Hlas 31 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4606/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 2. 8. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Predslávnosťové dni v Kulpíne

Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Od Maginotovej línie k Arromanches

Volejbal pre všetkých

Z obsahu

2. 8. 2014 | 31 /4606/

Uzávierka čísla: 30. 8. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Celkom zmenila svet 7 Ekologické záťaže 8 Program SNS

9 SLOVENSKO 9 Len som odcestoval

12 ĽUDIA A DIANIA 12 Patričné orgány (ne)poslúchajú 15 Jánošíčanka, kam si sa podela? 16 Dôchodcovské dni vo vinici 19 Na Dolnozemskom dvore pod Poľanou

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Kroj, folklór, úsmev = Slávnosti

23 MOZAIKA 23 Mesto v pazúrach draka 28 Okamih, ošiaľ a žiaľ 30 Tekvicové placky

31 KULTÚRA 31 Náhrdelník z perličiek kultúry a športu 34 Novinári so spolkármi

O príčinách, odkazoch a poučeniach z Veľkej vojny, ktorá vypukla pred storočím, hovorilo sa v nedeľu večer na slávnostnej akadémii v Umeleckom pavilóne Cvijety Zuzorićovej na belehradskom Kalemegdane. (s. 5) O. Filip Základný kameň budúceho logistického centra spoločnosti Delta Real Estate slávnostne položili v stredu 23. júla v 4. staropazovskej priemyselnej zóne predseda Delta Holdingu Miroslav Mišković (zľava) a predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović. (s. 11) Anna Lešťanová

34 Uhostili kamarátov z Mane

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Všetko okrem zostupu bude úspech 48 Budúcnosť dokázala kvalitu 50 V športovom duchu a dobrej nálade Autorka titulnej fotografie: Katarína Gažová

Zraz trubačov v Guči, podujatie, ktoré svetový magazín Time (New York) zaradil na tretie miesto z piatich tohtoročných odporúčaných svetových turistických atrakcií, bude prebiehať od 6. do 10. augusta. Oznámili to na tlačovej konferencii v Turistickej organizácii Srbska. (s. 13) O. Filip

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Náš sviatok

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Neografia tlačiareň s. s r. o. – v konkurze Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Ktože by to zistil a vypočítal, koľko desiatok tisíc prejdených kilometrov, koľko očakávaní, úsilia, potešenia, nádejí a súvah je vložených do týchto našich víkendových dní celonárodných.

ím je pre spisovateľa Nobelova cena, pre herca Oscar, čím sú pre športovca olympijské hry, pre futbalistu majstrovstvá sveta či cyklistu Tour de France, pre nás sú Slovenské národné slávnosti. Ba aj oveľa viac od toho. Sú aj dejiny, aj súčasnosť, ale i budúcnosť. Dôkaz pretrvania a zotrvania, vdychovanie nového života, radosť z príchodu a smútok z odchodu. Veď bude zase treba čakať celý ten dlhý rok: na Slovensku, v Ľube a v Jánošíku, v Austrálii a v Kanade... Mnohí z nich nepočítajú čas ako bežní smrteľníci, od Nového roku po Nový rok, ale skôr od jedných Slávností po tie ďalšie. Pre nás domácich a tunajších vždy znamenali ozajstný a najvýznamnejší národný sviatok už dávno, po celé desaťročia, omnoho skôr než ich úradne vyhlásili za sviatok všetkých Slovákov v Srbsku pred piatimi rokmi. Znamenali príležitosť ukázať sa v tom najlepšom hostiteľskom svetle, pochváliť sa so špičkou snáh mnohorakých. Veď deň čo deň to ďalšia kultúrna a umelecká akcia. Niekedy ich je v tých našich vyše tridsiatich prostrediach až toľko, že sú im i všetky dni v roku tesné. A kde sú ešte aktivity politické, štátne a medzištátne, školské, cirkevné, podnikateľské, spoločenské, vedecké, mediálne, športové, humanitárne...? Je však svojráznym fenoménom, že ich nedokáže ani stopnúť, ani spomaliť kríza, už dlhšie nám dýchajúca za krk. Istým spôsobom je zázrakom a divom i to, že ani my sami nevieme o sebe všetko. To najzákladnejšie vieme. No koľkokrát sa prekvapíme, keď sa vo svete vedy, bádania, vynálezov objaví odborník nášho pôvodu na tunajších alebo ďalekých svetových rovnobežkách, o ktorom sme ani len nechyrovali? A takých sú desiatky. Ako jedna z najkrajších strán existenčnej národnostnej mince. A je tu, žiaľ, aj tá druhá. Bože môj, veď sme ľudia z krvi a mäsa, s náturami rozdielnymi: aj keď sa uzavierame do seba, navzájom si závidíme, uprednostňujeme lokálne na úkor globálneho, neštítime sa presadzovať praktiku „cieľ svätí prostriedky“. Kto ti vyklal oko? Brat. Tak preto je tak hlboko... znie jedna z ľudových múdrostí. Našťastie, tak ďaleko nie sme. No na strane druhej by sa nedalo ani odprisahať, že nie sú aj snahy v štýle čím horšie, tým lepšie. Ozaj, nemohli by sme pouvažovať aj o tom, či sme vždy féroví hráči, na začiatok v národnostných rámcoch? S akým batohom dneška sa vyberáme v ústrety budúcnosti? Ťahať a ťažiť spolu alebo kráčať sólo? Je veľa záležitostí nielen chvíľkových, ale i strategických. Otázok oveľa viac než odpovedí poruke. Lebo kríze nevidieť dno, nieto sa ešte odraziť od neho opačným smerom. Záväzkov more. Zvolebnieva sa. Onedlho nastúpi i jeseň veľkých historických jubileí našej tlače, iných médií. Podnetov na nové úvahy, súvahy a konania viac než dosť. V šťastí nedúfaj, v nešťastí nezúfaj. Ibaže majme i ďalej sto chutí ísť za svojimi cieľmi. Povedzme si čosi viac o nich aj v týchto chvíľach sviatočných, veď stretnutí a podnetov je až-až. Keď sme tak pokope, šťastní a svoji. Oto Filip

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 31 /4606/ 2. 8. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Zákony oslanci Zhromaždenia Srbska v horúcich tohtoročných dňoch analyzovali a schvaľovali početné zákony. V polovici tohto týždňa sa zaoberali aj tromi mediálnymi zákonmi, v ktorých sa všetko točilo okolo toho, žeby štát viac nebol majiteľom médií (a to by sa malo realizovať do júla budúceho roku), žeby sa zabezpečila tranparentnosť vlastníckej štruktúry a žeby sa konečne definoval verejný záujem, ale aj chránil mediálny pluralizmus. Je zrejmé, že sa Národnému zhromaždeniu darí práca so zákonmi, lebo neustále niektoré z nich sa vylepšujú a veruže aj schvaľujú. Nás novinárov predovšetkým zaujíma, aký bude náš osud, ktorý určia, po ich schválení, mediálne zákony: o verejnom informovaní, zákon o elektronických médiách a zákon o verejných mediálnych servisoch. Hoci ako občania tohto štátu nemôžeme byť ľahostajní ani na iné konzekvencie týchto zákonov. Napríklad Návrh zákona o verejných mediálnych servisoch predpokladá jestvovanie dvoch verejných servisov – RTS a RTV, garantuje ich inštitučnú a programovú nezávislosť, a pritom definuje verejný záujem a spôsob financovania týchto servisov. Ohľadom toho spomínaný zákon stanovuje zrušenie predplatného a štát vraj bude do januára 2016 financovať oba verejné servisy, aby sa zabezpečila ich stabilita, a po stanovenej lehote sa určí poplatok, ktorý bude jediným spôsobom ich financovania. Rozhodujúci rozdiel medzi nimi je v tom, že to doteraz určené predplatné obyčajne platil len ten, kto chcel, a poplatok bude záväzný platiť každý. Len škoda, že to nebolo občanom povedané vtedy, keď sa určovalo predplatné, lebo z tohto vysvitá, že tí, ktorí spĺňali svoju občiansku povinnosť, to robili predovšetkým na vlastnú škodu. Veríme, že sa podobní škriatkovia nezrodia aj z týchto nových zákonov.

www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Reformné leto

Michal Ďuga



Anna Lazarevićová

eto. Prázdniny. Dovolenky. Stopy v piesku. Vôňa zrelých melónov. Rozpálený asfalt napoludnie. Slovenské národné slávnosti. Leto. Prijímacie skúšky. Zvuk kladiva, píly, traktora. Ulica po daždi. Z hľadiska aktivity našich funkcionárov posledný júlový týždeň bol rovnako pracovný ako každý iný týždeň v roku. Nikde ani náznak dovolenkovej pohody, hoci to ešte neznamená, že nebude ani zvyčajnej augustovej prestávky. Keď sa však ministri a poslanci vyberú na vysnívanú dovolenku, pravdepodobne si spomenú na odporúčanie premiéra Vučića, aby aspoň niekoľko dní strávili v domácich turistických strediskách a tým, že svoje peniaze minú na domácej pôde, prispeli k zotaveniu domáceho hospodárstva. Na zasadnutí v pondelok 28. júla vláda sa zamerala na hľadanie riešenia pre dva veľké problémy domácej ekonomiky: podniky v reštrukturovaní a verejné podniky. Tie prvé potrebujú oživenie, čo znamená, že im treba zabezpečiť strategického partnera alebo nového majiteľa. V prípade, že to nebude možné, treba vyhlásiť konkurz, a tak za-



chrániť štátny rozpočet pred ďalším nevýnosným odčerpávaním prostriedkov. Z druhej strany riešenie pre verejné podniky je v kvalitnom hospodárení na nových základoch. Z doterajších straníckych feudov treba vybudovať úspešné podniky, ktoré sa nebudú spoliehať na štátne subvencie, ale na vlastný zisk. Preto vláda rozhodla zmeniť niekoľkých riaditeľov a sľúbila, že do konca augusta zmení asi 70 percent manažmentu vo väčšine verejných podnikov. Z príležitosti stého výročia začiatku prvej svetovej vojny zasadnutie vlády prebiehalo v Niši, kde roku 1914 bolo vojnové sídlo vlády Nikolu Pašića. Z Belehradu do Nišu a späť ministri – podľa príkazu premiéra Vučića – cestovali nie služobnými autami, ale autobusom. Pekne si všetci spolu posadali do tohto prostriedku hromadnej dopravy a viezli sa ako všetok „normálny“ svet. Nejde tu o nič veľké, ale pre väčšinu obyčajných smrteľníkov znamená veľa, zvlášť v symbolickej rovine. Zdá sa, že nakoniec aj ministri z tejto cesty mali radosť. Tak či onak, nemožno sa zbaviť dojmu, že zasadnutie v Niši vyvolalo nezvyčajnú pozornosť verejnosti. Rovnakú pozornosť občanov vyvolalo aj oznámenie úradujúceho

ministra financií Dušana Vujovića o plánovaných opatreniach. Najdôležitejšie sa vzťahuje na zníženie platov a penzií „ani o cent viac ako o desať percent“. Vo vysvetlení minister uviedol, že sa na tento spôsob zabezpečia dve tretiny nevyhnutných rozpočtových úspor. Tie sa potom vbudujú do opravného rozpočtu, ktorý má byť schválený do 19. septembra a poslúži ako východiskový dokument pre trojročný aranžmán s MMF. Ak sa niekomu ešte mohlo zdať, že to s reformnými požiadavkami vláda predsa nemyslí vážne, presvedčil ho list občanom z pera premiéra Vučića, v ktorom sa okrem iného píše: „Srbsko jednoducho musí začať pracovať. A nech proti tomu zdvihne hlas ktokoľvek, každú rozpravu podporím aj osobne, ale nevzdám sa reforiem a zákonov, ktorých účelom je práve práca. Ony majú umožniť rýchlejšie a ľahšie zamestnávanie (nové pracovné miesta), majú podnietiť investície (nové pracovné miesta), rozhýbať hospodárstvo (zasa nové pracovné miesta) zamedziť sivú ekonomiku (ešte raz: nové pracovné miesta). Každé z týchto opatrení má len jeden cieľ – aby ľudia v Srbsku pracovali. Práca je jediný spôsob, aby nám naozaj bolo lepšie. Práca sa má stať našou hlavnou ideológiou, základom našej viery, naším vkladom do každej a do budúcnosti pre každého.“ Leto 2014. Reformy. Šetrenie. Náznaky jesene. Obavy a nádeje.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Dr. NEBOJŠA MARJANOVIĆ, PREDSEDA OBCE BOLJEVAC

Synergia a mechanizmy Oto Filip

– Čo podľa vás treba podnikať v záujme rýchlejšieho prilákania investorov? – Je tu predovšetkým potreba zjednodušiť získanie rôznych lokálnych povolení, tiež čosi iné, na čo neraz poukazujem. Ide o to, že je gazdom prírodných zdrojov obcí, konkrétne

Informačno-politický týždenník

i našej, štát. Následne sa javí problém, keď sa investorom začnú pozdávať naše potenciály: treba získať súhlas, aby sme tie mohli dať do funkcie rozvoja prostredia, ako aj štátu vôbec. Musíme sa ho opýtať, čo by ani nemuselo byť väčšou prekážkou. No problémom je, že ani štát nevydáva všetky povolenia na jednom mieste. Ide

o celý rad rozličných štátnych inštitúcií, ktoré majú dať súhlas predtým, než odštartujeme rozvojovú, vážnejšiu investíciu. To dokáže pokaziť náladu investorom, alebo ich aj odradiť od prvotných úmyslov. My na lokálnej úrovni podnikáme absolútne všetko, aby sme sa dostali k potrebným prostriedkom, no aj štátne inštitúcie by sa museli plne sústrediť na to. No nie som si istý, že všetci úradníci v štátnych orgánoch tomu rozumejú tým pravým spôsobom. Následkom je strata času, nevynachádzanie sa. Preto musíme mať vypracovanú a kvalitnú synergiu vplyvov na rozvoj prostredia. Zároveň načim rýchlo nájsť mechanizmy, aby sme vlastné možnosti aj rýchlo, aj účinne, aj plne využili. • TÝŽDEŇ •

PRED STOROČÍM SA ZAČALA PRVÁ SVETOVÁ VOJNA

Celkom zmenila svet na vyhlásenie stal atentát na ola pr v ým následníka raveľkým vojkúskeho trónu novým konFrantiška Ferfliktom v dejinách, dinanda spák tor ý z asiahol chaný Gavritakmer celý svet. lom Principom V prvej svetovej v Sarajeve, vojne, ktorá vypukbolo jasné, že la pred sto rokmi, politické na28. júla 1914, keď pätie v Európe Rakúsko-Uhorsko silnelo už dlho za podpory Nepred ním a že mecka vyhlásilo Aleksandar Vulin sa všetko chývojnu Srbsku, zali k zásadným hynulo približne desať miliónov zmenám politického usporiadania vojakov a takmer rovnako toľko Európy. civilistov. Odhaduje sa, že len Štátnym ceremoniálom uspoSrbsko v nej zostalo bez tretiny riadaným vládou – Výborom obyvateľstva. Hoci sa zámienkou pre pestovanie tradícií osloboOto Filip

dzovacích vojen Srbska, ktorý sa v nedeľu večer na belehradskom Kalemegdane začal hymnou Srbska a končil melódiou Ticho (Il Silenzio), sme si pripomenuli sté výročie začiatku Veľkej vojny. Zároveň i odpovedali na výzvu Predsedníctva Rady ministrov Talianska zaslanú všetkým bývalým znepriateleným stranám, aby sa zúčastnili v pripomínaní stého výročia 1. svetovej vojny a vzdali poctu všetkým jej obetiam. V prejave, ktorý pri tej príležitosti mal v galérii Cvijety Zuzorićovej, minister pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Aleksandar Vulin podotkol prianie, aby sa aspoň jedna generácia u nás, od narodenia po odchod, obišla bez vo-

ZÁVER JEDNÉHO Z NAJÚSPEŠNEJŠÍCH EURÓPSKYCH PROJEKTOV TÝKAJÚCICH SA INKLÚZIE RÓMOV

V kurze je vzdelanie O. Filip

rval sedem rokov, v rámci neho udelili 1 643 štipendií rómskym žiakom stredných škôl, prispel k zlepšeniu ich školských výsledkov a výrazne vplýval na zredukovanie počtu uvedených žiakov, ktorí sa z rôznych, hlavne finančných príčin, rozhodli opustiť lavice. Pred projektom ich bolo okolo dvadsať percent, počas neho len 3,5 percenta. Takto v kocke znie základný popis projektu Zapájanie sa rómskych žiakov do stredných škôl v AP Vojvodine. Vyštartoval vďaka úsiliu Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie a vedu v školskom roku 2007 – 2008, prebiehal v dvoch cykloch, za partnerstva Rady pre integráciu Rómov v APV, Združenia rómskych študentov v Novom Sade, Únie rómskych študentov – Nový Sad, Vojvodinského rómskeho strediska pre demokraciu z Nového Sadu. Okrem uvedených štipendií – z celkových prostriedkov v sume • TÝŽDEŇ •

približne 220 000 000 dinárov, zabezpečených z troch hlavných zdrojov – Fondu pre vzdelávanie Rómov, Nadácie pre otvorenú spoločnosť a príslušného po-

jazykové kurzy, letné školy, tlačenie Manuálu pre mentorov, akreditácia seminárov. Netreba zabúdať, že do projektu, ktorý na európskej úrovni bol ocenený

Mato Groznica a Dragana Dimitrov

krajinského sekretariátu – vyplácal sa i celý rad iných potrieb. Napríklad finančná pomoc na zadováženie učebníc, mnohé sprievodné aktivity, ako sú výlety a odmeny najlepším žiakom,

ako jeden z najkvalitnejších a najvydarenejších, bolo zapojených viac ako 860 žiakov, 110 učiteľov – mentorov, pôsobiacich na 90 stredných školách vo Vojvodine.

jen. Konštatoval, že Srbsko nikdy nezapríčinilo žiadnu z nich, hoci dosť často, proti vlastnej vôli, bolo na to zámienkou. Hlavne vtedy, keď tak chceli a rozhodli svetoví vládcovia. „Z dvoch svetových vojen sme si vyvodili poučenie, že Srbsko môže (pre)trvať jedine tak, že sa bude vyhýbať zrážkam veľkých síl a dbať predovšetkým a najprv, no nie výlučne, o sebe,“ podotkol Vulin. V slávnostnej akadémii (spolu) usporiadanej aj Verejným podnikom Belehradská pevnosť, Združením výtvarných umelcov Srbska a Rádio-televíziou Srbska, účinkoval Zemunský komorný chór a orchester pod taktovkou Đorđa Stankovića, herci Sonja Kneževićová a Hadži Nenad Maričić s textami a veršami o Veľkej vojne, tiež major Ljubiša Stojičić, trubač reprezentačného orchestra Gardy Vojska Srbska s melódiou Il Silenzio. Ticho ako pocta a na počesť všetkých obetí. Na nedávnej záverečnej konferencii k jeho ukončeniu, prebiehajúcej vo vláde Vojvodiny, podtajomník Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá Mato Groznica poukázal na význam spolupráce všetkých jeho aktérov, kým riaditeľka projektu Dragana Dimitrov osobitne akcentovala skutočnosť, že sa na jeho základe počet rómskych štipendistov, ktorí sa zapísali na štúdiá, zdvojnásobil. Okrem toho si treba všimnúť aj rast počtu rómskych žiakov na všetkých úrovniach vzdelávania: od základnej po vysokú školu. Veľmi podstatné je i to, že práve na základe takýchto výsledkov úspešnej pokrajinskej iniciatívy uzrie svetlo sveta ďalší projekt s názvom Tu sme spolu – Európska podpora zapájaniu sa Rómov, financovaný Európskou úniou a realizovaný Misiou OBSE v Srbsku. Má odštartovať na jeseň na území celého Srbska. Jeho základom tiež majú byť stovky štipendií mladým príslušníkom sociálne a inak najohrozenejšej menšiny. Je to ten most, ktorý musia mať, aby zdolali priepasť zvanú sociálne odstavenie, chudoba, nezamestnanosť, absencia akejkoľvek perspektívy.

31 /4606/ 2. 8. 2014

Týždeň VYHLÁSENIE PREDSEDNÍČKY VPV NRSNM

K výberovému konaniu na miesto riaditeľa školy Š kolský výbor Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči úradným listom oslovil Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny (ďalej už iba NRSNM) v zmysle článku 60 odsek 3 Zákona o základoch systému vzdelávania a výchovy (Úradný vestník RS, č. 72/2009, 52/2011 a 55/2013), so žiadosťou o dávanie predbežného súhlasu na voľbu riaditeľa školy, ako inštitúcie s národnostným významom pre slovenskú menšinu. List bol doručený 26. 5. 2014 a zaevidovaný pod číslom 02-415 28. 5. 2014. V ten istý deň základná škola v Kysáči zaslala úradný list, v ktorom informuje NRSNM o porušení zákonnej procedúry pri voľbe riaditeľa a voľbe členov do Školského výboru (naše evidenčné číslo 02-414 doručené 26. 5. 2014 a zaevidované vo Výbore pre vzdelávanie (ďalej už iba VPV) 28. 5. 2014). Prijatím tejto písomnej sťažnosti bolo nevyhnutné prešetrenie údajov uvedených v liste, a preto 26. 5. 2014 zasadal VPV a v rámci rozpravy o voľbe riaditeľov škôl a predškolských ustanovizní rozhodol, aby sa sťažnosť dala prešetriť mestskej osvetovej inšpekcii. Od inšpekcie sa žiadalo prešetrenie postupu voľby členov do Školského výboru v ZŠ v Kysáči, postup pri vý-

berovom konaní na miesto riaditeľa školy a činnosť školy. Dňa 28. 5. NRSNM úradne navštívila delegácia z Kysáča v mene kandidátky Ľudmily Berediovej-Stupavskej so sťažnosťou na prácu vedenia školy. Delegácia bola informovaná o doterajšom konaní Výboru pre vzdelávanie a o tom, že sa očakáva zápisnica od mestskej osvetovej inšpekcie. Osvetová inšpektorka Mirjana Lukić Marinković telefonicky informovala NRSNM, že na úradnú návštevu a správu potrebuje niekoľko dní. NRSNM preto dňa 9. 6. úradne informovala základnú školu v Kysáči a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie (v lehote do 15 dní odo dňa prijatia žiadosti), že sa o predbežnom súhlase Výbor pre vzdelávanie NRSNM bude vyjadrovať po prijatí úradnej zápisnice inšpekcie. Zápisnica inšpekcie do NRSNM prišla 23. 5. (zaevidovaná pod číslom 02-598). V ten istý deň sa konala aj schôdza NRSNM v Aradáči. Zápisnica inšpekcie bola 23. 5. preskenovaná a zaslaná členom Výboru pre vzdelávanie NRSNM. Členom Národnostnej rady bola zápisnica na schôdzi podaná k osobnému nahliadnutiu. Po rozprave o výberovom konaní na miesto

OPÝTALI SME SA ZA VÁS

úrovni chýbalo niečo také. Žiaci základných škôl majú veľký záujem stať sa novinármi a Mašlejovú, ktorá počas nepracovať v médávnej návštevy v Novom diách. OtváraSade pobudla aj v Hlase me zatiaľ kažľudu. dý rok jednu – Mohli by ste ozrejtriedu pozomiť základné poslanie, stávajúcu zo záujem, spôsob štúdií a Zástupkyňa riaditeľa tridsať žiakov. zabezpečenia kádrov v Jana Mašlejová Tento školský strednej škole, v ktorej rok, vlastne ten, ktorý bude naslepôsobíte... dovať, to bude štyridsaťpäť žiakov. – Sme jedinou strednou školou Na budúci školský rok budeme mať tohto zamerania na Slovensku. aj prvých maturantov. V štúdiách Pred tromi rokmi sme otvorili tento je dôraz na odborných predmenový študijný odbor, čo hodnotím toch, ako je úvod do štúdia médií ako dobrý krok. Hlavne preto, že a mediálna tvorba, grafika a web na Slovensku na stredoškolskej dizajn, online médiá a štylistika…

Bol to dobrý krok Oto Filip

i už v časoch lepších, ale aj v tých krízových, novinárske povolanie láka mladých ľudí tak u nás, ako i na Slovensku. Dokladom toho sú početné vysokoškolské odbory, na ktorých možno získať potrebné žurnalistické a vôbec masmediálne poznatky. Záujem o publicistiku preniká však aj do stredných škôl. Ako a čo to znamená, opýtali sme sa zástupkyňu riaditeľa bratislavskej Strednej odbornej školy masmediálnych a informačných štúdií pani Janu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

riaditeľa školy v Kysáči sa členovia NRSNM o kandidátkach nevyjadrovali. Členovia NRSNM poverili aj naďalej Výbor pre vzdelávanie NRSNM, aby sa zaoberal touto problematikou v súlade s rokovacím poriadkom NRSNM a v súlade s príslušenstvami Výboru pre vzdelávanie, vyplývajúcimi zo Zákona o národnostných radách národnostných menšín (Úradný vestník RS, č. 72/2009) článok 12 bod 5. To podnietilo novú schôdzu VPV. Školský výbor v Kysáči dňa 26. 6. vymenoval Ľudmilu Berediovú-Stupavskú za riaditeľku školy. Pri tomto rozhodnutí nebola vzatá do úvahy prosba NRSNM o možnosť vyjadrenia sa k predmetovej veci až po získaní zápisnice inšpekcie. Podľa platných rokovacích poriadkov Školský výbor bolo treba zvolať tri dni pred schôdzou, teda v tomto prípade už 23. 6., z čoho vidno, že sa pri zvolaní zasadnutia nečakalo na zasadnutie Výboru pre vzdelávanie NRSNM, čím bola odignorovaná úloha NRSNM a vynechaná z celého konania. Výbor pre vzdelávanie NRSNM od základnej školy v Kysáči dostal ďalšie početné pripomienky v úradnej sťažnosti 4. 7. 2014 (naše číslo 02-657) na prácu Školského výboru ZŠ v Kysáči. Výbor pre vzdelávanie je povinný dať

každý takýto dokument prešetriť patričným úradom. Aj tento úradný list bol predmetom rokovania Výboru pre vzdelávanie, ktorý rozhodol, aby sa Pokrajinskému sekretariátu pre vzdelávanie zaslali dve žiadosti s kópiami všetkých dokumentov, o preskúmanie regulárnosti a uplatnenia Zákona o základoch systému vzdelávania a výchovy. Pripomíname, že ani na tomto zasadnutí VPV nehlasoval o súhlase na voľbu kandidáta na riaditeľa školy v Kysáči. Keďže mandát členom Školského výboru ZŠ v Kysáči vypršal 5. 7. 2014, Výbor pre vzdelávanie NRSNM na žiadosť Mesta Nový Sad navrhol Zhromaždeniu mesta Nový Sad nových troch členov v mene lokálnej samosprávy. VPV svoje ďalšie kroky bude podnikať po obdržaní úradného tlmočenia regulárnosti výberového konania voľby na miesto riaditeľa školy z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie. Zámerom Výboru pre vzdelávanie NRSNM je legálne dodržať procedúru výberového konania za riaditeľa a dodržiavať zákonné rámce pri konaní Školského výboru a činnosti samotnej školy. Základná škola Ľudovíta Štúra v Kysáči je vyhlásená za inštitúciu s národnostným významom pre slovenskú menšinu v Srbsku. Záleží nám na tom, aby proces vyučovania prebiehal v zákonných rámcoch a prajeme si, aby nový Školský výbor a riaditeľ, bez ohľadu na to, kto ním bude, svoju prácu zakladal na predsavzatí zachovať a zveľaďovať materinský jazyk, kultúru a národnostnú identitu. Svetlana Zolňanová

Mediálna tvorba je taký hlavný predmet, kde sa študenti venujú printu, čiže novinám, rádiu, televízii. Na odborné predmety sú učitelia väčšinou externí. Práve spolupracujeme s Akadémiou médií, ktorá je vysokou školou mediálnej a marketingovej komunikácie, takže od nich i máme externých pedagógov. Sú to všetko učitelia z praxe. Keď ide o záujem o jednotlivé médiá, ten je skôr o médiá klasické, najmä o televíziu, menej o tie moderné. A na zistenie aspektov ďalšieho uplatnenia kádrov, ktoré školíme, musíme počkať na budúci rok, lebo zatiaľ máme v experimente len tri roky tento odbor, čiže len potom uvidíme, kam pôjdu. Rátame s tým, že mnohí pôjdu na vysoké školy, a že sa niektorí uplatnia aj priamo v praxi. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Ekologické záťaže

Podnikavci

á konkurencia vie byť hroznou záležitosťou. Mátoží i tam, kde má, i tam, kde nemá. U nás síce nie sú podomoví obchodníci, aspoň ich nie je toľko, ako inde, no zdokonalili sa iné formy nákupného nátlaku. Prím už niekoľko rokov hrá známe knižné vydavateľstvo z najvyvinutejšej republiky niekdajšej Juhoslávie, ktorému stačí ozaj málo: kúpa prvej jeho knihy a zistenie vašej adresy. A potom sa všetko už začína uberať v štýle tej časti manželského sľubu, ktorého podstatou je, až kým nás smrť nerozdelí. Predajcovia budú riadne dobiedzať, ich kolegovia stále núkať nevídané akcie, tretí sa zase pokúšať vás prilákať k ďalším zväzkom vidinou obrovských výhier v akýchsi odmeňovacích súťažiach a hrách. Ak sa človek pár týždňov i obíde bez pravidelných zásielok, chvíle možného popoludňajšieho či večerného voľna pravidelne narúšajú telefónni maniaci. Priam horia nedočkavosťou pozvať vás na večeru s prezentáciou, navrhnúť lacnú kúpu, ešte výhodnejšiu službu: od čistenia kobercov po zistenie kvality vody, ktorú pijete. Poučení • TÝŽDEŇ •

Oto Filip

skúsenosťami a nevraživosťou, v poslednom období menia obchodné taktiky. Len jedno svedectvo: – Dobrý deň. O dvadsať minút sme u vás. – Kto a prečo? – No my zo servisu. Ideme vám zriadiť klimatizačné zariadenie... – Veď žiadne nemám... – Tým lepšie, máme výborné na predaj... Oddych fuč, nervy v keli. Čo robiť, keď všetci nie sme rovnako psychicky stavaní? Ako jedna z pokladníčok na novosadskej železničnej stanici, ktorá počas Exitu istému návštevníkovi z Anglicka s bohorovným pokojom odpovedala: – Darmo mi mávaš rukami. Mal si sa naučiť po srbsky, keď si sa rozhodol prísť sem... Po viacerých sťažnostiach cestujúcich kolegyňa dotiahla službu aj za ňu. Jazyková analfabetka zostala cez víkend doma. Síce nerada, no radšej aj to, než sa stretnúť s riaditeľom, ktorý si zmyslel skontrolovať, ako železničné služby fungujú práve počas Exitu. Veď je ďalší festival len o rok. A ten je dlhý...

Z nedávnej konferencie o boji proti degradácii pôdy

celý rad náročných záväzkov, ktorých realizácia sa očakáva v týchto rokoch: od vzniku vnútorného energetického trhu, cez urýchlený prechod na pôvodcov a nositeľov energií s menšími emisiami škodlivín, po rast obnoviteľných zdrojov energie. A je to len jeden environmentálny segment. Ďalšou, v poradí 28. kapitolou, je ochrana spotrebiteľov a zdravia. V nej ide najmä o bezpečnosť výrobkov určených spotrebiteľom, tiež o ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľov v početných a špecifických úsekoch. Keď Európska únia schváli zákony o bezpečnosti

potravín a produktov, právach spotrebiteľov alebo verejnom zdraví, tak je na štátnych, regionálnych a lokálnych orgánoch moci záväzok uplatniť ich a zabezpečiť rešpektovanie stanovených pravidiel zo strany obchodov, predajcov, výrobcov potravín. Načim zabezpečiť adekvátne mechanizmy urovnania sporov súdnou a mimosúdnou cestou, ako aj sústavu informovania a školenia spotrebiteľov. Pritom sa očakáva a predpokladá aj adekvátny vplyv organizácií spotrebiteľov. (V budúcom čísle: Význam colnej únie)

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

škode na samotnom jej prameni, na spoločnej zodpovednosti, ako aj na integrovaní ochrany životného prostredia do iných politík EÚ. Právne dedičstvo obsahuje viac než dvesto dôležitých právnických dokumentov zahŕňajúcich horizontálne zákonodarstvo, tiež celý rad oblastí: kvalitu vody a vzduchu, riadenie odpadov, ochranu prírody, kontrolovanie priemyselného znečisťovania a možných rizík, chemikálie a geneticky modifikované organizmy (GMO), hluk, recykláciu, lesníctvo... Jasné je, že si rešpektovanie a realizovanie záväzkov týkajúcich sa všetkých uvedených odvetví vyžaduje nielen veľké investície, ale aj silnú a dobre vybavenú administratívu na štátnej a lokálnej úrovni. Len klimatický balík únie schválený začiatkom roku 2008 obsahuje

Ďuro Varga

aspektu eurointegrácie a všetkých záväzkov, ktoré v oblasti environmentalistiky máme, veľký otáznik zostáva visieť nad nie tak dávnym vládnym rozhodnutím pripojiť oblasť ochrany životného prostredia k ministerstvu poľnohospodárstva. Je síce jasné, že sú si tieto dosť blízke, no náplň, charakteristiky a rozsah záväzkov, ktoré sú pred nimi a tým aj nami, sú dosť rozdielne. V oblasti ekologickej, regulovanej kapitolou číslo 27, cieľom politiky Európskej únie je zasadzovať sa za udržateľný rozvoj, odstraňovať všetky záťaže na tejto ceste, chrániť naše životné prostredie a okolie nielen pre súčasnú, ale aj pre budúce generácie. Základom je prevenčná akcia, heslo a zásada znečisťovateľ platí, boj proti prípadnej ekologickej

31 /4606/ 2. 8. 2014

Týždeň

PROGR AM Štvrtok 31. júla 18.00 – Vernisáž Petrovské pohľady VI. Združenia petrovských výtvarných umelcov (priestory TO) 20.00 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže (Slovenský dom, B. Palanka)

Piatok 1. augusta 10.00 – Otvorenie 10. medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA 2014 (ZŠ Jána Čajaka) 11.00 – Otvorenie samostatnej výstavy Davora Kolarského (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) 11.30 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu obce 17.00 – Vernisáž Podnikatelia – umenie a záľuba (PIS) 20.00 – Slovo ako hviezda stálica – vstupný program SNS (sieň SVD) 21.30 – Rockton 2014 – koncert slovenských rockových skupín

Sobota 2. augusta 9.00 – Futbalový turnaj kohútikov (Vrbara) 9.00 – Vítanie hostí (SVD) 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS (sieň SVD) 12.30 – Deň otvorených dverí s príležitostným programom

www.hl.rs

(chrám Boží SEAVC v Petrovci) 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia (Ul. maršala Tita) 13.00 – Súťaž vo varení zajačieho paprikáša (Klub drobnochovateľov) 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ (veľká sieň obce) 16.30 – Koncert duchovnej hudby – Janko Siroma (organ) a dychový orchester SEAVC (chrám Boží SEAVC) 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (veľká sieň obce) 18.00 – Futbalový zápas veteránov FK Mladosť – FK Slovan, Trstená (Vrbara) 20.30 – Z maľovanej lády – galakoncert našich folklórnych súborov (ihriská ZŠ)

Nedeľa 3. augusta 7.00 – Súťaženie športových rybárov (kanál DTD) 9.00 – Súťaženie stolných tenistov (ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaženie poľovníkov (Poľovnícky dom Lesík) 9.30 – Slávnosťové služby Božie (chrám Boží SEAVC v Petrovci) 10.00 – Turnaj SNS v šachu (hala ZŠ Jána Čajaka) 15.00 – Trampoty s vlkom – detské

Informačno-politický týždenník

divadelné predstavenie SKOS Erdevík z Erdevíka (sieň SVD) 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov (reštaurácia Aroma) 17.00 – Organový koncert Vladimíra Kopáčika (chrám Boží SEAVC v Petrovci) 18.00 – Futbalový zápas (Vrbara) 19.00 – Muška muške šušká – galakoncert detských folklórnych súborov (ihriská ZŠ) 21.00 – Ukážková inscenácia Dokonalá svadba – divadelné predstavenie OD KIS v Kysáči (sieň SVD)

SPRIEVODNÉ PODUJATIA

Štvrtok 31. júla 19.00 – Prezentácia knihy a dokumentačná výstava o nestorovi slovenskej architektúry M. M. Harmincovi (ÚKVS, Nový Sad)

Sobota 2. augusta 8.30 – 14.00 – 2. Stretnutie zberateľov s burzou (ZŠ Jána Čajaka) 17.00 – Vyhodnotenie IV. fotokonkurzu archívnych fotografií ľudových zvykov a obyčají vojvodinských Slovákov (reštaurácia Aroma)

• TÝŽDEŇ •

Slovensko Len som odcestoval SEDEM OTÁZOK PRE AGRONÓMA RASTISLAVA LABÁTA

Rastislav Boldocký

etrovčan Rastislav Labát (45) prišiel na Slovensko ešte pred zmenou režimu, teda zhruba pred štvrťstoročím. „V Nitre som sa zapísal na Vysokú školu poľnohospodársku na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite,“ s úsmevom uvádza jeden z konkrétnych príkladov, ako sa ho obrovské celospoločenské zmeny dotkli. Keďže do mesta pod Zoborom prišiel medzi prvými z celej vlny vojvodinských Slovákov, podujal sa úlohy akéhosi staršieho poradcu a pomocníka. Viacerým štu- Rodinná pohoda – s manželkou Annou, dentom mladších generá- dcérou Ajkou a synom Maťom cií pomohol zorientovať sa v novom prostredí. Aj prekonať niekoľko súkromných firiem. – Čo bolo pre teba na Slovensku nostalgiu pri povestných bôboch najťažšie? či paprikášoch. – Chýbala mi najmä rodina a Od ukončenia vysokej školy pôsobí ako agronóm, pričom vystriedal kamaráti. Časom som však získal

OBLASTI OKOLO JÁNOŠÍKOVHO RODISKA ZADAL PORIADNY ÚDER PRÍVALOVÝ DÁŽĎ

Devastácia vo Vrátnej doline R. Boldocký

esať miliónov eur. Toľko by podľa odhadov mala stáť obnova Vrátnej doliny, ktorú v polovici júla zaskočil mohutný prívalový dážď. Aj necelý týždeň po vyčíňaní počasia zostávala vyhľadávaná turistická oblasť pri Žiline, odkiaľ pochádza Jánošík, uzavretá pre verejnosť. Dážď a dážď a rozbúrený potok Varínka v pondelok na via• SLOVENSKO •

cerých miestach podmyli jedinú prístupovú cestu do Vrátnej doliny, voda vytrhla kusy asfaltu a spolu s hlinou a skalami zmietla

nových kamarátov a pomohlo aj to, že väčšia časť mojej petrovskej partie postupne prišla študovať na Slovensko. – Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť? – Doteraz som si to neuvedomil. Beriem to tak, že tu teraz bývam a pracujem. – Ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – No, kebyže som sa narodil niekde v kopcoch, asi by som poľnohospodárstvo neštudoval (úsmev). – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Šťastnú, fungujúcu rodinu. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Je to ťažká otázka. Niekedy ľutujem, inokedy nie. Závisí to od viacerých faktorov – nálady, od toho, ako sa mi v danej chvíli darí... – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – Neuvažujem o tom takto. Stále mám pocit, že som iba odcestoval. Aj keď je to už 25 rokov. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Asi nebudem veľmi originálny, keď poviem, že našim (úsmev). Foto: z archívu RL aj päťdesiat zaparkovaných áut. Dolnú stanicu kabínkovej lanovky na Chleb zasypali kamene. Zatopená zostala aj horská chata Vrátna, na cestu pod ktorou sa zosunul svah. Počasie uväznilo početných turistov, ale našťastie sa ich podarilo bezpečne evakuovať. Odstraňovanie škôd bude trvať celé mesiace a hrubé odhady hovoria, že bude potrebných desať miliónov eur. Len obnova piatich kilometrov úplne zničeného potoka Varínka bude stáť najmenej dva milióny eur. Vodohospodári budú musieť dať koryto Varínky do pôvodného stavu, bez použitia betonáží, keďže ide o územie národného parku s tretím až piatym stupňom ochrany.

HORÚCI KANDIDÁTI NA PRESTÍŽNY SVETOVÝ POST SÚ VRAJ ŠÉF DIPLOMACIE MIROSLAV LAJČÁK A JEHO PREDCHODCA JÁN KUBIŠ

Slovák na čele OSN? R. Boldocký

edzi možnými nástupcami generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Pan Ki-muna figurujú aj mená dvoch slovenských politikov – súčasného ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a jeho predchodcu v tejto funkcii Jána Kubiša. V júni o tom informoval britský týždenník The Economist. Pan Ki-munov mandát končí v decembri 2016 a podľa novín budú jeho nástupcu hľadať z radov postkomunistických krajín. Okrem dvoch Slovákov sú vraj horúcimi kandidátmi bývalý slovinský prezident Danilo Türk či šéfka UNESCO, bulharská politička Irina Bokovová. Kariérny diplomat Kubiš dokonca naznačil, že o funkciu má záujem. „Rozmýšľam o takejto možnosti, ak by sa mi podarilo zaistiť si podporu vlády, rád by som, aby sa o mne uvažovalo ako o kandidátovi na tento post,“ nechal sa počuť. Lajčák sa zatiaľ k svojej možnej kandidatúre nevyjadril. S podporou vládneho kabinetu pritom počítať môže. „V prípade, že sa podpredseda vlády Miro Lajčák rozhodne kandidovať v súvislosti s niektorou z významných medzinárodných kandidatúr, tak bude mať silnú a jednoznačnú podporu vlády,“ vyhlásil totiž nedávno premiér Robert Fico.

31 /4606/ 2. 8. 2014

Ľudia a diania Kde sa podelo takmer sedem miliónov? Z 23. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Juraj Bartoš

ak to teda bola schôdza! Nie preto, že sa mala začať o deviatej, a začala o 40 minút neskoršie. Ani z toho dôvodu, že už pol druha hodiny po začiatku nasledovala prvá prestávka. Spravodajca, ktorý mal informovať výborníkov ohľadne matérie týkajúcej sa zopár bodov rokovacieho programu, si vraj odskočil po olovrant. Teda po burek. No a? Veď aj hlava obce Aleksandar Đedovac odišiel na dovolenku, trebárs sme na pozvánke prečítali, že má zdôvodniť správu o realizácii obecného rozpočtu v prvom polroku. Ba keď sa pred výborníkmi ocitol najhorúcejší gaštan, schôdzu musel opustiť aj zástupca predsedu obce Bojan Radman. Výborníci Zhromaždenia obce Báčska Palanka na pondelkovej schôdzi predsa 22 hlasmi koaličnej väčšiny prijali správu o rozpočte a predtým schválili rozhodnutie, na základe ktorého Obec Báčska Palanka kúpi podnik Merkur. Ibaže si predtým vládnuca koalícia musela vypočuť salvy pichľavých otázok súvisiacich v prvom rade so skutočnosťou, že predseda obce, obecná rada a zhromaždenie obce za prvých šesť mesiacov minuli

6,5 milióna dinárov. Pritom na tzv. reprezentáciu – na celý rok – plánom určili 7 miliónov! Predsedovia výborníckych skupín Srbskej radikálnej strany Dragan Bozalo a Demokratickej strany Ranko Marjanov síce podporili návrh, aby lokálna samospráva

janovića veľa ľudí „prichádzalo do straníckych miestností s cieľom sa zamestnať“. Keď krátko po desiatej hodine Radman povedal, že musí opustiť schôdzu, lebo že o jedenástej má byť v Belehrade (v Agentúre pre privatizáciu), musel si vypočuť Bozalov komentár: „Úprimne som

Stanoviská pokrokárov nemal kto obhajovať – záber z 23. schôdze ZO Báčska Palanka

kúpila kedysi chýrečnú továreň na výrobu kožených tašiek (o ktorú pôvodne mal záujem nemecký Stratik), zároveň však vyjadrili podozrenie ohľadne spôsobu kúpy a budúcej výroby. Radman výborníkov ubezpečoval, že obec kupuje továreň „za relatívne výhodných podmienok“, a že sa robotníci o veci vyjadrili pozitívne. Bozalo upozornil na skutočnosť, že chýba mienka Rady pre urbanizmus. Podľa Mar-

sa zasmial. Kľúčová záležitosť je sedem miliónov strovených na ražniči!“ Radman, odchádzajúc, zašomral, že on tie peniaze neminul... Tŕňom v oku opozičníkov bolo práve nakladanie s prostriedkami na tzv. reprezentáciu, ale povšimli si aj iné nezrovnalosti. Ranko Marjanov skonštatoval, že v prvom polroku bolo „čoraz menej zamestnávania a čoraz viac prepúšťania“. Poukázal tiež na skutočnosť, že

pokým na konto sociálne ohrozených občanov lokálna samospráva určila 8 miliónov dinárov, na „reprezentáciu“ minuli takmer 6,5 milióna. Obecnej direkcii zazlieval, že na údržbu ciest (teda nie na výstavbu nových) odviedli len 24 % zo sumy plánovanej na celý rok (14 miliónov z určených 60). D. Bozalo na adresu lokálnych pokrokárov o. i. povedal: „Socialistická strana Srbska vás pustila dolu vodou. Úplne vás rozhádzali. Vy, páni pokrokári, neviete, kde sa nachádzate...“ Dragan Nenadović (SRS) poznamenal, že viac než 9 miliónov usmernili na ochranu životného prostredia a spýtal sa – kam sa podeli tie peniaze, keď sa nekonal jediný postrek komárov. Bolo viac než zjavné, že nemá kto nastaviť štít, ktorým by sa koaličná väčšina verbálne obránila pred opozičnými šípmi... Výborníci ZO Báčska Palanka v pondelok 28. júla na schôdzi, ktorá trvala asi (iba) štyri hodiny, absolvovali 17 bodov rokovacieho programu. V rámci 12. bodu za novú riaditeľku Rádia a televízie Báčska Palanka vymenovali doterajšiu úradujúcu riaditeľku Juliju Ristićovú-Sremcovú.

DEŇ PADINY 2014

Program

PIATOK 8. AUGUSTA 21.00 – Rockový večierok: Night Fever, Alen Islamović, Nepoznati Izvođač, Nebo (Športové stredisko Dolina) SOBOTA 9. AUGUSTA 17.00 – Priateľský futbalový zápas FK Dolina – FK Rakovica (ŠS Dolina) 19.00 – Otvorenie spoločnej výstavy obrazov padinských insitných maliarov (Galéria DK Michala Babinku) 20.00 – Celovečerný program súboru Dubkáčik – Buzitka zo Slovenska (veľká sieň DK) 21.00 – Rockový večierok: Marlijevo Čudo, Valentino, DJ Aca (ŠS Dolina) NEDEĽA 10. AUGUSTA 8.00 – 18.00 – Gulašiáda (ŠS Dolina) 8.30 – Slávnostné bohoslužby 16.00 – Tortiáda 18.00 – Kultúrno-umelecký program Ľudová veselica – skupina Maks 10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PROJEKT Účinné spravovanie majetku v obciach Stará Pazova a Inđija predstavili na tlačovke v stredu 23. júla v budove ZO Stará Pazova. O projekte, ktorý sa začal vo februári a potrvá celý rok, hovorili Marína Savićová, šéfka Kancelárie pre lokálno-ekonomický rozvoj Obce Stará Pazova, Goran Savić, námestník predsedu obce Stará Pazova, a Dejan Jekić, námestník predsedu Obce Inđija. Projekt uskutočňuje Stála konferencia miest a obcí a jeho celková hodnota je 148 686,61 eura, pričom EÚ zabezpečuje 85 percent prostriedkov a zvyšok obce Stará Pazova a Inđija. Ako na tlačovke uviedli, za päť mesiacov je úspešne vykonaná významná časť projektových úloh. Projekt je inak jedným a. lš. z 32 obecných projektov z programu Exchange 4. • ĽUDIA A DIANIA •

DELTA V STAROPAZOVSKEJ PRIEMYSELNEJ ZÓNE

Položili základný kameň distribučného strediska Anna Lešťanová

zotrvať, rozvíjať sa a investovať do domáceho hospodárstva napriek veľmi ťažkým ekonomickým podmienkam. Pri tejto príležitosti vyjadrujeme naše potešenie z toho,

ové distribučné stredisko je ďalšou veľkou investíciou spoločnosti Delta Real Estate. Základný kameň tohto objektu slávnostne položili v stredu 23. júla v štvrtej staropazovskej priemyselnej zóne. Distribučné stredisko Delty sa inak nachádza neďaleko nového regionálneho distribučného strediska Delhaize Group. Celková hodnota investície je 10,2 milióna eur a dokončenie výstavby naplánovali na január 2015, keď stredisko začne pôsobiť ako súčasť zložky Delta Holdingu, ktorá sa zaoberá poskytovaním logisticko-transportných služieb. Základný kameň slávnostne položili predseda Delta Holdingu Miroslav Mišković a predseda obce Stará Pazova Đorđe Radinović na pozemku rozlohy 10 hektárov. V prvej fáze vystavajú priestor veľkosti 20 370 štvorcových metrov a v druhej fáze je naplánovaná výstavba skladovacieho priestoru rozlohy 14 500 štvorcových metrov. „Delta pokračuje s investíciami. Vlani náš hotel Crowne Plaza bol

s Obcou Stará Pazova, ktorá plne podporila podnietenie nových hospodárskych projektov.“ Predseda obce Đ. Radinović prízvukoval veľký význam investovania tejto domácej spoločnosti do Staropazovskej obce, kde úspešne pôsobia početní zahraniční investori. Vysvetlil, že 4. priemyselná zóna sa rozprestiera na 300 hektároch a na jeseň tu začne výstavba novej prevádzky rakúskej spoločnosti Aimax. Okrem toho zdôraznil, že staropazovská lokálna samospráva je účinná a veľmi

Dejan Jeremić

najväčšou investíciou v Srbsku. Začiatkom roka sme začali s výstavbou mraziarne na majetku Podunavlje v Čelareve a dnes tu v Starej Pazove začíname s výstavbou najsúčasnejšieho distribučno-logistického strediska,“ povedal Dejan Jeremić, výkonný podpredseda Delta Holdingu pre operatívne práce a dodal: „Touto investíciou chceme zdôrazniť našu schopnosť

Takto má vyzerať nové distribučné stredisko

že naše nové stredisko – až začne pracovať s plnou kapacitou – prinesie Srbsku a obci 400 nových pracovných miest. Zvlášť chcem zdôrazniť našu výbornú spoluprácu

rýchlo vydáva potrebné stavebné povolenia. V Starej Pazove v rámci Delta Holdingu úspešne hospodári i spoločnosť Delta Agrar.

V BUSINESS STREDISKU V SELENČI 23. júla prebiehala konferencia venovaná začiatku realizácie projektu z programu Exchange 4 v Obci Báč. Tento projekt je pokračovaním aktivít začatých v predošlých fázach Exchange programu, ktorý je sústredený na uvádzanie európskych modelov fungovania do činnosti lokálnych samospráv v Srbsku. Obec Báč sa uchádzala o prostriedky z fondu projektom pod názvom Ekonomická konkurencieschopnosť prostredníctvom združenia poľnohospodárskych družstiev. Partneri v tomto projekte sú Obec Báčsky Petrovec a Družstevný zväz Vojvodiny. Celková hodnota projektu je 134 000 eur, z čoho EÚ zabezpečí 115 000 eur. Cieľom je zveľadenie lokálneho hospodárstva prostredníctvom rozvoja poľnohospodárskych družstiev. O projekte sa zmienili predseda Báčskej obce Dragan Stašević, v mene Obce B. Petrovec Branislav Kevenský a v mene Družstevného zväzu Vojvodiny Radislav Jovanov. O novom družstve v Báči hovorila riaditeľka Ivana Drndarski. V rámci projektu v Báči je založené družstvo pestovateľov jahôd pod názvom Bačka jagoda. Jednou z dôležitých súčastí projektu je zabezpečenie finančnej podpory družstiev v oboch obciach, ktorá by mala byť zahrnutá v obecných rozpočtoch na rok 2015. J. B-di • ĽUDIA A DIANIA •

31 /4606/ 2. 8. 2014

Ľudia a diania ZÁSTUPKYŇA POKRAJINSKÉHO OMBUDSMANA S OBČANMI V ALIBUNÁRI

sú vlastne sčasti aj na to, aby sme občanom poskytli právnu pomoc, resp. aby sme ľuďom poradili, ako riešiť problém, keďže u nás nemáme vyvinutý systém bezplatSťažujú sa aj na prácu nej právnickej inšpekcie v súvislosti so pomoci. Vždy, svojím právom na čisté Marija Kordićová keď zistíme, že životné okolie. Mienia, že ich inštitúcie, v danom prípade jestvuje systémový problém v uskulokálna samospráva, nedostatočne točňovaní ľudských práv, nečakáme konzultujú o právach, ktoré sa ich na sťažnosti občanov, ale reagujeme priamo týkajú. Nedostatok ochrany oznámeniami pre verejnosť. – V akej miere patričné orgány pociťujú zvlášť občania miestnych spoločenstiev, ktoré v lokálnom akceptujú vaše odporúčania? – Približne 60 percent našich odpoparlamente nemajú svojich predstaviteľov, čo je zasa následkom rúčaní príslušné orgány akceptujú a chybu napravia podľa našej sugescie. platného volebného systému. – Ako pomáhate občanom v To je európsky priemer v tejto oblasti. Naše mienky a odporúčania sú zveuskutočňovaní ich práv? – Keď posúdime, že sťažnosť je rejnené na našej webovej stránke, opodstatnená a že v danom prípade čo prispieva k tomu, že ich orgány máme oprávnenie, našu mienku akceptujú. Často sa stáva, že stačí už spolu s odporúčaním, ako prob- vedomie o tom, že sa prípad dostal lém riešiť, postúpime patričnému pred ombudsmana, aby z vlastnej orgánu. Ak nemáme oprávnenie, iniciatívy zmenili svoje správanie. – Na čo sa občania najčastejšie tak poradíme občanom, na koho sa obrátiť. Tieto stretnutia s občanmi sťažujú?

Patričné orgány (ne)poslúchajú Vladimír Hudec

rogramom práce pokrajinského ombudsmana sú určené stretnutia s občanmi v obciach, kde nemajú obecného obhajcu práv. V súlade s tým zástupkyňa pokrajinského ombudsmana Marija Kordićová navštívila Alibunársku obec, kde sa stretla s občanmi, vypočula si ich sťažnosti a poskytla im právnu pomoc. – Opakujú sa problémy podmienené dlhotrvajúcimi transformačnými procesmi, a tak aj v tejto obci dominujú sťažnosti občanov týkajúce sa pracovných pomerov, – povedala nám M. Kordićová. – Ľudia sa však často sťažujú aj na nemožnosť uskutočniť právo na zdravotnú ochranu, zvlášť na zdravotnú ochranu detí so zriedkavými ochoreniami alebo s poruchami v rozvoji.

– Tu niet pravidla. Sťažujú sa na všetko, čo ich trápi. Existujú však aj sezónne témy, ako sú napríklad prijímacie skúšky, tzv. žiacky dinár, zápis do stredných škôl. V určitom období to bola legalizácia a nelegálna výstavba... V poslednom čase je hodne sťažností na nemožnosť uskutočniť právo na príplatok na opateru inej osoby. Existuje totiž aj zvýšený príplatok, ale keď si ho niekto žiada, v postupe revízie utratí právo aj na ten základný, lebo sa mu údajne zdravotný stav zlepšil. Pri tom vznikajú aj také absurdné situácie, že napríklad dieťa s Downovým syndrómom príde o základný príplatok, lebo komisia posúdila, že sa jeho zdravotný stav zlepšil?! – Môžu tieto občasné návštevy jednotlivých prostredí pomôcť v riešení problémov občanov? – To, že v Alibunári a v mnohých iných obciach nemajú ombudsmana, neznamená, že sa občania neobracajú priamo na pokrajinského ombudsmana. Iste by však uskutočňovanie práv občanov bolo účinnejšie, keby každá obec mala vlastného ombudsmana, alebo keby niekoľko obcí malo spoločného obhajcu práv.

K VÝROČIU ŽELEZNIČNEJ DOPRAVY

„V Kovačici tam je pruga, pri nej býva…” Anička Chalupová

re jedných je vlak nudný dopravný prostriedok, pre iných je to zasa sviatok s vôňou romantiky. Rovnako sa líšia aj pohľady na železničnú dopravu. V prospech tých, čo ju majú radi, treba pripomenúť, že v dejinách často bola výrazným inšpiračným zdrojom pre spisovateľov či hudobníkov. Stačí spomenúť napríklad Gershwinovu Rapsódiu v modrom, ktorá vznikla práve vo vlaku. Aj keď železničná doprava má veľkú budúcnosť, nielen u nás v súčasnosti ustúpila pred masovým používaním automobilov. Súbežne s tým pomaly zanikajú aj železničné stanice. Je ich čoraz menej, väčšina z nich čoraz väčšmi chátra a postupne odchádza do minulosti. „Železničná doprava v Kovačici bola zavedená 9. apríla 1884,“

www.hl.rs

Kovačická stanica aj po viac ako sto rokoch prívetivo víta pocestných prezradil nám Tomislav Stojanović, výpravca vlakov na kovačickej železničnej stanici, a dodal, že toho dňa po prvýkrát zapískal vlak v tejto osade. Predpokladá sa, že železničná stanica v Kovačici bola uvedená do prevádzky v tom istom roku. Ešte stále funkčná budova železničnej stanice umiestnená v západnej časti osady tohto roku oslavuje svoje 130. narodeniny. Od založenia a dodnes stanica bola niekoľkokrát obnovená, zrekonštruovaná je fasáda, naposledy

Informačno-politický týždenník

sú vymenené okná. Ležiaca vedľa železničnej trate Pančevo – Zreňanin, železničná stanica v Kovačici dodnes slúži svojmu účelu, hoci nie tak intenzívne ako kedysi. Málokto sa totiž v súčasnosti rozhodne cestovať vlakom, čakáreň a nástupište je zväčša pusté a smutné, akoby túžilo po cestujúcich. Ešte smutnejším dojmom pôsobia susedné železničné stanice, kde dnes namiesto cestujúcich skôr vidieť ovce, kozy a hydinu. Po redukcii železničných spojov spustli alebo dokonca zanikli

mnohé staničné budovy a zastávky, stíchli koľajnice. Podobný osud postihol napr. železničnú stanicu v susednej Padine, ktorá sa v minulosti hrdila svojím legendárnym vláčikom menom Anča padinská. Anča naposledy odcestovala v jednom smere v marci roku 1979. Mnohé dodnes funkčné železničné trate, zachované budovy železničných staníc, medzi ktorými je aj tá kovačická, majú významnú historickú hodnotu pre budúce generácie. • ĽUDIA A DIANIA •

ZRAZ TRUBAČOV V GUČI

Len raz sa žije Oto Filip

šte štyrikrát sa vyspať…– počítajú azda v sebe milovníci zvuku trúby, netrpezlivo očakávajúc 6. august a štart ďalšieho Zrazu trubačov v Guči. Za tých päť dní, od 6. do 10. augusta, ho navštívi takmer pol milióna ľudí odhodlaných kochať sa v jedinečných zvukoch nátrubkových hudobných nástrojov. Podajú ich desiatky orchestrov našich a svetových – zo Slovenska ( Močenok), Bulharska, Nemecka, Poľska, Talianska, Francúzska, Rumunska, Nórska....– a početní virtuózi – sólisti. Nemožno samozrejme nespomenúť rôzne ďalšie kultúrne programy a koncerty, etno a gastronomické špeciality obce Lebane, kamarátenie výrazne poznačené krédom: Len raz sa žije – práve teraz a dnes. Tohtoročný patrón svojrázneho hudobného snemu, predseda Združenia spisovateľov Srbska Radomir Andrić vraví, že dospieval pri zvukoch trúby, ktorá je i túžbou i očarením. Inštrumen-

Adam Tadić tom, cez ktorý sa prelínajú melódie a zvuky iných hudobných nástrojov dokladujúcich duch a mentalitu ľudu. Veď si bez neho nemožno predstaviť žiadnu veselicu ani svadbu. Preto, hraj trúba, hraj, vo chvíľach veselých, ale i tých iných. Takých totiž máme všetci. Dlho vládla mienka, že je novosadský Exit festivalom pre

mladých a dragačevská Guča podujatím pre tých v strednom alebo pokročilom veku, život najnovšie rozbíja tieto predsudky. Pred niekoľkými rokmi priemerný vek návštevníkov Guče bol tridsať rokov, vlani už len dvadsaťsedem. V augustovej Guči sa stretávajú všetci: ľudia od nás s tými z cudziny, bežní smrteľníci s diplomatmi a štátnikmi, podnikatelia s kultúrnymi pracovníkmi. Guča a Kovačica: blízke pojmy a prostredia, už niekoľko rokov. Aj v súčasnosti? – Aj tento rok očakávam príchod insitných maliarov z Kovačice, ako i pár rokov predtým. Už päť rokov máme korektnú spoluprácu, najmä v oblasti kultúry. Dúfam, že sa v nadchádzajúcom období spolupráca s obcou Kovačica rozšíri aj v hospodárstve, športe, v iných segmentoch kultúry…podčiarkuje riaditeľ Strediska pre kultúru Guča Adam Tadić. Ešte len niekoľko dní delí milovníkov zvuku trúby od

skladieb vyčarených z duše veľmajstrov ako sú Elvis Ajdinović, Dejan Petrović, Dejan Lazarević či Robert Pešut alebo Magnifico, autor hudby pre film Montevideo. Veď Guča je len jedna. Spomienka na celý život, vravia tí, ktorí sa do nej rok čo rok vracajú.

Radomir Andrić Je totiž dejiskom, kde každé srdce pulzuje v rytme neopakovateľnej hudby, nálady, zážitku. Práve preto ju svetový magazín Time odporúča ako tohtoročnú turistickú svetovú atrakciu číslo tri.

REGATA RIEK 2014

Trinásť dní plavby Dunajom Anna Lešťanová

ohtoročná Regata riek, ktorej hlavným organizátorom je Turistická organizácia Obce Stará Pazova, odštartovala v nedeľu 27. júla zo Starých Bánoviec. Patrí medzi najväčšie regaty v Srbsku a prebieha pod patronátom Obce Stará Pazova. Tohtoročná trasa regaty účastníkov vedie Dunajom až po Đerdapský priesmyk Regata štartovala z podunajskej dediny Staré Bánovce do Kladova a späť. Do tohto veľkého turistického ších 14 miest a obcí ležiacich sa počas trinástich dní plavby podujatia je zapojených ďal- na nábreží Dunaja, v ktorých účastníci tohto veľkého ekolo• ĽUDIA A DIANIA •

gického karnevalu zastavia. Pre týchto veľkých milovníkov nautického turizmu sú po ceste naplánované zaujímavé turistické obsahy: výlety, kultúrno-umelecké programy, športové súťaže. Účastníkov Regaty riek 2014 sme v nedeľu vyprevadili za nepriaznivých poveternostných podmienok. Po nočnej búrke a daždivom ráne medzi novodobými panónskymi námorníkmi na veliteľskej lodi Istar a niekoľkých člnoch predsa vládla dobrá nálada. Podľa slov Dragany Zorićovej-Stanojkovićovej, riaditeľky TO, najviac účastníkov regaty je z Nového Sadu a Belehradu, kým zo Staropazovskej obce ich je len veľmi málo.

31 /4606/ 2. 8. 2014

Ľudia a diania OLTÁRNY KRÚŽOK ŽIEN V PETROVCI

Reč je dar Boží Monika Necpálová

„R

hudobného nástroja. Sprevádzali ich hlasy dám a pána farára. Neskoršie vošla do dverí aj rodená Petrovčanka, prvá slovenská

ku v zmysle myšlienok o jazyku v kontexte náboženskom. I jej jazykovedné príspevky sú neraz pretkané mnohými nábožen-

eč je dar Boží,“ spomínam si na slová jazykovedkyne i novinárky Márie Myjavcovej. Vyslovila ich nedávno s najväčšou úctou na stretnutí Oltárneho krúžku žien v Báčskom Petrovci. Dámy z krúžku ju pozvali medzi seba pri príležitosti jej nedávnych osemdesiatych narodenín. Vediac, že cesty Božie sú naozaj nevyspytateľné, prihovorila sa tak doktorka Myjavcová viac ako dvom desiatkam členov krúžku, ktorý sa schádza raz za mesiac od januára 2014. V tom čase totiž krúžok začal písať svoju najnovšiu históriu. Jej prvé pramienky Mária Myjavcová (štvrtá zľava) s priateľkami z Oltárneho krúžku však možno hľadať v Báčskom Petrovci v dávnejšej minulosti, veď krúžok existuje už 58 rokov. jazykovedkyňa vo Vojvodine. skými myšlienkami. O slovách Nedeľné popoludnie 20. Prívetivo ju uviedla predsedníčka totiž podľa nej možno hovoriť júla. V priestoroch novej fary Oltárneho krúžku Anna Melego- z rôznych pohľadov.“ v Báčskom Petrovci, v menšej, vá a z literárnej tvorby Márie MyMária Myjavcová si spoločne ale priestrannej sále, ktorú krúžok javcovej úryvky prečítala Zuzana s ostatnými zaspomínala na to, používa na svoje stretnutia i na Medveďová-Koruniaková: „Radi ako sa z nej takmer stala pani služby, sa rozhojdali najprv tóny by sme predstavili pani profesor- farárka. „Na počiatku bolo slovo,

a to slovo bolo u Pána,“ recituje a vysvetľuje, že kedysi dávno, keď bola ešte dievčinkou, ako jediná z detí vedela pánovi farárovi vysvetliť význam týchto veršov. Tu padlo rozhodnutie, že pôjde do Nemecka študovať teológiu. Ale ani ona, ani jej rodičia si to nevedeli celkom dobre predstaviť. „Zasiahol tu napokon niekto mocnejší. Život je taký, kedy ako sa zvrtne. Môj triedny profesor napokon usmernil moju cestu k štúdiu slovenčiny,“ dumá známa jazykovedkyňa, ktorá napísala viaceré texty aj na náboženské témy. Venovala sa aj krásnej literatúre, vydávala svoje diela vo viacerých časopisoch a publikovala i v Novom živote. Dámy z Oltárneho krúžku si nielen pozývajú hostí na svoje stretnutia, ale aj navštevujú iných, ktorí potrebujú stretávať sa s ľuďmi. Pamätajúc na to, že cesty Božie sú nevyspytateľné... Za dôležitú a zodpovednú úlohu považujú aj charitu. Stredobodom pozornosti je aj priama pomoc ľuďom, ale hlavne stretávanie sa. Podobné krúžky existujú aj inde, napr. v Kanade, o čom im na nedávnom stretnutí rozprával iný hosť. Cieľom krúžku je rozširovať činnosť a zapájať nových členov. Rôznorodosť tém, ktoré sa prezentujú na stretnutiach, prináša prítomným nové poznatky z rôznych oblastí. Ako málo stačí, aby každý deň našiel zmysel...

VÝSTAVA PETROVSKJE FODROŠKE. V záujme krásy svojej dcéry petrovské matky boli ochotné obetovať čokoľvek. Na zábave v Lesíku, vo Vrbare alebo na Slávnostiach dievča, a potom aj mladá žena musela mať najkrajšiu atlasku, plyšku, kangárku, kašmerínku alebo zamatovú sukňu. A tie nikdy neboli lacné. Výstavou vo svojich miestnostiach Spolok petrovských žien predstavil fodrošky, ktorými sa kedysi hrdili petrovské dievky. Vernisáž bola v nedeľu, petrovčanky návštevíkov očakávajú počas celých Slávností. Ďakujeme im, že výstavou medailónikov z vojvodinských slovenských osád zverejňovaných na obálke Hlasu ľudu vo výklade v ulici maršala Tita 2 v Petrovci pripomínajú sedemdesiate výročie Hlasu ľudu a spoluprácu nášho týždenníka so spolkami slovenských žien. sž

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZDRUŽENIE ŽIEN PRACOVALO NAPLNO, ALE...

Jánošíčanka, kam si sa podela? Jasmina Pániková

ríležitostné výstavy k takmer každému sviatku, návštevy iných združení žien a podujatí, višňový deň, ktorý časom vyrástol na Dni višní... Bola to iba malá časť akcií v kalendári Združenia žien Jánošíčanka. Áno, bola. Aktivít začalo ubúdať už v minulom roku, keď vystala aj organizácia už chýrečných višňových dní. Predsedníčka združenia Anna Kolárová nás informovala, že príčinou toho bolo vysťahovanie z priestorov, ktoré dovtedy používali. „Združenie žien Jánošíčanka trikrát menilo svoje miesto pôsobenia. Najprv sme sa schádzali v priestoroch knižnice, ktorá sa nachádza v Dome kultúry,“ hovorí predsedníčka združenia. „Tam sme počas zimy mali problémy s vykurovaním, takže sme sa presťahovali do jedného súkromného domu, ktorý bol neskoršie adaptovaný na etno dom, ale aj tam sa vyskytli

školského bytu, ktorý bol vtedy prázdny. Poupratovali sme ho, zadovážili sme náradie, od Obce Alibunár sme dostali veľký sporák, stôl, chladničku... Začali sme spolupracovať s jednou organizáciou, ktorá propagovala Deliblatskú piesočinu a v rámci tej propagácie sme sa aj my zviditeľňovali.“ Nasledovala spolupráca s odborníkmi z Inštitútu Tamiš, ktorí členkám združenia radili, ako spracovať višne, a organizovali aj početné užitočné prednášky. Aktivít bolo čoraz Višňové dni majú už dvojročnú viac a o združení bolo prestávku. Ozaj ako bude o rok? čoraz častejšie počuť. problémy. V dome sme nemali Situácia sa začala meniť vlani, s miestnosti, kde by sme mohli príchodom novej učiteľky, ktorá spracovať višne a odkladať sa nasťahovala do bytu, v ktovýrobky. Nepodarilo sa nám rom sídlilo združenie. Nezostalo dohodnúť s majiteľkou domu, im nič iné, než vysťahovať sa. a tak sme sa presťahovali do Ale kam so všetkým náradím?

„Museli sme sa vynachádzať, ako sme vedeli. Hľadali sme si vhodný dom, ale všade pýtali najomné, na čo sme nemali peniaze. Zatiaľ nám nikto nechcel dať dom na používanie a tie, ktoré nám ponúkli, boli takmer na spadnutie. V tejto chvíli máme náradie umiestnené na niekoľkých miestach v osade, pričom sme veľký kotol na varenie dali na dočasné používanie Červenému krížu v Alibunári. Jednoducho povedané – zostali sme na ulici, ale čosi predsa robíme, združenie ešte stále jestvuje. Napríklad Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí nám schválil projekt, ktorým sme pomohli, aby vyšla kniha Slováci v Jánošíku, s Inštitútom Tamiš sme zorganizovali prednášku, teraz sme prichystali bábky v jánošíckom kroji pre výstavu na Slovenských národných slávnostiach, ale v porovnaní s minulými rokmi je to veľmi málo aktivít. Robili sme s chuťou, chceli sme, aby Jánošík bol poznateľný najmä podľa višní, ale nateraz to zaniklo. Pre nás je prioritou zabezpečiť si priestory na prácu. V týchto dňoch sme požiadali obec, aby nám pomohla kúpiť nejaký dom, a uvidíme, či sa na tom poli niečo udeje,“ konštatuje A. Kolárová.

STARÉ KOVAČICKÉ OBYČAJE

Pozývanie na svadbu Anička Chalupová

vadba predstavuje začiatok spoločného života muža a ženy. Na jej prípravách sa v minulosti zúčastňovala nielen rodina, ale celá dedina. V súčasnosti svadby zväčša bývajú iba jeden deň, v sobotu, pričom svadobní hostia nemajú žiadne pracovné povinnosti: svadobní rodičia si pomocníkov zaplatia. Niektoré obyčaje pri príležitosti svadobnej hostiny zostali už len zapísané v dejinách osady. Nedávno však rodina Haviarová vrátila čas, keď od zabudnutia oprášila kovačickú obyčaj pozývania na svadbu. Aspoň na chvíľku všetko bolo tak ako kedysi… • ĽUDIA A DIANIA •

Dva dni pred sobášom, vo štvrtok 17. júla, v popoludňajších hodinách sa družbovia a družice zhromaždili v dome ženícha Alexandra Haviara v Kovačici. Neskoršie po občerstvení družbovia si rozdelili pozvánky, víno naliali do sklenených fliaš a vybrali sa pozývať rodinu, susedovcov a známych na svadobnú hostinu. Podľa pravidla družbovia mali pozvať najprv mladuchu a jej rodičov, ale cesta by im trvala veľmi dlho. Keďže mladucha Hanka Kubíková žije na Slovensku, túto povinnosť splnili týždeň skôr. Družbovia vyzbrojení hudobnými inštrumentmi šli pozývať hostí na svadbu ako voľakedy – na „šalangami”

Súčasní družbovia v ľudových krojoch oživili staré zvyky a obyčaje

(stužkami) podperenom „špediteri” (koči) s konským záprahom, ktorý viedol pohonič Pavel Čížik. Pred svadobníkmi síce neodriekali kedysi záväzný pozývací vinš, len odovzdali primeranú pozvánku a ponúkali vínko z kmotrovskej fľaše. Vyparádená, v krásnych slovenských ľudových krojoch vyobliekaná družbovská spoločnosť, ktorú tvorili členovia hudobnej skupiny

The Blue Room Vladimír Kuchárik, Ivan Zdimirović, Vladimír Cicka, Denis Kulíček a Darko Ďurica, bola nútená predčasne uzavrieť svoju zváčsku misiu, lebo ju letný lejak na sklonku dňa poriadne pokropil a prinútil rýchlo sa vrátiť späť do domu ženícha. Tam spolu s ostatnými pomáhali nielen v chystaní svadobnej hostiny, ale aj v naštartovaní veselej nálady.

31 /4606/ 2. 8. 2014

Ľudia a diania SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Dôchodcovské dni vo vinici Katarína Verešová

rozhodujú aj jednotlivé ženy, starenky, ktoré sa vedome roznohí túžia po tom, že svoje hodli tretiu dobu života stráviť dôchodcovské roky strávia tak ako voľakedy. na vidieku. StaropazovO tom svedčia čanka Mária aj početní chatári Faragová na Fruškej hore, pred piatimi ktorí od jari do nerokmi spolu skorej jesene žijú s manželom v kontakte s príplánovala žirodou. Tvrdia, že vot vo dvojici im tamojší vzduch vo vlastnej robí dobre a dovinici. Preto konca – že je život si tam vybuv prírode lacnejší. dovali novú Od pradávna chalupu. Hoci vládol taký zvyk, potom znenaže dedkovia zdajky osamea babky zo Starej la, napriek Mária Faragová Pazovy po prvom presviedčaniu jarnom okopávaní vinice šli do detí, aby zostala doma, rozhodla viničných chalúp v Slankamen- sa ísť do vinice, lebo sa tam cíti ských Vinohradoch, kde zostá- príjemnejšie: vali do hroznovej oberačky. Ich „V zime som bola veľmi chorá. úlohou počas letných mesiacov Preto ma nevesta veľmi presviedbolo strážiť vinice, a tak sa stali čala, aby som nešla z domu, ale budármi. Je to tradičné fruško- som zistila, že keď prídem sem do horské „remeslo“. V dnešnej dobe Brehov, je mi dobre. Aj záhradu sa pre „budárske povolanie“ som na jar vysadila a to, čo ne-

môžem obrobiť sama, zaplatím si niekoho, aby urobil. Susedovci mi tiež pomáhajú. Hovoria, že som ich brehovská mamika.“ Keď vládze, chlieb si sama ide kúpiť do Slankamenských Vinohradov, a keď nie, donesú jej susedovci, s ktorými sa rada rozpráva a ktorých netrpezlivo vyčkáva v tzv. Budárskom sídlisku. Z druhej strany Ko- Mária Ďurčíková šovca, na rodinnom majetku na Jande, od svojej mladosti žije Mária Ďurčíková, občianka Slankamenských Vinohradov. S manželom Martinom, usilovným poľnohospodárom a ešte usilovnejším murárom, vychovala štyri dcéry, ktoré sa vydali a odišli za vlastným životom. Hoci ju

dcéry volali k sebe, rozhodla sa život stráviť na svojom majetku – sama. Žije s výhľadom na Dunaj v autentickom, nabielo omaľovanom domčeku. Okolo domca je vinič, humno s hydinou a záhradou. Na verande rozkvitnuté sukulenty a muškáty. Mária si sama dokáže pripraviť jedlo, oprať a vyčistiť chalúpku. O ostatné sa postará jej dcéra Anna Ondríková s manželom Pavlom, ktorá ju najčastejšie navštevuje. „Tu, kde som žila so svojím manželom zamladi, tu chcem aj zostať. Tu mi je dobre. Mám aj elektrický prúd a všetky domáce spotrebiče. S deťmi komunikujem cez mobil. Len v zime, keď sneh narobí záveje na ceste, sa cítim trochu osamelá. Ale život niekde inde si neviem predstaviť.“ Napriek určitým civilizačným nedostatkom, život v prírode je pre človeka osožný. Pomáha odbúrať napätie a stres a nadobudnúť stratenú rovnováhu.

KYSÁČ

Dvaja (ne)obyčajní priatelia Anna Legíňová

nepoznala. Miloslav Pixiades, red koncom budúci piatak, školského sa rozhodol, roka na školže malej sove skom dvore v Kysápomôže. Zoči sa udiala jedna bral ju domov zaujímavá udalosť. a po rozhovore Zamestnancov a s ornitológom žiakov svojou príNikolom sa natomnosťou najprv učil, ako sovu poctil párik bociakŕmiť a opatnov s mladými, a rovať. neskoršie tento Miloslav asi priestor obývali nikdy netušil, sovy. Jedného dňa že raz získa tana zemi na škol- Sova v klietke (foto: M. Pixiades) kého neobyčajskom dvore našli ného priateľa, malú sovu. Mala zranené krídlo, a to predovšetkým vďaka svojim nevedela, kde má mamu sovu dobrým ľudským vlastnostiam a a čakala pomoc od ľudí, ktorých obetavej povahe. Samozrejme,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

že významnú úlohu zohrala aj podpora mamy Milušky a otca Ivana, a tak sa misia zachraňovania vydarila. Pixiadesovci sa o sovu starali skoro dva mesiace. Postupne si obľúbila všetkých členov rodiny, ale najviac Miloslava, ktorý jej dával svieže mäsko, rozprával sa s ňou a denne kontroloval, ako sa jej zranené krídlo hojí. Sova najprv bývala v malej klietke, neskoršie jej spravili veľkú, všetko to pod Milko vyzerá, či ho zase navštívi jeho Milkovým dozorom. verná kamarátka sova… Po určitom čase mama sova zrejme počula piskot svojho a mohla sa vrátiť do prírody. Na mláďaťa, lebo každú noc začala svojho záchrancu však nezabudla prinášať štyri myšky na terasu u a každú noc prilieta na stromy v Pixiadesovcov, kde stála klietka. susedstve, zapíska, aby ju Milko Milko ich potom dával malej sove, počul a videl, a potom zasa odletí ktorá sa po čase úplne zotavila tam, kam patrí: do prírody. • ĽUDIA A DIANIA •

ZO STAREJ PAZOVY DO OBRENOVCA

Pomoc pre postihnutých povodňou Anna Simonovićová

odať ruku v núdzi a pomocť vtedy, keď je to najpotrebnejšie, každý kresťan považuje za samozrejmú ľudskú vlastnosť. Tak sa rodia priateľstvá na celý život. Práve také priateľstvo v Starej Pazove získala rodina Cvetkovićová z Obrenovca. Pred dvomi mesiacmi, keď Obrenovac zasiahli záplavy, manželia Mile a Tanja Cvetkovićovci spolu s rodičmi opustili svoj rodný dom a dostali sa do zberného

Zuzana Jovanovićová

strediska v športovej sieni v Starej Pazove. Ich deti boli ubytované v Belehrade. Staropazovský cirkevný zbor sa do akcie pomoci ohrozeným zapojil hneď na začiatku. Okrem nedeľnej ofery vyhlásenej Biskupským úradom pomáhal aj priamo ľuďom ubytovaným v Pazove. Ženy z Oltárneho krúžku im zaniesli odev a obuv, tiež

kífle a iné domáce špeciality, a pozvali ich aj na jedno podujatie na novej fare. Velebný pán farár Igor Feldy ich pozval do kostola. Tak sa na bohoslužby dostali aj manželia Cvetkovićovci. – Boli sme zúfalí, psychicky veľmi vyťažení, a v chráme medzi ľuďmi, ktorí sa nám venovali, sme pocítili úľavu, – prezradil Mile Cvetković. – Keď pán farár hovoril a modlil sa za ľudí z Obrenovca, pocítila som lásku, ktorú nám venovali Staropazovča- Vladimír Majorský a Michal Gíreg vykladajú sporák nia, – spomína si Tanja pre Cvetkovićovcov v Obrenovci Cvetkovićová. – Bola som veľmi šťastná, keď – Celkom náhodou odniesli práčku a dva matrace. Cvetkovićovci v kostole Pri druhej návšteve v júli sa do ma pán farár zavolali, aby som šla sedeli vedľa mňa a keďže humanitárnej akcie zapojili aj ro- s nimi do Obrenovca. Nemôžem som sa prihlásila, že chcem tary kluby zo Starej Pazovy a Nitry, ani opísať ten pocit zo stretnutia, niekoho prijať do bytu, o ktoré zabezpečili múku, odev a akoby som týchto ľudí poznala niekoľko dní práve oni pri- obuv. Pazovský cirkevný zbor kúpil celý život, – hovorí babka Zuzana. Z iniciatívy predsedu obce Đorđa šli ku mne domov, – vyroz- Cvetkovićovcom sporák a skriňu právala nám cirkevníčka a prepravu zabezpečil Vladimír Radinovića túto druhú návštevu Majorský. Okrem toho do akcie Obrenovca zaznamenala aj RádioZuzana Jovanovićová. V rámci cirkevného zbo- sa zapojil aj miestny podnik MS -televízia Stará Pazova. Prítomní boli ru zorganizovali peňažnú Instalacije 2005, majiteľa Milora- aj Pavel Malko, pokladník, a Michal zbierku, ku ktorej pridali aj oferu z da Savanovića, ktorý tejto rodine Gíreg, presbyter, ktorý udalosť naosláv 40. výročia Oltárneho krúžku poskytol dva odsávače vlahy v hral pre Archív staropazovského izbách, – uviedol staropazovský cirkevného zboru. žien v Starej Pazove. – Zbierka trvá naďalej. Veríme, Keď sa Cvetkovićovci vrátili do- farár Igor Feldy. Na druhú návštevu do Obre- že povzbudí aj ďalších cirkevnímov do Obrenovca, priateľstvo zostalo. S cieľom ďalšej pomoci novca šla aj babka Zuzana Jova- kov k tejto diakonickej činnosti, Staropazovčania zorganizovali novićová, ktorá pripravila kífle, v ktorej spoznávame pravdivosť zeleninu, ovocie, mäso. Stretnutie slov z Písma: Blahoslavenejšie je ďalšie akcie. – V júni sme uskutočnili prvú bolo dojímavé, so slzami v očiach, dávať, než prijímať, – pripomenul staropazovský farár I. Feldy. návštevu, keď sme tejto rodine ale s úsmevom na tvári.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

áva sa na známosť a teda sa týmto pádom oboznamuje tunajšia Slovač, že sú nám znovu a zase na krku, pardon, dýchajú nám na krk, Slovenské národnostné, to jest národné slávnosti, pri ktorej príležitosti sa dotyčná naša Slovač vyzýva, aby sa vopred spomenutých Slávností masovo a húfne zúčastnila a teda, ak sa ešte na eSeNeS neschystala, aby sa chystať ihneď a zaraz aj to dôkladne začať začala. Od Slovače • ĽUDIA A DIANIA •

zo vzdialenejších končín sa, všakáno, právom očakáva, že si počas roka našetrila ako na cestovné trovy tak i na výlohy súvisiace s aktivitami vo či pri výčape a jemu blízkych destináciách. Na eSeNeS sa prísť proste patrí, akože sa na Ne akiste prísť proste pýta samo sebou. Lebo sa na eSeNeS, ako je všeobecne známe, stretávajú ľudia, priatelia, príbuzní a známi. Nie je vylúčené, že pri troške šťastia, môžbyť, na Nich, na eSeNeS, stretnete

aj človeka. Je len zrejmé, že pookrejete pri spomienkach na nastávajúce lepšie a lepšie časy, tobôž ak sa, nesení silou inercie točiť sa dokola, respektíve nasiaknutí slávnou výpoveďou ešte slávnejšieho Galilea Galileiho. Predsa sa točí, ocitnete pri kolotoči, čiže pri prameni prekrásnej hudby, ktorá sa stadiaľ šíri ako chýry, podľa ktorých nám, hľa, už-už svitne, len čo sa letkom mihne obdobie, ktoré síce bude veľmi bolieť, lebo bolieť veľmi musí, aby nás potom, keď bolieť prestane, nebolelo, až po ďalšie ergo nasledujúce bolenie. Nuž teda, chystajte sa, vážení, ak ste sa ešte stále neschystali, a poď

ho, behom beh na Slávnosti. Nemajte mi za zle, ak som vám tu nafrflal toho príliš veľa. Už tu nezostanem stáť ani sekundu ako teľa; som predsa majiteľom cieľa: chcem vypozorovať a naučiť sa a odniesť si aj z tohtoročných eSeNeS veľa. Preto sa na Slávnosti znovu a zase a strašne teším, ako zakaždým, keď ma na Ne zavedie služba, tá graciózna pohľadná a neodolateľná dáma. Tak, poďme, priatelia, a nebojme sa ničoho; aj keby sme sa tam stratili, nebudeme jediní, ktorým sa to prihodilo. Bum-bum!

31 /4606/ 2. 8. 2014

Ľudia a diania KOVAČEVIĆOV SÁLAŠ PRI BEGEČI

Ostrovček, ktorý sa neopúšťa Juraj Bartoš

rdce sa mi pozmení na kostolné zvony zakaždým, keď sa cestou do Nového Sadu cez okno autobusu mrknem na nápisy Cvejin salaš a/lebo Mlađin salaš. Spomienky na časť detstva stráveného na starootcovskom sálaši, na krásne obdobie, ktorým ma častoval kamarát život, vzbudzujú potrebu mrknúť sa na niektorú z dvoch turistických atrakcií ukrytých v stromoví tesne pri Begeči. Ibaže nikdy „nemám času“. Takže Pohľad na verandu Kovačevićovho sálaša neviem, ako sa čo najvľúdnejšie poďakovať milej dáme Náhode. sú južnejšie, na slušnej vzdialenosti ľadnička – predchodkyňa chladničky. V nej, dozaista, okrem jedla Ktorá ma raz, z ničoho nič, vzala od sálaša. – Roku 1926 sálaš kupuje môj ochládzali aj mok z pivovaru čelaza ruku a zaviedla priamo na tretí, Kovačevićov sálaš. Vzdialený len na starý otec Dr. Milivoje Kovačević revského magnátu Dunđerského a jeho dvaja bratia i chutné vína zo Sriemu. kúsok od BegeRadivoj a Dušan; pri– Elektrický prúd naši zaviedli ča, v smere jusťahovali sa z Ady. roku 1947, keď dedko postavil agáhov ýchodu. Klčujú les, odvodňu- tové stĺpy pre elektrické vedenie. Učupený v lone jú, vysúšajú močiar My sme roku 1992 museli – o vlastneveľkého lesa, a prideľujú pôdu ľu- nej trove – kúpiť typizované elekna pozemku ďom, ktorí pracovali trické stĺpy a drôt... Toľko o štátnej lemovanom na gazdovstve; tak starostlivosti týkajúcej sa ochrany kanálom, stovzniká Nový Begeč. kultúrnych pamiatok. Nebudeme ročný starec Majitelia sálaša však horekovať; je to už raz tak, štedro rozdázachovali jeho pôva vône agátov, vodný výzor. Roku líp a tráv. A ob1976 bol vyhlásený zvlášť výdatnú za pamätník osovôňu spomiebitného, t. j. pokranok. Sálašiarka Maja Dondurová jinského významu. Pri rozlúčke s ním, jeho aktuálnej gazdinke Ibaže ho majitelia udržiavajú pani Maji Dondurovej neunikol prevažne sami; spoločenské alias môj melancholický pohľad na ruiny štátne vklady sú nepatrné. Človek sa tu cíti ani čo by zablúdil do niekdajšieho múru a stĺpov... – Áno, tu bola brána. Keď sem rozprávkovej krajiny. Najmä stará prídu filmovať, prinesú aj bránu. letná kuchyňa je ozajstný sviatok Ibaže keď odídu, tak ju aj odnesú. pre oči. S miernou dávkou hrdosti Ústredná stavba, čiže obytná pani Maja povie: – Zariadenie, ktoré tu vidíte, pobudova sa oknami pozerá na juh. Azda aj preto sála z nej teplo. Pani užívala moja stará mama, ktorá sa Koč na výlet do zašlých čias Dondurová trpezlivo objasňuje: tu narodila roku 1892 a stále sa ňou ako je. Viete čo? Najviac som hrdá bol kedysi árešt, neskoršie z neho slúžime. Človek nevie, na čo sa prv po- na skutočnosť, že sa v tomto istom urobili dom pre mladých... Toto je niekdajšia práčovňa a žehliareň, zrieť. Všetko mu pripomína obrázky dome vystriedalo päť generácií. z rozkošne maľovanej knihy: forPravdaže, štát predsa len Kovačeteraz moja pracovňa a archív... Sálaš vraj postavil gróf Chotek my na koláčiky, prístroj na výrobu vićovcom „pomohol“. Socialistická pre vlastné potreby roku 1900 masla, mlynčeky na mletie kávy Juhoslávia ich pozbavila starostí súako lovecký dom. Od Veterniku po a maku, strojček na mletie mäsa visiacich s obrábaním o čosi menej Petrovec sa rozprestierali jeho lesy. s kompletným príslušenstvom na než 2 200 katastrálnych jutár pôdy. V prístavbe s mrežami v okeniciach výrobu klobás... Porcelánové misky Ponechala im, veľkoryso, poľnože zatvárali pytliakov a neskôr z nej a taniere a šálky, strieborné príbory, hospodárske maximum, celých urobili – dom pre mladomanželov. krásne tvarované fľaše – skutočné desať hektárov zeme a zostal im Severne oproti hlavnej stavbe je unikáty... Tácne, petrolejové lampy, dokonca aj sálaš. Možno i preto, že niekdajšia konica; kravín a chlievy svietniky a hen... Jej Veličenstvo sa tu počas Národnooslobodzova-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

cieho boja ukrývali (a veru i zdarma stravovali) také partizánske esá, ako boli Paško Romac, Géza Tikvicki, Nikola Petrović a iní. Dosvedčili, že tu bola partizánska základňa, a že starý otec Maje Dondurovej nebol národný nepriateľ. Špajza ponúka hŕbu rukolapných dôkazov pracovitosti strážkyne svätyne Kovačevićovcov: plné tégliky s kompótmi, lekvármi a inými zaváraninami. Aké rozkošné rozprávkové hrnčeky! Vyfotíme si, reku... Radšej nie; viete, mali sme už aj nepríjemné prípady nevolaných návštev... Jasné. O zlodejov nebola núdza ani pod okrídlím lepších časov. Vstupujeme do detskej izby. Hen sú sánky, onam hŕba kníh na stole, tam zase bábiky, drevené hračky, tabuľka, na ktorej sa deti učili písať... Tam je parádny kočík pre bábätká a tam zase hygienický kútik. Poďme ďalej. – Predvlani som sa tu, v maštali hrala, natierala som staré veci. Pozrite sa, tu je fiaker s poznávacou značkou Novi Sad br. 133. Spomínam si, ako sme sa v ňom viezli na železničnú stanicu vo Futogu, kým ešte nepremávali autobusy. Tam máme sedliacky koč a súčiastky naň, to tam je trúba pre kočiša, hen sú lampáše. Toto poznáte, nie? Štverne, obodza, zubadlo, ohlavok... Hop, a sme na koni! Pevne sa držiac za hrivu letíme do ríše spomienok. Prv než jazdou ako vo sne narazíme na neúprosnú skutočnosť, p re c i t á m e. Pravdaže, aj po Kovačevićovom sálaši má kto poškuľovať. Veď novozbohatlíkov je dnes habadej. Okrem iných sa vraj oň zaujímali aj chýreční Karićovci. Lenže ani pani Maja Dondurová ani jej deti Milica a Miloš a veru ani ich deti absolútne neuvažujú o tom, že sálaš dakedy predajú. Normálni ľudia predsa neopustia ostrovček pokoja. Nezatnú do koreňov rodinného stromu, pod korunou ktorého je im tak dobre ako dobre bolo ich predkom. • ĽUDIA A DIANIA •

PREZENTÁCIA ŠPECIALÍT A ĽUDOVEJ ZRUČNOSTI

Na Dolnozemskom dvore pod Poľanou Vladimír Hudec Elena Šranková

rámci 49. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve v dňoch 11. až 13. júla po prvýkrát prebiehalo podujatie Dolnozemský dvor. V predajných domčekoch a na stánkoch návštevníci si mohli pochutnať na špecialitách vychýrenej kuchyne

valo aradáčske Kultúrne centrum, ako aj členovia aradáčskych združení a spolkov, výprava Matice slovenskej v Srbsku a Spolok kysáčskych žien. Aradáčania na stánku vyzdobenom výšivkami a inými ručnými prácami ponúkali svoje špeciality. Členky spolku žien Ruža pripravili herovky, trutule, košíčky, merbo kocky, sadlové koláčiky, oškvarkové pagáčiky,

a svadobný rejteš. Nechýbal ani baránok, príznačný pre svadby v Petrovci a okolí. V rámci matičnej výpravy predstavili staré remeslá, ako je napríklad

veci. Vyobliekaní v krojoch prezentovali nielen svoj spolok, ale i Kysáč. Krajanská nedeľa a Dolnozemský dvor sa konali pod záštitou

Stánok Aradáčanov navštívil Igor Furdík, predseda ÚSŽZ

Ivan Gašparovič, bývalý prezident SR, navštívil stánok Spolku kysáčskych žien

dolnozemských Slovákov žijúcich v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku, kochať sa v kráse tradičných ľudových výšiviek, obdivovať remeselnícku zručnosť majstrov a farby insitného maliarstva. Slovákov zo Srbska na tomto jedinečnom podujatí prezento-

závin a iné. Nedali sa zahanbiť ani klobáskari, ktorí uvarili výborný baraní guláš, čo dobre chutilo s aradáčskym vínom alebo pálenkou, ktoré ponúkali aradáčski vinohradníci. Matičná výprava z Petrovca predstavila chýrečné údené a svieže petrovské klobásy, tradičnú svadobnú kapustu

výroba metiel. Insitných maliarov tentoraz predstavoval Pavel Povolný-Juhás z Padiny. Kysáčske spolkárky na bohatom stánku ponúkali domácu pálenku a svoju chýrečnú sármu, ktorá sa mohla na tvári miesta konzumovať, čo pre návštevníkov bolo veľmi zaujímavé. Pravdaže, napiekli i rozličné koláče a veľký záujem vyvolalo tretie, doplnené vydanie Hlasľudovskej kuchárky – Z kysáčskeho receptára. Vystavovali tiež ručné práce, z ktorých najviac pozornosti upútali tkané

Miroslava Lajčáka, podpredsedu vlády SR a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Garantom Dolnozemského dvora bol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ideovým tvorcom predseda úradu Igor Furdík, s ktorým si účastníci na Humne zaspievali hymnu Dolnozemského dvora Slovensko, krásna zem. S oduševnením sľúbili, že sa o rok stretnú zas. Foto: z archívu KC Aradáč a Spolku kysáčskych žien

NAPRIEK PRÁZDNINÁM EVANJELICKÉ CIRKEVNÉ ZBORY v Erdevíku a Lugu pod vedením farára Mgr. Jána Vidu 21. a 22. júla zorganizovali zborový deň pre deti z Detskej besiedky a pokonfirmačnú mládež. Vedúcimi tohto zborového dňa boli členovia Spoločenstva evanjelickej mládeže (SEM) zo Slovenskej republiky. Program pre deti a mládež začal v zborových priestoroch pri vyučovaní z Božieho slova a speve nábožných piesní. Druhá časť dňa bola venovaná spoločenským hrám na dvore okolo fary a kostola. Nechýbalo ani občerstvenie, ktoré pripravili ochotné cirkevníčky. Krásne letné počasie počas dvoch dní prilákalo na farské dvory spolu 90 detí, ktoré si aj týmto spôsobom spestrili letné prázdniny. J. V.

• ĽUDIA A DIANIA •

31 /4606/ 2. 8. 2014

Ľudia a diania BIJELJINA

Pekné humánne gesto Stanislav Stupavský

ŕstka Slovákov žijúcich v Bijeljine počíta sotva 100 osôb, ale sú mimoriadne dobre organizovaní. Bijeljinskí Slováci pôsobia v Slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore, ktorý je fíliou Slovenskej evanjelickej cirkvi v Šíde, ako aj v kultúrnom spolku Juraja Jánošíka. Predsedníčkou spolku je Vieročka Gajićová a kurátorom v cirkevnom zbore Milan Grňa. Počas minulých asi 10 rokov táto dvojica iniciovala početné podujatia, ktoré prispeli k nadviazaniu spolupráce s viacerými spolkami a cirkevnými zbormi, predovšetkým z Vojvodiny, ale aj zo Slovenska. Nesebeckú podporu im poskytuje aj bijeljinská lokálna samospráva, ale najväčšiu pomoc dostali zo Slovenska prostredníctvom Veľvyslanectva SR v Bosne a Hercegovine.

Predsedníčka spolku Vieročka Gajićová vraví: „Nesebecky sme sa snažili prijať všetkých hostí. Boli to nádherné chvíle, keď sme sa kamarátili a mali príležitosť spoznať sa so svojím slovenským pôvodom a koreňmi, na ktoré už aj tí starší Bijeljinčania pozabúdali a mladí ani nemali príležitosť stretnúť sa s nimi. Keď sme pred troma rokmi vo svojom prostredí privítali návštevu cirkevníkov zo Slovenska, nemohli sme ani len snívať, akým nádherným gestom sa nám to vráti v hádam najťažšej povojnovej chvíli, keď nás v máji postihli veľké povodne. Z iniciatívy cirkevného zboru evanjelickej cirkvi z Horných Zeleníc a farárky Lenky Sedláčkovej v cirkevných zboroch ECAV Horné Zelenice, Siladice, Horné Saliby, Galanta, Veľké Leváre, Hlohovec, Pezinok, Veľký Grob, Čataj, Senec, Svätý Jur, Modra a Piešťany zorganizovali

humanitárnu zbierku pre postihnutých záplavami v Bijeljine. Spolu zozbierali viac ako 2,5 tony rozličného tovaru, k tomu štyri veľké odsávače Humanitárna zásielka potešila bijeljinských Slovákov vlhkosti a peňažnú pomoc. Nákladné auto, ko, aj za veľkú finančnú pomoc, ktorého sprievodcom bol Ivan ktorú nám čiastočne odovzdali Sinák, po zaregistrovaní v bijelj- teraz a čiastočne asi v polovici inskom Červenom kríži vyložili do júla. Nejestvujú slová, ktorými by miestností evanjelického kostola sme mohli vyjadriť našu vďaku a spolkových miestností. Pomoc priateľom zo Slovenska za to, čo sme rozdelili členom nášho spolku pre nás vykonali. Možno stačí, a cirkevného zboru a ich rodinám. keď poviem: Nedajbože nikomu Vďační sme našim bratom a ses- to, čo sme prežili my,“ zdôraznila trám zo Slovenska za toto všet- V. Gajićová.

 RETROSPEKTÍVA (41.) vo výbere Kataríny Gažovej BÁČSKOPETROVSKÁ OBEC

Žiaci v kukurici – futbalisti v paprike

eseň je na našich poliach vďačná. Každému takmer bez rozdielu na vek a pracovnú výdrž dáva možnosť robiť na zdravom jesennom slnku a ešte si aj dobre zarobiť. Už takmer k tradícii patria akcie žiakov Vzdelávacieho strediska Jána Kollára v Petrovci, ktorí sa zapájajú do zberu semennej kukurice v ZOZP Maglić v Maglići. Aj tentoraz ponuku pracovať prijali oberučne. Všetci žiaci, teda aj tí najmladší na stredisku – deviataci, zarovno, po boku svojich starších kamarátov a kamarátok, sa v piatok 23. septembra organizovanou prepravou vybrali do maglićského chotára, do kukurice. Tam na nich čakajú už vymedzené parcely, vcelku 60 hektárov, z ktorých treba zobrať úrodu. V piatok a v sobotu (23. a 24. septembra) pracovali takmer všetci žiaci. Viac ako štyristo žiakov vyštartovalo

www.hl.rs

do polí spolu so svojimi triednymi profesormi. Každý oblámaný hektár kukurice im prináša 15 000 dinárov. Je to stimulans, aby sa pracovalo. Žiaci sa už vopred dohodli, kam s toľkými prostriedkami. Ich rozhodnutie je, že 60 percent zo zarobených si rozdelia medzi sebou, medzi triedami. To im bude základ pre žiacke exkurzie. Pomôžu tak svojim rodičom, lebo výlet nebude v takej miere ohrozovať domáci rozpočet, v akej by ohrozil, nebyť tejto angažovanosti a ponúknutej možnosti. Ostatných 40 percent prostriedkov zostane v škole a využije sa tiež veľmi racionálne – na zakúpenie učebných pomôcok a vybavení, ktoré si dnes vzdelávanie vyžaduje. Plánujú, ako sa dozvedáme, kúpiť si zariadenie pre rozhlas. Tým mienia prispieť k zvyšovaniu informovania v stredisku. Zároveň to bude ich konkrétny príspevok k

Informačno-politický týždenník

zveľaďovaniu pracovných podmienok v škole, čo iste pocítia budúce generácie žiakov tohto prostredia. Angažovanie sa však žiakov na urýchlení zberu jesenných plodín v obci je nie jediný príklad. Do tohto kontextu patria aj futbalisti z kulpínskeho futbalového klubu Kulpín, ktorí 9. septembra (keď bola voľná sobota) odišli do ZOZP Kulpín oberať papriku. Boli však nemilo prekvapení sami sebou. Neočakávali stopercentnú účasť svojich hráčov a vedenia klubu, no domnievali sa, že aspoň polovica v tej paprike bude. Zúčastnilo sa ich sedemnásť a najviac bolo pionierov. No ani výkon týchto sedemnástich snaživcov nie je na podcenenie. Koľko papriky naoberali, za toľko im zmluvou o diele zaplatia. Nie jednotlivcom, ale klubu. Budú to prostriedky, ktoré kulpínskym hráčom poslúžia na zlepšenie pra-

covných podmienok: adaptovanie obliekarne, športových terénov, zakúpenie pomôcok. Hráčom takto boli bližšie a príťažlivejšie prostriedky z papriky, ako napríklad z hazardov, akými je tombola, ktorá v niektorých športových kluboch v obci prináša dinár naviac. A práve preto, že obliekarne, ihriská budú všetci rovnako používať, žiadala by sa od všetkých členov tohto klubu primeranejšia účasť v takýchto nanajvýš pochvalných akciách. V klube veria, že ďalšiu pracovnú príležitosť, ktorá v Kulpíne zapadá do rámca akcie samozdanenie v práci, a ktorú plánujú realizovať na rúcaní budovy v blízkosti kanála, si väčšina členov kulpínskeho futbalového klubu nenechá ujsť. jp. (Výber z Hlasu ľudu č. 40, ktoré vyšlo 1. októbra 1983 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Zbúraná strecha na budove SKC P. J. Šafárika bola postavená v roku 1906 Katarína Verešová

žiadosť Nemcov hodil do pece pred Mudrochom... Jeho historické dielce Die Königl. Freistadt Neusatz 1886 je falsifikáciou dejín s dvoma tendenciami.“ Preto Igor Br. Štefánik v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve juhoslovanskom v slove a obrazoch (zostavil vlastným nákladom Adam Vereš v roku 1930) analytickým spôsobom opísal dejiny novosadského cirkevného zboru. Kým ostatní farári do tejto knihy faktografickým spôsobom popísali roky stavania cirkevných objektov od príchodu Slovákov do jednotlivých osád a miest po rok 1930, I. B. Štefánik citoval Jána Mudrocha: „V 1848. roku zhoreli fara, kostol, cirkevné matriky, ako i ostatné dokumenty. Po revolúcii zhorenú faru a kostol sme len po dlhšom čase mohli do

búraná strecha na budove SKC P. J. Šafárika v Novom Sade nastolila nielen súrnu potrebu dôkladnej opravy celej budovy, ale podnietila aj na zamyslenie sa nad otázkou, kedy strecha a vôbec celá táto známa budova, ktorá je vo vlastníctve novosadského cirkevného zboru SEAVC, bola vystavaná a koľkokrát bola renovovaná. Prvé dáta treba čerpať z roku 1884, keď Magistrát mesta Nový Sad daroval pozemok na rohu ulíc Vuka Karadžića a Masarykovej cirkevnému zboru, o čom sa píše v monografickej knihe o činnosti SKUS P. J. Šafárika pod názvom Minulosť dneška. Údaje o tom, kedy tento cirkevný objekt fakticky bol vybudovaný, neuvádza ani I. G. Štefánik vo svojich obsažných štúdiách, a nič o tom niet ani v iných zborníkoch... V článku Spor novosadských slovenských a nemeckých evanjelikov (Evanjelický hlásnik, október 1930, roč. V, č. 10, s. 184) farár Igor Branko Štefánik uviedol okrem iného problém úschovy archívnych dokladov novosadského zboru v čase úradovania farára Gabriela Belohorského: „Belohorský mal malý plat Výpis zo zápisnice zo 7. októbra 1906 a veľkú famíliu. Pod titulom „zjednotenia“ cirkve snažil sa poriadku doviesť... Dokumenty, urovnoprávniť Nemcov v slo- vzťahujúce sa na znovu postavenú venskom zbore a dopomôcť im faru a kostol, na žiadosť nemeckú, dostať sa do takých právnych a bez opýtania sa Slovákov, farár relácií voči Slovákom, ako čo by aj Belohorský predo mnou hodil oni boli bývali spoluosnovateľmi do pece...“ zboru. Snažil sa o to tým väčšKým sa neotvoria vzácne archívmi, že nemeckých, maďarských ne doklady SKC P. J. Šafárika, ktoré a maďarónskych evanjelikov stále museli byť kvôli nedávno zbúrapribúdalo a majetkove boli silnej- nej streche premiestnené, siahli šími a tak on od tejto stránky čakal sme po novosadských cirkevných stabilizáciu i polepšenie svojich zápisniciach z prvej polovice 20. dôchodkov i platu. A toho i do- storočia. Prvá zmienka je z prescielil. Dľa písomného svedectva byteriálneho zasadnutia 14. júna †Jána Mudrocha, býv. kurátora, 1900, keď na konvente zvolená spálil všetky účty i dokumenty komisia zistila, že je „dach zlý, vzťahujúce sa na slovenský pô- drevo zhnité, záchod tiež v zlom vod matkocirkve. Výslovne na stave, aj obloky už zlé. Musí byť • ĽUDIA A DIANIA •

všetko napravené a k tomu cieľu plán zostavený“. Druhá zmienka datuje z 20. 2. 1904 a v nej sa hovorí: „Cirkev od mesta vyznania dostala, aby školské siene zväčšila. Poneváč to cirkev činiť nemôže, predseda prednáša, že by sa cirkev o stavania novej školy utiekať mala, aby prítomný p. Haus plán na stavania školy predniesol a k tomu aby sme od mesta 4000 korún pýtali.“ Čoskoro na konvente 6. marca 1904 bol schválený tzv. druhý plán. Navrhnuté boli totiž dva plány „ohľadom stavby školy skrze Hausa, jeden pre sieň školskú s K 5000 trovou a druhý pre tri siene na jedno poschodie s K 9000 trovou“. „Všetci sa osvedčili na to, že sa stará škola až do fundamentov má rozobrať a na tom mieste nová stavať má... Všetci sa osvedčili,

finitívne rozhodlo kúpiť Radovanovićov dom a farský dom predať. Tak sa aj stalo. Cirkev sa z toho dôvodu zadlžila v Kreditnej banke na 25-tisíc korún. „Oznámené bolo, že pôžička 25 000 korunová na novú faru a školu, 20 000 korunová, ale na starú faru pozemkoknižne intabulovaná bola, a že sa prepisné trovy a štemlové výdavky skrze cirkev zaokryť majú,“ znie záver zo zasadnutia zastupiteľov tohto cirkevného zboru zo 7. 10. 1906. Na výstavbu novej školy mesto Nový Sad dalo 8 200 korún a v záujme súbežnej výstavby novej fary parochiál v uvedenom roku bol zvýšený. V stavebnej komisii boli: senior a farár Gabriel Belohorský, cirkevný dozorca Dr. Ján Belohorský, Ján Dussing, Karol Lebherz, Alfred Jonson, Pavel

že sa do staviska školské izby, ovoda, radná sieň, bývanie školského sluhu a bývanie kaplána umiestniť má. Rozpočet stavby skrze stavebnú Komisiu ustálený sa skrze ofery príjme a odovzdá. K zaokrytiu sú od mesta 4000 korún, od seniorátu 2000 korún. Pýtať budeme ešte aj od mesta aj od seniorátu, ako i od ženského spolku Tabitka tým viac, že aj ovoda umiestnená bude. Ostatné sa z niektorej banky vyzdvihne,“ znie záver zo 7. 1. 1905. Čoskoro sa naskytla aj otázka výstavby kostola... Po viacročných dilemách, ako a kde stavať v roku 1906, sa de-

Častven, Dr. J. Miloš Krno, Lütze Rudolf, Karol Belohorský, Korrer Teofil, Béla Dozorsmyák, Dr. Ľudvik Mičátek, Jakob Kast a Ján Mudroch. Výstavba sa (aspoň podľa zápisnice) začala v máji 1906 a ukončená bola v októbri toho istého roku, lebo zo zápisnice zo 7. 10. 1906 vidno: „Nová fara má skrze kurátora obzretá a opravená byť, aby sa do nej presťahovanie previesť mohlo.“ Stará fara bola predaná za 12 500 korún v roku 1909. O rekonštrukciách tohto objektu v priebehu prvých tridsať rokov 20. storočia bude slov o týždeň v tejto rubrike.

31 /4606/ 2. 8. 2014

Miloslav Funtík, 6. 1, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Gabriela Kulík ov ZŠ Ľ. Štúra v Ky á, 5. 2, sáči

6. 1, Marína Pavlová, či sá Ky v a úr Št Ľ. ZŠ

Kroj, v = e m s ú , r folkló nosti Sláv

lómu folk ov na té gustov ý s re k ý v šich ý au ielku va né Pre pr v alšiu zás ých Slovákov. venské národ . ď li ta s o k v lo d s o S e v in u e m d v s m o o s ie n jv ú o redakc vého odevu vo eď sú nám tu z ncov, spevov, i mladí š o , ta V ru a ľud útik ako ušité. enádou krojov to dôkaz, že na lastne v m k , e v J ý ro k ? p ro s j y a t a v li De motí vždy ch ma o e ý k k m a z nich á ic ú n s to m z k e a tie nie k ad r ých slávnosti te si na niek to slovensk ých a vie, možno raz kademickej lo s to a A všimli i poznajú aj die obraz y páčia. K ej petrovskej la spoluíc e rn ti ľova nám a z a im m u a h a v ýtv s á d e r ež ra ch, kú d k, a ž maliaro i i na umelec veďovej, ktorá ti ch do slovenský ý d n e a k M e y n as t ú p li k Zuz v yob maliarky nov a známych sk ých krojov. n e v ob č a lo s a nielen

Danijela Bakićová, 6. 3, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Leona Lešťanová, 5. 1, ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Stare j Pazove

Jana Urbanová , 7. ZŠ Ľ. Štúra v Ky 1, sáči

www.hl.rs

á, 7. 1, Mila Čižmansk či sá Ky v a úr ZŠ Ľ. Št Informačno-politický týždenník

vá, 7. 1, Privizero i Martina č á ra v Kys ZŠ Ľ. Štú

A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XIV 2. augusta 2014 ČÍSLO

181

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NA CHODÚĽOCH DO NYÍRBÁTORU

Z obsahu

NA POTULKÁCH

Festivalové majstrovstvá vo futbale na chodúľoch

Čaj kráľovien str. 2 – 3

Mesto v pazúroch draka Monika Necpálová

račie pazúry schňapili krásavicu, vlečúc ju do útrob jaskyne. Živel len reval a chŕlil oheň. Strach zračil sa v očiach každého obyvateľa neveľkého mestečka na severovýchode dnešného Maďarska. Až kým neprišiel hrdina – azda i na bielom koni – a s ozrutou zviedol ťažký boj. O sláve záchrancu svedčia dodnes v Nyírbátore nespočetné prenádherné biele sochárske výjavy na novej kamennej kolonáde. Legenda sa ukazuje ako najväčšie bohatstvo pätnásťtisícového mestečka, kedysi pod vládou Báthoryovcov. Mesto s erbom so zlatými dračími pazúrmi je domovom divadla s rovnomenným názvom Winged Dragons. Pod krídlami šarkana, akoby striehnuc v oblakoch, dohliadajúc na vládcu počasia – Slnko, 11. – 13. júla v čarovnej parkovej scenérii sa zišli divadelníci z celého

Na dračom jazere v Nyírbátore

Maďarska i zo zahraničia. Medzinárodný festival pouličného divadla Week of the Winged Dragon na svojom 22. ročníku chytil do parády aj hosťujúce slovenské divadlo od Zvolena Thalia Teatro. Len čo naša divadelná výprava prešla maďarskú hranicu, drak rozohnal oblaky a vyčasilo sa. Hodinový sprievod v maskách od výmyslu sveta, na chodúľoch, s divadelnými bábkami, v najpodivuhodnejších, dokonca aj mechanizovaných, kostýmoch sa pomaly vliekol mestom a na každom kroku roztancoval i za pochodu desiatok divadelných kapiel stovky divákov. Tri dni trvajúci festival priniesol simultánne na niekoľkých scénach desiatky predstavení. Len spomeňme, že od tretej popoludní do polnočných hodín sa v cirkusovom šapitó, v drevenej rotunde, v divadelnom bare, v záhrade kostola, v parku múzea, na veľkej scéne i na malých scénach priamo na chodníku či tráve bláznili cirkusanti a hral

sa futbalový zápas na chodúľoch, v kukátkových divadielkach pripomínali herci zas tradíciu potulných bábkových divadiel, hralo sa deťom i dospelým. V klauniádach a komédiách účinkujúci vťahovali do deja všetko, čo malo dve nohy. V noci sa k vám kedy-tedy priplichtili na vysokánskych chodúľoch v svetielkujúcich kostýmoch tanečníci z Nemecka. Veselá plejáda divadelníkov však počas dopoludní rokovala aj o vážnych témach. Hoci ide o divadlo, a to divadlo pouličné, ktoré bez smiechu u človeka neobstojí, kultúra si vyžaduje aj rafinovanosť – politicko-ekonomickú. V čase festivalu sa konala za podpory Európskej únie aj 2. medzinárodná divadelná konferencia HiStArt Conference. Divadelníci z rôznych krajín Európy sa snažili prísť spoločne na kĺbik tomu, ako vytvoriť sieť medzi aktérmi rôznych festivalov pouličnej scény a sprístupniť tak festivaly hercom zo všetkých štátov. Hovorilo sa aj o tom, ako získavať dotácie na organizáciu medzinárodných podujatí. Z prameňa draka, ktorý vyviera v jednej z najvýznamnejších usadlostí oblasti Nyírség, to asi nepôjde. Ale možno v tamojších slávnych kúpeľoch získame dračiu silu do boja za kultúrnu spoločnosť. Mesto so 730-ročnou históriou stále ukrýva tajomstvá draka. Azda sa divadelníci podujmú vo svojich hrách na ich rozlúštenie. Stačí nastúpiť na starobylý drevený člnok, zdobený výsosťou šarkana, a z hladiny jazera sa prizerať odvekému zápasu dobra a zla na javisku menom svet!

Od Maginotovej línie k Arromanches str. 4 – 5

Okamih, ošiaľ a žiaľ str. 6

Mozaika V DOME VIERY BENKOVEJ SA PODÁVA

Čaj kráľovien Annamária Boldocká Grbićová

vom spisovateľkám celkom prináleží, aby samy sebe boli literárnymi postavami. Jednu z nich, Vieru Benkovú, narodenú v roku 1939, osobne, ľudsky a podstatne poznávam, jej sestru po pere Marguerite Durasovú (1914 –1996), čo aj ireálne, v podstate takisto. Je vhodný čas, rovno teraz, keďže obidve v apríli mali dôstojné životné jubileá, pokúsiť sa medzi nimi nastoliť akúsi rovnováhu. Lebo čosi ich bezpochyby spája. Nie je nemožné, že si

beh o nejakom exotickom ľúbostnom pomere umiestnenom na pobreží mora, oceánu, brehu rieky; rovnako tak Benková píše o stavaní domu z hlinených jám, o tuhom ľaku, o Jurajovi Mrvovi, o Zuzanke Dolniakovej, Karolovi Miloslavovi Lehotskom. Začína sa to rozohňovať na subtílnom pláne, na pláne svetla a tmy, keď sa odpečatí téglik spagyrickej esencie, kde nám tieto autorky prinášajú oveľa viac ako príbeh: kde nám pripravujú, vypisujú, odovzdávajú najväčšiu metaforu, metaforu života, zvanú túžba. Aj túžbu po písaní. A práve v tomto ich obidve, nielen osobnosťou, dielom, ale i odovzdaním a zanietením, zažívam a chápem ako vždy stojace pri prameni inšpirácie. Majú smelosť, odvahu odhaliť neodhaliteľné. Posmeľujú osmeliť sa písať, podnecujú guráž, tvorivosť iných, ako v mojom prípade. U nich je mystérium písania pri samotnom prameni. Tam

VČERA, DNES, ZAJTRA...

S Mašou Haľamovou v roku 1964 (1984), za ktorý získala Goncourtovu cenu a dovtedy už mala za sebou diela Brána na Pacifiku, Moderato cantabile, Hirošima, moja láska…, je aj feministka. Je aj závislá na láske, rovnako tak ako je i nedogmatická ľavičiarka, angažovaná v boji proti imperializmu, ale zároveň i proti komunizmu. Benková – spisovateľka, poetka, publicistka, esejistka, prekladateľka... – literárnu púť odštartovala v šesťdesiatych rokoch minulého storočia básnickým senzualizmom. Lyrická hrdinka sa potom prepla na výraznejšiu reflexívnosť a

Vo Vrdniku pred štvrťstoročím aj niekto iný všimne ich väzby. Totožnosť, len navonok neviditeľnú – do ktorej ja dovidím – ku ktorej sa, keď sú takto „vo vene”, text dopracuje. – Nikdy som neklamala, ani v jednej svojej knihe. Možno i preto, že mi mama povedala, že tma berie deti, ktoré klamú... – píše Durasová. Aj Viera Benková sa podobne stavia k literárnym pohnútkam, ku skutočnosti, k literárnemu svetu, k sebe v ňom, k tvorbe vcelku. Takýmto rezonovaním, oddávať sa maximálne poctivo „až po korene stromov” (Miroslav Válek), či po metamorfózy krehkosti sveta (Viera Benková), činorodé provokujú, čo v konečnom dôsledku i prináleží autoritám. Tak Durasovú, ako i Benkovú je najľahšie čítať na prvej úrovni. V nej nám napríklad Durasová prináša prí-

Pri Kanjiži v roku 1980 je ono v rovnakej miere i nevinnosť i zlo, povedané M. Durasovou v knihe Emily L. Ale aj nutnosť, akou je magická sila živlov, i chvíľkovosť, akou je poetická chvíľa verandy – povedané V. Benkovou v najnovšej zbierke Exlibris morušových listov. Píšu metafiktívne autobiografie. Francúzska spisovateľka, scenáristka a režisérka Durasová, ktorá sa do povedomia širšej čitateľskej obce dostala svojím románom Milenec

intuitívnosť s mýtickými prvkami. A pritom rázne bojuje o menšinovú hrdosť, s glorifikačným obdivom sily a vitality slovenského etnika vo Vojvodine (Heroica slovaca), výstražne volajúc čiernych drozdov nad žltou krajinou, zasadzujúc sa za dôstojnosť ľudstva v pretechnizovanej dobe odcudzenosti. Vypisuje lyrické diáre existencie s panteistickým podtextom v zénovej filozofii (Čajová meditácia – Exlibris morušových listov).

Cítime k nej rešpekt, pre silu a umnosť, dôkladnú znalosť historickej látky, aká prináleží odvážnym nezávislým intelektuálom. A má pritom lyricky clivé srdce, ktorým dovidí do okom neviditeľných, najskrytejších zákutí. Áno, obidve neklamú v žiadnej knihe. Toto tvrdenie je červenou niťou ich prozaickej a básnickej tvorby. Sú ontotvorné. Faktom je, že celému dielu M. Durasovej, ale i Viery Benkovej dominujú dva symboly: dom a mama. Túžba po materinskej láske – Durasová vyrastala vo francúzskej kolónii Indočíne, kde jej mama bola majiteľkou plantáže a po celý život lipla na materinskej láske – a fakt, že si dopriala materstvo, vymodeloval z nej feministku, ktorá paradoxne, mimoriadne miluje dom. – Mám výnimočný zmysel pre domácnosť, – píše v známej eseji Dom. I Benková „má zmysel pre dom”. Veď metaforou v jej básňach i prózach je práve dom. K tematike rodiska autorka pristupuje s vedomím, že duchovná sila človeka vyplýva i zo sily jeho koreňov, ku ktorým sa často utieka, keď sa zjavia prekážky a problémy, ktoré ho chcú zlomiť. Je to panónsky archetyp, na základe ktorého Benková vyjadruje svoj vzťah k bylinkám. A hľadá v nich elixír, na pozadí kresťanstva a pohanstva, etnografických prvkov a v spätosti s výtvarným umením. Prihovára sa nám univerzálnym jazykom. Hodnotám. Ten dom je synekdocha – vyčítať za ňou vplyv otca, spagyrika, fytoterapeuta a astrológa a študenta Sorbonny, „dobrého pastiera“. – Odpečať červený téglik a vypusť troch vodníkov von. Nech plávajú ľudským priestorom. Čo vieš, či do rána, u

HLAS ĽUDU | 2. 8. 2014 • 31 /4606/ dobrého pastiera uzdraví sa človieča. A zasa metonymicky je za otcom mama Čičmianka, ktorá hýbe. Miluje dom a ako mama túži po dcérach

Benková a Švenková v ošumelom dome (Modrotlač). Vypisuje rekviem domu, do ktorého sa potomkovia nikdy nevrátia. Prechody z jednej izby do druhej stredom magického pitvora Tie bez svojich obyvateľov

v krutej samote spustli a zamreli Kamarátia sa iba s prázdnymi hniezdami búrkami a vetrami... Len jej písanie mu dýcha silu, podopiera ho, materinsky mu pripravuje jeho metamorfózy. Dialektiku, lebo vráti sa do hlinených jám a z hliny ho opäť niekto vymodeluje. – Písať budem i vtedy, keď ma viacej nebude, – povedala pred smrťou Marquerite Durasová v próze To je všetko. Tak ako vždy, aj poslednú knihu písala lapidárnym dialógom a fragmentárnou štruktúrou. Písanie je etický princíp. Ako výraz životnej celistvosti. Ariadnina

Stretnutie spisovateľov – písal sa rok 1989 niť. Aj Benková bude večne písať. Aby zanitovala to, čo sa obderie. Vypáraj z domu nite a klbko za mnou zahoď. Vrátim sa iste. Ku stodole so zbožím v korábe istoty. Aby sme zanitovali to, čo sa obdralo (Kniha výstrahy). …Nikdy nenájdeme niť; možno ju nachádzame a tratíme vo viere, v nejakej melódii, sne, básni, slovách,

ktoré nazývame filozofiou, alebo v nepomútenom a jednoduchom šťastí (Borhes). … V magickom pitvore Viery Benkovej si čajom pripíjame na metamorfózy večnej tvorivosti, zanietenia a oživenia na duchu. Marguerite si vychutnáva Čaj kráľovien, čaj Flos coeli. Je ľudstvo v tom? ○

V KULTÚRNOM STREDISKU BELEHRADU

Odtiene červenej

Oto Filip

altonistovi červená môže byť ukradnutá, zamilovaní si ju spravidla všímajú, maliari si posvietia na jej odtiene. Farba lásky výrazne poznačila uplynulú júlovú výstavu vo Výtvarnej galérii Kultúrneho strediska Belehradu. V prvom rade ďakujúc tomu, že sochárka Božica Rađenovićová, ktorá vyše dvoch desaťročí úspešne pôsobí na súčasnej vizuálnej scéne Kanady, mala skvelú ideu: tematickou výstavou s názvom Tri farby červenej poukázať na estetické, chromatické a symbolické hodnoty jednej zo základných farieb. Na podujatí účinkovala aj v druhej role, ako autorka s aktuálnymi prácami z tohto a minulého roku: seriálom kresieb menom Možnosť, na ktorých sú kontúry figúr definované vlnou a ktoré boli skicou performancie s rovnakým menom, skulptúrami a inštaláciami pomenovanými Prelínanie liniek toku krvi a Rast, ktoré sú z vlny a iných mäkkých materiálov, ako i cyklom printov s názvom Červená pieta.

Vlastné práce v červenom, inštalácie a objekty, ktoré vznikli kombinovanou technikou, prezentovala v Belehrade i Vesna Perunovićová, ďalšia umelkyňa žijúca a tiež úspešne pôsobiaca v Kanade. Jej obľúbenými materiálmi sú drevo, kov, porcelán. Treťou autorkou a aktérkou je belehradská sochárka Olivera Parlić

Božica Rađenovićová: seriál kresieb Možnosť

Červená pieta Karajanković, profesorka v odbore skulptúry na Fakulte výtvarných umení v Belehrade. Napriek tomu, že sa všetky tri autorky predstavili rôznymi vý-

tvarnými spôsobmi a médiami: od kresby po inštalácie, všetky majú i čosi spoločné, čo ich aj dostalo pod jednu výstavnú strechu. Je to použitie červenej farby, samozrejme,

III

rôznymi spôsobmi interpretácie: od estetického, cez úžitkové, po symbolické. Za klad tejto výstavy možno označiť ešte čosi: vznikla ako plod spolupráce Kultúrneho strediska Belehradu, Súčasnej galérie v Zreňanine a Modernej galérie Výtvarné stretnutie v Subotici, za podpory Ministerstva kultúry a verejného informovania Srbska, Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, troch miest a Canadian Council for the Arts. Čo prakticky znamená, že po Belehrade moderný červený a pútavý projekt uvidia počas leta aj milovníci umenia v Zreňanine a v Subotici. Majú aj čo. ○

Mozaika ZO ZÁJAZDU DO FRANCÚZSKA

Od Maginotovej línie k Arromanches Miroslav Demák

verečné boje na západnom fronte, a odrazu sme si uvedomili, že sme pri pomníku pripomínajúcom začiatok bojov na západnom fronte, ale v prvej svetovej vojne. Nemecko zaútočilo na Luxembursko 2. a na Belgicko 3. augusta, v deň, keď vyhlásilo vojnu Francúzsku. Že sa vojna začne, nebolo žiadnym prekvapením. Vojská Rakúsko-Uhorska už vtedy útočili na Srbsko a Francúzsko sa postavilo na stranu slabšieho. Bolo jasné, že na západe sa začnú boje s francúzskym odvekým nepriateľom a spojencom Rakúsko-Uhorska – Nemeckom. Uvedomujúc si, aké je Nemecko vojensky silné, Francúzi pri svojich hraniciach s týmto susedom vybudovali opevnenú Maginotovu líniu, ale Nemci na ňu vôbec nezaútočili. Jednoducho ju obišli a na Francúzov sa valili z Belgicka, obkolesujúc jednotky v úplne zbytočných opevneniach. Pomník v blízkosti rieky Mase (Meuse), pri ktorom sme stáli (autor Paul Flickinger), bol postavený roku 2008, 94 rokov po 2. auguste 1914, keď sa

REPORTÉRI

äčšina členov výboru Pazovčanov žijúcich na Slovensku sa na svoje tretie výjazdové zasadnutie do Francúzska (prvé bolo roku 2009, druhé 2011) vybrala autom. Šesťčlenná posádka Pomník obetiam prvej svetovej vojny (Foto: Peter Poljovka) sedemmiestneho auta, ktoré si od syna požičal a veľkú časť z 4 500 znie údaj: Francúz Lazar Ponticeli pán Karol Forgáč, pokračovali sme kilometrov dlhej cesty aj osobne odsa dožil 110 rokov a vojak opačnej v ceste do Normandie, do mesta šoféroval Vlado Kanáš, vyštartovala strany Erich Kästner 108 rokov. Bayeux. Cestou sme si obzreli mana cestu večer 29. mája. Zámerom Obaja žili takmer o 90 rokov dlhšie lebné mestečko Honfleur na pobreží bolo prísť do Normandie niekoľko dní než ich padlí spolubojovníci... O pár mora. Práve sa tam konal jarmok, pred oslavami 70. výročia vylodenia desiatok kilometrov ďalej leží mesto a tak turistov bolo viac než obvykle. spojencov. Dostať sa na miesto skôr, Verdun, pri ktorom prebiehali ur- Ale aj vo všedný deň sa mesto teší než sa začnú veľkolepé oslavy, malo putné boje v nezmyselnej zákopovej priazni návštevníkov. Je to totiž rojednu obrovskú výhodu. Kým počas vojne. Na týchto priestoroch bol po disko Samuela de Champlena, ktorý osláv ste prakticky celý deň museli prvýkrát ako zbraň použitý smrtiaci založil Quebec a vystaval tam prvú zostať na jednom mieste, nám sa za plyn. Obete na oboch stranách sa osadu. Jeho rodný dom je métou jeden deň podarilo prejsť tri pláže, na počítajú v státisícoch. Cynické slová domácich turistov, ale aj tých zo ktorých sa spojenci vylodili, navštíviť Napoleona, že smrť jedného vojaka zámoria, predovšetkým z Kanady. dva vojenské cintoríny, prezrieť si je tragédia, ale smrť milióna voja- Okrem jeho rodného domu tu turisti aj dve múzeá a tiež si pozrieť dokov je iba štatistika, tu našli svoje nájdu veľmi pekne zachované budovy kumentárny film v jednom panoranaplnenie. a drevenú katedrálu, ktorej strešnú matickom kine – všetko venované Aby bolo vôbec možné postaviť konštrukciu tvoria vlastne dva trupy spomienke na operáciu Owerlord. tento spoločný pomník, museli si dlhých drevených lodí, ktoré staviZ Bratislavy sme vyruky podať Charles de Gaulle telia obrátili hore dnom a postavili štartovali podvečer. Za s nemeckým kancelárom Kon- ich na nosných múroch. Obyvatelia Viedňou začalo pršať radom Adenauerom. Stalo sa Honlfeur totiž nemali majstrov na a celou cestou cez Rato 8. júla roku 1962 v historic- budovanie katedrál, ale mali hodne kúsko a Nemecko nekej katedrále v meste Remeš, skvelých majstrov na stavbu lodí. ustále lialo ako z krhly. Až ktoré bolo prvým cieľom našej Oblasť Normandie sa vlastne – keď sme sa, už na území cesty. Katedrála v Remeši patrí zatiaľ – delí na dva vyššie územné Francúzska, zastavili na medzi skvosty gotickej archi- celky Haute-Normandie (1,8 milióna odpočívadle pri diaľnici tektúry, i keď krásou a výškou obyvateľov) a Basse-Normandie (1,5 (na rozdiel od nemeckých nemôže konkurovať katedrále milióna). Práve počas nášho pobydiaľnic, ktoré sú bezplatv meste Chartres. Katedrála tu vo Francúzsku prebiehal proces né, vo Francúzsku vás bola poškodená v bojoch počas zjednodušovania týchto územných jazda ich autostrádami prvej svetovej vojny delostre- celkov, vo Francúzsku nazývaných vyjde hodne draho), dážď leckou paľbou a následným regióny. Miesto doterajších 22 celkonečne ustal. Boli sme požiarom. Po rekonštrukcii kov ich má byť už iba 14. Podľa tohto už desať hodín na ceste Pohľad na aleju pamätníkov v Pamätnom parku sa práve táto katedrála stala návrhu sa historická Normandia zasa a vystrieť si nohy bola reportérov miestom, na ktorom sa Fran- stane jednotnou a na celom území veľmi pekná vidina. Dali cúzi a Nemci rozhodli skončiť sa bude používať viac než tisíc rokov sme si kávu, umyli sa a... poobzerali boje začali. Na ňom sú zaznamenané so vzájomnými vojnami a začať bu- starý historický erb – dva leopardy po okolí. mená prvých dvoch vojakov, ktorí dovať Európu ako spoločný útvar na žltom poli. Padol však aj návrh, padli na západnom fronte. Na fran- všetkých jej občanov. Napriek exis- aby sa vytvoril akýsi superregión, POMNÍK Z PRVEJ SVETOVEJ cúzskej strane to bol 21-ročný Jules tencii EÚ, stále nie je isté, či vytúžená v ktorom by okrem doterajších dvoch VOJNY Peugeot a na nemeckej strane o rok jednota všetkých jej obyvateľov bude Normandií boli aj regióny Picardie Na odpočívadle bol aj akýsi starší Albert Mayer. O tom, ako sa niekedy dosiahnutá, alebo nie. (1,9 milióna) a Nord-Pas-de-Calais pomník. Najprv sme mu nevenovali osud s ľuďmi zahráva, dosvedčia aj (4 milióny obyvateľov). pozornosť, ale zvedavosť zvíťazila. dve ďalšie mená zapísané na tomto HISTORICKÁ NORMANDIA V Bayeux sa nachádza aj jeden arŠli sme si ho pozrieť. A stálo to za pomníku. Sú to mená účastníkov SEDEMDESIAT ROKOV PO tefakt zapísaný do knihy svetového to. Mali sme naplánovanú cestu boja v prvý deň prvej svetovej vojPo jednej noci strávenej v Parí- kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to do Normandie, na miesta, kde sa ny na tomto bojisku, ktorí neskôr ži, kde na nás už čakal člen nášho gobelín znázorňujúci život v Normanv druhej svetovej vojne začali zá- žili najdlhšie. Takmer neskutočne výboru a organizátor celej cesty dii v 11. storočí, vrátane dobýjania

HLAS ĽUDU | 2. 8. 2014 • 31 /4606/ Anglicka Viliamom Dobyvateľom. Takmer dvesto rokov sa na anglickom dvore hovorilo po francúzsky, ale vzťahy s ostatnými územiami Francúzska boli akékoľvek iné, len nie dobré. Zjednodušene povedané, na vojny sa využívala každá príležitosť. Nás však teraz zaujímali vojny časovo nám oveľa bližšie. Mesto Bayeux, ako aj mesto Caen, okolo ktorých zúrili najťažšie boje počas vylodenia spojencov v júni 1944, sa nachádzajú v regióne Basse-Normandie. Z piatich pláží, na ktoré sa spojenci vylodili, sú dve (Sword a Juno) bližšie k mestu Caen, kým tri (Gold, Omaha a Utah) sú bližšie k Bayeux. Najviac šťastia mali Angličania, vylodení na pláž Sword, a Kanaďania, ktorí vystúpili na pláž Juno. Aj naše prehliadky miest vylodenia sme začali od nich. Postupne sme navštívili mestá Courseulles sur Mer, Ver sur Mer, Arromanches a cintorín amerických vojakov pri Colleville sur Mer. Obhliadku sme skončili na mieste najťažších bojov, na pláži Omaha pri myse Poninte du Hoc. Dedinky v Normandii a cesty, ktoré ich spájajú, oveľa viac pripomínajú anglickú krajinu, než južnejšie časti Francúzska. Domy sú často stavané uprostred pozemkov so záhradou anglického typu (na rozdiel od francúzskych záhrad, ktoré sú výsledkom ľuďmi tvarovaných foriem porastov, Angličania uprednostňujú voľne rastúce, ale vhodne kombinované rastliny). Všade vidno sady jabĺk (však je to oblasť Calvados), spravidla ohraničených živými plotmi. Cesty sú z oboch strán obrastené bujnou zeleňou. Týmito cestami sme sa autom presúvali do jednotlivých miest vylodenia. Približovanie sa osláv 70. výročia operácie Owerlord bolo viditeľné na nespočetných autách – veteránoch, najmä jeepoch z 2. svetovej vojny. V niektorých boli zrejme aj pamätníci historických udalostí z roku 1944, ale v iných sa prevážali mladší ľudia, milovníci historických vozidiel. Na každých pár kilometrov už boli postavené stanové tábory vojenského typu. Pri nich dobrovoľníci, ale aj profesionáli nacvičovali jednotlivé časti blížiacich sa osláv. Až po prehliadke všetkých tých pamätníkov prvých dní bojov o Normandiu, predovšetkým exponátov vystavených v múzeu v Arromanches, si človek uvedomí, aké náročné bolo naplánovať operáciu takých obrovských rozmerov. Aby vylodenie bolo vôbec možné, bolo potrebné

najprv vybudovať umelý prístav. Ten A znova letecké nálety, burácajúce Craquelin (architecte paysagiste). bol postavený z potopených sta- kanóny na veľkých bojových lodiach Aj keď podnetom na jeho zriadenie rých lodí a obrovských betónových a na obidvoch stranách nespočet- bola spomienka na novinárov padlých kesónov, ktoré síce prázdne dokázali né obete. Nie je to žiadna fikcia, za v bojoch o Normandiu, dokončený plávať na vode, ale naplnené vodou každým záberom je konkrétna smrť. bol až v roku 2007. Na vstupe do a navzájom pospájané boli stabilné A koľko smrtí!? Obete sa odhadujú ohradeného priestoru s množstvom a vhodné na pristávanie aj veľkých na 80- až 120-tisíc vojakov a dve zelene je nápis, ktorý pripomína, že nákladných lodí. Pre menšie lode desiatky civilistov z dedín a miest, pamätník je venovaný reportérom s vojakmi boli vytvorené umelé móla ktoré mali to nešťastie, že sa našli a slobode tlače. bližšie k pobrežiu, z ktorých viedli priamo na ceste, ktorou prichádzala Posledným miestom na južnom pontónové mosty, po ktorých pre- sloboda. pobreží Normandie, o ktoré sa v opepravovali tanky na pevninu. Keby sa Dnes tieto pláže vyzerajú veľmi rácii Owerlord bojovalo, je svetoznávylodenie v Normandii 6. júna 1944 mierumilovne, i keď pri odlive v mori my Mont Saint Michel. Bretónsko skončilo nezdarom, (Bretagne) ho stále je otázne, ako dlho chce mať začlenené by vojna ešte trvado svojho územia, la, lebo naplánovať ale zatiaľ tento architek tonick ý a realizovať poskvost zostáva dobnú operáciu by v Normandii, ktotrvalo ešte veľmi dlho. Je možné, že rej zástava sa hrdo týči nad hradnou by za tú dobu sobránou. Mont Saint vietska Červená armáda dobyla celé Michel je opevnené Nemecko, a v tom mesto, ktoré tu stáprípade by dejiny ročia slúžilo len na druhej polovice 20. ochranu kláštora. storočia iste vyzerali Prvé sakrálne stavúplne ináč. Operácia by na tomto výniOwerlord, aj napriek Naša výprava v Normandii pri kanóne pred múzeom v Arromanches močnom mieste tomu, že trvala sto (Foto: Karol Forgáč) pochádzajú z piadní namiesto plánovaných desiatich vidno ojedinelé pozostatky provizór- teho storočia nášho letopočtu, i keď až pätnástich, sa nakoniec skončila nych prístavov z vylodenia. Väčšinu dnešnú podobu má kostol na jeho úspechom, zahnaním nemeckých materiálu na túto operáciu dodali vrchu len od začiatku 20. storočia. vojsk z Francúzska a prenesením Američania. A Američania po vojne Vtedy na vrchole jeho veže postavili bojov na územie Tretieho Reichu. všetko kovové ležiace na plážach pozlátenú sochu archanjela Michala, Normandie vybrali z vody a zaviezli ktorá sa nachádza 170 metrov nad V OHNISKU OPERÁCIE do USA. Na pretavenie mohli za- hladinou mora. Výška kláštorného OWERLORD mestnať tisícky svojich nezamest- komplexu prevyšuje celkovú výšku Najlepší prehľad bojov o Norman- naných občanov. Plánovači operácie ostrovčeka, na ktorom je vybudodiu môžu návštevníci získať v pano- Owerlord pravdepodobne s týmto vaný. Postavili ho na zaujímavom ramatickom kine, kde na trinástich rátali, už keď sa začala plánovať celá mieste – presne tam, kde je najväčší obrazovkách, postavených vedľa operácia. Len mŕtvi, pod dokonalými rozdiel medzi prílivom a odlivom v ceseba a zapĺňajúcich všetkých 360 šíkmi náhrobných pomníkov, zosta- lej Európe (9 metrov). Úchvatná je aj stupňov kruhu, je premietaný pol- li ležať na vojenských cintorínoch rýchlosť, ktorou sa počas prílivu rúti hodinový dokumentárny film. Ten v blízkosti. voda k pevnine, takže by ste pred ňou bol vytvorený prepisom dobových V Normandii ležia vojaci znepria- po mokrom piesku nestačili zutekať, záznamov do najmodernejších no- telených strán každý na svojom aj keby ste bežali ako o dušu. A stáva sičov obrazu a zvuku. Odrazu sa cintoríne. Američania zvlášť, An- sa to pomerne často. Nečudujeme tak ocitáte uprostred celej operá- gličania spolu s vojakmi, ktorí patrili sa, keď vieme, že Mont Saint Michel cie. Vôkol vás prebieha príprava na pod ich korunu, Nemci zvlášť. Je tam ročne navštívia viac než tri milióny vylodenie, ste medzi vojakmi nastu- len jeden spoločný vojenský cinto- návštevníkov. pujúcimi do lodí, ešte sa usmievajú rín. Nachádza sa v meste Bayeux. Mont Saint Michel bol pol druha a vtipkujúci... Potom sa všetko vôkol Vedľa seba je tam pochovaných 4 tisícročia ostrovom. Potom k nemu vás doslovne otriasa, keď začnú pá- 100 vojakov z Britského spoločen- vybudovali hrádzu, na ktorej sme sa liť lodné kanóny a keď na nemecké stva národov (Commonwealthu), vyfotili, a tak sa Mont Saint Michel bunkre padajú bomby z lietadiel... 500 vojakov ďalších spojeneckých stal polostrovom. O pár mesiacov však Z výsadkových lodí sa na pláže plyt- armád, 340 neidentifikovaných zasa bude ostrov, lebo hrádzu nahradí činou brodia vojaci, guľomety z ne- a 460 nemeckých vojakov. Oproti most. Môžete ho vidieť na fotke, hneď meckých opevnení na nich spustia tomuto cintorínu sa nachádza ešte vpravo vedľa nás. A tak, na mieste, paľbu... Na Pointe du Hoc sa rengeri jeden výnimočný komplex. Pamätník kde prebiehali posledné boje na poz 2. bataliónu štverajú na pletených reportérov (Mémorial des reporters). breží Normandie, skončila sa aj naša rebríkoch na strmý útes a Nemci Postaviť sa ho rozhodli Reportéri púť historickými miestami, spätými zhora na nich strieľajú ako na divé bez hraníc s prispením štátnych s vylodením spojencov roku 1944, kačky, takže nakoniec z 225 útočia- a lokálnych orgánov. Koncepciu práve počas osláv sedemdesiatročnice cich vojakov nažive zostane iba 90. pamätníka vypracoval Samuel tejto slávnej vojenskej operácie.

Mozaika NAJLEPŠIE ŠPORTOVÉ FOTOGRAFIE ZO SÚŤAŽE AGENTÚRY BETA O FOTOGRAFIU ROKA

Okamih, ošiaľ a žiaľ

Damir Senčar (Chorvátsko): Pod košom

Oto Filip

tých športových záberoch je aj neopakovateľnosť okamihu, aj hravé hľadanie, aj trpkosť či radosť objavovania. Do zoznamu prvých desiatok najlepších záberov súťaže agentúry Beta o najlepšiu fotografiu roka – zúčastnilo sa v nej 110 autorov z desiatich štátov – sa nie náhodou dostali i viaceré chvíle športové: z basketbalových, futbalových a šermiarskych zápasov, z pästiarskych súbojov, z pretekov bežeckých alebo z ľadovej plochy. Lebo vystihujú chvíľu, ošiaľ, majú rýchly dej, nečakané zvraty, v prvom rade akciu. Veď čo iné je šport než súťaž, výzva, pohyb? Zaujímavé je, že sú autormi súčasných najvydarenejších športových záberov hlavne chorvátski novinári, ktorým počas roku za nami dobre vyšiel zámer byť riadne tvoriví. Tak ich fotografické postrehy, ako aj tie našich autorov, takmer celý prvý letný mesiac pútali návštevníkov, prechádzajúcich sa stredom Belehradu, kde bola nainštalovaná výstava o súťaži agentúry Beta. A len keď sa človek dôkladnejšie zapozeral do nenapodobniteľných okamihov, začal si vlastne uvedomovať, že je šport v prvom rade o nás. O majstrovstve prekonať iného a seba, o úniku zo všednosti, o radosti, bárs minútovej, o jagavých hviezdach, o horlivosti a nádeji, o ofenzívach a drámach, o tom, ako prekonávať prekážky. Taký malý, časovo obmedzený, monotematický život v kocke, plný vzletu víťazov a mračien porazených. Potom prestávka: do nového zápasu, inej súťaže, ďalšej výzvy... ○

Igor Kralj (Chorvátsko): z vlaňajších majstrovstiev v šerme

Slavko Midžor (Chorvátsko): Na ľade

Grgur Žučko (Chorvátsko): Čiernobiele v kolore

Marko Đurica (Srbsko): Basta

Aleksandar Đorović (Srbsko): Caruso

Porazený a víťaz

Patrik Macek (Chorvátsko): Maratón

Zásah naplno

HLAS ĽUDU | 2. 8. 2014 • 31 /4606/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip – Máte prekrásne toto mestečko, určite vám v ňom rapídne pribúda obyvateľov. – Ale ani nie. Viete, len čo sa narodí nejaké dieťa, už aj z mesta zmizne jeden mládenec.

– Vieš, aké je ťažké zachovať tajomstvo? – Samozrejme, preto som to ešte nikdy neskúšala.

– Mara, – vraví pani Krišpínová slúžke, – čo to na vás vidím?! Veď vy ste tehotná! – No a čo, milostivá, veď aj vy... – No dobre, ale ja som tehotná od svojho manžela! – Veď i ja od neho!

– Pán doktor, – vraví korpulentnejšia dáma v ordinácii lekára, – pomôžte mi, mne strašne chutí jesť, a potom len priberám a priberám... – Dobre, pani, predpíšem vám nejaké pilulky... – Len veľa, pán doktor, veľa, veľa...

Zo zbierky TRN Jovana Hadži-Kostića – Počuj, starý, – vraví pani manželovi, – mali by sme si podať lotto. – A to už prečo? – Môj vnútorný hlas mi to hovorí... – Panebože, – zhrozí sa manžel, – ty máš ešte aj vnútorný hlas?!

Stretnú sa dvaja pred bankou. – Ideš z banky? Čo si chcel? – spytuje sa prvý. – Ale, požičať si. Lenže mi povedali, že mi nedajú, lebo ma nepoznajú. – To je zvláštne, mne zase povedali, že mi nedajú, lebo ma poznajú.

2. 8. – 8. 8. 2014

POČASIE

Natalita vo Vojvodine výrazne klesá. Vyzerá, že sa teraz na sálašoch len spieva... Jedna filologická otázka: prečo ľudia vravia musím chytiť autobus a zoberiem si taxík? Azda preto, že im autobus stále uniká.

Píše mi čitateľ L. S.: – Je to viac ako tri mesiace, odkedy ma žena opustila. Vravela, že ju nudím. Vysvetlite mi, ako som sa jej mohol znudiť, keď som nikdy nebol doma?

Keby v školských laviciach sedel toľko, koľko na lavičke pre náhradníkov, dnes by už bol vedcom svetového mena.

Námorník sa vráti z cesty a spytuje sa manželky: – Tak, čo povieš na tú chutnú opičku, čo som ti poslal z Afriky? – Nuž, keď mám pravdu povedať, radšej mám teľa- Karikatúra: Jugoslav Vlahović (z retrospektívnej výstavy v Belehrade) cinu.

Graffiti International Naša skutočnosť je taká, aká je – len o čosi horšia. Muži majú len dva nedostatky: všetko to, čo rozprávajú, a všetko to, čo robia. Ak si sa nič nenaučil, nebudeš mať čo zabúdať. Radšej nikdy, ako neskoro. Radšej vlasy v polievke, ako polievka vo vlasoch. Keď jednotlivec sníva, je to sen. Keď všetci snívajú, ide o začiatok skutočnosti.

Počúvam rozhovor dvoch žien v autobuse: – Ako sa ti má dcéra? – Fajn! Vydala sa za človeka, ktorý ju miluje aj si ju váži. Prináša jej raňajky do postele. – A syn? – Radšej sa nepýtaj! Zobral si xantipu, ktorej musí niesť raňajky do postele...

Dragoslav Andrić

Keď je pekné počasie, najkrajšie je to, že vtedy neprší. Pesimistom je školený optimista. Aj v láske sa všetko hýbe hore-dolu. Prečo ten, čo chrápe, vždy prvý zaspí? Fajčenie ti skracuje cigarety. Nechajte ma tlstnúť. Nemôže sa každý venovať baletu. Diéty sa vždy začínajú zajtra.

Nezabudnuteľné vety z českých filmov . Ideme skratkou, páni, je to síce ďalej, ale je zato horšia cesta. (Snežienky a machri) . Porovnajme si čas, presne o dvadsať minút sa zídeme pri stole. Nemám hodinky. Dobre, tak o pätnásť. (Jedna ruka netlieska) . Pepino! Už toho máme dosť! – My tiež! Matýsek sa posral! (S tebou ma baví svet) . Ja poznám široko-ďaleko všetky kravy, ale vás som tu ešte nevidel. (Leto s kovbojom) . Rodičia, ktorí majú záujem vidieť idiota, nech sa dostavia do riaditeľne. (Obecná škola) Podľa denníka Sme (19. júl 2014)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

18˚ | 32˚

19˚ | 32˚

18˚ | 31˚

18˚ | 32˚

19˚ | 33˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Tekvicové placky

Tekvicový zákusok

čerstvo nakrájanej bazalky, soľ, vegeta, 2 strúčiky cesnaku, mleté čierne korenie, asi 6 lyžíc múky, olej.

jogurt, 1 jogurtový pohárik krupice, 1 pohárik múky, 1 dl oleja, 1 pečivový prášok, soľ a vegeta podľa chuti; Na posypanie: sezam.

Takto sa to podarí: Tekvicu prerežeme, vydlabeme semiačkovú dužinu a tekvicu postrúhame. Do postrúhanej tekvice pretlačíme cesnak, pridáme obe vajíčka a čerstvú nakrájanú bazalku. Ochutíme vegetou, soľou a mletým čiernym korením. Pridávame po lyžici polohrubú múku. Odhadneme, koľko bude treba, cesto by malo byť hustejšie, mazľavé. Rozpálime olej a lyžicou na ňom tvarujeme placky alebo použijeme panvicu na volské oká. Opečieme z oboch strán.

Takto sa to podarí: tekvičku nastrúhame a pridáme všetky suroviny okrem sezamu. Dobre premiešame, aby sa zložky spojili. Na dobre vymastený a múkou vysypaný plech vylejeme pripravenú zmes, posypeme sezamom a upečieme v rúre.  Foto: E. Šranková

Suroviny: 1 tekvica, 2 vajcia, 6 – 8 lístkov Suroviny: 1 väčšia tekvička, 5 vajec, 1

OVSENÉ VLOČKY 5-KRÁT INAK

Poslúžia aj inak ako raňajky!

ú súčasťou raňajok a to je asi tak všetko, na čo ich vieme použiť. Pritom sú ovsené vločky nečakane všestranné! 1) Čistia. Ovsené vločky dajte do mlynčeka na korenie a pomeľte ich. Odstránite tým rôzne pachy a usadeniny, ktoré sa nahromadili v mlynčeku. 2) Drhnú. Zmiešajte ich s vodou, aby vznikla pasta. Po práci v záhradke si touto pastou vydrhnite ruky – odstránite tak všetku špinu. 3) Omladzujú. Pleťová maska z ovsených vločiek omladzuje a rozžiari tvár. Vyrobte si ju z ovsených vločiek, teplej vody a prírodného jogurtu. Naneste na tvár a nechajte pôsobiť. 4) Odstraňujú pach. Misku ovsených vločiek dajte do chladničky – čoskoro sa odtiaľ vytratí všetok pach. 5) Chutia aj inak. Keď ich zmiešate s trochou masla a cukru a opečiete na panvici, vznikne chrumkavá pochúťka. 

Čokoláda pre domácich miláčikov za odmenu? Zabudnite Aj keď ľudia míňajú veľké sumy peňazí na stravu pre domáce zvieratká, často sa neubránia pokušeniu rozmaznávať svojho miláčika aj ľudskými dobrotami. Tie prosebné očká, tie rozkošne spustené ušká! To sa predsa nedá odbaviť len tým, že mu kúsok podhodíte tajne pod stolom. Lenže čo je bezpečné pre ľudský žalúdok, nemusí byť bezpečné pre zvierací. Sviatočné prejedanie Sýte jedlá bohaté na tuky môžu viesť až k nevoľnosti a k bolestiam žalúdka vášho zvieratka. Najmä počas sviatkov sa veterinári vo veľkom stretávajú s takýmito prípadmi. Medzi typické príznaky podráždeného alebo za-

páleného pankreasu patria hnačka, bolesť v oblasti žalúdka a vracanie. Stop cibuli a cesnaku! Cibuľa a cesnak sú zdravé pre nás, ale toxická zložka thiosulfát môže

je v tomto smere menej jedovatý a pes či mačka by ho museli skonzumovať viac, aby ochoreli. V malom množstve však môže byť pre zdravie psov prospešný a je obsiahnutý aj v niektorých výživových doplnkoch.

poškodiť červené krvinky a spôsobiť chudokrvnosť psom a mačkám. Najväčším rizikom je cibuľa. Už aj jedno užitie môže viesť k anémii. Cesnak

Nebezpečná čokoláda Najväčším NIE pre zvieratá je čokoláda. Tá totiž obsahuje teobromín – zlúčeninu, ktorá stimuluje činnosť srdca a pôsobí močopudne. Kakaový prášok a čokoláda na varenie sú najtoxickejšie formy, keďže obsahujú desaťkrát viac teobromínu ako mliečna čokoláda. Desaťkilový pes môže byť vážne ohrozený, ak si „zgustne“ iba na štvrtine balíka s kakaovým práškom alebo polovici tabuľky čokolády na varenie. Ak chcete svojho miláčika potešiť kúskom čokoládového koláča alebo

Mozaiku číslo 181 pripravil Oto Filip

VIII

tým, že ho necháte zlízať čokoládovú polevu, môžete mu skôr spôsobiť nevoľnosť. Psy a mačky „predávkované“ čokoládou môžu byť veľmi hyperaktívne. Močopudný efekt zase spôsobuje, že vylučujú príliš veľké množstvo tekutín a sú neobvykle smädné. Teobromín môže navyše spustiť príliš rýchle alebo nepravidelné búšenie srdca, čo môže v prípade zvýšeného pohybu skončiť naozaj neradostne. Hrozno ohrozuje obličky Ďalšie ľudské pochúťky, s ktorými sa neoplatí deliť, sú hrozno a sušené hrozienka. Dodnes veterinári nepoznajú presnú príčinu, prečo sú nebezpečné. Závisí to, samozrejme, aj od druhu a zjedeného množstva, ale dokázalo sa, že hrozno a sušené hrozienka ohrozujú obličky zvierat. 

Kultúra Náhrdelník z perličiek kultúry a športu 17. PREDSLÁVNOSŤOVÉ DNI V KULPÍNE

Katarína Gažová

ho komplexu v Kulpíne po Kulpín, SUS Krajan výstave už čakali sladké la– Vojvodina, taradičné Predslávnosťové dni hôdky – torty, ktoré pripravili nečná skupina v Kulpíne, avizujúce Slovenské členky Spolku kulpínskych Gymnázia Jána národné slávnosti, boli v dňoch žien. V galérii kulpínskeho Kollára so žiackym 26. a 27. júla. Tohtoročné predsláv- múzea bola nainštalovaná domovom v Petnosťové hody v organizácii MOMS výstava o staviteľovi, nestorovci, Folklórny Kulpín sa vyznačovali pozoruhod- rovi slovenskej architektúry súbor z obce Čenými kultúrnymi a športovými Michalovi Milanovi Harminľadice, Slovensko, podujatiami. Sobota, keď meniny covi, pôvodom z Kulpína, a speváci Zdruoslavovali Anny, bola dňom určeným pod názvom Z Kulpína na ženia penzistov na kultúrne obsahy dvojdňových Slovensko. Úvodom otvorev Kulpíne, hostia slávností. A zasa nedeľa bola prevaž- nia výstavy predseda MOMS Dušan Danko ne dňom športovania a dobrej zá- Kulpín P. Gaža pripomenul, že z Nitry (recitácia) a bavy v Kulpíne. Všetky naplánované výstava je ladená príležitostMilan Lačok z Nosegmenty PDvK sa organizátorom ne ku 145. výročiu narodenia Slávnemu nestorovi slovenskej architektúry Kulpínčanovi vého Sadu (spev). podarilo realizovať za priaznivého a 50. výročiu úmrtia tohto M. M. Harmincovi organizátori venovali výstavu k výročiam Pred programom počasia, upršanému júlu sa nepoda- významného Kulpínčana. sa na javisku pririlo prekaziť ani jeden z nich. Každé Obsahuje texty, fotografie a makety že Kulpínčania môžu právom byť hovorili: predseda MOMS Kulpín, podujatie sa vyznačovalo bohatou stavieb M. M. Harminca. Autorkou hrdí na svojho rodáka svetového predseda Báčskopetrovskej obce návštevnosťou a dobrou náladou. textov a kurátorkou je doc. Ing. arch. mena, ktorý je veľkou osobnosťou Pavel Marčok a starostovia obcí: O športových obsahoch sa dočítate Jana Pohaničová, PhD., z Fakulty ar- pre Kulpín, ale aj pre Slovensko, Čeľadice – Laco Anton a Topoľčany v rubrike Šport. chitektúry Slovenskej technickej uni- a výstavu aj otvoril. Vernisáž spevom – Milan Štefkovič. Program, ktorého Prvý deň predslávnosťových dianí verzity v Bratislave. Makety vypraco- spestrili speváci zo Združenia pen- scenár a prípravu mal na starosti štartoval otvorením 19. výstavy vala spolu so študentmi. O vzácnej zistov Kulpína pod taktovkou Jána Michal Čiliak, sledovalo početné výtvarnej skupiny KEBY v galérii výstave odborne hovorili Mr. Pavel Kopčoka-Uču. Po obchôdzke výstavy obecenstvo zo zahraničia a z domoDomu kultúry v Kulpíne. Predseda Čáni a V. Valentík. Čáni podotkol, že sa hostia a návštevníci presunuli do va, konferenciersky prednes napísala MOMS Kulpín Pavel Gaža otvo- si Kulpín váži osobnosti, ktoré sú via- areálu parku muzeálneho komple- Viera Dorčová-Babiaková, ktorá bola ril PDvK a privítal prítomných na zané s týmto prostredím, a Harminc xu, kde na videobeame odznela zároveň aj moderátorkou. vstupnom podujatí, menovite hostí patrí medzi najvýznamnejšie osob- projekcia dokumentárneho filmu Po bohatom galakoncerte si prítomprvého dňa matičných osláv v Kul- nosti narodené v Kulpíne. Výstava o Harmincovi, ktorý RTV Vojvodina ní na videobeame pozreli projekciu píne. Predseda výtvarnej skupiny je otvorená tri týždne po 50 rokoch nakrútila v roku 2012. V nedeľu 27. dokumentárneho filmu o Rádiu MOMS Kulpín KEBY Mgr. Vladimír úmrtia Harminca, zdôraznil Valentík, júla predpoludním v evanjelickom Kulpín RTV Vojvodina z príležitosti Grňa v mene organizátorov vý- a podľa jeho slov PDvK sú vhodnou chráme v Kulpíne boli príležitostné 50. výročia tohto lokálneho média. stavy hovoril o činnosti výtvarnej príležitosťou na pripomenutie tohto bohoslužby sčasti tiež venované M. Všetci návštevníci sa po programe skupiny, ktorá na rok mohli pobaviť pri hudbe sezorganizuje dvadsialenčskej skupiny Maks. Ináč tu jubilejnú výstavu hostia zo Slovenska – FS Čeľav rámci PDvK. Odborne ďania v piatok 25. júla mali cesa o vystavených obralovečerný program pre svojich zoch zmienil výtvarný hostiteľov na javisku Domu kulkritik Vladimír Valentúry v Kulpíne. Sprievodnými tík a zároveň výstavu, podujatiami PDvK boli výstavy ktorá bude návštevv miestnostiach Spolku kulpínníkom prístupná do skych žien a dokumentárna 10. augusta, aj otvoril. výstava o konopách kulpínskeZdôraznil, že je výstaho rodáka Jána Maglovského. va dôkazom toho, čo Tohtoročné PDvK podporili kulpínski výtvarníci vyÚrad pre Slovákov žijúcich tvorili za uplynulý rok v zahraničí, Pokrajinský sekrea zároveň je pre nich tariát pre vzdelávanie, správu podnetom na ďalšiu Hostia zo Slovenska, z Čeľadice, zaspievali a zatancovali na PDvK a národnostné spoločenstvá, tvorbu. Výstavu tvoria MSS, Obec B. Petrovec, MS Kuldiela kulpínskych autorov: Anny výročia. Dojímavý a výstižný text M. Harmincovi. pín, Múzeum Vojvodiny, Muzeálny Babiakovej, Vladimíra Grňu, Michala o M. M. Harmincovi z pera prof. Dr. Stredobodom prvého dňa bol ce- komplex v Kulpíne, RTVV a početní Hasíka, Eleny Vasićovej, Michala Michala Babiaka prečítala Viera Dor- lovečerný galakoncert na javisku dobrodinci. V realizácii obsahov Virága, Jána Vrbovského, Jána Mag- čová-Babiaková. Vzácny hosť PDvK v parku. Početnému obecenstvu PDvK 2014 účinkovali kulpínske lovského a hosťom tentoraz bol Ján Jozef Sabo, radca Veľvyslanectva SR svoje tanečné a spevácke schopnosti spolky a združenia, ako aj občania Chlpka z Hložian. V areáli Muzeálne- v Belehrade, v príhovore podotkol, predstavili členovia: KUS Zvolen tejto osady.

• KULTÚRA •

31 /4606/ 2. 8. 2014

Kultúra VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ

Fotovek rodí individuality Monika Necpálová

a tretieho ročníka odboru úžitkovej fotografie z Vysokej technickej školy odborových

spech fotografie tkvie azda v jej dlhovekosti. Dnes sa narodí a ak ju nezničia, prekoná tisícky dní a tisícky nocí. I sama, samučká Autori na výstave svojich prác v galérii (foto: Jovan Popović) môže zaujať a získať obdiv. No v kolektíníctvom nich technické dome v Petrovci. Okrem prác ve iných fotografií zručnosti aj estetické cíte- jednej študentky všetky ostatné je Jej Výsosť „fotka“ nie. Cez rozličné podnety fotografie sú digitálne. Dorotea ešte krajšia. Výstavné demonštrujú autori svoje Santová využila starú techniku umenie ťaží z množmiesto vo svete vo vzťahu výroby fotografií – kyanotypiu. stva zoskupených k iným objektom. Výstava Vystavené diela vznikli ako voľexponátov, obrazov prináša rôzne fotografické nočasová aktivita, pravdaže, na a rovnako aj fotografií. žánre. Veľkoformátové fo- základe enormného množstva Ťahákom je možnosť tografie vyzdvihli rôznoro- znalostí, ktoré nadobudli štunazrieť na svet síce dosť prístupu k fotografii denti počas štúdia. Práve ono sa z uhla cudzieho, ale ako prostriedku vizuálnej zameriava vo svojom pláne nielen sprostredkovaného na fotografiu, ale aj na dizajn komunikácie. jasnou farbou, prípad- Červený ohňostroj na fotografii Sandry Lebovićovej Medzi vystavujúcimi au- a grafický priemysel. ne jasne vypovedajú- (foto: Igor Bovdiš) Sila fotografie, umeleckej i úžittormi je Igor Bovdiš z Báčcou čierno-bielou. štúdií v Novom Sade. Každoroč- skeho Petrovca, ktorého fotogra- kovej, síce nestačí proti ohňu, Dňa 3. júla otvorili výstavu foto- ná spolupráca s galériou svedčí fiu nájdeme aj na afiši k výstave. vode, ale s pomocou zástancov grafie v galérii Foto kino a video o vysokej kvalite študentských Jedna z jeho troch vystavovaných tohto druhu umenia môže zazväzu Vojvodiny v Novom Sade. prác. Študenti ukázali niektoré zo fotografií zobrazuje sedliacku pec chrániť pre ďalšie generácie obraz Autormi sú študenti druhého svojich najlepších diel a prostred- v teraz už neexistujúcom starom dneška a dnešných vecí.

Z PAZOVSKÉHO MIESTNEHO MATIČNÉHO ODBORU

Oslavy okrúhlych jubileí Anna Lešťanová

Klube VHV v stredu 23. júla (po troch schôdzach VV) bolo prvé zasadnutie členov Správnej rady Miestneho odboru Matice slovenskej v Starej Pazove, ako je v čele predsedníčka Anna Balážová. Na začiatku schôdze sa polemizovalo ohľadom oslavy dňa príchodu Slovákov do Starej Pazovy. Pazovskí matičiari si v máji tohto roku nepripomenuli 244. výročie príchodu Slovákov, a to z oprávnených príčin, pre katastrofálne záplavy v krajine. Po dlhšej rozprave uzavreli,

www.hl.rs

Momentka zo zasadnutia

aby si matičiari tento deň pripomínali každý rok príležitost-

Informačno-politický týždenník

ným zasadnutím SR a oslavy sa budú konať iba vtedy, keď

budú okrúhle jubileá. K 250. výročiu príchodu Slovákov do Starej Pazovy si naplánovali vydať pamätnicu. V máji sa neuskutočnil ani tradičný matičný stolnotenisový turnaj. Pre májové katastrofálne záplavy odročený je na september. Na stredajšej schôdzi členovia SR MOMS Stará Pazova boli informovaní aj o priebehu matičného turnaja v malom futbale. Na tomto športovom podujatí v Kysáči, ako uviedol Michal Baláž, podpredseda MSS, pazovské mužstvo obsadilo tretie miesto. Hovorili aj o odchode do Báčskeho Petrovca, na tohtoročné Slovenské národné slávnosti, tiež o účasti pazovských tanečníkov koncom augusta na festivale na Slovensku (Spišská Nová Ves), ktorý sa realizuje vďaka projektu MSS. • KULTÚRA •

K STÉMU VÝROČIU NARODENIA JULIA CORTÁZARA (1914 – 1984)

Kultový autor Oto Filip

arodil sa rovno pred sto rokmi v Belgicku, zomrel pred troma desaťročiami vo Francúzsku. Prozaik, dramatik, básnik, esejista, novinár a prekladateľ argentínskeho pôvodu, jeden z tvorcov novej podoby laplatskej fantastickej poviedky. Slovom – Julio Cortázar, ktorý pozornosť literárneho sveta upútal románom Rayuela (Nebo, peklo, raj). Narodil sa v Bruseli argentínskym rodičom, aby sa ako päťročný vrátil do Argentíny. Študoval v Buenos Aires, neskoršie pôsobil ako učiteľ na argentínskom vidieku, prednášal francúzsku literatúru na univerzite v Mendoze. Reagujúc na perónovský režim, v roku 1951 sa natrvalo

presťahoval do Paríža, kde získal Belehrade trafil klinec po hlavičmiesto prekladateľa pri UNESCO. ke akciou 2014 – Rok Cortázara. V šesťdesiatych rokoch sympati- V rámci neho, v spolupráci s naším zoval s ľavicovými hnutiami v Latinskej Amerike. Je autorom približne desať zbierok poviedok, piatich románov, viac zväzkov esejí, cestopisov, polemík, divadelných a rozhlasových hier, básní... Považujú ho za jedného Kultový autor kultových diel z najdôležitejších spisovateľov dvadsiateho storočia. Združením výtvarných a úžitkoVychádzajúc z toho, Inštitút Cer- vých umelcov a dizajnérov Srbska, vantes v Belehrade v spolupráci zorganizoval počas jari súbeh s Veľvyslanectvom Argentíny v inšpirovaný dielom významného

LETNÁ ŠKOLA SRBČINY

Babylon jazykov M. Necpálová

„K

ako se zoveš?“ „Odakle si?“ Koldokola zaznievajú na pôde Novosadskej univerzity otázky v zatiaľ trochu neistej srbčine. Trochu zvláštne, však? Vysvetlenie je však naporúdzi. Oddelenie srbského jazyka a lingvistiky a Centrum srbského jazyka ako cudzieho jazyka na Filozofickej fakulte pozvalo, ako už po niekoľko rokov, záujemcov zo zahraničia, aby spoznali príťažlivosť srbskej kultúry a reči. Biljana Babić, ktorá stojí pri príprave Letnej školy srbčiny, prezrádza: „Absolvovať celý kurz je základom pre plynulú komunikáciu. Okrem pravidelných lekcií od pondelka do piatka bolo pre študentov kurzu pripravených aj niekoľko zaujímavých výletov.“ Mysliac tým na to, že na frekventantov čakal Belehrad, kde si mohli svoje novonadobudnuté poznatky vyskúšať v praxi. Počas troch týždňov sa všetkým domovom stáva Nový Sad a s ním aj • KULTÚRA •

množstvo inštitúcií, ktoré študenti navštívili – Matica srbská, Petrovaradín, galérie a múzeá. Kurz ešte stále prebieha pre-

ladom gramatiky, v ďalšom čase sa pridružujú k dopoludňajšiemu vyučovaniu aj večerné hodiny srbskej literatúry a stretnutia so súčasnými srbskými spisovateľmi. Spestrením školy nepochybne boli aj hodiny základov srbských tancov a piesní. Univerzita vydáva pre frekventantov kurzu už vo štvrtom

Študenti Letnej školy srbčiny na jednom zo seminárov na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade

važne v dopoludňajších hodinách a účastníci sú rozdelení do troch kategórií podľa doterajších znalostí srbčiny. Prvý týždeň sa pod vedením lektora venujú zák-

vydaní aj učebnicu srbského jazyka, pod ktorú sa podpisujú Isidora Bjelaković a Jelena Vojnović. Spresnime, že ide o jednu z mála publikácií, ktorá môže

argentínskeho a svetového spisovateľa. Vyše tridsať najlepších prác z neho je práve vystavených v galérii Inštitútu Cervantes. Do rámca tematických monografických programov okrem uvedenej skupinovej výstavy zapadajú aj viaceré letné filmové projekcie, okrúhle stoly a prednášky v uve-

denom inštitúte. Ako vhodný spôsob pripomenúť nám, o čo by sme bez Cortázara boli v literatúre chudobnejší.

pomôcť cudzincom uplatniť sa v každodennom živote v Srbsku. Učebnica s titulom Naučimo srpski / Let´s Learn Serbian má dva diely a patrí k nej okrem pracovného zošita aj CD. Štyridsať dva študentov letnej školy z Nemecka, Rakúska, Talianska, Švajčiarska, Francúzska, Rumunska, Maďarska úspešné zvládnutie štúdia dokladujú skúškou a certifikátom, ktorý im po zložení skúšky začiatkom augusta prináleží. Azda ešte väčšiu hodnotu ako certifikát však majú vedomosti srbčiny. Záujemcom z mnohých štátov sa srbčina nielenže dostala pod kožu, ale azda do zošitov či mobilov poznačila desiatky nových kontaktov a otvorila dvere k novým medzištátnym i medziľudským priateľstvám. Veď čo viac môže spájať ľudí ako reč? Čo na tom, že sprvu každý hovoril svojou vlastnou,... spoločný jazyk môžu ľudia nájsť práve na hodinách srbčiny.

31 /4606/ 2. 8. 2014

Kultúra SKC P. J. ŠAFÁRIKA NA FESTIVALE V RUMUNSKU

Čerpotokom vanie slovenské umenie Aneta Lomenová

d 18. do 20. júla v bihorskej oblasti v Rumunsku prebiehal jubilejný 10. ročník medzinárodného festivalu Mládežnícky folklórny Čerpotok 2014. Je to najväčší folklórny festival Slovákov v Rumunsku, prostredníctvom ktorého si tamojší Slováci chránia a zveľaďujú svoju slovenskú kultúru a obyčaje. Aj keď v rumunskom Čerpotoku žije iba 500 Slovákov, tento festival je Tanečníci Šafárika na javisku v Čerpotoku pre nich opravdivým skvostom. Na festivale sa aj tohto roku predstavil sa domáci folklórny ných krajín a naširoko im otvorili zúčastnili slovenské folklórne a súbor Cerovina z Čerpotoku. Po- brány pre ďalšiu spoluprácu a hudobné súbory zo Slovenskej četní hostitelia a predstavitelia vzájomné tradovanie slovenského republiky, Srbska, Chorvátska, organizačného výboru festivalu dedičstva. Slovákov zo Srbska tohto roku Maďarska, Českej republiky, Poľ- veľmi pohostinne privítali slovenska, Francúzska a, samozrejme, ské hosťujúce súbory zo sused- reprezentoval folklórny súbor SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu, ktorý je zároveň víťazným súborom tohtoročného FF Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Šafárikovci sa na festivale predstavili autentickými dolnozemskými choreografiami pod vedením umeleckého vedúceho Ivana Slávika a slovenské ľudové piesne zaspievali sólista I. Slávik, ako i dievčenská spevácka skupina, ktorú nacvičila Katarína Mosnáková. Sprevádzal ich ľudový orchester pod taktovkou Tatiany Jaškovej. FS Šafárik sa spolu s inými súbormi zúčastnil Fotka z Rumunska na pamiatku v krojovanom sprievode v cen-

POZNÁMKA

Novinári so spolkármi Juraj Bartoš

ž celé desaťročia najlepšie folklórne skupiny kultúrno-umeleckých spolkov Slovákov žijúcich v Srbsku odchádzajú na eminentné folklórne festivaly na Slovensku. Rovnako príležitosť predstaviť sa na Horniakoch majú najúspešnejšie naše divadelné predstavenia. Víťazom našich folklórnych festivalov a divadelných prehliadok sú už dobre známe destinácie, akými sú Detva, Východná, Martin... Zároveň kvitujeme čoraz dynamickejšiu

www.hl.rs

spoluprácu našich spolkov, ako i matičných odborov s ich partnermi na Slovensku. Návštevy „našich k vašim“ (ale aj v opačnom smere) môžu byť, a často aj sú, obojstranne prospešné. Pri každej z nich sa, s použitím správnej dioptrie, pri troške vôle a talentu, dá čo-to vypozorovať, „odfotografovať“ (i bez úvodzoviek) a veru i naučiť a naučené využiť pri budúcej práci. Nehovoriac o tom, že návštevy Dolniakov k Horniakom, v prvom rade prvé stretnutia, sú príležitosťou na to, aby nás občania dedín a miest

Informačno-politický týždenník

v Slovenskej republike znovu a zase „objavovali“. Aby „zostávali v údive“ zo skutočnosti, že, hľa, v Srbsku žijú aj Slováci, ktorí navyše „tak pekne hovoria po slovensky“. Z návštev sa, samozrejme, jednako Dolní ako Horní, vracajú oblažení, s vakmi plnými pekných spomienok na krásne zážitky, tiež s predsavzatiami ochotníčiť ešte pilnejšie. Na škodu veci je však to, že, najčastejšie, s našimi folklórnymi a divadelnými súbormi, prípadne výtvarníkmi a inými kultúrnymi dejateľmi necestujú aj novinári. Aspoň vtedy, keď

tre mesta a na slávnostnej omši v tamojšom rímskokatolíckom kostole. Na záver nedeľňajšieho programu účinkujúcim súborom odovzdali plakety s darčekom a srdečne sa poďakovali za kvalitné prednesy a bohatý umelecký výkon, ktorý sa medzi rumunskými Slovákmi dlho spomína s obdivom a nadšením. Organizátormi festivalu sú Mládežnícky folklórny súbor piesní a tancov Cerovina, Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku – bihorská oblasť a miestna organizácia Čerpotok. Finančným podporovateľom je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Foto: z archívu SKC P. J. Šafárika ich odchody na Slovensko uhrádza Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Keď sa ich cesty financujú z prostriedkov daňových poplatníkov. Keby žurnalisti boli pri tom, vydali by trvalé svedectvo o vzácnej spolupráci priamo z tváre miesta. Nemuseli by o vzácnej spolupráci informovať z polohy „držateľov“ nahrávača, do ktorého im naši ochotníci, ochotne alebo menej ochotne, vyrozprávajú, čo sa „tam hore“ dialo, ako to tam dopadlo etc. Nehovoriac o tom, že by naše médiá, pomaly chudobné ako kostolné myši, neschopné vyfinancovať služobné cesty svojich novinárov do zahraničia, tým pádom sprostredkovali svojim čitateľom, poslucháčom a divákom aj dodatočné informácie o živote a ľuďoch na Slovensku. • KULTÚRA •

UZAVRELI 12. DIVADELNÉ DNI MICHALA BENKU-UČU

Uhostili kamarátov z Mane

Spoločná fotka hostí zo Slovenska a domácich Laliťanov Annamária Tamašiová

o Lalite v piatok 25. júla 2014 pricestovali hostia zo Slovenska, z dediny Maňa. Bola to ich tretia návšteva v rámci kamarátenia týchto dvoch dedín, ktoré sa začalo pred pätnástimi rokmi. V dôsledku vojny výmeny návštev boli prerušené a obnovili ich pred dvoma rokmi. V piatok večer Laliťania pre hostí a domáce obecenstvo zahrali di-

vadelné predstavenie Diabol v raji manželskom autora Ferka Urbánka, a tým uzavreli 12. Divadelné dni Michala Benku-Uču. V sobotu ráno hostia a hostitelia odišli do Apatínu na kúpalisko. Po návrate začali s prípravami na spoločný celovečerný program hosťujúceho FS Dolina Maňa a domáceho FS KUS Štefánik. Program otvoril predseda KUS Štefánik Dušan Párnický, a potom sa na javisku striedali spevácke a taneč-

né skupiny spolkov z Lalite a Mane. Hral tiež orchester KUS Štefánik. Bolo počuť staré lalitské piesne a vidieť tance Cez zelené žitečko, Krčma, Išlo diouča na vodu... Hostia sa tiež predstavili piesňami a tancami Na vysoké konope, Na muzike... Dojímavé bolo kolážové pásmo piesní a spoločný výstup dvoch otcov a dvoch dcér. Pavel Trstiansky zo Slovenska sprevádzal dcéru Veroniku, ktorá zaspievala tú istú pieseň ako

pred pätnástimi rokmi, a Ladislav Tamaši vystúpil s dcérou Annamáriou. Spolu dvojhlasne zaspievali pieseň Slovák som ja narodený. Záverečným bodom programu bola pieseň Čo sa stálo... v spoločnom predvedení FS Dolina a FS Štefánik. Všetky tance FS Dolina nacvičila Mária Bednárová a sprevádzal harmonikár Pavel Trstiansky. Choreografie domácich ochotníkov podpísali Anna Turčanová a Ivan Slávik a tanečníkov nacvičila a vedie Marína Šimeková. Po ukončení programu nasledovala spoločná večera a tanec vo dvore Domu kultúry. Avšak kvôli dažďu sa zábava musela presťahovať dovnútra. Ani zlé počasie nedokázalo pokaziť dobrú náladu a zábava trvala do samého rána. Hrala skupina Dúha z Aradáča. V nedeľu 27. júla vedúci mali zasadnutie, po ktorom sa poprechádzali Laliťou a obzreli si aj Etno dom Združenia žien Matkino srdce. V delegácii z Mane boli: Igor Sádovský, starosta obce, Vojtech Maczvalda, zástupca starostu, Jozef Trungel, poslanec obce, Jarmila Trungelová, predsedníčka Matice slovenskej, a Mária Bednárová, vedúca FS Dolina. Popoludní sa domáci rozlúčili so svojimi hosťami v Dome kultúry a o rok sa znovu s nimi stretnú, ale tentoraz na Slovensku.

7. MEDZINÁRODNÝ UMELECKÝ TÁBOR KRČEDIN 2014

Viera do umenia pustila korene Anna Lešťanová

edzinárodný výtvarný a básnický tábor Krčedin 2014 sa uskutočnil v dňoch 24. až 26. júla v dome rodiny Jakšićovej v Krčedine. Zúčastnilo sa 36 maliarov z 10 krajín (Bulharska, Poľska, Rumunska, Slovinska, Talianska, Ruska, Srbska…) a viac sto umelcov – básnikov, hercov, hudobníkov…. Tohtoročný tábor v Krčedine sa začal vo štvrtok 24. júla. Piesňou v rámci umeleckého programu toto podujatie otvorila špeciálna hostka Ivana Jordan. Medzi vzácnymi hosťami programu na otvorenej scéne Fontana boli a účastníkov a návštevníkov pozdravili Franc But, veľvyslanec Slovinska v Srbsku, Vera Jovanovska-Tipko, veľvyslankyňa Macedónska v Srbsku, Milan Bodiroža, námestník predsedu Obce Inđija, a predstavitelia mesta Sombor. Obec Inđija i tohto roku podporila priebeh tohto nevšedného kultúrneho podujatia. Po uvítacích slovách hostiteľov tábora manželov Ljubice a Zorana Jakšićovcov, syna Miodraga a najmladších • KULTÚRA •

členov rodiny Jany a Mihajla česť otvoriť 7. Medzinárodný umelecký tábor Krčedin 2014 mala spisovateľka Sanja Domazet, profesorka belehradskej Fakulty politických vied.

Dejan Pataković a maliar z Maďarska (Budapešť) Milan Đurić. Druhú kategóriu uznaní v rámci umeleckého tábora – Njaka krčedinska udeľuje tamojšie Združenie občanov Moj Srem a rodina Jakšićová. Uznanie Njaka krčedinska v roku 2014 dostali tí, čo milujú Krčedín: Mirjana Đapo, poetka z Bosny a Hercegoviny (Brčko), a Olivera Kotrljanovićová, herečka zo Srbska (Inđija). V znamení multikultúrnosti – aj po slovensky Slovenskí spisovatelia na sobotňajšom V sobotu 26. internacionálnom programe júla – v deň zaI tohto roku udelené boli tradičné tvorenia tábora na otvorenej scéne odmeny Ja, Krčedinac. Laureátmi odznel i medzinárodný básnický samit tábora Krčedin 2014 sa stali rocková – Arte Stih. V programe sa zúčastnili hviezda a multidisciplinárna umelky- slovenskí spisovatelia Viera Benková a ňa Aleksandra Slađana Miloševićová, Samuel Boldocký z Báčskeho Petrovca legendárny spevák a skladateľ Zafir (po prvý raz) a Miroslav Macháč zo Hadžimanov, populárny humorista Starej Pazovy.

Pani V. Benková nám povedala, že je prekvapená náročnosťou programu v tomto tábore a dodala: „Koncom júla vrcholia umelecké tábory v susedných krajinách a vo svete, a podobne aj tento v Krčedine. Som veľmi prekvapená, že sa tu môžu stretnúť veľmi zaujímaví ľudia, a mienim, že naša účasť nebude posledná, a že sem zavítajú i mladší slovenskí spisovatelia.“ Na maliarskom a básnickom tábore v malej dedinke Krčedin sa veľmi dobre cítil aj profesor Samuel Boldocký. Pripomenul, že vždy mal kladný vzťah k tomu, keď sa umenie dostalo aj do menších prostredí. Tento tábor v Krčedine spĺňa svoje poslanie, a preto S. Boldocký vo svojom príhovore na programe o. i. povedal, „že Bernand Šo raz povedal, že sme sa naučili lietať vo vzduchu ako vtáci, plávať pod vodou ako ryby, len sme sa ešte naučili žiť na svete ako ľudia. Umenie nenanúti ľudí, aby žili na svete ako ľudia, ale im umožní, aby sa cítili ako ľudia“. Na sobotňajšom programe ukážku z tvorby Miroslava Macháča prečítal zamestnanec Strediska pre kultúru Stará Pazova Milan Dudić, herec.

31 /4606/ 2. 8. 2014

Kultúra

VEREJNÚ PREZENTÁCIU ZMIEN A DOPLNKOV NÁVRHU ZÁKONA O VYSOKOŠKOLSKOM VZDELÁVANÍ zorganizoval Výbor pre vzdelávanie, vedu, technologický rozvoj a informatickú spoločnosť 25. júla v Národnom zhromaždení. Pri tejto príležitosti minister školstva, vedy a technologického rozvoja Srđan Verbić zdôraznil, že najvýznamnejšie zmeny sa vzťahujú na zveľadenie transparentnosti pôsobenia univerzít a nostrifikáciu diplomov. Na prezentácii boli prítomní aj predstavitelia Výboru pre vzdelávanie NRSNM a podľa predsedníčky výboru Svetlany Zolňanovej prevažne ich zaujímali dve témy: akreditácia vysokoškolských ustanovizní, lebo, ako povedala, jestvuje záujem znovu oživiť vzdelávanie učiteľov v slovenskej

Šídske kultúrne leto

Kniha na hranie (divadla) (Vlatko Miksád: Príbehy za oponou. 2014, divadelné hry pre deti) Juraj Bartoš

ačiatok tohtoročného Šídskeho kultúrneho leta je naplánovaný na piatok 1. augusta, kedy by sa na Námestí kultúry v Šíde mal realizovať koncert Milana Topalovića-Topalka. Vzhľadom na ekonomickú situáciu a skutočnosť, že sa kultúrne leto financuje z obecného rozpočtu, toto podujatie bude trvať iba 19 dní. V programoch budú účinkovať sólisti a skupiny z lokálnej úrovne. Výnimkou bude iba otváranie a koncert druhého dňa, keď sa predstaví skupina Santos Brothers. V rámci dvoch záverečných koncertov 18. a 19. augusta vystúpia Dejan Cukić a skupina S.A.R.S. Do programu sú zaradené Etno deň, Vinárske noci, tradičná Šídska fiakeriáda, ako i Srem folk fest, keď sa predstavia hosťujúce folklórne skupiny z okolitých miest. Na Šídskom kultúrnom lete aj divadelníci prídu na svoje. Najprv 12. augusta zahrajú detské divadelné predstavenia, a potom 13. augusta aj predstavenia pre dospelých. V minulom roku jedným z najpozoruhodnejších podujatí bolo Detské korzo. Toho roku sa uskutoční 10. augusta v rámci programu Zumba – fitnes party. Keď sa všetko dá dokopy, tohtoročné kultúrne leto bude finančne oveľa skromnejšie, ale bude pre každého niečo.

www.hl.rs

J. P-á

 RECENZIA

Stanislav Stupavský

reči na Pedagogickej fakulte v Sombore alebo na detašovanom oddelení, ktoré by bolo otvorené v spolupráci s Pedagogickou fakultou v Banskej Bystrici. Ďalšou témou bola nostrifikácia diplomov. „Minister Verbić navrhol formovať spoločnú komisiu pri ministerstve a tá by sa zaoberala uznávaním diplomov, namiesto samotných univerzít. Jestvoval by jednotný rokovací postup a procedúra by sa mala ukončiť do 90 dní od podania žiadosti,“ povedala Zolňanová a doložila, že sa aj naďalej budú porovnávať obsahy vzdelávacích programov a ich trvanie našich fakúlt s fakultami v Európskej únii. Na snímke S. Zolňanovej je záber z piatkovej prezentácie.

nihu Príbehy za oponou tvorí štrnásť divadelných hier, prevažne pre deti v školskom veku. Podaktoré sú však s predbežným úmyslom adresované aj mládeži, čiže stredoškolákom. Obrazne povedané, pozorovaná publikácia je prvou lastovičkou v oblasti dramatickej literatúry Slovákov žijúcich v Chorvátsku. Jej autorom je profesor slovenského jazyka a literatúry, učiteľ, pedagóg, divadelný a folklórny nadšenec Vlatko Miksád. Úvodom si trúfneme dodať, že tejto knihe, za predpokladu, že sa dostane do rúk čitateľom a divadelným tvorcom aj mimo krajiny vzniku, akiste bude patriť významné miesto na policiach vyhradených pre detskú dramatickú spisbu. Príznačná pre Miksádovu publikáciu Príbehy za oponou je skutočnosť, že autor všetky v nej obsiahnuté texty napísal priamo pre vlastné potreby v úlohe režiséra detských divadelných predstavení, či už v rodnom Iloku alebo v Lugu, keď kedysi učiteľoval v Suseku. Pre vznik niektorých mu ako predloha poslúžili skvosty ľudovej tvorby. Inšpirovali ho najmä motívy slovenských ľudových rozprávok zo zbierok Pavla Dobšinského (Dlhý nos, O dvanástich mesiačikoch),

Informačno-politický týždenník

ako i poviedky Hansa Christiana Andersena (Dievčatko so zápalkami). Rovnako ho oslovila tvorba pre deti Ľubomíra Feldeka (Snehulienka) či Karela Čapka (Rozprávka poštárska).

Klasické motívy súboja dobra a zla, morálneho a nemorálneho autor podáva vlastným spôsobom, z pozície pedagóga a učiteľa, ktorý má blízko k deťom v školskom veku. Snaží sa zaujať pozornosť čitateľa (respektíve divadelného diváka) budovaním viac či menej vzrušujúcich príbehov, často na hranici skutočného a fantastického. Ich spoločným menovateľom je, akože

inak, skutočnosť, že (jasne vyhranené) pozitívne postavy zákonite zvíťazia nad opozitnými, teda zlými. Autor sa snaží vyprofilovať charaktery postáv čím zrozumiteľnejším spôsobom, bez prehnaného mentorovania a pátosu. Tento postup uplatňuje aj v predlohách, ktoré vznikli ako výplod jeho vlastnej tvorivej fantázie (Čarodejnice, Čistota je pol života, Strach má veľké oči, Fruškohorský poklad), ktoré obohacuje o lokálny kolorit. Domnievame sa, že publikácia Príbehy za oponou je vzácna tým, že je použiteľná v práci so školskými deťmi či už na pôde vzdelávacích ustanovizní alebo v rámci činnosti kultúrno-umeleckých spolkov, z ktorých podaktoré, a veru neprávom, zanevreli na význam hry pre rozvoj generácií, ktoré dospievajú. V imprese sa uvádza, že ju vydal Vlatko Miksád v spolupráci s tlačiarňou PAUK v roku 2014 ako svoju 1. publikáciu. Redigovala a korigovala ju Mgr. art. Katarína Hitzingerová, ArtD., obálku navrhla Mgr. art. Kristína Hrubíková, technické zalomenie mal na starosti Bc. Branislav Králik. Knihu vytlačili tlačiarne Proventus natura, Cerna. Vyšla s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (Bratislava) a Správy mesta Ilok (v Republike Chorvátsku). • KULTÚRA •

Z VÝSKUMU JÁNA BOTÍKA

Všetky cesty vedú do Vojvodiny (2.) Monika Necpálová

minulom čísle sme vám priniesli prvú časť rozhovoru so slovenským etnológom Jánom Botíkom. A aké najnovšie poznatky priniesol jeho nedávny výskum vo Vojvodine? Báčsky Petrovec sa vám na pár dní stal domov. Zoznámili ste sa za ten čas bližšie s vojvodinskou kultúrou? – Počas pobytu v Petrovci som navštívil pracoviská Slovenského vydavateľského centra, Matice slovenskej v Srbsku, Galérie Zuzky Medveďovej, Knižnice Štefana Homolu a redakcie Nového života. Vedúci pracovníci týchto inštitúcií – Vladimír Valentík, Pavel Čáni, Jarmila Stojimirovićová, Adam Svetlík a ďalší okrem obsažných konzultácií poskytli pre realizáciu nášho projektu cenné dokumentačné materiály, knižné publikácie, časopisy, kalendáre a ďalšie edície. Mnohé podnety a publikácie som získal pri stretnutí so spisovateľmi a publicistami Vierou Benkovou a Samuelom Boldockým. Vaše ďalšie kroky smerovali do Pazovy. Našli ste tam hľadané podklady k výskumu? – Mojimi odbornými poradcami a pozornými hostiteľmi v Starej Pazove boli pani Katarína a Ján Verešovci. Vďaka ich spolupráci sa mi podarilo získať neobyčajne cenné doklady z Archívu Slovenskej evanjelickej cirkvi vo Vojvodine, ako aj mnohé publikácie, štúdie a články o Starej Pazove od samotných autorov a z knižničných zdrojov. Obzvlášť oceňujem kompletnú kolekciu Pazovského kalendára, ktorú mi venoval jeho redaktor Martin Prebudila. Cenné doklady som vďaka Zlatkovi Paškovi získal aj z Národnej bibliotéky Dositeja Obradovića. Z Vojvodiny si odnášate mnoho vzácneho materiálu, bohatého na informácie. Podarilo • KULTÚRA •

sa vám dostať sa ku všetkým relevantným podkladom? – Desiatky knižných publikácií, množstvo časopisov a iných periodík, ako aj stovky xerokópií inak pre mňa nedostupných dokladov, spolu s tým, čo máme zastúpené aj na Slovensku, predstavuje zodpovedajúcu databázu, aby som mohol prikročiť ku koncipovaniu jednotlivých statí pripravovanej

oporné body výskumnej vzorky nášho projektu, boli už napísané knižné monografie so staťami o ich dejinách, tradičnej kultúre, jazyku a ďalších pozoruhodnostiach ich spôsobu života. Ako hodnotíte literárnu, mediálnu a vydavateľskú činnosť dolnozemských Slovákov? – Oceňujem, že problematike ľudových tradícií a kultúrneho de-

Ján Botík na 9. muzikologickej konferencii 30. novembra 2013 s Milinou Sklabinskou, riaditeľkou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade (Foto: A. Francistyová) publikácie o vojvodinských Slovákoch. Pri ich spracovávaní sa ukážu nedostatočne pokryté tematické úseky a faktografické reálie, ktorých kompletizácia sa stane programom doplňujúcich študijných pobytov vo Vojvodine. Prekvapilo vás čosi pri zhromažďovaní publikačných výstupov a ďalších dokumentačných materiálov, alebo sa vám iba potvrdzovali vaše bádateľské predpoklady? – V stručnosti môžem konštatovať, že prekvapujúcim a pre mňa aj potešujúcim bolo zistenie, že takmer o každej významnejšej slovenskej lokalite z Báčky, Banátu a Sriemu, ktoré som vytypoval ako

dičstva poskytujú značný priestor nielen odborné, ale aj masmediálne periodiká – Zborník Spolku vojvodinských slovakistov, Slovenská hudba vo Vojvodine, Nový život, Hlas ľudu, Rovina, ba aj Zornička. Vedel som, že vo Vojvodine si dlhodobo udržuje solídny štandard slovenská literatúra, literárna veda a etnomuzikológia. Počas tohto pobytu som sa presvedčil, že na takúto úroveň sa dopracovala aj jazykoveda vojvodinských Slovákov. Špičkovú úroveň predstavujú najmä sociolingvistické práce pani profesorky Márie Myjavcovej. Výnimočným prínosom pre poznanie, ale aj pre uchovanie historickej a kultúrnej

pamäti Petrovčanov, ako aj ďalších vojvodinských Slovákov, sú kultúrnohistoricky koncipované eseje a publikácie spisovateľky Viery Benkovej. Ďalším krokom vo výskume bude hodnotenie a sumarizácia poznatkov. Predpokladom je aj vznik nových hypotéz a záverov? – Realizácia nášho programu nepredpokladá zhromažďovanie faktov a empirického materiálu spôsobom, ktorý sa označuje pojmom základný výskum. Čiže výskumnou prácou s autentickými nositeľmi tradičnej kultúry v ich vlastnom prostredí. Naším koncepčným zámerom je sumarizovať už jestvujúce výsledky základného výskumu a na súhrne týchto poznatkov vytvoriť obsahovú osnovu publikácie o Slovákoch vo Vojvodine. Jej poznávacím cieľom by malo byť prehodnotenie starších a neudržateľných teoretických prístupov, hypotéz a záverov. A zároveň uplatniť novšie a progresívnejšie koncepty, ktoré môžu uspokojivejšie vysvetliť novo nastolené problémy kultúry, spôsobu života a identity vojvodinských Slovákov. Podarilo sa pri nedávnom pobyte naplniť výskumné ciele projektu, alebo bude mať váš výskum aj ďalšie pokračovanie? – Hlavný dôraz publikácie sa sústredí na koncept procesuálnosti. Čiže na kontinuitné a diskontinuitné trendy vo vývine vojvodinských Slovákov, ktoré sa prejavovali v podobách pretrvávania a zmeny, tradície a inovácie, prijímania a odmietania, odolávania a splývania. Z dnešného pohľadu by zhromaždená databáza projektu mala byť dostačujúcim východiskom na docielenie uvedených poznávacích zámerov. Pri nasledujúcich študijných cestách do Vojvodiny sa ich program sústredí na kompletizáciu obrazovej zložky publikácie a na knižnú podobu jej edičného výstupu. Čím sa podľa vás vyznačujú a zároveň odlišujú vojvodinskí Slováci? – Na túto otázku by som teraz mohol odpovedať len veľmi neurčito, iba hypoteticky. Jedným z cieľov pripravovanej publikácie je sprostredkovať odpoveď aj na otázky o kultúrnej svojbytnosti vojvodinských Slovákov.

31 /4606/ 2. 8. 2014

Kultúra V SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

Bábiky do krojov! Monika Necpálová

Kroj robia ženy, ktoré v tom majú veľkú skúsenosť a prax. Najprv sa hla a niť, dve dôverníčky! S nimi musí pripraviť asi šesť metrov látky krajčírka trávi najviac času, im sa na sukňu, ktorá sa nazberá. Dĺžka spovedá, im sa posťažuje, ich sa sukne sa určuje podľa výšky ženy. s láskou dotýka. Za odmenu ihla Na spodku sukne je fodra, bohato a niť sa rozhodnú, že naučia dobrú zdobená, vzor závisí od vzoru na ženu kroje šiť a vyšívať. A to jej po- kašmerínke alebo od materiálu. Fodra tom bude hej! sa obyčajne končí Úctu i obdiv si čipkou a je zladevyslúži, lebo ná s farbou suktajomstvo šitia ne. Keď sa sukňa krojov pozná ušije, prišijú sa len málokto. galvony, ktorýUž je prami sa zaväzuje v málo takých páse. Pod zásteru šikovníc, čo – keteňu sa privedia, ako na šíva aj vačok na to. Našťastie, ručníček. „Sukňa tradícia sa sa šije desať dní, dedí a kým sa lebo je to veľmi je koho opýtať, pedantná, ako ako sa správny naše ženy vravia, parádny kroj prplavá robota,“ má ušiť, nikdy hovorí zástupkynie je neskoro ňa predsedníčky začať sa priú- Drahotína Dorčová motivuje Drahotína Dorčať. Podobnú aj ostatných k šitiu krojov čová, „ale keď taktitku zvolili sa spraví, je to aj v Spolku petrovských žien. Kaž- ozaj nádhera.“ Základ ketene sa dý rok majú voľačo na pláne. Nuž robí z čierneho atlasu. Voľakedy sa tohto roku treba vzdať hold zamatu, vyšívalo ručne, dnes strojom. Na atlas kašmíru, čipke a z ľavej a pravej ruky vychovať dve usilovné pomocníčky. Ako inak zachovať umenie šitia krojov? „Žena sama tvorí. Je to jeden umelecký obraz plný vzorov. Ako sa mení móda, mení sa aj kroj. Môžu sa pridávať niektoré nové prvky,“ oboznamuje nás so šitím krojov v Spolku petrovských žien Drahotína Dorčová. Kreatívna práca s látkou si vyžaduje obrovskú fantáziu a precíznosť. Trpezlivosti sa treba naučiť. Prinesie ruže... aspoň tie vyšité na sukni určite! Kroj sa totiž pripravuje viac ako tri mesiace. Najprv však treba zohnať materiál. Látky majú svoju vysokú cenu – napríklad taký kašmír. V Spolku petrovských žien „Voľakedy mama tkala celú zimu, aby mohla dať dievke ušiť kašmerínku. Kroj je veľmi drahá záležitosť. Za- sa vyšíva ornament – petrovský kvet, chováva sa hlavne v zahraničí. Dnes v základných farbách – červenej, niektoré dievčatá majú prešitú sukňu modrej, žltej, troch zelených, bielej, od starej mamy,“ podotýka Drahuška oranžovej. Pridávajú sa nazberané Dorčová a postupne nás uvádza do stužky, ligotavé ozdôbky, až sa napracovného postupu tvorby kroja. pokon prišije čipka.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Voľakedy sa nosili zamatové pančušky, topánočky. Tvar si krajčírka vystrihla a podšila hrubšiu podošvu, aby žene nebolo chladno. Farba pančušky závisela od farby sukne. Pančušky sa tiež vyšívali. K hrdej sukni sa robili hrdé pančušky. „U nás boli obuvníci, ktorí dievkam zhotovovali obuv – mo- Budú bábiky nosiť aj takéto kroje? kasínky – z kože či iného materiálu, obyčajne antilopu. stužkou. „Takéto kroje sa dodnes Voľakedy dávali naši majstri dnu tzv. u nás zachovávajú. Keď ideme do vrzgalo, aby sa za mladou ženou zahraničia, naša dievka nemôže seobzerali,“ obúva si mokasínky Dra- dieť ako iné, ale musí mať sukne huška Dorčová pre názornú ukážku. vyložené na operadle, a keď vstane, A naozaj, ako sa prelamovala spodná samy sa jej napravia,“ dozvedáme sa od pani Drahotíny. časť, tak mokasínky spievali. V Petrovci, našťastie, ešte stále Dievky nosili vrkoč s mašľami, stužky vo vlasoch sa zhodovali so stuž- jedna členka spolku kroje šije. „Kedysi kou na páse zaviazanou na mašľu. šilo kroje veľa žien, ale všetky už majú Pozdejšie sa vraj kupovali atlasové svoj vek,“ približuje nám súčasnú stužky na Slovensku, či už jednofa- situáciu Katarína Arňašová, ktorá rebné alebo zdobené kvetmi. Krásu zas ako jediná v spolku vyšíva kroje, a pokračuje vtipne: „Skoro nič sme ešte neurobili my mladé, aby sme sa naučili aj šiť, a to máme pomaly šesťdesiat. Dnes, keď potrebujeme nové kroje, tak, pravdaže, povyšívam, ale šiť neviem.“ Zatiaľ... ... práve teraz sa totiž členkám Spolku petrovských žien odkrýva možnosť naučiť sa jedno i druhé. Manekýnkami budú bábiky! „Maličké bábiky chceme obliekať do pracovných aj do sviatočných odevov. Budeme šiť kroje podľa ročných období aj podľa príležitostí, ako je napr. svadba,“ spovedá sa Katarína Arňašová a odhodlane za všetky dámy dodáva: „Máme v spolku dva stroje, je čas ich využiť.“ Darované bábiky už do spolku nanosili – väčšie i menšie. A ak si privyrobia niečo na ženy dotváralo oplecko so širokými Slovenských národných slávnostiach, naškrobenými rukávmi zdobenými majú zálusk kúpiť aj ďalšie. Kúsky lástužkou a čipkou. Na oplecko patril tok sa vraj vždy nájdu a snaha, hľadiac prusľak do pása, ale ešte podeň na prítomné dámy – spolkárky, tá strapcami zdobený ručník. Nesmelo z nich priam kypí. Škola šitia krojov sa zabudnúť ani na perly zdobené môže začať. Ihla a niť, kde ste? • KULTÚRA •

SO STEFANOU BUDIMIROVIĆOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Profesionalita, trpezlivosť a láska k fotografiám Anna Lešťanová

obré fotografie nie je ľahko spraviť. Mladá, talentovaná fotografka zo Starej Pazovy

Stefana Budimirovićová ochotne prezradila, ako ich robí. Keďže sa smelo pustila aj do dokumentárnej fotografie, stala sa účastníčkou tohtoročnej Regaty riek 2014. Po ukončení staropazovského Gymnázia Branka Radičevića Stefaninou silnou túžbou bolo zapísať sa na Fakultu divadelných umení, ale sa pre vtedajšie finančné ťažkosti svojho cieľa musela rýchlo vzdať. Rozhodla sa pre druhý variant – Fakultu športu a fyzického vzdelávania (DIF), lebo sa v živote naplno venúva i umeniu a športu. „Túto fakultu som navštevovala rok a dosahovala som výborné výsledky. Ale jednoducho s týmto som nebola spokojná, rozčaroval ma celý systém študovania na fakulte a nemohla som tam uplatniť svoje schopnosti,“ povedala spolube• KULTÚRA •

sedníčka Budimirovićová a dodala: „Môj príbuzný ma usmernil vtedy na novootvorený odbor pre digitálne umenie a nové médiá na fakulte Singidunum – Fakulte pre médiá a komunikáciu. Dlho som neváhala a odišla som na rozhovor. Na prvý pohľad som sa zaľúbila do vyučovacích predmetov a toho istého dňa som sa rozhodla vzdať sa štúdií na DIF-e.“ Tak sa to všetko začalo, prezradila nám v rozhovore Stefana Budimirovićová. Svoju veľkú lásku k fotografii odhalila na prvom ročníku. „Pre túto fakultu som sa rozhodla práve preto, že je multimediálna a v tomto odbore bolo všetko, čo ma zaujímalo a s čím by som sa po jej

ným predmetom. Pre ňu je čarom byť stále v pohybe a pátrať po nových veciach. Stefana Budimirovićová má v pláne zapísať ešte dva roky master štúdiá. Zároveň jej dokumentárna fotografia potom b u d e h l av ný m predmetom. Toho času pracuje na niekoľkých projektoch zameraných na video- a audioprodukciu a fotografiu. Na otázku, ako sa dostala do SKUS hrdinu Janka Čmelíka, kde ju často stretávame s fotoaparátom v ruke ako robí priam očarujúce snímky z početných kultúrnych dianí, nám odpovedala: „Do slovenského spolku som sa dostala celkom náhodou. Prišla som s kamarátkou, ktorá hrala v predstavení Babylon, ktoré sa mi ináč veľmi páčilo, a tak som raz so sebou zobrala i fotoaparát, aby

ukončení chcela zaoberať – fotografiou, videoprodukciou, audio a hudobnou produkciou, herectvom.“ Fotografia, ako nám prezradila, je jej hlavným a zároveň obľúbe-

som ich vyfotografovala. Potom ma Miroslav Kožík a Davor Gašpar zavolali fotografovať ešte niektoré z ich vystúpení, a tak vznikli naša spolupráca a priateľstvo. S diva-

delníkmi som bola i na zájazdoch ako ich oficiálny fotograf.“ Stefana Budimirovićová hovorí, že je povďačná všetkým tým, ktorí jej verili a preukázali dôveru. Na vysokej profesionálnej úrovni fotografovala celú tohtoročnú detskú divadelnú prehliadku – 3 x Ď v Starej Pazove, tiež hodne divadelných predstavení, koncertov... Stefana je toho názoru, že čím viac fotografií urobíš, tým nadobudneš viac skúsenosti, a potom ani dobrý výsledok práce nevystane. Najväčšiu náklonnosť prejavuje k dokumentárnej a divadelnej fotografii. Jej fotografie boli už zverejnené v početných novinách a na webových stránkach. Napr. v belehradskom Stredisku Sava fotografovala vystúpenie národného baletu zo Španielska. Je autorkou plagátovej fotografie pazovského predstavenia Živý bič... Po návrate z regaty a kratšom oddychu už v septembri ju očakáva premiéra jej prvého dokumentárneho filmu. Veríme, že všetko dopadne podľa jej predstáv. (snímky zo súkromného archívu)

31 /4606/ 2. 8. 2014

Kultúra Z ČINNOSTI MOMS KYSÁČ

Srdce bi(y)je mäkko alebo tvrdo? Anna Horvátová

atríte aj vy medzi tých, ktorým písanie ypsilonu spôsobuje problémy? Pýtate sa, kde sa vôbec vzal a načo nám je? To nám dokonca strpčuje aj pravopis, a to ešte od samotných začiatkov zoznamovania sa so slovenským pravopisom, teda od základnej školy! A v podstate je to jednoduché. Preto si tu na ujasnenie písania slovies biť a byť posvietime na tie najzaužívanejšie prípady, kedy treba písať mäkké „i“ a kedy má byť ypsilon. Biť s mäkkým „i“ vyjadruje: – trestať bitkou, tĺcť, udierať: biť niekoho po chrbte; biť koňa bičom; biť deti; chlapci sa bijú; – zasahovať nárazmi, údermi, narážať, búchať, búšiť: biť päsťou do stola; biť kladivom na nákovu; voda bije do brehov, dážď bije do okien; – pri nárazoch, úderoch vydávať (temný) zvuk: zvon bije; hodiny bijú dvanásť, odbíjajú; bilo šesť (hodín); hromy bijú, srdce bije; – hovorovo útočiť, dorážať, narážať (v reči), kritizovať, pranierovať: biť lajdákov; bili ho v novinách. Známe sú nám aj tieto expresívne spojenia: biť niekoho ako koňa, ako psa (veľmi); bol viac bitý ako chleba sýty (častejšie dostával bitku ako jedlo); biť na poplach (burcovať verejnú mienku); vie, vidí, koľko bije (aká je situácia); to bije do očí (je to veľmi nápadné). Biť sa je synonymum pre slová zápasiť, bojovať: biť sa s nepriateľom (ako lev); biť sa za vlasť. V hovorovom štýle je zaužívané aj v takomto význame: nehodiť sa k sebe, rušivo pôsobiť: sukňa a blúzka sa farbou bijú; jeho činy sa bijú s tým, čo vraví (odporujú rečiam). Biť sa do pŕs znamená prisahať sa. Keďže sloveso byť (s ypsilonom) má oveľa viac významov, spomenieme tu iba tie najzaužívanejšie, keďže pri písaní neraz máme dilemu, ktoré „i“ – „y“ treba napísať. Ypsilon je teda nevyhnutný, keď chceme zdôrazniť výrazy jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa: byť k dispozícii, byť naporúdzi: To, že by strigy boli, neverím. Aj pri význame nebyť niečoho, niekoho (vyjadruje teda skrátene podmienku, keby nebolo): niet (nebolo) mu (jej) páru – nik sa mu (jej) nevyrovná (nevyrovnal); niet (nie je), nebolo nad niečo, nad niekoho nič lepšie (krajšie ap.), nik lepší nejestvuje (nejestvovalo, nejestvoval). Sloveso byť môžeme použiť aj namiesto konať sa, uskutočňovať sa, diať sa, stávať sa: Budú voľby.; Bude porada.; Bolo to v zime, v lete, v máji, r. 1945. Známa nám je určite aj výpoveď buď čo buď, ktorou vyjadrujeme nech sa deje (stane) čokoľvek. Týmto slovesom sa vyjadruje i zdržiavať sa, pobývať, ocitať sa, byť prítomný niekde. Aj stáť, ležať, byť položený, byť postavený, byť umiestnený, mať miesto, nachodiť sa niekde: Kniha je na stole.; Víno je v pivnici., ako i byť v zlej (ťažkej, kritickej) situácii (nachodiť sa v zlom položení); byť na nohách (chodiť); byť na koni (tešiť sa z niečoho); byť doma (v niečom sa vyznať, rozumieť niečomu). Aj pri vyjadrení významu rovnať sa, byť totožný sa píše „y“, ako i v týchto prípadoch: byť pri peniazoch, byť pri chuti, byť pri vedomí. Vo funkcii samostatnej morfémy je súčiastkou zložených slovesných tvarov minulého času, budúceho času nedokonavých slovies, podmieňovacieho spôsobu a trpného rodu: písal som, budem písať, písal by som...

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dostavba matičného stánku Elena Šranková

ústrety Slovenským národným slávnostiam sa v pondelok 28. júla stretli kysáčski matičiari, členovia Správnej rady MOMS. V prvom rade preto, aby sa dohodli o účasti na slávnostnom matičnom snemovaní, ale aj ohľadom iných záležitostí, ktoré jednotlivci majú, lebo by ako jeden z najväčších MOMS chceli prispieť k čím lepšiemu priebehu Slávností. Pravdaže, zasadnutie využili aj na to, aby sa informovali o iných matičných aktivitách v rámci svojej miestnej organizácie a prerokovali niektoré otázky. Stretnutie bolo v Slovenskom národnom dome, takže sa prítomní nielen informovali o vykonaných stavebných prácach na dostavbe svojho stánku, ale na tvári miesta obzreli dobudovanú kanceláriu. V nej je potrebné

uviesť prúd, doriešiť podlahu a vykonať ešte rad prác, aby sa táto miestnosť mohla dať do funkcie. Nemohli sa vyhnúť finančným otázkam súvisiacim s dokončením začatých prác, čiže nedostatkom prostriedkov. Predseda MOMS Rastislav Surový poinformoval aj o realizovanom matičnom turnaji v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca SR, ktorý bol v Kysáči 19. júla. Na tomto zasadnutí sa tiež dohodlo, že kysáčska matičná organizácia vyčlení finančný príspevok na sanáciu budovy SKC P. J. Šafárika v Novom Sade, čiže opravu krovu. Na záver stretnutia si svojráznym spôsobom pripomenuli pekné životné jubileum svojho člena Michala Anušiaka, ktorý v týchto dňoch oslávi 90. narodeniny, a ktorého mienia navrhnúť na najvyššiu dedinskú cenu.

KAMEŇ VYSTRIEDALO ŽELEZO. Nový Sad sa intenzívne skrášľoval aj v najhorúcejšom a najvrtošivejšom letnom mesiaci. Noviniek je mnoho, tak v početných uliciach, ako aj vo frekventovaných mestských častiach. Jedna sa udiala v okolí Železničnej stanice, ktorá na sklonku mája oslávila pol storočie existencie. Pri tej príležitosti sú opravené a upravené nástupištia, no to nie je všetko. V polovici júla betónové lavice v podobe štvorcov, na ktorých pasažieri trávili čas vo vyčkávaní železničných či autobusových spojov, vystriedali moderné lavice zo železa. Cestujúcim sa zrejme pozdávajú, čo badať aj z tohto záberu. O. F. • KULTÚRA •

Oznamy BLAHOŽELANIE JURAJOVI LITAVSKÉMU z Aradáča pri príležitosti úspešného ukončenia štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a k získaniu titulu magister v odbore environmentálne plánovanie a manažment veľa zdaru, šťastia a úspechov v živote, ako aj v ďalšom doktorandskom štúdiu želajú rodičia a sestra Suzana s manželom Danielom.

BLAHOŽELANIE Dňa 4. júna 2014 na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre ANDREA VIDOVÁ absolvovala vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa zložením štátnej skúšky v študijnom odbore biológia a udelený jej bol titul bakalár. Našej vnučke a príbuznej prajeme ďalšie úspešné štúdium a zdar do budúcnosti. Starí rodičia Vidovci a teta Mariena

DROBNÉ OZNAMY

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nie je s nami naša

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. PONUKA PRÁCE NA SLOVENSKU Ati trading, s. s r. o., Báčsky Petrovec ponúka prácu na Slovensku za výhodných podmienok v automobilovom a elektrotechnickom priemysle; ubytovanie a preprava zadarmo. Email: atitradingdoo@ gmail.com, https:// www.facebook.com/ posaouslovackoj Informujte sa na tel. č.: 060/8302210, 060/8302201, od 7.00 do 15.00 hod.

EVA ČÁLOVÁ rod. Tomanová 14. 1. 1934 – 1. 8. 2013 – 2014 z Kovačice Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane. S láskou a úctou si na Teba spomína manžel s deťmi a ich rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynuli tri roky, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec a dedko

PAVEL-JURAJ HAVRAN 24. 2. 1935 – 30. 7. 2011 – 2014 zo Starej Pazovy na Teba si vždy s úctou spomíname. Manželka Marka a rodina Turčanová

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu ALKEMIKA SOLUTIONS, s. s r. o., Tošin Bunar 188 a, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobná hala na recykláciu bezpečného elektronického odpadu, v Ulici Bajči Žilinskog, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4153/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe ažúrovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 21. 7. 2014 schválil rozhodnutie, ktorým je rozhodnuté, že nositeľ projektu Regionálna depónia, s. s r. o., zo Subotice, Námestie Lazara Nešića č. 1, nie je povinný vypracovať novú, ani ažúrovať jestvujúcu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba Subotickej regionálnej sanitnej skládky, na katastrálnej parcele číslo 2635, k. o. Bikovo, ZO Subotica. Rozhodnutie sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

31 /4606/

2. 8. 2014

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

ROZLÚČKA

s našou spolužiačkou, ktorá zomrela v Kanade 22. júla 2014

MÁRIOU HRONCOVOU rod. Kolárovou 1955 – 2014 z Petrovca

Dňa 27. júla 2014 nás navždy opustil

ANDREJ LENHART 3. 4. 1928 – 27. 7. 2014 z Vojlovice

Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. (Ž. 46,2) Vždy si budeme spomínať na Teba a na Tvoju veselú povahu. Generácia maturantov 1974/75 petrovského gymnázia

SMUTNÁ SPOMIENKA na

MILUŠKU LABÁTHOVÚ rod. Lamošovú 21. 9. 1926 – 5. 8. 2013 – 5. 8. 2014 žila v Novom Sade a pochovaná bola 6. 8. 2013 na petrovskom cintoríne

Na Tvoju lásku a dobrotu si spomínajú: manžel Ján, syn Rastislav s manželkou Milinou, vnúčence Milinka a Rastík a ostatná rodina

S láskou a úctou sa s Tebou lúčia a na Teba si budú spomínať Tvoji najmilší: manželka Eva, syn Daniel s manželkou Norikou, dcéra Ľudmila a vnuk Ján s Jelenou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 30. júla 2014 uplynulo šesť smutných mesiacov, čo nie je s nami naša mama, svokra a starká

EVA VALENTOVÁ KOVÁČOVÁ 1955 – 2014 z Padiny

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť, potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. S láskou a úctou si pamiatku na Teba zachovávajú: dcéra Mária, zať Ján a vnúčatá Jana, Janko a Marián

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 30. júla 2014 uplynulo šesť smutných mesiacov, čo nás navždy opustila naša drahá mama, svokra a starká

MÁRIA BRAJANOVSKÁ rod. Čuvárová 24. 8. 1932 – 2. 8. 2010 – 2014 z Kovačice

Krásne spomienky na Teba pretrvávajú navždy.

Tvoji: manžel Boško, syn Miroslav a dcéra Vesna s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

EVA VALENTOVÁ KOVÁČOVÁ 21. 11. 1955 – 30. 1. 2014 z Padiny

Odišla si tíško ako odchádza deň, bez posledných slov rozlúčky. Tvoja dobrota a láska, ktorú si tak nesebecky všetkým rozdávala, nikdy nezmizne z našich sŕdc. S láskou si na Teba spomínajú: dcéra Anna, zať Janko a vnúčatá Janko s priateľkou Paulínou a Ivanka • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším kovačicko-vojlovickým insitným maliarom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

rodina Bartošová

BOĽAVÁ A SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustil náš sused

manželka, syn a dcéra s rodinami

ZUZANU ČORBOVÚ

TICHÁ SPOMIENKA

30. 10. 1959 – 2. 8. 2012 – 2014 z Kysáča

rod. Turčanovou 1926 – 2014 z Petrovca

vnučka Libuška so synom Máriom a manželom Jozefom

Osud je občas krutý, nevráti to, čo raz vzal. Zostanú len spomienky a v srdci veľký žiaľ. S láskou si na Teba spomínajú

na mamu a starkú

ZUZANOU DENĎÚROVOU

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

24. 3. 1948 – 28. 7. 2013 – 28. 7. 2014 z Báčskeho Petrovca

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachová

Galéria Babka a maliari

s milovanou starkou

VLADIMÍRA STRACINSKÉHO

rod. Čániovou 10. 3. 1962 – 17. 7. 2014 z Petrovca

1928 – 2014 z Vojlovice rodom z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na manžela, otca a deda

ZUZANOU SNIDOVOU

ANDREJOM LENHARTOM

Trvalú spomienku si na Vás zachovajú

SPOMIENKA

s našou

Na Tvoju lásku nezabúdajú

a dobrotu

na manžela, otca a starkého

JÁNA GALÁDIKA

stále

13. 5. 1948 – 29. 7. 2013 – 2014 z Petrovca

dcéra Marcela, zať Ján a vnučka Alexandra Petríkovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku

Osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoja neprítomnosť je nenahraditeľná.

JÁN KUKAVSKÝ – KUKY

S láskou a úctou si na Teba stále spomínajú

1953 – 2013 – 2014 z Petrovca

manželka a dcéry s rodinami

ZUZANU ČORBOVÚ

S láskou a úctou si na Teba spomína

30. 10. 1959 – 2. 8. 2012 – 2014 z Kysáča

rodina Lehotská

SMUTNÁ SPOMIENKA na našu

ANKU BOLERÁCOVÚ 1952 – 2012 – 2014 z Kovačice

Hoci už dva roky nie si s nami, spomienka na Teba ešte stále nevybledla. Ňanica Jašková • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

Manžel

SMUTNÁ ROZPOMIENKA

Uplynul smutný rok, čo nás náhle a nečakane opustila naša drahá sestra a teta

ZUZANA TURČANOVÁ

MILOSLAVOM MIŠKÁROM

rod. Benková 1947 – 2013 – 2014 z Petrovca

1949 – 2014 z Nového Sadu Tichú spomienku si zachovajú

Na Teba nikdy nezabudneme. sestra Katarína a Tvoja Jarka s rodinou

31 /4606/

teta a švagor Lomianskovci s rodinami 2. 8. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 1. augusta 19.30 Hudobné pásmo v predvedení skupín a sólistov 20.00 Priamy prenos otváracieho programu Slovenských národných slávností Nedeľa 3. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 5. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Pondelok – sobota Hudobné vysielanie 18.00 Denník Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Sobota Z každého rožka troška 2.00 Repríza piatkových vysielaní (piatok) a Palety Kaleidoskop (sobota) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Hudobné relácie (nedeľa) 10.00 Repríza piatkových vysielaní 17.00 Rozhlasové noviny a Palety Vejár hudobných vysielaní Piatok Nočný program 16.45 Repríza nedeľných vysielaní 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné Dúhovka – Bude odvysielaný relácie (sobota) portrét Ivana Križana, akademického maliara, pedagóga, bývalého športovca a najmä kronikára Petrovca a petrovských motívov. Vysielanie pre penzistov ponúkne portrét pôrodnej sestry na dôchodku Anny Madackej z Báčskeho Petrovca, ako i príspevky – z výstavy petrovských žien Petrovskje fodroške; zo TV STARÁ PAZOVA záhrady Anny Križanovej z Kysáča. Ako zvládnuť horúčavy poradí doktorka Katarína Berédiová. Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklama 20.00 Filmy: Piatok 1. augusta – Chmeľové leto Sobota 2. augusta – Honba za zlatým pokladom Pondelok 4. augusta – Bodyguard proti svojej vôli Utorok 5. augusta – Bláznivý pohreb Streda 6. augusta – Bezmocná Štvrtok 7. augusta – Príbeh o rytierovi 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 3. augusta 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Cudzinec 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Pavel Surový, dizajnér

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 3. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Carvingová súťaž Meloniáda Utorok 5. augusta 16.00 V ústrety osláv Dňa Padiny Aktivity dôchodcov Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 8. augusta 16.00 Slovenský film: Chodník cez Dunaj Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 31 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov národného sviatku tunajších Slovákov, ktorý sa každoročne usporadúva v B. Petrovci. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

časť dňa

druh likéru

pracovné oblečenie

juh

starý otec 1. časť tajn. (nár.)

vpíšte AN

príslušník angl. šľachty

rozveselil sa veľa mužské meno

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. vpíšte ÁRÁ Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. mužský odev 3. časť tajn.

north

romb odlišné

horská mačkovitá šelma S HLADU ĽU

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 6. augusta 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 10. augusta 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

vpíšte EN dinár

častica drobná šelma

2. časť tajn.

múr

veľký kus chleba zlatá minca stoj!

radón

vpíšte JÉ porážka v šachu

skos, pokos!

S HLA DU ĽU

sekunda dlhá samohl.

síra prijalo (sa)

elektrón 100 vpíšte SN evanjelium

záduch TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

S HLADU ĽU

dámsky úbor liter

liptovská webová doména

S HLADU ĽU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 30 VODOROVNE: dolámalo, oliva, es, Žid, sito, inosť, el, Na, l, oli, K, láma, L, okavango, vrane, A, éo, osama, kostra, postraší, OM, io, Al TAJNIČKA: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 28 z čísla 28 Hlasu ľudu z 12. júla 2014 bolo: CYRIL A METOD. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: PAVEL KOLLÁR, Ul. prvomájová č. 117, 23 000 ZREŇANIN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

31 /4606/ 2. 8. 2014

Šport V ŠPORTOVO-REKREAČNOM STREDISKU SLÁVIA V KOVAČICI

Matičný turnaj v kolkárstve Anička Chalupová

rámci Slovenských národných slávností v nedeľu 27. júla 2014 v Kovačici po desaťročnej prestávke znovu usporiadali Matičný turnaj v kolkárstve. Na kolkárskych dráhach Športovo-rekreačného strediska Slávia sa kovačickému MOMS podarilo zoskupiť jedenásť tímov z Kovačice (6) a Padiny (5). Z toho bolo Na záver sa všetci kolkári spoločne na pamiatku vyfotografovali šesť mužských: Elkov, Ratar, Dolina, Ľavroš, Martin, KMV Fagan Jánošík, Sabo, Ľavroš a Annamária. nizátor MOMS Kovačica v čele Po trojhodinovej súťaži orga- s predsedníčkou Máriou Kováa päť ženských celkov: Matica,

čovou a podpredseda MSS pre Banát Pavel Baláž vyhlásili víťazov Matičného turnaja v kolkárstve, ktorý usporiadali vďaka početným dobrodincom z Padiny a Kovačice. Prvé miesto v konkurencii kolkárok obsadil celok Annamária (284 zrazených kolkov), na druhom mieste zakotvil Jánošík (250 kolkov) a tretie bolo družstvo Ľavroš (237 kolkov). Medzi mužmi zvíťazil tím KMV Fagan (343 kolkov), druhá bola Dolina (339) a tretie miesto si vybojoval tím Martin (339 kolkov). Na záver po udelení cien a diplomov nasledoval chutný obed, ktorý sa skončil veselou náladou všetkých účastníkov tohto športového podujatia.

PRÍPRAVY STAROPAZOVČANOV

Stále lepšie JEDNOTA – OMLADINAC 2 : 0 (2 : 0)

Matej Bzovský

rochu pozmenené mužstvo Jednoty začalo zápas aktívne a zatlačilo hostí z Nových Bánoviec na ich polovicu. Onedlho, v 10. min. bolo 1 : 0, keď skóre otvoril Vujasin. Ani na druhý gól sa nečakalo dlho, lebo mladý Čonka po rýchlom úniku z pravej strany vypálil ako z dela a brankár hostí len pohľadom „vyprevadil“ let lopty do siete. Hostia do polčasu mali dve šance, ale ich zahodili. Na druhej strane domáci mali mnoho príležitostí, no aj skúsený a nevynaliezavý Erceg dvakrát zareagoval ako futbalový začiatočník. V druhej časti mali možnosť potvrdiť svoje možnosti aj ostatní hráči Jednoty zo striedačky, pričom útok

domácich bol úplne bezzubý. V domácom mužstve je dosť nováčikov. Bola by veľká škoda, keby medzi nimi nezostali Vujasin a Čonka. Prvý je syn trénera Jednoty Milana a hrával v prvoligovej Inđiji a v Novej Pazove. Čonka je Staropazovčan z futbalovej liahne belehradského Partizana a hral vo viacerých prvoligových mužstvách. Zatiaľ sa však nevie, či zostanú v radoch Pazovčanov. JEDNOTA: Mijatović, N. Bojić, Marković, Šuša, Stegnjajić, Šestović, Čonka, Milaković, Erceg, Vujasin, Mačak. Striedali: Jovanović, Tatalović, Jelović, Dimić, Labanac, Panajotović, M. Bojić, Maksimović, Miljević, Denić, Tanasijević, Jaćimović.

Z PRÍLEŽITOSTI OSLAVY PRAVOSLÁVNEHO KOSTOLA V HAJDUŠICI klub mladých Kasper na ihriskách Základnej školy J. J. Zmaja v tejto dedine v sobotu 27. júla 2014 zorganizoval vydarený turnaj v malom futbale. Zúčastnilo sa 12 mužstiev, z čoho päť z Hajdušice. Do finále sa dostali mužstvá Lako ćemo z Izbišta a Konak z rovnomennej dediny. Úspešnejší boli Konačania (na fotografii spolu s organizátormi), a zaslúžene vyhrali výsledkom 6 : 3. Pohár im odovzdal novozvolený predseda MS Hajdušica Jovica Hudec. Tento turnaj by sa mal stať tradičným a v budúcnosti bude venovaný pred pol druha rokom zosnulému futbalistovi Milanovi Dangubićovi, ktorý poznačil hajdušický futbal v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. vlh

UNIREA Z UZDINA JE VÍŤAZOM TURNAJA v malom futbale v Kovačici. Vo finále porazili futbalisti zo stolnotenisového mestečka (na snímke) mužstvo Pekáreň Centar z Kovačice výsledkom 3 : 1 (2 : 1). Po zmene strán „hostiteľom“ zneškodnil šancu zápasu brankár „hostí“. Vzápätí z protiútoku Vulišić, čačanský Uzdinčan hrajúci na veľkom trávniku pre Sláviu Kovačica, strelil rozhodujúci gól. Tak sa vo viac ako štyridsaťročných dejinách turnaja prvýkrát stalo, že v šampiónskom tíme nehral ani jeden Kovačičan. V boji o tretie miesto Warriors vyhrali nad Demokratickou mládežou kontumačným výsledkom 3 : 0. Celok, ktorý zakončil na štvrtom mieste, hral celý polčas s hráčom menej a pri stave 2 : 0 sa im začiatkom druhého polčasu zranil ešte jeden hráč, takže sa rozhodli nepokračovať v zápase. Premožiteľ pionierskeho turnaja je družstvo Fagan, ktoré zvíťazilo vo finále nad Pomstiteľmi. V konkurencii seniorov účinkovalo deväť tímov a medzi pioniermi tri. Hral sa slabší futbal ako v predchádzajúcich rokoch a desaťročiach. J. Šp.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

FK HAJDUŠICA V ÚSTRETY MAJSTROVSTVÁM V NOVEJ SPOLOČNOSTI

Všetko okrem zostupu bude úspech Podľa slov predsedu FK HajduSlogou, ktorá postúpila do Vojvo- náklady. Jednoducho nemáme dinskej ligy. S výkonom môžeme možnosť všetkým futbalistom platiť šica financie budú omnoho väčší úťaž v novej spoločnosti – Prvej byť vcelku spokojní. Ujali sme sa úhradu a ak by sme platili jednot- problém, už aj preto, že Prvá juhojuhobanátskej lige pre futba- vedenia, a súper vyhral v samom livcom, vyvolalo by to odpor u banátska liga si vyžaduje náročnejší listov a vedenie FK Hajdušice finiši zápasu, keď na ihrisko vybehli iných, a preto zásadne neplatíme rozpočet. To predovšetkým preto, bude veľkou skúškou. V klube sú si naši mladší a menej skúsení hráči.“ nikomu. Kto chce, tak hrať v našom že sú vyššie úhrady pre rozhodcov Náš spolubesed- klube je vítaný. Môžeme mu po- a delegátov a vyšší je aj poplatok toho vedomí a už v poloník ďalej hovorí, že sa núknuť ešte aj dobré podmienky pre účasť v súťaži. Nastoľuje sa vici júla začali s prípravamužstvo Hajdušice teda otázka, kde mi na nové majstrovstvá aj v týchto majstrovzabezpečiť tie dov silnej lige. stvách bude opierať datočné financie. „Na zasadnutí Zhroo vlastné sily a prí„Rozvrhnutím maždenia FK Hajdušica padné posily z okolišportových prossme sa uzhodli, že šancu, tých menších klubov. triedkov z obecktorá sa nám naskytla, „Niekoľkí hráči zo ného rozpočtu využijeme a svoje kvalisusedných dedín už plandištskej Sloty si vyskúšame v silnej pravidelne trénujú gy, ktorá súťažila lige. Pritom sme si úplne s naším mužstvom, v Prvej juhobanátvedomí rizika, ktoré to so Predseda FK Hajdušica avšak ešte sme ich skej lige, patrí 800sebou nesie, tak z hľadis- Vladimír Maliar neregistrovali. Očaa nám 500-tisíc ka hráčskeho kádra, ako dinárov. Zhodou aj zvýšených nákladov súťaže,“ kávame, aby sa definitívne vyjadrili, okolností sme popovedal predseda hajdušického či sa nám chcú pripojiť. V týchto stúpili aj my a aj klubu Vladimír Maliar. „Pravda- dňoch očakávame aj jedného kvaSloga, avšak v obci že, vieme, že sa musíme dobre litnejšieho futbalistu, stredopolia- Na tréning do chládku hajdušického parku nám povedali, že pripraviť, a tak sme s tréningami ra Branislava Djapu z Alibunára. začali mesiac pred začiatkom maj- Uvidíme, či sa s ním dohovoríme, na hranie futbalu, kvalitné ihrisko, nateraz nejestvujú podmienky na strovstiev. Prvý priateľský zápas vzhľadom na to, že my futbalistom občerstvenie a kamarátenie po zvýšenie prostriedkov na tie účesme zohrali doma s plandištskou neplatíme úhradu, ale iba cestovné zápasoch. Vedomí sme si, že je ly. K tomu Miestne spoločenstvo Prvá juhobanátska liga kvalitnejšia Hajdušica už niekoľko rokov nemá od tej, v ktorej sme posledných 15 vlastné príjmy a vôbec nepomáha K JUBILEU LALITSKÉHO FUTBALU rokov nepretržite súťažili, a že si klubu. Hlavnou oporou nám aj ďamožno vyžaduje aj kvalitnejších lej zostáva náš dlhoročný sponzor futbalistov. Predsa si myslím, že si AS Hajdušica, ktorý nám doteraz táto generácia našich futbalistov zabezpečoval asi polovicu potrebdlhoročnými dobrými výsledkami ných peňazí, avšak nemá možnosť v Druhej juhobanátskej lige a svo- zvýšiť príspevky... Niektorých nojou kvalitou zaslúžila vyskúšať sa vých sponzorov sme oslovili, ale aj vo vyššom futbalovom stupni. ešte nemáme odpoveď. Slovom, risku v Laliti usporiadajú 7. Memoriál Teraz, keď sme sa tam dostali, nepred nami je veľká neurčitosť, ale Juraj Pucovský Milorada Obradovića-Mikicu, ktorý máme bohvieaké ambície. Za každý verím, že problémy prekonáme a že eteráni lalitského FK Panónia tragicky utratil život v dopravnej úspech budeme považovať, keď vo v novej spoločnosti zanecháme v sobotu 2. augusta 2014 so nehode. Na turnaji sa zúčastnia vyššej súťaži čím dlhšie zotrváme.“ priaznivý dojem.“

Vladimír Hudec

Prichádzajú Mošovčania

starí páni mužstiev ŠK Drienok zo slovenských Mošoviec, pivnickej Slávie a domácej Panónie. Tradičný futbalový memoriál, ale aj celkové trojdňové podujatie v Laliti bude prebiehať v znamení osláv 90 rokov pôsobenia FK Panónia, keďže prvý futbalový kolektív v najmenšej dedine Odžackej obce Vlani Laliťania hosťovali na turnaji v Mošovciach, založili v ďalekom kde je urobená aj táto fotka na zápase s hostiteľmi roku 1924. začiatkom o 10. hodine na ih-

• ŠPORT •

NA IHRISKU SLOGY

Memoriál Erdevík 2014 Károly Vig

sobotu 2. a v nedeľu 3. augusta 2014 na ihrisku v Erdevíku bude prebiehať tradičný futbalový memoriál, na ktorom sa zúčastnia Hajduk Divoš, Sloga Čalma, LSK Laćarak a domáca Sloga.

Semifinálové zápasy mužstvá zohrajú v sobotu. O deň neskoršie sa vo finále stretnú víťazi, kým porazené celky budú bojovať o tretie miesto. Organizátori pre víťaza prichystali pohár, kým odmenia aj najlepšieho hráča, brankára a strelca turnaja, o ktorý v Erdevíku a okolí vždy vládne veľký záujem.

31 /4606/ 2. 8. 2014

Šport FUTBALOVÝ TURNAJ O POHÁR MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KYSÁČ

Budúcnosť dokázala kvalitu Pavel Pálik

radičný 22. futbalový turnaj o Putovný pohár Miestneho spoločenstva Kysáč aj tohto roku úspešne zorganizoval FK Tatra a otvoril ho podpredseda MS Kysáč Branko Predojević. Sobotňajšie semifinále 26. júla 2014 sledovalo asi 150 divákov, kým v nedeľu v hľadisku bolo okolo 250 divákov. BUDÚCNOSŤ – MLADOSŤ 1 : 0 (1 : 0) Bol to zaujímavý, tvrdý a do konca napínavý zápas dvoch príliš vyrovnaných celkov. Predsa Hložanci mali jemnú prevahu. Sivčević v 16. min. premenil príležitosť a ten jediný gól rozhodol o víťazovi. Brankár Leňa niekoľkokrát bravúrne a smelo

Víťazné mužstvo Budúcnosti na turnaji v Kysáči

so silnejším mužstvom, boli aspoň rovnocenným súperom a mali aj niekoľko pekných príležitostí. Mladosť predsa gólmi Milenkovića v 3. min. a Pavlisa v 67. min. zaslúžene zvíťazila.

Jediný gól v druhom polčase vsietil

na zápasoch tlmočili Aćimović (Veternik), Grmuša (Petrovaradín) a Lazarov (Nový Sad). BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Čipkár, Latinović, M. Kobilarov, Đekić, Uroš Joksimović, Bjelajac, N. Kobilarov, Uglješa Joksimović, Svirčević, Trivunović, Leđanac, Radević, Pavlović, Hataľa, Dujanović, Obradović, Bučík, Horvát, Matić. TATRA: Muňaz, Srnka, Ujpaloši, Lukić, Boško Trojanović, Bojan Trojanović, Deneček, Alargić, Tót, Kohút, Funtík, Ilić, Červený, Račko, Ožvát, Đukić, Bodonji. MLADOSŤ: Leňa, Jakuš, Rupar, Ožvát, Haška, D. Babiak, Stepanović, Torbica, Trišić, Milenković, Zbućnović, Pavlis, Kaňa, Očovej, A. Babiak.

Zo zápasu Mladosť – Omladinac 2 : 0

OMLADINAC: Jugović, AnđelSivčević z jedenástky v 60. min. Hložanci ukázali najviac a zaslúžene ković, Miljević, Aleksić, Petrović, zvíťazili na turnaji. Rozhodca pre Grbić, Tomić, Vučković, Jovović, nečas koniec finálového zápasu od- Živković, Petković, Ristić, Pecelj, pískal o desať minút skôr a športové Samardžić, Tešović, Mladenović, Kajpeš, Savić. trofeje odovzdali pri večeri. Miloslav Chrťan, ktorého Najlepší na turnaji s trofejami v spoločnosti predstaviteľov MS Kysáč Kysáčania volajú minister pre šport v MS zakročil a má veľké zásluhy, že sme Kysáč, odovideli iba jeden gól. vzdal sošky najlepšiemu TATRA – OMLADINAC 6 : 0 (3 : 0) strelcovi Obavy, že Tatra s novým mužMarkovi Sivstvom, ktoré prvýkrát hralo v tomto čevićovi (4 zložení (desiati hráči odišli a piati góly) z radovolenkujú), zle pochodí na turnaji, dov FK Busa nesplnili. Kysáčania počas celého dúcnosť, zápasu mali prevahu, vytvorili si najlepšiemu množstvo šancí a vsietili šesť gólov: Šanca Tatry na zápase s Omladincom – 6 : 0 brankárovi 1. min. Kohút – 1 : 0, 19. min. Miro Igorovi LeňoFuntík – 2 : 0, 35. min. Alargić – 3 : 0, TATRA – BUDÚCNOSŤ 0 : 4 (0 : 3) vi (Mladosť) a najlepšiemu 67. min. Đukić – 4 : 0, 76. min. Tót – 5 Domáci dobre začali finálový hráčovi Miroslavovi Đekićovi Na finálovom zápase Budúcnosť – : 0 (penalta), 80. min. Alargić – 6 : 0. zápas, ale vydržali len prvú polho- (Budúcnosť). Putovný pohár Tatra 4 : 0 nechýbalo vzrušenie... dinku. Po dvoch šanciach oboch FK Budúcnosť odovzdal BranMLADOSŤ – OMLADINAC 2 : 0 (1 : 0) mužstiev Sivčević v 32. a 35. min. ko Predojević. V sobotu Tatra uhostí mužstvo FK V nedeľnom boji o tretie miesto dva rýchle protiútoky skončil efektV sobotu zápasy viedli Novosad- Bajša, kým v nedeľu o 18. hodine sa očakávala ľahká výhra Petrov- nými gólmi. Uglješa Joksimović čania Stojić, Cvrkota a Milanović, bude hosťovať vo Vrbare, kde sa čanov. Stepanovčania však prišli uzavrel výsledok prvého polčasu. kým v nedeľu futbalové pravidlá stretne s domácou Mladosťou.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Účastníci Kids ligy turnaja na Provale

NA JAZERE PROVALA VO VAJSKE

Volejbal pre všetkých Juraj Berédi

nedeľu 27. júla 2014 na jazere Provala vo Vajske sa skončil 8. turnaj vo volejbale na piesku, ktorý zapadol do rámca 7. Majstrovstiev Srbska a 3. Vip Beach volley ligy. Turnaj tohto roku zorganizujú v dvanástich mestách Srbska. Do konca majstrovstiev zostali ešte štyri kolá a záverečný turnaj v Belehrade.

Srbska a promotér VIP Master ligy v plážovom volejbale. V detskej lige hralo viac ako tristo budúcich volejbalistov a volejbalistiek. Prvý deň sa skončil vyhlásením víťazov v pionierskej konkurencii. Najlepším v Kids lige medaily udelil Vladimir Grbić. Na záver prvého dňa zorganizovali aj tlačovú besedu pre médiá, na ktorej hovorili zástupca

Branko Mikavica odovzdal medaily a poháre

Na turnaj vo Vajske sa prihlásilo dvadsať družstiev v ženskej konkurencii a šestnásť tímov v mužskej. Okrem toho, že súťažili seniori a seniorky, počas všetkých troch dní

Vladimir Grbić a najúspešnejšie pionierky

Víťazky turnaja s medailami

turnaja prebiehala aj škola volejbalu, ktorú organizuje Vladimir Grbić, náš známy volejbalista, toho času podpredseda Volejbalového zväzu • ŠPORT •

predsedu Obce Báč Zdenko Kolár, riaditeľ Turistickej organizácie Obce Báč Darko Vojnović a promotér ligy Vladimir Grbić. Na otázky novinárov odpovedali aj niekoľkí účastníci turnaja. V druhý a tretí deň súťažili seniori a seniorky v kvalifikačnom turnaji. V nedeľu zohrali aj finálové zápasy a zároveň vyhlásili víťazov turnaja. Vo finálovom stretnutí v mužskej konkurencii Marko Galešev a Nenad Tadić boli úspešnejší od

svojich súperov Raška Jovanovića a Sašu Surlu, a tak obsadili prvé miesto. Na treťom mieste skončili Lazar Kolarić a Ivan Lozović. V ženskej konkurencii vo finále Milena Matić a Irena Drobnjak presvedčivo porazili svoje súperky Goranu Mrđan a Teodoru Trifunović a ovenčili sa zlatými medailami. Na treťom mieste skončili Nataša Savović a Katarina Raičević. Medaily a víťazné

poháre najlepším odovzdal Branko Mikavica, člen Obecnej rady v Báči, ktorý má na starosti šport. Počasie tiež žičilo športu a organizátorom, takže turnaj vcelku úspešne realizovali. Volejbalisti mali iba slová chvály pre organizáciu a organizátorov turnaja. Pod organizáciu turnaja sa podpisujú Volejbalový zväz Srbska a Vojvodiny, VIP Mobile, Volejbalový klub Partizan v Báči, Turistická organizácia Obce Báč a lokálna samospráva. Generálny sponzor Volejbalového zväzu Srbska a VIP Beach volley ligy je VIP Mobile. Organizáciu turnaja vo Vajske podporili aj viacerí sponzori.

Momentka z finálového zápasu dievčat 31 /4606/ 2. 8. 2014

Šport PREDSLÁVNOSŤOVÉ DNI V KULPÍNE NA ŠPORTOVISKÁCH

V športovom duchu a dobrej zábave Katarína Gažová

mladučkí rybári skúšali rybárske šťastie pri vode, predpoludním sa edeľa 27. júla 2014 svitla v v chatke pri kanáli začala aj obecná daždi a zdalo sa, že počasie súťaž šachistov. Športovalo sa na nebude žičiť športovcom Pred- plné obrátky. Po skončení rybárskej súťaže slávnosťových dní v Kulpíne. No nestalo sa tak. Ešte predpoludním sa a osviežení rybárov predseda Súťamraky nad Kulpínom rozišli a vonku žiacej komisie ZŠR Smuđ Ján Jagoš bolo celkom príjemne. V druhý deň vyhlásil najúspešnejších. Medaily, PDvK súťažili rybári, šachisti, strelci, plakety a diplomy, ktoré zabezpečil MOMS Kulpín ako organizátor tohtoročných PDvK, odovzdal predseda Pavel Gaža. V treťom sektore 3. miesto obsadila Michaela Báďonská, druhý bol Ivan Rauza a zvíťazila Marína Turčanová. V druhom sektore tretí bol Marián Madacký, druhý Ján Abrahám a 1. miesto získal Vladimír Potfaj. Umiestnenie v prvom sektore je takéto: tretia bola Martina Francistyová, druhý Martin Turčan a prvý Ivan Madacký. Najlepší na rybárskej dráhe boli títo súťažiaci: tretie miesto obsadila členka petrovského ZŠR Karas Marína Turčanová (2 330 g), ako druhý zakotvil rybár hložianskeho ZŠR Šaran Vladimír Potfaj (3 380 g) a zvíťazil člen kysáčskeho ZŠR Na šachovom turnaji zvíťazili Smuđ Ivan Madacký (3 620 g). Kulpínčania: Milan Radosavljev, V skupinovej súťaži tretie miesto Branislav Beláni a Petar Radosavljev získal celok hložianskeho ZŠR (zľava) Šaran Hložany, druhý bol kysáčsky ZŠR Smuđ a zvíťazil petrovský kuchári paprikášov a vo veselom ZŠR Karas. Aj lokalita Poľovníckeho domu duchu si zahrali futbal tuční a chudí Kulpínčania. Dobrá športová zábava domáceho spolku Fazan bola veľmi atraktívna pre návštevníkov. takmer na každom kroku. Na vynovenej chatke Združe- Tam prebiehala súťaž v streľbe do nia športových rybárov Smuđ od asfaltových terčov, súťažili kuchári rána bolo rušno. V love rýb udicou poľovníckeho paprikáša a konala sa na plavák súťažili pionieri. Pokiaľ aj prezentácia poľnohospodárskej

Tretie miesto vo varení poľovníckeho paprikáša získalo mužstvo MOMS Kulpín

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mechanizácie viacerých výrobcov. Všetko to sprevádzala hudba kulpínskeho dueta dvoch Jánov, Zelenáka a Andrášika. Predseda PS Fazan Branislav Plachtinský sa poďakoval všetkým účastníkom podujatí v areáli Poľovníckeho domu. Ján Brtka, predseda komisie, ktorá hodnotila výkoSúboje kulpínskych futbalistov dvoch ny strelcov, oznámil, váhových kategórií vyvolávali obdiv a smiech že najúspešnejší boli v obecenstve poľovníci zo Selenče, Aj kuchári, ktorí chystali poľovnícke paprikáše, si v ten deň prišli na svoje. Na súťaži sa zúčastnilo až 28 kuchárskych skupín. Hodnotiaca komisia, ako poznamenal jej predseda Ján Mučaji, mala neľahkú úlohu, lebo z toľkých paprikášov bolo treba zvoliť tri najchutnejšie a najkvalitnejšie. Rozhodli, že tretie miesto získal paprikáš kuchárskej skupiny MOMS Kulpín, druhé miesto PS Maglić a najlepší paprikáš navarili kuchári skupiny Čepsi. V popoludňajších hodinách na rybárskej chatke šachoví nadšenci ukončili obecnú súťaž, ktorú zorganiRybárka Marína Turčanová zoval ŠK Kulpín. Predseda Dušan Vida z Petrovca (vľavo) mala najlepšie a tajomník Radoslav Kolarski vyhlásili víťazov skupinovej a jednotliveckej výsledky medzi chlapcami súťaže. V skupinovej sa zúčastnili odkiaľ do Kulpína prišiel aj najlep- mužstvá: Kulpín 1, Hložany, B. Petrovec ší slovenský strelec Juraj Krížov. a Kulpín 2 (Maglić neúčinkoval). NajZ dvadsiatich terčov sa mu podarilo úspešnejší bol Kulpín 1 v zložení: Milan trafiť devätnásť. Druhé miesto obsa- Radosavljev, Branislav Beláni a Pedili domáci poľovníci tímu Kulpín 1 tar Radosavljev. Nasledovali šachisti a na treťom mieste skončil Petrovec. z Petrovca, potom z Hložian a Kulpín 2. V jednotliveckej konkurencii boli dve skupiny po 11 hráčov. Z každej potom po štyria hráči postúpili do finále. Najúspešnejší hráči šachového turnaja PDvK 2014 boli Kulpínčania: tretie miesto obsadil Petar Radosavljev, druhé Branislav Beláni a víťazom sa tentoraz stal Milan Radosavljev. Okrem hráčov z Báčskopetrovskej obce na šachovom turnaji sa zúčastnil i Dušan Danko, hosť zo slovenskej Nitry. Čerešničkou na športovej torte bol zábavný futbalový zápas tučných a chudých Kulpínčanov na trávniku FK Kulpín. Výsledok zápasu nebol ani dôležitý (vyhrali chudí 6 : 4), ale v prvom rade to, že sa hráči a aj obecenstvo v hľadisku pritom výborne bavili. Aj nebo nad Kulpínom malo dosť trpezlivosti, ale hneď po zápaSelenčan Juraj Krížov netrafil iba jeden se sa zatiahlo a silný lejak zasiahol lietajúci terč dedinu. • ŠPORT •

Hrali v Kysáči (Matičný turnaj v minifutbale 19. júla 2014)

MOMS Aradáč – 2. miesto

MOMS Pivnica – 3. – 4. miesto

MOMS Stará Pazova – 3. – 4. miesto

MOMS Biele Blato – 5. miesto

MOMS Kysáč – 6. miesto

MOMS Padina – 7. miesto Snímky: Pavel Pálik

Etno dom v Bielom Blate

Etno dom v Laliti

Etno dom v Silbaši

NAŠE PILIERE

Etno domy a etno izby Etno dom v Erdevíku

Etno dom v Padine

Svedkovia zašlých čias, keď postele boli ustlané slamou a spávalo sa pod duchnou, umývalo v lavóre položenom na umývadle, kúpalo v koryte a utieralo šenim uterákom... Keď neboli vodovody, ale sa voda zo studne nosila v krhlách na obranici, keď na podlahe neboli koberce, ale handrovky, a gazdinky na steny nelepili tapety, ale ich maľovali za pomoci zvláštnej mustry alebo váľčokom... Boli to časy, keď sa na vykurovanie používali kukuričné šúľky, raždie, zetky, krkošky... ktoré horeli v murovanej sedliackej peci. Je už čoraz menej tých ľudí, ktorí v takých domoch žili. Tí málopočetní sa pri návšteve etno domu s veľkou dózou nostalgie vracajú do detstva. Tí trochu mladší si však už len spomenú, že to alebo ono videli u starého otca na dedine. Mladé mobilné a facebook generácie ovplyvnené modernými technológiami o tom však nevedia takmer nič a odev, obuv, náčinie,... ktoré používali ich predkovia pred sto rokmi, ich vôbec nebaví. Predsa sú aj takí, ktorí si starožitnosti so záujmom pozrú a opýtajú sa, na čo sa to alebo ono používalo. Práve preto sú etno domy vzácne. V každom z nich je zachovaný kúsok dejín tunajších Slovákov. Už iba tam možno vidieť ručne vyrobené krosná, ručné stroje na mrvenie, trepačky a česáky konôp, kolovraty, žehličky vyhrievané žeravými uhlíkmi, náčinie, ktoré dnes už nik nepoužíva, starobylý nábytok, lampy, lampáše, krčahy, kuchynské riady, staré kroje, čepce, oplecká, staré cirkevné knihy, fotografie... Každý z týchto domov je opravdivé malé etno múzeum a o to, aby sme ich mali, postarali sa hlavne združenia žien, matičiari, spolkári, ale aj súkromníci, ktorí vlastné domy pozmenili na etno domy a otvorili pre verejnosť v Laliti, Bielom Blate, Padine, Hajdušici, Starej Pazove, Ľube, Erdevíku, Selenči, Kysáči, Jánošíku, Hložanoch, Kulpíne, Bajši a vo Vojlovici. Vladimír Hudec Foto: novinári Hlasu ľudu

Etno dom Zuzany Kolárovej z Jánošíka

Etno dom v Kysáči

Matičný etno dom v Hajdušici

Matičná etno izba vo Vojlovici

Etno dom v Ľube

Etno múzeum Pavla Petráša z Padiny

Etno izba v Starej Pazove

Etno dom vo Vojlovici

Etno dom Márie Haníkovej z Bieleho Blata

Etno izba v Hložanoch