Hlas 32 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 32 /4555/

Európska orientácia občanov Srbska

10. 8. 2013

Osobitná príloha: SNS 2013

Nová letecká spoločnosť

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN.

www.hl.rs

Po príhovoroch predstaviteľov organizátorov SNS 2013, po odovzdaní uznaní NRSNM a po slávnostnom otvorení tohtoročných Slovenských národných slávností vo vyplnenej veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci odznel príležitostný galakoncert Ja som národ venovaný 10. výročiu NRSNM. Vystúpilo v ňom takmer dvesto účastníkov – na snímke záber zo záverečnej scény. A. Francistyová Foto: J. Čiep

Slávnostné zasadnutie NRSNM pri príležitosti 10. výročia založenia prebiehalo 1. augusta v Zhromaždení APV v Novom Sade. O. Filip

Na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia MSS v sobotu 3. augusta v sieni SVD v Báčskom Petrovci odznel príhovor predsedníčky MSS Kataríny MelegovejMelichovej a pozdravné príhovory hostí. Potom udelili uznania zaslúžilým matičiarom. V mene odmenených sa poďakoval Ján Zvara Moco, ktorý oslavuje 50. výročie ochotníckej činnosti (za hovorňou). E. Šranková

Krátka poklona tvorcom, účastníkom, návštevníkom... Len pred chvíľkou doznel posledný akord folklórneho galakoncertu domácich folklórnych súborov Na priedomí a pred koncom sobotňajšieho bohatého programu SNS 2013 nasleduje ešte spoločná pesnička Po nábreží... A. Francistyová Foto: J. Čiep

Galakoncert detských folklórnych súborov pod názvom Ako sme sa hrali, keď sme boli malí usporiadali v nedeľu 4. augusta na ihriskách Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci. Predstavili sa na ňom deti z Kysáča, Pivnice, Kovačice, Hložian, Petrovca, Selenče, Erdevíka, Hajdušice, Aradáča a Dobanoviec (na snímke). K. Gažová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Dramatické obraty voľbám nezabránia eľká zmena je takpovediac vykonaná. Vláda, s ktorou sme žili a akú sme celý predchádzajúci rok poznali, dokonala. Lebo je len otázkou dní, keď štyria ministri Srbskej pokrokovej strany (SNS), ak, samozrejme, počítame dobrovoľný odchod prvého podpredsedu z funkcie ministra obrany, všetci traja ministri Zjednotených regiónov Srbska (URS) v čele s Mlađanom Dinkićom, a podľa všetkého takisto traja ministri Socialistickej strany Srbska (SPS), uvoľnia ministerské kreslá. Mená ich nástupcov zatiaľ nie sú známe. Zmeny ministrov vo vláde nie sú však jediné zmeny, ktoré sa robia z iniciatívy prvého podpredsedu a s požehnaním premiéra. Po odchode URS ako jedného z troch koaličných partnerov, ktorí v júli minulého roku stáli pri zrode prvej vlády s účasťou pokrokárov, pôvodná koaličná dohoda už nezodpovedá skutočnému stavu. Žiada sa napísať novú a jej obsah zladiť s vykonanými zmenami vzťahujúcimi sa na dvoch hlavných koaličných partnerov, čo nebude vôbec ľahko. Do Národného zhromaždenia Srbska sa nový zákon o vláde a o ministerstvách dostane koncom augusta. Celkom ako pri nástupe novej vlády, ktorá sa formuje po voľbách. Na túto skutočnosť ako prvý upozornil predseda Demokratickej strany (DS) Dragan Đilas, ktorý uzavrel, že tu už nejde o rekonštrukciu, pretože vláda padla a teraz sa má utvoriť nová. Ak sa zmení nielen polovica ministrov, ale aj pomer síl a programové ciele, vláda v podstate začína od začiatku. Ak sa tejto konštatácii lídra najväčšej opozičnej strany venovala pomerne malá pozornosť, to ešte neznamená, že si väčšiu pozornosť nezaslúži, naopak. Ale to sa ukáže až neskôr. Najväčší záujem verejnosti v záverečnom dejstve rekonštrukcie vyvolávajú, pochopiteľne, kádrové riešenia. Kto preberie rezort školstva, športu, kultúry alebo dokonca poľnohospodárstva, je však omnoho menej zaujímavé od toho, kto sa stane nástupcom Mlađana Dinkića pre oblasti financií a ekonomiky. Hoci je zatiaľ kádrové obsadenie týchto rezortov v doméne predpokladov, naisto sa vie, že si ich zoberú pokrokári. Známe je takisto, že sa už rozprávali s niektorými domácimi od-

elý rok 2013 plynie v znamení 10. výročia pôsobenia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ale ústredné oslavy boli realizované práve začiatkom augusta, keď tradične prebieha i oficiálny sviatok Slovákov v Srbsku. Zlaté plakety NRSNM vláde Republiky Srbsko a vláde Slovenskej republiky Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, udelila Ivicovi Dačićovi, premiérovi Srbska, a Miroslavovi Lajčákovi, podpredsedovi vlády SR, práve na otváracom programe SNS v piatok 2. augusta. A. Francistyová Foto: J. Čiep

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

32 /4555/

Anna Lazarevićová

Slávnosti i k výročiu NRSNM

Toto vydanie je auditované

10. 8. 2013

borníkmi v uvedených odboroch, avšak bez výsledkov. Tak sa na denný poriadok dostala téma zahraničných odborníkov vo funkcii ekonomických poradcov. Prvý podpredseda takú možnosť nezamietol, dokonca potvrdil, že o tom vážne uvažuje. Cudzinci bez prepojenia na domácu politiku budú menej náchylní na podplácanie, povedal Vučić, s tým, že by pri novom kabinete chcel minimálne dvoch ľudí zo zahraničia. „Potrebujeme týchto ľudí, ktorí vedia viac než my, a od ktorých sa naši ľudia môžu mnoho naučiť. Budem to presadzovať bez ohľadu na to, koho to nahnevá,“ vyhlásil vicepremiér. Ako najvážnejší kandidát na poradcu novej vlády sa spomína Dominique Strauss-Kahn, bývalý šéf Medzinárodného menového fondu (MMF). Tento francúzsky socialistický politik by mohol pomôcť pri riešení problémov s verejným dlhom a ďalších ekonomických otázok. To, že sa meno Dominique Strauss-Kahna spája so sexuálnym škandálom v USA, ako aj s obvineniami z účasti na organizovanej prostitúcii v hoteli v severofrancúzskom meste Lille, je podľa všetkého menší problém od toho, že si za svoje služby pýta veľa peňazí. Akokoľvek, v čele rekonštruovanej či novej vlády už nebude trojlístok Dačić – Vučić – Dinkić, možno dokonca ani dvojlístok Dačić – Vučić. Formálne Dačić zostane premiérom a Vučić bude naďalej (len) prvým podpredsedom Dačićovho kabinetu, ale je jasné, že po prebratí rezortov financií a ekonomiky ešte väčšiu moc, ale aj zodpovednosť, preberie Vučić a jeho SNS. V takej situácii, keď sa páky moci postupne presúvajú z ruky do ruky, ako nasledujúci logický krok vystupujú mimoriadne voľby. Keď však vieme a vidíme, že si aktuálny proces rekonštrukcie vlády vyžiadal nielen čas, ale aj iné „obete“, zvlášť na poli realizácie niektorých významných štátnych úloh, nie je ťažko uzavrieť, aký čas a aké „obete“ by museli padnúť na oltár volieb. Čo v žiadnom prípade neznamená, že nepadnú – len čo sa vytvoria podmienky.

HLAS ĽUDU

FÓKUS NAMIESTO JAT BUDEME MAŤ LETECKÚ SPOLOČNOSŤ AIR SERBIA

Z krízy do perspektívy rvý augustový deň bol vlastne medzníkom: označil pristátie Jat v minulosti, tiež začiatok letu spoločnosti Air Serbia do budúcnosti. Vyplýva to zo Zmluvy o širokom strategickom partnerstve, ktorú uzavreli vláda Srbska a národná letecká spoločnosť Spojených arabských emirátov Etihad Airways. Všetko je už známe: spoločnosť sídliaca v Abu Dhabi oznámila úmysel kúpiť 49 percent podielov Jat Airwais a s vládou Srbska podpísala päťročnú zmluvu o riadení našej národnej leteckej spoločnosti. Z ďalších ustanovení zmluvy vyplýva, že Jat Airwais zmení meno a symboly do Air Serbia, že obidve strany vložia v blízkej budúcnosti do perspektív po 40 miliónov amerických dolárov, čo prakticky znamená, že sa onedlho existujúca letecká flotila rozšíri o ďalšie lietadlá. Počíta sa aj s novou integrovanou dopravnou sieťou medzinárodných destinácií, ktorá umožní ráznejší rast počtu podnikateľských a turistických cestujúcich do Srbska, prípadne cez našu krajinu. Na stretnutí s novinármi v belehradskom hoteli Hyatt, kde 1. augusta bolo oznámené uzavretie Zmluvy o strategickom partnerstve, generálny riaditeľ Etihad Airways James Hogan podčiarkol, že je ich cieľom vznik udržateľnej, konkurencieschopnej a ziskovej leteckej spoločnosti. Aj to, že pozitívne účinky spo-

ločného riadenia, odbornosť a skúsenosť zamestnancov zaistia lepšiu budúcnosť leteckej spoločnosti, ktorá môže byť hrdá na vlastné tradície. – Dobré meno, finančná moc a stabilita Etihad Airways budú mať veľký význam a znamenať osoh pre Air Serbiu, a preto sme veľmi spokojní, že sa začína realizácia tohto strategického partnerstva. Cestujúci, ktorí lietadlami prichádzajú zo Srbska alebo odchádzajú z neho, si onedlho budú môcť voliť zo skutočne širokej ponuky nových destinácií a služieb, – uviedol prvý podpredseda vlády Srbska Aleksandar Vučić.

Aleksandar Vučić a James Hogan po podpísaní zmluvy a nový generálny riaditeľ Air Serbia Dane Kondić Sú názory, že historická zmluva nebude mať len praktický, dopravný, ale aj širší, hospodársky význam. Napríklad ten, že značne zveľadí ob-

BALKÁNSKA VÝSKUMNÁ SIEŤ (BIRN) pravidelne hodnotí činnosť vlády cez prizmu reforiem a verejných politík v štyroch segmentoch, ktoré občania považujú za rozhodujúce pre ich osobnú a spoločenskú prosperitu: hospodárstvo, boj proti korupcii, zdravotníctvo a osvetu. Základné hodnotenie k prvému výročiu vlády je, že táto za rok dosiahla obmedzené účinky pri plnení predvolebných sľubov občanom. Spôsobené je to tým, že sa tieto sľuby pomalšie realizovali než bola dynamika, ktorú politickí aktéri plánovali a občania očakávali. Najdôležitejším dokumentom prijatým vládou a schváleným parlamentom v oblasti boja proti korupcii je stratégia tohto boja, kým zo štyroch pozorovaných oblastí najskromnejší pokrok bol v rezorte osvety. Skromné sú i hospodárske výsledky, kým sa v zdravotníctve treba serióznejšie angažovať na nastolení protikorupčných opatrení a praktík, zviditeľnení verejného obstarávania a širšej prístupnosti zdravotnej ochrany, uvádza sa v správe BIRN zverejnenej na rozhraní júla a augusta. Na ilustračnej snímke: Ráznejší pokrok je priam nepredstaviteľný bez rozsiahlejšej priamej výroby. O. F.

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (1)

Podpora a reformy šetko, čo sa v júni dialo v súvislosti s nami a Európskou úniou, zrejme kladne vplývalo na európsku orientáciu našich občanov. Podľa pravidelného polročného prieskumu verejnej mienky, ktorý prebiehal od 2. do 11. júla a v ktorom účinkovalo 1 050 občanov starších od osemnásť rokov, presne polovica anketovaných by na prípadnom zajtrajšom referende hlasovala za začlenenie Srbska do Európskej únie. Je to až o deväť percent viac ako v predošlej, decembrovej ankete, kým sa počet odporcov únie zmenšil o sedem percent. Proti vstupu je 24 percent občanov, vo vyjadrovaní by neúčinkovalo približne 18 percent, kým nerozhodných bolo 8 percent opýtaných. Rast podpory pozorovatelia vysvetľujú zviditeľnením konkrétnych pozitívnych posunov, ktoré sa vzťahujú na riešenie každodenných otázok, tiež skutočnosťou, že viaceré naše reformy i Európska únia

chodné a investičné vzťahy Spojených arabských emirátov a Srbska a že pozitívne bude vplývať aj na rozvoj turizmu v oboch štátoch. O. F.

hodnotí ako úspešné. Samozrejme, nemožno si nevšimnúť pozoruhodný vplyv rozhodnutia európskych lídrov odštartovať prístupový proces pre Srbsko. Keď ide o všeobecné stanoviská našich občanov k EÚ, tak si tu možno všimnúť primát troch odpovedí. Prevahu v odpovediach na otázku, čím vám je osobne únia, majú dve odpovede. Prvou je, že je cestou k lepšej budúcnosti mladých ľudí, druhou, že ide o možnosť cestovať kdekoľvek v rámci nej. Obidva názory majú podporu po 41 percent respondentov. O tri percentá menej získala odpoveď, že ide o viaceré možnosti zamestnať sa. Pre takmer každého štvrtého anketovaného je Európska únia možnosťou inak upraviť pomery aj v našej krajine, pre každého desiateho spôsob chrániť práva občanov alebo zabezpečiť dlhotrvajúci mier. Nie všetky odpovede sú v takejto tónine. Až dvadsať percent opýtaných má obavy z toho, že

vstup znamená i risk prísť o vlastnú kultúrnu identitu, približne toľko sa nazdáva, že by pre prebujnený byrokratický aparát šlo o stratu času a peňazí. Odporcovia únie uvádzajú aj iné dôvody. Najčastejším dôvodom proti (18 percent) je ten, že by nám začlenenie neprinieslo nič dobré, teda nemali by sme sa lepšie. Necelých osem percent vstup spája s hospodárskym otroctvom. Každý desiaty nemôže zabudnúť bombardovanie v roku 1999, Haag alebo problém Kosova. Na súpiske takýchto príčin je i nedôvera, zlá ekonomická situácia v členských štátoch Európskej únie, strach zo straty našej identity, podmieňovanie zahraničných dejateľov, názor či skôr obava, že sa život bežných občanov podstatnejšie nezmení. Pozorujúc celkovo, 42 percent opýtaných mieni, že by členstvo Srbska v EÚ bolo správnou vecou, kým si ich 25 percent myslí, že by bolo nesprávnou. Ani správnou, ani nesprávnou vecou je názor, ktorý zastáva takmer každý tretí opýtaný občan. (V budúcom čísle: Aspekty záujmu) O. Filip 10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

FÓKUS OFICIÁLNE DIPLOMATICKÉ STRETNUTIA NA SNS

Nová dimenzia rozhovorov ačiatok Slovenských národ- podpredsedníčka Zhromaždenia ných slávností sa niesol aj v AP Vojvodiny a predsedníčka znamení stretnutí a rozhovorov na NRSNM, a Katarína Melegovánajvyššej úrovni. Totiž Pavel Mar- Melichová, predsedníčka Matice čok, predseda Báčskopetrovskej slovenskej v Srbsku. obce, s najvyššími predstaviteľmi Po týchto rozhovoroch a stretobecnej správy v piatok 2. augusta nutiach, ktoré prebiehali za zapodvečer privítal najprv Mirosla- tvorenými dverami, nasledovala va Lajčáka, podpredsedu vlády tlačová beseda. P. Marčok vo vySlovenskej republiky a ministra za- hláške pre médiá vyjadril nádej, že hraničných vecí a európskych zá- vďaka tomuto stretnutiu Báčskoležitostí, s členmi vysokej diplo- petrovská obec bude ďalším ohmatickej výpravy zo Slovenska. Po rozhovoroch v malej sieni Zhromaždenia obce a po návrate z Galérie Zuzky Medveďovej, kde pán Lajčák otvoril výstavu prác Pavla Čániho, nasledovalo najprv v kabinete predsedu Obce B. Petrovec stretnutie M. Lajčáka s Ivicom Dačićom, premiérom vlády Republiky Srbsko, a potom Zo spoločných medzištátnych rozhovorov boli v malej sieni Zhromaždenia Báčskopetrovskej obce nivkom, ktoré posilní tradične i bilaterálne rozhovory medzi dobré vzťahy medzi Slovenskom predstaviteľmi vlád Republiky a Srbskom. Tomanová-Makanová Srbsko a Slovenskej republiky a s zdôraznila, že Slávnosti prebiehajú hostiteľmi z Petrovca. V týchto aj v duchu 10. výročia NRSNM, a rozhovoroch sa zúčastnili okrem poďakovala sa obom štátom, že iných i Ján Varšo, veľvyslanec SR v podporujú život vojvodinských Srbsku, Igor Furdík, predseda Úra- Slovákov. Odpovedajúc na ďalšie du pre Slovákov žijúcich v zahra- otázky v skratke vysvetlila dosah ničí, Anna Tomanová-Makanová, a pôsobenie NRSNM. K. Melego-

Stretli sa v Petrovci: Miroslav Lajčák, podpredseda vlády Slovenskej republiky (vľavo), a Ivica Dačić, premiér Srbska

vá-Melichová vyjadrila tiež potešenie a vďaku zo skutočnosti, že tohtoročné SNS môžu uhostiť ta-

kých vysokých hostí, akými sú premiér Srbska a prvý podpredseda vlády Slovenska. Tým dokazujú, aký je ich vzťah k slovenskému národnostnému spoločenstvu v Srbsku. Premiér I. Dačić ešte raz zdôraznil, že sú Srbsko a Slovensko dve priateľské krajiny, zároveň sa poďakoval Slovensku za principiálnu podporu v otázke

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: GÉZA LENNERT, ZODPOVEDNÝ REDAKTOR DETSKÉHO ČASOPISU JÓ PAJTÁS

Poznávanie skutočných hodnôt – Dokáže Jó Pajtás odolať náporu tejto digitalizovanej doby a zotrvať v printovej podobe? – Známou skutočnosťou je, že detské noviny vo svete to celkove nemajú ľahké. My v Jó Pajtás už celé roky bojujeme proti digitálnemu a videogýču, ktorý sa šíri ako lavína. Snažíme sa teda tak vy10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

chovávať deti, aby rozoznávali skutočné hodnoty s cieľom, aby neklesali na úroveň vychýreného a populárneho, no nekvalitného. Je to jediná šanca printových médií, lebo to všetko, čo sa nám dostáva cez internet, cez televízne obrazovky, je v obrovskom počte prípadov čistý gýč. Snažíme sa teda deti dostať ďalej od toho tak, že ich obsahom a formou časopisu zvykáme, aby čítali tlačené slovo. Je to často sizyfovská práca, dakedy beznádejné úsilie, no neostáva nám iné, aby sme sa, kým môžeme, o to aj snažili. Zaznamenal: O. Filip

Kosova a Metóchie, osobne i M. Lajčákovi, ako i premiérovi Slovenska za podporu Slovenska našej krajine na ceste do Európskej únie. M. Lajčák vysoko ocenil, že sám premiér Srbska prišiel na otvorenie Slávností do Petrovca. Zmienili sa aj o svojom, ako povedali, užitočnom rozhovore, kde sa rozprávali aj o zveľadení spolupráce dvoch krajín, aj na ekonomickom poli, o tom, aby slovenský premiér prišiel na návštevu do Srbska. „Teší ma, že tieto naše rozhovory teraz nadobúdajú aj novú dimenziu, lebo sa Srbsko vracia do rodiny európskych štátov a my mu našimi sviežimi a pozitívnymi skúsenosťami ochotne pomôžeme. Slovensku záleží na tom, aby Srbsko napredovalo, aj preto, lebo ste aj vy Slováci súčasťou Srbska, a chceme, aby ste žili v prosperujúcej krajine,“ povedal na záver M. Lajčák, podpredseda vlády SR a bývalý veľvyslanec Slovenska v Srbsku. A. Francistyová

Webová stránka Hlasu ľudu rédom každého novinára je čo rýchlejšie sprostredkovať informácie a tým sa počas Slovenských národných slávností riadila aj redakcia nášho týždenníka. Novinári Hlasu ľudu sledovali takmer každú zložku bohatého slávnosťového programu a na našej webovej stránke v osobitnej položke Aktuality SNS 2013 sme ihneď po zakončení určitého programu alebo aj počas jeho priebehu, textom, fotografiami a videom informovali našich čitateľov. Materiál z 52. Slovenských národných slávností si aj teraz môžete prečítať a pozrieť na stránke: www.hl.rs/sns2013. J. Pániková

SNS ZO SLÁVNOSTNÉHO ZASADNUTIA NRSNM PRI PRÍLEŽITOSTI 10. VÝROČIA ZALOŽENIA

Neboli to roky priamočiare o snaženie od začiatku smerovalo tak k zachovaniu tradičného a dosiahnutého, ako aj k posilneniu národného povedomia, tým i naplneniu odkazov predkov. Jednoduché to nie je, ani nikdy nebolo: ani v rokoch nového storočia, keď sa doba tiež občas vykoľají a hodnoty nebezpečne posunú. No počas týchto desiatich rokov, koľko existuje, Národnostná rada najčastejšie úspešne dokázala vyhmatať pulz národnostných potrieb, meniť ho na pulz života, a týmto, samozrejme, napĺňať stanovené ciele a posolstvá a robiť našu

zvelebili kultúrno-umeleckým programom na výbornú. O prejdenej ceste, rokoch nepriamočiarych, podmienkach pôsobenia, úspechoch a skúškach, výzvach a nástrahách, s cieľom naznačiť aspoň časť odpovede na otázku, ako NRSNM za to uplynulé desaťročie pozmenila život nás Slovákov žijúcich v Srbsku, sa zmienila predsedníčka Národnostnej rady Anna Tomanová-Makanová. Hovorila o demokratizačných zmenách po roku 2000, spôsoboch novej úpravy práv národnostných menšín na základe medziná-

nancov odbornej služby aktívne zapojených takmer 200 členov výborov a ich komisií, predovšetkým odborníkov v oblastiach, ktoré sú v kompetencii Národnostnej rady. Čiže dnes môžeme povedať, že radu tvorí nie iba jej ústredie, ale i 41 vzdelávacích inštitúcií, 79 slovenských kultúrnych inštitúcií, organizácií a združení s jedenástimi médiami, kým v oblasti úradného používania jazyka a písma rada spolupracuje s 11 obcami, v ktorých sa slovenčina používa v úradnom styku. Uviedla, že od samotného začiatku prvým heslom pôsobenia rady bolo Sme tu pre vás, že je jednou zo základných zásad jej činnosti vytvorenie optimálnych podmienok na prácu kultúrnych, vzdelávacích, mediálnych ustanovizní v každom našom prostredí, že je druhou zásadou sústavné a permanentné pôsobenie v oblasti vzdelávania a zdokonaľovania všetkých, pôsobiacich v školstve, kultúre a informovaní. V praxi a konkrét-

Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová – pohľad na uplynulé desaťročie skutočnosť a aktivity plnohodnotnejšími a zmysluplnejšími. V nej sa, ako v ohnisku, sústreďovali aj problémy doby, v ktorej je a v ktorej zákonite musela reagovať na ťažkosti a občasné neprávosti, snažiac sa veci riešiť, meniť ich na mieru potrieb zajtrajška. Jubileá sú spravidla príležitosťou vrhnúť pohľad dozadu, naznačiť, skadiaľ sa či ako štartovalo, pokiaľ prišlo, stanoviť, kam sa speje. V prvý augustový deň sa preto na slávnostnej akadémii prebiehajúcej v Zhromaždení APV v Novom Sade stretli bývalí a terajší členovia NRSNM, spoločenskí dejatelia od štátnej po miestnu úroveň, poprední hostia zo Slovenska, ale i Maďarska, Rumunska, Poľska, predstavitelia našich prostredí, spolkov, inštitúcií...: aby si pripomenuli príbeh, ktorý odštartoval v januári 2003 a počas rokov nasledujúcich sa rozvetvil do netušenej šírky. Aj kvôli tomu, aby uvítali monografiu o desaťročnej púti, udelili ocenenia zaslúžilým a sviatočné chvíle

rodných nástrojov a Zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín z roku 2002, ktorý stanovil i spôsob zakladania najvyšších menšinových predstaviteľských a zastupiteľských orgánov, ako i ďalšieho, Zákona o národnostných radách národnost- Riaditeľ SVC Vladimír Valentík počas ných menšín regulujúceho prezentácie pamätnice túto oblasť, na ktorý príslušníci menšín čakali 7 dlhých rokov a ne to znamená, že NRSNM do oblasktorý konečne priniesol komplexnú ti kultúry doteraz investovala z vlastúpravu postavenia národnostných ných prostriedkov takmer 30 miliórád a na základe ktorého sa v roku nov dinárov, do oblasti vzdelávania 2010 uskutočnili prvé priame voľby 24 miliónov, do oblasti informovania ich členov. 7 miliónov a do oblasti úradného poKonštatujúc, že národnostné rady užívania jazyka a písma, resp. spolunepochybne prispievajú k posilneniu práce s lokálnou samosprávou 3 minárodného povedomia príslušníkov lióny dinárov. slovenskej menšiny, Anna TomanováPo základnom hodnotení, že je Makanová vyzdvihla, že je jednou zo činnosť Národnostnej rady viditeľná základných zásad práce našej Ná- v mnohých smeroch a že po desiatich rodnostnej rady snaha angažovať rokoch zostali mnohé pozitívne končo najširší okruh ľudí. Preto je v sú- krétne výsledky, predsedníčka Mačasnosti do jej činnosti okrem 29 kanová uviedla i to, čo sa v dostazvolených členov a piatich zamest- točnej miere nepodarilo zrealizovať,

respektíve s čím rada naďalej zápasí: „Naďalej je aktuálna otázka riešenia trvalého priestoru pre Múzeum vojvodinských Slovákov, nevypracovali sme pevnú koncepciu spoluorganizovania a financovania celomenšinových festivalov. Nemôžeme byť spokojní s postavením a financovaním verejného servisu RTV Vojvodina – máme tu na zreteli predovšetkým vysielanie programov v slovenskom jazyku. Nevyriešený je problém systémového financovania a priestorov Slovenského vydavateľského centra a otázka záchrany tlačiarne Neografie v Báčskom Petrovci. Nevieme, aký osud budú mať miestne elektronické médiá a ako zachováme všetky vzdelávacie ustanovizne a triedy, keď máme čoraz menej žiakov, ako zabezpečíme systematické a plánované vychovávanie našich deficitných kádrov, keď vieme, že mladí odchádzajú za lepším životom, ako budeme vychovávať kádre budúcich divadelníkov, tanečníkov, hudobníkov, spisovateľov, novinárov, ale aj profesorov a odborníkov všetkých profilov. Ako budeme všetci my využívať naše práva a ako budeme chápať a plniť svoje záväzky... Reálne a kriticky: Nemôžeme byť Slovákmi iba vtedy, keď sa nám to hodí, musíme byť Slovákmi vždy a stále,“ podotkla. Na záver tohto zhrňujúceho pohľadu na desaťročie za nami sa poďakovala všetkým členom Národnostnej rady prvého a druhého zloženia, pretože počas týchto rokov do Národnostnej rady nezištne vložili kus seba, svojho života, svojich vedomostí, svojho času. Bez úhrady! A urobili pritom obrovskú vec: významne prispeli k zachovávaniu našej národnostnej, jazykovej a kultúrnej identity. „Prispeli k tomu, aby sme dnes mohli povedať: Áno, desaťročná práca bola náročná, ťažká. Mravčia a priekopnícka. Stopy sú viditeľné, a práve preto verím, že práca, ktorá je pred nami, má dobré základy, na ktorých môžeme, a verím, že aj budeme, budovať nové perspektívy nášho národnostného spoločenstva ako integrujúcej a konštruktívnej súčasti multikultúrnej, multikonfesionálnej a viacjazykovej spoločnosti Vojvodiny a Srbska,“ podčiarkla na záver predsedníčka Anna TomanováMakanová. Po jej prejave konferenciér, náš známy moderátor a redaktor Ján

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

SNS Struhár zahlásil príhovor podpred- knihu, tento trvalý doklad o svojrázsedu NRSNM a riaditeľa SVC Vladimíra nom medzníku v dejinách slovenskej Valentíka, ktorý prezentoval svojráz- menšiny na týchto priestoroch, vydať. ne svedectvo o historickom okamihu Najslávnostnejšími chvíľami akavzniku a činnosti Národnostnej rady démie zaiste bolo udelenie ocenení slovenskej národnostnej menšiny v zaslúžilým pri príležitosti 10. výročia Srbsku – osobitnú publikáciu, pa- vzniku Národnostnej rady: cien a mätnicu či kroniku prvých desiatich rokov jej činnosti. Všetko v duchu známeho: reči sa vravia a letia, napísané zostáva. Tento hodnotný zdroj informácií pre bádateľov súčasných a budúcich má takmer päťsto strán formátu A4 a pozostáva z piatich základných častí: úvodníka predsedníčky Anny Tomanovej-Makanovej s názvom Desať rokov – desať dôvodov, pozdravných príhovorov významných dejateľov našich, zo Slovenska a Z odovzdávania ceny premiérovi Pajtićovi medzinárodných, základnej zložky – prehľadu činnosti NRSNM v plakiet tým jednotlivcom a inštitúrokoch 2003 – 2013, ktorej autormi sú ciám, ktorí a ktoré zásadným spôsoMilina Sklabinská, Ladislav Čáni a bom prispeli k jej vzniku a úspešnéLýdia Damjanová, ako i koordináto- mu rozvoju. Najvyššie uznania Ceny NRSNM ri jednotlivých výborov, svedectiev spolupráce a príloh. Hlavnou a zod- boli odovzdané: Bojanovi Pajtićovi, povednou redaktorkou pamätnice predsedovi vlády APV, pretože preje Anna Tomanová-Makanová, vý- javil mimoriadny cit a osobný ankonnými redaktormi boli Ladislav gažmán v otázkach týkajúcich sa Čáni a Vladimír Valentík, kým sú ďal- zveľaďovania práv národnostných šími troma členmi redakcie prof. Dr. menšín, Žarkovi Obradovićovi, doSamuel Čelovský, Milina Sklabinská a terajšiemu ministrovi školstva Republiky Srbsko, lebo sa počas svojho mandátu plne zasadzoval za dôsledné uplatňovanie zákonov, ktorými sa určujú práva národnostných menšín v oblasti vzdelávania, Igorovi Furdíkovi, predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, lebo ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku v období rokov 2005 – 2010 tiež prejavil mimoriadny cit pre špecifické potreby príslušníkov najväčšej autochtónnej slovenskej menšiny vo svete – Slovákov v Srbsku, a konkrétnymi skutkami, zabezpečovaním praktickej a finančnej pomoci napomáhal realizáciu početných projektov a aktivít vojvodinských Slovákov, Predragovi Markovićovi, predsedovi Národného zhromaždenia Republiky Srbsko v období rokov 2004 – 2007, neskoršie ministrovi kultúry RepuO aspektoch spolupráce: veľvyslanec SR v Srbsku Ján bliky Srbsko, lebo ako najvyšší štátVaršo ny činiteľ prvý prijal predsedov národnostných rád národnostných Oto Filip. Riaditeľ Valentík osobitne menšín v Srbsku a zasadzoval sa za akcentoval potrebu a význam zane- systémové riešenie – financovanie chať takéto knižné svedectvo doby za národnostných rád, ako aj Svetozanami, aby sa na záver prezentácie rovi Čiplićovi, ministrovi pre ľudské osobitne poďakoval Pokrajinskému a menšinové práva Republiky Srbsko sekretariátu pre kultúru a verejné v období rokov 2008 – 2011, počas informovanie, ktorý umožnil vzácnu mandátu ktorého bol schválený, aj 10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

vďaka jeho osobnej angažovanosti, najvýznamnejší legislatívny akt vzťahujúci sa na kultúrnu autonómiu národnostných menšín v Republike Srbsko – Zákon o národnostných radách národnostných menšín (2009). Osobitnú cenu získal Tamás Korhecz, predseda Národnostnej rady maďarskej národnostnej menšiny a pokrajinský tajomník pre správu, predpisy a práva národnostných spoločenstiev v období rokov 2000 – 2010. V príhovoroch po prebratí ocenení laureáti Ceny NRSNM sa zvlášť zmienili o spoločenských pomeroch v rokoch za nami, aspektoch doterajšej spolupráce s radou, jej výsledkoch, problémoch, na ktoré pritom narážali, o tom, aká rada bola

Predseda ÚSŽZ Igor Furdík včera a aká má alebo môže byť dnes i zajtra. Tak pokrajinský premiér Bojan Pajtić vyzdvihol, že národnostné spoločenstvá najlepším spôsobom dokážu definovať, čo je ich záujem v oblasti vzdelávania, informovania, úradného používania jazyka a písma a kultúry. Doterajší minister školstva Žarko Obradović kvitoval, že slovenské spoločenstvo veľa toho podniklo a dokázalo pri zveľaďovaní kvality života u nás, kým sa predseda ÚSŽZ Igor Furdík pristavil pri význame početných tohtoročných jubileí, kladúc pritom dôraz na jubileum Národnostnej rady. Niekdajší predseda Národného zhromaždenia Predrag Marković ako osobitný klad retrospektívy kvitoval nielen uvádzanie dosiahnutého a pozitívneho, ale aj pristavenie sa pri tom, čo sa nezrealizovalo. Osobitne hovoril o

neľahkých podmienkach v prvých rokoch, keď Národnostné rady len začínali fungovať. Aj niekdajší minister Svetozar Čiplić ozrejmil spoločenské pomery a problémy, s ktorými koncom prvej dekády tohto storočia zápasila i NRSNM. Účastníkom akadémie sa na záver prihovoril i veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo: hovoril o viacerých aspektoch jubilea rady, citujúc i state listu, v ktorom jej význam a pôsobenie hodnotí prezident Slovenska Ivan Gašparovič. Zmienil sa aj o slovensko-srbskej spolupráci, konštatujúc pritom, že je slovenská menšina mostom medzi dvoma štátmi v tomto období začatia prístupových rozhovorov. Všetkým dejateľom rady, ale i tým v našich prostrediach, ako i iným, poprial veľa energie do budúcich dní a aktivít. Na slávnosti vo veľkej zasadačke Zhromaždenia APV prebiehajúcej l. augusta predsedníčka Anna Tomanová-Makanová odovzdala i Zlatú plaketu vláde APV, Strieborné plakety predstaviteľom Ministerstva školstva Republiky Srbsko, Ministerstva kultúry Republiky Srbsko, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, Kancelárii pre ľudské a menšinové práva Republiky Srbsko, Pokrajinskému sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, Sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie vlády APV, Sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť vlády APV, kým Bronzové plakety získala Kancelária ombudsmana Republiky Srbsko, Kancelária ombudsmana APV, Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku, Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a Svetové združenie Slovákov v zahraničí. Do úspešného a vydareného podujatia, ktorého autorom námetu, scenára a réžie bol Michal Babiak, mimoriadne trefne boli vkomponované excelentné výkony našich špičkových umelcov: vynikajúcich pianistov a špičkových interpretov vážnej hudby Maríny Kaňovej a Mareka Stupavského, sopranistky Jaroslavy Vlčekovej, sólistky Opery SND v Novom Sade, speváčky Olivery Gabrínovej, KUS Krajan – Vojvodina a ľudového orchestra Rosička... Stručne a jasne: akadémia na nezabudnutie. Rovnako ako i jubileum, ku ktorému bola usporiadaná. Oto Filip

SNS OTVORENIE SNS 2013 A UMELECKÝ GALAKONCERT

V znamení tradičného priateľstva j v tomto roku bola veľká perlatívoch zhodnotil slovensko-srbské vzťasieň Slovenského vojvodinhy, aj vďaka krajanom vo Vojvodine, a pri slávského divadla v Petrovci primalá nostnom otvorení tohtoročných SNS ešte pre všetkých záujemcov o priame pripomenul: „Predstavujete jednu z najkomsledovanie otváracieho programu paktnejších, ak nie vôbec najkompaktnejšiu Slovenských národných slávnoskrajanskú komunitu v zahraničí. Dôkazom tí. Ináč piatkový program z 2. autoho je aj dnes už 52 ročníkov Slovenských nágusta 2013 prebiehal aj v priarodných slávností.“ mom televíznom prenose RádioInáč v oficiálnej časti tohto piatkového televízie Vojvodina. otváracieho ceremoniálu A. Tomanová-MaPo vstupnom príhovore Anna kanová, predsedníčka NRSNM, pri príležitosTomanová-Makanová, podpredti spomenutého výročia odovzdala aj ďalšie sedníčka Zhromaždenia APV a ocenenie – Cenu NRSNM, a to osobne M. Lajpredsedníčka NRSNM, prečítala čákovi za aktivity v prospech slovenskej kopozdravný list Ivana Gašparoviča, Zaslúžená Cena NRSNM Miroslavovi Lajčákovi munity. „Miroslav Lajčák sa pričinil o zviditeľprezidenta Slovenskej republiky. nenie a afirmovanie našej kultúry tak v Srbsku, Nasledovali príhovory Pavla Marčoka, pred- prispel komentár, že už vlani zistil, že v sieni ako i na Slovensku. Kladný vzťah k slovenskej sedu Báčskopetrovskej obce a predsedu or- SVD v Petrovci je nevyhnutné nainštalovať kli- komunite zachováva dodnes a slovenská ganizačného výboru SNS 2013, a Kataríny Me- matizačné zariadenia a teraz sa v to znovu pre- menšina v Srbsku má v osobnosti M. Lajčáka legovej-Melichovej, predspoľahlivého priateľa, ktorý jej sedníčky Matice slovenskej v poskytuje sústavnú a trvalú opoSrbsku. Vzápätí pani Tomaru pri riešení tých najzávažnejších nová-Makanová, ktorá v tomotázok v zachovaní, rozvoji a preto bohatom piatkovom prozentácii vlastnej kultúry a národgrame bola moderátorkou nostnej identity,“ povedala v zdôaj jeho umeleckej časti, ozrejvodnení ceny predsedníčka Tomila, že tohtoročné Slávnosmanová-Makanová. ti prebiehajú v duchu osláv 10. výročia pôsobenia NáJA SOM NÁROD rodnostnej rady slovenskej Po oficiálnej časti otváracieho národnostnej menšiny. V programu tohtoročných Slovenroku osláv NRSNM sa rozských národných slávností naslehodla udeliť rad uznaní zadovala tá umelecká. Autorom slúžilým osobnostiam a inscenára je Michal Babiak, ladený štitúciám, ktoré podporovabol k 10. výročiu pôsobenia li a podporujú jej činnosť. V záverečnej scéne s mladomanželmi: (zľava) konferencieri Branislav NRSNM, ktorá mala na starosti Väčšiu časť ocenení sláv- Čeman, Anna Tomanová-Makanová a Ján Struhár jeho realizáciu, a garantkou bola nostne udelili vo štvrtok 1. auA. Tomanová-Makanová, predgusta na slávnosti v Novom Sade, z ktorej čas- svedčil. Prítomní si to, pravdaže, vysvetlili sedníčka. Program to bol skutočne gala, už sati prostredníctvom premietaného videoma- ako jeho tichý prísľub, že k tejto investícii po- mým tým, že v ňom vystúpilo takmer dvesto teriálu videli aj diváci otváracieho programu môže aj štát. účastníkov z celej Vojvodiny. A neboli to len Minister a jeden z v Petrovci a predsedníčka prečítala mená odmenených. Vzápätí udelila ďalšie dve Zla- bývalých veľvyslanté plakety NRSNM, a to vláde Republiky cov Slovenska v Srbska a vláde Slovenskej republiky. Osobne Srbsku M. Lajčák vo ich prijali vzácni hostia tohto piatkového po- svojom príhovore dujatia: Ivica Dačić, premiér a minister vnú- okrem iného zdôtorných vecí RS, a Miroslav Lajčák, podpred- raznil: „Naša politika seda vlády a minister zahraničných vecí a eu- voči Slovákom žijúcim v zahraničí je rópskych záležitostí SR. V príhovore premiér I. Dačić aj pred týmto založená na dvoch auditóriom zopakoval, že sú Srbsko a Slo- pilieroch – rešpekte vensko priateľské krajiny, rovnako tak srbský voči štátu, ktorého a slovenský národ, a že „to tak vždy bolo, a tak ste občanmi, a na vždy aj zostane“. Ešte raz zdôraznil vďaku za našom záujme o principiálnu podporu Slovenska na ceste udržanie čo najužSrbska do Európskej únie, ako i skutočnosť, že ších väzieb s vami – Dobré vlastnosti národa slovenského z pera Jána Kollára preniesli i napriek nátlakom Slovensko, ako jedna z člen- Slovákmi žijúcimi v auditóriu evanjelickí farári: (zľava) Ján Zahorec, Igor Feldy, Vladislav ských krajín Európskej únie, neuznalo samo- zahraničí.“ V pokra- Ivičiak, Jaroslav Kopčok, Jasmina Kotasová-Medveďová a Jaroslav statnosť Kosova. K spontánnosti jeho prejavu čovaní tiež len v su- Javorník

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

SNS aktéri, ktorých sme už na javisku videli, ale aj obyčajní ľudia, naši známi, susedia... Konkrétne v tej metaforickej rieke – lebo na javisko prichádzali, odrečnili si svoje a odchádzali po traja-štyria predstavitelia jednotlivých sociálnych a kultúrnych skupín – sa pred mikrofónmi striedali moderátori v čele s A. Tomanovou-Makanovou (títo traja sa, pochopiteľne, na javisko vracali), učitelia vo výslužbe, aj tí z výučby, novinári, farári, študenti, žiaci, svadobní hudobníci, poľnohospodári, predstavitelia srbského národa, advokáti, predsedovia kul- Spievalo sa, aj vážne hovorilo: (zľava) žiaci Martin Ján Javorník, Sára Balcová a Daniela Žihlavská a lekári Anna Boldocká-Ilićová, Ján túrno-umeleckých spolkov, reme- Rybovič a Jaňa Urbančeková-Fejzulahi selníci, lekári, insitní maliari, vedeckí pracovníci, domáce, spisovatelia, dramaturg a herci, mladí odborníci, ktorí sa po štúdiách vrátili do Vojvodiny. Program mal názov Ja som národ, a to preto, že podľa autora M. Babiaka „národ je v každom jednom príslušníkovi národa a každý jeden človek je nositeľom idey národa; každý jeden si môže povedať, že v ňom je zapísané a uložené tajomstvo a bytie národa, každý jeden človek je telesnou schránkou myšlienky národa“. Celý poldruhahodinový program bol umeleckým spracovaním tém, kto-

HOSTIA Premiér Republiky Srbsko a minister vnútorných vecí Ivica Dačić, podpredseda vlády RS a minister zahraničného a vnútorného obchodu a telekomunikácií Rasim Ljajić, podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, štátny tajomník v Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny vlády SR Branislav Ondruš, námestník ministra zahraničných vecí vlády RS Šani Dermaku, štátna tajomníčka v Ministerstve zahraničných vecí RS Vera Mavrić, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, veľvyslanec SR v Srbsku Ján Varšo, podpredseda Zhromaždenia APV Milivoj Vrebalov, podpredsedníčka Zhromaždenia APV Branislava Belić, podpredsedníčka Zhromaždenia APV a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, poslanec v Zhromaždení APV Ján Bohuš, biskup SEAVC Samuel Vrbovský, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásnik, vedúci úradu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ondrej Horvát, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Rajko Perić, delegácie partnerských miest Nitry, Martina, Ružomberka, Starej Ľubovne a Riečky a ďalší.

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

skladateľov spätých so slovenským vojvodinských prostredím v podaní popredných interpretov z radov vojvodinských Slovákov (Jaroslava Vlčeková, Olivera Gabríniová, Katarína Mosnáková, Marek Stupavský, Marína Kaňová), ale aj zo Slovenska (Radka Mičová, Martin Mikuš). S primeraným repertoárom vystúpili aj Komorný zbor Musica viva s vedúcou Marienou Stankovićovou-Krivákovou, petrovský spevokol Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a desaťčlenný sláčikový orchester pod taktovkou Slovenky BenkovejMartinkovej. Celkovému dojmu prispelo sviatočné čierne, respektíve čierno-biele oblečenie účinkujúcich, takže aj fotozábery z programu nám pripomínajú historické fotografie zo starých rodinných albumov. A veď aj tentoraz šlo o históriu. Umelecky spracovanú. Na záver tohto riSvadobnými vinšami rozveselili divákov tieto tri domáce z portu z kopy krásnych Kulpína, Kysáča a Padiny: (zľava) Mária Struháriková, Zuzana myšlienok a citátov, Ďurovková a Anna Širková ktoré odzneli v tomto ré sú stredobodom pôsobenia NRSNM. Cez vybrané esejistické, vedecké a literárne texty ponúknutý bol pohľad na dejiny vojvodinských Slovákov, tradíciu, osud, načrtnutá bola ich budúcnosť. Východiskovým textom boli úvodné a záverečné časti eseje Vladimíra Mináča Dúchanie do Spev, ktorý vylúdil zimomriavky: (zľava) Jaroslava Vlčeková, Radka pahrieb. A stvár- Mičová, Martin Mikuš a petrovský cirkevný spevokol neniu celkovej idey programu pomohli v scénických obra- inom, inakšom, ale každopádne pôsobivom zoch tanečníci Slovenského umeleckého sú- programe, uveďme aspoň tú záverečnú, boru Krajan – Vojvodina, ktorí svojimi výra- pravdaže, z pera V. Mináča: Nie moc, ktorá je zovými prostriedkami v náznakoch sprí- pominuteľná, ale duch, ktorý trvá: to je naša tomnili postupné zviditeľňovanie nášho ži- cesta, náš zmysel, náš osud. tia na Dolnej zemi až po obrad sobáša – jasAnna Francistyová ný znak budúcnosti. Hudobná zložka galaFoto: Jaroslav Čiep koncertu bola klasická hudba slovenských

SNS SLÁVNOSTNÉ ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MSS

Zámer na pestovanie a afirmáciu slovenskosti lávnostné zasadnutie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku S v sobotu 3. augusta vo veľkej sieni SVD v Báčskom Petrovci sa začalo príležitostnou recitáciou Kataríny Melichovej a spevom Anny Zorňanovej. Hostí a delegácie z 18 miestnych matičných odborov privítala Mária Andrášiková a prečítala pozdravné listy Ivana Gašparoviča, prezidenta SR, Igora Kovačoviča, ako i Stanislava Bajaníka a Viery Denďúrovej-Tapalagovej. Predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová sa v príhovore zmienila o uplynulom matičnom polroku a o tom, čo treba realizovať do konca roka. Z príhovoru predsedníčky MSS „Musím s potešením kvitovať, že v tomto roku z viac ako 40 podaných projektov doma a v zahraničí takmer všetky dostali finančnú podporu, najviac v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj na pokrajinských sekretariátoch a Ministerstve kultúry a informovania Republiky Srbsko. Z projektov v tomto roku prevažná časť je zameraná na pestovanie a afirmáciu slovenskosti medzi deťmi a mládežou, na čo sa zameriame aj v budúcnosti. Robíme a budeme tak robiť cielene, pretože v posledných rokoch medzi nami chabne slovenské povedomie a následne rastie počet rodičov, ktorí zapisujú svoje deti do srbských tried,“ povedala K. Melegová-Melichová a spomenula, čo všet-

Predsedníčka MSS informovala, že vlani lokálna samospráva v Petrovci ocenila prácu Matice slovenskej v Srbsku najvyšším uznaním – Cenou obce. Maticu slovenskú k tomu v Báčskopetrovskej obci zaradili do rozpočtu na tento rok so sumou vo výške 900 000 dinárov. „Práce je čoraz viac, pre všetkých, ktorí chcú ruky k činu priložiť. Nikto nie je nikomu konkurenciou a mali by sme sa pritom riadiť radou múdreho kráľa Svätopluka o sile svornosti, sile zväzku prútov,“ povedala predsedníčka MSS a informovala, že plánov je veľa, od tých na pláne slovenskosti, po tie okolo úpravy Domu MSS Ľudovíta Mišíka. S projektmi sa aj naďalej budú hlásiť na súbehy, ktoré sa v rámci EÚ určite otvoria. „Takáto naša práca a pôsobenie má upevniť postavenie našej Matice ako našej najstaršej, najmasovejšej organizácie a vrátiť jej miesto, ktoré jej právom patrí a ktoré si vo svojich dejinách vybojovala pôsobením v oblasti vzdelávania, kultúry a vydavateľstva tak učebníc, ako aj kníh našej pôvodnej literárnej tvorby a histórie. Chcem veriť, že v tomto smere budeme mať podporu aj našej Národnostnej rady, ktorá nám konečne uzná, že pre Slovákov v Srbsku pôsobenie Matice má osobitný význam, lebo to od svojho obnovenia ustavične dokazujeme matičnou prácou našich miestnych odborov a početného členstva. Takto by sa nám po-

Odmenení matičiari ko podniknú s cieľom nájsť východiská z danej situácie. Vyzdvihla, že slovenské povedomie a sebavedomie musíme postaviť na piedestál a že sa na tom musia vo väčšej miere podieľať aj médiá.

darilo v Ministerstve kultúry a informovania Republiky Srbska získať prostriedky na bežné fungovanie. Doteraz sme sa toho bezvýsledne dožadovali. My to však ani ďalej nevzdávame a chcem dúfať, že Národ-

nostná rada zváži svoj postoj k Matici a uzná jej to, čo doteraz urobila a čo ešte stále a každodenne robí. Národnostná rada oslavuje v tomto roku 10. výročie založenia, k čomu im zo srdca blahoželáme a k fungovaniu ktorej jedna štvrtina aktuálnych členov z matičnej listiny a v predchádzajúcom zložení dve tretiny matičiarov asi tiež prispeli. Ani ľudia, ani komunity nie sú stromy bez koreňa

Príhovor predsedníčky Kataríny Melegovej-Melichovej a tak ani my Slováci v Srbsku. Nebyť našich predchodcov tak v oblasti školstva, vydavateľstva, ako aj kultúry či informovania, nebolo by na čo v súčasnosti nadväzovať a nebolo by ani pre koho. A medzi tými predchodcami, ktorí sa o to zaslúžili v neposlednom rade, sú aj početní matičiari. Nebyť matičiarov v osobitnom voličskom zozname, pre voľby do Národnostnej rady by nebolo zapísaných vyše 31 000 Slovákov, na čom sa angažovali s osobitným zápalom, ponavštevovali veľa príbytkov, namerali veľa kilometrov. A ešte veľa toho by nebolo. Bolo by nám Slovákom potom lepšie? Bolo by nám lepšie bez radu festivalov, večierkov, kultúrnych podujatí, časopisov, kníh, ktoré miestne odbory organizujú a vydávajú? Určite nie. Aspoň to takto musí vnímať každý, komu leží na srdci slovenskosť v týchto končinách a tobôž ak mu je taká úloha daná zo zákona.“ Pozdravné príhovory hostí Prítomným sa na sobotňajšom slávnostnom zasadnutí Zhromažde-

nia MSS prvý prihovoril Igor Hraško, poslanec Národnej rady SR. Vyjadril radosť z toho, že sa prvýkrát zúčastňuje na Slovenských národných slávnostiach a na slávnostnom matičnom zasadnutí a poprial matičiarom do ďalších rokov prajné podmienky na pestovanie národnej hrdosti, najmä u mladých. Na folklórnych podujatiach sa stretal so Slovákmi z Vojvodiny, ktorí šíria ľudovú kultúru a slovenské tradície vo svojich krajinách a prezentujú ich vo svete. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík okrem iného povedal, že Maticu vníma ako autentickú organizáciu ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskosti a snažia sa o jej udržanie. Potom sa zameral na finančnú podporu, ktorú ÚSŽZ vyčlenil na Srbsko. Vlani to bolo 388-tisíc eur z celkových prostriedkov v hodnote 1 140 000. Tohto roku je to menej, okolo 250-tisíc eur, pretože vlani dali na múzeum vojvodinských Slovákov 100-tisíc eur (rovnakú sumu už raz na múzeum vyčlenili). Pre matičné štruktúry z tohtoročnej sumy išlo viac ako 41-tisíc a ostatné bolo vyčlenené na spolky, divadelné, kultúrne a iné aktivity Národnostnej rady. Informoval matičiarov aj o tom, že na stretnutí Miroslava Lajčáka, podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, s Ivicom Dačićom, premiérom vlády Republiky Srbska, bolo počuť, že Slovensko chce dlh (okolo 20 miliónov dolárov), ktorý má Srbsko voči Slovenskej republike z minulosti, usmerniť pre potreby Slovákov v Srbsku. Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka Zhromaždenia APV a predsedníčka NRSNM, pozdravila kritické tóny a povedala, že sa v NRSNM snažia uplatniť všetky kompetencie vyplývajúce zo zákona. Jednou z nich je rozhodovanie o tom, ktoré projekty budú schválené a koľko prostriedkov sa dostane z republikových a pokrajinských sekretariátov, čo robí pracovná komisia NRSNM, ktorá hodnotí všetky projekty, a pritom nesleduje, kto ich napísal. „Robíme niečo, čo je v prospech všetkých nás, nejde o to, či je niekto člen Matice alebo nie,“ povedala TomanováMakanová a spomenula mnohé oblasti a sféry života, kde v rámci možností pomohli. Kapitálne projekty riešili spolu so Slovenskou republikou a naším štátom a vždy sa pokúšali využiť tri veľké finančné zdroje: Slovensko, Srbsko a APV. Branislav Ondruš, štátny tajomník

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

SNS Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, povedal, že si veľmi váži to, čo robí Matica slovenská v Srbsku. Perspektívu na ďalší rozvoj matičných a slovenských aktivít vo Vojvodine vidí vo financovaní aj zo zdrojov Európskej únie, ktorá podporuje multikultúrnosť, mnohojazyčnosť, rozvoj národov v rámci EÚ a spoluprácu ľudí, ktorí žijú v jednotlivých členských krajinách. Je to veľká výzva, ktorú možno využiť od budúceho roka, keď sa Srbsku v plnej miere sprístupnia fondy pre predvstupovú prípravu do EÚ. Slováci zo Slovenska, Srbska a iných krajín tohto regiónu by mohli pripravovať spoločné podujatia a

Pavel Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, začal svoj príhovor básňou Ivana Miroslava Ambruša a v pokračovaní povedal, že dolnozemskí Slováci svoje spoločné korene dokazujú aj spoločnými projektmi, ale doteraz po európskych fondoch na tieto účely nesiahali, čo možno využiť v budúcnosti. Vladimír Fekete, podpredseda MSS pre Báčku, informoval o účasti deleUznania MSS v rukách matičiarov fikovať tak, aby boli čím adresnejšie. Na sobotňajšom slávnostnom zasadnutí odovzdala Matici dva dary – knihy Reminiscencia na prvú slovenskú akademickú maliarku Zuzku Medveďovú a rozsiahlu štúdiu o živote a diele Dr. Janka Bulíka. Pani Mária Katarína Hrkľová, predsedníčka Združenia Dotyk ľudskosti zo SR, nemohla na záver vysloviť krajšie prianie a odkaz matičiarom: „Uctime samých seba, aby nás uctili tí ostatní.“

Javisko na konci snemovania patrilo odmeneným projekty, ktorými podporia slovenskosť v komunitách, v ktorých žijú, rozumne využijú fondy EÚ, navzájom si pomôžu a zvýraznia vzájomné prepojenie. Peter Plavčan, generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, po tom, čo prezradil, že sa na SNS cíti ako doma, prečítal list ministra školstva Dušana Čaploviča. Pavel Marčok, predseda Obce Báčsky Petrovec, povedal, že sme si národné povedomie zachovali vďaka cirkvi, školám a Matici slovenskej, a dnes to robíme aj vďaka Národnostnej rade. Všetci, ktorí slovenskosť doteraz zachovávali, môžu to, podľa jeho slov, aj naďalej spoločne robiť. Informoval, že Obec Báčsky Petrovec v spolupráci s Maticou slovenskou v rámci medzinárodného projektu plánuje urobiť softvér, vďaka ktorému každý občan, Slovák, dostane na úradoch lokálnej samosprávy doklady v materinskom jazyku, čiže dvojjazyčné. Povedal i to, že MSS aj v budúcnosti budú financovať z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec a nie iba tohto roku. 10. 8. 2013

32 /4555/

gácie MSS na 2. zjazde európskych matíc slovanských národov na Slovensku. Na zjazde sa zúčastnilo 12 matíc a vyvrcholením bolo podpísanie memoranda o budúcej spolupráci a spoločných aktivitách. Michal Spevák, prvý predseda obnovenej MSJ, hovoril o tom, koľko Slovákov ubudlo v období rokov 1948 – 2001 (o 28 percent menej Slovákov) a v období 2002 – 2011 (o 11 percent). Informoval tiež o založení občianskeho združenia Slováci a spolužitie, ktorého je predsedom. Kriticky sa zmienil o doterajšej činnosti Národnostnej rady a poukázal na príklad Židov, ktorým funkciu NR koná židovská obec, ktorú si sami demokratickým spôsobom volia a ktorá má svoje zázemie. Poukázal, že MS obnovili z vôle národa a že má členskú základňu. Nastolil potom otázku, prečo sme pri takej dobrej organizácii Matice nenasledovali príklad Židov? Zuzana Drugová z Metodického centra Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici vyjadrila presvedčenie, že finančné prostriedky, ktoré vláda SR dáva na jednotlivé aktivity, je možné malými účelnými zmenami vyšpeci-

HLAS ĽUDU

Udelili uznania MSS Na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia MSS udelili hodnosť Čestného člena MSS: Mr. Samuelovi Dubovskému, Dr. Andrejovi Myjavcovi, Jánovi Bendovi z Báčskeho Petrovca, Pavlovi Balážovi Pašovi zo Starej Pazovy a Jozefovi Kardelisovi z Kysáča. Uznanie za dlhodobú a úspešnú činnosť udelili: Vlastimírovi Lackovi, Miroslavovi Dolinajovi z Bieleho Blata, Danielovi Kobárovi, Jozefovi Chrčekovi z Báčskej Palanky, Anne Hansmanovej, Kataríne Rašetovej, Jánovi Lačokovi z Báčskeho Petrovca, Michalovi Gíregovi zo Starej Pazovy, Michalovi Gombárovi z Kysáča, Jaroslavovi Bobošovi z Pančeva-Vojlovice, Anne Mamojkovej, Danici Vŕbovej, Danielovi Hudecovi z Hajdušice, Ondrejovi Gajdošovi (posthumne), Ondrejovi Čapeľovi (posthumne) z Dobanoviec a Stanislavovi Stupavskému zo Šídu. Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli umenia a národných tradícií udelili: Jánovi Zvarovi Mocovi z Aradáča, Združeniu petrovských výtvarných umelcov, Spolku petrovských žien, Pavlovi Mučajimu z Báčskeho Petrovca, Zdenkovi Popovi z Nového Sadu, Márii Koruniakovej, Jánovi Maglovskému z Kulpína, Ružene Červenskej zo Starej Pazovy, Elene Surovej, Jánovi Privizerovi, Pavlovi Grňovi, Anne Legíňovej, Ochotníckemu divadlu KIS Kysáč z Kysáča, Jánovi Nemčekovi, Kataríne

Karlečíkovej-Severíniovej, Zuzane Vereskej z Kovačice, Výšivkárskej odbočke SKOS Detvan z Pančeva-Vojlovice, Jurajovi Ľavrošovi, Pavlovi Petrášovi, Dušanke Petrášovej, Pavlovi Šimekovi z Padiny. Ďakovný diplom udelili: Galérii Zlaté remeslá, Spolku filatelistov Petrovec, Vladimírovi Pucovskému z Báčskeho Petrovca, Štefanovi Cickovi z Nového Sadu, STR ENA z Kulpínu, Zuzane Hrkovej, Kataríne Lenhartovej z Kovačice, Svetlane Markovej, Jánovi Markovi z Pančeva-Vojlovice. Uznania udelila predsedníčka MSS K. Melegová-Melichová a v mene odmenených sa prihovorili a poďakovali A. Legíňová, J. Zvara a K. Arňašová, predsedníčka Spolku petrovských žien. Návrh na udelenie Plakety Dr. Janka Bulíka najúspešnejšej slovenskej športovkyni za rok 2012 opodstatnil predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan. Plaketa sa dostala strelkyni Ivane Krekovej z Kysáča. Medzi hosťami okrem tých, čo sa prihovorili, boli: Samuel Vrbovský, biskup SEAVC, Rastislav Surový, čestný predseda MSS, Ondrej Horvát, vedúci úradu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Ľudovít Mišík, matičný dobrodinec z Ružomberku, Oľga Fejdiová, predstaviteľka Spolku Slovákov z Juhoslávie, a Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja. V čele pracovného predsedníctva bola Jarmila Stojimirovićová a členmi Pavel Baláž, Michal Baláž a Vladimír Fekete, kým M. Andrášiková bola zapisovateľkou. Na samom konci zasadnutia Michal Gombár v mene osvetových pracovníkov z Kysáča navrhol, aby sa prvým učiteľom vzdala pocta odhalením pamätnej tabule v školských priestoroch. Prihovoril sa, aby matičné vedenie dalo podnet miestnym matičným organizáciám, aby spolu so školskými kolektívmi podnikli s tým súvisiace kroky. E. Šranková

SNS STRETNUTIE SLOVENSKÝCH DOLNOZEMSKÝCH UČITEĽOV

V znamení životných jubileí osvetových pracovníkov tretnutie slovenských dolnozemských učiteľov prebiehalo v sobotu 3. augusta vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Osvetová komisia Matice slovenskej v

rili aj Peter Plavčan, generálny riaditeľ Sekcie vysokých škôl Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, Ján Sitarčík, riaditeľ Centra pre celoživotné vzdelávanie UMB, Pavel Marčok, predseda Petrovskej obce, a Svetlana Zolňanová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM. V rámci stretnutia udelili už

bileám našich osvetových pracovníkov – osemdesiatke Michala Gombára, osemdesiatpäťke Mr. Samuela Dubovského a nedožitým 150. narodeninám Jána Čajaka. Pripomenuli si aj 170. výročie kodifikácie spisovnej slovenčiny a prezentovali základnú školu z jubilujúceho Kysáča. Zároveň ozrejmili význam oceňovania osvetových pracovníkov Cenou Samuela Tešedíka, ktorej spoločnými zriaPočas príhovoru Jána Varša, veľvyslanca SR ďovateľmi sú Spov Belehrade ločnosť pre edukáSrbsku, ktorá sa podpisuje pod orga- ciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia nizáciu tradičného podujatia, ústred- slovenských pedagógov so sídlom v nú pozornosť venovala životným ju- Petrovci a Čabianska organizácia Slo-

vákov so sídlom v Békešskej Čabe. Svojou prítomnosťou a príhovorom učiteľov z Vojvodiny, Rumunska,

Maďarska a Slovenska poctil aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo, ktorý vyzdvihol, že učiteľstvo je poslanie s dvojitou funkciou – vzdelávacou, ale aj výchovnou. Početným učiteľom sa prihovo-

tradičné osobitné uznania za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka, jazykovej kultúry, umenia a národných tradícií. V. Dorčová-Valtnerová

MEDZI DVOMI SLÁVNOSŤAMI VYŠLO 13 NOVÝCH TITULOV

je širšej verejnosti, vlastne všetkým tým, ktorí si chcú skultivovať slovenský jazyk, nie sú ľahostajní voči jazyku svojich predkov, ale naopak, snažia sa ho chrániť a zanechať budúcim generáciám. Rytierske príbehy sa menuje kniha Zuzany Hurtajovej zo Slovenska, o ktorej prof. Peter Liba napísal: „Oceňujem autorkin zmysel

Srbska a Exlibris morušových listov. Vladimíra Dorčová-Valtnerová zozbierala a upravila texty svojho otca Vladimíra Dorču, dlhoročného novinára, ktorý za sebou zanechal roztrúsené mnohé texty dýchajúce humorom a zrozumiteľným vtipom. Výsledkom toho je kniha Obrázky z manželského života... aj farebné. Kniha Anny Kišovej z Nadlaku, Rumunsko, Samozrejmosti je blízka humoristickej tvorbe. V doslove knihy Zuzany Jonášovej Brngárovej Milujme pána je o. i. zapísané, že jej básne sú obyčajné každodenné trápenia, zúfalstvá, potešenia a radosti. Sú to úprimné vyznania obyčajného človeka. Uplynulé obdobie prinieslo novinky aj vo vydávaní receptárov. Najprv za podpory Hlasu ľudu a novinárky Elenky Šrankovej vyšiel receptár spolku kysáčskych žien pod názvom Hlasľudovská kuchárka z kysáčskeho receptára, a potom svetlo sveta uzrel aj receptár kulpínskych žien Bez raňajok ani krok a ďalšie vydanie receptára Spolku petrovských žien Takto to chutí po petrovsky 2. O to, aby táto promócia nebola iba hovorové pásmo, postarala sa spevácka skupina Spolku petrovských žien za hudobného sprievodu Vladimíra Kováča a skupina dorastu na píšťalách a fujarista Michal Struhár. V. Hudec Foto: M. Pucovský

Z pera žien druhý deň SNS v sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec členky Asociácie slovenských spolkov žien usporiadali tradičnú promóciu kníh autoriek, ktoré vyšli

skúmala problematiku Dvojjazyčnosti a vzdelávania a svoje postrehy zhromaždila v rovnomennej knihe. Jeden z motívov tejto knihy je čím širšia promócia jazykovej plurality,

Niektorí z ocenených učiteľov s predsedníčkou Osvetovej komisie MSS Annou Medveďovou (prvá sprava)

Spoločná fotografia autoriek a organizátorov na pamiatku v období medzi dvomi Slávnosťami. Prezentovali spolu 13 kníh autoriek zo Srbska, Slovenska a Rumunska. Prítomné autorky, vysokopostavených hostí, ako aj početné členky Asociácie slovenských spolkov žien najprv pozdravila predsedníčka Viera Miškovicová, a potom jednotlivé tituly predstavila profesorka Mária Gašparovská za pomoci Viery Dorčovej-Babiakovej, Mirjam Murtínovej a Nataše Rybárovej, ktoré čítali úryvky z kníh. Ruženka Šimoniová-Černáková

ako aj promócia práva na vzdelávanie v materinskom jazyku, bez ohľadu na to, či je to jazyk menšinový, väčšinový, menej používaný či regionálny. Autorka sa cez prizmu slovenského etnojazykového spoločenstva pokúsila predstaviť spojitosť medzi dvojjazyčnosťou a menšinovým vzdelávaním. Kniha Anny Horvátovej Jazykové omyly je čiastkovým výsledkom niekoľkoročného sledovania jazykového správania príslušníkov jazykového spoločenstva vojvodinských Slovákov. Adresovaná

pre sociokultúrny obraz doby v týchto zábavných čítaniach, lebo je v nich obsiahnutá úcta k hodnote estetickej, jazykovej, čitateľskej.“ Predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová je i autorkou knihy Čarovná niť v ruke ženy, monografie vydanej z príležitosti 80. výročia organizovaného pôsobenia Spolku petrovských žien. Viere Benkovej v roku 2013 vyšli dve knihy: antológia Plášť bohyne, čiže výber z tvorby slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a zo

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

SNS NOVINÁRI SA STRETLI V PETROVSKEJ ARÓME

V horúcom dni – bez horúcich gaštanov O

rtuť v teplomeroch nemala robotu a požadovať objektívne, v i n á r s k y c h náša závany noďaleko od štyridsiatky, keď sa, kritické a nezaujaté informovanie prác. Zaslalo vých tendencií na krátko po štvrtej popoludní v reš- za také malé úhrady je pomerne ich 8 autorov: tieto naše priestotaurácii Aróma v Báčskom Pe- donkichotská záležitosť. Preto si Željko Markory“. trovci začalo už tradičné Stretnu- myslím, že musíme všetci spo- vić, Gordana Ceny laureátom tie slovenských novinárov. Milina ločne apelovať, aby sa tieto platy Momčilović, odovzdala predFlorianová, predsedníčka Výboru vyrovnali.“ Nenad Blagosedníčka NRSNM pre informovanie Národnostnej Skôr ako predchádzajúca, vznik- jević, Biljana Anna Tomanovárady slovenskej národnostnej la Asociácia slovenských noviná- Puštević, NorMakanová. K podmenšiny (telesa, ktoré je pria- rov, takže moderátorka dala slo- bert Šinkovič, netným ďakovným mym organizátorom podujatia), vo aj jej aktuálnej a čerstvej pred- Jaroslava Klinprejavom Markoprivítala účastníkov, pozdravila sedníčke Anne Jaškovej, podľa ková, Suzana vića a Babiaka sa hostí a dala slovo Anne Tomano- ktorej práve na stretnutí noviná- Kokavská a radi vrátime v osovej-Makanovej, predsedníčke rov „sa budú rodiť spoločné pro- Anna Škurá- Željko Marković, držiteľ Ceny bitnom príspevku. Anny Nemogovej Kolárovej NRSNM a podpredsedníčke Zhro- jekty a stratégie“. Osobitne po- ňová. Ich práPred udelením maždenia Autonómnej pokrajiny ukázala najmä na významnú úlo- ce posúdila trojčlenná jury: Vla- cien list Sama Kolára, manžela Vojvodiny. Predsedníčka pod- hu predchádzajúcej predsedníč- dimíra Dorčová-Valtnerová, Ras- zosnulej Anny Nemogovej Koláčiarkla, že NRSNM oslavuje 10. ky ASN Vladimíry Dorčovej-Valt- tislav Zorňan a predseda Rastislav rovej, prečítal novinár Rádia Nový výročie založenia a činnosti, a nerovej, ktorá „spolu s najbližšími Durman, ktorý oznámil, že Cenu Sad Rastislav Zorňan. Prítomným pritom vyslovila nespokojnosť so spolupracovníkmi rozprúdila čin- Anny Nemogovej Kolárovej zí- sa stručne prihovoril aj Jozef Sabo, stavom jediného pokrajinského nosť ASN“. Ohľadne budúcnosti skal Željko Marković za reportáž radca vo Veľvyslanectve Slovenservisu (Rádio-televízie Vojvodina). ASN Jašková povedala: Misterija o pazovačkim biciklistima Odporúčajúc slovenským novi- „Budeme sa aj naďalej usilovať o uverejnenú v novosadskom denPOCTA ZOSNULÝM nárom, aby dbali na novinársky rozprúdenie činnosti všetkých níku Dnevnik. V zdôvodnení sa o. kódex a boli profesionálmi v tom, našich členov a všetkých noviná- i. uvádza: Predsedníčka VPI NRSNM Mičím sa zaoberajú, uzavrela: lina Florianová účastníkom rov. Budeme sa usilovať, milí ko„U Željka Markovića neexistujú „Najlepšie by bolo nájsť v sebe legovia, chrániť vaše záujmy a stereotypy o slovenskej národStretnutia slovenských novitoho novinára, akého sme mali práva, ale aj pripomínať vám vaše nosti. Úspešne vyhľadáva kultúrnárov dala na vedomie aj dve pred desiatimi smutné udalosti. V piatok 2. ny kód slovenského rokmi: vždy zveaugusta usnula Milena Čeganároda. Cenu dodavého, inventívnová, niekdajšia lektorka slostal za dve veci: najneho, rozhľadevenského jazyka a novinárka prv preto, že má ného. Myslím si, Slovenského rozhlasu v Bratiskvelý autorský príže takým spôsoslave, ktorá pobudla v niektostup k téme a druhá bom pomôžeme rých slovenských redakciách je jeho osobitný sebe, našim mévo Vojvodine. Pripomenula, že štýl.“ diám, aj všetkým usnul aj Samuel Čeman, niekCenu za prínos v nám.“ dajší vynikajúci publicista, lioblasti kultúry VýPredsedníčka Materárny kritik a esejista, rozhlaboru pre informotice slovenskej v sový novinár, ako i šéfredaktor vanie NRSNM, ktoSrbsku Katarína týždenníka a riaditeľ ustanorá bola udelená Melegová-Melivizne Hlas ľudu, respektíve geprvý raz, získal Michová je zároveň nerálny riaditeľ niekdajšej chal Babiak, kulpredsedníčkou NVTPO Obzor. pínsky rodák žijúci vlani založenej v Bratislave. Tam Asociácie lokál- Dr. Michal Babiak, laureát Ceny za prínos v oblasti kultúry, v pôsobí ako docent skej republiky v Srbsku, slovami, nych rozhlaso- spoločnosti predsedníčky NRSNM Anny Tomanovej-Makanovej na FFUK, na Ka- že veľvyslanectvo naďalej bude vých staníc, ktoré (vľavo) a predsedníčky Výboru pre informovanie NRSNM Mili- tedre estetiky. Zná- podporovať činnosť slovenských vysielajú program ny Florianovej my je aj v celoná- novinárov v Srbsku. (aj) po slovensky. rodnom kontexte Po vyčerpaní „rokovacieho proAko povedala, táto asociácia vla- povinnosti a dodržovať novinár- ako vedec a umelec, divadelný a gramu“ nasledoval spoločný kokni na súbehoch nepochodila. sky kódex.“ operný režisér, dramaturg, spi- tail. Azda nám slovenským noviUpozorňujúc na „priam drastické sovateľ, publicista, držiteľ počet- nárom v Srbsku pozdvihne guráž, zvýšenie poplatkov za použitie LAUREÁTI CIEN ASN A VPI ných odmien a uznaní. Ako po- aby sme pri budúcom stretnutí hudby v elektronických médiách“ NRSNM Ž. MARKOVIĆ A M. vedala Milina Florianová, Cenu VPI hovorili o množiacich sa horúa ťažké postavenie zamestnaných BABIAK stanovil pri príležitosti osláv ju- cich gaštanoch, ktoré ohrozujú v lokálnych médiách o. i. zdôrazNa 2. súbeh o Cenu Anny Ne- bilea NRSNM a je „určená jedno- naše médiá a rodiny ľudí pôsonila: mogovej Kolárovej o najlepší prí- tlivcovi, ktorý svojím pôsobením biacich v nich. „Viem, že je kríza, ale kríza sa há- spevok o Slovákoch v Srbsku v ne- robil dobré meno tunajším Slodam týka všetkých. Robiť takúto slovenskej reči sa dostalo 14 no- vákom v zahraničí a zároveň priJuraj Bartoš 10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

SNS DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ V EVANJELICKOM CHRÁME BOŽOM V BÁČSKOM PETROVCI

Chvíle na povznesenie ducha sobotu 3. augusta na pravé poludnie sa rozozvučal organ v peV trovskom evanjelickom chráme Bo-

vštevníkov aj s ostatnými svojimi predchodcami. Druhým farárom v Petrovci bol Juraj Mrva, po ňom kňazský post obsadil Samuel Štar-

žom. Po doznení pesničky a modlitbe tunajší ev. kňaz Vladislav Ivičiak niekoľkými vetami sprítomnil najprv dejiny Slovákov v Petrovci, ktorí sem prišli roku 1745. Vtedy, ako povedal, tunajší evanjelici nemali vlastnú cirkevnú organizáciu, lež patrili pod rímskokatolícNekonvenčne: petrovský farár Vladislav Ivičiak dáva ku farnosť vo afiš návštevníkom Otvorených dverí Futogu. Až keď roku 1871 cisár Jozef II. vydal Tole- ke, ktorý sa roku 1932 stal biskupom rančný patent, aj iné cirkvi dostali Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v povolenie cirkevne sa organizovať. Juhoslávii. Tu v rokoch 1915 – 1946 úradoval aj biskupský tajomník Mirko Petrović. V období 1957 – 1978 farárom bol Pavel Škantík a v rokoch 1978 – 2008 Samuel Vrbovský, ktorý je od roku 2002 zároveň aj biskupom SEAVC (najprv v Spolkovej republike Juhoslávii, potom v Srbsku a Čiernej Hore a naposledy v Republike Srbsku). Jeho kaplán a nástupca Juraj Nímet ml. tu pôsobil od roku 2003 do 2012. Ako povedal Vladislav Ivičiak, okrem pravidelných bohoslužobných aktivít v zbore je

Neobarokový anjelik „Už roku 1783 si Petrovčania vystavali modlitebnicu a pozvali si prvého farára, Ondreja Stehlu z Pilíša. Počas jeho pôsobenia bol roku 1784 vystavaný prvý chrám z pevného materiálu. Terajšiu podobu dostal roku 1823, počas pôsobenia farára Jána Stehlu. Roku 1838 bola vedľa kostola postavená aj nová farská budova. Veža bola dostavaná roku 1863. Petrovský chrám je dlhý 25 metrov, široký 9 m a predpokladá sa, že veža je vysoká 50 m. Farár Ján Stehlo je významný aj preto, lebo napísal kroniku cirkevného zboru – latinsky písané Dejiny evanjelickej a. v. cirkvi v Petrovci.“ Aktuálny petrovský farár Vladislav Ivičiak, ktorý tu pôsobí od decembra minulého roku, oboznámil ná-

Oltár a kazateľnica

aktívny aj takmer 50členný spevokol, ktorý teraz vedie kantor Janko Siroma. Počas školského roku pravidelne usporadujú školskú besiedku pod vedením katechétok. Stretnutie mládeže je na programe počas celého roku. O organe, ktorý sa v petrovskom ev. chráme používa od roku 1896, hovoril terajší kantor Janko Siroma. Ako podotkol, veľkosť organu Je v ňom tisíc píšťaliek: organ z roku 1896 sa prispôsobuje kapacite kostola. Najväčší organ z merne ťažkým chodom a vzdušnivojvodinských ev. zborov je v pa- ce sú kužeľovité. Nástroj sa vyznadinskom chráme Božom. Dodal čuje farebnou dispozíciou s jasnýešte, že do petrovského sa vmestí ti- mi znakmi ranoromantického štýlu. síc ľudí. Organ, na ktorom Siroma na Pre zaujímavosť: tento organ obvysokej umeleckej úrovni zahral sahuje približne tisíc organových náboženské skladby a skladby sve- píšťal.“ Organ v petrovskom ev. chráme tových klasikov organovej hudby, sa vraj zachopostavil český val v takmer majster Alois pôvodnom Hugo Lhota stave a využíva roku 1896. sa na bežné liPredpokladá turgické a konsa, že je už trecertové účely, tím nástropovedal kanjom, ktorý sa tor Siroma. Zátu používa; roveň poznaprvý 11-regismenal, že je trový si vraj nevyhnutná jeho detailná a starostlivá oprava, keďže je zasiahnutý črvotočou. Záverom „prednášky“ popretk ávanej úchvatnými Kantor – virtuóz: Janko Siroma ukážkami organovej hudpetrovskí cirkevníci by Janko Siroma spomenul, že prvý zakúpili v Opatiji organ ľudia používali už v treťom storočí pred narodením Ježiša Krisroku 1803. „Dvojmanuálový ta a v 9. storočí sa tieto nástroje doLhotov organ s pe- stali aj do kostolov. Návštevníci petrovského chrádálom obsahuje osemnásť registrov, mu Božieho si naskutku prišli na mechanické spojky svoje. Jednak sa pokochali pri kvaa kolektívy. Organo- litnej hudbe, jednak si mohli voľne vá skriňa je bohato popozerať všetky časti kostola. Deň zdobená v neoba- otvorených dverí teda splnil účel a rokovom štýle. Trak- zrejme sa v budúcnosti bude tešiť túry nástroja, regis- pozornosti ešte väčšieho počtu nátrová a tónová, sú vštevníkov. Juraj Bartoš mechanické s po10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

SNS 2. ZDRAVOTNÍCKE SYMPÓZIUM POČAS SNS V PETROVCI

O niektorých aspektoch primárnej zdravotnej ochrany Z

dravotní pracovníci z územia Petrovskej obce vo štvrtok 1. augusta mali česť otvoriť oficiálny program Slovenských národných slávností. Totiž na sympóziu, ktorý zorganizoval Dom zdravia Báčsky Petrovec v spolupráci so Strediskom pre vzdelávanie, toleranciu a multikultúrnosť z Maglića a Trnavskou Hostia a organizátori sympózia (sprava) doc. Dr. sc. med. Predrag univerzitou mali mož- Ðurić, prof. MUDr. Viera Rusnáková, CSc., a prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc. nosť oboznámiť sa s novými trendmi v oblasti primárnej zdravot- ochrane, ktoré prebiehalo vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, uviedol nej starostlivosti. Odborné zoskupenie na tému Úloha vý- riaditeľ Domu zdravia Dr. Ján Rybovič. V prískumu a prevencie v primárnej zdravotnej hovore ozrejmil tému sympózia, keď vyzdvi-

hol víziu primárnej zdravotníckej ustanovizne v Petrovci, ktorá hovorí o lepšom zdraví pre všetkých, ako aj o rovnakých príležitostiach a prístupoch v liečení a prevencii chorôb. Oficiálne ho otvoril predseda obce Pavel Marčok. Vyzdvihol vzácnosť lekárskeho povolania, ako aj dobrú spoluprácu medzi obecnou administratívou a Domom zdravia. Svoju skúsenosť a vedecké poznatky z bohatej praxe prezentovali doc. Dr. sc. med. Predrag Ðurić z Lekárskej fakulty v Novom Sade, ktorý hovoril o komunikácii vo vedeckovýskumnej práci v primárnej zdravotnej ochrane, kým Dr. Rybovič prednášal o modernom prístupe v liečení cukrovky. Sympózium malo aj medzinárodný ráz, keďže o uvedenej problematike hovorili aj profesori lekárskych fakúlt Trnavskej univerzity prof. MUDr. Viera Rusnáková, CSc., a prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc., ako aj prof. Ján Vojtaššák, CSc., z Univerzity Komenského z Bratislavy. Tak tunajší zdravotní pracovníci získali informácie o tom, ako na práva pacientov, na ich lepšie ošetrovanie, ale aj prevenciu chorôb pozerá Slovenská republika, resp. Európska únia. V. Dorčová-Valtnerová

PRIJATIE DELEGÁCIÍ PARTNERSKÝCH MIEST V OBCI BÁČSKY PETROVEC

Spolupráca v prospech tunajších Slovákov V

malej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v piatok 2. augusta usporiadali stretnutie predsedu Báčskopetrovskej obce Pavla Marčoka a jeho spolupracovníkov s predstaviteľmi partnerských miest. Predseda obce pri tejto príležitosti uvítal delegácie z Nitry, Martina, Starej Ľubovne, Ružomberka a Riečky. Vítal ich ako priateľov, ktorí do Petrovca rád prichádzajú a ktorým sa hostitelia veľmi tešia. Predstavitelia spomenutých delegácií sa srdečne poďakovali za pozvanie na tohtoročné Slovenské národné slávnosti a organizátorom tohto veľkého podujatia popriali úspešnú realizáciu všetkých slávnosťových obsahov. Na stretnutí v budove obce sa prítomným prihovorili: štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Branislav Ondruš, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík a predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová. Podľa slov štátneho tajomníka Branislava Ondruša cieľom návštevy v Petrovci počas 52. SNS 10. 8. 2013

32 /4555/

Na prijatí delegácií partnerských miest v budove Zhromaždenia obce B. Petrovec vládlo srdečné ovzdušie. Delegácie privítal predseda Pavel Marčok so spolupracovníkmi.

bolo predovšetkým upevňovanie spolupráce medzi vojvodinskými Slovákmi a Slovákmi na Slovensku. Už prítomnosť viacerých delegácií partnerských miest zo Slovenska na podujatiach SNS v Petrovci nasvedčuje, že majú veľký ohlas aj na Slovensku. Keďže je Branislav Ondruš tajomníkom v Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, s predstaviteľmi lokálnej samosprávy začal viesť rozhovory aj o tom, ako by vedeli pomôcť v sociálnom rozvoji tohto regiónu.

HLAS ĽUDU

„V septembri sa v spolupráci so srbským Ministerstvom práce a sociálnych vecí začína realizovať jeden spoločný projekt, ktorý financuje Európska únia. Považujem za veľmi dôležité, že si srbské Ministerstvo práce a sociálnej politiky ako partnera vybralo práve slovenské ministerstvo. Berieme to ako ocenenie, aj ako prísľub tej ďalšej spolupráce. Práve preto sme sa aj o tom v Petrovci rozprávali, ako tie dobré vzťahy na úrovni týchto dvoch ministerstiev Slovenska a Srbska využiť v pro-

spech sociálneho rozvoja, rastu zamestnanosti, a to predovšetkým na lokalitách tu vo Vojvodine, kde žijú Slováci,“ zdôraznil štátny tajomník B. Ondruš. Predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok stretnutie s predstaviteľmi partnerských miest tiež vyhodnotil kladne: „Dnes sme mali česť v mene občanov Obce Báčsky Petrovec uvítať delegácie partnerských miest: Nitra, Martin, Ružomberok, Stará Ľubovňa a Riečka. Prítomnosť týchto delegácií v obci potvrdzuje veľmi dobrú spoluprácu, ako, samozrejme, aj návšteva zo štátnej úrovne Slovenska, čo svedčí o tom, že Slovensko dbá o Slovákoch v Srbsku, vo Vojvodine a tiež v Obci B. Petrovec. V rozhovoroch zdôraznili, že majú záujem o spoluprácu tak v kultúre, ako aj v oblasti hospodárstva a sociálnych záležitostí. Návšteva v Petrovci bola príležitosť zoznámiť sa s Petrovcom a našou tradíciou a na druhej strane iste prispeje k tomu, aby sa dobré meno Petrovca počulo ďaleko za hranicami, a aby občania tejto obce žili lepšie aj vďaka vzájomným stykom so Slovenskom.“ K. Gažová

Z NAŠICH OSÁD S PREDSEDOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KOVAČICA

Krok za krokom v prospech občanov ovačica je najväčšie slovenské či športových aktivít a podujatí, ale bavené prostredie, aké si vyžaducentrum vojvodinského Ba- aj na riešenie jednoduchších ko- je súčasná doba. Práce na výstavnátu. Roku 2004 do funkcie na- munálnych otázok. Keďže sa v be čističky odpadových vôd sú v stúpilo miestne vedenie, ktoré uplynulom období zmenili zá- záverečnej fáze, tiež sa pomaly tvoria pätnásti členovia Rady konné predpisy, v určitej miere chýli ku koncu prvá fáza výstavby Miestneho spoločenstva v čele s sa zmenšili kompetencie MS a zlo- kanalizačnej siete, ktorá by mala predsedom Martinom žitejší je spôsob za- byť zakončená na jeseň tohto roku Zlochom. Podnes akvedenia samozda- a paralelne s tým predbežne chystuálneho richtára sme nenia. Inštitúcia je táme možnosť pripájania domácoslovili, aby nám ponasmerovaná na fi- ností na kanalizačnú sieť. To znavedal, do čoho sa v nancovanie z roz- mená, že s prvou fázou kanaliKovačici v uplynulých počtu obce, taktiež začnej siete (v dĺžke 9 km, čo je 1/4 rokoch najviac invesz prostriedkov z siete a 1/3 spotrebiteľov) sa majú tovalo? pokrajiny, ako i na riešiť tie hlavné a najboľavejšie − Hodne peňazí sa účasť v súbehoch body, ktoré sú určitým spôsobom roku 2006 minulo na na granty medzi- zrkadlom nášho prostredia. To zákúpu budovy, v ktorej národného cha- roveň predpokladá, že stred dev súčasnosti sídli rakteru. Predne- diny bude upravenejší a mnohé inMiestne spoločenstvo. dávnom sme štitúcie, ktoré sídlia na tomto prieTáto budova bývalé- Predseda Rady MS schválili nový štatút store, budú mať doriešenú otázku ho podniku Jednota Kovačica Martin Zloch MS, kde sme zladi- kanalizácie. Keď ide o ochranu žibola preto lepšia, že li naše kompeten- votného prostredia, bezpečnou a naše predchádzajúce miestnosti cie s aktuálnymi zákonnými pred- spoľahlivou prevádzkou verejnej boli už staré a tesné pre činnosť pismi. Aj keď v rámci aktuálnych kanalizácie sa značne prispeje k všetkých združení občanov v Ko- ustanovení činnosť MS má skôr po- zvýšeniu štandardov. Odpadové vačici. Jedna časť budovy dnes radenskú funkciu, snažíme sa v vody sa budú filtrovať, spracúvať patrí Miestnej organizácii penzis- rámci zadaných cieľov byť aj na- na čistú vodu a z druhej strany vetov a invalidov práce. Na nádvorí ďalej užitoční a naďalej krok za kro- ríme, že sa tak zníži úroveň hladiMS sme vybudovali letné javisko, ktoré občanom poslúži na kultúrno-zábavné podujatia. Hodnota tejto investície je okolo 8 a pol milióna dinárov, pričom sme z vlastnej pokladnice vyčlenili 1 900 000 dinárov a tú väčšiu časť prostriedkov zabezpečila obec. Tento priestor môže prijať zhruba 2- až 3tisíc návštevníkov, kapacita je zo začiatku plánovaná na organizovanie podujatí nielen miestneho, ale aj regionálneho významu. Keď ide o iné investície, treba zdôrazniť, že roku 2008 sme sa pustili do ďalšieho veľkého projektu, vlastne do výstavby čističky, zariadenia na prečisťovanie odpa- Prvá fáza výstavby kanalizácie je pri konci dových vôd a kanalizačnej siete. Od samého začiatku sme sa teda kom pokračovať v riešení problé- ny podzemných vôd a samým tým snažili byť v úplnosti verejným mov, ktoré trápia našich občanov. sa zvýši kvalita života. servisom občanov, vnímali sme Mohli by ste nám zmapovať V Kovačici je bohatá spolková problémy a potreby občanov a stav infraštruktúry v dedine? činnosť. Čím sa osada môže pousilovali sme sa ich vyriešiť. V ta– Hneď po voľbách na samom chváliť? kejto inštitúcii sa dennodenne začiatku sme si stanovili náročné – Okrem pravidelných prác na všeličo stáva, a preto treba byť ciele: upraviť infraštruktúru v na- komunálnej údržbe ďalšou priorischopný a ihneď vedieť hľadať šej dedine, vystavať kanalizačnú tou bola podpora a vybavenie riešenia. sieť, ktorá vystupuje ako jeden z miestností pre početné združeV prvom funkčnom období RMS najpálčivejších dlhodobých pro- nia občanov (Miestny odbor Mazdrojom financovania bolo sa- blémov, tiež vyhrať v boji s pod- tice slovenskej, Memoriálne stremozdanenie, ktoré znamenalo zemnými vodami, ktoré boli v da- disko Dr. Janka Bulíka, združenie väčšie možnosti a zabezpečovalo nom období aktuálne, a tak Ko- holubárov, včelárov, drobnochopotenciál na podporu kultúrnych vačicu pozmeniť na moderne vy- vateľov, šachistov, penzistov, ko-

morného zboru a iné). Pod strechou MS im umožňujeme stretávať sa a tým podporujeme ich činnosť. V nich vidíme veľký potenciál na rozvoj spoločenského života v tomto prostredí, lebo svojím spôsobom prispievajú k afirmácii Kovačice. Šťastní a hrdí sme na to, že činnosť týchto združení má stálu kontinuitu, ľudia sa radi zapájajú do ich činností a my s nimi máme partnerský vzťah. Zvykli sme si jedni druhým pomáhať. Kovačica je mestečko, ktoré intenzívne a úspešne rozvíja vlastný turistický potenciál… – Občania tu už viac ako dve storočia úspešne zachovávajú a pestujú svoju slovenskú kultúru a tradíciu. Kovačica sa v posledných rokoch stáva významnou turistickou destináciou a v tom zmysle treba aj pokračovať, treba stále pracovať. Umenie a kultúru Kovačičanov, ako aj všetkých Slovákov vo Vojvodine, preslávili vo svete známi kovačickí insitní maliari, ktorí tuná tvoria a vystavujú viac ako pol storočia. Okrem Galérie insitného umenia, Turistického sídliska Relax Kovačica ďalej rozširuje svoju turistickú ponuku. Čoskoro majú totiž skončiť práce na rekonštrukcii Pamätného domu Martina Jonáša, doyena kovačického insitného maliarstva. Na tento účel vláda Slovenskej republiky prispela sumou okolo 230 000 eur. Teda očakávame, že v najbližšom období návštevníkom Kovačice bude k dispozícii aj táto kultúrna pamiatka a vzácne exponáty v nej. Okrem toho Kovačica sa môže pochváliť tým, že čoskoro bude mať Regionálnu agentúru cestovného ruchu, ktorá bude sídliť pod strechou MS Kovačica. Jej úlohou bude rozvíjať turizmus, nielen v našej obci, ale aj širšie. Nový čas prináša nové skúšky. Čo plánujete podniknúť v nastávajúcom období, aby Kovačica dosiahla ešte lepšiu kvalitu žitia? – Na tento rok máme naplánovanú úpravu tzv. starého parku a rekonštrukciu tzv. širokého chodníka, ktorý tiahne Ulicou maršala Tita. Spoločnými silami, podporou a spoluprácou s obcou mienime naďalej zápasiť s problémami, ktoré aj za daných okolností, v akých v súčasnosti žijeme, verím, že úspešne zdolávame. A. Chalupová

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD STARÁ PAZOVA

Dvojdňová oslava Miestneho spoločenstva estská oslava svätého Iliju v Brest. V oblasti sociálno-humaniorganizácii Miestneho spo- tárnej práce uznanie udelili Mirločenstva Stará Pazova sa konala jane Sokolovićovej, sociálnej prav dňoch 1. a 2. augusta. V prvý deň covníčke. Za dosiahnuté výniosláv, vo štvrtok, prebiehalo i sláv- močné výsledky v oblasti kultúry nostné udelenie výročných plakiet uznania MS za rok 2013 dostali Mia sošiek Miestneho spoločenstva Stará Pazova najzaslúžilejším občanom v oblasti kultúry, športu, sociálnej ochrany a novinárstva. Oslavu domáceho patróna vykonali tamojší pravoslávni farári Srđan Đurđević a Nikola Despot. Okrem zahraničných delegácií zo Slovenska, Poľska a Chorvátska na oslave Laureáti výročných cien MS Stará Pazova sa zúčastnili aj predseda Obce Stará Pazova Đorđe Ra- roslav Kožík, herec a režisér, a dinović so spolupracovníkmi, po- Martin Prebudila, spisovateľ a nočetní predstavitelia náboženských vinár. V oblasti športu odmenení spoločenstiev, kultúrno-umelec- sú Aleksandar Inđić, šachový veľkých spolkov, športových klubov, majster, a Marta Bírešová, junizdružení občanov, ako aj volontéri orská reprezentantka Srbska v z medzinárodného kempu Brest. strelectve, kým v oblasti novinárHostí a účastníkov programu po- stva odmeny dostali Matej Bzovzdravil Dr. Mišo Filip, predseda ský a Ján Záborský. Rady MS Stará Pazova. čelní ľudia staropazovského Ústredný program – udelenie Miestneho spoločenstva Dr. Mišo výročných plakiet a sošiek Miest- Filip a Bogdan Miljević, predseda neho spoločenstva Stará Pazova VV RMS, žiakom generácií troch najzaslúžilejším občanom orga- pazovských základných škôl – nizátori osláv usporiadali vo hrdinu J. čmelíka, B. P. Pinkiho a S. štvrtok v Zalesňovateľskej škôlke Aranického – Ivanovi Agarskému,

Stefanovi Mačkovi, Stefanovi Kandićovi, ako aj Žikicovi Živkovićovi zo Základnej a strednej školy A. Skalu odovzdali peňažné odmeny v hodnote 20-tisíc dinárov. V bohatom kultúrno-umelec-

kom programe na otvorenom javisku vystúpili tanečníci pazovských spolkov SKUS hrdinu Janka čmelíka a KUS Branka Radičevića, potom členovia FS Dukat a Mestského tamburášskeho orchestera. Ako hostia programu vystúpili tanečníci Detskej folklórnej skupiny červené jabĺčko zo Slovenskej republiky, z Rovinky. V druhý deň oslavy v piatok 2. augusta priateľský futbalový zápas na pazovskom ihrisku zahrali ekipy FK Jednota Stará Pazova a FK Omladinac Nové Bánovce. A. Lš.

PADINSKÝ KLUB ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE aj v lete využíva každú vhodnú príležitosť na to, aby mladí ľudia strávili krásne dni tam, kde sú. Vo februári 2012 Klub študujúcej mládeže v Padine oživil svoju činnosť a zvolil si nové vedenie v čele s predsedom Vlastislavom Širkom. Za posledný rok a pol sa zúčastnili v početných akciách, ako napr. celoštátna akcia Očisťme Srbsko, ale takisto vždy pridajú svoje ruky tam, kde sa niečo robí v prospech celej dediny. Od minulého roku sa zapájajú do organizácie osláv Padiny, a tak už druhý ročník organizujú turnaj vo volejbale na piesku, o ktorý nielen padinská mládež, ale aj kovačická, prejavili veľký záujem. V tomto roku turnaj začal 23. júla a finálový zápas vo volejbale na piesku sa uskutoční v rámci osláv Padiny 10. augusta v Športovom stredisku Dolina. Na snímke: členovia KŠMP pripravujú pieskový terén na tohtoročný turnaj. A. Chalupová

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

Kovačica Dr. Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraniči, v sobotu 3. augusta pobudol na pracovnej návšteve v Kovačici, kde sa stretol s predstaviteľmi lokálnej samosprávy. Predseda ÚSŽZ v sprievode Ing. Magdalény Janíkovej rokoval s predsedom Kovačickej obce Miroslavom Krišanom a náčelníčkou pre spoločenské činnosti Jarmilou Ćendićovou o rekonštrukcii Pamätného domu Martina Jonáša, ktorá má byť ukončená do roku 2014 – k 90. výročiu narodenia tohto slovenského insitného umelca svetového mena. Na pracovnom stretnutí v rozhovoroch účinkovali aj Pavel Fodor, stavebný technik zo Selenče a šéf stavby v Kovačici, Ján Puškár, predseda ZO, a Ing. Ivan Babka, vedúci oddelenia pre urbanizmus, bytovo-komunálne a inšpekčné práce. Dr. Igor Furdík sa v Kovačici stretol aj s insitnými maliarmi, členmi Galérie insitného umenia a kustódkou galérie Annou Žolnajovou-Barcovou, s ktorými rokoval o budúcom spoločnom projekte. Na záver pracovnej návštevy predseda ÚSŽZ navštívil dom Martina Jonáša, kde práce prebiehajú naplno. A. Chalupová

Stará Pazova V rámci oficiálnej návštevy počas Slovenských národných slávností v Petrovci RNDr. Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pobudol v nedeľu 4. augusta v Starej Pazove. Stredobodom pozornosti bola realizácia projektov, ktoré ÚSŽZ pravidelne finančne podporuje. V SKUS hrdinu Janka čmelíka a slovenskom evanjelickom zbore, v ktorom pôsobí aj Ústredný archív SEAVC, vzácni hostia sa oboznámili s dynamikou prác a aktivít, ktorých je z roka na rok čoraz viac. Zároveň si pozreli aktuálnu výstavu Spomienky na seniora Vladimíra Vereša (1911 – 1973). Plány do budúcnosti bližšie ozrejmili Mgr. Igor Feldy, miestny farár, a Ján Havran, dozorca cirkevného zboru v Starej Pazove, ktorí prízvukovali, že sa čoskoro začne rekonštrukcia kostola a novej fary, čo znamená, že stará hurbanovská fara bude uvoľnená pre Ústredný archív SEAVC. kv

Z NAŠICH OSÁD NA ZASLÚŽENOM VÝLETE. Členky Ženského spolku v Kovačici sa v júli vybrali na tradičný výlet. Okolo päťdesiat žien v čele s predsedníčkou Zuzanou Jonášovou v sobotu 27. júla odcestovalo do Titelu. Zakotvili v chládku pod košatými stromami na nábreží rieky Tisy, kde po príjemnej kúpačke nasadli do turistickej loďky a šli si pozrieť okolie tejto rieky. V popoludňajších hodinách kovačické ženy šli na obed do reštaurácie, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti verejného titelského kúpaliska. Okrem toho, že sa spoločne zabávali, nadobudli aj nové poznatky o živote občanov Titelu, medzi ktorými žije aj viac ako 100 Slovákov. A. Chalupová

REGATA RIEKA – RIEČNA EKOLOGICKÁ KARAVÁNA sa na ceste Dunajom, Tisou, Tamišom a kanálom DTD pristavila aj pri moste, ktorý spája brehy kanála DTD a osady Jermenovci a Jánošík. Regatu z mosta privítal a pozdravil veľký počet občanov Jermenoviec, Jánošíka a iných okolitých osád (na fotografii) a Obec Plandište ako hostiteľka regaty pre účastníkov pripravila bohatý program. Po občerstvení a obede všetci spolu zavítali do Hajdušice, kde si obzreli dvestoročný park, kaštieľ a matičný etno dom, a potom aj neďaleký úplne vynovený zámok Kapetanovo. Po návrate do tábora vedľa mosta sa potom pri hudbe tamburášov bavili do neskorých hodín. Nasledujúceho dňa v organizácii Obce Alibunár účastníci regaty navštívili výletné miesto Devojački bunar v Deliblatskej piesočine, a potom pokračovali ďalej smerom do Obce Sečanj, kde pri dedinke Jarkovac mali ďalšiu zastávku. vlh

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY (2)

Počet Slovákov v Srieme oci nás od prvej polovice októb- ločnosti, sledovanie migračných po- osôb. V meste Stará Pazova je 5 105 ra 2011 delia necelé dva roky, vý- hybov, ako i iných charakteristík et- Slovákov, kým ich je v Šíde 796. V Obci sledky vtedajšieho sčítania obyva- nických spoločenstiev. Inđija je 380 Slovákov, v Obci Sriemsteľov, domácností a byka Mitrovica 281, v Petov dodnes majú mićinciach 79, v Rume moriadny význam jed50, v Obci Irig 16... nak pre príslušníkov naTreba sa však pozrieť šej menšiny, jednak pre bližšie aj na počet Slovšetkých, alebo aspoň vákov v menších proväčšinu spoločenských strediach. Tak v Staroa politických dejateľov. pazovskej obci desiatZistené štatistické ukaky Slovákov žijú aj v zovatele vyjadrujú totiž iných osadách, mimo základné demografické strediska obce. Najviac a sociálne smerovanie ich je v dedinke Nové slovenskej menšiny v Ašaňa – dedina s najväčším počtom Slovákov v Obci Pećinci Bánovce – 26, nasleSrbsku a sú jedným z prduje Nová Pazova – 23, vých predpokladov stanovenia a naČo teda vravia údaje, napríklad o Golubinci – 21, Vojka – 17, Belegiš – stavenia základných stratégií budú- Slovákoch v Srieme? Už z prvého šta- 10, Staré Bánovce – 5 osôb... V Obci Šíd ceho vývoja oblastí, bytostne sa do- tistického zväzku o národnostnej prí- príslušníci našej menšiny sú dosť zatýkajúcich zachovania a zveľaďova- slušnosti obyvateľstva, ktorý Repu- stúpení v troch – štyroch ďalších mesnia národnostnej identity. To preto, blikový štatistický úrad zverejnil vla- tečkách, prípadne dedinách. Mimo lebo sú údaje o etnickom zložení ni, vyplýva, že v sriemskej oblasti žije Šídu najviac ich je v Erdevíku – 698, obyvateľstva podstatné pre pocho- 8 154 Slovákov, predovšetkým v Ľube – 249 a v Binguli – 226 osôb. Vo penie kulturologických rozličností, dvoch obciach: Staropazovskej, kde Višnjićeve žije 51 Slovákov, v Berkapostavenia etnických skupín v spo- ich je 5 212, ako i v Šídskej – 2 136 sove 27, vo Vašici a v Sote po 25, v

Adaševciach 12, v Bačinciach, Jamene, Kukujevciach a v Morovići po 5 Slovákov. V Obci Inđija najviac Slovákov žije v Slankamenských Vinohradoch: 192 z celkového počtu 253 obyvateľov. V samotnej Inđiji je 52 Slovákov, v Novom Slankamene 38, v Krčedine 25, Nových Karlovciach 17, Beške a Maradiku po 15, v Starom Slankamene 11 Slovákov. Keď ide o Sriemsku Mitrovicu, tak je v samotnom meste 184 Slovákov. Na druhej pozícii je Laćarak s 27 Slovákmi, na tretej Stará Binguľa s 25 Slovákmi, kým je v Mačvanskej Mitrovici 8 Slovákov. V Obci Pećinci, kde žije 79 Slovákov, je ich najviac v Ašani – 31 a v Šimanovciach – 25. V Obreži žije 9 Slovákov, v Kupinove 7, kým sú v Deči traja Slováci. Pri Obci Ruma, kde je 50 Slovákov, si možno všimnúť, že z toho 15 žije v mestečku Hrtkovci. A keď ide o Irig (16 Slovákov), tak každý druhý z nich, čiže 8 žijú vo Vrdniku.

10. 8. 2013

(V budúcom čísle: Slováci v Banáte) O. Filip 32 /4555/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD RAUZOVCI V SILBAŠI

Pestujú sladké a zdravé letné pochúťky poslednom desaťročí dvadsiateho storočia sa v silbašskom chotári melóny pestovali vo veľkom. Melónové polia sa každoročne zväčšovali až dosiahli rozlohu tisícjutrovej plochy. Po takmer dvadsiatich rokoch sa tieto plochy zmenšili a dnes silbašskí poľnohospodári tieto šťavnaté plody pestujú zhruba iba na 50 jutrách. Pavel Rauza Poľnohospodár Pavel Rauza zo Silbaša melónové semiačka melónov používa sloveso sekať) až na svojich poliach prvýkrát posadil 5 vagónov. Mali sme vtedy jeden roku 1990. Vtedy na začiatku spolu melón, ktorý vážil 32 kg, núkali so susedom mali melóny na šesťju- nám za neho trovej ploche. Podľa slov Pavla Rau- 100 nemeckých

sladkej kultúry. Každý nasledujúci rok už potom bol však menej prospešný pre silbašských pestovateľov melónov. „Melónový dinár je sladký a ak plody nepredáš, rozdelíš ich a urobíš radosť iným,“ hovorí P. Rauza. V roku 2013 sa Rauzovci rozhodli, že melóny vysadia iba na jednom jutre, a to iba odrodu Vasko, tá sa vraj ukazovala ako najlepšia. Voľakedajšie známe a dobré odrody, ako napr. Madera, sa už dávno na silbašských poliach nepestujú. Aktuálne sú iné druhy. Tohto roku pred koncom melónovej sezóny, keď už možno hodnotiť výsledky práce, hovoria, že nie sú veľmi spokojní. Veľa škody spôsobili vrany, pretože vtákom ako škodcom sa takmer nemožno ubrániť, ľahšie je napr. ochrániť melónové plody pred zajacmi. Okrem toho škodu v tomto roku zapríčinilo aj krupobitie.

Vnuci Vladimír (vľavo) a Aleksandar Petrovićovci nielenže majú radi melóny, ale aj pomôžu starým rodičom

Anna Rauzová so zákazníkom zu ten začiatočný rok bol zároveň aj najlepší: „Úroda zo šiestich jutár vtedy bola vynikajúca, predali sme 21 vagónov melónov a asi 3 vagóny zostali v poli. Vtedy to boli tie pravé melóny, nie ako dnešné, ktoré dozrievajú skôr a musia sa vysádzať pod fóliovník. Žiadne fóliovníky sme vtedy nepoužívali. Spomínam si, že v spomínanom roku sme v jednom dni nasekali (v Silbaši sa na zber

10. 8. 2013

32 /4555/

mariek, ale sme ho predať nechceli.“ Manželia Anna a Pavel Rauzovci si spomínajú aj na leto roku 1995, keď do našich krajov prichádzali utečenci, a oni im vďačne dávali melóny, zastavovali traktorové kolóny a rozdelili spolu asi 3 tony šťavnatých letných plodov. V prvých piatich rokoch sa pestovanie melónov Rauzovcom veľmi darilo. Záujem o melóny sústavne rástol a čoraz viac Silbašanov sa chcelo vyskúšať v pestovaní tejto

HLAS ĽUDU

Rauzovci majú zákazníkov z Kuly, Vrbasu, Crvenky a z iných okolitých osád, s ktorými už rad rokov dobre spolupracujú. V porovnaní s minulými rokmi melóny sa v súčasnosti kupujú v oveľa menších množstvách. Anna a Pavel Rauzovci na svojich poliach okrem melónov tohto roku mali aj dyne a tiež aj iné kultúry – sóju, kukuricu, pšenicu, zemiaky. „Doteraz sme mávali aj cibuľu, v tomto roku už nie, ide to už ťažšie a ktovie, možno na budúci rok ani melóny nebudeme pestovať,“ doložil P. Rauza. Jaruška Ferková

PRVÁ MEDZINÁRODNÁ SÚŤAŽ vo vyrezávaní ovocia a zeleniny v Srbsku prebiehala 2. a 3. augusta v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax v Kovačici a na Meloniáde v Idvore. Víťazom je Mihály Szilágyi z Debeljače (na snímke), vicešampiónom sa stal Kysáčan Pavel Chrťan a tretie miesto získal Bojan Dragić z Banje Luky. Jeden z organizátorov a iniciátorov súťaže Padinčan Jaroslav Praskač v konkurencii kolegov a kolegýň zo Srbska, Macedónska a Bosny a Hercegoviny zakončil na šiestom mieste z jedenástich súťažiacich. Odborná porota bola zložená z vrcholných šéfkuchárov, predsedom bol Tanis Imširović a členovia Jovica Ðurđević a Saša Mišić. Súťažiaci mali na vyrezávanie cukrového melónu pol druha hodiny a na umelecké dielo z vodového melónu tri hodiny. Porota hodnotila ideu, komplexnosť, originalitu, precíznosť, rôznorodosť a hygienu počas práce. Podľa slov usporiadateľov v osade insity budú o rok súperiť i carvingové tímy a podobných disciplín vo vyrezávaní by malo byť až niekoľko. Ján Špringeľ

Z NAŠICH OSÁD PRVÝ RAZ V AŠANI – U FABÓKOVCOV

Slováci vymreli, poodchádzali... lnečné aprílové odpoludnie. lícii. Príde s rodinou len občas, na- sa chcete na mňa hnevať, neKráčam pravou stranou Ulice krátko... príďte ma ani pochovať, keď zoČmelíkovej, staré domy a sem– Že vraj Slovákov je v Ašani už mriem. Nemusíte; je mi to jedtam nový robia príjemný chládok. iba hŕstka... no... Prečo nechodia...? Preto, že Ľavá strana ulice nie je celkom Stevo sa poškrabe za zastavaná, pohľad sa šmýka po uchom, len tak, neutrálne, spojarnej tráve; spoza vzdialených menie rodiča ženského rodu a stromov vidno pravoslávny kostol. zašomre: Priam posvätné ticho naruší dupot – Veru tak... A v tejto ulici, konských kopýt... keď sme boli mladí, žili sami „Toto je zrejme ten starý dom... Slováci. Srbi našu ulicu volali a tamten akiste bude...“ Hútam a Slovački šor. Jój, aké zábavy tu fotím zruinovaný dom, za ktorým bývali! Muzika hrala uprostred by mali bývať ľudia, za ktorými ulice, dochádzali nielen naši som sa vydal pri prvom stretnutí s Srbi, ale aj z iných dedín, aj SloAšaňou... Odrazu sa z húštia za po- váci z Pazova; tu sa tancovali otvorenými dvercami vynorí zdat- aj slovenské, aj srbské tance... ný starší muž: v jednej ruke po– Máte tu aj novú evanje- Eva Fabóková riadne papečisko, v druhej sekera. lickú modlitebnicu... Ejha... Hm, reku, oné... neviete Jasné: soľou sa nám živú ranu nemáme z čoho zaplatiť „dnévmožno, kde býva Stevo Fabók? podarilo posypať. Eva Fabóková sa nicu“; my z kostola nemáme nijaký „dôchodok“... Nikto sa – Ja som Stevo. A vy ste...? nechce o nič starať; aj ja už – Novinár Hlasu ľudu... mám svoje roky, už sa mi – Poďte, hľa, bývame nechce líčiť a upratovať hneď tu vedľa... Eva, poď kostol ako kedysi... Ale von, prišiel k nám novinár... predsa len pôjdem pomôcť – Novinár?! No, vitajte, Anke Častvienovej okaliť prejdite ďalej... Len keď si ten múrik... niekto aj na nás spomenul... Terajšiu modlitebnicu si A čo vás zaujíma? tamojší Slováci, azda ako – Ako žijete v Ašani; čo bránu, ktorou mienili čeliť vás trápi... To ma zaujíma. asimilácii, postavili, hovoAko je to byť Slovákom pária Fabókovci, akiste roku nubohu za chrbtom, v ne1972. Stevo Fabók tiež rozveľkej, podľa toho, čo vi- Stevo Fabók väzuje batôžtek plný blenu: dím, usudzujem, prepáčte, – Stará modlitebnica... to bola ak nesprávne, asi nie práve boha- zažíha, ako zápalka v tme zasvietej dedinke... ti, hlasivky sa jej zachvejú, zazvo- pekná budova. Či to všade tak beží, neviem, len tu, keď ju zbúrali, Zbrázdené tváre, ruky zjavne nia... zodreté robotou-lopotou, ale aj – Musím povedať! Včera som všetko, ale všetko: črepy, drevo a ich priame pohľady hovoria o ich to povedala aj v cintoríne; mali sme iný stavebný materiál rozťahali tí, majiteľoch viac než tisíc slov. Ste- tu pohreb, zomrel Jano Kováč... čo tam robili... Slováci v Ašani (mením „platvo Fabók, neskoršie sa dozviem, sa Reku, keď pán farár donášali balínarodil roku 1936, jeho manželka ky, vtedy bol Slovákov plný kostol... ňu“) nemajú školu, nemajú sloEva o rok neskoršie. On hovorí me- a teraz sme zostali – ja a Anka Ča- venské triedy, nemajú ani matenej, ale írečito. Jej reč je živšia; slo- stvienová, táto tu, na našej ulici... rinský jazyk v škole. Ani spolok, ani – Ako často k vám dochádza fa- MOMS nemajú. Stevo sa zahľadí vá najprv tečú ako rezký potok, keď von oknom, ani čo by sa snažil dosa ale dotkne pálčivých tém, me- rár? Stevo šťavnato zanadáva a la- vidieť na koreň chúlostivej zálenia sa na dravú rieku a šľahajú ani konicky, nekompromisne skon- žitosti. bič... – Málo nás je... a bolo nás veľa. – Počasie nám doteraz nedovo- štatuje: – Teraz už ani nechodí; nie sú Mnohí zomreli a mnohí odišli... Kto lilo robiť, pršiavalo celý apríl a teraz prichodí všetko odrazu sadiť a peniaze... koniec! A moja sa s ním do Pazova, kto na Slovensko... Stevova životná družka má siať... Trochu nám to už ťažšie pad- dohaduje... Prirodzene, ozve sa aj Eva, až sa bystrú myseľ a dobrú pamäť, done... Ale robiť musíme; keby sme nerobili, niet sa čomu nádejať... Pen- zazdá, že to praská oheň v spo- plní manžela: – Skutočných Slovákov je nás už ráku, pri ktorom sa rozhára rozzia je úbohá... len niekoľko: dve rodiny Častvie– Vari ste tu sami? Kde máte hovor: – Viete ako... Na mňa sa na- novcov, Kováčovci, kde včera bol deti? – Dcéra žije v Starej Pazove, tam hnevali, aj to veľmi; ale som im po- pohreb, a my... Pravdaže, je tu i pracuje, tam sa i vydala, robí v povedala: Pán farár, viete vy čo? Ak viac zmiešaných rodín. Tu boli

všetky domy slovenské, keď som prišla sem, tu bývali radom: bratia Mišo a Martin Kolárovci, báči Jano Nedelický, báči Ďuro Piľan – oni dávno odišli... Tu, za naším domom boli Hlodovci, ďalej tu mali domy Danečkovci, potom naši Fabókovci, Hricovci, báči Paľo Kováč, báči Mišo Pop... potom boli Častvienovci... Horvátovci – tí odišli do Pazova... Potom tu boli Jano a Zuzka Kalecovci, ďalej Stevo Kalec, potom boli dve chyže Molnárové, hen tam bývali Gajdošovci, Mišo a Paľo, potom bola Hurajova chyža – najväčšia v našej ulici, po vojne ju skonfiškovali a dali partizánom... Také vtedy boli časy... Aj teraz je tá chyža tu... Potom boli Gajdošovci a Kalečíkovci; to boli všetky slovenské rodiny, ktoré tu žili, keď som prišla roku 1956, keď sme sa so Stevom zosobášili. – Dokedy v Ašani boli slovenské triedy? – Ty si, Stevo, hádam ešte chodil do slovenskej školy, spomeň si... – Ajáj... Neviem... Je... mu ma..., či som chodil pred, alebo po vojne... Neviem, nepamätám sa. Tak nejako to bolo... Asi počas vojny... Učiteľom tu bol nejaký Paľo, z Kysáča, už ani neviem, ako sa volal, viem len, že odišiel do Boľoviec, aj tam pracoval ako učiteľ... – Aj učiteľ Obšust tu robili... Ale teraz už slovenské deti chodia do srbských škôl, slovenský jazyk zo školy dávno vyhodili... Deti sa učia po slovensky len doma, slovenský jazyk ide z kolena na koleno, ale tí najmladší už po slovensky nehovoria... oOo V clivej nálade odchádzam od Fabókovcov. Po stretnutí s týmito morálnymi obrami žijúcimi pánubohu za chrbtom, ďaleko od očí a srdca a hlavy, respektíve oboch hláv (Matice a Rady) slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, cítim sa ako zmoknutý na zúriacom vetre. A deň inak to bol krásny, slnečný... Juraj Bartoš

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Knihy pomohli Slovákom zachovať si materinskú reč osť ľudí na Slovensku, ako aj tunajší slovanskí obyvatelia, sa pýtajú, ako sa vojvodinským Slovákom podarilo tak dobre si zachovať svoju materinskú slovenskú reč. Aj sami sa často pýtame, ako vlastne tí naši predkovia, dve storočia pred nami, okrem zvykov a obyčají, zachovávali jazyk svojich predkov. Odpoveď na to treba hľadať v cirkevných dokladoch, predovšetkým preto, že okrem bohoslužieb v evanjelických kostoloch, ako aj v Rímskokatolíckej cirkvi v Selenči, do utvorenia Juhoslávie školy boli v cirkevnom vlastníctve. Nastoľuje sa však otázka, ako sa stalo, že Slováci, ktorí sa usadili napríklad v Báčskej Topole alebo v Temeríne, reč svojich predkov už nepoznajú? Odpoveď na to dal senior Ladislav Zgúth v Evanjelickom hlásniku v článku Akú službu preukázali zahraničným Slovákom Biblia kralická a Tranoscius? (júl 1934, roč. IX., č. 7, s. 102 – 104): „Prirodzene, vyskytne sa otázka, či vlastne len evanjelickí Slováci sa sťahovali pred 140 – 150 rokmi na Dolnú zem? Rozhodne môžeme povedať, že nie, veď väčšie-menšie slovenské osady katolícke v Maďarsku alebo mnohé slovenské priezviská mnohých katolíckych Maďarov v Peštianskej, v Békešskej a v Čanádskej stolici, alebo u nás v Topole a Temeríne, jasne potvrdzujú, že katolícki Slováci sa sťahovali na žírne kraje Dolnej zeme,“ uviedol senior Zgúth vo svojom článku, v ktorom argumentoval výhody katolíkov v spoločenstve a štáte, a potom prízvukoval: „A jednako, keď sa dnes rozhľadíme po slovenských osadách v zahraničí, nie je možné nezistiť fakt, že sa slovenskí evanjelici až podnes národne zachovali, dokiaľ katolícki Slováci nijako nevedeli vzdorovať cudziemu vplyvu a buď úplne, buď čiastočne podľahli a utopili sa v cudzom mori, alebo kde aj ostali, národne skoro otupeli [okrem katolíkov v Selenči].“ Príčinu zachovania evanjelických Slovákov L. Zgúth hľadal v duchovnom živote i jedných, i druhých. „Všeobecne sa hovorí, že evanjelických Slovákov národu zachovali Biblia a Tranoscius. To čítame v novinách, to počujeme v rozhovore. Vôbec Biblii a Tranosciu sa pripisuje ne-

10. 8. 2013

32 /4555/

Mgr. Eva Augustinová (prvá sprava) s kolegami zo SNK Martin a organizátormi výstavy Cithara sanctorum v Starej Pazove roku 2010

ky z nej čerpali posilnenie vo viere otcovskej, a len na tomto základe úfali za lepším časom. Ich stav sa z roka na rok zlepšoval ako v hmotnom, tak i v duchovnom ohľade.“ Tranovského spevník v Liptovskom Mikuláši do tlače pripravil Juraj Tranovský (1592 – 1637), ktorého piesne v roku 1636 vyšli pod menom Cithara sanctorum. Prvé vydanie obsahovalo text a nápev 412 piesní, z ktorých viac ako 150 preložil alebo zložil sám Tranovský. Tento spevník bol relatívne často vydávaný a doplňovaný, z pôvodných asi 400 piesní na konci 19. storočia piesní bolo asi 1 200. Do konca 20. storočia bol vydaný viac ako 140krát, na Slovensku svojho času spevník dosiahol viac ako 100 vydaní. Podľa slov Mgr. Evy Augustínovej, autorky diela Cithara sanctorum, tento Tranovského kancionál na Slovensku zapísal najviac vydaní. Jedno vydanie v roku 1956 uskutočnil aj Biskupský úrad SEAVC v SFRJ. Po prvom vydaní nového Evanjelického spevníka ECAV v Slovenskej republike roku 1992 (Tlačiareň: Biblia-Druck GmbH in Stuttgart), v ktorom piesne boli znotované a preložené do súčasnej slovenčiny, začalo sa aj v zboroch SEAVC v Srbsku uvažovať o tom, že Tranovského spevníky nahradia novými. Po 2. vydaní Evanjelického

jaké kúzlo, ktoré knihy sú v očiach námahy a práce museli vynaložiť, mnohých akýmsi národným amu- kým z holých rúk vytvorili to, čo dnes letom, ktorý vie odvrátiť smrť. A ich potomci majú, koľko sebazaskutočne sú ony ochranou pre evan- prenia museli podstúpiť, aby verjelických Slovákov... U evanjelika nými zostali i viere i materinskej Biblia a Tranoscius sú čiastkou jeho reči svojich predkov, i nevdojak sa duše. On ich miluje. Celým svojím ži- nám tisne na jazyk otázka, čomu votom ľne na tých knihách. Jemu sú vlastne možno pripísať, že evanjecenné pre ich obsah, a preto sa ne- lickí Slováci na niekdajšej Dolnej môže zrieknuť svojej materinskej reči, nemôže sa odcudziť slovenskému národu,“ vysvetlil v článku erdevícky farár L. Zgúth v novinách, ktoré aj redigoval. V septembrovom čísle Evanjelického hlásnika venovanom 300. výročiu vydania Tranoscia redaktor Ladislav Zgúth v článku Výber ozdobných obalov Tranovského kancionála Význam Tranoscia pre nás v zahraničí inšpiratívne prirovnal: zemi ešte i dnes žijú.“ spevníka v roku 1995 (Vydal Tra„Dokiaľ českých exulantov po beV tom istom roku, lenže v októ- noscius, a. s., v Liptovskom Mikulálohorskej bitke najcennejšími po- brovom čísle Ev. hlásnika, kateché- ši, v ktorom sú zahrnuté aj niektoré kladmi v cudzine boli Biblia a [Ko- ta Karol Lilge vo svojom článku Tra- piesne J. Tranovského) Evanjelický menského] Labyrint sveta a raj srdca, novského kancionál v Starej Pazove spevník začali používať. dotiaľ slovenských evanjelikov v za- okrem iného uviedol: „Predkovia Avšak starší veriaci i dodnes otváhraničí pri viere otcov a pri reči ma- dnešných Staropazovčanov konajúc rajú Tranovského spevníky. V niekterinskej udržiavali Kralická biblia a popri svojom zamestnaní i ťažkú vo- torých zboroch ich používajú pri kancionál Juraja Tranovského.“ Opi- jenskú službu na území „hranice“, smútočných posedeniach. V ÚA SEAVC zatiaľ leží 24 vydaní sujúc dejiny našich predkov, prí- všetky neresti premohli, s ktorými sa zvukoval: „Keď si predstavíme, čo stretli ako kolonisti a zachovali si vie- spevníka J. Tranovského. Počet exemvšetko museli naši predkovia vo ru i národnosť, lebo nebolo sloven- plárov je oveľa väčší, a pritom sa vie, svojom novom domove pretrpieť, s skej evanjelickej rodiny, ktorá by že obaly Tranovského kancionála koľkými ťažkosťami museli svoje nebola doniesla so sebou vzácnu majitelia radi ozdobovali. príbytky a domy Božie na slávu „knižku“ – Tranoscius. Po ťažkých Katarína Verešová Trojjediného Boha zakladať, koľko prácach večer, v nedeľu a na sviat-

HLAS ĽUDU

, ujete? n . Veríme i n d z august že sa na– c ia Prá s ový me áv. Teda už

ožno predst rázdnin ý celý p podľa svojich jim záľubám, m u Peh u r d n e aj te žívat aj svo vapark ali troviť ľné letné dni u iláčikom, ale kúpačku v ak ko naši č a z e vo ž sm ne a alšiu mam tky tieto . Podob ujete ď maráto že si vše len svojim ka i, možno plán najkrajší deň.. z Báčskeho or raz nie hal yt pri m núvate voj dote zo Silbaša, Mic e. plno ve sebou aj pob edávno zažili s ic y Martin briela z Kovač máte za d, možno ste n racovníci: dve a G a a p trolan z Kulpín ní spolu neúnav Petrovca, Lucia

Môj hobby – volejbal ú veci, ktoré človek mu sí robiť, aby si zabezpeči S l na živobytie: v predajni, v poli, v záhrade, v podn tak ďa iku, a

Je to pekné mesto ju krásu. Mne sa najvia c KJepáaždtočiémemestostovmáGrésvo cku, ktoré sa volá Chan ioti.

veľmi pekné mesto, má park, pláž, športové ihriská a ľudia sú tam veľmi príjemní. Ka ždý večer chodia na prech ádzku a ráno na pláž. Plá ž a more sú čisté, uprav ené a voda v mori je tep lá a priezračná. Je tam veľa pekne vybavený ch hotelov. Každý hotel má ok aj mnohé obchody, kav olo dvesto izieb. Sú tu iarne Vrele odporúčam navšt , diskotéky... íviť toto grécke mesto , samozrejme, v lete je to najlepšie – a iste si odnesiete odtiaľ tie najkr ajšie spomienky. Michal An ZŠ J. Čajaka v Báčskom ušiak Petrovci

lej, ale sú aj záujmy, kto rým sa ľudia venujú, leb majú z nich radosť. Mň o a napríklad baví volejb al. Tento šport ma zaujím a už od prvého ročníka. Najprv som len pravidelne sle dovala v televízii volejb alové zápasy, potom sme začali hrávať aj v škole. Dobre sa mi darilo, snažila som sa pre to stále viac zdokonaľovať a čím viac ho hrávať . Mojou túžbou bolo jedného dňa začať trénovať volejbal a mo Moje záľuby žno získať aj nejakú medailu. Prá ve v 5. ročníku, ktorý som ukončila, aždý človek má nejaké ten svoje zása mi aj splnil. Začala som to sen ujmy a záľuby. Mám chodieich aj ja. vať na volejbalové tré Najviac ma zaujímajú rôz ningy, ktoré ne mávame trikrát týždenn Pamätám sa, že ešte keď účesy. e. Nie je to som bola len radosť zo športovan malá, páčili sa mi vždy ia, ktoré je dlhé a kuzdravé, ale je tu aj šan čeravé vlasy. Teraz mám ca získať noaj ja dlhé vých priateľov a športo plavé vlasy a môžem s vé úspechy na nimi robiť mnohých súťažiach. Už všelijaké účesy. Aj mo má ju kamamedailu, keď sme na súť m aj prvú rátku baví to isté, a tak aži v Báčskej , keď nePalanke obsadili druhé jdeme do školy alebo miesto. keď si nájdeme spolu voľný Priala by som si, aby čas, vyhľadávame na internete som v budúcnosvšelijaké účesy, a potom si ti v tomto šporich jedna na druhej skúšame. te dosiahla aj Keď sa petrovv Kulpíne: V nám tá kreácia na vla o ďalšie úspechy éh sk en om soch K . A J. ZŠ , vydarí a sa nám aj páči, a aby so m sa Lucia Babiaková . ne ás kr tak aj sa oz vyfotografujeme a fot dostala do neja- skom akvaparku je na ku dáme na faceb oo k. Ke ď kamarátka nie je doma kého profesionál, tak sa takto hrávam s mojimi neho klubu. vlasmi, alebo robím účesy mame . Martina Čobrdová Keď narastiem, chcela ZŠ bratov Novakovco by v v Silbaši som byť učiteľkou slo venského jazyka a vo voľno m čase by som aj naďa lej chcela byť taká malá kaživote derníčka. Najlepší deň v mojom jší. kra naj a ší lep nimi aj jeden taký naj Martina Mixádová en zvlášť dobré a pekné dni a medzi ZŠ bratov Novakovco aždý z nás má iste svoje ov. Ale spomínam si aj jed rok ť nás dva len v v Silbaši m má a o néh pek a Ja som už zažila veľ hmo to čo , ate pýt sa Iste . mi prekvapila pekný deň. keď dni ma mama s niečím veľ mi ani psíka. Veď načo – V tom mojom pamätnom mi nekupuje. Nepriniesla ten hé že , dra é vám tak m vie veď i, po vec rada. Ale ké drahé lo byť? Nekúpila mi nija mačičku, lebo tie nemám Moja mama vedela, že som mám doma dvoch. Ani í. vec tešenie od drahých darček mi urobil väčšie po ktorom som sa fotografovala so slávnym tenistom ,v sen sny krá a nedávno sníval mi moja mama priniesla ho všetci poznáte. A tak Iste m. ićo kov Đo om vak No mi jedného dňa priniesla to bol len začiatok: potom prekvapenie nad prefotku s jeho podpisom. A lo bo To is! bol tiež jeho podp aj spávať. Stále ju nojeho loptičku, na ktorej dím cho u ňo s že a, rad tak u tičk lop tú m Má kvapením. ujeme či večeriame. aj keď raňajkujeme, obed Gabriela Feketyová sím so sebou, dokonca Kovačici ZŠ Mladých pokolení v

Anna F. a Jana S.

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

2013 HLAS ĽUDU O S O B IT N Á P R Í L O H A

ROČNÍK 70 10. augusta 2013 32 /4555/

52.

Galakoncert otvorili pivnické Ratolesti

Na slávnosťové javisko zahrať sa prileteli i hajdušické Lastovičky

GALAKONCERT DETSKÝCH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV

SKOS Erdevík. Po nich sa veselo na javisku vykrúcal DFS SKOS Šafárik pri SND z Dobanoviec. Pekným hravým výstupom návštevníkov deta ihriskách Základnej školy Kysáč, DFS Pramienok ZŠ J. Kollára ského koncertu Jána Čajaka v Petrovci v ne- Selenča. V polovici galakoncertu potešili DFS KC deľu 4. augusta usporiadali sa mnohopočetnému obecenstvu z Aradáča a po tradičný koncert, v ktorom vystúpili predstavil Detský ľudový orchester nich roztan- Dobanovské deti sa veselo bavili v Petrovci detské súbory. Neznesiteľne tropic- KUS Petrovská družina, a potom cované ratolesti kú záverečnú nedeľu tohtoročných tancovali deti z DFS Zvončeky z Petrovskej družiny. Ku koncu Miškovicovej z Hložian. Vydarený scenár detského gaprogramu vystúpili DFS SNS spestrili deti galakonlakoncertu vypracoval Ján Slávik, ZŠ Mladých pokolení certom pomenovaným Ako z Kovačice – ml. skupi- kým réžiu spolu podpísali Tatiana sme sa hrali, keď sme boli na a DFS KOS Jednota Kriváková-Amidžićová a Ján Slávik. malí. Predstavili sa v ňom z Hložian. Záverom krás- Prednesom divadelného podahravé, šantivé a krásne kroneho folklórneho diania nia moderovali: starká – Zuzana jované ratolesti z až desiavšetci účinkujúci v gala- Tárnociová a starký – Ján Brna, tich slovenských prostredí. koncerte zatancovali a za- ktorí učili svoje vnúčatá: Zuzku – Vystúpiť na javisku spievali tú známu Čižíček, Lauru Pantelićovú, Marku – Marínu v rámci detského končižíček. Folklórne výstupy Turčanovú a Paľka – Leonarda certu tohtoročných SNS detských súborov boli Kolára, aké a ako sa v ich detstve hráprišli: DFS Ratolesť SKUS poprelínané vydarenými vali pekné detské hry. Scénografiu Pivnica – ml. skupina, divadelnými scénkami na javisku galakoncertu vypracovala DFS Lastovičky ZŠ J. J. Vienok z Kysáča zapôsobil ako vždy: tancom ○ nacvičenými podľa knihy Olja Torday. Zmaja Hajdušica – ml. skua krojom K. Gažová Detské hry autorky Márie pina, potom DFS Vienok KIS

Ako sme sa hrali, keď sme boli malí...

Pestrosť a krása krojov a k tomu sympatický výstup Pramienka zo Selenče

Erdevícke Zvončeky sa zahrali peknú detskú hru s koníkom

Krásne kovačické kroje a tance nevystali ani tentoraz

24/II

10. 8. 2013 • 32 /4555/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

2013

KREATORNICA Z KOVAČICE. Galéria Zlaté remeslá pre náplň tohtoročných Slovenských národných slávností ponúkla prezentovať výrobky združenia Klubu Kreatornica z Kovačice. V stredu 31. júla bolo slávnostné otvorenie kolektívnej umeleckej výstavy tohto umeleckého združenia pod názvom Kreatívna banátska paleta. Prítomných privítala predsedníčka galérie Anna Opavská, a potom sa v mene hostí prihovoril Pavel Vereský. Pripomenul, že združenie založili s túžbou zachovať kultúrne dedičstvo a zároveň aj podporovať nové kreatívne nápady. V rámci výstavy sa predstavili Daniel Válovec unikátnymi lampami z tekvíc, Marína Bírešová originálnymi šperkami, Ivana Vereská kresbami a ilustráciami, Jaroslav Králik umeleckou fotografiou, Jaroslav Praskáč vyrezávaným ovocím a zeleninou – carvingom, Nataša Belićová vitrážami a P. Vereský tokársko-stolárskymi prácami. Pár slov o umeleckej tradícii Kovačice povedal i Vladimír Valentík a výstavu otvorila predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová. V umeleckom programe prítomným zaspieval Samuel Kováč. Na snímke je záber z otvorenia výstavy. ○ J. Čiep

Petrovec fila 2013

lávnosťový víkend v piatok 2. augusta predpoludním štartoval s medzinárodnou filatelistickou výstavou – 9. v poradí. Nainštalovali ju a otvorili v aule ZŠ Jána Čajaka. Svoje cenné zbierky známok a peňazí vysta-

listov Miroslav Ňaršík odovzdal čestné zlaté odznaky predsedovi Zväzu filatelistov Vojvodiny Ivanovi Tanglovi a Sándorovi Kissovi z Nového Sadu za aktívnu spoluprácu, tiež ďakovný list Jánovi Rybárskemu z Báčskeho

Domáci filatelisti a zahraniční hostia pri otvorení výstavy vovalo 20 filatelistov a 3 numizmatici zo Srbska, Slovenska a Republiky srbskej. Tohtoročnou výstavou Petrovec fila 2013 členovia Zväzu slovenských filatelistov, Zväzu filatelistov Srbska a Spolku filatelistov v Báčskom Petrovci zaznamenali dve významné jubileá: 60. výročie organizovanej filatelie v Petrovci a 20 rokov slovenskej známkovej tvorby. Predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová kvitovala dobrú spoluprácu matičiarov a miestnych filatelistov už dlhý rad rokov, kým predseda Spolku slovenských filate-

Petrovca. Česť otvoriť výstavu mal predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok. O hudobné predely na vernisáži sa postarala mladá huslistka Marína Cerovská. Po prvýkrát sa tohto roku na SNS predstavili aj členovia sekcie pre numizmatiku a iné zberateľské záľuby SF v Petrovci, takže návštevníci okrem filatelistických zbierok mali možnosť pozrieť si cenné zbierky starých i súčasných mincí, litografií a fotografií. ○ J. Čiep

DESAŤROČIE V OBJEKTÍVE je názov výstavy fotografií, ktorú autor výstavy Oto Filip venoval jubilujúcej Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny. Pred objektívmi novinárov týždenníka Hlas ľudu bolo skutočne mnoho zasadnutí a podujatí, ktoré usporiadala alebo zastrešovala NRSNM, a usporiadaná výstava bola iba jedným z možných pohľadov na uplynulé desaťročie. Chronologicky zaradené fotky priblížili začiatky založenia Národnostnej rady, presnejšie od prvého elektorského zasadnutia v roku 2003, a zručnému novinárskemu objektívu neunikli ani tie najnovšie momenty zo slávnostného zasadnutia NRSNM v Zhromaždení AP Vojvodiny, ktoré sa udiali iba deň pred otvorením výstavy. Foyer Slovenského vojvodinského divadla bolo spestrené skutočnými dokumentmi doby a prítomní mali možnosť pozrieť si aj trochu iný spôsob otvorenia výstavy. Autor výstavy O. Filip sa vyhol klasickému spôsobu otvorenia výstavy a fotografie, ktoré poukladal okolo seba, a vyhodil do vzduchu ako konfety, akoby predstavovali všetky udalosti Národnostnej rady, ktoré autori fotografií sledovali v uplynulom desaťročí. Na snímke: Oto Filip, autor výstavy, s foťákom v ruke aj na vlastnej výstave. ○ J. Pániková

2013

10. 8. 2013 • 32 /4555/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

SLÁVNOSŤOVÉ SLUŽBY BOŽIE V PETROVSKOM CHRÁME BOŽOM v desiatu nedeľu po Svätej Trojici – kajúcu nedeľu aj v tomto roku obohatili duchovnú náplň SNS. Veriacich a hostí najprv privítal velebný pán Vladislav Ivičiak, farár petrovský, ktorý na službách liturgoval. Z kazateľnice sa prihovoril dôstojný pán Samuel Vrbovský, biskup SEAVC. Okrem iného povedal: „My ľudia sme nedokonalé stvorenia, hoci najdokonalejšie v Božom stvorení, ale predsa máme svoje nároky, ktorými sa vieme sprotiviť dokonca samému Stvoriteľovi. Nepočuť, zabudnúť, uraziť... a všetko to len a len preto, aby naša hrdosť rástla, a aby sme my boli niečo a tí vôkol nás nič. Práve preto je potrebné zastaviť sa, zamyslieť a urobiť pokánie vo svojom živote. To je podstata aj tejto nedele.“ V súlade s tým tieto služby, aj keď slávnosťové, zachovali aj kajúci ráz. Na službách bola aj spoveď a velebná sviatosť Večere Pánovej. Predtým sa prítomným veriacim a hosťom prihovoril aj dozorca evanjelického cirkevného zboru z Ružomberku Vladislav Zvara (na fotografii s farárom V. Ivičiakom), ktorí petrovskému cirkevnému zboru doprial, aby sa držal jednotne a ťahal za jeden povraz. Túto nevšednú chvíľu svojím spevom obohatil aj spevokol petrovského evanjelického cirkevného zboru. ○ vlh

SLOVENSKÝ EVANJELICKÝ KOSTOL bol opravdivým strediskom duchovnej náplne tohtoročných Slovenských národných slávností. Pre návštevníkov SNS petrovský evanjelický cirkevný zbor totiž pripravil bohatý duchovný program, do ktorého v sobotu 3. augusta zaradili aj vydarený koncert duchovnej hudby. Milovníci tohto druhu hudby sa počas viac ako hodinového programu nadchýnali skladbami J. S. Bacha, H. Purcella, G. Mufata, J. Clarka, F. Schmidta a iných autorov. Nevšedný umelecký zážitok prítomným podali organista Janko Siroma a trubkár Miroslav Poničan (na snímke). ○ vlh

III/25

ORGANOVÝ KONCERT V CHRÁME BOŽOM V PETROVCI. V záverečný deň SNS 2013 v nedeľu 4. augusta v petrovskom kostole odznel organový koncert. Nedeľný podvečer hrou na organoch prítomným vyplnil BcA. Vladimír Kopáčik, pôvodom z Galanty, zo Slovenska. Úvodom koncertu všetkých prítomných privítal Vladislav Ivičiak, farár petrovský. Organový koncert moderoval študent teológie Ivica Grujić Litavský, ktorý medziiným povedal, že poslucháči organového koncertu nemusia mať vynikajúci sluch, ale iba otvorené srdce, aby takú hudbu mohli prijať. Koncertujúci organista Kopáčik zahral skladby: Paula Hindemitha, Johannesa Brahmsa, Dietricha Buxtehudeho, Siegfrida Karga-Elerta a Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Pri koncerte Vladimíra Kopáčika (na snímke sprava) asistoval kantor petrovského zboru, organista Janko Siroma. Návštevníci koncertu mali vynikajúce pocity z prednesu talentovaného organistu. ○ K. Gažová

PRESSCENTRUM NA SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTIACH. Novinkou na tohtoročných Slávnostiach bolo presscentrum, ktoré zorganizoval Výbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Novinári rozhlasových staníc Nový Sad, KIS Kysáč, Petrovec, Šíd, RTV Stará Pazova a RTV OK, Slovenských dotykov, ktoré vychádzajú v Prahe, a týždenníka Hlas ľudu počas víkendu sledovali udalosti a informovali iné slovenské, resp. neslovenské médiá. Na pracovné úlohy využívali priestory Petrovského rozhlasu a výmena materiálu a dôkladné sledovanie programov určite prispeli k tomu, aby bola verejnosť včas informovaná. Na snímke: Novinársky tím pri pracovnom stretnutí. ○ J. Pániková

26/IV

10. 8. 2013 • 32 /4555/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

Hymna študentov Gaudeamus igitur na úvod Stretnutia študujúcej mládeže

ŠTUDENTI SA STRETLI TRINÁSTY RAZ V BÁČSKEJ PALANKE

Dosahujú čoraz lepšie výsledky

a 13. stretnutí študujúcej mládeže v Báčskej Palanke sa stretlo viac než 110 pozvaných vojvodinských Slovákov, ktorí študujú alebo práve ukončili štúdium na vysokých školách na Slovensku a v Srbsku. Vo štvrtok večer 1. augusta v Slovenskom dome najúspešnejším udelili finančné odmeny a všetci novopečení akademickí občania dostali aj slávnostné uznania za úspešné ukončenie štúdia

Svetlana Zolňanová udeľuje peňažnú odmenu Jaroslavovi Bažíkovi na VŠ, ktoré tradične udeľuje Matica slovenská v Srbsku. Peňažné odmeny Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny držiteľom červených diplomov odovzdala predsedníčka Výboru pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová. Získali ich: Anita Rybárová, Jasna Hradská, Andrea Speváková a Jaroslav Bažík. Zolňanová okrem iného povedala: „Myslím si, že Báčska Palanka je dnes centrom slovenskej dolnozemskej vzdelanosti. Všetko to, čo sme ako NRSNM robili, nebolo darmo, lebo máme vás – našu mladosť, našu inteligenciu – ktorej budeme môcť odovzdať do rúk žezlo, ktoré teraz nesieme my. Držím vám palce k tomu, aby sa vám darilo zachovávať na týchto priestoroch a byť prospešný nielen v odbore, ktorý ste vyštudovali, aby ste boli hrdí na to, že ste Slováci a aby ste svoju silu,

2013 že nás podnecujete k ďalšej práci na roli národa dedičnej.“ Nadšenie zo zhromaždenia krásnych múdrych mladých ľudí netajil ani Branislav Ondruš: „Považujem za úžasné, že dnes tu sedia študenti, ktorí dosahujú vynikajúce výsledky v rôznych odboroch, aj v tých technického smeru, lebo vidím, že dnes v Európe práve tie majú skutočne budúcnosť. Verím v európsku budúcnosť Srbska a verím aj vo vašu európsku budúcnosť.“ Náčelníčka Miroslava Šolaja pozdravujúc študentov vyjadrila spokojnosť nad skutočnosťou, že sa v Báčskej Palanke zhromaždili „mladé úspešné sily“, a popriala im „aby sa vrátili s vedomosťami a potenciálmi, ktoré ste získali, aby pomohli pracovať na tom, aby nám všetkým bolo lepšie“. Pavel Marčok upozornil na to, že počet Slovákov v Srbsku rapídne klesá, a dodal: „Možno práve preto, že ako sme voľakedy prichádzali za chlebom, za príležitosťou, možno práve preto dnes mnohí z vás odchádzajú. To je na zamyslenie a prichodí nám spoločne uvažovať o tom,

vzdelanosť, uplatnili aj v prospech identity.“ Úvodom stretnutia, po odznení študentskej hymny Gaudeamus igitur, v mene Výkonného výboru Miestneho odboru Matice slovenskej v Báčskej Palanke prítomných privítal Jozef Chrček. V mene osvetovej komisie Matice slovenskej v Srbsku vzácnych hostí privítala profesorka Anna Medveďová. Niektorí z nich sa tiež ujali slova, a tak študujúcej mládeži zablahoželali a veľa úspechov v budúcnosti popriali: štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Branislav Andrea Vozárová (vľavo) povzbudila Ondruš, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku vrstovníkov Katarína Melegová-Melichová, náčelníčka pre spoločenské činnosti Obce Báčska Palanka ako riešiť problémy. Naša lokálna samospráva sa Miroslava Šolaja, predseda Obce Báčsky Petrovec zasadzuje za to, aby sme otvorili čím viac pracovPavel Marčok, podpredseda Demokratického ných miest, ale ani to nestačí, lebo vy ste školení zväzu Slovákov a Čechov a aj keď otvoríme mnoho ANDREA RADÍ v Rumunsku Pavol Hlásnik miest, možno ich nebude Akiste najväčšmi zarezonovali sloa predsedníčka združenadostač pre vysokoškolvá, ktoré vyslovila vyštudovaná henia Dotyk ľudskosti zo sky vzdelaných ľudí. Teda rečka, teraz doktorandka na Vysokej Slovenska Katarína Hrkľová. vzorec je ten, že musíme škole múzických umení v Bratislave, Na podujatí sa zúčastnil aj hľadať aj práce, aj podKysáčanka Andrea Vozárová, keď o. i. radca vo Veľvyslanectve SR nikateľov, ktorí chcú povedala: „Nezabúdajte byť sami sev Belehrade Jozef Sabo. investovať do vysokých bou. Nezabúdajte, odkiaľ ste prišli, kam Anna Medveďová s pomoderných technológií.“ idete a nezabúdajte aj ďalej študovať. tešením kvitovala, že „naši V rámci oficiálnej Nepovedzte si, vyštudoval(a) som a už študenti čoraz častejšie časti programu Daniela ma nič nezaujíma... Choďte ďalej; majte ukončujú štúdium s vyFeketeová z Kancelárie energiu a vôľu. Nepodajte sa myšlienznamenaním a vysokým pre mladých so sídlom kam o tom, že nebudete mať prácu ocenením dekanov fakúlt, v Báčskom Petrovci prea byt; buďte najlepší v tom, čo viete ročo zvlášť oceňujeme aj zo zentovala údaje o mibiť a milujte svoju prácu. Zo srdca vám strany NRSNM“. movládnych organizáprajem, aby ste uspeli v živote, aby ste Vítajúc vysokoškoláciách, ktorých cieľom je sa predovšetkým afirmovali ako ľudia. kov, účastníkov Stretnutia, pomáhať mladým ľuďom. Ja verím vo vás!“ Katarína MelegováPo vyčerpaní „rokovacieMelichová o. i. povedala: „Chodíme sem, medzi ho programu Stretnutia“ nasledoval ohňostroj na vás preto, aby sme zistili, koľkí z vás sa zaujímajú nádvorí Slovenského domu pri koktaile ochuteo to, aby sa stretali v rámci slovenskej komunity, nom šampanským a zábavou pri hudbe skupiny aby sme vás pochválili za dosiahnuté výsledky, Euroband zo Selenče. ○ aby sme sa s vami zoznámili. Ďakujem vám za to, Juraj Bartoš

2013

10. 8. 2013 • 32 /4555/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

V kráľovstve K

JART

Ďakujem(e)

JARMOK UMENIA

Postoj, chvíľa...

Vs. páľava

radičný Jarmok umenia v rámci SNS si od začiatku vyslúžil epiteton neodmysliteľného podujatia. Právom. Lebo, ako povedala Andrea Speváková, moderátorka programu odvíjajúceho sa na javisku na Námestí slobody uprostred Petrovca: „Na čom by sa oči kochali, nebyť umenia a tvorby?“ V pekelne horúcu sobotu 3. augusta svoje výrobky pred oči verejnosti na stánkoch pod oblažujúcimi lipami v Ulici maršala Tita vystavilo zhruba 60 účastníkov. Priam vzorne krátkymi prejavmi sa prítomným prihovorili hlavy Matice slovenskej v Srbsku a Obce Báčsky Petrovec: Katarína Melegová-Melichová a Pavel Marčok, ako i štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Branislav Ondruš, ktorý Jarmok umenia slávnostne otvoril. Namiesto ďalších slov, nech sa páči: zopár chvíľ, ktoré nás oslovili. Grátis. ○ jbš

2+2=5

Kúpené

Zlatou niťou

Priadky

Bryndzové

Hraškovci

V/27

28/VI

10. 8. 2013 • 32 /4555/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

2013

MLÁDEŽNÍCKE ORGANIZÁCIE NA SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTIACH

Mladí, úspešní a humánni

o pestrého kultúrno-zábavného programu počas uplynulých Slávností zaradená bola aj prezentácia aktivít mládežníckych organizácií zo slovenských osád. Aktivity súvisiace s prezentovaním činností mala na starosti Kancelária pre mladých Obce Báčsky Petrovec a už vo štvrtok 1. augusta na tradičnom Stretnutí študujúcej mládeže v Báčskej Palanke prítomným priblížili činnosť, ktoré pôsobia v Petrovskej a Kovačickej obci. Ide najmä o Mládežnícke združenie E.Y.B.L. v Petrovci, Združenie občanov Terra v Kulpíne, Ideál club v Hložanoch, Obecný mládežnícky parlament a Klub študujúcej mládeže v Kovačici. Keďže sa v našom týždenníku pravidelne sledovali aktivity týchto združení, koordinátorka Kancelárie pre mladých Báčskopetrovskej obce Daniela Feketeová nám ozrejmila určité novinky, ktoré sa začínajú

rozbiehať. „Začali sme s realizáciou nového projektu. Ide o projekt Lokálna akademická sieť Báčskopetrovskej obce, ktorého cieľom je integrovanie mladých ľudí do hospodárskeho a verejného života na úrovni obce. Presnejšie, ide o databázu, do ktorej sa môžu zapísať Mladí aktivisti, ktorí rozvíjajú úspešnú všetci mladí, a tým spôsobom budú spoluprácu údaje o ich vzdelaní sprístupnené verejným ustanovizniam, podnikateľom a zamest- Puvača dôkazom úspešnej spolupráce medzi týmito dvoma organizáciami bol aj spoločný návateľom,“ povedala D. Feketeová. Kancelária pre mladých udržiava dobrú stánok na Jarmoku umenia, na ktorom predávali spoluprácu aj s inými mládežníckymi zdru- ručne zhotovené šperky a výťažok z predaja určili ženiami a z jednej takej spolupráce vznikol pre pomoc Združeniu rodičov detí s osobitnými aj spoločný projekt pre mládežnícke aktivity potrebami MY. Jedným slovom: Bravo! Dúfame, s Proaktívnou organizáciou zo Sivca, ktorý že takáto spolupráca bude dobrým príkladom ○ schválilo Ministerstvo mládeže a športu. Podľa aj iným združeniam v našich osadách. J. Pániková slov predsedu Proaktívnej organizácie Vladimira

AJ POPOLUŠKA PRIŠLA NA SLÁVNOSTI. Stretla sa tam s princom svojho života. Zaľúbili sa, zobrali sa a teraz žijú šťastne a veselo. Ba chystajú sa na detský divadelný festival do Šale na Slovensku. Možno im aj tam zatlieskajú tak, ako teraz počas 52. Slovenských národných slávností a predtým aj na 20. detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove. Kde totiž divadielko Popoluška v réžii Zuzany Obšustovej, ktoré žiaci Základnej školy Bratstva v Aradáči predviedli na pódiu Slovenského vojvodinského divadla v sobotu popoludní 3. augusta, rovnako zožalo hŕbu potleskov. ○ J. Bartoš

12. SÚŤAŽ VO VARENÍ ZAJAČIEHO PAPRIKÁŠA aj počas 52. SNS usporiadal Klub drobnochovateľov v Báčskom Petrovci. Po prvý raz nesúťažili jednotlivci, ale družstvá, respektíve jednotlivci v úlohe predstaviteľov klubov drobnochovateľov. Víťazom sa stal práve hostiteľ a organizátor vydareného tradičného podujatia, respektíve jeho člen Michal Ferko. Na druhom mieste skončili Čelarevčania a tretie obsadil celok z Báčskej Palanky. Drobnochovatelia z Kysáča, Selenče, Obrovca a Báča tentoraz zostali bez pohára určeného pre tri najlepšie celky, všetky zúčastnené kuchárske skupiny si však odniesli domov publikáciu, ktorá hovorí o Petrovci. Na snímke: Štart súťaže na nádvorí petrovských drobnochovateľov v Báčskom Petrovci; vpredu: majster zajačieho v kotlíku Michal Ferko. ○ J. Bartoš ZBERATEĽSKÁ BURZA. Jedným z piatich sprievodných podujatí počas tohtoročných SNS bola aj zberateľská burza. Tú vedľa medzinárodnej filatelistickej výstavy v sobotu predpoludním umiestnili v aule ZŠ Jána Čajaka. Okrem domácich zberateľov svoje cenné zbierky poštových známok, starých mincí, papierových bankoviek, pohľadníc, fotografií, gramofónových platní, makiet lietadiel, značiek a ostatných starožitností na predaj alebo na výmenu za niečo iné ponúkli aj početní zberatelia z celej Vojvodiny. Hoci burzy domáci filatelisti chystali aj doteraz, možno oceniť, že tohtoročná burza bola najväčšou, akú počas SNS petrovskí filatelisti realizovali. ○ J. Čiep

2013

10. 8. 2013 • 32 /4555/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

VII/29

Moje rodisko Vladimíra Urbančeka

ádvorie Domu Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka a Štefánikova dvorana v piatok 2. augusta boli stredobodom pozornosti návštevníkov SNS – otvorili tam samostatnú výstavu maliara Vladimíra Urbančeka (1941) pomenovanú Moje rodisko ako ukážku chystanej knihy venovanej autorovi. Prítomných pozdravila matičná predsedníčka Katarína Melegová-Melichová a pripomenula, že sa autor odhodlal celé svoje Momentka z otvorenia výstavy: (zľava) J. Kišgeci, J. Varšo a K. dielo venovať rodisku, Melegová-Melichová

PIATE POHĽADY VÝTVARNÝCH SNAŽIVCOV. Ďalšou výstavou, ktorú vo štvrtok 1. augusta predvečerom otvorili, bola spoločná výstava Petrovské pohľady V členov Združenia petrovských výtvarných umelcov. Výstavou bolo zahrnutých 29 umelcov s 55 obrazmi. Podľa slov predsedníčky Združenia petrovských výtvarných umelcov Márie Ivičiakovej šlo o súhrn troch celkov. Prvá časť výstavy obsahovala 55 výtvarných prác 29 výtvarníkov, ktoré sú vyhotovené rôznymi technikami. Druhú časť výstavy tvorili detské výtvarné práce vytvorené počas výtvarného tábora v Deň Petrovca, kým tretiu časť výstavy dopĺňali obrazy zo súkromnej zbierky Jána Dorču-Joviho, ktoré združenie získalo od jeho neterí a ktoré taktiež boli vystavené aj počas Dňa Petrovca. Krátku úvahu o expozícii výtvarného kritika Vladimíra Valentíka prečítala jeho dcéra, tiež maliarka Emília. O dobrú náladu sa po stránke hudobnej postarali Samuel Kováč, bratia Rastislav a Vlastimír Struhárovci spolu so speváčkou Jarmilou Bohušovou. Záverečné slová patrili pokrajinskému poslancovi Jánovi Bohušovi a predsedovi Báčskopetrovskej obec, ktorý zároveň výstavu i otvoril. Na snímke: Družný rozhovor umelcov s ctiteľmi po otvorení výstavy. ○ J. Čiep

a preto ako znak vďaky vznikla aj táto výstava na matičnej pôde. Veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo sprítomnil, že cirkev, škola a Matica sú tri piliere tunajšej slovenskosti, ktoré si veľmi váži. „Aby sme ľahšie pochopili seba, svoju vnútornú, duchovnú štruktúru, potrebujeme hádam zmeniť ustálený každodenný životný rytmus a ušliapané chodníčky všednosti. Odísť niekam svetom a na svoj kraj sa pozerať, chápať a dožívať ho z diaľky. Vtedy je celkom iný, milší a srdcu bližší,“ prehovoril i napísaným slovom maliarov vrstovník a kamarát Dr. Ján Kišgeci, ktorý sa podujal prichystať do tlače monografiu o maliarovi. Dvoma pesničkami sa spevácky prihovorila mladá speváčka Vladimíra Sabová za harmonikového sprievodu Jána Andrášika. ○ J. Čiep

OLEJOMAĽBY ZO SLOVENSKÝCH PROSTREDÍ. Vo štvrtok 1. augusta v Galérii Pegas (kedysi Galéria Anna) majiteľky Anny Boldockej-Ilićovej v rámci programu SNS aj tohto roku otvorili kolektívnu výstavu slovenských ľudových maliarov zo Srbska, ktorú pripravila Strana vojvodinských Slovákov. Prítomných v mene strany privítal Ján Meleg a prezradil, že tentoraz vystavujú ľudoví umelci z Padiny, Petrovca, Kulpína a Aradáča. Majiteľka galérie Boldocká-Ilićová bližšie predstavila umelcov: Annu Sabovú a Daniela Chorváta z Petrovca, Michala Virága z Kulpína, Michala Gerža z Aradáča a štyroch autorov kovačickej školy insitného umenia – Máriu Kotvášovú, Juraja Ľavroša, Jána Husárika a Jána Širku. Predajnú výstavu Krásy slovenských dedín slovami o zveľaďovaní slovenského povedomia otvoril Karol Boldocký (na snímke je záber z otvorenia). ○

Prĺohu pripravil Michal Ďuga

J. Čiep

30/VIII

10. 8. 2013 • 32 /4555/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

GALAKONCERT DOMÁCICH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV

Ako v nedeľu na priedomí

Na javisku klebetili Zuzana Tárnociová a Ondrej Brna

radičný sobotňajší galakoncert folklórnych súborov z Vojvodiny podľa autora scenára Jána Slávika a podľa réžie, ktorú mali na starosti J. Slávik a Tatiana Kriváková-Amidžićová, mal pripomenúť niekdajšie posedenie susedov na ulici. Už na začiatku progra-

Laliťania si zatancovali Cez zelené žitečko

2013 Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... a autori galakoncertu vedia, prečo do programu Na priedomí zaradili práve súbory, ktoré potom v Petrovci vystúpili. A boli to tanečníci z KUS Zvolen (Kulpín), dievčenská spevácka skupina a tanečníci SKC P. J. Šafárika (Nový Sad), tanečníci z KUS Štefánik (Laliť) a zo SKUS Jednota (Šíd), dievčenská spevácka skupina a tanečníci z KUS Petrovská družina (Báčsky Petrovec), mužská spevácka skupina a tanečníci zo SKOS Detvan (Vojlovica), ženská spevácka skupina, Komorný zbor Zvony a orchester Zvonivá cimbalovka (Selenča), tanečníci SUS Krajan – Vojvodina, víťazka minuloročného Stretnutia v pivnickom poli Marína Zahorcová (Hložany) a tanečníci

úctu k tým, čo zachovávajú folklór a kroje, tú tradíciu, krásu a nádheru, „hodnotu, ktorej sa treba držať, lebo ak ju raz mať nebudeme, až vtedy prídeme na to, čo sme stratili. Ale bude už neskoro“. Ako na tých niekdajších – niekde aj terajších – posedeniach

Keď je tu mladá nevesta, tak sú tu aj selenčské svadobné piesne

Spevavé dievčence z Petrovskej družiny

Ondriš), a v pripravenom hľadisku a na tribúnach ihrísk petrovskej základnej školy stovky divákov. Niektorí komentovali výber folklórnych súborov (chýbali im naši tohtoroční reprezentanti na Detve Staropazovčania, chceli vraj vidieť Kovačičanov, Kysáčanov, Hložančanov...), viacerí predsa chválili pekné tance a krásne vyobliekaných folkloristov. Treba si uvedomiť, že Slovenské národné slávnosti nie sú reprízou

mu Katarína Melegová-Melichová, na priedomí, aj na galakoncerte predsedníčka MSS, zaželala prí- Na priedomí sa aj klebetilo. Na tomným, aby sa tu cítili „skutočne javisku to podľa scenára robili ako na priedomí, uvoľnene, a aby Zuzana Tárnociová (ako suseda si s pôžitkom vychutnali všetko to, Zuza) a Ondrej Brna (ako sused čo sem z celej Vojvodiny priniesli naši folkloristi“. V otváracom príhovore Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa verejne zamyslel nad tým, „čo je to folklór, prečo ho máme, prečo sa ho držíme, prečo od neho utekáme, prečo sa k nemu vraciame a prečo sa k nemu máme vracať“. Tu, ako sám povedal, „v hlavnom meste folklóru“, ešte raz vyjadril Vždy veselo a temperamentne: krajanovci

Detvanovci z Vojlovice zo SKUS Pivnica (Pivnica) – víťazi tohtoročného FFTT. Na záver si všetci spolu na ihrisku zatancovali Čardáše do kola, po čom aj tohto roku znela zborovo hymnická pieseň Po nábreží. Ináč toto bol prvý program tohtoročných Slávností na príležitostnom otvorenom javisku, ktorý zdobila scénografia autorky Olje Torday. ○ A. Francistyová Foto: J. Čiep

SNS VÝSTAVA K ŠESŤDESIATINÁM PAVLA ČÁNIHO. Za hojnej návštevnosti milovníkov umenia v piatok 2. augusta v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci z príležitosti životného jubilea Pavla Čániho otvorili samostatnú výstavu prác tohto akademického maliara a grafika. Podľa slov kurátora výstavy a autora katalógu Vladimíra Valentíka Pavel Čáni v priestore GZM poslednýkrát samostatne vystavoval pred 24 rokmi, keď bola táto petrovská galéria otvorená. Tentoraz ponúka návštevníkom galérie až 75 svojich prác. Z toho je 60 grafík a tiež maľby v kombinovanej technike.

Výtvarnú esej venovanú Čániho bohatej tvorbe prečítal univerzitný profesor Michal Babiak. Česť otvoriť výstavu k šesťdesiatinám P. Čániho pripadla podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi. V dojatí z prednese-

SAMOSTATNÁ VÝSTAVA MÁRIE GAŠKOVEJ. V rámci Slovenských národných slávností vo štvrtok 1. augusta v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov otvorili samostatnú výstavu akademickej maliarky Márie Gaškovej z Kysáča. Výstavu svojou prítomnosťou podporili aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík a veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo. Výstavu otvorila predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM Zdenka Valentová-Belićová a o umeleckom prejave hovorili výtvarní kritici Vladimír Valentík a Sava Stepanov. Do výstavy sú zaradené obrazy, od tých najstarších, namaľovaných roku 1972, až po najnovšie práce z tohto roku. Podľa V. Valentíka autorka je maliarka lyrickej abstrakcie, ktorá sa predovšetkým zaujíma o farbu a je maliarkou detailu. Pozoruhodná výstava z maliarkinej 40ročnej umeleckej tvorivosti bude otvorená do 1. septembra. Na snímke je záber z otvorenia výstavy. J. Pániková

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

ných príhovorov a z množstva prítomných priateľov na vernisáži sa krátko prihovoril i autor výstavy, ktorý je terajším riaditeľom Galérie Zuzky Medveďovej v Petrovci. Hudobnou zložkou vernisáže bol prednes na klarinete hudobníka Bogdana Rankovića. Na snímkach: Záber z otvorenia (zľava: V. Valentík, M. Babiak, M. Lajčák a P. Čáni) a záujem návštevníkov o práce autora P. Čániho. K. Gažová

FRAJERČENIA NA TRETEJ ULICI počas SNS v nedeľu 4. augusta zožalo veľký úspech aj napriek veľkej horúčave. Kulpínski divadelníci s predstavením, pod ktoré sa podpisuje režisér Michal Babiak, sa profesionálne zúčtovali aj s vysokou teplotou vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla, ale aj s hlukom prichádzajúcim zo susednej kaviarne a z námestia. Kvalitným predvedením pred početným publikom ešte raz potvrdili, že v Kulpíne ochotnícke divadlo pretrváva na profesionálnej úrovni. V. D. V. (foto: archív A. Francistyovej)

K U LT Ú R A SLÁVNOSTI V STARŠÍCH NÁRODNÝCH KALENDÁROCH

Ak daruješ kultúru, daruješ smäd

augusta 1931. Na nich bolo Valné zhromaždenie Spolku československých akademikov, večer so zábavou. Na cvičeniach 500 členov Sokolskej jednoty a „najmladších Sokolíkov“. Najviac obecenstva prilákalo divadelné predstavenie hercov Slovenského národného divadla z Bratislavy, Hurbanova prednáška, Medveďovej maľby a výstava prác Spolku československých žien.

SNS 1924 čenky bol „rozmanitý a jeho pred- rodných slávnostiach. SlávnosťovéV Národnom kalendári na oby- vedenie dobré“. mu výboru zostáva zavčasu rozčajný rok 1925 sa píše, že „sa minumýšľať o zabezpečovaní dobrého loročné Slovenské národné sláv- SNS 1929 programu, ktorý by v celosti kryl tinosti uskutočnili v Báčskom PetrovNárodný kalendár na rok 1930 tul „národných slávností“, písal Náci v dňoch 10. a 11. augusta po pia- informuje, že Slovenské národné rodný kalendár na rok 1932. Autor ty raz“. Ročenka konštatuje, že „boli slávnosti boli trojdňové. Z hostí na Andrej Labáth v článku o Slávnosveľkým úsilím pripravované, a to Slávnostiach „vládu zastupoval Dr. tiach píše okrem iného, že nesmie SNS 1932 najmä obetavosťou našich Sokolov Lazo Popović a oblasť Mita Klicin“. Dr. nebyť spoločného obedu, kde „odNárodný kalendár na rok 1933 (členov Sokolskej jednoty)“. venoval patričnú pozornosť zaklaNavštívené boli „v dosť peknom daniu Matice slovenskej v Juhoslápočte“. Najvýznamnejšou udavii na Slovenských národných slávlosťou prvého dňa bolo „ponostiach, v dňoch 14. a 15. augusta žehnanie zástavy Slovenské1932. Ročenka eviduje postreh, že ho gymnázia v Petrovci“. Vlajku otázka založenia Matice slovenskej daroval Ženský spolok v Kovabola nastolená ešte na Slovenských čici a žrď zástavy petrovská národných slávnostiach 21. a 22. odbočka ústredného Spolku septembra 1920. Na účely založenia československých žien. Na výMSJ a múzea bol zvolený výbor v stave okrem ručných prác a čele s profesorom Rapošom. Ďalší krojov boli vystavené „ručné podnet, teraz zo strany Dr. Jána Bupráce a kresby našej gymnalíka, prišiel koncom dvadsiatych roziálnej mládeže a grafické prákov minulého storočia, keď „po 6. jace Kníhtlačiarne v Petrovci“. nuári 1929 nastal v politickom živoNajväčší obdiv vzbudili u ná- Záber zo Zakladajúceho zhromaždenia Matice slovenskej v Juhoslávii, te pokoj“ a keď „Slováci začali viacej vštevníkov obrazy Zuzky Med- Báčsky Petrovec 14. augusta 1932 rozmýšľať o svojich kultúrnych poveďovej. Toho dňa bolo Valné trebách“. zhromaždenie Československého Kvačala prednášal o Godrovi. Prí- znie mnoho suchých fráz, ale aj veľa Ročenka cituje aj slová JUDr. Jána zväzu, ktoré znamenalo „isté oži- tomní boli aj „biskup Vereš a riaditeľ osožných hovorov, sťažností a žia- Bulíka, predsedu Prípravného vývotvorenie zväzu“, o ktorom sa „do- Vilić a iní nám vzácni hostia“. Hos- dostí“. boru na založenie Matice slovenskej siaľ málo vedelo a počulo z jeho troj- podárska výstava sa vydarila a odoZostavovateľ starších ročeniek v Juhoslávii, na Slávnostiach a zaročného trvania“. vzdali aj vyznamenania legionárom. píše, že pred trinástymi Slávnosťami kladajúcom zhromaždení zvoleného V rámci Slávností roku 1924 bola panovala „akási nechuť, pod tlakom i za predsedu MSJ, o Slovákoch v Jui porada učiteľov, ktorí si vytvorili na SNS 1930 dnešných pomerov“. Najviac záujmu hoslávii: „My nemôžeme zavážiť číSNS svoje združenie. Valné zhroRočenka juhoslovanských Slová- zorganizovať Slávnosti a najviac ná- selne, ale len svojou dobrou kvalitou. maždenie mal i Spolok českoslo- kov na rok 1931 upovedomila, že vrhov na program prišlo od Spolku Náš inteligent musí byť dobre škovenských akademikov, na ktorom Slávnosti boli 10. a lený, náš obchodrozhodli, aby kultúrny časopis Svit vy- 11. augusta, ako i to, ník a remeselník chádzal, počnúc od roku 1925, ako že boli spojené s hosmusí byť dobre vymesačník. Aj napriek špatnému po- podárskou výstavou. učený, náš roľník časiu cez Slávnosti sa sokolské cvi- Z popredných hostí musí dobre obráčenia „vydarili pekne“ a Sokolská Národný kalendár bať zem. Keď si jednota tunajších Slovákov sa na spomína podbana M. svojou statočnosSlávnostiach ukázala „v plnej sile a Nikolića a farára Steťou a vyspelosťou obetavosti“. vu Nikolića. Hospovybojujeme rešdársku výstavu otvopekt pred ostatSNS 1927 ril podban. Na slávnými, nebude tej Národný kalendár na rok 1928 nostnej akadémii moci, ktorá by nás píše, že „deviate Národné slávnosti podbana v mene Slopremohla, ktorá boli 14. a 15. augusta“ a zároveň bol vákov pozdravil Dr. by nás zničila.“ Ján Bulík (štvrtý zľava) so Slovákmi z Chorvátska v Petrovci aj 10. zlet sokolských jed- Ján Bulík. O voľbe Mi- na Slovenských národných slávnostiach roku 1935 Slovenský spinôt, ktorý privábil do Petrovca „aj lana Hodžu v kulpínsovateľ Gustáv Mumnoho Srbov“. Prítomnosť viac ako skom okrese pred 25 rokmi pred- československých akademikov, Spol- rín v jednej zo svojich kníh citoval sto vojakov a ich presné cvičenia s nášal Ján Čajak. Vo večerných hodi- ku československých žien, akade- Exupéryho citát z Citadely: „Ak darupuškami „naplnili srdcia prítomných nách bolo divadelné prestavenie mickej maliarky Zuzky Medveďo- ješ kultúru, daruješ smäd.“ Okrem neobyčajným citom“. Cítili sa vraj Ferda šéfom. Sokolské cvičenia boli vej, kým Sokolská jednota tradične iných aj Slovenské národné sláv„veľkými a silnými, ktorých nikto pre dážď zrealizované o týždeň ne- „usilovne konala prípravy“. Labáth v nosti, aj Matica slovenská v Juhoslápremôcť nemôže“. Armáda a Soko- skoršie. článku píše, že Slováci zo všetkých vii tunajším Slovákom medzi svetoli svojou prítomnosťou na Slávnosnašich osád prejavili svoj záujem o vými vojnami darovali smäd po kultiach „dokumentovali bratstvo“. Srb SNS 1931 to, aby sa „Slováci zišli aspoň raz v túrnych podujatiach. a Slovák „v takom spojení vyjadrujú „Výmena myšlienok, priateľská roku a pohovorili si so známymi, a schopnosť pre veľké úkoly“. Pro- beseda, prednášky, porada, zábava, nadviazali styky s dosiaľ neznámymi“. Pripravil Ján Špringeľ gram Slávností v ten rok podľa ro- to sú všetko veci, ktoré volajú po NáTrináste Slávnosti prebiehali 2. Fotografie: z archívu autora

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A SO STAROPAZOVČANOM MIROSLAVOM KOŽÍKOM, ÚSPEŠNÝM REŽISÉROM A HERCOM

Divadlo Babylon najlepšie na Balkáne utorský projekt Miroslava Kožíka Babylon v podaní súboru SD VHV Stará Pazova pôsobiaceho pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka bol vyhlásený v nedeľu 28. júla za najúspešnejší na tohtoročnom 56. Festivale festivalov divadelných ochotníkov v Trebinji (Bosna a Hercegovina). Podľa rozhodnutia odbornej poroty divadlu Babylon bolo udelených až 5 Zlatých masiek festivalu. Hodnotné uznania okrem celého súboru za kompletne najlepšie podané predstavenie dostali i Miroslav Kožík za réžiu a scénografiu, Miroslav Bako za najlepšiu originálnu hudbu a Ivana Baková za najlepšie kostýmy. Po návrate z tohto zahraničného festivalu v miestnostiach Klubu VHV v Starej Pazove sme sa rozprávali s odmeneným režisérom Miroslavom Kožíkom a zvlášť nás zaujímali úspechy a plány tohto mladého a talentovaného divadelného súboru. Už dostať sa na tento balkánsky divadelný festival je úspech. Očakávali ste také skvelé výsledky v Trebinji? – Naším prvoradým cieľom bolo dobre zahrať predstavenie, a tým dôstojne reprezentovať SD VHV Stará Pazova a samotný spolok. Zaviazala nás k tomuto určitým spôsobom aj bohatá tradícia staropazovského divadelníctva a do Trebinja sme s naším divadelným súborom cestovali s pocitom zodpovednosti – zahrať to na vysokej úrovni. Na tomto renomovanom festivale staropazovské divadlo vždy dosahovalo krásne výsledky a samotní organizátori a početní divadelní odborníci, zapojení do práce festivalu, i tentoraz vedeli a boli pripravení, čo môžu od nás očakávať. V ochotníckej divadelnej činnosti festival v Trebinji je vrcholom úspechu a mnohí si aj dnes tam spomínajú na zahrané predstavenia pazovských hercov v uplynulých festivalových ročníkoch. Aké boli reakcie na predstavenie po samotnom vystúpení? – Divadlo Babylon bolo piatym súťažným predstavením na festivale. Na rozhovoroch po

10. 8. 2013

32 /4555/

siek divadelný sú- oblastnú prehliadku do Irigu, kde predstavení sme bor Babylonu bol sme získali prvé miesto a niekoľko dostali iba slová odmenený piatimi. uznaní (originálna hudba, réžia, kochvály a naše Doteraz ani jedno lektívna hra…). Na vojvodinskej predstavenie popredstavenie z na- prehliadke v máji v Starej Pazove rovnávali s predšej krajiny nezíska- sme obsadili druhé miesto a stavením zo Slolo toľko hodnot- úhrnne sedem cien. Nasledovala vinska Pif paf puf, ných uznaní. V Tre- republiková prehliadka ochotníczahrané v roku binji sme zvíťazili s kych divadiel v Kule, kde sme získali 1986. Bolo to údajnadšenými ovácia- prvé miesto. Tu sme boli odmenení ne doteraz najlepmi milovníkov Tá- za najlepšiu réžiu a za najlepšiu šie predstavenie v lie, a ten pocit šťas- hudbu. Nuž a z 56. trebinjského fesdejinách trebinjtia a spokojnosti ce- tivalu sme sa do Pazovy vrátili, ského festivalu, no lého súboru sa veľ- ako sme už povedali, ako víťazi s ako divadelní odmi ťažko dá opísať piatimi Zlatými maskami. borníci konštatoAké sú ďalšie plány? slovami. Treba to vali, my sme ho s – Toto predstavenie bude aj zažiť. naším Babylonom Babylon je dru- naďalej žiť. Máme hodne kontakprekonali. Rozhohá časť z napláno- tov a pozvaní na početné vystúvory po predstavení boli veľmi Miroslav Kožík, odmenený vanej trilógie. Aké penia či už v rámci profesionálrežisér i za hranicami doteraz získalo nych alebo ochotníckych festikvalitné, boli von- nášho štátu valov a prehliadok. To, čo nás úspechy? ku pred divadlom, – Premiéra predstavenia Babylon očakáva v blízkej budúcnosti, je na otvorenom priestore. Odborná porota sa v nich nezúčastnila bola 24. marca toho roku v Starej vystúpenie 27. augusta na Scénickej žatve v Martine na a napríklad pamätám Slovensku. Ináč aj tá tretia si na slová Luku Kesčasť trilógie – najprv boli mana, hlavného selekNeresti ľudstva, potom Batora pre Bosnu a Hercebylon – v mojej hlave je už govinu, ktorý o nás takvytvorená a čaká iba na to povedal: „Toto predrealizáciu. stavenie nebolo pohyA na záver ešte keby bovým predstavením a ste nám povedali, kto každý, kto povie, že je vám vštepil lásku k dineverbálnym teátrom, vadlu? tak sa mýli. Toto je prá– Rodina Kožíková je ve verbálne divadlo, divadelná rodina. Mám lebo oni vyslovili toľko dvoch strýkov –vynikajúslov pohybmi ako mácich divadelníkov, Zdenka loktoré klasické predKožíka z Pazovy a Paľka stavenie.“ Kožíka z Kovačice. JednoSprítomníte nám ducho vyrastal som s dislávnostné vyhodnovadlom, sledoval som, ako tenie festivalu, a posa pripravujú doma na viete, aký je to vlastne skúšky, chodieval som ich pocit: byť najlepší mena predstavenia pozedzi najlepšími? – Udelenie cien sa korať… Mojím príbuzným nalo pre nás v nezvyčajje i Miroslav Benka. A veľnom termíne, niekde po mi dobre sa pamätám, polnoci. V ten deň bolo keď som bol žiakom 5. najprv zahrané posledné ročníka základnej školy, súťažné predstavenie, a moja profesorka slovenpotom odznel príleži- Súbor víťazného predstavenia Babylon je mladý, ského jazyka Vierka Ditostný záverečný pro- talentovaný a disciplinovaný; charakterizuje ho ovčošová nám dala za gram. Do samotného vy- aj dobrá tímová práca (foto: Miralem Čaušević) úlohu napísať slohovú hlásenia najúspešnejších prácu na tému: Keď narana festivale nikto nevedel o roz- Pazove. A presne v ten deň, ale stiem budem… Ja som napísal, že hodnutiach odbornej poroty. V pred 10 rokmi, ja som debutoval budem režisérom. súbore vládli silné emócie, keď ako herec v predstavení Miroslava sme začali získavať Zlaté masky fes- Benku Chlieb a hry. Po úspešnej Za rozhovor ďakuje: Anna tivalu... Z úhrnne deväť Zlatých ma- premiére náš súbor sa dostal na Lešťanová

HLAS ĽUDU

SNS SNS 2013

Óda rovine v letnom kine Divadla VHV retím večerným podujatím v Báčskom Petrovci v podvečer SNS vo štvrtok 1. augusta (o 22. hodine) bolo verejné premietanie dokumentárno-hraného filmu Óda rovine na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla. Re-

Vystúpenie pred premiérou – huslistka Daniela Víziová

žijne ho podpisuje Peter Serge Butko z Česka a námet filmu pripravil Ján Černák. Pred premiérovým premietaním filmu sa uvedená dvojica divadelných nad-

šencov v mene Divadla VHV prihovorila početnému publiku a príležitostne sa kyticami kvetov zavďačili trom dámam: Márii Mockovej, spisovateľke Viere Benkovej a najstaršej žijúcej petrovskej herečke Želmíre Vargovej-Břízovej. Pred premietaním sa hrou na husliach predstavila Daniela Víziová a film trúbkami uviedli členovia B-side bandu z Brna. Pri natáčaní tohto low-budget filmu v podstate ide o dvojročnú prácu, na ktorom sa podieľala štyridsiatka ľudí. Vznikol na pozadí multimediálneho projektu, ktorí petrovskí divadelníci realizovali v no- Pohľad z poschodia na letné kino v Petrovci počas SNS vembri 2011. Teraz ide o filarchetyp roviny. Škoda len, že žie boli Mariena Marčoková a Ján movanie toho svojrázneho diva- zvuková zložka bola na hranici Sklenár. Cieľom podujatia podľa delného predstavenia a o pokus zrozumiteľnosti podávaného ma- režiséra Butka bolo oživiť i divazmapovať fenomén divadelníct- teriálu. delné nádvorie, aby nezívalo va v Petrovci, kde na počet ani seVo výrobnom štábe režiséra prázdnotou, a preto vo štvrtok tu demtisícovej enklávy v súčasnosti Butka na filme ako kameraman a vystavali letné kino, pridali k tomu sú až siedmi profesionálni režisé- strihač sa podieľal Vojtěch Hö- výčapy a varila sa fazuľa. Po predri a množstvo ochotníckych her- nig, angažoval sa i Zdeno Medveď, stavení sa prítomní, ktorých bolo cov, čo je údaj azda aj pre Guin- o hudobnú zložku sa postaral Ja- plný dvor, dobre bavili do ranných nessovu knihu rekordov. Diváci si roslav Zima. Pri výrobe filmu účin- hodín a okrem iného rozoberali aj pozreli jeden pohľad na divadlo, koval aj brazílsky fotograf We- divadelné záležitosti. ľudí, tradíciu, krajinu, mystiku, berton Messias a kolektív pegenerácie a všetko to zabalené cez trovského divadla. Asistentmi réJ. Čiep

ROCKTON 2013

Nielen retrospektíva, ale aj nová hudba ádvorie pečite postarali petrovskej Vrbatrovskí, kovačicry bolo v piatok kí, kulpínski, sevečer 2. augusta lenčskí, aravyplnené milovdáčski, kysáčski níkmi rockovej a padinskí huhudby. Odznel dobníci. ešte jeden koncert Na zašlé časy rockovej hudby, si zaspomínali známejší ako skupiny Maks, Rockton, ktorý bol Fair Play a Viva v znamení 50. výM, a to svojimi ročia slovenskej piesňami – Sen, vojvodinskej rocOpýtaj sa ma, kovej hudby. Tí Rovina a iné, ale trochu starší si priaj známymi hitšli zaspomínať na mi početných mladšie časy a ex-yu skupín – Na popularite im neubúda – mladí zase zabaviť Ján Dobrík zo skupiny Maks Crvena jabuka, sa pri súčasnej Riblja čorba, Dipunkrockovej či alternative-me- vlje jagode... talovej hudbe. Vidno, že bolo dôTrochu iným hudobným štývodu na dobrú zábavu. O to sa ur- lom zapôsobili mladšie skupiny –

Undead Pulse, Oluja, Marlijevo čudo, Fireball, Omnipotence, Alibi band a Lude krawe. Nie div, že vystúpenie skupiny Lude krawe zapríčinilo opravdivý chaos pred javiskom. Striedali sa hity, ktoré vyvolali zmätok, tlačeni- Tam, kde sa zjavia Lude krawe, nastáva cu a buchnáty do opravdivý chaos chrbta. Priaznivci tejto skupiny skutočne všetko nosťový večer, plné nádvorie Vrbapotrpia, len aby boli čím bližšie k ry svedčilo o záujme o rockovú spevákom. Atmosféra sa podo- hudbu takmer všetkých vekobala takmer každému koncertu, vých skupín a naši hudobníci ešte na ktorom vystupuje táto skupi- raz potvrdili, že slovenské vojvodinské rockové skupiny boli (aj sú) na. V pestrej hudobnej palete, kto- synonymom dobrej zábavy. J. Pániková rá bola v ponuke v piatkový sláv10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PIVNICA

V ústrety semináru Píšeš? Píšem! termíne 12. – 17. augusta v miestnostiach Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici bude prebiehať štvrtý ročník seminára Píšeš? Píšem! Účastníci budú mať možnosť zdokonaliť sa v písaní dramatických textov, z

umením, okoreneným ohňovou show. Predstavenie bude predvedené v sobotu 17. augusta o 15. hodine v akvaparku Petroland, o 18. hodine v pešej zóne v Báčskej Palanke a napokon v Pivnici o 21. hodine v rámci tohtoročného motostretnutia. Tohto roku sa na seminár prihlásilo 36 záujemcov. Okrem účasti v dramatickej a hereckej dielni účastníci budú mať možnosť naučiť sa aj základom webového dizajnu a grafiky, ktoré divadlá potrebujú na výrobu plaV tvorivom ovzduší sa pracuje každý rok gátov, bulletinov a ktorých aj tohto roku vznikne zá- pod. Ďalšia skupina účastníkov sa verečné predstavenie pod ná- bude zaoberať projektovým mazvom Dotyky. Bude to medziná- nažmentom, ktorý je v súčasnosrodný projekt pouličného divad- ti jedným a niekedy i jediným la, kde sa protagonisti predstavia zdrojom príjmov v kultúre. so žonglérskym, chodúľovým, pohybovým, tanečným a hereckým Organizačný tím

MAGICKÝ EXLIBRIS KAROLA FÉLIXA. V Knižnici Štefana Homolu v B. Petrovci v piatok 2. augusta podvečer otvorili výstavu exlibris, grafík a poštových známok Karola Félixa, medzinárodne oceňovaného akademického maliara z Nitry, ktorý študoval u profesora Albína Brunovského v Bratislave. Po slovách uvítania riaditeľky petrovskej knižnice Jarmily Stojimirovićovej a za prítomnosti predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka a iných vzácnych hostí slova sa ujal predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok, ktorý túto pozoruhodnú výstavu aj otvoril. Riaditeľka Stojimirovićová medziiným povedala, že K. Félix vystavoval svoje práce vo veľkých svetových metropolách, takže je to česť, že sa úlomkom z jeho bohatej tvorivosti môžu tešiť aj návštevníci v Petrovci počas SNS. Záverom vernisáže sa prihovoril i sám autor výstavy Karol Félix (prvý sprava). V hudobnej časti vernisáže vystúpila Marína Cerovská, mladá huslistka z Petrovca, žiačka Hudobnej školy Josipa Slavenského v Novom Sade. Početní návštevníci vernisáže v knižnici si s pôžitkom pozreli diela Karola Félixa z Nitry. Výstava v KŠH bude otvorená do 31. augusta. K. Gažová

ŠÍD

Chýrnik GROCKA. Stredisko pre kultúru Grocka 26. júla ukončilo programy tohtoročnej letnej hudobnej scény. S cieľom zachovať a prezentovať srbské a slovenské tradičné piesne a poukázať na rôznorodosť a krásu kultúrneho dedičstva vystúpili aj členovia SKOS Šafárik z Dobanoviec. Vo vyše hodinovom programe sa zúčastnili členky dievčenskej speváckej skupiny a sólisti za sprievodu orchestra KUS Sládkovič z Boľoviec. a. lš. OČOVÁ, SLOVENSKO. Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jánošík z Jánošíka počas víkendu 9. – 11. augusta vystúpi na 10. ročníku festivalu Očovská folklórna hruda v Očovej na Slovensku. Predstavia sa tu tanečníci, speváci, ako aj gazdinky, ktoré návštevníkom budú ponúkať tradičné špeciality z Vojvodiny. K. M.

10. 8. 2013

32 /4555/

Začalo sa Kultúrne leto V

o štvrtok 1. augusta na námestí v Šíde sa začalo tradičné Kultúrne leto, ktoré bude trvať do 24. augusta. Do bohatého programu sú zaradené mnohé kultúrne podujatia – od vystúpení hudobných skupín po folklórne programy, a usporiadaný bude aj

etno deň. Naplánované sú aj sprievodné akcie, a to na viacerých miestach v meste. Kultúrne leto otvoril svojím koncertom známy band Yu grupa. Sobota 10. augusta je venovaná 100. výročiu založenia a pôsobenia SKUS Jednota. Do progra-

mu je zaradený koncert folkloristov jubilujúceho SKUS Jednota a vystúpia aj štyri hosťujúce súbory: folkloristi z KIS Kysáč, zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, z KUS Abrašević v Báčskej Palanke a zo srbského KUS svätého Sávu v Šíde. Koncert bude na námestí a pred koncertom v ten istý deň na ihrisku FK Jednota bude fiakeriáda. St. S.

ROZMANITÉ NÁMETY, inakšie uhly pohľadu, techniky a žánre, výrazná individualita autorov – je to tá základná charakteristika výstavy úžitkovej fotografie, ktorá od konca júna prebieha v galérii Foto-kino a video zväzu Vojvodiny v Ulici Nikolu Pašića v Novom Sade. Jej aktérmi sú študenti tohto druhu fotografie Vysokej technickej školy odborových štúdií v Novom Sade, kým samotná akcia je prejavom viacročnej spolupráce tejto vzdelávacej inštitúcie s Foto-kino a video zväzom Vojvodiny. Na snímke sú niektoré zo študentských prác. O. Filip

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

Ohlas, ozvena – a nie odozva prípade, že chceme zdôrazniť napríklad čitateľský záujem o knihu, záujem širšej verejnosti o výstavy obrazov, o rôzne akcie atď., V prevažne tie vety vyznievajú takto: „Kniha sa stretla s veľkou odozvou.“; „Výstava obrazov vzbudila veľkú odozvu medzi milovníkmi abstraktného umenia.“ A vyznievajú nesprávne, lebo je v nich slovo „odozva“. Je to subštandardné slovo a slovníky odporúčajú nahradiť ho slovami ohlas, ozvena. Slovom ohlas sa vyjadruje: – ozvena, echo; – súhlasná reakcia, ozvena, záujem: čitateľský ohlas, vzbudiť, vyvolať, (ne)mať ohlas, kniha sa stretla s ohlasom. Slovo ozvena nie je len pomenovanie zvukového javu, ktorý vnímame sluchom, echo: ozvena hromu, počúvať ozvenu. Je to aj ohlas, reakcia. Toto slovo možno použiť v týchto spojeniach: mať ozvenu, stretnúť sa s ozvenou, nenachádzať ozvenu, ozvena na článok, ozvena na knihu, ozvena na hudbu, ozvena na denné, týždenné udalosti... Aj keď sa nám tieto tri slová z významového hľadiska zdajú takmer rovnaké, a možno práve slovo „odozva“ pociťujeme ako to najvýstižnejšie, práve jemu sa treba vyhýbať. Správne znenie viet je takéto: „Kniha sa stretla s veľkým ohlasom.“; „Výstava obrazov vzbudila veľký ohlas medzi milovníkmi abstraktného umenia.“ ah

BLAHOŽELANIE K úspešnému ukončeniu štúdia na Poľnohospodárskej fakulte Univerzity v Novom Sade ALENKE DOrčOVEj-LjUBOtINA z Báčskeho Petrovca blahoželajú a veľa úspechov v profesionálnom a súkromnom živote prajú rodiny: Rašetová, Valicová a starká Kevenská. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Veternik 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Veternik 2, Ul. Petra Kočića 1, na katastrálnej parcele číslo 211, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. augusta 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-608/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Veternik 2, schvaľuje rOZHODNUtIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Veternik 2, v Ul. Petra Kočića 1, na katastrálnej parcele číslo 211, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie Veternik 2, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu zá-

kladnej stanice mobilnej telefónie Veternik 2, Ul. Petra Kočića 1, na katastrálnej parcele číslo 211, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy. Pre systémy GSM 900 a UMTS použijú sa tri panelové antény Aggison ADU451602, s azimutmi 0 ° (prvý úsek), 120 ° (druhý úsek) a 240 ° (tretí úsek). Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 2 + 2 + 2. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Veternik 2, číslo správy 0606/13-172 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Veternik 2 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SMUtNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na nášho

na nášho manžela, otca a starého otca

ANNU MAĎArOVÚ

MILEHO rAŠEtU

22. 6. 1942 – 14. 2. 2013 – 14. 8. 2013 z Pivnice

1948 – 2006 – 2013 z Báčskeho Petrovca

trvalú spomienku na tvoju lásku a dobrotu si s úctou zachovávajú:

S láskou a hlbokou úctou si na neho spomínajú:

manžel Ján a synovia Jaroslav a Vladimír s rodinami

manželka Katarína, syn Dušan, dcéra Jasna s rodinou a starká Kevenská

MICHALA ŠrAMKU 1940 – 2012 – 2013 z Báčskeho Petrovca Na neho si spomínajú manželka a synovia s rodinami

SMUtNÁ rOZLÚčKA

SMUtNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustila naša mama a starká

MILUŠKOU LABÁtHOVOU

DrOBNÉ OZNAMy KUPUjEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. NOVINKA! Predávam počas celého roka: goji gigant bobule veľkosti 3 cm; sladký goji sweet life berry a rôzne plantážne druhy; arónia a stévia; Báčsky Petrovec 063/770-75-48. PrEDÁM dom v Hložanoch, neďaleko stredu osady, na pozemku 20 árov; telefón: 063/1045500.

rod. tordajová 21. 8. 1930 – 6. 8. 2012 – 6. 8. 2013 z Kysáča

Na tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú: manžel Ján, syn Rastislav s manželkou Milinou, vnúčence Milinka a Rastík a ostatná rodina

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Dcéra Anna a zať Ján Piksiadesovci a vnučky Anna Zelenáková a Marína Víziová s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad, podala žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

SMUtNÁ SPOMIENKA na zosnulých rodičov

PAVLA SÝKOrU

rod. Zajacovú 19. 1. 1945 – 10. 8. 2003 – 10. 8. 2013

27. 3. 1944 – 9. 7. 2011 – 9. 7. 2013

z Petrovca čas plynie, ale žiaľ, bôľ a spomienka na Vás sa nikdy nepominú. Syn Pavel s rodinou

32 /4555/

HLAS ĽUDU

Sklad nebezpečného odpadového materiálu v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SMUtNÁ rOZLÚčKA Dňa 28. júla 2013 ma navždy opustil môj drahý manžel

ZUZANU SÝKOrOVÚ

10. 8. 2013

ANNA CErOVSKÁ

rod. Lamošovou 21. 9. 1926 – 5. 8. 2013 žila v Novom Sade a pochovaná bola 6. 8. 2013 na petrovskom cintoríne

jÁN KUKAVSKÝ – KUKy 1953 – 2013 z Báčskeho Petrovca Zavrel si oči, srdce prestalo biť, a tak veľmi si ešte chcel žiť. Zostali už len spomienky a žiaľ. Zarmútená manželka

OZNAMY SMUtNÁ rOZLÚčKA

SMUtNÁ rOZLÚčKA

s manželom

s manželom, otcom a starým otcom

jÁNOM GALÁDIKOM

13. 5. 1948 – 29. 7. 2013 z Petrovca

rOZLÚčKA so svojím starkým

jÁNOM GALÁDIKOM 13. 5. 1948 – 29. 7. 2013 z Petrovca

Márne Ťa oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je pripraviť sa bez teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života. Milovaná manželka Anna

Cestou života mal si ešte s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je to bolesť a žiaľ. Nikdy na teba nezabudnú: manželka Anna a dcéry Anna a Jaroslava s rodinami

Na teba nikdy nezabudnú tvoje vnúčence:

POSLEDNÉ ZBOHOM

SMUtNÁ rOZLÚčKA

BOĽAVÁ rOZLÚčKA

švagrovi

Jarka, Martinka, Janko a Mirko

s naším švagrom

s bratrancom

jÁNOVI GALÁDIKOVI

VLADIMÍrOM StrACINSKÝM

13. 5. 1948 – 29. 7. 2013 z Báčskeho Petrovca

24. 3. 1948 – 28. 7. 2013 z Báčskeho Petrovca

24. 3. 1948 – 28. 7. 2013 z Petrovca

tichú a trvalú spomienku si na teba zachovajú

S láskou a úctou v trvalej spomienke si ho zachová

Zamĺkol tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte žiť. Večnú spomienku na teba si zachová

rodiny Králiková a Mirkovová

bratranec Samuel s rodinou

rodina Vidová z Kulpína

SMUtNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 11. augusta 2013 uplynie 9 rokov, čo nás navždy opustil drahý manžel a ocko

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2, Ulica Veljka Petrovića 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište 2, Ulica Bogdana Garabantina Milana 14 – 16, na katastrálnej parcele číslo 6584/4, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

MArtIN ĎArMOtSKÝ 10. 12. 1928 Báčsky Petrovec – 11. 8. 2004 Kingsville, Kanada Ako tíško si žil, tak tíško si odišiel, bez posledného slova rozlúčky. čas nevráti, čo osud vzal. Iba teraz, keď Ťa už nieto, uvedomujeme si, koľko si nám naozaj znamenal. Na tvoju skromnosť, spravodlivosť, dobrotu a lásku nikdy nezabudnú a navždy Ťa vo svojich srdciach a spomienkach nosiť budú Tvoje: manželka Zuzana a dcéra Anka

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

OZNAMY rOZLÚčKA

rOZLÚčKA

so švagrom

SMUtNÁ SPOMIENKA

so švagrom

ANNU VEStEGOVÚ

jÁNOM GALÁDIKOM

13. 5. 1948 – 29. 7. 2013 z Petrovca

S ním sa lúči

Pavel Benka s rodinou

Michal Benka s rodinou

rod. Frankovú z Petrovca z príležitosti nedožitých 78. narodenín Smútime za tebou. Sestry: Mária Hnilová, Elena Vršková a Zuzana Čapeľová s rodinami

Na teba nikdy nezabudne rodina Kulíková z Austrálie

SMUtNÁ rOZLÚčKA

SMUtNÁ A BOĽAVÁ rOZLÚčKA

s otcom a dedom

Dňa 27. júla 2013 nás náhle a nečakane opustila naša drahá a milá mama, svokra a starká

VLADIMÍrOM StrACINSKÝM

ZUZANA StrEHOVSKÁ

24. 3. 1948 – 28. 7. 2013 z Petrovca

Od života pre seba si nič nežiadal, všetko len pre svoje deti, rodinu – svoje zlaté srdce si nám dal. Kiež Boh odmení tvoju veľkú lásky zásluhu. S láskou a úctou si na teba budú spomínať: dcéra Anna, zať Rastislav a vnúčatá Kristínka, Marínka a Martinko

SMUtNÁ SPOMIENKA

SMUtNÁ rOZLÚčKA

rod. Petrovičová 25. 6. 1948 – 27. 7. 2013 z Padiny Si strata, ktorá sa nahradiť nedá.

rod. Frankovú z Petrovca z príležitosti nedožitých 78. narodenín S láskou si na teba spomínajú rodiny: Vrškové a Muchová

rod. Frankovú z Petrovca z príležitosti nedožitých 78. narodenín S úctou si na teba spomínajú rodiny: Makovníkové a Ožvátová

SMUtNÁ SPOMIENKA na manželku, mamu, starkú a prastarkú

ZUZANU GALASOVÚ rod. Petrovičovú 12. 6. 1935 – 25. 6. 2013 z Padiny Uplynulo šesť týždňov, čo si nás navždy opustila.

Na tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudne:

Na tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme a v našich spomienkach si Ťa navždy uchováme.

Tvoja dcéra Katarína Miháleková s manželom Ondrejom a deťmi Ondrejom a Želkou

Manžel Pavel a synovia Pavel a Ján s rodinami

SMUtNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

SMUtNÁ rOZLÚčKA

Dňa 10. augusta 2013 sú tomu tri najdlhšie a najťažšie roky, plné žiaľu a bôľu, čo ma opustil môj dobrý, starostlivý a nenahraditeľný manžel

s našou mamou, starkou a prababičkou

MÁrIU MArčOKOVÚ ADAM CHALUPA 1928 – 2010 – 2013 z Kovačice Na teba nikdy nezabudne zarmútená manželka Eva

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

7. 8. 1949 – 7. 8. 2012

MILOSLAVA MArčOKA 10. 8. 1948 – 21. 7. 2006

z Petrovca trvalú spomienku na nich si zachovávajú: staršia a mladšia rodina Vrbovská, Anušiakovci a starká a dedo Častvenovci

BOŽENOU BOVDIŠOVOU rod. Labátovou 30. 3. 1924 – 3. 8. 2013 z Petrovca V našich spomienkach si Ťa navždy zachováme. Syn Ján a dcéra Marta s rodinami

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

PIATOK 9. augusta: • O 19.30 v relácii odznie šiesta časť koncertu z tohtoročného 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Vystúpia slovenské folklórne súbory z Jánošíka, Starej Pazovy, Vojlovice a Kulpína. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry: – budú predstavení nositelia matičných cien udelených na SNS, o portáli Janko Hraško, o slovenskom Kemp-feste, o speváckej skupine z Dobanoviec; z osád – o prípravách osláv Padiny, o projekte Óda na rovinu; z poľnohospodárstva – o aktuálnych prácach roľníkov a ovocinárov a o chove koní. • O 20.45 KUMŠTÁREŇ: V mládežníckom vysielaní bude odvysielaný svojrázny prehľad zaujímavých kultúrnych udalostí v júli: z výstav výtvarných prác, z výtvarných táborov, z premiér, z výstav kníh a odvysielaný bude aj záznam z 20. festivalu európskeho filmu na Palići. NEDEĽA 11. augusta: • O 11.00 DÚHOVKA: V tomto nedeľnom hodinovom termíne bude odvysielaná reportáž z tohtoročných 52. SNS: kolážové záznamy z početných kultúrnych a športových podujatí, zo stretnutí mládežníkov, učiteľov, novinárov atď. a zábery z početných výstav a koncertov. UTOROK 13. augusta: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 11. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Stretnutie slovenských novinárov Kreatívna Banátska paleta Návšteva predsedu ÚSŽZ Igora Furdíka v Kovačici Utorok 13. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Kovačičania a Padinčania v Guči Deň Padiny 2013 Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 16. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Pacho, hybský zbojník Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Symbol MS Padina

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 12. augusta: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 13. augusta: 17.20 – 18.00 Stretnutie – zostrih z galakoncertu detských folklórnych súborov Ako sme sa hrali, keď sme boli malí, ktorý odznel na 52. SNS; Streda 14. augusta: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 15. augusta: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Piatok 16. augusta: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 10. augusta: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – slovenské ľudové piesne v interpretácii spevákov z našich končín; NEDEĽA 11. augusta: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – dva nové albumy vydané na Slovensku • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – známe dielo barokového skladateľa Giovanniho Battistu Pergolesiho – Stabat mater • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – relácia venovaná vojvodinským slovenským autorom, interpretom a ich skladbám • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 13. augusta: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – symfónie Ludwiga van Beethovena; STREDA 14. augusta: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 9. do 15. augusta 19.00 Zvon, prehľad udalostí Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Citáty s vami: Výber prednesov zo SNS 19.00 Zvon, spravodajská 2013 relácia 22.00 Film: Moderná 19.15 Kreslený film popoluška 19.30 Zahraničný denník 24.00 Záver vysielania 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Každý pondelok o 20.15: Piatok 9. augusta Hudobný mix – Tá mrcha nedá pokoj Každý piatok o 18.15: Výber Sobota 10. augusta z programu TV Kovačica – Prezidentov muž Každú sobotu o 18.15: Výber Pondelok 12. augusta z programu TV Pančevo – Mamin frajer je postrach Utorok 13. augusta – Keď nás smrť nerozdelí Streda 14. augusta – Zatmievanie Štvrtok 15. augusta – Legionár 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 11. augusta 18.00 Hudobné blahoželania Zo Stretnutia slovenskej študujúcej 18.45 Hit dňa, mládeže v Báčskej Palanke Reklamy, zostrih Molí

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 32 V tajničke je meno a priezvisko akademického maliara (1972), ktorý je členom Zväzu združenia výtvarných umelcov Vojvodiny. Zaoberá sa aj pedagogickou činnosťou a publicistikou. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

vďačilo

označoval

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 14. augusta o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané zaujímavé príspevky zo Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci. Repríza v nedeľu 18. augusta o 7.30 h.

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

oska

tieklo do vnútra

kilogam

ktorá

2. časť tajničky

AS HL UDU Ľ kladná elektróda

odbor fyziky zaoberajúci sa zvukom životné nadšenie v poriadku (angl.)

kde

dlhá samohláska vpíšte ADKA

orgán zraku

vpíšte OZ

namieril anno Domini

von

alt ruské auto malý nos

meno speváčky Gardner

kelvin

lacný (prísl.)

H ĽU LAS DU

1. časť tajničky

telúr onam

partner Stanlia

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

liehovina

onak vpíšte MPM

stále

spojka kúpeľ (belgicky)

vpíšte ARI vpíšte S CH Oliver Mlakar

hmota na maltovanie

jarok mlieko (angl.)

vlastnil

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 31 – VODOROVNE: solil, sv, LT, zisky, oro, elan, vo, okáli, Eka, vnč, národné, sr, lio, V, kino, sto, é uvítal, E, Evita, dlane, Rn, lanár, At TAJNIČKA: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 29 z čísla 29 Hlasu ľudu z 20. júla 2013 bolo: ANDREJ ČIPKÁR. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN FARKAŠ, Ul. Dr. Janka Bulíka č. 55/1, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT ARADÁČSKY AŠK OD SEPTEMBRA ZNOVA BUDE SÚŤAŽIŤ

Futbal sa vracia do Aradáča užstvo MOMS Aradáč na nedávnom M matičnom turnaji o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade vyhralo po tretíkrát a trofej dostalo do trvalého vlastníctva. „Do Selenče sme odcestovali s úmyslom vyhrať a pohár natrvalo priniesť do Aradáča,“ úprimný je kapitán ara- Mužstvo MOMS Aradáč na prijatí spolu s predsedníčkou organidáčskeho mužstva Vla- začného výboru festivalu Erkou Viliačikovou (druhá sprava) a dimír Gál. „Náležite sme predsedníčkou MOMS Annou Bagľašovou (tretia sprava); Vladimír sa na to pripravili. Zvo- Gál stojí prvý zľava lil som si deviatich chlapcov a veril som, že vynaložia maximálne úsi- aj preto, že sme prvým celkom, ktorému sa polie, aby sme vytýčený cieľ dosiahli. Nuž a keď som darilo trikrát vyhrať na tomto prestížnom turnaji.“ Aradáčsky MOMS v rámci Festivalu zvykov a konečne videl, v akej zostave v Selenči budeme hrať, vonkoncom som nepochyboval, že sa nám obyčají V aradáčskom šírom poli zorganizoval aj žiadosť nesplní. Hovoria síce, že sme mali aj tro- slávnostné prijatie pre svojich futbalistov, na ktochu šťastia, ale treba vedieť, že šťastie žičí smerom im k úspechu zablahoželala predsedníčka lým. Dokonca aj šťastie je súčasťou športu. Me- Anna Bagľašová. Výhra na matičnom turnaji pre aradáčsky futdzi nami sú štyria hráči, ktorým toto bola tretia výhra na turnaji, pokým ostatní vyhrali dvakrát. bal má však omnoho väčší význam. Futbalisti doVšetci spolu však máme veľkú radosť z toho už kázali, že vedia hrať futbal a že v Aradáči je na-

PRÍPRAVY STAROPAZOVSKEJ JEDNOTY

Otvorili dvere mladým hráčom prípravách športovcov na nové majstrovstvá prví odštartovali futV balisti, predminulý pondelok volejbalistky a o týždeň neskoršie aj volejbalisti, ktorí súťažia v našej najvyššej súťaži. Pozornosť priaznivcov futbalu sa upiera na prípravy Jednoty a štadión Pazovčanov, ktorý bol príliš zanedbaný. Na väčšie zákroky a úpravu agilná správa nemá nadostač peňazí a nemôže počítať ani s veľkou pomocou lokálnej samosprávy. Vedenie klubu si je vedomé tejto skutočnosti, a preto urobí len to najnevyhnutnejšie. Suma peňazí postačí iba na bežné potreby. Na hracej ploche, ktorú pravidelne zalievajú, futbalisti usilovne trénujú pod vedením nového šéfa odborného štábu Milana Vujasina. Jednota zohrala už aj štyri prípravné zápasy. Najprv prehrala 4 : 0 s FK Radnički v Novej Pazove, potom v Popinciach porazila domáci Napredak 7 : 2, na ihrisku Športového strediska FZ Srbska remizovala s Dunavom zo Starých Bánoviec 0 : 0 a počas lokálnych osláv si zmerala sily s Omladincom z Nových Bánoviec, s ktorým bude hrať vo Vojvodinskej lige – západnej skupine. Hostia vyhrali 1 : 0, ale domáci nerozčarovali. Čo viac podali so-

lídny výkon, pripravili si viacero šancí, ktoré útočníci nevyužili. Už teraz je jasné, že Jednote chýba dobrá realizácia a či si zabezpečí posilu na poste stredného útočníka, uvidíme. Z klubu odišli hlavne hráči, ktorí v zimnom prestupovom termíne prišli ako posily na záchranu v lige. Veľká posila bude Dragan Marković z Inđije a dobre je, že neodišiel veľmi dobrý brankár Marko Mijatović. Rozpráva sa aj o návrate Nenada Dragina a o menách známejších futbalistov v klube nikto vari ani nerozmýšľa. Nemôžu sa im sľubovať hory-doly, ak sa sľuby nemôžu splniť. Keď ide o účasť v staronovej súťaži v Jednote nemajú veľké, ani nereálne nároky. Cieľom je vytvoriť mladé mužstvo, opierať sa na domáce sily a v budúcnosti rozmýšľať o návrate do starých koľají. Slovko záchrana sa najčastejšie spomína, lebo v novej súťaži je veľa kvalitných mužstiev. Rozlúčku so Srbskou ligou – skupina Vojvodina nikto ani nespomína. Ten neúspech sa už prebolel, lepšie je pripraviť sa na to, čo Jednotu očakáva. Nové vedenie klubu má ešte stále veľké problémy, ktoré treba krok za krokom prekonávať, bez nervozity a nereálnych očakávaní. Bz-ý

dostač hráčov súcich obliecť si tričko Futbalového klubu AŠK, ktorý už tri roky nesúťaží v žiadnej lige!? „Je to smutná skutočnosť,“ hovorí V. Gál. „Na turnajoch vyhrávame a vlastný klub nemáme. Verím však, že sa to čoskoro zmení. Väčšina týchto chlapcov prisľúbila, že bude hrať za AŠK. Keď im pripojíme aj chlapcov, ktorí sa futbalu zaúčali v škole futbalu, ktorá pod mojou taktovkou pracuje už päť rokov, som presvedčený, že môžeme mať príliš silné mužstvo.“ Podľa mienky tohto futbalového nadšenca príčinou zániku AŠK nebola zlá organizácia, ako mienia niektorí iní bývalí futbalisti. „Základnou príčinou sú financie. Klub sa totiž vo väčšine financoval z prostriedkov miestneho samozdanenia. Avšak keď občania pred niekoľkými rokmi svojimi hlasmi zrušili samozdanenie, Miestne spoločenstvo Aradáč zostalo bez peňazí, čo sa ihneď pocítilo aj v športe. Nový predseda MS však má blízko k športu a prisľúbil, že nám pomôže, aby sme oživili klub. Prípravy na to sa už naplno rozbehli. Kúpili sme si nové lopty, siete a začíname aj s prípravami, čiže tréningami. Početných milovníkov futbalu v Aradáči teda môžem potešiť, že sa od septembra lopta na našom Kopove znovu rozkotúľa. Pravdaže, začneme v tej najnižšej lige, ale som presvedčený, že ten prvý stupienok môžeme veľmi rýchlo preskočiť a dostať sa do kvalitnejšej spoločnosti,“ optimisticky je naladený Vladimír Gál. V. Hudec

MIROSLAV MARČEK Z HAJDUŠICE JE HORLIVÝ ŠPORTOVÝ RYBÁR, ktorý každú voľnú chvíľu využíva, aby odišiel k vode. Rybárči hlavne na kanáli D-T-D vedľa Hajdušice, avšak občas si s kamarátmi zájde aj na iné rybárske vody. Počas svojej dlhoročnej rybárskej kariéry chytil niekoľko väčších rýb. Najprv to bol 5,5-kilogramový amur, potom aj o šesť kilogramov ťažší amur, chytil aj 7-kilogramového sumca a štyrikilogramového kapra. V nedeľu 21. júla 2013 sa mu však splnil dlhoročný sen – na háčik, na ktorom bola návnada rybka, sa zakvačil obrovský sumec. Boj človeka s rybou trval pomerne krátko. Skúsený rybár, za pomoci svojho kamaráta Miroslava Vŕbu obrovský úlovok premohol za necelú hodinu. Keď rybu vytiahli von z vody, odhadli, že nemá menej od 20 kilogramov. Pomýlili sa len o pol kilograma. Váha totiž doma odvážila presných 19 500 gramov a meter nameral dĺžku 1 380 milimetrov (pozrieť fotografiu). „Sen každého rybára je chytiť veľkú rybu. Pravdaže, aj teraz som zahodil udicu do vody s nádejou, že chytím niečo väčšie, ale o takejto rybe som skutočne ani len nesníval. Tento sumec je môj osobný rekord, ale aj najväčšia ryba v Hajdušici. Bolo síce veľkých rýb, predovšetkým kaprov a sumcov, ale 20kilogramovú rybu ešte nikto nechytil alebo sa s korisťou nepochválil,“ povedal nám stále dojatý z bohatého úlovku rybár Marček. vlh 10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

ŠPORT DRUHÝ MEMORIÁL JÁNA BUČÍKA-MIRKA

Radosť Kysáčanov v Hložanoch

BUDÚCNOSŤ – KULPÍN 5 : 0 (3 : 0) Tento zápas priamo rozhodoval o druhom mieste na turnaji. Bola to jednoznačná záležitosť v prospech domácich, ktorí od začiatku dominovali, najmä Fejdi vytváral šance ako na továrenskom páse. Keď ich jeho spoluhráči nedokázali využiť, zobral veci do svojich rúk, v 10. a 16. min. prekonal kulpínskeho brankára Stojčevića. Výsledok prvého polčasu v 21. min. uzavrel Nikola Ljubičić

ruhý Memoriál Jána Bučíka-Mirka prebiehal 4. augusta 2013 v Hložanoch za účasti futbalistov kysáčskej Tatry, Kulpína a domácej Budúcnosti. Na ideálnom trávniku, ale za pekelnej horúčavy asi 200 divákov sledovalo tri zápasy, ktoré sa hrali 2 x 25 minút. Tréneri Šponja, Nakić a Čáni preverili všetkých hráčov, ktorých majú k dispozícii.

KULPÍN – TATRA 0 : 0, na penalty 2 : 3 Prví na trávnik vybehli futbalisti Kulpína a Tatry. Za neznesiteľných poveternostných podmienok sa snažili, koľko sa dalo v takom počasí hrať. Kulpínčania mali viac z hry, ale prieniky agilného Hašku z pravej strany neprinášali ovocie. Kulpínčanom chýba dobrý kanonier. Kysáčania sa úspešne bránili a prostredníctvom Cvetića mali 2-3 šance, no Živić a Kajtez načas znemožnili nebezpečenstvo pred svojou bránou. Po bezgólovom polčase Kulpínčania ešte viac zatlačili Kysáčanov, ale títo v protiútokoch až trikrát vystrelili na bránu Stojčevića. Strely Danečeka, Ožváta a Malešvića kulpínsky brankár kryl. O víťazovi rozhodli jedenástky a najmä naladený Mucha, ktorý efektne vybránil strely Abramovića a Kajteza, kým Živić prestrelil bránu. Z Kysáčanov len Budíkovu strelu chytil Stojčević, aby Đaković, Ožvát a Savić boli presní. Góly Gašića a Hašku nestačili Kulpínčanom na úspech. Kulpín – Tatra 2 : 3.

pasu úspešne čelil silným útokom Hložancov a kryl strely Lukića, Fejdiho, Nikolu Ljubičića… Tak Tatra získala prvé miesto na turnaji.

ÚČASTNÍCI TURNAJA

Začiatočný výkop pred zápasom Tatra – Kulpín mal syn Jána Bučíka Miroslav

TATRA – BUDÚCNOSŤ 2 : 1 (2 : 0) Kysáčania zmenili zostavu a príjemne prekvapili obetavou a peknou hrou. Začiatok patril domácim, no šance nevyužili Fejdi a Lukić. Pomsta prišla v 7. min., keď Drieňovský zrazil Kavrana ďaleko od brány. Center z pravej strany domáci len pozorovali, využil to kapitán Kavran a zblízka matoval bezmocného R. Ljubičića – 1 : 0. Domáci tréner Čáni menil hráčov, ale k zmene výsledku neprišlo po 20. minútu, keď sa rozvlnila zasa sieť domácich. Po chybe zadákov v skrumáži bol opäť presný Kavran – 2 : 0. V 2. min. druhého polčasu Fejdi ušiel pravou stranou a prekonal Muchu, Jeden z gólov najlepšieho strelca Ivana Fejdiho (celkom vpravo) ktorý do na zápase s Kulpínom konca zá-

TATRA: Mucha, Srnka, Kulík, Savić, Đaković, Krstić, Daneček, Budík, Cvetić, Jambrich, Kohút, Malešević, Ožvát, Kavran, Vuković, Ćupina, Batar, Funtík. Tréner: Vladimir Šponja. BUDÚCNOSŤ: R. Ljubičić, Čipkár, Radaković, T. Ljubičić, Drieňovský, Severíni, Stojimirović, Hataľa, Fejdi, Ožvát, Zbućnović, Lukić, Pavlis, Chovan, Zečević, Matić, Jeličić, N. Ljubičić, Đukić, Huďan, Dragić, Knežević. Tréner: Janko Čáni. KULPÍN: Stojčević, Fábry, S. Haška, A. Haška, Gajdobranski, Živić, Chalupka, Gašić, Danilov, Burger, Kajtez, Leňa, Škodák, Milinkov, Abramović, Perišić, Gordanić. Tréner: Aleksandar Nakić. po akcii Pavlisa a Fejdiho. Kulpínčania mali zopár pokusov, ale posila v bráne domácich Radaković vždy spoľahlivo reagovala. V druhom polčase sme videli ešte dva góly v bráne Kulpínčanov, o ktoré sa postarali prefíkaný Pavlis a najlepší strelec turnaja Ivan Fejdi, ktorý využil nad ním zavinenú penaltu. Poradie na turnaji: prvá je Tatra, druhá Budúcnosť, tretí Kulpín. Najlepší strelec Ivan Fejdi (Budúcnosť) vsietil 4 góly, najlepší brankár je Ivan Mucha (Tatra) a najlepší hráč Stanislav Haška (Kulpín). Všetky zápasy viedli Krneta, Bojanić a Kolár z Báčskej Palanky, ktorí nemali ťažkú úlohu, ale predsa hráčom ukázali šesť žltých kariet. Všetky pre bojovnosť a nie pre nešportové správanie sa, čo hovorí o nasadení hráčov pre úspech svojho mužstva. Ján Murtin (Foto: Pavel Pálik)

PO TROCH TRIUMFOCH na matičných turnajoch a troch rokoch postu v majstrovstvách futbalisti z Aradáča znovu začnú súťažiť v Medziobecnej lige Zreňanin – Sečanj. V prvých troch priateľských meraniach síl bol AŠK dvakrát úspešnejší od súperov: porazil Potisje v Knićanine 2 : 0 a minulú sobotu zaslúžene i Sláviu v Kovačici 2 : 1 (1 : 1). Jedinú prehru zaznamenal v Idvore od Poleta 1 : 0. Na meraní síl v osade insity Aradáčania vsietili z jedenástok. Po zákrokoch nad bývalým futbalistom Slávie a Doliny Gálom penaltovými strelcami boli Ďuríček a dovčerajší slávista Vučetić. Za domácich zo sólovej akcie dal gól Nestorovski. SLÁVIA: Popović, Nestorovski, Krstić, Ďurkovský, Čerňoš, Horung, Mihálek, Bosnić, Petković, Jovčevski, Cibrić. Striedali: Sachter, Traičevski, Angelovski, Ďuriš, Kováč, Válovec, Čech, Božić, Turano, Bíreš a Bajić. AŠK: Kurtešan, Šťastný, Ďuríček, Malo, Striško, Gál, Zakić, Vidaković, Mijić, Vučetić, Nenin. Striedali: Josimov, Prodanović, Vesin, Savčić, Tomić, Novaković. Slávia zohrala stretnutie na vlastnom trávniku i so Železničarom 2 : 2 (2 : 2). Pančevčania vyhrávali 2 : 0 a o remízu sa postarali gólmi Petković a Nestorovski. Najlepším hráčom zápasu bol brankár Slávie Popović, ktorý zneškodnil niekoľko šancí hostí a obránil i jednu penaltu. Na snímke: Aradáčan Mijić a slávista Válovec (sprava) v dueli. Ján Špringeľ

10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

ŠPORT FUTBALOVÝ KLUB SLÁVIA KOVAČICA V MINULEJ SEZÓNE

Ťažšie na cvičisku, ľahšie na bojisku tov. Desiati z nich hrali aj v jesennej, aj v jarnej sezóne. Trinásti iba v prvej a jedenásti iba v druhej časti šampionátu. čas jesene. Po prvých Všetci z prvých piatich hráčov, ôsmich jarných kolách ktorí nastúpili na najväčšom futbalisti z osady insity počte meraní síl, sú Kovačipatrili medzi najúsčania. Trinásti slávisti zavlnili pešnejšie kluby – sesúperove siete od augusta dem zápasov vyhrali, do konca novembra vlani jeden remizovali. V (vsietili dokodruhej časti jari však py 27 gólov) a Obranca Alexander Strakúšek zohral iba z dvoch zápasov deviati od kon- 24 zápasov odchádzali so štítom a ca marca do v piatich na ňom. polovice júna tohto Mršulov od siedmeho do tridsiateho Ambiciózne vederoku (dali spolu 29 gó- kola) a dvoch predsedov (Renato Jovnie pod taktovkou Stalov). Iba jeden zo strel- náš do 1. decembra minulého roku nislava Sucháneka za- Martin Ďurkovský nastúcov jesene, čo zostal a Stanislav Suchánek od spomínačalo s prácou na me- pil v obrane Slávie hrať aj na jar (Sachter), ného dátumu volebného zhromažniny Slávie – 1. debol kanonierom v dru- denia). cembra 2012. Za hlavný cieľ si vytý- neklepe na Najviac zohraných zápasov na hej ligovej časti. Občilo obstátie v Prvej juhobanátskej písacom strorana Slávie prijala v svojom konte má Ďuriš 27. Potom lige, čo sa aj podarilo. Z trinástej po- ji, ale na počíjesennej časti až 38 nasledujú Válovec 25, Strakúšek 24, zície bola Slávia na záver šampionátu tači. Aj nagólov, v jarnej časti Ďurkovský 20, Sachter 16, Vukoje 15, siedma. Koncom januára začali slá- priek spomí27 (z čoho poltucet v Nenadić 15, Mihaljčić 15, Božić 14, visti s prípravami, na tréningy zo za- naným úspena poslednom kole). Slá- Stojanović 13, Bíreš 13, Ninić 13, čiatku chodil veľký počet futbalistov, chom via prvýkrát hrala ne- Nestorovski 13, Slađan Novković 13, čo sa odzrkadlilo už v prípravných špor tovom rozhodne iba v de- Vasić 12, Slobodan Novković 12, dueloch: dvakrát porazili Spartak poli a pri Debeljača, raz Jedinstvo Stević v opravení čas- Miroslav Ďuriš si počas sezóny vätnástom kole a spo- Stanislav Dudáš 11, Vlastislav Dudáš Kačareve a Vojvodinu v Crepaji. Ki- ti priestorov, iba trikrát neobliekol slávistic- lu so šampiónom 11, Mihálek 11, Andrić 11, Koleski Vršac Unitedom má 11, Bakoš 11, Jovanović 10, Vučetić kindský ŽAK zohral v osade insity ne- finančná klu- ký dres najmenej remíz (iba 9, Joka 9, Tomáš 9, Nikolovski 8, Charozhodne. V Kovačici bol v príprav- bová situácia nom období po dlhšom čase znovu nie je najprajnejšia. Medzi fanúšikmi jednu). Až dvanásť zápasov Slávia lupa 8, Turano 5, Svetlík 4, Durgala 3, futbalový sviatok. S vtedajším šam- Slávie sú dve rozličné mienky: prví prehrala alebo vyhrala minimálnym Čech 2, Tomášik 1 a Hýl 1. Strelci pre kovačický klub boli rozdielom. Všetky duely jesene a jari zohrali Stanislav Dudáš 7 gólov, Nikolovski traja hráči (Vukoje, Nenadić a Mi- 6, Ninić a Slobodan Novković po 5, haljčić). Ochrancovia siete Slávie Vlastislav Dudáš a Nestorovski 4, boli takisto traja brankári (Vasić, An- Slađan Novković a Bíreš po 3, Stradrić a Joka). Tak v prvej (Novkovi- kúšek, Bakoš, Sachter, Jovanović, ćovci), ako i v druhej časti majstro- Nenadić – všetci po 2, Válovec, Ďurvstiev (Dudášovci) hrali za Sláviu po kovský, Ďuriš, Koleski, Tomáš, Durdvaja bratia. Kovačičania mali v mi- gala, Vukoje, Vučetić, Mihálek – všetnulej sezóne aj dvoch trénerov (Já- ci po 1 gól. Ján Špringeľ nos Csanki do šiesteho kola a Zlatko lávisti boli úspešnejší v jarnej časti S šampionátu ako po-

Futbalisti Slávie s trénerom Zlatkom Mršulovom piónom jesennej časti Srbskej ligy – skupina Vojvodina padinskou Dolinou boli slávisti v prvej polhodine rovnocenným súperom. Na záver ale s favoritmi prehrali 2 : 4. Od januára do marca klubové vedenie zrenovovalo šatne a sprchy pre domáci a hosťujúci tím, obliekareň pre rozhodcov. Kanceláriu, kde sa píšu zápisnice, sa nepodarilo zatiaľ obnoviť a premiestniť do jednej z miestností medzi kolkárňou a bývalou stolnotenisovou sieňou. Nóvum je ale to, že sa zápasový protokol od prvého jarného kola konečne

tvrdia, že sa Kovačica má uchádzať o postup do Vojvodinskej ligy – východná skupina, kým druhí uisťujú, že stačí byť stabilným členom Prvej juhobanátskej ligy a nedovoliť si viac postrácať dôležité jesenné body. Tak či onak, ak chce klub posily na nasledujúcu sezónu, musí hľadať voľných hráčov už po zakončení predchádzajúcej. Nezanedbáva sa však ani práca s mladšími kategóriami v klube – pioniermi a dorastom. V uplynulých tridsiatich majstrovských zápasoch si slávistický dres oblieklo tridsaťštyri futbalis-

R E P R E Z E N TO VA L I SRBSKO NA MS. Členovia Združenia športových rybárov Šaran z Hložian, Martina Kukučková a Ján Haška boli členmi reprezentácie Srbska mladších vekových skupín, ktorá sa zúčastnila na Majstrovstvách sveta v love rýb udicou na plavák od 20. do 30. júla 2013 vo francúzskom Redone. Ako sme sa neúradne dozvedeli, reprezentačný výber detí do 14 rokov obsadil 5. miesto a Kukučková vo svojom úseku skončila na krásnom 3. mieste. Výber kadetov Srbska do 18 rokov sa umiestnil na 10. mieste, a to isté miesto obsadil aj Haška vo svojom úseku. Obaja mladí športoví rybári z Hložian si postup na MS zabezpečili vynikajúcim umiestnením na Majstrovstvách Srbska v Kruševci: Martina Kukučková sa ovenčila titulom štátneho majstra a Ján Haška obsadil 3. miesto (pozri foto). J. Bartoš 10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NA SNS NA STOLNOTENISOVOM TURNAJI

Zvíťazil Janko Havran ko je to už tradíciou, STK Mladosť každoročne organizuje turnaj stolných tenistov. Na rozdiel od minulých rokov, keď hrali mužstvá hlavne mladších kategórií, tentoraz súťažili iba jednotlivci, od dorastencov po seniorov a veteránov. Na Slávnosti prišlo 32 hráčov zo Starej Pazovy, Kysáča, Selenče a nechýbali, pravda, ani domáci Petrovčania. Prvé miesto obsadil Pazovčan Janko Havran, ktorý výsledkom 3

: 0 porazil svojho spoluobčana Zlatka Janjića. O tretie miesto bojovali Ľudevít Kaňa z Petrovca a mladý Selenčan Alexander Burčiar. Skúsenejší Petrovčan zdolal Selenčana 3 : 0 a bol tretí. Prví štyria stolní tenisÚčastníci tohtoročného turnaja stolných tenistov na Slávnostiach ti získali diplomy a medaily, kým najlepší traja si od- aj najstaršieho účastníka Samue- Austrálii. niesli aj pekné poháre. Odmenili la Sýkoru, Petrovčana žijúceho v

S. M.

CK JEDNOTA USPORIADAL CYKLISTICKÝ ŠÍDSKY MARATÓN

Silnejší od horúčavy C

yklistický klub Jednota v Šíde od roku 2010 organizuje cyklistické preteky Šídsky maratón. Toto športové podujatie je venované šídskym Slovákom a výročiu ich prisťahovania do Šídu. Maratón podporuje aj Veľvyslanectvo Slovenskej republiky a MOMS Šíd. Tohtoročný maratón venovali oslavám stého výročia pôsobenia SKUS Jednota a zároveň bol sprievodným podujatím Slovenských národných slávností. Organizátori sa rozhodli, že preteky usporiadajú počas dvoch dní, 27. a 28. júla 2013. V sobotu na novom areáli pri ihrisku FK Jednota súťažili mladšie kategórie cyklistov a rekreanti. Šídsky maratón mal aj humanitárny význam, lebo pred začiatkom pretekov usporiadali cyklistický kruh pre všetkých, ktorí chceli finančne prispieť k liečbe Anity Balážovej z Erdevíka. V čele humanitárneho peletónu bol na

svojom tricykli chlapec Uroš Španović, na liečenie ktorého tiež vykonali zbierku, a práve on Anite odovzdal zozbierané peniaze. V mimoriadne horúcom počasí v kategórii pionierov najúspešnejší boli Ognjen Đurašinović, Alexander

Najrýchlejší cyklisti v kategórii elita 10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

Cyklisti prudko vyrazili zo štartu

Aleksandar Roman, za ním asi o dĺžku bicykla zostal Mario Kojić z Modriče a tretí do cieľa vjazdil Stevan Petko. V nedeľu sa v rámci ústredného programu zúčastnili pretekári z Banje Luky, Modriče, Vukovára, Kragujevca, Nového Sadu, Zreňanina, Rumy, Belehradu a Šídu. Na dráhe sa objavil aj Martens Jensen z Holandska, a to v Najúspešnejší pionieri tričku domácej Jednoty. Cyklisti mali za úlohu zdoChovan a Milan lať malý maratón – 27 kilometrov a Borojević, všetci veľký maratón – 57 kilometrov. Sútraja z radov CK ťažilo úhrnne 57 cyklistov od štartu Jednota. V revuál- v strede mesta do cieľa v šídskom sídnom programe sa lisku Beljnjača. Dráha veľkého maokrem domácich ratónu viedla cez dediny Sot, Ľubu, cyklistov zúčastni- Erdevík, Binguľu až do Šídu. li aj pretekári z MoV prvých pretekoch na trati malédriče (Bosna a Her- ho maratónu najúspešnejší bol Stecegovina), chor- fan Tešanović (Modriča), druhé miesvátskeho Vukovára, to obsadil Bojan Radosavljević, tretí z Nového Sadu a bol Lazar Vejnović, obaja zo šídskej Erdevíka. Zvíťazil Jednoty. Dorastenci tiež jazdili na tradomáci junior ti malého maratónu a najúspešnej-

ší boli domáci pretekári Stevan Petko a Miloš Harvilčak. Do pretekov sa zapojili aj veterán Petar Vrček a cyklistka Olivera Raonićová z radov CK Jednota. Medzi juniormi Aleksandar Roman musel prvé miesto prepustiť úspešnejšiemu Aleksovi Črčevićovi z Modriče, on bol druhý, a tretie miesto obsadil Stefan Radivojević. V kategórii veteránov zvíťazil Slobodan Radovanović zo šídskej Jednoty, druhý bol Goran Stijak (Modriča) a tretí Ivan Isakov (Ciklomanija Zreňanin). Na dráhe veľkého maratónu v kategórii elita triumfoval Nenad Rabasović zo Zreňanina, druhý bol Mario Kojić (Modriča) a tretí Bojan Đurić (CK Radnički Kragujevac). Šídsky maratón prebiehal vo veľkej horúčave, v najvrelšej časti dňa od 11. do 14. hodiny. Všetci pretekári zdolali svoje dráhy bez problémov, takže pohotovostná lekárska služba nemala žiadnu robotu. Na konci organizátori najúspešnejším pretekárom odovzdali medaily, poháre a darčeky, a potom nasledovali spoločný obed a kamarátenie. Stanislav Stupavský

ŠPORT NA SNS PRI PONTÓNE CHYTALI RYBY A VARILI RYBACINU

Oslnili palanskí rybári a lalitskí kuchári P

o toľkých rokoch veríme, že by športoví rybári, reprezentanti miestnych matičných odborov z našich dedín na kanál DunajTisa-Dunaj k petrovskému Pontónu už aj poslepiačky vedeli prísť! Tak bolo aj v nedeľné včasné ráno, keď sa tam zvítali starí dobre známi kamaráti z rybárskych pretekárskych dráh z Begeča, Báčskej Palanky, Čelareva, Hložian, Kulpína, Lalite, Silbaša, zo slovenského Žiaru nad Hronom a domáceho Petrovca. Čo nevidieť rybári si rozbalili batožiny a po vyžrebovaní obsadili svoje miesta pri vode. Začala sa „Tu je!” potešil sa aj tejto slávnosťová rybačka za účasti de- rybičke lalitský rybár Ján Zorňan-Boky väť trojčlenných družstiev, medzi ktorými zasa bola hostka zo Slovenska Erika Ma- vcelku chytili 7 slenová. Slnečná žiara neúprosne pálila, tráva ka- 130 gramov. nálom neúnavne plávala a rybári neprestajne do Tak Palančania teplej vody svoje udice zahadzovali. Pritom tú- obhájili prvé ktorú rybičku z nej aj vytiahli. Pred silnými slneč- miesto, ktoré v nými lúčmi si hlavy klobúkmi, tričkami a šiltov- Petrovci vlani kami ochraňovali, skláňali ich pod slnečníky, spo- získali prvýkrát. tené telá si vodou, šťavou, ba aj pivom osviežo- Nemôžu sa vali. Do konca súťaže, pätnásť minút po dvanástej, však pochváliť predsa vydržali. Máloktorý rybár však bol spokojný s úlovkom, lebo ryba slabo brala, vari nikdy slabšie na slávnosťových súťažiach. „Mal som dojem, že chytám ryby na lúke,” skomentoval istý rybár po rybačke, a tak názorne predstavil množstvo trávy vo vode, v ktorej sa pretekárom plietli háčiky. Márne menili prúty, nástrahu, ich kapsy zostali poloprázdne. Potvrdili to na konci súťaže aj vážky rozhodcov. Najviac sa darilo rybárom z Báčskej Palanky, ktorí Najlepší kuchári: zľava Michal Ferko-Aťko (2. miesto), Jaroslav Valent-Saler (víťaz), Đura Tamaši (3. miesto)

Rozhodcovia ľahko odvážili skromné úlovky rybárov

úlovkom, lebo keď ryba berie, toľko chytí jeden a nie traja rybári!? Druhé miesto obsadil Kulpín s hmotnosťou 5 670 gramov a na tretej priečke je Begeč (5 030 g). Druhýkrát za sebou hostitelia Petrovčania nie sú medzi troma najlepšími mužstvami, lebo s výsledkom 4 850 gramov obsadili štvrtú priečku. Nasledujú Silbaš (3 980 g), Hložany (3 690 g), „večne

Dohovor pred začiatkom oceňovania rybacích paprikášov

tretia” a tentoraz iba siedma Laliť (3 630 g), Erika tím, Žiar nad Hronom (3 600 g) a posledné Čelarevo (2 430 g). Medaily získali traja najlepší rybári v každom úseku a na celej pretekárskej dráhe. Prvý úsek: 1. Darko Tordaji (B. Palanka), 2. Daniel Lukáč (Begeč), 3. Mirko Naď (Kulpín). Druhý úsek: 1. Zdenko Valentík (Kulpín), 2. Igor Bobáček (B. Palanka), 3. MiroKapitáni rybárskych slav Juhásik (Bemužstiev prebrali poháre geč). Tretí úsek: 1. Milan Kováč (B. Palanka), 2. Rastislav Grňa ml. (Petrovec), 3. Nikola Lazić (Laliť). Najlepší na pretekárskej dráhe: 1. Palančan Darko Tordaji (3 080 g), 2. Kulpínčan Zdenko Valentík (2 660 g), 3. Begečan Daniel Lukáč (2 180 g). Hoci boli čiastočne v chládku, deviati kuchári to predsa nemali ľahké, lebo ich dodatočne hriali ohne horiace pod kotlíkmi. To ich však neodradilo, aby naplno prejavili svoj kuchársky kumšt a uvarili čím chutnejšie rybacie paprikáše. Veď na výsledky ich roboty netrpezlivo čakali hladné ústa rybárov, fanúšikov a hostí, ktorí prišli na Slávnosti do Petrovca. Podľa zhodnotenia komisie najlepšie špécie použili víťaz Jaroslav Valent-Saler z Lalite, Petrovčan Michal Ferko-Aťko (druhé miesto) a Laliťan Đura Tamaši, ktorý dostal najmenší pohár za tretie miesto. Pri odovzdávaní odmien nechýbali ani žarty, keď hostitelia vyhlásili, že Laliťania v nasledujúcich desiatich rokoch na slávnosťových súťažiach nezískajú žiadnu odmenu. Matičná výprava z Lalite však bola veľmi hrdá: ak sa nedarilo ako obvykle lalitským rybárom, šťastím ju obdarovali až dvaja kuchári. Aj za to je hodné zúčastniť sa na Slovenských národných slávnostiach! J. Pucovský 10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NA SNS TENISOVÝ TURNAJ AMATÉROV A VETERÁNOV V SA-HA DVORCI

Biely šport stále láka enis je najmladší šport na Slovenských národných slávnostiach, lebo turnaj milovníkov bieleho športu prvýkrát tohto roku zaradili do úradného programu najväčšieho sviatku Slovákov u nás. A hneď sa v SA-HA tenisovom dvorci v Petrovci, kde aj počas minulých Slávností prehadzovali žlté loptičky ponad sieť, zhromaždilo na turnaji až 32 tenistov – amatérov a šesť veteránov. Ilić obsadil tretie miesHralo najviac Pe- to medzi veteránmi trovčanov, ale prišli aj Maglićania, Novosadčania, Slováci z Nitry a Bratislavy, ako aj tenista zo slovinského Velenja. Tenisové kurty boli obsadené prakticky celú horúcu nedeľu, okrem niekoľko hodín počas najteplejšej časti dňa. Každý hráč sa snažil vyhrať, byť

OD APRÍLA DO OKTÓBRA Na pekne upravených tenisových ihriskách SA-HA dvorca sa tenis na otvorenom hrá od apríla do októbra. Prednedávnom založili aj ligu, v ktorej zatiaľ súťaží 25 hráčov – amatérov z Petrovca, Maglića, Nového Sadu, ale aj zo Slovenska. Zápasy v tejto lige sa hrajú na základe výzvy. Každý jednotlivec môže vyzvať súpera nasadeného najviac o tri miesta vyššie od seba v tabuľke a v prípade víťazstva sa dostane na jeho miesto. Do ligy sa stále môžu zapojiť noví hráči.

lepší od svojho súpera a podľa možnosti dostať sa do finále. Pravdaže, ani jeden z nich nedotiahol na Roland-Garros či Wimbledon, ale sme predsa videli množstvo pekných podaní, forhendov, bek-

Majera tentoraz viac od piatej priečky nemohol

Tenisoví veteráni na turnaji: Svetoslav Majera, Ján Bartoš, Pavel Hansman, Michal Potran a Miroslav Ilić (stoja zľava). Chýba Predrag Stojanović. zil presvedčivo 6 : 2. Druhý semifinálový súboj priniesol kvalitný výkon oboch súperov, mnoho pekných tenisových okamihov a neurčitý výsledok až do konca. Postarali sa o to obaja hráči. Petrovčan M. Hansman viedol 5 : 3 a 6 : 5, mal niekoľko mečbalov, ale sa predsa po viac ako pol druha hodiny hry z víťazstva tešil Novosadčan Šmanja – 7 : 6. Už sa bolo poriadne zotmelo, keď táto dvojica skončila zápas, nuž finále unaveného Šmanju a Jahića stanovili na stredu končiaceho sa týždňa. Veteráni sa ani tentoraz nedali zahanbiť. Šestka dobrých kamarátov a športových priateľov z tenisových kurtov dosiahla očakávané výsledky. Skupina A: Potran – Ilić 6 : 0, Ilić – Majera 6 : 2, Potran – Majera 6 : 0. Skupina B: P. Hansman – Stojanović 7 : 6, P. Hansman – Bartoš 6 : 1, Bartoš – Stojanović 6 : 0. V boji o 5. miesto Majera prekonal Bartoša 6 : 4, súboj o 3. miesto vyhral Ilić nad Stojanovićom 6 : 2. Finálový zápas Potran – P. Hansman sa skončil víťazstvom niekdajšieho známeho volejbalistu staropazovskej Jednoty 7 : 5, aj keď súper mal náskok 4 : 5 a príležitosť na výhru. Po skončení súťaže na najlepších tenistov čaka-

Šmanja a M. Hansman (zľava) zohrali najkvalitnejší zápas na turnaji

Mladého Lekára v štvrťfinále vyradil finalista Šmanja 10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

hendov, volejov, servisvolejov, lobov, obhodení, brejkov, topspinov… primeraných amatérskej kvalite tenistov. Po skončení súťaže v základných skupinách sa v štvrťfinále stretli: Lekár – Šmanja 0 : 6, Rangelov – Krnáč 6 : 2, Hansman – Boldocký 6 : 1, Jahić – Sarić 6 : 1. Možno najväčším prekvapením bolo vyradenie vlaňajšieho víťaza, petrovského Bratislavčana Rastislava Boldockého, ktorý sa rozlúčil s účasťou už v tejto fáze súťaže. V prvom semifinálovom zápase hosť zo slovinského Velenja Jahić nemal veľa roboty s Maglićanom Rangelovom, ktorého pora-

Šmanja vyhral už „prehratý” súboj v semifinále li pekné poháre, a potom sa všetci spolu zabávali v príjemnom ovzduší tenisového areálu SA-HA v Petrovci. Rozišli sa s pozdravom do nového stretnutia na tenisových kurtoch v Petrovci alebo niekde inde. J. Pucovský

ŠPORT NA SNS SLÁVNOSŤOVÝ ZÁPAS VETERÁNOV

Hosťom nestačilo ani 0 : 2 MLADOSŤ – TRSTENÁ 2 : 2 (2 : 2) voje miesto na Slávnostiach si našli aj futbaloví veteráni. Domáca Mladosť vo Vrbare v sobotu uvíS tala hostí zo slovenskej Oravy, z mestečka Trstená. Mužstvo hostí posilnili aj niekoľkí hráči hložianskej Budúcnosti. Pekný zápas na trávniku vo Vrbare sa skončil nerozhodne 2 : 2 (2 : 2). Hostia z Trsteny sa rýchlo ujali vedenia 0 : 2 (strelci Kolejak a Kajan). Mladosť prostredníctvom Stracinského z jedenástky skorigovala na 1 : 2. Pred koncom prvého polčasu diváci videli peknú prihrávku R. Chlpku a Lekajovu silnú a pres-

Mužstvá veteránov Mladosti a Trstenej po zápase vo Vrbare

Hosť Kolejak už v 1. min. zavesil gól P. Chlpkovi z voľného kopu – 0 : 1

nú strelu pod brvno. V druhom polčase napriek množstvu šancí gólov nebolo. MLADOSŤ: J. Chlpka, Cerovský, M. Chlpka, M. Bovdiš, J. Bovdiš, Labát, Kopčok, Trabak, I. Melich, Kuzmanović, Petković, Lekaj, Peťkovský, Struhár, Stracinský, Záborský, Triaška, Opavský, Popadić, Pindrić, Máľach, Ziman, M. Melich, Slávik, R. Chlpka, Glumac, Marinkov, Vujović. TRSTENÁ: Zahorec, Chudý, Kolejak, Pafčuga, Kováč, Kajan, Vašek, M. Šurdanský, S. Šurdanský, Baláž, Haring, Benko, Adámek, Hašek, Veselovský. Zápas viedol Hložanec Dudok. Svojich krajanov prišiel podpoS. Medveď riť aj pán veľvyslanec Ján Varšo (Snímky: J. Pucovský) (vľavo) v spoločnosti Jána Brtku

ZÁPAS PETROVČANOV A NOVOSADČANOV

Obrátili výsledok MLADOSŤ – VOJVODINA 2 : 3 (2 : 1) V nedeľu podvečer vo Vrbare hosťovali dorastenci novosadskej Vojvodiny. Začiatok zápasu s prvým mužstvom Mladosti bol stanovený na 18. hodinu, ale na naliehanie hostí sa začal o hodinu skôr, a preto sme gól z kopačky Pavla Torbicu ani nevideli. Novosadčania po rýchlom prieniku prostredníctvom Krstevského vyrovnali. Mladosť na

polčas odišla s náskokom jedného gólu. Mladý futbalista Lazar Kaňa z ľavej strany presne mieril a bolo 2 : 1. V druhom polčase dorastenci superligistu mali viac síl. Dosiahli dva góly Z nedeľného zápasu Mladosť – Vojvodina 2 : 3

a zvíťazili 3 : 2. Strelci boli Velemir a Marjanović. MLADOSŤ: Glišić, Peťkovský, Karanović, Latinović, Bubulj, Vrgović, Torbica, Trišić, Milenković, Fábry, Kaňa, Babiak, M. Tatliak, J. Tatliak, Krivák, Stanivuk, Ušiak. VOJVODINA: Sauer, Kojičić, Radmanović, Jovetić, Ponjević, Ilić, Peković, Pejčić, Stojisavljević, Inatinović, Milekić, Reljić, Hrubík, Đurišić, Stanković, Gaćeša, Krstevski, Marjanović, Furtula, Velemir. Samuel Medveď

ZÁPASY PIONIEROV A DORASTENCOV

Spŕška gólov v úpeku V

sobotu predpoludním pionierske mužstvá Futbalovej školy Mladosť hrali zápasy s Futbalovou školou Vojvodina zo Šídu. Generácia chlapcov narodená roku 2003 prehrala 2 : 10, kým tí starší pionieri Mladosti

narodení roku 2001 porazili rovesníkov zo Šídu 7 : 2. Najstarší pionieri (ročník 1998 – 1999) zápas ukončili bezgólovou remízou. V ten istý deň pod- Zo zápasu najmladších futbalistov vo Vrbare 10. 8. 2013

večer dorastenci Mladosti sa stretli s mužstvom Futbalovej akadémie Totovo Selo (nachádza sa v blízkosti Kanjiže) a prehrali 1 : 2. -sm32 /4555/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NA SNS ŠACHMAT NA TOHTOROČNÝCH SNS

Stopäťdesiatjeden účastníkov – rekord! Čo je to šach, určite všetci vieme, máme nejakú predstavu o tom. Táto populárna hra je známa v celom svete, hrajú ju ľudia všetkých vekových kategórií a nenudí ani po tisíckach partií, pretože každá je výnimočná. nedeľu 4. augusta 2013 ta- nositelia nižších šachokých výnimočných bolo i v vých kategórií. Na turnaj športovej hale ZŠ Jána Čajaka v do Petrovca známe a Petrovci, na šachovom turnaji, menej známe šachové ktorý aj na tohtoročných SNS zorganizoval ŠK Mladosť Petrovec v čele s jeho predsedom a zároveň riaditeľom turnaja Pavlom Marčokom. Namiesto gymnastických kruhov a iného športového náradia, ktoré už najmenej desaťročie klope na dvere novej haly, na parkete dominovali stoly so šachovými tabuľami. Podľa slov dlhoročného hosťa, medzinárodného rozhodcu Bogoljuba Dankovića a nášho najznámejšieho šachistu, primára, orDobrá partia – magnet pre ostatných šachistov ganizátora a dobrodinca Miroslava Miháľa, na tradičný turnaj sa prihlásilo rekordných 151 účastníkov (o osem viac ako vlani). Medzi nimi boli i štyri dámy, šiesti veľmajstri, ôsmi medzinárodní majstri, jedenásti majstri svetovej šachovej federácie, kandidáti na majstra a

Vrbašanky Milica, Jelena a Jasmina Milivojevićové si s bodmi odniesli domov i petrovské metly 10. 8. 2013

32 /4555/

Šachové mravenisko v športovej hale v Petrovci

Hlavný rozhodca Bogoljub Danković (vľavo) a Dr. Miroslav Miháľ

dedín a miest z územia celej Vojvodiny. Prihlásili sa aj šiesti Poliaci, ale na súťaž zameškali. Organizátor totiž nezameKovačičania Andrej Tomáš (vpravo) škal a nezabua Michael Farkaš dol okrem mená prichádzajú pre- osvieženia a chutného obedu to, lebo im vyhovuje prichystať peňažné, pekné a systém súťaže a odu- symbolické odmeny pre tých ševňuje atmosféra, najlepších vcelku, pre najlepktorá už desaťročia ších z územia Báčskopetrovskej vládne na turnaji a ce- obce, pre najlepších Petrovčalých Slovenských ná- nov, pre ženy a mládežníkov, rodných slávnostiach veteránov. Hralo sa podľa švajčiarskeho začiatkom augusta v Petrovci, tvrdia páni systému (veľa hráčov a málo kôl), v ktorom najviac bodov Danković a Miháľ. Ani na tohtoročnom nazbierali: víťaz veľmajster Borturnaji nechýbali ša- ko Lajtham (osem bodov), druchisti z Petrovca, osád hý medzinarodný majster JoB á č s k o p e t r o v s k e j van Radlovački (tiež osem boobce, zo slovenských dov, ale s nižším ratingom) a tre-

HLAS ĽUDU

tí medzinárodný majster Zoran Arsović získal sedem a pol bodu. Keď ide o najlepších šachistov z územia obce, tak je poradie takéto: Branislav Beláni z Kulpína prvý s piatimi bodmi, aj Petar Radosavljev, tiež z Kulpína osvojil päť bodov ako druhý a na treťom mieste zakotvil Samuel Častven z Petrovca so štyrmi a pol bodu. Najlepší Petrovčan bol tohto roku Pavel Topoľský (4,5 bodu), druhý Pavel Marčok (4 body) a na stupienku víťazov bol i Michal Grňa, ktorý nazbieral tri body. Organizátor zabezpečil i odmeny pre najlepšieho mládežníka Miroslava Majtána z Petrovca, tri sestry Milicu, Jelenu a Jasminu Milivojevićové z Vrbasu, ako i pre mnohých iných účastníkov, ktorí si domov okrem spomienok odniesli i známu petrovskú metlu, štipľavú klobásu a chutné vínko. p. hansman

ŠPORT NA SNS

Silbašanovi Jankovi Krnáčovi sa nepodarilo zopakovať vlaňajší úspech, keď bol tretí

Najlepší strelci: zľava Goran Delić (2. miesto), József Varga (1. miesto), Dušan Radić (3. miesto)

Najmladší strelec: Nenad Đermanov z Nového Sadu

NA STRELNICI V PETROVCI ZNOVA VIAC STRELCOV

Osemhodinový rachot z Lesíka Z

o strelnice v petrovskom Lesíku na začiatok dve správy – pekná a menej pekná. S potešením môžeme po dvoch rokoch oznámiť, že do Petrovca tentoraz prišlo 66 milovníkov streľby do as-

skúšali strelci z Kulpína, Maglića, Hložian, Pivnice, Begeča, Futogu, Čeneja, Nového Sadu, Báčskeho Brestovca, Silbaša, Lediniec, Báčskej Palanky, Temerína, Staparu, Petrovca na Mlave a Báčskeho Petrovca. Tá druhá správa je, že znova chýbali strelci z banátskych a sriemskych dedín obývaných aj Slovákmi. Neprišli Kovačičania, Padinčania, Hajdušičania, PazovčaRozhodca zapísal každý výstrel na strelnici nia, ktorých faltových terčov, presne ako aj v sme v minulých rokoch v Petrovroku 2010. Ináč v uplynulých ci takmer pravidelne vídavali na dvoch rokoch strieľalo 49, resp. 48 palebnom postavení. strelcov. Presnosť svojich pušiek, Súťaž na strelnici v Lesíku trvaistotu vlastných očí a rúk tentoraz la viac ako osem hodín. Strelci vy-

O úspešný priebeh súťaže sa postarali Janko Bujzáš a Radivoj Pašić (zľava)

pálili viac ako dvetisíc patrónov, trafili nespočetné množstvo oranžových terčov, hoci im dosť holubov aj ulietlo. Bola to celoden- Kapitáni troch najlepších mužstiev s pohármi ná zábava ľudí, ktorí majú radi zbraň a súťaž be z 90 možných trafili po 81 terv tom, kto je lepší strelec. O čov. Tretie miesto pripadlo tímu umiestnení tých najlepších, tak v Grof z Petrovca na Mlave (Nekonkurencii mužstiev, ako aj jed- manja Smiljanić 28, Nebojša Đapo notlivcov, rozhodoval dodatoč- 26, Bojan Ilić 25) a štvrtý bol Futog I (Dušan Radić 29, Maksim Egelja ný rozstrel. Medzi mužstvami zvíťazili strel- 25, Slobodan Jarić 25), pričom ci z Báčskeho Brestovca (Goran oba celky mali po 79 presných záDelić 28 bodov, Zdravko Poznić sahov. V konkurencii jednotlivcov naj27, Milan Krstić 26), ktorí v dodatočnom triafaní boli úspešnejší od presnejšiu mušku mal József Varhostiteľov Petrovčanov (Milan Ga- ga z Temerína, striebornú medaivrilov 28, Slavko Gavrilov 27, Bra- lu získal Goran Delić z B. Brestovnislav Triaška 26), keďže preteká- ca a bronz sa zaleskol na prsiach ri oboch celkov v základnej streľ- Futočana Dušana Radića. Po troch medailistoch sa umiestnili na štvrtom mieste Milan Gavrilov (Petrovec I), piaty bol vlaňajší víťaz Nemanja Smiljanić (Grof ) a šiesty Slavko Matić (Futog). Poľovnícko-strelecký spolok Lesík ako organizátor sa postaral, aby sa všetci strelci cítili pekne na slávnosťovej súťaži. V pekelne horúcom dni nechýbalo chladné občerstvenie a chutný srňací paprikáš ako viackrát dosiaľ uvaril Petrovčan Samuel StracinPetrovskí chlapci z trávy a húštiny zoskupili takmer ský. 700 nezasiahnutých terčov a „predali“ ich PS Lesík J. Pucovský 10. 8. 2013

32 /4555/

HLAS ĽUDU

Na turnaji tenistov – veteránov vyhral Michal Potran, niekdajší známy volejbalista

Márne rybári hľadeli do vody, ryby slabo brali

ZO ŠPORTOVÍSK SNS 2013

Keď horí nebo a zem... stredným športovým dňom na 52. Slovenských národných slávnostiach v Petrovci bola nedeľa 4. augusta 2013. Aj keď od veľkej páľavy akoby horeli nebo a zem, na kanáli pri Pontóne, v tenisovom dvorci SA-HA, na strelnici v Lesíku, pri stolnotenisových stoloch, za šachovnicami sa od včasného rána húževnate športovalo a podvečer vo Vrbare za loptou behali aj futbalisti. Šachisti znova prekonali vlast-

ný rekord keď ide o počet účastníkov, tenisti zohrali najkvalitnejší turnaj dosiaľ, z Lesíka sa vyše osem hodín ozýval rachot pušiek, palanskí rybári obhájili vlaňajší titul, Laliťania mali až dvoch kuchárov medzi troma najlepšími... Športovú atmosféru sčasti znázorňujú aj tieto fotky, ktoré ponúkame našim čitateľom. J. Pucovský

Pri zelenom stolnotenisovom stole najviac úspechu mal Pazovčan Janko Havran

Matilda a Dušan – mladosť a skúsenosť na tohtoročnom šachovom turnaji (Foto: ph)

Dvaja dobrí kuchári z Lalite: zľava Đura Tamaši (3. miesto) a Jaroslav Valent-Saler (1. miesto)

Na strelnici v Lesíku sa tentoraz vyskúšalo 66 strelcov

Víťazné mužstvo strelcov z Báčskeho Brestovca

KOVAČICA Kovačica sa nachádza v južnom Banáte, na ploche 419 štvorcových kilometrov a zároveň je strediskom rovnomennej obce, do ktorej patria dediny Padina, Samoš, Debeljača, Idvor, Uzdin, Putnikovo a Crepaja. Od Belehradu je vzdialená 50 km a od Nového Sadu 90 km. Podľa posledného sčítania obyvateľov Kovačická obec má 25 274 obyvateľov a v Kovačici žije 6 264 obyvateľov. Okrem Slovákov, ktorí sú najpočetnejší, žijú tu ešte aj Srbi, Maďari, Rumuni a iné národnosti. Dnešná Kovačica bola založená roku 1802. Založili ju Slováci, ktorí sa po povodniach v Bardáni najprv presťahovali do Ečky a stadiaľ do Kovačice. V rokoch 1802 – 1804 si vystavali školu, učiteľský byt, faru a neskoršie aj slovenský evanjelický kostol. Zaoberajú sa prevažne poľnohospodárstvom. Kovačica má moderné Gymnázium Mihajla Pupina, ktoré vzniklo roku 1967 na základoch Strednej ekonomickej školy. Strediskom kultúrneho života je Dom kultúry 3. októbra. Kovačica je predovšetkým známa ako metropola insitného umenia. K rozvoju turizmu prispieva aj moderné turistické sídlisko Relax, ako aj početné spolky, združenia, reštaurácie a tradičné podujatia. A. Chalupová