Hlas 35 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 35 /4558/

Ďalšia publikácia o bytoch

31. 8. 2013

8. Medzinárodný novosadský literárny festival

V nedeľu bude v Kovačici tradičná Detská svadba

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN.

www.hl.rs

Vďaka úspešnej spolupráci Galérie Matice srbskej v Novom Sade a Srbskej akadémie vied a umení (SANU) v Belehrade od 17. júla do 11. septembra prebieha výstava Umenie 18. storočia. O. Filip

Schôdza členov Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským bola v utorok 27. augusta v miestnostiach Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. A. Chalupová

Vďaka úspešnej spolupráci Galérie Matice srbskej v Novom Sade a Srbskej akadémie vied a umení (SANU) v Belehrade od 17. júla do 11. septembra prebieha výstava Umenie 18. storočia. O. Filip

V pondelok 26. augusta v organizácii Múzea Vojvodiny Radovan Jandrić, riadny profesor na Katedre pre umeleckú grafiku Akadémie umenia v Novom Sade, v kulpínskom kaštieli otvoril 17. Výtvarnícky tábor. V. Dorčová-Valtnerová

Ďalšia vydarená súťaž pri Dunaji „pod Hložanami“ bola uplynulú nedeľu. Viac než 50 športových rybárov z 13 združení súťažilo o 20. pohár ZŠR Šaran Hložany; zvíťazili Laliťania a všetci sa dobre pobavili, hoci ryby nebrali ako treba. J. Bartoš

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Veľké finále O

tvorením parlamentnej rozpravy o zmenách a doplnkoch Zákona o ministerstvách sa príbeh rekonštrukcie vlády priblížil k veľkému finále, ktorému sa pravdepodobne nedalo vyhnúť. Od marca totiž z viacerých strán živené napätie v súvislosti s cieľmi, spôsobmi, personálnymi riešeniami, zmenami a inými prekvapeniami sa jednoducho nepatrilo uzavrieť len tak. Bodka za šesťmesačným stupňovaným očakávaním musela dostať trochu lesku. V súlade s predloženými zmenami a doplnkami zákona nová vláda má mať 18 ministerstiev (v predchádzajúcej okrem premiéra a štyroch podpredsedov bolo 14 ministrov). Najväčšou novinkou je rozdelenie ministerstva financií a ekonomiky na dve ministerstvá – ministerstvo financií a ministerstvo ekonomiky. Okrem toho sa čiastočne zmenia príslušnosti ďalších dvoch ministerstiev – ministerstva spravodlivosti a ministerstva zahraničných vecí, bez zmeny ministrov v ich čele. Personálne zmeny ministrov, ktoré inak vyvolávali najväčšiu pozornosť verejnosti, sa vykonajú v deviatich rezortoch: v troch, ktoré doteraz patrili Zjednoteným regiónom Srbska (URS) a ktoré sa po rozdelení ministerstva financií a ekonomiky zmenili na štyri, potom v ministerstve obrany, ktoré doteraz viedol vicepremiér Vučić a ktorý podal demisiu. Zmeny sa očakávajú aj v ministerstvách poľnohospodárstva, kultúry, školstva, dopravy a športu, ktoré prislúchajú Socialistickej strane Srbska (SPS). V Srbskej pokrokovej strane (SNS) sa rozhodli do ministerských kresiel priviesť ľudí zvonku, čiže nestranícke osobnosti. Tak ministerstvo financií bude viesť Lazar Krstić, ktorý študoval na Yale University v USA, kde aj nadobudol niekoľkoročné pracovné skúsenosti, pričom sa o jeho veku (29) mienky líšia – jedni to považujú za prednosť, druhí za nedostatok. Kandidátom na ministra ekonomiky je Saša Radulović, ekonomický konzultant, ktorý tiež má zahraničné odborné skúsenosti. Ministerstvo obrany by mal viesť Nebojša Rodić, doterajší šéf BIA, a ministerstvo regionálneho rozvoja a lokálnej samosprávy Igor Mirović, podpredseda SNS.

rochu štatistiky? Slovenské vojvodinské divadlo kvituje svoju 10. divadelnú sezónu, k jubileu ponúka aj ďalšiu premiéru – v poradí 21. – a práve ňou vo štvrtok 29. augusta štartovali 18. Petrovské dni divadelné. Repertoár SVD je teda v týchto dňoch obohatený o nové predstavenie, a to o komédiu Opona nahor! súčasného britského dramatika Petra Quiltera, v réžii Dušana Bajina (na obálke). Divadelnému festivalu a slovenskému profesionálnemu divadlu doprajme vždy plnú sieň spokojných divákov a ďalšie desaťročia úspešného prevádzkovania. A. Francistyová

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

35 /4558/

Anna Lazarevićová

Opona nahor!

Toto vydanie je auditované

31. 8. 2013

Keď ide o ministrov, ktorých má navrhnúť SPS, ich mená začiatkom tohto týždňa neboli ešte známe. Povrávalo sa, že by ministerstvo kultúry mohol viesť Ivan Tasovac a ministerstvo školstva Tomislav Jovanović, ale nič ešte nebolo definitívne stanovené. V tejto súvislosti treba poznamenať, že začiatkom týždňa sa premiér Dačić zúčastnil v pätnástom kole dialógu Belehradu a Prištiny v Bruseli, kde spolu s kosovským premiérom Tačim a vysokou predstaviteľkou Ashtonovou riešil otázky telekomunikácií, energetiky a plánovaných lokálnych volieb na Kosove. Ako po rozhovoroch oznámili, k riešeniu sa ešte nedopracovali, ale predsa postúpili o krok bližšie. Predložený zákon o ministerstvách podnietil mimoriadne búrlivú rozpravu v Národnom zhromaždení. Opozícia prudko kritizovala zákon, vládu a proces jej rekonštrukcie, poslanci vládnej koalície prudko kritizovali predchádzajúce vlády a ich výsledky a vzájomné obvinenia akoby nemali konca kraja. Po uzavretí rozpravy opozícia podala okolo 30 dodatkov k Návrhu zmien a doplnkov Zákona o ministerstvách. Najväčší počet dodatkov podala Demokratická strana (DS), ktorá sa osobitne zasadzovala za ustanovenie ministerstva ekológie, keďže táto oblasť tvorí približne 30 percent tém v budúcich rokovaniach s Európskou úniou. Poslanci URS trvali na tom, že rezorty financií a ekonomiky netreba rozdeliť na dve ministerstvá. Liberálno-demokratická strana (LDP) navrhla vykonať reorganizáciu ministerstiev a účinnejšie míňať verejné peniaze. Demokratická strana Srbska (DSS) žiadne dodatky nepodala s vysvetlením, že predložený návrh zákona je jednoducho nenapraviteľný. Počas šiestich mesiacov príprav na rekonštrukciu vlády sa vytvorilo ovzdušie veľkého očakávania, že noví ministri dokážu nemožné. Vysoké požiadavky, ktoré sa pred nové zloženie kabinetu premiéra Dačića už na štarte kladú, nikomu neuľahčia beztak ťažkú prácu, ktorá ich v nasledujúcich mesiacoch očakáva. Ale určite prispejú k tomu, aby každý robil najlepšie a najviac, čo sa dá.

HLAS ĽUDU

FÓKUS SVETLO SVETA UZRELI ĎALŠIE ÚDAJE ZO SČÍTANIA OBYVATEĽSTVA, DOMÁCNOSTÍ A BYTOV V ROKU 2011

Byty z aspektu vlastníctva ez bývanie možno sledovať nejeden aspekt životnej úrovne a stavu spoločnosti. A čím je viac údajov, tým sa ľahšie dostať aj k potrebným záverom. Nečudo preto, že sa sústavne zverejňujú zväzky, týkajúce sa tohto segmentu nášho žitia a štatistiky. Posledný z nich uzrel svetlo sveta v polovici augusta: sú v ňom fakty o bytoch (domoch) podľa vlastníctva a základu, čiže spôsobu, akým domácnosti obývací priestor využívajú. Konkrétne, ide o počet bytov v súkromnom, verejnom a iných formách vlastníctva, tiež o údaje o tom, na základe čoho tá-ktorá domácnosť byty obýva. Môže byť ich majiteľom, môže ich brať do prenájmu, môže ísť o podnájom, využívať ich na základe rodinného príbuzenstva... V roku 2002 v Srbsku bolo 2 409 002 obývaných bytov, v roku 2011 o čosi viac, teda 2 423 208. Ak sa na tento posledný údaj pozerá z aspektu vlastníctva, zistí sa, že je

až 2 380 810 bytov v súkromnom vlastníctve (98,3 percenta), kým je len 41 068 bytov alebo ich

mieste: je to 2 121 480 bytov alebo 87,5 percenta. V prenájme je 40 900 bytov, do podnájmu sa vy-

Nový Sad: rôzne domy, rôzne druhy bývania

1,7 percenta v iných formách vlastníctva. Aj v prípade základu, podľa ktorého domácnosť byt obýva, je vlastníctvo na prvom

dáva ich 122 530, kým sa na základe súrodeneckých alebo vôbec rodinných vzťahov využíva 136 949 bytov, čo je spolu 12,5 per-

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (4)

Rozvojová pomoc po roku 2000 j keď sú celkovo informácie o Európskej únii rozlične dávkované a nie všade rovnako vnímané, predsa si pri niektorých odpovediach na otázky z nedávnej ankety možno všimnúť zmeny na lepšie, teda viac zodpovedajúce skutočnosti než boli tie pred niekoľkými rokmi. Jednou z pravidelných otázok je: Ktoré krajiny z tohto zoznamu (je na ňom i Európska únia) sú najväčšími podporovateľmi Srbska od roku 2000 dodnes? Nie tak dávno, najčastejšími odpoveďami bolo, že sú to Rusko, Čína, Japonsko atď... Podľa júlových zistení (respondenti mali možnosť dvoch odpovedí), najväčšia časť opýtaných správne uviedla, že je to EÚ, hoci veľmi chybila v súvislosti s výškou

schválenej rozvojovej pomoci. Takúto odpoveď uviedlo 41 percent opýtaných. Na druhom mieste uvá-

dzali Rusko – 31 percent, na treťom Japonsko – 23 percent, na štvrtom Čínu (20 percent), na piatom USA (13 percent), na šiestom Nórsko (12 percent)... Skutočné poradie je však inakšie. Na prvom mieste je presvedčivo EÚ

s približne 78 percentami sumy celkovej doterajšej pomoci, čiže s 4,5 miliardy eur. Z toho sme takmer polovicu prostriedkov alebo 2,2 miliardy eur získali z IPA a iných programov Európskej únie, kým druhú časť poskytli jej členovia z ktorých najaktívnejší v oblasti rozvojovej pomoci Srbsku boli Nemecko (1,1 miliardy eur), Taliansko (274 miliónov eur) a Švédsko (207 miliónov eur). Na druhom mieste po EÚ, ktorá teda v rozvojovej pomoci účinkovala so 78 percentami, sú USA s takmer 11 percentami prostriedkov alebo 630 miliónmi eur. Nasledujú Nórsko, Švajčiarsko a Japonsko. Pravidelnou otázkou je i tá, vzťahujúca sa na model budúcnosti,

centa pre uvedené tri kategórie. V porovnaní s rokom 2002 stúpol počet bytov, ktoré využívajú majitelia a podnájomníci a menej je tých, ktoré sa prenajímajú, alebo sa využívajú na základe príbuzenských vzťahov. Keď ide o regióny, v oblasti Šumadije a západného Srbska, ako aj v južnom a východnom Srbsku až 90 percent obývaných bytov využívajú ich majitelia. Vo Vojvodine je to 86 percent a v Belehradskom regióne 85 percent. V oblasti Belehradu byty sa dávajú do prenájmu a podnájmu: 10 percent z ich celkového počtu. V prípade obcí alebo iných miest najviac ich je tohto druhu v Novom Sade – 15 percent, najmenej v Žitorađi, Vlasotinciach, Žabaroch, Doljevci i Merošine, kde je to len jedno percento. Na záver údaje, týkajúce sa Vojvodiny a základu využívania bytov v nej – obývaných bytov je 677 599. Z toho je vo vlastníctve 583 747, v prenájme 11 240 bytov, v podnájme 41 309, kým sa na základe súrodeneckých alebo vôbec príbuzenských vzťahov využíva 40 880 bytov. O. F. ktorý by nám mal byť vzorom. Čiže, ktorú krajinu by sme uprednostnili ako miesto, kde by sme rád žili alebo sa nám pozdáva model jej výstavby? Švajčiarsko je tu suverénne na prvom mieste s tridsiatimi percentami stúpencov. Na druhej pozícii je Nemecko s osemnástimi percentami zástancov, na treťom Rusko s trinástimi percentami kladných odpovedí. Všetky iné štáty majú menej od desať percent zástancov. Nórsko má deväť, Japonsko päť, USA štyri, Čína tri percentá podporovateľov. A v prípade našich názorov na budúcnosť Európskej únie najčastejšie sú dve kategórie odpovedí: podstatou prvej (31 percent opýtaných) je, že EÚ bude narážať na čoraz väčšie problémy, čo pravdepodobne spôsobí jej uzatváranie sa, možno i zánik, podstatou druhej (27 percent anketovaných) je, že pravdepodobne zdolá terajšie problémy, ale bude čoraz ťažšie priberať nových členov.

31. 8. 2013

(Dokončenie v budúcom čísle: Záujmy a podmienky) O. Filip 35 /4558/

HLAS ĽUDU

FÓKUS POZNÁMKA

Netvárme sa ako pštrosy, ale zdvihnime svoje hlasy ým sa štátne vedenie (akoby úmyselne) počas celého leta zamestK návalo rekonštrukciou vlády, dráma vo vojvodinskom mediálnom verejnom servise sa stupňovala. Celziove stupne v RTV peci, v ktorej sa pečú nielen všetky poslucháčske a divácke pochúťky, ktorými sa plnia zákonné záväzky, keď ide o obsah jedného verejnoprávneho média, ale aj tie, ktoré sa menujú menšinové práva v oblasti informovania. Tie sú zvlášť ohrozené, keďže sa v uplynulých dňoch v médiách objavili zahlásenia o možnom prerušení vysielania pravidelných rozhlasových a televíznych programov. Ani srbské novinárske združenia NDNV a NUNS, ani koalícia mimovládnych združení Občianska Vojvodina sa nesprávajú ako pštrosy, ktoré sa našli pred nebezpečenstvom. Nezaborili hlavy do piesku, ale ich vztýčili vysoko hore, hlasno kričiac, že ide o „tiché dusenie“ RTV, ktoré sa môže pozorovať ako súčasť kampane

centralistických politikov, aby potichu, bez mnoho hluku, zhasol vojvodinský mediálny verejný servis. Vidia v tom ďalší útok na vojvodinskú autonómiu, keďže toto médium je jedným zo základov autonómie, zvlášť keď máme na mysli, že RTV vysiela program v desiatich jazykoch. Aj Asociácia slovenských novinárov sa ozvala vyhlásením, v ktorom sa píše, že v úplnosti podporuje stanoviská uvedených združení. Dodáva, že v prípade, že sa „realizuje“ najhorší scenár, teda RTV zredukuje svoj program, príde k porušeniu jedného zo základných menšinových (a ľudských) práv – práva na informovanie v materinskej reči. ASN tiež mieni, že je financovanie z rozpočtu krok dozadu. „Systém financovania prostredníctvom predplatného znamenal vymanenie sa spod politického vplyvu a krok bližšie k objektívnemu novinárstvu,“ uvádza sa v reagovaní ASN. Aj naša Národnostná rada s lupou v ruke sleduje diania v a okolo RTV a

na patričných miestach, akou je Rada Európy, kanadské veľvyslanectvo, či pokrajinské a republikové inštitúcie reaguje, zasadzuje sa o uplatňovanie Ústavy Republiky Srbska, platných zákonov, medzinárodných dokumentov a získaných práv. Vo svojom oficiálnom stanovisku zdôrazňuje, že RTV je ochranca národnostnej, jazykovej a kultúrnej identity menšinových spoločenstiev, ktoré žijú na území Vojvodiny, a preto neexistuje žiadna iná cesta, lež cesta záchrany RTV. V oficiálnom stanovisku manažmentu RTV k ťažkej finančnej kríze sa uvádza, že „sa s veľkým vypätím úsilí a snáh zamestnaných zachováva kontinuita vysielania tak rozhlasových, ako i televíznych programov“. Nespomína sa ani zahlásené prerušenie vysielania, ani to, že platy meškajú, a kdežeby to, že niet peňazí na papier, jedno zo základných novinárskych náčiní, ani na pokrm, ktoré redakčné autá potrebujú, aby sa dostali do terénu, čím by RTV aj na-

ďalej zostala „blízko k vám“. Po troche sa nám vidí, akoby pštrosie maniere chceli zaúradovať vo vedení RTV. Kiežby sa nám toto iba zdalo... Do verejnosti sa však dostávajú pravdivé informácie, keďže zamestnanci – skutoční profesionáli mediálneho servisu zdvihli svoje hlasy, predovšetkým cez osvedčený systém spoločenských sietí. Pridali sa im aj mnohé združenia, asociácie, intelektuáli, „obyčajní“ ľudia, ktorí sa dožadujú vrátenia koncesionálnych poplatkov za RTV, ktoré by sa platili na priamy účet tohto média. Mnohí podporujú RTV, lebo sú zhnusení nerovnakým tretmánom vo vzťahu RTS a RTV. Často na ulici počuť: „Všade vo svete by už z toho bol veľký hurt, a u nás...“ Tak nebuďme ani my pštrosy, ale nalaďme na vysokú hlasitosť svoje hlasy. Kričme do sveta, aby sme prispeli k záchrane nášho jedinečného verejného servisu. V. Dorčová-Valtnerová

ZASADAL AKTÍV RIADITEĽOV ŠKÔL. V utorok 27. augusta v miestnostiach Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici bola schôdza Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Po uvítacích slovách riaditeľa kovačického gymnázia Pavla Rohárika riaditelia základných škôl z Jánošíka, Padiny, Kulpína, Báčskeho Petrovca, Pivnice, zo Selenče, Silbaša, Starej Pazovy a iných slovenských osád informovali o aktuálnej situácii v školách, o plánovaných aktivitách, kádrových obsadeniach, formovaní tried a počte žiakov v triedach so slovenskou vyučovacou rečou, ktorých je, ako uzavreli, čoraz menej. Na zasadnutí sa venovali aj téme o aktuálnej situácii so slovenskými učebnicami a rokovali aj o slabom odoberaní slovenských časopisov, najmä detského časopisu Zornička. Predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM PaedDr. Svetlana Zolňanová hovorila o popularizácii slovenského jazyka v školách prostredníctvom našich slovenských médií. Na snímke je záber z pracovného ovzdušia na zasadnutí Aktívu riaditeľov. A. Ch.

V BUDOVE VLÁDY APV V NOVOM SADE

Prijatie pre Španovićovú a Dudaša Pokrajinskom sekretariáte pre šport a mládež v pondelok 26. V augusta bolo slávnostné prijatie pre reprezentantov Srbska Ivanu Španovićovú a Mihaila Dudaša, ktorí dosiahli vrcholné úspechy na Majstrovstvách sveta v atletike v Moskve. Vo vláde Vojvodiny športovcov a ich trénerov privítala rezortná ministerka Marinika Čobanu. Poďakovala sa im za to, že svojou prácou, úsilím a odriekaním promujú šport, ale aj AP Vojvodinu vo svete. Ako je známe, Ivana Španovićová získala bronzovú medailu v skoku do diaľky a Mihail Dudaš v desaťboji v Moskve prekonal štátny rekord. Tajomníčka Čobanu na pondelkovom prijatí odovzdala športovcom a ich trénerom peňažné 31. 8. 2013

35 /4558/

Z prijatia v budove vlády APV v Novom Sade odmeny: Španovićovej 120 000 dinárov, jej trénerovi Goranovi Obradovićovi 64 000, Dudašovi 50 000 a jeho trénerovi Feđovi Kamasimu 25 000 dinárov. Ministerka povedala, že Pokrajinský sekretariát pre šport

HLAS ĽUDU

a mládež, vláda Vojvodiny a Fond pre kapitálové investície Vojvodiny majú určitý podiel na úspechu atletickej reprezentácie, lebo v Novom Sade vybudovali jedinú zatvorenú halu pre atletiku, kde naši špor-

tovci môžu trénovať počas celého roka. Ako povedala, na základe tohto úspechu reprezentácie mieni, že sa viacmiliónová investícia úplne vyplatila. To, že podmienky, v ktorých trénujú, majú veľkú zásluhu na získaných medailách na majstrovstvách sveta, dosvedčila I. Španovićová a povedala, že viacej neplytvajú energiou pri odchodoch na prípravy inam. Poďakovala sa za podporu, ktorú rozvoju atletiky dávajú Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež, tiež tajomníčka Čobanu. Športovec M. Dudaš, ktorý je predsedom Zväzu pre školský šport a olympijskú výchovu AP Vojvodiny, vyslovil nádej, že aj naďalej budú dobre spolupracovať s Pokrajinským sekretariátom pre šport a mládež, a že spoločnou prácou zveľadia postavenie športu vo Vojvodine. E. Š.

FÓKUS MEDZINÁRODNÝ LITERÁRNY FESTIVAL

Sviatok písaného slova o ôsmykrát sa v Novom Sade väčší literárny festival v regióne a zhromaždila svetová literár- jeden z najväčších festivalov tohna elita. Novosadský literárny fes- to typu v Európe usporadúva v tival prebiehal Novom Sade, od 26. do 29. odkiaľ pocháaugusta a na dzajú mnohí výňom sa zúčastznamní literáti. nilo viac ako Podľa neho prá100 spisovateve preto Nový ľov, hudobníkov Sad môže niesť a hercov. Širšie prívlastok srbské centrum NovéAtény. Zdôrazho Sadu sa nil, že mesto zmenilo na bude aj naďalej opravdivé javispodporovať fesko, kde svoje tival, lebo kvalibásne a prózu ta a náplň festičítali literáti z Tohtoročný festival otvoril Vanja valu, osobnosti, Nemecka, Fran- Vučenović ktoré navštevucúzska, Dánsjú tento festika, Škótska, Slovenska, Poľska, val, si to v každom prípade zasluRuska, Rumunska, Kuby a, prav- hujú. daže, zo Srbska. V rámci festivalu sa udeľujú tri Ústredná časť programu sa ko- ceny: cena za najlepšieho slam ponala na Námestí mladomanže- etu, Brankova cena a tá najdôlelov, kde bol festival aj slávnostne žitejšia – Medzinárodná cena za liotvorený. Pri tej príležitosti prí- teratúru Nový Sad, ktorú si podľa tomným sa prihovorili umelecký Programového výboru festivalu riaditeľ festivalu Jovan Zivlak a re- tohto roku zaslúžil Mircea Cărtăferent pre kultúru Mesta Nový rescu, rumunský prozaik, poeta, liSad Vanja Vučenović, ktorý aj terárny kritik a publicista. otvoril festival. V. Vučenović vyjaNa rozdiel od minulého roku na dril spokojnosť s tým, že sa naj- festivale sa zúčastnil aj spisovateľ

– Práve končíte prípravy na septembrovú výstavu s tematikou Srbska... – Povedal by som to tak, že pôjde o digitálnu výstavu v papierovej forme alebo formáte, v ktorej účinkujú autori zo Srbska. Podujatie bude vyhlásené za výstavu prvej triedy, keďže sme podľa kritérií Foto zväzu Srbska prijali dostatočný počet prác majstrov a kandidátov na majstrov fotografie. Akcia bude rozčlenená na dva segmenty: kolorový a čiernobiely. Doposiaľ sme prijali 570 fotiek a po výbere zistíme, koľký počet bude môcť byť na samotnom podujatí. Predpokladám, že to bude do sto záberov. Zaznamenal: O. Filip

v Rumunsku. Pri tej príležitosti Spolok vojvodinských spisovateľov vydal antológiu Dvanásť rumunských básnikov, ktorú zostavil a preložil Slavomir Gvozdenović. Milovníci písaného slova počas štyroch dní mali možnosť vypočuť si z tvorby početných spisovateľov a priamo diskutovať s nimi aj v niektorých novosadských kaviarňach a zorganizované bolo aj sympózium na tému Literatúra odporu, na ktorom sa zúčastnilo 15 domácich významných spisovateľov, kritikov a historikov. J. Pániková

INÝ NÁHĽAD

Kvalita v prvom pláne

zo Slovenska. Vo štvrtok večer časť zo svojej bohatej tvorby predstavil slovenský básnik a spisovateľ Jaroslav Rezník. Rozbehnutou je praxou, aby sa festival niesol v znamení určitej krajiny – hosťa. Tohtoročný festival bol v znamení spisovateľov z Rumunska a predstaviť svoju tvorbu aj tunajšiemu publiku malo možnosť šesť autorov súčasnej rumunskej poézie: Ion Mureşan, Dan Sociu, Dan Coman, Radu Vancu, Ioan Es. Pop a, samozrejme, Mircea Cărtărescu. O súčasnej rumunskej poézii hovoril Cornel Ungureanu, jeden z najvýznamnejších literárnych kritikov

Ďuro Varga

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ĐORĐE VUKIČEVIĆ, PREDSEDA ORGANIZAČNÉHO VÝBORU FOTOKLUBU NOVÝ SAD

Účastníci festivalu a milovníci literatúry

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO 14. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Pod lupou: štátna pôda, rozpočet, budúci most... trnástu schôdzu Zhromaždenia obce Báčska Palanka možno zaradiť do skupiny tých, na ktorých sa lámali verbálne oštepy vládnucej koalície a (časti) opozície v lokálnej samospráve. Veľa dymu bolo predovšetkým v rámci prvého bodu rokovacieho programu, teda v súvislosti s informáciou o štátnej pôde Vojenskej ustanovizne Karađorđevo. O zaradenie tejto problematiky do rokovacieho programu, ako je známe, už dávnejšie orodovali predovšetkým členovia Srbskej radikálnej strany. Oni pri tejto príležitosti poukázali na, ako tvrdia, nezrovnalosti vyplývajúce z podpísanej zmluvy so spoločnosťou Al Ahra zo Zjednotených arabských emirátov, ktorá by mala zobrať do prenájmu štátnu pôdu. K realizácii zmluvy nedošlo a k pálčivej téme sa vyjadrili aj riaditelia poľnohospodárskych družstiev v Mladenove a Obrovci, ako i jednotliví výborníci v čele s vedúcimi poslaneckých skupín, avšak neboli pri tom aj predstavitelia VU Karađorđevo, respektíve VU Morović. K spomenutej záležitosti sa chceme vrátiť v osobitnom texte. Tu ešte prichodí povedať, že

davkov ubytovania a prepravy žiakov a študentov, tiež prijali rozhodnutie o štipendovaní žiakov a študentov z územia Obce Báčska Palanka. Schválené boli aj uznesenia týkajúce sa budúcej reorganizácie Televízie Báčska Palanka a Rozhlasu BAP, t. j. zmeny zakladateľského aktu. Tieto dva mediálne subjekty by sa mali zlúčiť a utvoriť spoločný informačný podnik. Záber z pondelkovej 14. schôdze Zhromaždenia obce Báčska Palanka V úvode schôdze bolo povedané, že výbornícsa v pondelok 26. augusta na sa priklonili k návrhu, s ktorým ka skupina Demokratickej straschôdzi lokálnej samosprávy Obec Báčska Palanka vyrukuje ny je „kratšia“ o troch členov, a to iskrilo aj v súvislosti s predo- pred štátne orgány. o Aleksandra Borkovića, Dustretými a potom hlasmi koaličNa pondelkovej schôdzi vý- bravku Kovačevićovú a Simonu nej väčšiny aj schválenými ná- borníci okrem iného dali zelenú Marićovú. Predseda tejto vývrhmi správy o realizácii roz- ustáleniu názvov ulíc v Čelareve borníckej skupiny Ranko Marjapočtu Obce Báčska Palanka v a Báčskej Palanke. Podporili aj nov všetkým trom zaželal všetobdobí január – jún 2013 a uzne- rozhodnutie týkajúce sa výšky ko najlepšie v ich budúcej činsenia o opravnom rozpočte obce nájomného za podnikateľský nosti a vyjadril presvedčenie, že na rok 2013. Hoci sa názory vý- priestor a garáže, ktorými dis- „DS teraz bude silnejšia a staborníckych skupín rozchádzali aj ponuje obec. Schválili subven- bilnejšia a podstatne viacej bude ohľadne iniciatívy k výstavbe covanie trov na pobyt tretieho a môcť prispieť aj k práci Zhromosta, ktorý by spojil Báčsku štvrtého dieťaťa v rodine v pred- maždenia“. Palanku s Neštinom, aj opozičníci školskej ustanovizni, ako i výJ. Bartoš

ZASADALA ŠÍDSKA OBECNÁ RADA

Realizácia rozpočtu v popredí a zasadnutí vo štvrtok 22. augusta Obecná rada Šíd rokovala o realizácii obecného rozpočtu na rok 2013. Náčelníčka Oddelenia pre financie Obce Šíd Jadranka Nedićová informovala, že sa rozpočet realizoval v sume 440 482 000 dinárov, čo je 44,17 % z plánovaného na bežný rok. Vzhľadom na situáciu, vyzdvihli, že Náčelníčka Jadranka Nedićová aj na konci roku možĎalšie témy na zasadnutí Obecnej rady sa no očakávať, že sa rozsah plánovaných finančných prostriedkov nedosiahne, takže sa prevažne vzťahovali na žiadosti o pomoc rôznych subjektov a jednotlivcov. Tak nabude musieť schváliť opravný rozpočet.

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

príklad Miestne spoločenstvo Sot žiadalo podporu obce na vŕtanie novej vodovodnej studne, ženský hádzanársky klub Radnički žiadal súhlas so zmenou názvu na HK Šíd. Žiadalo sa i zrušenie dočasných orgánov miestnych spoločenstiev v Šídskej obci, lebo sú skončené volebné aktivity. Medzi novinky vo fungovaní novozvolených rád miestnych spoločenstiev patrí rozhodnutie, že všetci predsedovia rád budú dostávať mesačnú úhradu v hodnote 20 000 dinárov a už viac nebudú v pracovnom pomere v miestnych spoločenstvách. Člen Obecnej rady Dragan Gutić podal návrh, aby inšpekčné orgány podnikli niečo s cieľom ohradiť a zabezpečiť nedokončené stavebné objekty, na ktorých sa bežne, nie iba v noci, ale aj cez deň stretáva mládež a hrozí nebezpečenstvo zranenia. Obecná rada sa uzniesla, že na tomto pláne okamžite podnikne preventívne opatrenia. Keď ide o finančnú pomoc jednotlivcom, Obecná rada bola štedrá a pozitívne rozhodla o všetkých šiestich žiadostiach. St. S.

Z NAŠICH OSÁD ĐORĐE RADINOVIĆ, PREDSEDA OBCE STARÁ PAZOVA, V CHORVÁTSKU. Na pozvanie čelných ľudí obcí Kistanje, Biskupija a Ervenik predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović so spolupracovníkmi pobudol na priateľskej návšteve v Chorvátsku v dňoch 17. až 20. augusta. Počas stretnutia s predstaviteľmi hostiteľských obcí predseda Radinović vyzdvihol, že obce Kistanje, Biskupija, Ervenik majú s Obcou Stará Pazova dobré vzájomné vzťahy. Zdôraznil, že tieto tri obce v Republike Chorvátsko patria medzi zriedkavé obce v tejto krajine, v ktorých väčšinu obyvateľstva tvoria Srbi a tí majú blízke vzťahy s obyvateľmi Staropazovskej obce. Pri tejto príležitosti Đ. Radinović navštívil i monastier Krka, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie historické a duchovné strediská. Na fotografii: Goran Reljić, náčelník Obce Kistanja (zľava), a Đorđe Radinović. A. Lš. Foto: kabinet predsedu Obce Stará Pazova

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY (5)

Jedno mesto, dve obce tatistické údaje sú spravidla za- spevku o Slovákoch v Severobaujímavým čítaním: ak pre nič nátskom obvode sa možno dočítať iné, tak aspoň kvôli tomu, že sú údaj, ktorý možno dvojzmyselne vhodným základom porovnáva- chápať: ...Po rade šiestou obcou je nia vo viacerých rovinách: napríklad dneška s minulosťou, svojho prostredia s iným... To, na čo však treba upozorniť, je nutnosť v určitých prípadoch rozlišovať fakty (údaje, poznatky, hranice etc.) administratívne od zemepisných. Názorne to možno ukázať na príklade juhobáčskeho obvodu. Patria do nej (štatisticky) i niektoré obce, ktoré sú južne od Dunaja, zemepisne teda v Srieme, ako napríklad Beočín – 15 726 obyvateľov, z čoho 830 Slovákov, alebo Sriemske Karlovce, kde Nový Sad je naše druhé najväčšie mesto žije 8 750 obyvateľov, z čoho 29 Slovákov. A ešte jedno vy- Čoka. V nej je deväť Slovákov, svetlenie. V minulom čísle, na kon- kým ich je najviac v Ostojićeve: 83. ci predposledného odseku prí- Na ozrejmenie – ten údaj o devia-

NOVÁ SANITKA POHOTOVOSTNEJ SLUŽBY Domu zdravia v Kovačici prepravuje občanov obce do nemocníc od polovice mája. Donáciu na kúpu vozidla v hodnote 3 958 000 dinárov Dom zdravia dostal od Obce Kovačica ako zakladateľa ešte vo februári, počas osláv 50. výročia založenia tejto zdravotníckej ustanovizne. Z technickoadministratívnych príčin vozidlo je v prevádzke iba odnedávna. Pohotovostná služba toho času používa päť sanitiek a najnovšie vozidlo rýchlej zdravotnej služby je vybavené rôznymi prístrojmi významnými pre pacientov. Riaditeľ Domu zdravia Kotváš zdôraznil, že prvou nasledujúcou väčšou investíciou má byť zabezpečenie nových priestorov pre fyzikálnu medicínu. Súčasné miestnosti sú nepostačujúce, nezodpovedajú a navyše sa nachádzajú na poschodí budovy. J. Špringeľ

tich Slovákoch sa vzťahuje na samotné mestečko Čoka. V obci Čoka je Slovákov deväťdesiatšesť, čo je i uvedené niekoľko viet predtým, na záver tretieho odseku od konca. A teraz zo Severobanátskeho do juhobáčskeho obvodu, najprv do Nového Sadu a jeho okolia. Skrátka, vyzerá to takto: jedno mesto, dve mestské obce, šestnásť sídlisk. Slovákov je na úrovni mesta 6 596, alebo v mestskej obci Nový Sad 6 393 a v mestskej obci Petrovaradín 203. V samotnom Petrovaradíne žije presne sto Slovákov, v Sriemskej Kamenici sedemdesiati štyria, v Ledinciach pätnásti, v Bukovci desiati a v Starých Ledinciach štyria Slováci. V mestskej obci Nový Sad je Slovákov najviac, v počte nad sto, v štyroch sídliskách. Prvý na tomto zozname je Kysáč s 3 942 Slovákmi, z celkove 5 091 obyvateľov. Zaujímavý údaj je, že v roku 1992 Slovákov v Kysáči bolo takmer presne

toľko, koľko je dnes v ňom obyvateľov: 5 095. V Novom Sade sa 1 650 obyvateľov deklarovalo ako Slováci, a to z celkového počtu 231 798 obyvateľov. Pred takými dvoma desaťročiami slovenských obyvateľov bolo tu 2 009. Na treťom mieste je Begeč so 438 Slovákmi z 3 325 obyvateľov. Vo Futogu žije 130 Slovákov a obyvateľov je vcelku 18 641. Vo Veterniku je osemdesiatdeväť, v Rumenke šesťdesiatosem, v Kaći dvadsaťpäť, v Čeneji dvadsať, v Stepanovićeve sedemnásť, v Kovilji desať, kým v Budisave žijú štyria Slováci. Keďže sme túto konkrétnu časť prehľadu istým spôsobom začali s Obcou Beočín, možno ju s ňou i skončiť. V nej je 830 Slovákov, z čoho najviac v mestečku Lug – 670, z celkového počtu 709 obyvateľov. Z prístupných štatistických údajov týkajúcich sa ôsmich sídlisk tejto obce, je tu ešte len údaj o Rakovci, kde žijú deviati Slováci. V Lugu v roku 1992 žilo viac Slovákov než teraz na území celej Obce Beočín: vtedy tam bolo 840 príslušníkov slovenskej menšiny.

31. 8. 2013

(V budúcom čísle: Ďalšie obce) O. Filip 35 /4558/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KYSÁČ

na zhromaždení občanov. Na zhromaždení je ďalej potrebné riešiť aj otázku v súvislosti s cintorínom, lebo od budúceho roku miestne spolosia Rady MS. Vyasfaltované sú aj dov. Prázdny mládežnícky dom nás čenstvá sa nebudú starať o cintoríny chodníky na kritických miestach pri podnietil rozmýšľať o organizovaní a pochovávanie. Preberie si to buď budove MS a v Ulici Štúrovej v dĺžke mladých, predovšetkým v prospech VKP Lisje z Nového Sadu, alebo cir40 – 50 metrov. V nasledujúcom mládeže, ale aj v záujme dediny, − in- kevné spoločenstvá. Stanovisko čleroku sa budeme dožadovať kom- formujú spolubesedníci a spomína- nov rady MS je, aby sme to zverili cirkpletnej rekonštrukcie cesty v Ulici slo- jú, čo všetko by sa malo v Kysáči ro- vám. venskej, v ktorej je premávka veľmi biť v roku 2014. − Toho času je popri ceste na cinhustá. Mali sme pripomientorín vyrovnaný terén a v ky občanov z Ulice vojvopláne je cestu ešte rozšíriť, dinskej, že cestu ničia povystavať parkovisko v celej četné kamióny, a požiadali dĺžke a vysadiť tam stromy. sme o pomoc v Mestskom Vysádzanie stromov sa plásekretariáte pre dopravu. nuje aj na iných lokalitách Spolubesedníci spomev Kysáči. Čiastočne je upranuli aj práce, ktoré sa tiež vený aj dvor Miestneho mali realizovať, ale nateraz sa spoločenstva a zriadený to nepodarilo. Pre problémy je park. Pomohli sme všets mechanizáciou podniku kým kysáčskym organizáŠajkaška, ktorý je vykonávaciám a klubom, ktoré nás o teľ prác, mešká vkladanie to požiadali, samozrejme, betónových rúr na melioprihliadajúc na ich výsledračnom kanáli 362-7, od kruky. Denne píšeme aj po hového objazdu v Tankosiniekoľko požiadaviek do Rada MS Kysáč: (sedia) Ján Slávik, Mária Balcová, ćeve po trať v dĺžke 450 me- Nedeljko Lugonja, (stoja) Janko Pavlov a Branko mesta. Dali sme aj odpotrov. Ide o nedokončené prá- Predojević ručenie na riešenie proce začaté pred tromi či štyrblému, ktorý vznikol pri mi rokmi. Očakáva sa aj čistenie ka− Toho času sa robia projekty pre rozdelení stavebného materiálu, čiže nála okolo priepustu cez trať, ako i atmosférickú kanalizáciu v uliciach Dr. pomoci na odstránenie škôd spôsorozšírenie priechodov cez hlboké Janka Gombára, Štefánikovej, Jáno- bených záplavami. Všimli sme si, že priekopy na cestách v chotári (pri Fer- šíkovej, Janka Jesenského, Vojvo- sa dosť kradne, takže sme sa zakovom sálaši, pred domom Lugon- dinskej a Slovenskej. Práce by sa mestnávali aj problémom bezpečjovcov a pri Kuvajte), čoho sa doža- mali realizovať na budúci rok. S prednosti občanov. Dali sme požiadavku dovali aj z Klubu poľnohospodárov. staviteľmi mesta sme rokovali o kri- a očakávame, že sa do jesene rieši i Vybudovaných je aj niekoľko príjaz- žovatke v centre Kysáča a rozhodli otázka hájnickej služby. Všetci čledových rámp z poľnej cesty na as- sme vybudovať kruhový objazd, pre novia RMS robia svedomite, a tým trofaltovú, v čom sa bude pokračovať. ktorý sa pripravuje patričná projek- chu pasívnejším sa snažíme zadeliť − Snažili sme sa vyhovieť všetkým tová dokumentácia. V rámci tohto rie- úlohy, − povedali naši spolubesedníci. pripomienkam a požiadavkám ob- šenia sa žiada premiestniť pomník. Kysáč je vyspelou dedinou. Môže čanov vďaka tomu, že máme veľmi Vypracovanie projektov je predpo- sa pochváliť základnou školou s modobrú spoluprácu s predstaviteľmi kladom na začiatok všetkých prác, dernou telocvičňou, predškolskou mestských inštitúcií v Novom Sade. takže sa toho času robia viaceré pro- ustanovizňou, ambulanciou a lekárV spolupráci s požiarnikmi sme po- jekty, všetky v záujme vyriešenia po- ňou, ako i kultúrnou ustanovizňou KIS, čas záplav intervenovali, zvlášť v Ša- trieb občanov. dvoma kultúrno-umeleckými spolfárikovej ulici. Tiež sa snažíme prilá− Priestor skládky odpadu pri po- kami, činným MOMS, galériou a knižkať domácich a zahraničných inves- ľovníckom dome je očistený za po- nicou. Má dva kostoly a niekoľko torov, aby vkladali do Kysáča, aby sme moci buldozéra, ktorý sme opravili, cirkví, tiež roľnícke družstvo. Život v Kytak mohli zamestnať čím viacej našich takže robí na plné obrátky. Na vyha- sáči svojou činnosťou skvalitňujú poobčanov. Dokonca sme priestory v dzovanie smetí budeme v budúc- četné spolky a kluby: Spolok kysáčbudove Miestneho spoločenstva a nosti prísne dozerať. Čo sa týka ne- skych žien, Klub poľnohospodárov, kancelárie ponúkli firme, ktorá píše doriešeného problému organizova- dve združenia penzistov, MO Červeprojekty pre eurofondy. V spoluprá- ného odvozu smetí, Miestne spolo- ného kríža, Dobrovoľnícky hasičský ci s nimi sa mienime uchádzať o čenstvo by malo podpísať zmluvu s spolok, futbalový a strelecký klub, poprostriedky z predprístupových EÚ VKP Čistoća, lebo toho času ich ro- ľovnícky a rybársky spolok, drobnofondov. S tým cieľom sme realizova- botníci odnášajú smeti všetkým. Aj chovatelia a motorkári. Niekedy veľli stretnutie s bývalým premiérom Slo- tým, čo si platia za tieto služby, ako ký podnik Javor dnes už takmer nevenska a exministrom zahraničia Mi- aj tým, čo vynesú odpad vo vre- pracuje, a tak si Kysáčania pracovnú kulášom Dzurindom. Rozmýšľali sme ciach, lebo nemajú smetné koše príležitosť hľadajú u niekoľkých súo začatej športovej hale a prázd- tohto komunálneho podniku a ne- kromníkov, ale poväčšine v Novom nych priestoroch Centroslavije a No- platia poplatok za odvoz odpadu. Za Sade, s ktorým majú dobré autobuvitetu. Chceli by sme v spolupráci s vykonané služby by mali platiť všet- sové a železničné spojenie. mestom doriešiť aj osud týchto bu- ci, avšak táto záležitosť sa musí riešiť E. Šranková

Zahlasujú sľubnejší zajtrajšok K

ysáč je jednou z trinástich osád patriacich do rámcov Mesta Nový Sad. O komunálnu vybavenosť a nehatený chod celkového života Kysáčanov sa starajú členovia Rady Miestneho spoločenstva. Nové miestne vedenie nastúpilo do funkcie pred necelým polrokom. O tom, čo v súčasnosti podnikajú v záujme zlepšenia podmienok žitia v Kysáči a o plánoch do budúcnosti nám rozprávali Ján Slávik, predseda RMS, Branko Predojević, podpredseda RMS, Nedeljko Lugonja, predseda Komunálnej komisie, Janko Pavlov, predseda Poľnohospodárskej komisie, a Mária Balcová, tajomníčka Miestneho spoločenstva. − Už na začiatku mandátu novej Rady MS sme nadviazali spoluprácu s Ústavom pre výstavbu mesta Nový Sad a prvá naša požiadavka sa vzťahovala na rekonštrukciu parkovísk. Úpravy sú urobené pred Slovenským národným domom, Starou farou a ambulanciou a zároveň je dlaždicami vynovený priestor na vchode do ambulancie. Takmer na všetkých vozovkách v dedine je urobená horizontálna signalizácia, čiže vyznačené sú stredné čiary. Vyznačené sú parkovacie miesta na parkoviskách pri železničnej stanici, družstve, futbalovom ihrisku a kostoloch. Toho času sa pripravuje projekt na výstavbu parkoviska pred základnou školou a pred školskou športovou halou, kde najprv treba riešiť odvádzanie atmosférickej vody, − hovoria spolubesedníci a informujú, že je zavedená aj káblová TV sieť. − Pred pol druha mesiacom sme začali s výstavbou atmosférickej kanalizácie v najohrozenejších uliciach Jána Kollára, Ondreja Šranku, Mičátkovej a Šafárikovej a už pri posledných spŕškach sa ukázali výsledky. Keď ide o fekálnu kanalizáciu, v roku 2014 budeme žiadať, aby sa vypracovala projektová dokumentácia. Tým sa vytvoria podmienky na výstavbu, s ktorou by sa malo začať do konca mandátu terajšej mestskej moci. Túto záležitosť zaradíme do plánu na budúci rok ako prioritnú. − Od 17. júla do 13. augusta prebiehala rekonštrukcia, čiže oprava všetkých ciest v kysáčskych uliciach, ktorá sa nerobila veľa rokov dozadu. Zaplátané sú všetky jamy, ktoré zaevidovala a určila Komunálna komi31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD nevzďaľovali od rodičov, súrodencov a okolia. Medzi tohtoročné významnejšie projekty Strediska sociálnej rámci Strediska sociálnej práce covníkov. Táto služba teraz odbor- nej podpore lopráce v Kovačici v Kovačici od roku 2006 fungu- nejšie funguje aj v iných dedinách kálnej samopatrí aj letný detje gerontologická služba. Domové na území obce. Okrem doterajších správy od 1. júna ský misijný srbskoopatrovateľské služby poskytujú zamestnancov pribudli noví, ktorí sa realizuje aj slovenský kemp, opatrovatelia zákazníkom, ktorí po- skvalitnili túto službu v Samoši, Id- projekt, ktorý ktorý sa v spolutrebujú pomoc inej osoby pri vy- vore a Crepaji (po jeden opatrova- podporuje do- Riaditeľka Strediska sociálnej práci s cirkevným konávaní nevyhnutných životných teľ), v Padine sú zamestnaní dvaja a movú starostli- práce v Kovačici Anna zborom ECAV úkonov, niektorých prác v domác- v Kovačici štyria opatrovatelia. Pod- vosť o zdravotne Farkašová Podlužany realinosti alebo kontaktov so spoločen- ľa slov koordinátorky projektu a ria- postihnuté osozoval v Račkovej ským prostredím. Táto opatrova- diteľky strediska Anny Farkašovej by, najmä o deti s osobitnými po- doline na Slovensku od 14. do 20. teľská služba vznikla na základe „cieľom projektu je rozvíjať službu v trebami v Kovačici a Padine. Cieľom júla. Ide o projekt Ruka v ruke pre slospoločného provenskosť, v ktorom účinkovalo spojektu kovačického lu 75 detí, z čoho bolo 25 účastníkov Strediska sociálnej (deti zo sociálne ohrozených rodín práce a Evanjelica deti bez rodičovskej opatery) z Kokej ekumenickej vačickej obce v čele s náčelníčkou diakonie a začala pre spoločenské činnosti Obce Kosa realizovať vďaka vačica Jarmilou Ćendićovou a riapodpore Slovensditeľkou strediska Annou Farkašoka. V súčasnosti fivou. nančnú podporu „Cieľom projektu, ktorý finančne projektu poskytupodporil Úrad pre Slovákov žijúje lokálna samocich v zahraničí, bolo posilniť slospráva. venské národné povedomie cez prStredisko sovky slovenskej kultúry, slovenských ciálnej práce v Ko- Tohtoroční účastníci projektu Ruka v ruke pre slovenskosť zvyklostí a aplikovať na mladých vačici na realizáľudí, príslušníkov slovenskej menšiny ciu projektu 1. júla bežného roku zí- dvoch smeroch: v smere zdokona- tohto projektu je, aby sa pomoc od- žijúcej v Srbsku,” zhodnotila riaditeľka skalo ďalšie prostriedky z Národnej ľovania funkcie osôb s invaliditou a borníkov (sociálny psychológ a de- Strediska sociálnej práce Anna Farslužby pre zamestnávanie, kde je za- pomoci starým ľuďom a tým, ktorí fektológ) poskytovala priamo v ro- kašová. mestnaných päť zdravotných pra- pomoc potrebujú”. Vďaka finanč- dine, v rodinnom dome, aby sa deti A. Chalupová

ZO STREDISKA SOCIÁLNEJ PRÁCE V KOVAČICI

Projekty v prospech zvýšenia kvality života občanov

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Za kvalitnejšiu inklúziu Rómov elní ľudia Obce Stará Pazova veľkú pozornosť venujú postaveniu a potrebám príslušníkov všetkých národnostných menšín, ktoré tu žijú. Okrem príslušníkov slovenskej, chorvátskej, maďarskej národnostnej menšiny významnú časť občanov Staropazovskej obce tvoria príslušníci rómskej národnostnej menšiny. Vďaka dobrej práci lokálnej samosprávy každodenne sa javí potreba ich väčšieho zapojenia do oblasti zdravotníctva, vzdelávania a spoločenských aktivít vôbec. Po otvorení Kancelárie pre inklúziu Rómov Obec Stará Pazova venuje čoraz väčšiu pozornosť, hodne času a práce na podporu občanov rómskej národnostnej menšiny. V uplynulých dvoch mesiacoch

Z tribúny o afirmatívnych opatreniach pre rómskych žiakov v Starej Pazove

obecná Kancelária pre inklúziu Rómov realizovala afirmatívne opatrenia na zápis žiakov rómskej národnosti. S cieľom ich čím lepšieho uplatnenia zamestnanci kancelárie

oboznámili všetky základné a stredné školy z územia obce s afirmatívnymi opatreniami na zápis rómskych žiakov. V rámci projektu usporiadali tribúnu, na ktorej žiaci a ich

rodičia získali potrebné informácie, napr. ako sa opatrenia uplatňujú v praxi, a zároveň získali údaje od žiakov na zápis do želanej školy, resp. na fakultu. Ako sa dozvedáme z Kabinetu predsedu obce, všetky údaje zaslali nadriadeným orgánom pre ďalšie uplatnenie afirmatívnych akcií – Kancelárii pre inklúziu Rómov AP Vojvodiny a Národnostnej rade rómskej národnostnej menšiny. Výsledky týchto aktivít, ktoré realizovala staropazovská Kancelária pre inklúziu Rómov, sú veľmi dobré a v týchto dňoch zaevidovali veľký počet zapísaných, najmä nových stredoškolákov a študentov, do školského roka 2013/2014. Medzi príslušníkmi rómskej národnostnej menšiny z územia Staropazovskej obce je 14 budúcich stredoškolákov, jeden žiak vyššej školy a jeden študent je zapísaný na fakultu. A. Lš.

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA KUS REČI S MIRJANOU DOMONIOVOU, PREDSEDNÍČKOU EKOLOGICKÉHO HNUTIA EKO SAN OBCE STARÁ PAZOVA

O použití solárnej energie V organizácii Ekologického hnutia Eko san Obce Stará Pazova v nedeľu 18. augusta sa v Slankamenských Vinohradoch v rámci dedinskej oslavy Budárske dni uskutočnila praktická prezentácia možností využitia solárnej energie. Ide o solárnu techniku, ekologický smer v energetike využívajúci

menšie domáce prístroje. „Jestvuje aj samostatný fotovoltaický systém so šiestimi panelmi. Vďaka tomuto silnejšiemu variantu solárnej techniky v chatke sa môže používať aj hydropak (ktorý sa občas vypojí), minibojler, vysávač a elektrický sporák s jednou platňou,“ povedala naša spolubesedníčka a dodala,

Mirjana Domoniová so spolupracovníkmi počas prezentácie solárnej techniky v Slankamenských Vinohradoch

slnečnú energiu. Mirjana Domoniová, predsedníčka Ekologického hnutia Eko san, so spolupracovníkmi na univerzálnom športovom ihrisku v populárnych Brehoch prezentovala solárne panely a fotovoltaické systémy, ktoré sú vhodné zvlášť na lokalitách, kde nejestvuje elektrická sieť, ako sú napríklad výletnícke chatky na týchto priestoroch. „Naša prezentácia o využití solárnej energie v Slankamenských Vinohradoch bola veľmi úspešná. Tak účastníci, ako aj návštevníci tohto podujatia prejavili veľký záujem o vystavené solárne panely. Ďalšiu prezentáciu plánujeme uskutočniť v Starej Pazove (v Ekologickom dome v Ulici Hviezdoslavovej 40), kde fotovoltaické systémy budú vo funkcii,“ zdôraznila Mirjana Domoniová. V Slankamenských Vinohradoch prezentovali fotovoltaický systém s dvomi solárnymi panelmi, ktorý zabezpečuje spotrebu napr. celkového osvetlenia vo výletníckej chatke. K tomu sa môžu používať aj televízor, chladnička, počítač a 31. 8. 2013

35 /4558/

že je tento systém vhodný pre väčšie výletnícke chatky, resp. domy, kde nejestvuje elektrická sieť. Systém s ôsmimi solárnymi panelmi sa nazýva minielektráreň a, ako uviedla Mirjana Domoniová, používa sa na výrobu elektrickej energie v domácnostiach a na zásobovanie elektrinou najmä pekární a iných výrobných podnikov, ktorých spotreba elektrického prúdu je dosť veľká. „Zvyšok tejto elektrickej energie sa môže predať príslušnej elektrodistribúcii, o čom v Srbsku jestvuje i zákonný regulatív, ktorý nadobudol platnosť začiatkom bežného roka,“ zdôraznila M. Domoniová. V Srbsku máme vyše 2 000 slnečných hodín ročne, čo je viac od európského priemeru, kde solárnu energiu bežne používajú mnohí občania, hospodárske subjekty a spoločnosti. Solárna energia je trvalým zdrojom energie s priaznivým dopadom nielen na ekonomiku, ale predovšetkým na životné prostredie. A. Lš.

HLAS ĽUDU

TOHTOROČNÁ DETSKÁ SVADBA v Kovačici bude prvýkrát prebiehať na novej scéne – na Letnom javisku na nádvorí Miestneho spoločenstva. Tak symbolicky najmladší občania osady hudby a insity dajú 1. septembra do prevádzky nový objekt, ktorý bude slúžiť na rôzne kultúrne programy. Štyridsať detí sa od polovice júla trikrát do týždňa pripravovalo pod taktovkou Pavla Baláža v zasadacej sieni Miestneho spoločenstva. Organizátorom svadby je Spomienkové stredisko Jána Bulíka za pomoci ďalších lokálnych inštitúcií. Na rolu ženícha sa chystá Ladislav Veňarský, nevestou bude Sintia Tomanová, starejší Jurko Jonáš, hlavný družba Martin Torňoš a hlavná kuchárka Alexandra Tomanová. Prevažná časť účastníkov z Kovačice bude v národopisnom divadielku účinkovať prvýkrát. Do Kovačice na siedmu Detskú svadbu sľúbili, že zavítajú aj najmladší Boľovčania, Kysáčania, Aradáčania, Bieloblatčania, Vojlovičania a Padinčania. Vystúpi i známy DFS Matičiarik z Banskej Bystrice. Svadobný sprievod sa pohne z nádvoria Ženského spolku (Ulica Dr. Janka Bulíka) a bude tiahnuť po nádvorie Miestneho spoločenstva na Ulici Masarykovej. Po programe nasleduje veselica so slovenskou ľudovou hudbou. Na snímke: Záber z tohtoročnej Detskej svadby v belehradskej Skadarliji. Ján Špringeľ

O kvety sa treba primerane starať. Aj na plus 39 stupňov Celzia, koľko bolo v pondelok v Novom Sade... O. F.

Z NAŠICH OSÁD DEBELJAČSKÝ JARMOK STOŠTYRIDSAŤROČNÝ

Starý, ale ustavične jarý „P

Väčšia ponuka ako dopyt: banátsky Slovinec Lazar Šorđan

redchádzajúce dva výročné trhy, na ktorých som bol, boli čo do návštevnosti masovejšie, dopyt po výrobkoch, zelenine, ovocí či dobytku je tentoraz omnoho slabší. Vidno, že ľudia nemajú ani dináre, ani doláre, ba ani toliare,“ prízvukoval položartom fúzatý výrobca a predavač kvalitných kožuchov a astrachánok Lazar Šorđan, keď sme ho oslovili na júnovom debeljačskom jarmoku. K tomu, žiaľ, ani tohto roku nechyboval tradičný jarmočný dážď. Už pred desiatou začalo liať ako z krhly. A bolo po trhovej nálade. Keby mal možnosť navštevovať jarmok v Debeljači, tak by anglický filozof Francis Bacon asi nenapísal o ňom vetu, že je „sláva ako tovar na

Neodmysliteľnou súčasťou východnej časti debeljačského jarmoku je predaj koní

jarmoku – ak sa dlhšie zdržíte, cena často klesne“. Debeljačskému jarmoku neklesá popularita. Ani po stoštyridsiatich rokoch. Ján Špringeľ

DYCHOVKA V PETROVSKOM KOSTOLE. V nedeľný podvečer 25. augusta v evanjelickom chráme Božom v Petrovci odznel koncert dychovej duchovnej hudby v podaní trubkárov zo Stuttgartu, členov nemeckej evanjelickej cirkvi. Už pred rannými službami vonku pred vchodom do kostola trubkári zahrali niekoľko skladieb a na večernom koncerte predniesli skvelý výkon duchovnej a vážnej hudby pred početným obecenstvom. Koncert moderoval farár Heinz Brennen, koordinátor pre partnerstvo cirkevných vzťahov, a simultánne prekladal Vladislav Ivičiak, farár petrovský. Na koncerte vystúpili aj trubkári SEAVC v Srbsku, ako aj mladí trubkári z Jánošíka, Kysáča a Petrovca, ktorí sa zúčastnili na dvojdňovom hudobnom trubkárskom seminári, na ktorom im prednášali hudobníci z Nemecka. Hostia so sebou do daru priniesli trúbky, aby budúci hudobníci mali na čom cvičiť a do budúcna hrať a tak popularizovať dychovú duchovnú hudbu. Ján Lačok Foto: Ján Kolár

LETÍ LETOM LETO ZA LETOM. Aj aktuálne leto sa nám kráti; odletí, čo nevidieť, s lastovičkami. Zostanú len spomienky naň. Pekné, milé, príjemné… Žiaľ, ani o ich protipóly nebude núdza. Spomienky? Tiež sú národ lastovičí: miznú a vracajú sa – trebárs pri pohľade na chvíle „zvečnené” objektívmi fotoaparátov. Chvíle pekné, milé, príjemné… Ktoré sa – podobne ako ľudia sami – zďaleka môžu zdať krásnymi, a naskutku… Športové ihrisko v Suseku sme „cvakli” v polovici júna, keď Dunaj ohrozoval sriemske dediny. Na nás„obraz v zrkadle” zapôsobil priam úchvatne; tamojší obyvatelia určite z neho mali dojem celkom iný… J. Bartoš

VYFÚKNITE SI, PRIATELIA, ja už som toho vyfúkol viac, než sa na priemerný vek výfukov z áut a(lebo) motoriek patrí. Neponáhľajte sa, nepredbiehajte v zákrutách života; pomaly ďalej zájdete, páni vodiči, šoféri, riadiči, pešiaci – chodiaci i bežiaci. Poznám to zo skúseností mojich najbližších, mojich exmajiteľov, ktorých pričinením sa moje orgány, pardon – súčiastky – predčasne dostali do neplateného dôchodku. Len zásluhou dobrého človeka, ktorému ani meno nepoznám, som tu, teraz a taký, aký som. Akého ma vidíte, takého si ma píšte a fotografujte do milej vôle. Keď vás raz cesta zavedie cez Irig… pristavte sa, povieme si viacej. Srdečne: váš Výfučko. Foto: J. Bartoš

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PIVNICA

Triedenie odpadu úspešne pokračuje M

iestne spoločenstvo Pivnica sa zaradilo k prvým v našej krajine, v ktorých v domácnostiach začali s triedením odpadu. Pivnica sa stala príkladom nielen pre ostatné osady v Báčskopalanskej obci, ale aj pre iné dediny v Srbsku. Týmto spôsobom Pivničania prejavili vysoký Alen Blažek (zľava) a Dalibor Brňa stupeň zodpovednosti voči ľudskému zdraviu a voči kartón, a do žltých nylon, fóliu, tetrapak, PeT ambaláž a ostatné plassvojmu životnému prostrediu. O pravidelné triedenie odpadu tové predmety (ambaláž z herbicípodľa druhu by sa mal pričiniť kaž- dov a pesticídov patrí k nebezpečdý občan. Do modrých vriec je po- ným odpadom, preto ju netreba dátrebné dávať iba papier, noviny, vať do vriec žltej farby). Akcia trie-

denia odpadu v Pivnici sa začala v apríli tohto roku, sústavne pokračuje dodnes a odvoz koná podnik Grand group, d.o.o., z Báčskej Palanky. Komunálny odpad si vyžaduje triedenie z viacero závažných dôvodov. Takýmto spôsobom sa zmenšuje množstvo komunálneho odpadu, ktorý sa predtým umiestňoval na dedinskej depónii. Roztriedený materiál (papier, nylon, fólia, tetrapak) sa môže znovu využiť a recyklovať, vylučuje sa možnosť vzniku ohňa na depónii (medzi odpad sa nedostane žiadna ľahká horľavina), vďaka menšiemu

množstvu dymu depónia sa stane čistejšou, teda menej je aj smetí, ktoré vietor roznesie mimo depónie... Jedným z dôležitých dôvodov je i ochrana životného prostredia, ako aj zachovanie našej planéty pre budúce generácie. Žiada sa, aby občania zo svojich domácností vynášali iba plné vrecia a v prípade väčšieho množstva odpadu vrecia možno dostať v kancelárii podniku Komunal, d.o.o., Pivnica. Modré vrecia sa v Pivnici budú odvážať každý prvý štvrtok v mesiaci (5. septembra, 3. októbra, 7. novembra, 5. decembra) a žlté každý prvý a tretí piatok v mesiaci (6. a 20. septembra, 4. a 18. októbra, 15. a 29. novembra, 6. a 20. decembra). Jaruška Ferková

PRÁCE NA VÝSTAVBE ULIČNEJ SIETE PLYNOVODU v Šíde začali začiatkom leta. Budovanie tohto objektu trvá inak už dva roky a očakáva sa, že bude dokončené do konca bežného roka. Na fotografii je záber z prác na plynovode v Ulici Matiju Gubca v Šíde. St. S. VEREJNOPROSPEŠNÉ PRÁCE V KOMUNÁLNEJ OBLASTI sa v Báčskopetrovskej obci tohto roku začali 1. júla. Podľa slov Vladimíra Klasičeka z petrovskej Direkcie pre komunálne činnosti, stavebné a cestné hospodárstvo, vedúceho 11-člennej pracovnej skupiny, organizátorom akcie je Republikový fond pre zamestnávanie a sprostredkovateľom obecná direkcia. V pláne majú komunálne práce na území všetkých štyroch osád obce, a to opravu chodníkov, murovanie šácht, kopanie a prehlbovanie jarkov pre atmosférické vody a iné. Najprv boli aktivisti – ináč sú tu prihlásení nezamestnaní z celej obce – v Petrovci, kde sa upravovala osada, robili sa parkovacie priestory, chodníky okolo Begeja. V Kulpíne majú tiež prácu na niekoľkých lokalitách: pri evanjelickom cintoríne, kde od autobusovej zastávky po roh ulíc Kollárovej a maršala Tita riešili zápchu – zastavený tok atmosférických vôd, prehĺbili jarky, urobili nové časti chodníkov (na snímke), potom pri škôlke a napokon pri ekologickej studni. Práce je dosť aj v Hložanoch a v Maglići. Len keby bolo viac času – vyhradené majú totiž iba tri mesiace. A ani motiváciu nemôžeme zanedbať: veď keď sme sa pri robotníkoch minulý týždeň pristavili, dozvedeli sme sa, že peniažky za odpracované neľahké práce od štátu ešte nedostali... A. F.

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

Nielen teploty, ale aj oblúky nového Žeželjovho mosta stúpajú do výšin... O. Filip

Z NAŠICH OSÁD Poďme do Iloku, hoci priamo zo Šídu

Hradné zátišie

ZACIELENÉ NA

Ilocký hrad K

Podhradie

edykoľvek sa ocitneme v Báčskej Palanke alebo v jej blízkosti, oči nevydržia, šibnú na druhú stranu Dunaja, za most, ktorý kedysi spájal, a potom veru i oddeľoval dve susediace mestá – Ilok v Chorvátsku a spomenutú „Palánku“ z ľavej strany „hlavnej ulice Európy“. Z ilockých potuliek vyťahujeme, hľa, z fotokapsy zopár snímok. S nádejou, že o ilockom hrade, niekdajšom bydle Krásavec: Kláštor svätého Ivana Kapistrana kniežaťa Odescalchiho, a prekrásnom Kláštore sv. Ivana Kapistrana povedia viacej ako mĺkve slová... Juraj Bartoš

Kam storočia odviali krov?

Spomínate si? ... Ako múry hradné!

Delá dávno dunia tichom

Pohľad na mesto Ilok z hradu kniežaťa Odescalchiho; v úzadí ilocké cintoríny 31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Fotozábery z Budárskych dní 2013 ohtoročné, v poradí desiate Budárske dni v Slankamenských Vinohradoch začali v nedeľu 11. augusta turnajom v malom futbale, kým ústredná oslava prebiehala o týždeň neskoršie – v nedeľu 18. augusta. Tentoraz prinášame niektoré fotozábery z tejto udalosti v populárnych Brehoch. A. Lš.

Pohľad na účastníkov a návštevníkov

Marienka Fábryová zo Slankamenských Vinohradov predávala sladké ovocie dopestované na tomto území O najlepšiu rybaciu polievku súťažilo osem kuchárskych tímov

Medzi vystavovateľmi na etno výstave bola i Brehovčanka Katarína Dvornická s pestrými kapcami a panťuškami rôznej veľkosti 31. 8. 2013

35 /4558/

Komisia rozhodovala, kto uvaril najlepšiu rybaciu polievku

Svoj stánok na 10. jubilejných Budárskych dňoch mali aj hlasľudovci. Návštevníci si tam mohli kúpiť nielen noviny, ale aj knižné vydania tejto ustanovizne. HLAS ĽUDU

Súrodencom Emanuele a Benjamínovi Feldyovcom sa na Budárskych dňoch veľmi páčilo. Pre túto príležitosť sa vyobliekali do pazovského ľudového kroja a my sme ich zvečnili po službách Božích.

Z NAŠICH OSÁD PETÍCIA PROTI ROZHODNUTIU AGENTÚRY PRE REŠTITÚCIU – JEDNOTKY PRE KONFESIONÁLNU REŠTITÚCIU V BELEHRADE

Podpismi potvrdiť dedičstvo odňatého cirkevného majetku P

o rozprave o návrate cirkevnej pôdy v terajšom vlastníctve AD Napredak (Delta holding) dedičskému majiteľovi pazovskému zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v súlade so Zákonom o reštitúcii Republiky Srbsko, ktorá sa uskutočnila 24. mája 2013, nedávno prišlo z agentúry rozhodnutie, že pazovský cirkevný zbor nemá právo na návrat pôdy, lebo sa nedokázalo jeho dedičské právo! Nepomohlo ani písomné potvrdenie dôstojného pána ThMgr. Samuela Vrbovského, biskupa SEAVC v Srbsku, a predsedu Synody Mr. Pavla Lomianskeho z 23. marca 2009 adresované na Direkciu pre reštitúciu v Belehrade, v ktorom sa uvádza, že slovenské evanjelické a. v. cirkevné zbory sú súčasťou Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku ako jednej z piatich historických cirkví v Republike Srbsko a že evanjelické a. v. cirkevné zbory slovenskej národnosti (nacionálneho spoločenstva) v Republike Srbsko sú identické s právnymi subjektmi, ktorým je odňatý cirkevný majetok a ktorý je predmetom ich požiadaviek podaných Direkcii pre reštitúciu RS. „V konkrétnom prípade právny subjekt slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Starej Pazove so sídlom v Starej Pazove, Karađorđova 4, je identický so subjektom, ktorému je vzatý majetok a ktorý podal žiadosť o reštitúciu,“ uvádza sa v potvrdení Biskupského úradu SEAVC v Srbsku (č: 63-03/2009). K potvrdeniu bol priložený súpis organizovaných jednotiek – cir-

kevných obcí SEAVC v Srbsku a Ústava SEAVC v Srbsku (srbský preklad) so zodpovedajúcimi prílohami. Pri dokazovaní odňatého majetku z roku 1946 nepomohli ani dôkazy o identifikácii parciel Republikového geodetického ústavu, výťahy z pozemkových kníh, rozhodnutie Okresného agrárneho súdu z roku 1946, kópie zápisníc Miestneho národného výboru Stará Pazova z roku 1946, rozhodnutie Najvyššieho súdu Vojvodiny z roku 1956 atď. Agentúre pre reštitúciu chybuje údajne doklad, v ktorom sa rozhodnutím MNV z 5. januára 1946 náhradne z 10-jutrového maxima vylučujú domy v dedine a cintorín... Z tých dôvodov Agentúra pre reštitúciu cirkevného majetku zamietla žiadosť pazovského cirkevného zboru o návrat časti majetku, ktorý je teraz vo vlastníctve AD Napredak (Delta holding). Rozhorčení takým rozhodnutím Agentúry pre reštitúciu cirkevného majetku členovia cirkevnej správy SEAVC v Starej Pazove v čele s farárom Mgr. Igorom Feldym a podľa pokynov advokáta Zlatka Mikľana sa rozhodli začať súdny spor. Okrem iného mienia dodať petíciu cirkevníkov, ktorou sa potvrdzuje, že je pazovský cirkevný zbor právnym dedičom evanjelického cirkevného zboru (evangelističke crkvene opštine) z povojnových rokov. Podrobnosti z pojednávania v Agentúre pre reštitúciu na konvente ozrejmil dozorca Ján Havran. Pred uvedením do platnosti

Zákona o agrárnej reforme a vnútornej kolonizácii z roku 1945 pazovský zbor vlastnil takmer 111 jutár pôdy a pozemkov. Po konvente, ktorý bol usporiadaný 25. augusta 2013 po nedeľných bohoslužbách, sa Záber z podpisovania petície pristúpilo k podpisovaniu petície. Na konvente bolo prítomných 154 osôb. Celocirkevné stretnutie mládePodpisovanie petície prebiehalo že, ktoré usporiadajú 14. sepvo farskej kancelárii do štvrtka na- tembra v Starej Pazove, ako aj o prípravách na rekonštrukciu kossledujúceho týždňa. Na konvente cirkevníci boli in- tola. Katarína Verešová formovaní aj o prípravách na 30.

DARCOVIA KRVI Z HLOŽIAN si v nedeľu 25. augusta zašli k Dunaju. Rozložili ohník a šikovné kuchárky, kým sa ostatní poprechádzali a ponadchýnali krásami ľavého nábrežia Dunaja, uvarili kotlíkový paprikáš. Ak si ho niekto zaslúžil, tak títo humánni ľudia, členovia Miestnej organizácie Červeného kríža, určite. J. B.

HUMANITÁRNY KONCERT pre Anitu Balážovú odznel 25. augusta v evanjelickom kostole v Erdevíku. Týmto činom Erdevíčania prejavili ochotu pomôcť svojej spoluobčianke, dvanásťročnej A. Balážovej, ktorá má vážne srdcové poruchy a súrne potrebuje operáciu. Na koncerte vystúpil ženský spevokol pod vedením zborovej kantorky Lýdie Kolárovej. Pásmo piesní bolo pretkávané básňami, ktoré predniesol námestný farár Ján Vida a Vladimíra Hyžová, študentka teológie zo Slovenskej republiky. Na humanitárnom koncerte sa zozbieralo 50 000 dinárov. kv

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z 24. MEDZINÁRODNÉHO STRETNUTIA RÁDIOAMATÉROV V ČESKU

Holice 2013 rojčlenná skupina Rádioklubu Petrovec YU7AJM z Báčskeho Petrovca v zložení Dr. Pavel Benka, predseda, Vladimír Lačok, tajomník, a Dragan Vukov, člen, pobudla od 22. do 25. augusta v českom mestečku Holice neďaleko Brna na 24. Medzinárodnom stretnutí rádioamatérov. Na návrh českých rádioamatérov a na zákla- Členovia domáceho Rádioklubu OK1KHL Holice de rozhodnutia predsedu rádioamatérov Srbska Miroslava Vemića bola to zároveň aj úradná delegácia Zväzu rádioamatérov Srbska. Delegáciám rádioamatérov zo Slovenska, Chorvátska, Holandska, Nemecka, Bahamských ostrovov a Srbska, ako aj predstaviteľom firiem, ktoré vyrábajú rádioamatérske zariadenia, sa najprv prihovoril podpredseda Rádioklubu OK1KHL Holice David Šmejdíř, potom ich privítal predseda klubu Jiří Kamenický a naslePredseda a podpredseda Rádioklubu dujúceho dňa aj starosta mes- Holice Jiří Kamenický a David Šmejdíř ta Holice Ladislav Effenberk. privítali účastníkov stretnutia Účastníci stretnutia mali možnosť sledovať odborné rádioa- svetových firiem ICOM, Kenwood, matérske prednášky z rôznych ob- Yaesu a iných, ako aj výstavu histolastí, prezentácie českých a zahra- rických vojenských komunikačných ničných rádioamatérskych organi- a iných zariadení. Veľký záujem vlázácií, predajnú výstavu rádioama- dol o tzv. blší trh, ktorý počas dvoch térskych zariadení najznámejších dní navštívilo okolo 3 000 ľudí, kde

Bum-bum-bum! znamuje sa občanom, aby bezdôvodne neotravovali predákov miestnych spoločenstiev a lokálnych samospráv, ktorí lokálni predáci, ako je dobre známe, v uplynulom období čerpali zaslúžené dovolenky, po ktorých im, takým vyčerpaným, prirodzene, právom patrí zaslúžený oddych. Odporúča sa občanom, aby prípadné problémy, ktoré sa sem-tam vyskytnú, riešili sami. Občania by si, všakáno, mali byť vedomí skutočnosti, že každým novým dňom je pred nimi menej a menej starostí… práve tak akože je menej svitaní.

31. 8. 2013

35 /4558/

Skrátka, každý jeden občan nech ihneď a zaraz začne s rekonštrukciou vlastného užšieho a širšieho okolia a predovšetkým nech – súrnym spôsobom – najprv popracuje na rekonštrukcii seba samého, svojich zvykov a móresov. Samozrejme, keďže je každý začiatok ťažký, ťažký je aj začiatok rekonštrukcie, čo možno vypozorovať aj sledovaním rekonštrukcie vo vyšších polohách priamo voľným okom. Z toho dôvodu sa odporúča pri rekonštrukcii samého seba a potom aj užšieho a širšieho okolia postupovať pragmaticky, teda nezdržovať sa

HLAS ĽUDU

Blší trh prilákal veľký počet návštevníkov

sa mohli kúpiť rôzne nové, ale aj používané zariadenia a elektrotechnické súčiastky. Okrem veľkého počtu domácich boli tu aj predavači zo Slo-

technické zariadenia a výborný anténový systém, čo je u nás už zriedkavosťou. Dosahujú naozaj vynikajúce výsledky a patria medzi najvýznamnejšie združenia tak v Holiciach, ako aj v celej Českej republike,

Srbská a chorvátska delegácia

venska, Poľska, Litvy, Ukrajiny, Maďarska a iných štátov. Naša a chorvátska delegácia navštívila aj Rádioklub Holice, ktorý je umiestnený na kopci v blízkosti Holíc, na nadmorskej výške 310 metrov, s prekrásnym pohľadom na mestečko. Klub vlastní 1,5 hektára pozemku, vlastné miestnosti, moderné

UGÁR

pri samotnom začiatku rekonštrukcie príliš dlho, lež cvalom cval sa dostať k podstate a potom i k vytúženému záveru rekonštrukcie. Rekonštrukciu v najširšom zmysle slova, zacielenú teda na najužšie objekty rekonštrukcie, čiže na každého jedného jedinca spoločnosti vedenej orientáciou jednoznačne zameranou na všeobecný jej rozmach, teda rozvoj spoločnosti ako takej, by bolo treba vykonať revolučným spôsobom, respektíve na spôsob nie postupných krokov, lež kvalitných skokov v želanom smere. Prirodzene, priam nad-

takže v tomto roku dostali aj cenu mesta. Domáci vyjadrili záujem o ďalšiu spoluprácu, tak medziklubovú, ako aj o spoluprácu medzi dvomi zväzmi, a Petrovčanov pozvali aj na nasledujúce jubilejné stretnutie o rok. V. Lačok prirodzenou rýchlosťou. V tomto zmysle by ako svetlá na konci tunelu mali občanom poslúžiť husárske kúsky našich znamenitých atlétov. Jednoducho povedané, rekonštrukciu je treba zásadne urobiť rýchlosťou behu bežca Emira Bekrića na 400 metrov s prekážkami a razantnými skokmi do diaľky skokanky Ivany Španovićovej. Kebyže ste v tejto veci, ctení občania, nemali úplne jasné, pri rekonštrukcii postupujte, vážení, trebárs ako je postúpené pri rekonštrukcii vzdelávacej sústavy, sústavy zdravotníctva a im podobných sústav. Bum-bum! jbš

Z NAŠICH OSÁD SLOVÁCI V KANADE

Na slovíčko s Kovačičanom Jánom Hriešikom P

odľa sčítania obyvateľstva z roku 2006 sa 64 150 rád chodí pomáhať, bez úhrady. Kuchyňa sa naobyvateľov Kanady hlásilo k slovenskému chádza dolu v pivnici v samej budove slovensképôvodu. Nieto kútika v Kanade, kde nežije Slovák. ho evanjelického kostola a v nej sa cez týždeň chysSlovenskí prisťahovalci si so sebou do Kanady, tajú a predávajú slovenské jedlá. Dvakrát do roka okrem odhodlania tvrdo pracovať, priniesli len (v prvú nedeľu v máji a decembri) sa tam chystá málo – svoju vieru v Boha, slovenskú Bibliu, kufor obed, na ktorý občas prídu aj Slováci evanjelici z s osobnými vecami a trochu odevu. Cirkev a ná- okolia a takisto Slováci z gréckokatolíckej, rímboženstvo ďalej vplývali na rozvoj duchovného, skokatolíckej cirkvi, ale aj mnohí iní.„Podnes sa pamorálneho, kultúrneho a spoločenského života Slo- mätám, že v rámci kultúrneho festivalu Carrousel vákov v Kanade a na zachovanie ich materinského jazyka a národného dedičstva. Slovenská luteránska cirkev v juhozápadnej provincii Ontario v Kanade Kňaz Rastislav Mičovský s rodinou tu žije a si tohto roku pripomína pôsobí už 20 rokov 85 rokov od založenia. Základy kostola boli poaj chutné a v meste už dosť známe slovenské špestavené v roku 1955 na ciality,” vysvetlil Ján Hriešik a pokračoval: rohu Ulice Langlaise. „Každý piatok sa v miestnosti pod kostolom prePredtým sa slovenský dávajú slovenské špeciality a každý utorok sa jedluteránsky cirkevný zbor lá varia. Peniaze získané z kuchyne patria cirkvi a nachádzal v susednom Slovenský luteránsky kostol vo Windsore slúžia na údržbu kostola, lebo sa daň v kostole neamerickom meste Deplatí. Ja som do tunajšieho kostotroit v štáte Michigan, ktorý navštevovala začal chodiť pred takými 15 rokli aj kanadskí luteráni z Windsoru. Podobný mi. Keď som sa s rodinou sem pricirkevný zbor bol aj v Toronte, sídelnom sťahoval a keď som prechádzal meste Ontaria, a keďže sa na bohoslužby popred tento kostol, neraz sa mi z cestovalo po niekoľko hodín, vznikla myoka slza vykotúľala, lebo som cítil, šlienka a potreba založiť cirkevný zbor vo že tam patrím. Tak som sa prvýkrát Windsore. do kostola medzi svojich vybral v Najviac kolonistov luteránskeho vierooktóbri roku 1998. Tento cirkevný vyznania sa tu hlásilo zo Slovenska (zo zbozbor je jedinečný evanjelický zbor ru Žehňa, Dobrá Niva, Dolná Strehová, Točv Kanade, a dokonca aj v Amerike, nica, Dohňany – Hlohovec, Vranov nad Tolebo sa tu bohoslužby konajú a pespľou, Tušice, Krupina, Horná Lehota a ničky spievajú po slovensky. Vďainé), ako aj z radov Slovákov z bývalej Ju- Takto sa pripravujú zemiakové pirohy. Na snímke (sprava): Kovači- ka za to patrí kňazovi Rastislavovi hoslávie, z Vojvodiny, prevažne z Báčky čan Ján Hriešik, Petrovčanka Zuzana Červenáková, Kulpínčanka Mičovskému a jeho manželke AnMária Zimová, Jánošíčanka Eva Topoľská, Silbašanka Zuzana Vere(Kulpín, Hložany, Báčsky Petrovec, Nový drei, ktorí tu pôsobia už okrúhlych šíková a stojí Zuzana Kukučková z Hložian Sad atď.). 20 rokov. V tejto práci im pomáhajú Medzi prisťahovalcami z Banátu je aj rodina Hrie- of the Nations (Kolotoč národov) vo Windsore sa aj ich deti, dcéra Kristína a syn Mário, ktorí usilovne šiková z Kovačice. Hlava rodiny Ján Hriešik spolu s každé leto pripravovala prezentácia slovenskej kul- učia deti v Nedeľnej škole a k tomu zhromažďumanželkou a štyrmi deťmi do Kanady prišiel pred túry a umenia pod názvom Slovenská dedina. Po- jú evanjelickú mládež, stretávajú sa s konfir20 rokmi (7. mája 1993). Rovnaké výročie si tohto dujatie prebiehalo v hale pod kostolom a prezen- mandmi. Rodina Mičovská pochádza zo Sloroku pripomína aj slovenská kuchyňa, do ktorej Ján tovalo nielen našu slovenskú kultúru a umenie, ale venska, z mesta Pilli v okolí Brezna. Služby Božie sa konajú každú nedeľu od 11. do 12. hodiny, každú druhú nedeľu sa konajú služby v anglickej reči pre tých, ktorí, žiaľ, už slovenčinou dobre nehovoria. Každú prvú nedeľu v mesiaci sa podáva Večera Pánova. Po službách, alebo aj pred službami sa ľudia stretávajú, porozprávajú sa pri kávičke. Už 10 rokov sa po bohoslužbách usporadúvajú takéto malé posedenia pre cirkevníkov, hoci musím povedať, že mladšie generácie už zriedkavejšie chodia do kostola.“ Okrem kuchárstva Hriešik sa vo voľnom čase zaoberá maľovaním obrazov, na ktorých často znázorňuje to, čo mu je srdcu milé a za čím túži –svoje rodisko. Ján Hriešik sa vo voľnom čase už Upútavka pred slovenským kostolom vo Windsore vyše 40 rokov zaoberá maliarstvom A. Chalupová

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD S FOTOAPARÁTOM NA TVÁRI MIESTA – NA HONTIANSKEJ PARÁDE V HRUŠOVE

Remeselnícka výroba parádnych predmetov N

ávštevníci Hontianskej parády, ktorá prebiehala 16. a 17. augusta v Hrušove na Slovensku, sa mohli na tvári miesta zoznámiť s tajomstvami starých remesiel. Boli tu kožiari, hrnčiari, výrobcovia predmetov z dreva, medovnikári, kožušníci, výrobcovia šperkov z medi a iných kovov a pod. Ak ste mali plné peňaženky, veruže ste ich poľahky mohli vyprázdniť a domov si odniesť prekrásne ozdobné, praktické, dokonca i jedlé výrobky. V. D. V.

Vo dvore U hrušovských mládencov svoje remeslo predstavili aj kuchári. Tam sa aj babičky krútili okolo horúceho kotla. – Aký guláš varíte? – opýtali sme sa, ale vôňa gulášu to nebola. Starenky sa pousmiali: – Žiaden guláš, varíme náš známy lekvár z bielych sliviek! Povieme len toľko: prsty na rukách po ochutnávke nezostali lepkavé.

Hrnčiarstvo patrí medzi tradičné remeslá rozšírené zvlášť v oblastiach bohatých na hlinu, napr. na východnom Slovensku. Hrnčiar z našej fotografie na tvári miesta, sediac za tzv. hrnčiarskym kruhom a vďaka zručnosti svojich prstov, iba za niekoľko minút vyrobil malý krčah.

– Z akého dreva robíte tú misu? – spýtal sa okoloidúci zručného výrobcu. Ten pohotovo odpovedal, že z topoľového, lebo je mäkké, čo znamená, že sa ľahko dá modelovať. My dodáme, že ľahko, ale iba v prípade, že ste drevárskym umelcom.

Táto dvojica kuchárok – staršia a mladšia – sa ukázala ako dobrá kombinácia, keďže ich „remeselnícke“ jedlé výrobky vzbudili veľký záujem okoloidúcich. Pufance potreté masťou alebo cesnakom, na ktoré sa cestíčko robí z uvarených zemiakov, múky a soli, potešili milovníkov starodávnych jedál.

– Predtým než sa kupci nahrnú, koži treba dodať lesku, – usmiala sa kožiarka, ktorá na svojom stánku prezentovala rozličné kožené výrobky: bačkorky, poťahy na poháriky, prívesky... 31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

– Tkané koberce sú v trende vždy, – hovorí tkáčka, ktorá v Hrušove tiež ukázala svoju zručnosť. Starodávne krosná veruže majú miesto aj v súčasnej výrobe podlahových pokrývok.

Z NAŠICH OSÁD Z PADINSKEJ MINULOSTI (3)

Detský ľudový kroj etský odev je súbor odevných predmetov detí do veku, kým ešte nezačali nosiť odev pre dospelých. Detskému odevu sa vždy venovala náležitá pozornosť. O to sa najviac starali nastávajúce matky, ktoré sa pritom snažili uplatniť aj módne novinky, kým staré mamy dodržiavali to staré, autentické, praktické a dobré. „Keď v dome čakali narodenie dieťaťa, budúca rodička, jej mama a mamóška (svokra) sa starali o to, aby všetko bolo dôkladne a načas pripravené,” zdôrazňuje padinská zberateľka, profesorka Zuzana Papová. „Ako prvé to bol páperový štvorcový detský vankúšik na zakrúcanie (na ktorý sa páperie ešte na páračkách vyradilo), k tomu vankúšik pod hlavu a na zakrývanie, a, samozrejme bevčov ale-

Zimný odev chlapcov

bo hinta (kolísala sa na hákoch). Obliečky na vankúšiky boli biele patelátové, barchánové, a keď návštevy prestali chodiť, obliekali farebné. V bevčove dieťa spávalo od 6 týždňov do roka, niekedy aj dlhšie. Malé dieťa povojníkom obvinuli, do plienok zakrútili, obliekli do košieľky z jemného patelátu, čepček na hlavu dali, do vankúšika zakrútili a racou zaviazali. Plienky šili zo starých, vy-

praných snehobielych spodníkov a plachtičiek, veľké a malé. Po vojne šili aj flanelové plienky. Dieťa vždy bývalo zakrútené, v lete aj v zime, aby nemalo krivé nohy, aby sa pri varovaní neprešinulo. Po narodení dieťaťa prichádzali návštevy s páleným (najčastejšie to bolo rascové s praženým cukrom). V dome sa začali prípravy na krst, kedysi krstili deti do dvoch týždňov. Prvou sviatočnou kresťanskou záležitosťou Matka s dieťaťom bol krst, aby dieťatku bola daná chlapci aj dievčatá do 4 rokov a milosť Božia, ktorá ho bude viesť chudobné deti nosili kabaňu aj celým životom. Dieťa dostalo všet- dlhšie. Kabaňa bola šitá z dvoch ko nové, vankúšik na zakrúcanie dielov, spodná časť bola husto bol bohato zdobený šlingerom v zberaná, aby dieťa mohlo voľne rohu, kde bývala hla- behať, dlhá po členky. Bola z rôzvička, nová biela ko- nofarebnej často vzorkovanej látšieľka a čepček. Zakrú- ky a na sviatočnú prikladali biely tené vo vankúšiku, pri- šlingerový królik, golierik. Malým kryté jasným hodváb- chlapcom na kabane obliekali nym ručníkom s fur- šľoche, nohavičky, ktoré mali v mou, na štvore prehnu- strede rozparok. V zime deti zatým, krstná mama na krúcali do zimných ručníkov. Starrukách niesla dieťa ku šie deti obliekali už ako mládež, krstu. Baba šla s ňou. len skromnejšie. Keď začali chodiť Doma za ten čas už ča- do školy, dostali nové oblečenie. kal pripravený sláv- Chlapci nové košele, nohavice, nostný obed. Z kostola kacabajku, kabátik, bekešík, grudsa krstná mať vrátila so niek na zimu. Dievčence mali slovami: „Odniesli sme oplecko, kacabajku, rubáč, gecepohana a vrátili sme le, šatu, prusľak, ručník na hrdlo s vám kresťana.” Po krste furmou, zimný ručník. Keď sa diezačali chodiť s jedením, ťa vrátilo zo školy, prezlieklo sa do prvá prišla krstná mať. starých šiat, ktoré často dedilo od Doma uvarila bielu po- súrodencov. Sviatočný odev bol lievku z hydiny, mäso šitý z kvalitnejších látok. Na rozdiel vypražené na vajciach z od dievok dievčatá nosili gecele z kuriatka, pečené brav- trochu lacnejších látok. Na väčšičové, dunst, herovky. ne zachovaných fotografií sú deti Všetko zaviazala do bielych šlin- konfirmandi, ktoré potvrdením gerových kmotrovských ručníkov svojej krstnej zmluvy vstupovali a s pomocou zaniesla do domu. do nového obdobia svojho živoDo daru dieťaťu dala sviatočný ta. Ku spovedi deti vždy dostali čepček s cvikom na čele zdobený nové šaty. Chlapci na začiatku vo dvojme, zberaný šujtášom a bo- 20. storočia pri konfirmácii nosili ritášom, kokardami. Často mal i biele košele, súkenné nohavice, fodru okolo krku. Dostalo aj malú, bekeše gombíkové, čižmy, na hlabohato zdobenú kabanku, akú ve slovenské klobúky. Po vojne mu obliekali už od troch mesiacov. chlapci začali nosiť odev mestKeď dieťa začalo chodiť, oblieka- ského typu, na nohách topánky a li mu kabaňu. Kabaňu nosili aj pred päťdesiatimi rokmi aj vyší-

vané košele s kickami. Odev dievčeniec pri spovedi bol veľmi sviatočný. Na začiatku storočia mali konfirmandky kacabajky, gecele a šaty z kvalitnej rôznofarebnej vzorkovanej látky, ručník na hrdlo s furmou, stužku na hlave a na vrkoči na dve kľučke zaviazanú, biele štrimfle, cipele na zápinku stužkou ozdobené, biely šlingerový ručníček. V tridsiatych rokoch si konfirmandky obliekali až tri-štyri untroky. V štyridsiatych rokoch si obliekali hatlasové a brokátové obleky, na hlave mali venček z bielych drobných umelých kvetov, bez ručníčka okolo hrdla. V šesťdesiatych rokoch dominujú biele obleky (šaty). Ak dievča malo smútok, ku spovedi išlo v tmavom obleku bez venčeka na hlave. Po spovedi už dievča malo v kostole právo zastať si medzi dievky pred lavice. Do konfirmácie sedávalo na chóre. Zároveň malo právo zúčastňovať sa v spoločenskom živote mládeže. Aj účesy detí boli poznačené dobou. Malé deti do roka nestrihali, po roku sa chlapci už smeli strihať. Dievča strihali iba vtedy, keď malo slabé vlasy, aby mu zmocneli. Malé deti na hlave nosili čepčeky, chlapci klobúky a čiapky. Dievčence sa česali na výkrutky, cez prostred hlavy chodník, nazad tráčkom zapletený vrkoč, v zime nosili ručník na hlave, do kostola stužku na hlave a na vrkoči. Obuv mladých detí pozostávala z bavlnených štrimfličiek, kapčekov. Keď dieťa začalo chodiť, obúvali mu šité alebo štrikané čarapke, cipeľke. Dievčence nosili pásikavé štrimfle, plátenné cipele na zápinku, ktoré šili majstri. Starší chlapci v zime nosili bačkorke, kapce, čižmy, cokule. V lete všetky deti chodili bosé. Pred päťdesiatimi rokmi v školských laviciach sedávali deti v padinskom ľudovom kroji. Hrávali sa v ňom, cvičili, tancovali. Bolo pôžitkom pozerať sa na tú rôznofarebnú záhradku pučiacich kvetov života. Súčasná doba uprednostnila moderný a praktický odev. Dokumentmi a svedkami minulej doby zostali fotografie, ktoré sa snažíme zachovať pred zabudnutím pre budúce pokolenia.

31. 8. 2013

Zaznamenala: A. Chalupová Fotografie: z archívu dediny 35 /4558/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Zachovávanie slovenskosti v Binguli V

minulosti sa zápisšenie cirkevnej autonómie a že niciam venovala prostredníctvom seniorátu proti náležitá pozornosť. Boli tomuto rozkazu bude protestopísané rukou, pedantvať.“ ne, s uvádzaním fakBolo by potrebné preveriť nátov. Prihliadalo sa na to, zory cirkevníkov na sriemskom seaby sa prostrednícniorálnom konvente vo vtedajších tvom jednotlivých dizápisniciach, ktoré sa rukou doskusií natrvalo zaznavtedy písali len v slovenčine, a menalo, čo bolo kedy, potom boli aj v tlačenej podobe kde a ako vykonané a nielen v slovenskej, ale aj v chorktorý jednotlivec sa o vátskej reči (do roku 1918 zápisčo pričinil. Pre historinice seniorálneho konventu kov a iných bádateľov sriemskeho v dodatočne tlačenej údajov z minulosti také verzii sa prekladali ešte aj do vecné zápisnice prednemčiny). Avšak v binguľskej zástavujú spoľahlivý pisnici zo 16. 9. 1919, ktorá bola zdroj informácií. znovu rukou písaná v slovenskej Písaniu zápisníc poreči, sa uvádza, že prítomný bol aj zornosť zrejme venovtedajší senior sriemsky Adam vali nielen vedúci príVereš. Na základe toho by sa slušných inštitúcií a mohlo predpokladať, že tento združení, ale aj štátne seniorát spolu s binguľským favrchnosti. O tom svedrárom Fedorom Ormisom vskutčia napríklad zápisnice Starý evanjelický kostol v Binguli ku protestoval 12. 4. 1919, lebo dištriktuálneho a sezápisnica Sriemskeho seniorátu niorálneho konventu úradne vy- zápisnici bingulského konventu bola písaná v srbčine – latinkou a dané tlačou ako osobitné bro- zo 17. 3. 1918 doslovne uvádza znie: Zapisnik obdržane senioralžúrky z prvej polovice minulého [preklad do slovenčiny]: „Číta sa ne skupštine hrv.-slav. a. vj. seniostoročia. Zápisnice Slovenskej rozkaz Chorvátsko-slav. dalm. rata u Zemunu dne 1. 4. 1919. evanjelickej a. v. cirkvi do konca vlády, Oddelenia pre náboženskú Predsednik-konsenior Adam Vedruhej svetovej vojny boli písané prednášku v Záhrebe zo dňa 20. reš. Mimochodom uvedieme, že nielen v slovenskom, ale aj v ja- 1. 1919 č. 37 1/102, ktorým sa pri- pazovské cirkevné vedenie v čele zyku oficiálneho štátu: v nemeckom, maďarskom, chorvátskom alebo srbskom jazyku. Rukou písané zápisnice (chránené v zošitoch) v slovenských evanjelických zboroch sa písali len po slovensky. Výnimku predstavuje zápisnica cirkevného zboru v Binguli napísaná tesne po prvej svetovej vojne. V monografii Slováci v Binguli 1857 – 2007 autora Stanislava Stupavského sa uvádza: „Prvá zápisnica v novej vlasti 17. marca [1918] z celocirkevného konventu binguľskej evanjelickej cirkvi písaná je v chorvátskej reči. Prečo sa tak robilo, nieto žiadneho vysvetlenia. Ostatné zápisnice, ktoré sú v knihe zápisníc písané na konventoch vo fíliach v Erde- Cirkevníci na zrúcaninách starého kostola víku, Ľube a v nemeckom cirkevnom zbore v Binguli, tiež sú pí- kazuje, že cirkevná väčšina má pí- s farárom V. K. Hurbanom príkaz sané v chorvátčine. Údaje v zá- sať zápisnice zo svojich zhro- zo Záhrebu ignorovalo. pisnici sa vzťahujú na pôsobenie maždení v chorvátskom alebo Svoje práva tesne po prvej svezboru od 8. januára 1919 po 17. srbskom jazyku a že má používať tovej vojne slovenskí evanjelici pečiatku v tom istom jazyku. Pre- získali rozličnými zmluvami stamarec v tom istom roku.“ Dôvod na písanie zápisnice po sbyteriálne zhromaždenie prijíma novenými Trianonskou mierovou chorvátsky v slovenskom cirkev- tento rozkaz na vedomie. Nevy- zmluvou 4. júna 1920, na základe nom zbore fakt nieto, i keď sa v hlasuje, že to považuje za poru- ktorej bolo 1. 12. 1928 napísané

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

Memorandum v Iloku. V Memorande sa uvádza, že Slovenská evanjelická cirkev je štátnou Ústavou uznaná, takže sa „nesmú robiť viditeľné rozdiely a že našu cirkev a náboženstvo nemožno podraďovať iným uznatým náboženstvám“. Práva evanjelických Slovákov v Binguli boli drasticky narušené pred koncom druhej svetovej vojny. „So žiaľom v srdci vpisuje sa do zápisnice, že nemeckí vojaci 3. novembra 1944 zrúcali kostol slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, ktorý bol posvätený 15. novembra 1915. roku. Pri tejto príležitosti zváľali kantorský byt a spálili Slovenský národný dom; a porúcali s výnimkou niekoľkých domov skoro celú obec. Obec rúcali mínami,“ uvádza sa v zápisnici celocirkevného konventu cirkvi binguľskej z 13. 5. 1945. Tento údaj zapísal farár administrátor Ladislav Zgúth, ktorý bol inak farárom erdevíckym a seniorom sriemskym. Stanislav Stupavský, autor monografie o Binguli, k tomuto zápisničnému faktu dopísal: „K týmto slovám netreba komentár. Jasne vykresľuje koniec života jednej dedinky, života a zvykov jej občanov, pre ktorých nový deň bude ozajstne nový bez spätostí s minulosťou, ktorá zanikla v zrúcaninách a pahrebe kultúrneho domu, fary a kostola.“ Starý binguľský kostol bol zbúraný počas formovania Sriemskeho frontu [21. 10. 1944 – 12. 4. 1945], keď fašistická Skupina E a vojsko NDH v západnom Srieme po porážke v Belehrade pripravovalo obranu pred útočiacimi bojovníkmi NOB, ktorí vyháňali okupantov z Juhoslávie. Binguľa aj dnes, napriek tomu, že má nový kostol, žije v spomienkach. Binguľčania nezabudli na niekdajšie výhody v porovnaní s inými cirkevnými zbormi, na dobu, keď neboli len fíliou, keď mali živý kultúrno-umelecký a osvetový život s väčším počtom slovenských obyvateľov. Súčasný kostol vystavaný roku 1963 je útulný. Binguľčania si prajú oživiť aj kultúrnu činnosť v pomerne dobre zachovanom Slovenskom dome. Katarína Verešová

novým y t e r t V ús itkom s kajú vá záž ok. Ča na ner ý k ls o et ško

Zážitok,

na ktorý

si bude

m dlho p ala som u amätať žv krajšie, vá eľa zážitkov a jede n m z te tý c ra h z , ktoré pre Chodieva m na pláv opíšem. mňa boli v ktorom najanie do N r ý p tr o i v v s é . é o n u h e u n o k je S m a o m a r s ň d p u e o to a lá o h v d m š ín a p é m n č o ort sa mi a lsk veľmi páč ie, sa volá Plaveck ojich 8 rokov. Klub utia. Sp nd a z keď ho ško aj nových ý , i a odked en víke enosti, stretn ch z minulé aj ďalšie. A d k je a m y sa mu v klub Nový Sad. Te n arátov. V ž le bu šli do B , skús ašich práca in pribudli itov, pomy e n y n je k u d it je n ž m u á so , spoznala eč nové z zážitky vo v ných prázdn nových zoš re vás a s a delfín. V eja na súťaž. Súťa botu sme s ostatn é t p o ými členm om žila som ta ľn š le d u tý e t ť t le o t a u d je h e ís n c lf p d le ín i m ý 3 klut u á e s . v t o m t b s o S m a e a ie d . z v z sto. To bo d ľudu.. im poč hu bu la moja p ískala bronzovú m och štýloch: kraul ji c h d rv Iste k n domácu úlo kútik v Hlase práce. e o , d á te a medaila v rajších na ilu za obs ku jkrajších z om ro ich na i na Detský a výtvarné ážitkov, na živote a to bol jed adené školsk i e m s n o r e v en z moá k t torý si bu sli v v no še liter Vladimír dem dlho pamätať. pre va ľa úspecho a Maja V Ve ZŠ Jána Č áti! argová ajaka v B kamar áčskom P , 4. c etrovci

trome

as Domček n

l som na ný deň. Ma s ktoč e n sl ý, n k ol pe Janka, bratranca Pri návšteve na dvore. li pekne hra om zastalo sa e sm rým dom ás k ne pred našej brá môj oci a zavolal n e to l ď Hne sm auto. Bo na kanál. e e m e id e ž e. Keď sm sebe, uháňali sm ž bol môj a te u a v u boli tam eli sme, že o k aodišli, vid drej a jeh n A c e n a tr ra h aj ic otcodruhý b iro. Boli tam ali domM a ša a S ti stav maráti pre nás de zatiaľ hrali, m ta ž u a via e sa me. My sm j poček na stro treba, tak sme im a li lo o ý b v hoto , bo ale keď ol domček m b ď to e o K p . li e a máh tále sm hrai šťastní. S sme veľm ďalej sme sa pekne a m boli v ňo oem dlho sp li. ážitok bud domček na z to n te a N rvý o to bol p hrať. mínať, leb rom som sa mohol to k n v el le v testrome, ké niečo vid m aj záta m so y d Dovte m deťo chu som tý levízii a tro dáš, 4. c videl. Daniel Du trovci om Pe ka v Báčsk ja a Č a n ZŠ Já

Vystrašili ma labute

talo sa to vtedy, keď som bol u starého otca na chate pri Dunaji. Ležal som na vode a opaľoval som sa. Ani som nezbadal, kedy ku mne pri plávali, ale keď som otvoril oči, videl som okolo mňa plávať labute. Vedel som, že sú hladné, tak som sa vrátil na breh. Od starého otca som dostal starý chlieb, aby som ich mal čím nakŕmiť. Člnom som sa dostal na vodu a odtiaľ som im há dzal kúsky chleba. Jedna labuť však zač ala rozširovať krídla a syčať na mňa. Zľa kol som sa a v tej chvíli ešte aj Buš za mo jím chrbtom zaštekal na ňu: od strachu som stratil rovnováhu v člne a spadol som do vody. Keď som vyronil z vody, vid el som, že všetci, čo ma videli na bre hu, sa mi Rozprávali mi... smiali. No mne sa smiať nechcelo. Všetko sa však dobre eľmi veľa času som trávila so svojimi sko nčilo: starými rodičmi. Najčastejšie mi rozp rá- aj labute sa zľakli a odplávali. vali o svojom detstve. Marek Zelenák, 4. c Rozprávali mi o tom, ako sa hrávali, ako chodili do školy, kde chodili na výlety. Vtedy, keď oni ešte boli deti, cesty neboli ZŠ Jána Čajaka asfaltové, ale len ako v poli úvrate. Teda v Báčskom Petrovci boli plné prachu, z ktorého sa robilo blat o. Dobre sa zmiesila malá kôpka a keď sa to hodilo na zem, tak puklo. To bolo pupávka nie. Deti vraj vtedy oveľa viac spievali, lebo nemali počítač, ani televízor. V škole nemali hŕbu učebníc ako my, ale len tabuľku a kriedu. To, čo im pán učiteľ rozpráva l, si zapisovali a nemali žiadne dom áce úlohy. Zo sladkostí mali len pelendrek a zizi, aj to nie každý deň. Môj apko mi často rozprával o tom, ako raz šli na výlet, a to na Banšuľu. Je to blízko Dunaja, kde sa dnes nachádza majer. Keď boli starší, cho dili na tanec a dievčatám pod oblok. Keď si spomenuli na zážitky zo svoj ho detstva a z mladosti, videla som mojim starým rodičom v očiach radosť. Pret o si myslím, že im bolo pekne a vese lo. Mária Mravíková, 8. ročník ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina v Hlož anoch

Anna F. a Jana S.

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 8/27/2013 12:57 PM Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 17 (1851) 31. augusta 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU 51. MEDZINÁRODNÝ POĽNOHOSPODÁRSKO-POTRAVINÁRSKY VEĽTRH V GORNJEJ RADGONI

Pôdohospodárstvo nadovšetko dárskej výrobe, ekologická produkcia, investície, agrárne operácie – komasácie a zavlažovanie – rozvoj družstevníctva a spevnenie jeho spätosti s obchodom, školenie mladých poľnohospodárov a uvádzanie nových technológií. Príroda a pôdohospodárstvo nadovšetko, vrátane cieľavedomého čerpania ich zdrojov v duchu potrieb a praxe, riadenej tým, že pôdohospodárstvo vždy musí ísť ruka v ruke s ekológiou. Všetky tieto zámery, východiská a priority mali svoje miesto aj na veľtrhu v Radgoni: rokovali o nich výrobcovia a odborníci, účastníci domáci a zahraniční. Celkom logicky: viac ľudí, viac i vie. A je dobre, keď sa dokážu učiť jedni od druhých: tak kvôli novým skúsenostiam a vedomostiam, ako aj kvôli upevneniu vzájomnej hospodárskej a inej spolupráce. Je to jeden z hybných motívov prečo i vojvodinskí výrobcovia, zvlášť nositelia značky Najlepšie z Vojvodiny, už celé roky koniec augusta pravidelne a rád trávia v Pomurí. A nie sú v tom vonkoncom jediní... Oto Filip Poľnohospodárska technika je stále v trende

aždý má iné priority. U nás sa končí leto, s jeseňou prichádza čas ďalšieho zberu úrod, oberačiek, oberačkových slávností a veselia, v Slovinsku zase všetci, čo majú aký-taký súvis s poľnohospodárstvom aspoň upriamovali pohľady a pozorne ho sledovali, ak už priamo neúčinkovali, v najdôležitejšom podujatí v Pomurí a mestečku Gornja Radgona. Začalo sa minulú sobotu 24. augusta, trvalo do štvrtka 29. augusta. Po slovinsky Pomurski sejem alebo AGRA, po slovensky Poľnohospodársko-potravinársky veľtrh v Gornjej Radgoni, najväčšie podujatie tohto druhu nielen v Slovinsku, ale aj v štyroch okolitých štátoch. Na desiatkach tisíc štvorcových metrov výstavných priestorov, viac ako 1 600 vystavovateľov s približne tridsať štátov každý rok prezentuje pôdohospodárske produkty a novinky, kvalitné potraviny, výrobky tradičné a súčasné, všetko to, čím sa slovinské poľnohospodárstvo aktívne a niekoľkými percentami zapája do tvorby hrubého národného dôchodku štátu a aktuálnych európskych výrobných trendov v tejto sfére. A desiatky tisíc návštevníkov, okrem výstavných programov, malo počas šiestich dni

možnosť zapojiť sa i do celého radu tých sprievodných a odborných. Ako je známe, tento rok sa koná v znamení medzinárodnej spolupráce v oblasti vôd, stálou témou sú organické potraviny a obnoviteľné zdroje energie, tieto mesiace sú zároveň poslednými pred nástupom nového konceptu spoločnej európskej agrárnej politiky na ďalšie sedemročné obdobie, roky 2014 až 2020. Podnikaví a usilovní, Slovinci sa na to chystajú už dávnejšie: aj vlani, keď si nadchádzajúce záväzky spájali tak s čerpaním poučení z doterajších skúseností, ako aj s odkazmi jubileí, ktoré v roku 2012 oslavovali – 140. výročím družstevníctva, polstoročnicou spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a polstoročnicou samotného veľtrhu v Gornjej Radgoni. Lebo, ako vravel vtedajší minister poľnohospodárstva Franc Bogovič, musí sa účinne reagovať na problémy späté s globálnou finančnou a hospodárskou krízou. Napríklad takými piliermi, akými sú podpory a subvencie, zvýšená pozornosť dobytkárstvu, ktoré sa približne päťdesiatymi percentami podieľa v celkovej slovinskej poľnohospo-

Plody jesene... Snímka: Oto Filip

poljo2:0 8/27/2013 12:57 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

UPOZORNENIE ODBORNÍKOV

Európske lesy starnú Schopnosť starnúcich európskych lesov zachytávať oxid uhličitý bude onedlho na hrane. Jedna z hlavných zbraní kontinentu voči globálnemu otepľovaniu je podľa odborníkov v ohrození.

lesy sa v kontexte klimatických zmien veľmi nezaujíma ani európska verejnosť. Prieskum Eurobarometra ukázal, že ak sa obyvateľ EÚ zamýšľa nad meniacou sa klímou a skleníkovým efektom, spravidla sa na problém nepozerá v súvislosti s odlesňovaním. Lesy v Európe starnú a čoraz viac stromov nie je schopných vsiaknuť emisie oxidu uhličitého. Tiež ich ohrozujú časté požiare, silné búrky a nájazdy hmyzu, uvádza sa v štúdii, ktorú zverejnili v časopise Nature Climate Change. V niektorých častiach kontinentu navyše dochádza k výrubu lesov. Európa preto podľa autorov štúdie už viac nemôže predpokladať, že jej lesy budú naďalej absorbovať emisie uhlíka z priemyselných podnikov, elektrární a dopravy v rovnakej miere ako dosiaľ. Lesy v súčasnosti pohlcujú asi 10 % emisií v Európe. „Tieto narastajúce lesy sa ukazujú ako vytrvalé viazače uhlíka, projektované pokračovať desaťročia, avšak sú tu prvé znaky nasýtenia. Lesnícke politiky a stratégie riadenia potrebujú revíziu, ak chceme viazanie zachovať,“ uvádza sa v štúdii. Medzinárodný tím vedcov pod vedením Gert-Jan Nabuursa z holandskej univerzity Wageningen odhadol, že ak vlády neprijmú vhodné opatrenia, bod nasýtenia by sa mohol dosiahnuť okolo roku 2030. V správe sa píše, že rozloha lesov v Európe je pravdepodobne najväčšia od čias stredoveku, a to vďaka urýchlenému vysádzaniu stromov po zničujúcej druhej svetovej vojne. Údaje ale ukazujú, že od roku 2005 sa rast týchto lesov spomalil, stromy starnú a ich schopnosť absorpcie uhlíka sa znižuje.

EÚ sa v roku 2010 spomalil na 609 miliónov kubických metrov. V roku 2005 to bolo 620 miliónov kubických metrov. V európskych lesoch sa uchováva pri-

PREDČASNÉ OBAVY? Na odvrátenie problému autori odporúčajú lepší lesný manažment, selektívnu ťažbu a výsadbu nových lesov. Annemarie Bastrup-Birk, jedna zo spoluautoriek štúdie a odborníčka na lesy v Európskej environmentálnej agentúre EEA ale upozorňuje, že pokles rastu lesov nie je celoeurópskym javom. Platí najmä pre Francúzsko a Nemecko. „Je to veľmi regionálne,“ uviedla pre Reuters s tým, že závery štúdie zverejnenej v Nature Climate Change môžu predčasne vyvolať obavy z celoeurópskeho problému. Správa o stave európskych lesov v roku 2011 uvádza, že čistý ročný nárast lesov v

bližne 9 900 miliónov ton uhlíka. To sa rovná CO2, ktoré celá EÚ vypustí v priebehu 9 rokov. Zalesnené plochy ale nie sú súvislé, čo negatívne ovplyvňuje biodiverzitu. Spoločné výskumné centrum (JRC) nedávno vydalo dve analýzy týkajúce sa lesov v EÚ. V prvej správe vydanej koncom januára 2013 sa autori zamerali na les ako zásobáreň uhlíka a zdroj biomasy. Došli k záverom, že celkové zásoby uhlíka sú asi 9 900 miliónov ton, čo je ekvivalentné množstvu CO2 vypustenému v EÚ počas 9 rokov. Štúdia JRC je prvým harmonizovaným a porovnateľným súborom dát pre celú EÚ, ktorý predstavuje priestorovo explicitné celoeurópske mapy pre lesnú biomasu a

24/II

uhlík. Z dreva alebo drevného odpadu pochádza až polovica obnoviteľnej energie v EÚ. V rámci druhej štúdie publikovanej koncom februára 2013 sa skúmala súvislosť / fragmentácia pokrývky plochy lesa na území EÚ. Až 70 % európskeho územia má slabo prepojené lesy. Fragmentácia je spôsobená predovšetkým výstavbou ciest, poľnohospodárstvom, urbánnym osídlením či požiarmi. Hoci sa každoročne zvyšuje zalesnené územie v Európe v priemere o 0,4 %, nové plochy nie vždy posilňujú konektivitu medzi zalesnenými fragmentmi. Okrem toho sa asi 40 % európskych lesov nachádza vo vzdialenosti do 100 m od často intenzívne využívaných území. To ďalej zvyšuje pravdepodobnosť toho, že okraje lesov sú vystavené riziku inváznych cudzích druhov rastlín a živočíchov, pesticídom a ochoreniam. Tieto riziká majú negatívny vplyv na schopnosť lesa poskytovať rôzne ekosystémové služby a reguláciu klímy. Zmiernenie ekosystémovej fragmentácie je jedným z kľúčových cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020. Aktuálna stratégia EÚ pre lesy pochádza ešte z roku 1998. Rôzne lesnícke, farmárske i priemyselné organizácie v júli vyzvali Európsku komisiu, aby viac neodkladala jej aktualizáciu. Upozornili ju, že prehliada význam lesov a lesníctva v politike EÚ, hoci lesy reprezentujú 40 % využívanej pôdy v Európe. „Hodiny tikajú. Ďalší odklad v predložení súvislého prístupu k lesom Európy môže viesť len k viac neúplným a možno protichodným rozhodnutiam,“ uviedol Juha Hakkarainen, predseda Poradnej skupiny EÚ pre lesníctvo a korok. pripravila: Ľ. S. 31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 8/27/2013 12:58 PM Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PODPÍSANÉ ĎALŠIE KOLO POĽNOHOSPODÁRSKYCH ZMLÚV

Vláda APV podporuje zavlažovanie N

a investovanie do systému com kredity s úrokozavlažovania vláda AP Voj- vou sadzbou vo výške 2 vodiny tohto roku vyčlenila 175 – 3 %, čo bude v súlade miliónov din. Konkurz bol vy- s európskym spôsobom písaný v marci t. r. a v apríli boli poskytovania úverov. podpísané zmluvy o dotáciách Okrem iného pos prvou skupinou poľnohospo- chválil odhodlanosť dárov. V poradí šiesta skupina poľnohospodárov zleppoľnohospodárov zmluvy pod- šiť produkciu aj napriek písala 15. augusta. Tieto pod- kríze, suchému počapísalo ďalších 50 poľnohospo- siu a nízkej cene poľdárov, čím výška dotácií do- nohospodárskych prosiahla 102 miliónov din. a gran- duktov. Avšak apeloval ty zatiaľ využilo 240 poľnohos- na predstaviteľov obcí podárov. vo Vojvodine, aby boli Podpisovanie sa konalo v In- aktívnejší a načas inđijskej obci, na jazere Šelevre- formovali poľnohosponac. Pri tej príležitosti pod- dárov o aktuálnych Pokrajinský tajomník pre poľnohospredseda vlády a pokrajinský ta- konkurzoch, ktoré vypodárstvo, vodohospodárstvo a lesjomník pre poľnohospodárstvo, pisuje Pokrajinský seníctvo Goran Ješić vodohospodárstvo a lesníctvo kretariát pre poľno- Jeden z 50 užívateľov subvencií je aj Goran Ješić zdôraznil, že cieľom hospodárstvo, vodo- pestovateľ papriky Daniel Lekár z najslabšia v strednom a severvlády AP Vojvodiny je podpo- hospodárstvo a lesníc- Petrovca nom Banáte. rovať kapiPodľa G. JešiPodpisovanie zmlúv sa kotálové inća taký model nalo na jazere Šelevrenac, pri vestície v spolupráce by dedinke Maradik, ktoré je jedpoľnohosmal jestvovať no zo 16 umelých jazier vo Vojpodárstve, vo všetkých vodine, určené na zavlažovanie. ako aj oboz45 lokálnych Jazero vzniklo v 80. rokoch minamovať s a m o s p r á - nulého storočia a rozprestiera poľnohosvach vo Voj- sa na ploche 65 ha. Avšak na podárov so vodine. V sú- účely zavlažovania sa začalo spôsobmi a časnosti je využívať až v tomto roku. Jazemodelmi inkomunikácia ro patrí do agrokomplexu Agvestovania a medzi sekre- rounija, ktorý tiež využíva subuchádzania tariátom a lo- venciu pokrajinského sekretasa na konkálnymi sa- riátu. kurzoch. mosprávami Jasmina Pániková „Iba investovaním do systému zavlažovania, mechanizá- Umelé jazero Šelevrenac cie, skleníkovej výroby, dobytkárstva atď., tvo, príp. aby pomohli poľmôžeme byť konkurentmi vý- nohospodárom pri vypĺňarobcom v krajinách nášho re- ní konkurzných tlačív a forgiónu. V nasledujúcich rokoch mulárov. Komunikácia metiež budeme financovať kon- dzi sekretariátom a lokálkurzy tohto druhu,“ povedal G. nymi samosprávami nie je Ješić. Doložil, že vláda AP Voj- všade rovnaká. Príkladom vodiny schválila rozhodnutie o dobre rozbehnutého systézaložení Fondu pre rozvoj AP mu informovania poľnoVojvodiny, ktorého financie hospodárov je Inđijská budú v najväčšej miere usmer- obec, ktorá poľnohospodánené práve na rozvoj poľno- rov informuje o konkurzoch hospodárstva. Podľa jeho slov a programoch podpory aj cieľom fondu bude čo ľahším prostredníctvom esemesiek, Systém zavlažovania v agrokomplexe Agrounija podporený pokrajinspôsobom poskytnúť výrob- pomáha pri vypĺňaní tlačív. skými subvenciami

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

III/25

poljo4:0 8/27/2013 12:58 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Psota repová – významný škodca cukrovej repy v lete P

sota repová, Scrobipalpa ocellatella (Boyd), Lepidoptera: Gelechiidae, je škodca cukrovej repy, ktorého pôvodným areálom rozšírenia sú pobrežné oblasti Stredozemného a Čierneho mora, ako i Atlantického oceánu. Jej primárnou hostiteľskou rastlinou je repa obyčajná prímorská (Beta maritima). Cukrovej repe sa psota postupne prispôsobila s jej rozširujúcim pestovaním. K premnoženiam môže dôjsť vtedy, keď nasledujú po sebe roky s teplým a suchým letom. Rozmnožovaniu škodcu nevyhovuje daždivé, chladné a veterné počasie, málo slnečných dní a nízke teploty počas zimy. Populácia škodcu sa v agroekosystémoch stále udržiava aj vďaka schopnosti vývoja na lobodách (Atriplex spp.) a láskavcoch (Amaranthus spp.). Škodlivosť škodcu sa môže prejaviť kedykoľvek v teplejších rokoch a poznanie psoty repovej je preto nevyhnutnosťou aj v našich podmienkach. POPIS Rozpätie krídel tohto drobného motýľa je 10 až 14 mm. Prvý pár krídel samčeka je červenosivý a samičky žltohnedý. Zadné krídla sú žltozelené až sivoružové. Samička má sivožltú a samček sivohnedú hlavu. Červenosivé tykadlá sú 4,4 mm dlhé. Oválne vajíčka (0,45 x 0,3 mm) majú belavú farbu. Larvy sú v poslednom štádiu 11,5 mm veľké. Chrbtová časť tela lariev je bledoružová a brušná belavá. Hlava je bledogaštanovej farby. Hnedastá kukla sa vždy nachádza v kokóne veľkosti 6,5 x 8,5 mm. Larva ho vytvára pred zakuklením. BIONÓMIA Psota repová má dve až tri generácie. Prezimuje v štádiu kukly 1 – 3 cm pod povrchom pôdy, v blízkosti hostiteľskej rastliny. Larvy prezimujú len na uskladnených sadzačkách, v poľných podmienkach hynú. Motýle lie-

26/IV

tajú na jar pomerne dlho, od konca marca do konca apríla. Dlhé obdobie letu zapríčiňuje asynchrónny vývoj škodcu, čo sa ešte viac zvýrazní v nasledujúcich generáciách. V prírode sa preto počas celej vegetácie nachádzajú všetky vývojové štádiá. Maximálny nálet motýľov prvej generácie je obyčajne v čase, keď sú mladé rastliny repy vo fáze prvého páru pravých listov. Imága sa v priebehu dňa ukrývajú pod listami rastlín ale-

Psota sa vyvíja aj na láskavcoch

bo hrudami pôdy. Aktívne sú v noci. V závislosti od teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu žijú 6 až 24 dní. Vajíčka kladú na rôzne časti rastliny (spodnú stranu listov, listové stopky, hornú časť buľvy, kvetné puky), ale aj na zvyšky rastlín, prípadne na pôdu. Samičky začínajú klásť vajíčka už v čase vzchádzania repy. Na jar kladú vajíčka jednotlivo a v lete v menších skupinkách. Larvy sa liahnu v najteplejšom období vegetácie za 5 – 6 dní a v priebehu jari a jesene za

15 – 20 dní. Vyliahnuté larvy sa veľmi rýchlo vžierajú do rastlinných pletív. Najskôr napádajú najmladšie Psota repová časti rastliny, predovšetkým stred listovej ružice. Po zničení listovej ružice vyžierajú listové stopky a poškodzujú listové čepele. Larva opúšťa rastlinu jedine vtedy, keď je rastlina zničená alebo dokončila vývoj. V rastlinných pletivách vyhrýzajú chodby, v ktorých zanechávajú jemný trus spradený pavučinkami. Pavučinkami sú často spradené i napadnuté listy. Š KO D L I V O S Ť NA CUKROVEJ REPE Larvy žerú na všetkých n a d z e m nýc h vegetatívnych a generatívnych častiach rastlín, no preferujú ružicové listy. Repa je poškodzovaná od fázy 1 – 2 pravých listov až do zberu. Larvy sa dajú na rastlinách jednoznačne zistiť až v 3. – 4. instare. Najväčšie škody spôsobujú larvy druhej a tretej generácie. Na starších rastlinách sa koncentrujú v strede listovej ružice. Listy sú obhryzené, deformované a spradené pavučinkami. Na poškodených miestach sa nachádza trus. V starších listoch vyžierajú chodbičky v stopkách. Chodbičky môžu vyžierať aj v hornej časti buľvy. Na výrazne poškodených rastlinách môže byť v priemere 25 – 40 lariev. Usychanie mladých ra-

stlín na jar môžu zapríčiniť už 3 – 4 larvy. Následkom napadnutia rastlín je kvantitatívne i kvalitatívne zníženie úrod. Pri väčších premnoženiach bolo vo svete zaznamenané zníženie úrody od 16 do 60 % a cukornatosť bola znížená o 1 – 2 %. Psota môže škodiť i na kŕmnej repe, cvikle a v semenárskych porastoch. OCHRANA V prípade väčšieho výskytu je významným regulačným opatrením predovšetkým správna agrotechnika, v prvom rade vyvážené hnojenie a zavlažovanie. Pri intenzívnom zavlažovaní straty na úrode prakticky neexistujú. Odporúča sa tiež skorá sejba, pestovanie odrôd s bujnými listami a odolnosťou proti chorobám. Významnú úlohu má aj kvalitný zber a ničenie pozberových zvyškov. Zber repy by mal začať vždy na lokalitách s najväčším napadnutím týmto škodcom. Významným regulačným opatrením je hlboká orba, ktorú je najlepšie vykonať do desiatich dní po zbere úrody. Chemická ochrana je komplikovaná kvôli skrytému spôsobu života lariev a asynchrónnemu vývoju škodcu. Insekticídy je potrebné aplikovať po prekročení prahu škodlivosti. V literatúre sa ako prah škodlivosti v období tvorby buľvy uvádza 0,5 – 1 larva na rastlinu a v období na začiatku uschýnania listov dve larvy na priemernú rastlinu.

31. 8. 2013

Ing. Ján Tancik, PhD. Ing. Peter Tóth, PhD. SPU Nitra, Katedra ochrany rastlín foto: internet 35 /4558/

HLAS ĽUDU

poljo5:0 27.8.2013 15:05 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZELENINÁRSTVO

Choroby a škodcovia strukovej zeleniny N

a fazuli sa najčastejRoztočec chmeľový (Tetranyšie vyskytujú dva chus urticae) napáda fazuľu v tedruhy viróz, a to obyčajplých a suchých rokoch. Listy poná mozaika fazule (Bean stupne žltnú, hnednú, odumiecommon mosaic virus) a rajú. Po zistení škodcu treba rožltá mozaika fazule (Bean biť postrek akaricídmi. yellow mozaic virus). Zrniaky sú chrobáky, ktoré Obyčajná mozaika fapoškodzujú semená strukovín. zule vytvára tmavozeleV semenách hrachu sa vyvíja né sfarbenie listovej čezrniarka hrachová (Bruchus pipele pozdĺž žilnatiny. Lissorum), do porastov hrachu naty sa často lyžicovito vylietava v čase kvitnutia. Samičky Obyčajná mozaika fazule Antraknóza fazule dúvajú alebo vznikajú kladú vajíčka na mladé struky. pľuzgierovité vypukliny. Žltá mo- pisi) sa prejavuje len vo vlhkých ro- gricana) je motýľ, ktorého húsenice Larvy sa vžierajú do strukov a do vyzaika fazule sa prejavuje vo forme koch. Pleseň hrachová (Peronospo- poškodzujú semená hrachu vo vy- víjajúceho sa semena. Zrniarka fadrobných žltých škvŕn na listoch. ra pisi) má podobné podmienky víjajúcich sa strukoch. Chemická zuľová (Acanthoscelides obsoletus) je šírenia, šíri sa za daždivého počasia. ochrana sa vykonáva na základe ná- teplomilná, je predovšetkým sklaRastliny zaostávajú v raste. Virózy sa šíria voškami, obyčajná Antraknóza hrachu (Ascochzta pisi) letu motýľov do feromónových la- dovým škodcom. mozaika fazule sa môže prenášať postihuje všetky nadzemné časti pačov. osivom i peľom. Ochrana spočíva v rastliny, na ktorých vznikajú červeStrapka hrachová (Kakothrips ro- OCHRANA používaní bezvirózneho osiva, pes- nofialové škvrny s tmavším okrajom. bustus) veľmi často poškodzuje kvePorasty hrachu pred zrniarkou tovaním odolných odrôd a v boji Múčnatka hrachu (Erysiphe pisi) sa ty a mladé stonky hrachu. hrachovou je možné chrániť cheproti voškám. mickým postrekom na zaAntraknózu fazule čiatku a na konci kvitnutia. spôsobuje huba ColleProti zrniarke fazuľovej je totrichum lindemuthiaochrana zložitejšia, spočínum. Na strukoch fazuva vo vytvorení takých le sú vpadnuté hnedé skladovacích podmienok, škvrny s tmavším okraktoré jej zabránia v rozjom. Prenáša sa osivom, množovaní. Sú to nízke prípadne rastlinnými teploty, pri teplote mínus zvyškami. 12 až 18 °C hynú všetky Baktériovú škvrnitosť štádiá zrniarok. fazule spôsobujú dva pripravila: Ľ. S. Hrdza hrachu druhy baktérií. PseudoObaľovač hrachový foto: internet monas syringae pv. Phaseolicola vy- šíri počas teplého a suchšieho tvára na listoch drobné hranaté počasia. Objavuje sa až v druhej škvrny so žltým lemovaním. Xant- polovici vegetácie. Taktiež nehomonas campestris pv. Phaseoli spôsobuje väčšie škody. Hrach napáda aj niekoľko víspôsobuje na listoch väčšie hnedé škvrny so žltým lemovaním. Cho- rusových chorôb. Najvýznamroba sa prenáša najmä za daždivé- nejšia je výrastková mozaika ho počasia. Ochrana spočíva v po- hrachu (Pea enacion mosaic viužívaní zdravého osiva a v aplikácii rus), ďalej je to obyčajná mozaika hrachu (Beayellow mosaic meďnatých prípravkov. Hrdza fazule (Uromyces phaseoli) virus) a ďalšie. Vírusové choroby hrachu na napáda len popínavé odrody fazuprenášajú napadnutým osivom le. Podobné choroby ako fazuľa má a voškami. Strapka hrachová Zrniarka fazuľová Obaľovač hrachový (Cydia niaj hrach. Hrdza hrachu (Uromyces

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

V/27

poljo6:0 8/27/2013 12:59 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OKRASNÁ ZÁHRADA

Muchovník – novinka v našich záhradách Amelanchier alnifolia, známy ako aljašská čučoriedka, indiánska čučoriedka, alebo muchovník jelšolistý, je v našich záhradách raritou. Jej domovom je sever Ameriky. Iba niekoľko druhov pochádza z východnej Ázie a Európy. uchovník patrí do rodu Amelanchier ( Muchovník ), čeľaď Rosaceae (Ružovité): A. alnifolia, A. amabilis, A. arborea, A. asiatica, A. bartramiana, A. canadensis, A. cusicki, A. fernaldii, A. florida, A. gaspensis, A. grandiflora, A. humilis, A. laevis, A. lamarckii, A. interior, A. neglecta, A. nantucketensis, A. obovalis, A. ovalis, A. sanguinea, A. sinica, A. spicata, A. utahensis. Muchovníky sú vysádzané v záhradách aj ako okrasné kry alebo sa vysádzajú ako živé ploty, ktoré sú na jar obsypané množstvom bielych kvetov. Niektoré druhy muchovníka sú jedlé a majú veľmi chutné plody podobajúce sa čučoriedkam. Najrozšírenejším jedlým druhom je Amelanfier alnifolia. Muchovník je veľmi pekný malý ker alebo strom, ktorý je príťažlivý počas všetkých ročných období, dokonca aj v zime. Vtedy je jeho široká koruna plná jemných výhonkov a má tak príjemný, hustý, kríkovitý tvar. V Severnej Amerike možno nájsť až 25 druhov. V marci konáriky vypučia záplavou jemných bielych hviezdičkovitých kvetov vo voľných súkvetiach, práve v čase, keď sa rozvíjajú medeno-ružové mladé lístky. Sú hodvábne a najprv bronzové, potom dozrievajú na sýtozelené a na jeseň sa menia na oranžové, šarlátové a karmínovočervené. V júli je celý strom alebo ker posiaty tmavočervenými okrúhlymi bobuľkami, ktoré sa dozrievaním menia na purpurovo-čierne a stávajú sa jedlými. Chutné sladké plody vôňou pripomínajú čučoriedky. Zrelé čierne plody sú vhodné na prípravu marmelády, želé alebo likérov. V minulosti sa tiež používali do koláčov ako náhrada za hrozienka. Rozhryzené semená nezrelých plodov môžu spôsobiť žalúdočné a črevné ťažkosti. Muchovník je pôvodná rastlina kanadských prérií, kde bol oddávna využívaný domorodými obyvateľmi. V Kanade sa pe-

28/VI

stuje množstvo domácich odrôd. Môže sa tiež tvarovať ako stromček s kmeňom. Cennou vlastnosťou muchovníka je jeho vysoká odolnosť voči mrazom a skoré dozrievanie plodov. V zime znesie aj – 40 °C. Vysadené rastliny začnú naplno plodiť v treťom roku po výsadbe. Ker je samoopelivý. Priemerná úrodnosť z jedného kríka je 9 – 12 kg okrúhlych tmavofialových bobúľ s voskovým povlakom. Muchovník patrí k najskorším medonosným rastlinám. Začína kvitnúť od marca. Celý je pokrytý množstvom bielych kvetov, ktoré znesú jarné mrazíky až do - 5 °C. Plody dozrievajú od polovice júna do polovice júla. Muchovník rastie dobre v každej pôde a takmer nie je napádaný chorobami a škodcami. Krík dokáže naozaj hlboko koreniť, vodu si do-

káže bez problému nájsť. Muchovník sa dá využiť na výsadbu živého plotu, ktorý sa nemusí tvarovať. Muchovníku sa najlepšie darí na ľahkých, úrodných, vlhkých, ale dobre priepustných neutrálnych až kyslých pôdach. Dokáže však rásť aj na ťažkých a alkalických (vápenatých) pôdach, ako je íl. Pri jeho pestovaní ako strom na kmeni si vyberieme najsilnejší a najrovnejší kmienok a odstránime všetky postranné konáre až do výšky 0,6 – 1,5 m nad zemou. Naopak, ak ho chceme pestovať ako ker alebo

strom s viacerými kmeňmi, odstránime až po zem kmienky, ktoré rastú príliš blízko pri sebe. Známy svojou nádhernou jesennou farbou listov, tento ker alebo strom so vzpriamenými kmienkami je ideálnou solitérnou (samostatne stojacou) rastlinou pre záhon pozostávajúci z kríkov alebo zmiešaných rastlín či už na slnku alebo v polotieni. Keď je v plnom kvete, je naň nádherný pohľad. Dorastá do výšky 4 – 6 m a šírky 6 – 7 m. POUŽITIE A LIEČIVÉ ÚČINKY Plody sú vhodné na priamy konzum alebo spracovanie. Bobule sú šťavnaté, sladké, príjemnej chuti a farba dužiny je karmínovočervená. Pripomínajú sčasti čučoriedku a sčasti sladkoplodú jarabinu. Obsahujú 8 – 12 % cukru, organické kyseliny, triesloviny, až 1 % pektínov, karotén, vitamín C, B2 a proantokyany, ktoré sú považované za látky podporujúce prevenciu celej škály chorôb, vrátane rakoviny. Ak sú plody určené na lisovanie šťavy, treba ich nechať pár dní odležať, potom je výťažnosť vyššia. Šťava má nádhernú karmínovočervenú farbu, konzumuje sa čistá alebo v kombinácii so šťavou rakytníka. Pre vysoký obsah pektínu sú bobule výborné na výrobu marmelády. Odvar z listov upravuje žalúdočné a črevné problémy. Ľ. S. foto: internet 31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 8/27/2013 1:00 PM Page 5

Príloha

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY ky liekov proti bolestiam hlavy a uspávacích prostriedkov, a to až o 70 percent.

ZDRAVIE A MY

Pozor, zmena účinku! iektoré lieky sa neznášajú dobre s určitými druhmi potravín. Ak sa s týmito nevhodnými potravinami zmiešajú, môžu dokonca pôsobiť jedovato. Tu sú tie najnebezpečnejšie kombinácie.

JogurT a aNTibioTiKá Aj jogurt, mlieko, tvaroh a syry nepôsobia dobre na antibiotiká. Vápnik v mliečnych produktoch sa viaže na niektoré antibiotiká v čreve, ako je napríklad doxycyklín. Liečivo sa nedostane do krvi, a tak je neúčinné.

ky liekov proti bolesti, ako sú paracetamol alebo aspirín. broKolica a lieKy Na riedeNie Krvi Pri tejto kombinácii hrozí riziko trombózy, pretože vitamín K obsiahnutý v brokolici podporuje zrážanie krvi. grePová šťava a lieKy Na srdce Grepová šťava v kombinácii s tabletkami na srdce alebo antihistaminikami môže spôsobiť búšenie srdca, mdloby alebo dýchavičnosť. Táto šťava tiež zvyšuje účin-

Káva a aNTibioTiKá Pri zápale močového mechúra alebo pri problémoch s obličkami sú často predpisované antibiotiká, obsahujúce látky, ktoré sa nedobre znášajú s kofeínom (obsiahnutým v káve alebo kole). Zmiešanie týchto látok môže viesť k stavom s pocitom vypätia, búšeniu srdca a poruchám spánku, pretože liek tlmí odbúravanie kofeínu z tela.

MlieKo a lieKy ProTi osTeoPoróze Nikdy nezapíjajte lieky proti osteoporóze mliekom. Látky, ktoré mlieko obsahuje, sa zrážajú s liekmi a ich látkami, a tým ich robia neúčinnými. Kola a lieKy obsahuJúce železo Lieky proti málokrvnosti nebudú účinkovať, keď ich budete piť spolu s kávou, kolou alebo čajom. Tanín obsiahnutý v týchto nápojoch viaže na seba ióny železa v žalúdku. Namiesto toho, aby prešli cez črevnú stenu do krvného obehu, bude železo týmto spôsobom vyradené. Tehotné ženy, ktoré užívajú nejaké lieky s obsahom železa, by nemali piť nič, čo obsahuje kofeín minimálne 2 hodiny pred a po užití liekov. KaPusTa a aNTidePresíva Ak jete kyslú kapustu a užívate antidepresíva s látkou tranylcypromín, riskujete zvýšenie krvného tlaku.

Müsli a lieKy ProTi bolesTi Pri raňajkách pozor: vlákniny, ktoré müsli obsahuje, brzdia účin-

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (99)

Kozmetika rása a zdravie sú pojmy, ktoré sa vzájomne prekrývajú. A keď ide o kozmetiku, treba podotknúť, že lekár pod týmto pojmom rozumie niečo iné ako mnohé príslušníčky jemnejšieho pohlavia. Lekár si pod krásou, po ktorej zaiste mnohí túžia, predstavuje predovšetkým jedinca telesne aj duševne harmonicky vyvinutého, ktorý nie je poznačený prekonanou alebo trvajúcou chorobou. Krása a zdravie majú síce veľa spoločného, no z fyziologického hľadiska však nepokladáme za nijakú krásu napríklad namaľované obočie alebo riasy, nafarbené pery alebo nalakované dlhé nechty.

31. 8. 2013

35 /4558/

Lekár vidí krásu v prirodzene sfarbených perách, v normálnej, prekrvenej, otužovanej pleti a v bystrom, optimistickom pohľade zdravého človeka. Rastliny a ich výťažky, najmä éterické oleje, boli oddávna aj prostriedkami na skrášľovanie pleti, najmä ženskej. Dodnes na to slúžia napríklad rumanček a fenikel, ako aj pyštek obyčajný a ďalšie liečivé rastliny. Najistejšia cesta ku kráse vedie však iným smerom. Na prvý pohľad poznať tých, čo nezdravo žijú, nevhodne sa stravujú, ale najmä tých, čo sa v noci nevyspia, fajčia a zdržia-

HLAS ĽUDU

vajú sa v prostredí so zlým vzduchom. Majú chorobnú farbu, uvädnutú kožu, kruhy pod očami a mdlý, vyhasnutý pohľad. To iste na kráse nikomu nepridá. Opäť je to stravovanie a spôsob života, čo najviac vplýva aj na vzhľad, teda i na telesnú krásu. Pleť, ktorá má byť zdravo prekrvená a svieža, sa musí pravidelne otužovať: vzdušným kúpeľom, studenými sprchami, primeraným, veľmi miernym slnením. Aby najmä mladí ľudia nemali uhrovitú tvár (akné), nesmie byť v strave príliš mnoho živočíšnych tukov ani nadbytok bielej múky (biely chlieb, pečivo), sladkostí a dráždivých pokrmov, akými sú napríklad údeniny. Strava má obsahovať hodne sviežej surovej zeleniny a ovocia. Popredné miesto

majú aj kvalitné kyslé mliečne prípravky (jogurt, kyslé mlieko – acidofilné), ktoré zlepšujú tráviacu činnosť, a tým podporujú látkovú premenu. Zabráni sa tak hnilobným procesom v hrubom čreve a zaplavovaniu organizmu jedovatými látkami. Pravidelný pohyb – telesná práca, telocvik, turistika a podobne – je pre normálny organizmus samozrejmosťou. Aby mal však človek príjemný a príťažlivý vzhľad tváre, musí dbať aj na duševnú hygienu. Veď vľúdny pohľad, ochota, porozumenie a láska k ľuďom prežiaria a okrášlia každú bytosť. (V budúcom čísle: Tukožrútska kapustová polievka) Pripravil: O. Filip

vii/29

poljo8:0 8/27/2013 1:00 PM Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Domáci bujón T

o, čo si prichystáme doma zo surovín, ktoré poznáme, nám chutí najlepšie. Bez zbytočných prídavných látok a chémie zvládneme aj prípravu bujónu. Obsah glutamánov a rôznych prídavných látok v našej strave nie je zanedbateľný. Preto ak sa nám v záhradke urodila všelijaká zelenina, môžeme si z nej pripraviť výborné dochucovadlo – základ do polievok, omáčok, rizota a mnohých ďalších jedál. Do 500 ml vriacej vody pridáme 2 ČL, podľa chuti aj viac, rozmiešame a použijeme ako vývar. V menšom množstve zmes používame ako vegetu. Základný recept Potrebujeme 140 g cibule, 80 g mrkvy, 25 g cibule, 65 g zeleru, 150 g paradajok, petržlenovú vňať a 40 g morskej soli. Všetku zeleninu umyjeme, očistíme, nahrubo nakrájame a rozmixujeme spolu so soľou na jemné pyré. Plech vystelieme papierom na pečenie, rozložíme naň zeleninovú zmes a v rúre

vyhriatej na 75 °C sušíme približne 8 hodín. Do dvierok rúry vložíme varechu, aby boli mierne pootvorené. Vysušenú zmes ešte rozmixujeme, podľa potreby preosejeme cez sito na jemný prášok a nasypeme do dobre uzatvárateľnej fľaše. Sypký bujón by mal vydržať až 10 týždňov. Ďalšie variácie Príchuť Stredomoria si vyčarujeme tak, že k všetkým uvedeným surovinám pridáme ešte niekoľko strúčikov cesnaku, rozmarín, tymian a oregano. Pre tých, čo majú radšej horúce chvíle a pikantnú chuť jedál, pridáme aj feferónku alebo 1/2 papričky čili. Do bujónu sa výborne hodia aj šampiňóny, ktoré rovnako rozmixujeme s ostatnými surovinami a potom sušíme. Chutná bude aj verzia s červenou alebo so zelenou paprikou.

Opatrne so soľou Kvôli konzervačnej schopnosti soľ jednoznačne do bujónu patrí, ale vďaka tomu, že si ho pripravujeme samy, môžeme obsah soli regulovať. Je to veľká výhoda, najmä ak varíme pre deti alebo pre ľudí s rôznymi neslanými diétami. Odporúčame používať morskú soľ a čo najviac ňou šetriť. Čosi podobné platí aj pre pridávanie pikantných prísad, veď soľ aj čili si môže každý ešte do hotového jedla prisypať.

BEAUTY

Zakonzervujte si opálenie äčšina z nás má už letnú dovolenku za sebou a jediné, čo nám po nej zostalo, sú spomienky a zlatistá pokožka. Ako sa o ňu starať, aby vydržala čo najdlhšie? Keď je dekolt hnedý, ale súčasne aj suchý. Čo mu pomôže? Problém spočíva v tom, že pokožka na dekolte je veľmi tenká, a teda aj veľmi citlivá na slnečné lúče. Preto sa pri opaľovaní vysušuje rýchlejšie ako na zvyšku tela, čo má za následok tvorbu nepekných vrások. Preto si raz do týždňa doprajte upokojujúcu hydratačnú masku, ktorá dodá skúšanej pokožke všetky potrebné živiny. Solárium, alebo samoopaľovacie prípravky? V soláriách sa používajú predovšetkým extrémne silné UVA lúče. Tie síce spôsobujú pekné hnednutie pokožky, ale aj jej rýchlejšie starnutie, keďže prenikajú až hlboko do väziva. Zdravšou alternatívou umelého získavania hnedej pokožky je používanie samoopaľovacích prípravkov, ktorých je dnes na trhu neúrekom. Tie zafarbujú

30/VIII

len povrchovú vrstvu pokožky, preto je potrebné po niekoľkých dňoch opätovné nanesenie prípravku. Aký mejkap sa hodí k opálenej pokožke? Siahnite teraz po produktoch so zlatistými trblietkami a leskom. Zlatá farba krásne zvýrazní vašu tmavšiu pleť. Veľmi elegantne pôsobí trblietavý púder nanesený veľkým štetcom na čelo, špičku nosa a dekoltáž. Čo je lepšie: telové mlieko, alebo prípravky po opaľovaní? Oboje pôsobí na vašu pokožku blahodarne, keďže oba typy produktov jej dodávajú veľa chýbajúcej vlhkosti. Vďaka tomu opálenie vydrží dlhšie. V prípravkoch po opaľovaní sa okrem iného

skrývajú chladivé a upokojujúce účinné látky (napr. Aloe vera), ktoré uvítate najmä hneď po opaľovaní. Aké telové mlieko je teraz vhodné? Hnedá pokožka je suchšia ako bledá. Ak si chcete udržať opálenie čo najdlhšie, treba ju každý večer natierať telovými mliekami s hydratačnými zložkami. Predídete tak jej šúpaniu a následnej strate zlatistej farby. Čo pomôže keď je pokožka opálená nerovnomerne a vyzerá fľakato? Tu je namieste použitie jemného telového pílingu. Treba však myslieť na to, že píling vás síce zbaví fľakov, ale rovnako budete po ňom vyzerať bledšie. Použite preto po procedúre telové mlieko s obsahom samoopaľovacích látok, ktoré opálenie trošku zintenzívni. Je pravda, že kúpanie opáleniu škodí? Žiaľ, áno. Pokožka sa v teplom kúpeli naparí, vysuší a rýchlejšie sa aj obnovuje. Vhodnejšia je vlažná

sprcha, ktorá pokožke neuberá až tak veľa vlhkosti. Ak pri sprchovaní použijete hydratačný sprchovací gél, ktorý nechá pokožku pekne vláčnu a vyživenú, vyhrali ste. Možno zakonzervovať opálenie pomocou stravy? Existujú potraviny, ktoré vašu letnú hnedosť mierne zintenzívnia. Napríklad meď podporuje tvorbu melatonínu. Nájdete ju v orieškoch alebo rybách. Rovnako aj mrkva oživí vaše opálenie. Obsahuje betakarotén, teda látku, ktorá sfarbuje pokožku do hnedooranžova. Netreba však od toho čakať zázraky.

31. 8. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 351 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

35 /4558/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A INTERVIEW S MgR. ART. MARTINOM URBANOM, CHOREOgRAFOM A TANEČNÝM PEDAgÓgOM ZO SLOVENSKA

Nezaznávam štylizáciu, ale ju využívam s opodstatnením aša folklórna verejnosť Mar- rok vediem Univerzitný súbor tina Urbana zo Slovenska veľ- Mladosť. V rámci spolupráce s mi dobre pozná. Je tanečník, só- univerzitou som si začal robiť aj dilista, choreograf, tanečný peda- zertačnú prácu, ktorá je zameragóg, niekoľko rokov asistent zná- ná na rozvoj kompetencií intermeho režiséra Jaroslava Šefčíka, preta. Môžem len konštatovať, teraz aj samostatný režisér na že sa z choreografa, ktorý nikdy mnohých folklórnych festivaloch nechcel byť pedagógom, stal práa podujatiach. Často spolupra- ve pedagóg... cuje s krajanským prostredím, – Žijete ľudovou tradíciou od nielen vo Vojvodine, ale aj v Ru- útleho detstva. To nás opráv- Najlepšie by bolo všetkých tanečníkov zapojiť aj do spevu: snímka zo seminára v roku 2009 (Foto: A. F.) munsku. O sebe hovorí tým ako ľudia kedysi žili, sú vždy teriálu implantovali slovenské skromne, ale previazané. My z tých elementov „horniacke“ tanečné motívy. Bol to s dávkou sena scénu prinášame iba štyri zlož- fenomén, ktorý bol zaujímavý pre bavedomia, ky – hudbu, spev, tanec a výtvar- diváka, a preto sa začal šíriť ako lebo celý svoj nú zložku – a o nich na seminá- huby po daždi. Tento tzv. zlatý život pracuje roch hovoríme tak, aby to prepo- prúd choreografov musel doznieť, na sebe, čo jenie videli všetci účastníci, teda lebo sa musela na povrch dostať potvrdzujú aj aby ich neoddeľovali. Pretože ta- kvalita pôvodného materiálu. Mujeho úspešné nečníci musia aj tancovať, aj spie- síme konštatovať, že sa po tie aktivity na folvať, hudobníci tiež prirodzene roky choreografi a pedagógovia klórnom poli. spievajú a bolo by ideálne, keby dopracovali k tomu, že dokážu – Ja som sa tanečníci a hudobníci mohli vy- prezentovať pôvodný tanec konobyčajný tameniť. Zaznamenávame aj také krétnej dediny bez toho, aby tam nečník z Tekobola choreografická forma. Ak prípady... va, z Tlmáč, Mgr. art. Martin Urban počas dolnozemského – Aký je váš náhľad na častú toto dokáže tanečník zatancovať, ktorý v rodi- seminára pre vedúcich folklórnych súborov štylizáciu tancov v prezentácii tak sa tomu hovorí, že vie hovoriť čovskom pro- v Petrovci vlastnou rečou, rečou svojej denášho ľudového umenia? stredí dostá– Keďže mám blízky pracovný diny. Tento základ musíme mať, val folklórne základy od detstva, ňuje opýtať sa vás, v akej mie- vzťah s vaším prostredím, mô- aby sme vedeli viazať nejaké vety keďže otec bol choreografom, re je možné alebo zhubné od- žem presne definovať vývoj toho, a to je už potom tvorba. Musíme matka pedagogička, tanečníčka, deľovať hudbu, spev a tanec v čo vnímate ako štylizáciu. Stará si uvedomiť, že ideme na javisko sólistka. Postupne som sa z do- tradičnej ľudovej kultúre? plejáda choreografov, ktorá je pred diváka, na scénu, ktorá má movského FS Vatry z Tlmáč dosvoje pravidlá a zákonitosti v zmyspracoval do Bratislavy na štúdiá. le vzťahu s divákom, umiestnenia Začal som ako strojár, ale pomermuziky, spôsobu, na ktorý máme ne rýchlo som pochopil, že ma narábať s energiou a emóciou a Umelecký súbor Lúčnica definuspôsobu, ako otvoriť dialóg. Práje ako človeka, takže som sa preve tu začína štylizácia, o ktorej hosunul na choreografické štúdiá. voríme. Keď ovládame základnú Kvôli študentskej choreograficabecedu, slová, s ktorými vieme kej činnosti som založil Univernarábať, môžeme hovoriť o tom, zitný súbor Fókus, ktorý si nakoči hovoríme reč, či sa rozprávame niec získal aj samostatný život. Po dialógom, píšeme báseň alebo siedmich rokoch som odišiel z spievame výnimočnú pieseň. Sú to Lúčnice ako sólista a po ukončevlastne stupne štylizácie, ktoré ní štúdií som nastúpil na štyri môžeme pomenovať aj v tradičnej roky do vojenského súboru SĽUK. choreografickej tvorbe, aj v hudO dva roky na to som dostal po- Na seminári sa pravidelne dbá aj na hudobnú zložku folklóru be. Nezaznávam žiadnu štylizáciu, nuku robiť Vojenský súbor Jáno- dolnozemských Slovákov (Foto: z archívu A. F.) ktorá je opodstatnená a ktorá vyšík zo Zvolena, kde som pôsobil kazuje všetky typické štýlotvorné sedem rokov. V súčasnosti učím – Muziku a choreografiu, prí- skúsená a ktorá chodila na semi- znaky, ktoré sú potrebné pre konna dvoch banskobystrických vy- padne tanec nemožno oddeľovať, náre na Slovensko, kde sa spra- krétnu vec, ktorú sa snažíme dosokých školách, a to ľudovú hud- pretože tradičná ľudová kultúra coval iba celoslovenský materiál, siahnuť. bu a tanec na konzervatóriu, he- bola v synkretickom stave. To prirodzene folklórnu „slovenčinu“ recký pohyb a tanec na Akadémii znamená hudba, spev a tanec priniesla sem. Tým spôsobom sa Za rozhovor ďakuje: umení. Okrem toho už siedmy spolu s výtvarnou stránkou, a do vojvodinského tanečného maV. Dorčová-Valtnerová

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

V ústrety Stretnutiu v pivnickom poli ňa 15. augusta 2013 v sieni Obce Báčska Palanka sa uskutočnilo prvé konštitutívne zasadnutie Organizačno-správnej rady 48. Stretnutia v pivnickom poli. Predsedníčkou tohto telesa sa stala Miroslava Šolaja, náčelníčka pre spoločenské činnosti Báčskopalanskej obce, a členmi: Anna Chrťanová-Leskovac, podpredsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM, Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, a Valentín Michal Grňa, predseda SKUS Pivnica. Na schôdzi bola prítomná aj predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. V rámci prvej pracovnej schôdze Organizačno-správnej rady sa určil predovšetkým termín tohtoročného

Účastníci konštitutívneho zasadnutia v Báčskej Palanke: (zľava) Milina Sklabinská, Anna Chrťanová-Leskovac, Anna TomanováMakanová, Valentín Michal Grňa a Miroslava Šolaja

STARÁ PAZOVA

Rozmanitý program Pazovského kultúrneho leta 2013 očas júla a augusta v Starej Pazove sa konalo tradičné Pazovské kultúrne leto. Rozmanitý program tohto veľkého kul-

festivalu a rozhodnuté je, že 48. ročník Stretnutia v pivnickom poli bude prebiehať v dňoch od 25. do 27. októbra 2013. Podľa Zmluvy o vzájomných právach a povinnostiach zakladateľov a organizátorov tohto festivalu, podpísanej 11. júna 2013 v Obci Báčska Palanka, nový model organizácie festivalu priniesol štyri novoutvorené telesá: Organizačnosprávnu radu, Programovú radu, koordinátora festivalu a Realizačný výbor. Organizačno-správna rada je už vymenovaná a čoskoro sa určí i koordinátor festivalu, ktorého angažuje Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prípravy na pivnický festival už teda bežia naplno. OS NRSNM kým záujmom pozreli aj vo Vojke, v Nových Bánovciach a v Belegiši. V najväčších troch osadách obce – v Starej Pazove, Novej Pazove a v Nových Bánovciach – sa v rámci Pazovského kultúrneho leta uskutočnil aj festival detských filmov. Premietané boli najpopulárnejšie detské filmy z Kids festu. Hlavní organizátori Pazovského kultúrneho leta – zamestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova – sú s celkovým prie-

podnikateľským strediskom Nová lých rokoch a na koncertoch vyPazova. Znovu všetko prebieha- stupovali hlavne lokálne hulo pod patronátom Obce Stará dobné a tanečné skupiny. NajPazova. početnejšie a najbohatšie boli Tohtoročné Pazovs- programy venované najmladké kultúrne leto sa v ším. Podľa slov zamestnancov značnej miere líšilo od strediska úhrnne realizovali desať uplynulých ročníkov. detských divadelných predstaAko sa dozvedáme v Stredisku pre kultúru Stará Pazova, v samotnom meste úspešne realizovali tri koncerty a počas júla a augusta obyvateľom Staropazovskej obce bol ponúknutý i zaujímavý filmový program. Filmy Organizátorka detských programov Sanja sa premietali v divadelných sálach Dragašová zo Strediska pre kultúru Stará v Starej Pazove a Pazova s utešenými ratolesťami v Novej Pazove a na programoch v osadách obce tiež – čo bolo no- Interaktívne divadelné predstavenia pre deti sú vždy zaujímavé a dobre túrneho podujatia malo na sta- vinkou – i na upravenom navštívené rosti Stredisko pre kultúru Stará nádvorí pred staropazovsPazova v spolupráci so Zväzom kou divadelnou sálou. vení. Okrem Starej Pazovy dets- behom a návštevnosťou tohtoochotníkov, Kanceláriou pre mlaPre potreby tohtoročného ké divadielka a interaktívne di- ročného podujatia spokojní. dých, Turistickou organizáciou kultúrneho leta bolo strovených vadelné predstavenia pre deti si Obce Stará Pazova a Kultúrno- oveľa menej peňazí než v minu- najmladší občania obce s veľA. Lš.

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A NA FESTIVALE FAMNAZ 2013 V PANČEVE

Multikultúrna alternatíva ančevský Festival alternatívnej hudby národnostných spoločenstiev (srbský skrátený názov: FAMNAZ) vznikol vlani, s cieľom predstaviť menej známe hudobné a umelecké prúdy národnostných spoločenstiev, ktoré bežia paralelne s oficiálnou kultúrnou scénou v našej krajine. Skutočnosť, že festival sa usporiadal aj v tomto roku, svedčí Adora Naiad – akustický pop-rock z Kysáča nielen o (známej) tunajšej multikultúrnej pestrosti a sa projekciou „politicko-hororoproduktivite, ale tiež o tom, že z vých“ filmov slovinského trashkruhov menšinových spoločen- undergroundového režiséra Diestiev prichádzajú inovačné, ume- ga Menendesa a prvý večer sa lecky provokujúce a všeobecne pozoruhodné výtvory. To h t o r o č n ý FAMNAZ prebiehal od 22. do 24. augusta v Dome mládeže v Pančeve a v programe sa zúčastnili macedónski, maďarskí, rómski, rusínski, slovenskí a slovinskí umelci a hudobníci. Festival sa začal otvo- Medzi predstavenými tlačenými vydaniami bol rením výstavy ko- aj časopis Vzlet miksov macedónskeho kresliara Gorana Dačeva, ukončil minikoncertom kovačicako aj prác maďarského ilustrá- kého industrial-doom-rockovétora Attilu Starka, pokračovalo ho projektu Nastrom. Osobitná pozornosť bola venovaná „rusínskos l ove n s k e j hudobnej kooperácii“, čiže CD vydaniu Mak & Vzlet, ktoré mapuje súčasný stav rockovej a elektronickej hudby vojvodinských Slovákov a RuMilovníci alternatívneho komiksu mali pôžitok sínov. Na fesz výstavy prác Gorana Dačeva

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

tivale sa každý večer reprodukovali skladby z tohto vydania a bolo si ho možné aj zaobstarať spolu s časopisom Vzlet, ktorý bol na stánku medzi inými tlačenými vydaniami. Druhý festivalový večer otvorila Adora Naiad (medzi vojvodinskými Slovákmi známejšia ako Ivana Vozárová), kysáčska speváčka a gitaristka, ktorej sólové vystúpenie vyvolalo pozitívne Plagát festivalu (kresbu vypracoval reakcie obecenstva. Nasle- Vuk Palibrk a logo Goran Dačev) doval štýlový kontrast v podaní drsnejšieho zvukovo-vizu- Srbska, pričom sa kriticky (a s álneho projektu Menendes Brot- dávkou zvláštneho sivého humohers, za ktorým stojí (už ru) poukazuje na korumpovanú spomenutý) Slovinec Die- štátnu administráciu, ako aj na go Menendes. Najznámej- komerčné mainstreamové hipším menom v programe hopové hviezdy... Na záver festibolo Zbogom Brus Li – no- valu novosadský rómsky rapper vosadská punkrocková Muha Blackstazy pobavil prítomskupina, odzrkadľujúca ných duchaplnými piesňami na multikultúrnosť tohto pro- témy rôznych tvarov diskriminácie stredia používaním tradič- a sociálnych problémov. ných nástrojov, akými sú tamburica a begeš. Stretávanie sa a prepletanie rôznych kultúr (nielen tunajších, ale aj exotických a celkom okrajových) nekaždodenným spôsobom znázorňuje projekt Lenhart Tapes – jeho „skladby“ zostavené zo všelijakých zvukových výstrižkov a úryvkov a vytvorené za pomoci walkmanov bolo možné počuť na začiatku programu tretieho večera. Macedónske dueto SIZ (Samoupravna MC Kastro – Niš Reprezent interesna zaednica) poDobrá organizácia, rôznorodý tom zahralo určitú podobu voľného gitarovo-bubnového rocku program, kvalitné ozvučenie a (sami členovia skupiny tomu ho- osvetlenie a príjemné počasie privoria avant-garage alebo neo-bo- spievajú k všeobecne pozitívnemu pism). Nálada v obecenstve bola oceneniu festivalu FAMNAZ. A hádam najlepšia, keď na javisko vstup na festival je voľný, takže by vyšiel rómsky hiphopový majster o rok bolo možné očakávať aj troMC Kastro z Niša. Jeho energické chu viac obecenstva... piesne predstavujú úprimné žiStevan Lenhart votné spovede z južnej periférie

K U LT Ú R A V PREDVEČER OSLÁV HUDOBNO-FOLKLÓRNEHO SÚBORU V ŠÍROM POLI HRUŠKA

Zlatá Hruška z Kovačice

„Bývalí členovia súboru si vďaka fotografiám spomenú na početné vystúpenia na Slovensku vo Východnej, v Hriňovej, Krupine, Banskej Bystrici, Zvolene, Hnúšti, Klenovci, Tisovci, Bratislave, Hrušove, Pôtri, Trenčíne, Rači, Zlatých Moravciach, Nitre, Topoľčanoch, ale i účasti na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci, na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj..., na cesty do Česka, Rumunska a Nemecka. Na výstave nebudú chýbať ani fotografie Hruštičky –

om hladný, dajte mi muzipäťdesiatročných dejín súboru sa v ku!“ povedal raz Bob Dylan. posledných týždňoch aktívne poKovačica je sýta. Živí sa viac ako dieľajú členovia Klubu študujúcej dvestoročnou ponukou spevu. A mládeže z Kovačice. Archívne fonpresne päťdesiatročnou nenásytdy Hrušky budú čoskoro aj verejne nosťou po celovečerných koncerprístupné cez webovú stránku toch Hudobno-folklórneho súboru Miestneho spoločenstva. Po spoV šírom poli hruška. menutom októbrovom celovečer„Po vlaňajšom programe Zrkanom programe bude znovu Kovadielko, zrkadlo, čieže si? pripravuječická záhradka. Presný priestor, kde me ďalší celovečerný program venovaný 50. výročiu založenia tunajšieho Hudobno-folklórneho súboru V šírom poli hruška. Okrem speváckych skupín Sláviky, Boemi a Rovina, ľudového orchestra Rosička a niektorých spevákov sólistov, v programe budú vystupovať až Tanečníci Rozmarínu tri tanečné skupiny: súčasní členo- na vystúpení v Aradáči via Rozmarínu, ako i mladšie a staršie páry z niekdajšieho rovnomenného kolektívu. V repertoáRozmarín a Rosička v priamom prenose RTV Srbska ri budú tance z Kovačice, tance sa realizuje ľudová veselica, niekdajších najmladších tanečnívojvodinských nám určí počasie – či bude kov a Vretena – ženskej speváckej Slovákov a tance pekné alebo špatné,“ prí- skupiny,“ pokračuje organizátorka zo Slovenska. zvukovala I. Zovková. Zovková. Medzičasom Na fotografiách z predKovačičania si zachovávali násme realizovali chádzajúcich desaťročí si ná- rodné cítenie, povedomie a svojráz zájazdy do Aravštevníci všimnú prvých or- rozličnými hudobnými spôsobmi dáča, Guče a do ganizačných a umeleckých počas minulého a tohto storočia. Slovinska a boli vedúcich Juraja a Pavla Nem- Prvý orchester (Čechov – Markov) sme hostiteľmi čekovcov, Pavla Tomáša st., vystupoval aj v zahraničí, Kovačica FS Mladosť z Ivana Babku, choreografov mala a má výrobcov sláčikových náHruškári s choreografkou Ivanou Zovkovou (v strede) Banskej BystriJuraja Nemčeka, Emíliu Far- strojov, veľa hodnotných hudobnípo programe v Kovačici ce,“ oznámila kašovú, Máriu Garajovú, kov, ktorí základné vedomosti získali úvodom Ivana Zovková, choreo- tografií a iných dokumentov z viac na hudobných školách v grafka, scenáristka a režisérka pri- ako bohatej činnosti HFS V šírom Kovačici, kvituje mimopoli hruška. Na archivovaní a skepravovaného programu. riadne úspechy školských Hruškári budú koncertovať v so- novaní dokumentov a snímok z orchestrov a tanečných botu 5. októbra, dva dni po skupín, školských a cirpäťdesiatinách. Tohto roku sa kevných chórov. práve pre zlaté jubileum HruOsada insity a hudby šky posunie termín vernisámá vydanú aj zbierku slože obrazov na neskoršiu povenských ľudových piesobedňajšiu hodinu, aby ní z vlastného prostredia, mohli vzácni hostia Galérie festival Rozspievané kleinsitného umenia byť prínoty, podujatie Detská tomní aj na celovečernom svadba, desiatky a stovky koncerte. Maliarom je ponahrávok hudobnej kulvedané tohtoročné maľby a túry z Kovačice, vydané intarzie ku Kovačickému na rôznych nosičoch aleKrajšia časť ľudového orchestra Rosička októbru ladiť tematike spevu, bo vysielané v dokumenv PRS Relax hudby a tanca. Všetci umeltárnych reláciách. Huci a ochotníci v minulosti Vladka Kuraja, Pavla Tomáša st., dobno-folklórny súbor V šírom poli pracovali pod jednou strePetra Jeranta, Pavla Urbana, Miro- hruška je ale ten, ktorý dbá na peschou – pod strechou Domu slava Štekera, Alžbetu Hriešikovú, pr- tovanie slovenskej piesne, hudby a kultúry. vých vedúcich v orchestre Rosička tanca päť desaťročí nepretržite, z „Na poschodí Galérie in– Juraja, Jána a Pavla Nemčekovcov, týždňa na týždeň. Nielen preto im sitného umenia bude v prvú Tanec pred Domom kultúry počas nespočetný počet kvalitných roz- patrí vďaka a 5. októbra aj neutíoktóbrovú sobotu nainšta- kultúrno-športovej akcie Belehrad – hlasových spevákov a laureátov chajúci potlesk. lovaná a otvorená výstava fo- Kovačica – Belehrad mnohých ocenení. Ján Špringeľ

„S

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 21. PREMIÉRA SVD NA ŠTARTE 18. PDD

Opona nahor! 10. výročiu pôsobenia Slovens- spracúva bizarný životný príbeh. ké vojvodinské divadlo ponúk- Konkrétne ide o závet, ktorý osulo divákom komédiu súčasného dovo spojí päť žien. A tak dve bývalé britského dramatika Petera Quil- manželky, dcéra, testiná a asistenttera Opona nahor! ka musia spreváRéžiu podpísal dzkovať schátrané Dušan Bajin, scédivadlo, čo ani jednografiu a kostýnej nie je podľa my Zvonimír Pugustu. Nesmú ho delka a pohybovšak predať. Dovú spoluprácu Nastali prísľub vystútalija Bajin-Litvipenia aj od samotnova. Po predprenej Madony, ale v miére v nedeľu 25. poslednej chvíli ju augusta premiéra skolila chrípka... A bola vo štvrtok Spolupracovali už na tak si musia pred29. augusta a prá- inscenácii v Trnave, teraz sa poradiť samy: ve týmto pred- prvýkrát v rodnej vlasti: Tereza (Jasmina stavením bola režisér, palanský rodák Dušan Kováčová), Pam Bajin (zľava) a scénický zdvihnutá opona výtvarník, Pivničan Zvonimír (Mária Koruniako18. Petrovských Pudelka vá), Sharon (Olga dní divadelných. Ćosićová), Betty Podobne ako ostatné predlohy z (Katarína Kolárová) a Jackie (Anna tvorivej dielne P. Quiltera, aj táto Chrťanová-Leskovac).

Presvedčia Pam, aby sa prezliekla na Madonu?

V petrovskej inscenácii zvuk mal na starosti Vladimír Zima, svetlo Zdeno Medveď, vedúci výroby a javiskovej techniky je Ján Pavlis a predstavenie vedie Miroslava Blažićová. Inscenácia vznikla za podpory Sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie APV a je to nielen premiéra tohto britského autora v Srbsku, ale zároveň prvým uvedením hry Opona nahor! v slovenčine.

V rámci 18. PDD po slávnostnom otváracom programe a spomenutej premiére ešte sú na programe vystúpenia divadiel z akadémií umení v Novom Sade a Banskej Bystrici, ako i divadiel z Bratislavy, Zreňaninu, Belehradu a Budapešti, a naplánované sú aj sprievodné akcie: výstava prác mladých umelcov a dizajnérov a premiéra knihy Jána Dorču SpoA. Francistyová mienky.

V KULPÍNSKOM KAŠTIELI PREBIEHAL VÝTVARNÍCKY TÁBOR

Grafika konečne stredobodom podujatia ulpínsky kaštieľ už sedemnásť rokov koncom augusta nadobúda zvláštne čaro umenia, keďže sa tu stretajú umelci rôzneho druhu. Nielenže sa stretajú, ale aj tvoria. Tak tomu bolo aj v dňoch 26. až 30. augusta, keď Múzeum Vojvodiny po sedemnástykrát zorganizoval Výtvarnícky táTrochu iné otvorenie podujatia – bor. premietanie hraného filmu si, žiaľ, mnohí Možno povedať, že sa nechali ujsť... konečne po toľkých rokoch aj umelecká grafika stala svoje zadosťučinenie, že sa grafistredobodom táboru, čím si po- ke konečne dostáva pozornosť, dujatie rozširuje pole pôsobnos- akú si už dávno zaslúžila, a to ti, hlavne na radosť grafikov a vďaka stáročnej tradícii kvality, milovníkov tohto druhu výtvar- prostredníctvom ktorej sa umiestného umenia. Grafický tábor pri- nila na významnom mieste v rôzvítal pätnásť eminentných umel- norodej škále umenia. Podobne cov, ktorí sú sústredení v projek- ako je táto akcia tradičná, tak je aj te pod názvom Lutajući otisak, tradíciou, že diela, ktoré vznikli v ktorého ideovým tvorcom je gra- táborníckom Kulpíne, obohatia fik a riadny profesor Katedry ume- výtvarnú zbierku Múzea Vojvodileckej grafiky Akadémie umenia v ny. Vedúca Muzeálneho kompleNovom Sade Radovan Jandrić. xu v Kulpíne Dragana Vujaklija inJandrić v príhovore na oficiál- formovala, že zbierka svoj život zanom otvorení tábora, ktoré bolo čne vernisážou v spomínanom v pondelok 26. augusta, vyjadril múzeu 20. septembra.

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

Žiaľ, otvorenie tábora poctilo len niekoľko návštevníkov, ktorí sa mohli zrátať na prsty dvoch rúk, nepočítajúc prítomných účastníkov. Nevedno prečo k tomu došlo, zdá sa však, že organizátori tentoraz zlyhali v marketingu.

Grafici v akcii

Škoda, lebo nielen grafické dielne majú na váhe, ale aj program otvorenia, keďže sa premietal britský celovečerný hraný film pod názvom Zachytiť minulosť.

Film hovorí o zápase o zachovanie veľkej muzeálnej kolekcie starých fotografií v istom britskom kaštieli, ktorý konzumní a kapitalistickí americkí biznismeni chcú zrekonštruovať na Veľkú obchodnú školu. Odkaz filmu sa stal aj určitým spôsobom odkazom tábora – po každú cenu treba zachovávať hodnotné artefakty každej doby. Tohtoročný tábor je iný aj podľa toho, že brána kaštieľa v predvečerných hodinách bola otvorená pre úmyselných a náhodných návštevníkov, ktorým účastníci s radosťou prezentovali čaro výroby grafiky a zasvätili ich do niektorých tajomstiev celého procesu vzniku umeleckej grafiky. V. Dorčová-Valtnerová

K U LT Ú R A V MALÝCH LEDNICIACH NA SLOVENSKU

Nie je to krádež, je to „zavlačovanie...“ Z

obudíte sa a nemáte železnú bránu od dvora. Chýba vám aj drevená psia búda. Z humna sa stratil voz, rebríky a aj vlečka z traktora. Okradli vás? Nie! To, čo by inde označili ako zlodejinu, to je v Malých Ledniciach na strednom Slovensku (Okres Považská Bystrica) od nepamäti súčasťou naozaj originálneho ľudového zvyku. Volá sa „zavlačovanie na Dzura“. Jeho čas prichádza v noci z 23. na 24. apríla. Na „jurajskú noc“.

pred pár desaťročiami (hlavne pred príchodom podomových „obchodníkov“) si často ani nezamykali.

polovici minulého storočia bol za všetko spomenuté „zavlačovanie“ jasne označený jeho organizátor. Za to, že všetko zosnoval a „rabujúcich Turkov“ si iba vymyslel, bol aj každoročne tvrdo potrestaný. A to obesením! Na výstrahu všetkým ostatným visel aspoň zo dva dni vytiahnutý na hasičskom stožiari vedľa vtedajšieho Miestneho národného výboru. A kto to vlastne bol? Nuž

chranou bol útek do hôr iba s tým najnutnejším. Aby ich Turci nepozabíjali alebo neodvliekli, a aby si ochránili aspoň časť majetku pred OZVENA TURECKÉHO „zavlečením“. Čo v dedinách ostalo, RABOVANIA? to Turci vyrabovali – a zavliekli do Ako tento v iných krajoch ne- svojich pevností. poznaný zvyk mohol vzniknúť? PodUhorská šľachta z veľľa ústneho podania (napr. Katarína kej časti utiekla pred TurkVitková: 1905 – 1980) jeho prvopo- mi z územia dnešného čiatky azda súviseli s okupáciou veľ- Maďarska a južného Slovenska na územia súčasného slovenského severu. Turci pritom vyplieniKTORÉ KOLESO JE li aj pevnosti vo Vrábľoch MOJE? či Zlatých Moravciach a Partie chalanov potana pol roka obsadili Nitjomky z dvorov odnášaru. No či niektorá z rabujú aj smetné nádoby či júcich tureckých skupín sadrových trpaslíkov. Ak dorazila až k Malým Ledsi myslíte, že váš majetok niciam na strednom Poochráni pes, nemusí to važí, informácie nemátak byť. V malej dedine, me. Isté však je, že obykde žije len 500 obyvavateľstvo aj tu muselo teľov, sa v partii „zavlažiť v strachu a obavách čujúcich“ často nájde pred agresivitou Osmanniekto, kto je so psom kaskej ríše. Pred zabíjaním, marát a dokáže ho upoodvlečením mladých kojiť. Nasledujúce ráno si dievčat do háremov a Figurína obeseného „Dzura“ tesne po tom, ľudia svoje veci hľadajú chlapcov do janičiarskych ako bol zvesený z hasičského stožiara. po celej dedine. Niekedy vojsk, kde sa z nich po Foto: Anton Lednický, polovica 70. rokov. aj v najbližších horách. V Zavlečené veci v strede obce v polovici 70. tvrdej prevýchove a driminulosti býval problém rokov. Foto: Anton Lednický. le stali tí najkrutejší vojaci aj v boji – bola to slamou vypchaná mužská napríklad s gazdovskými proti vlastným. Až kým neboli Tur- figurína. Áno, ten vinník „zlodejvozmi. Mládenci z nich odmontovali kej časti Uhorska Turkmi. Tá sa začala ci v roku 1683 porazení pri Viedni a skej“ noci sa volal „Dzuro“ (Dzuro je kolesá a tie v rannom šere pospúš- v roku 1526 bitkou pri Moháči. Hoci postupne vytlačení z Uhorska. v M. Ledniciach mierne pejoratívny ťali do doliny. Bola to pre nich iste zá- Turci obsadili „len“ južné územie variant mena Juraj). Keď sa niekto bava. No menej srandy už mali gaz- dnešného Slovenska, po príchode OBESENÝ VINNÍK ráno po„jurajskej noci“ nervózne vydovia, keď sa snažili identifikovať, jari (aj okolo Juraja) vyrážali najmä Či za vznikom„zavlačovania“ v Ma- pytoval po dedine na identitu mláktoré koleso je z ktorého voza. Za- v 16. a 17. storočí drancovať a ra- lých Ledniciach stála naozaj sťaby dencov, ktorí mu vyrabovali polovicu vlečené veci sa pritom spravidla bovať aj severnejšie územia. Ľudia v hra na ochranu majetku pred rabu- dvora, odpoveď v miestnom nárečí neschovávajú. Počas noci sa sú- dedinách nemali vyše 150 rokov júcimi Turkmi, to sa dnes už nedoz- bola celkom jednoduchá: „Šak to bol streďujú na viditeľné miesta. Zväč- takmer žiadnej ochrany. Ich zá- vieme. Isté však je, že ešte v druhej Dzuro! Ale nebojce sa, ujco, už si to vyša do stredu dediny pred krčmu a žral! Vedz už aj visí obesený na hasičobchod. Kedysi mladíci dokázali vyském stožiari pri obecném dome!“ tiahnuť po kusoch na rovnú strechu Ako sme už uviedli, aj v posledobecného domu aj celý sedliacky nom čase je v Malých Ledniciach„zavoz. No a tam ho zložili... Ide pritom vlačovanie na Dzura“ cez noc z 23. o to, aby chlapci ukázali, že napriek na 24. apríla stále živým zvykom. Tí všetkým bezpečnostným opatrestarší otcovia rodín sú zrána pri hľaniam domácich, často aj napriek daní svojho majetku síce neraz najich celonočnému stráženiu, dokázali skôr na pokraji infarktu, no následa dokážu niečo z ich dvora uchmatne sa upokoja. A azda aj usmejú. Veď núť. pred časom sa na „zavlačovaní“ poV túto jedinú noc v roku je v Madieľalo aj veľa z nich. No mládenci v lých Ledniciach naozaj tolerované to, posledných rokoch zabúdajú na ťačo by sme mohli po iné dni roka ozžiskovú postavu tohto tradičného načiť slovom kradnutie. Pritom v zvyku. Na figurínu „vinníka“ Dzura. obci sa medzi domácimi (spravidla) Veď ako inak môžu mať na druhý nekradne. Dedinčania si vzájomne deň alibi? do veľkej miery dôverujú a ešte Zavlečené veci v strede obce v roku 2006. Foto: Radoslav Sádecký. Pavol Vitko

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

V KOVAČICI ZAŽIARILA HRIŇOVSKÁ HVIEZDIČKA. Minulý víkend Kovačicu navštívil Detský folklórny súbor Hviezdička z Hriňovej na Slovensku, ktorý v sobotu 24. augusta vo veľkej sieni Domu kultúry 3. októbra spolu s hostiteľmi, členmi domáceho detského súboru Základnej školy Mladých pokolení usporiadal krásny kultúrno-umelecký program. Členovia súboru z Hriňovej sú žiakmi Základnej umeleckej školy a umeleckým vedúcim súboru je Mgr. Milan Obrtal. Súčasťou súboru je aj slovenský ľudový orchester, ktorý pôsobí pod taktovkou pedagogičky Janky Barošovej. Vyše hodinový program domáceho detského súboru pod taktovkou učiteľky Zuzany Petríkovej, hudobníka Pavla Ďuriša a hostí DFS Hviezdička zo Slovenska (na snímke), v ktorom sa predstavili nielen malí tanečníci s viacerými choreografiami, ale vynikli aj jednotlivci speváci a hudba, sa skončil dlhým úprimným potleskom divákov. Po spoločnej družbe hostí z Hriňovej a hostiteľov nasledovala rozlúčka so želaním, aby sa čoskoro znovu stretli. Všetci sa tešia na pokračovanie a zveľadenie tejto viacročnej spolupráce, ktorá nesie hlbokú myšlienku priateľstva a dobrosrdečnosti.

HUDOBNÝM VEČIERKOM OSLÁVILI KONIEC PRÁZDNIN. V sobotu 24. augusta na letnom javisku v Parku aktivít Klub študujúcej mládeže v Kovačici v spolupráci s Kanceláriou pre mladých Kovačica a za podpory Ministerstva mládeže a športu Republiky Srbsko usporiadal hudobný večierok. Podujatie sa usporiadalo v rámci projektu My sme sila, naše je leto, mladí sú zákon. Vystúpili členovia hudobnej skupiny Lokatori Rock Band (na snímke zľava: Vladimír a Daniel Veňarskovci, Emil Ďuriš a Lando Parigros) a DJ Kristian Lenhart. Týmto podujatím organizátori spolu s mladými milovníkmi rockovej hudby oslávili koniec prázdnin a všetkým stredoškolákom a študentom zaželali úspešný začiatok nového školského roka. V rámci tohto projektu aj pre ďalší víkend KŠMK pre najmladších Kovačičanov prichystal príjemné prekvapenie. V pokračovaní podujatia Letné kino v Parku aktivít, ktoré sa začalo v druhej polovici augusta, totiž budú premietané kreslené filmy. Vstup je voľný a so sebou si treba vziať iba dobrú vôľu, optimizmus a − šamlík.

A. Chalupová

A. Ch.

O STRETNUTÍ UČITEĽOV EŠTE RAZ

Uznania ako stimulácia M

ichal Spevák, prvý predseda obnovenej MSJ, svoj prejav vždy končí odkazom: Stretajme sa, aby sme na seba nezabudli a aby sme sa zabudnutí nestratili. Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci sú príležitosťou stretnutia Slovákov zo všetkých končín. Stretávame sa na rôznych podujatiach: na výstavách, zasadnutiach, galakoncertoch, v chráme Božom, na jarmoku, na športových terénoch… Osobne sa stretávame so známymi, bývalými spolužiakmi, kolegami. Nám učiteľom veľa znamená Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov, ktoré organizuje Osvetová komisia pri MSS, konkrétne predsedníčka Osvetovej komisie profesorka Anna Medveďová a predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová. Aj tohto roku pripravili príležitostnú brožúrku. Na stretnutí sme si pripomenuli jubileá, predstavili jednu školu, vypočuli literárne práce a hudobné čísla. O svojej výchovno-vzdelávacej práci hovorili hostia z Rumunska, Maďarska, zo Slo31. 8. 2013

35 /4558/

venskej republiky. Stretnutie skončilo udelením Osobitného uznania za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka, jazykovej kultúry, umenia a národných tradícií. Novinkou bolo, že uznanie dostali i učiteľky z predškolských ustanovizní, a potešujúca je skutočnosť, že školy navrhujú mladé kreatívne kádre a tak ich stimulujú do ďalšej práce. Keďže je toto uznanie verejné (brožúra, str. 4), uvediem mená tých, ktorí sa potešili tomuto uznaniu – a mňa teší, že sú medzi nimi i dve moje bývalé žiačky: Mária Majerová, Pavel Turan a Mária Jovankovičová z Báčskeho Petrovca, Ľuboslava Tomečeková z Hajdušice, Mária Válovcová a Pavel Urban z Kovačice, Tatjana Mitićová a Mária Orgovánová-Petrášová z Kulpína, Zuzana Očenášová-Žabková a Katarína Vrbovská z Kysáča, Mária Mučajová a Anna Burčiarová zo Selenče, Ján Havran zo Starej Pazovy, Anna Halajová a Elena Kupcová z Padiny. Zuzana Papová

HLAS ĽUDU

Chýrnik JÁNOŠÍK, HAJDUŠICA. V dňoch 29. augusta až 1. septembra na zájazde v Srbsku pobudne Folklórny súbor Zelený javor z obce Krempachy, v Poľsku. Ochotníci z Poľska budú hosťami SKUS Jánošík z Jánošíka a počas pobytu v Srbsku usporiadajú dva celovečerné koncerty. Po vystúpení v piatok 30. augusta v Hajdušici v sobotu 31. augusta vystúpia aj v Dome kultúry v Jánošíku. Oba koncerty sa začnú o 19.30. vlh BÁČSKY PETROVEC. V rámci 18. Petrovských dní divadelných a k nedožitým 65. narodeninám autora v sobotu 31. augusta v Divadelnom klube VHV o 17. hodine bude premiéra knihy Jána Dorču Spomienky. Knihu vydali Centrum – slovenská kultúrna koordinácia a Slovenské vydavateľské centrum. A. F. BÁČSKA PALANKA. V nedeľu 1. septembra bude v Slovenskom dome v organizácii Spolku žien pri MOMS Báčska Palanka nainštalovaná výstava pod názvom Naše vankúšiky. Výstavu si záujemcovia môžu pozrieť od 11. do 19. hodiny. Pri tejto príležitosti v poobedňajších hodinách v Slovenskom dome budú hosťovať členky spolkov z iných slovenských prostredí. E. H.

K U LT Ú R A VEČIEROK VENOVANÝ SPISOVATEĽOVI JAROSLAVOVI REZNÍKOVI

Na túre po slovenskej literatúre v Petrovci edzinárodný novosadský literárny festival, ktorý každoročne prebieha koncom augusta, spravidla privíta aj spisovateľov či bás-

predovšetkým so svojou rozsiahlou básnickou literárny zemepis. Úryvky z diela, ktoré preda esejistickou tvorbou predstavil básnik, au- niesli Nataša Rybárova a Rastislav Labáth, tor pre deti, scenárista, prekladateľ a publicista prítomným priblížili Rezníkovo národné cíteJaroslav Rezník (1942). Lite- nie a pozitívny romantický pohľad na slorárny večierok venovaný Rez- venské literárne dejiny. Prednes bol popretníkovi prebiehal kávaný hudobnými v utorok 27. aučíslami, o ktoré sa gusta v Petrovci v postarali speváci a organizácii pehudobníci z Hložian trovského – Marína ZahorcoMOMS-u. Predvá, Jaroslav Kriška, sedníčka Matice Rastislav Struhár a slovenskej v Vlastimír Struhár. ZaSrbsku Katarína ujímavou časťou veMelegová-Meličierka bolo interview chová v príhovopoetky a spisovateľre vyzdvihla výky Viery Benkovej s znam vzácnej spiJaroslavom RezníHlavní aktéri literárneho večierka v Petrovci: (zľava) Viera sovateľskej nákom, keď sa hostia Benková, Jaroslav Rezník a Katarína Melegová-Melichová vštevy, ako aj veľ- Hložianska speváčka Marína dozvedeli aj o niekkosť rozsiahleho Zahorcová sa rozcíteným spevom torých intímnych zánikov zo Slovenskej republiky. Pravidlom sa stá- a rôznorodého Rezníkovho diela. dotkla aj srdca Jaroslava Rezníka kutiach autora, ale va aj to, že práve toho konkrétneho sloven- Najväčšia pozornosť sa venovala si mohli vychutnať ského literáta si aj naša slovenská vojvodins- jeho encyklopedickej knihe Túry do literatúry aj zdravý, sympatický humor sedemdesiatjeká verejnosť uctí na literárnom večierku v Pe- – Po literárnych stopách Slovenska. Je to ne- denročného pána spisovateľa. trovci. tradičné, populárne dielo o slovenskej literaTohto roku sa v Novom Sade a v Petrovci túre a jej tvorcoch, ktorú autor koncipoval ako V. Dorčová-Valtnerová

BOĽOVCE

Sládkovičovci vystúpili na dedinskej oslave oncom augusta sa v Boľovciach koná veľká dedinská oslava Velika Gospojina s bohatým kultúrno-umeleckým programom. Tohtoročná oslava sa začala v so-

členmi boľovského KUS Branka Radičevića a členmi tamojšej Školy folklóru. Boľovskí sládkovičovci na utorkovom koncerte – prebiehal na

Boľovskí tanečníci vystúpili aj na 10. jubilejných Budárskych dňoch v Slankamenských Vinohradoch

botu 24. augusta a členovia tamojšieho KUS Sládkovič vystúpili v rámci celovečerného koncertu piesní a tancov v utorok 27. augusta. Bol to spoločný koncert s

nádvorí školy – sa predstavili dvomi tanečnými skupinami: najstaršou a prvou tanečnou skupinou. Zatancovali štyri choreografie pod vedením Jarmily Zlocho-

vej. Na koncerte vystúpila aj ženská spevácka skupina a dueto Andrea Halajová a Martina Kukučková. Spevákov a tanečníkov sprevádzal sedemčlenný ľudový orchester pod vedením Marjana Šajbena. Podľa slov Janka Maglov- Ľudový orchester KUS Sládkovič ského, predsedu KUS Sládkovič, druhý ich na- piesní a tancov a radi by vystúpiplánovaný koncert v rámci de- li aj v iných slovenských prostredinskej oslavy – na otvorenom diach. „Zároveň by sme chceli byť priestore pri Loveckom dome – v dobrými hostiteľmi niektorým tanedeľu 25. augusta sa neusku- nečným skupinám, ktoré prejavia točnil pre nepriaznivé počasie. záujem vystúpiť v našej osade,“ Boľovskí tanečníci pre verné do- zdôraznil v rozhovore predseda máce obecenstvo pripravujú i sa- spolku Janko Maglovský. A. Lš. mostatný celovečerný koncert

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A UMENIE 18. STOROČIA V ZBIERKE GALÉRIE MATICE SRBSKEJ

V plnej kráse iacročná úspešná spolupráca Galérie Matice srbskej v Novom Sade a Srbskej akadémie vied a umení (SANU) konkretizovaná je v letných mesiacoch vydarenou výstavou s názvom Umenie 18. storočia v zbierke Galérie Matice srbskej. Podujatie sa začalo 17. júla v Galérii SANU a potrvá do 11. septembra. Z jedenástich portrétov, ktoré Sava Tekelija daroval Matici srbskej, portrétov iných, desiatok ikon, mnohých religióznych záberov... priam sála výtvarná poetika Alexandra Čelovská uvedeného obdobia, svedčiaca o vzniku a rozvoji jednej komplexnej umeleckej epochy v dejinách tunajšej kultúry. – Vo výstavných priestoroch je viac ako 140 prác. Z aspektu techniky sú to zväčša ikony. Jedna časť sú olejomaľby, pričom ide o portréty známych dejateľov Portréty na scéne 18. storočia. Ďal- a na cene šou zložkou sú grafické listy. Osemnáste storočie je zaujímavé tým, že sú v ňom prítomné rozličné výtvarné prúdy, ktoré sa navzájom prelínajú, prípadne nadväzujú jeden na druhý. Tak je jeho začiatok, prvé desaťročie, poznačené pôsobením tzv. zoografov, maliarov, opierajúcich sa o byzantskú a postbyzantskú tradíciu. Z toh-

Veľavravná mozaika

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

Čím dýcha grafika?

tým, že sú predzvesťou toho, čo sa na výtvarnom pláne neskoršie bude diať... – hovorí Alexandra Čelovská, znalkyňa tejto problematiky, sprievodkyňa výstavou a študentka tretieho ročníka dejín umenia v Belehrade, pôvodom zo Šídu. Podčiarkuje, že je základnou dominantou výstavy alebo i umenia 18. storočia u nás práve ikona ako dielo a barok ako štýlová epocha: včasný, vysoký, neskorý... – S plynutím 18. storočia dochádza k postupnému odklonu od tradičných noriem, naši maliari v období vysokého baroka začínajú odchádzať do Viedne, stadiaľ prinášať nové stredoeurópske chápania a vplyvy... A onedlho sa začne blížiť i obdobie osvietenstva... – vraví budúca kunsthistorička Čelovská. Ako i transformácia vtedajšej doby, i menenie umenia šlo v podstate dosť rýchlo. Znamenalo to nastolenie noReligiózne motívy ako dominanta vých estetík a techník, nástup to obdobia je vystavené ďalších výtvarných historicko-štýlových známe dielo Svätý Dimikategórií. Ich svedectvá sú pútavé a lákavé trije autora Kristofora Žei dnes. Preto ich možno, či skôr treba, vnífarovića, ako aj viaceré mať ako ďalší podnet k usporiadaniu pojeho medirytiny. Zaujídobných spoločných výstavných akcií, mavosťou je, že sú na realizačne podpísaných Ministerstvom výstave i viaceré ikony kultúry a informovania Republiky Srbsko pochádzajúce zo 16. a a Sekretariátom pre kultúru a verejné in17. storočia, významné formovanie vlády APV. nielen tým, že sú najstaršie v zbierke Galérie O. Filip Matice srbskej, ale viac

K U LT Ú R A

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Navŕšiť a dovŕšiť

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište 2

lovesá navŕšiť a dovŕšiť nie sú rovnoznačné, i keď sú čo do zvukovej stránky veľmi podobné, dokonca líšia sa len predponou„na-“ a„do-“. Zaujali nás S práve takto spoločne z toho dôvodu, že sme si my nesprávne osvojili používanie slovesa navŕšiť, a použijeme ho aj vtedy, keď to nie je vhodné. Totižto keď niekto oslavuje narodeniny, povieme, že„navŕšil osemnáste narodeniny“, „navŕšil štyridsiate piate narodeniny“, a robíme chybu. Určite však nevedome. Slovenské sloveso navŕšiť má jeden jediný význam, a to vytvoriť kopec, kopu hromadením, ukladaním niečoho na jedno miesto, na jednu kopu: nahromadiť veľa zeme, dreva: „Museli sa rozlúčiť s kopčekom, ktorý navŕšila hrobárova motyka nad rakvou otca.“ Nedokonavé sloveso je navršovať. Zvratné sloveso je navŕšiť sa, nahromadiť sa na jednom mieste, na jednej kope: navŕšili sa veľké záveje. Nedokonavé sloveso je navršovať sa. Na základe uvedeného možno usúdiť, že s tým účelom, na aký my používame toto sloveso, vlastne ono nemá nič spoločné. A k nám sa dostalo pod vplyvom srbčiny, lebo v srbskom jazyku sa povie„navršiti osamnaesti rođendan“. Srbským slovesom navršiti sa teda nevystihuje ten význam ako v slovenčine. Preto si pozrime, ktoré slovo tu bude vhodné na použitie. Možno sa prekvapíme, ale v týchto prípadoch správne slovo je dovŕšiť, a nakuknúc do slovníka, tu podáme ešte niekoľko významov slovesa dovŕšiť: doplniť na konečnú (potrebnú, najvyššiu) mieru, dokončiť, ukončiť: dovŕšiť stoh slamy, dovŕšiť dielo, víťazstvo, dovŕšiť mieru utrpenia, a to, čomu sme tu venovali priestor – dovŕšiť dvadsiaty rok, osemnásty rok; dodať niečomu úplnosť, vyplniť na istý stupeň, na istý počet, uceliť: doplniť si vzdelanie, vedomosti; doplniť si zásoby. Nedokonavé sloveso je dovršovať; zvratné sloveso je dovŕšiť sa, a ním sa vystihuje: dosiahnuť konečnú podobu, dosiahnuť vrchol, vyvrcholiť, ukončiť sa: Tu sa jeho šťastie dovŕšilo.; Deň sa mi dôstojne dovŕšil. Nedokonavé sloveso je dovršovať sa. ah

DROBNÝ OZNAM PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 195 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,34 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok výskumu a výroby, z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Väzba amínového zariadenia v prevádzke na výrobu a transport ropy a plynu v Elemire, na katastrálnej parcele číslo 3026/1 k. o. Srpski Elemir. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište 2, Ulica Bogdana Garabantina Milana 14 – 16, na katastrálnej parcele číslo 6584/4, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. augusta 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-659/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište 2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište 2, Ulica Bogdana Garabantina Milana 14 – 16, na katastrálnej parcele číslo 6584/4, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište 2 v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište 2, Ulica Bogdana Garabantina Milana 14 – 16, na katastrálnej parcele číslo 6584/4, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy. Pre systémy GSM 900 a UMTS použijú sa tri panelové antény výrobcu Aggison typu ADU451602, s azimutmi 70 ° (prvý úsek), 160 ° (druhý úsek) a 340 ° (tretí úsek). Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Národných hrdinov. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11 a 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/201102 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište 2, číslo správy 1507/13-270 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište 2 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA na

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2, Ulica Veljka Petrovića 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. augusta 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-653/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2, schvaľuje

DR. MIROSLAVA KOPČOKA 13. 5. 1958 – 27. 2. 2013 – 27. 8. 2013 z Petrovca

Uplynulo šesť smutných mesiacov, čo si nás opustil, ale ani čas nemôže potlačiť náš hlboký žiaľ. S láskou si na Teba spomínajú Anna a Jarka

ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2, Ulica Veljka Petrovića 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2 v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovaného syna a brata

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2, Ulica Veljka Petrovića 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava, ktorá pozostáva z troch usmernených triple-band antén Kathrein typu K742242 pre systémy GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 2 + 2, pre systém GSM 1800 je 6 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 3. Antény sú usmernené s azimutmi 45 ° (prvý úsek), 200 ° (druhý úsek) a 290 ° (tretí úsek). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Liman. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11 a 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-0201676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2, číslo správy 0307/13-270-S MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.5 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

RASTISLAVA MARČOKA 9. 7. 1978 – 2. 9. 1997 – 2. 9. 2013 z Hložian

Uplynulo 16 smutných a boľavých rokov, čo Ťa nemáme, stále na Teba myslíme a v krásnych spomienkach Ťa zachovávame. Čas a roky prechádzajú, len žiaľ a bôľ zostávajú – srdcia naše boľavé a zarmútené ešte stále krvácajú. Zarmútení rodičia, brat Jaroslav a sestra Anna s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs Tlačiareň SZR Vračar z Veternika vypisuje súbeh na nasledujúce pracovné miesta: – strojník ofsetových strojov – pomocník strojníka ofsetových strojov – strojník typotlače Pre všetky uvedené profily nevyhnutná je odborná pracovná skúsenosť. Profesijný životopis (CV) zasielať na e-mail: vracarns@open.telekom.rs Pre všetky bližšie informácie zavolať na telefón: 065/9995642, Aleksandar Jakovljević

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 17. augusta 2013 zamĺkol hlas, srdce prestalo biť, opustila nás naša milá

SPOMIENKA Dňa 2. septembra 2013 uplynú dva roky, čo nás opustil manžel a otec

BOĽAVÁ SPOMIENKA na

KATARÍNA KRUPINSKÁ

JÁNA PONIGERA

rod. Kováčová 10. 9. 1942 - 17. 8. 2013 zo Starej Pazovy V ťažkom týždni boja o život nikto z nás ani netušil, že nás tak rýchlo navždy opustíš. Teraz, v smutných dňoch, máme pocit, že sa nám ešte vrátiš. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska silnejšia od zabudnutia. Tvoji najmilší: manžel Ján, dcéra Anna s deťmi Annamáriou a Milošom a syn Ján s manželkou Ljiljanou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom

12. 8. 1948 – 30. 8. 2003 – 30. 8. 2013 z Petrovca

SAMUEL ČÁNI 8. 2. 1931– 2. 9. 2011 – 2013 z Kulpína Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, s láskou spomínať a za všetko krásne ďakovať. Manželka Katarína, syn Samuel a dcéra Mária Faboková s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na zaťa

... a stále sú niekde stopy Tvojho života, v myšlienkach, v slovách, obrazoch, momentoch a citoch. Ony nám budú navždy Teba pripomínať a nedovolia, aby sme na Teba zabudli... Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 27. augusta 2013 uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a apko

JÁNOM BENKOM

JÁN ŠUSTER 3. 9. 1947 – 27. 8. 2012 – 2013 z Pivnice

15. 10. 1939 – 14. 8. 2013 z Hložian

JÁNA DÝRA Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte žiť.

2012 – 2013 z Petrovca

Večnú spomienku na Teba si zachová

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva

zarmútená manželka

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 14. augusta 2013 nás opustil náš otec a starý otec

Na Jeho obetavosť a lásku k najbližším a na ochotu pomôcť všetkým, navždy si budú spomínať: manželka Vierka, dcéra Vierka a syn Števo s rodinami

mama Bendová

SMUTNÁ SPOMIENKA na švagra

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a syna

MIROSLAVA PIŠPECKÉHO 4. 4. 1959 – 30. 8. 2012 – 2013 z Kovačice

JÁN BENKO 1939 – 2013 z Hložian

JÁNA DÝRA Už len kyticu kvetov Ti môžeme na hrob dať, za všetko ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať. Syn Ján s rodinou

2012 – 2013 z Petrovca V našich spomienkach zostaneš navždy. Rodiny Chlpková a Javorníková

Bolo to sklamanie, že čas rany vylieči, ale on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí. Na Teba si s láskou spomína navždy zarmútená rodina: manželka Zuzana, dcéra Martina, syn Boris a otec Michal

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Sremska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 1289, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 5. septembra 2013 uplynie sedem ťažkých a boľavých rokov, čo nás opustil náš drahý a nenahraditeľný syn a brat

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

JÁN LABÁT

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Sremska Kamenica 2, v Sriemskej Kamenici, na katastrálnej parcele číslo 4834, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SPOMIENKA Uplynul rok, čo nás navždy opustil brat a strýčko

14. 4. 1966 – 5. 9. 2006 – 5. 9. 2013 z Petrovca Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoja navždy zarmútená mama, otec a sestra

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 27. augusta 2013 uplynul rok, čo nás opustil švagor

JÁN ŠUSTER 3. 9. 1947 – 27. 8. 2012 – 2013 z Pivnice

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Brat Michal s manželkou a rodiny Macková, Žilajová a Panićova

SPOMIENKA

1951 – 2012 – 2013 z Petrovca

Trvalú spomienku na neho si zachováva rodina Melichová

MARÍNA ROŠKOVÁ 11. 11. 2000 – 26. 8. 2013 z Nového Sadu pochovaná 28. 8. 2013 v Erdevíku Zlato naše, predčasne si nás opustila. Večne zostaneš v našich ubolených srdciach. Navždy zarmútení Tvoji: brat Andrej, mama Helga a otec Rastislav

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 30. augusta 2013 uplynuli dva roky, čo nás opustil manžel, oco a starký

Dňa 18. augusta 2013 nás navždy opustil náš otec a starý otec

MIROSLAV PIŠPECKÝ

MICHAL KRÁLIK

MICHAL MIŠKOVIC

1959 – 2012 – 2013 z Kovačice

1949 – 2011 – 2013 z Kulpína

Uplynul smutný rok, čo nás nečakane opustil náš švagor

Len kyticu kvetov Ti na hrob môžeme dať a s láskou a úctou na Teba spomínať. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: Anna, Martin a Darinka Koreňovci

31. 8. 2013

JÁN DÝR

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

35 /4558/

HLAS ĽUDU

Trvalú spomienku si na neho zachovávajú: manželka Mária, syn Jaroslav a dcéra Alenka s rodinou

9. 3. 1931 – 18. 8. 2013 z B. Palanky S úctou a láskou si na neho budú spomínať Jeho najmilší

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 30. augusta: • O 19.30 v relácii odznie druhá časť koncertu z minuloročného 42. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – o situácii v školách pred začiatkom nového školského roku, o letných aktivitách v kovačickej obecnej knižnici, o netradičnom spôsobe spracovania biblických tém – ilustráciami Miška Bolfa; z poľnohospodárstva – o aktualitách v zeleninárstve a ako zaujímavosť bude príspevok o amerických tortách. • O 20.45 SPEKTRUM – HORE DOLU: Vo vysielaní sa bude hovoriť o festivalovom lete v slovenských prostrediach, ktoré vyvrcholilo 50. ročníkom slovenskej rockovej scény. Jubilejný Rockton tentoraz prebiehal v rámci Slovenských národných slávností. Rocková hudba vo Vojvodine zanechala jedinečnú pečať a paralelne trasovala hudobný smer novým generáciám. NEDEĽA 1. septembra: • O 11.00 DÚHOVKA: V prvej polhodinke bude odvysielaný dokument venovaný 10. výročiu Slovenského vojvodinského divadla, ktoré táto inštitúcia oslavuje v rámci Petrovských dní divadelných. • O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: V druhej časti nedeľňajšieho vysielania sa bude hovoriť o tom, čo trápi našich poľnohospodárov, čiže o cene poľnohospodárskych plodín, o melónoch a o zeleninárstve. Odznie aj príspevok o Budárskych dňoch v Slankamenských Vinohradoch. Ako zaujímavosť bude uvedený reportážny záznam o vietnamských prascoch a o podkúvaní koní. UTOROK 3. septembra: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV bude výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30. Novinárka Svetlana Surová

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Čo nového v našom chotári? Nedeľa 1. septembra 16.00 Výber z programu – 18.00 Klenotnica TV Petrovec Kronika týždňa Kovačická insita v Slovinsku Hriňovská Hviezdička v Kovačici Spoznávanie Vojvodiny Utorok 3. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Jej Veličenstvo – manikúra V ústrety Babinkovým stretnutiam Viliam Figuš Bystrý v Padine Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 6. septembra 16.00 Natalia Bakator Dudaš, novinár– 18.00 Klenotnica ka Maďarskej redakcie RTV OK Slovenský film: Ľalie poľné

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 2. septembra: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 3. septembra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby; Streda 4. septembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 5. septembra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Piatok 6. septembra: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 31. augusta: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – ľudové piesne z našich končín; NEDEĽA 1. septembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – slovenská etno hudba • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – úryvky z Carmen G. Bizeta • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – Zuzana Mojžišová a skupina Družina • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 3. septembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – veristické opery; STREDA 4. septembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 30. augusta do 5. septembra 19.00 Zvon, prehľad udalostí Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Citáty s vami 19.00 Zvon, spravodajská 22.00 Film: Tak si predstav relácia 24.00 Záver vysielania 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník Každý pondelok o 20.15: 20.00 Hit dňa, Reklamy Hudobný mix 20.15 Filmy: Každý piatok o 18.15: Výber Piatok 30. augusta z programu TV Kovačica – Za stenou Každú sobotu o 18.15: Výber Sobota 31. augusta z programu TV Pančevo – V tieni pravdy Pondelok 2. septembra – Vesmírni kovboji Utorok 3. septembra – Patriot Streda 4. septembra – Láska nič nestojí Štvrtok 5. septembra – Absolútna nula 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 1. septembra 18.00 Hudobné Velebný pán Vladislav Ivičiak, farár blahoželania petrovský, počas stretnutia trubkárov 18.45 Hit dňa, v Petrovci Reklamy, zostrih Molí

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 35 V tajničke je meno a priezvisko kulpínskeho rodáka (1961). Za sebou má viac ako 25 rokov pedagogickej práce. Venuje sa aj dramatickej tvorbe, inscenáciám drámy a činohernej réžii. autorka: časť ANNA dýchalo BIČIA- ornamentiky ROVÁ

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 4. septembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané reprízy najzaujímavejších vysielaní. Repríza v nedeľu 8. septembra o 7.30 h.

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

2. časť tajničky

romb

Ana Nikolić

letelo

opyt. zámeno

vzala nikto

vodný stavovec

nebo vpíšte EO dlhá samohl.

lebo vpíšte N CH

vpíšte R CH

dávať námietku

vlastnosť niečoho ad notam

1. časť tajničky

časť ruky odhodila nohou speváčka Trbarová

elektrický (skr.)

zvuk sprevádz. blesk ročné obdobie

čuchový orgán

AS HL DU LU

spojka obyvatelia Inkskej ríše (srb.)

riečny rybár rozpráv. bytosť

tempo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

rieka v Rusku

ukaz. zámeno vpíšte ÁTP

obidve neident. lietajúci objekt

Nikola Tesla vpíšte ÉL

vpíšte UBÍTÁ zbierka zvukových záznamov Omladinska radna akcija

pokožka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 34 – VODOROVNE: farbička, ideál, lk, gazdoval, um, akosi, l, OT, Lim, im, etika, atlét, t, krtice, i, og, a, ľoz, lis, p, nu, otrhávaj, sad, rame TAJNIČKA: MARGITA FIGULI Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 32 z čísla 32 Hlasu ľudu z 10. augusta 2013 bolo: MICHAL ĎUROVKA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: VESNA ERDELJIOVÁ, Ul. Dositeja Obradovića 17, 24 400 SENTA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT SO SAMUELOM ČUHOM, PREDSEDOM FUTBALOVÉHO KLUBU JEDNOTA V ĽUBE

Kolektívny duch ich drží pospolu uplynulých majstrovstvách Obecnej ligy Šíd Futbalový klub Jednota z Ľuby obsadila šieste miesto. Boli sme pritom, keď v susedskom derby Ľubania na domácej pôde, pod taktovkou trénera Jovana Đurića vyprášili lídra súťaže mužstvo Borca z Gibarca a to viac než hladko, výsledkom 6 : 2. Uplynulú nedeľu, v pohárovom zápase, opäť zdolali toho istého súpera, tentoraz v pomere 1 : 0, aj to ako hostia. V nedeľu 25. augusta Jednota doma zohrá priateľský zápas so susedmi Samuel Čuha zo Sotu (o 17.30). Porozpráva– Chceme získať titul majstra a li sme sa s hlavou klubu Samkom Čuhom a s ohľadom na skutoč- postúpiť vyššie. Zase začali hrávať nosť, že aj vo väčších prostre- naši niekdajší hráči Daniel Rudiach futbalové kluby majú naj- man, Vladimir Gavrilović, Rajko mä kádrové problémy, začali sme Ganić, Danijel Pavlović, pristúpil k otázkou, či sa Jednota opiera na nám Branko Radičević z Bingule a je tu aj zopár mladších domávlastné sily, alebo... – V uplynulej sezóne sme mali cich futbalistov. – Pracuje sa v klube aj s mladšízaregistrovaných 21 hráčov, ale nie všetci riadne dochádzali na zá- mi vekovými skupinami? – Nie, lebo v dedine je málo pasy. Tréningy sme ani nemávali, keďže iba päť hráčov bolo z detí... Nebyť hráčov zvonku, futbal Ľuby. Ostatní dochádzali pre- v Ľube by zanikol. – Ako sa klub financuje? dovšetkým z Erdevíka a dvaja z – Trovy jedného zápasu vyObrovca. Klub nemôže hradiť cestovné trovy všetkým; na pali- nášajú jedenásť- – dvanásťtisíc vo sme dávali iba Obrovčanom a dinárov a my predáme 40 – 50 na zápasy sme odchádzali svoji- lístkov po 80 din... Obec doteraz dávala 10 000 din. za každý súmi autami. – V letnej prestávke vraj vznikla ťažný zápas, ktorý sme zohrali nová súťaž: Medziobecná liga na domácom ihrisku. Ľuba je Sriemska Mitrovica – Šíd. Do nej z malá, nemáme podnikateľov, Obecnej ligy postúpilo päť prvých keď si dovolíme spoločnú vemužstiev. V nej teraz bude iba 9 cel- čeru, platíme za ňu z vlastných peňazí. Ešteže nám po troche kov; aké máte plány?

pomáhajú naši lovci, tiež kamarát z Erdevíka, ktorý robí jedlá na rošte... - Ako obstarávate hráčom výstroj? - Jeden kompletný výstroj nám kúpila Obec Šíd, inak sa vynachádzame sami: zbierame zátky z pivových fliaš, takže sme štyri garnitúry dostali z čelarevského pivovaru; naposledy nám prisľúbil športové úbory aj Apatinský pivovar. Na kopačky každý hráč dostane 3 000 din. z klubu; ak chce kúpiť kvalitnejšie kopačky, dopláca si sám.

– Hráčov, ako vidno, máte i starších, ostrieľaných, i mladučkých, ale zdá sa, že utvorili dobrý kolektív... – Áno. Ľuba je istým spôsobom špecifická dedina, takže aj v klube prevláda kolektívny duch a chlapci zvonku radi sem prichádzajú. – Koľko ľudí je priamo zapojených do práce klubu? – To je tiež veľký problém: takmer nikto nechce robiť; sme tu štyria – piati a dobre by bolo, keby sme boli viacerí. Podpredseda je Janko Topoľský, pokladník Toma Raičević, tajomník Zoran Srđanović, ekonóm Dražen Polimac, je tu i Vladimír Šili a ja... Už mi viackrát napadlo, že to tiež nechám, ale... nemôžem. Juraj Bartoš

LEGENDÁRNY FUTBALISTA DUŠAN SAVIĆ bol prvým prednášateľom Futbalovej školy pre B licenciu UEFA, ktorá sa v pondelok 12. augusta začala v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax v Kovačici, za účasti 35 poslucháčov. Terajší riaditeľ Futbalovej školy Futbalového zväzu Srbska prízvukoval, že sa bývalá Juhoslávia a súčasné Srbsko malo a má čím pochváliť, keď ide o tradíciu kvalitných futbalových trénerov, ktorí zanechali hlboké stopy trénujúc najznámejšie naše, ale aj najslávnejšie európske kluby. V dvadsaťminútovom dokumentárnom filme si poslucháči vzápätí mohli pozrieť okrem iného aj koho všetko FZ Srbska uhostil z prvotriednych svetovo známych futbalových odborníkov počas prednášok pre tzv. Pro licenciu v Belehrade a Starej Pazove. Sedemnásti prednášatelia sa majú vystriedať v trojtýždňovej škole, ktorá v zasadačke Relaxu (teória) a na Futbalovom štadióne Slávia (prax) potrvá do 30. augusta. Futbalový zväz Srbska organizuje školenie v spolupráci s FZO Pančevo a FZ obcí Kovačica – Opovo. Na snímke: Dušan Savić počas úvodnej prednášky. Ján Špringeľ

KRÁSAVICE Z CHORVÁTSKA sa bezstarostne prechádzali po nábreží Dunaja v Bratislave. Hoci futbalové reprezentantky do devätnásť rokov (na snímke) zo susedného štátu čakalo iba deň neskoršie (piatok 23. augusta) vo Viničnom priateľské meranie síl s domácim Slovenskom, sebavedome verili vo vlastný úspech. Ukázalo sa, že oprávnene, keďže zvíťazili výsledkom 1 : 0. Nepríjemná prehra vatrenih od Škótok na Maksimire ich neodradila od presvedčenia, že Chorvátsko v skupine A kvalifikácií na MS 2014 predsa odcestuje do Brazílie z prvej priečky. Na priamu otázku, koho považujú za favorita zápasu Srbsko – Chorvátsko v Belehrade, sa diplomaticky vyhli odpovedi. Rady by vraj, keby to bolo možné, aby sa do Južnej Ameriky dostali obe reprezentácie, lebo „si vzájomne úspešne pomáhali a spolupracovali aj počas predchádzajúcich eurosongov“. Pritom samy majú nádej, že sa väčšina z nich v tričku Chorvátska dostane na siedme majstrovstvá sveta žien, ktoré budú v roku 2015 prebiehať v Kanade. Text a foto: Ján Špringeľ

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ LIGA SRBSKA

Prvá prvoligová výhra potešila početných divákov DOLINA – SLOGA PETROVAC NA MLAVI 3 : 2 (2 : 0) skom. Hneď na to Čížikov pekný center Memović síce zafutbalu z okolia. Padinčania sa na domácu premié- chytil hlavou, ale neru náležite pripravili. Organizácia zápasov na celo- trafil cieľ. Hostia odštátnej úrovni si vyžaduje mnoho úsilia. Neľahkú úlo- povedali rovnakou hu Padinčania zvládli na výbornú. Súperi na peknom mierou v 20. min., trávniku predviedli kvalitné futbalové predstavenie, keď opečiatkovali žrď. V prvom polčaskutočný pôžitok pre všetkých prítomných. Súperi produkovali otvorenú a veľmi dynamickú se Pavel Čížik bol hru. Domáci začali veľmi dobre, zahlasujúc pre- skutočným vodcom svedčivejšiu výhru. Fanúšikovia Doliny sa prvý raz svojho mužstva. hnevali na rozhodcu v 4. min., keď neuznal gól Ko- Jeho silná strela ľavačevića, ktorý efektne hlavičkoval do opačného vačkou z 30 metrov, Pred prvým prvoligovým zápasom v Padine rohu brány bezmocného brankára hostí Milinovića. keď trafil miesto, Lenže rozhodca Dejan Anđelković z Kruševca pískal kde sa spája brvno a žrď, bola ako z futbalovej učeb- la tri vzácne body. Škoda len, že v inak veľmi kofaul v prospech hostí... Tí čoskoro pohrozili Matekovi nice a škoda, že neskončila v sieti. Povzdych v obe- rektnom zápase rozhodca hosťom ukázal dve a domácim až päť žltých kariet, takže Dolina – na základe strelou Stojanovića nad brvno. V 16. min. Plavšić pri- censtve to najlepšie potvrdil. V závere prvého polčasu presnú prihrávku platných pravidiel – musí zaplatiť i peňažnú pokuMomića využil Danilo Kovačević: zbavil sa svoj- tu, a to 20 000 dinárov. Všetko na tomto zápase bolo ho strážcu, prudkou strelou pod brvno preko- v najlepšom poriadku a pekný dojem kazili len roznal brankára Slogy, takže Dolina na prestávku hodcovia, ktorí nemali rovnaké kritériá: prísnejší boli voči domácim a tolerantnejší voči hosťujúcim. odišla s dvojgólovým náskokom. DOLINA: Matek, Baštovanov, P. Čížik (StaniV druhej časti sme videli otvorenú hru, útoky sa striedali na oboch stranách a Dolina v 69. mirović), Jovanović (Vukmirović), Karadžić, D. Komin. zvýšila vedenie na 3 : 0. Znovu Momić za- vačević, Marković, Memović, Momić (Tripkočal akciu, ktorú Kovačević zakončil opravdivým vić), Plavšić, Radišić. Výsledky 2. kola: Teleoptik – Timok 2 : 0, Radslalomom, keď prekľučkoval i brankára. Nasledoval však nečakaný pokles a chyby obrancov nik – Bežanija 0 : 0, Smederevo – Inđija 1 : 2, Dodomácich, takže sa teraz prejavili hostia. Čoraz lina – Sloga PM 3 : 2, Mladost – Sinđelić 4 : 0, Boviac ohrozovali bránu Mateka a keď Karadžić ne- rac – BSK 2 : 0, Sloga K. – Metalac 1 : 0, Proleter pozorne štartoval na útočníka hostí, zavinil pe- – Jedinstvo 2 : 2. Interview pre televíziu po zápase – priamo na 3. kolo: Jedinstvo – Teleoptik, Metalac – Pronaltu, z ktorej Stojanović skorigoval výsledok na ihrisku 3 : 1. O päť minút neskoršie, zo skrumáže, Đo- leter, BSK – Sloga (K), Sinđelić – Borac, Inđija – Dohral kapitánovi Čížikovi, ktorý matoval brankára hos- rđević druhý raz zavlnil sieť Doliny. V závere zápa- lina, Bežanija – Smederevo, Timok – Radnik, Slotí tak, že sa lopta od žrde odrazila do siete. Strelca su domáca obrana mala čo robiť, aby ochránila pred- ga (PM) – Mladost. Foto a text: Ján Bokor prvého gólu obecenstvo odmenilo silným potle- nosť. Zásluhou jej bojovnosti Dolina predsa získaadina sa pomaly, ale iste stáva stredobodom futbalových dianí v Banáte. Na prvý prvoligový záP pas sa do Padiny zhrnulo bezmála tisíc milovníkov

ho tréningu pre poslednú tretinu zápasu. SLÁVIA: Varadinac, Jovčevski (Kovač), Sachter (Ďurkovský), Čerňoš, Hornung, Nestorovski (VáloVULTURUL GREBENAC – SLÁVIA KOVAČICA 2 : 1 (1 : 1) vec), Mihálek, Mosić, Bosnić, Petković, Angelovslávisti mali gólovú prednosť viac než polovicu pr- minút (29. a 35. ki. vého polčasu. Prvú bránku v nových majstro- min.). Slávisti 1. septembra hraPo zmene vstvách pre Kovačičanov vsietil Duško Bosnić (20. jú s Jugoslavijou v Jabuke. min.). Tri minúty pred oddychom vyrovnal Drago- strán príležitosť Ďalšie výsledky druhéslav Ostojić. Desať minút pred záverečným hvizdom nevyužil Marko ho kola: Partizan – Sloga rozhodca Petrović z Vršca pre domácich odpískal voľ- Mosić, hoci asi (P) 4 : 5, Vojvodina – Koloný kop. Aleksandar Gajta strieľal napochytre, mie- bolo ťažšie nenija 4 : 1, BAK – Radnički 1 ril presne, a sú z toho prvé tri body Grebenca. Hra- trafiť z hranice : 2, Mladost – Budućnost 3 malého štvorlo sa na nerovnom trávniku a v horúčave. : 1, Tempo – Jugoslavija 0 SLÁVIA: Varadinac, Kovač, Sachter (Ďuriš), ca. Vzápätí pri: 0, Polet – Vulturul 1 : 0, Nestorovski, Čerňoš, Jovčevski, Mihálek, Válovec šiel trest v Duško Bosnić (modrý dres) bol strelcom dvoch Crvena zvezda – Sloga (Spasojev), Bosnić (Sretenović), Mosić, Ange- zmysle nepísaúvodných gólov Slávie v prvých majstrovských (BNS) 6 : 0. ného pravidla lovski. zápasoch Ako vidno, C. zvezda danedáš – dostaneš. Po oprávnene odpískanej penalte Tahirović naj- rovala poltuctovú nádielku hosťom z Banátskeho NoSLÁVIA KOVAČICA – ŽELEZNIČAR prv znižuje (72. min.) a potom volejom z pokutového vého Sela. Jediný klub s maximálnym počtom boPANČEVO 2 : 2 (2 : 0) Bývalý bundesligový hráč Edin Tahirović v prvej územia do horného ľavého rohu Varadinca aj vy- dov Radnički Baranda vyhral v Belej Crkve. Body si štvrťhodine dvakrát vážne ohrozil bránu Predraga rovnáva skóre (83. min.). Rovnakým výsledkom sa do Plandišta z Gaja odniesla druhá Sloga. NajhoVaradinca, ale strážca siete kúzelnými zákrokmi kryl skončil aj nedávny priateľský zápas týchto rivalov v rúcejšie bolo v Izbišti, kde údajne najviac chýbal – svätyňu Slávie. Po dvoch chybách Ivana Pešovské- osade insity. Hoci slávisti hrali lepšie ako v príprav- futbal. Ján Špringeľ ho sa hostitelia ujali dvojgólového vedenia za šesť nom stretnutí, evidentne im chýba viac kondičné-

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Zo šiestich – jeden!

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

ŠPORT a Spasić II. – obaja strelili vedľa. V hľadisku zavládlo ticho v 81. min. Hostia založili protiútok prostredníctvom Trivunovića, ktorý spoza šestnástky vystrelil, lopta trafila Jovovića, zmenila smer a hostia vyrovnali na KRIVÁŇ – SOKO NOVA GAJDOBRA 2 : 1 (0 : 0) 1 : 1. V 90. min. center Spasića II. zámerne ruápas prvého kola v chladnom daždivom, te- ku domácich zahrali Stekou zastavil hosťujúci obranca v trestnom mer jesennom počasí na ihrisku Kriváňa v Se- vanović a Anđelić. Kriváň území, za čo dostal druhú žltú a zároveň i čerlenči sledovalo približne 100 divákov. Videli bo- začal útočiť prevažne po venú kartu. Po trojminútových protestoch jovnú tvrdú hru oboch celkov, ktorá sa hrala hlav- bokoch. V 71. min. Kutehostí Spasić II. premenil pokutový kop na zane medzi dvoma šestnástkami. Strely útočníkov nič unikol po pravej straslúžené víťazstvo Kriváňa v pomere 2 : 1. Z z diaľky spravidla končili mimo brán. Ako na- ne, prekľučkoval dvoch neho veru mali veľkú radosť tak hráči, ako i príklad najzrelšia príležitosť, ktorú mal Mučaji po obrancov, prihral Alexydomáci fanúšikovia. centre Spasića II. v 35. min. V 40. min. v trestnom mu, ktorý zamestnal Trivunović do Gajdobry KRIVÁŇ: Krstić, Krížov (Anđelić), Joúzemí domácich sa pošmykol hráč hostí Trivu- Petkovića, a ten trafil prestúpil z Hložian vović, Mučaji, Spasić I., Petković, Alexy, Kunović; títo zaraz urobili nátlak na rozhodcu Vuč- dolný ľavý kút brány. Po (Foto: J. B-š) tenič, Pavlov, Spasić II., Lugumerski (Stekovića z Báča, žiadajúc jedenástku, ale muža v vedúcom góle Selenčavanović). nia zahrali s väčším elánom, čoraz viacej útočičiernom neprekabátili. V nedeľu Kriváň hosťuje v Maglići. V druhom polčase sa tempo hry zvýšilo. V cel- li, ibaže núkajúce sa šance nepremenili Aleksić Michal Poliak

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – I. TRIEDA

Vydreli 3 body z 11 metrov

Zmokli doma... a hneď dvakrát! SLÁVIA – BAČKI HAJDUK BAČKO N. SELO 0 : 4 (0 : 1) ivnická Slávia si neslávne začínala v prvom kole Majstrovstiev I. triedy MOL Báčska Palanka. Na P vlastnom ihrisku utrpela vysokú prehru v stretnutí s celkom Bački hajduk z Báčskeho Nového Sela v pomere 0 : 4 (0 : 1). Dážď, ktorý začal pršať pred začiatkom zápasu a vydržal počas celého prvého polčasu, bol príčinou toho, že sa na ihrisku zhromaždil malý počet divákov. Tí, ktorí neprišli, veru nemajú za čím banovať a tí, čo boli na zápase, zmokli dvakrát. Raz z dotieravého dažďa, druhý raz z výsledku a výkonu svojho mužstva, lebo štvorgólová prehra je vysoká a ťažká. Hosťujúci hráči sa na rozdiel od domácich predstavili vo veľmi dobrom svetle. Hrali jednoducho, fyzicky sú veľmi dobre pripravení, všetci boli stále v pohybe, nuž nie div, že sa poľahky bránili a útočili. Domáci podali jeden z najslabších výkonov v poslednom období a podľa toho, ako sa predstavili v nedeľu, nie je vylúčené, že budú bojovať o záchranu. Budúcnosť však ukáže, či predsa nešlo iba o slabý deň celého muž-

stva. Jediný hráč v pivnickom celku, ktorý bol na úrovni, je brankár Kašiković, ktorý zachránil svoje mužstvo od väčšej pohromy. Slávia nezačala zle, ba prvá nebezpečne zaútočila. V 10. min. ostrú ranu Žigmunda z 20 metrov brankár Redžić vyrazil, ale Panić slabo reagoval a šanca vyšla nazmar. O dve minúty neskoršie aj hostia pohrozili, keď ľavé krídlo Jarić prudko vypálil a Kašiković loptu vyrazil za bránu. Po školáckej chybe Nímeta v 17. min. Jarić oblúčikom prekonal Kašikovića. Lacná bránka donútila domácich pridať na tempe, nuž sa hralo viacej na polovici hostí, ale Danilov, Panić a Žigmund ukazujúce sa príležitosti zahodili. V druhom polčase domáci zatlačili hostí do ich trestného územia, ale príležitosti na vyrovnanie nevyužili Babić dvakrát a Panić. V 53. min. hostia založili rýchly protiútok po ľavej strane, domáci nedovoleným spôsobom zastavili Gajića, takže nasledoval voľný kop z 30 metrov. Kým sa domáci nečinne pozerali na vysokú

Vyťažili maximum KULPÍN – BAČKA DESPOTOVO 1 : 0 (1 : 0) red prvým majstrovským zápasom jesennej časti súťaže MOL Báčska P Palanka sa v Kulpíne zlial riadny daždisko. Nie div, že na tribúnach bolo len zo 40 divákov, ktorí videli bojovný, tvrdý zápas starých známych. Hoci si domáci celok prakticky utvoril jedinú príležitosť v prvej časti hry v 38. min., na oddych jeho hráči odišli so vzácnym gólovým náskokom. Santrač šikovne unikol po ľavej strane, obišiel troch protihráčov, vrátil loptu na päť metrov, nabiehajúci Kajtez ju usmernil do siete a bolo 1 : 0. V druhom polčase sa k slovu dostali hostia, Kulpínčania však ich množiace sa útoky odvrátili, predovšetkým zásluhou mladého brankára Leňu (1995), ktorý kryl niekoľko ostrých striel útočníkov Bačky. KULPÍN: Leňa, Stanislav Haška (Fábry), Perišić, Đorđević, Andrej Haška (Burger), Živić, Abramović,

Belužić (Lazičić), Santrač, Kajtez, Gordanić. V nedeľu Kulpín hosťuje v Bačkom Novom Sele, kde zohrá zápas s celkom Bački hajduk. Mužstvo FK Kulpín v letnej prestávke opustili: brankár Vezmar Žakula a Trojanović (prestúpili do Maglića), M. Kolarski a B. Kozarev (Budućnost Parage). Miroslav Peťkovský zavesil kopačky na klinec. Medzičasom pristúpili: Leňa (Kulpínčan, brankár, chytal za petrovskú Mladosť), Đorđević a Belušić (Petrovaradin), Živković, Perišić, Gordanić (Crvena zvezda Nový Sad), Živić a Gajdobranski (Bačka Báčska Palanka). V posledných dvoch prípravných zápasoch Kulpín zdolal na domácej pôde celky Maglića v pomere 6 : 1 a Budućnosti Parage 4 : 0 (gólmi Santrača 2, Burgera a Perišića). Miroslav Zorňan

loptu, ich nerozvážnosť využil Drinić a zblízka, z druhého pokusu zvýšil vedenie hostí na 2 : 0. Po piatich minútach Žigmund po pravej strane obišiel niekoľko zadákov hostí, ale jeho strela sa odbila od žrde. V 64. min. sa do listiny strelcov zapísal Gajić a konečný výsledok 0 : 4 uzavrel v 88. min. Agbaba po sólovom úniku. SLÁVIA: Kašiković, Nímet, Séč, Milec, Kalajdžija, Božin, Danilov, Žigmund, Babić, Žigić, Panić. Striedali: Ruman, Kuchta a Doroški. Zápas viedol rozhodca Malinović z Báčskej Palanky. Žltú kartu ukázal Panićovi a červenú tiež hráčovi domácich, kapitánovi Milecovi. Výsledky 1. kola: Maglić: Maglić – Stari grad Báč. Palanka 2 : 0, Selenča: Kriváň – Soko N. Gajdobra 1 : 0, Pivnica: Slávia – B. hajduk B. N. Selo 0 : 4, Kulpín: Kulpín – Bačka Despotovo 1 : 0, Gajdobra: Hercegovac – Budućnost Parage 4 : 1, B. Palanka: Krila Krajine – Borac Obrovac 5 : 3. 3. kolo: Stari grad – Borac, Budućnost – Krila Krajine, Bačka – Hercegovac, Bački hajduk – Kulpín, Soko – Slávia, Maglić – Kriváň. Zápasy sa začnú o 17.00. Ján Šuster

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – ODŽACI

Mohli dať viac PANÓNIA LALIŤ – JEDINSTVO RIBAREVO 3 : 1 (1 : 0) alitská Panónia jesennú premiéru pred vlastnými fanúšikmi L ukončila víťazstvom. Zdolala celok Jedinstva z Ribareva v pomere 3 : 1. Výsledok mohol byť vyjadrený aj väčším gólovým rozdielom, k čomu nedošlo predovšetkým pre nevynaliezavosť hráčov Panónie. Domáce mužstvo hralo o poznanie lepšie než súper a mohlo vsietiť ešte aspoň raz toľko gólov, ale vypracované príležitosti zahodilo, akoby sa v prvom polčase uspokojilo s minimálnym vedením, ku ktorému sa dostalo vlastným gólom zadákov Jedinstva. Laliťanom sa mohla vypomstiť ich neúčinnosť, lebo hostia vyrovnali už na začiatku druhého polčasu, po chybe obrany domácich. Títo

potom súpera riadne pritlačili a domináciu na ihrisku korunovali gólmi Budimira Stojanovića a Rančića. V radoch Panónie fungovalo všetko ako sa patrí. Tak sa ale zdá, že v organizácii rozhodcov nie je všetko v poriadku. Rozhodcovská trojka totiž pískala v rozpore s pravidlami futbalovej hry, ani čo by na ihrisko zablúdila, z čoho tých 25 – 30 divákov, ktorí sledovali zápas aj napriek daždivému počasiu, nijako nemali radosť. PANÓNIA: Tatomirov, Vranješ, Jovović, Milićević, Mile Stojanović, Bojić, Lamoš, Pjević, Budimir Stojanović, Mladenović, Rančić; v druhom polčase nastúpili: Petrović, Mitić a mladý Janko Turčan. Jaroslav Hrnčiar

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Oslnili v daždivom počasí BUDÚCNOSŤ – SUTJESKA BAČKO D. POLJE 4 : 3 (3 : 1) daždivom počasí Hložanci sa čiastočne vykúpili za debakel v úvodnom kole a v prvom zápase na domácej pôde v oblastnej súťaži získali tri body. Len 150 divákov sledovalo zaujímavý a vzrušujúci zápas. Začiatok bol sľubný: zatiaľ čo sa hostia prakticky nedostali po šestnástku domácich, hostitelia si za prvú štvrťhodinu vytvorili tri stopercentné príležitosti, ktoré nevyužili Matić, Leđanac a Fejdi. Konečne sa v 26. Nikola Leđanac min. Leđanac presadil a rutinovane matoval Gašovića. V závere prvého polčasu padli až tri góly. Najprv v 35. min. Fejdi pohotovo zužitkoval akciu Leđanca a Lukića a bolo 2 : 0. Len čo Čipkár v bráne nahradil zraneného R. Ljubičića, hostia po rohovom kope v 40. min. nastrelili brvno, vzápätí Radević zblízka odrazenú loptu usmernil do siete a znížil vedenie domácich na 2 : 1. V nasledujúcej minúte diváci videli najkrajší gól na zápase: Lukić sa zmocnil lopty, prekľučkoval dvoch hráčov a jeho delovka z 20 metrov skončila v ľavom hornom rohu. S výsledkom 3 : 1 sa šlo na prestávku. Začiatok druhého polčasu pre domácich bol šokujúci, lebo už v 48. min. po tzv.„skrátenom rohu“ vysoký Kralj loptu hlavou usmernil za chrbát Čipkára a znížil stav na 3 : 2. Našťastie, len čo domáci zahrali z centra, Matić zašprintoval, pekne spracoval dlhú prihrávku a oblúčikom prekabátil vybiehajúceho brankára, takže Budúcnosť zase mala dvojgólovú pred-

NOVOSADSKÁ LIGA

nosť (4 : 2). Od tej chvíle Hložanci posilnili stred a ohrozovali hostí z protiútokov najmä prostredníctvom naladeného Leđanca. V 67. min. práve on, po kombinácii Ožváta, Severíniho a Lukića, unikol zadákom; tí ho 25 metrov pred svojou bránou hrubo sfaulovali. Rozhodca Žugić však vinníka potrestal iba žltou kartou, čo vyvovlalo revoltu v hľadisku. Hneď na to rozhodcovia zastavili dva útoky domáceho mužstva pre údajné postavenie mimo hry. Vietor do chrbta mužov v čiernom hostia čiastočne využili: v 73. min. Kraljovu strelu niekto z domácich tečoval, prekonal Čipkára, a výsledok sa zmenil na 4 : 3 v prospech Hložancov. V 90. min., ako i o tri minúty neskoršie diváci videli skutočnú drámu, keď Čipkár odvážnymi zákrokmi predišiel vyrovnaniu, a tak umožnil Budúcnosti pripísať si na konto všetky tri body. Neistý a neobjektívny rozhodca Aćimović z Veterniku ukázal tri žlté karty hráčom domáceho celku: Božićovi, Lukićovi a Stojimirovićovi, tiež 4 žlté hosťom. BUDÚCNOSŤ: R. Ljubičić (Čipkár), Ožvát, Božić, Zečević, Stojimirović, Đukić, Fejdi (Pavlis), Severíni, Leđanac, Lukić (Drieňovský), Matić. V predzápase dorastenci Budúcnosti zdolali rovesníkov Sutjesky výsledkom 5 : 0 gólmi Jeličića (2), Zahorca (2) a Jevića. Kohútiky Budúcnosti porazili celok OFK Futog v pomere 4 : 1. V nedeľu Budúcnosť hrá s Vojvodinou v Bačkom Gradišti (17.00). Po 2. kole petrovská Mladosť je na 6. a Budúcnosť na 9. mieste. Ján Murtín

gól, ten prerušil hru a uznal gól. Protest hráčov hostí nepomohol; domáci viedli 2 : 0. Hostia do konca prvej časti vyrovnali hru a v druhom polčase boli dokonca lepší, ibaže sa ich pokusy ohroziť súperovu bránu končili pred trestným územím. Aj SLAVIJA N. SAD – TATRA 2 : 0 (2 : 0) tých niekoľko pekných príležitostí zmarili v dôsledku zbabelosti. Znovu sa ukázalo, že Kysáčanom re veľký lejak zápas začal s 15-minútovým one- chýba strelecká pohotovosť, čiže dobrý kanonier... skorením. Kým sa hostia prispôsobili mokréTATRA: Privizer, Krstić, Kulík (Batar), Ćupina, mu ihrisku, domáci vsietili dva góly. V 5. min. skú- Đaković, Srnka, Kavran, Malešević, Cvetić (Stosený Havim spomedzi troch obrancov hostí z troch jaković), Vuković (Marčok), Dubački. metrov hlavičkou prehodil Privizera a bolo 1 : 0. Výsledky 2. kola: Šajkaš – Vinogradar 3 : 3, V 14. min. obrancovia hostí loptu vyrazili z brán- Proleter – Omladinac 1 : 1, Fruškogorac – Srekovej čiary, hra pokračovala, ale pomocný roz- mac 1 : 3, Sirig – Fruš. partizan 1 : 0, Sofeks – hodca Saraba z N. Sadu upozornil hlavného, že bol Čenej 10 : 3, Slavija – Tatra 2 : 0, Susek – Bačka 9 : 0, Železničar – Borac 3 : 4, Futog – Dinamo 4 : 0. 3. kolo sa hrá 1. septembra o 16.30: Dinamo – Šajkaš, Borac – Futog, Bačka – Železničar, Tatra – Susek, Čenej – Slavija, Fruš. partizan – Sofeks, Sremac – Sirig, Omladinac – Fruškogorac, Vinogradar – Proleter. Márne Kysáčania v druhom polčase pritlačili súpera; gól dať nevedeli Pavel Pálik

Chýba kanonier

31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

Neskoro sa prebudili JEDINSTVO RUMENKA – MLADOSŤ 2 : 1 (1 : 0) a špecifickom ihrisku v Rumenke celok Mladosti nepochodil práve najlepšie. Jej mladí hráči sa N na najkratšom teréne v okolí nezorientovali, podali len priemerný výkon, čo im nestačilo na bodový zisk. O to skorej, že hneď na začiatku zápasu sa z čierňavy začalo len tak liať, ihrisko zostalo šmykľavé a znemožnilo kvalitnejší zápas. Začiatok patril domácim, ktorí sa ľahšie dostávali pred bránu hostí. Pri jednom z ich útokov obrana hostí zaváhala, ľavé krídlo domácich sa zmocnil lopty a„eurogólom“ prekonal kapitána Fejdiho v bráne Mladosti. Výsledkom 1 : 0 sa skončil prvý polčas. Po zmene strán belasí prevzali iniciatívu, tá ale plody nepriniesla. Naopak: po faule pred šestnástkou hostí domáci z voľného kopu zvýšili stav na 2 : 0. Hráči Mladosti akoby sa len vtedy prebrali, začali atakovať na bránu Rumenčanov a gól Kobilarova hlavičkou zažal nádej na aspoň jeden bod. Výsledok zápasu sa však už nezmenil, takže Mladosť prehrala tesne 2 : 1. MLADOSŤ: Fejdi, Peťkovský (Bubulj), Kobilarov, Latinović, Karanović, Fábry, Torbica, Batinić (Tatliak), Zorić, Vrgović, Trišić. V predzápase sa dorasty oboch celkov rozdelili o body výsledkom 1 : 1. Gól za Mladosť vsietil Milenković a v jej tričkách nastúpili: Častven, Ilić, Ušiak, Nosáľ, Babiak, Anušiak, Francisty (Kováč), Milenković, Kaňa, Očoveji, Milićević. J. Jakuš

IN MEMORIAM

Ján Benka-Benkari iekdajšia opora FutbalovéN ho klubu Budúcnosť z Hložian Ján Benka zomrel 14. augusta. Narodil sa v Hložanoch 15. októbra 1939 a v päťdesiatych rokoch 20. storočia začal hrávať vo vtedy čierno-bielom tričku dorastu Budúcnosti. Čoskoro potom nastupoval aj v seniorskom mužstve. Bol vďačný, lebo sa uplatnil aj ako stredopoliar, ale (a najmä) i ako nepriebojný pravý obranca, ktorý už vtedy vedel nebezpečne zaútočiť a pekne odcentrovať, pripraviť spoluhráčom gólové príležitosti. Benkari, ako ho volali spoluhráči, bol mimoriadne spoľahlivý hráč, nasťažoval sa, nešpekuloval, nepredstieral zranenia. Otvorená povaha, ako sa zvykne povedať, usmievavý dobráčisko, ktorý, keď bolo treba, neváhal súperom „ukázať zuby.” Nie div, že bol medzi spoluhráčmi a fanúšikmi obľúbený, a tak robil aj kapitána Budúcnosti. V rokoch, keď v jej radoch hrávali takmer výlučne Hložanci a medzi spoluhráčmi vládlo nefalšované priateľstvo a vzájomná úcta. Nuž, na tom veru mal podiel aj kapitán Benkari. j. b.

ŠPORT

V kedysi modrom Dunaji pribúda špina a rýb ubúda

Takýchto belíc veru v nedeľu nebolo veľa

SÚŤAŽ O 20. POHÁR ZŠR ŠARAN HLOŽANY

Skúpy Dunaj, štedrí hostitelia K

eď počas päťhodinového lovu rybári v Dunaji neulovia priemerne ani kilogram rýb, tu dačo nie je v poriadku. V nedeľu 25. au-

Báčskeho Petrovca, Bački karaš zo Silbaša, Smuđ z Kulpína, Mol z Molu, Smuđ z Kysáča a Šaran z Čelareva.

HLOŽANCI – MAJSTRI VOJVODINY Ako nám povedal predseda ZŠR Šaran Hložany Ján Haška, v sobotu 24. augusta celky kadetov a juniorov ZŠR Šaran z Hložian obsadili prvé miesta v rozohrávkach súťaže družstiev Majstrovstiev Vojvodiny v love rýb na udicu s plavákom. Po riadnych štyroch kolách v barážových pretekoch v Novom Sade nastúpilo súhrnne po sedem najúspešnejších celkov z Báčky, Banátu a Sriemu. Titulom majstrov v súťaži kadetov (pretekári do 14 rokov) sa ovenčil hložiansky celok v zložení: Martina Kukučková, Ivana Kukučková, Ján Pavčok a v skupine juniorov (14 – 18 rokov): Miroslav Benka, Ján Haška, Anna Dudková. j. b.

viacerí však neulovili ani pol kilogramu. V druhom úseku najúspešnejšie trio bolo: 1. Vilmoš Terek (4 120 gramov), 2. Janko Zorňan z Lalite (3 660 g), 3. Slobodan Miškov (3 440 g). V treťom úseku sa na prvých troch miestach umiestnili: 1. Željko Klem s najťažším celkovým úlovkom súťaže (5 040 g), 2. Ján Krajčík z Petrovca (2 520 g), 3. Slobodan Mravík z Beočína (2 140 g). Za domáce ZŠR Šaran nastúpili: Martina Kukučková (430 g), Miroslav Greksa (2 500 g) a Miroslav Benka (380 g). Rozhodcov robili Hložančania: Pavel Baďan, Ján Haška ml., Jaroslav Jakuš a Jaroslav Supek; k ich práci neboli pripomienky, rovnako ani ku kotlíkovému, ktorý dochutil kuchár Rastislav Kukučka. Nemožno nespomenúť, že pohodu súťažiacim narúšali motorové člny, ktoré z času na čas brázdili hla- Súťažiacim oštary robili člny a vlny

gusta rybárske šťastie skúšali čleDunaj sa v nedeľu, pri priam novia 13 trojčlenných celkov zdru- ideálnom počasí, ukázal ako skúžení športových rybárov. Víťazný py. Najmä v prvom úseku ryby igpohár jubilejnej 20. súťaže lovu norovali, nebrali a „presvedčiť sa” rýb na udicu s plavákom pod ná- dali hlavne iba drobné, čomu nazvom Pohár Združenia športo- svedčuje aj úlovok troch najúsvých rybárov Šaran Hložany si pešnejších: Ondrej Hrubík z Laliodniesli členovia ZŠR Linjak z La- te chytil ryby vážiace súhrnne 2 lite. Na druhom mieste skončil ce- 920 gramov, po ňom nasledoval lok JMN z Odžaku a na 3. Šaran z Miroslav Koza z Kysáča (2 240 g) Iloku. Domáci sa zachovali ako a tretí bol Gábor Takáč (1 860 g); vzorní hostitelia; jednak preto, že najúspešnejších odmenili pohármi, respektíve medailami, že uvarili chutný kotlíkový paprikáš, ale aj preto, že posledné 13. miesto si pripísali na vlastné konto. Okrem tu spomenutých súťažili aj združenia športových rybárov Jaz z Beočína, Rumenka z Rumenky, Poháre zo súťaže ZŠR Šaran Hložany skončili v rukách Karaš z Iloku, Karaš z predstaviteľov Lalite, Odžakov a Iloka

dinu pomerne „nízkeho”, ale v nedeľu mierne pribúdajúceho Dunaja. Darilo sa, prirodzene, predovšetkým tým, ktorým sa ušli dobré miesta, na ktorých hložianski rybári, predovšetkým majitelia chát pri vode, pravidelne kŕmia ryby. Športoví rybári sa prejavili ako „národ” skromný, veselý a družný, a všetci síce odišli domov bez ťažšieho úlovku, ale zato s batôžkom pekných dojmov. Juraj Bartoš

Dvaja odvážlivci kúpačkou dali bodku za rybačkou 31. 8. 2013

35 /4558/

HLAS ĽUDU

Využime prednosti výchovy a vzdelávania v materinskom jazyku!

Využime svoje národnostné práva! Zapisujme si deti do slovenských tried alebo na hodiny slovenského jazyka a literatúry!

Neodmietajme šancu zdokonaliť sa v rodnej reči a využime prednosť, ktorú nám ponúka znalosť slovenského jazyka!

Slovenčina je rovnoprávnym členom v rodine jazykov Európskej únie!

KYSÁČ V Kysáči si toho roku pripomínajú 240. výročie príchodu Slovákov do tejto dediny. Prví Slováci prišli do Kysáča v roku 1773 najmä z Novohradskej, Hontianskej, Peštianskej, Trenčianskej, Nitrianskej a Liptovskej stolice. To územie však bolo obývané aj predtým. V roku 1318 tam bola dedina Acsa (Ača). Po veľkom požiari obyvateľstva ubudlo, preto ju pomenovali Malá Ača, po maďarsky Kis Acsa. Spojením slov vznikol dnešný názov osady. Kysáč sa nachádza v Juhobáčskom obvode Vojvodiny a je 16 km vzdialený od mesta Nový Sad. Cez dedinu prechádza medzinárodná trať a vedľa samotnej osady diaľnica spájajúca Budapešť a Belehrad. Demografické údaje zo sčítania obyvateľstva z roku 2011 uvádzajú, že v Kysáči žije 5 091 občanov, z čoho je 3 942 Slovákov. Kysáč je v súčasnosti azda najznámejší podľa Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, ale aj divadelného Festivalu Zuzany Kardelisovej a Dňa kysáčskej sármy. Kysáč je dnes vyspelou dedinou s bohatou kultúrnou, športovou a hospodárskou tradíciou. E. Šranková