Hlas 31 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 31 /4554/

Na európskej ceste

3. 8. 2013

Aradáčske požiarničky vo Francúzsku

Osobitná príloha: O SNS na SNS

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN.

www.hl.rs

Ženský celok dobrovoľného požiarnického spolku z Aradáča zaznamenal ešte jeden veľký úspech. Z požiarnickej olympiády vo francúzskom meste Mulhouse sa vrátil ovenčený bronzovou medailou. V. Hudec

Prvou lastovičkou Slovenských národných slávností 2013 v Báčskom Petrovci v nedeľný podvečer 28. júla bolo slávnostné otvorenie výstavy Česť našej metle na nádvorí Spolku petrovských žien. J. Čiep

Práce Kostu Miličevića z roku 1913, žiaka Cyrila Kutlíka, vystavené sú od 24. júla v galérii Spomienkovej zbierky Pavla Beljanského v Novom Sade. O. Filip

Regata riek – riečny ekologický karneval (po riekach Dunaj, Tisa, Tamiš, Begej a kanál DTD) slávnostne odštartovala zo Starých Bánoviec v nedeľu 28. júla. Hlavným organizátorom je Turistická organizácia Obce Stará Pazova a generálnymi patrónmi sú Obec Stará Pazova a Ministerstvo financií a hospodárstva. A. Lešťanová

V sobotu 27. júla v Kulpíne po deviatykrát prebiehal hudobný festival Kulpin fest, ktorý priniesol množstvo kvalitných hudobných skupín. V. Dorčová-Valtnerová Foto: H. Tanciková

V organizácii FK Tatra pod kysáčskymi dubmi 27. júla bola súťaž vo varení rybacej polievky. Súťažili: ŠRS Smuđ, Kultúrno-informačné stredisko Kysáč, MO starobných penzistov, Spolok kysáčskych žien, Strelecký klub Tatra, Klub poľnohospodárov a Motoklub Kisach krows. E. Šranková

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

S Dinkićom alebo bez neho Z

asa sa všetko točí okolo Dinkića. Aktuálny minister financií a ekonomiky a líder Zjednotených regiónov Srbska (URS) sa znovu dostal do pozície, že aspoň dočasne hrá prím. Akoby od neho závisel osud kabinetu Ivicu Dačića, čo aj zodpovedá, aj nezodpovedá pravde. Na spoločnej tlačovke premiéra Dačića a prvého podpredsedu Vučića venovanej prvému roku vlády Dinkić sa nezúčastnil. V tej chvíli pred sebou už mal požiadavky, ktoré na pohľad vyzerali nesplniteľné. Ale len na pohľad. Keď ich podrobnejšie zvážil, zistil, že by mohol zniesť rozdelenie súčasného ministerstva financií a ekonomiky na dva rezorty s tým, že by si ponechal ten prvý. Ani druhá požiadavka vzťahujúca sa na jedno ministerstvo, ktorého by sa URS mal zrieknuť v prospech SNS, po určitom čase a obsiahlom rozbore nevyzerala ako nemožná misia. Zvlášť keď sa má na zreteli, že v opačnom prípade URS by nemal na výber – mohol by len vystúpiť z vlády. A vyhrávať „konštruktívnu opozíciu“, čo by po dvanástich rokoch pri moci znamenalo úplnú novinku. Po demokratickej zmene roku 2000 Mlađan Dinkić nastúpil do funkcie guvernéra Národnej banky Juhoslávie, respektíve Národnej banky Srbska v období Đinđićovej a Živkovićovej vlády. Za ministra financií bol vymenovaný v prvej vláde Vojislava Koštunicu, kým v druhej Koštunicovej vláde a vo vláde Mirka Cvetkovića bol ministrom ekonomiky a regionálneho rozvoja. „Dinkić je v politickom zmysle pripravený zmeniť pohlavie, len aby sa dostal k moci,“ vyhlásil historik Čedomir Antić pre denník Politika. „Aj iní politici zvykli meniť stanoviská, no taká zmena programu, postojov k politike nebola u nás známa odkedy bol znovu ustanovený parlamentarizmus. Dinkić je pripravený na akúkoľvek obeť, len aby zostal v hre,“ povedal Antić. Ak sa mu darilo zostať v hre v predchádzajúcich dvanástich rokoch, preskočiť cenzus v každých voľbách a stať sa nevyhnutným partnerom pri formovaní každej vlády, prečo by sa mu to isté nepodarilo aj teraz? Netreba zabúdať, že ide o schopného, ostrieľaného, mimoriadne šikovné-

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

ho politika, ktorý dokázal nielen vystúpiť vždy s novými ideami, na ktoré nikto predtým jednoducho neprišiel, ale mnohé z nich aj realizovať. Taká je napríklad idea regionalizmu, neskoršie pozmenená na decentralizáciu, ako aj idea departizácie, ktorú síce všemožne hlásal, ale oveľa menej uvádzal do života. „Ak máme rovnaké politické ciele a stanoviská, pokračujeme v rovnakom formáte, ak nie – takisto pokračujeme ďalej, pretože existuje parlamentná väčšina, či už s URS alebo bez nich,“ upozornil Vučić. Bez poslancov Zjednotených regiónov Srbska koalícia pri moci by však mala len veľmi tenkú väčšinu, 126 zo spolu 250 poslancov. Skúsiť by sa to však dalo, zvlášť s ohľadom na skutočnosť, že táto vláda, dokonca ani po rekonštrukcii, jednoducho nie je stavaná, ani predurčená na dlhé dráhy. Bude plniť svoje úlohy, ktoré stanovil Vučić, alebo jej nebude. Taký je pomer síl. Posilnená, masová a mimoriadne populárna Srbská pokroková strana (SNS) dáva Vučićovi možnosť širokého výberu. Keď sa rozhodol za rekonštrukciu vlády, dostal ju, včítane všetkých personálnych a programových zmien. Keď sa rozhodne za voľby, dostane ich, hoci teraz ich nepovažuje za práve najlepšie riešenie. Preto je táto rekonštrukcia v réžii Vučića skôr akési kupovanie času, odďaľovanie volieb na určité obdobie, v ktorom sa však musia splniť niektoré konkrétne ciele a predsavzatia. Keby hocikto z koaličných partnerov neprejavil záujem o taký druh spolupráce, buď ho nahradí niekto iný, alebo sa pôjde na voľby. Ani SNS, ani Vučić by podľa všetkého neutrpeli žiadnu ujmu. Nie div teda, že nielen Dinkić, ale aj Dačić sa usiluje prispôsobiť a držať krok s dobou. Keď sebavedome poznamenal, že táto vláda zanechá nezmazateľné stopy v dejinách Srbska a stane sa najúspešnejšou zo všetkých vlád po roku 1990, premiér Dačić potvrdil, že súhlasí aj s takými novými pravidlami hry a mieni zostať predsedom takej vlády. Hoci by to znamenalo, že vyhodí Dinkića. Anna Lazarevićová

Predslávnosťová nálada ko je to už tradíciou, Slovenským národným slávnostiam v Báčskom Petrovci predchádzajú Predslávnosťové dni v Kulpíne. Tentoraz prebiehali v dňoch 27. a 28. júla a vyznačovali sa početnými kultúrnymi a športovými akciami. Ústrednou udalosťou bol sobotňajší večerný galakoncert, na ktorom vystúpili zvolenovci, krajanovci a šafárikovci. V druhý predslávnosťový večer pódium patrilo kulpínskym ratolestiam Detského folklórneho súboru Bažalička a na záver odznel koncert orchestra Rosička z Kovačice (na titulnej strane). K. Gažová

FÓKUS NA EURÓPSKEJ CESTE

Pravdupovediac dosť zložité en dva dátumy na úvod: na sklonku apríla tohto roku uplynulo päť rokov od podpísania Stabilizačnej a asociačnej dohody Srbska s Európskou úniou (29. 4. 2008), a 1. marca vlani nám Európska rada schválila štatút kandidáta na členstvo v EÚ, čo tiež znamenalo otvorenie novej fázy vzájomných vzťahov. Všetko, čo sme doposiaľ, zvlášť v tomto roku, podnikali a dosiahli ako kandidátska krajina, je pomerne známe: zvlášť otvorenie rokovaní o členstve. Akosi menej je mnohým obyvateľom však známe, že je pred nami zložitá a náročná, celé roky trvajúca cesta. Lebo, nie cieľ, ale púť k nemu v podstate znamená reformy, prispôsobovanie sa, zmeny. Ich predpokladom je aj primeraná a včasná realizácia Národného programu pre schválenie právnych výdobytkov EÚ (NPAA), ktorú riadne sleduje vláda Srbska. V najnovšej správe o tomto, vzťahujúcej sa na obdobie január – júl 2013, schválenej vládou v druhej polovici júla, uvádza sa, že je uvedený program celkovo, vrátane vopred zrealizovaných zá-

väzkov, uskutočnený na 85 percent. Zo 135 predpisov zelenú totiž dostalo ich 111. Podľa NPAA, na tento rok je naplánované schváliť 65 zákonov a 320 podzákonných a iných aktov. Je to ozaj kopa záväzkov pre vládny kabinet, ktorý návrhy zákonov spresňuje, stanovuje a určuje, pre parlament, ktorý ich schvaľuje, pre ministerstvá a osobitné organizácie poverené prijatím podzákonných aktov, akými sú dekréty, rôzne pravidlá a podobne. Intenzívnejšiu zákonodarnú aktivitu zrejme treba očakávať v druhej polovici roka, lebo sa v prvej vláda mala definitívne vyjadriť k 21 návrhom zákonov a z toho zdolala len ich desať, čo je 48 percent realizácie plánovaných povinností. Kladom vo všetkom však je, že je doteraz stanovených, prípadne schválených aj 25 predpisov, pôvodne stanovených na ďalšie obdobie. Najviac sa o to pričinili tri ministerstvá:

SRBSKO-SLOVENSKÉ HOSPODÁRSKE VZŤAHY (5)

Doprava a poľnohospodárstvo ednou z ukážok rozsahu a perspektív ekonomických vzťahov Belehradu a Bratislavy je tak obsah, ako i viac ako desaťstranový rozsah júnového Protokolu z 5. zasadnutia Zmiešanej komisie dvoch krajín pre hospodársku spoluprácu. V oblasti dopravy, s ktorou prirodzene súvisí aj turistický ruch a regionálny rozvoj, sa obidve strany v rokovaniach zamerali na Z jednej z našich konferencií o rozvoji dopravy konkrétne otázky. Vyjadrili spokojnosť s možnosťami nadviazania stredníctvom spoločných investícií a modernispolupráce v oblasti železničnej infraštruktúry, zácie infraštruktúry prístavov a terminálov, prerokovali otázku transferu skúseností z čer- zvýšenia podielu kombinovanej dopravy a výpania európskych predvstupových fondov v meny skúseností z procesu prispôsobovania sa tomto segmente dopravy a dohodli sa, aby požiadavkám EÚ a zlaďovania noriem so štanpredmetom budúcich stretnutí bola výmena in- dardmi EÚ. V oblasti leteckej dopravy naša formácií o modernizácii koridorových tratí z hľa- strana prejavila záujem, aby sa v nadchádzadiska investičnej prípravy, projektových a reali- júcom období preskúmali možnosti zavedenia začných činností, a taktiež z optimalizácie pre- pravidelnej verejnej leteckej dopravy na linkách medzi oboma krajinami. Návrh na otvorenie vádzkových nákladov železníc. Strany tiež konštatovali, že aj v oblasti vod- pravidelnej linky medzi oboma krajinami prinej dopravy je možné zlepšiť spoluprácu pro- vítala i slovenská strana.

zdravotníctva (deväť predpisov), dopravy (sedem) a energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia (päť predpisov). Podstatné je ale hlavne to, aby doterajšie tempo takýchto aktivít sústavne naberalo na obrátkach, keďže ide len o jeden, síce veľmi dôležitý segment našej európskej cesty. Tých zložiek bude ešte mnoho, no súbor právnych predpisov asi aj je práve na to, aby nám naznačil nové smernice a praktiky a celkovo umožnil lepšie sa zorientovať vo všetkom, čo nás čaká. O. F.

Vo sfére poľnohospodárstva máme záujem so Slovenskom nadviazať medzilaboratórnu spoluprácu a spoluprácu v oblasti ochrany a zdravia rastlín, osív, organizácie inšpekčných služieb a bezpečnosti potravín. Možná je aj širšia spolupráca v oblasti ekologického poľnohospodárstva a rastlinných genetických zdrojov prostredníctvom výmeny skúseností so slovenskou stranou pri zriaďovaní Národného programu rastlinných genetických zdrojov a študijnej návštevy Génovej banky Slovenska. Je, samozrejme, záujem i o nadviazanie spolupráce medzi poradenskými službami obidvoch krajín v oblasti rozvoja vidieka. Ďalšou oblasťou záujmu je, okrem organickej poľnohospodárskej výroby, aj oblasť ochrany pred vplyvmi zmeny klímy, či využívanie obnoviteľných zdrojov energie z odpadovej biomasy. A keď ide o rozvojovú pomoc v tejto sfére, tak je slovenská strana pripravená poskytnúť nám informácie o platnej legislatíve v oblasti potravín, systéme podpory priameho predaja prvotných produktov a potravín konečnému spotrebiteľovi a o oblasti biopotravín. Ako badať, plánov, možností a záväzkov je mnoho. Všetko v duchu skutočnosti, že sú si Srbsko a Slovensko historicky, politicky a inak blízke a priateľské krajiny, plne si vedomé toho, že na takomto základe možno intenzívnejšie rozvíjať a zveľaďovať spoluprácu v mnohých smeroch, hospodársky nevynímajúc. Alebo skôr – s dôrazom na tento jej segment. Oto Filip 3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

FÓKUS SÚČASNÝ STAV HOSPODÁRSTVA V APV

Údaje popierajú neoprávnené predpoklady edni hospodárstvo AP Vojvodiny výroba vo Vojvodine je v tomto Najväčší dovoz zaznamenal belepokladajú za vyspelé, iní ho zase roku vyššia o 7 % v porovnaní s ob- hradský región – 43 % a Vojvodina, umiestňujú na posledné miesto v dobím v minulom roku, pokým na ktorá dováža ropu a zemný plyn, na Srbsku. V utorok 30. júla na tlačovej štátnej úrovni vynáša 5,3 %. Keď ide celkovom dovoze mala podiel vo výkonferencii venovanej hospodár- o vývoz počas prvých štyroch me- ške 29 %. skym trendom vo Vojvodine s dô- siacov bežného roku zaznamenaný Pokrajinský tajomník sa pozarazom na prvý štvrťrok t. stavil aj na údajoch o r. pokrajinský tajomník priemernej mzde. Priepre hospodárstvo, zamerná mesačná mzda mestnávanie a rodovú dosiahla v júni t. r. hodrovnosť Miroslav Vasin a notu 61-tisíc din. Z územpredseda Hospodárskej ného hľadiska najvyššia komory Vojvodiny Ratpriemerná mzda bola v ko Filipović štatistickými belehradskom regióne údajmi popreli tvrdenia o – 75-tisíc din., vo Vojvoneslávnom postavení dine priemerná mzda vojvodinskej ekonomibola 59-tisíc din., pokým ky. Údaje o hrubom nású ostatné regióny značrodnom dôchodku, výne podpriemerné. Vasin voze a dovoze, priemy- Pokrajinský tajomník Miroslav Vasin (sprava) podotkol, že v beleselnej výrobe, priemernej a predseda Hospodárskej komory Vojvodiny Ratko hradskom regióne 42,1 mzde, miere nezames- Filipović % zamestnaných pracutnanosti a počte nezaje v štátnom sektore a ich mestnaných prezentovali na zákla- bol pozoruhodný rast vývozu na re- mzdy sa pravidelne vyplácajú z rozde najnovších poznatkov Republi- publikovej úrovni – 24,2 %. K to- počtu. Vo Vojvodine v štátnom sekkového štatistického ústavu, Hos- muto rastu prispel vývoz Fiat auto- tore pracuje 26,7 % zamestnaných, podárskej komory Vojvodiny a Ná- mobilov. Na celkovom raste vývo- a preto je priemerná mzda občanov rodnej služby pre zamestnávanie. zu republiky AP Vojvodina mala Vojvodiny podpriemerná. Podľa slov Miroslava Vasina hos- najväčší podiel – 32,9 %, Šumadija Podľa údajov Republikového štapodárstvo AP Vojvodiny jednoz- a západné Srbsko 32,6 %, bele- tistického ústavu miera nezamesnačne najviac prispieva k rozvoju hradský región 22 % a región juž- tnanosti v apríli t. r. na štátnej úrovhospodárstva Srbska. Priemyselná ného a východného Srbska 12 %. ni dosiahla 24,1 %. V belehradskom

regióne nezamestnanosť dosiahla úroveň 19 %, vo Vojvodine 24,8 %, v Šumadiji a západnom Srbsku 25,9 % a v južnom a východnom Srbsku 26,3 %. Podľa Národnej služby pre zamestnávanie v júni t. r. v našom štáte bolo 776 354 nezamestnaných, z čoho 203 592 vo Vojvodine. V porovnaní s minulým rokom počet nezamestnaných vo Vojvodine stúpol o 1,79 % a na štátnej úrovni o 3,95 %. Za prvých šesť mesiacov t. r. v pokrajine je znížená nezamestnanosť o 0,8 %, pokým na úrovni štátu klesla o 0,3 %. M. Vasin niekoľkokrát prízvukoval, že sa v belehradskom regióne z rozpočtu financuje 42,1 % zamestnaných, čo automaticky vplýva na výšku hrubého národného dôchodku a výšku priemernej mzdy, a preto je tento región vo výhodnejšom postavení v porovnaní s inými časťami Srbska. Avšak v oblastiach, kde má AP Vojvodina určité kompetencie, viditeľné sú aj pozitívne výsledky, najmä znížený počet nezamestnaných, prilákané zahraničné investície a zvýšené tempo rastu hospodárstva.

VOĽNÝM OKOM

neželanom smere. Kúpyschopnosť klesá. Nezamestnanosť (o nej inokedy) sa zvyšuje. V kontexte vyčíslených priemerných platov a výloh na nevyhnutné potreby je azda každému jasné, že mnohí zarábajú podstatne viac a dakto značne menej než hovorí priemer. Štatistika je jedno a život je dačo celkom iné. Tieto dve skutočnosti (pod)priemerného občana oslovia napríklad pri pokladnici predajní. Nútia ho dumať trebárs o tom, ako je možné, že za rovnakú minutú sumu sa pred časom vracal domov s plnou taškou a poriadnym „kusúrom“, zatiaľ čo teraz opúšťa obchod s taškou naplnenou sotva do polovice a zvyšok vo vrecku už „nešušká“, lež hrká. Nie div, ak dospeje k záveru, že súčasné platy sotva stačia na záplaty, t. j. na diery nie toľko na ošatení, koľko na tie v rodinnom rozpočte. Ktorý sa pozmenil na vrece bez dna… Juraj Bartoš

Platy na záplaty istý (netto) plat zamestnaných v meste Nový Sad v júni priemerne obnášal 48 548 dinárov, na úrovni Vojvodiny 42 741 a v Srbsku 44 394 din. Vyplýva to z údajov Zväzu samostatných syndikátov mesta Nový Sad a (novosadských) obcí, zverejnených koncom júla, inak prebraných z republikového Úradného vestníka. Vzťahujú sa na priemerné mzdy „v Republike Srbsku, regióne Vojvodina a meste Nový Sad“. Je to málo, alebo azda veľa? Kam smeruje linka životnej úrovne trebárs vo svetle kúpyschopnosti zarábajúcich občanov? S ohľadom na skutočnosť, že v decembri lanského roku priemerný plat v Srbsku bol 46 923 din., vo Vojvodine 48 266 a v meste Nový Sad 59 142 din., vidno, že pudiláre Novosadčanov v

3. 8. 2013

31 /4554/

júni t. r. boli až o deväťtisíc dinárov ľahšie než vlani na Silvestra. Vo Vojvodine priemerný plat v pozorovanom období tiež klesol, a to o šesť a pol tisíca din. a na úrovni Srbska o necelé dve tisícky. Tonieme, priatelia, pomaličky alebo aj trochu rýchlejšie; v každom prípade, celkom bezpečne. Vyššie vyslovenú „optimistickú predpoveď“ tvrdými argumentmi podporuje samotné Ministerstvo vonkajšieho a vnútorného obchodu a telekomunikácií (ó, aká prekrásna kombinácia; temer ušitá na mieru…). Uvádza, že na tzv. priemerný spotrebný kôš na konci decembra 2012 občan Srbska potreboval „iba“ 63 762 din. a na „minimálny spotrebný košíček“ 33 610. Z májového platu na ten istý účel mu už bolo načim „trochu“ viac: 64 819, respektíve as-

HLAS ĽUDU

poň 34 172 din. Samozrejme, slovko „trochu“ vo svetle reálne sa stenčujúcich priemerných platov znamená zvyšujúce sa náklady na nevyhnutné potraviny a minimálne hygienické a iné potreby nevyhnutné v domácnosti. Podľa údajov spomenutého ministerstva na priemerne ťažký „spotrebný kôš“ v Novom Sade v posledný deň predchádzajúceho roka bolo treba vyčleniť 70 494 din. a na „minimálny košík“ 35 463 din. V máji t. r. ten istý kumšt Novosadčana stál už 71 753, respektíve 36 126 din. Mimochodom odborné služby Zväzu samostatných syndikátov mesta Nový Sad a obcí tie isté potreby v uplynulom decembri vyčíslili na 99 005, t. j. na 59 142 din. a v posledný júnový deň za „ťažší košík“ v NS bolo treba zaplatiť cca 85 191 din. a na „ľahší“ 48 548 din.! Akokoľvek suchopárna, štatistika neúprosne dáva najavo, že životná úroveň u nás smeruje v

J. Pániková

FÓKUS JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: IGOR KONÍK, SPOLUMAJITEĽ BISTRA MLADOSŤ, BRATISLAVA

Zámer nie je komerčný

Oznámenie pre držiteľov cestovných dokladov Srbskej republiky Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade nám pani konzulka Katarína Stehlíková zaslala informáciu pre ďalšie využitie o zmenách v schengenských predpisoch, ktoré sa týkajú platnosti cestovných dokladov občanov tretích krajín (t. j. aj držiteľov srbských cestovných dokladov) pri prekračovaní schengenských hraníc, ktorú my v úplnosti sprostredkúvame našim čitateľom: „Zmenou príslušných predpisov EÚ začali od 19. júla 2013 platiť pre cudzincov vstupujúcich na územie schengenského priestoru nové kritériá týkajúce sa platnosti cestovných dokumentov. Platnosť cestovného dokladu musí byť najmenej o 3 mesiace dlhšia ako je zamýšľaný dátum odchodu z územia členských štátov; v odôvodnených núdzových prípadoch môže byť od tejto podmienky upustené (každý prípad sa posudzuje jednotlivo). Cestujúcim, ktorých pasy nespĺňajú uvedené podmienky, bude vstup na hranici zamietnutý.“ R.

INÝ NÁHĽAD

DO POZORNOSTI!

DO EKOLOGICKEJ AKCIE PLECHOVICA K PLECHOVICI sa tohto roku zapojilo 130 škôl z celej krajiny. Účastníci akcie nazbierali spolu 3 954 kg plechovíc. Fond Recan z Belehradu ako organizátor akcie odmenil 14 najúspešnejších škôl, medzi ktorými i ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca, ZŠ 15. októbra z Pivnice a ZŠ 22. júla z Krčedinu (Slankamenské Vinohrady). Po dvaja najusilovnejší žiaci spolu s učiteľkami od 5. do 12. júla pobudli v Ekologickom stredisku Radulovački v Sriemskych Karlovciach. Témou programu v kempe bolo Slnko. Cez rôzne dielne, prednášky, prezentácie, návštevy a vychádzky do prírody žiaci sa zoznámili s využitím slnečnej energie, upevnili si povedomie o význame ochrany životného prostredia a potrebe recyklovania plechovíc, plastových fliaš, papiera a skla. Dozvedeli sa aj o aktivitách krúžkov a ekologických akciách v školách, vymenili si skúsenosti a získali nápady na ďalšiu prácu. Na fotografii sú odmenení žiaci s učiteľkami z uvedených škôl. M. K.

Ďuro Varga

– Vy a váš spoločník Miloš Toman vlastníte neobvyklé bistro: s interiérom v retro štýle, ale aj so slušnou knižnicou... – Keďže sme na pôde internátu, čiže vysokej školy a Slovenskej technickej univerzity, napadlo nás, že by takéto zariadenie mohlo byť celkom nápadité a trefné: povedali sme si, že tu urobíme aj knižnicu. Ale nie knižnicu o tom, že človek dôjde a požičia si knižku, ale takú, kde si ju môže zobrať zdarma. Preto sme oslovili neziskovú spoločnosť Dom použitých kníh, ktorá nám aj dala tieto tituly. Tá zbiera knihy tak, že ich berie od ľudí alebo knižníc, ktorí by ich vyhodili: pre nedostatok priestoru, nové vydania alebo preto, že sú poškodené. Veď každý z nás má doma nejakú knižku alebo knihy, s ktorými nevie čo si počať. Kto čo môže, to i prinesie, je to dobrovoľné. Čiže človek môže sem prísť čosi prečítať, môže si knihu požičať, môže si ju zobrať navždy, môže nám iné odovzdať. Túto akciu sme odštartovali vo februári a máme teraz do tritisíc titulov. Tieto stále kolujú a sa dopĺňajú: ľudia donesú nejaké knižky, ale si aj iné zoberú. Sú ľudia, ktorí chodia pravidelne a pravidelne nám aj prinesú iné tituly. Keď si dakto čosi prečíta, môže potom knihu poslať ďalej, alebo si ju nechať, alebo ju vrátiť nám, prípadne dať inému. My neevidujeme, kto si čo požičal, je to čisto na ich uvážení, čo s titulom urobia ďalej. Síce mali sme i pár prípadov, že nám volali ľudia, ktorí si chceli domov zobrať celú policu kníh. Im podľa všetkého nešlo o čítanie, ale o to, aby si takýmto spôsobom vytapetovali časť bytu. Zaznamenal: O. Filip

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

FÓKUS

PROGRAM 52. Štvrtok 1. augusta 9.00 – Zdravotnícke sympózium Úloha výskumu a prevencie v primárnej zdravotnej ochrane (veľká sieň obce) 17.00 – Slávnostné zasadnutie k 10. výročiu NRSNM (Zhromaždenie APV, Nový Sad) 18.00 – Vernisáž Olejomaľby zo slovenských prostredí (Galéria Pegaz) 19.00 – Vernisáž Petrovské pohľady V Združenia petrovských výtvarných umelcov (priestory Turistickej organizácie) 20.00 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže s prezentáciou práce slovenských mládežníckych združení (Slovenský dom, Báčska Palanka) 22.00 – Premiéra dokumentárneho filmu Óda rovine (nádvorie SVD)

Piatok 2. augusta 10.00 – Otvorenie 9. medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA 2013 (ZŠ Jána Čajaka) 11.00 – Otvorenie samostatnej výstavy Vladimíra Urbančeka Moje rodisko (Dom MSS Ľ. Mišíka) 11.30 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu obce 17.00 – Vernisáž Magický exlibris Karola Félixa (KŠH) 18.00 – Výstava k 60. akademického maliara Pavla Čániho (GZM) 19.30 – Otvorenie výstavy fotografií Ota Filipa Desaťročie v objektíve k 10. výročiu NRSNM (foyer SVD) 20.00 – Ja som národ, vstupný program SNS (sieň SVD) 21.30 – 50 rokov slovenskej rockovej

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

hudby vo Vojvodine, koncert slovenských rockových skupín z Petrovca, z Kysáča, zo Selenče, z Aradáča, z Kovačice a z Padiny (Vrbara)

Sobota 3. augusta 9.00 – Futbalový turnaj mladších pionierov a začiatočníkov (Vrbara) 9.00 – Vítanie hostí (SVD) 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS (sieň SVD) 12.00 – Deň otvorených dverí s príležitostným programom (chrám Boží) 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia (Ul. maršala Tita) 13.00 – Súťaž vo varení zajačieho paprikáša (Klub drobnochovateľov) 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ (veľká sieň obce) 16.00 – Prezentácia činnosti mládežníckych združení zo slovenských osád (Mládežnícky klub Vrbara) 16.30 – Koncert duchovnej hudby – Janko Siroma a Margaréta Benková (chrám Boží) 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (veľká sieň obce) 18.00 – Futbalový zápas veteránov FK Mladosť – FK Dolný Kubín (Vrbara) 20.30 – Na priedomí, galakoncert našich folklórnych súborov (ihriská ZŠ)

9.00 – Súťaž stolných tenistov (ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaž poľovníkov (lovecký dom Lesík) 9.00 – Tenisový turnaj tenistov amatérov (ihriská SA-HA) 9.30 – Slávnosťové bohoslužby s Večerou Pánovou v chráme Božom 10.00 – Turnaj SNS v šachu (hala ZŠ Jána Čajaka) 15.00 – Popoluška, detské divadelné predstavenie ZŠ Bratstvo z Aradáča (sieň SVD) 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov (reštaurácia Aróma) 17.00 – Organový koncert Vladimíra Kopáčika (chrám Boží) 18.00 – Futbalový zápas k 90. výročiu FK Mladosť FK Mladosť Petrovec – FK Vojvodina (Vrbara) 19.00 – Ako sme sa hrali, keď sme boli malí, galakoncert detských folklórnych súborov (ihriská ZŠ) 21.00 – Frajerčenia na Tretej ulici, divadelné predstavenie KUS Zvolen z Kulpína, réžia Michal Babiak (sieň SVD)

SPRIEVODNÉ PODUJATIA Štvrtok 1. augusta 20.00 – Výstava akademickej maliarky Márie Gaškovej (ÚKVS, Nový Sad)

Sobota 3. augusta

Nedeľa 4. augusta 7.00 – Súťaž športových rybárov (kanál DTD)

9.00 – Filatelistická burza (ZŠ Jána Čajaka)

Z NAŠICH OSÁD ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Schválili opravný rozpočet piatok 26. júla prebiehalo 13. zasadnutie báčskopetrovského lokálneho parlamentu. V sieni ZO sa horúca rozprava rozprúdila iba v súvislosti s jedným bodom rokovacieho programu, ktorý sa vzťahoval na prijatie opravného obecného rozpočtu. Po schválení zápisnice z minulého zasadnutia výborníci bez diskusie schválili správu o realizácii tohtoročného rozpočtu Obce Báčsky Petrovec od 1. januára do 30. júna. Nasledujúci bod sa vzťahoval na opravný rozpočet obce na rok 2013 a vzbudil pozornosť výborníkov. Predseda ZO Rajko Perić úvodom podotkol, že k návrhu opravného rozpočtu v stanovenej lehote neboli podané žiadne pripomienky. Predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok vysvetlil, že v obecnom rozpočte na tento rok je o 15 miliónov dinárov menej ako vlani. Pripomenul, že až tri miestne spoločenstvá z územia obce nemajú samozdanenie a takisto aj z prenájmu pôdy je menej prostriedkov, lebo je po reštitúcii časť pôdy vrátená potomkom rodiny Dunđerskovcov. Na druhej strane zdôraznil, že keď ide o sociálnu položku, zmeny nie sú, čo platí aj pre školstvo a zdravotníctvo. Pripomenul ešte, že ani subvencovanie žiackych autobu-

sových lístkov obcou nebude zmenšené, teda zostane naďalej 50 percent. Výborník Miloš Jojić v diskusii poukázal, že práve toto zmenšenie

Za riaditeľku Knižnice Štefana Homolu v Petrovci vymenovali Jarmilu Stojimirovićovu, ktorá sa prítomným aj prihovorila

rozpočtu je následok politiky vedenia tejto obce. Bez samozdanenia zostali tri miestne spoločenstvá a pôdu podľa jeho mienky obec dávala do prenájmu po nízkych cenách, a preto je teraz taká finančná situácia. Výborník Ján Sabo pripomienkoval, že v materiáli o opravnom obecnom rozpočte chýba dokument obsahujúci zdôvodnenie zníženia rozpočtu. Podľa jeho slov fondy pre rozvoj poľnohospodár-

ABY SA Z TURISTICKÉHO KOLÁČA viac ušlo aj nám, treba sa snažiť stále: počas jesene, keď sa sezóna končí, v zime, keď novú treba plánovať, na jar, keď sa začína, v lete, keď vrcholí. Vedomí sú si toho i turistickí dejatelia Nového Sadu. Sezóna nie je totiž len EXIT alebo dni pred svetoznámym hudobným festivalom, ale sú to i tie dni po ňom. Preto v strede mesta od 3. júla stojí tento domček (na snímke) so špecifickými remeselníckymi suvenírmi. Jeho prví aktéri, predavači, dúfajú, že na rovnakej adrese zostanú až do konca októbra. Bolo by dobre, keby sa ich prognózy naplnili. O. F.

stva a podnikateľstva v obci jestvujú, ale nefungujú. Predseda ZO R. Perić vysvetlil, že sa opravný rozpočet vypracúva preto, že sú príjmy znížené, a nie preto, že sú zvýšené.

Ján Bohuš nehovoril o príjmoch, ale o výdavkoch obecného rozpočtu. Keď ide o samozdanenie, poukázal, že nedostatok prostriedkov z tohto zdroja najväčšmi pocítia spolky a združenia, ktoré sa budú musieť finančne vynachádzať, aby mohli fungovať. Výborník Rastislav Denďúr poukázal, že v obecnom Fonde pre rozvoj hospodárstva je nula dinárov a žiadal, aby sa aj to vnieslo do opravného rozpočtu. Po rozsiahlej diskusii dvadsaťjeden výborníkov, teda väčšina, hlasovalo za schválenie opravného rozpočtu.

V pokračovaní zhromaždenie pomerne rýchlo a bez rozpravy prerokovalo jeden bod za druhým. Výborníci schválili správu o výsledkoch referenda o zavedení samozdanenia v MS Maglić, potom správu z verejnej rozpravy o zavedení samozdanenia, ako aj o vypísaní referenda a rozhodnutie o voľbe členov Komisie pre uskutočnenie referenda na území MS Hložany. V pokračovaní schválili rozhodnutie najprv o odvolaní, a potom aj vymenovaní členov dozorných rád vo verejných podnikoch z územia Obce Báčsky Petrovec: VP Direkcia pre výstavbu obce, VP pre komunálne a bytové práce Komunalac Maglić a VKP Progres Báčsky Petrovec. Nasledovalo vymenovanie členov Komisie pre vymenovania ZO B. Petrovec a schválenie uznesenia o uskutočnení verejného súbehu na vymenovanie riaditeľa VP Direkcia Petrovec, VP Komunalac Maglić a VKP Progres Petrovec. Výborníci odvolali, a potom na miesto riaditeľky Knižnice Štefana Homolu zasa vymenovali Jarmilu Stojimirovićovú z Petrovca a z Dozornej rady knižnice odvolali členku Máriu Megovú a na jej miesto vymenovali Máriu Beníkovú z radov zamestnancov. Záverom schválili uznesenie o základných kritériách na udelenie ceny Športové uznanie Obce B. Petrovec. Po výborníckych otázkach predseda ZO R. Perić poprial výborníkom peknú letnú prestávku, lebo nasledujúce zasadnutie bude v septembri. K. Gažová

HLAVNÁ ULICA EURÓPY – Dunaj pred temer dvoma mesiacmi tak trochu z(a)blúdila. Kalná voda kedysi vraj modrej rieky – bez pozvania – navštívila ulice a mestá v blízkosti svojho nábrežia. Podobne ako na snímke zo Suseku, aj inde radosť z roztatáreného Dunaja mali iba ak labute a ostatné plavecky podkované osadníctvo v jeho povodí. J. B-š 3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD RÁDIO BEOČÍN VYSIELA AJ PO SLOVENSKY

Nepočuť ho v celom Lugu iršej verejnosti je sotčínska kronika. va známe, že už temer Mala zabezpedva roky sa Rádio Beočín čiť, aby sa re(ďalej: RB) každý piatok levantné in(so začiatkom o 14.00) formácie z prihovára poslucháčom úrovne obce po slovensky. Koktail dostali ku správ a hudby máva revšetkým občaprízu v nedeľu (o 18.30). nom. Vyskytli Počuteľnosť však nie je sa však isté práve najlepšia nielen na problémy, takúzemí obce, ale ani v saže sme nápad mom Lugu, kde je najviac nezrealizovali. potenciálnych slovenS ohľadom na ských poslucháčov. Akskutočnosť, že tuálna predsedníčka rozhlas v Lugu Vidana Nedićová Zhromaždenia obce Beopočuť, navrhla čín Vidana Nedićová som, aby sme prednedávnom bola redaktorkou založili vysielanie Minúty po sloinformatívneho programu RB. Spý- vensky. Pripravoval ich náš prvý tali sme sa ju, kedy a z akých po- spolupracovník z Lugu Miroslav hnútok toto médium začalo infor- Gašpar (ktorý vtedy študoval a memovať aj po slovensky. dzičasom i ukončil štúdium žurna– Som hrdá na to, že sa ujala moja listiky v Novosadskej novinárskej iniciatíva k založeniu vysielania v slo- škole a pracuje ako novinár redakvenskej reči. S ohľadom na nerov- cie v slovenskej reči Novosadského nakú viditeľnosť a počuteľnosť RB a rozhlasu – pozn. J. B.). Televízie Beočín už predtým sme sa Keď došlo k skratu na relácii šéfpokúsili založiť periodikum Beo- redaktorka – spolupracovník, na-

miesto neho vysielanie po slovensky začala chystať a robí to ešte stále Anna Čelovská, inak tajomníčka Miestneho spoločenstva Lug: – Idea o vysielaní v slovenskej reči RB vznikla roku 2010, počas návštevy predsedníčky NRSNM Anny TomanovejMakanovej Lugu. Keďže v obecnom rozpočte v tej chvíli na tieto účely neboli peniaze, vysielanie po slovensky sa začalo roku 2011, Anna Čelovská akosi na jeseň. Keď Miroslav Gašpar odstúpil, v auguste 2012 začala som to robiť ja. Aby nezaniklo vysielanie v slovenskej reči, na ktoré si ľudia v Lugu zvykli. O tom, ako vysielanie chystajú, ale aj o skutočnosti, ktorá ho ohrozuje a ako jej čelia, Čelovská hovorí:

– Každý deň mi z RB zasielajú odvysielané správy elektronickou poštou. Vyberám najzaujímavejšie, krátim ich a v piatok ich v štúdiu nahrávam po slovensky. Žiaľ, nie všetci občania Lugu rovnako kvalitne počujú RB. Záujemcovia si však naše vysielania môžu vyhľadať na spoločenskej sieti Facebook. Vieme, že ich sledujú aj ľudia v zahraničí, keďže sa nám ozvali napríklad z Austrálie a Francúzska. Príležitostne vraj po slovensky pripravujú aj autorské príspevky z Lugu. Rozsah vysielania v slovenskej reči RB je stanovený na 30 minút, ale keď treba, trvá i dlhšie. Technicky a hudobne vysielanie v slovenskej reči dotvára Igor Kukučka, taktiež za symbolický honorár. O vysielaní naživo zatiaľ neuvažujú; chcelo by to totiž niekoho riadne zamestnať, čo si vyžaduje zvýšené náklady... Juraj Bartoš

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY (1)

Sčítanie – nezastupiteľný zdroj údajov nohé údaje sú bezcenné, ak sa zistenie všetkých relevantných štatis- loch, nielenže vieme, koľko nás je, ale nedajú do dobových a iných sú- tických skutočností mimoriadne vý- sme aj roztriedení podľa veku, povislostí. K najlepším a najhodnotnej- znamné aj pre popis a hodnotenie sú- hlavia, ekonomickej aktivity, viaceším zdrojom demografických a mno- časného stavu, ale ešte viac pre vy- rých iných pohľadov. Súbežne s celým hých ďalších faktov bezpochyby pat- pracovanie príslušných stratégií, kto- radom tematických štatistických správ ria sčítania obyvateľstva a domov. ré sa musia opierať o konkrétne zis- venovaných jednotlivým oblastiam Boli si toho vedomí aj svetlo sveta doposiaľ naši predkovia: veď uzrelo deväť štatisticprvé súpisy sú rovnako kých zväzkov na tému staré ako vyspelé civiliobyvateľstva: Národzácie v Egypte, Číne, nostná príslušnosť, PoPalestíne, Grécku, hlavie a vek, Školské Ríme... Aj vtedajšie gevzdelanie, gramotnosť nerácie si teda uvedoa počítačová gramotmili to, čo vieme i my: že nosť, Vierovyznanie, zapojiť sa do sčítania materinský jazyk a náznamená nechať sprárodnostná príslušnosť, vu ďalším generáciám Manželský status, Fero tom, ako sme žili, ako tilita, Ekonomická akbývali, aký štandard tivita, Invalidita a Misme mali, akú hospográcie. Na ľud bol v dársku aktivitu sme vypodstate zameraný i Z prezentácie predposledného zväzku o obyvateľstve víjali. prvý zväzok prvých Predstavitelia Euúradných výsledkov rópskej únie, ktorá významnou mierou tenia. Všetko v duchu hesla: opíš prí- sčítania, ako i zaujímavá tematická financovala predvlaňajšie sčítanie tomnosť, ovplyvníš budúcnosť. publikácia, ktorá vyšla k Vianociam a usporiadané Republikovým štatisticPo poslednej významnej periodickej Novému roku s názvom Najčastejšie kým ústavom, pri nejednej prezentá- úlohe ako je sčítanie, spravidla usku- mená a priezviská. Aj o bývaní už sú tri cii jeho výsledkov podčiarkovali, že je točňovanej v desaťročných interva- zväzky: Počet a rozloha bytových jed-

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

notiek, Trvalo obývané byty a Inštalácie v bytoch. Vzhľadom na význam demografických a iných údajov, ktoré sú dôležitým predpokladom pre správne pochopenie fungovania spoločnosti a jej ďalšieho vývoja v budúcnosti, treba upriamiť pozornosť na tieto, ako aj na relevantné fakty o národnostnej príslušnosti, ktoré sú nevyhnutným činiteľom akýchkoľvek analýz tohto druhu. Lebo zo zistení o príslušnosti k národu, národnostnej menšine – v konkrétnom prípade slovenskej – alebo k etnickej skupine, možno zistiť i omnoho viac. Zvlášť ak sa tieto údaje porovnajú s predošlými či niekdajšími. Odpovede na otázky, ako sú koľko nás bolo a koľko nás je vo Vojvodine, kde všetko žijeme, sú podstatou a zámerom niekoľkých článkov, ktoré budú postupne zverejňované v tomto podčiarniku. Ide totiž o špecifický dokument a svedectvo doby, v ktorej sme žili alebo práve žijeme. (V budúcom čísle: Počet Slovákov v Srieme) O. Filip

Z NAŠICH OSÁD SO ZELENINÁRMI V PIVNICI

Najmladší výrobcovia organickej zeleniny a ovocia O

rganické pestovanie zeleniny a ovocia sa vzmáha aj u nás. Záujem o tento druh výroby prejavujú aj mladí, začínajúci zeleninári, ktorí sa poľnohospodárstvom predtým nezaoberali. Príkladom toho je aj dvadsaťtriročný študent Mirko Vlček, ktorí sa spolu s kamarátmi z Pivnice tohto roku zapojil do certifikačného systému pre organických pestovateľov zeleniny a ovocia. – Do organického zeleninárstva sme sa pustili pred asi pol rokom, a to zo záľuby, – hovorí iniciátor Mirko Vlček. – Ako výrobcovia zeleniny teraz sme v prechodnom období, keďže podľa zákona o organickej výrobe obdobie konverzie pôdy na pestovanie ekologických rastlín trvá dva roky. Mirko Vlček, ktorý je na master štúdiách – smer agroekonómia,

Mirko Vlček vedľa tzv. vysokej záhradnej hriadky

predávajú – hlavne do Belehradu, Nového Sadu a do Báčskej Palanky. – Generálny problém kon-

Organické paradajky s organickou slamou

ekologickú pôdu rozlohy 3 330 štvorcových metrov obrába spolu so svojimi kamarátmi, teraz partnermi Tonim Paculom, Vladimírom Síčom a Danielom Vlčekom. To, čo zarobia, si rozdelia na rovnaké časti, lebo sa všetci štyria rovnako podieľajú na tomto poľnohospodárskom „projekte“. Už dopestovali alebo pestujú – dakedy síce za pomoci svojich rodičov – organickú reďkovku, maliny, paradajky, uhorky, papriku, orechy, fazuľu, hrach, cícer baraní, cviklu, cesnak, mrkvu, cibuľu, zemiaky, karfiol, kapustu, šalát. Aj

venčného poľnohospodárstva je ten, že odčerpáva humus, ale ho nevracia, nedodáva pôde. Za posledných tridsať rokov humus opadol z 5 – 6 percent na 2 – 3 percentá, čo je drastický pokles, – vysvetlil Mirko Vlček. Základom organickej výroby je teda vracanie organických látok do pôdy, napríklad využívaním slamy pri organickom pestovaní paradajok. Slamu z organického ovsa používajú aj v Pivnici: – Slama sa používa, aby uľahčila robotu – tam, kde položíme 8- – 10-centimetrovú vrstvu slamy,

tráva nebude rásť a nebudeme musieť okopávať, – hovorí Vlček. – Zároveň chráni vlhkosť, kým treťou výhodou slamy je úloha organického hnojiva, keďže za rok prehnije a zmení sa na hnojivo, ktoré obohatí pôdu humusom. V organickej záhrade u Vlčekovcov osobitnú pozornosť upúta kôpka zeme, na ktorej rastie pa-

prika. Ide o tzv. vysokú záhradnú hriadku, ktorej používanie propaguje aj Dr. Branka Lazić, profesorka Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade. Tento systém je zvlášť vhodný na jar a v lete, keďže produkuje teplotu v dôsledku rozkladania organickej matérie umiestnenej vo vnútri „postele“. Vďaka tomu rastliny rýchlejšie dozrievajú. Títo mladí, usilovní a inovatívni Pivničania majú celý systém organického pestovania rastlín – od priesady, kompostérov, systému kvapkovej závlahy, po zrelé plody a zabezpečenie ich predaja na trhu organických výrobkov. Organické výrobky z Pivnice si možno kúpiť na trhu či v obchode Môj sálaš v Novom Sade, alebo prostredníctvom internetu. I keď sú drahšie od tých „konvenčných“, oplatí sa zaplatiť za zdravie – odporúčajú najmladší registrovaní pestovatelia organickej zeleniny a ovocia v Srbsku. V. Dorčová-Valtnerová

PRVÁ SÚŤAŽ VO VYREZÁVANÍ OVOCIA A ZELENINY sa uskutoční v sobotu 3. augusta v Relaxe v Kovačici. Na súťaž sa zatiaľ prihlásilo okolo dvadsať majstrov carvingu z celého Srbska. „Kto sa chce zaoberať týmto koníčkom, musí mať veľkú koncentráciu, nemalé strpenie a vyvinuté priestorové videnie,“ tvrdí Snežana Magduová, manažérka v kovačickom podnikateľskorekreačnom stredisku. „Relax bude reprezentovať náš kuchár Jaroslav Praskač. Tento Padinčan zamestnaný v Kovačici sa už dva roky intenzívne zaoberá vyrezávaním opravdivých umeleckých diel z červených a žltých melónov, mrkvy, tekvice či paradajok. V tomto roku sa predstavil na dvoch stánkoch na Veľtrhu turistiky v Belehrade,“ prízvukuje Branislav Milićev, riaditeľ Relaxu. Vedúci strediska avizujú, že by v čele odbornej poroty mal byť známy kuchár Saša Mišić. S cieľom propagovať akciu, časť súťažiacich vystúpi i deň skôr na idvorskej meloniáde. Ján Špringeľ 3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA ZAčIATOk TOHTOROčNýCH SNS

Nový Sad

Metla naša každodenná stupným podujatím tohtoročných v poradí 52. Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci bola nekaždodenná vernisáž etnografickej výstavy Česť našej metle, ktorú aktivistky Spolku petrovských žien pripravili a prezentovali na nádvorí spolkových miestností na Ná- Výstavu v SPŽ otvoril Dr. Vladimír Sýkora mestí slobody. V nePrítomní sa potom dopodrobdeľný podvečer 28. júla vernisáž prilákala početných divákov, tak na oboznámili s tradíciou pesto-

Ukážkové zrezávanie ciroku na vernisáži

z domova, ako aj zo zahraničia. členkám spolku sa na výstave podarilo názorne ozrejmiť tunajšiu tradičnú priemyselnú rastlinu – cirok. Na úvod predsedníčka spolku katarína Arňašová privítala prítomných a vysvetlila, prečo si zvolili metlu za tému tohtoročnej výstavy. „Ani jedna žena by si iste nevedela poradiť, keby mala dať dom a dvor do poriadku bez metly. Táto kráľovná čistoty, či už vyrobená z prútia, metlíňa, ciroku, alebo iných rastlín, alebo najnovšie i z plastovej hmoty, je našou každodennou potrebou,“ prízvukovala Arňašová a dodala, že „dnes vzdávame hold ciroku, v poradí tretej priemyselnej rastline u nás, ktorá rovnako významne poznačila život Petrovčanov ako chmeľ a dávnejšie aj konopa“. 3. 8. 2013

31 /4554/

rá roku 1989 zamestnávala až 620 osôb a roku 1990 vyrobila 4 200 000 kusov metiel. Vypočuli si aj básne a príležitostné texty v podaní Nataše Rybárovej, Hany Slavkovej, Márie Gašparovskej a Martina krajčíka. Na dobrú náladu v krojoch oblečená spolková spevácka skupina žien zaspievala niekoľko starodávnych piesní. Na harmonike ich sprevádzal Zdenko Makovník. Ako to kedysi bývalo pri zrezávaní ciroku, spolkárky a deti názorne ukázali tak, že sa priviezli na záprahovom koči, pracovali s cirokom, spievali, a napokon sa v chládku pekne občerstvili. Na otvorení výstavy sa prihovorili aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku katarína Melegová-Melichová, matičný čestný predseda Rastislav Surový a jeho manželka Elena, kým česť

Návštevníci novosadského kúpaliska Štrand do konca augusta majú k dispozícii Letnú knižnicu, v ktorej si môžu bezplatne vypožičať tak knihy, ako aj dennú a týždennú tlač. Pripomíname, že sa okrem tlače v srbskom jazyku v ponuke nachádza aj tlač v jazykoch národnostných spoločenstiev, kde je, pravdaže, aj týždenník Hlas ľudu a mládežnícky časopis Vzlet. Na vypožičanie knihy, resp. tlače potrebné je iba predložiť osobný preukaz, prípadne členský preukaz Mestskej knižnice. J. Pániková

Stará Pazova V polovici júla vo Veľkej sieni tzv. Bielej budovy v Starej Pazove usporiadali prezentáciu programu podpory malým a stredným podnikom (na kúpu základného vybavenia – strojov a súčiastok), ktorý počas tohto roka uskutočňuje Ministerstvo financií a hospodárstva v spolupráci s Národnou agentúrou pre regionálny rozvoj a niektorými bankami. Prezentáciu v Starej Pazove mala na starosti Tanja Mijajlovićová, vedúca projektu pri Rozvojovej agentúre Sriem. ***

Po únavnej práci v poli chutil obed po domácky

vania a spracovania ciroku v týchto krajoch. Dozvedeli sa aj údaje o veľkej továrni na výrobu metiel, petrovskej kooperatíve, kto-

HLAS ĽUDU

vyhlásiť výstavu otvorenou mal vedec a šľachtiteľ ciroku Dr. Vladimír Sýkora . J. Čiep

Na júlovom stretnutí Fénix a priatelia v utorok 23. júla v organizácii staropazovského Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix sa zúčastnili aj zamestnanci Strediska pre sociálnu prácu, a to riaditeľ Milan Subotić a sociálna pracovníčka Mirjana Sokolovićová. Staropazovské Stredisko pre sociálnu prácu patrí medzi najúspešnejšie v Srbsku a hostia na stretnutí podrobne ozrejmili činnosť tejto ustanovizne. V druhej časti odznel kultúrno-umelecký program. a. lš.

Z NAŠICH OSÁD ARADÁČSKE POŽIARNIČKY SI Z OLYMPIÁDY VO FRANCÚZSKU PRINIESLI MEDAILU

Bronzová so zlatým leskom Ž

enský celok Dobrovoľného požiarnického spolku z Aradáča zaznamenal ešte jeden veľký úspech. Z požiarnickej olympiády vo francúzskom Mulhouse sa vrátil ovenčený bronzovou medailou. Tento úspech je o to väčší, že ho dosiahli v konkurencii viac ako 3 500 účastníkov z 35 krajín. – Snažili sme sa zanechať čím lepší dojem, a myslím si, že sa nám to aj podarilo, – hovorí veliteľka tejto požiarnickej jednotky Anna Gagesová. – Cvičenie sme zdolali za čosi nad 70 sekúnd, čo je trochu viac ako na tréningu, keď sme dosiahli slušných 69 sekúnd. Stali sa nám však aj dve chyby, ktoré nám priniesli negatívne body. Niet však za čím banovať. Už tým, že sme sa dostali do Francúzska, zaznamenali sme veľký úspech, takže naša bronzová medaila má skutočne zlatý lesk. To tým skôr, že sme proti sebe mali aj opravdivé profesionálne celky, ktoré dobrému výsledku na olympiáde podriadili doslova všetko. Venovali sa iba tréningom, ktorým prispôsobili aj spôsob života a stravovania, cel-

Aradáčske požiarničky pri štarte cvičenia na štadióne v Mulhouse

kom tak ako to robia profesionálni športovci. U nás také prípravy nie sú možné. Predsa každá z nás má povinnosti na pracovnom mieste a v rodine, ktoré nemôže len tak zanedbať pre nejakú voľnú aktivitu, hoci by to bola aj olympiáda. Okrem toho jednotlivé celky vo svojom zložení nemali ženy nad 40 rokov, čo znamená, že boli omnoho rýchlejšie než my päťdesiatničky.

My síce dostaneme určité body na vek, ale ony získajú omnoho viac na rýchlosti. To je však menej dôležité. Z olympiády sme mali pekný zážitok, na ktorý si dlho budeme spomínať. Nadviazali sme početné kontakty, vymenili si skúsenosti, obzreli sme si mesto Mulhouse... O plánoch do budúcna Anna Gagesová povedala: – Úspech vo Francúzsku veľmi

motivoval celé družstvo, dodal nám veľkú vôľu ďalej pracovať. Aj sama by som rada pokračovala, ale zo zdravotných a niektorých iných dôvodov sa toho asi predsa vzdám. Prácu v požiarnickom spolku mám vskutku veľmi rada a pre tréningy si vždy nájdem čas, ale tempo príprav, aké sme mali pred odchodom do Francúzska, potom takmer 24-hodinová cesta a veľké podujatie, akou je olympiáda, bolo pre mňa príliš namáhavé. K tomu trpí aj rodina. Konečne všetko sa raz musí aj skončiť. Preto by som chcela, keby sa velenia ujala niektorá mladšia členka, a ja im svojou skúsenosťou vždy ochotne pomôžem. Keby sa inak nedalo, istotne nedovolím, aby kvôli mne všetko zastalo. A tak aradáčske požiarničky v týchto dňoch vychutnávajú svoj kúsok slávy, ktorú si vytrvalosťou a obetavosťou bezpochyby zaslúžili. Spoluobčania ich zastavujú na ulici, telefonujú im, chvália ich a posmeľujú... Dobrovoľný požiarnický spolok v Aradáči sa celému družstvu a všetkým, ktorí finančne podporili cestu do Francúzska, odvďačil príležitostnou zábavou, na ktorej sa pri hudbe bieloblatskej skupiny Bell Ami zabávali až do rána. V. Hudec

Lampáš Starogrécky filozof, dobrovoľný žobrák a ľudový učiteľ Diogenes zo Sinópy spával v sude. Na poludnie, hovorí jedna z historiek, hľadal úprimného človeka s lampášom v ruke. eď mohol Diogenes, pomyslel si reinkarnovaný Arnold, môžem aj ja. Odkvačil spod schodov na povalu drôtený s knôtom a hybaj po petrovských pokrútených uliciach hľadať Petrovčana. Úprimného. Ako ten filozof, čo býval v sude. Prvá zastávka mu bola na kanáli DTD, pri známom pontónovom moste. Na otázku, či v objekte pri odpadových vodách býva i nejaký Petrovčan, odpoveď znela v západoslovenčine, že není. Vrátil sa do centra dediny. Keď pred evanjelickým kostolom videl skupinu mladých insitných umelcov, iba zložil ruky. Cúvol na roh, medzi Petrovčanmi známy ako Čepsiho uhol, kde vo vynovenom objekte zasadali členovia Rady MS z Hložian. Žobráčik Ar-

nold potom pohol do ŠS Vrbara a tam na ihrisku sami slovenskí hôrni chlapci. Chýbali im len košele s predkom. Ako keby ich padinská mama v mlieku kúpavala. Keď ich videl a počul, tak otázku zakladateľovi ani nekládol. O niekoľko minút už vystupoval schodmi lokálneho parlamentu a kým sa vrátnici spamätali opýtať sa, koho hľadá, tak Arnold už klopal (aj s otázkou) na dvere vedúceho Zhromaždenia. Spoza dverí vyletela odpoveď v jazyku, ktorý rozumie celý svet, že tam vraj už nesedí žiadny Petrovčan, ale predstaviteľ susednej dediny, ktorá má všetko (selo, koje ima sve). Neobišiel ani kanceláriu najznámejšieho gymnázia mimo územia Slovenskej republiky, v ktorej v ten trhový

deň sedel zástupca s pipravenou infomáciou, že riaditeľ na chvíľku odskočil do Silbaša, kde sa vraj mal stretnúť s riaditeľom NVU Hlas ľudu. Dobre, aspoň nemusel Petrovčana hľadať v Novom Sade. Plný dojmov zo stretnutí Arnold sa ešte pristavil pri našom národnom múzeu vo výstavbe, ktorého základy kontroloval riaditel Palo. Ale ani on nie je Petrovčan, dozvedel sa náš vandrovkár v krčme Lipa, ale štylizovaný Kulpínčan. A kde sú Petrovčania, Petrovčanky, ich hľadám?!?! vykríkol Arnold v ten piatok na trhovisku a vesloval s lampášom ako kraviar s bičom. Ja som Petrovčanka ako repa, zakríkla z búdky pri Begeji riaditeľka známeho objektu. Nech sa páči, pre vás je

vstup voľný, lebo sa mi podobáte na Petrovčana. xxx xxx xxx Majiteľom odpovede na otázku, prečo Arnold nenašiel, čo hľadal, je iba jeho verný sluha Keško. Ale ten nevie rozprávať. Ani písať. Takže tak.

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

Z NAŠiCH OsÁD NA kus reči s JÁNOM BrNOM, PreDseDOM rADY Ms BÁčskY PeTrOVeC

Bez dinára svojpomoci to pôjde ťažšie a posledné polstoročie Petrovčania dobrovoľne vkladali do svojej osady tým, že sa zriekali časti vlastných príjmov. V minulosti tiež svojpomocou alebo prostredníctvom účastín v tomto mestečku dokázali všeličo – od výstavby impozantnej budovy slovenského gymnázia, miestneho kúpaliska a iných nevyhnutných predpokladov na lepší a kvalitnejší život Petrovčanov. Oslovili sme aktuálneho predsedu rady Miestneho spoločenstva, čiže ako zvykneme povedať – richtára Jána Brnu, aby nám zmapoval stav infraštruktúrnej vybavenosti tejto osady. – Petrovec je jedna z mála osád, ktoré sa načas začali starať o infraštruktúru, ale s poľutovaním musím konštatovať, že doteraz infraštruktúrna úprava nie je ešte ukončená. Predovšetkým tu myslím na kanalizačnú sieť, vodovod a asfaltové cesty. Chodníky radšej ani nespomínam. V ďalekej minulosti najväčšou investíciou bolo asfaltovanie pouličných ciest. Všetky ulice sú v tom zahrnuté, ale vykonaná je iba prvá časť prác. Cesty nie sú prikryté tou záverečnou vrstvou, ktorá by ich mala ochraňovať. Dnes je situácia taká, že ak sa to nevykoná v najbližšom období, môže sa stať, že nám všetky cesty prepadnú, a potom bude treba omnoho viac prostriedkov, aby sa škoda napravila. Viem, že to nedokážeme ani za pomoci štátneho rozpočtu a treba sa obzerať po eÚ fondoch. Vodovodná sieť je už zastaraná, žiada sa vymeniť azbestovo-cementové potrubie. A samotná kvalita vody je príbeh osebe. Naposledy sa nám podarilo zmapovať podzemný kataster inštalácií, čo je predpoklad na ďalšiu úpravu. Pán predseda, 12 rokov ste buď čelný človek v Petrovci, alebo ste v miestnej samospráve. Proces výstavby kanalizácie sa čo nevidieť stane plnoletým... – Miestne spoločenstvo nie je vykonávateľom prác. Práce na výstavbe kanalizácie sú zve-

3. 8. 2013

31 /4554/

rené VkP Progres. Ms v rámci svojich možností vždy finančne pomáhalo, či už z prostriedkov samozdanenia, alebo aplikovalo na rôzne súbehy a značnou sumou sme prispeli k výstavbe kanalizácie. Problém je v tom, že Petrovec je rozľahlá a veľká dedina a potrebné je všetkého veľa, nielen kanalizácie, ale aj chodníkov, ciest a vodovodu.

Predseda Rady MS Petrovec Ján Brna

Financie v tejto obci sa spravidla rozdeľovali podľa „kľúča“, a Petrovec podľa veľkosti a počtu obyvateľov nikdy nemal adekvátnu podporu. Mienim, že sa za posledné dve-tri desaťročia hodne toho vykonalo, ale veľa toho ešte stále chybuje. Za to, čo je tu vystavané, možno vďačiť predovšetkým prostriedkom zo samozdanenia, ku ktorým sme potom pridávali finančné prostriedky z iných rozpočtov. Do čoho sa v Petrovci v posledných desaťročiach najviac vkladalo? – Najviac peňazí sa minulo na budovanie ciest, výstavbu budovy základnej školy, neskoršie i novej športovej haly, rekonštrukciu Vrbary, výstavbu Domu smútku, renováciu kultúrnych stánkov knižnice, galérie, Domu kultúry, úpravu stredu osady, tiež na úpravu chodníkov, parkovísk, trhoviska... Takpovediac

HLAs ĽuDu

na všetko, čo sa stavalo v Petrovci, časť peňazí sa zabezpečila zo samozdanenia a prispelo i Ms. Známe je, že samozdanenie na nasledujúce obdobie nedostalo zelenú. Ako ďalej? – Neviem, ako ďalej. iba čas ukáže, či to bolo dobré rozhodnutie našich spoluobčanov. Predsa musím uznať, že vyberanie prostriedkov nebolo doriešené tým najsprávnejším spôsobom. Pretože, jednoducho povedané, neplatili všetci. To, čo sa vystavalo, používali všetci občania, hoci nie všetci prispeli do spoločného mešca. Teraz tuším, že sa obecná správa bude musieť väčšmi starať o rozvoj osady. Zdá sa, že veľkým problémom je i to, že osada Petrovec je ukrátená o vlastný majetok v obci, čo nie je prípad v iných osadách Báčskopetrovskej obce. Aký je váš názor na to? – Praxou je, že to, čo je petrovské, je i obecné, a čo je obecné, nie je petrovské. Tento problém pretrváva už desaťročia a čelní ľudia obce zvyknú povedať, že je to poplatok, ktorý Petrovec musí zaplatiť. Ms je zvyčajne na vine, keď sa niečo neurobí, ale keď Ms niečo urobí, všetci sa tým chvália. Traduje sa, že Petrovec je kultúrnym strediskom tunajšej slovenskej komunity. Čím sa Petrovec môže pochváliť? – Musím pripomenúť, že chvályhodné bolo i to, že Ms cez samozdanenie sčasti financovalo aj kultúrne a športové spolky a združenia. Podporovalo zachovávanie kultúry a tradícií, ale aj vytváranie nových kultúrnych hodnôt. Petrovec je stredisko, to je nesporné už aj preto, že tu je najväčší cirkevný zbor, najpočetnejší matičný odbor a sídlo Matice, najstaršia základná škola, najstaršie ochotnícke divadlo, kultúrno-umelecký spolok, početné záujmové združenia, tiež aj celonárodné inštitúcie – tlačiareň, knižnica, gymnázium, galérie, v poslednom čase aj

profesionálne divadlo, múzeum.... a k tomu početné podujatia. Čo treba vykonať v nasledujúcich dňoch, mesiacoch, rokoch, aby sa zachovala aspoň dosiahnutá úroveň kvality žitia v Petrovci? – už teraz vidno, že vystavať niečo nebolo až také ťažké. Ťažšie bude udržiavať všetko vo funkčnom stave. uvedomujeme si, že s Begejom nás len očakávajú ďalšie problémy. keby sme v tejto chvíli mali dostatok peňazí iba na údržbu doteraz vystavaného, tak prekvitáme. V petrovskej katastrálnej obci sú aktuálne komasačné práce, o ktoré sa usilujeme už azda aj dvadsať rokov. Vyjadrovanie občanov ohľadom toho nebolo kladné a teraz podľa nového zákona komasáciu má na starosti Zhromaždenie obce. Občania pred komisiou musia dokázať svoje vlastníctvo a bude treba riešiť aj horúce gaštany prinavrátených hektárov. Pozitívne na tom je, že sa dorieši a zariadi rajón stavebných pozemkov, čiže územie osady, a tak sa umožní doriešiť majetkovoprávne pomery, ktoré dlhé roky nebolo možné riešiť. evidentné je, že sa zruší stará gruntovnica a buduje sa nová pozemková kniha. kedy a ako sa komasácia v Petrovci ukončí, neviem v tejto chvíli povedať. xxx Týmto mapovaním a krátkym osobným preukazom Petrovca sme iba zhruba načrtli komunálne problémy a výsledky snáh a vôbec práce rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Hostia, ktorí navštevujú toto prostredie, zväčša chvália vzhľad a upravenosť osady, pričom iba sami obyvatelia tejto osady najlepšie vedia, koľko osobného úsilia, okrem toho spoločenského, vynakladajú na to, aby žili v čím krajšom a funkčnejšom prostredí. Záverom možno iba zhodnotiť, že okrem národného Petrovčania majú vypestované aj silné ekologické povedomie. J. Čiep

Z NAŠICH OSÁD DOZNELI DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI VO VOJLOVICI

v piatok 26. júla prezentovali svoje slané a sladké výrobky, ručné práce, víno a pod. V kultúrno-umeleckom programe, ktorý prebiehal v sieni Spomienkového domu, účinkovali domáci detvanovci, hostia z Báčskej Topoly a pančevský KUS Stanka Paunovića. Po prvýkrát do Vojlovice a na slávnosť ukončenia žatvy zavítal aj veľvyslanec Slovenskej repuVeľvyslanec Ján Varšo na vojlovickom javisku bliky v Belehrade Ján Varšo. Príznamnej udalosti. Vojloviča- tomných pozdravil aj primátor nov a ich hostí, ktorí zavítali do mesta Pančevo Pavle Radanov a Vojlovice v priebehu týždňa, predseda MS Vojlovica Nandor očakávali zaujímavé sprie- Balog. vodné podujatia, ako prednáUzávierkou programu bolo dešky a prezentácie rôznych prí- filé vojlovickými ulicami. Napriek strojov pre poľnohospodárov, veľkej horúčave početní účastníšportový deň, výstavy v ha- ci tancovali na každom rohu a poľsičskom spolku, Spomienko- nohospodári prezentovali svoje vom dome a v MOMS Vojlovi- traktory. Zábava a kamarátenie ca – Pančevo. Novinkou toho pokračovalo na večernom bále v roku boli etno stánky, na kto- spolkových miestnostiach. rých Vojlovičanky a ich hostky Alena Gajanová

Veľké podujatie v malej dedinke T

radičné Dožinkové slávnosti vo Vojlovici, ktorými vojlovickí poľnohospodári a ich rodiny oslavujú úspešné ukončenie žatvy, začali v nedeľu 21. júla ukážkovým kosením žita. O týždeň neskoršie sa skončili ľudovou veselicou v miestnych spolkoch. Organizátori – Miestne spoločenstvo Vojlovica, SKOS Detvan a

Veselé defilé slnečnými ulicami

maďarský KUS Árona Tamásiho a všetky inštitúcie, ktoré prispeli k úspešnému priebehu podujatia – vyjadrili spokojnosť so záujmom a účasťou Vojlovičanov v tejto vý-

TRETÍ DEŇ ŽATVY V KOVAČICI usporiadali v nedeľu 28. júla, keď na príležitostnú ľudovú veselicu pozvali aj hostí spoza chotára. Organizátormi podujatia, ktoré prebiehalo vo dvore Miestneho spoločenstva, boli MS Kovačica a miestni poľnohospodári. V pekne upravenom priestore, ktorý pripomínal žatvu, pšenicu a chlieb, organizátori podávali chutnú kotlíkovú fazuľu a domáce slovenské pampúšiky (okolo 1 000 kusov, ktoré pripravili zo 40 kg kysnutého cesta) s marhuľovým lekvárom, mletým cukrom a eurokrémom. Pripravili ich usilovné kuchárky − Zuzany: Bartošová, Válovcová, Čížiková, Tomanová a Hriešiková, potom Ružena Severíniová, Mária Bartošová, Anna Sabová, Anna Viliačiková a Mária Stanová. V mene organizátorov hostí na podujatí privítal tajomník MS Martin Chrťan, kým do tanca a na dobrú náladu na novom letnom javisku hral slovenský ľudový orchester. A. Chalupová

PEŠO DO CIEĽA. Mladý pár z Belgicka, dvadsaťpäťročná Julie Lamfalussy a jej o rok starší priateľ Nicolas Arnould sa rozhodli počas leta navštíviť viaceré kláštory, kostoly a katedrály v zahraničí a ich konečným cieľom je Izrael. Vybrali sa do sveta pešo a po troch mesiacoch cesta ich zaviedla i do Kovačice. Nocľah v Kovačici im zabezpečila rodina Štekerová a najstaršia členka rodiny Zuzana ich ponúkla i občerstvením. Títo mladí pútnici, po francúzsky hovoriaci obyvatelia Bruselu, sa v pondelok 22. júla v predpoludňajších hodinách po krátkom oddychu znovu vydali na cestu a ruka v ruke šli cestou cez Padinu, Vršac, Rumunsko, Bulharsko (kde sa majú stretnúť s rodičmi) a ďalej do Jeruzalema. A. Ch.

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD nulosti. Verím, že je tento človek, kňaz, básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, no aj jazykovedec, estetik a prekladateľ, autor myšlienky slovanskej vzájomnosti, svojím dielom stále živý aj dnes. Význam tejto osobnosti si uvedomovali aj ďalšie známe osobnosti Mošoviec. Napríklad s Kollárom rodinne zviazaná mošovská rodáčka – poetka a spisovateľka Anna Lacková-Zora, jeho prapraneter, ale aj Štefan Krčméry... Ján Kollár – významný básnik, veľký Slovan, humanista, stúpenec Komenského myšlienok, peštiansky evanjelický farár, ale i cestovateľ, patrí aj napriek životu „porasteného tŕním“ k osobnostiam prvej veľkosStarosta Mošoviec ti, pre ktoré nie je cudzie tvorivé zaIng. Peter Mojtek nietenie, húževnatosť a sila charakteru. Jeho všeobjímajúci odkaz si zaslúži, aby sa ešte hlbšie dostal do nášho povedomia. Mošovský, turčiansky, slovenský, slovanský a európsky Kollár spájal a ukazoval cestu. Preto ho „slávme“ ako sa na „slávnych“ patrí.“ Nedeľné slávnostné bohoslužby v mošovskom evanjelickom kostole sa tiež niesli v znamení 220. výročia narodenia Jána Kollára. Farár Rastislav Stanček z Dolného Kubína vo svojej kázni hovoril hlavne o tridsaKyticu kvetov k pamätníku Jána ťročnom (1819 – 1849) neľahKollára položil aj predseda Žilinskékom zápase Jána Kollára v Sloho samosprávneho kraja Juraj venskej evanjelickej cirkvi v PešBlanár (vľavo) ti. Liturgovali farárky Sidonia

V SLOVENSKÝCH MOŠOVCIACH OSLÁVILI DVE VEĽKÉ JUBILEÁ

Kollár spájal a ukazoval cestu V

Mošovciach, malej a históriou opradenej obci uprostred Turca, pod majestátnymi končiarmi Veľkej Fatry – Tlstou, Ostrou a Drienkom, sa v dňoch 26. až 28. júla 2013 stretli Mošovčania, mošovskí rodáci, cirkevní a štátni hodnostári, hostia z vojvodinskej, srbskej Lalite a poľského mestečka Kozy, aby si pripomenuli dve veľké jubileá. Mošovčania totiž tohto roku oslávili 780. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 220. výročie narodenia Jána Kollára. „Domovom každého človeka je vlasť, ale jeho kolískou je rodný kraj. Miesto, kde prežil svoje detstvo v kruhu najbližších, kde sa rodili jeho plány a sny do budúcnosti. Miesto, kde sa neustále s láskou vracia a s pohnutým úžasom skúmajú a hodnotia premeny prameniace z tvorivej práce predchádzajúcich generácií a súčasníkov. Prvý raz bola naša obec spomenutá v Listine uhorského kráľa Ondreja II. roku 1233. História Mošoviec dlhá 780 rokov je určitou analógiou života človeka. Sú v nej obdobia úspechov, rozkvetu, ale aj pádov, nešťastí, či sklamaní. Aj keď

Docent PaedDr. Jozef Tatár, PhD., hovoril o Jánovi Kollárovi

čenské a materiálne podmienky na svoj rozvoj, a tým sa stali prirodzeným centrom nášho regiónu,“ zdôraznil v sobotu 27. júla v ústrednom programe osláv na námestí starosta Mošoviec Ing. Peter Mojtek.

ČESTNÍ OBČANIA MOŠOVIEC. Pri príležitosti osláv 780. výročia prvej písomnej zmienky o obci a 220. výročia narodenia Jána Kollára sa 26. júla 2013 na zasadnutí Obecného zastupiteľstva konala slávnosť udelenia čestného občianstva obce Mošovce. Starosta Ing. Peter Mojtek toto vysoké ocenenie odovzdal profesorke Blažene Urbanovej-Šikurovej in memoriam z Prahy (prevzal ho jej syn Ján, prvý zľava), predsedovi Spoločnosti Jána Kollára z Prahy, docentovi MUDr. Miloslavovi Hroboňovi, CSc. (druhý zľava), redaktorovi týždenníka Hlas ľudu Jurajovi Pucovskému (tretí zľava), tajomníkovi Miestneho spoločenstva v Laliti Dušanovi Párnickému (štvrtý zľava) a Januszovi Barcikovi, riaditeľovi športového strediska v poľskom mestečku Kozy (piaty zľava).

Mošovce vo svojich dejinách neboli veľkým politickým a hospodárskym sídlom, prostredníctvom schopných a obetavých ľudí vždy a v každom období vytvárali spolo3. 8. 2013

31 /4554/

Pripomínanie si 220. výročia narodenia Jána Kollára (29. júl 1793 Mošovce) bolo pre docenta PaedDr. Jozefa Tatára, PhD., podnetom na inšpiratívny prejav, z ktorého vybe-

HLAS ĽUDU

Počas služieb Božích v mošovskom evanjelickom kostole

ráme: „Spomienka na nášho najvýznamnejšieho rodáka svedčí o tom, že jeho život a tvorba sa pre nás nestali len zaprášenou minulosťou, že Kollár ako národný, kultúrny, literárny, slovanský a európsky fenomén je pre nás inšpiratívny a v mnohom aj aktuálny. Kollárov odkaz si osvojili nielen Mošovčania v mi-

Horňanová z Modry-Kráľovej, Hilda Kolosiová-Fabulová z Budapešti, miestna farárka Andrea Cabadová a superintendent Evanjelickej cirkvi a. v. v Českej republike Marián Čop. V rámci služieb Božích odznelo aj recitačné pásmo z Pamätí z mladších čias života Jána Kollára. J. Pucovský Snímky: Peter Lúdik a autor

Z NAŠICH OSÁD PRVÝ RAZ V AŠANI – U ČASTVANOVCOV

Deti si výchovu odnášajú z rodiny rvá adresa pri prvej návšteve Ašane: Ulica Gvozdenova č. 66. Anna Častvanová hlasľudovcov víta s nefalšovanou radosťou a úsmevom na tvári. Predsa jazvy, ktoré jej na čele vybrázdil majster život, naznačujú neľahký údel, aký sa ušiel tejto sedemdesiatpäťročnej starenke. Narodila sa, hovorí nám na úvod rozhovoru, v Boľovciach v rodine Maglovskej (1938). Poďakujeme sa za srdečné pozvanie na obed, so zmiešaným pocitom viny a sebaospravedlnenia. Chceme stihnúť čím viac vidieť, vstrebať, vyfotografovať; bohviekedy a či vôbec ešte… Nahrávač cvakne… – Už mám slabšiu pamäť… Môj Vľúdna domáca Anna Častv(i)anová manžel sa volal Stevo a tiež bol z Boľoviec… Hovorím vám spolovice hrade, učí sa dobre a chce ísť na sme obrábali koňmo ešte pred tapo srbsky, prepáčte... Stevo zomrel Ekonomickú fakultu… Keby sa do- kým štvrťstoročím… Mali sme kone, pred siedmimi rokmi; mal choré stal na rozpočet, bolo by nám ľah- kravy… Stevo úžasne „voliu“ kone. srdce… Mali sme dve dcéry; staršia šie. Aj sa teším, že sa chystá do Be- Zbožňoval ich. Mal tri sestry a branám zomrela, keď mala osemnásť lehradu, aj mám strach: viete, ako ta v Boľovciach, tí tiež mali deti. To rokov… Na obličky… Nič sme si ne- to je tam: drogy, kriminál, bitky… bola radosť, keď prišli k nám: Stevo všimli, ani ju nič nebolelo… Keď ako Okrem tých tradičných poľno- zapriahol kone do saní, pozbieral piatačka začala chodiť do školy v hospodárskych kultúr viacerí Ašan- deti z celej ulice a už bola sánkoPećinciach, deti šli na zdravotnú čania sa pred časom odvážili vy- vačka… p re h l i a d k u. Zistilo sa, že TU UŽ NIKDY NEBUDE „má slabú krv“. SLOVENSKÁ TRIEDA Stevo robil na Zeleninárstvo sa Častviavšetky strany; novcom, ako si ašanskí Čabol zamestnastvanovci hovoria, oplatilo. ný a obrábali Nuž nezaváhali a investovali sme aj osem aj do pozemku pri Jadranjutár pôdy… skom mori, kde postavili Obišla som s chatu a chodili dovolenkoňou ani nevať; boli to zlaté časy, poviem koľko nevzdychne si Anna mocníc… Častv(i)anová. A už načínaMárne… Keď me nové témy… ju prezrel pro– V škole v Boľovciach fesor Suša na sme sa učili po slovensky. Aj Vojenskej mev Ašani bol dáky učiteľ Šidicínskej aka- Naša spolubesedníčka v spoločnosti susedy a vnuka Lazu roký, ktorý vyučoval po slodémii, vykričal vensky, ale keď som prišla sa na doktorov v zemunskej detskej skúšať aj nové… Častvanovci sa sem, tak sa mi zdá, už neboli slonemocnici, že zapozdili, že akí sú to orientovali na „bostan”, teda melóny venské triedy. Ani vtedy, ani nikdy lekári, keď dievča držali tak dlho s a dyne… Podstatne viac sa im však viac. Vyučuje sa len po srbsky… chorými obličkami, že prečo ju ne- darila iná zelenina… Slovákov v Ašani je málo. Pred taposlali k špecialistom… Darmo… – Siali sme aj papriku, kým Stevo kým desaťročím, keď nie i viacerýPozde. Verica nám zomrela 4. aprí- bol živý. Chodievali sme na trhy mi rokmi, zbúrali starý kostol, čiže la; mladšia Vesna mala vtedy štyri do Boľoviec, Surčínu, Novej Pazo- modlitebnicu, postavili nový, ale roky… Šťastie, že ju mám… Už vy… Stevo už bol starší, keď si uro- teraz vraj takmer nemá kto doň nevládzem robiť ako voľakedy; Ves- bil vodičský preukaz a kúpil kombík. chodiť. na s jej manželom teraz obrobia 12 Do auta sa vmestilo viac tovaru než – Dochádza k nám farár Ján Vinjutár a majú syna Lazu, môjho ši- do koča a cestovalo sa rýchlejšie… kovič z Boľoviec. Kedysi prichádzal kovného vnuka. Končí štvrtý ročník Dobre sme si zarobili, búrali sme každú štvrtú nedeľu: dopoludnia do Strednej ekonomickej školy v Bele- staré, stavali nové, lepšie… Pôdu Dobanoviec, popoludní k nám…

Teraz títo mladí… majú svoje záujmy, kostol ich nezaujíma. Menej nás je, Slovákov, do kostola chodí už len málo ľudí, takže aj farár dochádza zriedkavejšie. Včera tu bol po dlhom čase; mali sme pohreb… Zomrel Ján Kováč… Ajhľa, aký je život; mal som človeka na krátkom zozname Ašančanov, s ktorými som sa chcel stretnúť, a už nikdy... Pýtam sa tiež na Pavla Šagu. Kedysi bol dozorcom boľovskej ev. a. v. fílie v Ašani… Odsťahoval sa vraj s materou do Starej Pazovy a býval u nich, u Častvanov, v podnájme… Že ich občas navštívi, vždy na Vianoce… Kto sa teda teraz stará o kostol? – Anka Častvianová. Jej muž Miško Častvianov a môj Stevo boli od dvoch bratov deti. Veľmi sa ráčili… Anka má len jednu dcéru, vydala sa za Bosniaka, chlapec je to veľmi usilovný. Boli v Rakúsku. Tam sa im narodila dcérka Katka. Ide do školy s mojím Lazom. Aj ona je dobrá žiačka. Lenže v Pećinciach v škole je disciplína horšia. Profesorka často žiakom povie: Nech vstanú všetci, okrem Katky a Lazu. Kým oni dvaja sú pokojní, ostatní žiaci často šalejú… Prišli do školy, aby ich učitelia vychovávali…! Deti si majú vychovávať rodičia, až potom učitelia, či nie? Ešte sa dozviem, že Slováci v Ašani nemajú a ani vraj nemali vlastný spolok. A dobre by bolo, keby ho mali, povie naša spolubesedníčka i dodá, prečo si tak húta: – Môj brat Paľko Maglovský v Boľovciach viedol folklórnu skupinu. Dobre je, keď sú deti v spolku, keď tancujú a spievajú po slovensky, keď cestujú do iných slovenských dedín, aj na Slovensko… Nezabudnú tak ľahko materinskú reč. Opúšťajúc široký tehlami vydláždený dvor v Gvozdenovej 66 pohladil som pohľadom troch radostných priateľsky naladených psíkov i celé Častvanovo hospodárstvo, z ktorého mi v nozdrách zostala hrejivá vôňa maštaľného hnoja. Aprílové slnko len tak pripekalo. Slepačí chór stále kotkodákal ostošesť, v chlievoch grofkali bravce… Dva býčky v stajni čakajú (dva už skončili v bitúnku)... Lazo sa ide školiť. Školenie nie je lacné... Podali sme si ruky. Na konároch neustále čvirikali vrabce… Žeby o tom, ako je krásne žiť v Ašani? Juraj Bartoš

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (11.)

V Kuchárikovi žije nielen pekár, ale aj amatérsky filmár ždy, keď sa v Kovačici nícku, ale veľmi významnú niečo významnejšie činnosť zaslúžene sa stal udeje, určite ho pri tom čestným členom Miestnestretnete. Dokonca nieho odboru Matice slovenlen pri slávnostných, ale aj skej v Kovačici. pri tých bežných každo– Ani sa ma nepýtajte, denných, poľnohospokoľko hodín materiálu mám, dárskych a oddychových – určite takých 3 000! úkonoch v tejto banátČloveka vraj poznať podskej osade uvidíte ho s ľa šiat. Náš hostiteľ tomu amatérskou kamerou v takto hovorí: ruke. Sedemdesiatšes– Ak mám v ruke kameru, ťročný Pavel Kuchárik je som amatérsky filmár, ale dobrovoľným kronikárom ak mám na sebe bielu ketekovačického života. Vyňu, som pekár. brali sme sa za ním v hoBoli sme zvedaví, prečo si rúci júlový deň, ale ostrazvolil povolanie pekára. žito a s myšlienkou: – HáAzda sa rád hrával s múkou dam nás len neprivíta s kaa vodou? merou v ruke, neradi by – Ale kdeže, za pekára sme takýto spotení zostali som šiel z trestu, – smeje sa zvečnení. majster pekár na dôchodku. Privítal nás už na ulici. Dobrovoľný filmársky kronikár Pavel Kuchárik – Mal som jednotku zo sloČakal na nás, aby sme „tra- – takto ho nazvali novinári zo Slovenska venčiny, šiel som na opravfili“ dom. Bez kamery, hánú, a rodičia povedali, že Prvá Kuchárikova videona- keď sa nechcem učiť, pôjdem na dam preto, že nie sme Kovačičania, tak sa asi nehodíme do ko- hrávka je z roku 1990, keď nahral remeslo. Tak sa stalo. Nemal som vačických letopisov. A boli sme kultúrno-umelecký program, a ešte ani pätnásť, keď som odišiel mu za to povďační. Ihneď nás za- potom sa to už roztočilo. Pán do Padiny k majstrovi pekárovi viedol do svojho kútika na po- amatérsky kameraman pre bu- Babkovi... schodí, do pracovne, v ktorej centrálne miesto zaberá množstvo videopások, dévédečiek, štyridsaťročný audionahrávač, niekoľko menších amatérskych kamier a počítač. – Začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia som začal zbierať a nahrávať na audiopásky, keďže ma rádiotechnika odjakživa zaujímala, – hovorí Kuchárik. – Už roku 1970 som kúpil prvý audionahrávač a o dvadsať rokov neskoršie aj videokameru, ale predtým som sa roku 1959 stal členom Rádioklubu. Podľa toho, ako nám vyrozprával vlastný životný príbeh, vidno, že náš spolubesedník je zvedavý a vtipný pán. Takí ľudia Čoskoro sme znovu u vás, sľubujeme manželom Kuchárikovcom priam pachtia po objavovaní no(foto: Oto Filip) vých poznatkov a zručností už od dúce pokolenia nahral aj oračku, Prvé dni vraj boli ťažké. Každé malička. Potvrdil nám to. – Vždy som bol veľmi zvedavý. sejbu, rôzne fiesty, mítingy, ale aj ráno vstávanie o pol tretej neLákali ma drôtiky, rád som sa ba- smutné dedinské udalosti, ako zvládne každý ľahko: – A ja som bral s technikou, elektrikou, ako pohreby kovačických insitných bol taký mamin maznáčik, ktorý si desaťročný som si urobil prvý rá- velikánov Martina Jonáša a Zu- rád pospal... zany Chalupovej. Pre svoju ochot– Aj som raz odtiaľ ušiel, ale dioprijímač.

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

doma som dostal výprask a hoj sa, späť do Padiny. Vtedy som sa rozhodol, že radšej budem dobrým človekom ako lúpežom... Lebo ako si ustelieš, tak budeš spať. V Padine bol iba rok, ale nie preto, že sa mu tam nepáčilo. Páčilo sa mu, veľa toho sa naučil. Zvlášť od jedného pekára, Švába, ktorý každú zimu chodil k Babkovcom. Ten mu raz povedal: – Pavel, dobrý majster je frenter, čiže ten, ktorý vystrieda viac pekární, aby sa viac naučil. Tak sa aj stalo – Pavel Kuchárik sa vrátil do rodnej dediny, kde potom skončil trojročnú remeselnícku školu. Kus chleba mal v ruke. Doslova, lebo sa hneď na to zamestnal vo veľkej pekárenskej továrni v Belehrade, neskoršie sa znovu vrátil za prácou do Kovačice, aby čoskoro opäť odišiel do hlavného mesta. Menil pekárne, tak ako mu ten Nemec radil, a v každej bol dobrým, poctivým, pedantným, vrtkým a veľmi vynaliezavým a inovatívnym pekárom. – „Vymyslel“ som chladiaci sklad s použitím malej miestnosti a kompresoru, a tak som lístkové cesto začal pripravovať deň vopred, a to v čase, keď nikto ani neslýchal, že je to možné, – pochválil sa náš pekár. – A mnohé iné veci som vymýšľal a uplatňoval v pekárskom odvetví. Do dôchodku odišiel roku 1994, dokonca so zlatým prsteňom. Bol to prejav úcty a vďaky. – Potešil som sa, kdežeby nie, ale viete, vždy som žil a pracoval tak, aby som si zachoval čistú tvár slovenskú... Hrdo, ale aj s dávkou clivoty uzaviera pekársku kapitolu majster Kuchárik. Uzavrel ju na sto percent, lebo doma nemiesi, ani nepečie. Aj jeho manželka hovorí, že by si už veľmi rada pochutnala na nejakom rožku alebo đevreku, ktorý by zamiesil a upiekol jej vyvolený, ktorého vždy podporovala v každom ohľade. Na ulici sa lúčime s manželmi Kuchárikovcami. Na manželkino nahováranie sľúbime, že čoskoro znovu prídeme na návštevu, keď pre nás prichystá známe kovačické rejtešíky... A majster Kuchárik sa pritom len potmehúdsky usmieval a veselo nám zakýval: – Dovidenia – čoskoro! V. Dorčová-Valtnerová

Z NAŠICH OSÁD V KYSÁČI

Horúci víkend pri kotlíkoch plynulý víkend, keď sa teploty vyšplhali až ponad 35 stupňov, v Kysáči prebiehali dve pekné podujatia. Obe boli súťažného cha-

také príjemné. Prvé podujatie bolo v sobotu 27. júla v organizácii FK Tatra v rámci futbalového turnaja o putovný po-

Súťaž vyvolala veľký záujem divákov nielen futbalového turnaja, ale i širšie

rakteru, obe vo varení rybacej polievky. Hoci to je primeraná, ľahká strava, stáť pri kotlíku nebolo až

hár MS. Pod kysáčskymi dubmi vo varení rybacej polievky súťažili predstavitelia kysáčskych inštitúcií,

organizácií, spolkov a klubov. Nad kotlíkmi sa skláňali kuchári a ich pomocníci zo ŠRS Smuđ – rybári, Kultúrno-informačného strediska Kysáč, MO starobných penzistov, Spolku kysáčskych Víťaznú rybaciu polievku uvarili kysáčski žien, Streleckého rybári (foto: P. Pálik) klubu Tatra, Klubu poľnohospodárov a z Motoklubu veľmi chutné a rozhodcovia nemali Kisach krows. Hneď vedľa kotlí- ľahkú prácu. V čele hodnotiacej kokov boli členovia spomenutých misie bol Michal Madacký a členorganizácií, aby eventuálne po- mi boli Pavel Marčok a Michal Anumohli radami, a, pravdaže, pod- šiak. Druhé podujatie, kde sa nielen porili svojich ako fanúšikovia. Najúspešnejší boli, čiže najchutnejšiu súťažilo vo varení rybacej polievky, polievku uvarili rybári, ktorí získa- ale sa aj predávali rybacie špeciali 58 bodov zo 60 možných. Druhé lity, bolo v nedeľu 28. júla vo dvomiesto obsadili motorkári a tretie re ŠRS Smuđ. E. Š. strelci. Avšak všetky polievky boli

STARÁ PAZOVA

Medzinárodný volontérsky kemp Brest

UGÁR

Bum-bum-bum! V

3. 8. 2013

poradí 7. medzinárodný volontérsky skych Karloviec a Starej Pazovy. Títo milovníci kemp Brest prebieha v dňoch 27. júla až prírody, ekológie a družby sú zapojení do po6. augusta na rovnomennej zalesňovateľskej četných spoločensky užitočných aktivít a škôlke v Starej Pazove. Organizátormi kem- cez prácu sa navzájom zoznamujú. Počas popu sú Kancelária pre mladých, Hnutie zales- bytu v kempe v popoludňajších hodinách orňovateľov Stará Pazova, Hnutie zalesňovateľov Vojvodiny a Mladí skúmatelia Srbska a za podpory Strediska pre kultúru Stará Pazova a Turistickej organizácie Obce Stará Pazova. Cieľom medzinárodného volontérskeho kempu je zblíženie iných kultúr s lokálnym spoločenstvom, zapojenie mladých do vo- Volontéri v kempe Brest 2013 v Starej Pazove lontérskej práce, zoznámenie sa zahraničných volontérov s ganizujú kreatívne dielne a ani tohto roku neobyvateľmi mesta… Medzi účastníkmi kem- vystanú výlety do Sriemskych Karloviec a Nopu sú volontéri z viacerých krajín – z USA, zo vého Sadu. Španielska, z Francúzska, z Ruska, z Českej republiky, ako aj zo Sriemskej Kamenice, SriemA. Lš.

súvislosti s aktuálnou konštruktívnou situáciou týkajúcou sa rekonštrukcie aktuálnej vlády neodporúča sa občanom nekonštruktívne híkať nad rýchlosťou tejto závažnej práce, ktorá miestami presahuje rýchlosť našej povestnej rýchlodráhy. Prv než bude odôvodnené, prečo sa občanom neodporúča nekonštruktívne híkať, dáva sa tým istým občanom na vedomie, že: 1. K enormne vysokým pondelkovým teplotám vzduchu (EVPTV) prispeli horúčkovité aktivity na finálových prácach týkajúcich sa rekonštrukcie vlády, pričom EVPTV sú logickou výslednicou mierneho zachladenia vzťahov (nie piva) medzi hlavami, ako i nižšie postavenými orgánmi vládnucej koalície. 2. Ako zo samotnej skutočnosti, že sme, priťahujúc opasky a rozťahujúc úsmevy od ucha k uchu, prežili spomenuté EVPTV, vyplýva, je absolútne zrejmé, že prežijeme aj rekonštrukciu vlády, hoci možno nie práve v takej pohode ako tí, ktorých sa rekonštrukcia priamo týka. 3. Minule sme o vopred spomenutej rekonštrukcii mlčali preto a len preto, lebo sa na tomto pláne nič konkrétne neudialo, ani sa nám nezazdalo, že sa dačo udialo, zatiaľ čo teraz – či už sa nám pozdáva, alebo nie – sa naskutku zdá, že sa čosi pohlo z miesta. Odôvodnenie na záver: občanom sa neodporúča híkať nad rekonštrukciou vlády, lebo by ich prípadne všeličo mohlo napadnúť ohľadne úvah o prípadnej rekonštrukcii vlády niektorej z našich dvoch pokrajín. Pri EVPTV to naskutku nie je zdravé. Bum-bum! jbš 31 /4554/

HLAS ĽUDU

z NaŠicH oSÁd StaropazovSKÁ oBec – Staré BÁNovce

Riečny ekologický karneval V

eľké turistické podujatie regata riek – rieč- zova pre ekonomický rozvoj a ny ekologický karneval (na riekach dunaj, strategický marketing. Hovoril o tisa, tamiš, Begej a kanál dtd) začalo sa v nedeľu veľkom význame tohto podu28. júla, v organizácii 19 miest a obcí. Hlavným jatia a akcentoval, že jedným zo organizátorom regaty riek je turistická organi- strategických cieľov aktuálneho zácia obce Stará pazova a prebieha pod patro- obecného vedenia je rozvoj tunátom ministerstva financií a hospodárstva a rizmu a ochrana životného proobce Stará pazova. okrem dobrej zábavy na vode a zaujímavých turistických obsahov viac ako 100 účastníkov regaty do 5. augusta bude mať možnosť zoznámiť sa s početnými ekologickými projektmi, ktoré sa realizujú v našej krajine. prvoradým cieľom usporadúvania tejto regaty je však prezentácia a afirmácia nautickej turistiky. Účastníci regaty sa v nedeľu zhromaždili v Klube extrémnych športov pustolov v Starých Bánovciach, kde sa konalo i slávnostné otvorenie regaty. po úvod- Na riečnom ekologickom karnevale sa zúčastnili ných prejavoch Sašu tabakovića, aj menšie loďky a iné športové plavidlá výkonného organizátora regaty, a dragany zo- stredia. po kratšom programe účastníci regaty rićovej-Stanojkovićovej, riaditeľky turistickej or- nastúpili na loď, ktorá slávnostne vyplávala spreganizácie obce Stará pazova, regatu otvoril vádzaná hudbou tamburášov. regata má osem Goran Savić, námestník predsedu obce Stará pa- zastávok – pančevo, Smederevo, Bela crkva, plan-

Loď slávnostne vyplávala zo Starých Bánoviec

dište, Sečanj, Žitište, Nový Bečej a titel a v týchto mestách a obciach sú pre účastníkov regaty naplánované minivýlety, kultúrno-umelecké programy, športové súťaže. počas deviatich dní plavby riekami a kanálom okrem spolu s veľkou loďou sa plavia i desiatky člnov a iných športových plavidiel. Lodným kapitánom regaty je Đorđe radovanović, predseda Skupiny pre nautické hospodárstvo a turistiku v Hospodárskej komore Srbska. podľa jeho slov pre mnohých ľudí tento riečny ekologický karneval je peknou letnou dovolenkou. A. Lš.

zaujímavé podujatie v petrovci

Spoznajte Kolumbiu T

ohto roku v petrovci zorganizovali letnú kolumbijskú školu. ide o nekaždodenné podujatie, ktoré sa v pondelok 15. a v stredu 17. júla uskutočnilo v priestoroch Strediska pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike a turistickej organizácie obce Janeth (stojí) spoluobčanom priblížila základy španielčiny Báčsky petrovec. turizmológovia naplánovali, že počas dvoch budúceho manžela pavla ponigera, ktorý v dní petrovská nevesta janeth ponigerová, ro- izraeli dočasne žil a pracoval. po sobáši v pedená Forero, pôvodom Kolumbijčanka, bude trovci koncom roka 2003 rodinka ponigerová prezentovať tradíciu a zvyky Kolumbie a všet- odcestovala do Kolumbie. po dvoch – troch ci prítomní budú mať možnosť naučiť sa zá- rokoch sa vrátili do petrovca a odvtedy poklady španielčiny a základné kroky tradičného nigerovci tu žijú a vychovávajú svoje dve ratolesti – dcéru Šajli a syna paľka. latinskoamerického tanca – salsy. iste je zaujímavé povedať, ako sa zubná Letná kolumbijská škola v petrovci vzbuditechnička z južnej ameriky dostala do pe- la primeraný záujem, takže spoznávanie sa trovca. Keď pred rokmi zažila dopravnú ne- so španielčinou a tradíciami ďalekej krajiny hodu, lekári jej odporučili rehabilitáciu pri Latinskej ameriky pokračuje i naďalej. J. Čiep mŕtvom mori v izraeli. tu spoznala i svojho 3. 8. 2013

31 /4554/

HLaS Ľudu

Bocian na dovolenke. Foto: Juraj Bartoš

Z NAŠICH OSÁD ZO SILBAŠSKÉHO CIRKEVNÉHO ZBORU

Rozlúčka s najkrajšou službou Ž

ivotná mozaika človeka pozostáva z poPán farár Vladimír Lovás st. sa záčetných období, a každé má svoj začiatok roveň poďakoval početným Silbaa svoj koniec... Nové začiatky neraz popretká- šanom a celej cirkevnej správe, vajú rozličné pocity, avšak prospešnou čin- okrem iného aj týmito slovami: „Za nosťou človek ich rýchlo potlačí do úzadia, a všetku orbu a sejbu, ktorú mi Pán potom sa môže tešiť z plodov svojej práce. Boh pomáhal zdolávať.“ Hlboké brázdy vyorané na duchovnom poli, v Na bohoslužbách zaspieval žencirkvi a v službe Božej má za sebou silbašský ský cirkevný spevokol a úprimnými farár Vladimír Lovás st., ktorý sa v máji stal dôchodcom, ale do konca júla ešte vykonával kňazskú službu v silbašskom cirkevnom zbore, kde pôsobil bezmála 22 rokov. Svoje rozlúčkové bohoslužby pán farár Vladimír Lovás st. mal v 9. nedeľu po Svätej Trojici (28. júla) v evanjelickom kostole v Silbaši. Za základ kázne si zvolil text z Evanjelia podľa Lukáša 9,62: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie. Hlboko vyorané brázdy v živote človeka majú význam, keď dosiahnu vytýčený cieľ, aj keď sa ten niekedy zdá príliš ďaleký alebo neS manželkou Markou a dcérou Vladislavou dosiahnuteľný.

ZO SILBAŠSKEJ MATRIKY

Vladimír Lovás st. na rozlúčkových bohoslužbách

slovami vďaky sa s pánom farárom a jeho rodinou rozlúčili členky Oltárneho krúžku Márie a Marty, ako aj cirkevníci silbašského ev. zboru. V silnom citovom rozrušení nejedna slza vypadla z oka, ale najväčšou hodnotou sú predsa spomienky, ktoré v srdciach zostanú navždy. Jaruška Ferková

V roku 2012 zo silbašského Domu smútku na večný odpočinok vyprevadili 13 evanjelikov (7 žien a 6 rodilo 19 detí, a to 10 chlapov). Najstarší pochlapcov a 9 dievčat. chovaný bol Ján Kolár Ako uviedol evanje(89-ročný) a najmladšia lický farár Vladimír Lozosnulá bola Zuzana vás st., v minulom roku Bodi (57-ročná). boli pokrstené 4 deti Od silbašského pra(dvaja chlapci a dve voslávneho kňaza Paju dievčatá). Okrem toho Miluška Kukučková s dcérou Viktóriou, Alterova sa dozvedápokrstili sedem do- narodenou 12. januára 2012 me, že vlani v pravospelých osôb (dvoch chlapov a päť žien), takže spolu bolo po- slávnom kostole pokrstili 10 osôb a osudové krstených 11 osôb. Večeru Pánovu prijalo áno vyslovili tri manželské páry. Na večný odpočinok vyprevadili 26 osôb pravoslávneho 114 osôb. V evanjelickom chráme sa v minulom roku vierovyznania. Rastislav Kopčok sobášili dva páry.

Viac pohrebov než krstov S ilbaš takisto patrí medzi tie naše dediny, v ktorých je viac pohrebov než krstov. Minulý rok nebol v tom žiadnou výnimkou. Ako nám povedala tajomníčka Miestneho spoločenstva Milanka Pejaková, vlani v Silbaši bolo 48 pohrebov. Vedúca Miestnej kancelárie Jasmina Ostojićová do matriky zosnulých zapísala 38 osôb, a to 20 žien a 18 chlapov. Najmladší zosnulý vlani bol Josip Plachtinský, narodený roku 1964, a najstaršia zosnulá Silbašanka bola Latinka Obradovová, narodená roku 1919. Matrikárka do knihy sobášených zapísala 11 mladomanželských párov. Údaje o počte novorodencov nám poskytli v silbašskej ambulancii. V roku 2012 sa na-

V SOBOTU 6. JÚLA PO DESIATICH ROKOCH od skončenia Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci sa stretla generácia žiakov narodených roku 1988. Roku 1995 ich ako vyľakaných prváčikov privítali a do školských lavíc usadili učiteľky Drahotína Dorčová, Anna Lovásová, Katarína Zimová a Jasna Ožvátová. Na spoločnom stretnutí ich privítal riaditeľ školy Ján Brna. Okrem učiteliek nižších ročníkov spomienky so žiakmi oživili aj triedni profesori Samuel Poniger, Katarína Kresová a Mária Andrášiková. Pekný počet bývalých spolužiakov prišiel na stretnutie, avšak niektorým, najmä zo srbskej triedy, ktorú viedla Mária Vranková, či už pre diaľku alebo z iných dôvodov sa nepodarilo prísť. Stretnutie pokračovalo pri večeri a hudbe v reštaurácii Ambasador v Petrovci. Anna Lekárová

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Nešťastná Ľudmila Hurbanová-Fejová Z

cyklu záznamov o deťoch Dr. rodný biografický ústav, Martin dzali k Pešti, začalo sa mračiť, chuJozefa Miloslava Hurbana, kto- 2003. meliť a práve keď sme zostuporé písali a zasielali bratovi VladiZa právnika Dionýza Feju Ra- vali, dalo sa strašne pršať a na mírovi Hurbanovi a jeho rodine do kovského sa vydala v roku 1879. šťastie nás milý Viktorko [Lorenc] Starej Pazovy, uvedieme zaují- Sobáš bol v Hlbokom. V nekroló- čakal, doviezol p. Bachátovi. Tam mavosti z listov najmladšej Hur- gu Národných novín XVII, 1886, č. sme prenocovali a na druhý deň banovej dcéry Ľudmily Anny. Mimochodom treba povedať, že Dr. J. M. Hurban mal deväť detí (päť synov a štyri dcéry). „Najstarší syn Svetozár Miloslav bol narodený roku 1847 v Hlbokom. Dcéra Božena, narodená roku 1848 na Rusave, sa vydala za ev. farára Pavla Roya. Syn Vladimír sa narodil roku 1850 v Brezovej a bol farárom v Starej Pazove. Dcéra Želmíra Mária, narodená roku 1852, sa vydala za inžiniera Viktora Lorenca. Dcéra Svatoslava, narodená roku 1856, zomrela ako dieťa, syn Konštantín Svatoboj, narodený roku 1858, bol bankový úradník v Starej Ženská časť rodiny Hurbanovej: stoja zľava: Augusta Hurbanová (rod. ŠtúPazove. Dcéra Ľudmila rová), Ida Hurbanová (rod. Dobrovičová) a Ľudmila Fejová (rod. HurbanoAnna, narodená roku 1860, vá); sedia prvá zľava: Božena Royová (rod. Hurbanová) a (prvá sprava) Želsa vydala za advokáta Dio- míra Lorencová (rod. Hurbanová). Deti v strede sú nám zatiaľ neznáme. nýza Feju. Bohuslav Jozef Ľudovít sa narodil roku 1862 a zo- 56, sa uvádza: „Nebola s ním šťast- sme išli do Bet... [názov nečitamrel ako skončený bohoslovec v ná, čo ťažko niesol nielen jej otec, teľný], kde sme našli našu ŽelTurčianskom sv. Martine,“ uvádza ale aj ona sama, takže si nakoniec mírku a maličkého Dada!... Z PešĽubomír Paulus v článku J. M. sama siahla 6. 4. 1886 na život.“ ti sme šťastne prišli do Galandy, Hurban – 194. výročie narodenia V článku VHV Správy o rodine kde nás náš furman čakal a išli (portál Ecav Beckov). Hurban sa uvádza, že jeho tetka sme celú noc a ráno sme preĽudmila Fejová (rod. Hurba- Ľudmila, vydatá za Dionýza Feju, kvapili našich – Paľka a Boženku nová) sa narodila 16. júla 1860 v zomrela v mladom veku. Jej po- [Royovcov]. Sú teraz tu, ale už zajHlbokom. „Navštevovala diev- tomkov neuviedol, čím sa dá tra idú preč. Tak teda, drahý náš čenskú školu v Hodolíne. Od predpokladať, že deti nemala. Vladuško, len nedávno sme boli roku 1878 žila v Malackách. VyPrávnik Dionýz Feja Rakovský spolu a už teraz sme tak vzdialechovávaná v národnom duchu, (1844 – 1931), narodený v Rako- ní. Prosíme Ťa len pekne, neod mladosti sa zúčastňovala na ve, od roku 1873 pôsobil ako ad- teskni velmo a píš nám jako sa Ti národných podujatiach. Na au- vokát v Malackách. Udržiaval sty- vodí! Pozdraviť Ťa mám od všetgustových slávnostiach v Marti- ky so slovenskými kultúrnymi či- kých srdečne ako od Lorencovne r. 1879 v mene Sloveniek sláv- niteľmi, prekladal články z ma- cov, Royovcov, Apenka drahénostne ovenčila A. Heyduka za ďarských novín a časopisov a pri- ho, tak aj od Mamušenky.“ jeho básnickú zbierku Cimbal a spieval do Pešťbudínskych vedoV liste z 10. októbra 1875 z husle, venovanú Slovensku. Po- mostí. V dejinách Slovenska je Hlbokého prišiel ďalší list do Pakúšala sa o prekladanie a aj o zapísaný ako zakladajúci člen Ma- zovy: „Ďakujem Ti pekne za obrávlastnú literárnu tvorbu, písala tice slovenskej 1863. Patril do ze- zoček po pánovi Kamenárovi ponajmä cestopisné črty, jej diela mianskej rodiny Rakovo. slaný. Visí nad mojou posteľou. však zostali v rukopise. V jednej Ľudmila Anna Hurbanová po- Prosím Ťa, pošli mi tie dve piesne: z cestopisných čŕt opísala zážit- budla v Starej Pazove, o čom „O nama, mami“ a „Plovila se po ky z výletu do Tatier, v inej dojmy svedčí list z 12. júla 1875. „Plavbu gori galija“; naučila som sa jich na z návštevy Jablonice. Členka vý- z Nového Sadu sme mali prí- klavíri hrať a rady bych jich mať... boru Živeny,“ uvádza sa v Lexi- jemnú pri krásnom pravom bre- Forgáčku pozdravuj a povedz jej, kóne slovenských žien, SNK, Ná- hu Dunaja, ale jako sme prichá- že som si už jedny šaty ušila...“ O 3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

pár mesiacov neskoršie, 4. marca 1876, poslala ďalší list: „Tu Ti posielame semienka do Tvojej peknej záhradky jestli ešte nemáš zasiate. – Väzenie, ktoré tí nenasýtni vlci nášmu drahému Apenkovi usúdili, dúfame, že milostivý Pán Boh pomôže preniesť; ale s tým si ešte viac pokazia; Apenko ale mnoho získajú ... Náš milý Apenko nám predplatil „Svetozar z Bazarem“, je to velice krásny časopis a najmä to, že je slovanský.“ Aké boli styky na relácii Hlboké – Pazova živé, svedčí aj Ľudmilin list z 27. januára 1879 o ceste Kamenárovho syna Eugena z Pazovy do Hlbokého za Bohušom, synom J. M. Hurbana. V tomto liste sa uvádza aj to, že sa Svetozárovi Hurbanovi Vajanskému a jeho manželke Ide narodila dcérka Vierka: „Náš Svetozár sa pýta, že či by si mu Ty nebol kmotrom... Apenko vraví, že by to bolo dlho čakať a že zapísať Ťa môžu dať.“ V závere prosí brata, aby pozdravil Gustičku a malinkej dcére Ľudmile pobozkal hlavičku namiesto nej. Necelý mesiac predtým, než si Ľudmila siahla na život, Dionýz Feja z Malaciek napísal švagrovi Vladimírovi Hurbanovi takýto list: „Dňa 4. 3. 1886 som Ti exportoval zo Senice 1000 fl [florín – korún] do Vašej pomocnice a poslal som aj moju vkladnú knižku, sľúbiac Ti, že Ti budem písať. V Hlbokom sa Ľudmila niečo popravila, ale mala zase veľkú túhu po Malackách. Musel som ísť už pre ňu. Nebadám žiadneho polepšenia. Dr. Šimko konštatoval akúsi melanchóliu. Vôbec som sa presvedčil, že lekári síce vedia opísať nemoc, no liek neznajú. Dr. Šimko ma slabo potešil, lebo hovoril, že sa Ľudmilin stav bude vždy zhoršovať. Ona nehovorí nič. Vyhybuje sa spoločnosti a je veľmi do seba zavretá. Na druhý týždeň pôjdem do Viedne a poradím sa tam so špecialistom Dr. Meinnerthom. Aspoň pre uspokojenie, že som urobil, čo bolo možné. Ľudmila tohto leta tak dobre vyzerala, a tak dobre sa cítila ako predtým nikdy, a zrazu prišla táto duševná pohroma na ňu.“ Ľudmila Anna Hurbanová, vydatá Fejová, umrela 6. apríla 1886 vo Viedni – Kaltenleutgeben. Katarína Verešová

Vojlovický slovenský dievčenský kroj

chu V du stí o Slávn

áčch v B ke, o ň d o an týcht ej Pal vno v e i v Báčsk y 52. Slo o r e ž l m , a a r , o n i og vc ret íke d Petro iehajú pr stí, celý v tejm o b k k s o re slávn . Nech de, p m Sa rodných ž obvykle š prvý auo v o á N á e ho a ejší n ých n je aj n vensk slávnostn de prispe jánošícke iny u la je nám šednej ná kútik. Krás odnej ded r v ý i e k i za n o s t k o t ja, a i a veršam z ý De v o r o k t s a m ho gu , Alis vické ýkres vojlo ce vám v z Jánošíka ma z aE Pivni jú Anna avid siela lovice a D Voj ivnice. P

ZŠ T. G. Masaryka Anna Mareková, tá v jánošíckom ča ev Di v Jánošíku: kroji.

Ema Pudelko vá, ZŠ 15. okt vykúzlená z kúskov textilu óbra v Pivnici: Moja maľ ovaná Pivnic . a

ra v Pivnici: ZŠ 15. októb , er st Šu id Dáv traktorov. má aj mnoho

á Pivnica

Moja maľovan

Čistučkým bielučkým plátnom vonia rubáš jemnou čipkou cifrovan ý mladé kolená dievčen ské ozdobuje. Naň ide untrok prvý, ale poriadne ho utiah ni. Otoč sa jednou piruetou , aby každý záhyb na svo je miesto „ľahol“. Untrok druhý pevne sti ahni, a zvrtni sa druhou pir uetou, aby každý záhyb na ten prvý „ľahol“. Untrok tretí, hlboko vd ýchni, dobre stiahni, a zvrtni sa znovu, aby záhyby utvorili ha rmoniku veselú. Štvrtý... Koľko ich len máš? Zvrtniže sa: Friščardáš! Aby celá izba vôňou škr obu dýchala, aby sa ozval šuchot un trokov. Akoby si navzájom hrd o šepkali. Oplecko vyšívané, tro chu čipky, tu i tam... Ak rukávy nestoja ako dva plné mesiace na obidvoch stranác h dievčenských ramien, tu sú tetušky a strynky : hneď to napravia a sti ahnu. Niekedy sa aj šnúra roz hnevá a nadlaktie jemné jej os tro prištipne. Toľko, aby dievčina ve dela, že za krásu musí aj trp ieť. A teraz tá hlavná, najkr ajšia geceľa, aby rozprávku dopísala . Tú nemožno vykresliť , tá sa zďaleka vidí a každý mládenec vie , ktorá sa mu vzorka na jviac páči. Pohľad do zrkadla: keby mohlo, hlasom by svedčilo o kráse a bohatstve slo venského kroja. Pred zrkadlom sa aj na jkrajší vrkoč zapletá, a pôvabné stužky sa zv iažu, aby zaoblili mladú tvá r Slovenky. A teraz do tanca vyhľa dať šuhaja, tapantoše zatancovať. Nech šepkajú untroky, nech na kroji vzorka ož ije. Alisa Oravcová SKOS Detvan, Vojlovic a Anna F. a Jana S. 3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 30.7.2013 14:58 Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XIII ČÍSLO 169 3. augusta 2013

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

LEIVETHRA – JEDNO Z MIEST, KDE SA PÍSALA GRÉCKA MYTOLÓGIA

Krok za krokom, stopa po stope za Orfeom Ú zke a strmé kamienkovitoštrkové schody s dreveným zábradlím, vedúce dolu kopcom do fascinujúceho stáročného lesa s vysokánskymi stromami, ktoré majú veľmi hrubé kmene a široké koruny (neberte ma za slovo, keď poviem, že sú to platany) na prvý pohľad ani neveštili, že táto výprava nás bude stáť dobrej námahy a vypätia síl. Pohľad, ktorý sa ponúkal zhora, vábil ako hudba, a preto nebolo dôvodov, aby sme krok za krokom nešli smerom k hustému lesu. Možno nás aj zmámila pradávno zaspievaná pesnička vychýreného gréckeho, mytologického muzikanta a speváka Orfea. Veď tu, pod Olympom, kde vládlo dvanásť gréckych bohov, 5 kilometrov od známeho letoviska Leptokaria, v Leivethre žil a bol pochovaný práve Orfeus, ktorý svojím úchvatným spevom podmaňoval a upokojoval celú prírodu, miloval svoju manželku nadovšetko, ale nakrátko, keďže na uhryznutie jedovatého hada zo-

mrela. Práve láska k manželke Eurydike, po ktorú sa vypravil do podsvetia s odhodlaním vypýtať si ju od Háda, kráľa podsvetia, späť. Čaro jeho hlasu a hudby obmäkčili srdce panovníka podsvetia. Hádes mu ale dal podmienku, že si môže manželku vrátiť, ak sa po ceste neobzrie za Eu-

Pohľad z najvyššieho miesta Leivethry, akropoly, pripomína, že more je na dosah ruky. Hádam aj to bolo jednou z hudobných inšpirácií Orfea, za ktorého stopami sme sliedili...

Výskumy hovoria o tom, že starodávne mesto, teraz archeologický park Leivethra zaplavila rieka Sys, ktorá pramení na Olympe. Traduje sa, že sa vtedy splnila istá veštba, ktorá hovorila o tom, že ak sa na slnku uvidia Orfeove kosti, silný tok rieky zaviní veľkú katastrofu – záplavu. Fakt, veď ako sme tak šli lesom, ktorý sa nachádza pod akropolou Leivethry, všimli sme si obrysy riečneho koryta, ktoré tam kedysi bolo. Po tele nám vyskočili zimomriavky. Nevedno len, či pre predstavu veľkej vodnej kataklizmy alebo pre veľký chládok, ktorý v letnom období osviežil tak – akurát, aby sa počas horúceho dňa zvládli aj nejaké faktografické informácie. Leivethra podľa histoFascinujúci les Leivethry rických prarydikou. Na konci meňov vznikla v 15. storočí p. n. l. cesty sa Orfeus ne- a zničená bola začiatkom 1. stoovládal a obrátil sa za ročia p. n. l. Toho času je archeoňou. Vieme všetci, čo logickým náleziskom pod štátnou nasledovalo: Euridy- ochranou, na ktorom sa aktívne kokin návrat do pod- najú vykopávky. Zdá sa, že je vo svetia, smútok a slzy fáze sprístupňovania úmyselným Orfea. a náhodným návštevníkom, kePočas návštevy ďže nám žiadnu vstupenku neLeivethry stále sme pýtali, dokonca sme nenašli nikomali na mysli Orfea. ho, kto by nám odborným spôsoVeď možno práve po bom podal históriu tohto miesta. jeho stopách kráča- Avšak podarilo sa nám zistiť, že sa me, možno práve rozprestiera na rozlohe 400 árov, a pod hentým (pozri, to mesto, cintorín a akropola, kde tamtým!) stromom sme aj stretli jedného z archeolóvytváral hudbu, kto- gov. Čoskoro sme ho nechali osará všetky stromy, trá- mote, aby metličkou očistil prach, vu, kvietky napájali ktorý skrýva ďalšie tajomstvá z zvláštnou zdravou ži- gréckej minulosti. votnou energiou. V. Dorčová-Valtnerová

mozaika2:0 30.7.2013 14:59 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

S OBJEKTÍVOM PO PETROVCI

Maringotka a iné zaujímavosti

NÁS A ČÍŇANOV MILIARDA A POL. Alebo hlásnici z Východu či obdivuhodná schopnosť prispôsobovania sa. Tri pokolenia rodiny ZHEJIANG už niekoľko rokov bývajú a predávajú v Petrovci. Ťažko rozoznať, kto je otec a kto syn, kto matka a kto nevesta. Najľahšie mamu (nevestu) ČINLI CEN a dcérku (vnučku) LIU ANU na našej fotke pri ich obchode v strede Petrovca.

EKOLÓGIA A TEPLO. V samom centre tiež. Žiadne železo a betón. Iba vkusné aranžmány z kvetov vo výkladovej skrini a teplo dreva a trávy na priedomí. Oddych pre oči a bicykle.

PÁN MAJSTER A JEHO MARINGOTKA. Okolo ručnej práce z nákovy vidieť a cítiť i poriadok a vôňu rúk pani majstrovej. Aj hrkútanie holubov v holubníku na majáku. KEBY JA MAL, ČO MÁ BAČA, NEPÝTAL BY OD DIOUČAŤA. Héééj bučina zelená, bača Michal na Kulpínskych pekné stááá-do mááááá.

SÚKROMNÉ POĽNOHOSPODÁRSKE MÚZEUM. Náš objektív nakukol doňho na Ulici Martina Hrubíka. Pripomína časy, keď sa na takýchto preorával petrovský chotár. P. Hansman

24/II

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

mozaika3:0 30.7.2013 14:59 Page 4

M O Z A I K A

PRÍLOHA ZAujíMAvé práZdnInOvé AKtIvIty

Nevšedné, a predsa každodenné Č

as letných školských prázdnin žiaci trávia všelijako. voľného času počas dvoch a pol mesiaca majú nazvyš. pre deti z Báčskopetrovskej obce kresťanské spoločenstvá a cirkvi organizujú viaceré kempy. Medzi najviac navštívenými je Betel vo Fruškej hore. Ale aj v samotnom petrovci už druhý rok aktivisti združenia yMCA v júli pre dve skupiny detí chystajú letné pobavenie, ktoré je zacielené na žiakov nižších ročníkov základnej školy. Za jeden týždeň deti majú možnosť bližšie sa zoznámiť so službami, zaujímavými remeslami a drobnochovateľmi vo svojom prostredí. podniky a ustanovizne, ktoré im programy letného pobavenia ponúkli, pre nich nie sú až také neznáme. veď vedľa niektorých z nich chodievajú dennodenne. teraz mali

Žiakov po príchode do YMCA denne čakali kreatívne dielne

V Stanici polície si vyskúšali výzbroj, ale aj to, ako je byť za mrežami

Ako sa tradične v Petrovci šijú metly, v Galérii Ahoj im ukázal Ján Čús

Skúška na javisku v kostýmoch z divadelného depozitára

Hasičské vozy s natankovanou vodou tiež zaujali pozornosť detí 3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS Ľudu

možnosť získať kompletnejší obraz o ich činnosti a zároveň nadobudli i nové poznatky o ich aktivite, resp. odpoveď na to, čo tieto pre ľudí v obci znamenajú. v stredisku yMCA mládežníci pre deti prichystali všelijaké kreatívne dielne a rozličné hry. Bicykel je v petrovci bežným a aj najčastejšie užívaným prepravným prostriedkom. tak i tieto deti vysadli na svoje bicykle, aby obchádzali osadu, priemyselnú štvrť, kanál. Za pomoci

policajnej hliadky organizovane vyrazili aj do Kulpína, do tamojšieho kaštieľa. v rozhovore so žiakmi bolo vidno, že im poznávacie návštevy prospeli. K tomu boli aj fyzicky aktívni a získali aj nové skúsenosti a vedomosti o práci policajtov, zdravotníkov, požiarnikov, novinárov, divadelníkov, miestnych remeselníkov a drobnochovateľov. nevystali ani návštevy galérií, najstaršieho domu a iných významných lokalít. J. Čiep

V štúdiu petrovského rozhlasu naživo s novinárom Miroslavom Babiakom

III/25

mozaika4-5:0 30.7.2013 15:28 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

S VLASTISLAVOU CHRŤANOVOU Z KYSÁČA

Od záľuby po zdroj na živobytie zberateľskou vášňou. Zaúčala som sa ide o šikovnú ženu, ktorá sa snaží v aj štrikovaokamihu riešiť problém, nič neodkla- niu, pamätám si, že mi dajúc na neskoršie. Tak bolo vždy, zvlášť po tom, keď v no- dedo urobil vembri minulého roku zostala bez ro- ihličky zo boty. Po devätnástich odpracovaných ro- spíc z bicykkoch sa táto tridsaťdeväťročná Kysá- lového kolečanka chopila toho, s čím od detstva žila sa. Vyšívať – ručných prác. To, čo jej bolo koníčkom, na stroji ma sa odrazu stalo koňom, čiže hlavným naučila pred zdrojom zárobku. A to sú vyšívané a šité s i e d m i m i kroje, žehlenie krojov, šlingovaná po- rokmi ocko- Vlastislava vyšila najrozličnejšie vzorky na obrusoch a súpravách sestra steľná bielizeň, praktické veci pre do- va mácnosť, výroba pohľadníc, pečenie Grečňová. Podnet na to boli vianočné a zákazky skončia, dohonia sa aj roboty v pečiva na rodinné oslavy, predaj kera- veľkonočné výšivky, ktoré sa mi veľmi dome, ako je napríklad upratovanie, mického riadu, výzdoba kraslíc háčko- páčili, nuž som si ich sama chcela šiť. prípadne obrábanie záhrady. Ešte stále Stroj sme odniesli k tete a ja som k nej všetko, čo takto zarobím, vkladám do vaním, všeličo iné. − Snažím sa čím viac rozšíriť sortiment chodievala ako ozajstný učeň: kaža ponúknuť svoje výrobky zodpoveda- dý deň od 9. do 17. hodiny. Spojúcim zákazníkom. Od detstva mám zá- čiatku som dokonca mala zápal ľubu v ručných prácach, lebo v našej, Ba- svalov, lebo stroj sa krútil nohami, binkovej uličke, sme vyrastali samy diev- no neskoršie som si kúpila stroj na čence. Keď sme chodili do šiestej, sied- elektrický prúd. Veľmi užitočné mej triedy už sme sa prestali hrať s bá- rady, a dokonca aj vzorky, som bikami a začali sme vyšívať. Vymieňali dostala od tiet Vrankovej, Hlavásme si vzorky a mne sa to zapáčilo. Ne- čovej a Vestegovej. Páčilo sa im, že bolo počítačov ako dnes. Vtedy, a potom sa do vyšívania zaúča aj niekto aj neskoršie, som si vyšila hodne obru- mladší, − spomína si na vlastné zasov a súprav s najrozličnejšími vzorka- čiatky zhovorčivá spolubesedníčmi, ku ktorým som prichádzala s veľkou ka. − Keď som vlani zostala bez roboty, začala som vyšívať vlašské pregače, čo sa v Kysáči veľa robí. Niekedy nad touto prácou strávim až 8 do 10 hodín denne. Potom Zásterky a vrecká na fľaše, podložky pod poháre trpia niektoré a na obedovanie, obliečky na košíky... domáce roboty, ale našťastie, hodvábov, na živobytie to nestačí. Predtu je mama, ktorá sa by som sa najradšej len niekde zapomôže, lebo leho- mestnala, aby mi toto bol len dodatočty s vyšívaním nie- ný zárobok, − hovorí Vlastislava, kokedy súria, zákazku mentujúc, že sú ručné práce nedocetreba dokončiť na- nené. Mnohí ich obzerajú, páčia sa im, čas. Je to dosť na- ale nakoniec si kúpia niečo u Číňanov. Poháre na prípitok snúbencov alebo novomanželov máhavé, ale keď sa Avšak má nádej, že sa doba, keď ženy z

lastislava Chrťanová patrí medzi tie osoby, ktoré nikdy nie sú na pokoV ji. Už z rozhovoru s ňou sa dá vycítiť, že

26/IV

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

HLAS ĽUDU O S O B IT N Á P R Í L O H A

ROČNÍK 70 3. augusta 2013 31 /4554/



OBSAH

Slávnosti ako medzník............ 2 SNS 2012.................................. 3 SNS 2008.................................. 4 SNS 1998.................................. 5 Padinčania na Slovenských národných slávnostiach.......... 6 Krása kroja a kuchárske umenie................ 7 Spoločná beseda a športová gymnastika boli IN.................. 8 Ten veľký príbeh...................... 9 Súčasný doklad, budúci poklad........................10 Poďme do Hajdušice na mejačky..................................12 Slávnosti nás spájajú.............13 Aradáčske meškárky na SNS.....................................14 Legenda pazovského a petrovského futbalu...........15

Prílohu k SNS pripravila Anna Francistyová Grafická úprava Miroslav Dobroňovský Jazyková úprava Anna Horvátová Korektúra Jasmina Pániková Fotografie z archívu Hlasu ľudu a z osobných archívov autorov a spolubesedníkov Tlač Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Náklad 800 kusov

 SNS GALÉRIA

Slávnosti ako medzník

ak to beží: leto ako obdobie najčastejších dovoleniek a pravidelných prázdnin spravidla chápeme dvojdielne – prvá časť je tá pred Slovenskými národnými slávnosťami, tá druhá po nich. Zvykli sme si na ich ustálený termín – prvý augustový víkend, preto často počuť: „Nevyšla nám cesta v júli, teraz už pôjdeme len po Slávnostiach“; alebo „Ak líčenie domu nestihneme do Slávností, radšej nezačínajme – urobí sa to na pokoji potom“... Slávnosti môžeme pozorovať ako svojrázny medzník aj v ich historickom kontexte: rovno na tomto veľkom podujatí tunajších Slovákov aj oficiálne pribudli do nášho národného života dôležité objekty či inštitúcie. Napríklad už na 1. ročníku tohto národného snemovania roku 1919 bola otvorená kníhtlačiareň v Petrovci, roku 1923 na SNS položili základný kameň budovy Slovenského reálneho gymnázia, roku 1932 založili Maticu slovenskú v Juhoslávii, ktorá sa neskôr zapojila do organizácie SNS a v rokoch pred druhou svetovou vojnou a tesne po nej ich samostatne organizovala, roku 1948 na SNS slávnostne otvorili Národné múzeum v Petrovci... Svojrázne medzníky sú aj oslavy výročí našich inštitúcií či jubileí popredných jednotlivcov na týchto novších každoročných Slávnostiach, keď tiež robíme súvahu a rysujeme ďalšie kroky. V tomto roku si napríklad pripomíname 10. výročie pôsobenia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, teraz jedného z troch organizátorov SNS. A Slovenské národné slávnosti, aj oficiálne národný sviatok Slovákov v Srbsku, to sú i neformálne stretnutia, nové známosti, zážitky a dojmy, ktoré si takto príležitostne oprašujeme, znovu prežívame. Ako svojrázny medzník nielen v rodinnom fotoalbume, ale i v zákutí našej duše.  Anna Francistyová

SNS 2013

TRI spätné pohľady na PROGRAMy Slovenských národných slávností

SNS 2012

poradí 51. SNS sa niesli v znamení 80. výročia založenia Matice slovenskej v Srbsku a konali sa v dňoch 2. až 4. augusta 2012. Pravda, mali aj svoju ouvertúru. V Spolku petrovských žien prichystali etnografickú výstavu, v Knižnici Štefana Homolu dokumentárnu výstavu Matici k sviatku a v Galérii Zlaté remeslá nainštalovali výstavu olejomalieb Jána Brnoliaka zo Slovenska Rok na dedine. Aj miestni ľudoví umelci pripravili a otvorili kolektívnu výstavu. Obsahy SNS sa nediali iba v Petrovci. V Báčskej Palanke sa tradične stretla študujúca mládež a v Novom Sade otvorili výstavu obrazov k 70. narodeninám akademického maliara Milana Súdiho. Svoju výstavu k náplni vlaňajších SNS pridali aj filatelisti, prezentácii svojich umeleckých prác sa tešili päťdesiatnik Ivan Križan, Ján Maglovský a insitný maliar Ján Husárik. Príležitostnou výstavou sa pripomenulo 170. výročie remeselníctva v Petrovci. Na SNS 2012 sa stretli matičiari, slovenskí dolnozemskí učitelia, novinári, nechýbali slávnosťové bohoslužby a vstupný program SNS akoby dotváral knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Slávnosti okrem iných hostí navštívili aj srbský premiér Ivica Dačić a minister kultúry Bratislav Petković. Návštevníci sa tešili galakoncertom našich detských a dospelých folklórnych súborov, koncertu FS Mladosť z Banskej Bystrice, prezentácii kníh v organizácii ASSŽ, Jarmoku umenia, detskej módnej revue, divadelným predstaveniam. K tomu Jánovi Kvačalovi odhalili pamätnú tabuľu. Športový program bol tiež bohatý. V rámci SNS súťažili futbalisti rozličných kategórií, basketbalisti, rybári, stolní tenisti, poľovníci, šachisti, drobnochovatelia...





SNS 2013



SNS 2008 Keď sa iba trochu vrátime do minulosti, povedzme päť rokov dozadu, do roku 2008, iste si všimneme, že program SNS už vtedy mal svoju zachodenú schému, ktorá sa v podstate nezmenila ani dodnes. Iba sa navrstvovala ďalšími kultúrnymi obsahmi, takže návštevníci SNS 2008, 47. v poradí, ktoré trvali od 8. do 10. augusta, mali možnosť zúčastniť sa v práci zhromaždenia matičiarov, učiteľov, sledovať študentov (v Selenči), pozrieť si prezentáciu nových kníh, ale aj imatrikuláciu prvej generácie petrovského oddelenia študentov Lekárskej fakulty svätej Alžbety v Bratislave a navštíviť slávnosťové bohoslužby v evanjelickom kostole v Petrovci. Petrovské ženy aj naživo znázornili chmeľovú oberačku, návštevníci SNS si obzreli výstavu starých fotografií, výstavu fotografií Ondreja Miháľa, maľby Martina Papa, kolekcie poštových známok, prehľad publicistiky Slovákov v zahraničí, sochy umelcov zo Slovenska, mohli sa započúvať do koncertu duchovných piesní v baptistickom dome. Milovníci folklóru prišli na svoje na galakoncertoch petrovských folkloristov a folkloristov zo Srbska alebo na koncerte FS zo Slovenska, z Važca. Ľudové veselice doplnila aj známa skupina Senzus a okrúcanie býka na ražni v Klube poľnohospodárov. Dobrá nálada bola aj na Jarmoku umenia, divadelných predstaveniach pre deti a dospelých. Ani športovci nezlyhali. Aj tentoraz v rámci programu SNS boli súťaže v tradičných športoch. Štátne správy na SNS boli zastúpené na úrovni podpredsedov vlád Slovenska a Srbska, menovite Dušanom Čaplovičom a Božidarom Đelićom.

 SNS GALÉRIA



SNS 2013

SNS 1998 Cúvnime ešte desať rokov dozadu, do roku 1998. Boli to už 7. obnovené SNS a trvali od 7. do 9. augusta. Už letmý pohľad na program nám napovedá, že profil a obsah SNS bol definovaný, iba trochu skromnejší ako ten dnes. Neobracalo sa také veľké množstvo peňazí a ani jednotlivé programy neboli také nákladné ako dnes. SNS sa zväčša realizovali na ochotníckej základni a z entuziazmu. V súčasnosti organizátori SNS píšu projekty na jednotlivé programy, zbierajú granty, ale hoci sú verejné inštitúcie, záverečné vyúčtovanie vždy zostane niekde v zásuvke, a tak verejnosť nemá možnosť dozvedieť sa, koľko Báčskopetrovská obec, MSS či NRSNM minú počas SNS na národné ciele. SNS v roku 1998 štartovali Stretnutím slovenských novinárov. Nasledovala prezentácia kníh tlačiarne Kultúra a výstava maliara Martina Papa z Padiny. Novozaložená Knižnica Štefana Homolu tiež prispela otvorením výstavy k jubileu Matice slovenskej a návštevníci si obzreli aj výstavu obrazov maliarky Viery Fajndovićovej-Súdiovej. Divadelné javisko patrilo súboru z Kulpína. Matičiari mali zraz v piatok poobede a v sobotu sa stretli učitelia, zdravotníci a nevystali ďalšie divadelné predstavenia domácich ochotníkov, výstava Vladimíra Urbančeka, kultúrno-umelecké pásmo, detský hudobno-folklórny program a program hostí zo Slovenska. Aj nedeľná náplň SNS bola bohatá. Okrem početných športových podujatí, v kostole sa predstavili selenčské Zvony, na organoch koncertovala Jarmila Juricová-Stupavská. V podvečer bol hudobno-inštrumentálny program našich mladých talentov a večer sa predstavili folkloristi domácich KUS a divadelníci z Kysáča. Športové programy sa niesli v znamení osláv 75. výročia založenia Futbalového klubu Mladosť a medzinárodných cyklistických pretekov. V Petrovci na týchto SNS uvítali mnohých vysokých hostí a medzi nimi bol aj predseda Národnej rady SR, v súčasnosti prezident Slovenska Ivan Gašparovič.  Jaroslav Čiep Fotografie: z osobného archívu autora



NAD ZAŽLTNUTOU SPOMIENKOU Z BÁČSKEHO PETROVCA

SNS 2013

Padinčania na Slovenských národných slávnostiach

Spomienky pomaly ubúdajú: Eva Kotvášová ako učiteľka slovenčiny

Padinská tanečná skupina na SNS v Báčskom Petrovci roku 1950

pomienky časom blednú, niektoré celkom zmiznú, ale tie, ktoré nám pripomínajú pekné zážitky, sa snažíme zachovať. Padinčanke, osemdesiatriročnej Eve Kotvášovej, rodenej Povolnej, už mnohé spomienky vybledli, ale na niektoré nikdy nezabudne. Po ukončení druhej svetovej vojny roku 1947 skupina mládežníkov z Padiny, aktívnych pri Miestnom odbore Matice slovenskej v rámci Kultúrnoosvetovej rady, založila tanečnú skupinu, ktorej vedúcou bola učiteľka Vilma Štátová. V tom roku sa padinským tanečníkom podarilo zúčastniť sa aj na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci. Po prerušení činnosti MOMS (1948) bol založený Slovenský kultúrno-osvetový spolok Bratstvo.

Úlohu choreografky prebrala odborná učiteľka slovenčiny Eva Kotvášová, ktorá sa pred SNS záväzne zúčastňovala na vyučovacích hodinách v Báčskom Petrovci. – Nebolo ľahko dostať sa do Petrovca, ale sa oplatilo. Boli to krásne zážitky, na ktoré si dodnes pamätám. Z Padiny do Báčky sa cestovalo všelijako, na vozoch, vlakom a neskoršie autobusom. Tam som absolvovala nové tance pre slovenskú besedu, ktorú som potom nacvičila v Padine s novou tanečnou skupinou. Do tanca nám na harmonike hrával učiteľ Bedrich Pilát. Nebolo nás veľa v tanečnej skupine, lebo v tom období po vojne sa rodičia ešte báli o svoje deti, nechceli ich pustiť ďalej od domu. Počas SNS v Báčskom Petrovci sme boli ubytovaní v základnej škole, kde sme boli rozdelení do tried: osobitne boli ubytovaní chlapci a dievčatá spali v druhej učebni. Pred programom sa konali skúšky, po ktorých sme sa šli obliecť do krojov. Potom nasledovalo slávnostné defilé ulicami Petrovca. Program sa konal na športovom ihrisku, kde sme na vystúpenie čakali aj po niekoľko hodín. – Počas pobytu v Petrovci na Slovenských národných slávnostiach sme nadviazali nové priateľstvá. Mnohí sa tam zamilovali, písali si listy, neskôr si založili i rodiny, alebo zostali kamarátmi dodnes. Boli to krásne časy, z ktorých nám zostali krásne spomienky. Na tie Slovenské národné slávnosti si budeme pamätať do konca života, – záverom nám povedala profesorka Kotvášová.  Anička Chalupová Fotografie: z archívu E. Kotvášovej

 SNS GALÉRIA



SNS 2013

KYSÁČ

Krása kroja a kuchárske umenie

ysáčania na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci aktívne účinkujú vo všetkých segmentoch a podujatiach. A vždy prihliadajú aj na to, aby dôstojne reprezentovali krásu svojho kroja, ale aj dobroty z kysáčskej kuchyne. Nemalú úlohu v tom majú členky Spolku kysáčskych žien v čele s predsedníčkou Ľudmilou Berediovou-Stupavskou. V spoločných spomienkach si pripomíname na mnohé slávnosťové podujatia a zároveň z albumu vyberáme fotografie. Medziiným z podujatia Kráska ľudového kroja z roku 2006, ako i z programu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov z roku 2010, keď bolo na SNS vyhodnotenie fotokonkurzu venovaného svadobnému obradu, čiže hľadala sa najstaršia fotografia manželského páru. Toto druhé podujatie bolo v reštaurácii Aróma v Petrovci. Členky Spolku kysáčskych žien tam predviedli rozpletanie a čepčenie mladuchy v Kysáči. V programe vystúpili aj

členovia KUS Jánošík z Jánošíka so svadobnou obyčajou Na kašu, ako aj ochotníci SKUS hrdinu J. Čmelíka zo Starej Pazovy, ktorí prítomným priblížili atmosféru, akú niekedy vedeli v Srieme na svadbe urobiť drdá. Naša spolubesedníčka na súbeh zaslala najstaršiu fotografiu mladomanželov z roku 1895. Aj dnes si spomína na veselú náladu na tomto podujatí, spoločný tanec všetkých účastníkov programu, svadobné slovenské menu... Kysáčske spolkárky na Slávnostiach v Petrovci vystavujú aj ručné práce a ponúkajú rozličné slané a sladké pochúťky, ale i známu kysáčsku sármu. Zúčastnili sa i Na jarmoku čiže Stretnutí dolnozemských Slovákov v roku 2009, ale aj na Jarmoku umenia 2012, skadiaľ sú fotografie, ktoré prikladáme

k týmto kysáčskym slávnosťovým spomienkam.  Elena Šranková Foto: autorka a archív Ľ. B. Stupavskej



V POVOJNOVÝCH ROKOCH NA SNS

SNS 2013

Spoločná beseda a športová gymnastika boli IN

ovojnové roky boli ťažké a skromné pre každého človeka v každom ohľade. I napriek ťažkostiam, nerestiam, chudobe Slovenské národné slávnosti sa bez ohľadu na to, že Matica slovenská v Juhoslávii v tom období nepôsobila, organizovali až do roku 1953. – Možno ako nikdy predtým a nikdy potom v období po druhej svetovej vojne na tomto najväčšom slovenskom podujatí vo vtedajšej Juhoslávii mohutnel pocit bratstva a jednoty, – spomína si na zašlé časy osemdesiatročná učiteľka vo výslužbe Alžbeta Pucovská z Kulpína. – Bolo to vidno na ústrednom programe, ktorý prebiehal v nedeľu na ihrisku vo Vrbare, počas spoločnej besedy.

Alžbeta Pucovská, vtedy ešte Gierová, počas jednotliveckého vystúpenia na kladine na SNS roku 1953

Skupinová cvičba na kladine – SNS 1953

 SNS GALÉRIA



Učiteľka Pucovská, vtedy zo dvadsaťročná študentka Učiteľskej školy v Petrovci, aj dnes prejavuje obdiv k dobre nacvičeným tancom. – Viete, tanečníci zo všetkých slovenských osád, hoci v rozdielnych krojoch, tancovali naraz, a to rovnaké tanečné kroky. Beseda akoby bola symbolom bratstva a jednoty, ktoré vtedy dožívali rozkvet. Veľký dôraz sa dával aj na životné krédo „v zdravom tele, zdravý duch“, keďže záväznou časťou programu bola aj športová gymnastika. Naša spolubesedníčka bola výbornou gymnastkou na kladine. – Športovú gymnastiku a besedu mali na starosti učitelia Štefan a Olga Labátovci, ktorí to nacvičili, a potom zorganizovali samotné vystúpenia na výbornú. Pomáhali im sestry – učiteľky Milina Bartóková a Anna Majerová. Podľa mňa aj beseda, aj gymnastika dávali Slávnostiam taký iný šmrnc... ten už menej na súčasných SNS badám...  Vladimíra Dorčová-Valtnerová Foto: archív A. Pucovskej

SNS 2013

NIELEN K JUBILEU NÁRODNOSTNEJ RADY…

Pred desaťročím: z júnovej schôdze NRSNM v roku 2003 v Zhromaždení APV v Novom Sade

Ten veľký príbeh

rojekty, programy, školenia, kurzy, dielne, prednášky, semináre, odborné pobyty…Ťažko je čo len napočítať všetky aktivity, ktorými v súčasnosti pôsobí Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v štyroch základných oblastiach a smeroch. Jej prvé desaťročie, za ktorým sa postupne a práve kladie bodka, z pohľadu dejín ich neveľký zlomok, z aspektu intenzívneho dneška zase celý rad rokov, v ktorých sa mnohé pozitívne a posmeľujúce dokázalo a zvládlo, je aj pre NRSNM nanajvýš dôležitou chvíľou. Najmä preto, že sa patrí pozrieť sa dozadu, čo-to zhodnotiť a zvážiť, rozhliadnuť sa v súčasnosti, pouvažovať o smerniciach do budúcnosti. Samozrejme, že sú Slovenské národné slávnosti priam uliatou príležitosťou na to: tak z aspektu počtu ich dejateľov a vôbec účastníkov, ako aj pre náplň rozmanitých

programov a vôbec pre ich celkový význam, rozsah a obsah. Dejiny už dávno nie sú tým, čo si o nich myslia, prípadne snažia sa nám nahovoriť alebo o nich rozhodovať a rozhodnúť tzv. vyvolení, z elity politickej či inej. Sú záležitosťou nás všetkých, ktorí sme ich aktérmi a snažíme sa ponechať aspoň aké také svedectvá a stopy, ktoré v celkovom dobovom vrení neustúpia pred prvým náporom nepochopenia a útokov sústavy ešte stále produkujúcej viac chvíľkovej pragmatickej ideológie než kvalitných tovarov a sviežich ideí. To, čo nás možno najvypuklejšie líši od iných, je dynamika dianí, zvlášť kultúrnych, ale aj mnohých ďalších, ktorými sústavne dávame vedieť o sebe. Písané slovo, kniha, recitál, divadelné predstavenie,





FOTOGRAFOVANIE SLÁVNOSTÍ

Súčasný doklad, budú

SNS 2013

 koncert, fotografia. Prostriedkov na vyjadrenie odkazov, povahy alebo drám všedných okamžikov je ozaj mnoho: je to paleta oveľa pestrejšia než tá, ktorej sa dotýka maliarov štetec. Svoje miesto si medzi nimi vydobyla i snímka: reportérska, dokumentárna, umelecká, farebná alebo čierno-biela, masová alebo osobná. Ako vzácne a nenahraditeľné svedectvo o nás, ako aj o ľuďoch iných, dobe a spoločnosti, ktorá ešte stále neobjavila všetky svoje možnosti. Fresky okamihov majú rôzne farby a tiene, či už sú chronologické, významové alebo akési tretie. Sú kaleidoskopom, ktorý nám to za nami pripomína, na iné upozorňuje, nezabúdajúc pritom, že žijeme skutkami, ďakujúc ktorým sme odolali všetkým víchriciam doterajších čias a problémov. Lebo fotka nie je len chvíľkovou vizuálnou momentkou a stelesneným pohľadom cez objektív, ale je predovšetkým kronikou, vyjadrením, často i nemým komentárom. A tie naše dejiny a svedectvá sú, našťastie, ozaj bohaté, plné a mnohovravné…  Oto Filip Snímky: autor

Na ďalšie Slávnosti sa dbá už po ukončení predchádzajúcich. Ich neodmysliteľnou súčasťou sú výstavy olejomalieb. Na snímke Dr. Ján Babiak, vtedy predseda MSJ, v ateliéri Alžbety Čížikovej, insitnej maliarky z Kovačice.

a prvých Slávnostiach bolo fotografovanie skôr javom ojedinelým. V tridsiatich rokoch minulého storočia snímok už bolo na desiatky, zopár desaťročí neskoršie, po obnovení SNS vznikali stovky fotiek, v posledných rokoch ich je na tisíce. Udalosti zo Slávností v tomto storočí zvečňujú najčastejšie fotografi amatéri. Publicista Morvay by ich nazval fotografujúcou verejnosťou. Podľa neho oni tvoria viac ako deväť desatín majiteľov fotografických prístrojov. Hoci sa „nesnažia ani oboznámiť sa s technikou fotografovania a neusilujú sa ani vytvoriť fotografie umeleckej hodnoty“, ich snímky časom nadobúdajú na prospešnosti. Slovenská etnografka Soňa Kovačevićová o podobných snímkach raz napísala, že sú „ikonografickým prameňom a pomôckou pri národopisných výskumoch“. Zábery zverejnené v Národných jednotách, v týždenníku Hlas ľudu, Národných kalendároch či na webových stránkach robia z čitateľa (a pozorovateľa) účastníka zobrazenej príhody. Popredných fotograf Robert Caputo by pridal, že „fotografie prenášajú časy minulé do prítomnosti“. A keby sa zmieňoval o Slávnostiach, Brit John Thomson by asi napísal, že fotografie z nich poskytujú garanciu autentickosti – prostredia i udalosti. Nie darmo sa teda vraví, že dobrá snímka neraz povie viac než tisíc slov. Nechce sa ani obhajovať, ani obžalúvať. A že zastavuje čas. Je aj neprestajnou besedou prítomnosti s minulosťou a zajtrajškom. Je dokumentom na moment, chvíľkovým dokladom.  Zábery zo starších Slávností sú pre nás i – pokladom. Ján Špringeľ Foto: autor

 SNS GALÉRIA



ci poklad

SNS 2013

Po získaní striebornej medaily na Univerziáde 2003 sa Marína Puškárová, basketbalová reprezentantka Srbska a Čiernej Hory, stala aj držiteľkou Plakety Dr. Jána Bulíka za najúspešnejšieho športovca medzi tunajšími Slovákmi. Na fotografii je M. Puškárová s dobrodincom Ľudovítom Mišíkom. Koncom minulého a začiatkom tohto storočia Spolok Slovákov z Juhoslávie so sídlom v Bratislave usporadúval organizované zájazdy na Slávnosti. Predtým vojvodinskí Slováci navštívili svoje rodiská a spoločne sa s tamojšími matičiarmi potom prepravili na Slávnosti. Na snímke sú matičiari z Kovačice a členovia SSJ po príchode do Petrovca.

Organizátori a účastníci lásku k slovu, slovesnosti, slovenskosti vštepujú najmladším pokoleniam nielen počas početných vystúpení, ale detváky sú i dobrovoľníkmi počas vítania vzácnych hostí

Fotografie sú zväčša všeobecné, pochopiteľné, bez rečových a vzdelanostných zábran. Takéto môžu byť aj pomôckou pri etnografických prieskumoch: Pazovčanky na Slávnostiach v Petrovci.



SNS 2013

Ženy sa nedali zmýliť a aj napriek početným hosťom kúdele na mejačkách dobre spracovali

Poďme do Hajdušice na mejačky

ajdušica v období medzi dvoma vojnami a aj mnoho rokov po nej bola na okraji kultúrnych dianí vojvodinských Slovákov, takže sa jej občania nemôžu pochváliť častou a najmä nie masovou účasťou na Slovenských národných slávnostiach. Aj celé prvé desaťročie po obnovení Slávností prešlo bez Hajdušičanov, avšak s rozprúdením činnosti KUS Bratstvo, a potom aj MOMS sa to začína meniť, a čoraz častejšie medzi účastníkmi

Hajdušický mládenec Vladimír Sedliak, ako dobrý hostiteľ, vítal na javisku všetkých hostí a medzi nimi aj toto boľovské dievča

Časť programu Hajdušičanov na javisku 43. SNS

 SNS GALÉRIA



niektorého z programov SNS boli a sú aj Hajdušičania. Osobitné uznanie sa im však dostalo roku 2004, keď bol scenár galakoncertu najlepších slovenských folklórnych súborov inšpirovaný hajdušickými mejačkami. Je to zvyk spracovania konopí, ktorý Hajdušičania predviedli v tom istom roku na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch a získali striebornú plaketu. Podľa scenára účastníci – súbory a sólisti – tohto vždy veľmi očakávaného a navštíveného programu SNS prichádzali akože do Hajdušice na mejačky, a tam si potom zatancovali a zaspievali...  Vladimír Hudec Foto: autor

SNS 2013

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Slávnosti nás spájajú

polok žien Anna v Slankamenských Vinohradoch pôsobí takmer desaťročie a úspešne ho vedie Anna Dingová, učiteľka na dôchodku. Spolok má zo 20 členiek. Od založenia sa na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci zúčastnili trikrát. „Na Slávnostiach sme ako členky nášho spolku prvý raz boli v roku 2005. A práve v tom roku som ja na Stretnutí slovenských učiteľov dostala uznanie, čo ma nesmierne potešilo,“ povedala nám Anna Dingová. Na SNS v Petrovci sa usilovné ženy z populárnych Brehov predstavili na osobitných stánkoch výstavou ručných prác, typických pre tamojšie prostredie. „Raz na Slávnosti s nami išli i naši spoluobčania a okrem stánkom s ručnými prácami sme vtedy malú dedinku Slankamenské Vinohrady, verím – dôstojne, reprezentovali aj ako ovocinárske prostredie s množstvom sladkých plodov dopestovaných s veľkou láskou na

svahoch Fruškej hory,“ akcentovala naša spolubesedníčka, a dodala, že sa jej na Slávnostiach, na ktorých sa doteraz zúčastnila, páčil ich bohatý program. Najmä jej v krásnych spomienkach zostali prezentácie kníh slovenských autoriek. Slovenské národné slávnosti boli a sú príležitosťou na stretnutie dolnozemských a zahraničných Slovákov, na stretnutie starých známych a nadviazanie nových kontaktov. Podľa slov A. Dingovej „Slávnosti nás spájajú a pozitívne vplývajú na naše slovenské národné povedomie. Po nich sú účastníci obohatení o nové skúsenosti, ktoré sú veľkým podnetom na ďalšiu prácu, najmä pre spolky a združenia pôsobiace v malých prostrediach, akými sú i Slankamenské Vinohrady.“  Anna Lešťanová Foto: autorka a archív A. Dingovej

Anna Dingová (zľava) a Anna Mrvová zo Slankamenských Vinohradov na Jarmoku umenia v rámci SNS 2007



SNS 2013

Aradáčske meškárky – tak tie aktívne, ako aj tie, ktoré už nehrajú – sa znovu stretli začiatkom tohto roku pri príležitosti vydania prvého cédečka. Na stretnutí bol aj učiteľ Samuel Kováč st., iniciátor založenia tejto jedinečnej hudobno-speváckej skupiny.

Aradáčske meškárky na SNS

Erža Jánošíková (vľavo) a Zuzana Obšustová dnes

radáčske meškárky Erža Jánošíková a Zuzana Obšustová si aj dnes živo spomínajú na svoju účasť na povojnových Slávnostiach. – Prvýkrát som na Slávnostiach bola ako 13- – 14-ročné dievča. Folklór nás nacvičoval Janko Struhár, ktorý z Petrovca prichádzal do Aradáča na skúšky. Vtedy sme mali tri a neskoršie veru aj štyri kolá. Neskôr som s Ďurom Tótom odchádzala do Petrovca učiť sa tanec, ktorý sme potom učili tancovať našich tanečníkov. Veľmi som mala rada tanec, ale už vtedy som vedela aj meškuvať a spolu so Zuzkou Obšustovou sme si aj na Slávnostiach zahrali a zaspievali. Pre ostatných, tak ako aj dnes, bolo veru divné, že dievky hrajú na

 SNS GALÉRIA



meškách. Obdivovali nás a fotili, aj keď sa vtedy ešte nefotografovalo tak veľa ako dnes. Žiaľ, keď som sa vydala, môj teraz už nebohý manžel mi nedovolil tancovať a veru ani meškuvať. Iba neskoršie – po jeho smrti som s meškárkami znovu začala vystupovať. Odvtedy sme niekoľkokrát vystúpili aj na obnovených Slávnostiach. – Spomínam si, že sme do Petrovca cestovali vlakom, ale sme už v Orlovate, a potom aj v Novom Sade prestupovali do druhého vlaku, takže cesta trvala takmer celý deň. Na stanici v Petrovci nás dočkali so záprahovým vozom a zaviezli do Petrovca, – spomína si Zuzana Obšustová. – Spali sme v škole na slame, ale to nám veľmi neprekážalo, lebo sme boli mladí. Moje prvé vystúpenie s meškami na SNS je späté s nedopatrením: zmeškali sme totiž na spoločné vystúpenie na ihrisku vo Vrbare, lebo sa naši chlapci dali do kúpačky... Aby som nejako vyhladila nepríjemnú situáciu, spolu s kamarátkou som vyšla na javisko. Ja som hrala na meškách a spoločne sme zaspievali niekoľko pesničiek. Neskoršie sme s Erkou Jánošíkovou často vystupovali, ale sme aj meškuvali a spievali na dobrú náladu v spoločnosti.  V. Hudec Foto: autor

SO STAROPAZOVČANOM JÁNOM KOVÁČOM

Legenda pazovského a petrovského futbalu

ko to bolo kedysi na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci, rád si aj dnes zaspomína Ján Kováč zo Starej Pazovy. Tento odborný učiteľ biológie a chémie na dôchodku bol aj riaditeľom ZŠ 15. mája a ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Pán Kováč má 86 rokov a dobrú pamäť. V rozhovore o Slávnostiach v minulosti nám verne sprítomnil najmä dávny rok 1946, keď sa ako 19-ročný mladý poručík po prvý raz zúčastnil na Slávnostiach. „Vtedy sme my futbalisti pazovskej Jednoty na turnaj na SNS do Báčskeho Petrovca cestovali kamiónom. Bolo tam veľa ľudí a ja som po prvý raz vtedy bol v Petrovci. Vtedy som ešte ani netušil, že sa stanem žiakom petrovského gymnázia a futbalistom tamojšieho mužstva,“ povedal náš spolubesedník, a doložil: „Náš príchod prostredníctvom internej rozhlasovej stanice zahlásil ľubozvučný hlásateľkin hlas: Teraz nám prišiel kamión zo Starej Pazovy, s hráčmi Jednoty...“ Na futbalovom turnaji sa vtedy zúčastnili štyri mužstvá a okrem pazovskej Jednoty tam hrali aj futbalisti kysáčskej Tatry, kovačickej Slávie a petrovskej Mladosti. Podľa slov pána Kováča na tribúnach sedelo zo 2 000 ľudí – milovníkov futbalu a vôbec

SNS 2013

podporovateľov Slávností. V rámci programu SNS 1946 boli i defilé, tanec a iné kultúrne obsahy a zúčastnili sa na nich predstavitelia takmer všetkých slovenských osád. „Petrovčania vždy boli a sú dodnes dobrými hostiteľmi na Slávnostiach. My sme sa tam v roku 1946 veľmi dobre cítili,“ akcentoval pán Kováč. O rok neskôr pre účasť na výstavbe trate mladosti Šamac – Sarajevo ako predseda mládeže školy sa na Slávnostiach nezúčastnil. V roku 1948 na slávnosťovom futbalovom turnaji už ako maturant hral v posile petrovského mužstva – ako hosťujúci hráč – v zápase proti subotickému Spartaku. V jeho 15-ročnej futbalovej kariére to bol vraj najkrajší zápas. „V tom roku na Slávnostiach bolo predvedené i divadelné predstavenie Pekná nová maľovaná kolíska, ktoré režíroval náš Pazovčan, môj triedny profesor Michal Filip,“ zdôraznil ešte Ján Kováč, legenda staropazovského a petrovského futbalu, ktorý je živou encyklopédiou na sprítomnenie zašlých čias, najmä z oblasti vzdelávania a športu.  A. Lešťanová Foto: archív J. Kováča

Ján Kováč v roku 2003 slávnostným výkopom lopty otvoril predslávnosťový Matičný turnaj v Starej Pazove

Hráči pazovskej Jednoty v roku 1946 na SNS v Báčskom Petrovci



 SNS GALÉRIA



mozaika4-5:0 30.7.2013 15:28 Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A

výrobe ľudového kroja sú veľké výdavky, načim spotrebovať nielen veľa hodvábov, ale aj šnúrok, čipiek... Moje výrobky už pocestovali do Poľska, Slovinska, Nemecka, na Slovensko. Sukne viem aj vyžehliť, robím to na objednávku, čo je zvlášť aktuálne pred Zlatou bránou, pred svadbami, takže je to viac sezónna robota a zárobok, − hovorí V. Chrťanová. Spomína tiež, že sa snaží zozbierať, a teda aj zachovať, čím viac starých slovenských vzoriek. Ale inšpiruje sa i na internete, tak so vzorkami, ako aj nápadmi, lebo okrem tradičného ju zaujíma i súčasné. − Chytám sa všetkého, len aby sa nejako prišlo po dinár. Robím po- Vlastislava je najmladšou ženou v kostole, Pohľadnice na rozličné príležitosti hľadnice, vyzdobujem čo sa oblieka do širokých sukní vyšívania živili svoje rodiny, ešte vráti. poháre vhodné najmä pre záNemôže zamlčať ani postreh, že sa viac snuby a mladomanželov na svadbe, ké rejteše a minipizze na rôzne slávnosti, nevyšíva, nešije a dokonca ani nepečie obhačkúvam kraslice, pečiem petrovs- predávam keramický riad. Dala som sa naplno do ručných prác, ale v takej miere ako skôr. pravdu povediac, nie som spo− Naučila som sa šlinkojná so zárobkom. Mám však govať a šiť posteľnú biezadosťučinenie z toho, že lizeň, vyšívam a šijem mám ručné práce rada a skuzásterky na fľaše, vrecká točne neviem, čím by som sa na chlieb, podložky pod zamestnávala, keby som niečo taniere. Mamika Sabataké nerobila, nešila, nepredošová ma naučila ušiť maľovala vzorky..., − pocelý ľudový kroj, takže tvrdzuje Vlastislava postreh som si ho pre seba aj vyzo začiatku príspevku. šila, aj ušila. Do kroja sa Má jednoducho zlaté ruky, veľmi rada obliekam, stvorené na to, aby niečo najmä do kostola. Je to kreovali, stvárňovali, vyrábasvojrázna reklama, tak li. Keby sa len vrátili tie a som dokonca získala aj také časy, keď ručné práce prvých zákazníkov. Romali zlaté dno: aby im znovu bila som kroje už i na patrilo zaslúžené miesto, aj objednávku. Viem vyšiť aby si ľahšie nachádzali cestu a ušiť kašmerínku, šiku kupcom. fonku, ale aj chlapčens- Nad vlašskými pregačami treba denne sedieť do 10 hodín E. Šranková kú vyšívanú košeľu. Pri

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

V/27

mozaika6:0 30.7.2013 15:02 Page 11

M O Z A I K A

PRÍLOHA

Z PADINSKEJ MINULOSTI

Mužský ľudový kroj K eď začiatkom 19. storočia Slováci prišli na Dolnú zem, okrem hmotného a kultúrneho dedičstva so sebou si priniesli aj pôvodný slovenský ľudový kroj. Už v tom čase každá domácnosť, bez ohľadu na jej majetkový stav, kládla dôraz na to, aby každý člen rodiny mal pracovný, každodenný a odev sviatočný, pričom sa osobitná pozornosť venovala odevom, ktoré sa nosili iba do kostola. Materiál na pôvodné kroje sa vyrábal a tkal doma, pričom prioritu malo konopné, polopamukové a pamukové (bavlnené) plátno. Z toho sa potom šil mužský, ženský, ba aj detský odev. „Zriedkavo sa kupovalo biele pamukové plátno, no súkno na mužské obleky sa kupovalo vždy,” zdôrazňuje padinská zberateľka, profesorka Zuzana Papová. – Kroj ovplyvnený prostredím, historickým a spoločensko-ekonomickým rozvojom, stykmi so susedmi, zaznamenal veľké zmeny. Mužský ľudový kroj bol vždy jednoduchý, skromný a praktický. V druhej polovici 19. storočia mužský letný pracovný odev pozostával zo širokých šesťpolových a sviatočný z desaťpolových gatí. Boli z bieleho domáceho plátna, rukou šité na kozí chrbát. Spodná časť mala strapčeky z vytiahnutých nití obšitých abažúrou. V opasku bol stiahnutý pongár, ktorým sa uviazali. Košeľa bola tiež ručne šitá, biela, široká, golier nízky, rukávy široké a tiež strapcové. Pamukové košele mali pred-

Mládenec z prvej polovice 20. storočia

28/VI

nú časť zdobenú zámikmi na hrudi a zapínali sa. Bohatší mládenci mali košele z kupenského (kúpeného) plátna. Na košeľu si obliekali kabátik bez rukávov z tmavého súkna alebo saténu s golierom a celým radom (aj vyše dvadsať) ozdobných gombíkov – boglošov. V zimnom období nosili bekeše z čierneho súkna. Na hlave sa nosil slovenský okrúhly klobúk a na nohách čižmy s tvrdými sárami, ktorých horná časť bola formovaná do tvaru srdca.

Padinskí mládenci (začiatok 20. storočia)

Zimný odev mládencov v prvej polovici 20. storočia

Zimný mužský odev bol šitý z tenkého alebo hrubého čierneho súkna. Biela košeľa bola užšia a rukávy mali obavčoky. Po prvej svetovej vojne sa aj v Padine začali nosiť košele s vyšívaným predkom podľa vzoru Báčky. Vyšívali sa v odtieňoch modrej farby, neskoršie i rôznofarebné. Bola to ažúra a krížiková výšivka. Po druhej svetovej vojne sa začal nosiť nový druh košieľ vyšívaných krížikmi na paname. Strih bol jednoduchý, výšivka na pleciach, hrudi a na rukávoch. Golier nízky, vyšívaný, s uškami, cez ktoré sa preťahoval bavlnený motúzik s kickami na konci. Takéto košele v súčasnosti nosia členovia našich folklórnych skupín. Čierne súkenné nohavice mali v hornej časti dva otvory, dolu boli úzke, prispôsobené na nosenie kapcov a čižiem. Nohavice v hornej časti boli zdobené vzorkami zo šujtášu. Nosili sa i nohavice podobného strihu, aký máme dnes.

Mládenec v sviatočnom obleku z roku 1911

Kacabajky – rékle – sa šili z tenkého súkna a saténu. Strih bol jednoduchý, mali golier a dlhé rukávy, zapínali sa až po krk. Sviatočné kacabajky boli zdobené na rukávoch a golieri baršanom (zamatom). Kacabajky nosia starší ľudia dodnes. V zimnom období muži nosili čierny

súkenný bečkerecký bekeš, ktorý mal baršanový golier, jeden alebo dva rady gombíkov a ozdobné gombíčky. Kupovali si ich hotové v Bečkereku. Bekeše mávali golier z čiernej jahňacej kožušiny a siahali až po kolená. V minulosti padinskí muži nosili gunec. Bol šitý zo súkna, rovného strihu s rukávmi a stojatým golierom. Mal tri ušká pre tri gombíky, podobal sa halene. Padinčania boli známi ovčiari. V zime muži nosili široké bundy, ktoré siahali po členky, boli bez rukávov, iba s jedným gombíkom na krku. Kožuchy zasa mali rukávy, siahali po kolená a zapínali sa. Mládenci nosili grudniaky (vesty) bez rukávov, ktoré boli zdobené na hrudi a zapínali sa na pleci a pod pazuchou. Všetky druhy koženého odevu šili kožušníci s aplikáciami rôznofarebných ornamentov z tenkej kože a vlny. Ovčiari a pastieri nosievali dlhé a široké širice. Okrem už spomenutých slovenských klobúkov muži na hlave nosili i maďarské klobúky a v zimnom období čiapky z jahňacej kožušiny. Padinčania si vlasy vždy riadne strihali, ale zato nosili dlhé fúzy. Mužská obuv bola primeraná odevu. Doma sa nosili drevené cokule, do ktorých sa dávala slama, ktorá v zime hriala. Kapce bielej farby so vzorkovanými sárami si obúvali s cipeľami (topánkami), sandálmi, bačkorami a papučami. Sviatočná mužská obuv boli čižmy. Mužský ľudový kroj zaniká, ale ochotníci Domu kultúry Michala Babinku sa snažia zachovať aspoň niektoré základné prvky tohto odevu. A. Chalupová

3. 8. 2013

Fotografie z archívu dediny 31 /4554/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 30.7.2013 15:04 Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A

ILIE LUPULESCU, STOLNOTENISOVÁ LEGENDA Z UZDINA

Ping, pong, pot! eď zavolám stolný tenis, ozve sa mi jeden z najrýchlejších športov na svete,“ odpovedá nadšene Ilie Lupulescu na otázku, čo pre neho znamená šport, v ktorom dosiahol svetovú slávu. Maestro Lupi uspel: doma, v Európe a vo svete! Čo musí mať jeden vynikajúci stolný tenista, aby obstál v neúprosnej konkurencií Ázijčanov: „Zručnosť, rýchlosť a talent. Neskoršie musí športovec disponovať i umením, i istotou v hre. K tomu musí byť fyzicky fit, mať silné vôľové vlastnosti a mravnosť v športe nezanedbať.“ Okamžite odpovedá, koľko hodín pingpongu a potu je na to potrebné: „Vrcholový športovec musí cvičiť štyri – päť hodín, dovolím si povedať aj viac.“ Stojí to vraj týždne zriekania, mesiace sebazapierania, roky odriekania: „Žiaľ, dnešná mládež sa okrem školy, kto-

„K

KTO JE ILIE LUPULESCU? Ilie Lupulescu, najlepší stolný tenista Srbska, sa narodil 30. októbra 1967. Je držiteľom trinástich medailí z veľkých svetových a európskych športových podujatí, vrátene jednej z OH. V sezóne 2012/13 hral v Prvej vojvodinskej lige pre Unireu Uzdin a postúpil s klubom do vyššej súťaže. Po návrate z USA žije v Debeljači. Účinkoval na piatich olympiádach ako hráč (1988 – 2004) a na vlaňajšej ako tréner. Najväčšie úspechy dosiahol vo (zmiešaných) štvorhrách. Od roku 1986 až po začiatok občianskej vojny v Juhoslávii (1991) patril medzi najlepších svetových stolných tenistov vo štvorhre a zmiešanej štvorhre v mimoriadne silnej konkurencii špičkových hráčov z Číny, ale i ďalších majstrov z ázijských krajín – Južnej Kórey, skôr i Japonska. Uzdinčana v roku 1985 vyhlásili za najlepšieho športovca Vojvodiny a v tom istom roku i za najlepšieho mladého športovca Juhoslávie. Lupulescu vzal najviac stolnotenisových trofejí v Srbsku. Viac cenných kovov od neho v bývalej Juhoslávii dosiahli iba Dragutin Šurbek a Anton Stipančić. Do tajov trénerskej pingpongovej práce zaúčal aj staršieho brata Nikolu. V stolnotenisových úspechoch pokračujú bratova dcéra Anelia a bratov syn Lorencio, ako i ich príbuzná Izabela. Dynastia Lupulescu pokračuje v stolnotenisovom dobýjaní sveta.

Ilie Lupulescu a jeho legendárna ľavačka

siatych vtedajšie vedenie Unirey vracia Bosicu do Uzdina. Náš kouč vytvoril generáciu, ktorá panovala vo veľkej Juhoslávii. Neviem za iný príklad v dejinách tunajšieho stolného tenisu, aby lodivod zvíťazil s materským klubom a vlastnou liahňou hráčov titul šampióna Juhoslávie. K tomu ešte z päťtisícovej dediny.“ Lupulescovi súperi vedia roky, ktorá je jeho najsilnejšia zbraň v stolnom tenise. Aj napriek tomu zväčša tie zápasy prehrávajú: „Forhend je moja najsilnejšia zbraň. Najlepší som, keď na moje podanie vraciam súperovi loptu. Na zápasoch skúšam aj rozličné druhy servisu, čo mi umožňuje kombinovať tak, aby súper nezistil, kde a ako loptička padne.“ Na otázku, kto je najlepší stolný tenista všetkých čias, neváhal ani sekundu. Hovorí, že by aj Ázijčania svedčili to isté, že je najlepší Švéd Jan Ove Waldner.

rú nikdy netreba zanedbávať, venuje prevažne počítačom a sociálnym sieťam na internete. Preto by rodičia museli usmerňovať deti viac na šport. Námaha sa im už o zopár rokov opätuje v podobe víťazstiev.“ Trefne porovnal jeho lopotu a drinu svojich spoluhráčov so súčasnou mladou generáciou... „Keď sme sa stali šampiónmi dvadsaťdvamiliónovej Juhoslávie, trénovali sme krvopotne päť, šesť hodín denne. Prvé tri prvoligové roky sme cvičili „iba“ tri hodiny. Tretí rok nám titul majstra ušiel o vlások, tuším iba o 14 bodov. Už po ukončení sezóny sme zintenzívnili tréningy a výsledok takej práce sa môže vidieť aj cez zbierku cenných kovov, ktoré som získal v jednotliveckej konkurencii, vo štvorhrách či v medailovej zbierke, ktoré som dosiahol s reprezentáciami – či to bol TOP 12, štátne majstrovstvá a majstrovstvá Balkánu, európske a svetové majstrovstvá alebo olympijské hry.“ Najväčší úspech so Zoranom Primorcom vo štvorhre dosiahol na olympiáde, kde stolný tenis Hrá naplno aj pri vysokom výsledku debutoval... „Aj pred olympiádou v Soule sme boli Srbský stolný tenis v poslednom desaťronajlepší v Európe a titul majstra sveta nás tes- čí nie je na výslní. Uznáva to i niekdajšia najne minul, vyhrali sme v prvom sete vo finá- známejšia ľavá raketa sveta vo štvorhre: le, dotiahli i do 20 : 18 a víťazného mečbalu, „V súčasnom srbskom stolnom tenise sa ale zlato zostalo snom. Mali sme iba osem- pracuje nesystematicky. Druhé krajiny viacej násť– dvadsať rokov.“ investujú do stolného tenisu, čo sa odNa prvého trénera nedá dopustiť... zrkadľuje v ich výsledkoch. Športový zväz „Ionice Bosica pracoval ako prvý profesio- Srbska musí dačo podniknúť. Čím skôr, tým nálny tréner v STK Čoka, trénoval generáciu lepšie.“ Erszébet Palatinusovej. Koncom sedemdeJán Špringeľ

Mozaiku číslo 169 pripravil Oto Filip 3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 30.7.2013 15:04 Page 15

M O Z A I K A

PríloHA

ibA Pre lAbuŽníkoV

medovníčky suroviny: 300 g obyčajnej hladkej múky, 350 g práškového cukru, 150 g medu (tri polievkové lyžice roztopeného medu), 4 celé vajcia, 1 čajová lyžička sódy bikarbóny (ako kypridlo na cesto), 1 balíček perníkového prášku (alebo mleté perníkové korenie alebo škorica, aníz) a 200 g tuku (margarínu alebo môže byť aj bravčová masť). Ak chceme tmavšie cesto aj tri polievkové lyžice kakaa.

takto sa to vydarí: Všetky uvedené suroviny spolu zmiesime a cesto necháme cez noc na chladnom mieste. Ráno primiešame do cesta ešte 600 g múky a vyvaľkáme na hrúbku asi 5 mm. Vykrajujeme vykrajovačkami rôzne formy a dáme piecť do vopred predhriatej rúry (na 130 stupňov Celzia) na približne 6 – 10 minút. bielková poleva na ozdobenie medovníčkov: Dobre vymiešame bielky a práškový cukor, najlepšie ručne vareškou, aby hmota bola hustá, aby sa až rozťahala. Na jeden bielok ide 180 až 200 g práškového cukru. Bielkovú polevu dáme do menšieho vrecúška, odstrihneme jeden rožtek a ľubovoľne zdobíme medovníčky. recept tejto sladkej, voňavej a zdravej pochúťky poskytla medovnikárka jana Popovičová z banskej bystrice v rámci dielne zdobenia medovníkov v b. bystrici usporiadanej v júni t. r. pre ženy z Asociácie slovenských spolkov žien zo srbska. K. G.

zdravá kancelária m

noho ľudí trávi v kancelárii väčšiu časť dňa, preto je dôležité zabezpečiť si v nej čo najvhodnejšie podmienky. Pokiaľ je vaše pracovné okolie čisté a harmonicky zladené, môže pomôcť k zníženiu stresu a tiež k vyššej efektivite práce. udržujte Čistotu A PoriAdok Na pracovnom stole si udržiavajte vždy poriadok. Malo by na ňom ležať len to, s čím momentálne pracujete. Ostatné papiere a pomôcky si prehľadne uložte do zakladačov, zásuviek a poličiek. Bude sa vám lepšie pracovať a zároveň získate potrebný prehľad. Aspoň raz za polrok si spravte veľké upratovanie. Roztrieďte si všetky zhromaždené veci a papiere a nepotrebné povyhadzujte. obkloPte sA zeleňou Prineste si do kancelárie aspoň niekoľko zelených rastlín. Pomôžu vám vyrovnať sa s toxínmi, ktoré môžu unikať z kancelárskeho nábytku a budú udržiavať svieži vzduch. Zelená farba rastlín dokáže dokonca upokojiť unavené oči. Ak máte možnosť, pridajte zelenú aj na steny, prípadne do iných doplnkov

30/Viii

okolo seba. Zelená symbolizuje harmóniu, rovnováhu a pôsobí tiež upokojujúco a osviežujúco. VetrAjte A dýcHAjte Ak je to možné, majte vždy mierne pootvorené aspoň jedno okno. Vydýchaný vzduch spôsobuje ospalosť, poruchy koncentrácie a bolesti hlavy. V kancelárii nikdy nefajčite a netolerujte to ani svojim kolegom! Na pracovný stôl si môžete položiť aj svoj obľúbený kameň. Niektoré kamene, ako napríklad kryštál, majú schopnosť pohlcovať negatívnu energiu. Upokojujúci účinok na nervy má aj akvárium s rybkami a rastlinkami.

Ako nedostať úpal A

k nám toto leto dožičí ešte viac horúcich dní, celkom ľahko sa môže stať, že z radosti nad toľkým slnkom skončíme s úpalom. Stáva sa to vtedy, keď sa naše telo nedokáže vyrovnať s okolitým teplom. Ochladzovací mechanizmus vtedy zlyháva, organizmus sa prehrieva. Dôsledok? Bolesti hlavy, závraty, vracanie, mdloby alebo kŕče. Hrozí kAždému Úpal hrozí každému, kto to s dávkou slnka preženie. Aj zdravým ľudom, ale oveľa viac deťom, starým ľuďom a všetkým, ktorých odolnosť je oslabená. Starí ľudia sa zvyknú naobliekať aj v lete, čo riziko prehriatia len zvyšuje. Úpal nemožno podceňovať. Postihnutý potrebuje okamžitú pomoc, inak sa môže poškodiť zdravie, dokonca s následkom smrti. V ľahších prípadoch postačí, ak prehriateho uložíte do chládku, podávate mu tekutiny (po dúškoch) a schladíte mu telo. Ak to nepomáha, treba ihneď privolať lekára alebo chorého dopraviť do nemocnice. Pri úpale totiž v priebehu niekoľkých minút vzrastie teplota organizmu až na 41 °C. Človek sa prestáva potiť, čo je dôkazom, že ochladzovacie mechanizmy nefungujú, jeho koža je suchá, červená, pulz rýchly a silný. Zrýchli sa aj dýchanie, pridruží sa silná bolesť hlavy, závrat, vracanie, aj mdloby. Čo robiť? Konať treba naozaj rýchle. Uložte postihnutého do chládku, dajte mu studené obklady, sprchu, ľad na krk, slabiny, pod pazuchu... Ochlaďte telo podľa možností. Postihnutému nepodávajte alkohol, a to platí aj pre pivo, dajte mu piť minerálku, čaj, ľahko osolené tekutiny, všetko po malých dávkach. Postihnutý by mal ležať s hlavou vo zvýšenej polohe. Sledujte mu teplotu, dôležité je, aby klesla na 38,5 °C. Obráťte sa na lekára. Ako sA cHrániť Počas horúcich dní noste voľné ľahké oblečenie z prírodných materiálov (bavlny, ľanu), v ktorom môže pokožka dýchať. Chráňte si hlavu vhodnou pokrývkou. Pite veľa nesýtených nápojov s obsahom minerálnych solí, nezdržujte sa dlho na priamom slnku. Príznaky: vysoká teplota (aj nad 41 ºC); porucha nálady, dezorientácia, zmätenosť; suchá, horúca, červená koža; chýba potenie; rýchly silný pulz a zrýchlené dýchanie; krutá bolesť hlavy; závrat, nevoľnosť až bezvedomie. Pripravila: E. Šranková 3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ÚČASŤ VÝPRAVY MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU NA FESTIVALE V SPIŠSKEJ NOVEJ VSI

Petrovské kroje učarili Východnému Slovensku T

oto leto pre členov né skupiny. K realizácii zájazdu fivýpravy, ktorej súnančne prispel Úrad pre Slovákov žičasťou boli mládežnícka júcich v zahraničí. Účastníci festivalu tanečná skupina KUS si to nanajvýš vážia, lebo si domov Petrovská družina pod priniesli nové zážitky. Totiž okrem vyvedením Tatiany Krivástúpenia na festivale a účasti na chýkovej-Amidžićovej, Sporečných trhoch, organizátori im prilok petrovských žien, chystali bohatý sprievodný propetrovské združenia Zlagram. té remeslá a PetrovillaPredsedníčka MSS Melegová-Mege, ako aj padinský inlichová povedala, že ku spoznávaniu sitný maliar Pavel Posa Slovákov so zahraničnými Slovolný Juhás v čele s vákmi prispela aj predsedníčkou Matice ich účasť na prijaslovenskej v Srbsku Ka- Účastníci z Vojvodiny tí u primátora tarínou Melegovou-Me- pred evanjelickým kostomesta Spišská lichovou, určite zosta- lom v Spišskej Novej Vsi Nová Ves PhDr. ne dlho v pamäti. Jána Volnaja, PhD. Totiž v dňoch 18. až 21. júla na- nášho folklóru v Istotne v tom povštívili najvýchodnejšie mesto Slo- najširšom slova mohla aj návšteva venska – Spišskú Novú Ves, kde boli zmysle a objaviť Domu Matice sloúčastníkmi 7. Medzinárodného mlá- krásy východnévenskej, kde ich dežníckeho folklórneho festivalu ho Slovenska – privítal riaditeľ Slováci Slovákom a 58. Spišských podmienečne Mgr. Rastislav Zatrhov. Ako nás informovala pred- povedané – pecher, a Spišskému sedníčka MSS K. Melegová-Meli- trovskej výprave divadlu, ktorého chová, zájazd bol mimoriadne umožnilo ob- Mladí folkloristi z Petrovca – hrdo a temperamentne dejiny prezradil úspešný, zvlášť preto, že je Východ- čianske združeriaditeľ Emil Spinie Dotyk ľud- šák. Zvláštny dojem na nich zanechal né Slovensko aj pre skosti v čele s tamojší evanjelický kostol, jedinečnás v mnohých príMáriou Katarí- ný podľa toho, že je bez veže, ako aj padoch málo znánou Hrkľovou a priama účasť v programe odhalenia mym turistickým neziskový fond reštaurovaných originálov sôch štyskvostom. Slováci Slová- roch evanjelistov v tom kostole. – Nielenže my kom v čele s Gumálo poznáme vý– Tieto sochy, ktoré viac ako trisstávom Krajčim, to rokov boli umiestnené na priečelí chodné slovenské ktorí sa aj pod- cintorína, – prenáša nám kúsok slokraje, ale aj ich obypisujú pod or- venskej histórie spolubesedníčka, – vatelia málo vedia o ganizáciu festi- po druhej svetovej vojne akosi „zanás, – hovorí Melevalu. Na ňom sa vadzali“ komunistickým stúpengová-Melichová. zúčastnili aj Slo- com, ktorí ich dali preč. Keďže boli Zdôraznila, že peváci z Rumuns- dosť poškodené, potrebovali reštrovské kroje vzbuka, Ukrajiny a tauráciu, ktorú vykonal akademický dili veľký záujem a domáce spišs- sochár Štefan Kovaľ. obdiv u návštevníké súbory, ale kov Spišských trhov. Petrovčania boli pri odhaľovaní zrekonštruovaných V. Dorčová-Valtnerová sôch evanjelistov aj iné zahraničPredstaviť časť (foto: archív MSS) SLOVNÁ HRAČKA s jasným významom: po srbsky TERRATORIJA alebo v preklade TERRATÓRIUM. Ide o výstavu skulptúr (na snímke), bez ktorej je v posledných rokoch nepredstaviteľný Belehradský letný festival (BELEF). Ako aj v uplynulých piatich rokoch, produkciu exponátov mali na starosti BELEF a Medzinárodné sympózium Terra z Kikindy, projekt podporili belehradská Obec Stari grad a tamojšia Fakulta úžitkových umení, kým autormi prác vystavených v tretej dekáde júna a v prvej polovici júla boli mladí autori a študenti umeleckých akadémií a fakúlt z Belehradu, Cetinja, Viedne, Paríža, Singapuru. Jednou zo základných ideí projektu je poukázať na spätosť, prípadne na viaceré súvislosti medzi mestskými fontánami a sochami. Preto sú tieto buď priamo vo vode, alebo veľmi blízko nej. O. Filip

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 16. PREDSLÁVNOSŤOVÉ DNI V KULPÍNE

Šité na mieru návštevníkov ko je to už tradíciou, posledný júlový víkend je vyhradený na početné podujatia v Kulpíne, ktoré avizujú bohatstvo programových obsahov Slovenských národných slávností v Petrovci. Tentoraz Predslávnosťové dni v Kulpíne boli dvojdňové a prebiehali v sobotu 27. a v nedeľu 28. júla. Podujatia zaradené do programu boli rôznorodé a sledoval ich veľký počet divákov. Stredobodom kultúrnych podujatí boli obsahy, ktoré sa konali v areáli kulpínskeho kaštieľa, čiže Muzeálneho komplexu v Kulpíne. Program prebiehal za tropickej horúčavy, ktorá ustúpila iba vo večerných hodinách.

tom usporiadali projekciu dokumentárneho filmu RTV Vojvodina o poprednom učiteľovi a prvom slovenskom vojvodinskom filmárovi rodom z Kulpína Emilovi Klobušickom pri príležitosti 30. výročia jeho úmrtia – autora Jána Struhára, novinára vo výslužbe, a spoluautora filmu kameramana RTV Vojvodina Jozefa Maďara. Po premietaní filmového dokumenZ projekcie dokumentárneho filmu o Emilovi Klobušickom, prvom slovenskom vojvodinskom filmárovi pôvodom z Kulpína

predseda MOMS Kulpín P. Gaža, a potom sa prihovorili a pekný umelecký zážitok všetkým popriali predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok a predsedníčka MSS K. Melegová-Melichová. Početných divákov programom viedla Viera Dorčová-Babiaková. Obecenstvo nešetrilo dlane a tlieskalo aj páčivým šafárikovským choreografiám Jána a Ivana Slávikovcov, ako aj tým v predvedení zvolenovcov a krajanovcov choreografa Michala Čiliaka. Okrem prekrásnych tancov v podaní šikovných tanečníkov odzneli aj pesničky v predvedení speváčok: Jarmily Virágovej-Kolárovej, Anny Zorňanovej, Andrey Šimovej a tria Miliny, Michaely a Kristíny Čiliakových. Námet, réžiu a scenár galakoncertu mal na starosti M. Čiliak. Hudbu šafárikovcov viedol Jaroslav Lačok a kulpínsky orchester hral pod vedením Vladimíra Zimu a Ivana Šandora. V

PRVÝ DEŇ PDvK V sobotu 27. júla si aj návštevníci PDvK, podobne ako mládež na Kulpin feste, ktorý tiež bol toho dňa v Kulpíne, iste prišli na svoje. Úvodným podujatím PDvK Príjemné ovzdušie areálu kaštieľa bolo vhodné pre hostí bolo otvorenie 18. výstavy Vý- a domácich návštevníkov galakoncertu tvarnej skupiny Keby v Galérii Domu kultúry v Kulpíne. Po vy- tu sa prihovorili autori filmu a z dňa bol vydarený celovečerný stúpení speváčok Kristíny a Mi- hostí K. Melegová-Melichová, galakoncert kultúrno-umeleckých chaely Čiliakových za hudobného predsedníčka MSS, a DrSc. Ján súborov. S pestrými a temperamentnými obsprievodu Michala sahmi vystúpiČiliaka prítomných li: KUS Zvolen uvítal a PredslávKulpín, SUS nosťové dni otvoril Krajan Vojvopredseda MOMS dina a SKC Kulpín Pavel Gaža. Pavla Jozefa Nasledoval príhoŠafárika z Novor vedúceho Vývého Sadu. Na tvarnej skupiny začiatku galaKeby Vladimíra koncertu hosGrňu, ktorý je jej tí a prítomideovým tvorcom. ných vítal O vystavených obrazoch a ich autoroch hovoril výtvarný kritik Vladi- Galakoncert otvorili zvolenovci mír Valentík. V rámci tohtoročnej výstavy PDvK svo- Babiak, čestný predseda MOMS je práce vystavovali kulpínski au- Kulpín. Program projekcie bol tori: Anna Babiaková, Michal Virág, spestrený výstupom mladého taJán Vrbovský, Vlastislav Cesnak, lentovaného hudobníka Martina Vladislav Medovarský, Tatiana Jána Javorníka, ktorý zahral na huPodkoniaková a najmladšia z nich sliach. Podujatie moderovala VlaBlanka Gažová. Výstavu svojimi dimíra Dorčová-Valtnerová. V areáprácami obohatil Miroslav Čer- li Muzeálneho komplexu Spolok vený z B. Petrovca. Toto vstupné kulpínskych žien usporiadal trapodujatie otvorila predsedníčka dičnú tortiádu. Na chutných torMSS Katarína Melegová-Meli- tách kulpínskych tortárok si s pôchová. V slávnostnom salóne Mu- žitkom pochutnávali návštevníci. zeálneho komplexu v Kulpíne poÚstredným podujatím prvého Temperamentne si zatancovali i krajanovci

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Na záver Predslávnosťových dní odznel pôsobivý výstup kovačického orchestra Rosička

Hostia zo Šafárika oduševnili divákov

pivničných priestoroch pod galériou bola koštovka vín Spolku vinárov a vinohradníkov a hostia si mohli pochutnať aj na iných lahôdkach, aj na torte, ktorú pripravili kulpínske spolkárky. Prvý deň PDvK v Kulpíne končil tanečnou zábavou. Do rána na pobavenie v príjemnom ovzduší parku kulpínskeho kaštieľa hrala skupina Maks zo Selenče. DRUHÝ DEŇ PDvK V nedeľu 28. júla predpoludňajšími príležitostnými bohoslužbami v evanjelickom kostole, ktoré viedol kulpínsky kňaz Jaroslav Javorník, začal sa druhý deň PDvK. Popoludní si diváci v Dome kultúry pozreli divadelné predstavenie Frajerčenia na Tretej ulici a svoj obdiv vyjadrili potleskom. Réžiu predstavenia, ktoré predviedol domáci divadelný súbor KUS

Zvolen, podpisuje Michal Babiak. V predvečerných hodinách sa na pódiu v areáli kaštieľa vyzvŕtali kulpínske ratolesti DFS Bažalička z KUS Zvolen. Publiku predviedli svoj repertoár, v rámci ktorého zatancovali choreografie M. Či-

liaka. Čerešničkou na torte bol viac ako dvojhodinový hudobno-zábavný program v podaní orchestra Rosička z Kovačice, ktorý zahral celý rad ľudových pesničiek, ako aj skladby z iných oblastí hudby. Sólovým spevom a krásnymi kovačickými krojmi divákov oduševnili speváčky Anna Zlochová, Michaela Marková, Anna Dišpiterová, Marína Zdychanová a Tereza Jonášová. Obecenstvo malo na záver tradičného matičného podujatia krásny umelecký zážitok. V realizácii PDvK sa zúčastnili všetky kulpínske spolky, kluby a združenia, ako aj početní Kulpínčania. Celé podujatie podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, vláda APV, Matica slovenská v Srbsku, Múzeum Vojvodiny – Muzeálny komplex v Kulpíne, Obec Báčsky Petrovec, Miestne spoločenstvo Kulpín a početné súkromné V Galérii Domu kultúry v Kulpíne bola otvorená výstava podniky z Kulpína. Výtvarnej skupiny Keby K. Gažová

OSLAVY PADINY 2013

Program Piatok 9. augusta 20.00 − Koncert Tamburášskeho orchestra Panonski mornari (Športové stredisko Dolina) Sobota 10. augusta 19.00 − Finálový zápas vo volejbale na piesku − KŠMK Padina (ŠS Dolina) 20.30 − Rockový večierok: Neša Galija (ŠS Dolina) Nedeľa 11. augusta 9.00 − Gulašiáda (ŠS Dolina) 16.00 − Tortiáda 17.00 − Otvorenie spoločnej výstavy Združenia výtvarných umelcov Smäd (Galéria Domu kultúry) 18.00 − Kultúrno-umelecký program hostí z Močenka zo Slovenskej republiky

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

(ŠS Dolina) 20.00 − Slovenská ľudová hudba (ŠS Dolina) Sobota 17. augusta 8.00 − Otvorenie 4. tradičného výtvarneho tábora Združenia invalidov práce z Banátu (ZŠ maršala Tita) Nedeľa 18. augusta 10.00 − Súťaž v triafaní do hlinených terčov (Poľovnícky spolok Zajac) 20.00 − Divadelné predstavenie Nedeľa (veľká sieň DK Michala Babinku) Sobota 24. augusta 17.00 − Prvý prvoligový zápas FK Dolina Padina – FK Sloga Petrovac na Mlavi (ŠS Dolina)

Nedeľa 1. septembra 16.00 − Prezentácia knihy Pravdivé rozprávky autora Jána Povolného (DK M. Babinku) 17.00 − Otvorenie výstavy Spolku žien Padina Slovenský kroj (DK M. Babinku) Sobota 7. septembra 17.00 − 38. Babinkove stretnutia (Knižnica Padina) 18.30 − Otvorenie výstavy obrazov Viliama Figuša-Bystrého (Galéria DK) 20.00 − Koncert hudobných skladieb V. Figuša-Bystrého (veľká sieň DK) Nedeľa 8. septembra 17.00 − Vítanie hostí 17.30 − Slávnostné zasadnutie Rady MS Padina (Galéria DK) 20.00 − Celovečerný program ochotníkov DK Michala Babinku Ochotníci svojej osade (veľká sieň DK) Vitajte v Padine na oslavách! Organizačný výbor MS Padina

K U LT Ú R A V SOBOTU 27. JÚLA V KULPÍNE BOL PUNKOVÝ FESTIVAL

Dobrý hudobný program na 9. Kulpin feste azývajú ho aj najväčším malým festivalom vo Vojvodine, aj malým Exitom. Faktom zoN stáva, že júlový hudobný festival Kulpin fest už deväť rokov prináša veľa dobrej hudby a silnej (nielen) mladistvej energie. Aj v tohtoročnú poslednú júlovú sobotu sa na futbalom ihrisku v Kulpíne nehral futbal, lež sa hrala a spievala hudba s prívlastkami punková, rock’n’rollová, groove, indie rock. I keď festival kedysi začínal ako prevažne punkový, predsa sa po minulé roky vyvinul v hudobný happening, ktorý na stage prináša rôzne žánre. Tentoraz sa humanitárna organizácia YMCA z Petrovca, ktorá sa podpisuje pod organizáciu 9. Kulpin festu, rozhodla

pre horúco-letné hudobné skupiny. Letnou hudobnou pochúťkou bola u nás veľmi vychytená skupina Zemlja gruva, pôsobiaca od roku 2010, ktorá publikum zabávala vo svojom veselom a energickom manieri. Kulpin fest si aj tohto roku zadržal medzinárodný charakter, keďže sa početnému

Lude krawe hrali na mieru svojich zbožňovateľov

Zemlja gruva – energia, kvalita, zábava a vkus

Festivaloví návštevníci sa počas vystúpenia bandu Lude krawe zabávali na výbornú

publiku predstavili pankáči Pasi z chorvátskej Rijeky. Organizátori sa vždy snažia afirmovať aj naše menej známe alebo začínajúce punkové skupiny. Tak sa tohto roku predstavili víťazi tohtoročného belehradského podujatia Demo Fest Live Ućuti pas, inak z Lazarevca. Na javisku sa vystriedali aj členovia čačanského indie rock zoskupenia Za dž a dve novosadské skupiny – rockeri

Grate a pankáči Tetrapunk. Hudobno-zábavné vyvrcholenie publikom zachvátilo počas vystúpenia domácej skupiny Lude krawe. Dodáme len: tradične. Bezpochyby, festival, ktorý pravdepodobne pre finančné rezy donátorov a sponzorov tohto roku trval iba jeden deň, zožal úspechy po organizačnej a hudobnej stránke. Dokonca sa aj dážď odmlčal. Avšak na záver tohto riportu sa nám pýta poznamenať, že publikum Kulpin festu si občas nevie alebo nechce uctiť vystúpenia iných hudobníkov, okrem skupiny Lude krawe. Proste ignoruje hudbu a spev hosťujúcich bandov, až z tohto na momenty vznikne dusivá atmosféra – zvlášť pre práve hrajúce bandy. V tom zmysle návštevníci tohtoročného Kulpin festu skúšku nezložili. Ale už o rok, na jubilejnom „malom Exite“, bude príležitosť na opravnú... V. Dorčová-Valtnerová Foto: Hana Tanciková

FS VRETENO KIS KYSÁČ V POĽSKU

Druhýkrát vo Wieliczke lenovia Folklórneho súboru Vreteno Kultúrno-informačného Č strediska Kysáč od 18. do 22. júla pobudli v Poľsku, v mestečku Wieliczka. Zúčastnili sa tam na 3. medzinárodnom folklórnom festivale Spoznajme kultúru Európy. Vedúci a choreograf Vladimír Medveď hovorí, že si z Poľska priniesli tie najkrajšie dojmy. Nielen z festivalu, ale aj z mesta Wieliczka, ktoré spoznali aj v novom svetle. Neboli totiž v Poľsku po prvý raz. V roku 2011 sa zúčastnili na prvom ročníku spomenutého festivalu, kým kontakty so súborom z Poľska nadviazali pred štyrmi rokmi. Odvtedy Kysáčania absolvovali dve návštevy Poľska, a vlani na Zlatej bráne uvítali Detský folklórny súbor z Wieliczky. Tohto roku počas päťdňového pobytu v Poľsku kysáčski folkloristi vystúpili trikrát. Najprv v piatok 19. júla v rámci otváracieho programu festivalu Spoz-

najme kultúru Európy, potom v sobotu a nedeľu, keď sa predstavili dlhšími blokmi folklóru, kde vystúpila i dievčenská spevácka skupina KIS. V sobotu bolo aj defilé mestom. FS Vreteno na festivale zatancoval tance tak naše dolnozemské, ako i tie zo Slovenska. Ináč na festivale Spoznajme kultúru Európy vystupovali aj taneční- Kysáčski folkloristi vo svetoznámej soľnej bani v Poľsku ci z Maďarska a, pravdaže, z viacerých prostredí v Poľsku. 380 schodov, ktorými sa dostáva na súbormi sa ešte väčšmi upevnilo. DoMimo vystúpení kysáčski taneč- prvé poschodie, 64 metrov pod konca sa rozšírilo aj o známosti s taníci absolvovali obchôdzky mesta povrch, a baňa má až 9 podzem- nečníkmi z iných poľských krajov a Wieliczka a jeho kultúrnych pa- ných poschodí, ktoré siahajú do z Maďarska. Ani jazyk nebol premiatok. Mali času aj na kúpanie, ale hĺbky 327 metrov. Keďže Wieliczka kážkou. Zaujímavé je, že jazykom konajväčší dojem na nich zanechala je len pár kilometrov južne od mes- munikácie nebola angličtina, ale návšteva podzemného soľného ta Krakov, kysáčski vretenári na- slovenčina a poľština. Kysáčania v mesta, čiže bývalej soľnej bane. vštívili aj toto mesto, kde si pozreli družbe s folkloristami z Wieliczky Táto svetoznáma stará soľná baňa hrad a námestie. mienia naďalej pokračovať: nasleduje patrí k najnavštevovanejším turis- Z návštevy Poľska sa vrátili spokojní, návšteva z Poľska do Kysáča a tentickým atrakciám v Poľsku. Samot- lebo sa im hostitelia venovali maxi- toraz docestuje starší súbor. ná prehliadka sa začína zostupom málne a kamarátstvo medzi dvomi E. Š. 3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A OSOBITNÁ PRÍLOHA HLASU ĽUDU O SNS na 16 farebných stranách prináša i tieto témy: Tri spätné pohľady na programy SNS, Padinčania na SNS, Krása kroja a kuchárske umenie, Ten veľký príbeh, Súčasný doklad, budúci poklad, Slávnosti nás spájajú. Aj táto svojrázna fotomonografia je dôkazom, že spomienky na nedávne i dávne augustové stretnutia v Petrovci príchodom ďalších Slovenských národných slávností ožívajú. S cieľom spríjemniť vám 52. SNS, spomenutá príloha prináša i kopu fotografií z archívu redakcie Hlasu ľudu, ale i ďalšie zaujímavé obsahy. Ako svojrázny suvenír ponúkame vám ju spolu s najnovším číslom Hlasu ľudu za 50 dinárov, a to na viacerých punktoch počas SNS v Petrovci: v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka, v Dopisovateľstve Hlasu ľudu (v budove Kultúry), a v sobotu i na stánku Hlasu ľudu na tradičnom Jarmoku umenia a pred galakoncertom našich súborov na vchode do športových ihrísk ZŠ. K dispozícii sú vám aj hlasľudovské knižné vydania. A. F.

PAVEL POVOLNÝ-JUHÁS Z PADINY

Zájazdy s maliarskym štetcom v ruke avel Povolnýobrazy pri ústrednom Juhás je umeljavisku na námestí v com s výrazným Spišskej Novej Vsi cítením okolitého vzbudili záujem u násveta. Jeho obrazy vštevníkov, ktorí prišli sú jednoduché, na Spišské trhy z celékaždý ich môže ho sveta. pochopiť, preto je V nedeľu 29. júla paako insitný maliar dinský insitný maliar z Dolnej zeme Pavel Povolný-Juhás na známy aj v zahrapozvanie Strediska pre ničí. kultúru z Ulcinju odNedávno sa vrácestoval do Čiernej til z MedzinárodHory, kde sa zúčastnil ného profesionálna výtvarnom tábore. neho maliarske- Pri krstinách knihy Ako nás informoval, Pavel Povolný-Juhás so svojimi obrazmi v Brunovciach prihovoril ho sympózia, kto- sa aj sám autor okrem spoločnej vý- na Spišských trhoch ré sa usporiadalo stavy obrazov, ktorá je na zámku Brunovce neďaleko Piešťan. naplánovaná v rámci osláv Padiny, v sep- my Detviansky umelecký tábor na SloA. Chalupová Okrem toho, že sa tam prejavil ako insitný tembri ho čakajú už ďalšie aktivity: odcestuje vensku. Foto: z archívu P. P. Juhása maliar, účastníci tohto podujatia, ktorých na výtvarný tábor v Šabci, a potom i na znábolo do päťdesiat z rôznych kútov sveta, Povolného spoznali aj MEDZINÁRODNÉ ART SYMPÓZIUM – VÝako spisovateľa. Jeho druhé poSTAVA V PARKU. V rámci Pazovského kultúrzmenené vydanie knihy Prvé ulineho leta 2013 a pod názvom Medzinárodné ce bolo slávnostne pokrstené a art sympózium zamestnanci Strediska pre prezentované verejnosti i v Brukultúru Stará Pazova usporiadali v nedeľu 28. novciach. Krásne zážitky si pajúla v mestskom parku výstavu obrazov. Stredinský umelec priniesol aj zo zádisko touto akciou bolo hostiteľom niekoľkých jazdu v Spišskej Novej Vsi, kde umelcov, ktorí sa zúčastnili na tohtoročnom 6. pobudol v dňoch 18. až 21. júla medzinárodnom výtvarno-básnickom tábore na 7. Medzinárodnom mládež(25. – 28. júla) v dome rodiny Jakšićovcov v níckom folklórnom festivale SloKrčedine. V mestskom parku (v popoludňajších váci Slovákom a na 58. Spišshodinách) boli vystavené diela umelcov z kom trhu. Tentoraz ako predstaviacerých krajín (na fotografii), ktoré vznikli práviteľ Združenia výtvarných umelve na tomto sústredení. cov Smäd v Padine vo výprave a. lš. Matice slovenskej v Srbsku. Jeho

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VERNISÁŽ V DOME PENZISTOV V KYSÁČI

Obrazy z tábora na výstave priestoroch Domu penzistov v Kysáči v piatok 26. júla otvorili výstavu obrazov maliarov amatérov. Ako v privítacom prejave povedal Ján Vitéz, predseda Miestnej organizácie penzistov invalidov práce, vystavené obrazy vznikli na 1. výtvarnom tábore, ktorý zorganizovali 14. júna. Pritom však ôsmi maliari účastníci priložili na výstavu aj obrazy, ktoré nakreslili skôr. Od predsedu Vitéza sa prítomní na piatkovej vernisáži dozvedeli i to, že iniciatívu za založenie odbočky maliarov amatérov pri MO penzistov in-

KNIŽNÉ VYDANIA HLASU ĽUDU si naďalej razia cestu do našich knižníc. V duchu zaužívanej praxe a viacročnej spolupráce súčasné tituly NVU Hlas ľudu už možno nájsť na policiach knižníc v Starej Pazove, či v Báčskom Petrovci, a od piatka 26. júla aj Obecnej knižnice Kovačica. Na snímke: Riaditeľ Hlasu ľudu Samuel Žiak pri odovzdaní hlasľudovských vydaní knihovníčke Anne Tomanovej. O. F.

kroj, poľné práce, zvierací svet, kvetinové zátišia, ale i príchod Slovákov do Kysáča. Témy, žánre a štýly podania boli rôzne. Kustódom výstavy je Michal Gerža, kysáčsky rodák a jeden z autorov účastníkov tábora a teda aj na výstave. Ináč autorom pri tejto príležitosti odovzdali ďakovné listiny. Na výtvarnom tábore sa okrem M. Geržu zúčastnili Mária Sláviková, Ondrej Marčok, Zuzana Ferková, Mária Páliková, Mária Ferková-Vozárová, Jaroslava Vranková a Zuzana Petrušková. I keď bola vernisáž v nezvyčajnom ter-

NA 56. FESTIVALE FESTIVALOV DIVADELNÝCH OCHOTNÍKOV V TREBINJI

Pazovské predstavenie Babylon najúspešnejšie utorský projekt Miroslava Kožíka Babylon v podaní súboru SD VHV Stará Pazova pôsobiaceho pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka vyhlásený je za najúspešnejší na tohtoročnom 56. Fes-

zovských divadelníkov z našej krajiny tam vystúpili ochotníci z Velikej Plany. Vyhlásenie najúspešnejších sa konalo v nedeľu 28. júla a podľa rozhodnutia odbornej poroty Vernisáž obrazov z 1. výtvarného tábora v Kysáči

Pazovskí divadelníci ovenčení piatimi Zlatými maskami a diplomami na medzinárodnom festivale v Trebinji (foto: Zdenka Kožíková)

tivale festivalov divadelných ochotníkov v Trebinji (Bosna a Hercegovina). Na tomto renomovanom festivale, ktorý prebiehal v dňoch 22. až 28. júla, sa zúčastnilo 6 najúspešnejších predstavení z Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a zo Srbska, ktoré predtým boli odmenené na republikových festivaloch divadelných ochotníkov. Okrem pa-

divadlu Babylon bolo udelených až 5 Zlatých masiek festivalu. Hodnotné uznania okrem celého súboru za kompletne najlepšie podané predstavenie dostali i Miroslav Kožík za réžiu a scénografiu, Miroslav Bako za najlepšiu originálnu hudbu a Ivana Baková za najlepšie kostýmy. a. lš.

validov práce schválili začiatkom júna na zasadnutí Výkonného výboru tejto organizácie. Hneď sa dali do jej realizácie a výsledky nevystali. Dohodli sa tiež, že výtvarné tábory odteraz budú organizovať každý jún, ako i to, že jedného predstaviteľa zašlú na tábor maliarov amatérov, ktorý bude na úrovni mesta Nový Sad 22. augusta. Prítomným sa prihovoril Michal Madacký, vedúci Galérie SND, ktorý pozdravil túto akciu a vyzval maliarov, aby po dva obrazy schystali pre októbrové bienále kysáčskych maliarov ochotníkov. Výstavu otvoril Michal Ďurovka, akademický maliar. Pochvalne sa zmienil o prezentovaných obrazoch, ako i o práci všetkých autorov, medzi ktorými bolo aj niekoľko nových mien. Na obrazoch boli stvárnené krajinky, ľudový

míne, v predpoludňajších hodinách, predsa sa jej zúčastnil pekný počet Kysáčanov, najmä dôchodcov. V prospech zachovania pobočky maliarov amatérov pri MO penzistov invalidov práce, na výstave bol aj predaj obrazov, zvlášť tých menšieho formátu. Skromný priestor Domu penzistov sa nakoniec ukázal ako príjemný útulok, nuž aj autori, aj prítomní pochválili výstavu, ktorá zostala otvorená do utorka 30. júla. V ten istý deň, keď bola vernisáž, členovia MO penzistov invalidov práce v popoludňajších hodinách usporiadali posedenie pri paprikáši, takže si výstavu pozreli ďalší Kysáčania. Pri tej príležitosti za dlhodobú aktivitu v organizácii penzistov invalidov práce ďakovné listiny udelili Anne Vozárovej a Jánovi Madackému. E. Š.

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

V PIATOK PREDPOLuDNíM 12. júla sa zamestnancom Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec podarilo prilákať skupinku detí s mamami na spoločné rozptýlenie. Zraz mali pred chatkou so suvenírmi a spoločne sa hrali vedľa v parku v strede osady. Aby im bolo veselšie, organizátori na pomoc zavolali skupinu animátorov z Nového Sadu, ktorí seba nazývajú Chaos animátori. Spoločne sa vyskúšali v hrách zručnosti a v kolektívnych zábavných hrách. Toto letné kamarátenie malo aj divákov, lebo hudba z reproduktorov a moderovanie prilákalo aj okoloidúcich. A tých bolo hodne, keďže piatok je v Petrovci trhový deň. J. Čiep

PIATKOVÝ TRh V PETROVcI zVyčAJNE bÝVA VEľKÝ a je tu aj hodne toho, čo si možno nakúpiť. Od tradičných domáckych výrobkov, ovocia, zeleniny, zahraničného tovaru, po remeselnícke výrobky, rôzne odevné predmety a drobnosti. Pravda, ak sú na to peniažky. Zvyčajne pred prvým augustovým víkendom, keď bývajú Slovenské národné slávnosti, do Petrovca na dovolenku zavítajú aj početní rodáci žijúci v zahraničí. Zvláštnym zážitkom pre nich je, ako sme postrehli, aj prechádzka miestnym trhoviskom. Tu na jednom mieste majú možnosť stretnúť známych a rodákov, ale i trochu nakupovať. J. Čiep

Vieme, ako píšeme priamu reč? a vyznačenie priamej reči v tlačených jazykových prejavoch sa používajú úvodzovky alebo pomlčky. Dokonca opierajúc sa o najnovšie Pravidlá slovenského pravopisu z roku 2000 zisťujeme, že na začiatku a na konci priamej reči sa novšie namiesto úvodzoviek používajú pomlčky. A práve pri vyznačovaní priamej reči sa najčastejšie robia chyby, lebo ide o akože triviálne záležitosti, avšak v tlačených prejavoch to veľmi narúša zrozumiteľnosť textu. Úvodzovky („ “) sa píšu na začiatku a na konci priamej reči alebo na začiatku a na konci jednotlivých úsekov priamej reči oddelených od seba uvádzacou vetou: „A kde ideš?“ volá ona už za ním. „Najedz sa a potom choď, kde chceš ísť.“ – ak je v úvodzovkách celá veta, píše sa bodka, výkričník alebo otáznik na konci tejto vety, a to pred koncovými úvodzovkami, napr.: „Ľudovít Štúr povedal: „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí.“ – ak je v úvodzovkách priama reč a za ňou nasleduje uvádzacia veta, čiarka sa píše pred koncovými úvodzovkami, napr.: „Večer neprídem,“ povedal a odišiel. – ak je uvádzacia veta vložená do priamej reči alebo citátu, označujeme úvodzovkami každý jednotlivý úsek priamej reči alebo citátu. Kon-

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

cové úvodzovky sa aj tu píšu za inými rozdeľovacími znamienkami (bodkou, čiarkou, výkričníkom alebo otáznikom), napr.: „Nepochybujeme,“ hovoril, „že sa nám celý plán vydarí.“ – ak je v úvodzovkách len slovo alebo výraz, píšeme koncové úvodzovky pred bodkou, výkričníkom, otáznikom, čiarkou alebo bodkočiarkou, napr.: Bol to skutočne „impozantný výkon“, ako sa o tom dlho hovorilo. Pomlčka (–) sa píše na začiatku priamej reči a medzi pomlčkou a nasledujúcim slovom sa dáva medzera, ako i medzi pomlčkou a koncovým slovom vo vete. Ak sa veta nekončí bodkou, vtedy za koncovým slovom píšeme čiarku, výkričník, otáznik a dávame medzeru, potom pomlčku, medzeru a nasledujúce slová, napr.: – Tak čo je nové? – spytuje sa zvedavo mama. – Aj sama to vieš, – odpovedá dcéra. Pomlčku používame aj pri oddeľovaní priamej reči: – Dalo sa niečo urobiť s tými textami? – opytuje sa Michal. – Áno, vmestili sme to na stranu, – odpovedá Jana. Treba len zdôrazniť, že úvodzovky a pomlčka jedno s druhým spolu nejdú. Buďto sa rozhodneme pre úvodzovky alebo pomlčky. ah

NOVÁ KNIŽKA PRE MLÁDEŽ MÁRIE KOTVÁŠOVEJ-JONÁŠOVEJ. V piatok 26. júla v Slovenskom vydavateľskom centre vyšla v poradí štvrtá tohtoročná knižka Višňový lekvár našej poprednej spisovateľky pre deti a mládež Márie Kotvášovej-Jonášovej (narodila sa 24. novembra 1957). Tento zväzok jej poviedok vydavateľ zaradil ako 68. zväzok do edície Máj. Knihu ilustroval akademický maliar Martin Kizúr, ktorý už viac ako dvadsať rokov žije v Austrálii. Je to siedma knižka tejto kovačickej spisovateľky – doteraz vydala tri zbierky poviedok a tri romány. V. H.

K U LT Ú R A KOSTA MILIČEVIĆ AKO MALIAR A MODEL

Modernista a impresionista resne pred storočím v Paríži bol prvýkrát uvedený balet Svätenie jari ruského skladateľa Igora Stravinského. Pred sto rokmi, od 29. júna do l0. augusta 1913, trvala druhá balkánska vojna, ktorá sa ukončila mierovou dohodou podpísanou v Bukurešti. Presne pred storočím vznikli aj diela nášho známeho maliara Kostu Miličevića. Patril generácii umelcov, ktorí sa Kosta Miličević: Chlapec s bielym klobúkom začali školiť v Srbskej kresliarsko-maliarskej škole Cyri- európskych metropol, skadiaľ sa la Kutlíka, aby neskoršie odchá- potom vracali do Belehradu. Po zídzali do Mníchova, Paríža a iných skaní akademických vedomostí

KOVAČICKÍ MALIARI vystavia od 5. do 12. augusta svojich 25 malieb a intarzií v Guči. Organizátorom tradičnej výstavy v Múzeu trúby sú tamojšie Stredisko pre kultúru a Galéria insitného umenia. A už 6. augusta do Guče kvôli folklórnym vystúpeniam do Guče cestujú aj kovačickí a padinskí tanečníci. Už 10. augusta bude vernisáž 50 diel členov známej kovačickej obrazárne v Ľubľane. Na slávnostnom otvorení v hlavnom meste Slovinska vystúpia i tanečníci Rozmarínu a orchester Rosička. Organizátormi výstavy sú okrem kovačickej galérie aj Kultúrny spolok Mihajla Pupina z Ľubľany a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Slovinsku. Expozícia v átriu Slovinskej akadémie vied a umení potrvá do 30. augusta. Od 24. septembra do konca februára 2014 tento istý salón bude i v mestečku Trebnje, v slovinskom stredisku insity. Na jubilejnom 15. Medzinárodnom festivale slovenského folklóru Jánošíkov dukát od 2. do 4. augusta Galéria Babka v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí vystaví Slovenské insitné umenie zo Srbska. V rámci vernisáže v Rožňově pod Radhoštěm bude i premiéra Kalendára na rok 2014, ktorý spoločne urobili štetcom Slováci zo Srbska a perom Slováci z Česka. Premiéru kalendára vlastných pastelov inšpirovaných slovenskými piesňami na Morave bude mať i umelec Ján Žolnaj (na snímke). J. Špringeľ

príslušníci prvej generácie srbských modernistov objavujú vo vrtošivých časoch pred 1. svetovou vojnou novinky, ako je práca vonku a jasná paleta, pri ktorej intenzita svetla vplýva na farbu. Na výstave v galérii Beljanski návštevník od 24. júla môže objaviť veľmi vydarenú, expresívnu sochu autora Živojina Lukića (1889 – 1934), znázorňujúcu Kostu Miličevića (snímka číslo Živojin Lukić: busta Kostu Miličevića 1), ako aj dve maľby samotného maliara Miličevića. Z tickou výstavou galéria Spotýchto je osobitne zaujímavý je- mienkovej zbierky Pavla Beljanden z najlepších impresionistic- ského jasne spestrila letnú pokých portrétov srbského umenia nuku kultúrnych obsahov v mesChlapec s bielym klobúkom (sním- te. Dôkaz, že kultúra nepozná ka číslo 2), ktorý sa, usudzujúc uhorkovú sezónu. A že uplynuli podľa striedania jasných a chmúr- časy, keď sme sa v lete na nové exnych častí obrazu, zrejme zrodil vo pozície pozerali ako na zázrak, s chvíli inšpirácie, aby neskoršie tým: Čuduj sa svete. bol dopracovaný. O. Filip Aj touto príležitostnou tema-

MISS MATURITY VOJVODINY 2013. Na veľkolepých bazénoch Horizont Swimming Spa v Surduku sa v sobotu 13. júla konala voľba Miss maturity Vojvodiny 2013. O titul najkrajšej maturantky po ukončení školského roka 2012/2013 súťažilo 11 dievčat z Vrbasu, Inđije, Starej Pazovy, Subotice, Nového Sadu. Podujatie zorganizovalo Miss Združenie módnych činností Srbska a za podpory Obce Stará Pazova a obecnej Turistickej organizácie. Podľa rozhodnutia deväťčlennej poroty prvé miesto obsadila Kristina Skokna zo Starej Pazovy, druhé miesto získala Dajana Radenkovićová z Vrbasu a tretie Milica Stupar z Inđije. Titul Miss šarmu získala Dragica Mihajlovićová z Nového Sadu. Na bazénoch v Surduku 24. augusta budú voliť Miss leta 2013. A. Lš.

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

BLAHOŽELANIE K úspešnému ukončeniu štúdia na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave – odbor Softvérové inžinierstvo a k slávnostnému promovaniu na inžiniera softvéru, ktoré bolo 18. júla 2013, svojmu vnukovi Jurajovi Belánimu z Báčskej Palanky z úprimného srdca blahoželajú a prajú mnoho Božieho požehnania v profesionálnej práci a v súkromnom živote jeho starký a starká Dingovci z Pivnice.

GRATULÁCIA Z milosti Božej k ukončeniu II. stupňa štúdia v odbore Dopravné stroje a zariadenia na Technickej fakulte Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre blahoželáme JANKOVI KLÚČIKOVI k dosiahnutému odbornému vzdelaniu. S láskou do života prajú... ... Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeka nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú. (1. Korintským 2;9) Rodičia a sestra Tanička Klúčikovci

GRATULÁCIA Dňa 8. júla 2013 v aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre bola slávnostná promócia, na ktorej bol promovaný JANKO KLÚČIK v odbore Dopravné stroje a zariadenia na Technickej fakulte. Na chválu Božiu z Jeho veľkej milosti ukončil inžinierske štúdium s vyznamenaním. Svojmu vnukovi všetko najlepšie praje so slovami: Ale rastite v milosti a v známosti nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva i teraz i na deň veku. (II. epištola Petra 3;18)

Spoločnosť INFOCAR, d. o. o., Belehrad – Zemun hľadá pracovníka na plný pracovný úväzok na pozíciu: Obchodný manažér Požadujeme: stredoškolské / vysokoškolské vzdelanie komunikatívnosť príjemné vystupovanie schopnosť a ochotu učiť sa prácu s PC znalosť srbského a slovenského jazyka minimálne dvojročná skúsenosť v oblasti predaja je nutná vodičský preukaz B kategórie – aktívny vodič Ponúkame: dynamickú prácu profesionálny rast príjemné pracovné prostredie kompletné technické vybavenie zaškolenie Žiadosť o zamestnanie spolu s fotografiou a profesijným životopisom v slovenskom a srbskom jazyku zasielajte najneskôr do 11. 8. 2013 na mailovú adresu info@infocar.rs. Bližšie informácie o firme INFOCAR, d. o. o., nájdete na www.infocar.rs.

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov

Mamička Klúčiková

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

MARIENKU

DROBNÝ OZNAM PREDÁM dom v Báčskom Petrovci, Ulica Janka Kráľa, na pozemku 27 árov (8 „kvadrátov”) – na dve ulice; telefón: 021/780-110.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

MILKA

1949 – 2012 – 2013

1948 – 2006 – 2013

MARČOKOVCOV z Petrovca ... navždy žijete v našich srdciach... Vaše dcéry Martinka a Mirka s rodinou

SPOMIENKA NA NAŠICH ZOSNULÝCH na 20. výročie

na 10. výročie

na 12. výročie

PAVLA LEKÁRA

KATARÍNU LEKÁROVÚ

SAMUELA LEKÁRA

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 19. 7. 2013 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania štúdie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba priemyselnej koľajnice s odbočkou v km 80 + 096 železničnej trate Subotica – Crvenka – Odžaci, na k. p. č. 6073/4 a 7657, k. o. Odžaci, nositeľa projektu Standard gas, s. s r. o., z Nového Sadu, Národného frontu č. 92/IV. Rozhodnutie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

27. 6. 1921 – 1. 8. 1993 – 2013

22. 3. 1925 4. 11. 1958 – 25. 10. 2003 – 2013 – 7. 5. 2000 – 2013 z Petrovca S úctou a láskou si večne budeme na Vás spomínať. Syn a brat Daniel s rodinou

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 27. júla 2013 uplynuli dva ťažké, smutné a boľavé roky, čo ma zanechal môj manžel

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Oznamujte

Dňa 27. júla 2013 uplynuli dva roky, čo nás opustil otec a starý otec

JÁN KLÚČIK JÁN KLÚČIK 13. 3. 1942 – 27. 7. 2011 – 2013 z Pivnice

Ťažký osud to vzácne mi vzal, bolesť v srdciach, smútok a prázdny dom mi zanechal. Slzy tečú, rany sa nehoja, ale spomienka nikdy neumiera. Tá večne v srdci zostáva.

021/

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote tak mnoho znamenal. V jednom okamihu zmizlo tak mnoho: dobrácke srdce, starostlivá hlava, milá usmievavá tvár, láska, usilovné ruky, ktoré navždy zostanú v našich srdciach. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

47-20-840

Syn Janko s manželkou Zuzanou, dcéra Miluška s manželom Jankom, vnukovia Janko a Darko a vnučka Tanička

47-20-844

Tvoja manželka Katka

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín (Telekom) – NS37, NSU37 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín (Telekom) – NS37, NSU37, na rohu ulíc Božidara Adžije a Dalibora Francistija v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 1795/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. júla 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-534/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín (Telekom) – NS37, NSU37, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín (Telekom) – NS37, NSU37, na rohu ulíc Božidara Adžije a Dalibora Francistija v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 1795/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín (Telekom) – NS37, NSU37, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín (Telekom) – NS37, NSU37, na rohu ulíc Božidara Adžije a Dalibora Francistija v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 1795/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad.

Hlase ľudu

13. 3. 1942 – 27. 7. 2011 – 2013 z Pivnice

a 021/

inzercia@hl.rs

Projekt je vypracovaný a postavená je dvojúseková anténová sústava. Na krytie GSM 900 a UMTS objemu používajú sa dve panelové antény Kathrein K742264. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 a konfigurácia vysielača pre UMTS je 2 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 160 ° (prvý úsek), 335 ° (druhý úsek) pre systémy GSM a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Petrovaradín. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín (Telekom) – NS37, NSU37, číslo správy 1904/13-270 AR a odborné zhodnotenie zaťaženie životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín (Telekom) – NS37, NSU37 – zmena, číslo správy 1904/13-270 AR / zmeny, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín (Telekom) – NS37, NSU37, a Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Petrovaradín (Telekom) – NS37, NSU37 – zmeny, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s kmotrom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

VLADIMÍROM STRACINSKÝM 24. 3. 1948 – 28. 7. 2013 z Báčskeho Petrovca

JÁNOM KUKAVSKÝM MÁRIA BRAJANOVSKÁ

1953 – 2013 z Báčskeho Petrovca

rod. Čuvárová 1932 – 2010 – 2013 z Kovačice

Zostaneš s nami v spomienkach. Anna a Sájo Kostolániovci

S láskou a hlbokou úctou si spomienky na Teba zachovajú Tvoji:

POSLEDNÝ POZDRAV

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoji najmilší

SPOMIENKA

krstnému otcovi

na našu sestru

a švagra

JÁNOVI KUKAVSKÉMU

MÁRIU MARČOKOVÚ

MILOSLAVA MARČOKA

manžel Boško, syn Miroslav a dcéra Vesna s manželom a synom

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ANNU LENÍKOVÚ

1953 – 2013 z Báčskeho Petrovca

24. 8. 1936 – 6. 8. 2012 – 2013 zo Starej Pazovy

Trvalú spomienku na Teba si zachovajú Rasťo a Danka s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojím susedom Uplynul rok, čo si nám navždy odišla tak tíško, ako keď odchádza deň, ale smútok a strata v srdci bolieť neprestáva a spomienka na Teba zostáva. Na Teba nikdy nezabudneme. Tvoji najmilší

7. 8. 1949 10. 8. 1948 – 7. 8. 2012 – 21. 7. 2006 z Báčskeho Petrovca Spomienku na Vás si navždy zachovajú sestry: Zuzana Snidová a Anna Hýlová s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich milých

JÁNOM KUKAVSKÝM 1953 – 2013 z Petrovca

MARIENKU 1949 – 2012 – 2013

POSLEDNÉ ZBOHOM švagrovi

Odišiel si tíško, ako odchádza deň... Susedovci z Ulice Leninovej, rodiny Ilićová a Arňašová

MILKA 1948 – 2006 – 2013

MARČOKOVCOV z Petrovca S úctou a láskou si na Vás spomínajú: mamička Mocková a rodiny Valentíková, Marjanovićová a Mladenovićová

JÁNOVI SÚDIMU ktorého si v spomienkach zachováme ako dobrého človeka, ktorý bdel nad všetkými nami, ochotný pomôcť, poradiť a vliať optimizmus, aj keď nám bolo najťažšie. So smútkom, úctou a nesmiernou vďakou švagriné Ferková a Kováčová

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mamu a starkú

na manželku

ZUZANU ČORBOVÚ 30. 10. 1959 – 2. 8. 2012 – 2013 z Kysáča Manžel

svojej sestre a tete

ZUZANU ČORBOVÚ

ZUZANE TURČANOVEJ

30. 10. 1959 – 2. 8. 2012 – 2013 z Kysáča

rod. Benkovej 1947 – 2013 z Petrovca

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabúdajú: dcéra Marcela, zať Ján a vnučka Alexandra Petríkovci

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. augusta 2013 uplynul rok, čo nie je medzi nami

na priateľku

Navždy budeš žiť v našich srdciach. Zarmútení: sestra Katarína s dcérami Jarkou a Annou s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 30. júla 2013 uplynul rok, čo nás po ťažkej chorobe navždy opustila manželka, matka a stará mama

ZUZANU ČORBOVÚ

ZUZANA ČORBOVÁ

POSLEDNÝ POZDRAV

ZUZANA PINTÍROVÁ

rod. Oláchovú 30. 10. 1959 – 2. 8. 2012 – 2013 z Kysáča

30. 10. 1959 – 2. 8. 2012 – 2013 z Kysáča

rod. Čobrdová 20. 3. 1955 – 30. 7. 2012 – 2013 z Pivnice

S láskou si na Teba spomínajú Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú svatovci Petríkovci

priatelia Anna a Pavel Domoniovci a ich deti Jaroslav a Danuška Šmitová s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

S láskou a žiaľom na Teba si spomínajú: manžel Ján, syn Vladimír a dcéra Jana s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 7. augusta 2013 uplynie päť smutných rokov, čo nás navždy opustila moja milovaná a nenahraditeľná mama, mamika, pramamika a prastará mamika

MILJANA MATIJEVIĆA

MIROSLAVA BABKU

9. 11. 1963 – 1. 8. 2010 – 2013

16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 – 2013 z Kovačice

Splniť nádeje nebolo sily… Priatelia

SPOMIENKA na rodičov a starých rodičov

ZUZANA FABJANOVÁ rod. Krupinská 1921 – 2008 – 2013 zo Starej Pazovy

MARTINAZLOCHA 1921 – 1993 – 2013

ZUZANU ZLOCHOVÚ rod. Zámečníkovú 1923 – 2000 – 2013

z Kovačice S láskou a úctou si na Vás spomienky zachovávajú Vaši najbližší: synovia a vnúčatá s rodinami

Teraz už len kvety z lásky na hrob Ti môžeme dať. Za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať. Tvoji najmilší: dcéra Zuzana Potranová s rodinkou

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA

s bratom a strýkom

JANKOVI SÚDIMU

MGR. MICHAL FORGÁČ

JÁNOM SÚDIM

1938 – 2013 z Kysáča

29. 9. 1969 – 6. 8. 1999 – 2013 evanjelický farár zo Starej Pazovy Ťažký osud to vzácne mi vzal. Bolesť v srdci a prázdnotu domu mi zanechal. Na Teba si spomína večne zarmútená mama

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 6. augusta 2013 uplynie 14 boľavých rokov smútku, čo ma navždy opustil milovaný syn

z Kysáča

S úctou a láskou od bratranca Rastislava Surového s manželkou Elenou a ich synov Miroslava s rodinou a Vladimíra

Čas lieči, čas hojí, ale zabudnúť na Teba nám nedovolí...

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Brat Milan s manželkou Vierkou a synom Milanom s rodinou

svojmu krstnému otcovi

kmotrovi

JÁN SÚDI 1938 – 2013 z Kysáča

JÁNOVI SÚDIMU

1938 – 2013 z Kysáča

z Kysáča

Trvalú spomienku na Teba si navždy zachovajú

Smútime za Tebou a spomínať si na Teba budeme do konca nášho života.

S láskou a úctou v trvalej spomienke si ho zachová

svatovci Mešiovci

Kmotrovci Grňovci

Mária Andrášiková s rodinou z Petrovca

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom, otcom a dedom

Dňa 22. júla 2013 tíško usnul náš švagor

JÁNOM SÚDIM 2. 7. 1938 – 22. 7. 2013 z Kysáča

JÁN SÚDI V jednom okamihu zmizlo tak veľa: drahá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v našich srdciach. Prajeme Ti tichosť večného pokoja a vyjadrujeme Ti nekonečnú vďaku. Tvoja manželka Mária, dcéra Anička Mešiová, zať Ján, vnúčatá Marek a Mia, dcéra Marína Melichová, zať Pavel, vnúčatá Martin a Emil

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

2. 7. 1938 – 22. 7. 2013 z Kysáča Lúčime sa s Tebou ako s dobrým a starostlivým švagrom, ktorý nám vždy s veľkou ochotou pomáhal. Bol si nám veľkou oporou a vedel si nám pomôcť aj v ťažkých chvíľach života. S úctou, láskou a veľkou vďakou na Teba si bude spomínať Milotka Kardelisová s rodinou Odpočívaj v pokoji!

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

PIATOK 2. augusta: • O 19.30 v relácii odznie piata časť koncertu z tohtoročného 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Vystúpia slovenské folklórne súbory z Aradáča, Nového Sadu, Pivnice a Kysáča. • O 20.00 bude PRIAMY PRENOS Otváracieho programu 52. Slovenských národných slávností zo siene Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci. NEDEĽA 4. augusta: • O 11.00 DÚHOVKA: V tomto termíne bude odvysielaný dokument Prvých 10 rokov o 10-ročnej práci Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Druhá časť nedeľného bloku bude o tom, ako poľnohospodári pochodili, keď ide o tohtoročnú úrodu pšenice, a aký je stav siatin na poliach. UTOROK 6. augusta: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52

Čo nového v našom chotári? Nedeľa 4. augusta Výber z programu 16.00 – 18.00 Klenotnica TV Petrovec Kronika týždňa Deň žatvy v Kovačici Aktivity dôchodcov Utorok 6. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Umenie bez hraníc Divadelné predstavenie Nedeľa Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 9. augusta Ján Petrák, predseda Obecného 16.00 – 18.00 Klenotnica združenia penzistov, sa zmienil Slovenský film: Medená veža o aktivitách penzistov

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

Pondelok 5. augusta: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – slovenská ľudová hudba; Utorok 6. augusta: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby; Streda 7. augusta: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 8. augusta: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaznie zmes ľudoviek; Piatok 9. augusta: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 3. augusta: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – relácia venovaná súboru Lúčnica; NEDEĽA 4. augusta: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – Exit 2013; • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – klavírny koncert Roberta Schumanna • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – Exit 2013 • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 6. augusta: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – z koncertu vojvodinských symfonikov; STREDA 7. augusta: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 2. do 8. augusta 19.00 Zvon, prehľad Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Citáty s vami: Výber prednesov z PDvK 19.00 Zvon, spravodajská 22.00 Film: Tri gaštanové kone relácia 24.00 Záver vysielania 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník Každý pondelok o 20.15: 20.00 Hit dňa, Reklamy Hudobný mix 20.15 Filmy: Každý piatok o 18.15: Výber Piatok 2. augusta – Živý bič z programu TV Kovačica Sobota 3. augusta – Báthory Každú sobotu o 18.15: Výber Pondelok 5. augusta z programu TV Pančevo – Slnečná búrka Utorok 6. augusta – Zatmievanie Streda 7. augusta – Z nuly hrdinom Štvrtok 8. augusta – Na dostrel 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 4. augusta 18.00 Hudobné blahoželania Katarína Melegová-Melichová, 18.45 Hit dňa, Reklamy, predsedníčka MSS, hovorí zostrih Molí o programoch SNS 2013

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 31 V tajničke je názov tradičného podujatia, ktoré sa každoročne uskutočňuje v Báčskom Petrovci. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

1. časť tajničky

vlastníci otrokov

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 7. augusta o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný ďalší záber z tradičných 19. Dožinkových slávností vo Vojlovici. Repríza v nedeľu 11. augusta o 7.30 h. Snežana a Miroslav Beškovci na Dožinkových slávnostiach 3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

vpíšte IZ

liečivý prípravok

AS HL DU ĽU

skalnaté

osoh, úžitok (mn. č.) obvod

Litva

nadšenie (srb.)

čiernohorské kolo

kyslík pozerá

vpíšte VO

Argón vpíšte obsahujúci V N Č prímeno olovo Lady Diany

Elenka (skr.)

časť vozidla

2. časť tajničky značka vankúšov vpíšte NU

miesto premietania filmov

volt FK z Kysáča číslovka kúsok dreva

prijal vítaním ženské meno

dlhá samohláska AS HL DU ĽU

znič

svätý (skr.) 3. časť tajničky

pridával soľ

vpíšte SR

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

liter

Španielsko vpíšte DL

manželka Juana Perona ad notam

časť ruky (mn. č.)

radón

výrobca lán

astát

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 30 – VODOROVNE: egoizmus, robkala, ž, rosa, S, Ivan, tma, Kolos, IT, alas, oči, O, tesár, Anča, ata, stisk, K, tén, Avon, Mr, slovo, A, ananás. TAJNIČKA: ERŽIKA MIČÁTKOVÁ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 28 z čísla 28 Hlasu ľudu zo 13. júla 2013 bolo: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: GABRIELA KOLÁROVÁ, Ul. Michala Kardelisa č. 66, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT ŠPORTOVÉ PODUJATIA NA PREDSLÁVNOSŤOVÝCH DŇOCH V KULPÍNE

Súťažili rybári, šachisti, poľovníci a futbalisti Z

aujímavé a rôznorodé športové podujatia MOMS Kulpín zaradil do obsahov vstupných akcií tohtoročných Slovenských národných slávností v Petrovci. Tentoraz športové súťaže boli v nedeľu 28. júla 2013, teda v druhý deň Predslávnosťových dní v Kulpíne. Na rybárskej chate Združenia športových rybárov Smuđ v Kulpíne už od včasného rána bolo rušno. Prebiehala tam súťaž pionierov v športovom rybolove. Organizátori sa dohodli, že deti budú toho roku súťažiť v predpoludňajších hodinách, medziiným aj preto, ako vysvetlil predseda kulpínskych rybárov Michal Koruniak, že bola i tropická horúčava. Najmladší rybári súťažili v love rýb udicou na plavák, pričom sa už tradične zúčastnili mladí rybári – deti z Báčskeho Petrovca, Maglića a Kulpína. Úhrnne bolo 15 pretekárov – pionierov. Odmeny pre najúspešnejších – poháre, medaily a diplomy schystal MOMS Kulpín a odovzdal ich predseda Pavel Gaža. V skupinovej súťaži prvé miesto obsadil Karas Šach v tichosti I z B. Petrovca, na druhom peknej prírody na mieste bol Karas II a tretie rybárskej chatke miesto obsadili pionieri vedľa kanála... kulpínskeho Smuđa I. V súťaži jednotlivcov v prvej časti najúspešnejší bol Ján Záborský (Karas I), na druhom mieste podľa úlovku bol Samuel Benka (Karas II) a tretie miesto obsadil Miroslav Kolár (Smuđ I). Keď ide o výsledky súťaže v druhej časti víťazom bol Saša Vízi (Karas II), na druhom mieste zakotvil Denis Kolár (Kulpín I) a na tretie miesto sa dostal Martin Turčan (Karas I). V tretej časti sa víťazom stal Miroslav Meleg (Karas I), druhé miesto obsadil Vladimír Bíroš (Smuđ II) a na treťom mieste bol Miroslav Cibula (Kulpín I). Nakoniec odmenili najúspešnejších na súťažiacej dráhe. Prvé miesto obsadil Ján Záborský z Petrovca, druhé Miroslav Meleg tiež z Petrovca a

na treťom bol Denis Kolár z Kulpína. Združenie športových rybárov Smuđ pre mladých rybárov pripravilo aj občerstvenie a deti sa počas súťaže a po nej dobre bavili. Na chatke pri kanáli Šachový klub Kulpín usporiadal už tradičný obecný šachový turnaj. Zúčastnili sa šachisti zo všetkých štyroch osád Báčskopetrovskej obce. V skupinovej súťaži na prvom mieste bol ŠK Mladosť B. Petrovec, druhé obsadil ŠK Maglić a na treťom boli domáci šachisti

Miroslava Melega (vľavo) z petrovského spolku Karas odmenili vo viacerých súťažných kategóriách

ŠK Kulpín. V súťaži jednotlivcov v rýchloťahovom šachu najúspešnejší bol Pavel Marčok z Petrovca, druhé miesto obsadil Branislav Beláni z Kulpína a na tretie sa dostal Pavel Topoľský z Petrovca. Odmeny pre víťazov zabezpečil MOMS Kulpín. Šachisti sa zabávali pri kanáli v súťažnom duchu a potom pri občerstvení až do popoludňajších hodín. Aj v Poľovníckom dome Poľovníckeho spolku Fazan bolo rušno a veselo. V súťaži vo varení poľovníckeho paprikáša sa zúčastnilo až 26 skupín z rôznych prostredí. Horúčava neznemožnila kuchárov, aby uvarili chutné paprikáše. Komisia, ktorá hodnotila tieto kuchárske špeciality, pracovala v zložení: predseda Ján Mučaji a členovia Ján Lomiansky, Dragan Božić, Dragan Đogo a Miroslav Pavčok. Ako vyhlásil predseda Ján Mučaji, komisia mala tentoraz naozaj ťažkú úlohu, lebo všetky paprikáše boli chutné. Predsa sa rozhodli – tretie miesto získala skupina kuchárov Poľovníckeho spolku Maglić, druhé miesto obsadila skupina z Kulpína a prvé miesto kuchári z kulpínskeho vinárskeho spolku. Spomenutí doNajchutnejší paprikáš uvarili kulpínski vinári stali odmeny od MOMS Kulpín, boli to koa odmenu – kotlík prevzal Daniel Čelovský tlíky, a všetci ostatní účastníci si odniesli diplomy za účasť v podujatí. Nálada v Poľovníckom dome bola vynikajúca, ako aj kamarátenie a oddych v chládku pri hudbe skupiny Máj z Pivnice. Ako vyhlásil predseda PS Fazan Branislav Plachtinský, súťaž v streľbe do hlinených terčov sa im nepodarilo dotiahnuť do konca z technických dôvodov. Športovou perličkou PDvK bol futbalový zápas tučných a chudých na ihrisku FK Kulpín vedľa kanála. Zápas bol zaujímavý tak pre divákov, ako aj hráčov. Výsledkom 2 : 1 svoju„váhovú presilu“ potvrdili zaguľatení hráči. Návštevníci PDvK v Kulpíne mali teda možnosť sledovať aj rôznorodé športové súťaže. K. Gažová Góól, góóól, – hučalo z tribúny FK Kulpín počas súboja tučných a chudých futbalistov Foto: autorka a M. Šimová

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

ŠPORT TURNAJ FK TATRA O TROFEJ MIESTNEHO SPOLOČENSTVA V KYSÁČI

Pohár v Hložanoch M inulý víkend na ihrisku Tatry usporiadali futbalový turnaj o putovný pohár Miestneho spoločenstva Kysáč, ktorým futbalisti prispeli k oslavám 240. výročia príchodu Slovákov. V prvom semifinálovom zápase mali hrať hložianska Budúcnosť a petrovská Mladosť. Žiaľ, Petrovčania jednoducho Kapitánovi víťaznéneprišli, so svojou neho mužstva Michaúčasťou nikoho ne- lovi Hataľovi blahooboznámili, čo organi- želal aj predseda FK zátorom prinieslo ne- Tatra Pavel Pálik príjemnosti a finančnú stratu!? Pre tento nepremyslený krok FK Mladosť nie je žiadne ospravedlnenie… Je to hanba pre

Hložianska Budúcnosť ukázala najviac na turnaji v Kysáči

sovali vo finiši zápasu. Za susedovcov vsietili Živković a Pupavac. V boji o tretie miesto v nedeľu Tatra hrala zápas so susedmi z Čeneja, ktorí pozvanie prijali v sobotu. Vyhrali domáci minimálne 1 : 0 (0 : 0). Jediný gól vsietil V. Ožvát v 60. min., keď z voľného kopu trafil horný roh brány súpera. Víťazstvo domácich v žiadnej chvíli nebolo V KYSÁČI HRALI: otázne. Finálový zápas bol najzaujímaBUDÚCNOSŤ: Rade Ljubičić, Trivo Ljuvejší. Oba celky od začiatku zahrali bičić, Drieňovský, Stojimirović, Hataľa, naplno, tvrdo, bojovne a technicOžvát, Fejdi, Severíni, Leđanac, Zbućky na pozoruhodnej úrovni. V prnović, Pavlis. Striedali: Čipkár, Kneževej časti mužstvo zo Stepanovićević, Matić, Ljubičić III., Jeličić, Chovan, va bolo konkrétnejšie, malo viac Duel Čelića a Ožváta, podľa mienky mnohých dvoch Molnár. šancí a Stefan Tomić v 25. min. prinajlepších hráčov na turnaji OMLADINAC: Zeljković, Marković, viedol Omladinac k vedeniu. Uglješa Tomić, Abramović, Avdić, Čelić, Po prestávke sa obVukosav, Samardžić, Pupavac, Knežević, raz hry úplne zmenil. Stefan Tomić. Hrali aj: Rakić, Savić, AlekHložanci postupne presić, Pecelj, Mladenović, Ratkov, Živković, brali iniciatívu a náStojanović. hradník Ljubičić III. dvoTATRA: Privizer, Dubačkić, Ćupina, ma gólmi, v 52. a 56. Kohút, Cvetić, Funtík, Kavran, Jambrich, min. celkom obrátil výOžvát, Stojaković, Vuković, Malešević, sledok. Onedlho súper Ivičiak, Avala, Budík, Savić, Krstić, Marpoľavil aj na fyzickom čok. pláne a do konca sa ČENEJ: Dragin, Ćurčić, Rogić, Zeljkolen nastoľovala otázka, vić, Krstić, Ostojić, Stojković, Vilotijević, koľko gólov bude v sieG. Dragin, Kuburić, Milošev, Daradan, ti Omladinca. Ivan FejBrzak. di sa trikrát zapísal medzi strelcov a Budúcnosť presvedčivo vyDomáca Tatra sa tentoraz musela uspokojiť hrala – 5 : 1 (0 : 1). s tretím miestom Športové trofeje najpetrovský futbal! lepším odovzdal predseda Športovej komisie MS V sobotu sa predsa Kysáč Miloslav Chrťan, niekdajší hráč Tatry, pehral jeden zápas, a to trovskej Mladosti a Čeneja. Najlepším hráčom medzi domácou Tatrou turnaja je Pavel Ožvát (Budúcnosť), najlepší brana Omladincom zo Ste- kár je Dragan Zeljković (Omladinac) a najúspanovićeva. Zaslúžene pešnejší strelec s troma gólmi je Ivan Fejdi (Buvyhrali hostia 2 : 0 (0 : 0), dúcnosť). aj keď vo väčšej časti Zápasy na turnaji v Kysáči sledovalo zo 300 dihra bola vyrovnaná. Do- vákov. Rozhodovali Krtinić, Bem a Gajić, všetci máci prepásli tri veľké traja z Nového Sadu. Už dávno na ihrisku Tatry nebolo tak veľa divákov šance a oba góly inkaPavel Pálik

3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VÝSLEDKY PIVNIČANOV V jarnej časti súťaže zverenci trénera Miroslava Česka dosiahli tieto výsledky: Slávia – Bačka Despotovo 3 : 0 kontumačne, Maglić – Slávia 0 : 8, Slávia – Kriváň Selenča 2 : 1, Borac 46 Obrovac – Slávia 4 : 2, Slávia – ČSK Pivara 3 : 1, Kulpín – Slávia 2 : 4, Vojvodina Tovariševo – Slávia 5 : 8.

Šampiónske mužstvo pionierov pivnickej Slávie v sezóne 2012/2013; stoja zľava: Dávid Šuster, Boris Petrović, Bogdan Keravica, Dalibor Vachula, Julián Čobrda, Stanislav Vinković, Miroslav Česko (tréner); v drepe zľava: Alexander Čobrda, Rastislav Záskalický, Damián Sič, Miroslav Pintír, Marián Čobrda, Martin Benka, Boris Žigmund. Chýbajú Milan Keravica, Filip Badinský a Darko Ćitanov

PIONIERSKA LIGA OFZ BÁČSKA PALANKA

V Pivnici sa talenty nestratia! P

ionieri pivnickej Slávie sa môžu pochváliť peknými výsledkami, ktoré dosiahli v sezóne 2012/2013 v rámci pionierskej ligy Obecného futbalového zväzu Báčska Palanka. Prvé miesto a titul majstra je ozaj pekný úspech.

futbal, keďže v juniorskom veku nemá kde súťažiť. Tak sa nie svojou vinou strácajú futbalové talenty. Pionieri Slávie zaslúžene získali primát už aj preto, že takmer počas celej sezóny boli na čele tabuľky. Najväčším konkurentom im bolo mužstvo čelarevského ČSK Pivara, ktorého seniorské mužstvo hrá v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Trénerom mladých pivnických futbalistov je niekPred zápasom s Hajdukom tajomník FK Slávia Mi- dajší futbalista chal Pintír odovzdal šampiónsky pohár kapitánovi Slávie Miroslav Česko. Borisovi Petrovićovi Sústavná Účasť v tejto lige je dobrovoľná, práca s chlapcami priniesla prvé každý klub môže zapojiť muž- pekné výsledky. Pri tejto príležistvo najmladších podľa vlastných tosti musíme spomenúť pomoc, možností. V minulej sezóne súťa- ktorú jednotliví rodičia poskytužilo osem celkov. jú trénerovi Českovi, tak pri orŠkoda, že vedenie OFZ B. Pa- ganizácii zápasov doma, ako aj pri lanka neorganizuje aj súťaž do- odchode na hosťovania. Jedine rastencov, lebo medzera medzi nie je dobre, že jednotlivé zápasy pioniermi a seniormi je veľká. v lige musia registrovať kontuPreto väčšina nádejných futba- mačným výsledkom, lebo sa stálistov jednoducho prestane hrať va, že niektorí hostia nepricestu-

jú alebo nemajú dostatočný počet hráčov. Na oslave titulu Pivničanov sa zúčastnilo mužstvo rovesníkov známeho superligistu Hajduka z Kuly. Treba pripomenúť, že štadión Slávie bol plný, v hľadisku sa

ocitlo asi 250 divákov, medzi nimi sme videli hlavne rodičov, starých rodičov mladých futbalistov a najviac detí. Výsledok zápasu bol 11 : 0 v prospech hostí, ktorí sa predstavili ako výborný celok. V radoch Hajduka hrá aj talentovaný Pivničan Dominik Dinga. Zápas viedol tiež mladý rozhodca Daniel Čobrda zo Silbaša. Ján Šuster 1. Slávia 2. !SK Pivara 3. Borac 4. Ba"ka 5. Vojvodina 6. Krivá# 7. Magli$ 8. Kulpín

14 14 14 12 12 12 12 12

12 11 8 5 4 4 2 1

1 2 2 1 1 0 2 1

1 1 4 6 7 8 8 10

52 : 17 65 : 14 46 : 31 39 : 39 32 : 44 24 : 37 15 : 57 20 : 55

37 35 26 16 13 12 8 4

ERDEVÍCKA SLOGA MÁ VEĽKÉ AMBÍCIE

Pokúsia sa hrať prím E

rdevíčania nebošídskeho mužstva li spokojní s výRadnički, zotavený sledkami v minuloPovažan a Miščević. ročnej sezóne VojvoNové posily sú Maledinskej ligy – západšević (Prvý máj Ruma) nej skupiny, a preto v a Manev (Kuzmin). novej zahlasujú krajDo prvého mužstva šie dni. Namiesto mienia zapojiť aj doMitu Ninkovića šérastencov Cvetičanifom odborného štána, Babića a Manojbu sa stal Vlatko Railovića. čević, ktorému bude Ideálne pracovné pomáhať, ako aj do- Vrátil sa na trávnik: Boris podmienky a dobré terajšiemu trénero- Považan (Sloga Erdevík) prípravy Sloge by vi, Vladimír Kolár. mali umožniť pokus Od hlavného dobrodinca Slogy o získanie prvého miesta. Tradičný Negovana Đorđevića sme počuli, že 29. futbalový memoriál bude prez klubu odišli Zec, Simikić a Milo- biehať v dňoch 3. a 4. augusta šević. Všetci traja prestúpili do radov 2013 v Erdevíku za účasti mužmužstva Radnički v Sriemskej Mi- stiev Radnički Šíd, Radnički Sriemstrovici. Dlhoročný hráč Erdevíčanov ka Mitrovica, Bačka Báčska Palanka Jovanović sa rozlúčil s futbalom. Do a domácej Slogy. radov mužstva sa vrátili Baljak zo K. Vig 3. 8. 2013

31 /4554/

HLAS ĽUDU

ŠPORT SKONČIL SA TURNAJ V SELENČI

Najtvrdší je Maks metal piatok 26. júla 2013 sa skončil nočný turnaj v malom futbale V pomenovaný Let s play Selenča 2013, ktorý už tradične organizuje Mládežnícka asociácia Play. Turnaj sa začal 1. júla a zápasy sa hrali na školskom nádvorí vo večerných hodinách. Okrem šestnásť mládežníckych tímov na turnaji sa zúčastnilo aj päť detských mužstiev. Vcelku na turnaji hralo 160 seniorov a päťdesiat pionierov. Tento turnaj tiež prebiehal v znamení selenčského jubilea – 255. výročia založenia osady. Po takmer mesačnej súťaži sa prišlo k finálovému zápasu a skončeniu turnaja. V zápase o tretie miesto viac šťastia mal tím Apoteka Vlajić/Buljoni z Báča, ktorý porazil tím DOO Katon z Báčskeho Nového Sela. Vo finálovom zápase na turnaji sa stretli tím STR Dača z Ratkova a Maks metal sirovine z Obrovca. Obrovčania boli šikovnejší – zvíťazili, a tak obsadili prvé miesto na turnaji. Do rúk sa im dostala peňažná odmena a víťazný pohár organizátora turnaja. Za najlepšieho brankára na turnaji vyhlásili Slavišu Stupara, najlepší hráč bol Miodrag Jovanović a najviac gólov, sedemnásť, vsietil Zoran Vučković. Všetci odmenení získali uznania a po-

Víťazné mužstvo turnaja v Selenči Maks metal sirovine z Obrovca Organizátorom – Vlastislavovi Ďurčianskemu, Jánovi Molnárovi a Ivanovi Kolárovi, ktorí pracovali v mene Mládežníckej asociácie Play, v realizácii turnaja pomohli aj Základná škola Jána Kollára, FK Kriváň a DobroZápasy na turnaji viedli voľný hasičský spolok v Selenči. Karol Faďoš a Slobodan Finančne turnaj podporili poDanilović (zľava) četní sponzori. Počas turnaja nezaznamenali žiaden incident. háre organizátora. RozhodcoPodľa slov nielen tých, ktorí sa na via na zápasoch boli Karol Faturnaji zúčastnili ako hráči, ale aj ďoš a Slobodan Danilović. tých, ktorí chodili posmeľovať Záverečný večer bol zvlášť Dobrí organizátori: Vlastislav Ďurčiansky, svojich favoritov, je to jeden z najatraktívny. Organizátori pred fi- Ivan Kolár a Ján Molnár (zľava) nálovým zápasom usporiadali ohňo- začiatky zápasov, keď zahlasovali hrá- lepšie organizovaných turnajov nielen stroj a zápas prekvapenia, ktorý pobavil čov, a pritom vytvárali nevšednú at- na okolí Selenče, ale aj vo Vojvodine, obecenstvo medzi dvoma rozhodu- mosféru na ihrisku za pomoci rôz- možno i v Srbsku. Juraj Berédi-Ďuky júcimi zápasmi. Zvlášť boli atraktívne nych svetelných a zvukových efektov.

V KYSÁČI VARILI A SMAŽILI RYBY

Na nedeľný obed nedeľu 28. júla 2013 v strede dediny, vo dvore ŠRS Smuđ, bola súťaž vo varení V rybacej polievky, kde potom i predávali rybacie špeciality. Rybaciu polievku varili v piatich kotlíkoch aj keď sa na súťaž prihlásilo viac kuchárov. Čo bolo na príčine, že niektorí súťažiaci neprišli, ťažko povedať. Možno to boli vysoké teploty, a možno niečo celkom iné. Prvé a tretie miesto obsadili zamestnanci firmy Seting v Kysáči a druhé miesto Zoran Marinković. Nedeľňajšie podujatie Smažená rybička predsa prilá- k nedeľňajšiemu obedu kalo nielen súťažiacich, ale aj milovníkov rybacích špecialít, lebo rybaciu polievku varili aj vo veľkom kotle. Na nej si pochutnali tí, čo majú radi túto špecialitu. Mohli ju kon3. 8. 2013

31 /4554/

Prvé a tretie miesto pre kysáčsku firmu zumovať hneď pri stoloch nachystaných na dvore spolku, ale mohli si polievku odniesť aj k nedeľňajšiemu obedu domov. Okrem toho ponúkali smaženú rybu so zemiakovým šalátom. Ináč rybacie špeciality pripravovali kuchári, ktorí chodievajú na súťaže a neraz získali jedno z prvých miest. V horúčave, aká bola v nedeľu, mnohé domáce si schvaľovali tento hotový obed. Na dobrú náladu tým, čo sa rozhodli chvíle stráviť na dvore kysáčskych rybárov, hrala živá hudba. E. Š.

HLAS ĽUDU

SLÁVISTI VYHRALI VOJVODINSKÉHO LIGISTU Radnički Kovin 3 : 0 (2 : 0). V treťom priateľskom meraní síl pred začiatkom jesennej časti majstrovstiev Kovačičania porazili súpera prvýkrát. Strelci za domáci celok boli Petković (na snímke prvý zľava), Angelovski a St. Dudáš. Zverenci Sašu Miljkovića začali zápas v zostave: Zeković, Sachter, Čerňoš, Ďurkovský, Krstić, Jovčevski, Nestorovski, Angelovski, Mihálek, Petković, Bosnić. Striedali: St. Dudáš, Kováč, Válovec, Sretenović, Bajić, Božić, Ďuriš, Čech, Turano, Bajić, Traičevski a Paroičić. Kovačičania hrali veľmi dobre. V zostave Slávie boli niekoľkí hráči z dorastu a ďalší, ktorí ale ešte úradne neprestúpili, lež sú v osade insity na skúškach. Po prehre s prvoligovou Dolinou (0 : 7) Kovačičania prehrali aj v Banátskom Karlovci s Proleterom (takisto člen Vojvodinskej ligy – východnej skupiny) 2 : 1. Strelec za hostí bol Lukić. Brankár Varadinac sa na zápase v Padine zranil a určitý čas nebude v zostave. Ján Špringeľ

ŠPORT FUTBALOVÝ MEMORIÁL STANISLAVA GÉRYKA V MOŠOVCIACH

Kozám sa najlepšie darilo N

a pekne upravenom štadióne TJ Drienok v slovenských Mošovciach sa v sobotu 27. júla 2013 stretli už dobre známi športoví priatelia, ktorých spája tá istá vášeň – futbalová lopta. Na medzinárodnom 15. Memoriáli Stanislava Géryka, niekdajšieho podporovateľa TJ Drienok a vôbec športu v Mošovciach, sa do seba pustili celky starých pánov CSW Kozy z Poľskej republiky, FK Panónia Laliť zo Srbska, TJ Družstevník z Blatnice a domáci TJ Drienok, oba slovenské kolektívy. Na rozdiel od predchádzajúcich stretnutí, keď veteráni behali po celom ihrisku, tentoraz si zahrali minifutbal na ploche zmenšenej o viac ako polovicu.

tím od prvej chvíle, zahrali útočne a Mrožek z voleja prekonal Zubáňa. Do polčasu Pjo-

Dlhoročné priateľstvo: veteráni mošovskej TJ Drienok a lalitskej Panónie

brankár Mošovčanov Peter Zubáň, ktorý si výborne zachytal pred domácou bránou a efektne zastavil TJ DRUŽSTEVNÍK – PANÓNIA 3 : množstvo 0 (0 : 0) nebezpečVíťazné mužstvo poľského CSW Kozy V prvom zápase sa stretli moných striel. šovskí susedia s lalitskou Panóniou. tr Kine zvýšil výsledok na 2 : 0. Keď Zápas viedol Milivoj Jovkić z LaPrvý polčas, v ktorom Laliťania Drewniak začiatkom druhej časti lite. vsietil aj tretí gól, CSW KOZY – TJ DRUŽSTEVNÍK j a s n é 6 : 3 (3 : 2) bolo, že Prakticky už po tejto výhre poľKozy vy- ské mužstvo si zabezpečilo prvé hrajú. Na- miesto na turnaji. Góly za Kozy pokon vo vsietili Drewniak 2, Pjotr Kine 2, Pafiniši Ma- wel Kine a Kaczmarczyk po jedjerčík iba nom, kým sa v radoch Blatnice z j e m n i l presadili Gavrík, Blaho a Oravec. prehru. Zápas viedol domáci rozhodca Ú s t r e d - Jozef Lukáč. nou pos t a v o u TJ DRIENOK – PANÓNIA 4 : 3 (2 : 1) tohto záPo neúspechoch v prvých záTretí gól Blaha na zápase Družstevník – Panónia 3 : 0 pasu bol pasoch bolo jasné, že mužstvá, hrali lepšie, nepriniesol góly, aj keď Tancik, Popović, Oros a ostatní nevyužili niekoľko šancí. Po obrátke sa lepšie vynašli Blatničania a Gavrík rýchlo načal sieť Stamenkovića. Laliťanom sa napriek vynaloženému úsiliu nepodarilo vyrovnať, potom prišli ďalšie góly Oravca a Blahu, nuž sa kapitán Tancik a spoluhráči nemohli vyhnúť neúspechu. Zápas viedol Mošovčan Jozef Majerčík. TJ DRIENOK – CSW KOZY 1 : 3 (0 : 2) „Podržte ma,“ akoby hovoril domáci brankár Zubáň spoluhráčom Poliaci, ktorí mali asi najmladší Žilovi a bratom Jánovi (55) a Petrovi (43) Lúdikovcom

ktoré pred desiatimi rokmi oživili spoluprácu medzi Mošovcami a Laliťou, vo vzájomnom stretnutí budú bojovať, aby sa vyhli poslednému miestu na turnaji. Posilnení domáci mladším hráčom Ličkom, ktorý bol strelcom dvoch gólov už v prvom polčase, mali pozitívny výsledok. Vďaka gólom Ri-

ZOSTAVY MUŽSTIEV: CSW KOZY: Kozák, Mrožek, Mroziak, Rus, Junák, Pawel Kine, Pjotr Kine, Kaczmarczyk, Drewniak, Wojtylak, Oknesik. TJ DRUŽSTEVNÍK: Hideg, Jombík, Gavrík, Ďanovský, Blaho, Jeluš, Oravec, Letrik. TJ DRIENOK: Zubáň, Zachar, Ján Lúdik, Peter Lúdik, Lukáč, Žila, Milan Lônčik, Jaroslav Lônčik, Mateček, Majerčík, Janči, Ličko, Rišian. PANÓNIA: Stamenković, S. Erdeljan, Oros, Živanov, M. Erdeljan, A. Popović, Tancik, J. Benka ml., Maksić, M. Malivuk, Brkić, Jovkić.

šiana a Lônčika Mošovčania získali dvojgólový náskok 4 : 2. Oros v posledných chvíľach iba zjemnil prehru. Strelcami prvých dvoch gólov za Panóniu boli M. Erdeljan a Živanov. Bol to jeden zo zriedkavých triumfov Mošovčanov nad Laliťanmi za posledných desať rokov. Zápas viedol Adam Skoczilak z mestečka Kozy. Na turnaji v Mošovciach prvé miesto obsadilo mužstvo CSW Kozy, druhá bola TJ Družstevník Blatnica, tretia domáca TJ Drienok a posledná, štvrtá lalitská Panónia.

3. 8. 2013

J. Pucovský 31 /4554/

HLAS ĽUDU

Hrali v Selenči (Matičný turnaj v malom futbale 13. júla 2013)

MOMS Hložany

MOMS Kulpín

MOMS Čelarevo

MOMS Selenča I

MOMS Laliť

MOMS Kovačica Snímky: J. Pucovský

Báčsky Petrovec Mestečko Báčsky Petrovec, zároveň aj sídelné mesto rovnomennej obce, jedinej s väčšinovým slovenským obyvateľstvom v Srbsku, sa nachádza 25 km od Nového Sadu. Rozprestiera sa na ploche 88 km2 vo výške 85 metrov nad hladinou mora. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2011 v Petrovci žije 6 669 obyvateľov. Slováci sa sem prisťahovali roku 1745 a odvtedy si zveľaďujú životné podmienky. Zaoberajú sa poľnohospodárstvom, v menšej miere rozvíjajú aj hospodárstvo. Dlhé roky bol Petrovec známym a silným chmeliarskym a cirokárskym strediskom, s množstvom skladov a továrňou na výrobu metiel. Osada je známa podľa výborných domácich klobás a v súčasnosti sa pokúša nasmerovať na cestovný ruch, aj z toho dôvodu, že je tu vybudovaný veľký akvapark. Petrovec považujú za kultúrne centrum vojvodinských Slovákov. Sú tam: Gymnázium Jána Kollára, sídlo Matice slovenskej v Srbsku, Slovenské vojvodinské divadlo, Múzeum Slovákov vo Vojvodine, tiež ustanovizne významné pre slovenské etnikum v Srbsku, akými sú Knižnica Štefana Homolu, Galéria Zuzky Medveďovej, Slovenské vydavateľské centrum, ale aj Divadlo VHV, KUS Petrovská družina, početné združenia, spolky a galérie. Usporadúvajú sa tu Slovenské národné slávnosti, Petrovské divadelné dni, Deň Petrovca, Dni chmeľu a piva, festival Spievajže, si spievaj, koncert zborovej hudby a rôzne iné prehliadky a podujatia. Toto prostredie sa hrdí množstvom univerzitných profesorov, vedcov, spisovateľov, umelcov, publicistov a iných popredných kultúrnych dejateľov a športovcov. J. Čiep