Hlas 33 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4608/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 16. 8. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Slovensko v Padine

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Tvrdý boj o existenciu

Treba im držať palce

Z obsahu

16. 8. 2014 | 33 /4608/

Uzávierka čísla: 13. 8. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Prvá úloha – zápis do zoznamov 6 Ako budú tancovať médiá? 8 Tu sa spája historické s moderným

10 SLOVENSKO 10 Keď sa topí ľad...

11 ĽUDIA A DIANIA 11 Fiesta v Doline 14 Žije so SNS 19 Rodová rovnosť očami Jany Zabunov

22 DETSKÝ KÚTIK

Októbrové voľby nových členov národnostných rád národnostných menšín dominovali stretnutiu podpredsedníčky republikovej vlády a ministerky štátnej správy a lokálnej samosprávy Kori Udovički s poprednými predstaviteľmi národnostných rád. (s. 5) O. Filip

22 A teraz niečo celkom inakšie

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 24 Záujem mladých ľudí o ekologické farmárstvo 28 Divoký kvet prérie v našich záhradách 30 Do vášho receptára

31 KULTÚRA 31 Slovenská vojvodinská literatúra má budúcnosť 32 Najlepší pocit v role otčima...

S komasačnými prácami v Petrovci sa začalo na jar 2011. Po zmapovaní chotára a vlastníctva v tejto chvíli majiteľom prideľujú nové rozlohy pôdy. Pracujú odborné služby a komisia pre komasáciu, na prácu ktorých dozerá Výbor pre komasáciu pozostávajúci z majiteľov pôdy, ktorých vymenovalo Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec. (s. 13) J. Čiep

34 Klasy na festivale Jánošíkov dukát

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Jednota 1950 – druhý futbalový klub v Hložanoch 47 (Ne)vydarená generálka 48 Pred majstrovstvami získali pohár Autor titulnej fotografie: Stevan Lenhart

Prvý seminár kreatívneho písania usporiadal Výbor pre kultúru NRSNM v Hložanoch 8. – 10. augusta. Dvere k literárnej tvorbe mladým adeptkám pootvorili Marta Součková, lektorka slovenského jazyka a kultúry na Univerzite v Novom Sade, Miron Pukan z Prešovskej univerzity, ako i Martin Prebudila, spisovateľ a redaktor Rádia Nový Sad. (s. 31) J. Bartoš

Editoriál

Stačí čarovné slovíčko?

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Foto: z archívu Hlasu ľudu

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak

Mládež – čiže ľudia vo veku 15 až 24 rokov – tvorí jednu šestinu celosvetovej populácie. Pred pár dňami mala táto významná zložka občianstva našej planéty svoj sviatok a ani o tom možno nevedela.

edzinárodný deň mládeže stanovený na 12. augusta bol založený Organizáciou spojených národov v roku 1999 a oslavuje sa od roku 2000. Cieľom je osobitne sa venovať tejto populačnej sile, upriamiť oči verejnosti na problémy, ktoré ju trápia, ale pritom i samotných mladých ľudí upozorniť na globálne problémy, v riešení ktorých by ešte ako mohli participovať. Lebo oni sú tí, na ktorých svet zostáva... A v tom svete je aj nezamestnanosť, korupcia, krivdy rôznych druhov a na viacerých úrovniach. Starším sa zdá, že terajšie mladé generácie by mohli byť aktívnejšie, priebojnejšie, že kedysi, keď oni boli mladí, všetko bolo inak a že práve oni boli – v boji i v pokoji – v prvých šíkoch. Treba sa však na veci pozerať objektívne: mnoho toho bolo vtedy inak. Štandard, spoločenské a politické pomery, vzdelávanie... Nenájdeme síce v dejinách ideálne obdobie na život, ale uznajme si, že uplynulých pár desaťročí život v našej krajine – a aj dospievanie nových generácií – ovplyvnili neblahé spoločenské okolnosti. Ani terajším násťročným nechýba však sila, presvedčenie a chuť meniť svet a v rámci vlastných a inštitucionálnych možností aktívne sa zapájať do riešenia problematických záležitostí. Neraz sa stalo, že práve mladí iniciujú dobročinné akcie, napríklad zbierky či koncerty s cieľom pomôcť kamarátom alebo i neznámym v núdzi. Kedysi Zväz socialistickej mládeže, mládežnícke pracovné brigády... teraz kancelárie pre mladých, E. I. B. L., Terra, YMCA, Ideal, Klub študujúcej mládeže... A vždy v nich boli a sú lídri, ktorí sú dušou a hybnou silou tejto skupiny vrstovníkov. Mladých ľudí, ktorí smelo vyslovia to čarovné slovíčko CHCEM a nesúhlasia s nečinnosťou. Ale či naplno využívajú svoje sily, či menším alebo i väčším – svetovým výzvam čelia využívajúc všetky inštitucionálne možnosti? Pokrajinská ombudsmanka práve pri príležitosti Medzinárodného dňa mládeže vyhlásila, že mladí ešte stále zriedka oslovujú inštitúciu pokrajinského ochrancu občanov kvôli informovaniu o svojich právach alebo kvôli svojej ochrane. Tohtoročný sviatok mladých ľudí je venovaný ich mentálnemu zdraviu a niesol sa v znamení hesla Mentálne zdravie je dôležité. Preto si na viacerých debatách či prednáškach posvietili aj na mladých s poruchami vo vývoji a so psychickými ochoreniami. Jednoznačne uzavreli, že strach už z toho, že budú negatívne ocharakterizovaní v spoločnosti – v širšej alebo v užšej – takýchto jednotlivcov odradí od vyhľadávania rady alebo pomoci aj v tejto všetkým občanom ľahko prístupnej inštitúcii. Hlbšia analýza však ukázala, že sú situácie, keď ani to čarovné slovíčko CHCEM nestačí, lebo stále sú i nedopovedané veci v rámci inštitucionálnych systémov, ktoré poskytujú služby mladým s akýmikoľvek psychickými či rozvojovými poruchami. Teda neukazovať vždy prstom na apatiu mladých, ale nájsť a eliminovať jej príčiny: aspoň tie, ktoré sú zakódované v zákonných a v praxi nerealizovateľných aktoch. Stačí na to trochu dobrej vôle a čarovné slovíčko CHCEM. Anna Francistyová

Tlačí: Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 33 /4608/ 16. 8. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Monštrum

Tak ďaleko, tak blízko

Oto Filip

Michal Ďuga

edávne horúce letné dni nám nepriniesli len atmosférické búrky, ale aj tie citové. Otriasli totiž našou krajinou desivé udalosti, ktoré rozprúdili početné diskusie a znova nás vrátili k tej základnej otázke nášho jestvovania: zasluhuje človek, aby vôbec žil?! Nechceme však mrhať drahocenný čas prázdnymi a nemiestnymi výpoveďami, ale priviesť toho človeka v nás (ak také niečo vôbec jestvuje), aby sa zamyslel nad tým, či život, ktorý žije, možno chápať ako ľudský. Už aj preto, že je niekedy jeho správanie až nedôstojné človeka. Hneď nám prídu na um frázy, že mýliť sa je ľudské, ale ako tie omyly pochopiť, keď ide o konanie, ktoré sa vymkýna predstavám o normálnej ľudskosti a čoraz častejšie tvrdíme, že také niečo dokáže vykonať iba obluda, či netvor, lebo to (ani pomenovanie si ten jednotlivec nezasluhuje) – to veruže nie je človek, je to monštrum! Síce všetci si zo škôl ešte spomíname na tú latinskú frázu, že človek je človeku vlkom. Teraz ani nie je podstatné, kto ju prvý vyslovil a kedy – podstatné je to, že ona vyjadruje podstatu vzťahov, ktoré panovali medzi ľuďmi do vzniku štátu. To však, veruže, už máme dávno za sebou, a preto je dnes akosi nenormálne, keď psychológovia a psychiatri povedia, že tie obludy sú stále v našej blízkosti, na každom mieste, a veľmi ťažko je odhaliť ich. Monštrum sa však neprejavuje v každej chvíli ako monštrum, no stačí len maličkosť, aby sa stlačila spúšť jeho organizmu a už je po všetkom. Medziľudské vzťahy sú vlastne veľmi zložitou oblasťou života. Stretávame sa s nimi každodenne a aj keď si to neuvedomujeme, hráme v nich množstvo rolí, z ktorých si každá vyžaduje iný prístup, iný typ správania. A to robíme predovšetkým preto, aby krehké medziľudské vzťahy, pre ktoré neplatia vzorce a ktoré nemožno zaškatuľkovať, fungovali, a aby fungovala dokonca celá ľudská spoločnosť, ktorej súčasťou je aj každý z nás. Je to tak ťažko pochopiť?

www.hl.rs

eby toto leto bolo také, aké by malo byť, tak by sme sa v ňom viac dovolenkovali a menej trápili, skôr tešili slnku, než preklínali dážď, viac po oddychoch chodili, než sa problémami brodili. Je ich až na vývoz. Násilie zase ukázalo svoju tragickú a skutočnú tvár v podobe monštruózneho zavraždenia pätnásťročnej Tijany Jurićovej, ktorej vrahom je netvor v ľudskej koži, bez štipky (sú) citu. Akoby to nestačilo, tento zločin nám nastavil i niektoré iné spoločenské zrkadlá. Predovšetkým tým novinárom, ktorým akýkoľvek prostriedok svätil ciel. Nič nového pod slnkom, no nie? Veď všetky hranice rýchlo alebo postupne miznú, nielen tie, ktoré majú. V tieni rodinných a iných tragédií, akou je i smrť Luku Jovanovića na Brankovom moste v Belehrade, či protesty nespokojných robotníkov alebo iné problémy: od tých hospodárskych po tie s obnovou, zostali i trúby Guče. Ibaže ak by sa ich pochopilo ako zvonenie na poplach. Vrie u nás, vrie na medzinárodnej scéne, lenže ani leta, ani nádeje niet. Ani náznakov optimizmu. Domáce vyhrážky



a urážky v nekonečnom pohybe a kole, prúdiace od parlamentu po miestne spoločenstvo a späť. Politika ako umenie nemožného, v ktorom tiež všetkým prostriedkom nemožno pritakávať. Vojna politickými oznámeniami, ktorých obsah je neraz taký, že by ho ani pes s maslom nezlizol. Vysvetliť to len neexistujúcou uhorkovou sezónou alebo aj skutočnosťou, že dokážeme všetko obrátiť naruby: dobré na zlé, perspektívne na spiatočnícke, nádej na rozčarovanie? A jeseň sa pritom blíži závratnou rýchlosťou. Meteorologicky bude tu už o dva týždne. S ňou aj školské a iné povinnosti, i prázdne peňaženky a starosti s nadchádzajúcimi studenými dňami, i hospodárstvo, ktoré sa nie a nie aspoň koľko-toľko zotaviť, čo len štipku pozviechať. Všetky čarovné prútiky zmizli a už im ktokoľvek málo aj verí. Zostáva len krutá životná realita, v ktorej sa točíme koldokola, pomýlení, zmýlení a chudobní, utrápení životom a otáznikmi a dilemami, ktoré nám osud deň čo deň vešia nad hlavu. Prvýkrát po niekoľkých rokoch podpora Európskej únie klesla v polovici roku z 51 na 46 percent. Ozaj, je to len následok ukrajinskej krízy? Ťažko. Skôr ide

i o tú našu. Kým na jednej strane teší odhodlanie realizovať reformy v záujme blahobytu a vzniku lepšie upraveného Srbska (67 percent anketovaných), na strane druhej takmer šesťdesiat percent ich vníma korupciu ako vyhrotené spoločenské zlo. Ďaleko sme sa teda v jej odstránení nedostali. Stúpa i euroskepticizmus. Približne každý tretí opýtaný si dnes myslí, že nám Európska únia neprináša nič dobré a že nám bude ešte horšie. Pritom je azda najhoršie to, že dno stále nevidieť. Keď sa v noci na pondelok pri Čortanovciach vykoľajila lokomotíva medzinárodného vlaku do Budapešti, bolo načim vyše dvadsaťštyri hodín, aby sa trať uschopnila. Keď sa v austrálskom Perte jednému z pasažierov zakliesnila noha medzi vlakom a perónom, bolo načim len pár minút, aby okolostojaci silou vlastnej vôle a svalov svorne zatlačili vozeň, a tak zachránili cestujúceho. Čo však, keď sa neradi prizeráme na iných. A aj preto sme tam, kde sme. Kráľ Ubu by povedal, že napredujeme. Svätosvätá pravda, lenže v opačnom smere. A preto zvykajme si konečne na inú klímu, nielen na tú meteorologickú. Bez nej nás slnko nádeje neohreje.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PROF. DUŠANKA ZVEKIĆOVÁ-DUŠANOVIĆOVÁ, FILOZOFICKÁ FAKULTA, NOVÝ SAD

Škola volá Oto Filip

– Ako z pozície koordinátorky Letnej školy srbčiny a Strediska pre srbský jazyk ako cudzí jazyk hodnotíte záujem o jeho výučbu v posledných rokoch? – Keď ide o cudzincov, tak ich počet stagnuje. Nemožno po-

Informačno-politický týždenník

vedať, že by stúpal, lebo je tu aj kríza, taktiež skutočnosť, že by sme naše letné školy mali viac propagovať. Cez leto máme viac uchádzačov, približne od štyridsať do päťdesiat, lebo vtedy prebieha medzinárodná letná škola. V zime

počet študentov závisí od výmeny, od toho, koľko ich a kedy príde k nám. Ten počet sa pohybuje medzi desať a dvadsať. Nejde teda o akýsi konštantný počet. Chcem vyzdvihnúť, že keď ide o našich študentov, tak záujem o výučbu srbčiny stúpa u príslušníkov menšín. Je ich čoraz viac z tzv. homogénnych prostredí, kde sa menej rozpráva po srbsky, takže prichádzajú k nám s cieľom zveľadiť svoju znalosť srbskej reči. • TÝŽDEŇ •

O ŠTYRI DNI MAJÚ BYŤ VYPÍSANÉ VOĽBY PRE NOVÝCH ČLENOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD

Prvá úloha – zápis do zoznamov Oto Filip

ušné leto veštiace ešte rušnejšiu jeseň. Národnostné volebné bezvetrie nám nevyjde z celkom logického dôvodu: uplynuli štyri roky, tým aj druhý mandát národnostných rád menšín, ktorý odštartoval v júni 2010. Začalo sa teda rýchlo zvolebnievať a s tým prišli aj mnohé záväzky. Najprv 5. augusta podpredsedníčka vlády a ministerka štátnej správy a lokálnej samosprávy Kori Udovički oznámila na tlačovke vo vláde Srbska, že voľby do národnostných rád budú vyhlásené 20. augusta a uskutočnia sa 26. októbra. Uviedla tiež, že 18. augusta bude dočasne uzavretý osobitný voličský zoznam, aby sa na základe počtu zapísaných voličov mohlo rozhodnúť, či októbrové voľby budú prebiehať priamym hlasovaním alebo elektorským spôsobom. Len na pripomenutie: pred štyrmi rokmi sa priame voľby konali v prípade šestnástich národnostných rád, bolo v nich 77 volebných listín a v osobitnom voličskom zozname bolo celkovo zapísaných 436 334 príslušníkov menšín. Do mája tohto roku sa

Poprední predstavitelia ministerstva, kancelárie, volebnej komisie

ich počet zvýšil o viac než 15 000, na 451 891. Na utorkovej konferencii ministerka Udovički, ako aj riaditeľka Kancelárie pre ľudské a menšinové práva Suzana Paunovićová vyzvali všetkých príslušníkov menšín zapísať sa do osobitného voličského zoznamu, prípadne skontrolovať, či je s ich zápisom všetko v poriadku. Zvlášť vtedy, ak v medzičase došlo k niektorým zmenám, ako je napríklad zmena bydliska, odchod do inej oblasti a pod. Hneď po tlačovej konferencii, v ten utorok, vo vláde Srbska pre-

biehalo i stretnutie s predstaviteľmi národnostných rád národnostných menšín, na ktorom sa konkrétnejšie rokovalo o tom, ako voľby nových národnostných rád zorganizovať najlepším možným spôsobom. Samozrejme, v súlade so zmenami a doplnkami príslušného zákona a podľa nedávno prijatých podzákonných aktov. Aj na tomto stretnutí podpredsedníčka vlády a ministerka štátnej správy a lokálnej samosprávy Udovički vyzvala všetkých príslušníkov národnostných menšín zapísať sa v čo najväčšom počte do osobitné-

ho voličského zoznamu. Zároveň oznámila, že sa po 18. auguste rozhodnutie o spôsobe volieb nebude meniť, hoci osobitný voličský zoznam zostane otvorený pre zápis nových voličov. Podčiarkujúc význam národnostných volieb, riaditeľka Kancelárie pre ľudské a menšinové práva Suzana Paunovićová ich charakterizovala aj ako vhodnú príležitosť v praxi otestovať volebný model, ktorý je spoločne definovaný v rámci pracovnej skupiny, angažovanej na vypracovaní Zákona o národnostných radách národnostných menšín. Za novinku budúcich volieb možno označiť skutočnosť, že ich prvýkrát bude organizovať a realizovať republiková volebná komisia. V prejave v jej mene Veljko Odalović podotkol, že sa štát plne stará o proces riadenia volieb s tým cieľom, aby zo zákonného aspektu všetko bolo v poriadku a celý proces bol transparentný. Čo iné skonštatovať, než to, že sú základné volebné koordináty tu a väčšina iného je teraz na budúcich kandidátoch a na nás. A, samozrejme, najviac na tom, komu z nich sa šťastena preferencií alebo osudu najviac usmeje.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS

Reforma súdnictva je prioritou O. Filip

– Napriek celému radu nedostatkov, akej miere sa vláde početným problédarí napredovať vymom, nedostatku trasovanou cestou? kapacít kádrových Čo pritom dosiahla a kde a iných, predsa je tá rýchlosť pomalá? som optimistom Ktoré sú zásadné výzvy a myslím si, že táto pred ňou a nami? Odpovláda, na rozdiel od vedí môže byť mnoho, čo iných, čosi pohla. neznamená, že nenačim Smer toho pohybu po nich pátrať. Na tú, ktoa jeho rýchlosť ešte rá bola najaktuálnejšou síce nie sú celkom Stanko Krstin začiatkom augusta, sme stanovené. No sa opýtali Stanka Krstina, predsedu úprimne sa nazdávam, že čosi odÚnie podnikateľov Vojvodiny. Čiže: štartovalo. To, čo sa nehýbe, po čom – Ako osobne hodnotíte prvých vidím najväčšiu potrebu, je boj proti sto dní vlády Srbska? korupcii, boj proti sivej ekonomike,

• TÝŽDEŇ •

kde sme zatiaľ len na štarte. Ale aby sme tento boj začali, musíme začať i úpravu, reformu súdnicva. Prečo? Dnes bojujeme proti korupcii v zdravotníctve, proti korupcii vo vzdelávaní, proti korupcii v privatizácii firiem, bojujeme na iných frontoch. No kde sa tie všetky boje musia končiť? Jasné je, že v súdnictve – právoplatnými rozhodnutiami proti úplatkárstvu. Veď justícia akoby bola nejakým sitom, lievikom, cez ktoré všetky formy toho boja musia prejsť. Ale s takýmto, hlboko degradovaným súdnictvom máme ten problém, že nedokáže úspešne zdolávať tento boj. Ak sa pozrieme na posledných desať, dvadsať, tridsať rokov, ťažko

dakto môže povedať, koľko bolo právoplatných rozhodnutí proti korupcii, koľko bolo vyšetrovaní. Len veľmi málo. Veď aj v prípade sporných 24 privatizácií podnet preskúmať ich prišiel z cudziny. Nazdávam sa, že v justícii ešte stále nemáme dostatok síl na tento boj. Preto považujem jej reformu za najdôležitejšiu zo všetkých, lebo je to základ právneho štátu, základ boja proti korupcii, základ boja proti tieňovej ekonomike, základ boja proti zlej privatizácii. Teda reforma súdnictva, ktorá bude trvať dlho, je jednou z najdôležitejších úloh, ktorú táto alebo i ďalšie vlády má alebo majú pred sebou.

33 /4608/ 16. 8. 2014

Týždeň INFORMOVANIE NA POZADÍ NOVEJ LEGISLATÍVY

aj nové teleso bude udeľovať a(lebo) odoberať povolenia na vysielanie programov, určovať „pravidlá hry“ elektronických médií a vyrubovať tresty či pokuty za ich nedodržovanie. Juraj Bartoš Zákona o verejnom informovaní je známe, pred májovými voľbami Jednotlivé médiá a novinárske budúci kupci médií, ktoré infor- vyhlásil, že televízne predplatné združenia kladne oceňujú založeen pomaly. Aby sme potom mujú v rečiach národnostných bude zrušené, čo akiste veľkému nie registra médií, ktorý by mal mali dôvod šliapnuť na plyn. menšín, budú povinní zachovať počtu občanov poslúžilo ako zviditeľniť predovšetkým vlastnícPridajme do kroku, aby sme podiel jednotlivých programov závažný podnet na to, aby pre- tvo nad médiami. Register by mal za tým mohli spomaliť. Tak ne- s významom pre národnostnú(é) stali platiť predplatné. Verejné o. i. obsahovať aj údaje týkajúce sa jako, podľa neformálneho, ale menšinu(y) v konkrétnych pros- servisy sa do konca roku 2015 zakladateľského kapitálu, respeku nás pomerne obľúbenétíve podielu pomoci zo ho „nepísaného pravidla“, štátneho mešca. dopracovali sme sa, hľa, Čerstvé mediálne k dávnejšie avizovanej sade zákony – bez ohľadu mediálnych zákonov. Väčna výhrady ohľadne ich šinou poslaneckých hlasov nedopovedanosti aleNárodné zhromaždenie bo nejasností – by mali Republiky Srbska na svobyť zárukou slobody jom zasadnutí 2. augusmédií a informovania, ta 2014 schválilo Zákon ako podčiarkli ich nao verejnom informovaní, vrhovatelia, v súlade Zákon o verejných medis európskymi štanálnych servisoch a Zákon dardmi. Ako vždy, keď o elektronických médiách. sa ocitajú pred niečím Opoziční poslanci (azda novým neznámym, právom) vyčítali vládnucej jednotlivé médiá, preväčšine skutočnosť, že táto dovšetkým tie, ktoré na vec šla súrnym spôsoinformujú (aj) v rebom. Pohoršovali sa aj nad Ako bude vyzerať informovanie v slovenskej reči o pol druha roka? Na stretnutie čiach národnostných tým, že z 217 podaných novinárov – otázka viac než nevhodná. menšín, najmä lokálne pripomienok a návrhov na rozhlasové a televízne doplnky zákonov, NZ prijalo len trediach. Jednou zo zásadných budú financovať zo štátneho stanice, sa v danej situácii cítia 23, a to vraj menej dôležitých. noviniek je budúce prepojenie rozpočtu. Terajšia opozícia, ktorej ako na tenkom ľade. Začiatkom Predtým než balík mediálnych na projektové financovanie médií. nie zanedbateľná časť participo- bežného roka sa k návrhom zázákonov dostal zelenú, minisK najcitlivejším záležitostiam, vala v moci prv než sa jej ujala konov vyjadrila aj Národnostná ter kultúry a informovania Ivan ktoré mierou vrchovatou vytvá- koalícia v čele s pokrokármi, sa rada slovenskej národnostnej Tasovac podčiarkol, že je doň rajú predpoklady na nezaujaté, síce správne domnieva, že takýto menšiny (predtým i Výbor pre zabudovaný celý rad noviniek, objektívne, včasné a úplné in- (dočasný) spôsob financovania informovanie NRSNM), Asociácia ktorých cieľom je dosiahnutie formovanie, je, pravdaže, finan- bude priamo vplývať na redakč- slovenských novinárov a Asociápodstatne kvalitnejšieho infor- covanie médií. Za posledné dva nú politiku verejných servisov, cia slovenských lokálnych médií. movania občanov, ako i vytvore- roky enormne kleslo percento pritom ale „zabúda“, že mediálnu Zaujali stanovisko, podľa ktorého nie lepších podmienok pre prácu občanov, ktorí spolu s účtami za sféru neupravila, kým riadiace predostretý „model privatizácie médií a novinárov. spotrebovanú elektrinu platia páky držala vo vlastných rukách. lokálnych elektronických médií, Zo sady čerstvých zákonov o. i. aj predplatné pre celoplošné Treba vari opakovať, ktoré usta- ktoré čiastočne alebo úplne invyplýva, že štát sa zrieka vlastníc- mediálne servisy. Zákon o ve- novenia Zákona o informovaní formujú v slovenskom jazyku, je tva nad médiami. Proces, ktorý sa rejných servisoch zakotvuje zru- schváleného roku 2003 boli v ko- neprijateľný“, domnievajúc sa, vzťahuje na 81 médií z celkove 1 šenie predplatného. Zároveň, lízii s inými zákonnými predpismi „že by to ohrozilo informovanie 320 zaregistrovaných, by sa mal ako budúci model financovania a samotnou Ústavou Srbska? na lokálnej úrovni tak v slovenukončiť už do 1. júla 2015. Budúci dvoch verejných servisov – RádioZákon o elektronických médi- skom, ako aj v jazykoch iných majitelia médií budú povinní -televízie Srbsko a Rádio-televízie ách o. i. zakotvuje záväzok defi- národnostných menšín“. Majúc najmenej päť rokov od chvíle Vojvodina – predpisuje povinný nitívneho a úplného realizovania na zreteli možnú paralelu medzi kúpy kapitálu zachovať základnú poplatok (v srbčine: taksu), ktorý, procesu digitalizácie (o ktorom spôsobom zrušenia „televízneho činnosť médií. V prípade, že nie- ako sa uvádza, nemôže byť vyšší sa tiež iba hovorilo, pred tromi- predplatného“, čiže zavedenie ktoré médiá v stanovenej lehote než 500 dinárov (mimochodom: -štyrmi rokmi, skutky však kdesi záväzného poplatku namiesto predané nebudú, kapitál vydava- toľko vynáša aj aktuálne predplat- uviazli), a to najneskoršie do 17. neho (spôsobom nie je šija, ale teľov sa sprivatizuje spôsobom né). Analyzujúc mediálne zákony, júna 2015. Jeho podstatou je, že krk) vari je len celkom na mieste postúpenia akcií ich zamestnan- týždenník Vreme poznamenáva, sa doterajšia Republiková rádio- otázka vysunutá v titulku. Pomercom bez úhrady. Ak však zamest- že ide o „takmer šalamúnske rie- difúzna agentúra (aj na jej prácu ne pravdepodobná odpoveď by nanci túto možnosť odmietnu, šenie, keďže Aleksandrovi Vu- médiá často mali pripomien- mohla znieť: Tak, ako im hudci médiá, v ktorých pracujú, zanik- čićovi umožňuje, aby svoj sľub ky) transformuje na Regulačné budú hrať. Že kto sú hudci? Nuž nú a budú vymazané z registra o zrušení predplatného zároveň teleso pre elektronické médiá. predsa – tak ako doteraz – hudci médií. Na základe ustanovení aj splnil, aj nesplnil“. Premiér, ako Podobne ako jeho predchodca, boli sú a budú – muzikanti.

Ako budú tancovať médiá?

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Od finančnej kontroly po iné otázky

SPLNENÉ VERZUS SĽÚBENÉ je názov nedávnej verejnej debaty, na úvod ktorej mimovládna organizácia Balkánska výskumná sieť (BIRN) prezentovala v belehradskom mediálnom stredisku (na snímke) správu o monitorovaní predvolebných sľubov. Samozrejme, pri príležitosti sto dní pôsobenia vlády Srbska. Základný záver vyplývajúci z rozboru štyroch segmentov: stavu ekonomiky, dosahov boja proti korupcii, pomerov v zdravotníctve a vo vzdelávaní možno skoncentrovať do vety, že je účinok vlády – z aspektu cieľov, ktoré si stanovila a občanom sľúbila – polovičný. Treba ale povedať i to, že sa efekty niektorých ťahov, ktoré podnikla, ešte len prejavia. Druhý záver je, že sa reformy dosť ťažko presadzujú. Badateľné je i to, že sa vláda nemohla pochváliť ani jednotným postojom a politikou v jednotlivých oblastiach. K najväčším skúškam, ktoré sú pred ňou v nadchádzajúcom období, možno zaradiť brzdenie zlých ekonomických a finančných parametrov, riešenie problémov podnikov, ktoré sú v konkurze alebo v prestavbe štruktúry, tiež reforma verejného úseku, s ktorou sa dosť mešká. Zo správy a rozpravy jasne vyplýva, že si odstránenie následkov dlhodobej krízy, absencie reforiem, iných veľkých problémov, akými sú májové záplavy, vyžiada dosť času a zriekania sa, taktiež stále rešpektovanie strategických a súčasných cieľov. Je ich dosť, tak na domácom, ako i na zahraničnopolitickom pláne: od vzťahov s EÚ po vzťahy s inými významnými činiteľmi svetovej politiky. O. F. • TÝŽDEŇ •

Kedy sa aj my dostaneme do Európy budúcnosti?

rovnaké zastúpenie v inštitúciách EÚ (Európsky parlament, Európska rada, Európska komisia, Európsky súdny dvor), ako aj dobré fungovanie procesu schvaľovania rozhodnutí a volieb do Európskeho parlamentu. Hlavným inštitucionálnym trojuholníkom zákonodarstva Európskej únie je Európsky parlament, zastupu-

júci občanov EÚ, Európska rada, prostredníctvom ktorej vlády a najvyšší predstavitelia členských krajín únie určujú smerovanie jej politiky, ako i Európska komisia ako exekutívny nadnárodný orgán EÚ. Poslednou, 35. kapitolou sú iné oblasti. V zásade možno povedať, že obsahuje rôzne otázky javiace sa počas rokovaní, ktoré však nie sú kryté žiadnou inou kapitolou. V prípade Srbska do tejto sféry patrí najmä otázka Kosova, ako jedna z najnáročnejších v rokovaniach. Za veľmi náročné sa tiež považujú kapitoly 23 a 24 (súdnictvo a základné práva, spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť), taktiež oblasť 27, čiže životné prostredie. Ale aj vo všetkých iných, od poľnohospodárstva po podnikovú politiku, máme čo robiť, aby sme sa za niekoľko rokov koľko-toľko priblížili európskym štandardom a praktikám. (V budúcom čísle: Trasy a otrasy našej európskej orientácie)

INÝ NÁHĽAD

uplatňovať na sústavy vnútornej kontroly celého verejného úseku, vrátane nakladania s fondmi EÚ. Acquis číslo 33 – finančné a rozpočtové ustanovenia – zahŕňa pravidlá týkajúce sa finančných zdrojov, ktoré sú nevyhnutné na financovanie rozpočtu Európskej únie (vlastné prostriedky). Tieto prostriedky hlavne pozostávajú z príspevkov členských štátov založených na tradičných vlastných prostriedkoch z cla a daní na poľnohospodárske výrobky a cukor, z prostriedkov z daní z pridanej hodnoty, ako i prostriedkov z hrubého národného dôchodku. Oblasť číslo 34 sú inštitúcie. Týkajú sa inštitucionálnych a procedurálnych pravidiel EÚ. Keď sa krajina pripojí k únii, potrebné je, aby sa prispôsobila uvedeným predpisom. Má jej to umožniť

Ďuro Varga

posledných štyroch prístupových kapitol dve sa priamo týkajú financií. Je to oblasť číslo 32 s názvom finančná kontrola, ako aj ďalšia, číslo 33 menom finančné a rozpočtové ustanovenia. Koncept Verejnej vnútornej finančnej kontroly Európska únia vyvinula so zámerom zabezpečiť štrukturálny a operačný model pomoci národným vládam pri rekonštruovaní ich systému vnútornej kontroly. Ide najmä o potrebu zveľadenia kontrolných systémov ich verejného úseku v súlade s medzinárodnými štandardmi a najlepšou praxou únie. Právne dedičstvo EÚ v tejto oblasti sa vzťahuje na schválenie medzinárodne dohodnutých a v rámci únie zladených zásad, štandardov a metód verejnej vnútornej finančnej kontroly. Tieto by sa mali

33 /4608/ 16. 8. 2014

Týždeň INTERVIEW: BRANISLAV ONDRUŠ, ŠTÁTNY TAJOMNÍK MINISTERSTVA PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Tu sa spája historické s moderným Oto Filip

časom, tým vzácnym pánom každého z nás, nakladáme raz ľubovoľne, inokedy stroho, tretíkrát tak, ako nám to iní dovolia. Časová tieseň spravidla trápi štátnikov a ministrov, politikov a úradníkov, novinárov a športovcov... Branislav Ondruš, štátny tajomník slovenského Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny mal počas nedávnych Slávností len veľmi málo voľných chvíľ: úradné rozhovory a príhovory, stretnutia a rokovania si pýtali svoje. Takisto tie neúradné, keď sa ľudia na ulici bezmála na každom kroku pri ňom pristavovali s tou či onou otázkou, poznámkou, niekedy i sťažnosťou. Slovenský štátny tajomník nezaprel v sebe novinára, keď uprostred sobotňajšieho naprataného programu Slávností objavil 2. augusta dostatok chvíľ aj na rozhovor pre Hlas ľudu. Tiché volanie povolania, ktorým sa pred niekoľkými rokmi i sám živil alebo jednoducho pochopenie pre prostredie, v ktorom pobudol pár dní a cíti sa v ňom dobre? Nech už je to akokoľvek, rozhovor s ním plynul na nezvyčajnom mieste, na lavičke v parku, s pekným zákulisím – počasím ako z katalógu – takže autorovi zostal len tichý žiaľ, že nemohol trvať oveľa dlhšie než približne dvadsať minút. Lebo povedať mal ozaj čo. PETROVEC MA OSLOVUJE SILNOU SLOVENSKOSŤOU – Slávnosti, na ktorých nie ste prvýkrát, zrejme možno chápať ako prejav priateľstva dvoch národov, dvoch krajín... – Celkom určite. Pre nás a myslím si, že pre mnohých a vôbec stále väčší počet ľudí zo Slovenska sú Slovenské národné slávnosti známym podujatím. A musím povedať, že aj so mnou prišli teraz štyria, piati ľudia navyše oproti tomu, ako som tu bol sám minulý rok. Aj to teda svedčí o tom, že SNS získavajú zvuk aj na Slovensku. Myslím si, že sú najvýznamnejším sviatkom Slovákov, ktorí historicky

www.hl.rs

čas i šéfom kabinetu premiéra Roberta Fica, teraz ste štátnym tajomníkom... Čo vám ktoré z nich dalo, ktoré vám je srdcu veľmi blízke? – Musím sa priznať, že mi asi najviac v srdci zostane tá novinárčina. Mal som veľmi dobrého šéfredaktora v jednom čase v Markíze Ľubomíra Litnera, ktorý mi povedal: Vieš, novinárčina nie je zamestnanie, to je povolanie. A to keď raz človeka chytí, tak ho to už nikdy nepustí, takže vlastne aj keď som teraz politik, keď mám možŠtátny tajomník Ministerstva nosť – píšem. Mám blog a píšem práce, sociálnych vecí občas aj nejaké články, lebo mi a rodiny Branislav Ondruš je novinárčina predsa len srdcu najbližšia. Na druhej strane, musím žijú v zahraničí. Preto aj slovenská sa priznať, že aj keď som pracoval vláda vlastne každoročne vysiepre Roberta Fica, priamo v jeho la na Slávnosti svojho zástupcu. najužšom tíme, keď som potom bol Musím povedať, že aj v prvom i poslancom Národnej rady alebo volebnom období, keď bol Robert teraz, keď som na Ministerstve Fico predsedom vlády, aj v súpráce, vždy sa snažím nájsť niečo, časnosti, keď je opäť predsedom čo je nové pre mňa, čo sa naučím. vlády, vlastne ani jedny Všetko mi prináša neSNS sa nekonajú bez jaké nové skúsenosti, zástupcu našej vlády. nové kontakty. StretáMy vnímame tieto slávvam sa a vždy som sa nosti aj ako možnosť stretával s mnohými prehlbovania priateľstva zaujímavými ľuďmi, a vzťahov medzi Slovákod ktorých som sa mi žijúcimi vo Vojvodine čosi nové naučil, taka vojvodinským alebo že sa z tohto hľadiska srbským obyvateľstvom priznám, že som nikdy ako takým. Vidím, že neoľutoval, keď som Srbi chodia pozerať sa sa presúval z jednej sem. Som veľmi rád, že pozície do druhej. aj takýmto spôsobom Lebo človek vždy navnímajú, že Slováci sú razí aj na problémy, Štátny tajomník Branislav Ondruš s veľvyslancom významná súčasť v tomSlovenskej republiky v Srbsku Dr. Jánom Varšom na ktoré k životu patria, to regióne. ale snažil som sa aj slávnostnej schôdzi NRSNM – V Petrovci nie ste z toho niečo vyťažiť, prvýkrát. Čím vás predovšetkým tol, mnohé iné... Musím povedať, naučiť sa čosi nové. A to sa mi oslovil: kladne, alebo i záporne? že tu sa spája to historické s tým darí aj teraz. – Musím povedať, že zápor- moderným, až po ten akvapark, – Zastávate vysokú funkciu na ne ničím. A kladne – tých vecí je ktorý vyrástol na hranici Petrovca. Ministerstve práce, sociálnych strašne veľa. Mám i takú osobnú Jednoducho to, čím ma oslovuje vecí a rodiny. Aká situácia je na skúsenosť. Pamätám si, keď som Petrovec, je tá silná slovenskosť, Slovensku? Jednoducho, ste v sibol v roku 2011 tu prvýkrát, tak a potom to spojenie minulosti tuácii, že čosi môžete podnikať, ma čosi úplne prekvapilo. Vystúpil a úplne aktuálnej prítomnosti. podnietiť? som z auta a privítalo ma zopár – Samozrejme. V porovnaní so ľudí. Povedali mi: No konečne NOVINÁRČINA V SRDCI Srbskom je situácia na Slovensku vás naživo vidíme. Keď mi to polepšia. Ale, myslím si, že vo vševedal asi štvrtý človek, myslím – V živote ste vystriedali aspoň obecnosti platí, že my dnes stojísi, že i nejakí mladí študenti na tri základné zamestnania. Boli me pred úlohou zásadne zmeniť gymnáziu, tak som sa ich spýtal, ste novinárom i moderátorom ekonomický systém. Jednoducho, ako to, že ma naživo vidíte, ako v televíziách Markíza i JOJ, istý myslím si, že sa ten liberálny eko-

Informačno-politický týždenník

inak ste ma doteraz videli? Veď som tu prvýkrát v živote. Povedali mi, že ma poznajú z televízie. Z akej televízie, v živote som v srbskej televízii nebol, odpovedal som. Nie zo srbskej, zo slovenskej, z Markízy, z Jojky. To bol pre mňa obrovský šok. Vôbec mi nezišlo ani teoreticky na um, ani sa mi neprisnilo, že by slovenskú televíziu ktorúkoľvek mohol niekto pozerať ďaleko za hranicami Slovenska. Pre mňa bolo úžasné i to, že som prišiel do zahraničia, a pritom som chodil po uliciach a počul som slovenčinu všade. Vošiel som do obchodu a mohol som hovoriť po slovensky, aj s ľuďmi v reštaurácii sa rozprávať po slovensky... Veľmi sa mi páči najmä to, že sa tu naozaj zachováva kultúra, to kultúrne dedičstvo. Som veľmi rád, že je tu i Galéria Zuzky Medveďovej, ktorá je krásnym stánkom kultúry. Tie inštitúcie a pamiatky, ako je slovenské gymnázium, tak isto aj kos-

• TÝŽDEŇ •

nomický systém, na ktorom je všetko sprivatizovať a slobodný peňazí, ktoré si zo ziskov berú robiť tie chyby, ktoré sme možno postavená moderná spoločnosť, trh vyrieši všetky problémy. Nao- firmy, a potom ich roztáčajú na v prístupovom procese urobili my. za posledných tridsať rokov jed- pak, ukazuje sa, že slobodný trh medzinárodných burzách, bolo To znamená, že sme sa až príliš noducho vyčerpal. Ukázalo sa, mnohé problémy vytvára. Preto menej. Teda aby viac peňazí išlo do nechávali zatlačiť alebo sme boli až že v prvopočiatkoch síce spravodlivých platov ľudí, lebo príliš v predklone a súhlasili sme aj generoval hospodárske títo peniaze najefektívnejšie s takými podmienkami, ktoré sme rasty a dobré hospodármíňajú. Míňajú ich v reálnej možno ani nemuseli prijať. No my ske výsledky, ale v skuekonomike: nakupujú služby, sme ich pre istotu vopred prijali točnosti najväčším motonakupujú tovary a neposiela- bez toho, aby sme boli vopred jú svoje peniaze na všelijaké pod nejakým tlakom. Čiže treba si rom toho hospodárskeho rastu boli pôžičky. A tie zahraničné burzy. v tom prístupovom procese dávať sa vyčerpali. To, čo pova– Srbsko je práve na prístu- pozor, aby v konečnom dôsledku žujem za veľmi nebezpovej ceste do EÚ. Z aspektu tie podmienky pre Srbsko neboli pečné, je veľmi nerovvášho úradu, čo je to, čo by nevýhodné. nomerné rozvrstvenie ste nám odporučili, na čo po– A keď ide o oblasť, ktorou príjmov a majetku. A to ukázali. Napríklad na chyby, sa na ministerstvu zaoberáte? vidieť aj teraz. Európu ktorým sa treba vyvarovať, – To, čo musím povedať za moju a celý svet zasiahla za alebo na to, čo sa ukázalo oblasť, ktorú reprezentujem a za posledných päť rokov ako pozitívne... ktorú som štátnym tajomníkom – V každom prípade som Ministerstva práce, sociálnych vecí kríza v akýchsi dvoch vlnách. Po každej kríze veľkým stúpencom integrácie a rodiny, je, že veľmi dôležité bude sú zväčša tí, ktorí boli Srbska do Európskej únie. Lebo pre vás správne pracovné právo, bohatí – ešte bohatší, napriek mnohým problémom, dobré nastavenie zákonníka práce, a tí, ktorí boli chudobní – myslím si, že aj Slovensku, člen- ďalších zákonov upravujúcich ešte chudobnejší. V tom- Pri otvorení Jarmoku umenia stvo v Európskej únii v koneč- pracovné právo. A to preto, aby to smere sa jednoducho nom dôsledku pomáha. A nie naozaj boli dostatočne vyvážené nemožno spoliehať na to, že jedna potrebujeme i ekonomicky silnú je to len otázka ekonomická: že postavenia a práva zamestnanvláda alebo dokonca jedno mi- vládu, čo znamená vládu, ktorá máme väčší trh, máme väčšiu cov a potreby zamestnávateľov. nisterstvo nejakými opatreniami má k dispozícii aj efektívny daňový možnosť uplatniť sa. No na strane Jednoducho treba myslieť na to, dokáže priniesť riešenia, ktoré systém na to, aby dokázala preroz- druhej sú s tým spojené aj nebez- že pracovné právo má v prvom sú naozaj dlhodobo udržateľné. deľovať finančné zdroje: aby tie išli pečenstvá, o ktorých som práve rade ochraňovať zamestnancov. Musím povedať, že taký ten tlak tam, kde je väčšia núdza. Z toho hovoril: príliš veľká koncentrácia Na vytváranie podnikateľského na privatizáciu, ten tlak na libe- hľadiska my na ministerstve sa hospodárstva v zahraničných ru- prostredia sú tu hospodárske ralizáciu, ten tlak na dereguláciu práve pokúšame uplatňovať alebo kách, pričom tí zahraniční maji- zákony, nie zákonník práce. Ten cien vo všetkých oblastiach, ten uplatňujeme tento princíp. telia nie sú ešte dostatočne citliví má ochraňovať prácu, vytvárať tlak na znižovanie verejných výk tomu domácemu prostrediu. To dostatočné podmienky na to, aby davkov najmä v oblasti platov POTREBUJEME SYSTÉMOVÉ je napríklad negatívum, ktoré vidí- bol seriózny a rovnocenný dialóg verejných zamestnancov, ako sú RIEŠENIA me po našom vstupe do EÚ. Ale vo medzi odbormi a zamestnávaľudia v zdravotníctve, v školstve všeobecnosti prevažujú pozitíva. teľmi. Samozrejme, veľmi odpoa podobne, my sme tým prešli. – Čo to v praxi znarúčam a na tom aj Ukázalo sa to ako zlá cesta. mená? pracujem v rámci – Snažíme sa fijedného projektu – Aké sú jej následky? – Prejavilo sa to ako cesta, ktorá nančne podporovať pre vládu Srbska, spomaľovala ekonomiku, ktorá vytváranie pracovných budovanie sociálznižovala spotrebu (lebo ľudia miest, najmä v tých neho dialógu. Čo prestávali nakupovať a obchodom regiónoch, kde je znamená skutočné sa prestávalo dariť) a v konečnom n e z a m e s t n a n o s ť tripartitné partnerdôsledku sa to ukázalo ako cesta, vysoká. Respektíve stvo medzi štátom, zamestnávateľmi ktorá vedie k ešte väčším ekono- tam dávame dotácie a odbormi. Všetky, mickým problémom. A nie to, čo vyššie ako inde, kde mnohí tvrdia, alebo sa niektorí sna- je tá nezamestnanosť najmä ekonomicky žia tvrdiť, že toto môže naštartovať nízka. Musím povedôležité rozhodnuekonomiku; takže v tomto smere dať, že skutočne sú tia, treba prijímať je aj dnes v Európe veľmi veľká to všetko opatrenia spoločne, v rámci opatrnosť. K týmto reštriktívnym pomáhajúce prekonať diskusie týchto Rozhovor na netradičnom mieste, mimo úradu... opatreniam je dosť veľký odpor. Pri také krízové obdobie, troch partnerov. (Snímka: E. Šranková) tom, čo sa snažíme my na Sloven- trochu naštartovať Pretože iba v takom sku – a naozaj máme ten problém hospodárstvo. Dnes ale Európa Ja neviem ohodnotiť úplne všetky prípade sa vyvarujete zbytočnému pokiaľ ide o regionálne rozdiely, potrebuje systémové riešenia. A tie oblasti. No verím, že pre Srbsko napätiu, nedorozumeniam. Iba že máme medzi Bratislavou a podnes musia smerovať k tomu, aby práve tá hospodárska oblasť, to také opatrenia – najmä ak sú aj vedzme západným Slovenskom sa spravodlivejšie prerozdeľovali poľnohospodárstvo a podobne, nepríjemné a ak majú negatívne a zvyškom Slovenska dosť veľký peniaze, ktoré sa vytvárajú v ná- budú veľmi citlivé. Preto treba dopady na obyvateľstvo – ktorým rozdiel – sa ukazuje, že úloha vlády rodnom hospodárstve. Dnes viac byť veľmi opatrný. To, čo je moje ľudia rozumejú a ktoré všetci traja je nezastupiteľná. Jednoducho, potrebujeme, aby menej peňazí odporúčanie, je, že treba byť part- sociálni partneri podporujú, môžu nedá sa spoliehať na to, že stačí odchádzalo v ziskoch, a to, aby nerom voči Európskej únii, neu- mať dlhodobý pozitívny efekt. • TÝŽDEŇ •

33 /4608/ 16. 8. 2014

Slovensko Keď sa roztopí ľad...

SEDEM OTÁZOK PRE STANISLAVA FOSSA, MANAŽÉRA INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ

Rastislav Boldocký

Na starosti má Slovensko, Česko a Bulharsko a pokiaľ ide o strategické rozhodovanie v oblasti IT aj Grécko a Rumunsko.

mal predstavu o tom, čo ma čaká. Navyše spolu so mnou prišli študovať ovačičan Stanislav Foss odcháviacerí blízki kamaráti, na ktorých som dzal do Bratislavy v pohnutom sa mohol spoľahnúť. Niektoré veci ma roku 1993, v čase vojen predsa zaskočili. Napríklad a hyperinflácie. Po vyštudoto, že som sa musel učiť z vaní Fakulty elektrotechniky českých učebníc, pričom a informatiky sa zamestnal v češtinu som neovládal leasingovej spoločnosti, kde (úsmev). dostal na starosť strategické – Kedy si si uvedomil, plánovanie v oblasti informačže tu zostaneš žiť? ných technológií (IT). „Mal som – Asi som si to ešte šťastie na prvú prácu. Išlo o stále neuvedomil. Možstabilnú firmu, v ktorej vládli no aj preto, že v rámci mimoriadne dobré medziľudpracovných povinností ské vzťahy,“ spomína. Postupsom minimálne dva dni v ne sa prepracoval z pozície týždni v zahraničí, či už ide analytika na manažéra. Pred o Česko, Bulharsko alebo niekoľkými rokmi však firmu Nemecko. Teoreticky by akvizovala banka, takže sa S dcérami – chvíle relaxu s Kirou a Zarou zaznamenala som nemal problém hoocitol pred dilemou, čo ďalej. manželka Katarína cikedy sa presťahovať do „Nechcel som sa zašiť v baninej krajiny. ke, v novej organizačnej štruktúre – Čo bolo pre teba na Slovensku – Ovplyvnil nejako pôvod tvoju som nevidel priestor na kariérny najťažšie? kariéru? postup,“ dodáva. Nastúpil preto ako – Nemôžem hovoriť o nejakom – Priebojnejšia mentalita, ktorú som IT manažér do japonskej nadná- šoku z presťahovania. Na Slovensko si priniesol z domu, mi určite otvorila rodnej spoločnosti Konica Minolta. som chodieval aj predtým, takže som viaceré dvere. Aj slovíčko krajan má

svoje plusy, ľudia sú napríklad tolerantnejší k nejakej-tej pravopisnej chybe (úsmev). V každom prípade pôvod vnímam ako svoju výhodu. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Vždy som sníval, že budem vlastniť pub a miešať kokteily na indickom pobreží Goa. Šťastná rodina a slová uznania od kolegov sú ale jednoznačná kompenzácia za nesplnenie tohto sna. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Občasnej nostalgii sa nevyhnete. Veď gastarbeiterský smútok je povestný. Spieva sa o ňom v mnohých piesňach, ľudia o ňom napísali celé knihy. Jediné, čo však naozaj ľutujem, je to, že nemôžem viac pomáhať rodičom. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – Návrat je vždy jednou z možností. Prácu, čo robím, by som teoreticky mohol zvládať aj z pobočky v Belehrade. Otázne je však, či by to bolo to najlepšie pre moju rodinu. Odrádza ma napríklad už taká prozaická vec, ako je zdravotná starostlivosť. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – V tomto mám úplne jasno. Kým drží ľad – Slovensku, a keď sa roztopí – tak Srbsku.

VRTKAVÉ POČASIE TOHTO LETA MÔŽE BYŤ PREDZVESŤOU SKUTOČNÝCH KATASTROF

Ničivé búrky sa budú opakovať R. Boldocký

imoriadnu deštrukciu v podobe búrok zažilo Slovensko počas tohto leta. Vrtochy počasia navyše boli mimoriadne časté. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu v júli bolo územie Slovenska bez búrkovej činnosti len dva dni. Meteorológ Peter Jurčovič uvádza pre časopis Zázračný SVET, že na podobné extrémy by sme si mali zvykať. Ako dodal, nadmerné búrky súvisia s globálnym otepľovaním, ktoré je zrejmé. Stačí sa pozrieť do tabuľky najteplejších rokov za uplynulých asi stoštyridsať rokov. Na vrchole tabuľky sú všetky roky tohto nového storočia, ktoré majú najväčšie odchýlky priemernej dennej teploty od dlhodobého priemeru. Medzi ne

www.hl.rs

sa vopchal len rok 1998, ale aj ten má blízko k tomuto storočiu. Okrem toho odhady hovoria, že rok 2014 by sa mohol v tejto tabuľke prebojovať na prvé miesto. Výsledkom je čoraz

Informačno-politický týždenník

teplejšia atmosféra Zeme, je v nej viac energie. „Táto energia mení formy, raz sa prejaví silnými vetrami, inokedy veľkým a dlhotrvajúcim suchom alebo silnými dažďami

a búrkami, často aj so silným krupobitím,“ vysvetľuje. V nasledujúcich rokoch by sme sa mali pripraviť na najhoršie scenáre. O čo konkrétne ide? „Môžu padať krúpy veľké ako tenisové loptičky. Môže prísť niekoľkomesačné sucho a nielenže sa nič neurodí na poliach, ale ešte nám zhorí v lesných požiaroch polovica Tatier. Častejšie budú lietať strechy z domov, v zime budú také snehové víchrice, že to paralyzuje celé Slovensko, nebude čím kúriť, opäť sa zavedú uhoľné alebo plynové prázdniny,“ vypočítava odborník možné dôsledky. „Myslíte si, že je to nereálne? Ja si myslím, že je to veľmi reálne,“ uviedol na záver pre Zázračný SVET. • SLOVENSKO •

Ľudia a diania Fiesta v doline OSLAVY DŇA PADINY 2014

Stevan Lenhart

a oslavu Dňa Padiny chodia všetci. Starší a mladší, bohatší a chudobnejší, športovci a umelci, fanúšikovia ľudoviek a rockeri. Program trvá celý mesiac, ale najmasovejšia návštevnosť je počas augustového víkendu, keď sa pri letnom javisku spolu s domácimi bavia hostia z okolitých dedín a zo zahraničia. Stovky návštevníkov prichádzajú na fiestu do Alen Islamović pre fanúšikov ex-YU nostalgie priestrannej doliny, kde sa oslavuje hudba, ľudová tvorba, spoločnej výstave obrazov otvorenej 9. augusta v galérii na poschodí jedlo a pitie.

hra na fujare, tradičné detské hry a ukážky typických krojov. Svojím prejavom zabodovala najmä mladá speváčka Bianka Molnárová, ktorú obecenstvo potleskom dovolávalo späť na javisko a dostala sa aj na titulnú stranu tohto čísla Hlasu ľudu. GULAŠIÁDA + TORTIÁDA + MAKS = VESELICA Nedeľa 10. augusta sa začala slávnostnými predpoludňajšími bohoslužbami v padinskom

vôňa z kotlíkov, autá, motocykle, zástavy, pivo... Mnohí sa na toto labužnícke podujatie chystajú aj niekoľko mesiacov vopred, je to osobitný zážitok a zároveň možnosť získať prestížnu cenu za najlepší guláš. Každoročne sa zúčastňujú aj kuchárske skupiny zo Slovenska, tentoraz to boli predstavitelia obce Rajecké Teplice. – Na tohtoročnej medzinárodnej gulašiáde súťažilo 53 skupín z Padiny, Kovačice, Debeljače, Uzdina a iných tunajších prostredí, taktiež boli tri skupiny zo Slovenska, – informuje podpredseda FK Dolina Ondrej Hedi, ktorý mal na starosti organizáciu. Už rad rokov ako sprievodné podujatie v rámci gulašiády padinský Spolok žien organizuje predajnú výstavu tort. O priebehu akcie rozpovedala Elenka Haníková, predsedníčka Spolku žien: – V tomto roku sme usporiadali

Domu kultúry Michala Babinku prezentované sú diela 25 výtvarníkov – prevažne sú to olejoV Padine sa hádam viac než ho- maľby, ale tiež sú vystacikde inde zbožňuje zvuk juhoslo- vené sochárske práce. Padinské obecenstvo vanskej pop-rockovej hudby z 80. rokov (tzv. ex-YU nostalgia), preto vždy s osobitným nadneprekvapuje skutočnosť, že koncert šením víta folklórne súich niekdajšieho frontmana Alena bory zo Slovenska. Tak Islamovića večer 8. augusta v Špor- bolo aj na večernom tovom stredisku Dolina bol hojne koncerte Folklórneho navštívený. Hrali sa práve tie najväčšie súboru Dubkáčik z obce hity jeho bývalých skupín – Motori, Buzitka. Ide o malú streŠejla, Bitanga i princeza, Ne spavaj doslovenskú obec (v mala moja, Da sam pekar, Ima neka Okrese Lučenec). Hostí tajna veza, Na zadnjem sjedištu, Ako na úvod privítala domožeš zaboravi… Očividne spokojný máca riaditeľka Anna Mladí hudobníci na otvorení výstavy olejomalieb padinských maliarov ohlasom a reakciami obecenstva, Sládečeková, prihovoAlen spieval ako „z platne”. V ten rila sa aj starostka Obce Buzitka kostole. Potom sa v doline varil deviatu tortiádu. Tentoraz sme si na istý večer na javisku tiež vystúpili Helena Struháriková Ševčíková. guláš. Početné skupiny nalade- pomoc povolali aj známe tortárky lokálne formácie Nepoznati izvođač Nasledovali sólové spevy, tance, ných ľudí, hudba bez prestávky, z Padiny a sme rady, že šesť z nich nám vyšlo v ústrety a zúčastnili sa. (ex Oluja), Nebo a Night Fever. Pripravených bolo 17. Veľmi rýchlo Do Padiny už v nasledujúci sa torty vypredali, záujem bol väčší deň zavítalo ďalšie meno zo než ponuka. Ináč toto podujatie scény bosnianskej pop-hudby bolo humanitárneho rázu – časť – Valentino. z prostriedkov získaných z predaja tort postúpime na zdravotnú DOMÁCI MALIARI rehabilitáciu študentky Moniky A FOLKLÓR ZO SLOVENSKA Kotvášovej. Predvečerom sa na letnom javisku Rovina a kopce vôkol Padifolklórnym koncertom – tancami ny, pestrý rastlinný a živočíšny a spevom predstavili ochotníci, svet vo farebných obmenách ktorí pôsobia v rámci padinského ročných období, starodávne deDomu kultúry Michala Babinku. dinské domy a ulice, sedliacke Ľudová veselica pokračovala pri práce, obyčaje, hry a fantázie. hudbe selenčskej skupiny Maks Je to svet motívov, aký možno pod vedením gitaristu a speváka obdivovať na obrazoch padinSviatok v strede Padiny Jána Dobríka. ských insitných maliarov. Na POP-ROCKOVÉ KONCERTY: ALEN ISLAMOVIĆ A VALENTINO

• ĽUDIA A DIANIA •

33 /4608/ 16. 8. 2014

Ľudia a diania 8. DEŇ ZELENINY V HLOŽANOCH

Podujatie, ktoré rastie Juraj Bartoš

8. Deň zeleniny, ktoré sa 9. augusta konalo v organizácii Združenia poľnoplynulé slnečné sobotné hospodárov Hložany. Všetko klapalo odpoludnie trhoviskom na ako treba, škoda len, že vzorky do nádvorí kaviarne Pod lipami súťaže o najťažšiu Hložiansku baburu v Hložanoch cirkulovala masa dob- prihlásilo iba šesť hložianskych zelenire naladených ľudí. Príma nálada nárov. Tentoraz každý dal na váhu nie najťažší exemplár, ale desať najväčších paprík. Keď ich odvážili, ukázalo sa, ako do mikrofónu povedal Ondrej Bartoš, že 1. miesto obsadil Ján Dovičin (3 458 gramov), 2. Ivan Pagáč (3 176 g), 3. Janko Šepši (2 866 g). Vystavovatelia zeleniny čoraz viac vsádzajú aj na estetiku, čiže na to, aby ich stánky boli čím vkusnejšie upravené, aby zelenina na stoloch a pod nimi priam „klala oči“. Z celkove 20 stánkov, podľa mienky členov poroty, najkrajší bol ten, ktorý naaranžovala Prišli si pre ceny za najťažšie papriky: Ján Anna Bartošová z HloDovičin (zľava), Ivan Pagáč, Ján Šepši žian, 2. miesto obsadila pramenila jednak z krásne naa- Hložančanka Jaroslava Kudronová a ranžovaných stánkov so zeleninou, 3. Jozef Trusina zo Selenče. Najlepšiu jednak zo šteklivej vône fazule chuť vraj mala fazuľa z kotlíka, pod vznášajúcej sa zo 43 kotlíkov spolu ktorý svorne prikladali Ladislav Rojka s otázkou: kto uvarí najlepšiu. V a Ján Dierčan, druhé miesto patrí štyroch veľkých kotloch bôb na hosťom z Báčskej Palanky a tretie predaj uvarili členovia Združenia tímu z Báčskej Palanky. poľnohospodárov Hložany a piaty Návštevníci (najmä tí zvonku) si pridali členovia Združenia Futoški pásli oči predovšetkým pri pohľade kupus z Futogu; z ich kotla si záu- na prekrásne exempláre papriky jemcovia mohli nabrať zdarma. známej ako Hložianska babura. Dali Pravdaže, hovoríme o podujatí si však odvážiť aj iné odrody papriky,

Vtedy je dobre, keď sú ľudia spokojní a usmievaví. Čo vám táto fotka vraví?

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ale aj uhoriek, paradajok, kapusty, zemiakov, cibule, kukurice na varenie, melónov... Neodolali ani ovociu, ktorého síce bolo menej, avšak broskyne, jablká, slivky, maliny, ako aj tuhé ovocné moky veru vyvábili nielen úsmevy, ale aj slinky. Nechýbali síce ani cukro- Aj 8. Deň zeleniny v Hložanoch vyznel ako sviatok vinkári, kolotoč pre oči a iné lákadlá pre šarvancov. Všimli sme si, že prvé víjajúceho podujatia. Zrejme žiadne a temer i jediné kompletné záso- voľby, zatiaľ, nie sú na obzore, takže by tovaru, ktorý bol ponúknutý na 8. DZ otvoril tajomník Miestneho predaj, vypredali členky miestneho spoločenstva Hložany Michal Hataľa. Spolku žien Slovenka. Ich torty, tiež Predtým všetkých privítal predseda iné sladké a slané múčniky „prešli na Združenia poľnohospodárov Hložany Miroslav Kudron. Najväčšie vzorky papriky odvážila porota v zložení: Goran Zec z Futogu, biskup SEAVC Samuel Vrbovský z Petrovca, Ilija Mihajlović z Nového Sadu, Martin Kajtazi z Báčskej Palanky a Radovan Rudić z Čelareva. Estetiku stánkov posúdila porota v tejto zostave: Samuel Rojka, Miroslav Ďuriš, Vladimír Tkáč, Jaroslav Štajfer a Pavel Mravík – všetci z Hložian. Siláci zase získali priazeň návštevníkov Dňa V uličke povedľa zeleniny trhoviska bežala ruvačku“. Čašníci tiež mali plné ruky vzrušujúca súťaž silákov Strongman práce, najmä keď začalo ubúdať z kot- Vojvodina. Usporiadateľom tak ako líkovej fazule a keď hudobné trio Hot vlani aj teraz bol Klub milovníkov Music Band z Kovačice „šliaplo na silových športov Stena z Báčskeho plyn“ hrajúc s chuťou do pokročilej Petrovca. Podujatia finančne kryl Pokrajinský sekretariát pre poľnorannej hodiny. V dobrej pohode, nikomu nechý- hospodárstvo, vodohospodárstvo bali miestni, ani obecní vrchní, ktorí a lesníctvo AP Vojvodiny. Prispeli aj nevyužili príležitosť prihovoriť sa početní sponzori z Hložian, Petrovca účastníkom rastúceho, sľubne sa vy- a austrálskeho Melbournu. • ĽUDIA A DIANIA •

AKTUÁLNA TÉMA: KOMASÁCIA V PETROVCI

Do októbra chcú rozmerať nové pozemky Jaroslav Čiep

movaného právnika Marka Govorčina sme oslovili, aby nám viac povedal o aktuálnych prácach a plánoch.

katastrálnej obci Petrovec je 6 386 ha pôdy a 770 ha zaberá stavebná časť. Tieto hektáre sú rozkúskované na 20 000 parciel. Komasácia ako spôsob sceľovania zeme a zoskupovania do väčších celkov v súčasných dejinách sa tuná koná po prvýkrát. S komasačnými prácami v Petrovci sa štartovalo v apríli roku 2011 a po fáze zisťovania maPetrovec pod drobnohľadom – aj osada, aj chotár jiteľov zeme, kde občanov pozývali, aby priniesli dôkazy o vlastníctve, pristúpilo sa aj k – Sme vo fáze ešte čosi nad 500 majiteľov. Tempom, mapovaniu a zisťovaniu kvalitzv. prideľova- ktorým pracujeme, zdá sa, že dodržíme ty zeme. Z toho potom vznikla nia pôdy, čiže časový limit a v októbri vyjdeme do mapka s podrobným určením Predseda Komisie dohliadame na chotárov na tvári miesta rozmerať kvality pôdy a návrh nového pre komasáciu to, že kto s čím pôdu, ktorú potom novým majiteusporiadania častí chotárov, Marko Govorčin vošiel do koma- ľom odovzdáme na používanie. Tak vrátane novej infraštruktúry sačnej masy. ako občania boli povolávaní dokázať poľných ciest a odvodových kanálov. Každá parcela je kvalitatívne ocenená vlastníctvo a na presný dohovor okolo Účastníkov komasácie v katastrálnej hodnotiacimi jednotkami, teda pre nás novej polohy zeme, budeme ich volať obci Báčsky Petrovec tohto leta zase nie sú teraz dôležité štvorcové metre, aj do chotára a spoločne vykolíkujeme predvolávajú do Vrbary, kde sa s maji- ale kvalitatívne body každej parcely, obvod každej parcely, z čoho sa zostaví teľmi pôdy spoločne pokúšajú doriešiť čiže sú tu obsiahnuté kvalitatívne triedy zápisnica, a potom budú môcť tú pôdu umiestnenie ich nových parciel v pet- zeme. Podľa týchto bodov majiteľom obrábať. Záverečnou fázou po prijatí rovskom chotári. Predsedu komisie, prideľujeme nové rozlohy pôdy, aby riešení o rozvrhnutí pôdy z komasačnej ktorá vykonáva zverenú úlohu, diplo- sme nikomu neuškodili. Zostalo privolať masy bude zápis vlastníctva nad nový-



mi pozemkami. To v orientačnom pláne prác máme určené ukončiť v prvom štvrťroku budúceho roka. Komasačnými prácami v k. o. Petrovec je obsiahnutý aj stavebný rajón. Pokiaľ sa prišlo v tejto oblasti? – Odborné služby Mapsoftu so spolupracovníkmi najprv mapovali osadu zo v zd u c h u a v posledných mesiacoch tímy geometrov s legitimáciou obchádzajú domácnosti a premeriavajú každú domácnosť. Idú z domu do domu, rozprávajú sa s občanmi a merajú každú parcelu. Ľudia treba aby ich pustili, aby premerali všetky obvody a všetko, čo doteraz nebolo zmerané. V dohľadnej dobe občanom to zľahčí legalizovať objekty, ktoré teraz už budú v pláne zakreslené. V niektorých prípadoch ich ľudia nechceli pustiť dnu preto, že mali nejaké spory so susedom okolo medze, v obave, že budú škodní. V takých prípadoch si merači poznamenajú, že existuje spor. V prípade, že ten spor nebude možné medzi susedmi riešiť pred katastrom, kataster im navrhne riešiť si to súdnou cestou.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

Brna staronovým riaditeľom školy. V pondelok 28. júla na konštitutívnom zasadnutí Školského výboru Základnej školy Jána Čajaka prítomní členovia zvolili novú predsedníčku ŠV; je to lekárka Tatiana Vujačićová a jej zástupkyňou je Miluška Anušiaková-Majerová. ŠV v novom zložení svojím uznesením o voľbe riaditeľa na čelné miesto školy potvrdil staronového riaditeľa Jána Brnu, ktorý bol i jediným uchádzačom na súbehu a získal súhlas aj NRSNM a Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá. Na zasadnutí odznela aj informácia, že záverečné skúšky zložilo 74 petrovských ôsmakov, z čoho sa 60 uchádzalo o zápis do stredných škôl. xxx Obecná rada rodičov. V pondelok 4. augusta v zasadacej sieni Obce Báčsky Petrovec sa konštituovala Rada rodičov • ĽUDIA A DIANIA •

Obce Báčsky Petrovec. Do jej radov po dvoch predstaviteľov delegovali všetky základné školy z územia tejto obce, ako aj Predškolská ustanovizeň Včielka a Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom. Po Žablji ide o založenie druhého v poradí telesa tohto druhu pod patronátom lokálnej samosprávy vo Vojvodine. Ideu zakladať tieto obecné telesá podnietili aktivistky združenia Krok za krokom z Nového Sadu. J. Č-p

Dobanovce

Dedinská oslava. Na Premenenie (Preobraženje) podľa juliánskeho kalendára v Dobanovciach bude dedinská oslava. V nedeľu 17. augusta o 20. hodine vystúpi KUS Budućnost, v pondelok 18. augusta SKOS Šafárik, obidva dobanovské súbory. V utorok o 9. hodine budú slávnostné bohoslužby a o 20. hodine spoločný program domácich spolkov. Spolok žien SKOS Šafárik bude

mať etno-gastronomický stánok. Všetky programy budú v školskom dvore a v kultúrnom stánku bude nainštalovaná výstava výtvarnej skupiny. V rámci oslavy bude zorganizovaná aj súťaž poľovníkov a rybárov. A. S.

Stará Pazova

Humanitárny koncert. Na hádzanárskom ihrisku v Starej Pazove sa v pondelok 11. augusta uskutočnil humanitárny koncert pre Darka Jurkovića z Golubiniec, ktorý pred 12 rokmi mal ťažkú dopravnú nehodu a odvtedy je pripútaný za nemocničné lôžko. Na ďalší operačný zákrok na klinike v Rakúsku, vo Viedni, Darko Jurković potrebuje 8,5-tisíca eur. Na humanitárnom koncerte spievali Zvezde Granda, no návštevnosť občanov obce nebola veľká, takže sa nenazbierala potrebná suma peňazí na

operáciu. Aj v nadchádzajúcom období sa v Staropazovskej obci budú konať podobné akcie s cieľom pomôcť tomuto mladému človekovi, aby si opäť zastal na vlastné nohy. Humanitárny koncert podporila aj Obec Stará Pazova. a. lš.

Pivnica

Stretnutie motorkárov. Moto klub Munger-riders z Pivnice v dňoch nadchádzajúceho víkendu, presnejšie v piatok 15. a v sobotu 16. augusta, zorganizuje 8. zraz motorkárov. Zraz je naplánovaný vedľa ihrísk Futbalového klubu Slávia v Pivnici, kde zároveň zorganizujú aj ubytovací kemp pre účastníkov. Na pobavenie účastníkov budú oba dni trvania stretnutia hrať viaceré rockové kapely. V sobotu 16. augusta – v záverečný deň usporiadajú defilé motorizovaných účastníkov ulicami Pivnice. K. G.

33 /4608/ 16. 8. 2014

Ľudia a diania NA NÁVŠTEVE RODINY BARTOŠOVEJ V PETROVCI

SNS im brnkajú na žilky Jaroslav Čiep

a nami sú aj tohtoročné Slovenské národné slávnosti. Budú sa mať po čom spomínať. Od vynaloženého úsilia, po nedopatrenia a jedinečných chvíľ v rámci programov alebo v zákulisí. Na naše stránky sa zvyčajne dostávajú riporty z početných programov SNS, prípadne priami účastníci jednotlivých podujatí. Menej toho však mávame zo zákulisia. Slovenské národné slávnosti v Petrovci sú najväčším sviatkom tunajších Slovákov. Samotné SNS nie sú tým, čím sú iba množstvom a pestrosťou programov, ale ich tvoria aj ľudia, ktorí žijú a hlboko

Na rozdiel od výkladov mnohých obchodov a verejných ustanovizní, kde v posledných rokoch akosi abstinuje slávnosťová výzdoba, dom rodiny Bartošovej je ukážkovým príkladom, ako sa uctieva slovenská tradícia. U Bartošovcov sú v každej miestnosti navykladané pekne zoradené a zosúladené, k tomu perfektne vyžehlené ručné práce, kroje, ale i tradičné veci tunajšej hmotnej kultúry, ktoré táto starostlivá žena, teraz už dôchodkyňa, roky zbiera, uschováva a v čase SNS aj prezentuje ako svojrázne ľudové múzeum. Zdôrazňujeme, že nejde tu iba o jednu-dve príležitostné miestnosti s naukladanými vecami, ale sloven-

ská hrdosť u Bartošovcov doslova sála z každej miestnosti. „Moji boli chudobní, ale predsa usilovní. Aj mňa učili statočnosti a pracovitosti. Vyšívať sa mi páčilo od malička. Neskôr som pracovala i v konfekčnom podniku Tatran,“ stručne charakterizuje svoju záľubu pani Bar- Na vchode ženský kroj, kolovrat a opletané veci tošová. A ihneď skrátka aj vysvetľuje, čo jej svietia oči pri našom údive. všetko sa nachádza po- S citom a pozornosťou sa prinavykladané v dome: „Tuto vraciame aj 70 a viac rokov do je moja výbava, keď som minulosti, keď nejedna z vecí sa vydávala, tamtie veci aj vznikala. Na stole na tkanom som zdedila po mojich obruse s tradičnou vzorkou ako

V každej izbe nielen na gaučoch komplety tkanív, výšiviek a kroje

preciťujú tento sviatok všetkých Slovákov v Srbsku. Taká je aj rodina Bartošová na Ulici jarmočnej, tesne vedľa javiska, na ktorom sa uskutočňujú galaprogramy SNS. V útulnom domci nás privítala gazdiná. Pani Ružena Bartošová (1946), za dievoctva Labátová, nás už z príchodu ohromila svojou skromnosťou a národnou hrdosťou. Biblia a na konci aj rodinné záznamy Labátovcov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

– Kedysi som mala možnosť naživo sa stretnúť aj s Titom, – ukazuje na stene plnej rodinných fotografií Ružena Bartošová.

rodičoch, ktorí sem prišli zo Slovenska, alebo po svojich starých rodičoch. Tamtie sú po manželovej Samkovej rodine, opletané veci vyhotovili majstri z ďalšej rodiny...“ dopodrobna vysvetľuje domáca a vidno, ako

na piedestáli u Bartošovcov stojí Biblia s rodinnými záznamami a vedľa modro-biely ručníček. Aj tú sme si pozornejšie preštudovali. K tomu pri odchode na dvore sme si nemohli nevšimnúť záhon starostlivo upravených kvetín, na čo je táto statočná žena, manželka a starostlivá matka tiež právom hrdá. • ĽUDIA A DIANIA •

ŽILINA V PETROVCI

Srdcom ste stále na Slovensku Oto Filip

zime napríklad lyžovanie možné spojiť s návštevou kúpeľov, akvaparkov. Ďalšie veľké plus je krásna príroda, ktorú máme.

halušky. Tak isto korbáčiky, rôzne údené syry, parenice, žinčica... Veľký potenciál máme teda v rozvoji agroturistiky, pretože sa naše salaše, naše penzióny zaoberajúce sa turistikou venujú špeciálne práve gastronómii. – To však nie je jediná špecifickosť tamojšej agroturistiky? – Špecifická je najmä v tom, že rôzne subjekty, ktoré pôsobia v cestovnom ruchu, ponúkajú niečo tradičné. To znamená, že okrem už spomínanej tradičnej gastronómie ponúkajú napríklad jazdu na koni. Zároveň ponúkajú aj také veci, ako je starostlivosť o zvieratá. To je pre malé deti, pre deti žijúce v meste, z ktorých mnohé videli niektoré zvieratá len na televíznej obrazovke, dosť významné. Tak isto sú to rôzne terapie, ako je napríklad terapia jazdou na koni, kanis terapia... Proste agroturistika má veľký potenciál. V terajšej dobe, ako to i prieskumy ukázali, ľudia skôr idú za turistikou, ktorá je pokojnejšia, oddychová, neadrenalínová.

lávnosti nie sú len o nás. Nie sú ani len o kultúre, o stretávaní sa a nezabúdaní, o podujatiach školských, umeleckých, športových... Slávnosti sú oveľa viac ako to. Sú aj o rozvetvených stykoch s krajinou predkov, o medzinárodnej spolupráci, o všetkom, čo nás utužuje i spája. Svedectiev je neúrekom. Návštevník na ne mohol naraziť aj pri sobotňajšom vstupe na Jarmok umenia, kde už pri jednom z prvých stánkov bolo ozaj veselo: spev, hudba, nálada v podaní hostí zo Žiliny či okolia. Ing. Ivetu Chabadovú, riaditeľku krajskej organizácie cestovného ruchu Riaditeľka Iveta Chabadová Žilinský turistický kraj, sa opytujeme: – Pobudli ste aj predtým Veľkým lákadlom je tak isto gasv Petrovci? tronómia. Žilinský kraj je tiež – Na Slovenských národných blízko prihraničných regiónov, slávnostiach v Báčskom Petrov- čo znamená, že možno využiť aj ci sme prvýkrát. Vidíme to ako priestor prezentovať náš Žilinský kraj nielen pre Slovákov žijúcich v Petrovci, ale aj pre všetkých návštevníkov, hostí, ktorí sa týchto Slávností zúčastňujú, ktorí sem prídu. Vidíme, že to má význam, lebo sú tu nielen Slováci, ale aj rôzni iní návštevníci, ako napríklad z Francúzska, Belgicka, Holandska, Nemecka, takže priestor na našu prezentáciu je tu určite veľký. Má to význam nielen z dôvodu predstaviť potenciál cestovného ruchu v našom kraji, ale aj ako možnosť ukázať kultúru. Ako počuť, náš folklórny súbor Ferova družina prezentuje návštevníkom našu krásnu ľudovú hudbu. – Čo by ste zhodnotili ako výhodu žilinského kraja v po- Stánok Žilinského turistického kraja rovnaní s inými turistickými krajmi na Slovensku? návštevu rôznych prihraničných Adrenalínová turistika je, samo– Žilinský kraj má potenciál oblastí v Poľsku, Českej republike. zrejme, hlavne pre mladých, ale cestovného ruchu veľmi, veľ- U nás si naozaj každý návštevník rodiny s deťmi, seniori upredmi vysoký. U nás existuje feno- nájde to, čo hľadá. Máme rôzne nostňujú pokojnejšie trávenie mén spojenia aktívnej turistiky, gastronomické špeciality. Tou voľného času, oddychu. aktívneho cestovného ruchu tradičnou sú u nás halušky, či už – Koľko turistov navštívi s pasívnym. To znamená, že je v bryndzové alebo syrové, proste váš kraj ročne? Známe je, že • ĽUDIA A DIANIA •

sú v ňom mnohé destinácie: mestá Žilina, Martin, Lipovský Mikuláš, Ružomberok, regióny, ako sú Malá Fatra, Kremnica, Kysuce, Liptov... – Žilinský kraj za minulý rok navštívilo viac ako osemstotisíc turistov. Je to dosť veľký nárast oproti iným rokom. Dostali sme sa na čísla spred krízy, ktorá prišla v roku 2008. V štruktúre návštevníkov vedú českí turisti. Samozrejme, sú k nám najbližšie a aj historicky nás spája veľa spoločného. Na druhom mieste sú poľskí turisti, potom nemeckí. Nasleduje Ukrajina, Bielorusko, Rusko... Práve sem, k vám, sme aj prišli ukázať potenciály nášho cestovného ruchu, aby nielen Slováci, ale aj srbskí obyvatelia pochopili, že na Slovensku je ozaj čo pozerať. – Keďže ste prvýkrát v Petrovci, dalo by sa povedať, že vás niečím prekvapil? – Prekvapil ma Petrovec, pretože všade, kadiaľ idem, kadiaľ prechádzam, všade sa rozpráva krásnou slovenčinou. To je jedna vec. Veľmi ma prekvapilo, že tunajší ľudia na náš jazyk nezanevreli. Že aj keď žijú tu, sú srdcom stále na Slovensku. Petrovec ma ďalej prekvapil veľmi, veľmi príjemným prostredím, srdečnosťou, tak isto aj pohostinnosťou. Sú to milí ľudia, takže môžem povedať, že za tie dva dni, ktoré sme tu, cítime sa naozaj dobre a príjemne. – Znamená to, že sem budete častejšie alebo pravidelne chodiť? – Určite áno. Je tu potenciál aj z toho dôvodu, že Srbsko je na ceste do Európskej únie. To znamená, že by po vstupe cestovanie bolo trošku jednoduchšie. Ale nevidím v tom problém ani dnes, pretože v turistike nepoznáme hranice...

33 /4608/ 16. 8. 2014

Ľudia a diania V SELENČI

Cirok zotrval Juraj Berédi

elenča je doma a v zahraničí okrem iného známa aj podľa výroby cirokových metiel a selenčské metly sa vďaka vysokej kvalite dostali do mnohých európskych krajín. Základnou surovinou na výrobu metiel je predsa kvalitný cirok, ktorý si výrobcovia v značnej miere vypestujú sami, ale veľké množstvo vykúpia aj od poľnohospodárov v Selenči a v širšom okolí. Práve v týchto dňoch sa začal

zber ciroku. Na rozdiel od iných chotárov, v selenčskom chotári sú značné plochy obsiate touto kedysi významnou priemyselnou kultúrou. Polia sú plné ľudí, ktorí zrezávajú cirok, a tak majú príležitosť za pekného počasia doplniť si vlastný rozpočet. Do poľa vyštartujú v skorých ranných hodinách, aby si tak väčšiu časť pracovného času odpracovali za chladna. Zber ciroku si pre pestovateľa vyžaduje veľké finančné náklady. Koná sa ručne, výplaty sú

DARCOVSTVO KRVI. V utorok 12. augusta bola v Selenči druhá tohtoročná akcia dobrovoľného darcovstva krvi. Napriek tomu, že sú sezónne poľnohospodárske práce a že je obdobie dovoleniek, v akcii sa zúčastnilo 27 dobrovoľných darcov. Organizátori akcie sú spokojní s počtom účastníkov, lebo sú zásoby krvi minimálne a každý darca je vítaný. Akciu v Selenči navštívil aj predseda Obce Báč Dragan Stašević v spoločnosti predsedu Zhromaždenia obce Borislava Antonića. Vzácnych hostí privítali členka MOČK Monika Tomšíková a tajomník OOČK v Báči Nedeljko Guteša. Hostia

STARÁ PAZOVA

Interkultúrne leto Anna Lešťanová

edzinárodný volontérsky kemp Brest si našiel na niekoľko dní – od 4. do 15. augusta – domov v lesnej škôlke s rovnomenným názvom v Starej Pazove. Podujatie vzniklo vďaka organizačnej spolupráci Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova, Hnutia zalesňovateľov Stará Pazova, Hnutia zalesňovateľov Vojvodiny, Mladých bádateľov Srbska, Volontérskeho servisu Srbska a za podpory Obce Stará Pazova. Tohto roku 18 zahraničných a domácich volontérov zo Španielska, Švajčiarska, Talianska, Francúzska, Nemecka, Ruska… a zo Srbska, zo Starej Pazovy pripravili a realizovali rozličné vzdelávacie aktivity s cieľom motivovať mladých ľudí, aby kvalitnejšie trávili svoj voľný čas.

www.hl.rs

každodenné, a to priamo v poli po skončení práce. Takmer všetky práce – od zberu až po výrobok, ktorý sa použije pri výrobe metiel, sa koná ručne – si vyžadujú živú pracovnú silu, ktorá je zatiaľ nenahraditeľná a drahá. Vďaka skutočnosti, že v Selenči obstál veľký počet úspešných metlárov, aj dopyt po technickom ciroku je z roka na rok väčší.

sa zdržali v krátkom rozhovore s tímom lekárov, ktorý dozerá na priebeh akcie, a dobrovoľnými darcami, ktorí práve darovali krv. Predseda obce mal iba slová chvály pre akcie humanitárneho typu a taktiež sa pochvalne zmienil aj o všetkých darcoch, ktorí sa nezištne obetujú v prospech zdravia občanov. Tajomník OOČK pripomenul, že Obec Báč má troch občanov, ktorí krv darovali viac než stokrát, a medzi nimi je aj Selenčan Štefan Francisty, ktorý krv daroval stotrikrát. J. B-di

zlepšiť. Program pozostával z výchovných dielní, športových aktivít a nechýbalo ani premietanie filmov. Na programe boli i interkulúrne večery a tribúny. Všetko sa realizovalo v súlade s princípmi mládežníckej práce. Bola to príležitosť dozvedieť sa o dnešnej mládeži viac, aká je?

V prvý deň otvorenia 7. medzinárodného kempu sa mladí volontéri navzájom zoznamovali a užili si aj prechádzku hostiteľského mesta. Nasledujúcich päť dní intenzívne pripravovali program pre mladých. Viacdňový program sa konal od 10. do 13. augusta v Zalesňovateľskej škôlke Brest pod názvom Interkultúrne leto a venovali ho Medzinárodnému dňu mládeže, ktorý si každoročne pripomíname 12. augusta. Cieľom Edukačné dielne v prekrásnej prírode tohto dňa je upriamiť pozornosť na problémy, ktoré trápia Čo mladí ľudia robia? zvlášť mladých ľudí, a podporovať Účastníkom tohtoročného aktivity, ktoré by ich situáciu mohli medzinárodného volontérskeho

Informačno-politický týždenník

Na cenu ciroku určite vplýva aj zahraničný dopyt, takže sa táto takmer zabudnutá poľnohospodárska kultúra v Selenči stala vysoko akumulačnou. Každý v spracovateľskom reťazci si našiel svoje miesto a zárobok. Metlári majú potrebnú surovinu na ďalšiu nehatenú výrobu a poľnohospodári kultúru, ktorá im zabezpečuje zisk.

kempu pri plánovaní a implementácii programu boli k dispozícii aj mládežnícki pracovníci. Podľa slov Vladimira Budalića, koordinátora internacionálnych aktivít z Hnutia zalesňovateľov Vojvodiny, namiesto doterajších kempov, ktoré mali ekologický ráz, tentoraz zvýšenú pozornosť venovali príprave programu pre mladých a tráveniu voľného času. Pracovná časť dňa v kempe trvala šesť hodín, vo voľnom čase sa volontéri zapájali do kreatívnych dielní a kamarátili sa i s obyvateľmi Starej Pazovy. Sami sa starali aj o hygienu ubytovania a varili si. V posledný deň kempu si volontéri naplánovali spoločnú návštevu Sriemskych Karloviec a Nového Sadu, aby sa všeobecne zoznámili s dejinami našej krajiny a pamätihodnosťami miest. • ĽUDIA A DIANIA •

DUCH ZECHENTERA LASKOMERSKÉHO NAVŠTÍVIL PETROVEC

Na rokovacom programe (ne)poriadok Pavel Hansman

ielo známeho slovenského spisovateľ a publicistu (obdobie medzi romantizmom a realizmom) Dr. Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského bolo a zostalo inšpiráciou a pomôckou nielen akademickej mládeže, ale i každého poriadkumilovného človeka. Jeho myšlienky a heslá, napríklad PORIADOK JE DUŠA VŠETKÝCH VECÍ, zdobili Poriadok: Tatiana a Dragan Čuturdićovci steny študentských izieb, upravujú svoj jarok pomáhali stvárňovať zážitky, skúsenosti a príhody. A keďže fondov, ani dináre zo samozdanenia. poriadok alebo presnejšie neporia- Potrebná je iba koordinovaná akcia dok zdobí i petrovské ulice, keď ide Miestneho spoločenstva, Direkcie o ich úpravu a odvádzanie atmosfé- pre stavebné pozemky a cestné rických vôd, tak spomenuté heslo hospodárstvo, komunálneho inje ako ušité pre príhodu, aká sa stala špektora, aby si občania na priedomí v uliciach Jedľovej a Janka Čmelíka vykopali jarky, známejšie ako garády, pokládli pod rampy rúry. Potom by v takmer tristoročnej dedine. Pravda je, že na rohu týchto dvoch (nielen) do petrovských ulíc zavítal ulíc už najmenej dvadsať rokov voda poriadok a peniaze na plátanie ciest stojí tam, kde by nemala. Po každom sa použili na iné účely. O tom už menšom daždi namiesto do Begeja slovenský týždenník písal najmenej riedi, podmýva a láme drahý asfalt. stokrát, trochu všeobecne. Tentoraz Keď sa potom, nielen na tomto ide o príbeh konkrétny a odohral sa mieste, na cestách zjavia jamy po v už spomenutých uliciach. Pred mesiacom totiž, po silnejšom kolená, tak asfaltová organizácia cesty popláta a občania za robotu lejaku, voda sa neusalašila len na asfalte, ako aj tisíckrát predtým, ale draho zaplatia. zaplavila nielen záhrady a pivnice, Aj vtedy, keby nemuseli. Problém je chronický a na jeho rie- ale pokropila i vrecia s bôbom. V tej šenie dedina alebo obec nepotrebu- chvíli dobré medziľudské vzťahy je ani doláre zo Svetovej banky, ani susedovcov popraskali ako balóny eurá z európskych predprístupových na Silvestra. Lietali slová, ktorých

obsah sa v upravenom štáte vysvetľuje v súdnej sieni. Sused Ondriš na plné ústa obviňoval suseda Paľa, Paľo Ondriša a Maru, Mara a Anča nadávala na Mira, Miro na Ondriša a Maru, Dragan upozorňoval Lenku, Lenka Miša a Mišo Paľa. Následne jeden za druhým navštevovali kanceláriu komunálneho inšpektora a tento na základe prihlášok začal občanov upozorňovať na poriadok. Samozrejme, podľa článkov príslušného zákona. Väčšina občanov chytila do rúk lopaty, rýle, sekery, garády pomáhali kopať a prehlbovať na to určené stroje. Slovom a skutkom, spoločnosť im robil Laskomerského duch. A keďže v každom lese existujú malé a veľké stromy, na každej

upozornenie pochopili ako žart a sú presvedčení, že atmosférická voda má i ďalej lámať drahý asfalt, že je ich právo na verejnom priestore vysadiť súkromný ovocný sad, že je krajšie urobiť si na priedomí záhradku, ako vykopať garád a voda z ich strechy nech odteká do susedovho a stade rovno do pivnice, že je dobrosrdečne ľudské, aby listy z prekrásnej storočnej brezy robili susedovcom spoločnosť aj v spálni a moruša nech rozkladá svoje haluze uprostred jarku pre vodu... Na taký neporiadok upozorňoval pred dvesto rokmi spisovateľ Laskomerský a prednedávnom susedovcov v spomenutých uliciach i báčskopetrovský komunálny

Neporiadok: Súkromný ovocný sad na verejnom priestore dedinskej lúke rastie nižšia a vyššia burina a v každom žite je i kúkoľ, tak i medzi občanmi spomenutých ulíc žijú takí, ktorí inšpektorovo

inšpektor. Po lejaku, ktorý zaplavil nielen cesty, pivnice a nádvoria, ale aj obilniny pod šopami. A nemusel.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum! S veľkým poľutovaním a zároveň s rovnako veľkým oduševnením dávam na známosť širokoprsej ergo úzkoprsej verejnosti, že na pougársku dovolenku, ktorá dovolenka mi prirodzene patrí akože k môjmu obľúbenému remeslu patrí pougársky bubon sám, nejdem ani nepôjdem. Ja tu a len tu, do ďalšieho zostať hodlám. Kýmkoľvek sa moja milovaná vlastička, teda Vlasť respektíve Otčina, nedostane • ĽUDIA A DIANIA •

z blata. Do ktorého blata sa, pravdaže, dostala nie mojou, lež zásluhou mojich predchodcov, ktorí vás, vážení, s úsmevom na perách a s bubnom na ramenách, všakáno včasne nezaujato objektívne a komplexne, celé desaťročia oboznamovali s vecami verejnými. Nie, na dovolenku nejdem a nepôjdem, aj keby hromy bili a sekery padali, aj keby som bol dupľom hladnejší než už dávnejšie bývam, trebárs sa v zime

budem hriať na temer už klasický spôsob – pri sľuboch týkajúcich sa Bleskove Sa Blížiacej Našej Krajšej A Šťastnejšej Bubububu-budúcnosti. Ba! Dovolenkovať pôjdem, berúc si príklad priamo od pána premiéra, len čo nám svitne! A svitne nám – tak nám aj (je bolo a bude) treba – len čo naši, pravdaže, nadovšetko svorní a nadovšetko srdeční a najmä nadovšetko o ľudanárod priampríkladne sa starajúci národní deputáti, keď nie do konca bežného roku, tak po vypršaní nasledujúceho roku, desaťročia či milénia, schvália zvyšných deväťtisícdeväťstodeväťde-

siatdesať zákonov. Na ktorých zákonov prijatie a najmä na ich implementáciu všakáno túžobne a trpezlive čakáme, a v sladkom vyčkávaní gymnastiku ducha i tela s priam nemeckou disciplínou uplatňujeme, skalopevne odhodlaní raz a navždy skoncovať s ničím a najmenej našimi vrodenými i príkladne pestovanými móresmi vyvolanou krízou. Nech teda každé terajšie i budúce prolongovanie odchodu na dovolenku prehluší enormné zadosťučinenie zo skutočnosti, že to je bolo a bude len a len v prospech milovanej Vlastičky – Vlasti. Bum-bum!

33 /4608/ 16. 8. 2014

Ľudia a diania NOVOSADSKÝ ŠTRAND

Slovenčina na pláži

z kúpaliska domov, okrem jazykolamov, odnesú kopu úsmevov a pozitívnej energie. Jazykové dielne prebiehajú od 19.00 do 20.00 h, kým sobotňajší kvíz štartuje o 18. hodine. Na plató pri bibliotéke

Andrea Speváková

lovo za slovom − veta. Slovenská. Nezvyčajná iba tým, že sa ju naučíte na kúpalisku. Od pondelka totiž na známej novosadskej dunajskej pláži v rámci programu Pod korunami stromov na Štrande prebieha Týždeň slovenského jazyka a kultúry. Aj napriek pracovným dňom na Štrande je rušno a zvedavých ratolestí neúrekom. Pondelkových 16 už celkom slušnou slovenčinou volá Štrandovská lienka Marka – animátorka Marija Ranitovićová v akcii na kamarátov. Akoby aj nie, veď sobota je zaraz tu a nové čakajú hodnotné odmeny, najmä o tomto čase každého záujemca vedomosti treba uplatniť v súťaž- však radosť z vlastného zadosťu- s úsmevom privíta štrandovská nom kvíze. Na najúspešnejších činenia. Dovtedy si každý večer lienka Marka, animátorka Marija

Ranitovićová. Hra je azda tým najlepším spôsobom na učenie, urobí ho pútavým, nenúteným i zdanlivo nenáročným. Práve preto sa radi hráme, áno, aj my – dospelí. Dielne sú však určené pre deti vo veku 5 až 12 rokov, no slovenčina sa pozdáva aj doteraz najmladšej účastníčke jazykových workshopov, trojročnej „štrandovke“, ktorá ukázala, že roky nie sú žiadnou prekážkou. Organizátormi projektu sú Mestská knižnica Nového Sadu, Heror Media Pont a Stredisko pre rozvoj menšinových a lokálnych médií. Vznikol ako marketingová kampaň pre prezentáciu médií v jazykoch národnostných spoločenstiev Magyar Szó, Hét Nap, Ruske slovo, Libertatea a Hlas ľudu. Predchádzajúce tri týždne boli v znamení maďarčiny, rusínčiny a rumunčiny, kým týždňom slovenského jazyka a kultúry tohtoročný program jazykových dielní naplnia. Poďme čím skôr na kúpalisko – pod korunami stromov pri dunajskej vode učí sa najlepšie.

LETNÉ AKTIVITY KULPÍNSKEJ MLÁDEŽE

Turnaj a kino na pobavenie občanov Katarína Gažová

v poradí piaty turnaj a plánujeme zorganizovať náročnejšie futbalové stretnutia k tomuto malému jubileu. Ako rad rokov predtým, aj tohto roku v pondelok 11. a v utorok 12. augusta v parku v strede Kulpína vo večerných hodinách mládež pre

rodný deň mládeže, každý rok v tom čase usporadúvame letné kino. Toto podujatie sa nám už osvedčilo ako úspešné a populárne v Kulpíne, nielen medzi mládežou ale vôbec aj medzi deťmi a dospelými. Počas týchto dvoch večerov premietame

na otvorenom je lákavý a zaujímavý. Prichádzajú nám okrem mládeže aj celé rodiny s deťmi, keďže sa tu môžu pobaviť; pripravili sme pre nich aj nápoje na osvieženie a rôzne iné lahôdky. Túto aktivitu nám finančne podporili Obec Báčsky Petrovec

ri príležitosti 12. augusta Medzinárodného dňa mladých ľudí pracovití kulpínski mládežníci pri Združení mládeže Terra aj tohto leta v centre osady usporiadali letné kino. Predtým v druhej polovici júla zorganizovali letný turnaj v malom futbale. O týchto dvoch už tradičných podujatiach počas letného voľna sme si pohovorili s aktivistom Terry Branislavom Kuštrom. – Tretí júlový víkend sme na ihrisku FK Kulpína usporiadali v poradí už štvrtý turnaj v malom futbale. Počas troch dní si sily na kulpínskom trávniku zmeralo až 12 mužstiev. Hlavne boli domáce mužstvá, ale Aktivisti Terry a organizátori letného pobavenia: (sprava) Najmladší diváci sa tešili kresleným filmom a peknému kamaráteniu pri ich pozeraní aj z Petrovca, Maglića Miroslav Gaža, Igor Červený, Branislav Kuštra, Jasmina a Ravneho Sela. Prvé Kuštrová, Miroslav Zima a Kristína Čiliaková tri miesta obsadili Kulpínčania, a to všetkých občanov zorganizovala najprv kreslené filmy pre najmlad- a Miestne spoločenstvo Kulpín. Z tej týmto poradím: prvé miesto DEM, letné kino na otvorenom. Príjem- ších a v pokračovaní aj filmy pre technickej stránky zasa MOMS Kuldruhé miesto mužstvo Burdo a tretie né ovzdušie parku bolo vhodným dospelých. Vždy sú to filmy vhodné pín, KUS Zvolen a MS Kulpín, ako Agromima. Počasie nám žičilo a náv- miestom na pobavenie Kulpínčanov na pobavenie pre všetkých. Vzhľa- aj viacerí občania. Pravdaže, ruky števnosť zápasov bola chvályhod- po tropických páľavách cez deň. dom na to, že v Kulpíne nemáme k celej akcii priložili hlavne chtiví ná. Na budúci rok Terra usporiada – Pretože je 12. augusta Medziná- kino, takýto spôsob letného kina mládežníci Terry.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ŽENA ŽENE ALEBO:

Rodová rovnosť v slovenskom národnostnom spoločenstve očami Jany Zabunov Rodová rovnosť je viac ako cieľ sám osebe. Je predpokladom pre riešenie problému zníženia chudoby, podporu udržateľného rozvoja a pre budovanie dobrej štátnej správy. Kofi Annan

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

niverzum, v ktorom hlavnú rolu má človek, vtedy funguje, keď v rovnováhe spolupôsobia ženský a mužský princíp. V našej krajine, ktorá je ešte stále silno patriarchálna, pôsobia mnohé mimovládne združenia, štátne a pokrajinské inštitúcie, formálne a menej formálne skupiny a jednotlivci, ktoré posúvajú veci dopredu keď ide o rodovú rovnoprávnosť. Jana Zabunov (1971), teraz vojvodinská Slovenka, voľakedy „slovenská“ Slovenka, je schopná, kreatívna a rozhľadená žena, ktorá sa usiluje o ženu sebavedomú, nezávislú a slobodnú na ceste, ktorou kráča, o ženu vyrovnanú a spokojnú s rozhodnutiami, ktoré robí v duchu jej obľúbeného citátu (cisárovnej z dynastie Tang zo 7. storočia): „Ženy dosiahnu slobodu vtedy, keď pochopia význam slova nezávislosť.“ – V prvom rade ma zaujíma dôstojné postavenie ženy v spoločnosti, v politike, v biznise, a usilujem sa svojimi malými krokmi k tomu prispieť. Ale, samozrejme, tým, že teraz žijem a pôsobím v Báčskom Petrovci, mne nie sú ľahostajné ani práva príslušníkov slovenského menšinového spoločenstva, – hovorí Jana, keď sme si upíjali z čiernej kávy v kancelárii Akadémie ženského podnikateľstva v Báčskom Petrovci. – Pochádzam z Prievidze, kde som ukončila základnú a strednú školu. Na Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici som sa dostala podstatne neskôr, ako dvadsaťpäťročná, s obavami, ako sa „zladím“ s vysokoškolskými spolužiakmi, ktorí majú iba osemnásť, – spomína si na študentské začiatky. – Nakoniec sa prestávka medzi štúdiami ukázala ako dobrá, lebo ako dospelá som doslova fakultu „žrala“, nasávala som vedomosti, lebo som skĺbila životnú skúsenosť s teóriou. V štúdiu pokračovala na Medzinárodnom inštitúte v Ženeve, podľa nej – druhom najkrajšom meste v Európe • ĽUDIA A DIANIA •

(popri Banskej Bystrici), keďže táto prestížna škola „spĺňala“ jej kritériá na ponuku v profilovaní sa v medzinárodných vzťahoch, čo bolo jej smerovaním v kariére. – Lákadlom pokračovať v školení na tejto škole bol aj fakt, že tu študoval aj Kofi Annan, bývalý generálny tajomník Organizácie Spojených národov, pre ktorú aj Inštitút vychovával káder, – mihne na mňa Jana. – Do OSN som sa nedostala, verím, že iba preto, že som dostala ponuku z Medzinárodného republikánskeho inštitútu z Bratislavy (IRI), ktorý sa zaoberal politickým vzdelávaním mladých lídrov strednej a východnej Európy. Už tu som začala byť aktívna v organizovaní a programovaní vzdelávania a zlepšenia politického a ekonomického postavenia mladých žien a mužov, a teda lídrov vôbec. Začiatky Janinej aktivity v oblasti rodovej rovnosti a v mimovládnom sektore možno postrehnúť ešte počas vysokoškolského štúdia, keď založila a viedla Rotaract klub v Banskej Bystrici (mladá generácia Rotary klubu – s celosvetovým pôsobením). Ďalšie skúsenosti čerpala aj v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), ktorá patrí medzi popredné tzv. think tank mimovládne organizácie, zaoberajúca sa tzv. akčným programom , ale v prvom rade výskumom zameraným na zahraničnú politiku, z čoho aj čerpala tému na magisterskú prácu pod názvom Vplyv mimovládnych organizácií na zahraničnú politiku Slovenska. Život tak zariadil, že Jankine rodinné korene sa rozvetvili a narástli až po pôdu Srbska, kde sa veľmi dobre uplatnila najprv ako projektová manažérka v Obchodnej a priemyselnej komore v Kikinde, kde pomohla získať prostriedky zo SlovakAid na niekoľko dôležitých projektov, dokonca aj na ten, ktorý dnes poznáme ako Akadémia

podnikania žien (2006), mimovládnu organizáciu, ktorá funguje aj dnes. – To, čo je zaujímavé a jedinečné pre Srbsko, je fakt, že naša mimovládna organizácia ako tzv. ženská organizácia s cieľom zlepšiť spoločenské a ekonomické postavenie žien bola spoluzakladateľkou Podnikateľsko-inovačného centra (PIC) v Báčskom Petrovci, čo znamená, že je jedinou organizáciou tohto typu v Srbsku, ktorá sa podieľa na riadení takejto inštitúcie – t. j. podnikateľského inkubátora, keďže som zároveň aj zástupkyňou riaditeľa PIC. Janu Zabunov, mimoriadne aktívnu a inteligentnú ženu v najkrajšom veku, mnohí vidia aj ako „političku rodovej rovnosti“. V roku 2008 na úrovni lokálnej samosprávy Báčsky Petrovec prostredníctvom Akadémie podnikania žien realizovala projekt pod názvom Rozpočet podľa rodovej rovnosti, ktorého výsledky boli viditeľné nielen vtedy, ale sú absolútne citeľné aj v súčasnosti. – Tento projekt bol úspešný práve v tom, že sa stal udržateľným, keďže sa inštitucionalizovala politika rodovej rovnosti na úrovni obce. Znamená to, že bola založená Rada pre rodovú rovnosť a bolo prijaté rozhodnutie o zavedení princípu rodovej rovnosti do orgánov lokálnej samosprávy a miestnych samospráv. Hádam najdôležitejšia oblasť, v ktorej by mal byť výraznejšie zastúpený tento princíp, je oblasť programovania obecného rozpočtu, čo znamená sledovať koľko, kde a komu sa obecné peniaze udeľujú, ako sa s rozpočtovými finančnými zdrojmi nakladá a aký to má dopad na ženy ako obyvateľky obce. – Rodová rovnosť neznamená iba rovnoprávne zastúpenie žien a mužov v politickej a ekonomickej oblasti, ale hlavne znamená, aby aj ženy, poslankyne na všetkých úrovniach

mali reálny vplyv na prijímanie nových a zmenu existujúcich zákonov a predpisov. Okrem toho je potrebné aj ženám zabezpečiť prístup k zdrojom finančným, ľudským, infraštruktúrnym, čo je nesmierne dôležité pre udržanie každodenného chodu a stability každej rodiny. Uvedomelosť o rodovej rovnoprávnosti v slovenskej komunite u nás – tak na úrovni lokálnych samospráv, ale aj na úrovni národnostnej rady národnostnej menšiny – je príliš slabá aj pre stereotypy, ktoré našli úrodnú pôdu v našom národnostnom spoločenstve, ale aj pre nejasnú zákonnú legislatívu, keď ide zákon o národnostných radách a rodovú rovnoprávnosť, keďže sa v ňom táto kategória všeobecných ľudských práv nespomína. Výskum Pokrajinského ombudsmana pod názvom Položenie žien v národnostných radách národnostných menšín poukazuje na to, že národnostné rady majú málo vedomostí o rodovej rovnosti, dokonca aj vo svojich akčných plánoch a stratégiách sú „rodovo“ slepé. Keď sú aj prítomné v NR, buď nie sú na mieste, na ktorom môžu rozhodovať, alebo nemajú líderské či rečnícke schopnosti. No Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny je, dalo by sa povedať, iná od ostatných národnostných rád, keďže jedine ona na mieste predsedu má vlastne – predsedníčku. Zo štyroch základných výborov tri majú v čele ženu. Ženy sú prítomné aj v rôznych komisiách NR, akou je aj Komisia pre zveľaďovanie profesionálnych štandardov v oblasti médií, v ktorej je činná aj Jana Zabunov, ktorá je tohto názoru, že národnostné rady by mali mať aj silnejšiu uvedomelosť o rodovej rovnosti, ktorý by viedol, ako to Kofi Annan raz povedal, k lepšej štátnej správe, a to znamená k lepšej budúcnosti všetkých občanov, ale aj akýsi druh kompetencie v ekonomickom položení tej-ktorej národnostnej menšiny. – Iba sýty zo základných životných „jedál“ sa môže sýtiť kultúrou v najširšom zmysle slova, preto si myslím, že ekonomické pozadie alebo zázemie príslušníkov slovenskej národnosti v Srbsku by sa malo zohľadniť a nejakým spôsobom vbudovať do stratégie národnostnej rady, čo si ale vyžaduje zmeny v zákonnom regulatíve, a to nie je také jednoduché. Šálka je prázdna, kávu sme vypili, teda lúčime sa s Janou pri tejto vyslovenej myšlienke – zhodujeme sa, nezhodujeme – nezáleží, ale jedno je isté: je dobre nastoliť aj „iné“ videnie spôsobu fungovania národnostnej inštitúcie, otvoriť debatu a dialóg a posunúť sa vpred – k lepšiemu zajtrajšku slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ktoré príde – už dnes. Foto: z archívu J. Z.

33 /4608/ 16. 8. 2014

Ľudia a diania V KLUBE DROBNOCHOVATEĽOV VYSTALA SÚŤAŽ VO VARENÍ ZAJAČIEHO PAPRIKÁŠA NA SNS

Paprikáš sa predsa jedol Vladimír Hudec

obrú vôľu prispieť k Slovenským národným slávnostiam aj toho roku mali členovia Klubu drobnochovateľov a naplánovali si súťaž vo varení zajačieho paprikáša. Ukázalo sa však, že majstri na varenie tejto špeciality neboli veľmi oduševnení touto ideou. Na súťaž sa prihlásili iba štyria, čo v klube ohodnotili ako nedostatočné, a od podujatia odstúpili. – Neviem prečo, ale každý rok je čoraz menej účastníkov. Prvý rok sme mali 16, na nasledujúci rok ich bolo 13, a potom už len 12, – zamýšľa sa Vladimír Abrahám, predseda petrovského Klubu drobnochovateľov. – O rok zrejme budeme musieť dobre pouvažovať, čo a ako robiť. Už teraz uvažujeme o tom, že si znovu zavoláme kluby z našich osád, aby sme sa trochu aj kamarátili,

Jozef Hodolič (vľavo) za krátky čas rozdelil viac ako 80 porcií chutného štipľavého paprikáša

a ak nie, tak možno treba trochu lepšiu reklamu dať do verejnosti a animovať ľudí. Myslím si však, že je toho varenia trochu veľa.

Varilo sa na Dni Petrovca a aj na PDvK a aj teraz sa varí na každom kroku, takže sú všetci možno trochu zasýtení. Nedá sa však nič

robiť. Všetci chcú počas Slávností niečo organizovať a nemožno to nikomu zakázať. Milovníci zajačieho paprikáša však nezostali bez obľúbenej špeciality. Klub drobnochovateľov sa totižto postaral, aby si ho v ich stánku v Chmeľovej ulici mohli kúpiť, a určité množstvá uvarili aj pre potreby Turistickej organizácie. Spolu viac ako 80 porcií chutného paprikáša, ktorý pri tejto príležitosti pripravil Petrovčan pivnického pôvodu Jozef Hodolič. Niet žiadnych tajomstiev v príprave: – Treba mať predovšetkým dobrú zdravú cibuľu a kvalitné mäso. V tomto kotle bolo 24 kg zajačieho mäsa a 6 kg svinských paprčiek, a keď sa cibuľa dobre udusí a mäso uvarí, pridávajú sa rôzne príchute – sladká a štipľavá paprika podľa chuti, vegeta, soľ... Ja dávam aj 5 – 6 nastrúhaných zemiakov a aj hotovú zmes – minut pire, trochu bieleho vínka, a to je hlavne to. Paprčky sú tu na to, aby želatína, ktorú obsahujú, zahustila ten paprikáš. Tak teda dobrú chuť.

 RETROSPEKTÍVA (43.) vo výbere Kataríny Gažovej VUKOVAR – ILOK

Jesenný ruch na poliach

celom chotári Vukovarskej obce, a to znamená aj v Iloku sa v týchto dňoch začal zber sóje a kukurice. Úroda sóje, ktorou je tu obsiatých bezmála 500 ha, je poznačená dlhotrvajúcim suchom, takže bude oveľa nižšia ako napríklad vlani. Výkupná cena tejto plodiny je 101,50 din. za kilogram, čo je pomerne málo a preto sa ďalšie pestovanie tejto plodiny dostalo „na rokovací program“ pouličných debát tunajších poľnohospodárov, ktorí ju viacej neplánujú siať pod takýmito podmienkami. K takémuto rozmýšľaniu ich pravdepodobne podnietia aj nízske výnosy sóje v týchto oblastiach Chorvátska, pretože sa tu dá dopestovať maximálne 10 q z katastrálneho jutra,

www.hl.rs

čo mnohí považujú za neracionálne využívanie úrodnej pôdy. ZAČAL SA ZBER KUKURICE... Pod merkantilnou kukuricou vo Vukovarskej obci je vyše 12 000 ha. Suchota poznačila aj kukuricu, takže výnosy budú nižšie ako vlani. Musí sa však uznať, že je tohtoročná úroda kvalitnejšia ako vlaňajšia a že teplé počasie žičí najmä neskorším odrodám. Poľnohospodárov ustarosťuje, že sa do začiatku zberu nezverejnila výkupná cena, nuž sami nevedia, čo robiť, Napríklad v josipovskom chotári zber naplno pokročil, no tamojšie družstvo (podobne je aj v iných mestách Slavónie) ju ešte nevykupuje. Keďže je kukurica zrelá a aj počasie žičí, normálne je, aby sa

Informačno-politický týždenník

so zberom nečakalo... Lenže komu ju predať? Po akej cene? Treba povedať, že sa tohto roku pousiloval aj Agrokomerc v Iloku a od tunajších poľnohospodárov vykupoval zemiaky. Tohto roku úroda zemiakov bola veľmi pekná a vyznačovala sa zvlášť maďarská odroda. Iločania v poslednom čase pestujú zemiaky aj vo veľkom a niektorí z nich odovzdali Agrokomercu aj po dva vagóny. To sú Ján Hrutka, Daniel Pucovský, Samuel Záborský, Samuel Hviezd, Vladimír Mučaji, Ján Kaňa. Zemiaky sa vykupovali za 35 dinárov kilogram. DOZRELO AJ HROZNO Začala sa aj sezóna hroznových oberačiek. Oberajú sa zvlášť včasnejšie druhy hrozna – tramín, biele

burgundské a frankovka, ktoré sa rozprestierajú na 115 ha. V oberačke je angažovaných 350 sezónnych robotníkov zo SR Srbska. Pomaly sa však začínajú oberať aj neskoršie odrody, najmä graševina, ktorá je na tomto území najzastúpenejšia. Očakáva sa asi 100 q z ha, čo je o niečo menej ako vlani, ale hrozno je kvalitnejšie od vlaňajšieho. Rozprávali sme sa s vedúcimi v ilockom PPK, ktorí tvrdia, že by sa z tohtoročnej úrody mohlo vyrobiť okolo 700 vagónov kvalitného vína. Pestovateľom je známa tohtoročná cena: za kilogram sa platí 85 dinárov. Stolové druhy sa budú vykupovať za 60 dinárov. Tvrdí sa, že ide o preddavkovú výkupnú cenu a že sa podľa vzoru na minulé roky pestovateľom vyplatí aj rozdiel, ktorý sa zjaví medzi cenou vykúpeného hrozna a predaného vína. A. Kuric (Výber z Hlasu ľudu č. 42, ktoré vyšlo 12. októbra 1985 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

O petrovských zvonoch Katarína Verešová

náboženských veciach neboli bez ťažkých krívd prenasledovaní, buď už pre svoju náboženskú odlišnosť, buď pre kňaza, ktorého

ový, jasajúci, pozlátený kríž na petrovskej veži povzbudil mnohých Petrovčanov. Spoznanie, že sa tradične do dutiny kríža dáva listina aktuálnych presbyterov cirkevnému zboru, dalo nový elán činiť ďalšie dobré skutky na vinici Pánovej. Lenže historka o výstavbe petrovskej veže je dlhá. Datuje z roku 1801, keď aj táto výstavba zostala natrvalo zapísaná v cirkevných kronikách. Napriek tomu, že sa už veľa toho napísalo o minulosti Petrovca, a to nielen v zborníku prác Petrovec 1745 – 1995 (ZO Báčsky Petrovec 1995) a iných monografických knihách či článkoch z rozličných aspektov, aj v mnohých Portrét Jána Stehlu na petrovskej fare časopisoch, kronika petrovského evanjelického farára Jána museli sem privážať povozmi.“ Stehlu vždy svojím spôsobom Koľko boli v tých smutných roinšpirovala. Historka o petrov- koch vo svojej evanjelickej vieských zvonoch je však ešte za- re odhodlaní, svedčí skrývanie ujímavejšia. zvona: „Roku 1745 zaobstarali Po dôkladnom opise toho, ako si tiež prvý zvon, ktorý vážil 30 sa prví Petrovčania na južnú Báč- libier a ktorý mal slúžiť cirkvi. ku osadili (bolo to okolo roku Zvon bol určený pre bohoslužby, 1740), veľký dôraz Ján Stehlo ktoré sa odbavovali buď v škole, kládol na opis odhodlanosti vy- buď v súkromných domoch, ale trvať vo viere svojich predkov: len tajne, zväčša v noci. Odba„[Martin] Labát a [Juraj] Hric, zá- vované boli jedným z veriacich, ujmy cirkvi brániaci, niekoľko raz predspevovaním a predriekaním aj väzenie zakúsili, niekoľko raz aj modlitieb. Zvon mal slúžiť k boku kráľovi do Viedne vo veciach hoslužobným účelom, ale v tom náboženských cestovali. V tom bolo im bránené a zakusovali za čase Ondrej a Tomáš Labát, Juraj to represálie. Totiž užívanie zvonu Nôta, Matej Pavlov, Ondrej Sabo, bolo im nielen zakázané, ale boli Michal Snida, Martin Menďan, i v nebezpečí, že im zvon zoberú. Juraj Slanka, Daniel Lehotský, Preto ho za mnoho rokov ukrývali Ján Krivák, Adam Šproch a aj v zemi, v poli a tým, že bol v zemi, iní, – boli v tých veciach prvými... bol zachránený.“ Právo vykonávať náboženské Po tridsaťročných útrapách, povinnosti raz nebolo žiadne, iný keď petrovskí evanjelici k Večeri raz príliž tvrdo bolo obmedzené, Pánovej chodili tajne až do miest podľa toho, akí kňazi a arcibiskupi dnešného Maďarska a deti krstiť nachádzali sa v Kaloči, či boli viac aj do Starej Pazovy, Tolerančným či menej liberálni, slobodomyseľ- patentom cisára Jozefa II. v roku ní a tolerantní. Totiž Petrovčania 1781 im uľavilo. Farár J. Stehlo boli prifarení až do roku 1783 ku o tom píše: „Od vznešeného, neFutockej rímsko-katolíckej fare, smrteľného a blahej pamäti cisára lepšie povedané, boli jej násilím Jozefa II. krok za krokom dostávali podriadení, preto aj vo všetkých úplnú slobodu ku vykonávaniu • ĽUDIA A DIANIA •

svojho náboženstva, zvlášte ale v roku 1791, roku to pre evanjelikov najšťastnejšieho a na veky pamätného. Mohli si povolať už Slova Božieho kazateľa. Chrám, ktorý už doteraz mali, uzniesli sa Petrovčania vhodne prestaviť, zvony a iné náboženské potreby si zadovážiť... A to všetko vykonali v najkratšom čase a s chvalitebným úsilím. Ako prvého Slova Božieho kazateľa dostali od dôstojného vtedajšieho biskupa banského dištriktu Jána Čerňanského, kňaza Andreja Stehlu, roku 1783, v mesiaci augusta, muža milého, vzdelaného, zbožného, vo všetkých potrebných veciach schopného a znamenite vyučeného.“ Takto si svojho otca opísal Ján Stehlo vo svojej kronike zvanej Dejiny evanjelického augšburského vyznania zboru v Petrovci stručne opísané Jánom Stehlom cirkevným Slova Božieho kazateľom (takto znie preklad do slovenčiny nepodpísaného prekladateľa, ktorý je do roku 1825 uschovaný v ÚA SEAVC). Za úradovania prvého petrovského farára a v roku 1795 postarali sa o vybudovanie fary a školy,

umiestnením hodín, bridlicou pokrytú. Hodiny boli v roku 1807 zadovážené. Pri tejto stavbe stala sa však jedna chyba. Veža nebola spojená s chrámom. To nielen bránilo rozhľadu, ale dávalo ju v šanc aj škodlivým nárazom víchrice, najmä dažďa. Roku 1803 zadovážili organ, 11-registrový, dobrej kvality, majstrom Gašparom Fischerom z Opatie zhotovený. A potom v roku 1806 zadovážili zvon 14 met. centov vážiaci, uliaty Jánom z Fogarasu. Mali teda 4 zvony. Najmenší bol z roku 1745,“ uvádza sa v pamätnici farára Jána Stehlu. O tom, ako bol terajší petrovský kostol s vežou budovaný, dôkladne opísal Jozef Maliak v knižočke Dejiny stavby petrovského chrámu na storočnú pamiatku posvätenia tohto chrámu (vydala Slovenská evanjelická a. v. cirkev petrovská, 1923) opierajúc sa na Stehlovu kroniku. Táto kronika bola primárnym prameňom mnohých článkov o dejinách tohto cirkevného zboru. Zvlášť sú pre historikov osožné články dvoch biskupov SEAVC Samuela Štarkeho (člá-

Výstrižok z Maliakovej knihy Dejiny stavby petrovského chrámu

ktoré boli v tom čase dostatočne vhodné. „Roku 1800 Andrej a Tomáš Labát, Ján Fábry, Michal Kopčok a židovský obchodník Mojžiš Schlesinger zadovážili zvon vážiaci 7 metrických centov. Roku 1801 postavili vežu, vhodne ozdobenú, a predpokladaným

nok Petrovec) v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve Juhoslovenskom v slove a obrazoch (1930) a Samuela Vrbovského v knihe Petrovec 1745 – 1995 (článok pod názvom Cirkevný zbor v Petrovci 1745 – 1995).

33 /4608/ 16. 8. 2014

vková, 5. 1 Hana Katarína Ďuro

A teraz niečo celkom inakšie

Marína M

enďano vá, 5. 1

o h, možn novinác o p o li p li s le kre jed ej chvíle ri nechutnom nejakú p az z dlh r te u e á o n m ic ž ž o u ožn nca ly M . o ste ste y aticky k o ív t d o , ítke sa m ú autom v zime i po serv ké opakujúce či figúrku, ktor lebo ta u úpeľni a . Naši k v le tanieri... noduchú kresb d a rk izbe ú jed lenom z ute či v obľúben rstom po zahm v autobuse, v a zo ZŠ Ľudovíta p ti po okne kreslíte kamará Štúra v Kysáči é je tvoriv tieto svo užili na po nápady tvarnej ý v e hodin ri téme p y r ú kult c. a kobere Návrh n ám zaslali Ivan Martiš, 5. 2 n Niektoré nie. e d ú na pos ám v a s Nech páčia.

Daniel Miháľ, 5. 1

Anna Urbanová, 5. 2

Gabrie

la Kulík ová, 5. 2

Dajana Chrť

anová, 5. 2

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

A. F. a J. S. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 16. augusta 2014 ČÍslo

16 /1874/

Hostina Paľo Bohuš V poli sa cítim ako za vrchstolom, zrána sa žiadostivo hostím z mištičky slnka. Mäta čistoty, rojovník lásky, najsladšie bobule žitia nad mojím rozkvitnutým stolom dozrievajú. Z prevrhnutej koreničky peľ sa rozsýpa, soľou zeme si prisáľam najmäkšiu striedku uľahčenia.

POMOC ZDRUŽENIAM POĽNOHOSPODÁROV

Tvrdý boj o existenciu Oto Filip

písanie zmlúv, ktoré s činiteľmi Pokrajinského sekretariátu oľnohospodárpre poľnohospodárstvo je jedistvo podpísali prednečné odvetstavitelia 77 združení vie: dosahuje skvelé poľnohospodárov exportné výsledky, v úhrnnej sume nad má aj významnú štrnásť miliónov dia výraznú sociálnu nárov. Ide o podzložku, no jeho aknetné rozpočtové térom – pôdohospoprostriedky na spodárom sa celé roky Slobodan Teofanov lufinancovanie ich vôbec nežije ľahko. Skôr naopak. Každé vyrobené aktivít a projektov v tomto roku. – Tento druh pomoci ako zrno, akýkoľvek iná produkcia sa neobíde bez ich úpornej sekretariát realizujeme tretí rok. a únavnej celodennej driny. Kritériá sú stanovené pravidlami. Prvou oporou v tom tvrdom boji Ide hlavne o veľkosť a počet o existenciu boli kedysi poľno- členov združenia, aktivity v prehospodárske družstva, často aj došlom období, dĺžku pôsobenia. heslo V jednote je sila, dnes sú to To, čo nám je zvlášť dôležité, ich združenia, taktiež rôzna dávka dôvod prečo to vlastne robíme, je potreba, aby združenia realizovali porozumenia a podpory štátu. Jeden z tých prejavov podpory vlastný záujem. Najmä dnes, kea pomoci bolo i štvrtkové pod- ďže už zajtra treba byť konkuren-

Ako úponky viniča oči mi lipnú na úrode, úkosom pozerám, či by som ešte o kúsok svetla neobral tieto končiny. Z oselníka sa napijem vody voňajúcej otavou na úsvite, ktorý sa ako perlorodka otvára predo mnou.

cieschopní, nastupovať spolu na trhu, združovať sa za účelom zlacnenia výroby. Lebo, ak chceme onedlho byť a úspešne sa presadiť na európskom, dokonca i svetovom trhu, musíme byť konkurencieschopní... vyzdvihuje námestník pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo Slobodan Teofanov. Následne podčiarkuje, že sú uvedené akcie poľnohospodárom vhodnou príležitosťou stretnúť sa, poinformovať, vymeniť si poznatky o možnostiach úverovania, súbehoch, existujúcich od štátnej po lokálnu úroveň. Ak sa kedysi zvádzal boj o každé zrno, tak ho dnes vystriedal boj o každý dinár. Preto sa o najnovšie prostriedky uchádzali aj zeleninári aj vinári, aj roľníci aj dobytkári, aj asociácie i ovocinári, i stúpenci tradičnej, i zástancovia organic-

S pipíškami Sa roztancujem radosťou. Podperený svetlom, v potoku dobrej vôle okúpaný do pása v žite, do pása v rose sa brodím.

kej výroby. Následok – zasadačka číslo jeden pokrajinského zhromaždenia 7. augusta takmer praskala vo švíkoch. Kríza hlboká, záujem veľký. Povedané inak, každá podpora príde vhod. Na dnešok a zajtrajšok. ○

Z obsahu Vyčarené čaro Str. 3

Boj proti druhej generácii vijačky kukuričnej Str. 4 – 5

Tekvica z Japonska Str. 7

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOHOSPODÁRSTVO V EÚ

Záujem mladých ľudí o ekologické farmárstvo pripravila: Ľubica Sýkorová zdravej výžive, biopotravinách, ekologickom poľnohospodárstve sa rozpráva čoraz častejšie. Po mnohých potravinových škandáloch nielen u nás, ale aj po celom svete, ľudia sú pri výbere potravín opatrnejší. Za posledných desať rokov v Európe vzrástla produkcia biopotravín o viac než polovicu. Podľa informácií Európskej komisie pôda na pestovanie

úlohu. Nielenže prispievajú k pokrytiu spotrebného dopytu, ale majú aj pozitívny vplyv na rozvoj vidieka. Európska komisia sa práve preto chce v nasledujúcom období sústrediť na upevnenie dôvery v bioprodukty aj na prilákanie mladých farmárov do odvetvia. S týmto zámerom jej má pomôcť aj reformovaná Spoločná poľnohospodárska politika (SPP/CAP). Za jednu z hlavných priorít si talianske predsedníctvo stanovilo zjednodušenie pravidiel a pre-

biopotravín sa každý rok rozrastie o 500-tisíc hektárov. Komisia neustále hľadá cesty k rozšíreniu a zlepšeniu ekologického poľnohospodárstva v Európskej únii. Chce posilniť dôveru spotrebiteľov a odstrániť prekážky, ktoré bránia jeho rozvoju. Bioprodukty v Európskej únii nesmú obsahovať pesticídy, antibiotiká alebo geneticky modifikované organizmy. Rast ponuky spôsobil, že podobné výrobky sa objavili na trhoch. Únia prisudzuje ekologickým výrobkom dvojitú spoločenskú

pracovaný kontrolný systém. Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené rozhodnutím rady z 1. januára 2007. Podľa neho by napríklad Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016. Talianske predsedníctvo stanovilo ako svoju hlavnú prioritu v poľnohospodárskej oblasti posilnenie regulačného rámca organickej produkcie. Pridalo sa

tak k zámeru Európskej komisie vytvoriť jasné pravidlá a prepracovaný kontrolný systém. V nasledujúcich mesiacoch chcú európskej verejnosti vyslať odkaz, že poľnohospodárstvo a rybolov budú pri budovaní novej ekonomiky na kontinente kľúčové. Jedným z dôležitých prvkov rastu európskeho poľnohospodárstva má byť v nasledujúcom období organické farmárstvo, ktoré si Taliani zvolili ako prioritu svojho predsedníctva. Chcú sa zamerať najmä na pravidlá kontroly a dovozu a na boj proti podvodom. V Európe sa čoraz viac mladých ľudí chce zaoberať práve ekologickým farmárstvom. Ekologickí farmári sú už teraz v priemere mladší ako ich konvenční kolegovia. V roku 2010 u nich tvorili farmári do 55 rokov 61,3 % všetkých zamestnaných. V bežnom „neorganickom“ farmárstve to bolo 44,2 %. Čísla Eurostatu ukazujú nárast organickej produkcie o desiatky percent. V roku 2002 bolo v súlade s pravidlami ekologického poľnohospodárstva obhospodarovaných 5,7 milióna hektárov pôdy. V roku 2011 to už bolo 9,6 miliónov hektárov. Z celkovej európskej výmery pre pestovanie plodín je to však stále len 5 %. Producenti, ktorí požiadavky kvality spĺňajú, môžu svoje výrobky označiť spoločným európskym logom. Štatistika Európskej komisie uvádza, že už v roku 2010 bolo v únii 186-tisíc organických fariem. Hoci sa ich prevažná väčšina (83 %) nachádza v sta-

rých členských štátoch, Česká republika podobne ako dve pobaltské krajiny (Estónsko, Litva) a Slovensko sa v európskej dvadsaťsedmičke zaradili medzi lídrov tohto odvetvia. Prieskum Eurostatu ďalej odhalil, že sa Slovenská republika s asi 8 % poľnohospodársky využívanej plochy na ekologické farmárstvo radí na šieste miesto v Európskej únii. Ekologickému poľnohospodárstvu sa naopak nedarí v Bulharsku a Rumunsku. Na veľmi nízkej úrovni je aj naďalej živočíšna bioprodukcia, ktorá dosahuje sotva 1 % z európskeho celku. Pre členské štáty únie bude výzvou zvýšiť ponuku aj dopyt po bioproduktoch a zároveň na ne reagovať bez ohrozenia dôvery spotrebiteľov. Väčšina ministrov poľnohospodárstva uvítala zámer zjednodušiť pravidlá pre organickú výrobu. Predstavitelia niektorých krajín však pochybujú o tom, že sa má legislatíva zjednodušiť rušením výnimiek z platných pravidiel. Viacerí ministri sa zhodli, že tento krok je v rozpore so snahou priviesť do odvetvia nových producentov a protirečí aj posilňovaniu dôvery spotrebiteľov. Ekologická produkcia potravín je v úzkom súlade s cieľmi reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP/ CAP) na roky 2014 – 2020. Je to kombinácia tých najlepších environmentálnych postupov, vysokej úrovne biodiverzity, ochrany prírodných zdrojov a vysokých výrobných noriem založených na prírodných látkach a prirodzených postupoch. Únia sa novou SPP prihlásila k snahe o zelenšiu potravinársku produkciu. V strede tejto snahy môže podľa akčného plánu stáť organické farmárstvo, ktoré zabezpečuje trvalo udržateľnú produkciu a prispieva k ochrane životného prostredia. ○

16. 8. 2014 • 33 /4608/

POĽNOHOSPODÁRSTVO VO FOTOGRAFIÁCH PREDKOV

Vyčarené čaro

Oto Filip

nohé sa zabudlo, našťastie nie všetko. Časť toho, čo doba dala a vzala, priblížili historické, dobové fotografie, vystavené zaujímavým spôsobom na sobotňajšom Jarmoku umenia počas nedávnych Slávností. Škoda len, že sa ich mladí petrovskí zberatelia pri väčšine záberov nedostali aj k niektorým bližším údajom, ako je napríklad rok vzniku, dejisko, možno aj autor, alebo rodina, ktorá snímku poskytla... To nič, SNS sú zase o rok a treba dúfať, že zbierka bude stále väčšia. Krása starej, v konkrétnom prípade fotografie s poľnohospodárskymi námetmi je práve v tom, že

i dnes dokáže pripomenúť, priblížiť mnohé roztrúsené klenoty niekdajších zvykov, práce, obradov... Tým je zároveň nenápadnou chválou a tichou oslavou tej neľahkej minulosti, ktorú žili naši rodičia a starí rodičia a bola im zvlášť blízka a drahá. Inú totiž nemali, takže sa existujúcou brodili tak, ako mohli a vedeli. Mnohé z tých fotografických videní zachovali veľa z prvého očarenia, spomienok na detstvo, a preto ani dnes nestrácajú nič na svojej sile. Čerpať z minulosti možno rôznymi spôsobmi: aj poukazovaním na ťažký údel roľníka, aj povyšovaním nádhery prírody nad obraz starých miest, aj harmonickým zvážením zložiek a súvislostí niekdajšie-

ho života. Pritom tá minulosť ani nemusí byť dosť pochopená, úmerne citlivo opísaná, zobrazená a oslávená. Sú na tých snímkach zaujímaví najmä ľudia, roľníci, nositelia dávnych tradícií. Veď je pre dobu niekdajšiu toľko toho charakteristického, že človek často nevie ani kde začať, tobôž kde končiť. Pri takom bohatstve motívov, kde každý kút mal svoju podobu a tajomstvo, nemožno žiadnym zábe-

STAV DOBYTKÁRSKEJ VÝROBY V APV (3)

Výrazné trhové oscilácie O. Filip

šetky trhové pohyby, najmä výraznejšie oscilácie sa spravidla prejavujú aj v tom, ktoré odvetvie dobytkárstva napreduje alebo na strane druhej hapruje. Tak napríklad príliš vysoká variabilita cien, ako i stály rast výrobných nákladov v produkcii bravčového a slepačieho mäsa, tiež vo výrobe junčoviny spôsobujú väčší záujem o komerčné ovčiarstvo. Následkom toho je stúpajúci záujem farmárov o uvádzanie súčasných technologických opatrení v záujme čím rentabilnejšej výroby,

ako aj genetické šľachtenie stád uvádzaním produktívnejších plemien oviec. Samozrejme, v záujme rastu produkcie mäsa. Celkovo je štruktúra a veľkosť čried oviec vo Vojvodine dosť pestrá. Chov najväčšieho počtu oviec je spätý s krytím vlastných potrieb poľnohospodárskych a iných domácností, prípadne je len ich doplnkovou činnosťou. To vlastne znamená, že sú len v menšom počte prípadov stáda na to, aby sa dosiahol lepší hospodársky zisk a ovčiarstvo hlavnou činnosťou gazdovstva. Chov oviec je v prvom rade spätý s výrobou mäsa, najmä

jahňaciny, menej s produkovaním mlieka, ktoré najčastejšie končí v podobe syra alebo ho predávajú málopočetným mliekarniam, ktoré ho vykupujú. Z celkového počtu 1 616 220 oviec v Srbsku, vo Vojvodine, podľa posledných údajov Republikového štatistického ústavu, ich je 247 352 alebo o 3,2 percenta menej než v roku 2012. Z aspektu údajov a dejín maximálny počet oviec vo Vojvodine bol v roku 1955 – 686 000. V rokoch 2000 – 2005 sa ich počet pohyboval okolo 165 000, od roku 2006 do vlani ich každý rok bolo približne 250 000. Možno si to

III

rom tému nikdy úplne vyčerpať, ani podrobne zachytiť všetky námety a pohnútky. A aj fotilo sa kedysi dosť málo, spravidla vo chvíľach nevšedných. Je to azda prvý dôvod, prečo návraty do minulosti najčastejšie nezovšednejú, lebo nie sú ani také časté, ani natoľko dôkladné, ako tie pohyby súčasné. Tým sú azda aj vzácnejšie. Zvlášť keď sa objektívom úspešne vyčarí ich skutočné čaro. ○

vysvetliť aj tak, že ovčiarska produkcia predsa získava na význame. Takéto tendencie možno pozitívne zhodnotiť z aspektu stúpajúceho dopytu po jahňacom mase. Treba ale mať na zreteli i skutočnosť, že je aj tento druh výroby u nás dosť kolísavý. V Európe sa napríklad na obyvateľa vyrobí dvakrát viac tohto mäsa ako u nás. Podľa spotreby ovčieho a jahňacieho mäsa Írsko je na prvom mieste v Európskej únii s 26 kilogramami mäsa na obyvateľa. Vo Vojvodine je spotreba ovčieho a jahňacieho mäsa len 0,8 kilogramu na obyvateľa. Je to v každom prípade škoda: tak z aspektu možností rozvoja uvedeného odvetvia, ako aj z aspektu spôsobu a kvality nášho stravovania. ○ (V budúcom čísle: Chov ošípaných)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Boj proti druhej vijačky kukuričn

OCHRANA RASTLÍN

Pozor na škodcov repy cukrovej V v lete! (3)

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra MORA KELOVÁ Táto mora (srb. povrtna sovica) sa tiež občas premnožuje a zapríčiňuje vážne škody. Najviac škodí na zelenine, preto v niektorých jazykoch v jej názvoch je zelenina alebo niektorý druh zeleniny. Prezimuje v štádiu kukly v pôde. V strednej Európe má do roka dve generácie. Motýle prvej generácie sa vyskytujú v máji a júni a druhej v auguste. Motýle sa živia na kvitnúcich rastlinách a žijú 2 – 4 týždne. Samičky kladú vajíčka na spodnú stranu listov rôznych pestovaných a divorastúcich rastlín. Znášky mory kelovej majú tvar pyramídy, tým sa líšia od znášok iných môr a zvlášť mory kapustovej. Vajíčka sú nakladené do viac vrstiev (poschodí) – najčastejšie sú dve vrstvy, niekedy tri. Jedna samička nakladie okolo 800 vajíčok. EKOLÓGIA Druh a množstvo potravy majú tiež veľký vplyv na vývin a rozmnožovanie mory kelovej. Najrýchlejšie sa vyvíjajú a samičky nakladú najviac vajíčok vtedy, keď sa húsenice živia na rastlinách z čeľadí Composite a Chemopodiacae. ŠKODLIVOSŤ Larvy mory kelovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na

viac ako 420 rastlinných druhoch. Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňujú na zelenine: kapuste, reďkovke, rajčiaku, uhorkách, cibuli, mrkve, šaláte a zemiakoch. Škodia aj na poľných plodinách: cukrovej repe, slnečnici, kukurici, maku, tabaku a iných. Z času na čas spôsobujú škody aj na ovocných stromoch, tiež na viniči, malinách, ríbezliach, rôznych okrasných a liečivých rastlinách. Húsenice sa živia na listoch vo večerných hodinách a v noci, kým cez deň sa skrývajú na spodnej strane listov, zriedka v pôde. Húsenice poškodzujú rastliny rovnakým spôsobom ako húsenice mory kapustovej. Pri premnožení môžu zapríčiniť holožery. OCHRANA Prognóza výskytu a ochrana proti more kelovej sa robí rovnako ako proti more kapustovej. Regulácia početnosti mory kelovej by mala byť komplexná, zahŕňajúc agrotechnické, biologické a chemické metódy. Kvalitná letná alebo jesenná orba po zbere kapusty, hrachu alebo repy je základné agrotechnické opatrenie. Hlbokou orbou sa zničí až 80 % kukiel. Chemická regulácia sa najčastejšie vykonáva na repe cukrovej a kapuste. Prahom škodlivosti je jedna larva na rastlinu. Postrek sa realizuje pri výskyte mladých lariev (1 – 3 instary). ○ (Koniec)

ijačka kukuričná Ostrinia nubilalis (Lepidoptera: Pyralidae) je polyfág, ktorý sa môže úspešne vyvíjať na viac ako 240 druhoch kultúrnych a divorastúcich rastlín. Okrem kukurice, ktorá je z poľných plodín jej hlavnou hostiteľskou rastlinou, napáda aj konopu, proso, chmeľ, cirok a slnečnicu; zo zeleniny najviac poškodzuje papriku, napáda aj rajčiak, fazuľu, zeler a špargľu. Prvá generácia vijačky napáda kukuricu z riadnych termínov sejby, kým druhá generácia kukuricu z neskorých termínov sejby, najmä zo strniskovej. V týchto termínoch sa najčastejšie pestuje cukrová kukurica. Zo zeleniny najviac je napádaná paprika. FENOLÓGIA VIJAČKY KUKURIČNEJ VO VOJVODINE Vijačka kukuričná prezimuje v štádiu larvy v rastlinných zvyškoch, najmä kukurice, ale aj iných rastlín v pôde. Kuklenie prebieha na jar a prvé motýle v podmienkach Vojvodiny sa vyskytujú v polovici mája. Prvá generácia škodcu napáda porasty vysiate v skorých termínoch, v ktorých sú rastliny najväčšie a tým aj najatraktívnejšie pre samičky pri nakladaní vajíčok. Samičky kladú vajíčka prevažne na listy kukurice. Vyliahnuté larvy sa najprv živia na listoch a po niekoľkých dňoch sa vžierajú do stebla alebo šúľka. Vývoj larvy trvá 3 – 5 týždňov. Jedna časť populácie škodcu zostáva v štádiu larvy a prezimuje, kým druhá časť populácie sa zakuklí a dáva druhú generáciu. Motýle druhej generácie začínajú lietať začiatkom augusta a maximálny výskyt je v polovici augusta. V tom čase väčšina porastov je plne vyvinutá a začína sa sušiť. Takéto porasty kukurice sú menej atraktívne pre samičky, a preto kladú vajíčka na rastliny kukurice z neskorých termínov sejby, najmä na cukrovú kukuricu, ale aj na iné rastliny, v prvom rade

Larva vijačky kukuričnej v poškodenom plode papriky na papriku. Vajíčka kladú na listy, listové stopky a stonky papriky. Vyliahnuté larvy sa najprv živia na listoch vyhrýzaním nepravidelných drobných dierok a neskoršie sa vžierajú do stonky a plodu. Dorastené larvy prezimujú v rastlinných zvyškoch. ŠKODLIVOSŤ VIJAČKY KUKURIČNEJ NA KUKURICI A PAPRIKE Na kukurici húsenice vijačky kukuričnej poškodzujú listy, mladé metliny, blizny, vrch šúľkov a zrná. Poškodenia stebla od lariev zapríčiňuje jeho časté lámanie. Priamy žer zŕn je dôležitý zvlášť pri cukrovej kukurici, pretože poškodené a znečistené zrná znižujú kvalitu a trhovú hodnotu čerstvej a spracovanej kukurice. Húsenice napádajú aj stonky šúľka. Poškodenie stonky šúľka má okrem prívodu živín za následok odlomenie šúľka. Šúľok obyčajne spadne na zem, kde majú k nemu prístup hlodavce, huby a plesne, ktoré ho znehodnocujú. Nepriame škody sú spôsobené vplyvom hubových chorôb (Giberella zeae a Fusarium moniliforme), ktoré infikujú napadnuté rastliny na miestach, kde sú poškodené larvami škodcu. Tieto huby produkujú mykotoxíny, ktoré sú veľkým problémom, pretože sa prenášajú do potravinového reťazca.

16. 8. 2014 • 33 /4608/

generácii ej

POČASIE

16. 8. – 22. 8. 2014

Na paprike vijačka poškodzuje Z agrotechnických metód listy, stonku a najmä plody. Po- najvýznamnejšie opatrenie je škodenia listov papriky v podobe drvenie kukuričia a následmalých dierok, ktoré spôsobujú ne hlboká orba, ktorou sa mladé larvy vijačky kukuričnej, zaorávajú rastlinné zvyšky, Larva vijačky kukuričnej v poškodenej stonke papriky sú bezvýznamné z hľadiska škod- v ktorých larvy prezimujú. livosti. Po niekoľkých dňoch sa Týmto spôsobom sa zničí až 90 a pomocou vajíčkového parazitoi- termín ochrany môžeme zistiť larvy vhrýzajú do stonky a plodov % prezimujúcich lariev. Kvalitná du z rodu Trichogramma. Účinnosť rôznymi metódami signalizácie. rôznej veľkosti. Stonky poškodzujú hlboká orba na hĺbku 30 cm, bez prípravkov na báze baktérie B. Jedna z nich je signalizácia nálevyhrýzaním chodieb, čo zapríčiňuje zvyškov kukuričia na povrchu pôdy, thuringiensis je vysoká, ale varia- tu motýľov pomocou svetelných nedostatočný prísun živín a aj lá- prakticky úplne redukuje škodcu. bilná. Závisí od vonkajších faktorov lapačov. Spravidla optimálny manie stonky. Treba pripomenúť, Odporúča sa nepestovať papriku (teplota a UV žiarenie) a termínu termín postreku by mal byť v čase že oveľa menej sú napadnuté ston- po kukurici a ak je možné, papriku aplikácie. Ich použitie je často maximálneho výskytu motýľov ky ako plody. Do plodov prenikajú vysádzať čím ďalej od kukuričných nedostatočne efektívne. V opti- v lapačoch. Najspoľahlivejší spôv blízkosti stopky plodu. málnych podmienkach ich sob signalizácie ochrany proti Sú to drobné dierky, účinnosť môže byť taká vijačke kukuričnej je pozorovanie ktoré sú viditeľné len vysoká ako účinnosť py- výskytu vajíčok, lariev a listového vďaka trusu húseníc, rethroidov. Treba ich použiť poškodenia. Táto metóda pozoktorý zostáva v blízkosti na začiatku liahnutia lariev stáva z prezeraní 100 rastlín (na dierky. Húsenice sa živia vijačky kukuričnej, o nie- desiatich miestach po 10 rastlín) semenom a oplodím koľko dní skôr, ako by sme v trojdňových intervaloch od obvyžierajúc ho úplne až vykonali chemickú ochranu. javenia prvých motýľov, zhruba po pokožku. Napadnuté Biologická ochrana papriky od začiatku augusta. Jednorazová mladé plody opadávajú, pomocou vajíčkového pa- aplikácia by sa mala robiť v čase kým väčšie zostávajú na razitoidu Trichogramma je maximálneho výskytu vajíčok na rastline, výrazne sa spodlhodobo vysoko účinná a rastlinách papriky, ktoré je zhodné čiatku ničím nelíšia od porovnateľná s chemickou s objavením sa prvého poškodenia nenapadnutých. Až neochranou. Druhy z rodu listov mladými larvami škodcu. skôr mäknú a zahnívajú Motýle vijačky kukuričnej (samička a samček) Trichogramma parazitujú Toto poškodenie sa dá ľahšie vplyvom húb a baktérií, nielen vajíčka vijačky ku- pozorovať v poraste ako znášky ktoré prenikajú na poškodené časti polí, lebo druhá generácia motýľov kuričnej, ale aj mory bavlníkovej. vajíčok. plodu. Vnútro plodu je znehodno- preletuje na porasty papriky, na Významný je termín aplikácie, Na prvý postrek by sa mali tené trusom a stráca konzumnú ktorú samičky kladú vajíčka. Po- ktorú je potrebné uskutočniť na použiť insekticídy s ovicídno-larvihodnotu. Úroda semena tiež môže rasty papriky môžeme ochrániť, ak začiatku kladenia vajíčok samič- cídnym účinkom. Ak počet vajíčok byť značne znížená. Kvantitatívne v ich blízkosti zasejeme cukrovú kami vijačky kukuričnej v poras- a lariev v poraste aj ďalej narastá, a kvalitatívne škody môžu byť kukuricu v neskorých termínoch. te papriky. Stanovenie termínu postrek treba opakovať. Aplikáciu veľmi vážne. Často až viac ako Cukrová kukurica vo fáze kvitnu- sa zisťuje podľa náletu imág do treba robiť vo večerných hodinách 50 % plodov býva napadnutých. tia je atraktívnejšia pre samičky svetelných lapačov. a pri každej aplikácii je potrebné Podobné poškodenia zapríčiňujú vijačky kukuričnej ako paprika, Pri používaní chemických in- používať iný insekticíd. V Srbsku aj húsenice mory bavlníkovej. preto samičky budú klásť vajíčka sekticídov, ako aj biologických, nie je ani jeden prípravok regisna cukrovú kukuricu a porasty proti vijačke kukuričnej je veľmi trovaný na reguláciu tohto škodcu OCHRANA papriky budú menej napadnuté. dôležitý termín aplikácie. Insek- v paprike. V zahraničí sa využívajú Vijačku kukuričnú treba v prvom Biologická ochrana kukurice a ticídy treba použiť v čase, keď je insekticídy, ktoré sú registrované rade riešiť na kukurici, jej naj- papriky proti vijačke kukuričnej čo najviac vyliahnutých húseníc a proti tomuto škodcovi v kukurici. významnejšej hostiteľskej rastline. sa môže vykonávať postrekmi húsenice sa nachádzajú na liste Využívajú sa prípravky zo skupiny Využívajú sa agrotechnické, biolo- s prípravkami na báze baktérie alebo plode papriky, respektíve na pyretroidov a neonikotinoidov.○ gické a chemické spôsoby ochrany. Bacillus thuringiensis spp. kurstaki bliznách šúľka kukurice. Optimálny foto: J. Tancik

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

15˚ | 27˚

16˚ | 26˚

14˚ | 27˚

14˚ | 31˚

15˚ | 32˚

16˚ | 32˚

16˚ | 33˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Divoký kvet prérie v našich záhradách

Ľubica Sýkorová

nohí ani netušia, akú užitočnú rastlinku pestujú vo svojej záhrade. Echinacea purpurová (lat. Echinacea purpurea) je nenáročná, dlho kvitnúca rastlina, ktorá sa bežne nachádza v našich záhradách. Už dlhšiu dobu je vyhľadávaným prostriedkom, resp. liekom v období chrípkových ochorení, pretože posilňuje celkovú imunitu organizmu, zabíja vírusy a baktérie a zároveň redukuje alergie. Je často využívanou bylinou v homeopatickej liečbe. Echinacea pochádza zo Severnej Ameriky, kde jej účinky poznali už staré indiánske kmene. Využívali jej korienky na ošetrovanie nehojivých, často hnisavých rán, ako aj na rany spôsobené uštipnutím hadom. Zároveň ňou liečili kašeľ, bolesti v krku a zubov. V Európe sa rozšírila až v priebehu 20. storočia a ľudia ju poznajú ako liek zvyšujúci obranyschopnosť organizmu. Má viacero ľudových názvov, ako napríklad divoký kvet prérie, indiánska šiška alebo rudbekia. Latinský názov echinacey je odvodený od slova ehinos, čo v preklade znamená jež, pretože je pre ňu charakteristický šiškovitý tvar kvetu, ktorý obsahuje bodliny. PESTOVANIE Echinacea je trvalka, ktorá dorastá do výšky 1 – 1,2 m. Je medonosnou aj okrasnou rastlinou, ktorá patrí do čeľade astrovité (lat. Asteraceae). Pestujme ju zo semien, ktoré sadíme plytko do pareniska v priebehu marca – apríla. Semienka klíčia aj 6 týždňov. Malé rastlinky echinacey

presádzame na záhon v polovici mája do vlhkej, na humus bohatej pôdy obohatenej vápnikom, do sponu 45 x 20 cm. Semená môžeme vysievať aj priamo na záhon koncom apríla. Echinacey vyhovuje polotienisté alebo slnečné miesto. Z koreňa rastliny vyrastá prízemná ružica listov, z ktorej neskôr vyrastá stonka. Rastlinka echinacey má drsné, protistojné, striedavé, oválne kopijovité listy. Na konci stonky

40 °C. Koreň zbierame z troj- až štvorročných rastlín. Z rastliny echinacey zbierame aj listy, celé kvitnúce stonky a okvetné lístky.

vyrastá tmavoružový kvet, ktorý kvitne od júna do októbra. Z okrasných kvetín je práve echinacea jedna z mála dlho kvitnúcich rastlín. Samotný kvet pripomína svojimi bodlinami ježka, odtiaľ je odvodený jej názov. Hnedočierne semená echinacey sa tvoria na pichľavom kvetnom lôžku. Počas vegetačného obdobia môžeme rastlinu prihnojiť dobre vyzretým humusom. Nemá rada mráz, v chladnejších oblastiach je potrebné rastlinu na zimu prikryť čečinou. V našich zemepisných šírkach môžeme bez problémov pestovať všetky druhy echinaceí. Rastliny delíme na jar alebo na jeseň, keď sa zbierajú aj korene. Tie treba poriadne preprať vo vode, rozrezať a vysušiť v tieni pri teplote do

bí pri chronických chorobách vylučovacej sústavy a pohlavných orgánov. Napomáha pri liečbe žalúdočných vredov, gastritídy, hemoroidov, vredov, kŕčových žíl a všetkých rán, ktoré majú tendenciu zapáliť sa a hnisať. Celá rastlinka echinacey obsahuje flavonidy, deriváty polycetylénu a kyseliny kávovej, inulín, betain, pyrrolizidové alkaloidy, 7 % glukózy, 4 % fruktózy, trifytosteriny a polysacharid interferon a ďalšie látky. Posledne menovaný interferon sa používa ako účinná látka na liečbu nádorových ochorení všetkého druhu. Výskumom bolo zistené, že izolácia jednotlivých liečivých látok echinacey a ich následné samostatné užívanie nemá želaný efekt ako užívanie celej rastlin-

LIEČIVÉ ÚČINKY Echinacea je výborným obranným prostriedkom počas vlhkých a studených dní pred rôznymi vírusovými a chrípkovými ochoreniami. Podporuje liečbu ochorení dýchacích ciest, zápalov hrdla a hrtana, angíny; liečivo pôso-

ky echinacey a produktov z nej pripravených. Z echinacey pripravujeme najčastejšie čaj. Na prípravu čaju použijeme 1 kávovú lyžičku vysušenej echinaceovej zmesi, ktorú zalejeme 250 ml vriacej vody. Zmes necháme lúhovať asi 10 minút, a potom scedíme. Čaj pijeme pravidelne 1- – 3-krát denne, počas 3 týždňov. Efekt sa dostaví až po 2 týždňoch pravidelného užívania. Neodporúča sa dlhodobé užívanie echinaceového čaju, je vhodné urobiť po pravidelnom užívaní aj pravidelnú prestávku. Pri ochoreniach spojených so zápalom kĺbov je vhodné pripraviť tinktúru zo zmesi echinacey. Tinktúru pripravíme tak, že zmes rastliny naložíme do liehu v pomere 1 polievková lyžica zmesi na 1dl liehu. Takto pripravenú tinktúru necháme lúhovať v dobre uzavretej nádobe zhruba mesiac. Po odstátí tinktúru scedíme, najlepšie cez plátno. Pomocou pripravenej tinktúry si môžeme pripraviť aj ďalší produkt – masť. Do 90 g nesolenej bravčovej masti alebo lanolínu pridáme 10 g tinktúry a takto získame masť na rany, pooperačné jazvy, ekzémy, psoriázu, omrzliny alebo preležaniny. Natierame ňou postihnuté miesto niekoľkokrát denne v tenkej vrstve. Ak pripravíme z čerstvých kvetov echinacey šťavu, spôsobí v našom tele zvýšenú zrážanlivosť krvi. Pri prechladnutí sa echinacea najčastejšie podáva vo forme tinktúry (100 g čerstvého koreňa sa maceruje 7 dní v 500 ml 60 % etanolu), niekedy aj vo forme odvaru, čo sa ale javí ako menej účinné, pretože sušením sa účinnosť drogy znižuje. V prevencii sa užíva jedna čajová lyžička tinktúry denne, v čase nákazy možno dávku zvýšiť až na jednu čajovú lyžičku každé 3 hodiny. ○

16. 8. 2014 • 33 /4608/

Čo všetko môže ísť do umývačky riadu? Budete sa diviť! Nielen taniere, misky a príbor sa dajú umyť v umývačke riadu. Takto vyčistiť môžete aj plážové žabky, kefy na vlasy či záhradných pomocníkov. Flipflopy V lete ich milujeme a špiníme pieskom – plážové žabky, tzv. flipflopy. Jedno umytie v umývačke riadu v stojane na taniere bude však pre ne oživujúcou beauty kúrou. Záhradné náradie Lopatky, hrable a podobne... Po umytí v umývačke sa budú lesknúť ako nové! Pozor: neumývajte ich spolu s riadom!

Vedro na odpadky Malé vedierka na odpadky z kúpeľne, kancelárie alebo detskej izby môžete dať do spodného košíka umývačky. Dajte však pozor na to, aby sa sprchovacie rameno v umývačke mohlo voľne otáčať. Plastikové hračky Formičky, kýbliky, kačičky pri umytí v umývačke pri 60 stupňoch budú zase čisté a bez zárodkov či baktérií. Kefy na vlasy Sú z plastu? Ak áno, tak ich smiete dať aj do umývačky riadu – odstránia sa tam pekne zvyšky rôznych stylingových prípravkov. ○

Nie je len na vlasy 5 tipov, ako ešte skvele využiť šampón Po šampóne siahneme maximálne tak v kúpeľni pri umývaní vlasov. No on vám bude výborným pomocníkom aj inde!

... pri umývaní auta Hodí sa skvele ako čistič laku. Jednoducho pridajte do vody na umývanie zopár strekov šampónu. ... pri čistení topánok Fľaky zmiznú, ak topánky preleštíte vlažnou vodou s trochou šampónu. ... v práčke Nahradí jemný prací prostriedok na pranie vlny a okrem toho

Tekvica z Japonska H okkaido tekvička prišla k nám z Krajiny vychádzajúceho slnka. Dokonale sa aklimatizovala, je nenáročná, dobre sa skladuje a má neuveriteľne rôznorodé využitie. Je to neveľká, asi kilogramová tekvička cibuľovitého tvaru, s výraznou tmavooranžovou farbou šupky. Nezrelá je zelená, treba však počkať na vyfarbenie. Nemusí sa šúpať a použiť sa dá z nej všetko, aj vnútro so semienkami. Liečivé účinky Hokkaido je nielen chutná, ale aj zdravá. Podľa orientálnej medicíny je liečivá hlavne pre oblasť sleziny, slinivky brušnej a žalúdka. Je bohatá na karotén, z ktorého si telo vytvára vitamín A. O vysokom obsahu karoténu svedčí žiarivá farba celého plodu. Dužina obsahuje veľmi veľa draslíka a málo sodíka, čo má priaznivý účinok pri liečení kardiovaskulárnych ochorení.

Konzumácia tejto tekvice kladne ovplyvňuje stav pokožky, zraku, prostaty a pľúc. Má mimoriad-

ne vysoký obsah zinku, hlavne v semenách, preto okrem dužiny konzumujeme aj semená. Pre diabetikov je významný inzulín, ktorý má sladkú chuť a v tele pôsobí

aj ako vláknina. Tým zmenšuje ohrozenie tela rakovinou hrubého čreva.

Ako si ju dopestovať Podobne ako iné druhy tekvíc, aj tekvica Hokkaido potrebuje na dobrý rast veľa živín a slnečné stanovište. Najvhodnejšie je pred

VII

budú vlnené svetríky krásne voňať. ... proti špine na golieri Na fľaky na košeľovom golieri naneste šampón, nechajte chvíľu pôsobiť, a potom operte ako obyčajne. ... na okná bez šmúh Pridajte do vody na umývanie okien trochu šampónu a vyčistite ich potom tak ako vždy. Okná budú extra čisté! ○ (foto: z internetu)

výsadbou do pôdy primiešať kompost alebo maštaľný hnoj. Predpestované sadenice vysádzame na stanovište v druhej polovici mája, keď už nehrozia mrazíky, ktoré by ju mohli poškodiť. Sadíme ju na vzdialenosť najmenej 1,2 m, aby mala dostatok miesta na rast. Počas sezóny je veľmi dôležité výdatné zavlažovanie, ktoré podporuje tvorbu plodov. Zberať ju začíname koncom augusta. Využitie Tekvičku pred úpravou stačí umyť, rozkrojiť a lyžicou vybrať vnútornú vrstvu dužiny so semienkami. Túto časť môžeme buď hneď použiť alebo zamraziť. Ak sú semienka zrelé, odložíme si niekoľko na sadenie a zvyšok bežne upečieme ako pri iných tekviciach. Dužinu podľa potreby nakrájame na kúsky alebo nastrúhame a tiež buď hneď použijeme na varenie alebo odložíme do mrazničky. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Guláš Hokkaido Suroviny: stredne veľká tekvica, 5 zemiakov, 2 cibule, 3 strúčiky cesnaku, 3 rajčiaky, 3 papriky (môžeme nahradiť lečom z pohára), rasca, kocka zeleninového bujónu, lyžica horčice, mletá červená paprika, majorán, olej, soľ. Takto sa to podarí: Vo väčšom hrnci usmažíme na oleji nakrájanú cibuľu, cesnak, pridáme rascu a časť červenej papriky. Potom pridáme papriku nakrájanú na rezance, neskôr rajčiaky – najlepšie zbavené šupky. Nakoniec prisypeme na menšie kúsky nakrájané zemiaky a po chvíli tekvicu. Posolíme, pridáme zvyšnú červenú papriku, bujón a horčicu. Zalejeme 2 – 3 litrami vriacej vody. Keď sú zemiaky mäkké, posypeme majoránom a vypneme. Je to vegetariánsky guláš, osviežujúci najmä v lete. K nemu podávame čierny chlieb, zemiakové lokše, výnimočne zemiakové placky.

Hrnčekový koláč Hokkaido Suroviny: 2 vajcia, ¾ hrnčeka oleja, umelé sladidlo podľa chuti, 1 vanilínový cukor, 2 hrnčeky nahrubo nastrúhanej tekvice, citrónová šťava a trocha citrónovej kôry, 1 hrnček hladkej múky, 1 až 1,5 hrnčeka polohrubej múky, 1 hrnček mlieka, 1 kypriaci prášok, trocha kokosu, prípadne kakaa, oriešky, hrozienka.

Takto sa to podarí: Všetky ingrediencie zmiešame spolu v miske a vylejeme do vymastenej a múkou vysypanej formy na pečenie. Pečieme asi 30 minút pri vyššej teplote. Hotové ešte môžeme potrieť diabetickým lekvárom a posypať strúhaným kokosom, mletými orechmi alebo mandľami. Rýchly a chutný koláčik, so šľahačkou sa zmení na zákusok.

Pečené zemiaky s Hokkaido tekvicou Suroviny: stredne veľká tekvička, 1 kg zemiakov, cibuľa, čerstvé alebo sušené bylinky – bazalka, majorán, oregano, provensálska zmes a podobne, soľ, drvená rasca, olej. Takto sa to podarí: Umytú tekvicu zbavíme semienok a nakrájame na menšie kúsky,

podobne nakrájame aj očistené zemiaky. Cibuľu nakrájame na polmesiačiky. Všetko v miske zmiešame, osolíme, okoreníme bylinkami a nasypeme do nádoby na pečenie, ktorú sme vytreli olejom. Pečieme v dobre vyhriatej rúre asi pol hodiny. Podávame so šalátom z čerstvej zeleniny s acidofilným mliekom.

Pečené kura špikované cesnakom Suroviny: 2 kusy kuracích pŕs s kosťou a kožou, 2 kusy kuracích stehien s kosťou a kožou, soľ podľa chuti, plátky slaniny podľa potreby, 100 g masla, 2 veľké strúčiky cesnaku, vody podľa potreby, 600 g zemiakov, 1 stredne veľká cibuľa, 1 zväzok petržlenovej vňate. Takto sa to podarí: Cesnak pokrájame na kúsky. Ostrým nožom urobíme do mäsa otvory a vsunie-

me kúsky cesnaku. Na dno pekáča dáme plátky masla a prilejeme trochu vody. Na maslo položíme osolené a cesnakom našpikované kuracie prsia a stehná, ktoré predtým husto obalíme tenkými plátkami slaniny. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 stupňov C, najprv prikryté alobalom asi 45 minút, potom odstránime alobal a pečieme pri teplote 210 stupňov ešte asi 15 minút, kým slaninka nebude pečená pekne do červena

a do chrumkava. Kým sa kura pečie, dáme do osolenej vody variť oškriabané celé zemiaky. Uvarené zemiaky scedíme a necháme dobre odkvapkať. Na rozohriatom masle urestujeme pokrájanú cibuľu, pridáme posekanú petržlenovú vňať. V tejto zmesi asi 10 minút poopekáme zemiaky za opatrného miešania a obracania, aby sa pekne obalili maslom a petržlenovo-cibuľovou zmesou. (foto: z internetu) Výber: E. Šranková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 374 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Slovenská vojvodinská literatúra má budúcnosť OÁZA KRÁSNEHO SLOVA V HLOŽIANSKEJ OÁZE

a východisko sa dá potom rozkrývať do široko spektrálnejších rozmerov, mieni Miron Pukan. Podľa slov Marty Součkovej, tvorivé dielne pre autorov v rámci literárnych súťaží na Slovensku sa ukázali ako zmysluplný projekt. Značný počet účastníkov neskôr nielen publikuje časopisecky, ale debutujú aj knižne. – Osobne si myslím, že autori, ktorí súťažia, by potrebovali spätnú väzbu. Uprednostňujem súťaže, kde sa koná rozborový seminár alebo kde existujú tvorivé dielne... Diplom poteší, ale sa autori nedokážu posúvať tak ako keď majú hodnotenia, priamu reakciu porotcu a najmä ak ide o živé stretnutie... Organizátor i prednášatelia jednoznačne vyjadrili nádej, že seminár zažije. Ako povedala Zdenka Valentová-Belićová, chcú zabezpečiť budúci rozvoj slovenskej vojvodinskej literatúry cez pestovanie dorastu prostredníctvom seminárov a dielní. Zároveň zostalo pouvažovať nad trvaním seminára, spôsoboch voľby účastníkov, prednášateľov, ale aj prostredia. Kým Martin Prebudila pracuje na zborníku odmenených prác troch ročníkov literárnej súťaže Čo dokáže pekné

Účastníčky Seminára kreatívneho písania

Andrea Speváková

obre je chcieť, ešte lepšie aj vedieť. Nie každému pero v ruke sedí, nie každému je ľahké... Ako podporiť tých, čo s perom trampoty nemajú, premýšľali členovia Komisie pre literárnu tvorbu a predsedníčka Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Zdenka Valentová-Belićová. V organizácii Výboru pre kultúru NRSNM, a za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí od 8. do 10. augusta v Turisticko-rekreačnom komplexe Oáza v Hložanoch prebiehal 1. Seminár kreatívneho písania. Podnetné prostredie a skvelí odborníci, prof. PhDr. Marta Součková, PhD., PhDr. Miron Pukan, PhD., a Martin Prebudila, spisovateľ a redaktor programu v slovenskej reči Rádia Nový Sad k ďalšej tvorbe inšpirovali 12 účastníčok, nádejných autoriek z Báčskeho Petrovca, Nového Sadu, Selenče, Lugu, Hložian a Kysáča. Seminár nadväzuje na Literárnu súťaž žiakov základných a stredných škôl Čo dokáže pekné slovo. Kreatívne písanie však zaujalo aj skúsenej• KULTÚRA •

Kreatívne chvíle

šie autorky. V každom prípade priaznivý ohlas svedčí o tom, že slovenská vojvodinská literatúra má budúcnosť. Treba ju iba správne nasmerovať. Kým účastníčky ocenili komunikáciu, nové skúsenosti, techniky písania a idey, lektori zdôraznili najmä dôležitosť priamej spätnej väzby a seminár vidia ako svojráznu predprípravu mladých literátok, ktorým pri tejto príležitosti predložili bohatú škálu možností a prístupov k autorskému písaniu. – Najdôležitejšie je, aby autor, literát, ktorý sa bude usilovať o to, aby tematizoval svet, preňho blízky a vnútorne bytostný, vedel, že takéto prístupy sú možné a legitímne. Skôr je to

Momentky zo seminára v Hložanoch

ponuka palety možností, akým spôsobom pristúpiť k autorskému písaniu ako autor textu. Je to veľmi dôležité, lebo ten impulz

slovo, koordinátorka projektu Svetluša Hlaváčová by rada videla zborník prác seminárov kreatívneho písania.

33 /4608/ 16. 8. 2014

Kultúra KU 110. VÝROČIU DIVADLA V KULPÍNE – S HERCOM MICHALOM VIDOM

Najlepší pocit v role otčima... Katarína Gažová

o Neskoršie vás angažovali Slančíkovej Timravy Strídža spod a bola to taká celospolková činnosť. Možno sa už na to zabudlo, do predstavení, ktoré režíroval hája. Bola to prvá predloha, ktorá pomienky na dosky, ktoré ale bol som činný aj vo folklóre, Michal Babiak? sa hrala v Kulpíne, vtedy v réžii svet znamenajú, sú stále živé zaujímala ma vždy hudba, a tak – V rámci KUS Zvolen režisérsku divadelného nadšenca Jána Vau Michala Visa to pospolu štafetu od J. Kopčoka prebral lentíka. Rozhodol som sa pre du-Mikiho, dlhovšetko skĺbilo Michal Babiak. On ma tiež po- kratšiu hodinovú podobu divaročného herca a v mojom diva- zval ako herca do divadiel, ktoré delného prejavu, lebo pôvodne známeho hudobdelnom preja- robil v rámci spolku. Vtedy som toto divadlo trvalo viac ako tri honíka z Kulpína. ve. Pán učiteľ hral v predstavení Otčim, bola to diny. Bol to môj režisérsky debut. Divadlu sa začal Kopčok režíro- hlavná mužská rola, potom sme Z pozície herca, a tentoraz v role venovať v základval aj hru Ferdo robili Ťapákovcov, Nevestu hôľ režiséra, som dal hercom voľnosť nej škole v Kulpídetektívom a a ďalšie divadlá. Vtedy sme už v prejave a divadlo bolo urobené ne a pokračoval ako organizá- začali účinkovať na divadelných v takom tradičnom duchu, bez hlavne v rámci tor predstave- prehliadkach. Prostredníctvom moderných prvkov. svojej činnosti nia si vyberal Miška Babiaka som sa ako herec o Ktorá rola z kulpínskeho v KUS Zvolen. Rad hercov. Texty dostal aj do petrovského divadla, javiska vám najviac utkvela rokov bol hercom divadelných kde som hrával až desať rokov. v pamäti? v Petrovci a ako predlôh sa Tam som spolupracoval hlavne – Je to rola otčima v divadelspomína, angavtedy zadova- s Ľubom Majerom, ale aj s režisér- nom predstavení Otčim. Miško žovaný bol aj na Herec Michal Vida žovali hlavne mi zo Slovenska, ako bol Matúš Babiak toto divadlo postavil na divadelných dozo Slovenska. Oľha a ďalší. Hrával som aj v novo- malej scéne, čo bolo podľa mňa skách v Novom Sade, Kovačici. o Boli ste vtedy angažovaný sadskom Šafáriku, tiež v Kovačici, dobre, lebo sme my herci boli O všetkom tom sme si s ním po- aj v mládežníckej organizácii? vtedy tam ešte pôsobil Máško, na istej úrovni s divákmi. Takým hovorili z príležitosti 110. výročia – Áno, keď sa rozprúdila čin- takže hrával a nacvičoval som spôsobom sme mali blízky kondivadla v Kulpíne. nosť Zvolena, začala aktívne divadlá v rôznych prostrediach. takt s obecenstvom a mohli sme o Kde boli začiatky vášho pracovať aj kulpínska mládež. o Ku storočnici divadla v Kul- v hereckom prejave vyťažiť maxiherectva v Kulpíne? Bol som vtedy – Bolo to ešte v nižších roční- angažovaný koch základnej školy v Kulpíne, v práci predkeď ma učiteľky, hlavne Alžbeta sedníctva mláPucovská a Zdenka Mitićová, deže a aktívne angažovali do takých kratších som sa zapádivadelných predstavení. Robili jal do činnosti sme kratšie divadelné scénky spolku, okolo z príležitosti rôznych osláv na- k to ré h o s a šej školy. Spomínam si, že som všetko krútilo, hral v divadielku Soľ nad zlato. takže som bol Neskoršie sa v divadelníctve po- angažovaný kračovalo vo vyšších ročníkoch, na viacerých kde s nami aktívne pracoval učiteľ aktivitách. RoJán Kopčok-Učo. Potom sme už bili sme vtedy my žiaci boli angažovaní v dlhších s Učom také divadielkach, ktoré trvali aj takú dlhšie príležihodinu. Pamätám si na pred- tostné divastavenie v réžii J. Kopčoka pod delné scénky, názvom Keď miznú biele krvinky. k t o r é b o l i Neskoršie som hrával divadlá prispôsobev rámci činnosti KUS Zvolen. né koncepcii Bolo to predstavenie Tri vrecia programu, do zemiakov, kde boli spojené tri ktorého boli Strídža spod hája – režisérsky debut Michala Vidu pripravený scénky do jedného celku. Ďalej z a r a d e n é . k storočnici kulpínskeho divadla si spomínam na Emilovu Göllne- Spomínam si rovu Uličku, čo bolo už vážnejšie na divadelné pásma, ktoré mali píne ste sa vyskúšali v role mum. Túto rolu otčima som sám divadlo, v ktorom som hral. Vtedy takú náročnejšiu muzikálovú režiséra. osobne najviac prežíval a azda vlastne v KUS Zvolen nejestvo- formu a ktoré sme s učiteľom – V roku 2004, keď sme oslavo- preto mi sama rola takpovediac vala osobitná divadelná sekcia, Kopčokom robili ako spomien- vali storočnicu divadla v Kulpíne, ľahla. ale členovia spolku aj tancovali, ky na sťahovanie Slovákov na som sa podujal obnoviť divaspievali, recitovali, hrali divadlo Dolnú zem. delnú predlohu autorky Boženy Foto: autorka a archív M.V.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

DIVADELNO-FILMÁRSKY TÝŽDEŇ PRE NAJMENŠÍCH

Šašoviny pred kamerou Monika Necpálová

omôž šašovi osušiť všetky šašovské šaty, pomôž šašovi osušiť všetky šašovské šaty, pomôž šašovi osuš... Opakujú malí herci rad radom. A hoci sa im jazýčky sem-tam dopletú, to je v našom prípade len prínosom. Vari šašo nemá byť smiešny, veselý, zábavný?! Petrovských škôlkarov i školákov by ste nalíčených a v kostýme šaša možno ani nespoznali. Ale ak sa k vám pritrafí toľké šťastie, že si pozriete Predstavenie sa skúšalo na veľkom záznam z kamery, uve- javisku v Slovenskom vojvodinskom ríte, aké skvelé minidi- divadle vadielko sú schopní pripraviť aj tí najmenší za päť žili aj mikroskop. Ak máte teraz dopoludní. To sa občas, uznaj- chrobáka v hlave a pýtate sa, te, pousmejúc sa, nepodarí ani kedy už len filmári využijú mikroskop, podotkneme, že detský veľkým hercom. Združenie vychovávateľov Voj- workshop spojil dve umenia – vodiny pod vedením predsedníč- divadlo a film. Z pochopiteľných ky Boženy Levárskej pripravilo dôvodov, na počiatku bolo dipre deti týždeň v štýle „škola vadlo. A tomu ešte predchádzali kreativity hrou“. „Cieľom projek- dopoludnia hereckej prípravy i tu je obohatenie voľného času strihania kostýmov – práve tu detí, zoznámenie sa s novými obsahmi, témami a pomôckami. Stavia na kamarátení a komu- FILIP HERČEK Z PIVNICE nikácii v slovenskom jazyku, čím sa obohacuje slovník našich najmenších.“ Hlavným zámerom štvrtého ročníka projektu Spoznávajme a objavujme svet s využitím digitálnych pomôcok Elena Hložanová a interaktívnej tabule je technika ilip Herček, ktorý čoskoro bude v kontexte s dramatickou výchoôsmakom v pivnickej Základnej vou. Projekt vznikol s finančnou škole 15. októbra, tak ako v mipodporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obce Báč- nulých rokoch, aj v školskom roku sky Petrovec. Deťom v Báčskom 2013/2014 bol úspešným žiakom Petrovci prináša zoznámenie sa a k tomu sa zúčastnil na mnohých s prácou s technickými pomôc- súťažiach. Na obecných bol až zo štykami, ako sú napríklad kamera a mikrofón. Detské inštrumenty roch predmetov: matematiky, sú o čosi jednoduchšie a trochu chémie, slovenčiny a fyziky. Na farebnejšie, ako tie, ktoré vy- všetkých obsadil prvé miesto. užíva filmársky priemysel, ale Na obvodných súťažiach bol zo deti si mohli vyskúšať, ako sa slovenčiny a obsadil prvé miesto, točí krátky film. Dokonca vyu- z fyziky obsadil druhé miesto,

deti pozorovali pod mikroskopom štruktúru textílií. Za pár dní sa takmer tridsiatke detí podarilo v priestoroch Knižnice Štefana Homolu, kde sa tábor kreativity stretával, vytvoriť krátke divadelné predstavenie o tom, ako sa dva tucty šašov pokúšali rozosmiať smutnú princeznú. V posledný deň si výsledok ich usilovnej práce mohli

Deti pracovali aj s digitálnymi pomôckami

pozrieť aj rodičia. Budúci filmári, herci, fachmani sa v týchto chvíľach už doma hrdia diplomami. Hoci sa podobný denný tábor organizoval aj po minulé roky,

Príkladný žiak

• KULTÚRA •

tentoraz prekvapil rodičov aj deti svojou kontinuitou – téma „Šašo“ spájala všetky dni. Nadväznosť hereckých cvičení, divadelných príprav a oboznamovania sa s pomôckami použiteľnými vo filmárskej brandži bola zrejmá už od prvého dňa a oplatilo sa nevynechať ani jeden deň. Ostáva veriť, že malí šašovia budú motiváciou pre všetkých, ktorí

a zúčastnil sa aj na súťažiach z matematiky a chémie. Bol aj na republikovej súťaži z fyziky a slovenčiny. Jeho profesorom matematiky je Ján Hemela, profesorom fyziky M i ro s l av-J u ra j Béla, profesorkou slovenčiny Vesna Kámaňová a profesorkou chémie Dušanka Ćurković. Vo všetkom ho podporuje a za každý úspech odmení

môžu pomôcť k príprave podobných podujatí. Rozvoj kreativity je jednou z jedinečných príležitostí, ako podnietiť individualitu u detí. jeho triedna profesorka Mária Činčuráková. Filip bol tiež účastníkom matematickej súťaže Misliša 2014 a obsadil druhé miesto. Zúčastnil sa v školskom matematickom turnaji v Belehrade, keď škola obsadila tretie miesto a Filip ako jednotlivec druhé miesto. Účinkoval na literárnom súbehu Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. K tomu Filip rád tancuje a je členom folklórneho súboru Ratolesť SKUS Pivnica. Relaxuje sa hrami na počítači. Majú z neho radosť tak v škole, ako i v rodine.

33 /4608/ 16. 8. 2014

Kultúra ĎALŠÍ ZÁJAZD PAZOVSKÝCH TANEČNÍKOV

Klasy na festivale Jánošíkov dukát Anna Lešťanová

a 16. ročníku Medzinárodného festivalu slovenského folklóru v Českej republike

Folklórny súbor Klasy pôsobiaci pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Pazovskí ochotníci sa na Jánošíkov dukát dostali na pozvanie Vlastimila Fabišíka, riaditeľa fes-

Spoločná fotografia zo zájazdu v Česku

Jánošíkov dukát v Rožnove pod Radhoštem sa v dňoch 1. až 3. augusta zúčastnil staropazovský

tivalu, ktorý si skvelý výkon tohto renomovaného súboru pozrel vlani na Detve.

Vystúpenie na námestí

Podľa slov vedúceho zájazdu Vladislava Popa FS Klasy bol hosťom Jánošíkovho dukátu v rámci zahraničných súborov, kde vystúpili aj ochotnícke súbory z Maďarska, Rumunska a Chorvátska. Klasy boli jediným predstaviteľom zo Srbska a na festivale ukázali, že si pekne udržujú slovenské tradície. Počas trojdňového trvania festivalu členovia pazovského súboru vystupovali každý deň

BAŽALIČKA PRVÝKRÁT NA SLOVENSKU

Bratislavský hrad je top! Monika Necpálová

alí kulpínski folkloristi zo súboru Bažalička si ešte stále spomínajú na úspešné účinkovanie na Medzinárodnom detskom folklórnom festivale v Bratislave. Ako vidia detské oči svoju, v mnohých prípadoch prvú cestu za hranice vôbec a čím im učarovalo hlavné mesto Slovenska? Daniela Šimová: – V Bratislave som bola už niekoľkokrát, ale teraz sa mi veľmi páčilo, lebo sme boli všelikde. Boli sme aj na Bratislavskom hrade. Najviac sa mi páčilo defilé, cho-

www.hl.rs

dili sme ulicami Starého mesta, zastavovali sa a tancovali. Vždy sa okolo nás zhŕklo veľa ľudí.

Informačno-politický týždenník

Nada Čuturilo: – Bola som na Slovensku prvýkrát a najviac sa mi páčil hrad. Vozili sme sa na vláčiku Prešporáčiku. Po každom vystúpení nám ľudia tlieskali, a to bolo veľmi pekné. Nataša Králiková: – Najviac sa mi páčilo, že sme vystupovali v defilé. Spoznali sme veľa kamarátov. Najviac sme sa kamarátili s deťmi z Turecka. Na festivale

a prezentovali krásu pesničky, tanca a muziky. Na tomto umeleckom zájazde sa Klasy predstavili choreografiami Zlatka Rumana a slovenský ľudový orchester pod vedením Vladislava Forgáča na festivale mal tiež osobitné body. Ako uviedol náš spolubesedník, 37-člennému pazovského súboru sa tentoraz najviac páčil areál dreveného mestečka. Pre hostí a vedúcich súborov starostka mesta Rožnov pod Radhoštem Markéta Blinková usporiadala slávnostné prijatie, na ktorom sa zúčastnili aj Pazovčania. Aj z tejto cesty si Klasy domov priniesli veľa pekných zážitkov. Foto: Ivor Domoni-Lakatoš

sme sa učili aj spoločnú pesničku. Ešte by som na podobný zájazd išla, najradšej do Bratislavy. Mali sme veľa vystúpení a zakaždým sme vystupovali na inom mieste. Lucia Babiaková: – S Bažaličkou to bol môj prvý zájazd. Najväčší zážitok mám z hradu. Našli sme si aj veľa kamarátov. Tancovalo sa dobre, ale mohli sme byť ešte lepší. Ľuďom sa to ale páčilo. Andrej Zelenák: – V Bratislave sa mi najviac páčil hrad a reštaurácia na moste. Dobre sa bývalo v hoteli. Mám nových kamarátov z Bulharska. Pekne bolo sledovať folklór z iných krajín – najkrajšie tancovali Turci. A zaujímavé boli aj piesne slovenských súborov. Sergej Šimo: – Bratislava je veľmi pekné mesto. Najlepší je hrad. Do Bratislavy by som sa ešte určite vrátil. Celý festival bol pre nás zážitok. Veľmi sme sa skamarátili s deťmi z Turecka. Mohli by sme tam ísť aj vystupovať. • KULTÚRA •

ĎALŠÍ KURZ PRE ŽIAKOV NA SLOVENSKU

Vedomosti spojené s pôžitkom Marína Horvátová

spešní žiaci, ako i tí túžiaci po nových zážitkoch, z našich slovenských miest – Kovačice, Padiny, Starej Pazovy, Pivnice a Petrovca – odcestovali v nedeľu 3. augusta spolu s predsedníčkou Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlanou Zolňanovou a profesorkou angličtiny kovačického Gymnázia Mihajla Pupina Marínou Holíkovou do Modry-Harmónie na bilingválny letný Bilingválna škola slovenských reálií a anglického jazyka kurz slovenských Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského z Bratislavy za finančnej podpory reálií a anglické- Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR od 3. do 8. augusta v Modre v Harmónii uspoho jazyka. Účast- riadal Bilingválnu školu slovenských reálií a anglického jazyka. Na podujatí sa zúčastnili žiaci níci tu hlavne mali stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským z Ukrajiny, z Maďarska a zo Srbska. Žiakom hodinové výučby, bol ponúknutý bohatý program vzdelávania v slovenskom a anglickom jazyku, prezentované tak zo slovenčiny, boli slovenské reálie, uskutočnila sa návšteva observatória neďaleko Modry, návšteva kaštieľa ako i z angličti- v Dolnej Krupej a námestia v Trnave. ny. Spoznávali Gymnazisti z Kovačice a Báčskeho Petrovca, ako aj ocenení žiaci z republikovej súťaže zo tiež nové miesta slovenského jazyka pre stredné školy zo Starej Pazovy, Báčskeho Petrovca, Pivnice a Kovačice na exkurziách ocenili podujatie ako zaujímavé, pútavé a veku primerané. Projekt podporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Úrad pre Slovákov v slovenských mestách Trnava, žijúcich v zahraničí. NRSNM Dolná Krupá, na-

MOMS BIELE BLATO

Aj v lete sa činia Jarmila Hromčíková

ieloblatskí matičiari sú aj v letnom období aktívni a usilovne pracujú. V júli sa folkloristi zúčastnili na festivale zvykov a obyčají v Aradáči a futbalisti matičného turnaja v malom futbale v Kysáči. Začiatok augusta je poznačený spoluprácou s materskou krajinou – Slovenskom. Tak v dňoch 1. a 2. augusta Bieloblatčania pobudli v dedinke na Slovensku, Príbelciach, ktorá v prvý augustový víkend oslavovala 770. výročie od prvej písomnej zmienky. Keďže od roku 2005 obec Príbelce má podpísanú zmluvu o spolupráci s Miestnym spoločenstvom Biele Blato, Ing. Tibor Čierny, starosta Príbeliec, na oslavy tohto významného a úctyhodného jubilea pozval hostí z Bieleho Blata. Bieloblatčania prijali pozvania a radi sa zúčastnili osláv. Bieloblatskú delegáciu tvorili predseda Rady Miestneho spoločenstva • KULTÚRA •

Miroslav Markuš s manželkou, tajomník MS Zoltán Barna a predsedníčka MOMS Jarmila Hromčíková. Zúčastnili

vystala ani účasť na slávnostných službách Božích v miestnom kostole. Boli na prezentáciách kníh, výstavách obrazov, ukážkach tvorivých dielní, sledovali vystúpenie detí z materskej školy, vystúpenie folklórneho súboru, koncert ľudovej hudby. Veľkolepé oslavy boli korunované ľudovou veselicou. Po tomto je nepochybné,

Delegácia z Bieleho Blata s hostiteľmi v Príbelciach po službách Božích sa tu mnohých podujatí – pozreli si ukážky výcviku Dobrovoľného hasičského spolku, súťaže a hry pre deti a mládež, futbalový zápas. Ne-

že sa len s krásnymi dojmami vrátili zo Slovenska. Po návrate ihneď pozvali starostu obce Príbelce T. Čierneho do Bieleho

vštívili aj AGO – hvezdáreň atď. Trnava, mesto na západnom Slovensku v Podunajskej nížine, je známa i podľa mnohých kultúrnych, historických a univerzitných stredísk a pamiatok, ako sú: Arcibiskupský palác, Historické centrum, Mestská stará budova, Kultúrny dom Trnava a pod. V Dolnej Krupej si obzreli kaštieľ Dolná Krupá, ktorý funguje ako hudobné múzeum. Z týchto všetkých exkurzií, ktoré našim mladým ľuďom naplánovali domáci, všetci majú pekné dojmy. Mnoho toho videli, počuli a čo je najdôležitejšie, aj nové poznatky získali. Domov prišli oddýchnutí a nasmiati. No a nakoniec veľká vďaka patrí Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, že odmenených žiakov na republikových súťažiach aj tohto roku odmenili pobytom na Slovensku, a umožnili aj iným záujemcom odcestovať, aj všetkým hostiteľom na Slovensku za pekné ubytovanie a za pekný program. Vďaka patrí i profesorom Petrovi Gergelovi a Kataríne Havlíčkovej, ako i profesorke a profesorovi z anglického jazyka, lebo nám všetci oni spríjemnili pobyt v letnej škole a zároveň nás aj naučili. Foto: z archívu NRSNM

Blata. Najmä od 28. do 31. augusta sa tu uskutoční spoločné stretnutie predstaviteľov obcí, s ktorými Biele Blato má podpísanú dohodu o spolupráci; všetko v rámci projektu 7. Stretnutie staviteľov medzinárodného mosta spolupráce. Pri tejto príležitosti Miestne spoločenstvo Biele Blato zorganizuje spoločné stretnutia delegácií z Bulharska, Maďarska a zo Slovenska, na ktorých sa bude rokovať o ďalších krokoch realizovania podpísaných dohôd. Okrem spomenutého v druhú augustovú sobotu bieloblatskí matičiari mali príležitosť pozrieť si kultúrny program pozostávajúci z ľudových piesní, tancov a zvykov v podaní ochotníkov zo Slovenska. Najmä na návšteve v Aradáči pobudol FS Dudváh z Križovian nad Dudváhom, ktorý tam vystúpil v piatok. Folkloristi zo Slovenska boli ochotní prísť do Bieleho Blata v sobotu 9. augusta a potešiť svojich hostiteľov svojím programom. Bieloblatské obecenstvo sa im za príjemne strávený večer odvďačilo dlhým a silným potleskom a vedenie MOMS si s nimi posedelo pri večeri a rozhovore. Foto: z archívu J. H.

33 /4608/ 16. 8. 2014

Kultúra VÝSTAVA OBRAZOV ANNY BABIAKOVEJ

Fantázia na motúzku

Monika Necpálová

lbko... jeden jeho koniec vedie k pramienkom vlasov ochrankyne výtvarníctva. Druhý koniec stáča sa na plátne a vytvára podivuhodné obrazce. Tá pani, čo si ju podmanili motúžteky, pridáva im farebný nádych. Jeden vedľa druhého ukladá ich do obrazu spoločne s drievkami, stebielkami. Ornamentom v textilnej, povrázkovej, konopnej kompozícii neodolá azda nikto, kto vstúpi do svetlého priestoru galérie PEGAS v Báčskom Petrovci. Samostatnú výstavu umelkyne Anny Babiakovej tu otvorili 1. augusta počas Slovenských národných slávností. Na vernisáži prítomným tvorbu autorky priblížil výtvarník Pavel Čáni. Anna Babiaková síce pochádza z Báčskeho Petrovca a žije v Kulpíne, no v Petrovci dosiaľ výstavu nemala. Ako výtvarná pedagogička pôsobila v Padine, neskôr na vysunutých oddeleniach kovačickej strednej školy. Niekoľko rokov pôsobila v Pivnici a Hložanoch. Jej angažovanie na poli blaha umenia si dodnes pamätajú v Dome kultúry Michala Babinku. Za sebou má niekoľko kolektívnych výstav v Rakovici, Mladenovci, Novom Sade, Smedereve, Pančeve, Kulpíne, Hložanoch, Pivnici, Báčskom Petrovci i Bratislave. Za svoju prácu získala početné uznania. „Ako organizátorku ma teší, že sa Anna Babiaková mohla pred-

staviť v Petrovci. Výstava je pre návštevníkov stále k dispozícii. Pozostáva z približne tridsiatky diel – olejomalieb, akvarelov a aplikácií,“ uvádza Anna Boldocká-Ilićová, majiteľka galérie. Galéria pracuje od roku 2011, ale nie tak dávno sa presídlila do nových priestorov. „Usilujeme sa spojiť tu Slovákov zo všetkých slovenských osád. Na prvej reprezentačnej výstave sme predstavili autorov z 13 slovenských dedín. Olejomaľby mali vtedy príznačnú tému našej slovenskej dediny,“ spomína na začiatok kurátorskej činnosti Ivana Ilićová a dodáva: „Toto prostredie potrebuje výstavy. Našťastie, sú už bežnou súčasťou Slovenských národných slávností či Dní Petrovca.“ Podľa slov Anny Boldockej-Ilićovej, žiaľ, v iných obdobiach návštevníkov nieto. Ohlásiť sa zvyknú len hostia zo zahraničia, ktorí majú záujem aj o kúpu obrazov. Aplikácie Anny Babiakovej sú zamerané na konope. „Keď prišli Slováci z územia Slovenska na Dolnú zem, tak pestovali konope. Z nich tkali, hriali sa vďaka nim, obohacovali zem,“ vysvetľuje výtvarníčka, ktorá skončila štúdium v odbore výtvarnej výchovy v Belehrade, a pokračuje: „V kulpínskom kaštieli sme mali raz jeden výtvarný tábor zameraný na konope. Na moje prekvapenie pri výtvarnej práci sme z nich zužit-

kovali všetko. Z konôp sme si spravili konopný papier, klky, motúz. Dokonca aj stonky z ko- Výtvarníčka Anna Babiaková – priateľka svojej n ô p s m e tvorby spracovali a aplikovali do diela úžitkového prechádzajú prírodou, nemôžu ísť so zavretými očami, naopak, umenia.“ Anna Babiaková dokáže použiť nech si všímajú kvety, halúzky... konope na plátne tak, aby zdo- Tie možno hravo uplatniť v tvorbe konalila tvar, ktorý si predstavila. a skrášliť nimi priestor. Kúsok z diJeden obraz pripravuje približne zajnérskych odporúčaní? Napríklad dva – tri dni práve preto, že plátno aplikácia z tmavého dreva vynikne je opracované olejomaľbou a na ňu na bielom pozadí. Príroda je večný radca umelcov. nadväzuje ešte ďalšia myšlienka. Najväčšiu inšpiráciu pociťuje v Anna Babiaková ju počúva na slovo. priestore, kde žije. Zachytáva v Neprotirečí jej. Nastavuje líce, aby dielach tvary, ktoré ju v ten deň ju sama príroda bozkala, otlačila pečať do jej duše. Anne potom upútajú. Kto si váži prírodu, váži si aj člo- už stačí málo, potiahnuť motúzik veka. Vo veľkom kolobehu roč- fantázie a prichytiť ho na plátno. ných období Anna Babiaková z Ono je zrkadlom prírody, človeka prírody nič neodhodí. „Aj z dosák v nej i celého národa, ktorý zelená na kúrenie na zimu som vybrala rovina živí. také, ktoré boli pekné, a pripravila som z nich kompozíciu,“ poodhaľuje, ako sa dostáva Autorkou textu O spolupráci slovanských k zaujímavým materiádejateľov v Slavistike uverejnenom v Hlase lom, s ktorými pracuje. Keďže pracova- ľudu číslo 32 na str. 36 je Andrea Lomenová la v škole, musela a nie Aneta Lomenová. Ospravedlňujeme ovládať všetky tech- sa našim nádejným spolupracovníčkam za niky. Žiakom vždy neúmyselnú chybu. R. zdôrazňovala, že keď

Na ujasnenie

PIVNICKÁ RATOLESŤ NA FOLKLÓRNYCH SLÁVNOSTIACH V DULOVCIACH. Úspešný Detský folklórny súbor Ratolesť Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Pivnica v dňoch 25. – 28. júla pobudol na Slovensku. Ako víťazi Detského folklórneho festivalu Zlatá brána 2013 v Kysáči získala pivnická Ratolesť právo účasti na 18. Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach v Dulovciach, kde reprezentovali našu krajinu spolu s DFS Govličky z Aradáča. Ponúkame vám fotozábery z vystúpenia pivnickej Ratolesti v Dulovciach, ktoré nám poskytlo vedenie spolku z ich fotoarchívu. k. g.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

O Slávnostiach po Slávnostiach... Viera Benková

tak Slávnosti sú za nami. Iste si mnohí z nás, ako každý rok, tak i tohto roku, kladú otázky: či sú nám takéto Slávnosti potrebné, či ich netreba organizovať každý druhý rok, či ich netreba striedať a presťahovať z Petrovca, aby všetky naše slovenské prostredia pocítili ich krásu ako celonárodného sviatku Slovákov v Srbsku. No mnoho toho by si návštevníci, ale aj organizátori priali. Avšak nezabúdajme, Slávnosti sú naším jediným národnostným sviatkom a keďže vznikli v Petrovci, nechajme ich v náručí matky, ktorá ich priviedla na svet. Ak sa z roka na rok tu organizujú, a sídli tu aj naša Matica, a má už dlhoročné skúsenosti, tak to nemeňme. Skúsenosti z minulosti hovoria, že keď sa také dačo udeje, vždy potom daný sviatok zanikne alebo stratí na význame. Iste by sa aj Kovačičania zle cítili, keby sme im slávnu a vo svete chýrečnú insitu odobrali a premiestnili inam; teda keby si ju podávali z roka na rok iné prostredia. Taká možnosť vlastne jestvuje ako putovná výstava, ale napr. Pamätný dom Martina Jonáša by sa asi nemohol premiestniť. Avšak poďme si povedať, čo bolo na tohtoročných Slávnostiach zaujímavé a povšimnutiahodné. Po prvé naši susedia Kulpínčania sa iste vyčerpali oslavami zaradom – najprv boli Dni Kulpína, po dvoch týždňoch Predslávnosťové dni a po nich o týždeň bežali už Slávnosti. Myslíme, že sa takto vyčerpávajú sily a opakujú programy a výdavky... Spolok petrovských žien dobre urobil, že svoju výstavu Petrovskje fodroške zrealizoval v predstihu. Hostia zo zahraničia aspoň mali príležitosť túto výstavu vidieť bez tlačenice niekoľko dní skôr. Problém sa vyskytol po otvorení výstavy Zlaté remeslá v stánkoch na Ul. XIV. VÚSB, ktoré mali, as• KULTÚRA •

poň si myslíme, byť otvorené počas Slávností od rána do večera. Mnohí z hostí sa ta vybrali, ale našli zavreté dvere a nemohli si tu kúpiť darčeky. Ak sú Slávnosti zahlásené na l., 2., 3. augusta,

Slávností? A práve, keď sa dobre rozhľadíme, väčšinou sú to mladší ľudia, ktorí vystupujú alebo pripravujú programy. Ba čo viac, nielen pri otvorených dverách v cirkvi, ale aj na gala-

Vitajte na SNS tak v tomto období by všade v Petrovci, najmä v obchodoch a v turistických stánkoch, minimarketoch, súkromných stánkoch so suvenírmi a darčekmi mal otvárací čas byť prispôsobený týmto sviatkom. Ako to, že v pohostinstve to vedia a darí sa im takto aj zarobiť... A keď spomíname zárobok, pochváľme Turistickú organizáciu Petrovca, ktorá má zaevidovaných ľudí, ktorí ponúkajú svoje súkromné izby, i celé priestory sťa ubytovacie bunky. Takto sa hostia mohli bez problémov ubytovať v Petrovci a nehľadať ubytovanie na okolí... Vždy sa hovorilo, že kde sú mladí ľudia, že sa nezúčastňujú v programoch a v organizácii

programe a detskom programe nositelia boli práve mladí ľudia. Keď spomíname SNS 2014, veľkým slovom S zostane zapísané, že naši jubilanti vo vstupnom programe l. augusta boli šikovne spomenutí v scenári, ktorý podpísala Annamária Boldocká-Grbićová, ktorá vyhrala súbeh Národnostnej rady. Program bol na výške. A aj Stretnutie študujúcej mládeže v Báčskej Palanke bolo výnimočné. Bolo by iste zaujímavé zistiť, koľko máme napr. od roku 2000 vyštudovaných mladých ľudí a kde sa tieto kádre uplatnili!? Je to bohatstvo, o ktorom snili už naši predkovia a zakladatelia SNS, ale i naša Matica v historickom roku 1919,

keď sa zrodili aj Slávnosti, ale i iné naše organizácie a ustanovizne, bez ktorých by sme dnes neboli tým, čím sme, kultúrne a vyspelé spoločenstvo. A ako vždy, mnohí sú nespokojní, chceli by to a ono. Ale Matica a najmä organizačný výbor či Národnostná rada, vynakladajú skutočne veľké úsilie, aby Slávnosti boli vždy tým, čím majú byť a prečo sa organizujú každý rok – prezentovať to najlepšie, v čom sme najlepší... A veru toho nie je ani tak málo, hoci sme ako národnosť veľmi nepočetní! Len keby tie peniaze boli, veď z roka na rok ich je stále menej a priam je obdivuhodné ako dobrovoľníci a ľudia dobrej vôle, na čele s Maticou a cirkvou, pravda, i Petrovcom vcelku pomáhajú nezištne každé Slávnosti. Ináč k dôstojnosti a slávnosti tohto nášho sviatku prispel aj deň posvätenia kríža na evanjelickom chráme Božom v Petrovci a umelecky náročné organové koncerty. Slávnosť sa konala niekoľko dní pred oficiálnym otvorením a bola pravým vstupným sviatkom do SNS 2014. I iné sprievodné podujatia boli veľmi primerané a obsahovo náročné a veru mali i hodne návštevníkov. O športe a športovcoch iste niekto iný vyhodnotí, oni sú vždy to, čo sa od nich očakáva – na úrovni... A aby sa nám nestalo to, čo tohto roku, že sa galakoncert konal v tme a pri sviečkach. Organizačný výbor na čele s predsedom Zhromaždenia obce by mal mať poruke pri výpadku elektrického prúdu náhradný agregát! (Vlastne agregát jestvuje, ale na nedajbože sa nemyslelo...) Nakoniec niekto povie, že sme nespomenuli napr. sobotný jarmok, krásne výstavy alebo i stretnutie učiteľov, novinárov, udeľovanie cien Národnostnou radou a pod. Ja však navrhujem programy o niečo skrátiť, príspevky vopred vytlačiť, aby na Slávnostiach ľudia mali viac času pre seba a svojich rodákov, známych, priateľov, spolupracovníkov a aby sa práve na Slávnostiach zo srdca porozprávali; také puto je dôležitejšie ako iste dobré, ale veľmi nahustené programy. Foto: A.Francistyová

33 /4608/ 16. 8. 2014

Kultúra POHĽADY KRAJANOV

Vojvodina pod lupou dobrocitu Monika Necpálová

podarí organizátorom skĺbiť počas niekoľkých dní, je naozaj výnimočaprieč oblakmi, čo plávajú né.“ Skutočne, my sa k jeho názoru, ako belasé ostrovy po nebi, ako inak, prikláňame – týmto letia myšlienky. A videnia. sú vojvodinskí Slováci jedineční Pozorný človek – divák, ak tak široko-ďaleko v celom zahraničí. možno označiť pozorovateľa SloZáujem Slovákov spoza srbvenských národných slávností, ských hraníc bol tohto roku na iste pobadá, že Vojvodina je plná Slávnostiach dokonca odmenený. slovenského citu. Akejsi drsnejšej Márii Kataríne Hrkľovej, prednehy, nehy príznačnej pre sloven- sedníčke občianskeho združenia ské gény. Divokejšej, opantanej Dotyk ľudskosti z Komárna, sa horúčavou spájajúcou sa so šírou dostalo veľkého uznania – Matirovinou Balkánu. Slovák si brata ca slovenská v Srbsku jej udelila spozná na míle. Tak aj iní krajania, čestné členstvo. „Budem veľmi a veru bolo ich tu počas posled- osobná, pretože chodím na Sloných dní neúrekom, môžu tlmočiť venské národné slávnosti od roku svoje postrehy. A porovnania. 1995. Dúfam, že tieto jedinečné Mnohí z nich sa totiž vo svojich oslavy prežijú všetky zlé i dobré domovských krajinách brodia po- časy na radosť domácich aj nás, dobnými zarastenými riečiskami ktorí prichádzame.“ Hlavným ťaa čistia vodné toky slovenskosti. húňom aj v jej prípade sú ľudia Zájdime, obrazne, na kus reči – od organizátorov, cez účinkujúdo Rumunska. Prvý podpredseda cich tanečníkov či divadelníkov. „Osobitne ma vždy zaujíma vystúpenie detí, pretože v nich je budúcnosť slovenských komunít vo svete,“ dodáva. Pražanka Martina Ryšavá z Českej republiky navštívila tohto roku Srbsko po prvý raz. Pochopiteľne, Slovenské národné slávnosti ju prekvapili. „Je to nádherný zážitok. Vojvodinskí Slováci majú veľmi zaujímavú históriu, ale aj súčasný každoNa Kalemegdane aj predstaviteľka krajanov denný život. Sú z Ukrajiny Valeria Balanko (vpredu) súdržní a majú Demokratického zväzu Slovákov plány do budúcnosti.“ Zaujal ju a Čechov v Rumunsku Pavel Hlás- aj galaprogram o písanom slove, nik má k Slovenským národným ako opisuje, „bolo to veľmi milé slávnostiam (však cez ne vidieť aj zamyslenie v inom poňatí, bolo to vojvodinského Slováka) hlboký pohladenie duše, prednáška“. Nuž, obdiv: „Obdivuhodné je množstvo slovo, a to vojvodinské slovenské podujatí, ktoré sa počas Slávností na druhú, má veľa podôb. konajú. Človek ani zďaleka nestíha Dní slovenského zahraničia všetko vidieť, pretože to, čo sa tu v Srbsku sa zúčastnila aj ich vlaňaj-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Krajanská zostava počas Dní slovenského zahraničia v Novom Sade

šia organizátorka Valeria Balanko, predsedníčka Spoločnosti Slovákov Ľudovíta Štúra v Zakarpatsku. Dni slovenského zahraničia, ako výnimočná akcia Svetového združenia Slovákov v zahraničí, sú veľmi dobrou príležitosťou pre Slovákov žijúcich v zahraničí, aby sa mohli spoznávať. Po vlaňajšej Ukrajine možno konštatovať, že nielenže sa navzájom vidíme a porovnávame, ale hlavne učíme sa jedni od druhých. „Tunajší Slováci sa snažia, aby slovenčina vo Vojvodine nezanikla. My na Ukrajine žijeme ako všetci Slováci – tolerantne. Podľa mňa nie je veľký rozdiel medzi Slovákmi vo Vojvodine a na Ukrajine,“ hodnotí Valeria Balanko a pokračuje: „Čo by sme od vojvodinských Slovákov mohli odkukať, to je lepšie postavenie vzdelania a školstva. Dôslednejšie si zachovávajú aj kultúru.“ Na východe Ukrajiny panuje teraz nejednoduchá politická situácia, zveruje sa nám zástupkyňa z Užhorodu a spomína, že majú čo robiť, aby dohnali vojvodinských Slovákov v precíznosti udržiavania slovenskej kultúry. „Pomáhajú nám vyslaní učitelia zo Slovenska, ale máme aj slovenskú školu. Žiaci sa slovenský jazyk učia v slovenských obciach a Užhorode.“ Jazyk sa však vyučuje na Ukrajine aj vďaka domácim slovenským pedagógom. Je azda niečo hlavnejšie, aby sa materin-

ská reč nielen zachovala, ale aj obohacovala a kvitla do krásy? Spätosť Slovákov žijúcich za hranicami Slovenska je priam dokonalou schémou empatie, vzájomného pochopenia a porozumenia – Slováci na Slovensku sa s podobnými problémami, aké trápia neraz krajanské obyvateľstvo, nemajú šancu stretnúť. O to viac, sú si bratmi – krajanmi Slováci, ktorí žijú na sever od Tatier, či na juh od Dunaja. Aj tu však vidieť diametrálne odlišné prípady, pokiaľ sa na mapu pozeráme ako na celok. Európski Slováci, a obzvlášť tá vzácna početná skupinka dolnozemská, žijú v podobných geopolitických podmienkach, v historickom kontexte sa ich určité míľniky dejín dotýkali rovnakým spôsobom a boli priamymi svedkami niekoľkých migrácií. V súčasnom svete zápasia, jedni menej, iní viac, s prežitím – slovenskej identity. V niektorých krajinách strednej Európy, paradoxne v tých, čo sú k pravlasti – teda k územiu dnešného Slovenska – najbližšie, boria sa najviac s tým, ako zachovať v krajinách nasiaknutých inakšou kultúrou svoje slovenské plamienky. Slovenský duch tam stále kráča po zemi, no jeho telo naozaj je už pomaly priezračné. Dolnozemský duch odoláva... zatiaľ... jeho kroky počuť... slovenský hlas snáď bude počuť dlho tiež... • KULTÚRA •

Z dobovej tlače

ĎALŠIA VÝSTAVA O PRVEJ SVETOVEJ VOJNE

Obraz ako odkaz Oto Filip

en dva dni po ukončení výstavy Srbsko vo Veľkej vojne, prebiehajúcej vo veľkej galérii Domu Vojska Srbska v Belehrade, začalo

sa ďalšie podujatie s podobnou tematikou: Prvý deň Veľkej vojny. Prebiehalo od 28. júla do polovice augusta pred umeleckým pavilónom Cvijety Zuzorićovej na belehradskom Kalemegdane, koncepčne

a priestorovo inak ladené než výstava v Dome Vojska. Kým tá prvá priniesla, vlastne umožnila širší, úhrnný pohľad na roky vojnovej kataklizmy 1914 – 1918, aj to prostredníctvom celého radu vtedajších exponátov: vojenských rovnošiat, zbraní, listov, fotografií, zástav, vyznamenaní..., usporiadatelia tej na Kalemegdane – Múzeum obetí genocídy a autori Nenad Antonijević i Veljko Đurić Mišina – sa v prvom rade opierali Obrana Belehradu o podklady z múzeí: obetí genocídy, vojenského a historického, ale aj o tie z internetu. Cieľ je zjavný: najprv textom, následne aj fotografiami, mapami a novinovými ilustráciami ozrejmiť tragické a pohnuté prvé dni vojny na sklonku júla 2014. V záujme toho

autori fotkami a inými spôsobmi približujú stanoviská, názory a skutky oboch znepriatelených strán. Tak, že je každé z pätnástich panneau osobitným tematickým a dokumentárnym celkom. Zároveň spôsobom, ako v úvahách a spomienkach náv-

števníka zachovať základný odkaz ťažkých dejinných chvíľ: že ten, kto sa z ich neponaučí, bude odsúdený zažiť ich znovu. A pravdepodobne zaplatiť za to oveľa vyššiu cenu. Veď nie náhodou sa vraví, že (aj) dejiny sú učiteľkou života.

V STARÝCH BÁNOVCIACH UKONČENÁ REGATA RIEK 2014

Neopakovateľné zážitky na vode Anna Lešťanová

uristická organizácia Obce Stará Pazova po druhýkrát zorganizovala veľké turistické podujatie Regatu riek – riečny ekologický karneval. Tohtoročná trasa bola náročná – trvala 13 dní a účastníci preplavili zo 500 kilometrov. Plavili sa Dunajom cez Đerdapský priesmyk do Kladova a späť. Generálnym patrónom Regaty riek 2014 bola Obec Stará Pazova a do tohto veľkého podujatia sa zapojilo ešte 14 miest a obcí, ktoré boli svojráznymi spoluorganizátormi regaty. Účastníci regaty zo Starých Bánoviec štartovali 27. júla a do tejto podunajskej osady v Staropazovskej obci sa úspešne vrátili v piatok 8. augusta. Na dlhej trase ich sprevádzalo príliš nepriaznivé počasie. Nebolo dňa, aby nepršalo a nedul silný, priam nebezpečný vietor. Predsa sa účastníci tohto adrenalínového podujatia do Starých Bánoviec vrátili s úsmevmi na tvárach a čokoládovou farbou tela. Hneď po pristátí prezradili, že na vode zvíťazila smelosť a veľké priateľstvo. Počas 13 dní plavby absolvovali zaujímavé turistické • KULTÚRA •

obsahy, lebo riečny ekologický karneval Regata riek 2014 ich voviedol do najkrajšej plaviacej destinácie Srbska – do Đerdapského priesmyku – najväčšieho nacionálneho parku v krajine. Prvoradým cieľom usporadúvania tejto regaty je prezentácia a afirmácia nautickej turistiky. O veľkom význame tohto podujatia v záverečnom ceremoniáli hovoril Účastníci regaty plní dojmov Dragoljub Trifunović, námestník predsedu Obce Stará dárskej komore Srbska. Tam boli aj Pazova. Prízvukoval, že jedným zo stra- Dragana Zorićová-Stanojkovićová, tegických cieľov aktuálneho obecného riaditeľka Turistickej organizácie Obce vedenia je rozvoj turistiky a ochrana Stará Pazova, a Saša Tabanović, výkonný organizátor regaty. Ako uviedli na životného prostredia. Na veliteľskej lodi Istar sa nachádzalo piatkovej minislávnosti, na tohtoročnej vedenie regaty v čele s Đorđom Rado- regate bolo 123 účastníkov s 38 člnmi vanovićom, lodným kapitánom regaty, a inými športovými plavidlami, kým ináč predsedom skupiny pre nautické kompletnú trať vzhľadom na silný hospodárstvo a turistiku v Hospo- vietor a veľké vlny preplavilo 23 člnov.

V záverečnej časti programu, na ktorom sa zúčastnili aj tamojšie členky združenia s osobitným výstavným stanom, účastníkom regaty, predovšetkým veľkým milovníkom Dunaja, udelili ďakovné listiny a medaily. Vyhlásili aj najveselšieho a najstaršieho účastníka tohtoročného riečneho ekologického karnevalu, tiež najkrajšiu dámu a najmladšieho účastníka.

33 /4608/ 16. 8. 2014

Kultúra • Oznamy

POĎAKOVANIE

53. SNS podporili početní sponzori, donátori, ľudia dobrej vôle, za čo im patrí nesmierna vďaka tak organizátorov, ako aj návštevníkov tohtoročných SNS, lebo bez ich ochoty a pomocnej ruky by oslava nášho sviatku – našich Slávností – nebola možná.

53. SNS pomohli usporiadať:

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko, Belehrad Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, Nový Sad Pokrajinský sekretariát pre vedu a technologický rozvoj, Nový Sad Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, Nový Sad

Generálny sponzor:

MARBO product, člen Pepsico skupiny, Belehrad

Zlatý sponzor:

Československý ústav zahraniční, Bratislava

Sponzori SNS 2014: BLOCKX, DOO, Báčsky Petrovec PUT-INVEST, DOO, Nový Sad Obec BÁČSKA PALANKA AGROHEMIKA, DOO, Báčsky Petrovec Nectar, DOO, Báčska Palanka Stavebná firma SÝKORA, Báčsky Petrovec VKP PROGRES, Báčsky Petrovec ESOTOUR, DOO, Báčsky Petrovec Autoservis TRIAŠKA, Báčsky Petrovec ANGUS, DOO, Báčsky Petrovec PHARM-ADVICE, DOO, Báčsky Petrovec BUSINESS PARK, DOO, Báčsky Petrovec Spoločnosť AGROPLOD, Hložany URAM SYSTEM, DOO, Hložany ZOTOVIĆ PROFIL, DOO, Báčsky Petrovec ZLATNO ZRNO OZZ, Hložany H&C INSO, DOO, Báčska Palanka ZTR MUZA, rodiny Kneževićovej Mäsiarstvo HAŠKA GiM, Kulpín

HANSMAN, DOO, Báčsky Petrovec Módne štúdio KRINOLINA, Hložany INOKS-BRAVARIJA, DOO, Báčsky Petrovec Mäsiarstvo BUDÍK, Báčsky Petrovec MALA MLEKARA, DOO, Silbaš SIRELA, DOO, Maglić Cosmetic shop MAJA, Báčsky Petrovec ZDRAVO ORGANIC, DOO, Selenča AB PROGRAM, DOO, Báčsky Petrovec SZTR MARTIN, Báčsky Petrovec Pekáreň Anteho LEKAJA, Báčsky Petrovec STR SVETLANA, Báčsky Petrovec RKS-KOMPOZITI, DOO, Čelarevo MOMS Stará Pazova ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec Aqua Therm Invest, DOO, Báčsky Petrovec Butik JEN, Báčsky Petrovec STR KATARÍNA, Báčsky Petrovec

Anna Slavková, Báčsky Petrovec Pálenica Čáni, Báčsky Petrovec Pálenica Opavský, Báčsky Petrovec Michal Spevák, Báčsky Petrovec MIX TRADE, DOO, Kulpín CHLIPEC, DOO, Báčsky Petrovec Zeleninár Ján Pavlov-Huci, Báčsky Petrovec Rodina Zajacová, Báčsky Petrovec SZR PARK, Báčsky Petrovec Mliekareň MARINKOVIĆ, Kulpín Pekáreň RENATA, Báčsky Petrovec Pekáreň MINJA, Báčsky Petrovec Zlatníctvo LANE, Báčsky Petrovec MS Konfekcia, Báčsky Petrovec Miroslav Miháľ, Nový Sad Jaroslav Rybovič, Báčsky Petrovec Kvetinárstvo FLORIA, Báčsky Petrovec

Mediálni sponzori: NVU Hlas ľudu TV Petrovec RTV Vojvodina Rádio Petrovec Petrovské noviny

Vďační organizátori

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

MILOVNÍCI KNÍH, za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania:

Nie hrať na husle, na klavír..., ale hrať na husliach, na klavíri Anna Horvátová

loveso hrať v spisovnej slovenčine má veľa významov. Až na výnimky ho používame v tej správnej podobe. V spoločenských hrách a v športe je nevyhnutné, a tu zaznieva takto: hrať karty, hrať šach, ale aj hrať v karty, hrať v šachy – a obe sú spisovné. Aj hrať o peniaze, hrať tenis alebo aj hrať v športke – čiže robiť stávky. Hrať je aj predvádzať dramatické, filmové dielo a pod. alebo pôsobiť ako herec: hrať divadlo, hrať vo filme. Nie sú nám neznáme ani tieto spojenia: oči, svaly mu hrajú; v očiach mu hrajú slzy – ligocú sa, na tvári mu hrá úsmev. Často však možno počuť aj nárečové vety: „Hrám na husle.“ a „Hrajem na husle.“ Tu sa slovo hrať aj chybne viaže, aj chybne časuje. V spisovnej slovenčine sloveso hrať v prítomnom čase má tieto tvary: hrám, hráš, hrá, hráme, hráte, hrajú, podobne ako pri slovesách dám, dáš... alebo volám, voláš. Nástroj sa v spisovnej slovenčine pri všetkých slovesách vyjadruje predložkou „na“ so 6. pádom. Tak nepovieme „písať na stroj“, „písať na počítač“, ale iba písať na stroji,

písať na počítači. Nie je správne však ani „hrať na husle“, „hrať na klavír“, ale hrať na husliach, hrať na klavíri. Iný prípad je, keď chceme vyjadriť predvádzanie hudobného diela, vtedy tu netreba veľa uvažovať, jednoducho povieme: hrať valčík. Byť prvým, viesť označujeme tiež slovesom hrať, a to takto – hrať prím; na hudobnom poli je to prvý, najdôležitejší nástroj v orchestri – prvé husle, alebo v prenesenom význame hrať prím znamená – mať hlavné slovo, rozhodujúcu úlohu. Keď už sme si posvietili na sloveso hrať, uvediem tu aj takéto spojenia súvisiace s ním, nám veľmi dobre známe a čo je najdôležitejšie, aj spisovné: hrať niekomu do karát – nahrávať; hrať s otvorenými kartami – byť otvorený; hrať dvojakú hru – byť vypočítavý, neúprimný; hrať veľkú, významnú úlohu – byť dôležitý; hrať vysokú hru – mať ďalekosiahle alebo riskantné zámery; tu niečo nehrá – niečo nie je v poriadku; hrať veľkého pána – vystupovať ako pán; hrať všetkými farbami má tieto významy – pestrieť sa a striedavo blednúť a červenať sa.

POĎAKOVANIE

Poďakúvam sa ponajprv bývalým žiakom 8. b triedy ZŠ Jána Čajaka, ktorým som bol triednym, ale aj žiakom 8. a a 8. c triedy za úctu a pozornosť, ktorú mi prejavili pri príležitosti 35. výročia ukončenia základnej školy v Petrovci. Milan Vereš

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 a 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@ hl.rs alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. V organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova v piatok 8. augusta zahrané bolo ďalšie detské divadelné predstavenie v rámci Pazovského kultúrneho leta 2014. Na nádvorí divadelnej sály najmladší obyvatelia mesta si mohli pozrieť divadielko Princezná kvetín (Princeza cveća). Detské pazovské leto sa končí 22. augusta predstavením Predstavte si, deti (Zamislite deco). a. lš.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/

DROBNÉ OZNAMY

47-20-840

PREDÁVAM starší dom v Báčskom Petrovci, v blízkosti centra, v Ul. októbrovej revolúcie č. 8. Veľkosť pozemku je 25 árov; kontaktový telefón: 781-748; 063/727-40-72. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00. DÁM DO PRENÁJMU dom v Petrovci; tel. č.: 063/711-39-46.

• KULTÚRA • OZNAMY •

1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din.; 2. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din.; 3. Elena Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.; 4. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din.

021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs 33 /4608/

16. 8. 2014

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 11. augusta 2014 uplynulo desať smutných rokov, čo nás navždy opustil náš ocko

JÁNOVI KRIVÁKOVI 1959 – 2014 z Petrovca

od susedovcov

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovanú dcéru a sestru

MARTIN ĎARMOTSKÝ

DANIELU CHRŤANOVÚ

10. 12. 1928 – 11. 8. 2004 – 2014 z Kanady rodom z Petrovca

1993 – 2006 – 2014

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. Preto si na jeho lásku, dobrotu a starostlivosť vždy spomínajú manželka Zuzana a dcéra Anka

SMUTNÁ SPOMIENKA A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Cestou života mala si s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Spomienky na Teba svetelný sú nám zdroj, a kým sa nám v časnosti roky míňajú, veríme, že vo večnosti anjeli s Tebou bývajú. Mama, ocko a brat Andrej

SMUTNÁ SPOMIENKA na

DANIELU CHRŤANOVÚ 1993 – 2006 – 2014

ALŽBETA HRIEŠIKOVÁ

JÁNOVI KRIVÁKOVI 1959 – 2014 z Petrovca

od brata Pavla s rodinou

ROZLÚČKA s našou spolužiačkou, ktorá zomrela v Kanade 22. júla 2014

PAVEL HRIEŠIK

rod. Bartková 18. 6. 1957 7. 4. 1956 – 15. 7. 2014 – 18. 8. 2004 z Kovačice Život, ktorý je daný, krátky je, ale spomienky sú večné. Tichú a trvalú spomienku si na našich rodičov v srdciach zachovávame. Syn a dcéra s rodinami

SPOMIENKA

na našu sestru a švagra

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať Tvoji spolužiaci s triednou profesorkou z 8. e triedy Základnej školy Jána Čajaka

www.hl.rs

Starí rodičia Vrškovci a ujo s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

S hlbokým zármutkom si spomíname na chvíľu, keď nás náhle a nečakane opustila naša milá

MÁRIOU HRONCOVOU rod. Kolárovou 1955 – 2014 z Petrovca

Ako keby to včera bolo... žiaľ v srdci je ešte stále prítomný. Slzy nepomáhajú, lebo pamätá sa ten, kto chce, a zabúda ten, kto môže. Tvoj úsmev a láska chýbajú nám veľmi.

ALŽBETU HRIEŠIKOVÚ

PAVLA HRIEŠIKA

rod. Bartkovú 18. 6. 1957 7. 4. 1956 – 15. 7. 2014 – 18. 8. 2004 z Kovačice

Na nich si spomínajú sestra Mária a bratia Pavel a Ján s rodinami

Informačno-politický týždenník

DANIELA CHRŤANOVÁ 1993 – 2006 – 2014

Tvoj život vyhasol bez slov rozlúčky. Spomienku na ňu si zachovávajú starí rodičia Chrťanovci a tetka z Grécka s rodinou

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 14. augusta 2014 uplynulo päť boľavých a ťažkých rokov smútku a žiaľu, čo nás opustil náš milovaný syn a brat

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 1. 8. 2014 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia infraštruktúry na NGP Elemir. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Blok spracovanie z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

JAROSLAV KUCHTA

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

1965 – 2009 – 2014 z Pivnice

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa navždy od nás odtrhla. S láskou si na Teba spomínajú Tvoji rodičia a sestra s rodinou

PERA PLAST PETAR ILIĆ PR BUKOVAC, Ul. kráľa Petra I. 58/A, Bukovac, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výroba plastickej ambaláže a spracovanie odpadovej plastiky, Ulica priemyselná, na katastrálnej parcele číslo 2280, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustila naša mama a starká

MILUŠKA PRÍBIŠOVÁ rod. Mocková 1930 – 2013 – 2014 z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Teba spomínajú dcéry Mima a Mirunka s rodinami

• OZNAMY •

33 /4608/

16. 8. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 15. augusta 19.30 Zostrih piesní z Festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorý sa tradične usporadúva v Selenči 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 17. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 19. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Spektrum prinesie príspevky o veľkom jubileu 150 rokov tlačeného slova vojvodinských Slovákov. O oslave tohto jubilea a o kúpe tlačiarne v Báčskom Petrovci sa zmienia riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak a zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Dúhovka bude venovaná posviacke nového kríža na chráme Božom v Petrovci. Odvysielaný bude dokumentárny film o dejinách a rekonštrukcii tohto chrámu.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklama 20.00 Filmy: Piatok 15. augusta – Najlepší ocko Sobota 16. augusta – Domáce väzenie Pondelok 18. augusta – Dvojnásobné obvinenie Utorok 19. augusta – Ja, legenda Streda 20. augusta – Arn Štvrtok 21. augusta – Disturbia 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 17. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Dedičstvo otcov Utorok 19. augusta 16.00 Piaty maliarsky tábor Deň otvorených dverí Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 22. augusta 16.00 Slovenský film: Červené víno I. – II. Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 17. augusta 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Korenie lásky 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Branislav Ondruš, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vlády SR

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 33 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko etnomuzikológa, pedagóga, skladateľa a dirigenta (narodil sa v Bajši 1926 a zomrel v Novom Sade 2011). Učil na Pedagogickej akadémii Mošu Pijadeho v Novom Sade. autorka: 1. časť ANNA tajn. BIČIAROVÁ

ošúpal

čuchový kananejská obnovila bohyňa orgán

vpíšte CH N

herečka Rina

Verdiho opera

vládnutie jednotlivca predplatitelia anno Domini bohato rozvetvená

mesto na čiernohorskom prímorí prúd

telúr

ornament

Streda 20. augusta

19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 24. augusta 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

skaziť

bezvýznamný človek S HLA DU ĽU

pond vývojové štádium hmyzu

obvod jednobunk. organizmus

sladkovodná ryba

kálium

north 2. časť tajn.

napadnutie

úkon TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

dusík smerom z vnútra tohto roku

vpíšte ILA

TELEVÍZIA PANČEVO

alt

solm. slabika radón

Rade Marković

budhistický učiteľ klam vpíšte ÉZ avenue vpíšte ABI nula

letecký žalovať (sa)

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 32 VODOROVNE: vinohrad, ozaj, ani, lomenica, úl, Di, ľ, máličko, etán, Ján, nomen, zo, ral, vaš, č, leto, T, Ivo, láme, pi, lalok, Smrek, ry TAJNIČKA: JÁN SMREK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 30 z čísla 30 Hlasu ľudu z 26. júla 2014 bolo: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ALENA PEŠKOVÁ, Ul. republiková č. 62, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

33 /4608/ 16. 8. 2014

Šport Ak ráno povie, aký bude deň... HLOŽIANSKA BUDÚCNOSŤ PREDO DVERMI NAJVYŠŠEJ SÚŤAŽE, V AKEJ KEDY HRALA

Ján Murtín

radoch nového vojvodinského ligistu, teda člena Novosadsko-sriemskej ligy z Hložian sa po najúspešnejšej jarnej sezóne v dejinách hodne toho udialo. Pre barážové zápasy s Ljukovom stratég Siniša Stanivuk dal svojim zverencom dlhšie voľno. Prípravy na jesenné Mužstvo Doliny v novej, významne omladenej zostave bude majstrovstvá Budúcnosť bojovať o stred tabuľky (Foto: Juraj Bartoš) z toho dôvodu začala až 22. júla, a to zápasom s celkom mácou Tatrou až 4 : 0. Ukazuje sa, že Postupne porazili celok Suseku 2 : 0 OFK Stari grad z Báčskej Palanky, tréner rytmus tréningov a zápasov (góly vsietili Dujaković a Michal Hataktorý zdolala v pomere 2 : 1 gólmi naplánoval a zrealizoval výborne. ľa), ČSK Pivara z Čelareva 2 : 1 (Sivčević Sivčevića. Už po troch tréningoch Ak ráno hovorí, aký bude deň, pred a Radević), Jedinstvo z Rumenky 3 : nasledoval odchod na turnaj do Ky- hložianskou Budúcnosťou je úspešná 0 (Leđanac, M. Kobilarov a U. Joksisáča a triumf po víťazstvách nad jeseň. Už aj preto, že jej hráči počas mović). Po remíze vo Vrbase 1 : 1 (M. petrovskou Mladosťou 1 : 0 a do- celej prípravy nepocítili chuť prehry. Kobilarov) nasledovali víťazstvá nad

mužstvami novosadského Indexu 1 : 0 (Leđanac) a Elanu zo Srbobranu (uplynulú nedeľu) 3 : 0 (U. Joksimović, Matić a Dujaković). Výsledok generálnej skúšky v stretnutí s celkom Krila Krajine v Báčskej Palanke pred uzávierkou tohto čísla nebol známy. Debut v najvyššej súťaži (NSL), v akej doteraz hložiansky klub hral, Budúcnosť absolvuje na pôde nedávneho barážového súpera Ljukova, ktoré nahradí celok RFK Nový Sad 1921, ktorý bol vylúčený a zaradený do najnižšej súťaže. V letnej prestávke rady Budúcnosti opustili Latinović, Mandić a asi za nimi pôjde aj Zeljković. Treba taktiež povedať, že Michal Hataľa, Horvát, Bučík a Molnár prestúpili do novoutvoreného hložianskeho Futbalového klubu Jednota 1950. Nové posily Budúcnosti sú: brankári Matić a Popin, stopéri Bjelajac a Alić, bratia Joksimovićovci a Dujaković. Matić a ďalší hráč či dvaja z čelarevského ČSK Pivara budú nastupovať na dvojitú registračku. Držíme palce modro-bielym, aby sa v debutantskej sezóne zachovali v silnej súťaži, čo vlastne aj je ich prvoradým cieľom.

Rozvrh jesenných zápasov Novosadsko-sriemskej futbalovej ligy 1. kolo − 16. a 17. augusta o 17.00 Ljukovo: Ljukovo – Budúcnosť Hložany, Nové Bánovce: Omladinac –Jugović Kać, Bački Jarak: Mladost – LSK Laćarak, Nový Sad: Kabel – Borac Nový Sad, Vojka: Graničar l924, Sremac – Index Nový Sad, Nový Sad: Crvena zvezda – Hajduk Beška, Erdevík: Sloga – Jednota Stará Pazova, Kupinovo: Kupinovo – ŽSK Žabalj 2. kolo – 23. a 24. augusta o 17.00 Budúcnosť – ŽSK, Jednota – Kupinovo, Hajduk – Sloga, Index – Crvena zvezda, Borac – Graničar 1924, Sremac, LSK – Kabel, Jugović –Mladost, Ljukovo – Omladinac 3. kolo – 30. a 31. augusta o 16.30 Omladinac – Budúcnosť; Mladost – Ljukovo, Kabel – Jugović, Graničar 1924, Sremac – LSK, Crvena zvezda – Borac, S1oga – Index, Kupinovo – Hajduk, ŽSK – Jednota 4. kolo – 6. a 7. septembra o 16.30 Budúcnosť – Jednota, Hajduk – ŽSK, Index – Kupinovo, Borac – Sloga, LSK – Crvena zvezda, Jugović – Graničar 1924, Sremac, Ljukovo –Kabel, Omladinac – Mladost 5. kolo – 13. a 14. septembra o 16.00 Mladost – Budúcnosť, Kabel – Omladinac, Graničar l924, Sremac – Ljukovo, Crvena zvezda – Jugović, Sloga – LSK, Kupinovo – Borac, ŽSK – Index, Jednota – Hajduk

www.hl.rs

6. kolo – 20. a 21. septembra o 16.00 Budúcnosť – Hajduk, Index – Jednota, Borac – ŽSK, LSK – Kupinovo, Jugović – Sloga, Ljukovo – Crvena zvezda, Omladinac – Graničar 1924, Sremac, Mladost – Kabel 7. kolo – 27. a 28. septembra o 15.30 Kabel – Budúcnosť, Graničar l924, Sremac – Mladost, Crvena zvezda – Omladinac, Sloga – Ljukovo, Kupinovo – Jugović, ŽSK – LSK, Jednota – Borac, Hajduk – Index 8. kolo – 4. a 5. októbra o 15.30 Budúcnosť – Index, Borac – Hajduk, LSK – Jednota, Jugović – ŽSK, Ljukovo – Kupinovo, Omladinac – Sloga, Mladost – Crvena zvezda, Kabel – Graničar 1924, Sremac 9. kolo – 11. a 12. októbra o 15.00 Graničar 1924, Sremac – Budúcnosť, Crvena zvezda – Kabel, Sloga – Mladost, Kupinovo – Omladinac, ŽSK – Ljukovo, Jednota – Jugović, Hajduk – LSK, Index – Borac 10. kolo – 18. a 19. októbra o 15.00 Budúcnosť – Borac, LSK – Index, Jugović – Hajduk, Ljukovo – Jednota, Omladinac – ŽSK, Mladost – Kupinovo, Kabel – Sloga, Graničar l924, Sremac – Crvena zvezda 11. kolo – 25. a 26. októbra o 14.00 Crvena zvezda – Budúcnosť, Sloga – Graničar l924, Sremac, Kupinovo – Kabel, ŽSK – Mladost,

Informačno-politický týždenník

Jednota – Omladinac, Hajduk – Ljukovo, Index – Jugović, Borac – LSK 12. kolo – 1. a 2. novembra o 13.30 Budúcnosť – LSK, Jugović – Borac, Ljukovo – Index, Omladinac – Hajduk, Mladost – Jednota, Kabel – ŽSK, Graničar 1924, Sremac – Kupinovo, Crvena zvezda – Sloga 13. kolo – 8. a 9. novembra o 13.00 Sloga – Budúcnosť, Kupinovo – Crvena zvezda, ŽSK – Graničar 1924, Sremac, Jednota – Kabe1, Hajduk – Mladost, Index – Omladinac, Borac – Ljukovo, LSK – Jugović 14. kolo – 15. a 16. novembra o 13.00 Budúcnosť – Jugović, Ljukovo – LSK, Omladinac – Borac, Mladost – Index, Kabel – Hajduk, Graničar 1924, Sremac – Jednota, Crvena zvezda – ŽSK, Sloga – Kupinovo 15. kolo – 22. a 23. novembra o 13.00 Kupinovo – Budúcnosť, ŽSK – Sloga, Jednota – Crvena zvezda, Hajduk – Graničar 1924, Sremac, Index – Kabel, Borac – Mladost, LSK – Omladinac, Jugović – Ljukovo Upozornenie: LSK, Ljukovo, Borac, Hajduk a Budúcnosť ako hostitelia hrajú v nedeľu. Ostatné mužstvá počkajú na súperov doma v sobotou. Len Kabel a Index na vlastnom ihrisku hrajú v nedeľu predpoludním, vždy so začiatkom o 10.00. bz-ý a jbš • ŠPORT •

STAROPAZOVSKÁ JEDNOTA NA PRAHU MAJSTROVSTIEV

(Ne)vydarená generálka Matej Bzovský

osledný prípravný zápas staropazovských novosadsko-sriemskych ligistov pred prvým vystúpením v Erdevíku v súboji s nepríjemným domácim mužstvom Sloga popri dobrej hre v prvom polčase priniesol aj hanbu. Nejde vôbec o výsledok v stretnutí so susedmi v Novej Pazove (vyhrali domáci 3 : 0, polčas 1 : 0), ktorý je v kontrolných zápasoch menej dôležitý, ale o niečo, čo na obecenstvo zanechalo nepekný dojem, v réžii niektorých nešportovo hrajúcich hostí. Takmer počas celého zápasu a zvlášť po inkasovanom góle zo správne odpískanej jedenástky po nedovolenom zákroku inak veľmi dobrého Mijatovića jednotliví hráči Jednoty, žiaľ, vynikali v tom mladší, neustále protestovali na každé rozhodnutie sudcu Stanka Majstorovića zo Starých Bánoviec. Nie iba na zelenej ploche, ale aj z lavice, v prítomnosti svojich trénerov. Pravda, rozhodca mal zopár chýb, veríme však, že bez predbežného úmyslu. Reagovať krajne nešportovo a

nekultúrne je však neprípustné, nuž nie div, že k prerušeniu zápasu chýbalo málo. Rozhodca udelil dve červené karty hosťom (s právom výmeny vylúčených), až šesť žltých a mohlo ich byť aj viac. Pred štartom majstrovstiev toto je na zamyslenie, lebo sa to opakuje, hoci nie až v takej prehnanej miere. Vedenie klubu musí zareagovať, lebo takéto správanie môže v budúcnosti spôsobiť veľkú škodu. Bolo by potrebné zabezpečiť prednášateľa z radov sudcov inštruktorov, ktorí by mali poukázať na nové prísnejšie pravidlá UEFA a FIFA, týkajúce sa najmä nešportového správania. Veríme, že sa vedenie klubu podujme na tento krok a zároveň upozorní aj trénerov, ktorí takéto správanie neraz tolerujú. Inak zápas s členom republikovej ligy priniesol dobrý futbal, a to najmä v prvom polčase, keď hostia zahrali naplno, vypracovali si veľa gólových príležitostí, ktoré však nerozvážne zahadzovali. Žiaľ, niektoré pekne vydarené akcie zostali v tieni spomenutých nešportových reakcií jednotlivcov v tričku Jednoty.

Na prahu jesenných majstrovstiev konštatujeme, že pokiaľ ide o hráčsky káder, Jednota do nich nastúpi s niekoľkými posilami. Ako sa osvedčia, ukáže už prvý súťažný zápas v Erdevíku. Najviac sa akosi očakáva od Darka Glavačevića, stredného útočníka, ktorý už hrával v drese Jednoty, keď trénerom bol Macura. Tu sú tiež Bojan Mačak (prišiel z Ljukova), Milorad Ljuboja (Radnički N. Belehrad), Aleksandar Dimić (Inđija), Branislav Tanac-

ković (Nová Pazova) a Vladimir Kolarov (Vojka). Očakávajú sa ešte dvaja-traja hráči zvonku, žiaľ, v zostave znovu bude málo Staropazovčanov, čo si fanúšikovia nijako neprajú. Preto treba vážne predebatovať prácu školy pre mladé talenty, ktorých je nadostač, ibaže do prvej jedenástky zaraďujú málo mladých hráčov. Bolo by treba rozanalyzovať, či ide o neodbornosť alebo o niečo iné. Jednota ku generálke nastúpila v tejto zostave: Mijatović, Ljuboja, Marković, Suša, Stegnjajić, Šestović, Erceg, Milaković, Glavačević, Jelović, Macák. Striedali: M. a N. Bojić, Igrač, Tatalović, Jašo, Tanacković, Denić, Dimić.

Jednotu majú aj Hložany J. Bartoš

utbalový klub Jednota 1950 v Hložanoch založili 11. júla 2014. Bude súťažiť v II. triede Medziobecnej ligy Báčska Palanka – Báč – Báčsky Petrovec. Prvý zápas jeho hráči zohrali v utorok 5. augusta. Na domácej pôde, t. j.

na ihrisku „staršej sestry“, teda FK Budúcnosť zdolali mladé mužstvo FK Krila Krajine z Báčskej Palanky v pomere 5 : 2 (2 : 0). Zvíťazili aj na prvom hosťovaní nad celkom Slávie v Pivnici (nedeľu 10. augusta) výsledkom 2 : 1 (1 : 1). Podrobnejšie o novom hložianskom klube poinformujeme nabudúce.

ERDEVÍCKY FK SLOGA NA PRAHU MAJSTROVSTIEV

Dôvera mladším hráčom Károly Vig

doteraz dosiahnutými výsledkami erdevícka futbalová verejnosť je spokojná. Na spoločnej schôdzi – ako hovorí hlavný sponzor FK Sloga Erdevík Negovan Đorđević – bolo dohodnuté, že nesiahnu po posilách s väčším cvengom, keďže v Erdevíku boli vytvorené ideálne podmienky a aj existujúci hráčsky káder je postačujúci. Ako sa dozvedáme, klub doteraz opustili: Đorđević, Šajić, Rajić, Miščević a Strniša. Novými členmi FK Sloga sa stali: Matić, Jelčić, Cvijić a Radin (z Bačiniec a Kuzminu). Očakáva sa, že za podpory skúsených hráčov, akými sú o. i. • ŠPORT •

Považan, Simeunović a Bojanić, bojovať o najvyššie umiestnenie. o 17.00 hod.) Erdevíčania hrajú možno rátať s dobrými výsledka- V prvom kole Novosadsko-sriem- doma proti celku staropazovskej mi. O to skôr, že aj na lavičke sa len skej ligy (v sobotu 16. augusta Jednoty. tak hemží mladými talentami. Hlavným trénerom naďalej zostáva Vlatko Raičević a jeho pomocníkom je Vladimír Kolár. V prípravných zápasoch sa ukázalo, že o každý post v mužstve vládne tvrdá konkurencia. Samozrejme, farby klubu budú obhajovať najlepší futbalisti. V klube veria, že Sloga aj Celok FK Sloga z Erdevíka si nárokuje na najvyššie umiestnenie v Novosadskov majstrovstvách sriemskej lige novej súťaže bude 33 /4608/ 16. 8. 2014

Šport

Na štart pripravení TATRA – SUTJESKA (BAČKO DOBRO POLJE) 2 : 2 (2 : 2)

Starí známi – Tatra a Sutjeska sa v príprave rozišli s remízou Pavel Pálik

sudzujúc na základe toho, čo sme videli na zápase, o ktorom je reč, tréner Tatry Novica Trojanović – Bleki zrejme môže pokojne očakávať začiatok majstrovstiev v Novosadskej oblastnej lige, ktoré odštartujú 16. a 17. augusta.

Počas celého zápasu oba celky hrali s plným nasadením, tvrdo, rýchle, bojovne, ale korektne. Videli sme pekné kombinácie, šance na oboch stranách a štyri efektné góly. Súhra a kondičná pripravenosť zatiaľ nie sú najlepšie, ale predsa uspokojujú a iste možno očakávať, že sa časom zlepšia. Hostia sa

gólom Mirkovića v 13. min. prví ujali vedenia. V 20. min. skúsený Milunović pekný útok, ktorý založil Daneček, premenil na vyrovnávajúci gól. Hostia sa v 34. min. gólom Ignjatovića znovu ujali vedenia, avšak Bojan Trojanović v 42. min. vyrovnal. Dobre pískal Nikoličin z Nového Sadu. TATRA: Ljubičić, Lukić, Srnka, Daneček, Kulík, Ožvát, Račko, Alargić, Kohút, Bojan Trojanović, Milunović. Hrali aj: Muňas, Červený, Martinko, Jambrich, Vozár, Budík. V 1. kole NOL, v sobotu 16. a v nedeľu 17. augusta o 17.00 h sa stretnú: v Bukovci: Fr. partizan – Susek, v Sirigu: Sirig – Tatra Kysáč, v N. Sade: Mladost – TSK Temerin, v Ledincoch: Vinogradar – Slavija N. Sad, vo Veterniku: Veternik – Sofeks Futog, v Kovilji: Šajkaš – Petrovaradin, vo Futogu: OFK Futog – Jedinstvo Rumenka a v Suseku: Proleter Banoštor – Dinamo Budisava. V stredu 20. augusta sa hrá prvé kolo pohárovej súťaže na území FZ Nový Sad. Tatra privíta celok Borca z Rakovca o 17.00.

SLOVO MÁ SINIŠA STANIVUK, TRÉNER HLOŽIANSKEHO FK BUDÚCNOSŤ

Najpodstatnejšie je dobré ovzdušie v klube Juraj Bartoš

nohí si naň spomenú ako na rýchleho priebojného útočníka, ktorý upozornil na seba v drese petrovskej Mladosti. Zahral si aj v Nemecku. Vlani v októbri, už ako skúsený tréner, Maglićan a petrovský zať Siniša Stanivuk prišiel do Hložian. Debutantka v Novosadskej oblastnej lige FK Budúcnosť si nepočínala práve najlepšie. Predsa zimnú prestávku strávila na výbornom 4. mieste so ziskom 17 bodov, o celých 11 menej než jej menovkyňa z Mladenova na 3. mieste, pričom vonku prehrala všetky zápasy. V jarných majstrovstvách to už bola iná pieseň. Budúcnosť v 15 zápasoch prehrala iba raz a dvakrát remizovala. Dosiahla najväčší úspech v dejinách, keď v barážovej rulete dvakrát zdolala súpera z Ljukova a postúpila do vojvodinskej súťaže, t. j. Novosadsko-sriemskej ligy. – Čo rozhodlo o neočakávanom úspechu?

www.hl.rs

– Keď som prišiel do Hložian, Budúcnosť opustili štyria štandarní hráči prvej jedenástky. Všimol som si, že obrana je slabšia časť mužstva, takže sme ju v zimnej prestávke posilnili a trochu sme osviežili aj útok. Čo je najdôležitejšie, vytvorili sme mimoriadne priaznivé ovzdušie, tak v mančafte, ako aj v klube a vôkol neho. Musím pochváliť všetkých hráčov, aj domácich, aj tých zvonku, lebo vytvorili súdržný kolektív. Zásluhou dobrého ovdzušia dosiahli sme výsledok nad očakávanie. – Zdá sa, že ste predovšetkým lepšie než vaši predchodcovia inak kvalitným hráčom našli optimálne miesto... – Áno. Prediskutoval som si s nimi, komu ktorý post najlepšie vyhovuje. Povedzme Dejan Obradović prišiel ako hrot a nakoniec sa presadil ako výborný stredopoliar. Tréner musí mať víziu a vedieť, ako ju realizuje. Pravdaže, v práci som mal úplnú podporu vedenia Budúcnosti. – S čím ráta Budúcnosť ako

Informačno-politický týždenník

nováčik v NSL? – Chceme sa v debutantskej sezóne umiestniť na 5. – 8. mieste. Primárnym cieľom je, aby sme vytvorili kvalitný celok. Vlani sme si ako hlavný cieľ vytýčili obstáť taktiež pre nás v novej súťaži a podarilo sa nám dosiahnuť oveľa viac; prečo by sme sa o niečo podobné nepokúsili aj teraz? – Tak teda – veľa šťastia vo vojvodinskej súťaži. – Ďakujem.

FK MLADOSŤ PETROVEC PRED NOVOU SEZÓNOU

Brúsia si formu Samuel Medveď

novej sezóne FK Mladosť Petrovec bude hrať v novoutvorenej futbalovej gubernii, ktorá vznikla po jarnej reorganizácii súťaží na území Vojvodiny a vyvolala veľké rozpory a rozhorčenie v jednotlivých prostrediach. Ani Petrovčania nie sú spokojní s aktuálnym formovaním futbalových líg. Teda Mladosť bude v tomto ročníku nastupovať v spoločnosti celkov z územia Medziobecných futbalových zväzov Báčska Palanka a Vrbas – Žabalj – Titel. Oblastnú futbalovú ligu Nový Sad utvorilo 16 celkov: FK Tvrđava z Báča, FK Budućnost z Mladenova, FK Vojvodina z Tovariševa, báčskopalanské kluby FK Krila Krajine a FK Stari grad, FK Maglić z Maglića, FK Kulpín z Kulpína, FK Mladosť Petrovec, FK Proleter z Ravného Sela, FK Obilić zo Zmajeva, FK Sutjeska z Báčskeho Dobrého Polja, FK Mladost – Radost zo Srbobranu, FK Bečej 1918 z Bečeja, FK Hajduk z Čurugu, FK Titel z Titelu a FK Borac zo Šajkaša. Po ukončení súťaže len prvoumiestnený celok postúpi do vyššej Novosadsko-sriemskej ligy. Majstrovstvá OFL NS sa začnú 24. augusta a Petrovčania v prvom kole hrajú na domácom ihrisku vo Vrbare s Titelčanmi. Už v druhom kole Mladosť hosťuje v susednom Kulpíne. Zápasy šiesteho kola, keď Mladosť bude hosťovať v Šajkaši, zohrajú v stredu 24. septembra. V doterajších prípravných zápasoch, ak nepočítame nástup na turnaji v Kysáči a zápas s Tatrou na SNS, Mladosť hrala s Proleterom z Banoštoru (1 : 0), s Veternikom (4 : 2) a hosťovala v Bukovci (2 : 2). Pred súbojmi o body by sa mala stretnúť v príprave so susedným Maglićom a druhým celkom FK ČSK – Pivara z Čelareva. Petrovčania teda finišujú v brúsení formy. Čoskoro sa ukáže, s akým úspechom. Poprajme im šťastie... • ŠPORT •

Treba im držať palce Ján Bokor

bude schopné rovnocenne bojovať s konkurentmi o hornú časť tabuľky. S ohľadom na to, čo videli na prípravných zápasoch, fanúšikovia Doliny majú rozdielne názory. Niektorí veria, že Dolina splní očakávania, ale sú aj takí, ktorí štart majstrovstiev očakávajú s dávkou nedôvery. V rámci osláv Dňa Padiny Dolina mala generálnu skúšku v zápase s mužstvom IMR Rakovica, ktoré tiež

adinčania zakončili prípravy na štart jesenných majstrovstiev. Po zostupe z Prvej ligy Srbska Dolina sa vrátila do Srbskej ligy – skupina Vojvodina. V staronovej súťaži Dolinu očakávajú nemalé úlohy. Počas letnej Víťazný gól v zápase s Dinamom strelil Sarajlin prestávky prišlo k veľkým kádrovým zmenám. Namiesto doterajších prišli vom polčase podala solídny výkon. ale v taktike sú badateľné početné noví hráči. Na poste trénera sa ocitol Bola lepšia, ale z množstva chyby, ktoré treba odstrániť. Od hry a mladý Vladimir Popov z Rozvrh zápasov FK Dolina v jesennej šancí realizovala iba jednu. prvých výsledkov bude veľa závisieť. Vršca. Vedúci gól vsietil Advigov V prvom majstrovskom zápase Dolina Po poslednom príprav- časti majstrovstiev SLV: a bol to i výsledok prvého už v nedeľu na svojom ihrisku uvíta nom zápase nám pove- 1. kolo: 17. 8. 2014 Dolina – Dunav St. Bánovce polčasu. Veľká horúčava a vždy solídne mužstvo Dunav zo St. dal, že je spokojný s pod- 2. kolo: 23. 8. Radnički Sr. Mitrovica – Dolina zmeny v zostavách v druhom Bánoviec. Novému zloženiu Doliny mienkami, v akých sa tu 3. kolo: 31. 8. Dolina – Dinamo Pančevo polčase akoby záporne vplý- treba držať palce, aby úspešne zdolalo pracuje. Roboty vraj bolo 4. kolo: 7. 9. Dolina – Radnički Sombor vali na hru súperov. Tempo prvú prekážku. neúrekom, lebo okrem tré- 5. kolo: 14. 9. Senta – Dolina hry kleslo, takže sa hralo bez Program 1. kola SLV novania bolo treba urobiť 6. kolo: 21. 9. Dolina – Tekstilac Odžaci idey a šancí, čo neuspokojilo 16. a 17. augusta o 17.00: aj výber hráčov. Snažil sa 7. kolo: 27. 9. Vršac – Dolina divákov. Hostia vyrovnali z Radnički Sriemska Mitrovica – Diskĺbiť čo najlepší celok, 8. kolo: 5. 10. Dolina – PIK Prigrevica 9. kolo: 11. 10. Radnički Nová Pazova – Dolina prísne nariadenej penalty, namo Pančevo, Dolina – Dunav St. a to z hráčov z bližšieho 10. kolo: 18. 10. Dolina – Bačka 1901 Subotica ktorú premenil Trajković, a Bánovce, Radnički Sombor – ČSK Piokolia, aby cestovné tro11. kolo: 25. 10. Radnički Šíd – Dolina zápas sa teda skončil neroz- vara Čelarevo, Senta – Sloga Temerín, vy boli čím menšie. Hráči 12. kolo: 2. 11. Dolina – Cement Beočín hodne 1 : 1, hoci Dolina bola Tekstilac Odžaci – Banat Zreňanin, prišli hlavne zo Zreňaninu, 13. kolo: 8. 12. Banat Zreňanin – Dolina Vršac – Cement Beočín, PIK Prigrevica lepšia od hostí z Rakovice. Vršca, Pančeva a Belehradu 14. kolo: 16. 11. Dolina – Sloga Temerín Po zápase tréner Popov pre – Radnički Šíd, Radnički NP – Bačka a šancu dostali aj niekoľkí 15. kolo: 22. 11. ČSK Pivara Čelarevo – Dolina TV OK vyhlásil, že je spokojný 1901 Subotica. dorastenci. Z možného hráčskeho potenciálu sa usilovali bude súťažiť v rovnakej republikovej s tým, čo doteraz hráči dosiahli. KonSnímky: Pavel Rohárik vybrúsiť čím lepšie mužstvo, ktoré lige – skupina Belehrad. Dolina v pr- dične sú podľa neho dobre pripravení,

AKTUALITY Z FUTBALOVEJ KOVAČICE

Pred majstrovstvami získali pohár Ján Špringeľ

Gigović. Včerajší slávista Bosnić zavlnil sieť Kovačičanov hneď po oddychu, ale navrátilec Bíreš druhýkrát vyrovnal. Pred koncom zápasu Gigović triafa presne po druhý raz, kým v závere Rozgonji mieri tretíkrát do šibenice hostí. Na penalty bola úspešnejšia Slávia (3 : 4) a postúpila do finále. SLÁVIA: Krstić, Jaroslav Čerňoš, Sachter, Poljak, Petković, Ďuriš, Strakúšek, Labudić, Vulišić, Gigović. Náhradníci: Jovanović, Radenković, P. Čížik, Bíreš, Čech. Pohárové finále na území Obce Kovačica (Slávia – Vojvodina Crepaja) sa hralo v osade insity.

V prvom polčase Gigovićovu strelu z penalty kryl brankár Šarac v 13. minúte. Po polhodine hry Bíreš zmaril šancu polčasu, keď bol len na päť metrov od strážcu siete hostí. V 61. minúte padol úvodný gól: Gigović oblúčikom prekonal strážcu siete hostí. Deväť minút pred záverečným hvizdom Petković z 18. metrov strieľa neúprosne a presne medzi brvno a ľavú žrď brány Vojvodiny 2 : 0. Rovnaký hráč v 87. minúte stanovil konečné skóre, keď sa po prihrávke ocitol sám pred gólmanom vo veľkom vápne Crepajčanov. SLÁVIA: Krstić, Ďuriš, P. Čížik, Radenković, Labudić, Vulišić, Jovanović, Stanisavljević, Gigović, Bíreš. Náhradníci: Pejčinović, Sachter, Strakúšek, Petković, Čech.

ovačická Slávia a FK Hajdušica štartujú v jesennej časti majstrovstiev Prvej juhobanátskej ligy 17. augusta o 17. hodine. Slávisti na domácom trávniku privítajú Jedinstvo Stević z Kačareva. Hajdušičania odcestujú do Barandy, kde si v premiére zmerajú sily s Radničkim. Hajdušica uvíta futbalistov z osady insity v 13. kole 9. novembra. Žrebovanie prebiehalo 26. júla v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax. Predtým sa uskutočnila aj Konferencia klubov Prvej juhoba- Prvý gól: Gigović (vľavo) loboval nátskej ligy. Predseda Oblastného brankára Vojvodiny futbalového zväzu Pančevo Dejan Santrač informoval kluby o novinkách delegát a iná rozhodcovská trojica od v tejto sezóne týkajúcich sa ale najviac pôvodne plánovanej, čo sa vo západných skupín Druhej juhobanát- futbalovom svete nestáva tak často. Domáci Spartak sa prvý skej ligy. V čísle 32 (9. 8. 2014) na strane 49 je príspevok Samuela Medveďa Novosadčania Semifinálový pohárový zápas za rok ujal vedenia delovkou z vole- najlepší. Text pod fotografiou mal znieť: Časť odmenených účastníkov pionierskeho 2015 na území Obce Kovačica zohrali ja Vladula k pravej pavučine turnaja (namiesto omylom zverejneného: Najmladší petrovskí futbalisti – budúcnosť slávisti v Debeljači. Zápas meškal celý brány Krstića. Polčasové skóre petrovského futbalu so svojím učiteľom Pavlom Spevákom). jeden polčas. Pred duelom sa zjavil nový stanovil vyrovnávajúcim gólom Ospravedlňujeme sa za neúmyselnú chybu. R.

Oprava

• ŠPORT •

33 /4608/ 16. 8. 2014

Šport

Šídsky MTB maratón Stanislav Stupavský

nedeľu 3. augusta na dráhe pri Šíde sa uskutočnil tradičný letný MTB maratón, ktorý zorganizoval Cyklistický MTB Klub Jednota zo Šídu. Zúčastnili sa pretekári z Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, ako i zo Srbska. Víťazom v seniorskej konkurencii bol Oliver Štrbac z novosadského Fanatika a v kategórii žien zvíťazila Jovana Vukovićová z belehradského celku Progresiv.

Cyklisti MBK Jednota zo Šídu aj tentoraz potvrdili, že klub naskutku má perspektívu. Jeho pretekári sa stali víťazmi vo všetkých mladších kategóriách. Matija Matijević zvíťazil v skupine kadetov, Aleksandar Chovan bol najlepší medzi mladšími kadetmi, Milan Borojević v kategórii začiatočníkov, Emilija Đačanin bola najlepšia kadetka a Jelena Chovanová zvíťazila v kategórii začiatočníčok. Dráha bola výborne pripravená a pretekárom žičilo aj počasie. V organizácii súťaže pomohli: Slovenský

Štart mladších pretekárov kultúrno-umelecký spolok Jednota chutným pohostením a obedom,

lokálna samospráva a Turistická organizácia Šídu primeranými darmi.

Pačir a Jedinstvo Rumenka; v skupine C súťažili: Bajša Bajša, Mladosť B. Petrovec, TSK Temerin a Jedinstvo Bačko Petrovo Žiaci petrovskej Mladosti obsadili Selo. v konkurencii 12 celkov Výsledky štvrťfinálových zápasov: TSC – Bečej 6 : 3, Jedinstvo Mladosť 1 : 1, na penalty 3 : 2; TSC Rumenka – Bajša 5 : 2 a Mladosť – – Jedinstvo 2 : 0. V zápase o 3. miesto Jedinstvo Vojvodina 0 : 2. Do semifinále sa dostali víťazi, ako i celok Mladosti (lebo zdolalo celok Mladosti v pomere 2 mala najnižšiu prehru vo štvrťfinále). : 1. Vo finále mužstvo TSC porazilo Dosiahli tieto výsledky: Vojvodina – vrstovníkov Vojvodiny výsledkom 4

: 2 a ovenčilo sa titulom víťaza kvalitného turnaja. Za najlepšieho brankára vyhlásili Vuka Babića z Rumenky, najlepším strelcom je Adam Cekuš z B. Topoly a najlepším hráčom sa stal Tivador Fogaraši z Nového Miloševa. Športové trofeje jednotlivcom udelili: hráč Ferencvárosa Dragoner Atila, tréner toho istého klubu Tivador Fekete a predseda TSC B. Topola Palađi Sabol 4. miesto a prvým trom mužstvám prvý muž spoločnosti SAT-TRAKT Ján Žemberi. Mladosť B. Petrovec hrala v tejto zostave: Čiep, Labát, Srnka, Ožvát, Tordaj, Igić, Savić, Spevák, Mučaji, Fekete, Renáta Beličková. Tatra Kysáč: Makovník, Chrťan, Balca, Biki, Uram, Bagoňa, Krajčí

Dvanásty futbalový turnaj SAT-TRAKT v Bajši Pavel Pálik

sobotu 9. augusta v Bajši spoločnosť Sat-trakt z Báčskej Topoly spolu s FK Bajša úspešne zorganizovali 12. medzinárodný futbalový turnaj žiakov „kohútikov” (ročník 2003 a mladší). Súťažilo dvanásť celkov; skupinu A utvorili: TSC B. Topola, Potisje Kanjiža, Vojvodina Novo Miloševo a Tatra Kysáč; v skupine B boli: Bečej Bečej, Kiskúnhalás z Maďarska, Bačka

PRVÝ MEMORIÁL V BAČINCIACH

Zvíťazil hostiteľ, Jednota druhá F Lazar Pavković

utbalový klub OFK Bačinci a tamojšie Miestne spoločenstvo za pomoci početných sponzorov usporiadali vydarený Memoriálový futbalový turnaj Vladu Ilića Vlacu. O trofej pomenovanú podľa niekdajšieho zaslúžilého futbalistu s veľkým srdcom, dlhodobého hráča a svedomitého, zodpovedného a oddaného generálneho tajomníka klubu Big Bull z tejto sriemskej dediny, súťažili štyri celky. Víťazom sa stali hostitelia a celkový zisk zo vstupného darovali Futbalovému klubu Graničar z Jameny ako účelovú pomoc na odstránenie škôd spôsobených v

www.hl.rs

májových povodniach. V sobotu 9. augusta v úvodnom zápase Jednota zo Šídu porazila mužstvo OFK Bingula v pomere 4 : 1,

a potom OFK Bačinci premohol celok Graničara z Jameny 5 : 2. V nedeľu Jamenčania obsadili 3. miesto, keď zdolali Binguľčanov 5 : 4 až v penalto-

Hráči OFK Bačinci sa tešia z víťazstva na prvom Memoriáli Vladu Ilića Vlacu (Foto: Petar Vejnović)

Informačno-politický týždenník

vej rulete, lebo sa riadny zápas skončil výsledkom 1 : 1. Vo finále si sily zmerali mužstvá Jednoty a OFK Bačinci. Účinnejší a úspešnejší boli hostitelia, ktorí oslávili víťazstvo v pomere 4 : 1. Vyhlásili aj najúspešnejších účastníkov prvého memoriálu. Najlepším brankárom bol Sava Barjaktarević (OFK Bačinci) a najlepším hráčom Predrag Menićanin (OFK Bačinci). Primerané ceny jednotlivcom a mužstvám odovzdal predseda Rady MS Bačinci Slobodan Lazarov. Zápasy dobre viedla rozhodcovská trojka Negovan Lazarov, Bojan Milić a Marko Ilić, všetci z Bačiniec. Záväzný „tretí polčas“ nasledoval pri chýrečnom sriemskom paprikáši. • ŠPORT •

3 NA MARGO SNS 2014

Slávnosti naše posvätné Jaroslav Čiep

lovenské národné slávnosti 2014 v Petrovci dozneli. Organizačný trojlístok: Matica slovenská v Srbsku, Obec Báčsky Petrovec a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny si vydýchli. Podujatí bolo hodne, ale aj menej žičlivého počasia a nedostatok elektriny počas galakoncertu. Dajme sa prekvapiť, že organizátori tohtoročné SNS v bližšej budúcnosti aj zhodnotia. Totiž už dlhoročnou praxou je, že sa po skončení tohto vrcholného podujatia, národného sviatku Slovákov v Srbsku, úradne nehodnotí a že sa verejnosť nikdy nedozvie, koľko to stojí, kto sa nalopotil z národného presvedčenia a na čo sa míňali peniaze, ktoré si každý z organizátorov zbieral na svoj účet. Svojráznosťou SNS 2014 bola absencia „závažných“ domácich politických činiteľov, ministrov, ako i tých zo Slovenska, ale aj návšteva hostí z jedenástich krajín zahraničia, ktorí akoby trošku zostali v „zapätí“. Väčšina návštevníkov SNS vlastne ani nechyrovala, že v Petrovci a v okolí súčasne prebiehajú aj Dni slovenského zahra-

ničia. V Galérii Zuzky Medveďovej síce na SNS vernisáž nebola, ale pekným osviežením na jej budove je ozdoba v tvare najznámejšieho Zuzkinho obrazu (foto 1). Hostí na programoch tradične vítame chlebom a soľou. Mladučký krojovaný pár si túto úlohu statočne splnil aj pred matičným zasadnutím (foto 2). NRSNM v piatok udeľovala uznania. Oficiálny program sa

skončil a účastníci sa pobrali na občerstvenie alebo za prácou. Jubilantke Dr. Márii Myjavcovej (80) získané ocenenie odniesť domov pomohla jej vnučka (foto 3). Ani tohtoročné SNS sa neobišli bez množstva našincov žijúcich v zahraničí. Medzi nich patria aj hostia z Kanady, s ktorými sa hrdili staré mamy z Petrovca

a zo Starej Pazovy (foto 4). Poldruhahodinové vypadnutie prúdu a dlhé vyčkávanie na pokračovanie programu niektorých účastníkov galakoncertu tak nudilo, že si v zákulisí pospali a nezobudil ich ani blesk z nášho fotoaparátu (foto 5). Novinkou tohtoročných SNS je aj začiatok práce novej tlačiarne HL Print, niekdajšej Kultúry či Neografie. V jej „knihárni“ mali zraz, či redakčné zasadnutie, aj naši hlasľudovci (foto 6).

2001, Brezno – Petrovec Som Herbert

1996, divadelná porada

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Petrovské dni divadelné

2001, Kikinda Plnené tekvičky

2003, SVD Zuzka Turanová

Roku 1996 pri príležitosti 130. výročia divadelníctva v Petrovci ako svojrázna úcta k 27. augustu 1866, keď bola odohraná prvá slovenská premiéra na týchto končinách, miestne ochotnícke divadlo VHV v čele s Jánom Dorčom zorganizovalo nový festival Petrovské dni divadelné. Prvých 8 rokov festivalu PDD zrealizovalo Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca, a potom (od roku 2004) festival do vienka získala novozaložená inštitúcia – Slovenské vojvodinské divadlo. Z miestneho podujatia sa podnes PDD vyprofilovali ako medzinárodné podujatie, ktoré sa periodicky koná pod záštitou ministerstiev kultúry Srbska a Slovenskej republiky. Iniciatíva z roku 2004 o transformácii divadelného festivalu Petrovské dni divadelné na festival profesionálnych divadiel Srbska a Slovenska v Báčskom Petrovci zatiaľ nezažila. V SVD sa snažia, aby sa v nadchádzajúcom období tento festival dostal aj do bilaterálnej zmluvy o kultúrnej spolupráci medzi Slovenskom a Srbskom. V súčasnosti PDD je miestom zrazu profesionálnych divadelných súborov z týchto dvoch krajín, ktoré divadelnej obci prezentujú tie najlepšie inscenácie z predchádzajúcej divadelnej sezóny. Doteraz sa na festivale zúčastnili profesionálne divadlá z Petrovca, Kikindy, Somboru, Subotice, Nového Sadu, Šabca, Belehradu, Nitry, Bratislavy, Martina, Zvolena, Žiliny atď. Festival je príležitosťou stretnúť sa a vymeniť si skúsenosti a zúčastňujú sa na ňom i početní režiséri, herci, teatrológovia, dramaturgovia, scénografi. V rámci PDD sú občas aj tematické sympóziá, umelecké dielne, výstavy, koncerty... Jaroslav Čiep Foto: A. Francistyová, J. Čiep a z archívu Hlasu ľudu

2004, SVD Panem et circenses

2006, Nový Sad Újvidéki szinház Medela

2005, okrúhly divadelný stôl

2008, Bratislava, Astorka Na koho to slovo padne

2008, otvorenie PDD

2013, Bratislava, Malá scéna Kvarteto