Hlas 32 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4607/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 9. 8. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Petrovčania na SNS

Ján Triaška Báčsky Petrovec

SNS

ŠPORT

Tvorba ako spojivo

Na modernej strelnici

Z obsahu

9. 8. 2014 | 32 /4607/

Uzávierka čísla: 6. 8. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Významné uznania pre jednotlivcov a kolektívy 6 Čo nahlodáva zlaté dno? 7 Význam colnej únie

8 SNS 8 Úcta podnetným výročiam 10 Krajanským autobusom s jedenástimi vlajočkami 12 V znamení udelenia cien a (auto) cenzurovanej debaty?

V rámci 53. SNS sa konala aj 18. schôdza Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku. V sobotu v sieni Slovenského vojvodinského divadla odzneli pozdravné príhovory a záverom stretnutia udelili uznania MSS zaslúžilým členom. (s. 9) J. Bartoš Foto: J. Čiep

14 ĽUDIA A DIANIA 15 Udelili výročné ceny zaslúžilým 16 Talianske a turecké kúty vymetajú 19 Posviacka nového kríža

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Priateľský pozdrav z Lalite

23 SNS 2014 23 Mušky poletovali pomedzi kvapky 25 Hlas z neba pre celú Zem 26 Stretnutie študujúcej mládeže

31 KULTÚRA

Vstupný program tohtoročných Slovenských národných slávností pripomenul početné výročia inštitúcií a jednotlivcov, ktoré si vojvodinskí Slováci tohto roku pripomínajú. Zmienili sa o nich tak rečníci v oficiálnej časti, ako aj protagonisti umeleckého pásma Slovo ako hviezda stálica. (s. 8) A. Francistyová Foto: J. Čiep

31 Ivan Križan v retrospektíve 32 Hodné pamiatky na zašlé časy 33 Hudba, ktorá zmenila svet aj na SNS

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Pohár na vitríne oslávenca 47 Nehorekujú, ale vytvárajú nový tím 48 – 51 Šport na SNS Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Sobotňajší galaprogram folklórnych súborov a sólistov Z maľovanej lády neplánovane trval tri a pol hodiny, lebo účastníkov (aj týchto kovačických), divákov, ale i organizátorov párkrát prekvapil výpadok prúdu, a tak z pomyselnej babičkinej lády folkloristi dolovali umelecké skvosty aj za svetielkovania mobilov trpezlivých divákov. (s. 30) A. Francistyová Foto: J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Umenie verzus biznis

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Ďalšie Slávnosti za nami. S novým pondelkovým ránom zmizla z petrovských ulíc a kultúrnych a pohostinských stánkov tá neobvyklá vrava, ruch, hudba, to trojdňové slávnostné a slávnosťové čaro.

o vojne sú všetci generáli, preto si aspoň tak z postu akéhosi poddôstojníka posvieťme na uplynulé 53. Slovenské národné slávnosti, ktoré prebiehali v dňoch 1. – 3. augusta. Treba si posvietiť, aj ich trochu osvietiť. Lebo pomaly všednú, strácajú to farebné kúzlo, čo z nich robilo tvrdo očakávané príležitosti na veselé a bezstarostné stretávky pri poháriku či šálke rozhovoru so starými známymi, alebo pobavenie pri najkvalitnejších kultúrnych obsahoch. Veľa je v nich diplomacie, protokolárnych záležitostí, príhovorov, referátov... Dokonca aj dojmy a zážitky z pravidelnej folklórnej krásy – zo sobotňajšieho galakoncertu tentoraz riadne naštrbil výpadok prúdu. Nový moment! Doteraz nám koncerty a festivaly na otvorenom vedel prekaziť iba dážď. Tohto leta akoby sme sa však ocitli v subtropickom pásme – odrazu máme pravidelné podvečerné priam monzúnové dažde, búrky s veľkou hrmavicou, aj výpadky prúdu... Mohli organizátori myslieť aj na takúto situáciu... No ale teraz sme všetci múdri. Nie hrmavica, ale havária na elektrickom vedení kdesi za Petrovcom (chceme veriť, že skutočne náhodná) spôsobila tmu v tom najnešťastnejšom čase – krátko po štarte hlavného galakoncertu. Stovky ľudí potme potom vyše hodiny komentovalo: „A Petrovec sa zásobuje prúdom iba z Palanky? Veď my v Laliti ho máme aj z Kuly, aj z Vrbasu...“, „Mal tu byť pripravený agregát...“ „Požičiame si agregát od krutilášov?“ zavtipkoval si kolega esemeskou z druhého konca nocou zahalených školských ihrísk, kde na letnom javisku prebiehal galakoncert... Áno, najväčším absurdom v tej trápnej situácii bolo to, že nielenže hudba zo zábavného parku z neďalekej Vrbary bola často hlasnejšia než tá vo vystúpeniach súborov na SNS (!!!), ale neprestávala ani vtedy, keď sa tu čakalo na prúd... A ani vtedy, keď sa tu tancovalo a spievalo bez mikrofónov a reflektorov – iba za svetielkovania mobilov či príručných vreckových lampášov. Lebo majitelia kolotočov mali rezervný zdroj prúdu... Tohtoročné Slávnosti ponúkli tradične zaujímavé a pestré obsahy, aj príležitosti na srdečné stretnutia, ale aj prekvapivé nie však nepredvídateľné momenty: trošku tmy, trošku dažďa... Do budúcna nedovoľme tejto „vyššej sile“ zastrieť krásu, umenie, ľudskosť, srdečnosť, ktoré patria na Slovenské národné slávnosti. V prípravách odteraz treba myslieť nielen na alternatívne miesto usporiadania podujatí v prípade neprajného počasia, ale aj na rezervný zdroj prúdu. Keby niečo... Anna Francistyová

Tlačí: Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 32 /4607/ 9. 8. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

Diplom

Žiada si to vytrvalosť

Michal Ďuga

Anna Lazarevićová

ráve sa skončili tohtoročné Slovenské národné slávnosti, ktoré, ako vieme, sú aj národným sviatkom nás – tunajších Slovákov. Pritom sme sa takmer celý týždeň, koľko približne tieto sviatky trvajú, cítili vznešene, lebo početní vzácni hostia a návštevníci tohto podujatia vyjadrovali len pochvalné slová o našej práci a jej výsledkoch, o našom inšpiratívnom živote pre Slovákov v ostatných kútoch sveta. Stále bola totiž vyzdvihovaná tá naša schopnosť prežiť na tomto území také dlhé časové obdobie, a pritom si uchovávať svoj materinský jazyk, svoju kultúru a tradície. Dokonca teraz sa čoraz častejšie k tomu pridáva aj určitý aspekt modernosti, lebo – aký to zázrak – držíme krok s dobou, v ktorej žijeme, a uplatňujeme a využívame všetky vymoženosti súčasnej doby a súčasného života, čo sa potom – na všeobecné prekvapenie – prejavuje aj v kultúre, vzdelávaní a médiách. Veruže tak! Akoby mladí ľudia z tohto územia boli zaočkovaní proti navštevovaniu početných škôl a neboli schopní absorbovať do seba tú múdrosť, ktorá sa im počas štúdií ponúka. Dokonca ako by sa z toho neprekvapovali, keď je pre nich nevyspytateľnou záhadou aj to, že taký veľký počet mladých ľudí – tunajších Slovákov – vôbec niečo aj študuje, a pritom si následne hľadá aj nejaké zamestnanie. Síce už prešli tie časy, keď sa mladým ľuďom hovorilo, len nech študujú a po získaní diplomu nech sa vrátia späť do vlasti. Teraz sa im to už priamo neradí. Veď načo, aj tak tu nenájdu zamestnanie, lebo je tých pracovných príležitostí čoraz menej. Veríme len, že sa niekde v kuloároch predsa nenájde to „pravé“ riešenie pre túto situáciu: potreba utrhnúť študentom štipendiá, aby sa konečne potlačil ten ich hlad po vedomostiach, a tým aj možnosť, aby získali diplom, ktorý je, veruže, iba kameňom úrazu ich nezamestnanosti.

www.hl.rs

a hlavný dosah vlády premiéra Vučića možno považovať jeho pevnú odhodlanosť zaznamenať úspechy v realizácii plánov. Za sto dní viac od toho sa sotva dosiahlo. Lebo plány, aké premiér chce uviesť do života – predovšetkým tie o inakšom, lepšom, krajšom, slovom zmenenom Srbsku – potrebujú oveľa viac než pevné predsavzatie a viac než sto dní.

V uplynulom trojmesačnom období vláda ukázala, ako zdôraznil premiér, že sa môže uviesť do pohybu niečo, čo desaťročia nefungovalo. „Musíme prejaviť vytrvalosť v uskutočňovaní plánu, o ktorom vieme, že nám prinesie lepšie Srbsko od toho, v ktorom žijeme dnes,“ povedal Vučić. Z príležitosti prvých sto dní vláda v nedeľu 3. augusta navštívila Bačko Gradište. Rovnako ako nedávno do Nišu, ministri aj tentoraz cestovali autobusom, ale to už nebol žiadny zázrak. Ani tlačovku pod holým nebom, na ktorej aj prítomní občania mohli klásť otázky, nikto nepovažoval za ktovieakú výstrednosť. Koniec koncov premiér už v Niši jasne dal najavo, že pre vládu sú všetky mestá v Srbsku rovnako významné. A prítomnosť medzi ľuďmi je okrem toho vždy vítaná – to, čo je známe a blízke, nemôže byť



strašné alebo neprijateľné. Keď vám premiér osobne povie, čo má na mysli, keď vysvetlí, čo sa musí vykonať a vydržať, aby nám raz bolo lepšie – kto by ho nepodporil? Je pravda, že zníženie platov a penzií je len začiatok a že nás skutočné zmeny ešte len očakávajú, avšak správne zabalené a dávkované budú aspoň trochu znesiteľnejšie. Nikto už nebude ochraňovať zaháľačov, povedal premiér, pretože sa bude rátať len práca a úspech. A vláda bude všemožne podnecovať domácich podnikateľov, sedliakov, robotníkov a podnikateľský duch. Lebo budúcnosť je v súkromnej práci, v súkromnej iniciatíve, a preto sa musí vyrovnať práca a povinnosti v súkromnom a vo verejnom sektore. Už sa viac nesmie stať, že platy vo verejnom úseku budú o 50 či 60 percent vyššie než platy v súkromnom úseku, sľúbil premiér Vučić. V súvislosti s najväčšími problémami, medzi ktoré toho času patrí rozpočtový deficit a postavenie podnikov v reštrukturovaní, premiér zdôraznil, podobne ako v predvolebnej kampani, že vláda dodrží plán reforiem, že Srbsko bude mať stabilné financie a že – nezbankrotuje. „Pred sebou máme úlohu postarať sa o podniky v reštrukturovaní. To už nie sú podniky v reštrukturovaní, ale podniky, ktoré zbankrotovali a kto-

rých máme 160, udržiavaných len vďaka štátnej pomoci. O značný počet podnikov sa postaráme a pokúsime sa riešiť otázku robotníkov FAP, 14. októbra, Simpa a Železiarne,“ uviedol premiér. Napriek tomu, že zo spolu sto dní vláda sa štyridsať dní zaoberala riešením situácie vyvolanej májovými záplavami, predsa sa jej podarilo zo spolu 42 zákonných aktov doteraz schváliť 32 zákonov. Zmeny nebudú ľahké, ale sú nevyhnutné. Preto je takisto nevyhnutné, aby sa občania a syndikáty pripojili a podporili uskutočňovanie stanovených cieľov. Asi tak doterajšiu a budúcu prácu svojho kabinetu vidí premiér Vučić. Odborníci nepopierajú, že vláda sa počas prvých sto dní väčšinou uberala správnym smerom, zvlášť z hľadiska riešenia niektorých veľkých a mimoriadne významných problémov. Mnohí však zdôrazňujú, že prvým predpokladom každého rozvoja je vypracovanie jasnej ekonomickej stratégie, ktorá srbskému hospodárstvu ešte stále chybuje. Doterajší minister ekonomiky Dušan Vujović sa práve stal ministrom financií namiesto Lazara Krstića, čo znamená, že ekonomiku v najbližších dňoch nemá kto viesť. A že ekonomike to ani trochu neprospeje.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DRAGANA DIMITROV, RIADITEĽKA PROJEKTU ZAPÁJANIE RÓMSKYCH ŽIAKOV DO STREDNÝCH ŠKôL V APV

Široký záber Oto Filip – Čo považujete za najväčší úspech projektu, v čele ktorého ste boli? – Predovšetkým ide o to, že výsledky, ktoré sme dosiahli, svedčia, že stúpol počet žiakov rómskeho pôvodu, ktorí sa zapisujú a úspešne ukončujú stredné školy. Zároveň sa zvýšil počet rómskych detí na všetkých úrovniach vzdelávania: od predškolských ustanovizní až po fakulty. Tak náš naj-

Informačno-politický týždenník

lepší rómsky študent Mirka Kaldaraš, ktorý tiež bol účastníkom projektu, uvádza, že mu štipendium často bolo jediným zdrojom príjmov. A že mu vlastne umožnilo, pomohlo zostať vo vzdelávacej sústave. Cez rozhovory s našimi mentormi sme sa dozvedali viac o hmotnej situácii štipendistov, o tom, ako sa tešia na dátum výplaty, lebo im to znamenalo veľa: aj keď šlo o zadováženie školských pomôcok,

aj keď šlo o realizovanie základných životných potrieb. Teda veľmi je dôležitá skutočnosť, že projekt pomohol žiakom zostať vo vzdelávacej sústave. Dokladom toho je i štatistika: asi každý štvrtý rómsky žiak pred projektom odchádzal predčasne zo školských lavíc. Počas posledných sedem rokov percento odchodu bolo až sedemkrát menšie: okolo 3,5 percenta. Netreba zabúdať, že projekt trval celé roky, že zahrnul približne deväťsto štipendistov, deväťdesiat škôl a rovnako toľko mentorov. Znamená to, že mal ozaj široký záber a že nebolo ľahko pospájať všetkých jeho účastníkov v záujme uspokojenia rôznych a rozmanitých školských záujmov a potrieb rómskych žiakov. • TÝŽDEŇ •

SLÁVNOSTNÉ ZASADNUTIE NRSNM

Významné uznania pre jednotlivcov a kolektívy Jasmina Pániková

vitelia oblastí, ktoré sú v kompetencii Národlávnostné zasadnutie nostnej rady – z oblasNárodnostnej rady ti kultúry, vzdelávania, slovenskej národinformovania a úradnostnej menšiny v prvý ného používania jazydeň Slovenských náka a písma. rodných slávností bolo Cenu NRSNM za jedinečnou príležitosceloživotný prínos ťou udeliť ceny, plakety k zachovaniu, rozvoju a čestné uznania NRSNM a prezentácii národtak jednotlivcom, ako aj nostnej kultúry slokolektívom, ktorí praco- Cenu NRSNM za celoživotný venskej národnostvali a pracujú na zveľaďo- prínos dostala aj Dr. Mária nej menšiny v Srbsku vaní kultúry, vzdelávania Myjavcová dostali Dr. Mária Mya informovania. javcová a Víťazoslav Pri tejto príležitosti v sieni Gymnázia Hronec. V rovnakej kategórii cenu Jána Kollára predsedníčka NRSNM dostala aj NVU Hlas ľudu, a to za výniAnna Tomanová-Makanová zdôraz- močný prínos k zachovávaniu, rozvoju nila, že vlani po prvýkrát udelili ceny a prezentácii národnej a kultúrnej idenustanovizniam a osobnostiam zo tity slovenskej národnostnej menšiny Srbska a Slovenska, ktoré dopomohli v Srbsku pri príležitosti 70. výročia. k vytváraniu Národnostnej rady, k jej Plakety NRSNM za prínos k rozkultúrnej autonómii, a v tomto roku voju kultúry, informovania a vzdeceny dostali naše ustanovizne, jed- lávania udelili trom ustanovizniam, notlivci a združenia občanov, ktorých resp. združeniam. Zlatou plaketou sa odmenili k ich jubileám alebo za ich ovenčila Galéria Zuzky Medveďovej, celoživotnú odbornú prácu. a to za prínos k rozvoju kultúry, resp. O udelení cien, ktoré boli rozdele- výtvarného umenia vojvodinských né v troch kategóriách, rozhodovala Slovákov pri príležitosti 25. výročia päťčlenná komisia a tvorili ju predsta- založenia; striebornú plaketu získal

VOĽBY NOVÝCH ČLENOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD 26. OKTÓBRA. Podpredsedníčka vlády Srbska a ministerka štátnej správy a lokálnej samosprávy Kori Udovički (na snímke) oznámila v utorok, že voľby do rád národnostných menšín budú vypísané 20. augusta a uskutočnia sa 26. októbra. Na tlačovej konferencii vo vláde Srbska v Belehrade uviedla, že 18. augusta budú dočasne uzavreté osobitné voličské zoznamy, čo prakticky znamená, že sa predstavitelia národnostných menšín môžu do nich zapísať vlastne do 17. augusta. Podotkla tiež, že sa na základe počtu zapísaných voličov rozhodne, či voľby budú prebiehať priamym hlasovaním alebo elektorským spôsobom, ako i to, že po tomto zoznamy budú zase otvorené. Ministerka Udovički vyzvala všetkých príslušníkov národnostných menšín zapísať sa do osobitných voličských zoznamov, a tých, ktorí v uvedených zoznamoch už sú, preveriť, či je s ich zápisom všetko v poriadku. O. F. • TÝŽDEŇ •

program v slovenskej reči Rádia Nový Sad za prínos k rozvoju informovania slovenskej národnostnej menšiny a bronzovú pla- Cenou NRSNM sa ovenčila ketu udelili Asociácii slo- aj naša ustanovizeň venských pedagógov za prínos k rozvoju školstva slovenskej Zornička a Dom kultúry 3. októbra v Kovačici. národnostnej menšiny. Týmito cenami NRSNM nielenže Čestné uznania za prínos k zachovaniu, rozvoju a prezentácii národnost- potvrdila významnú úlohu, ktorú nej kultúry slovenskej národnostnej pre našu spoločnosť majú odmenené menšiny v Srbsku dostali Pavel Mučaji, ustanovizne a osobnosti, ale sa im Matica slovenská v Srbsku, časopis jedinečným spôsobom aj odvďačila.

Aj medzištátne rozhovory na SNS Anna Francistyová

ko aj obvykle po príchode vysokých hostí z pokrajiny, republiky a zo Slovenska na Slovenské národné slávnosti pred ich účasťou v otváracom ceremoniáli bolo najprv ich stretnutie v Zhromaždení obce Báčsky Petrovec u predsedu lokálnej samosprávy. Po rozhovoroch predstaviteľov z V skratke o rozhovoroch predstaviteľov republikovej a pokrajin- dvoch štátov skej úrovne z nášho štátu s rezortnými kolegami zo Slovenska občanov. Aj jubileá, ktoré si tohto roku a z Veľvyslanectva SR v Belehrade i na 53. SNS pripomíname, a spomev piatok 1. augusta vo vstupnej hale nula ich Tomanová-Makanová, B. odzneli vyhlášky pre médiá. O náplni Ondruš potvrdil, že svedčia o tom, že rozhovorov za zatvorenými dverami, tunajší Slováci patria medzi aktívnych ako i o koncepcii tohtoročných Sláv- členov spoločenstva Republiky Srbsko ností hovorili Pavel Marčok, predseda a tešia sa podpore štátnych orgánov. Báčskopetrovskej obce, Anna Tomano- Pravdaže, vo vzájomných rozhovová-Makanová, predsedníčka NRSNM, roch sa hostitelia a hostia zmienili Branislav Ondruš, štátny tajomník i o podpore členov vlády Slovenska v Ministerstve práce, sociálnych vecí srbským integračným ambíciám a čo a rodiny vlády Slovenskej republiky, najrýchlejšieho začlenenia Srbska do a Dragoslav Petrović, podpredseda Európskej únie. V nádeji, že sa to prajne vlády APV a pokrajinský tajomník pre odzrkadlí aj na život slovenskej národvzdelávanie, správu a národnostné nostnej menšiny, ktorý budú aj naďalej spoločenstvá. Podľa slov P. Marčoka podporovať. D. Petrović spomenul hovorilo sa o postavení slovenskej i vklady pokrajinskej vlády do rozvoja národnostnej menšiny, Obce Báčsky a zveľadenia kultúry a vzdelávania Petrovec a o zveľadení spolupráce na slovenského etnika, čo je dôkazom všetkých úrovniach v prospech našich jeho uctievania a rešpektovania. 32 /4607/ 9. 8. 2014

Týždeň REMESLÁ

Čo nahlodáva zlaté dno? Oto Filip

zamestnávania, keďže by bolo menej neremeslách sa najčastejšie roz- zamestnaných, dopráva pri nostalgickom spomí- konca aj vzdelávacia naní minulosti, oveľa zriedka- sústava, lebo by sa vejšie pri serióznych pohľadoch zase mohli otvoriť Zo zasadnutia Sociálno-ekonomickej rady na hospodársku súčasnosť, predseda Združenia remeprípadne budúcnosť. Škoda. selníkov Nového Sadu Slavko Lebo remeselníctvo je odNovaković na nedávnej, v vetvie, v ktorom s relatívne poradí 11. schôdzi Sociálnoskromnými úsporami možno -ekonomickej rady Vojvodiny dosiahnuť pekné výsledky, tak prebiehajúcej koncom júla finančné, ako aj v zamestnav zasadačke číslo 3 pokranosti. Vzhľadom na to trochu jinského parlamentu. zaráža skutočnosť, že sa nový, Členovia uvedenej rady, už existujúci zákon o remektorú tvoria predstavitelia selníctve ťažko pretláča na pokrajinskej vlády, podnikapovrch. teľov a odborárov, jednomyPritom by osoh z jeho seľne schválili návrh postúpiť schválenia mali všetci: spo- Slavko Novaković návrh zákona o remeselnícločnosť, lebo by sa znížil kej činnosti do parlamentnénápor sivej a čiernej ekonómie, brány na školenie niektorých de- ho postupu. O nej sa rokovalo 8. júla remeselníci samotní, lebo by sa ficitných výrobných odborov. Na na schôdzi Sociálno-ekonomickej vyhli nelegálnej konkurencii, úrady všetky tieto skutočnosti poukázal rady Nového Sadu, keď je i schvále-

ný záver, na základe ktorého Rada Nového Sadu vyštartovala s iniciatívou k schváleniu uvedeného zákona na republikovej úrovni. Podnet na zákonnú úpravu tejto oblasti je následne postúpený pokrajinskej Sociálno-ekonomickej rade. Remeslo kedysi možno i malo zlaté dno. Potom ho začala nahrýzať hrdza nepochopenia, natoľko ničivá, že sa stav remesiel a remeselníkov priam zdecimoval v posledných rokoch. Bez ozdravných opatrení toto odvetvie bude živoriť ešte dosť dlho, na jeho a našu škodu. A natoľko bohatí, aby sme mrhali všetkým, čo máme, predsa nie sme. Ani zajtra nebudeme.

OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE

Pomôž si, človeče... O. Filip

me krajinou chudobnou, no neprekáža nám to naďalej robiť v prospech vlastnej škody. Treba sa len pozrieť na uličné osvetlenie v strede Nového Sadu fungujúce v niektorých uliciach uprostred slnečného dňa, na stovky polí, na ktorých sa páli slama, na mnohé spôsoby, ktorými z možného dobrého robíme trvalé zlo. Pritom sme celkovo v energetike na tom na mizine. Aj pre uvedené praktiky, aj pre májové záplavy, ktoré ju riadne zruinovali. Aby všetko bolo ešte horšie, ani s ekológiou nie sme na tom najlepšie. A pritom vážne klopeme na dvere Európskej únie. S prianím meniť, čo sa dá, s vedomím, že náprava nespadne z neba, ale si ju treba zaslúžiť vlastnou činnosťou, Záručný fond APV a Heinrich Boll nadácia (kancelária v Be-

www.hl.rs

lehrade) prezentovali koncom júla zmluvu o partnerstve pri realizácii projektu týkajúceho sa obnoviteľných zdrojov energie, konkrétne (lepšieho) využívania biomasy vojvodinskými poľnohospodármi. Na tlačovej konferencii vo vláde APV pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin hovoril o činnosti a nezanedbateľných výsledkoch Záručného fondu, ktorý je jedinou inštitúciou tohto druhu v Srbsku, riaditeľ fondu Goran Vasić o tom, aké energetické úspory môže znamenať lepšie využívanie biomasy, kým Damjan Rehm Bogunović z Nadácie Heinrich Boll poukázal na základné smery jej činnosti s dôrazom na informovanie o tom, ako sa k možným energetickým zdrojom pristupuje v Nemecku. Projekt bude mať štyri zložky.

Informačno-politický týždenník

Z tlačovej konferencie vo vláde Vojvodiny

Prvým je rozvoj troch modelov využitia energie z poľnohospodárskej biomasy, druhým informovanie farmárov o týchto možnostiach prostredníctvom tematických manuálov, dokumentárneho filmu a návštev desiatich vojvodinských obcí. Treťou časťou je rozvoj a zveľadenie finančných inštrumentov na rast výroby a použitia biomasy, štvrtou zvýšenie stupňa využitia všetkých obnoviteľných zdrojov energie. Základom všetkých aktivít je, samozrejme, zmluva o partnerstve. Odštartovala 1. augusta a má platiť do 1. marca, s možnosťou

predĺženia, ak to budú nakladať potreby. V Srbsku sa dnes asi dve tretiny elektrickej energie produkuje na základe uhlia, čo je aj z energetického, aj z ekologického hľadiska ťažko akceptovateľné. Na strane druhej sú milióny ton biomasy, ktoré sa veľmi málo využívajú. Potenciály obrovské, zostáva sa činiť. Najmä poľnohospodári, ktorí majú najväčšie možnosti lepším využitím biomasy prísť k natoľko potrebnej tepelnej a inej energii. Nie nadarmo sa vraví, pomôž si, človeče! Zvlášť keď to stojí za to. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Význam colnej únie

Obete

ásilie je ako morská vlna: všímate si, že prichádza, no vyhnúť sa jej nemožno. Ste bez možnosti voľby. Zostáva len dúfať, že vás nestiahne na dno... Takto svoje pocity opísala jedna zo žien – obetí obchodovania s ľuďmi. Tohto novodobého javu fungujúceho na princípe ponuky a dopytu. Na strane jednej: nezamestnanosť, chudoba, vojny, politická nestabilita, rodinné násilie, diskriminácia, prianie zutekať čím ďalej hľadajúc aspoň štipku krajšieho života, na strane druhej bohaté a vyvinuté štáty v ére globalizácie, so stúpajúcim dopytom po lacnejších výrobkoch, lacnejšej práci, lacnejších službách... Hoci je prostitúcia najčastejšou formou exploatácie obetí obchodovania s ľuďmi, nie je aj jedinou. Je ich mnoho: nútené práce, nútené žobranie, nútenie do kriminálnych činností, pracovná exploatácia, ilegálne adopcie, obchodovanie s orgánmi, predaj s cieľom uzavierania manželstiev... Až 90 percent identifikovaných obetí obchodovania sú ženy a deti. A zisky z neho sú natoľko závratné, že sa • TÝŽDEŇ •

Oto Filip rýchlo približujú tým z obchodovania so zbraňami a drogami. V záujme boja proti tomuto zlu súčasnej civilizácie, s cieľom upriamiť pozornosť verejnosti na jednu z najrozšírenejších i najťažších foriem narúšania ľudských práv, vlani v novembri je 30. júl stanovený za Deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Podľa údajov Strediska pre ochranu obetí obchodovania s ľuďmi zverejnených koncom júla, v Srbsku v prvom polroku bolo identifikovaných ich 86. Pokrajinský ombudsman v záujme prínosu k odstráneniu tohto zla zrealizoval výskum na tému Detské žobranie vo Vojvodine. A zistil, že stále nie sú zákonné možnosti chrániť tieto deti, najčastejšie zneužívané dospelými. Preto príslušným orgánom odporúča vypracovať na začiatok systém ich evidovania, neskoršie rozpracovať postupy ich sledovania a zabezpečenia opatery, starostlivosti o nich. Je to však len jedna z možností, ako sa čo len trochu vyhnúť ničivej vlne spomínanej na úvod. Ak však tých vlnolamov bude deň čo deň viac, sú aj reálne nádeje, že rozmery súčasného zla začnú postupne klesať. Konečne.

Spoločne v mnohých oblastiach a smeroch

politík k tretím krajinám, ako aj ich postavenia v medzinárodných organizáciách s politikami a pozíciami Európskej únie a jej členských štátov. Zahraničná, bezpečnostná a obranná politika je názov 31. kapitoly. Európska únia založila v roku 2010 svoju diplomatickú službu, teda Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (EEAS) pôsobiacu ako podpora Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť v realizácii európskej Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. EEAS, ktorá je v podstate autonómna vo vzťahu k iným telesám EÚ, má delegácie v celom svete angažujúce sa v prospech občanov Európy. Jedným z jej prvých cieľov

je právna zodpovednosť zabezpečiť zladenosť jej politík s inými politikami Európskej únie. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, ako i Európska bezpečnostná a obranná politika sú založené na právnických aktoch, vrátane právne záväzných medzinárodných zmlúv, ako aj na politických dokumentoch. Právne dedičstvo EÚ v tomto segmente pozostáva z politických deklarácií, stratégií, aktivít a zmlúv. Od krajín uchádzajúcich sa o členstvo sa žiada zlaďovanie s oznámeniami EÚ, prípadne uplatnenie represívnych opatrení, vtedy a tam, kde je to potrebné. (V budúcom čísle: Od finančnej kontroly po iné otázky)

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

Ďalšou, v poradí 30. kapitolou sú vonkajšie vzťahy. Svojou veľkosťou, významom v ekonomickej, obchodnej a finančnej sfére Európska únia je dôležitým aktérom svetovej scény. Realizuje najväčší objem obchodu a je majiteľkou druhej najsilnejšej svetovej meny. EÚ taktiež troví viac ako sedem miliárd eur ročne na pomoc rozvojovým krajinám. To znamená, že sú jej obchodné a partnerské zmluvy späté so skutočne veľkým počtom krajín a regiónov. Aj z tohto vyplýva, že vonkajšie vzťahy majú pre úniu mimoriadny význam. Právny výdobytok EÚ v tejto sfére pozostáva hlavne z priamo záväzného zákonodarstva, ktoré si nežiada prenášanie do národného zákonodarstva. Od štátov, ktoré odovzdali žiadosť o členstvo, sa žiada postupné zlaďovanie ich

Ďuro Varga

ednou z oblastí, kde najlepšie badať oddanosť členov Európskej únie spoločným európskym hodnotám, politikám a štandardom, je kapitola 29, čiže colná únia. Vďaka nej sú zrušené clá na národných hraniciach členov EÚ a vznikla jednotná sústava zdaňovania dovozu. Právny výdobytok EÚ v oblasti colnej únie takmer výlučne pozostáva zo zákonodarstva, ktoré je priamo záväzné pre všetkých členov. Zahŕňa colný zákon EÚ, ustanovenia a dekréty týkajúce sa jeho realizácie, kombinovanú nomenklatúru, spoločné colné sadzby a ustanovenia o klasifikácii sadzieb, colné úľavy, iné dekréty vzťahujúce sa na colnú kontrolu falšovaného tovaru, export kultúrnych statkov, vzájomnú administratívnu spoluprácu v segmente cla a tranzitu...

32 /4607/ 9. 8. 2014

SNS Úcta podnetným výročiam VSTUPNÝ PROGRAM 53. SNS

Anna Francistyová

ak ako sa už stalo ustálenou praxou, úradný začiatok Slovenských národných slávností sa konal v piatok večer, i keď mnohí návštevníci mali už

predkov, ale neochvejne stoja i pred novými výzvami a úlohami. Podnetnými slovami o tohtoročných jubileách vojvodinských Slovákov, ako i v ústrety voľbám do NRSNM auditórium oslovil potom Ivan Bošnjak, štátny tajomník Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy Republiky Srbsko. Branislav Ondruš, štátny tajomník v Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny vlády Slovenskej republiky, uznal, že spomínané výročia „svedčia o životaschopnosti tunajších Slovákov a len počuť o nich je inšpirujúce, úžasné a podnetné“. Potvrdil pritom, že slovenskú vládu nezaujíma len tá úžasná minulosť, ale aj budúcnosť vojvodinských Slovákov. Milivoj Vrebalov, podpredseda Zhromaždenia APV,

Trio z Hložian

nás budúcnosť neprekvapila. Zdar národnému sviatku Slovákov v Srbsku zaželala napokon A. Tomanová-Makanová. V druhej časti vstupného programu SNS Slovo ako hviezda stálica – v príležitostnom umeleckom pásme sa prelínali scénické diania a hudobné čísla s dokumentárnymi zábermi premietanými prostredníctvom

Daniela Greksová z Dobanoviec

plné srdcia dojmov a stretnutí, lebo dovtedy už odznelo niekoľko podujatí z programu národného sviatku Slovákov v Srbsku. Vstupný program tohtoročných Slávností Slovo ako hviezda stálica autorky Annamárie Boldockej Grbićovej prebiehal v sieni SVD, ale i v priamom televíznom prenose v piatok 1. augusta a ovplyvnili ho početné jubileá, ktoré si tunajšia slovenská komunita pripomína tohto roku. Najprv sa obecenstvu prihovorili predstavitelia organizátorov Slávností: Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM a podpredsedníčka Zhromaždenia APV, Vladimír Fekete, podpredseda MSS, a Pavel Marčok, predseda Obce Báčsky Petrovec. Pripomenuli, že zachovávanie národnostnej identity sa čoraz výraznejšie stáva i svetovým trendom, ale vojvodinskí Slováci nielenže zachovávajú posolstvo

www.hl.rs

Na záver spoločná fotka na pamiatku

a Miroslav Vasin, pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, sa tiež pripojili k tvrdeniam, že tradíciu si treba zachovať, aby

Informačno-politický týždenník

videobeamu. Jednotlivé jubileá vojvodinských Slovákov (výročie tlačeného slova, Hlasu ľudu a ďalších tlačených periodík, Novosadského rozhlasu, Slo-

venských národných slávností, petrovskej kníhtlačiarne, kovačického a kulpínskeho divadla, Galérie Zuzky Medveďovej, narodeniny Márie Myjavcovej...) boli spracované v piatich osobitných príbehoch či obrazoch: tlačiarka žita, tlačiareň kníh, tlačiareň didaktická, modrotlač a kríza knihy. „Zľahostajneli sme ku všetkému, čo našim predkom bolo posvätné.“, „Sloboda a naše noviny prišli spolu.“, „Svoje si nedaj, cudzie si uctievaj.“, „Ak anjeli v nebi spievajú, istotne spievajú po slovensky.“... Doznievali v nás slová obyčajných ľudí z dokumentárnych záznamov, tiež citáty, výroky, príležitostné slová, ktoré auditóriu predostreli Danka Hriešiková, Anna Margaréta Valentová, Michaela Kočišová, Miroslav Babiak a Ján Žolnaj. Spevom umelecké pásmo spestrili sólistky Sabína Trbarová, Daniela Greksová, Katarína Kalmárová a dve triá: Jarmila Kolárová, Ľudmila Ragová a Anna Berédiová a Rastislav Struhár, Adam Vladislav Stupavský a Jaroslav Kriška. V tíme autorky scenára A. Boldockej-Grbićovej bola i Andrea Lačoková. Foto: J. Čiep • SNS •

Z 18. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

Priehrštie blahoželaní a za náprstok kritiky Juraj Bartoš

a rozvíja“. Oceňujúc inštitúciu MSS z aspektu historického povedal, že „bez veľkej materiálnej podpory, s veľkým entuziazmom, vyvíjala aktivity v oblasti kultúry, folklóru, vzdelávania, športu“, čo aj ilustroval niekoľkými príkladmi. Dr. Varšo zdôraznil: „Slovenská republika si je vedomá, že je tu najkonzistentnejšia slovenská komunita vo svete, samozrejme, že ju podporuje v plnom rozsahu a hlavne v dimenziách svojich materiálnych a iných možností.

ich aj navštevovať, usno v sieni Slovenského a dodala, vojvodinského divadla pože nie je Dr. Ján Varšo (vľavo) a Michal Spevák síce čas asi dvojhodinového tomu vždy nepolemizovali, ale stanoviská tak trochu predsa len skrížili matičného snemovania hrmavitak. cu v jeho závere priamo predsa Zástupca predsedu Úradu pre najmä konštatáciou, že existuje nijako nenaznačovalo. Nikto však Slovákov žijúcich v zahraničí Peter „určitý medzištátny dlh, z ktorého ňou, aspoň z domácich, nebol Prochácka o. i. poznamenal: „Aj by značne malo naše národné spoosobitne prekvapený. Zarachotidnešné podujatie upozorňuje, ločenstvo prosperovať“ a spýtal sa, lo, keď slovo pod bodom Rôzne že Matica je opäť v centre slo- čo je s ním, t. j. s realizáciou sľubu? dostal prvý predseda obnovenej Veľvyslanec Varšo reagujúc na venského národného diania vo Matice slovenskej v Juhoslávii Vojvodine, pričom je aj význam- vystúpenie Speváka zdôraznil: Michal Spevák, a to tak, že k honým partnerom nášho úradu, „Zbavme sa mýtu v tom zmysle, že vorni druhý raz priministerstiev a inšti- si myslíme, že tieto peniaze sú tuto stúpil veľvyslanec túcií na Slovensku, na pódiu a najzodpovednejšia je MATIČNÉ OCENENIA A UZNANIA Slovenskej republiky ktoré plnia vládne Slovenská republika, Národnostv Srbsku Dr. Ján VarVyznamenanie čestný člen MSS získali: Viera Boldocká, Kata- úlohy vo vzťahu ná rada, Veľvyslanectvo, Matica šo. Dovtedy možno rína Kunčáková – obe z Petrovca, Katarína Hrkľová, Komárno, k našim krajanom. slovenská – preto, že nič nerobia, aj viac než sto duší SR, a Andrej Lenhart z Vojlovice (posthumne). V dnešnom skomer- aby tie peniaze zdvihli a pomohli (zo zdravotných dôUznania za dlhodobú a úspešnú činnosť v Matici si odniesli: cializovanom svete slovenskej komunite.“ Spresniac, vodov nebola medzi Pavel Turan zo Šídu, Zdenka Chalupková, Rastislav Labát – matičiari ukazujú, že ide o dlh z roku 1994 vtedajnimi predsedníčka obaja z Petrovca, Eva Naďová z Vojlovice, Ján Zorňan z Lalite, že bez odriekania šej socialistickej Juhoslávie voči MSS Katarína Me- Miroslav Hromčík, Mária Vršková Jonášová – obaja z Bieleho sa a obetovania Československu, povedal, že stále legová-Melichová) Blata, Ondrej Stupavský z Hložian, Martin Marček, Pavel Jaško vlastného pohodlia „existujú právne pochybnosti“, sledovalo dianie – obaja z Kovačice, Paulína Folťanová, Vieročka Marčeková – nie je možné napĺ- ktoré musia spoločne riešiť Slop r i p o m í n a j ú c e obe z Hajdušice, a Helena Bartošová z Aradáča. ňať a uskutočňovať vensko a Srbsko. Vrhajúc svetlo na tichý tok neďalekéOsobitné uznania za zásluhy na poli umenia a národných matičné ideály Slo- temnú kauzu dodal: „Určite nie je ho potôčika Begeja. tradícií udelili: Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov vákov vo Vojvodine.“ na slovenskej strane, aby nemala V mene predsedníc- v Novom Sade, Viere Benkovej z Petrovca, Kataríne MelePredseda Sve - záujem na vyrovnaní a na tom, aby tva Matice sloven- govej-Melichovej, Tomášovi Brezinovi, Kristíne Gajanovej, tového združenia sa ten dlh nejako zrealizoval. Čakáskej v Srbsku všet- Vladimírovi Kolárikovi, Evke Brezníkovej – všetci z Vojlovice, Slovákov v zahrani- me odpoveď a tlačíme na srbskú kých účastníkov na Eve Taubertovej z Padiny, Jánovi Zvarovi z Aradáča a Jánovi čí Vladimír Skalský stranu, aby nám ju dala. Dúfam, že 18. schôdzi Zhro- Slávikovi z Kysáča. ocenil slovenskú tieto prostriedky raz budú využité maždenia Matice Plaketu Dr. Janka Bulíka ako najúspešnejší športovec v komunitu v Srbsku v prospech slovenskej komunity, slovenskej v Srbsku roku 2013 získal stolnotenisový hráč a tréner Pavel Turan ako najkompaktnej- preto, že je dosiahnutá predbežná privítala Mária An- z Báčskeho Petrovca. šiu a najživotaschop- dohoda.“ drášiková. Predtým Prihovorili sa aj iní vzácni hostia: nejšiu v celom svete. Marína Zahorcová z Hložian za- Som hlboko presvedčený, že slo- Spolu s členom predsedníctva predseda Slovenskej samospráspievala pesničku a Petrovčan venskosť vo vojvodinskom pros- Matice slovenskej (na Slovensku) vy v Maďarsku János Fuzik, prvý Rastislav Labáth predniesol báseň. tredí funguje, že bude prekvitať.“ Stanislavom Bajaníkom odovzdali podpredseda Zväzu Slovákov Po voľbách pracovného predsed- Záverom vyjadril presvedčenie, MSS dar – Cyrilo-metodský reliéf. a Čechov v Rumunsku Pavol Hlásníctva ihneď, bez prejavu nieko- že „raz príde do toho štádia, keď Koncentrické kruhy takmer úpl- nik, prodekan Fakulty politických ho z členov predsedníctva MSS, Srbská republika, Vojvodina a slo- ne miernej hladiny slávnostnej vied a medzinárodných vzťahov nasledovali pozdravné príhovory. venská komunita sa prostriedkom schôdze sa dali do pohybu, keď v Banskej Bystrici Branislav KoVeľvyslanec Slovenskej republi- transformácie dostanú do rodiny sa mikrofónu ujal Michal Spevák váčik. Návrh čestného predsedu ky v Srbsku Dr. Ján Varšo podčiar- krajín Európskej únie“. a vytriasol celý bal otázok a postre- MSS Rastislava Surového, aby kol, že MSS s tunajšou Slovenskou Predsedníčka NRSNM Anna hov. Zaujímalo ho, či MSS dostane zhromaždenie poslalo pozdravný evanjelickou a. v. cirkvou a ško- Tomanová-Makanová povedala, status verejného významu, znovu list dobrodincovi Ľudovítovi Milami „tvorí trojnožku, na ktorej že rada „veľmi dobre spolupra- a zase upozornil na fakt, že „slušní šíkovi, schválili potleskom. Mária je postavená slovenskosť tuto cuje s MSS na všetkých úrov- odchádzajú, mladí, školení taktiež, Andrášiková prečítala pozdravné v srbskom prostredí a je tu aj niach“ a zároveň uviedla zopár a týmto spôsobom sa naše spo- listy nedávneho prezidenta SloNárodnostná rada, ktorá sa za po- príkladov. Prejav zakončila kon- ločenstvo oslabuje“, a že „cenzúra venskej republiky Ivana Gašparosledných desať rokov tiež pričinila štatáciou, že kultúrne podujatia jestvuje i v našom spoločenstve“. viča a predsedu Matice slovenskej o to, že slovenskosť sa udržiava treba nielen organizovať, ale Pozornosť prítomných pošteklil Mariána Tkáča.

• SNS •

32 /4607/ 9. 8. 2014

SNS DNI SLOVENSKÉHO ZAHRANIČIA V SRBSKU

Krajanským autobusom s jedenástimi vlajočkami

Krajania v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov

Monika Necpálová

nizácií z Európy spoznať tunajší spôsob a je podľa predsedu SZSZ Vladimíra života bolo niečo mimoriadne. Skalského v podstate aj nedostižným a stene visí mapa. Pozerá jazernými Dni slovenského zahraničia sa konajú vzorom. „Slováci vo Vojvodine by si očami, v ktorých sa zračí odraz už po piatykrát. Po Izraeli, Maďarsku, zo všetkých najviac zaslúžili zápis do slovenských štítov. Odraz svetskej Poľsku, vlaňajší organizátor Ukraji- Guinessovej knihy rekordov v schopkrásy, čo zrodila Slovákov s túlavými to- na odovzdal štafetu Srbsku. Spolo- nosti prežiť, keďže po štvrťtisícročí pánkami. Koľkí z nich sa vydali do sveta? čenského zážitku veľkého významu si uchovávajú svoju slovenčinu. My Čo ich tam zviedlo? Hovoriť by o tom pod hlavičkou Svetového mohla Temža, lány obilia na balkánskej združenia Slovákov v zarovine i kopce severských štátov. hraničí (SZSZ) sa zúčastnil Verte či nie, mapu plnú najsloven- aj podpredseda Úradu pre skejšej Slovače mali sme možnosť doko- Slovákov žijúcich v zahraninale preskúmať v prvý augustový, a to čí (ÚSŽZ) Peter Prochácka: rovno slávnostný víkend vo Vojvodine. „Na podujatí tohto druhu Jedným autobusom totiž do Báčskeho som po druhý raz. Už vtedy Petrovca prišli v piatok popoludní 1. ma veľmi zaujalo svojou augusta slovenskí krajania z rôznych spontánnosťou a neforkútov Európy. Pozrime sa ešte raz na málnosťou. Podobne ako tú mapu a buďme presní: Počas Dní na Zakarpatsku je to aj tu slovenského zahraničia v Srbsku sa v Srbsku. Ide o veľmi dobrý s krajanmi žijúcimi vo Vojvodine zo- projekt SZSZ. Jednak sa Plaketu NRSNM z rúk Anny Tomanovej-Makanovej známili Slováci, ktorí pôsobia v Českej Slováci navzájom lepšie Svetovému združeniu Slovákov v zahraničí republike, na Ukrajine, v Maďarsku, spoznávajú a súčasne majú preberal jeho predseda Vladimír Skalský Rumunsku, Taliansku, vo Veľkej Británii, možnosť vidieť, ako žijú sme si však práve na tomto ročníku Dní slovenského zahraničia všímali snahu o modernosť. Táto komunita má nielen tradičné hodnoty, ale žije veľmi moderným, štruktúrovaným spôsobom v oblasti kultúry, vzdelávania a médií.“ Dni slovenského zahraničia prinesú snáď aj ďalšiu spoluprácu medzi krajanmi. „Odchádzame s dohodnutou výstavou kovačickej insity. Verím, že čoskoro bude vystavovaná v Slovenskom dome v Prahe,“ spomína predseda SZSZ a dodáva: „Aj ďalší účastníci zájazdu dohovárali účinkovania. Krajania zo Štokholmu zas stretli v Kovačici celkom náhodne muzikantov, ktorí už predtým hrali u nich vo Švédsku.“ Hostiteľom Dní slovenského zahraničia v Srbsku bola Národnostná Krajanský autobus sa zastavil aj pred Pamätným domom Martina rada slovenskej národnostnej menšiny Jonáša v Kovačici v Srbsku a v rámci pobytu zabezpečila Švajčiarsku, Švédsku, na Malte. Hoci dolnozemskí Slováci vo svojom kaž- celý rad aktivít. Zážitkom pre hostí zo niektoré slovenské krajanské komunity dodennom živote.“ zahraničia bol program Slovenských sú bližšie slovenskému obyvateľstvu Tunajšia komunita môže byť pre národných slávností v Petrovci. Galav Srbsku, pre mnohých z tridsiatky Slovákov v ostatných krajinách in- program priniesol svedectvo o tom, zástupcov krajanských spolkov a orga- špiratívna. Má špecifické podmienky aký majú tunajší ľudia vzťah k svojej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kultúre. „Hostia prišli už v piatok, keď sa zúčastnili na slávnostnom zasadnutí Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Národnostná rada odovzdala Svetovému združeniu Slovákov v zahraničí bronzovú plaketu, ktorú mali dostať pôvodne už vlani,“ oboznamuje nás Svetlana Zolňanová, regionálna tajomníčka pre juhovýchodnú a východnú Európu vo Výkonnej rade SZSZ, dodávajúc: „Predstavitelia SZSZ prijali pozvanie na hlavný otvárací program. Sobotu strávili v Báčskom Petrovci, v nedeľu sa zúčastnili na slávnostných službách Božích.“ V Novom Sade navštívili Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Kovačickú insitu im prezentovali v Galérii Babka a Galérii insitného umenia. Všetkých ohúril aj novootvorený Jonášov dom. Tu zaujímavé historky o maliarovi rozprával aj sprievodca výpravy Vladimír Valentík. Spoločne s ním sprevádzal krajanov i Ladislav Čáni. Krajanský autobus sa cestičkami dostal až pod belehradský Kalemegdan. Neskoro večer zavítal do Báčskej Palanky, kde už v Slovenskom dome rozvoniaval burek. Legislatíva v každej krajine je iná, ale jedni od druhých sa vždy môžeme poučiť a dodávať si navzájom hybnú silu. Zazneli návrhy, že na nasledujúce Dni slovenského zahraničia sa dobrodružný krajanský autobus vydá do Českej republiky. No ešte predtým v októbri tohto roku sa stretnú zástupcovia krajanov na Generálnej rade SZSZ. Výzvou vo všetkých oblastiach od kultúry, cez vzdelávanie v slovenskom jazyku, podporu krajanských médií až po dôležité politicko-diplomatické otázky je teda podporovať v maximálnej miere medzištátnu spoluprácu. Snahy všetkých zainteresovaných strán ocenia nielen zástupcovia krajanských spolkov, ale v prvom rade každý jeden Slovák žijúci v zahraničí. A pokiaľ bude úsilie Slovákov na Slovensku i v cudzine korunované reálnymi úspechmi, byť krajanom bude dvojnásobná radosť. • SNS •

ZO STRETNUTIA SLOVENSKÝCH DOLNOZEMSKÝCH UČITEĽOV

Úspechy zverencov napĺňajú učiteľské srdcia Katarína Gažová

radičné Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov počas SNS bolo usporiadané vo veľkej sieni Zhromaždenia obce B. Petrovec. Prítomných na stretnutí, menovite vzácnych hostí zo zahraničia a z domova privítala a program moderovala predsedníčka Osvetovej komisie MSS Anna Medveďová. Po tom, čo predsedníčka predostrela program stretnutia, nasledovali príhovory hostí. Po príhovore veľvyslanca SR v Belehrade Jána Varšu hovoril predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský, ktorý medziiným pripomenul, že na Slávnosti do Petrovca prišli s tridsaťčlennou delegáciou predstaviteľov Slovákov z Veľkej Británie, Talianska, Malty, Maďarska, Švédska, Ukrajiny, Česka a Švajčiarska, aby sa poučili o tunajšej slovenskosti, ktorá, pravdaže, pretrváva aj vďaka pôsobeniu školstva ako dôležitého segmentu života tunajších Slovákov. Ďalej sa prítomným prihovorili PaedDr. Svetlana Zolňanová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, a Mária Katarína Hrkľová, predsedníčka občianskeho

združenia Dotyk ľudskosti a bývalá osvetová pracovníčka, ktorá medziiným pripomenula, že úspechy zverencov sú zároveň i úspechy učiteľov a napĺňajú ich učiteľské srdcia. Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov v roku 2014 ako pravidelného podujatia SNS štartovalo prezentáciou úspechov práce Základnej školy 15. októbra v Pivnici v podaní profesoriek tejto školy Gabriely Gubovej a Karolíny Kalkovej. V pokračovaní podujatia profesorka triednej výučby petrovskej školy Miluška Anušiaková-Majerová prečítala text Život v službách vedy Jaroslava Labáta, univerzitného profesora, vedca a prieskumníka, pôvodom z Petrovca, žijúceho a pôsobiaceho v Belehrade. Vedúca Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade Dr. Jarmila Hodoličová mala pútavú prednášku na tému Prvé učebnice našich autorov v slovenskom jazyku vo Vojvodine a Dr. Anna Makišová, profesorka tohto oddelenia, o stredoškolských učebniciach zo slovenského jazyka profesorky Márie Myjavcovej. Božena Levárska, vychovávateľka v PU Včielka Petrovec a zároveň predsedníčka Združenia vychováva-

teľov, prednášala na aktuálnu tému Inovatívne digitálne Na Stretnutí učiteľov odznel i výstižný príhovor pomôcky v predškol- Vladimíra Skalského, predsedu Svetového ských ustanovizniach združenia Slovákov v zahraničí v záujme zachovania identity. Okrem spomenutých predná- níčka Asociácie slovenských pedagógov šok do brožúrky, ktorú organizátori vy- vo Vojvodine. Bohatá náplň stretnutia slovenských dali ku stretnutiu učiteľov, sú zaradené i texty: Mgr. Edity Pečeňovej Regionálna dolnozemských učiteľov bola popretkákultúra vo výučbe slovenského jazyka v vaná výstupmi orchestríka pôsobiaceho Maďarsku a texty o laureátoch Ceny pri Komornom zbore Zvony a ZŠ Jána Samuela Tešedíka, o Oľge Suchánskej Kollára zo Selenče pod vedením Leonó– autorov Pavla Hlásnika a Ľudmily ry Súdiovej a tiež úspešnej petrovskej Šomrákovej, o Jánovi Kaňovi z pera huslistky Maríny Cerovskej. Záverom Kataríny Melegovej-Melichovej a o Edite stretnutia udelili osobitné uznania za Pečeňovej z pera Zuzany Koruniakovej. zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, Pred udelením osobitných uznaní výchovy a zveľaďovania slovenského zaslúžilým pedagógom profesor dejín jazyka a jazykovej kultúry učiteľom a pev Starej Pazove Jaroslav Miklovic navrhol dagógom: Tatiane Korošovej, Andrejovi zoskupeným učiteľom, aby doteraz Medveďovi, Miloslavovi Struhárikovi, nepomenované ocenenie pre učiteľov, Tatiane Spevákovej a Anne Fejdiovej, ktoré udeľujú na stretnutiach počas SNS, všetkým z B. Petrovca, potom Márii pomenovali menom Ferdinanda Ferda Zolňanovej zo Selenče, Anne Lešťanovej Klátika, významného dejateľa pôvodom zo Starej Pazovy, Lýdii Mravíkovej, Anne zo Starej Pazovy, ktorý medziiným bol Kukučkovej a Anne Pišpeckej z Kovačice, prvým zostavovateľom slovenských Márii Nosáľovej a Anne Povolnej z Padiučebníc mimo Slovenska. Tento návrh ny. V mene odmenených sa poďakoval podporila i Mária Andrášiková, predsed- prof. Andrej Medveď z Petrovca.

PREZENTÁCIA KNÍH SLOVENSKÝCH AUTORIEK

Písané slovo ako most spolupráce Elena Šranková

sobotu 2. augusta v sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec členky Asociácie slovenských spolkov žien v rámci SNS usporiadali tradičnú prezentáciu kníh slovenských autoriek, ktoré vyšli medzi dvoma Slávnosťami. Tentoraz prezentovali sedem titulov autoriek zo Srbska, Maďarska a Rumunska. Medzi dvoma slávnosťami totiž vyšli knihy: Zuzany Čížikovej Literárna tvorba Jána Labátha, Kataríny Maruzsovej Šebovej z Maďarska Kontúry prózy Slovákov v Maďarsku, Viery Benkovej Perličky minulosti, Márie Kotvášovej-Jonášovej Višňový lekvár, Blanky Fábryo• SNS •

vej Hlas krvi, Kvetoslavy Benkovej Tichá noc, svätá noc a Anny Kaliankovej z Rumunska Krištáľová rieka slov. Prítomných na tomto podujatí pozdravila Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ. Ako povedala, cieľom tradičnej prezentácie je mocou písaného slova preklenúť hranice a vystavať mosty spolupráce dolnozemských žien. Povzbudivými slovami, zvlášť pre spisovateľky, sa prihovoril Ján Varšo, veľvyslanec SR v Belehrade, ktorý uznal, že k literatúre a spisovateľom mal vždy veľkú úctu. Jednotlivé tituly, ale i autorky, predstavila Mária Gašparovská, tajomníčka ASSŽ, za pomoci Hany a Jaroslavy Slavkových, Mirjam Murtínovej, Moniky

Spoločná fotografia autoriek a organizátoriek Bažaľovej a Eleny Vrškovej, ktoré čítali úryvky z prezentovaných kníh. Medzi hosťami, ktorí svojou prítomnosťou poctili toto podujatie, boli Oľga Beňová, konzulka SR v Srbsku, Olga Lauková, riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici s delegáciou, Vladislav Ivičiak, farár petrovský, a členky slovenských spolkov žien. Treba spomenúť, že uvedená knižnica zo Slovenska k tejto príležitosti prispela knižným darom pre deti. Dychový orchester SEAVC Báčsky

Petrovec a Komorný zbor Musica viva prispeli k tomu, aby na dobrú náladu prítomných okrem hovoreného slova vplývali aj krásne príležitostné pesničky. Snáď najslávnostnejšími chvíľami tohto podujatia bolo udelenie Ďakovného listu a kytice prítomným autorkám, ktoré na záver mali príležitosť prihovoriť sa prítomnému obecenstvu, ale aj poďakovať sa Asociácii slovenských spolkov žien a dievčinám i ženám, ktoré čítali úryvky veľmi pútavým a umeleckým spôsobom.

32 /4607/ 9. 8. 2014

SNS STRETNUTIE SLOVENSKÝCH NOVINÁROV

V znamení udelenia cien a (auto) cenzurovanej debaty?

Odmenené novinárky: Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Svetlana Surová a Annamária Boldocká-Grbićová

Jasmina Pániková

retí deň Slovenských národných slávností je už tradičným dňom Stretnutia slovenských novinárov, profesionálnych a tých, ktorých novinárske remeslo stále láka. Spoločnou organizáciou Asociácie slovenských novinárov a Výboru pre informovanie NRSNM zhromaždili sa novinári, a to nielen s cieľom priateľského posedenia, ale aj svojou prítomnosťou preukázať úctu odmeneným kolegom súťaže ASN a Anny Nemogovej Kolárovej a podebatovať na určité témy. Udelenie cien najúspešnejším novinárom 5. ročníka súťaže ASN v tomto roku zakomponovali do programu stretnutia. Hodnotené boli príspevky printové, rozhlasové a televízne z oblasti publicistiky emocionálneho typu. Zaslaných bolo 18 príspevkov od 8 novinárov, z čoho iba dva boli rozhlasové, štyri televízne a dvanásť bolo uverejnených v tlači. V porovnaní s minulým rokom, keď sa zúčastnilo 18 autorov a zaslaných bolo 32 príspevkov, vidno, že záujem novinárov o túto súťaž viditeľne klesá. Tohtoročné príspevky hodnotila komisia v zložení Monika Necpálová (predsedníčka), Anna

www.hl.rs

Simonovićová a Anna Funtíková neudeliť v tejto kategórii Cenu (členky), ktorá prihliadala nielen na Ondreja Krásnika, avšak špeciálne výber témy, ale aj na jej odborné uznanie v tejto kategórii dostal spracovanie, čistotu jazykového Ivan Klinko za príspevok 240 rokov prejavu a štylistickú úpravu, au- od príchodu Slovákov do Kysáča. torský názor, aktuálnosť príspevku Neudelili iba ceny súťaže ASN. v čase jeho zverejnenia a pod. Vzhliadnuc na všetky tieto aspekty na komisiu najviac zapôsobil text Vladimíry Dorčovej-Valtnerovej, ktorá sa v kategórii profesionálni slovenskí novinári do 35 rokov stala nositeľkou Ceny Vladimíra Dorču za príspevok Vánok minulosti, dreva a dobročinnosti. V rovnakej kategórii špeciálne uznanie dostala Svetlana Surová za televízny príspevok Súvaha účinnosti Zákona o cestnej doprave v Srbsku. V kategórii profesionálni slovenskí novinári Irina Samopjan – nositeľka Ceny Anny ponad 35 rokov Cenu Nemogovej-Kolárovej Jána Makana st. získala Annamária Boldocká-Grbićová Po tretíkrát odmenili laureáta Ceny za televízny príspevok Samohyb. Anny Nemogovej-Kolárovej za V kategórii neprofesionálni sloven- najlepší príspevok o Slovákoch skí novinári vo veku 16 až 35 rokov uverejnený v neslovenskej reči. Príkomisia posudzovala iba jeden spevky hodnotila komisia v zložení príspevok, a preto sa rozhodla Rastislav Durman, Anna Jašková

Informačno-politický týždenník

a Vladimíra Dorčová-Valtnerová a podľa nich najlepší príspevok zaslala Irina Samopjan. Reportáž Bunari u Padini zapôsobila najmä autorským postojom, aj keď sa, ako predseda komisie R. Durman povedal, zdá, že sú v popredí padinské studne, hlavnými aktérmi príspevku sú občania Padiny, ktorí zotrvali v bezvodnej časti Deliblatskej piesočiny. Po vypočutí najlepšieho príspevku a schladení vodou z padinských studní pokračovala horúca téma Cenzúra – autocenzúra, o ktorej sa prítomní nie veľmi zmieňovali. Išlo možno o autocenzúru? Možno áno – možno nie, avšak tí, ktorí sa opovážili hovoriť, sa vo väčšine zmienili, že im zatiaľ nikto nezakázal vyjadriť sa na určité témy, ale nastolila sa aj iná téma: ako pochopiť prerušenie spolupráce určitých politických aktérov v prípade ak sa novinár vyjadrí inak, než si to oni priali? K odpovedi na túto otázku sme sa nedostali, ale jedno je isté – osobné známosti slovenských vojvodinských novinárov s aktérmi z určitých prostredí predstavujú skutočnú brzdu v (kritickejšom) informovaní, čím sa nadobúda dojem, že je v našej spoločnosti takmer všetko ideálne. Ozaj či je tak? • SNS •

DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ V CHRÁME BOŽOM SEAVC V BÁČSKOM PETROVCI

Sprístupnené materiálne i duchovné dedičstvo Elena Šranková

sobotu popoludní 2. augusta v rámci SNS aj petrovský kostol otvorili pre verejnosť. Prebiehalo tam podujatie, ktoré nazvali Deň otvorených dverí. Vďaka viacerým segmentom príležitostného programu návštevníci petrovského chrámu Božieho pookriali pri slove Božom, pokochali sa pri skvelej hudbe, oboznámili sa s dejinami cirkevného zboru a mohli si popozerať toto krásne materiálne dedičstvo a zároveň pocítiť bohatstvo duchovného dedičstva našich predkov. Na vstupnom programe prítomných privítal velebný pán Vladislav Ivičiak, farár petrovský, zahral dychový orchester cirkevného zboru a zaspieval starší zborový spevokol. Neskoršie zaznela organová hudba v podaní Janka Siromu a Vladimíra Kopáčika. Dejiny, ale aj súčasné aktivity petrovského cirkevného zboru predstavil farár Ivičiak, ktorý je zborovým

farárom od decembra 2012. Okrem pravidelných bohoslužobných aktivít v zbore je aktívny takmer 50-členný zmiešaný spevokol starší a najnovšie aj mladší; oba vedie kantor Pavel Očo-

ktorú vedú katechétky. Najmladší, čiže detská besiedka, sa predstavili aj v rámci Dňa otvorených dverí svojím príležitostným programom. Náplňou Dňa otvorených dverí

Starší zborový spevokol zaspieval tri piesne veji. Stretnutie mládeže býva počas celého roku. Pri cirkvi pôsobí dychový orchester, ktorý pravidelne vystupuje na cirkevných, koncertných a iných podujatiach. Počas školského roku pravidelne býva detská besiedka,

bola i prednáška Organ – kráľ nástrojov, v rámci ktorej MgA. Janko Siroma predstavil organy v našich chrámoch Božích vo Vojvodine. Organ v petrovskom kostole sa nachádza takmer v pôvodnom stave a využíva sa na

PRIJATIE DELEGÁCIÍ PARTNERSKÝCH MIEST U PREDSEDU OBCE

Podpora na ceste do Európy Katarína Gažová

rámci SNS predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok so spolupracovníkmi v malej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec tradične už víta delegácie partnerských miest. Počas tohtoročných Slávností v piatok 1. augusta prijal delegácie partnerských miest Nitry, Martina, Ružomberka, Starej Ľubovne a Iloka. Stretnutie poctili svojou prítomnosťou aj štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Branislav Ondruš, aj veľvyslanec SR v Belehrade Ján Varšo. Predseda obce Marčok podotkol, že prítomných hostí s radosťou vítame v tomto prostredí nielen príležitostne počas SNS, ale aj kedykoľvek v priebehu roka. „Vzácne sú skúsenosti, ktoré takouto spoluprácou s vami získavame na našej ceste do Európskej • SNS •

Vedúci delegácií partnerských miest s predstaviteľmi Báčskopetrovskej obce únie,“ zdôraznil predseda Marčok a podrobnejšie informoval o spolupráci s partnerskými mestami. Potom sa slova ujali hostia: štátny tajomník Branislav Ondruš, veľvyslanec Ján Varšo, primátor Nitry Jozef Dvonč, prvý zástupca primátora Martina Milan Malík, primátor Starej Ľubovne Rudolf Žiak, prednosta mesta Ružomberok Ivan Matej, podpredseda

Nitrianskeho samosprávneho kraja Ladislav Marenčiak a starosta chorvátskeho mesta Ilok Zvonimir Dragan. Štátny tajomník B. Ondruš ocenil veľmi živé vzťahy slovenských miest a Petrovca na všetkých úrovniach a aj medzi obyčajnými ľuďmi dvoch štátov. Predseda obce P. Marčok po stretnutí vyhlásil, že mali veľkú česť privítať delegácie partnerských miest

Uvítacie slová petrovského farára Vladislava Ivičiaka bežné liturgické a koncertové účely. Nevyhnutná je jeho detailná a starostlivá oprava, nakoľko je hlboko zasiahnutý červotočom. V rámci koncertu duchovnej hudby sa predstavili vynikajúci organista Janko Siroma a dychový orchester SEAVC v Petrovci. Návštevníci SNS, ktorí mali o to záujem, mohli byť prítomní i na sobáši, ktorý bol v kostole v rámci popoludňajšieho Dňa otvorených dverí. A v horúcom dni sa tam kedykoľvek mohli vrátiť, aby si odpočinuli, či už pri modlitbe, rozmýšľaní alebo pri koncertoch a iných ponúknutých obsahoch Dňa otvorených dverí. počas SNS a sumovať ročnú vzájomnú spoluprácu. Pritom zdôraznil, že sú spomenutí partneri veľkou oporou obce zvlášť vo vypracovaní europrojektov v prospech rozvoja školstva, zdravotníctva, lokálnej infraštruktúry. Primátor Nitry Jozef Dvonč sa pravidelne zúčastňuje na petrovských Slávnostiach a vysoko oceňuje pohostinnosť Petrovca a tiež neformálne pracovné kontakty s vedením obce. Prvý zástupca primátora Martina Milan Malík poukázal na úzku spoluprácu s B. Petrovcom, nielen na poli kultúrnom a matičnom, ale aj na poli odborných pracovníkov pri príprave projektov a pri takej konzultačnej činnosti pri vstupe do EÚ a vôbec pre pomoc tejto obce. Primátor Starej Ľubovne Rudolf Žiak vyjadril ochotu pomôcť nám na tej ceste do Európy. Podľa neho spolupráca s Petrovcom sa rozvíja veľmi dynamicky, a to v oblasti vzdelania, kultúry, športu a vôbec medzi ľuďmi dvoch krajín. Zvonimir Dragan, starosta Iloka, sa zmienil o vzájomnej spolupráci Iloka a B. Petrovca prostredníctvom realizovaných a budúcich spoločných projektov.

32 /4607/ 9. 8. 2014

Ľudia a diania Zveľaďujú spoluprácu na projekte NEMECKÁ DELEGÁCIA V STAREJ PAZOVE

Anna Lešťanová

posledný júlový deň na pracovnej návšteve v Obci Stará Pazova bola desaťčlenná delegácia nemeckej pokrajiny Baden-Württemberg v čele s Franzom Unterstellerom, ministrom nemeckého Ministerstva životného prostredia, klímy a energetiky. Počas pobytu v našej krajine delegácia z Nemecka mala oficiálne rokovania i vo vláde Republiky Srbsko. Bolo to prvé z radu naplánovaných stretnutí, ktoré sa konalo v Starej Pazove so zámerom zveľadiť spoluprácu v realizácii projektu výstavby prevádzky na spracovanie odpadových vôd. Cieľom projektu je výstavba čističky odpadových vôd a výroba bioplynu, z ktorého sa vyrába

tepelná a elektrická energia. Doteraz je ukončená štúdia o uskutočniteľnosti a opodstatnenosti, ktorú za podpory uvedeného ministerstva pripravil ISWA inštitút v Stuttgarte, jeden z najlepších v Európe. Minister Franz Untersteller so spolupracovníkmi sa so staropazovským obecným vedením v čele s predsedom obce Đorđom Radinovićom stretol vo štvrtok v Národnom dome futbalu. Najprv si pozreli tento veľkolepý objekt, a potom mali zasadnutie v slávnostnej sieni. Spolupráca medzi Obcou Stará Pazova a nemeckou pokrajinou Baden – Württemberg na tomto projekte sa začala v júli 2013. „Vaše veľké skúsenosti a vedomosti z tejto oblasti sú veľmi významné pre úspech projektu,

Zo zasadnutia v Starej Pazove

Minister Franz Untersteller a predseda obce Đorđe Radinović sú spokojní s doterajšou prácou na projekte

ktorý má vitálny význam pre Staropazovskú obec,“ prízvukoval predseda obce Radinović a dodal, že štúdia o spravovaní odpadových vôd a biomasy je predchodcom projektu výstavby prevádzky čističky odpadových vôd. Staropazovská obec sa tým zaradí medzi prvé lokálne samosprávy v Srbsku, ktoré zavádzajú súčasné technológie s cieľom uplatniť obnoviteľné zdroje energie. Franz Untersteller predostrel, čo doteraz v rámci projektu bolo ukončené a

aké sú plány na nadchádzajúce obdobie. Pochválil systematickú prácu staropazovského obecného vedenia, lebo je už dosiahnutý druhý stupeň v realizácii projektu a nasleduje kampaň merania odpadových vôd s cieľom zistiť, akú veľkú prevádzku v Starej Pazove treba stavať. Projekt je inak strategickým dokumentom obce pre všetky budúce súbehy v predprístupových fondoch EÚ v oblasti ochrany životného prostredia, odpadových vôd, výroby a spravovania energie a obnoviteľných zdrojov. Minister Franz Untersteller vyzdvihol, že ide o prvý pilotný projekt tohto druhu v regióne. Uviedol, že ohľadom poskytovania finančnej podpory projekt sa toho času nachádza pred expertmi v Bruseli.

Z veľkého počtu bodov – okrem doplnkov rozhodnutia o obecnom rozpočte na rok 2014 a rozhodnutia o zadlžovaní Obce Šíd na vypracovanie kapitálnych projektov a na bežnú likviditu – treba vyzdvihnúť, že asi polovica bodov rokovacieho programu sa týkala vzájomných vzťahov lokálnej sa-

mosprávy a Verejného podniku Vody Vojvodiny, pretože sa tento podnik sťažoval na povinnosť platenia daňových povinností voči Obci Šíd. Medzi ostatnými bodmi bola aj žiadosť Gymnázia Savu Šumanovića v Šíde o finančnú podporu, resp. hradenie cestovných trov štyrom žiakom tejto školy, ktorí sa fakultatívne učia slovenčinu a ktorí pobudli v kempe v Modre na Slovensku. Túto žiadosť Obecná rada schválila.

Z Obecnej rady Šíd Stanislav Stupavský

a zasadnutí Obecnej rady Šíd, ktoré sa uskutočnilo v utorok 29. júla v miestnostiach Zhromaždenia obce Šíd, na rokovacom programe mali až 71 bodov. Bolo to následkom povinností, ktoré rada v minulom obdo-

www.hl.rs

bí plnila v súvislosti s povodňami, ktoré v máji ohrozili Šídsku obec a pre ktoré sa nemohla venovať svojim bežným úlohám. Isteže k tomu prispela aj skutočnosť, že skupina výborníkov sa usilovala prebrať moc v obci prestavbou väčšinovej koalície v obecnom parlamente.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

DVOJDŇOVÝ SVIATOK MIESTNEHO SPOLOČENSTVA STARÁ PAZOVA

Udelili výročné ceny zaslúžilým Anna Lešťanová

iestnu slavu svätého Iliju v Starej Pazove v organizácii Miestneho spoločenstva oslávili v dňoch 1. a 2. augusta. V prvý deň sviatku, v piatok, v tamojšom hoteli Vojvodina najzaslúžilejším občanom v oblasti kultúry a športu slávnostne udelili výročné plakety a sošky Miestneho spoločenstva Stará Pazova. Okrem zahraničných delegácií zo Slovenska (z Púchova, Miloslavova, Bratislavy) a Poľska (z Wegierskej Górky) na oslave sa zúčastnil aj predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović so spolupracovníkmi, početní predstavitelia náboženských spoločenstiev, kultúrno-umeleckých spolkov, športových klubov, združení občanov. Hostí pozdravili Dr. Mišo Filip, predseda Rady MS Stará Pazova, a Bogdan Miljević, predseda Výkonného výboru RMS. Oslavu domáceho patróna vykonali

Nositelia výročných plakiet a sošiek s čelnými ľuďmi staropazovského Miestneho spoločenstva

tamojší pravoslávni farári Srđan Đurđević a Nikola Despot. Tohtoročnými nositeľmi plakiet a sošiek MS v oblasti športu sú Velibor Pucar, karatista KK Front Stará Pazova, a Siniša Maletić, zakladateľ Streleckej družiny Jednota, ktorá pôsobí už 35 rokov. V oblasti kultúry uznanie udelili Zdenkovi Kožíkovi za úspešnú tridsaťročnú divadelnú

činnosť a Miroslavovi Demákovi za dosiahnuté výnimočné výsledky v literárnej tvorbe a za zveľadenie spolupráce, porozumenia a vzájomného uctievania srbského a slovenského národa. Vo výchovno-vzdelávacej práci uznanie sa dostalo Milenkovi Stojanovićovi, profesorovi dejepisu v ZŠ Boška Palkovljevića Pinkiho. Čelní ľudia MS Dr. Mišo

Filip a Bogdan Miljević žiakom generácie z troch pazovských základných škôl – Kataríne Rumanovej, Igorovi Mirosavljevićovi, Stefanovi Vukovićovi a Sinišovi Živkovićovi zo Základnej a strednej školy A. Skalu odovzdali primerané peňažné odmeny. V mene Združenia Pazovčanov žijúcich v Bratislave na 20. jubilejné stretnutie, ktoré bude 7. februára 2015, prítomných pozval Miroslav Demák. Pri tejto príležitosti pre žiakov pazovskej základnej školy priniesli darček – harmoniku, na ktorej hrával Pavel Šago, druhý richtár na poste. V mene jeho detí harmoniku Jankovi Havranovi, riaditeľovi školy, odovzdal Zdenko Folťan, aktuálny richtár. Púchovčania v mene svojho primátora Mgr. Mariána Michaleca odovzdali pozvanie na ich tohtoročné podujatie – Púchovský jarmok. Základnej škole a škôlke Hnutie zalesňovateľov zo Subotice darovalo sadenice. V druhý deň oslavy v sobotu 2. augusta priateľský futbalový zápas na pazovskom ihrisku zahrali FK Jednota a ŠKO Miloslavov. Veteránom FK Jednota udelili príležitostné diplomy.

Úsmevy zo Sriemu Juraj Bartoš

en čo je pravda, nechodievame k nim často. Priznávame sa, teda polovica viny je nám, všakáno, odpustená. Neodchádzame, a tým

aj sebe, nielen im, nerobíme dobre. Hoci je také dobré stretnúť sa s nimi, s milými ľuďmi otvoreného srdca a priameho pohľadu, akí už raz tí naši Sriemci sú. Oceňujeme

ich komunikatívnosť a absenciu nedôverčivosti, ako aj to, že nie sú uzavretí a už

Vladimír Ďurík z Erdevíka: „Akože sa nebudem usmievať, keď sa robota darila.“

Sanja Magić a Miško Bocko z Ľuby: Ľuban Janko Belan: „Prepáč, „Čakáme na kombajn.“ priateľu, musím kombajnovať...“ • ĽUDIA A DIANIA •

Erdevíčan Ľubko Ďurík: „Prvý raz s plečkovačom – s Hlasom ľudu sa lepšie skoncentrujem...“

tobôž nie namosúrení a namyslení, keď ich prepadne trebárs sám diabol, pardon, novinár. Čo sa ráta azda najviac, je skutočnosť, že bez ohľadu na to, či sa práve náhlia do roboty alebo sa z nej, unavení, vracajú, máte dojem, že im úsmev z tvárí neschádza, ani keď líhajú, ani keď sa pozdravujú s ranným slnkom. Je to náhoda alebo ich takými robia naše rozkošné Himaláje, čiže Frušká hora? Akokoľvek to už je, len sa na nich pozrite. Ľúbezne, prosím.

32 /4607/ 9. 8. 2014

Ľudia a diania METLY Z TOVÁRNE JURAJA KRÍŽOVA

Talianske a turecké kúty vymetajú

Jasmina Pániková

Obyčajnému laikovi už aj tieto tri veci vyzerajú dosť náročné. ovorí sa, že metlárske re- Iba si zadovážiť cirok? A čo romeslo sa neučí v škole, ale biť v prípade, že sa pestovatelia sa prenáša z generácie na rozhodnú predať cirok niekomu generáciu. Vo väčšine prípadov je inému? „Aj to sa stáva,“ hovorí náš to rodinný biznis, ale nie aj v prí- spolubesedník. „V Selenči a v okolí pade Juraja Krížova, selenčského je dosť výrobcov metiel, ktorí tak výrobcu cirokových metiel, ktorý isto potrebujú cirok. Stane sa, že príde niekto z výrobcov a ponúkne takmer o dinár viac, než som ja ponúkol, pestovateľ ciroku súhlasí, ale, žiaľ, niekedy vôbec nedostane tie peniaze. Musí jestvovať porozume- V továrni sa pracuje naplno... nie z oboch strán, potom niet problémov. hovorí a zároveň nám dáva aj Už roky si zadovažujem ďalšiu odpoveď – že sa táto práca, cirok z Pivnice, zaplatím zatiaľ, oplatí. „Vyrábame metly im načas, dakedy jednu pre zahraničný trh – pre Taliančasť aj dopredu, a všet- sko a Turecko. Nie sú to žiadne ko funguje ako treba. nezvyčajné metly. Ide o obyčajné Mám dobrú spoluprácu s pestovateľmi z Pivnice a k tomu aj s istým pánom z Krupnja, ktorý vyZ murára sa stal metlár – Juraj Krížov rába rúčky na metly. prerušil murársku rodinnú tradíciu S ním spolupracujem už takmer a rozhodol sa venovať niečomu deväť rokov, a to najmä preto, celkom inému. lebo vyrába rúčky vo veľkom „Už trinásť rokov sa zaoberám množstve. Odrazu privezie od výrobou metiel,“ hovorí Juraj. 25- až 30-tisíc kusov, čo mi „Pracoval som s otcom ako murár, postačí na celý mesiac.“ ale úprimne povedané, tá práV metlárni pána Juraja ročne ca bola pre mňa príliš náročná. vyrobia 300-tisíc metiel. NaZ toho dôvodu som sa rozhodol priek tomu, že v Selenči je dosť pre túto prácu. Pravdaže, nie je ľudí, ktorí sa zaoberajú týmto ani táto práca ľahká, ale má svoje remeslom, zatiaľ si každá metla výhody. Potrebné je iba načas z Jurajovej továrne našla svojho si zadovážiť potrebný materiál, zákazníka. „Samozrejme, keby získať dobrých spolupracovníkov som metly nemal komu predať, a hrať férovo.“ tak by som ich ani nevyrábal,“ Dážď nežičí ciroku

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

štvorky a päťky, čiže metly, ktoré sú štyrikrát a päťkrát prešívané, a podľa potreby vyrobíme aj špirálové. Procedúra pri vývoze nie je veľmi komplikovaná. Potrebné je mať nákladný list CMR, potvrdenie o fito analýze a faktúru.“ Dozvedeli sme sa, že v tomto roku veľké množstvá ciroku vykúpilo Turecko, následkom čoho mnohí selenčskí metlári museli pre nedostatok ciroku prerušiť výrobu. Náš spolubesedník tiež vypredal zvyšný cirok, predovšetkým preto, ako povedal, že cena nebola ani trochu zanedbateľná. „Skutočne sa v tomto roku skôr oplatilo predať cirok než metlu. Uvidíme, ako to bude s tohtoročnou úrodou, ale jedno je isté – nadmierne dažde budú vplývať na kvalitu ciroku a na cenu našich výrobkov,“ uzavrel Juraj Krížov. • ĽUDIA A DIANIA •

ĎALŠIA PETÍCIA V HLOŽANOCH

stanicu, určite z nej nevyjde, lebo oni ako občania budú protestovať proti tomu, aby sa stavalo bez ich vôle a povolenia.” Ako sa uvádza v citovanom dokultúry v Hložanoch. Zo zápisni- záhrada nie je ohrozená… a že kumente, investorovi a Miestnemu ce Oddelenia pre hospodárstvo, po umiestnení stanice existuje spoločenstvu Hložany mali byť (a urbanizmus, komunálno-bytové záväzok vykonať meranie, aby sa vraj aj boli) zaslané závery z vereja inšpekčné práce vidno, že dis- videlo, či je dobre nainštalovaná”. nej debaty. V nich sa konštatuje, kusia bola mimoriadne búrlivá. Výklady odborníkov iba doliali že „občania súhlasia s výstavbou Odzrkadlila nespokojnosť asi pät- olej na oheň. Ján Chovan sa spý- bázovej stanice, ale mimo stavebnástich prítomných Hložancov. tal, že „ak základňa nie je škod- ného rajónu”. Druhý záver znie: „Aby Miestne spoločenstvo Miladin Pavlović žiadal, aby „sa pomohlo občanom tým, že to zakázalo, taktiež že Telenor nájde inú lokalitu mimo staje vinný, keďže sa výstavbou vebného rajónu a v blízkosti tej stanice zamorí voda, dotejto parcely…” bytok, ľudia“. Ondreja Vršku Mimochodom niekoľkí oba Vieru Turčanovú zaujímalo, čania upovedomili investorov aké „tromfy” boli v hre, aby na o svojej nespokojnosti a obaumiestnenie stanice určili právách ešte pred verejnou deve tú lokalitu. V mene investora batou. Z rozhovorov s nimi sa hovoril Nebojša Popović; o. i. dozvedáme, že sú rozhorčení podčiarkol: „Keď sa buduje bánedostatkom záujmu Rady zová stanica, vždy sa prihliada Miestneho spoločenstva, ktona to, aby nedošlo k prelínaniu rá by sa, ako sa domnievajú, s dákym iným signálom susedných staníc, na základe toho Anna Eliašová: „Tu má byť bázová stanica k tejto záležitosti mohla a je zvolená zóna, na ktorú ju a škola je len čosi viac ako sto metrov odtiaľ…” aj mala postaviť ráznejšie v záujme občanov, ktorých zatreba umiestniť. Keďže majú skúsenosti s odporom občanov, livá, prečo ju nepostavia u otca stupuje a ktorí ju zvolili. Už aj preto, keď sa postavuje v centre osady, majiteľky“. Anna Eliašová, ktorej že neďaleko miesta, na ktorom by zvolili zámerne lokalitu vzdialenú dom a záhrada sa nachádzajú mala byť postavená bázová staod osady, t. j. perifériu.” Priamo hneď povedľa parcely určenej na nica Telenoru, sú základná škola, sa na vypracovaní štúdie podie- umiestnenie mobilnej bázovej sta- škôlka, športové ihriská, dokonca ľal Aleksandar Pavkov. Povedal, nice Telenoru, „sa obáva, že bude aj skleník. Podľa neúradných inže na stĺp vo výške 30 metrov ožiarená”. Ondreja Vršku zaujímalo, formácií pracuje sa na určení inej nasadia 3 – 6 panelových antén, či bola ponúknutá aj niektorá lokality. Podrobnejšie čitateľov ktorých signál „padá v priemere iná lokalita. Eliašová a Chovan budeme informovať azda i skôr do 300 metrov“. Narátal ešte hŕbu boli veľmi konkrétni ohľadom než nás pozvú na schôdzu Rady technických údajov a uzavrel, že vlastného názoru na vec, pričom MS Hložany, ktorá pracuje mimo bázová stanica je bezpečná, „že uviedli: „Ak aj dáky kamión vojde dohľadu verejnosti už viac ako tri neznečisťuje vodu a rastliny a že na parcelu, aby budoval bázovú roky.

Proti bázovej stanici Juraj Bartoš

oncom mája vo „výkladnej skrinke”, t. j. v okne Miestneho spoločenstva Hložany vyvesili oznámenie o možnosti verejného nahliadnutia, verejnej prezentácii a verejnej diskusii. Týkalo sa to štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu bázovej stanice Hložany, investora Telenor Common operation v hložianskej Ulici republikovej č. 50, na katastrálnej parcele 765. Občania, ktorí bývajú v blízkosti záhrady a domu na adrese, na ktorej Telenor chce umiestniť vežu so zariadením na zosilnenie signálu pre mobilné telefóny, najprv iba pohundrávali, čoskoro však svoju nespokojnosť zmaterializovali. Ich petíciu doteraz podpísalo zhruba 300 spoluobčanov nielen z uvedenej, ale aj z iných ulíc. V nej sa (napísaná je v srbčine) uvádza: „My dolu podpísaní občania osady Hložany chceme vyjadriť svoju nespokojnosť s postavením bázovej stanice Telenor v našom susedstve…” Verejná diskusia (na ktorú – ani – naša redakcia pozvaná nebola) ohľadne štúdie o odhade vplyvov bázovej stanice na životné prostredie (vypracoval ju Inštitút Vatrogas, Úsek pre ochranu životného prostredia z Nového Sadu 7. mája 2014) sa konala v Dome

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bulumbubum! Oznamuje sa všetkým, predovšetkým po slovensky hovoriacim občanom, najmä ale organizátorom Slovenských národných slávností, aby sa už aj razom a ihneď začali chystať na päťdesiate štvrté Slávnosti, ktoré Slávnosti nielenže budú presneprávezhrubaasi o takto rok, ale, nie je vylúčené, budú mať osobitnú pečať, taký zvláštny šmrnc a atmosféru, o akomaakej sa sotva čo len prisnilo zakladateľom eSeNeS. • ĽUDIA A DIANIA •

V záujme úspor a teda revitalizácie národného hospodárstva našej drahej vlasti, nášho milovaného Srbska, zároveň i v ešte akom záujme o zažnutie už len tlejúceho národného života, respektíve v ešte akom záujme jeho vzbĺknutia čoraz mocnejším väčším a veľkolepejším plameňom než horel a horí do/ teraz, tak sa ukazuje, že 54. eSeNeS budú prebiehať na chýrečnej Petrovskej širine. Prirodzene, v súlade s potrebou po návrate do lona

prírody, bez elektrického osvetlenia, zato ale pri hrdo blčiacich vatrách, ktorých vatier plamene a vatier iskry budú fŕkať vysoko-široko-ďaleko, priamo do Hložian, Aradáča, Padiny, Lugu, Šídu, Begeča, Bajše. Vari nás len Si-tu-á-CIA, ktorá sa úplne NáhodNE – nie? – vyskytla počas galakoncertu folklórnych súborov v druhý večer 53. eSeNeS, neubezpečila o tom, že naša kultúra veru vie a môže plávať, akože podľa mienky podaktorých znalcov aj

pláva v tmúcej tme, t. j. pri svetlách mobilov, sviečok či baterkových lampičiek a pri vatrách tobôž? Môže, pravdaže, môže, veď my sme predsa Slováci od rodu! Nuž a keď to takto pekne-krásne fungovať bez elektrického prúdu môže, tak sa naň, na elektrický prúd vykašleme. Nepotrebujeme ho a basta. Nie je nám načim nijaký agregát ako náhradný zdroj energie na solídne ozvučenie a osvetlenie. My proste zažneme vatry. Lebo sa tak patrí. A nech tie Vatry žiaria – až po Tatry. A potom sa tým popolom, z tých Vatier... Bumbulumbubum!!!

32 /4607/ 9. 8. 2014

Ľudia a diania S DOZORCOM CIRKEVNÉHO ZBORU VO VOJLOVICI MARTINOM MARKOM

Nezabúdať na povinnosti voči cirkvi! Vladimír Hudec

Tieto pravidlá platia iba pre členov, ktorí sa v danej chvíli svojho života začlenili do cirkvi. Najčastejšie sa ľudia členmi cirkvi stávajú a členské začínajú platiť po sobáši. Dovtedy za nich členské platia rodičia. Na druhej strane evanjelici, ktorí predtým neboli členmi cirkvi, platia členské iba od chvíle začlenenia. Konečne niekto, kto nie je členom a potrebuje služby cirkvi, napr. v prípade pohrebu, musí najprv

9. 8. – 15. 8. 2014

POČASIE

Pracovná akcia pri rekonštrukcii strechy dozorcom slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru aj rôzne iné výdavky, – konštatuje spolu nás to stálo zo 10-tisíc eur, vo Vojlovici Martinom Markom náš spolubesedník. A keď sme sa pričom aj sami cirkevníci vložili sme si pohovorili o materiálnych ho opýtali, aký postoj zbor má viac ako 1 000 hodín dobrovoľnej podmienkach v tomto zbore. Na voči chudobným ľuďom, ktorí by práce. Už počas uplynulej zimy sa úvod nás informoval, že cirkevný si chceli platiť členské, ale nemajú táto investícia potvrdila ako opodzbor úradne síce počíta 1 100 členov, statnená, lebo v byte a farských na to peňazí, povedal: ale že členov, ktorí pravidelne platia – Pri cirkvi som už takmer 30 ro- miestnostiach bolo omnoho teplejčlenské, je omnoho menej – iba kov a zo skúsenosti viem, že členské šie a k tomu sme ušetrili na kurive. asi 450. Členské je 2 000 dinárov a pravidelnejšie platia chuVojlovickí cirkevníci nezostali na k tomu každá duša, dobnejší ľudia než iní, o tom. V tomto roku si pripomínajú vrátane detí, má zaktorých bezpečne vieme, 90. výročie výstavby novej fary platiť 200 dinárov na že im tých 5-tisíc dinárov a oddelenie slovenskej fary od synodálnu daň. Tými do roka nebude chýbať. nemeckej, takže plánujú budovu peniazmi zbor finančIde skôr o nedbanlivosť dôkladne upraviť aj zvonku. Práve ne prispieva k Synode alebo určitým spôsobom vo chvíli, keď vznikali tieto riadky SEAVC v Srbsku. To aj o podceňovanie cirkvi. (1. augusta), prebiehali práce na znamená, že štvorNa cirkev treba myslieť rekonštrukcii strechy. Na tieto práčlenná rodina pre vždy a nie iba vtedy, keď ce angažovali majstrov z Padiny potreby cirkvi ročne je ľudu potrebná. Pre- a cirkevníci pomáhali, a tak znovu vyčlení 4 800 dinásvedčený som, že tých, ušetrili značné prostriedky. Časté rov. Mnohí však svoje ktorí si skutočne nemôžu dažde im však v práci dosť prepovinnosti voči cirkvi vyplatiť členské, je veľmi kážajú, avšak náš spolubesedník zanedbali a na cirkev málo. očakáva, že kým sa tieto riadky si spomenú iba vtedy, O tom, že cirkevný zbor dostanú k čitateľom, aj fara bude keď ju potrebujú. Voči potrebuje mnoho peňazí, znovu prikrytá. Potom nasleduje takým členom vojlosvedčia aj práce, ktoré záverečná fáza, kompletná úprava vický cirkevný zbor je vojlovickí evanjelici vyko- fasády, s tým, že sa zachová pôvodneúprosný. Predtým, nali na sklonku minulého ný vzhľad vrátane ornamentiky nad než im cirkev napríroka a v tomto roku. oknami. Prostriedky na všetky tieto klad pochová rodiča, Martin Marko: – Do konca roka bude aj nová fasáda. – Keď nám vlani mal práce zabezpečili z pokrajinských musia vyplatiť členské podľa platnej ceny za všetky roky vyplatiť desaťročné členské. Prečo prísť nový kňaz Branislav Kulík, fondov a z Biskupského úradu, dozadu, za ktoré členské neplatili. by niekto cirkev nosil na svojich rozhodli sme, že dôkladne upraví- ale vložili aj vlastné peniaze, ktoré – Neplatiaci členovia by dokonca pleciach po celý život, a niekto sa me farské miestnosti. Najprv sme ušetrili v uplynulom období. Na nemali mať ani právo hlasu, čomu sa na ňu spamätá iba vtedy, keď mu zhranené dvere a okná vymenili úpravu fasády majú prisľúbené my pre pokoj v dedine vyhýbame, je potrebná. Veď cirkev má svoje plastovými, potom sme povalu prostriedky z mesta Pančevo. takže sa stáva, že v rozhodovaní náklady. Treba pre farára, zvonára, spustili trochu nižšie a vykonali aj Foto: vlh a z archívu na celocirkevnom konvente účasť kantora zabezpečiť plat, udržiavať iné menšie opravy. Nakoniec sme cirkevného zboru vo Vojlovici majú aj tí, ktorí neplatia členské. kostol a farské miestnosti a sú tu všetky miestnosti vylíčili. Všetko

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

17˚ | 32˚

18˚ | 33˚

19˚ | 32˚

18˚ | 30˚

17˚ | 31˚

15˚ | 30˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

OPRAVA KOSTOLNEJ VEŽE V PETROVCI

Posviacka nového kríža Jaroslav Čiep

utorok 29. júla predpoludním hlavná ulica v Petrovci bola pešou oblasťou. Dôvodom boli slávnostné bohoslužby a posviacka kríža, ktorá sa konala pred kostolom za hojnej účas-

Lesk nového kríža a vynovenej veže evanjelického kostola

Slávnostná posviacka kríža pred kostolom v Petrovci

ti domácich veriacich a hostí. Božie slovo, hudba trúbok z lešenia, piesne spevokolu a spev množstva prítomných cirkevníkov bolo jadrom zhromaždenia, ktoré prilákalo aj početných okoloidúcich, aby svedčili o nekaždodennej udalosti v Petrovci. Pred 110 rokmi pri úprave veže na jej vrchol položili kríž, ktorý doslúžil svoje, a tak cirkevný zbor dal vyhotoviť nový – medený a pozlátený, ktorý sa odteraz bude lesknúť na vrchole kostolnej veže. Po poldruhamesačnej oprave guľu spolu s novým krížom, identickým ako ten starý, najprv posvätili, a potom vrátili na miesto. Na posviacke sa zúčastnil aj biskup SEAVC v Srbsku Samuel Vrbovský, senior báčsky Vladimír Valent a farári: petrovský Vladislav Ivičiak, kulpínsky Jaroslav Javorník a hložiansky Jaroslav Kopčok. Posviacku vykonal bis-

kup Vrbovský, dychovému orchestru SEAVC dirigoval bývalý kantor Janko Siroma a cirkevný spevokol v speve viedol súčasný kantor Pavel Očoveji. Domáci farár V. Ivičiak prečítal obsah listiny, ktorú následne vložili do gule ako odkaz potomkom. V nej sú spísané detaily, ako prišlo k oprave petrovského evanjelického chrámu a veže, resp. ako sa petrovský cirkevný Majstri obalom chránený nový kríž vytiahli zbor rozhodol vy- hore a nasadili na drevený podstavec meniť poškodený Viac zaujímavostí o kríži, veži, kríž. Spolu so spisom do gule kostole a odkaze sa čitatelia do ochranného obalu vložili Hlasu ľudu môžu dočítať v naaj príležitostnú báseň z pera sledujúcej Mozaike. básnika Pavla Mučajiho.

STAVAJÚ DOMY. Členovia Správnej rady Fondu Pazova pre najohrozenejších Cviko Krunić a Đorđe Radinović v piatok 1. augusta v Bajinej Bašte podpísali protokol o spolupráci a zmluvy s 10 občanmi, ktorí v májových záplavách zostali bez strechy nad hlavou, o výstavbe nových rodinných domov. Fond Pazova pre najohrozenejších zabezpečí kompletný stavebný materiál na výstavbu, vrátane stolárskych a iných remeselníckych prác. Celková hodnota donácie je okolo 20 miliónov dinárov. V mene Obce Bajina Bašta zmluvu podpísali Radovan Filipović, predseda obce, a Dušan Glišić, riaditeľ VP Direkcia pre výstavbu obce. Týmto sa oficiálne začala výstavba desiatich domov, ktorá má trvať okolo 55 pracovných dní. Na snímke: Jeden z občanov Bajinej Bašty pri podpisovaní zmluvy. Alš Foto: z archívu obce

• ĽUDIA A DIANIA •

32 /4607/ 9. 8. 2014

Ľudia a diania

POĽNOHOSPODÁRSTVU by sa dýchalo oveľa ľahšie, keby súhra vody a pôdy bola vyrovnaná a stála. Tak je, žiaľ, len na pár percent rozlôh, čo sa následne prejavuje v celom rade činiteľov, od úrody po hotové produkty. S cieľom ráznejšie sa dostať k náprave Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo vyčlení v tomto roku na zadováženie zavlažovacích súprav 276 miliónov dinárov. V predposledný deň júla úradujúci pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo Branislav Bugarski odovzdal poľnohospodárom 76 nových zmlúv na spolufinancovanie, čiže ľahšie zadováženie zavlažovacích vybavení. Na tieto účely je vyčlenených 50 miliónov dinárov. To prakticky znamená, že by viac ako 1 640 hektárov malo onedlho mať oveľa kvalitnejší prísun vody než doteraz. Od začiatku roka je na zavlažovanie odvedených 167 miliónov dinárov takmer 230 užívateľom. Tieto investície umožnili, aby zavlažovacie sústavy fungovali dnes vo Vojvodine na viac ako 4 000 hektároch. Je to aj v záujme vyšších prínosov, aj lepšej konkurencieschopnosti našich pôdohospodárov tak na trhu domácom, ako i na zahraničnom. Na snímke je záber z podpisovania zmlúv. O. F.

NIET KRÁSY BEZ ZRIEKANIA SA. V bežnom živote alebo aj inde. Takéto myšlienky človeka spravidla opantávajú, keď vkročí do rozkopanej novosadskej ulice, alebo keď mu oznámia, že autobus znenazdajky zmenil trasu, prípadne keď je prinútený stráviť dnes desať minút rovno tam, kde včera trávil päť. Treba si však uvedomiť, že ide o daň mestskej kráse. Že dni opravy predsa čoskoro uplynú, čosi nové a krajšie pribudne, na problémy sa zabudne. Aj neďaleko Futockého trhu (na snímke), kde križovatka a vozovky už onedlho budú inšie ako donedávna. Veď nemusí vždy ísť ani len o tú krásu, koľko o bezpečnosť premávky. V záujme toho by žiadne zriekanie sa nesmelo nikomu z nás padnúť ťažko. O. F.

 RETROSPEKTÍVA (42.) vo výbere Kataríny Gažovej

Aradáč v sviatočnom rúchu U ž niekoľko dní pred oslavami 40. výročia oslobodenia Aradáča bolo cítiť sviatočný pulz v osade. Prípravy na skromné oslavy vrcholili a v stredu 3. októbra sa ich Aradáčania aj dočkali. V popoludňajších hodinách, teda po pracovnom čase vyšli pracujúci, žiaci, občania k pomníku padlých bojovníkov národnooslobodzovacej vojny, aby vzdali hold obetiam vojny, ľuďom, ktorí dali vlastné životy za lepší život nás a generácií, ktoré zostanú po nás. Na padlých spolubojovníkov si v príležitostnom prejave zaspomínal predseda Predsedníctva Miestnej organizácie Zväzu združení bojovníkov národnooslobodzovacej vojny v Aradáči Pavel Obšust. Potom nasledoval priliehavý program v podaní žiakov Základnej školy Bratstva a jednoty v Aradáči, detí rôznych národností. Symbolické zhromaždenie presvedčivo vyrieklo slová o nezlomnosti bratstva a jednoty naších národov a národností. Slová o odhodlaní pokračovať a zotrvať v ceste, ktorú

www.hl.rs

nastúpili ich otcovia a starí otcovia, z ktorých šesťdesiati traja padli predčasne, ale bez zaváhania, za svoju banátsku rovinu, za slobodu, v ktorej si teraz na nich spomíname. Nejednému z prítomných sa premietol film z dní, keď skupinky bojovníkov vyrástli v silné vojenské jednotky, keď sedliaci z tunajších polí miesto motyky zobrali do ruky pušku... Mnohým prítomným prebehli po chrbte triašky aj večer, na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia Miestneho spoločenstva a predstaviteľov spoločensko-politických organizácií osady v budove ZOK Aradáč, pri počúvaní referátu Živana Tadina, predsedu Zhromaždenia MS. Pri tejto príležitosti si ešte raz pripomenuli čulú politickú činnosť aradáčskej mládeže v jeseni 1944. Vtedy mladí Aradáčania dostali od vedenia SKOJ-a propagačný materiál a letáky, ktoré delili spoluobčanom. Už vtedy sa dalo vytušiť, že sloboda sa nasťahuje aj do ich osady. Prvé októbrové dni roku 1944 nemecké vojská ustupovali z dnešného

Informačno-politický týždenník

Zreňanina smerom k Tise a ďalej cez ňu. V noci z 2. na 3. októbra Nemci opustili aj Aradáč. Už nedokázali čeliť našim a vojskám Červenej armády a tak sa aj Aradáč dostal spod okupantského jarma. Oslobodzovacie vojská ho zbavili dlhých útrap zo strany nemeckých policajtov a nenávideného Spillera a jeho agentov. Aradáč sa tešil zo slobody. Tak, a aj väčšmi ako sa teší dnes, po štyroch desaťročiach jej príchodu. Veľa sa toho zmenilo, čo zdôraznil aj Ž. Tadin vo svojom príhovore na slávnostnom zhromaždení. – Pred 40. rokmi sa našimi ulicami hadili široké blatisté cesty, v domoch sa čmudilo z karbidových a petrolejových lámp, v jednej miestnosti bývala celá rodina. Na poliach sa zostávalo od rána do tmavej noci a aj pri takej práci každá rodina sotva stačila vyrobiť len toľko, koľko potrebovala... Hrdí sme na to, že náš Aradáč postupne menil svoj výzor. Elektrifikovali sme si dedinu, urobili vodovod, , vybudovali veľkú

časť asfaltových ciest, ako aj nových verejných a súkromných budov. Len málo domov nemá kúpelňu; mení sa kultúra a hygiena bývania a život našich ľudí... Tak veru: netreba zabúdať na to, ako sa žilo kedysi. Netreba zabúdať na to, ako osada vyrástla, ako zarachotili prvé traktory, neskôr kombajny a iné moderné stroje. Treba mať na zreteli aj nové záväzky, nové ciele. Povedzme ešte, že aj tohto roku Aradáčania zaznamenali pekné pracovné výsledky. V stredu, v rámci osláv, otvorili nový štadión pre malé športy, na ktorom hneď aj zohrali finálové stretnutie turnaja v malom futbale. Predtým dali do prevádzky adaptovanú ambulanciu. Zrenovovali aj mládežnícku sálu, vyasfaltovali ďalší kilometer cesty... V roku významného jubilea Aradáčania môžu byť hrdí na príspevok k jeho oslavám. J. Bartoš (Výber z Hlasu ľudu číslo 41, ktoré vyšlo 6. októbra 1984 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Stav novosadských cirkevných objektov počas prvej svetovej vojny a po nej Katarína Verešová

o výstavbe viacúčelovej budovy cirkevného zboru SEAVC v Novom Sade (v ktorom je dnes SKUS P. J. Šafárika) v roku 1906, novosadskí cirkevníci mali pred sebou ďalšie investičné povinnosti – rekonštrukcie a organizačné záležitosti. Po odchode do výslužby seniora Gabriela Belohorského (v Novom Sade pôsobil 47 rokov) do tohto zboru prišiel mladý farár Milan Žarnovický (1887 – 1959), dramatik a publicista. V Novom Sade zostal krátko, takže ho zastupoval kysáčsky farár Karol Langhoffer. V cirkevnej zápisnici (od 7. 7. 1912 do 20. 7. 1919) vidno, že: „Na zasadnutí zastupiteľského zboru cirkve ev. a. v. novosadskej z 1. 9. 1912 na známosť sa dalo: že z príležistosti seniorálnej vizitácie pán senior v zápisnici označil, aké reparácie a opravy sú na škole neodložiteľné a k prevedeniu nutné. V zmysle tohoto posledne v auguste zvolaná školská stolica nariadila a poverila pána školského kurátora Karola Lebherza, aby potrebné kroky ku reparácii, čisteniu škôl a prerábaniu školských záchodov urobil, aby sa niakovak niektoré dieťa dnu nezrútilo.“ V tej dobe sa aj povala školskej a farskej budovy prenajímala istému Slankamenovi na „arpadžík“. Po príchode mladého farára Jána Bertolana Fábryho (v Novom Sade pôsobil po rok 1928) dvor bol stromami vysadený, ale že sa kôlňa v škole rozpadnúť chcela (zápisnica z 26. 9. 1914). Na základe týchto údajov mohlo by sa uzavrieť, že v ten čas škola bola mimo budovy vystavanej v roku 1906, tým skôr, ak sa vezme do ohľadu, že ešte 7. 1. 1911 na konvente bolo povedané, „že mesto vyzvalo cirkev, aby školské siene zväčšila“ pre zvýšený počet žiakov. Novosadská evanjelická škola vtedy potrebovala zamestnať aj • ĽUDIA A DIANIA •

piateho učiteľa, čo znamená, že sa počet žiakov vtedy zväčšil. Prvá svetová vojna spôsobila ďalšie škody. Na presbyteriálnom zasadnutí 11. 1. 1916 administrátor Karol Langhoffer (kysáčsky farár), ktorý v ten čas prednášal aj

a zničené boli ustavičným otriasaním skrze ťažké automobily pošlými. Škola bola opravená, ale nanovo boli vojaci v nej umiestnení a tak je celkom zhumpľovaná, takže deti do školy chodiť nemôžu.“

Biskup Dr. Juraj Struhárik s veriacimi pred domom v Ulici Karadžićovej 2 v Novom Sade roku 1958

na novosadskej evanjelickej škole, prečítal prípis biskupov, „v zmysle ktorého sa v škole v najväčšej miere o čistotu a poriadok starať má, pre povstalé nákazlivé nemoce“. Avšak to sa nestalo, lebo dozorca Ján Dussing na zasadnutí 9. júla 1916 oznámil, že „nami užívané Kalvínske školy čistené a bielené majú byť. Že Tabitka [spolok žien Tabita] už raz prosila, aby sa špitál Červeného kríža z našej školy vymestil, avšak dovolenie neobdržala a tak neisté je, či školy svojmu cieľu odovzdané budú“. Po návrate farára Jána B. Fábryho roku 1917 (pravdepodobne aj on bol zmobilizovaný) bola menšia „reperatúra“ kostola a školy. Po skončení prvej svetovej vojny evanjelické cirkevné budovy aj v Novom Sade boli poškodené. O tom svedčí zápisnica z 9. 3. 1919: „V kostole oba lustre padli

Osobitnou témou zasadnutia predstaviteľov evanjelickej a. v. cirkvi v Novom Sade bola 24. 8. 1919 oprava školy, pretože francúzskym vojskom bola vyplienená. Hoci po vojne francúzske predstavenstvo opravu sľúbilo, to sa nestalo. Na návrh inšpektora (dozorcu) Ondreja Mudrocha bola zorganizovaná zbierka peňazí. „Jestli sa inšpektor, fiskuš a Dr. Mičátek zaujmú veci, nejakou pomocou aj mesto prispeje,“ navrhol Filip Háss. „Dr. Elschläger vyhlásil, že bol v merníckom úrade, kde sľúbili materiál, jestli sa podrobný výkaz skrz cirkev dopošle. Mudroch, inšpektor, vykladá, že sa to už stalo, prosba sa pridala rukou Dr. Mičátka. Na to mešťanosta Ján Živojinović odvetil, že mesto materiál dať nemôže, lebo peňazí niet. Fábry narádza materiál od mesta pýtať. Lütce na-

rádza, aby sa hneď začalo zbierať. Dr. Mičátek narádza tiež zbierku uviesť, extra prosbu za materiál pridať,“ uvádza sa obsažne v zápisnici. Pri tej príležitosti boli spravené skupiny, ktoré pôjdu zbierať dobrovoľné príspevky po domoch. Avšak niektorí Nemci túto schôdzu začali opúšťať, takže Dr. Ľudovít Mičátek na tejto schôdzi navrhol rozdelenie Báčskeho seniorátu na slovenský a nemecký, „lebo to není správne, aby – ako je i teraz – senior svojich 30.000 duší nerozumel. Štyri školy aby sa podelili na 2 slovenské a 2 nemecké na základe materinskej reči. Po hlasovaní, väčšinou hlasov vyslovené je že sa v Báčke osobitný slovenský a osobitný nemecký seniorát otvoriť má.“ Tento z dnešného aspektu historický záver bol prvý raz vyložený 28. augusta 1919. O pár týždňov neskôr ľudové školy v novoutvorenom slovanskom štáte boli poštátnené. O tom sa ľudia na konvente dozvedeli 5. septembra 1919. Návrh Dr. Ľudovíta Mičátka, aby sa utvoril slovenský seniorát, sa čoskoro aj uskutočnil. Tá idea sa neskôr rozšírila na utvorenie samostatného slovenského evanjelického a. v. dištriktu. Lenže novosadský cirkevný zbor ešte celú ďalšiu dekádu zápasil s vlastníckymi právami svojich cirkevných objektov. Záverom treba podotknúť, že tento cirkevný zbor čoskoro narazil na ďalší problém. Na zasadnutí reprezentačného konventu dňa 8. januára 1922 pán farár podotkol: „Dostal z bytového úradu prípis dľa ktorej sa upovedomuje cirkev, že z farského úradu, poťažne bytu, sa jedna čiastka zrekvirovala.“

32 /4607/ 9. 8. 2014

ký Priateľs v pozdra z Lalite

Priateľstvo

Čo je priateľstvo? Dôvera, zachované tajomstvá? Kto je vlastne naším priateľom? ý Je to osoba, ktorej sa môžete g u s tov ruhý au tského d e posťažovať. Pozorne si vás r p lali riálu ci siahli do r e m ate vypočuje. Ale chodíte za ňou, aj ri v ýbe tik znovu sme racovníci – žia i ú p d k lu ra ý o k – s keď sa vám stane niečo pekné, aliti D et v í sp l ného v L N aši n o dobré, keď dosiahnete úspech, balí ka. ly Nestora Žuč h, o kráse vôko o c k š ľo e j e n te v a n keď ste šťastní alebo zamilovaní. Základ riateľstve, pri knom. A my pe píšu o p vom – iba o pe ta pri čítaní Nie preto, že sa chcete chváliť, ale nás. Slo e, že tá pekno c učarí preto, že sa chcete podeliť o niečo verím zeraní ich prá pekné, čo ste zažili. Skutočný priateľ sa a pre aj vám. dokáže tešiť z vašej radosti a dopraje vám každú sekundu vášho šťastia. Možno si niekedy pomyslíte: Ako môžem vedieť, že je on ten skutočný priateľ, že mu smiem všetko povedať? ôj najlepší priateľ je M Veru ťažko je nájsť pravého priateľa. ilan Živanov. M ilan je je Preto sa hovorí: V núdzi poznáš priateľa. dnou z najlepších os ôb, ktoré pozn Zoznámili sm Pravý priateľ vám nikdy neobráti chrbát ám. e sa, keď sm e ešte boli m dobr ými pria a zvlášť nie vtedy, keď vám je najťažšie. alí, a odvted teľmi. Spolu y sme Sára Čr sme strávili už nám, že sme sa Priateľ vám vždy povie, čo si myslí, iepková, veľa aj pohádali, al e rýchlo sme sa času. Stalo sa K veseliu pridá 5. ročník: sa spolu hrali. bez ohľadu na to, či sa vám to páči i veselý šašo. Milan veľmi rá udobrili a už sm d hráva futbal jeden druhém e alebo nie. Nie je dôležité, či máme iba a je veľmi do u. Niekedy sm br ý hráč. Keď e spolu celý de odvedie na zm jedného priateľa alebo desať, pätnásť... treba, pomáh ň – od rána do rzlinu, z čoho ame večera. Milano sme veľmi šťas V zime sa guľu V uplynulom školskom roku som aj v otec nás niek tní. V lete sa ch jeme, sánkujem edy odíme každý de e a robíme sn vysoký tri met ja našla tých pravých priateľov. Je to ň kúpať na ba ehuliaky. Raz re a bolo nám zén. sme urobili sn veľmi ľúto, ke Rád sa kamarát malá skupinka ľudí. Malá, ale vzácna. ehuliaka, ktor ď nám ho druh im s Milanom ý bol é deti a verím, že bu Sú to osoby, s ktorými som strávila tie deme dobr ým zničili. i pr iateľmi ešte m najkrajšie chvíle. Sú to ľudia, ktorí boli noho rokov. Vladimír Bock stále pri mne. a, 8. ročník Kvetoslava Múdra, 8. ročník

Najlepší pria teľ

Koľko krásy vôkol nás...

ečný lúč okno do izby vkráda sln eď sa čoraz častejšie cez čnom lne v s sto ri, keď sa celé me a láskavo nás hladí po tvá o. let tu vieme, že je jase jagá ako zlato, vtedy inými liecu sa každú chvíľu trb lia po y, lúk pšie Hory, doliny, a le šie raj ch sa rodí nová nádej v k čas zav farbami. V našich srdcia jú áva vst inšie a veselšie. Ľudia , avá áh dni. Všetko sa nám zdá am a n á avn ún Hoci je práca ca. prá á čak ich o leb dú a, vyj rán ce ne koj, že výsledky ich prá v srdci im prevláda po vtáčikov, ie en tor švi elé ves í osť rob t. Zdá nazmar. V poli im rad kve na a ek, ktoré letia z k vet i na práca usilovných včeliči am list a i rm ná ko ie pohráva s rší jsta sa, že sa aj vietor veselš na jú chu dy od ách na lavičk , om stromoch. Pod nimi o t ia dč m. Vrásky na tvári sve elo občania, vyčerpaní životo ves sa ach lúk ali. Na širokých ako ťažko v živote pracov ota, ktorí e nepoznajú trpkosť živ ešt rí kto hrajú tí najmenší, nej ruk y. epúšťajú sa teplej mami ešte veria všetkému a n né sady. stierajú nádherné ovoc Všade navôkol sa rozpre nad tú A st. cie kvety a kríky vedľa nému Krásu dopĺňajú voňavé úže asl k z si e am nočný pokoj. Líh ktorý a, všetku krásu sa spúšťa rán o véh no do e sa zobudím odpočinku s nádejou, že dobrým skutkom. prinesie deň s nejakým Ján Zelenák, 8. ročník

: Veľa k á, 5. ročník čať. v o ry b á F môže za Katarína – slávnosť v ý zdoba a

žito vetov, príle

stná

A. F. a J. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

2014 HLAS ĽUDU O S O B IT N Á P R Í L O H A

9. 8. 2014 • 32 /4607/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

2014 ROČNÍK 71 9. augusta 2014 32 /4607/

53.

Silbašskí tanečníci rozosmiali divákov takouto jazdou vo vandlíku

Javisko prví vyskúšali Padinčania

GALAPROGRAM DETSKÝCH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV

Mušky poletovali pomedzi kvapky Anna Francistyová

ázov galakoncertu najmladších folkloristov z našich osád na 53. Slovenských národných slávnostiach Muška muške šušká vznikol podľa básne Pavla Mučajiho Mušky z gumipušky, z ktorej motívy čerpala autorka scenára Daniela Legíňová Sabová. V réžii sa podieľali spomenutá scenáristka a Ján Slávik a v programe na javisku na ihriskách ZŠ Jána Čajaka v nedeľu 3. augusta vystúpili s detskými hrami, so štylizovanými

a pôvodnými tancami mladučkí Padinčania, Silbašania, Lužania, Kovačičania, Petrovčania, Erdevíčania spolu s Binguľčanmi, Hložanci, Kysáčania a Aradáčania. Počas celého koncertu mračná, ktoré neveštili nič dobré, znepokojovali nielen malých folkloristov, ale aj ich mamy, učiteľky, organizátorov a všetkých divákov. S prvými veselými minútkami programu začal popŕchať aj dážď, ale našťastie počasie predsa umožnilo obe-

Dorast Petrovskej družiny sa hral O reťaz, o reťaz

censtvu vychutnať si celý program. Aj napriek tomu, že silnejšiemu dažďu stále „viseli nohy“ a pred posledným tanečným číslom už v nálete silného vetra lietali hudobníkom notové záznamy... Chceme veriť, že práve silná a úprimná chuť do tanca a do vystúpenia na najväčšom sviatku vojvodinských Slovákov maličkých a mladučkých ochotníkov, ako i neochvejná podpora vďačného obecenstva zažehnali blížiacu sa búrku. Sympatických a veselých tanečníkov uvádzali perfektní petrovskí mladučkí herci: „mušky“ Sandra Todorovićová, Emília Gániová a Daniela Speváková, ako i Patrícia Dominika Paulínyová (babka), Peter Opavský (dedko) a Viktor Sľúka (Miško). ○ Foto: J. Čiep

Tohtoroční víťazi Zlatej brány: Aradáčania

Lužania v detských hrách Šijeme vrecia, šijeme

24/II

9. 8. 2014 • 32 /4607/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

V roku 2014 si pripomíname 150 rokov vychádzania slovenských novín a časopisov vo Vojvodine

Začalo sa to so Slávikom a Zorničkou, ktorú v Novom Sade od roku 1864 začal vydávať Jozef Podhradský

DOKUMENTÁRNA VÝSTAVA V KŠH

Stopäťdesiat rokov slovenskej publicistiky vo Vojvodine Jaroslav Čiep

etrovská Knižnica Štefana Homolu od svojho založenia roku 1996 sústavne buduje regionálnu zbierku, do ktorej okrem slovacík a kníh, resp. časopisov

z územia Báčskopetrovskej obce, pokúša sa do svojho fondu získať aj všetky slovacikálne vydania tunajších Slovákov, či už z Báčky, Banátu, Sriemu alebo aj širšie zo Srbska. V súčasnosti sa teda môže pochváliť bohatou zbierkou týchto

vydaní. Okrem kníh v regionálnom fonde dopĺňajú aj periodiká. Práve prehľad novín a časopisov vojvodinských Slovákov prichystali a vystavili pracovníčky knižnice vo výkladových skrinkách návštevníkom tohtoročných Slovenských národných slávností. Od najstarších novosadských časopisov Slávika a Zorničky, cez odborný

Báčanský chmeliar, humoristické Hévisa a Frčku, 75-ročnú petrovskú Zorničku, Svit, Náš a Nový život, kalendáre, cirkevné časopisy, ročenky, spoločensko-politické noviny Dolnozemský Slovák, Národnú jednotu, Rovinu až po hlasľudovské vydania – Rozhľady, Vzlet a 70-ročný Hlas ľudu. Dokumentárnu výstavu 150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine za prítomnosti predovšetkým novinárov otvorili v stredu 30. júla na úvod tohtoročných SNS. Dejiny slovenskej publicistiky na vernisáži priblížila riaditeľka knižnice Jarmila Stojimirovićová a výstavu otvoril predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok, kým hrou na husliach večierok spríjemnila Marína Cerovská. ○

VÝSTAVA ZLATÝCH REMESIEL. Medzi úvodné podujatia tohtoročných SNS v Báčskom Petrovci zapadlo aj otvorenie výstavy na Stánku ľudových remesiel v stredu 30. júla na rohu ulíc Chmeľovej a XIV. VÚSB. Tradičný kútik združenie Zlaté remeslá presídlilo z Ulice kulpínskej a tohtoročným návštevníkom SNS ponúklo páčivú výstavu ručne vyrobených drobností Petrovčaniek Anny Opavskej, Zuzany Cinkotskej a Anny Legíňovej. Na vernisáži ľudových remesiel sa poeticky prihovorila spisovateľka Viera Benková, dve pesničky zaspieval Komorný zbor Musica viva pod vedením Marieny StankovićovejKrivákovej. Predtým ako si záujemcovia pozreli ručne maľované taniere, kúsky zo skla a medovníčky, moderátorka Drahuša Fejdiová predstavila prácu všetkých troch autoriek. Výstavu otvorila riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská. ○ J. Č. Medovníčky lákali nielen starších, ale aj deti

DESIATA MEDZINÁRODNÁ FILATELISTICKÁ VÝSTAVA. Na exponáty bohatú jubilejnú výstavu Spolku filatelistov Báčsky Petrovec v piatok 1. augusta sa prišiel pozrieť veľký počet návštevníkov. V aule ZŠ Jána Čajaka všetkých prítomných a zvlášť hostí zo zahraničia a z domova privítal predseda Spolku filatelistov Báčsky Petrovec Pavel Lomiansky. Tohtoročnú 10. jubilejnú medzinárodnú filatelistickú výstavu Petrovec FILA zorganizovali filatelistická asociácia Zväzu filatelistov Srbska spolu s doterajšími organizátormi ZFV, ZSF a SF B. Petrovec na počesť 95. výročia SNS. V priestoroch školy hostí privítal riaditeľ Ján Brna a vyberanými slovami o spolupráci tunajších filatelistov a tých zo Slovenska sa zmienil predseda Zväzu slovenských filatelistov Miroslav Ňaršík. Svoje vzácne exponáty vystavovali filatelisti zo Slovenska, Republiky srbskej a z viacerých prostredí Srbska. Výstavu otvoril predseda Báčskopetrovskej obce a čestného výboru tohtoročnej výstavy Pavel Marčok a otvárací ceremoniál hrou na husliach spestrila Marína Cerovská z Petrovca. ○ K. G.

2014

9. 8. 2014 • 32 /4607/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

SLÁVNOSŤOVÉ SLUŽBY BOŽIE

Hlas z neba pre celú Zem Monika Necpálová

to sa pozerá k nebu, vidí nebo. Kto sa pozerá do zeme, len zem môže uvidieť. Slávnosťou služieb Božích sa začalo požehnané nedeľné ráno Slovenských národných slávností i za účasti významných hostí zo zahraničia.

V kázni sa prihovoril dôstojný pán Samuel Vrbovský, biskup SEAVC. V zvesti slova Božieho hovorilo sa o rozhodnutiach. Každé jedno naše rozhodnutie môže pohnúť osudy jednotlivcov. Ale nájdu sa medzi nami aj takí, ktorých rozhodnutia môžu pohnúť osudy národov. Mnohí dotkli sa nohou aj Dolnej zeme a svojou rozhodnosťou sadili semienka slovenského národa do úrodnej pôdy roviny. Komu možno ďakovať za to, že dnes tu Slováci stavajú ako lastovičky svoj domov? „Každodenne urobíme množstvo rozhodnutí, ktoré potom vykonáme, alebo možno na ne zabudneme. Obyčajne tieto rozhodnutia nie sú až také významné. Neovplyvňujú život. Ale sú aj

také rozhodnutia, ktoré ovplyvnili život ľudí a dejiny sveta. Písmo sväté – Biblia na mnohých miestach označuje takéto rozhodnutia ľudí,“ spomína v kázni dôstojný pán

vávania tradícií, kŕmením ducha a poctivou prácou, aby sme mohli nachovať i telo. Cirkevný zbor navštívili počas služieb aj zástupcovia miestnej sa-

Slovom Božím sa prihovárali dôstojný pán biskup SEAVC Samuel Vrbovský a zborový farár Vladislav Ivičiak Samuel Vrbovský. Ako dospievať k jednoduchej radosti, spravodlivosti? Možno azda starostlivou prácou na poli tolerancie, ľudskosti, zacho-

KONCERT DUCHOVNEJ HUDBY V CHRÁME BOŽOM V PETROVCI. Druhý slávnosťový deň, v sobotu 2. augusta, organizátori tohtoročných Slávností spestrili návštevníkom koncertom duchovnej hudby usporiadaným v chráme SEAVC. Pohodu chrámovej hudby hrou na organe vylúdil vynikajúci organista Janko Siroma a dychový orchester SEAVC v Petrovci. Obecenstvo v chráme si užilo nenahraditeľný duchovný a umelecký zážitok a vypočulo celý rad skladieb známych skladateľov. Početných návštevníkov v chráme Božom jednotlivými hudobnými bodmi hodinového koncertu duchovnej hudby viedol petrovský evanjelický farár Vladislav Ivičiak. Záverom koncertu sa v mene všetkých prítomných poďakoval protagonistom tohto hudobného podujatia: organistovi Jankovi Siromovi a členom dychového orchestra SEAVC v Petrovci (na snímke). ○ K. G.

mosprávy. Zborový farár Vladislav Ivičiak privítal aj veľvyslanca SR Jána Varšu, predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimíra Skalského, zástupcov Slovákov spolkov zo Slovenska,

III/25

Maďarska, Rumunska, ale aj z iných krajín. „Za jeden z emotívnych zážitkov na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach pokladám práve služby Božie. Z úst dôstojného pána Samuela Vrbovského, ktorý sa stal i predsedom Ekumenickej duchovnej rady Svetového združenia Slovákov v zahraničí, sme sa dozvedeli aj o rozhodnutiach, ktorým možno ďakovať za to, že Slováci na Dolnej zemi stále žijú ako veľká komunita,“ vystihol Vladimír Skalský. Slováci na Dolnej zemi si svoju identitu, podľa slov Vrbovského, udržali nielen vďaka školstvu a cirkvi. Nie všade vo svete cirkev robí pre uchovanie slovenskej identity toľko ako tu. Porovnanie starozákonného príbehu s príchodom Slovákov, ktorí prichádzali na Dolnú zem, poslúžilo v kázni ako dôkaz neľahkej púte a závažných rozhodnutí. Najdôležitejším momentom však bolo pre tunajšie obyvateľstvo zostať pri svojich duchovných a kultúrnych hodnotách. O čaro nedele sa postarali mladší spevokol a aj folklórna skupina Kolovrátok. V ich tónine húdlo i ľudské srdce. Spievalo pieseň Pánovi a modlilo sa za pokoj i úrodu. Nech chrám v odtieňoch jemnej modrej ostáva príbytkom slovenskosti počas všetkých dní roka, začnúc Slávnosťami. ○

NEDEĽNÝ ORGANOVÝ KONCERT Vladimíra Kopáčika (na snímke zľava) v chráme Božom v Petrovci vyznel ako sprcha duchovnej očisty a oblažujúceho pokoja. Tóny melódií klasikov vážnej hudby Bacha, Mendelssohna-Bartholdyho, Schumanna i slovenského skladateľa Jána Zimmera sa hlboko dotkli sŕdc milovníkov organovej hudby. Vzácneho hosťa, organového virtuóza zo Slovenskej republiky početným návštevníkom predstavil a program moderoval petrovský farár Vladislav Ivičiak. Spoluprácu sprostredkoval nedávny petrovský a kovačický rodák Janko Siroma (na fotke vpravo). ○ J. B.

26/IV

9. 8. 2014 • 32 /4607/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

PO ŠTRNÁSTY RAZ V BÁČSKEJ PALANKE

Stretnutie študujúcej mládeže

Udeľovanie slávnostných uznaní Elena Hložanová

ak mnoho mladosti a úsmevov na jednom mieste, ako bolo na populárnom večierku pre mladých 31. júla, na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže v rámci SNS, zriedkakedy možno stretnúť. Po štrnástykrát sa študujúca mládež stretla v Báčskej Palanke, v Slovenskom dome. Aj minulý školský rok naši študenti usilovne pracovali a bolo prihlásených štrnásť ukončených študentov: jedna doktorka vied, tri absolventky s vyznamenaním a desať absolventov vysokých škôl, ktorí ukončili štúdiá v našej krajine alebo v Slovenskej republike. Stretnutie prebiehalo ako výsledok spolupráce MOMS Báčska Palanka s Osvetovou komisiou Matice slovenskej v Srbsku. Všetkých prítomných najprv privítal predseda MOMS Juraj Beláni, a potom program moderovala predsedníčka Osvetovej komisie

Nositeľky diplomu s vyznamenaním níčku Zhromaždenia APV a predsedníčku NRSNM, Svetlanu Zolňanovú, predsedníčku Výboru pre vzdelávanie NRSNM, Pavla Marčoka, predsedu Obce Báčsky Petrovec, delegáciu Obce Báčska Palanka na čele s Miroslavou Šolaja, náčelníčkou spoločenských činností, Jána Brtku, spolumajiteľa

rity a nádeje, ale aj istoty, že práve vy budete hybnou silou v zachovávaní a zveľaďovaní všetkých hodnôt Slovákov žijúcich na našich priestranstvách. Je to silný dôvod na organizovanie tohto podujatia, ktoré pre vás chystajú s veľkým potešením naši hostitelia z Báčskej Palanky, za čo im

2014 Slovenská republika napomáha vo sfére vzdelávania. V Srbsku je veľký záujem o štúdiá na Slovensku (tohto roku je až 22 štipendií vyčlenených). Chcem vyjadriť presvedčenie, že tí študenti, ktorí odchádzajú na Slovensko, sa postupom času budú vracať do prostredia, z ktorého vzišli, a veľké predpoklady dáva na to nádejný prístup Srbska do EÚ.“ Anna Tomanová-Makanová zaželala študentom, aby po získaní diplomov zostali odborníkmi, ale zároveň zostali verní aj svojmu národu – našej slovenskej komunite, lebo nikdy sa nevie, či to v živote niekedy nebude aj prednosťou, a aby svoj život, taký, aký je, každý deň žili naplno. Miroslava Šolaja, predstaviteľka Obce Báčska Palanka, prítomným uznala, že sú jedineční v organizovaní takéhoto stretnutia študentov, a mieni, že v tom treba pokračovať. Pavel Marčok, predseda Báčskopetrovskej obce, vyjadril poďakovanie slovenskej vláde, že podporujú našich študentov a pomáhajú našej menšine udržiavať sa.

Ukončení vysokoškoláci

Sieň plná študentov MSS Anna Medveďová. Najprv privítala hostí: Branislava Ondruša, štátneho tajomníka Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Jána Varšu, veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku, Annu Tomanovú-Makanovú, podpredsed-

Aqua Therm Investu z Petrovca, a potom aj študentov, ktorým bol večierok venovaný. Medveďová sa prihovorila študentom týmito slovami: „Slovenské národné slávnosti sa začínajú práve mladosťou, symbolom lásky, prospe-

patrí veľká vďaka. Stretávame sa najmä, aby sme ocenili vás, úspešne ukončených magistrov, inžinierov a doktorov vied slovenskej komunity v Srbsku. S potešením môžeme konštatovať, že sa počet slávnostných uznaní, ktoré udeľuje MSS a NRSNM, zvyšuje. “ Z významných hostí prihovoril sa najprv Branislav Ondruš, predstaviteľ vlády SR, ktorý bol aj v minulom roku na tomto podujatí. Vyjadril potešenie, koľko mladých Slovákov má za sebou úspešné štúdium. Pán veľvyslanec Ján Varšo prezradil, že zhodou okolností je po prvýkrát na stretnutí, a dodal: „Teším sa, že

Vysokoškolským študentkám s vyznamenaním Anna TomanováMakanová udelila ﬁnančné odmeny, a to Paulíne Šajbenovej z Padiny, Soni Demiterovej z Lalite a Anne Margaréte Valentovej zo Selenče. Týmto študentkám Branislav Ondruš v mene Slovenskej vlády udelil tablety, ako i Andrei Bobáčekovej a Maríne Medveďovej (doktorke vied). Pritom zdôraznil, že darčeky sú symbolom podpory mladým v snahe pôsobiť v modernom štýle a dúfa, že na budúci rok tých darčekov bude ešte viac. Na stretnutí bolo prítomných asi 110 študentov. Po oﬁciálnej časti nasledovala zábava a voľné rozhovory. Tancovalo sa pri hudbe skupiny Elem band. ○ Fotografie: Kulpin.net

2014

9. 8. 2014 • 32 /4607/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

Vojlovické tanečnice spestrili otvárací program Jarmoku umenia

V/27

Vystupujúcich na javisku sledovalo početné obecenstvo...

TRADIČNÝ JARMOK UMENIA

Tvorba ako spojivo Elena Šranková

radičný Jarmok umenia, ako jedno z obľúbených podujatí, nevystal ani v rámci tohtoročných SNS. Konal sa v sobotu 2. augusta a začal vystúpením najmladších kysáčskych tanečníkov. Nasledovali príhovory Pavla Marčoka, predsedu Báčskopetrovskej obce, a Branislava Ondruša, štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vlády Slovenskej republiky, ktorý Jarmok umenia slávnostne otvoril. V programe, ktorý pokračoval na javisku a ktorý moderovala

Andrea Speváková, sa striedali spevy a tance, ktoré pookriali všetkých prítomných. Zároveň svoje výrobky na stánkoch v Ulici maršala Tita vystavovalo viac ako 60 účastníkov. Majstri svojho remesla, členky spolkov žien, umeleckých združení alebo kreatívni jednotlivci do nich vložili kus svojho srdca. Všetky stánky hýrili farbami, rozvoniavali gurmánskymi špecialitami, lákali tvarom, jasom a pestrosťou. Na radosť mnohých návštevníkov a spokojných zákazníkov. Veď umenie a tvorba spájajú ľudí a sú dôkazom toho, že možno ○ spojiť príjemné a užitočné.

Ponuka obrazov kysáčskeho Výtvarného krúžku Michala Geržu

... ale i hostia zo zahraničia

Stánok Aktívu žien SKOS Šafárik Dobanovce

Záujem o výrobky aradáčskeho Združenia občanov Harmónia

Kysáčska sárma rodiny Petríkovej, svieža i konzervovaná

Čo si vybrať z rôznorodej ponuky domáceho spolku žien? Med a výrobky z neho

28/VI

9. 8. 2014 • 32 /4607/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

NAMIESTO ZÁVEREČNEJ BODKY – DIVADLO. Ako aj obvykle celkom na záver bohatého programu Slovenských národných slávností prišli si na svoje aj milovníci scénického umenia. Pri tejto príležitosti členovia Ochotníckeho divadla Kultúrno-informačného strediska v Kysáči pripravili Ukážkovú inscenáciu Dokonalá svadba v réžii Jána Privizera, ktorú nacvičili ešte vlani. Keďže urobili niektoré zmeny v obsadení úloh, predstavenie zaujalo aj divákov, ktorí si ho pozreli už niekoľkokrát. Situačný humor zo zápletiek, ktoré vznikli v svadobný deň ako následok mladomanželovej nevery, zapôsobil na obecenstvo a bol trefnou umeleckou bodkou 53. SNS. Aj napriek tomu, že počas divadla na pár minút zmizol prúd a aj napriek tomu, že kým sa divadelné publikum vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla dobre bavilo pri výkonoch skvelých kysáčskych hercov, vonku sa už riadne rozpršalo... ○ A. F.

TLAČOVÉ STREDISKO 53. Slovenských národných slávností pôsobilo v Báčskom Petrovci aj tentoraz. Informácie o jednotlivých udalostiach na SNS sústavne odchádzali z modrého salóna Slovenského vojvodinského divadla – za pomoci kolegov Rádia Báčsky Petrovec – do slovenských, ale aj inorečových médií v Srbsku. V presscentre (na snímke) bolo zaangažovaných 15 novinárov z Rádia Nový Sad, ako i lokálnych rozhlasov a televízií, Hlasu ľudu a Rádio-televízie Slovensko. Vedúcou strediska bola Viera Dorčová-Babiaková a ruku k dielu priložili aj predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM Milina Florianová a koordinátor tohto výboru Vladimír Lenhart. ○ J. B.

2014

TRAMPOTY S VLKOM na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci veru žiaci, t. j. herci Slovenského kultúrno-osvetového spolku Erdevík zvládli na výbornú. Divadelné predstavenie, ktoré režíroval autor rovnomennej predlohy, ilocký kultúrny dejateľ Vlatko Miksád, zarezonovalo u divákov (a tých, vo veku niekoľko mesiacov až niekoľko desaťročí, veru bolo viac než na matičnom zhromaždení) tak, že mladučkých, ale s veľkou vervou hrajúcich aktérov viacnásobne odmenili potleskom priamo na otvorenej scéne. Predstavenie veru od premiéry riadne narástlo v zmysle kvality, takže kompletnému mančaftu patrí veľké bravo! ○ J. B.

ZBERATEĽSKÁ BURZA. Jedným zo sprievodných podujatí počas tohtoročných Slovenských národných slávností bola aj zberateľská burza. Totiž v sobotu 2. augusta v predpoludňajších hodinách v aule Základnej školy Jána Čajaka prebiehalo 2. Stretnutie zberateľov s burzou. Početní zberatelia predstavili svoje cenné zbierky na predaj alebo na výmenu. ○ Foto: O. F.

2014

9. 8. 2014 • 32 /4607/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

VII/29

ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Zahľadeli sa do výstavy po šiesty raz Vladimír Valentík, ktorý výstavu aj otvoril. Rúfusovu báseň predniesla Elena Surová z Kysáča a dve ľudové pesničky na dobrú náladu zaspievala Andrea Lačoková.

z Austrálie (na husliach). Zároveň si návštevníci SNS mali možnosť pozrieť aj výstavu detských obrazov, ktoré nastali na výtvarnom tábore počas Dňa Petrovca. Obe výstavy nainštalovali v miestnostiach

Otváracie pódium šiestej kolektívnej vernisáže petrovských výtvarných umelcov na SNS Jaroslav Čiep

vadsaťštyri výtvarných snaživcov autorov obrazov sa návštevníkom Slovenských národných slávností predstavilo štyridsiatimi piatimi prácami rozličných motívov vyhotovených rôznymi technikami. Nielen z Petrovca, ale autori sú aj z Hložian,

Kulpína, Pivnice, Kovačice, Šabca, Nemecka a Spojených štátov amerických, a všetci sú členmi Združenia petrovských výtvarných umelcov. Vo štvrtok 31. júla výstavu Petrovské pohľady 6 slávnostne aj otvorili. Prihovárali sa predsedníčka združenia Mária Ivičiaková, predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok a výtvarný kritik

DRUHÁ SAMOSTATNÁ VÝSTAVA DAVORA KOLARSKÉHO – DÔKAZ NARASTAJÚCEHO TALENTU. Za prítomnosti pozoruhodného počtu milovníkov výtvarného umenia v piatok 1. augusta v Dome MSS bola otvorená výstava stredoškoláka Davora Kolarského z B. Petrovca. Úvodom vernisáže sa prítomným prihovoril podpredseda MSS pre Báčku Vladimír Fekete. Následne sa slova ujal vzácny hosť tohtoročných SNS, veľvyslanec SR v Belehrade Ján Varšo. Mladý talentovaný autor vystavených skíc, štúdií, kresieb a obrazov malého a veľkého formátu Davor Kolarski skončil 3. ročník Strednej školy pre dizajn Bogdana Šuputa v Novom Sade. Ako v otváracom príhovore pripomenul osvedčený petrovský maliar Ivan Križan, ide o druhú samostatnú výstavu, v rámci ktorej D. Kolarski vystavuje až 70 svojich prác. V programe vernisáže vystúpili speváčka Vladimíra Sabová za hudobného sprievodu Zdenka Makovníka a recitátorka Katarína Melichová. Pútavú a na exponáty bohatú výstavu otvoril Ivan Križan a v sprievode samotného autora D. Kolarského a podpredsedu MSS V. Feketeho si ju so záujmom pozrel i veľvyslanec Ján Varšo (na snímke). ○ K. G.

Prítomní autori a ctitelia umenia Sprevádzali ju Zdenko Makovník (na harmonike) a Joshua Peška

Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. ○

PRVÁ A ÚSPEŠNÁ. K spestreniu tematickej náplne tohtoročných Slávností prispela i piatková vernisáž Podnikatelia – umenie a záľuba, prebiehajúca v miestnostiach Podnikateľsko-inovačného strediska. V mene usporiadateľa, Združenia podnikateľov Petrovec 1842, hostí 1. augusta privítal predseda Ján Makan. Uviedol, že sú vystavené exponáty dielom podnikateľov, ktorí okrem vlastnej roboty majú aj záľubu v umení, vyjadrujúc zároveň poďakovanie všetkým, ktorí prispeli k zorganizovaniu tohto podujatia. O potešení z toho, že sa úspešne zrealizovala prvá výstava tohto druhu, cieli, ktorým bolo spojiť tvorivé sily a spoločné záujmy podnikateľov s ustanovizňou, v čele ktorej je, sa zmienil riaditeľ strediska Karol Boldocký. Vyzval všetkých účastníkov naďalej pokračovať v takomto úsilí, tlmočiac presvedčenie, že podobných podujatí bude stále viac. Výstavu otvoril vedúci Oddelenia pre hospodárstvo Obce Báčsky Petrovec Ján Jovankovič. Podotkol, že je rád, že účastníkov vernisáže môže osobne a v mene predsedu Obce Báčsky Petrovec privítať, ako i to, že všetci podnikatelia, remeselníci z tohto prostredia majú zručné, šikovné ruky, čo dokazujú i vytváraním krásnych exponátov vo voľnom čase. Vernisáž spestrila i kultúrno-umelecká zložka, ktorej aktérmi boli Joshua Peška z austrálskeho Melbournu (husle) a Andrea Lačoková z Petrovca (spev). ○ O. F.

Prĺohu pripravil Michal Ďuga

30/VIII

2014

9. 8. 2014 • 32 /4607/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

GALAKONCERT FOLKLÓRNYCH SÚBOROV A SÓLISTOV

Z lády ľudovej kultúry – aj za tmy Anna Francistyová

eden z najobľúbenejších programov Slovenských národných slávností – sobotňajší galakoncert folklórnych súborov a sólistov na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach mal názov Z maľovanej lády. Z pomyselnej truhlice, do ktorej sa vzácne kúsky ukladali bezmála tri storočia a prikladajú sa aj ďalej, folklórne skvosty vyberali a na letnom javisku na ihriskách petrovskej základnej školy v sobotu 2. augusta obecenstvu ponúkali hudobníci, tanečníci a speváci z Lalite, Melbournu (Austrália), Silbaša, Hložian, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Erdevíka, Pivnice

žijúcich v zahraničí, a Branislava Ondruša, štátneho tajomníka v Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny vlády Slovenskej republiky, ktorý koncert slávnostne otvoril. Moderátormi programu boli Hana Tanciková a Rastislav Labáth, ale jednotlivé vystúpenia zahlasovali petrovskí ochotníci a folkloristi trefnými scénkami. Ako klebetnice a protagonisti obrázkov z krčmového ovzdušia vystúpili Milina Častvenová, Zuzana Hmiráková, Milina Sýkorová, Annamária Gierová, Vladimíra Sabová, Silvia Grňová, Príhovory hostiteľa a hostí

zastavila na hodinu a pol galaprogram. Mladosť však čelila tme a udržiavala náladu na ihriskách tak, že účastníci na javisku len pri svetielkovaní mobilov spievali a tancovali vo vlastnej réžii. Po druhom štarte programu pred jedenástou hodinou sa ochotníci už nedali odradiť a bez ohľadu na to, že sa po dvoch ďalších bodoch znovu ocitli v tme, a potom ešte raz, pokračovali v tanci a speve podľa stanoveného scenára do konca. Hrdinsky zvládli tento neplánovaný večerný program aj početní diváci, ktorí ocenili úsilie organizátorov, autorov a účastníkov. Nie však bez sklamania a trpkého pocitu, už aj preto, že z neďalekej Vrbary doliehala hudba majiteľov kolotočov... Ešte šťastie, že sám záver galaprogramu – spoločné vystúpenie všetkých účastníkov a zborový spev

Hložančanky pri speve necúvli pred tmou, a potom program pokračoval až do konca bez ohľadu na ďalšie epizódy bez prúdu a Nového Sadu. Ako sólistky vystúpili Anita Petráková z Kovačice a Vlasta Vachulová z Pivnice. Pravdaže, až po slávnostných príhovoroch Vladimíra Feketeho, podpredsedu Matice slovenskej v Srbsku, Petra Prochácku, podpredsedu Úradu pre Slovákov

Ondrej Brna, Pavel Paulíny, Leonard Kolár, Vladimír Lomen a Martin Hric. Všetko sa dialo podľa scenára Daniely Legíňovej Sabovej vypracovaného na motívy románu Jána Čajaka ml. Zypa Cupák a v réžii spomenutej scenáristky a Jána Slávika, kým hneď po druhom

Slovenky z Melbournu s našimi dievčatami si tiež zaspievali na javisku SNS

Nielen o Ďurovi Sirákovi či Zypa Cupákovi – uvádzači jednotlivých vystúpení folklórnom čísle nezaúradoval výpadok prúdu... Havária na elektrickom vedení, ktorá v nočných hodinách zahalila do tmy celý Petrovec a okolie,

matičnej hymny Po nábreží – vyznel v plnej kráse a pri plnom svetle a zvuku. ○ Foto: J. Čiep

Novosadskí šafárikovci so svojou rozprávkou o konopách a rubáši

Kultúra Víťazoslav Hronec

RIEKA Čakáš ma roztúžená, so slnkom spriaznená, hĺbka. Čakáš ma v auguste, s prúdmi zo šedozelena. Popri mne, dolu tebou, plávajú oblakov klbká – Dostalo sa ti v sne blankytných výšav do vena. Myriady tvojich mien blúdia mnou, hoci si bezmenná. Chlapčiatko pohodí do teba ohryzok z jablka. Celé dni bozkávaš dievčatám vzpažené ramená – Že neviem, ako si z toho už vášňami nevzbĺkla. STAVBY známeho slovenského architekta Michala Milana Harminca (1869 – 1964) očarili aj návštevníkov Slovenských národných slávností. Fotografie a modely menšieho počtu z viac ako tristo budov, ktoré Harminc za života projektoval, boli od štvrtka 31. júla vystavené v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Na otvorení výstavy s názvom Príbeh nestora slovenskej architektúry sa okrem riaditeľky ústavu Miliny Sklabinskej prihovorila dekanka Fakulty architektúry v Bratislave Ľubica Vitková, ako i autorka výstavy Jana Pohaničová, ktorá v skratke ozrejmila život a dielo M. M. Harminca. Z rodného Kulpína odišiel najprv do Nového Sadu, a potom cez Budapešť, kde určitý čas pôsobil, sa dostal na Slovensko. Počas svojej plodnej kariéry projektoval napr. budovu Slovenského národného múzea, Tatra banku v Martine, Hotel Carlton v Bratislave, vilu Dr. Emila Stodolu v Liptovskom Mikuláši... Vernisáž v Novom Sade hudobne spestrili operná speváčka Jaroslava Benková za klavírneho sprievodu Maje Grujićovej, ako aj Marek Stupavský (klavír). ALa Foto: J. P-á

Odnesiem si ťa domov, plynúcu rytmom básne, Do nadrozmerna vliatu, zarovno s pobrežím, Aby si vírmi navždy svietila do tiem jasne; Vo všetkých kútoch duše, podľahlej mäteži, Dosiahla mieru srdca a z každej novej bázne K úsvitu vyzrnila, čo svetu náleží. (1976) Báseň uverejňujeme k básnikovým sedemdesiatym narodeninám, ktorých sa dožil 7. augusta, a pri príležitosti Ceny Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ktorá mu bola udelená 1. augusta v Báčskom Petrovci.

POČAS TRVANIA SNS

Ivan Križan v retrospektíve Jaroslav Čiep

alšia samostatná výstava obrazov petrovského maliara, sedemdesiatnika Ivana Križana nebola vo verejnosti veľmi avizovaná, ale bola dobre navštívená. Trvala počas Slovenských národných slávností. Prichystali ju a otvorili v Dome penzistov v piatok 1. augusta napoludnie. Po Križanovej výstave v Galérii Zuzky Medveďovej, pozostávajúcej z 35 obrazov, ktorú otvorili 14. marca 2014, pri príležitosti jeho životného jubilea, ide o druhú výstavu tohto umelca jubilanta, teraz už dô- Otvorenie výstavy Ivana Križana v Dome penzistov • KULTÚRA •

chodcu, narodeného roku 1944. Na stenách novej dostavanej časti stánku penzistov sme mali možnosť pozrieť si vyše sto Križanových obrazov, kresieb a skíc z rôznych časových období maliarovej tvorby. Okrem krajiniek petrovských uličiek, malých domčekov a okolitých sálašov, podľa ktorých je Križan ako maliar najznámejší, so záujmom sme si pozreli akty, maľby a kresby či karikatúry. Na vernisáži okrem samotného autora hovorili Michal Spevák, Samuel Boldocký, úryvky z knihy o maliarovi prečítala Elena Lomenová, Petrovčanka žijúca v Austrálii, a básne Nataša Rybárová. Nechýbali ani zvuky fujary hostí zo Slovenska. 32 /4607/ 9. 8. 2014

Kultúra VYHODNOTENIE FOTOKONKURZU ÚKVS

Hodné pamiatky na zašlé časy Jasmina Pániková

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov už po štvrtýkrát zorganizoval fotokonkurz archívnych fotografií ľudových zvykov a obyčají vojvodinských Slovákov, ktorý má za cieľ podnietiť na zbieranie a dokumentovanie fotografií znázorňujúcich momenty z tradičnej kultúry našich predkov. Vyhodnotenie konkurzu zakomponovali do programu tohtoročných Slovenských národných slávností. Na konkurz bolo zaslaných 135 fotografií 12 autorov, a to z Aradáča, Kysáča, Dobanoviec, Vojlovice, Starej Pazovy, Padiny, Petrovca, Pivnice a Lalite, na základe čoho možno skonštatovať, že hodnotiteľka konkurzu magisterka etnológie Anna Séčová-Pintírová skutočne

nemala ľahkú úlohu. Ako v ohodnotení uviedla, väčšina zaslaných fotografií datuje do prvej polovice 20. storočia a zachytáva rôzne témy zo života vojvodinských Slovákov. Z množstva fotografií svojráznosťou sa vyčlenili dve. Zaslali ich Alena Gajanová z Vojlovice a Michal Ďurovka z Kysáča. Fotografie znázorňujú vojlovické priadky z roku 1941 a zabíjačku v Kysáči z roku 1932. Najúspešnejších zberateľov starých fotografií odmenili tablet počítačmi. V sobotné slávnosťové poobedie zvyky a tradície oživili nielen starými fotografiami. Postarali sa o to aj členovia troch folklórnych súborov – zo Silbaša, z Nového Sadu a z Aradáča, ktorí prítomných zaviedli do čias krstín, priadok a svadby.

VÝSTAVA V NETRADIČNOM PRIESTORE

Galéria pri peróne Oto Filip

ár desiatok galérií v budovách rôznej rozlohy, osudu a veku, pár galérií na otvorenom – od stredu mesta Belehrad po Kalemegdan... Je to v podstate začiatok a koniec príbehu o tom, kde si v hlavnom meste možno pozrieť

www.hl.rs

Najúspešnejší zberatelia fotografií s riaditeľkou ÚKVS

Najprv pytačky, a potom aj svadba

autorov, fotiacich profesionálne alebo zo záľuby, vhodne využilo vlastnú zručnosť a plynutie času, aby fotografickou rečou pasažierovi priblížilo nielen stanicu, ale i železnice niekdajšie a súčasné. So všetkým dobovým batohom, zriedkavým leskom a oveľa častejšou biedou. Sú na tých snímkach i chátrajúce bu-

súčasné a minulé maliarske, sochárske, inštalačné a všetky možné iné umelecké diela a výplody. Niekto to však rád inak. Keďže nikdy nenačim povedať nikdy, prekvapenia sú predsa možné. Jedno z prvých víta návštevníka už po príchode do mesta vlakom. Výstava nová, nevšedná, skutočne zaujímavá. Nebol jej treba osobitný priestor, keďže usporiadatelia múdre prišli na to, že sa načim vynájsť tak, ako to okolnosti dovolia. Tak vznikla dočasná galéria pri peróne. Tak, že sa všetky voľné a sklenené priestory okien a dverí starej budovy, voľné priesto- Hlavná železničná stanica ry vo vestibule a steny stali uprostred leta veľkou galériou dovy, aj nekonečné trate, i rozlúčky slúžiacou jedinému: pohľadu do a stretnutia, aj prázdne či plné kupé, 130-ročnej minulosti hlavnej stanice. aj lokomotívy i vozne... Cestujeme Na snímkach životne reálnych alebo všetci, dakto viac, iný menej, takže subtílne melancholických desiatky i more zážitkov je tu. Mnohí z auto-

Informačno-politický týždenník

rov sa upriamili na hru svetla a tiene s cieľom vystihnúť detail, skutočnosť, prípadne jej ilúziu. Veď 130 rokov ozaj nie je málo. Je to niekoľko generácií, tiež prechod od tradičného k modernému, sú to tri storočia späté traťami do diaľok našich a európskych. Od tých prvých vlakov, ktoré privandrovali do Be-

lehradu v roku 1884, po všetky iné, ktoré práve z hlavného nádražia odchádzajú na všetky štyri strany sveta. A čo nová cesta, to aj nový zážitok, v lete, v zime, neustále. • KULTÚRA •

ROCKTON 2014

Hudba, ktorá zmenila svet aj na SNS Andrea Speváková

lušný počet milovníkov ostrejšieho, tvrdšieho zvuku v piatok večer 1. augusta fandil nádejným mladým rockovým, metalovým či punkovým skupinám na tradičnom mieste v Petrovskej Vrbare, kde odznel ďalší Rockton. Zároveň selenčskí maksovci oslávili 40. a Lude krawe boli záverečnou ozdobou tohtoročnej hudobnej rocktonovej torty. Nevystala kvalita, ani rôznorodosť. Nanajvýš Rockton dokázal zoskupiť ľudí takmer zo všetkých našich prostredí a aspoň Skupina Maks v piatkovú slávnosťovú noc vymazať generačné rozdiely. Výsledok nevystal. Spokojní boli účastníci i publikum. Organizátor sa tohto roku nemá nad čím rozčuľovať, i keď by si, ako Vladimír Valentík povedal, prial mladú posilu do organizačného tímu a rád videl svojich nástupcov. Rockton 2014 otvorili padinskí rockeri, skupina Oluja, ktorá môže byť hrdá na svojich fanúšikov a prostredie, ktoré ich podporuje ako málokde. Potom na svoje prišli fanúšikovia selenčskej skupiny Undead Pulse s nádychom metalu, vystriedali sa petrovský Alibi, Maks zo Se-

Skupina Alibi

lenče a domáce, petrovské Lude krawe. Chýbal však aradáčsky Zemljotres, no tí starší rockeri určite môžu lepšie spávať,

Skupina Oluja

Skupina Undead Pulse • KULTÚRA •

lebo je jasné, že rock predsa žije. Rockton k tomu určite prispieva napriek viacročnej prestávke. Od V. Valentíka sa totiž dozvedáme, že ho založili roku 1995 ako retrospektívne podujatie slovenskej rockovej hudby vo Vojvodine pri príležitosti 30 rokov prvej rockovej skupiny v Petrovci – Kráľov noci (1965). Po roku 1999 však zapadol

prachom, no vlani znova príležitostne oprášili javisko a oslávili okrúhle jubileum, 50 rokov založenia prvej slovenskej rockovej skupiny Osamelí mladíci z Kysáča (1963). Rocková hudba sa nielen počúva, rock sa žije, mieni Vladimír Valentík. Je to hudba, ktorá zmenila spôsob života celej planéty. Dostala sa aj do našich malebných slovenských dedín a zanechala v priebehu 50. rokov hlbokú stopu. V 60. rokoch sme sa od ľudoviek vzdialili predovšetkým cez latino sound, mexické pesničky. I keď je ťažko porovnateľné a merateľné, v tom čase vznikla takmer povestná, svojím renomé a významom asi doposiaľ neprekonaná skupina Echo z Petrovca. Práve petrovskí echovci prví nahrali tri pesničky pre Rádio Nový Sad (1971). Treba spomenúť aj selenčských oslávencov, kapelu Maks, ktorí zasa prví nahrali singel platňu. Po čase najväčšiu novinku priniesli Samuel Kováč ml. a Viva M. Keď ide o mladšie kapely, pozoruhodný je úspech najmä skupiny Lude krawe, ktorá je stále prítomná na vojvodinskej, ale aj regionálnej hudobnej scéne, a po 18 rokoch má vysokú pozíciu. Kiežby sme na ďalšie úspechy našich nových kapiel nemuseli čakať dlho... Foto: A. Meleg

32 /4607/ 9. 8. 2014

Kultúra ARADÁČANIA A PIVNIČANIA NA SLOVENSKU

Na festivale v Dulovciach Ivica G. Litavský

nemuseli dodržiavať žiadny prísny harmonogram dňa, ale relaxovali pri voľných aktivitách. Zo strany organizátorov im bolo ponúknuté prezeranie mesta Komárno. Aj dielne, na ktorých sa zúčastne-

dňoch 25. až 28. júla v Dulovciach prebiehali 18. Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti, na ktorých vystúpili početní účastníci – detské folklórne súbory zo Slovenska a zo zahraničia. Sobota 26. júla bola ústredným festivalovým dňom. Pred galaprogramom účastníci absolvovali priestorové skúšky, krojovaný sprievod obcou, ako aj prijatie u starostu obce Dulovce. Dvojhodinový galakoncert prebiehal pod názvom Málo nás, veľa nás... a skončil sa záverečným krátkym vystúpením, ktoré, samozrejme, mali na starosti deti. Niekoľko párov z každého súboru zatancovalo tanec Sotiš. Program a zároveň i celé 18. JDMFS v Dulov- Aradáčski tanečníci v Dulovciach ciach uzavrelo vystúpenie šikovných tanečníkov, vysokoško- ní mohli za asistencie šikovných lákov z FS Ekonóm, ktorý pôsobí pri školiteliek naučiť pliesť náramky, Ekonomickej univerzite v Bratislave. ktoré potom zdobili ruky členov Nedeľa bola dňom pohody, folklórnych výprav. ale aj posledným dňom pobytu Na 18. JDMFS v Dulovciach sa v ovzduší tohto detského folklór- zúčastnili DFS Govličky z Aradáča neho festivalu. Zahraniční hostia a DFS Ratolesť SKUS Pivnica, ktorý

prezentoval našu krajinu ako minuloročný víťaz DFF Zlatá brána v Kysáči. Okrem toho vystúpili i zahraničné folklórne súbory DFS Sálašan z Nadlaku (Rumunsko) a DFS Orava z Matice slovenskej

Međurić (Chorvátsko). Súbory zo Slovenska, ktoré sa prezentovali na tomto festivale, boli: domáci DFS Lúčik (Dulovce), DFS Matičiarik (Nové Zámky), DFS Zlatňanka (Zlaté Moravce), DFS Ratolesť (Detva) a DFS Čajka (Horná Súča).

Zájazd Aradáčanov mali na starosti Marína Malová, vedúca DFS Govličky a Anna Bagľašová, predsedníčka MOMS Aradáč. Okrem nich tento zájazd absolvovali aj rodičia a zopár členov FS Mladosť, ktorí vedúcim zájazdu neúnavne pomáhali. Nádejní mladí tanečníci DFS Govličky, staršia skupina, tancovali choreografiu Háj, husičky, ktorú nacvičila Marína Malová, a orchester mal na starosti Jano Zvara-Moco. Pre zaujímavosť je potrebné uviesť, že tohto roku Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí verejnou výzvou umožnil zahraničným spolkom prihlásiť sa na tento festival, čo si nenechal ujsť predseda Kultúrneho centra Aradáč Ivan Bagľaš, ktorý vypracoval projekt na cestu mladučkých Aradáčanov. Projektová komisia ho schválila, a tak našu krajinu tentoraz reprezentovali dva slovenské detské súbory – aradáčsky a pivnický. V roku 2015 do Duloviec odcestuje mladšia skupina DFS Govličky z Aradáča, ktorá je odmenená prvou cenou odbornej poroty na tohtoročnom 21. DFF Zlatá brána v Kysáči za tanec Smrtnuvania choreografky M. Malovej.

AKTÍVNE PRÁZDNINY PRE MLADÝCH HUDOBNÍKOV. Je to názov projektu, ktorý práve prebieha v Selenči. Spoločne ho realizujú selenčská základná škola a Komorný zbor Zvony. Projekt organizujú pre deti, ktoré navštevujú hudobnú školu, a cieľom je umožniť im, aby aj počas letných prázdnin boli v kontakte s hudobným nástrojom, a pritom sa pobavili a príjemne strávili časť letných prázdnin. S realizáciou sa začalo v júli a projekt sa skončí spoločným koncertom 24. augusta v základnej škole, keď každý účastník na svojom inštrumente zahrá primeranú skladbu. Projekt podporuje Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá a Obec Báč. Zo zabezpečených finančných prostriedkov organizátorov a podporovateľov projektu vytlačili potrebný notový materiál a kúpený je aj nový hudobný nástroj – syntetizátor. Do projektu sa zapojilo dvadsať detí, ktoré pracujú pod stručným dozorom PaedDr. Juraja Súdiho a Leonóry Súdiovej. Zaujímavosťou je, že v Selenči jestvuje veľký záujem o hudbu a hru na hudobných nástrojoch. Zaujímavé je i to, že sa husle ako hudobný nástroj vracajú do hudobného života Selenče a Selenčanov. J. B-di

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

FOLKLÓRNE SÚBORY Z KYSÁČA NA SLOVENSKU

Vystúpili na viacerých podujatiach Elena Šranková

olklórny súbor Vreteno Kultúrno-informačného strediska Kysáč a folklórny súbor Kultúrno-umeleckého a športového spolku Branka Radičevića od 25. do 27. júla boli na Slovensku, kde sa zúčastnili radu folklórnych podujatí. Opätovali týmto návštevu Folklórnemu súboru Jánošík z Fiľakova, s ktorým vlani nadviazali spoluprácu. Spomeňme, Kysáčski folkloristi v kostole vo Fiľakove že sa družba začala z iniVedúci dvoch kysáčskych folciatívy Jána Slávika, kysáčskeho richtára, a Milana Spodniaka, starostu klórnych súborov Vladimír Medveď dedinky Ratka na Slovensku. Na zá- a Milana Páliková informujú, že jazde vo Fiľakove okrem folkloristov v deň príchodu, v piatok 25. júla, boli aj predstavitelia RMS Kysáč J. vystupovali vo Fiľakove na podSlávik a Nedeljko Lugonja. O zájazde ujatí Vatra zvrchovanosti, ktorú sa zmieňujú pochvalne a vďaka za to organizoval tamojší Dom Matipatrí aj Jožkovi Šúlekovi, ktorý bol ce slovenskej a MOMS. Potom sa dobrým hostiteľom, čo si náročný predstavili na 19. Novohradskom program zájazdu priam vyžadoval. folklórnom festivale Lučenec 2014,

kde vystupovalo 11 súborov zo Slovenska, Maďarska a Srbska. Najprv bol krojovaný sprievod účinkujúcich mestom, a potom slávnostný folklórny galavečer v amfiteátri v mestskom parku. O deň neskoršie folkloristi z Kysáča tancovali v dedinke Divín, kde prebiehal Guľášový festival, a potom i v trochu vzdialenejšom Málinci, kde 26. júla

bolo podujatie Stretnutie rodákov v Málinci 2014. Kysáčske súbory na tomto zájazde dobre spolupracovali a prezentovali svoju činnosť a dedinu v tom najkrajšom svetle. FS Vreteno sa predstavil pôvodnými a štylizovanými tancami z Kysáča a folkloristi srbského spolku sa predstavili tancami z Budžaku, tiež tancami z Leskovca a Nišavy. Zaspievali i zmes etno piesní za pomoci niekoľkých členov KUS Svetozara Markovića z Nového Sadu, ktorí tiež cestovali s nimi. Mimo vystúpení kysáčski folkloristi navštívili Františkánsky kostol a kláštor vo Fiľakove, ako i Fiľakovský hrad: baštu Bebekovcov a múzeá v rámci neho. V Divíne navštívili galériu obrazov a v Málinci si so záujmom pozreli výstavu starých exponátov. Zaujali ich tiež mestá a dediny, v ktorých vystupovali, a okrem tej edukačnej zložky na výlete na Slovensku bolo času i na nákupy, kamarátenie a všetko iné, čo takéto zájazdy robí nezabudnuteľnými. Foto: z internetu

NA KUS REČI S JÁNOM MACHOM, PREDSEDOM SKUS VINOHRADY ZO SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOV

Na Budárskych dňoch aj hostia zo Slovenska Anna Lešťanová

auguste sa v Slankamenských Vinohradoch už tradične koná dedinská oslava, známejšia ako Budárske dni, ktorá do tejto malej dedinky na svahoch Fruškej hory priláka veľa účastníkov a návštevníkov nielen z okolitých osád, ale aj z iných slovenských a srbských miest. Tohtoročné v poradí 11. podujatie sa začne v sobotu 9. augusta turnajom v malom futbale, kým ústredný program si organizátori osláv – SKUS Vinohrady a MS Sl. Vinohrady naplánovali na nedeľu 17. augusta na otvorenom javisku – na univerzálnom športovom ihrisku za tzv. Podrumom. Touto oslavou sa vzdáva nielen hold slovenským budárom – veľkým milovníkom vinohradníctva, ktorí žijú počas leta v malej chatke • KULTÚRA •

a chránia úrodu hrozna hrady sa predstavia v od vtákov a nepozvaných úvodnej časti prograhostí, ale sa podnecuje mu a po prvýkrát do aj zachovávanie zvykov, Slankamenských Vidobrých starých obyčají nohradov zavíta i FS a materinského slovenJánošík z Fiľakova zo ského jazyka. Členovia Slovenska. Ich vystúorganizačného výboru v pením by 11. Budárske čele s Jánom Machom, dni mali nadobudnúť predsedom spolku, vemedzinárodný ráz. Ján ria, že sa naplánovaný Macho je názoru, že by program realizuje v úplsa v budúcnosti mohla nosti na potešenie tak nadviazať i tesnejšia účastníkov programu, ako spolupráca medzi aj početných návštevníkov ochotníkmi z Fiľakova a Sl. Vinohradov, čo by z rôznych kútov Vojvodiny. Členovia SKUS Vinohrady na vlaňajších Budárskych V deň dedinskej oslavy sa dňoch len spôsobilo upevbude súťažiť o najlepšiu nenie pekne začatej rybaciu polievku, najlepšie víno a hov. V ústrednom programe osláv, tradície dedinskej oslavy, ktorá si najkrajšiu budársku palicu – budár- ako uviedol pán Macho, vystúpia pozoruhodné miesto našla v turisku. Nevystanú slávnostné služby súbory zo Starej Pazovy, Nového tickej mape Obce Inđija. Do tanca Božie a bazár zdravia, ktorého radi Sadu a Nových Karloviec. Najmladší bude hrať staropazovský slovenský vítajú najmä starší obyvatelia Bre- členovia hostiteľského spolku Vino- ľudový orchester Kacúri. 32 /4607/ 9. 8. 2014

Kultúra

O spolupráci slovanských dejateľov v Aneta Lomenová

lavistická spoločnosť v Srbsku od svojho založenia v roku 1948 zoskupuje slavistov zo Srbska, pomáha im pri publikovaní vedeckých prác so školskou problematikou, a to aj v rozličných slovanských jazykoch. Časopis Slavistika má ustálenú štruktúru a má tendenciu byť ročenkou, v ktorej by sa konfrontovala literatúra a kultúra rôznych krajín. Súčasným šéfredaktorom časopisu Slavistika je Petar Bunjak, recenziami do najnovšieho čísla prispeli medzi inými Jaromir Linda, Marija Stefanović a Zuzana Čížiková. Slavistika vyšla za pomoci vydavateľstva Slavistická spoločnosť Srbska a finančne ju podporilo Ministerstvo vedy a školstva Republiky Srbska a Filozofická fakulta univerzity v Belehrade. Slavistické stretnutie sa aj naďalej koná počas studených dní v Belehrade. Na poslednom stretnutí slavistov, ktoré bolo 10. – 12.

januára 2014, so svojimi referátmi vystúpili Adam Svetlík, Jarmila Hodoličová, Zuzana Čížiková, Marína Šimáková-Speváková a iní. V poslednom čísle Slavistiky z r. 2013 je publikovaných 39 referátov tvoriacich 514 strán. V prvom rade sú tu príspevky domácich slavistov, no do časopisu tiež prispeli vedci z Čiech a Ruska. V najnovšom čísle Slavistiky upúta rubrika Tribúna mladých, ktorá obsahuje článok o metaforách a eufemizmoch v politickom diskurze a prezentuje srbsko-rusko-ukrajinskú paralelu. Rubrika Príležitosti informuje o výročiach tu pôsobiacich autorov. Slavistické dedičstvo je venované stému výročiu smrti Platóna Kulakovského. Rubrika Vo svete slavistickej literatúry recenzuje nové diela v našej aj svetovej slavistike. Rubrika Zo slavistického života informuje o aktivitách, plánoch a vedeckých konferenciách. V závere časopisu sa nachádza rubrika In memoriam a takisto

Z AROMATICKÉHO LITERÁRNEHO ZÁHONU VIERY BENKOVEJ (4)

Dlhoveký cícer

égie pochodovali a po každom kilometri legionári označovali cestu, ktorú prešli. Veľkými pálenými tehlami vyznačili, koľko je táto cesta vzdialená od stredu ich vtedajšieho sveta, teda od Ríma, odkiaľ ich cisár vyslal dobýjať svet... Na takomto mieste zanechali tiež nejaký iný viditeľný znak! Boli to napríklad strážnice postavené pri samej hranici veľkej Rímskej ríše, akou bola napríklad tá na hranici s Panóniou. Jej pozostatky vidno aj v hložiansko-begečskom chotári, kde ešte donedávna stála ruina strážnej veže, z ktorej boli povyberané veľké kamene; tieto poslúžili našim predkom pri stavbe hložianskeho evanjelického kostola koncom 18. st. Ďalšie strážne veže boli na hraniciach s barbarskými krajinami. Spomínané rímske

www.hl.rs

légie postupne dobývali územia nielen na východe, ale aj na západe... Postupom času sa menili – vylepšovali si nielen oblečenie, ale i zbrane a vojenskú taktiku dobývania. V 6. st. pred naším letopočtom kráľ Servius Tullius zorganizoval obyvateľov Ríma do armády – a takto vznikli légie... Za cisárstva žili vojaci v pevnostiach – v castrume, ktoré sa nachádzali na hraniciach ríše, a odtiaľ robili výpady do okolia. Pri meste Nový Sad bola vystavaná veľká hranica – rímsky val. Ten viedol od Dunaja dnešného Limanu – čiže hranice. Tento už zaniknutý rímsky val šiel cez dnešné Rímske šiance, ďalej na západ poza kysáčsky a petrovský chotár (v blízkosti Kostoliska!) a tiahol ponad Kulpín opäť na západ cez pivnický, odžacký a somborský chotár až

Informačno-politický týždenník

malá príručka pre potenciálnych autorov nazvaná Krátke pravidlá pripravovania rukopisov do tlače. Pracovníci Filozofickej fakulty, presnejšie Oddelenia slovakistiky v Novom Sade si každoročne dajú záležať na publikovaní svojich prác. Zuzana Čížiková v referáte Otázky slovenskej prózy pre deti a mládež odôvodňuje potrebu osobitného druhového a žánrového okruhu v literatúre pre deti a mládež, ktorý sa v literárnej vede chápe ako spoločenská próza. V nej dominujú reálna fikcia a realistické stvárňovacie postupy, prostredníctvom ktorých Čížiková zdôrazňuje žánrové a typologické vymedzenie, tematiku a motívy. Marína Šimáková-Speváková vo svojej štúdii T. S. Eliot v postmodernistických básnických zbierkach Víťazoslava Hronca interpretuje citácie z esejistiky a poézie T. S. Eliota ako najdôležitejšie zložky intertextuality v tvorbe V. Hronca. Typológiu týchto citátov rozoberá pomocou analyticko-interpre-

tačnej metódy v postmodernistických zbierkach Uhol posunu a Prázdna streda. V oboch zbierkach autor pracuje so pseudocitátmi, ktorých funkcia je desemiologizácia východiskových textov a kreovanie nových významov. Adam Svetlík v príspevku Tvorivé tendencie v súčasnej slovenskej vojvodinskej poézii analyzuje kontext jej premien v druhej polovici 20. storočia. Prostredníctvom interpretácie najnovších básnických zbierok Viery Benkovej, Michala Ďugu a Martina Prebudilu Svetlík upozorňuje na tvorivú stagnáciu v literatúre vojvodinských Slovákov. Najtvorivejšia z uvedených autorov staršej generácie je Viera Benková, ktorá vo svojich textoch tematizuje krásu a zmysel života i umenia. Zatiaľ čo poetizovanie Michala Ďugu možno vnímať ako filozofiu šťastia kreovanú pod vplyvom existencializmu, najnovšiu básnickú tvorbu Martina Prebudilu Svetlík charakterizuje ako beletrizovaný denník, v kto-

po ústie rieky Drávy do Dunaja neďaleko Bezdanu... Rímske légie sa vyberali na dlhé a únavné cesty. Dobývanie barbarských krajín a nových území bolo často spojené s umením bojovej pohotovosti. S nimi putovali aj vojenskí lekári a kuchári, no často sa stalo, že vojakov na tieto výpravy vybavili zásobami suchej stravy, ktorá im mala vydržať po prvú príležitosť, po prvú možnú vojenskú hranicu alebo nejaké ľudské sídlisko, kde by ukoristili jedlo pre kohortu – teda vojenskú jednotku. Hranice začal opevňovať cisár Trajan (98 – 117), ktorý panónske kraje aj dobýjal, a keď jeho rímske légie prekročili rieku Dunaj pri Železnej bráne a prestúpili na dnešné územie Rumunska, v priesmyku nad riekou vyryli do vysokej skaly aj dnes viditeľnú Trajanovu tabuľu – zápis o tejto veľkej udalosti... Rimania cesty vyznačovali viditeľne a plánovite. Keby vás zvedavosť zaviedla do petrovského alebo skôr kysáčskeho

chotára, našli by ste iste aj dnes pozostatky takéhoto valu (ak nie je všetko preorané). Bol to ten chýrečný Limes Romanum, ktorý vystavali aj v Anglicku, Nemecku, Belgicku a Holandsku, a veru aj vo Francúzsku a všade tam, kam mali rímski cisári namierené dobyť územie a veľkú Rímsku ríšu rozšíriť o priam neskutočné ďaleké hranice! *** Dnes, keď sa človek započúva do šuchorenia zrelého zrna v žitných kláskoch, najmä v júnových dňoch, práve keď sa blíži žatva a keď rukami či pohľadom pohladíme najmä zrelú pšenicu, zistíme, koľko jantáru sa v poli trblieta pred nami. A kto sa chce započúvať do našepkávania zeme, nech sa skloní k samému žitnému koreňu a celkom pri zemi sa započúva do toho tajomného šepotu, ktorý ani v meste a ani v osade nemožno zreteľne počuť. Počuť ho iba v prírode, ako tlmené dunenie cupotavých nôh, ktoré svojím neustálym dupotom • KULTÚRA •

Slavistike rom básnik opisuje svoj celoživotný, osudový zápas so sebou i skutočnosťou. Juraj Glovňa vo svojom príspevku Charakteristické znaky súčasnej slovenčiny vo Vojvodine uvažuje o zvukových, lexikálnych a gramatických prvkoch, ktoré odlišujú slovenčinu vo Vojvodine od spisovnej podoby, a to vďaka bilingválnej srbsko-slovenskej jazykovej situácii. Jarmila Hodoličová s Danielou Marčokovou sa v príspevku Deskripcia prírody a jej výchovný vplyv na žiakov v literárnych textoch v slovenských čítankách pre základnú školu v Srbsku zaoberajú výchovným vplyvom literatúry na žiakov základných škôl. Autorky zistili, že tematika prírody v literárnych textoch je najdominantnejšia v prvej triede a zastúpená je až do piatej triedy základnej školy. V štúdii Vokalické alternácie pri adjektívach v slovenčine a srbčine vymedzuje Anna Makišová alternácie v rámci derivácie, ohýbania a stupňovania. Autorka typolo-

gizuje alternácie v slovenčine na kvantitatívne, kvalitatívne a kvalitatívno-kvantitatívne a alternácie vokálu s nulou, zatiaľ čo srbský jazyk nerozlišuje vokály na základe kvantity. V príspevku Aktualizácia frazém v texte pomocou zámen sa Jasna Uhláriková zaoberá intertextualitou vo frazeológii. Stretávame sa tu s dvoma princípmi realizácie zámen: adaptáciou a parafrázovaním. Uplatnením parafrázovania získavame celý rad frazeologických aktualizácií a zisťujeme, že zámená v texte fungujú v súlade s ich primárnymi textotvornými vlastnosťami. Časopis Slavistika ostáva otvorený pre všetky slovanské jazyky a aj ďalej bude uprednostňovať príspevky z ročných zasadnutí. Nová redakcia s väčším počtom zahraničných slavistov sa bude usilovať o kontinuovanie tradície Slavistiky, ale tiež o zavedenie novej kultúrno-jazykovej rubriky.

brázdia tieto dnes úrodné polia; pochodujú cez dávne močaristé a neschodné cesty a tentoraz ony dobýjajú tieto v dávnej minulosti neschodné priestory. A pritom možno virtuálne zachytiť aj rázne kroky rímskych légií... Dobýjanie tejto barbarskej zeme trvalo veľmi dlho, ale rímske légie boli naučené aj na suchú stravu a priam zbožne vyťahovali z plátenného vrecka biele sušené zrnká podobné ľudskému zubu. Tie suché zrná ich rýchle zasýtili, hlad pominul, sila sa opäť vliala do ich svalov a boj ich natoľko nevyčerpával... Tie zázračné zrnká bol vlastne dlhoveký cícer, ktorý naše staré mamy veľmi dobre poznali (dnes sa pestuje hlavne v Macedónsku pod názvom leblebija). Siali ho do humien a s láskou pestovali túto výbornú strukovinu známu ešte v materskej krajine, kde sa cícer dostal s rímskym vojskom a veľmi sa tam udomácnil. Vedľa suchej fazule a pšena bol vyhľadávanou pochúťkou aj v našej

dolnozemskej kuchyni. Nuž nie div, že naše skúsené mamičky i mamy neraz spomínali, že je cícer výborný najmä vtedy, keď doň vstúpi svinská nôžka. V zime tá vydymená a sušená a v lete tá svieža, ale cícer sa varieval aj nakyslo, s množstvom zeleniny a so smotanou... Keby sa v našej literatúre analyzovali diela, ktoré sú venované nášmu írečitému dolnozemskému stolovaniu, iste by sa analytici prekvapili, aké skvosty by v nej objavili. My sme si dnes spomenuli na dlhoveký a veľmi dobre známy ešte pred naším letopočtom výborný cícer, ktorý už veľmi zriedka možno u nás vidieť v predaji na trhu alebo pestovaný v záhradách a humnách. Škoda, iste by vám mohol, kým ho s chuťou konzumujete, mnoho toho vyrozprávať zo svojich pestrých dejín, najmä o mierumilovnom osvojovaní si dedín a miest a o jeho zaraďovaní do špecifických a majstrovských kúziel kuchyne...

• KULTÚRA •

PODUJATIA NA KALEMEGDANE

Dotyky diaľky Oto Filip

elehrad nie sú len budovy či dejiny. Nie je to ani len zamotané klbko stovky tisícov ľudských osudov, ktoré sa na celý život alebo dočasne ocitli v hlavnom meste, nie bezdôvodne sa cítiacom byť pupkom Srbska. Metropolou sú aj jej vznešené chvíle, malebné uličky, pestré nebo nad ňou, dve rieky, jej parky... Je to i Kalemegdan, na ktorý dnes, zajtra alebo inokedy cho-

dané miesta na prechádzky, úvahy, rojčenie. Najlepším osobným preukazom Kalemegdanu sú však výstavy: na otvorenom a v zatvorenom priestore, s tematikou od modernej po dejinnú. Každý si tak či inak tam príde na svoje. Aj milovník dokumentov, aj stúpenec maľby, aj ten, kto sochu chápe za vrchol umenia, aj zástanca fotografie. Tak v týchto letných dňoch tamojšiemu korzu dominujú až tri podujatia. Prvým je Bulharské mestá – starobylosť,

Belehrad nebol bombardovaný len v roku 1941, ale aj v roku 1944 dia všetci. Turisti pokochať sa v dejinách, milovníci pohľadov z výšky dívať sa na hadiacu sa lenivú rieku a jej druhý breh, zamilovaní na prechádzky, športovci na tréningy, dôchodcovia zahrať si šach, domáce na pokec a chvíľku oddychu na lavičke... Je tam i Umelecký pavilón Cvijety Zuzorićovej, sú tam i busty významných osobností našich literárnych dejín, je tam i vláčik so šantivými deťmi, ako i Prírodovedné múzeum a Vojenské múzeum, do ktorých najčastejšie vstupujú dospelí... Samozrejme, nie v poslednom rade i stromy a aleje ako oázy ticha, Bohom

ktorá trvá, druhým historická expozícia o Belehrade stonajúcom pod vojnovými bombami s názvom Zahľadený do neba, tretím zábery na tému Farby pravoslávia (v Poľsku). Rozmerné fotografie, jednofarebné alebo farebné, návštevníka neúprosne odvádzajú do končín bližších alebo ďalekých, naznačujúc mu nepriamo, že nie sú mestá výlučne krásne alebo len špatné. Väčšina ich je totiž krásošpatná. Lebo jedno bez druhého nejde a nebolo by azda ani zaujímavé. Veď príroda vie, čo činí, ľudia tiež. Najčastejšie, no nie aj výlučne vždy.

32 /4607/ 9. 8. 2014

Kultúra PABERKY Z PREDSLÁVNOSŤOVÝCH DNÍ V KULPÍNE

Mozaika krásnych tancov, spevov, hudby... Katarína Gažová

rimeraným vstupným podujatím Slovenských národných slávností každoročne sú Predslávnosťové dni v Kulpíne. Tak tomu bolo aj tohto roku. Predslávnosťové kulpínske hody boli bohaté aj na kultúrno-umelecké

Mládežnícka folklórna skupina roztočila náladu temperamentným tancom Mau som koňe, oba boli šárge...

výstupy zhrnuté do viachodinového galakoncertu v sobotu 26. júla. Cez fotozábery vám ponúkame časť nálady na javisku 17. PDvK 2014.

Osvedčené dlhoročné tanečníčky Zvolena sa predstavili aj ako dobré speváčky v prednese ľudoviek: (zľava) Kristína, Milina a Michaela Čiliakové rozveselili obecenstvo v Kulpíne.

Úvodom galakoncertu slovom, piesňou a tancom priestor využili najmladší členovia DFS Bažalička, s ktorými pracuje umelecký vedúci a choreograf KUS Zvolen Michal Čiliak a tanečné asistentky Michaela a Milina Čiliakové. Mladým bažaličkárom na nôtu na harmonikách hrali Vladimír Zima a M. Čiliak. Spevácka skupina Združenia penzistov Kulpína tiež vystúpila na galakoncerte a v domácom ovzduší obecenstvu zaspievala páčivé pesničky pod vedením Jána Kopčoka-Uču a za hudobného sprievodu harmonikára Jána Andrášika.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

VÝZVA

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva spolky žien, remeselníkov, kuchárov tradičných jedál, ochotnícke spolky a iných záujemcov, aby sa prihlásili na 6. dolnozemský jarmok. Tohtoročné stretnutie dolnozemských Slovákov Na jarmoku sa bude konať 4. októbra v Kovačici. Je to putovné podujatie Slovákov z Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Srbska, ktoré má za cieľ predstaviť tradičnú gastronómiu, ľudové remeslá, tance, spevy a iné formy tradičnej kultúry dolnozemských Slovákov. V súlade s tým podujatie obsahuje tri celky: stánky tradičných špecialít dolnozemských Slovákov, stánky remeselníkov, resp. ľudovoumeleckých výrobcov a folklórny program na javisku. Podmienky účasti: – prihlásiť sa môžu ochotnícke spolky, spolky žien a združenia remeselníkov a ľudovoumeleckých výrobcov, ktoré zachovávajú tradície vojvodinských Slovákov; – obsah stánku kuchárov má obsahovať tradičné špeciality (žiaduce je, aby si účastníci jednu časť jedla na jarmok priniesli pripravenú a jednu časť aby zhotovovali priamo na podujatí); – kuchári musia mať povolenie od lekára; – účastníci si sami zabezpečujú suroviny a nádoby na zhotovovanie jedál, tiež príbor, taniere, servítky a iný potrebný materiál na predaj jedál; – remeselníci majú prezentovať tradičné remeslá (žiaduce je, aby jednu časť výrobkov priniesli zhotovenú na predaj, ale tiež aby mali ukážku remesla priamo na podujatí); – program na javisku môže obsahovať tance, spevy, hudobné čísla, skeče... ladené na tému jarmoku; – spolky majú právo predávať svoje výrobky a celkový zárobok zostáva im na činnosť. Organizátor zabezpečuje účastníkom obed, technické podmienky na účasť (stánky, plynové bomby, elektriku, vodu, stoly, stoličky, ozvučenie...) a účastníkom zo Srbska uhradí jednu časť cestovných trov. Organizátor si vyhradzuje právo vybrať účastníkov 6. podujatia Na jarmoku podľa prihláseného obsahu. Vyplnenú prihlášku je potrebné zaslať najneskôr do 10. augusta 2014 na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/II 21 000 Nový Sad alebo e-mailom na adresu office@slovackizavod.org.rs Účastníci z Rumunska sa prihlásia cez Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku a Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku. Účastníci z Maďarska budú mať možnosť toto urobiť prostredníctvom Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Čabianskej organizácie Slovákov. Prihlášku si môžete nájsť na stránke www.slovackizavod.org.rs. • KULTÚRA •

Narodeniny a výročia v auguste 2014

Vadí či prekáža Anna Horvátová

oľné diskusie sa nezaobídu ani bez nevítaných slov v našom jazyku. Nielenže zápasíme s populárnymi srbskými výrazmi, ale občas sa nám do spisovného jazyka dostanú aj bohemizmy. Používanie tých slov sa pomaly stáva svojráznym trendom. Dokonca tie prejavy, v ktorých sú slová, ktoré sa nevtesnávajú do spisovného jazyka, vyznievajú akosi vznešenejšie. Nie však aj pre tých neúnavných pracovníkov, ktorým skutočne záleží na čistote jazykového prejavu. Medzi takéto nevítané slová v spisovnej slovenčine patrí aj frekventované sloveso „vadiť“, ktoré sa do slovenského jazyka a aj do jazykovej kultúry vojvodinských Slovákov – v tom význame, na ktorý si my tu posvietime – dostalo z češtiny. Krátky slovník slovenského jazyka, ktorý je vítanou pomôckou predovšetkým pre tých, ktorým spisovný jazyk spôsobuje určité ťažkosti, pod

heslom vada (ako hovorové) uvádza najprv zvada, hádka. S ním súvisiace sloveso vadiť sa znamená prudko si vymieňať názory, hádať sa, dohadovať sa: susedia sa vadia; vadiť sa pre každú maličkosť; nevaď sa s ním toľko! Ďalej je uvedené heslo „vada“ – nie boldom, teda pokladá sa za nespisovné, a pri ňom sa uvádza, že je správne chyba, kaz, nedostatok, porucha: rečová, srdcová, telesná nie „vada“, ale chyba; „vady“ dreva, materiálu správne majú znieť: kazy, chyby dreva, materiálu; „vada“ motora – správne porucha motora. Prídavné meno „vadný“ treba vystriedať správne takto: chybný, kazový, pokazený, poruchový, poškodený, nevyhovujúci; „vadný“ výrobok znie správne: chybný výrobok, nevyhovujúci výrobok. Namiesto slovesa „vadiť“ vhodnejšie sú slovesá prekážať, zavadzať. Pri konverzácii spojenia „to nevadí“; „nám to nevadí“ treba nahradiť týmito: to neprekáža, nezavadia; nám je to jedno.

4. augusta 1884 v Starej Pazove sa narodil slovenský vojvodinský dramatik Vladimír Hurban Vladimírov, vlastným menom Vladimír Konštantín Hurban. Zomrel 28. septembra 1950 v Starej Pazove. (Pripomíname si 130. výročie narodenia.) 5. augusta 1964 v Bratislave zomrela slovenská spisovateľka Mária Rázusová-Martáková. (50. výročie smrti) 7. augusta 1944 v Pivnici sa narodil Víťazoslav Hronec, slovenský vojvodinský básnik, prozaik, redaktor, literárny kritik, bibliograf, prekladateľ a zostavovateľ antológií. (Blahoželáme k 70. narodeninám.) 18. augusta 1934 v Dolnom Kubíne sa narodil slovenský prozaik

a esejista Ján Johanides. Zomrel 5. júna 2008 v Šali. (Pripomíname si 80. výročie narodenia.) 24. augusta 1874 v Kysáči sa narodil Dr. Ľudovít Mičátek, advokát a šéfredaktor časopisu Dolnozemský Slovák. (Pripomíname si 140. výročie narodenia.) 24. augusta 1904 v Rabčiciach sa narodil Milo Urban, slovenský prozaik, prekladateľ a novinár. Zomrel 10. marca 1982 v Bratislave. (Pripomíname si 110. výročie narodenia.) 28. augusta 1919 v Petrovci sa uskutočnili prvé Slovenské národné slávnosti a slávnostne bola daná do prevádzky petrovská kníhtlačiareň. (Pripomíname si 95. výročie.)

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Desiaty Letný zborový kemp sa uskutoční od 14. do 16. augusta 2014 v zborovej sieni evanjelického cirkevného zboru v Báčskom Petrovci (Svätoplukova b. č.). Kemp sa organizuje pre slovenských hudobných pedagógov, študentov hudby, zborových dirigentov a kantorov. Obsahová náplň je zameraná na hlasovú výchovu, na dirigentskú techniku a dirigentské praktikum.

Prednášateľom bude profesor na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a dirigent prof. PaedDr. Milan Pazúrik, CSc. Stravovanie pre účastníkov je zabezpečené. Cestovné náklady si hradia účastníci kempu. Žiaduce je potvrdiť účasť do 10. 8. 2014 na tel. číslo: 069 332 3342 alebo e-mailom: babamedvedova@gmail.com. J. Č-p

FOTO OKO

RASTIE LIPA SLOVANOV V LALITI. V sobotu 22. septembra 2012, niekoľko hodín pred podpísaním Zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi slovenskou obcou Maňa a srbskou, vojvodinskou dedinou Laliť, hosťujúci starosta Ing. Igor Sádovský a domáci richtár Nikola Krivokuća v lalitskom parku zasadili krehkú sadenicu, ktorú cez hranice priam prepašoval Maňan Ing. Peter Hudec (snímka vľavo). Mladý stromček vtedy jednoznačne pokrstili Lipa Slovanov, lebo tento ušľachtilý strom aj Ján Kollár povýšil na symbol slovanskej vzájomnosti, sa pekne ujal, rastie a šíri svoju zelenú korunu. Nedávno, v nedeľu 27. júla 2014, čelní ľudia Mane a Lalite Igor Sádovský a Nikola Krivokuća (na fotke vpravo sprava) za prítomnosti svojich spolupracovníkov zaliali Lipu Slovanov, aby ešte rýchlejšie a zdravšie rástla a rozvíjala sa, J. P-ský práve tak ako družba a priateľstvo dvoch dedín zo Slovenska a Srbska. • KULTÚRA •

32 /4607/ 9. 8. 2014

Oznamy SPOMIENKA

Uplynulo pol roka, čo nás opustila

MÁRIA SPEVÁKOVÁ rod. Zorňanová 1951 – 2014 z Petrovca

DROBNÉ OZNAMY PREDÁVAM zem v Drágove, v petrovskom chotári, 18 kvadrátov; tel.: 021/781-648. PREDÁVAM kartúnky pre folkloristov vo všetkých farbách; kašmerínky; osobitne i vyšívané zástery (ketene). Cena dohodou; tel. čísla: 021/2286-532, 063/123-39-10.

1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din.; 2. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din.; 3. Elena Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.; 4. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 a 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@ hl.rs alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208). 40

www.hl.rs

IN MEMORIAM

MÁRIA SPEVÁKOVÁ

BOŽENA BOVDIŠOVÁ

rod. Zorňanová 1951 – 2014 z Petrovca

S úctou a láskou si na Teba spomínajú

Na Teba si s p o m i e n k u zachováva

manžel a synovia

syn Jaroslav

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 30. júla 2014 po ťažkej chorobe nás navždy opustil náš manžel, otec a apko

PREDÁVAM starší dom v Báčskom Petrovci, v blízkosti centra v Ul. októbrovej revolúcie č. 8. Veľkosť pozemku je 25 árov; kontaktový telefón: 781-748; 063/727-40-72.

MILOVNÍCI KNÍH, za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania:

SPOMIENKA

Uplynulo pol roka, čo nás opustila

PAVEL ZAŤKO 13. 7. 1946 – 30. 7. 2014 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú manželka Zuzana, syn Pavel s rodinou a dcéra Anna a vnuk Bojan

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ ROZLÚČKA so susedou

3. 8. 2013 – 3. 8. 2014

MIRKOU JAŠOVOU 18. 12. 1957 – 31. 7. 2014

Lúčia sa: Syn a dcéra s rodinami

Brňovci, Červenskovci a Lomenovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovanou manželkou a mamou

MIRKOU JAŠOVOU 18. 12. 1957 – 31. 7. 2014 z Petrovca

Bola si nám vzorom, podporou, venovala si nám svoju bezpodmienečnú lásku. Bola si naším pokladom. S láskou a úctou sa s Tebou lúčia a vždy si na Teba budú spomínať manžel Miroslav a dcéra Ivana

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe ažúrovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 1. 8. 2014 schválil rozhodnutie, ktorým je rozhodnuté, že nositeľ projektu Wind Park Plandište, s. s r. o., Belehrad, Bulvár Mihajla Pupina č. 115v, nie je záväzný vypracovať novú, ani ažúrovať jestvujúcu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba energetického objektu pre výrobu elektrickej energie Vetropark Plandište 1. Rozhodnutie sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. augusta 2014 uplynulo pätnásť boľavých rokov smútku, čo ma navždy opustil milovaný syn

Dňa 5. augusta 2014 uplynulo osem rokov, čo nie je s nami náš manžel, otec, starý otec a zať

ONDREJA VOZÁRA

MGR. MICHAL FORGÁČ 29. 9. 1969 – 6. 8. 1999 – 2014 evanjelický farár zo Starej Pazovy

SMUTNÁ SPOMIENKA

MILE RAŠETA

1944 – 2004 – 2014 z Kysáča

1948 – 2006 – 2014 z Petrovca

Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Zákerná Ťa choroba zobrala, čo sa vyliečiť nedala. Večne zarmútená mama

Pri príležitosti 10. výročia smrti trvalú spomienku si zachovávajú a s láskou si na neho spomínajú manželka Anna a dcéra Milotka s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s našou

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHALA ŠRAMKU

18. 12. 1957 – 31. 7. 2014 z Petrovca S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

Tvoji najmilší

Dňa 10. augusta 2014 uplynú štyri najťažšie a najdlhšie roky, plné žiaľu a bôľu, čo ma opustil môj dobrý, starostlivý a nenahraditeľný manžel

MIRKOU JAŠOVOU

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

ADAM CHALUPA

1940 – 2012 – 2014 z Petrovca

1928 – 2010 – 2014 z Kovačice

Tichú spomienku si zachovávajú manželka a synovia s rodinami

rodiny Dorčová a Krajčíková

SMUTNÁ SPOMIENKA

V srdci si spomienku uchováva zarmútená manželka Eva

SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

Uplynulo šesť rokov, čo sme zostali bez manžela, otca a dedka

DIPL. ING. PAVLA SLÁDOKA 1942 – 2008 – 2014 zo Starej Pazovy

Stále je ťažko a smutno nám všetkým. Nič už nie je také, ako bolo predtým. Všade okolo chýba Tvoj hlas. Mal si rád život, my Teba a Ty nás. Skromný a láskavý si bol vo svojom živote a veľký vo svojej láske a dobrote. Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Tak ako voda svojím tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nepominie. Tvoji najmilší

• OZNAMY •

MICHALA

28. 3. 1929 – 7. 2. 2014

ANNU

7. 10. 1930 – 12. 8. 2008

KEVICKOVCOV

z Padiny Navždy zostanete v našich srdciach.

Vaši najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na našu mamu a starkú

MÁRIU KONDAČOVÚ rod. Bendovú 1939 – 2013 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Uplynul rok od našej rozlúčky, ale v srdci zostáva spomienka večná. Dcéra a syn s rodinami

32 /4607/

9. 8. 2014

Oznamy SPOMIENKA na

ALŽBETU MERNÍKOVÚ

rod. Aleksiovú 1958 – 2013 – 2014 z Pivnice Nikdy na Teba nezabudnú Štefan, Elenka a Vlastislav Valentíkovci z Nového Sadu

SPOMIENKA

na kmotra a krstného otca

JÁNA KUKAVSKÉHO 2013 – 2014

Čas plynie, ale spomienka na Teba zostane navždy v našich srdciach. Rodiny Kostolániové a Zimanová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. augusta 2014 uplynul rok, čo nás navždy opustila mama a stará mama

SMUTNÁ SPOMIENKA na

JÁNA BREZNÍKA 1953 – 2004 – 2014 z Jánošíka

Ani po desiatich rokoch nezabúdame na Teba. V našich srdciach si stále s nami. Rodičia, brat a sestra s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 27. júla 2014 uplynuli tri ťažké a boľavé roky, čo ma zanechal môj manžel

ALŽBETA MERNÍKOVÁ

JÁN KLÚČIK

rod. Aleksiová 16. 4. 1958 – 8. 8. 2013 – 8. 8. 2014 z Pivnice Odišla si, mamička, nevieme kam, spomienka na Teba zostane nám. Spomienka krásna, mamička milá, Ty, čo si vždy iba pre nás žila. Navždy zarmútení synovia Zdenko a Janko, dcéra Nataška, nevesta Miroslava a vnukovia Gustáv Dávid a Kristián

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. augusta 2014 uplynul rok, čo nás navždy opustila milovaná sestra

13. 3. 1942 – 27. 7. 2011 – 2014 z Pivnice

Zbytočne je počítať roky, lebo nevrátia utratené, ani nenahradia prázdnotu, ktorá zostala po Tebe. S láskou a úctou si na Teba spomína Tvoja manželka Katka

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 27. júla 2014 uplynuli tri ťažké a smutné roky, čo nás opustil otec a starý otec

JÁN KLÚČIK 13. 3. 1942 – 27. 7. 2011 – 2014 z Pivnice

ALŽBETA MERNÍKOVÁ

rod. Aleksiová 16. 4. 1958 – 8. 8. 2013 – 2014 z Pivnice Zarmútení bratia Štefan a Mišo a sestry Zuzana, Juliana a Anna

www.hl.rs

Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. S úctou si na Teba spomínajú: syn Janko s manželkou Zuzanou, dcéra Miluška s manželom Jankom, vnukovia Janko a Darko a vnučka Tanička

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

PAVLA CEROVSKÉHO

1928 – 2001 – 2014

ANNU CEROVSKÚ

rod. Tordajiovú 1930 – 2012 – 2014 z Kysáča S láskou a úctou si na Vás spomínajú: dcéra Anna a zať Ján Pixiadesovci, vnučka Anna a Rastislav Zelenákovci s deťmi Miroslavom a Miroslavou, vnučka Marína a Jaroslav Víziovci so synčekom Alexandrom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Už desať smutných rokov uplynulo, čo ma navždy opustil môj manžel

ONDREJ KOLÁR 1937 – 2004 – 2014 z Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou si na Teba spomína manželka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 4. augusta 2014 uplynulo desať rokov, čo viac nie je s nami náš milovaný otec a starký

ONDREJ KOLÁR 1937 – 2004 – 2014 z Petrovca

Spolu sme sa ešte mali v živote radovať, a teraz si na Teba môžeme len spomínať. Sme bez Teba, ale v srdciach a myšlienkach zostaneš navždy s nami. Syn a vnúčence Karolínka a Emanuel • OZNAMY •

Šport Vrásky a úsmevy veteránov STAROPAZOVČANIA POLOŽILI BODKU ZA OSLAVAMI 95. VÝROČIA FUTBALU

Matej Bzovský

áverečné oslavy 95. výročia futbalu na plodnom sriemskom území prebiehali na štadióne Jednoty pred slušne vyplnenými tribúnami priaznivcami futbalu. Predtým bývalí pazovskí futbaloví velikáni svoj sviatok oslávili vo veselom ovzduší v kaviarni Skleník, kde si za prítomnosti viacerých aktérov najvýznamnejších futbalových udalostí pripomenuli na slávne dni súťaže v 3. zóne, ktorá vtedy bola v druholigovom rangu, a na účasť v republikových a najsilnejších vojvodinských ligách. V krásnych spomienkach zostalo aj získanie veľkého pohára Vojvodiny v roku 1951, keď si na štadión Vojvodiny v Novom Sade svojich miláčikov prišlo pozrieť viac ako 1 000 milovníkov futbalu z Pazovy. Oslavy 75. výročia pred dvadsiatimi rokmi možno boli bohatšie a obsažnejšie už aj preto, že bolo prítomných viac priekopníkov pazovského futbalu a vyšla aj monografia klubu. Sobotňajšie

úcty. Pozvánky stihli do rúk iba odmeneným, ktorí vkročili do ôsmeho desaťročia svojho života. Za vynaložené úsilie a zásluhy v rozvoji pazovského futbalu

s úsmevom na zvráskanej tvári, šťastní, že sa ich dlhoročná nesebecká činnosť a obrovský entuziazmus dožili vzácneho uznania a že sa na ich úspechy na zelenom

s bývalým kapitánom Nenadom Draginom a nezabudnuteľným strážcom siete a internacionálom, dnes predsedom klubu Michalom Balážom, ktorí zohrali prvých desať minút zápasu s mužstvom ŠKO Miloslavov zo Slovenska. V pokračovaní na ihrisko vybehlo prvé mužstvo Jednoty. Domáci boli lepší, kým hostia pôsobili príliš unavene, ale zároveň získali priazeň pazovského futbalového obe-

Pazovskí futbaloví veteráni (zľava) Michal Dvornický-Beara, Stipe Bazo a Krsto Vrbica hrdí na uznanie, ktoré sa im dostalo

uznanie dostali: Živojin Surdučki, Janko Kováč-Žan, Martin Burčiar, Michal Dvornický-Beara, Milovan Grujičić, Krsto Vrbica, Stanko Vasić-Kire, Slavko Bosančić-Ciga, Nikica

trávniku a mimo neho nezabudlo. Žiaľ, niektorí z nich zo zdravotných dôvodov nemohli osobne prebrať uznanie, ale sa ono predsa dostalo do ich rúk.

Staropazovský chýrečný brankár a internacionál Michal Baláž aj úradne zakvačil brankárske rukavice a kopačky na klinec

Futbalisti Jednoty a ŠKO Miloslavov zo Slovenska sa pred zápasom spoločne vyfotografovali

oslavy však prebiehali v peknom a veselom ovzduší, aj keď mnohí aktéri neboli prítomní, lebo sa vybrali cestou bez návratu. Žiaľ, vystala minútka ticha na znak • ŠPORT •

Đurđević, Pavel Majorský, Andrej Kardelis, Živko Trkulja, Slavoljub Pačanin-Baćko, Pavel Ušiak, Đorđe Jelić, Stipe Bazo, Nićifor Vrbajac a Matej Bzovský. Na slávnosť prišli

Oslavy potom pokračovali na zelenom trávniku štadióna Jednota. Najprv sa s aktívnym hraním aj úradne rozlúčila generácia futbalistov Jednoty 2005/06 v čele

censtva. Zápas sa skončil výsledkom 3 : 0 (3 : 0), ale to bolo menej dôležité, lebo šlo o kamarátenie a nadviazanie, veríme trvalého priateľstva dvoch klubov. Nuž a zo štadióna Jednoty oslavy sa presťahovali do Zalesňovateľskej škôlky Brest, kde pri hudbe a piesni bolo najveselšie. Povedzme na záver, že tieto oslavy zapadli do osláv Dňa Miestneho spoločenstva Stará Pazova, ktoré privítalo hostí z Poľska, Česka, Chorvátska a Slovenska a oprávnene vystali predstavitelia Srebrenice. Všetko zapadlo aj do osláv cirkevného sviatku sv. Iliju.

32 /4607/ 9. 8. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 8. augusta 19.30 Zostrih piesní z festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč z roku 2007 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 20.45 Kumštáreň Nedeľa 10. augusta 11.00 Dúhovka Utorok 12. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na 1. programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád Pondelok – sobota (utorok) 18.00 Denník Hudobné vysielanie Inteen (streda) Sobota Súzvuky (štvrtok) 2.00 Repríza piatkových vysielaní Z každého rožka troška a Palety (piatok) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Kaleidoskop (sobota) 10.00 Repríza piatkových vysielaní Hudobné relácie (nedeľa) a Palety 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) TV Týždeň prinesie príspevky 23.00 Rozhlasová hra, hudobné zo slávnostnej schôdze relácie (sobota) Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, o aktuálnom stave v ovocných sadoch, a nevystanú ani rady na prípravu na letnú dovolenku a iné.

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklama 20.00 Filmy: Piatok 8. augusta – Iron Man Sobota 9. augusta – 96 hodín Pondelok 11. augusta – Čínsky mesiac Utorok 12. augusta – Útek z L. A. Streda 13. augusta – Útok na kráľovnú Štvrtok 14. augusta – Vesmírna hrozba 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklama, Zvon 23.00 Záver vysielania

TV STARÁ PAZOVA

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 10. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Muška muške šušká Stretnutie slovenských novinárov Utorok 12. augusta 16.00 Výstava obrazov padinských insitných maliarov Dukáčik v Padine Oslava Dňa Padiny Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 15. augusta 16.00 Slovenský film: Postav dom, zasaď strom Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 10. augusta 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklama, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Ali Baba a 40 zbojníkov 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Dúhovka bude venovaná tohtoročným 53. Slovenským národným slávnostiam.

TV OBCE KOVAČICA

Dr. Mária Myjavcová, jazykovedkyňa

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 32 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa, básnika, redaktora, publicistu, vydavateľa a organizátora kultúrneho života (1898 – 1982). autorka: objem, ANNA obsah, izolačná BIČIAROVÁ množstvo látka

vpíšte osamelý, hodina talianska N A M jedinečný TV

vpíšte ANC

diaľka

pozemok na pestovanie viniča

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. vskutku

spojka ničota, nula

lomený štít dreveného domu mäkká kilojoule spoluhláska zeleň s vodou v púšti

prímeno lady Diany rozlamovalo

vpíšte ÚL

malý nos (mn. č.)

málo

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 13. augusta 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 17. augusta 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

predložka druh tkaniny

meno (latinsky) vpíšte S RAL HLA DU zemiaková ĽU pochúťka číslo

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

1. časť tajn. north

bezfarebný plyn

voš (srb.) nátlak

ročné obdobie vpíšte VIM

tesla cholera prelamuje

spisovateľ Andrić Ludolfovo číslo

Leskovac výrastok na organizme romb

2. časť tajn.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 31 VODOROVNE: rozjasal, árá, plno, N, sako, R, ostrovid, len, en, národné, oval, S, s, Rn, dukát, kos, jé, e, astma, sn, toaleta, liptovo TAJNIČKA: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI

vpíšte RY

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 29 z čísla 29 Hlasu ľudu z 19. júla 2014 bolo: V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN FRANCISTY, Ul. JĽA č. 37, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

32 /4607/ 9. 8. 2014

Šport

Hráči troch mužstiev na 8. Memoriáli Milorada Obradovića-Mikicu v Laliti

MEDZINÁRODNÝ FUTBAL VETERÁNOV V LALITI

Pohár vo vitríne oslávencov Juraj Pucovský

rvý augustový víkend sa v Laliti niesol v znamení futbalu. Postarali sa o to veteráni FK Panónia, ktorých významne podporili milí hostia, starí páni ŠK Drienok z bratských Mošoviec a prví susedia, tradične veľkí rivali z Pivnice. Na ihrisku Panónie v sobotu 2. augusta 2014 prebiehal 8. Memoriál Milorada Obradovića-Mikicu, jedného z najlepších kanonierov Laliťanov, ktorý pred desiatimi rokmi tragicky utratil život v dopravnom nešťastí. Bol to opravdivý športový sviatok, na ktorom si pripomenuli 90 rokov FK Panónia a 45. výročie družby medzi našou Laliťou a slovenskými, Kollárovými Mošovcami.

Brankárovi Peťkovskému sa nepodarilo zastaviť strelu B. Malivuka – 1 : 0 za domácich

PANÓNIA – SLÁVIA 2 : 2 (1 : 1) Súboj starých rivalov lepšie rozbehli domáci, keď B. Malivuk za výdatnej pomoci brankára Peťkovského v 8. min. vsietil prvý gól. Potom Laliťania SLÁVIA – ŠK DRIENOK 3 : 0 (1 : 0) nevyužili ešte dve-tri veľké šance, V prvom zápase na ploche zmenše- čo sa im vypomstilo v 18. min., keď nej o polovicu riadne- ZOSTAVY MUŽSTIEV: Ćitanov z diaľky po ho futbalového ihriska PANÓNIA: Stamenković, slabom zákroku Stasa pustili do seba ve- Brkić, Ljubenković, Vučenov, menkovića vyrovnal. teráni pivnickej Slávie Pivarov, Vranješ, A. Popo- V druhom polčase sa a hostia zo Slovenska. vić, Tancik, M. Erdeljan, S. obe mužstvá snažili Pivničania boli favorit- Erdeljan, Marjanović, Kršić, získať náskok, lebo si mi najviac preto, lebo Oros, Reljin, B. Malivuk, V. hráči boli vedomí, že hostia z Mošoviec pri- Krivokuća, Maksić, Toma. výhra znamená triumf cestovali k nám s veľmi SLÁVIA: Peťkovský, Ši- na turnaji. Tentoraz oslabenou zostavou. mon, Ćitanov, Blažek, Za- prvý trafil Pivničan Slávii sa prevahu po- bunov, Keravica, Mirkov, Česko v 28. min. z voľdarilo korunovať iba Rajčan, Česko, Činčurák, ného kopu z diaľky. v poslednej 20. min. Valihora, Šiješ. Brankár Stamenković prvého polčasu, keď ŠK DRIENOK: P. Zubáň, a obrana domácich Česko našiel trhli- Ľ. Zubáň, J. Lúdik, P. Lúdik, v tej chvíli slabo zanu v obrane súpera Ličko, Sadloň, Janči, Novák, kročili. Vyrovnávajúci a prvýkrát prekonal Martiška, Živanov (posila gól za Panóniu vsietil výborného P. Zubáňa. z radov Panónie). Reljin z pokutového Len niekoľko sekúnd kopu v 32. min. a do po tom, ako začala druhá časť, Česko konca gólov viac nebolo. zvýšil na 2 : 0. Najlepší hráč v mužstve Pivničanov Česko v 36. min. uzavrel PANÓNIA – DRIENOK 10 : 4 (1 : 4) skóre tohto zápasu, na ktorom aj Hostitelia museli vyhrať rozdielom Mošovčania zahodili niekoľko šancí. najmenej štyroch gólov, ak chceli zo-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

brať pohár do svojich rúk. Pivarov už v 3. min. prvýkrát prekonal P. Zubáňa. Keď diváci, ktorí aký-taký úkryt od úpeku (v chládku bolo 34 stupňov Celzia) našli pod veľkým šiatrom, začala sa vlniť sieť brány Panónie. Najprv

Živanov, domáca posila v zelenom drese Mošovčanov, dvoma gólmi obrátil výsledok. Vďaka presným strelám P. Lúdika a Ličku pod brvno, hostia zo Slovenska mali na polčase veľký, trojgólový náskok! Skóre v pokračovaní otvoril Martiška vlastným gólom – 2 : 4. Pivarov dvoma presnými zásahmi čoskoro vyrovnal a Kršić piatym gólom opäť priniesol nádej domácim... Potom sme na trávniku videli už len jedno mužstvo – domáce. Bezmocný P. Zubáň do konca ešte päťkrát vyberal loptu zo siete, ktorú trafili Oros, Kršić, Pivarov dvakrát a napokon M. Erdeljan. Vďaka tomuto triumfu domáci oslávenci si položili pohár do svojej vitríny, druhá je pivnická Slávia a tretí mošovský ŠK Drienok. Všetky zápasy na turnaji viedli Laliťan Ján Benka a Novosadčan Dušan Kovačević. Výsledky na 8. Memoriáli Milorada Obradovića-Mikicu predsa neboli najdôležitejšie. Všetkým potom lahodila družba dlhoročných športových priateľov pri občerstvení, ktoré starým pánom pomohlo prinavrátiť si sily, ubudnuné v behaní za loptou v priam tropickom dni.

NA 33. MEMORIÁLNOM TURNAJI V ERDEVÍKU

Vyhrala domáca Sloga Károly Vig

prvý augustový víkend na štadióne FK Sloga v Erdevíku usporiadali tradičný, 33. v poradí turnaj, na ktorom sa okrem domácej Slogy zúčastnili aj celky LSK Laćarak, Hajduk Divoš a Borac Martinci. V prvý deň sily si zmerali LSK a Hajduk, ktorý bol lepší a vyhral 2 : 3. V druhom stretnutí Sloga vyhrala nad Borcom 6 : 0. V druhý deň turnaja zápas najprv mali zohrať LSK a Borac a rozhodnúť o treťom mieste na turnaji, avšak dohovorili sa, že pre neprajné daždivé počasie zápas nezohrajú, čo voči organizátorom turnaja, ale aj obecenstvu, ktoré si prišlo pozrieť oba zápasy, bolo príliš nekorektné gesto. Vo finálovom zápase sa potom stretli

Sloga a Hajduk. Erdevíčania podali skvelý výkon, aj keď im chýba presnosť na realizáciu výhľadných príležitostí. Na druhej strane hostia sa orientovali na obranu a silne čelili útokom Erdevíčanov. V dynamickej hre bolo aj ostrých duelov, ale rozhodca Milan Stanivuković z Erdevíka vedel zmieriť vášne. V 54. minúte Radin po rýchlom protiútoku priniesol prednosť svojmu celku a ako sa neskoršie ukázalo, aj víťazstvo na turnaji. SLOGA: Tojagić, Cvjetičanin, Matić, Jelčić, Raičević, Cvijić, Simeunović, Radin, Nedić, Bojanić, Šarić. Za najlepšieho brankára bol vyhlásený brankár Slogy Tojagić a najlepším hráčom bol Cvijić. Turnaj počas oboch dní sledovalo zo 500 divákov. • ŠPORT •

V PADINSKEJ DOLINE

Nehorekujú, ale vytvárajú nový tím Ján Bokor

o nešťastnom zostupe z Prvej ligy Srbska a kratšej letnej prestávke vo FK Dolina je znovu rušno. Vedenie v čele s predsedom Miroslavom Kováčom pozitívne hodnotí jednoročnú účasť v elite srbského futbalu. Padinčania sa za účinok v PLS nemajú za čo hanbiť. Dôstojne súťažili a nakoniec nezaslúžene vypadli. Status člena PLS utratili päť minút pred koncom majstrovstiev, keď sa na niektorých zápasoch, kde sa o zostupe priamo rozhodovalo, udiali divné obraty výsledkov. Osud Doliny teda nezávisel vždy len od výkonu mužstva, ale aj od iných činiteľov a hier v zákulisí. Vedenie Doliny márne upozorňovalo súťažiace orgány a poukazovalo na nesprávnosti a krivdy, ktoré trpeli. Treba však povedať, že sú si Padinčania vedomí aj vlastných chýb, keďže na niektorých zápasoch utratili body, ktoré im život, čiže obstátie znamenali. Keďže sa horekovať neoplatí, vedenie Doliny sa venúva úlohám,

ktoré ich očakávajú v nadchádzajúcich majstrovstvách v Srbskej lige – skupina Vojvodina (SLV), ktoré sa približujú. Medzičasom klub zostal bez riaditeľa Dragana Lukića, ktorému pracovné povinnosti nedovoľujú pokračovať v úspešnej práci, a na miesto trénera prišiel mladý nádejný Vladimir Popov z Vršca. K veľkým zmenám došlo aj v hráčskom kádre. Väčšina hráčov totiž vyjadrila žiadosť zmeniť klub, čo im vedenie Doliny aj umožnilo, ale boli aj takí hráči, ktorí nesplnili očakávania klubu, takže dostali výpustky. Od mužstva, ktoré súťažilo v Prvej lige, v klube zostali iba brankár Pustinjaković a obranca Advigov. Vrátili sa Nedučić, Đoković, Ivanišević a Tekijaški a po prvýkrát v tričku Doliny zahrajú Šušnjar, Sarajlin, Vasić, Šinik, Stojanov, Šarenac, Trivunović, Basarić, Pavić, Čigoja, Anđelković, Tekijaški, Veličković, Milovac. Šancu dostali aj dorastenci Doliny Kutálek, Čech, Plvan a Širka, avšak po trojtýždňových prípravách zotrval iba tento posledný.

Mužstvo Doliny v novej, významne omladenej zostave bude bojovať o stred tabuľky

Tréner Popov a jeho pomocník Hýl sú spokojní s doterajšou prácou. Hráči usilovne trénujú, avšak ide o mladých hráčov, ktorým je potrebný čas, aby sa zohrali. Rovno preto mužstvo hrá aj prípravné zápasy. Prvý v stretnutí s kovačickou Sláviou Dolina vyhrala 3 : 2 a na hosťovaní v Sutjeske s tamojším Radničkim prehrala 1 : 2. V Pančeve vyhrali domáci Dinamo 1 : 0, a potom na domá-

KYSÁČSKA TATRA POKRAČUJE S PRÍPRAVAMI

Bojovne, ale korektne TATRA − BAJŠA 2 : 1 (0 : 1)

Pavel Pálik

utbalisti kysáčskej Tatry pokračujú s prípravami. V sobotu 2. augusta v Kysáči uvítali člena Subotickej oblastnej ligy − celok FK Bajša z Bajše. Počas celého zápasu sa obojstranne hralo naplno, rýchlo, bojovne, ale veľmi korektne. V 26. min. hostia sa ujali vedenia eurogólom Laćaka, ktorý z asi 25-metrovej diaľky trafil horný roh brány Ljubičića. Do konca prvej časti hostia majú malú prevahu, ale sa výsledok nezmenil. • ŠPORT •

Po zmene strán domáci preberajú iniciatívu, hrajú konkrétnejšie a vytvárajú si niekoľko šancí, z ktorých dve aj premenili. Najprv Milunović protiútok v 58. minúte

končí gólom, a potom v 71. minúte Alargić prenikol po pravej strane, prekonal aj brankára hostí Lacka a stanovil konečný výsledok. Vo finiši oba celky majú ešte

cej pôde utŕžili porážku od člena srbskej ligy IMT z Belehradu 1 : 3. Konečne v nedeľu presvedčivo porazili Slogu Banatsko Novo Selo 3 : 0. Po začiatok majstrovstiev v Srbskej lige – skupina Vojvodina Padinčania si naplánovali ešte niekoľko priateľských zápasov, s cieľom, aby štart v staronovej spoločnosti dočkali v čoraz lepšej forme. Foto: P. Rohárik

niekoľko šancí, ale výsledok zostal nezmenený. Celkove obaja tréneri Trojanović (Tatra) a Drašković (Bajša) môžu byť spokojní s tým, čo ich zverenci ukázali, a akiste aj zo 100 divákov, ktorí si prišli pozrieť zápas, spokojní opustili ihrisko Tatry. Veľmi dobre pískal Albert z Kysáča. TATRA: Ljubičić, Srnka, Ujfaloši, Lukić, Boško Trojanović, Bojan Trojanović, Daneček, Ožvát, Tot, Kohút, Martinko; hrali aj Munjaz, Alargić, Jambrich, Ilić, Červený, Račko, Milunović. BAJŠA: Lacko, Bakić, Žemberi, Budai, Ćeran, Laćak, Rekecki, Tresiglavić, Rahić, Drašković, Tot; hrali aj Nerac, Očenáš, Resanović, Bilbija, Oruči. Majstrovstvá v Novosadskej oblastnej lige sa začnú 17. augusta a Tatra na nedeľu 10. augusta o 18.00 h v Bačkom Dobrom Polji zohrá ďalší priateľský zápas s tamojším celkom Sutjeska.

32 /4607/ 9. 8. 2014

Šport na SNS Na modernej strelnici STRELCI V LESÍKU TRIAFALI DO POHYBLIVÝCH TERČOV

Vladimír Hudec

radičnej súťaži v triafaní do hlinených terčov v petrovskom Lesíku predchádzala malá sláv-

Poľovníckeho spolku Lesík, ktorá je založená roku 1950 a už roku 1951 bola zariadená aj prvá strelnica. O pár rokov neskoršie petrovskí strelci začali zaznamenávať aj pozo-

Víťazi tohtoročnej súťaže

nosť, v rámci ktorej do prevádzky dali dôkladne vynovenú strelnicu. Pri tej príležitosti si spomenuli aj na začiatky činnosti streleckej sekcie

ruhodné výsledky, a tak roku 1955 mužstvo obsadilo tretie miesto vo Vojvodine. Roku 1959 v konkurencii jednotlivcov obsadili tiež

tretie miesto vo Vojvodine a piate v Srbsku. Najúspešnejšími strelcami v tom čase boli Pavel Varga, Ján Seleštiansky, Ján Lekár, Ján Mikuš, Andrej Krivák, Michal Lomen, Ondrej Čáni, Ján Černák a iní. V roku 1972 je činnosť strelcov obnovená a strelnica zmodernizovaná, takže sa začali uskutočňovať aj prvé súťaže. Najúspešnejším strelcom v tom období bol Ján Legíň, ktorý roku 1975 obsadil prvé miesto vo Vojvodine a v Srbsku, keď z možných 100 terčov trafil 98, čo je skutočne úctyhodný výsledok. Pozoruhodné je aj 5. miesto v konkurencii mužstiev na majstrovstvách Juhoslávie v Ptuji roku 1977 a prvé miesto v konkurencii jednotlivcov

STRETNUTIE FUTBALISTOV PETROVSKEJ MLADOSTI A KYSÁČSKEJ TATRY

S nádychom nostalgie MLADOSŤ – TATRA 2 : 0 (1 : 0)

Samuel Medveď

plynulo hodne času odvtedy, keď si petrovskí a kysáčski futbalisti naposledy zmerali sily. Preto aj mnohí milovníci futbalu tak v Kysáči, ako i v Petrovci netrpezlivo čakali na zraz starých priateľov, ale aj veľkých športových rivalov. Aj samotná nálada v oboch táboroch prispela k tomu povestnému nostalgickému ovzdušiu. Nuž a slávnosťová nedeľa bola akoby šitá pre takýto zápas, ktorý mal osobitný cveng, už aj preto, že oba kluby už o necelý mesiac štartujú v rovnakom rangu súťaženia. Pred prvým rozhodcovým hvizdom udiala sa aj malá slávnosť, keď podpredseda Tatry Ján Šramka, inak Petrovčan, v mene hosťujúceho celku kapitánovi a zároveň predsedovi FK

www.hl.rs

Malá pozornosť priateľom od priateľov

Mladosť Jánovi Pavlisovi daroval futbalovú loptu. Zápas si do Vrbary prišiel pozrieť

Informačno-politický týždenník

slušný počet divákov, ktorí mali príležitosť sledovať dobrý zápas, v ktorom Tatra vystúpila s vynoveným celkom,

na republikovej súťaži v tom istom roku. Strelectvo a zariaďovanie strelnice sa rozvíjalo spolu s výstavbou Poľovníckeho domu v Lesíku. Dnes je to opravdivá poľovnícka oáza, ktorá sa teraz o. i. hrdí aj dôkladne zrekonštruovanou modernou strelnicou, ktorá vyhovuje pravidlám pre organizovanie medzinárodných súťažení. Na skromnej slávnosti sa petrovskí strelci zavďačili všetkým donátorom, ktorí podporili rekonštrukciu strelnice a udelili uznania aj bývalým úspešným strelcom, po čom strelnicu ponechali strelcom z Kulpína, Kysáča, Čeneja, Selenče, Begeča, Petrovca na Mlave, Hložian, Báčskej Palanky, Kovačice a, pravdaže, Petrovca. Oni súťažili v konkurencii mužstiev a jednotlivcov. Po celodennej streľbe v konkurencii mužstiev najúspešnejší boli strelci z Hložian. Druhé miesto obsadili hostia z Petrovca na Mlave, a tretí boli Petrovčania. V konkurencii jednotlivcov najlepšie triafal Darko Krnáč zo Silbaša, druhý bol Todor Miškov z Báčskej Palanky a tretí Miško Fábry zo Slankamenských Vinohradov. Pravdaže, aj táto poľovnícka fiesta sa skončila pri chutnom stolovaní a kamarátení starých priateľov. a Petrovčania sa konečne začali opierať o vlastné sily. Tak Kysáčania, ako aj Petrovčania od tohto leta majú nových trénerov. Mužstvo Tatry vedie Maglićan Trojanović, pokým kormidlo mužstva Mladosti prevzal Čuljak z Nového Sadu. V prvom polčase domáci modrí boli aktívnejší a gólom kapitána Pavlisa sa ujali vedenia 1 : 0. Okrem toho niekoľko vydarených prienikov mali i Milenković a Torbica. V pokračovaní zápasu belasí z Kysáča sa rozohrali a mali územnú prevahu. Gólu sa však znovu tešili Petrovčania. Mladý a perspektívny Lazar Kaňa v samom finiši zápasu krásnym oblúčikom zdolal brankára Tatry. Treba povedať, že domáci Trišić ešte strelil žrď. Zápas úspešne viedla rozhodcovská trojica Bosnić, Latinović a Kantar. MLADOSŤ: Leňa, Vuković, D. Babiak, Fábry, Stojimirović, Rupar, Torbica, Trišić, Milenković, Severíni, Pavlis, A. Babiak, Haška, Očoveji, Kaňa, Đukanović, Ožvát. TATRA: Ljubičić, Jambrich, Ujfaloši, Srnka, Boško Trojanović, Martinko, Kohút, Ožvát, Tót, Daneček, Bojan Trojanović, Munjaz, Červený. Foto: P.Pálik • ŠPORT NA SNS •

TURNAJ PIONIERSKYCH FUTBALOVÝCH CELKOV

Novosadčania najlepší S. Medveď

sobotu 2. augusta predpoludním na turnaji v petrovskej Vrbare sily si zmerali futbalové nádeje, ktoré sa do tajomstiev futbalu zaúčajú v školách futbalu v Petrovci, Čelareve a RMR Vojvodina v Novom Sade. Pod taktovkou trénerov Speváka a Laćarka (FŠ Mladosť), Lovreho (FŠ Čelarevo – Piva- Najmladší petrovskí futbalisti – budúcnosť petrovského futbalu so svojím ra), Lazarevića a V. učiteľom Pavlom Spevákom Radosava (FŠ RMR Vojvodina) súťažili vekové ka- hlavný koordinátor novosadskej skupine vyhrali nad svojimi rotegórie pionierov narodených futbalovej školy. Zápasy viedli vesníkmi z Petrovca výsledkom v rokoch 2003/2004 a 2005/2006. rozhodcovia Labát a Tordaj. 4 : 3 a z Čelareva 7 : 0. Tí dva roky Prvé miesto v oboch veko- mladší Novosadčania s PetrovčanTurnaj sledoval aj profesor Radivoje Radosav, bývalý futbalista vých kategóriách obsadili mladí mi hrali nerozhodne 1 : 1 a nad novosadskej Vojvodiny, inak Novosadčania. V staršej vekovej Čelarevčanmi vyhrali 6 : 3. Mladší

Petrovčania obsadili druhé miesto, keďže okrem spomínanej remízy s Novosadčanmi porazili Čelarevčanov 4 : 0. Keďže prehrali nielen od Novosadčanov, ale aj od Čelarevčanov, a to 1 : 3, starší domáci pionieri v konečnom obsadili tretie miesto. Po turnaji bola zorganizovaná aj zaujímavá súťaž v žonglovaní a kopaní jedenástok na jednej strane a obrane kopov z bieleho bodu na druhej strane. V kategórii 2003/2004 najlepší žonglér bol Petrovčan Krajčík, druhý bol Ćiković z Nového Sadu a tretí tiež Petrovčan Igić. Penalty najlepšie kopali Ćulibrk (Čelarevo – Pivara), Popadić (RMR Vojvodina), a Opavský (Mladosť). Najlepšie bránili brankári Čiep (Mladosť) a Perić a Marić (obaja z RMR Vojvodina). V kategórii 2005/2006 najšikovnejší v žonglovaní boli Vekić (Čelarevo – Pivara), Stracinský (Mladosť) a Pećanac (FŠ RMR Vojvodina). Jedenástky najlepšie kopali Stracinský a Labát (Mladosť) a Sebastijan (RMR Vojvodina). Najviac striel z pokutového kopu vychytali brankári Keleman (RMR Vojvodina) a Petrovčania Dudáš a Vida.

TRADIČNÉ SÚŤAŽENIE A KAMARÁTENIE ŠPORTOVÝCH RYBÁROV

Veselo pri Pontóne V. Hudec

V chytaní rýb udicou na plavák súťažilo spolu 30 športových rybárov rozdelených do desiatich ekíp. Po trojhodinovej rybačke na au-

druženie športových rybárov Karas z Petrovca aj k tohtoročným SNS prispelo organizáciou v ydarených súťaží v chytaní rýb udicou na plavák a vo varení rybacej polievky. Vo svojej oáze pri kanáli DTD uhostili športových rybárov z Čelareva, Lalite, Báčskej Rastislav Grňa (vpravo) a Savo Vukčević obsadili prvé, Palanky, Sil- resp. tretie miesto baša, Begeča, Hložian, Kysáča, Kulpína a Tur- gustovom úpeku najúspešnejšie čianskych Teplíc. bolo mužstvo z Báčskeho Petrov• ŠPORT NA SNS •

Najlepší kuchári (sprava) Pavel Medovarský, Jaroslav Valent, Samuel Kondač, predseda ZŠR Karas, a Janko Pintír ca, vitríny ktorého po nasledujúce Slávnosti bude zdobiť Putovný pohár súťaže. Druhé miesto obsadili rybári z Turčianskych Teplíc a tretie Hložanci. V konkurencii jednotlivcov najúspešnejší bol Rastislav Grňa z Petrovca, druhý bol jeho spoluobčan Pavel Sýkora

a tretí Savo Vukčević z Lalite. Zručnosť vo varení rybacej polievky si vyskúšalo 11 kuchárov a podľa mienky posudzovacej komisie najlepšiu polievku uvaril Janko Pintír z Begeča, druhý bol Laliťan Jaroslav Valent a tretí Kulpínčan Pavel Medovarský.

32 /4607/ 9. 8. 2014

Šport na SNS ZNOVU SA STRETLI VETERÁNI MLADOSTI A SLOVANU Z TRSTENEJ

Družba pretrváva MLADOSŤ – SLOVAN (TRSTENÁ) 0 : 3 (0 : 2)

Spoločná fotka petrovských a trstenských veteránov na pamiatku na družbu a Slávnosti

Samuel Medveď

ružba futbalových veteránov zabrala na intenzite ešte pred štyrmi rokmi. Hosťom z Oravy posilnenými Liptovčanmi sa v horúcej Vojvodine akiste páči, keďže toho roku prišli znova a dokázali, že vedia hrať futbal. Domáci boli trochu slabšie kondične pripravení, takže hostia zo Slovenskej republiky zvíťazili presvedčivo. Prvý gól, ktorý vsietil Pavčo, sme však

zapísali na rováš rozhodcu Tihomira Torbicu, ktorý pískal jedenástku, i keď nemusel. Ku koncu polčasu hostia krásnou krížnou strelou Andreja Kováča získali dvojgólový náskok. V tejto časti zápasu aj domáci mali možnosť skórovať. Záborský prenikol po pravej strane, odcentroval na opačnú stranu Glumcovi, ktorý spätne prihral Triaškovi, ale tento bol nepresný. Aj Branislav Dudić zboku kopal do brankára hostí Jána

V ŠKOLSKEJ TELOCVIČNI SÚŤAŽILI

Majstri celuloidovej loptičky

Zahorcu, ktorý spolu s ďalším Hložancom, záložníkom Benkom, posilnil Slovákov. V druhom polčase teplota trochu klesla, takže sa aj ľahšie dýchalo, ale to Petrovčanom nepomohlo, aby korigovali výsledok. Dobré šance premrhali Glumac a M. Melich. Výsledok zápasu určili hostia gólom profesora Jara Gabáriho. Po zápase v treťom polčase si aktéri tohto zaujímavého zápasu z kotla

ŠACHOVÝ TURNAJ NA SNS

Jeden z najsilnejších v Srbsku V. Hudec

A Účastníci tohtoročného stolnotenisového turnaja: športoví súperi, ale predovšetkým kamaráti

V. Hudec

asťou športového programu Slovenských národných slávností je aj stolnotenisový turnaj, ktorý organizuje STK Mladosť. Tak tomu bolo aj v tomto roku. Telocvičňa Základnej školy Jána Čajaka v nedeľu bola rezervovaná pre majstrov celuloidovej loptičky. Na turnaji sa zúčastnili STK Mladosť II (Andrášik, Ujfaluši, Topoľský), Mladosť I (Turan, Lomen, Bažík a Kaňa) a hostia zo Starej Pazovy (Domoni, Turčan a Janjić). Hralo sa v konkurencii mužstiev a jednotlivcov. Prvý zápas zohrali

www.hl.rs

Mladosť II a Stará Pazova. Pazovčania boli lepší a vyhrali výsledkom 3 : 0. V súboji dvoch petrovských ekíp úspešnejšia bola Mladosť I (3 : 0), ktorá potom rovnakým výsledkom vyhrala aj nad Pazovčanmi, takže pohár zostal v Petrovci. Druhé miesto obsadili Pazovčania a tretia bola Mladosť II. V konkurencii jednotlivcov súťažilo trinásť hráčov. Po kvalifikačných zápasoch do semifinále postúpili Šramka, Lomen, Turan a Bažík. Šramka bol lepší od Lomena (3 : 2) a Turan vyhral nad Bažíkom výsledkom 3 : 1. Vo finálovom zápase Turan porazil Šramku výsledkom 3 : 0 a stal sa víťazom turnaja.

Informačno-politický týždenník

pána majstra Jána Čániho zachutili z chutného štipľavého dolnozemského guláša. MLADOSŤ: J. Chlpka, M. Chlpka, Vujović, I. Melich, M. Melich, Záborský, Varga, Sabo, Triaška, Stracinský, Glumac; striedali: Dudić, R. Chlpka, Peťkovský, Marinkov. SLOVAN: Zahorec, Anton Kováč, Andrej Kováč, Gabári, Papčuga, Benko, Kolenák, Chudý, Pavčo, Vasek, Medvecký; striedal: Sirota.

j tohtoročný šachový turnaj na SNS, ktorý tradične organizuje ŠK Mladosť, do Petrovca prilákal veľký počet šachistov, tak tých so šachovým titulom, ako aj amatérov z takmer celej krajiny – spolu 150 účastníkov, iba jeden menej od vlaňajších rekordných 151 účastníkov. – Turnaj bol dlhý, ale úspešný, jeden z najsilnejších v Srbsku, – konštatoval na záver jeho riaditeľ a predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok. – Zúčastnili sa na ňom štyria veľmajstri, 4 internacionálni majstri a 11 FIDE majstrov, ako i niekoľko kandidátov na majstra. Rozdelili sme aj veľký počet odmien tak tých hodnotnejších, ako aj tie symbolické odmeny, ako napríklad náš brand – metlu. Myslím si však, že to je menej dôležité. Významný je predovšetkým pôžitok. Ľudia sa sem prišli pobaviť, hrať šach a kamarátiť sa, a každý si rád domov odnesie aspoň tú

metličku. Na druhej strane my aj týmto spôsobom popularizujeme ten náš brand a šírime dobré meno Petrovca. Hralo sa podľa švajčiarskeho systému 9 kôl, a v súlade s novými pravidlami pre urýchlený šach stanovenými Medzinárodnou šachovou federáciou, ktoré nadobudli platnosť 1. júla toho roku. Podľa slov dlhoročného hosťa a medzinárodného rozhodcu Bogoljuba Dankovića tieto pravidlá sú omnoho prísnejšie od doterajších pre nesprávnu hru a nesprávne ťahy. Nuž a po vyše 7-hodinovej hre víťazom turnaja sa stal fide majster Novak Pezelj, ktorý nazbieral 8 bodov, koľko mal aj druhoumiestnený veľmajster Goran Todorović. Tretí bol intermajster Miloš Roganović. Najúspešnejší Petrovčan na turnaji bol kandidát na majstra Pavel Topoľský, najúspešnejší účastník z Báčskopetrovskej obce Milan Radosavljev z Kulpína, pokým najúspešnejší mládežník obce bol Miroslav Majtán. • ŠPORT NA SNS •

Poľovníci počas celého dňa naháňali pohyblivé terče

Finálový zápas v stolnom tenise zohrali Pavel Turan (vľavo) a Michal Šramka

AJ NA TOHTOROČNÝCH SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTIACH

Bohatý športový program

Šachové partie zaujali pozornosť aj divákov

Pohľad na pretekársku dráhu na kanáli pri Pontóne

Vladimír Hudec

lovenské národné slávnosti by bez športových dianí vari ani neboli tým, čím sú. Veď Slováci okrem toho, že pekne tancujú, hrajú divadlo, maľujú... aj dobre narábajú futbalovou loptou, tenisovou raketou, dobre cielia z pušky a ešte šikovnejšie a zbehlejšie udicou lovia ryby. Nie teda náhodou, že aj počas tohtoročných Slávností na športoviskách bolo nanajvýš rušno. Začalo sa to v sobotu 2. augusta futbalovým turnajom pionierov z Petrovca, Nového Sadu a Čelareva a pokračovalo v ten istý deň vo večerných hodinách, keď si sily zmerali starí páni petrovskej Mladosti a FK Slovan Trstená, Slovensko. Tak ako je to už zvykom, aj tohto roku záverečný deň SNS bol v znamení športu. Už o siedmej ráno sa na rybárskej oáze ZŠ Karas na kanáli DTD pri Pontóne začali hemžiť účastníci tradičného rybárskeho podujatia, pripravovali si rybárske náčinie, ale aj miesta, kurivo, kotlíky na varenie rybacej polievky. Poľovníci PS Lesík boli vo svojej oáze – v Lesíku, kde spolu so svojimi hosťami poľovníkmi vyskúšali dôkladne rekonštruovanú strelnicu. Nedali sa zahanbiť ani neúnavní stolní tenisti STK Mladosť, ktorí v školskej telocvični zorganizovali tradičný stolnotenisový turnaj, na ktorom uvítali aj kamarátov zo Starej Pazovy. Iba trochu ďalej v športovej hale 150 trpezlivých šachistov z celej krajiny zohralo jeden z najsilnejších šachových turnajov v krajine. Konečne v podvečer SNS vo Vrbare si sily zmerali starí známi, športoví rivali – futbalisti kysáčskej Tatry a domácej Mladosti. Foto: V. Hudec a S. Medveď

Starí rivali – futbalisti Tatry a Mladosti zohrali zaujímavý futbalový zápas

Rybárska oáza ZŠR Karas pri kanáli DTD sa tešila aj početným návštevníkom

Fara a VHV z konca 19. storočia

Hurbanovská fara dnes

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Ústredný archív SEAVC v Srbsku Z rozhodnutia Synody Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku a za podpory biskupa Mgr. Samuela Vrbovského v roku 2011 bol založený Ústredný archív SEAVC. Dôvodov na to bolo viac. Stáročia písaná pozostalosť v našich cirkevných zboroch sa nie všade zachovala a správnym postupom uschovala. Mnohé dôležité údaje nielen z cirkevného, ale aj národného života (pretože sa cirkev dlho starala aj o školstvo a kultúru) postupom času boli z farských úradov odnesené alebo zničené. Preto historikom bolo ťažko skúmať dejiny vojvodinských Slovákov z viacerých prameňov. Časť knižnice Náborovou akciou zbierania originálov alebo digitálne spracovaných archiválií, v roku 2010 Novopazovskí Švábi periodík, kníh a fotografií Ústredný archív SEAVC sa postupne obohacuje a sprav roku 2009 cúva elektronickým spôsobom. Archív je zvlášť obohatený staršími archiváliami z Biskupského úradu SEAVC. Odborné rady poskytli Historické múzeum SNM v Bratislave a Slovenská národná knižnica v Martine. Sídlo ÚA SEAVC je v Starej Pazove na Hurbanovskej fare. Je to objekt kultúrno-historického významu, ktorý po presťahovaní farského úradu a farárskej rodiny na novú faru do konca roka bude výlučne slúžiť pre potreby archívu. Projekt rekonštrukcie je zhotovený. ÚA SEAVC má už 5 ohňu odolných skríň, účelové police a podmienky na depozitá, študovňu a výstavný priestor. Značnú finančnú pomoc poskytol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, cirkevný zbor Stará Pazova a NRSNM. Zo zbierky ÚA SEAVC údaje čerpalo viacero Profesor Ján Botík odborníkov z našej krajiny, ale i z Nemecka a Českej a Slovenskej v ÚA SEAVC v roku 2014 Skenovanie dokladov s Martinom Prebudilom republiky. v Erdevíku v roku 2013 Katarína Verešová Foto: archív autorky a ÚA SEAVC Báseň Jána a Ľudovíta Štúrovcov venovaná sestre Karolíne

Vajanského list z väzenia z roku 1893

VHV Mravec

Výber listov Dr. J. M. Hurbana adresovaných do Pazovy

Palica Dr. J. M. Hurbana

RNDr. Igor Furdík s predstaviteľmi ÚSŽZ, ÚA SEAVC a cirkevného zboru Stará Pazova v roku 2011

Upratovanie knižničného fondu v roku 2011

Odborná pomoc pracovníkov SNK v Martine v roku 2012

Čistenie vzácnych kníh v roku 2013