Hlas 34 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 34 /4557/

Mladé mestá 2013

24. 8. 2013

Prebiehajú oslavy Dňa Padiny

Naša téma: Dovolenky vrcholia

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN.

www.hl.rs

O reforme mediálneho zákonodarstva hovorilo sa na konferencii, ktorá prebiehala 16. augusta v Belehrade. O. Filip

Maliari Srbska Amerike – je to názov výstavy, ktorá prebiehala od 12. do 19. augusta v galérii Domu mládeže v Belehrade. O. Filip

V dňoch 16. a 17. augusta prebiehal 18. ročník Hontianskej parády v Hrušove, na ktorom sa zúčastnila aj výprava Matice slovenskej v Srbsku. V. Dorčová-Valtnerová

Príležitostným a dojímavým večierkom 17. augusta v Slovenskom národnom dome v Kysáči si pripomenuli 80. narodeniny učiteľa na dôchodku a všestranného aktivistu Michala Gombára. E. Šranková

Ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici uplynulý týždeň usporiadalo 4. ročník seminára pre slovenských dramatikov Píšeš? Píšem! a záverečné predstavenie – pouličné divadlo Dotyky – cirkus vzťahov v sobotu 17. augusta zahrali jeho účastníci najprv v akvaparku Petroland (na snímke), potom i v Báčskej Palanke a v Pivnici. A. Francistyová

V dňoch 14. až 18. augusta v Báčskom Petrovci prebiehal Dolnozemský seminár pre vedúcich folklórnych kolektívov, ktorý už po desiatykrát zorganizoval Výbor pre kultúru NRSNM. V. Dorčová-Valtnerová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

168 HODÍN

Médiá bez opory Ž

iaden božský letný pokoj zase nenastal. Problémov veľa, chaosu ešte viac, médiá nevynímajúc. Ako to už obvykle býva, primát veľkých tém: sťa telenovela pretrvávajúcej vládnej rekonštrukcie a postupne sa črtajúcich mien kandidátov na nových ministrov, tiež príprav na nadchádzajúce lokálne kosovské voľby na tunajšej politickej scéne, prípadne krvavých dianí v Egypte na scéne medzinárodnej, zase odvracajú pozornosť politikov a verejnosti od riadne vystupňovaných komplikácií a improvizácií, už dlhšie dusiacich naše komunikačné prostriedky, tak printové, ako i elektronické. Živorenie na okraji biedy je už stálicou, podnietené a umocnené tým známym: Drž hubu a krok, aby si mal na obrok. Pred viac ako mesiacom na okrúhlom stole na tému monitoringu mediálnej scény, ktorý usporiadal ANEM, odznela konštatácia, že mediálna reforma riadne mešká, čo v preklade naznačuje chuť moci na kozmetické, nie však i na skutočné a podstatné zmeny. Mediálna stratégia už dva roky trčí v zásuvkách, podobne ako desiatky iných: A keďže nikdy nenačim povedať nikdy, ani prekvapeniam nikdy konca. Najprv prestala existovať pracovná skupina Ministerstva kultúry a verejného informovania angažujúca sa na návrhu, celé roky očakávaného a potrebného, Zákona o verejnom informovaní. Ani august sa nedal zahanbiť pred júlom: ako hrom z jasného neba Ministerstvo kultúry a informovania zverejnilo predbežný návrh Zákona o elektronických médiách a predlohu Zákona o verejných mediálnych servisoch. Kto ich robil, ako, s akým cieľom, celý rad iných otázok a dilem poriadne otriasli každým, kto sa čo len trochu vyzná v tejto problematike, nehovoriac o tých, ktorým priam životne záleží na nej: novinárom, ich združeniam, redakciám, ustanovizniam. V polovici augusta, pod tlakom verejnosti a okolnosti, že nebolo známe, kto sú jeho autori, ako aj pre pripomienky k spôsobu a lehotám financovania verejných servisov, uvedené ministerstvo stiahlo návrh, týkajúci sa týchto a založilo novú pracovnú skupinu expertov, ktorí majú len niekoľko dní na zladenie konečnej verzie návrhu zákona. Čo všetko sa nedokáže uvariť a zapražiť, keď lehoty pália? Len komu takýto narýchlo zamiešaný guláš vôbec môže chutiť? Žiaden röntgen by azda neposkytol výstižnejšiu diagnózu stavu tunajšieho novinárstva s úctyhod-

Desiate Budárske dni

Toto vydanie je auditované

V Slankamenských Vinohradoch sa každoročne koná dedinská oslava známejšia ako Budárske dni. Tohtoročná, v poradí desiata, sa začala v nedeľu 11. augusta turnajom v malom futbale, kým ústredná oslava prebiehala o týždeň neskoršie – 18. augusta. V ústredný deň osláv sa konali slávnostné služby Božie, tri súťaže (o najlepšiu rybaciu polievku, najlepšie víno a najkrajšiu budársku palicu – budárku). Na otvorenom javisku prebiehal bohatý kultúrno-umelecký program, ktorému predchádzalo slávnostné defilé (na snímke) v čele s členmi domáceho SKUS Vinohrady. A. Lešťanová

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

24. 8. 2013

34 /4557/

nou tradíciou – rovno pred dvoma storočiami, 13. augusta 1813, začali vychádzať Novine serbske – než bolo piatkové zasadnutie o mediálnom zákonodarstve, zorganizované Koalíciou zamestnaných v médiách, Kragujevskou iniciatívou a Syndikátom novinárov Srbska, ktoré sa konalo v Belehrade. Účastníci, rečniaci v mene niekoľko tisíc novinárov z celého Srbska, opäť zopakovali, že je mediálna reforma v slepej uličke, tiež to, že sa komunikačné prostriedky rútia do záhuby a slzavého údolia, v ktorom sa môže stať, že sa ochota na zmeny raz i objaví, no nie je pritom vylúčené, že nebude čo meniť, lebo ani médií nebude. K demokratickým zákonom nemožno spieť nedemokratickými postupmi a spôsobmi – konštatovali novinári. V mene ich syndikátu odznel názor, že by sa štát v tejto chvíli a za takýchto podmienok nemal stiahnuť z médií, majúc na zreteli priam katastrofálne výsledky doterajšej privatizácie. Lebo tam, kde panujú chudoba, strach a korupcia niet ani slobody médií, ani slobodnej spoločnosti. V pomeroch poznačených výrazným úsilím o tajkunizáciu vlastníctva a bulvárne obsahy, odchod štátu z tejto scény by spôsobil svojrázne zemetrasenie, obeťou ktorého by bolo až päťtisíc ľudí: ľahko sa môžu ocitnúť bez roboty, teda na ulici. Aktéri konferencie všetky svoje postrehy, obavy a návrhy skoncentrovali do dvoch záverov. Prvým žiadajú stiahnuť všetky tri návrhy mediálnych zákonov z postupu, lebo sú chystané v nedemokratickom ovzduší a s vážnymi procedurálnymi nedopatreniami, taktiež bez predstaviteľov zamestnaných v masovokomunikačných prostriedkoch, hoci o ich pozíciu a práva predovšetkým ide. Druhým trvajú na tom, aby nový minister kultúry a informovania založil novú pracovnú skupinu, v ktorej budú predstavitelia všetkých zainteresovaných strán. Takéto snahy sú i na vlnách apelu NUNS a NDNV dbať pri rekonštrukcii vlády na to, aby sa na zodpovedných pozíciách v Ministerstve kultúry a informovania ocitli odborníci: ľudia znalí a schopní mediálne reformy, ktoré už neprípustne dlho meškajú, naštartovať a v nich účinne pokračovať. Lebo aj v tejto sfére spoločenského pôsobenia život a prax v prvom rade potrebuje zmeny, bez ktorých nemožno vpred: ani ako demokraticky usporiadaná spoločnosť, ani ako povolanie, ani ako jeho aktér –jedinec. Oto Filip

HLAS ĽUDU

FÓKUS MLADÉ MESTO 2013

Súčasnosť a budúcnosť U

ž štvrtý rok Občianske iniciatívy, v partnerstve s Ministerstvom mládeže a športu a Ministerstvom regionálneho rozvoja a lokálnej samosprávy a za podpory USAID a OBSE, pravidelne udeľujú Cenu Mladé mesto tým jednotlivcom, organizáciám a lokálnym samosprávam, ktoré sa najvýraznejšie angažujú na zlepšení postavenia

marginalizovaných skupín. Na slávnosti, prebiehajúcej v belehradskej Kinoteke pár dní po 12. auguste – Medzinárodnom dni mládeže, výkonná riaditeľka Občianskych iniciatív Dubravka Velatová podotkla, že je prax, ktorú nastolili odmenené lokálne samosprávy, organizácie a jednotlivci príkladom hodným nasledovania. Lebo ide o tých, ktorí podnikli dôležitý krok v nastolení strategického partnerstva medzi inštitúciami a mladými ľuďmi, ako aj v zapojovaní sa mladých do schvaľovania rozhodnutí, významných tak pre nich, ako i pre lokálne prostredie, v ktorom žijú. Nositelia uznaní a usporiadatelia podujatia V celom rade pomladých u nás. Tohtoročnými laureátmi uvede- zdravných príhovorov usporiadateľov a odmeného uznania sú lokálne samosprávy Pirot a Pri- nených osobitný potlesk získali slová Milenka Deboj, ako i Duško Krstić, zakladateľ stránky youth.rs retu z Občianskych iniciatív. Pointou jeho prejavu a koordinátor Kancelárie pre mladých v Obre- bolo, aby sme sa už prestali oháňať frázou, že sú novci. Nositeľmi osobitných uznaní za celkový prí- mladí našou budúcnosťou. Lebo sú predovšetnos k zlepšeniu pozície mladých sú obce Ivan- kým našou súčasnosťou, generáciou, ktorej najica a Raška, Bečejské združenie mladých a as- hromadené problémy treba riešiť bez váhania a tronomický spolok Eureka v Kruševci, kým obec otáľania. A tých je ozaj mnoho. Bez toho sa i buZvezdara a združenie Pirot E Publika získali špe- dúcnosť ľahko stane riadne otáznou. ciálne ceny za zveľadenie postavenia mladých z O. Filip

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (3)

Projekty, podpora a pomoc kážkou pozornosti, ktorá sa venuje vzťahom s Európskou úniou, je i pravidelný rozbor výsledkov Akčného plánu realizácie odporúčaní Európskej komisie stanovených Ročnou správou o pokroku Republiky Srbska v procese európskej integrácie v roku 2012. Vláda Srbska na nedávnej schôdzi schválila po rade druhú tohtoročnú Správu o realizácii akčného plánu, z ktorej vyplýva, že sa do 1. júla realizovalo 86 percent plánu, vrátane odporúčaní realizovaných nielen úplne, ale i čiastočne. Čiže, zo 152 od- Sídlo delegácie EÚ v Srbsku, v Novom Belehrade porúčaní, ktoré sa mali zdolať do druhej polovice roka, presnejšie v druhom štvrťroku, nemá vlastne reálnu predstavu o tom, čo celý prísa celkom uskutočnilo ich devätnásť, čiastočne sto- stupový proces znamená a sebou nesie. Z júlového jedenásť, kým nebolo zrealizovaných dvadsať dva od- prieskumu na tému európskej orientácie občanov porúčaní. Už aj z letmého pohľadu na tento druh ak- Srbska vyplýva, že len približne tretina respondentov tivít badať, že záväzky na euroceste pred nami vôbec počula čosi o projektoch financovaných z európskych fondov, i keď sa to u nás praktizuje už celé roky. Len nebudú ani jednoduché, ani dočasné. Treba to vyzdvihnúť i kvôli tomu, že dosť občanov 31 percent občanov vie o uvedených projektoch, kým

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: MONIKA NECPÁLOVÁ, REDAKTORKA ČASOPISU SLOVENSKÉ DOTYKY, PRAHA

Prekvapenia a dojmy – Aké dojmy si odnášate z augustových návštev u nás? – Veľmi dobré. Dosť toho ma prekvapilo, ale najmä v tom pozitívnom zmysle, skutočne. Napríklad, mala som počas tohtoročných Slovenských národných slávností taký dojem, že som v nejakom prímorskom mestečku, kam sa všetci vybrali na dovolenku a kde najviac ľudí chodí za rôznymi kultúrnymi a inými obsahmi. Všetky tie koncerty, výstavy, predstavenia na každom kroku – naozaj stáli za to. Ozaj som mala dojem, že som kdesi pri Jadrane. Ešte to, čo sa mi najviac páči, boli tie kapely, ktoré tu hrali: je to čosi nevšedné a nekaždodenné, lebo si udržali úroveň, ten dosiahnutý štandard. To pre mňa tiež bolo také alebo skôr ďalšie príjemné prekvapenie. Zaznamenal: O. Filip

až 69 percent anketovaných odpovedalo, že im je to veľkou neznámou. Z tých s akými-takými znalosťami 27 percent počulo o projektoch v oblasti súdnictva a vnútorných vecí, 24 percent vie čosi o tých vo sfére ochrany životného prostredia, 23 percent o projektoch v oblasti reformy verejnej administratívy, približne 20 percent o rozvoji súkromného úseku a o energetike. Nasledujú poľnohospodárstvo a spoločenský rozvoj s po 16 percent, cezhraničná spolupráca s 13 a preprava s 12 percent znalostí o projektoch. Na otázku: Viete koľko približne peňazí získava ročne Srbsko z európskych fondov? bola poskytnutá možnosť zvoliť si zo štyroch ponúknutých odpovedí: do 150 miliónov eur ročne, viac než 150 miliónov eur ročne, veľa peňazí a neviem/neodpoviem. Až 97 percent opýtaných uprednostnilo štvrtú z ponúknutých odpovedí. Toľko o všeobecnej informovanosti o Európskej únii. Na tomto pláne sa zrejme treba omnoho viac činiť, nielen z našej, ale z obidvoch strán. Tým skôr, že takmer každý druhý opýtaný prejavuje záujem byť informovaný o konkrétnych projektoch v Srbsku – je ich vcelku 46 percent. Každého tretieho anketového zaujíma, aká by bola prípadná suma pomoci v závislosti od statusu projektu, každého ôsmeho zaujíma, aké pravidlá platia pri odovzdávaní projektov. (V budúcom čísle: Rozvojová pomoc po roku 2000) O. Filip 24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

FÓKUS VOĽNÝM OKOM

Aj zdraví by z toho ochoreli ase, vraj, do nemocnice? – opýtal sa známy známeho v autobuse, ktorý ich v stredu ráno viezol do Nového Sadu. Že nie, odpovedal opýtaný. Chorú manželku už má, dodal, doma. – Takže je všetko v poriadku? – znela nová otázka... Nie je; nič nie je v poriadku, odpovedal, zahútaný, ani čo by práve sledoval „ťažký film,“ ten druhý. Ťažké filmy, ako vystrihnuté zo života (či skôr ťažké príbehy priam vystrihnuté z hororových filmov?), týkajúce sa životných osudov ľudí s podlomeným zdravím, žijúcich či skôr živoriacich na hranici, na ktorej ich už len neviditeľná niť hrúbky vlasu oddeľuje od presťahovania z časnosti do večnosti, sa akosi množia. Naposledy beztak nepokojnú hladinu v mori nie práve najzdravšieho zdravotníctva rozvírila správa o tom, že koncom júla v

–Z

Gynekologicko-pôrodníckej klinike Narodni front v Belehrade jedno z dvojčiat rodičky Branislavy Brankovićovej neprežilo pôrod a druhé na svet prišlo v ťažkom stave. Lekárka ordinujúca pri pôrode, uvádza denná tlač, je vraj upodozrievaná z nedôslednosti či nedbalosti. V obehu sú zároveň ukazovatele, podľa ktorých sa lekárka chyby nedopustila a nemôže byť trestne stíhaná. Dlho trvá dráma dvanásťročnej Anity Balážovej z Erdevíka, ktorá nevyhnutne potrebuje nové srdce a nové pľúca. Jej rodičia – podobne ako viacerí rodičia predtým, keď ich deti tiež ťažko ochoreli – začali zbierať dobrovoľné príspevky na nevyhnutnú transplantáciu v zahraničí. V dôsledku prachu, ktorý vo verejnosti rozvírili domáce médiá, zareagovali aj štátne orgány. Najprv bolo počuť, že dôjde k zmene zá-

kona, ktorým sa umožní, aby maloletým pacientom náš štát vynahradil výdavky späté s operáciami v zahraničí. Čoskoro však verejnosť zostala šokovaná nepríjemnou správou, podľa ktorej pravidlá o liečbe v zahraničí navrhnutým spôsobom meniť nemožno, lebo by vraj maloletí pacienti boli favorizovaní, respektíve dospelí by neboli v rovnocennom postavení!? Podľa informácií, ktoré uplynulý utorok zverejnil denník Blic, pravidlá Republikového fondu pre zdravotné poistenie sa predsa len zmenia k lepšiemu a náklady liečby, respektíve operácie maloletých pacientov v zahraničí predsa bude znášať štát. Spomenutý denník taktiež uviedol, že na nové srdce v Srbsku teraz čaká päť detí. V rozhovore naznačenom v prvom odseku manžel, ktorého chorá manželka v novosadskej

nemocnici prežila skutočnú životnú drámu, odznel aj údaj, že dotyčný lekárovi, ktorý sa stará o zdravie jeho manželky, zaniesol „niečo ťažšie pod zuby…“ Nemožno sa nespýtať, či aj zdravým ľuďom neprichodí ochorieť, iba keď počujú takéto a podobné story…? Vo štvrtok, nakoľko je známe, mal do Belehradu prísť lekár špecialista z Viedne; predpokladalo sa, že dá zelenú na jej odchod do tamojšej nemocnice, v ktorej by Anita mala dostať nové orgány. Zostáva veriť, že bude zdieľať dobrý osud Anđely Aleksićovej, ktorá sa po januárovej operácii vo Viedni úspešne zotavuje. Na rozdiel od Tijany Ognjanovićovej, ktorá sa nevyhnutnej operácie nedožila… Ako tu zostať aspoň trochu normálny a po troche aj živý… Juraj Bartoš

PREZENTÁCIA MENŠINOVÝCH TLAČENÝCH MÉDIÍ

S čitateľmi pod korunami stromov ko najlepšie predstaviť určité médium a priblížiť sa k čitateľom, ak nie organizovaním akcie, na ktorej sa priamo môžu zúčastniť súčasní konzumenti daného média, ale aj tí budúci. Taká akcia bola uskutočnená v soboRušná atmosféra pod korunami stromov, alebo tu 17. augusta slnečníkmi na novosadskom Štrande. Akcia Pod korunami menšín a prilákať čoraz viac inzestromov na Štrande – raňajky a rentov. Podľa nej práve menšinové káva s médiami mala za cieľ pre- médiá sú dobrým priestorom pre zentovať tlačené médiá na jazy- inzercie. Pod korunami stromov, ale aj koch národnostných menšín, zoznámiť sa s čitateľmi, prilákať nových slnečníkmi, stretli sa pri káve a račitateľov a inzerentov a spoločne ňajkách predstavitelia tlačených pouvažovať o tom, ako zlepšiť no- médií – denníka Magyar Szó a týžvinové strany. Bola toto prvá akcia denníkov Libertatea, Ruske slovo, tohto typu, ktorú zorganizovala Hét Nap a Hlas ľudu. Novinové vyspoločnosť Heror Media Pont a dania menšín sú sprístupnené náako povedala jej riaditeľka Nataša vštevníkom Štrandu už takmer dva Heror, ich zámerom bolo bližšie mesiace, a to vďaka spolupráci prezentovať mediálnu činnosť medzi Mestskou knižnicou a Heror

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

Media Pont. Pri tejto príležitosti prítomných pozdravil riaditeľ Mestskej knižnice Dragan Kojić, ktorý vyzdvihol dobrú spoluprácu medzi knižnicou a spoločnosťou Heror Media Pont. Novosadská Letná knižni-

chto dňoch otvorená aj na mestskom bazéne v Niši. Paralelne s družným posedením prebiehala jazyková dielňa maďarského a slovenského jazyka pre deti vo veku 5 – 12 rokov a opravdivým potešením bolo počúvať, ako si malé deti prostredníctvom

Krátky kurz slovenského a maďarského jazyka prilákal tieto deti ca, ako prvá knižnica takého typu v Srbsku, sa stala dobrým príkladom a podobná knižnica je v tý-

hier osvojujú slová v cudzom jazyku. J. Pániková

FÓKUS VO SVET(L)E ŠTATISTIKY (4)

Stredný a severný Banát V

(V budúcom čísle: Jedno mesto, dve obce) O. Filip

HOCI ŽIVOTNÝ ŠTANDARD ťažko sledovať len cez spotrebiteľské ceny, dobrou orientáciou v tom sú ich indexy, pravidelne zverejňované Republikovým štatistickým úradom. Z tých, ktoré uzreli svetlo sveta v polovici augusta, sa možno dozvedieť, že inflácia neúradovala toľko, koľko v niektorých z uplynulých mesiacoch. Júlové ceny boli dokonca i menšie o necelé percento ako v júni, hoci si medziročne možno všimnúť ich rast o 8,6 percenta. Približne štvorpercentný júlový pokles cien bol v tovarovej skupine potraviny a nealkoholické nápoje, polpercentný v skupine odev a obuv. Najväčší, takmer šesťpercentný rast cien bol v oblasti rekreácie a kultúry, trojpercentný pri liehovinách a tabaku. Na snímke: Mnohými potravinami sa zásobujeme práve na trhoch. O. F.

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

piatich obciach stredného Banátu – ide o Žitište, Zreňanin, Novu Crnju, Novi Bečej a Sečanj – žije 2 150 Slovákov, z čoho obrovská časť v Obci Zreňanin – 2 062. Z osád je tu na prvom mieste Aradáč s 1 164 Slovákmi, potom Biele Blato – 489 a samotný Zreňanin s 329 príslušníkmi našej menšiny. Ako aj pri mnohých iných osadách, aj v prípade Aradáča a Bieleho Blata si možPodľa posledného sčítania v Zreňanine (na snímke) žije 329 Slovákov no všimnúť sústavný pokles počtu slovenského obyvateľstva. V roku 1992 v prvej z kinom Sele, päť v Lukićeve, štyria v Knićanine. Druhý na zozname obcí je Sečanj, kde sa päťuvedených osád žilo 1 722 Slovákov, v Bielom Blate 752. Na štvrtom mieste podľa sčítania z roku desiati dvaja obyvatelia deklarovali ako Slováci: 2011 je Ečka, kde žije trinásť, na piatom Perlez s najviac v Jarkovci – štrnásť, v Konaku – desať, v dvanásť, na šiestom Stajićevo s deväť, na siedmom Boke deväť a v Banátskej Dubici – osem. Keď ide Orlovat a Tomaševac s po osem slovenských oby- o Novi Bečej, tak v osadách Kumane a v samotvateľov. Sedem Slovákov žije v Melenciach a v Lu- nom Novom Bečeji žije po päť Slovákov. V Žitišti

je päť Slovákov, kým v Novej Crnji Slováci nie sú. Z troch častí Banátu najmenej Slovákov je v tej severnej. Ide o obce Ada, Kanjiža, Kikinda, Novi Kneževac, Senta a Čoka, v ktorých je úhrnne 207 Slovákov: ich 103 žije v mestách, 104 v dedinách. V Ade je osemnásť, v Kanjiži sedem, v Kikinde štyridsaťpäť, v Novom Kneževci desať, v Sente tridsaťjeden a v Čoke deväťdesiatšesť Slovákov. V Obci Ada je Slovákov najviac v mestečku Mol – desať, kým ich je v samotnej Ade osem. V Kanjiži žijú traja príslušníci našej menšiny. V Obci Kikinda žije 45 Slovákov, z čoho v sídle obce 36. V Novom Kneževci je desať Slovákov, v Sente – tridsaťjeden, všetci v týchto dvoch mestečkách. Po rade šiestou obcou je Čoka. V nej je deväť Slovákov, kým ich je najviac v Ostojićeve: 83. Istým spôsobom, územne podobne ako v Banáte, Slováci obývajú i Báčku. Najviac príslušníkov našej menšiny je v oblasti južnej Báčky – 24 670, na druhom mieste je západná Báčka s 1 096 Slovákmi, na treťom severná Báčka, kde žije len 282 Slovákov. Juhobáčska oblasť je najpočetnejšia i podľa počtu obcí. Je v nej, okrem mesta Nový Sad, v ktorom sú obce Nový Sad a Petrovaradín, i ďalších osem obcí: Báč, Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Beočín, Bečej, Vrbas, Žabalj a Srbobran.

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO OBYVATEĽ SLOVENSKA V PRIEMERE DLHUJE O TRISTO EUR VIAC, NEŽ ČECH

SLOVENSKÁ STAVBA SA PRVÝKRÁT PREBOJOVALA DO FINÁLE PRESTÍŽNEJ SVETOVEJ ARCHITEKTONICKEJ SÚŤAŽE

Zadlžení Slováci

Zimný štadión medzi elitou

eď prepočítame dlh Slovenska na každého obyvateľa, zistíme, že každý Slovák vlani dlhoval asi 6 600 eur. V prípade občanov Českej republiky je toto číslo o celých tristo eur menšie. Môžete si povedať, že nejde o vôbec senzačnú štatistiku, keďže česká ekonomika je na tom dlhodobo lepšie od tej slovenskej. Ibaže práve v tomto ukazovateli ešte donedávna bola na tom lepšie Bratislava. Ešte v roku 2010 každý Slovák v priemere dlhoval menej než Čech. Potom sa vývoj otočil. Čo sa vlastne stalo? „Vývoj sa otočil,

lebo Česi dokázali rýchlejšie reagovať na zhoršenie verejných financií počas krízy,“ vysvetlil denníku SME hlavný ekonóm Sberbank Vladimír Vaňo. Akýmsi zlomom teda bola kríza, počas ktorej vláda v Prahe dokázala udržať lepšie na uzde svoje výdavky. Trend z posledných troch rokov sa zrejme tak rýchlo nezmení, keďže Praha sa zrejme nebude ďalej zadlžovať. „Predpokladáme, že český verejný dlh sa v absolútnom vyjadrení takmer nezmení,“ povedal denníku Sme analytik Komerční banky Marek Dřímal. Rastislav Boldocký

va roky po domácich majstrovstvách sveta v hokeji sa bratislavskému Zimnému štadiónu Ondreja Nepelu ušlo nezvyčajnej pocty. V októbri v Singapure zabojuje o titul svetovej športovej stavby roka. Porota súťaže ho totiž posunula do užšieho výberu. Na celosvetovej súťaži o stavbu roka sa každoročne zúčastňuje viac ako tisícšesťsto architektov z

bojovať len ďalším šiestim stavbám slúžiacim na športové účely, každá z nich však má čím zaujať. Boj to teda nebude ľahký. V minulosti sa o priazeň architektov zaujímali aj Danubia Park v Čunove či Apollo Business Center II a Hotel Mercure v Bratislave. Až v tomto ročníku sa však slovenskej stavbe podarilo dostať k oceneniu o niečo bližšie.

celého sveta. Stavby sa predstavujú na Festivale svetovej architektúry v singapurskej Marina Bay Sands, ktorá sama na tomto festivale už v minulosti ocenenie získala. Ak sa chcete na festivale zúčastniť, ešte máte čas, bude od druhého do štvrtého októbra. Do užšieho výberu sa dostalo viac ako tristo projektov z päťdesiatich krajín. Každý z architektov bude mať na festivale šancu predstaviť svoj výtvor pred medzinárodnou komisiou. Jednotlivé stavby sú roztriedené až do dvadsiatich deviatich kategórií. Medzi nimi je napríklad náboženstvo, kultúra, zdravie, vzdelávanie, šport alebo kancelárie. Žiadna stavba tak neostane ukrátená o možnosť získať prestížne architektonické ocenenie, či už ide o malý rodinný domček, alebo veľké výskumné centrum. Do súťaže boli prihlásené dve stavby zo Slovenska. Jednou z nich bol aj zaujímavý architektonický počin Pavla Suchánka, takzvaná Villa Y, aktívny dom postavený v Ivanke pri Dunaji. Do užšieho výberu sa dostal druhý projekt, Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave. Konkurentov nie je veľa, do kategórie športu sa podarilo pre-

Zimný štadión Ondreja Nepelu je najstaršou hokejovou halou na Slovensku. Kompletnou rekonštrukciou, ktorej vďačí za dnešnú podobu, prešiel v rokoch 2009 až 2011 v rámci prípravy na svetový šampionát v hokeji. Stavba pochádza z dielne architektonického ateliéru Fisher. Štadión bol už desaťročia synonymom úspechu a v tomto duchu mala prebiehať aj jeho prestavba. Studená sklenená fasáda zhmotňuje fenomén ľadu. Kocky ľadu v sebe ukrývajú pôvodné srdce štadiónu, horúce jadro emócií. Počas akcií sa štadión podvečer rozsvieti a odhaľuje okoloidúcim svoj rušný život. Dominantným prvkom sú práve červené schodiská, ktoré predstavujú akési pulzujúce tepny štadióna, privádzajúce do hľadiska vášnivých fanúšikov. Naopak, keď sa žiadny zápas nekoná, svetlá v celej budove sú vypnuté a fasáda odráža pokojný svet naokolo. Schodiská sú pomerne široké, čím do veľkej miery zaberajú priestor pred štadiónom. Keď sa nepoužívajú, možno ich zdvihnúť, čím uvoľňujú miesto pre zariadenia, ktoré majú prevádzku na jeho prízemí. (zp)

V BUDÚCNOSTI BY SA MALO DARIŤ IT PRACOVNÍKOM, ALE AJ LEKÁROM ČI REMESELNÍKOM

Ktoré profesie sú perspektívne? P

okiaľ by ste mali dvadsať rokov a mali si vyberať životnú profesiu, zrejme by bolo najrozumnejšie zvoliť si informačné technológie. Vyplýva to z ankety, ktorú denník SME urobil medzi odborníkmi z personálnych agentúr. V budúcnosti by mala byť v kurze aj medicína, ale aj staré dobré remeslá. „Myslím si, že do budúcnosti sa bude svet deliť na tých, čo porozumejú IT, a tých, čo im neporozumejú,“ tvrdí Dalibor Slávik, ktorého funkcii sa odborne hovorí headhunter, čo v doslovnom preklade znamená lovec hláv. V skutočnosti sa zameriava na vyhľadávanie zamestnancov do vrcholových pozícií. Zhoduje sa s ním aj riaditeľ personálnej agentúry McROY Group Luboš Sirota: „Najvýraznejší rast platov očakávame v sektoroch IT, telekom a sieťové odvetvia, v priemysle naďalej pri sofistikovaných pozíciách typu programátori CNC strojov.“ Ako tvrdia, už dnes chýbajú špecialisti na nové mobilné či dátové technológie, ako aj na IT bezpečnosť. Nie je predpoklad, že tento dopyt nedostatok sa podarí odstrániť, skôr naopak. 24. 8. 2013

34 /4557/

Pokiaľ ide o oblasť IT, jej perspektívu avizuje rýchly technický vývoj. V prípade zdravotníctva a ošetrovania je to zas demografická krivka. „Keďže populácia starne, do popredia sa dostávajú profesie ako osobná asistencia, wellness a zdravotná starostlivosť,“ hovorí headhunter Slávik. Ale je to šanca aj pre ďalšie odvetvia. „Raketovo sa dnes vyvíjajú odbory, ktoré súvisia s nanotechnológiami, genetikou, biochémiou. Táto kombinácia s technikou v súvislosti so starnúcou populáciou bude v budúcnosti žiadaná,“ hovorí riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová. Odborníci však nezatracujú ani klasické remeslá. „Ľudia sa v práci čoraz viac špecializujú, majú menej voľného času a preto, ak sa niečo pokazí, je rozumnejšie zaplatiť za opravu špecialistom. Okrem toho bude klesať šanca, žeby domáci majstri mali prístup k náhradným dielcom alebo pochopeniu aktuálnych technológií, tak ako to bolo v minulosti,“ tvrdí denník SME.

HLAS ĽUDU

R. B.

Z NAŠICH OSÁD PRVÝ RAZ V AŠANI − NAPOSLEDY (?)

Nezabúdajme, beztak sme zabudli… j štyri mesiace po nája (narodeného roku 1882) a Janka všteve Ašane, na ktorú Marčoka (narodeného − asi − roku som sa „chystal” vari viac 1886). než štyri desaťročia, fotoToľko o mŕtvych. A čo so živými? zábery vtedy urobené v miTiež raz budú (budeme) mŕtvi. Čo lej smutnej sriemskej dedina ako a dovtedy bude s tamojšími ke sa mi prihovárajú stále Slovákmi? Ktorí z dediny, skúpej rovnako milými hlasmi ľudí na pracovné príležitosti, na riadne a rovnako teplými farbami „spojenie so svetom”, či na primejej „kútika” známeho ako rané kultúrne obsahy, odchádzaSlovački šor. Mali pravdu ľujú… Slováci sa odsťahovali predia, ktorí ma nasmerovali do važne do Starej Pazovy, tí starší rodín Častvenovcov a Fahlavne na miesta, ktoré sme spobókovcov, Miroslav Benka menuli vyššie. zo Starej Pazovy a Željko oOo Čapeľa z Dobanoviec. Prvý Mali pravdu priatelia Benka a sa v Ašani pred 57 rokmi a Čapeľa: ašanianski Slováci sú ľudia štyrmi mesiacmi narodil (a srdeční, komunikatívni, povedia, odsťahoval sa už ako chlap- Evanjelická modlitebňa v Ašani. Prahne po ovečkách a pastierovi… čo si myslia, a pozerajú sa ľuďom do ček), druhý tam predneočí. Ak sa o niekom, od koho by 1957 existoval osobitný, domnie- možno (azda kedysi dávno, keď vame sa, že evanjelický cintorín. Je nie v súčasnosti) bolo možné očaznačne vzdialenejší od dediny než kávať duchovnú skyvu chleba, keď nový, v ktorom existuje vyhradené nie na každý deň, tak aspoň razmiesto pre zosnulých občanov slo- dvakrát-tri razy v roku, vyjadria venskej národnosti. Starý cintorín je ukrytý v hustom „lese” kroviny a buriny; náhrobné kamene sú opantané trávami a machom, z podaktorých už majster čas riadne odvial a spláchol mená tých, ktorí pod nimi odpočívajú. Predsa zo strohých Krásny smútok údajov na niekto- Všetko to ukryje žihľava a mach rých pomníkoch dávnom zbieral podpisy Slovákov približne 260 slovenských a asi 100 vyplýva, že jednotlivých nebožtíkov ostrejšie, neznamená, že mu kopú pred voľbami do druhej zostavy nemeckých evanjelikov. V spome- sem pochovali aj neskoršie, kon- jamu, a že nemajú pravdu. Napodiv, Národnostnej rady slovenskej ná- nutej publikácii sa uvádza, že po rok krétne roku 1961 Martina Dolina- títo ľudia nie sú zatrpknutí. Jediným rodnostnej menšiny. slovom sa neponosujú, že tam, hľa, oOo dakto mal dať a nedal… Toľko sme sa napočúvali a veru i V texte, ktorý možno nájsť na namleli o tom, ako čeliť neúprosnej webovej stránke Ústavu pre kultúasimilácii… Na príklade Ašane je ru vojvodinských Slovákov, sa uváviac než jasne jasné, ako jej čeliť nedza, že prvý Slovák Pavel Podlavický treba. Slováci v Ašani zdieľajú odzo Starej Pazovy zakotvil v Ašani veký osud ľudí žijúcich „ďaleko od očí roku 1892. Po ňom prišli aj báčski − ďaleko od srdca”. A keby dakto poSlováci, a to z Petrovca, Kulpína, vedal alebo trebárs napísal: nezaHložian a Selenče. Ešte pred 70 búdať na Ašaňu, nezostáva iné než rokmi sa tam vraj viedli aj osobitné pridať malý pichľavý appendix: bez− slovenské − matriky. Medzi prvou tak sme na ňu dávno zabudli… a druhou svetovou vojnou, uváA uvážme sami: máme na to byť dza sa tamtiež, sa deti v ašanianskej hrdí, alebo sa nám prichodí červeškole vyučovali nielen po srbsky, ale nať… aj po slovensky a nemecky. Nie div: Juraj Bartoš začiatkom 20. storočia v Ašani žilo Najmladšia generácia: medzi starým a novým

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD pestujú zeleninu, najviac krádeží je v mesiacoch, keď dozrievajú jednotlivé druhy tu pestovaných rastlín. Idvor je desaťročia známym stredižovať za trestný čin,“ dodal skom pestovateľov melónov Ďuriš. a dýň, tam upriamujeme väčZamestnanci, ktorí v poľšiu pozornosť v letných menom hospodárstve vykonásiacoch,“ ozrejmil Ďuriš. vajú ochrannú službu v choKeby bolo viac peňazí, radi tároch tejto juhobanátskej by na dočasnú dobu počas obce, odnedávna majú väčšie žatvy a jesenných prác privíoprávnenia. Ich úlohou je tali posilu, aby „aspoň dvaja dozerať i na prípadné pestoľudia strážili každý jeden chovanie rastlín, z ktorých sa vytár, keďže jeden hájnik kryje rábajú omamné látky, a ne- Pavel Ďuriš z firmy G4S, koordinátor hájnikov oblasť i do 4 500 ha“. bude sa tolerovať ani neniProblémy z minulosti v čenie, či už chemické alebo mecha- tomu podobne,“ prízvukuje koordi- súvislosti s kočovným pasením donické alergénnej rastliny ambrózie. nátor hájnickej služby. bytka v poslednom roku riešili, ako Sídlo hájnickej služby Obce Kova- aj pálčivý problém nezodpovedné„Každý, kto dostane trest za rôzne trestné činy, bude musieť hlboko čica je z kancelárie číslo 5 premiest- ho správania sa roľníkov, ktorí balesiahnuť do vrecka. Veľa dinárov to nené do miestnosti číslo 2 v budove nia z prípravkov na ničenie buriny môže stáť. Môže sa však okrem za- Miestneho spoločenstva Kovačica. jednoducho nechávali v poli. Dnes platenia peňažnej pokuty zároveň Strážna poľná služba v súčasnosti má ich väčšinou zanesú späť do predajdostať do niekoľkoročného chládku, k dispozícii jedno auto (Lada Niva), ní. ak ide o väčšie tresty. Hájnici majú sedem motoriek (skútrov), a každý „Naším cieľom je, aby si roľníci a maprávo zadržať páchateľov do prí- hájnik má k tomu mobilný telefón, jitelia pôdy prípadné spory riešili na chodu polície, keď ich napríklad na- ručnú lampu, ďalekohľad, ale aj píš- tvári miesta, dohodou. Chceme sa rozčapajú, že mimo určených miest vy- ťalky, ktoré sa v posledných týždňoch právať s ľuďmi a upozorňovať ich na hadzujú zvieracie mŕtvoly a odpad. osvedčili ako nevyhnutná novinka. nové, prísnejšie zákony. Za najväčší Rovnako tak potrestajú aj ľudí, kto- Onedlho dostanú aj fotoaparáty, úspech budeme považovať to, ak rí sa pokúsia ničiť objekty vybudo- zbraň nemajú. počas sezóny budeme nútení písať „Tak ako sa odlišujú mestečká na čím menší počet zápisníc,“ podčiarkol vané v chotároch, ktoré slúžia na ochranu životného prostredia, potom našom území, odlišujú sa aj naše háj- záverom Pavel Ďuriš. tých, čo pustošia hôrky, paberkujú a nické starosti. V Debeljači najviac Ján Špringeľ

NOVINKY Z HÁJNICKEJ SLUŽBY OBCE KOVAČICA

Prísnejšie tresty d 9. apríla tohto roku lúky, polia, pasienky, vinice a záhrady v „O Kovačickej obci stráži svetoznáma strážna služba G4S. Medzi 620 000 zamestnancov tejto služby pôsobiacich po celom svete patrí aj 4 500 zamestnaných v Srbsku. Do ich pôsobnosti patrí takmer celý južný Banát. Hájnickú službu v Obci Kovačica kontrolujú spolu so mnou ôsmi pracovníci,“ zdôraznil na začiatku rozhovoru Pavel Ďuriš, vedúci obecnej hájnickej služby v Kovačici. Okteto kovačických hájnikov absolvovalo prednedávnom firemný dvojdňový teoreticko-praktický kurz v Belehrade a všetci vlastnia osvedčenia na vykonávanie týchto prác. Vartášov mala osada insity aj v posledných desaťročiach minulého storočia. Obec Kovačica obnovila činnosť hájnickej služby začiatkom roku 2011. „Novinkou je, že sa spresňujú termíny „priestupok“ a „trestný čin“, a tým sa aj sprísňujú tresty. Peňažná pokuta za priestupok sa síce zmenšila z maximálnych 15 800 dinárov na minimálnych päťtisíc, ale zároveň sa všetko nad tú sumu bude pova-

NA KUS REČI SO ZUZANOU VEREŠOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Zo 50 druhov kvetinovej krásy a vône edzi pekne a vkusne upravené dvory v Starej Pazove patrí aj dvor M manželov Zuzany a Dobroslava Verešovcov. Priedomie, terasu a dvor zdobia rozličné kvety a okrasné dreviny: narcisy, konvalinky, hyacinty, tulipány, irisy, turecké klinčeky, ruže, hortenzie, muškáty, margaréty, begónie, klematisy, gladioly, aksamietnice (malá ruža, garafia), potom sú tam ľalie, aloe, kaly, astry, juky, echinacey, orgovány,

Kvitnúca hortenzia

Zuzana Verešová na terase medzi pestrofarebnými muškátmi

S veľkou láskou pestuje aj izbové kvety, ako sú paprade a asparágusy 24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

citróny... A aby všetky vyzerali čím krajšie, Zuzana Verešová od jari do jesene ku každej rastline pristupuje s veľkou láskou. Teraz počas letných horúcich dní sa vo včasných

ranných hodinách venuje najmä pravidelnému zalievaniu a tým každej rastlinke zabezpečuje vhodné podmienky. Za takú starostlivosť sa jej odvďačujú pestrofarebnými kvetmi, sviežimi zelenými listami a pôvabnou vôňou. Najviac sa im vraj venúva ráno, od 5. do 7. hodiny, lebo kvetinky, ako vraví, sú jej terapiou na pekný a úspešný deň, keďže od rána do večera pracuje vo svojej súkromnej lekárni.

Aj krásne a zdravé izbové kvety (asparágus, aspidistra, kalatea, krotón, fikus, maranta, paprade, filodendron, amarylis, scindapsus, klívia, cordyline, spatifilum, kalanchoa, epifilus, šeflera) u Verešovcov sú výsledkom celoročnej práce. Zuzana vždy mala rada kvety, no predsa veľkú lásku k nim jej vštepila jej svokra Anna Verešová. Na zatvorenej terase na jej pamiatku i naďalej pestuje obrovské asparágusy. Medzi svoje obľúbené kvety pani Zuzana zaradila aj gladioly. Na desiatky ich má vysadené v záhrade za domom. Takmer metrovej výšky, predsa sú jemné a krásne. A. Lš.

Z NAŠICH OSÁD Z BUDÁRSKYCH DNÍ V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

V znamení jubilea V

Slankamenských Vinohradoch, cich viery privítala a malebnej dedinke na svahoch pozdravila predčiFruškej hory, sa každoročne koná tateľka Anna Dindedinská oslava známejšia ako gová a na bohoBudárske dni. Tohtoročná, v poradí službách vystúpil desiata oslava sa začala v nedeľu 11. augusta turnajom v malom Účastníci kultúrno-umeleckého programu futbale, kým ústredná oslava a príhovor Martina Zlocha prebiehala o týždeň neskoršie – v nedeľu 18. augusta. Hlavným Padina, Turistickej organizá- osviežiť sa na stánku s ovocím cieľom usporadúvania Budárcie Obce Inđija, RTV Inđija a dopestovaným na tomto území. skych dní je zachovanie mateRTV Stará Pazova a verej- Svoj stánok tam mala aj NVU Hlas rinského jazyka medzi obyvaných podnikov Obce Inđija. ľudu a návštevníci si mohli kúpiť teľmi a pestovanie slovenskej Hlavnými organizátormi po- nielen knižné vydania z tejto ustareči. Budári sú inak ľudia, ktorí sa novizne, ale i noviny. venujú vinohradníctvu, žijú poNa otvorenom javisku čas leta v malej chatke vo vinoprebiehal bohatý kultúrhrade, chránia úrodu hrozna no-umelecký program a pred vtáctvom, rôznymi cho- Výstavu tkaných a vyšívaako prví vystúpili členovia robami a „nepozvanými hosťa- ných uterákov si pozreli aj domáceho slovenského tri Pazovčanky: (zľava) Anna mi“. spolku. Obecenstvu sa V popoludňajších hodinách v Litavská, Anna Malková a predstavili slovenskými Mariena Folťanová nedeľu 18. augusta v tamojľudovými piesňami a tanšom evanjeliccami. V otváracom cerekom kostole sa moniáli sa prihovorili Markonali slávnosttin Zloch a Ján Majorský. né služby Božie, Obaja podporili usporaktoré mali na stadúvanie takejto oslavy v Pán farár a pani farárka s predčitateľkou rosti velebný pán tejto malej sriemskej depočas slávnostných služieb Božích Igor Feldy, farár dinke, ktorá sa stala i znástaropazovský, a dujatia boli tamojší spolok Vino- mou turistickou destináciou. Vo velebná pani Svehrady a MS. vyše trojhodinovom kultúrnotlana VojnićováV nedeľu – v deň ústredných umeleckom programe sa zúčastFeldyová, farárka osláv sa konali aj tri súťaže: o naj- nili aj hostia – tanečníci, speváci a solianska. V mene lepšiu rybaciu polievku, najlepšie hudobníci z KIS Kysáč, SUS Krajan miestneho filiálvíno a najkrajšiu budársku palicu – Vojvodina, KUS Soko Inđija, Kulneho cirkevného túrne centrum Aradáč, KUS Zvolen zboru hostí (z KyKulpín, KUS Sládkovič Boľovce, sáča, Padiny, Kulskupina Dúha. Predseda OV Budárskych dní 2013 Ján Macho pína, Nového (v drepe) s Jánom Majorským a verným V rámci programu vyhlásili i Sadu, Starej Pa- obecenstvom v populárnych Brehoch najúspešnejších v kategóriách najzovy...) a domápolievka, naj-víno a najkrajšie vystaropazovský Zmiešaný speváczdobená budárka. Najúspešnejší v HOSTIA NA BUDÁRSKYCH ky zbor Tília pod vedením Anny kategórii naj-rybacia polievka bol DŇOCH Đurđevićovej a spevácka dvojica Pavel Faraga zo Starej Pazovy. NajJán Filip a Alžbeta Jašová zo Stalepšie vína na tohtoročných BuNa programe medzi početrej Pazovy. Po službách si v miestdárskych dňoch mali vinári z NN nými hosťami boli Martin nosti za kostolom všetci záujemJanda a najkrajšiu budárku zhotovil Zloch, pokrajinský poslanec, covia mohli pozrieť tematickú výMišo Mrva z Brehov. NajúspešnejAleksandar Kovačević, predstavu tkaných a vyšívaných uteseda ZO Inđija, Ján Majorský, ším víťazné poháre udelil Ján Alerákov v organizácii tamojšieho Najúspešnejší v kategórii naj-ry- xa, predseda Rady MS Sl. Vinohrapodpredseda NRSNM, Michal bacia polievka bol Pavel Faraga Spolku žien Anna. Baláž, podpredseda MSS, Dady. Víťazi dostali aj darček z Hlasu niela Ďurašová z Asociácie Dedinská oslava v populárnych budárku. O najlepšiu rybaciu po- ľudu – knihu Hlasľudovská kupre edukáciu a regionálny Brehoch sa i tohto roku uskutoč- lievku súťažilo tentoraz osem ku- chárka – Z kysáčskeho receptára. rozvoj (AERD) Padina, a zanila za podpory Úradu pre Slová- chárskych tímov a polievku varili Vo večerných hodinách organimestnanci NVU Hlas ľudu kov žijúcich v zahraničí, AP Voj- za budovou na Podrume. Na ihris- zátori usporiadali tanec pre buNový Sad v čele s riaditeľom vodiny, NRSNM, Obce Inđija, SKUS ku početní návštevníci mali mož- dárov a nechýbal ani budársky Samuelom Žiakom. Vinohrady, MS Slankamenské Vi- nosť pozrieť si viaceré etno výsta- ohňostroj. nohrady, NVU Hlas ľudu, AERD – vy, hlavne z okolitých osád, a A. Lešťanová

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Pavel Povolný-Juhás na ukážku zapraskal niekoľkokrát bičom, maliar Juraj Ľavroš zahral na fujare a jeden z najstarších insitných maliarov v Padine Michal rásne slnečné a niekedy až príliš teplé poPovolný zahral na svojej ručne časie prispelo k úspešnej realizácii poduvyrobenej drevenej píšťalke. O jatí počas druhého víkendu osláv Dňa Padiny. hudbu na tanec sa postaral huV sobotu 17. augusta v ZŠ maršala Tita bol dobník Vladimír Hudec. tradičný, v poradí 4. výtvarný tábor. OrganiV nedeľu, na druhom konci dezáciu mala na starosti Obecná organizácia indiny, na strelnici Poľovníckeho validov práce v čele s predsedom Martinom spolku Zajac prebiehala tradičná Ďurišom. Tohto roku na výtvarnom tábore v súťaž v triafaní do hlinených terPadine sa zúčastnilo 40 výtvarníkov z Banátu, čov, na ktorej sa zúčastnilo deBáčky a Sriemu. Pri otvorení podujatia hostí v Podujatie slávnostne otvoril zástupca vätnásť tímov. Okrem domácich Padine pozdravil zástupca predsedu obce predsedu obce Laszlo Vidač celkov z Kovačickej obce súťažiLaszlo Vidač, ktorý zároveň vyjadril potešenie li strelci poľovz počtu účastníkov a nadšene rozprával o tej- krásne umelecké diela. I níckych spolkov z to akcii. Podujatie svojou prítomnosťou poc- tentoraz podujatie podpoosady Sakule, z tili Stana Svilarevová, predsedníčka Zväzu rilo 14 známych padinských Orlovatu, Alibuinvalidov práce Vojvodiny so spolupracov- maliarov a mladá maliarka nára, Zreňanina, níkmi. Po uvítaní a raňajkách v telocvičnej sie- Saňa Stvorcová z Kovačice, Farkaždina, Jani ZŠ účastníci si pozreli výstavu obrazov z ktorí svoje obrazy, podobne buky, Báčskeho predchádzajúceho ročníka tohto podujatia, ako aj ostatní účastníci, nePetrovca, Konaktorá bola nainštalovaná na chodbe v škole. chali vo fonde Obecnej orku a Hajdušice. Po obchôdzke Šajbenovej studne a etno ganizácie invalidov práce. Najlepší strelci domu účastníci tábora dostali maliarske plát- Okrem domácich maliarov dostali poháre a na, štetce, farby, oleje a celé nádvorie školy a a výtvarných umelcov z okomedaily: Nenad park pred školou sa okamžite zmenili na pra- lia príjemný deň strávili aj Stevanović z Kocovný ateliér. Od 9. do 15. hodiny tam vznikali hostia a členovia tejto ornaku obsadil treganizácie z Betie miesto, Cveta lehradu, PanOstojin z Orlovačeva, Vršca, tu druhé miesto Bielej Crkvy, a Ján Častven z Plandišta, No- Najmladší sa tešili tomu, Báčskeho Peže sú rovnoprávnymi účastníkmi podujatia vého Bečeja, trovca si zaslúžil Zreňanina, Alibunára, Sečnja, Starej Pazovy titul najlepšieho strelca. V súťažení tímov v triaa Báčskej Palanky. Po pracov- faní do pohyblivých asfaltových terčov tretie ných povinnostiach účastníkov miesto obsadili strelci zo Samošu, druhé čakal chutný spoločný obed, pri miesto si vybojovali Hajdušičania a najlepšiu ktorom im, ako aj všetkým tým, mušku mal tím z Konaku. Po súťaži všetkých ktorí podporili podujatie, sláv- účastníkov podujatia očakával chutný ponostne udelili ďakovné listiny. ľovnícky obed, ktorý bol na novoupravenom Pri tej príležitosti bol usporia- priedomí domáceho Poľovníckeho spolku daný krátky príležitostný pro- Zajac. A. Chalupová Niekoľkým umelcom bol ateliérom park pri škole gram, v ktorom im insitný maliar

OSLAVY DŇA PADINY 2013

Druhý víkend K

K vydareniu tohto podujatia prispeli aj padinské kuchárky, ktoré prichystali chutný obed 24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

Na konci druhého víkendu osláv Dňa Padiny aj strelci prišli na svoje. Pekné počasie prispelo k ešte krajším výsledkom v súťaži.

Z NAŠICH OSÁD KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (13.)

Kováčova fyzika hudby z Báčskej Palanky znajte, aspoň raz v živote sa vám stalo, že ste o nejakom tichom človekovi boli presvedčení, že je menej zaujímavý, a možno aj trošku nudný. Nám sa to stalo. Neraz. No, v prípade palanského profesora fyziky, ktorý si už dávno s hudbou nažíva v zhode, nás omyl tak zmýlil, že to svet neslýchal. Až sme sa pri stretnutí s ním červenali – od hanby. Avšak Vladimír Kováč, fyzik z povolania, hudobník zo záľuby, uviedol všetko na správnu mieru. Ako rozhovor začal plynúť, aj červeň z našej tváre vyprchala. − Od malička som sa zaoberal hudbou, − začína svoju spoveď šesťdesiatdvaročný Palančan, − ale ako vyštudovaný fyzik učím na palanskom gymnáziu už 37 rokov. Ako to už býva, lásku k hudbe objavil ako dieťa. – Ešte skôr než som vedel o fyzike, ktorú som si obľúbil na gymnáziu, moja láska bola hudba, − vraví náš spolubesedník. Dokladá, že celý život hrával – najprv na harmonike a neskôr v základnej škole absolvoval aj šesť tried hudobnej školy, kde sa už venoval klavíru. − Po ukončení základnej školy som sa nevedel rozhodnúť, v ktorej strednej škole budem pokračovať. Otec mi povedal:„Vladko, ty nevieš rátať, ty pôjdeš do gymnázia.“ – takto si spomína Vladimír. A smeje sa! Ale čoby! Náš spolubesedník, o ktorom sme si mysleli, že sa málo smeje, sa usmieva. Tak krásne sa usmieva. Zo srdca. V tej chvíli si so zármutkom spomenie, že čoskoro po tom otec umrel. Bol vtedy gymnazista, ktorý navštevoval aj strednú hudobnú školu. Boli to ťažké časy. Aj preto, že ťažko kombinoval dve školy. Aj preto, že žil v novosadskom internáte, kde podmienky neboli bohvieaké, ale matka so svojím skromným zárobkom lepšie umožniť nemohla. Internátne dni mu zapríčinili zápal pľúc, ktorý ho uložil do postele na niekoľko mesiacov, čo opäť spôsobilo vymeškanie zo školy. Keď sa napokon vrátil do školy,

všetci profesori sa vrhli na neho, mal aj nedostatočnú známku z matematiky, dvojku z fyziky mu darovali – opäť sa smeje Vladimír Kováč. Aj v hudobnej škole nebolo všetko tak ako si predstavoval. Profesorka vraj povedala, že má malú ruku, že nemôže hrať oktávy. − Niečo sa vo mne vzbúrilo a jednoducho som povedal, že nechcem viacej hrať na klavíri, a rozhodol som sa pokračovať v stredoškolskom školení na palanskom gymnáziu.

cej výrazná, niekedy menej. Raz to bolo vo vážnom štýle, inokedy v rockovom alebo popovom v skupinách Fjord a Maksovci. Často aj v cirkevnom. Veď roky bol kantorom, síce v troch etapách, ako sám hovorí, ale vždy sa držal blízko kostola. − Prvá fáza môjho kantorovania, ktorá azda zanechala vo mne najväčšie duchovné stopy, bola začiatkom sedemdesiatych rokov, keď u nás bol farár Milec, − spomína pán Kováč. − On silne pôsobil na mňa ako osobnosť. Dlhé hodiny sme sa vedeli rozprávať, z čoho som čerpal mnohé životné smernice. Okrem toho, naučil ma hrať na organe. Ale po štyroch rokoch som sa toho vzdal, lebo cirkev potrebovala kantora, ktorý chodí na pohreby, a ja som to nemohol, nechcel... V súčasnosti nie je kantorom, ale už skoro 20 rokov nacvičuje ženský cirkevný spevokol. Okrem toho, Vlada Kováča hudobná verejnosť veru dobVladimír Kováč: – Doma hrávam iba re pozná ako skladateľa, vážnu hudbu. ktorého v sebe objavil v Rozhodnutie vrátiť sa do rodiska ne- osemdesiatych rokoch, keď sa opoznamenalo úpadok v rozvíjaní a zve- vážil prvýkrát zaslať svoju skladbu na ľaďovaní jeho hudobno-fyzického ta- festival Selenča – Petrovec. lentu, i keď hudbu dal bokom. Práve − Najprv som nevedel odkiaľ texty. v stredoškolskom školení v rodisku, V novinách našiel Tušiakovu báseň kde si zvolil matematický smer, sa roz- Snehová túžba. Text som zhudobnil a hodol pre štúdium fyziky. Za to všet- prihlásil som sa na súbeh. I keď vznikko vďačí jednotke z matematiky v No- li rôzne peripetie, predsa sa skladba vom Sade, keď pred opravnou skúš- dostala na festival. Ale keď som ju zakou chodil na súkromné hodiny, kde čul na javisku: Jooj, Bože, aká pesničsi s týmto predmetom potykal. ka, povedal som a stiahol som sa do − Mama chodievala na pľac, aby sedadla, aby ma nevideli. Nebol som nám privyrobila na život, keďže otec s úpravou spokojný... bol už nebohý. Bolo to ťažké obdobie... Vraj bol presvedčený, že nikdy viac Ale navždy zostanem povďačný mat- nebude zasielať skladby na festivaly, ke, že sa potrápila zaplatiť tie hodiny ale len čo sa„hanba“ minula, začal spomatematiky. Bez toho naozaj neviem, lupracovať s básnikom a textárom Miaký na mňa osud číhal. chalom Ďugom. Ako hovorí, hoci boli Vtedy si aj zaumienil, že jeho ži- v tom čase na Vy, Ďuga mu napísal votným povolaním bude fyzika. Ale text Tá túžba. Tá sa mu podarila. − Vtehudba bola vždy s ním. Niekedy via- dy som dostal prvú cenu. Váááu, to nie

je možné, pomyslel som si. Vlani bol debakel, a tohto roku zrazu prvá cena, − smeje sa náš spolubesedník s viditeľným zadosťučinením. Ako sa tak rozprávame s Vladimírom Kováčom, uvedomujeme si, aj hovoríme nahlas, že sme nikdy neboli tušili, čo a kto všetko sa skrýva za jeho menom. Nie je to iba profesor fyziky, skladateľ, bývalý kantor, vedúci cirkevného spevokolu, spolupracovník so speváckym zborom Musica viva, či bývalý predseda MOMS B. Palanka, ale je to aj staviteľ a kronikár vlastného života, ale aj života palanských Slovákov. − Ako gymnazista som začal byť akýmsi kronikárom, keď som sa rád a dlho rozprával s mojou babkou, narodenou roku 1885. Tá si pamätala toľko údajov, až-až. Dve základné veci, pokiaľ ide o príchod Slovákov do Palanky, mi povedala práve ona. Po prvé, že sme prišli plťami Dunajom, a po druhé, že sme prišli z Myjavy alebo z jej bližšieho okolia... Niežeby Vladimír bol len ústnym kronikárom, ale on si všetky tie rozhovory zapisoval. Je z toho hrubá kniha. Podobná tomu denníku vlastného života, kde si zapisuje každú udalosť. Vraj, ak si človek nezapíše, akoby sa nestalo, lebo vietor všetko odnesie. Mená, priezviská, dátumy a miesta narodenia Kováčových predkov určite neodveje nič. Tie sú do detailov zapísané v šesťmetrovom rodokmeni, ktorý si náš spolubesedník sám vypracoval. Sám vybudoval aj dom, aj kovovú ohradu sám urobil. – Ako, prečo? – pýtali sme sa, žartujúc, že zhotovením kovovej brány nezaprel v sebe priezvisko. − To nám je v génoch, moji starí rodičia boli murári, − vraví. Výstavbu domu ukončil, a po tom, ako mu pred siedmimi rokmi umrela manžela, prestal tvoriť skladby. Ale ešte stále v ňom bije srdce fyzika a hudobníka, srdce, ktoré svojou prácou a umením stavia mosty medzi ľuďmi... V. Dorčová-Valtnerová

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD lupráci s mestom Guča, v rámci ktorej sa v budúcnosti bude pracovať aj na konkrétadina je najslovenskejšia ci aktuálnych ustanovení čin- niť na moderne vynejších pládedina vo Vojvodine. Od nosť MS má skôr poradenskú bavené prostredie, noch. Okrem Kovačice je vzdialená 8 km. Leží funkciu, snažíme sa byť maxi- aké si vyžaduje sútoho, v júli t. r. na hranici dvoch zemepisných málne zapojení do riešenia pro- časná doba a takým predstavitelia celkov: sprašovej plošiny a spra- blémov, ktoré trápia našich ob- spôsobom zvýšiť MS pobudli na šovej terasy. Poloha na úpätí čanov. kvalitu a podmienSlovensku, v plošiny a piesočiny motivovala Aký je stav infraštruktúry v ky pre život našich Rajeckých Tevznik názvu dediny (úpätie – pa- osade? občanov. pliciach, kde dina). V máji minulého roku do − Najväčšia časť dediny je Na akej úrovni je funkcie nastúpilo miestne ve- vybavená slušnou vodovodnou spolková činnosť Predseda Rady Miestneho podpísali ďalšiu zmluvu o denie, ktoré tvoria pätnásti čle- a elektrickou sieťou, ktorú plá- v dedine? spoločenstva Padina spolupráci. Ide novia Rady Miestneho spolo- nujeme zrekonštruovať. Cesty v – Na dobrej je Ladislav Petrovič tu o výmenu čenstva v čele s predsedom La- niektorých častiach dediny tre- úrovni. Spokojní dislavom Petrovičom. Aktuál- ba dokončiť, vyasfaltovať a sme. Aj napriek tomu, že ne- rôznych kultúrnych a iných obneho richtára sme oslovili, aby miestami doplniť chýbajúcim máme samozdanenie, snažíme sahov, tiež spoluprácu na sponám povedal, do čoho sa v po- dopravným značením. S kanál- sa akými-takými prostriedka- ločných projektoch. Pred tromi mi pomôcť a pod- rokmi sme nadviazali aj spoluporiť činnosť všet- prácu s obcou Močenok na Slokých tých, ktorí vensku. V druhý augustový víakýmkoľvek spô- kend t. r. boli našimi hosťami na sobom prispieva- oslavách Dňa Padiny, na letjú k rozvoju dedi- nom javisku predviedli krásny ny. Okrem pravi- kultúrno-umelecký program. V delných prác na septembri im plánujeme nák o m u n á l n e j vštevu vrátiť. Pred nami je ešte údržbe ďalšou realizácia ďalších podujatí, ktoprioritou je pod- ré sa usporiadajú v rámci osláv pora našich po- Dňa Padiny, teraz v sobotu 24. četných združení augusta sa usporiada prvý probčanov (Spolok voligový futbalový zápas, v sepžien Padina, Klub tembri sme si naplánovali preštudujúcej mlá- zentáciu knihy Jána Povolného, deže Padina, MO otvorenie výstavy Spolku žien, invalidov práce, Babinkove stretnutia, otvoreMO penzistov, Ha- nie výstavy a koncert Viliama Fisičský spolok Pa- guša-Bystrého a iné. Čo plánujete ešte podnikdina, Poľovnícky spolok Zajac, núť v nastávajúcom období, Miestny odbor aby dedina dosiahla ešte lepPracovníci MS a VKP Padina v spoločnej jarnej akcii plátania ciest v dedine Matice slovenskej, šiu kvalitu žitia? – Plánov je ešte hodne, niekslednom období najviac inves- mi pre odvádzanie atmosferic- Športový spolok Dolina, Tanečtovalo? kých vôd máme väčšie problé- né štúdio Balerína, SEAVC a toré sa nám určite podarí reali− Na budove Miestneho spo- my. Miestami sú zapchaté, tre- iné). Spolupracujeme s Domom zovať. Jeden z dôležitejších pláločenstva Padina v uplynulom ba ich prekopať. Každoročne kultúry Michala Babinku, obec- nov nám je zabezpečiť ubytoobdobí bola vymenená nová sa trápime s depóniou staveb- nou knižnicou a MO invalidov vacie kapacity pre našich hostí strecha, olíčené miestnosti a ného odpadu, ktorú sme na- práce v tom zmysle, že organi- a miestnosti pre mládež, ktoré vonkajšie steny dostali novú plánovali tohto roku rekultivo- zujeme pre turistov obchôdzky budú vybudované v rámci veľtvár, peknú fasádu. Miestne vať. Očakávame finančnú pod- kultúrnych pamiatok a návšte- kej rekonštrukcie DK. Najväčším spoločenstvo nemá samozda- poru z pokrajiny aj pri výstavbe vu zaujímavých turistických ob- problémom sú však prostriednenie a keďže sa v uplynulom ohrady na detských ihriskách, sahov. Sme radi, že sa ľudia za- ky, ktorých je málo. Spokojní období zmenili zákonné pred- ktorých je v súčasnosti šesť. pájajú do ich činností a my s sme s našimi výsledkami, ale pisy, v určitej miere sa zmenši- Plánujeme aj rekonštrukciu nimi máme partnerský vzťah, vždy to môže byť ešte lepšie. Spoločnými silami, za podpory li aj kompetencie MS. Zložitej- chodníka pred športovým stre- pomáhame si navzájom. ší je spôsob zavedenia samoz- diskom Dolina a úpravu parku Ktoré sú najaktuálnejšie a spolupráce s obcou mienime naďalej zápasiť s problémami, – danenia, MS je nasmerované v strede dediny. V spolupráci s udalosti v dedine? na financovanie z rozpočtu Architektonickou fakultou v Be– Úspešne je realizované po- povedal na záver Ladislav Peobce, taktiež z prostriedkov po- lehrade mienime vypracovať dujatie Guča v Padine a Padina trovič, predseda Rady MS Padikrajiny, ako i na účasť na súbe- ideové riešenia na úpravu celej v Guči, totiž, tohto roku MS Pa- na. A. Chalupová hoch a grantoch. Aj keď v rám- Padiny. Chceme osadu pozme- dina podpísalo zmluvu o spo-

S PREDSEDOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA PADINA

Vytrvalá práca premôže všetko

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Selenča V ambulancii v Selenči 13. augusta prebiehala bezplatná akcia merania hladiny cukru v krvi. Akciu pravidelne v mestách obce organizuje Obecné združenie pre boj proti cukrovke v čele s predsedníčkou Spomenkou Nosálovou. Tentoraz sa na prehliadke zúčastnilo viac ako sto občanov a niektorým aj zistili zvýšenú hladinu cukru v krvi. Všeobecná kríza sa inak odzrkadľuje aj v činnosti tohto združenia, ktoré sa rôznymi spôsobmi snaží zabezpečiť prostriedky na ďalšie bezplatné akcie pre všetkých občanov obce. Cieľom akcií je pôsobiť prevenčne a odhaliť ochorenie v začiatočnom štádiu, keď je aj liečenie jednoduchšie. J. Berédi-Ďuky

DOBANOVCE

Aktívna účasť šafárikovcov V Dobanovciach sa každoročne organizuje dedinská oslava Premenenie, ktorá trvá niekoľko dní. Tohtoročná oslava sa začala v sobotu 17. augusta a ústredný program bol v pondelok 19. augusta. Oslava mala bohatý kultúrno-umelec-

Silbaš V Silbaši v utorok 13. augusta prebiehala tretia tohtoročná akcia dobrovoľného darcovstva krvi. Akciu usporiadali v miestnostiach Domu zdravia a trvala od 8. do 10. hodiny. Na výzvu Miestnej organizácie Červeného kríža a Ústavu pre transfúziu krvi z Nového Sadu sa hlásilo 32 osôb, od toho 5 z Paragov. Krv tentoraz darovalo 26 darcov, medzi nimi aj jeden po prvýkrát, a 6 odmietli zo zdravotných dôvodov. R. Kopčok Združenie Nemcov Donauschwaben z Báčskej Palanky aj v tomto roku poslednú augustovú nedeľu (25. 8.) zorganizuje už tradičné podujatie Strudel fest. Predstavia sa početné združenia a spolky z Báčskej Palanky a iných osád svojimi gastronomickými – závinovými špecialitami. Podujatie sa uskutoční v Ul. kráľa Petra, v strede B. Palanky. J. Ferková

Stará Pazova Mimoriadnu akciu dobrovoľného darcovstva krvi v Starej Pazove usporiadali vo štvrtok 25. júla pred budovou Zhromaždenia obce. Akciu v rámci letnej kampane mala na starosti tamojšia OO Červeného kríža v spolupráci s Inštitútom pre transfúziu krvi Srbska v Belehrade. V akcii sa zúčastnilo okolo 50 dobrovoľných darcov. Od začiatku roka OO ČK usporiadala okolo 15 akcií dobrovoľného darcovstva krvi v meste za účasti okolo 600 osôb. Nasledujúcu akciu naplánovali na 29. august, tiež pred budovou ZO Stará Pazova. A. Lš.

Dobanovce V nedeľu 28. júla na návštevu do Slovenského národného domu v Dobanovciach zavítala Vesna Šalovićová, predsedníčka Mestskej obce Surčín so spolupracovníkmi. Aktivistom spolku predsedníčka v mene obce darovala klímy, ktoré sú počas letných horúčav veľmi potrebné na konanie bežných aktivít v SND. V mene dobanovských Slovákov sa za darček poďakovali Stevo Vitíz, predseda MOMS, Ružena Kohútová, členka Aktívu žien, a Željko Čapeľa, predseda SKOS Šafárik Dobanovce. a. lš.

ňajších hodinách) počas všetkých troch oslavných dní. Podľa slov Željka Čapeľu, predsedu spolku Šafárik, v nedeľu 18. augusta sa neúnavní členovia spolku do týchto osláv zapojili s dvomi vydarenými podujatiami a členky Aktívu žien pri SKOS Šafárik v strede osady pripravili etno stánok s domácou kuchyňou a výstavou ručných prác. Na otvorenom javisku na nádvorí ZŠ Stevana Sremca v slávnostnom kultúrno-umeleckom programe vystúpila spevácka skupina. Bol to vlastne celovečerný kon-

Z výstavy detských prác výtvarno-kreatívnej dielne a starých fotografií. Vedúca a organizátorka dielne Vesna Dimitrijevićová (v strede) hrdá na doterajšie krásne výsledky.

ký (folklórny festival, divadelné predstavenia, vystúpenie baletných skupín…) a športový program (chytanie rýb, futbalové zápasy, stolnotenisový turnaj, triafanie do hlinených terčov…). V pravoslávnom kostole sa pri tejto príležitosti konali slávnostné bohoslužby. Do programu tohtoročnej dedinskej oslavy, po niekoľkoročnej prestávke, sa aktívne zapojili členovia tamojšieho SKOS Šafárik. V prvý deň osláv – v sobotu 17. augusta v dobanovskom Slovenskom národnom dome Vesna Šalovićová, predsedníčka Mestskej obce Surčín, slávnostne otvorila výstavu detských prác výtvarno-kreatívnej dielne a starých fotograﬁí. Táto zaujímavá výstava bola otvorená (v popolud-

Boľovskí herci oduševnili početné obecenstvo v Dobanovciach

cert dvoch dobanovských spolkov – KUS Budućnost 1984 a SKOS Šafárik. V pondelok 19. augusta po oslave domáceho patróna a niekoľkých športových programoch vo večerných hodinách na javisku vystúpili boľovskí divadelníci. Herecká odbočka Bag Teatar pôsobiaca pri KUS Sládkovič predviedla divadelné predstavenie Ne igraj se na Engleza. A. Lešťanová

Bum-bum-bum! znamuje sa občanom, že pougári môžu slobodne bubnovať do milej vôle, bez uplatnenia sebacenzúry, najmä keď chvália niekoho, kto je zrovna pri hrnci. V opačnom prípade… mhm… oné… Aby prípadná konzumácia pougárskej maškrty nenarobila neplechy vysokováženým a chráneným žalúdkom, je nevyhnutné rázne použiť nožničky na pristrihnutie krídel novinárskej kačičke. No a tak teda teraz a hneď hajde rýchlo k veci. Údajne istá firma – pod rúškom nápadu, že postaví solárny park – ošklbala štát o 160 miliónov eur. Páľavy pália, nie je zdravé vzrušovať sa; teda len pokojne, vážení. Po prvé: tá firma štát oklamala iba údajne; akže sa ale ukáže, že ho ošmekla naskutku, tak je dobre, že ide o 160 miliónov euríkov a nie napríklad o 610 miliónov; či nie? Kdesi ktosi vraj robil anketu, v ktorej ankete do-

UGÁR

minantnou otázkou bola otázka: Ako často odchádzate na veľké nákupy? Neviem, ako vy, osobne by som odpovedal protiotázkou: Čo sú veľké nákupy? Isté turecké spoločnosti, vraj, chcú kúpiť Telekom. No a čo? Nás si už beztak kúpil, vravia výskumy o sledovanosti zahraničných seriálov, sám Sulejman Veľký. Mnohí našinci sa bezdôvodne čertia nad skutočnosťou, že tunajšie vlaky jazdia priemernou rýchlosťou 42 kilometrov za hodinu. Výborne! Niet veru nad zdravotnú prechádzku pešky; čiže, keď tak raz za života budeme cestovať domácim vlakom na dlhšej relácii, ešte ako nám prospeje prechádzka povedľa uháňajúceho vláčika. Bum-bum… jbš 24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD LETNÝ TÁBOR EVANJELICKEJ MLÁDEŽE V PETROVCI

Darovaný milosťou Božou U

− Deťom sa pozdávali prednášky usporiadané v rámci kempu, lebo boli prispôsobené ich veku, teda uvedená téma a ako majú svietiť svetlom a šíriť náplň odpustenia a Božej lásky a milosti medzi svojimi spolužiakmi, vrstovníkmi a kamarátmi. Okrem prednášok a voľných tém, ktoré spracovali, sa im, samozrejme, veľmi pozdávali pobyt v akvaparku a ďalšie obsahy tábora, − vyzdvihol koordinátor ev. mládeže M. Bajza. V práci mládežníckeho ev. tábora 2013 účinkovali biskup SEAVC Samuel Vrbovský, vedúci ev. mládeže a farár kovačický Martin Bajza, petrovský kantor Janko Siroma, Kristián Omasta, mládežník z Jánošíka, Mária Sklenárová, katechétka z Kovačice, a Anna Kišová, učiteľka náboženstva, tiež z Kovačice. Pobyt v Petrovci bol aj tentoraz pre všetkých účastníkov tábora zaujímavý a poučný a pri rozlúčke kamarátov vypadla aj nejedna slza. K. Gažová Foto: M. Pucovský

plynulý týždeň od pondelka 12. do piatka 16. augusta v Petrovci prebiehal tradičný letný kemp evanjelickej mládeže. O tom, ako sa im v Petrovci pracovalo a aká bola náplň tohtoročného sústredenia v internáte Gymnázia Jána Kollára, sme hovorili s vedúcim koordinátorom pre mládež SEAVC Mgr. Martinom Bajzom, farárom kovačickým. − Tohtoročný tábor mal Účastníci letného tábora ev. mládeže 2013 v Petrovci názov Vyslanie učeníkov. Hlavný dôraz bol na misijnej práci mládeže a ného tábora od Boha darovaný milosťou Bodetí vo svojom prostredí. Zároveň sme si pri- žou. Pán farár M. Bajza vysvetlil, že záujem detí pomenuli 1150 rokov od príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Súhrnne sme toh- o letný tábor jestvuje neustále. Menší počet to roku v letnom tábore mali 45 detí. Zo Srie- detí, v porovnaní s tým, keď býval vo Feketimu bolo iba jedno dievča z Lugu. Prevažne boli ći, je podľa jeho slov vlastne následkom fizastúpené Banát a Báčka, teda deti z tunaj- nančnej situácie v štáte a potom aj v rodinách. šieho prostredia z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Hložian. Týždeň nám rýchlo ubehol, lebo STAROPAZOVSsme každý deň mali vyplnený aktivitami. PraKÍ CIRKEVNÍCI v covali sme v skupinách, teda boli to prednástredu 14. augusta šky domáceho farára, vedúceho mládeže a kausporiadali pratechétok. Taktiež sme navštívili katolícky covnú akciu. Zo 15 chrám Boží v Petrovci a boli sme pri Večeri Páčlenov cirkevného novej a na ranných modlitbách v evanjelickom zboru v Starej Pakostole v Petrovci. Pozreli sme si aj zopár názove (na fotografii) boženských filmov. Taktiež zaujímavosťou v ozaj príjemnom pre deti bola návšteva akvaparku. Organizoletnom dni, po trovali sme si prechádzky po Petrovci, boli sme pických horúčana cintoríne, kde sme obišli hrobky významvách, sa venovali ných osobností pôsobiacich v Petrovci, ako boli hlavne líčeniu stien, Čajak, Stehlo a pod. Pozreli sme si i kultúrnomúrika, brány... na starej hurbanovskej fare. V akcii sa zúčastnil i velebný pán Igor Feldy, fahistorické pamiatky v Petrovci a navštívili rár staropazovský. sme Knižnicu Štefana Homolu. Skutočne sme a. lš. mali požehnaný a pre nás krátky týždeň let-

PETROVSKÝ CIRKEVNÝ ZBOR NAVŠTÍVIL KOVAČICU. V nedeľu 18. augusta do Kovačice zavítali cirkevníci z Báčskeho Petrovca, ktorí sa spolu s hostiteľmi zúčastnili na predpoludňajších nedeľných bohoslužbách v tamojšom kostole. Cirkevníkov oboch cirkevných zborov pozdravil velebný pán Martin Bajza, farár cirkevného zboru Kovačica II, a neskoršie sa príležitostnou kázňou prihovoril petrovský pán farár Vladislav Ivičiak. Pri tejto príležitosti na službách Božích za sprievodu kantora Janka Siromu vystúpili petrovské cirkevné spevokoly (na snímke). Skôr než sa hostia s hostiteľmi pobavili pri spoločnom obede v reštaurácii U susedov, Kovačičania so svojimi hosťami navštívili súkromný ateliér Evy Husárikovej a Zuzany Holúbekovej, tiež Galériu insitného umenia a Galériu Babka. Bola to zároveň príležitosť, aby sa hostia zoznámili s osadou a životom tunajších Slovákov. Na záver si spolu pri obede zaspievali niekoľko nábožných piesní a potom sa rozlúčili so sľubom, že sa o krátky čas znovu stretnú. A. Chalupová Foto: Mária Mihajlová

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Dovolenky vrcholia S

počitujeme posledné augustové dni, je zvrchovaný čas odísť na dovolenku, respektíve ju dokončiť, keďže sa čochvíľa začne nový školský rok.

Na stranách našej témy sme písali hlavne o tom, ako letné dovolenky trávili naši čitatelia, aké mali ponuky v našich prostrediach, ale aj v zahraničí. Keďže si z oddychu prinášame fotografie, ktoré nás

Návšteva v katolíckom kostole v Tajove na ženy zapôsobila

NA MARGO ZÁJAZDU NA SLOVENSKO

Spoznali časť krás krajiny svojich predkov N

celý rok upomínajú na chvíle z dovolenkovania, aj na stranách venovaných téme je najviac krásnych fotiek. Chceme veriť, že vás niektoré inšpirujú ako stráviť dovolenku, či už tú, ktorú ste si ponechali na koniec leta, alebo tú, na ktorú pôjdete o rok. E. Š.

V krásnej slovenskej prírode, vedľa Pamätného domu spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského v Tajove na privítanie žien zo Srbska zatancovali ratolesti z tajovskej materskej škôlky

a sklonku júna 47 žien z 15 spolkov zapojených do Asociácie slovenských spolkov žien pobudlo na trojdňovom poznávacom zájazde na Slovensku. V rámci zaujímavého a poučného zahraničného zájazdu navštívili Banskú Bystricu, Tajov, Banskú Štiavnicu, kúpele Sliač a pobyt v krajine svojich predkov skončili na Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe. Počas zájazdu absol-

Krásna príroda na oddychovke v kúpeľoch Sliač lákala na spoločné odfotenie na pamiatku

Krásna Banská Bystrica a jej stred mesta s pôsobivými budovami a fontánou učarili ženám

vovali dielne a obzreli si celý rad kultúrno-historických pamiatok. Vďaka dobrej organizácii a bohatej náplni dní strávených na Slovensku ženám zostali krásne spomienky na tento zájazd a, samozrejme, aj fotografie, ktoré ich budú upomínať na túto nezabudnuteľnú cestu. Časť z bohatého fotoarchívu nášho týždenníka ponúkame čitateľom. K. Gažová

BoN VoyaGe. Leto je, cestuje sa, oddychuje… Každý využíva prázdniny ako vie a môže. Dvaja mladí sympatickí Francúzi, ona a on, si pobalili najpotrebnejšie veci do plecniakov a vydali sa na cestu. Z okolia Lyonu, cez Španielsko, Taliansko, Slovinsko prišli až do Starej Pazovy a namierili ďalej do Nového Sadu… Keď im bolo treba doplniť fľašu s vodou, zastavili sa na chvíľku, iba toľko, že sa našlo času na jednu fotku spolu s tunajším hostiteľom (stojí prvý zľava). Bolo by zaujímavé pohovoriť si o dojmoch a zážitkoch z ich cesty, ale obojstranne prekvapení nečakaným stretnutím ani mená si nepovedali. Škoda. Poprajme im šťastnú cestu. V. J. 24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA CARVINGOVÉ LETO V KOVAČICI

Vydarené, majstrovské a krásne diela rvá medzinárodná súťaž v Srbsku vo vyrezávaní vodových a sladkých melónov bola začiatkom horúceho augusta v Idvore a v Kovačici. Členovia odbornej poroty Tanis Imširović, Jovica Ðurđević a Saša Mišić ju vyhlásili za viac než vydarenú. Svetaskúsení a cenami ovenčení kuchári z poroty sa pochvalne zmienili zvlášť o úrovni, ktorú ponúka PRS Relax, ale i o podmienkach súťaženia, ktoré v jednej zo zasadačiek podnikateľského strediska malo jedenásť majstrov z troch štátov (Bosna a Hercegovina, Macedónsko a Srbsko). Hoci má vyrezávanie ovocia a zeleniny vo vyspelejších krajinách Európy už niekoľko rokov ozvenu v hotelierstve a pohostinstve, v bývalých krajinách Juhoslávie je táto netradičná umelecká a gastronomická disciplína iba v plienkach. Napríklad na

Na meloniáde v rodnom mestečku Mihajla Pupina šampión Szilágyi vytvoril na melóne podobizeň známeho vedca

burzách gastronómie v mnohých metropolách strednej Európy sa podobné turnaje už roky tešia značnému počtu divákov a súťažiacich, tak starších, ako i stredoškolákov, ktorým sa pro-

Víťaz Mihály Szilágyi z Debeljače a vychýrení kuchári Ðurđević, Imširović a Mišić (zľava) – členovia odbornej poroty neskrývali pocity radosti po úspešne absolvovanom šampionáte

Na druhej priečke stál Kysáčan Pavel Chrťan

motní organizátori a vedúci z Relaxu, Jaroslav Praskač, Snežana Magduová, Branislav Milićev a Dalibor Zebić, u ktorých sa táto idea zrodila na Veľtrhu cestovného ruchu v Belehrade. Navyše aj usporiadatelia Podľa ukážkových diel carvingistov, ktoré piatej melovystavili v Relaxe, je jasné, že sa švédsky stôl niády v Idvore dá umelecky ozdobiť pomocou zeleniny a ovocia prízvukovali, že fesiou čoskoro stane práca v tu- im ukážkové vyrezávanie melóristických a pohostinských cen- nov deň pred majstrovstvami trách. spestrilo tohtoročné podujatie, Spokojní s úvodným šampio- ktoré pravidelne organizujú kažnátom v carvingu a s návštevou dého 2. augusta. a záujmom občanov hostiteľskej obce a turistov boli aj saText a snímky: Ján Špringeľ

– HORŠIE BOLO, NECHVÁLILI, – komentoval Pavel Baláž vysoké teploty koncom júla a začiatkom augusta. Kovačický kultúrny dejateľ tvrdí, že určite vyššie teploty na území južného Banátu boli v roku 1986, ale aj vlani. Osada insity nie je tak ďaleko od Belehradu. Podľa dostupných informácií v srbskom sídelnom meste namerali doteraz najnižšiu teplotu 10. januára 1893 (- 26,20 stupňa C), kým dvakrát najvyššia bola 12. augusta 1921 a 6. septembra 1946 (41,80 stupňa C). Absolútny rekord maximálnej dennej teploty vzduchu pre Srbsko namerali 24. júla 2007 v Smederevskej Palanke (44,9 stupňa C). Spomínané rekordy boli merané teplomerom, ktorý bol v tieni. Štyri dni pred srbským rekordom 20. júla 2007 na dvore pred dielňou frézara a sústružníka P. Baláža snímka potvrdzuje tropický deň, keď na slnku a na betóne stupnica ukazovala nad 55 stupňov Celzia. Deviateho augusta tohto roku na tom istom mieste nameral ten istý teplomer „iba“ 53 stupňov. Ján Špringeľ

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

S MIROSLAVOM HUDECOM Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE STARÁ PAZOVA

Na regate je krásna dovolenka V

eľké turistické podujatie Regata riek – riečny ekologický karneval (na riekach Dunaj, Tisa, Tamiš, Begej a kanál D-T-D) sa uskutočnilo v dňoch 28. júla až 5. augusta. Pod hlavnú organizáciu regaty sa podpísala Turistická organizácia Obce Stará Pazova. Patrónmi boli Obec Stará Pazova a Ministerstvo financií a hospodárstva. Účastníkom regaty bol aj Miroslav Hudec z Turistickej organizácie Obce Stará Pazova. Po návrate z tohto dobrodružstva bol veľmi spokojný s úspešne

realizovaným riečnym ekologickým karnevalom. „My z Turistickej organizácie sme radi, že všetko dopadlo na výbornú, a o úspešný priebeh regaty sa postarali aj naši spoluorganizátori z 19 miest a obcí, s ktorými sme podpísali zmluvu,“ povedal na úvod Miroslav Hudec a dodal, že počas deviatich dní plavby mali zastávky v Pančeve, Smedereve, Belej Crkve, Plandišti, Sečnji, Žitišti, Novom Bečeji a Titeli. V týchto mestách, ako uviedol, pre viac ako 300 účastníkov regaty boli or-

ganizované nielen občerstvenia, ale aj kultúrno-umelecké programy, minivýlety, obchôdzky pam ä t i h o d - Miroslav Hudec (prvý zľava) s Draganou Zorićovouností a rieč- Stanojkovićovou a Miroslavom Šipickým-Šágim, kony ekolo- legami zo staropazovskej Turistickej organizácie gický karneval bol pre mnohých aj krásnou gickom karnevale sa zúčastnili dovolenkou. Na riečnom ekolo- dve veľké lode a zo 90 rozličných

MESIACE DOVOLENKOVÉ

Leto je predovšetkým zmenou N ový Sad, Guča, Belehrad – tri hudobné festivaly a s nimi tisíc osobných a osobitných dôvodov využiť dovolenku práve tu, u nás. No návštevníci nemusia byť len mladí, naši a z cudziny, milovníci moderného zvuku či starší zbožňovatelia čara trúbky. Lebo oddych nie je len odchodom, ale je i príchodom: do neznámeho, na skusy a objavy, do už zažitého, na opakovanie krásneho. Tak či onak, najpodstatnejšie je, že dovolenkárov, domácich, ale i zahraničných, máme i tohto leta dosť. Leto je v natoľko prepojenom svete vždy zmenou. Belehrad sa zase dobre prichystal na nával turistov: kopou festivalov, výstav, vychádzok, pltí, programov iných. Ponúkol im dušu na dlani, tradičné pohostinstvo, prechádzky jedinečnými dráhami a dejinami, gastronomické a (ne)alkoholické špeciality, more slnka a tepla a brehy a bozk našich dvoch najvýznamnejších riek. Vlani v auguste metropolu na-

Zo širokej etno ponuky v galérii Progresu

vštívilo takmer 44-tisíc cudzincov alebo o 12 percent viac ako rok predtým. Už v júni tohto roku Domáce suveníry v niekdajšom obchodnom dome Belehrad ponúka združenie na zachovanie starých remesiel Naše ruky Ľudia zinokadiaľ sa zaujímali o historické kráľovské a iné sídla, o Belehrad na vode, o Belehrad pod Belehradom – o všetky tie jaskyne, tunely, bunkre a iné stavby, ktoré vznikali počas bohatých dejín hlavného mesta. Najväčší počet turistov z vyvinutých krajín, akými sú Veľká Británia, Francúzsko, USA, Nemecko a iné, prichádza organizovane, Dunajom. Už dlhšie do belehradských prístavov zakotví kažZ cudziny do stredu Belehradu: dý rok zo štyristo turistických lodí s viac ako 50 000 cestujúcich. A sú šance, že na bicykli tých lodí tohto roku bude až 550 a pabolo jasné, že sú rekordy sažierov okolo 70 000. I to prispeje, aby tohto leta zahraničných nátu na to, aby sa lámali. V šiestom mesiaci turistov vštevníkov bolo o viac ako 12 percent viac než 2012. z cudziny, predovšetkým Leví podiel na tomto majú akcie, ako je Belezo Slovinska, Nemecka, hradská regata, Beer fest, Latino maratón, Guča... Nemusí byť kríza ako kríza: turistika je odvetTalianska, Chorvátska, Ruska, Rumunska, Tu- vím, ktoré dokáže čeliť jej náporom. Vlani nám prirecka, Bosny a Hercego- niesol takmer miliardu dolárov príjmov, najväčviny, bolo o 21 percent, šiu časť práve ďakujúc Belehradu. Keď nemáme kým nocľahov o 19 per- more... O. Filip cent viac než v júni 2012. 24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA lodiek. Podľa slov Miroslava Hudeca táto Regata riek patrí medzi doteraz najväčšie organizované regaty v našej krajine. „Mnohí ľudia sa nám do plavby pripojili v poslednej chvíli. Pôvodne plánovali letnú dovolenku stráviť mimo Srbska, no keď to nevyšlo, boli účastníkmi regaty. Ako nám prezradili, z tohto riečneho ekologického karnevalu majú iba krásne zážitky, lebo náplň programu bola veľmi bohatá,“ akcentoval náš spolubesedník. Najmladším účastníkom regaty bol sedemročný chlapec a na tomto riečnom ekologickom karnevale sa mu vraj veľmi páčilo. Medzi účastníkmi regaty bol i lekár a okrem menších úrazov našťastie väčších intervencií nebolo, hoci počas tý-

Jedna z deviatich zastávok, ktorú účastníci regaty využili na oddych a rekreáciu

chto deviatich dní vládla ozajstná letná kanikula.

Ako povedal Miroslav Hudec, prípravy na regatu trvali takmer

celý rok. I keď to staropazovská TO organizovala po prvý raz, celková plavba a sprievodné podujatia dostali na početných súvahách regaty iba tie najvyššie ocenenia. Mladí ambiciózni ľudia z Turistickej organizácie Obce Stará Pazova plánujú, aby sa táto Regata riek stala tradičným turistickým podujatím a aby sa organizovala počas letných dovolenkových mesiacov. A aby potenciálni účastníci regaty v roku 2014 strávili peknú dovolenku na vode, potrebujú loďku, dobrú vôľu a o všetko ostatné sa postarajú dobrí organizátori zo staropazovskej Turistickej organizácie. A. Lešťanová (foto: TO Obce Stará Pazova)

AKVAPARK V BÁČSKOM PETROVCI

Vhodné miesto na dovolenkové uvoľnenie K

to si naplánoval dožičiť si počas letnej dovolenky skutočný oddych a relax, a k tomu ak ho bavia také obsahy, akými sú bazény, tobogany a priestranné pláže, zaujímavou destináciou je iste akvapark Petroland v Báčskom Petrovci. Priestranná a moderná turisticko-zábavná atrakcia láka tak početných zahraničných, ako aj domácich návštevníkov všetkých vekových kategórií, ktorí tuná strávia aspoň časť dovolenky a doprajú si letnú zábavu, fyzický a psychický oddych vo vzorne upravenom a čistom priestore Petrolandu. Aj uplynulú augustovú nedeľu na oddych do akvaparku v Petrovci prišlo vyše dvetisíc turistov. Počas tohtoročných letných dovoleniek ich bývalo aj dvakrát toľko. K. Gažová

Nevyčerpateľná zábava pre deti je na detských toboganoch s vodnými atrakciami v časti akvaparku pomenovanom Detský raj 24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

Aj bazén Divoká rieka láka početných turistov

Termálna voda v bazéne Relax poskytuje opravdivú relaxáciu

Z NaŠiCH osád

NAŠA TÉMA

Na slovíčko s profesorkou sloveNčiNy vladislavou lovásovou

Skvost v spomienkach a náplň pre dušu estovanie a objavovanie no- vátsko, čiernu Horu, Turecko, Bulvých krás nenechá žiadneho harsko, Grécko, Tunisko, egypt, človeka ľahostajným. Nie darmo Baltik, Taliansko, ale aj usa a kasa hovorí, že pravé čaro dovolen- nadu.“ ky možno vychutnať cestovaním. Najvhodnejšie obdobie... s donedávna silbašankou, teraz už „Zamestnaná som v škole, takobyvateľkou Báčskeho petrovca vladislavou lovásovou, profesorkou slovenčiny, ktorá tento predmet vyučuje v ZŠ Jána kollára v selenči, sme sa porozprávali o dovolenkových témach. Vladislavine každoročné dovolenky... „každoročne, najmä v lete, cestujem niekam do zahraničia. počas roka si sporím peniaze a potom je tá dovolenka skvostom v spomienkach a náplňou pre dušu.“ Čo znamená dovolenka a niekam odcestovať? „dovolenka je čas, ktorý venujem sebe a svojim záľubám. Mám rada leto, more, plávanie, ale aj dobrú knihu, kamarátenie Pohľad na pláž v Paralii

nych kultúr. Navštívila som aj mesto scharbeutz na Baltickom

Vladislava v nemeckom mestečku Stade

mori, ako aj zaujímavý ostrov Helgoland. po návrate domov ma čakala ďalšia cesta – k moru, do Grécka, ktoré som navštívila už štvrtý raz. Mestečko paralia je veľmi pekné, ľudia sú príjemní a všetko je také útulné, ale predsa vždy pulzujúce. Tam nikdy nie je nudno. Ja som ho nazvala mestečkom spod olympu. ponúka aj možnosť navštíviť a pozrieť si samotný olymp, ako aj svetoznáme monastiere na Meteoroch. sú tu aj každodenné výlety pirátskou loďou, vláčikom alebo jednoducho si zvolíte prí-

jemné more a teplý piesok, ktoré neodolateľne lákajú. okrem paralie krásne zážitky mám aj z dovolenky na ostrove korfu pred niekoľkými rokmi.“ Synonym pre dovolenku... „pre mňa dovolenka nie sú preplnené bary a diskotéky, ale more, slnko, dobrá kniha, priateľstvá, radosť, úprimné úsmevy a rozdávanie pozitívnej energie. dovolenka je užitočná aj vtedy, keď ponúkne niečo nové a zvláštne, čo človeka obohacuje a urobí ho lepšou osobou.“ Jaruška Ferková Snímky: z fotoarchívu Vladislavy Lovásovej

Meteory

sa. To všetko sa usilujem realizovať. počas dovolenky si dobijem baterky, čerpám silu pre ďalšie životné prúdy. samozrejme, dovolenka je pre mňa aj príležitosťou dozvedieť sa, vidieť niečo nové, získať nové poznatky a skúsenosti.“ Najlákavejšie destinácie... „keďže mám najradšej more, vždy si zvolím nejakú destináciu pri mori. Navštívila som tak Chor-

že využívam prázdniny, najmä letné. Toho roku som cestovala najprv do Nemecka a potom do Grécka. obyčajne si zvolím 10- až 14-dňové potulky.“ Hodnotenie tohtoročných dovoleniek... „Najprv som v júli navštívila otcovu sestru, ktorá žije v Nemecku, v Hamburgu. Je to mesto, ktoré ma vždy a znovu oduševní svojou energiou a zmesou rôz-

NOVÝ SAD, LETO A LODE: načim vôbec krajší trojlístok? O. Filip

24. 8. 2013

34 /4557/

Hlas Ľudu

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Dcéra slovenského národa – Anna Jurkovičová-Hurbanová P

riekopníčky spoločenského a podbradlianskom kraji najväčšiu kultúrneho života si vždy v mé- úlohu mal Jozef Miloslav Hurban, diách zasluhujú zvýšenú pozor- ktorý práve v tom čase ako farár zanosť. Medzi ne v dejinách sloven- čal robiť v Brezovej pod Bradlom. skej kultúry bezpochyby patrí Anna Práve vtedy sa zrodila aj láska: „SeHurbanová, rodená Jurkovičová, demnásťročné dievča dozrelo na herečka – ochotníčka a podporo- pôvabnú a inteligentnú ženu a on vateľka ženskej etnokultúry. na muža schopného samostatNarodila sa v Novom Meste nad ných činov. Mladí ľudia sa zaľúbili Váhom v roku 1824 v učiteľskej ro- a bola z toho svadba. Darmo sa [Ľudine. Jej otec Samuel Jurkovič bol dovít] Štúr hneval, darmo mu vyučiteľom a organizátorom druž- čítal a dohováral, Hurban sa nestevníctva. zriekol lásky, ani manželstva. Celým „Z iniciatívy bratislavských štu- svojím životom dokázal, že v tomdentov – štúrovcov a s podporou to bode priateľ Štúr pravdu nemal,“ otca vystupovala v rokoch 1841− 1842 v predstaveniach tzv. Slovenského národného divadla nitrianskeho v Sobotišti a na Myjave. Stala sa tak prvou slovenskou herečkou na západnom Slovensku a prispela k odstráneniu spoločenských predsudkov proti vystupovaniu žien v divadelných predstaveniach ochotníkov. V roku 1845 sa vydala za Jozefa Miloslava Hurbana, s ktorým spolupracovala v národnej činnosti, ľudovýchovnej a osvetovej práci. Na jeseň 1848 po vypuknutí revolučných udalostí ušla pred prenasledovaním maďarských orgánov na Moravu k sestre Júlii..., po čase Anna Jurkovičová-Hurbanová v do Prahy a na jar 1849 do Vied- Starej Pazove so svojím synom Vlane. Žila v Hlbokom a po man- dimírom a vnúčatami Ľudmilou, želovej smrti sa koncom roku Vladimírom (VHV) a Hanou (sedí 1888 presťahovala k synovi celkom dolu) Konštantínovi do Martina, kde strávila posledné roky života. Za- zaznamenal Jaroslav Rezník v knipojila sa aj do finančných zbierok he Po literárnych stopách na Slona prvú budovu MS a darovala vensku (Mladé letá, Bratislava 1982), viaceré pamiatky MSS [Muzeálna keď opisoval Hurbanovo rozhodslovenská spoločnosť],“ uvádza nutie zrušiť prísahu (na ktorej trval Zdenko Ďuriška v knihe Národný Ľudovít Štúr), aby sa neženili a cintorín v Martine – Pomníky a osob- tým celý svoj život obetovali pre nosti (Vydala Matica slovenská v národné ciele. spolupráci s Mestom Martin roku Ich manželstvo bolo svorné, no 2007.) neľahké. Mali 5 synov a 4 dcéry, z V historickom románe Anna Jur- ktorých dospelý vek dožili štyria sykovičová spisovateľka Anna Lac- novia (Svetozár, Vladimír, Konková opísala okrem iného vzruše- štantín a Bohuslav) a tri dcéry (Bonú atmosféru v Sobotišti po ochot- žena, Želmíra a Ľudmila). níckom predstavení, ako aj to, ako Svoje deti vychovávali oddane a žiarivé štúrovkyne vystupovali s prísne, zamestnávajúc ich prácou divadelnými predstaveniami v a nadobúdaním vedomostí. O tom iných prostrediach. Na týchto ná- svedčia aj archívne doklady v rodných a kultúrnych aktivitách v Ústrednom archíve SEAVC v Starej 24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

Pazove. Listy Anny Hurbanovej (rod. Jurkovičovej) pochádzajú z obdobia rokov 1866 až 1904. V najstaršom liste (2. 10. 1866) matka do listu pribalila synovi Vladimírovi aj Geršove kvapky v prípade javu cholery v Rostoku počas jeho teologických štúdií. Po príchode Vladimíra Hurbana do Starej Pazovy na post farára matka Anna mu opisovala trampoty s nutnosťou politického odsúdenia otca Dr. J. M. Hurbana za práva Slovákov. Bolo to 4. 3. 1876: „Darmo sme sa tešili, že ten súd nejak zlomí, ale nič. Už je Apko do Nitry volaný na 27. marca na vypočutie sentencie.“ Zároveň do toho listu zabalila semiačka kvetín a poradila, kedy a ako si má do črepníkov zasiať. Dala aj pozdraviť pánov Kamenára, Forgáča a Bóna, čo prezrádza, že tunajších ľudí poznala. V liste z 10. 10. 1878 uviedla tento údaj: „Od Vladiku černohorského Apko číta Politiku z Prahy, má čerstvé správy... horké časy žijeme. Nech nás Boh chráni od zlého...“ Vo všetkých listoch spomína svoje deti, ich ciele a problémy. Len občas spomína ťažkú finančnú situáciu: „Ďakujem Ti, syn môj, za tú veľkú pomoc, keď viem, že Ti to ťažko dopadá, tým som Ti vďačnejšia až k slzám a za Tvoju dobrotu Ti ďakujem,“ čo prezrádza, ako si Hurbanovci navzájom aj hmotne pomáhali. Tento list vďaky je zo 14. 8. 1897, teda keď už bývala v Martine. Vnučke Ľudmile s radosťou opisovala Národné slávnosti, divadelné predstavenia a zábavy v martinskom Kazíne a kúpaliská pri Turci. List Anny Hurbanovej je zvlášť dojímavý, keď svojho syna Vladimíra a nevestu Augustu 15. 8. 1902 požiadala: „Keby ste boli takí dobrí a mňa k Vám vzali, ja bich na druhý mesiac k Vám prišla. Kosta nemá dostatočný plat, on vždy čakal, že fabrika lepšie pôjde, že sa aj jemu napraví, ale fabrika sa jej kazí a nemôže smôcť, nuž aj on nepýta väčší plat a s tým, čo má, nemôže dlhy platiť a na mňa nič nedostáva a už má štyri deti...“ O pár dní neskôr (22. 8. 1902) do Pazovy prišiel ďalší jej

Portrét Anny Jurkovičovej z dievčenských čias

list: „Ďakujem Ti za tak prívetí volanie, veľmi si ma potešil. Bola som smutná, ale to mi je prikrátky čas, musím sa tu aj odobrať. Škoda, že som to prv nevedela, nuž Kosta mi hovorí, že pôjde 15-eho toho mesiaca do Pešti, že abych s ním išla a on ma odovzdá na ďalšiu cestu.“ O dva roky neskôr 19. 6. 1904 Anna Hurbanová sa znovu z Martina zberala na Dolnú zem: „Už ja len zase k Vám prídem, lebo tu si vzali pred seba, že mi budú život znepríjemňovať. Už sa aj Kosta k nim pripojil. Idem v sobotu do Melčíc, a potom sa chystám na cestu k Vám. Mám veľký kufor, a aj veľkú kasňu by si vzala, ktorá je na rozoberanie, len neviem, či nebude moc koštovať...“ Potom sa sťažovala na bolesti nôh a žalúdka. O pol roka neskôr (30. 12. 1904) do Pazovy prišiel list Svetozára Hurbana Vajanského, v ktorom brata Vladimírova informoval o zdravotnom stave ich matky: „Tak sa zdá, že Hospodinu zaľúbil sa o nedlhý čas našu mamušku pozvať k sebe. Však je ona ešte duchom bystrá. Ani choroba jej nenie akútna – no pripravení musíme byť na jej vyhasnutie – či týždne či mesiace – to neviem: ale temer ničoho neje, žalúdok vypovedáva, ona chudne, tratí sa, slabne s každým dňom. Jeden lekár hovorí o možnosti žalúdkového raka, druhý pripisuje chorobu senilnosti, orgány vypovedajú; ona žaluje sa na bôle pod žalúdkom...“ Anna Hurbanová, verná dcéra slovenského národa (ako je napísané na náhrobníku na Národnom cintoríne), umrela v Martine práve na Hromnice 2. februára 1905. Katarína Verešová

Ovocinárstvo vo Vojvodine gustový Detosť vážna téma na au únavní kane ský kútik, však? Naši Ľudovíta oly šk ej maráti zo Základn však nezľakli a Štúra v Kysáči sa jej sovali. A nielen smelo sa s ňou popa tvarné výtvoe, lebo keď svoje vý smelo, ale aj úspešn h Jar na čebe sú m sade zaslali na ry o prácach v ovocno ocenenia. aj tam li ka nejských sálašoch, zís Maja Vargová Konkrétne piatačka tegórii žiakov získala 1. cenu v ka na a záverečnej Marína Pav vyšších ročníkov ZŠ lovová, 5. 1 jna výstave medzi a lepšími bola aj prác Alny ria Ad siedmačky bertovej. A predstavte si, že na súbeh bolo zaslaných až 3 520 vý o léh ce z ác tvarných pr Sr bs ka a z M aďarska!

Miloslav Funtík, 5.

Marína Ožvát ová, 5. 2

Jana Urbanová,

6. 1

ová, 7. 3 Adriana Albert

vá, 5. 2 Maja Vargo

Daniela Sa

badošová,

8. 1

Anna F. a Jana S. 24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 20.8.2013 15:05 Page 1

Nový Sad 24. 8. 2013 Ročník XXX Číslo 8/351 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

SPOLOČNOSŤ 2. EURÓPSKY KONGRES MATÍC SLOVANSKÝCH NÁRODOV

Stretávajme sa, aby sme nezabudli a zabudnutí aby sa nestratili ko nás história učí, kultúrne spolky slovanských národov známe pod menom Matice sa stali jedinečným fenoménom slovanských národov v Európe. Prevažná časť z nich vznikla a pôsobila v rakúskom mocnárstve a slúžili ako obrana utláčaných národov. Ich hlavná úloha bola národno-obranná. V obdobiach národnej neslobody matice plnili národno-reprezentačnú úlohu. Nadväzovali spoluprácu s inými kultúrnymi, najmä slovanskými spolkami. Slovanské matice vznikali od prvej štvrtiny 19. storočia. Vznik jednotlivých matíc odzrkadľuje, aké boli politické a kultúrne podmienky toho-ktorého národa, pre jeho národný a kultúrny rozvoj. A tak po vzniku Matice srbskej (1826) postupne vznikali Matica česká (1831), Matica ilýrska (1842), Matica lužicko-srbská (1847), Matica haličskoruská (1848), Matica moravská (1849), Matica dalmatínska (1861)... V jubilejnom roku tisíceho výročia príchodu učiteľov Slovanov sv. Cyrila a Metoda vznikla Matica slovenská (1863) a o rok neskôr Matica slovinská (1864). Po nich nasledovali mnohé ďalšie, no môj krátky historický prehľad chcem zastaviť práve tu – v jubilejnom roku 1863, v roku 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na naše územie a 150. výročia založenia Matice slovenskej. Práve toto jubileum sa stalo motivujúcim prvkom uskutočniť 2. európsky kongres Matíc slovanských národov. 1. európsky kongres Matíc slovanských národov sa uskutočnil 26. – 28. marca 2007 tiež v Matici slovenskej v Martine. Mal zastúpenie z ôsmich zahraničných matíc. Boli tu prítomní i delegáti z Matice slovenskej v Srbsku, v Chorvátsku a na Ukrajine. Hoci 1. európsky kongres prijal svoje Memorandum i podnety a návrhy na ďalšiu spoluprácu, prešlo dlhých šesť rokov a okrem vydania Pamätnice z kongresu a knihy Michala Eliáša s názvom Z dejín Matíc slovanských národov, ktorú vydala Matica slovenská v roku 2010, sa veľa na poli vzájomnej spolupráce slovanských matíc neudialo.

Impulzom oživenia tejto činnosti bola výzva na stretnutie predstaviteľov Matíc slovanských národov Fórom slovanských kultúr v Ľubľane, v decembri 2012, kde jednou z prijatých úloh bolo pripraviť a uskutočniť 2. európsky kongres Matíc slovanských národov v Matici slovenskej v Martine z príležitosti jej jubilejného roku. Krajanské múzeum ako ústredné pracovisko pre styk a spoluprácu so slovenským zahraničím a slovanskými maticami sa v zodpovednej príprave 2.

stavku svojich prác, literárnych a kultúrno-spoločenských výstupov. Táto výstavka slúžila na prezentáciu tvorivých počinov jednotlivých matíc počas celého dňa rokovania kongresu. Samotný deň rokovania bol veľmi náročný. Po prijatí delegátov v sídle Matice slovenskej a na radnici Mesta Martin a po úvodnom emotívnom kultúrnom programe a slávnostných príhovoroch sa otvoril priestor pre jednotlivé príspevky a prezentácie jednotlivých matíc, ako aj plodná a

jevskej, Matice sliezskej, Matice čiernohorskej, Matice lužicko-srbskej, troch slovenských matíc v Srbsku, v Chorvátsku a na Ukrajine a Fóra slovanských kultúr prijal Memorandum, v ktorom jasne deklaruje otázku intenzívnejšej spolupráce Matíc slovanských národov. V podnetoch a návrhoch diskusie odzneli určité návrhy foriem a metód práce v budúcnosti, s cieľom dosiahnuť pozitívnejšie výsledky. Ďalšie dni sa delegácie Matíc slovanských národov v Martine stali hosťami osláv 150. výročia založenia Matice slovenskej. Mali možnosť byť hosťami na výstavách: Svätí Cyril a Metod v slovenskom výtvarnom umení, Matica v národe – Národ v matici, na slávnostnej prezentácii poštovej známky, striebornej zberateľskej mince, na pre-

Účastníci kongresu pred budovou Matice slovenskej európskeho kongresu slovenskému svetu otvorilo dokorán. Boli oslovené nielen Matice slovanských národov, ale aj vecne príslušné inštitúcie a organizácie, od ktorých sme očakávali nielen prihlásenie sa k tomuto rokovaniu, ale aj aktívny prístup pri obsahovej príprave, no hlavne pripojenie sa k tomuto projektu v ďalšom období. A tak sa v dňoch 31. júla – 3. augusta t. r. v Matici slovenskej v Martine uskutočnil 2. európsky kongres Matíc slovanských národov. Samotné rokovanie kongresu sa udialo 1. augusta, no už v predvečer rokovania si jednotlivé matice mali možnosť v priestoroch Turčianskej galérie inštalovať malú vý-

konštruktívna diskusia o tom, ako ďalej pokračovať v myšlienke spolupráce matíc slovanských národov. Kongres zobral na vedomie tú skutočnosť, že Matice jednotlivých národov majú dnes odlišné postavenie a poslanie v národnej spoločnosti, no účasť na prvom a na druhom európskom kongrese Matíc slovanských národov dokazuje to, že otázka národnej kultúrnej a duchovnej identity Slovanov v Európe i na svete je stále živá, a preto si vyžaduje svoju pozornosť. 2. európsky kongres Matíc slovanských národov za prítomnosti delegácií: Matice slovenskej, Matice slovinskej, Matice českej, Matice bun-

zentácii knihy Vrastanie do času, na odhalení súsošia sv. Cyrila a Metoda, odhalení búst Jána Francisciho, Štefana Moysesa a Karola Kuzmányho, doplnené o mnohé ďalšie podujatia. Verím, že 2. európsky kongres Matíc slovanských národov v Matici slovenskej v Martine sa stal pre jednotlivé delegácie Matíc slovanských národov nielen kultúrno-spoločenským zážitkom, ale aj určitým motivačným podnetom na ďalšiu spoluprácu v duchu hesla: „Stretávajme sa, aby sme nezabudli a zabudnutí aby sa nestratili.“ Mgr. Daniel Zemančík Foto: Monika Babalová

obzory2_3:0 20.8.2013 15:06 Page 4

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (44)

Ktoré slovenské rodiny prišli do Pivnice j napriek tomu, že pivnická evanjelická cirkev má asi najzachovanejšiu dokumentáciu zo svojich dejín, že vlastní kompletné matriky narodených, sobášených a pochovaných, ako aj zápisnice zo svojich zasadnutí a pravda aj obsiahlu korešpondenčnú dokumentáciu, o konkrétnom zhluku slovenských prisťahovalcov v rokoch ich príchodu nikto nepísal. Ni2e je celkom jasné, či je to preto, že o príchode slovenských prisťahovalcov do Pivnice nie je zachovaná štátna dokumentácia alebo nebolo tých (okrem J. Maliaka), čo sa výstižnejšie chytili za pasy s hore spomenutou dokumentáciou v pivnickom cirkevnom zbore. Pravda je v tom, že podrobná analýza spomenutých dokumentov v Pivnici ani nie je taká ľahká a že aj napriek štátnej kolonizačnej akcii v čase príchodu nových prisťahovaných podrobná štátna dokumentácia o tom nie je. Ale ak nieto tej štátnej dokumentácie, tak je v štátnych archívoch prístupná zachovaná tá cirkevná, spojená s požiadavkou o založenie evanjelickej cirkvi v tejto osade, v ktorej sú aj podporné dokumenty, ako súpis všetkých evanjelikov a ich majetkového stavu z doby pred cirkevnou organizáciou evanjelikov. Je to dokument z 15. septembra 1794 a autor tohto príspevku ho našiel v Archíve Vojvodiny (nie mu je známe, či taký dokument má aj pivnická cirkev). Ide o dokument, ktorý mimo iného uvádza aj súpis duší augsburského vierovyznania, so statusom rodín, ich organizovania v prvých troch rokoch

pobytu v Pivnici, ale aj počtu statku, ktorý v ten čas vlastnili (Conscriptio Animarum Augustanae Professionis Cameralis Possonis Pivnicza Incolarum in Anno 1794)1. Je to zaujímavý súpis tých, ktorí sem prišli, aj s čím prišli, a tak tu uvedieme mená predstaviteľov evanjelických rodín, ktoré roku 1794 žili v Pivnici: Štefan Apoštag Juraj Bela Michal Béla Pavel Belán Juraj Beláni Pavel Be(d)nár Ján Blatnický (3) Martin Bodoni Ján Bohoš Ján Bolerácky Juraj Bolerácky Michal Bolerácky Matej Cibula Juraj Časár (3) Tomáš Čehmester Ján Černi Ján Činčurák (2) Martin Činčurák Andrej Čuha Ján Čuha (2) Jozef Čuha Martin Čuha Pavel Čuha (2 + 2) Adam Drágula Ján Drágula Pavel Farkaš (2) Andrej Figura Ján Gerňa Ján Gombár Ján Hača Ján Hájičko Štefan Harmpaček Ján Hemela Štefan Hodolič

vdova), teda sumárne 541 duší. Bol to prvý dôkaz, že sa aj po tých predpisoch určených zákonom tuná môže formovať

Andrej Hončok Štefan Hončok Ján Imrek Juraj Imrek Ján Jarík Martin Jonáš (2) Štefan Junáček (2) Andrej Kaklík Tomáš Kalko (2) Ján Kálnik František Kámaň Ján Kámaň Juraj Karliček Juraj Klovan Ján Kochaida Andrej Kollár Ján Kotoláč Juraj Králik (2) Jakob Krošlák (2) Pavel Kubinec Štefan Kunštár Juraj Kupec Martin Lakatoš Štefan Laslo Andrej Liptay (učiteľ) Juraj Lorička Michal Macko Pavel Maďar Juraj Machala Juraj Marton (2) Michal Mesaroš Andrej Milec Ján Mlinárik

V tabelárnom súpise vidno, že tu vtedy bolo 114 rodín, ale aj 16 polorodín (vdovec,

1 Pozri dokument 20/22 z 15. sept. 1794, Pivnica, K-276, evidovaný aj ako Gk Sombor, č. 1419 z 24. novembra 1794, AV, BBŽ kn, VIII/9, Nový Sad. 2 Je zaujímavé, že v rámci tohto výstižného dokumentu na šiestich stranách nie je uvedený aj majetok, ktorý im bol pri príchode udelený (veľkosť pozemku v intraviláne a extraviláne), ale sa dá predpokladať, že to bolo preto, lebo tá informá-

24/II

Tabuľka 1. Bohatstvo prvých Pivničanov v statku _________ voly kravy teliatka kone spolu 66 75 131 174 priemer / rodina 0,58 0,66 1,15 1,53

Ján Morvay Ján Mrázik (2) Tomáš Náclik Pavel Németh Juraj Ochmela Andrej Ols Pavelka (vdova) Juraj Petro Andrej Pintér Juraj Pintér Pavel Pintér Juraj Podmajerský Pavel Poliak Ilč Raicher Juraj Raiko (2) Martin Raiko Andrej Roman Ján Roman Štefan Selčáni Ján Šimek Ján Šonkola Juraj Sorenka Ján Šuháni Štefan Šuster (2) Pavel Tomanek (2) Juraj Tomáserič Štefan Tott Ján Turčan Andrej Valašek Ján Valihora Pavel Varga Andrej Žemberi Michal Žilay Juraj Žilovský (2)

evanjelická cirkev. Ten druhý – hmotný stav evanjelikov bol asi menej prajný, ale zaujímavý

ovce 478 4,19

pre jeho prezentáciu. Podľa súpisu vo väčšine prípadov jedna rodina bývala v jednom dome, v 12 prípadoch v jednom dome boli dve rodiny, v dvoch prípadoch v jednom dome boli až 3 rodiny, kým 17 rodín bolo v podnájme (bezdomovci) a 3 rodiny nie sú ani evidované ako rodiny. Bohatstvo týchto rodín v statku, ktorý so sebou priviedli, respektíve za tento krátky čas tu rozmnožili (sumárne a v priemere po rodine) prezentované je v tabuľke 1. Priemerné dáta sú však dobré pre celkovú predstavu o vtedajšom stave pivnických Slovákov, nie však jednako dobré aj pre predstavu o každej rodine. Dá sa predpokladať, že ten stav statku v každej zo spomínaných rodín bol dosť pestrý, aj smeroval k dvom extrémom – tých bohatších málo a tých chudobných mnoho. Tak najviac statku mali rodiny Jozefa Čuhu, Štefana Šustera a Jána Šonkolu. Mimo týchto rodín ďalších sedem malo slušný počet statku. Ostatné rodiny mali iba niečo nad priemer, respektíve podpriemerný počet naznačeného statku, kým 32 rodín bolo bez statku (nevlastnili ani len mladý dobytok)2. Z predstaveného sa dá vidieť, že okrem niekoľkých rodín išlo o celkom chudobných prisťahovalcov, čo aj po trojročnom príchode tu živorili a museli sa ešte ako obracať, aby vyžili na tomto území.

cia štátnym činiteľom bola už známa, a tak v tomto prípade aj nepotrebná. 3 Dokument v mene evanjelického spoločenstva v Pivnici (Communitas Evangelicorum Pivnicziensis) podpísali Jozef Čuha, Ján Šonkola, Pavel Tomaník, Ján Žilovský, Juraj Časár a Juraj Imrek.

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

obzory2_3:0 20.8.2013 15:06 Page 5

KNIHY Tento dokument však bol formovaný s úmyslom prezentovať schopnosť slovenskej enklávy v tejto osade v jej prvých krokoch založenia cirkevného spoločenstva. Aj pre-

kevné zbory (fílie) v susedných osadách (Laliť, Torža). Tieto by potom zvýšili počet evanjelikov na nových 300 duší, čo by v značnej miere pomohlo aj vo vyfinancovaní základných

O NÁKAZLIVOSTI ŠŤASTIA A INÝCH SPOLOČENSKÝCH JAVOCH

Vždy aktuálne Feldekove fejtóny (Feldek, Ľubomír: O nákazlivosti šťastia. Bratislava : Ikar, 2009, 184 s.) u knihám, ktoré nás oslovili svojím obsahom a štýlom, sa mnohí radi vracajú. Takou publikáciou je aj Feldekova zbierka fejtónov O nákazlivosti šťastia z roku 2009, ktorá je dobrým čítaním pred spaním či pri cestovaní, keď čitateľ pachtí po odľahčenom, krátkom čítaní, ale nie po braku. Básnik, spisovateľ a prekladateľ – „kaviarenský“ človek, ako často o sebe a o ňom hovoria – Ľubomír Feldek zozbieral svoje krátke fejtónové texty, ktoré uverejňoval v rokoch 2006 – 2009 hlavne v denníkoch Sme a Hospodárske noviny. Takmer sto fejtónov s nádychom humoru, cez ktorý Feldek úspešne porozpráva nesváry súčasnej doby na Slovensku alebo aj Slovákov žijúcich mimo hraníc materskej krajiny (napr. v Benátkach), sú rozdelené do dvoch celkov – podľa novinového zázemia zverejnenia. Jeho slová niekedy aj podpichnú (zvlášť mestskú) verejnosť, ktorá často neprávom zabúda napr. na nenápadného slovenského hrdinu, aktívneho účastníka protikomunistického odboja Jožka Letricha (Pohreb mukla) alebo na umenie rozdávajúce súbory z odľahlých slovenských lazov (Jánošík v Lazanoch). Nezaprel v sebe ani prekladateľa, ani básnika Trnavskej skupiny, keďže sa občas vo svojich fejtónoch vracia na rôzne prekladové témy a dilemy (Hamletovské rébusy), ale aj na úzadie a osud trnavskej básnickej štvorky (Pol storočia od nevystúpenia Trnavskej skupiny). Takmer spravidla ide o zaujímavú, život-

Fotokópia prvej strany súpisu pivnických evanjelikov (zdroj: Archív Vojvodiny)

svedčiť kompetentné orgány o svojej životaschopnosti. Je však zaujímavé, že ani pivnické predstavenstvo3 nebolo mienky, že si sami vo všetkom poradia, a tak v úvodnom texte (na prvej strane) pripúšťajú variant, že momentálny problém v Pivnici, keď je tu pre normálne fungovanie cirkvi nadostač aj duší, aj rodín, bude závažný ten hmotný problém, a preto bude asi nevyhnutné pridať k tomuto zlomku evanjelikov aj niektoré malé cir24. 8. 2013

34 /4557/

potrieb nového cirkevného zboru. Bola to – v snahe okrem školskej formovať tu aj cirkevnú organizáciu – prvá dokumentovaná informácia pivnických evanjelikov na štátne predstavenstvo. Aj ukážka, čoho sa všetkého našinec musel chytať, aby splnil svoje túžby v tomto prostredí. Tá spätná informácia, z tej opačnej strany, zo strany štátu príde až potom. DrSc. Ján Babiak

HLAS ĽUDU

nú anekdotu, vypointovanú na konci príbehu. Nie je však samoúčelne usmievavá, ale s dózou humoru dokáže hovoriť, často aj kriticky, o ľuďoch, ľudskej povahe a dianiach vôkol nás. Aj definícia novinárskeho fejtonistu hovorí, že si autor fejtónu, ktorý kedysi patril medzi literárne útvary, môže, okrem iného, dovoliť používať literárne expresívne a metaforické výrazy a množstvo priamej reči. Feldek túto možnosť naplno využíva. Napríklad na s. 21 nachádzame takúto myšlienku, nanajvýš výstižnú, hodnotiacu a expresívnu: „Veta o zasranom režime už naozaj asi neuvedie do pohybu polmiliónovú armádu.“ Ale čitateľovi uvedený prívlastok starého slovenského režimu vôbec neprekáža, ba naopak. Keby tam nebol, príjemca Feldekových fejtonistických myšlienok by nemal taký silný čitateľský zážitok, aký mu poskytla táto veta, v ktorej nachádzame prídavné meno „zasratý“. Epilóg knižky tvorí exkluzívny zdramatizovaný rozhovor s duchom Wiliama Shakespeara v shakespearovskej rýmovanej forme a bodka Milana Lasicu, inak hádam najobľúbenejšieho žijúceho fejtonistu na Slovensku. Na záver zmienky o Feldekovej knihe fejtónov treba azda iba toľko napísať, že je to exkluzívne čítanie, ak máte radi takúto formu novinárskeho textu, ktorý neraz kritizuje nielen súčasnú dobu, ale často sa vracia ku kritike doby komunistickej. V. Dorčová-Valtnerová

III/25

obzory4_5:0 20.8.2013 15:07 Page 1

FILM ÚVAHA NAD PREMIÉROU PETROVHO BUTKOVHO FILMU ÓDA NA ROVINU

Transformácia rovinatej husi na snehobielu dunajskú labuť ri pozeraní filmu Óda na rovinu (premiéra sa uskutočnila na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla vo večerných hodinách 1. augusta v predvečer tohtoročných Slovenských národných slávností 2013), v ktorom vystupujú väčšinou mladí ľudia (budúci herci?), ale aj starší a aj tí najstarší, mnohí z prítomných si iste zapamätali vtipné, šťavnaté komentáre tzv. petrovských zaťkov, ináč dobrých znalcov prostredia, v ktorom už niekoľko rokov žijú a pôsobia. V rozhovore s mladými, ktorých v ten večer bolo na nádvorí zhromaždených snáď viac ako 600, sme sa zasa dozvedeli, že ich vo filme nadchli práve takéto vtipné, reálne, a pritom veľmi výstižné komentáre, kým tým starším zasa chýbali dlhšie pasáže z dejín divadla, keď už mal filmový štáb na čele s režisérom výnimočnú možnosť zmapovať ich práve zo spomienok našej najstaršej divadelnej herečky Želmíry Vargovej-Břízovej. No v každom prípade, aj film s rovnakým názvom, ako malo pred dvomi rokmi uvedené divadelné multimediálne predstavenie, vyvolal veľký ohlas... Ako vidno, rozhovorov o divadle v týchto priestoroch nikdy nebude dosť! A právom! Veď od roku prvého divadelného predstavenia v Petrovci ubehlo skoro 150 rokov a fenomén ochotníckeho divadla je silne prítomný aj dnes (o čom bol vo filme aj rozhovor medzi tunajšími profesionálnymi režisérmi a autorom filmu!). A predsa, neviem prečo, ale ako sa film rozbiehal, stále mi v hlave bzučala osa pamäte: kto nás takto „donaha vyzliekol, ak nás chcel „poznať a opísať“? Kto nás videl v takejto priam neuveriteľnej magickej podobe, alebo nech použijem i skvelé prirovnanie z ľudových balád a povestí – bola to transformácia z obyčajnej bielej rovinatej husi (žijúcej na tejto kedysi vodnej rovine) na snehobielu labuť Dunaja? Kedy tá biela hus vzlietla do výšav a prečo? Je možné, že sme to my? Je možné, že

26/IV

sme takí, ako nás vo filme videlo oko kamery, čo prezradili o nás a o našej ľudskej podstate niektoré i vo filme vyrozprávané povesti a legendy? Alebo nás potajomky v hustých šuchotavých kukuriciach, kým sa oberal chmeľ alebo „budárilo“ v „bostane“ či vo viniciach, odpočúvali práve kukuričné byle a s nimi i erotické a šťavami naliate

„panskej“ krčme u Ondreja Báďonského, kde sa schádzali novinári našich novín Hlas ľudu, pán Matuška prítomným práve ukazoval krásny veľký nôž, ktorý si kúpil na petrovskom trhu. Ostala som prekvapená výberom suveníru, jeho odpoveď bola však veľmi zaujímavá: kúpil ho, aby mu poslúžil ako obrana pred literárnymi

červeno-tehlové „olásky“? Či zasa z jesene rozpálené pece páleníc, kde sa v tomto božskom oku vypekali a ukladali všetky naše „petrovské gény“ i tie zdedené, i tie premiešané s inými, a takto sa vytvorila akási špecifická petrovská nátura..!? Ako film bežal, hoci úžasne hlasno, čo veľmi prekážalo uchu diváka, lebo nerozumel každému účinkujúcemu, začala som si toto všetko o nás uvedomovať! A rozmýšľala som po celý čas premietania, ale potom i na terase divadla v rozhovore s aktérmi filmu; prichádzali mi na um všelijaké výroky o našom fenoméne Dolnozemcov aj o divadelníctve, mnoho toho som dávnejšie prečítala, mnohé hodnotenia boli podobné tomuto filmu. Do pamäte sa mi zrazu prinavrátil príbeh napísaný ešte v 20. storočí, keď nás začal objavovať veľký slovenský literárny kritik Alexander Matuška. Po jeho príchode do Petrovca a tiež neskôr mu spoločnosť robil náš spoločný kamarát prof. Dubovský; keď sme sa raz podvečer stretli v chýrečnej

neprajníkmi na Slovensku. A to sa vraj naučil od nás, keď mu naši dedinčania rozprávali, akí sme boli (ozaj a zostali sme?) bitkári, najmä keď sme sa pozreli na dno fľašky s „morušovicou“. Ako sme kliali, a ako sme sa milovali – tuho ako mráz na rovine, ohnivo ako slnko v júli v žite, smädno ako vo vlnách Dunaja, a vždy žhavo ako vetrík v konopách – a láskanie v kukurici. A o všetkom tomto rozprával práve tento film, ktorý som pozerala, bola to i matušskovsko-butkovská povesť o nás... Film sa pomaly blížil ku koncu, a prúdil na plátne ako dunajská voda. Ale tá bzučiaca osa mi ešte čosi úporne začala našepkávať, a z hlbín pamäte som odrazu vylovila dávno zverejnený literárny text spomínaného Alexandra Matušku, v ktorom sa nám priznáva z hlbokého priateľstva i obdivu a vidí v nás esprit všetkých Slovákov! Jeho slová mali tú istú, ak nie podobnú magiku, ako terajší film, či divadelné predstavenie z roku 2011 na scéne VHV režírované Petrom Serge Butkom. Vo filme sa vystriedalo veľa mladých

ľudí, tento dvojročný projekt mal angažovať práve mladých, aby svoj vzácny čas netrávievali po krčmách a neoddávali sa hmlistému omamovaniu, ktoré ich otupuje pred životom a svetom, ničí v nich to, čo mladí majú ako vzácnosť a starším to už pomaly chýba – túžbu po slobode a snahu objavovať nové veci a nové cesty! Film podporil grantom aj Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí. Keď sa v Petrovci kedysi v dávnom roku 1866 zahralo (i úradne zaznamenané) prvé divadelné predstavenie autora Kotzebua Vozka Petra III., podporili ho práve mladí, ktorí sa nebáli silnejúcej maďarizácie, verili, že slovenská javisková reč rozhýbe dovtedy kultúrne mŕtvu hladinu Petrovca! A podarilo sa im to i vďaka tomu, že im pomohli agilní miestni učitelia a kňazi, medzi ktorých treba zaradiť ako najagilnejších hložianskeho i literárne činného Rohoniho a petrovského Félixa Kutlíka. A ako to bolo pred druhou svetovou vojnou a po nej, najmä v časoch jej mladosti, spomínala len tak stroho naša najstaršia divadelná a filmová herečka Želmíra Vargová-Břízová, tiež súčasní režiséri Ľuboslav Majera, Vladuša Fekete, ako aj niektorí tunajší divadelníci. Typickú petrovskú povahu človeka neraz oslavovanej i preklínanej roviny, ktorá je obkolesená mnohými inými národmi a národnosťami, od ktorých i Petrovčania mnoho toho prevzali, prijali a zdedili, vo filme vynikajúco tlmočili obyčajní naturalizovaní Petrovčania, a to najmä domáca Mária Mocková a nezabudnuteľný, vtipný, miestny „pozorovateľ“ a petrovský zať Miroslav Lainović. Tento petrovský naturel videný očami divadelníkov akoby pridal filmovej óde nový obraz – prúd času a Petrovec s jeho ľuďmi pretransformovali z obyčajných pracovitých ľudí na akési nadčasové, historické, pritom silné kultúrne spoločenstvo. Táto komunita súčasne akoby zostala zakonzervovaná, pritom „uložená“ v nadčase roviny v podobe oblaku, z ktorého namiesto dažďa spŕchajú spovede ľudí, povesti a legendy a všetci spolu i so svojimi predkami vy-

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 20.8.2013 15:07 Page 2

KNIHY tvárajú ďalšiu povesť – ódu o sebe a o divadle... Takto nás akosi videl vo filme, a najmä pred dvomi rokmi v divadelnej inscenácii Óda na rovinu pražský Slovák, herec a režisér Peter Serge Butko so svojím štábom. Ako kameraman a strihač sa podieľal Vojtěch Hönig, angažoval sa i Petrovčan Zdeno Medveď, hudobnú zložku mal na starosti Jaroslav Zima, ktorý bol vo filmovej verzii aj autorom zhudobnenej básne V. Benkovej Heroica Slovaca v podaní Jarmily Zimovej. Pri výrobe filmu účinkoval aj brazílsky fotograf Weberton Messias a mnohí z kolektívu petrovského divadla, ktorí sa veľmi angažovali v prípravách na tento film o divadelníctve v Petrovci alias Slovákov vo Vojvodine. Režisér Peter Serge Butko povedal: „Prijal som pozvanie Divadla VHV v Báčskom Petrovci, jeho riaditeľ Ján Černák mi vždy zadá tému a ja s ním pracujem. Naposledy to bola téma Óda na rovinu, a to zostalo aj názvom predstavenia, ale aj filmu, ktorý práve má premiéru,“ povedal okrem iného Peter Serge Butko pred filmovou projekciou. „Ide o dokumentárno-hraný film, ktorý predstavuje prezentáciu dvojročného projektu, spracovaného podľa námetu Jána Černáka, v ktorom účinkujú členovia divadla VHV Petrovec a obyvatelia Báčskeho Petrovca.“ A novinár Hlasu ľudu Jaroslav Čiep v týždenníku Hlas ľudu výstižne postrehol: „Ide o filmovanie toho svojrázneho divadelného predstavenia a o pokus zmapovať fenomén divadelníctva v Petrovci, kde na počet ani sedemtisícovej enklávy v súčasnosti sú až siedmi profesionálni režiséri a množstvo ochotníckych hercov, čo je údaj azda aj pre Guinnessovu knihu rekordov. Diváci si pozreli jeden pohľad na divadlo, ľudí, tradíciu, krajinu, mystiku, generácie a všetko to zabalené cez archetyp roviny. Škoda len, že zvuková zložka bola na hranici zrozumiteľnosti podávaného materiálu.“ A na koniec mojej úvahy iba malá poznámka: netrpezlivo čakám na príchod dunajskej labute so svojimi mláďatami... Nimi sa môže začať už iný, možno nový film o nás! Viera Benková 24. 8. 2013

34 /4557/

PAMäTNICA K 10. VÝROČIU NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY V SRBSKU

Svedectvo, dokument a základ (Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny 2003 – 2013. Hlavná a zodpovedná redaktorka Anna Tomanová-Makanová. Výkonní redaktori: Ladislav Čáni, Vladimír Valentík. Redakcia: prof. Dr. Samuel Čelovský, Oto Filip, Milina Sklabinská. Lektorovanie a korektúra: Katarína Melichová. Fotografie: Archív NRSNM a NVU Hlas ľudu. Výtvarná a grafická úprava: Ladislav Čáni, Vladimír Valentík, Miroslav Šuster. Technický redaktor a počítačová príprava: Miroslav Šuster. Vydavateľ: NRSNM. Tlač STYLOS GROUP, Nový Sad. Náklad: 1 000 výtlačkov.) ok 2013 – pamätný pre našu menšinu, existenciu, národnostnú politiku. Príčina je veľkolepá a známa: desiate výročie vzniku Národnostnej rady. A je dobre, že nám o ňom, okrem dní a príležitostí oslavných, slávnostných a slávnosťových, svedectiev elektronických a fotografických, zostáva i to knižné. Nejde o žiadne náhodne zvolené čriepky z našej najnovšej histórie, ale prednostne o ucelený pohľad na mnohé jej aspekty v dobe, keď sme i ako menšina, i ako spoločnosť prechádzali a prechádzame rôznymi (r)evolučnými zmenami. Na vzdelaní vyrastáme, kultúrne sa pozdvihujeme, nuž nečudo, že naša duchovná kultúra má dôstojné miesto aj v širších rámcoch. Veď práve kultúra je spolu so vzdelaním, informovaním, úradným používaním jazyka a písma jedným z prvých a prvoradých poslaní jubilujúcej Národnostnej rady. Pohľad, niekedy užší, niekedy širší, v závislosti od absolvovanej aktivity a prístupných zdrojov, na všetko, v čom sa angažovala od 18. januára dodnes, ponúka od 1. augusta takmer 500 strán formátu A 4 pamätnice menom Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny 2003 – 2013. Významovo a chronologicky je členená na päť častí. Prvou je úvodník predsedníčky rady Anny Tomanovej-Makanovej s trefným titulkom Desať rokov – desať dôvodov, ktorým v kocke ozrejmuje dôvody vzniku, význam, aspekty práce a spolupráce Národnostnej rady. Nasleduje viac ako 25 pozdravných príhovorov (strany 13 až 90) významných slovenských, medzinárodných a našich spoločenských dejateľov k jubileu: od podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka po Petra Teofilovića, prvého pokrajinského ombudsmana v rokoch 2003 – 2009. Najrozsiahlejšou časťou (strany 91 až 400) je Z činnosti NRSNM 2003 –

HLAS ĽUDU

2013, ktorej dominujú príznačnosti toho-ktorého roka: prvý bol v znamení založenia, druhý inštitucionálneho rozvoja a preberania zakladateľských práv k NVU Hlas ľudu, tretí poznačil začiatok spoluorganizovania SNS, štvrtý čulá a intenzívna aktivita rady vo všetkých oblastiach, piaty založenie Fondu pre vydavateľskú činnosť Slovenské tlačené slovo, šiesty založenie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, siedmy schválenie Zákona o národnostných radách národnostných menšín, ôsmy voľby do NRSNM, deviaty sčítanie obyvateľstva, desiaty, ktorý bol v znamení inštitúcií a podujatí osobitného významu a založenia Múzea vojvodinských Slovákov... Najväčšiu časť neľahkej roboty na zmapovaní všetkého, čo sa dialo, odviedli Milina Sklabinská, ktorá je

autorkou všeobecného prehľadu a činnosti výborov v rokoch 2003 až 2007, ako i Ladislav Čáni, ktorý je podpísaný pod autorským prehľadom na roky 2009 až 2012. Samozrejme, nemožno si nevšimnúť i podiel a prínos iných autorov: Lidije Damijanovej (všeobecný prehľad a činnosť výborov 2008), Svetlany Zolňanovej (state zo vzdelávania 2009 – 2012), Vla-

dimíry Dorčovej-Valtnerovej a Vladimíra Lenharta (state z informovania 2009 – 2012), Márie Čániovej a Svetluše Hlaváčovej (state z kultúry 2009 – 2012), ako i Lýdie Čemanovej (state z úradného používania jazyka a písma). Dokument doby vzácny už tým, že je azda prvým o NRSNM tohto druhu, rozsahu a s takouto tematikou u nás, hodnotný i tým, že prináša utriedené hodnoty, preverené časom, že dokorán otvára dvere do početných skrýš rôznych uplynulých dianí, že zahŕňa zo všetkého čosi, čo nami ten-ktorý rok hýbalo a zveľaďovalo. Veď náš život sa zo dňa na deň stáva bohatší o nové formy, o množstvo ďalších, to nielen kultúrnych hodnôt. Usporiadanie textov, snímok a príloh je logické, významovo-chronologické, zodpovedajúce v značnej dávke popularizačnému hľadisku. Autori dokázali úspešne viesť čitateľa cez takmer neprehľadné pole novších dianí a skúseností: predovšetkým za pomoci záplavy faktov, bez zbytočnej popisnosti a subjektívnych pohľadov, esejistky a úvah. A nebolo to ľahké. Keby bolo, tak by si azda i iné národnostné rady darovali také svedectvo vlastným menšinám k jubileu. Ide o pamätnicu, ktorú treba mať v knižnici a ktorá zaujme i odborníka i bežného čitateľa. Lebo je to dokument o nás, fundament, na ktorom sa dajú ďalej stavať nové svedectvá o týchto pohnutých rokoch, ktoré práve žijeme. Povedané mináčovsky, čas sudca si všíma zmien, ale cení si trvanie, spočíva v ňom, je to jeho rodné lôžko. Práve kvôli trvaniu takáto kniha i vznikla. A aj kvôli času, o ktorom svedčí. Oto Filip

V/27

obzory6:0 20.8.2013 15:08 Page 9

MÉDIA VIRÁLNE VIDEO

Najčastejšie vplýva na ľudské emócie odať definíciu, kľúčové slovo alebo koncipovať virálne video je v tom istom momente jednoducho a ľahko a z druhej strany aj ťažko presne formovať. Pri definovaní pojmu virálneho videa je hlavnou otázkou a úlohou odhaliť, čo znamená to virálny v syntagme virálne video? Pravdepodobne, isté si definície virálneho v oblasti médií už existujú – virálne video, virálny marketing – a ukazujú na moc médií a v prvom rade na silu obsahu médiových produktov, ktoré na princípe vírusu vplývajú na veľký počet ľudí a povzbudzujú také isté alebo podobné reakcie na obsah, ktorý recipienti prečítali, počuli alebo pozerali. Médiové obsahy, ktoré najväčší počet ľudí najčastejšie nekriticky a s veľkou dávkou oduševnenia akceptuje a ihneď ich chce zdieľať so svojimi známymi, priateľmi, kolegami, a tie obsahy sú práve kvôli tomu šíreniu a samotnému cieľu, aby ich akceptoval čím väčší počet ľudí aj urobené, viacmenej by mohli mať práve virálny ráz. Niektoré videá získajú popularitu, aj keď to aktérom, ktorí sa v nich zjavujú, ani nebolo v prvom pláne. Všetko je to však veľmi relatívne, lebo je pravdepodobne každé video nahrané a postavené na internet (v dnešnej dobe na internet a v minulosti boli prevažne televízne vysielané), tam dané s tým cieľom získať čím väčšiu popularitu, aby ich videl čím väčší počet ľudí, aby mali čím väčší počet „likeov“ a na konci koncov, sú tam aj s cieľom získavania profitu. Autori sa, v duchu machiavelizmu, snažia najrozličnejšími spôsobmi a najrozličnejšími obsahmi získať to, čo si žiadajú. Virálne video najčastejšie vplýva na ľudské emócie a vo veľkej miere je už známe aj to, čo ľudia majú radi a aké obsahy sa im páčia. Preto sa nahrávajú videá, ktoré pravdepodobne budú úspešné a ľudia ich budú pozerať. Urobiť video, ktoré sa podobá už

28/VI

nejakému, ktorému sa podarilo získať milióny klikov, je tiež dobrou metódou, ako kreovať svoje vlastné virálne video. Teda, popularita, oči miliónov ľudí, zjavovanie sa vo vtipoch a v každodennosti a na konci profit, ktorý sa získa od tých, ktorý budú reklamovať svoje výrobky na populárnom videu, sú najdôležitejšie charakteristiky virálneho videa. Vlastne ide o charakteristiky seriózneho virálneho videa, ktoré sa na princípe vírusu snaží infikovať ten najväčší počet ľudí a pritom vzbudzuje v recipientoch veľkú žiadosť a netrpezlivosť čím skôr a záväzne ukázať svoj obsah aj ostatným členom v spoločnosti. Tým sa počet klikov a tých,

ktorí ho pozerajú, nedá zastaviť, ale sa ich počet konštantne zväčšuje. A nakoniec sa aj ten zámer a cieľ, s ktorým bolo virálne video kreované, dosahuje, čiže spĺňa. Teda práve na toto treba myslieť, keď nabudúce budeme pozerať niektoré populárne video na Youtube alebo kdekoľvek inde na internete. Malý chlapček nahraný ako svojmu bračekovi hryzie do pršteka, zvieratká v rôznych vtipných

situáciách, deti na narodeninových oslavách a mnohé iné a početné videozáznamy sú nič iné, len virálne video, ktoré videli ľudia z mnohých končín sveta, a ich popularita sa skutočne dnes hodnotí miliónmi. V každom prípade: prečo si nenakrútiť aj vlastné virálne video a pritom sa pokúsiť získať podobnú slávu?! Miroslav Gašpar

VIERA BENKOVÁ

Môj fetiš Dávno tam stála, pri tehlovom múriku a starej vahadlovej studni, na samej hranici nášho a susedovho pozemku sťa strážkyňa našich domov a ľudí... Kto ju tam zasadil, nevedno, možno jej zrelé plody privial vietor a možno dvor preletovala hladná vrana a jahôdka, budúca moruša, z vranieho zobáku vypadla sama... Zjari bola smaragdovo, sťa hĺbka mora, zelenomodrá, v lete pálivým slnkom a blyštiacim jasom prežiarená, s rozkonárenou listovou korunou, sťa tureckým poľným šiatrom, pre každého bola dokonalou chladivou skrýšou ... Po nej som sa, malé nezbedné mača, neraz dohora šplhala a všetky detské sny v hustom listovom dome potajomky skrývala. Aj s prvými láskami a prehreškami na mladej duši, priateľke moruši, som sa s istotou zdôverovala... Vždy tam bola, pri tehlovom múriku a starej vahadlovej studni, na samej hranici nášho a susedovho pozemku a ako všetko v živote chodí: na vetre, snehu, slnku a daždi iba ošumela a náhle zostarla... Chýbaš mi, dávna priateľka moruša, si trvalou spomienkou môjho detstva!

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

obzory7:0 20.8.2013 15:13 Page 10

KNIHY

Zabudnuté, prachom zapadnuté (Vladimír Valentík: Z dejín výtvarného umenia vojvodinských Slovákov. Príručka pre učiteľov výtvarnej kultúry na slovenských základných a stredných školách v Srbsku. Vydala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Vytlačila AST Kultúra, Báčsky Petrovec; Ladislav Čáni a Vladimír Valentík: Karol Miloslav Lehotský. Vydali Akciová spoločnosť tlačiareň Kultúra, Báčsky Petrovec, a Dom zahraničných Slovákov, Bratislava 2004. Vytlačila AST Kultúra, Báčsky Petrovec.) menie a krása sa prelínajú. Dopĺňajú sa. „Krása nám nie je daná na to, aby nám len spríjemnila život na Zemi. Krása nám má pomáhať dozrievať a priviesť nás, aj celé Stvorenie, k dokonalosti. Krása je súčasťou hybnej sily všetkých úrovní nad hmotnosťami. ... Harmóniu medzi rozvinutými cnosťami a vonkajším prejavom (jedno od druhého nie je možné odlúčiť) vnímame ako krásu. ... Umenie je vlastne nástrojom, pomocou ktorého dokážeme tušenie či vnímanie tej nádhery a dokonalosti vyšších svetov nad hmotnosťami prinášať sem na zem, medzi nás. Umelec je teda človek, ktorý „nedokáže“ odolať tlaku nadpozemskej nádhery a hľadá všetky dostupné spôsoby a prostriedky, ako viditeľne preniesť vnímanú krásu do svojho okolia. Umelecké dielo je viditeľne sformované úsilie o zobrazenie toho, čo sa umelec snaží vo svojom diele sprostredkovať z toho, čo je jemu možné určitým spôsobom vidieť, počuť alebo inak vnímať z dejov prebiehajúcich vo svetoch nad hrubou hmotnosťou. Umelecké dielo môže zapôsobiť priamo na vnútro človeka, jeho ducha.“ Tieto skvelé úvahy o kráse a umení podnietili ma, aby sa verejnosti prezentovali knihy o výtvarnom umení, ktoré raz, pred niekoľkými rokmi vyšli, a

24. 8. 2013

34 /4557/

okrem toho, že sa zaznamenalo, že uzreli svetlo sveta, žiaľ, zapadli do zabudnutia. Žeby sme nemali blízko k umeniu. To nie. Na ospravedlnenie toho, že k umeniu predsa len máme blízko, trefne vyznie citát českého spisovateľa Jiřího Muchu: „Umenie vyvoláva prianie uskutočniť sen. Dáva dôveru, že ten sen uskutočniteľný je.“ Aby na vojvodinských priestranstvách umenie nevy-

bledlo, aby natrvalo zostali zapísané mená výtvarných umelcov z týchto krážov, aby sa o začiatkoch výtvarného umenia vojvodinských Slovákov vedelo aj o pár sto rokov, postaral sa Vladimír Valentík, autor knihy Z dejín výtvarného umenia vojvodinských Slovákov, hodnotnej príručky pre učiteľov výtvarnej kultúry v základných a stredných školách v Srbsku. Okrem toho, že je vynikajúcou pedagogickou príručkou, zachováva pred zabudnutím

HLAS ĽUDU

špičkové mená, ktoré výtvarné umenie pozdvihli na najvyšší piedestál vo výtvarnej tvorbe. Autor dal dokopy dejiny slovenského výtvarného umenia v Srbsku a ich tvorcov – vynikajúcich umelcov: Cyrila Kutlíka, Karola Miloslava Lehotského, Zuzku Medveďovú. Zhrnul aj údaje o tvorcoch výtvarného umenia z radov vojvodinských Slovákov v druhej polovici 20. storočia, predstaviteľmi ktorého sú: Oľga Garayová-Babylonová, Anna Máľachová-Fajdnovićová, Anna Pixiadesová, Mira Brtková, Jaroslav Šimovič, Milan Súdi, Ivan Križan, Vladimír LabátRovnev, Ján Stupavský, Tichomír Bíreš, Mária Gašková, Viera Fajndovićová-Súdiová, Pavel Pop, Jozef Klátik, Pavel Čáni, Michal Kiráľ a Martin Kizúr. Neprehliadol ani výtvarné umenie Slovákov vo Vojvodine v 20. storočí, také pre kovačické a padinské prostredie typické insitné umenie a insitných maliarov. Dozvedáme sa, že najstaršími insitnými maliarmi v Kovačici a Padine v súčasnosti sú: Ján Strakúšek, Alžbeta Čížiková, Michal Povolný, Ján Bačúr, Ján Husárik a Eva Husáriková. Priestor tu venoval aj umelkyni Márii Máľachovej a insitnému umeniu v Báčskom Petrovci, aby knihu uzavrel reprodukciami špičkových výtvarných prác slovenských vojvodinských umelcov. Nesmieme prehliadnuť, že na samom začiatku príručky sú cenné údaje o začiatkoch výtvarného umenia vojvodinských Slovákov a o prvých slovenských výtvarníkoch v Srbsku.

Predtým sa autor, aj sám milovník a dobrý znalec výtvarného umenia spolu s Ladislavom Čánim vyskúšal aj v zostavovaní monografie o Karolovi Miloslavovi Lehotskom a jeho výtvarnom diele, „ktorý v dejinách slovenského výtvarného umenia zaujal popredné miesto predovšetkým vďaka impresionistickej – v niektorých prípadoch až pointilistickej – maliarskej interpretácii krajiny. Ako plenérista sa k takému podaniu krajiny nedostali ani francúzski impresionisti na základe optickej analýzy sveta, ale uplatnením koncepcie farebného valéru, osvojenej ešte na pražskej akadémii“. Tu sa na kriedovom papieri prezentujú reprodukcie malieb a kresieb Lehotského so sprievodným textom v slovenčine, srbčine a angličtine. Takto je podaná aj textuálna časť. Jednoducho – úroveň. Žeby azda na vydanie ďalších špičkových diel nebolo sily, vôle, a či azda peňazí. Doprajeme v bližšej budúcnosti zostavovateľom a vydavateľom, aby ich šťastena sprevádzala pri práci, a tešíme sa na nejaké nové diela. Lebo umením sa reprodukuje krása. Umenie oplýva krásou. Umenie je krásno. Anna Horvátová

VII/29

obzory8:0 20.8.2013 15:09 Page 11

V ÝS TAV Y

Tri práce Nemanju Kneževića

V zajatí spánku

K VÝSTAVE PIATICH AUTOROV V GALÉRII ARTGET

Zábery bez hraníc otografie odsúvajú naše kritické povedomie s cieľom, aby sme zabudli na stupídnu absurditu fungovania a len vďaka tomuto zatláčaniu do úzadia sa (naše) fungovanie vôbec

Mnohokrát ani nie je najvýznamnejšie to, čo sme cez objektív zbadali, zvečnili a archivovali, koľko samotný proces, akým k tomu došlo. Spôsob, akým fotografia môže po-

ní, ľudí, javov. A flexibilita autora a jeho pohľadu je práve v možnosti zvoliť si podľa danej príležitosti, ktorá z týchto fáz mu je práve najdôležitejšia. Skupinová výstava fotografií Opsesija, ktorá prebiehala v galérii Artget Kultúrneho strediska Bele- Dva pohľady Aleksandry Perovićovej-Mihajlovićohradu od 19. júla vej do 15. augusta, bola vlastne pokusom lie, jeho náznaky a témy. Všedné v nea spôsobom cez päť rozličných prí- všednom alebo nevšedné vo všedstupov – autorov a účastníkov Milice nom. Všímanie si posadnutostí ako ciBalubdžićovej, Aleksandry Perovićovej- vilizačnej choroby, rovnako frekven-

Od auta k úvahám stáva možné. Tak snímky rysujú magický kruh, ktorý nás obkolesuje vo forme fotografického univerza. Tento kruh treba rozbiť, uvádza teoretik Vilém Flusser. Fotografie sú teda všade. Inými slovami, v tejto uponáhľanej, rýchlej, neraz bláznivej dobe, sú rôzne druhy posadnutosti. Medzi nimi je i fotenie druhom posadnutosti, pri ktorej sa nám samotný proces robenia obrázkov a Svojrázna mozaika rôznych túlaní pritom stáva svojráznou terapiou, ktorú často ne- môcť pri odhaľovaní rôznych druhov vedomky praktizujeme pri hľadaní posadnutosti, treba hľadať dakde na odpovedí na mnohoraké dilemy a pri púti medzi zdokumentovaním, zmanastoľovaní otázok, ktoré nás trápia. povaním a tematickým pitvaním dia-

Podoby prírody Mihajlovićovej, Marije Strajnićovej, Nemanju Kneževića a Bogdana Radenkovića – poskytnúť odpoveď na otázku, čo nás konštantne dokáže zaujať predovšetkým ako ľudí, a potom aj ako fotografov. Lebo posadnutosť samotnou fotografiou zvyčajne nestačí na vznik kvalitnej, zaujímavej a inšpirujúcej práce. Treba na to i vhodný námet, oko a objektív. To, čo je príznačné pre každú z vystavených a zvolených tematík, je hlboký záujem autorov o vlastné oko-

tovanej ako stres či depresia. Tak je to raz tematická sústredenosť na výraz tváre objektu, inokedy pohľad na prírodu, loďky a more, tretíkrát je v prvom pláne nálada, štvrtýkrát povolanie alebo koníček... Akoby aj táto výstava – nielen v názve – naznačila dvojnásobnú posadnutosť: jednak samotných fotografov, ale i ich objektov, ukazujúc, že záberom medze vlastne klásť nemožno. Zvlášť keď autori telom a dušou patria neúradnej, apolitickej a medzinárodnej organizácii, ktorá ako prvý článok neexistujúceho štatútu, ako krédo a zmysel existencie, má len jedno: dobrý záber. Kdekoľvek a kedykoľvek. Oto Filip

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A DOLNOZEMSKÝ SEMINÁR PRE VEDÚCICH FOLKLÓRNYCH KOLEKTÍVOV V PETROVCI

Nadobúdanie zručností v procese tvorby aše folklórne súbory banovce, Pivnica, HajSlovo odborníka počas leta nielen vydušica, Selenča, Jánostupujú na rôznych festišík, Vojlovica, Laliť, Pa– Kam smeruje vojvodinská valoch, ale aj pracujú na dina, Erdevík, Nový Sad, tradičná kultúra? sebe. Zdokonaľovanie im Aradáč, Ilok) spracovali – Vzhľadom na to, že za tie už roky poskytuje Výbor spôsoby vedenia čleroky sa tu vyprofilovali tvorcovia, akými sú trebárs Janko Merník, pre kultúru Národnostnov kolektívu po diJaro Kriška, Ivo Bagľaš, Katka Mosnej rady slovenskej nádaktickej stránke a ponáková, Vlado Medveď, Mišo Čirodnostnej menšiny za fizdvihnutie individuality liak a mnohí ďalší – nechcem ninančnej podpory Úradu jednotlivcov, ale dôraz koho vyzdvihovať viac ako drupre Slovákov žijúcich v bol na samotnej tvorbe. hých, lebo všetci sú originálni, auzahraničí. Ako nás informoval tentickí, tá tradícia sa posúva taTohtoročný dolnozemMartin Urban, zamerali kým spôsobom, že to začína byť ský seminár pre vedúcich Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka sa na inšpiračné zdroje, veľmi originálne prostredie, – odfolklórnych kolektívov, NRSNM, pri otvorení seminára výber materiálov, rozpovedá Mgr. art. Martin Urban. – ktorý prebiehal v dňoch vinuli diskusiu o zvyJa v tom vidím obrovskú pers14. až 18. augusta v pektívu uvádzania tohto proPetrovci, oslávil aj stredia do celkovej národnej klesvoje desiate naronotnice Slovenska. Po minulé deniny. Počas uplyroky som sa snažil na Slovensku nulých rokov zvyprezentovať presvedčenie, že my šoval sa nielen potzv. hornozemskí Slováci máme čet seminárov, ale aj ďalší veľký región, čiže niekoľko úroveň zručností a regiónov na Dolnej zemi. Je to orivedomostí jej účastginálna tradičná kultúra, ešte meníkov. Asi takto honej poznačená dehonestujúcimi vorí o tomto kurze civilizačnými vplyvmi ako hore na choreograf a uniSlovensku. Tento „fenomén“ sa už podarilo presadiť na Slovensku. verzitný pedagóg Konečne sa prichádza na to, že Mgr. art. Martin Urtáto kultúra je rovnocenná s tou ban zo Slovenska, našou, ak nie v niektorých prípaktorý je jeho oddoch aj originálnejšia, zvlášť v borným vedúcim Rozvičovanie je dôležitou časťou každého tanečného seminára hudobnej a výtvarnej zložke. od samotných začiatkov. – Ukázu, a vyjadrila nádej, že sa z nich zalo sa, že tých desať rokov je veľklostiach a rituáloch v našich osami efektívnych, pretože každý je- stane tím mladých, ochotných a dách až po možnosti spracovania kapelník folklórneho súboru Vatden z účastníkov mal možnosť sa ambicióznych vedúcich sloven- štylizačných stupňov a konečný ra z Tlmáč, a po tanečnej stránke prejaviť v rámci svojho kolektívu ských folklórnych kolektívov. výsledný tvar. S folklórnymi nad- nápomocná bola Jana Krígovská, Uplynulý folklórny víkend v Pea v tej tvorbe to bolo viditeľné aj šencami pracovali aj ďalší dvaja sólistka a choreografka Folklórna scéne. Hlboko si vážim, že tu vi- trovci bol v znamení tvorby. Čiže odborníci zo Slovenska. Hudobnú neho súboru Čadca a hudobnodím tváre, ktoré stupňujú vlastný dvadsaťdva účastníkov z dvanás- zložku mal na starosti Juraj Bajúz, tanečnej skupiny Kuk z Čadce. V. Dorčová-Valtnerová rast, ale aj to, že sú tu nové tváre. tich slovenských prostredí (Do- mladý hudobný upravovateľ a Symbióza mladých, veľmi výrazných osobností, a nových tvárí má PREDSTAVITEĽ RUSKÉHO hlboký zmysel, – povedal Urban EXPRESIONIZMU VASILIJ pri oficiálnom otvorení seminára. KANDINSKIJ (1866 – 1944) o Odborný kurz slávnostne otvofarbe povedal, že je prostriedrila predsedníčka NRSNM Anna kom k vytváraniu priameho Tomanová-Makanová, ktorá zdôvplyvu na dušu. V rámci cyklu raznila, že je to dobrý spôsob Energia farieb v belehradskej školenia mladých kádrov. – Slogalérii Zepter je časť výstavvenská menšina v Srbsku vo folného priestoru vyhradená pre klórnej sfére nemá profesionálfarbu dokonalosti, symbolizunych choreografov, ani profesiojúcu rozličné aspekty božskénálnych tanečníkov. Preto si na poho, ako sú múdrosť, pravda, čismoc pozývame odborníkov zo tota, spravodlivosť, jas... Je to Slovenska, ktorí vám lásku k ľufarba modrá, čerpajúca moc z prechodu dňa do noci, keďže takéto zmeny pôsobia priam magicky. Mnodovej tradícii oživia, naplnia a k hé odtiene modrej sú na približne pätnástich maľbách a niekoľkých sochách, prírodne a logicky umiesttomu aj určitým spôsobom pronených v izbe, ktorú kvôli nim pomenovali modrou (na snímke). fesionalizujú, – povedala TomaO. Filip nová-Makanová účastníkom kur-

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ŠTVRTÝ SEMINÁR PRE SLOVENSKÝCH DRAMATIKOV V PIVNICI

Zameraný na pouličné divadlo od už známym názvom Pí- konkrétny názov Dotyky – cirkus šeš? Píšem! aj tohto roku v or- vzťahov. Predlohy napísali Moniganizácii OD ka Necpálová, Janka Čemana v Andrea SpevákoPivnici prebiehal vá, Vlatko Miksád seminár z oblasa Elena Hložanoti dramatickej vá. Z nich sa urotvorby. Autobila koláž: základ rkou a koordinábudúceho potorkou i tohto 4. uličného divadla ročníka bola draa celkovej týždmaturgička, draňovej práce primatička, pedahlásených účastgogička a proníkov. Šlo teda o dekanka FDU Tvorba na divadelnom dvore: interpretáciu draAU v Banskej By- Mgr. art. Katarína Mišíkovámatických textov strici Katarína Hitzingerová, ArtD. v netradičnom Mišíková-Hitzinprostredí – mimo gerová. Záujem o toto školenie sa divadelnej budovy a javiska. So zákaždoročne stupňuje a tak sa tu verečným predstavením protatentoraz od 11. do 18. augusta so gonisti vyšli dokonca aj von z všetkými aspektmi vznikajúceho Pivnice: v sobotu 17. augusta sa s divadla popasovalo až 40 účast- veselým a bujarým divadlom

Soňa Capková a Ján Marcinek, dielňu tvorivého manažmentu Adriana Cieślaková a v dielni webového dizajnu a grafiky bol mentorom Stanislav Králik. A celkove

zdroje. A pre krízu vo svete a pre nepodporu tomuto semináru tento rok si museli účastníci zaplatiť účastnícky poplatok do 1 500 dinárov, z ktorého sa hradí ubytovanie, strava a hlavné rekvizity, ktoré potrebujeme... Je to stále malý poplatok, lebo v podobných workshopoch či seminá-

Mladí výtvarníci v dielni webového dizajnu a grafiky

sa aj tentoraz všetci snažili o prezentovanie dramatickej tvorby a podporu súčasných dramatikov. – Čo sa nemení? Nemení sa to, že nás aj naďalej nepodporujú základné inštitúcie, – hovorí autorka a koordinátorka K. MišíkováHitzingerová. – Preto sme sa rozhodli vytvoriť tohto roku i dielňu tvorivého manažmentu, aby sme si sami pomáhali, aby sme sa naučili písať projekty a vyhľadávať

roch v iných krajinách je ten poplatok od 30 eur a viac, dokonca do 150 až 200 eur. Tento poplatok je stále málo oproti tomu, čo títo ľudia svojím veľkým srdcom ponúkajú a čo všetko pre to robia. A ja dúfam, že to raz padne na úrodnú pôdu. My sa nevzdávame. Dávame do toho veľa lásky a veľa energie. A s optimizmom ideme ďalej. A. Francistyová

VEČIEROK V KYSÁČI

K narodeninám učiteľa deň 80. narodenín Michala Gombára, učiteľa vo výslužbe, v sobotu 17. augusta bol v Kysáči večierok venovaný jubilantovi. Podujatie zapadlo do rámca osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča a bolo v Slovenskom národnom dome za hojnej prítomnosti príbuzných, priateľov, bývalých kolegov, priaznivcov pekného slova a Kysáčanov, ktorí si vážia prácu a osobnosť oslávenca. Večierok realizovali MOMS a Oslavný výbor. Prítomných, medzi ktorými boli jubilantova dcéra Milina Florianová a sestry Zuzana Vučinićová, Anna Nátoňová a Mária Čižmanská, Vladimír Fekete, podpredseda MSS pre Báčku, Jarmila Struhárová, predsedníčka MOMS Nový Sad, Rastislav Surový, čestný pred-

Zo štvrtkovej skúšky na pivnickej páľave

níkov (len kvôli porovnaniu – na prvom boli deviati). Tvorivé stretnutie sa zase nieslo v medzinárodnom duchu, lebo okrem mentorov a účastníkov zo Slovenska boli tu aj frekventanti z Vojvodiny (z Pivnice, Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Nového Sadu, Selenče) a z Chorvátska (z Iloku). Istým spôsobom sa seminárne ročníky nadväzujú, ale základ je vždy ten istý: dramatický text. Teraz už pomerne stabilný počet autorov pred začiatkom školenia na zvolenú tému napíše texty, ktoré sú východiskom práce. Tentoraz téma bola pouličné divadlo a

predstavili najprv v akvaparku Petroland v Báčskom Petrovci, potom na pešej zóne v Báčskej Palanke a napokon i na Jarmočisku v Pivnici v rámci motostretnutia. Účastníci sa podľa záujmu zaradili do niektorej zo štyroch tvorivých dielní, ktoré mali na starosti skúsení odborníci – dramatici, dramaturgovia, herci, pedagógovia techniky reči, hereckej výchovy a hereckého pohybu, tanečníčka, projektová manažérka, filmový dokumentarista. Konkrétne dramatickú dielňu viedli K. Mišíková-Hitzingerová a Ján Chalupka, hereckú Richard Sanitra, Juraj Smutný, Tomáš Tomkuljak,

seda MSS, Pavel Grňa, prvý predseda MOMS Kysáč, a predstavitelia kysáčskych organizácií a združení, privítala Anna Legíňová. Potom jubilantovi k osemdesiatke zablahoželala príležitostným textom. O práci a živote oslávenca hovoril Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč. Tak sa prítomní dozvedeli, že sa pán učiteľ Gombár narodil v remeselníckej rodine v Kysáči. Po zakončení základnej školy v rodisku sa zapísal do gymnázia v Petrovci, kde ukončil malú matúru a potom učiteľskú školu v roku 1953. V tom istom roku nastúpil do práce učiteľa v Kysáči a o rok s manželkou odišli pracovať do školy v Jánošíku. Po návrate do rodiska robil najprv ako tajomník školy a potom pôsobil ako učiteľ

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A SKUS JÁNOŠÍK Z JÁNOŠÍKA NA ZÁJAZDE V OČOVEJ

Hrdili sa na Hrude Druhé vystúpenie členovia a Slovensku, v Očovej, sa v dňoch 9. – 11. augusta konal SKUS Jánošík absolvovali v jubilejný 10. ročník festivalu rámci galakoncertu Hrdo na Očovská folklórna hruda. Zo hrude, ktorý prebiehal v neSrbska sem zavítal Slovenský kul- deľu na očovskom ihrisku a túrno-umelecký spolok Jánošík na ktorom vystúpili aj FS Maz Jánošíka, zastúpený tanečníkmi, rína zo Zvolena, FS Zemplín spevákmi, hudobníkmi, ako aj z Michaloviec, FS Ekonóm z gazdinkami a kuchármi, ktorí ná- Bratislavy, FS Technik z Bravštevníkom podujatia ponúkali tislavy, FS Očovan z Očovej, sólisti speváci, inštrumentatradičné špeciality z Vojvodiny. Jánošíčania upútali pozornosť listi a ďalší. Folklórny súbor z návštevníkov najmä v sobotu 10. Jánošíka tu zatancoval pôaugusta v očovskom Remesel- vodné jánošícke Ilečke, tiež Jánošícka folklórna mládež po prvýkrát vystúpila v Očovej nom dvore, kde ich stákolektívu, zaspie- ného výboru festivalu Stanislanok s rejtešami, biskupvala pieseň z toh- vovi Szárazovi, umeleckému veským chlebíkom, špricto prostredia za dúcemu FS Očovan Pavlovi Hokami, baklávou, sármou, sprievodu Micha- líkovi, organizátorovi programu srbskou kávou a dola Čiliaka. v Remeselnom dvore Jánovi Šimácou pálenkou bol Najstarší člen já- miakovi a režisérovi nedeľňajazda najnavštevovanošíckeho spolku šieho koncertu Martinovi Urbanejší. Pritom nechýbaMartin Listmajer novi. SKUS Jánošík sa skromla ani dobrá nálada, slona slávnostnom ným darčekom poďakoval aj rovenská pieseň, hudba a posedení udelil dine Chabadovej, ktorá sa celý tanec, či už pri stánku po jeden exem- víkend starala o súbor. Pri rozalebo na javisku, kde plár svojej knihy lúčke si sľúbili, že delegácia z celý deň prebiehal kulOsada Jánošík z Očovej dostane pozvanie na túrno-umelecký promôjho uhla jedno- oslavy 190. výročia príchodu gram. Okrem tanečno- Do práce pri jánošíckom stánku sa šikovne zapojila tlivcom, ktorí sa Slovákov do Jánošíka, ktoré sa hudobného koncertu aj predsedníčka spolku Veronka Chrťanová (vpravo) zaslúžili o vystú- plánujú organizovať v prvý nokonali sa tu aj škola hry penie jánošíckeho vembrový víkend tohto roku. na fujaru a škola tanca, rôzne vý- choreografiu Kapustička kyslá, spolku na tomto podujatí – stastavy, jarmok remeselníkov a iné moja žena frišká a Katarína Mos- rostovi obce Jaroslavovi DomiK. Mosnáková náková, umelecká vedúca tohto nikovi, predsedovi organizačzaujímavosti. Foto: Milan Krupčík

Gombára do roku 1994, keď odišiel do zaslúženého dôchodku. V pedagogickej práci skúšal inovatívne metódy práce najmä vo výučbe materinského jazyka, o čom robil aj výskumy. Z početných mimoškolských činností sústavne organizoval kultúrno-umelecké podujatia. Dlhé roky pracoval na zveľaďovaní kultúrneho ochotníctva v Kysáči a ako osvedčený ochotník absolvoval odborné zdokonaľovanie na divadelnej akadémii v Belehrade. Celú pracovnú dobu učil žiakov aj peknému písomnému vyjadrovaniu, aby po odchode do penzie vlastné písomné vyjadrovanie uplatnil v podobe zaujímavých príspevkov uverejnených v tlači. V Hlase ľudu a najmä v Rovine uverejnil veľký počet príspevkov, v ktorých za24. 8. 2013

34 /4557/

ujímavým a pútavým spôsobom opísal zaslúžilých jednotlivcov, ba i celé rodiny a nevšedné udalosti v Kysáči. K matičnej činnosti prispel prieskumom starších materiálov, o čom napísal cyklus prác z jednotlivých oblastí matičného pôsobenia. V knihe Divadelný život v Kysáči 1905 – 2005 podal prehľad bohatej divadelnej činnosti s početnými portrétmi a fotozábermi. Získal uzna- Michal Gombár nie za dlhodobú a úspešnú činnosť MSS a Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli umenia a národných tradícií MSS. Vďaka svojmu všestrannému duchu, neúnavnej a obetavej práci učiteľ Michal Gom-

HLAS ĽUDU

bár si získal obdiv a všeobecnú úctu. Na večierku nasledovali gratulácie prítomných, najprv v tvare básne Vďaka človeku v predvedení Eleny Surovej, potom jubilantovi blahoželali: Vladimír Fekete, v mene Ľudmily Berediovej-Stupavskej jej mama Anna Berediová, Ján Struhár, Pavel Grňa, Mária Šranková, Ondrej Hloška, Anna Páliková-Kunčáková, sestra Zuzana Vučinićová. Vyzdvihli, že Michal Gombár pracuje nešetriac seba a produktívne trávi voľný čas na dôchodku. Nepristal na inteligentné leňošenie, ale vďaka rôznorodej činnosti sa snaží zachrániť pred zabudnutím dejiny kultúrneho a spoločenského života.

Jubilant sa poďakoval za pozornosť, ktorá sa venovala jeho osemdesiatinám, a zaspomínal si na detstvo, školenie, pracovný vek učiteľa a na obdobie po odchode do penzie, keď sa rozhodol venovať publicistike ako pracovnej terapii. Keď doma zakončil bežné práce, za kuchynským stolom písal článok za článkom a vyčkával peknú zvesť o ich zverejnení. Neskoršie to prerástlo v osobnú vášeň, ktorá vyplnila intelektuálny priestor bežného života. V rozličných cykloch uverejnil 87 prác. Z jeho slov vyplynulo, že okrem spomenutého pripravil na vydanie texty o detskom divadle, ako i o storočnici čítacieho spolku. V záverečnej fáze je rukopis o Kysáči a Kysáčanoch, z ktorého výňatky prečítala Miluša Grňová. Sám jubilant na koniec večierka prečítal úryvok zo svojej práce o rodine Bičiarovej a o povestnom bičiarovskom uhle. E. Š.

K U LT Ú R A 18. HONTIANSKA PARÁDA V HRUŠOVE NA SLOVENSKU

Folklórny festival s veľkým srdcom a Slovensku je folklórnych festivalov neúrekom. Aj tí najprieberčivejší vychutnávatelia slovenskej ľudovej tradície si tu nájdu podujatie na svoju mieru. Hontianska paráda v Hrušove, ktorá prebiehala v dňoch 16. až 17. augusta, je už 18 rokov súčasťou tejto festivalovej palety. Avšak je iná, svojská, ke- Starodávna mláťačka na lazoch v Hrušove ďže približuje nielen hudobno-tanečné klenoty, ale veľký dôraz dáva na prezentáciu takmer zabudnutých starodávnych roľníckych prác a remesiel v dedine a na lazoch. Keď k tomu pridáte ochutnávky miestnych gastronomických špecialít, úspech je zaručený. Záruka úspechu v Hrušove nezlyhala ani uplynulý víkend. Zvlášť atraktívne boli diania mimo dediny, na lazoch, na ktoré nezvyknuté nohy z roviny vyšli horko-ťažko. Ale ponúkajúci obraz stál za to. Dokonca aj letná horúčava prispela k autentic- Pri stánku MSS vždy bolo kému zobrazeniu tradičnej žatvy, záujemcov o naše špeciality, v ktorom sa prezentovalo kose- ale aj o naše dejiny nie pšenice a ručné a strojové Návštevníci zo všetkých kútov mlátenie obilia. Po namáhavej roľníckej práci (a výstupe na kopec) Slovenska a zo zahraničia sa konávštevník sa mohol okriať po- chali v kráse rozličných krojov a masteným chlebíkom, ktorý usi- folklórnych krokov, starých poľlovné Hrušovčanky upiekli v pô- nohospodárskych strojov a povodných kamenných peciach. Tak- hostinnosti domácich, ktorí doto nasýtený sa spustil dolu do de- korán otvorili svoje srdcia – a diny, kde sa už ponúkali folklórne dvory. Napríklad v Hasičskom programy na malebnom amfiteátri dvore ponúkali ľudovú hudbu s porciou dobrého bravčového gua na javisku Pod vežičkou.

z Česka, Poľska, Maďarska, Chorvátska a Vojvodiny. Vojvodinskú výpravu, ktorú na festival pozval zakladateľ Hontianskej parády Ján Brloš, tvorili predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, Folklórny súbor Šafárik z Nového Sadu a Spolok kysáčskych žien. Na hrušovskom podujatí šafárikovci prezentovali bohatý folklór vojvodinských Slovákov v tancoch Jána a Ivana Slávikovcov a orchester pod vedením Jaroslava Lačoka sa predstavil zmesou našich ľudových piesní. Členky Spolku kysáčskych žien návštevníkov ponúkali s kysáčskou sármou a koláčmi, ktorých recepty sú zverejnené v Hlasľudovskej kuchárke. Každý okoloidúci sa zastavil pri stánku Matice slovenskej v Srbsku, lebo ho prilákali tieto lahôdky. Dokonca tu mohli získať aj duchovnú stravu vo forme matičných a hlasľudovských publikácií. Predsedníčka MSS Melegová-Melichová, ktorá sa podpisuje pod organizáciu zájazdu, vyjadrila spokojnosť s festivalovou účasťou, zvlášť s obsa-

Hudobná zložka FS Šafárik z Nového Sadu pod vedením Jaroslava Lačoka na vystúpení v amfiteátri

Nechýbal ani folklór vojvodinských Slovákov

lášu. Vo dvore U hrušovských mládencov nielenže predávali pivko, ale aj vo veľkom kotle hrušovské babičky varili lekvár z bielych sliviek. Inde sa našli pufance, langoše, zemiakové placky, bryndzové halušky. Keď sa hostia presunuli na amfík či javisko v dedine, žilky im zatancovali spolu s folklórnymi súbormi zo Slovenska, ale aj

hom, ktorý ponúkli hrušovským návštevníkom. Možno povedať, že nebyť finančnej pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, návštevníci Hontianskej parády by boli „ochudobnení“ o naše gastronomicko-duchovné pochúťky a členovia zájazdu o krásne zážitky z nekaždodenného folklórneho festivalu na Slovensku. V. Dorčová-Valtnerová

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NA 9. LETNOM ZBOROVOM KEMPE V PETROVCI

Dirigenti a kantori prišli na svoje A

sociácia slovenských pedagógov už mnohokrát konkrétnymi krokmi a podujatiami poukázala na široké pole pôsobnosti. Svojím ďalším úspešným podujatím opäť vzbudila záujem pedagogickej verejnosti, ale v hudobnom odbore, keď v dňoch 19. až 21. augusta v Petrovci zorganizovala Letný zborový kemp. Kemp bol aj tohto roku medzinárodného rázu, keďže okrem účastníkov z Petrovca, Kulpína, Selenče, Bingule, Zreňanina, Starej Pazovy, ktorých bolo Účastníci po precvičenej skladbe po častiach šestnásť, aj nadlackí postojačky zaspievali aj celú pieseň Slováci mali svojich predstaviteľov. K – To, čo je Okrem toho zaujímavou a praktomu aj obsadenie z a u j í m a vé tickou pomôckou pre účastníkov prednášateľskej časpre tohto- boli aj pracovné skúšky cirkevných ti bolo medzináročný kemp, spevokolov z B. Petrovca a B. Parodné, lebo okrem je to, že sme lanky, s ktorými pracujú MgA. tunajších odbornídali dokopy Janko Siroma a Vladimír Kováč. Na kov svoje poznatky kantorov, di- týchto stretnutiach si frekvena skúsenosti z okrurigentov a tanti mohli všimnúť a osvojiť spôhu cirkevnej zborodokonca aj soby práce s takýmito druhmi vej hudby účastníštudentov hudobných zoskupení. kom preniesol or- PaedDr. Juraj Súdi hudby, čo Tretí deň kempu organizátor ganista a dirigent zo znamená, že koncipoval viacej vo forme diSlovenska BcA. Vladimír Kopáčik. ASP podporuje všetky formy zbo- skusie a organizácie, keďže sa hoPracovné dielne mali na starosti rových zoskupení a snaží sa po- vorilo aj o problémoch v práci so profesorky hudobnej kultúry môcť im po didakticko-metodic- speváckymi zbormi v jednotliAnna Medveďová, Mariena Stan- kej stránke, – hovorí Anna Med- vých prostrediach. Zmienili sa i o kovićová-Kriváková a PaedDr. Ju- veďová, organizátorka poduja- kritériách pri výbere skladieb pre raj Súdi. tia. zbory, a to v tom zmysle, že vždy

Anna Medveďová, prednášateľka na Letnom zborovom kempe a zároveň aj jeho organizátorka

treba mať na mysli, aké sú hlasové možnosti toho-ktorého hudobného telesa, a až potom sa treba podujať na výber a spracovanie skladieb. Na dôvažok na letnom zborovom kempe si účastníci spolu so svojimi metodikmi spresnili a spracovali skladby, ktoré na Stretnutí cirkevných zborov (27. septembra) a na Stretnutí vojvodinských slovenských zborov (9. novembra) spoločne zaspievajú všetky zbory. Letný zborový kemp, ktorý finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Výbor pre kultúru NRSNM, naplnil svoje poslanie tým, že účastníci získali množstvo teoreticko-praktických poznatkov a zadovážili si veľa nových partitúr. V. Dorčová-Valtnerová

STARÁ PAZOVA

Slávnostné prijatie pre divadelný súbor A

utorský projekt Miroslava Kožíka Babylon v podaní súboru SD VHV Stará Pazova pôsobiaceho pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka vyhlásený je za najúspešnejší na tohtoročnej republikovej prehliadke ochotníckych divadiel Srbska v Kule a na nedávno ukončenom Festivale festivalov divadelných ochotníkov v Trebinji (Bosna a Hercegovina). Pre tento mladý a úspešný divadelný súbor Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Libuška Lakatošová, náčelníčka Oddelenia pre mládež, šport a kultúru Obce Stará Pazova, usporiadali v piatok 16. augusta v budove ZO slávnostné prijatie. Po gratuláciách za dosiahnuté skvelé Po slávnostnom prijatí: spoločná fotografia na pamiatku výsledky predseda a náčelníčka okrem 24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

iného povedali, že obecné správne orgány aj v budúcnosti budú pomáhať a podporovať najmä úspešných kultúrnych dejateľov, akými sú práve oni, ktorí dôstojným spôsobom prezentujú Staropazovskú obec. Po družnom rozhovore s členmi divadelného súboru Babylon, v čele s hercom a režisérom Miroslavom Kožíkom, ktorý sa zmienil o doterajších súťaženiach a plánoch na nadchádzajúce obdobie, predseda obce odovzdal prítomným na pamiatku darčeky (materiály na prezentáciu obce). Súbor hostiteľom udelil knihu 100 rokov divadla v Starej Pazove a cédečko, na ktorom je originálna hudba z víťazného predstavenia Babylon odmeneného autora hudby Miroslava Baka. a. lš.

K U LT Ú R A Z PADINSKEJ MINULOSTI

Ženský ľudový kroj to nájde súcu ženu? Jej hodnota vysoko je na korále… Stará sa o vlnu a ľan, rada pracuje usilovnými rukami… Rukami siaha po praslici a jej prsty držia vreteno… Sama si robí prikrývky, jemný ľan a purpur sú jej odevom, – tak hovoria staré ľudové príslovia. – Charakteristickou etnickou zložkou Slovákov v našich krajoch bol a zostal ženský slovenský ľudový kroj, – zdôrazňuje padinská zberateľka, profesorka Zuzana Papová. – Padinské dievky a ženy vždy zdobili cnosti – skromnosť, jednoduchosť a nadovšetko pracovitosť. Všetko to sa odzrkadlilo i v ľudovom odeve, ktorý naše prababičky bežne nosili a len staršie ženy si ho zachovali dodnes. Pravda, v trochu pozmenenej forme. Jednoduchý strih a skromnosť odevu bez zbytočných ozdôb svedčili o charaktere žien, ktoré ho nosili. Pracovité ruky žien priadli, tkali, bielili plátno, ručne šili odevy. Dnes si už mladé generácie obliekajú ľudový kroj iba na svadby a výnimočne na niektoré cirkevné sviatky. Písaných záznamov o tom, ako vyzeral pôvodný ženský padinský ľudový kroj, nieto. Na skúmanie jednotlivých prvkov ženského odevu poslúžili fotografie z konca 19. a začiatku 20. storočia. Základné prvky ženského odevu, ktoré sa nosili priamo na tele, boli oplecko a rubáš. Oplecko bývalo bielej farby z polobavlneného alebo bavlneného plátna a patelátu. Rukávy široké a krátke (bývali aj rukávy na dudli, zberané nad lakťom, ktoré sa zaväzovali a škrobili, aby pekne stáli). Oplecko sa nosilo v letnom čase, neskôr sa stalo spodnou časťou odevu. Na oplecko sa viazal ručník na hrdlo, neskôr šitý prusliak. Ručníky na hrdlo boli každodenné (podlejšie) a sviatočné (hodvábne so širokou furmou, strapcové v rôznych farbách, kašmírové strapcové, tmavé tibetové s kláskovou furmou (také sa i k sobášu nosili). Strapce na ručníky viazali ženy – strapciarky, prevezuvárky. Prevezuvali na furmu rybkavú, očkavú, cvikovú a prstenkovú. Takéto ručníky sa nosili dlho, až do druhej polovice dvadsiateho storočia. Dnes sa takými ručníkmi zdobí kostol na Turíce. Vrchnou časťou odevu bola a zostala kacabajka. Dlhé rukávy a strih najprv jednoduchý, neskoršie na falty, sviatočné boli holdfalne a lajsne čipkou zdobené. Po prvej sveto-

ženy nosili 3 – 4 untroky, aby naširoko stáli. Vrchná časť odevu bola a v súčasnosti je geceľa a šata. Dievky a ženy nikdy bez šaty nechodili. Látka, z ktorej sa šili gecele a spôsob šitia súvisia s obdobím, v ktorom vznikli. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa nosili gecele zberané na nitku, šata z dvoch polou, tiež zberaná. Potom sa šili na drobné falty pod mašinou zberané. Po druhej svetovej vojne sa geceľa a šata začali skladať na falty a také sa nosia dodnes. Dĺžka gecele sa tiež menila, čo bolo podmienené i obuvou. Koncom 19. storočia siahali až po vysoké topánky, začiatkom 20. storočia po členky, v 30. rokoch sa skrátili a po vojne sa začali nosiť niže kolena.

vej vojne sa začali nosiť vyšívané kacabajky, biele patelátové. Vyšívalo sa na ažúru, krížiky a obyčajné plnenie: modré, fialové, rôznofarebné, čo bolo podmienené farbou obleku, ku ktorému sa kacabajka nosila. V chladnom počasí nosili šité rékle s flanelovou postavou, dĺžka niže pása v podobe fodry na zapínanie. Neskôr boli štrikané rékle, ktoré mali ozdoby a dva rady gombíkov. Každodennou súčasťou odevu dievok a žien boli šité prusliaky, predná časť bola zdobená zámikmi, šujtášom, dĺžka do pása a zapínanie na veľa gombíkov. V tridsiatych rokoch šité prusliaky vystriedali štrikané, krátke, s furmou a farebné. Až potom sa začali nosiť štrikanice. V zimnom období dievky a ženy nosili zimné harasové alebo vlnené ručníky na hrdlo a okolo hlavy. Existovali jednoduché a sviatočné, s hodvábnou furmou, strapcavé. To boli kupenské, no počas druhej svetovej vojny ženy si samy štrikali zimné ručníky na jednu ihličku, farebné a vzorkované so šúľanými strapcami. Kupenské zimné ručníky sa nosia i v súčasnosti. Koncom 19. a začiatkom Padinčanka v ľudovom kroji (1910) 20. storočia ženy nosili v zime ťurák a kožušok z jahňacej V období medzi dvoma vojnami kože, zdobený výšivkou a apliká- dievky i ženy namiesto šaty na sviaciami. Ťurák bol z čierneho štofu, fla- tok nosili i ketene. Keteňa bola užšia, nelom postavený, šujtášom zdo- z jednej polovice, v hornej časti bený, na háčiky sa zapínal a mal fod- mala ránce, bola ternová, štofová a v ru. Dnes kožušky a ťuráky patria do dolnej časti vyšitá. Dnes sa ako každodenný odev nosí pánska šata, minulosti. Dolná časť ženského odevu po- úzka, s hornou časťou. Látky, z ktorých sa šili kacabajky, zostávala z viacerých častí. Kedysi bol základnou časťou rubáš – spod- gecele, šaty – obleky, boli rôzne. ník, šitý z konopného, polobavlne- Podľa toho sa i volali. Na pracovné ného alebo bavlneného bieleho dni boli cvernové obleky a na dni plátna. Bol široký, mal 3 – 4 poly na sviatočné puplínové, hodvábne, atkozí chrbát zošité, v dolnej časti ba- lasové, surové, ľadové z tvrdšieho vlnenými mriežkami zdobený. Diev- materiálu, po vojne krepsatínové, ky mávali i úzke rubáše, ktoré nosi- emonové, ružavé, atlasové zo Sloli na tanec. Po druhej svetovej voj- venska, potom perlónové a žersene sa rubáše prestali nosiť. Na rubáš jové. V 60. rokoch boli moderné sa sviatočne obliekali biele untroke, biele patelátové modrým štikované zberané do pása a spodná časť bola obleky, ktoré dievky nosili na sviatzdobená šlingerom. Dievky a mladé ky. Štikovali sa i rôznofarebné vzor-

kované obleky. V minulosti ženy nosievali tmavé obleky – kmentové, dievky zasa jasné rôznofarebné a vzorkované. Nie je tomu tak dávno, keď sa dievkam pred vydajom skrine plnili oblekmi, ktoré sa i dedili, zatiaľ čo si dnes niektoré mladé dievky obleky vo svojej výbave ani neprajú mať. Na nohách v minulosti ženy nosili štrimfle. Slávnostné pre dievky boli čisté biele a na každý deň boli farebné pásikavé. Štrimfle štrikali štrikeri Fogašovci. K sviatočnému odevu sa koncom 19. storočia nosili vysoké topánky (cipele) na šnurovanie s ružičkou. Vystriedali ich nízke cipele na zápinku, ktoré šili obuvníci Márkovci z čierneho baršánu s ružičkou a stužkami. Nosili sa i kožené topánky. Majstri na žiadosť zákazníkov dávali vŕzgalo pomedzi podošvy, čo vtedy bolo moderné. Každodennou obuvou boli baršánové čarapy šité, vlnené štrikované na jednu ihličku, podošva bola kožená a v nich sa chodilo na pažiť, na lúpačky a pod. Nosili sa aj apoštolke a papuče. V papučiach sa chodilo na vodu. V letnom období ženy chodili bosé. Účes je ozdobou hlavy. V minulosti sa dievky a ženy česali na výkrutke. Predná časť vlasov sa rozdelila choníkom a vzadu sa splietol vrkoč. Ženy mávali dva vrkoče, aby si mohli urobiť kontík. Do kostola dievky v zime a v lete chodili holohlavé, prostovlasé, iba so vzorkovanou, obleku primeranou stužkou. Od druhej polovice 20. storočia sviatočný ručník na hlave nosia aj dievky. Ručníky boli atlasové s furmou, plyšové, kašmírové, ternové s pásikmi, ternové vyšívané, riedke ručníky, ako i s ružou z Talianska. Vydaté ženy na hlave nosili polvoške, čepce. Mladšie ženy mávali stužkavý čepiec a dnes nosia limbačkavý čepiec. Ozdoby padinských dievok a žien boli vždy skromné. V minulosti sviatočnou ozdobou bol biely šlingerom obšitý ručníček. Dievky nosili aj farebné perly okolo krku. Obleky sa zdobili stužkami a čipkami. Ak dievka bola slušne učesaná, pekne oblečená v krásnom obleku, to bola hrdá dievka. O padinskom ľudovom kroji by sa mohlo ešte veľa rozprávať, lebo pod vplyvom prostredia a módy podliehal častým zmenám. Pôvodné prvky však zostali. Padinčania sú hrdí na svoj kroj a snažia sa zachovať si ho.

24. 8. 2013

A. Chalupová Foto: z archívu dediny 34 /4557/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NAŠI MALIARI AMERIKE A O AMERIKE

Z rôznych uhlov iektorí tento svetadiel navštívili, iní ani nie, no vlastné predstavy o ňom máme všetci. Výnimkou nie sú ani maliari Srbska,

me automobilové značky, iní USA vidia cez New York, tretí uprednostnili len im známe náznaky, ostávajúc verní vlastnému výtvarnému výrazu a poetike. Vcelku, všetkým dvadsiatim piatim našim súčasným autorom šlo o to ukázať, ako sa, z rôznych uhlov, dívajú na americkú spoločnosť, kultúru a umenie. Najviac maliarov je z Belehradu – deväť, no počtom prác veľmi nezaostával ani Nový Sad so šiestimi: Dra-

Tvorivý uhol Radula Boškovića

rôznych štýlov, afinít, generácií, ktorých od 12. do 19. augusta do jedinej miestnosti – galérie belehradského Domu mládeže – privial rovnaký tematický zámer a záber: pohľad na najvplyvnejšiu svetovú krajinu. Niektorí z nich sa na Spojené štáty tvorivo dívali cez prizmu obvyklých symbolov, od Sochy slobody cez zástavu, po zná-

Známy symbol: Socha slobody

V strede: v znamení štvorcov – práca Dragana Stojkova

ganom Višekrunom, Radulom Boškovićovom, Ivanou Bjelićovou, Radovanom Jokićom, Lazarom Markovićom a Vidojom Tucovićom. Zo Somboru účinkovali Sava Stojkov, Dragan Stojkov, Branko Maravić a Srđan Bulat, z Vršca To-

mislav Suhecki. Autorom podujatia je majiteľ výtvarného tábora Kolut – Mandić Miloš Mandić, kým usporiadateľmi výstavy, ktorá je putovného rázu a ocitne sa postupne v ďalších desiatich mestách Srbska, sú belehradský Dom mládeže, Veľvyslanectvo USA a Americký kútik. Na púť Srbskom vyštartovala 17. mája z Apatinu. Úspešne. A tak i pokračuje. O. Filip

HLOŽIANSKI PENZISTI

Pri Dunaji s priateľmi z okolia am, kde chodievali radi za mla- on na čaro hlavnej európskej ulice? me takéto výlety. Dunaj síce nedi, pobrali sa hložianski penzisti − Dobrý vzduch, dobrá nálada. máme, ale máme kanál a stretáa invalidi práce v stredu 14. augusta My v Petrovci máme kanál a teraz vame sa aj v Slovenskom národzaránky spolu. K Dunaju si pozva- aj akvapark, ale... Dunaj je Dunaj! nom dome, KIS-e, „na Tatre“, na li aj priateľov z Báčskeho Petrovca, Obecné združenie dôchodcov na Hlaváčovom sálaši. Všade je pekne, Kulpína, Maglića a Kysáča. Deň tomto istom mieste 28. augusta lež príroda je príroda, lepšie je bol krásny, teplota priam optimál- usporiada stretnutie, pri ktorom vonku než v uzavretom priestore. na, nuž sa poprechádzali a porozprávali, do sýta sa nadýchali občerstvujúceho dunajského vzduchu. Až sa naobedovali (personál čárdy Marína im pripravil rybací paprikáš a vyprážané ryby), spýtali sme sa ich, ako sa cítia. Predseda Združenia penzistov Hložany Ondrej Lovás neukrýva radosť z vydareného podujatia: − Tak ako už viacej rokov zaradom, stretávame sa kolektívne dvakrát: najprv v dedine, v po- Všade dobre, pri Dunaji výborne. Penzisti na čárde Marína hostinstve Pod lipami a potom aj 14. augusta. tuná. Vlani nás tu tiež bolo asi 150, podobne ako teraz. Všetci sem budú penzisti zo všetkých osád Aha, ďalší známy: Kosta Ilić, predradi chodíme, pri Dunaji sa dobre Báčskopetrovskej obce. seda združenia penzistov v Maglicítime. Neprišli iba tí, ktorí nemôPristavíme sa za stolom s ďalšími ći. Čo on na toto neformálne zhrožu zo zdravotných dôvodov. známymi tvárami „spoza chotára“. maždenie? − My v Maglići tiež pomerne Medzi hosťami poznávame aj Pavel Medveď z Kysáča vraví: Ondreja Jovankoviča z Petrovca. Čo − Aj my penzisti v Kysáči si robí- dobre fungujeme, najmä keď ide

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

o zásobovanie penzistov kurivom a potravinami. Každý rok organizujeme výlety. V tomto roku sme už boli vo Vrdniku, na Palići, v Zobnatici a 7. septembra máme namierené do Belehradu; okrem iného chceme si obhliadnuť aj Zhromaždenie Srbska, aby ľudia videli, kde naši poslanci rozhodujú o našich osudoch. Toto, čo robia Hložanci, je krásne a Dunaj je... zázrak... Tu sa dýcha plnými pľúcami. Džavot penzistov z diaľky pripomína nadšenie škôlkarov. Zachytíme ešte úlomky rozhovoru o tom, ako si kedysi poľnohospodári mohli plánovať výrobu, ako vedeli, koľko bude stáť kukurica, pšenica... O tom, ako prednedávnom pani Baďanová ulovila udicou na drobné ryby viac než dvadsať riadne ťažkých kaprov... A nakoniec ako príjemný vánok zaznejú slová: Spomínaš si, keď sme ako žiaci chodievali k Dunaju pešo...? Juraj Bartoš

K U LT Ú R A

18. Petrovské dni divadelné Báčsky Petrovec 29. augusta – 1. septembra 2013

Program ŠtVrtOK 29. auguSta 19.30 nádvorie SvD Žaloba múz Tespisovi – otvárací program 18. PDD pri príležitosti 10. výročia SvD. Autori: Annamária Boldocká Grbićová a Ján Čáni. 20.00 SvD premiéra. Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec. Peter Quilter: Opona nahor! Réžia: Dušan Bajin

PiatOK 30. auguSta 18.30 Klub vHv Akadémia umenia, Nový Sad Harold Pinter: Bez pogovora Réžia: Sonja Petrović 20.00 SvD Divadlo malá scéna STU, Bratislava György Spiró: Kvarteto

Réžia: Anton Korenči 21.30 Klub vHv Akadémia umenia, Nový Sad Sem Šepard: Ludi od ljubavi (Posadnutí láskou) Réžia: Sonja Rakić

SOBOta 31. auguSta 19.30 Klub vHv Akadémia umení, Banská Bystrica Katarína mišíkováHitzingerová: To nenapíšeš! Réžia: Ladislav Ladomirjak 20.00 SvD Rusinské národné divadlo Petra Rizniča Ďaďu, Ruský Kerestúr miro Gavran: Pacient doktora Freuda Réžia: vladimir Naď 22.00 SvD Jovica Jašin, Zreňanin

Aleksandar Popović: Franchet d’Esperey južného bulváru (monodráma) Réžia: Jovica Jašin

NeDeľa 1. SePtemBra 18.00 SvD Divadlo vertigo pri CSSm, Budapešť Katarína mišíkováHitzingerová: Zabudla som Réžia: András Dér 20.30 SvD Ustanovizeň kultúry vuka Karadžića, Belehrad Tatjana Kecman a monika Romić: A gde su kokoške?(A kde sú sliepky?) Réžia: Tatjana Kecman a monika Romić Sprievodný program: výstava mladých umelcov a dizajnérov (predsieň SvD)

Knižná premiéra: Ján Dorča: Spomienky (Klub vHv) Novosadské divadlo (Újvidéki színház), Nový Sad Podľa Beaumarchaisových komédií Barbier zo Sevilly a Figarova svadba: Opera ultima Réžia: Kokan mladenović (Termín sa určí dodatočne.)

NEPREHLIADNITE: PREmIéRA v SvD A PETROvSKé DNI DIvADELNé

Kto zdvihol oponu? očas letných páľav a v období letných dovoleniek v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci sa pracovalo na plné obrátky. Chystajú 18. Petrovské dni divadelné, ktoré tohto roku budú v dňoch 29. augusta – 1. septembra. A v rámci nich bude aj ďalšia premiéra v produkcii SvD. A to v deň otvorenia PDD. Bude 21. v poradí v rámci desiatej divadelnej sezóny SvD. Ide o komédiu Opona nahor! súčasného britského dramatika Petra Quiltera a v réžii Dušana Bajina (1974). Scénu a kostýmy navrhol Zvonimír Pudelka a na pohyboch spolupracovala Natália Bajin-Litvinová. Inscenácia Slovenského vojvodinského divadla je nielen premiérou tohto britského autora v Srbsku, ale zároveň aj prvým uvedením hry Opona nahor! v slovenčine vôbec. v tejto hre sa ako herečky vyskúšajú: v role Terezy Jasmina Kováčová, ako Pam mária Koruniaková, Sharon je Olga Ćosićová, Betty stvárni Katarína Kolárová a Jackie je Anna Chrťanová-Leskovac. J. Čiep Päť herečiek v komédii Opona hore! premiérovo 29. augusta v SVD

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KOVAČICKÁ INSITA V EURÓPSKEJ ÚNII

Slováci v Slovinsku rbský kultúrny spolok Mihajla Pupina v čele s predsedníčkou Divnou Obradovićovou a podpredsedom Savom Vukovićom zorganizoval výstavu olejomalieb, intarzií, pastelov a grafík členov Galérie insitného umenia z Kovačice v Ľubľane. Vernisáž päťdesiat

stavu slávnostne otvorila Marianna Oravcová, veľvyslankyňa Slovenska v Slovinsku. Päťdesiat diel dvadsaťjeden autorov si milovníci výtvarného umenia môžu pozrieť v Ľubľane do 30. augusta.

Záber z Ľubľany

Výstava v Slovinskej akadémii vied a umení vzbudila veľký záujem predstaviteľov slovinských médií a milovníkov umenia

diel prebiehala v sobotu 10. augusta vo výstavných priestoroch Slovinskej akadémie vied a umení v strede sídelného mesta. Medzi vzácnymi hosťami na slávnostnom otvorení nechýbali ani Željko Lubarda, reprezentant Srbskej pravoslávnej cirkvi, Katarina Tomićová, predstaviteľka Veľvyslanectva Srbska v Slovinsku, Samir Amarin, čestný konzul Jordánu, a Patricija Pavličová, riaditeľka Galerije likovnih samorastnikov v slovinskom Trebnji. Mikrobusovú výpravu z Kovačice v slovinskej metropole tvorili traja maliari (Rozalija Markovová, Pavel Cicka a Ján Glózik), Mária Raspírová, riaditeľka Galérie insitného umenia, Jarmila Ćendićová, kunsthistorička, Stevan Kapunac, riaditeľ Spomienkového strediska Mihajla Pupina v Idvore, Anna Farkašová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Obce Kovačica, časť hudobníkov z Rosičky a časť tanečníkov Rozmarínu pod vedením choreografky Ivany Zovkovej. Na vernisáži sa počuli slová v troch slovanských jazykoch (v slovinčine, v slovenčine a v srbčine) a slovenský spev a tanec pri choreografii Kovačická záhradka. Vý24. 8. 2013

34 /4557/

Počas septembra si diela z fondu kovačickej obrazárne pozrú v Maribore. Hlavným usporiadateľom tejto výstavy bude Rade Bakračević z tamojšieho Srbského kultúrneho spolku Štajerska zajednica, kým 24. októbra je naplánovaná vernisáž spomínaných umeleckých diel aj v galérii v Trebnji, stredisku slovinskej insity.

Hruškári, hudobníci z Rosičky a tanečníci z Rozmarína pred vystúpením na slávnostnom otvorení výstavy obrazov v Slovinsku

Galéria insitného umenia a Turistická organizácia Obce Kovačica podelili v Ľubľane množstvo prospektov a dokumentárnych filmov o obrazárni a cestovnom ruchu južného Banátu. Výstava malieb v Slovinsku je po-

kračovaním viacročnej bratskej spolupráce Srbského kultúrneho spolku Mihajla Pupina z Ľubľany a Spomienkového strediska Mihajla Pupina v Idvore. Ján Špringeľ Snímky: z archívu P. Cicku

DNI BRAZÍLIE V NOVOM SADE. V poradí štvrtý festival Dni Brazílie – novosadský samba festival prebiehal od 16. – 19. augusta. Na nádvorí letného kina v Kultúrnom centre Nového Sadu slávnostne ho otvoril veľvyslanec Brazílie v Srbsku Alexandre Addor Neto. Početné publikum sa dobre bavilo pri brazílskej hudbe a nejeden si v myšlienkach zatancoval s príťažlivými brazílskymi samba tanečnicami alebo odcestoval na pláž Copacabana. Možno nebudeme iba v myšlienkach cestovať do Brazílie, ale aj v skutočnosti. Veľvyslanec potešil všetkých, že Brazília schválila rozhodnutie o zrušení vízového režimu pre občanov Srbska, ktoré nadobudlo platnosť 17. augusta. A to bol ešte jeden dôvod, aby sa počas víkendu úplne oslavovala pestrá brazílska kultúra. Celé mesto sa nieslo v znamení Brazílie a na kúpalisku Štrand a Petrovaradínskej pevnosti boli organizované početné dielne – škola samby a samba nástrojov. Na snímke: Brazílska skupina Naiara Lira, na piatkovom otvorení festivalu. J. Pániková

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PROJEKT VZDELÁVACIA INKLÚZIA RÓMOV sa začal realizovať v Kovačickej obci v máji roku 2011. Cieľom je podporiť obec v rozvoji udržateľných plánov usmernených na kvalitné zapájanie rómskych detí do vzdelávacieho systému. Do tohto projektu v Kovačickej obci bolo zapojených 189 rómskych detí, žiakov ZŠ v Kovačici, Debeljači, Crepaji a Uzdine, tiež návštevníkov Predškolskej ustanovizne Kolibrík, oddelení vo všetkých týchto prostrediach, ako aj členov Rómskej mimovládnej organizácie Lovar v Debeljači. Okrem toho 37 detí rozličnej národnostnej príslušnosti pravidelne účinkovalo vo fakultatívnych prednáškach rómskeho jazyka a kultúry, ktoré doteraz neboli aplikované vo vzdelávaní. V rámci spolupráce na lokálnej úrovni boli zapojení aj predstavitelia Policajnej stanice, Strediska sociálnej práce, Domu zdravia, Červeného kríža, Pracovného trhu a prostriedkov verejného informovania. Začiatkom augusta sa v budove ZO Kovačica usporiadalo posledné stretnutie členov Tímu pre vzdelávanie Rómov, na ktorom boli prezentované výsledky tohto projektu. Na snímke: Vedúce obecného tímu Anna Farkašová, riaditeľka Strediska sociálnej práce v Kovačici, a Jarmila Ćendićová, náčelníčka pre spoločenské činnosti Zhromaždenia obce Kovačica, s partnermi v projekte. A. Chalupová

Pomlčka a spojovník D

ve takmer rovnaké čiarky, s nepatrnými rozličnosťami, sú predsa rozdielne a aj ich funkcia je rozličná. Jednou z najčastejších typografických chýb je používanie spojovníka namiesto pomlčky a tiež nesprávne písanie spojovníka s medzerami. Dôvod je jednoduchý: pomlčka sa na klávesnici nenachádza. Klávesnica pozná iba spojovník. Keďže klávesnica pomlčku nepozná, dokážu ju generovať iba zložitejšie textové editory (v balíku Office, OpenOffice…). Ak sa okolo spojovníka nechá z oboch strán jedna medzera, program konvertuje spojovník na pomlčku. Vo všetkých ostatných prípadoch (bez medzier, dve medzery za spojovníkom alebo pred) necháva spojovník spojovníkom. Samozrejme, to všetko za predpokladu správneho nastavenia programovej aplikácie. Rozdiely medzi pomlčkou a spojovníkom sú dva: 1. pomlčka (–) je širšia ako spojovník (-) 2. spravidla okolo pomlčky sú povinné medzery a okolo spojovníka medzery byť nesmú. V textovom prejave je spojovník (-) zastúpený oveľa zriedkavejšie ako pomlčka (–). Opierajúc sa o Pravidlá slovenského pravopisu z roku 2003 uvádzame zjednodušene vysvetlené, kedy sa používa spojovník. Spojovník spája:  dve slová na vyjadrenie spolupatričnosti pôvodne samostatných slov; o spájanie slov: modro-biely, národno-sociálny… o písanie viacslovných mien Cíger-Hronský;

o bližšie vymedzenie miest: Poprad-Tatry, ale aj podivne vyzerajúce BratislavaZáhorská Bystrica je typograficky správne;  jednotlivé časti zložených slov vyjadrených číslicami a písmenami (napr.: 3-dielny, 4-percentný, 5-násobný…);  iniciálovú skratku a príponu (v SĽUK-u, z TANAP-u…);  delenie slov na konci riadka;  označuje vzájomnosť: srbsko-slovenský, slovensko-ruský;  vyjadruje približnosť, neurčitosť: dva-tri týždne, dnes-zajtra, väčší-menší, viac-menej, dlhší-kratší...;  používa sa v spojeniach, ktoré vyjadrujú úplnosť, vysokú alebo neurčitú mieru niečoho, vyčerpanie všetkých možností: hory-doly, krížom-krážom, zoči-voči, telom-dušou, rad-radom, sprava-zľava, rukami-nohami, zubaminechtami, sčista-jasna;  používa sa v spojeniach, ktorých zložky stoja v protiklade: kamarát-nekamarát, cesta-necesta, rád-nerád, cestou-necestou;  v spojeniach na vyjadrenie intenzity, s opakovaním výrazu: ešte-ešte, ledva-ledva, pomaly-pomaly; s pripojením toho istého výrazu so stupňovacou predponou, príponou...: dlhý-predlhý, šťastný-prešťastný, dávno-pradávno... Ak je spojovník na konci riadka, musí sa zopakovať aj na začiatku nasledujúceho riadka bez medzery pred druhou časťou výrazu. Pomlčka (–) sa používa oveľa častejšie a najčastejšie v týchto prípadoch:  na určenie rozpätia: v rokoch 1903 – 1908; na trase Nový Sad – Belehrad – Niš; strana 5 – 65

 v matematike ako znamienko odčítania – mínus (podľa PSP, existuje ale na to aj osobitný znak);  ako náhrada za sponové sloveso: Staroba – jeseň života, 1968 – rok bez nudy;  za výraz, ktorý sa uvádza samostatne a bližšie vysvetľuje: hipodróm – miesto pretekov na koňoch;  za vetami, ktoré sa ako príklady uvádzajú súvisle za sebou: Vo dvore privítalo ich ozrutné psisko, valach popolavej srsti. – Chlapci, synovia, kráčali s ním.;  pri oddeľovaní priamej reči jednej osoby od druhej;  na naznačenie súťažiacich športovcov alebo športových družstiev: FK Partizan Belehrad – FK Mladosť Petrovec, Srbsko – Španielsko;  na naznačenie spoluautorov, spoluusporiadateľov, spojencov: Pauliny – Ružička – Štolc, Grécko – Srbsko, Paríž – Madrid;  vzťahov medzi rozličnými inými pojmami alebo javmi: vojna – mier, dobro – zlo, priateľstvo – nepriateľstvo;  v jazykových prácach na vyjadrenie vzťahov medzi rozličnými pomenovaniami alebo ich tvarmi: žena – žien (genitív plurálu), ryba – rybár (slovo odvodené od pomenovania ryba), zemepis – geografia. Ak je pomlčka na konci riadka, na začiatku ďalšieho riadka sa už nepíše. Detaily o gramaticky správnom používaní spojovníka a pomlčky nájdete v Pravidlách slovenského pravopisu (2003) na stranách 108 – 114. ah 24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Chýrnik NOVÝ SAD. Ôsmy medzinárodný novosadský literárny festival bude prebiehať od 26. do 29. augusta na niekoľkých lokalitách v Novom Sade a v Sriemskych Karlovciach. Zúčastní sa na ňom zo sto spisovateľov, hudobníkov a hercov a vyše dvadsať autorov je zo zahraničia. Krajinou – hostkou festivalu je Rumunsko, ktoré bude predstavovať šesť básnikov, a verejnosti bude pri tejto príležitosti sprístupnená nová antológia súčasnej rumunskej poézie zostavovateľa a prekladateľa Slavomira Gvozdenovića. Po druhýkrát na tomto festivale bude po-

OZNAMY

čas dvoch dní aj čítanie poézie z novosadských balkónov v Zmaj Jovovej ulici a udelené budú tradičné ceny: Medzinárodná cena za literatúru Nový Sad, Cena najlepšiemu recitátorovi slam poézie Srbska a Brankova cena. A. F. BÁČSKY PETROVEC. Literárny večierok venovaný spisovateľovi, editorovi a scenáristovi Jaroslavovi Rezníkovi zo Slovenskej republiky, účastníkovi tohtoročného Medzinárodného novosadského literárneho festivalu, bude v utorok 27. augusta o 19.30 v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci. MOMS Petrovec

ZNALCI TVRDIA, že nič myseľ tak neupokojí ako oddych pri zeleni alebo pohľad na hladinu rieky. Obyvatelia Nového Sadu majú priam ideálne podmienky na oboje. Stačí sa napríklad dostať k mestskému brehu Dunaja, pri ktorom sú i tieto lavičky. A chládok vhodný na snenie, rozjímanie, úvahy, plánovanie… o. f.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

BOĽAVÁ SPOMIENKA

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Dňa 27. augusta uplynie smutný rok, čo nás náhle a nečakane navždy opustil náš milovaný manžel, oci a apko

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara, Ulica Dr. Svetislava Kasapinovića č. 23, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6199/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 13. 8. 2013 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba veterného parku Alibunár na území Obce Alibunár, k. o. Alibunár a k. o. Vladimirovac, nositeľa projektu Elektrawinds-s, s. s r. o., z Nového Belehradu, Ul. Vladimira Popovića č. 6. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Na základe článku 26 Štatútu ustanovizne Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci Správna rada Slovenského vojvodinského divadla na zasadnutí zo dňa 15. 8. 2013 schválila ROZHODNUTIE o vypísaní verejného súbehu na voľbu a vymenovanie RIADITEĽA SLOVENSKÉHO VOJVODINSKÉHO DIVADLA Na riaditeľa Slovenského vojvodinského divadla môže byť vymenovaná osoba, ktorá okrem zákonom stanovených podmienok spĺňa aj osobitné podmienky: – najmenej skončenú strednú školu (IV. stupeň) – najmenej 5 rokov pracovnej skúsenosti na prácach v oblasti kultúry, – má organizačné schopnosti, – neexistujú zákonné prekážky na vymenovanie. S prihláškou na súbeh kandidáti majú priložiť: – CV (pracovný životopis),

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

JÁN DÝR 1951 – 2012 – 2013 z Petrovca Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Zarmútená manželka, syn a dcéra s rodinami – overenú fotokópiu diplomu o nadobudnutom odbornom vzdelaní, – potvrdenie o pracovnej skúsenosti, – potvrdenie, že kandidát nie je trestne stíhaný. Osobitná podmienka je: – znalosť slovenského jazyka. Riaditeľ sa volí na obdobie štyroch rokov. Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Prihlášku na súbeh treba zaslať v lehote 8 dní odo dňa zverejnenia v týždenníku Hlas ľudu Správnej rade Slovenského vojvodinského divadla, Ul. Kollárova č. 4, 21 740 Báčsky Petrovec, s označením Pre súbeh. Oznam bude i na oznamovacej tabuli SVD. Bližšie informácie o súbehu možno dostať na telefónne čísla: 021/780-168 alebo 780-040.

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s našou spolužiačkou

Dňa 25. augusta 2013 uplynie päť rokov, čo ma navždy opustil môj manžel

JÁNA GARAJA

MICHAL ĎUROVKA

6. 7. 1930 – 22. 8. 2003 – 2013 z Kovačice

Chýbajú nám rozhovory s Tebou, Tvoje rady… Hrdí sme, že sme Ťa mali. S láskou, vďakou a úctou si spomíname na Teba.

17. 2. 1952 – 25. 8. 2008 – 2013 z Kysáča

MILUŠKOU PRIBIŠOVOU rod. Mockovou 1930 – 2013 z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou sa s ňou lúčia

Navždy Ťa budu milovať Tvoji: manželka, dcéry, zaťovia, vnúčatá a pravnúčatá

bývalí maturanti Petrovského gymnázia generácie 1947/48 DROBNÉ OZNAMY

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 20. augusta 2013 uplynul boľavý rok, čo nás opustil milovaný otec a starký

ONDREJ ČIPKÁR 1940 – 2012 – 2013 z Hložian

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote tak mnoho znamenal. V jednom okamihu zmizlo tak mnoho: dobrácke srdce, starostlivá hlava, milá usmievavá tvár, láska, usilovné ruky, ktoré pre nás pracovali. Neustále si v našich srdciach. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782278. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 195 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,34 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00.

Aj napriek životu bez Teba hrejú ma spomienky na krásne chvíle s Tebou. Odišiel si náhle a predčasne. Pusto a prázdno, ktoré zostalo, nemožno ničím nahradiť. V žiali si na Teba spomína zarmútená manželka Anna

ROZLÚČKA Do spomienok odišiel náš priateľ, známy divadelník

LADISLAV VAGADAY 30. 5. 1945 – 19. 8. 2013 z Brezna zo Slovenskej republiky Spomienku na neho si bude zachovávať rodina Gubová z Pivnice

Oznamujte v Hlase ľudu

Dcéry Elenka a Milinka s rodinami

021/47-20-840 a 021/47-20-844

SPOMIENKA

inzercia@hl.rs

MIROSLAV ŠUSTER

EMA ŠUSTEROVÁ

VLADIMÍR ŠUSTER

1937 – 2012 – 2013

1911 – 1988 – 2013

1940 – 1990 – 2013

z Báčskeho Petrovca Vaši najmilší

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynulo päť smutných rokov, čo nás opustil otec a starký

MICHAL ĎUROVKA

17. 2. 1952 – 25. 8. 2008 – 2013 z Kysáča

Ani čas nemôže potlačiť náš hlboký žiaľ nad Tvojou stratou. Dcéra Jasna Bjelicová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIU KULÍKOVÚ 25. 10. 1951 – 22. 2. 2013 z Kysáča

Milovaní nikdy neumierajú, ale vždy zostávajú v našich srdciach. Trvalú spomienku na Teba si zachováva dcéra Anna Privizerová s rodinou

Naša, po pol roku bez Teba len cestička na cintorín a spomienky, ktoré neblednú. Tvoji: Jarka, Kuľo a Milan, Danka a Vladimír, andika a ujo Vitézovci a rodiny Brnová a Hajeková

ROZLÚČKA

Oznamujte

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 25. augusta 2013 uplynie päť smutných rokov, čo nás opustil otec a starý otec

v MILUŠKOU PRIBIŠOVOU

Hlase ľudu

1930 – 2013 z Báčskeho Petrovca

021/47-20-840

MILUŠKOU PRIBIŠOVOU

a Navždy si Ťa zabudnutím.

pred

021/47-20-844

Priadkarky

inzercia@hl.rs

zachováme

členkou Spolku petrovských žien Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú členky Spolku petrovských žien

SMUTNÁ ROZLÚČKA S hlbokým bôľom a žiaľom sa v zármutku lúčime s našou drahou mamou a starkou

MILUŠKOU PRIBIŠOVOU rod. Mockovou 1930 – 2013 z Báčskeho Petrovca

Ďakujeme Ti za Tvoju lásku, obetavosť a starostlivosť, ale nadovšetko za Tvoju lásku k životu, ktorú si vštepovala aj nám. Dcéry Mima a Mirunka s rodinami

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 23. augusta: • O 19.30 v relácii odznie prvá časť koncertu z minuloročného 42. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z osád – z Budárskych dní v Slankamenských Vinohradoch, o oprave organu v hložianskom kostole, o motostretnutí v Pivnici, o manželoch Triaškovcoch; z poľnohospodárstva – o cene kukurice. • O 20.30 SPEKTRUM: Vo vysielaní sa bude hovoriť o 18. ročníku Petrovských dní divadelných. Hostka v štúdiu bude Ivana Ilićová, riaditeľka Slovenského vojvodinského divadla, ktorá predostrie plán osláv 10. výročia tejto inštitúcie. NEDEĽA 25. augusta: • O 11.00 DÚHOVKA: V prvej polhodinke nedeľného vysielania pod názvom Príbehy farností budú príspevky o aradáčskych, staropazovských a petrovských buditeľoch pôsobiacich v 19. storočí. • O 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: Vysielanie Boh náš je láska ponúka koncert organistu Vladimíra Kopáčika zo Slovenska, kázeň Samuela Vrbovského, biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, príspevky o mládežníckom tábore v Báčskom Petrovci, o najväčšom kresťanskom festivale na Slovensku, o významnej biblickej osobnosti Mojžišovi a o svojej viere sa zmieni Adela Obšustová. UTOROK 27. augusta: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV bude výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 25. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Chrám umenia Kovačičania na Jánošíkovom dukáte Ženské ruky vyšívajú zlatou nitkou Slovensko-srbské priateľské vzťahy

Piatok 23. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Deň náš každodenný... Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Utorok 27. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovko-dve s Jánom Papom Dôchodcovia sú stále aktívni Kovačičanka sa natrvalo usídlila vo Vrčci Ján Povolný, tajomník Poľovníckeho Čo nového v našom združenia Zajac Padina spoločenskom živote?

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

Pondelok 26. augusta: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 27. augusta: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby; Streda 28. augusta: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 29. augusta: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Piatok 30. augusta: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 24. augusta: • 17.15 – 18.00 Piesne naše; NEDEĽA 25. augusta: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny • 17.15 – 18.00 Portréty; UTOROK 27. augusta: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení; STREDA 28. augusta: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 23. augusta do 29. augusta 18.45 Hit dňa, Reklamy, Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí Citáty týždňa 19.00 Zvon, spravodajská 20.00 Kolážová relácia Nedeľa relácia s vami 19.15 Kreslený film 22.00 Film: Láska z nebies 19.30 Zahraničný denník 24.00 Záver vysielania 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Každý pondelok o 20.15: Piatok 23. augusta Hudobný mix – Dedičky, 1. časť Každý piatok o 18.15: Výber Sobota 24. augusta z programu TV Kovačica – Dedičky, 2. časť Každú sobotu o 18.15: Výber Pondelok 26. augusta z programu TV Pančevo – Bleskovka Utorok 27. augusta – Maverick Streda 28. augusta – Šaft Štvrtok 29. augusta – Život je raz taký 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 25. augusta 18.00 Hudobné Samuel Kostoláni, včelár z Petrovca blahoželania

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 28. augusta 0 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané reprízy najzaujímavejších vysielaní. Repríza v nedeľu 1. septembra o 7.30 h.

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 34 V tajničke je meno a priezvisko slovenskej spisovateľky (1909 – 1995), autorky známych románov Tri gaštanové kone a Babylon. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

2. časť tajničky

prvý človek

rezanie

vedci, učenci

mesto na Dunaji

tretia spoluhl.

tvorca prispôsobuje sa trvalých hodnôt prostrediu

malá farba lična karta

dokonalá podoba

zástupca voličov

hospodáril nejako rozum

obvod Oliver Twist 1. časť tajničky

liter

morálka rovnaké písmená

vpíšte IM AS HL DU LU

rieka v Srbsku vpíšte TÉC

zaoberá sa atletikou obrovská socha

tona spojka

ryjú pod zemou vpíšte OG nástroj na lisovanie

tam alt

vpíšte ĽOZ

hnev (expr.)

dvaja pond

vpíšte NU

hodina

Valjevo

trhaním zbavuj!

ovocný ...

rameno (srb.)

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 33 – VODOROVNE: Miroslav, Ivanka, e, mak, atol, on, platí, radok, V, I, Krakov, an, t, ara, Demák, el, no, lacné, Ela, smer, Iveta, i, OT, Jarka TAJNIČKA: MIROSLAV DEMÁK Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 31 z čísla 31 Hlasu ľudu z 3. augusta 2013 bolo: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: PAULÍNA SABOVÁ, Ul. 14. VÚSB 29/3, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT PRVÁ LIGA SRBSKA

V POHÁROVOM ZÁPASE

Dolina utrpela výprask

Unirea zdolala Sláviu

tart majstrovstiev Prvej ligy Srbska priniesol zaujímavé súboje. Domáci zaznamenali štyri výhry, hostia dve a dva zápasy sa skončili nerozhodne. Derby zohrali v G. Milanovci, kde domáci Metalac prehral s Borcom z Čačku. Body za chotárom získala i Mladost Lučani, ktorá prekvapila BSK v Borči. Inđija zachránila bod v stretnutí s Radnikom zo Surdulice a Bežanija v Belehrade s Timokom zo Zaječara. Novosadský Proleter bez problémov zdolal celok Teleoptika. Najhoršie pochodila padinská Dolina, ktorá v Belehrade utrpela vy- Trailović ukázal na biely bod; protesty hráčov Doliny sokú porážku od Sinđelića. (v zelených dresoch) boli márne Výsledky 1. kola: Proleter (NS) – Teleoptik 2 : 0, Jedinstvo – Sloga (K) 3 : 1, Me- gojević darček premenil na vedúci gól a bol to zátalac – Borac 0 : 1, BSK – Mladost (L) 1 : 2, Sinđelić roveň nečakaný koniec prvého polčasu. Podľa hry v prvom polčase sa očakávalo, že Do– Dolina 4 : 0, Sloga (PM) – Smederevo 1 : 0, Inlina zmení výsledok. Šancu mal Momić, ale hlađija – Radnik 1 : 1, Bežanija – Timok 1 : 1. Program 2. kola: Teleoptik – Timok, Radnik – vičkoval tesne vedľa brány. Druhýkrát Momić vpáBežanija, Smederevo – Inđija, Dolina – Sloga lil do šestnástky, ale zaváhal a obranca Sinđelića blo(PM), Mladost – Sinđelić, Borac – BSK, Sloga (K) koval jeho strelu. Nádeje Doliny sa rozplynuli v 67. min., keď Radovanović prekabátil Baštovanova a – Metalac, Proleter – Jedinstvo. druhý raz rozvlnil sieť pomerne neistého brankáSINĐELIĆ – DOLINa 4 : 0 (1 : 0) Stretnutie nováčikov v Prvej lige Srbska vyvola- ra Mateka. Voz Doliny sa začal rútiť dolu kopcom. lo veľký záujem. Polovicu obecenstva na štadióne Hráči zrazu stratili vôľu a predčasne sa vzdali. OdSinđelića v Belehrade tvorili fanúšikovia Doliny. Všet- vážnejší a podnikavejší hráči domáceho celku to vyci očakávali, že prvý nástup Doliny vo vysokej sú- užili: gólmi Blagojevića v 71. a Mihajlovića v 83. min. ťaži bude úspešnejší. To sa však nestalo a domov nakoniec oslávili nečakane vysoké víťazstvo. Podľa predvedených výkonov oboch mužstiev prehra sa vrátili rozčarovaní z výsledku. Dolina vo väčšej časti zápasu nehrala podrade- Doliny je nad mieru vysoká. Avšak góly sú hlavným nú úlohu. Ba naopak, jej hráči v prvom polčase boli meradlom a zápas bez nich nemožno vyhrať. Debut Doliny nebol úspešný, lebo hráči nepolepší a nebezpečne ohrozovali bránu domáceho brankára Bjelana. Po prvom rohovom kope nala- dali vyrovnaný výkon počas celého zápasu. Pád v deného Čížika Memović usmernil loptu hlavou do hre doplatili nepríjemnou prehrou, ktorá nemusela brány, ale domáci obranca ju vyrazil. Útočníci Do- byť vyjadrená až štyrmi gólmi. Darovaná penalta liny márne tvrdili, že lopta predtým prešla bránkovú domácim hostí riadne vykoľajila a hra bez vôle v počiaru, rozhodcovia gól neuznali. Najlepší hráč Do- kračovaní sa im vypomstila. DOLINa: Matek, Baštovanov (Stojanović), P. liny Pavel Čížik posielal lopty do šestnástky domácich, ale tie míňali cieľ. Domáci sa museli brániť Čížik, Kovačević, Marković, Memović, Momić, a keď sa už zdalo, že nemôžu vsietiť gól, v 45. mi- Plavšić, Radišić, Stajčić (Đoković), Vukmirović. V sobotu Dolina doma uvíta Slogu z Petrovca na núte rýchlonohý Mihajlović na okraji šestnástky zrazu padol pomedzi záložníkov Doliny Radišića a Me- Mlave. Zápas sa začne o 17.00 h. Ján Bokor movića, čo rozhodca Denis Trailović zo Zaječara Foto: Pavel Rohárik okvalifikoval ako faul a potrestal hostí penaltou. Bla-

elok uzdinskej Unirey bol úspešnejší od kovačických slávistov v semifinále futbalového C Pohára Srbska na území Obce Kovačica pre sezónu 2014/15. Aj ďalší klub z Druhej juhobanátskej ligy (Polet Idvor) bol v druhom semifinále lepší od prvoligistu (Vojvodina Crepaja). Víťaz zápasu Polet – Unirea sa vo finále Pohára FZ obcí Kovačica – Opovo stretne s FK Radnički z Barandy (víťazom na území Obce Opovo). Kovačiča- Stanislav Dudáš nia v prvom polčase mali dvojgólovú prednosť nad susedmi v Uzdine. Bosnić vsietil prvý gól po chybe brankára domácich a Mihálek ďalší po peknej akcii. Od 50. min. mala Slávia na trávniku hráča menej. Vylúčený bol Horung. Unirea otočila skóre a porazila zverencov Sašu Miljkovića v pomere 3 : 2. SLáVIa: Varadinac, Kováč, Stajić, Ďurkovský, Horung, Čerňoš, Mihálek, Petković, Bosnić (angelovski), S. Dudáš (Válovec), Traičevski (Nestorovski). Prvý majstrovský zápas v Prvej juhobanátskej lige zohrali futbalisti z osady insity v nedeľu 18. augusta s Vulturulom v Grebenci. Futbalový zväz obcí Kovačica – Opovo už druhé leto organizuje pohárovú súťaž s polročným predstihom. Nehrá sa v chladnom počasí, takže je väčšia návštevnosť duelov a kluby majú zabezpečenú kvalitnú prípravu pred začiatkom majstrovstiev. Ján Špringeľ

NOVÝ TRÉNER PRVOLIGOVEJ DOLINY MILE TOMIĆ (na snímke s aktuálnym futbalovým celkom) je najúspešnejším trénerom, ktorý trénoval futbalové kluby v Obci Kovačica. Ako lodivod mládežníckej reprezentácie ZR Juhoslávie do devätnásť rokov v roku 2000 sa spolu so svojimi zverencami prebojoval (po osemnásťročnom poste) na záverečný turnaj majstrovstiev Európy. V roku 2002 bol i jedným z trénerov seniorskej reprezentácie ZR Juhoslávie. Futbalovo vyrastal vo FK Galenika Zemun, hral na poste stopéra i v Rade, Radničkom Pirot a USA. Hovorí, že mal česť, aby ho trénovali také esá, akými sú Bobek, Valok a Čabrinović. Po ukončení Fakulty telesnej výchovy v Belehrade doteraz (od roku 1985) trénoval Zemun, Železnik, Obilić, Radnički Niš, Radnički Pirot, bol koučom v Líbyi (s Itihadom získal titul štátneho majstra), Kuvajte (tréner mladej reprezentácie) a Spojených arabských emirátoch. Dolina pod vedením päťdesiatdeväťročného trénera absolvovala časť letných príprav v Kovačici. J. Špringeľ

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

ŠPORT viedol nový tréner Stevan Boboš, bývalý hráč Hajduku z Bešky. V MLADOSŤ – SUTJESKA 2 : 0 (0 : 0) osemdesiatart sa petrovským modrým v novej setych rokoch zóne, doma vo Vrbare, po zostupe z Vojkrátko hral i v vodinskej ligy úplne vydaril. V prvom kole Petovci, keď nižšej súťaže privítali vždy nešikovný a Mladosť bola tvrdý celok z Báčskeho Dobrého Polja, pročlenom Noti ktorému si súťažne nezahrali celé roky. vosadsko Obavy boli opodstatnené už aj preto, lebo sriemskej horúce leto veštilo, že seniorská futbalová ligy. súťaž sa v tejto sezóne hrať vôbec nebude. Nová zoNáznaky situácie bez obdoby umocnila stava moi skutočnosť, že klub vypadol, mnohí hrádrých sa vyči odišli, nevedelo sa, ktorí hráči zvonku zosznačovala siltanú... nou obraUž aj skutočnosť, že napríklad Hajduk z nou, mladýKuly vystúpil z najvyššej štátnej súťaže, a ne- Rýchly útočník Mladosti Pavle Torbica mi stredopobol známy osud futockého Metalca, ktorý (modré tričko) liarmi Fámal tiež hrať v Novosadskej oblastnej lige, brym, novákde aj Mladosť, nasvedčovala, že môže prísť k naj- čikom Batinićom (chýbal Vrgović, ktorý si odpracúval horšiemu. Našťastie – nestalo sa. Mladosť v nede- párne žlté karty), kým na hrote bol pokus hrať s Alľu potešila svojich nepočetných fanúšikov. Mužstvo jošom Zorićom a na krídelných pozíciách už s

osvedčeným a v nedeľu veľmi dobrým Torbicom, ako i Trišićom, ktorý minulý rok nastupoval najprv na poste obrancu a potom v strede. V stredovej fomácii bol i štandarne dobrý Kobilarov. V prvej časti hry sa útočilo na oboch stranách. Sutjeska mala viacej síl v prvom polčase, avšak už v 3. min. Zorić dobre kopal vedľa žrde hostí. V stredobode pozornosti prvého polčasu bol moment, keď Torbica zo stredu vyrazil sam pred bránu hostí. Zadák Sutjesky ho fauloval, ale rozhodca ho nepotrestal kartičkou, ba nepískal ani voľný kop pre domácich. V závere prvého polčasu v jednej chvíli lopta nečakane prekvapila Fejdiho a trafila brvno jeho brány. V druhom polčase v 62. min. Pavle Torbica unikol po ľavej strane a Mladosť sa ujala vedenia. V 66. min. Zorić centroval z prvej strany po zemi a Kobilarov zblízka trafil do siete. Dvojgólové víťazstvo Mladosti vynieslo tri prvé ligové body. Do konca zápasu mohli padnúť ešte dva góly, po jednom na oboch stranách. MLADOSŤ: Fejdi, Peťkovský, Bubulj, Kobilarov (Stanivuk), Karanović, Latinović, Torbica (Ján Tatliak), Batinić, Zorić, Fábry, Trišić (Milenković). V predzápase domáci dorastenci zvíťazili v pomere 6 : 0.

Nováčik zaplatil vysokú daň

bícii Stanojević uzavrel skóre zápasu na 9 : 1. Žlté karty si zaslúžili len hosťujúci hráči Lukić a Leđanac. Nováčikovskú daň Hložanci zaplatili; uvidíme, ako sa to odzrkadlí na ich budúce výsledky. BUDÚCNOSŤ: R. Ljubičić, Chovan (Dragić), Zečević, Zbućnović, Ožvát, Đukić, Fejdi, N. Ljubičić (Leđanac), Matić, Lukić (Božić), Pavlis. V predzápase dorastenci Budúcnosti prehrali 4 : 1, gól vsietil Lončar. V nedeľu v Hložanoch hosťuje Sutjeska z Báčskeho Dobrého Polja. Začiatok zápasu je o 17.00. Výsledky 1. kola NOL: Vojvodina Bačko Gradište – Mladost Turija 2 : 2, TSK Temerín – Tvrđava Báč 2 : 1, Veternik – Budućnost Mladenovo 0 : 0, Vojvodina Tovariševo – Petrovaradin 0 : 0, Kabel Nový Sad – Mladost NS 8 : 1, ŽSK Žabalj – Jedinstvo Rumenka 4 : 0, Mladosť Báčsky Petrovec – Sutjeska Bačko Dobro Polje 2 : 0.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dobrý štart

BORAC ŠAJKAŠ – BUDÚCNOSŤ 9 : 1 (4 : 0) premiérovom zápase oblastnej ligy Hložanci zažili šokujúci výprask. Doplatili na chybu príznačnú V pre nováčika, keď v 1. kole chceli bojovať o primát s jedným z favoritov súťaže. Keďže nepoznajú skutočnú silu súpera, stihol ich krutý trest. Už v 1. min. Ljubičić zázračne chytá Švedićovu strelu zblízka. Na opačnej strane sľubné útoky založili Lukić a Fejdi, v koncovke však boli nepresní. V 11. min. center z rohu šiel na bližšiu žrď, Đukić zužitkoval nerozvážnosť obrany hostí a bolo 1 : 0. Budúcnosť mohla vyrovnať prostredníctvom Ožváta po pekných akciách Fejdiho a Lukića, ale chýbalo k tomu zopár centimetrov. Dve strely Lukića z voľných kopov taktiež minuli cieľ. V 23. min. nepozornému Zbućnovićovi ďaleko od brány vzal loptu Švedić, zbavil sa Chovana

a Đukića, prihral Stanojevićovi, ten nezaváhal, a už bolo 2 : 0. V snahe o vyrovnanie tréner Čáni posilnil stred, obrana však zostala iba na troch zadákoch a to skúsení domáci zaraz využili. V 30. a 42. min. prostredníctvom Rosića zvýšili náskok, takže sa prvý polčas skončil ich vedením v pomere 4 : 0. V pokračovaní si Hložanci počínali pekne. Fejdi unikal po pravej strane, ale šance, ktoré pripravil, ani Matić ani Leđanac nevyužili. Ukázalo sa, že to bol úvod k definitívnemu stroskotaniu hložianskej lode, keďže domáci priam každý prienik do šestnástky hostí korunovali gólmi. Ich autormi boli radom: Rosić v 51. a 57. min., Tomić o minút neskoršie a Rogić v 65. min. V 72. min. Zbućnović z voľného kopu trafil šibenicu, znížil na 1 : 8, avšak v 79. min. po exhi-

Samuel Medveď

PRVÁ NOVOSADSKÁ LIGA

Korisť bola na dosah TATRA – SOFEKS FUTOG (0 : 0) ysáčski futbalisti mali jedinečnú príležitosť naplniť sieť hosťujúceho mužstva z Futogu, keďže K počas celého zápasu mali zjavnú prevahu a celý rad šancí. Sedem bolo takých, z akých je ozaj ťažšie nedať ako dať gól. Musíme uznať, že aj naladený brankár hostí Jovanović často kryl aj to, čo sme už videli v sieti. Najlepšie príležitosti prepásli Stojaković, Grijak a Kavran po dve, Cvetić tri atď. V 80. min. Malešević z asi dvadsiatich metrov dobre strieľal, ale iba do žrde. Slovom, korisť bola na dosah, ale chýbal posledný rozhodujúci krok… Hostia pohrozili zo zriedkavých protiútokov, obzvlášť keď ich rýchly stredný útočník Mrđa dobre strieľal alebo unikol domácim zadákom, ale mladý brankár domácich Privizer sa nedal prekvapiť. Predsa možno byť spokojný 24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

s videným. Hra bola na úrovni, len realizácia bola slabá. Na jej zlepšení sa musí pracovať a potom prídu aj výsledky. TATRA: Privizer, Dubački, Ćupina, Đaković, Funtík (Srnka), Malešević, Kavran Súboj najlepších na ihrisku Mrđu (č. 9) a Ma(Marčok), Cve- leševića

Ján Murtín tić, Grijak, Stojaković, Vuković (Batar). Výsledky 1. kola: Futog – Šajkaš 0 : 1, Dinamo – Železničar 5 : 2, Borac – Susek 1 : 0, Bačka – Slavija 1 : 7, Tatra – Sofeks 0 : 0, Čenej – Sirig 0 : 3, Fruškogorski partizan – Fruškogorac 5 : 1, Sremac – Proleter 6 : 0, Omladinac – Vinogradar 1 : 0. V 2. kole v sobotu 24. augusta o 17. h sa stretnú: Šajkaš – Vinogradar, Fruškogorac – Sremac, Sofeks – Fruš. partizan, Slavija – Tatra, Železničar – Borac a Futog – Dinamo. V nedeľu 25. augusta: Proleter – Omladinac, Sirig – Fruš. partizan a Susek – Bačka. PP

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Radosť prišla na záver

Prvá prehra netrápi

SLOGA ERDEVÍK – POLET SIVAC 3 : 2 (1 : 2)

CRVENA ZVEZDA NOVÝ SAD – JEDNOTA 4 : 1 (2 : 0) ž v 1. kole novej, nižšej súťaže sa Staropazovčania dožili prvej prehry v stretnutí s podstatne skúsenejším mužstvom Crvenej zvedzy v Novom Sade. Na ihrisku tvrdšom ako kameň si hostia počínali veľmi zle. Nechávali útočníkom domácich príliš veľa priestoru; cez ten domáci prenikali ako cez švajčiarsky syr. Fyzicky nedostatočne pripravený Filip Macho nemohol úspešne čeliť rýchlejším útočníkom domácich, ale ani ostatní v obrane hostí nehrali na želanej úrovni, takže sa Novosadčania rýchle ujali dvojgólového náskoku. Keď Jednota zostala bez prísne vylúčeného Milana Miljevića, bolo zrejmé, že si domáci celok pripíše body na vlastné konto. Slabá realizácia hosťom, ktorí prakticky v prvej časti hry nezamestnali súperovho brankára, nemohla a ani nepriniesla zmenu výsledku. V druhom polčase to už vyzeralo inak. Domáci poľavili, navidomoči neboli nadostač fyzicky pripravení a chýbala im aj lepšia súh-

ra. Hostia to však nevedeli využiť; mali síce územnú prevahu, ale po hrubej chybe a protiútokoch domácich inkasovali aj tretí a čoskoro i štvrtý gól. Prehru zjemnili tiež po odpískanom pokutovom kope; zrealizoval ho Slobodan Živković. Aj domáci dohrávali s desiatimi hráčmi, keďže im sudca v 76. min. vylúčil veľmi dobrého stopéra Tomljenovića. Hosťom už ani to nepomohlo, takže konečný výsledok znel 4 : 1. JEDNOTA: Mijatović, Macho (Guša), Marković, Miljević, Stegnjajić, Milanović, Avramović (Šestović), Belanović (Stanković), Živković, Igrač, Fabok. V sobotu o 17.00 Jednota privíta erdevícku Slogu. Tréner Milan Vujasin bude mať silnejšiu zostavu, keďže v mužstve opäť bude bývalý kapitán Nenad Dragin, tiež zotavený obranca Nemanja Bosanac a právo nástupu získali aj nováčikovia z Inđije: útočník Marko Janjuz a obranca Goran Vasiljević. Bz-ý

ZMENA TRÉNERA V KOVAČICI

Madževski namiesto Miljkovića ri dni pred začiatkom majsT trovstiev v Prvej juhobanátskej lige prišlo k zmene trénera vo Futbalovom klube Slávia z Kovačice. Vedenie v čele s predsedom Stanislavom Suchánekom, ale aj fanúšikovia klubu neboli spokojní s dvojmesačnou prácou trénera Sašu Miljkovića. Slávisti síce vyšli Zoran Madževski víťazne vo dvoch zápasoch s vojvodinskými ligistami (Radnički Kovin a v odvete s Proleterom Banatski Karlovac), ale inak neoslnili, bez ohľadu na to, či hrali nerozhodne alebo prehrali v ostatných piatich zápasoch. Kovačičania hrali slabo zvlášť Saša Miljković

na vlastnom trávniku v stretnutí s AŠK Aradáč. Lodivod Miljković vystriedal na spomínaných meraniach síl takmer štyridsiatich futbalistov. Nový tréner Slávie je milovníkom futbalu v Obci Kovačica veľmi dobre známy Zoran Madževski. Vo dvojici s D. Hýlom získal s padinskou Dolinou jesenný titul majstra Srbskej ligy – skupina Vojvodina a pred desaťročím jeho vlastný brat Boban si obliekal slávistický dres. Na sklonku minulého roka trénerská organizácia Oblastného FZ Pančevo vyhlásila Z. Madževského za najlepšieho trénera južného Banátu. J. Špringeľ

rvé majstrovské stretnutie na domácej pôde sa pre ErdevíčaP nov nezačalo dobre. Úvod zápasu naznačil, že trhliny v obrane je nevyhnutné súrne odstrániť, ak si Sloga nárokuje na víťazstvo. Jej hráči od úvodného hvizdu rozhodcu Nemanju Bosina z Nového Sadu prudko zaútočili, takže už v 6. min. gólom Simeunovića viedli 1 : 0. Potom ale ich obrana poľavila, čo hostia tvrdo potrestali. Najprv v 9. min. Vukašinović vyrovnal a gólom Lukovca v 30. min. sa Sivčania ujali vedenia v pomere 2 : 1. V pokračovaní hostia dlho odolávali mužstvu domácich, uplatňujúc špinavú hru, otáľalali, simulovali zranenia... Zaútočili dokonca aj na rozhodcu, čo v hľadisku vyvolalo rozhorčenie. Po príchode nových síl v dresoch domáceho celku na trávnik, Erdevíčania zatlačili hostí na ich

polovicu ihriska a desať minút pred koncom zápasu gólom Balaka vyrovnali na 2 : 2. Neuspokojili sa však s bodom, vystupňovali útoky a v 87. min. prostredníctvom Strnišu vsietili aj víťazný gól, aby sa nakoniec spolu s fanúšikmi tešili zo zaslúženého víťazstva. Bezmocní hostia zjavne vyčerpaní popadali na trávu a nakoniec dohrávali s desiatimi hráčmi, keďže im rozhodca vylúčil Simešu, lebo udrel jedného z domácich hráčov. SLOGA: Tojagić, Cvetičanin, Malešević, Valjak, Miljković, Raičević, Kovačević, Đorđević (Bojanić), Simeunović (Považan), Šarić (Pendo), Strniša. V nedeľu Sloga hosťuje v Starej Pazove, kde sa stretne s tamojšou Jednotou. K. Vig

STARÁ PAZOVA

Najúspešnejší športovci u starostu Banovci-D unav, ktorí čoskoro odcestujú na Európske majstrovstvá do Budvy, Emilija Jekićová a Valentina Gagićová, členky Kajakárskeho klubu Banovci zo Starých Bánoviec, ktoré na majstrovstvách Vojvodiny obsadili tretie miesto, a Marta Bírešová, zo Streleckého klubu Jedinstvo zo Starej Pazovy, ktorá Spoločná fotografia zo slávnostného prijatia prednedávnom na v piatok 16. augusta m a j s t ro v s t v á c h Srbska získala druoncom uplynulého týždňa v budove Zhromaždenia obce hé miesto. Športovci sa poďakovaStará Pazova Đorđe Radinović, pred- li predsedovi obce za prijatie, poseda Obce Stará Pazova, usporiadal moc a podporu, ktorú majú zo straslávnostné prijatie pre najúspeš- ny aktuálneho obecného vedenia. nejších mladých športovcov z úze- Zároveň prisľúbili, že budú dosamia obce, ktorí v predchádzajú- hovať ešte lepšie športové výsledcom období dosiahli pozoruhodné ky a tak naďalej dôstojne prezentovať Staropazovskú obec. výsledky. Mladým úspešným športovcom Gratulujúc im k výborným výsledkom, predseda Radinović po- ku skvelým výsledkom zablahoževedal, že lokálna samospráva aj na- lala aj Libuška Lakatošová, náčelďalej bude pomáhať mladým a níčka Oddelenia pre šport, mládež úspešným športovcom. Na prijatí sa a kultúru Obce Stará Pazova. zúčastnili: Marija a Miloš StankoviA. Lš. ćovci, členovia Šachového klubu

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NOČNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ

PIVNICKÁ SLÁVIA PRED MAJSTROVSTVAMI

So zmiešanými dojmami Vyhrala Masarykova ulica iac než mesiac trvali prípravy futbalistov pivnickej Slávie pod V vedením trénera Đuku Keravicu. Pokiaľ ide o zostavu, prišlo k zmenám: rady Slávie opustili Sivčević, Lamoš, Ćutilo a Baláž, prišli nováčikovia Panić, Žigić, M. Babić z Bačky Despotovo, Danilov a Božin (Budućnost Parage) a Kaladžija (Zmajevo). Výsledky priateľských zápasov vyvolali zmiešané dojmy. Slávia najprv doma zdolala celok Budućnosti zo Savinho Sela v pomere 3 : 2. Potom na turnaji v Ruskom Kerestúre obsadila 1. miesto. Keďže celok Bačky z Despotova na pohárový zápas do Pivnice pricestoval bez dostatočného počtu hráčov, Slávia do 3. kola postúpila kontumáciou a v priateľskom meraní síl porazila Bačku výsledkom 2 : 0. Pred týždňom slávisti hosťovali v Maglići. Podľahli domácemu celku hladko 0 : 3; góly vsietili Preradović v 15. min., Stojković (37) a Čelovský (90). Na zamyslenie je skutočnosť, že na zápas do Maglića odcestovalo iba 11 hráčov, pričom nováčik M. Ba-

bić nastúpiť nechcel, a ostatní prišelci nemali právo nástupu. Nie je na pochválenie ani stanovisko bratov Kuchtovcov, ako i Doroškého a Séča, ktorí sa proste nedostavili, ani nikoho neoboznámili, prečo. Slávia teda hrala s desiatimi hráčmi a mohla dosiahnuť aj lepší výsledok, ale šance radom prepásli Panić, Đ. Babić, Žigić a Žigmund. Výborne chytal Kašiković, ktorý zachránil hostí pred pohromou. SLÁVIA: Kašiković, Nímet, Ruman, Milec, Pintír, Danilov, Đ. Babić, Žigmund, Žigić, Panić. V nedeľu sa začnú Majstrovstvá 1. triedy MOL Báčska Palanka. Stretnú sa: Maglić – Stari Grad Báčska Palanka, Kriváň Selenča – Soko Nová Gajdobra, Slávia Pivnica – Bački hajduk Bač. Novo Selo, Kulpín – Bačka Despotovo, Hercegovac Gajdobra – Budućnost Parage, Krila Krajine Báčska Palanka – Borac 46 Obrovac. Zápasy sa začínajú o 17.30. Ján Šuster

DELIKVENTI SÚ VÍŤAZMI 42. turnaja v malom futbale v Kovačici. V mimoriadne zaujímavom, kvalitnom a vo väčšej časti hry aj vyrovnanom finálovom súboji porazili takisto domáci celok Café Cool, víťazov nedávneho májového turnaja v Padine, výsledkom 6 : 0. Góly za premožiteľov vsietili Mihálek a Kováč po dva, Mega a Tomáš (vlastný gól) po jednom. Delikventi (na snímke s pohárom) boli šampiónmi turnaja aj v roku 2001. Na treťom mieste zakotvilo mužstvo Wariorsi, kým sú štvrtí deväťnásobní víťazi turnaja Tatatirci. Účinkovali ešte Ordinacija, Unico, Insajderi a Standard. Najlepším strelcom turnaja sa stal Ján Čerňoš (Tatatirci – 34 gólov). Na žiackom turnaji Fagani zvíťazili vo finále nad družstvom Diskretni heroji 7 : 2. Tretí sú Red Bull, štvrté Zránike. Účinkovali ešte aj Wild boys. Najlepším kanonierom pionierskeho turnaja je Boris Ugrenović (Fagani – 25 gólov). Organizáciu turnaja mal na starosti FK Slávia. Okrem finálového večera návštevnosť turnaja bola tohto roku slabšia. Ján Špringeľ

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

Celok víťaznej Ulice Masarykovej edenásť celkov sa zúčastnilo na prturnaji hložianskych ulíc (5. – J20.vom augusta, na ihrisku s umelou trávou). V utorkovom finálovom zápase celok Ulice Masarykovej zdolal súperov z Ulice Jozefa Marčoka Dragutina v pomere 2 : 1. V predzápase si Ulica Štefanikova poradila s Ul. Michala Pagáča; po hladkom víťazstve 6 : 1 pripadlo jej 3. miesto. Po ukončení mimoriadne dobre navštíveného turnaja víťazom, ako i najlepšiemu strelcovi (Milanovi Adámekovi ml. – 16 gólov), brankárovi (Branislavovi Huďanovi) a hráčovi (Michalovi Hataľovi) odovzdali diplomy. Zisk z kotizácie (jedno mužstvo – 2 000 din.) neusmernili na obvyklé ceny, ale na spoločnú večeru v Loveckom dome pri hudbe bratov Struhárovcov. Inak celky nastupovali s piatimi hráčmi plus brankár, hralo sa dvakrát po desať minút a to každý s každým. Po 10. kolách umiestnenie bolo takéto: 1. Jozef Marčok (26 bodov), 2. Štefanikova (21), 3. Masarykova (20), 4. Michala Pagáča (15), 5. Republiková (14), 6. Veljka Vlahovića (13), 7.

Osloboditeľská (11), 8. Partizánska (10), 9. Proletárska (9), 10. Leninova (8), 11. Maršala Tita (6). V semifinále Masarykova zdolala Štefanikovu výsledkom 6 : 4 a zápas M. Pagáča vs. J. Marčoka sa najprv skončil nerozhodne 1 : 1; na penalty výsledkom 3 : 1 do finále postúpili Marčokovci. Turnaj, pod organizáciu ktorého sa podpísal FK Budúcnosť, sa úplne osvedčil. Na umelej tráve sa predstavilo takmer sto futbalistov (terajších, niekdajších a budúcich) a pri ihrisku tiež okolo lahôdok z roštu bolo sem-tam večer i dupľom ľudí. Pískali podaktorí z hráčov, ktorí nastúpili za jednotlivé ulice a stretnutia sa obišli bez väčších nedorozumení. Tiene na celé podujatie (ktoré si však žiada vypracovať pevnejšie pravidlá), vrhla skutočnosť, že zopár aktérov muselo z turnaja predčasne odstúpiť v dôsledku zranení. Mrzí najmä zlomená noha žiaka základnej školy Igora Tomu (ale bez pričinenia protivníckych hráčov). Tak sa ukazuje, že turnaj pustí hlbšie korene. J. Bartoš

Prehra, ktorá nemrzí MLADOST MALI BAČ – KRIVÁŇ SELENČA 3 : 1 (1 : 1) elenčania, zdá sa, odcestovali na odohratie pohárového zápasu S „aby sa zbavili biedy“. Stretnutie nebolo zaujímavé, chýbala chuť na víťazstvo. V prvom polčase Kriváň síce na ihrisku dominoval, ale núkajúce sa príležitosti zahodili D. Pavlov a Alexy. Predsa v 31. min. Krstić unikol po pravej strane, prihral Petkovićovi a bol z toho vedúci gól hostí. V predposlednej minúte po chybe selenčskej obrany Jurčević vsietil vyrovnávajúci gól. Úplný obrat nastal po výmene strán, keď domáci riadne pritlačili

hostí; nie div, že v 58. min. po sólovom úniku Gajić dal druhý gól pre domácich. Nasledovalo obdobie vyrovnanej hry, až po 83. min., keď Drinić z jedenástky zabezpečil víťazstvo „hajdukovcov“ v pomere 3 : 1. KRIVÁŇ: Nađ, Dejan Pavlov, Lipták (Jovović), Krížov, Pavlović, Alexy, Kutenič, Mučaji, Kostić (Dobrík), Darko Pavlov. V nedeľu v 1. kole 1. triedy MOL Báčska Palanka Kriváň hrá doma s celkom Soko z Novej Gajdobry, so začiatkom o 17.30. M. Poliak

ŠPORT KAPITÁLNY ÚLOVOK SKÚSENÉHO RYBÁRA MARTINA LEPORISA Z KULPÍNA

Avšak tento úlovok nie je aj najväčším na konte úspešného kulpínskeho rybára Martina Leporisa. Pred pár rokmi sa mu podarilo uloviť sumca hmotnosti až 46 kg, tiež na kulpínskom kanáli, ale vo svojej skromnosti sa s tým doteraz ani veľmi nepochválil. Keď sme sa lúčili, ešte pripomenul, že okrem rybačky jeho ďalšia veľká záľuba je chov holubov, s ktorými chodieva aj na súťaže. Dôchodcovské dni trávi jednak prácou v poli, jednak sa venuje týmto dvom záľubám. Každú vhodnú chvíľu využije, aby šiel rybárčiť a pri vode zároveň aj oddychovať.

Rybárči od detstva eď odchádzal na rybačku na kanál D-T-D vedľa Kulpína, kde zvyčajne loví ryby, dlhoročný člen Združenia športových rybárov Smuđ z Kulpína ani netušil, aký úlovok toho dňa prinesie domov. A veru sa nadšencovi v rybárčení Martinovi Leporisovi na sklonku júla usmialo rybárske šťastie. Ulovil obrovského, až 38 kg vážiaceho sumca, dĺžky 2 metre a desať centimetrov. – Šiel som vtedy na kanál loviť ryby s menším prútom. Plánoval som, že to bude iba zopár menších kúskov pre moje mačky. Od malička mám v lovení rýb veľkú záľubu. Na háčik som nastokol iba

zrnká kukurice... Odrazu som pocítil podľa pohybu prúta, že ide o niečo väčšie, ale zasa som netušil, že je v otázke až taká veľká ryba. Pevne som držal prút v rukách takých dvadsať minút a nakoniec som musel zliezť do vody, aby som udržal úlovok. Pribehli aj kamaráti rybári na pomoc a podarilo sa nám vytiahnuť kapitálneho sumca na nábrežie. Nepočítal som s takým veľkým úlovkom, a som šťastný, že sa mi to podarilo. Vždy ma rybačka bavila a aj po ťažkom pracovnom dni som si šiel oddýchnuť ku vode. Teraz som už penzista a mám na moju záľubu dosť času, – hovorí báči Martin.

Po úspešnej rybačke potešenie z úlovku bolo očividné: báči Martin Leporis s 38-kilogramovým sumcom

K. Gažová Foto: M. Šimová

SÚŤAŽ ČLENOV ZŠR ŠARAN HLOŽANY

Málo rybárov, aj rýb pomenej d rybárskej chalupy smerom k Čelarevu v nedeľu 18. augusta hodilo udicou sotva desať členov (pionierov a dospelých) Združenia športových rybárov Šaran Hložany, účastníkov internej súťaže v love rýb na udicu s plavákom. Neobvykle málo rybárov, hoci počasie bolo priam ideálne, jedine čo lode odháňali ryby, ktoré, sťažovali sa súťažiaci, nebrali ako treba. Pravdaže, veľa záviselo od rybárskeho kumštu jednotlivcov, ale aj od toho, aké miesto sa komu pošťastilo dostať. Preteky trvali od pol deviatej do pol dvanástej, vzrušenie predsa nechýbalo, a vý-

sledky boli nasledujúce: v súťaži pionierov sa najviac darilo Martine Francistyovej. Obsadila 1. Len čo sme vytasili miesto, ke- fotoaparát, už Vladimír ďže jej súhrn- Potfaj ulovil kapra ný úlovok vážil 2 800 gramov. Na 2. mieste skončil Vladimír Potfaj (1 960 g) a na 3. Ivan Francisty (360 g). Titul víťaza medzi seniormi získala Martina Kukučková, čerstvá reprezentantka Srbska (2 780 g), 2. miesto obsadil Igor Repček (1 640 g) a 3. Ján Zátroch (960 g). Všetkým víťazom medaily odovzdal predseda ZŠRŠ Ján Haška st., zatiaľ čo tak isto nový reprezentant Srbska Ján Haška ml. a Martin Macko robili rozhodcov súťaže, ktorá sa skončila skromným spoločným občerstvením. Už v nedeľu 25. augusta by pri Dunaji pod Hložanami malo byť podstatne rušnejšie. Avizovali súťaž známu pod názvom Pohár ZŠR Šaran Hložany, na ktorú pozvali 15 družstiev. Preteky by Najúspešnejší: vpredu pionieri: I. Francisty, M. Francistyová, V. Potfaj; vzadu seniori: J. Zátroch sa mali začať o 9.00. (zľava), M. Kukučková, I. Repček J. Bartoš

HUMANITNÝ TURNAJ V PLÁŽOVOM VOLEJBALE prebiehal 17. a 18. augusta na pieskovom ihrisku ŠRS Slávia v Kovačici. Zúčastnilo sa na ňom až štrnásť zmiešaných družstiev z Kovačice, Padiny, Debeljače a Putnikova. Štyri najúspešnejšie celky hrali v nedeľu vyraďovacím spôsobom štvrťfinálové, semifinálové zápasy, ako i finále. Organizátori vydareného turnaja boli Klub študujúcej mládeže v Kovačici a Kancelária pre mladých Obce Kovačica. Výsledok bol v druhom pláne. Každé družstvo zaplatilo po tisíc dinárov na pomoc úspešnému stolnému tenistovi (šport telesne postihnutých) Borisovi Stojiljkovićovi z Debeljače, ktorý má absolvovať ešte štyri liečby v Moskve, aby znovu začal chodiť (raz už v sídelnom meste Ruska bol). Plážový volejbal je od hier v Atlante (1996) olympijskou disciplínou a po vybudovaní slávistického pieskového ihriska roku 2011, je obľúbený aj v Kovačici. Na zábere: Momentka z dobročinného turnaja v Kovačici. Ján Špringeľ

24. 8. 2013

34 /4557/

HLAS ĽUDU

OTVORENÉ MAJSTROVSTVÁ VOJVODINY V SILOVÝCH ŠPORTOCH V HLOŽANOCH

Prišli si na svoje siláci i diváci eľkému záujmu v rámci nedávneho 7. Dňa zeleniny v Hložanoch sa tešila súťaž v silovom šesťboji o najsilnejšieho muža Vojvodiny. V uličke pri trhovisku si v nedeľu 11. augusta zmeralo sily súhrnne 10 pretekárov nielen z Vojvodiny, ale aj zo Srbska. Organizátorom vydareného podujatia bol prednedávnom založený Strongman zväz Vojvodiny. Hoci podujatie nebolo osobitne zahlásené, sledovalo ho čoraz viacej ľudí. Súťaž plynula ako po masle pod dozorom predsedu GPC Powerlifting zväzu Srbska a predsedu Klubu silových športov Stena z Báčskeho Petrovca Jána Paulínyho, takže si na svoje prišli tak súťažiaci, ako i diváci. Najsilnejším mužom Vojvodiny, t. j. majstrom v športovom odvetví známom ako Strongman, sa stal mladý atlét Vladimir Bulatović z Kikindy – získal 55 zo 60 možných bodov. Za ním sa umiestnili: 2. Alen Radošević z Nového Sadu (50), 3. Nebojša Muratović z Nového Sadu (45), 4. Petar Berat z Kulpína (38), 5. Miloš Berat, mladší brat predchádzajúceho (32), 6. Da-

Súťaž silákov o majstra Vojvodiny, v Hložanoch 11. júla

mir Sabo z Nového Sadu (29), 7. Ján Kevenský z Petrovca (22), 8. Milan Potkonjak z Batajnice (21), 9. Vladimír Márko z Hložian (18), 10. Renato Repić zo Somboru (17). Siláci vynaložili maximum úsilia vo všetkých šiestich disciplínach: vo vláčení traktora Prečo je dobre byť silák? Lebo vyhráte súťaž v preťahovaní lanom a za váhy 4 odmenu dostanete papriku a paprika je zdravá… tony na vzdialenosť 20 metrov, v prehadzo- 120 kg. Víťaz každej disciplíny získal 10 bodov, vaní pneumatiky vážiacej 370 kg, druhoumiestnený 9…; posledný dostal 1 bod; prenášaní dvoch betónových kufrov kto úlohu nezdolal, nezískal žiaden bod. Ako nám povedal Ján Paulíny, prvá súťaž o (každý váži po 100 kg), prenášaní kanistry vážiacej temer sto kilogra- najsilnejšieho muža Srbska sa konala roku mov, dvíhaní jednoručnej činky ťaž- 2001 vo Vršci. Podujatie v Hložanoch vzbudilo kej 50 kg a dvojručnej hmotnosti viditeľný záujem; zostáva vidieť, či sa dakto z divákov rozhodne vypestovať zo seba siláka. J. Bartoš

Pffffff!

Vypätie

Takto to robí víťaz Vladimir Bulatović

Spokojní organizátori a pretekári o titul najsilnejšieho Vojvodinčana v disciplíne Strongman

Napätie

PADINA Padina sa nachádza v strednej časti južného Banátu. Patrí do Obce Kovačica. S cieľom upevniť Vojenskú hranicu habsburskej monarchie Dvorná rada vo Viedni v roku 1804 rozkázala zaľudniť Padinu. Aj keď sa Padina prvýkrát spomína už roku 1774 ako srbské osídlenie, prvých osemdesiat slovenských rodín sa sem nasťahovalo do opustenej osady roku 1806 a neľahký život im v tých prvých rokoch spôsobil nedostatok pitnej vody. Obyvateľstvo Padiny sa zaoberalo prevažne roľníctvom, chovom dobytka a remeselníctvom, ale pod vplyvom hospodársko-osvetovej práce Alberta Martiša (1855 – 1918) aj chmeliarstvom. Od roku 1990 sa vo väčšej miere začalo rozvíjať súkromné podnikanie. Podľa posledného sčítania obyvateľstva Padina má 5 517 obyvateľov. Okrem Slovákov, ktorí sú najpočetnejší (5 276), žijú tu aj Srbi, Rómovia a iní. Hlavnou kultúrnou ustanovizňou je Dom kultúry Michala Babinku. Návštevníkov láka aj etno dom, Padinské etno múzeum Pavla Petráša a predovšetkým čistá a krásne upravená osada, zelené doliny a parky, slovenské domčeky a dobrosrdeční ľudia. A. Chalupová