Hlas35 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 35 /4506/

O prístupových rokovaniach s EÚ v Belehrade a Novom Sade

1. 9. 2012

Možnosti kúpy petrovskej tlačiarne

Začali sa 17. Petrovské dni divadelné

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Peter Tvrdoň, riaditeľ BIBIANY, Medzinárodného domu umenia pre deti z Bratislavy, v nedeľu 26. augusta v Galérii Babka slávnostne otvoril dve výstavy – expozíciu slovenského ilustrátora detských kníh Juraja Martišku a salón Najkrajšie knihy Slovenska v rokoch 2010 a 2011. J. Špringeľ

Združenie Nemcov v Báčskej Palanke v nedeľu 26. augusta usporiadalo štvrté podujatie Strudel fest (Závinový fest). Zúčastnili sa na ňom aj členky Spolku palanských žien s predsedníčkou Darinou Valachovou (prvá zľava). J. Ferková

V OD Janka Čemana od 20. do 25. augusta prebiehal tretí seminár Píšeš? Píšem!, ktorý zoskupil veľký počet záujemcov o tvorivé písanie. Autorkou a koordinátorkou projektu bola Mgr. art. Katarína Hitzingerová, ArtD., zo Slovenska. E. Hložanová

Ôsmy v poradí Letný zborový kemp pre slovenských hudobných pedagógov, študentov hudby a zborových dirigentov sa uskutočnil od 23. do 25. augusta na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Okrem domácich na kempe účinkovali aj členovia združenia speváckych zborov Ozvena z Vranova nad Topľou zo Slovenska (na snímke). J. Čiep

V sobotu 25. augusta v jánošíckom Dome kultúry odznel 3. Medzinárodný folklórny festival Jánošík 2012. J. Pániková

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Málo optimistických tónov Z ačiatok školského roku je vždy spoľahlivým znakom, že leto sa blíži ku koncu. Svet koncom tohto augusta sleduje prípad Juliana Asange, zakladateľa Wikileaksu, z núdze ubytovaného v ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, počíta obete v Sýrii, obkukáva prípravy na prezidentské voľby v USA, počúva vyhlásenia Angely Merkelovej o budúcnosti únie, hodnotí výhľady na koniec ekonomickej krízy... Na domácej politickej scéne ako v kolkárni (takto zmeny strán pri moci v lokálnych samosprávach nazval Milan Krkobabić). Jedni padajú, druhí nastupujú. V Novom Sade zvlášť dramaticky. Keď v polovici septembra do Belehradu zavíta delegácia MMF s cieľom zistiť faktický stav domáceho hospodárstva, dramatika nadobudne ešte širšie rozmery. Podobne ako aj začiatkom októbra, keď Európska komisia zverejní svoju správu o situácii v Srbsku. Nikto nechce byť pesimista, ale ani optimisti bez reálneho krytia sa akosi nehlásia k slovu. U nás toto leto sklamalo predovšetkým poľnohospodárov. Veľké sucho spálilo siatiny, znížilo výnosy a znovu nastolilo staré otázky – prečo na poliach nie sú závlahové systémy, ale všetko závisí výlučne od vôle z neba. A prečo sedliakom nemá kto pomôcť, keď ich postihne živelná pohroma. Ďalšia letná pohroma, požiare, zničila veľké plochy lesov a iných porastov. Na mimoriadne vysokých letných teplotách, ktoré dosahovali a presahovali štyridsať stupňov, lesné požiare sa šírili rýchlosťou blesku. Horelo na Zlatibore, Tare, Vrškej Čuke, Suvobore a na viacerých iných miestach, zhorelo spolu takmer desaťtisíc hektárov ihličnatých a listnatých lesov, lúk a pasienkov. Požiarnikom sa len horko-ťažko podarilo oheň zahasiť. Tlejúce napätie v Demokratickej strane (DS) v týchto dňoch nehasil nikto. Naopak, akoby ho všetci chceli čím väčšmi roznietiť a podnietiť. Mnohí sa pritom spytovali, či existuje život aj po

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

volebnej porážke a ako sa má správať strana, ktorá z výslnia moci klesne do tieňov opozičného úzadia. Jedni – včítane predsedu DS Borisa Tadića – nemali naponáhlo, chceli si dopriať trochu času na rozmyslenie a zváženie novovzniknutej situácie. Druhí – predovšetkým podpredseda DS a primátor hlavného mesta Dragan Đilas – mienili, že je na čase urobiť poriadok vo vlastných radoch a pripraviť sa na nové neľahké úlohy. Tretí zboku upozorňovali, že po takej volebnej porážke, akú v májových voľbách zažili demokrati, od prvého človeka strany sa logicky očakáva demisia a nový začiatok s novými ľuďmi. Nechýbali ani predpovede možného štiepania strany na dve časti, ani katastrofické predstavy vnútrostraníckeho boja lídrov o titul No. 1. Traja najexponovanejší – Tadić, Đilas, Pajtić – sa potom predsa stretli na Fruškej hore neďaleko Nového Sadu, aby sa pri tichosti a bez prítomnosti verejnosti pokúsili dohodnúť, čo a ako ďalej. Či nejaká dohoda naozaj padla, ukáže sa po zasadnutí Hlavného výboru DS plánovanom na 8. septembra. Demokratom sa už nejakým spôsobom podarí prekonať aktuálne problémy, ale Srbsku sa tohto roku pravdepodobne nepodarí dosiahnuť jeden z najvýznamnejších cieľov. Ako povedal spravodajca Európskeho parlamentu Jelko Kacin, dátum otvorenia rokovaní s Európskou úniou určite nebude v tomto roku. A zverejnený bude len potom, keď Srbsko zabezpečí dôkazy, že je pripravené na proces vstupu do únie. Medzi očakávané dôkazy sa predovšetkým zaraďuje riešenie sporných privatizácií a úspech v boji proti systémovej korupcii. Počas stretnutia s predsedom Zhromaždenia AP Vojvodiny Istvánom Pásztorom Kacin povedal aj to, že Vojvodina je najväčším argumentom Srbska na ceste k eurointegrácii. Dobre by bolo, keby tieto jeho slová chcel počuť aj niekto mimo Nového Sadu. Možno by potom ani jeseň nemusela byť horúca. Anna Lazarevićová

6. Detská svadba 2012 vadobné mravenisko pochodovalo i tohto roku hlavnou kovačickou ulicou. Na šiestu Detskú svadbu do Kovačice pricestovali deťúrence z Dobanoviec, Aradáča, Kysáča, Bieleho Blata, Vojlovice a Padiny. Najviac bolo, pravdaže, najmladších hostiteľov. Štvrtýkrát sa tancovalo s nevestou na humanitárne účely, nasledovala aj ukážka zo svadobných vinšov siedmich dedín a svadobných zvykov a obyčají z osady insity. Na svadobnej veselici nechýbala dobrá nálada, ale ani pestrosť slovenských krojov a bohatstvo pochúťok starých mám. Organizáciu detského divadielka malo na starosti Spomienkové stredisko Jána Bulíka. Nápomocnou rukou boli mnohé inštitúcie, podniky či jednotlivci. Na snímke v popredí nevesta Anka Ďurišová, ženích Mihajlo Pešić (prvý zľava), starejší Martin Torňoš, a v úzadí svadobní rodičia Janka Ďurišová a Denis Dudáš. J. Špringeľ

FÓKUS SPRAVODAJCA EURÓPSKEHO PARLAMENTU JELKO KACIN NAVŠTÍVIL SRBSKO

Skúsenosti Vojvodiny sú vzácne pre Srbsko Z

ačiatkom tohto týždňa na úradnej návšteve Srbska pobudol spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko Jelko Kacin. V Belehrade ho postupne prijali: prezident Srbska Tomislav Nikolić, predseda vlády Republiky Srbska a minister vnútorných vecí Ivica Dačić, podpredsedníčka vlády pre európske integrácie Suzana Grubješićová a minister spravodlivosti a štátnej správy Nikola Selaković. Predtým v Novom Sade Kacin absolvoval rozhovor s predsedom Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Istvánom Pásztorom. V rozhovore s prezidentom Nikolićom Kacin pochválil doterajšie aktivity vlády Srbska v boji proti kriminálu a korupcii, prízvukujúc, že „ten boj by, paralelne s reformou súdnictva, mal zostať prioritou vlády“. Ohľadne situácie v južnej srbskej pokrajine zdôraznil, že „multietnickosť a právny štát sú ústrednou aktivitou európskych inštitúcií v tej oblasti“. Prezident Srbska podčiarkol, že „ešte stále existujú nejasnosti v súvislosti s tlmočením toho, čo predchádzajúca vláda podpísala, a že neúčasť na regionálnych konferenciách je iba na škodu Srbska“. Premiér Dačić vysokému hosťovi o. i povedal, že „očakávame, aby čoskoro bol určený dátum začiatku rozhovorov s EÚ“. Jelko Kacin v rozhovore s ministrom Se-

„Srbsko má k dispozícii veľmi významné prostriedky a máme seriózne ambície na ich využitie. V tom zmysle je úrad v Bruseli dôležitý, a preto má význam dospieť ku kompromisnému riešeniu, o ktoré orodujem.“ Ako povedal Kacin, „polovica celkových prostriedkov fondov EÚ pre západný Balkán je určená pre Srbsko, takže netreba pochybovať o tom, že Vojvodina svoju časť využije, ale existujú obavy, že ostatné regióny nebudú Jelko Kacin (zľava) a István Pásztor na tlačovke v Novom Sade (sním- mať ani administratívne, ani ľudské kapacity a veku preberáme z webovej stránky APV) domosti, ale ani projekty, lakovićom poznamenal, že „jeho základ- prostredníctvom ktorých by sa mohli uchánou úlohou je kritizovať zlé ťahy vlády dzať o prostriedky EÚ“. Osobitne podčiarkol: Srbska, ktoré nespĺňajú európske štandar„Skúsenosti Vojvodiny sú mimoriadne dy, ale aj podporiť dobré rozhodnutia“. vzácne pre Srbsko a treba ich využiť.“ „Otázku Vojvodiny netreba internacioJelko Kacin avizoval svoju ďalšiu návštenalizovať, lebo ju nemožno skryť,“ povedal vu na október a odkázal inštitúciám v pre médiá predseda ZAPV István Pásztor po Srbsku, že dovtedy „musia pripraviť dôkazy prijatí spravodajcu Európskeho parlamentu. o úplnom odovzdaní svojmu cieľu a ním je Ohľadom záležitosti vojvodinského úradu v dátum začiatku rozhovorov s EÚ“. Bruseli podotkol: J. B.

TRENDY EURÓPSKEJ ORIENTÁCIE OBČANOV SRBSKA (2)

Názory a obavy k sa človek díva desaťročie dozadu, tak môže zbadať priamu koreláciu medzi opatreniami EÚ, našou vnútropolitickou situáciou a názormi občanov. Len jedna ukážka: najväčšia podpora Európskej únii – 73 percent – bola v novembri 2009, keď táto oznámila, že ruší víza pre našich občanov. Najmenšia – 46 percent – zase vlani v septembri. To zrejme treba dať do súvislosti so všetkým, čo sa vtedy dialo v súvislosti s Kosovom. Samozrejme, že aj súčasné hospodárske a iné okolnosti vplývajú na dnešné vyjadrovanie sa občanov. Globálne, 41 percent obyvateľov mieni, že by členstvo v EÚ bolo dobrou vecou, kým si 28 percent myslí naopak. Nie je to ani dobré, ani zlé, nazdáva sa čosi nad tridsať per-

cent obyvateľov. Len každý dvadsiaty z respondentov je názoru, že by z členstva osobne mohol mať dáky veľký osoh, kým 31 percent si myslí, že by mohlo mať dáky osoh. Bolo by osohu toľko, koľko aj škody, je odpoveď deväť percent opýtaných. Bolo by viac škody ako osohu, alebo by vôbec nebolo osobného osohu, si myslí 6, prípadne 37 percent opýtaných. Dvanásť percent alebo nevie alebo neodpovedalo na uvedenú otázku. Približne každý tretí občan je osobne prichystaný, alebo aj ochotný, aby sa s cieľom vstupu do EÚ dodatočne školil, zmenil si kvalifikáciu alebo sa zdokonaľoval, a ešte dáky čas žil s neuspokojujúcim životným štandardom. Medzi dvadsať a tridsať percent opýtaných je odhodlaných zme-

niť doterajšie životné návyky, ako je napríklad pracovný čas, dovolenka, isté výhody, ktoré doposiaľ užíval... Z obáv súvisiacich s rozšírením a vstupom do únie, asi každý tretí anketovaný uviedol stratu sociálnych benefícií, zredukovanie vplyvu menších členských krajín, koniec našej národnej meny. Takmer polovica má strach aj zo straty národnej identity a kultúry, z toho, že sa bude menej používať náš jazyk, alebo sa obáva, že vstup môže znamenať viac problémov pre tunajších poľnohospodárov, že je záležitosťou, ktorá nás bude stáť dosť peňazí. Na otázku, čo Srbsku prinesie štatút kandidátskej krajiny, 32 percent anketovaných uviedlo krajší život a nové pracovné miesta, 27 percent prístup k európskym fondom a 24 percent lepšie meno Srbska. Každý štvrtý si myslí, že nič dobrého, 17 percent sa nazdáva, že budeme mať viac administratívnych záväzkov, vyš-

šie ceny a dane, kým 11 percent za výhodu označuje vyššiu bezpečnosť. Na zozname okolností spomaľujúcich alebo sťažujúcich vstup Srbska do EÚ, 37 percent zakrúžkovalo politiku stáleho podmieňovania a nátlakov, takmer 20 percent neschopnosť domáceho vedenia. Menej od desať percent zabrali okolnosti iné, ako je nespĺňanie prebratých medzinárodných záväzkov, mentalita a neochota ľudí presadzovať zmeny, objektívne prekážky, ako sú reformy vo viacerých oblastiach, terajšia situácia v rámci EÚ. Nemožno, samozrejme, vylúčiť ani snahy niektorých politikov a strán upriamené proti únii a nášmu úsiliu do nej sa dostať. Našťastie, uvedených politických odporcov nie je veľa, okolo päť percent. A aj počet im v poslednom období klesá... (V budúcom čísle: Význam reforiem) O. Filip

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ZASADALA SPRÁVNA RADA MAtICe SLOVeNSKej V SRBSKU

Hodnotenie SNS a kúpa tlačiarne Neografia a sobotu 25. auV dlhšej roz- tlačiarne. Naposledy sa matičiari gusta 2012 so prave sa mati- uzhodli, že predsa zahryznú do začiatkom o 10. hočiari navzájom tohto kúska a budú pokračovať v dine v Dome MSS Ľupodrobnejšie in- tradícii riadenia petrovskej tlačiardovíta Mišíka bolo formovali o tom- ne Maticou, ako to bolo i v rokoch zvolané 21. zasadnuto„horúcom gaš- 1934 až 1948. tie Správnej rady Matane“ a o súčasNa konci zasadnutia, v rámci intice slovenskej v nom hospodá- formácií a otázok, bolo slov o tom, Srbsku a predsedov rení petrovských či Matica slovenská v Srbsku má MOMS. Po pekelnej horúčave sa matičiari predsa stretli v dostatočnom počte, aby boli uznášaniaschopní. Po privítaní delegátov predsedníčkou MSS Katarínou Melegovou-Me- Prvé verejné zhodnotenie tohtoročných SNS na lichovou, voľbe ove- zasadnutí Správnej rady Matice slovenskej v rovateľov zápisnice Srbsku (Rastislav Surový a jaroslav Čiep) a schválení zápisnice z rá je majiteľom tlačiarne Neografia, minulého zasadnutia, toto matičné a. s., v Martine – slovenskej menšine grémium sa dostalo k podstatným ponúkli prevziať ich tlačiarenskú prebodom rokovacieho programu a tie vádzku v Petrovci. Delegácia tunajších boli: analýza Slovenských národných národnostných inštitúcií spolu s práv- Ponuka na stole: pred slovenskými národnostnými inštitúciami je slávností 2012 a zaujatie stanoviska nikom následne pobudla v Martine možnosť kúpy majiteľských práv nad petrovskou kníhtlačiarňou, ku kúpe tlačiarne Neografia, a. s., v na oficiálnych rozhovoroch, v ktorých kedysi úspešným hospodárskym podnikom sa vykryštalizovala ponuka – preBáčskom Petrovci. Slovenské národné slávnosti i toh- dajná cena 500 eur. Aj pohľadávky v tlačiarní Neografia a Kultúra, v po- svoju hymnu, a pritom si spresnili, to roku boli usporiadané v prvý au- hodnote 826 000 dlžoby, z ktorej by lemike bolo počuť hlasy i za kúpu že pieseň Po nábreží... je iba zvučgustový víkend. K nim tradične pat- sa zriekli polovice a splatenie s roč- tlačiarne, ale i proti nej, lebo sa tak ka Slovenských národných slávria i viaceré podujatia, ktoré sa chys- ným odročením ponúkli na ďalšie šty- iba na väzy preberajú veľké pro- ností. J. Č-p blémy súvisiace s prevádzkovaním tajú už predtým. takými sú aj Pred- ri roky. slávnosťové dni v Kulpíne a Matičný turnaj v malom futbale. Viac si po- ZASADALA SPRÁVNA RADA NVU HLAS ĽUDU V rozhodnutí, ktoré na ponsvietili na turnaj, pochválili organidelkovom zasadnutí schválili, sa zátorov Laliťanov, ale pripomienkoako dôvod na tento krok uvádza vali i niektoré nedopatrenia, ktorým skutočnosť, že sa Hlas ľudu zaby sa malo v budúcnosti vyhýbať oberá podobnou, vydavateľskou (pravidlá turnaja, prílišná rozvláččinnosťou. Ďalším dôvodom je to, nosť turnaja, obed po kvalifikáciách že tlačiareň v Petrovci bola kedysi a i.). Na organizovanie turnaja v bukeď sa dovolenková sezóna cel- Hlas ľudu Samuela Žiaka dozve- časťou organizácie, v ktorej sa dúcom roku sa predbežne prihlásili kom neskončila, v pondelok 27. deli o doterajších aktivitách na nachádzala i NVU Hlas ľudu. Selenčania a Kysáčania. tohtoročné augusta v miestnostiach Hlasu tomto pláne, ako i o predajnej Okrem toho ustanovizeň HĽ SNS matičiari celkove ohodnotili ako ľudu v Novom Sade zasadala cene a dlhoch tlačiarne v Báčskom môže svojou činnosťou angažoúspešné, bez väčších nedopatrení. Správna rada Novinovo-vydava- Petrovci a podmienkach ich splá- vať časť výrobných kapacít tlaPoznamenali slabšiu návštevu na teľskej ustanovizne (NVU) Hlas cania. Do diskusie sa zapojili všet- čiarne. Cieľom takéhoto rozhodstretnutí učiteľov, veľké množstvo ľudu. Zamestnávali sa jediným ci prítomní: predseda Správnej nutia Správnej rady NVU Hlas uznaní, nedostatočnú transparent- bodom rokovacieho programu – rady Pavel Zima, Milina Sklabins- ľudu je zachovanie tlačiarenskej nosť práce organizačného výboru, otázkou budúceho osudu tla- ká, Veno Nechvátal, Samuel Če- činnosti v rámci slovenskej nápozastavili sa pri príhovoroch hostí na čiarne Neografia v Báčskom Pe- lovský a Stevan Lenhart. Zhodli sa, rodnostnej menšiny, zachovanie stretnutí matičiarov a iné. SNS fi- trovci (Kultúra). Keďže sa súčasný že ide o zložitú problematiku a zá- majetku právnych predchodcov nančne nebolo možné doceniť, lebo majiteľ Neografia, a. s., Martin ležitosť a predostreli argumenty za NVU Hlas ľudu a zabezpečenie námnohé služby a faktúry nie sú uhra- rozhodol svoj podnik v Srbsku a proti kúpe spomenutej petrov- hradného priestoru pre činnosť dené, keďže sľúbené peniaze dote- predať, členovia SR NVU Hlas ľudu skej tlačiarne. Nakoniec jedno- NVU Hlas ľudu a iných inštitúcií raz nie sú na účte. schválili rozhodnutie o pod- hlasne rozhodli, aby sa pristúpilo slovenskej národnostnej menšiny Práve počas tohtoročných SNS so mienkach jeho odkúpenia. k dojednávaniu podmienok o jej v Srbsku. závažnou ponukou prišiel ján ešPrítomní členovia Správnej rady kúpe od terajších majiteľov zo tók, správca Matice slovenskej, ktosa najprv zo slov riaditeľa NVU Slovenskej republiky. E. Š.

Stredobodom pozornosti – osud petrovskej tlačiarne

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

FÓKUS OPATRENIA VLÁDY SRBSKA A VOJVODINSKEJ VLÁDY

Oklieštiť drastické následky sucha V

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: VESNA VIDOJEVIĆOVÁ, SAMOSTATNÁ PORADKYŇA V MINISTERSTVE MLÁDEŽE A ŠPORTU

Dlhodobé partnerstvo – Čím sa vaše ministerstvo v rokoch za nami predovšetkým riadilo v oblasti mládežníckej politiky? – Známe je, že nosným heslom nedávneho Svetového dňa mládeže bolo Nastolenie lepšieho sveta – partnerstvo s mladými. A práve tento princíp je princípom, na základe ktorého, od svojho založenia v roku 2007, Ministerstvo mládeže i športu spolupracuje s mladými ľuďmi. Kľúčovými slovami sú teda partnerstvo a lepší svet, lebo, keď ho mladí menia, jasné je, že to môže byť len na lepšie. Počas uplynulých piatich rokov Ministerstvo mládeže a športu v mládežníckej politike zdolalo skutočne náročnú cestu: na jej začiatku nebolo takmer nič, aby sme sa za niekoľko rokov dostali aj k stratégii, aj k akčnému plánu, aj k prvému zákonu o mladých. Je to výsledok úsilia vytvoriť predovšetkým systémové a udržateľné rámce pre rozvoj mládežníckej politiky. Týmto vznikli niektoré podstatné základy, hoci je pred nami ešte mnoho práce. Keď ide o povahu týchto procesov, treba vyzdvihnúť, že z aspektu jednej inštitúcie na ústrednej úrovni, ako je naše ministerstvo, sú to procesy dlhodobej podpory mladým v Srbsku. Sú síce postupné, ale je dôležité ich smerovanie dopredu. Zaznamenal: O. Filip

dní má odštartovať akcia distribúcie subvencovaného dieselového paliva poľnohospodárom. Minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Goran Knežević na tlačovej konferencii po prijatí spomenutých opatrení o. i. podotkol: – Budeme zasahovať na trhu predovšetkým preto, aby sa stabilizoval trh s potravinami, samým tým, aby nedošlo k zničeniu dobytčieho fondu, a tým aj k zvýšeniu cien v tejto oblasti. Máme prísľub z rezortných ministerstiev a ministerstva financií, že prostriedky budú zabezpečené predovšetkým racionálnejším rozdelením a do 15. septembra sa zrealizuje aj rebilancia rozpočtu. VOJVODINA REAGOVALA SKÔR Zatiaľ nie je známe, koľko obnášajú skutočné škody zapríčinené dlhotrvajúcim suchom a vysokými teplotami v Srbsku. Ako je známe, vláda AP Vojvodiny na katastrofálne následky spomenu-

INÝ NÁHĽAD

publiková direkcia pre tovarové zvyšky intervenčne kúpila do 200 000 ton merkantilnej kukurice na domácom trhu, s cieľom doplnenia rezerv. Z rozhodnutia vlády vyplýva, že sa rušia clá a dovozové dávky („prelevmani“) na dovoz všetkých druhov obilnín – po nasledujúcu žatvu. Vláda a rezortné ministerstvá budú sledovať vývoz všetkých druhov obilnín a keby vývoz ohrozil zásobovanie na domácom trhu výrobkami, budú adekvátne zasahovať. Podnety na chov býkov sa navyšujú z doterajších 5 000 dinárov po kuse na 10 000 dinárov a na chov z 500 na 1 000 dinárov do konca roka. Je tiež rozhodnuté, že sa doteraz platné prémie na mlieko z 5 din za liter zvyšujú na 7 din, a to na obdobie tretieho a štvrtého kvartálu 2012. Do konca t. r. sa má zvýšiť aj počet požívateľov podnetov na genetické zveľadenie dobytkárstva zjemnením kritérií na získanie práv na podnety. Vláda zároveň rozhodla, že v lehote 10

Ďuro Varga

láda Republiky Srbska predsa schválila netrpezlivo očakávané opatrenia zamerané na prekonanie škôd, zapríčinených júlovými a augustovými vysokými teplotami a suchom. Opatrenia sa vzťahujú na pozbavenie poľnohospodárov istých finančných záväzkov a/lebo ich odsunutie. Predpokladajú tiež zásahy v oblasti trhového podnikania, s cieľom zabezpečiť stabilné zásobovanie a ceny, ako i finančnú podporu poľnohospodárom, a to zvýšením prostriedkov na podnietenie výroby. Vládne opatrenia umožňujú dodatočné grace obdobie na jeden rok pre subvencované krátkodobé úvery; v tom období požívatelia týchto úverov nebudú povinní vracať istinu („glavnicu“) a budú splácať iba zmluvami určené úroky. Zaregistrované poľnohospodárske majetky sú pozbavené platieb vyrubených úhrad na odvodňovanie a zavlažovanie na roky 2011 a 2012. Vláda o. i. rozhodla, aby Re-

tých živelných pohrôm upozornila hneď na štarte svojho mandátu, pred pol druha mesiacom. Problémom následkov sucha sa zaoberala aj na schôdzi 22. augusta (deň skôr než republiková vláda prijala opatrenia), keď vlastné závery vo forme návrhov opatrení na odstránenie škôd zaslala vláde Republiky Srbska. Podľa slov rezortného pokrajinského tajomníka Gorana Ješića, na základe údajov získaných zo 45 miest a obcí na území AP Vojvodiny, škody utrpeli siatiny na vojvodinských výmerách celkovej plochy 1 138 000 hektárov. Priemerné škody tvoria približne 50 %, čo znamená, že celkove budú obnášať zhruba 1,18 miliardy dinárov, teda trochu viac než vojvodinská vláda odhadla a na čo upozorňovala ešte koncom júla. Tak sa zdá, že pokrajinská vláda sa zorientovala správne a rýchlejšie než republiková, čo je v danej situácii akiste menej dôležité. Podstatne dôležitejšie bude, aby opatrenia vyústili do činorodých skutkov kompetentných, ktoré čiastočne anulujú obrovské straty poľnohospodárov. jb

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO AJ SLOVENSKÝCH POĽNOHOSPODÁROV TRÁPI NIŽŠIA ÚRODA. VLÁDNA POMOC VO VÝŠKE 70 MILIÓNOV EUR

Storočné sucho odobne ako celý región, aj Slovensko tento rok sužujú nepríjemné suchá. Pocítili ich najmä poľnohospodári. Podľa predbežných odhadov sa úroda pšenice medziročne znížila o 26 percent, v prípade jačmeňa a ovsa je pokles 19-percentný. Situácia je taká vážna, že nakoniec musela zareagovať aj vláda, keď farmárom odklepla balíček pomoci vo výške 70 miliónov eur. „Toto je extrémna situácia, musíme im pomôcť. Považujem to za politicky správne,“ citoval denník Sme premiéra Roberta Fica z vládneho Smeru. Poľnohospodári tak okrem iného budú môcť čerpať doplnkové priame platby za vyše 1,67 mil. eur, zvýhodnené pôžičky za 30 mil. eur, či štátnu pomoc na zamestnávanie znevýhodnených zamestnancov v sume 660 tis. eur. Vláda schválila aj 10-miliónovú pomoc na úhradu časti spotrebnej dane z minerálneho oleja. Farmárov potešil najmä fakt, že si vládny kabinet zobral na vedomie ich mimoriadne ťažkú situáciu. „Chceli sme, samozrejme, viac, no pri možnostiach, ktoré vláda má, oceňujeme aj túto pomoc,“ zdôraznil predseda PD Devio Nové Sady Ivan Oravec. Na porovnanie, pod-

ľa informácie B92, srbská vláda vyčlenila poľnohospodárom pomoc na odstránenie následkov sucha v hodnote 150 miliónov eur. Je to síce viac ako dvojnásobok než v prípade Slovenska, ale dve krajiny sa len ťažko dajú porovnávať. Sucho si totiž v južnejších oblastiach vyžiadalo väčšiu daň. V Srbsku tak podľa odhadov úroda kukurice a sóje poklesne medziročne aj o päťdesiat percent, v prípade pšenice sa toto číslo pohybuje do štyridsať per-

cent. Okrem toho je veľký rozdiel aj vo význame agrárneho sektoru pre jednotlivé krajiny. Poľnohospodárstvo sa na slovenskej ekonomike podieľa len necelými štyrmi percentami, zatiaľ čo v prípade Srbska je to viac ako dvanásť percent. Klimatológovia označujú tohtoročné sucho pod Tatrami za nanajvýš storočné. „Do začiatku júla 2012 bolo sucho na viacerých miestach na juh Slovenska skutočne mimoriadne a určite patrilo medzi najhoršie od roku 1881,“ povedal denníku Pravda profesor Milan

PENIAZE NA ROZVOJOVÉ PROJEKTY V ZAHRANIČÍ KONČIA VO VRECKÁCH ZVLÁŠTNYCH FIRIEM

Podozrivá pomoc S

lovensko na rozvojovú pomoc v zahraničí ročne vyčleňuje šesť miliónov eur. Až tretina z týchto peňazí smeruje na Západný Balkán. Ako píše denník Hospodárske noviny, práve pri projektoch v tejto oblasti vzniklo podozrenie z machinácií s finančnými prostriedkami. Hoci najviac eur v rámci slovenskej rozvojovej pomoci prúdi do Srbska, pod lupou sa najnovšie ocitli projekty v ďalších dvoch krajinách – v Čiernej Hore a Bosne a Hercegovine. Ministerstvo zahraničných vecí napríklad zvažuje, že odstúpi od zmluvy s púchovskou firmou Stavby. Tá má za 200tisíc eur do Čiernej Hory dodať mobilné protipovodňové zábrany a zaškoliť pracovníkov, ktorí s

1. 9. 2012

35 /4506/

nimi budú pracovať. Rezort diplomacie však štyri mesiace nevie, či sa s projektom vôbec pohlo. Firma totiž prestala komunikovať s ministerstvom, a nemá ani webovú stránku. „O uvedenej firme nemáme informácie, a nie je naším daňovníkom,“ doplnila pre HN vedúca oddelenia podnikov na mestskom úrade v Púchove Lucia Pružinská. Spoločnosť Stavby pritom už dostala zaplatených 60-tisíc eur. Konateľ Peter Slotík pre Hospodárske noviny priznal len zdržanie projektu v Čiernej Hore, ale pochybnosti činnosti firmy vyvrátil. „V Púchove máme troch zamestnancov na plný úväzok, máme aj nejaké skladové priestory,“ tvrdí. Podľa neho pracujú najmä v zahraničí.

HLAS ĽUDU

Lapin z Univerzity Komenského. „V júli však spadlo na juhozápade Slovenska okolo 110 milimetrov zrážok, čo je asi 150 percent obvyklej úrovne. Dôsledky sucha to síce neodstránilo, ale značne zmiernilo.“ Historicky však zďaleka nejde o najhoršie sucho na Slovensku. Neprekonateľné stále zostáva to z roku 1947, ktoré klimatológovia označujú za päťstoročné. „Škody zapríčinené poklesom úrody sa vtedy odhadovali spočiatku na 15, neskôr až na 20 miliárd korún. Dovoz obilia zo zahraničia sa skomplikoval tým, že extrémne sucho postihlo celý kontinent, do úvahy preto prichádzal hlavne import zo zámoria,“ píše Pravda. Šetrilo sa na každom kroku. Už počas žatvy siahli úrady k opatreniam, ktoré sa predtým využívali len počas veľkej krízy alebo vo vojnových časoch. Išlo najprv o dobrovoľný, a potom i povinný výkup obilia a neskoršie aj zemiakov. „Začiatkom jesene 1947 vláda rozhodla o drastickom znížení prídelu potravín, ktoré už aj predtým obyvateľstvo mohlo dostať iba v rámci tzv. lístkového systému. Odteraz sa však prídely či body určovali na všetky potraviny,“ dodal denník. Vo svete deliacom sa na bloky svoju úlohu zohrala aj politika. Československá vláda sa rozhodla prijať sovietsku potravinovú pomoc, a tak naznačila, kam nasledujúce desaťročia bude krajina patriť. R. B. Ilustračné foto: internet

Súčasné vedenie Ministerstva zahraničných vecí v minulosti už raz zrušilo rozhodnutie minulého vedenia. V júli odmietlo podpísať zmluvy s desiatimi podnikateľmi, ktorých projekty schválila komisia dva dni pred tohtoročnými parlamentnými voľbami. Jedným zo zrušených bol aj projekt firmy Bioenergycenter Mapovanie zdrojov vodnej a solárnej energie v Čiernej Hore za 300-tisíc eur. Šéf rezortu Miroslav Lajčák vtedy zrušenie projektu nepriamo odôvodnil tým, že ho chcela realizovať agentúra zameraná na demokratizáciu. Ibaže spoločnosť Bioenergycenter už rok predtým získala 160-tisíc eur na projekt s rovnakým názvom v Bosne a Hercegovine. Jej lokálnym partnerom je podľa konateľa Jozefa Snopka Local Democracy Agency. Snopko však tvrdí, že napriek názvu má organizácia skúsenosť s mapovaním energetických zdrojov.

„Mapujeme celú Bosnu a Hercegovinu, vychádzame aj z informácií vodohospodárskych ústavov a štatistického úradu.“ Momentálne vraj s projektom po roku finišujú. Hovorkyňa rezortu diplomacie Renata Goldírová celú vec vidí inak. „So spoluprácou nie sme spokojní. Agentúra bola nútená opakovane žiadať dodatočné informácie a podklady od kontraktora,“ vysvetlila pre Hospodárske noviny. Aj preto dosiaľ firma dostala iba prvú 74-tisícovú časť dotácie. Aj pre takéto prípady ministerstvo chystá zmenu v rozvojovej spolupráci. „Na základe doterajších skúseností plánujeme kompletne prehodnotiť uvedený zákon tak, aby sme mohli oficiálnu rozvojovú pomoc poskytovať ešte efektívnejšie a transparentnejšie,“ zdôraznila Goldírová. Rastislav Boldocký

Z NAŠICH OSÁD ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Bez oddychu v kanikule P

okračovanie 3. zasadnutia Zhromaždenia Obce Báčsky Petrovec zahrnujúce 16 zvyšných bodov z 31. júla bolo zvolané na 16. hodinu vo štvrtok 23. augusta a trvalo takmer do 22. hodiny. Neobvyklý termín vzhľadom na horúčavu, aká vládla. Počet prítomných výborníkov v sieni hádam aj preto varíroval od 27 na začiatku, po 21 ku koncu schôdze. V takej prehriatej atmosfére správa o práci Obecnej rady a predsedu obce, ako aj správa o práci obecnej správy vyvolala obsiahlu diskusiu, v rámci ktorej opoziční výborníci vyslovili kritické poznámky na prácu týchto troch úrovní lokálnej samosprávy, avšak väčšinou hlasov Zhromaždenie navrhnuté materiály schválilo. Veľa času výborníci venovali aj schváleniu uznesenia o preprave cestujúcich na území obce, ktoré potom jednoznačne schválili. Bez pripomienok a návrhov na zmenu schválili uznesenie o taxi preprave cestujúcich v obci, počte detí v PU Včielka a poskytli súhlas na Štatút Strediska pre sociálnu prácu. Správe o škodách na poľnohospodárskych plochách v dôsledku sucha sa venovalo najviac pozornosti. Škody na kukurici, slnečnici, sóji, cukrovej repe a zelenine na území obce sú vyhodnotené na 1 564 752 000 dinárov. Pred mesiacom škody odhadli na 40 – 60 percent, ale odvtedy sa situácia dodatočne zhorši-

la. V Srbsku z 3,6 milióna ha poľnohospodárskej pôdy pod závlahovými sústavami je iba 2 percentá, kým svetový priemer je 17 percent. O tom, že v tejto oblasti ďaleko zaostávame, nasvedčuje aj fakt, že v Albánsku je v súčasnosti pod závlahovými sústavami 30 percent obrábateľnej pôdy. Ani na území Báčskopetrovskej obce situácia nie je o nič lepšia. Do kanálovej siete sa dávno neinvestuje, nečistí sa, neslúži ani na odvodňovanie, ani na zavlažovanie. Poľnohospodári, ktorí chcú zalievať svoje pozemky, si vŕtajú vlastné studne. Jedine v maglićskom chotári sa táto sieť začala upravovať po skončení komasácie. Keďže obec nemá prostriedky, ani legislatívne možnosti rozhodovať o úhrade škôd zapríčinených živelnými pohromami, nakoniec výborníci jednohlasne schválili záver, že sucho vyhlásia za živelnú pohromu, odhady škôd postúpia vyšším štátnym inštanciám a požiadajú, aby sa do siete kanálov a závlahových sústav investovalo oveľa viac prostriedkov. Správy o práci a hospodárení za rok 2011, plány práce a finančné plány na tento rok Strediska pre sociálnu prácu, Knižnice Štefana Homolu a SVD boli bez väčších pripomienok schválené. Okolo informácie o Akčnom pláne zamestnávania na rok 2012 sa znovu rozprúdila diskusia, v rámci

ktorej opoziční výborníci vytýkali hlavne zamestnávanie a financovanie straníckych kádrov a prevádzok, kým tí pri moci vyzdvihovali zámer zachovať existujúce pracovné miesta a fakt, že do obce prišlo 6 miliónov dinárov na verejnoprospešné práce a zamestnávanie praktikantov. Konštatovali aj to, že treba vypracovať akčný plán zamestnávania na viacročné obdobie. V predposlednom bode uvoľnili z funkcie členov správnych a dozorných rád a vymenovali nové zloženie týchto orgánov v Direkcii pre stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti, VKP Progres, VKP Komunalac, Informačnom stredisku Báčsky Petrovec, KŠH, SVD, DZ Báčsky Petrovec, Stredisku pre sociálnu prácu a v TO Obce Báčsky Petrovec. Záverom v rámci výborníckych otázok Ondrej Koroš nastolil otázku, či sa materiály pre schôdze obecného parlamentu nemôžu zasielať elektronicky, či by sa zberačom kadejakých odpadových vecí nedalo určiť, aby to robili iba v určité dni a hodiny, aby nevyrušovali občanov nekontrolovane a či je možné, aby si majiteľ domu upravil stenu od susedovho dvora, keď je s ním zvadený a tento mu nedovoľuje vstup do dvora. Miloš Jojić nastolil otázku rozšírenia cesty pri benzínovej pumpe pred odbočením do Maglića. Uzavreli pritom, že vzhľadom na to, že ide o regionálnu cestu, možno k tomu podať iniciatívu. Výborník Miroslav Pucovský nastolil problém nivelácie náhrob-

ných pomníkov na petrovskom cintoríne, kde sú chodníky postavené oveľa vyššie než je základ náhrobných pomníkov a položil otázku, kedy začne fungovať kanalizácia v uliciach Jána Husa, Leva Tolstého a Komenského v Petrovci. Ján Sabo žiadal, aby sa odpovede na výbornícke otázky zverejňovali na webovej stránke obce, podporil, aby sa regionálna cesta pred Maglićom rozšírila, opýtal sa, kedy bude fungovať klíma v obecnej zasadačke a či bol predseda obce Pavel Marčok v Martine rokovať o Tlačiarni Neografia. Predseda obce Pavel Marčok na niektoré otázky hneď aj odpovedal, a to, že zistí, ako majiteľ domu bude robiť úpravy na dome aj napriek hádke so susedom, požiadajú o súhlas na rozšírenie cesty pred Maglićom, keď ide o niveláciu pomníkov a chodníkov na petrovskom cintoríne, ak je potrebné, tak treba dať nižšie chodníky, v práci na kanalizácii sa bude pokračovať, ale toho času prebiehajú súdne procesy, a čo sa týka Neografie, bol v Martine s predstaviteľmi NRSNM, MSS, Hlasu ľudu s cieľom zistiť, či možno zachrániť tlačiareň, ktorá by roku 2019 mala osláviť storočnicu a ktorá bola doteraz jeden z pilierov našej slovenskosti. Predseda Zhromaždenia Dr. Rajko Perić uzavrel, že výborníci sa majú vyjadriť, či chcú materiály prijímať iba v elektronickej podobe, čo potom bude zaväzovať aj všetky podniky, ustanovizne a inštitúcie, aby svoje materiály zasielali lokálnej samospráve v tejto podobe. kmm

je práve najlepší. Jednoduchým riešením by bola výstavba novej budovy, no ak to nebude možné, v Direkcii pre výstavbu uvažučania môžu očakávať aj ich sajú, že postavia montážny náciu a pustia sa aj do asfaltovaobjekt. nia doteraz neasfaltovaných ulíc Po vykonaných prácach v celej Staropazovskej obci. na výstavbe kanalizačnej – Vykonáme i úpravu vozosiete napr. v Ulici Cvije Kuviek, ktoré sú po výstavbe kanakolja v Novej Pazove občalizácie vo veľmi zlom stave. V nia sa sťažovali investorovi podniku plánujeme očistiť pri– Direkcii pre výstavbu márne a sekundárne kanály, tiež Obce Stará Pazova, že ulica chceme očistiť všetky divé sklád- Riaditeľ Nedeljko Kovačević nie je zjazdná. V týchto ky odpadu, – prízvukoval Nedňoch verejný podnik vydeljko Kovačević. naložil dodatočné úsilie, aby vozovku v uvedeV rozhovore sme sa ešte dozvedeli, že v týchto nej ulici upravil a vyasfaltoval. Podobné práce dňoch vykonal obchôdzku Školy pre základné a bude potrebné vykonať aj vo viacerých iných ulistredné vzdelávanie Antonu Skalu v Starej Pazove ciach. a že celkový stav tejto starej školskej budovy nie A. Lš.

Z DIREKCIE PRE VÝSTAVBU OBCE STARÁ PAZOVA

Nasleduje sanácia vozoviek V

pazovskom verejnom podniku pracovali naplno aj počas letných augustových páľav. O aktuálnych prácach a plánoch sme sa rozprávali s Nedeljkom Kovačevićom, riaditeľom Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova. – V nadchádzajúcom období sa pousilujeme dokončiť všetky začaté projekty v obci. Konkrétne ide o ukončenie cyklistickej dráhy medzi Starou a Novou Pazovou, rekonštrukciu ambulancií vo Vojke a v Golubinciach, výstavbu kanalizácie... – povedal riaditeľ direkcie a medzi nové aktivity v podniku zaradil úpravu a rekonštrukciu aj ostatných ambulancií v rámci DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v obci, ako aj škôl a predškolských ustanovizní. Riaditeľ Kovačević uviedol, že pálčivým problémom sú výmole na vozovkách. Čoskoro ob-

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

Z NAŠIcH Osád stArá PAZOvA

AkvAPArk PEtrOlANd Báčsky PEtrOvEc

Rozvoj hospodárskej spolupráce

Kráska leta 2012 O

ilovan Božinović, veľvyslanec srbska vo viedni a profesor dr. Wolfgang rohrbach, podpredseda rakúsko-srbského spolku vo viedni, navštívili vo štvrtok 23. augusta starú Pazovu. s predsedom obce Đorđom radinovićom hovorili o budúcej ekonomickej spolupráci s vedúcimi rakúskymi a nemeckými spoločnosťami.

protokolu o ekonomicko-hospodárskej spolupráci medzi obcou a potenciálnymi podnikateľskými partnermi z rakúska a Nemecka. Ďalej uviedol, že sa so spolupracovníkmi zúčastnil na oslave Premenenia (19. augusta) v mestách knin a kistanje, tiež v monastieri krka v chorvátsku. Predsedu obce radinovića a predsedu Zhromaždenia obce Miloša crnomar-

krem dobrej kráskou kúpačky v leta 2012 sa petrovskom akstala Monika vaparku Petrostracinská z land pre náBáčskeho Pevštevníkov orgatrovca, titul nizujú každovicemiss zídenné pobaveskala Aleknie, v ktorých sandra skoúčinkujú rozliční pljaková, animátori. druhá viceOkrem toho ormiss je violeganizujú aj športa Buđiová. tové podujatia a Miss symparôzne párty. v sotickosti zíbotu 25. augusta skala Zita tov organizácii tohkićová, miss to kúpaliska v fotogenicspolupráci s Monika Stracinská – kráska kosti sa stala módnou agen- leta 2012 sanja Ivanotúrou Miss UMd zorganizovali aj vićová a miss šarmu dragica Mivýber krásky – Miss leta 2012. hajlovićová. Pre účastníčky a víZúčastnilo sa 15 krások z celej kra- ťazky organizátor zabezpečil rôzjiny, ktoré sa predtým kvalifikovali norodé odmeny, akými sú štipre toto prestížne súťaženie. ví- pendiá, pobyt v exkluzívnych hoťazka tejto súťaže získala možnosť teloch na slovensku, v Grécku a v priamej účasti na výbere krásky našej krajine a iné hodnotné vecsrbska. v programe výberu miss né odmeny. na zábavu prítomných hral show v ten istý deň na priestore vedtime bend, vystúpili rôzne ta- ľa kúpaliska usporiadali aj prenečné skupiny a v programe bolo hliadku starých áut. aj množstvo prekvapení a špeJ. Č-p ciálnych efektov. (foto: www.petroland.rs)

Đorđe Radinović (vľavo) a profesor Dr. Wolfgang Rohrbach

– táto obec má výnimočnú zemepisnú polohu, ktorá v budúcnosti zohrá významnú úlohu z hľadiska prilákania zahraničných investorov, – povedal profesor dr. Wolfgang rohrbach na tlačovke v kabinete predsedu Obce stará Pazova tesne po ukončení zasadnutia, na ktorom hovorili o utvorení tímu, ktorý bude mať za úlohu predstaviť staropazovskú obec rakúskym a nemeckým spoločnostiam. Potenciálni investori z týchto dvoch krajín už tejto jesene prídu na pracovnú návštevu do staropazovskej obce. tak napríklad rakúska spoločnosť Eyemaxx už na území obce kúpila 55 hektárov pôdy na výstavbu logistického strediska. Ako povedal predseda obce Đ. radinović, začiatkom septembra vo viedni plánujú podpísanie

1. 9. 2012

35 /4506/

kovića na oslavu pozvali náčelník Obce kistanje Goran relić a náčelník Obce Biskupija Ognjen vukmirović, s ktorými nadviazali spoluprácu a dobré kontakty. Na tlačovke Đ. radinović zahlásil aj výstavbu škôlky v Nových Bánovciach. – Bude to prvá investícia nového obecného vedenia. Začiatkom septembra direkcia pre výstavbu Obce stará Pazova vypíše tender na výstavbu škôlky, – akcentoval prvý človek staropazovskej obce. Najmenej kapacít na umiestnenie detí v predškolských ustanovizniach je v Podunajsku. s cieľom čím rýchlejšie prekonať tento problém, do konca roka v tejto osade postavia montážny objekt rozlohy okolo 800 štvorcových metrov pre približne 200 detí rozvrhnutých do 8 – 9 skupín. A. Lš.

HlAs ĽUdU

NA STAROPAZOVSKEJ NOVEJ EVANJELICKEJ FARE vo štvrtok 23. augusta prebiehalo druhé stretnutie ohľadom realizácie projektu Kresťanské symboly nás spájajú. Oficiálne tento projekt za podpory novosadskej Ekumenickej humanitárnej organizácie odštartoval týždeň skôr, 16. augusta, keď staropazovská cirkevná mládež a deti hatené v rozvoji natreli do biela múrik v mestskom parku. Na druhej dielni, či stretnutí prednášku o kresťanských symboloch mali velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, a tamojší akademický maliar Ján Agarský. Pri ďalších stretnutiach účastníci projektu kresťanské symboly namaľujú na múrik a pripravia výstavu zhotovených prác. a. lš.

Z NAŠICH OSÁD OSLAVY DŇA PADINY 2012

Tretí víkend K

rásne slnečné a teplé počasie (niekedy až príliš) prispelo k úspešnej realizácii všetkých doterajších podujatí, ktoré Padinčania s veľkou ochotou a láskou usporiadali počas uplynulých troch víkendov v rámci osláv Dňa Padiny. V piatok 24. augusta v Dome kultúry Michala Babinku vo večerných hodinách koncertoval slovenský spevák Robo Kazík so svojou hostkou kolegyňou Miriam Klimentovou. Milovníkom a najmä milovníčkam slovenskej zábavnej hudby predniesol piesne zo svojho najnovšieho dvojcédečka Ja keď spievam, slzy tečú. V nedeľu 26. augusta k oslavám svojej dediny prispeli aj najmladší padinskí hasiči. Na špeciálne upravenom priestore v areáli Športového strediska Dolina pio- Milovníkom a najmä milovníčkam nieri Dobrovoľného slovenskej zábavnej a ľudovej hudby hasičského spolku spievali Robo Kazík a Miriam Klimentová Padina spolu s vrstovníkmi z Dolova predviedli vili známu Šajbenovu studňu a paniekoľko cvičení. Súťažili dva diev- dinský etno dom. Na druhom konci dediny, na čenské a dva chlapčenské tímy. Záverom predseda Rady Miest- strelnici Poľovníckeho spolku Zajac neho spoločenstva Ladislav Pe- prebiehala súťaž v triafaní do hlitrovič všetkým účastníkom po- nených terčov. Okrem dvoch dodujatia odovzdal ďakovné listi- mácich a dvoch kovačických celkov, ny, neskoršie všetci spolu navští- na súťaži sa zúčastnili aj strelci po-

Predpoludním mladí padinskí hasiči cvičili s vrstovníkmi z Dolova

ľovníckych spolkov zo Samoša, Idvoru, Uzdina, Hajdušice, Orlovatu, Farkaždina, Sakule a Zreňanina. Najlepší strelci dostali poháre a medaily a v popoludňajších hodinách sa všetci pekne pobavili pri chutnom poľovníckom guláši.

Zahlásená súťaž v pieskovom volejbale v organizácii Klubu študujúcej mládeže Padiny sa v nedeľu nekonala, odročená je na budúci víkend. A. Chalupová

Vrtošivý vetrík sprevádzal súťaž, z času na čas sa aj zahral s poľovníckou muškou

NEPREHLIADNITE

Deň kysáčskej sármy polok kysáčskych žien aj tohto roku usporiada Deň kysáčskej sármy. Bude to siedme podujatie tohto druhu a realizuje sa v nedeľu 2. septembra. Začiatok je naplánovaný na 16.00, ale sárma bude v predaji už od 11.00, teda k nedeľňajšiemu obedu. Podujatie bude na rovnakom mieste ako v minulých rokoch, v Kultúrno-informačnom stredisku v Kysáči. Spolkárky aj tentoraz očakávajú hojnú návštevu a pozvané spolky sa na

úvod podujatia krátko predstavia. Kysáčanky pripravia chutnú kysáčsku špecialitu, ale aj tombolu a iné dobroty, ktoré k tomuto podujatiu patria. Ani tentoraz Deň kysáčskej sármy neprejde bez dobrej zábavy a nálady, o ktorú sa pričiní skupina Bell Ami z Bieleho Blata. Je teda viac než dosť dôvodov na to, aby ste sa rozhodli a navštívili Deň kysáčskej sármy. E. Š.

Stretnete tu aj pekné Kysáčanky, ktoré sármu vždy podávajú s úsmevom

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NIE DO RÍMU, ALE DO KOVAČICE VIEDLI

Cesty šiestej fiesty rganizátori Detskej svadby dostali ďalšie uznanie. Kovačický drobizg je pozvaný na prestížne podujatie Vukov sabor do Tršića v polovici septembra. Aj tento údaj svedčí, že toto detské divadielko získava z roka na rok väčšiu prestíž medzi letnými kultúrnymi akciami a atrakciami. Minulú nedeľu Kovačičania uvítali detičky a ich vychovávateľky či ma-

neodradil od spevu v polkilometrovom sprievode Ulicou maršala Tita po javisko postavené v strede mesta. V úlohe nevesty bola Anka Ďurišová a v úlohe ženícha Mihajlo Pešić. Svadobnú družinu, hostí zo Slovenska a zo slovenských vojvodinských osád, ako aj domáce publikum pozdravila moderátorka Anna Andrea Holíková básňou Svadobné

Sú to budúce tanečnice z Lúčnice?

búrali najprv ratolesti z Bieleho Blata a Aradáča a starejší Andrej Nosáľ, družba Štefan Šofranko a družice Anastázia Miškovičová, Sára Kováčová a Filipa Janovská. Ako sa vítajú hostia na svadbe vo Vojlovici, bolo počuť od Martina Mareka. Nasledoval humanitárny tanec s nevestou. Vyvolená nazbierala 20 330 dinárov a dve eurá. Peniaze

Tretina účastníkov 6. Detskej svadby

mičky z Báčky, Banátu a Sriemu. Po občerstvení v Spolku žien sa najmladší obyvatelia Kysáča, Dobanoviec, Vojlovice, Bieleho Blata, Aradáča, Padiny a Kovačice presunuli pred továreň na výrobu obuvi Vkus. Ani takmer štyridsaťstupňový úpek ich

Tanec hlavného družbu s nevestou 1. 9. 2012

35 /4506/

mravenisko Kataríny Mosnákovej. Účastníkom, organizátorom a hosťom sa prihovorili manželia Surovci z Kysáča: matičný čestný predseda Rastislav Surový zablaho- Preskakovanie metly, obľúbená činnosť želal Kovačiča- najmladších svadobčanov nom k 210. výročiu založenia osady a Elena Suro- doteraz putovali k rovesníkom v vá sa privravela básňami pre deti. troch dedinách: Hajdušici, Kovačici Druhýkrát na Detskú svadbu pri- a Vojlovici. Nasledovali vinše, neoddeliteľná cestovali i traja predstavitelia Medzinárodného domu detí. V ich súčasť každej svadby. Blahoželania mene sa ku kladnému vzťahu ku Ko- boli sprevádzané hudobným duetom vačici a ďalším vojvodinským slo- Čechová – Babincová, za hudobnévenským dedinám verejne z javiska ho sprievodu harmonikára Janka priznal Peter Tvrdoň, riaditeľ BIBIA- Dišpitera. Pred podávaním polievky NY. Podujatie úradne otvoril slo- recitovali Emília Sváková z Padiny a venský umelec Juraj Martiška, ilu- Gabriela Svetlíková z Kovačice. Kysáčanka Nina Francistyová nielenže strátor kníh pre deti. Trému na scéne po „vitajkaní“ no- deklamovala vinš pred chýrečnou kyvomanželov a rozdelení darov od- sáčskou sármou, ale aj pozvala obe-

HLAS ĽUDU

censtvo na ich sármové podujatie už v tento víkend. Vinše pred podávaním vareného mäsa predviedli Kristína Jovićová z Dobanoviec a Martina Čuvárová z Kovačice. Vzápätí Marína Halajová z Padiny a hostitelia Jelena Čuvárová, Darina Tomanová a Igor Čížik vinšovali pred podávaním pečeného mäsa. Pred podávaním torty sa k slovu hlásili Jana Galasová z Padiny a Kovačičanky Anastázia Atanacková a Vanesa Harmádyová. Pred podávaním vína vinšovali Janko Petrovič z Padiny a domáci Jurko Jonáš a Dávid Svetlík. Vinš mladomanželom predniesol Saško Sedliak z Padiny. Záverom nasledovali gratulácie novomanželom od svadobníkov z Kovačice. V doslove svadobčania – družbovia, družice, krčmári a iní – vyprevádzali starejšieho i kuchárky a preskakovali metlu. Hlavný družba Jurko Jonáš pozval prítomných na svadbu aj o rok. Na konci sa slova ujal i Pavel Baláž, hlavný organizátor detských svadieb a poďakoval spolupracovníkom za úspešnú organizáciu akcie. V pokračovaní kovačických podujatí v Galérii Babka otvorili samostatnú výstavu ilustrátora Mgr. art. Juraja Martišku. Na vernisáži rozprával Pavel Babka, riaditeľ obrazárne, a Peter Tvrdoň, riaditeľ BIBIANY. Autor Martiška sa venuje voľnej tvorbe, ilustrácii a grafickému dizajnu. Pred Detskou svadbou a po slávnostnom otvorení výstavy v Galérii Babka ma-

Ilustrátor Mgr. art. Juraj Martiška

ľoval obrázky svojou obľúbenou kombinovanou technikou – akvarelom, tušom a temperou. Ján Špringeľ

Z NAŠICH OSÁD

Aktivity hložianskych poľnohospodárov druženie poľnohospodárov jú mimo priameho dejiska (naHložany v druhú augustovú príklad tzv. sprievodné podujatie, sobotu usporiadalo 6. Deň zeleni- akým bola výstava Spolku žien ny. V riporte z tohto podujatia Slovenka v Dome kultúry). Najmä (Hlas ľudu, č. 33, z 18. augusta) sme v prípade, že prítomných nemožskonštatovali, že no s podrobnospribudli nové obťami podujatia sahy, čo je dobre, včas a kvalitne trebárs prevahu oboznámiť promali akože špors t re d n í c t vo m tové, presnejšie kvalitného rozsilové disciplíny. hlasu. Možno, že Tieto, ale aj preväčšmi než všetteky bábätok v ko tu spomenubehúľoch sa té a všeličo iné, k uskutočnili na asešte úspešnejšej faltovej ceste, z náplni Dňa zelektorej nikto neniny chýba práodmietol slamu. ve – viac pozorViac ale zavanosti samotnej dzalo, či skôr chýzelenine. Hoci balo, niečo iné. Dôvtipná reklama formou prednáPredovšetkým lepší prehľad obsahov Dňa zeleni- šky, ktorej autorom bude špičkony. Povedzme afiš a(lebo) pútače, vý odborník na papriku. Už aj preplagáty obsahujúce informácie o to, že ZPH sa niekoľko rokov zaprograme podujatia. Aby v každej radom usiluje o povýšenie paprichvíli účastníci (zeleninári) a ná- ky uznanej ako autochtónna odvštevníci, domáci a hostia, vedeli, roda – hložianskej babury – na kde (na ktorom mieste) a kedy (o úroveň brandu. Dalo sa očakákoľkej) sa čo (presne) deje. O to vať, že hložianska babura bude skôr, ak sa niektoré z nich realizu- taktiež dominantou letáka, ktorý

My tu – čihi! A my tu – hota!

ZPH vydalo pod názvom Aktivnosti gložanskih poljoprivrednika, ale nebolo tomu tak. Dobrý nápad (leták, čiže tzv. „flajer“) mal (a veru mu aj zostali) i ďalšie mínusy: neuvádza, kto je vydavateľom, kto autorom textu, chybujú mená autorov nie práve kvalitných fotografií, nevedno, kto a kedy ho vytlačil atď.

Tieto riadky nemajú za cieľ znevažovať prácu podnikavého vedenia ZPH. Chcú poukázať na niektoré nedostatky, ktoré určite bude možné odstrániť už pri siedmom ročníku Dňa zeleniny, ktorý vyrastá v rozpoznateľnú udalosť, akú si hložianski poľnohospodári a ich občania zasluhujú. Juraj Bartoš

Pranostiky na september septembri sa hovorí, že je to mesiac plodov a jesennej rovnodennosti, mesiac sucha, pohody a napriek krátiacim sa dňom aj mesiac slnečného jasu. − September − z poľa ber! − V septembri je v sade ako v máji. − September je krásny ako kvet a ovocie v ňom sladké ako med. − Na septembrovom daždi sedliakovi veľmi záleží. − Aký je september, taký bude i marec. − Aké je počasie na 1. september, taký bude celý mesiac. − Ak sa osy v septembri tlačia do príbytkov, prorokujú tuhú zimu. − Keď na prvého septembra prší, cukrovú repu budú ťahať z blata. − Keď je na Drahoslavu jasný deň, môžeme predpovedať peknú jeseň. − Keď Rozália kvety páli, Lucia (13. decembra) kvetmi pomaľuje okná. − Ak neprší na Annamáriu, tak bude suchá jeseň. − Ako sa zachová počasie na Annamáriu, tak bude potom za štyri týždne. − Najlepšie je siať na Olega a Patrika. − Zdislav ľúbi tekvicu, slnko hladí udicu. − Keď Ctibor myslí na lásku, pekné počasie nám visí na vlásku. − Drahotín nás nemá rád, z oblakov nám pustí vodopád. − Od Duchoslava a Jolane teplota rýchlejšie poklesne. −V Matúšovom týždni seje sa žito. − Po svätom Matúši daj baranicu na uši. − Jasné nebo v noci pred Michalom zvestuje, že po ňom treskúca zima nasleduje. − Po Michale tráva, čo bys´ ju kliešťami ťahal, nepôjde von. − Keď na Michala prší, nebude veľkej zimy do Vianoc. − Ak sú na Michala vtáci doma, nebude tuhá zima.

FERO HRUBÍK Z LUGU je zamestnaný v novosadskom podniku Liv mont na údržbe výťahov. Vždy si však nájde času, aby sa venoval záľubám, ktoré už neraz prezentoval i mimo svojej osady. Maľovanie má veľmi rád od malička a rozličné predmety – džbány, taniere, cokule, tekvičky a pod. šikovne okrášli štetcom a farbami. Volí si väčšinou tempery, ale i iné vhodné farby. Autospreje používa pri tvorbe obrazov. Neraz oddychuje s ihlou a hodvábnymi niťami v ruke, pri nových výšivkárskych motívoch. Prívetivý F. Hrubík má množstvo ideí i pre iné oblasti, jednou z nich je turistika. J. Ferková

Výber: A. Chalupová 1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PIVNICA

S chuťou do každej práce Ú

rodné polia priestrannej vojvodinskej roviny a usilovné ľudské ruky – dve základné podmienky pre poľnohospodárstvo, k tomu rad ďalších podmienok pre rozvoj tejto oblasti. Keď plody práce prinášajú žiaduce výsledky, sú podnetom na ďalšiu prácu, spokojnosť a zabezpečenie človekovej existencie. Rastislav Imrek, 39-ročný poľnohospodár z Pivnice, má diplom technika rastlinnej výroby a jeho manželka Anna poľnohospodárskeho technika všeobecného smeru. Manželia Imrekovci sa rozhodli venovať poľnohospodárstvu, najprv obrábali 14 jutár vlastnej pôdy. Svoj krok ani raz neoľutovali. Usilovné a pracovité ruky časom zvýšili počet vlastnej pôdy na 45 jutár. Rastislav Imrek berie pôdu i do prenájmu, aj v pivnickom chotári a aj v okolitých chotároch, takže vrátane svojej pôdy dnes obrába 85 ha. V tomto roku sa Rastislav rozhodol pre pestovanie troch základných kultúr – pšenice (40 %), kukurice (40 %) a sóje (20 %). S výnosmi žita a jeho tohtoročnou cenou je vcelku spokojný. Časť pšenice predal a ostatné uskladnil na lágri v Pivnici. Vo svojej osade spolupracuje s výkupnými stanicami Agro Grňa, Agronóm a s najnovšie otvorenou M-agro. Všetky tri sú si navzájom pozitívnou konkurenciu, výrobcom po prebratí tovaru výplatu zabezpečia hneď nasledujúceho dňa. Takáto prax sa ukázala ako dobrá, keďže osada nemá banku (iba bankomaty). Na bežný rok si dlho budeme spomínať podľa dlhotrvajúceho obdobia sucha. Doplácajú najmä poľnohospodárske kultúry. R. Imrek

Rastislav Imrek

nemá zavlažovaciu sústavu a tohtoročná kukurica pravdepodobne prinesie trochu lepšie výnosy na poliach, ktoré predsa dážď dostali. Pri sadení tejto kultúry si volí novosadské odrody asi tak na 90 %, ale i Pioneerove, s ktorými je tiež spokojný. Na spôsob tohtoročnej podhorelej kukurice sa správa i sója, ktorej výnosy budú tiež nižšie. Posledné slovo však povie po zbere plodín poznačených extrémnym suchom. V minulosti Rastislav Imrek pestoval i cukrovú repu, no do svojich plánov na nasledujúci rok ju nezaradil, znovu mieni pestovať tri základné kultúry, pre ktoré sa rozhodol i v tomto roku. Rozmýšľa však o 20 % zmenšiť pšeničné plochy a o toľko zväčšiť sójové. Do-

zvedeli sme sa, že mnohí Pivničania tiež uprednostňujú sóju. V osade sa pestuje i zelenina (cibuľa, zemiaky, paprika a pod.), kým napr. melóny sa rozhodujú sadiť iba v menších množstvách, iba tak pre potreby osady. Dozvedeli sme sa, že v Pivnici sa vyskytuje i čoraz masovejší problém krádeže úrody priamo z poľa. Ďalším problémom je pálenie zvyškov na poliach po zbere úrody, hoci pálenie nie je povolené, keďže ľudia nemajú potrebnú mechanizáciu na odstránenie zvyškov. V minulých rokoch Imrekovci chovali aj dobytok (dakedy aj 27 býkov), teraz iba ošípané a ovce. Na rozhodnutie zmenšiť počet kusov dobytka vplývala vysoká cena krmiva, pre ktorú konečné účty nedávajú pozitívne výsledky. Subvenciu od štátu dostali iba raz, ale teliatka by napríklad poľnohospodár mal dostať zdarma, aby sa chov oplatil. Subvencie sú jedným z problémov, lebo dnešný poľnohospodár nemá istotu a zákon mu nič nezaručuje. Krátkodobé dekréty, vykryštalizované kredity a subvencie by poľnohospodárom v mnohom pomohli. Vedľa práce Rastislav si nájde i času na svoje záľuby – doma má dvoch plemenných koníkov, z ktorých majú radosť najmä dcéry Rastislava a Valentína. Jeho ďalším koníčkom je poľovníctvo, od r. 1997 je členom Poľovníckeho spolku Bažant v Pivnici. Jaruška Ferková

NAMIESTO ORIENTAČNEJ TABULE IBA „HOLÉ“ TYČE. Veľmi často môžeme vidieť povedľa našich ciest poškodené, vyvalené a zdemolované dopravné značky. O tom, že sa tým ohrozuje doprava a vodiči najčastejšie dezorientujú, netreba hádam ani hovoriť! Už niekoľko týždňov si povedľa cesty Ratkovo – Parage všímame iba „holé“ tyče (snímka vľavo), na ktorých kedysi bola pripevnená tabuľa s nadpisom územie Obce Báčska Palanka (foto vpravo). Niekto tam pravdepodobne pod rúškom noci demontoval tabuľu, aby plech predal do starého železa alebo s ním niečo vo svojej domácnosti „zaplátal“!? Otázka je len, kedy si poškodenú značku všimnú v príslušnom podniku na údržbu ciest a dopravnú signalizáciu dajú do poriadku tak, aby slúžila svojmu účelu! J. Pucovský

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA KOVAČICKEJ PRVEJ ULICI

Pretlaku ako maku! V

o dvore u tety Holíkovej na Čmelíkovej sa len tak červená. Vyhlásili„mobilizáciu“. Pracovnú. Tretí rok za sebou. Každý utorok, štvrtok a sobotu. Od augusta do posledných zásob bômb. Dvojtvarových. Okrúhlych i slivkovitého tvaru. Vitamínových. Nie, nechystá sa hŕstka žien a troška chlapov s paradajkami do španielskeho mesta Buñol na tradičnú rajčinovú vojnu. Ročnú „polláncovú“ zálohu„tomata“ minú Cickovci na dve osady: Kovačicu a Padinu. Manželia Taňa a Pavel pripravujú pre spoluobčanov a susedovcov pretlak a šťavu. Z rajčín, rajčiakov, paradajok. „V roku 2010 sa o tejto našej výrobe sotvaže vedelo. Vlani boli paradajky lacné a ženy pretlak va- Dipl. Ing. agronómie Tatiana rili samy, po tohtoročnom suchu záujem o kúpu Cicková u nás je však značný, keďže cena paradajok náhle stúpla,“ rozpráva Taňa. Cickovci predávajú vylisovaný pretlak za 60 dinárov, varený je o dvadsať dinárov drahší a fľaškový stojí 100 dinárov jeden liter. „Vylisovaná šťava z paradajok je surový výrobok, ktorý si zákazníci sami doma upravia. Do vareného pretlaku pridávame soľ, konzervans, zelerové lístky, iné prísady, prípadne i papriku. Zákazníci si prinesú vlastné fľašky, do ktorých im ho nalejeme. Fľaškovaný pretlak je vlastne náš produkt v našom balení, čiže v nových litrových plastových fľaškách. Záujemcovia prichádzajú tak priamo k nám do domu po polotovar či tovar, alebo im ho my rozvážame.“ Tatiana je vyštudovaná agronómka, odborníčka na rastlinnú výrobu a kvetinárstvo. Spolu s manželom sa roky zaoberajú úžitkovým a okrasným záhradníctvom. Zjari predávajú šalát, reďkovky, špenát, v lete papriku, uhorky, paradajky a karfiol. Z kvetín pestujú najviac decembre, nevesty, muškáty, Pretlak lisujú fialky, petúnie a surfínie. trikrát v týždni

Manželom Cickovcom pomáha aj syn Ivan a Tatianina stará mama Anna Holíková

svetlo. Pri sejbe a vysádzaní priesady jej najviac pomáha otec Ján, dôchodca. Prihnojovanie, ošetrovanie a zavlažovanie taktiež patria k príprave finálovému produktu. Číhajú i choroby a škodcovia... „Pestujeme slivkovitú odrodu Rio Grande a okrúhlu Arizonu. Väčšiu hustotu má Rio. Máme tri ženy, ktoré pomáhajú celú sezónu pri zbere. Zber konáme Ján Košút pri lisovacom stroji výlučne ručne. Ďalších sedem, osem robotníčok angažujeme podľa potreby. Varenie má na starosti manžel Pavel, ďalší dvaja chlapi pracujú buď na rozvážaní pretlaku a šťavy, alebo pri lisovaní. Na umývaní paradajok a krájaní sa aktívne podieľa i moja stará mama Anna, u ktorej doma máme výrobňu. Hustú omáčku – Za niekoľkohodinové varenie rajčín v kotle „na mlieko“ kečup sme už skúje zodpovedný Tatianin manžel Pavel šali robiť vlani, ajvar store, majú však kvapkové zavla- zatiaľ ešte nie,“ vysvetľuje T. Cicková. žovanie. V „dielni“ na Ulici Janka Čmelíka počas sezóny „Koľko dopestujeme, toľko pre- lisujú a varia rajčiny trikrát do týždňa. Za jeden deň dávame, nekupujeme od žiad- uvaria dvestolitrový kotol a pripravia šesťsto litrov neho iného výrobcu. Vlastním vylisovanej paradajkovej šťavy. Keď ide o výnocertifikát o výrobe zeleniny v kon- sy, Cickovci zvyčajne dopestujú 50 – 60 t/ha tejtrolovaných podmienkach. Mu- to zeleniny. Službukonajúci paradajkový tím, ktorý pracoval v sobotu sím viesť takzvanú knihu poľa. Paradajky sú neoddeliteľnou súčasťou veľkého 25. augusta u tety Holíkovej na Čmelíkovej ulici Kontroluje sa okrem iného i voda, množstva jedál a zdravej výživy. V rodine Cickovej Vlastnia 250 m² skleníka, 2 500 m² fóliovníka ktorou zalievame rastliny,“ nesťažuje sa, iba kon- už aj neoddeliteľnou zložkou ich podnikania v záa dva„lánce“ pôdy na otvorenom.„Jabĺčka lásky“ štatuje kovačická odborníčka. hradníctve. pestujú, ako i papriku a karfiol, na nekrytom priePodľa Tane rajčiaky nenávidia mrazy, potrebujú Ján Špringeľ

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD BÁČSKA PALANKA

Vôňa a chuť závinového podujatia nedeľu 26. augusta Združenie Nemcov z Báčskej Palanky usporiadalo v poradí štvrté podujatie pod názvom Strudel fest. V čele združenia je predsedníčka Magdaléna Uhláriková, ktorá toto podujatie otvorila i valčíkom Na peknom modrom Dunaji spolu s Ondrejom Godom zo Zreňaninu. V rámci programu sa Ondrej Goda predstavil aj ako spevák a zaspieval niekoľko nemeckých a iných pesničiek za Valčíku neodolali Magdaléna hudobného sprievodu Olgice Bohatú ponuku závinov pripravili členky báčskopalanského Združenia Nemcov Uhláriková a Ondrej Goda Bomble. Pesničkami v materinskom jazyku program spestrili i členovia Nemeckého združenia Dunaj z Nového Sadu. Na organizácii podujatia sa podieľali Obec B. Palanka, Turistická organizácia obce B. Palanka, Národnostná rada nemeckej národnostnej menšiny, organizácia Červeného kríža. Vzácnu podporu tejto akcii poskytli aj Nemci z Re- Návštevnící na Strudel feste Mirjana Vujičićová (zľava) zo Zreňaninu šíc (Rumunsko). Organizátori privítali členov vinom makovým a orechovým, NRNNM z Belehradu, Kuly, Kialebo tým s plnkou zo svätojánkindy, ako i početných iných skeho chlebíka nemožno veru hostí, ktorých predstavitelia na odolať. stánkoch prezentovali závinové Podujatie Strudel fest aj tohto pochúťky. roku prilákalo veľký počet náV strede Báčskej Palanky na vštevníkov, nielen domácich, ale pätnástich stánkoch návštevníi z okolitých osád. Všetci si zo kov lákala bohatá ponuka závisladkého festivalu domov odnov a vábivú vôňu bolo cítiť ďanášajú len pekné dojmy, takže sa leko. Špeciality priniesli Nemecvždy tešia na poslednú auguské združenie Dunaj z Nového tovú nedeľu, a to najmä účastníci, Sadu, Združenie Nemcov a Rao výrobky ktorých záujem nekúšanov z Vukováru, Združenie ustále vzrastá. Podobnú mienku Nemcov Veliki Bečkerek zo Zrevyjadrila i Mirjana Vujičićová zo ňaninu, Spolok žien Svilen konac zreňaninského spolku Veliki Bečz Obrovca, viaceré domáce spolkerek a porozprávala nám o náky, medzi ktorými i Spolok slovštevách, ktoré si vymieňajú s paPri stánku maďarského KUS Sándora Vecseru bolo vždy plno ľudí venských žien, Gerontologické lanským združením. O závinostredisko, maďarský KUS Sándo- mayera, predsedu združenia z cesto, podobné lístkovému, kto- vých pochúťkach sa takto zmiera Vecseru a ďalší. Nového Sadu, prostredníctvom ré Nemci vlastne prebrali od Tur- nila: Nedeľňajší Strudel fest v Báčskej takýchto gastronomických po- kov. Vyžaduje si zvláštny spô– Závin si vyžaduje čas, lásku, Palanke bol vhodnou príležitos- dujatí sa tiež zveľaďuje kultúra. sob prípravy, od lístkového sa líši pozornosť, ale prináša najmä raťou na prezentovanie závino- Od pána Bürgermayera sme sa hrúbkou a je jednovrstvové. Zá- dosť, keď ho niekto s chuťou vých sladkostí, ale i na kamará- dozvedeli, že tajomstvo nemec- viny z takého cesta výborne chu- skonzumuje. tenie, nadviazanie nových stykov. kého závinu nespočíva v kysnu- tia a najlepšie sú vraj tie šťavnaPodľa slov Andreasa Bürger- tom ceste... To je vraj špeciálne té višňové a jablkové, ale ani záJaruška Ferková

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD POHĽADNICE Z RADOŠA (6)

Vo fóliovníku našli existenciu V (ne)ďalekom Iloku síce sú ľudia, ktorí sa zaoberajú fóliovníkovou výrobou zeleniny, ale, čo do celkovej veľkosti priestoru„pod krovom“, v ktorom úspešne pestuje zeleninu, za najväčšieho výrobcu vraj platí Radošan Samuel Nátoň. Býva presne oproti novej školskej budove s manželkou Katarínou a synom Silvestrom. Jeho gazdovstvo je, hneď na prvý pohľad, akoby v pohybe, vidno, že sa tu stále čosi deje. Ponecháme predsa osobné impresie na záver. Na začiatok dajme slovo vzácnemu spolubesedníkovi... – Nakoľko je mi známe, moji otec a mama prišli z Maglića a Petrovca najprv do Starej Bingule, tam apo mali rodinu, a až neskoršie sa nasťahovali sem, do Radoša, ešte počas starej Juhoslávie. Obaja sa narodili roku 1926, ja som prišiel na svet roku 1960. Kúpili tu zem a pustili korene. Obaja sa dožili vysokého veku: mama zomreli pred piatimi rokmi, apo na Vianoce 2010. V Radoši cin-

Radostná radošská rodina Nátoňová: manželia Samuel a Katarína so synom Silvestrom

Čoskoro nám apo zem podelili. Sestry si svoje popredali (jedna žije v Petrovci, druhá v Iloku), mne zostalo dva a pol hektára. Prišla nešťastná vojna, všetko zastavila; začal som stavať, odrazu sa nedalo... Tých sedem-osem rokov... to bolo obyčajné živorenie.

ky a paradajky. Fóliovú výrobu vraj zakladali prevažne z vlastných prostriedkov, čosi aj z úveru. Najväčšiu časť dopestovanej zeleniny a ovocia predajú na trhoch. – Do Vukováru a Vinkoviec sme pred vojnou temer ani neodchádzali, iba keď bolo treba k lekárom a do nemocnice, najviac sme odchádzali na druhú stranu, mama na trhu v Báčskej Palanke predávala zeleninu, hrozno, čerešne... Teraz predávame v Iloku a prichádzajú si nakupovať aj priamo k nám, domov. Celkom slušne sa dá zarobiť z dopestovanej zeleniny. Počas uplynulej zimy do šty-

dzičasom priniesla výstrižok z Hlasu ľudu, fotoreportáž kolegu Pavla Hansmana z polovice posledného desaťročia druhého milénia: na jednej fotke je aj spomenutá, už nebohá starká Nátoňová. – Málo, málo je tu už ľudí, asi takých sedemdesiat; odsťahovali sa... – Kedysi, kým tu žili Hercegovci, v Radoši bolo aj sto detí,– pritlačí pre zmenu na rozpradený kolovrátok Samuel. – Tí sa v päťdesiatych rokoch 20. storočia najprv nasťahovali sem, do Radoša a neskoršie všetci odišli do Iloku. Zostali sme len my Slováci. Ťažko sa tu žilo... Odkedy nám roku 1982 zaviedli elektrický prúd a urobili asfaltovú cestu, odvtedy sa žije ľahšie a už sa takmer nikto neodsťahoval. To tu predtým vyzeralo... Blata bolo po kolená; odísť do Iloku, keď zavialo, alebo po blate, to boli patálie! Teraz máme telefóny, ba aj vodu! Nikomu predtým ani nenapadlo, že z Iloku k nám príde voda! Z kolovrátka sa ozýva durová melódia, ani z najhrubšej struny čela... A predsa... hm, s akou ľahkosťou ťahajú sláčik... Akú veselú povahu majú títo Nátoňovci! Ľudia, ktorí svoju existenciu našli vo fóliovníku, hlboko v duši naprieky všetkému, čo ich v živote zasiahlo, zostali mentálne zdraví, rozvážni, pracovití, akiste práve zásluhou spriaznenosti s tunajšou očarujúcou prírodou. Hoci za mladi prehrmeli neľahké časy, nedajú sa. Vyžaruje z nich zvláštne fluidum, proste cítime, ako aj nás mocne zasahuje, a pri posledných

Papriku z fóliovníka predávajú doma i na trhu v Iloku

torín nemáme; našich zosnulých pochovávame v Iloku, na slovenskom cintoríne. Nie je v ňom ani dom smútku, takže mŕtvi ležia alebo doma, alebo v katolíckom dome smútku – za patričný poplatok. Samuel Nátoň rozpráva rýchle, ale zreteľne; syn Silvester počúva príbeh, ktorý akiste aj sám ovláda, jeho mama odišla dnu, my sedíme, na naše želanie, vonku, v tieni ovocných stromov. – Kým mama boli živá, mali sme takmer 20 jutár pôdy; siali sme kukuricu, pšenicu a slnečnicu. Keď som sa v roku 1985 vrátil z vojenčiny, začali sme vysádzať zemiaky; to bola prvá zelenina, ktorú som vypestoval.

Muselo sa aj na bojisko... Pestoval som zeleninu i počas vojny – ľahšie sa dalo prežiť. Keď prišla nová moc, nový štát, trochu sa to urovnalo... Teraz mám osem fóliovníkov, každý veľkosti 100 štvorcových metrov. Pestujem priesadu, zeleninu i kvetiny. Máme aj broskyne na jednom katastrálnom jutre, tiež jutro vinohradu, na ďalšom jutre vysádzam papriku, uhorky, jahody, dokonca aj melóny a dyne; všetko po troške, aby stále kvapkal nejaký-ten groš. Vo fóliovníkoch Nátoňovci majú dve-tri úrody za rok. V zime a začiatkom jari pestujú šalát, reďkovku, cibuľu a špenát. Postupne, ako končia ich zber, vysádzajú papriku, uhor-

Samuel a Katarína Nátoňovci v jahodovisku

roch fóliovníkov som zaviedol ústredné vykurovanie, lebo elektrický prúd už bol príliš drahý a začali sme pestovať aj kvetiny... Posledná zima bola krátka, ale ostrá; máme šťastie, že sme hore, 200 metrov nad morom, inak... – Moji rodičia sú z Ľuby, – zapája sa do rozhovoru Katarína, ktorá me-

otáčkach vretena, na ktorom zostáva priadza čistá, ako sú čistí Radošania sami, svojou povahou predovšetkým, zmocňuje sa nás tiež akási nevysvetliteľná radosť a ľahkosť. Odchádzame o poznanie veselší, než sme boli na príchode. Juraj Bartoš

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD VERIACI ZO SLOVINSKA V NOVOM SADE A KYSÁČI

Hostia ako most medzi dvomi susednými zbormi P

rítomnosť hostí zo Slovinska a novosadského cirkevného zboru, ako aj dvoch biskupov a troch farárov, dala slávnostný nádych nedeľňajším službám Božím v kysáčskom kostole. Veriaci evanjelickej cirkvi zo Slovinska boli inak hosťami členov novosadského cirkevného zboru. V sobotu 25. augusta po obchôdzke Nového Sadu ich uvítali na Biskupskom úrade SEAVC. V nedeľu ráno 26. augusta spoločne prišli do kysáčskeho kostola, kde podľa slov velebného pána Vladimíra Obšusta, farára novosadského, hostia zo Slovinska vybudovali most medzi Novosadčanmi a Kysáčanmi. Vzájomnú návštevu spomenuté dva susedné cirkevné zbory už dávnejšie plánovali a prišlo k nej v nedeľu v Kysáči, keď hostia zo Slovinska, Nového Sadu a domáci Kysáčania zažili krásne spoločenstvo tak na bohoslužbách, ako i neskoršie na Starej fare pri občerstvení. V Kysáči vzácnych hostí uvítal miestny velebný pán Ondrej Marčok, farár kysáčsky, a v slovinčine novosadský pán farár V. Obšust. I keď pripomenul hospodársky rozdiel me-

dzi hostiteľmi a hosťami zo Slovinska, vyzdvihol ich spoločné a zároveň to najväčšie – duchovné bohatstvo. Za podklad kázne, ktorú mal v slovenčine, biskup Evanjelickej cirkvi v Slovinsku Geza Erniša si zvolil slová z 5M 15,11 pripomínajúc, že sa o dary, ktorými sme

Výmena darčekov

Zvesť Božieho slova mal biskup Geza Erniša v slovenčine

obdarení, máme podeliť s inými. Nejde však iba o hmotné dary, ale aj o spoznanie, že hladom trpia i naše duše. Preto je potrebné darovať aj lásku, srdce, dušu, niesť bremeno jeden za druhého a navzájom si pomáhať.

Dôstojný pán Samuel Vrbovský, biskup SEAVC, svojím príhovorom povzbudil prítomných v kysáčskom chráme Božom k úprimnejšej viere, oddanosti a vrúcnosti. O priebeh nedeľňajších služieb Božích v Kysáči sa okrem spomenutých biskupov Ernišu a Vrbovského a farárov Marčoka a Obšusta pričinil aj velebný pán Vladislav Ivičiak, farár belehradský a riaditeľ EHO. Kysáčsky zborový spevokol, ako aj slovinský, zaspievali nábožné piesne a netreba vynechať ani veriacich, ktorí sa pesničkami a modlitbami tiež zapojili do sviatosti v kysáčskom kostole.

Na záver si hostia a hostitelia vymenili darčeky a nevystalo pozvanie do Slovinska, aby sa – ako povedal biskup Erniša – cez históriu budovala ešte krajšia budúcnosť. Inak hostia zo Slovinska darovali Biskupskému úradu reliéf Primoža Trubara, slovinského protestantského reformátora a autora prvej slovinskej tlačenej knihy. Po odchode z Kysáča novosadský pán farár V. Obšust sprevádzal hostí zo Slovinska pri obchôdzke Petrovaradínskej pevnosti, kde zažili mnohé nezabudnuteľné chvíle. E. Šranková

UGÁR

Bum-bum-bum! O

V PONDELOK 3. SEPTEMBRA ZNOVU OŽIJÚ UČEBNE, chodby, nádvorie na Základnej škole maršala Tita v Padine. Prípravy na uvítanie žiakov sú skončené, výučba môže štartovať. Bližšie o tom sa zmienil riaditeľ školy Ladislav Petrovič: – Urobili sme všetko, čo sa dalo, aby začiatok školského roka bol úspešný. Myslím tu na kádrové zabezpečenie, učebné pomôcky a na úpravu časti školskej budovy. Niektoré chodby, učebne a kabinety sú vynovené a krajšie, čo by malo i žiakom dať väčšiu vôľu do učenia. Škola bude mať asi 650 žiakov, ktorí budú rozdelení do 24 tried. Výučba bude prebiehať po slovensky a žiaci majú možnosť vybrať si jeden z viacerých navrhnutých voliteľných predmetov, ako aj ešte jeden cudzí jazyk okrem povinnej angličtiny. O krajší výzor školy sa pričinili všetci zamestnanci a pracovnú akciu usporiadali aj učitelia. O. Kotváš 1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

znamuje sa občanom, aby s veľkým záujmom a ešte väčším pochopením sledovali prekomponovanie moci v tunajších lokálnych samosprávach, nie je vylúčené, že aj preto, aby „ľahšie“ pochopili i prípadnú personálnu prestavbu v jednotlivých tunajších cirkevných zboroch. Rozkazuje sa občanom zatiahnuť opasky, aj to riadne; čím riadnejší, čiže-či čím chudobnejší občan, tým riadnejšie si opasok má pritiahnuť, aj to razomužajhneď, lebo len tak sa nám podarí, demokraticky, patrioticky, humanisticky a teda spoločnými silami, zahnať krízu, ktorá sa tu môžbyť objaví, ak sa, pfupfu-pfu, potvora akási, už medzi nás nenápadne neinfiltrovala! Zakazuje sa občanom nariekať nad rozliatym mliekom, respektíve

horekovať nad tým, že hát-tentoka-totoka, aké sú tie naše vrchnosti také a onaké; nakladá sa tým istým občanom s konečnou platnosťou pochopiť, že ony, vrchnosti sú ako to zrkadielko, ktoré odpovedalo na otázku – kto je najkrajší na svete! Nakladá sa občanom poctivo a usilovne sa modliť každé ráno, každý deň a každý večer, pokorne prosiť o prepotrebné kvapky dažďa a kebyže sa dotyčné dažďové kvapky v dohľadnej dobe nedostavili, dáva sa im, občanom, nie kvapkám, za úlohu zmeniť meteorológov, ktorí sa bezočivo hrajú na politikov a bez úspechu sľubujú – vytúžený dážď! Občania, máte plné právo nereptať a rozísť sa v pokoji… Bum-bum-bum! jbš

Z NAŠICH OSÁD ÚCHYTKOM S ONDREJOM TÓTOM V ERDEVÍKU

Z nich len tak sála slnko reobraženje po srbsky, Premenenie po slovensky, je pre Erdevík a jeho občanov skutočný sviatok. Po slávnostných bohoslužbách v pravoslávnom chráme záväzne nasleduje posvätenie hrozna. Mnohí sa domnievajú, že v ten

a najnovší práve zaokrúhľuje štvrtý, vstupuje do piateho. Na výsadbu tohto, ako i oného, zasadeného pred desiatimi rokmi, Tótovci využili nenávratné účelové prostriedky zo štátnych fondov. Nasledovali ich potom viacerí spoluobčania a –

Ondrej Tót vo viničnom chráme

vinársky podnik, budeme to mať podstatne jednoduchšie... Tótovci sa pri prácach vo vinohradoch opierajú aj o nájomnú pracovnú silu. Ondrej s manželkou Miluškou by to nijako nemohli stihnúť sami. V ich rodine vinohradnícke remeslo sa prenáša z kolena na kole-

Strapce plné slnka

deň (19. augusta) sa vlastne mení celá príroda. Vzdávajú hold hroznu tak, že večer odchádzajú do vinohradov, kde sa pobavia pri hrozne a víne, naposledy aj pri dobrôtkach z kotlíka a roštu, do neskorých nočných hodín. Dedinku dobrého vína sme naposledy navštívili pred dvoma týždňami. Večer sme tam síce tentoraz zostať nemohli, zato sme ale kus rozhovoru s Ondrejom Tótom, známym erdevíckym vinohradníkom a vincúrom, u ktorého je proste všetko ako „pod motúz“, neprepásli. Ako každý gazda, ktorý sa nemá za čo hanbiť, prijal nás bez okolkov. A už sme boli v záhrade, kde nás očaril pohľad na krásne trsy vínnej révy a ešte nádhernejšie hroznové strapce. Ibaže, reku, nie je toho málo...? Koľko vlastne... – Tu na 15 ároch máme len stolové odrody. Vonku, v chotári, máme ešte 6 katastrálnych jutár – vínnych odrôd. Z bielych pestujeme taliansky rizling, sauvignon, chardonnay a tramín, a z červených sú zastúpené frankovka, sauvignon, cabernet a merlot. Vinica pri dome je, nemožno si nevšimnúť, vo výbornej kondičke, pekná, čistá ako práve uprataná nedeľná izba. Tótove vinohrady, dozvedáme sa, majú 10 až 28 rokov

no, keďže vinice vysádzali aj Ondrejov otec, aj jeho otcov otec. Ešte nám povie, že tohto roku, ako aj posledných niekoľko zaradom mali šťastie, keďže erdevícke vinohrady obišlo krupobitie, ktoré svojho času vedelo popáchať poriadne škody... – Počas tohto leta nám menej napršalo a teda je aj menej výparov a chorôb. Ušetrili sme na ochrane, ale dážď je prepotrebný. Hrozno síce pekne zrie, bude kvalitné, lenže, všeobecne, kto nemá závlahovú sústavu, toho vinič je naskutku ohrozený... Prv než nás Ondrej Tót pozve do chládku na koštovku, spýtame sa ešte na ceny vína v pivniciach erdevíckych vinárov. – Víno, ktoré sa predáva najviac, taliansky rizling, je najlacnejšie – liter sa predáva za 160 dinárov, zatiaľ čo chardonnay, tramín a sauvignon blanc stoja 200 dinárov. Ochutnali sme z božského moku, Popoludňajšia siesta na verande: Ondrej s manželkou Miluškou nazreli úchytkom do Ondrejovej „apatieky“: v starej pivnici neoľutovali. Ondrej drevené sudy, v novej – Tót nám dáva na vesudy súčasné, Ondrej Tót ich domie veľmi dôležitú vyrobil sám. novinku: Keď sme už boli pri sa– V Erdevíku sa, namom Dunaji, mihla sa nám šťastie, opäť dáva do vo vedomí myšlienka. Ten poriadku chýrečná muž má, naskutku má nieerdevícka vínna pivčo veľmi spoločné s roznica, takže bude ľahkošnými strapcami v jeho šie realizovať odbyt vinohradoch: z jeho očí, pri vína. Ako je totiž ťažpohľade na radostnú tvár ko pracovať vo vinokonzumenta jeho vína, rovhrade, rovnako ťažké nako ako zo slastných strapje predať hrozno alecov hrozna, proste sála bo víno, osobitne teslnko... Čistá energia božraz, v období krízy. ského nápoja. Až začne fungovať Slnko v skleniciach z „apatieky“ vínneho maestra Tóta J. Bartoš 1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Fotopaberky z Budárskych dní v Brehách Ústredný program na 9. Budárskych dňoch v Slankamenských Vinohradoch spolu so sprievodnými podujatiami prebiehal v nedeľu 19. augusta. V tejto malej sriemskej osade, v populárnych Brehách, sa tradične v tretiu augustovú nedeľu na dedinskej oslave zhromaždili vzácni hostia a početní cezpoľní milovníci, ktorí zachovávajú zvyky, obyčaje a tradíciu tunajšieho ľudu. A. Lš. Ústredný program prebiehal na otvorenom javisku. Bohatý kultúrnoumelecký program otvorili členovia SKUS Vinohrady zo Slankamenských Vinohradov. Páčivú choreografiu so spevákmi a tanečníkmi spolku k 9. Budárskym dňom pripravila známa choreografka Ružena Červenská zo Starej Pazovy. Tematickú výstavu i tohto roku k dedinskej oslave pripravili členky tamojšieho Spolku žien Anna. Tentoraz inštalovali zaujímavú výstavu pletených častí ľudového kroja. Vo výstavnej miestnosti za evanjelickym kostolom, ako nám povedala Mária Nímetová, členka spolku, bolo vystavených vyše 50 exponátov.

Hoci aj tretia augustová nedeľa bola horúca, vysoká teplota predsa neprekážala usilovným kuchárom, aby uvarili chutnú rybaciu polievku a súťažili o titul naj-rybacej polievky 2012. Na priestore za Podrumom sa všetci ozaj pekne aj zabavili.

Na Budárskych dňoch v Brehách vydarená bola i súťaž o naj-víno, a to v kategóriách červené a biele vína. Úhrnne bolo 30 súťažiacich a najlepšie červené víno mal Zvonko Grozdanović z rovnomennej neďalekej vinárne, kým za najlepšie biele víno vyhlásili víno Vladu Adžića z čortanoveckej vinárne Adžić. Na fotografii: odmenení vinári s ďakovnými listinami a pohárom, ktoré im odovzdal Janko Macho, predseda OV osláv (tretí sprava). Vedľa neho stojí herec Gojko Todorović s budárkou, ktorý bol skutočným živým maskotom Budárskych dní.

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KOVAČICA

Ožíva činnosť Táborníckeho oddielu Jánošík eď vo Vojvodine vznikli prvé tábornícke organizácie, zrodila sa idea založiť takúto organizáciu aj v Kovačici. Prvé kroky podnikli koncom roku 1958. V januári 1959 cez zimné prázdniny Zväz táborníkov Vojvodiny organizoval seminár pre táborníkov inštruktorov, na ktorom sa zúčastnili dvaja učitelia z Kovačice: Anna Svetlíková a Ján Sládeček. Po návrate začali s prácou vo svojom prostredí. Organizovali kurzy pre vedúcich a prednášateľmi boli učitelia zo školy. Tak Vladimír Gábriš učil poslucháčov tábornícke piesne, Zuzana Sládečeková orientáciu a topografiu, Anna Gáliková realizovala program z dejín, Milina Liptáková prednášala prvú pomoc a stravovanie v prírode a J. Sládeček a A. Svetlíková uskutočnili program z praktických táborníckych vedomostí: postavovanie stanov, tábornícke hry a iné. Do

V minulosti medzi najmladšími vládol veľký záujem o tábornícku činnosť

la. Po niekoľkých rokoch, na jar roku 1991, Tábornícky oddiel Jánošík obnovil svoju činnosť. V tom istom roku, v predvečer 1. mája zorganizovali táborový oheň s kultúrno-umeleckým programom. Práca sa začala s novým elá-

Účastníci tohtoročného táborníckeho kempu v Kovačici

práce s budúcimi táborníkmi boli zapojení aj Žofia Povolná, Pavel Gálik, Tomáš Mravík, Ján Hriešik a Jozef Žolnaj. Účastníkmi kurzu a prvými táborníkmi boli Dušan Martinović, Jaroslav Chalupka, Jaroslav Kizúr, Ján Jonáš, Juraj Lipták, Martin Labát, Ján Sokol, Ján Mlynárček, Pavel Toman, Juraj Petrík, Ján Babka, Jozef Širka, Ján Barca a z dievčat Eva Sucháneková, Eva Pavlíková, Mária Šifelová, Eva Lenhartová, Anna Miháľová, Eva Hriešiková, Gabriela Lenhartová, Katarína Tomášová, Katarína Mlynárčeková a iné. Koncom osemdesiatych rokov činnosť táborníkov akoby zanik-

nom a entuziazmom. Organizovali sa kurzy na uschopňovanie vedúcich, uskutočňovali pochody, niektorí členovia chodili na semináre a táborníci sa zúčastňovali v rozličných mládežníckych akciách. Od roku 1993 sa začali zúčastňovať na súťažiach táborníkov mimo Kovačice. Začína sa práca s najmladšími. V roku 1997 vedúcim, náčelníkom oddielu a inštruktorom sa stal Jaroslav Toman-Mudžo a po ňom sa to podarilo Andrejovi Bobošovi, Milošovi Đorđevićovi a Tatiane Jonášovej – dnes Brtkovej, ktorá sa takmer po desiatich rokoch znovu vrátila k tejto práci.

V pondelok 23. júla 2012 v parku, ktorý upravili členovia Klubu študujúcej mládeže v Kovačici, vedľa budovy bývalého sirotinca sa uskutočnil dvojdňový tábornícky kemp, v ktorom sa zúčastnilo dvadsať detí vo veku od 7 do 10 rokov (Vĺčatá) a starší členovia (Roveri) Táborníckeho oddielu Jánošík v Kovačici. Tentoraz sa spolu s Tatianou Brtkovou pokúsili oživiť prácu s najmladšími aj dlhoroční členovia TO Pavel Tomáš a Miroslav Koreň. Počas týchto dvoch dní pobytu v prírode účastníci sa naučili postaviť stan, pripraviť táborový oheň, učili sa viazať uzly, chrániť, udržiavať a

žiť v prírode, absolvovali tábornícke hry, piesne... K organizácii tohto podujatia ruky priložili aj staršie dlhoročné členky TO Jánošík Anna Širková, Eva Vlajinová a Jarmila Jonášová, ktoré dbali o jedálny lístok a stravovanie účastníkov kempu. Podľa slov Tatiany Brtkovej cieľom tejto akcie je oživiť tradíciu Táborníckeho oddielu Jánošík, odpútať deti od počítačov, televíznych prijímačov a vrátiť ich späť do prírody. „Od októbra tohto roku plánujeme vrátiť masovosť, systematickosť organizácie, od jari pripraviť členov a zúčastniť sa na rôznych súťažiach, ktoré sa každoročne organizujú pre každú kategóriu táborníkov. Tentoraz nevystane ani táborový oheň v rámci tradičného podujatia Kovačický október, ako aj prijímanie nových členov do radov Táborníckeho oddielu Jánošík. Verím, že tento tábornícky kemp na budúci rok bude trvať niečo dlhšie, lebo sa tu deťom veľmi páčilo.“ Oživiť a zapojiť znovu deti do práce Táborníckeho oddielu Jánošík a usporiadať tábornícky kemp finančne podporil Verejný komunálny podnik Elán v Kovačici, ktorému patrí veľká vďaka. A. Chalupová

V SELENČI USPORIADALI ĎALŠIU AKCIU dobrovoľného darcovstva krvi. Akciu zorganizovala Miestna organizácia Červeného kríža v spolupráci s Ústavom pre transfuziológiu krvi z Nového Sadu. Na výzvu organizátorov akcie sa hlásilo 28 dobrovoľných darcov, ale krv darovali iba 24, pretože štyroch z rôznych príčin odmietli. V tejto akcii sa nezjavili noví darcovia. Podľa tajomníka MOČK Štefana Tomšíka v akcii sa zúčastnil oveľa menší počet darcov než obvykle, no napriek tomu ústav získal dvanásť litrov vzácnej tekutiny. Ako zvyčajne, akcia aj teraz prebiehala v miestnostiach základnej školy. Anna Dobríková a Monika Tomšíková (na snímke) sa zúčastnili aj v tejto akcii. J. Berédi-Ďuky

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD čún pravoslávny a Fa-ŠingŠang. V tomto poslednom boli spracované témy o úkromný časopis Mravec, ktoateistoch. O rý v jednom exemplári celý rok neskoršie jeden rok písal Vladimír Hurban magazín ZvesVladimírov, sa našiel a natrvalo je ti z chlebovéuschovaný v archíve Slovenskej ho domu ilusevanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, o troval vlastčom sme už písali. Lenže náš najnou kresbou významnejší slovenský dramatik rádioantény a písal takéto nevšedné časopisy v ňom opísal aj v dospelom veku. Bolo to v obpredvianočné dobí rokov 1921 až 1942. V archíve zimné obdoSEAVC je zatiaľ spracovaných 19 Vladimír Hurban Vladimírov bie a svoje VHV súkromných časopisov, ktosa čítal odkrú- dojmy ako zaneprázdneného faré vychádzali po jednom čísle a v caním strán, rára: „Cez menej než 24 hodín mal jednom jedinom exemplári! lebo strany sú som tri verejné služby Božie viaPrvou otázkou je, či to vôbec zalepené tak, nočné, spolu so 1 500 posluboli časopisy? Odpoveď by mala že dĺžku má cháčmi...“ byť kladná, lebo sa čítali a podáasi meter a Časopis Zimný solsticium vyšiel vali z ruky do ruky v Slovenskej popol a šírku 21 roku 1938. Ide o časopis písaný spolitej čitárni, na fare, i v súcm. Okrem strojom s predvianočnými témakromných spoločnostiach. V inv t i p n ý c h mi a politickými zvesťami. Tento ventári pozostalosti Vladimíra drobných oz- časopis mal aj prílohu, ktorá sa voHurbana Vladimírova prof. Minamov VHV lala Správy telegrafickej agentúchal Filip na strane 12 jasne iden- Titulná strana VHV časopisu Zapozdené fašiangy s a t i r i c k ý m ry Všetkoviem. tifikoval tieto rukopisy ako súčasopis zemedelský). Jedno oso- spôsobom opisuje javy medzi V roku 1940 VHV uverejnil 3 čakromné. Každý časopis mal iný názov. Po bitné vydanie roku 1926 VHV vy- Slovákmi. Napríklad pod titulom sopisy: Týždenné besednice, VeľMravcovi z roku 1893 najstarší dal ako Jozefov hlas, na Jozefa: Spolkárstvo uvádza: „Kedysi pla- konočné sviatky a Konjukcia – viabol písaný v srbčine: ČS – Nezavi- „Vychádza raz do roka, predplat- tilo porekadlo, že Pán Boh stvoril nočný časopis s podnázvom Nový san organ zavisnih ljudi (oženjenih né: jeden dobrý gábeľ.“ O rok ne- volky a čert spolky... V Beške náš časopis – starý smer!! Posledné čísi neoženjenih) a vyšiel roku 1921. skôr Jozefov hlas mal vytlačenú neúnavný pán –E utvoril Svaz sva- lo, ktoré VHV pripravil, bolo veľmi Tento časopis obsahuje zaujíma- hlavičku, žiaľ, zachovaný hárok zov spolkových spolkov. Aj naša krátke a na texty veľmi chudobné, Pazova nechce zaostať a vlastne s jediným textom: „Už okrem Sokola a Orla, teloc- vidno ako „idú“ jedličky po uliciach vičných spolkov, jest tuná i tie- na dvoch nohách. Vianočné to: Vrana – spolok spiatoční- stromky sa teda i vzdor vojny kov, Vrabec – spolok chlapcov chystajú. Ale aké budú sviece? niže 30-ročných, Holub – spo- Aké cukroviny? A figy? A datle? lok DonJuanov, Góľa – spolok Ceny jedličiek krútia sa od 150 kún babíc, Sova – učený spolok, do 600. Predtým si mal za to dve Pipíška – spolok starších sle- a pol siahy dreva!..“ Na iné články čien a pánov, Kukučka – spo- asi nemal chuť, takže tento exemlok egoistov....“ O rok neskôr plár VHV novín zostal nedopísaný. vyšli Zapozdené fašiangy s téZáverom uvedieme aj toto. LiHlavička VHV časopisu Zemeguľa mami postvolebnými, ktoré stujúc VHV literárnu pozostalosť zisťujeme, že niektoré články privosti z politického života Pazovy. novín zostal však nepopísaný. V spracoval v tvare satiry. Po kratšej prestávke roku 1935 pravoval aj pre Pazovské noviny a Všetky ostatné VHV časopisy boli tom istom roku „rukou vyšlo“ ďalpísané v slovenčine (s výnimkou šie literárno-zábavné číslo Desia- vyšlo prvé a posledné číslo na- Pazovský kalendár. V jednom liste niektorých vsunutých hesiel ale- ty september: „Desiaty september zvané Zvolen. Témy boli venova- biskupovi z roku 1942 farár V. K. bo prísloví v srbskej alebo chor- je hranica. Je rozvodie. Je čierny né 88. výročiu voľby Ľudovíta Hurban vyjadril obavu, že Nápunkt. Je pochop. Do desiateho a Štúra do uhorského snemu. Na rodný kalendár za daných spolovátskej reči). V roku 1924 Hurbanov sú- po desiatom odteraz rátať bu- poslednej strane sú uvedené niek- čenských okolností nevyjde: „Z kromný časopis sa menoval Mlyn. dem. Že čo sa stalo 10. septemb- toré údaje o autorovej historickej tej obavy som myslel založiť PaTen je spojený s časopisom Paro- ra 1925? Prišla kritika v Národných dráme Ľudovít Štúr... Toho istého zovský kalendár.“ Zaujímavé je, že roky po VHV mlyn z roku 1925 (oba sú literárne novinách o Zemi. Zničujúca kriti- roku vyšlo aj VHV číslo LL – Litemagazíny), rovnako ako aj štyri ča- ka. Spálila všetko, čo bolo predtým. rárne letnice a kračúnsky časopis smrti (v rokoch 1991 – 2008) tlačou Betlehemská hviezda. vychádzali Pazovačke novine a od sopisy z roku 1926: Gázový motor Zničila pôdu. Zem!...“ Ďalšie vydanie datuje až z roku V roku 1936 Vladimír Kon- roku 2002 pravidelne vychádza ro(nová revue), Sveti Ilija (krátke správy), Štvrtý august (familiárny 1931. Zábavno-poučný časopis štantín Hurban pripravil tri ča- čenka Pazovský kalendár. Katarína Verešová časopis) a Zemeguľa (sedliacky Fašiangy (v dvoch exemplároch) sopisy: Literárny magazín, Kra-

ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Súkromné časopisy VHV

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

asová

Dária Kab

Iveta Ďarmo ts

ká

A je tu september! hádza vždy september. Aj ak to už býva: po auguste pric prvý jesenný a zároveň prvý tohto roku. A znovu je to ten m (aspoň u. Znamená, že horúcim dňo mesiac v novom školskom rok le počuť, ško v deň dý kaž ete k, ktorý bud v kalendári) odzvonilo a zvonče resp. preiny, ť začiatok a koniec školskej hod bude vám znovu signalizova stávky. vom Detskom u do školy v prvom septembro K tomuto zahlásenému odchod iakov zo Záich kamarátov, doterajších tret kútiku prikladáme výkresy naš ne tempeelíka v Starej Pazove. Takto pek kladnej školy hrdinu Janka Čm revádzali vyp u , kde rodičia na prahu dom rami ilustrovali istú rozprávku ta. sve do sy sku do školy, ale na svojich troch synov nie však v tomto novom školskom roku vám sa h nec ti, ará Nuž, kam taký darí a nech aj tento ročník má ý stn šťa a ted roz prá vko vý, koniec.

Dávid Opavsk

Laura Hrušk

árová

Pozdrav z Detského kútika od Anny F. a Jany S.

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 28.8.2012 15:50 Page 1

Nový Sad 1. 9. 2012 Ročník XXIX Číslo 8/339 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

K U LT Ú R A CENA SVC ZA OBDOBIE ROKOV 2008 – 2011

Laureát Dr. Adam Svetlík lovenské vydavateľské centrum (SVC) v snahe podnietiť a zveľadiť pôvodné literárne a vedecké úsilia príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku v roku 2008 ustanovilo cenu za najvyspelejšie dielo (vydané v SVC za uplynulé štvorročné obdobie) z oblasti krásnej literatúry a literatúry pre deti a mládež, z oblasti literárnej kritiky a literárnej vedy, jazykovedy, histórie, etnografie, publicistiky a inej slovesnej oblasti. Cena bola nazvaná Cenou Slovenského vydavateľského centra (Cena SVC) a nadväzuje na Cenu Obzoru, ktorú v rokoch 1963 až 1992 udeľovalo zaniknuté Vydavateľstvo Obzor, tiež na Cenu Kultúry, ktorú v rokoch 1996 až 2004 udeľovala Akciová spoločnosť tlačiareň Kultúra. Laureátmi Ceny Obzoru boli Andrej Ferko (1963), Michal Babinka (1968), Paľo Bohuš (1974), Juraj Tušiak (1979), Michal Harpáň (1984), Miroslav Dudok (1988) a Víťazoslav Hronec (1992), zatiaľ čo laureátmi Ceny Kultúry boli Paľo Bohuš (1996), Viera Benková (2000) a Zoroslav Spevák (2004). Prvou laureátkou Ceny SVC sa roku 2008 stala Dr. Mária Myjavcová, ktorá ju dostala za knihu State o našej slovenčine (2006). Tohto roku Slovenské vydavateľské centrum udelilo svoju cenu za najvyspelejšie dielo po druhýkrát. Trojčlenná komisia (Dr. Michal Babiak, Ladislav Čáni a

Víťazoslav Hronec), ktorú v máji tohto roku vymenoval riaditeľ SVC Vladimír Valentík, ani tentoraz nemala ľahkú úlohu. Mala pred sebou 52 kníh, ktoré sa podľa stanov tejto ceny mohli o ňu uchádzať. Nakoniec komisia väčšinou hlasou za najlepšiu knihu vydanú v období rokov 2008 – 2011 vo vydavateľstve Slovenského vydavateľského centra vyhlásila knihu Dr. Adama Svetlíka Hovorenie v úvodzovkách. Ide o knihu esejí vydanú roku 2010 ako 58. zväzok v Edícii Živý prúd. Slávnostné udelenie Ceny SVC naplánovali na 31. augusta t. r., k piatemu výročiu založenia SVC, v miestnostiach tohto vydavateľstva v Báčskom Petrovci. mď

Literárny kritik a literárny vedec Adam Svetlík sa narodil 1. apríla 1961 v Zreňanine. Základnú školu vychodil v Aradáči a gymnázium v Zreňanine (1979). Vyštudoval slovenský jazyk a literatúru na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade (1988), kde od roku 1990 pracoval ako asistent a od roku 2006 ako docent (rok predtým obhájil doktorskú dizertáciu Poézia vojvodinských Slovákov v druhej polovici 20. storočia). Žije v Aradáči. Je aktuálny šéfredaktor mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život. Knižne publikoval monografie Poetika presahu (o poézii Víťazoslava Hronca, Báčsky Petrovec : Kultúra, 1997) a Poézia vojvodinských Slovákov v druhej polovici 20. storočia (Báčsky Petrovec : Kultúra, 2007). Zostavil a napísal doslov k výberu z básnickej tvorby Viery Benkovej Kniha výstrahy (Báčsky Petrovec: Kultúra, 2001), tiež v dvojjazykovej antológii Svetlosti značenja (antologija poezije pesnika nacionalnih manjina u Srbiji i Crnoj Gori, Smederevo : Arka, 2003), zostavil a napísal predslov k výberu zo slovenskej vojvodinskej poézie pod názvom Príliv drene / Plima srži (ktorý vyšiel aj ako zvláštne vydanie) a v antológii poézie dolnozemských Slovákov Nikam a späť (Bratislava : Dom zahraničných Slovákov, 2005) urobil výber zo slovenskej vojvodinskej poézie. V roku 2009 zostavil Antológiu slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy a vo viacjazykovej antológii Trajnik (antologija poezije pesnika nacionalnih manjina i etničkih zajednica Srbije, 2009, editor Risto Vasilevski) zostavil a napísal predslov k výberu zo slovenskej vojvodinskej poézie. Knihu esejí Hovorenie v úvodzovkách vydal v roku 2010.

Adam Svetlík: Hovorenie v úvodzovkach (úryvok z eseje z odmenenej knihy) Po viacročnom sústavnom čítaní poézie, nie bez jemnej príchuti trpkého sklamania, musím predsa konečne uznať, že sa vlastne ešte stále nachádzam tam, kde som bol aj na začiatku tejto osudovej literárnej púte, dokladom čoho je moja zjavná neschopnosť dať spoľahlivé odpovede na otázky týkajúce sa podstaty a zmyslu tohto špecifického ľudského pohrávania sa s jazykom, ktoré sa obyčajne označuje ako „básnické slovo“. Popravde povedané, tieto odpovede najčastejšie tuším, niekedy sú mi už na jazyku, no vtedy spravidla, tento rečový nástroj odmietne moje metafyzické šmátranie transformovať do znakového systému, schopného sa zapojiť do komunikačného proce-

su. Ľudská snaha v úplnosti obsiahnuť a jednoznačne definovať, teda skrotiť niečo také subjektívne, fluktuačné, transcendentné, neraz až ezoterické, ako je poézia, sa vždy konečne ukázala ako iluzórna, no aj napriek tomu neodrádzala celkom, ale najčastejšie len uskromňovala a uzemňovala nadmieru „trúfanlivých“ čitateľov. Lenže človek sa zrejme nikdy neučil na svojich chybách, a keďže ho pritom priam geneticky irituje a zneisťuje stav neusporiadanosti, či entropickosti, ešte stále sa sizyfovsky usiluje vymedziť a definovať veci, s ktorými je bytostne spriaznený, a tým spôsobom dať svet do poriadku. Sám som akoby posadnutý takýmto „upratovaním“ sveta...

obzory2:0 28.8.2012 15:52 Page 3

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (32)

Kysáč pred príchodom Slovákov inulo sa takmer sto rokov odvtedy, čo sa prví slovenskí poddaní začali M sťahovať, prekročiac hranicu svojho prarodiska a osídľujúc severné časti Alföldu. Od tých čias veľké posúvanie Slovákov na juh trvalo aj naďalej. Prvá etapa ich osídľovania v severných častiach dnešného Maďarska už dávno pominula. Aj na tú druhú v rokoch 1711 – 1740 sa už len spomínalo. A tretia, tereziánska (1740 – 1780), tá práve prebiehala. Jej prvá vlna zasiahla aj severozápadné a južné časti Báčky, a potom sa preliala aj cez Fruškú horu a pod záhadnými okolnosťami priviedla Slovákov aj do Starej Pazovy. V tretej etape sa jednotlivé oblasti Báčky stali takmer jedinou zaujímavou sférou slovenských migrantov. Jedinou, lebo severnejšie od týchto oblastí v zmysle sťahovania, ak sa zanedbá tranzit Slovákov cez ne, sa už skoro nič nedialo. Len v roku 1763 maďarskí, nemeckí a slovenskí lesní robotníci, ktorí predtým pracovali v susedných sklárňach, založili vo Vesprémskej stolici dedinku Lokút. Vo Fejérskej stolici v tom istom roku bol osídlený Martonvásár. Osídlili ho Slováci a Maďari z Požoňskej (Bratislavskej), Nitrianskej, Hontianskej a Fejérskej stolice. V Peštianskej stolici temer o dekádu neskoršie vznikla osada Harťan (Ujhartyán). Osídlil ju syn Antuna Grassalkovicha roku 1772 a o rok neskoršie sa Harťan spomína ako slovenská osada. A to bolo, aspoň čo sa týka zakladania nových osád vo Veľkej uhorskej nížine, všetko. Je však celý rad dôkazov, že v čase urbárskej regulácie pribudlo slovenských rodín v značnom počte do už formovaných slovenských osád. Tak Slováci aj naďalej púšťali korene na tejto rovine, ale ľahko to šlo tam, kde predchádzajúci slovenský živel už zlomil ľady maďarskej spupnosti a spurnosti, rozšíril svoje krídla, a tak utvoril miesto aj pre tých slovenských poddaných, ktorí teraz vypĺňali pukliny v nasťahovaní, hľadajúc tak aj pre seba miesto pod slnkom. Teda slovenský živel v severnej a strednej časti Alföldu svojimi migráciami už len zapĺňal eventuálne medzery na už pomerne husto zaľudnenej časti tejto nížiny. Podobne to bolo aj v Kysáči, v malej báčskej dedine, ktorá sa tam na juhu Alföldu uchýlila, v blízkosti vtedy už vzrastajúceho Nového Sadu a ešte stále silného Futockého panstva. Podobne, ale v skutočnosti celkom inak, lebo Slováci do Kysáča prišli do už formovanej dediny,

v ktorej Slovákov ešte nebolo. Bola to osada, ktorá už predtým mala svoju bohatú históriu, lebo jej začiatky siahali hlboko až do stredoveku. Kysáč vznikol už v 14. storočí, keď mu dali meno Ača (Acsa, predtým aj Alch, Alcs, vlastne Acs). Podľa záznamov peštianskeho archívu sa osada uvádza už v roku 1318 ako malé sídlisko Acsa, teda Kis-Acsa1. Išlo asi o osadu, čo sa rozprestierala na križovatke vtedy frekventovaných ciest, vo vertikále Belehrad – Nový Sad – Báč – Budapešť, ale aj horizontále Temešvár – Nový Sad – Osijek – Záhreb – Rijeka, v ktorej majstri poskytovali tesárske opravy kočových dopravných prostriedkov (ács po maďarsky znamená tesár)2. Bola to teda malá tesárska dedina, ktorá sa časom rozmáhala, aj získala meno Nagy-ács (predtým Nagalch), teda Veľká Ača. Od roku 1420 a naďalej osada často menila svojich majiteľov. Najprv sa spomína Paulus de Alch, od roku 1457 Tamás Csekei Porkoláb. A potom, keďže tento nemal potomkov, majetok prešiel do vlastníctva kráľa Matyasa (Matiaž kráľa, ako ho našinci menovali), aby ho tento 18. decembra 1461 daroval svojej matke. Od roku 1461 sa Kis-Acsa už ako majetok rodiny Garaiovcov spomína a od roku 1499 sa ako majiteľ časti chotára tejto osady spomína aj rodina Sakali (Szokolyi). Boli to asi zdarné časy pre túto osadu, lebo sa vtedy aj Veľká aj Malá Acsa ako paralelné osady spomínajú.3 Kis-Acsa bola vtedy južne od dnešného Kysáča, bližšie ku osade Rumenka (aj dnes sa tá časť chotára menuje Starý Kysáč), kým Veľká (Nagy) Acsa bola asi pol hodiny chôdze na sever od Kis-Ácse. Potom do týchto krajov prišli Turci a najprv všetko vypálili. Veľká Acsa sa odvtedy asi vôbec nezotavila, lebo sa viacej v dejinách nespomína. Malá Ácsa však prežila a aj v tureckých defteroch sa spomína ako osada Kis Záth, v ktorej v roku 1522 žilo 14 maďarských rodín. V roku 1554 bolo tam 17 rodín (z toho 10 daňových domov a 7 nezdanených) a v roku 1570 už menej – 13, aby v roku 1590 nebola tam zaevidovaná ani jedna rodina, ktorá platila daň tureckému pašovi4. Takže aj Malá Acsa bola buďto zničená, alebo sa z nej v úteku pred Turkami maďarskí osadníci vysťahovali. Na prelome dvoch storočí Kysáč prakticky nejestvoval, vlastne spomína sa ako pustatina, ktorá patrila

1 Podľa: J. Lomen: Odkiaľ pochádza názov Kysáča. Hlas ľudu, Nový Sad 1998, roč. 55, č. 52, s. 11. 2 Konečne také názvy, pravdepodobne s istým poslaním mali v celom Uhorsku ešte niekoľko osád, napr. tá v Peštianskej stolici na hranici medzi Peštianskou a Novohradskou stolicou. 3Pozri o tom bližšie in: I. Ivanyi: Bács Bodrog Vármegye Földrajzi és Történelmi Helynévtára, 2, Szabatka 1895, s. 10 – 13, ale aj S. Borovszký: Bács_Bodrogh vármegye, Budapesť, 1909, s. 98 – 99. 4 Podľa: F. Steltzer: Geschichte der Bacska. August Herner ver., Neusatz, 1883, s. 44. 5 Podľa: F. Steltzer, c. d., s. 80. Tieto dáta uvádza aj D. J. Popović, ale aj I. Nikolić. 6 Viď o tom dok. 136/1746, dok. 167/1752. AV, BBŽ, 1743 – 1759, sv. 2, Sr. Karlovce 1983. 7 Pozri o tom dok. 43 – 44/1759. AV, BBŽ, 1743 – 1759, zv. 2, Sr. Karlovce 1983. 8 Pozri o tom dok. 56 a/1765. AV, BBŽ, 1760 – 1765, zv. 3, Sr. Karlovce 1983. 9 Pozri o tom dok. 56 b/1765. AV, BBŽ, 1760 – 1765, zv. 3, Sr. Karlovce 1983.

24/II

Futockému panstvu. Dlhšiu dobu na tom území nebolo osadníkov. Potom sa tam prisťahoval srbský živel. Srbi územie dnešnej Báčky osídlili už za vlády Leopolda I. (1657 – 1705) a najmä v roku 1690 počas svojho veľkého sťahovania pod vedením patriarchu Arsenija III. Čarnojevića. Keď od roku 1712, ako to tvrdí Steltzer, začali na toto územie intenzívnejšie prenikať srbské rodiny, vtedy osídlili aj túto kysáčsku pustatinu. Tak sa potom v súpise srbských cirkevných spoločenstiev z roku 1722 spomína, že v Kysáči v tom roku bolo 110 srbských rodín v cirkevnom spoločenstve, v ktorom službu mali dvaja kňazi.5 A hoci tieto dáta niektorí historici spochybňujú, vlastne tvrdia, že ide asi o predimenzovaní počet srbského obyvateľstva, už samá okolnosť, že Srbov po veľkom sťahovaní tu vtedy bolo v značnom počte, a že sa pre nedoriešený status, hľadajúc si miesto pod slnkom, často sťahovali, sa môže podmienečne prijať, rovnako ako aj skutočnosť, že ich pobyt tu nebol stály, vlastne, že sa tu, na ich Golgote, pozdĺž Uhorska až po Sent-Andreu, zadržali len dočasne. Konečne aj Futocké panstvo, pod ktoré patrili Petrovec, Hložany, Kysáč, Begeč a Rumenka, rozlohy 24 000 jutár zeme, po vyhnaní Turkov nebolo veľmi zaujímavé ani keď ho od Dvorskej komory dostal barón Jozef Nehem. Preto často menilo svojich zemepánov (za štyri decéniá sa tam vymenili až štyria majitelia). Keď však dňa 5. februára 1744 ten majetok od grófa Fridricha Cauvrianiho za 90 200 forintov odkúpil Mihajlo Čarnojević (Csernovics) de Macsa, tak sa celé Futocké panstvo stalo pre srbský živel zaujímavejšie, a privábilo väčší počet Srbov. Aj do Kysáča. Rodina Čarnojevićová však týmto majetkom negazdovala úspešne. Najprv boli otázne hranice majetku, takže hraničné spory Čarnojevićovcov so susednými zemepánmi sú evidované aj v súdnych procesoch6. Potom nasledovali aj súdne spory okolo vlastníctva v široko rozvetvenej rodine Čarnojevićovej, aby to nakoniec vypuklo v konfrontácii zemepán – poddaní, ktorá najprv len tlela dlhé roky. Nepomohla pritom ani formovaná zmluva Pavla a Simeona Csernovicsovcov s poddanými z Kysáča, Futogu a Begeča7, lebo komposesori majetku ju podpísali, ale ju nedodržiavali, takže dejiny boli znova svedkami celého radu súdnych procesov. Ľady nepravdy najprv prelomili Petrovča-

nia, a potom aj ďalšie osady toho panstva (Hložany, Kysáč, Rumenka, Begeč, Futog...). Nepomohla potom ani nová zmluva o árendovaní pôdy medzi zemepánom a poddanými z Hložian a Kysáča8 podpísaná 18. júna 1765 v Baji, ani postoj podžupana Latinovića, ktorý si zastal na stranu kysáčskych poddaných9. Celá vec vyhrotila do konfrontácie, ktorá nesľubovala nič dobrého. Aj vyšetrovanie samotných poddaných šlo do takých podrobností, že tí prisľúbili, že ak sa nič nepodujme, tak sa z tejto osady vysťahujú10. Aj zemepán Čarnojević trval na svojom a podal novú sťažnosť na kysáčskych poddaných11. Keď sa všetko vyšetrilo, tak na rade bolo formovanie novej zmluvy12. Poddaní boli vyzvaní, aby ju prišli podpísať do Futogu, avšak tí, okrem pätnástich poddaných, nešli podpísať novú zmluvu keď počuli, ako hložianski poddaní tam pochodili13. Po neľudskom konaní boli aj revízie Dominálneho súdu proti poddaným z Kysáča14 a Kysáčania dostali 278 zlatých ako odškodné. No ani Čarnojevićová rodina v tom spore nesedela so založenými rukami, a tak nasledovalo nové vyšetrenie kysáčskeho notára Mihajla Klempaya na povzbudzovanie Kysáčanov proti zemepánovi15 a sám Arsen Čarnojević 3. augusta 1766 poslal z Futogu prípis Kaločskému arcibiskupstvu žalujúc sa na poddanských rebelov v Kysáči a Hložanoch16. Vtedy aj poddaní v Kysáči zaslali na patričné orgány prípis, že si pre surové počínanie A. Čarnojevića želajú opustiť túto osadu17. Dosť ich aj odišlo, lebo v roku 1767 zostalo v Kysáči iba 39 srbských rodín. Na miesto vysťahovaných však prišli noví osadníci, aj Rumuni (10 rodín), a v menšom počte aj Bulhari a Gréci. Ako pravoslávny živel, priklonili sa k Srbskej pravoslávnej cirkvi, a potom rýchle zabudli na svoju národnú príslušnosť a asimilovali sa. Aj v roku 1768 trvali predtým začaté spory zemepána a poddaných, lebo panská vrchnosť vo Futogu aj naďalej nepriznávala sťažnosti poddaných18, a tak nasledovalo aj nové vyšetrenie19, ale aj tvrdé vyhlásenia poddaných a richtára v Kysáči s ohľadom na súdne pojednávanie v rokoch 1765/66. A hoci tie súdne pojednávania pretrvávali aj ďalšiu decéniu, celkovú situáciu na futockom panstve zachránila zmena majiteľa, keďže od 17. marca 1771 sa zemepánom na tomto panstve stáva gróf Andrej Hadík. Bola to osobnosť, ktorá mala zhovievavý postoj aj voči Slovákom, a tak na toto územie mohol začať aj príchod poddaných tejto národnosti. DrSc. Ján Babiak

10 Pozri o tom dok. 92/1765. AV, BBŽ, 1760 – 1765, zv. 3, Sr. Karlovce 1983. 11 Pozri o tom dok. 93/1765. AV, BBŽ, 1760 – 1765, zv. 3, Sr. Karlovce 1983. 12 Pozri o tom dok. 94/1765. AV, BBŽ, 1760 – 1765, zv. 3, Sr. Karlovce 1983. 13 Zemepán dal na podpis osobitnú zmluvu a každého čo tejto oponoval dal zatvoriť a zbiť. 14 Pozri o tom dok. 132/1765. AV, BBŽ, 1760 – 1765, zv. 3, Sr. Karlovci 1983. 15 Konalo sa v Baji 11. mája 1766. Pozri o tom dok. 83/1766. AV, BBŽ, 1766 – 1771, zv. 4, Sr. Karlovce 1986. 16 Pozri o tom dok. 83a/1766. AV, BBŽ, 1766 – 1771, zv. 4, Sr. Karlovce 1986. 17 Pozri o tom dok. 83b/1766. AV, BBŽ, 1766 – 1771, zv. 4, Sr. Karlovce 1986. 18 Pozri o tom dok. 106/1768. AV, BBŽ, 1766 – 1771, zv. 4, Sr. Karlovce 1986. 19 Pozri o tom dok. 195/1768. AV, BBŽ, 1766 – 1771, zv. 4, Sr. Karlovce 1986.

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

obzory3:0 28.8.2012 15:51 Page 4

KNIHY

Každodennosť v dejinách, dejiny v každodennosti (BENKOVÁ, Viera: Modrotlač. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2011) ové básnické dielo Viery Benkovej s názvom Modrotlač zaradilo Slovenské vydavateľské centrum do svojej edície Živý prúd (ako jej šesťdesiaty prvý zväzok), pre ktorú je charakteristická vkusná grafická úprava a invenčná výtvarná zložka. Nie je to inak ani v tomto prípade: ilustrácie Blanky Votavovej sú viac než iba čírym ornamentálnym doplnkom básnického textu. Ako drobnú pozoruhodnosť treba uviesť, že známa výtvarníčka a knižná grafička Blanka Votavová ilustrovala – pred takmer polstoročím – aj prvú knihu básní Viery Benkovej. Ťažiskovým bodom celej doterajšej tvorby Viery Benkovej v tom najvšeobecnejšom zmysle je poetické rozprávanie o rozporuplnom svete, ktorý nás obklopuje; nie je to však pasívny záznam, ale je to najmä hľadanie zvláštností tohto sveta, objavovanie jeho temných zákutí, jeho zradných miest i jeho nádejného posolstva. Nová zbierka obsahuje nielen „básne – rozprávania“, ale aj „básne – rozhovory“; rozhovory s imaginárnym druhým subjektom a v neposlednom rade aj „básne – príbehy“. Skrytý (ale aj odkrytý) príbeh je jadrom mnohých básní Viery Benkovej. Citlivo zakomponovaná pointa – ako to už v príbehoch býva – charakterizuje väčšinu z nich. V Benkovej básňach – v zbierke sú rozdelené do štyroch častí – nájdeme skutočne rôznorodý svet: zistíme napríklad prítomnosť moderných technológií, ktoré však fungujú spravidla na pozadí minulého sveta, dotýkajú sa detailov dôverne známych „starosvetských“ reálií („počítač“ – „pavúk“), objavíme kontrast súčasných technických vymožeností a pokojného „domáckeho“ sveta („mobil“ – „amfora“). Z toho všetkého cítime prítomnosť vnútorného napätia, ale toto napätie nesmeruje k vášnivej aktivite, k nijakej hektickej činnosti, ale k pokoju, ktorý sa spája s porozumením: voči sebe navzájom, voči situácii, z ktorej niet úniku; celkovú atmosféru zbierky azda najlepšie vystihuje báseň s príznačným názvom Melancholická. Melancholický tón má v zbierke výrazný meditatívny podtext, ale táto meditatívnosť nie je uzatvorená do seba, ale má intersubjektívny rozmer. Nemeditujeme, aby sme unikli z reality, ale aby sme sa k nej priblížili. Veľa starovekých, antických gréckych, staroslovanských, vikingských a vôbec historických motívov v zmysluplnom kontrapunkte do-

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

pĺňajú obrazy prírody (niekedy aj exotickej). Prvá časť Benkovej zbierky s príznačným názvom Tiché spovede uvádza čitateľa do „odtekajúceho“ filantropického sveta, ktorý bezo zvyšku zaniká; zaniká spolu so svetom čistej prírody. Táto výpoveď je natoľko sugestívna, že čitateľ bez problémov prepáči autorke aj zopár drobných veršovníckych neobratností (ako napríklad v básni Slimák). Verše Viery Benkovej charakterizuje na jednej strane zmysel pre minuciózny detail, na druhej strane širokospektrálne vciťovanie sa do minulosti, hľadanie kontaktu a skrytých súvislostí s historickými a mytologickými postavami, ale predovšetkým s hodnotami, ktoré tieto postavy reprezentujú: to, čo podvedome cítime v Benkovej básňach, sú dejiny v každodennosti a každodennosť v dejinách. Je to hľadanie pamäte ľudstva: „Trvalý zápis archívy ľudskej pamäte, / Príborník na sny a malé tiché spovede.“ (Príborník na sny a malé tiché spovede) Mlčanie starých pamiatok ako odkazu minulých kultúrnych vzopätí je pre poetku výzvou a kľúčom k rozhovorom s dušou človeka dneška. Svoje poetické tézy Viera Benková dokladá a spestruje ozvenami klasických mýtov, pripomenutím mytologických postáv, starovekých bohýň a bohov (Hekaté, Arachné, Persefóna, Perun, Oziris, Dafnis, Chloe, Semiramis, Rhea, Zeus a ešte viacero ďalších). Benkovej vnímanie človeka dneška však ani zďaleka nie je odtrhnuté od triviálnej reality, od aktuálnej sociálnej zakotvenosti každého z nás. Čitateľovi sa môže zdať, že asociácia predstáv a obrazov, determinovaná spoločenským bytím a súčasne aj postavením človeka v prírode, niekedy ruší tradičnú následnosť úkonov v živej, každodennej podobe a posúva básnický text do roviny pôvabnej, umele vykonštruovanej fikcie, ktorá je taká charakteristická pre poetiku Benkovej básní. Ale práve toto presahovanie, tento pohyb „na ostrej hrane bytia za neviditeľnou čiarou nebytia“ (Božské uzly) nás účinným spôsobom uvádza do melancholického sveta lyrického subjektu zbierky. Vnímanie tohto sveta je poznačené tíchnucim, blednúcim optimizmom, hlási sa v ňom únava z bytia „s posúchom nádejí a praclíkmi snov“ (Modrotlač). Cítime tu rovnako prítomnosť „výronu života v dotyku

smrti“ (Nové legendy), ako aj „druhý stupeň vedomia: Prahnutie po čírom svete božských vízií“ (Fedra. Dolná vrstva). Nasledujúce trojveršie možno – nazdávam sa – považovať za akýsi leitmotív, ktorý reprezentuje podstatné myšlienky básnickej zbierky Viery Benkovej Modrotlač: „Všetci sme občas stroskotanci ľúbosti, / Na neistom člne v mori večnosti / Túžime po celistvosti a predsa sme sami“ (Nové legendy). Celistvosť tohto sveta je opradená tajomstvom, ktoré túžime spoznať, ale ktoré nedokážeme rozlúštiť; odpoveďou na toto tajomstvo je nakoniec iba samota – samota stroskotanej lásky a azda aj jaspersovsky pochopeného „stroskotaného bytia“. Tajomstvo je svet, svet je tajomstvo. Básnici to vedia. Práve preto je mýtus hľadania večný. Je prítomný aj v zatiaľ poslednej básnickej zbierke Viery Benkovej. Dalimír Hajko

Viera Benková

MELANCHOLICKÁ 1 Vlažný, melancholický, upršaný deň... Sedím pri okne v prítmí pracovne V očakávaní Tvojho návratného listu. Z internetovej studenej šerej diaľavy Niet od Teba žiadnej nádejnej ozvy. Vonku pod svetlom pouličnej lampy, V temrave dedinského skorého večera, V tráve práchnivie a svetielkuje starý Hubovou plesňou obsiaty višňový peň. Dom vo svojej melancholickej nálade Upadol do stareckej sardonickej letargie. Za domom tuchne i žltá nepokosená A dažďami zamokrená prehnitá tráva. Vzývam hlas monitora pokorou prosby! Po ňom sa plachtia iba priesvitné clony Umele vytvoreného polárneho svetla, Čističa citlivej počítačovej pokožky. Smutný, ťažoblivý, premočený deň... Do okien sa vpísala večerná pomlka. Sklá si vychutnávajú slzavú prestávku, Vietor vetvicami po nich už neplieska A nehvízda radosť z Radeckého pochodu. A hlasu od teba nieto...

III/25

obzory4_5:0 28.8.2012 15:52 Page 1

ROZHOVOR raz, aj vtedy vychádzalo 15 – 20 kníh. Ibaže nám bolo odporúčané vyhýbať sa organizácii literárnych večierkov, knižných prezentácií, lebo vraj – s tým sú len trovy a samotné vydávanie takých kníh je nekomerčné...

K PRVEJ PÄŤROČNICI SLOVENSKÉHO VYDAVATEĽSKÉHO CENTRA HOVORÍME S JEHO RIADITEĽOM VLADIMÍROM VALENTÍKOM

Zápas o dôstojnosť slovenského slova pokračuje rvých päť rokov od založenia a rum, a na to doplácame doteraz. Oso- Mali sme dokonca problém umiestčinnosti Slovenského vydavateľ- bitne podčiarkuje význam tlačiarne: nenia; rok-dva sme sa ponevierali z ského centra (spoločnosti s ručením – Do neutešenej situácie sme sa do- miesta na miesto, bez vlastného kútiobmedzeným), so sídlom v Báčskom stali so začiatkom vojny, najmä počas ka, bez vlastného stola a telefónu, až Petrovci, na poschodí tlačiarne Ne- hyperinflácie, a po odsťahovaní sa z„no- sme konečne dostali jednu miestnosť ografia (niekdajšej Kultúry), uplynulo vosadského Dnevnika“ do evanjelickej na poschodí; v nej sme zostali až po vy31. augusta 2012. Vo veľkej, zrejme už fary v Novom Sade. V tom krízovom ob- členenie vydavateľskej činnosti z tladávnejšie neomaľovanej miestnosti so starou podlahou a nábytkom – pomerne ďaleko od očí a donedávna aj od záujmu verejnosti, vyčnieva jeden z pilierov svojbytnosti vojvodinských Slovákov. Inštitúciu, ktorá v slovenčine vydáva 15 – 20 kníh za rok, tvorí malý kolektív. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík (inak už dávnejšie aj zostavovateľ Národného kalendára – najstaršieho periodika Slovákov vo Vojvodine a jeden z troch podpredsedov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny) Skupinový portrét (z archívu) pracovníkov Slovenského vydavateľského centra nás informuje, že toho v Báčskom Petrovci: (vpredu) Kaja Matićová, Zuzana Medveďová-Koruniaková, času v pracovnom po- Vladimír Sudický, Vladimír Valentík a Ján Hlaváč; v druhom rade, zľava: Andrej mere SVC je päť stálych Meleg, Dr. Adam Svetlík, Víťazoslav Hronec a Pavel Matúch. zamestnancov: účtovníčka a tajomníčka Kaja Matićová, distri- dobí sa ukázalo, že ak sa chceme udržať, čiarne, ktorá sa medzičasom sprivatibúciu a inzerciu má na starosti Andrej treba sa oprieť o tlačiareň. Ona bola tá, zovala. – Ako vlastne prišlo k vyčleneMeleg, grafickú prípravu publikácií a ktorá vtedy zachránila aj Hlas ľudu, aj časopisov robí Vladimír Sudický a všetky naše ostatné vydania. Vtedy vy- niu? – Po privatizácii, čiže po príchode technický redaktor Ján Hlaváč je zá- davateľstvo Tvorba podpísalo zmluvu roveň aj šéfredaktorom magazínu Ro- s tlačiarňou Kultúra a po návrate vy- podniku Neografia z Martina do Pevina. davateľstva do Petrovca roku 1995, vy- trovca, tlačiareň Kultúra stále mala V pracovnom pomere SVC je aj šéf- davateľská činnosť sa zrevitalizovala. Od problémy, najmä organizačno-ekonoredaktor časopisu Zornička Pavel Ma- roku 1996 vychádzalo aspoň 12 kníh za mického rázu. My sme si, rovnako ako túch, ale – iba v období, keď Zornička rok, ibaže prácu redaktorov a zopár za- predtým, zabezpečovali grantové provychádza. Prednedávnom odišiel do mestnaných ľudí vo vydavateľstve – ne- striedky na vydavateľskú činnosť, ibadôchodku Víťazoslav Hronec, naďalej mal kto financovať. Istým spôsobom je že z tých prostriedkov nebolo možné však vykonáva funkciu šéfredaktora to prirodzené, keďže podnik, ktorý sa za- uhrádzať jednotlivé fázy výrobného knižných vydaní; rovnako ako on, riad- oberá hospodárstvom, nemusí mať procesu, akými sú redigovanie, lektonymi externými spolupracovníkmi sú porozumenie pre špecifickú menšino- rovanie, príprava. Po roku 2005 začali sme robiť nátlak na nového majiteľa tlaaj: Zuzana Koruniaková-Medveďová, ja- vú vydavateľskú činnosť... čiarne (Neografiu), aby nám umožnil fizyková redaktorka takmer všetkých vynančne sa osamostatniť, aby sme si daní SVC, a Dr. Adam Svetlík, šéfre- PROBLÉM SPOLOČNEJ sami zabezpečovali prostriedky a sami daktor časopisu Nový život. Úvodom POKLADNICE – Kameňom úrazu boli teda fi- nimi nakladali. rozhovoru riaditeľ Valentík urobil malý – Spôsoboval problém spoločnej exkurz do minulosti, t. j. do 80. a 90. ro- nancie... – Najväčší problém bol v tom, že po- pokladnice nespĺňanie vydavateľkov 20. storočia, keď, ako hovorí, sme nevedeli udržať Novinovo-vydava- kladnica bola spoločná a majetok, kto- ských plánov? – Plán sme vždy zrealizovali, doteľsko-tlačiarenský podnik Obzor, na rý Obzor – Tvorba mal (celý obchod so rozdiel od maďarského národného skladom a dve kancelárie na prízemí), konca nadštandardne; počet vydaspoločenstva, ktoré si zachovalo Fó- vlastne splynul s majetkom tlačiarne. ných titulov bol takmer rovnaký ako te-

26/IV

ZAKLADATEĽOM SVC JE NEOGRAFIA – Ak sa nemýlime, keď Neografia začala vstupovať do Kultúry, bola reč o tom, že aj sama bude mať pochopenie a záujem o zachovanie existujúcej knižnej a časopiseckej produkcie... – Mala, aj ho zachovala... Bolo to regulované aj zmluvou. Ibaže podmienky fungovania boli na nevydržanie. Je veľmi dôležité, že vďaka požehnaniu Neografie a Matice slovenskej na Slovensku, ktorá je majiteľom Neografie, prišlo roku 2007 k úplnému vyčleneniu vydavateľskej činnosti, čím bolo umožnené, aby sme sami mohli plánovať ako zabezpečiť hmotnú stránku vydávania kníh. Od osamostatnenia, časopis NŽ, ktorému priamo hrozil zánik, vychádza pravidelne, šesť dvojčísel v roku, nemešká, a externý šéfredaktor pravidelne dostáva honorár. – Ozrejmíte, prosíme vás, trochu podrobnejšie, ako vlastne došlo k osamostatneniu? – K osamostatneniu prišlo na naliehanie pracovníkov vydavateľstva, lebo sme chceli uchopiť situáciu vo vydavateľskej činnosti do vlastných rúk. Pokúsili sme sa v prvom rade systematicky zabezpečiť financovanie. Pripomínam, že Zornička vtedy bola jediný tunajší časopis pre deti, ktorý nedostával podporu Pokrajinského sekretariátu pre informovanie AP Vojvodiny. Keď svojho času bola odsunutá zo zoznamu časopisov, ktoré podporoval PSINF, nasledovala strašná námaha prinavrátiť ju na pokrajinské jasle. Viac než desať rokov Zornička vychádzala bez štátnej podpory... a nezanikla. Vyzerala tak ako vyzerala, až kým sa nepodarilo opäť ju napojiť na pokrajinský rozpočet. – Kto je vlastne zakladateľom SVC? – SVC vzniklo ako spoločnosť s ručením obmedzeným a založila ho Tlačiareň Neografia, ktorá tiež vymenúva riaditeľa vydavateľstva. Neografia, ako majiteľ SVC, za nás zodpovedá iba vo výške začiatočného vkladu, a ten tvoril 500 eur. – Komu teda SVC formálne-právne podlieha? – „Podliehame“ sami sebe. NRSNM spravuje naším vydavateľským plá-

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 28.8.2012 15:52 Page 2

ROZHOVOR nom, a to tak, že vymenúva Vydavateľskú radu SVC, tá pripravuje vydavateľský plán, ktorý následne schvaľuje NRSNM. Ak však budeme upádať ekonomicky, nikto nemá povinnosť zachraňovať nás. – Čo by sa prakticky stalo, keby tlačiareň Neografia zanikla? – Fakticky by sme zase boli na začiatku, ako pred piatimi – šiestimi rokmi. – Ako SVC zabezpečuje prostriedky na svoju činnosť? – Vďaka predovšetkým dohode NRSNM a Autonómnej pokrajine Vojvodine podarilo sa nám zabezpečiť akétaké financovanie vydavateľskej činnosti. Najprv Národnostná rada založila Fond Slovenské tlačené slovo, ktorý mal za cieľ hmotne podporiť vydavateľskú činnosť v slovenskom jazyku. Fond si však povinnosť zrealizoval iba v rokoch 2007 a 2008, keď získal paušálnu pomoc z pokrajinského rozpočtu pre SVC. Z „administratívno-právnických dôvodov“, podľa interpretácie právnikov pokrajinskej administratívy, podpora tohto druhu musela od roku 2009 vystať a mali sme už len možnosť uchádzať sa o prostriedky na päť knižných titulov v roku z pokrajinského rozpočtu. – Z akých dôvodov Fond STS prestal fungovať? – Fond neprestal fungovať, ale prostredníctvom neho sa už financuje iba Zornička. Všetko iné sa financuje na základe projektov zo Slovenska i zo Srbska. Najhoršie na tom je časopis Rovina, ktorá zo zdrojov v Srbsku za celý vlaňajší rok dostala iba 70 000 din. Jej tlačenie obyčajne zabezpečí Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V tomto roku Rovina vychádza už iba ako dvojmesačník, lebo toľko zaokryjú prostriedky, ktoré sme dostali. Predsa, v tomto roku sme už vydali päť kníh, čo nasvedčuje skutočnosti, že je dobré byť vydavateľstvom otvoreného typu. Spektrum spolupráce je pomerne široké. Bežne za rok vydáme 15 – 20 kníh. Za päť rokov nákladom SVC vyšlo viac než 90 kníh. V tejto chvíli máme pripravené ďalšie knihy, čakáme len na prísun prostriedkov a podpísanie zmlúv. KNIHY SKLADUJÚ AJ V SÚKROMNOM DOME – Aké sú náklady vašich publikácií a periodík? – Náklady kníh sa pohybujú od 150 do 500 exemplárov; najfrekventovanejší náklad je 150 a 300 výtlačkov (knihy pre deti nikdy nemajú náklad nižší ako 300). Najnižšie náklady obyčajne 1. 9. 2012

35 /4506/

majú zbierky básní, lebo je o ne men- Hneď po osamostatnení sme rozbehší komerčný záujem. Snažíme sa vy- li akciu Zima s knihou... predať všetky vydania, lebo inak za ne – Máte k dispozícii len jedinú musíme platiť dane. Časopis pre deti miestnosť, kde vlastne skladujeZorničku vydávame v náklade 1 500 te...? exemplárov, Národný kalendár má ti– Okrem tejto miestnosti, v ktorej ráž 1 400, Rovina 1 sme, ako vidno, ob000 a časopis pre klopení našimi vydaliteratúru a kultúniami, na tento účel ru Nový život tlamáme k dispozícii aj číme v náklade súkromný dom staré200 výtlačkov. ho otca nášho distriZávisí od nás bútora, v ktorom nikto všetkých, či najnebýva a aj tu na postarší segment naschodí tlačiarne máme šej menšinovej skládok veľkosti dvoch kultúry – a ním je štvorcových metrov. vydavateľstvo – – Je pravda, že po zachová vlastnú oddelení vydavateľdôstojnosť. Ak ju stva od tlačiarne veľzachová, tak si há- Riaditeľ SVC Vladimír Valentík ký počet kníh bol dam tunajšie slozošrotovaný? Komu venské spoločenstvo zachová aj svoju vlastne zostali knihy, ktoré ste vydali existenciu. Obávam sa, že v 80. rokoch pred oddelením? predchádzajúceho storočia literatúra – Nie... knihy neboli zošrotované... Vyabsolútne, a najmä naša menšinová li- dania, ktoré ste spomenuli, zostali materatúra, utratila svoju dôstojnosť i fi- jetkom Kultúry. Na jej lágri zostalo asnančnú podporu, a následok toho je, poň 10 – 11 paliet nevypredaných že dnes naši najmladší poeti, ktorí vy- kníh z rôznych období, takže sme, keď dali knihu, majú 40 – 50 rokov. nám Kultúra ponúkla, využili možnosť – Kde a ako si vydania SVC možno a odkúpili mäkkú väzbu; tvrdú väzbu zadovážiť? si tlačiareň ponechala. Za výhodnú – Vydavateľstvo SVC, žiaľ, po splynutí cenu (10 000 dinárov) sme získali plnú s tlačiarňou Kultúra zostalo bez kníh- vlečku kníh. Tie sme potom na rôznych kupectva, ktoré mu patrilo. SVC od svoj- podujatiach, na ktoré sme odchádza-

Tu sídli SVC ho založenia nemalo a ani nemá vlastné kníhkupectvo. Knihy predávame v existujúcej predajni v budove tlačiarne Neografie, ktorá je, podmienečne povedané, aj kníhkupectvom, tiež v súkromnom kníhkupectve Delodefia v Petrovci. Snažíme sa tiež byť prítomní na všetkých podujatiach v našich prostrediach v Srbsku, ale aj v zahraničí; vlani na Dolnozemskom jarmoku v Bratislave sme predali dva plné kufre kníh.

HLAS ĽUDU

li (povedzme na Slovenských národných slávnostiach), ponúkali za 50 dinárov a doteraz sme ich predali takmer všetky. – SVC má sieť spolupracovníkov; ako vyplácate autorské honoráre? – Snažíme sa všemožne, aby nikto nerobil úplne zdarma; najkritickejšia v tomto ohľade je Rovina. Horko-ťažko zabezpečujeme krytie jej tlačiarenských nákladov a robíme ju, spolu so

spolupracovníkmi, prakticky už dva roky – zdarma. Inak všetci honorárni spolupracovníci (je ich asi 50 riadnych a toľko je aj občasných) dostávajú autorské honoráre, pravdaže, nie vysoké, riadne, po vydaní jednotlivých čísel našich periodík, respektíve publikácií. Chcem dodať, že náš malý tím má navyše pravidelnú spoluprácu so Slovenskou evanjelickou a. v. cirkvou v Srbsku. Každý mesiac pripravíme do tlače jej časopis Evanjelický hlásnik a koncom roka aj Ročenku, podobne pripravujeme pre tlač aj mesačník Petrovské noviny. OPÄŤ POD SPOLOČNOU STRECHOU? – Ako teda oceňujete výsledky päťročnej cesty SVC? – Mienim, že sme osamostatnením SVC a našimi doterajšími, nielen vydavateľskými aktivitami, znovu prinavrátili dôstojnosť našej literatúre. Nazdávam sa, že pri takejto činnosti sa nájdu mladí ľudia, ktorých možno priláka písané slovo a že dospejú k názoru, že má zmysel zaoberať sa literatúrou. Hoci pôvodne prisľúbené financie čoskoro stroskotali, aj bez nich fungujeme už tri a pol roka. Obstávame, lebo všetci, ktorí tu pracujeme, vlastne máme radi túto prácu, hoci sú naše platy aspoň o 25 % nižšie než je úradný republikový priemerný plat. – Aká je budúcnosť SVC vo svetle náznakov prípadného zlúčenia niekdajších troch zložiek bývalého NVTP Obzor? – Myslím si, že terajšia forma samostatnej vydavateľskej činnosti Slovákov na tomto území, činnosti, ktorá o osem rokov oslávi sto rokov, dobre zapadla a je pripravená na konečné doriešenie postavenia nášho tlačeného slova na tomto území. S ohľadom na skutočnosť, že od tlačiarne v Petrovci jej majiteľ, podnik Neografia z Martina, zdvihol ruky a snaží sa ju predať, na NRSNM sme vyrukovali s iniciatívou, ku ktorej sa pripojila aj lokálna samospráva v Petrovci, Matica slovenská a my ako SVC – aby tlačiareň po 93 rokoch zostala nejako pod kolektívnou správou slovenskej menšiny, prostredníctvom organizácií a inštitúcií slovenského rázu. Aby sme sa perspektívne to, čo sa ukázalo ako chyba pred 20 rokmi, keď sme Obzor rozbili, pokúsili napraviť, čiže v dohľadnej dobe, ak to bude možné, vytvoriť podnik, v ktorom budú naše noviny, naše vydavateľstvo a naša tlačiareň. Juraj Bartoš

V/27

obzory6_7:0 28.8.2012 15:54 Page 9

VÝROČIA 150 ROKOV OD NARODENIA NÁŠHO VÝZNAMNÉHO KOMENIOLÓGA, VYSOKOŠKOLSKÉHO PEDAGÓGA, KULTÚRNEHO HISTORIKA A TEOLÓGA

Dr. Ján Kvačala – život venovaný vede a bádaniu (5. 2. 1862 Petrovec – 9. 6. 1934 Viedeň) án Rodomil Kvačala sa narodil 5. februára 1862 v Báčskom Petrovci. Jeho otec Ján, rodák z Beckova (1830 – 1888), bol v Petrovci učiteľom. Matka Terézia (1837 – 1903) bola dcérou Jozefa Godru, učiteľa v Laliti. Ján mal i staršieho brata Karola Drahotína (1860 – 1918), evanjelického farára v Binguli a v USA, a sestru Ľudmilu (1866 – 1956), ktorá celý život strávila v Petrovci, v dome na dnešnej Kvačalovej ulici. Malý Ján Rodomil ale vôbec nebol typické dedinské dieťa. Nepretržite sa pohyboval v intelektuálskom prostredí a od malička vsával početné dojmy a vzácne podnety, ktoré vo veľkej miere ovplyvnili jeho budúcu životnú dráhu a vedeckú orientáciu. Ako 9-ročný školák bol svedkom veľkej udalosti, na ktorú nezabudol do konca života. Keď sa totiž roku 1871 oslavovalo dvojsté jubileum úmrtia Jana Amosa Komenského, aj báčski slovenskí učitelia usporiadali slávnosť. Kvačala sa ako malý zúčastnil na tejto slávnosti a veľmi naň zapôsobila. Ako žiak ľudovej školy určitý čas roznášal rukopisný pedagogický časopis Priateľ školy, ktorý vydávali slovenskí učitelia v Báčke a redigoval Karol Miloslav Lehotský. Malý Kvačala chodil krátky čas aj do židovskej školy, aby sa trochu podučil nemčinu. V roku 1872 odišiel so starším bratom na gymnaziálne štúdiá do Sarvaša. Usilovne sa učil, ale miloval i hudbu a spev. Hrával veľmi pekne na flaute. V roku 1880 sa Ján Kvačala vybral z rodného Petrovca do Bratislavy na vysokoškolské štúdiá. Loďou prechádzal popri Kis Köresi a cez Budapešť sa dostal do Bratislavy. Po ukončení šiestich semestrov na Evanjelickej teologickej akadémii, kde súčasne navštevoval aj prednášky z filozofie a filológie na Filozoficko-právnickej akadémii, vybral sa roku 1883 ešte na štyri semestre na univerzitu v Lipsku. Tam vznikla v nemčine písaná dizertácia o Komenského fyzike. Mladého doktora pozvali roku 1886 za suplenta na bratislavskom lýceu, na katedru klasických jazykov

28/VI

a slovenčiny. V tom čase sa už dlhšie venoval pedagogike, štúdiám o Komenskom a Baconovi. Intelektuálne dobrodružstvo, ktoré sa začalo v hlave malého Janka na oslavách, ktoré zorganizovali báčski slovenskí učitelia v Petrovci, teraz už nadobúdalo gigantické rozmery. Bolo to dobrodružstvo pátrania po stopách Komenského, archívneho výskumu, písania, prednášania, neuveriteľnej cestovnej dynamiky a pracovnej energie. Treba snáď poznamenať i to, že ešte ako 21-ročný vysokoškolák Kvačala v istej novele, napísanej na súbeh Slovenských pohľadov, vyjadril rozhodnutie odmietnuť manželstvo, zostať slobodný a venovať svoj život práci a výskumu. „Pred nami sú ťažké časy, veľké ciele, sú-

Rektor Jurjevskej univerzity (Jurjevo, vtedy Rusko, dnes Tart, Estónsko) pozval Kvačalu za univerzitného profesora a on pozvanie prijal. Tým sa začalo tretie, najdlhšie obdobie jeho života a práce, ktoré trvalo plných 27 rokov. Treba poznamenať, že sa o syntetický pohľad na pedagogickú činnosť Komenského Kvačala podujal ešte raz, v spise: Komenský. Jeho osobnosť a jeho sústava vedy pedagogickej, ktorý za autorovho života vyšiel šesťkrát, tri razy po slovensky, dva razy po česky a raz v Berlíne po nemecky. Počas života zhromaždil obrovský, mimoriadne cenný epistolárny materiál, ktorý publikoval vo viacerých dieloch pod názvom Korrespodence Jana

kromné veci nesmieme mať. My seba chceme zaprieť...“, hovorí na jednom mieste, tak trochu štúrovsky. Roku 1892, keď sa oslavovalo trojsté výročie narodenia Komenského, 30-ročný vedec Kvačala spôsobil značný rozruch vo vedeckých kruhoch svojím spisom Johann Amos Comenius. Seine Leben und seine Schriften. Táto vyše 500stranová práca znamenala základný vedecký prínos k poznaniu života a diela J. A. Komenského, na ktorej budovala nielen domáca, ale aj svetová komeniológia. Súčasne vyvolala celý rad následkov a udalostí a v konečnom dôsledku udala smer ďalšieho Kvačalovho života. Najväčší úspech spis mal v Amerike. Americký minister školstva pozval Kvačalu za jedného z podpredsedov svetového pedagogického kongresu v Chicagu roku 1893.

Amosa Komenského. Listy Komenského a vrstovníků jeho. Bez týchto materiálov je komeniologický výskum aj dnes nemysliteľný. Hoci bol trvalo zamestnaný, Kvačala neustále cestoval. Všade hľadal archívy, múzeá, knižnice, študoval a zhromažďoval materiál. Ponavštevoval všetky významnejšie európske mestá a vyhľadával cenné dokumenty, ktoré sa vzťahovali na Komenského. Toto štúdium ho neskôr priviedlo k výskumu osobností, ktoré s dielom Komenského súviseli. Najviac sa sústredil na renesančného filozofa a pedagóga Thomasa Campanellu. V jednej prednáške v Petrohrade spomínal, ktoré európske mestá navštívil a čo našiel v tamojších archívoch a knižniciach. Uvádzame iba jednu časť tých miest: Londýn, Viedeň, Drážďany, Weimar, Gotha, Amsterdam, Leyden, Haag, Frankfurt, Heidelberg, Norimberg, Kodaň,

Praha, Lešno, Štokholm, Upsala, Riga, Göteborg, Hamburg, Utrecht, Brusel, Paríž, Luxemburg, Štrasburg, Zürich, Mníchov, Berlín, Gdansk, Elbing... V rokoch 1916 – 1918 Kvačala pôsobil ako dekan Evanjelickej teologickej fakulty Jurjevskej univerzity. Bol priamym svedkom sovietskej Októbrovej revolúcie. Roku 1920, po viac ako štvrťstoročnom pobyte v Rusku, vrátil sa Kvačala do novovzniknutého Československa. Najprv bol v Martine v Slovenskom národnom múzeu a odtiaľ rýchlo odišiel do Bratislavy, kde prijal pozvanie za riadneho profesora cirkevných dejín na Teologickej vysokej škole. V roku 1932 Kvačala slávil 70. narodeniny. Početní ctitelia venovali mu celé zošity časopisov, zborníkov, vyšli o ňom početné príležitostné články, ale aj cenné príspevky. V aktívnej službe zotrval aj po sedemdesiatke, cestoval, prednášal a zhromažďoval materiál pre Dejiny reformácie na Slovensku. Na jednej takej ceste do neďalekej Viedne zastihla ho mozgová príhoda. V roku 1934, bola sobota 9. júna o pol tretej ráno zomrel v nemocnici Milosrdných bratov na Taborstrasse. Pohreb Dr. Jána Kvačalu sa konal 13. júna 1934 v Bratislave. Hrob s náhrobníkom sa nachádza na cintoríne pri Kozej bráne. Uvedené Dejiny vyšli posthumne, v Liptovskom Mikuláši roku 1935. Povedzme si ešte iba, že ten človek za pol storočia tvorivej vedecko-literárnej činnosti napísal šesťtisíc tlačených strán, čo je asi 12 zväzkov 500-stranových kníh. Zaradený bol medzi jedinečných znalcov Komenského a Campanellu v celom svete, zúčastnil sa na svetových vedeckých kongresoch (Chicago, Paríž, Varšava, Poznaň, Praha) a bol členom Královskej českej spoločnosti nauk v Prahe, Comenius Gesellschaft v Berlíne, Gesellschaft für Geschite des Protestantismus in Oesterreich vo Viedni, Akadémie náuk v Petrohrade, čestný člen Ústrednýho spolku jednot učitelských na Morave v Přerove. Roku 1904 bol vyznamenaný pré-

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

obzory6_7:0 28.8.2012 15:54 Page 10

KNIHY miou Ruskej akadémie vied v Petrohrade. Doktoráty mu udelili vo Viedni, Rakúsko, a Rige, Lotyšsko. Postava doktora Kvačalu sa nám z dnešnej perspektívy črtá ako postava po nejednej stránke moderného európskeho intelektuála, plne odovzdaného svojej práci a poslaniu, sčítaného eruditu a polyglotu (písal okrem po slovensky aj po nemecky, česky, rusky, maďarsky a čiastočne aj latinsky, francúzsky a poľsky), dynamického a scestovaného bádateľa a prednášateľa, ktorý sa však vracal i do rodiska, vidieť svojich a povedať niečo k svojim. Roku 1929 napríklad prednášal na Slovenských národných slávnostiach o mladosti Michala Godru. Roku 1932, keď bola založená Matica slovenská v Juhoslávii, Dr. Ján Kvačala sa stal jej prvým čestným predsedom, čo svedčí o tom, že si naši medzivojnoví národní a kultúrni dejatelia uvedomovali jeho veľkosť a dosahy jeho práce. Po druhej svetovej vojne sa však Kvačala akoby začal vytrácať z nášho povedomia. Úplnou hluchotou odzneli roky 1962 (sto rokov narodenia) a 1987 (stodvadsaťpäť rokov od narodenia). Pri 50. výročí jeho úmrtia, roku 1984, v Novom živote, č. 6, bol uverejnený Kvačalov text pod titulkom Komenský, zaopatrený biobibliografickou poznámkou o autorovi, podpísanou iniciálkami V. H. – J. V. V roku 1997 v článku uverejnenom v Rovine na „nášho zabudnutého vedca“ upozornil Jaroslav Čiep a knižnica Štefana Homolu pri „ani nie tak významnom jubileu“ (135 rokov od narodenia) usporiadala výstavu kníh Jána Kvačalu, ktoré knižnici darovala sestra Ľudmila. O päť rokov neskoršie, v roku 2002, v prílohe Hlasu ľudu Obzory na pokračovanie zverejnili záverečnú prácu poslucháčky Špecialistických akademických štúdií Jarmily Miksádovej pod názvom Ján Rodomil Kvačala. Odvtedy sa vlastne meno a základné informácie o osobe a činnosti Dr. Jána Kvačalu dostávajú i do učebných osnov na detašovanom oddelení som1. 9. 2012

35 /4506/

borskej Učiteľskej fakulty v slovenskej vyučovacej reči v Petrovci. Pred piatimi rokmi, ako nejakú prípravu na tohtoročné významné jubileum, Asociácia slovenských pedagógov v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Petrovci pre našich osvetových pracovníkov usporiadala prednášku o Jánovi Kvačalovi a improvizovanú výstavu jeho kníh, keď riaditeľkám/om vzdelávacích inštitúcií v slovenskej vyučovacej reči, ale aj iným slovenským kultúrnym organizáciám, boli odovzdané veľké zarámované a zasklené fotografie s podobizňou Jána Kvačalu. Málo? Určite áno. Neskoro? Bezpochyby. Preto dnešné odhalenie pamätnej tabule tejto fascinujúcej, v každom zmysle jedinečnej postave kultúrnych dejín vojvodinských Slovákov je akoby vyvrcholením a korunou snáh tých málopočetných jednotlivcov o zachovanie pamiatky na Dr. Jána Kvačalu, tiež o jeho plnohodnotnú historickú recepciu. Snáh, ktoré po takmer tridsiatich rokoch dnešným činom odhalenia pamätnej tabule konečne dostali plnú inštitucionálnu podporu a úroveň. Všetkým, ktorí sa o dnešné podujatie akýmkoľvek spôsobom pričinili, patrí uznanie a úprimná vďaka. A nech nikoho netrápi, že táto, veľkému Dr. Jánovi Kvačalovi venovaná pamätná tabuľa je postavená tak trochu atypicky nízko. Možno sa pri nej už v najbližšom čase pristaví nejaká bystrá, zvedavá detská hlavička a dá sa, keď už nie školy, tak aspoň prostredníctvom informovaných rodičov, príbehom malého Janka inšpirovať na podobné celoživotné intelektuálne dobrodružstvo. Ba i väčšie, prečo nie. Prof. Dr. Zoroslav Spevák Snímka: J. Čiep Prečítané 3. augusta t. r. v Petrovci pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule (na budove petrovskej lekárne), ktorú pri príležitosti 150. výročia narodenia Dr. Jána Kvačalu s úctou venovali Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenské vydavateľské centrum.

HLAS ĽUDU

Postmoderna je moderná? (SVETLÍK, Adam: Antológia slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2009, Edícia Korene) rehľadom niektorých postmoderných znakov a tendencií v P próze autorov vojvodinských Slovákov v knihe Slovenského vojvodinského centra z roku 2009 Antológia slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy zostavovateľa Adama Svetlíka, literárneho kritika a literárneho vedca, nie je, samozrejme, vyčerpaná a vôbec nie uzatvorená problematika slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy. Avšak už bolo načase, aby takéto komplexné dielo uzrelo svetlo sveta, lebo od posledného syntetizujúceho výskumu slovenskej vojvodinskej prózy prezentovaného v monografii Premeny rozprávania (1990) Michala Harpáňa uplynuli dve desaťročia. Už aj takýto, ako to Svetlík v predslove uvádza, „vonkajškový“ bibliografický údaj sugeruje naliehavosť potreby pokračovať v „ohmatávaní tepu“ tejto našej pulzujúcej literatúry. Dlho však bolo treba, aby sa niekto zmohol na takýto krok, a ponúkol verejnosti novú antológiu. Uznávame, že je to dlhodobá, vyčerpávajúca a nanajvýš zodpovedná, k tomu neľahká práca, ale nesmel ubehnúť až taký časový odstup – dve desaťročia – od vydania antológie vojvodinskej prozaickej tvorby. A už nie to, že zastala akoby v tieni, málo proklamovaná a propagovaná. Adam Svetlík starostlivým výberom diel len potvrdil, že aj medzi vojvodinskými slovenskými autormi sú postmoderní spisovatelia zaujímajúci sa predovšetkým o bežné, každodenné javy a problémy, s ktorými človek zápasí. V modernistických a predtým aj v realistických prózach sa úsilie vydiferencovať a zobraziť tie najpodstatnejšie témy, s ktorými človek vo svojom živote zápasí, manifestovalo orientovaním sa spisovateľov na tzv. „veľké“ či „vážne“ témy. Preto aj literatúra, a to predovšetkým próza bola v minulosti často zneužívaná na rozličné neliterárne ciele a účely, napr. národnobuditeľské, ideologické. Postmoderný spisovateľ, ako sa spomína aj v predslove, skoncoval s takouto utilitárnosťou literatú-

ry, v tomto ohľade je nadovšetko skromnejší. Jeho diela majú aj nádych irónie. Ale treba zdôrazniť, že nemá len obrannú, protipatetickú funkciu, ale je závažným (samo)kritickým prejavom „angažovaného“, no zároveň aj zneisteného postmoderného človeka. Irónia je základným autorským postojom v prózach Zoroslava Speváka Jesenského, Jaroslava Supeka a Tomáša Čelovského. Vo väčšej alebo menšej miere sa dá vycítiť aj v prózach Miroslava Demáka, Miša Smišeka, Ladislava Čániho, Jána Salčáka, Martina Prebudilu, pokiaľ v dielach najstarších našich postmoderných spisovateľoch, u Viery Benkovej, Víťazoslava Hronca a Zlatka Benku sa irónia necíti, alebo ak len v náznakoch. Preto aj výber v tejto antológii iste nie je náhodný. Je dobre koncipovaný, a zahrnuje všetko, čo tam má byť. Viera Benková otvára túto antológiu prózou Ikarovo perie. Po nej nasleduje Víťazoslav Hronec a prózy: Trinásť veršov, Muž kráčajúci po vode, Noc na treťom poschodí, Čistý utorok. Kráľom bude ten, ktorý sa vráti je próza Miroslava Demáka a Noc storočia a Hadia košieľka sú prózy z tvorby Zlatka Benku. Z tvorby Jaroslava Supeka sú tu prózy Kvety zo starého papiera a Útek z raja. Ďalej nasleduje tvorba Zoroslava Speváka Jesenského: Zelený pes, Huslista na streche, Osudové stretnutie skrachovaného Aleksandra Bošnjaka-Acu zo Silbaša a nerealizovaného básnika vedca Dr. Speváka; Miša Smišeka Drôt a Päť dní; Tomáša Čelovského Nikam a späť alebo o próze Keď vejú jarné víchre, Strastiplné dobrodružstvá a záhadné zmiznutie jednej medvedice; Jána Salčáka Keď si čert príde po svoje; Ladislava Čániho Nič a Miroslava Šipického Nanebovzatie babky Eržiky. Problematiku slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy vlastne ani nemožno vyčerpať, a tobôž nie v jednej antológii, preto azda nebudeme musieť na budúcu čakať až dve desaťročia. Anna Horvátová

VII/29

obzory8:0 28.8.2012 15:55 Page 11

V Ý T VA R N Í C T VO PASTELY LJUBICE-CUCE SOKIĆOVEJ V GALÉRII SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ (SAVU)

Čriepky a návraty enovala sa olejomaľbe, kresbám, rôznym dielam a technikám, no i pastely boli jej celoživotnou láskou. V skvelých rukách umelkyne jedinečná výtvarná technika, lavírujúca medzi maľbou a kresbou, dokázala zázraky, založené na tom dobrom oboch: na nádherných, žiarivých farbách malieb, ale i na voľnosti kresby. Ljubica Cuca Sokićová (1914 – 2009), niekdajšia obyvateľka Paríža – pred druhou svetovou vojnou, po nej dlhoročná Žena: zamyslená...

Dve ženy na balkóne

ho umenia v rokoch šesťdesiatych, keď sa tejto technike najintenzívnejšie venovala. Hoci dosť jej pastelov skončilo v galériách a súkromných zbierkach, s výnimkou troch, ktoré darovala Múzeu súčasného umenia, mnohé ďalšie sa našťastie objavili v jej pozostalosti. Čiže len po jej smrti verejnosť získala možnosť presvedčiť sa, nakoľko bola veľkou aj v tejto technike. Najprv prostredníctvom výstavy v

profesorka Akadémie, neskoršie Fakulty výtvarných umení v Belehrade, od rokov sedemdesiatych i členka korešpondentka, a potom i riadna členka Srbskej akadémie vied a umení (od roku 1978), sa citlivej technike venovala mnohé desaťročia, hoci práce v nej veľmi zriedkavo vystavovala. Hlavne ob- Ovocie na stole čas, na veľkých skupinových výstavách, akými boli galérii Rima v Kragujevci v roku Októbrový salón, prípadne Trie- 2010, potom cez vlaňajšiu výstanále súčasného juhoslovanské- vu v Spomienkovej zbierke Bel-

Návštevníčky

janski v Novom Sade, ako aj na súčasnej výstave, ktorá odštartovala v posledný júlový deň a potrvá do konca septembra. Začiatkom roka svetlo sveta uzrela i monografia Pasteli Ljubice Cuce Sokić, v ktorej sú zverejnené reprodukcie až 170 prác v tejto technike. Spolu s publikáciou i výstava v galérii SAVU je nevyčerpateľným zdrojom čriepok a návratov k minulosti a hodnotnému dielu umelkyne: Akt číslo tri tak pre počet diel, ktorých je okolo sto, taktiež pre okolnosť, že je najväčšia časť ich objavená po jej smrti v ateliéri. Netreba, samozrejme, zabúdať ani to, že sú na expozícii zastúpené prakticky všetky témy, po ktorých v uplynulých desaťročiach technikou pastelu často siahala: akty, portréty a autoportréty, zátišia a krajinky, dokonca i tie, ktorých najvýstižnejším tematickým pomenovaním by bolo vnútorné úvahy. Ženské akty, ktoré takmer nevystavovala, preto doteraz boli

dosť málo známou oblasťou jej tvorby. Podľa všetkého, intenzívne sa im venovala v období pôsobenia na Akadémii výtvarných umení. Tieto a iné pastely Sokićovej odborníci považujú za drahokamy jej tvorby, tiež za významné diela výtvarného umenia Srbska. Lebo jej práce akoby poskytovali dvojitý obraz: diania na našej výtvarnej scéne minulého storočia v rovine širšej, ako i zmeny v tvorivom opuse v rovine užšej. Čiže, jej púť od intimizmu, k maliarstvu informelu a geometrickej abstrakcie. Oto Filip

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A TRETÍ SEMINÁR PRE DRAMATIKOV V PIVNICI

Ďalšie kroky v tvorbe divadla Ochotníckom divadle Janka Čemana v Pivnici od 20. do 25. augusta prebiehal tretí seminár Píšeš? Píšem!. Autorkou a koordinátorkou projektu bola

Hložanová, Jozef Chrček, Michal Belička, Vlatko Miksád, Ivan Šándor, Hana Bolehradská, Simona Čobrdová, Silvia Šusterová, Štefan Séč, Jaroslav Šimon a Ján Sal-

integrácii výtvarnej a hudobnej zložky do dramatického textu a dokončeniu výsledného tvaru. Účastníci seminára si mohli objasniť využitie kostýmov, masiek, scény, používanie scénickej hudby, hudobných motívov vo svojich dramatických dielach na základe odborných rád lektorov. Viacero vojvodinských spisovateľov je zároveň aj realizátorom svojich diel. Texty píšu už

znesie papier, znesie i javisko. Kostým dáva hercovi druhú kožu a herca ovplyvňuje nielen v expresii, ale i v pohybovej zložke výrazu. Rovnako i maska musí byť v službách herca. Hudba je výrazným prvkom, ktorý vytvára a ovplyvňuje emočnú stránku dramatickej tvorby. Nájsť rovnováhu medzi dramatickým textom a jeho interpretáciou po hudobnej a výtvarnej stránke bolo cieľom tohtoročného seminára. Pivničania aj teraz preukázali srdečnosť, nezištnosť a otvore-

Skupinová práca v sieni divadla

Mgr. art. Katarína Hitzingerová, ArtD., zo Slovenska a cieľovou skupinou projektu boli slovenskí vojvodinskí dramatici, píšuca mládež a iní záujemcovia o tvorivé písanie. Na seminári sa zúčastnili záujemcovia z Kysáča, Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanky, Nového Sadu, Iloka a Pivnice. Okrem autorky projektu K. Hitzingerovej so seminaristami pracovali Mgr. art. Ján Chalupka (dramaturg), Dragana NikolskiLukan z Macedónska (dramaturgička), členovia výpravy zo Slovenska Mgr. art. Richard Sanitra (herec), Mgr. art. Tomáš Tomkuljak (herec), Mgr. art. Soňa Capková (herečka), Bc. Ján Marcinek (herec), Dušan Krnáč (výtvarník, scénograf) a Ondrej Pavčok (hudobník) z Báčskeho Petrovca. Pracovalo sa prakticky, individuálne a skupinovo. V sobotu večer bola verejná prezentácia troch autorských inscenácií vytvorených počas semináru, a to: Nič nie je navždy, 17 a Život je čudo. Certifikáty seminára dostali: Svetlana Gašková, Branislav Balca, Branislav Čeman, Marína Dýrová, Andrea Speváková, Elena 1. 9. 2012

35 /4506/

čák. Všetci lektori dostali ďakovné listiny. V realizácii seminára sa podieľali aj Ján Brňa, Olja Ćosićová, ako i neodmysliteľní aktéri Ján Kmeťko a producent projektu Vladimír Kolár. Prvý ročník seminára bol zameraný na dramatický text a na jeho stavbu z elementárnych prvkov drámy. Druhý ročník porovnával dramatický text a interpretáciu dramatického textu. Za účasti hereckej a režijnej zložky hľadal rozdiely medzi dramatickou a javiskovou postavou. Tohtoročný, tretí sa venoval

HLAS ĽUDU

Jozef Chrček a Simona Čobrdová v predstavení Život je čudo

s víziou javiskovej interpretácie, vedia, koho obsadia do jednotlivých postáv, ako bude vyzerať scéna, kostýmy, aká hudba bude vytvárať atmosféru. Avšak rozdiel medzi interpretáciou dramatického textu a samotnou tvorbou je, že nie všetko čo

nú náruč umeleckej tvorbe, divadlu, ale i nadšencom divadla. Ako vždy, boli výbornými hostiteľmi. Nie div, že sa pri rozlúčke zaleskla aj slza, napísal sa verš priateľstva a už klíči túžba po ďalšom stretnutí. E. H.

ZO ZÁTIŠIA SNA je pomenovanie novej spoločnej básnickej zbierky spisovateliek Etely Farkašovej zo Slovenska a našej Viery Benkovej. Ide o výber z ich doterajšej básnickej tvorby v preklade do srbčiny. Básne preložila Anna Dudášová, knihu ilustrovala bratislavská výtvarníčka Blanka Votavová a doslov napísal Dr. Michal Babiak. Publikáciu vydalo renomované novosadské vydavateľstvo Prometej. Iba deň-dva po jej vytlačení, v stredu 22. augusta v Novom Sade sme naším objektívom zachytili chvíle odovzdávania autorských výtlačkov Viere Benkovej z rúk redaktora a majiteľa vydavateľstva Zorana Kolundžiju. Zbierka má 104 strán a vytlačili ju v tvrdom prebale v náklade 500 výtlačkov. Ako sme počuli, knihu čoskoro budú premiérovať i v Novom sade, ale i v Bratislave na Slovensku. J. Č-p

K U LT Ú R A PO PADINSKY SRDEČNE

Cesta Slovenskom V

predvečerných hodinách v nedeľu 19. augusta vo výstavnej sieni Domu kultúry Michala Babinku v Padine otvorili netradičnú výstavu Cesta Slovenskom. Pripravila ju tamojšia pobočka Obecnej knižnice, expozíciu nainštalovala Eva Taubertová, knihovníčke pomáhala Zdenka Obšustová. Materiál čerpali z knižnice, Domu kultúry a Spolku žien. Na výstave bolo vidieť všeličo: mapy, katalógy, prospekty, plagáty, turistické bedekre, pohľadnice, publikácie – monografie jednotlivých slovenských miest alebo regiónov, encyklopédie a vzácne

dary. Ide tu väčšinou o to, čo Padinčanky a Padinčania – recitátori, spolkári, divadelníci, maliari za inštitúciu kultúry alebo daktoré združenie dostali na cestách po krajine ich predkov od roku 1985 až po vlaňajší rok: z Detvy, Hornej Stredy, Piešťan, Nitry, Devínskej Novej Vsi, Bratislavy, Banskej Bystrice a z ďalších nespočetných ciest a miest. Úvodnú esej pre vernisáž napísala a prečítala Ružena Kraticová. „Kto sme a odkiaľ prichádzame? Naše korene sú vzdialené, ale nezabúdame na ne,“ prihovorila sa početným prítomným padinská spisovateľka. V kvalitnom polho-

Moderátorka programu Jana Juricová a spevácka skupina Domu kultúry Michala Babinku

dinovom programe ešte účinkovali padinskí folkloristi, sólista Pavel Hološ, recitátorka Mária Galasová a ženská spevácka skupina Domu

kultúry za hudobného sprievodu Pavla Karasa. Program moderovala Jana Juricová. Ján Špringeľ

TELO AKO INŠPIRÁCIA, ako večný motív a nevšedný zážitok: takto ho videli autori fotografií vystavených od 7. do 17. augusta v belehradskej galérii Singidunum. Členovia Sekcie výtvarných umelcov fotografie v priestoroch Združenia výtvarných umelcov úžitkových umení a dizajnérov Srbska prezentovali pár desiatok čierno-bielych a farebných fotografií, ktorým okrem krásy a jedinečnosti nemožno uprieť aj istú erotickosť a provokačnosť. O. F.

VERNISÁŽ V BÁČSKEJ PALANKE. V piatok 17. augusta v báčskopalanskej Mestskej galérii Miladin Zorić, akademický maliar a riaditeľ Kultúrneho strediska v B. Palanke (na snímke zľava), otvoril 3. Medzinárodnú výstavu obrazov malého formátu. Na výstave sa zúčastnilo 50 autorov z Maďarska, Bulharska, Poľska, Kanady, Slovinska, Rumunska, Uruguaja, Litvy, Holandska, Srbska... Návštevníci si diela našich a medzinárodných autorov budú môcť pozrieť do 17. septembra. J. Ferková

VÝSTAVA MALIEB MALIARA A MATRIKÁRA JÁNA BAČÚRA z Padiny bude v Galérii insitného umenia sprístupnená verejnosti v septembri. Slávnostné otvorenie naplánovali na stredu 5. septembra o 19. hodine. Kovačická obrazáreň od začiatku augusta upozorňuje na dátum a hodinu vernisáže formou plagátov po osade insity. Ján Bačúr v tomto roku oslavuje životné jubileum − 75. narodeniny (narodil sa 22. októbra 1937 v Padine). Maliar dediny a roviny a kronikár padinského života pripravil na spomínanú výstavu viac ako desať desiatok diel, zväčša portrétov. Výstava je i pomenovaná 103 portrétov. Kým ešte nebol na dôchodku a pracoval ako matrikár, prezradil publicistovi Slavomirovi Vojinovićovi, že najradšej maľuje v zime, počas daždivých dní a neskoro v noci. Pre prácu matrikára je mimoriadne dôležitá presnosť. Maliar Bačúr si tú precíznosť prepožičal od matrikára Bačúra. Na jeho olejomaľbách a kresbách sú takmer bezchybne znázornené kúty a zákutia jeho rodnej Padiny. Na snímke je grafika Jána Bačúra. J. Špringeľ

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V SELENČI

Zapôsobila Ozvena zo Slovenska dňoch uplynulého víkendu v Selenči na odvetnej návšteve Komornému zboru Zvony pobudol spevácky zbor Ozvena z Vranova nad Topľou zo Slovenska. Družba týchto dvoch zborov pretrváva od roku 2008, keď zbor Ozvena prvýkrát navštívil Selenču. Je to vlastne záujmové združenie speváckych zborov, vzniklo v roku 1994 a pôsobí pri Súkromnej základnej umeleckej škole vo Vranove, ktorá sa v rámci svojho vzdelávacieho programu venuje i zborovému spevu. Umelecká a organizačná vedúca je Vilma Krauspeová, ktorá je zároveň aj viceprezidentkou Asociácie speváckych zborov Slovenska. Komorný zbor Zvony ako hostiteľ svojim hosťom pripravil bohatý program. Zbor zo Slovenska sa najprv zúčastnil na Letnom zborovom kempe v Báčskom Petrovci, kde vedúca zboru Vilma Krauspeová bola prednášateľkou a hosťujúci zbor bol vo funkcii cvičného zboru. Po skončení kempu vystúpili v Báčskom Petrovci na Gymnáziu Jána Kollára. V nedeľu mali vystúpenie v evanjelickom kostole v rámci služieb Božích. Prítomní s nadšením počúvali vystúpenie zboru, ktorý sa pred-

Vedúca nám v rozhovore tiež povedala, že zbor vystupoval vo viacerých európskych krajinách a v Kanade, ale vždy sa radi vracajú do Selenče. Nejde len o slovenčinu, ale aj preto, že sa tu vďaka svojim hostiteľom – Komornému zbory Zvony – cítia ako doma. Spolupráca dvoch zborov bude aj naďalej po-

stavil tromi mládežníckymi skupi- Kollára v Selenči, kde ich privítala a nami, a to dievčenskou, mužskou a prácu školy predstavila riaditeľka zmiešanou. Hostia potvrdili vysokú PaedDr. Svetlana Zolňanová. Podľa umeleckú kvalitu, keďže dokázali po- slov vedúcej hosťujúceho zboru, čas svojho polhodinového vystúpenia udržať pozornosť prítomných v kostole. Nasledoval zaslúžený potlesk. Na koncerte jednej zo skupín dirigovala aj Anna Maťašová a korepetítorka bola Viktória Gabronová. V mene evanjelického cirkevného zboru sa hosťom prihovoril zborový farár a zároveň vznešený senior báčsky Vladimír Valent a v mene Komorného Príhovory a poďakovania po vystúpení hosťujúceho zboru v evanjelickom kostole zboru Zvony sa hosťom za vydarené vystúpenie poďa- všetci boli nadšení aj spoločným zá- kračovať. Selenčskí hostitelia pri tejkoval vedúci zboru PaedDr. Juraj bavným večierkom, na ktorom si to príležitosti dostali pozvanie na ďalSúdi. Hostia zo Slovenska navštívili spoločne zaspievali, zatancovali a ší ročník Medzinárodného zboroaj súkromnú dielňu na výrobu ciro- mali tam príležitosť vidieť, ako sa ob- vého festivalu do Vranova nad Tokových metiel Zlatka Gašparovské- lieka mladá nevesta, ako sa jej kla- pľou, ktorý sa uskutoční v júni 2013. ho v Selenči, obzreli si kultúrne pa- die parta. Zájazd do Selenče skon- Účasť na tomto festivale Zvony primätihodnosti Obce Báč a etno prie- čili spoločným nedeľným výletom na sľúbili. story v Selenči. Navštívili aj ZŠ Jána kúpalisko. Juraj Berédi-Ďuky

SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE MEDZINÁRODNÉHO LITERÁRNEHO FESTIVALU, ktorý prebiehal v dňoch 27. – 30. augusta, sa uskutočnilo v pondelok (27. augusta) vo večerných hodinách na Námestí mladomanželov v Novom Sade. Tento v poradí siedmy festival otvoril podpredseda vlády AP Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić a hostí pozdravil aj riaditeľ festivalu Jovan Zivlak. Potom nasledoval multimediálny program s prvkami tanca, hudby a zvukov starých inštrumentov. Aj v tomto roku sa na námestí striedali verše vo viacerých jazykoch: v anglickom, nemeckom, maďarskom, francúzskom, poľskom, rumunskom, ruskom a, pravdaže, srbskom jazyku. Okrem afirmovania súčasnej literatúry, cieľom festivalu je aj promovanie literárnovedeckých diel. V rámci festivalu v Sriemskych Karlovciach bude odovzdaná 52. Brankova cena, najvýznamnejšie uznanie mladým básnikom za prvú básnickú knihu v srbskom jazyku. Nositeľom tohtoročnej ceny je básnik z Nišu Goran Živković. Medzinárodná cena Nový Sad na rok 2012 sa udelí jednému z poľských básnikov. Na snímkach sú zábery z otvorenia a z performancie. J. Pániková

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

K U lT Ú R A v oRgANizácii ASociácie SloveNSKých PedAgógov

spôsobom sa možno uvoľniť od každodenného stresu. Aj práca v školských zboroch je zriadená ministerstvom školstva a už nie je hradená ako doteraz, takže aj v školách sa čorofesorka hudobnej kultúry Anna Medve- melódiou a v prípade silnejšieho spevu sa tra- raz častejšie stretáme s problémami a v niekďová so svojím tímom spolupracovníkov na tí základná melódia. Na súťažiach si to hodno- torých prostrediach školské zbory aj zanikajú. – Kto všetko účinkoval na tomto kemsklonku tohtoročných letných školských prázd- tiace komisie hneď všimnú. okrem tohto kažnin po ôsmy rok zaradom prichystala a reali- doročne v rámci kempu rozoberieme problé- povom ročníku? – Mali sme frekventantov – hudobných pezovala letný zborodagógov z Jánošíka, hajdušice, vojlovice, vý kemp. Kemp orBáčskej Palanky, hložian, Pivnice a z Petrovganizovali pre sloca. Títo účastníci pravidelne účinkujú v právenských hudobci kempu. Sú to zväčša pedagógovia, ktorí ných pedagógov, majú zbory alebo pracujú v školách. Po treštudentov hudby a tíkrát dielňu ukončujeme pracovným konzborových dirigencertom. Prvýkrát sme mali Kyjovský orchestov so zámerom zater, vlani sme zapojili celý rad našich huchovať a zveľaďovať dobníkov a teraz sme mali možnosť spoluzborový spev a podpracovať s mládežníckym zmiešaným zborom nietiť prácu školozvena, ktorý praských orchestrov. cuje pri súkromnej Uskutočnil sa v priezákladnej umelecstoroch gymnázia kej škole z vranova Jána Kollára v BáčZačiatok teoretickej časti, neskôr nad Topľou. Sú to skom Petrovci v nasledovali i praktické obsahy letného vyberaní žiaci, mali dňoch od 23. do 25. zborového kempu sme možnosť poaugusta. okrem dočuť kvalitu. Našou mácich, na kempe účinkovali aj členovia zdru- my, s ktorými metodičkou na ženia speváckych zborov ozvena z vranova nad sa dirigenti a kempe bola ich Topľou zo Slovenska. Prácu tejto tvorivej diel- hudobní pedaprofesorka a dirine ukončili verejným koncertom, po ktorom gógovia stretágentka vilma Kraussme oslovili A. Medveďovú s otázkou: Čo bolo vajú vo svojej peová. nóvum v práci v kempe? každodennej Na záver kempu – Aj tohto roku sme mali vytýčené určité cie- praxi. le. Bol to spôsob práce so zbormi alebo so spe– Aké bežné Záver koncertu – vedúca Anna Medveďová sa kvetmi v sobotu večer sme mali možnosť váckymi skupinami, ale za sprievodu orfovho problémy ste zavďačila hosťujúcej metodičke Vilme Krauspeovej sledovať vydarený inštrumentára. Najčastejšie sme v práci použí- kvitovali? – Takmer všetky naše zbory, či školské koncert zboru ozvena, ktorému okrem vlastvali bicie alebo melodické nástroje, ktoré v podstate spestrili prácu. Konečným cieľom aj týchto alebo komorné, na malé výnimky, sú málo- nej profesorky dirigovali aj A. Medveďová, pomôcok je, aby deti radi spievali, aby tie vy- početné. Stretávame sa s ľahostajnosťou Mariena Stankovićová-Kriváková, Juraj Súdi stúpenia boli čím príjemnejšie aj pre deti, aj pre ľudí pri práci v zboroch. v rýchlom tempe ži- a leonóra Súdiová. poslucháčov. v súčasnosti trendy aj v predne- vota ľudia sú zaneprázdnení a treba si nájsť J. Č-p se zborov sa menia. Pridaný je pohyb, dupka- pokoj aj v práci a na skúškach zboru. Týmto nie, tlieskanie a zaradenie určitých nástrojov. Písali sme úpravy piesní, a tak sme chceli podporiť OD ŠKRIATKOV PO NEprácu a občerstviť zborový spev. Poukázali MOCNICU. A tu je dešifrovasme si aj na to, kde všetko možno použiť hunie tejto konštatácie: 17. Pedobné nástroje, aby obohatili vystúpenie. trovské dni divadelné štarto– Čo ešte ste konali v rámci kempu? vali v Báčskom Petrovci v stre– druhou témou bolo písanie úprav a ukáždu 29. augusta výstavou a ky spôsobu úprav slovenských ľudových piespremiérou Štyria škriatkovia a ní, zvlášť našich dolnozemských. Ľudový spev víla v produkcii Slovenského je autentický a takmer všetok jednohlasný, ale vojvodinského divadla. Aj napre kvalitné spevácke skupiny a zbory aj tieto sledujúce štyri večery (až do piesne treba upraviť. Preto mnohí vedúci zbonedele 2. septembra) patria rov a dirigenti i sami píšu tieto úpravy pre dva scénickému umeniu a v poalebo tri hlasy. Adekvátnu literatúru pre túto obnuke tohto päťdňového tralasť vlastne ani nemáme a aj o tom sme hovodičného letného podujatia sú rili. všimli sme si, že už máme rôzne krásne úpraešte tieto predstavenia: Skok vy ľudových piesní a odtiaľto vzišiel aj podnet z výšky, Dvere, Karol Alexander Oslavenec, Delírium pre dvoch, Neprebudený, Dvaja muži v alebo návrh vydať zbierku upravených piesní, šachu a Nemocnica. Pre divadelných labužníkov ich na petrovskej veľkej a malej scéne zaktoré sa ujali a často ich počuť. Mnohí vedúci hrajú protagonisti profesionálnych divadiel z Báčskeho Petrovca, Nitry, Bratislavy, Novézborov, ktorí nemajú na to, aby si písali úpravy, ho Sadu, Popradu, Banskej Bystrice a Ruského Kerestúra. Nech sa páči v týchto dňoch do určite by takú zbierku privítali. Mali by z čoho Petrovca: divadelná ponuka je prvotriedna. pracovať a odstrániť najčastejšie chyby pri A. F. spievaní, napríklad keď hornú tercu spievajú nad

Letný zborový kemp ôsmykrát

1. 9. 2012

35 /4506/

hlAS ĽUdU

K U LT Ú R A 3. MEDZINÁRODNÝ FOLKLÓRNY FESTIVAL JÁNOŠÍK

Striedala sa kultúrna rôznorodosť o ročnej prestávke Kultúrnoumeleckému spolku Jánošík z Jánošíka sa podarilo zorganizovať v poradí tretí Medzinárodný folklórny festival Jánošík, ktorý odznel v sobotu 25. augusta v Dome kultúry. Pravdaže, festival je ešte pomerne mladý a aj organizátori nakladali s pomerne nízkymi financiami, no ich snahy sa vydarili a na festivale odzneli srbské, maďarské a, pravdaže, slovenské piesne a tance. Aj v tomto roku program festivalu bol obohatený vystúpením folklórnej skupiny Kýčer z Turej Lúky, zo Slovenska. Hostí privítala podpredsedníč- Roztancovaní Jánošíčania ka hostiteľského spolku Verona Chrťanová, ktorá vyzdvihla ciel festivalu: prezentovať vojvodinskú kultúrnu rô z n o ro d o s ť , pestré kroje, zvyky, tance našich predkov a zoskupiť na jedno miesto milovníkov spevu a folklórnej tradície. Otvorenie fes- Spoločný tanec všetkých účastníkov tivalu znelo v duchu rôznorodosti. Otvorili ho stavili domáci Jánošíčania, ktorí samotní účastníci, ktorí spoločne predviedli choreografiu Michala na svojom materinskom jazyku Čiliaka U Pilichov na tanci. Tanečvyslovili: Folklórny festival je otvo- níkov sprevádzala už osvedčená rený. Na úvod festivalu sa pred- skupina hudobníkov pod vede-

Všetci ako jeden – tanečníci z Banátskeho Karlovca

ním Miroslava Bruku. Na festivale nechýbali ani tanečníci maďarského spolku Sándora Petőfiho zo susedných Jermenoviec, ktorí zatancovali tance z okolia Debrecína. Aj v tomto roku jediný zahraničný spolok bol zo Slovenska. O dobrú náladu sa postarali tanečníci Folklórnej skupiny Kýčer

LALIŤ

U kamarátov na návšteve nedeľu 26. augusta KUS Branislava Nušića z Lalite zorganizoval pestrý a zaujímavý kultúrno-umelecký program Lalitské stretnutia. Tento program, ktorý prebiehal na nádvorí ZŠ Nestora Žučného, vlastne odznel pod heslom U kamarátov na návšteve. Striedali sa tu spevy a tance v prednese žiakov lalitskej základnej školy a členov KUS Ratka Pavlovića Ćićka z Ratkova, KUS Tanečníci KUS Branislava Nušića počas júnového vyNikolu Teslu z Báčskeho stúpenia na Krojovej zábave v Laliti (Foto: J. Pucovský)

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

z Turej Lúky pod vedením choreografa Jaroslava Viselku a vedúceho orchestra Vladimíra Bukovčana. Prítomných potešili aj tanečníci Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen z Kulpína. V choreografii Michala Čiliaka Kulpínčania predviedli piesne a tance z okolia Horehronia. Úplne niečo iné priniesli tanečníci Kultúrno-umeleckého spolku Dobricu Milutinovića z Banátskeho Karlovca, ktorí sa predstavili dvomi tancami z južného Srbska. Či pre celkovú odlišnosť tanca od iných účastníkov alebo perfektne nacvičené tance, títo tanečníci bez-

Brestovca a hostiteľského KUS Branislava Nušića z Lalite. Vystúpili aj mladé speváčky Katarína Benková z Lalite a Anđela Pejaková zo Subotice, harmonikár Danilo Jovanović z Deronjov, ktorý má už rad ocenení z početných súťaží a toho času je najlepším harmonikárom Vojvodiny v kategórii mladších a starších pionierov, ako i Ognjen

pochyby boli odmenení najväčším potleskom. Máme nádej, že sa ďalší ročník festivalu zorganizuje bez ročnej prestávky. Vidno, že vôľa zo strany organizátorov je, brzdou sú asi tie večne problematické financie. Jasmina Pániková Ognjenović (hral na gajdách a kavale) a Stanimir Perić z Boboty v Chorvátsku (gajdy). V pozdravnom príhovore predsedníčka KUS B. Nušića Svetlana Dovijarská okrem iného pripomenula, že cieľom tohto podujatia, ktoré by sa malo stať tradičné, je mladú generáciu Laliťanov podnietiť, aby sa zapojili do kultúrnoumeleckej činnosti a zachovávania zvykov, obyčají a tradície. Slovom, bolo to mimoriadne vydarené podujatie. Tak jeho organizácia, ako i obsah. Dosvedčil to i potlesk divákov, ktorí nešetrili dlane a odmenili takto všetkých účastníkov. Program úspešne moderovala Anna Hrnčiarová. J. Hrnčiar

K U LT Ú R A PADINSKÝ UČITEĽ A BÁSNIK MICHAL BABINKA

K nedožitým 85. narodeninám (25. 8. 1927 Padina – 4. 7. 1974 Sriemska Mitrovica) voje detstvo Michal Babinka strávil v rodnej Padine. Po skončení učiteľskej školy vo Vršci manželia Babinkovci pôsobili ako učitelia v Ostojićeve. V školskom roku 1950/51 prichádzajú do Padiny. Tu už pôsobili výtvarník a prozaik Pavel Čáni s manželkou Julianou. Mladí učitelia spoločne rozprúdili kultúrny život v osade. Babinka sa hneď zapojil do práce mimo školy, prednášal na ľudovej univerzite a v krúžku pre negramotných, hrával divadlá, spolu so žiakmi pripravovali program k sviatkom. Už v tom čase M. Babinka bol slovenskej verejnosti známy ako Literárne posedenie v škole v roku 1973: (zľava) básnik. Literárne začal tvoriť ešte ako Michal Babinka, Anna Majerová a Juraj Tušiak stredoškolák. Už v 50. rokoch uverejňoval svoje básne (vlastenecké, detské, prí- sobenia v Padine vydal prvú zbierku detských ležitostné) v rôznych týždenníkoch a časopisoch. básní Na šarkanovom chvoste. Každoročne 29. Roku 1953 odchádza na štúdiá do Nového novembra pri slávnostnom prijímaní nových pioSadu. Po ukončení VPŠ v školskom roku 1957/58 roku sa vracia do Padiny. V kolektíve už bolo niekoľko nových mladých učiteľov. Mali sme trému, ako sa stretnúť s básnikom, no čoskoro sme sa presvedčili, že Babinka je jednoducho dobrým človekom a kolegom, no predsa aj neobyčajným, zvláštnym: niekedy zhovorčivým, inokedy príliš úradným. K nezdravým javom v kolektíve bol kritický, nezná-

Michal Babinka

Zaprášené slovko: o zvone Čo bude robiť školský zvon, keď znovu nastane žiacky zhon? Bude sa prechádzať školskou chodbou hen na ten koniec, a potom späť: bude vám prísne zvoniť ostopäť! A keď už odzvoní svoje, ľahne si srdcom dol: zas bude spáčom dokonalým, akým aj v lete bol... Tým driemotám sa, viete, naučil v lete. Preto, že nebol ako vy, na výlete vo svete! šal neaktivitu. Voči žiakom bol blízky, zhovievavý, nám prízvukoval: „K deťom nesmiete byť príliš prísni.”V jeseň so žiakmi vychádzal do parku, hovoriac: „Ideme robiť prípravu pre písomnú prácu.” Bolo to neobyčajné, veď ani písací príbor nemali, iba pozorovali prírodu a vracajúcich sa sedliakov s plnými vozmi kukurice a tekvíc. K výučbe jazyka mal svojrázny tvorivý prístup. Počas pô-

Na stretnutí aj hostia z Kovačice

nierov do pionierskej organizácie sa v programe recitovala jeho báseň Vlasť. Babinka sa do Padiny vrátil sám. Býval u Šimákovcov vedľa mlyna a sused mu bol mladý učiteľ Ján Cicka. Pri mlyne bolo vždy mnoho ľudí, ktorí dlho do noci čakali múku. Sedeli na garáde a Babinka sa s nimi rozprával o všeličom, dakedy zahral i na harmonike. Takéto rozhovory podmienili písanie jeho humoristicky ladených textov o Padine, ako sú: Fajka ulica, Padinská Anča, Charavľa a ďalšie. Vždy pátral po niečom novom, bol nespokojnou tvorivou dušou, hľadal novú cestu a na nej seba. Na konci školského roka odišiel. Domov sa stále vracal, často bol i na literárnom posedení v škole, kde žiaci čítali svoje práce, ktoré uverejňoval v žiackom časopise Mladosť. Aj 9. apríla 1973 roku členovia redakcie Našich pionierov Juraj Tušiak, Anna Majerová a Michal Babinka boli na literárnom posedení v škole. Bola to posledná návšteva M. Babinku našej školy.

Padina zachováva trvalú pamiatku na Michala Babinku. Jeho menom sa hrdí Dom kultúry, knižnica, literárna sekcia pri Dome kultúry. Každoročne Padinčania organizujú známe Babinkove literárne stretnutia k básnikovým narodeninám. Nositeľmi tohto podujatia sú Dom kultúry, literárna sekcia M. Babinku v spolupráci so Základnou školou maršala Tita, MOMS Padina a knižnica. Mladí Padinčania vždy mali záujem o literatúru. V roku 1957 študujúca mládež založila Literárny klub mladých padinských snaživcov. V roku 1964 v škole začal s prácou literárny krúžok, ktorý viedla učiteľka slovenského jazyka, mládežnícka organizácia zhromaždila tvorivú mládež a založili literárny krúžok Mladosť. V septembri roku 1974 po smrti M. Babinku literárny krúžok pri škole zorganizoval program ako spomienku naňho a na jeho dielo. Hosťom bol Ján Cicka, spisovateľ. Boli to voľné rozhovory so žiakmi, deti recitovali básne, ktoré boli uverejnené v Našich pionieroch, v čítankách... Škola takéto stretnutia organizovala každoročne. Od roku 1979 stretnutia spolu začali organizovať žiaci a mládežnícka Literárna družina M. Babinku, ktorej členovia čítali na stretnutí i svoje básne. Vedúcimi boli Eva Kotvášová, Ružena Kraticová a Ondrej Kotváš. V roku 1982, keď sa otvorila nová budova Domu kultúry, stretnutia sme pomenovali Babinkove literárne stretnutia a realizujú sa každoročne v auguste alebo začiatkom septembra. Na stretnutia prichádzajú vzácni hostia, spisovatelia. Čítajú sa básne z tvorby M. Babinku, ale mladí literáti čítajú aj svoje práce. Literárna družina pod vedením Ondreja Kotváša vydala zbierku básní Úsvit. Častými hosťami na stretnutiach bývali i členovia Literárnej družiny Mateja Ambrózyho zo susednej Kovačice. V roku 1984 poetka Anna Svetlíková prečítala báseň venovanú Babinkovi, k jeho nedožitej 70-ke poetka Ružena Kraticová napísala báseň o Babinkovi Ruka sa viacej pera nechytí. K 80. výročiu jeho narodenia – v roku 2007 – členovia redakcie Boris Bílek a Pavel Sampor vydali publikáciu autora Ladislava Čániho. Literárnemu dielu M. Babinku sa venovala i Dr. Zuzana Čížiková, padinská rodáčka, profesorka na Filologickej fakulte v Belehrade, ktorá býva pravidelne i hostkou Babinkových literárnych stretnutí. Posledné roky zriedka počuť na stretnutí samostatnú tvorbu mladých, ktorí pravidelne uverejňujú svoje práce v časopise Vzlet a v školskom časopise Mladosť. Škoda. Zuzana Papová 1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A S PREDSEDOM SKOS ERDEVÍK ONDREJOM BERÉDIM

Dlhé horúce leto ich neučičíkalo K

eď už zasmerujeme do Erdevíka, čo sa nám, uznávame, nestáva často, spravidla „vystupujeme na prvej zastávke“. U Ondreja Berédiho na nás záväzne čaká pekné slovo a balík informácií, čo u nich nového. On sám je už dávnejšie – povedia mnohí jeho spoluobčania – dušou Slovenského kultúrnoosvetového spolku Erdevík. Toho času tá duša „náhodou“ robí aj predsedu spolku. Ani spolok, ani vy, pán predseda, prihovárame sa, ste veru počas letnej kanikuly nehliveli. Boli ste vraj na Horniakoch. No tak: kde, prečo, ako...? – Dobre ste počuli: koncom júla sme opätovali návštevu našim novým priateľom, t. j. súboru Kýčer z Čierneho Balogu. Vystúpili sme aj v Brezne, na námestí, ako i na fes-

Ondrej Berédi

tivale v Heľpe a šli sme sa pozrieť, iba pozrieť, aj na folklórny festival známy ako Klenovská rontouka. – Ako ste nadviazali spoluprácu s Čiernym Balogom? – V minulosti náš spolok mal obsažnú spoluprácu s divadlom z Liptovského Hrádku. Ten súbor už neexistuje; upadol do tlamy privatizačných procesov, kontakty s našimi dobrými priateľmi, priam rodákmi, sa prerušili. Našli sme si nových partnerov na dlhšiu spoluprácu – a to je súbor Kýčer. Vlani oni navštívili nás, teraz, koncom júna, sme my šli k nim. – Ale na Slovensku ste, vraj, boli dvakrát... – Mladšia skupina súboru Zvončeky, ako víťaz vlaňajšieho Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči, sa začiatkom au1. 9. 2012

35 /4506/

Mladšia tanečná skupina SKOS Erdevík

četné záväzky, takže sme si na divadelných doskách dali prestávku. Nácvik inscenácie bude pokračovať so začiatkom nového školského roka; určite to stihneme do prehliadky 3 x Ď v Starej Pazove. Pokiaľ ide o dospelých divadelníkov, tu sme mali zmenu generácií, takže omladíme zostavu a pokúsime sa dačo urobiť, tentoraz sami, pravdepodobne pod režijnou taktovkou skúseného erdevíckeho herca a režiséra Vladimíra Šerféziho. – „Hudby“ vari ani nie je tak málo, a – čo peniaze? Tých nikdy nebolo nazvyš... – U nás v Obci Šíd došlo k zmene situácie; spolky už nedostávajú dotácie tak ako doteraz, ale funguje systém projektov. Keďže máme pomerne kvalitné projekty, nesťažujeme si. V tomto roku nám Obec schválila trochu viac peňazí, než sme dostávali doteraz. Z pokrajinských fondov nám v tomto roku nekvaplo nič, zato na druhej strane, musím povedať, začínajú nám výdatnejšie pomáhať sponzori. Miestne spoločenstvo Erdevík nám vyjde v ústrety, keď potrebujeme

gusta zúčastnila na XIV. Južnoslo- klórnom festivale Tancuj, tanvenských detských a mládežníc- cuj... v Hložanoch. Prečo? – Dôvod je veľmi jednoduchý. Akkych folklórnych slávnostiach v Dulovciach. Ani neviem, komu sa tivity si totiž plánujeme nie s predskôr poďakovať za krásny zájazd, či stihom na jeden mesiac, ale na Úradu pre Slovákov žijúcich v za- dlhšie obdobie. Rátali sme s tým, že hraničí, ktorý sa tam o nás na- FFTT zase bude koncom mája, ale skutku dôkladne postaral, či Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, či organizátorom festivalu. Naše deti dôstojne reprezentovali nielen náš spolok, ale aj našu menšinu, a to v každom ohľade. Inak s nimi pracuje učiteľka a choreografka Ruženka Ďuríková. Staršiu tanečnú skupinu vedie Vladimír Ďurík a ešte stále sú živé aj choreo- Rozšantené erdevícke tanečnice; Ruženka Ďuríková druhá sprava grafie, ktoré nacvičil mesiac pred festivalom organizátori prostriedky na údržbu spolkových Ján Slávik z Kysáča. – Vraj ste zobrali sebou aj určili iný termín. Práve v tú sobotu priestorov a obnovenie infrapredsedníčku Obce Šíd Natašu takmer celý súbor bol na svadbe, aj štruktúry. tanečníci, aj muzika. Pritom terCvjetkovićovú... – Čo očakáva SKOS Erdevík – Áno. A práve s jej prispe- mín svadby posunuli tak, aby sme do konca roka? ním, čiže vďaka hmotnej pomo- v Hložanoch nechýbali... – Už v septembri bude vojvoci obce, zrealizovali sme aj krás– A čo divadlo? Mali ste na dinský Festival zvykov vo Vrbase. ny výlet, z ktorého deti, žiaci 2. až pláne detské predstavenie... Naň sa chystajú dospelí tanečníci 6. triedy, mali skutočnú radosť. – Saša Bako zo Starej Pazovy sa a zúčastnia sa ho aj Zvončeky. PoNavštívili sme Nitru, v Bojniciach pred koncom školského roku s tom ešte divadlo a – príde zima. si pozreli zámok a zoologickú deťmi pustil do divadelnej pred– Keď vám neublížili letné pázáhradu... lohy Drak Samuel. Lenže divadlo ľavy, nezlomí vás ani ortuť pod – Všetko je to pekné, ale ako- nacvičujú viac-menej tie isté deti, nulou. Veľa zdaru! si zaráža skutočnosť, že ste sa ne- ktoré aj tancujú, a ako sme spo– Ďakujem, vám tiež. zúčastnili na tohtoročnom Fol- menuli, aj počas prázdnin mali poJuraj Bartoš

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Výstava ilustrácií a kníh aj v Dobanovciach M edzinárodná výstava ilustrácii BIB Slovensko sa uskutočnila aj v Dobanovciach. V sobotu 25. augusta na výstave v novom dobanovskom Slovenskom národnom dome z BIBIANY, z medzinárodného Domu umenia pre deti, boli Ing. Peter Tvrdoň, riaditeľ, so spolupracovníkmi Ing. Mariánom Potrokom a Karolom Klajdáčom. Pri príležitosti prezentácie BIBIANY v Srbsku výstavu v Dobanovciach otvoril Juraj Martiška, ilustrátor detských kníh zo Slovenska, ktorý mal aj najviac vystavených ilustrácií. Výstava sa realizovala vďaka dobrej spolupráci medzi matičnými odbormi Vojlovica – Pančevo, Kovačica a Dobanov- Spoločná fotografia – hostia a hostitelia ce a kovačickou Galériou Babka. Dobanovčania – členovia MOMS a SKOS Šafárik pripravili aj kratší umelecký program, v ktorom vystúpili recitátorka Kristína Jovićová, dievčensk á spevácka skupina a só- Záujem o výstavu v Dobanovciach listka Daniela Grexová zo Šimanoviec za sprievodu na har- a milovníci tohto druhu umenia monike Emila Nemčeka z Kovačice. Hostia z okolitých miest. Okrem toho, že priniesli aj do zo Slovenska dobanovským hostiteľom venovali aj hodnotné knižné darčeky. tohto prostredia peknú knižnú Okrem Dobanovčanov na sobotňajšej vý- výstavu, spomenutí predstavi- Nádejná recitátorka Kristína stave boli aj Boľovčania, Staropazovčania telia z BIBIANY s cieľom zozná- Jovićová

Laliť = lalitský e očividné, že sa ani zemepisné názvy nezaobišli bez jazykových nedopatrení. Najviac sa to azda odzrkadľuje na prídavných menách. Okrem toho, že sme občas v dileme, aká prípona bude vhodná pri vytváraní prídavných mien od zemepisných názvov, ak si, samozrejme, predtým neoveríme v slovníkoch slovenského jazyka, narážame aj na omyly, ktoré sa však nevtesnávajú do spisovných noriem. Neraz sme boli svedkami rozličných náhľadov na odvodenie prídavného mena od zemepisného názvu slovenskej vojvodinskej osady Laliť. Aj pri skloňovaní tohto zemepisného názvu narážame na nedopatrenia, i keď tu naozaj

nie je potrebné veľa mudrovať, lebo už len tým trochu zasväteným do pravidiel slovenského jazyka sa vynorí jasný názor na tento problém. Tento zemepisný názov je ženského rodu, je to teda tá Laliť, a v genitíve jednotného čísla má byť koncovka „e“ = (cestujem do) Lalit-e. Podľa základného pravidla prídavné meno bude lalitský, a v nijakom prípade nie laliťský. Podľa základného pravidla namiesto -ňský, -ďský, -ťský je -nský, -dský, -tský: Viedeň – viedenský, Poznaň – poznanský, Riazaň – riazanský, Keňa –kenský, kriváň – krivánsky, Plzeň – plzenský, Kodaň – kodanský, Bukurešť – bukureštský, Zámostie –

miť sa so životom a prácou tamojších Slovákov navštívili i Maletince – slovenský kraj v Dobanovciach, slovenský cintorín, obzreli si staré fotografie dobanovských Slovákov a boli aj na dvoch krásnych udalostiach: na krstinách v kostole a v rodine Karasekovej, a na slovenskej svadbe – konkrétne pri sobáši, keď osudové áno vyslovili Aleksandra a Janko Maglovský z Boľoviec, ináč predseda KUS Sládkovič. Krstiny a sobáš mal na starosti vznešený pán Ján Vinkovič, senior sriemsky a farár boľovský. A. Lš. (Foto: archív SKOS Šafárik Dobanovce)

zámostský, Hrochoť – hrochotský, Mokraď – mokradský a, samozrejme, Laliť – lalitský. V spisovnej slovenčine aj pri tvorení prídavných mien príponou -ský od podstatných mien zakončených na mäkkú spoluhlásku „ň“ platí zásada, že mäkká spoluhláska ň sa mení na tvrdú spoluhlásku n. Tak je to pri tvorení prídavných mien od podstatných mien zakončených na -áreň, napr. mliekareň – mliekarenský, pekáreň – pekárenský, strojáreň – strojárenský. Striedanie hlások ň/n nastáva aj pri tvorení prídavných mien od iných podstatných mien zakončených na ň, teda aj od podstatného mena kôň. Správna podoba prídavného mena je konský s tvrdou spoluhláskou n, teda konský záprah, konské preteky. ah

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Spoločnosť BIOTEC Horovce, Slovensko, a jej dcérska spoločnosť BIOTEC-ELECTRICITY so sídlom v Sriemskej Kamenici

Chýrnik

vypisuje

PADINA. V rámci programu osláv Padiny v nedeľu 2. septembra o 17. hodine v Základnej škole maršala Tita padinská knižnica usporiada ďalší ročník tradičného literárneho podujatia Babinkove stretnutia. NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v pondelok 3. septembra o 19. hodine vo svojich miestnostiach (Njegošova 16/II, Nový Sad) usporiada literárny večierok venovaný 60. narodeninám jazykovedca a básnika Miroslava Dudka. A. F. KOVAČICA. Jubilejná, 50. samostatná výstava obrazov insitného umelca Jána Bačúra z Padiny bude slávnostne otvorená v Galérii insitného umenia v Kovačici v stredu 5. septembra o 19. hodine. Výstava má názov 103 portrétov. A. Ch.

PRÁCA NA SLOVENSKU

35 /4506/

HLAS ĽUDU

021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu

Spoločnosť Baron, Púchovský mäsový priemysel, a. s., ponúka zaujímavú prácu v Púchove, Slovenská republika. Vysoký plat, strava a ubytovanie zdarma. Požiadavky: Slovenský pas alebo preukaz zahraničného Slováka. Bližšie informácie na tel.: +421 907 841 662 a +381 63 128 26 89.

1. 9. 2012

OZNAMY

SÚBEH NA ASISTENTKU VEDENIA PODNIKU Podmienky: – komunikatívnosť, podnikavosť – pracovitosť, presnosť – minimálne stredoškolské vzdelanie – znalosť srbčiny a angličtiny; ví-

taná znalosť slovenčiny a ešte jedného cudzieho jazyka – práca s počítačom (minimum Word, Excel) – vodičský preukaz B kategórie – vek: nie staršia od 40 rokov

Potrebné je zaslať CV s fotografiou a prihláškou na: ekrampl@biotecsk.eu alebo krampl@gmx.de Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Luka – Bačka Palanka, a. d., z Báčskej Palanky, Ulica II. Železničko naselje č. 2 a, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba pobrežných obrán – keju vo dvoch fázach v časti Luka Bačka Palanka, na katastrálnej parcele č. 11 047, k. o. Báčska Palanka. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach Obecnej správy Báčska Palanka, Ulica kráľa Petra I. č. 16, do 17. 9. 2012. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 18. 9. 2012 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h. Správna rada Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na základe článku 35 Zákona o kultúre, článku 9 Rozhodnutia o založení Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a článku 24 Štatútu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na svojom 1. pracovnom zasadnutí zo dňa 21. augusta 2012 schválila R O Z H O D N UT I E O VYPÍSANÍ SÚBEHU NA VYMENOVANIE RIADITEĽA Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Riaditeľ sa vymenúva na 4-ročné mandátne obdobie. Riaditeľa vymenuje vláda AP Vojvodiny na základe výsledkov voľby riaditeľa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov a na základe mienky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. I. Za riaditeľa môže byť vymenovaný kandidát, ktorý vedľa všeobecných podmienok vyplývajúcich zo zákona spĺňa aj nasledujúce kritériá: 1. – vysokoškolské vzdelanie spoločenského odboru (akademické master štúdiá, špecializované akademické štúdiá, špecializované odborné štúdiá), resp. základné štvorročné štúdiá, – výborná znalosť slovenského jazyka, – minimálne päť rokov pracovnej skúsenosti v odbore. 2. Kandidát na riaditeľa musí priložiť program práce a rozvoja činnosti Ústavu v 4-ročnom mandátnom období ako prílohu k dokladom zasielajúcim na súbeh. II. Prihláška musí obsahovať: meno a priezvisko kandidáta, dátum a miesto narodenia, adresa trvalého, resp. prechodného pobytu, údaje o vzdelaní údaje o trvaní a druhu pracovnej skúsenosti so stručným popisom práce, ktorú kandidát vykonával po obdobie prihlásenia sa na súbeh a s popisom zodpovedností, ktoré mal pri uvedených prácach.

III. Doklady, ktoré treba priložiť k prihláške na súbeh: originál alebo overená kópia diplomu o vysokoškolskom vzdelaní, originál alebo overená kópia dokladu o štátnej príslušnosti v Republike Srbsku (nový formulár), výpis z matriky narodených – originál alebo overená kópia (nový formulár), potvrdenie o pracovnej skúsenosti – potvrdenie, že kandidát má minimálne 5 rokov pracovnej skúsenosti s overenou kópiou pracovnej knižky, potvrdenie zo súdu, že kandidát nebol trestne stíhaný (potvrdenie nesmie byť staršie ako mesiac). IV. Lehota prihlasovania: Prihlášku na súbeh s priloženými dokladmi treba doručiť Správnej rade Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia súbehu v denníku, začnúc nasledujúcim dňom odo dňa zverejnenia súbehu. V. Spôsob prihlasovania: Prihlášku na súbeh s priloženými dokladmi treba zaslať v písomnej forme doporučenou poštou alebo priniesť osobne na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Njegošova 16/II/7, 21 000 Nový Sad Pre verejný súbeh – vymenovanie riaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Neúplné prihlášky a prihlášky, ktoré nebudú v korešpondencii so stanovenou lehotou, sa nebudú rozoberať. VI. Osoba poverená na ďalšie informácie o verejnom súbehu: Nataša Simonovićová, technická tajomníčka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, tel. č.: 021/54 55 70 a 021/54 55 71 a e-mail: nsimonovic@slovackizavod.org.rs

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Sajam II – NS 93, NSU 93

o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie – sklad neškodného odpadu s cieľom prípravy na vývoz Nositeľ projektu BIO OIL SAS, s. s r. o., Bulvár oslobodenia 30a, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie – sklad neškodného odpadu s cieľom prípravy na vývoz, v Novom Sade, v Ulici Miroslava Prodanovića Micka, na katastrálnej parcele číslo 2 212, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. augusta 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-798/12, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odsek 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu BIO OIL SAS, s. s r. o., Bulvár oslobodenia 30a, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie – sklad neškodného odpadu s cieľom prípravy na vývoz, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt Zariadenie – sklad neškodného odpadu s cieľom prípravy na vývoz, v Novom Sade, v Ulici Miroslava Prodanovića Micka, na katastrálnej parcele číslo 2 212, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu BIO OIL SAS, s. s r. o., Bulvár oslobodenia 30a, Nový Sad, nie je potrebné vypracovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje: – zabezpečí, že nakladanie s odpadom bude v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi regulujúcimi túto oblasť; – zabezpečí tankvany so sekundárnou ochranou od vytekania; – zabezpečí stabilnú základňu odolnú proti agresívnym hmotám a nepriepustnú na olej a vodu, s vybavením na zbieranie vyliatych tekutín a odmasťovacích prostriedkov; – zabezpečí systém na celkové kontrolovateľné prijatie atmosferických vôd znečistených olejom zo všetkých plôch, ich predtretmán v separátore mastí a olejov na vypúšťanie do recipientu a pravidelné vyprázdňovanie a údržbu separátora; – zabezpečí opatrenia ochrany od chemickej nehody v súlade s platnými predpismi; – zabezpečí systém na ochranu od požiaru v súlade s platnými predpismi. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu BIO OIL SAS, s. s r. o., Bulvár oslobodenia 30a, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie – sklad neškodného odpadu s cieľom prípravy na vývoz v Novom Sade, v Ulici Miroslava Prodanovića Micka, na katastrálnej parcele číslo 2 212, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Slaná bara. V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Projektom sa predpokladá skladovanie, pretáčanie a príprava na transport používaného jedlého oleja rastlinného pôvodu, bez chemického procesu a výlučne v zatvorenom priestore. Lokácia a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokácii číslo V-353-667/12 z 24. júla 2012, vydaným Mestskou správou pre urbanizmus a stavebné práce mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 – Zariadenia na nakladanie s odpadom – zberné miesta a sklady bezpečného odpadu, Listiny II Zákona o určovaní Listiny projektov, pre ktorý je záväzný odhad vplyvov, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 114/08), ale je menších kapacít od kapacít definovaných ako kritérium na rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (maximálny vchod 5 000 kg denne). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetnej lokácii, a berúc do ohľadu aj Inštrukcie na konanie inštruktorov pre ochranu životného prostredia a splnomocnených orgánov na vydávanie povolení na všetkých úrovniach vydaných zo strany Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania Republiky Srbsko z 18. marca 2011, určené je, že ak nositeľ projektu bude dodržiavať opatrenia ochrany životného prostredia určených v žiadosti a podmienky určené bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, práca projektu významnejšie neohrozí životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Sajam II – NS 93, NSU 93, Ulica hajduk Veljkova č. 11, na katastrálnej parcele číslo 7 540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. augusta 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-607/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS Sajam II – NS 93, NSU 93, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Sajam II – NS 93, NSU 93, Ulica hajduk Veljkova č. 11, na katastrálnej parcele číslo 7 540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodický výskum prameňa neionizujúceho žiarenia na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS Sajam II – NS 93, NSU 93, v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť a že údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Sajam II – NS 93, NSU 93, Ulica hajduk Veljkova č. 11, na katastrálnej parcele číslo 7 540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava, ktorá pozostáva z troch antén typu K 80 010 486, pre systém 900 a pre systém UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre UMTS je 1 + 1 + 1. Antény sú usmernené s azimutmi 40 ° (prvý úsek), 135 ° (druhý úsek) a 305 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného infomovania a MS Detelinara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť doklad kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže doklad pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže doklad o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS – Sajam II – NS 93, NSU 93, číslo 0 606/12-271 NI, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Sajam II – NS 93, NSU 93, je dokázané, že tento zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 5. septembra uplynie šesť ťažkých a boľavých rokov, čo nás opustil náš drahý a nenahraditeľný syn a brat

BOĽAVÁ SPOMIENKA Uplynul rok, čo nás navždy opustila naša drahá manželka, mama a stará mama

ZUZANA MATERÁKOVÁ 26. 6. 1944 – 22. 8. 2011 – 2012 zo Starej Pazovy

Deň za dňom plynú bez Teba, ťažko je znášať bôľ a smútok, keď si nám ešte tak potrebná.

JÁN LABÁT

Tvoji najmilší

14. 4. 1966 – 5. 9. 2006 – 2012 z Petrovca SMUTNÁ SPOMIENKA Drahý náš Janko, bolo to sklamanie, že čas rany lieči, no on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí. S láskou a úctou si na Teba spomínajú

na našu mamu

navždy zarmútení Tvoji: mama, otec a sestra

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 1. septembra je tomu a šesť boľavých sedem boľavých rokov, čo týždňov, čo ma opustila ma opustil milovaný manžel jediná dcéra

ZUZANA KÖNIGOVÚ 30. 11. 1927 – 30. 8. 2011 – 30. 8. 2012 z Petrovca S láskou a úctou si na Teba spomínajú Jarka a Vlasto s rodinami

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 30. augusta 2012 uplynul smutný rok, čo nie je medzi nami manžel, ocko, starký, brat a príbuzný

MARTIN ČÍŽIK

ANKA BOLERÁCOVÁ

1926 – 2005 – 2012

rod. Čížiková 1952 – 2012

z Kovačice Nešťastná a smutná bola hodina, ktorá Vás odo mňa odtrhla. Ten osud krutý srdce mi zlomil, moju radosť, moju nádej do hrobu uložil. Bože môj milí, čuj moje prosby, rany mi zahoj, daj mi sily znášať tento osud ťažký a nemilý. Trvalú spomienku si na Vás zachováva

MICHAL KRÁLIK 1949 – 2011 – 2012 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku s láskou a úctou si naň zachovávajú: manželka Mária, syn Jaroslav, dcéra Alenka, zať Đorđe a vnúčatá Darko a Teodora

zarmútená manželka a matka Anna Čížiková 1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

OZNAMY POSLEDNÁ ROZLÚČKA Dňa 24. augusta 2012 nás opustil náš brat a strýko

JURAJ MORÁVEK 1925 – 2012

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 24. augusta 2012 nás bez rozlúčky v Pule opustil náš brat a ujko, kulpínsky rodák

V myšlienkach a smútku sme sa rozlúčili s naším bratom a ujkom, kulpínskym rodákom žijúcim v Pule

JURAJ MORÁVEK

JURAJOM MORÁVEKOM

1925 – 2012

Tichú a trvalú spomienku na neho si zachová:

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska.

Život Ti vyhasol bez slov rozlúčky. S úctou si na Teba budú spomínať:

brat Pavel Morávek a rodina Šuvaková z Vrbasu

Sestra Zuzana a švagor Zavarošovci a rodina Báďonská z Kulpína

sestra Anna Chlipcová a rodina Hložanová zo Silbaša

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovaného syna a brata

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynie 15 ťažkých a boľavých rokov, čo nás opustil môj milovaný brat

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

RASTISLAVA MARČOKA 9. 7. 1978 – 2. 9. 1997 – 2012 z Hložian Aj po pätnástich ťažkých rokoch v žiali, rana v srdci tak veľmi bolí a zabudnúť nedovolí. Boľavé srdcia nemôžeme ničím vyliečiť a nášho milého syna ničím nahradiť. Stále na Teba myslíme, nikdy Ťa nezabudneme. Zarmútení rodičia a brat Jaroslav

ONDREJOM ČIPKÁROM

1978 – 1997 – 2012 z Hložian

9. 7. 1940 – 20. 8. 2012 z Hložian

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva zarmútená sestra Anna s manželom Jánom a deťmi Taničkou a Mirkom

S láskou a úctou si na Teba spomíname. Rodiny Červenová a Milovanovićová z Kulpína

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mamu a starú mamu

Dňa 2. septembra uplynie rok, čo nás opustil náš milý manžel, otec a dedo

Dňa 31. augusta 2012 uplynulo 10 rokov, čo nás opustila naša drahá manželka, matka, svokra a mamička

ZUZANU VEREŠOVÚ

SAMUEL ČÁNI

27. 3. 1934 – 5. 9. 2008 - 2012 zo Starej Pazovy

8. 2. 1931 – 2. 9. 2011 – 2012 z Kulpína

Uplynuli 4 roky bez mamiky, s ktorou sme strávili krásnu dobu života vospolok. Spomienku na ňu si zachovávajú: syn Janko, nevesta Katka a vnuk Saša s rodinkou

RASTISLAV MARČOK

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko krásne ďakovať a s láskou si na Teba spomínať. Manželka Katarína, syn Samuel a dcéra Mária Faboková s rodinami

MÁRIA BENKOVÁ rod. Bovdišová 1935 – 2002 – 2012 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na jej starostlivosť, lásku a dobrotu spomínajú manžel Ján a syn Vladimír s rodinou

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojím strýkom

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

JURAJOM MORÁVEKOM

MICHALA MOLNÁRA

24. 4. 1925 – 24. 8. 2012 z Puly rodom z Kulpína Tichú a smutnú spomienku Ti venujú a vždy si na Teba budú spomínať rodiny:

JÁNA LIPTÁKA učiteľa 30. 4. 1946 – 2. 9. 2010 – 2012 zo Selenče

1931 – 1992 – 2012 z Jánošíka Trvalú spomienku na Teba si navždy zachovávajú: manželka Zuzana a dcéry Jarmila a Božena s rodinami

Benková, Sabová, Králiková a Benková

Uplynú dva smutné roky, čo rýchle odišla duša Tvoja. Nestačil si povedať, zbohom, rodina moja. Spomienku na Teba si v srdciach zachovávajú Tvoji najmilší

SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

susedovi

s kmotrou

ANNOU CEROVSKOU

ONDREJOVI ČIPKÁROVI

1955 – 2012 z Petrovca

1940 – 2012 z Hložian

ALŽBETU STUPAVSKÚ Odišiel si zo života do sveta spomienok. S úctou a vďakou s Tebou sa lúčia

Nezabudneme a v spomienkach Ťa nosiť budeme.

z Umagu S láskou si spomienku na ňu zachováva

susedovci z Ulice osloboditeľskej

Kmotrovci Sabovci a kmotra Triašková s rodinami

kmotra Fedelová s dcérou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojím manželom, ktorý ma opustil 20. augusta 2012

Nečakane nás opustil 18. augusta 2012 náš milovaný manžel, otec a starý otec

ONDREJOM ČIPKÁROM 9. 7. 1940 – 20. 8. 2012 z Hložian

DUŠAN KUŠTRA 31. 10. 1947 – 18. 8. 2012 z Kulpína

V srdci žiaľ, v dome pusto a na Tvojom hrobe ticho. Nie si tam, kde si bol, ale si všade tam, kde som ja. Zarmútená manželka Anna Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

S ním sa naposledy lúčia: manželka Katarína, dcéry Jarmila a Mária a vnukovia Goran, Mário a Darko

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu ESO TRON, s. s r. o., Kysáčska 5a, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu –Objekt pre skladovanie s cieľom prípravy na prepravu neškodného odpadu, v Ulici Rumenački put, na katastrálnej parcele číslo 8 953, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

25. 8. 2012

34 /4505/

HLAS ĽUDU

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Tel.: 063/716-73-82.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs 43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 31. augusta: • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: O komasácii v Báčskopetrovskej obci, o aktuálnych poľnohospodárskych prácach a o Dobrovoľnom hasičskom spolku v Pivnici. Ďalej budú príspevky o odbornom zdokonaľovaní učiteľov, z letného zborového kempu a miniportrét Aradáčana Michala Geržu. Nevystane ani záber z divadelných hodov – Petrovských dní divadelných. • O 20.45 HORE-DOLU: V mládežníckom vysielaní do sveta módy divákov zavedie módna návrhárka – stylistka Maja Božovićová z Pivnice. Predstavia sa aj krásky v akvaparku Petroland Miss leta 2012. O umeleckom prejave, ktorý vytvárajú za pomoci techniky, budú hovoriť ilustrátor Vladimír Valihora a DJ Miss KayDee. NEDEĽA 2. septembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Vo vysielaní bude predstavený padinský insitný maliar Ján Bačúr, ktorý onedlho oslávi 75. narodeniny. Je kronikárom svojho rodiska a láska k svojeti mu je stálou inšpiráciou. • O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: V relácii sa podrobnejšie bude hovoriť o tom, s akou pomocou štátu môžu počítať naši poľnohospodári, ako aj o priebehu zberu sóje v staropazovskom chotári. Náplňou vysielania budú aj osožné informácie pre poľnohospodárov a slovenská ľudová hudba. • O 14.30 V programe RTV na 1. kanáli odznie záverečná časť vysielania o osude sálašov a sálašanov, titulkovaná po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 2. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa BIBIANA v Kovačici Robo Kazík koncertoval v Kovačici Utorok 4. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Babinkove stretnutia Vedecké bohatstvo Padiny Slovenský film: Iná láska Záber z koncertu Roba Kazíka Čo nového v našom v Kovačici spoločenskom živote? Výstava portrétov Jána Bačúra Čo nového v našom chotári? Piatok 7. septembra 16.00 – Výber z programu TV Petrovec 18.00 Klenotnica

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 3. septembra: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – v predvedení sólistov RNS; Utorok 4. septembra: 17.15 – 18.00 Stretnutie – Pásmo poézie a hudby; Streda 5. septembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko; 17. 15 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú ochotníci z našich osád; Štvrtok 6. septembra: 17. 15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Piatok 7. septembra: 17. 15 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 1. septembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše; NEDEĽA 2. septembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny. • 17.15 – 18.00 Portréty; UTOROK 4. septembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení; STREDA 5. septembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 31. augusta do 6. septembra Pondelok – sobota

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 35

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy:

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika a literárneho vedca. Narodil sa 1. januára 1917 vo Východnej a umrel 4. augusta 1997 v Bratislave. autorka: premysl. ANNA BIČIA- postup spojka ROVÁ v konaní

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz 16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 5. septembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň do konca septembra budú odvysielané najzaujímavejšie reprízové relácie. Repríza v nedeľu 9. septembra o 7.30 h.

1. 9. 2012

35 /4506/

tak

volt

nerast z Avaly Báčan

HLAS ĽUDU

Valjevo

záporne nabitý ión

vypestoval klesal na zem internet (skr.)

Kikinda herec Kojo nadarmo

tona

Ludolfovo číslo 2. časť tajničky

nápad, úmysel

spojka umenie (lat.) vpíšte AVO

argón

newton kyprila pôdu

imanie koniec úsvit vpíšte LZ

metál

romb

druh stromu

adut, eso (srb.)

podá anno Domini 1. časť tajničky

dom. meno Anny

grécke písmeno

vykonáv. trestu

H ĽU LAS DU

15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

kopírované

načerpával

Piatok 31. augusta – Ján Murtín, poľný strážca v Hložanoch Sieť Sobota 1. septembra 18.45 Hit dňa, Reklamy, zo– Posadnutá láskou Pondelok 3. septembra – strih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí Iron Man Utorok 4. septembra – týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Osamelý pomstiteľ Streda 5. septembra – vami 22.00 Film: Zberateľ bozkov Grizzly Park 24.00 Záver vysielania Štvrtok 6. septembra – Schowtime Každý pondelok o 20.15: Hu21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, dobný mix Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV PaNedeľa 2. septembra 18.00 Hudobné blahoželania triot, TVOK a TV Pančevo

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00

Niš

vedela north riečny rybár

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 34 – VODOROVNE: spôsobiť, Tichomír, ej, n, Rim, parapet, kút, šov, p, raz, va, ara, obar, ko, prali, oberal, ť, volal, m, atávizam, lano, ata TAJNIČKA: TICHOMÍR BÍREŠ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 32 z čísla 32 Hlasu ľudu z 11. augusta 2012 bolo: JURAJ TUŠIAK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: SAMUEL ZELENÁK, Ul. Kubániova č. 4, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Po ôsmich prehrách šesťgólová výhra SLÁVIA – RADNIČKI (B) 6 : 0 (2 : 0) lani v jesennej časti 38. min. Vzápätí skómajstrovstiev Slávia roval i Dragan Nikovyhrala nad Radničkim lovski (42. min). minimálnym výsledkom Po prestávke znovu 2 : 1, v Barande na jar dopotešil fanúšikov Slámáci tím ju porazil 3 : 1. vie Bakoš (49. min). Pred Barandou Slávia vyPrvý majstrovský gól hrala 6. mája 2012 Borac v drese Slávie a štvrtý Sakule. Odvtedy všetkých pre Kovačičanov vsieosem majstrovských zátil Slobodan Novkopasov slávisti prehrali. Bović. Presnú mušku ľavú šnúru prehier prerumal i Aleksandar Strašili Kovačičania poltuctokúšek. Bodku v tomto vou nádielkou v sieti hosmeraní síl dal druhým tí. Naposledy tohto roku gólom Nikolovski (79. takisto na vlastnom trávmin). Za 41. minútu niku, a tým istým výsledtak zverenci trénera kom porazili ďalší klub z Csankyho vsietili až Opovskej obce – Tempo šesť gólov. Sefkerin, paradoxne, v deň SLÁVIA: Joka, Tožartu. máš, Ďurkovský (NeObrana Slávie hrala bezchybne; v popredí Všetci futbalisti Slávie Miroslav Tomáš, v úzadí Dragan Mihaljčić nadić), Mihaljčić, Slahrali páčivý futbal, veľa đan Novković, Sloutekali, pekne prihrávali, vsietili útočníka podali Kovačičania v bodan Novković, Strakúšek, góly – jeden krajší od druhého. tomto momente maximum. Nikolovski (Božić), Ďuriš, VáOd brankára po hrotového Prvý sieť zavlnil Zlatko Bakoš v lovec (Svetlík), Bakoš.

Slávisti zohrajú duel v Plandišti už v sobotu 1. septembra. Výsledky 2. kola: Borac – Jugoslavija 3 : 0, Budućnost – Dobrica 4 : 0, Tempo – Mladost 1 : 0, OFK Vršac United – Vulturul 2 : 0, Vojvodina – Sloga (P) 2 : 1 , Slávia – Radnički 6 : 0, Sloga (BNS) – BAK 2 : 1, Polet – Partizan 4 : 0. Všetky výhry domácich klubov. To sa často v Prvej juhobanátskej lige nestáva. V derby nováčikov Budućnost Banatski Brestovac z Druhej ligy – západ presvedčivo porazila Dobricu, šampióna minulej sezóny Druhej juhobanátskej ligy – východ. Najlepší útok po dvoch kolách majú zatiaľ Kovačičania. Futbalisti z osady insity sú na piatom mieste. Rozvrh 3. kola: Partizan – Borac, BAK – Polet, Radnički – Sloga (BNS), Sloga (P) – Slávia, Vulturul – Vojvodina, Mladost – OFK Vršac United, Dobrica – Tempo, Jugoslavija – Budućnost. Ján Špringeľ

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Gól v 35. sekunde! TATRA – FUTOG 0 : 2 (0 : 1) ápas sa už bol začal a domáci ešte stále presviedčali delegáta Topčiova, že rozhodca nemôže mať tričko rovnakej farby, ako aj hostia z Futogu. Využil to Milisavljević, v 35. sekunde prenikol pomedzi domácich obrancov, ktorí stáli, a potom zboku z pravej strany prekonal Muchu – 0 : 1. V 45. min. nová veľká pomoc hosťom. Vuković prenikal z ľavej strany povedľa samej čiary, Linjački sa ho niekoľkokrát pokúsil zastaviť faulom a keď sa rozhodcova píšťala neozvala, hráč Tatry nešportovo zareagoval, vrátil súperovi úder a dostal červenú kartu. Druhý polčas Kysáčania zohrali s desiatimi hráčmi... Vo väčšej časti zápasu domáci mali prevahu a niekoľko pekných šancí. Pre veľkú žiadosť aspoň vyrovnať výsledok futbalisti Tatry často zabúdali na

obranu. Tak v 64. min. jednu nepozornosť využil Latinović, „darček“ domácich z piatich metrov premenil a upevnil náskok – 0 : 2. Nakoniec hosťom z Futogu musíme uznať zaslúžené víťazstvo, ale aj pochváliť Kysáčanov za snahy a útočnú hru do poslednej chvíle. Zápas sledovalo asi 150 divákov, viedol ho Bakonjac z Nového Sadu a žlté karty dostali Srnka (Tatra), Blažić, Latinović, Linjački a Agbaba (Futog). TATRA: Mucha, Srnka, Badnjar, Đaković, Savić, Cvetić (Kohút), Konstantinov, Vargec, Ožvát, Keleman, Vuković. Výsledky 2. kola: Susek – Dinamo 4 : 0, Fr. partizan – Báčka 3 : 1, Mladost – Vinogradar 0 : 0, Tatra – Futog 0 : 2, Fruškogorac – Sirig 1 : 0, Slavija – Železničar 7 : 2, Borac – Sremac 3 : 0 kontumačne, Čenej – Proleter 2 : 2.

Skrumáž pred bránou Futogu

Program 3. kola: Proleter – Susek, Sremac – Čenej, Železničar – Borac, Sirig – Slavija, Futog – Fruškogorac,

Vinogradar – Tatra, Báčka – Mladost, Dinamo – Fr. partizan. Pavel Pálik

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Konfúzny zápas vo Vrbare MLADOSŤ – STANIŠIĆ 1 : 2 (1 : 1) ž pred začiatkom zápasu u niektorých domácich hráčov bolo vidieť príznaky napätia a nervozity. Po trochu i nešťastnej prehre v Beške mnohí očakávali, že aj napriek tvrdému súperovi zo Stanišića, Mladosť zaznamená prvú výhru. Svedčila to aj skutočnosť, že Petrovčania v 34. min. prví skórovali. Kaňovi sa naskytla dobrá príležitosť vsietiť, ale hosťujúci brankár Martić ho nedovolene znemožnil. Rozhodca Dujić hneď na to odpískal pokutový kop, jedenástku realizoval náhradník Zbućnović, ktorý už v samom úvode zápasu vystriedal zraneného Torbicu. O pár minút neskoršie hostia z prerušenia hry krásnym oblúčikom ponad „živý múr“ prekvapili brankára Pavla Fejdiho. Gól vsietil Knežević. Do druhého polčasu Mladosť vstúpila s úmyslom skórovať. Zbućnović mal hneď dobrú šancu svoje mužstvo priviesť k vedeniu. Druhý polčas priniesol viac vzruchu

V druhom polčase všetky strely útočníkov Mladosti leteli mimo brány Martića (Foto: J. P.)

tak na trávniku, ale i v hľadisku. Mladosť hrala konfúzne. Očividná bola nezohratosť tímu. Hráči sa ešte medzi sebou nepoznajú dobre. Opraty v nohách sa snažil držať navrátilec do tímu Saša Plavšić. V mužstve domácich nebolo zrane-

ných, skúseného Sladojevića a nováčika Jovovića. Hostia niekoľkokrát peknými útokmi prečíslili domácu obranu. Zvlášť bol statický stopér Nikola Uzelac, ktorý párkrát vypadol zo sedla. V 67. min. dobre prihrávali

Zbućnović a Kaňa. Tento druhý prudko vystrelil, ale lopta minula cieľ. Potom jeden hosťujúci hráč nožničkami prestrelil brvno. V 72. min. Stanišićania dosiahli vedenie. Prudkou prízemnou strelou Knežević z diaľky prekvapil Fejdiho. Do konca zápasu hostia ešte dvakrát mohli vsietiť. Brankár Fejdi ich v tom znemožnil. MLADOSŤ: Fejdi, Marčok, Trišić, Jakuš, Uzelac, Saveljev, Kaňa, Torbica (Zbućnović), Ikonić (Rupar), Plavšić, Radovanović (Milovanović). Výsledky 2. kola: Polet – Mladost (T) 1 : 3, Mladosť (P) – Stanišić 1 : 2, Omladinac – Hajduk 1 : 2, Borac – Crvenka 1 : 3, Budućnost – C. zvezda 1 : 2, Index – OFK Bačka 1 : 0, Prvý máj – Jugović 1 : 1, Srbobran – Sloga 3 : 1. Program 3. kola: Sloga – Polet, Jugović – Srbobran, OFK Bačka – Prvý máj, C. zvezda – Index, Crvenka – Budućnost, Hajduk – Borac, Stanišić – Omladinac, Mladost (T) – Mladosť (P). Samuel Medveď

TOHTO LETA V SILBAŠI

August poznačený športom ugust 2012 pre milovníkov športu v Silbaši mal bohatú ponuku. Po uplynulom volejbalovom a basketbalovom turnaji SilbašBALL, v dvoch posledných júlových a prvých dvoch augustových dňoch, o týždeň neskoršie nasledovalo podujatie Leto v Silbaši. V rámci neho boli i športové aktivity, keď si domáce futbalové mužstvo Naša hviezda zmeralo sily s kysáčskou Tatrou a Slogou z Plavny. Obecenstvu sa na záver predstavili aj domáci futbaloví veteráni. Čoskoro potom športových zanietencov potešil nočný turnaj v malom futbale, ktorý aj tohto roku zorganizovali z iniciatívy predsedu FK Naša hviezda Nikolu Pejaka. Zápasy na turnaji sa začali v piatok 17. augusta a súťaž sa skončila 25. augusta. Prihlásilo sa a hralo osem silbašských mužstiev. Najlepšie výsledky dosiahol tím Kića i Đura a ovenčil sa ti-

1. 9. 2012

35 /4506/

tulom. Aj teraz sa zápasy počas deviatich večerov hrali na časti veľkého futbalového ihriska FK Naša hviezda. Lopta sa neraz ocitla aj v záhradách u prvých susedovcov!

Veteráni silbašskej Našej hviezdy (Foto: R. Kopčok)

Lopta v ruži a nie v sieti

S turnajom sú organizátori vcelku spokojní. Veľký záujem bol i zo strany divákov – milovníkov športu, ktorí do polnoč-

HLAS ĽUDU

ných hodín sledovali každý zápas a posmeľovali svoje obľúbené celky. Neraz sme sa zmienili o probléme ihriska pre „malé“ športy, na ktorom v minulosti desaťročia usporadúvali nočný turnaj v malom futbale, ktorý však býval spestrený i inými športovými disciplínami. Poškodené ihrisko ešte stále neslúži

celkom svojmu účelu. Želaním mnohých – organizátorov nočného turnaja, mládežníckeho združenia (SOK), ako aj väčšiny občanov je, aby upravili plochu malého ihriska. Z minulosti zostali spomienky, keď na nočnom turnaji hrávali aj mužstvá z iných osád, nielen domáce. Podarí sa Silbašanom v budúcnosti ich zasa prilákať? Jaruška Ferková

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Bojovnosť sa oplatila V 2. kole v silnej páľave diváci videli viac gólov ako na štarte. Domáce celky vyhrali šesť zápasov. Tri body si spoza chotára priniesol iba sriemskomitrovický Radnički, ktorý v Beočíne nepríjemne prekvapil mužstvo Cementa. Sriemskomitrovický Srem remizoval bez gólov doma s mužstvom ČSK Pivara. Šíďania boli najpresvedčivejší v súboji s pazovskou Jednotou. Výsledky 2. kola: Cement – Radnički (SM) 1 : 3, Dolina – Senta 1 : 0, Dunav – Dinamo 3 : 2, B. Topola – Radnički (S) 1 : 0, Sloga – Mladost 2 : 1, Palić – Tekstilac 1 : 0, Radnički (Š) – Jednota 4 : 1, Srem – ČSK Pivara 0 : 0. Program 3. kola: ČSK Pivara – Cement, Jednota – Srem, Tekstilac – Radnički (Š), Mladost – Palić, Radnički (S) – Sloga, Dinamo – B. Topola, Senta – Dunav, Radnički (SM) – Dolina. DOLINA – SENTA 1 : 0 (0 : 0) Podobne ako vždy títo dvaja súperi na ihrisku v Padine predviedli zaujímavý a pekný futbal. Domáci sa veru natrápili, kým nezískali tri body a podarilo sa im to vďaka príkladnej bojovnosti a obetavosti. Veľká páľava neznemožnila hráčov oboch mužstiev, aby nastolili rýchle tempo. Dolina v prvom polčase viac útočila na bránu Živkova,

ktorý neinkasoval gól. Najzrelšiu šancu nepremenil debutant Gigović. Odcentrované lopty Pavla Čížika z ľavej strany, resp. Ćirića z pravej nemal kto usmerniť do brány Senty. Náhradníci Đoković, Šalipurović a Čerňoš zlepšili výkon mužstva Doliny, ktorý napokon priniesol želaný cieľ. Niekoľko dobrých rohových kopov urobili zmätok v obra-

Útoky Doliny v prvom polčase nepriniesli gól v sieti Senty (Foto: P. Rohárik)

ne hostí. V 47. min. brankár Živkov odrazil loptu na kopačku pohotového Ćirića a mladučký hráč Doliny rutinovane rozvlnil sieť – 1 : 0. Aj keď do konca zápasu bolo ešte hodne času, gólov viac nebolo. Rýchleho Gigovića obrancovia Senty zakaždým zastavili a strelu Ninkova brankár Živkov vyrazil nad brvno. Na druhej strane Gecić opečiatkoval žrď a druhá strela letela

vedľa brány. Keď rozhodca Šutulović z Nového Sadu odpískal koniec dobrého zápasu, domáci zaslúžene oslávili víťazstvo. DOLINA: Jevtić, P. Čižik, Nedučić, Ivanišević, Stajčić, Gigović, Tripković (Šalipurović), Šćepanović (Đoković), Memović, Ćirić (Čerňoš), Ninkov. Ján Bokor

Presvedčiví Šíďania

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

RADNIČKI (Š) – JEDNOTA 4 : 1 (2 : 0)

Úroda gólov, až 34 na siedmich zápasoch! Silne štartovali ŽAK, Odžaci, Törekvés a Rusín. Úspešný bol aj Aleksa Šantić v Báčskom Monoštori. Jediná remíza sa zrodila v Sombore. Lalitská Panónia nepochodila v Kolute s navrátilcom do súťaže Jedinstvom, v najmenej futbalovom ovzduší! Výsledky 1. kola: Dunav – A. Šantić 1 : 2, Metalac – Lipar 1 : 1, Jedinstvo (K) – Panónia 3 : 2, Odžaci – Jedinstvo (R) 5 : 0, Törekvés – Dinamo 6 : 1, Rastina 1918 – ŽAK 2 : 6, Šikara – Rusín 0 : 4. Program 2. kola: A. Šantić – Rusín, ŽAK – Šikara, Dinamo – Rastina, Jedinstvo (R) – Törekvés, Panónia – Odžaci, Lipar – Jedinstvo (K), Dunav – Metalac.

Útok na hostí, a nič!?

omáci Radnički v Šíde ľahko prekonal bledých Staropazovčanov. Rozdiel v kvalite mužstiev bol očividný. Šíďania už v 9. min. gólom Nedića zahlásili triumf na tomto zápase. Desať minút pred koncom prvej časti Nedić výborne uvoľnil kapitána domácich Ćirića, ktorý ľahko prekonal brankára Lazara Jovišića. Aj v pokračovaní futbalisti trénera Milana Mitrovića hrali dobre. Už v 53. min. pekný útok Ćirića umožnil Mrkajićovi zvýšiť náskok na 3 : 0. Štvrtý gól vsietil ofenzívny obranca domácich Petrović efektnou strelou z voľného kopu v 69. min. Pred koncom zápasu, v 88. min., náhradník Jednoty Pejčinović využil nepozornosť domácej obrany a zjemnil prehru – 4 : 1. RADNIČKI (Š): Vujasinović, Savinović, Petrović, Bjeloš, Babić, Simikić, Šubert (Zec), Nedić (Matić), Mrkajić (Mladenović), Baljak, Ćirić. JEDNOTA: Jovišić, Knežević, Lukić, Stegnjajić, Šuša, Žakula, Igrač, Ogrizović, Ljutovac (Pejčinović), Živković, Lukić.

M. Ć.

JEDINSTVO (K) – PANÓNIA 3 : 2 (1 : 2)

mácich „fanúšikov“ a najmä narúšanie futbalových pravidiel nestačili, aby zápas predčasne ukono niekoľkých rokoch Jedinčil! stvo z Kolutu sa opäť zapoBa čo viac, rozhodca v pokrajilo do súťaže a prvým hosťom čovaní toleroval ostré zákroky a mu bola lalitská Panónia. Hostia nešportové správanie sa hráčov začali výborne, keďže už v dvadJedinstva. Ani to mu nestačilo, siatej minúte viedli 2 : 0, gólmi takže v 60. min. iba z jemu znáTojića a Valenta. Všetko to, čo sa mych príčin odpískal penaltu za ďalej dialo na trávniku, prebiedomácich a brankára Tatomirova halo najmenej vo futbalovom a poslal do šatne. Koluťania z ponajmä nie v športovom ovzdukutového kopu vyrovnali a víťazší! ný gól strelili v posledných chvíVýhru si domáci zabezpečili ľach zápasu. vďaka rozhodcovi Miščevićovi Nebolo mu ľahko: Đorđe PANÓNIA: Tatomirov, Mladea delegátovi zápasu. V 45. min. Tatomirov (Panónia Laliť) nović, Jovović, Janković, Radihra je prerušená na asi 15 minút, vojević, Bojić, Nikolić, Tojić, Ranlebo domáci diváci vtrhli na ihrisko a zaútočili naj- čić, Marjanović, Valent. J. H. prv na Tojića, a potom i na brankára TatomiroJ. P. va! Rozhodcovi Miščevićovi tento počin do-

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

ŠPORT Vladimira Tankosića. Okrem štyroch gólov obe mužstvá mali v prvej časti hodne šancí, za domácich Fejdi, Lukić a Ožvát, za hostí Babić, Žigmund a Milić. BUDÚCNOSŤ (H) – SLÁVIA 3 : 3 (2 : 2) V druhom polčase sa na zmenu a štarte majstrovstiev pivnic- cu, ostro vypálil a lopta sa trepo- výsledku čakalo až do 76. min., ká Slávia hosťovala v Hloža- tala v dolnom rohu brány Tanko- keď sa po rohovom kope z pravej noch, kde si zmerala sily s domá- sića. V 10. min. distrany pred brácim mužstvom Budúcnosť, a zá- váci videli veľkú nou vytvorila pas sa skončil nerozhodne 3 : 3 (2 šancu Fejdiho, veľká skrumáž a : 2). Keď sa stretnú dve mužstvá, ktorý z piatich Babić zblízka ktorých cieľom je v dobrej hre hľa- metrov netrafil loptu zaslal do dať si víťazstvo, vtedy diváci mu- ani bránu. V 17. siete – 2 : 3. Hlosia byť spokojní. Na tomto zápa- min. Đukić skončil žančania potom se sme videli práve taký futbal. peknú akciu dovšetko dali do Množstvo presných prihrávok, mácich gólom – útoku a podarirýchle útoky, dosť striel na bránu 1 : 1. V 26. min. lo sa im vyrovsúpera, dobré zákroky branká- znova sa k slovu nať. V 86. min. rov a až šesť gólov – bolo to pek- dostal Đukić a prízemne odné na ihrisku v Hložanoch. Škoda, zboku z ľavej stracentrovanú lopže sa do takého ovzdušia nevtes- ny ostrou strelou tu z pravej straNatrápil Hložančanov: nal aj rozhodca Malinović z Báč- spoza šestnástky ny Mandić doĐorđe Babić (Slávia Pivnica) skej Palanky, ktorý často robil druhýkrát prekorazil do siete – 3 chyby na úkor oboch mužstiev. nal Čobrdu. V 36. min. diváci videli : 3. Je to aj reálny výsledok zápaPrví na zápase sa radovali hos- rýchly protiútok Pivničanov, lop- su v Hložanoch. tia, a to už v 4. min. Útočník Babić ta bola v nohách Predraga TanPred koncom zápasu sa zranil prijal loptu pred trestným územím kosića, ktorý trafil pravý dolný dvojnásobný strelec Đukić, ktodomácich, zbavil sa svojho stráž- roh brány domáceho brankára rému v nemocnici vykonali chi-

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Nenašli výhru N

lovú pohromu. Hostia totiž v prvom polčase častejšie útočili, vážne aj hrozili Naďovi, ktorý sa však nedal prekvapiť. Druhý polčas priniesol skuKRIVÁŇ – MAGLIĆ 11 : 0 (0 : 0) točnú spŕšku gólov v letnom V stredu 22. augusta 2012 v 3. jinách. Podľa toho, čo sa dialo v úpeku. Do listiny strelcov sa zakole pohárovej súťaže selenčský prvom polčase, nikto na ihrisku písali Malina v 47., 67., 70. a 76. Kriváň dosiahol jedno z naj- nemohol ani len predpokladať, min., Darko Pavlov v 56., 78. a 80. presvedčivejších víťazstiev v de- že Maglićania zažijú takú futba- min., Alexy v 64. a 82. min., Kutenič v 53. min. a Krížov v 81. min. Brankár Maglićanov v priemere každé štyri minúty vyberal loptu zo svojej siete! KRIVÁŇ: Naď, Dejan Pavlov, Lipták (Jovović), Krížov, Dobrík, M. Strehársky (Dejan Mučaji), Alexy, Kutenič, Darko Pavlov, Dalibor Mučaji (Anđelić), Malina. Ďalším súperom Selenčanov v pohárovej súťaži bolo mužstvo Krila Krajine z Báčskej Palanky. Majstrovký zápas 1. kola Medziobecnej Diváci v Selenči v nedeľu nemali možnosť sledovať majstrovský zápas Kriváň – ligy Báčska Palanka – prvá trieda Kriváň – Kulpín, ktorý tieto mužstvá zohrajú neskoršie (Foto: J. P.) Kulpín nehrali, lebo

POHÁROVÝ REKORD SELENČANOV

Každé štyri minúty gól!?

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

rurgický zákrok na nose! BUDÚCNOSŤ: V. Tankosić, Majstorović (Drieňovský), Hataľa, Severíni, Mandić, Đukić, Fejdi, Pavlović (Jeličić), Ožvát, Lukić, Molnár. SLÁVIA: Čobrda, Lamoš, Séč, Milec, Ćutilo, Nímet (Vujaković), Milić, Pintír, Babić, Žigmund, P. Tankosić. Zápas sledovalo asi 150 divákov. Žlté karty v radoch domácich dostal Đukić a rovnako potrestaní v radoch Slávie boli Ćutilo, Babić a Žigmund. Výsledky 1. kola: Vojvodina – Krila Krajine 2 : 1, Soko – Budućnost (P) 2 : 0, Proleter – Bački hajduk 2 : 1, Budúcnosť (H) – Slávia 3 : 3, Kriváň – Kulpín, zápas odročili, Maglić – Bačka 3 : 1. Rozvrh zápasov 2. kola: Krila Krajine – Bačka, Kulpín – Maglić, Slávia – Kriváň, B. hajduk – Budúcnosť (H), Budućnost (P) – Proleter, Vojvodina – Soko. Zápasy sa začnú o 16.30 hod. Ján Šuster ZLATÝ KOTLÍK 2012 V sobotu 1. septembra 2012 FK Kriváň usporiada Zlatý kotlík 2012. Kto chce súťažiť vo varení hovädzieho paprikáša, môže prihlásiť mužstvo počítajúce šiestich členov u podpredsedu Michala Poliaka alebo v Caffé bare Eros. Každé mužstvo je povinné zaplatiť poplatok v sume 3 200 dinárov. Na dobrú náladu účastníkom súťaže a hosťom bude vyhrávať selenčský Šok band. hostia pre chorobu viacerých futbalistov nepricestovali do Selenče. Zápas je s povolením patričných orgánov odročený a zohrá sa v niektorom inom termíne. Namiesto súboju o body s Kulpínčanmi, selenčské obecenstvo videlo priateľský zápas svojich miláčikov. Hráči v červených tričkách porazili tých, čo mali modré dresy 3 : 2. Góly za víťazov dali Anđelić 2 a Alexy, za porazených vsietili Malina a Grňa. Michal Poliak

ŠPORT 6. MEMORIÁL MILORADA OBRADOVIĆA-MIKICU

Pohár do Pivnice redtým ako sa začal prvý zápas na tvrdom, suchom trávniku Panónie a na takmer 40 stupňov Celzia, na tragicky zosnulého Milorada ObradovićaMikicu spomienky evokovali jeho spoluhráč Jaroslav Múdry a tajomník Športového zväzu Obce Odžaci Vlajko Vlahović.

Po Mikicovi zostala fotka a spomienky...

SLÁVIA – RUSÍN 3:0 Pivničania boli lepším mužstvom počas celého zápasu. Mi-

roslav Česko vsietil prvý gól. V 22. min. Dejan Štrangar mal veľkú výhodu vyrovnať, ale z pokutového kopu strelil vysoko

ponad bránu Peťkovského. Na 2 : 0 zvýšil Česko a výsledok uzavrel Valentík. Zápas viedol Milivoj Jovkić z Odžakov.

ZOSTAVY MUŽSTIEV SLÁVIA: Peťkovský, Valášek, Šimon, Keravica, Česko, Valentík, Šiješ, Rajčan, M. Milec, J. Milec, Ćitanov, Činčurák, Grňa. RUSÍN: Oros, Ď. Štrangar, Z. Bodnar, Z. Toma, V. Bodnar, Kršić, D. Štrangar, Juhik, Z. Naď, Hrubeňa, M. Naď, R. Toma, Medić, Sujić, Plankoš, Holík, Šajtoš. PANÓNIA: Benka, Stamenković, A. Popović, Ljubenković, Vranješ, Jovkić, S. Erdeljan, B. Malivuk, Z. Malivuk, J. Múdry, Pivarev, Tancik, Vučenov, M. Erdeljan, Grgić, Valach, Brkić, Vl. Popović, M. Malivuk, D. Stojanović, Farkaš, Rončević, Dimić.

PANÓNIA – SLÁVIA 1 : 1 Bol to najkvalitnejší zápas na turnaji. Susedia cez chotár sa vôbec nešetrili a hrali akoby šlo o body. Slávia sa ujala vedenia prostredníctvom Činčuráka v 10. min. O päť min. neskoršie Pivarev prakticky z pivnickej brány vyrazil strelu A. Popovića. Aj keď Pivničania hrali lepšie v strede poľa, domáci vyrovnali prostredníctvom M. Erdeljana z penalty v 40. min. Rozhodca bol Zvonko Oros z Ruského Kerestúra. RUSÍN – PANÓNIA 2 : 1 Hostiteľom bola potrebná výhra štyrmi gólmi rozdielu, aby sa

stali víťazmi memoriálu. Svojim výkonom to nedokázali. Kerestúrčan Medić ich už v 1. min. prekvapil gólom. Na 2 : 0 zvýšil D. Štrangar. Výsledok v 32. min. skorigoval Rončević po sólovom úniku z pravej strany. Pivničan Đuka Keravica viedol tento zápas. Víťazom turnaja je pivnická Slávia, druhé miesto obsadil Rusín a tretia je domáca Panónia. Za najlepšieho brankára vyhlásili Pivničana Štefana Peťkovského a najlepším strelcom je jeho spoluhráč Miroslav Česko (2 góly).

Laliťania a Pivničania hrali tak, až sa im na momenty iskrilo pod nohami

ZO STK MLADOSŤ PETROVEC

J. Pucovský

stolní tenisti aj z Chorvátska. Pekný úspech dosiahli Petrovčania Turan a Lomen, ktorí získali bronzové medaily, kým Šramka skonlebné zasadnutie orčil medzi ôsmimi najlepšígánov tejto súťaže, na mi. Po súťaži hostitelia pre ktorom zvolia nového účastníkov zorganizovali predsedu. večeru, na ktorej podávali STK Mladosť sa v sobaraní paprikáš. Pre pebotu 25. augusta 2012 trovských stolných teniszúčastnil na Memoriátov teraz nasledujú turnali Jeftimiju Jecu Stokaje v Báčskej Palanke a Čenova v Stapare, stollareve. notenisovej legendy v STK Mladosť má toho tomto prostredí. Bol to Duša STK Mladosť: Ján Lačok, hráč, predseda, času ôsmich hráčov. Sú to: turnaj veteránov, na sponzor... (Foto: J. P.) Turan, Lomen st., Šramka ktorom hrali aj Petrovst., Záborský, Bažík, Lomen čania – Pavel Turan, Miroslav Lo- vít Kaňa a Branko Lalić. Medzi ml., Vukadinov a J. Lačok. Samuel Medveď men starší, Michal Šramka, Ľudo- vyše 50 účastníkmi boli niekoľkí

Myslia na ligu minulom súťažnom ročníku sa petrovskí stolní tenisti z Prvej vojvodinskej ligy nevrátili do Druhej stolnotenisovej ligy, keďže obsadili len tretie miesto. Petrovčania predsa uvažujú o eventuálnej možnosti vrátiť sa tam, v prípade, že niekto v najvyššej súťaži odstúpi, čo by určite vplývalo na jednotlivé posuny v celkovom stolnotenisovom súťažení. Sú to síce iba teoretické možnosti. Ináč súťaž v Prvej vojvodinskej lige by sa mala začať v polovici septembra. Dovtedy sa má uskutočniť vo-

1. 9. 2012

35 /4506/

HLAS ĽUDU

Veteráni Slávie, Rusína a Panónie pred začiatkom turnaja

FUTBALOVÝ MEMORIÁL V LALITI

Nezabudnuteľný Mikica N iekdajší spoluhráči z FK Panónia nezabúdajú na svojho kamaráta Milorada Obradovića-Mikicu, ktorý po ťažkej autohavárii 19. apríla 2004, o desať dní neskoršie predčasne odišiel spomedzi živých. Na počesť tohto vynikajúceho hráča, kanoniera na pohľadanie, vždy nasmiateho, dobrého človeka, v minulých rokoch usporiadali päť memoriálov v malom futbale. Šiesty Memoriál Milorada Obradovića-Mikicu zorganizovali veteráni lalitskej Panónie 25. augusta 2012. Pamiatku na Mikicu si okrem domácej Panónie uctili aj veteráni Rusína z Ruského Kerestúra a pivnickej Slávie. Na turnaji zvíťazila Slávia, ktorá porazila Rusín 3 : 0 a remizovala s hostiteľmi 1 : 1. Druhý bol Rusín, lebo v priamom súboji prekonal Panóniu 2 : 1. J. P.

Začiatočný výkop na turnaji mal Mikicov syn Jovan

Pivničan Miroslav Česko (modrý dres) je najlepším strelcom memoriálu

Pohár v rukách kapitána Slávie Đuku Keravicu, ktorý mu odovzdala Mariana Cerovićová, členka Obecnej rady v Odžakoch

Rodina Milorada Obradovića: manželka Nevenka, syn Jovan a dcérka Marija. Vľavo sedí Mikicov otec Jovan.

Účastníkov memoriálu pozdravila aj predsedníčka Obce Odžaci Izabela Šerićová