Hlas34 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 34 /4505/

Európska orientácia občanov Srbska

25. 8. 2012

Stretnutie s reprezentantmi

Naša téma: Malé športy – veľké úspechy

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Tohtoročný, v poradí dvanásty Festival pouličných muzikantov bude prebiehať od 6. do 9. septembra v Novom Sade – oznámili na tlačovke, ktorá sa konala v novosadskej radnici.

Obchodní predstavitelia Ruska mali 16. augusta v Novom Sade rozhovory s predstaviteľmi vlády Vojvodiny.

O. Filip

Bodku za ukončením projektu výmeny okien na Dome kultúry v Ľube slávnostne „napísali“ v sobotu 18. augusta. Domáci a ich hostia, medzi ktorými bol aj zástupca vedúceho zastupiteľského úradu SR v Srbsku Rastislav Kostilník, po rekapitulácii úspešne zrealizovaného projektu si pozreli výstavy mládeže a žien v etno dome.

O. Filip

V nedeľu 19. augusta v rámci osláv Dňa Padiny boli usporiadané dve podujatia. V malej sieni Domu kultúry Michala Babinku slávnostne otvorili výstavu Cesta Slovenskom a neskoršie v Galérii DK bola prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. A. Chalupová

J. Bartoš

Dňa 18. a 19. augusta 2012 v Telgárte na Horehroní v Slovenskej republike odzneli 18. Ozveny staroslovienčiny pod Kráľovou hoľou. Na tomto tradičnom reprezentačnom festivale viachlasného chrámového a ľudového spevu ako predstaviteľ zo Srbska účinkoval Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca. J. Čiep

strana03:Poljo-04.qxd 8/22/2012 3:18 PM Page 16

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Štandard náš každodenný A ni táto vláda, ktorá pred mesiacom nastúpila do funkcie, nemala na výber – dočkal ju zlý rok. Jedným z prvých problémov, na ktoré narazila, hoci nie vlastnou vinou, bolo sucho, ktoré ovplyvní nielen výšku výnosov a bohatstvo tohtoročnej úrody, ale vyvolá aj mnohé iné následky. K problémom, ktoré treba riešiť, sa ďalej pridávajú ťažkosti v hospodárstve a poľnohospodárstve, klesanie hodnoty dinára, zmenšovanie zamestnanosti. Prázdna štátna pokladnica je osobitná téma, silne však zakorenená aférou Agrobanka, rozuzľovanie ktorej potrvá určitý čas a ťažko povedať, čo všetko prinesie a ukáže. Oznámenia o vyšších cenách všetkého možného začali len tak pľušťať po ľuďoch a peňaženkách. Niektoré, ako napríklad zvýšenie ceny benzínu, hygienických prostriedkov a cigariet, prešli bez väčšieho hurhaja, ale zato plánované zdraženie základných potravín, ako sú chlieb a mäso, vyvoláva sústavné negatívne reakcie občanov. Rast cien elektrickej energie a plynu je preto odročený, lebo (pod)priemerné platy by to jednoducho nezniesli. V takej situácii sa nastoľuje logická otázka: čo spraví vláda? Logické by takisto bolo očakávať, že vláda vystúpi s primeraným programom, s ktorým vstúpime do jesene. Zatiaľ vieme len to, čo nám povedal minister financií a hospodárstva Mlađan Dinkić: musíme predávať a požičiavať. Možno by na začiatok aj to mohlo stačiť, ale to nie je riešenie a nie je program na dlhšie dráhy. Odborné ekonomické analýzy nie sú ani trochu optimistické. Podľa projekcie Národnej banky Srbska inflácia do konca roka dosiahne desať percent. Pritom sa v projekcii počíta so zvýšením dane z pridanej hodnoty z 18 na 20 percent a z 8 na 10 percent. Toto zvýšenie DPH bude takisto vplývať na šplhanie cien nahor. Zmenilo sa aj percento predpovedaného rastu hrubého domáceho dôchodku, ibaže v tomto prípade smerom nadol. Očakávaný minimálny rast o 0,5 percenta klesol pod nulu, na mínus 0,5 percenta, na čo rozhodujúci vplyv má pokles poľnohospodárskej výroby vyvolaný suchom, a to zvlášť kukurice ako významného vývozného artikla, ako aj zhoršené perspektívy hospodárskeho rastu eurozóny.

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

9. Budárske dni

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Slankamenských Vinohradoch – v malebnej dedinke na svahoch Fruškej hory, v ktorej žije približne 350 Slovákov, sa každoročne koná dedinská oslava známejšia ako Budárske dni. Tohtoročná, v poradí deviata oslava, sa začala v nedeľu 12. augusta turnajom v malom futbale, kým ústredná oslava prebiehala o týždeň neskôr – v nedeľu 19. augusta. Budári sú ľudia, ktorí sa venúvajú vinohradníctvu, žijú počas leta v malej chatke vo vinohrade, chránia úrodu hrozna od vtákov, rôznych chorôb a „nepozvaných hostí“. Nedeľňajšia oslava sa začala sviatočnými službami Božími. V populárnych Brehách k dedinskej oslave inštalovali aj početné etno výstavy a za prítomnosti početných hostí odznel i bohatý kultúrno-umelecký program. Pred programom bolo defilé účastníkov, v čele ktorého boli členovia hostiteľského SKUS Vinohrady Maja Machová a Janko Aleksa (na snímke). a. lš.

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

25. 8. 2012

34 /4505/

Následkom krízy doteraz u nás bez práce zostalo takmer 400-tisíc osôb, takže toho času každý štvrtý občan patrí medzi nezamestnaných. Na základe ukazovateľov odborníci zhodne konštatujú, že nás postihli tri zlé veci naraz: inflácia, nezamestnanosť a recesia. Traja najexponovanejší členovia vlády sa v takých podmienkach usilujú z jednej strany udržať negatívne vplyvy na uzde, a z druhej ukázať, že majú plán, ktorý zabezpečí hospodársku stabilitu spoločnosti a zastaví negatívne trendy. Predseda vlády Ivica Dačić, ktorý sa už na samom začiatku mandátu deklaroval ako „ľudový premiér“, trvá na princípe sociálnej spravodlivosti a rovnomernejšieho rozvrhnutia bremena krízy na všetky kategórie obyvateľstva. Prvý podpredseda vlády Aleksandar Vučić dôraz svojho pôsobenia zameral na boj proti kriminalite a korupcii, prvým výsledkom ktorého je otvorenie kauzy Agrobanky a zahlásenie ďalších. Minister financií Mlađan Dinkić tvrdí, že sa mu v najbližšom období podarí zabezpečiť chybujúce finančné prostriedky na plátanie dier v rozpočte. V tejto chvíli, po prvom mesiaci, iste niet dôvodov, prečo by niekto mal pochybovať o ich dobrých úmysloch, ešte menej o prípadných výsledkoch. Tým skôr, že dobré mravy kážu počkať a dopriať vláde povestných sto dní. Vlastným príspevkom k zdolávaniu krízy sa najnovšie pridal aj riaditeľ Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Aleksandar Vulin, ktorý počas návštevy južnej pokrajiny pochválil ideu o lineárnom vyplácaní kosovského príplatku. Hlavným cieľom takého riešenia, ktoré predpokladá sčítanie obyvateľstva a ustanovenie sociálnych kariet pre občanov, je znemožniť zneužitia v tejto oblasti a zabezpečiť, aby sa peniaze vyčlenené na tieto účely dostali k tým, ktorým patria. Príplatok inak okrem riadneho platu už roky dostávajú zamestnaní v štátnych inštitúciách, ktorí žijú a pracujú na Kosove a Metóchii. „Kosovský príplatok nie je luxus, ale úhrada za strach,“ konštatoval Vulin a doložil, že zistené zneužitia pri vyplácaní nie sú dôvod, aby sa rozmýšľalo o jeho zrušení. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

FÓKUS MAKROEKONOMICKÉ UKAZOVATELE

Boj o záchranu nohé opatrenia už treba podnikať, mnohé stratégie prehodnotiť, mnohé radikálne zmeny presadiť. Bez toho niet ani oživenia výroby, ani oživenia trhu práce, ani nádeje, že čoskoro môže byť lepšie. V ekonomike všetko má svoj postup a cenu, takže zostáva konečne zvážiť klady a zápory, vytýčiť priority, zvoliť spôsoby záchrany a realizovať ich. Času je však skutočne málo, zvlášť keď sa dá do súvislosti s hĺbkou nahromadených problémov. Badať to zvlášť od začiatku augusta, keď Hospodárska komora Srbska zverejnila posledné hlavné ekonomické ukazovatele, ktoré nám na optimizme vôbec nepridali. Hrubý spoločenský produkt, podľa vlaňajších cien, klesol v druhom štvrťroku o 0,6 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím vlani. Priemyselná výroba v júni bola o štyri percentá menšia než rok predtým, klesol aj objem služieb v doprave, viac je i nezamestnaných. Hodnota celkovej zahraničnoobchodnej výmeny počas prvých šiestich mesiacov bola necelých 15 miliárd dolárov, alebo o také štyri percentá menej ako v prvom polroku 2011. O približne sedem percent bol menší i export. Znamená to, že sa negatívne saldo tovarovej výmeny vyšplhalo takmer na štyri miliardy dolárov, čo je o 5,2 percenta viac ako v roku 2011. Celkový zahraničný dlh Srbska stúpol v máji o 186 miliónov eur v porovnaní s aprílom, aby

Hodne toho vo finančných pohyboch bude závisieť aj od pôsobenia a opatrení Národnej banky Srbska

31. mája bol viac ako 24 miliárd eur. Z toho je štátna časť okolo jedenásť a dlh súkromného úseku 13 miliárd eur. Koncom júna klesli aj devízové rezervy. Ich celková suma je väčšia než 10 miliárd eur, ale je zmenšená v šiestom mesiaci o viac ako dvesto miliónov eur. Strovili sa na intervencie na medzibankovom trhu, na záväzky týkajúce sa starých devízových úspor,

TRENDY EURÓPSKEJ ORIENTÁCIE OBČANOV SRBSKA (1)

Zrkadlo reality V

rozhovore, ktorý prebiehal v deň založenia vlády Srbska, teda 27. júla, vtedajšia riaditeľka Kancelárie pre európske integrácie Milica Delevićová na otázku kedy budú zverejnené výsledky júnového prieskumu názorov a nálad občanov týkajúcich sa európskej integrácie, odpovedala: „Počkáme pár týždňov, lebo by sa tieto údaje dnes stratili v kope aktuálnych udalostí…“ O niekoľko dní Delevićovú v čele uvedenej kancelárie vystriedal Milan Pajević, no dobre je, že sa pokračuje v praxi, ktorá odštartovala rovno pred desaťročím. Že sa pravidelne, dvakrát ročne, v decembri a v júni, prostredníctvom priamych rozhovorov, robí prieskum verejnej mienky na tému eurointegrácie, zvyčajne na vzorke, ktorú tvorí vyše tisíc respondentov.

Výsledky najnovších zisťovaní, ktoré sa konali od 14. do 23. júna, zverejnené sú v nedeľu 19. augusta. Základné hodnotenie by sa dalo vyjadriť jedinou vetou: vstup do Európskej únie už nie je väčšinovou, ale je predsa dominantnou opciou. Totiž, ak by zajtra bolo vypísané referendum o podpore vstupu Európskej únie, za by hlasovalo 49 percent občanov (vlani v decembri 51 percent obyvateľov), proti je 25 percent, v hlasovaní by sa nezúčastnilo 18 a nevie, prípadne by odmietlo hlasovať, 8 percent občanov. Hoci úroveň podpory EÚ klesla o dve percentá, istým kladom je údaj, že je o tri percentá menej tých, ktorí sú proti vstupu do nej. Riaditeľ vládnej Kancelárie pre európske integrácie Milan Pajević

ako aj na splácanie dlhov zahraničným veriteľom. Vzhľadom na všetko, zaujímavé je, že ceny tovarov a služieb stúpli v júni v porovnaní s májom priemerne len o čosi viac ako jedno percento. Zriedkavé, síce skromné pozitívne parametre možno objaviť v turistickej aktivite: celkový počet príchodu turistov, domácich a zahraničných stúpol o 0,6 percenta – v prvom polroku navštívilo nás 989 666 turistov a realizovaných je celkovo 3 098 215 prenocovaní. Povšimnutiahodná je hlavne bilancia výmeny poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu Srbska so zahraničím. Od januára do júna sme v tom realizovali export v hodnote 1 333 miliónov dolárov, čo je až o 8,7 percenta viac ako v prvom polroku vlani. Pozoruhodný je i suficit v zahraničnoobchodnej výmene poľnohospodársko-potravinárskych produktov: 659 miliónov dolárov, alebo až o 20,7 percenta viac ako pred rokom. Vzhľadom na sucho a iné problémy poľnohospodárstva, takéto tempo a vývozný trend nie je reálne očakávať v mesiacoch pred nami. To, čo treba dúfať, je, že sa urýchlene začnú opatrenia na zredukovaní rozpočtového a iného deficitu (rokovania s Medzinárodným menovým fondom), na zotavení výroby, na sporení, odstránení byrokratických záťaží... Mesiace pred nami zrejme môžu byť také alebo onaké, no ľahké iste nebudú. Dobre by však bolo, keby sme v nich zažili aké-také náznaky posunov vpred, ktoré by nás, ak nič iné, aspoň oslnili skromnou nádejou. Oto Filip

hodnotí, že ide o mimoriadne, pozoruhodné výsledky prieskumu, vzhľadom na to, na čo celé roky narážame v každodennom živote. Nazdáva sa, že všetky záležitosti späté s eurointegráciou nie sú dostatočne dobre ozrejmované. Za skvelý údaj považuje ten, že dve tretiny občanov podporujú reformy, lebo chápu, že je to dobre pre nás a nie preto, že to Európska únia od nás žiada alebo nežiada. Podpredsedníčka vlády pre európske integrácie Suzana Grubješićová je názoru, že je predsa dobre, že je naďalej okolo polovice občanov za vstup Srbska do Európskej únie, lebo je to najväčšia podpora akémukoľvek spoločenskému procesu v nás. Vyzdvihla, že je európska integrácia štátnou otázkou, na ktorej sa spoločne treba angažovať. Teraz však k výsledkom: keď ide o klady Európskej únie, tak jej stúpenci na prvom mieste uvádzajú cestu k lepšej budúcnosti

mladých a širšie možnosti zamestnávania (vyše 40 percent), potom možnosť voľného cestovania, šancu upraviť pomery v našom štáte… Iných zase od EÚ odrádza obrovský byrokratický aparát, presvedčenie, že ide o utópiu, ako aj to, že je tu riziko, že prídeme o vlastnú kultúrnu identitu. Asi každý piaty z odporcov EÚ je mienky, že táto nič dobre neprináša, každému siedmemu sa nepáčia nátlaky a podmieňovania, každý desiaty si myslí, že sa zadlžíme a budeme žiť horšie… Všetko to naznačuje potrebu, zrejme i nutnosť stáleho angažovania sa spoločenských dejateľov na konštantnom vysvetľovaní a ozrejmovaní, čo EÚ vlastne je, kam dnes kráča, s čím zápasí. A, samozrejme, ako sa to všetko môže, skôr alebo neskoršie, premietnuť aj na nás. (V budúcom čísle: Názory a obavy) O. F.

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

FÓKUS V ZÁUJME PLODNEJŠEJ SPOLUPRÁCE VOJVODINY A RUSKÝCH REGIÓNOV

Nové podnety a plány ohodli sme sa, že zaktualizujeme a doplníme protokol, ktorý v roku 2005 podpísali vojvodinský Sekretariát pre hospodárstvo a Obchodné zastupiteľstvo Ruskej federácie v Srbsku a že sa budeme snažiť zrealizovať ciele, ktoré sme si tam stanovili. Dohodli sme sa tiež, aby naše pokrajinské sekretariáty usporiadali stretnutia s ruským obchodným zastupiteľstvom kvôli konkrétnym dohodám o dôležitých a špecifických oblastiach spolupráce, ako je poľnohospodárstvo a regionálna spolupráca. ZorganizujeObchodný atašé Andrej Hripunov a pokrajinský me školenia v záujme rastu počtu cer- tajomník pre hospodárstvo Miroslav Vasin tifikácií podľa GOS sústavy kvality, platnej na ruskom trhu. Je to predpokladom, aby hospodárskych činiteľov, na ktorom by sme denaše podniky boli konkurencieschopné a prí- finovali možnosti budúcej spolupráce. Nazdátomnejšie na trhu Ruska. Na základe vášho ná- vame sa, že napriek tomu, že je Rusko i dnes najvrhu zapojíme sa aj do konkrétnych projektov väčší zahraničnoobchodný partner Vojvodiny, spolupráce malých a stredných podnikov. Bu- stále existuje mnoho možností a oblastí na exdeme aktívnejší na veľtrhoch a prezentáciách port vojvodinských výrobkov, najmä tých so nášho hospodárstva v Rusku a naopak. Veľmi je značkou Najlepšie z Vojvodiny na obrovský trh dôležité nastolenie systému priamych a stálych Ruskej federácie, – uvedenými slovami pokrakontaktov: aby naši podnikatelia v rámci ruského jinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnáobchodného zastupiteľstva mohli získať hod- vanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin zhrnul výnoverné a adekvátne informácie. Ako aj to, aby sledky štvrtkových rozhovorov, ktoré vo vláde ruskí podnikatelia získavali relevantné infor- Vojvodiny vysoká pokrajinská delegácia mala mácie prostredníctvom našich inštitúcií, ako je s obchodnou delegáciou Ruskej federácie na napríklad VIP fond. V perspektíve koncom roka čele s Andrejom Hripunovom. – Ukážkou toho, či robíme dobre, bude stúby sme chceli usporiadať stretnutie podnikateľov z niektorých oblastí Ruska a vojvodinských panie hodnoty nášho exportu a celkovej za-

–D

NIEKOĽKO DNÍ PRED ODCHODOM DO LONDÝNA členov našej paraolympijskej reprezentácie na záverečných prípravách v Novom Sade navštívila pokrajinská tajomníčka pre šport a mládež Marinika Cobanu: aby sa zoznámila s nimi, dozvedela sa viac o ich plánoch a problémoch, popriala im úspech. Hoci nedostatok peňazí trápi všetkých, Cobanu osobitne podotkla, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o špičkových športovcov paraplegikov, systém musí mať inakší postoj k nim. V tom zmysle, že stále bude riešiť problémy, ktoré majú a pomáhať im. Podľa jej slov, pokrajinský sekretariát, v čele ktorého je, aj v predošlom období účinkoval vo financovaní príprav športovcov z Vojvodiny na Paraolympijské hry v Londýne. Počas uplynulých dvoch rokov, na prípravy športovcov a príchod na olympiádu do Londýna vyčlenených je 50 miliónov dinárov – pre 17 športovcov, ktorí tam reprezentovali našu vlasť. Na snímke: Pokrajinská tajomníčka Marinika Cobanu (druhá vľavo) v rozhovore s Borislavou Perićovou-Rankovićovou, Zlatkom Keslerom a Nadou Matićovou. O. F.

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

hraničnoobchodnej výmeny. Ak tá bude rásť, tak robíme dobre, ak nie, bude treba zistiť, čo je brzdou, aby sme mohli dosiahnuť lepšie výsledky, – konštatuje Vasin. Pokrajinský tajomník podotkol, že stretnutie svedčí o tom, že lepšia spolupráca s Ruskom môže veľmi prispieť k zlepšeniu hospodárskej situácie vo Vojvodine. Zvlášť preto, že pokrajina môže tam exportovať poľnohospodárske produkty, ovocie a zeleniny v neobmedzených množstvách, predpokladom čoho je systém školení podnikateľov pre GOS systém kvality, bez ktorého do Ruska ťažko vyvážať. – Keďže je našou úlohou vznik podmienok na dobrú prácu podnikateľov, musíme zistiť, čo si aj títo o tom myslia, – doplnil neformálne závery obchodný atašé Ruska u nás Andrej Hripunov. – Rozprávali sme sa hlavne o smeroch a možnostiach, v ktorých by spolupráca medzi ruskými podnikmi a srbskými firmami z tejto oblasti mohla byť perspektívna. Keď ide o náš vývoz, ten by sa nemal obmedzovať na plyn a ropu, ale by v ňom viac mali byť aj vybavenia a iné hotové výrobky. Z vašej strany je pre nás zvlášť zaujímavé poľnohospodárstvo a veľmi perspektívna je i regionálna spolupráca. Uzavriem tým, že je mnoho smerov spolupráce a že je dobre to, že toto nie je naše posledné, ale jedno z prvých stretnutí, – vraví Hripunov. Svedectvom toho je, že je už na september naplánované ďalšie stretnutie. Zavolajú naň i podnikateľov, aby sa viaceré plány a návrhy začali konkrétne riešiť. V záujme širšej, ale i vyrovnanejšej zahraničnoobchodnej výmeny dvoch zainteresovaných strán. Oto Filip

Zasadal Aktív riaditeľov slovenských škôl o štvrtok 16. augusta v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade bola schôdza Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Rokovali o otvorení triedy so slovenským vyučovacím jazykom v Strednej zdravotníckej škole v Novom Sade – kádrové obsadenie, o formovaní tried, skupín predĺženého pobytu, voliteľných predmetoch v školskom roku 2012/2013 a o kádrovom obsadení v školách (neodborné obsadenie predmetov, uvoľnené pracovné miesta, neplný pracovný úväzok, racionalizácia, technologické zvyšky...). Konala sa aj prezentácia Ústavu pre učebnice. Záverom zasadnutia zdôraznili, že sa ako deficitné kádre aj naďalej objavujú nemčinári, matematici a fyzici. Zvyšné kádre z jednotlivých škôl by mali kryť vyučovanie po slovensky v strednej zdravotníckej škole v Novom Sade, čím výučba všetkých predmetov aj v tejto škole bude zabezpečená po slovensky. S. Z.

FÓKUS V AFGANISTANE AJ SLOVENKY

Slovenskí vojaci v operácii ISAF strážia vojenské základne, cvičia afganských vojakov a policajtov, likvidujú nastraženú muníciu a pracujú v Provinčných rekonštrukčných tímoch. Tak, aby pomohli domácim obyvateľom a zároveň podpomáci Afganci naše rili afganskú vládu, ktorá posnaženia v oblasti cistupne prevezme kontrolu nad vilno-vojenských celou krajinou. V Afganistane vzťahov a rôznych je v súčasnosti približne 350 podporných projekslovenských vojakov tov vnímajú pozitívPodľa najnovších vyjadrení ne. V blízkosti záministra obrany Martina Glvákladne sa budeme ča je Afganistan pre Slovensko napríklad s podpoaž do roku 2014, keď sa operou miestnej vlády rácia ISAF skončí, naďalej pripodieľať na oprave oritnou zahraničnou operáciškoly. Vzdelanie v jaou. Už teraz sa pripravuje na zyku paštu sa snažívycestovanie ďalšia dôstojme pre ľudí v širšom níčka. Iste bude čerpať aj zo okolí šíriť aj proskúseností nadporučíčky Haastredníctvom rádia. Nadporučíčka Denisa Haasová sovej. Tá si pritom dobre paĎalšie projekty sa tý- (Kandahár 2012) mätá, že hoci ona vycestovať kajú infraštruktúry v chcela, rodičia ani sestra neboli oblasti zásobovania vodou, zdravotníctva a po- z jej vyslania do Afganistanu príliš nadšení. No dobne,“ konštatovala ambiciózna nadporučíčka. – nie je sa čo čudovať. Priateľ ako policajt, ktorý Aj Denisa Haasová však zažila v Kandahári nie- vie, čo je to služba, ju podporil. Vrátila sa skúsekoľko desiatok raketových útokov na základňu. nejšia – s medailami za účasť v operácii ISAF, no Po signáli nasledovalo okamžité zaľahnutie k aj s poznaním života v krajine, kde je napríklad, zemi. Treba si pritom kryť hlavu a následne ute- okrem všetkého iného, postavenie ženy úplne iné kať do krytu. Vydržala. Napokon – o službe v ar- ako na Slovensku. máde snívala od detstva. Pavol Vitko

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: SLAVKO NOVAKOVIĆ, PREDSEDA ZHROMAŽDENIA ÚNIE REMESELNÍKOV NOVÉHO SADU

Na prahu ozajstnej reformy – Oznámené sú zmeny viacerých zákonných predpisov týkajúcich sa činnosti remeselníkov... – V uplynulých rokoch bolo ozaj mnoho záťaží a nespomínam si, že by nás vo sfére remeselníctva zbavili aspoň dákych z nich. Preto si myslím, že sme na prahu prvej ozajstnej reformy tohto úseku, ktorý je veľmi rozšírený v Srbsku: remeselníkov – podnikateľov je okolo 250 000 a nazdávam sa, že ich je ešte raz toľko v šedom pásme. Vyzdvihujem to, lebo je veľmi dôležité reformami zasiahnuť aj tieňovú ekonomiku. Zatiaľ máme sľuby vzťahujúce sa na zrušenie fiškálnych pokladníc pre remeselníkov, zredukovanie parafiškálnych záťaží, na možnosť získať prajné úvery, alebo úvery nenávratne, ak vložíme polovicu potrebných prostriedkov... To všetko by malo posilniť verejný úsek a malo by byť aj motívom, aby sa aj tí, ktorí pôsobia v šedej ekonomike, vrátili k legálnemu podnikaniu. Čiže základom je zrušovať to, čo je záťažou, ako sú rôzne zbytočné poplatky alebo rozbujnená administratíva. Aby sme sa týmto opatreniam stále venovali, schválili sme aj lehoty: v októbri budeme analyzovať, čo sme zvládli v auguste a v septembri, o ďalšie tri mesiace na pretrase budú opatrenia uskutočnené koncom roka. Bude to pokračovať dovtedy, kým náš úsek nedostaneme tam, kde má byť, na úroveň, ktorú si skutočne zaslúži. Zaznamenal: O. Filip

Ďuro Varga

enisa Haasová bola jednou zo štyroch slovenských žien, ktoré sa v júni po polročnej službe vrátili z Afganistanu. Slovensko sa tak definitívne zaradilo k armádam väčšiny krajín NATO, ktoré do operácie ISAF vysielajú nielen mužov. Po gymnáziu v Piešťanoch vyštudovala Akadémiu Policajného zboru v Bratislave. Ako hovorí, napriek dobrej práci v Policajnom zbore ju to stále lákalo do armády. V ozbrojených silách slúži od roku 2008 ako dôstojníčka civilno-vojenskej spolupráce a psychologických operácií. „Myslím si, že muži vedia síce napäté situácie vyriešiť s chladnou hlavou, ale na druhej strane je niekedy žiaduce vložiť do práce aj emócie, ktoré sú zas typické pre nás ženy,“ povedala nám ešte v Afganistane dôstojníčka, ktorá je doma aj v riešení právnych problémov. Hovorí o tom nielen jej titul JUDr. V Kandahári totiž najskôr pôsobila ako styčný dôstojník na Spoločnom obrannom operačnom centre. Mala na starosti súčinnosť slovenských vojakov s medzinárodným veliteľstvom. Nadriadení si ju však vybrali na plnenie úloh pri koordinácii vzťahov s afganskými civilnými obyvateľmi. Bola to pozícia akoby predurčená pre ňu. „Pre mňa je veľmi dôležité, že do-

INÝ NÁHĽAD

Dôstojníčka Denisa Haasová

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU STARÁ PAZOVA – PORADENSKÁ SLUŽBA PRE RODINU

Pracujú na zveľaďovaní vzťahov P

oradenskú službu pre prišli do našej Porarodinu v Stredisku pre denskej služby pre rosociálnu prácu Stará Padinu a rozhodli, či zova založili na základe chcú pracovať v skuprojektu ešte v roku 2005. pine, v dielňach alebo Na poskytovaní poradenim vyhovuje indiviských a edukačných sluduálna práca. Práca s žieb rodičom a deťom sa v občanmi mimo úzeprvých dvoch rokoch pômia Staropazovskej sobenia angažovali i poobce sa platí (práca v četní odborníci, takže služdielňach 2 500 dináby vyvolali veľmi dobrý rov a individuálna ohlas medzi občanmi. V práca stojí o 1 000 diposlednom období dvere nárov viac). Tieto ceny Poradenskej služby sú Vesna Trbovićová (vľavo) a Nevenka Grujićová sú oveľa nižšie než na otvorené i pre občanov z súkromnom úseku, – iných obcí, ibaže oni za tieto služ- Staropazovskej obce majú právo povedala Vesna Trbovićová, riav tejto Poradenskej službe zdarma diteľka staropazovského Stredisby musia platiť. – V roku 2007 Obec Stará Pa- zveľaďovať svoje výchovné kom- ka pre sociálnu prácu, a dodala, že zova sa podujala financovať dvoch petencie a rodinné vzťahy vô- je zagarantovaná dôvera a tajodborných pracovníkov, ktorí by bec. V Stredisku pre sociálnu prá- nosť údajov v prípade, že nejde o pracovali v Poradenskej službe – cu sme však urobili krok vpred a násilie. Zainteresovaných občanov o psychoterapeuta a právnika. Pod- umožnili sme občanom, ktorí poľa platného rozhodnutia občania ciťujú potrebu toho druhu, aby služby v stredisku majú. SpoloOBECNÁ RADA ŠÍD na zasadnutí, ktoré sa konalo 16. augusta, schválila návrh rebilancie obecného rozpočtu na rok 2012. Predsedníčka obce Nataša Cvjetkovićová na tlačovke povedala, že návrh schválili väčšinou hlasov (7 za a 3 členovia boli zdržaní). Súhlas nedali predstavitelia Socialistickej strany Srbska, zdôvodniac to tým, že nemali nadostač času spoznať sa s návrhom rebilancie, ktorý bol témou rozhovorov a dohovorov takmer dva mesiace. Toto svoje stanovisko SPS má zdôvodniť aj pred Zhromaždením obce Šíd, ktoré má zasadať koncom augusta. Podstatou rebilancie je usmernenie 220.000.000 dinárov pôvodne plánovaných na zlepšenie života občanov, čo teraz nie je možné realizovať. Na tieto účely v obecnom rozpočte zostane iba asi 10 % plánovanej sumy, a ostatné usmernia na krytie materiálnych výdavkov v školstve a na kúpu štátnych podnikov, ktoré už nepracujú. Tým spôsobom chcú zabezpečiť predpoklady, aby na tých pozemkoch alebo v tých objektoch záujemcovia začali nové podnikanie. Predovšetkým sa tu myslí na objekty a pozemok bývalého šídskeho gigantu Grafosrem, ktorý úplne skrachoval. St. S.

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

čenský kontext, v akom dnes žijeme, je výnimočne ťažký. Rodičia sa v boji o existenciu nestačia venovať deťom, ktoré podliehajú početným negatívnym vplyvom a rizikovým faktorom. Častou témou rozhovoru v Poradenskej službe je ako zveľadiť vzťahy na relácii rodičia – deti. – Prichádzajú sem aj ľudia, ktorí sú tesne pred rozsobášom, a nie sú si istí, či to chcú alebo nechcú. Máme aj mladé manželské páry, ktoré zápasia s problémami po narodení prvého bábätka, – akcentovala okrem iného Nevenka Grujićová, rodinná psychoterapeutka. Podľa jej slov, v porovnaní s minulými rokmi (napríklad 6 – 7 rokov dozadu), ľudia sa teraz hneď hlásia o pomoc, keď vznikne určitý problém, čo je dobre, lebo sa otvára šanca, aby sa problém prekonal. Zamestnanci Strediska pre sociálnu prácu sa usilujú občanom pomôcť a byť poruke vždy vtedy, keď je to potrebné. A. Lš.

BYŤ LEPŠÍ, MODERNEJŠÍ, ÚSPEŠNEJŠÍ je zrejme heslo, na ktorom sa oplatí trvať. Dokladom toho je i príklad Elektrovojvodiny, ktorej vlaňajší rok bol v mnohom medzníkový. Vstúpila doňho s 1,2 miliardy dinárov strát, zdedenými z rokov predošlých, aby sa sústavnými a zásadnými technologickými, organizačnými a podnikateľskými zmenami, úsilím tak vedenia, ako aj všetkých zamestnancov len za dvanásť mesiacov dopracovala k pozitívnemu netto finančnému výsledku v sume 527 miliónov dinárov. Je to dobrý základ na udržanie vysokej dynamiky ďalšieho zveľaďovania infraštruktúry, investovania do nových objektov a modernizácie, ktoré by v tomto roku mohlo mať hodnotu až 40 miliónov eur. O podnikateľských výsledkoch a plánoch Elektrovojvodiny sa pred nedávnym podpísaním Dohody o založení energetického konzorcia zmienil jej riaditeľ Dr. Tihomir Simić (druhý sprava). K radu úspechov renomovanej novosadskej hospodárskej spoločnosti prispel aj významným uznaním osobným: začiatkom júla sa stal naj-manažérom roku 2012 juhovýchodnej a strednej Európy. Cenu získal za špičkové výsledky v podnikaní, modernizáciu a celkové zveľadenie činnosti v oblasti energetiky, ako aj za rozvoj potenciálov obnoviteľných zdrojov energie. O. Filip

Z NAŠICH OSÁD NA OBZORe NOvé ZAHRANIČNé INveStÍCIe. Na pozvanie Milovana Božinovića, veľvyslanca Srbska v Rakúsku (na snímke vľavo), Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, nedávno pobudol vo Viedni, kde predstavil Staropazovskú obec a mal rozhovory s potenciálnymi investormi z Rakúska a Nemecka, ktorí prejavujú záujem o Srbsko, presnejšie o ďalšie vkladania do Starej Pazovy. V septembri zo 20 zahraničných investorov z týchto dvoch krajín navštívi Starú Pazovu. Rakúska spoločnosť Eyemaxx, ktorá sa zaoberá výstavbou podnikateľských priestorov, biznis parkov a logistických centier, prejavuje veľký záujem investovať v Starej Pazove. A. Lš.

Bum -bum-bum!

LetNé POBAveNIe PRe detI v Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. Rovnako ako i predvlani priestory čitárne petrovskej knižnice od 13. do 17. augusta vyplnili deti. O pobavenie najmladších aj počas letných prázdnin sa postarala vychovávateľka Božena Levárska. Hoci im, ako povedala, projekt neschválili, z iniciatívy rodičov sa predsa podujali animovať deti. Tohto roku témou dielne bolo priateľstvo. Motiváciu si našli v rozprávke o svätojánskej muške, ktorá si hľadala priateľov. Deti spoločne hovorili o danej téme, kreslili, prezerali knihy, spolu sa hrali v knižnici a na ihriskách. Cieľom hier je rozvíjať komunikáciu a spoluprácu. V knižnici sa bavila skupina 15 detí vo veku od škôlkarov po nižšie triedy základnej školy (na snímke). J. Č-p

KULPÍNČANIA ZBOŽŇUJÚ KINO. Tradične aj tohto roku Mládežnícke združenie Terra v spolupráci s Kanceláriou pre mladých Obce Báčsky Petrovec organizovalo podujatie pod názvom Letné kino, ktoré sa uskutočnilo 18. a 19. augusta v Kulpíne. Premietanie filmov sa konalo v parku pred kaštieľom Dunđerskovcov so začiatkom o 21.00. V prvý večer sa premietal kreslený film Mačka i njeni mačići do 23.00 h, potom nasledovala komédia Rebound a v nedeľu bol premietaný kreslený film Ribica a komédia The Intouchables. M. Valentíková

UGÁR

Dáva sa na známosť! Po prvé: Vážení občania, svoje novostavby, čiže skromné viacposchodové a iné chatky, rodinné domy, vedľajšie stavby a ďalšie objekty, ktoré ste nepostavili v súlade s platnými predpismi, to jest, našským slovníkom povedané tzv. divé stavby si môžete legalizovať, aj to zdarma a pomerne rýchle. Ak vám ale nehorí pod pätami, odporúčame vám s legalizáciou nesúriť, vydržať, čiže počkať dovtedy, kým štát dotyčnú legalizáciu aj hmotne a teda priamo peňažne nebude motivovať, akože by ju motivovať aj mal, lebo náš štát, ako je známe, do vysnívanej Ú-nie s divokými stavbami vstúpiť nemôže… A nie iba preto! Po druhé: Nenadávajte, vážení občania, na aktuálne dlhé horúce leto. Doprajte mu, nech len páli, nech zohreje steny vašich príbytkov, aspoň vám v nich počas nadchádzajúcej zimy bude teplejšie; teplo predvolebných sľubov, ako sa ukázalo, malo krátky dych… Po druhé – druhý raz: Nehromžite nad skutočnosťou, že, ako sa mylne domnievate, nijako neprichádzajú lepšie časy. Už sú tu; ibaže ich nevidíme. Lebo si navliekli červené ponožky. Ako slony, keď idú do jahodoviska – aby ich nikto nevidel. Ozaj: videli ste dakedy dakde slona v jahodovisku? Nevideli, vravíte… No tak, vidíte,… že nevidíte… Záverom sa dáva na známosť športová správa. Naše futbalové orlíky sa počas prípravných zápasov učili spievať hymnu. Preto a len preto, pochopiteľne, nevyhrali ani raz. Teraz, až sa rozbehnú kvalifikácie, začnú sa, prirodzene, učiť hrať futbal. Bože pravdy, pomáhaj, jaj-jajjáj… Bum! jbš

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V ĽUBE SLÁVNOSTNE UKONČILI PROJEKT VÝMENY OKIEN NA DOME KULTÚRY

Významné kroky k rozhýbaniu činnosti Ú

spešne zrealizované projekty, ktoré vyústili naozaj sa snažíme vyvýmenou okien na Dome kultúry v Ľube, kde vážene pôsobiť a podby čoskoro malo pribudnúť aj Komunitné cen- porovať slovenskosť v trum, by mali byť významnými krokmi k rozhý- celej svojej šírke geobaniu činnosti malej, temer „zabudnutej“ sriem- grafickej Vojvodiny. Žeskej dedinky na svahoch Fruškej hory. V sobotu lám vám veľa entuziaz18. augusta predseda Rady Miestneho spolo- mu do práce; nie je to čenstva Ľuba Janko Topoľský vo vynovenom kul- ľahké, ale vedzte, že dvetúrnom stánku privítal vzácnych hostí, medzi kto- re našej ambasády pre rými boli: zástupca vedúceho zastupiteľského úra- konzultácie sú pre vás du Slovenskej republiky v Srbsku Rastislav Kos- otvorené. telník; poslanec v Zhromaždení Autonómnej Martin Zloch poznapokrajiny Vojvodiny, člen Národnostnej rady menal, že je delegovaný slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Predseda RMS Luba predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica Janko Topoľský (treti zlava) okrem inych Martin Zloch; z Asociácie pre edukáciu a regioprivítal aj Rastislava nálny rozvoj Daniela Ďurašová a Martin Ďuraš, riaKostelnika zo diteľ AERD; riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvozastupiteľskeho dinských Slovákov Milina Sklabinská so spoluúradu Slovenskej pracovníčkou Katarínou Mosnákovou; Milko Ryrepubliky v Srbsku bár z Kultúrno-osvetového spolku Jednota v (štvrtý zľava) Šíde; námestníčka predsedníčky Obce Šíd Biljaločne kliesniť najmä pre na Sarapová, tiež predsedovia rád miestnych spomladých, aby tu zostali, a, ločenstiev Bikić Do a Molovin. Keďže podaktorí samozrejme, aj na osoh hostia v Ľube pobudli prvý raz, predseda Topoľvšetkých občanov. ský im poskytol o nej zopár údajov: Ako povedala Ďura– Prišli ste do dediny Ľuby, v ktorej žije 550 obyšová, organizácia AERD vateľov; 60 % je Slovákov a po 20 % je Chorváso sídlom v Padine pôtov a Srbov. Máme školu a v nej žiakov prvých štysobí už štyri roky a jej roch tried, v ktorých sa slovenský jazyk vyučuje Skor domáca ako hostka, prítomná bola aj Daniela Ďurašová (druhá zľava) z AERD Padina „cieľom je písať projekty, fakultatívne; žiaci 5. – 8. triedy chodia do školy v dávať informácie a urobiť ľudí šťastnejšími“. PodErdevíku. Zaoberáme sa poľnočiarkla, že píšu „pre každého, kto nás osloví, sme hospodárstvom a dobytkártakí nestranní, robíme aj pre cirkev, aj pre školy, stvom, máme kravy, vinohrady... ako i pre rôzne firmy“. Naznačila, že o taký mesiac O samotnom projekte hovodo Ľuby zavíta aj návšteva z Českej republiky, od rila jeho autorka Daniela Ďuraktorej je sa čomu naučiť. šová: Riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská urobila mi– Dostali sme finančné proniprezentáciu publikácie Slováci v Srbsku z asstriedky Slovak Aidu vďaka lápektu kultúry. Pripomenula, že je v nej predstaskavej podpore slovenského vená aj Ľuba, keďže s Ústavom na tomto pláne veľvyslanectva 4 820 eur, plus 2 spolupracovala Edita Kmeťková, teraz Povolná. 800 eur vďaka Obci Šíd. To bol Riaditeľka ÚKVS potom aj odovzdala jeden výnáš prvý projekt, bol úspešný, tlačok spomenutej publikácie, ako i zopár titulov dnes sa ukončuje a som veľmi „pre najmladších“. Sklabinská tiež poinformovarada, že sa tieto priestory tak la prítomných o náplni činnosti ÚKVS a podčiarkla, pekne otvorili. Písali sme s Janže „pracovníkov Ústavu teší, že aj v Ľube sa rozkom Topoľským ďalší projekt, prúdili kultúrne a spoločenské činnosti a že k tomu žiaľ v Ľube nie je slovenský spo- V Etno izbe vysokych hostí privítal zbehlý mládežník prispela aj organizácia AERD“. lok, takže sme to písali cez Dalibor Žiak (zľava) Pokiaľ ide o hostí, o svojich dedinách hovoNRSNM a dostali sme 7 000 eur na Komunitné v mene NRSNM, ale aj ZAPV a Kovačickej obce, rili aj predsedovia rád MS Bikić Do a Molovin. Pocentrum. To nás teší, lebo toto je taká malá za- a dodal: budnutá dedinka, kde ľudia skôr iba prechádzajú, – Ľuba je prostredie s veľkým srdcom, ktoré má dobne ako jej predchodcovia, na záver sa slonež sa zastavia. Chceme z nej urobiť niečo, kde potenciál a zdá sa mi, že zásluhou týchto projektov venskému veľvyslanectvu a všetkým spolupraby sa ľudia stretávali spoločne, v Komunitnom toto prostredie ožíva, a dúfam, že výsledky budú covníkom za projekt poďakovala aj Biljana Sacentre, od malých detí až po seniorov. veľké pre Ľubu. Konečne, s pánom predsedom rapová. Po kratšom posedení v Dome kultúry doRastislav Kostelník o. i. povedal: Topoľským sme hovorili aj o tom, že sa posunu- máci zaviedli svojich hostí do Etno domu, v kto– Cítim sa tu veľmi príjemne, asi preto, že tu žijú li práce na projekte výstavby kanalizácie v Ľube, rom si pozreli miestnosti Slovenského združeveľmi dobrí ľudia. Bolo nám vyčítané, že sa sta- počuť, že v perspektíve aj komunikačné pro- nia žien Ľuba, respektíve etno zbierku detí a mláráme o bašty slovenskosti, akými sú Kovačica a striedky budú tiež prítomné, konkrétne káblová deže Ľuby a stretnutie ukončili pri rybníku maBáčsky Petrovec, ale odsúhlasenie práve projek- televízia, takže chcem veriť, že toto je ešte stále jetku Belan. Juraj Bartoš tov, ktoré ste spomenuli, sú potvrdením toho, že dobrý začiatok a dobrá cesta, ktorú budeme spo25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD tomní mu vyjadrili svoju dôveru (nikto nebol proti a iba štyria sa zdržali hlasovania). Ináč pán farár J. Javorník tri uplynulé nedele vykonával v Kulpíne nedeľné pravidelné a nešporné súlade so Štatútom Slovenskej služby Božie, evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku v a tak sa tunajnedeľu 19. augusta 2012 po obvyší cirkevníci klých nedeľných bohoslužbách, ktomohli s ním a s ré vykonal dôstojný pán Mgr. Samuel jeho prácou Vrbovský, biskup SEAVC, prebiehal v zoznámiť. Po kulpínskom cirkevnom zbore ďalší spomenutom tohtoročný mimoriadny konvent. konvente Pripomeňme, že v máji na tavšetci záujemkomto celocirkevnom zhromaždení covia si mohli odvolali doterajšieho farára Mgr. Vlapozrieť vynodimíra Grňu. Aj tentoraz konvent vené farské viedli biskup S. Vrbovský a synodálpr iestor y. ny dozorca SEAVC Pavel Lomiansky. Kompletné reV chráme Božom bolo v túto augusnovovanie fartovú historickú nedeľu vyše sto cir- Nielen plné srdcia radosti, ale aj chlieb, soľ a ského bytu a kevníkov a po schválení vokátora – darčeky pre velebného pána farára Mgr. Jaroslava chodby na príJavorníka, PhD., a jeho manželku Tatianu zmluvy medzi cirkevným zborom a zemí vďaka miestnym farárom, pristúpilo sa k vo- PhD., ktorý uplynulých dvanásť rokov obetavej práci samotných Kulpínčaleniu nového farára. Jediným kandi- pôsobil v Hajdušici. Hlasovalo sa ak- nov trvalo iba rekordných desať dní. dátom bol Mgr. Jaroslav Javorník, lamáciou, verejne, a takmer všetci príUž v utorok 21. augusta sa nový kulpínsky pán farár Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., s rodinkou prisťahoval do svojho nového bydliska. Program uvítania pripravil kaplán Mgr. Ján Vida, ktorý uplynulé tri mesiace bol v tomto cirkevnom zbore administrátorom. Po primeranej pesničke, uvítaní slovom, chlebom, soľou, kvetmi a darčekmi pred vchodom do kostola nasledovali pesničky a príhovory v kostole. V tento slávnostný deň Javorníkovcom šťastný vstup do novej cirkevnej rodiny svojou prítomnosťou úprimne zaželalo vyše Desiatky Kulpínčanov privítali svojho nového pána farára šesťdesiat cirkevníkov, ktorí im najprv pesničkou

V KULPÍNE

Uvítali nového farára

po kratšom zoznámení vo farskej sieni ochotne pomáhali pri sťahovaní do farského bytu. Účasťou v tejto akcii sa zároveň poďakovali kulpínskemu rodákovi kaplánovi J. Vidovi za úspešné trojmesačné vedenie zboru. On sám sa im tiež poďakoval za ústretovosť, ochotu za spoluprácu a v tomto novom začiatku zaželal celému zboru, aby v čele s novým duchovným pastierom prekvital a aby v ňom vládli iba láska, priateľstvo a porozumenie. Anna Francistyová

GENERÁCIA PETROVSKÝCH ŽIAKOV – ROČNÍK 1962 sa stretla 18. augusta 2012 v príjemnom ovzduší Lačokovej krčmy. Spoločne oslávili dve jubileá – 50 rokov života a 35 rokov od skončenia základnej školy. V krátkom príhovore Anna Fejdiová-Stanivuková medziiným vzdala úctu zosnulým spolužiakom a bývalým učiteľom. Generácia sa po ukončení školy roztrúsila po svete a po dlhých rokoch sa niektorí bývalí spolužiaci museli dokonca opäť navzájom zoznamovať. Spomienok bolo neúrekom, a tie potom spoločne rozoberali. Na dobrú náladu im vyhrávali hudobníci Zeľo & Jani a zábava trvala do včasných ranných hodín. Na pamiatku na stretnutie 49 spolužiakov a ich 4 učiteliek sa dali odfotiť Jánovi Diňovi. Nasledujúce stretnutie si generácia stanovila už o päť rokov. J. Č-p

25. 8. 2012

POMOC PRE IVANU. Šesťročná Ivana Đorđevićová zo Starých Bánoviec sa narodila s popraskanými kapilármi na tvári. Pre Ivanu a jej rodičov najprv len estetický problém sa v poslednom čase zmenil na zdravotný, lebo dievčatko začalo drasticky strácať zrak. Ivanu prezreli viacerí domáci a zahraniční lekári, avšak v záujme presného určenia diagnózy Ivana musí odcestovať na kliniku Massachusetts Eye and Ear Infirmary v Bostone USA. Prehliadku má stanovenú na 4. septembra a na organizáciu jej prepravy je potrebné 10 000 dolárov. Prostredníctvom Obce Stará Pazova, ktorá sa tiež zapojila do tejto akcie, sa pozývajú všetci ľudia dobrej vôle, aby pomohli Ivane a jej rodičom. Dinárový účet pre pomoc Ivane je otvorený v Erste banke číslo 908-34001-19. Bližšie informácie môže poskytnúť aj Ivanin otec Zoran Đorđević na mobil 060/0285 727. a. lš.

34 /4505/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z BUDÁRSKYCH DNÍ V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Zachovávajú si zvyky, obyčaje, tradíciu Slankamenských Vinohradoch, malebnej dedinke na svahoch Fruškej hory, v ktorej žije približne 350 Slovákov, sa každoročne koná dedinská oslava známejšia ako Budárske dni. Tohtoročná, v poradí deviata oslava sa začala v nedeľu 12. augusta turnajom v malom futbale, kým ústredná oslava prebiehala o týždeň neskoršie – v nedeľu 19. augusta. Hlavným cieľom usporadúvania Budárskych dní je zachovanie materinského jazyka medzi obyvateľmi a vytváranie prajných podmienok na pestovanie slovenskej reči. Budári sú inak ľudia, ktorí sa venujú vinohradníctvu, žijú počas leta v malej chatke vo vinohrade, chránia úrodu hrozna pred vtáctvom, rôznymi chorobami a „nepozvanými hosťami“.

(panťušky, kapce, prusľake, rékle, ručníky...) v organizácii tamojšieho Spolku žien Anna. Dedinská oslava v populárnych Brehách sa i tohto roku uskutočnila za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, AP Vojvodiny, NRSNM, Obce Inđija, SKUS Vinohrady, MS Slankamenské Vinohrady, NVU Hlas ľudu, AERD – Padina, Turistickej organizácie Obce Inđija, RTV Inđija a Stará Pazova a verejných podnikov Obce Inđija. Hlavnými organizátormi podujatia sú tamojší spolok Vino-

Z vystúpenia spevokolu z Ľuby v kostole

HOSTIA NA BUDÁRSKYCH DŇOCH

Hostia a obecenstvo na 9. Budárskych dňoch

Janko Havran s vnukmi Stefanom a Nemanjom Pavkovićovcami uvarili ozaj chutnú rybaciu polievku

V popoludňajších hodinách v tamojšom evanjelickom kostole sa konali slávnostné služby Božie, ktoré mali na starosti velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, a pán kaplán erdevícky Ján Vida. V mene miestneho filiálneho cirkevného zboru hostí a domácich viery privítala a pozdravila Anna Dingová, predčitateľka, a na bohoslužbách vystúpil aj spevokol z Ľuby. Po službách si v miestnosti za kostolom všetci záujemcovia mohli pozrieť tematickú výstavu pletených častí ľudového kroja 25. 8. 2012

34 /4505/

Typickí budári z Pazovy: Katarína a Jozef Mikľanovci s vnučkou Majou Gedeľovskou

hrady a MS v čele s predsedom Jánom Machom. V nedeľu – v deň ústredných osláv sa konali aj tri súťaže: o najlepšiu rybaciu polievku, najlepšie víno a najkrajšiu budársku palicu – budárku. O najlepšiu rybaciu polievku súťažilo zo 10 kuchárskych tímov a polievku varili za budovou

HLAS ĽUDU

na Podrume. Na ihrisku početní návštevníci mali možnosť pozrieť si viaceré etno výstavy, hlavne z okolitých osád, a osviežiť sa na stánku s ovocím dopestovaným na týchto priestoroch. V neskorých popoludňajších hodinách na otvorenom javisku prebiehal bohatý kultúrno-umelecký program a ako prví vystúpili členovia tamojšieho slovenského spolku Vinohrady. Obecenstvu sa predstavili slovenskými ľudovými piesňami a tancami. V otváracom ceremoniáli sa prihovorili Igor Furdík, Varnju Erne, Katarína Melegová-Melichová, Ján Majorský a Milina Sklabinská, pričom všetci podporili usporadúvanie takejto oslavy v malej sriemskej dedinke. V kultúrno-umeleckom programe sa zúčastnili aj kovačický FS V šírom poli hruška, spevácka skupina Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, členovia spolkov Paju Zarića z Nových Karloviec a Iva Lolu Ribara z Krčedina, herec Gojko Todo-

Na programe sa zúčastnili aj početní hostia a medzi nimi boli: Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Varnju Erne, námestník pokrajinského tajomníka pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť – Úsek turistika a obchod, Martin Zloch, pokrajinský poslanec, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, Vladimír Valent a Ján Majorský, podpredsedovia NRSNM, Rastislav Surový, čestný predseda MSS, Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Martin Markuš, predseda AERD – Padina. rović a iní. V rámci programu vyhlásili i najúspešnejších v kategóriách naj-polievka, naj-víno a najkrajšie vyzdobená budárka. Najúspešnejší v kategórii naj-rybacia polievka boli Martin Ďurčík zo Slankamenských Vinohradov a Janko Havran zo Starej Pazovy. Najlepšie vína na tohtoročných Budárskych dňoch – biele a červené mali majitelia vinární z okolia, a najkrajšiu budárku zhotovil Jaroslav Domoni z Brehov. Vo večerných hodinách organizátori usporiadali tanec pre budárov a nechýbal ani budársky ohňostroj. Skupina Dúha mala promóciu svojho nového cédečka. A. Lešťanová

Z NAŠICH OSÁD S BIELOBLATSKÝM DOBYTKÁROM MICHALOM POLIAKOM O NÁSLEDKOCH SUCHA

Bude ťažko, ale hádam aj to prehrmíme ieloblatský poľnohospodár Michal Poliak sa orientoval na dobytkárstvo, čiže na výrobu B mlieka a mäsa. Tomu prispôsobil aj rastlinnú výrobu na svojom pozemku, na ktorom prevažne pestuje krmivo pre dobytok. Tak aj tejto jari zasial 35 jutár kukurice a ďalších 15 jutár lucerny. Okrem toho pestuje aj slnečnicu a pšenicu. „V bieloblatskom chotári sú parcely, na ktorých kukurica sľubuje asi 50-percentnú úrodu, ale aj tých je pomerne málo. Väčšina obsiatej kukurice už skončila vegetáciu a nebude z nej žiadna úroda. Podobne je aj s mojou kukuricou. Z 35 jutár len asi na šiestich očakávam akú-takú úrodu. Ostatné zničili páľavy a sucho. Škoda. Všetko sme urobili tak ako načim – prihnojili, dvakrát postrekovali, zahrnuli. Zjari sa pekne rozvíjala. Daždíky prichádzali presne tak, ako bolo potrebné,

KVALITA MLIEKA Michal Poliak sa snaží dodržať prísne kritériá Imleku a najčastejšie aj dosiahne mlieko extra kvality. Aj napriek tomu má pripomienky k správaniu sa tohto spracovateľa mlieka: „Vždy niečo nie je dobré. Buď v mlieku nájdu somatické bunky, alebo baktérie, buď je málo proteínov, alebo tukov... Podozrievame ich, že to robia úmyselne, len aby nemuseli zaplatiť takú cenu mlieka, akú sľúbili,“ pohoršuje sa. „Vždy vyplatia dinár – dva menej. Rovno z tých dôvodov by bolo dobré mať nezávislé laboratórium, v ktorom by nezaujato kontrolovali mlieko. V tejto chvíli liter mlieka extra kvality stojí 32 dinárov, prvá kvalita je 30, a druhá už iba 27 dinárov. Vzhľadom na výrobné náklady, to je veľmi málo. Veď iba liter paliva stojí takmer ako 5 litrov mlieka.“

ko predávame Imleku, kde sú veľmi prísni – trvajú na vysokom percente proteínov a tukov, čo len s ďatelinou nemožno dosiahnuť. Čím teda budete kŕmiť kravy, ak nebudete mať kukuricu? „Pravidelne každú jeseň pripravíme aj určité množstvo siláže. Teraz však nebudeme čakať jeseň, ale sa výnimočne už teraz pokúsime pripraviť 40 až 50 vlečiek silážového krmiva. Ľudia nám núkajú zdarma, len aby som im pôdu očistil, aby nemuseli ešte aj sečkovanie platiť. Na kukurici je ešte stále zo 70 percent zelenej hmoty, ale ani to nie je bohviečo, keď nieto šúľka, takže skutočne neviem, Michal Poliak vo chvíli, keď sa vracal z poľa, kde lisoval aká to bude siláž. Mám však trochu pšenice a triticale, doložím aj trochu ďatelinu krúpy a koncentrátu a uvidíme, či sa ale potom odrazu začali tie vysoké teploty a su- nám to podarí. Ak sa podarí, tak to pravdepocho, ktoré trvá až dodnes. Od začiatku júna a do- dobne zachráni celú situáciu. V opačnom bude dnes (1. augusta pozn. vlh) padlo iba zo 30 litrov veľmi zle. dažďa, čo je na také vysoké teploty veľmi málo. Očakávate aj pomoc štátu a spracovateľov Dnes je už celkom jasné, že dobytkári budú mlieka? zápasiť s nedostatkom krmiva. Ako to mienite „Štát by musel uvažovať o tom, ako dobytriešiť? károm pomôcť, predovšetkým krmivom z tova„Nuž tak, že sme časť mladých býčkov už po- rových rezerv, ale aj zvýšením prémie za mlieko. predali, a mienime popredať všetky, čo zname- Okrem toho aj spracovatelia, čiže výkupcovia ná, že nebudeme kŕmiť býky a zostaneme výlučne mlieka by už museli začať uvažovať o tom, ako na výrobe mlieka. Sena pravdepodobne budeme pomôcť svojim kooperantom, lebo ak my zamať nadostač. Tretí odkos bol síce slabý, ale staneme, aj oni zostanú bez suroviny. Mnohí prvé dva boli veľmi dobré. Šťastná okolnosť je aj menší dobytkári už začali predávať kravy. Aj dnes tá, že máme viac obsiatej ďateliny, než by nám v u nás v osade boli priekupníci. Ja však nateraz normálnych okolnostiach bolo potrebné. Okrem ešte stále nerozmýšľam o predaji. Moja a synotoho nalisovali sme aj trochu trávového sena. Kra- va rodina z toho žije. Bude ťažko, ale verím, že nevu však nemožno kŕmiť iba senom. Aby mlieko jak aj to prehrmíme. bolo kvalitné, aj krmivo musí byť kvalitné. My mlieV. Hudec

BÁČSKY PETROVEC

Omnoho menší zisk ako v minulých rokoch ožno znie trochu neuveriteľne, že aj v dnešnej dobe existujú ľudia, M ktorí povedia, že jednou z ich záľub je aj práca v poľnohospodárstve. Medzi takých patrí aj Ján Kevenský z Báčskeho Petrovca. Okrem toho, že ho baví poľnohospodárstvo, ako aj každý 27ročný muž rád pozerá futbal v spoločnosti svojich najbližších. – Čo Kevenskovci najviac pestujú? – Prevažne pestujeme pšenicu, cukrovú repu, kukuricu a sóju. – Na akých plochách? – Väčšinou ide o 2 – 3 jutrá, ale dakedy pestujeme niektorú kultúru aj na piatich jutrách. – Dá sa zarobiť z poľnohospodárstva? – Tohto roku neočakávame veľký zisk, predovšetkým preto, že bolo menej zrážok ako inokedy. Ale všeobecne sa dá povedať, že som spokojný s

tým, aký máme zisk, zvlášť keď býva normálne počasie. – Aká bola úroda pšenice? – Môžem povedať, že som s pšenicou spokojnejší ako s kukuricou a sójou. Tohto roku sme pšenice namlátili do 40 metrov z jutra. Z kukurice však tohto roku očakávame viac ako o polovicu menej než pred rokom. – Ako vysoké teploty vplývali na kultúry? – Vysoké teploty nie sú dobré pre rastliny. V tom teple sa všetky kultúry neuveriteľne rýchlo sušili, napríklad, kukurica už dozrieva. Ale každé zlé má svoje dobré, budem mať menej roboty, lebo sa bude ľahko zberať, keďže sa neurodí ani približne toľko ako minulé roky. Mám nádej, že o rok bude omnoho lepšia úroda ako v tomto roku. Marína Valentíková

Janko Kevenský s kombajnom 25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD POHĽADNICE Z RADOŠA (5.)

Pripútala ich láska k prírode P

ravdaže Štefan Mudroch, hlava tamojších matičiarov, pozná všetkých Radošanov. Keď sme sa ho spýtali, či tu je prípadne dáky vzorný dobytkár, iba prikýval hlavou na súhlas, otvoril nám dvere svojho auta a po kratšej jazde povedľa kukuričných, vtedy ešte krásne zelených lánov, odstavil. Farma hovädzieho dobytka, pred ktorou sme zastali, patrí bratom Ivanovi Čorićovi (má 34 rokov) a Krešimirovi Čorićovi (40). Obaja sú ženatí, starší Krešimir má troch synov, mladší Ivan má dcéru a syna. Otcova rodina sa pred časom presťahovala z Hercegoviny, matka je z Kanjiže (tak sa volá Ivan Čorić so synovcom časť radošského chotára), z poľnohospodárskej rodiny. Krešimir tu nie je; odišiel na štátnu súťaž s pretekárskymi koňmi. Zato si Ivan našiel času a trpezlivosti pre našu zvedavosť: – Začínali sme pred dvanástimi rokmi. V prvej farme bolo 100 býkov, potom sme urobili túto, v nej je ich 200. V okruhu farmy je aj 19 hektárov vinohradu. Majetky sme kúpili od rodín Mokošovej a Pucovskej po vojne. Brat je starší odo mňa o šesť rokov, zaoberal sa poľnohospodárstvom aj pred vojnou, počas ktorej Farma bratov Čorićovcov v lone fruškohorského amfiteátra pracoval v zahraničí. Keď som zakončil poľnohospodársku školu v Záhrebe, brat sa vrátil a dohodli sme sa, že budeme spolu podnikať. Okrem dobytka obrábame ešte 250 hektárov oraníc, z toho 170 vlastných, a vinič pestujeme na celkovej rozlohe 30 hektárov. Zamestnávame osem ľudí, prevažne Slovákov z Iloka a Radoša. Pôdu sme na takých 90 % kúpili z úverov. Vynaliezali sme sa tak, že sme ju ihneď dávali do prenájmu a z nájomného sme kupovali ďalšiu, lebo sme nemali vlastné peniaze; iba sme využili to, čo štát umožnil. Ivan hovorí pomaly, ale plynule a zreteľne. Je zaujímavé, že s bratom vhupli „do poľa neoraného“, ako mladí ľudia; vrhli sa do roboty, od ktorej mládež viac-menej všade bočí... – V každom prípade je tu aj trochu lásky – k prí- Kto by im odolal... rode a k robote, ktorá podakedy potrvá, ako sa hovorí, od vidím po nevidím. Aha, aj dnes... Je nede- aj na záľuby. Sám som šesť rokov hrával futbal, vo ľa, mnoho mladých ľudí akiste v tejto chvíli tájde Vukovári, klub súťažil v II. chorvátskej lige. Keď som niekam na kávu, na prechádzku, a my sa musíme sa oženil, hral som za ilocký Fruškogorac, kde postarať o hospodárstvo; dobytok musí dostať to, som tri roky pôsobil aj ako tréner. Pravdaže, v tom čo mu patrí, všetko je načasované. Tak to tu je: nie období najviac trpela rodina. Moje deti – majú 3, je veľký výber toho, čím sa možno uživiť. Nie je ľah- respektíve 4 roky – tiež rady prichádzajú na farmu, ké pracovať na roli a v maštali, ale predsa je to pek- páčia sa im zvieratá, traktory, všetko; bratove deti ná robota, človek je v prírode, nie v uzavretom prie- sú staršie a počas víkendov prichádzajú sem postore dákeho úradu; konečne, nikde dnes nie je ľah- máhať, už jazdia aj na koňoch... Príliš skoro je predko. Dá sa tu aj zarobiť, aj zdravo žiť. A nájde sa času pokladať, nie je však vylúčené, že naše deti, aspoň 25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

niektoré z nich, budú pokračovať v tom, čo sme my dvaja rozbehli. Podobne ako pôdu, bratia Čorićovci postupne nakupovali aj stroje, prívesy a vôbec všetko, čo potrebujú k práci na roli a na farmách. Z nej sa zrejme predsa stále dá slušne žiť... – Dá sa, pravdaže, sa dá. Nemohli by sme mať všetko toto, kebyže sa nedalo. Pravdaže, neustále treba byť v strehu, sledovať, čo sa deje. Kríza veľa toho narušila, musíme sa jej prispôsobiť, stiahnuť opasky, lebo trochu menej zostáva teraz než predtým. Sem-tam možno trošku škripí, ale celkove – žijeme ozaj obstojne. Farma poniže tejto, na ktorej sme sa pristavili na kratší rozhovor, je síce prázdna, ale nebude, presnejšie akiste – nebola – dlho osamote. Čorićovci totiž už mali naprogramovanú cestu do Rumunska, kde nakupujú teľce, keďže je v Chorvátsku, ako hovorí Ivan, prakticky nemožné kúpiť mladé býčky vo veľkých množstvách, vraj„iba do 10, v najlepšom prípade do 20 kusov“. Dobytok z domácich stajní vraj navyše podlieha nákazlivým chorobám. Preto je, zatiaľ, východisko – nakupovať v Rumunsku. Do fruškohorského ticha sa vrýva džavot vtáctva. Z výšky sa hlási škovránok, povedľa nás, rozkrákorených besedníkov pred farmou, sa len tak mihajú vrabce, lastovičky ako šípy smerujú k hniezdam povyše hláv pokojne chňupajúcich býkov a z hlbokého chládku sa ozýva, híka somár. Akokoľvek by sme radi zostali v lóži a sledovali nádhernú symfóniu v čarokrásnom fruškohorskom amfiteátri, pomaly sa lúčime s prívetivým spolubesedníkom. Kto pocítil šírku otvorených polí a na vlastné oči videl kone vo voľnom behu, nemôže nepocítiť motýliky nad pásom pri pohľade na ne... – Máme 18 koní, 12 kobýl a 6 žrebcov; všetky sú z rodu lipicánerov; väčšinou sú bratove, on sa tým zaoberá. Doteraz na štátnych majstrovstvách obsadil dvakrát tretie miesto, fakticky sa do toho zapojil len prednedávnom. Veľké trovy sú späté so starostllivosťou o kone, ale ide to, podačo sa i dobre predá. Zatiaľ neplánujeme žiadnu jazdeckú školu, niet na to proste času. Sem-tam prenajímame kone na svadobné veselia, nie je z toho dáky zárobok, ale prečo neurobiť iným radosť... Veru, darovaná radosť vyvolá aspoň dupľom potešenie... Ivan Čorić akiste ani netuší, akú radosť, aký pôžitok sme mali z pohľadov na ich gazdovstvo, ako nás občerstvilo všetko, čo sme za sotva polhodinku rozhovoru s ním vstrebali očami, ušami, nozdrami... celým bytím. Juraj Bartoš

Z NAŠICH OSÁD SLOVÁCI ZO SRBSKA NA SLOVENSKU UŽ PÄŤ ROKOV OBERAJÚ ČEREŠNE A JABLKÁ, ZBERAJÚ ŠPARGLE...

Možnosť slušného zárobku V poslednom desaťročí, keď nezamestnanosť v Srbsku z rôznych dôvodov urýchlene stúpla, mnohí Slováci, prevažne mladí ľudia, ale aj tí trochu starší, využili možnosti, ktoré Slovákom žijúcim v zahraničí ponúkla Slovenská republika, a našli si buď dočasné, alebo trvalé zamestnanie na Slovensku. Veľká kolónia Slovákov z Vojvodiny si zamestnanie našla v továrni Volkswagen v Malackách neďaleko Bratislavy, mnohí sa zamestnali v Samsungovej továrni v Trnave alebo inde. Mnohí však odchádzajú na Slovensko za sezónnymi prácami v poľnohospodárstve. – Začalo sa to celkom náhodou, – hovorí Ján Zvara z Aradáča, organizátor odchodu záujemcov o tieto práce. – Roku 2006 som sa stretol s Milanom Fa-

Zber jabĺk v Dunajskej Lužnej

zber hlivy ustricovitej a šampiňónov a práce v ovocnej Ján Zvara s manželkou Annou škôlke. Cez pri zbere čerešieň našu organizáciu prejde takmer 300 vojvodinských Slovákov. Najviac ľudí je počas zberu jabĺk, ktoré oberáme v šiestich firmách. Vlani nás napríklad v jednej chvíli tam bolo vyše 170. Sú to Slováci z takmer všetkých osád vo Vojvodine, v ktorých žijú Slováci, ktorí medzi sebou nadviazali priateľstvá. Medzi nami je také kamarátstvo, ktoré možno porovnať s niekdajšími pracovnými akciami, ibaže sa tu robí za peniaze. Večer po práci sa spieva, rozprávajú sa vtipy, grilujeme, tu je gitara, neraz si aj zatancujeme. – Kde ste ubytovaní? – To závisí od firmy, ale všade máme ubytovanie na slušnej úrovni. Sú firmy, ktoré zabezpečia hotelové ubytovanie, a sú zasa firmy, ktoré majú vlastnú ubytovňu, ale všade sa dá prespať. Nebývajú prípady, že by spali po dvadsiati v izbe. Najčastejšie sú to štvorposteľové izby a čo je veľmi dôležité, sociálne zariadenia, čiže toalety a kúpeľne sú v poriadku. Firmy nám hradia ubytovanie, zabezpečujú nám odvoz do práce a

bušom, riaditeľom firmy Asparagus SRO Veľké Leváre, ktorá je najväčším pestovateľom špargle vo východnej Európe. Povedal mi, že potrebuje robotníkov, resp. Slovákov zo Srbska na zber a vysvetlil, že to vidia ako svojráznu pomoc Slovákom v Srbsku. Prečo by vraj zamestnávali Rumunov alebo Ukrajincov, keď môžu zamestnávať našich ľudí. Dohovorili sme sa, že sa pokúsim zabezpečiť robotníkov a o krátky čas sme rozbehli reklamu v médiách. V tom čase sme však horko-ťažko nazbierali 30 ľudí. S veľkou ústretovosťou sme sa stretli vo Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade. – Po začiatočnej nedôvere akcia sa Zber špargle naplno rozbehla a počet záujemcov o prácu sa späť. Skôr, kým nebola táto hospodárska kríza, hraneustále zvyšuje? dili nám aj prepravu zo Srbska, ale od roku 2008 to – Akcia so zbieraním špargle sa rozbehla roku už nerobia. 2007, a potom sa to rozšírilo aj na iné práce, takže – Aká je štruktúra robotníkov? teraz už spolupracujeme s desiatimi firmami. Prvý – Sú to prevažne mladí ľudia. Najviac ich je so je zber špargle, nasledujú čerešne, paprika, bro- skončenou strednou školou, hoci niektorí majú iba skyne, melóny, slivky, jablká a sústavne prebieha základnú školu, ale na druhej strane máme aj vy-

sokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sú bez práce a chcú si zarobiť. Vlastne my tu máme dva druhy robotníkov. Na jednej strane sú robotníci, ktorí z tejto práce žijú, a na druhej strane sú dovolenkári, čiže naši ľudia, ktorí počas svojich dovoleniek prichádzajú s nami robiť, a medzi nimi sú aj lekári, profesori, lekárnici... Títo najčastejšie prichádzajú oberať jablká a čerešne, už aj preto, že je to práca časovo obmedzená a dá sa presne plánovať.

ŠPARGĽA A REKORDY Špargľa je pre našich ľudí neznáma zelenina, a možno aj to bol dôvod, že v štarte záujem o prácu na jej zbere bol malý. Časom si však zvykli natoľko, že niektorí dosahujú opravdivé rekordy v zbere. – Jeden robotník priemerne naoberá 100 až 130 kg špargle, avšak Aradáčan Zlatko Dišpiter je opravdivým rekordérom nielen medzi nami, ale aj širšie. Nikdy nenaoberá pod 250 kg a dosiahol aj svojrázny rekord, keď ručne za jeden deň naoberal 380 kg! Na špargli sa väčšinou robí 5 – 6 hodín. Robotník dostane toľko radov, koľko môže pozberať, a keď zakončí, môže ísť. Špargľa rastie len keď je slnečno. Ak napríklad dnes bolo oblačno, zajtra jej bude málo, takže s prácou sa môže skončiť aj do deviatej, – vysvetľuje Ján Zvara.

– Dá sa na týchto prácach zarobiť? – Treba vedieť, že my sme najplatenejší brigádnici, čiže sezónni robotníci na Slovensku. Platení sme takmer dvakrát viac ako robotníci zo Slovenska, o 30 percent viac ako robotníci z Ukrajiny a o 40 percent viac ako robotníci z Rumunska. Má to svoje dôvody, prečo je tomu tak. Našim ľuďom možno zveriť aj trochu odbornejšie práce, ako napríklad očkovanie. Keď sa robia zbery, hľadíme, aby boli platení na kilogram naoberaného ovocia. Naši ľudia sú usilovní a vedia každodenne naoberať vyše 250 kilogramov čerešní, alebo 2 až 2,5 tony jabĺk každý deň na osobu, čo prepočítané na eurá vynáša aj do 6 eur na hodinu. Vcelku mesačne zarobia 650 až 700 eur a každý si môže zo 500 eur ušetriť a odniesť domov. Myslím si, že je to celkom slušný zárobok. Inak ľudia sú zdravotne poistení v komerčných slovenských poisťovniach a lekári v nemocniciach nám akceptujú tie poistenia. Keď ide o penzijné poistenie, to nám nejde, lebo sme si sami tak zvolili. Takto nám je to výhodnejšie, lebo viac zarobíme. – Záverom ešte, aký je status tejto vašej organizácie? – Je to vlastne neoficiálne občianske združenie, v čele so mnou. Tak ako majú robotníci dohodu o vykonaní práce, tak ju mám aj ja, ibaže sa nám úlohy líšia. Mojou úlohou je nájsť a dohodnúť prácu a firma mi za to zaplatí ako tým, čo robia. K tomu ja mám na starosti organizáciu práce a kontrolu a jedinou mojou výhodou v porovnaní s robotníkmi je to, že nerobím fyzickú prácu. Najmenší problém je otvoriť agentúru, ale by to tých ľudí omnoho viac stálo, takže sa toto ukázalo ako lacnejšie a jednoduchšie. V. Hudec (foto: z archívu J. Zvaru) 25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD LETO V ŠÍDE

etno deň sa mimoriadne vydaril stredu 15. augusta v rámci Kultúrneho leta v Šíde sa podujali predstaviť etno dedičstvo tohto prostredia. Program sa začal hneď ráno tradičným šídskym jarmokom, ktorý prilákal niekoľko tisíc návštevníkov. Druhá časť podujatia prebiehala na Námestí kultúry, kde sa predstavili spolky žien zo Šídskej obce, ako aj hosťujúce spolky zo Sriemskej Mitrovice. Všade ponúkali maškrty od výmyslu sveta, ktoré pripravili ruky týchto usilovných žien, či už podľa receptov starých mám, alebo podľa súčasných. Nechybovali ani staré a nové výšivky a všelijaké iné etno predmety. Pred

mnohými stánkami bolo veselo, lebo vyhrávala hudba a veru mnohí si aj zatancovali. Pestrosť zážitku doplnila skupina detí a dospelých maskovaných na žo-

veselá skupina maskovaných účastníkov etno dňa

Pred stánkom spolku žien skUs Jednota

Fiaker na námestí na dotvorenie atmosféry

brákov, ktorá sa sprevádzaná orchestrom poprechádzala po námestí predstavujúc svoj krátky program. Do programu etno dňa sa zapojil aj Jazdecký spolok zo Šídu, ktorý usporiadal parádu fiakrov stredom mesta, pričom niektoré zavítali aj medzi návštevníkov na samom námestí.

kUrZ Pre kANtorov srIeMskeHo seNIorÁtU v Starej Pazove prebiehal od 17. do 19. augusta. Zúčastnili sa na ňom kantori Jaroslav Petržlen z Bingule, Alžbeta Krajčiová s dcérami Máriou a Vesnou z Dobanoviec, Anna Đurđevićová a Pavel Kadlečík zo Starej Pazovy. Inštruktorom bol odborník na organovú hudbu MgA. Janko Siroma. „Som veľmi spokojný s tým, ako sa kantori zdokonalili v organovej hre. Zvlášť príjemne ma prekvapili mladé organistky z Dobanoviec Mária a Vesna Krajčiové, ktoré zvládli náročné úlohy, ktoré som im dával,“ povedal J. Siroma, ktorý okrem prednášky z dejín organu (jeho vývoja, organovej kultúry a skladateľov) kantorov prakticky zaúčal, ako sa organ používa v interpretácii a v liturgii. V nedeľu na predpoludňajších bohoslužbách organisti potom svoju zručnosť predniesli v pazovskom kostole. Osobitný pôžitok Pazovčania mali z hry na organe ozajstného virtuóza Janka Siromu. kv

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

Na záver etno dňa odznel kultúrno-umelecký program, ktorý predviedli ochotnícke spolky. Predstavili sa SKUS Jednota, rusínsky kultúrno-umelecký spolok, skupina detí chorvátskeho kultúrno-umeleckého spolku zo Šídu. Svoj príspevok dali aj členovia dychového orchestra Danijela Jovanovića, ktorí vystúpili s rovnakým programom ako na festivale v Guči. Zaspieval aj spevokol rusínskeho spolku z Bikić Dolu, spevokol združenia penzistov a združenia invalidov, a vystúpili aj predstavitelia srbského spolku z Kukujeviec. Občania mali príležitosť zúčastniť sa na prechádzke a navštíviť program zábavného parku, ktorý v rámci oslavy Dňa premenenia funguje už zopár dní. St. S.

Horúce Boľovské leto. Dedinka Boľovce je svojráznou slovenskou južnou hranicou v Srbsku. Osada leží vedľa ľavého nábrežia rieky Sávy na 35. kilometri od Belehradu. Už niekoľko rokov Verejný podnik pre turistiku Obce Surčín tu spravuje krásne upravenú nautickú dedinu Perla. Ide o prvú dedinku tohto druhu na vode v Srbsku. Na takmer + 40 °C početní domáci a iní návštevníci osvieženie hľadajú v tejto rieke. Voda v rieke je optimálnej teploty a tohto roku aj veľmi čistá. V dedinke na vode sa v reštaurácii možno občerstviť aj chladenými nápojmi a chutným jedlom. Aj organizovať rôzne podujatia a konferencie, lebo je tu aj sieň pre 60 osôb, a pre tých, ktorým sa tu zapáči, prichystali 15 trojlôžkových klimatizovaných chatiek na vode, ako aj parkovisko pre loďky a člny. Skutočná pohoda, ktorú treba využiť. J. Č-p

K U LT Ú R A V TELGÁRTE NA SLOVENSKU

Poklona chrámovému a ľudovému spevu kalendári kultúrnych podujatí mikroregiónu Horehronie, rozV prestierajúceho sa v srdci Slovenskej republiky, červeným je označený festival Ozveny staroslovienčiny pod Kráľovou hoľou. V sobotu 18. a v nedeľu 19. augusta v Telgárte, kde je sídlo festivalu, Ozveny odzneli po 18krát. Na tomto tradičnom reprezentačnom festivale viachlasného chrámového a ľudového spevu účinkovali početné domáce zbory a na ňom slovenskú menšinu v Srbsku dôstojne reprezentovali speváčky Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca. Festival v podstate pozostáva z troch častí. V prvej z nich, v sobotu napoludnie, bol zraz účastníkov pri prameni rieky Hron, a potom aj výstup na najvyšší vrch tejto časti Slovenska – Kráľovu hoľu vypínajúcu sa až 1 946 metrov nad hladinou mora. Inak motorizovaný výstup na tento končiar, kde sa nachádza i televízny vysielač, je občanom povolený iba raz v roku, v deň organizovania festivalu. Tuná, na vrchole kopca, sa mohutný spev v podaní početného zmiešaného zboru, ktorý spoločne zaspieval zo desať piesní, šíril do nedozerných diaľav. Poobede, v druhej časti festivalu, miestom zrazu bol miestny gréckokatolícky kostol. V prehliadke chrámových spevov účinkujúce zbory spievali náboženské piesne. Prítomní hostia a veriaci Telgárťania

spevákov odmenili primeraným potleskom. V tretej časti pomenovanej Ozveny života v miestnom kultúrnom dome opäť odznel program speváckych skupín, sólistov a tanečníkov. Okrem zboru Musica viva, ktorých na syntetizátore hudobne sprevádzal Vladimír Kováč, na husliach Jaroslav Spevák a na harmonike Zdenko Makovník, v programe účinkovali folkloristi z Poráča, speváci zo Šuňavy, speváčky skupiny Lelija z Humenného, speváci Poľany z Košíc, folkloristi Bukovinky z Braväcova, speváčky z Milovníci spevu – Petrovčania a Brezňania – spoločnými silami v krásnej prírode

Sila spevu mohutného spoločného zboru sa ozývala aj chýrečnou Kráľovou hoľou Vernára, Spevácky zbor Kredo – Vi- boru Ekonóm z Bratislavy a skupiny ruju, ako i folkloristi z Telgártu. Vy- hudobníkov Rusín Čendeš Ordarený program ešte viac umocnil chestra, ktorí excelovali a v prevýstup špičkových folkloristov sú- plnenej sieni im dlho tlieskali.

Členovia Chrámového zboru apoštola Pavla z Brezna, hostitelia Petrovčanov, sa vynasnažili ukázať im krásy tohto kraja. Hostia zo Srbska s domácimi upevňovali družbu v krásnej časti Brezna – Mazorníkove, na chate manželov Pástorovcov a využili možnosť zoznámiť sa s jedinečnou Dobšinskou ľadovou jaskyňou. V nedeľu predpoludním sa v rámci bohoslužieb svojím spevom Petrovčanky predstavili aj v evanjelickom kostole v neďalekej osade Hranovnica. Domov sa výletníci vrátili ustatí, ale so sebou si priniesli spomienky na krásne zážitky z Horehronia s doterajšími a množstvom nových priateľov. J. Č-p

SLOVÁCI V SRBSKU Z ASPEKTU KULTÚRY

Literárny súbeh Posledný exemplár knihy odišiel Nového života do Padiny edakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, Slovenské vydavateľské centrum a R Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej nánedeľu 19. augusta v Padine predstavili rodnostnej menšiny v Srbsku vypisujú súbeh na najvzácnu publikáciu Slováci v Srbsku z aspektu V lepšiu prózu (poviedku alebo novelu) a básnický cykultúry. Príležitostný večierok bol v Galérii Domu kultúry Michala Babinku za prítomnosti početných Padinčanov a ich hostí. Na začiatku večierka sa náboženskými piesňami predstavil mládežnícky cirkevný spevokol SEAVC v Padine pod hudobnou taktovkou kantora Pavla Petroviča. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Padina Ladislav Petrovič privítal hostí a daroval riaditeľke ÚKVS Miline Sklabinskej grafiku padinského maliara. O knihe v mene vydavateľa ÚKVS hovorili Katarína Mosnáková a M. Sklabinská, ktorá podotkla, že v septembri plánujú druhé vydanie tohto diela. Autor fotografií v knihe Michal Madacký a dizajnér publikácie Đula Šanta pospomínali príhody z fotozájazdov v Padine. Pri tejto príležitosti si návštevníci pozreli prezentáciu fotografií hovoriacu o tunajších Slovákoch, ich kultúre a obyčajach.

Snímka z nedeľnej prezentácie knihy v Padine Na záver riaditeľka Sklabinská jeden výtlačok prezentovanej knihy darovala Anne Sládečekovej, riaditeľke Domu kultúry Michala Babinku. Moderátorkou večierka bola mladá študentka Jana Juricová. A. Chalupová

klus. Súbehová komisia udelí tri ceny za prozaický a tri ceny za básnický útvar: prvú vo výške 12 000 din, druhú 8 000 din a tretiu vo výške 5 000 din. Súbeh je anonymný a rukopisy treba zaslať v troch exemplároch pod značkou. Rozlúštenie značky, t. j. meno a kontakt na autora, ktorý sa za značkou skrýva, treba priložiť v osobitnej obálke a všetko spolu zaslať na adresu: Oddelenie slovakistiky, Dr. Zorana Đinđića 2, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Na súbeh Nového života, najneskoršie do 1. novembra 2012. Výsledky súťaže budú zverejnené v týždenníku Hlas ľudu a v časopise Nový život. Odmenené texty budú uverejnené v Novom živote a redakcia si vyhradzuje právo uverejniť aj neodmenené, ale hodnotné práce. Redakcia Nového života 25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO SPOLKU PIVNICKÝCH ŽIEN

Sťa jedna veľká rodina S

polok pivnických žien je veľká, asi 30-členná rodina, v ktorej si všetci navzájom výborne rozumejú. Predsedníčka spolku Anna Valášeková má mnoho energie a ideí na rozvoj spolkových aktivít. Vo svojom dome sa členky stretávajú každý štvrtok, iba v lete v nedeľu. Práce v dome a v záhradke vykonávajú kedykoľvek je potrebné. Jednou z členiek spolku je i Anna Tárnociová. Jej záľubou je žehlenie, a to je zároveň aj úloha, ktorá jej okrem iných pripadla v spolkovej práci. Kroje, záclony, uteráky a ručné práce po jej žehlení vyzerajú nádherne. Dôležitú úlohu tu hrá i

výstava venovaná tradičnej kuchyni

žičky octu. Tomu tajomstvu ju vraj naškrob, ktorým sa zásobuje v pre- učila stará mama. Výsledkom je dajni, a potom si ho ešte aj sama lesklá a rovnučká látka, nezostane upravuje. Pridáva doň 2 alebo 3 ly- ani stopy po žltej vode. Látka vyžičky múky a nakoniec zavarí aj 2 ly- žehlená Anninou rukou je rozpoznateľná nielen okom, ale i dotykom ruky. I najmenší detail musí byť najprv starostlivo ponaprávaný, aby sa ukázal v plnej kráse na odeve po oblečení. Anna sa žehleniu venuje s láskou, ale táto práca si vyžaduje aj hodne trpezlivosti a zručnosti. Spolok organizuje početné výstavy ručpivnické ženy uvítali ženy z Lalite (anna valášeková stojí prvá zľava) ných prác, prednáanna tárnociová

HLoŽaNČaNia NarodeNÍ roKU 1942 usporiadali stretnutie v Oáze MB v stredu večer 8. augusta. Spolu s triednou učiteľkou Zuzanou Vitézovou v reštaurácii pri rybníku spomienky na detstvo, žiacke časy a na mladosť oprášilo 28 hložianskych sedemdesiatnikov. Zaspomínali si, ako chodili do školy, ktorá už neexistuje (pri evanjelickom kostole, tam, kde je teraz súkromný podnik Zlatno zrno), na školské hodiny v tzv. Novej škole (v budove z roku 1888 je pohostinstvo Pod lipami), ba i v niekdajšom obecnom dome, ktorý stál na mieste, kde je toho času park v strede osady, na tance v hasičskom dome a niekdajšom lesíku a na iné zážitky... V roku 1942, ako nám povedal Ján Stupavský, sa v Hložanoch narodilo 49 detí, žije 31 a 18 vrstovníkov zomrelo. J. Bartoš

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

šky, posedenia, kamarátenie s inými spolkami. Úspešne spolupracujú s pivnickou základnou školou a knižnicou. Vlani v septembri z iniciatívy predsedníčky A. Valášekovej vybudovali základy podujatia Literárne stretnutie. Veľmi rady cestujú a už niekoľko rokov pravidelne organizujú desaťdňový pobyt na Zlatibore. Všetkými potravinami (okrem chleba) sa zásobia doma a každá žena vie, kedy jej v kuchyni pripadne úloha kuchárky, pričom riady umývajú spoločne. Vždy im zostane dosť času i na oddych, prechádzky, výlety. Dobrej nálady Pivničankám nikdy nechybuje a z početných zážitkov sú neskôr nezabudnuteľné spomienky. Jaruška Ferková

Garády v petrovci. Touto témou, ako aj odtekaním vody z vozoviek, sme sa v našich novinách zaoberali už nespočetnekrát. Tentoraz ale trochu z iného uhla. Od jari v rámci programu verejnoprospešných prác sa dočasní zamestnanci v strede Petrovca pasujú i s jarkami povedľa regionálnej cesty v Ulici XIV. VÚSB a v priľahlých uliciach. V organizácii Direkcie pre stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti Obce Báčsky Petrovec okrem prehlbovania jarkov od Vrbary smerom k centru, povedľa gymnázia a tlačiarne k Begeju, ich dno obkladajú betónovými tvárnicami (pozri fotografiu), aby zamedzili zosýpanie zeme a zasýpanie garádov. Okrem toho svedkami sme, že od reštaurácie Aróma smerom k Vrbare jarky celkom obložili betónovým potrubím, a tam čoskoro zariadia nové parkovacie miesta. J. Č-p

Z NAŠICH OSÁD POHĽAD DO MINULOSTI

Mesto cyklistov B olo že to slávy, keď sa v prvých desaťročiach devätnásteho storočia objavil po prvý raz človek na bicykli. Vynález Karla Friedricha Draisa z roku 1818 rýchlo rozkrútil svet. Akoby dve kolesá dali ľuďom krídla a poetom inšpiráciu. Velociped očaril aj takého básnika, akým bol Ján Kollár. Vo svojej zbierke Slávy dcéra venoval mu tieto verše:

cykli: aby si udržal rovnováhu, musíš sa hýbať. Ľudia pred necelými dvoma storočiami bežali teda ako strela rýchlonôžkami a velocipedmi, ktoré časom dostali názov bicykel. Tie však zďaleka neboli také, akými sú v súčasnosti: najprv boli drevené, potom ich vystriedali tie s obrovským predným a malým zadným kolesom, aby sa

Jeden z prvých drevených modelov

Napriek neúmernosti kolies dalo sa na ňom jazdiť

Rôzne bicykle pre rôzne generácie

Zostal zvečnený aj na dobových fotografiách

Abych pak běh zrýchlil kroku svého a si času přitom uspořil, koupil sem stroj, který utvořil v Mannhelmé Drais roku přitomného... Podľa veľkého Alberta Einsteina život sa podobá jazde na bi-

len v dvadsiatom storočí ich vývoj ustálil pri podobe známej aj dnes. Zaujímavé sú aj vynálezy z bicykla. V jarný čas, keď sa už dalo robiť v záhradkách, desaťročný chlapec z írskeho Belfastu pri konci predminulého storočia sa

požaloval otcovi, že ho priveľmi trasie pri jazde na vtedajšom bicykli s kovovými obručami. Veď ten módny dopravný prostriedok sa vtedy tak peimerane aj nazýval: kostitras alebo roztriasač kostí. Chlapec mal šťastie, že jeho otcom bol lekár John Boyd Dunlop. Tento mysliaci muž vzal zo záhrady hadicu, odrezal z nej dva kusy, spojil ich a pripevnil na obruče bicykla. Hrkotanie a trasenie prestalo, všimol si to aj iný dospelý bicyklista a požiadal Dunlopa o rovnakú pomoc. Už o niekoľko mesiacov požiadal lekár Dunlop o patentovanie svojej vzduchom chladenej obruče. Tak, kdesi v roku 1888, prišla na svet pneumatika. Veľká historická zásluha bicykla pre rozvoj dopravy spočíva aj v tom, že podnietil aj objav guľového ložiska. S pribúdajúcimi rokmi bicykle prestávali byť do-

pravným prostriedkom vyvolených a zľudoveli, stávajúc sa najmasovejším, skutočným ľudovým vozidlom. V Etnografickom múzeu v Belehrade sa 8. augusta začala skutočne zaujímavá výstava menom Subotica – mesto cyklistov. Známe je, že v meste na severe Báčky celé desaťročia existovala továreň na výrobu bicyklov Partizan. Menej známe je však, že sa najmasovejší dopravný prostriedok tam skutočne dávno stal obľúbeným a frekventovaným vozidlom. Preto je i zaujímavé sledovať cez výstavu jeho historickú genézu a rôzne modely, prispôsobené potrebám tej-ktorej doby. Bez bicykla si slovom život predstaviť nemožno. Nielen v Subotici, ale aj inde, tak v meste, ako ani v dedine. Oto Filip

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SLOVENSKÉ ZDRUŽENIE ŽIEN V ĽUBE

Každú nedeľu predpoludním eď videli, že nemá kto, samy vysúkali rukávy. Slovenské ženy v Ľube. Hoci roboty aj predtým mali vyše hlavy; to poznáme – v domácnosti, v záhrade, na roli – pustili sa s vervou do odburinenia, ako tomu zvyknú povedať matičiari, role národa dedičnej. Miestny odbor Matice slovenskej v Ľube založený roku 1998 akosi uviazol v nečinnosti,

Rumanová. Hrdá je najmä na prácu s najmladšími: – Najviac sa zaoberáme našimi deťmi, ktoré pred niekoľkými rokmi samy založili Etno dom. Pomáhame im organizačne a inak, kedykoľvek potrebujú.

Inštalácia k Etno dňu

Členky Slovenského združenia žien v Ľube vedia nachystať chutné koláče i pekné ručné práce

podobne ako sa predtým pošmykol Kultúrno-osvetový spolok Jednota. Nuž čo mali robiť, dali hlavy dokopy a... – V roku 2005 sme založili Slovenské združenie žien. Najprv nás bolo sotva dvadsať, teraz je nás čoraz viac, naposledy máme asi 35 členiek. Tak vraví predsedníčka pomerne mladého združenia Katarína Topoľská a nezabudne podotknúť, že ich činnosť podporuje Miestne spoločenstvo Ľuba. Takmer telegraficky naráta, čím sa vlastne zaoberajú ľubské ženy: – Stretávame sa každú nedeľu v Dome kultúry, v zime síce zriedkavejšie, ale predsa. Posedíme si, porozprávame sa, pochutnáme si na koláčoch, ktoré sme nachystali, pochválime sa, čo ktorá doma urobila... Máme poriadnu zbierku ručných prác. Nimi, ako i tradičnými slovenskými jedlami, sme sa predstavili v Morovići, Erdevíku, Bikić Dole, ale aj v Báčke – v Pivnici, kam nás pozvali na priadky. Uhostili sme kolegyne združení a spolkov žien z Báčskeho Petrovca, Kysáča, Erdevíka... Predsedníčka Topoľská tiež hovorí, že v rámci združenia je činná detská folklórna odbočka, ktorú vedú Taňa Sládeková a Kristína 25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

Tak to, hľa, beží v dedinke, v ktorej kultúrnospoločenský život pred rokmi usnul

medvedím spánkom. Zásluhou žien stojatá hladina sa rozčerila. SZŽ už zopár rokov usporadúva výstavy, tortiády a prednedávnom, v júni, sa mierou vrchovatou podieľal aj na príprave prvého a hneď úspešného Etno dňa v Ľube. Juraj Bartoš

ŠIESTA FIESTA DETÍ, ICH RODIČOV A STARÝCH RODIČOV pod názvom Detská svadba sa tohto roku uskutoční v nedeľu 26. augusta o 15. hodine na javisku medzi budovami bývalého hotelu Park a Obecného súdu. Sprievod najmladších svadobčanov odštartuje polhodinu skôr, spred továrne na výrobu obuvi Vkus na rohu Ul. Nikolu Teslu a Ul. maršala Tita. Organizátorom podujatia je Spomienkové stredisko JUDr. Jána Bulíka v čele s predsedom Pavlom Balážom. Účasť na tohtoročnej Detskej svadbe s prednesom ľudových piesní a svadobných vinšov prisľúbilo už niekoľko slovenských dedín. Aj napriek úpeku a dovolenkovému obdobiu tri desiatky najmladších Kovačičanov usilovne nacvičujú zvyky a piesne. Už takmer mesiac, každý pondelok, stredu a piatok na prvom poschodí Miestneho spoločenstva sa stretávajú a zabávajú starejší, svadobní rodičia, kuchárky, krčmári, muzikanti, svatky, družice a družbovia. Tohtoročnou nevestou bude Anka Ďurišová a ženíchom Mihajlo Pešić. Na snímke: Družbovia a zváč budú i tohto roku pozývať na svadbu. Ján Špringeľ

Z NAŠICH OSÁD NOVÉ MÉDIUM NAŠE DEDINY ZMENILO NA NEPOZNANIE

Lokálne zvesti v globálnej sieti poslednom desaťročí 20. storočia prenos kópií dokumentov prostredníctvom bežnej telefónnej siete znamenal pre tú dobu „revolúciu“. Faxové prístroje vzápätí nahradil PC. Vlastniť textový pager vtedy mohli iba ľudia, ktorí chceli hlbšie siahnuť do vrecka. Pager umožňoval iba prijímať krátke číselné správy. O pár rokov neskoršie sa intenzívne začali používať a za lacnejšiu sumu predávať mobilné telefóny. Populárne SMS správy, ktoré sa môžu cez mobil prijímať a odosielať, zvíťazili nad konkurenčným pagerom. Dvadsiate prvé storočie splnilo predpoklady teoretika médií Marshalla McLuhana o svete ako globálnej dedine. Celosvetová počítačová sieť doslova valcuje iné média. Možno i zato, že sa „hustá džungľa neprehľadných údajov“ ľahko dá zvládnuť. Alebo preto, že všetky predchádzajúce masovokomunikačné prostriedky máme v jednom. Už pred hromadnejším používaním internetu v Kovačici sa na poli klasických médií udiali historické udalosti. K rozhlasu Obce Kovačica pribudla roku 2001 i televízia. Predtým bol založený i Teledom, ktorý len čiastočne niekoľko mesiacov plnil svoj účel v počítačovej edukácii obyvateľov osady insity. Desiatka najdôležitejších obecných inštitúcií a niekoľko maliarov majú svoje webové stránky. Už niekoľko rokov Kovačica má dva verejné „stánky“ s dotykovými obrazovkami na poskytovanie turistických informácií. Súbežne sa aj v „globálnej dedine“ v poslednom desaťročí udiali veľké zmeny. Inžinier elektrotechniky pre počítačovú techniku Jaroslav Mlynárček ovláda remeslo do špiku kosti – softvér, hardvér, ich predaj a opravy. Rád sa teda rozdelil o svoje kovačické počítačové skúsenosti s čitateľmi Hlasu ľudu. Najmladším ratolestiam sa počítač v posledných rokoch stal najobľúbenejšou hračkou. Využívajú škôlkari a školáci doma komputer aj na učenie alebo im slúži len pre hru a zábavu?

Ing. Jaroslav Mlynárček

„Mienim, že zo začiatku, keď nadviažu prvý kontakt s PC či notebookom, sa usilujú aj dačo naučiť. Počítač používajú na učenie jazyka, CD-ROM encyklopédie, trojrozmerné atlasy či interaktívne knihy. Nesklamú tak dôveru rodičov, že im ho kúpili. Starším žiakom PC čoraz viac slúži na počúvanie hudby, pozeranie filmov, ako i na používanie facebooku. Hŕstka sa však predsa rozhodne, že tento stroj bude využívať ako výkonný vzdelávací nástroj. Kiežby takých bolo viac,“ konštatuje Ing. Mlynárček. Počítač sa, hovorí Jaroslav, stal nevyhnutnou súčasťou našich domácností, zvlášť keď sa znížila jeho cena a zvýšila komunikácia cez internet. V neposlednom rade softvér ako nutná zložka nášho života musí byť čím jednoduchší, musí sa stať výrobkom, ktorý si kúpi veľké množstvo ľudí. Zároveň veľké mediálne spoločnosti – podľa Ing. Mlynárčeka – museli digitalizovať svoj obsah, aby obstáli. Taký rozvoj vplýval na to, že dnes v okamihu môžeme vedieť, čo sa stáva na druhom konci sveta, nemusíme čakať, kedy sa správa zverejní buď v tlači alebo v TV. Obyčajný človek má tak informáciu sprístupnenejšiu a rýchlejšiu než hocikedy predtým. Kríze sa vraj nepodarilo uniknúť ani tomuto segmentu spoločnosti. Kovačičania sa vraj rozhodnú na opravu počítača len keď už celý PC systém prestane

fungovať. Málo je servisných intervencií, ktoré sa niekto rozhodne robiť preventívne. Opravuje sa len vtedy, keď sa musí, peňazí je čoraz menej. Banátčania sa čoraz častejšie rozhodujú kúpiť si notebook, lebo sa „cena notebooku takmer vyrovnala tej sume, akú by dali za úplnú PC konfiguráciu, kým po IPode pre stále vysokú cenu v Kovačici vládne slabší dopyt“. Zmysel internetu sa podľa Jaroslava Mlynárčeka zmenil odvtedy, keď ešte pre väčšinu bol terra incognita: „Dnes väčšina ľudí používa internet prevažne pre facebook. Druhým dôvodom je, že sú ľudia zvedaví, čo sa deje u susedov a čo robí priateľov priateľ. Takto si to môžu pozrieť celkom nebadane. Táto sociálna sieť je jednoduchá na používanie, čo určite prispelo k jej popularite.“ Ing. Mlynárček sa zmienil i o predaji softvérov... „Počítačový softvér kupujú iba právnické osoby, ale aj tie sa často rozhodujú pre bezplatné varianty, ako sú Linux operačné systémy.“ Podľa Jaroslavovej mienky poriadne sa znížil predaj DVD a CD:

„Náhle sa zvyšuje kapacita hard diskov a USB flash drive. Preto sa dodnes neprekonané systémy na archivovanie, CD a DVD, takmer prestávajú používať.“ Keď ide o vzdelávanie, wikipédia sa už používa viac od CDROM encyklopédií. V súčasnosti je iný záujem i o zábavu a hry: „Postrehol som, že sa objavili vo väčšom množstve xbox konzoly. Ide však väčšinou o takzvané crackovanie – pirátstvo, a preto by som nevedel odhadnúť, koľko sa legálnych hier popredalo.“ Doposiaľ žiadne masové médium nezaniklo, ani tlačové, ani elektronické. Ing. Mlynárček pozná záujem svojich spoluobčanov i o kúpu „starších“ hardvérov a záverom rozhovoru informuje: „Tranzistorové rozhlasové prijímače sa kupodivu hľadajú dodnes, ale sa z roka na rok menej vyrábajú, alebo ich niektoré podniky prestali produkovať. Z novších typov televíznych prijímačov sa najviac predávajú LCD a LED televízory, najmenej tie s plazmovou obrazovkou. Azda preto, že sa rozchýrilo, že spotrebujú viacej elektriny. Veľké športové podujatia, akými boli futbalové majstrovstvá Európy či olympijské hry Kovačičanov nepodnietili, aby húfnejšie kupovali TV prijímače pred vrcholnými športovými súťažami.“ Ján Špringeľ

TROCHU CHLÁDKU, TROCHU SPEVU A HUDBY, a potom aj nové kilometre v augustovej horúčave zdoláme ľahšie. Dvom Britkám sa rómske melódie evidentne páčili. Preto aj oddychová prestávka pri pomníku Miletićovi v strede Nového Sadu netrvala niekoľko minút, ale takmer hodinu. O. F.

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Záhadný rukopis z Prahy V

archíve Slovenskej evanjelickej a. v. testantizme tvrdo vyžadovaným ideálom cirkvi na pazovskej fare sa nedávno žien farárov. Čo na tom, že Rettigová našiel aj jeden záhadný rukopis. Ide o zo- bola katolíčka?... Tou evanjelickou Retšit malého formátu, v ktorom sú rukou od- tigovou bola pani farárová Rebeka Lepísané drámy a kratšie prózy z konca 18. šková (1773 – 1856), manželka farára a. a začiatku 19. storočia. Konkrétne, v zo- v. Štefana Lešku, nášho predchodcu na šite sú krasopisné odpisy diel: Arnošt a Bĕ- křížlické faře. Jej činnosť opísal v kapilinka autorky M. D. Rettigovej, Fillis aneb Láska Vĕrná autora Štefana Zermegha, Incognito, nebo – Na Zapřenau autora Augusta von Kotzubue, Sestry, obraz z domáceho života, Josefa Kajetána Tyla, Náhoda Černíkova a črta pre rubriku Zrcadlo časův a Výstrižok zo záhadného rukopisu ducha lidského v novinách Kvĕty, ktorý roku 1833 ako redaktor tole Salon de Rambouillet v Truhlářske ulici...“ prebral Josef Kajetán Tyl. Už aj Wikipédia „vie“, že Rebeka LeškoNastoľuje sa otázka, kto tento notes popísal? Na základe nahliadnutia do koreš- vá bola slovenská poetka, dcéra barokopondencie a inej rukopisnej pozostalosti je vylúčené, že to bol niekto z rodiny Hurbanovej. Kvalita papiera datuje z 19. storočia. Pred Vladimírom Hurb a n o m starším v Pazove pôsobili Benjamín Reuss rodom z Petrovca, Ľu- Národné divadlo v Prahe – pohľadnica, ktorú profesorovi Filipovi roku dovít Pivko 1968 poslal Veno Nechvátal rodom zo Starej Turej, Štefan Leška narodený v Pra- vého spisovateľa Martina Laučeka a manželka spisovateľa, redaktora a filológa he... Počas hľadania údajov o novele Arnost Štefana Lešku. Lenže málokto vie, že tá a Bĕlinka autorky M. D. Rettingovej pro- tvorivá Rebeka Lešková mala aj syna Štestredníctvom Googl-a sme sa dostali k fana, ktorý v rokoch 1826 až 1849 pôsoštudijnej práci Noemi Rechtartovej, kto- bil ako farár v Starej Pazove. Že by tento rá rozoberá romantický príbeh Arnošta notes do Pazovy priniesla osobne Rebea Bĕlinky a konštatuje, že toto dielko ka Lešková počas návštevy svojho syna? Existuje aj iná možnosť. Mladý Štefan bolo uverejnené v pražskej Domácej kuchařke, ktorú Rettingová redigovala v Leška býval a študoval v Prahe, asi v tom polovici 19. storočia. Rechtartová pri- istom období, keď na staromestskom pomína: „Nie je náhodné, že ideál ženy gymnáziu študoval aj Josef Kajetán Tyl M. D. Rettigovej zostal v českom pro- (1808 – 1856), český dramatik, novinár a 25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

spisovateľ. Treba vyzdvihnúť, že Tyl je vlastne zakladateľom moderného českého divadla a tvorcom národnej hymny. Tieto pravdepodobné družobné styky Lešku s chýrečným Kajetánom Tylom sú možno smelým, no oprávneným predpokladom. Prečo? Okrem prvej Rettigovej prózy a dvoch drám, všetky ostatné do zošitu odpísané diela sú Tylove práce. Z dramatických diel je tu bernolákovská dráma Štefana Zermegha, potom dráma významného nemeckého dramatika tej doby Augusta von Kotzubuea, naostatok menej známy Tylov „obraz z domáceho života“ zvaný Sestry. Tak čo by potom v donedávna nezvestnom notesíku v Pazove robila celkom neznáma črta pod názvom Náhoda Černíkova a ešte kratší rukopisný záznam Zrkadlo časův a ducha lidského? Práve tento kratší záznam zohral významnú úlohu v dejinách českého novinárstva. Tak sa volal úvodník v zábavníku Kvĕty. O pražských Kvetoch študentka Michaela Bervidová napísala diplomovku na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Názov diplomovej práce znie: Kvĕty: Historie časopisu a digitálny edice ročníků 1-3 (1834 – 1836). V nej uviedla: „Správy pre rubriku Zrcadlo časův musel si Tyl obstarávať v kaviarni U tygra, kde si zo zahraničných novín odpisoval, čo potreboval. Sám si robil rozličné korektúry...“ V notesíku nájdenom v Pazove Josef Kajetán Tyl, významný český spisovateľ, ktorý istý čas pracoval aj v pražskom divadle, vo svojej rubrike Zrkadlo časov opísal príbeh istého zemana v Škótsku, kým v poviedke Náhoda Černíkova Tyl opisuje colníka Černíka počas panovania Kataríny II. – ide teda o ruskú skazku. Existuje aj tretia možnosť. Tá pripúšťa, že tretia osoba odpisovala cudzie texty. Tu sa však nastoľuje otázka, prečo by tá „tretia osoba“ k známym dielam pridala aj cudzí úvodník opisujúci nejakého ďalekého škótskeho zemana? Preto opísaný notesík zostane záhadným dovtedy, kým povedzme pražskí odborníci neprídu a neodhalia, kto ho popísal. K tomu treba zistiť, či ide o originálne vydanie alebo len číre (zberateľské) odpisovanie diel iných autorov. Podľa toho sa určí aj doba, v ktorej tieto zaujímavé diela českej a slovenskej literatúry z konca 18. a prvej polovice 19. storočia boli odpísané. Katarína Verešová

Prázdniny na odlete vypreváič sa nedá robiť, kamaráti, ny letné jed ešte nok mie dzame do spo využiť. Inšpiprázdniny. Ale ešte sa čo-to dá kamarátov výrujte sa týmito prácami našich Petrovca a ho ske tvarníkov z Kysáča a Báč inových zdn prá pár hto využite ešte týc aleom vlak tu ces na ad ríkl dní nap bo na aktívny šport.

Ivan Albert, ZŠ Ľudovíta Štú ra v Kysáči: Na železničnej stanici.

Marína Sadlo n Prechádza pe ová, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči: strý vláčik.

i: Báčskom Petrovc ZŠ Jána Čajaka v obné vozne. Sandra Kaňová, os ie aj nákladné, aj Krásny rušeň vleč

Daniela Šm sáči: Die itová, ZŠ Ľudo v včatá, p oďme sa íta Štúra v Kyfutbalov ať! v Kysáči: ovíta Štúra d u Ľ Š Z , á nov Jana Urba vždy najrušnejšie. je Pri bránke Aj počas týchto prázdnin Detský kútik s vami kreovali: A. Francistyová a J. Strakúšeková

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 8/21/2012 3:26 PM Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 16 (1826) 25. augusta 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU

Oberačky sa začínajú...

POĽNOHOSPODÁRSTVO MEDZI DNEŠKOM A ZAJTRAJŠKOM

Sucho a mračná, skúsenosti a poučenia eľa slov, málo skutkov. V dramatických mesiacoch sucha V a iných problémoch, ktoré postihli

Snímka: Jaroslav Pap

naše strategické a tradičné hospodárske odvetvie, nie je ľahko byť múdry a naznačiť, kam práve speje. Minister poľnohospodárstva Goran Knežević ešte 10. augusta v Arilji podčiarkol, že štát pre finančné problémy nedokáže priamo nahradiť škody, ktoré vznikli pre enormné sucho, ale že výrobcov zbaví niektorých platieb s cieľom ako-tak prispieť k urovnaniu situácie. O tri dni neskoršie, v rozhovore, ktorý v Belehrade mal s vedúcim kancelárie Svetovej banky v Srbsku Loupom Brefortom, podotkol to, čo už dávno malo vlastne byť alfou a omegou našej poľnohospodárskej politiky: že táto má byť dlhodobá a stabilná, že treba úspešne realizovať projekt zavlažovania a angažovať sa na vzniku prajného investičného ovzdušia. Keďže sa však reči vravia a chlieb sa je, otázkou nad otázkami je, nakoľko ho bude a za akú cenu. Ten skutočný by, napriek viacerým nátlakom, ešte taký mesiac nemal zdražieť, toho v prenesenom význame, v ktorom sú všet-

ŠTATISTIKY POĽNOHOSPODÁRSTVA. Keďže sa približne o mesiac – 1. októbra – začne sčítanie v poľnohospodárstve zamerané na získanie relevantných a porovnateľných štatistických informácií o poľnohospodárskej produkcii, pracovníkoch, využití pôdy, ekonomických výsledkoch, jednotkách, ktorých činnosťou je rastlinná a živočíšna výroba... Republikový štatistický ústav (RŠÚ) zverejnil 1. augusta Verejnú výzvu na prihlasovanie kandidátov na anketárov. Títo sa od 10. do 14. augusta mali prihlásiť v obciach, kde žijú. V dňoch od 17. do 26. septembra je naplánované päťdňové školenie, ako aj testovanie kandidátov, ktorí sa dostali do užšieho výberu. Bude sa konať na punktoch, ktoré určí obecná sčítacia komisia. Ďalším krokom bude záverečný alebo finálový výber anketárov. Ako sa uvádza v oznámení RŠÚ, vo výhode budú záujemcovia s absolvovaným poľnohospodárskym vzdelaním, prípadne osoby, ktoré účinkovali vo vlaňajšom súpise obyvateľstva, domácnosti a bytov. Na snímke: Riaditeľ RŠÚ prof. Dr. Dragan Vukmirović s najbližšími spolupracovníkmi na tlačovke vo vláde Srbska v Belehrade. O. F.

ky obilniny, bude i oveľa menej a nie vždy s chuťou, akú si prajeme. V prípade kukurice sa odhaduje, že je úroda o polovicu menšia, takže pri exporte jedného z najlepších vývozných produktov ľahko môžeme prísť až o štyristo miliónov eur. Pre skromné výnosy obilnín výrobcovia krmív a viacerých iných druhov stravy sa už dožadujú zákazu vývozu kukurice, sóje, slnečnice a pšenice. To z aspektu chránenia beztak skromného dobytčieho fondu má svoju logiku, no je aj v istej kolízii s logikou (voľného) trhu. V časoch veľkého vyčkávania, akoby sa tým problém sucha sám riešil alebo zmizol, a dosť skromných konkrétnych návrhov a opatrení, zdá sa, že mu len pokrajinská vláda pravidelne venuje dostatok pozornosti. Tak i na schôdzi, ktorá sa konala v polovici augusta, ako aj na niekoľkých predošlých, trvala na tom, aby sa vyhlásil za živelnú pohromu. Zároveň navrhla pokrajinským sekretariátom a inštitúciám preskúmať možnosti schválenia opatrení, ktorými by sa zredukovali škody spôsobené vrtochmi prírody a prispelo k prípravám na kvalitnú jesennú sejbu. Vláda APV sa taktiež dožaduje zabezpečenia investičných finančných prostriedkov na úpravu kanálovej siete vo Vojvodine, prajných úverov na zadováženie zavlažovacích sústav, ako aj pomoci tým poľnohospodárom, ktorým sú takéto sústavy už funkčné... Možno by zo všetkého, čo sa práve deje, najlepším poučením bolo, že v kríze treba reagovať oveľa pružnejšie, a že už teraz treba všetko konať, aby nás ďalšia tohto rázu nezasiahla tak skoro. Napríklad adekvátnymi vkladmi do zavlažovania, ktoré majú dosť rýchlu návratnosť. Prax unáhleného zabúdania je síce u nás dosť častá, no nesie aj veľké riziká. Jedno z nich nás práve dosť trápi. Oto Filip

poljo2:0 8/21/2012 3:16 PM Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY IZBOVÉ KVETY

Nebezpeční spoločníci Pri kúpe rastlín do bytu málokto uvažuje aj o tom, či rastlina nie je nebezpečná alebo dokonca jedovatá. Takýchto zástupcov je v sortimente izbových rastlín veľa. Pri kúpe kvetov by sa táto skutočnosť nemala zanedbávať, najmä ak sú obyvateľmi bytu aj deti a domáce zvieratá. akmer každá domácnosť má aspoň jednu rastlinu, ktorá ohrozuje okolie svojimi ostňami alebo tŕňmi. Ide najmä o kaktusy a niektoré sukulentné rastliny, ale bývajú aj súčasťou stoniek a listov či iných bežne pestovaných rastlín. Tŕň sa môže pri dotyku zapichnúť do pokožky alebo v tom horšom prípade sa zlomí a v nej zostane. V oboch prípadoch ide o bolestivý zážitok, ktorý sa môže skončiť aj nepríjemným zápalom. Najnebezpečnejšie pre človeka sú efektne a moderne pôsobiace opuncie (Opuntia tunicata). Sú totiž posiate množstvom drobných pichliačikov, ktoré sa už pri náhodnom dotyku zapichnú do pokožky a iba ťažko sa dajú vytiahnuť. Ostatné kaktusy síce nie sú až také nebezpečné, no pri manipulácii s

patrí juka (Yucca elephantipes), figovník (Ficus bennendijkii Ali), niektoré druhy mliečnikov (Euphorbia milli), stromanta (Stromanthe), rôzne druhy paliem alebo aj ananás (Ananas bracteatus), ktorého zašpicatené listy sú navyše posiate drobnými ostňami. Veľmi nebezpečnou rastlinou, ktorá sa často umiestňuje v obývacích izbách do blízkosti pohoviek, je pandan (Pandanus veitchii). Okrem ostrých špicatých listov má okraje listov plné drobných ostrých zúbkov. Nebezpečné tŕne skrýva na svojich stonkách aj známy a obľúbený asparágus (Asparagus densiflorus – Sprengeri). Medzi známymi izbovými rastlinami je veľa takých, ktoré nám môžu spôsobiť rôzne zdravotné problémy, nielen mechanické po-

Prýštec ohnivý

Prvosienka (foto Ľ. S.)

Opuncia

nimi, presádzaní, náhodnom dotyku si treba dať pozor. Kaktusy s dlhými a tuhými tŕňmi a vzrastnejšie druhy sa neodporúča umiestňovať najmä do bytov s malými deťmi. Okrem kaktusov nás môžu ohrozovať aj ostré alebo zašpicatené hrany a konce niektorých listov. Aj v tomto prípade hrozí nebezpečenstvo bolestivého pichnutia, respektíve poškodenia kože, ale aj infekcia. Medzi takto nebezpečné druhy izbovej zelene

24/II

škodenie kože. Toxikológovia označili za takto nebezpečných asi 20 druhov izbových rastlín. Rizikové sú najmä rôzne jedovaté druhy. Najnápadnejšie pôsobia medzi nimi tie, ktoré majú výrazné farebné plody (okrasný ľuľok, niektoré druhy okrasných paprík). V mnohých prípadoch však jedovaté časti odhaliť nemožno. Ide o jedovaté listy, kvety, šťavu alebo drobné chĺpky, ktoré môžu byť pôvodcom alergickej reakcie. Množstvom jedovatých druhov sa

vyznačujú najmä niektoré čeľade rastlín. Izbové rastliny z čeľade ľuľkovitých (okrasný ľuľok) obsahujú napríklad jedovatý alkaloid solanín. V prípade okrasného ľuľka sa po požití bobúľ alebo listov dostavia pocity škriabania v hrdle a bolesti brucha. Nebezpečné sú aj niektoré druhy z čeľade ľaliovitých, ale najmä z čeľade áronovitých, kde patria viaceré v interiéroch bežne pestované druhy izbových rastlín. Jedovaté je napríklad exotické antúrium (Anthurium andreanum), ktoré spôsobuje po konzumácii pálenie v ústach. Z iných áronovitých rastlín, ktoré sú zasa ozdobné listom, sú nebezpečné po skonzumovaní monstery (Monstera deliciosa), potosovec (Epipremum aureum), filodendron (Philodendron erubescens)

alebo aglaonéma. Veľmi nebezpečnou rastlinou z tejto čeľade je difenbachia (Diffenbachia), ktorá spôsobuje u citlivých ľudí alergické vyrážky a po požití listov aj smrteľnú otravu. Šťava z tejto rastliny dráždi sliznicu, po požití spôsobuje pálenie a výrazný opuch v ústnej dutine. Táto rýchlo rastúca izbová rastlina takisto nepatrí do bytov, kde sú malé deti a domáce zvieratá. Po manipulácii s ňou si treba dobre umyť ruky. Alergické reakcie spôsobuje často aj šťava vytekajúca zo stoniek niektorých izbových rastlín čeľade mliečnikovitých po ich mechanickom poškodení. Príkladom takýchto nebezpečných rastlín sú bežne pestovaný krotón (Codiaeum variegatum) alebo prýštec ohnivý (Euphorbia milii). Krotónovec spôsobuje vyrážky a po požití listov žalúdočné problémy. Nepríjemné alergické reakcie často vyvoláva aj prvosienka kalíškatá (Primula obconica), ktorá sa s obľubou pestuje v bytoch. Málokto vie, že jedovaté je aj pestrofarebné kalanchoe (Kalanchoe blossfeldiana), ktoré sa pestuje pre efektné kvety, cyklámen (Cyclamen persicum) a lopatkovec (Spathiphyllum wallisii). Ani tie by nemali byť umiestnené v dosahu malých detí. Obľúbený izbový brečtan (Hedera helix) má jedovaté všetky svoje časti. Za nebezpečné po skonzumovaní akejkoľvek časti sa považujú aj niektoré druhy dracén, noline a šeflera. Na terasách sa zasa počas letných mesiacov možno stretnúť s prudko jedovatým oleandrom (Nerium oleander), ktorý, podobne ako brečtan, obsahuje vo všetkých svojich častiach jed. Pri práci s touto rastlinou je nevyhnutné vyhnúť sa kontaktu so šťavou tejto rastliny. pripravila: Ľ. S. foto: internet

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 8/21/2012 3:17 PM Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

DEDÍN JE ČORAZ MENEJ

Chmúrny osud aše dediny miznú ticho a neustále. A hoci vidiecke oblasti zaberajú takmer 85 percent územia Srbska a žije v nich každý druhý obyvateľ, už dlho sú devastované a zanedbané, krachujú ekonomicky a demograficky, poľnohospodárska výroba v nich stagnuje, tak rastlinná, ako i dobytkárska. V uvedených pásmach sa dokonca 60 percent tamojšieho obyvateľstva nezaoberá poľnohospodárstvom ako základnou činnosťou. Základným zdrojom príjmov sú dôchodky, kde-tu aj platy. Dediny umierajú hlavne tak, že najprv pribúda počet prázdnych domov v nich, potom sú celé ulice neobývané, aby po rokoch zmizla i osada celá. Ide o následok skutočnosti, že je v až 86

zúčastnených (1961) žilo 1 854 971 osôb, narodilo sa 31 888 a zomrelo 17 540 osôb, čo znamená, že prirodzený prírastok obyvateľstva bol 14 348 jedincov. O polstoročie neskoršie, v pokrajine žilo 1 957 585 osôb, narodilo sa ich 18 145 a zomrelo až 28 399 ľudí. Počet obyvateľov sa teda zmenšil o 10 254 ľudí. V Obci Kovačica v roku 1961 prirodzený prírastok bol 182 obyvateľov, kým v roku 2010 o 194 osôb viac zomrelo než sa narodilo. V Obci Báčsky Petrovec sa v roku 1961 narodilo 285 ľudí a zomrelo ich 187, prirodzený prírastok bol teda 98 osôb. V roku 2010 sa ale narodilo 111 a zomrelo 207 ľudí, čo znamenalo úbytok obyvateľstva – 96 osôb. Podobné trendy platia aj pre staropazovskú obec. Tam prirodzený prírastok bol pred približne polstoročím 447 osôb. Pred dvoma rokmi sa narodilo 622 osôb, kým 759 umrelo. Úbytok bol 137 ľudí. Navyše, dominujúce a dodnes pretrvávajúce demografické trendy sú také, že štát kažZa udržateľný turizmus vo funkcii vidieckeho rozvoja

Všetky tieto znepokojujúce údaje veľmi vážne nastoľujú otázku, ako vrátiť život do umierajúcich dedín, a tak aspoň spomaliť, ak nie aj zastaviť ich miznutie. Prvým predpokladom je zmeniť častú prax, že sú vidiecke oblasti na okraji záujmu aktérov schvaľovania rozhodnutí, nielen keď ide o plánovanie rozvoja, ale aj keď ide o realizovanie naplánovaných aktivít a opatrení. Priam kľúčový význam má, aby spoločenskí činitelia spoznali a rozumeli potrebám vidieckych obyvateľov. Žiada sa teda zvoliť Z prezentácie štúdie Podobnosti a rozdiely medzi vidieckymi pásmami v Srbsku prioritné oblasti investovania v dedinských pásmach a transfepercent dedín zjavný pokles počtu obyvateľov, rovať súčasné vedočo v mnohých prípadoch a celé desaťročia mosti a poznatky poľbolo aj výsledkom chápania, že radšej sa vynanohospodárom, z chádzať alebo byť chudobný v meste, než si zaktorých až 90 percent bezpečovať živobytie na vidieku. má drobné, prípadne Podľa štatistických údajov, len trinásť dedín stredné majetky. V má viac ako osemtisíc obyvateľov, kým okolo záujme presadenia deväťsto osád má medzi dvesto a štyristo obyudržateľných spôsovateľov. Medzi sto a dvesto obyvateľov má 692 bov využívania pôdy, dedín, od štyristo do šesťsto obyvateľov 583 dezjemnenia následkov dín, kým do päťdesiat obyvateľov žije v až 535 klimatických zmien, dedinách. V súčasnosti je v Srbsku na vidieku zachovania prírodokolo 50 000 celkom opustených a 145 000 doných zdrojov, akými časne neobývaných domov. Odhaduje sa, že za sú pôda, vody, obrábudúcich 15 rokov sedemsto dedín celkom zosbateľné rozlohy, lesy. tane bez obyvateľov, v ďalšom desaťročí ešte ich Jednou z možností päťsto. je aj plne využívať výZ približne 4 600 dedín u nás toho času je až Vidieckym turizmom ako jednou z možnosti rozvoja dedín sa zaoberali účastníci nejednej medzinárodnej konferencie v hody tej-ktorej oblasti: 1 900 opustených. Je to následok skutočnosti, Belehrade (na ilustračnej snímke) prírodné a výrobné, že sa za polstoročie, v rokoch 1950 až 2000, v Srbsku z dedín do miest presťahovalo približne dý rok zostáva bez celého jedného mesta: oko- historické a súčasné, turistické a iné. Je to záosem miliónov ľudí. Vo svete si taký proces vylo 35 000 osôb, keďže o toľko viac občanov roč- sadný predpoklad prinavrátenia čara života na dedine a toho, aby jej obyvatelia opäť začali žaduje medzi 130 a 200 rokov. Vo vyvinutých štá- ne zomiera než sa ich narodí. Takmer štyridsať percent dedinských do- vychutnávať život plnými dúškami. Bez cieľatoch vládne opačný trend: ľudia z miest viac odchádzajú na vidiek – kvôli prírode, zdraviu, po- mácností je chudobných, svedectvom čoho je vedomého úsilia na revitalizácii vidieku, jeho koju... V publikácii Republikového štatistického výška priemernej poľnohospodárskej penzie: chmúrny osud môže ešte dlho pretrvávať a úradu Prírodný pohyb obyvateľstva v Srbsku asi 9 000 dinárov, ktorú dostáva 183 000 poľ- mnohé zanikajúce dediny sa začnú podobať de1961 – 2010, ktorá vyšla pred niekoľkými me- nohospodárov. V každej štvrtej z dedín Srbska dinám duchov. A to nepotrebuje nikto. Lebo nisiacmi, sú mnohé zaujímavé údaje tzv. vitálnej najmladší obyvateľ má viac ako šesťdesiat ro- komu nemôže osožiť. Oto Filip štatistiky. Tak vo Vojvodine v roku 1. samitu ne- kov. 25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

III/25

poljo4_5:0 8/21/2012 3:17 PM Page 1

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia broskyne PSOTA BROSKYŇOVÁ – ANARSIA LINEATELLA Motýľ je sivej farby, pri rozpätí krídel meria 11 – 16 mm. Predné krídla sú pri vrchu zašpicatené, hnedosivé, s výraznými, krátkymi a dlhými pozdĺžnymi čiarkami a škvrnami hnedej a žltej farby. Zadné krídla sú tmavšie, obrúbené sú tmavohnedými strapcami. V pokoji majú krídla zložené strechovite. Vajíčka sú oválne, dlhé 0,5 mm a široké 0,3 mm. Zo začiatku sú biele, lesklé, neskôr oranžovožlté. Húsenica je čokoládovohnedej farby so žltými zárezmi medzi článkami. Hlava, hruď, štít a nohy sú lesklo čierne. Na každom boku má štyri rady bradavičiek so štetinami. Dospelá larva dorastie do dĺžky 8 až 10 mm. Psota broskyňová prezimuje v štádiu mladej húsenice (larvy 1. instaru), dlhej len 1 – 1,5 mm, v maličkých dutinkách vyhryzených v úžľabí vetvičiek. Na jar na začiatku pučania broskýň sa larvy prebúdzajú z diapauzy a začínajú sa živiť vžieraním sa do práve otvorených pukov. Ničia ich centrálnu časť. Takéto puky sa sušia a opadávajú. Húsenice prechádzajú na mladé letorasty a vžierajú sa do nich. Počas vývoja poškodia 4 až 5 pukov a výhonkov. Dospelé húsenice sa kuklia v záhyboch alebo v trhlinách kôry. Húsenice nepradú zámotky, kukly sú nahé, pripevnené len niekoľkými bielymi vláknami. Po 10 – 12 dňoch sa liahnu motýle. Aktívne sú po zotmení a v noci, cez deň sa ukrývajú v korunách stromov. Samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo v malých skupinách na mladé výhonky v blízkosti listov. Kladenie vajíčok prebieha do polovice júla a masové liahnutie húseníc v druhej polovici júla. Húsenice tejto generácie sa vžierajú do letorastov alebo plodov. Ich vývoj trvá 20 – 25 dní. Dospelé húsenice sa kuklia podobne ako húsenice prvej generácie. Prvé motýle sa objavujú v druhej polovici augusta a lietajú až do konca septembra. Samičky kladú vajíčka na kôru letorastov. Vyliahnuté larvy neprijímajú potravu,

26/IV

ale na povrchu kôry vytvárajú dutinky, v ktorých prezimujú. V našich podmienkach škodca má dve generácie do roka. ŠKODLIVOSŤ Hostiteľskými rastlinami psoty broskyňovej sú v prvom rade broskyňa a marhuľa. Vyskytuje sa menej na iných kôstkovinách, najmä na mandliach, menej na slivkách a čerešniach a aj na jabloniach. Poškodenia, ktoré zapríčiňujú larvy psoty broskyňovej, sú podobné poškodeniam zapríčineným larvami obaľovača broskyňového. Rozdiely sú viditeľné iba skoro na jar. Poškodenia pukov a mladých, pomerne krátkych letorastov zapríčiňuje iba psota broskyňová. Larvy obaľovača broskyňového letorasty poškodzujú neskoršie, keď sú letorasty dlhé 10 až 20 cm. Larvy psoty broskyňovej po prezimovaní vyliezajú na výhonky a vyžierajú z nich dreň. Napadnuté výhonky vylučujú kvapky glejotoku,

Poškodenie mladého výhonku larvami 1. generácie obaľovača broskyňového

V strednej Európe je tento druh menej škodlivejší ako obaľovač broskyňový. Významnejšie škody môže zapríčiniť v škôlkach. V USA je významný škodca broskýň.

téme organickej produkcie sa môžu použiť prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis var. kurstaki. Možno použiť aj metódu metenia samcov feromónmi.

OCHRANA Z preventívnych spôsobov ochrany treba spomenúť pestovanie skorých kultivarov menej napádaných odrôd broskýň. Treba

OBAĽOVAČ BROSKYŇOVÝ (VÝCHODNÝ) – Cydia molesta

Poškodenie výhonku larvami psoty broskyňovej

rýchlo vädnú a vyschnú. Larvy druhej generácie sa vžierajú do letorastov alebo vnikajú do zelených plodov, v ktorých vyžierajú dužinu a jadro. Napadnutý plod tvorí na povrchu kvapôčky glejotoku a pokožka nad ním sa scvrkáva, hnedne a plody predčasne dozrievajú. Na broskyni prezimujúce húsenice sa živia na pukoch a výhonkoch. Na ostatných hostiteľských rastlinách nenapádajú vôbec letorasty, ale aj táto generácia sa vyvíja v plodoch.

odrezávať a spáliť výhonky, ktoré začínajú vädnúť, pretože v nich je ešte prítomná húsenica. Tým spôsobom sa redukuje populácia druhej generácie škodcu, ktorá poškodzuje plody. Užitočné je aj napadnuté plody zbierať a ničiť húsenice v nich. Priama ochrana väčšinou nie je potrebná. V prípade škodlivého výskytu chemická ochrana by sa mohla robiť na jar v čase masového liahnutia lariev. V sadoch v sys-

Motýľ meria v rozpätí 11 – 15 mm. Predné krídla sú hnedosivé s tmavými krátkymi čiarami. Zadné krídla sú tmavohnedé. Na vnútornom okraji predných krídel je jasná, tmavo vlnkovaná škvrna. Veľmi sa podobá na motýľa obaľovača slivkového, od ktorého sa môže spoľahlivo rozlíšiť len podľa stavby samčích pohlavných orgánov. Vajíčko je ploché okrúhleho tvaru, pevne prilepené na list alebo plod. Mladé larvy sú špinavobielej až žltkastej farby, kým dospelé sú ružovkasté. Farbou sa nelíšia od húseníc obaľovača jablčného. Ľahko ich môžeme rozlíšiť podľa stavby análneho článku. Prezimuje v štádiu dospelej húsenice v husto opradenom kokóne v štrbinách na kôre stromov alebo v iných úkrytoch. Húsenice sú veľmi odolné proti nízkym teplotám, znesú aj teploty pod - 20 °C. Na jar sa húsenice kuklia a v máji sa objavuje prvá generácia motýľov. Po kopulácii samičky kladú vajíčka jednotlivo, najčastejšie na listy pri vrchu letorastu alebo na plody počas leta. Húsenice jarnej generácie sa vžierajú do letorastov. Vývoj od vajíčka do dospelého jedinca trvá v závislosti od teploty 30 – 50 dní. V

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 8/21/2012 3:17 PM Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

strednej Európe obaľovač broskyňový má 3 generácie. Druhá a tretia generácia sa živia aj na plodoch, hlavne na broskyni. ŠKODLIVOSŤ Hostiteľskými rastlinami obaľovača broskyňového sú druhy z rodu Prunus, v prvom rade broskyňa a nektarinka, ale môže sa vyskytovať aj na marhuliach, jabloniach, hruškách, dulách a slivkách. Húsenice 1. generácie napádajú letorasty, vhrýzajú sa do vrchu šťavnatých ešte nezdrevenených letorastov. Vyhrýzajú chodbu stredom letorastu smerom nadol a cez vstupný otvor vyhadzujú drvinu. Dĺžka chodby je do 18 mm a počas vývoja húsenica poškodí viac letorastov. Na-

padnuté letorasty najprv vädnú, žltnú a uschnú. Húsenice 2. a 3. generácie napádajú okrem letorastov aj plody, predovšetkým broskyne. Do plodov sa vhrýzajú najčastejšie na miestach dotyku dvoch plodov alebo plodu a listu. Cez poškodené miesta na plodoch preniká huba Monilia fructigena, ktorá zapríčiňuje hnilobu časti alebo celého plodu. Vyskytuje sa v južnej a strednej Európe, všade, kde sa pestujú broskyne. Poškodenia letorastov sú významné najmä v škôlkach, na mladých rastlinách. Značne znižujú kvalitu sadeníc. Poškodenia plodov v teplejších oblastiach v niektorých rokoch môžu byť veľmi významné. Viac sú napádané neskoré odrody broskýň. Škodlivosť na ostatných druhoch ovocia je zanedbateľná.

OCHRANA Z preventívnych spôsobov ochrany treba spomenúť pestovanie skorých kultivarov broskýň. Z agrotechnických opatrení je významné koncom jari a začiatkom leta orezávať a spáliť napadnuté letorasty larvami 1. generácie škodcu. Významná je tiež podpora prírodných nepriateľov. Stupeň parazitácie lariev 1. generácie môže byť až 50 %. Vajíčka sú parazitované vajíčkovým parazitoidom Trichogramma sp. Priama ochrana je sťažená, lebo húsenica žije skrytým spôsobom života a ich aktivita trvá 150 – 200 dní. Počas takejto dlhej doby je veľmi ťažké zabezpečiť prítomnosť prípravku na rastline. Optimálny termín na postrek insekticídom je v čase začiatku liahnutia húseníc a pred ich vžieraním

sa do letorastov alebo plodov. Proti každej generácii treba vykonať minimálne jeden postrek. Pri letných odrodách treba dbať na karenciu. Postrek organofosfátmi sa aplikuje v čase liahnutia húseníc na základe náletu samčekov do feromónových lapačov. Juvenoidy, insekticídy a regulátory rastu, ktoré pôsobia ovicídne, sa aplikujú hneď po prvom výraznom nálete týchto generácií. V sadoch v systéme organickej produkcie sa môžu použiť prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis var. kurstaki. Možné je použiť aj metódu metenia samcov feromónmi. Počas kladenia vajíčok možno využiť aj vajíčkového parazitoida Trichogramma sp. Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra foto: J. T.

máha metabolizmu cukrov a zlepšuje psychickú pohodu. Vhodné sú na priamu konzumáciu vo forme zeleninových šalátov. V kuchyni sa odporúča naplniť ich mletým mäsom, použiť do zmesi s inou zeleninou, zapekať či pridávať do polievok. Plody sú chutné aj sterilizované v sladkokyslom náleve ako nakladané uhorky alebo ako papriky v oleji. Cyklantéra je vhodnou rastlinou k plotom, altánkom, pergolám, ktoré za krátky čas bohato obrastie. Svojimi atraktívnymi, dlaňovito de-

lenými listami a plodmi pôsobí veľmi dekoratívne nielen v zeleninovej, ale aj v okrasnej záhrade. Je to jednoročná, rýchlo rastúca popínavá rastlina, dorastajúca až do výšky osem metrov. Stonky má tenké, husto porastené laločnatými až dlaňovito delenými listami. Kvety sú drobné, žltkasté alebo zelenkasté a sú pastvou pre včely. Plody sa tvarom podobajú na uhorku alebo zelenú papriku, ale na konci sú výrazne zašpicatené. Dorastajú do dĺžky 10 cm. pripravila: Ľ. S.

ZELENINÁRSTVO

Ako pestovať ačokču? iektorí záhradkári už určite majú skúsenosti s pestovaním atraktívnej zeleniny cyklantéry odnoženej (Cyklanthera pedata), ktorá je známa aj pod ľudovým názvom ačokča alebo mexická uhorka. Jej veľkou výhodou je, že v našich podmienkach ju nenapádajú škodce ani choroby a starostlivosť o ňu je minimálna. Keďže je ačokča teplomilná plodina, obyčajne sa predpestúva ako paprika vo fóliovníkoch alebo na okenných parapetoch. Na pestovanie vyžaduje slnečnú a teplú polohu s dostatkom vlahy, vhodné je použiť čiernu netkanú textíliu. Von ju vysádzame až vtedy, keď už nehrozia prízemné mrazy. Všeobecne platí, že na miestach, kde sa darí melónom a uhorkám, je predpoklad, že sa bude dariť aj tejto zatiaľ menej známej zelenine. Rastlina je pomerne náročná na živiny, preto základom jej úspešného pestovania je humózny, prie-

25. 8. 2012

34 /4505/

pustný substrát. Neznáša pôdy ťažké a uľahnuté. Počas vegetácie ju môžeme hnojiť prípravkami na plodovú zeleninu, pričom berieme do úvahy, že začína rodiť až v auguste. Keď rastliny dosiahnu výšku 10 – 15 cm, vysádzame ich na stanovište približne na vzdialenosť 25 cm, na štvorcový meter asi štyri rastliny. Musíme si pripraviť aj oporu, podobne ako pri pestovaní uhoriek, a výhonky k nej pravidelne vyväzovať. Po zakorenení v júni začne rastlina bujne rásť, preto je vhodné pri výške dvoch metrov ju zaštipnúť. Po tomto úkone sa začne bohato rozkonárovať, čím sa podporí tvorba plodov. Na konzumáciu sú najvhodnejšie plody s veľkosťou asi 4 cm, pričom zo starších plodov treba vybrať veľké tvrdé semená čiernej farby. Plody obsahujú pre náš organizmus dôležité látky, ako betakarotén, horčiny, vitamíny C, B1 a B2. Konzumácia čerstvých plodov napo-

HLAS ĽUDU

V/27

poljo6:0 8/21/2012 3:18 PM Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY VINOHRADNÍCTVO

Úpal a spála viniča Slnečné žiarenie môže spôsobiť výrazné príznaky i škody na listoch a na bobuliach viniča. Dôležité je vedieť určiť príčinu týchto príznakov a následných škôd. admerné slnečné žiarenie spôsobuje poškodenia viniča, ktorý je z určitých dôvodov mimoriadne citlivý. Poškodenia spôsobené slnečným žiarením sú vždy na južnej strane kra. Príznaky a škody zo slnečného žiarenia vznikajú najmä z dvoch príčin: 1. teplotné žiarenie – infračervené lúče (IČ) – spôsobujú prehriatie bobúľ, listov. V dôsledku prehriatia vzniká náhla nekróza pletív na listoch, resp. odumieranie častí či celých bobúľ. Táto porucha je už dávno známa, poznáme ju pod názvom úpal viniča. 2. krátkovlnné žiarenie – ultrafialové lúče (UV-B) – spôsobuje postupné hynutie vrchných pletív listov i bobúľ. Postihnuté bobule sa dovnútra prehýnajú a neskôr môžu odumierať. Táto porucha dávnejšie nebola známa. V posledných desaťročiach nastali zmeny ochrannej ozónovej vrstvy, a tým sa na povrch zemegule dostávajú UV lúče v nadmernom množstve. UV-B žiarenie spôsobuje na viniči uvedené škody. Pre rozlíšenie od teplotného poškodenia táto porucha spôsobená UV-B žiarením sa nazýva spála viniča. Presné rozpoznanie – diagnóza je nevyhnutná k tomu, aby sme určili pôvodcu príznakov, a robili správne opatrenia, resp. aby sme nerobili zbytočné postreky pri zlom určení príznakov napr. proti peronospóre. Úpal vyvoláva silné slnečné tepelné žiarenie, keď sa bobule zohrejú aj na vyše 50 °C. Žiarenie spôsobuje na bobuliach prepadnuté škvrny, ktoré od stredu postupne hnednú, scvrkávajú sa (príznaky sú z osvetlenej strany strapca) – až celé bobule usychajú. Pri peronospóre napadnuté bobule sa spočiatku zafarbujú do zelenosivej až sivej farby (nie dohneda), potom sa postupne scvrkávajú. Infekcia vniká spravidla na mieste, kde sa bobuľa spája so stopkou, preto nekróza (odumieranie) postupuje aj smerom ku strapine. Bobule sa postupne scvrkávajú, neskôr nekrotizujú podobne ako pri poškodení úpalom. Zriedka, ale len pri vhodných podmienkach pre patogénnu hubu, môže sa na napadnu-

28/VI

tých bobuliach vytvoriť biely nálet sporangií, tzv. fruktifikácia. Pri spále šupka bobúľ zo strany ožiarenia slnkom postupne hnedne, hnednutie sa zosilňuje, až sa na bobuliach objavia preliačiny – prehĺbené miesta. Často pri silnom po-

škodení vzniká interakcia – spoločný prejav úpalu a spály. Na listoch tiež vznikajú charakteristické príznaky, ktoré sa dajú dobre rozpoznať a rozlíšiť spálu a úpal, ale odlíšiť aj od príznakov iných chorôb, či porúch. Spála sa na listoch prejavuje hnedofialovým zafarbením ožiarených častí listov, ktoré neskôr odumierajú – ale na rozdiel od úpalu si ponechávajú nádych hnedofialového zafarbenia. ŠKODLIVOSŤ Úpal aj spála vyvolávajú nekrotizovanie listových častí, teda znižujú intenzitu fotosyntetickej asimilácie, čím sa znižuje kvalita úrody – hrozna. Úpalom, resp. spálou bobúľ sa obmedzuje syntéza cukrov a vytváranie aromatických látok – zhoršuje sa kvalita hrozna. Nesmie nás mýliť hnednutie bobúľ, ich

scvrkávanie – v protiklade s cibébovaním – zošľachťovaním, pri ktorom sa práve koncentrujú cukry a vytvárajú sa veľmi cenné aromatické látky. Pri úpale a spále syntéza cukrov sa znižuje a pribrzďuje sa tvorba cenných látok tvoriacich kvalitu hrozna. OCHRANA Možnosti ochrany sú veľmi obmedzené. Napriek tomu citlivým prístupom k výberu prípravkov na ochranu viniča môžeme zmierniť príznaky slnečného úpalu a spály, a tým aj škody, ktoré spôsobujú. Okrem chemickej ochrany iste vplýva na veľkosť poškodenia aj kondícia výsadby, menovite výživa. Pri optimálnej výžive je odolnosť viniča väčšia. Nepriama ochrana je veľmi dôležitá. Pri zakladaní vinohradov treba dbať na výber pozemkov, smer radov, kvalitné zakladanie vinohradu, aby kondícia vinohradu bola dobrá, a tým aj prirodzená odolnosť krov proti nepriaznivým biotickým i abiotickým faktorom. Dôležité je optimálne hnojenie, ale veľmi dôležitá je agrotechnika – rez a vedenie. Zelené práce treba vykonávať tak, aby žiarenie, ktoré na viničný ker dopadá, bolo pravidelne rozložené a listy rastliny pôsobili nielen ako zdroj asimilátov, ale v nepriaznivých podmienkach pôsobili aj ako ochrana strapcov proti nadmernému žiareniu. Najčastejšou chybou býva prehnané odstraňovanie listov z okolia strapcov. Prevzdušnenie strapcov treba robiť veľmi citlivo, a odstrániť iba tie listy, ktoré ker zbytočne zahusťujú a zabraňujú prevzdušneniu strapcov. Priama, napr. chemická ochrana proti nepriaznivým účinkom slnečného žiarenia zatiaľ nie je možná. Nepoznáme prípravok, ktorý by vylúčil škody po slnečnom úpale. Skúsenosti z rôznych pokusov ukazujú, že vinohrady ošetrené meďnatými a sírnatými prípravkami sú citlivejšie na slnečné žiarenie a škody z úpalu, resp. spály sú tam výraznejšie. V čase, keď môžeme očakávať nadmerné slnečné žiarenie, je výhodne plánovaný postrek meďnatým alebo sírnatým prípravkom nahradiť iným typom prípravkov. OŠETRENIE VINOHRADOV POŠKODENÝCH SLNEČNÝM ŽIARENÍM Treba sledovať rozsah poškodenia, a najmä typ poškodenia. Pokiaľ postihnuté bobule v priebehu niekoľkých dní vyschnú bez toho, že by sa šupka poškodila, nehrozí veľké nebezpečie infekcie hnilobnými patogénmi. Ale ak dochádza k poškodeniu šupiek bobúľ, možnosti infekcie hnilobnými patogénmi sú reálne, najmä ak nasleduje daždivé počasie. V takom prípade treba okamžite postrekovať prípravkom, ktorý bezpečne chráni nielen proti botrytíde, ale aj bielej hnilobe. Pozor na precízne dodržanie hygienickej ochrannej doby. pripravila: Ľ. S. 25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 8/21/2012 3:18 PM Page 5

prÍLOha

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

rôzne infekcie. Zinok sa nachádza v ovsených vločkách, strukovinách, tvrdom syre, mäse. Šťava z čiernych ríbezlí obsahuje napríklad kyselinu salicylovú.

Zamerané na vaše dieťa, nedajte sa a bojujte s bacilmi Č

o nevidieť začína školský rok a s ním aj vyššie riziko viróz. Ako sa im vyhnúť? Máme pre vás niekoľko rád, aby vaše dieťa nechytilo každý bacil. Imunitný systém dieťaťa v predškolskom veku ešte nie je vyzretý. Spektrum ochorení, ktoré môže chytiť, je naozaj široké – od ľahkých prechladnutí, angín, cez zápaly uší až po ťažké zápaly pľúc. OtUŽUjte ich vOdOU Približne päť- až šesťkrát vystriedajte 20-sekundové intervaly s teplou a vlažnou vodou. Po čase vlažnú zameňte za studenú. Rozcvička pri okne, krátka ranná rozcvička alebo tanec pri otvorenom okne v tielku pobaví a otuží. Začnite navykať deti na chladnejší vzduch, ideálne je to práve teraz, koncom leta.

príde do škôlky a hneď je choré. Pomôžu protivírusové raňajky a olovranty: naučte ich jesť jogurty, bryndzu, piť acidofilné či kefírové mlieko. Vynikajúcim prírodným antibiotikom je cesnak, ktorý má protizápalové, rozpúšťacie, antibiotické a imunostimulačné účinky.

Nepreháňajte tO s ČistOtOU Hygiena je dôležitá, no nič netreba preháňať. Dieťa nemožno držať v sterilnom prostredí, potom

BUďte s Nimi ČO Najviac vONkU Aj počas jesene chodievajte na dlhšie prechádzky v prírode a hrajte sa vonku. Vyhýbajte sa

zafajčenému prostrediu. Dym ničí sliznicu, ktorá potom ľahšie podľahne infekcii. vyspiNkať sa dOrUŽOva Imunitný systém dieťaťa potrebuje na správne fungovanie minimálne 9 až 10 hodín spánku denne. Nedovoľte byť deťom hore dlho do noci. Lieky ZO špajZy Nedostatok zinku je často dôvodom zvýšenej náchylnosti na

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (74)

Čo reprezentujú poschodia? kážkou rastúceho záujmu o zdravé stravovanie je aj skutočnosť, že sa stránky takmer všetkých časopisov hemžia mnohými receptami venovanými tejto tematike. Žiaľ, len málo z nich je založených na experimentálnych dôkazoch o skutočnej prospešnosti pre zdravie. K vedecky podloženým stravovacím metódam bezpochyby patrí tzv. stredomorská strava: má viaceré pozitívne účinky na zdravie a ako diéta môže byť rovnako účinná ako nízkocukrová diéta. Známe je, že mnohé štúdie realizované najlepšími expertmi na diéty, výživu a zdravie, odhalili skutočnosť, že obyvatelia krajín Stredomoria sú v kvalite života a dlhovekosti na najvyššej svetovej úrovni. Tajomstvom tohto prvenstva je práve uvedená Stredomorská diéta. Tá je charakteristická dostatočnou konzumáciou cereálií, strukovín, zeleniny, rýb, suchých plodov, olív a olivového oleja. O tom, že jej blahodarné účinky sú zaručené a rokmi preve-

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

vyLeŽať a pOriadNe dOLieČiť! Niekedy je začarovaný kruh chorôb nekonečný aj preto, že deti sa po chorobe vracajú do kolektívu predčasne. Čas potrebný na rekonvalescenciu je oveľa kratší, ako by mal byť. Napríklad po užívaní antibiotík trvá imunitnému systému približne 14 dní, než sa spamätá. Ak oslabené dieťa príde do kontaktu s ďalšou chorobou, objaví sa v ordinácii pediatra čoskoro znova.

rené, svedčí aj fakt, že 16. novembra 2010 bola Stredomorská diéta zaradená na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Unesco. Nie je to ten najlepší dôvod osvojiť si už teraz tento zdravý životný štýl a začať žiť stredomorským spôsobom? Stredomorskú diétu vyjadruje schematicky pyramída: jej základňu tvoria potraviny, ktoré prijímame denne. Na tom prvom poschodí by malo byť najviac čerstvého ovocia a zeleniny, olivového oleja, celozrnných pečív, ryže, cestovín, strukovín, syru, jogurtu, denne aj malého množstva vína. Na užších, vyšších poschodiach sú potraviny, ktoré sa jedia párkrát za týždeň: hydina, ryby, vajíčka, sladkosti. Červené mäso sa jedáva zriedka, takže je pri vrchole pyramídy. Vhodným doplnkom zdravého stravovania je, samozrejme, častá, najlepšie denná telesná aktivita. Olivový olej je azda najhodnotnejšou potravinou stredomorskej stravy: obsahuje mononenasýtené mastné kyseliny, hlavne ky-

kOľkOkrát je NOrmáLNe OchOrieť Dieťa do päť rokov si svoju obranyschopnosť ešte len buduje. Ak je v dobrej kondícii, podľa lekárov by nemalo ochorieť viac než 4-krát za rok. Tak si detský organizmus vytvorí dobrú imunitu. Chorobou sa myslí aj nádcha. Ak však býva choré častejšie a opakovane berie antibiotiká, jeho odolnosť sa, naopak, oslabuje a vtedy je vhodné navštíviť aj imunológa.

selinu olejovú, ktoré pomáhajú znižovať tzv. zlý cholesterol. Navyše je plný antioxidantov, ktoré zlepšujú krvný obeh a spomaľujú proces starnutia buniek. Sú to len niektoré z jeho blahodarných účinkov. Plné zdravia sú aj zrná a semená. Ryža je jednou z najhodnotnejších potravín: tento unikátny druh obilniny obsahuje veľmi málo tuku a neobsahuje cholesterol, preto je ideálna aj pri redukčnej diéte. Je ľahko stráviteľná, obsahuje vitamíny skupiny B, fosfor, železo, draslík. V úsilí o zdravé stravovanie možno oprášiť aj recepty starých mám a na ich základe si dopriať chutné kaše, polievky, šaláty či nátierky s vysokým alebo potrebným obsahom bielkovín, tukov, sacharidov, minerálnych látok a prospešnej vlákniny ako zdravej alternatívy k živočíšnym potravinám. Napríklad fazuľa je ideálnou potravinou pre diabetikov, lebo upravuje hladinu cukru v krvi. Zaujímavosťou je, že hrach v 17. a 18. storočí bol potravinou dostupnou len najvyšším sociálnym vrstvám. (V budúcom čísle: Nejde len o množstvá...) Pripravil: O. Filip

vii/29

poljo8:0 8/21/2012 3:19 PM Page 8

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Chutné zeleninové placky Suroviny na 4 – 6 porcií: 300 g zemiakov, 300 g cukety (patizón, tekvica), 2 vajíčka, 150 g hladkej múky, 1/2 ČL (čajovej lyžičky) drvenej rasce, sušená majoránka, soľ, mleté čierne korenie, olej alebo masť na smaženie. Takto sa to vydarí: Zemiaky a cukety ošúpte a najemno nastrúhajte. V miske rozšľahajte vajíčka so soľou a koreninami. Pridajte múku a vypracujte hladké cesto. Nakoniec prisypte nastrúhanú zeleninu zbavenú prebytočnej šťavy a premiešajte. Podľa potreby dohustite múkou. Polievkovou lyžicou tvarujte placky na panvicu a opražte z obidvoch strán do zlatista na rozpálenom oleji alebo masti. Tip: Výraznú chuť a neodolateľnú vôňu placiek zaručíte, ak do cesta prelisujete 2 strúčiky cesnaku.

Čokoládová pochúťka Čas prípravy: 30 minút, čas pečenia: 40 minút, 12 porcií Suroviny: 4 vajcia, 100 g kryštálového cukru, 100 g masla, 250 g tmavej 70 % čokolády, 2 lyžice polohrubej múky, štipka prášku do pečiva, tuk na vymastenie a múka na vysypanie formy, čokoládová poleva. Takto sa to vydarí: Čokoládu nalámeme, dáme do misy, postavíme nad teplý vodný kúpeľ. Na miernom ohni pomaly rozpustíme, odstavíme a do tekutej čokolády zamiešame maslo. Vajcia rozdelíme, žĺtky vyšľaháme dopenista s cukrom. Do žĺtkovej peny opatrne zamiešame preosiatu múku a prášok do pečiva. Bielky vyšľaháme na tuhý sneh, ktorý postupne spolu s vychladnutou tekutou čokoládou zapracujeme do cesta. Cesto prelejeme do

vymastenej a vysypanej formy. Pečieme približne 40 minút. Po upečení dáme vychladnúť a polejeme rozpustenou čokoládovou polevou. Tip: Tortu stačí piecť aj 25 či 30 minút, jej konzistencia bude pudingovejšia. Cesto však možno rozdeliť aj do malých zapekacích misiek, vtedy však treba skrátiť čas pečenia približne o polovicu. Elektrická rúra: 180 °C; teplovzdušná rúra: 160 °C; plynová rúra: stupeň 3 – 4.

Ľadové kávové špeciality: Hravo ich pripravíte V

ymeňte svoj obľúbený horúci nápoj za osviežujúcu dobrotu a skúste si miesto obyčajnej kávy urobiť ľadovú. Káva s menším alebo väčším množstvom mlieka, s bohato vyšľahanou penou či so šľahačkou je pre nás úplne bežná záležitosť. Ale čo tak vyskúšať jej studený variant? Máme pre vás niekoľko receptov na ľadové kávy, ktoré si hravo pripravíte aj doma. Grécky nápoj Hľadáte dokonalé osvieženie? Pripravte si caffé frappé. Budete po-

trebovať len ľad, kávu, mlieko a cukor. Do pohára vysypeme 1,5-čajové lyžičky instantnej kávy a 3 ČL kryštálového cukru. Zalejeme 20 ml studenej vody a malým ručným mixérom šľaháme asi 1 minútu, kým nevznikne tuhá kávová pena. Do peny pomaly vlejeme 50 ml studenej vody, pridáme kocky ľadu a opatrne prilejeme 100 ml vychladeného mlieka. Servírujeme vo vysokých pohároch so slamkou a s pohárom vody. Ľadové kapučíno Dobre vychladených 250 ml

silnej kávy vyšľaháme s 200 ml studeného mlieka a 80 ml kávového likéru. Do 4 pohárov rozdelíme po 2 kopčeky vanilkovej zmrzliny, pridáme vyšľahané kapučíno a ozdobíme šľahačkou, hoblinkami čokolády a ostrúhanou pomarančovou kôrou. So zmrzlinou Uvaríme 125 ml espressa a necháme vychladnúť. Kávu, kocky ľadu, 1 ČL kryštálového cukru a 100 ml mlieka premiešame v šejkri, až vznikne pena (môžeme použiť aj ručný šľahač). Do vysokého

pohára vložíme niekoľko kociek ľadu, kopček zmrzliny a zalejeme v šejkri pripravenou kávou. Ozdobíme šľahačkou a strúhanou čokoládou alebo škoricou. Brazílska ľadová káva Krátko rozmixujeme alebo pretrasieme v šejkri 1 polievkové lyžice rozdrveného ľadu, 250 ml vychladenej kávy, 1 PL koňaku, 2 PL medu a 125 ml šľahačkovej smotany. Nalejeme do vysokých pohárov a ihneď podávame, kým je káva spenená. Pripravila: E. Šranková

DROBNÉ RADY – VEĽKÁ POMOC Vlasy v odtoku. Ak sa odtok upchá vlasmi, stačí použiť rovnú kefku na vymývanie fliaš, ktorú zasunieme do odtoku a niekoľkokrát ňou potočíme v kruhu. Vlasy sa na ňu nalepia a odtok už len prečistíme pomocou prášku do pečiva. Upchatiu kuchynskej výlevky môžeme predchádzať tak, že pravidelne, aspoň raz za mesiac, do nej vylejeme za hrniec horúcej vody. Upchatý odtok. Ak sa vám upcháva odtok na dreze alebo vo vani, nemusíte používať rôzne chemikálie. Stačí, keď na noc do

30/VIII

odtoku vlejete prevarený ocot s hrsťou soli. Vodovodné batérie budú lesklé, ak ich preleštíte prípravkom na riad a potom poutierate kuchynskou rolkou alebo novinami. Záchod – nádržka s vodou. Usadeniny vodného kameňa sa tvoria už v nádržke. Preto ju treba z času na čas vyčistiť. Vezmeme kryt z nádržky, spláchneme z nej vodu − samozrejme, predtým do nej uzavrieme prívod vody a vytrieme ju handrou, alebo použijeme papier z kuchynskej rolky. Ak sú usadeniny už väčšie, po

stretí handrou nalejeme do nádržky pohár octu a necháme účinkovať aspoň hodinu, najlepšie však napríklad celú noc. Otvoríme znovu prívod vody a minimálne 2x za sebou spláchneme. Škrabance na emailových vaniach zahladíte, ak ich natrete dvomi vrstvami bieleho laku na nechty. Zrkadlá najlepšie vyčistíte octovou vodou, vývarom z čierneho čaju alebo alpou. Vôňa v kúpelni a záchode. Kto chce mať dlho príjemnú vôňu a lesk v kúpelni a záchode, mal by sanitu čistiť šupkou z pomaran-

ča. Jednoducho natrieť všetky plochy, potom preleštiť utierkou z mikrovlákna.

25. 8. 2012

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 326 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

34 /4505/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú r A KrEATíVNI KULPíNČANIA

K NADCHÁDZAJÚCEMU FESTIVALU POULIČNÝCH MUZIKANTOV

V rozprávkovej dedinke Voľné miesto v srdci N

a Donovalách na Slovensku od 11. do 15. augusta bolo stretnutie dolnozemských Slovákov. Organizátorom tentoraz bol Demokratický zväz Slovákov a Čechov v rumunsku a koordinátorom projektu bol prvý podpredseda DZSČr Mgr. Pavel Hlásik. Podujatie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Na ňom sa zúčastnili žiaci základných škôl z rumunska, Maďarska a Srbska a z našej kra- Návšteva stredovekej Kremnice jiny bola skupina kulpínskych žiakov spolu s učiteľ- tam si pozrieť divadelné predstakou výtvarnej kultúry Vericou Ta- venia, bábkové divadlo, zaujímavé nackovićovou a predsedníčkou expozície rôznych predmetov a foVýboru pre vzdelávanie NrSNM tografií, vyfarbiť hlinené medailóPaedDr. Svetlanou Zolňanovou. ny, či okrášliť vlastný medovník. Na Názov tohtoročného projektu spoločnom zájazde žiaci navštívili bol Slovenské ľudové remeselníctvo krásne stredoveké mesto Kremnina Dolnej zemi. V rámci neho všet- cu a tiež mincovňu v Kremnici, kde ci zúčastnení sa mohli vyskúšať v mali príležitosť odpozorovať proces troch dielňach, a to v drotárstve, výroby mincí. Samozrejme, že si netextilnej výrobe predmetov z vlny nechali ujsť príležitosť vyskúšať a výrobe predmetov zo šúpolia. jazdu na lanovke, na vrchu Nová Okrem týchto tvorivých dielní žia- hoľa, a to preto, aby zážitok na ci mali príležitosť navštíviť Haba- Donovalách bol úplný. Verica Tanackovićová kuky − rozprávkovú dedinku, a

Z tlačovky v radnici

ch hudba nie je neposlušná a vý- prebiehajúce pod záštitou Mesta bojná ako rock, ani neobsahuje Nový Sad a za podpory Pokrajintoľkú naliehavosť výpovede ako ského sekretariátu pre kultúru, Tublues, ani sa nepotkýna pod ťar- ristickej organizácie Nového Sadu, chou osudu ako džez, ani nie je kla- Ministerstva hospodárstva a resika, kráľovná umenia... Pouliční gionálneho rozvoja, Európskej komuzikanti sú tým všetkým s takým misie a Veľvyslanectva USA v Bemalým doplnkom, že hrajú a spie- lehrade, je veľmi dôležité pre nás vajú to, čomu bezvýhradne veria. všetkých. Nielen pre odkazy, ktoré Kým ich rovesníci píšu básne o ži- nesie. Podľa slov kultúrneho atašé vote, oni ich prežívajú. Hlavne na americkej ambasády Johna Dru uliciach svetových a našich miest Giblina ide najmä o jeho koncept, s heslom Hudba nás spája. podporujúci rozličnosti, globálne Hudobníci zo všetkých končín porozumenie a toleranciu. A je tu sveta, v čele s vrcholnými a svetovo i jeho nezanedbateľná humánna a uznanými majstrami uličnej hudby humanitárna zložka − pomoc dekapelou Playing for Change, prídu ťom ulice. začiatkom septembra do Nového Stovky umelcov, desiatky skupín, Sadu, aby nám zase večery sprí- závany hudby a exotických diaľok, jemňovali univerzálnou hudbou, spriaznené duše. Čosi sme už zažili prameniacou v duši. A pritom, sa- a prežili, no voľného miesta v srdci mozrejme, rozosie- beztak dosť. Pretože hudba je jedDNI BRAZÍLIE – NOVOSAD- vali dobrú náladu. noducho prenos energie. Ochota Viacdňové podu- dávať a prijímať. A štyri festivalové SKÝ SAMBA KARNEVAL. Do jatie, ktorého uspo- dni, od 6. do 9. septembra, budú bohatej klenotnice kultúrnych udalostí Nového Sadu už riadateľom je Ume- hlavne na to. Na naše potešenie a tretí rok v poradí patrí festival lecká asociácia In- šťastie. Oto Filip Dni Brazílie. Tohtoročný pre- box z Nového Sadu, biehal v dňoch 17. až 19. augusta na viacerých mestských lokalitách. Podľa organizátopríspevku K. Gažovej So skvejúcimi sa perličkara, združenia Artkor, cieľom mi náhrdelníka z 15. Predslávnosťových dní v Kulpodujatia je priblížiť návštevpíne (HĽ, č. 31, s. 31) prišlo k nedopatreniu. Tam sa níkom brazílsku kultúru prouvádza, že: „Záverom tejto prvej kultúrnej časti PDvK stredníctvom rôznych dielní, predseda MOMS Kulpín Jaroslav Širka slávnostne hudobných udalostí a filmu. Počas všetkých dní, v rámci dielní, záujemcovia sa mohli odovzdal Jánovi Babiakovi čestné uznanie v mene vyskúšať v capoeira, samba bicích nástrojoch alebo v samba tanci. Veľkolepým zážitMOMS Kulpín za jeho dlhoročnú nezištnú prácu na kom bol sobotňajší hudobný večierok, kde sa predstavili viacerí interpreti, tak dománároda roli dedičnej.“ Ide o nepresnosť, lebo DrSc. Ján ci, ako i zahraniční. Medzi nimi aj speváčka Naiara Lira z Brazílie, ktorá so svojou kapeBabiak dostal Uznanie čestného predsedu MOMS lou rozvášnila obecenstvo (na snímke). V záverečný deň centrom mesta predefiloval v Kulpíne. Za neúmyselnú chybu sa DrSc. J. Babiakarnevalový sprievod. Capoeira akrobacie a umenie samba hudby a tanca pre pozokovi ospravedlňujeme a čitateľov prosíme, aby si chyrovateľov budú dobrým podnetom navštíviť aj nasledujúci festival. bu v tomto zmysle opravili. V. Valentík Red.

Ospravedlnenie a oprava

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

k u lT Ú R a šTYRiDSaŤ Rokov SPoluPRÁCe DvoCH SRBSkÝCH ZNaČiek

Obec Kovačica i tohto roku v Dragačeve K

ovačickí maliari Z. Chalupová, M. Jonáš, J. Strakúšek, o. veňarský, a. Čížiková, e. Husáriková, J. kňazovic, o. Pilch, P. Hajko a Padinčan J. Husárik patrili medzi priekopníkov umeleckej spolupráce mestečiek Guča a kovačica. Nikola Stojić, hlava insitných umelcov z hudbou presláveného Dragačeva, sa v roku 1972 stretol v Belehrade s Janom Čechom, vtedajším riaditeľom Domu kultúry, a dohovorili sa na prvej výstave insitných maliarov z kovačice na Dragačevskom sabore. v 70. rokoch tanečníci z kovačice vystupovali viackrát na dnes už vo svete vychýrenom podujatí. v rokoch, keď rinčali zbrane, mlčali múzy, aj spolupráca medzi Gučou a kovačicou viazla. Posledné roky je vďaka podujatiu Guča v Kovačici kooperácia viac než úspešná. vlani vystavovali insitní maliari z Guče počas kovačického októbra v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax. Nie všetci obyvatelia vojvodiny sa môžu dostať na trubkárske podujatie. Do kovačice prichádzajú koncertovať

Padinčania na javisku v Guči

slávne orchestre, víťazi predchádzajúcich ročníkov v Dragačeve. k tomu v polovici júna v tomto mestečku južného Banátu súťažia vojvodinské a belehradské orchestre o postup na augustové hudobné súťaženie v Guči. Maliari z kovačice vystavujú už znovu v Dragačeve, dokonca osem majstrov štetca pre Múzeum trúby v Dragačeve v roku 2010 namaľovali megamaľbu, ktorú venovali dlhoročným priateľom. Patrí jej ústredné

miesto v spomínanej inštitúcii. Tohtoročná Guča sa začala v pondelok 6. augusta otvorením viacerých výstav, okrem iného i predajnej výstavy 50 olejomalieb viac ako dvadsiatich členov Galérie insitného umenia vo foyeri na prvom poschodí múzea. v mene Galérie insitného umenia o kovačickej obrazárni a jej maliaroch rozprávala Jarmila Ćendićová, historička umenia. výstava trvala celý týždeň počas zrazu trubkárov.

Siedmeho augusta sa vo večernom programe obecenstvu predstavila kovačica ako jedno zo semifinálových súťažných stredísk na postup do Dragačeva. v takmer dvojhodinovom programe účinkovali folklórne súbory Domu kultúry Michala Babinku z Padiny, Domu kultúry Doina z uzdina a trubkári z Banátskeho Nového Sela, účastníci tohtoročnej súťaže v kovačici. k tomu ako hostia kovačičanov vystúpil aj orchester Sašu antića z vladičinho Hanu. šesť tanečných párov z Padiny tancovalo tri choreografie za sprievodu ich orchestra. Na tohtoročnom sprostredkovaní výstavy a vystúpenia v Guči sa podieľali obec kovačica, Galéria insitného umenia a Turistická organizácia obce kovačica. olejomaľby členov Galérie insitného umenia sa v auguste zjavia ešte v Národnom múzeu v užici, v rámci tamojšieho medzinárodného festivalu detského folklóru Licidersko srce a na Kultúrnom lete v kúpeľnom mestečku vrnjačka Banja. Ján Špringeľ Fotografie: I. Zovko

Naši Na SloveNSku

Estetičnosť rodiny v kráse slova a pohybu... V

Tatranských Matliaroch na Slovensku sa od 26. júla do 2. augusta konal didaktický kurz učiteľov škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí. Zúčastnilo sa na ňom 21 frekventantov zo Srbska a z Maďarska. Z našich krážov tam pobudli kysáčania, Padinčania, kovačičania, Jánošíčanky a Pivničanky. Zo Srbska bolo najviac účastníkov, až 15. Seminár bol realizovaný v hoteli Hutník pod názvami Univerzita estetiky a Pohybové a športové hry v škole. Úvodné slovo patrilo Mgr. anite Murgašovej, programovej riaditeľke MC uMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí a zahraničných študentov. leitmotív seminára bola rodina ako fakt, že na Dolnej zemi žijeme už vyše 250 rokov a Slovensko si to veľmi uctieva. Dominantnou témou univerzity estetiky bola ľudová rozprávka O troch grošoch, ktorú by sme mohli aplikovať aj do dnešných čias. Prelínala sa aj cez dramatizáciu pôvodnej predlohy, vizuálne riešenie rozprávky pomocou modernej techniky, cez prieniky vizuálneho a hudobného umenia a iné. športovci to mali ľahšie /ťažšie?/: terminológia a základné pojmy v pohybových hrách, hry zážitkovej pedagogiky, dobrodružné hry, lukostreľba, streľba zo vzduchovky atď. učili ich renomovaní pred-

nášatelia: doc. PaedDr. Miroslav Nemec, PhD., doc. PaedDr. Jiří Michal, PhD., Mgr. anita Murgašová, Mgr. art. Martin kmeť, prof. Belo Felix, PhD., PaedDr. lívia Nemcová, PhD., a PaedDr. katarína lucinkiewiczová, PhD. Záverom seminára bol výlet na štrbské pleso a Hrebienok. okrem toho si účastníci seminára pozreli aj Starý Smokovec, Tatranskú lomnicu a Skupina účastníkov z Maďarska a Srbska iné. Stačili sa zoznámiť s deťmi, potomkami černobyľskej katastrofy, kto- udržateľný rozvoj a ekológia v škole, ako i semiré tam pobudli na zotavovaní. Čerstvý vzduch, náre s tematikou a prednášateľmi, ktorí účinzdravá voda, príjemná atmosféra, pešie túry a vý- kovali v tomto, nech tak povieme, miniškolení. borná strava okrem kvalitných dielní prispeli nie- Nakoniec nevystanú pochválenia za úspešne orlen k intelektuálnemu rozvoju účastníkov, ale i ganizovaný seminár, ktorý nám naša pravlasť k zotaveniu a otuženiu tela a ducha. Na konci se- umožnila. Teraz zostáva na svedomí každého, či minára každý dostal certifikát. v budúcnosti by to využije vo vlastný prospech a rozvoj, ako i na si účastníci seminára priali, aby sa organizova- zveľadenie vyučovania alebo nie. Anna Legíňová li kurzy na tému Podpora výchovy pre trvalo 18. 8. 2012

33 /4504/

HlaS ĽuDu

K U LT Ú R A

17. PETROVSKé DNI DIVADELNé Báčsky Petrovec 29. augusta – 2. septembra 2012

PROGRAM Streda 29. augusta 19.00 – predsieň SVD – otvorenie výstavy Đula Šanta – divadelný design 20.00 – sieň SVD – otvorenie festivalu a premiéra SVD, Báčsky Petrovec Štyria škriatkovia a víla (Ján Uličiansky) Réžia: Ján Čáni

Štvrtok 30. augusta 20.00 – Divadlo Andreja Baga-

ra, Nitra (Slovensko) Skok z výšky (Leslie Ayvazianová) Réžia: Svetozár Sprušanský

Piatok 31. augusta 20.00 – Prešporské divadlo, Bratislava (Slovensko) Dvere (Ivan Blahút) Réžia: Ivan Blahút 21.30 – Malá scéna / Klub VHV Karol Alexander Oslavenec (autorská monodráma)

Réžia: Silvia Zeumerová, hrá Luka Kuzmanović

Neprebudený (Martin Kukučín) Réžia: Vlado Benko

Sobota 1. septembra

Nedeľa 2. septembra

19.30 – Malá scéna / Klub VHV Akadémia umenia, Nový Sad, (študenti prof. Nikitu Milivojevića) Delírium pre dvoch (Eugéne Ionesco) Réžia: Lamija Al Hasan

18.00 – Akadémia umení, Fakulta dramatických umení, Banská Bystrica (Slovensko) Dvaja muži v šachu (Miroslav Horníček) Réžia: Silvia Zeumerová 21.00 Rusínske národné divadlo Petro Riznič Ďaďa, Ruský Kerestur Nemocnica (Hristo Bojčev) Réžia: Vladimir Nađ

21.00 – Divadlo Commedia, Poprad (Slovensko)

IN MEMORIAM

Vziať nohy na ramená... alebo na plecia?! ohatstvo jazyka sa prejavuje v počte frazeologických spojení. Je to tak, že čím jazyk obsahuje viac tých obB razných, resp. frazeologických spojení, tým je bohatší. Ale aj tu treba dávať pozor, ktoré slovo použiť, a dbať na to, ako zodpovedá obsahovej stránke spojenia, a to aj obrazného. Určite poznáte obrazné slovné spojenie vziať nohy na plecia? Všakže. Ako aj iné obrazné spojenia vziať si niečo na plecia – s vysvetlením vziať si niečo na starosť; niečo je / leží /spočíva na jeho pleciach = stará sa o to, je za to zodpovedný; prehadzovať, prehodiť si niečo z pleca na plece = mať k niečomu ľahkovážny vzťah; pokrčiť plecami = prejaviť neistotu, bezradnosť. A práve v uvedených slovných či frazeologických spojeniach nie je správne, ak niekto namiesto slova plece použije slovo rameno. Nie je správne preto, lebo slová plece a rameno nemajú rovnaký význam, pomenúvajú inú časť ľudského tela, a tak ich nemožno ľubovoľne zamieňať. Aj v slovníkoch slovenského jazyka totiž nájdeme upozornenie, že nie je správne používať slovo rameno namiesto plece, ako i stručné vysvetlenia: – plece je „časť ľudského tela medzi krkom a začiatkom ruky“, mohli by sme povedať aj, že je to časť medzi krkom a ramenom. V slovníku nájdeme typické spojenia so slovom plece, ako široké plecia, niesť vrece na pleci, prehodiť si kabát cez plece, sňať pušku z pleca, pokrčiť plecami (nad niečím), potľapkať niekoho po pleci, plece pri pleci = s významom tesne pri sebe, ale aj prenesene = spoločne, jednotne; – rameno je „časť hornej ľudskej končatiny od lakťa po plece“, s týmto významom súvisí aj názov kosti tejto časti končatiny, ktorá sa volá ramenná kosť. Druhý význam sa vysvetľuje slovami „časť niečoho vybiehajúca do boku (pripomínajúca ľudské rameno)“ a dokladá sa spojeniami rameno kružidla, rameno semafora, rameno rieky, rameno uhla, rameno sily. Niektoré z týchto spojení fungujú aj ako odborné termíny. Avšak nasledujúce slovné spojenia nie sú správne: niesť vrece na ramene, sňať pušku z ramena, pokrčiť ramenami, vziať nohy na ramená, potľapkať niekoho po ramene... Vo všetkých týchto a podobných prípadoch sa má používať iba slovo plece. ah 25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

Ondrej Čapeľa 1948 – 2012 zemunskej nemocnici v pondelok 13. augusta vo veku 64 rokov zoV mrel Ondrej Čapeľa z Dobanoviec. Hŕstka dobanovských Slovákov, ktorí sa zasadzujú o zachovanie slovenskej národnostnej menšiny v tomto prostredí, je chudobnejšia o dobrého človeka a úprimného priateľa, ktorého všetci poznali, vážili si ho a mali ho radi. Ondrej Čapeľa sa narodil 26. mája 1948 v rodine dobanovských Slovákov. Po základnom školení skončil vyššiu strojnícku školu a takmer celých 40 rokov pracoval v továrni IMT, ale i na národa roli dedičnej a matičnej. Celé desaťročie bol predsedom Rady Miestneho spoločenstva Dobanovce. Na poslednú cestu odišiel dobrý dobanovský Ondrej – báči, ktorý spolu s Ondrejom Gajdošom nikdy nezabúdali na svojich Slovákov. Už v rokoch 2002 a 2003 Ondrej Čapeľa stál i pri obnovení SKOS Šafárik a Miestneho odboru Matice slovenskej v Dobanovciach. Vždy dával nápomocnú ruku tamojším Slovákom, aj Srbom

Chýrnik BÁČSKY PETROVEC. Trojčlenná komisia v zložení Dr. Michal Babiak, Ladislav Čáni a Víťazoslav Hronec sa na zasadnutí 21. augusta rozhodla Cenu SVC za roky 2008 – 2011 udeliť Dr. Adamovi Svetlíkovi za knihu esejí Hovorenie v úvodzovkách, vydanú roku 2010 v SVC. V. H. BÁČSKY PETROVEC. Na sobotu 25. augusta so začiatkom o 10. hodine v Dome MSS Ľudovíta Mišíka je zvolané 21. zasadnutie Správnej rady MSS a predsedov MOMS. Na rokovacom programe bude analýza tohtoročných Slovenských národných sláv-

a všetkým ľuďom dobrej vôle. Stál i pri obnovení cirkevného života, cintorína, pri výstavbe Domu smútku, bol členom cirkevného zboru a presbyterom do konca života. Nemalú účasť mal i pri výstavbe Slovenského národného domu. Ondrej Čapeľa bol zakladateľom drobnochovateľského zväzu v krajine. V príhovoroch sa s ním nad otvoreným hrobom rozlúčili Vojislav Janošević, predseda Mestskej obce Surčín, Martin Prebudila, novinár a spisovateľ, v mene dobanovských šafárikovcov a matičiarov Stevo Vitíz, kým Elena Surová zarecitovala dojímavú báseň. Na slovenskom cintoríne v Dobanovciach vo štvrtok 16. augusta Ondreja Čapeľu k miestu večného odpočinku, za sprievodu dychovej kapely, vyprevadila rodina, priatelia a predstavitelia početných spolkov, matičných odborov a iných inštitúcií zo Starej Pazovy, Nového Sadu, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Vojlovice – Pančeva, Erdevíka, Bingule, Šídu, Boľoviec, Batajnice, Šimanoviec, Belehradu, Zemunu, ako aj z Chorvátska, zo Županje. Česť jeho pamiatke. a. lš. ností a zaujatie stanoviska ku kúpe tlačiarne Neografia, a. s., Báčsky Petrovec. J. Č-p DOBANOVCE. V sobotu 25. augusta o 17. hodine v miestnostiach Slovenského národného domu v Dobanovciach sa uskutoční medzinárodná výstava ilustrácií BIB Slovensko (Bienále ilustrácií Bratislava). a. lš. PIVNICA. Tretí ročník seminára pre vojvodinských dramatikov pod názvom Píšeš? Píšem! prebieha do soboty 25. augusta. V posledný deň seminára o 21.00 h sa uskutoční verejná prezentácia tohtoročnej tvorby seminára Píšeš? Píšem!. Garant seminára je OD Janka Čemana z Pivnice. V. K.

K U LT Ú R A

OZNAMY

Týždeň Pazovského kultúrneho leta 2012 H

oci s pozmenenou koncepciou, obecenstvu predstavili členovia tohtoročné Pazovské kultúrne tamojšieho Fitnes tanca – zumba leto predsa prebiehalo v dobrom ryt- fitnes so svojimi hosťami. Potom sa me. V utorok 14. augusta na Námestí o nezabudnuteľný večierok postaDr. Zorana Đinđića v Starej Pazove ho ral Mestský tamburášsky orchester otvoril Vladimir Kerkez, riaditeľ Stre- Stará Pazova pod vedením Mr. Ljudiska pre kultúru Stará Pazova, kto- binka Lazića. Vo štvrtok 16. augusré je organizátorom podujatia, za ta vystúpili rockové skupiny: Skaj podpory Obce Stará Pazova. Na Pa- vings z Inđije, Zarđali esker z Belezovskom kultúrnom lete česť vystúpiť prvá mala známa novosadská skupina Garavi sokak. Teci, teci Dunave, Neko ko je daleko, Skeledžijo, Ko te ima taj te nema a mnohé iné hity a piesne spievali všetky tri vekové generácie v obecenstve. Hoci v tomto meste Garavi sokak už vystupoval, bol to, Garavi sokak oduševnil publikum podľa slov vedúceho skupiny Baneho Krstića, ich prvý a hradu a Diziz zo Starej Pazovy. Piatveľmi vydarený koncert na otvore- kový program v rámci Pazovského nom javisku v Pazove. kultúrneho leta bol vyhradený pre V stredu 15. augusta na námes- tanečné a spevácke skupiny z celej tí boli dva programy. Najprv sa obce. Medzi početnými účastníkmi TAKMER CELÝ AUGUST, od druhého do tridsiateho, návštevníci Mestskej knižnice v Belehrade majú možnosť pozrieť si nielen najnovšie knižné vydania, ale i zaujímavú výstavu študentských prác Fakulty pre umenie a dizajn Megatrend univerzity v Belehrade. V galérii Átrium je pestrá zmes rôznych výtvorov v oblasti priemyselného dizajnu, architektúry, módnych návrhov (na snímke)… O. Filip Spoločnosť BIOTEC Horovce, Slovensko, a jej dcérska spoločnosť BIOTEC-ELECTRICITY so sídlom v Sriemskej Kamenici vypisuje

SÚBEH NA ASISTENTKU VEDENIA PODNIKU Podmienky: – komunikatívnosť, podnikavosť – pracovitosť, presnosť – minimálne stredoškolské vzdelanie – znalosť srbčiny a angličtiny; ví-

taná znalosť slovenčiny a ešte jedného cudzieho jazyka – práca s počítačom (minimum Word, Excel) – vodičský preukaz B kategórie – vek: nie staršia od 40 rokov

Potrebné je zaslať CV s fotografiou a prihláškou na: ekrampl@biotecsk.eu alebo krampl@gmx.de

Roztancované pazovské Klasy

obecenstvu sa predstavila aj ženská spevácka skupina Združenia pazovských žien a FS Klasy pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Najmladší Pazovčania si v piatok pozreli aj v poradí tretí detský program – predstavenie Mala zavrzlama, v podaní belehradskej skupiny Ara. Piaty večer priniesol hudbu 60. a 70. rokov minulého storočia. Na po-

tešenie obecenstva vystúpila tamojšia skupina Vis Baroni a podala početné domáce a zahraničné hity. Týždeň Pazovského kultúrneho leta v nedeľu 19. augusta uzavreli skupiny Kerber a Smak. V rámci Pazovského kultúrneho leta organizátori naplánovali aj divadelné predstavenie zo Slovenska, z Nitry (29. augusta v divadelnej sieni), a etno veľtrh (2. septembra na nádvorí Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka). A. Lš.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článkov 14 a 28 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu na ažurovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu VUJANOVIĆ – PETROVIĆ GROUP, DOO, Nový Sad, Ul. Dimitrija Davidovića 26, dňa 14. 8. 2012 podal žiadosť číslo VI-501-852/12 o určovanie rozsahu a obsahu na ažurovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom výšky P + 1 + PK, na rohu ulíc Prímorskej a Milana Simina, na katastrálnej parcele č. 1 683/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad rozhodnutím číslo VI-501-896/08 z 27. 7. 2009 poskytla súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom výšky P + 1 + PK, na rohu ulíc Prímorskej a Milana Simina, na katastrálnej parcele č. 1 683/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projekt opísaný v štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie, na ktorý sa poskytol súhlas, zahrňuje podnikateľsko-stavebný objekt výšky P + 1 + PK, manipulačné plochy, ohrady, ochranný múr, vonkajšiu a vnútornú hydratačnú sieť, kanalizačnú sieť, separátor naftových derivátov, piezometer na sledovanie kvality podzemných vôd a stanicu na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom so strieškou, pozostávajúcou z podzemného rezervoára na TNG kapacity 30 m3, čerpadla na pretáčanie TNG, duplex automatu na plnenie autorezervoára TNG, pretáčacie zariadenie TNG umiestneného do ochrannej skrine a potrubia, ktoré spája uvedený výstroj. Nositeľ projektu odstúpil od dokumentácie, na základe ktorej je vypracovaná štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie, na ktorú sa poskytol súhlas, vzhľadom na to, že je okrem obsahov opísaných v štúdii namiesto podzemného rezervoára na TNG kapacity 30 m3, vbudovaný rezervoár 25 m3, pridané sú dva podzemné dvojkomorové rezervoáre na benzín a diesel po 50 m3 (2 x 25 m3) so sprievodným výstrojom, jeden multiplex čerpací automat na vytáčanie tekutých palív a jeden multiplex automat na vytáčanie tekutých palív TNG a zmenená výška objektu v P + 2, takže v súlade s článkom 28 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie podal žiadosť o odhade rozsahu a obsahu na ažurovanie štúdie o odhade predmetového projektu na životné prostredie. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoje mienky v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

POĎAKOVANIE 51. SNS podporili početní sponzori, donátori, ľudia dobrej vôle, za čo im patrí nesmierna vďaka tak organizátorov, ako aj návštevníkov tohtoročných SNS, lebo bez ich pomocnej ruky by realizácia SNS nebola možná.

51. SNS pomohli usporiadať: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá AP Vojvodiny Pokrajinský sekretariát pre vedu a technologický rozvoj AP Vojvodiny Mestá Nitra a Ružomberok, Slovenská republika Ministerstvo kultúry, informovania a informačnej spoločnosti Republiky Srbsko, Belehrad Generálny sponzor: Agua Therm Invest, DOO, Petrovec

Sponzori SNS 2012: DDOR, a. d., Nový Sad PUT INVEST, DOO, Sriemska Kamenica ELEKTROVOJVODINA, DOO, Nový Sad AGROGRŇA, DOO, Pivnica BLOCKX, DOO, Petrovec Sústava SLOVAN-PROGRES, Selenča AGROHEMIKA, DOO, Petrovec Obec BÁČSKA PALANKA VKP PROGRES, Petrovec Podnik RAM, DOO, Petrovec ZTR MUZA rodiny Kneževićovej Mäsiarstvo HAŠKA GiM, Kulpín Nacionálna reštaurácia Lipa, Kulpín Limarija JEDINSTVO SEBASTIJAN, AD, Čelarevo MALA MLEKARA, DOO, Silbaš Europa-promet 2000, DOO, Báčska Palanka MIX TRADE, DOO, Kulpín Carlsberg Srbija, DOO, Čelarevo Nectar, DOO, Báčska Palanka RAJ, DOO, Kulpín Poljoprivredno dobro MAGLIĆ, AD, Maglić EVROPA 2000, DOO, Petrovec Pekáreň ČEKO, DOO, Kulpín Spoločnosť AGROPLOD, Hložany

ESOTOUR, DOO, Petrovec Autoservis TRIAŠKA, Petrovec RKS KOMERC, DOO, Báčska Palanka Caffé pizzeria Alexandria, Petrovec DEM, DOO, Kulpín URAM SYSTEM, DOO, Hložany Stavebná firma SÝKORA, Petrovec SIRELA, DOO, Petrovec UNIVEREXPORT, DOO, Nový Sad Pekáreň RENATA, Petrovec Pekáreň Anteho LEKAJA, Petrovec Rubin, AD, Kruševac Reštaurácia Čingi-lingi, Kulpín SZTR MARTIN, Petrovec ZLATNO ZRNO, OZZ, Hložany STR SVETLANA, Petrovec PANAGRA, DOO, Kulpín SZR VALO-STUDŇA, Hložany Pekáreň VALE, Petrovec Dipl. Ing. Vladimír Ševčík, Slovenská republika INOKS-BRAVARIJA, SZR, Petrovec Poľnohospodárska lekáreň AB PROGRAM, Petrovec Butik JEN, Petrovec RADUN benzínová pumpa, Báčska Palanka

Lekáreň FHARMACITY, ZU, Belehrad RKS KOMPOZITI, DOO, Čelarevo Zeleninár Ján PAVLOV-HUCI, Petrovec SZR BRŇA, Petrovec SZTR KRINOLINA, Hložany Mliekareň MARINKOVIĆ, Kulpín MINAKVA, DOO, Nový Sad CHLIPEC, DOO, Petrovec SZR PARK, Petrovec STR KATARINA, Petrovec SUR AROMA, Petrovec Predajňa J&V, STR, Petrovec Mäsiarstvo BUDÍK, Petrovec Kvetinárstvo FLORIA, Petrovec Pekáreň MINJA, Petrovec Rodina Dorčová, Petrovec Mäsiarstvo Big-trade, Petrovec Rodina Pucovská, Petrovec Rodina Zajacová, Petrovec Cosmetic shop MAJA, Petrovec Anna SLAVKOVÁ, Petrovec SZTR Zlatníctvo LANE, Petrovec Pálenica ČÁNI, Petrovec LÍDER, DOO, Kulpín ZŠ Jána Čajaka, Petrovec ZŠ Žarka Zrenjanina, Maglić

Mediálni sponzori: Hlas ľudu TV Petrovec RTV Vojvodina Rádio Petrovec Petrovské noviny Vďačný Organizačný výbor SNS 2012

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMuTNÁ SpOMIeNKA

pRÁCA NA SLOVeNSKu

Dňa 19. augusta 2012 uplynul rok, čo nie je s nami naša matka, svokra a mamička

Spoločnosť Baron, púchovský mäsový priemysel, a. s., ponúka zaujímavú prácu v púchove, Slovenská republika. Vysoký plat, strava a ubytovanie zdarma. požiadavky: Slovenský pas alebo preukaz zahraničného Slováka. Bližšie informácie na tel.: +421 907 841 662 a +381 63 128 26 89.

ZuZANA ŠIMONOVÁ rod. Belániová 1935 – 2011 – 2012 z pivnice

DROBNÝ OZNAM

Na ňu si spomínajú:

KupujeM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Tel.: 063/71673-82.

syn Miško, nevesta Milina, vnuk Róbert a vnučka Teodóra

SMuTNÁ ROZLÚČKA Dňa 6. augusta 2012 nás navždy opustila drahá manželka, mama a stará mama

Oznamujte

ANNA LeNÍKOVÁ

24. 8. 1936 – 6. 8. 2012 zo Starej pazovy

Hlase ľudu

SMuTNÁ SpOMIeNKA Dňa 30. augusta uplynie rok, čo nás navždy opustil milovaný

021/47–20–840 a 021/47–20–844

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si ešte mohla žiť. S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Manžel Michal, dcéra Anna a vnukovia Zlatko a Viktor

inzercia@hl.rs BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SpOMIeNKA

s milovanou mamou, starkou a prastarkou

ŠTeFAN KuKuČKA 28. 7. 1950 – 30. 8. 2011 – 2012 z Hložian Zaplakali oči, srdce sa zvieralo bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš navždy s nami.

ANNOu CeROVSKOu

pAVeL CeROVSKÝ

rod. Tordajovou 21. 8. 1930 – 6. 8. 2012 z Kysáča

1928 – 8. 7. 2001 – 2012

Opustila si nás náhle a nečakane bez slov rozlúčky. Žiarila z Vás láska a dobrota, budete nám chýbať do konca života. Dcéra Anna a zať Ján Pixiadesovci a vnučky Anna Zelenáková a Marína Víziová s rodinami

S láskou si na Teba spomínajú: manželka Zuzana a sestra Anna s rodinou z Kanady

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMuTNÁ ROZLÚČKA

SMuTNÁ ROZLÚČKA s našou priateľkou

MARIeNOu MARČOKOVOu ONDRej MAKAN 1970 – 2012 z Báčskeho petrovca Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Tvoji spolužiaci

SMuTNÁ SpOMIeNKA na svojho manžela

rod. Snidovou 7. 8. 1949 – 7. 8. 2012 z petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať priatelia Kaňovci

manželka Elenka, syn Ondrej s manželkou Jasnou a vnúčence Andreja a Ondrej

SMuTNÁ SpOMIeNKA

17. 2. 1952 – 25. 8. 2008 – 2012 z Kysáča

pOSLeDNÁ ROZLÚČKA

Roky odchádzajú, ale spomienky na Teba zostávajú. S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

Sú tomu štyri roky, čo nás opustil otec a starký

17. 2. 1952 – 25. 8. 2008 – 2012 z Kysáča

so svojím otcom a starým otcom

2007 – 2012 z Báčskeho petrovca

SMuTNÁ SpOMIeNKA

MICHAL ĎuROVKA

zarmútená manželka Anna

ONDRej HRuBÍK

Sú tomu štyri roky, čo nás opustil náš otec a starý otec

MICHALA ĎuROVKu

Sú nite lásky, ktoré nepretrhne ani smrť, a je bôľ a smútok, ktoré nevylieči ani čas. S láskou a úctou

SpOMIeNKA Dňa 27. augusta 2012 uplynie päť rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

MICHAL ĎuROVKA 1952 – 2008 – 2012 z Kysáča

Ťažko je slovami vyjadriť, čo si pre nás znamenal. Na Tvoju dobrotu, ochotu a lásku si budeme navždy spomínať. Dcéra Anna Privizerová s manželom Michalom a vnukovia Michael a Miloš

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMuTNÁ ROZLÚČKA

s naším

so švagrom

jÁNOM SOKOLOM

26. 1. 1934 – 15. 8. 2012 z Kysáča Navždy si na Teba bude spomínať sestra Anna Vršková s rodinou

26. 1. 1934 – 15. 8. 2012 z Kysáča S úctou si na Teba vždy budú spomínať rodiny Nátoňová a Kováčová

pOSLeDNÝ pOZDRAV

nášmu švagrovi

jÁNOVI SOKOLOVI

26. 1. 1934 – 15. 8. 2012 z Kysáča

Dcéra Jasna Bjelicová s manželom Miroslavom a vnučky Marijana a Milana

jÁNOM SOKOLOM 26. 1. 1934 – 15. 8. 2012 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú: synovia, nevesta a vnuk

pOSLeDNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

jÁNOM SOKOLOM 26. 1. 1934 – 15. 8. 2012 z Kysáča S láskou si na Teba bude spomínať rodina Šmitová

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

od rodín Nátoňovej a Vozárovej

od rodiny Fulmekovej

OZNAMY

SMÚTOČNÉ OZNÁMeNIe Dňa 13. augusta 2012 nás po ťažkej chorobe opustil náš milovaný manžel, otec, kmotor a príbuzný

ONDRej ČApeĽA 26. 5. 1948 – 13. 8. 2012 z Dobanoviec

Miloval si život a všetkých nás. Aj keď nie si viac s nami, v našich srdciach zostávaš navždy. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú: manželka Mária, synovia Željko a Jaroslav, rodiny Čapeľová, Snidová, Pavlovićová, Litavská, Turčanová, Farkašová, Žilová, Grexová, kmotrovci Vitízovci, ostatná bližšia a ďalšia rodina, susedovci z Dobanoviec, Starej Pazovy, Erdevíka a Šídu Ďakujeme za sústrastné telegramy, telefonáty, esemesky, e-maily, kvety. Naša hlboká vďaka patrí všetkým tým, ktorí prišli vyprevadiť nášho zosnulého na poslednú cestu. Vďaka patrí aj tým, ktorí prísť nemohli, ale boli v myšlienkach s nami.

pOSLeDNÁ ROZLÚČKA Dňa 13. augusta 2012 nás navždy opustil náš zakladateľ, člen a dobrodinec Ak vidíš trpieť svojho brata, nech ti je srdce komora, v ktorej sa s každou službou ráta a z ktorej vidno do dvora! Ak vidíš trpieť opustených, buď milosrdným ku nim tiež! prehovor milo, nebuď nemý, nech cítia, že ich miluješ.

ONDRej ČApeĽA 26. 5. 1948 – 13. 8. 2012 z Dobanoviec

Ak vidíš trpieť nepriateľa, čo bol ti veľmi ublížil, nech v srdci tvojom lásky veľa a pomôž mu zo všetkých síl!

Ak vidíš trpieť neprajníka, s láskou sa k nemu skloň, nech do srdca ti svetlo vniká! Nech pokoj Boží vládne v ňom! Ak vidíš trpieť vtáča, zviera, ak vidíš trpieť nemú tvár, nech láska čistá bolesť stiera, rúk šikovných máš darom pár. pomáhaj všade dobrovoľne, vždy na pamäti jedno maj: pre teba pán tvoj trpel bôľne, aby ti vrátil večný raj! (Zlatica Oravcová) SKOS Šafárik a MOMS Dobanovce

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ONDRej MAKAN 1970 – 2012 z Báčskeho petrovca Kto zahladí smútok, čo nás tlačí? Kto stíši srdce, čo je v plači? Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti, čo raz vzal. Zostali len spomienky a hlboký žiaľ. Zarmútení rodičia a brat s rodinou

Zarmútená manželka Elenka s dcérami Kristínkou a Alexandrou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ONDRej MAKAN 1970 – 2012 z Báčskeho petrovca

Krutý osud, čo vezme – nevráti. Srdce neustále narieka za tým, koho utratí. Oči viac nevidia, ruky nedotknú, Ale spomienky, pokiaľ sme my živí, zostanú! Tie nikdy neumierajú! S veľkým žiaľom a bôľom v srdci si na Teba budú spomínať: starká, ujo a tetky s rodinami

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 24. augusta: • O 19.30 sa odvysiela dokumentárny film Tajomný hrad v Karpatoch z produkcie STV. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z prezentácie knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry v Padine, zo seminára Píšeš? Píšem! v Pivnici, z Budárskych dní v Slankamenských Vinohradoch. Z poľnohospodárstva bude záznam o aktuálnych poľných prácach – zbere ciroku v Hložanoch. Bude záber aj z kresťanského športového detského kempu a zaznamenajú sa aj aktivity Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. • O 20.50 SPEKTRUM – vysielanie bude venované činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a jeho najnovším projektom. Hostkou v štúdiu bude riaditeľka Milina Sklabinská. NEDEĽA 26. augusta: • O 11.00 DÚHOVKA: Vo vysielaní bude záznam z letného výletu z Paríža. Predstavená bude tvorba hostiteľky všestrannej osobnosti Miliny Vrtunskej, novinárky na dôchodku, autorky zaujímavých reportáží. • O 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: V náboženskej relácii budú zábery z kempu evanjelickej mládeže, z prvého odborného kurzu pre kantorov, z koncertu modernej kresťanskej hudby. Bude tu i príležitostná kázeň dôstojného pána biskupa Samuela Vrbovského z tohtoročných Slovenských národných slávností. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 26. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Súťaž v plážovom volejbale Kultúrno-umelecký program v Padine Hudobné nešpory Utorok 28. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Triafanie do hlinených terčov Silvija Stevanovićová-Alfeldiová, Mladí hasiči v Padine novinárka RTVOK Detská svadba v Kovačici 18.00 Klenotnica Čo nového v našom spoločenSlovenský film: Kým sa skončí skom živote? táto noc Čo nového v našom chotári? Piatok 31. augusta 16.00 – Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 27. augusta: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba v predvedení sólistov RNS; Utorok 28. augusta: 17.15 – 18.00 Stretnutie – Pásmo poézie a hudby; Streda 29. augusta: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko; 17.15 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú ochotníci z našich osád; Štvrtok 30. augusta: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Piatok 31. augusta: 17.15 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 25. augusta: • 17.15 – 18.00 Piesne naše; NEDEĽA 26. augusta: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny. • 17.15 – 18.00 Portréty; UTOROK 28. augusta: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení; STREDA 29. augusta: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 24. do 30. augusta Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 24. augusta – Dni skazy – Koniec sveta, 2. časť Sobota 25. augusta – Dr. Jaroslav Danko hovorí o letných Smrtonosný dopad, 1. časť alergiách Pondelok 27. augusta – Chalani to tiež nemajú Molí ľahké 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 28. augusta – Analyzuj týždňa znova 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Streda 29. augusta – Prisahal vami som pomstu 22.00 Film: Smrtonosný dopad, Štvrtok 30. augusta – Lovci 2. časť myšlienok 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý pondelok o 20.15: 23.00 Záver vysielania Hudobný mix Nedeľa 26. augusta Vo štvrtok, v piatok a v 18.00 Hudobné blahoželania sobotu o 18.15: Z programu TV 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Patriot, TVOK a TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 34 V tajničke je meno a priezvisko prvého akademického maliara narodeného 4. júla 1947 v Kovačici. Študoval maliarstvo na akadémii Di Belle Arti di Roma. V roku 1980 sa stal členom Zväzu výtvarných umelcov Vojvodiny.

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 29. augusta o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň do konca septembra budú odvysielané najzaujímavejšie reprízne relácie. Repríza v nedeľu 2. septembra o 7.30 h. 25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 33 – VODOROVNE: Chalupová, operátor, vodáreň, Alan, SAD, lóž, hala, nemilo, zo, eso, N, uv, st, LE, Z, utorok, autorita, nlo, Ilok, aspik, SO TAJNIČKA: ZUZANA CHALUPOVÁ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 31 z čísla 31 Hlasu ľudu zo 4. augusta 2012 bolo: ZUZANA CHALUPOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA DURCOVÁ, Ul. slovenská č. 31, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

NAŠA TÉMA

ŠPORT

litné športové objekty. Jednotlivec či tím potom musia dlhé roky tvrdo pracovať. Športovci pritom majú mať optivaka Đokovića a ostatných tenistov a málne podmienky tenistiek, ako aj získaní Davisovho na bývanie, stravopohára, náš tenis sa dostal z tiene mavanie, zdravotnú lých športov. A nech nenapočitujeme ochranu a na nepoďalej... slednom mieste i Najdôležitejšia otázka je, či treba aj adekvátne hmotné ďalej najviac podporovať futbal, kto- „Malý“ šport – veľká šampiónka: rý nám na medzinárodnej scéne už taekwondistka Milica Mandićová zabezpečenie. Len v tom prípade môroky nepriniesol žiaden úspech alebo viac prostriedkov vložiť do tzv. malých športov? žeme od nich očakávať najväčšie úspechy. Keďže naša spoločnosť nemôže športovcom V tom by nemala byť žiadna dilema! Potvrdila nám to aj práve skončená 30. Olympiáda v Londýne, vždy poskytnúť koľko potrebujú, a pritom systém na ktorej prakticky všetky medaily získali pred- rozdeľovania financií prihliada na to, či ide o „veľstavitelia u nás malých športov – strelci, taek- ký“ alebo „malý“ šport, najviac úspechov majú jedwondistka a vodní pólisti. Veď títo poslední notlivci a tímy, ktorí sa k úspechu dopracovali vďamajú omnoho menej ako futbalisti a môžu sa po- ka vlastnej vynaliezavosti, sebazapreniu a húchváliť kopou cenných kovov z najväčších me- ževnatosti. Práve, podmienečne povedané, malé športy a športové kolektívy v našej krajine vždy dzinárodných súťaží. Úspech športovcov závisí od mnoho činiteľov. rodili najväčších šampiónov! J. P. Musia sa najprv zabezpečiť zodpovedajúce kva-

MALÉ ŠPORTY RODIA VEĽKÝCH ŠAMPIÓNOV

Veľká lopta pýta (a má) viac! asto počujeme, že u nás, ako aj vo svete jestvujú tzv. malé a veľké športy. Môžeme ich Č naozaj takto rozdeliť? A na základe čoho sa jednotlivému športu určuje takýto prívlastok? Na tieto otázky sa všelijako môže zodpovedať. Popularita športu, jeho infraštruktúrna základňa (štadióny, haly, bazény, ihriská), hmotné zabezpečenie (množstvo peňazí, ktorými disponuje), sledovanosť na športoviskách či v televízii, rozhlase, novinách,... najčastejšie určujú, do ktorej skupiny zaradíme jednotlivé športové odvetvie. Malo by to byť inak! „Veľkosť“ športu by sa mala určovať na základe dosiahnutých úspechov a získaných titulov, pohárov, medailí... Dobre je známe, že u nás futbal má najvýhodnejšie postavenie v rodine športov. Veľká lopta pýta (a aj má) vždy najviac. Populárne a príliš podporované sú aj ostatné loptové športy: basketbal, volejbal, hádzaná, vodné pólo... V posledných rokoch a najmä vďaka úspechom No-

PRED PARAOLYMPIJSKÝMI HRAMI V LONDÝNE

Siahneme na dno vlastných síl... ríbeh o nich je príbehom o úsilí, úpornosti a obetavosti, o zdolávaní prekážok P napriek všetkému, o tréningoch rozbehnutých na plné obrátky, o športe, ktorý sa im navždy vryl pod kožu... Príbeh o nich je aj o živote, ktorý prináša aj nešťastia a tragédie, ako i ľudskú vôľu ich prekonať. Je aj o ľuďoch na dne, ktorí mali obrovskú silu a veľkú chuť sa z neho vyškriabať. Je aj o medailách, ktoré už získali a ešte dostanú, ktoré sú vo chvíŠiesta olympiáda je pred ním: tréner li športových víťazstiev najkrajšou odmenou. a hráč Zlatko Kesler Vraví sa, že symbolom paraolympijských hier málo, improvizovať, nezávidieť inému, sposú tri slzy, vyjadrujúce silu tela, ducha a mysliehať sa prednostne na seba, veriť si a byť le. si vedomý vlastnej hodnoty... Možné sú Stačilo pobudnúť len na jedinom tréninmnohé paralely, organizačné a finančné, s gu našich reprezentantov v Športovo-podinými podmienkami, športovcami a športnikateľskom stredisku Vojvodina a premi, no nejde len o to. Podstatou bolo a zossvedčiť sa, nakoľko to s nadchádzajúcimi hra- Naplno na tréningu: Borislava Perićová-Rankovićová talo, že neraz s tak málo títo športovci domi myslia vážne: „Dáme do toho všetko,“ odkazujú svorne aj tréner a sahujú tak veľa. Následok úsilia, ale i chápania žihráč Zlatko Kesler, aj vota ako stáleho boja, v ktorom vyhrávajú tí najdruhá hráčka sveta Bo- lepší a najúpornejší. rislava Perićová-RankoTak Zlatko Kesler akosi stoicky rozpráva, že by vićová i Nada Matićo- sa výsledky budúcich súbojov dali ľahšie predvá. V stredu 22. augusta vídať, keby sa – mimo susedných a pár európ2012 sa spolu s približne skych štátov – naši reprezentanti chystali aj v Ázii, ďalšími desiatimi členmi s cieľom osvojiť si čosi z odpovedí na ich mimonašej výpravy (atletika, riadne náročný, dakedy až dokonalý, štýl hry. O strelectvo a cyklistika) to skôr, že Borislave Perićovej-Rankovićovej prvyberú do Londýna, kde vými a najväčšími súperkami budú podľa všetsa od 29. augusta do 9. kého Číňanky a Kórejčanky. septembra budú konať Napriek všetkému, človeka môže len tešiť ich paraolympijské hry. istota a verva, s ktorou sľubujú, že idú bojovať. Peňazí sme nikdy ne- Mnohé iné je na osude a šťastí: vo svete špičkomali dosť, no možno je vého športu rozhodujú detaily, zlomky sekundy práve v tom veľkosť tzv. a tesné body. Veď aj stolnotenisová loptička je malých športov: že si okrúhla, tým i nevyspytateľná... dokážu poradiť aj s tým Oto Filip Pred druhými hrami: Nada Matićová (vpravo)

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

NAŠA TÉMA POĽOVNÍCKA ZÁĽUBA JE PRE MNOHÝCH UŽ LUXUS

Si lovec? Zaplať a lov! ovecký pud, mäso a trofej, túžba po dobrodružstve, záľuba v zbraniach, Lvyrovnávanie si komplexov, snaha vyniknúť... To by hádam boli tie najzákladnejšie dôvody na to, aby sa niekto začlenil do loveckého spolku a stal sa lovcom. Organizované poľovníctvo na týchto našich priestoroch, bez ohľadu na to, ako sa volali: hociktorá Juhoslávia, Srbsko a Čierna Hora alebo najnovšie Srbsko, má viac ako storočnú tradíciu. Na spoločnom sústredení lovcov 13. októbra 1896 v dedine Brzan neďaleko Lapova založili Zväz loveckých združení Kráľovstva Srbska. Malo to veľký význam v uzákonení tejto významnej oblasti ľudského pôsobenia, o čom hovorí aj fakt, že už koncom roku 1898 v Srbsku bolo 42 loveckých združení, ktoré mali zo 2 500 členov. Toľko z dejín by aj stačilo. Vráťme sa teraz do súčasnosti. No najprv o tom, že zakaždým, keď vidím poľovníka s puškou na pleci, sám sebe si kladiem otázku, či je poľovníctvo šport? Ak sa človek stal lovcom preto, aby chránil a zveľaďoval divinu, staral sa o revír, vychádzal na zdravú prechádzku do prírody, na čerstvý vzduch, a potom občas niečo aj odstrelil, tak by sa to aj mohlo nazvať aspoň sčasti športovou aktivitou! V opačnom prípade, ak je lovcovi prvoradým cieľom, aby odstrelil všetko živé, čo leží, beží, sedí, letí v revíri, aby vždy do vrcha naplnil poľovnícku kapsu a hrniec, tak o športovej náplni takej činnosti nemôžeme vôbec hovoriť. Do tretice som celkom

presvedčený, že streľba do pohyblivých, bežiacich či letiacich terčov je naisto šport, ktorým sa najmä v posledných rokoch zaoberá nemalý počet poľovníkov. Organizované poľovníctvo znamenalo aj to, že sa predpisy v tejto oblasti často menili. Boli obdobia, keď sa poľovníci nemali takmer na čo sťažovať, potom zasa pre nich nastúpili nepriaznivé časy. Najnovší zákon o poľovníctve, hovoria lovci, obsahuje ustanovenia, ktoré spolky a združenia ťažko môžu splniť. Lov je dnes už luxus pre mnohých poľovníkov, nuž sa tejto svojej záľuby mnohí zriekajú!

Lov je i rodinná tradícia: tri generácie Pavlisovcov roku 2000 pri návrate z poľovačky (Foto: J. Pap)

vyše 120 členov a teraz sú na zozname len 42. Voľakedy, v krajších a žičlivejších časoch, Laliťania brali medzi seba aj členov z Nového Sadu, Belehradu, Osijeka, Odžakov... A teraz spolok opúšťajú aj dlhoroční domáci vášniví lovci! Laliťan Pavel Šuľan kedykoľvek môže rád triafa Nejeden z do asfaltových terčov. Ani toho roku nechýbal nich hovorí, že na SNS v petrovskom Lesíku. mu je priveľa a Badá sa to aj v Loveckom spolku Ba- ťažko zaplatiť členské v sume 10 000 žant v Laliti (pôsobí v rámci Lovecké- dinárov ročne. To si každý lovec musí ho združenia Mostonga v Odžakoch), vyrovnať v stanovenej lehote, lebo nektorý pred dvadsiatimi rokmi mal dostane povolenie vstúpiť do revíra,

nebude teda mať možnosť poľovať! K tomu je tu aj interný poplatok spolku – 500 dinárov. O trovách na poľovnícku výzbroj, výstroj, náboje a všetko to, čo na poľovačku treba, nech ani nehovoríme. Lalitskí poľovníci majú svoj dom s reštauráciou, ktorý prenajali, ale čoraz ťažšie vyberajú nájomné. Ten kedysi veľmi známy, na celom okolí obľúbený a hojne navštevovaný objekt treba poriadne zrenovovať, čo je v týchto krízových časoch veľmi ťažko, priam nemožné! Čoraz menej peňazí získavajú aj z lovnej turistiky. Jediné, z čoho lalitskí poľovníci majú potešenie, je to, že im minulej jari prinavrátili 850 hektárov ich niekdajšieho revíru, o ktorý mali spory od roku 1996 so susedmi z Ruského Kerestúra. Spravodlivosť je predsa dosiahnuteľná! J. Pucovský

VZRASTÁ ZÁUJEM O MALÉ ŠPORTY V SILBAŠI

Súrne sanovať ihriská! strede Silbaša je všetko akoby na dlani... Zdravotná ambulanV cia, autobusová stanica, základná škola, veľké futbalové ihrisko FK Naša hviezda a vedľa neho aj ihrisko pre „malé“ športy. Rozmery tohto športového areálu zmenšili pred pár rokmi, keď začali stavať telocvičňu. Ešte stále problém tohto ihriska nie je doriešený, na príčine sú, čoby iné, lež nedostatok financií. Záujem silbašskej mládeže o „malé“ športy však vzrastá a napriek poškodenému ihrisku v tejto dedine sa snažia oživiť niektoré disciplíny, ako napríklad volejbal, basketbal... Na uvedenej ploche sa môže hrať aj hádzaná. Voľakedy tam býval i nočný turnaj v malom futbale, ktorý však od roku 2009 presťahovali neďaleko odtiaľ, na trávnik ihriska FK Naša hviezda. 25. 8. 2012

34 /4505/

Mládežnícke združenie SOK (Silbašský mládežnícky klub) okrem iných aktivít svoju činnosť zameriava aj na oblasť športu. V dôsledku záujmu mládeže, ktorá svoj voľný čas trávi na ihrisku s basketbalovou a volejbalovou loptou, SOK zorganizoval štvordňové športové podujatie Silbaš BALL 2012 (30. júla – 2. augusta), ktoré zahrnulo turnaje v basketbale a volejbale. Bola to zároveň príležitosť, aby mládež súťažila v obľúbených športových disciplínach. Na basketbalovom turnaji sa zúčastnilo 8 mužstiev, keďže okrem domáceho tu boli aj celky z Gajdobry, Novej Gajdobry, Mladenova a niekoľkí hráči z Báčskej Palanky. Účastníci sa zhodli s tým, že toto športové podujatie bolo najlepšie tohto leta na celom okolí. Volejbalový turnaj zorganizovali po príliš dlhej časovej pre-

HLAS ĽUDU

Na športových ihriskách v Silbaši je miesta tak pre mládež, ako aj pre deti. Treba ich len dať do poriadku, aby neprišlo k zraneniam. stávke. Záujem o obe súťaže prejavil i veľký počet divákov, najmä detí. Po skončení každého športového večera na ihrisku sa ešte zostali hrať deti, čo len hovorí o ich športových záujmoch. V tomto silbašskom športovom areáli chýbajú aj smetníky, lebo, podľa slov organizátorov, jedno zo žela-

ní je, aby ihrisko bolo vždy čisté. Najväčším prianím všetkých milovníkov športu je vyhľadať potenciálnych sponzorov, aby za ich pomoci doriešili otázku sanácie poškodených športových ihrísk v Silbaši, ktoré sú v zlom stave nielen na úrovni Obce Báčska Palanka, ale i širšie. Jaruška Ferková

ŠPORT

NAŠA TÉMA

KYSÁČ KEDYSI ŽIL BOHATÝM ŠPORTOVÝM ŽIVOTOM

Zanikli kluby, akoby nič! nešné mladé generácie ani nevedia, že sa v Kysáči okrem futbalu a strelectva hrávali aj hádzaná, basketbal, volejbal, stolný tenis... Pracovali tiež džudo a šachový klub. Kysáčania radi usporadúvali cyklistické preteky, súťaže na bicykloch s pomocným motorom, preteky motocyklov spod a nad 50 kubických centimetrov. Štart býval pred Miestnou kanceláriou, motoristi potom jazdili Šimandrou, Ulicou 13. októbra a vracali sa späť Širokou ulicou. V Kysáči pracoval aj jazdecký klub, ktorý v roku 1962 zorganizoval republikovú súťaž

na ktorom boli početné zákruty, stúpania, klesania, rovinky... Hádzanárky HK Tatra v roku 1977 postúpili do Druhej vojvodinskej ligy. V tom istom roku týždenník Hlas ľudu v Kysáči zorganizoval tradičný turnaj hádzanárok, na ktorom sa zúčastnilo osem družstiev z celej Vojvodiny. Kysáčanky vtedy obsadili vysoké druhé miesto, keď iba vo finále prehrali s druholigovým erdevíckym HK Partizan. Hádzanári Tatry hrávali v Oblastnej lige a jednu sezónu sa vyskúšali aj v spoločnosti tímov Dru-

Kysáčan Ján Privizer v roku 1936 na petrovskom Gymnáziu v súboji vzpieračov Petrovca a Kysáča dostal nad hlavu 75 kilogramov

Na ženskom hádzanárskom turnaji Hlasu ľudu roku 1977 Kysáčanky obsadili druhé miesto

Basketbalové mužstvo Tatry v roku 1974

Úspešné kysáčske strelkyne: Anna Madacká, Ivana Kreková a Martina Grňová (zľava)

Družstvo ŽHK Tatra v roku 1978 s trénerom Pavlom Pálikom (stojí prvý sprava)

v piatich jazdeckých disciplínach. Vtedy sa na hipodróme zhromaždilo vyše 5 000 divákov!? Športový spolok viackrát zorganizoval cezpoľný beh na dráhe dlhej 2 000 metrov a nikdy na krose nebolo menej ako 200 bežcov. V roku 1996 motoklub M. C. Kisach Krows usporiadal motokros v Gujdových jamách. Motokrosový okruh meral 550 metrov,

hej vojvodinskej ligy. V pohárovej súťaži na území Vojvodiny v roku 1970 kysáčski hádzanári postúpili až do semifinále, kde ich premohlo mužstvo Milicionar zo Sriemskej Kamenice. Ten zápas sa hral v hale Novosadského veľtrhu. Ináč v tom čase hádzanárske zápasy v Kysáči navštevovalo 200 až 400 divákov.

Basketbalisti boli tiež úspešní, niekoľkokrát klopali na dvere Republikovej ligy Srbska, ale sa im ich ani raz nepodarilo otvoriť... Kysáčski stolní tenisti viac ako desať rokov hrávali v silnej Báčskej lige a zorganizovali aj niekoľko pionierskych turnajov štátnej úrovne. Futbalisti Tatry najviac súťažili v Medziobecnej a Oblastnej lige, kým v roku 1960 hrali v kvalifikácii o postup do ligy republikovej úrovne. Strelkyne SK Tatra priniesli do Kysáča dva šampiónske tituly získané v

streľbe zo vzduchovky v kadetskej konkurencii. V jednotlivých, dnes už ďalekých rokoch v Kysáči pôsobilo takmer až 400 aktívnych športovcov. Žiaľ, dnes ich je sotva 150, vo futbalovom, hádzanárskom (muži) a streleckom klube. Mnohé hore napočítané športové kluby v Kysáči zanikli nielen pre nedostatok finančných prostriedkov, ale aj pre nejaké iné záujmy mladých ľudí, z ktorých väčšina neradi športuje! Pavel Pálik

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

NAŠA TÉMA PRVÁ PREHLIADKA KONSKÝCH ZÁPRAHOV V ŠÍDE

Sviatok jazdeckého športu a futbalovom ihrisku FK Jednota v Šíde v sobotu 11. augusta 2012 od trinástej do devätnástej hodiny usporiadali prvú medzinárodnú prehliadku parádnych konských záprahov a preteky jednozáprahov, dvojzáprahov a viaczáprahov. Organizátorom tohto pekného podujatia bol domáci Jazdecký klub Graničar 2011, za pomoci FK Jednota a Kultúrneho strediska Šíd. Preteky prebiehali pod záštitou Jazdeckého zväzu Vojvodiny, Spoločnosti Victoria Oil zo Šídu a Obce Šíd.

Potešili ho aktivity JK Graničar 2011: Vjekoslav Papadopulo otvára prehliadku záprahov

Víťaz v pretekoch jednozáprahov prišiel zo žrebčinca VU Karađorđevo

V pretekoch sa zúčastnil aj tento sympatický poník s mladistvým pohoničom

ŠACHOVÁ TRADÍCIA V JÁNOŠÍKU

Hrozí jej zánik? ach je najlepšou gymnastikou mozgu – znie známy výrok V. I. Lenina. A je v tom aj pravda. Je to hra, pri ktorej sa neustále testujú taktické a strategické schopnosti hráčov. Tieto schopnosti si ešte od žiackych čias rozvíjal aj Michal Bruk z Jánošíka, víťaz mnohých turnajov. Šachu sa venoval od 12 rokov, no ako povedal, ozajstnú hru si vychutnal počas stredoškolského pobytu v internáte v Zreňanine, kde si šachové sily meral so svojím vychovávateľom. Po návrate z vojska sa pravidelne začal zúčastňovať na turnajoch, ktoré v Alibunárskej obci boli veľmi časté. Svoje šachové zručnosti si neraz na nich overili aj iní, vtedy početní jánošícki šachisti. Zúčastnili sa, neraz zvíťazili a teraz si na to iba spomínajú... „V Jánošíku bol šach populárna hra, no iba niekoľkí sme boli aktívni a dosahovali úspechy. Väčšina sme boli zamestnaní v NIS Naftagas a pravidelne sme sa zúčastňovali na turnajoch, ktoré vtedy organizovali. Spomeniem napríklad Športové hry v roku 2000, keď sme ako najmenej početný tím obsadili prvé miesto. Vtedy boli mnohí prekvapení, že malá osada, akou je Jánošík, mala naj-

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

Pred začiatkom pretekov domáci klub usporiadal jazdu mestsk ými ulicami, v ktorej sa zúčastnilo asi desať záprahov. Na nich sa viezli početné hudobné skupiny a svojím

vyhrávaním pozývali občanov na ihriská Jednoty. Takáto výzva mala poriadny ohlas, lebo sa na improvizovanom hipodróme zhromaždilo asi 2 000 divákov. Prehliadku záprahov otvoril podpredseda Jazdeckého zväzu Vojvodiny Vjekoslav Papadopulo. Medziným povedal, že ho najprv potešila ochota mladého jazdeckého klubu v Šíde rozvíjať tento šport, ale aj odvaha zorganizovať takéto náročné podujatie. Papadopulo bol zvlášť spokojný s tým, že sa aj napriek veľ-

kej horúčave na pretekoch v Šíde zhromaždil veľký počet milovníkov koní a jazdeckého športu. V pretekoch sa zúčastnilo deväť jednozáprahov, osemnásť dvojzáprahov, ale pre divákov bol najatraktívnejší šesťzáprah, s ktorým sa predstavil žrebčín Bulić zo Surčína. Na súťaži mali svoje záprahy súkromné a spoločenské žrebčince z Karađorđeva, Putiniec, Bogatića, Crepaje, Kikindy, Starého Tamiša, Gornjej Vranjskej a, pravdaže, Šídu. Preteky sledovala trojčlenná porota, v ktorej dvaja rozhodcovia boli z Chorvátska. Víťazi vo všetkých kategóriách dostali poháre a primerané dary, ktoré im odovzdali predstavitelia Victoria Oil zo Šídu. S. Stupavský

balu nevkladá. Mnohé športy z toho dôvodu zanikli a majú zaniknúť aj tieto, ktoré doteraz akotak pretrvávali?“ spytuje sa náš spolubesedník. Hneď nato dokladá, že aj napriek všetkému záujem o šach v Jánošíku prevláda, o čom svedčí aj šachová sekcia, ktorá pôsobí pri ZŠ T. G. Masaryka, a ktorú niekoľko rokov úspešne vedie učiteľ triednej výučby Ondrej Reprezentant staršej šachovej generácie v Jánošíku Michal Bruk Urban. Z tej nemalej sku(vľavo) a mladý, ale už úspešný šachista Daniel Chrťan si často piny vynikol jeden žiak, zahrajú šachy Daniel Chrťan, ktorý sa v lepších šachistov v celej firme. Zúčastňovali sme kategórii vyšších ročníkov stal víťazom Zornička sa aj na medziobecných turnajoch, na Slovenských open 2011. národných slávnostiach v Petrovci, na turnaji poSituácia v súčasnosti nie je príjemná. Šachová čas FF Tancuj, tancuj... v Hložanoch (kde M. Bruk tradícia je dlhá a sú aj záujemcovia o tento šport. v roku 2004 obsadil 1. miesto, pozn. autorky), a to Predpokladáme, že všetky výsledky a početní hrátímovo, aj individuálne. Vtedy sa vkladalo do špor- či, ktorých M. Bruk plánuje aj v tomto roku zaúčať, tu, mali sme finančnú pomoc aj od Obce Alibu- podnieti tých, ktorí o financiách rozhodujú, aby nár, aj z Miestneho spoločenstva Jánošík. Dnes je si rozšírili svoje horizonty a podbali aspoň o tie situácia celkom iná. Pre tzv. malé športy je čoraz športy, ktoré majú v Jánošíku dlhú tradíciu. menej peňazí, ale v našej osade sa už ani do futJ. Pániková

ŠPORT

NAŠA TÉMA

V KOVAČICKEJ OBCI HRDÍ NA VÝSLEDKY

Nemalé úspechy „malých“ športov „K lasická kategorizácia na väčšie a menšie športy v našej obci nejestvuje. Práve v športoch, ktoré v iných srbských prostrediach buď nejestvujú, alebo kluby dosahujú slabšie výsledky – u nás sú športovci v nich nadpriemerní,“ začal rozhovor Vasile Stoja, tajomník Športového zväzu Obce Kovačica. „Nejestvovalo veľa obcí ani v bývalej dvadsaťdvamiliónovej Juhoslávii, ktoré by sa mohli pochváliť údajom, že majú tri kolkárne a až niekoľko ligovo súťažiacich klubov. Kolkári z Debeljače boli s reprezentáciou aj majstrami sveta, zaradení sú do športových encyklopédií. Štátne majsterky v mladších kategóriách boli aj Kovačičanky. Dnes v druhej štátnej konku-

niekoľkokrát účastníkom najväčšej športovej fiesty, buď ako reprezentant SR Juhoslávie a USA, alebo v Londýne ako jeden z trénerov Srbska. Mnohí Uzdinčania sú podnes úspešní srbskí reprezentanti alebo pracujú ako tréneri doma a v zahraničí. Dievčence zo STK Unirea od nasledujúcej sezóny budú hrať vo vyššej, druhej štátnej súťaži. Dievky z druhého uzdinského celku STK Uzdin sa takisto prebojovali na vyššiu, tretiu štátnu úroveň. Žiaľ, v minulej sezóne zostúpili stolní tenisti Spartaka z Debeljače a padinskej Doliny. Aj dievčence ŽSTK Dolina budú hrať novú sezónu v nižšej súťaži. Keď ide o ŽSTK Slávia ´96, kovačické stolné tenistky hrajú i naďalej vo Vojvodinskej lige.“

Debeljače v minulej sezóne zostúpili i z Prvej juhobanátskej ligy, kým hráči Vojvodiny Crepaja po barážovom júlovom dvojzápase s tímom Budućnost Alibunár vystriedajú od nasledujúcej sezóny spartakovcov. V Idvore sa znovu obnovuje FK Polet. Ak by sa im podaril tento husársky kúsok, Polet bude súťažiť v Druhej juhobanátskej lige. S trénovaním začali i futbalistky FK Pobeda Samoš,“ informuje tajomník. Stoja zdôrazňuje, že novovybudovaná športová hala, otvorená 1. Predseda vlády AP Vojvodiny Bojan mája tohto roku v De- Pajtić spolu s Jelenou Cakićovou, beljači, určite zlepší kapitánkou ŽHK Spartak, 1. mája 2012 kvantitatívnu a kvalita- slávnostne otvorili športovú halu tívnu úroveň nielen de- v Debeljači beljačského športu. „Dva ligové zápasy na domá- zakončenej sezóne rozdelíme cej pôde už zohrali hádzanárky prostriedky trochu inak od plánu Spartaka. Roky predtým museli na začiatku jarnej časti. Kluby, súťažiť v hale v Banátskom No- ktoré postúpili, dostanú viac, tie, vom Sele, čo bolo pre klub fi- ktoré zostúpili, menej peňazí, a to nančne náročné. Žiaľ, ŽHK Cre- nielen v hádzanej.“ Padinskí karatisti v Šotokan paja pre nedostatok prostriedkov od tejto sezóny nebude hrať v federácii súťažia a dosahujú doblige. Crepajčania súťažia v Ju- ré výsledky v Prvej lige, kým kahobanátskej lige, kým Uzdin- ratisti KK Kovačica a KK Spartak čanky hrajú v Druhej lige. Snahu súťažia iba na turnajoch v inej o obnovenie mužských klubov asociácii. Basketbalisti BK Družipočuť z Debeljače a Uzdina. Po na Kozlovac z Crepaje súťažia v

Najtalentovanejšie stolné tenistky Vojvodiny uskutočnili prípravy v Kovačici

rencii hrajú kolkári Doliny,“ pokračuje Stoja. Bývalý hráč šampiónskej Unirey Uzdin, neskôr stolnotenisový tréner v Uzdine, Kovačici a Padine, a v súčasnosti lodivod mladších pingpongových nádejí v Debeljači, argumentuje aj úspechy stolných tenistov: „Uzdinčan Ilie Lupulescu okrem cenných kovov na Majstrovstvách sveta a Európy získal striebornú medailu na OH v Soule. Byť druhý so Zoranom Primorcom v „aziatskej“ disciplíne – štvorhre, zostal dodnes parádny výsledok. Lupulescu bol ešte

Najväčšie trovy majú futbalisti. Obecný rozpočet je nedostatočný, aby sa mohli kryť výdavky v najpopulárnejšom športe. „Najmenej peňazí v roku 2012 sme plánovali vyčleniť pre šachistov Spartaka z Debeljače – 80 000 dinárov. Najviac pre futbalistov Doliny – 720 000 dinárov. Vieme, že je to minimálna suma, ale aj športový rozpočet sa musel ladiť so všeobecnou situáciou v krajine. Inak Padinčania budú už štvrtú sezónu zaradom hrať v silnej Srbskej lige – skupina Vojvodina, čo je výsledok, ktorý treba rešpektovať. Futbalisti Spartaka z

Veľa športovcov z južného Banátu sa zúčastnilo na World Harmony Run. V popredí s pochodňou atlét Damián Šuľa z Kovačice. 25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

NAŠA TÉMA Juhobanátskej lige. Niekoľko Kovačičanov si oblieka tričko basketbalového klubu zo Sakule, kým hŕstka Samošanov takisto v Juhobanátskej lige súťaží pre klub z Ilandže. „Vlani boli kovačickí šachisti v Druhej lige, tohto roku hrajú vo Vojvodinskej lige. Druhý klub, Spartak Debeljača, hrá v Juhobanátskej lige. Strelci z Kovačice súťažia v Prvej lige, kým tenisti z osady insity hrajú na turnajoch. Nóvum v rozpočte sú vyčlenené prostriedky pre šport invalidov. Stolný tenista – invalid Boris Stojiljković vlani a v tomto roku bol úspešný na medzinárodnej súťaži vo Švédsku,“ dopĺňa tajomník Stoja. V Športovom zväze informujú i o úspešných školách plávania a volejbalu. Obe školy zoskupujú veľký počet žiakov. So záujmom sledujú aj športovcov a športov-

Volejbal patril v Obci Kovačica do tohto roku medzi „menšie“ športy. Škola volejbalu Odbojka 013 ale má veľký počet priaznivcov medzi žiakmi. Záber z nedávneho Dňa volejbalu v Kovačici.

kyne, atlétov, plavkyne, stolných tenistov, stolné tenistky, futba-

listky, ktorí pochádzajú z juhobanátskej obce, ale úspešne sú-

ťažia v kluboch mimo kovačického chotára, prípadne v zahraničí. V dejinách športu južného Banátu je zaznamenané, že prvým jadžentovým klubom po temerínskom JP ´93 bol klub z Kovačice. Okrem dostatočného počtu ihrísk na základných školách, gymnáziu a v športových spolkoch pribudlo i viac ihrísk pre plážový volejbal a jedno pre bocciu. K tomu Podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax umožňuje prípravy športovcom z iných prostredí. Vzhľadom na to, že obec má iba osem osád, o úspechy v „menších“ i „väčších“ športoch doteraz nebola núdza. Ján Špringeľ

V STAROPAZOVSKEJ OBCI

Záujem i o „malé“ športy tará Pazova je obcou biznisu a športu, a preto nie náhodou početní športovci a rekreanti prejavujú veľký záujem i o tzv. malé športy. Okrem populárnych športov: futbalu, volejbalu, basketbalu a hádzanej v samotnom meste Stará Pazova, s väčšími a menšími úspechmi pôsobí zo desať klubov „malých“ športov. Staropazovčania sa stretajú a aktívne pôsobia v Streleckom klube Jednota, Streleckom klube Jednota Trap, potom v Klube vzpieračov Jedin-

stvo, Šachovom klube Stará Pazova, Karateklube Front, Džudoklube Puma, Klube úpolových športov Fanatic, Stolnotenisovom klube Jednota, Atletickom klube Star a v Klube pre telesné vzdelávanie Partizan. Ako sa dozvedáme v Oddelení pre šport a mládež Obce Stará Pazova, všetky uvedené kluby sú registrované a financujú sa z obecného rozpočtu. Na základe stanovených kritérií dostávajú „športový dinár“ na riadnu činnosť. V

Staropazovskí stolní tenisti z roka na rok dosahujú pekné výsledky na početných súťažiach

Pokladník ŠK Stará Pazova Pavel Baláž (vľavo) po šachovej prehre s najmladším účastníkom turnaja SNS 2012 Lazarom Davidovom (Foto: J. P.) 25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

rámci oddelenia pracuje komisia, ktorá raz ročne určuje kritériá a schvaľuje výšku prostriedkov pre činnosť týchto klubov. Do úvahy sa berie napríklad tradícia klubu, počet členov, úroveň súťaže, dosiahnuté výsledky... Podmienky pre prácu športovcov a rekreantov zapojených do „malých“ športov sú bez ohľadu na všeobecne známu ťažkú ekonomickú situáciu solídne. Pravidelné tréningy okrem na futbalovom ihrisku a v športových halách, ktoré vlastnia tri základné školy a

špeciálna škola Antona Skalu, členovia klubov mávajú (čo si jednotlivé športy aj osobitne vyžadujú) aj na strelnici a v miestnostiach, ktoré používajú ostatné kluby. Do „malých“ športov sú zapojené všetky vekové generácie a počítajú zhruba niekoľko stovák členov. Medzi masovejšie kluby patria oba strelecké, potom karatisti a stolní tenisti. V Klube pre telesné vzdelávanie Partizan sú zapojení najviac malí gymnasti, a to deti vo veku 4 až 11 rokov. a. lš.

ŠPORT PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Kto by to čakal? SIRIG – TATRA 2 : 5 (0 : 1) utbalisti Tatry potešili kysáčsku športovú verejnosť, keď na štarte presvedčivo a vysoko vyF hrali v Sirigu. Málokto, lepšie povedané, hádam nikto nečakal taký dobrý výkon a až päť gólov v sieti domácich. Hostia mali počas celého zápasu prevahu, presnými prihrávkami domácich privádzali k zúfalstvu a často sa dostávali do gólových príležitostí. Domáci iba tri minúty začiatkom druhej časti mali prevahu, ale aj dosť šťastia, keď sa im podarilo výsledok obrátiť. Hostí z Kysáča to vonkoncom nezmýlilo. Naopak, zosilnili tlak, do konca naplnili sieť Sirigu, za čo ich aj domáci diváci odmenili potleskom. Skóre zápasu otvoril Kavran v 10. min., keď ho pekne uvoľnil Keleman. V 46. min. Jokić vyrovnal a v 47. min. Dimitrijević využil zaváhanie obrany Tatry – 2 : 1. Od tej chvíle sa vlnila iba sieť Sirigu, a to až štyrikrát. Vuković v 61. min. z voľného kopu z tridsia-

dov Tatry. TATRA: Mucha, Srnka, Badnjar, Đaković, Savić, Cvetić, Konstantinov (Kohút), Vargec, Ožvát (Vuković), Keleman, Kavran (Daneček). Výsledky 1. kola: Čenej – Susek 0 : 2, Proleter – Borac 7 : 1, Sremac – Slavija 1 : 3, Železničar – Fruškogorac 0 : 3, Sirig – Tatra 2 : 5, Futog – Mladost 2 : 1, Vinogradar – Kavran (číslo 11) už v 10. min. šikovne loboval domáceho Fr. partizan 1 : 3, Báčka brankára Pajića – 0 : 1 – Dinamo 3 : 1. tich metrov strelil nádherný gól. V 69. min. KonProgram 2. kola: Susek – Dinamo, Fr. partizan stantinov priniesol Tatre nový náskok. Cvetić v 72. – Báčka, Mladost – Vinogradar, Tatra – Futog, Frumin. zvýšil na 2 : 4 a Vargec v 80. min. bol strelcom škogorac – Sirig, Slavija – Železničar, Borac – Srepiateho gólu. Vo finiši Kohút a Daneček mali pekné mac, Čenej – Proleter. šance urobiť výhru ešte presvedčivejšou. Mnohí faV stredu 15. augusta t. r. Tatra v Kysáči remizovanúšikovia Tatry sa teraz domnievajú, či Tatra môže la v pohárovom zápase s Fruškogorcom zo Sr. Kazopakovať takýto dobrý výkon. Máme nádej, že áno! menice 2 : 2. Oba góly dal Ožvát. Po kopaní penált Zápas v Sirigu sledovalo 100 divákov, viedol ho do ďalšieho kola sa prebojovali hostia (4 : 5). Novosadčan Tomičić a žltú kartu dostal Vuković z raPavel Pálik

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

PRÍPRAVY SÚ SKONČENÉ

Lepší, ale body nezískali

Tak je to, keď hrajú Selenčania

BAK – SLÁVIA 2 : 1 (1 : 1) lávisti odštartovali šampionát v pozmenenej zostave. Z kovačického kluS bu do Unirey Uzdin prestúpili Bíreš, Žolnaj aj Stojanović, kým do Pobedy Samoš odišli Mihálek a Ľavroš. Brankár Zeković si v nasledujúcej polosezóne bude obliekať tričko Dobrice a stredopoliar Okuka prešiel do Kačareva. Vasić zavesil kopačky na klinec, pokým na Nestorovského pre disciplinárny trest tréner Csanky nebude ešte môcť počítať. V osade insity bude v jesennej časti majstrovstiev mimo nováčikov z dorastu hrávať sedem nových hráčov. Dragan Mihaljčić prestúpil do Slávie z Jugoslavije Jabuka, žije v Skrobare. Nebojša Koleski sa medzi slávistov dostal z Radničkého Baranda, žije v Jabuke. Z Jugoslavije je i ďalší slávista Marko Nenadić. Marko Božić je futbalista, ktorý tohto leta hrával v Kovačici na turnaji v malom futbale. Náhradným brankárom bude Milan Andrić-Tale, Putnikovčan, ktorý minulé sezóny bol stredopoliarom v Unirei Uzdin. Do Slávie zlanárili ešte bratov Novakovićovcov z Farkaždina. Slobodan hrával v Diname Pančevo, Slađan si obliekal tričko Radničkého z Barandy. Na rozdiel od 28. kola minulej sezóny, keď 10. júna t. r. zažila Slávia v Belej Crkve výprask (5 : 1), tentoraz Kovačičania hrali lepšie. Zvlášť v prvom polčase si mohli poradiť s vojvodinským ligistom zo sezón 2008/09 a 2009/10. Podľa slov kovačických fanúšikov, ktorí odchádzajú na takmer každý zápas slávistov, aj v druhom polčase mali hostia svoje šance. Domáci sa rýchlo ujali vedenia gólom Marilu (12. min.). Tesne pred prestávkou (43. min.) krásnym gólom od žrde vyrovnal Nikolovski. Výhru

hostiteľom zabezpečil Vitomirov v 57. minúte. Kovačičania na toto meranie síl odcestovali iba dvanásti. Nový tréner Slávie SLÁVIA: János Csanky Joka, Božić (Tomášik), Tomáš, Mihaljčić, Nenadić, Slađan Novaković, Slobodan Novaković, Nikolovski, Ďuriš, Válovec, Bakoš. Výsledky 1. kola: Polet – Borac 1 : 0, Partizan – Sloga (BNS) 0 : 0, BAK – Slávia 2 : 1, Radnički – Vojvodina 0 : 0, Sloga (P) – OFK Vršac United 2 : 0, Vulturul – Tempo 1 : 0, Mladost – Budućnost 1 : 1, Dobrica – Jugoslavija 1 : 1. Budućnost Banatski Brestovac sa iba po jednej sezóne vrátila do Prvej juhobanátskej ligy. Jeden klub z Obce Kovačica zostúpil (Spartak Debeljača), pokiaľ ďalší postúpil do vyššej súťaže. Vojvodina z Crepaje, druhoumiestnená v Druhej juhobanátskej lige – západ, sa po barážových zápasoch s Budućnostou Alibunar, druhoumiestneným z druholigového východu, stala novým členom vyššej súťaže. Prvým nováčikom z Druhej juhobanátskej ligy – východ je Dobrica. Dobričania a až štyria ďalší hostitelia získali na vlastnom trávniku iba po bod. Rozvrh 2. kola: Borac – Jugoslavija, Budućnost – Dobrica, Tempo – Mladost, OFK Vršac United – Vulturul, Vojvodina – Sloga (P) , Slávia – Radnički, Sloga (BNS) – BAK, Polet – Partizan. Ján Špringeľ

KRIVÁŇ – SLAVIJA 7 : 0 (4 : 0) riváň v pohárovom zápase ľahko porazil hostí z Bođan, ktorí v 72. K min. zostali so siedmimi hráčmi, a preto rozhodca odpískal predčasný koniec. Keby sa hralo celých 90 minút, Slavija by iste utŕžila dvojcifernú prehru. Kuriozitou je, že tréner Jovović na tomto zápase na trávnik poslal iba selenčských hráčov, okrem Báčana Krstića, ktorý chytal len v prvom polčase. Strelci za domácich boli Malina 3, Kutenič 3 a Alexy. KRIVÁŇ: Krstić (Naď), Dejan Pavlov, Lipták, Dobrík, Krížov, Bujzáš, Alexy, Kutenič, Darko Pavlov, Malina, Dalibor Mučaji. KRIVÁŇ – PROLETER (RS) 2 : 3 (2 : 1) Po tridsiatich rokoch v Selenči hosťovalo mužstvo Proletera z Ravneho Sela, ktoré sa v priateľskom zápase s mladým tímom predstavilo v peknom svetle. Vo férovom a korektnom zápase každému mužstvu pripadol jeden polčas. V 15. min. Mušikić prihral Malinovi, ktorý prekľučkoval aj brankára a dorazil loptu do siete – 1 : 0. O niekoľko sekúnd potom, čo sa pohli zo stredu ihriska, futbalisti Proletera vyrovnali. O päť min. neskoršie Alexy trafil dolný roh brány súpera a bolo 2 : 1. V druhom polčase na ihrisku dominovali Ravnoselčania a celkom zaslúžene obrátili výsledok. KRIVÁŇ: Naď, Dejan Pavlov, Dob25. 8. 2012

rík, Grňa, Krížov, Pavlović, Mušikić, Malina, Anđelić, Alexy, Spasić. Striedali: Kutenič, Lipták, Bujzáš, Dalibor Mučaji, Ilić, Jovović. ZLATÝ KOTLÍK 2012 V sobotu 1. septembra FK Kriváň usporiada Zlatý kotlík 2012. Kto chce súťažiť vo varení hovädzieho paprikáša, môže prihlásiť mužstvo počítajúce 6 členov u podpredsedu Michala Poliaka. Každé mužstvo je povinné zaplatiť poplatok v sume 6 000 dinárov. Na dobrú náladu účastníkov súťaže a hostí bude vyhrávať selenčský Šok band. KRIVÁŇ – BAČKA 4 : 2 (4 : 0) V tomto priateľskom zápase 100 divákov sledovalo veľmi pekný futbal a videlo ešte krajšie góly. V bleskovom výkone si domáci už v 30. min. zabezpečili náskok 4 : 0. Krásne góly vsietili Mušikić, Alexy a Malina 2. V druhom polčase výkon Kriváňa nepriniesol ďalšie góly. Avšak hostia z Despotova z protiútokov skorigovali na 4 : 2. KRIVÁŇ: Naď, Dejan Pavlov, Dobrík, Grňa, Krížov, Pavlović, Mušikić, Malina, Anđelić, Alexy, Spasić. Hrali aj: Kutenič, Lipták, Bujzáš, Dalibor Mučaji, Ilić, Jovović, Darko Pavlov, Banjac. Michal Poliak 34 /4505/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Takmer bez náležitých príprav

V dobrej forme SLOGA – PRVÝ MÁJ 2 : 0 (1 : 0)

HAJDUK – MLADOSŤ 3 : 0 (1 : 0) orúci júl akoby priniesol letargiu do radov FK Mladosť. S prípravami sa meškalo. Nový tréner Michal Koruniak mal málo hráčov na tréningoch. Nevedelo sa proste, kto zostáva, kto odchádza. Mnohí hráči boli pri mori, niektorí mali rodinné záväzky, iní zase boli zranení alebo urazení. Mladosť zohrala niekoľko prípravných zápasov (zúčastnila sa aj na turnaji v Kysáči) a takmer na každom súboji hralo iné mužstvo. Je jasné, že Mladosť vo svojich radoch nebude mať Zorzića, Kobilarova, Pupavca, Đorđevića, Kokanovića a pravdepodobne ani Veselića a Mojića, neskoršie ani Jakuša a J. Tatliaka (títo dvaja čoskoro odchádzajú na štúdiá na Slovensko). Klub počíta s hráčskou pomocou z RFK Nový Sad. Do radov Mladosti sa vrátili Saveljev, Marčok, Fábry, Haška, Krivák, Torbica a Plavšić. Prvý súťažný zápas s nováčikom v lige na nerovnej ploche v Beške

priniesol ostrý futbal. Domáci mali hodne motívov vyhrať, a preto tak aj hrali. Nadmieru ostro, čo najviac pocítil petrovský stredopoliar Plavšić, keď ho domáci hráč, ktorý potom následne dostal červenú kartu, udrel. S Plavšićom ihneď museli odísť na pohotovosť! Mladosť sa už v 3. min. mohla ujať vedenia. Centroval Jovović a Jakuš trafil žrď. Potom aj Beščania dobre zaútočili, no brankár Fejdi ich znemožnil presadiť sa. V 20. min. domáci prvýkrát skórovali. Druhé dva góly padli v druhom polčase. Najprv v 56. min. Hajduk prízemnou strelou vsietil a o desať minút neskoršie po rohovom kope a dosť statickom reagovaní petrovských zadákov bolo konečných 3 : 0. MLADOSŤ: Fejdi, Marčok, Trišić, Sladojević, Saveljev, Jakuš, Jovović (Kaňa), Uzelac, Torbica, Plavšić (J. Tatliak), Fábry (Rupar). Samuel Medveď

DVA POHÁROVÉ, JEDEN PRIATEĽSKÝ ZÁPAS

Pavlíni vychytal postup, ale... SLÁVIA – BAČKA 1 : 1 (0 : 1) (na penalty 4 : 2) tomto pohárovom zápase hostia z Despotova boli lepší v prvom polčase, kým sa Pivničania pochlapili v pokračovaní. Bačka mala niekoľko vyložených šancí, ale vďaka výbornému brankárovi Pavlínimu sieť domácich sa nevlnila viackrát. Na druhej strane domáci sa dosť ťažko dostávali do trestného územia súpera. Chýbalo im k tomu aj šťastie, lebo sa strely Kotiva z voľného kopu a Žigmunda zastavili na ľavej žrdi brankára Ćulibrka. Z množstva šancí v druhom polčase domáci využili iba jednu, keď po peknej akcii útočného radu Milić v 79. min. vyrovnal. Brankár Bačky Brňa sa niekoľko ráz vyznamenal. O víťazovi rozhodli jedenástky, v čom domáci boli omnoho úspešnejší. Žigmund, Lamoš a Kotiv dali góly, kým brankár Slávie Pavlíni kryl až tri strely Despotovčanov a prekonal ho iba Đaković. SLÁVIA: Pavlíni, Lamoš, Séč, Pintír, Milec, Žigmund, Milić, Kotiv, Čobrda, Grňa, Rajčan.Striedali: Nímet a Baláž. SLÁVIA – PANÓNIA 1 : 3 Po dlhšom časovom odstupe v Pivnici hosťovalo mužstvo lalitskej Panónie, ktoré v priateľskom zá-

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

rdevíčania už na začiatku majstrovstiev zahlásili dobrú formu a úmysel bojovať o najvyššie miesta v tabuľke. Domáci zahrali útočne a bez žiadnych kalkulácií. Hostia z Rumy iba občas úspešne čelili na strede ihriska a z diaľky sa pokúšali nepríjemne prekvapiť brankára Savića. Pomaličky mužstvo Slogy obliehalo okolo brány súpera. V 16. min. Považan bol vynaliezavý v pokutovom území tímu z Rumy a strelil prvý gól. Pokusy hostí o vyrovnanie výsledku sa nevydarili, lebo obrana domácich ani raz nepoľavila. V pokračovaní sa hosťom nepodarilo znemožniť nastolené tempo mužstva Slogy. Simeunović v 65. min. vypálil z tridsiatich metrov a lopta skončila v šibenici brány tímu Prvého mája – 2 : 0. V tej chvíli hosťom klesla morálka a domáci akoby sa uspokojili s výsledkom, takže

do konca zápasu viac gólov nebolo. Rozhodca Aleksić Batrić z Vrbasu veľmi dobre viedol zápas a ukázal iba jednu žltú kartu pre nedovolenú debatu s ním. SLOGA: D. Savić, Miljković, Zec, Čobanović, Milošević, Raičević, Kovačević (Bojanić), Đorđević, Považan (Pendo), Simeunović, Jovanović (Ivković). Výsledky 1. kola: Srbobran – Polet 0 : 0, Sloga – Prvý máj 2 : 0, Jugović – Index 0 : 1, Bačka – Budućnost 1 : 0, C. zvezda – Borac 1 : 0, Crvenka – Omladinac 5 : 0, Hajduk – Mladosť (P) 3 : 0, Stanišić – Mladost (T) 3 : 1. Program 2. kola: Polet – Mladost (T), Mladosť (P) – Stanišić, Omladinac – Hajduk, Borac – Crvenka, Budućnost – C. zvezda, Index – Bačka, Prvý máj – Jugović, Srbobran – Sloga. Károly Vig

pase po omnoho lepšom výkone rej prihrávke Žigmunda nepodazaslúžene zvíťazilo. Nepočetné rilo vyrovnať. V 17. min. po voľnom obecenstvo malo príležitosť slekope za Budućnost zadáci hostí iba dovať dobrý futbal, kde vo väčšej stáli a Stankov hlavou trafil – 1 : 0. časti zápasu tempo diktovali hosRadosť domácich netrvala dlho, tia. V 15. min. Valent po rýchlom lebo v 19. min. Naď ukradol loptu, protiútoku prekonal Pavlíniho. prihral Babićovi a bolo 1 : 1. Tento gól dal hosťom ešte väčší V 36. min. rozhodca Zubac uroelán, takže sa hralo najviac na pobil veľkú chybu, keď brankárovi Palovici domáceho mužstva. Zdá sa, vlínimu ukázal červenú kartu pože mužstvo domácich bolo unatom, čo tento pred trestným úzevené, lebo deň predtým hralo mím odrazil loptu spred domácepohárový zápas s Bačkou. Ďalšie ho útočníka, ktorý bez príčiny spadva góly za Panóniu dali Marja- Strojca akcií: Jozef Žigmund dol! Pavlíniho v bráne vystriedal nović a Tojić. Česť domácich v po- (Slávia Pivnica) Čobrda. sledných minútach zachránil Naď. Hoci číselne oslabení, Pivničania SLÁVIA: Pavlíni, Lamoš, Baláž, Pintír, Milec, prostredníctvom rýchleho Babića ohrozovali bráTankosić, Grňa, Kotiv, Uhlárik, Jović, Vukadinović. nu Budućnosti. V 76. min. Ćutilo uvoľnil Babića, no Striedali: Ruman, Ćutilo, Naď, Séč, Rajčan. tento z piatich metrov strelil vedľa. O minútku nePANÓNIA: Tatomirov, Jovović, Radovanović, skoršie Zubac dosť prísne odpískal penaltu za BuVuković, Tojić, Bojović, Marjanović, Nikolić, Va- dućnost, ktorú Danilov premenil – 2 : 1. lent, Mladenović, Stanković. SLÁVIA: Pavlíni, Lamoš, Séč (Rajčan), Pintír, MiZápas viedol rozhodca Valášek z Pivnice. lec, Žigmund, Ćutilo, Kotiv, Babić, Naď, Milić. BUDUĆNOST (P) – SLÁVIA 2 : 1 (1 : 1) Ostatné výsledky 2. kola súťaže o pohár: V nedeľu Pivničania zohrali ďalší pohárový zápas Krila Krajine – Neštín 3 : 0, Maglić – Naša hviezv Paragoch. Dve rovnocenné mužstvá na nerovnom da 7 : 0, Obrovac – Sloga 5 : 0. trávniku nemohli predviesť dobrý výkon. Okrem V nedeľu odštartuje Medziobecná liga Báčstoho domáci často nevyberali prostriedky, aby zaka Palanka – prvá trieda, a v 1. kole budú hrať: stavili súpera, čo im slabý rozhodca Zubac z B. Pa- Vojvodina – Krila Krajine, Soko – Budućnost (P), lanky toleroval, takže Pivničania museli predo- Proleter – Bački hajduk, Budúcnosť (H) – Slávia, všetkým myslieť na svoje nohy!? Kriváň – Kulpín, Maglić – Bačka. Zápasy sa zaDomáci hráč Danilov v 6. min. z 25 metrov tra- čnú o 17. hodine. fil žrď brány Pavlíniho. V 15. min. Babićovi sa po dobJán Šuster

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Pančevčania spokojnejší s bodom Na štarte nových majstrovstiev strelci neboli veľmi účinní. Jedine Somborčania vsietili dva góly. Dva góly videli aj diváci na zápase Dinamo – Dolina, ale po jednom v každej bráne. Na piatich zápasoch víťaza rozhodol jeden gól. Domácim výhram sa tešili Srem, Tekstilac a Senta. Body spoza chotára si priniesli šídsky Radnički a Palić. Mladost a B. Topola v B. Jarku hrali bez gólov. ýsledky 1. kola: Srem – Cement 1 : 0, ČSK Pivara – Radnički (Š) 0 : 1, Jednota – Palić 0 : 1, Tekstilac – Sloga 1 : 0, Mladost – Topola 0 : 0, Radnički (S) – Dunav 2 : 0, Dinamo – Dolina 1 : 1, Senta – Radnički (SM) 1 : 0. Program 2. kola: Cement – Radnički (SM), Dolina – Senta, Dunav – Dinamo, B. Topola – Radnički (S), Sloga – Mladost, Željko Stajčić (s loptou) mal vždy okolo seba najmenej dvoch hráčov Dinama Palić – Tekstilac, Radnički (Š) – Jednota, Srem – ČSK Pivara. prestávke vrátili do republikovej Dolina mohla riešiť všetko v DINAMO – DOLINA 1 : 1 súťaži. Zvedaví diváci sledovali prvom polčase. Hostia boli lep(1 : 1) zápas dvoch vyrovnaných cel- ším mužstvom, viac útočili a Juhobanátske derby sa skon- kov. Padinčania úlohu favorita nebezpečne ohrozovali bránu čilo nerozhodným výsledkom. nesplnili, lebo nedokázali pora- Majkića. Vysoko odcentrované Deľbe bodov sa viac potešili ziť slabšie pripravené mužstvo lopty pred bránu domácich vyPančevčania, ktorí sa po dlhšej Dinama. sokí Nedučić a Memović neve-

Nepresnosť sa vypomstila JEDNOTA – PALIĆ 0 : 1 (0 : 0) o dobrých prípravách a zvlášť skvelých výsledkoch v priateľských zápasoch fanúšikovia Jednoty očakávali úspešný štart v nových majstrovstvách. Žiaľ, na domácej premiére futbalisti Jednoty úplne sklamali. Hostia z Palića, ktorí sú tentoraz filiálkou superligového FK Spartak Zlatibor voda, ktorí v zostave mali až deviatich mladučkých hráčov, sa nedali zmýliť. Odvážne čelili skúsenému rivalovi, v obrane hrali isto a zameriavali sa na protiútoky. V prvom polčase si obe mužstvá pripravili po jednu gólovú príležitosť. Brankára hostí Ićitovića vyrušila prudká strela Predraga Pejčinovića, no preletela vedľa pravej žrde. Podobnú šancu potom

spálil aj hosť Davor Rajkovača. Hostia sa poľahky dostali k vedeniu a zároveň víťaznému gólu v 52. min. Náladu domácich fanúšikov pokazil pohotový stredný útočník Palića Marko Matijašević, ktorý sa po hrubej chybe Konstantina Stegnjajića výborne vynašiel v šestnástke a presnou strelou strhol víťazstvo na stranu svojho obetavého mužstva. Tak hostia už po prvom útoku dali gól z jedinej šance, ktorú si sami ani nepripravili. Zvýšená aktivita domácich po zmenách v zostave, ktoré museli vykonať skôr, priniesla dve šance na vyrovnanie. Najprv kapitán Nenad Dragin zoči-voči s brankárom neuspel, lebo jeho strela smerovala priamo do rúk šťastného brankára Palića. Vo finiši zá-

deli upraviť do siete. V prvom pokuse Stajčić kopol ponad brvno, no druhýkrát prekabátil Majkića – 0 : 1. Neskoršie prudká strela mladého Ćirića preletela vedľa žrde. V závere prvého polčasu domáci útočník Savanović z hranice šestnástky prudkou strelou prekonal bezmocného Jevtića – 1 : 1. Podľa toho, čo sme videli v prvom polčase, očakávalo sa, že Dolina v druhom polčase pridá plynu a premôže slabšieho súpera. Náhradníci Đoković, Spaskovski a Šalipurović nesplnili dôveru trénera Madžovského. Hostia zahrali zbabelo a neorganizovane, ich rady nemal kto stmeliť. Keď to domáci videli, pustili sa odvážnejšie do súpera a v závere zápasu mohli výsledok obrátiť vo vlastný prospech. Zápas sa skončil spravodlivou remízou. Rozhodca Sarka z Vršca nemal veľa roboty, ale bol tolerantnejší voči domácim, no jeho rozhodnutia nevplývali na konečný výsledok zápasu. DOLINA: Jevtić, P. Čížik, Nedučić, Ninkov, Memović, Šćepanović (Spaskovski), Tripković (Šalipurović), Kovačević, Ivanišević, Čirić (Đoković), Nedučić. Ján Bokor

nevynachádza, kým stopér Stegnjajić môže ako-tak zaplniť medzery v obrane, ale to nepasu po nestačí. Vedenie Jedustálej, ale janoty, ktoré pôsobí lovej prevahe v dosť okyptenom domácich zložení, sa nepoPejčinović nestaralo o posily na zachytil loptu týchto postoch. Do v malom vápkonca prestupone, a tak aj vého termínu (31. posledná príaugusta) ešte je ležitosť na vy- Nezvládli psychický tlak: Ničas, aby sa na tom rovnanie bola kola Žakula (Jednota St. Papláne niečo podzmarená. niklo. Hráčov tohzova) Ťarchu záto veku na okolí je pasu násobilo horúce počasie a dosť, hlavne v prvoligových pre domácich aj psychický tlak, mužstvách Inđija a Radnički lebo keď sa veľmi niečo chce a Nová Pazova. musí, vtedy to nejde. Okrem JEDNOTA: L. Jovišić, G. Lukić toho trénerovi Draganovi Ma- (Knežević), Đ. Lukić, Stegnjajić, curovi spôsobuje aj záväzok za- Šuša, Žakula, Dragin, Ogrizoradiť do tímu dvoch hráčov vić, Stefanović, Pejčinović (Glamladších od 21 rokov. Miroslav vačević), Fabók (Igrač). Fabók sa ako krídelný útočník Bz-ý 25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

Futbal sa hrá aj hlavou

Kto má prvý ťah

Šport je predsa len hra port vo svete zlákal milióny profesionálnych športovcov a omnoho viac amatérov a rekreantov. Športovci nás svojimi výkonmi a výsledkami vedia veľmi potešiť, ale ešte väčšmi aj rozčarovať. Slzy radosti a slzy smútku takisto patria k športu. Šport je predsa len hra. Pekná, vzrušujúca, zdravá... J. P.

Cyklistický svetobežník Hynek Miczko z Česka

Tenis – šport pre všetky generácie

Kto je rýchlejší?

Pozor! Hneď doletí loptička...

Športová rybárka Ema Turčanová z Lalite vlani získala juniorský titul Ligy Vojvodiny