínovým cukrom. Do peny zapracujeme mlieko a olej. Prisypeme múku, pečivový prášok, kakao a zázvor. Nakoniec do cesta zľahka primiešame tuhý sneh z bielkov. Cesto rovnomerne vylejeme na hrušky a dáme na 35 minút piecť do rúry

vyhriatej na 180 °C. Po upečení necháme koláč mierne vychladnúť a ešte teplý ho preklopíme a nakrájame. Foto: E. Šranková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 373 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra O záujme Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja o menšinové školstvo K SPRÁVA Z NRSNM

ancelária pre ľudské a menšinové práva v Belehrade usporiadala v utorok 8. júla pracovné zasadnutie s predstaviteľmi národnostných rád. Okrem Suzany Paunovićovej, riaditeľky uvedenej kancelárie, sa na rokovaní zúčastnili v mene Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja štátny tajomník Dr. Zoran Mašić, poverený ministrom hájiť záujmy menšinového školstva v Srbsku, Vesna Acković a Snežana Vuković. V stanovenej časovej lehote určenej na stretnutie, mali príležitosť o problémoch v oblasti vzdelávania hovoriť predstavitelia bulharskej, slovenskej, maďarskej, rumunskej, chorvátskej, macedónskej, rómskej, bosniackej, albánskej

Na zasadnutí v Belehrade

národnostnej menšiny, ako aj predstaviteľ združených židovských obcí. Ústrednou témou stretnutia bolo zabezpečenie učebníc v jazyku národnostných menšín. Postavenie slovenskej

menšiny sa v tomto ohľade ukázalo ako najvýhodnejšie, lebo do septembra bežného roku budeme mať vytlačené všetky potrebné učebnice na nehatenú realizáciu školského roku

STARÁ PAZOVA

Návšteva v Archíve SEAVC Anna Lešťanová

„Veľa významných národov týchto dňoch cov pôsobilo na po pr vý raz Dolnej zemi a ten v Srbsku, a tým kontext je potrebaj v Starej Pazove, né poznať. Práve pobudol Mgr. Karol v Starej Pazove Hollý, PhD., vedecký Hurbanovci zapracovník Historicnechali trvalú kého ústavu Slovenstopu,“ prízvukoskej akadémie vied v val náš spolubeBratislave (Oddelenie sedník a dodal, že dejín, vied a technicelkom náhodou ky). V pazovskom doprostredníctvom pisovateľstve Hlasu internetového vyľudu nám prezradil, dania novín Hlas že sa ako výskumný ľudu narazil na pracovník špeciálne Karol Hollý počas výskumnej práce v Starej Pazove; články kolegyne nezaoberá dolno- v úzadí Katarína Verešová Kataríny Verešozemskými Slovákvej, ktorá spracúmi, ale keďže sa aktívne venuje tak dolnozemský kontext je, ako va materiály z Ústredného archívu slovenskému národnému hnutiu, uviedol, veľmi zaujímavý. SEAVC.

• KULTÚRA •

2014/2015. V mene slovenskej národnostnej menšiny Svetlana Zolňanová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, hovorila o potrebe podpisovania medzištátnej dohody a riešenia vzájomného uznávania diplomov, o postavení materinského jazyka ako voliteľného predmetu, o potrebe oživenia vzdelávania učiteľov v materinskom jazyku, o potrebe angažovania pri Ministerstve osvetového poradcu, ktorý by poznal slovenský jazyk. Predstavitelia ministerstva boli informovaní aj o záujme slovenskej menšiny o preberanie časti zakladateľských práv nad základnými školami, ktoré sú vyhlásené za inštitúcie s národnostným významom.

So zaujímavým materiálom, ktorý tu našiel, je veľmi spokojný. Z Pazovy si Karol Hollý naplánoval odchod do Nového Sadu, kde by sa mal stretnúť s profesorom Samuelom Čelovským, ktorý ho usmerní k ďalším archívom, kde by sa tiež mohli nájsť pozostalosti slovenských národovcov – Archív Vojvodiny, Rukopisné oddelenie Matice srbskej. Podľa jeho slov „o tomto Ústrednom archíve v Starej Pazove sa na Slovensku málo vie a treba ho určite viac propagovať i do iných periodík a dať ho do širšieho povedomia slovenskej odbornej verejnosti na Slovensku“. Počas viacdňového výskumu v Starej Pazove nápomocnou rukou K. Hollému bola Katarína Verešová a ako hovorí, nesmierna vďaka patrí i velebnému pánovi Igorovi Feldymu, farárovi staropazovskému, ktorý bol tiež veľmi ústretový a poskytol materiály na ďalšie výskumné práce.

30 /4605/ 26. 7. 2014

Kultúra LETNÁ ŠKOLA BÁBKARSTVA

Som tvoja marioneta, veď ma! Monika Necpálová

oďte s nami do rozprávky! Svet podľa Dobšinského nájdete na mape za Banskou Bystricou. Architektúra, akej oko ešte nevidelo, a rozprávky, aké ucho už dávno nepočulo. Tie naše, slovenské! Len poďte s nami, sprievodcami sa vám na chvíľu stanú najšikovnejší žiaci zo Srbska. Výlet na Slovensko si

Čížiková z Kovačice, Dávid Kalko z Pivnice, Emília Jana Pálešová z Erdevíka, Ivona Bírešová z Kovačice sa totiž sami stali bábkohercami v týždni od 7. do 13. júla. Výprava pod pedagogickým vedením Svetlany Zolňanovej a Anny Petrášovej sa priučila základom inscenačného procesu a divadelnej tvorby. Školu bábkového divadla organizuje Metodické centrum Univerzity

spoločný týždeň v rozprávkovej dedinke. „Učili sme sa ako vodiť bábky, ako funguje bábkové divadlo. Mohli sme si vyskúšať aj remeslá – prácu kováča, učili sme sa vyšívať, pomáhali sme deťom zdobiť medovníky, krútili sme hlinu na hrnčiarskom kruhu,“ rozpráva nám Vladko Zima, ktorému sa od septembra otvoria stredoškolské brány. Počas piatich dní sa školákom

Mateja Bela v Banskej Bystrici pre krajanov už po druhý raz. K projektu prispela Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Deti z Ukrajiny, Poľska, Rumunska a Srbska strávili aj vďaka tomu

podarilo pod vedením tanečníčky Tatiany Jánošovej vytvoriť krátku choreografiu a v sobotu ju pred obecenstvom aj prezentovať. Žiaci boli rozdelení do dvoch skupín. Tí zo Srbska a Poľska spoločne pripravili šesťminútovú choreografiu tanga a skupinka z Ukraji-

ny a Rumunska uviedla tanečné stvárnenie na tému „strom“. „Spoločným výstupom napokon bolo aj predvedenie choreografie na hudbu Gorana Bregovića,“ ozrejmuje Vladko Zima. Dopoludnia sa poctivo pracovalo. Popri tanečnej skúške prebiehali remeslá alebo škola bábkarstva pod vedením principála, bábkara a architekta – autora dedinky Habakuky Paľa Hadača. Popoludnia sa niesli v oddychovom duchu – výlet na lanovke, bobová dráha, prechádzky stredoslovenskou prírodou, ale aj prehliadka Banskej Bystrice. A hoci jedno popoludnie pršalo, Habakuky ponúkajú denne niekoľko divadelných predstavení. Pred malými návštevníkmi sa otvorila pomyselná kniha Prostonárodných slovenských povestí. Stačilo povedať: „Hrnček, var!“ a z okienok farebných ľudových chalúpok sa začala na obecenstvo valiť rozprávková kaša – Trojruža, Ďuro Truľo, Fundži palica, Tri perá z draka. Či ste dobrák ako chlieb, alebo sa viete aj nazlostiť, v tradičných príbehoch všetci majú svoje miesto. Každá postavička je dôležitá, aby pointa víťazstva dobra mohla naplno rozkvitnúť. Zážitok nad zážitky nájdete v prírode na Donovaloch. Chalúpky tam učupené, vedia rozprávať – Zakliate Čierne mesto, Škrupinový zámok, Mlynček – každá jedna z nich ukrýva rozprávku. Je azda niečo viac, čo si možno odniesť v pamäti z prázdnin? Foto: z archívu NRSNM

na týchto priestoroch v uplynulom polstoročí. Ako zástanca modernistického prúdu, práve Peternek, v týždenníku NIN, v ktorom profesionálne pôsobil približne štvrť storočia, (v rokoch 1970 až 1993) a mal stovky titulných strán, tiež inde, posúval zaužívané zvyky a konvencie novinárskej praxe do ústrania, odhaľujúc nové, riadiac sa najmä snahou zachytiť autentickosť diania. Okrem novinovej, jeho

láskou je už celé roky i úžitková, reklamná, módna a podvodná fotografia. Svoje majstrovstvo tento mág fotografie prejavil i na najnovšej z vyše päťdesiatich samostatných výstav, ktorú usporiadal v galérii Grafického kolektívu v Belehrade od 14. do 26. júla. Ústredným námetom je akt, východiskom univerzálne slovo láska, ktoré, podľa slov Dušana Milovanovića, možno označiť za akúsi syntézu a krédo celkovej

Účastníci Letnej školy bábkarstva

vyslúžili najlepší z celorepublikovej súťaže v slovenčine zo 7. a 8. ročníka. Na Donovaloch ich však čakalo čosi viac ako len rozprávkové domčeky a v nich divadelné predstavenia hrané hercami. Pätica žiakov Vladimír Zima z Kulpína, Hana

TOMISLAV PETERNEK, VEĽKÝ MÁG FOTOGRAFIE

Pocta láske Oto Filip

o, čím je v tunajšej printovej žurnalistike vo sfére karikatúry a ilustrácie Jugoslav Vlahović, tým je Tomislav Peternek vo fotogra-

www.hl.rs

fii. Za objektívom je plných šesť desaťročí. Nečudo, že sa bez jeho záberov v mnohých domácich a zahraničných médiách a agentúrach neobišli žiadne veľké diania, ani domáci a zahraniční aktéri, pôsobiaci

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

NA SLOVÍČKO S VOJLOVICKÝM HUDOBNÍKOM VLADIMÍROM KOLÁRIKOM

Hudbu mám v žilkách Vladimír Hudec ojlovica vždy mala dobrých hudobníkov, ale napriek tomu SKOS Detvan na sklonku dvoch tisícročí nemal vlastný orchester. Situácia sa však postupne menila a už niekoľko rokov ľudový orchester tohto spolku patrí medzi špičkové slovenské orchestre vo Vojvodine. Značné zásluhy za to patria vedúcemu orchestra a speváckej skupiny Vladimírovi Kolárikovi. – Nie som školený hudobník, ale hudbu pravdepodobne mám v žilkách. Od malička som spolu so strýkom Martinom rozťahoval harmoniku. Keď počas bombardovania profesor Jaroslav Ivanič zozbieral kapelu, aby sme si v tých dňoch trochu spríjemnili chvíle, pripojil som sa im. Moje hudobné vedomosti však boli skromné. Pozoroval som, ako hrajú iní, a skúsenejší hudobníci mi čo-to aj ukázali. Tak sa začala moja hudobná cesta. Keď som sa roku 2004 dostal do Výkonného výboru Detvanu, jednou z prvých úloh nového vedenia bolo riešiť problém orchestra. Zdeno Gajan a ja sme zozbierali hudobníkov, Slovákov a Maďarov, a začali sme cvičiť. Usilovne sme pracovali a dopracovali sa ku kvalite, ktorá nezostala nepovšimnutá. Na FF Tancuj, tancuj... roku 2009 v Hajdušici sme získali zlatú plaketu. Aj na posledných dvoch festivaloch sme boli najlepší. Škoda však, že sa do súťažnej

časti programu neprihlasuje viac notlivé súbory sa však snažia robí repertoár pre tanečnú a orchestrov. Myslím si, že majú čo dosiahnuť omnoho vyššiu ume- spevácku skupinu a orchester. ukázať. Hudba a jej prednes sa leckú úroveň, a tak zapôsobiť Časť tých piesní sa dostala aj rozlišujú. Inak sa hrá v Pazove, na porotu, a to už nie je ľudový na cédečko, ktoré spolok vydal inak napríklad v Aradáči. Prečo by spev. Rovno preto mienim, že by začiatkom roka a pomenoval ho to tamojšie orchestre neukázali festival Tancuj, tancuj... nemal byť jednoducho Starodávne. obecenstvu a porote? Ak každoročne máme súťažiť iba kovačická Rosička a my, tak to tratí na význame. Vladimír Kolárik najprv iba počúval hudbu a snažil sa zahrať to, čo počul. Uvedomil si, že mu chýbajú hudobné základy a začal sa hudobne vzdelávať. Zadovážil si knihu Základy teórie hudby, ktorá mu v mnohom pomohla. V orchestri najprv hral na harmonike a na kontrabase. Jeho hudobnú púť určil seminár pre vedúcich orchestrov roku 2009, keď mu známy cimbalista zo Orchester SKOS Detvan na tohtoročnom FF Tancuj, tancuj... v Hložanoch Slovenska Martin Budinský ukázal základy hrania na cim- súťažného charakteru. Keby sme – Ide vskutku o starodávne bale. Úporným cvičením svoju vystupovali revuálne a porota piesne, o čom svedčí údaj, že hru na tomto nástroji zdoko- mala iba poradnú úlohu, vedúci spolkári väčšinu nepoznali. Tým, nalil a dnes je jedným z mála spolkov by sa neobťažovali tým, že som ich zapísal, a že sme ich cimbalistov medzi vojvodin- ako zapôsobia na porotu. Zača- nahrali, sme ich odtrhli od zaskými Slovákmi. Okrem práce li by uvažovať o autentickosti budnutia. Uvažujem aj o tom, s orchestrom úspešne pracuje a spievať tak ako sa voľakedy aby som v dohľadnom čase maaj so speváckou skupinou, ktorá spievalo – jednohlasne a bez teriál, ktorý vonkoncom nie je má tiež pozoruhodné úspechy. úpravy, čo nám je v konečnom malý, vytlačil v zbierke, ktorá by Upravuje piesne pre orchester aj cieľ. Všetko zachovať pred zostala budúcim generáciám, – a spevácku skupinu. zabudnutím. prezrádza nám na záver svoje – Ak sa pieseň trochu upraví, To, o čom rozpráva, Vladimír plány tento vojlovický hudobný aby lepšie znela, tak to nie je až Kolárik uplatňuje vo svojom pro- nadšenec. taký problém, lebo tým netratí stredí. Už niekoľko rokov navšteFoto: z archívu SKOS na autentickosti, ale nadobúda vuje starých ľudí a nahráva autenna páčivosti, – hovorí. – Jed- tické vojlovické piesne, z ktorých Detvan

majstrovej dlhoročnej tvorby. Na jeho čierno-bielych veľkoplošných záberoch ústredným námetom je nielen krása nahého ženského tela, ale aj príroda, najmä (prí)morská. V hľadáčiku jeho objektívu je žena svojráznym kultom, ku ktorému sa správa s nesmiernou úctou. A všetko je predovšetkým óda na život, ako znie aj názov výstavy, a najmä láska, ako jeho najdôležitejší segment. Nesmrteľný Duško Radović kedysi dávno

skonštatoval, že medzi ľuďmi je tak málo lásky. A že by ten, kto vie milovať, nemal nič iné robiť. Vlastnou tvorbou Peternek týmto slovám stanovuje nové dimenzie. Napríklad tú, že sa dá aj milovať, aj pracovať, prelínajúc jedno s druhým, v desiatkach tisíc okamihov, ktoré doposiaľ objektívom zvečnil. Lebo ako jeho ďalšie krédo zotrvali i iné slová, tentoraz Martina Luthera Kinga: „Vždy je ten pravý čas urobiť to, čo je správne.“

• KULTÚRA •

30 /4605/ 26. 7. 2014

Kultúra STAROPAZOVČANIA BOLI V KEŽMARKU, V PREŠOVSKOM KRAJI NA SLOVENSKU

Krásne spomienky z historického kráľovského mesta Anna Lešťanová

a modernej hudby, sa medzi 11 zahraničnými folklórnymi ohtoročný medzinárodný festi- skupinami (z Gruzínska, Maval ľudových remesiel a kultúry roka, Izraelu, Česka, Poľska, Európske ľudové remeslo sa Ukrajiny, Ruska, Bosny…) uskutočnil už tradične počas druhé- zúčastnil aj staropazovský ho júlového víkendu (v dňoch 11. KUS Branka Radičevića, ktorý až 13. júla) v Kežmarku – historic- bol jediným predstaviteľom kom meste pod Vysokými Tatrami. zo Srbska. Vedúcim zájazdu V poradí 24. ročník festivalu bol najstaršej detskej prípravnej venovaný spracovateľom kože a skupiny tohto pazovského konal sa pod záštitou prezidenta spolku bol Petar Nerandžić. Slovenskej republiky Andreja Kisku. Po návrate do Pazovy nám Počas vystúpenia na festivale v Kežmarku Na tomto letnom festivale, na povedal, že si ich 37-členný ktorom sa každoročne stretávajú súbor z tohto historického kráľov- krásne spomienky, lebo bohatý výmena darčekov a vzájomné remeselníci, herci, milovníci vážnej ského mesta priniesol domov iba trojdňový program festivalu bol predstavovanie sa zahraničných výnimočne dob- a domácich súborov. Za tri dni re organizovaný. trvania festivalu Pazovčania mali V Kežmarku sa až päť vystúpení na hlavnom a zúčastnili na hradnom námestí. Ich sobotňajšie slávnostnom vystúpenie – presne cez obed – si otvorení festi- pozrel aj prezident Andrej Kiska, valu, v sprievo- ktorý ich osobitne pozdravil. Pre de mestom, na tento staropazovský súbor, ako stretnutí s pri- hovorí P. Nerandžić, to bolo veľkou mátorom mes- cťou. Počas tohto umeleckého ta Ing. Igorom zájazdu členovia KUS Branka RadiŠajtlavom, kde čevića boli aj na výlete vo Vysokých sa počas ofici- Tatrách. álneho prijatia Foto: z archívu hostí konala KUS B. Radičevića Spoločná fotografia pazovského súboru zo Slovenska

HOSTIA Z REPUBLIKY SRBSKEJ V KYSÁČI

Spoločný koncert Elena Šranková

ysáčski folkloristi mali uplynulý víkend hostí – členov Spolku pre zachovanie tradícií Đurđevak z Kobašu, z Republiky Srbskej. Týmto hostia vrátili návštevu členom Folklórneho súboru Vreteno Kultúrno-informačného strediska Kysáč, ktorí začiatkom mája pobudli v mestách Kobaš a Srbac, kde sa zúčastnili na humanitárnom koncerte. Pri príležitosti návštevy hostia a hostitelia v Kysáči usporiadali

www.hl.rs

spoločný koncert, ktorý sa konal v piatok 18. júla. Okrem hosťujúcich a domácich folklórnych skupín v programe zaspievala zmiešaná spevácka skupina KIS. Spievali aj speváčky spolku Đurđevak z Kobašu, ktorý je činný od novembra roku 2010. Má za sebou vyše 50 koncertov a hosťovaní v Macedónsku, Poľsku a Rakúsku. Spolok Đurđevak, ako bolo počuť na programe v Kysáči, má asi 70 členov v dvoch dedinách a v troch skupinách. Pestujú a tancujú tance z Leskovca, Šumadije,

Informačno-politický týždenník

Roztancovaní folkloristi z Kobašu na kysáčskom javisku

okolia Užíc, Pčinja, Nišu, Batajnice a Dugog Polja v pokrajine Modriča, tiež žartovné hry z Prnjavoru a Banátu... Okrem vystúpenia na spoloč-

nom koncerte v Kysáči hostia z Kobašu vystúpili v Aradáči, na podujatí V aradáčskom šírom poli, ako aj v akvaparku Petroland. • KULTÚRA •

Z AROMATICKÉHO LITERÁRNEHO ZÁHONU VIERY BENKOVEJ (3)

Nostalgická terapia levešťokom...

igurček (Levisticum officinale)! Trváca bylina s voňajúcim koreňom, rastie do výšky 2 m, u nás menovaný aj levešťok, ľubček, ktorý človeka chráni i pred zimnicou a prechladnutím. Kedysi rástol takmer v každej našej záhrade a humne. Stál bokom pri studni, človek mal dojem, že je to skromná, hoci dosť rozkonárená rastlina, ktorá po čase vyrastie človeku do pása. Okrem slnečných strán obľuboval aj mierne tienisté. Je dlhoveký, ak ho zasadíme na vlhké miesto, preto sa mu darilo pri studni. Stál tam nenáročný na okopávanie a na veľkú pozornosť, potreboval iba stredne ťažkú pôdu s dobre preležaným kompostom. Mal rád tienisté prostredie a vlhké podnebie, rástol pomaly, lebo vedel, že ho gazdiná domu bude potrebovať aj o rok; taký osamelý, sťaby sa hanbil byť medzi vybranou zeleninovou spoločnosťou vo veľkom humne za domom, radšej si vyberal pôdu pri studniach alebo prameňoch... Nejeden dom u nás mal kedysi vzadu dvora, okrem zasadeného a obľúbeného levešťoka pri vahadlovej studni, i malú záhradku, ktorá stála hneď za šránkami od ulice. V nej sa pýšili rôzne kvetiny, ktoré domáca vysadila podľa svojho vkusu a výberu, ale najmä pre ich krásu; boli to: materina dúška, fajovka, bažalička, turíčke, ľalia biela a krvavočervená, rezančoke, tymian, ľaľuja a pod. Ale i rožkatý tŕň a majoránka, rozmarín a tulipán. Neskôr sem pribudli i iné, najmä trvalky i jednoročné kvetiny, akými boli neskôr veľmi obľúbené muškáty, ktoré gazdinka odnášala podjeseň do zemnej pivnice na prezimovanie. Tá stála pod zadnou časťou domu a v nej okrem koreňovej zeleniny opatroval gazda s gazdinou sudové vínko či pálenku v bardákoch. Do takejto preteplenej zimnej úschovne uschovávala gazdiná šošovicu, bôb v plátenných vreckách i semiačka na sadenie. V rohu na slame stáli zemiaky, ale i súšky na policiach; boli to nakrájané a na vzduchu osušené kúsky jabĺk, hrušiek, dúl, marhúľ ako pochúťky, čiže zimné vitamíny, ale i • KULTÚRA •

stopky višní a čerešní, plody šípok používané na liečivý zimný čaj... V záhradke pred domom sa na ľudí z ulice najčastejšie usmievala priam zbožštená tvár rôznofarebnej sirôtky, voňavej fajovky, husté bielo palíňa, šalvia, bažalička, turíčke, georgíny, voňavá žltá a ohnivočervená májová ruža a celkom pod oknom prednej izby v malej záhradke stála kedysi zadávna známa len našim dávnym predkom tzv. baršanová ruža. Vedľa nej si na krásu potrpela fajovka, ktorú hnedožltú a ako zamat krehkú dopĺňali svojou farbou letničky: modrá ružička, rezančoke, levanduľa a frajerove oči... Levešťok... Domácu zrazu zaboleli zuby a taká unavená z kopania kukurice vrátila sa domov, priľahla, ale večer nijako nemohla od bolestí zaspať. „Chytil ťa cúg!“ vraví jej skúsená suseda, ktorú zaujíma ľudové liečiteľstvo a ku ktorej si šla po radu. Všetci v dedine vedeli, že odchádza často k známej petrovskej liečiteľke babke Gučovej, ktorá tieto vedomosti podedila zasa od predkov. „Založ si na zuby moju pálenku,“ podávala jej kalíštek pálenky, v ktorom bol namočený levešťok... Noc sa rozhostila nad strechami domov v podobe jasnozrivého svetla letného guľatého mesiaca; i toto leto bolo horúce a na rozložitom širokom gangu pod trstinovou strechou spí gazda domu s čeľadníkmi; ich chrapot v tichu noci doznieva, akoby strúhali z kastrólov zapečenú omáčku; bolo ho počuť až do zadnej izby, v ktorej spali ženy a deti. V tom chrapote domáca s rozbolenými zubami nemohla veru oka sklopiť... Ale onedlho kúzelný levešťok urobil svoje, bolesť minula a do dávneho petrovského dvora pomaly vchádzali i jasné ružové zore, ktoré moruľkovo obliali spodnú časť obzoru, aby sa po čase rozplynuli s akvamarínovými obláčikmi a po chvíli zmizli v oparoch nad humnami a dedinou... V nedeľu gazdiná na dubový široký stôl pred svoju hladnú čeliadku vyniesla poriadnu misu polievky s

množstvom vareného hovädzieho mäska a kým polievka rozvoniavala nebeskými vôňami a v sporáku sa dopekal mladý nezbedný kohút, vôňa zo stola prilákala nielen dvojnohých rodinných abonentov, ale veru aj verného štvornohého Dunča s nedávno okotenými šteniatkami Dunčovej družky. Tieto docupotali spolu s vrabcami, sliepkami, kačičkami a húskami pod sám gang a hlasno si nárokovali na odhodené kúsky. Deti neobľubovali varenú zeleninu a dvorové zhromaždenie práve na to čakalo.

Aj netrpezlivé všetečné vrabce čvirikali a nadletovali dvorovému panstvu... *** A zatiaľ, kým si pri tom nedeľnom obede všetci hoveli, na dvore pri vahadlovej studni pod tienistou morušou sa vari usmieval (vidím to dobre!?), ako ináč než nazeleno rozkvitnutými žltými kvietkami i v tomto literárnom texte spomínaný levešťok, rastlina našej mladosti... Niekto z dávnych predkov by pritom poznamenal: „Aspoň nás občas vyliečil i zo zrádnika!“

17. predslávnosťové dni v Kulpíne 26. a 27. júla 2014

PROGRAM Sobota 26. júla

18.00 Otvorenie výstavy Výtvarnej skupiny KEBY (Galéria domu kultúry) 18.30 Tortiáda Spolku kulpínskych žien (Areál Poľnohospodárskeho múzea) 19.00 Otvorenie výstavy Z Kulpína na Slovensko o staviteľovi Michalovi Milanovi Harmincovi (Galéria Poľnohospodárskeho múzea) 19.30 Projekcia dokumentárneho filmu RTV Vojvodiny o Michalovi Milanovi Harmincovi (Areál Poľnohospodárskeho múzea) 20.00 Galakoncert KUS Zvolen Kulpín, SUS Krajan Vojvodina, tanečná skupina Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, Folklórny súbor z obce Čeľadice, Združenie penzistov v Kulpíne Projekcia dokumentárneho filmu o Rádiu Kulpín (Areál kaštieľa) 22.30 Ľudová veselica Skupina MAKS zo Selenče (Areál kaštieľa)

Nedeľa 27. júla

8.00 Súťaž pionierov v športovom rybolove (Chata ZŠR Zubáč) 9.30 Obecný šachový turnaj (Chata ZŠR Zubáč) 10.00 Súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov a vo varení poľovníckeho paprikáša a ľudová veselica (Poľovnícky dom) 10.00 Prezentácia poľnohospodárskej mechanizácie (Poľovnícky dom) 10.00 Príležitostné bohoslužby (Evanjelický chrám Boží) 18.00 Futbalový zápas tuční a chudí (Ihrisko FK Kulpín) Sprievodné podujatia: Výstava Spolku kulpínskych žien a dokumentárna výstava o konopiach autora Jána Maglovského (Miestnosti Spolku kulpínskych žien) 30 /4605/ 26. 7. 2014

Kultúra  RECENZIA

Približovať diaľku, vzďaľovať sa domovu (Zuska Kepplová: 57 km od Taškentu. Levice: Koloman Kertész Bagala, 2013) Marta Součková

ritika v súvislosti s debutom Zusky Kepplovej Buchty švabachom (2011) uvažovala najmä o generačnom písaní a novodobom nomádstve, ktoré však nie presne vystihovalo migráciu autorkiných postáv z jedného (veľko)mesta do druhého. Kepplovej protagonisti sa nepresúvajú zo Slovenska do cudziny preto, že by im bol vlastný kočovný spôsob života, i keď z putovania môžu mať radosť. Dôvody, prečo sa Petra, Anka, Mika, Natália či Juliana ocitajú v Paríži, Londýne, Helsinkách alebo v Budapešti, sú rôzne, od hľadania práce cez štúdium až po potešenie z cesty samotnej. Buchty švabachom netematizujú cudzinu ako exotické prostredie, m(i)estu v debute však nemožno uprieť istú atraktivitu, už preto, že veľkomesto bolo v slovenskej literatúre zriedkavo modelované. Druhá kniha Zusky Kepplovej 57 km od Taškentu vypovedá o expatoch, pričom tento pojem presnejšie vystihuje pobývanie cudzincov v istom priestore (na Slovensku i v zahraničí) ako spomínané nomádstvo: „Expati sú ľudia, čo žijú mimo svojej domoviny.“ (s. 81) Manželia, Američanka Vera a Nemec Henryk, prichádzajú do Bratislavy, kde dostal Henryk prácu, no obaja vnímajú túto príležitosť najmä ako dobrodružstvo spoznávať východný blok po novembrovej revolúcii. Počiatočná očarenosť socialistickým dizajnom, údiv z priestorovej i personálnej inakosti, sa rýchlo mení na sklamanie z uniformity exteriéru (sivé bytovky, podobné sídliská či rovnaké obloženia chát) aj interiéru (podobné zariadenie izieb, identické farby a iné), dokonca im splýva správanie ľudí: „Všetci si tu vulgárne potriasali rukami a mračili sa na verejnosti. Čakalo nás s Henrykom obdobie bez jediného záhybu vášne. Sedeli sme v niekoľkých domácnostiach na rovnakých gaučoch a miešali cukor v rovnakom čajovom porceláne. Čaj, čo farbil aj na druhé, tretie a štvrté použitie, ako ste to skomentovali vy. Prišli sme do krajiny, do celej geografickej zóny, kde chýbal sektor rozkoše, prefíkanej

www.hl.rs

túžby. (...) Bolo treba priniesť tomuto prísnemu sivému svetu farby, vône, city a vášne. Viac hravosti a nestálosti.“ (s. 22 – 23) Napriek subjektivite priamej narácie, teda aj „nároku“ rozprávačky na hyperbolu, však možno uvažovať o zjednodušenom, až stereotypnom konkretizovaní ľudí i krajiny v období bezprostredne po revolúcii. Vera nevníma rozdiely medzi jednotlivými obyvateľmi, všetci sú podľa nej zamračení; Henryk očakával, že na Slovensku sa bude piť vodka a ľudia budú mať pokazené zuby. Maliar, ktorý so svojou ženou emigroval do Nemecka, sa zamestná na univerzite, kde sa od neho priam vyžaduje „temné“ umenie. Bejby, srbská študentka antropológie, si zase „spomínala na balkánsky vidiek, kde sa každý rozhovor po čase stočil na vojnu“. (s. 82) Zostáva otázne, či Kepplová kritizuje predsudky a stereotypy, alebo ich aj sama svojou prózou čiastočne (znovu)vytvára. Téma cudzinectva sa v Kepplovej druhej knihe produktívne rozširuje: konfrontáciou migrantov v Bratislave a v Budapešti, respektíve prelínaním domáceho a cudzieho. Autorka už neopisuje iba ľudí, odchádzajúcich do zahraničia, ale tiež cudzincov prichádzajúcich na Slovensko alebo jednotlivcov, ktorí sa sem z iných



krajín vracajú. Protagonisti tak môžu porovnávať, čo (ak vôbec) sa v ich krajine zmenilo, konfrontovať svoje predstavy so skutočnosťou. Závery nie sú lichotivé: majster dúfa, že v nových podmienkach bude môcť tvoriť, čo chce, namiesto toho maľuje sivé paneláky a holuby, „ako očakávanie zmeny, beztiažový stav“. (s. 54) Opozícia domáce – cudzie nie je v knihe 57 km od Taškentu hodnotovo stratifikovaná, azda i preto, že domov nie je miestom, na ktoré sú Kepplovej postavy citovo naviazané. Domov sa tu neidealizuje, rovnako sa neglorifikuje ani zahraničie. Kepplová využíva tiež viaceré motívy z výtvarného umenia, filmu a architektúry. Deje sa tak modelovaním postáv, predovšetkým maliara, ktorý dobre pozná (nielen) ruskú avantgardu; naráciou, zacielenou i na opis budov a ich priečelí. Bill a Zoli pripomínajú bejby hrdinov Truffautovho filmu Jules a Jim, zamilovaných do jednej ženy; inde si Zoli pustí film Casablanca s obdobnou tematikou, v ktorom obaja muži dokážu byť napriek rivalstvu v láske priatelia. Niektoré fragmenty, najmä z druhej novely 57 km od Taškentu, pripomínajú filmové zábery, respektíve tzv. oko kamery, snímajúce budovy, ľudí, ulice, ale i prípravu jedla atď.

Na viacerých miestach Kepplovej prózy účinkuje náhoda: za dverami, na ktoré Vera zaklope, býva migrant, maliar osamotený a túžiaci po slobode podobne ako ona; Zoliho zrazí auto, keď ide na letisko; Béla sa po príchode z New Yorku zamestná v hoteli s tým istým názvom: „Nebol to zámer. Naopak, zdalo sa mu, že New York ho prenasleduje a zároveň mu pred nosom uniká.“ (s. 76) Prostredníctvom takejto náhody však autorka vytvára aj tenziu, zvyšuje dynamickosť a pútavosť textu. Úsilie zaujať čitateľa badať tiež pri výbere a modelovaní postáv, pričom národnostná mnohosť je do istej miery motivovaná prostredím, v ktorom Kepplovej postavy žijú. Rozprávanie v prvej novele Slo_ oda tvoria rozličné hlasy, ktoré nie sú vždy dostatočne diferencované (napríklad Verina a Majkina narácia takmer splýva). V druhej, rovnomennej novele objektívny rozprávač hovorí o troch postavách, pričom Zoli a Bill predstavujú rozdielnych mužov tej istej národnosti, bejby vzťahovo osciluje medzi nimi. Oceniť možno najmä Kepplovej schopnosť naznačiť vývin udalostí a ponechať text otvorený viacerým interpretáciám. Osobná, intímna narácia sa tak opäť vcelku presvedčivo rozširuje o sociálne, národnostné či spoločenské motívy, podobné problémy sleduje tiež objektívny narátor v druhej novele. Zuska Kepplová vo svojej druhej knihe 57 km od Taškentu tematicky nadväzuje na svoj debut Buchty švabachom (napríklad prostredníctvom toposu cudziny či stvárnením komplikovaných sujetových trojuholníkov), na strane druhej sa pokúša o iné, fragmentárnejšie a experimentálnejšie rozprávanie.

CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. V rámci Pazovského kultúrneho leta 2014 v sobotu 19. júla v staropazovskej divadelnej sále členovia Divadelného štúdia Zmaj z Irigu zahrali hosťujúce divadelné predstavenie Milice Piletićovej Opet pakujemo majmune, v réžii Aleksandra Kijuka. Toto predstavenie bolo vyhlásené za jedno z najlepších troch predstavení na tohtoročnej oblastnej divadelnej prehliadke. a. lš. BÁČSKA PALANKA. Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností,

Informačno-politický týždenník

bude v Slovenskom dome v Báčskej Palanke (Šafárikova 1/A) vo štvrtok 31. júla o 20. hodine. MOMS Báčska Palanka KOVAČICA. Po úspešnom dvojročnom projekte Výskumu slovenských ľudových tancov z Banátu, Báčky a Sriemu v archívoch na Slovensku, Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v Kovačici, s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, vydalo Metodické DVD. Na ňom odborne spolupracoval PhDr. Stanislav Dúžek, CSc., etnochoreológ z Bratislavy. Slávnostná prezentácia Metodického DVD s odborným programom sa uskutoční

31. júla v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici o 9. hodine. A. Ch. NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Fakulta architektúry STU z Bratislavy 31. júla v priestoroch ÚKVS o 19.00 h predstavia dokumentačnú výstavu o nestorovi slovenskej architektúry Milanovi Michalovi Harmincovi. Vyhodnotenie 4. kola fotokonkurzu v organizácii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa bude konať v sobotu 2. augusta o 17.00 h v reštaurácii Aróma v Báčskom Petrovci. ÚKVS • KULTÚRA •

Z VÝSKUMU JÁNA BOTÍKA

Všetky cesty vedú do Vojvodiny (1.) Monika Necpálová

náme Hviezdoslavovo „Mňa kedys’ zvádzal svet, mi hovoriac…“ svoju platnosť v dobrom zmysle slova nachádza dnes azda ešte viac. Mnohí sa vyberajú so svojou slovenčinou do sveta, aby spoznali, ako žijú Slováci v kruhu iných národov a národností. Profesor Ján Botík z Katedry etnológie a etnomuzikológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre sa s podobnými ambíciami – spoznať rodákov a ich súčasný spôsob života – vracia do Vojvodiny, aby participoval na výskume kultúry Slovákov vo Vojvodine v rámci srbsko-slovenskej spolupráce so zámerom prípravy monografie o historickom a kultúrnom vývine vojvodinských Slovákov. V pozícii emeritného profesora pôsobí Ján Botík už zopár rokov, ako sám s úsmevom vraví „na zaslúženom odpočinku“. Lenže akosi sa ho nevie dočkať. Každé ráno sa usádza k svojmu stolu, aby mu z neho odbúdali záväzky, na ktoré ho vždy ktosi nahovorí. Všetko sa to krúti okolo jeho celoživotnej profesie, za ktorú si vyvolil národopis, novšie označovaný aj ako etnológia alebo sociokultúrna antropológia. Ako dlho sa už venujete problematike dolnozemských Slovákov? Môžeme spomenúť niektoré z vašich publikácií, ktoré sa dotýkajú tejto témy? – Moja prvá rozsiahlejšia práca o spôsobe života a etnokultúrnom vývine dolnozemských Slovákov vyšla pred tromi desaťročiami v dvojzväzkovom kolektívnom diele Slováci vo • KULTÚRA •

svete (1980). Po dlhšom časovom odstupe vyšla publikácia Slováci v Bulharsku (1994) a kniha o kultúrnohistorických hodnotách

náhrobných pomníkov zahraničných Slovákov Tam zložili aj svoje kosti (1999). Najnovšie vyšiel súbor štúdií pod názvom Dolnozemskí Slováci (2011), ktorý sprostredkováva obraz troch storočí vysťahovaleckých osudov, spôsobu života a identity Slovákov v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Bulharsku. Vaša nedávna návšteva vo Vojvodine v máji tohto roku trvala takmer dva týždne a je výsledkom vašej spolupráce s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov. Čo bolo cieľom vašej cesty? – Na sklonku minulého roka sme sa s pani Milinou Sklabinskou, riaditeľkou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, uzrozumeli, že dozrel čas predstaviť toto spoločenstvo vo svetle poznatkov o ich tradičnej či každodennej kultúre. Čiže charakterizovať podoby

ich hospodárskeho, sociálneho a duchovného života, ktoré sa spájajú s takmer tristoročným vysťahovalectvom týchto ľudí. Aktuálnosť spracovania takéhoto diela vyplynula z toho, že od vydania národopisnej publikácie Rudolfa Bednárika Slováci v Juhoslávii (1963, 1965) prešlo už celé polstoročie. Odvtedy vzniklo množstvo rôzne zameraných knižných publikácií, odborných štúdií a publicistických článkov, ktoré priam volajú po ich zužitkovaní a vytvorení nového, jestvujúcimi poznatkami obohateného súhrnného obrazu. Takto koncipovaný výskumný projekt má poslúžiť Slovákom vo Vojvodine alebo potrebám materskej krajiny? – V tomto prípade sa záujmy materskej krajiny a vojvodinských Slovákov navzájom prekrývajú. Sebapoznanie a sebaobraz oddelenej časti Slovákov je zároveň aj sebapoznaním a sebaobrazom Slovákov ako celku. Stotožnením týchto dvoch záujmov sa vlastne dáva zadosť princípu Vladimára Mináča, že dejiny a kultúra Slovákov niežeby boli neúplné, ale sú nemysliteľné bez dejín a kultúrnych tradícií slovenského vysťahovalectva. Práve tak ako dejiny a kultúra zahraničných Slovákov by boli nezrozumiteľné bez spojitostí s materským národom. Priblížme si, v čom spočívajú prvé kroky výskumu? – Aby sa mohlo prikročiť ku spracovávaniu komplexného obrazu, a na viacdisciplinárnom základe (etnológia, folkloristika, historiografia, demografia, jazykoveda, umenoveda) koncipovanému dielu o tradičnej kultúre, spôsobe života a identite vojvodinských Slovákov, potrebné je najskôr urobiť si prehľad, čo všetko už bolo k naznačeným tematickým okruhom preskúmané, dokumentačne podchytené

a publikačne sprístupnené. Po nadobudnutí takéhoto prehľadu sa z archívnych, múzejných a publikovaných dokumentov a prameňov vytvorí databanka jestvujúcich poznatkov, ktoré sa po ich sústredení a utriedení stanú podkladom či východiskom rozpracovania zamýšľanej publikácie. Moja nedávna študijná cesta vo Vojvodine bola zameraná na vytváranie naznačenej databázy. Ktoré mestá, osady Slovákov a inštitúcie ste navštívili, s kým ste sa zoznámili a koho pomoc bola pre vás najprínosnejšia? – Počas tohto prvého desaťdňového pobytu vo Vojvodine som navštívil Nový Sad, Petrovec, Kulpín a Starú Pazovu. V Novom Sade ma prijali v Múzeu Vojvodiny, v Matici srbskej, v Oddelení slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade a v redakcii časopisu Hlas ľudu. Riaditeľke Múzea Vojvodiny Dr. Agneš Ozer, jej námestníkovi Bogdanovi Šekarićovi, ako aj pracovníkom oddelenia etnológie a múzejnej knižnice som zaviazaný za sprostredkovanie informácií, dokumentačných materiálov a publikácií, dotýkajúcich sa problematiky dejín a kultúry mnohonárodnostnej a multikultúrnej Vojvodiny. Prijatie v Matici srbskej malo predbežne informatívny a konzultačný charakter. Profesorke slovenského jazyka Anne Marićovej z Novosadskej univerzity vďačím za oboznámenie s odbornou profiláciou Oddelenia slovakistiky, no hlavne za poskytnutie publikácií jeho pracovníkov a za sprístupnenie obsahového zamerania diplomových prác jeho absolventov. Redakcii Hlas ľudu vďačím za poskytnutie viacerých ročníkov ich časopisu, ako aj za publikácie z edičného programu ich vydavateľstva. Hoci len krátke, ale zato efektívne bolo stretnutie a konzultácia so známym publicistom a bývalým ministrom poľnohospodárstva Jánom Kišgecim. Jemu vďačím aj za zabezpečenie návštevy a odbornej konzultácie v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne. Foto: A. Francistyová (Pokračovanie v budúcom čísle)

30 /4605/ 26. 7. 2014

Kultúra V ŽENSKOM SPOLKU V KOVAČICI

Úspech, ktorý dáva životu zmysel Anička Chalupová

špeciálnou cenou za najupravenejší výstavný priestor. Predtým na podujatí Kifliáda v Aradáči ich domáce rožky obsadili štvrté miesto a dostali aj diplom za najkrajšie naaranžovaný

enský spolok v Kovačici sa môže pochváliť bohatou a pestrou paletou aktivít, v rámci ktorých jeho členky zrealizovali početné projekty späté s kultúrnym dedičstvom, ekonomickým posilňovaním žien, skrášlením a skvalitnením životného prostredia, vidieckou turistikou, gastronómiou a pod. Začiatkom júna členky Ženského spolku v Kovačici sa zúčastnili na Festivale slavského kolača v Tomaševci, ktoré je súčasťou podujatia Tamiški cvet 2014. Kovači- Barasky chutili rovnako ako aj zaslúžená čanky do Tomaševca pri- prvá cena niesli ručné práce a koláče a s baraskami (tradičné kovačické stôl vo výstavnom priestore. V júli sa koláče v tvare broskýň) získali prvú s výstavou ručných prác zúčastnili cenu. Organizátor ich odmenil aj na dožinkových slávnostiach, ktoré

Kovačické spolkárky sa zúčastnili Noci múzeí v Novom Sade (foto: z archívu ŽS) sa tradične konajú pri príležitosti ukončenia žatvy vo Vojlovici. Okrem toho, že v priebehu celého roka členky Ženského spolku v Kovačici vo svojich miestnostiach organizujú rôzne tematické výstavy ručných prác, usilovne vyhotovujú rôzne ručné práce, suveníry, rezance, chutné koláče a k tomu pomáhajú iným spolkom a združeniam. Ani počas najväčších letných páľav prácu nemienia prerušiť. Naposledy usporiadali veľkú

Z KANCELÁRIE PRE MLADÝCH OBCE STARÁ PAZOVA

Na obzore medzinárodný volontérsky kemp Anna Lešťanová

pre mladých, aj tohto roku sa na pazovskej zalesňovateľskej škôlegionálna rozvojová agentúra ke Brest uskutoční medzinárodný Srem v spolupráci s Kanceláriou volontérsky kemp. Od 4. do 15. pre mladých augusta dobrovoľníObce Stará Pazoci v kempe sa však va uskutočnila budú zaoberať nielen ďalší bezplatný úpravou mesta a ekovýcvik pre začialógiou, ako to bývatočníkov v biznilo doteraz, ale dôraz se. Výcvik, ktorý dajú na prácu v dielsa koná podľa ňach. „Zo zahraničia metodológie máme prihlásených Národnej rozvoúčastníkov z Kórey, jovej agentúry, Turecka, Švajčiarska, v Starej Pazove Španielska, Bielorustrval tri dni a po ka, Nemecka, ktorí už jeho ukončení pracovali s mladými, všetci účastníci Nadežda Hadríková nadobudli určité dostali certifikáty skúsenosti, sú veľmi uznávané Národnou službou pre kreatívni a vedia svoje vedomosti zamestnávanie. preniesť na svojich rovesníkov zo Podľa slov Nadeždy Hadríkovej, Srbska,“ poznamenala N. Hadríková. koordinátorky obecnej Kancelárie Tohtoročná téma kempu znie: Ako

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

najlepšie stráviť voľný čas a naplánované sú aj dva internacionálne dni, na ktorých hlavné slovo budú mať práve dobrovoľníci zo zahraničia. Každý tam predstaví krajinu, z ktorej prichádza, a spolu so svojimi hostiteľmi oslávia i 12. august – medzinárodný deň mladých. Realizáciu internacionálnych dní by

humanitárnu zbierku odevu, obuvi a hygienických prostriedkov pre záplavami postihnutých občanov Šídu. Kovačické spolkárky sa už tešia na výstavu, ktorú na pozvanie Matice slovenskej v Rijeke uskutočnia na sklonku augusta. Prvý októbrový víkend na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici usporiadajú tradičné podujatie Etno jarmok, na ktorom očakávajú účasť spolkov žien z celej Vojvodiny. malo podporiť aj Ministerstvo pre mládež a šport. V nadchádzajúcom období v Starej Pazove plánujú pokračovať s usporadúvaním psychologických poradní. Ako povedala naša spolubesedníčka Hadríková, o tieto poradne, doteraz realizované dobrovoľníkmi, mladí z obce prejavili veľký záujem. Preto v kancelárii pre mladých rozhodli, že v záujme profesionálnejšieho prístupu sa prostredníctvom súbehu pokúsia zabezpečiť potrebné finančné prostriedky z príslušného rezortného ministerstva. Do konca roka plánujú vydať aj 4. číslo zborníka džBujanje z tvorby mladých nádejných poetov zo Staropazovskej obce. NECH HUDBA ZNIE v každej chvíli. Nemusí vždy ísť ani o Exit, ani o Guču. Dakedy stačí len tak málo: dostatok hudobného sluchu, gitara na začiatok a frekventovaná ulica v strede Nového Sadu. Veď každý dinár príde vhod, či už na dovolenku, či na prežitie ďalšieho dňa. Ako východisko z tohto terajšieho. Exit spravidla má aj svoj tretí polčas. O. F. • KULTÚRA •

Z ČINNOSTI VÝTVARNÝCH UMELCOV V PADINE

Združenie Smäd a jeho dobré skutky Anička Chalupová

innosť členov Združenia výtvarných umelcov Smäd v Padine cítiť v osade počas celého roka. Z času na čas organizujú výstavy obrazov svojich členov, častejšie ruky prikladajú k rôznym humanitárnym skutkom. Tak 16. júla t. r. členovia tohto združenia Anna Kňazovicová a Janko Širka v čele s predsedom združenia Jánom Husárikom, spolupracovníkom Zlatkom Šimákom a s maliarmi z Uzdina Todorom a Sofiou Jonašku a Ileanou Oalde pobudli na jednodňovom výtvarnom tábore v Lipovačkej hore, ktorá sa nachádza v okolí Belehradu. Podujatie sa usporiadalo v areáli Centra pre rehabilitáciu detí s downovým syndrómom a poruchami reči. Počas tohto podujatia, kde maliari zaúčali choré deti maľovať, účastníkov výtvarného tábora navštívili početní hostia, medzi

ktorými bol Dr. Laslo Puškaš, profesor na Lekárskej fakulte v Belehrade, so svojimi spolupracovníkmi. Po pracovnej časti podujatia maliari tomuto rehabilitačnému centru odovzdali svoje maliarske diela na humanitárne účely. Privítala ich a srdečne sa im poďakovala Dijana Lazićová, riaditeľka Domu zdravia, so spolupracovníkmi. Členovia Združenia výtvarných umelcov Smäd v Padine budú počas letnej sezóny, Účastníci podujatia z Kovačice, Padiny okrem účasti na po- a Uzdina so svojimi hostiteľmi četných výtvarných táboroch, aj ďalej napomáhať a ale aj širšie, rôznymi humanipodporovať nielen svoje okolie, tárnymi akciami, ktoré sa čoraz

NEOBVYKLÉ VÝSTAVNÉ NÁMETY V GALÉRIÁCH KULTÚRNEHO STREDISKA BELEHRADU: FUTBAL, S FUTBALOM, O FUTBALE...

Spätosť nemá vek Oto Filip

ály a dresy. Odkazy. Známe športové úbory. Momentky zo zápasov. Výškový pohľad na veľké a malé ihriská. Zahodené deravé kožené lopty... Je to len časť exponátov zahrnutých podujatím Umenie v nedovolenej pozícii, ktoré od 3. do 26. júla prebiehalo v galériách Artget a Poodrum Kultúrneho strediska Belehradu. Medzinárodná výstava o futbale a umení cielene a trefne zapadla do obdobia planetárnej horúčky spôsobenej uplynulými majstrovstvami sveta vo futbale v Brazílii, zapĺňajúc neobvyklým spôsobom zjav- Práca Miloša Tomića: lopty, ktoré s veľkou nú medzeru v počte súčas- vervou a láskou zbiera • KULTÚRA •

ných umeleckých výstav na tému najpopulárnejšieho športu. Spätosť potrebná a možná. Hoci ho mnohí nepovažujú ani za veľmi tvorivý, ani za príliš komplikovaný šport, častý je názor, že je futbal metaforou života. Ale akým spôsobom? A nie je to, vlastne, každá hra, v ktorej jeden vyhráva, iný prehráva? Výstava, v ktorej účinkovali desiati umelci zo Srbska, Čiernej Hory, Chorvátska, USA... sa neniesla v znamení akýchsi možných estetických porovnaní futbalu a umenia. Prvotne sa upriamila na to, aby prostredníctvom umeleckých prác a projektov, v ktorých je futbal

častejšie stýbajú do náhrdelníka činností ich združenia. metaforou a symbolom moci, peňazí, identity, manipulácie, stratégie, identifikácie s idolmi, správania sa más, vlastne, priblížila a prezentovala rôzne spoločenské témy a fenomény. Iba jedna ukážka: Miloš Tomić, ktorý práve končí magisterské štúdiá animácie v Prahe, sa orientuje na exponáty, ktoré nazbieral ako odhodené. Konkrétne na futbalové lopty, ktoré vylovil z riek, objavil v opustených dvoroch, pri kontajneroch, na ulici či smetiskách. Tomić dokonca získal i doktorát v Prahe ako špecialista „smetiar“ za dizertačnú prácu Vzácnosť odhodených predmetov, teda smetí, ako materiálu pre film a fotografiu. Pre nekonvenčné pohľady na najpopulárnejší šport výstava o umení v ofsajde takmer celý mesiac sústavne lákala návštevníkov. Nútiac ich pritom rozmýšľať, či je futbal len metaforou, alebo je skôr a viac ukážkou života, kultúry, správania, zvykov... A možno je najsprávnejšou odpoveďou, že je mixom všetkého spomenutého.

30 /4605/ 26. 7. 2014

Kultúra • Oznamy BLAHOŽELANIE

Nie je všetko jedno, kedy napíšeme sloveso dobiť (sa) s „i“ a dobyť (sa) s „y“ Anna Horvátová

re niekoho sú to také malichernosti – písanie mäkkého i a tvrdého y. Pre zriedkavých jednotlivcov všemožne a k tomu dennodenne sa zasadzujúcich o čistotu spisovnej slovenčiny veru hrubá chyba. Lepšie sú na tom pracovníci elektronických médií, ktorí neveľmi musia dbať ešte aj na písanie mäkkého i a ypsilonu, i keď by aj toto pravidlo malo byť v masovo-komunikačných službách proste zakódované, rovnako ako iné pravidlá spisovnej slovenčiny. Nerešpektovaním písania „i“ a „y“ robíme aj prehrešky proti nášmu jazyku, ale prichádza aj k zmene významu slov. Keďže je podľa abecedného poriadku v slovníkoch zaradené skôr sloveso dobiť (s mäkkým i), najprv si posvietime na jeho význam: – prestať biť: hodiny dobili šiestu; – veľmi zbiť: dobiť väzňa na nepoznanie; ľahol si

celý dobitý (ľahol si celý zmorený); – bitím usmrtiť: dobili vlka lopatami; obeť zavliekli na odľahlé miesto a tam ju dobili; – nabíjaním doplniť elektrickú energiu: dobiť batériu. S výrazom dobitý ako pes sme sa tiež neraz stretli – je to synonymum byť veľmi vyčerpaný. Zvratné sloveso dobiť sa znamená: – doudierať sa, dotĺcť sa, dokaličiť sa: celý sa dobil v kameňolome; – nabíjaním sa doplniť elektrickou energiou: batéria sa dobila. Slovesom dobyť (s ypsilonom) vyjadrujeme nasledujúce: – ovládnuť mocou, zmocniť sa: dobyť kasárne, dobyť mesto útokom; – získať (s úsilím), dosiahnuť: dobyť víťazstvo (v športe), dobyť politickú moc. Dobyť sa použijeme na vyjadrenie násilne sa dostať: dobyť sa dnu, dobyť sa k riaditeľovi. Bez ohľadu na to, aké malé a nedôležité to vyzeralo, prihliadať na jazykové spisovné, gramatické, pravopisné normy je nevyhnutné.

Na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave dňa 27. júna 2014 Mgr. IVAN BAGĽAŠ obhájil doktorskú dizertáciu Osobnosť, základné psychické potreby a motivácia ako prediktory well-beingu v akademickom a pracovnom prostredí a získal titul PhD. Z jeho úspechu sa tešia a zo srdca mu veľa šťastia a zdaru do budúcna želajú rodičia, brat Vladimír a starí rodičia Kokavskovci.

GRATULÁCIA Po úspešnom ukončení štúdia na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre IVAN MUČAJI z Báčskeho Petrovca dňa 13. júna 2014 bol slávnostne promovaný a udelený mu bol akademický titul inžinier. K tomuto úspechu mu gratulujú Rodičia a sestry Marína a Anna s rodinami.

BLAHOŽELANIE Dňa 4. júna 2014 na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre ANDREA VIDOVÁ absolvovala vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa zložením štátnej skúšky v študijnom programe biológie, študijný odbor biológia, a udelený jej bol titul bakalár. Našej dcére, vnučke a rodáčke prajeme ďalšie úspešné štúdium a zdar do budúcnosti. Starí rodičia Červenskovci, rodičia Vidovci a strýko Ján Červenský s rodinou

DROBNÝ OZNAM PREDÁM zbierku starých Národných (ľudových) kalendárov v originálnom obale, zachované od čísla 1, od roku 1920 po rok 1945, 17 ročníkov, vydaných v Petrovci – takmer 3 000 strán zaujímavého čítania. Predám iba v celku. Prof. Fedor Červenský, Báčsky Petrovec, tel.: 780-799.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2192_02 NS_Futog_2, v Ulici cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 18. augusta 2014. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a námietky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 19. augusta 2014 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara 73, na katastrálnej parcele č. 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 25. augusta 2014. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a námietky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 26. augusta 2014 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA so

ZUZANOU SNIDOVOU

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

rod. Čániová 10. 3. 1962 – 17. 7. 2014 z Petrovca

Tichú spomienku si na Teba zachovajú

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojou nevestou

ZUZANOU SNIDOVOU rod. Čániovou 10. 3. 1962 – 17. 7. 2014 z Petrovca S úctou si na Teba bude spomínať otec Samuel Snida

POSLEDNÝ POZDRAV

s mojím jediným bratom

ZUZANA SNIDOVÁ

rod. Čániovou 10. 3. 1962 – 17. 7. 2014 z Petrovca

manžel Samuel a dcéry Miluša a Anna Petrášová s rodinou

BOĽAVÁ, PREBOĽAVÁ ROZLÚČKA

Po dlhej a zákernej chorobe nás opustila milovaná dcéra

Lúčia sa Tvoji otec a matka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANOU SNIDOVOU

SMUTNÁ SPOMIENKA

10. 3. 1962 – 17. 7. 2014 z Petrovca

Dňa 27. júla 2014 uplynú dva smutné roky, čo nás navždy opustil milovaný syn, manžel, otec a starý otec

V srdciach Ťa nosiť budeme a na Teba nikdy nezabudneme.

JURAJ HURÁG 10. 7. 1951 – 2012 – 2014 zo Silbaša

Sestra Katarína s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s našou ujčinou

Čas plynie a nevráti, čo vzal, zostali len spomienky a žiaľ. S úctou a láskou si na Teba spomínajú:

10. 3. 1962 – 17. 7. 2014 z Petrovca

kmotrovci Andrášikovci a krstniatka Hana a Michal

11. 8. 1967 – 2. 7. 2014 z Petrovca

Zostaneš vždy v mojom ubolenom srdci. sestra

so svojou sestrou

ZUZANE SNIDOVEJ

Na Teba si s úctou a láskou budú spomínať

SAMUELOM SELEŠTIANSKYM

matka Mária, manželka Boženka a dcéry Zdenka a Želka s rodinou

ZUZANOU SNIDOVOU

SMUTNÁ SPOMIENKA

10. 3. 1962 – 17. 7. 2014 z Petrovca

rodina Lončarová

Uplynulo 15 smutných rokov, čo nás navždy opustil náš drahý otec, apo starý a apko

DROBNÝ OZNAM PONUKA PRÁCE NA SLOVENSKU Ati trading, s. s r. o., Báčsky Petrovec ponúka prácu na Slovensku za výhodných podmienok v automobilovom a elektrotechnickom priemysle; ubytovanie a preprava zadarmo. E-mail: atitradingdoo@gmail.com, https://www.facebook.com/posaouslovackoj

JÁN KOVÁČ

Informujte sa na tel. č.: 060/8302210, 060/8302201 od 7.00 do 15.00 hod.

1918 – 1999 – 2014 z Petrovca Zostaneš nám naveky v spomienkach. Dcéra Mária s rodinou

• OZNAMY •

30 /4605/

26. 7. 2014

Oznamy TICHÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na nášho starkého

na nášho milovaného

SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

JÁNA MAJORSKÉHO

JÁNA LAČOKA 10. 3. 1945 – 26. 7. 1993 – 2014 z Petrovca

1942 – 1999 - 2014 zo Starej Pazovy

JOZEFA BOLDOCKÉHO 2001 – 2014 z Nového Sadu

V spomienkach sme pri Tebe každučký deň. Manželka Mária a dcéra Anna, zať Miroslav a vnuk Darko Lešťanovci

Osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoja neprítomnosť je nenahraditeľná.

Tvoju lásku a šľachetnosť si chránime v našich spomienkach a srdciach.

Manželka, dcéra s rodinou a syn s deťmi

Tvoji najmilší

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na sestru a tetku

s našou mamikou a svokrou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou, starkou a prababkou

ZUZANOU DENĎÚROVOU rod. Turčanovou 1926 – 2014 z Petrovca

ANNU RADULOVIĆOVÚ

rod. Čániovú 21. 7. 1946 – 16. 7. 2013 – 2014 z Báčskeho Petrovca Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva brat Ján Čáni s rodinou z Kulpína

KATARÍNOU SLAMAJOVOU 1915 – 2014 zo Starej Pazovy

Spomienky na Vás si s láskou natrvalo zachovajú nevesta Marka, vnúčatá Pavel Šipický-Šági a Mária Ilićová s rodinami

Smrť bola neúprosná, ale spomienky nám nikto nevezme. Dcéra Zuzana s manželom a dcérami Libuškou a Zdenkou s rodinami

SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na našich najmilších

na jeden čestný život

JÁNA SÚDIHO 2. 7. 1938 – 22. 7. 2013 – 22. 7. 2014 z Kysáča

JURAJ KOKAVEC

1938 – 1997 – 2014 Ďakujeme Ti za Tvoju obetavosť, lásku a optimizmus, ktorý si nám všetkým každodenne vlieval. Tvoji najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

VLADIMÍR KOKAVEC

ZUZANA KOKAVCOVÁ

1976 – 2014

rod. Čelovská 1942 – 2014

z Petrovca S bôľom v srdci

Ján, Miroslav, Anna, Marína a Ivana • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s mamou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na otca a manžela

Uplynuli 3 boľavé roky, čo nás opustila manželka, matka a mamika

ANNOU KOLÁROVOU

ŠTEFANA ČINČURÁKA

24. 9. 1931 – 18. 5. 2014 z Petrovca

2004 – 2014 z Pivnice

KATARÍNA PONIGEROVÁ rod. Bohušová 1957 – 2011 – 2014 z Petrovca

Spomienku na Teba si budeme vždy s láskou a úctou zachovávať.

Ani po desiatich rokoch nezabúdame na Teba. V našich srdciach si stále s nami.

Syn Ján s manželkou Annou a vnukovia Miroslav a Branislav s rodinami

Manželka Katarína, syn Daniel a dcéra Anka Tótová s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou a starkou

Oznamujte v

ZUZANOU DENĎÚROVOU

Hlase ľudu

rod. Turčanovou 21. 7. 1926 – 19. 7. 2014 z Petrovca

47-20-840

Trvalú spomienku si na Teba navždy zachovajú dcéra Anna s manželom, vnuk Samuel a vnučka Anička s rodinou

S láskou si na ňu spomínajú: manžel Ján, synovia Ján a Miroslav a vnúčatá Sandra, Ema, Mirko a Hana

SPOMIENKA

na rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

021/ a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

JOZEFA RUMANA

31. 1. 1926 – 2002 – 2014

KATARÍNU RUMANOVÚ

rod. Týrovú 20. 6. 1929 – 2009 – 2014 z Pivnice S láskou a úctou si na Vás spomínajú a tichú a trvalú spomienku zachovávajú dcéra Katarína a syn Jozef s rodinou

SPOMIENKA

Dňa 28. júla uplynie rok, čo ma opustil manžel

na manžela a otca

JÁN KUKAVSKÝ 1953 – 2013 – 2014 z Petrovca

ING. ANDRIJU KOVAČIĆA

14. 4. 1954 – 20. 7. 2013 – 2014 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba stále spomína manželka Anna

Ukrutný a ťažký osud to vzácne nám vzal, smútok a prázdny dom nám nechal. V jednom okamihu zmizlo tak mnoho, odišiel si tíško, ako odchádza deň, zostala nám spomienka na Teba len. Rana hlboká a ťažká, v srdci žiaľ, ktorý viac nik nezahojí, a čas plynie a nenavráti našu stratu. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme a s úctou si na Teba spomínať budeme. Tvoje najmilšie: manželka Evka a dcéra Májička

• OZNAMY •

SPOMIENKA na švagra

JÁNA KUKAVSKÉHO 1953 – 2013 – 2014 z Petrovca

Tichú spomienku si na neho zachováva rodina Tordajová 30 /4605/

26. 7. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 25. júla 19.30 Úryvok z tohtoročného festivalu Tancuj, tancuj... 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 27. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 29. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Pondelok – sobota Hudobné vysielanie 18.00 Denník Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Sobota Z každého rožka troška 2.00 Repríza piatkových (piatok) vysielaní a Palety Kaleidoskop (sobota) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Hudobné relácie (nedeľa) 10.00 Repríza piatkových 17.00 Rozhlasové noviny vysielaní a Palety Vejár hudobných vysielaní Piatok Nočný program 16.45 Repríza nedeľných vysielaní 23.00 Hudobné relácie (utorok) TV Týždeň prinesie príspevky: 23.00 Rozhlasová hra, hudobné o vplyvoch vysokých teplôt na relácie (sobota) zdravie ľudí, priebehu podujatia V aradáčskom šírom poli, stretnutí motoristov v Kysáči, žatevných prácach, programe tohtoročných Slovenských národných slávností v Petrovci, Dolnozemskom jarmoku, ktorý sa tentoraz uskutoční v Kovačici, melónoch, činnosti cirkevnej mládeže v Boľovciach, zručných výšivkárkach z Bieleho Blata... Nebudú chýbať príspevky o športových aktivitách TV STARÁ PAZOVA a o tom, komu sa dostal pohár na matičnom turnaji v malom futbale. Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 25. júla – Posledná pevnosť Sobota 26. júla – Útek do Mexika Pondelok 28. júla – Vlk zabijak Utorok 29. júla – Žoldnieri spravodlivosti, 1. časť Streda 30. júla – Žoldnieri spravodlivosti, 2. časť Štvrtok 31. júla – Pomsta v mene syna 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 27. júla 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Zločinná vášeň 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ondrej Vízi, biológ, a Mária Danková

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 27. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň O Dolnozemskom jarmoku 2014 Utorok 29. júla 16.00 Deň žatvy v Kovačici Letné tvorivé dielne Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 1. augusta 16.00 Slovenský film: Iná láska Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 30 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov oslavy zakončenia žatvy vo Vojlovici.

autorka: 1. časť ANNA BIČIAROVÁ tajničky

ž. meno

piesočný pruh

vpíšte ÁV

tuk

riečica 2. časť tajničky

odlišnosť liter vpíšte LAA

nátrium

vpíšte OLI

elektrický (skr.) vpíšte OAN

umelec

autoškola chránidlo na členky

budhistický mních pomaly

kálium

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

pridalo soľ

vpíšte ES spojka

príslušník židovského národa

Streda 30. júla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 3. augusta 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

lietal

zlámalo

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. stredomorský strom Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

TELEVÍZIA PANČEVO

ampér

rieka v južnej Afrike ampér druh papagája

vrana (lokál) osamelosť (srb.) strednica

vpíšte ÉO AS HL DU LU

alt

skelet rieka v Taliansku

mazľavá zemina

zastraší Oliver Mlakar

3. a 4. samohláska

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 29 VODOROVNE: volontér, apatia, a, rabat, SM, ati, ešte, delo, íon, ári, Arno, čata, ok, S, ataman, Ko, l, plo, obralo, s, miesila, ťv, sila TAJNIČKA: V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI

hliník

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 27 z čísla 27 Hlasu ľudu z 5. júla 2014 bolo: JÁN BALKO. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JARMILA KOLÁROVÁ, Ul. Kuzmányova č. 13, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

30 /4605/ 26. 7. 2014

Šport

Tretí v Prvej juhobanátskej lige v sezóne 2013/14: mužstvo kovačickej Slávie

SLÁVISTI V SEZÓNE 2013/14 NA TREŤOM MIESTE

Tesne pred bránou Vojvodinskej ligy Ján Špringeľ

utbalový klub Slávia zakončil súťaž v Prvej juhobanátskej lige na treťom mieste. Kovačičanom to ale nestačilo na postup do novoformovanej Vojvodinskej ligy – skupina Banát. Na tridsiatich zápasoch futbalisti z osady insity vyhrali sedemnásťkrát – tak delia druhú priečku s druhým Železničarom. Remizovali iba šesť ráz, čím delia desiate miesto s prvou Slogou Plandište. Slávia prehrala na siedmich zápasoch, menej prehier majú už len tri kluby. Podľa streleckej efektivity (74 gólov) delia druhé miesto. Obrana „modrých“ je na štvrtom mieste (slávisti prijali 34 gólov). Podľa gólového pomeru (+ 30) a celkového počtu bodov sú na tretej priečke. Na jar prehrali slávisti iba jeden zápas (doma derby s Radničkim Baranda), vyhrali dve tretiny (z pätnástich až desať), dali o osemnásť gólov viac ako v jeseni (po-

www.hl.rs

mer 28 : 46). Od návratu do Prvej juhobanátskej ligy tretie miesto je najlepším výsledkom. Pri väčšine meraní síl – 27 zá- Dvakrát súperi v slávistických dresoch: momentka zo zápasu Slávia (modré pasoch Sláviu viedol kormidel- dresy) – Jugoslavija Jabuka ník Zoran Madževski. Keď známy tréner rezignoval, Kovačičanov Na všetkých pätnástich jarných trinástich majstrovských stretnuviedol športový riaditeľ Zlatko dueloch bránil Krstić a na trávniku tiach. Dres Slávie si v jedenástich Mršulov. V zimnom prestupovom bol hrotový útočník Bosnić. O zá- zápasoch obliekli kapitán Čerňoš období sa Slávia výrazne posilnila. pas menej majú na svojom konte (na štyroch bol zranený), Hornung V tíme zostalo šesť hráčov: Čera Štopulj. Parojčić hral v deviatich ňoš, Sachter, Petković, Bosnić, dueloch, Sachter vystúpil päťkrát, LEPŠÍ OD DORASTU Angelovski a Hornung, ďalnáhradný brankár Stajčić schádzal Sezónu slávisti uzavreli v soboších dvanásť bolo nováčikov. medzi žrde dvakrát a Arsić raz. tu 21. júna revuálnym zápasom Najviac slávistických elévov Najlepším strelcom Slávie bol medzi seniormi a juniormi Slávie. pricestovalo z Pančeva, po jególstrojca Bosnić. Vsietil dvadStarší porazili dorastencov 7 : 0 (1 den aj z Belehradu (Jovanović) saťpäť gólov (desať v jesennej : 0). Po dva góly vsietili Petković, a Čačku (Vulišić). Len v jesennej časti, pätnásť na jar) v 29 zápaAndonovski a Jovanović, siedmy časti nastúpili: Nestorovski, soch a roky patrí medzi najlepších pridal Vulišić. V zostave prvého tímu Ďuriš, Mosić, Mihálek, branstrelcov Prvej juhobanátskej ligy. z oprávnených dôvodov chýbali iba kár Antanasijević ,Vlasto DuNa zápase s Vulturulom Grebenac Obradović, Arsić, nenastúpil ani dáš, Válovec, Kováč, Spasojev, a Tempom Sefkerin dal po päť zranený Labudić, kým Tiodorović Jovčevski, brankár Varadinac, gólov, s tímom Mladost Omoljica nie je viacej členom FK Slávia. Andrić (brankár, ale schádzal strelil hetrik. Okrem neho strelci do hry aj ako hráč), Ďurkovský pre Kovačičanov boli Petković 16 a Sretenović. Obradović, Labudić, Jovanović, (8 + 8), Tiodorović a Andonovski V druhej časti šampionátu na- Tiodorović a Vulišić. Petković, An- po 6 (obaja jar; Andonovski jeden stúpilo dokopy osemnásť slávistov. donovski a Perić boli na trávniku na hetrik), Angelovski 4 (2 + 2), Jova-

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

nović 4 (jar), Čerňoš 3 (2 + 1), Mosić 2 (jeseň), Ďuriš 2 (jeseň), Vulišić 2

Najlepší strelec Duško Bosnić vsietil 25 gólov

(jar), Nestorovski 1 (jeseň), Sachter 1 (jeseň) a Labudić 1 (jar). Hoci si v jarnej časti šampionátu slávistický dres obliekli iba dvaja Kovačičania, nové vedenie Slávie zvolené 1. decembra 2012 v čele s predsedom Stanislavom Suchánekom sa snaží mať všetky výbery v ligových súťažiach: kohútiky, pionieri a dorast; priateľské zápasy hrajú aj veteráni. Dorastenci zakončili šampionát v Mládežníckej juhobanátskej lige – skupina sever na 7. mieste. Slávia šampionát prehrala v úvodných troch kolách, keď získala iba jeden bod; prehry v Grebenci a Jabuke, remíza doma so Železničarom. Prehrala už spomínaný zápas doma s Barandou a osudové jej boli aj dve neplánované jarné remízy: doma s Belou Crkvou a v Omoljici. Nepomohli už potom ani dvakrát po tri výhry zaradom a štyrikrát po dve

PRIATEĽSKÉ SUSEDSKÉ DERBY

Útoky napriek úpeku SLÁVIA – DOLINA 2 : 3 (1 : 1)

Ján Špringeľ

ako v posledných rokoch opierať o domácich futbalistov, kým si dres Doliny v Srbskej lige – Vojvodina oblečú iba piati staronoví futbalisti.

valitnú hru susedov v prvom prípravnom zápase oboch tímov videli početní fanúšikovia (bolo ich 600), ako i novinári oboch športových srbských denníkov a kamera RTV Obce Kovačica. Útoky sprevádzal úpek na ihrisku a rozhodca v polovici každého polčasu poslal hráčov na niekoľkominútovú prestávku, aby sa občerstvili. Miernu prevahu v derby mala Dolina. Padinčania začali desať dní skôr s tréningami Húževnatý boj o každú loptu narozdiel od futMomenty zápasu: V 5. min. balistov z osady insity, a preto minimálna výhra klubu, ktorý je presná prízemná strela vynikao dve súťaže vyššie, neprekvapila. júceho dribléra Šarenca – 0 : 1. Obaja lodivodi vyskúšali aj hráčov, Po chybe Šinika v 27. min. naktorí ešte nepodpísali v prestu- biehajúci Jovanović z ľavej strany povom období. Kovačičania sa prihral Bírešovi, ktorý rutinne v nasledujúcej sezóne budú viacej vyrovnal. V 52. min. 600 divákov • ŠPORT •

výhry za sebou. Dve nerozhodné hry postupne mali slávisti v 24. a 25. kole. Dve prehry za sebou Slávia v uplynulej sezóne nezažila. Na rozdiel od predchádzajúcich sezón, slávisti mali na jar rýchlejších hráčov, kvalitných a nechýbajúcich na lavičke náhradníkov. Aj napriek veľkému počtu jarných gólov, niektoré zápasy Najkrajšia momentka jari: nožničky Bojana Andonovsa mohli preme- ského na zápase s Crvenou zvezdou Pavliš novať na festival zmarených šancí. Na duely v Ko- Dolinou, kde je slávistická tribúna vačici sa chodí pozrieť niekoľko viac než plná fanúšikov oboch desiatok divákov. Výnimkou sú mužstiev, ale i milovníkov futbalu priateľské merania síl s padinskou z okolia. videlo najkrajší gól zápasu: po centri precízny volej Markovića z dvanástich metrov – 1 : 2. Po neúspešnom rohovom kope Doliny v 58. min. rýchly protiútok Angelovského sa skončil oblúčikom v sieti srbského ligistu. V 69. min. po tlačenici v pokutovom území sa nestrážený vo veľkom vápne ocitol Šušnjar a skóroval na konečných 2 : 3. Hlavný rozhodca Dragan Milanović z Pančeva, ktorému pomáhali spoluobčan Nemanja Bunčić a Crepajčan Milan Janošev, neukázal žiadnu kartu.

SLÁVIA: brankári Krstić, Pejčinović; hráči Sachter, Ďuriš, Bíreš, Strakúšek, Ján Čerňoš (kapitán), P. Čížik, D. Čížik, Petković, Stanisavljević, Vulišić, Jovanović, Angelovski, Antić, Jaroslav Čerňoš, Poljak, Čech, Milosrdný. Tréner Zlatko Mršulov. DOLINA: brankári Trivunović, Pustinjaković; hráči Šinik, Pavić, Nedučić, Basarić, Advigov, Stojanov, Ðoković, Čigoja, Šarenac, Kresojević, Vasić, Milovac, Veličković, Ivanišević, Spaskovski, Marković, Šušnjar, Nebrigić. Tréner Vladimir Popov.

DEVÄŤ TÍMOV ÚČINKUJE TOHTO ROKU NA TURNAJI v malom futbale v Kovačici. Unirea z Uzdina a osem domácich klubov – Standard, Warriors, Demokratická mládež, Univerzal, Pekáreň Centar, United, Insajderi a Unico – si merať sily začali 9. júla. Po štrnástich sezónach sa prvýkrát na turnaji nezjavili Tatatirci, bok po boku s niekdajšími Zmajčekmi najúspešnejší kolektív v doterajších viac ako štyri desaťročia trvajúcich turnajoch. Zápasy sleduje denne od osemdesiat do sto divákov. Najúspešnejších čakajú poháre. Vyhlásia aj najlepšieho hráča, brankára a strelca na turnaji. Organizátormi turnaja sú Ivan Chalupa a Futbalový klub Slávia. Finále pionierov zohrajú Fagani a Pomstitelia. Na snímke je záber zo zápasu Insajderi (zelené dresy) – United. J. Šp. 30 /4605/ 26. 7. 2014

Šport HODNOTÍME MINULÝ SÚŤAŽNÝ ROČNÍK PETROVSKÝCH FUTBALISTOV

Bolo treba veľa námahy a odvahy odišiel do Kabelu. Prišli brankári Leňa a Pavlíni, Vuković a Đukanović. Rupar, ktorý v jeseni nehral, sa tiež vrátil. V zimnej príprave Mladosť vyhrala všetky zápasy a úspešne odštartovala v jarnej časti majstrovstiev. Potom prišli tri prehry zaradom – s Petrovaradínom a Tvrđavou doma, ako aj v Mladenove, nuž sa začala kolísať Šarabova trénerská lavička, no tento predsa zostal do konca súťaže. Mladosť v jarnej časti päťkrát vyhrala, 3 zápasy remizovala a 7 prehrala. Strelci dosiali 30 gólov, obrana inkasovala 32 a na konto je zapísaných 18 bodov. Treba povedať, že okrem dvoch prehier doma Petrovčania na hosťovaniach trikrát vyhrali: v Turiji 2 : 1, v Novom Sade s menovkyňou 2 : Mužstvo a vedenie petrovského FK Mladosť v jarnej časti majstrovstiev roku 2014 Samuel Medveď

tímom Budućnost, Vojvodinou z B. Gradišta a s Veternikom. ovorí sa, že za málo peňazí málo Takmer v polovici semuziky. To sa môže povedať, zóny Stevana Boboaj keď ide o šport, predovšet- PRÍPRAVY ša zamenili a vystriekým o futbal. Do futbalu treba Vo štvrtok 17. júla 2014 začali s prídal ho Ján Hansman, vkladať a často sa to vložené nikdy pravami aj petrovskí futbalisti. Na kým s Kabelom mužani nevráti. prvom tréningu bolo len 12 – 13 stvo viedol tréner Pre petrovský futbal uplynulá futbalistov. Medzi nimi sme videli dorastencov Ján Jasezóna bola ťažká. Na jar minu- aj niektorých doterajších dorastenkuš. Okrem štyroch lého roku, keď mali osláviť 90. cov. Na trávnik sa vrátil i brankár prehier vo Vrbare narodeniny, Mladosť ako trinásta Pavel Fejdi. Vedenie sa dohovára ešte Petrovčania uspeli vypadla z Vojvodinskej ligy – zá- s niektorými bývalými futbalistami. v dvoch zápasoch na padnej skupiny. V lete sa takmer Odišiel iba Bubulj a Vladimír Fábry cudzej ploche. Stalo do poslednej chvíle nevedelo, je na prípravách v Čelareve. sa to v Petrovaradíči sa mužstvo zapojí do súťaže Namiesto trénera Zorana Šarabu ne a v Temeríne, kde Na ceste k afirmácii: Darko Babiak (vľavo) v Novosadskej oblastnej lige. Mla- prišiel Dragan Čuljak, bývalý hráč s mužstvom TSK petdosť neodišla ani na turnaj Tatry FK Nový Sad, ktorý určitý čas hral aj rovský tím zasa viedol Ján Hansman. 1, ako aj v B. Gradišti až 7 : 1. Môžeme do Kysáča, lebo proste nemohla v susednom Kulpíne. V zimnej prestávke došlo k veľkým teda konštatovať, že minulý súťažzoskupiť dostatočný počet hráčov. Prípravy začali koncom júna a temer s mužstvom OFK Futog, odkiaľ prišlo zmenám v kádroch. Za trénera prišiel ný ročník bol pre „modrých“ vonku nútene s futbalistami pracoval bývalý niekoľko mladých neskúsených hrá- Zoran Šaraba, bývalý futbalista novo- úspešnejší ako doma. Tridsať gólov hráč Vlado Matijević z Maglića. Keďže čov, Petrovčania za trénera angažovali sadskej Vojvodiny. Do klubu sa z Hlo- nastrieľali: Zbućnović (9), Pavlis (7), tiež Futočana Zorana Galića. Aj on bol žian vrátili: I. Fejdi, Zbućnović, Pavlis Đukanović (4), Torbica (3), Milenković len krátky čas vo Vrbare, lebo vo Futo- a Severíni. Čakalo sa aj na Ožváta, (2), Trišić, Rupar, Fábry, Bubulj a Fejdi gu viedol pioniersku školu. Tesne pred ale ten si to rozmyslel... Takpovediac po jednom. V jarnej časti hralo až 23 hráčov, majstrovstvami prišiel a to: Severíni (15 zápasov), Fábry, do Petrovca Stevan ÚPRAVA IHRISKA Začiatkom júla nové vedenie FK Mladosť zor- Pavlis, Bubulj a D. Babiak (14), Rupar, Boboš, ktorý koncom osemdesiatych rokov ganizovalo pracovnú akciu na úprave ihriska. Zbućnović a Vuković (13), Trišić a Đuminulého storočia Na jeho východnej strane opílili stromy, ktorých kanović (12), Jakuš a Torbica (11), Fejdi konáre viseli nad hracou plochou. Pred bránami (9), brankári Leňa a Pavlíni (8), obaja v Mladosti aj hrával. Mužstvo Mladosti vyložili holú zem mačinou (busenmi). Namiesto nastúpili v zápase v B. Gradišti, Haška majstrovstvá začalo drôtených sietí za bránami postavia tie upletené (7), Milenković (4), Cerovský (3), A. takmer nezohraté. z povrazu, ktoré nie sú také trvanlivé, ale aspoň Babiak (2), Pucovský, Glumac, Kaňa K tomu sa v Petrova- netrhajú lopty ako tie prvé. V minulej sezóne a Peťkovský (1). Mladosť na konci obsadila dvanáste radíne zranil skúsený drôtená sieť zničila až sedem lôpt! miesto a od jesene bude súťažiť v nobrankár Pavel Fejdi, takže väčšiu časť jesene bránu strážil recipročnou výmenou Budúcnosť a jej voformovanej oblastnej lige, hlavne s mladý, neplnoletý Luka Glišić z Futogu. tréner Stanivuk z Petrovca získali Bati- celkami z Báčskopalanskej a Vrbaskej Je zaujímavé, že „modrí“ až štyrikrát nića, Kobilarova, Ardalića a Latinovića. futbalovej oblasti. doma prehrali – s novosadskou me- Karanović a Glišić sa vrátili do Futogu, Najlepší strelec: Branislav Snímky: J. Pucovský novkyňou Mladost, mladenovským Vrgović pre zranenie nehral a Zorić Zbućnović

www.hl.rs

Matijević nemal licenčné doklady pre vykonávanie trénerskej práce a Mladosť nadviazala spoluprácu

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

STAROPAZOVČANIA ZAČALI S PRÍPRAVNÝMI ZÁPASMI

Opory mužstva zostali JEDNOTA – PODUNAVAC 3 : 1 (0 : 1) Matej Bzovský

o trojtýždňových sústavných a namáhavých prípravách pazovská Jednota zohrala prvý kontrolný zápas s početnými posilami. Kto z hráčov, ktorí sa v nedeľu predstavili pred asi 200 divákmi, zostane na zozname trénerov Milana Vujasina a Slobodana Markovića, je zatiaľ ešte otázne. „Opierame sa o vlastné kádre, to bude naša dlhoročná orientácia. Predsa nemôžeme počítať s kompletným domácim kádrom, lebo sme nemali mládežnícky celok,“ hovorí nám predseda Michal Baláž a pokračuje: „V našom prostredí pôsobí viacero súkromných futbalových škôl.

Cieľom nám je zjednotiť tieto školy a do práce s mladými pokoleniami zapojiť aj našich bývalých hráčov Đurđevića, Popovića, Topoľského, Denića a ďalších. Angažujeme len kvalitné cezpoľné posily z našej obce a bližšieho okolia. Náš chudobný rozpočet nesmieme zaťažovať neadekvátnymi posilami. Dôležité je, že nám zostali opory mužstva Mijatović, Šuša, Stegnjajić, Milaković, Igrač a Marković. Veľa sme urobili aj na úprave našich miestností. Odohrali sme prvý zápas, spokojný som s výkonom a zvlášť obetavosťou hráčov. V rámci osláv Dňa Starej Pazovy 2. augusta 2014 uvítame hostí zo Slovenska a potom budú na rade ešte dva zápasy, na ktorých získame kostru najlepšieho

TURNAJ KOVAČICA OPEN 2014

Na prvom tréningu Jednoty boli tridsiati hráči

mužstva pre majstrovstvá.“ Zápas so susedmi z Belegiša vo veľkej horúčave priniesol dva rozdielne polčasy. V prvom člen Sriemskej ligy bol prinajmenšom rovnocenným súperom a prvý vsietil aj gól. V pokračovaní domáci zatlačili súpera na jeho polovicu, gólmi Ivančevića (2)

a Vujasina obrátili výsledok. JEDNOTA: Mijatović, Jaćimović, N. Bojić, Šuša, Tatalović, Šestović, Maksimović, Mačak, Milaković, Guša, Erceg. Striedali: Miljević, Ljuboja, Urban, Panajotović, Jelović, Ivančević, Branković, Igrač, M. Bojić, Vujasin, Marković.

SPRÁVY Z FK TATRA

Mršulov a Šajn Zmizlo 32 pohárov! najvyššie zakotvili V T Pavel Pálik

Anička Chalupová

Strieborný turnaj (dievčatá): 1. Ela Vasić (TK Ječmenica Nový Sad), 2. Milica Zagorac (TK Reket), 3. Milana Matić (TK Top Spin Zreňanin). 4. Andrea Stanišić (TK Mladost). Zlatý turnaj (chlapci): 1. Stefan Mršulov (TK Kovačica) 2. Rastko Dubajić (TK Dinamo), 3. Strahinja

enisový klub Kovačica usporiadal v dňoch 5. a 6. júla 2014 turnaj Kovačica Open 2014, na ktorom sa na dvoch antukových kurtoch zúčastnilo 46 malých tenistov; chlapcov a dievčat vo veku do 10 rokov takmer z celého Srbska. Turnaj Kovačica Open 2014 zaradili do kalendára Tenisového zväzu Vojvodiny. Z Kovačičanov vysoko zakotvili malí tenisti Stefan Mršulov a Stefan Šajn, ktorí sa ovenčili zlatými Šampión Stefan Šajn (prvý zľava) s druhým, tretím m e d a i l a m i . a štvrtým hráčom na turnaji Kovačica Open 2014 Výsledky boli Ristić (TK Reket), 4. David Rakić takéto: Zlatý turnaj (dievčatá): 1. Tara (TK Reket). Strieborný turnaj (chlapci): 1. Mihaljević (TK Reket Belehrad), 2. Ljubica Popović (TK Mladost Panče- Stefan Šajn (TK Kovačica) 2. Simon vo), 3. Nina Jovanović (TK Dinamo Ružin (TK Top Spin), 3. David Markov Pančevo), 4. Teodora Krajčeski (TK (TK Đukić Belehrad), 4. Vasilije Kukić (TK Galeb Zreňanin). Sveti Sava Pančevo). • ŠPORT •

o FK Tatra sa v týchto dňoch udialo kadečo. Vedenie zmenilo trénera Vladimira Šponju a na jeho miesto vymenovalo Tihomira Trojanovića-Blekiho z Maglića. Hneď potom ôsmi hráči požiadali o výpustky, ktoré im Kysáčania aj Čas radosti: Doterajší tréner Tatry Vladimir dali. Tak Tatra zo- Šponja na rukách hráčov stala takmer bez kompletného prvého mužstva... Ešte sa o tomto neprestalo ani O POHÁR MS KYSÁČ rozprávať medzi fanúšikmi v KyPočas tohto víkendu FK Tatsáči a klub zažil ďalší úder. V noci ra organizuje tradičný turnaj na 19. júĺa 2014 sa niekto vlámal o putovný Pohár Miestneho do klubových miestností FK Tatra. Z vitríny zmizlo 32 športových trofejí spoločenstva Kysáč. – pohárov. Zlodej(i) poháre odnies(o) Program turnaja: l(i) v dvoch obrusoch, ktoré zobral(i) Sobota 26. júla: o 16.00 hod. zo stolov!? Polícia vyšetruje túto Budúcnosť Hložany – Mladosť neslýchanú krádež... Petrovec; o 18.00 hod. Tatra Veľvyslanec Slovenskej republiky – Omladinac Stepanovićevo. v Belehrade Dr. Ján Varšo, ktorý Nedeľa 27. júla: o 16.00 hod. v sobotu 19. júla sledoval Matičný zápas o 3. miesto; o 18.00 hod. turnaj v Kysáči, sa zhrozil nad týmto finále; o 20.00 hod. udelenie nečestným dielom a vyjadril nádej, športových trofejí; o 21.00 hod. že to srbská polícia čím skôr vyrieši a FK Tatra vráti cenné športové trospoločné posedenie a ľudová feje. veselica. 30 /4605/ 26. 7. 2014

Šport 18. MATIČNÝ TURNAJ V MINIFUTBALE O POHÁR VEĽVYSLANCA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V KYSÁČI

Predstavte si – nevyhral Aradáč! Pavel Pálik Juraj Pucovský

: 2 (1 : 1), na penalty 4 : 3, Selenča – Stará Pazova 3 : 2 (3 : 0). ohtoročný 18. matičný turFinále: Selenča – naj v malom futbale Slovákov Aradáč 1 : 1 (0 : 1), žijúcich v Srbsku o putovný po penaltovom rozpohár Jeho Excelencie veľvyslanca strele 3 : 2. Slovenskej republiky v Belehrade V prvom semifinále Dr. Jána Varša prebiehal ôsmy raz diváci sledovali zápas v Kysáči v sobotu 19. júla 2014 a zo- dvoch rovnocenných skupil trinásť matičných mužstiev. celkov. Trojnásobný Turnaj usporiadali MOMS Kysáč, víťaz Aradáč dvakrát FK Tatra, Športovo-telovýchovná anuloval náskok Pivkomisia MSS a o 11. hodine na ničanov, ktorí viedli ihrisku Tatry ho otvorili predse- gólmi Žigića a Kotiva. da MOMS Kysáč Rastislav Surový Na 1 : 1 vyrovnal Mijić a podpredseda Matice slovenskej a Ďuríček umožnil Finalisti pred rozhodujúcim zápasom v Srbsku Vladimír Fekete. Aradáčanom penalŽreb rozvrhol celky do štyroch tový rozstrel, v ktorom úspešnejšie a Malinu získali presvedčivý náskok 3 : 0. V druhom polčase Pazovčania hrali bez brankára Baláža a boli na dosah veľkého zvratu. Topoľský z postu brankára vsietil dva krásne góly, Pazovčania vo finiši zatlačili súpera, ale selenčskí hráči a najmä naladený brankár Naď predsa odolali a zaslúžene vyhrali 3 : 2. Vo finále Aradáčania v prvom polčase sa gólom Matejina ujali vedenia, mali ešte najmenej dve veľké príležitosti zvýšiť náskok. Nepodarilo sa im to, Mučaji po obrátke vyrovnal a potom o víťazovi rozhodol penaltový rozstrel, v ktorom sa najmä vyznamenal Brankár Pleva zneškodnil strelu Pivničana Blatnického a Aradáč selenčský brankár Naď. Tak sa Sepostúpil do finále

skupín, z ktorých do semifinále postúpili iba víťazi. Mužstvá dosiahli tieto výsledky: Skupina A: Kysáč – Stará Pazova 0 : 1, Dobanovce – Kysáč 1 : 3, Stará Pazova – Dobanovce 3 : 0. Postúpilo mužstvo Starej Pazovy. Skupina B: Aradáč – Silbaš 2 : 0, Kovačica – Aradáč 0 : 5, Silbaš – Kovačica 0 : 2. Postúpil Aradáč. Skupina C: Selenča – Hložany 5 : 0, Biele Blato – Padina 2 : 1, Padina – Selenča 0 : 3, Hložany – Biele Blato 1 : 2, Selenča – Biele Blato 4 : 0, Padina – Hložany 3 : 0. Prvé miesto a postup si zabezpečila Selenča. Skupina D: Pivnica – Čelarevo 3 : 0, Laliť – Pivnica 1 : 3, Laliť – Čelarevo zápas nehrali. Do semifinále postúpila Pivnica. Semifinále: Aradáč – Pivnica 2

www.hl.rs

Rozhodcovia na turnaji: (zľava) Vladimir Tošić (N. Sad), Gajica Stojanović (Rumenka), Ján Madacký (Kysáč), Tihomir Milanović (N. Sad)

a šťastnejšie bolo mužstvo z Banátu – 4 : 3. Už po prvom polčase druhého semifinálového zápasu sa črtalo vlaňajšie finále: Aradáč – Selenča. Selenčania gólmi Spasića, Ignjatovića

Informačno-politický týždenník

lenčania revanšovali Aradáčanom za semifinálovú prehru v Laliti, vlaňajší finálový neúspech doma a po troch rokoch ich zvrhli z trónu matičných turnajov! Viete si predstaviť, že nevyhral Aradáč?

V KYSÁČI HRALI: SELENČA: Naď, Buják, Kutenič, Ignjatović, Krížov, Malina, Mučaji, Spasić. ARADÁČ: Pleva, Ďuríček, Striško, Mijić, Adamov, Matejin, Gál, Števko, Čeman, Bredštajner. PIVNICA: Brňa, Žigić, Séč, Žigmund, Vágala, Marek, Kotiv, Záskalický, Petrović, Blatnický. STARÁ PAZOVA: Baláž, Turan, Topoľský, Feldy, Pilka, Macho. BIELE BLATO: Cs. Kurunczi, Ladvanský, Poničan, M. Hromčík, Goda, D. Hromčík, Rácz, Paraľov, K. Kurunczi. KYSÁČ: Kyseľa, Privizer, Kulík, Kohút, Funtík, Bagoňa, Dragoljević, Ožvát, Savić. PADINA: Pavela, J. Mega, Širka, P. Mega, Bílek, Vedej, Kutálek, Poničan, Petráš, Brezník. KOVAČICA: Čech, Jaško, Ďuriš, Čekić, Bartko, Jonáš, Cicka. HLOŽANY: Pagáč, Lončar, Adámek, Struhár, Supek, Jeličić, Ljubobratović, Ljubičić, Hataľa. DOBANOVCE: Janković, Smilić, Todorović, Jović, Kulík, Čapeľa, Stefanović, Ďurčík. SILBAŠ: Fabók, Grňa, Gašić, M. Belička, Torić, Tucić, V. Belička, Alimpić, Mijatović, Čobrda. LALIŤ: Pavlíni, J. Turčan, Lipták, Š. Hrnčiar, Erdeljan, Reljin, Zec, Stanojković, B. Veselinović, Zlatanović. ČELAREVO: Jeličić, Nikić, Šević, Majstorović, Savić, S. Petržľan, M. Petržľan, Supek. • ŠPORT •

Góóóóóóól: takto z poslednej penalty rozhodol o víťazovi turnaja v Kysáči brankár Naď

Nový Pohár veľvyslanca SR v Belehrade ako prvé získalo matičné mužstvo Selenčanov

ARADÁČ PREHRAL VO ŠTVRTOM FINÁLE

Nový pohár Selenčanom Juraj Pucovský

o troch triumfoch za sebou (v Šíde, Laliti a Selenči) Aradáčania získali Pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade natrvalo. Novú trofej po skončení 18. Matičného turnaja v minifutbale v Kysáči 19. júla 2014 z rúk Jeho Excelencie veľvyslanca SR Dr. Jána Varša prebrali hráči matičného mužstva zo Selenče. Krok za krokom a Selenčania už v treťom pokuse triumfovali. Viac rokov na turnaji nehrali, potom predvlani v Laliti získali tretie miesto, pred rokom doma prehrali finále s Aradáčom, aby sa tentoraz v Kysáči plne revanšovali tímu futbalového fanatika Vladimíra Gála. Napínavé a kvalitné finále Aradáč – Selenča sa skončilo nerozhodne 1 : 1 (1 : 0). Trojnásobní víťazi v prvom polčase získali

Najlepší: strelec Dalibor Spasić, hráč Miloš Mijić

náskok gólom Matejina, po prestáv- a brankár Ivan Pleva (zľava) ke vyrovnal Mučaji. V penaltovom rozstrele lepšie triafali Selenčania – tri lopty skončili v bráne Plevu a iba dve v sieti Naďa. Napokon korpulentný Naď mal najviac odvahy, presnou strelou zo siedmich metrov prekonal svojho kolegu a veľká radosť z prvého víťazstva Selenčanov sa mohla začať. Aradáčanov penaltová ruleta zarmútila, lebo zmarili jedinečnú možnosť štvrtýkrát za sebou získať prvenstvo na Matičnom turnaji 2014 v Kysáči, čo sa dosiaľ ešte nikomu nepodarilo. Tentoraz neboli ani miláčikmi šťasteny. Tretie miesto na turnaji si rozdelili mužstvá Starej Pazovy a Pivnice. Za najlepšieho Pohár z ruky do ruky: veľvyslanec Ján Varšo hráča vyhlásili Miloša Mijića (Aradáč), naja kapitán Selenčanov Mário Malina (zľava) lepší brankár je Ivan Pleva (Aradáč), kým Selenčan Dalibor Spasić vsietil najviac gólov – osem.

Prvý gól najlepšieho strelca turnaja Spasića na semifinálovom zápase Selenča – Stará Pazova 3 : 2

Veľvyslanec SR v Belehrade Dr. Ján Varšo zablahoželal účastníkom turnaja a organizátorom, zdôrazniac, že „sláva patrí víťazom a česť porazeným“

Galakoncert detských folklórnych súborov, 2013

Otvárací program, 2013

NAŠE PILIERE

Slovenské národné slávnosti Slovenské národné slávnosti sú od roku 2009 vyhlásené za sviatok všetkých Slovákov žijúcich v Srbsku. Nie div, že sa práve v prvý augustový víkend v Báčskom Petrovci zhromažďujú Slováci z každej slovenskej osady a v posledných rokoch čoraz viac aj zo zahraničia. Prvé Slovenské národné slávnosti (SNS) pamätajú ešte rok 1919. Prihliadnuc na mnohé konfliktné obdobia 20. storočia, nie každé leto im prialo. Naposledy boli obnovené spolu s činnosťou Matice slovenskej v Srbsku (MSS) v roku 1992. Odvtedy prebiehajú každoročne a sú skutočnou prezentáciou Šachová súťaž, 2012 všetkého, čo si vojvodinskí Slováci doteraz zachovali, a toho, čo rozvíjajú a budujú. K ich organizácii sa okrem MSS pridali aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Obec Báčsky Petrovec. Slávnosti nie sú iba vystúpeniami folklórnych skupín a vychutnávaním sladkostí a klobás. Sú synonymom početných stretnutí delegácií, spolkov, združení, ale aj koncertov duchovnej a populárnej hudby, divadelných predstavení, prezentácií kníh, výstav s nostalgickým nádychom starých čias, ale aj tých, siahajúcich k modernému umeniu. Nemožno nespomenúť ani športové aktivity, najmä futbalové, tenisové či šachové zápasy a rybárske súťaže, ktoré lákajú tak starších, ako aj mladších športovcov. V tomto roku si do svojej knihy života zapíšu Udelenie ceny NRSNM 53. kapitolu.

Zápas v stolnom tenise na SNS, 2012

Udelenie Ceny Anny Nemogovej Kolárovej, 2013

Jarmok umenia, 2010

Miroslavovi Lajčákovi, 2013

Jasmina Pániková Foto: J. Pániková a z archívu Hlasu ľudu

Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS, 2013

Vystúpenie zahraničného súboru, 2007

Moderátori galakoncertu, 2009

Zo stretnutia učiteľov, 2012

Rockton, 2013