Hlas31 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 31 /4502/

Ohrozená rastlinná výroba

4. 8. 2012

Dožinkové oslavy vo Vojlovici

Volebné financie pod lupou

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Z parlamentu do života: nová vláda Srbska začala pôsobiť 27. júla 2012. O. Filip

Rodinný manuál o správaní sa v mimoriadnych situáciách prezentovali verejnosti 25. júla v Belehrade. O. Filip

Výtvarný tábor, tretí v poradí, v organizácii Obecnej organizácie invalidov práce v Kovačici sa usporiadal v poslednú júlovú sobotu v ZŠ maršala Tita v Padine. Účinkovalo okolo 30 výtvarníkov z Banátu a hostí z Báčky a Sriemu. Vlastné úvahy o dvoch najdôležitejších udalostiach uplynulých dní: o konštituovaní Národného zhromaždenia a o zvolení novej vlády Srbska prezentoval v pondelok predseda Zhromaždenia APV István Pásztor. O. Filip

A. Chalupová

Dňa 27. a 28. júla na ihrisku v Kulpíne sa realizoval najväčší malý festival na našich priestoroch – Kulpin fest, na ktorom vynikli skupiny Orthodox Celts (na snímke) a Ritam Nereda. M. Valentíková

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Priority si pýtajú kapacity V

piatok 27. júla Srbsko dostalo novú vládu. Dva a pol mesiaca po voľbách a po dlhočiznej rozprave nový kabinet nastúpil do funkcie. Za hlasovalo 142 poslancov, proti 72, neprítomných bolo 26 poslancov. O expozé mandatára Ivicu Dačića sa v parlamente viedla naozaj všestranná rozprava. Ako priority Dačić uviedol pokračovanie v európskej integrácii, budovanie spoločnosti sociálnej spravodlivosti, subvencie pre poľnohospodárstvo, bezplatnú zdravotnú ochranu, boj proti korupcii... Sľúbil takisto, že nepočíta so zmrazením platov a penzií. Poslanci z radov opozície osobitne zdôrazňovali, že plány a ciele by aj boli v poriadku, ibaže im chybuje konkrétnejšie rozpracovanie. V podmienkach alarmantného nedostatku peňazí chybuje odpoveď na otázku, odkiaľ ich vláda mieni zobrať, keď sa pustí do realizácie pekných predsavzatí. Osobitné pripomienky sa týkali kontroly práce vlády, vzhľadom na spôsob voľby parlamentných výborov. V čele troch kľúčových (financií, bezpečnostných služieb a obrany, vnútorných vecí) sa totiž nachádzajú stranícki kolegovia ministrov. Premiér Dačić, ktorý rád zdôrazňuje, že bol najlepší minister v predchádzajúcom kabinete, čo ešte nikto nepoprel, sa evidentne spolieha na vlastnú autoritu a svoje rozhodujúce postavenie vo vláde. K tomu povedal, že vláda nemá byť prosté zhromaždenie účtovníkov. Dalo by sa to vysvetliť aj tak, že od svojich ministrov očakáva nápaditosť, iniciatívu, kreativitu a maximálnu pracovitosť. Niektorí z nich – možno práve tí ôsmi, s ktorými spolupracoval aj v minulom mandáte – také premiérove očakávania úspešne splnia. Čo však s tými, ktorí ich nesplnia? Dostanú výpoveď? Ak za hlavné piliere novej vlády okrem premiéra Dačića treba považovať prvého podpredsedu a ministra obrany Aleksandra Vučića a ministra financií a ekonomiky Mlađana Dinkića, zvedavosť vyvoláva spôsob a úspech ich budúcej spolupráce. Zvlášť vzhľadom na výraznú nespoluprácu, dokonca ich otvorené nepriateľstvo z minulého ob-

dobia. Premiér napodiv vyjadril očakávanie a presvedčenie, že práve s Vučićom bude spolupracovať najlepšie. Pretože tu niet lásky, len práca, povedal. O Dinkićovi vládne mienka, že má obdivuhodnú schopnosť stvoriť peniaze. A rešpektovanú skúsenosť vo vládnej robote. Ako sám uviedol, toto mu je štvrtý ministerský mandát. Ak počítame aj funkciu guvernéra, tak piaty. Začal ho konštatáciou, že čím skôr treba stvoriť aspoň tri miliardy eur na súrne plátanie dier v rozpočte. Ako tie miliardy chce stvoriť, nepovedal. Sebavedome však odmietol sto dní na zabehávanie. Šesťdesiat mu vraj bude stačiť. K pozitívnym veciam na štarte treba pripísať ponuku nestraníckym kádrom, aby participovali vo vláde. Do určitej miery aj rozhodné trvanie na novom prístupe k práci. Tento nový prístup už na začiatku trochu poľavil a začal ustupovať pred niektorými starými praktikami. Ako sa predpokladá, zmeny Zákona o NBS majú poslúžiť ako právny základ na odstavenie guvernéra Dejana Šoškića, ktorému sa inak z odborného hľadiska nič nevyčíta. Jeho chybou krásy je to, že zostal bez politického zázemia. V tej istej rovine sa vlastné stranícke kádre vymenúvajú aj za riaditeľov verejných podnikov, pracuje sa na zmene moci v niektorých lokálnych samosprávach... Premiér a minister vnútorných vecí Ivica Dačić na tlačovke, na ktorej sa zúčastnil aj japonský veľvyslanec v Belehrade, s potešením oznámil, že sa ukradnutý bicykel japonského svetobežníka našiel. A všetci spokojní! To sa volá marketing. Zostáva však otázka, čo má väčšiu váhu: to, že ukradnutý bicykel polícia rýchlo našla, alebo to, že bicykel vôbec bol ukradnutý? Čo je významnejšie na našej európskej ceste, na ktorej táto vláda chce zotrvať: mať silnú a účinnú políciu, alebo budovať spoločnosť, ktorá bude uznávať európske hodnoty? To už nie je marketing. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

Predslávnosťové dni – aj tanečné hody ko je to už tradíciou, Slovenským národným slávnostiam v B. Petrovci predchádzajú Predslávnosťové dni v Kulpíne. Tentoraz prebiehali v dňoch 28. a 29. júla a vyznačovali sa početnými tak kultúrnymi, ako aj športovými udalosťami. Ústrednou kultúrnou časťou bol sobotňajší večerný program, ktorého náplň tvorili slovenské ľudové tance a piesne. Predviedli ich folkloristi KUS Zvolen z Kulpína, SUS Krajan – Vojvodina a hostia z kysáčskeho FS Vreteno pôsobiaceho pri KIS. Začiatočný blok programu patril najmladším – kulpínskym ratolestiam z DFS Bažalička. Šikovné malé tanečnice tohto súboru sa tentoraz dostali aj na titulku. A podrobnejšie o udalostiach v rámci PDvK sa dočítate v kultúrnej a športovej rubrike. K. Gažová

FÓKUS FINANCOVANIE VOLEBNEJ KAMPANE: ZISTENIA A PONAUČENIA

Spojené nádoby záujmov

klady na pútače a usporiadanie verejných zhromaždení. Aby sa dejiny o pár rokov zase nezopakovali, výkonná riaditeľka Transparentnosti Bojana Medenica v belehradskom mediálnom stredisku hovorila o viacerých odporúčaniach príslušným orgánom, tiež o nutnosti zmien právneho rámca. Príslušným inštitúciám radí zverejniť elektronické verzie finančných správ, tak isto všetky údaje, ktoré dnes nie sú prístupné, žiadať dodatočné informácie od strán, ktoré podali len súhrnné informácie o nákladoch, zverejniť výsledky kontrol financovania kampane, sledovať, ako sa vracajú úvery na financovanie kampane. V rovine právnej sa Transparentnosť zasadzuje za jasnejší koncept definovania zákonom povolených alebo zakázaných aktivít, za spresnenie osobitných pravidiel rozpočtového financovania volebných potrieb, za limitovanie nákladov kampane, stanovenie jasnej hranice medzi prostriedkami na bežnú činnosť strán a tými na kampaň, za skrátenie lehôt podávania finančných správ, za zmenu volebného zákonodarstva a viacerých zákonov... Z celkového priebehu rozpravy a výkladov účastníkov je jasné, koľko i volebné financovanie môže byť späté s bojom proti korupcii. Ako aj to, že ani ten nemôže byť úspešný bez včasnej informovanosti, verejnosti a pravdivosti údajov. Slovom – bez transparentnosti, či už ide o voľby, alebo o život po nich: ten každodenný. Oto Filip

ielen v bežnom živote, alebo v hospodárstve, ale aj v politike sa všetko krúti okolo peňazí: hlavne pred voľbami. Možno to zistiť aj z údajov z Monitoringu financovania volebnej kampane, ktoré Transparentnosť Srbska zverejnila koncom júla. Hoci sú správy o financo- Predstavitelia Transparentnosti Srbska: prof. Vladimir Goati (v strede) vaní kampane celkovo hodnovernejšie a obsažnejšie ako ne podotkol údaj, že politické strany nezvepred niekoľkými rokmi, ešte stále nie sú rejnili mená 120 osôb, donorov, ktorí k fikomplexné. Totiž jednotlivé náklady vôbec nie nancovaniu prezidentskej a parlamentnej sú v nich, prípadne sú podané nejasne. A pre kampane prispeli sumou takmer 110 miliótakmer polovicu sa v tejto chvíli nevie, ska- nov dinárov. Je to 60 percent hodnoty pridiaľ ich zaplatia: sú to úvery, alebo prijaté, av- hlásených príspevkov, ktoré uviedli samotné strany. Ďalším dôvodom na zamyslenie sa je šak neregulované záväzky. Inými slovami, za aký-taký posun vpred v badateľný rozdiel medzi zverejnenými údajtransparentnosti využívania verejných pro- mi a tými, ktoré si pozorovatelia Transpastriedkov a zdrojov treba v prvom rade vďa- rentnosti všimli v teréne, zvlášť keď ide o náčiť nedostatku peňazí, čo zúžilo i manévrovacie možnosti nakladať s nimi. A v druhom ZA PRÍNOS K VZNI– novým zákonným úzom, menovite novéKU PODMIENOK na nemu Zákonu o financovaní politických aktivít. vyhnutnú stabilizáciu Umožnil výraznejšiu verejnosť údajov, hoci politických pomerov u naplnenie očakávaní predovšetkým závisí od nás, označil predseda šírky kontroly, ktorú podnikne Agentúra pre Zhromaždenia APV boj proti korupcii, ako aj od účinkov prieIstván Pásztor nedávne stupkových konaní. Pozorujúc celkovo, rozkonštituovanie nového počtové pramene boli najdôležitejším a przloženia Národného vým prameňom (pred)volebných príjmov, zhromaždenia, ako aj kým je z príspevkov jednotlivcov a iných zazvolenie novej vlády bezpečený len každý siedmy dinár. Tri zo štySrbska. Na pondelkoroch dinárov zhltla televízna inzercia. Po nej vom stretnutí s predsú na druhom mieste pútače. Menej než predstaviteľmi médií zdôtým bolo verejných podujatí a treba si všimraznil, že je spoločným núť aj rastúci vplyv internetu v kampani. záujmom nás všetkých, Zo znepokojujúcich tieňov riaditeľ Transaby vláda bola úspešná, parentnosti Dr. Vladimir Goati si všíma a polebo v tom prípade zajukazuje na evidentný a pretrvávajúci nesútra budeme mať menej lad medzi získanými a strovenými proproblémov než ich striedkami v prípade niektorých strán. Chámáme dnes. Zmieňupe to ako možné narúšanie zákona, alebo asjúc sa o najdôležitejších cieľoch nového kabinetu uviedol ako pozitívne, že je ten otočepoň ako signál príslušným orgánom, aby sa ný k budúcnosti a nie k minulosti, vyzdvihol ako dobrú orientáciu tú, týkajúcu sa rozvoja pokúsili hlbšie šprtať v straníckych správach poľnohospodárstva a riešenia demografických otázok, ako aj politiku rovnakých šancí pre o financovaní kampane. Tým skôr, že sú návšetky oblasti Srbska. Ciele prezentované vo vládnom expozé sú prijateľné, ale činnosť vláznaky, že sa takýmto financovaním ekonody nebudeme hodnotiť podľa naplánovaného, ale na základe konkrétnych krokov a výsledkov micky silní jednotlivci z druhého plánu sna– podotkol. Na snímke je záber z pondelkového stretnutia predsedu Pásztora s novináržia o znovurozdelenie záujmových vplyvov mi v budove vojvodinského parlamentu. na politickej scéne. Programový riaditeľ O. Filip Transparentnosti Nemanja Nenadić osobit-

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

FÓKUS

Členovia vlády Srbska ovú, v poradí dvanástu vládu Srbska od vzniku viacstraníckej sústavy zvolili poslanci Národného zhromaždenia verejným hlasovaním 27. júla. Predchádzalo mu celonočné, približne desaťhodinové hlasovanie o jej programe (trvalo takmer do piatej ráno), ktorý vo svojom expozé 26. júla okolo 19. hodine večer podal mandatár Ivica Dačić. Za kabinet nového premiéra, ktorý má 17 ministerstiev a 19 členov, hlasovalo 142 poslancov, 72 bolo proti, kým 26 poslancov na zasadnutí parlamentu nebolo. Novú vládu tvoria predstavitelia koalícií zhromaždených okolo Srbskej pokrokovej strany (deväť kresiel), Socialistickej strany Srbska (päť kresiel), Zjednotených regiónov Srbska (tri kreslá), Sociálnodemokratickej strany Srbska (jedno kreslo) a Strany demokratickej akcie (tiež jedno kreslo). Po piat-

Prišiel ako mandatár, odišiel ako premiér: Ivica Dačić pri štvrtkovom príchode do Národného zhromaždenia

kovom zvolení novozvolení členovia kabinetu zložili prísahu, aby sa onedlho konalo i prvé zasadnutie vlády a začal postup prebe-

rania funkcií od členov kabinetu doterajšieho: od premiéra po ministrov. Členmi vlády teda sú: premiér a minister vnútorných vecí Ivica Dačić, prvý podpredseda vlády poverený obranou, bezpečnosťou a bojom proti korupcii a kriminalite a minister obrany Aleksandar Vučić, podpredseda vlády a minister zahraničného a vnútorného obchodu a telekomunikácií Rasim Ljajić, podpredseda vlády a minister práce, zamestnávania a sociálnej politiky Jovan Krkobabić a podpredsedníčka vlády pre európske integrácie Suzana Grubješićová. Funkcie ministrov zastávajú: Mlađan Dinkić – minister financií a hospodárstva, Ivan Mrkić – minister zahraničných vecí, Verica Kalanovićová – ministerka regionálneho rozvoja a lokálnej samosprávy, Milutin Mrkonjić – minister dopravy, Velimir Ilić – minister stavebníctva a urbanizmu, Nikola Selaković – minister spravodlivosti a štátnej správy, Goran Knežević – minister poľnohos-

SRBSKO OD 27. JÚLA MÁ NOVÚ VLÁDU

Sľuby a skutky en štvrtok bol ozaj hektický: azda nič v ňom sa v budove Národného zhromaždenia na belehradskom Námestí Nikolu Pašića nedialo vtedy ako bolo pôvodne naplánované: keď sa o hodine pätnástej mala začať osobitná schôdza, na ktorej sa mala voliť vláda, vo veľkom prebiehala rozprava o návrhoch viacerých zákonov. Keď sa osobitná schôdza už mala končiť, práve sa konalo hlasovanie o vyše sedemdesiatich doplnkoch, týkajúcich sa Zákona o ministerstvách, Zákona o doplnkoch Zákona o vláde, ako aj Zákona o zmene Zákona o osnovách zriadenia služieb bezpečnosti Republiky Srbska. Následkom bolo, že mandatár Ivica Dačić svoje, asi dvadsaťstranové expozé, začal prezentovať len o pol siedmej večer. Bol to vlastne úvod do dlhej a rušnej parlamentnej noci, ktorá sa ukončila vo chvíľach, keď ranostaji už vyliezajú z postelí. Mandatár Dačić v expozé zahrnul celý rad otázok: hospodárskych, finančných, integračných, stabilizačných, demografických a iných, primeraných chvíli, v ktorej žijeme, a hĺbke krízy, v ktorej sme. Uviedol, že ide o vládu otočenú budúcnosti, cieľom ktorej je posilniť základy Srbska a angažovať na tom cieli naše najuznávanejšie osobnosti. Keď ide o niektoré konkrétne opatrenia, od hospodárskych činiteľov žiada, aby neprepúšťali robotníkov, aby im riadne platili zarobené, ako aj to, aby platili dane a pôsobili v rámci zákona. Trvá na tom, aby podnikatelia in-

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

Z pozície do opozície

vestovali do Srbska a nevynášali kapitál do cudziny. Za piliere ekonomického rozvoja označil poľnohospodárstvo a potravinárstvo, energetiku a infraštruktúru, a za hlavné ciele kabinetu zachovanie makroekonomickej stability a urýchlenie procesu eurointegrácie. Je názoru, že štát má výraznejšie sporiť odstránením zbytočných štátnych agentúr a orgánov, a že úspešná práca bánk a plnenie rozpočtu závisí od úspešnosti a účinnosti hospodárstva a odstránenia sivej ekonomiky. Uvedenými návrhmi nový premiér vlastne sľúbil aj ekonomický rozvoj i sporenie. Oznámil tiež, že budú pokračovať rokovania s Medzinárodným menovým fondom, no zároveň tvrdí, že nedôjde k zmrazeniu platov a penzií. Ako plán to všetko obstojí, nazdávajú sa hospodárski experti, no otázne, je nakoľko je ten v dnešnom Srbsku prakticky realizova-

podárstva, lesníctva a vodohospodárstva, Žarko Obradović – minister osvety, vedy a technologického rozvoja, Slavica ĐukićováDejanovićová – ministerka zdravotníctva, Zorana Mihajlovićová – ministerka energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia, Bratislav Petković – minister kultúry a informovania, Milan Bačević – minister prírodných zdrojov, baníctva a územného plánovania, Alisa Marićová – ministerka mládeže a športu, ako aj Sulejman Ugljanin – minister bez kresla. Generálnym tajomníkom vlády je Veljko Odalović. Viaceré dôležité oblasti a témy, ako je Kosovo a Metóchia, stav menšinových a ľudských práv, spolupráca s cirkvou a vôbec náboženskými spoločenstvami, styky s diaspórou... sa prednostne budú rozoberať na úrovni príslušných vládnych kancelárií. Vzhľadom na význam a dosahy uvedenej problematiky, žiaľ, že hlavne len na úrovni takej. o. f.

teľný? Čiže, zatiaľ ide o súpisku vhodných prianí, ktorá by rýchlo mala byť umocnená návrhmi konkrétnych spôsobov, ako tieto dostať do života a praxe. Napríklad urýchlenými odpoveďami na otázky, ako prísť k peniazom bez rastu dane z pridanej hodnoty, ako konkrétne hájiť naše záujmy na Kosmete, ako vyhostiť stranícke vplyvy z verejných podnikov, ako kontrolovať pohyb peňazí alebo regulovať verejné obstarávanie. Len tak bude možno posúdiť, či ide o návrhy, ktoré dokážu úspešne zložiť test reality alebo o vzájomne nespojiteľné koncepty, ktoré k východiskám z krízy veľmi neprispejú. Jasné je, že novej vláde, vlastne koalíciám, ktoré ju tvoria, nebude ľahko, lebo im ani okolnosti, naše a svetové, ani absencia času nehrajú do karát. K moci sa však dostali pretože úspešnejšie a presvedčivejšie než konkurenti občanom sľubovali to, čo aj všetky iné strany zvyknú pred voľbami: vidinu krajšieho života. Od 27. júla čas sľubov vystriedal čas skutkov: pre niektorých potešujúcich, pre iných možno rozčarujúcich, no podstatné je, aké tieto budú celkovo. Či tá chýrečná čínska mačka, čierna alebo biela, ozaj bude loviť myši. Alebo presnejšie: aké budú zmeny a kedy nastúpia. Lebo o to nám všetkým v podstate ide: politikom pre perspektívu a možnosti zotrvania na scéne, nám občanom bežným pre kvalitu života, ktorý budeme viesť. Oto Filip

FÓKUS MANUÁL O SPRÁVANÍ SA V MIMORIADNYCH SITUÁCIÁCH

Len bez paniky, prosím...

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: PREDRAG MARIĆ, NÁČELNÍK ÚSEKU PRE MIMORIADNE SITUÁCIE MINISTERSTVA VNÚTORNÝCH VECÍ SRBSKA

Výsledky prídu – Aké sú priority a plány úseku, v čele ktorého ste na najbližšie obdobie? – V roku 2010 sme schválili Zákon o mimoriadnych situáciách, čím naša služba prvýkrát získala rozpočtový fond pre tieto situácie. Ide o sumu približne desať miliónov eur. Nie je to obrovský peniaz, ale je, verte mi, lepšie než to, čo sme mali pred schválením zákona. Čo je naša idea a náš plán? Prvé prostriedky, ktoré sa dostali do rozpočtového fondu, sme strovili na zadováženie ochranných a pracovných uniforiem. Môžem vám povedať, že ich každý hasič v Srbsku má do konca septembra mať rovnaké. Teda po siedmich rokoch sa konečne dostaneme k tomu, že požiarnik v Trgovišti bude mať rovnakú rovnošatu ako ten v Belehrade. Keďže dnes máme veľké problémy, keď ide o zadováženie prostriedkov pre rozpočtový fond, našou orientáciou je nejsť na veľké obstarávanie. Ale ak Srbsko každý rok zadováži desať alebo pätnásť nových hasičských vozidiel, a bude v tom sústavne pokračovať, výsledky prídu. Tak isto sa bude vidieť posun vpred aj ak začneme postupne zadovažovať niektoré nové, modernejšie výstroje a zariadenia, ktoré sa už vo veľkom používajú v Európskej únii. Prioritné pre náš úsek v budúcom období je i schválenie prostriedkov na priberanie nových ľudí. Srbsko v pomere k počtu obyvateľov má veľmi málo hasičov: mali by sme ich mať sedemtisíc, a je ich len tritisíc... Zaznamenal: O. Filip

INÝ NÁHĽAD

zí. A keďže by ju mala mať každá domácnosť u nás, na prezentácii v belehradskom mediálnom stredisku sa rozprava hlavne viedla okolo dilemy, ako to dosiahnuť. V tomto kontexte sa hovorilo o možnosti distribuovať ju prostredníctvom internetu, prípadne podľa územného princípu. Jedným z prvých krokov bude jej zaslanie každému primátorovi alebo predsedovi obce s cieľom, aby sa aj lokálne samosprávy zapojili do spolufinancovania ďal- Z prezentácie manuálu: osožný a pestrý obsah šieho nákladu. Ďalší krok, v spolupráci s Ministerstvom osvety a vedy, by v rečiach menšín, na začiatok v albánčine, malo byť rozšírenie existujúcich učebných maďarčine a rómčine. Podľa vedúceho Úseku pre mimoriadne programov základných škôl o tematiku ochrany a správania sa pri vypuknutí mi- situácie Ministerstva vnútra Predraga Marića prevencia je u nás ešte stále veľmi citlivá zámoriadnych situácií. Predstaviteľ misie OBSE v Srbsku Jan Lu- ležitosť a téma. A preto sa nám možno aj treenbuerg zhodnotil vydanie takejto príruč- ba zamyslieť nad tým, prečo sú naši ľudia najky ako jednu z foriem spolupráce európskej častejšie ochotnejší zaplatiť škodu, než sa misie a Úseku pre mimoriadne situácie Mi- angažovať na jej znemožnení? Zvyk, výchova, nisterstva vnútorných vecí Srbska, ozna- prax, alebo čosi štvrté? Oto Filip mujúc zároveň, že bude trvať aj na jej vydaní

Ďuro Varga

k si dákou nešťastnou náhodou privodíte požiar v byte, neotvárajte okná. Oheň na elektrickom vedení v dome v žiadnom prípade nehaste vodou. V prípade zemetrasenia, vyhýbajte sa výťahu... Sú to len tri zo stovky rád z Rodinného manuálu pre správanie sa v mimoriadnych situáciách: požiare, záplavy, zosuvy pôdy, zemetrasenia, búrky, hromy, dopravné nehody... Počet katastrof stúpa rok čo rok, s nespočetnými obeťami a obrovskými škodami. Všetkým sa síce vyhnúť nedá, no ich následky možno výrazne zredukovať. Treba na to dva predpoklady: včasnú informovanosť a vedieť ako katastrofám predísť, prípadne ako sa v nich správať. Väčšinu odpovedí na to poskytuje verejnosti koncom júla prezentovaný rodinný manuál. Obsahuje veľmi jednoduché pravidlá správania sa, ako i návody pomáhajúce chrániť ľudské životy. Po mnohých rokoch je to prvý serióznejší pokus školiť občanov v tejto sfére a v tomto smere. Príručka, ktorej vydanie pomohla Misia OBSE v Srbsku, bude vytlačená len v náklade 12 000 exemplárov, najviac pre už chronický nedostatok peňa-

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

FÓKUS SKONČIL SA ŠIESTY KEMP TOLERANCIE

Siedmy vyprofilujú účastníci U

plynulý piatok, pred týždňom, v Báčskej Topole uzavreli šiesty v poradí ročník Kempu tolerancie. Mladí ľudia z podunajských krajín prezentovali výsledky svojej šesťdňovej práce. Dva dni predtým, teda 25. júla, účastníci kempu navštívili Nový Sad. V zasadačke Zhromaždenia Autonóm- Anna TomanováSándor Egeresi nej pokrajiny Vojvodi- Makanová ny ich prijala jeho podpredsedníčka Anna Tomanová- teho kempu a v súvislosti s nadMakanová. Okrem iného pod- chádzajúcim siedmym stretnutím mladých ľudí ochotných pesčiarkla: – Máme dojem, že Kemp tole- tovať toleranciu a odlišnosti, o. i. rancie je dobrá, priam ideálna podotkol: – Je taká idea, aby ste na budúci vec nie iba na družbu, nielen na výmenu pozitívnej energie vás, rok vy boli tí, ktorí zorganizujete mladých ľudí, ktorí zajtra budete Kemp tolerancie, aby ste vy boli tí, na rôznych významných zodpo- ktorí mu vdýchnete vlastné idey vedných funkciách vo vašich kra- a iniciatívy, vy, mladí ľudia zo jinách, lež aj z toho dôvodu, že vy všetkých podunajských krajín a reste tu vlastne ambasádormi štá- giónov. Nám politikom je veľmi tov, z ktorých prichádzate. Poďa- dôležité, aby ste vy, mladí ľudia, kúvam sa vám a prajem vám veľa budúci nositelia spoločensko-poúspechov vo vašom osobnom ži- litických funkcií vo vašich krajinách, mali jasné vízie v súvislosti vote… K účastníkom stretnutia pre- s podunajskou stratégiou či Euhovoril aj organizátor kempu, do- rópskou úniou… Medzi niekoľkými desiatkami nedávny predseda ZAPV a teraz pokrajinský poslanec Sándor Ege- prítomných bola aj skupina účastresi. Zhrnul stručne výsledky šies- níkov zo Slovenskej republiky. Je-

den z nich, Peter Sraník z Lučenca sa Kempu tolerancie premiérne zúčastnil vlani a zdôveril sa nám so skúsenosťami, respektíve dojmami, ktoré si odnáša: – Podľa mňa je to veľmi dobrý projekt, lebo tu môžeme spoznať rôzne kultúry a ľudí z rôznych krajín Európy, teda z tých, cez ktoré preteká rieka

v Báčskej Topole mali aj koncerty, pri ktorých sme sa pekne zabavili, spievali, tancovali… V menších skupinách sme sa neskoršie presúvali aj do tamojších klubov, na disko hudbu. Pomimo sme si zahrali aj futbal a venovali sme sa aj iným športovým hrám, taktiež plným zábavy. Skrátka, môžem povedať, že sa mi v Kempe tolerancie pozdvihlo multikultúrne povedomie. Pri rozlúčke s účastníkmi tohtoročného Kempu tolerancie v jeho dejisku okrem Sándora Egeresiho boli aj predseda Zhromaždenia Bács-Kiskun Sándor Raus, poslanec v Parlamente Republiky

Skupina účastníkov zo Slovenska; Peter Sraník prvý zľava

Dunaj. V podstate je tu veľa zábavy, veľa smiechu a dobrej nálady. Stretávali sme sa na tvorivých workshopoch… Každý večer sme

Maďarska Ferencz Kálmár a primátorka Obce Báčska Topola Melinda Kókaiová Mernjaková. J. Bartoš

O PRAKTICKOM UPLATNENÍ Zákona o dobrovoľníctve hovorilo sa na panelovej rozprave, ktorú 25. júla v Belehrade zorganizovali Občianske iniciatívy a Európske stredisko pre neziskové právo. Mnohí z približne 50 predstaviteľov mimovládnych organizácií, dobrovoľníkov, kancelárií pre mladých a iných účastníkov kvitovali, že uvedený zákon treba meniť, zdôvodňujúc to tým, že ho je prakticky ťažko uplatniť. Dobrovoľníctvo totiž viac chápe ako pracovno-právnický pojem, než ako súkromnú iniciatívu občanov. Navyše jednotlivé jeho ustanovenia nie sú v súlade s Ústavou Srbska, ani s európskou Konvenciou o ľudských právach. Jedným z následkov je, že obrovská väčšina organizátorov volontérskych akcií tieto neprihlasuje Ministerstvu práce a sociálnej politiky. Najviac dobrovoľníkov sa vlani u nás angažovalo v oblasti kultúry, ekológie a sociálnej ochrany. Na snímke je záber z panelu v belehradskom mediálnom stredisku. O. F.

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

FÓKUS JÚLOVÉ SUCHO A PÁĽAVY VYČÍŇALI

Škody na siatinách aj miliardu eur!? eploty, ktoré v júli viac dní v slede dosahovali 38 a sem-tam si švihli aj na(d) 40 stupňov Celzia, ako i dlhotrvajúce sucho spôsobili vrásky na čelách poľnohospodárov. Siatiny na vojvodinských poliach, najmä tie, ktoré čakajú na jesenný zber, sú poriadne ohrozené; Bojan Pajtić na obzore sú mimoriadne vysoké škody. Potvrdili to na nedávnej tlačovej konferencii aj vojvodinský premiér Bojan Pajtić a rezortný pokrajinský tajomník Goran Ješić. Vysoké teploty, ako povedal predseda vlády Vojvodiny, spôsobili najväčšie, nenahraditeľné škody najmä poľnohospodárom, ktorí pestujú kukuricu, sóju, cukrovú repu a slnečnicu. V súvislosti s povážlivou situáciou a možnosťami akej-takej nápravy prízvukoval: – Škody vynášajú niekoľko stovák miliónov eur, možno až celú miliardu. Podľa predbežných odhadov najväčšie škody utrpí kukurica, ktorej výnosy sa znížia minimálne o 60 percent. Pokrajinská vláda mieni poľnohospodárom pomôcť aj mimo vlastných kompetencií, s cieľom zamedziť kataklizmu. Všetkým lokálnym samosprávam sme zaslali požiadavku, aby založili komisie na odhad škôd, aby im prostredníctvom primeraných opatrení škody mohli byť uhradené. Zaslali sme

taktiež návrh republikovej vláde, aby vyhlásila živelnú pohromu na území pokrajiny Vojvodiny, aby sa poľnohospodárom umožnilo prostredníctvom poistenia nahradiť časť škôd. Podnikli sme aj celú sadu opatrení, ktoré sú v pokrajinskej kompetencii na zľahčenie postavenia našich roľníkov. S podpredsedom vlády pre poľnohospodárstvo Ješićom sme sa uzhodli, že sa pokrajina bude podieľať na subvenciách prémií na poistenie poľnohospodárskych výrobkov. Goran Ješić podotkol, že od vlády Republiky Srbska očakáva, aby čím rýchlejšie vyhlásila živelnú Goran Ješić pohromu, a že jej členovia„splnia to, čo sľúbili, a čím skôr vyrukujú s vlastnými opatreniami, ktoré pomôžu našim roľníkom“. Hovoriac konkrétnejšie o opatreniach pokrajinskej vlády, povedal: – Jedno zo základných opatrení je prolongovanie na jeden rok stand by aranžmánov pre všetkých poľnohospodárov, ktorí využili prostriedky pokrajinských inštitúcií, t. j. Pokrajinského fondu pre rozvoj

UZAVRELI ĎALŠÍ PROJEKT NA SMEROVANÝ NA RODOVÚ ROVNOSŤ

Ženy sa činia „V

áš aktivizmus môže viesť k hmatateľným výsledkom, váš boj v lokálnych samosprávach musí byť viditeľný a sústavný.“ Týmito slovami sa prihovorila riaditeľka Ústavu pre rodovú rovnosť Vesna Šijački účastníčkam nedávneho stretnutia na pôde Zhromaždenia APV. Boli pri ňom aktivistky z niekoľkých vojvodinských obcí, teda ženy z Apatínu, Báčskeho Petrovca, Kikindy, Zreňanina a Žitišta, ktoré práve absolvovali druhú fázu projektu Utu-

Iba ak každá šiesta byľ bude mať (aký-taký) plod: kukurica v hložianskom Ríte pri Majeri

poľnohopodárstva a Pokrajinského fondu pre rozvoj, ako i prolongovanie na jeden rok úhrad za zavlažovanie podniku Vody Vojvodiny. Pokúsime sa dohodnúť s Azotarou (továrňou na výrobu dusíkatých minerálnych hnojív v Pančeve – pozn. aut.) a Inštitútom pre roľníctvo a zeleninárstvo, aby sme, spolu s vládou Republiky Srbska, pomohli formou subvencií tohtoročnej sejby. Podľa mňa je tu i ďalšia, zásadná vec: toho času máme menej než štyri percentá poistených poľnohospodárskych majetkov v Srbsku. Naším cieľom počas niekoľko nasledujúcich rokov bude pokúsiť sa edukatívnymi, a potom aj hospodárskymi opatreniami presvedčiť poľnohospodárov, aby sa poistili. Od poisťovateľov budeme žiadať, aby boli korektní voči poľnohospodárom, ktorí využívajú prostriedky AP Vojvodiny. Inak vo Vojvodine je kukuricou obsiatych 760 000 hektárov, takže,

žovanie inštitučných mechanizmov na rodovú rovnosť a uskutočňovanie politiky rovnakých možností na lokálnej úrovni. Cieľom projektu bolo rôznorodými aktivitami zveľadiť kapacity obecných komisií, rád, úradov, respektíve osôb, ktoré pracujú na zvýšení povedomia o rodovej rovnosti, v prostrediach, v ktorých existujú. Iným cieľom bolo podnietiť a urýchliť zakladanie spomenutých foriem činnosti v obciach, v ktorých zatiaľ nie sú. Ako povedala koordinátorka druhej fázy projektu Biljana Stepanovová, túto fázu odštartovali v decembri 2011 a ukončili ju práve v piatok 27. júla týmto stretnutím. Marijana Pajvančićová, vedúca Strediska na podporu ženám, podotkla, že počas poldruha roka, koľko trvali prvá a druhá časť

ako povedal Pajtić, „škody budú niekoľko stovák miliónov eur, ba možno aj celú miliardu“. Zároveň dodal, že konečné škody bude možné vyčísliť až po spätných informáciách z lokálnych samospráv. Ako oznámili tunajšie médiá, republikový minister poľnohospodárstva Goran Knežević pred nástupom do funkcie vyhlásil, že ihneď po jej uchopení bude pracovať na tom, „aby vláda Srbska vyhlásila sucho za živelnú pohromu“. Poukázal i na skutočnosť, že existuje ešte celý rad opatrení, ktoré možno podniknúť, ibaže zároveň podčiarkol, že „všetko predsa závisí od stavu v štátnej kase“ a podotkol, že „existujú rozdielne údaje o stave rozpočtu“. Názory na situáciu v štátnom mešci sú rôzne, závisia predovšetkým od uhla pohľadu pozorovateľa. Škody na vojvodinských poliach sú však absolútne zjavné a budú iba väčšie, ak hľadanie uhla pohľadu na stav eráru posunie do úzadia vôľu ba záväzok tých, ktorí majú priam za povinnosť priložiť ruky k čiastočnému odstráneniu škôd zapríčinených živelnými pohromami. Juraj Bartoš

projektu, doň sa zapojilo 19 vojvodinských obcí a viac než 50 osôb, z ktorých vyše 30 získalo certifikáty. Niektoré obce vystúpili z projektu, dodala koordinátorka jeho druhej časti Biljana Stepanov, a ešte doložila, že podrobnejšie sa o jeho výsledkoch možno dozvedieť z osobitnej publikácie, ktorú taktiež vydali ako súčasť projektu nasmerovaného na ovládanie zručností užitočných pre prácu v radách, komisiách či úradoch pre rodovú rovnosť. O publikácii sa podrobnejšie zmienila Višnja Baćanovićová. Ako podčiarkla, publikácia umožňuje o. i. ľahšie uplatnenie právnických rámcov v aktuálnej problematike; dovolíme si dodať – pri realizácii ktorej sa ženy stále viacej činia.< J. Bartoš 4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO ČLENOVIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY SI KONEČNE BUDÚ ROVNÍ PRED ZÁKONOM S OBYČAJNÝMI OBČANMI

Poslanci bez imunity K onečne z nich nebudú nadľudia. Aj takéto titulky sa objavili v slovenskej tlači po tom, čo si poslanci parlamentu jednohlasne zrušili trestnoprávnu imunitu. Od 1. septembra tak budú viac-menej rovní pred zákonom ako ostatní občania. Schválená novela je výsledkom dlhodobého tlaku verejnosti. Tú pobúrili najmä viaceré prípady zásadného porušenia dopravných predpisov, za ktoré členovia Národnej rady nemuseli nijako pykať. Napríklad ešte v roku 1996 mandátny a imunitný výbor neodporučil vydať poslanca za HZDS Jána Belana na trestné stíhanie, hoci pri dopravnej nehode mimoriadne ťažko zranil ženu. Po ňom prišli ďalší hriešnici z radu parlamentných lavíc, pričom najmedializovanejšie boli prípady jazdy pod vplyvom alkoholu. Ako inak, beztrestne.

V minulosti sa do parlamentu dostalo už viacero návrhov zákonov s cieľom obmedziť poslaneckú imunitu, ale na takýto krok chýbala politická vôľa. Situáciu komplikovala, že na akúkoľvek legislatívnu zmenu v tomto smere bola potrebná ústavná väčšina. Naposledy iniciatívu zablokoval vtedy opozičný Smer s argumentáciou, že vládne strany by mohli právne šikanovať opozičných poslancov. Ľady sa pohli až po prepuknutí aféry známej pod názvom Gorila, ktorá dodatočne zvýšila citlivosť verejnosti na správanie politikov. Ešte na konci mandátu pravicovej vlády Ivety Radičovej si poslanci zrušili priestupkovú imunitu a teraz, po voľbách prišla na rad aj trestnoprávna. Vzácnu zhodu sa podarilo dosiahnuť pozdĺž celého politického spektra, keď zákon podporili poslanci vládneho Smeru aj opozície.

DANKA BARTEKOVÁ VYSTRIEĽALA NA OLYMPIÁDE V LONDÝNE PRVÚ MEDAILU PRE SLOVENSKO

Bronz s cenou zlata S

lovensko úspešne vykročilo za obhajobou rekordných šiestich olympijských medailí z Pekingu. Už v prvý víkend londýnskych hier získala strelkyňa Danka Barteková po mimoriadne napínavom finále bronz v disciplíne skeet. Dvadsaťsedemročná rodáčka z Trenčína, ktorá vyrastala v Malženiciach pri Trnave, pred pretekami síce ako svetová rekordérka patrila do okruhu medailových favoritiek, ale skeet je nevyspytateľný. Opakovane triafať brokovnicou jedenásťcentimetrový terč letiaci rýchlosťou osemdesiat kilometrov na hodinu si vyžaduje mimoriadne sústredenie. Stačí chvíľkový výpadok a roky driny a odriekania sú preč. Počas pretekov sa v jednom okamihu zdalo, že práve takýto osud postihne Bartekovú. Hoci postupovala do finále ako druhá, počas súťaže sa postupne prepadala a pred posledným výstrelom sa ocitla na nemedailovej 4. priečke. Na4. 8. 2012

31 /4502/

šťastie Ruska Belikovová pri poslednej rane zaváhala, takže na rad prišiel rozstrel o bronzový kov, v ktorom si už Slovenka počínala suverénne. „Je to môj najväčší športový úspech. Veľmi sa teším,“ neskrývala radosť sympatická športovkyňa, ktorá ako dieťa hrávala na klavíri, ale neskôr si pod vplyvom otca poľovníka spolu so sestrou dvojčaťom obľúbili streľbu.„Tým bronzom sme korunovali štrnásťročnú drinu,“ pridal sa jej tréner Juraj Sedlák. Zaujímavé je, že Danku Bartekovú v Londýne čaká ešte jedna súťaž,

HLAS ĽUDU

Poslanci budú po novom nepostihnuteľní už len za výroky prednesené v pléne alebo orgánoch NR SR a za hlasovanie, a to aj po skončení ich mandátu. Na vzatie poslanca do väzby však bude nevyhnutný súhlas parlamentu. Na zadržanie člena snemovne v prípade pristihnutia pri páchaní trestného činu bude potrebný súhlas mandátového a imunitného výboru. Ak k nemu nedôjde, bude poslanec okamžite prepustený. O prichytení zákonodarcu pri čine bude polícia musieť upovedomiť predsedu NR SR a šéfa spomínaného výboru. Pri pôvodných návrhoch sa uvažovalo aj so zrušením trestnoprávnej imunity pre sudcov, ale od tohto zámeru sa nakoniec ustúpilo. Aspoň zatiaľ. Predseda parlamentu Pavol Paška zo Smeru predpokladá, že na jeseň po dokreovaní Súdnej rady SR spolu so zástupcami Ústavného súdu SR a ministrom spravodlivosti dospejú ku konsenzu a pripravia aj návrh novely ústavy na zrušenie imunity sudcov. Rastislav Boldocký nie však na športovom, ale diplomatickom poli. Absolventka Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov na banskobystrickej Univerzite Mateja Bela kandiduje do komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru. Tá má 19 členov. Schádzajú sa jeden až dva razy ročne a fungujú ako poradný orgán MOV. V Londýne sa na záver hier budú z 21 kandidátov voliť štyria noví členovia, keďže bývalému marockému bežcovi Hichamovi El Guerroujovi, egyptskej plavkyni Ranii Elwaniovej, namíbijskému šprintérovi Frankiemu Fredericksovi a českému oštepárovi Janovi Železnému v lete vyprší funkčné obdobie. Medzi Bartekovej protikandidátov patrí aj srbský plavec Milorad Čavić. V Londýne Slovensko reprezentuje historicky najmenej početná výprava, je v nej len 46 športovcov. O to náročnejšie bude pre nich obhájiť pozície z Pekingu, keď krajina pod Tatrami získala tri zlatá, dve striebra a bronz. Už tradične najväčšími želiezkami v ohni budú vodní slalomári, ktorí v Číne získali tri zlaté medaily. R. B. Foto: TASR

Vlajkonosič nejde do dôchodku O

lympiáda rozpútala na Slovensku nevídanú jazykovú debatu. Komentátori verejnoprávnej Slovenskej televízie pri prenose slávnostného otvorenia hier používali slovo zástavník namiesto doteraz zaužívaného vlajkonosič. Odvolali sa pritom na Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, na čo doplatili zamestnanci tejto inštitúcie. „Ľudia nám tu stále telefonujú a nadávajú, škaredo vypisujú, akí sme, že podávame také informácie,“ posťažovala sa denníku Pravda vedecká tajomníčka ústavu Sibyla Mislovičová Aj jedna z pracovníčok ústavu, ktorá sa práve vrátila z dovolenky, sa vraj hneď po nástupe do práce dozvedela od niekoho neznámeho, aká je hlúpa. „Už sme telefonovali do televízie, aby to dementovali,“ dodala. Podľa všetkého za rozruch môže dezinformácia z tlačovej besedy. „Informácia o tom, že správne sa má používať pomenovanie zástavník, mala odznieť na tlačovej konferencii Slovenského olympijského výboru a komentátori ST V teda chybne uviedli ako zdroj Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, za čo sa RTVS, samozrejme, ospravedlňuje,“ uviedol hovorca RTVS Richard Šümeghy. Základom sporu je významový rozdiel medzi slovami zástava a vlajka. „Zástava je vždy pevne spojená so žrďou,“ vysvetlila jeho podstatu Mislovičová. Čiže na čele jednotlivých výprav počas otvárania hier boli naozaj zástavy. To však neznamená, že automaticky treba používať aj slovo zástavník. „Stačí sa pozrieť do Pravidiel slovenského pravopisu alebo Krátkeho slovníka slovenského jazyka. Je tam napísané – vlajkonosič, ten, kto nosí (v sprievode) vlajku, zástavu,“ dodala Mislovičová. Podľa nej je navyše pre bežného človeka v hovorovom styku úplne jedno, či použije slovo vlajka alebo zástava. R. B.

Z NAŠICH OSÁD VOJLOVICKÉ DOŽINKOVÉ OSLAVY

V duchu tradície, multikultúrnosti a spolunažívania o demonštrácii starobylého spôsobu zberu pšenice ručným kosením, hrsťovaním, viazaním a ukladaním na hŕbky, ako aj sedliackych raňajok v poli a športovom programe 18. vojlovické dožinkové oslavy vyvrcholili v piatok 27. júla tradičnými výstavami koláčov a jedál z múky, ktoré pri tejto príležitosti pripravili členky SKOS Detvan, KUS Áro-

dome pozdravil člen Mestskej správy poverený kultúrou Miroslav Urošević, ktorý povedal, že sú zriedkavé príležitosti, pri ktorých na jednom mieste možno vidieť multikultúrne prvky príznačné pre všetky národy a národnosti z územia Pančeva, a prisľúbil, že aj nová mestská moc podporí túto aktivitu, do ktorej je, ako povedal, vložené mnoho entuziazmu.

Krojovaní ženci na vojlovických uliciach (foto: M. Hríbová)

ďarska ulicami Vojlovice. Medzi nimi bol aj zástupca primátora mesta Pančevo Saša Pavlov, ktorý vyjadril potešenie nad tým, že sa môže zúčastniť na podujatí, ktoré pestuje tradíciu a spolunažívanie ako svojrázne symboly Vojlovice a celého mesta.

Vo večerných hodinách ženci, početní Vojlovičania a ich hostia vo veselej nálade ukončenie žatvy a tohto podujatia oslávili na žatevných zábavách, ktoré v súlade s tradíciou prebiehali v SKOS Detvan a KUS Árona Tamásiho. V. Hudec

Členky troch spolkov žien veselé a svorné ako aj obvykle pripravili bohatú výstavu slaných a sladkých pochúťok

na Tamásiho a spolok žien pančevského MS Horné mesto. Návštevníci si mohli nielen pozrieť, ale aj ochutnať chýrečné vojlovické herovky, pirohy, rožky, proju... a mnohé iné sladké a slané pochúťky slovenskej, maďarskej a srbskej kuchyne, medzi nimi aj záväzný svojrázny brand vojvodinskej kuchyne – makový a orechový rejteš. Členky troch ženských spolkov vo výstavnej časti vojlovického Spomienkového domu pripravili aj tradičnú výstavu starých výšiviek a vlastných ručných prác. Pred Spomienkovým domom sú vystavené aj starobylé záprahové pluhy, plečkovacie pluhy, záprahový voz, brány – poľnohospodárske stroje, ktoré mladí ľudia dnes nepoznajú a môžu ich vidieť už iba pri takýchto príležitostiach. Početným návštevníkom sa tešil aj etno dom vojlovického MOMS, kde okrem stálej etno výstavy matičiari pri tejto príležitosti pripravili aj výstavu venovanú pšenici, múke a chlebu. Prítomných v Spomienkovom

V kultúrno-umeleckom programe, ktorý aj napriek veľkej horúčave sledoval veľký počet divákov, medzi nimi aj veľvyslanec Maďarska v Srbsku Oskar Nikovic, predstavitelia mestskej a lokálnej samosprávy, ako aj predstavitelia kultúrneho a cirkevného života Vojlovice, sa predstavili detské folklórne skupiny SKOS Detvan, KUS Árona Tamásiho a Žisel z Omoljice, ako aj hostia z Maďarska. Osobitnú pozornosť vyvolalo vystúpenie FS Hriňovčan z Hriňovej na Slovensku, ktorý sa predstavil vyše polhodinovým veselým a atraktívnym programom a vyvolal silný potlesk divákov. Do programu dobre zapadlo aj vystúpenie tamburášskeho orchestra združenia penzistov v Pančeve, ktorí folklórnu koncepciu programu rozbil niekoľkými svetoznámymi evergrínmi. Ako je to už zvykom, vojlovické dožinkové oslavy vrcholili v sobotu 28. júla tradičným sprievodom veselých krojovaných žencov a ich hostí zo Slovenska a Ma-

OD ŽITKA PO ROŽKY. Koniec žatvy sa tohto roku vo Vojlovici oslavuje už osemnásty raz. Pri tej príležitosti Miestny odbor Matice slovenskej v stredu 25. júla usporiadal kreatívnu dielňu pre deti. Deti sa zhromaždili v miestnostiach Matice, priniesli si váľky a veľkú chuť do miesenia a robenia rožkov. Hluk, úsmevy na tvárach a netrpezlivosť, pokým cesto kyslo, sa slovami jednoducho nedá opísať. Zrazu sa priestor v Matici stal pekárňou na výrobu rožkov: jedni miesili, druhí vaľkali, nešlo to práve najlepšie, ale najdôležitejšia bola vôľa a úsilie, aby každý rožok vypadol čím lepšie. Tak vznikli malé i veľké, tenké i hrubé rožky, ale všetky boli najkrajšie a najchutnejšie, lebo boli detskou rukou urobené. Organizátori dielne chceli deťom spraviť radosť, aby sa niečomu naučili, a k tomu všetko, čo zamiesili a upiekli, hneď aj zjedli. Dôležité je deti od malička zapájať do všetkých podujatí, aby pocítili, že sú milované, že patria do spoločnosti a že sú pre nás veľmi dôležité. Marína Hríbová

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD VýSTAVOU SPŽ ŠTARTOVAlI TOHTOROčNé SNS

Až 50 výstav za 10 rokov rogram tohtoročných Sloven- né práce, tiež i rubáše, v ďalšej časti ských národných slávností ofi- je znázornená predná izba z 19. stociálne štartoval výstavou Z klenotni- ročia, ktorá kedysi bola svojráznou ce našich rodičov, ktorú prichystali z výkladovou skrinkou domácnosti, príležitosti SNS a v rámci 10. výročia tretia časť pozostáva z tradičnej kuobnovenej činnosti Spolku petrov- chyne a vedľa nej je komôrka. Tu sú ských žien. V nedeľu 29. júla v miest- znázornené všetky príznačnosti donostiach SPŽ slávnosť usporiadali iba chvíľu po letnej búrke a po obnovení elektrického prúdu, no návštevníkov bolo hodne, takže výstavné miestnosti boli primalé, aby prijali všetkých záujemcov. Vernisáž spevom popretkávali mladučkí folkloristi Petrovskej družiny za sprievodu harmoni- Ponúkali aj slané a sladké dobroty podľa čerstvo vytlačeného miestneho receptára kára Zdenka Makovníka. Prítomným sa úvodom pri- máckeho varenia a zavárania. Nahovorila predsedníčka SPŽ Katarína koniec je zariadená i zadná izba, v Arňašová a o náplni výstavy hovori- ktorej ľudia kedysi vykonávali kažla Drahotína Dorčová. Vedúca tímu dodenné práce, tu sa najviac aj pre výstavy Dorčová objasnila, že vý- zdržiavali, priadli, vyšívali, šili a tkali. stava pozostáva z piatich celkov: Práve tieto práce v tradičných šatách prvú tvoria krojované figuríny a re- prítomným prezentovali ďalšie spolprodukcie obrazov maliara Ivana kárky. Mnohé z exponátov si vypoKrižana, potom sú tu výšivky a ruč- žičali od spoluobčanov, a mnohé

Z otvorenia prvej výstavy na tohtoročných SNS

Návštevníkom naživo prezentovali tradičné tkanie handroviek v Petrovci

hodnotné predmety Petrovčania darovali tomuto spolku. Táto výstava je inak 50. v poradí usporiadaná počas 10-ročnej terajšej činnosti SPŽ. Na výstave sa prihovorili aj predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien Viera Miškovicová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová a výstavu otvoril predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok. Okrem výstavy petrovské ženy pri tejto príležitosti tlačou vydali aj vlastný receptár Takto to chutí po petrovsky a v pokračovaní návštevníci mali možnosť ochutnať tradičné dobroty zhotovené podľa receptov z tejto knihy. J. Č-p

STARÁ PAZOVA

Stretnutie volontérov tará Pazova v týchto horúcich letných dňoch otvorila dvere dokorán pre mladých volontérov takmer z celej Európy. Tohtoročný šiesty kemp volontérov organizovala Kancelária pre mladých obce Stará Pazova v spolupráci s Hnutím zalesňovateľov Vojvodiny a Mladými výskumníkmi Srbska. Jedenásť volontérov zo Španielska, Talianska, Francúzska, Ukrajiny, Ruska, Slovinska a Chorvátska je ubytovaných v Zalesňovacej škôlke Brest, kde aj prebieha väčšina ekologických aktivít. Pre úhrnne jedenásť volontérov z Európy a sedem zo Staropazovskej obce začiatok aktivít v kempe sa niesol v znamení akcie ničenia am-

4. 8. 2012

31 /4502/

brózie a úpravy okolia pri železničnej stanici. Potom nasledovala ekologická úprava zalesňovacej škôlky, maľovanie stien a natieranie pultov na zelenom trhu. Do akcie ničenia ambrózie sa zapojilo aj lokálne ekologické hnutie Eko san. – Okrem ekologických akcií, ktoré prebiehajú predpoludním, v popoludňajších hodinách sa mladí zúčastňujú v práci niekoľkých edukačných dielní a vo večerných hodinách sa kamarátia, – povedala Nadeža Hadríková, koordinátorka Kancelárie pre mladých. – Pre tohtoročných volontérov usporiadajú aj výlety do Nového Sadu, Sriemskych Karloviec a Slankamenských Vi-

HlAS ĽUDU

Plné ruky práce – volontéri v akcii ničenia ambrózie

noradov, aby sa účastníci kempu, ktorí sú po prvýkrát v Srbsku, zoznámili aj s okolím a dozvedeli čosi viac o dejinách, – doložila. Ako aj v predchádzajúcich rokoch, aj v tomto roku sa volonté-

ri v Starej Pazove zúčastnia aj na Mestskej oslave svätého Iliju. Kemp volontérov sa začal 28. júla a bude trvať do 8. augusta. A. S. Foto: K. V.

Z NAŠICH OSÁD 4. SCHÔDZA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Opozícia stále mimo hry ýborníci novej zostavy Zhromaždenia obce Báčska Palanka sa pomerne hravo prehrýzli rozsiahlym rokovacím programom štvrtej schôdze (obsahoval až 60 bodov). Opoziční výborníci absentovali v laviciach aj 31. júla, takže koaličná väčšina iba semtam zabŕdla do problematiky, ktorá sa ocitla na rokovacom programe. Úvodom súhlasili s návrhom predsedu Obce Báčska Palanka Bojana Radomana, aby najprv odvolali člena Obecnej rady Novicu Pačića a aby Sinišu Raonića zvolili za nového člena OR. Za Raonića, rovnako ako neskoršie za všetky ostatné navrhnuté správy, rozhodnutia a uznesenia, zdvihli ruky všetci 23 prítomní výborníci. S ohľadom na skutočnosť, že sme uplynulý utorok na zasadnutí ZO Báčska Palanka boli prvýkrát po májových voľbách, patrí sa povedať zopár skutočností. Koaličnú väčšinu v ZO utvorili výborníci Srbskej pokrokovej strany,

Na štarte 4. schôdze výborníci ZO Báčska Palanka hlasovali za nového člena Obecnej rady

Socialistickej strany Srbska a Demokratickej strany Srbska, ako i Národného hnutia Dveri, ktorým pripadlo súhrnne 23 z celkove 42 výborníckych mandátov. Výborníci politických strán, ktoré zostali v opozícii – reč je o Demokratickej strane, Srbskej radikálnej strane, Strane vojvodin-

ských Slovákov a Zväze vojvodinských Maďarov – 2. júla opustili ustanovujúce zasadnutie ZO. Opozícia podala sťažnosť Ústavnému súdu, v ktorej sa hovorí, že „na najhrubší spôsob došlo k porušeniu Zákona o lokálnych voľbách a Rokovacieho poriadku ZO Báčska Palanka“. Jej výborníci sa

ŠTRNÁSTKA štrnástka kľúč a spolková kancelárka Angela Merkelová rnold Susedovie, umelecké meno, vierovyznanie a nacionálna príslušnosť Petrovčan, veľmi rád kosí trávu. Ako príslušník slovenskej komunity tuná dolu a obyvateľ dolnozemskej metropoly, aj on je veľmi pohostinný (zvlášť keď hostia jeho, pozn. Keško), tolerantný, milý, ohľaduplný a sčítaný. Atď., atď. Za ním trochu habkajú Juraj Laliťan a Marci Padinčan. Ostatní Slováci zaostávajú poriadny kusisko. Umelec teda Arnold, ako aj jeho spoluobčan Psiar, Drozdiar, Kulpínčan alebo Novošorčan, má veľmi rád susedov. Aj susedky, ale teraz ide o chlapov. S jedným sa rozpráva cez zuby, druhému povie iba dobré ráno, deň alebo večer, tretiemu ani toľko. Osobitná rozprávka sú jeho kontakty so susedom Mičkom Mičkom-Cezcestu, ako aj s Dendom Dendom-Predchyžou. Kontakty týchto troch muškatierov sú niekedy veľmi intenzívne. Zletujú a vyletujú jeden k druhému v takých intervaloch ako lietadlá nad letiskom Schwechat vo Viedni. Osobitne, keď treba kosiť trávu, upraviť trávniky na priedomiach, ako napríklad v

VYNOVILI CESTU ZA CINTORÍNOM. Na doterajšiu poľnú cestu poza kysáčsky cintorín nasypali kamenivo. V pláne je aj jej asfaltovanie, ale nemožno predpovedať, kedy to bude. Ako sme zistili v Miestnom spoločenstve Kysáč, práce vykonával VKP Put Nový Sad. Financovalo ich a malo na starosti mesto Nový Sad, presnejšie Mestská správa pre hospodárstvo. Viac ako milión dinárov na tieto účely získali z projektu zriaďovania poľných ciest. Prostriedky sú z prenajímania štátnej poľnohospodárskej pôdy v kysáčskom chotári. Cesta poza cintorín tiahne od cesty Kysáč – Stepanovićevo po Poľovnícky dom. Na snímke: Vynovená poľná cesta poza kysáčsky cintorín. E. Š.

nemienia vrátiť do poslaneckých lavíc, kým sa k tejto kauze nevyjadrí Ústavný súd. Výbornícka väčšina na utorkovom zasadnutí jednohlasne prijala správu o realizácii rozpočtu Obce Báčska Palanka, rovnako správy o práci obecných orgánov, ustanovizní a verejných podnikov. Niekoľkí výborníci, predovšetkým Goran Latković, Palimir Tot, Zdravka Milenkovićová a Miša Mihajlov, na štarte schôdze občas argumentovane kritizovali témy, ktoré sa ocitli na rokovacom programe. Čoskoro výborníci jednohlasne schválili návrh výborníka Mišu Mihajlova, „aby spravodajcovia naďalej neodôvodňovali nasledujúce body, aby len odpovedali na otázky“. Asi po dvadsiatich minútach spomenutý výborník vyrukoval s ďalším návrhom: aby spomenutí predsa hovorili, ale nie dlhšie ako tri minúty a výbornícka väčšina aj tento návrh podporila jednohlasne. Po popoludňajšej hodinovej prestávke k mikrofónu odchádzali už len spravodajcovia; výborníci si odpustili poznámky a zvyšné návrhy schválili bez diskusie. Juraj Bartoš

predvečer tohtoročných SNS. V poslednú stredu pred národným sviatkom chceli naostriť nože na kosačke, ktoré sa dajú odkrútiť iba štrnástkou, kľúčom s očami. Sprobúvali s okatým Made in Serbia – ani pohnúť. Potom vytiahli ten, na ktorom píše zdelano v ZSSR... Nepomohol ani Mičkov virtuálny slovenský a keď sa aj Dendova nemecká štrnástka začala kĺzať namiesto aby odkrúcala, tak susedia začali nadávať nielen na nemecký ťažký a ľahký priemysel, ale i na kancelárku Angelu Merkelovú. – Toľko áut vyrobili po vojne, vybudovali diaľníc pred vojnou a v súprave kľúčov nemajú taký, s ktorým sa odkrútia nože na obyčajnej kosačke – spočitoval sused Mička susedovi Dendovi, ktorý si z Nemecka priniesol od ihly po lokomotívu, ale kľúčik štrnástku nechal kancelárke Angele. xxx xxx xxx Ako obyčajne, musel intervenovať Keško. Z blšieho trhu priniesol čínsku štrnástku a trávniky pred naším najväčším sviatkom nezostali v hanbe.

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Absolvovali iba časť bodov ko na minulej schôdzi báčskopetrovského lokálneho parlamentu predseda Dr. Rajko Perić oznámil, pred koncom júla sa uskutočnilo ďalšie zasadnutie Zhromaždenia obce B. Petrovec, a to práve v utorok 31. júla, keď sa výborníci stretli na v poradí treťom zasadnutí. Spolu prítomných 24 výborníkov malo pred sebou takmer dvadsať bodov rokovacieho programu. Pretože sa viedla rozsiahla rozprava, podarilo sa im prerokovať iba prvé štyri body. Vo vstupnom bode v mene Komisie pre administratívno-mandátne otázky vystúpil predseda Siniša Stanivuk a zdôvodnil návrh na zánik mandátu dvoch výborníkov ZO – Pavla Marčoka (DS) a Miroslava Čemana (JS) na základe toho, že prebrali prácu, čiže funkcie predsedu a zástupcu predsedu obce, ktoré podľa zákona nie sú spojiteľné s funkciou výborníka lokálneho parlamentu. Výborníci návrh komisie hlasovaním

Slávnostná prísaha novozvolených výborníčok: (zľava) Jarmila Pucovská a Katarína Dobríková

schválili. V ďalšom podbode tá istá komisia navrhla potvrdiť výbornícke mandáty dvom novozvoleným výborníčkam ZO – Kataríne Dobríkovej (DS), študentke z Hložian, a Jarmile Pucovskej (JS),

VO DNE PRACUJÚ, V NOCI TANCUJÚ. Poslednú júlovú sobotu členovia Hudobno-folklórneho súboru V šírom poli hruška chceli využiť pracovne a užitočne. Rovnako tak ako letné horúčavy mladým folkloristom neprekážajú, aby sa raz týždenne stretávali a nacvičovali tance, neuznávajú žiadne prekážky ani v robote. Z podnetu Ivany Zovko, jednej z vedúcich folklórnej skupiny Rozmarín, pri Dome kultúry 3. októbra v Kovačici sa v sobotu 28. júla hneď zrána stretli členovia skupiny a podľa čoraz menej populárneho systému pracovnej akcie začali upratovať priestory tohto kultúrneho domu. Chlapci sa dali do murárskych a maliarskych prác a dievčatá upratovali miestnosti (na snímke) v rámci príprav na aktivity v nadchádzajúcom období. V septembri plánujú usporiadať kultúrno-umelecký program a takto získané prostriedky použijú na kúpu zrdkadiel pre javisko, aby sa im ľahšie tancovalo. A. Chalupová

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

podnikateľke z B. Petrovca. Spomenuté výborníčky potom zložili slávnostnú prísahu v srbčine a v slovenčine a v mene ZO im hneď gratuloval predseda Dr. Rajko Perić.

Druhý bod sa týkal uvoľnenia z funkcie doterajších členov stálych pracovných telies, okrem volebnej komisie, ktorá bude pracovať v doterajšom zložení, ako aj voľby nových. Po dlhšej diskusii a schválení doplnkov a zmien v ich zložení, lokálny parlament zvolil nových členov dvanástich komisií, teda stálych pracovných telies Zhromaždenia obce B. Petrovec. Pred koncom päťhodinovej schôdze výborníci prerokovali ešte dva body. Oba sa vzťahovali na rozpočet Obce B. Petrovec a oba bližšie podľa jednotlivých položiek opodstatnil obecný náčelník pre financie Boško Bogunović. V prvom z nich sa posudzovala, a potom aj hlasovaním schválila účtová uzávierka rozpočtu Obce B. Petrovec. V ďalšom bode výborníci posúdili a schválili Správu o realizácii rozpočtu Obce B. Petrovec na obdobie január – jún 2012. Záverom zasadnutia predseda obce Pavel Marčok a predseda Zhromaždenia obce Dr. Rajko Perić pozvali výborníkov na nadchádzajúce Slovenské národné slávnosti do Petrovca. K. Gažová

NOVÁ LOKÁCIA KVANTÁŠOVÉHO TRHU v Šíde je navrhnutá, teraz sa očakáva mienka občanov. V Šíde totiž už roky majú problém s priestorom pre trhovisko, ktorý sa doteraz nepodarilo riešiť. Terajšia lokalita v strede mesta zodpovedá občanom, ale ide o pomerne malú plochu. Keby sa používala iba na predaj potravín, tak by aj stačila, ale súčasný trh sa skôr podobá na blší, než na zelený trh. Pritom treba dodať, že na lokalite vyhradenej pre kvantášový trh na priestore jarmočiska prakticky nikto nič nepredáva. Nová iniciatíva oddelenia pre urbanizmus predpokladá otvorenie nového kvantášu na parkovisku pred športovou sieňou. Stále však zostáva otázka, či si na to zvyknú aj občania, alebo zostane len mŕtvym slovom na papieri. Preto Obecná rada pred schválením rozhodnutia čaká mienku občanov, predovšetkým predavačov ovocia a zeleniny. St. S.

Z NAŠICH OSÁD NEČAS V KYSÁČI

Poškodené strechy, stromy, komíny... ečas, ktorý v nedeľu 29. júla zasiahol Vojvodinu, nezaobišiel ani Kysáč. Búrka so silným dažďom, na chvíľu aj s ľadovcom, sprevádzaná bleskami a hrmavicou, sa strhla okolo pol piatej popoludní. Narobila veľké škody. Odkvapové rúry nestačili odvádzať vodu zo striech a vietor zhodil škridlice, takže sa mnohým dážď dostal aj do izieb. Tam, kde škridlice padli na autá, spôsobili škody na vozidlách a porozbíjali sklá. Silný vietor dokonca vytrhával stromy, nielen ovocné, ale aj orechy a agáty. Do viacerých stromov uderil hrom, takže ich celkom zničil a niektoré dokonca zapálil. Z domov vietor zhodil aj komíny a

Kysáčanov najviac zarmútila správa, že nečas zrúcal komín, na ktorom roky hniezdo mali bociany. Dokonca spomínajú, že jedno mláďa, čo ešte nevedelo najlepšie letieť, spadlo spolu s komínom... a zahynulo. Keď prešlo to najhoršie, usilovní Kysáčania sa pustili do upratovania a zisťovania škody. Privalil sa však nový lejak a vietor, našťastie slabšej intenzity. Do upratovania stromov a sanácie krovov naplno sa teda pustili v pondelok predpoludním. Mnohí, najmä tí starší potrebovali pomoc najbližších a mnohým na pomoc prišli aj príbuzní a priatelia. E. Š.

Na dome Márie Pixiadesovej zhodilo viac škridlíc než vidno na obrázku. Tie nad izbami museli hneď opraviť, aby nepretekalo.

Slivka plná plodov spadla pred domom pani učiteľky Zorňanovej

U Marčokovcov zvalilo komín s TV anténami, polámalo salonit na pomocnom objekte a pred domom vyvalilo dva stromy

Na dome Funtíkovcov poškodilo omietku, ale mali škodu aj vo dvore

STARÁ PAZOVA

Po období sucha prišiel nečas edeľňajší nečas, dážď s vetrom neobišiel ani územie Staropazovskej obce. Najväčšie následky zanechal na kukurici, ktorá miestami zostala ležať na zemi. Najviac vody sa na zem zlialo v staropazovskom chotári – 20 litrov na štvorcový meter. Vladimír Mužević, vedúci rastlinnej výroby v Akciovej spoločnosti Napredak, povedal, že najväčšmi pršalo na Petrovićovom sálaši. Aj keď poľnohospodári dážď netrpezlivo očakávali, nedávny nečas po období sucha priniesol ďalšie škody. Na slnečnici ich našťastie veľmi nebadať a dážď prišiel vhod cukrovej repe, ale aj zelenine a ovociu. Ten-

Povedľa tety Madackej dva zvalené stromy. Jeden z nich škodu spôsobil na pomocnom objekte a aj vnútri mala škodu.

to a predošlý dážď, počas ktorého do zeme pribudlo okolo desať litrov vody, iba osviežil porasty jarných poľnohospodárskych kultúr, lebo – ako uviedol Vladimír Mužević – prišiel neskoro a k tomu aj voda zo zavlažovacej sústavy počas letných páľav nedávno vyschla. Okrem toho, že poľnohospodárske kultúry a ovocie trpia na nedostatok vlahy, javia sa aj mnohé choroby a hmyz, čo je nebezpečné, pretože podľa slov Márie Hricovej, ochranárky v Napredku, ochrana chemickými prostriedkami počas tropických horúčav nie je účinná. A. S. 4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

PROGRAM SNS 2012 Štvrtok 2. augusta 18.00 – Otvorenie výstavy Petrovské pohľady IV. Združenia petrovských výtvarných umelcov (priestory TO, Ul. Maxima Gorkého 17) 20.00 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže (Slovenský dom, B. Palanka) 20.00 – Výstava k 70. akademického maliara Milana Súdiho (ÚKVS Nový Sad) Piatok 3. augusta 10.00 – Otvorenie 8. medzinárodnej filatelistickej výstavy Petrovec Fila 2012 (ZŠ Jána Čajaka) 11.00 – Otvorenie 50. samostatnej výstavy obrazov Ivana Križana (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) 11.00 – Otvorenie výstavy Jána Maglovského (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) 11.30 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu obce 15.00 – Ľudová veselica a varenie baranieho paprikáša (Klub poľnohospodárov) 17.00 – Otvorenie dokumentárnej výstavy k 170. výročiu remeselníctva v Petrovci (PIC) 18.00 – Otvorenie výstavy insitného maliara Jána Husárika (GZM)

19.00 – Odhalenie pamätnej tabule Jánovi Kvačalovi 20.00 – Otvorená kniha šľachetná – vstupný program SNS (sieň SVD) 21.30 – 50 rokov mladosti – pocta Dolnej zemi – koncert FS Mladosť z Banskej Bystrice, SR (ihriská ZŠ) Sobota 4. augusta 9.00 – Vítanie hostí (SVD) 9.00 – Futbalový turnaj mladších pionierov a začiatočníkov (Vrbara) 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS (sieň SVD) 10.00 – Súťaženie basketbalistov (ihriská ZŠ) 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia (Ul. maršala Tita) 14.00 – Súťaž vo varení zajačieho paprikáša (Klub drobnochovateľov) 15.30 – Prezentácia kníh v organizácii ASSŽ (veľká sieň obce) 16.00 – Detská módna revue a výstava starých detských hračiek (Vrbara) 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (veľká sieň obce) 20.30 – Z matkinho náručia – galakoncert našich folklórnych súborov (ihriská ZŠ)

Nedeľa 5. augusta 7.00 – Súťaženie športových rybárov (kanál DTD) 9.00 – Súťaženie stolných tenistov (ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaženie poľovníkov (Lovecký dom Lesík) 9.00 – Turnaj SNS v šachu (hala ZŠ Jána Čajaka) 9.30 – Slávnosťové bohoslužby v chráme Božom SEAVC v Petrovci 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov (Reštaurácia Aróma) 17.00 – Futbalový zápas FK Mladosť Petrovec – FK Dolina Padina (Vrbara) 19.00 – Červená čiapočka – galakoncert detských folklórnych súborov (ihriská ZŠ) 21.00 – Hugo Karas – divadelné predstavenie OD KIS Kysáč (sieň SVD)

SPRIEVODNÉ PODUJATIA Sobota 4. augusta 8.00 – 13.00 – Filatelistická burza (ZŠ Jána Čajaka)

KOTLÍKY PRI DUNAJI POD HLOŽANAMI

Najlepšie chutila ryba z Kolárovho T

o, čo sa pôvodne malo udiať týždeň skôr, videli sme minulé nedeľné predpoludnie. V odročenej súťaži o najlepší rybací paprikáš pri hložianskej čárde Marína sa 29. júla zúčastnilo 12 majstrov na kotlíkový rybací paprikáš. Týždeň predtým sa prihlásilo až 23 účastníkov, ibaže súťaže, v dôsledku nestabilného počasia, organizátor Vlastislav Kráľovský posunul. To ale rybacej maškrte na kráse a chuti neubralo ani za máčny máčik. Ráno od ôsmej hodiny až po pravé poludnie sa pod kotlíkmi kúdolilo, kuchári usi- Uvaril najlepší: Ján Kolár lovne pracovali, fanúšikovia pomáhali a „pomáhali“. Potom sa Podľa rozhodnutia, pod ktoré sa už k slovu, presnejšie k tanierom „podpísali“ Pavel Baďan z Hloso vzorkami z kotlíkov, dostali žian s kolegami z Čelareva Miročlenovia posudzovacej komisie. slavom Fábrym, Draganom Kec4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

Pri Dunaji sa kotlikári a ich spoločnosť cítili príma

manom a Dragoslavom Stuparom, najlepší rybací paprikáš uvaril Ján Kolár z Hložian. Druhé miesto obsadil Branko Živković, Čelarevčan žijúci v Báčskej Palanke, a tretie si vyslúžil Ján Dierčan starší z Hložian. Všetci traja okrem diplomov dostali aj vecné odmeny. Zabezpečil ich majiteľ čárdy Marína Vlastislav Kráľovský. Účastníci pred súťažou zloži-

li po 2 500 dinárov na kotizáciu, za čo dostali po 3 kilá rýb a drevo. Počas súťaže a po jej skončení vyhrávala hudobná skupina z Kysáča. Veselej spoločnosti neublížil ani dážď, ktorý sa zlial v popoludňajších hodinách. Nevyšiel nazmar ani paprikáš, ktorý vo dvoch kotloch uvaril hostiteľ s jeho tímom. Juraj Bartoš

Z NAŠICH OSÁD POHĽADNICE Z RADOŠA (2.)

Kopanica na rádáš abia pokojne vrní. Profesor slovenčiny z Iloka Vlatko Miksád, priateľ zo študentských čias, ma v jedno krásne slnečné nedeľné júnové predpoludnie vezie na obhliadku dedinky, kam potom pôjdem s Milkom Rybárom, ktorý u nás v Hlase ľudu robí šoféra. Konečne! S velikánskou dávkou radosti a nedočkavosti, idem, prvýkrát v živote, do Radoša. O chýrečnej fruškohorskej kopanici mi starší kolegovia, pred rokmi, počas Tej (!) Juhoslávie, toľko toho nabásnili... Ibaže ma nikdy nezobrali so sebou, prv než sa aj tadeto prehnala vojna. Ktorá, podľa priam povestných výrokov onehdajších našich známych spoločensko-politických činiteľov, vlastne – „ani nebola!?” Tiene spomienok nezakalia pôžitok z pohľadov lipnúcich na vzorne obrobených vinohradoch, ktoré nám uháňajú v ústrety. Priateľ Vlatko pokojným hlasom objasňuje: – To ľudia vysadili z prostriedkov na podnietenie vinohradníctva. Dostali nenávratné úvery, pozviechali sa a… Chýrečná ilocká graševina s chuťou vsáva slnečné lúče. Odrody tramín, chardonnay, sylvan a podaktoré iné, tu prítomné v menších množstvách, sú jej, v pilnej práci, nápomocné. Energiu vstrebaných lúčov vrátia mnoho ráz; zakaždým, keď si

tomto istom úseku pribudla aj elektrická sieť vysokého napätia. Dĺžka cesty je 4 350 metrov. Medzi údajmi vo Vukovárskych novinách z toho obdobia je aj fakt, že sa na novú elektrickú sieť zaraz napojilo 50 radošských domácností. Obe investície obnášali takmer 40 miliónov dinárov vo vtedajšej Socialistickej federatívnej republike Juhoslávii. Údaje namiesto nás vyhľadal Andrej Kuric

Slastný pohľad na radošské vinohrady

a my sme ich našli v jeho publikácii Slováci v Radoši a slovenská škola v Radoši. Cesta sa kráti, sprievodca Vlatko starostlivo informuje… – Všade tu, kde teraz sú vinice, boli chmeľnice. Pod tamtou strechou

Júnová idyla v radošskom chotári

dobrí ľudia štrngnú a pripijú na zdravie a šťastie s pohármi plnými kvalitného moku z úpätia Fruškej hory. Autíčko radostne uháňa po asfaltke, ktorú slávnostne spustili pred štyrmi desaťročiami, presnejšie 21. decembra 1982. V ten istý deň na

moví, je skutočným sviatkom pre oči ľudí roviny. Akoby sálaš pri sálaši, hovorím Vlatkovi a upozorňujem ho na tabuľu s nadpisom Radoš. Triafa do mňa otázkou: – Vieš, čo vlastne znamená názov Radoš? – Neviem, ale sotva to bude podľa mena istého pána režiséra... – Radoš, to máš čosi ako niečo navyše, ako prídavok… – Jaj ták… No, počkaj: u nás máme termín rádáš. Starší ľudia hovorievali, sotva si na to už dakto čo len spomenie, že kúpili, napríklad

boli kombajny… Tá stavba, na ktorú sa pozeráš, je družstvo známe ako niekdajší Agrokomerc. Tam bola maštaľ, v nej dobytok, teraz sú stajne prázdne… Kopanica Radoš, t. j. odľahlá skupina či skôr skupiny domov na svahoch Fruškej hory, ukrytých v stro-

dvadsať korienkov kapustovej priesady a jeden alebo aj dva-tri korienky dostali rádáš, čiže toľko navyše… – Presne tak: Radoš vznikol povedľa Iloka, ako rádáš… Pozri sa, z ľavej strany je pamätník a tamto vpravo, tá budova učupená v chládku líp je Slovenský dom… Aha, dali tam nové vchodové dvere, plastové… no, pekné… Odstavujeme auto pred kultúrnym stánkom Radošanov. Zamierim zaburineným ovocným sadom k dákej starej stavbe. Fotoaparát cvaká, Vlatko vysvetľuje: – Tu bývali mamička Mackovičová, niekdajšia partizánka… Po kratšej fotoprestávke pokračujeme v ceste. – Keby ťa zaujímalo, majiteľom tamtoho fóliovníka sú Nátoňovci. Pestujú zeleninu, asi aj kvetiny. Henten dom s otvorenou bránou patrí Krošlákovcom. Oni prví v Radoši mali agregát a poskytovali elektrický prúd aj škole. To vidíš aj sám, škola je tá nová budova vpravo. Všetci novinári, keď sem ešte prichádzali, sa zásadne zastavili u Krošlákov. Asfaltová na úseku Ilok – Radoš má konečnú práve pred domom Krošlákovcov. Pristavíme sa u nich na

kus reči, neskoršie. Predtým ma priateľ Vlatko zavezie… Kam vlastne? – Tam, medzi tými dvoma kopcami je dolina Hlboký potok. Tam bývali kedysi aj moji rodičia. – Nezničíš si auto? Táto cesta je akási hrboľatá… – Nejde tadeto prvý raz; nech si dáva pozor. Vieš, z čoho vlastne je? – Je akoby betónová, ale… – To sú vlastne naukladané betónové stĺpiky. Po tejto poslednej vojne vinice boli zanedbané, choré, zničené, nuž ich ľudia vyklčovali… Zbehlí Radošania hŕby stĺpikov podovážali sem a strmú cestu urobili podstatne schodnejšou, takže sa do doliny Hlboký potok dostanú bezpečnejšie a rýchlejšie. V zime sa tu už menej šmýka, a keď prší, je menej blata. Nádhera: cesta sa hadí pomedzi stromy a krovie. Exotické, nesporne, ale v zime to tu nemusí byť práve ako lízanie medu… – Donedávna, keď zavialo, ľudia uviazali koňom klát, aby najprv prerazili cestu, až potom nasadli na sane a poď ho do Iloka, na nákupy, k lekárovi, či hoci na tancovačku, alebo s deťmi do školy. Tíha! Tak to teda bola idyla, napadlo mi… Ibaže… Taká kúzelná zima akiste stačila tak na jeden deň, maximálne na týždeň. Potom jej ľudia dozaista mali plné zuby… Dorazili sme priamo na dno Hlbokého potoka. Vystupujeme z vozidla. Auto upútalo pozornosť strážcu domu, jeho brechot vyvábil gazdu… Dobrý deň; čo sa robí u Lamošov? Práve obedujeme, pripojte sa nám, nech sa páči… Ďakujeme, máme naponáhle; reku, či môžeme prísť k vám popoludní. Táto scenéria je sviatok pre oči, vieme však, že nie je zlato všetko, čo sa blýska; radi by sme počuli od vás, ako sa tu žije. Vybavené raz-dva; za dve minúty sme získali starých známych. Obhliadka sa vydarila. Viac než spokojní, vraciame sa. Najprv na slovíčko do Krošlákov a Nátoňov, potom rýchle do Iloka, do Miksádov. A hneď na to čelom vzad, s Milkom Rybárom uháňame opäť do Radoša. Tentoraz na slovíčko s jeho ľuďmi. Právom presvedčení o tom, že rozhovory s nimi budú chutiť ako studená voda v horúcom dni. O tom, ako nám Radošania radi dali aj dačo na rádáš; niečo hrejivé a nebolo to pálené – už o týždeň.

4. 8. 2012

Juraj Bartoš 31 /4502/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Tentoraz doma edni už majú dovolenku za sebou, iní sa na ňu ešte len chystajú. Preto sme za tromi Kysáčanmi, našimi čitateľmi, zašli s otázkou, kde budú letovať? Všetci traja anketovaní mali rovnakú odpoveď: Tentoraz dovolenku strávia doma. Každý mal však iný dôvod na to. Mária Marčoková: − Tohto roku nemáme v pláne cestovať, lebo som zmenila zamestnanie, nuž sa to s rodinným letovaním skomplikovalo. V novom zamestnaní nemám nárok na dovolenku a manžel by voľno mohol dostať len po zbere poľnohospodárskych plodín. Minulé roky sme pravidelne odchádzali k moru, lebo dcéra Marína rada letuje pri mori. Chodievali sme do Petrovca pri mori a do Sutomora a cez víkendy sme často cestovali na Slo-

Pavel Pálik: − Práve som prvý deň na desaťdňovej dovolenke, ktorú sme si u súkromníka vybojovali po troch rokoch. V minulých rokoch sme využívali len pár dní voľ-

znovu tam vyberiem. Skôr do hôr ako k moru, ktoré ma toľko neláka. Mária Hanáková: − Posledný raz sme letovali v roku 1998 pri mori, v Igale. Zo zdravotných dôvodov teraz dovolenky trávim doma. Prekáža mi slnko a neodporúčajú mi ani zmenu klímy, nuž s manželom dovolenkujeme doma. Mali sme síce aj tohto roku ponuku ísť do kúpeľov Vrnjačka banja, ale sme odmietli. Spravidla si počas dovolenky Mária Marčoková Pavel Pálik Mária Hanáková naplánujeme väčvensko. Krstní rodičia majú vo na a ostatné nám zamestnávateľ šie práce okolo domu, líčenie, výVŕbovom, pri Piešťanoch chatu, v vyplatil. Napriek tomu, že som tri menu dverí alebo iné. Také nákrásnej prírode pri jazere. Tam roky nikde nebol, túto dovolenku ročnejšie roboty, na ktoré počas sme si vždy nabili baterky. S man- využijem pracovne, na renovovanie roka nezvýši čas. Dospelý syn Vlaželom sme tam totiž chodili naj- domu. Vymieňal som okná a dve- dimír si už sám organizuje letoradšej. K moru sme šli kvôli dcére, re a v pláne je i zatepľovanie domu. vanie. Chodieva sa kúpať do Tektorá tentoraz do Čiernej Hory od- Skôr som počas dovolenky cho- merínu, teraz má v pláne aj Pecestovala sama. Predtým bola v dieval na Slovensko, do Piešťan, a troland. Bratislave. keď na to bude príležitosť, tak sa E. Š.

AKO BUDÚ LETOVAŤ KYSÁČANIA

ZO ŠIESTEJ REGATY V STARÝCH BÁNOVCIACH

Rieky a dobrodružstvá K

lub extrémnych športov Pustolov zo Starých Bánoviec v posledný júlový víkend zorganizoval 6. dunajské dobrodružstvá. Účastníci tejto medzinárodnej regaty z Bosny a Hercegoviny, Maďarska, Bulharska sa spolu s domácimi milovníkmi prírody, riek a dobrodružstiev v piatok zhromaždili na nábreží Dunaja v Starých Bánovciach. Podujatie v sobotu predpoludním otvorila Libuška Lakatošová, náčelníčka Oddelenia pre šport a mládež Obce Stará Pazova. Účastníkov v mene predsedu obce pozdravil Bojan Kovrlija, tajomník kabinetu predsedu obce Đorđa Radinovića. Po otvorení sa účastníci presunuli Z otvorenia regaty v Starých Bánovciach do Surduku, skadiaľ štartovala plavba Dunajom smerom do Starých Bánoviec s podporu obce, ako aj nový cieľ: promovať tuprestávkou na Belegišskej ade, kde pre účast- najšie turistické kapacity, – povedal Marko Proníkov zorganizovali zaujímavé hry na vode. Vo danović, predseda Klubu extrémnych športov večerných hodinách sa účastníci bavili na Re- Pustolov. Klub v súčasnosti počíta okolo 70 člegata party. V nedeľu znovu nasledovala plav- nov. Vďaka ich vytrvalosti bolo upravené nába Dunajom v Starých Bánovciach a pokračo- brežie Dunaja, vysadené nové stromy a tohto roku je upravená aj pláž. Toto športovo-revala pekná družba. – Cieľom tohto podujatia na začiatku bolo kreačné podujatie podporila Obec Stará Pakamarátenie milovníkov riek, s ktorými sa čle- zova, Miestne spoločenstvo Staré Bánovce a novia klubu zoznámili na raftingoch. Po troch početní sponzori. A. S. rokoch podujatie nadobudlo širšie rámce a 4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

UGÁR

Bum-bum-bum! znamujem občanom, že dnes budem krátky, lebo ani vy, vážení občania, nakoľko nám je známe, nemáte dlhý čas, s ohľadom na to, že Slávnosti nám nielen slávnostne dýchajú na krk, ale už sú priamo na ňom, na krku našom; cítime ich slávnostný teplý dych a chápeme po stý raz, že nijakovsky nijako nemôžeme bez nich; keď už sú tu. Tak teda, vážení, všetko bokom tak nechajte a na Slávnosti sa krokom slávnostným poberajte. Veľa ľudí, známych, dobrých tam stretajte a slovami vyberanými sa im len privrávajte. Len a len po slovensky sa rozprávajte, po slovensky spievajte, po slovensky sa usmievajte, jedine po slovensky hrdo kráčajte, iba po slovensky pekne – krásne si, prípadne, popíjajte. Nazdravíčko – nazdravie! Aby ste nepovedali, že ste vedieť – nevedeli: kto sa tu uvedených rád nebude držať ako podaktorí plota, dajú ho ta – na televíziu. Tak teda, behom beh na Slávnosti. Ale aby z toho nebol pech – tam len a iba – po slovensky. Aby sme nezabudli. Bum-bum-bum!

jbš

Z NAŠICH OSÁD PIVNIČANIA O DOVOLENKE

vzdialiť sa od práce – vyvetrať sa a dopriať si čas pre seba. Skôr sme chodievali na dovolenku na čiernohorské prímorie, do Bulharska, na Slovensko, ale volili sme si i naše destinácie. Najkrajšia dovolenka pre mňa bola tá pred niekoľkými rokmi, keď dcéra Sandra šla k moru a manžel ma prekvapil cestou a pobytom v Banji Koviljači, čo bola síce neplánovaná, ale naozaj pekná dovolenka – krásna príroda a zvlášť vzduch, ktorý Janko Durgala Anka Nedićová Anna Grňová by som si najradšej naAnka Nedićová, učiteľka pekné zážitky. Veľmi rada cestu- brala do tašky a priniesla domov... triednej výučby v ZŠ 15. októbra: jem. Človek si takto dobije bater- Dva roky dozadu sme nikam ne– Každý rok cestujem na dovo- ky a posilní zdravie. Po návrate z cestovali, lebo sa nám vlani narodil lenku a volím si kúpele. Tohto- dovolenky ma čaká ešte jedna chlapček. Občas odcestujeme do ročnú dovolenku strávim na juhu cesta do zahraničia, súvisiaca s Sriemskej Mitrovice, tam si trochu Srbska v Sijarinských kúpeľoch. mojou prácou. Spolu s niekoľký- oddýchneme a rieka Sava nám zaTam si na predpoludňajších tera- mi žiakmi pobudneme desať dní mení more. Dúfam, že na budúci piách podľa predpisov lekára po- v Bratislave na Letnej supertriede. rok niekam odcestujeme a pravsilňujem zdravie, a poobede choAnna Grňová, kaderníčka: – depodobne si zvolíme zahraničie, dím na bazén pod gejzír kúpať sa. Dovolenka pre mňa znamená od- Chorvátsko alebo Grécko. Toto bude môj už piaty pobyt v Si- dýchnuť si od každodennosti, Jaruška Ferková

Radosť z cestovania D

ovolenku si človek najlepšie a naplno využije len keď niekam odcestuje a vypojí sa z každodenných povinností. Podobne rozmýšľajú aj obyvatelia Pivnice, ktorí nám porozprávali o svojich plánoch na toto leto. Janko Durgala, kameraman v báčskopalanskej televízii BAP: – Voľakedy sme na dovolenky chodievali všetci spolu, keď deti boli ešte malé a mohli sme cestovať. Chodievali sme na Zlatibor alebo k moru, kým sme ešte mali more. Do zahraničia sme nechodili. Potom sme si začali stavať dom a zriekli sme sa cestovania. Teraz už asi desať rokov nechodievame nikam na dovolenku. Starší syn pôjde so svojou rodinou. Verím, že keď budeme môcť, aj my znovu niekam odcestujeme, ale zatiaľ nám krízové časy a financie nedovolia.

JÚLOVÉ TELEVÍZNE DOTYKY BOLI VENOVANÉ MANŽELSTVU. V rámci tejto relácie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina bola i odmeňovacia súťaž. Skupina výhercov súťaže pobudla v nedeľu 22. júla na Hlaváčovom sálaši v Kysáči. Boli tam: Mária Vestegová (Vestegovci sú v manželstve 60 rokov, ale manžel zo zdravotných dôvodov nemohol na posedenie prísť), Máriina vnučka Milinka s manželom Milošom a synom Milošom Vincíkovci zo Slovenska, manželia Michal a Anna Vidovci z Kulpína, manželia Štefan a Anna Legíňovci z Kysáča (54 rokov manželstva). Bol to výnimočný deň, čo môžu potvrdiť aj zamestnanci RTV Vojvodina Jozef Maďar, Kristína Filková a Pavel Hric. K dobrej nálade prispeli aj manželia Peťkovskovci a Kvetoslav Agársky. Ján a Mária Hlaváčovci, ktorých manželský portrét bol odvysielaný v spomenutom televíznom rodinnom magazíne, sú známi ako pohostinní ľudia a ani tentoraz sa nedali zahanbiť: gazdiná pre hostí prichystala výbornú kysáčsku sármu, ako i starodávnu tortu. A. Legíňová

jarinských kúpeľoch, kde chodievam spolu s priateľkou z Báčskej Palanky. Cena vrátane pobytu a terapie nie je vysoká. Dobre si tu oddýchnem a vždy ma potešia i

MATURITNÉ STRETNUTIE mala v piatok 27. júla 2012 generácia šk. r. 1966/67 petrovského gymnázia. Prišli z mnohých našich miest a dedín, aj zo zahraničia. S úctou spomínali aj na tých, ktorí už nežijú, aj na tých, ktorí nemohli prísť, medzi nimi aj na vtedajšieho riaditeľa Pavla Mučajiho, ktorý sa pre chorobu ospravedlnil i písomne. Vynovené Gymnázium Jána Kollára v Petrovci príjemne na všetkých zapôsobilo. V zborovni, kde ich dojímavými slovami privítal terajší riaditeľ Pavel Belička, si oživili mnohé udalosti zo štyroch spoločne strávených rokov. Spomenuté bolo aj to, že sem chodili aj niektorých deti, alebo sú teraz tu žiakmi ich vnuci. Pekne a veselo bolo aj v susednom pohostinstve Aróma. Na pamiatku im zostane momentka, ktorú zvečnil Ján Diňa. zmk

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ĽUDIA A BOCIANY V ARADÁČI

Dobre si rozumejú A

radáč patrí medzi tie vojvodinské osady, ktoré sa môžu pochváliť veľkým počtom bocianov hniezdiacich v blízkosti človeka, na elektrických stĺpoch a strechách domov. Niekdajší aradáčsky poštár Ján Oravec mal aj presnú evidenciu o tom, koľko je hniezd v osade a koľko sa v danom

diska, aby pokračovali v reprodukcii. „Skôr k nám prichádzali ľudia zo Záhrebu, ktorí prstenkovali bociany, a povedali nám, že sa bociany najčastejšie vracajú do svojho hniezda a že aj ich mláďatá si zvyčajne hniezdo založia v bezprostrednej blízkosti svojho rod-

Bociania rodina na Ulici novosadskej v Aradáči

roku vyliahlo bocianikov. Po jeho smrti sa však tým už nikto nezaoberá, ale podľa voľných odhadov viacerých Aradáčanov toho času v osade je vyše sto hniezd a vyše 400 dospelých bocianov a ich mláďat. Aradáčania svoje bociany majú veľmi radi, dobre spolunažívajú s nimi a keď je to nevyhnutné, tak im veru aj ochotne pomôžu. Na elektrických stĺpoch na Novosadskej ceste sú štyri hniezda jedno vedľa druhého. To najväčšie, čiže najhrubšie (čo je spoľahlivý znak, že je aj najstaršie), je vraj príbytkom najstarších bocianov v tejto časti dediny a ich štyroch tohtoročných mláďat. Hniezdo vedľa neho je nové, tohtoročné, čo možno uzavrieť aj na základe toho, že je pomerne malé. Susedy Zuzana Malová a Mária Viliačiková, ktoré patria medzi milovníkov bocianov, predpokladajú, že si ho ustlali bociany predtým uhniezdené na Máriinej maštali, ktorú spolu s hniezdom vlani musela zbúrať. Ďalšie dve nové hniezda v tejto časti Aradáča si vraj ustlali mláďatá tých už spomínaných najstarších bocianov, ktoré sa pred niekoľkými rokmi tu vyliahli a teraz sa už ako dospelé vrátili do ro4. 8. 2012

31 /4502/

ného domu, čiže hniezda, takže my jednoducho chceme veriť, že v týchto štyroch hniezdach je vlastne jedna veľká bociania rodina, čiže rodičia a ich potomkovia, deti a vnúčence,“ hovorí Mária a vysvetľuje, že hniezdo, ktoré vlani zváľali, na maštali stálo vyše 20 rokov a že tie bociany vždy prichádzali prvé do Aradáča. „Bolo mi veľmi ľúto, že sme ho museli zbúrať, ale to sa jednoducho muselo urobiť, lebo zadná stena na maštali povolila, pravdepodobne pod ťarchou hniezda. To dokonca nie je prvý prípad v dedine, že ľudia staré budovy, na strechách ktorých sa usadili bociany, museli zbúrať. Keď sa totiž hniezdo pozoruje zo zeme, vonkoncom nevyzerá až také veľké. Ani my sme nevedeli, aké je veľké, avšak keď majstri vyšli na strechu s úmyslom rozobrať ju, najprv sa takmer celý deň trápili, kým hniezdo zbúrali. Bolo vysoké pol druha metra a ťažké niekoľko stovák kilogramov. Veď 20 rokov bociany každoročne ukladali nové a nové halúzky. Zaujímavé je, že v hniezde boli aj veľké množstvá igelitových vreciek a starých ženských ponožiek, ktoré ľudia porozhadzovali všade okolo a bo-

HLAS ĽUDU

ciany pozbierali a ustlali si do hniezda. „Dospelé bociany neodletia do teplých krajov, kýmkoľvek mláďatá nie sú úplne pripravené na dlhú cestu,“ hovorí Zuzana Malová a spomenula si na vtáčiu rodinu, ktorá neodletela spolu s ostatnými bocianmi. „Naľakali sme sa, že neprežijú zimu a zavolali sme Hniezdo na Zvarovom dome stojí už takmer zoologickú záhradu, 30 rokov. Aj keď stena už popukala pod jeho a potom aj prírodo- ťarchou, nemienia ho zvaliť, ale vymurujú vedný inštitút, aby novú stenu. nám poradili, čo robiť. V inštitúte povedali, že bociany né priateľstvo. Neraz som ich viubytujú v zoologickej záhrade, dela, keď svojím fićom šli na ryak neodletia do 15. septembra. bačku k Tise. Bocianovi patrilo Každé ráno som pozerala, či od- čestné miesto na prednom seleteli. Konečne 15. septembra dadle vedľa šoféra.“ Z malého bocianika však posom ich v hniezde už nevidela. Sú však aj prípady, že sa človek a bo- stupne vyrástol veľký bocian a keď cian zblížia. Tak aj moja, žiaľ, už ne- sa blížil čas odchodu, začal sa bohá kamarátka, našla malého pripájať svojim súrodencom, ale bocianika, ktorý buď vypadol z sa predsa len vracal domov, kde aj hniezda, alebo ho rodičia ako nocoval a kŕmil sa. Inštinkt bol zvyšného vyhodili. Odniesla ho však silnejší od priateľstva a keď domov a spolu s manželom a tomu prišiel čas, odletel a nikdy deťmi ho vychovali. Deti mu do- viac sa nevrátil. nášali ryby a žaby. Trocha po troV. Hudec che a vzniklo ich vzájomné úprim-

PES AKO PRIATEĽ ČLOVEKA – úprimný, verný, ublíži iba ak sa musí brániť. Ľahko rozumieť jeho pocitom, ktoré vyjadruje správaním a pohľadom. Psík Barni sa najlepšie cíti v spoločnosti svojho majiteľa Peđu, nasledoval by ho i na koniec sveta. Často spolu chodia na silbašské ihrisko, spoločnosť im neraz robia i Peđovi kamaráti. Využili sme ich prechádzku a hru na zelenom teréne a Peđu (na fotke sprava s Barnim) s kamarátom Romanom sme zachytili fotoobjektívom. Pritom sme sa dozvedeli, že obaja chlapci svojim domácim miláčikom venujú veľa pozornosti a lásky. J. Ferková

Z NAŠICH OSÁD PABERKY Z PADINSKEJ MINULOSTI (4)

Spomienka na „padinskú Anču“ ladšie generácie už ani nevedia, čo to bolo za „Anču padinskú“. Uplynulo už vyše sto rokov od chvíle, keď vlak s takým neúradným názvom začal premávať, ale „Anča“ sa stovky na koľajniciach nedočkala. V marci roku 1979 sa vybrala na cestu v jednom smere, aby sa už nikdy nevrátila. Bolo to jedného jarného predvečera, keď sa celým okolím ozývalo pískanie, dlhé, rozlúčkové a smutné, – spomína si sedemdesiatšesťročný Padinčan Martin Šimák, advokát vo výslužbe a zberateľ. Dodnes nie je známe, kto vlaku dal meno „Anča padinská”, ale sa dobre vie, že táto „Anča“ zanechala za sebou početné spomienky na rôzne príbehy. V minulosti, v povojnovom období, tento vlak z Padiny vyprevádzali dvakrát denne: prvý odchod mal ráno o štvrtej, druhý popoludní o šestnástej. Bol to vtedy jediný kontakt Padiny so svetom.

–M

Vlak na parný pohon (hajzebán) na železničnej trati smerom do Samoša

seli ráno vstávať a ponáhľať na vlak o štvrtej a domov sa vracali popoludní okolo piatej. Bolo veľa cestujúcich, ktorí každodenne takto cestovali do práce. Okrem

ne spočítané dináre na lístok, dostal vareškou po prstoch. Keď sa vlak zo Samoša približoval k stanici, okienko podopierala vareška a už si nikto lístok nemohol kúpiť. Raz báči Martin nahovoril jedného chlapca, asi osemročného, aby búchal na okienko, keď bude prichádzať vlak. Na všeobecné prekvapenie okienko

na stanici a železničiari vyzerali uja Bogdana. Nás pionierov mal rád, a tak nás aj volal: moji pionieri. My žiaci sme teda museli vstávať ráno o tretej na vlak o štvrtej, po príchode sme v Kovačici na stanici čakali do siedmej, a len potom sme išli do školy. Škola bola tam, kde je dnes Obecný súd. Hodiny v škole sa nám končili o dvanástej a hneď sme išli na železničnú stanicu, kde sme čakali do pol piatej. Za pekného počasia sme sa domov vracali pešo. Zastavili sme sa iba na pasovisku (pasienku). Tu sme odohrali futbalový zápas a keď vlak prišiel po chyžku, vyskočili sme doň, a tak sme sa domov dostali vlakom z pol cesty. Dalo sa to preto, lebo vlak tam veľmi spomalil pre zákrutu a kopec. Pamätám sa, že pred stanicou boli štyri koľajnice, na ktorých stáli nákladné vozne, či už plné, ktoré mali odísť, alebo prázdne, ktoré len bolo treba naložiť. Pred príchodom vlaku na stanicu prichádzalo veľa ľudí privítať či už svojich alebo hostí, ale najviac bolo tých, čo prišli zo zvedavosti. V nedeľu poobede mládež podľa nepísaného pravidla chodievala na železničnú stanicu pozdraviť „padinskú Anču” a pozrieť sa, kto pricestoval, prípadne

Bývalá železničná stanica a šéf Martin Dubovský

Vlak mal okrem osobných vozňov aj nákladné vozne, ktorými sa ročne prepravilo okolo 2 000 vagónov tovaru. Najviac sa prevážali poľnohospodárske výrobky, ako je kukurica, pšenica, slnečnica, cukrová repa a iné. Budova železničnej stanice bola pekná a udržiavaná. Okolo nej bola ohrada, ktorá mala dvere, a tie sa otvárali iba vtedy, keď prišiel vlak. Okolo stanice boli vysadené vysoké topole, ktoré okrášľovali stanicu. Žiaci denne vlakom cestovali do Kovačice do školy. Mu-

toho bolo veľa aj takých, ktorí sa občas vybrali do mesta, takže v malej čakárni na stanici bola vždy tlačenica. – Bolo to roku 1947, keď za šéfa stanice prišiel ujo Bogdan. Tak sme ho všetci volali – my žiaci, aj občania. Bol to zvláštny človek. Chodieval obutý v jednej papuči a v jednej čižme na nohách. Hovorieval, že vo vojne všetko stratil. Mal celkom zvláštny názor na prácu a na ľudí. Okienko, cez ktoré vydával lístky, bolo podopreté vareškou. Kto nemal pres-

Cestujúci čakajú na príchod šinobusu

sa otvorilo a ujo Bogdan namosúrene zakričal: „Čo chceš?“ Chlapec vypustil z ruky pol dinára a povedal: „Prosím si jeden lístok do Južnej Ameriky.” Nato ujo Bogdan vybehol z kancelárie a dal sa za chlapcom. Vydržal však utekať iba po prvú uličku. Za ten čas vlak stál

niekoho vyprevadiť. Každá nedeľa na stanici bola ako sviatok. Dnes už tam nie sú ani vysoké topole, ani železničné nádražie. Zostali iba spomienky na zašlé časy.

4. 8. 2012

Zapísala: A. Chalupová 31 /4502/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Našiel sa Mravec! Smutno je to sedieť v chládku Smutno, Mravče, milý bratku Ale ešte horšie sto ráz Kriviť podle mužský svoj väz: Radšej znášať utrpenie Nežli hriešne potupenie! Svetozár Hurban Vajanský (báseň uverejnená v Mravcovi) eru tak, smutno bolo aj originálnym stranám časopisu Mravec čupieť „v chládku“. Bol totiž považovaný za stratený. Po smrti profesora Michala Filipa, autora Príspevku k bibliografii časopisu Mravec (Zborník Spolku vojvodinských slovakistov, separát 3, roč. 1981) a uctievaného odborníka v oblasti slavistiky a slovakistiky (a to znamená aj života a diela slovenského dramatika Vladimíra Hurbana Vladimírovho) začalo sa pátrať po originálnych stranách tohto rukou písaného detského unikátneho časopisu z roku 1893. Redaktorom tohto zábavného obrázkového časopisu bol deväťročný Vladimír Konštantín Hurban (VHV). Najprv sa verilo, že originály ležia v knižnici Katedry pre slovakistiku Filozofickej fakulty v Novom Sade, kde bola vôľou profesora Michala Filipa umiestnená jeho osobná knižnica. Keď ich tam nenašli, oslovili ctiteľov života a diela Vladimíra Konštantína Hurbana v Starej Pazove a iných osa-

dách, či si niekto z nich od profesora Filipa nevypýtal túto vzácnu rukopisnú pozostalosť. Pátranie po origináli trvalo od roku 1989. Naostatok sa myslelo, že malebné obrázkové stránky Mravca sú zničené alebo natrvalo zhabané. Aj samotný profesor Michal Filip vo svojom Príspevku... uvádza, že čísla Mravca boli už raz zhabané: „Aj Ľudmila Hurbanová pokladala časopis Mravec za stratený, kedykoľvek sme sa s ňou o Mravcovi rozprávali. Lenže koncom leta roku 1973 sme po niekoľkodňovom prehŕňaní sa vo vyradených papieroch a makulatúre našli na farskej povale okrem iných vecí aj „stratené“ čísla časopisu Mravec, a to celé č. 13, s. 97 – 104 z 1. júna 1893, č. 14, 105 – 112 z 15. júla 1893, č. 15, s. 113 – 120 z 1. júla 1893, č. 16, s. 121 – 128 z 15. júla 1893, č. s. 201 – 208 z 15. decembra 1893, 4 nečíslované strany (1. a 4. list chybuje, pravdepodobne z č. 9, ktoré datujeme 1. apríla 1893), s. 79 – 80 [č. 10 z 15. apríla 1893], s. 91 – 96 [č. 12, 15. mája 1893].“ Treba pripomenúť, že spomenuté 4 nečíslované strany profesor Filip náhradne očísloval. Sú to strany 67 – 70 a určil aj číslo 9. Po dlhoročnom hľadaní „strateného Mravca“ biela poštová obálka s nápisom ORIGINÁLY – RUKOPISY v pondelok 9. júla tohto roku vypadla

V STAROPAZOVSKOM MESTSKOM PARKU nedávno inštalovali posilňovňu a ďalšie detské ihrisko. Hry pre deti na otvorenom sú veľmi lákavé počas horúcich letných dní, takže Direkcia pre výstavbu obce už pred niekoľkými mesiacmi začala úpravu detských ihrísk v osadách obce. Posilňovne na otvorenom sú okrem Starej Pazovy (na fotografii) inštalované aj v sídlisku Bánovce – Dunav a v Novej Pazove. A. Lš.

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

z rúk archivárky Slovenskej evanje- profesor Filip (a toho je veľa), teraz leží lickej a. v. cirkvi rovno na tzv. Hur- na trvalom mieste. Vďaka patrí spobanovej fare. Bolo to počas čistenia ar- mínaným majiteľom Filipovho domu, chívneho materiálu (štyri veľké ška- ako aj Martinovi Prebudilovi, ktorý potule) zneseného z povaly domu pro- radil majiteľom, aby sa pozostalosť po fesora Michala Finebohom Michalovi lipa deň predtým. Filipovi vrátila „doTeda okrem mov“, vlastne, aby nových a terajbola uložená do depa ších majiteľov Celocirkevného arrodného domu chívu SEAVC. profesora MichaOriginály Hurbala Filipa, Vieročnovho Mravca teraz ky a Vladislava bezpečne ležia v noPopovcov, hávej ohňovzdornej dam nik ani neskrini pod kľúčom. tušil, že povala Pre istotu, každá stradomu tohto výna bola skenovaná. znamného bádaA na záver chceteľa slovakistiky me poštekliť zvedaskrýva ďalšie ne- Jedna z titulných strán vosť čitateľov. Na FiliHurbanovho Mravca objavené rukopovej povale sú obpisy. Určite to nebolo náhodou. Osud javené ďalšie perličky z oblasti našich chcel, že sa práve v rodnom dome fa- dejín, literatúry a umenia. Tie budú do rára a spisovateľa Vladimíra Kon- konca roka očistené, roztriedené, štantína Hurbana utvorili predpo- systematizované a digitálne spracoklady na umiestnenie Celocirkevné- vané. To znamená, že pre bádateľov ho archívu Slovenskej evanjelickej a. budú sprístupnené na budúci rok. v. cirkvi v Srbsku, aby potom kom- Medzičasom zaujímavé perličky z už pletná pozostalosť – buď v origináli, uložených písomností bude exklukópiách, buď skenovaná – bola na- zívne a selektívne uverejňovať náš týžtrvalo uložená tam, kde aj vznikla. denník Hlas ľudu. To, čo v roku 1988 správnym spôsobom identifikoval, roztriedil a zabalil Katarína Verešová

ZÁKLADNÝM CIEĽOM projektu Patronatura, ktorý odštartoval 22. mája – v Medzinárodný deň biodiverzity – je ochrana rastlinných druhov, ktoré miznú, taktiež podnecovanie nových a osožných. Do tejto druhej kategórie jednoznačne patrí aj rastlina podobajúca sa trstine miscanthus, ktorá má nespočetné možnosti energetického a iného využitia. Preto z iniciatívy Fakulty úžitkovej ekológie Futúra tento rok je vyhlásený za rok ozdobnice čínskej (miscanthus). Jedným zo spôsobov ako verejnosti pripomenúť jej význam, ako aj význam zachovania rovnováhy v prírode, sú i obrovské pútače na budovách, aký je i tento oproti stredisku Sava v Novom Belehrade. O. Filip

Ešte trochu krásy do ovzdušia SNS ráve v týchto dňoch v Petrovci prebiehajú 51. Sloa venské národné slávnosti a teši tí aj ale ší, star tí len sa z nich nie k mladší. Nuž prečo by sme Eva Kulíková, ade nál bývalá siedmač všeobecnej slávnostnej ka Tu je vždy príje pemne a teplučko : ím naš to neprispeli aj my tým . , strým, veselým, optimistickým ským kúDet m ický ant rom aj či ym folklórn ili naši vor vyt y tikom. Výkresy na rôzne tém ĽuZŠ zo i arát kam a i mladší spolupracovníc tali dos sa nám k a áči Kys dovíta Štúra v ravďaka nášmu staršiemu spolup vi halo Mic covníkovi a kamarátovi . tkým vše ka Ďurovkovi. Vďa

Alexandra Šmitová, b ý K Slávnost iam patria valá šiestačka: aj početné vystúpenia spevákov.

Juliana Pavlovičová, bývalá siedmačka: Horská idylka.

edmačka: vá, bývalá si Ivana Vozáro ície: slávnostný ľudový ad Skvost našej tr to kašmerínka. je či sá Ky kroj. V

Gabriela Kolárová, bývalá ôsmačka: Koľko krásy je na tejto našej planéte! Len nech nám potrvá.

Igor Bažík, bývalý ôs

mak: Čaro dňa a noci.

Martina Grňová, bývalá ôsmačk a: Vybájené, ale ideálne miesto pre oddych a relax.

Krásny august vám prajú aj: Anna F. a Jana S.

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 31.7.2012 14:28 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 15 (1825) 4. augusta 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU

VLÁDA VOJVODINY POMÔŽE POĽNOHOSPODÁROM

Sucho zapríčinilo miliardové škody a návrh podpredsedu pokrajinskej vlády a pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Gorana Ješića vláda Vojvodiny v tejto ťažkej situácii, ktorá postihla pestovateľov poľnohospodárskych plodín, chce pomôcť, a to tak, že reprogramuje bez úrokov všetky pohľadávky voči tým poľnohospodárom, ktorí majú straty zapríčinené extrémnym suchom na najviac ohrozených kultúrach – kukurici, sóji, slnečnici a cukrovej repe. Pokrajina pomôže aj pri subvencovaní prémií pri poistení poľnohospodárskej výroby, ktoré vykonáva vláda Srbska. Pokrajinský tajomník očakáva od republikovej vlády vyhlásenie živelnej pohromy kvôli extrémnemu suchu, aby si poľnohospodári prostredníctvom poistenia nahradili aspoň časť zo vzniknutej škody.

Škody zapríčinené suchom budú známe už čoskoro, keď lokálne samosprávy zhodnotia výšku škôd. Podľa prvých odhadov škody sa pohybujú vo výške od niekoľko sto miliónov až do miliardy eur. Podľa slov Gorana Ješića v Srbsku je poistených menej ako 4 % poľnohospodárskych gazdovstiev aj napriek tomu, že od roku 2004 vláda Srbska dotuje 40 % sumy poistenia poľnohospodárskej výroby. Existuje aj reálna šanca, že sa vláda Vojvodiny dohodne s Azotarou a Inštitútom pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo, aby sa poľnohospodárom pomohlo pri subvencovaní tohtoročnej sejby. V ťažkej situácii nie sú iba pestovatelia, ale aj chovatelia dobytka. Pomoc hľadajú aj výrobcovia mlieka, pretože sa obávajú, že v dôsledku sucha nebudú mať dostatok krmovín.

Podľa predbežných údajov poľnohospodárskych staníc v pokrajine straty na kukurici sa

budú pohybovať okolo 70 % z celkovej úrody. Ľ. S.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Ceny lámu rekordy a Produkčnej burze v Novom Sade od 23. do 27. 7. 2012 ceny všetkých komodít zaznamenali nárast. Situácia vyvrcholila na konci týždňa, keď už jednoducho dopyt po výrobkoch bol minimálny. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom fyzický objem obratu bol menší o 13,80 %. Finančná hodnota bola vyššia o 2,04 %. Sója už tretí týždeň zaznamenáva rekordné ceny. Nový absolútny cenový maximum bol 77,76 din/kg (72 bez DPH). Jej priemerná cena bola 77,18 din/kg (71,46 bez DPH), čo je v porovnaní s

predchádzajúcim týždňom o 8,27 % viac. Pšenica bola v uvedenom období drahšia o 8,08 %. Na začiatku týždňa sa predávala po 24,50 din/kg bez DPH, na konci týždňa už po 26 din/kg. Jej priemerná cena bola 27,57 din/kg (25,53 bez DPH). Priemerná cena kukurice v minulom týždni bola 27,91 din/kg (25,84 bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom je to o 7,89 % viac. Maximálna cena, po ktorej sa kukurica predávala, rovnaká je ako maximálna cena pšenice – 26 din/kg bez DPH. Ľ. S.

poljo2:0 31.7.2012 14:29 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY DÔLEŽITÁ JE PREVENCIA

Choroby zvierat a bezpečnosť potravín Zoonózy sú infekčné ochorenia, ktoré sa môžu prenášať zo zvierat na človeka. Pôvodcom infekcie alebo patogénu môžu byť baktérie, vírusy, parazity, toxíny a iní pôvodcovia, napr. prionový proteín, ktorý zapríčiňuje spongiformnú encefalopatiu hovädzieho dobytka (BSE). Na človeka sa môžu zoonózy preniesť viacerými cestami. Osobitne zaujímavé sú infekcie prenášajúce sa potravinami a vodou, pretože spôsobujú ochorenia v rozvojových aj rozvinutých krajinách.

áujem verejnosti o bezpečnosť potravín vzrástol, keď prepukli rôzne ochorenia pri zvieratách, z ktorých sa vyrábajú potraviny. Niektoré z týchto ochorení len málo alebo vôbec neovplyvňujú potraviny. Iné ochorenia sa môžu potravinami prenášať, ale ak spojíme kontrolu zdravotného stavu zvierat s dodržiavaním potravinárskej hygienickej

príklad počas dojenia mlieka alebo znášky vajec. Malé množstvo obsahu čriev môže kontaminovať aj dobytok po jeho porážke. Ku krížovej kontaminácii môže dôjsť, ak potraviny prichádzajú do kontaktu s kontaminovanými výrobkami priamo alebo pri skladovaní alebo príprave, prípadne nepriamo prostredníctvom človeka, znečistenej pracovnej plo-

tuberkulózy, brucelózy a BSE. Je obmedzená preprava napadnutých a porazených zvierat. Nariadenia EÚ tiež predchádzajú využívaniu infikovaných zvierat na výživu obyvateľstva. Napríklad kravské mlieko nadojené z infikovaných vemien sa nemôže predávať, ani dodávať mliekarskému závodu. Počas jatočných procesov na bitúnku vykonáva

praxe, ich dosah na zdravie človeka je minimálny. Potraviny sa môžu kontaminovať zvieracími patogénmi niekoľkými cestami. Ak je zviera napadnuté konkrétnou chorobou, tkanivá vrátane mäsa a mlieka sú potenciálnym zdrojom infekcie človeka, ak pripustíme vstup takejto suroviny do potravinového reťazca. Zviera infikované patogénom nemusí ešte prejavovať príznaky alebo môže prejavovať len málo príznakov klinického ochorenia. Takéto zvieratá ako „prenášače” je ťažké odhaliť na farme alebo na bitúnku, takže ich odstránenie je ďalší problém. Mnohé organizmy žijú v tráviacom trakte zdravých zvierat a na človeka sa môžu šíriť prostredníctvom fekálnej kontaminácie zo životného prostredia, na-

chy, náradia a iných predmetov. Oplachovanie alebo umývanie ovocia a zeleniny v neupravenej vode, ktorá je kontaminovaná výkalmi zvierat, môže byť tiež zdrojom infekcie človeka.

inšpekciu mäsa kvalifikovaný personál, ktorý má na jatočných telách identifikovať znaky ochorenia. Samozrejme, porazený dobytok, ktorý má odchýlky od normálu, sa vyraďuje z následného použitia. V kritických bodoch sa aplikujú potravinárske hygienické normy, a to v celom procese výroby potravín od farmy až po vidličku. Inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy verifikujú nariadenia týkajúce sa bezpečnosti potravín. V rámci EÚ aj mimo nej kontrolujú prevádzkové priestory prvovýrobcov, bitúnkov aj výrobných závodov.

24/II

KONTROLNÉ OPATRENIA Vďaka prísnym zdravotným opatreniam dozoru nad zvieratami je potenciálne nebezpečenstvo potravinárskych patogénov v rozvinutých krajinách minimálne. Opatrenia sú zamerané na likvidáciu ochorení pri zvieratách a na bezpečnosť potravín prevenciou kontaminácie jednotlivých článkov potravinového reťazca. Napríklad vo všetkých krajinách EÚ musí byť zavedený systém kontroly a manažmentu určitých ochorení zvierat, vrátane

AKO SA CHRÁNIŤ? Spotrebiteľ sám môže do veľkej miery riziko vzniku ochorenia z potravín ovplyvniť. Napriek

tomu, že priemyselne vyrobené potraviny sú väčšinou zdravotne neškodné, môže počas prepravy, predaja a domácej úpravy dochádzať ku kontaminácii, respektíve ku rozmnoženiu prítomných mikroorganizmov. Ochorenie tak vzniká pri nedodržiavaní základných hygienických zásad a porušovaní správnych postupov pri príprave jedál v domácnostiach a vo verejnom stravovaní. Bezpečnosť potravín je povinnosť pre každého, kto sa podieľa na výrobe – od farmy po vidličku. Hoci je to hlavná priorita v každom článku potravinového reťazca, počínajúc nákupom, bezpečnosť potravín a hygienické opatrenia je dôležité dodržiavať aj počas skladovania potravín, manipulácie a prípravy v domácnostiach. Z tohto dôvodu sa musia podieľať aj spotrebitelia na tom, aby zaistili bezpečnosť potravín v domácnostiach a dodržiavali niekoľko základných postupov, ktoré minimalizujú nebezpečenstvo ochorení z potravín. Bezpečnosť potravín môžeme zhrnúť podľa stratégie WHO /Svetovej zdravotníckej organizácie/ do týchto bodov: − Udržiavajte priestory a zariadenia na prípravu potravín čisté a dôkladne si umývajte ruky pred prípravou a jedením pokrmov. − Surové a varené pokrmy skladujte a pripravujte oddelene. − Mäso podrobujte dôkladnej tepelnej úprave pri teplote nad 70 ºC, aby sa zničili nebezpečné mikroorganizmy. − Uchovávajte potraviny pri bezpečnej teplote pod 5 ºC alebo nad 60 ºC, aby sa potlačil rast mikroorganizmov. − Používajte neškodnú vodu a suroviny, nekonzumujte surové mäso, vajíčka, nepasterizované mlieko a neupravenú vodu. pripravila: Ľ. S.

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 31.7.2012 14:30 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

SUCHO: NOVODOBÁ KATAKLIZMA

Zavlažovanie nemá alternatívu ysleli sme si o nich, že sú v nedohľadne a zasiahli nás tvrdo a neúprosne. Zmeny klímy sú možno najväčším problémom, aký ľudstvo musí vo svojej histórii riešiť: už sa netýkajú len budúcnosti, ale sú vážnym problémom aj v súčasnosti. Stúpanie priemernej teploty, zvýšenie počtu a sily hurikánov, tropických búrok a cyklónov, pribúdanie záplavových období, posúvanie klimatických oblastí, ubúdanie vý- Dolámaná pôda

používali dovozové semená a hybridy, ktoré nie sú odolné proti takýmto časovým podmienkam. Aj na 3. schôdzi vlády Vojvodiny, ktorá sa konala 18. júla, vyzdvihli, že horúca vlna a absencia dažďov v celej pokrajine neohrozili len siatiny ako je kukurica, ale aj sóju, slnečnicu, cukrovú repu. O deň neskoršie, na stretnutí predsedu vojvodinskej vlády Dr. Bojana Pajtića a podpredsedu a pokrajin-

Za to si môžeme i sami, lebo, ako tvrdí riaditeľ Kobiljski, podstatným problémom a príčinou nízkych výnosov u nás je nedostatok vody. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomiku poľnohospodárstva Dragan Cvijanović tvrdí, že sme už celé roky na chvoste súpisky európskych krajín keď ide o počet a frekvenciu zavlažovacích sústav. Zo 4,2 milióna hektárov obrábateľných rozlôh treba zavlažovať najmenej 1,8 milióna hektárov, my, žiaľ, dokážeme len 200 000 hektárov. A pritom si investície do zavlažovacej sústavy vyžadujú okolo dvoch miliárd dolárov, čiže menej než sú tohtoročné škody. Profesor Poľnohospodárskej fakulty v Belehrade Miladin Ševarlić uvádza, že sú účinky zavlažovania viacnásobné: umožňujú nielen lepšie výnosy a objem výroby, ale aj badateľnejšiu účasť výrobkov prvej a extra triedy v štruktúre produkcie. Potvrdzuje to i prvý človek Direkcie pre vody Aleksandar Prodanović slovami, že zavlažovanie nemá alternatívu. Lebo straty poľnohospodárstva pre jeho nevyvinutú sústavu dosahujú pol miliardy eur ročne a spolu so spracovateľským priemyslom môžu byť až štvornásobne vyššie. Preto je jasné, ktorý je najdôležitejší agrárny infraštruktúrny projekt dnes a zvlášť v rokoch pred nami. Čosi sa našťastie začína hýbať

O niečo lepšie ako inde: úpätia Fruškej hory

šky snehovej prikrývky, topenie ľadovcov extrémnou rýchlosťou, pribúdanie dlhých období tepla a sucha... akoby nás upozorňovali, že musíme zjesť to, čo sme si navarili, hoci nám nechutí. Ak si dakto i namýšľal, že dosah uvedených zmien môže zaujímať len našich meteorológov, tak je na obrovskom omyle. Za sucho, spôsobené tropickými horúčavami pretrvávajúcimi približne mesiac, presnejšie od 25. júna takmer do konca júla, zaplatíme obrovskú cenu, ktorú v mesiacoch pred nami budeme cítiť deň čo deň. Sucho nás podľa všetkého oberie o 50 až 70 percent úrody kukurice, pričom je situácia o niečo lepšia v Srieme, kde možno očakávať úrodu okolo 4 tony z hektára, kým v Báčke a Banáte to bude asi dvakrát menej, čo je priam katastrofálne. Expert Hospodárskej komory Srbska Vojislav Stanković uvádza, že sucho a stav kukurice vplýva aj na 4. 8. 2012

31 /4502/

cenu pšenice, takže nie je vylúčené, že táto stúpne na 25 dinárov za kilogram. Klimatické podmienky natoľko zdevastovali rastlinnú výrobu v Srbsku, že sa škody odhadujú na 2,1 miliardy dolárov. V perspektíve sa to onedlho prejaví aj na cenách múky, oleja, cukru, mlieka, mäsa... Podľa riaditeľa Republikového hydrometeorologického ústavu Milana Dacića z posledných dvanásť rokov každý tretí sa neobišiel bez extrémneho sucha. Negatívne následky klimatických zmien spôsobili v roku 2000 700 miliónov dolárov škôd poľnohospodárstvu, v roku 2003 takmer miliardu dolárov, dnes viac ako dvakrát toľko. Na nedávnej schôdzi Výboru Združenia pre poľnohospodárstvo HKS riaditeľ Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade Dr. Branislav Kobiljski upozornil, že niekto musí zodpovedať za chybnú agrárnu politiku, keďže sa na mnohých rozlohách hlavne

HLAS ĽUDU

Kukurica v Srieme: skromne, veľmi skromne...

ského tajomníka pre poľnohospodárstvo Gorana Ješića s predstaviteľmi Asociácie poľnohospodárov podotkli, že treba čím skôr vypracovať odhady škôd na vojvodinských poliach. Ide totiž o jeden z najdramatickejších rokov v poľnohospodárskej výrobe, ktorý si zaslúži prívlastok alebo charakteristiku živelná pohroma.

i na tomto pláne, takže v septembri má byť ukončená jeho prvá fáza, ktorá by mala umožniť zavlažovanie približne 63 000 hektárov. V podmienkach krízy sa tak zrejme aj musí postupovať. No najdôležitejšie je vyhnúť sa našej obľúbenej praktike: zabudnúť na to, čo treba, keď jesto dosť chleba. Oto Filip

III/25

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA RASTLÍN

listov a spôsobujú zvinovanie listov a deformáciu výhonkov, z ktorých vznikajú husté hniezda. V júli sú tieto hniezda spravidla opustené.

Škodcovia broskyne Na broskyni a marhuli sa môže vyskytnúť značné množstvo viac alebo menej špecializovaných fytofágov, ale iba niekoľko druhov má hospodársky význam. Voška hniezdotvorná – Brachycaudus schwartzi, patrí medzi najškodlivejšie vošky na broskyniach. Na broskyni obyčajnej má väčší ekonomický význam ako voška broskyňová – Myzus persicae. Obaľovač broskyňový, syn. východný (srb. breskvin smotavac alebo savijač) – Cydia molesta, sa vyskytuje všade tam, kde sa pestujú broskyne. Poškodenia letorastov sú významné najmä v škôlkach na mladých rastlinách, kde značne znižujú kvalitu sadeníc. Poškodenia plodov v teplejších oblastiach v niektorých rokoch môžu byť veľmi významné. Psota broskyňová (srb. breskvin moljac) – Anarsia lineatella v strednej Európe je menej škodlivejšia ako obaľovač broskyňový. Poškodenia, ktoré zapríčiňujú larvy psoty broskyňovej, sú podobné poškodeniam zapríčineným larvami obaľovača broskyňového. Poškodenia pukov a mladých, pomerne krátkych letorastov zapríčiňuje iba psota broskyňová. Významnejšie škody môže zapríčiniť v škôlkach. Z nešpecializovaných škodcov na broskyni a marhuli sa môže vyskytovať roztočec ovocný – Panonychus ulmi, piadivka jesenná – Operophtera brumata a nosániky z rodu Rhynchites (nosánik ovocný – Rhynchites bacchus, nosánik čerešňový – Rhynchites auratus a nosánik jablčný – Caenorhinus aequatus).

Zničená kolónia vošiek a lienka

26/IV

Deformácia listov spôsobená voškami (voška broskyňová)

VOŠKA HNIEZDOTVORNÁ – BRACHYCAUDUS SCHWARTZI Bezkrídla živorodá samička meria 1,7 – 2,2 mm. Telo má oválne, vypuklé, rôzne sfarbené od tmavohnedej po žltohnedú s veľkou tmavou škvrnou na chrbte a viacerými škvrnami na oboch stranách bruška. Ty- Kolónia vošiek kadlá sú kratšie než telo, pozostávajú zo 6 va a hruď sú čierne. Tykadlá sú tmačlánkov, sú svetložlté. Okrídlené ži- vé, dlhé takmer ako telo. Bruško je vorodé samičky sú štíhlejšie ako žlté alebo hnedé s tmavou škvrnou bezkrídle, podobnej dĺžky tela. Hla- v zadnej časti a 4 bodkami z každej strany. Voška hniezdotvorná je monocyklická, žijúca na broskyni. Prezimuje v štádiu vajíčka, ktoré sú nakladené v blízkosti pukov. V južnejších regiónoch prezimujú aj bezkrídle samičky v skupinách v puklinách kôry. Liahnutie lariev z vajíčok prebieha skoro na jar, na začiatku pučania. Prvé kolónie vošiek sa objavujú skoro na jar na spodnej strane listov a sú veľmi vyhľadávané mravcami. Okrídlené formy sa objavujú v júli, vyhľadávajú ďalšie broskyňové výhonky, kde tvoria druhotné kolónie. Vošky žijú na spodnej strane

ŠKODLIVOSŤ Hostiteľskou rastlinou vošky hniezdotvornej je broskyňa, príležitostne škodí aj na Prunus serotina. Menej napáda ostatné druhy z rodu Prunus. Patrí medzi najškodlivejšie vošky na broskyniach. Na jar vošky najprv vyciciavajú kvetné pupene, neskoršie na spodnej strane listov umiestnených na vrchole mladých výhonkov. Napadnuté listy sú deformované a zvinuté. Znetvorené listy nemenia farbu a neopadávajú, ale vytvárajú husté hniezda. Mladé výhonky, ktorých listy sú silne napadnuté, sa nevyvíjajú a v ďalšom vegetačnom období sú neplodné. VOŠKA BROSKYŇOVÁ – MYZUS PERSICAE Bezkrídla samička meria 1,2 – 2,1 mm. Telo má bledozelenú až žltozelenú farbu. Tykadlá sú o niečo kratšie ako telo. Okrídlená samička je štíhlejšia, má variabilnejšie sfarbenie, najčastejšie je zelená, žltá, žltočervená alebo tmavá s výraznou čiernou škvrnou na chrbte, čiernou hruďou a čiernymi tykadlami. Prezimuje v štádiu zimného vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to je broskyňa. Na jar, koncom marca a začiatkom apríla sa liahnu samičky zakladateľky. Samičky sa živia na pučiacich pukoch, neskôr na listoch a kvetoch. Na primárnom hostiteľovi vyvinú 2 – 4 generácie a od polovice mája okrídlené samičky masovo preletujú na sekundárnych hostiteľov. Vyvíjať sa môžu na viac ako 400 rastlinných druhoch, kultúrnych a divo rastúcich. Na sekundárnych hostiteľoch sa vyvinie niekoľko generácií v závislosti od poveternostných podmienok. V septembri sa objavujú okrídlené formy a preletujú späť na primárneho hostiteľa, kde zakladajú pohlavnú generáciu. V októbri po párení samičky kladú vajíčka na kôru mladých konárikov. ŠKODLIVOSŤ Primárnou hostiteľskou rastlinou je broskyňa a sekundárnou sú

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

mnohé druhy bylín. Najväčšie škody spôsobuje na tabaku, zemiakoch, paprike, rajčinách, cukrovej repe a iných. Na broskyniach cicia na listoch a spôsobuje kučeravosť a postupné sušenie listov, taktiež aj spomalenie rastu letorastov. Silné napadnutie môže ovplyvniť kvalitu a kvantitu úrody. Nepriamo škodí prenosom vírusových ochorení. Je vektorom vyše 180 druhov vírusov. OCHRANA PROTI VOŠKÁM Vošky napáda celá rada prírodných nepriateľov. Z predátorov najvýznamnejšie sú larvy a imága lienok (Coleoptera: Coccinelidae), larvy pestríc (Diptera: Sirphidae), larvy zlatoočiek (Neuroptera: Chrysopidae), imága a nymfy dravých bzdôch (Heteroptera: Anthocoridae), dravý byľomor (Aphidoletes aphidimyza). Z parazitoidov sú najvýznamnejšie druhy z čeľadí Braconidae a Aphelinidae (rad Hymenoptera). Podpora týchto užitočných organizmov je dôležitou zložkou ochrany ovocných sadov nielen proti voškám. Priame ochranné opatrenia vykonávame v prípade zvýšeného výskytu. Odporúča sa skoro na jar skontrolovať výskyt vajíčok vošiek na konároch. Ak sa na konároch vyskytujú vajíčka vošiek, treba vykonať postrek prípravkami na báze parafínového oleja. Toto ošetrenie sa môže vykonať proti všetkým vývojovým štádiám vošiek počas celej vegetácie. Po odkvitnutí v prípade výskytu vošiek môžeme aplikovať prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov. V sadoch v systéme organickej produkcie sa môžu použiť prípravky na báze entomopatogénych húb Beauveria bassiana, Verticillium lecanii (syn. Lecanicillium lecanii) alebo na báze Azidirachta indica. Ján Tancik, SPU Nitra foto: autor

4. 8. 2012

31 /4502/

KVETINÁRSTVO

Jedovatá krása Viacero rastlinných druhov v našej prírode obsahuje látky, ktoré majú toxický účinok na organizmus zvierat a ľudí. Sú to rastliny s obsahom alkaloidov, toxalbumínov, silíc, glykozidov, horčín a pod. Vzhľadom na farebnú a tvarovú príťažlivosť sú lákavé najmä pre deti. edzi najjedovatejšie rastliny, ktoré sa u nás s obľubou pestujú, patrí konvalinka (Convallaria majalis), ktorá obsahuje vysokotoxické kardioglykozidy. Jedovatá je celá rastlina – kvet, listy i plody, ktoré majú tvar krásnych červených bobúľ. Deti často láka svojimi čiernymi, lesklými bobuľami aj ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna). Smrteľná dávka pre dieťa sú už 2 – 3 bobule! Nebezpečné sú tiež bobuľovité plody zemolezu čierneho (Lonicera nigra) a zemolezu obyčajného (Lonicera xylosteum), vranovca štvorlistého – vranieho oka (Paris quadrifolia) i posedu bieleho (Bryona alba). Všetky sú lesklé, vo farbách od červenej cez modrú až po čiernu a deti si ich mýlia s čučoriedkami alebo brusnicami. Už niekoľko bobúľ spôsobuje bolesti žalúdka, brucha, vracanie, ale i smrť. Na jeseň sa zase možno otráviť plodmi bazy chabzdovej (Sambucus ebulus), ktorá je na rozdiel od bazy čiernej (Sambucus nigra) jedovatá. Väčšie dávky spôsobujú závraty a dávenie. Celá rastlina nepríjemne zapácha. Prudko jedovaté sú aj biele bobule imela (Viscum album), s ktorými môžu prísť deti do styku ako s vianočnou dekoráciou. Celoročné nebezpečenstvo predstavuje tis obyčajný (Taxus baccata), ktorý je prudko jedovatý celý – ihličie, kôra aj plody. Obsahuje toxín, ktorý zastavuje činnosť srdca a dýchanie. Smrteľnú dávku tvorí napr. odvar z 50 gramov ihličia! Durman obyčajný s obsahom hyosciamínu, atropínu a skopolamínu láka deti svojou sladkou šťavou z kvetov a semienkami v toboľkách.

HLAS ĽUDU

Ich požitie môže mať smrteľné následky. Z okrasných rastlín sú jedovaté napríklad aj listy difenbachie a mahónie.

Vážne otravy vyvoláva predovšetkým u detí, ktoré si ho mýlia s neškodným sladkým agátom. Na jeseň sa stáva, že lúpu aj jeho struky a jedia semená, ktoré obsahujú naj-

Krásny, ale nebezpečný štedrec ovisnutý

V parkoch, na uliciach, ale aj v našich záhradách sa tešíme z krásnych strapcovitých kvetov sýtej žltej farby, ktoré poznáme pod menom zlatý dážď či zlatý agát. V skutočnosti sa tento ker volá štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides). Popri tom, že je krásny, je aj prudko jedovatý.

viac jedu. Nebezpečenstvo predstavuje už päť rozžutých kvetov alebo dve prehltnuté semená. Otrava prepuká už po 30 minútach, dostavuje sa zvýšené slinenie, potenie, hnačka, apatia, kŕče, prípadne aj blúznenie a halucinácie a treba urýchlene volať lekára. Ľ. S.

V/27

poljo6:0 31.7.2012 14:32 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OVOCINÁRSTVO

menšími dávkami a častejšie, tzv. kondičné zavlažovanie.

Doplnková závlaha jabloní Ani optimálny pomer živín či najkvalitnejší výsadbový materiál neprinesú v súčasnosti bez riadeného vodného režimu žiadaný efekt. Tohtoročné atmosferické zrážky na našom území sú v mínuse. Silné mrazy v zime a katastrofálne sucho v posledných mesiacoch poznačili všetky rastlinné druhy. Čoraz častejšie suché a horúce obdobia len potvrdzujú, že klíma sa mení. j v ovocných sadoch je preto nutné budovať závlahu, a tak nahrádzať nedostatok vlahy v období kritického vývoja pestovaných rastlín. Nedostatok vody v pôde pôsobí priamo na rast plodov, nepriamo znižuje biosyntetickú schopnosť plodov a zásoby živín v plodoch. Z pohľadu budúceho vývoja zásob vody v prírode je potrebné úsporné využívanie vody, čo podnecuje stále širšie využívanie kvapkovej závlahy. V pestovateľskej praxi je overená skutočnosť, že v oblastiach, kde ročný úhrn zrážok nedosahuje hodnotu 500 – 700 mm, príp. ak aj pri dosiahnutí tejto sumy v priemere je počas väčšiny rokov suma zrážok pod normálom, vyžaduje sa závlaha ovocných sadov. Závlahu je potrebné aplikovať v závislosti od jednotlivých druhov a ich vlahovej potreby. Na závlahu ovocných sadov, hlavne jadrového ovocia, je potrebné klásť dôraz v oblastiach so suchými zimami a s deficitom vlahy na začiatku vegetácie. Vo všeobecnosti je zavlažovanie dnešných intenzívnych ovocných sadov v čase rýchle postupujúcej klimatickej zmeny a globálneho otepľovania nevyhnutné. Doplnková závlaha má veľa výhod a priaznivých efektov pri dopestovaní kvalitných plodov uchovateľných v skladoch s riadenou atmosférou. Jej nespornou výhodou je možnosť hnojivej závlahy (fertigácie), ktorou sa docieli efektív-

28/VI

nejšie využitie aplikovaných živín. Fertigácia je zvlášť výhodná pri hustých výsadbách. Jablone patria medzi ovocné druhy, ktoré sú náročné na vlahu. Ich požiadavka na vodu predstavuje približne 800 i viac mm za rok. Ročné zrážky a ich rozdelenie v priebehu roka nezabezpečujú dostatok vlahy v najdôležitejších fázach vegetácie. Preto zavlažo-

vanie je veľmi významným faktorom ovplyvňujúcim výšku a kvalitu úrody jabĺk. Svetový trend ukazuje prednosti pestovania čo najnižších a plošných tvarov jabloní, či už na spôsob vretien, kordónov alebo zákrpkov. Pri takomto pestovaní na pomerne plytko koreniacich podpníkoch ešte viac vystupuje potreba doplnkovej závlahy, o to

výraznejšie sa prejavujú aj jej priaznivé účinky. Spotreba vody počas vegetácie je rozdielna. Na jar stúpa, v lete dosahuje vrchol a ku koncu vegetácie klesá. Narastajúce požiadavky na vodu na začiatku vegetácie zvyčajne stačí pokryť zásoba zimnej vlahy a zrážky. Ide hlavne o vytvorenie priaznivých podmienok na odkvitanie a násadu plodov. Hlavné obdobie spotreby vody začína rýchlym rastom organickej hmoty a plodov. Dostatok vlahy v júni podporuje vegetatívny rast jabloní, vytvára podmienky na diferenciáciu kvetných púčikov, ale predovšetkým znižuje júnové opadanie plodov, ktoré v podstatnej miere ovplyvňuje výšku budúcej úrody. V suchých oblastiach v tomto období zvyčajne zásoby pôdnej vlahy ani zrážky už nezabezpečujú dostatok vody, preto je potrebná doplnková závlaha. Spotreba vody stromami spolu s pôdnym výparom v letných dňoch predstavuje 3 až 5 l/m2, v mimoriadne teplých dňoch 7 i viac l/m2. Toto obdobie najväčšej spotreby trvá vo všeobecnosti do začiatku septembra. Zavlažovať treba prestať aspoň dva týždne pred dozrievaním letných kultivarov a tri až štyri týždne pred dozrievaním zimných kultivarov. Neskoršie zavlažovanie vysokými jednorazovými dávkami pôsobí nepriaznivo na kvalitu a skladovateľnosť jabĺk. V prípade mimoriadne teplej a suchej jesene môžeme zavlažovať aj neskôr, ale

AKO SPRÁVNE ZAVLAŽOVAŤ? Voda musí preniknúť do hĺbky najaktívnejšej časti koreňovej sústavy, t. j. 0,40 – 0,60 m, inak neprináša očakávaný efekt. Preto zavlažujeme vyššími jednorazovými dávkami 30 až 50 l/m2 v dlhších intervaloch podľa potreby. Závlaha zvyšuje nielen úrodu a kvalitu (veľkosť plodov), ale zlepšuje aj mikroklímu, hlavne v období vysokých teplôt a predlžuje produktívne obdobie života stromov. Zavlažovanie však nemožno chápať ako samostatne pôsobiaci faktor, ale ako súčasť komplexu agrotechnických opatrení vytvárajúcich priaznivé podmienky na rast a rodivosť jabloní. Pri dostatku vlahy sa oveľa efektívnejšie využívajú hnojením dodané živiny a výraznejšie sa prejavujú vlastnosti samotných kultivarov. Veľký význam má správne ošetrovanie pôd. Pri celoplošnom zavlažovaní dochádza k tvorbe pôdneho prísušku, ktorý zvyšuje neproduktívny výpar vody z pôdy. Preto je nevyhnutné udržiavať povrch pôdy v kyprom stave. Iným spôsobom je zatrávnenie s pravidelným kosením, či už celoplošné alebo zatrávnenie medziradia. Tu je však potrebné zdôrazniť, že trávnik konkuruje jabloniam v odbere vody a živín, čo môže viesť k určitému zníženiu úrody i kvality plodov. Priaznivé účinky doplnkovej závlahy sa prejavia vtedy, ak ostatné agrotechnické opatrenia (hnojenie, obrábanie pôdy, ochrana) sú optimalizované a zosúladené s požiadavkami jabloní. Čo sa týka spôsobov zavlažovania, môžeme ich rozdeliť na nadpovrchové, povrchové a podpovrchové. Nadpovrchové zavlažovanie je zavlažovanie postrekom, napodobňuje prírodný dážď. Výhodou je jeho široká použiteľnosť. Výhodnejšie sú však spôsoby zavlažovania, pri ktorých nedochádza k zvlhčovaniu listovej plochy, ktoré zvyšuje možnosť rozširovania hubových chorôb. Osvedčenými spôsobmi zavlažovania pod korunami stromov sú kvapková závlaha a závlaha pomocou mikropostrekovačov. Ľ. S.

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 31.7.2012 14:33 Page 5

PrÍloha

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Intímne trápenie – vaginálna mykóza vrbí to, páli to, je to nekonečne nepríjemné. Kvasinková infekcia postihuje čoraz viac žien. Mykotické infekcie ženských genitálií sú časté a mnohé ženy túto chorobu mávajú opakovane. Najčastejšie sa objavuje u žien v plodnom veku. Zriedkavo sa objaví pred prvou menštruáciou a po menopauze.

Prečo náS tráPI? Je to ochorenie, ktoré spôsobuje kvasinka Candida albicans. V skutočnosti je to neškodná kvasinková huba. Ak je však naša imunita oslabená, kvasinky zaútočia a výsledkom je nepríjemná infekcia, ktorá sa neustále vracia. Príčinou rozmnoženia kvasiniek môže byť prekonanie nejakého ochorenia, cukrovka, užívanie antibiotík, hormonálne zmeny v organizme počas tehotenstva, užívanie hormonálnej antikoncepcie, ale aj stres. Ste vystresované a oslabené? Potom máte ešte väčšiu šancu, že budete mať problém s vaginálnou mykózou. Zúfalé PocIty: Zúfalé rIešenIa Kvasinky sú schopné rozmnožiť sa počas niekoľkých hodín. Je to

ako chrípka, ráno vám nič nie je a popoludní nemôžete vydržať. Mnohé ženy sa snažia nepríjemné svrbenie a pálenie vyliečiť zúfalými spôsobmi, rôznymi výplachmi, enormnou hygienou, najčastejšie skúšajú jogurtové výplachy. Kandidózu, najmä tú, ktorá sa opakuje, najúčinnejšie vylieči gynekológ. Potrebné sú kultivačné odbery a vyšetrenie pacientky, ktoré lekárovi pomôže určiť, či skutočne ide o kandidózu. Prečo Sú kvaSInky čoraZ útočnejšIe? Pomáha im syntetická bielizeň, v ktorej koža nemôže dýchať; časté striedanie sexuálnych partnerov; užívanie antikoncepčných tabliet stupňuje riziko infekcie; antibakteriálne mydlá, ktoré likvidujú prirodzené baktérie; neodporúčajú sa jedlá s obsahom droždia alebo plesní; nadmerná konzumácia slad-

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (73)

Potravinová pyramída ž dávnejšie je vedecky dokázané, že sa stravovacie návyky vysokým percentom podieľajú na celkovom zdravotnom stave organizmu, čo znamená, že od nich závisí aj vznik nádorových a iných tzv. civilizačných chorôb. Tak sa napríklad pri rakovine hrubého čreva potvrdila súvislosť s vysokým obsahom bielkovín a živočíšnych tukov v potrave. Aj u rakoviny prostaty sa uvádza ako jedna z hlavných príčin nadmerný príjem živočíšnych tukov v potrave. Na strane druhej, na ľudský organizmus má veľmi pozitívny účinok dostatok antioxidantov a vitamínov obsiahnutých v zelenine a v ovocí, keďže takáto strava udržuje hladinu cholesterolu v norme.

4. 8. 2012

31 /4502/

Z viacerých štúdií vyplýva, že v Európe by sa mohlo predísť takmer dvestotisíc úmrtí ročne, ak by sa zaviedol stredomorský spôsob výživy na celý kontinent. Jeho základom je prevažne surová strava bohatá na zeleninu, ovocie a ryby, olivové oleje. Národy, ktoré žili v oblasti Stredomoria, boli priam predurčené, aby jedli zdravo a rôznorodo. Tamojšie podnebie sa postaralo o hojnú úrodu z ríše rastlín, more zas ponúklo plody v podobe rôznorodých živočíchov. Čo je najdôležitejšie, národy mali prísun plodín a rýb stabilne po celý rok. Základom stravy starých Rimanov bola trojkombinácia pšenica, olivy, hrozno, čo v praxi znamenalo, že rímski vojaci pri dobývaní úze-

HLAS ĽUDU

skyte ochorenia sa určite poraďte s lekárom. – Pozor! Pri praní v práčke na nízkych teplotách sa kandidy nezničia. – Myslite na to, že treba preliečiť aj vášho sexuálneho partnera.

kostí tiež prispieva k tomu, že kvasinky sú agresívnejšie; podporuje ich užívanie širokospektrálnych antibiotík, ktoré potláčajú normálnu mikroflóru v črevách. ako mykóZam PredchádZať – Nepoužívajte prísady do kúpeľa ani pošvové dezodoranty a výplachy, ničia prirodzené prostredie pošvy. – Je vhodné nosiť voľnú spodnú bielizeň s bavlneným vkladom. – Dbajte na zdravú výživu a primeranú konzumáciu cukrov. – Po vyliečení treba prežehliť nohavičky horúcou žehličkou. – Pri opätovnom a častom výmí využívali ako základnú zložku stravy chlieb pokvapkaný olivovým olejom a zapíjali ho vínom. Obyvatelia Stredomoria využívajú dodnes ako základný zdroj tuku olivový olej. Ďalším tajomstvom, vďaka ktorému víťazili v zriedkavej návštevnosti lekára, bola konzumácia modrých rýb a kombinácia potravín, dnes už dobre známych pod menom stredomorská kuchyňa. V mnohých prípadoch práve stredomorský spôsob stravovania bol jedným z najlepších ukazovateľov a smerníc, ako vypracovať potravinovú pyramídu, ktorá nám pomáha rozoznávať význam jednotlivých potravinových článkov. Prvá takáto pyramída vznikla v roku 1974 vo Švédsku ako jednoduchá a praktická stravovacia príručka pre verejnosť. Dnes ich vo svete existuje niekoľko desiatok variácií, základ je však rovnaký.

nenoSte tango nohavIčky Ak máte smolu na opakované infekcie, určite nenoste tango nohavičky, uľahčujú totiž prenos mikróbov z konečníka do pošvy. Zvoľte radšej klasické nohavičky, najlepšie bavlnené alebo hodvábne. Ak chodíte plávať, nikdy by ste si nemali nechať na sebe mokré plavky. PomôŽe aj SamodIagnoStIka Vaginálnu mykózu je možné diagnostikovať aj samovyšetrením. Žena, ktorá ju zažila, celkom presne spozná jej príznaky: svrbenie; biely tvarohovitý výtok; pálenie a rezanie pri močení; opuch rodidiel; začervenanie pošvy a rodidiel; bolesť pri pohlavnom styku. V spodnej časti pyramídy sa nachádzajú potraviny, ktoré by mali v jedálnom lístku prevládať: celozrné obilniny, ryža, rastlinné tuky a zemiaky. O poschodie vyššie sú ovocie a zelenina, nasledujú mliečne a mäsové výrobky. Na vrchole pyramídy sa nachádza biele pečivo, sladkosti a slané maškrty. Výživová pyramída je v podstate grafické vyjadrenie závislosti zložiek potravy podľa ich obsahu živín a množstva, v akom by sa tieto potraviny mali konzumovať. Energeticky najbohatšie potraviny sú na jej vrchole, pričom základňa vrcholu je najmenšia. Znamená to, že tieto potraviny by sa mali konzumovať v čo najmenšom množstve. Základňa pyramídy je najširšia – týchto potravín by sa malo konzumovať najviac. (V budúcom čísle: čo reprezentujú poschodia?) Pripravil: O. Filip

vII/29

poljo8:0 31.7.2012 14:33 Page 8

PríloHa

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Do vÁŠHo recePTÁra

kúsky s citrónovou kôrou Suroviny: Na korpus: 6 bielkov, 180 g cukru, 180 g mletých orechov, 150 g masla, 90 g múky, nastrúhaná citrónová kôra, rum; Na plnku: 6 žĺtkov, 60 g cukru, nastrúhaná citrónová kôra; Na dokončenie: 180 g černicovej marmelády a 50 g mletých orechov. Takto sa to vydarí: Z bielkov vyšľaháme sneh a pridáme cukor, orechy a citrónovú kôru, trochu rumu, roztopené maslo a múku. Zmes dobre vymiešame a nalejeme na vymastený a múkou vysypaný plech. Pečieme asi 15 minút na 180 ºC. Na krém: Dopenista vymiešame žĺtky, cukor a trochu nastrúhanej ci-

Skladovanie potravín S neustále stúpajúcimi teplotami trpí čerstvosť zeleniny, ovocia a ešte viac mäsa. Na čo treba dávať v lete výnimočný pozor?

trónovej kôry. Napoly upečený korpus potrieme plnkou, dáme koláč znovu do rúry a na 150 ºC pečieme (sušíme) ďalších 15 minút. Keď sa koláč vychladí, natrieme ho černicovou marmeládou a posypeme mletými orechmi. Dobrý tip: Dbáme najmä na sušenie, aby koláč získal zlatožltú kôru.

MäSové výrobky Hneď po kúpe mäso vybaľte a vložte na tanieri alebo v miske prikryté fóliou do chladničky. To pla-

Čokoládové štvorce Suroviny: Na korpus: 5 vajec, 150 ml mlieka, 120 g cukru, 50 g múky typu 400, 40 g horkého kakaa, ½ vrecúška pečivového prášku, 1 vanilínový cukor; Na plnku: 200 g čokolády na varenie, 400 ml sladkej smotany, 4 lyžice pomarančovej šťavy, 1 lyžička nastrúhanej pomarančovej kôry, 4 lyžice rumu; Na čokoládovú polevu: 200 g čokolády na varenie, 100 g masla. Takto sa to vydarí: Žĺtky vymiešame dopenista s cukrom a vanilínovým cukrom. Primiešame múku spolu s pečivovým práškom a kakaom, potom mlieko a nakoniec zľahka primiešame bielky vyšľahané na sneh. Z pripravenej hmoty v plechu vyloženom papierom na pečenie upečieme tri korpusy (veľkosti 23 x 32 cm). Každý pečieme 8 minút na 180 ºC. Medzičasom si pripravíme

plnku: smotanu dáme zohriať na bod varu a potom ňou zalejeme nalámanú čokoládu. Miešame, kým sa čokoláda nestopí a kým nevznikne hladká zmes. Do vychladnutej zmesi pridáme pomarančovú šťavu a kôru, rum a miešame, kým nezískame hladký krém. Každú kôru potierame plnkou a navrch položíme kôru, ktorú polejeme čokoládovou polevou. Čokoládové štvorce podávame dobre schladené. Dobrý tip: Na ozdobu: na čokoládovú polevu môžeme nastrúhať bielu čokoládu.

tí najmä pre mleté mäso, mäso na šťave alebo guláš. Mäso môžete skladovať aj v uzavierateľných plastových nádobách. Nádoby umiestnite na najchladnejšie miesto v chladničke, teda na sklenenú priehradku nad zeleninovými boxmi. Mleté mäso spotrebujte nevyhnutne ešte v ten deň. Rovnako aj čerstvé klobásy alebo predpripravené mäso. Hovädzina vydrží približne 3 až 4 dni, teľacina a bravčovina 2 až 3 dni, a to pri 0 až 4 °C. Salámy vydržia zabalené asi 5 dní. ryba Čerstvá ryba vydrží v chladničke pri 0 až 6 °C maximálne jeden deň. Rovnako aj ju po nákupe vyberte z obalu. Ak je ryba už tepelne upravená, môžete ju skladovať 2 až 3

dni. To isté platí aj pre údenú rybu. ovocie Rovnako aj niektoré druhy ovocia neznášajú chlad: banány, ananás, citrusové plody, melóny a mango. V zeleninových boxoch v chladničke sa, naopak, dobre cítia marhule, drobné plody, čerešne a hrozno. V dierkovaných vrecúškach vydržia podľa druhu 3 až 10 dní.

Zelenina Väčšinu zeleniny môžete skladovať v zeleninových boxoch v chladničke, napríklad mrkvu, reďkovky, karfiol, brokolicu, fazuľu, špenát, šalát či kapustu. Niektoré druhy však chlad neznášajú práve najlepšie – a to rajčiny, zemiaky alebo baklažán. Tieto skladujte v chladničke maximálne 1 až 3 dni. V chladničke skladovaná zelenina by mala byť umiestnená v dierkovaných mikroténových vrecúškach, a to oddelene od ovocia. Nezabalená zelenina stráca rýchlo vlhkosť. Podľa druhu vydrží zelenina 3 až 8 dní, listová zelenina a šaláty vydržia 1 až 4 dni. vajíČka Vajíčka skladujte vždy v chladničke, a to tupou stranou nahor (nachádza sa tu vzduchová komora). Vzduch tak zostane hore a vnútorná blanka sa neoddelí. Kupujte vždy len čerstvé vajcia.

Drobné raDy – veĽkÁ PoMoc Čistenie rámov. Pozlátené rámy dobre očistíte rozkrojenou cibuľou. Použiť môžete aj saponát zmiešaný s octom. Čistenie riadu. Umývanie riadu je dnes vďaka vysokoúčinným prostriedkom nenáročnou záležitosťou. Avšak niektoré riady z dreva – rôzne varešky, lopáriky, tablice – po dlhšom používaní sčernejú. Veľmi účinne ich možno vyčistiť šmirgľovým papierom. Čistenie striebra. Strieborné šperky čistite tak, že ich vložíte na pol hodiny do plnotučného mlieka.

30/viii

Dôkladne opláchnite horúcou vodou a osušte mäkkou handričkou. Druhý spôsob: hrniec vyložte alobalom a vysypte lyžicu soli. Prilejte vodu, vložte strieborné šperky a nechajte povariť asi 30 minút. Potom strieborný šperk dôkladne opláchnite čistou vodou a starostlivo osušte. Čistenie sitka. Sitko na múku oplachujte vždy iba studenou vodou, pretože teplá spôsobuje upchávanie dierok. Čistenie sporáka. Vykypelo vám mlieko alebo vyprskla masť na roz-

pálený sporák? Stačí ho posypať kuchynskou soľou a zápach sa nebude šíriť. Po vychladnutí sporák pohodlne očistíte. Čistenie vodovodnej batérie. Batériu vodovodu vyčistíte najlepšie bez chemikálií silonkou; krásne sa potom leskne. Čistenie výlevky. Do vodovodnej výlevky nasypte veľkú lyžicu sódy bikarbóny a zalejte octom. Nechajte pôsobiť, a potom zalejte horúcou vodou. Pri mierne znečistenej výlevke to stačí, pri väčšom znečistení možno použiť aj zvon. 4. 8. 2012

PoĽnoHoSPoDÁrSke roZHĽaDy Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 325 Pripravujú: redaktorka Ľubica SýkorovÁ, novinárka elena ŠrankovÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

31 /4502/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 15. PREDSLÁVNOSŤOVÉ DNI V KULPÍNE

So skvejúcimi sa perličkami náhrdelníka tartom medzinárodných cyklistických pretekov v centre Kulpína štartovali aj dvojdňové predslávnosťové podujatia tejto osady. V kultúrnej časti prvého dňa PDvK v sobotu 28. júla bola promócia ďalšieho v poradí 11. čísla časopisu MOMS v Kulpíne Kulpínsky matičiar. Celé číslo časopisu, ktorého text mal na starosti DrSc. Ján Babiak, je

Grňa. A z odbormotný záver poldruhaného hľadiska ju hodinového večierka pavyhodnotil výtvartril najstarším zvolenovný kritik Vladimír com, ktorí, ako aj krajaValentík, ktorý výnovci a Bažalička, tancostavu aj otvoril. Sevali na večierku choreodemnástu výstavu grafie Michala Čiliaka. Vetvoria práce: Anny dúci orchestra všetkých Babiakovej, Emílie skupín a hudobného Boldockej, Vlastisprievodu spevákov bol slava Cesnaka, Ondrej Maglovský. Po Michala Hasíprograme nasledovala ka, Vladislava ľudová veselica s poMedovarského, chúťkami. Do tanca a na Tatiany Podkozábavu tentoraz dlho do niakovej, Minoci hrala skupina Maks Z vernisáže Výtvarnej skupiny KEBY v Galérii Domu chala Virága, zo Selenče. kultúry v Kulpíne Jána VrbovV druhý predslávnosského a najmladšej účastníčky z hospodárskeho múzea v Kulpíne. ťový deň v nedeľu 29. júla v evanKulpína Blanky Gažovej. Hosťu- Príhovor predsedníčky MSS Katarí- jelickom chráme Božom v Kulpíne júci výtvarníci 17. výstavy obrany Melegovej-Melichovej bol za- boli slávnostné bohoslužby, ktoré przov KEBY sú Miroslav Červený z meraný na to, že sú PDvK dôstojným výkrát v Kulpíne mal na starosti B. Petrovca a Janko Maglovský, vstupom do najväčšieho sviatku evanjelický farár ThDr. Jaroslav Japôvodom z Kulpína žijúci v Bo- Slovákov – Slovenských národných vorník. Vo večerných hodinách na záľovciach. Katalóg výstavy pri- slávností v Petrovci. Za bohatej ná- ver 15. PDvK v Dome kultúry mali pravil Ján Chlpka. Výstavu v Ga- vštevnosti program otvoril predse- milovníci Tálie možnosť odsledoNa predslávnosťovom javisku svižne lérii v Dome kultúzatancovali i hostia z Kysáča zo súboru ry v Kulpíne si záujemcovia môžu Vreteno pozrieť do 12. auvenované Dr. Milanovi Hodžovi, kto- gusta, teda aj počas rého busta odnedávna krášli park v SNS v Petrovci. strede Kulpína. Obsah časopisu prítomným na promócii v Galérii Domu VEČIEROK TANCOV kultúry sprítomnil autor časopisu J. A SPEVOV Babiak a úryvky na ukážku prečítaÚstredným podujali Mária Koruniaková a Viera Dorčo- tím prvého dňa PDvK vá-Babiaková. Všetci návštevníci bol večierok slovenmali možnosť dostať najnovšie čís- ských ľudových piesní a lo Kulpínskeho matičiara. Záverom tancov v parku Poľnotejto prvej kultúrnej časti PDvK predseda MOMS Kulpín Jaroslav Obecenstvu sa výstup najstarších tanečníkov KUS Zvolen pozdával Širka slávnostne odovzdal Jánovi Bada MOMS Kulpín Jaroslav Širka, a po- vať divadelné predstavenie SKC P. J. biakovi čestné uznanie v mene tom už moderátorka V. Dorčová-Ba- Šafárika z Nového Sadu. MonodráMOMS Kulpín za jeho dlhoročnú nebiaková uvádzala tanečníkov a spe- mu Báči Pišta ze sálaša autora Jána zištnú prácu na národa roli dedičnej, vákov na javisko. Obecenstvo najprv Salčáka a v réžii Rastislava Zorňana v ktorej laureát bude, ako prisľúbil, tancom potešili ratolesti z domáce- zahral sám režisér, ako aj Anna Zoraj naďalej pokračovať. ho DFS Bažalička. Po nich zvonivo za- ňanová a Michal Činčurák. Ihneď po promócii časopisu v spievala dievčenská spevácka skutom istom priestore, teda v Galérii v Podujatia PDvK tentoraz podpopina KUS Zvolen Kulpín, a potom sa rili Úrad pre Slovákov žijúcich v zaDome kultúry, bola vernisáž Výjaviskom šikovne roztočilo hosťujúce hraničí, Pokrajinský sekretariát pre tvarnej skupiny KEBY... Po prvýkrát folklórne Vreteno z Kysáča. Nasle- kultúru a verejné informovanie, po šestnástich rokoch bola výstava dovali temperamentné výstupy ta- NRSNM, Obec Báčsky Petrovec, MS diel kulpínskych ochotníckych umelnečníkov SUS Krajan – Vojvodina a Kulpín a Agromechanizácia Nový cov usporiadaná v priestore novej domáceho KUS Zvolen Kulpín. Krás- Sad. Okrem spomenutých podujagalérie. Všetky predošlé výstavy boli nymi prednesmi pesničiek program tí návštevníci sa tešili i početným realizované v priestore evanjelicosviežili speváčky Andrea Hrubíko- športovým akciám PDvK, o čom si kej fary v Kulpíne. O doterajšej práci Výtvarnej skupiny KEBY..., ktorá pô- Slávnostné bohoslužby v rámci vá a Olivera Gabríniová z B. Petrov- prečítate v športovej rubrike tohto sobí pri MOMS Kulpín, výstižne ho- PDvK vykonal evanjelický farár ca a Andrea Šimová a sestry Kristína čísla Hlasu ľudu. a Michaela Čiliakové z Kulpína. Savoril jej predseda farár Mgr. Vladimír ThDr. Jaroslav Javorník K. Gažová

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V BANSKEJ BYSTRICI

Detská krajanská univerzita M

etodické centrum Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici aj v tomto roku usporiadalo Detskú univerzitu pre deti Slovákov žijúcich v zahraničí. V dňoch 14. – 24. júla v Bystrici pobudli deti zo Srbska, z Maďarska, Rumunska, Ukrajiny a Poľska. Zo Srbska na Detskú univerzitu cestovali žiaci, ktorí boli najlepší na republikovej súťaži zo slovenského jazyka. Boli to žiaci z Pivnice, Aradáča, zo Starej Pazovy a Selenče. Počas desiatich dní zoznámili sa s históriou, prírodnými krásami a kultúrnymi pamiatkami banskobystrického kraja. Navštívili rozprávkovú osadu Pavla Dobšinského, Habakuky na Donovaloch a pozreli si zaujímavé

Vydarené zájazdy Selenčanov M

predstavenia. Prácou v teréne si overovali získané vedomosti z prednášok, a to prechádzkou Malachovským chodníkom, na Jakube a Lesníckym skanzenom vo Vydrovskej doline. Povozili sa aj čiernohronskou železnicou. V Banskej Bystrici si pozreli historické námestie, Stredoslovenské múzeum a múzeum SNP. Učarilo im mesto Banská Štiavnica, a to návšteva Kalvárie a Starého zámku. Detská univerzita bola slávnostne ukončená v prekrásnej budove banskobystrickej Radnice udelením diplomov a šatiek Univerzity Mateja Bela. Žiaci Marína, Tabita, Iva, Vladimír, Malvína, Naďa, Adam a spre-

inisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pravidelne v rámci svojich podujatí pre zahraničných Slovákov organizuje aj Letnú školu ľudového tanca. Tohto roku sa prvýkrát k tancu pripojili aj hudobníci zo Selenče (Srbsko) a z Békešskej Čaby (Maďarsko). Tanečná skupina, ktorá počítala okolo 120 členov, okrem členov Detského folklórneho súboru Pramienok zo Selenče pod vedením riaditeľky PaedDr. Svetlany Zolňanovej, zahŕňala aj deti z Rakúska, Poľska, Maďarska, Ukrajiny, Chorvátska, ako aj Folklórne súbory Sálašan z Nadlaku (Rumunsko) a Limbora z Prahy (Česko). Pracovalo sa v troch vekových skupinách a deťom sa venovali vedúci Folklórneho súboru Matičiar z Banskej Bystrice. Podujatie zorganizovalo Centrum celoživotného vzdelávania Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice a vďaka patrí aj Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí podporili cestu deťom zo Selenče. V tom istom čase, teda od 7. – 15. júla, v hoteli Royal v Látkach v Hriňovej prebiehala aj Škola remesiel. Všetky tri akcie boli dobre zorganizované a premyslené, počas pobytu deti navštívili aj Podpolianske folklórne slávnosti na Detve a usporiadali spoločný koncert v Hriňovej. S. Z.

Z krásneho zájazdu nielen dojmy, zážitky, nové poznatky a známosti, ale aj diplomy

vádzajúca učiteľka Gabriela počas krásneho výletu nielenže sa zoznámili s krajinou svojich predkov, ale aj nadviazali krásne a veríme aj dlhotrvajúce priateľstvá s deťmi krajanov a vedúcimi Detskej univerzity Zuzanou, Jankou, Mirkou a Dadkou. Po-

vďační sú Ministerstvu školstva Slovenskej republiky, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. G. Gubová

PRI SLOVENSKEJ HUDOBNEJ KLENOTNICI. Žiaci – tanečníci ZŠ Jána Kollára v Selenči so svojou riaditeľkou PaedDr. Svetlanou Zolňanovou a členovia ľudového orchestra so svojím učiteľom PaedDr. Jurajom Súdim boli účastníci seminára pre tanečníkov a hudobníkov. Za vynikajúcej organizácie PhDr. Zuzany Drugovej a celého jej tímu z Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici si selenčskí hudobníci načerpali zo slovenskej ľudovej hudobnej klenotnice veľa pokladov. Počas niekoľkých dní intenzívneho nácviku im prednášateľka Mgr. Jana Ambróziová, PhD., odhaľovala krásy slovenskej ľudovej piesne vo vokálnom a nástrojovom predvedení. Či už na husličkách, husľovej kontre, harmonike, píšťalke alebo na cimbale slovenská ľudová pieseň neprestávala znieť počas ich pobytu v prekrásnom slovenskom kraji. Na snímke z archívu selenčskej výpravy: Mládežnícky ľudový orchester selenčskej ZŠ pred vystúpením v hoteli Royal – Latky s primáškou Janou Ambróziovou (prvá sprava). J. Súdi

POUŽÍVAJÚC FARBY v ich najlepšom svetle novosadská maliarka Maja Erdeljanin prostredníctvom estetickej kategórie krásneho odkazuje zároveň, že krásne a harmonické zábery môžu (no nemusia) byť aj vidinou či klamom vplývajúcim na naše rozhodnutia, voľby, psychický stav. Preto ten názov výstavy Color Therapy, ktorá sa po júlovom pobyte v Budve prinavrátila aj do rodiska – Nového Sadu. Sú na nej tak maľby, ako aj digitálne odtlačky, tiež keramika... Všetko to od 18. júla večer v Múzeu Vojvodiny v Dunajskej ulici. Na snímke: Krása farieb na štyroch obrazoch. O. Filip 4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V OBECNEJ ORGANIZÁCII INVALIDOV PRÁCE

Odznel 3. výtvarný tábor sobotu 28. júla v ZŠ maršala Tita v Padi- zovy, Jánošíka, Belene sa uskutočnil už tradičný jednodňo- hradu, Pančeva, Novévý v poradí 3. výtvarný tábor. Pod organizá- ho Sadu a iných miest ciu sa podpísala Obecná organizácia invali- príjemný deň strávili aj dov práce v čele s predsedom Martinom Ďu- hostia, členovia tejto rišom, ktorý pri otvorení vyjadril potešenie organizácie z Vršca, z počtu prihlásených účastníkov, ktorých je Plandišta, Belej Crkvy, z roka na rok viac. Kovačice a, samozrejTohto roku na výtvarnom tábore v Padine me, Padiny. sa zúčastnilo 30 výtvarníkov z Banátu a hosPo pracovných zátí z Báčky a zo Sriemu. Po privítaní v telocvič- väzkoch účastníkov čanej sieni ZŠ účastníci šli do Galérie Domu kul- kal chutný spoločný túry Michala Babinku, kde si pozreli výstavu obed, pri ktorom im, Podujatie slávnostne otvoril predseda OOIP Martin Ďuriš obrazov z predchádzajúceho ročníka tohto po- ako aj všetkým tým, dujatia. Okrem predsedu OOIP Martina Ďuri- ktorí podporili podujatie, slávnostne udelili ša účastníkom sobotňajšieho podujatia sa pri- ďakovné listiny. Pri tejto príležitosti nechýbal hovoril aj Stevan Radišić, podpredseda Zväzu ani dobrý tanec a zábava pri ľudovej hudbe, invalidov práce Vojvodiny, ktorý nadšene roz- o ktorú sa postaral padinský hudobník Vlaprával o tejto akcii obecnej organizácie v Ko- dimír Hudec. Na záver si všetci dali sľub, že vačici. Dokonca ju zaradil medzi najlepšie sa tu o rok znovu stretnú. podujatia v Banáte a vôbec vo Vojvodine. Po A. Chalupová obchádzke výstavy v DK účastníci tábora dostali maliarske plátna, štetce, farby, oleje a celé nádvorie školy a park pred školou sa rýchlo zmenili na ich pracovný ateliér. Od 9. do 13. hodiny tam vznikali krásne umelecké diela. I tentoraz podujatie podporili známi padinskí a kovačickí maliari, ktorí Niektorým maliarom dočasným ateliérom bol park pred školou svoje obrazy podobne ako aj ostatní účastníci nechali vo fonde Obecnej organizácie invalidov práce v Kovačici. Okrem Kým umelci maľovali, návštevníci sa potajomky prizerali: na maliarov zo Starej Pa- snímke Padinčanky, Jánošíčanky a Kovačičanky

Najmladší účastníci tohtoročného výtvarného tábora 4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

Padinský drevorezbár Pavel Karas nepotreboval maliarsky štetec

K U LT Ú R A CELOVEČERNÝ KONCERT FS HRIŇOVČAN V KOVAČICI

Skvelý výkon Hriňovčanov ak ako v Banáte na Anny zača- tiach a zavítali i do Kovačice. Mesiac la teplota vo večerných hodi- predtým najmladší Hriňovčania zo nách klesať, koncert FS Hriňovčan Základnej umeleckej školy s muziz Hriňovej v Kovačici tak začal gra- kálom Snežienka a sedem trpaslíkov dovať. Striedali sa tance Karičky zo vystúpili v Pančeve a v Kovačici. KoZamutova, Večierky, Šatkovec, Kmot- vačickí školáci týždeň neskoršie ry, Na tanci, Detvianska veselica, vystupovali v dedinách okresu DetHriňovský šúchaný (Šorba), Hutian- va na hriňovskom medzinárodsky tanec a iné. Všetky odtancova- nom Folklórnom detskom festivané zápalisto a temperamentne. le Deti pod Poľanou. Medzi dynamickými tancami v strhujúcom rytme či s hravými ciframi, folkloristi z Podpoľania zaspievali, prípadne zahrali na heligónkach alebo zanôtil ich cimbalový orchester. V sieni Domu kultúry 3. októbra od vystúpenia profesionálov zo Slovenského ľudového umeleckého kolektívu SĽUK (6. decembra 2008) nebolo kvalitnejšieho súboru zo Slovenska, ktorý hosťoval v posledných rokoch v osade insity. Málopočetní Kovačičania nešetrili potleskom, program Žartovné a ľúbostné piesne odprivádzal publikum do varu. Hriňovčania (FS Hriňovčan a spievala ženská spevácka skupina FS Hviezdička) majú už tri roky „Tohto roku si pripomíname 40. spoluprácu s Vojlovičanmi: Pod- výročie založenia. Choreografkou v poľanci vystupovali tohto roku aj na súbore je Ivka Sujová, ľudová hudtamojších Dožinkových slávnos- ba pracuje pod vedením Janka

Hriňovčania tancovali skvele

Diváci videli i svadobné zvyky a obyčaje z Podpoľania

Hrončeka. Najčastejšie sme navštevovali festivaly a podujatia v Srbsku, do Talianska cestujeme o týždeň už tretíkrát, pobudli sme i v Slovinsku, Poľsku, Maďarsku, Nemecku a Rakúsku,“ sťaby hanblivo rozprával o úspechoch FS Hriňovčan obecenstvu Anton Žilka, vedúci súboru. Folklórny súbor Hriňovčan je nositeľom tohtoročného ocenenia Kvet kultúry, ktorý pri príležitosti Dňa kultúry a umenia udeľuje Ban-

SILBAŠ

Blíži sa nové letné podujatie Silbaši onedlho po prvýkrát usporiadajú podujatie Leto v Silbaši 2012. Idea sa zrodila u Milovana Pejaka, ktorý podporil mládežníkov v oživení kultúrneho a športového života v osade. Silbašania privítajú hostí z Hložian, Despotova, Subotice, Báčskej Palanky, Gajdobry, ako i z osád Deronje a Ravno Selo... V priebehu štyroch dní – od 9. do 12. augusta – v strede osady na veľkom a malom ihrisku sa uskutoční bohatý kultúrnoumelecký a športový program.

skobystrický samosprávny kraj. Po tragickej havárii autobusu pri návrate z Poľany v roku 2007, keď zahynulo päť jeho členov, sa súbor nerozpadol. Naopak, zmobilizoval svoje sily a aj ďalej reprezentuje Podpoľanie na mnohých podujatiach. „Či je tanec dobrý, závisí aj od toho, či ľudia z kraja, odkiaľ tanec je, vidia v tanečníkoch seba a či sa páči obecenstvu,“ písal pred desaťročiami Štefan Nosáľ, popredný choreograf Umeleckého súboru Lúčnica. Všetky tri zložky FS Hriňovčan – hudba, spev, tanec – sa kovačickému divákovi 26. júna očividne páčili. Na výbornú. Ján Špringeľ

Štvrtkový deň sa bude niesť v znamení žúrov, v piatok sa predstavia kultúrno-umelecké spolky, spevácke skupiny a tamburášske kapely. Tretí deň tiež ponúkne pestrý program: okrem rockového koncertu predstavia sa hostia zo Subotice a zaujímavosťou budú motoakrobacie. Nedeľa bude v znamení prezentácie ručných prác, ovocných a zeleninových plodov, futbalového zápasu domáceho mužstva FK Naša hviezda s novosadskou Vojvodinou. V záverečný nedeľňajší večer vystúpia hostia z TV vysielania Zvezde granda. Silbašskí mládežníci plní elánu očakávajú príchod hostí a návštevníkov na toto augustové podujatie a veria, že sa táto augustová akcia vydarí a že zároveň položia trvalé základy pre budúce letá v Silbaši. J. Ferková Táto snímka je z fotoarchívu silbašského divadla, ale členovia nedávno obnovenej divadelnej družiny plánujú vystúpenie i na novom podujatí Leto v Silbaši

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ÔSMY KULPIN FEST

Najväčší malý festival mal návštevníkov z Írska onečne prišiel aj ten priniesli aj írsku vlaj- sledoval známy band a organičas, na ktorý mnohí ku. Okolo pol tretej ho- zátor tohto festivalu – Lude Kračakali... Ísť na ihrisko diny nad ránom všet- we. Milovníci punk-rockovej hudFutbalového klubu Kulkých návštevníkov za- by boli tak ako aj každý rok odupín, navštíviť budúci bávali DJ Jelow – Vla- ševnení ich vystúpením. Veru ani druhý Exit, vypočuť si dimir Ćurčić a DJ Sor- neprekvapuje, že mali už vyše skvelú a rôznorodú riso – Vladan Filipović. 500 koncertov, či už v Srbsku alehudbu, potešiť šenkáV druhý deň festiva- bo v zahraničí. Presvedčivo najrov a kuchárov, užiť si lu, 28. júla, už pred de- väčšou hviezdou v sobotu boli kvalitne voľný čas a naviatou hodinou večer novosadskí veteráni – Ritam nedovšetko: baviť sa so svojou partiou a utvárať nové známosti. To všetko krášli najväčší malý Zakladatelia Kulpin festu: Lude Krawe festival na našich priestoroch – Kulpin fest. skupina, aj podľa mena, aj Prvý deň tohtoročného festi- podľa žánrov, bola – Neozvalu sa uskutočnil v piatok 27. júla, biljni pesimisti. Už jej meno napovedá o ich hudbe. Zasadzuje sa o to, aby mali mladí svoj systém hodnôt, a nie aby im to bolo prikázané zo strany médií alebo iných zdrojov. Najväčšou hviezdou prvého Oduševnené publikum dňa Kulpin festu reda. Po žúre nábola skupina Orthodox návštevníkov pobavštevníkov bavili Celts z Belehradu, ktorá vili DJ Maggie a Dj DJ Janchezz a DJ uprednostňuje írsky folk Comix. Nasledovala Project one. Kula keltský rock. Vďaka skupina Po kratkom postupku, ktorá odupin fest sa oficiálševnila publikum ne uzavrel ráno o svojou živelnosťou. 5. hodine. V soboNasledujúca skupitu boli ináč atrakna boli punk-rockeri ciou mladí muži s DOK7 z Nišu. Ako dobrým zmyslom Aleksandar Petrović – Aca Seltik, sami povedali, spepre humor, ktorí spevák skupiny Orthodox Celts vák ďakujúc melomali identické kokeď návštevníkov najprv zabával dickej hudbe, ktorú stýmy anjela a čerDJ Banza. Novinkou festivalu bol tvoria, krikom lieči ta ako protagominiskateboard park, kde sa mohsvoje každodenné Malý-veľký fanúšik nisti filmu Mi nisKulpin festu li všetci bezplatne zúčastniť, tak frustrácie... Kulpín mo anđeli. profesionáli, ako i amatéri. Tento tentoraz navštívili aj hostia z RuTradične bol tu aj kemp, kde návrh dal Ján Marčok, zodpomunska – Ultimu Nivel. Potom na- stanovalo mnoho návštevníkov z vedný redaktor časopisu Switch viacerých osád. Pre kempistov, a znamenitý DJ na našich prieale aj ďalších záujemcov, boli zastoroch – známy pod pseudo- Boban Petronijević, vobezpečené rôzne aktivity, zvlášť nymom Chiod Janchezz. Oficiál- kalista skupiny Ritam športové. ny žúr sa začal vystúpením nereda Tak sa skončil aj ôsmy Kulpin Against the Odd, mladej skupiny fest, ktorý trvá vďaka organizáz Nového Sadu založenej v roku Acovi Seltikovi, spevákotorom, združeniu YMCA z Báč2011. Po nej milovníkov rocku a vi skupiny Orthodox Celts, skeho Petrovca, a aj v tomto metalovej hudby bavila skupina návštevníci sa veselili, krúroku prešiel vynikajúco a veseKreativni nered. Návštevníkom tili v kole a spievali s ním. lo. Možnože sa trochu porušila zábavu priniesla pätnásťročná Atrakciou prvého dňa festradícia tým, že verných náskupina Proces z Nišu, ktorá má v tivalu bol aj jeden návštevníkov tentoraz neprekvarepertoári mix žánrov: reggae, vštevník z Írska, či už mi- Staropazovčania: Sľúbili, že o rok pil dážď. ska a punk. Ešte zaujímavejšia lovníci tohto žánru, ktorí prídu znovu Marína Valentíková

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

DEŇ PADINY 2012

Program osláv Piatok 10. augusta 20.00 − Koncert skupiny Orthodox Celts (športové stredisko Dolina)

Piatok 24. augusta 21.00 – Koncert slovenskej ľudovej hudby (DK Michala Babinku)

Sobota 11. augusta 20.00 − Koncert skupiny Hari Mata Hari (šS Dolina)

Sobota 25. augusta 14.00 – Súťaž vo volejbale na piesku (šS Dolina)

Nedeľa 12. augusta 9.00 − Gulašiáda (šS Dolina) 11.00 − Otvorenie spoločnej výstavy Združenia výtvarných umelcov Smäd (Galéria Domu kultúry) 16.00 − Tortiáda (šS Dolina) 17.00 − Prezentácia katalógu Turistického sprievodcu Padiny a kultúrno-zábavný program (šS Dolina) 20.00 – Slovenská ľudová hudba (šS Dolina) Nedeľa 19. augusta 19.00 – Otvorenie výstavy Cesta Slovenskom (DK Michala Babinku) 20.00 – Prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry – ÚKVS (DK Michala Babinku)

Nedeľa 26. augusta 9.00 – Triafanie do hlinených terčov (Poľovnícky spolok Zajac) 10.00 – Výcvik detí požiarnikov v teréne (šS Dolina) 14.00 – Volejbal na piesku (šS Dolina) Nedeľa 2. septembra 17.00 – Babinkove stretnutia (Zš maršala Tita) 19.00 – Otvorenie výstavy Vedecké bohatstvo Padiny 2012 (Zš maršala Tita) Sobota 8. septembra Otvorenie výstavy Čaro staromaminej kasne (DK Michala Babinku)

Nedeľa 9. septembra 14.00 – 14.30 – Vítanie hostí (Galéria DK) 14.30 – 15.00 – Slávnostné zasadnutie Rady MS Padina 15.00 – 15.30 – Návšteva etno znamenitostí 15.00 – Jarmok umenia 15.30 – 17.30 – Vedecké bohatstvo Padiny 2012 (Zš maršala Tita) 19.00 – 20.00 – Stretnutie s padinskými podnikateľmi 20.00 – Celovečerný program ochotníkov DK Michala Babinku (DK Michala Babinku) Nedeľa 16. septembra 20.00 – Festival Padina spieva (DK Michala Babinku) Nedeľa 23. septembra 20.00 – Divadelné predstavenie Zoznámka (DK Michala Babinku) Nedeľa 7. októbra 20.00 – Banátsky festival slovenských ľudových piesní (DK Michala Babinku) Vitajte v Padine na oslavách! Organizačný výbor MS Padina

BÁČSKA TOPOLA

Slovenský folklór priniesli šafárikovci a Selenčania

Mladý novosadský folklórny súbor úspešne reprezentoval slovenský vojvodinský folklór

om kultúry v Báčskej Topole už tradične počas leta, teda od júna do septembra, organizuje koncerty vojvodinských folklórnych skupín pod názvom Šarena Vojvodina (Pestrá Vojvodina) s cieľom predstaviť Topolčanom tance, spevy a obyčaje príslušníkov viacerých národnostných spoločenstiev z Vojvodiny. Projekt finančne podporuje Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie. Prví účastníci tohtoročného programu boli členovia MKC Zoltána Kodvaja z Báčskej Topoly, a to 29. júna. Tance a spevy vojvodinských Slovákov spoločne 20. júla predstavili členovia SKC P. J. šafárika z Nového Sadu, orchester Zvonivá cimbalovka a trio Zvončeky, ktoré pôsobia v rámci Komorného zboru Zvony zo Selenče. Bolo počuť krásne slovenské pies-

ne v predvedení Ivana Slávika, dievčenského tria ZvončeOrchester Zvonivá cimbalovka v Báčskej Topole ky, z repertoáru orchestra Zvonivá svojom prostredí v priam profesionálnom cimbalovka a na obe- predvedení slovenský folklór. Rusíni z KUS Petra Kuzniaka z Nového Oracenstvo zapôsobili aj mimoriadnym výkonom chova sa predstavia 14. augusta a program tanečníci z novosadské- tohtoročného podujatia Šarena Vojvodina ho šafárika. Bola to prí- uzavrú 31. augusta členovia SKC Vuka Karaležitosť, aby aj Slováci z džića z Báčskej Topoly. Báčskej Topoly, Bajše a M. Rybár okolia počuli a videli vo S VÝSTIŽNÝM NÁZVOM ČASOVÁ BRÁNA BELEHRADU od 20. júla do 17. augusta prebieha výstava na tému rozvoja a modernizácie hlavného mesta. Usporiadateľmi sú agentúra Tanjug, ktorá poskytla fotografie z vlastného archívu, a Zhromaždenie mesta. Na čierno-bielych záberoch v najužšom strede metropoly sú znázornené významné budovy, námestia a parky v časoch dávnejších, pred niekoľkými desaťročiami. Jedným z nich je i Námestie Nikolu Pašića (na snímke vľavo) v roku 1953, keď vlastne i vzniklo. O. Filip 4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V STAROPAZOVSKOM SPOLKU

Horúce leto – aktivita neklesá j napriek tropickým teplotám, prázdninám a dovolenkám aj tohto leta ochotníci SKUS hrdinu Janka Čmelíka húževnato pracujú. V ústrety Slovenským národným slávnostiam na cestu do Petrovca sa chystajú tanečníci FS Klasy, detská tanečná skupina, spevácka skupina žien a divadelníci. Dvere na spolku sú však každý večer dokorán otvorené, pracuje sa ako nikdy predtým, lebo ochotníkov okrem vystúpení na SNS očakávajú aj početné hosťovania na podujatiach v obci a za chotárom. K tomu sa minulý týždeň začala aj akcia zbierania členského, a to nielen pre aktívnych členov spolku, ale aj pre všetkých občanov, ktorí chcú finančne podporiť ochotnícku činnosť. Na tento krok sa podľa slov Zdenka Uheliho, výkonného riaditeľa spolku, Výkonný výbor rozhodol po nie-

Anny zo staropazovského Združenia žien

koľkých rokoch, lebo v týchto ťažkých ekonomických podmienkach je každá finančná podpora vítaná. Pritom v spolku pôsobia početné programové formy, ktoré dosahujú pozoruhodné výsledky. Členské je symbolické: minimálne 100 dinárov na celý rok s možnosťou dobrovoľných príspevkov. Tentoraz sa akcia ne-

Narodeniny a výročia v auguste 2012 7. augusta 1992 v Petrovci boli obnovené Slovenské národné slávnosti. (Pripomíname si 20. výročie obnovenia.) 8. augusta 1937 na Slovensku, v Brezne, zomrel Martin Rázus, slovenský básnik, prozaik, esejista, dramatik, publicista, politik a evanjelický kňaz. Narodil sa 18. októbra 1888 v Liptovskom Mikuláši. (75. výročie smrti) 10. augusta 1822 na Slovensku, v Hornom Záturčí (dnes súčasť Martina), sa narodil Ján Kalinčiak, slovenský spisovateľ a básnik. Zomrel 16. júna 1871 v Martine. (190. výročie narodenia) 14. augusta 1932 bola v Petrovci založená Matica slovenská v Juhoslávii. (80. výročie založenia) 17. augusta 1952 sa v Odžakoch narodil Jaroslav Supek, multimediálny umelec a spisovateľ, zaoberal sa experimentálnou poéziou a prózou, verejnosti známy svojou vizuálnou poéziou, ktorú tvoril najprv v srbčine. Roku 2000 dostal Cenu Nového života. Zomrel 9. júla 2009 v Novom Sade. (60. výročie narodenia) 4. 8. 2012

31 /4502/

19. augusta 1887 sa narodila Štefánia Mičátková, publicistka a pracovníčka v slovenskom ženskom hnutí vo Vojvodine. (125. výročie narodenia) 24. augusta 1942 sa v Kysáči narodila Milina Vrtunská, slovenská vojvodinská publicistka, autorka pre deti, prekladateľka a novinárka Hlasu ľudu. Žije a pôsobí v Slovinsku. (Blahoželáme k 70. narodeninám.) 25. augusta 1927 sa v Padine narodil Michal Babinka, básnik, literárny kritik, prekladateľ, novinár (pôsobil v novinách Dnevnik a v týždenníku Hlas ľudu), redaktor literárneho časopisu Nový život a učiteľ (v Ostojićeve, Padine, Ilovači, Kysáči). Zomrel 4. júla 1974 v Sriemskej Kamenici. (85. výročie narodenia) 26. augusta 1947 sa v Starej Pazove narodil akademický sochár a výtvarný pedagóg Ján Stupavský. (Blahoželáme k 65. narodeninám.) 29. augusta 1932 sa v Hložanoch narodil Andrej Čipkár, redaktor a autor početných učebníc, detských a cestopisných kníh. Zomrel 5. októbra 2009 v Novom Sade. (80. výročie narodenia)

HLAS ĽUDU

zorganizovala tak, že aktivisti chodia od dverí do dverí, ale všetci záujemcovia sa môžu zastaviť v miestnostiach spolku. A to nielen vo večerných hodinách, ale aj predpoludním od 9. do 12. hodiny, a pre každého člena sú zabezpečené aj členské karty. Členky Združenia žien SKUS h. Janka Čmelíka už niekoľko rokov

na pravidelných stretnutiach pri hudbe a piesni oslavujú meniny svojich členiek. Tak bolo aj v sobotu 28. júla, keď meniny oslavovali Anny. Na začiatku kratšieho príležitostného programu ženy pozdravila predsedníčka spolku Anna Lepšanovićová. Potom o význame tohto mena hovorila Anna Horvátová, ktorá vzápätí zaspievala sólo. Piesňou sa predstavila aj spevácka skupina. Do tanca hrali Mário Mitnáver na harmonike a Aleksandar Ćirković na husliach. Toto stretnutie ženy využili aj na dohovor ohľadom účasti na SNS, a to nielen v galaprograme, ale aj na Jarmoku umenia. Takéto stretnutia takmer vždy prilákajú aj iné ženy. Tak sa na meninových oslavách tentoraz zúčastnili aj penzistky Đurđica Pelva a Verica Živković, pre ktoré toto bolo nezabudnuteľné posedenie. Preto sa rozhodli aj na letovaní v Grécku, ktoré organizujú už niekoľko rokov, tentoraz zorganizovať podobnú zábavu. A. S.

Litores je... ... jazykový prostriedok, ktorý sa používa najčastejšie v spoločenskom styku, v situácii, keď chceme zjemniť priamy výraz, vlastne keď nechceme z mosta do prosta niekomu do očí povedať niečo nepríjemné, čo by sme potom oľutovali. Nezriedka sa však človek dostáva do situácie, keď spolubesedníkovi musí povedať niečo nepríjemné. V takýchto prípadoch vyhľadáva výrazy, ktoré nie sú až také ostré, aby aj o nepríjemných veciach hovoril zdržanlivo. Slovná zásoba spisovnej slovenčiny ponúka mnoho spôsobov, ktoré umožňujú vyhnúť sa priamemu vyjadrovaniu. Jedným z nich je i litores, čiže zjemňovanie a otupovanie priameho výrazu. Utvára sa tak, že namiesto kladného vyjadrenia použijeme zápor a tretí stupeň prídavných mien, napríklad nebolo to také najhoršie.

Vzniká aj tak, že namiesto jednoznačného kladného, ba niekedy aj zdôrazneného vyjadrenia použijeme dvojaký zápor: nedala sa neprijať, nemohla sa nevrátiť, nedalo mi nespýtať sa. Najčastejšie sa predsa používajú dva zápory, napríklad: nemohla som nesúhlasiť – použijeme vtedy, keď sa chceme vyhnúť priamemu vyjadreniu musela som súhlasiť alebo súhlasila som. Ak napríklad chceme niekom povedať, že je starý, vyjadríme to takto: nie je už celkom mladý alebo nie je z tých najmladších. Namiesto slov mrzký, škaredý, použijeme výraz nie najkrajší. Keď sa nás zmocní clivosť či nervozita, jemnejšie to povieme takto: necítim sa najpríjemnejšie, namiesto cítim sa nepríjemne. Je vhodný prostriedok aj na vyslovenie zdržanlivých slov. ah

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba – rozšírenie jestvujúcej mestskej depónie komunálneho odpadu v Novom Sade, nositeľa projektu Verejný komunálny podnik Čistoća, Nový Sad Nositeľ projektu Verejný komunálny podnik Čistoća, Nový Sad, Sentandrejski put 3, dňa 17. apríla 2012 podal tomuto orgánu žiadosť číslo VI-501-855/11 o schválenie súhlasu na štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba – rozšírenie jestvujúcej mestskej depónie komunálneho odpadu v Novom Sade, na katastrálnych parcelách, čísla 136/1, 120/1, 119/5, 3 177/1, 134, 110 a 136/2, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. júla 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501855/11, ktorou je schválený súhlas na predmetnú štúdiu. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článku 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Verejný komunálny podnik ČISTOĆA Nový Sad, v postupe rozhodovania o schvaľovaní štúdie o odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba – rozšírenie jestvujúcej mestskej depónie komunálneho odpadu v Novom Sade, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba – rozšírenie jestvujúcej mestskej depónie komunálneho odpadu v Novom Sade, na katastrálnych parcelách, čísla 136/1, 120/1, 119/5, 3 177/1, 134, 110 a 136/2, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VKP ČISTOĆA Nový Sad, Ulica Sentandrejski put 3. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami o opatrení, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 9 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožňovania, zníženia a ak je možnosť odstraňovania významnejších škodlivých vplyvov na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 10 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredie Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Verejný komunálny podnik ČISTOĆA Nový Sad, Ulica Sentandrejski put 3, podal dňa 17. apríla 2012 žiadosť číslo VI-501-855/11 na poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba – rozšírenie jestvujúcej mestskej depónie komunálneho odpadu v Novom Sade, na katastrálnych parcelách, čísla 136/1, 120/1, 119/5, 3 177/1, 134, 110, a 136/2 k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Projekt zahrňuje výstavbu troch sanitárnych kaziet pre sanitné odkladanie inertizovaného odpadového materiálu (segmenty depónie C7, C8, C9) systém pre zber a spaľovanie plynov, interné cesty, interný lemovaný malioračný kanál, systém na zbieranie vylúhovaných vôd, zariadenie na tretmán na vylúhovanie vôd a dispozíciu prečistených vôd do melioračného kanála, priestor – plató na budúce inštalovanie zariadenia na tretmán odpadu (starého a nového), prívod elektrického prúdu, TC 20/0 4 kW a vymiestnenie jestvujúceho diaľkovodu. Projektom sa predpokladá, že sa do troch nových sanitných kaziet odkladá inertizovaný odpadový materiál, a to iba tá časť, ktorú nemožno využiť na recykláciu ako zdroj za bezpečné získanie energie. Nové sanitárne kazety sú určené, aby sa plánovane plnili predovšetkým vyčisteným odpadovým materiálom získaním v procese realizácie cel-

kovej sanácie, zatvárania a rekultivácie jestvujúceho smetiska (pozemok C1, C3, C4, C5 a C6) a časťou z pásu pre tretmán odpadu a separáciu sekundárnych surovín. Lokácia a účel projektu sú v súlade s Výpisom z urbanistického plánu číslo V-3511161/09 zo 7. septembra 2009 a Schválením pre výstavbu číslo V-351-627/09 z 25. novembra 2011 vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce. V súlade so Zákonom a pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, a to tak, že o podanej žiadosti verejnosť informuje v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov oboznámení sú Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, MS Klisa a MS Pejićove sálaše – Nemanovci. V lehote stanovenej zákonom určenej na verejné nahliadnutie, štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie predmetného projektu bola vystavená v priestoroch Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 24. mája 2012. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia mohli podať pripomienky a mienky k štúdii o hodnote vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Na podanú žiadosť o určovanie súhlasu o odhade vplyvov predmetného projektu na životné prostredie v zákonnej lehote pripomienky a poznámky podali prof. Dr. Ružica Igić z Nového Sadu (pripomienka zaevidovaná v Mestskej správe pre ochranu životného prostredia pod číslom 1 267, dňa 24. mája 2012), Aleksandar Nikolić z Nového Sadu (pripomienka zaevidovaná v Mestskej správe pre ochranu životného prostredia pod číslom VI-501-855/11, dňa 21. mája 2012) a MS Klisa (pripomienka zaevidovaná v Mestskej správe pre ochranu životného prostredia pod číslom 1 159, dňa 15. mája 2012) s napomenutím, že je s pripomienkou prof. Dr. Ružice Igić doručená aj petícia 1 077 mešťanov proti výstavbe regionálnej depónie na lokácii jestvujúcej v Novom Sade. Verejná rozprava a prezentácia štúdie sa konala 25. mája 2012 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, o čom je urobená zápisnica z uskutočnenej verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov predmetného projektu na životné prostredie VI-501-855/11 z 28. mája 2012, ktorá je doručená všetkým prítomným. Pretože v priebehu verejného nahliadnutia a po uskutočnenej verejnej rozprave bolo mienok s návrhmi na zmenu a doplnenie štúdie o odhade vplyvov, štúdia je spolu so zápisnicou z verejnej rozpravy a s pripomienkami doručená v priebehu verejného nahliadnutia, v súlade s článkom 7 odsek 1 Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie nositeľovi projektu na zmenu a doplnenie v liste číslo VI-501-855/11 zo 6. júna 2012. Nositeľ projektu v liste číslo 9 052 z 25. júna 2012 doručil Mestskej správe životného prostredia predmetnú štúdiu a doplnok 1 štúdie o odhade vplyvov v 4 exemplároch, ktorú splnomocnený orgán listom číslo VI-501-885/11 zo 6. júla 2012 sprostredkoval technickej komisii na zhodnotenie. Rozhodnutím o vzdelávaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba – rozšírenie jestvujúcej mestskej depónie komunálneho odpadu v Novom Sade, na katastrálnych parcelách čísla 136/1, 120/1, 119/5, 3 177/1, 134, 110, a 136/2, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Verejný komunálny podnik Čistoća, Nový Sad, číslo VI-501-855/11 z 27. apríla 2012, zostavená je technická komisia na zhodnotenie predmetnej štúdie, ktorá prehodnotila štúdiu a po uskutočnenom postupe, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila Správu číslo VI-501-885/11 z 24. júla 2012 so zhodnotením štúdie a návrhom aby na rovnakú dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je žiadosť vypracovaná súlade s rozhodnutím o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-855/11 z 30. novembra 2011, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad, Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a pravidlami o obsahu štúdie a odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie a znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom postupe konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde – Oddelenie v Novom Sade v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

OZNAMY PRÁCA NA SLOVENSKU

PRÁCA NA SLOVENSKU

Spoločnosť Baron, Púchovský mäsový priemysel, a. s., ponúka zaujímavú prácu v Púchove, Slovenská republika. Vysoký plat, strava a ubytovanie zdarma. Požiadavky: Slovenský pas alebo preukaz zahraničného Slováka. Bližšie informácie na tel.: +421 907 841 662 a +381 63 128 26 89.

Ponuka práce: murári, obkladači, ale aj všetci ostatní, ktorí majú záujem pracovať na Slovensku ako skladníci v nákupnom centre, môžu sa ozvať na tel. č.: +421903374696; kontaktová osoba Marián, alebo na e-mail: bmz@mail.t-com.sk.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna 2 – NS 113, NSU 113 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna 2 – NS 113, NSU 113, Ulica prímorská 86, na katastrálnej parcele číslo 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. júla 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-595/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna 2 – NS 113, NSU 113, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna 2 – NS 113, NSU 113, Ulica prímorská 86, na katastrálnej parcele číslo 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – zabezpečí periodické výskumy prameňa nejonizujúceho žiarenia na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna 2 – NS 113, NSU 113, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na daného stavu na životné prostredie projektu zá-

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

BOMEX ENTERIJERI DOO NOVÝ SAD Zverejňuje povolanie na nasledujúce pracovné miesto: STOLÁR – 5 vykonávateľov Podmienky: – vzdelanie: SOV/kv – vedomosti: práca na konštrukcii elementov vonkajšieho a vnútorného stolárstva – skúsenosti: najmenej 3 odpracované roky v povolaní Dôkazy o spĺňaní podmienok zaslať alebo priniesť osobne na adresu: Bomex enterijeri, d. o. o., Nový Sad, Ulica Vase Ostojića č. 42; alebo na e-mail: bomexns@eunet.rs v 15-dňovej lehote odo dňa zverejnenia oznamu. Kontakt telefóny: 021/6419-140, 6419-238, klapka 34.

kladnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna 2 – NS 113, NSU 113, Ulica prímorská 86, na katastrálnej parcele číslo 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava GSM 900 a UMTS. Anténová sústava pozostáva z jednej dualband panelovej antény typu K 742 236 po systéme. Antény sú usmernené s azimutmi 80 ° (prvý úsek), 220 ° (druhý úsek) a 295 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Slaná bara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, ako aj štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS Priemyselná zóna 2 – NS 113, NSU 113, číslo 1 705/12-271 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Priemyselná zóna 2 – NS 113, NSU 113 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice pre mobilnú telefóniu životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put 2 – NS 162, NSU 162 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put 2 – NS 162, NSU 162 v Ulici Novosadski put 108, na katastrálnej parcele číslo 3 623/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. júla 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-609/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put 2 – NS 162, NSU 162, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put 2 – NS 162, NSU 162, v Ulici Novosadski put 108, na katastrálnej parcele číslo 3 623/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put 2 – NS 162, NSU 162, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put 2 – NS 162, NSU 162, v Ulici Novosadski put 108, na katastrálnej parcele číslo 3 623/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy GSM 900 a UMTS, ktoré budú pozostávať z jednej antény typu K 80 010 485 po systéme. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 0 ° (prvý úsek), 135 ° (druhý úsek) a 270 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, ako aj štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS Novosadski put 2 – NS 162, NSU 162, číslo 1 406/12-170 NI, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put 2 – NS 162, NSU 162 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice pre mobilnú telefóniu životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

SPOMIENKA Z tejto časnosti do večnosti nám odišli: triedna učiteľka Natália Kováčová triedny učiteľ Samuel Spevák spolužiačky: Anna Turanová

Mária Sýkorová – Dudková Zuzana Chorvátová – Harmincová Mária Ľauková – Podlavická Zdenka Červenská – Babićová Svetlana Koruniaková Zuzana Drieňovská – Marinkovová

Anna Kukačová – Kevenská Jarmila Struhárová – Šprochová spolužiaci:

Štefan Štajfer Ján Dudok Ján Poniger Vladimír Hansman Pavel Červený

S láskou a úctou si na nich na maturitnom stretnutí 27. 7. 2012 spomenula generácia šk. r. 1966/67

DROBNÉ OZNAMY DÁM DO PRENÁJMU dvom študentom, resp. študentkám kompletne vybavenú väčšiu (28 m²)a novšiu garsónku v strede mesta – Dunajská ulica, v blízkosti fakúlt, 140 eur; tel.: 063/8-222-396. KUPUJEM A BERIEM DO PRENÁJMU (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec; tel.: 063/8269205 a 021/782278.

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 6. augusta uplynie 13 boľavých rokov smútku, čo ma navždy opustil môj milovaný syn

THMgR. MICHAL FORgÁČ 19. 9. 1969 – 6. 8. 1999 – 2012 evanjelický farár zo Starej Pazovy Po ťažkej chorobe vo viere Božej dokonal svoj boj života a vybral sa za Hospodinom na miesto večného odpočinku. Žiarila z Teba dobrota. Chýbať mi budeš do konca života. Večne zarmútená mama

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 20. júla 2012 schválil rozhodnutie o vypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Prevádzka na spracovanie použitého rastlinného oleja a masti, na katastrálnej parcele č. 3 198/3, k. o. Kovačica, nositeľ projektu s. s r. o. Kovako z Kovačice, Ulica bratstva-jednoty 102. Riešenie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetný projekt môže sa dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže vyhlásiť sťažnosť na schválené rozhodnutie v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

na milovaného synčeka a vnuka

ALEXANDRA – SAŠKA ČILIAKA 2000 – 2006 – 2012 z Kysáča

Skončila sa jedna púť, nemôžeme zabudnúť dotyky rúk, očí svit. Pretrhla sa šťastia niť, nebolo lieku, aby si mohol žiť.

ANKE BOLERÁCOVEJ

S láskou

rod. Čížikovej 1952 – 2012 z Kovačice

mama a oci Čiliakovci a starký a starká Križanovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

S úctou sa s Tebou lúči

Dňa 26. júna 2012 nás navždy opustil náš manžel, otec a starý otec

Ján Bolerác

Oznamujte v Hlase ľudu

INg. PAVEL KOTVÁŠ 1930 – 2012 z Padiny

021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs Navždy si na neho budú spomínať:

manželka Eva a synovia Zlatko a Vlastimír s rodinami

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE Dňa 26. júla 2012 nás opustila naša drahá

DR. ELENA PÁLENKÁŠOVÁ rod. Lazárová 24. 12. 1939 – 26. 7. 2012 z Petrovca Jej jedinečná dobrota nám zostane v trvalej pamiatke. Zarmútená rodina

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojím milovaným synom

JURAJOM HURÁgOM 10. 7. 1951 – 27. 7. 2012 zo Silbaša

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

s manželom a otcom

JURAJOM HURÁgOM 10. 7. 1951 – 27. 7. 2012 zo Silbaša

ANKOU BOLERÁCOVOU Kto rozkáže srdcu, aby nežialilo a slzy neronilo? Bože môj milý, čuj moje prosby: rany mi zahoj a daj mi síl zniesť pokorne osud ťažký a nemilý. Navždy zarmútená mama Mária

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažké bude naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Navždy zarmútené manželka Boženka a dcéra Zdenka

rod. Čížikovou 17. 12. 1952 – 20. 7. 2012 z Kovačice S láskou v srdci si navždy na Teba bude spomínať sesternica Marka Bartošová s rodinou

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojím otcom a starým otcom

V tichom spánku nás opustil brat a ujo

s mojou kmotrou

JURAJOM HURÁgOM

JURAJ HURÁg

10. 7. 1951 – 27. 7. 2012 zo Silbaša

Ťažko je opísať bolesť, srdce sa zviera bôľom, keď si znenazdajky dal nám navždy zbohom. Spi sladko, ocko náš, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme pri Tebe každučký deň. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú: dcéra Želka, zať Michal a vnučky Deniska a Anetka

POSLEDNÝ POZDRAV

ANKOU BOLERÁCOVOU rod. Čížikovou 17. 12. 1952 – 20. 7. 2012 z Kovačice

Rana ešte nezahojená, druhá nám je zvestovaná. Neveriť slovám, čo povedali, že už nie si medzi nami. Slzy tečú, rany sa nehoja, ale spomienka na Teba, brat môj, zostáva. S láskou si na Teba bude spomínať

Už len kvety z lásky Ti môžem na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou a úctou v srdci si na Teba spomínať.

sestra Zuzana Miksádová so synmi Darkom a Mirkom s rodinami

Tvoja kmotra Mária Fiľková

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Dňa 22. júla 2012 nás opustila naša najmilšia

Uplynulo už šesť rokov, čo nie je s nami naša drahá manželka, matka a mamička

ANKA MAJEROVÁ JURAJOVI HURÁgOVI – ĎURKOVI 10. 7. 1951 – 27. 7. 2012 zo Silbaša Miloval si život a všetkých nás. Aj keď nie si viac s nami, v našich srdciach zostaneš navždy. S láskou si na Teba vždy bude spomínať Ivanka so synom Michaelom

ANNA BARTOŠOVÁ

rod. Mrázová 1948 – 2012 z Lalite

rod. Bačúrová 1931 – 2006 – 2012 z Kovačice

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si ešte mohla žiť. S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. S láskou si na Teba spomínajú

Tvoji najmilší

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

TICHÁ SPOMIENKA

na 6. výročie úmrtia nášho vnuka

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA na môjho miláčika

ALEXANDRA – SAŠKA ČILIAKA

SAŠKA ČILIAKA

20. 10. 2000 – 29. 7. 2006 – 2012 z Kysáča

Rýchlosťou vtáka letí čas, nejednu slzu zvábi z rias. V nejednom srdci žiaľ vyvolá, ktorý nik už nezdolá. Len boľavá spomienka zostáva. Starký a starká Čiliakovci

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť. Nebolo lieku, aby si mohol ešte s nami žiť. Zostaneš však žiť v našich srdciach a spomienkach.

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa navždy od nás odtrhla. S láskou si na Teba spomína

Aneta, Dana, švagor a tetka Madackovci

Tvoj strýko Zoran

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA na

susede

s kmotrom

JÁNOM gAZDÍKOM 1. 5. 1947 – 21. 7. 2012 z Petrovca Tichú a trvalú spomienku mu venujú

ELENKE PÁLENKÁŠOVEJ

PAVLA BLATNICKÉHO

rod. Lazárovej 24. 12. 1939 – 26. 7. 2012 z Báčskeho Petrovca

27. 7. 2010 – 27. 7. 2012 z Pivnice Čas plynie a dni ubiehajú, ale spomienky na Teba v srdciach zostávajú.

Tichú spomienku jej venujú:

kmotrovci Kopčokovci

susedovci Triaškovci, Čiepovci a Krajčíkovci

SPOMIENKA

Jeho najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

MÁRIA BRAJANOVSKÁ rod. Čuvárová 1932 – 2010 – 2012 učiteľka z Kovačice

MIROSLAVOM BABKOM 16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 z Kovačice

Spomienky na Teba budú pretrvávať naveky.

Nikdy nezabudneme na Teba a na naše úprimné priateľstvo.

Tvoji:

Tvoji priatelia: manžel Boško, syn Miroslav, dcéra Vesna, zať Ďuro a vnuk Dušan

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

Jarmila, Goran a Annamária, Martin a Anna, Ondrej a Anna a Jaroslav a Jarmila

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 3. augusta:

•19.40 Zostrih z festivalu Pop-tón 2003. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude priamy prenos otváracieho programu Slovenských národných slávností pod názvom Otvorená kniha šľachetná.

NEDEĽA 5. augusta: • 11.00 DÚHOVKA: Z televízneho archívu sa odvysiela pohľadnica z Bielej Crkvy z roku 2007, v ktorej sa predstaví tam žijúca česká národnostná menšina, turistická ponuka mesta a známy karneval kvetín. • 11.30 VySIElANIE PRE PENZISTOV: Vo vysielaní odznie reportážny záznam z 3. výtvarného tábora invalidov práce z Banátu, ktorý prebiehal v Padine. Bude tu i záber z moto-stretnutia a z posedenia na Hlaváčovom sálaši v Kysáči. Zo Slovenských národných slávností bude záber z otvorenia výstavy v Spolku petrovských žien. DENNÍKy pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 5. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Hriňovčan v Kovačici Lepa Kata v Banáte Slovo života v Padine Utorok 7. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Kovačickí skauti Želko Brezník, kameraman RTVOK Naše deti na cir18.00 Klenotnica kevnom kempe Slovenský film: Kým sa skončí Šikovné ruky žien Čo nového v našom spoločen- táto noc Čo nového v našom chotári? skom živote? Výber z programu TV Petrovec Piatok 10. augusta 16.00 –

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 6. augusta: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Utorok 7. augusta: 17.15 – 18.00 Stretnutie – Pásmo poézie a hudby; Streda 8. augusta: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko; 17. 15 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi; Štvrtok 9. augusta: 17. 15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Piatok 10. augusta: 17. 15 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 4. augusta: • 17.15 – 18.00 Piesne naše; NEDEĽA 5. augusta: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky; • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby; • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny; • 17.15 – 18.00 Portréty; UTOROK 7. augusta: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení; STREDA 8. augusta: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 3. do 9. augusta

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 31

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je názov tradičnej slávnosti, ktorá každoročne prebieha v Báčskom Petrovci.

20.15 Filmy: Piatok 3. augusta – Viera Turčanová, predsedníčka Červené víno 1/3 EKOS, sa zmienila o ničení Sobota 4. augusta – ambrózie Červené víno 2/3 18.45 Hit dňa, Reklamy, zoPondelok 6. augusta – strih Molí Hra osudu 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 7. augusta – týždňa Dobrodružstvo malej pandy 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Streda 8. augusta – vami: Výber z PDvK Splnený sen 22.00 Film: Červené víno 3/3 Štvrtok 9. augusta – 24.00 Záver vysielania Školské putá 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: HuCitáty, Reklamy, Zvon dobný mix 23.00 Záver vysielania Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu Nedeľa 5. augusta 18.00 Hudobné blahoželania TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

autorka: praním ANNA 3. časť zbavujeme BIČIA- tajničky špiny ROVÁ

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 8. augusta o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude záznam z 18. Dožinkových slávností, na ktorých deti v rámci kreatívnej dielne v FS Hriňovčan zo Slovenska, z Hriňovej MOMS Vojlovica zhotovovali a piekli rožky, v Spomienkovom prebiehalo slávnostné defilé. Repríza v nedeľu 12. augusta o dome odznel kultúrno-umelecký program, otvorili výstavu a na uliciach 7.30 h. 4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

deň herečka čerpaním pohr. mestečko 2. a 1. v týždni Ras naberie na Dunaji samohl.

spása trávila leto pastier

plošná jednotka

1. časť tajničky

Nový Sad bývalý

nápoj z hrozna (srb.)

predná časť kostola autoškola

srb. m. meno

polomer značka sóje vyrobená topením

Oliver Mlakar

oná oprávnený štátom

časť zápasu

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

astát

tona

volt dusík srbský zápor televízia (skr.)

tá stroj na mletie

North vpíšte ION

dovoz tovaru letenie as Hl du ľu síra syn

ostrov v Jadrane Kotor v poriadku (ang.) dinár

2. časť as Hl du tajničky ľu

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 30 – VODOROVNE: ostrovan, sliedi, e, ár, onak, dv, ohava, ono, N, RL, žobranie, istil, LN, NT, pat, ý, kino, OK, o, irl, OT, vretenný, éot, osem TAJNIČKA: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 28 z čísla 28 Hlasu ľudu zo 14. júla 2012 bolo: ALEXANDER BAKO. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MICHAL ČECH, Ul. Marka Kulića č. 22, 26 000 PANČEVO. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT Turnaj otvoril Vladimír Fekete (prvý zľava), vedľ a ktorého stoja Ján Zorňan-Pekár a Pavel Turan

O výsledku niekoľkých súbojov rozhodli pozápasové rozstrely pokutových kopov

Zápasy viedli členovia Obecného zväzu rozhodcov Odžaci: Vladimir Krstić, Stevan Mitrović, Goran Janković, Darko Kalapoš, Vujadin Petrović a Nemanja Vasiljević (zľava)

AJ TAKTO BOLO NA 16. MATIČNOM TURNAJI

Obrázky z lalitskej trávy estnásty Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky zostane pamätný podľa viacerých faktov. Zúčastnil sa na ňom dosiaľ rekordný počet mužstiev – pätnásť (vcelku 134 hráčov), prvýkrát sa hralo na trávnatých ihriskách, Aradáčanom sa podarilo obhájiť titul získaný pred rokom v Šíde, semifinále a finále viedol superligový rozhodca Miodrag Gogić, pohár víťazom odovzdal osobne Jeho Excelencia pán veľvyslanec SR Dr. Ján Varšo... Jedine sa nepekne zachovali Čelarevčania, ktorí po suspenzii svojho hráča pre nešportové správanie sa predčasne opustili turnaj. Týmito fotozábermi vám chceme sprítomniť aspoň kúsok ovzdušia na 16. Matičnom turnaji v Laliti 21. júla 2012. J. Pucovský

Hlavnou zapisovateľkou na turnaji bola Annamária Tamašiová

Futbalový odzemok na finálovom zápase Aradáč – Silbaš 4 : 3

Dobanovčania mali takúto podporu svojich fanúšikov...

Zdravotná sestra Sanja Popovićová nemala mnoho roboty. Tu ju vidíme, ako ošetruje koleno jednému futbalistovi...

Pán veľvyslanec Ján Varšo si priateľsky pohovoril aj so superligovým rozhodcom Miodragom Gogićom (vpravo) 4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

ŠPORT 14. TURNAJ O PUTOVNÝ POHÁR MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KYSÁČ

Hromy bili, ale futbal hrali! P o štvorročnej prestávke znova na ihrisku Tatry usporiadali turnaj o putovný pohár Miestneho spoločenstva Kysáč. Podľa slov účastníkov tento 14. turnaj v Kysáči bol toho roku jedným z najsilnejších na týchto priestoroch. Výbornú organizáciu neprekazil ani MUŽSTVÁ NA TURNAJI MLADOSŤ: Leňa, Fejdi, Fábry, Krivák, Sladojević, Jakuš, Saveljev, Torbica, Radovanović, Milenković, Haška, Zbućnović, Struhár, Jelić, Pavkov, Novaković, Rupar, Anušiak, Širka, Zorić, Remić, Laćarak, Milovanović, Maksimović, Grujić, Preveden, Popin, Terzić, Trišić, Plavšić, Vrgović, Simić. BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Majstorović, Hataľa, Dragić, Davidović, Đukić, Fejdi, Severíni, Ožvát, Lukić, Jeličić, Knežević, Baláž, Molnár, Živković, Pavlović, Mandić. TATRA: Mucha, Kulík, Funtík, Srnka, Kohút, Daneček, Badnjar, Kavran, Đaković, Keleman, Cvetić, Konstantinov, Kajtez, Vuković. OMLADINAC: Navala, Mijić, Tomić, Pecelj, Ristov, Mareščuk, Mladenović, Samardžić, Pupovac, Čelić, Živnović, Knežević, Abramović, Kajfez, Batar, Ratkov, Satara. veľký nečas v nedeľné poobedie a podvečer. Hromy bili, no futbalisti predsa hrali! Žiaľ, hráčovi Omladinca Miroslavovi Ratkovovi spadol veľký konár zo stromu na automobil Fiat Stilo a značne ho poškodil. Posedenie a večera prebiehali pri sviečkach.

MLADOSŤ – OMLADINAC 6 : 0 (0 : 0) Vďaka mimoriadnemu výkonu náhradníkov, boli to hlavne hráči prvoligového mužstva RFK Nový Sad na skúške v Mladosti, Petrovčania si

Gól Zorića na zápase Mladosť – Omladinac 6 : 0

Vzrušujúca momentka pred bránou Tatry na zápase s hložianskou Budúcnosťou iba v druhej časti zabezpečili vysokú výhru nad mužstvom zo Stepanovićeva. Góly vsietili Zorić 2, Širka, Pavkov, Knežević a Anušiak. TATRA – BUDÚCNOSŤ 0 : 2 (0 : 0) Po vyrovnanom a obojstranne dobrom výkone vyhralo skúsenejšie mužstvo z Hložian. Góly vsietili Jeličić v 47. min. a Živković v 80. min. TATRA – OMLADINAC 3 : 1 (1 : 0) Zápas o tretie miesto na turnaji, v ktorom bojovali susedovci, priniesol tiež dobrý futbal. Domáci mali vo väčšej časti zápasu prevahu a pri lepšej streleckej pohotovosti výsledok mohol byť aj presvedčivejší. Góly za Tatru vsietili Konstantinov, Keleman, Kavran, kým presný v mužstve Omladinca bol Pupavac. V 65. min. Cvetić nevyužil jedenástku za Tatru.

POHÁR ZOBRAL FEJDI Pri spoločnom posedení predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Kysáč Anna Vozárová (vpravo) putovný pohár odovzdala do rúk kapitána Mladosti Pavla Fejdiho. Tajomník FK Tatra Ján Filko odovzdal zlaté plakety najlepšiemu strelcovi Draganovi Lukićovi (Budúcnosť), ktorý vsietil 5 gólov, najlepšiemu brankárovi Rademu Ljubičićovi (Budúcnosť) a najlepšiemu hráčovi Jaroslavovi Jakušovi (Mladosť). 4. 8. 2012

31 /4502/

MLADOSŤ – BUDÚCNOSŤ 4 : 4 (2 : 3) (po kopaní penált 7 : 6) Finálový zápas bol najzaujímavejší. Diváci videli mnoho pekných akcií a výsledkových zvratov. Už keď sa zdalo, že

HLAS ĽUDU

Hložančania majú víťazstvo v hrsti (viedli 1 : 3), Petrovčanom sa podarilo výsledok otočiť na 4 : 3. Najlepší hráč

zápasu Lukić niekoľko sekúnd pred koncom vyrovnal strelou z voľného kopu z tridsaťmetrovej diaľky, keď trafil opačný roh brány Leňu! Góly za Mladosť vsietili Simić 2, Zbućnović z penalty a Rupar. Autorom všetkých štyroch gólov za Budúcnosť bol Lukić. V penaltovom rozstrele za Mladosť presní boli Torbica, Haška a Plavšić, kým za Budúcnosť trafili len Lukić a Živković. Tatra v nedeľu zohrá ďalší priateľský zápas doma s Iskrou z Kucury. Pavel Pálik

SKVALITŇUJÚ TRÁVNIK NAŠEJ HVIEZDY

V očakávaní Vojvodiny orúce a suché leto zanechalo augusta. Bude to štvrtý, záverečný HNedávno stopy i na silbašskom ihrisku. deň v rámci podujatia Leto v Silbačlenovia FK Naša hviez- ši 2012. Členovia Našej hviezdy sú da začali zavlažovať ihrisko, čoskoro aj vyrovnajú hraciu plochu. Tie-

priam hrdí, že budú môcť privítať známy a kvalitný futbalový klub.

Pekná akcia: Nikola Pejak, Darko Belička a Damir Grbić (zľava) pri inštalovaní zavlažovacej sústavy na ihrisku Našej hviezdy to práce futbaloví nadšenci vykonávajú dobrovoľne, všetky trovy financujú sami a žiadna robota im nepadne ťažko, zvlášť teraz, keď čoskoro na svojej pôde uvítajú novosadskú Vojvodinu. S prípravami začali i futbalisti N. hviezdy a trénujú každý deň. Silbašania si sily zmerajú s novosadskou Vojvodinou v nedeľu 12.

Podľa slov predsedu FK Naša hviezda Nikolu Pejaka, je to jedinečná a zriedkavá príležitosť, aby si diváci pozreli kvalitný zápas. Na výsledku im vôbec nezáleží. Zo strany silbašského klubu očakávajú veľkú návštevnosť a týmto zápasom zveličia i silbašské letné oslavy. Jaruška Ferková

ŠPORT PO DRAMATICKOM SEMIFINÁLOVOM SÚBOJI

Deviaty triumf Tatatatircov S emifinálové zápasy seniorov na turnaji v malom futbale v Kovačici boli zaujímavejšie a napínavejšie od finálového večera. Najprv štvrtý Wariorsi (21 bodov v ligovej časti turnaja zo 14 zápasov) dvakrát viedli na meraní síl s EKV Delikventmi, ale sa prvoumiestneným po ligovej časti (30 bodov) podarilo vyrovnať skóre. V penaltovom rozstrele favoriti mali presnejšiu mušku (2 : 1). V druhom semifinále Ordinácia (29 bodov v ligovej časti) desať minút pred koncom zápasu vyhrávala nad Tatatatircami (28 bodov v lige). Skúseným srbskoligovým hráčom Čerňošovi a Čížikovi sa však podarilo otočiť skóre na 4 : 3 v prospech viacnásobných majstrov. Spomínaným Kovačičanom, hráčom padinskej Doliny, tréner Madževski zakázal hrať finále v sobotu

28. júla. Dolina sa už tri týždne pripravuje na jesennú časť majstrovstiev Srbskej ligy – skupina Vojvodina a nový lodivod nechce rizikovať zranenie klubových opôr. Aj napriek ich neúčasti Tatatatirci vyhrali tesne, ale zaslúžene vo finále Viacnásobní majstri Tatatatirci EKV Delikventov 2 : 1. Za posledných desať rokov sa im va Dudáša a Ivana Chalupu. Tak ako nepodarilo získať titul iba raz (2006). i vlani, aj na tohtoročnom turnaji na Rovnakým výsledkom v boji o 3. hádzanárskom ihrisku ŠRS Slávia miesto Wariorsi porazili Ordináciu. účinkovalo iba osem mužstiev. Na pionierskom turnaji hralo päť Za najlepšieho brankára na turnaji vyhlásili Miroslava Diňu, najlepším celkov. Od začiatku súťaže sa vyčlestrelcom je Miroslav Svetlík, kým za nili ako kvalitné tímy zostavené zo najlepších hráčov vyhlásili Stanisla- starších žiakov základných škôl Gla-

PRÍPRAVY ERDEVÍCKEJ SLOGY

Trénujú doma a na Fruškej hore a konci minulej sezóny VojvoMEMORIÁL V ERDEVÍKU N dinskej ligy – západnej skupiny, V Erdevíku 4. a 5. augusta 2012 usporiadajú 20. memoriál na poerdevícka Sloga obsadila veľmi dobré tretie miesto. Fanúšikovia boli spokojní s takým výsledkom, ale mnohí mienia, že do Erdevíka mohol „prísť“ aj titul majstra. Tréner Mita Ninković a jeho pomocník Vladimír Kolár prednedávnom vyviedli futbalistov na trávnik, aby začali prípravy na novú sezónu. Na tréningy chodia: Savić, Jovanović, Milošević, Miljković, Čobanović, Rai-

česť zosnulých početných futbalistov a funkcionárov FK Sloga. Zúčastnia sa štyri kluby: Radnički Šíd, Radnički Sriemska Mitrovica, Bačka Báčska Palanka a domáca Sloga. Organizátori sa na turnaj dobre pripravili, aby sa futbalisti, rozhodcovia a diváci dobre cítili na tomto tradičnom a vždy zaujímavom podujatí. čević, Đorđević, Zoranović, Kovačević, Považan, Simeunović, Bojanić, Zec, Vasić. Do mužstva sa vrátili aj zotavení Pendo a Šajić, ktorí boli niekoľko me-

siacov mimo pre zranenie. Na striedačke bude aj niekoľko kadetov, ktorí občas dostanú šancu v prvom mužstve.

mour a Fagani. V semifinále Glamour vyhral nad celkom Otpisani 2 : 0, kým Fagani porazili presvedčivo United Force 13 : 2. V súboji o bronz Otpisani boli úspešnejší od United Force (5 : 0). Šampiónmi sa stali Fagani. Vyhrali vo finále Glamour 3 : 0. Najlepším brankárom sa stal Dominik Zloch, najlepším strelcom bol Pavel Matúš a za najlepšieho hráča vyhlásili Pavla Jonáša. Organizátori z FK Slávia na záver turnajov trom najúspešnejším celkom a najlepším jednotlivcom udelili odmeny: poháre, medaily a tričká. V polovici minulého týždňa začali s prípravami na novú sezónu i slávisti. Novým trénerom Slávie sa stal János Csanky z Debeljače. Ján Špringeľ Prípravy futbalistov Slogy prebiehajú na domácom trávniku, kým kondičné tréningy uskutočňujú na svahoch Fruškej hory. Na ihrisku Slogy nainštalovali omnoho silnejšie reflektory ako doteraz, takže sa budú môcť hrať zápasy aj v nočnom termíne. „Teší nás, že všetci hráči zostali v klube,“ povedal nám hlavný sponzor a vedúci FK Sloga Negovan Đorđević, a dodal, že ich posilnili dvaja mladí hráči Sriemu zo Sriemskej Mitrovice, Šarac a Gradinić. Do začiatku majstrovstiev Sloga zohrá niekoľko priateľských zápasov. Károly Vig

STOLNOTENISOVÝ TURNAJ MLADOSTI V PETROVCI

Šramka lepší od Turana V

sobotu 28. júla 2012 v telocvični ZŠ ka. Spomedzi šestnástich preteJána Čajaka po prvýkrát usporiadali károv najstarší bol práve Samuel Sýstolnotenisový kora a najTurnaj mladosmladší Milan ti. Súťaž zorgaLačok. nizovali z podVo finále Minetu petrovskéchal Šramka ho Austrálčana porazil svojho Všetci účastníci stolnotenisového Turnaja Samuela Sýkoklubového komladosti 2012 v Petrovci ru, bývalého člelegu Pavla TuJán Topoľský, 9. Martin Lekár, 10. Mina a jedného zo rana 3 : 0. Všetci ťaz Šramka aj putovný pohár. Poradie všetkých účastníkov na tur- roslav Lačok ml., 11. Miroslav Lačok st., zak ladateľov účastníci dostali STK Mladosť, ďakovné diplomy, naji bolo takéto: 1. Michal Šramka, 2. Pa- 12. Martin Topoľský, 13. Martin Čiep, 14. ktorý sa nachá- Traja najlepší: zľava Miroslav Loprví traja si domov vel Turan, 3. Miroslav Lomen, 4. Vlasti- Ján Lačok, 15. Milan Lačok, 16. Filip Ujfadza na návšte- men (tretí), Michal Šramka (víťaz) odniesli aj peňaž- slav Záborský, 5. Ľudovít Kaňa, 6. Sa- luši. Samuel Medveď ve svojho rodis- a Pavel Turan (druhý) né odmeny a ví- muel Sýkora, 7. Predrag Stojanović, 8.

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRÍPRAVY PADINSKEJ DOLINY

hrali 5 : 3. Konečne sa Dolina predstavila doma svojim zvedavým fanúšikom. Uvítala Proleter z Banátskeho Karlovca, člena Vojvodinskej ligy – východnej skupiny. Na začiatku sparné, a potom Brankárov bude aj ďalej trénovať Vla- rović, Ćirić a Bogdanović. Tréneri majú daždivé počasie nerozohnali divákov. dimir Rastović. Po doriešení otázky v tejto chvíli na zozname 24 futbalistov, Dolina prejavila lepšiu fyzickú pripraodborných kádrov prišli na rad zmeny ktorí každodenne trénujú. venosť a vysoko porazila súpera 5 : v hráčskych kádroch 1.Góly vsietili Stajčić a a prípravy mužstva Gigović po dva a Šana nové majstrolipurović. Strelcom za vstvá. hostí bol Mijok. Tréningy odštarDOLINA: Jevtić tovali 2. júla a vtedy (Aleksić), Ivanišević, začali formovať Spaskovski (P. Čížik), mužstvo, ktoré bude Nedučić, Tripković, hrať v nadchádzaNinkov (Čerňoš), júcej sezóne. Za Šćepanović, Šalipuuplynulý mesiac trérović (Ćirić), Stajčić, neri vyskúšali väčší Kovačević (Đokopočet hráčov, aby vić), Gigović. Na striemohli vybrať tie naj- Futbalisti Doliny už vyše mesiaca usilovne trénujú dačke ešte sedeli: Tokvalitnejšie posily. Z pić, Memović, AnDolina zohrala už aj niekoľko prí- tić, D. Čížik, V. Dudáš, Tomin, Kováč, radov Doliny odišiel najskúsenejší hráč Zvonko Đaković, ktorému sa pripojili pravných zápasov. Najprv hosťovala v Bogunović. Stajić, Ožegović, Milašinović, Josimović, Zreňanine, kde s prvoligovým Banatom Do začiatku majstrovstiev 18. auKaranfilovski a S. Dudáš. Novými člen- prehrala 3 : 0. Druhú previerku Padin- gusta Dolina zohrá ešte niekoľko prími Doliny sú Spaskovski, Antić, Šće- čania mali v Omoljici s tímom Mladosti, pravných zápasov. panović, Kovačević, Gigović, Šalipu- členom Prvej juhobanátskej ligy a vyJán Bokor

Madževski šéftréner, Hýl pomocník o kratšej letnej prestávke vo FK Dolina sa znova pracuje na plné obP rátky. Zlé skúsenosti z minulej sezóny, v ktorej padinské mužstvo do poslednej chvíle bojovalo o záchranu, prinútili vedenie podniknúť kroky, aby Dolina v budúcnosti pokojnejšie a úspešnejšie bojovala v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Kým hráči boli na krátkej letnej dovolenke, v Padine pracovali na úprave ihriska. Úspešne obnovili poškodený trávnik. Neaktívnych členov vedenia vystriedali novými ľuďmi, ktorí si rozdelili neľahkú prácu. Do klubu sa vrátil Dragan Lukić, ktorému patria zásluhy za najväčšie úspechy Doliny. Skúsenému futbalovému pracovníkovi znova zverili kontrolu odbornej práce trénerov, zabezpečovanie hráčskych kádrov a organizáciu účasti mužstva v silnej súťaži. Úlohu trénera zverili Zoranovi Madževskému z Pančeva a doterajší tréner Dušan Hýl bude jeho pomocníkom.

PAZOVČANIA HRAJÚ ZÁPASY

(Ne)spokojnosť s piatou skúškou JEDNOTA – ČSK PIVARA 2 : 1 (1 : 0) Staropazovskí futbalisti majú po napínavých, ale dosť zaujímavých tréningoch už päť kontrolných zápasov za sebou, na ktorých vedenie vyskúšalo možnosti jednotlivcov a najmä nováčikov. Tréner Dragan Macura môže byť spokojný, no niektorým hráčom, ktorí prišli spoza chotára, ale i domácim sa musel zavďačiť, nuž si títo hľadajú nové pôsobisko. V priebehu minulého týždňa futbalisti Jednoty si zmerali sily s Borcom z Ostružnice, členom zónovej ligy skupina Dunav. Po lepšom výkone a neustálej prevahe domáci zvíťazili 3 : 0 gólmi Predraga Pejčinovića, Slobodana Živkovića a nováčika Darka Glavačevića. Minulú nedeľu Jednota uvítala ČSK Pivaru z Čelareva, ktorý nastúpil s omladeným mužstvom. Tento zápas mal dva rozdielne polčasy, zvlášť keď ide o výkon domáceho mužstva. V prvej časti domáci diktovali tempo, mali viac loptu v nohách, dosť ľahko sa dostávali pred bránu súpera, ale zahadzovali mnoho šancí. Jediný gól v tejto časti vsietil kapitán Nenad Dragin zo správne nariadenej jedenástky už v 14. min. V druhom polčase obaja tréneri vystriedali viacero hráčov. Náhradníci Jednoty sa predstavili v slabšom svetle, kým hostia boli iniciatívnejší a agil4. 8. 2012

31 /4502/

nejší. Vďaka úspešnému zákroku Živkovića, ktorý si sám pripravil šancu, pekným gólom Jednota získala náskok 2 : 0. V pokračovaní lepšie hrajúci hostia po zaváhaní obrany domácich skorigovali prostredníctvom Tepića v 61. min. JEDNOTA: L. Jovišić, G. Lukić, Đ. Lukić, Stegnjajić, Šuša, Stefanović, Dragin, Ogrizović, Žakula, Pejčinović, Fabók. Striedali: Vorkapić, N. Jovišić, Igrač, Glavačević, Živković, Šaponja, J. Pavlović, Borisavljević.

Po doterajších zápasoch vznikol dojem, že najväčšie posily prišli z Nových Bánoviec. Goran Lukić je schopný zahrať kedykoľvek na hociktorom poste v obrane, kým Saša Stefanović priniesol živosť na strede poľa. Prvý kanonier Zemuna Glavačević dlhšie netrénoval, ale mnohí očakávajú, že sa jeho kanonierske schopnosti úspešne prejavia aj v tričku Jednoty. V nových majstrovstvách každé mužstvo musí začať zápas s jedným

hráčom mladším od 21 rokov, ktorého v prvom polčase môže vystriedať len futbalista toho istého veku. Mladý, veľmi usilovný Konstantin Stegnjajić je jedným z mála takých hráčov v Jednote, čo môže spôsobiť nemalé starosti v pazovskom klube. Preto do mužstva zaradili aj Miroslava Fabóka, talentovaného 16-ročného hráča a či to postačí, uvidíme. Po štvrtkovom zápase s Omladincom z Nových Bánoviec Jednota sa v nedeľu stretne v Beške s domácim Hajdukom, novým členom Vojvodinskej ligy – západnej skupiny. Bz-ý

PANÓNIA NAJPRV DO KOLUTU. Na schôdzi Konferencie klubov Medziobecnej ligy Sombor určili rozvrh jesennej časti majstrovstiev v sezóne 2012/2013. Na štarte lalitská Panónia (snímka zo zápasu s Rastinou 2 : 1) bude 26. augusta 2012 hosťovať v Kolute, kde sa stretne s domácim Jedinstvom, ktoré sa po niekoľkých rokoch znova zapojilo do súťaže. Ostatné páry 1. kola: Törekvés Svilojevo – Dinamo Sonta, Dunav Bački Monoštor – Aleksa Šantić, Rastina – ŽAK Sombor, Metalac Sombor – Lipar, Odžaci – Jedinstvo Ribarevo, Šikara Sombor – Rusín Ruský Kerestúr. J. P.

HLAS ĽUDU

ŠPORT JUBILEJNÉ HRY 30. OLYMPIÁDY LONDÝN 2012

Strelec Zlatić číslo 99! ubilejná 30. Letná olympiáda prebieha od 27. júla do 12. augusta 2012 v Londýne. Tak sa britská metropola zapísala do dejín olympizmu ako prvé mesto, ktoré najväčšie športové podujatie na svete organizuje tretíkrát. Londýn bol prvýkrát hostiteľom športovcov z celého sveta v roku 1908, a potom aj o štyri desaťročia neskoršie, v roku 1948. Na tohtoročných 30. Olympijských hrách sa zúčastňuje 10 490 športovcov z 203 krajín sveta, ktorí súťažia v 26 športoch a 39 disciplínach. Medzi nimi sú po tretíkrát aj športovci Srbska. Našu krajinu v Londýne reprezentuje 115 športovcov v 15 športoch. Už v prvý deň, kým sa ešte vari ani neutíšil hluk zo slávnostného otvorenia, náš prvý športovec sa zapísal na zoznam medailistov jubilejnej 30. Olympiády. Je to strelec Andrija Zlatić z Užíc, ktorý dosiahol najväčší úspech vo svojej kariére. Zlatić v streľbe vzduchovou pištoľou získal bronzovú medailu s výsledkom 685,2 bodu.

Na kov strieborného lesku mu chýbalo iba 0,6 bodu, ale náš strelec nemá za čím banovať. Veď sa aj tak zapísal do dejín športu Srbska ako nositeľ 99. olympijskej medaily. Výsledky v prvých piatich dňoch na londýnskych športovi-

motýlik obsadil šieste miesto v čase 1: 55 : 07, čo je o osem stotín slabšie od jeho štátneho rekordu. Očakávane dobre sa darí Novakovi Đokovićovi, na začiatku boli presvedčiví aj Janko Tipsarević a Ana Ivanovićová, kým je Jelena Jankovićová vyStrelec Andrija Zlatić s bronzovou radená už v medailou v Londýne prvom kole. K skách nasvedčujú, že Srbsko tomu Janko Tipsarević a Nenad Zimôže očakávať väčšie úspechy v monjić sa po triumfe v štvorhre súťažiach jednotlivcov, ako v ko- nad Kanaďanmi Danielom Nelektívnych, loptových športoch. storom a Vašekom Pospíšilom 2 : Potvrdil to nielen Zlatić, ale aj mla- 1 prebojovali do štvrťfinále. dý plavec Velimir Stjepanović, Usmieva sa im to olympijská mektorý vo finále na 200 metrov daila?

NA PREDSLÁVNOSŤOVÝCH DŇOCH V KULPÍNE

Poháre, medaily a diváčky rvé poháre a medaisúpermi. Za také úsilie a nály si domov z Kulpína mahu získali deväť bodov a odniesli pionieri – rybári zlatý štylizovaný šachový poz Hložian: Miroslav Benhár. Kulpínčania ako druhí ka odvážil 3 568 gramov porazili Hložančanov a Magrýb, Ján Haška 3 530 a lićanov a Maglićania len HloMartina Kukučková 3 žančanov. Hložančania ob096 gramov. O niečo mesadili štvrté miesto a nemanej gramov chytili Peli ani jeden bod. trovčania – Pavel Sýkora, V konkurencii jednotlivMartin Turčan a Ján Zácov každý z 24 prihlásených borský, ktorí obsadili drumal k dispozícii 5 minút na hé miesto. S jedným prúrozmýšľanie, najlepšie funtom na plavák Kysáčagoval rozum Milana Radonia Ivan Madacký, Ján savljeva z Kulpína, ktorý zíMenďan a Vladimír Ďuskal osem bodov. Toľko borovka chytili spolu 6 954 Porota obecenstva trom dámam udelila zlaté ďa- dov, ale trochu ľahších, nagramov a do Kysáča odiš- kujeme za podporu z hľadiska strelcom – poľovní- zbieral i Juraj Červenák z li ako tretí. Najlepší jed- kom Hložian a získal obecné notlivec bol Miroslav striebro, kým Branislav BeláPoslední si na stupienky víťazov ni z Kulpína osvojil sedem a pol Benka z Hložian, druhý jeho kolega Ján Haška a dominanciu členov zastali šachisti, ktorí hájili farby Pe- bodu a získal bronz. ZŠR Šaran z Hložian narušil Pavel Sý- trovca, Kulpína, Hložian a Maglića. O poháre a medaily bojovali i pokora z petrovského združenia Karas Petrovčania v nedeľu predpoludním ľovníci s puškou v rukách. Po sčítaa popoludní vyhrali nad všetkými ní „zastrelených holubov“ sudcovia ako tretí.

Z reprezentačných družstiev najlepšie sa darí vodným pólistom Srbska, ktorí už na štarte porazili aktuálnych olympijských šampiónov Maďarov 14 : 10, a potom sa priam zahrávali so slabučkou Veľkou Britániou 21 : 7. Len nech tak pokračujú. Volejbalisti po začiatočnom neúspechu so Spojenými štátmi 0 : 3, premohli Tunisko 3 : 1. Naše volejbalistky hovoria, že ani po dvoch identických prehrách s Čínou a Južnou Kóreou (1 : 3) nemienia vztýčiť bielu vlajku... Všakže uvidíme, či sa z neúspechov pozviechajú. Napokon sa v prvých dvoch zápasoch nepreslávili ani hádzanári Srbska, vicemajstri Európy z Belehradu. Zverencov Veselina Vukovića najprv porazili Španieli 26 : 21, a potom od nich boli lepší aj Chorváti – 31 : 23. Je olympijské štvrťfinále pre Ilića a spoluhráčov teraz už len neuskutočniteľným snom? Vo chvíli, keď tieto riadky odchádzali do tlače, na palebnom postavení boli naše strelkyne Zorana Arunovićová a Jasna Šekarićová, a mali šancu našej krajine priniesť tú jubilejnú – stú medailu! Jasne by to pri siedmej účasti na OH bol šiesty olympijský cenný kov! J. P. v ruksaku kulpínskch poľovníkov našli 38 terčov a udelili im najvzácnejší pohár. O jedného holuba menej našli v striebornom ruksaku poľovníkov zo Selenče a druhé mužstvo kulpínskeho Bažantu zastrelilo 36 asfaltových vtákov. O troch okrúhlych holubov menej ako druhé mužstvo Kulpína rozbili a nikomu neublížili poľovníci z Maglića. Niekedy je dôležité aj účinkovať, veď práve prebieha Olympiáda v Londýne. Paprikášov bolo v areáli Poľovníckeho domu viac ako všetkých súťažiacich poľovníkov na strelnici. Z takej kvantity komisia ocenila a organizátori to pohárom aj potvrdili, že najkvalitnejší uvarili kuchári z PS Fazan z Maglića. Samostatní remeselníci CEPKO z Kulpína a jeho kuchári uvarili strieborný a členovia našej polície v kuchárskych zásterách obsadili bezpečné tretie miesto. Kuchárskemu tímu z Nitry, Slovenská republika, predseda dedinských matičiarov Ján Širka udelil ďakovný diplom za účasť. p. hansman

4. 8. 2012

31 /4502/

HLAS ĽUDU

NAJŤAŽŠIE RYBY DO HLOŽIAN. Tri hodiny s prútom nad vodou. Obdivuhodná výdrž a koncentrácia pionierov – rybárov z Hložian, Petrovca, Kysáča a Kulpína (na snímke zľava). Zlatý pohár si domov odniesli pionieri ZŠR Šaran z Hložian (v červených tričkách). (foto: J. Krajčík)

UŽ ZAČALO HRMIEŤ, keď v nedeľu popoludní po niekoľkohodinovom rozmýšľaní hostiteľ Dušan Vida udeľoval šachové sošky a medaily víťazom rýchloťahového turnaja na rybárskej chate. Turnaj vyhral Kulpínčan Milan Radosavljev, druhý bol Juraj Červenák z Hložian a tretí Branislav Beláni, tiež z Kulpína. Na snímke štvorka Petrovčanov – Pavel Marčok, Pavel Topoľský, Michal Medveď a Samuel Častven (zľava), víťazi v konkurencii mužstiev.

NA PREDSLÁVNOSŤOVÝCH DŇOCH V KULPÍNE UŽ PäTNÁSTY RAZ

Športový prípitok SNS T

akmer všetko, keď ide o šport na tohtoročných 15. Predslávnosťových dňoch v Kulpíne, sa odohrávalo na rybárskej chate Zubáč a v areáli Poľovníckeho domu. V sobotu 28. a v nedeľu 29. júla 2012. Prví sa totiž stretli a začali súťažiť pionieri v športovom rybolove pod holým nebom pri vode. Za nimi na tom istom mieste, ale v chládku rybárskej chaty Zubáč, súťažili šachisti. Na druhom konci Kulpína v areáli Poľovníckeho domu dvadsaťpäť šéfkuchárov so spolupracovníkmi varilo paprikáš a za ich chrbtami do as-

faltových terčov strieľali poľovníci. Keď k tomu pridáme jarmok poľnohospodárskych strojov a pelotóny cyklistov známeho Dunajského pohára, tak môžeme konštatovať, že to bol ďalší úspešný pokus Kulpínčanov prostredníctvom súťaženia a družby spojiť dobré s užitočným. Všetko sa konalo pod strechou dedinských matičiarov a vyznelo ako prípitok k celonárodnému stretnutiu Slovákov o týždeň neskoršie v Petrovci. p. hansman (foto: autor)

OKREM HOSTITEĽOV KULPÍNČANOV do asfaltových terčov alebo okrúhlych holubov na strelnici triafali aj Selenčania a Maglićania. V konkurencii štyroch mužstiev (dva tímy z Kulpína) najúspešnejšie bolo prvé mužstvo Kulpína a medaily si domov odniesli aj Selenčania ako druhí a Maglićania. Na snímke záber z finálovej streľby.

MäSO ZABEZPEČIL ORGANIZÁTOR, ostatné príchute a maškrty kuchári, spolupracovníci a kamaráti na medzinárodnom súťažení vo varení poľovníckeho paprikáša. Pod jedným z dvadsiatich piatich stanov varili aj priatelia z Nitry (SK) a strieborný paprikáš uvaril tím CEPKO pod vedením majstra Michala FerkuAťka (na snímke s vnukom Denisom pri katlanke).

NAJPRV Z KULPÍNA DO RAVNEHO SELA v sobotu. Potom z Petrovca do Hložian v nedeľu predpoludním a ulicami Petrovca v nedeľu poobede šliapali na pedále bicyklov účastníci 20. Dunajského pohára. Na našej snímke začiatok pouličných pretekov v Petrovci.