Hlas 35 2014

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

35

/4610/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 30. 8. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Škola volá

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Magnet je známy

Výhra v Sriemskej Mitrovici

Z obsahu

30. 8. 2014 | 35 /4610/

Uzávierka čísla: 27. 8. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Vždy treba viac 6 Kolísanie celkového obrazu

7 SLOVENSKO 7 Prostredie, čo som opustil, už neexistuje

8 NAŠA TÉMA 8 Koľko váži žiacka taška 8 Trvalá dynamika poklesu počtu žiakov 10 Kým sa začne škola

12 ĽUDIA A DIANIA 17 Pavučina príbuzenstva

V Bratislave v dňoch 17. až 24. augusta prebiehala 8. Letná škola žurnalistiky, na ktorej sa zúčastnilo 15 redaktorov a spolupracovníkov redakcií zo slovenských tlačových, elektronických a internetových médií pôsobiacich v šiestich štátoch Európy: v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Čiernej Hore a Srbsku. (s. 51) A. Chalupová

19 Človek, aký sa človekovi ľúbi 21 Spomienka na popravených Slovákov v Kragujevci v roku 1918

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Posledné omrvinky prázdnin

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 25 Chov ošípaných 29 Biely chlieb je aj domáci pomocník 30 Eurokrémový zákusok

31 KULTÚRA

O spolufinancovaní plánovacích dokumentov obcí, ako aj ich ekologických projektov hovoril 20. augusta v Novom Sade pokrajinský tajomník pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia Dr. Slobodan Puzović (v strede). (s. 5)

O. Filip

31 Podporovať a inšpirovať 32 Lahôdky a kroje 33 Galakoncert mladých hudobníkov

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 48 Dobre je, že neprehrali 49 Škandál v Hložanoch Autorka titulnej fotografie: Elena Šranková

Dolnozemský tábor remeselníctva v organizácii NRSNM s ASP a za účasti detí a učiteľov z Maďarska, Rumunska a zo Srbska prebiehal uplynulý týždeň v žiackom domove GJK v Báčskom Petrovci.

V programe mali aj etnografickú dielňu. (s. 32) K. Gažová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Škola je aj výchova

P

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Aj kalendár sa prispôsobil začiatku nového školského roku: 1. september je v pondelok.

Teda nový týždeň, nový mesiac, nová kapitola v živote nielen školáčikov, školákov, ale i ich rodičov, členov školského kolektívu.

odľa údajov republikového Ministerstva školstva 110 škôl na štarte nového školského roku má zablokované účty.

Jednoducho povedané, z finančnej strany majú zviazané ruky, nemôžu sa hnúť. Najčastejšie je to pre enormné nesplatené účty a záväzky voči lokálnej samospráve, teda za vykurovanie, údržbu, ale i za súdne konania. A tieto praktické záležitosti iste pocítia aj žiaci.

Aj tohto roku pri zmienke o blížiacej sa škole znovu sa skloňovalo aj slovo štrajk. Zatiaľ zostalo len v rovine lexikálnej, ale ak prekročí školské brány, ešte ako to naruší rozvrh hodín žiakov, po skončení letných prázdnin túžiacich po nových vedomostiach... Čo nového a pekného nám prinesie nový školský rok?

Napríklad v uplynulom školskom roku v desiatich stredných školách ako skúšobný program mali predmet z oblasti zdravotníctva, a to o reprodukčnom zdraví. Pochvalne sa o tomto kroku vyjadrili aj v Inštitúte pre verejné zdravie Vojvodiny.

Keďže sa v ústrety novému septembru na súbeh rezortného pokrajinského sekretariátu prihlásilo až 66 škôl, Marinika Tepićová, pokrajinská tajomníčka pre mládež a šport, pre RTV vyhlásila, že je to silný argument, ktorým v Zhromaždení APV iniciujú zmeny a doplnky rezortného zákona o vzdelávaní.

Navrhnú totiž uviesť tento predmet do škôl v celom Srbsku.

Na sklonku augusta bolo druhé kolo maturitných skúšok a zápisu do stredných škôl. Znovu bol najväčší záujem o zdravotníctvo, ekonomiku, elektrotechniku a gymnáziá.

Najmenej záujemcov bolo o trojročné vzdelávacie profily, a to o remeslá v oblasti strojníctva, stavebníctva a spracovania dreva.

Preto podľa vyhlášky Ministerstva školstva niektoré triedy v týchto školách budú zatvorené.

A kým analyzujeme celkovú a domácu situáciu pred začiatkom nového školského roku, uvedomme si, že nejde len o vzdelávanie, ale aj výchovu. A tá pokračuje aj v škole.

Z nedávneho stretnutia s režisérom detských predstavení Petrom Hudákom zostalo nám aj toto jeho rozmýšľanie: „Každý dobrý gazda vie, že keď sadí vinohrad, musí ten mladý štep postaviť a priviazať tak, aby rástol rovno, aby aj o päť či desať rokov mal dobrú úrodu. A keď si to uvedomuje pri jednom viničnom štepe, tak to musí ešte viac chápať pri vlastných deťoch. Nenadarmo sa hovorí: Ohýbaj ma, mamko, pokým som ja Janko... Lebo pri výchove detí si musíme uvedomiť, že o 20, 30 rokov tieto deti budú vládnuť v tejto spoločnosti, budú ju viesť, a keď vás potom ako dôchodcu prevedú cez cestu alebo vás prepadnú, vtedy si vlastne zožnete, čo ste zasiali...“ Kiežby bolo čím viac tých a takých mladých spoluobčanov, čo staršiemu pomôžu dostať sa na druhú stranu cesty. Zvlášť, keď v ňom spoznajú svojho bývalého učiteľa či bývalú učiteľku...

Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.

Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní.

35 /4610/ 30. 8. 2014

3

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

Debata Fénix Michal Ďuga

V

Samuel Žiak

týchto dňoch sme sa stretli aj s jednou nekaždodennou informáciou: srbskí študenti sú víťazmi Európy v debate. O čo vlastne ide? Študenti Belehradskej univerzity dosiahli historický úspech na práve skončených Európskych univerzitných debatných majstrovstvách a po prvýkrát v dejinách získali pre Srbsko titul najlepších debatérov Európy. Boli to už šestnáste univerzitné debatné majstrovstvá, ktoré tohto roku prebiehali od 18. do 24. augusta v Záhrebe, a na nich súťažilo vyše 400 študentov z celej Európy. Každý tím pozostával z dvoch členov a debatovalo sa podľa pravidiel britskej parlamentnej debaty.

Po týždňovom súťažení predstavitelia Srbska, obaja študenti Fakulty politických vied, sa v konkurencii 118 tímov prebojovali do finále v kategórii anglický ako cudzí jazyk.

Vo finále súťažili so študentmi z Nemecka, Rumunska a Švédska na tému Tento dom by odstránil schopnosť u vojakov pociťovať strach, keby jestvovala na to technológia.

Ide teda o najväčší úspech srbských študentov na týchto majstrovstvách, odkedy Srbsko na nich súťaží. Všetko to prebieha v rámci akademickej debatnej siete Otvorená komunikácia, ktorá sa zaoberá zveľaďovaním kultúry dialógu a rozvojom kritického myslenia. Založená bola roku 1997 v Belehrade podľa vzoru na debatné kluby prestížnych európskych univerzitných centier.

Jej vzdelávacie programy doteraz absolvovalo asi 1 500 študentov.

Nezabúdajme však pritom, že v krajinách, kde je debata súčasťou oficiálnych vzdelávacích programov, žiaci majú väčšie šance zapísať sa na lepšiu fakultu, lebo debata napomáha kreatívny prístup k učeniu a rozvoj sebaistoty. Dokonca rozvojom kultúrneho vedomia debata prispieva aj k vytváraniu otvorenejšej a tolerantnejšej spoločnosti. Je to málo?!

4

www.hl.rs

K

oniec augusta býva pre novinárov koncom uhorkovej sezóny. Súčasne s oslavami menín Samuela spravidla sme v ten istý deň oslavovali začiatok chmeľovej oberačky a začiatok pravých, ťažkých novinárskych tém. Teraz je práve príležitosť spomenúť si na túto priemyselnú plodinu, ktorá pre príslušníkov našej národnosti nebola len poľnohospodárskou kultúrou. Stala sa súčasťou našej kultúry v najširšom zmysle slova: začiatkom minulého storočia bola základom ekonomického rozmachu slovenských dedín, mostom pre vstup vedy, najprv tej poľnohospodárskej, do našich domácností. Boli sme vtedy súčasťou svetového hospodárstva. Mnohým rodinám chmeľ priniesol skutočné bohatstvo, no niektorým ho však vzal.

Chudobným a usilovným bol príležitosťou na prežitie a na slušný zárobok. Nespomínajme pritom tú romantickú dimenziu, ktorú sfilmovali filmári. Všimnime si však, že výtvarníci priam zbožňovali chmeľové motívy. Monotónnu vojvodinskú krajinku chmeľnice priam zdynamizovali. Spisovatelia opísali hádam všetky stránky spätosti človeka, pôdy a zeleného



zlata. Dokumentaristi zachovali svedectvá, že chmeľ, ako fénix, neraz vstal z popola.

Koncom minulého storočia náš fénix asi navždy usnul. Nevedeli sme prekonať medzinárodné sankcie, následkom čoho sme prespali globálne rozdeľovanie svetového trhu: krajinka našich chotárov sa čo nevidiac vyrovnala. Šťastné sú dediny, ktorých rovinu narúšajú konštrukcie novej vývoznej šance: pestujeme ovocie pre Rusko. Najväčší, najperspektívnejší trh priam baží po našich jablkách. A dejiny sa opakujú: stĺpy, sadenice, vedecký prístup k pestovaniu, chemická ochrana, noví zbohatlíci, nové pracovné príležitosti pre našincov.

A potom znovu sankcie. A dilema: byť šťastný alebo nie? Tentoraz nie my sme sankcionovaní, Európa nasadila trestné opatrenia proti Rusku. Zákaz vývozu by mal platiť aj pre krajiny kandidátky na vstup do členstva Európskej únie. Teda aj od Srbska sa očakáva, že bude solidárne. Situácia podobná tej, ktorá vznikala, keď sme sa hrali na kovbojov a Indiánov okolo chmeľových skladov: či byť s kovbojmi, lebo tam boli gymnazisti, študenti a aj starší chlapci, alebo s Indiánmi, lebo tu boli susedia z ulice, bratranci? Náš premiér rozhodol: uctievame si Európsku úniu, ale do

Ruska vyvážame. Teda kompromis.

Budeme aj s jednými a budeme aj s druhými. Predáci EÚ vraj pochopia, že musíme využiť našu šancu osvojiť si miesto na ruskom trhu, a nebudú nám klásť polená pod nohy na tej ceste, ktorou sa približujeme európskym hodnotám.

Majme nádej, že už prekonali tú chlapčenskú logiku, podľa ktorej ak nie si s nami, tak si proti nám.

Teda aby sme nezostali ako ten chlapec, plačúci sám doma.

Na tento týždeň aj náš štát zahlásil sankcie. Ale proti svojim občanom, ktorí si nezvykli zaplatiť to strovené – konkrétne za elektrinu. Nedávno založená spoločnosť Elektrohospodárstvo Srbska – zásobovanie začína vymáhať svoje pohľadávky od spotrebiteľov, ktorí dlhujú od novembra minulého roka. Ide o akciu, ktorá je v našich prostrediach podporovaná. My zvyk zaplatiť za spotrebované máme. Keďže prvým terčom budú podmienečne povedané menší spotrebitelia, možno očakávať, že najviac takých, ktorí budú zasiahnutí týmto opatrením, bude práve z oblastí, z ktorých nám kedysi prichádzala výpomoc do chmeľovej oberačky. Nielen my, ale asi aj oni potrebujú znovuzrodenie fénixa.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MR. PAVEL LOMIANSKY, PREDSEDA SPOLKU FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC

Veľavravné obrázky Oto Filip – Čo vás pred rokmi prilákalo práve k poštovým známkam?

– K filatelii ma prilákali najmä tie pekné, malé, veľavravné obrázky, z ktorých možno získať množ-

Informačno-politický týždenník

stvo informácií, množstvo dát rozširujúcich naše vedomostné horizonty. Týmto koníčkom som sa začal zaoberať ešte v päťdesiatych rokoch, keď Zväz filatelistov Srbska usporiadal akciu, náplňou

ktorej bolo zakladanie filatelistických pobočiek, v ktorých sú najmä mladí. Keďže v tých rokoch poštových známok u nás nebolo tak veľa, my mladí sme sa rozutekali po dedine hľadajúc listy, pohľadnice... Tak vlastne vznikala moja záľuba.

Potom prišlo školenie, štúdiá, keď som sa svojmu koníčku mohol menej venovať. Po školení som sa filateliou začal serióznejšie zaoberať a zaoberám sa ňou dodnes.

• TÝŽDEŇ •

DVA SÚBEHY POKRAJINSKÉHO SEKRETARIÁTU PRE URBANIZMUS, STAVEBNÍCTVO A OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

pôvodne prejavilo 26 obcí a tridsiatimi projektmi. Uvádzajúc, že je schválená suma skromná vzhľadom na rozsah environmentálnych problémov, ktoré nás trápia, Dr. Puzović podotkol, že v časoch do roku 2012, kým ešte pôsobil Fond pre životné prostredie, Vojvodina Oto Filip z neho zabezpečovala okolo dvesto rostriedkov málo, miliónov dinárov na ekologické nárokov a potrieb účely. Nedostatok týchto prostriedmnoho. Táto, takmer kov zvlášť cíti v posledných dvoch univerzálna súčasná rokoch. Preto sa zasadzuje za zmekonštatácia dala o sebe ny a doplnky Zákona o životnom vedieť aj pri nedávnom prostredí, ktorými by prezentovaní výsledkov sa stanovilo, že tak dvoch súbehov Pokrapokrajina, ako i rejinského sekretariátu pre publika a lokálne saurbanizmus, stavebnícmosprávy, majú mať tvo a ochranu životného isté prostriedky z poprostredia, týkajúcich sa platkov a odvodov plánovacej dokumentácie určené na ochranu a ekologických projektov Z podpísania zmlúv životného prostredia. vojvodinských obcí.

V tejto oblasti Pri tej príležitosti reriadne meškáme za Na súbeh o spolufinancozortný pokrajinský tajomník Dr. vanie troch druhov plánov: štandardmi EurópSlobodan Puzović vyzdvihol dl- územných plánov jednotiek skej únie. Sú odhahoročnú snahu sekretariátu, v čele lokálnej samosprávy, plánov dy, že len na to, aby ktorého je, pomôcť obciam a mes- generálnej regulácie, ako sme sa k nim dopratám zveľadiť kvalitu plánovacích i plánov detailnej regulácie Účastníci konferencie vo vláde Vojvodiny covali, potrebujeme dokumentov a podporiť všetky pracovných zón, sa prihlásiv rokoch pred nami aktivity týkajúce sa riešenia ich lo 26 lokálnych samospráv s 26 nych samospráv – v celkovej sume investovať priam závratnú sumu: ekologických problémov. plánmi, na ktoré je schválených 17 miliónov dinárov. Záujem oň viac ako desať miliárd eur.

Vždy treba viac

P

čosi viac od 39 miliónov dinárov. Zástupkyňa pokrajinského tajomníka pre urbanizmus Sanja Čiplićová podotýka, že sú plánovacie dokumenty veľmi dôležité pre rozvoj obcí a že je rozmiestnenie pracovných zón jednou z možností, aby sa i údaje o ich vybavenosti sprístupnili prípadným investorom.

Pre druhý súbeh, vzťahujúci sa na ekologické projekty, schválili šestnásť projektov – pre rovnaký počet lokál-

DEMOGRAFICKÝ OBRAZ VOJVODINSKÉHO OBYVATEĽSTVA

Mlyny osudu O. Filip

K

eď sme si, nie tak dávno, 12. augusta otvorili kalendár a pripomenuli Medzinárodný deň mládeže pod gesciou Organizácie Spojených národov, viacerých to podnietilo pouvažovať tak nad otázkami jej angažovanosti v spoločnosti, mládežníckej politiky, spôsobov trávenia voľného času, problémov, ktoré ju najviac trápia – ako je napríklad nezamestnanosť – ako aj o tom, aký je vlastne súčasný demografický obraz obyvateľstva Vojvodiny.

Základná charakteristika môže znieť: je dosť chmúrny. Tieto tri slová zahŕňajú spomalený demografický rast, úbytok obyvateľstva, občasné masové príchody a stále odchody obyvateľov, čoraz väčší počet osôb v pokročilých rokoch, ako i starých mládencov, tichý súhlas s nízkymi • TÝŽDEŇ •

reprodukčnými normami u väčšiny obyvateľov, veľmi intenzívnu depopuláciu.

Ešte od roku 1989 počet zosnulých prevyšuje počet novonarodených a to percento, nanešťastie, rok čo rok stúpa. Podľa monografie Prírodný pohyb obyvateľstva v Republike Srbsko 1961 – 2010 vo Vojvodine sa pred štvrťstoročím narodilo 23 047, kým zomrelo 25 175 osôb, čo znamená, že prirodzený úbytok bol čosi viac než jedno percento.

V roku 2010 sa narodilo len 18 145 osôb, kým ich zomrelo až 28 399, čo spôsobilo vyše päťpercentný úbytok. Sú aj odhady, že by sa v prípade pokračovania alebo zintenzívnenia takýchto demografických trendov počet obyvateľov v pokrajine mohol zmenšiť do polovice tohto storočia až o pol milióna. Výrazným demografickým problémom je i starnutie

Budú nám ulice v budúcnosti ľudoprázdne?

obyvateľstva. Počet obyvateľov starších od 65 rokov je dnes približne 16,5 percenta celkového počtu, sú náznaky, že do roku 2 041 stúpne až na 25 percent. Keďže sú zmeny starobnej štruktúry obyvateľstva veľmi vážnou výzvou tak pre vyvinuté, ako aj pre nevyvinuté štáty, odpoveď na ne treba hľadať tak na globálnej, ako i na lokálnej úrovni.

V záujme toho pred rokmi aj vznikol široko koncipovaný Program demografického rozvoja AP Vojvo-

diny, obsahujúci celý rad opatrení: od tých finančných, cez opatrenia súvisiace so zachovaním a zveľadením reprodukčného zdravia adolescentov, po boj proti sterilite, či otázky zredukovania psychologickej ceny rodičovstva. Program je, opatrenia tiež... Zostáva rešpektovať ich, tak jednotlivci, ako i spoločnosť. Bez toho do chmúrneho demografického obrazu tak rýchlo nepribudnú žiadne jasnejšie a nádejnejšie tóny.

35 /4610/ 30. 8. 2014

5

Týždeň EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Kolísanie celkového obrazu P

Vypísané voľby do národnostných rád národnostných menšín

M

inisterka štátnej uzatvorenie voličských správy a lokálnej zoznamov, že rómska samosprávy Dr. národnostná menšina Kori Udovički podpísaúspešne splnila podla v utorok 26. augusta mienku, aby dosiahla Rozhodnutie o vypísaní vyše 40 percent zapívolieb do národnostsaných voličov z celkoných rád národnostných vého počtu občanov, menšín, a tým, na základe ktorí sa na najnovšom dočasného uzavretia Osorepublikovom sčítaní bitného voličského zoznaobyvateľstva deklarovali mu, schválila rozhodnutie, ako Rómovia,“ vyhlásila ktoré národnostné menKori Udovički. šiny splnili podmienky na Ministerstvo zároveň účasť na priamych voľpripomína, že voľby do bách, а ktoré budú voliť Dr. Kori Udovički národnostných rád násvoju národnostnú radu (Foto: O. Filip) rodnostných menšín sa elektorským spôsobom. uskutočnia v nedeľu 26.

Priamymi voľbami svojich pred- októbra 2014. staviteľov budú voliť príslušníci 17 Národnostné rady národnostných národnostných menšín a prostred- menšín sú ústavnou kategóriou a náníctvom elektorského zhromaždenia strojom kultúrnej autonómie národčlenov národnostných rád národnost- nostných menšín. Podľa Ústavy Srbska ných menšín budú voliť predstavitelia príslušníci národnostných menšín pre poľskej, macedónskej, čiernohorskej uskutočňovanie práv v oblasti kultúry, a chorvátskej národnostnej menšiny. vzdelávania, informovania a úradného „Sme veľmi spokojní, a preto sme používania jazyka a písma môžu zvoliť do posledného okamihu odročovali národnostné rady.

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

(V budúcom čísle: Problémy treba riešiť)

INÝ NÁHĽAD

OZNÁMENIE Z MINISTERSTVA ŠTÁTNEJ SPRÁVY A LOKÁLNEJ SAMOSPRÁVY REPUBLIKY SRBSKO

ľahostajnosť, najvýraznejšiu za posledných osem rokov. Jej vysoký stupeň (39 percent) bol predtým v decembri 2010, ako aj v septembri roku 2006.

V poslednom, júnovom prieskume bolo 24 percent negatívnych a 33 percent pozitívnych reakcií.

Pol roka predtým – celkom inakší obraz: približne 29 percent odporcov, okolo 29 percent ľahostajných a 41 percent stúpencov.

To kolísanie obrazu a reakcií nepriamo potvrdili i odpovede na ďalšiu otázku: Pozorujúc celkovo, ste toho názoru, že by členstvo našej krajiny v Európskej únii bolo dobrou, ani dobrou, ani zlou, alebo zlou záležitosťou? V prospech kategórie ani dobrá, ani zlá záležitosť sa vyjadrilo tak isto 43 percent opýtaných. Ich 35 percent si myslí, že by šlo o prospešnú záležitosť, kým je 22 percent toho názoru, že by členstvo bolo zlou vecou.

Tak ako aj pri predošlom prieskume, na otázku: Ktorá udalosť v procese

Ďuro Varga

ostoje a nálada obyvateľstva sú svojráznym seizmografom, veľmi citlivo reagujúcim na všetko, čo sa na relácii medzi nami a Európskou úniou deje.

Preto sa netreba diviť, že v uplynulom období, občas poznačenom i rôznymi, nie vždy jasnými odkazmi Európskej únie, stúpal i počet nerozhodných, alebo i ľahostajných respondentov. Na otázku: Celkovo pozorujúc, Stály zdroj poznatkov: Informačné či existujúci obraz Európskej stredisko EÚ v Belehrade únie spôsobuje vo vás reakciu, ktorá je veľmi negatívna a nega- najviac odpovedí, až 43 percent, bolo, tívna, ani pozitívna, ani negatívna, že ide o reakciu ani pozitívnu, ani prípadne veľmi pozitívna a pozitívna..., negatívnu. Inými slovami, ide o istú

pristúpenia Srbska k Európskej únii bola počas uplynulého roka podľa vášho názoru najdôležitejšia? prvú pozíciu obsadili rokovania o Kosove a Bruselská dohoda – 13 percent anketovaných. Na druhom mieste je boj proti korupcii a kriminalite, čo je názor 11 percent respondentov.

Novou odpoveďou, ktorá sa ocitla na treťom mieste so štyrmi percentami opýtaných, je serióznosť prístupových rokovaní Srbska. Rovnaký počet za najvýznamnejšiu považuje zmenu moci v Srbsku. Nasleduje získanie statusu kandidáta, štátna politika Srbska, spolupráca s Haagom a Nemeckom. Žiadnu udalosť za najdôležitejšiu neoznačilo sedem percent anketovaných. Sedem percent uviedlo aj niektoré iné diania.

Keď ide o otázku: Čo si myslíte, že v najväčšej miere spomaľuje, prípadne sťažuje vstup našej krajiny do Európskej únie?, tak jemne stúpajúci trend má odpoveď neschopnosť domáceho vedenia, kým si klesajúci trend možno všimnúť pri odpovedi objektívne prekážky. Tými prekážkami sú predovšetkým rozsiahle reformy vo všetkých oblastiach, ktoré sa ešte majú realizovať.

• TÝŽDEŇ •

Slovensko Prostredie, čo som opustil, už neexistuje SEDEM OTÁZOK PRE ŠTEFANA KUNČÁKA, OBCHODNÍKA

Rastislav Boldocký

P

ivničan Štefan Kunčák (60) v roku 1993 prišiel na Slovensko už ako sformovaný človek, ktorý mal za sebou slušnú kariéru a bohaté skúsenosti v oblasti obchodu.

Napriek tomu sa rozhodol začínať prakticky od nuly. „Až vtedy som si uvedomil, že vojny na území bývalej Juhoslávie sa tak rýchlo neskončia,“ vysvetľuje, prečo sa rozhodol pre taký razantný krok. Hneď v štarte musel čeliť byrokratickým prekážkam. „Prvý slovenský doklad som dostal v auguste 1993, vybavoval som ho dlhé mesiace,“ spomína.

Prišiel do Bratislavy, potom 7 rokov žil v Nových Zámkoch, znovu sa roku 2001 vrátil do hlavného mesta. Ešte pestrejšie to mal zo zamestnaniami.

Pracoval ako nočný strážnik, vrátnik, skladník, referent na ekonomickom úseku, zamestnanec cestovnej kancelárie či predajca. Počas väčšej časti svojho života na Slovensku mal otvorenú živnosť a v rámci podnikateľskej činnosti využíval kontakty a zázemie, čo získal ešte v bývalej Juhoslávii.

Podľa vlastných slov v posledných

som im stretnutia s ľuďmi, ku ktorým by sa nedostali, dostal som ich na miesta, ktoré nie sú v ponuke žiadnej cestovnej kancelárie. Umožnil som im nazrieť do „zákulisia“. Dostali, mali aj to, čo sa kúpiť nedá.

– Ľutuješ niekedy, že si odišiel?

– Nie je to ľútosť, v živote netreba nič ľutovať. Áno, veľmi, veľmi mesiacoch trochu ubral mi ten svet chýba. Ale krásne plyn. „Pomaly čakám prostredie, čo som opustil, už na dôchodok, vek je neexistuje, všetko je tam inak. neúprosný,“ smeje sa.

– Čo by sa muselo stať, aby – Čo bolo pre teba si sa vrátil? na Slovensku najťaž– Ozajstný zázrak. Povedzme, šie? že by sa Vojvodina osamostatnila – Jednoznačne pra v Novom Sade mi ponúkli slušné vých deväť mesiacov. zamestnanie pre mňa a manželBýval som v ubytovni ku na minimálne päť rokov. Ako a pracoval v priemere hovorím, je to úplne nereálne. dvanásť hodín denne Rozhovor pre televíziu na Novosadskom veľtrhu – Komu fandíš, keď hrajú ako strážnik. Bola to (Nový Sad 1998) Slovensko a Srbsko v nejakom obrovská zmena oprošporte? ti predchádzajúcemu – Zo športu sledujem najmä Chorvátska a Srbska, ale aj Slovenska. životu. Potom som si vyriešil bytovú Privádzal som na tunajšie veľtrhy firmy futbal. Naposledy som bol na štadióne otázku a žilo sa mi o poznanie ľahšie. z bývalej Juhoslávie, aj naopak. Tiež 10. septembra 1997, keď v Bratislave – Kedy si si uvedomil, že tu zo- som pôsobil ako zástupca niektorých Slovensko remizovalo s Juhosláviou 1 staneš žiť? vojvodinských firiem pre slovenský trh. : 1. Dobre si spomínam na ten zápas, – Rozhodujúce bolo spomínané vy- Vďaka pôvodu som získal neoceniteľné manželka Jarmila oslavovala tridsiatriešenie bytovej otázky. Pre mňa bolo kontakty a skúsenosti. ku. Kúpil som dvanásť lístkov, okrem dôležité bývať vo vlastnom. Bývanie – Čo považuješ za svoj najväčší rodiny s nami na futbal šli aj priatelia a v Bratislave je síce drahé, ale inak by úspech? obchodní partneri zo Slovenska aj od som tu už nebol.

– Samozrejme, je toho viac, či už nás. Vtedy som fandil ZR Juhoslávii. A – Mal si v rámci svojho zamestna- v súkromnej alebo profesionálnej teraz? Ťažko sa mi fandí Srbsku už aj nia kontakty so Srbskom či bývalou sfére. Ale chcel by som vyzdvihnúť preto, že neovládam hymnu. Predsa Juhosláviou, respektíve ovplyvnil jednu vec. Som veľmi hrdý na to, že želám si vždy, aby vyhralo aj Srbsko, nejako pôvod tvoju kariéru? som asi tisícke Slovákov – od stre- aj Čierna Hora, aj Chorvátsko, aj Slo– Kontakty som nikdy neprerušil. doškolákov po dôchodcov – ukázal vinsko, aj Macedónsko, aj Bosna a aj Zmluvne som spolupracoval s via- moju bývalú domovinu tak, ako by ju Slovensko. cerými výstaviskami – zo Slovinska, inak nemohli spoznať. Sprostredkoval Snímka: z archívu ŠK

DO REBRÍČKA 500 NAJVÄČŠÍCH SPOLOČNOSTÍ STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY SA DOSTALO VYŠE 30 SLOVENSKÝCH FIRIEM

Zastúpenie krajín v rebríčku TOP 500

Mierny ústup z pozícií Slávka Boldocká

N

ajväčšou spoločnosťou v strednej a východnej Európe podľa obratu je poľská spoločnosť PKN Orlen. Vyplýva to z rebríčka Coface CEE TOP 500, kde si s obratom 27,41 miliardy eur za rok 2013 obhájila prvenstvo medzi najväčšími stredoa východoeurópskymi firmami.

Dvojkou v regióne je matka Slovnaftu MOL a trojku uzatvára česká automobilka Škoda Auto.

Medzi slovenskými firmami si najvyššie umiestnenie zabezpe• SLOVENSKO •

čila automobilka Volkswagen.

S obratom 6,52 miliardy eur za rok 2013 však aj v tohtoročnom rebríčku tesne zaostala za TOP desiatkou a patrí jej 11. pozícia.

Do rebríčka sa dostalo celkovo 31 spoločností zo Slovenska, o dve menej ako vlani.

Rebríček TOP 500 najväčších stredo- a východoeurópskych spoločností podľa obratu zostavuje nadnárodná spoločnosť Coface každoročne od roku 2009. Okrem obratu si všíma aj ziskovosť firiem, zamestnanosť a sektor, v ktorom firmy pôsobia.

Poľsko ako najväčšia ekonomika regiónu má v rebríčku aj najpočetnejšie zastúpenie spoločností, a to 148, čo je však o 23 menej ako za rok 2012. Druhé najpočetnejšie zastúpenie firiem má tento rok Ukrajina, ktorá vďaka tomu prekvapivo z druhej priečky odsunula Maďarsko. Srbsko obsadilo až jedenástu priečku, keď sa do TOP 500 dostalo deväť firiem. Najlepšie na tom je Naftna industrija Srbije, ktorej obrat 2,2 miliardy eur postačil na 58. miesto. Tvorcovia rebríčka však v analýze výsledkov osobitne ocenili výsledky spoločnosti Fiat

Poľsko Ukrajina Maďarsko Česko Rumunsko Slovensko Litva Bulharsko Slovinsko Chorvátsko Srbsko Lotyšsko Estónsko

Počet firiem 148 90 62 48 48 31 16 13 13 11 9 7 4 Zdroj: Coface

automobili Srbija, ktorá sa prvý raz prebojovala do TOP 500 a obsadila 105. priečku.

35 /4610/ 30. 8. 2014

7

Naša téma 

Koľko váži žiacka taška Juraj Bartoš

V

len nie je (a vôbec nie od včera) až taká ružová.

Rodičov, najmä tých, ktorí zarábajú hlboko pod priemer a/lebo ani nemajú trvalé zamestnanie, priam k zúfalstvu privádzajú ceny učebníc a ostatných školských potrieb. Závisia od kvality tovaru, ale aj od toho, kde pre svojich žiakov nakupujú: v kníhkupectvách, vo veľkoobchodoch (najlepšie na akcii), na uliciach či trhoch alebo „u Číňanov”.

Odhady cien kompletov učebníc pre žiakov základných škôl varírujú od 5

pondelok 1. septembra sa začne školský rok 2014/2015. Deň, ktorý bezpochyby zostane v pamäti najmä prváčikom základných škôl a ich rodičom. Prvým preto, lebo prvý raz pôjdu do školy so žiackou taškou alebo (a akiste) s plecniakom na chrbte naplnenom knihami a učebnými pomôckami. Tým druhým zostane v pamäti v dôsledku stresov, ktoré „v sladkom vyčkávaní” prežívali, kým nakúpili všetko, čo do žiackej tašky patrí.

Dobrá správa hovorí, že žiaci prvých až štvrtých ročníkov základných škôl (v Srbsku je ich zhruba 300 000) dostanú bezplatné učebnice, tiež pracovné zošity pre matematiku, materinský jazyk a predmet Svet vôkol nás. Ostatné učebnice a učebné pomôcky žiakom nižších ročníkov ZŠ budú musieť kúpiť sami rodičia. Do vlastných peňaženiek siahnu aj na výdavky súvisiace s náku- Škola naša milá, vždy si nás dačím prekvapila… pom kompletov učebníc a ostatných potrieb pre žiakov vyšších 000 po 10 000 dinárov. Cena samotročníkov ZŠ i stredoškolákov. Rodičia ného plecniaka (ten temer definitívne žiakov v hlavnom meste to zase budú žiacku tašku poslal „do dôchodku”) sa mať ľahšie: lokálna samospráva Beleh- pohybuje v rozpätí 1 000 – 5 000 din. Na radu pre tamojších 130 000 žiakov 1. úbor pre telesnú výchovu treba vyčítať až 8. ročníka ZŠ zabezpečila učebnice ďalších 10- – 20 000 din. a na ošatenie zdarma (okrem cudzích jazykov, voli- 10- – 25 000 din. Pravdaže, prichodí teľných predmetov a atlasov)… zriadiť aj školský kútik v detskej izbe Žiaľ, ani tentoraz pred štartom no- (ak si ju rodičia vôbec môžu dovoliť), vého školského roku neboli vytlačené a to tiež stojí… všetky potrebné učebnice a pracovné Keď šarvanci, v obave, aby niečo zošity v rečiach národnostných menšín. „veľmi dôležité” nezabudli doma, naMaďarom vraj chýba zo desať učebníc, pchajú do tašky či vaku všetky knihy, Macedónci si niektoré učebnice zado- pracovné zošity a písanky, perečník s vážili z Macedónska; Matica slovenská v ceruzkami, perami, fixkami, farbičkami Srbsku s radosťou prijala pomoc vlády a kružidlom, pribalia plastelín, sadu Slovenskej republiky, ktorá zaslala pravítok, nožničky atď., tak ten plecniak tašky, výstroj pre telocvik a učebné vraj váži aj celých 10 kilogramov!? Nie pomôcky. Čo majú povedať Bunevci, je ťažké dovtípiť sa, ako taký náklad ktorí ešte len čakajú na svoju prvú vplýva na chrbticu, chodidlá a celkový učebnicu materinského jazyka (zatiaľ psychofyzický rozvoj dospievajúcesa ho učia pomocou – detského časo- ho človiečika. Azda je zrejmé, prečo pisu)? Slovom široko-ďaleko krásnymi ortopédi upozorňujú, že žiacka taška farbami maľovaná multikultúrnosť (aj) by nesmela presahovať 15 % váhy na pláne vzdelávania vo Vojvodine, dieťaťa. respektíve v Srbsku zvnútra predsa Snímka: archív autora

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

S PREDSEDNÍČKOU VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM SVETLANOU ZOLŇANOVOU

Trvalá dynamika pok Katarína Gažová

N

a májovom Aktíve riaditeľov škôl s vyučovacím jazykom slovenským bolo počuť, že v nadchádzajúcom školskom roku bude o takých 20 – 30 percent slovenských prváčikov menej v porovnaní s minulým rokom. Predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM PaedDr. Svetlana Zolňanová zhodnotila, že ide o pravidelnú dynamiku poklesku ako aj každý rok. Hovoríme s ňou o žiakoch, kádroch na školách a učebniciach na prahu nového školského roka.

– V ktorých školách je výučba v slovenskej reči kompletná a ako je to v iných školách?

– Keď ide o počet škôl, kde sa vyučuje slovenčina ako materinský jazyk, úhrnne je ich aj v novom školskom roku sedemnásť, teda zachovala sa aj slovenská trieda v Slankamenských Vinohradoch, ktorá patrí do ZŠ 22. júla v Krčedine. Požiadali aj NRSNM o súhlas s jej otvorením a pokrajinský sekretariát potom definitívne schvaľuje triedu tam, kde je menej ako 15 žiakov zapísaných do prvého ročníka. Takú osobitnú žiadosť ešte podala aj škola v Jánošíku a v Aradáči. Zatiaľ sme dostali kladné odpovede z pokrajinského sekretariátu.

V kombinovanej triede v Slankamenských Vinohradoch je len šesť žiakov prvého až štvrtého ročníka. Máme i školy, v ktorých sa vyučuje v kombinovaných triedach iba na prvom stupni po slovensky a vo vyšších ročníkoch sa deti vyučujú slovenčinu, ale ostatné predmety sú v srbčine. Taká situácia je v Lugu; tamojší žiaci do vyšších ročníkov chodia v Suseku. Taká situácia je aj v Silbaši, ako aj v Erdevíku. Potom sú školy, v ktorých je vyučovanie priebežne od prvého po ôsmy ročník v slovenskej reči, sú to tzv. nekombinované alebo riadne triedy, a takých je dvanásť. Z toho počtu je päť škôl jednorečových, kde vyučovanie

vo všetkých ročníkoch prebieha len po slovensky. To sú ZŠ v Starej Pazove, Jánošíku, Padine, Selenči a Hložanoch. Dvojjazykové školy sú v Pivnici, Báčskom Petrovci, Kulpíne, Kysáči, Kovačici, Aradáči a v spomenutom Erdevíku a Suseku, čiže Lugu, kde je vyučovanie po slovensky v nižších ročníkoch.

Trojrečovú školu máme v Bielom Blate, kde sa tiež vyučuje v dvoch kombinovaných triedach po slovensky, a sú tam aj triedy s vyučovacím jazykom maďarským a srbským. Vo vyšších ročníkoch sa, žiaľ, slovenčina vyučuje len ako osobitný predmet s prvkami národnej kultúry. Teda aj tu nás očakáva také pole neorané, aby sme slovenčinu aj sem presadili ako materinský jazyk, podobne ako i v Krčedine, na čom budeme pracovať tento školský rok.

– Zvážite aj kádrovú situáciu na našich školách?

– Vždy koncom augusta zvykneme zvolať Aktív riaditeľov škôl s vyučovacím jazykom slovenským, kde získame podrobnejšie informácie a prehľad o tom, koľko tried je v ktorej škole otvorených, lebo práve vtedy riaditelia škôl dostanú súhlas z ministerstva.

Potom sa uvidí, či sú deficitné kádre. Zatiaľ sa nám podarilo presúvaním z jednej školy do druhej zabezpečiť potrebné vyučovacie kádre, čiže nezostal nikto bez roboty. A keď ide o kádrové potreby už vieme, že budú potrební učitelia matematiky a fyziky, ako i nemčiny. Čoraz lepšia zastúpenosť je na našich školách keď ide o slovensky hovoriacich profesorov, čo nám umožnil aj nový Zákon o základoch sústavy výchovy a vzdelávania, kde pri zamestnávaní riaditelia škôl majú požadovať od uchádzačov aj znalosť materinského jazyka, čiže jazyka, v ktorom sa koná vyučovanie. Uchádzači by mali mať aspoň strednú školu zakončenú po slovensky, alebo vyššie odborné vzdelanie, alebo musia zložiť skúšky lektorátu zo slovenčiny.

Spolupracujeme s Filozofickou • NAŠA TÉMA •

lesu počtu žiakov fakultou v Novom Sade, čoraz častejšie sa stretáme a dozvedáme sa, že záujem o skladanie lektorátu je pozoruhodný. Ide vlastne o spoločnú snahu, aby v slovenských školách pracovali

PaedDr. Svetlana Zolňanová

ľudia, ktorí dobre hovoria po slovensky.

– Koľko slovenských žiakov bude v stredných školách?

– Máme informácie, že do prvej triedy Gymnázia Jána Kollára v Petrovci je zapísaných 45 žiakov a ešte stále je možnosť zápisu, takže tu budú dve slovenské triedy. Jednu slovenskú triedu budeme mať v strednej zdravotníckej škole v Novom Sade, kde už našich žiakov budeme mať aj v druhom a treťom ročníku. V Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici bude tiež jedna slovenská trieda s maximálnym počtom žiakov.

V gymnáziách sú pomerne dobre zastúpené kádre hovoriace po slovensky; len cudzie jazyky aj v jednom, aj v druhom gymnáziu vyučujú Neslováci. V zdravotníckej škole v NS prostredníctvom súbehov boli zabezpečení profesori takmer pre všetky vyučovacie predmety, vlani tam Neslováci učili iba angličtinu a informatiku, ostatné predmety boli zastúpené po slovensky hovoriacimi kádrami. Učebnice pre túto školu obstarávame v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom.

Ich stredné školy darujú našim • NAŠA TÉMA •

žiakom po tridsať exemplárov učebníc pre odborné predmety; ich používanie schvaľuje Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie.

Ostatné učebnice, prekladové vydania, ako nás informovali z Ústavu pre vydávanie učebníc z Nového Sadu a Belehradu, by mali byť všetky vytlačené po začiatok školského roka.

– Kto sa zapája do financovania učebníc pre našich žiakov?

– Ministerstvo školstva Republiky Srbska zahlásilo, že určitú finančnú úhradu zabezpečí na niektoré bezplatné učebnice a pracovné zošity, ale, keď ide o základné školy, iba pre prvý stupeň. Zvyšné si žiaci musia zabezpečiť od predchádzajúcich generácií, alebo ak budú nepoužiteľné, tak rodičia budú musieť žiakom kúpiť nové. Všetky učebnice pre druhý stupeň základných škôl sú, žiaľ, bez dotácií. Vieme, že Matica slovenská v Srbsku, v spolupráci s vládou Slovenskej republiky, úspešne zrealizovala projekt zabezpečenia učebných pomôcok pre žiakov zapísaných do prvých ročníkov slovenských tried našich škôl, čo je, samozrejme, veľmi pozitívne.

Také iniciatívy treba nielen uvítať, ale snažiť sa pokračovať v nich naďalej, a to aj pre ostatné ročníky. Ohľadne stredných škôl bola snaha, aby sa učebnice, ktoré dostávame zo Žilinského samosprávneho kraja, podelili žiakom ako bezplatné exempláre, a to aj tým, ktorí nie sú ubytovaní v žiackom domove v Báčskom Petrovci.

Vlani bolo kúpené 30 kompletov učebníc zo slovenčiny, ktoré na začiatku školského roka škola rozdelí podľa určených kritérií.

Keď ide o kovačické gymnázium, NRSNM aj tohto roku prispeje na pomoc žiakom sumou 200 000 din. Škola finančné prostriedky rozdelí na obstaranie učebníc pre jednotlivých žiakov alebo na zabezpečenie mesačných lístkov.

– Ako posudzujete kvalitu učebníc?

– Keď ide o všeobecnú kvalitu učebníc, v porovnaní s tými pred desiatimi rokmi učebnice sledujú trendy, ktoré sú aktuálne aj v iných krajinách tak na pláne súčasných technológií, ako aj v oblasti metodológie výučby.

Každá učebnica musí dodržovať učebné osnovy. Učebné osnovy v rámci reformy roku 2002 sme

aj my mali príležitosť vypracovať a týka sa to tých zo slovenského jazyka. To, čo máme v ponuke pre vyučovacie predmety, okrem hudobnej, slovenčiny a časti dodatkov k dejepisu a výtvarnej kultúre, robíme sami, ostatné sú, žiaľ, prekladové zo srbčiny.

Ako je známe, rezortné ministerstvo pripravuje nový zákon o učebniciach. Práve máme naplánované stretnutie s ľuďmi, ktorí sú v tíme na vypracovanie toho zákona. Chystáme sa tam spolu s predstaviteľmi rumunskej a rusínskej národnostnej rady.

Očakávame, že sa nám podarí do zákona o učebniciach presadiť stať o financovaní menšinových, čiže nízkonákladových učebníc.

– Myslíte si, že je školská taška žiakom príliš ťažká?

– Školská taška je príliš ťažká; práve z toho dôvodu v rámci reformy začnúc rokom 2002 a naďalej boli ponúknuté rôzne projekty, ako napríklad program Krok za krokom. Umožňoval žiakom, aby si v tzv. centroch pre jednotlivé predmety (napríklad centrum pre čítanie a písanie, pre vedu, pre matematiku a podobne) nechávali knihy a učebné pomôcky. Žiaľ, program po zmenách viacerých ministrov a usmerňovaním reformy na základe ambícií každého nového ministerstva zanikol roku 2009.

Teda od každej jednej školy závisí, či žiakom umožní, aby si učebnice nechávali v škole alebo nie.

KEĎ po dovolenke má oťažieť žiacka taška, každý usporený dinár príde vhod. Preto sú už od polovice augusta novosadské knižné burzy a bazáre navštívené a populárne...

O. F. 35 /4610/ 30. 8. 2014

9

Naša téma SLOVO DALO SLOVO: ALENA PEŠKOVÁ, NÁMESTNÍČKA VEDÚCEJ NOVOSADSKÉHO ODDELENIA ÚSTAVU PRE UČEBNICE

Kým sa začne škola Oto Filip

Ústavu pre učebnice a redaktorka je ich tohto roku okolo dvadsaťpäť.

Povedala by som, že toto je taký slovenského jazyka v ňom. šte pár dní a škola je tu, vzdych– To však neznamená, že nie miernejší rok. nú si spola ľútostivo a spola sú aj novinky?

– Zrejme máte na starosti aj nedočkavo mnohí žiaci. Vzdych – Jedinou z nich je Hudobná kul- učebnice pre stredné školy? za letom, časom voľnosti a hier túra pre ôsmy ročník, ktorá konečne – Áno, s tým, že ich v poslednom a cestovačiek krížom-krážom. vyšla aj to ako posledná z celého čase málo vydávame. Stredoškoradu originálnych hudob- láci, konkrétne gymnazisti, majú ných učebníc. Znamená, slovenské učebnice, ale mnohé že teraz budeme mať z nich sú už staršieho dáta. Bolo by skompletované všetky ich potrebné obnoviť, vydať nové učebnice z hudobnej kul- tituly, ale sú tu dva háčiky. Jedným túry, od prvého po ôsmy je, že nevyšli nové učebné osnovy ročník, originálne sloven- pre gymnáziá, takže je na základe ské. tých starých ťažko vydávať nové – Ak by sme chceli učebnice. Preto nám existujúce porovnať vlaňajší au- knihy trvajú veľmi dlho. Druhým gust s týmto, čo je to, problémom je, že si stredoškoláci čo za uplynulý rok tiež nekupujú učebnice. My aj keď ich vydáme, vydáme ich v relatívne pribudlo?

– Keďže niektoré učeb- skromnom náklade, čo, samozrejnice vlani meškali, tak me, znamená aj vyššiu výrobnú nám v spomínanom ob- cenu, no žiaci si ich potom nekudobí pribudli výtvarné pujú. Jednoducho nemáme nejaké pre siedmy a ôsmy ročník. podmienky na to, aby sme žiadali: Treba k nim s potešením načim nám tá a tá učebnica, lebo poznamenať, že majú do- predošlá bola vypredaná.

Námestníčka a redaktorka Alena Pešková datky. Doteraz mala Výtvarná Na strane druhej aj nedočkavosť kultúra dodatok, ale to za opätovnými stretnutiami s naj- bola spojená učebnica lepšími kamarátmi a kamarátkami. pre 7. a 8. ročník. Teraz je Postupný príchod 1. septembra to trochu širšie a doplnené cítiť aj v mestských uliciach, kde si je aj vydanie po srbsky. rodičia už začínajú podávať kľučky Preložená je časť, ktorú kníhkupectiev. Onedlho mnohí máme spoločnú s tou v srbz nich budú vystávať rady i pred skej učebnici. Okrem toho predajňou Ústavu pre učebnice, každá kniha, tak siedmacoddelenia v Novom Sade. ka, ako aj ôsmacka majú – Tak ako aj každý iný, aj tento na konci dodatok z výtvaraugust je, bez ohľadu na počasie, nej kultúry Slovákov. Vyšv Ústave pre učebnice veľmi horúci. la aj hudobná pre siedmy Je to obdobie, keď sa nám pred ročník, ktorá tiež troška samotným začiatkom školského meškala. Niektorí učiteroku zhrnú všetky tie práce, ktoré lia hudobnej možno ani sa majú finalizovať. Môžem po- nevedia, že uzrela svetlo Časť slovenských titulov vedať, že všetky učebnice, ktoré sveta, a že si ju teda môžu boli stanovené na vydanie na nad- zadovážiť.

– Je učebnica drahá? chádzajúci školský rok, alebo už – Osobne si myslím, že áno.

– Aký by bol orientačný počet vyšli, alebo ich každý deň čakáme. slovenských titulov, ktoré počas Na strane druhej, je to cenná kniZ nich je veľká väčšina iba pretla- roka vydávate? ha. Takže mnohé z nich nemusia čená, sú teda rovnaké ako boli, – Ide o veľmi rozličný počet, mať len ten jednoročný čas trvatakže rodičia a žiaci nebudú vidieť pretože závisí od toho, ktoré tituly nia, keďže majú vlastné miesto rozdiel medzi predošlým a týmto sa vypredajú a potrebné ich je do- na poličkách súkromných knižníc. vydaním... – podčiarkuje na úvod plniť, alebo ktoré sa menia a robia Jasné je, že je tu i konkurencia, Alena Pešková, námestníčka ve- sa nové. Boli roky, keď ich bolo aj ktorou sú aj uličné knižné bazáre. dúcej novosadského oddelenia šesťdesiat či sedemdesiat, pokým Nemôžeme obviňovať rodičov

E

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

z toho, že si hľadajú čím lacnejší spôsob ako prísť k učebniciam.

Všetko to je v tomto čase pochopiteľné, lenže my za to nemôžeme.

Kedysi financovanie bolo inakšie.

Bol totiž dosť veľký predaj srbských učebníc a na základe toho sme aj my mohli vydávať viacej titulov.

Teraz sme už aj tam deficitní. Keď ide o financovanie, pred niekoľkými rokmi sa začalo tým spôsobom, že všetci vydavatelia mali odvádzať prostriedky do spoločného fondu pre nízkonákladové učebnice.

No náš ústav zase bol ten, ktorý tam dával najviac peňazí. A zostali sme v podstate tam, kde sme boli i predtým: najprv sme tie peniaze platili štátu a ten nám ich potom vracal. Dúfame, že nový Zákon o učebniciach, ktorý by mal svetlo sveta uzrieť na sklonku roka, predsa prinesie čosi nové aj do tejto oblasti.

– Napriek takémuto stavu financií pozeráte sa aj pár rokov dopredu?

– Áno. Naplánovali sme si vydať niekoľko stredoškolských učebníc.

Zaradili sme do Vydavateľského plánu na školský rok 2015/2016, originálnu druhácku Čítanku, tiež Chémiu a Psychológiu pre druhý ročník strednej školy. Ideme na to postupne. S tým prianím, že keby sa nám podarilo za rok vydať niekoľko titulov, stav by bol lepší. Vlani svetlo dňa uzrelo opätovné vydanie Logiky. Pred niekoľkými rokmi sme vydali ostatné, originálne tituly pre gymnázium: Čítanku pre prvý, tretí a štvrtý ročník, ako aj učebnice z jazyka pre prvý, druhý, tiež spoločnú pre tretí a štvrtý ročník. Sú to vynikajúce tituly, aj podľa obsahu, aj podľa dizajnu.

– Máte niekedy ozveny aj zo Slovenska keď ide o vaše vydania?

– My ako Ústav nemáme nejaké ohlasy, ale naši autori áno, keďže sú prítomní na Slovensku. Vravia, že tam chvália mnohé z nich, napríklad stredoškolské učebnice z jazyka, autorkou ktorých je profesorka Dr. Mária Myjavcová. Ona získala cenu aj u nás, v Belehrade, a celkovo sú vo verejnosti jej diela veľmi pozitívne vnímané.

• NAŠA TÉMA •

Naša téma PRÍPRAVY NA ZAČIATOK ŠKOLSKÉHO ROKA

Chystali sa s predstihom Elena Šranková

O

d pondelka do kysáčskej základnej školy bude chodiť 51 prvákov. Žiakmi v jednej z dvoch slovenských tried budú dvojičky Timea a Timotej Nasádiovci.

Tesne pred začiatkom školského roka v tejto rodine bola bežná atmosféra, na nervozitu neboli žiadne dôvody. Zo žiarivých očiek budúcich žiakov bolo badať skôr zvedavosť, ako strach z neznámeho. Rodičia Mária a Štefan si boli, pravdaže, vedomí nadchádzajúcej zmeny súvisiacej s novými povinnosťami svojich ratolestí. Preto sa, ako hovorí ich matka, na začiatok školského roka pripravovali s predstihom. Pri bežných nákupoch vždy kúpili aj niečo zo školských potrieb.

– Máme výhodu, že sme vďaka projektu Matice slovenskej dostali zdarma tašky a školské pomôcky: perečníky, pre každého 10 písaniek, bloky, úbory pre telesnú výchovu.

Dokúpili sme cvičky, trochu oblečenia a niektoré drobnosti. Šli sme na to postupne, nuž to nezaťažilo náš rozpočet tesne pred školou.

Budúci prváci s mamou

Písacie stolíky sme ešte nekupovali, je to trochu náročnejší výdavok, zvlášť keď potrebujeme ihneď dva. Od vlaňajších prvákov sme však počuli, že sa väčšina učí za kuchynským alebo jedálenským

stolom, lebo prvákom treba dosť pomáhať. Písacie stolíky im budú potrebnejšie, keď sa začnú učiť samostatne, takže na to ešte máme času, – hovorí Mária Nasádiová.

Dodáva, že vo veľkoobchodoch

boli akcie na školské potreby a mohlo sa nakupovať aj na splátky. Čo sa týka odevu, Nasádiovci kúpili pre budúcich žiakov aj nový, ale to, z čoho deti ešte nevyrástli, budú nosiť aj do školy. Mama Mária je tej mienky, že do školy netreba nakupovať všetko nové, ale len dokupovať to, čo bude treba. Napríklad, keď prídu chladnejšie dni, budú potrebné nové bundy.

Rodičia v Kysáči majú takú informáciu, že prváci dostanú zdarma aj učebnice, a preto ich Nasádiovci pred začiatkom vyučovania nekupovali. V prípade, že tak nebude, budú sa musieť vynájsť.

– Najväčší strach mám z výdavkov, ktoré prídu neskoršie, a to sú žiacke výlety. Je pravda, že aj za ne možno platiť na splátky, ale pre nás to budú dvojnásobné výdavky.

K tomu sa aj najmladšia dcérka Andrea stane škôlkarkou, – hovorí M. Nasádiová na záver.

Prvý deň v škole patrí medzi udalosti, na ktoré sa nikdy nezabúda, a rodičia sú v ten deň svojim deťom najdôležitejšou oporou. Držíme palce, Nasádiovci.

NA PRAHU NOVÉHO ŠKOLSKÉHO ROKA

Žiacka taška každý rok ťažšia Katarína Gažová

V

druhej polovici augusta letné dovolenky boli ešte v plnom prúde, práve tak ako aj žiacke prázdniny. Posledné dni voľna školáci využívali prevažne na pobavenie. V centre Pivnice sme sa zastavili a opýtali sa dvoch žiakov, či sa už chystajú do školy a ako je to s učebnicami potrebnými v nadchádzajúcom školskom roku, ktorý sa čoskoro začne.

MARCELA VALENTÍKOVÁ, stredoškoláčka: „Zapísala som sa do prvého ročníka Strednej zdravotníckej školy v Sombore na odbor farmácie. Knihy som si už zadovážila od starších kamarátok, čiže nekupovala som celkom nové, • NAŠA TÉMA •

Marcela Valentíková

Janko Pap

ale používané. V Sombore budem bývať v internáte. Nebudem tam mať nikoho zo spolužiakov z Piv-

nice, iba starších kamarátov zo starších generácií. O nákup kníh sa postarala mama; ešte bude treba

zadovážiť zošity a ostatné pomôcky. Bude to, pravdaže, aj finančne náročnejšie, ako keď som bola v základnej škole.“ JANKO PAP: „Od 1. septembra už budem žiakom 7. ročníka ZŠ 15. októbra v Pivnici. Pre 7. ročník mám už učebnice. Objednali sme ich prostredníctvom školy. Možno kúpiť aj používané knihy a objednať iba nové pracovné zošity; kto už sa ako rozhodne. Zošity, ceruzky a všetko ostatné si kupujem v predajniach v Pivnici, kedy mi čo treba. Komplet učebníc pre 7. ročník stojí až 13 000 dinárov; zaplatili sme ich na tri splátky. Najradšej zo všetkých predmetov mám informatiku. V škole máme dobre vybavenú učebňu pre tento predmet.”

35 /4610/ 30. 8. 2014

11

Ľudia a diania Čo sa páči zákazníkovi, musí sa páčiť aj mne NA SLOVÍČKO S VOJLOVICKOU TORTÁRKOU ANNOU BERACKOU

Vladimír Hudec

A

nna Beracká z Vojlovice skončila gymnázium v Pančeve, avšak s tým si zamestnanie mohla nájsť iba ako predavačka v súkromných predajniach. Keďže plat bol vždy len a len minimálny, rodinný rozpočet si dopĺňala aj pečením tort a koláčov na objednávku.

Nemohla sa však zmieriť s tým, že zamestnávatelia nerešpektovali práva robotníkov, a hľadajúc lepšie pracovné podmienky zamestnala sa v známej belehradskej firme na výrobu koláčov a tort Aurelio, kde si zdokonalila svoje remeslo.

– Spočiatku mi v Aureliu bolo dobre a aj plat bol slušný, – hovorí.

– Postupne však začali plat znižovať až natoľko, že štvrtina odchádzala na cestovné náklady. Keďže sa mi to neoplácalo, rozhodla som sa, že začnem sama podnikať. Bola som posmelená aj tým, že som už vtedy mala slušný počet zákazníkov, čo bolo svojráznou zárukou môjho úspechu, aj napriek tomu, že som nemala nejakú reklamu.

Odporúčajú ma moje torty, ktoré ľudia na rôznych oslavách vidia, a potom aj ochutnajú. Ak sú im chutné, skontaktujú sa so mnou, aby si objednali tortu. Tak sa počet zákazníkov zvyšoval.

to torty s menším počtom korpusov a s veľa krému. V móde sú aj torty so sladkou smotanou. Názvy majú rôzne, ale recepty sú v podstate veľmi podobné, ibaže sú odlišné niektoré zložky. Robíme však aj dobošky a iné klasické torty, ktorým najviac veria staršie ženy. Spočiatku som torty piekla aj z materiálu, ktorý mi prinášali zákazníci, ale som od toho ustúpila, lebo mi donášali skutočne všeličo. Teraz si sama zadovažujem materiál, ktorý mám vyskúšaný. Zvlášť dbám na kvalitu vajec, ktoré kupujem výlučne na farme, ktorá mi ručí, že sú zdravé, a poskytuje

Aké torty si ľudia najčastejšie objednávajú?

– Objednávajú si čokoládové torty, počas leta aj ovocné, ale sú to hlavne moderné torty. Väčšinou sú

o tom aj písané potvrdenie.

Ozdobovanie tort je opravdivé umenie...

– Torty ozdobujem šľahačkou, ale v poslednom čase je populárna aj dekoračná hmota, čiže fondán. Sú však torty, ktoré sa musia ozdobovať výlučne fondánom, už aj preto,

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

lebo na šľahačku nemožno lepiť všelijaké dekoračné detaily, rôzne hviezdičky a iné tvary, ktoré zákazníci chcú mať na torte. Takéto torty sa predovšetkým robia pre mladomanželov, a to jedno- a viacposchodové. Vyrábam však aj tzv. 3 D torty rôznych tvarov, ako sú autá, nákladné autá, cisterna, bager, Winnie the Pooh, Mickey Mouse, Noddy, husle. To musia byť buď reforma torta alebo plazmová, ktoré možno modelovať alebo vykrajovať. Okrem toho vari nieto hrdinu kreslených filmov, ktorého som nekreslila na torte. Pri ozdobovaní tort treba mať veľkú trpezlivosť, ale aj bohatú fantáziu.

Aká torta je krajšia – jednoducho a skromne ozdobená alebo tá bohatá, plná všelijakých ozdobných detailov?

– Vkusy sa rozlišujú. Nedávno si jedna zákazníčka žiadala, aby torta bola ozdobená kom-

binovaním zelenej a oranžovej farby.

Mne osobne sa to nepáčilo, ale ak sa zákazníkovi páči, musí sa páčiť aj mne.

Môže sa z tejto práce vyžiť?

– Zarobím si omnoho viac, ako keby som robila u nejakého súkromníka, ktorý vydiera robotníka.

Vcelku priemerne zarobím zo 40-tisíc mesačne a možno aj viac. K tomu mi

veľmi vyhovuje, že si sama môžem organizovať čas, že môžem napr. odísť s rodinou na dovolenku, keď to nám zodpovedá, a nie keď mi to gazda dovolí.

Mohol by z tohto vzniknúť aj rodinný biznis?

– Myslím si, že nie. Deti o to nemajú záujem, takže plánujem, že budem robiť, kým ich nepripravíme na cestu do života. K tomu mi už po troche ubúda aj trpezlivosti pre túto prácu. Mám trochu pracovnej stáže a aj sama si teraz platím penzijné poistenie, takže hádam dočkám aspoň minimálnu penziu. Činnosť ste neregistrovali.

Prečo?

– Keď som začínala toto robiť, chcela som, aby to bolo legálne, ibaže podmienky boli priam neuskutočniteľné. Žiadali mi, napríklad, aby dielňa bola vysoká najmenej tri metre, aby mala dva vchody, jeden, cez ktorý budem znášať materiál, a druhý, cez ktorý budem vynášať hotový výrobok, a celý rad iných podmienok. Podľa mňa je to úplne nezmyselné. Keby sme im chceli vyhovieť, museli by sme stavať nový objekt, na čo sme nemali prostriedky.

Pracujete v tak často spomínanej sivej zóne, ktorú štát mieni eliminovať. Čo ak vás štát podmieni, aby ste legalizovali svoju činnosť?

– Neviem. O tom budem rozmýšľať potom.

Foto: vlh a z archívu A. Berackej • ĽUDIA A DIANIA •

POZORUHODNÁ AKTIVITA SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

a Báčskopetrovská obec. Smerujeme k tomu, aby sa tohtoročná svadba podobala tej prvej, teda aby sme znázornili slovenské a srbské svadobné obyčaje.

Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec ako spoluorganizátor podujatia oslovila všetky kultúrno-umelecké spolky na území obce, aby sa zapojili do akcie so svadobnými choreografiami a piesňami, tak slovenskými, ako i srbskými.

– Okrem spolkov z územia našej obce očakávame aj spolky z Vojvodiny a širšie zo Srbska. Oslovili sme spolky žien a iné združenia, aby sa zúčastnili svadby so stánkami, na ktorých budú zastúpené svadobné motívy. Budú to teda svadobné koláče, svadobné jedlá a vôbec všetko to, čo súvisí so svadbou a svadobnými obyčajami. Spomenuté stánky budú mať súťažný charakter. V súvislosti s týmto treba spomenúť aj projekt pod názvom Svadobné stolovanie, ktorého autorkou je Jasmina Kuštrová z mládežníckeho združenia Terra v Kulpíne.

Bohatý program svadby v Kulpíne bude spestrený svadobnými krojmi. Nevystane ani módna prehliadka súčasných svadobných šiat. Svadba v Kulpíne teda bude v sobotu 6. septembra na otvorenom priestore vedľa Muzeálneho komplexu v Kulpíne.

spoločnosť Dr. Schenker, popredný európsky dodávateľ služieb integrovaného transportu. Projekt má päť fáz výstavby, ktorá bude trvať takých 5 rokov. Skončením prvej fázy – výstavbou skladov – bude zamestnaných 150 – 200 robotníkov, – povedal Ognjen Kisin, projektový manažér tejto spoločnosti.

Výstavba prvej prevádzky by sa mala skončiť do decembra. Rozloha objektu je 17 000 m2 a hodnota prác je okolo 5,5 milióna eur. Vykonávateľom prác je Konstruktor

konsalting, s. s r. o. Prvý a druhý sklad sa má vystavať v rámci prvej fázy a v druhej sa má vybudovať ešte päť skladov. Plánovaná je aj výstavba Оutlet centra a maloobchodného strediska.

Predstavitelia spoločností, ktoré majú účasť v realizácii tejto investície, sa zhodli, že nová staropazovská priemyselná časť je veľmi výhodná pre investorov, lebo je v blízkosti diaľnice, v blízkosti Nového Sadu a Belehradu, letiska Nikolu Teslu a budúceho nákladného letiska Batajnica.

Svadba voľakedy a dnes Katarína Gažová

V

roku 2006 sa kulpínske spolkárky po prvýkrát podujali organizovať podujatie Svadba voľakedy a dnes. Po viacročnej prestávke Spolok kulpínskych žien znovu zorganizuje podujatie zamerané na zachovanie svadobných obyčají. O prípravách na túto aktivitu spolku a náplni podujatia sme oslovili predsedníčku SKŽ Katarínu Zorňanovú.

– Tohto roku sa nám podarilo získať finančnú podporu projektu Svadba voľakedy a dnes. Podujatie sa uskutoční v sobotu 6. septembra. Tentoraz Spolok kulpínskych žien svadbu realizuje v spolupráci s Turistickou organizáciou Obce Báčsky Petrovec a Miestnym spoločenstvom Kulpín. Oslovili sme aj – vypracovaním projektov – Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť a Obec Báčsky

Súčasťou svadby v Kulpíne sú tradične aj torty; tentoraz ich budú ponúkať na svadobných stánkoch Petrovec – PS pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo. Nejde o veľké prostriedky, ale predsa postačia na realizáciu.

Podujatie podporí aj MS Kulpín

V STAROPAZOVSKEJ PRIEMYSELNEJ ZÓNE

Položili základný kameň Anna Simonovićová

Ú

spešná rakúska spoločnosť Еyemaxx Real Estate, ktorá sa zaoberá výstavbou podnikateľských priestorov, biznis parkov a logistických stredísk, začala stavať logistické centrum v Starej Pazove.

V piatok 22. augusta v priemyselnej oblasti pri diaľnici Belehrad – Nový Sad Michael Muller, zakladateľ spoločnosti Еyemaxx, Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, Ognjen Kisin, projektový manažér vykonávateľa prác Konstruktor konsalting, s. s r. o., a predstavitelia jednej z najväčšej logistickej firmy v Európe – Dr. Schenker, položili základný kameň.

– Ide o štvrté distribučné centrum, • ĽUDIA A DIANIA •

ktoré stavajú na území Staropazovskej obce, – povedal predseda obce Radinović. – Je to strategický dôležitý krok pre nehatený rozvoj obce, – poznamenal tiež a poďakoval investorovi za dôveru a tímu z lokálnej samosprávy za vynaložené úsilie ohľadom výstavby. Týmto sa zabezpečia nové pracovné miesta pre občanov a budúci investori v tomto prostredí nájdu dobrých partnerov.

Vďaku prejavil aj Michael Müller, zakladateľ spoločnosti Еyemaxx Real Estate, ktorý poznamenal, že sa Stará Pazova stane dôležitým logistickým centrom v regióne, ktoré otvorí nové pracovné miesta.

– Budúci objekt bude môcť prenajať viacero firiem a prvou je

35 /4610/ 30. 8. 2014

13

Ľudia a diania ENTUZIAZMUS ERDEVÍČANA VLADIMÍRA ŠERFÉZYHO

Neobjavil teplú vodu, len sa snaží žiť Ján Záborský

V

Austrálii, Nemecku, Amerike a Paname si na zalesňovanie zvolili paulowniu – rýchlorastúci strom.

V Číne ho pestujú na 2 a pol milióna hektárov. Zväčšili si tak produkciu potravín a znížili eróziu pôdy.

Stále však nie je strom, ktorý by bol prvoradým aj na zalesňovanie Srbska.

Sú predsa jednotlivci, ktorí sa snažia uká- Paulownia v útlom veku zať na to, aká je Text oslovil Vladimíra Šerfézypaulownia osožná. Medzi nimi je aj Erdevíčan Vladimír Šerfézy. ho, ktorý nám v rozhovore o jeho Nie je to ani tak dávno, keď priekopníckom kroku prezradil: – Vo Fruškej hore máme menej súkromný poľnohospodári mohli vlastniť iba desať hektárov pôdy, a menej stromov. Drevo na kúči takzvaný maximum. Vyživila renie je stále drahšie. Uvažoval sa z nich celá rodina. V súčasnosti som o tom, čo a ako. Na internete roľník, ktorý vlastní a obrába iba som náhodou našiel príspevok desať hektárov, to nedokáže. o tejto rastline, zaujalo ma to, Preto dnešní roľníci musia byť neskoršie som si zabezpečil sepodnikaví, vynaliezaví a najmä miačka a posial. Sejba ani nebola rozhodní. Erdevíčan Vladimír Šer- taká jednoduchá, ale podarilo fézy si uvedomil, že z vlastných sa a teraz mám už jednoročné desať hektárov už nikdy nebude stromky, takých 200 kusov. Tohto môcť zarobiť ako kedysi. Pátral roku chcem rozšíriť produkciu po tom, čo by pestoval, čo by a predpokladám, že sa mi pomu prinieslo väčší zisk. Nedáv- darí vysadiť 3 až 3 a pol tisíca no sa rozhodol na priekopnícky stromkov.

Vladimír sa o pestovaní paukrok – začal vysádzať paulowniu – rýchlorastúci strom. O ňom lownie naučil prostredníctvom sa dozvedel najviac prostredníc- internetu. – To najdôležitejšie, tvom internetu. Napríklad aj toto: čiže to, čo je najťažšie robiť, to Projekt zalesňovania Číny pau- sa prostredníctvom internetu lowniou za výsledok mal zväčšenie nedá naučiť. To nikto nechce preprodukcie potravín o 30 percent zradiť, – hovorí Vladimír Šerfézy.

– Vlani som sa učil na vlastna rovinách a zamedzenie erózie na asi troch miliónoch hektárov nej škode a zaplatil som teda aj pôdy. Paulownia, či rýchlorastúci „dobrú školu“. Hlavne, že som strom je strom, ktorý si zvolili aj sa niečomu naučil a tohto roku na zalesňovanie Austrálie, Nemec- je to už lepšie.

Paulownia je najprv zelená ka, Ameriky a Panamy. Stále však nie je strom, ktorý by bol prvora- rastlina, ale neskoršie sa z nej stáva strom. Strom, ktorý veľmi dým aj na zalesňovanie Srbska.

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rýchlo rastie. O šesť – sedem rokov z malej sadenice je vysoký, ako Vladimír hovorí, dospelý strom. Vtedy ho už môžeme zrúbať. Po siedmich rokoch tak máme asi jeden kubický meter dreva na vykurovanie.

– Najväčšia výhoda tohto stromu je, že ho možno rúbať 4- až 5-krát. Na každých asi 6 rokov ho možno zrúbať a z pňa začne opäť vyrastať strom, rovnakou rýchlosťou. Podľa mňa je to energia budúcnosti. Obnoviteľný zdroj energie, ktorý nám najrýchlejším spôsobom umožní získať pevné palivo na vykurovanie, – dodáva spolubesedník a poskytuje nám

to „továreň“ na výrobu kyslíka.

Môžeme ju pestovať na plantážach. Ďalším produktom takého pestovania je aj list, ktorý sa zberá a je z neho dobytčie krmivo. Inak je to mäkké drevo, na vykurovanie potrebujeme väčšie množstvo, ale preto rýchlo rastie a je lacnejšie od iných druhov dreva. Napríklad ak na jednom katastrálnom jutre máme len 600 stromov a z každého je po šiestich rokoch meter dreva na vykurovanie, hoci aj najlacnejší, tak z toho jutra môže byť väčší zárobok ako z pestovanie kukurice, cukrovej repy, slnečnice a nech nehovoríme o pšenici.

Vladimír Šerfézy sa neuspokojil len s pestovaním stromov, pestuje aj sadenice. Doma v malých kontajneroch môže dopestovať 3 000 až 3 500 sadeníc.

Na ďalšie vysádzanie potrebuje okolo tisíc sadeníc a ostatné budú na predaj. Dokonca už má objednávky: – Zatiaľ objednávky nie sú veľké, a to je len preto, že väčšina nepozná tento strom. Akoby so strachom do toho šli.

Vladimír Šerfézy je hrdý na svoje paulownie, aj Inak dopestona túto vo vlastnom dvore vať sadenicu ďalšie údaje: nie je ľahko a ani lacno. Preto ani – Paulowniu môžeme zasadiť sadenice nie sú lacné. Napriek v záhrade, kde nám rýchlo po- tomu si myslím, že sa takáto skytne príjemný chládok na po- investícia trojnásobne oplatí. sedenie v letných horúčavách. Zatiaľ mám objednávku na asi Kvitne veľkými a príjemne voňa- tisíc kusov, čo znamená, že ešte vými fialovými a medonosnými asi toľko bude sadeníc na prekvetmi. Má veľké zelené listy, daj. Verím, že o rok budem mať ktorých priemer môže byť aj 40 ešte viac sadeníc, ktoré sa ľahšie – 70 cm. Vďaka veľkým listom je predajú.

• ĽUDIA A DIANIA •

v harmónii s prírodou Lesy rúbeme a takmer ich neobnovujeme, lebo u nás je drevo stále lacným palivom na vykuro-

že ak na čas nezalesníme našu pokrajinu a nezväčšíme výmery pod lesmi zo šiestich na štrnásť

Z týchto byliniek – drobčekov čo nevidieť bude parádny les

vanie. Vo Vojvodine je situácia najpovážlivejšia. Sú tvrdenia,

percent, z Vojvodiny sa môže stať ekologická púšť. V tejto súvislosti

málo kto spomína rýchlorastúcu paulowniu.

V súčasnosti jestvuje výskumná plantáž v severnej Vojvodine na piesočnatej pôde, aby sa dokázalo, že aj na takejto pôde sa úspešne môže pestovať.

Paulovnia je listnatý strom pôvodom z Číny, veľmi rýchlo rastie, má kvalitné mäkké drevo, veľké listy a prekrásne kvety.

Po siedmich rokoch sa môže používať ako rezivo v stavebníctve.

Drevo sa ľahko suší a spracuje, je ľahké ako lipa a pevné ako buk.

Pre tieto jedinečné vlastnosti je vhodné na výrobu nábytku, hudobných nástrojov, súčiastok do lietadiel a lodí, hračiek, obkladov a podláh, tiež na obkladanie sauny.

Erdevíčan Vladimír Šerfézy a aj ďalší, čiže tí, ktorí si u neho už objednali sadenice, si uvedomili význam tohto rýchlorastúceho stromu. Pochopili vlastne,

že neobjavujú teplú vodu, len sa snažia uplatniť to, čo vo svete už niekoľko storočí poznajú, za čo v Európskej únii vyčleňujú každoročne istú sumu z rozvojových fondov.



KRÁTKE SPRÁVY

Biele Blato Združenie dobytkárov v sobotu 30. augusta vo dvore Miestneho spoločenstva a Domu kultúry organizuje už tradičné podujatie Ovčiarsky deň. Už po siedmy raz organizujú výstavu oviec, súťaž vo varení baranieho guláša a súťaž v ovčiarskych športových disciplínach. Podujatie svojím príspevkom spestria domáce kultúrno-umelecké spolky a klub bieloblatských žien.

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Ovocinárom a vinohradníkom ruže nekvitnú Anna Simonovićová

P

oveternostné podmienky počas tohtoročného leta sú pre poľnohospodárov, teda aj pre zeleninárov a ovocinárov, nepriaznivé. Vo vinohradoch a ovocných sadoch v Slankamenských Vinohradoch ovocie hnije a ťažko ho je udržať a predať, hovoria pestovatelia. Pavel Jasenovský zo Slankamenských Vinohradov sa vinohradníctvom a ovocinárstvom zaoberá viac ako tridsať rokov a nepamätá si na takýto zlý rok.

• ĽUDIA A DIANIA •

– Aj napriek pravidelnému striekaniu výdatné dažde, vysoká vlhkosť a hmyz poškodujú plody, ktoré hnijú, – hovorí Jasenovský. – Ovocinárom sa ťažko darí aj predaj takého ovocia a aj to zdravé má nízku cenu.

Pavel Jasenovský hlavne pestuje broskyne, má dvetisíc sadeníc.

Pestuje však aj slivky, hrušky, duly. Vinohradníctvom sa zaoberá takmer päťdesiat rokov, začal ešte s otcom v starom vinohrade, teraz má vlastný vinohrad a v ňom šesťtisíc kŕčov.

– Spomínam si na rok 2001, keď

napríklad cena hrozna vo veľkom bola sto dinárov a dnes je štyridsať až päťdesiat dinárov. A takéto počasie nepriaznivo vplýva tak na hrozno, zvlášť včasné odrody – hamburg, ktoré nemali nadostač slnka, aby dozreli, a dážď spôsobil praskanie a hnitie bobuliek, ako i na ovocie, – poznamenal Jasenovský a ešte dodal: – Odborníci a niektorí poľnohospodári šancu vidia vo vývoze na ruský trh, avšak s broskyňami a iným ovocím je to ťažšie,

lebo nemôže vydržať dlhú cestu prepravy, – mieni Jasenovský, a preto svoje ovocie predáva iba na trhoch v Srbsku. K tomu podľa jeho mienky je dosť ovocných sadov, a preto je aj cena nižšia.

Jasenovský je pripravený aj na klčovanie ovocných sadov, lebo je tej mienky, že ich je veľa, alebo aj na predaj, len keby mal kto kúpiť a pokračovať v práci.

Mladí sa však zriedka rozhodujú na takúto robotu, ktorá si vyžaduje celého človeka.

35 /4610/ 30. 8. 2014

15

Ľudia a diania NA SLOVO SO ZUZANOU VALIHOROVOU Z PIVNICE

Nielen od ciroku, ale ani od slnečnice neodstúpili Katarína Gažová

C

irok ako populárna poľnohospodárska kultúra v Pivnici dodnes zotrváva.

Poľnohospodári hovoria, že nie sú spokojní s jeho výkupnou cenou, ale predsa od pestovania neodstupujú. Medzi takých patrí i rodina Valihorová. O práci s cirokom, a potom aj s ďalšou plodinou, ktorej sa venujú, sa dozvedáme od zhovorčivej tety Zuzany. Tohto roku mali cirok na 3 a pol jutra. Urodil dobre, metličky má pekné. Výkupná cena ešte nie je určená, iba čo ľudia hovoria, že bude takých 30 a 35 dinárov.

Valihorovci cirok už celý rad rokov predávajú do Selenče. Nezrezávajú ho sami, ale v Pivnici sú zorganizované také skupiny robotníkov. Predsa si vlastnými silami viažu do snopčekov, nakladajú na vlečky a odvážajú na miesto predaja do Selenče.

Zuzana Valihorová, poľnohospodárka z Pivnice – Cirok pestujeme každý rok. Úroda je vždy veľmi dobrá, ale s výkupnou cenou nie sme spokojní. Do ciroku treba

vkladať, treba s ním pracovať a nakoniec nezostane takmer nič. Predvlani cena bola 40, vlani 30 dinárov. Robotníkom nachystáme občerstvenie – aj koláče, aj nápoje, lebo tá práca s cirokom je skutočne namáhavá. A z toho vyplýva, prečo zmenšujeme plochy obsiate cirokom – nielen preto, že je cena neadekvátna, ale aj preto, že je to ťažká robota a roky pribúdajú. Šesťdesiatka je už tu a čoraz menej má človek sily na takú náročnú prácu v poli.

Pred rokmi Valihorovci mali aj desať jutár ciroku, ale vzhľadom na celkovú situáciu z roka na rok plochy pod cirokom zmenšujú. Predvlani mali päť jutár a tohto roku už len tri a pol.

Práca s cirokom, ako vysvetlila Zuzana, trvá celý týždeň. Zrezáva sa, potom sa suší, zbiera, viaže do snopčekov, nakladá na vlečky a odváža.

Valihorovci pestujú aj osivo-

POUGÁR

vú slnečnicu, ktorú vyvážajú do Ruska. Stredisko na prijímanie takej slnečnice je v Sriemskej Mitrovici, kde sa potom selektuje. Predaj sprostredkúva predstaviteľstvo v Novom Sade.

Tohto roku Valihorovci majú 4 a pol jutra takej slnečnice.

– Zárobok z tejto kultúry je dobrý a na jej pestovanie a zber treba menej pracovnej sily. Cena takej slnečnice pre vývoz je 1,80 eura za kilogram. Z Nového Sadu nám prichádzajú predstavitelia aj z Ruska a obchádzajú osivovú slnečnicu. Plochy pod slnečnicou musia byť čisté, plodinu nesmú napádať škodcovia, hlavne vrany a škorce. Preto musíme veľmi dbať na to, aby bolo všetko v poriadku až po jej zber. Zvyčajne s manželom dozeráme na plochy pod osivovou slnečnicou. Vlani sme mali 4 jutrá. So ziskom sme doteraz boli spokojní, preto v jej pestovaní pokračujeme aj ďalej.

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

Cing-ciling-cililing! Cing-ciling-cililing!

Hor´sa z postele žiactvo ctené, dobre si počulo: to školský cengáčik tebe vyzváňa!

Vstávajte, dietky – deti a mládež, chasa naša milá zlatá. Dvíhajže sa, ber vaky, plecniaky, žiacke tašky na plecia, na chrbty a poď ho, klusom behom – beh do školy! Škola volá; škola na vás starých známych i na vás nových žiakov netrpezlivo čaká.

Teší sa, s potešením vaše múdre makovice víta, náruč svoju vám radostná otvára.

16

www.hl.rs

Nie je síce vylúčené, že sa prvého septembra vyučovanie konať nebude, avšak táto okolnosť nesmie ani o máčny máčik stornovať vašu radosť a potešenie zo stretnutia s vašou milovanou školou v čele s vašimi milovanými učiteľkami a učiteľmi, ktorá a ktorí sa raz nevie to jest nevedia dočkať vašich obvyklých a najmä nových žiackych husárskych kúskov. Práveže naopak, ctené naše a len naše drahé žiactvo! Prípadnú realizáciu mítingov, protestov a či štrajkov zahlásených Úniou syndikátov osvetových pracov-

Informačno-politický týždenník

níkov Srbska práve na pondelok 1. septembra si vezmite k srdcu, s vedomím, že aj z mnohých vás sa vykľujú budúci učitelia a iní školskí pracovníci, nuž teda rozum do hrsti a učte sa. Naučte sa už teraz, ako sa treba dožadovať práv (povinnosti – tie vám kompetentní predpíšu aj sami), ako zabojovať o to, aby vám, raz, keď sa pri troche šťastia či smoly zamestnáte, štát nezrazil desať či už koľkokoľvek percent z vašich, samozrejme, že podpriemerných, platov.

Zvykajte si, detičky – deti i mládež naša na všetko, čo vás v ľahšej

krajšej obsažnejšej a nadovšetko šťastnejšej budúcnosti čaká. Vari nie darmo sme my, vaši otcovia a vaše matičky, ktoré matičky pekných synov veru majú (na vojnu by ich dať – dali hneďarazom, len aby ste vy, ich vzácne ratolesti, chlieb každý deň poruke mali; ibaže vás už ani na vojnu nevolajú) i vaši starí rodičia celé roky, čo roky, celé desaťročia – so scyllami a charybdami hrdinsky síce, hoci márne bojovali alebo sme sa bojovať odhodlaní trebárs len chystali?

Bum-bum!

• ĽUDIA A DIANIA •

POHĽADY Z BRATISLAVY NA SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ

Pavučina príbuzenstva Monika Necpálová

K

nájdete v novinových stánkoch, ale k mnohým sa dá dostať v inštitútoch či na zastupiteľstvách,“

oľké bohatstvo opatruje si národ slovenský Medzi knihami na Hviezdoslavovom námestí za hranicami? Nuž, v Bratislave listujú Slováci aj v knihách autorov takmer dva milióny. To je zo Srbska práve toľko, čo Slovákov žijúcich za hranicou nášho sa stretávajú aj roviny spoznal. „Ako chlapec som štátu. Každý jeden z nich krajania žijú- účinkoval so súborom aj v Báčskom od Chicaga až po Kovačicu ci v cudzine.“ Petrovci. Na Dolnej zemi sa udržiamá svoje korene v krajinke Podľa jeho slov vajú i zvyky, ktoré sú už na Slovenpod Tatrami, v žilách mu rodinné vzťahy sku zabudnuté,“ premýšľa nahlas. prúdi krv Svätoplukova, medzi krajan- Našťastie, krajania Slováci, ktorí myseľ mu osviežujú vody mi, napríklad sa rozhodli žiť na Slovensku, sa tu Dunaja a do výšin medziv R a k ú s k u , stretávajú na krajanských akciách. národných ťahá ho výsosť Uvažujúc o tom, ako priblížiť a S l ov á k m i Kriváňa. na Slovensku Slovensko krajanom, spomeňme, že Krajania žijúci za hrasa v tomto ob- v poslednom čase sa na internetonicami Slovenska vedia dobí začínajú vých portáloch objavujú zaujímavé o svojej „domovine“ veľa. videá o krajine pod Tatrami. V opačobnovovať.

Spýtame sa však opačne: Svojich prí- nom garde Slováci z rôznych kútov Koľko toho vedia Slováci Staré mesto je plné ľudí, ktorých životná niť sa vinie buzných v Nad- sveta môžu využiť virtuálne siete žijúci na Slovensku o kraja- za hranice Slovenska laku navštevuje na propagáciu svojich kultúrnych noch? Krajanská kultúra raz do roka aj i prírodných krás. Mať dva domovy je na Slovensku čoraz známejšia. ozrejmuje Jozef Bytčánek a dodáva: Tomáš Janečko, aby spoznal rodisko – či už naozaj alebo aspoň v srdci Kráčame starými uličkami Brati- „V Bratislave sú mnohé zahraničné otca a starých rodičov. O zvykoch – má veľkú cenu. Tak čo myslíte, slavy. Prichádzajúc na Hviezdo- kultúrne i diplomatické inštitúcie, na Dolnej zemi toho nevie až tak platí: byť krajanom znamená byť slavovo námestie, pristavujeme kde sa cudzinci stretávajú. Podobne veľa, hoci na vlastnej koži ruch dvakrát Slovákom? sa pri mladom informatikovi. Práve siaha po starších knihách, umiestnených len tak v knihovničkách uprostred námestia. Richard Uváčik z Bratislavy pobudol pol roka na Erazme vo Fínsku. Hoci tam stretol zopár Slovákov, viac sa snažil v novom prostredí vytvoriť vzťahy so študentmi z iných krajín. „Nedávno som sa dozvedel, že jednou z úspešných autoriek vo Fínsku je prebiehali dva aj Slovenka, korá napísala knihu Stanislav Stupavský týždne. V akcii o svojom príchode do krajiny tisílovenská evanjelická cirkev sa zúčastnili cich jazier,“ rozpomína sa Richard. v Binguli v tomto roku získala početní cirkevĎalšia Bratislavčanka, Andrea hmotnú finančnú pomoc od níci, ktorí opraDingová, sa stretla zas s tým, že slovenská autorka žijúca v Nórsku Úradu pre Slovákov žijúcich v za- vili poškodené píše v nórčine. Andreine skúse- hraničí, čo je zároveň aj výsledkom steny a omiet- Najhorlivejší účastníci pracovnej akcie nosti s krajanmi sú pozitívne: „Keď spolupráce s organizáciou AERD ku. Tí, ktorí sa sme prichádzali do cudziny, vždy v Padine. Finančné prostriedky z rôznych príčin nemohli zúčastniť úradu Slovenskej evanjelickej a. sa o nás niekto z tamojších Slovákov použili na rekonštrukciu časti kos- v pracovnej akcii, odvďačili sa v. cirkvi v Novom Sade.

Rekonštručné práce prispeli ochotne postaral. Je jednoduchšie tola a fary; vymenili okná na sieni, občerstvením alebo sladkosťami. Ďalšie práce na maľovaní v mnohom k tomu, aby tento kráčať po vyšliapaných chodníč- kuchyni a byte, ako i kostolné dvekoch.“ V debate sa dostávame aj re, vežové kostolné dvere a dvere vonkajších stien kostola a fary cirkevný zbor ďalej pracoval k tomu, že Slováci, ktorí prišli na Slo- na sieni. Práce na výmene okien budú prebiehať neskoršie, a to v lepších priestorových podvensko z iných štátov, si tu vydávajú a dverí vykonala šídska firma z účelových prostriedkov, ktoré mienkach a konal svoju duchovsvoje periodiká. „Len zriedka ich Rolo expres. Tieto murárske práce Binguľčania získali z Biskupského nú činnosť.

Pracovná akcia v binguľskom kostole

S

• ĽUDIA A DIANIA •

35 /4610/ 30. 8. 2014

17

Ľudia a diania

V Ľube sa len tak práši Juraj Bartoš

V

sobotu 16. augusta Ľuba veru len tak hučala – zurčala.

Rušno bolo na uliciach i vo dvoroch. Traktory fárali dedinou hore-dolu, tu s vlečkami, tam s pluhmi alebo bránami. „Choďte sa pozrieť do Vojvodinskej ulice, aby ste nepísali, že sa v Ľube nič nedeje...“ radí nám istý muž. „A zájdite aj k poľovníckemu domu...“ usmerňuje nás ďalší Ľuban. Tíha, tak to teda bude lovina! Potešili sme sa ako rybár, keď pocíti prudký úder v sieti pod vodou, a už sme boli tam, kam nás dobrí ľudia nasmerovali.

K vopred vytýčenej téme sme, na našu radosť, do novinárskej kapsy pribalili aj zopár ďalších.

Tu ich iba naznačíme niekoľkými fotografiami a v nasledujúcich číslach našich novín sa k nim vrátime podrobnejšie.

Vo dvore domu, ktorý prednedávnom kúpil Vladko Ruman, v Ulici vojvodinskej, sa len tak prášilo. – Čo sa deje, čo to tu má byť? – spýtali sme sa. – Nové poľnohospodárske družstvo! – znela odpoveď.

Ľuba je vraj chudobná dedina... Aká by bola, keby väčšina jej obyvateľov makala ako napríklad Miroslav Janiš? – napadlo nám po rozhovore s týmto popredným dodávateľom mlieka.

Milko Holub je tajomníkom v Poľovníckom spolku Ľuba; aký by to bol syn, keby nemienil nasledovať otca?

Pekne nás uhostili, a potom nám ukázali budúcu bažantnicu.

Len na kúsok cesty od budúceho nového Slnečpoľnohospodárskeho nici sa družstva naďabili v ľubsme na smútok. skom Ruiny niekdajšieho chotári darí. socialistického družstva Po krásne ani čo by šepkali: Kým širáky čoskosa jednému nezmrkne, ro príde druhému nesvitne... kombajn.

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ONDREJ ŽIAK Z ĽUBY

Človek, aký sa človekovi ľúbi Juraj Bartoš

F

rmol ako na každom populistickom zhromaždení.

Spod jedného zo stánkov vlaňajšieho Etno dňa v Ľube zaznel veselý džavot. Známe hlasy patrili kysáčskym ženám, ktoré prezentovali svoju tvorivosť. Ľudmila Berediová-Stupavská mávne oproti mne rukou: „Poď, zoznámiš sa so zaujímavým človekom.“ Z tváre mne neznámeho muža v rokoch sálal neskutočný pokoj.

Zaujímavý človek prehovorí príjemným, ako hodváb mäkučkým hlasom. Navyše prekvapujúco peknou – na tunajšie pomery neskutočne čistou – slovenskou rečou. Len chvíľočku po formálnom zoznámení môj nový známy Ondrej Žiak, narodený 16. septembra 1931 v Ľube, rozväzuje batôžtek... Poďme sa, priatelia, rozdeliť o zvyšné omrvinky. o O o – Bývam tu, na kúsok od nášho slovenského kostola. A rád zájdem aj dnu, neprechádzam len tak povedľa... Tu som ja, Bartoš môj, sám ako vlk. Manželka Marka mi zomrela roku 2011.

Tiež bola z Ľuby, rodená Šimovičová. Čo som robil... Sedliačil som. Pred štyrmi rokmi som mal kobylu Amiru, devätnásť rokov ma dobre slúžila. More vinohradov a záhrad som s jej pomocou obrobil. Stihol som robiť aj u mäsiara Pavloviča, aj inde, čokoľvek sa dalo. Žiadnej roboty sa nehanbím; ani v kuchyni sa nestratím. Keď sa robil tento náš kostol a bolo treba variť pre viac ako dvadsať duší, nemal kto, tak som sa prijal.

Trochu zeme som si ponechal, po tri jutrá som daroval dcéram.

Marka je vydatá v Binguli, Katka žije v Slovinsku. Sám som ako vlk, ale netrápte sa; mám priateľov, a aj dcéry ma občas navštívia.

A potom vždy voľakto príde, že či mu opravím topánku, či urobím porisko, či môžem nakovať motyku... Môžem. Čas rýchlejšie letí, keď človek nehlivie, keď voľačo robí.

Keď som rástol, pán farár Vereš dochádzali k nám z Iloka. Veľa • ĽUDIA A DIANIA •

starých cirkevných pesničiek mi zostalo v pamäti. Ale poznám aj ľudové. Pekné, aj „mastné“. U nás bývali „mačkare“. To sa išlo po zabíjačkách, keď sa „pozaklávalo“.

Tí sa poobliekali tak, oní onak a ja som bol hudec, viete? Húdol som na „dvojšorovej“ harmonike a vedel som aj veršovať. o O o Huncútske, nie i vulgárne sú báči Ondrove veršovačky. Má ich, hovorí, habadej. Žartovné i vážne. Keď stavali nový evanjelický kostol, zložil takúto modlitbu: „Do Tvojich brán vchádzame, do Tvojich svätých najsvätejších, s touto skromnou žiadosťou, aby sme Ťa tu mohli oslavovať mierne, slušne a pobožne, piesňami modlitbami a prosbou. A preto Ťa prosíme, Bože, Otče náš nebeský, dovoľ nám, aby sme boli s Tebou, v Tvojej blízkosti, v Tvojej prítomnosti, a nauč nás, aby sme vedeli báť sa Ťa, aby sme Ťa vedeli milovať, a tak Ťa tu chceme zbožňovať, oslavovať, chváliť a velebiť, a Tvoje sväté meno nech je vždycky s nami, s Tvojím milým synom Ježišom Kristom, Pánom a Spasiteľom a Duchom svätým, naveky požehnaným, amen.“ Dobre, dobre, pán Žiak, neodpustíme si otázku: Aký ste boli žiak?

– Jednu-jedinú štvorku som nemal. Učil som sa poľahky, nielen v škole. Roku 1951 som šiel na vojenčinu, do ženijného práporu.

Mali sme v rámci výcviku teóriu streľby do terča. Horizontálna vzdialenosť, horizontálna rovina, línia mierenia, línia streľby, línia dráhy guľky, elevačný uhol, vibračný uhol – všetko som to regrútom nakreslil – bez príručky.

Za odmenu mi veliteľ Đuro Četnik dal desať dní dovolenky. Inokedy sme pred plukom mali predviesť ukážkové cvičenie zamínovania terénu. Môjho čatára však náhle „zabolel zub“. Bál sa aktivovať

mínu. Hovorím nášmu kapitánovi: „Súdruh kapitán, díva sa na nás dva a pol tisíc vojakov, ja to urobím.“ Poslal ma k veliteľovi pluku. Ten ma už poznal a vraví: „Ondrej, rozhodol si sa zbaviť svojej hlavy...!?“ „Nie, súdruh kapitán, ja to zvládnem.“ Cvičenie sa vydarilo na výbornú a tak som šiel domov na ďalších desať dní. o O o Zaujímavý človek Ondrej Žiak zrejme bol na správnom mieste, keď delili dobrú pamäť. Je na ňu hrdý, nie aj prehnane pyšný.

Len na naliehanie družiny pod

stánkom vychrlil na desiatky vojenských, predovšetkým delostreleckých definícií, ani čo by len včera dovandroval priamo z vojenčiny. Zvedaví sme na to, ako sa mu darili písomky zo slovenčiny v základnej škole.

– Ja som sa po slovensky učil iba v štvrtej triede. Lebo učiteľka Milina Labátová odišla, keď zapálili školu... Zakončil som iba štyri triedy, ale viem jednu peknú slovenskú báseň: „Slovenčina moja, krásne ty zvuky máš / slovenskosť buduješ, život jej dáš...“ Povedal mu ju vraj pri istej príležitosti režisér Ivan Šenšel, ktorý zavítal s divadelníkmi z Liptovského Hrádku aj do Ľuby. Báči Ondrej, na oplátku, pripravil vítanku, ktorej prednesom poveril dcéru Marku: „Čo človek cíti v živote i v reči, keď srdcia sú nám plné radosti a očká vesele sa smejú, keď sa brat s bratom stretáva, ako sa radi

majú? Aká to radosť veliká! Už sa aj objímajú... Tak aj my, mešťania Ľubej, vítame zo Slovenska našich milých hostí, so srdcom plným bratskej lásky a okom plným radosti. Vítame všetci ve spolek, starí aj mladí, veľkí aj malí, aby ste sa v Ľubej šťastní cítili a veselé chvíle s nami prevádzali.“ Jednoduché slová zo srdca dobrého človeka priamo do sŕdc ľudí s rovnakým srdcom.

Ozajstný bumerang úprimnosti.

Zaujímavý človek Ondrej Žiak už ako mladý muž bol členom dedinskej správy, asi desať rokov robil predsedu Hasičského spolku v Ľube a bol aj porotcom Obecného súdu v Šíde. Dotkneme sa, pochopiteľne už temer ošemetnej témy.

– Akože by som si na vojnu nespomínal... Báli sme sa aj jedných, aj druhých. Spomínam si, raz poranili dvoch partizánov a museli sme ich s otcom zaviezť na voze na Rohalj baze.

Keď sme sa vracali domov, tu už bolo okupantské vojsko.

Halt! Že odkiaľ ideme... A koč celý krvavý, len tak troškou trávy prikrytý... Vravím otcovi, vedeli po nemecky, reku, apo, povedzte, že máte syna nemeckého vojaka.

Zobrali nás do nejakej chmeľnice a tam, v dákom neveľkom domci už aj zisťovali pomocou rádiovysielačky... Onedlho nám vravia: „Váš syn je na teréne...“ Prežili sme nejak vojnu, prežili.

Ale, čo...? Roku 1965 sme s otcom robili v poli: ja oriem, otec opiľujú haluze, ktoré zničil ľadovec.

Zadrelo im drevo do ruky a o dva roky zomreli. Taký je život... o O o Hoci ráno už dávno odcválalo a večer ešte ani zďaleka nebol na obzore, v kútikoch očí zaujímavého tichého úprimného človeka Ondreja Žiaka sa zaleskli dve malé kvapky rosy. Dozrela chvíľa na rozlúčku.

35 /4610/ 30. 8. 2014

19

Ľudia a diania UPRAVILI DUNAJSKÝ PARK

Nová ohrada okolo jazera Elena Šranková

na nezodpovedných Novosadčanov, aby si rozmysleli, aké následky môže zapríčiniť ich správanie. Tým skôr, že

Z

ačiatkom júla ohradu okolo jazera v Dunajskom parku po dva razy zničili vandali a priestor, v ktorom sa najradšej zdržiavajú deti, sa stal nebezpečným. Robotníci VKP Gradsko zelenilo najprv urobili dočasnú ohradu a 22. júla začali s opravou zničenej ohrady a montovaním novej.

Pr á c e o h ľ a dom zabezpečenia jazera, ale aj širšej úpravy Dunajské- Obnovená stará ohrádka a namontovaná nová ho parku sa zakončili 12. augusta a stáli 200-tisíc dinárov. v tomto prípade ohrozujú život detí.

Vďaka novej ohrade je priestor popri Treba spomenúť, že je okrem toho rejazere bezpečný. Avšak treba apelovať konštruovaný trávnik medzi jazerom

a Bulvárom Mihajla Pupina, ktorý je toho času zatvorený pre návštevníkov, tak ako to bolo aj pred šiestimi rokmi. Plocha vôkol malého letohrádku je obnovená a v parku sú nové infotabule.

So zriaďovaním Dunajského parku V Novom Sade sa začalo v roku 1895, a to navážaním zeme. Jedine na najnižšej kóte zostala barina, neskoršie obmurovaná, s malým ostrovčekom. Nazvali ho Eržebet, na pamiatku rakúsko-uhorskej cisárovnej Alžbety Bavorskej, zavraždenej roku 1898. Výstavbu parku zakončili roku 1962 a v roku 1998 ho vyhlásili za pamätník prírody.

Z úhrnnej plochy 34-tisíc štvorcových metrov pod zelenými plochami je

Nové infotabule 22-tisíc. V parku je 760 stromov. Tu sú tiež skulptúra Nymfa v tvare vodostreku, pamätník Ðuru Jakšića, figúra svätého Sergija Radonješkého a busty Branka Radičevića a Miroslava Antića.

K najnovšej úprave sa pristúpilo s cieľom, aby Dunajský park naďalej bol oázou pokoja a zelene, priestorom pre oddych a rekreáciu v strede mesta, ktorú radi navštevujú starí i mladí a najviac rodiny s malými deťmi.

 RETROSPEKTÍVA (44.) vo výbere Kataríny Gažovej PROBLÉMY ALEKSINACKÝCH UHOĽNÝCH BANÍ

Baníci odchádzajú robiť inam Z a osem prvých mesiacov tohto roku v Aleksinackých uhoľných baniach vydolovali 50 742 ton vysokokvalitného hnedého uhlia, čo je len o tisícpäťsto ton menej, ako sa bolo plánovalo. Je to najlepší výsledok za posledných päť rokov. Avšak dosiahol sa za veľmi nepriaznivých podmienok. Tento kolektív upozorňuje, že ak sa tieto nezlepšia treba rátať s pokleskom výroby.

O aké problémy ide?

Predovšetkým o nedostatok robotníkov, teda baníkov, ktorí už dlhší čas opúšťajú kolektív. Od začiatku roka Aleksinacké uhoľné bane opustilo 104 baníkov a začiatkom septembra len v jednom dni z tohto kolektívu odišli až tridsiati baníci. Baníci odchádzajú preto, že sa v Aleksinackých uhľokopoch robí viac a zarobí menej ako inde. Aby sa mohol splniť plán, robí sa aj v sobotu.

Od začiatku roka do konca augusta aleksinackí baníci nemali voľnú ani jedinú sobotu. A sústavne volajú na

20

www.hl.rs

pomoc aj penzionovaných baníkov.

Na druhej strane pracovníkov v réžii je nielen nadostač, ale ako ukázali analýzy i nadbytok. Avšak v uhoľných baniach nie je také jednoduché urobiť inakšie zadelenie prác, lebo robota v samotnej uhoľnej bani si vyžaduje nielen veľké fyzické vypätie, ale i zodpovedajúce odborné uschopnenie. V opačnom prípade sa ohrozujú životy všetkých tých, čo robia pod zemou.

Nízke osobné dôchodky sú druhou závažnou príčinou, pre ktorú baníci z Aleksinca odchádzajú za prácou inam.

Napriek všetkému v tomto kolektíve veria, že sa im do konca roka predsa podarí vydolovať súhrnne 81-tisíc ton uhlia. Keď však ide o realizáciu rozvojového programu, podľa ktorého

by Aleksinacké uhoľné bane od roku 1990 mali ročne vydolovať 180-tisíc ton uhlia, potrebné je aby sa vedľa finančných záležitostí (na zveľadenie uhoľných baní nateraz zabezpečili päť miliard dinárov a podnikajú sa kroky ,

Informačno-politický týždenník

aby sa našli aj ďalšie chýbajúce peniaze) upravili aj niektoré vzťahy v spoločnosti vplývajúce na (ne)náladu baníkov.

Baníci sa predovšetkým opytujú, kedy sa vzťahy upravia tak, aby baníctvo v sústave energetiky nebolo viacej v podriadenom položení, najmä v porovnaní s elektrohospodárstvom. Mýli ich aj to, že naša krajina v tomto roku doviezla 300-tisíc ton uhlia za trikrát väčšie ceny, aké sa platia za domáce uhlie. Odsudzujú i to, že sme len v prvom polroku bežného roka doviezli o milión ton nafty nad plán. Aleksinackí baníci síce neštrajkovali, ale na zhromaždeniach pracujúcich sa dožadovali ráznych opatrení zameraných na prekonanie nahromadených problémov. Vedľa už spomenutých otázok už dlhšiu dobu nastoľujú problém inflácie a nízkych osobných dôchodkov. – Ozaj, či je normálne, aby sme celý mesiac robili len za chlieb, – opytujú sa aleksinackí baníci. A netreba im zazlievať, keď sú

rozhorčení i preto, že už roky nedostávajú regres na dovolenku, pokým ho pravidelne dostávajú mnohí tí, čo žijú aj z príspevkov baníkov.

Predseda Výboru syndikátov energetiky Srbska Masar Cana, ktorý prednedávnom navštívil Aleksinacké uhoľné bane, vyzdvihol, že sa aj iné bane na podzemné dolovanie uhlia v Srbsku – a aj inde – nachádzajú v ťažkom položení. K zlepšeniu situácie v tejto výrobnej oblasti bezpochyby musia prispieť aj niektoré opatrenia širšieho spoločensko-politického zväzku, ale predsa riešenia zamerané na prekonanie krízovej situácie musí hľadať vo vlastnom prostredí ten-ktorý kolektív. Keď ide o uhoľné bane a rozvojové programy v tejto oblasti, treba sa spoločne dohovárať o investíciach a potom spoločnými silami vchádzať do tých programov, ktoré majú najväčšiu perspektívu.

Pritom vzťahy treba upraviť tak, aby sa spoločne znášalo riziko, ale aby aj zisk z takého spoločného podnikania bol spoločný.

(Výber z Hlasu ľudu číslo 41, ktoré vyšlo 10. októbra 1987 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Spomienka na popravených Slovákov v Kragujevci v roku 1918 Katarína Verešová

D

olnozemskí Slováci ťažko znášali vojnové zrážky, a to nielen preto, že sa na tomto priestore krížia cesty mnohých národov, ktorí tu spoločne aj žijú. Prvá svetová vojna o to bola ťažšia. Keď Nemci a Maďari zaútočili na Srbsko v roku 1914, vojvodinským Slovákom, ktorí od pradávna žili (a žijú) v zhode so Srbmi, mobilizácia vojakov bola preto dvojnásobne ťažšia.

Pohľadnica z Kragujevca – pomník padlých Slovákov

Avšak svedectvo zapísané v Národnom kalendári na rok 1925 (Kníhtlačiareň ú. s. v Petrovci) o tom, ako boli trenčianski Slováci počas Veľkej vojny umučení, prezrádza, aké bolo silné puto medzi Slovákmi a Srbmi ako Slovanmi. „Dňa 28. sept. 1918. rok je krvou zapísaný v histórii nášho a srbského národa. V tento deň vyniesla rakúsko-uhorská soldateska hrozný ortieľ smrti nad trenčianskym 71. slovenským plukom. Bolo to na poludnie, o štvrtej toho istého dňa pluk mal byť zdecimovaný, t. j. každý desiaty vojak zastrelený pre vzburu a neposlušnosť.

Slovenský vojak nechcel strieľať na Srbov,“ píše v úvode článku • ĽUDIA A DIANIA •

Slovenskí mučedlníci v Kragujevci autor podpísaný ako Š. Článok je o to vzácnejší, lebo dokumentuje celý dej: „Ešte nám je v živej pamäti, že ku koncu rozpadu vojska centrálnych mocností ako každý bežal od vojenskej uniformy. V tomto vynikali najmä vojaci slavianskeho pôvodu, ktorí nemali začo bojovať, ba hanení a kopaní od svojich spupných nepriateľov: Maďarov a Nemcov – ešte aj na bojišti, sami pripravovali rozklad. V takomto čase odvliekli aj našich Trenčanov na bojište, aby vlastnou slavianskou krvou skropili srbskú zem.

Prišlo sa do Kragujevca. Trenčania dlhotrvajúcim válčením unavení, vyhladovení, otrhaní našli v Srbsku nie nepriateľa, ale brata, ktorý ich nachoval, zaodial a poprial im oddychu. A Kragujevčania tiež vedeli, komu to všetko dávajú.

Z tohoto vyvinulo sa priateľstvo medzi Slovákmi a Srbmi, ktoré bolo krvou spečatené. Trenčania umienili si pomôcť svojim hostiteľom, a to v každom ohľade a za každú cenu. Solúnsky front blížil sa k severu. Tiskali ho Srbi za pomoci vojska Veľkej Dohody. Trenčania sa pozhovárali, že akonáhle budú mať strieľať na Srbov, obrátia front a pridajú sa k týmto. Príležitosť nedala dlho čakať za sebou. Zavznelo komando maďarských oficierov, treba ísť doplniť rady unavenej a znivočenej fronty, aby sa nasýtila krvožížnivá duša nepriateľa Slavianov. Pluk sa nehýbe. Maďarský poručík tasí šabľu na šikovateľa (strážmajstra) Ondreja Baláža a počal ho ňou rúbať. Baláž vytiahne revolver a poručíka zastrelí. Ostatní vojaci pochytali druhých svojich oficierov, poviazali ich a vbehnúc do mesta, oznámili svojim priateľom, čo sa stalo. Medzitým potratili sa v blízkej hore. Prišli dva regimenty honvédov a jeden regiment nemeckého vojska, spravili v hore na našich Trenčanov hájku a polapali ich. Nasledoval súd.“ Nasleduje všetkých 42 mien zastrelených na Šumariciach, kto-

Fotka po úprave pomníka v Kragujevci (skenovaná z Národného kalendára na rok 1925)

rých mená sú aj dnes vypísané na pomníku v Kragujevci. „Keď sa o hroznom súde dopočuli statné Kragujevčanky, išli a na kolenách prosili komandanta o milosť mladých Slovákov – ale všetko darmo! Odsúdení smelo kráčali na popravisko. Baláž, keď mal byť strieľaný, privolal vrahom: ´Draho zaplatíte našu krv, vrahovia!´ Všetkých pochovali do jedného spoločného hrobu, na ktorom boli každý deň čerstvé kvetiny.

Kragujevské dámy hroby stále opatrovali, ba i slzami polievali hroby slovenských hrdinov, ktorí položili svoje mladé životy za krajšiu budúcnosť Srbov a Slovákov,“ uzavrel dej z roku 1918 autor Š.

V pokračovaní článku sa hovorí, že po skončení vojny Kragujevčania sami postavili pomník napriek tomu, že Šumadija bola vtedy vyplienená, ožobráčená, vyvraždená a vyrabovaná. Pomník postavili z bieleho, šumadijského mramoru – 4-metrový obelisk, nad ktorým letí bronzový sokol, spoločný symbol Srbov a Slovákov. Napriek tomu, že vláda Československa chcela priložiť ruku k úprave pomníku, Kragujevčania to odmietli s vysvetlením, že chcú ten pomník postaviť sami. Pomník, ohradený mrežou, bol slávnostne odhalený 28. septembra 1924 za prítomnosti kráľa Aleksandra

I. Karađorđevića a vtedajšieho prezidenta Československej republiky Dr. Tomáša G. Masaryka, iných hodnostárov, rodiny padlých obetí, delegátov vlády a ostatných návštevníkov zo slovenských osád Vojvodiny. „Statní Šumadijčania veľmi krásne a okázale prijali svojich hostí... Stanica bola ozdobená zástavami a kvietím. Všade nápisy: ´Dobro nam došli!´, ´Nazdar!´...

Vladyka Kyril odhalil čierny závoj z pomníka, na čo muzika zahrala hymny obidvoch štátov. Za hovoru miestneho katolíckeho kňaza prileteli aeroplány a krúžiac nad hrobom vo výške 20 – 30 metrov spustili na hrob veniec, pozdrav to z Československa. Hrob bol posypaný zemou z trenčianskej župy, ako rodiska slovenských hrdinov. Po rečiach nasledovalo kladenie vencov na hrob slovenských hérosov. Prvý položil zástupca kráľov gen. Milenković, za ním Šeba veniec prezidenta Masaryka a potom nasledovali druhí. Všetkých bolo 42. Medzi nimi aj veniec tunajšej Slovače, ženského spolku, petrovského reálneho gymnázia.“ Každoročne Mesto Kragujevac v septembri kladie veniec na pomník padlých 40 slovenských a dvoch českých bojovníkov, za prítomnosti predstaviteľov Slovenskej republiky.

35 /4610/ 30. 8. 2014

21

1, Anna Chrťanová, 5.

ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči: ať aj Hr y budú pokračov jprv v septembri, ale na bude treba zakončiť domáce úlohy.

Anna vá, 4. 1, o Čobrd któbra o ZŠ 15. ci: i n v i v P p re Kytica iteľ ku č u i n a p u k t o Mil . ekovú m á d A

T

Posledné omrvinky prázdnin

Hana Katarína Ďurovková, 5. 1, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči: Lavička pre zaľ úbených pri kysáčskom kostole by veru mala čo rozprávať.

oto je taký prázdnino vo-školský Detsk ý kútik. Už sú nachystané nové i tie ešte použiteľn é školské pomôcky, ale s let ným oddychom sa len ťažko lúčime. Potvrdí nám to aj kalendár: veď v p rázdninovom auguste sme m ali až päť sobôt... Ne obvykle dlhý mesiac na hr u, hudbu, tajné za ľúbené pohľady a slová, ale i na uvítanie blížiace ho sa nového školského roku, kde na vás čakajú nielen kamar áti, učitelia, ale aj školská lavica amätáte sa na to ... , keď sme sa pr výkr hodiny, prestávk y, lexikóny... Pam át stretli? Na naše prvé školsk é ätáte Ja viem o niekom , vlastne o niečom sa na naše prvé známky?

Moja lavica.

– čo si na to urči te pamätá.

Ona pamätá vš etky moje sny, Skrý va všetky moje tajomstvá moje smútky, radosti, úspech , moju prvú lá y.

Moja lavica ma sku a moje klam .. spre stvo. k nej skloním, pe vádza od prvého ročníka. Keď m vne ju objímem a ten strach sa po ám strach, len sa že sa vždy na ňu maly pominie. Vi môžem spoľah núť. Keď som šť em, rozumie, keď so astná, mám po m smutná, zdá cit, že mi sa mi, že by mi a chladná lavica chcela pomôcť. , keď na ňu spus Tá veľká tím hlavu, stáva Neviem prečo, sa teplou a útul ale niekedy odíd nou. em do svojej st sa na moju star arej učebne a po ú lavicu. Aj na dieťa, ktoré tera zriem a zaželám mu, z v nej sedí. Us aby mu bolo ta mejem sa k pekne, ako m Na hodinách slo ne tam bolo. venčiny sedím v aj v nižších ročn íkoch. To je tá la tej istej lavici, v ktorej som se dávala vica, ktorá ma do prvého ročn privítala, keď so íka. m prišla Katarína Benk ová, Kysáči: ZŠ Nestora Žučn 6. ročník 6. 1, ZŠ Ľ. Štúra v ého v Laliti Marína Pavlová, lavách... os ch narodeninový

Čo skrýva mo ja

P

lavica?

Karaoke už aj na

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

A. F. a J. S.

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

52. MEDZINÁRODNÝ POĽNOHOSPODÁRSKO -POTRAVINÁRSKY VEĽTRH V GORNJEJ RADGONI

Ročník XLIV 30. augusta 2014 ČÍslo

17 /1875/

Kolobeh vody

(hodina prírodopisu) Július Lenko

Čierna zem čaká dobré zrno.

Vysoko nad ňou oblak pláva.

Pokropí sad a zvlaží truhlu, ktorá sa náhle zrnom stáva.

Zabudnú ľudia po rozchode.

No oblak nie. Vždy späť sa vracia.

Zo zŕn vyrastú kvety, stromy aj pokolenia: sestry, bratia.

Kolobeh vody. Na okno ti jej kvapky padli. A ich pády z okna prach zmyli: vidíš cezeň svet znovuzrodený a mladý.

Magnet je známy Oto Filip

O

d víkendových dní, presnejšie od 23. augusta do polovice tohto týždňa, konkrétne 28. augusta, zažívali veľtrhové výstaviská v slovinskej Gornjej Radgoni obrovský nápor návštevníkov. Magnet je tradične známy. Lákali ich mnohoraké výstavné, odborné, slávnostné, sprievodné a zaujímavé obsahy 52. Medzinárodného poľnohospodársko-potravinárskeho veľtrhu v Gornjej Radgoni, podujatia, ktoré na priestore vyše šesťdesiattisíc štvorcových metrov v halách a na ich okolí zoskupilo nad 1 750 vystavovateľov zo Slovinska a približne tridsiatich krajín sveta.

V dňoch a časoch, keď platí heslo Je zožaté, treba speňažovať, vystavovatelia vynaložili nemalé tvorivé úsilie presvedčiť záujemcov, že je práve ich

stroj, zariadenie, výrobok, iný produkt to pravé a potrebné.

Najdôležitejší veľtrh v Pomorí a širokom okolí: Pomurský sejem alebo AGRA sa tento rok niesol aj v duchu mnohých odborných prednášok a porád, vystupňovaného počtu trhových ponúk, medzinárodného stretnutia agrárnych ekonómov... Vyhradené miesto v ňom tradične mala i naša pokrajina s akciami Deň Vojvodiny či Bohatstvo rozličností. Usporiadatelia, samozrejme, nezabudli na skutočnosť, že je tento rok i Medzinárodným rokom rodinných fariem, tak ako sme sa my, nepriami účastníci a návštevníci z blízkeho a ďalšieho okolia, netajili zvedavosťou v súvislosti s priebehom a slovinskými výsledkami dosiahnutými počas prvého roku nového sedemročného cyklu (2014 – 2020) Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Slovinci doň vstúpili

po dlhších prípravách, so seriózne rozpracovanými piliermi, akými sú viaceré druhy podpory a subvencií, zvýšená pozornosť dobytkárstvu, ekologická produkcia, investície, agrárne operácie, najmä komasácie a zavlažovanie, rozvoj družstevníctva, školenie mladých poľnohospodárov, uvádzanie nových technológií.

Je sa teda od nich čo učiť, medziiným i to, ako pružne reagovať na problémy späté s globálnou a finančnou krízou.

Všetky stretnutia s nimi, najmä tie veľtrhové, nielenže viac podnecujú obchodné závity a rozmery spolupráce, ale i viac rozhadzujú myšlienkové siete dopredu.

Nemenej dôležité je, že ich čitateľné ekonomické prostredie s vykolíkovanou poľnohospodárskou perspektívou je trasou,

na štarte ktorej sme aj my. Čo znamená, že čím viac o nej budeme vedieť, bude nám ju ľahšie zdolať. Veď o tom sú vlastne tie naše blízke hospodársko-poľnohospodárske a obchodné vzťahy. ○

Z obsahu Sankcie pre Rusko, šanca pre Srbsko Str. 2

Keď (ne)páli august

Elixír mladosti v kvetináči Str. 3

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOHOSPODÁRSTVO V EÚ

Sankcie pre Rusko, šanca pre Srbsko? pripravila: Ľubica Sýkorová

R

usko v odpovedi na najnovší balík sankcií zo strany EÚ zakázalo dovoz potravín z Európskej únie. Zákaz sa týka dovozu ovocia, zeleniny, mäsa, rýb a mliečnych produktov.

Do platnosti vstúpil 7. augusta 2014 a potrvať má jeden rok.

Potravinári z viacerých členských krajín únie varovali, že ich ruské embargo poškodí. Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Dacian Cioloş farmárov ubezpečil, že Európa je na podobné udalosti pripravená.

Moskva po vyhlásení embarga na potraviny z Európskej únie hľadá trhy, ktoré by výpadok dovozu z Európy pokryli.

Nedostatok na ruskom trhu chcú využiť štáty Latinskej Ameriky.

Európska únia ich však pred tým údajne vystríha. Chce rokovať s krajinami, ktoré by mohli európsky export potenciálne nahradiť. Očakáva od nich, že nebudú neprávom ťažiť z aktuálnej situácie. Miesto po európskych potravinách by na pultoch ruských obchodov mohli prevziať niektoré tovary z Južnej Ameriky. Odhaduje sa, že kuracie, bravčové aj hovädzie mäso z EÚ by mohlo nahradiť brazílske. Podobne embargo na

24

dovoz rýb z EÚ by mohli vyriešiť dodávky z Čile.

Podľa slov brazílskeho ministra poľnohospodárstva Seneriho Paluda má Rusko potenciál stať sa najväčším dovozcom všetkých poľnohospodárskych komodít.

Nielen mäsa, ale aj kukurice a sójových bôbov. Šéf ruského rezortu poľnohospodárstva Nikolaj Fjodorov už pri vyhlasovaní sankcií oznámil, že má zoznam krajín, ktoré úlohu Európskej únie zastúpia.

Okrem juhoamerických štátov by z prerušenia obchodných väzieb s Európou mohli profitovať Čína,

liehajú skaze. Odpoveďou na ruské potravinové embargo bolo pre európskych farmárov prisľúbených 125 miliónov eur.

Ohlásená finančná podpora bude určená najmä pre pestovateľov ovocia a zeleniny.

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dacian Cioloş prisľúbil, že situáciu na európskom trhu s potravinami vyrieši stabilizačný mechanizmus Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Všetci poľnohospodári, ktorí pestujú spomenuté plodiny, bez ohľadu na to, či sú členmi producentských združení,

Južná Afrika, Turecko či Nový Zéland. Svoju šancu, aj keď v oveľa menších rozmeroch, tu vidia aj srbskí pestovatelia ovocia, najmä jabĺk, ale aj ostatných potravinárskych výrobkov. No nebude to také jednoduché, pretože ruský trh je náročný a prísny.

Nemajú to ľahké ani európski farmári, ktorí sa obávajú z prebytku ovocia a zeleniny, produktov, ktoré rýchlo pod-

budú oprávnení využiť podporné opatrenia, ak to budú pokladať za potrebné.

Cioloş prisľúbil znižovať cenové tlaky na tovary, u ktorých nemožno očakávať, že by včas našli alternatívne trhy. Nástroje, ktoré únia chystá, budú v platnosti do konca novembra.

Výnimočné opatrenia zahŕňajú stiahnutie produktov z trhu, kompenzácie za výpadok úrody, či za zber nezrelých plodov.

II

EÚ uvádza, že vo vzťahu k mnohým plodinám je Rusko hlavným odberateľom. Na základe aktuálnych štatistík je dopad reštrikcií na niektorých trhoch citeľný. Keďže ruský zákaz prišiel v období zberu úrody, farmári ani vývozcovia nemohli takéto dovozné obmedzenia predvídať.

Opatrenia vo výške 125 miliónov eur budú mať retroaktívny vplyv od 18. augusta, kedy sa ruské embargo začalo. Budú sa týkať rajčiakov, mrkvy, bielej kapusty, papriky, karfiolu, uhoriek, nakladacích uhoriek, šampiňónov, jabĺk, hrušiek, červených plodov (napr. jahody, maliny, ríbezle, černice, egreše), stolového hrozna a kivi. Únia bude okrem finančnej pomoci zavádzať aj nové nástroje na dohľad nad európskym trhom.

O mimoriadnom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo sa zatiaľ nerozhodlo. Obavy z ruských sankcií už vyjadrili pestovatelia z Poľska, Španielska, Belgicka a Holandska. Slovenskí poľnohospodári varovali, že napriek nižšiemu exportu do Ruska sa embargo nepriaznivo prejaví aj na slovenskom trhu.

Obávajú sa najmä rastu konkurencie a možného zániku malých a stredných potravinárskych podnikov.

Európski poľnohospodári doteraz do Ruska vyvážali produkty za približne 11 miliárd eur. Bolo to 10 % z celého sektorového exportu.

Po minuloročnej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) by na podobné situácie mal byť pripravený núdzový fond vo výške 420 miliónov eur. ○

30. 8. 2014 • 35 /4610/

PRANOSTIKY NAŠE

Keď (ne)páli august

Oto Filip

Č

lovek žije v súčasnosti, sníva o budúcnosti, no neraz sa vracia i do minulosti, vlastnej a celkovej. Často si pritom spomenie i na tzv. pranostiky, teda charakteristiky počasia v dňoch počas roka, na krátkodobé a dlhodobé predpovede o počasí a o budúcej dobrej či slabej úrode obilnín, viniča, ovocia, lesných plodín a húb, utvorené na základe usúvzťažnenia charakteru počasia k zmenám v prírode. Vznikajú z pozorovania vtáctva, hmyzu, správania zvierat, vegetačných procesov, prírodných živlov, oblohy, nebeských telies.

Sú pozoruhodné tým, že dokumentujú dlhodobé pozorovania prírody človekom a jeho citlivý vzťah k nej. Autorky Frazeologického slovníka Katarína Habovštiaková a Ema Krošláková uvádzajú v jeho úvode, že historické korene pranostík siahajú hlboko do minulosti, keďže si prejavy a dôsledky

atmosférických zmien všímali už starí Sumeri a Babylončania (už okolo r. 2000 pred Kristom), neskôr aj Gréci a Rimania.

Jasné je, že záujem o predpovede počasia a budúcej úrody bol predovšetkým motivovaný agrárnym spôsobom života predchádzajúcich generácií, ako i to, že poznávanie pranostík v širšom rozsahu podporilo hlavne rozšírenie kníhtlače pred niekoľkými storočiami. Najmä kalendárová literatúra doplnená pranostikami a radami pre roľníkov bola dlho a zvlášť v predminulom storočí veľmi populárna.

Pranostiky celkovo znamenajú cenné kultúrne, národné a jazykové dedičstvo, sú nenahraditeľnou studnicou štylistických prostriedkov. Raz sa vyznačujú obraznosťou, inokedy majú ráz realistických konštatovaní, pre rým, archaizmy a dialektizmy sú pozoruhodné aj z jazykového hľadiska (Na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více., Jún studený, sedliak krčí rameny.), v mnohých z nich vystupujú mená svätých v zdomácnenej

STAV DOBYTKÁRSKEJ VÝROBY V APV (4)

Chov ošípaných O. Filip

V

tomto tradičnom odvetví dobytkárstva je situácia keď ide konkrétne o výrobu bravčového mäsa naďalej nepriaznivá napriek relatívne stabilnej cene ošípaných v posledných dvoch či troch rokoch.

Pozitívnou okolnosťou pre výrobcov uvedeného druhu mäsa je pokles cien kukurice, ku ktorému došlo v druhej polovici vlaňajška, negatívnou zase to, že počet ošípaných rok čo rok klesá. V roku vlaňajšom ich v Srbsku bolo 3 144 207. Z toho vo Vojvodine 1 198 872 alebo o dvestotisíc kusov menej v porovnaní s rokom 2012. Podľa

údajov Hospodárskej komory Vojvodiny a jej Združenia pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a vodohospodárstvo maximálny počet ošípaných vo Vojvodine bol v roku 1978 – až 2 442 000. Už v roku 2000 ich bolo o viac ako milión menej, približne 1 340 000.

Potom niekoľko rokov ich počet stagnoval na uvedenej úrovni.

Na pohyby a pomery v chove ošípaných záporne vplýva niekoľko činiteľov: výrazný dovoz bravčového mäsa po cenách, ktorým naši výrobcovia nemôžu byť konkurencieschopní, veľmi menlivé náklady súvisiace s výrobou, sezónne oscilácie cien ošípaných. Všetko to spôsobuje

ľudovej podobe (Malá Mara chleba dala a Veľká ho popratala., Kým sa Lucka priklucká, potôčik sa napucká.).

A keďže sme stále v auguste, nie je od veci pripomenúť si aj čo-to o mesiaci, ktorý sa práve končí. Keď páli august, bude páliť aj vínko., znie jedna z pranostík. Podľa storočného proroka napríklad aj: Aký august na počiatku, taký býva aj I august je mesiacom hrozna na konci., alebo Ak je leto mokré, v budúci rok býva všetky choroby a povolia najmä drahota. Podľa dlhodobejších bolesti v chrbtoch, spamätá sa pozorovaní patrí august k me- i žalúdok a zase lepšie trávi. siacom vyrovnaným v zrážkach. Doktori odporúčali jesť veľa zePranostika hovorí, že ak sa pekné leniny a ovocia, ak sladne tak už počasie udrží 15. augusta, má byť i strapec hrozna, a radili striedv tom roku dobré a veľmi voňavé mosť v konzumácii najmä ostrých víno, ale ak prší, celý august je liehových nápojov. Za augustom daždivý a ani september nebude je september, o ktorom sa vraví: stáť za nič. Aké je počasie na Ak 1. septembra prší, repu budú Bartolomeja, 24. augusta, taká ťahať z blata. No azda najkrajšia a najvydarenejšia pre deviaty má byť vraj celá jeseň.

Z hľadiska starých doktorov je mesiac je jedna z najkratších august pomerne dobrý mesiac, pranostík: September – z poľa ○ lebo sa počas neho dobre liečia ber! zmenšenie záujmu poľnohospodárov o tento druh výroby.

Sú aj príčiny iné: redukovanie nášho trhu a slabá pozícia na trhu medzinárodnom, technologická a technická obmedzenosť spracovateľských kapacít, čo brzdí export, nemožnosť výroby väčších kontingentov rovnakej alebo aspoň približnej kvality.

Je tu aj veľmi nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, slabá spätosť dobytkárov a spracovateľov, nedostatočné a pomalé obnovenie fondu kvalitného dobytku.

Aj výroba na nekomerčných gazdovstvách je jedným z problémov. Totiž ani ňou nemožno zabezpečiť potrebnú úroveň produkcie a dostatočný počet lacných ošípaných vyrovnanej kvality, ktorým by sa adekvátne kryli dosť vysoké fixné náklady spôsobené neúčinným využívaním objektov, dobytčieho krmiva, vybavení... Na strane druhej, vo

III

Vojvodine sú aj veľké farmy, ktoré uplatňujú modernú technológiu a dosahujú špičkové výsledky.

Celkovo si možno všimnúť, že na takmer všetky pohyby v oblasti chovu ošípaných trh citlivo reaguje tak dovozom, ako aj vývozom. Vojvodina vlani v zahraničí nakúpila bravčového mäsa v hodnote až 36 miliónov dolárov, čo je trikrát viac než v roku 2011. Len v prvých troch mesiacoch hodnota tohto dovozu bola 11 miliónov dolárov. Aby tieto relácie nevyzneli natoľko chmúrne, treba na záver uviesť i ďalší údaj. Postupne začína rásť aj export bravčového mäsa z Vojvodiny do cudziny. Vlani jeho hodnota bola okolo 2,7 milióna dolárov, v období január – marec 2014 približne 3,5 milióna dolárov.

Kiežby takýto trend pretrval aj do konca roka. ○ (V budúcom čísle: Hydinárstvo napreduje)

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Molica skleníková – nebezpečný Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

M

olica (srb. leptirasta vaš) – Aleyrodidae (Sternorrhyncha) patria medzi najnebezpečnejších škodcov zeleniny pestovanej v skleníkoch a fóliovníkoch. V lete, keď sú vysoké teploty, vyskytuje sa aj mimo skleníkov na rôznych rastlinách.

Na poli sa nachádza až do konca jesene do nástupu chladnejšieho počasia. V strednej Európe sa vyskytujú dva druhy: molica skleníková (srb. bela leptirasta vaš) – Trialeurodes vaporariorum a molica tabaková – Bemisia tabaci (srb. leptirasta vaš duvana). Sú to polyfágy, ktoré napádajú mnohé pestované plodiny a divorastúce rastliny. Najviac škodia na zelenine (rajčiny, uhorky, paprika, šalát, hlúboviny, fazuľa, tekvice), na okrasných rastlinách, jahodách, ale aj na niektorých poľných plodinách, napríklad na maku. Škodlivé sú všetky štádiá okrem vajíčok, najväčšie škody spôsobujú nymfy, ktoré vyciciavajú šťavu z pletív rastlín. Následkom toho dochádza k zmenám farby rastliny, zo začiatku sa na listoch objavujú žlté škvrny, ich počet rýchlo rastie, takže listy celé žltnú.

Napadnuté listy sa sušia a často vyschne aj celá rastlina. Molica skleníková škodí aj vylučovaním medovice (produkt metabolizmu obsahujúci cukry), ktorá prekrýva listy a plody napadnutej rastliny.

Pretože sa na týchto častiach vyvíjajú huby a černe, spôsobuje to zníženie fotosyntézy. Okrem toho, že napadnuté plody sú neatraktívne kvôli špinavému povrchu, vplýva výrazne aj na zníženie úrody. Škodí aj nepriamo prenosom vírusových a bakteriálnych ochorení.

Dospelý jedinec molice skleníkovej sa podobá na malého bieleho motýľa, ale nepatrí do radu motýľov. Telo imága je dlhé 1 – 1,5 mm žltej farby, ale je pokryté bielym voskovým práškom.

Dospelý jedinec molice tabakovej

26

je trochu menší od imága molice skleníkovej, meria 0,9 – 1,1 mm.

Molica tabaková sa veľmi podobá na molicu skleníkovú, od ktorej sa dá rozlíšiť najľahšie v štádiu pupária.

BIONÓMIA – VÝVOJ Molice sú teplomilné druhy, molica skleníková pochádza z trópov a subtrópov Strednej Ameriky, kým molica tabaková pochádza z Indie. V strednej Európe oba druhy prezimujú len v zatvorených priestoroch.

V skleníkoch sa rozmnožuje počas celého roka. Samičky už po dvoch dňoch od vyliahnutia začínajú

vývoj, pri teplote 15 °C celý vývoj prebehne za 46 dní a pri teplote 25 °C len 17 dní. Preto počas roka môže mať veľký počet generácií.

OCHRANA Ochrana proti moliciam je veľmi náročná. Úspešná ochrana je možná iba kombináciou preventívnych, mechanických, agrotechnických, biologických a chemických opatrení.

PREVENTÍVNE OPATRENIA V SKLENÍKOCH V ochrane zeleniny v zatvorených priestoroch (skleníky a fóliovníky) veľmi významné sú

Molica skleníková na listoch maku (foto: J. Tancik) klásť vajíčka na dolnú stranu listov. Počas života nakladie 200 vajíčok. Larvy sa liahnu po 10 – 13 dňoch, sú pohyblivé. Po prvom zvliekaní larvy 2. istaru sú nepohyblivé, prilepené sú na liste.

Oba instary sa živia vyciciavaním štiav. Po druhom zvliekaní sa vytvára pupárium a z neho sa liahne dospelý jedinec. Vyššie teploty a vyššia relatívna vlhkosť vzduchu urýchľujú vývoj tohto škodcu. Vývoj molice skleníkovej pri teplote 20 °C trvá 30 dní a pri teplote 25 °C len 20 dní. V skleníku môže mať viac generácii (6 až 10).

Molica tabaková má výrazne kratší

IV

preventívne opatrenia, ktoré sú vlastne opatrenia na dodržiavanie hygieny v skleníkoch. Pred začiatkom sezóny treba skleníky vyčistiť, všetky rastliny a ich zvyšky spáliť a dezinfikovať skleník. Odporúča sa zvýšiť teplotu v skleníku na 25 °C počas jedného týždňa, čo zabezpečí aktiváciu škodcu a pre nedostatok potravy jeho úhyn.

Kontrolovať sadenice, vysádzať len preverený nenapadnutý sadový materiál. Tiež je veľmi dôležité odstraňovať buriny v skleníku a v blízkosti skleníkov. Po vysadení porastov sa odporúča sledovať výskyt molíc pomocou žltých lepo-

vých dosiek. Treba ich umiestniť v blízkosti vchodu do skleníka a tiež v juhovýchodnej časti skleníka. Ak do skleníka inštalujeme väčší počet žltých lepových dosiek (20 dosiek na 1 ár), môžeme znížiť počet jedincov škodcu a tým znížiť aj počet aplikácií insekticídov. Účinnosť tejto metódy je do dvoch mesiacoch a dosky inštalujeme vo výške rastlín. Treba povedať, že žltá farba láka aj iných škodcov, najmä vošky.

CHEMICKÁ OCHRANA Chemická ochrana je účinná, len ak sa používa v kombinácii s už spomínanými preventívnymi opatreniami. Termín prvej aplikácie insekticídu je, keď na žltej lepovej doske zaznamenáme prvé imága alebo keď striasaním 100 rastlín zistíme 1 imágo. Vykonávajú sa 2 – 3 aplikácie v intervale 3 až 5 dní.

V roku 2013 proti týmto škodcom boli registrované nasledujúce prípravky: zo skupiny pyretroidov – deltametrin (Decis 2,5-EC, Futocis EC-2,5), alfa-cipremetrin (Fastac 10-EC, Fastac 10-SC), cipermetrin (Cipkord 20_EC, Notikor, Sucip 20-EC), bifeltrin (Talstar 10-EC, Futocid-EC, Fobos-EC, Fobos-EW, Pinto). Zo skupiny neonikotínoidov: acetamiprid (Mospilan 20-SP, Mospilan 20-WG, Volley 20-SP). Zo skupiny ostatných insekticídov: pimetrizin (Chees 50-WG). Postrek treba usmerniť na spodnú stranu listov, lebo tu sa nachádza škodca. Aby sme sa vyhli rýchlemu vytváraniu rezistentných populácií, treba striedať insekticídy, používať insekticídy z rôznych skupín, napríklad po pyretroidoch použiť neonikotínoidy...

BIOLOGICKÁ OCHRANA PROTI MOLICIAM Parazitoid lariev – chalcidka Encarsia Formosa v stredoeurópskom regióne predstavuje základný prvok v biologickej ochrane skleníkových kultúr proti molici skleníkovej (Trialeurodes vaporariorum), ale aj proti molici tabakovej (Besemia tabaci) a mo-

30. 8. 2014 • 35 /4610/

škodca v letnom období lici lastovičníkovej (Aleryodes proletella). Dospelé jedince sú dlhé okolo 0,6 mm, majú tmavú hruď a žlté bruško. Parazituje pupária molice skleníkovej a ostatných druhov molíc. Parazitované pupáriá sa líšia od neparazitovaných farbou, neparazitované pupáriá molice skleníkovej sú zelenej farby, kým parazitované sú čiernej a molice tabakovej hnedej farby.

Samičky parazitnej osičky E. formosa kladú vajíčka do lariev tretieho a štvrtého instaru molice skleníkovej a molice lastovičníkovej. Samičky sa živia medovicou, nektárom, ale aj larvami molíc. Počas dňa jedna samička nakladie 5 až 13 vajíčok a ešte dve do tri larvy zožerie. Počas života jedna samička nakladie od 50 do 200 vajíčok v závislosti od hostiteľa a rastliny. Optimálne podmienky pre vývoj tohto parazitoida sú teplota cca 17 – 25 °C a vyššia vlhkosť vzduchu okolo 60 – 70 %. V takýchto podmienkach vývoj trvá 28 dní.

30. 08. – 5. 9. 2014

POČASIE

Použitie v systéme ochrany E. formosa sa dodáva v štádiu kukly, väčšinou nalepená na papierových kartičkách. Aplikácia sa vykonáva zavesením týchto kartičiek na rastliny. Dôležité je začať s aplikáciou čím skôr, hneď s prvým výskytom molíc. Z tohto dôvodu treba molice sledovať na žltých lepových doskách. Bezprostredne po výskyte sa každý týždeň aplikuje cca 1 – 2 kusy E. formosa na m2. Táto aplikácia sa robí zhruba štyri týždne až po dosiahnutie 80 % parazitovaných molíc. Vo veľkých skleníkoch sa robí aj tzv. preventívna aplikácia (0,5 – 1 kus každých 14 dní).

V podmienkach kalamitného

výskytu táto osička nie je účinná. teplotách a pri nižšej vlhkosti. be prášku, ktorý obsahuje spóry V malých skleníkoch sa úspešne Používa sa viac v starších typoch huby Verticilium lecanni, a pouaplikuje jedna až dve dávky po cca skleníkoch so slabou klimati- žíva sa podľa návodu výrobcu.

5 –10 jedincov na m2. E. foromsa záciou v teplejších oblastiach. Odporúčané množstvo prášku je extrémne citlivá na rezídua pes- Spôsob použitia je rovnaký ako sa rozmieša v 3 – 4 litroch vody, ticídov. Každý dodávateľ uvádza pri E. formose. nechá sa odstáť 2 – 4 hodiny Entomopatogénna huba Ver- a potom sa zamieša do konečnéspektrum pesticídov, ktoré sa môžu spolu s týmto bioagensom ticilium lecanni sa vyskytuje ho objemu vody. Pre vysoké popoužiť. rasty sa používa Chalcidka Eretmodávka vody od 2 cerus eremicus je 000 do 3 000 l/ ha a pre nižšie podobnej veľkosti ako predchádzajúci 1 000 – 2 000 druh a líši sa žll/ha. Aplikácia tou farbou hrude. sa robí jemne Napadnuté pupáriá rosiacim pomolíc sa počas kukstrekovačom. Po lenia larvy chalcidky aplikácii musí vnútri sfarbujú dožlminimálna teplota v skleníku ta. E. eremicus je na rozdiel od E. formose prekračovať 18 ektoparazit. Samice – 20 °C a vlhkosť tohto druhu nekladú vzduchu nesmie vajíčka do hostiteklesnúť pod 80 ľa, ale vedľa neho. %. Ošetrenie sa Larvy po vyliahnutí po piatich dňoch sa hneď zavrtávaopakuje.

Molica skleníková na listoch maku (foto: J. Tancik) jú do larvy molíc Prípravok a po zvliekaní sa živia obsahom v ekosystémoch tropického, sub- Prev-B2 obsahuje 4,2 % za stunapadnutej larvy molice. Tento tropického a mierneho pásma. dena lisovaného pomarančového druh parazituje molice z rodu Prípravky na báze tejto huby sa oleja a bór 2,1 %. Pôsobí ako Aleyrodes, Besemia a Trialeuro- používajú v biologickej ochrane hnojivo, zvyšuje výživu rastlín des. Mladé samičky sa tiež živia od 80. rokov 20. storočia. Ko- bórom a tiež má aj insekticídnu larvami, jedna samička za jeden merčne produkované kmene boli účinnosť, obmedzuje napadnutie deň zlikviduje okolo 30 lariev izolované z vošiek a molíc. Huba savým a žravým hmyzom, tiež molíc. Tento druh je odolnejší na povrchu napadnutého hmyzu pôsobí ako fungicíd, obmedzuje proti vysokým teplotám, znáša vytvára biele, niekedy svetložlté napadnutie múčnatkou a tiež teplotu až do 40 °C a nižšiu re- mycélium. Mŕtvy hmyz má svetlo- pôsobí aj ako zmáčadlo pri latívnu vlhkosť vzduchu. až tmavohnedú farbu. Optimálne postrekovej kvapaline. V krapodmienky na rast a sporuláciu jinách strednej Európy je rePoužitie v systéme ochrany tejto huby je teplota 15 – 28 °C gistrovaný na ochranu rajčín, E. eremicus sa používa predo- a relatívna vlhkosť vzduchu nad papriky a uhoriek proti voškám, všetkým v biologickej ochrane 80 %. moliciam a strapkám. Používa zeleniny a kvetín proti molici sa ako postrek v dávke 0,3 – 0,4 tabakovej Besemia tabaci, proti Použitie v systéme ochrany %. Odporúčajú sa tri aplikácie ktorej E. formosa dáva slabšie Používa sa na reguláciu kala- v 7-dňových intervaloch. Pri prevýsledky. Parazituje aj molicu mitného výskytu molíc a strapiek dávkovaní môže byť fytotoxický. skleníkovú, a to aj na vyšších v skleníkoch. Dodáva sa v podo- Ochranná doba je 0 dní. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

15˚ | 31˚

15˚ | 30˚

15˚ | 29˚

14˚ | 27˚

12˚ | 25˚

14˚ | 24˚

14˚ | 26˚

V

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

LIEČIVÉ RASTLINY

Elixír mladosti v kvetináči

Ľubica Sýkorová

N

enápadná trvalka gotu kola, čiže pupočník ázijský (Centella asiatica L.) patrí medzi najvýznamnejšie liečivé rastliny na svete. Jej pozitívne účinky na nervovú sústavu poznali už pred stáročiami himalájski jogíni, ktorí odvar z listov popíjali pred meditáciou.

Keď si ju vypestujeme doma v kvetináči, získame nie lekárničku, ale hneď celú lekáreň, ktorá nám pomôže pri množstve zdravotných problémov.

Liečivé schopnosti gotu koly poznali obyvatelia Ázie už pred niekoľkými tisíckami rokov. Je napríklad súčasťou indickej ajurvédy. V Číne, Vietname alebo na Srí Lanke mala vždy povesť omladzujúceho a život predlžu-

Gotu kola (foto z internetu) júceho prostriedku, čo v súčasnosti potvrdili moderné vedecké výskumy. Pôsobí blahodarne vnútorne, ale aj na pokožku.

Posilňuje psychiku, hojí rany, zmierňuje vrásky aj celulitídu.

Najznámejší je asi vplyv pupočníka na centrálnu i periférnu nervovú sústavu. Posilňuje pamäť a zlepšuje schopnosť sústrediť sa a učiť sa. Jogíni pijú odvar pre vyváženie činnosti ľavej a pravej hemisféry mozgu. Zmierňuje bolesti hlavy, upokojuje nervy, pomáha aj pri nespavosti a tlmí stres. Znižu-

28

Gotu kola (foto z internetu) je únavu a depresívne nálady.

Blahodarne pôsobí aj na krvný obeh. Prekrvuje mozog, zabraňuje usadzovaniu cholesterolu v cievach, vzniku a rozvoju kŕčových žíl. Má tiež protizápalové účinky, lieči reumatizmus, cirhózu pečene, astmu.

Pri vonkajšom užívaní je táto rastlina skvelým pomocníkom v boji proti vráskam a celulitíde, pretože zvyšuje pružnosť kože.

Pomáha pri liečení rán a popálenín, kožných vredov alebo áft.

Vnútorne sa gotu kola používa ako nálev – 2 čajové lyžičky (ČL) sušených listov na 1 šálku, odporúčaná denná dávka je 5 až 15 gramov. Vyskúšať môžeme aj pridanie čerstvých listov do šalátov a pokrmov. V špecializovaných obchodoch ponúkajú aj tinktúru alebo tablety.

PESTOVANIE Pupočník nie je mrazuvzdorný, preto sa v našich podmienkach pestuje ako izbová alebo prenosná rastlina. Na sadenie použijeme klasický záhradnícky substrát. Prihnojovať môžeme akýmkoľvek kvapalným univerzálnym hnojivom. Bohatú zálievku vyžaduje najmä v letnom období. V zimných mesiacoch ju musíme obmedziť v závislosti od teploty. Tá by nemala klesnúť pod 10 °C. Na jeseň pred príchodom prvých mrazíkov rastlinu ostriháme po obvode kvetináča a kvetináč prenesieme do bytu na prezimovanie. V zime je možné rastlinu prezimovať pri izbovej teplote alebo v svetlých priestoroch s nižšou teplotou a

VI

pri obmedzenej zálievke. Gotu kolu pestujeme najlepšie v závesnom kvetináči. Rozmnožujeme ju odrezkami.

LIEČIVÉ ÚČINKY Ako už bolo spomenuté, pupočník sa už po celé stáročia používa na liečbu rôznych ochorení. Bylinka s pozitívnym účinkom pomáha pri duševnej a telesnej únave. Zmierňuje pocity bolesti, pomáha proti depresii a stresu, zlepšuje prekrvenie, ovplyvňuje činnosť srdca a krvného obehu. Ľudovo sa nazýva mozgový stimulátor. Napomáha činnosti centrálnej aj periférnej nervovej sústavy ako tonikum a adaptogén. Cez nervovú sústavu pomáha ovplyvňovať veľa biologických dejov – zlepšovať mentálne funkcie, spomaľovať degeneratívne zmeny v mozgu a periférnej sieti, zlepšovať periférny krvný obeh (eliminovať vznik a rozvoj kŕčových žíl a zrazenín), urýchľovať rekonštrukciu vnútorných tkanív a kože po ochoreniach a úrazoch. Napomáha zmierňovať bolesti hlavy, pomáha telu pri zvýšenej telesnej teplote, poruchách spánku, posilňovať pamäť, znižovať únavu a depresívne nálady. Je vhodný ako pomoc pri hojení, pri reumatických bolestiach, proti zadržiavaniu vody v organizme, pri chrápaní, kašli a kožných ochoreniach.

Gotu kola je mierne horká bylina rastúca v Ázii, predovšetkým na území dnešnej Indie. Často býva chybne označovaná za pravý kolový oriešok. Gotu kola

však predstavuje úplne odlišnú bylinu. Je jednou z najdôležitejších stimulujúcich bylín s preukázaným pozitívnym účinkom.

Obsahuje niekoľko biologicky aktívnych zložiek, najmä steroly (sitosterol, stigmasterol, capmesterol), glykosidy, saponíny a triterpény. Používa sa ako efektívny tonizujúci prostriedok pre celkovú regeneráciu organizmu.

Zvyšuje sexuálnu výkonnosť, uplatňuje sa pri liečbe syfilisu a tuberkulózy. Podporuje činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, najmä pečene.

Paradoxom je, že jedna zo zložiek gotu koly (asiaticosid) sa považuje za potenciálne karcinogénnu, no na druhej strane práve ten istý extrakt sa používa i pri liečbe niektorých druhov rakoviny. Doposiaľ žiadny kontrolný úrad nezakázal použitie extraktu z tejto byliny.

Spektrum pozitívnych účinkov gotu koly je naozaj veľmi široké, pričom väčšinu z nich možno využiť vo forme účinnej prevencie, ale aj riadnej liečby. Pre športovcov je navyše zaujímavá z dôvodu podpory fyzického výkonu. Dokonale sa uplatní nielen v silových disciplínach, ale v športe vôbec.

Gotu kola je účinná vo forme extraktu a tinktúry. Povzbudzujúci účinok možno zvýšiť kombináciou s ginkom, čili alebo zázvorom (srb. đumbir). Nemajú ju užívať tehotné a dojčiace ženy, deti. Starší ľudia by mali znížiť dávku. Pri jej užívaní sa netreba vystavovať slnečným lúčom. ○

30. 8. 2014 • 35 /4610/

HRAVÁ A PRAKTICKÁ IZBA PRE ŠKOLÁKA

Nič ľahšieho!

U

rčite v nej nesmú chýbať vtipné doplnky a nápady!

No nemenej dôležité je aj praktické a viacúčelové usporiadanie priestoru. Písací stôl nemusí tvoriť dominantu izby, no úplne by chýbať nemal. Kam a ako ho však umiestniť, aby mal školák dostatok miesta na učenie aj na hranie?

ktorú upevníte o boky skríň.

SCHOVANÝ ZA GAUČOM Umiestniť ho môžete napríklad za oddychový kútik s gaučom a pre istotu ho oddeľte doskou, na ktorú sa budú dať lepiť odkazy.

Takto nenápadne „zašitý“ poskytuje dostatok súkromia pri učení.

POSAĎTE SA! Ideálna je rozťahovacia pohovka, napríklad pre kamarátske návštevy, ktoré sa príležitostne rozhodnú prespať. No improvizovanú pohovku dokážete vytvoriť aj spojením dvoch kresielok a taburetky.

OBKĽÚČENÝ SKRIŇAMI Ak vám ostalo dostatočné miesto medzi skriňami, využite ho na umiestnenie písacieho stola. Stenu môžete ponechať jednofarebnú, ale zaujímavo vynikne aj výrazná tapeta. Ak nemáte stôl, pomôžte si doskou odrezanou na mieru,

NA PARAPETE Napasovali ste do malej izby posteľ so skriňou a na stôl už neostalo miesto? Využite priestor pod oknom a o stenu upevnite širšiu dosku, ktorá môže zároveň plniť funkciu parapetu.

EXTRA NÁPAD: S RUKAMI NA STENE Nechajte svoje deti, nech si zariadia izbu podľa svojich predstáv. Možno sa im zapáči nápad na vlastnoručnú výzdobu stien. Stačí, ak si natrú ruky farbami a otlačia ich na stenu.

Izba tak získa jedinečnú identitu každého jej obyvateľa. 

NEZAHADZUJTE JU!

Palička zo zmrzliny je šikovná vecička

Z

jedením nanuku (zmrzlina na paličke) sa pre tento kúsok drievka jeho využitie ešte zďaleka nekončí!

Nanuková palička je v domácnosti veľmi užitočná.

Zjete nanuk a paličku vyhodíte. Taký je obvyklý postup. Škoda, pretože nanuková palička... ... sa hodí ako označenie v záhone alebo kvetináči Napíšte na paličku vodovzdornou fixkou názvy jednotlivých sadeničiek. Tak budete bez problémov vedieť, čo ste si kde zasadili. ... je dobrou pomocníčkou pri stavaní rôznych modelov Odporučte manželovi, aby paličku použil na nanášanie lepidla pri skladaní najnovšie-

NIELEN NA JEDENIE

Biely chlieb je aj domáci pomocník

B

iely chlieb má okrem svojej hlavnej potravinovej úlohy aj množstvo ďalších skvelých využití.

Spevní zemiakové knedličky: Keď do zemiakových knedličiek pridáte kúsky chleba, ostanú pevné a budú aj lepšie chutiť. Čistí tapety: Špina a sadze z citlivých tapiet zmiznú, keď ich budete opatrne akoby „gumovať“ kúskom bieleho chleba. Ten na seba nalepí všetky nečistoty.

Odstraňuje fľaky od mejkapu: Ak sa vám dostal mejkap z brady alebo krku na golier, fľak sa dá odstrániť tak, že po ňom budete opatrne prechádzať kúskom bieleho chleba.

Pomáha pri zbieraní črepov: Rozbili ste pohár ale-

bo tanier? Žiadny problém – pomocou mäkkého chleba môžete črepiny pozbierať bez problémov a bez toho, aby ste sa poranili.

Neutralizuje kuchynské pachy. Aby brokolica alebo ružičkový kel pri varení nepáchli, dajte do vody na varenie kúsok bieleho chleba, ten arómy nasaje. 

ho modelu lietadla a jeho prsty ostanú čisté. ... si poradí s čistením Zaschnuté zvyšky jedál na kuchynskom riade či náradí, napríklad na grilovacom rošte alebo v hriankovači možno poľahky a najmä šetrne odstrániť nanukovou paličkou. ... je skvelá kozmetická pomôcka Paličku umyte, vydezinfikujte, nechajte uschnúť, a potom ju môžete používať napríklad na hygienické naberanie a nanášanie krémov a mastí. ... je dobrou oporou pre rastlinky Záhradkárky môžu malé paličky použiť na sadenie drobných rastlín a potom ako ich oporu pri raste. 

TAKTO UDRŽÍTE VÁŠ GRIL ČISTÝ

Drhnutie či namáčanie

D

rhnutie, pôsobenie prípravkov alebo namáčanie?

Vďaka našim radám bude váš gril raz-dva čistý.

Rýchle a veľmi praktické: oceľové špirálky či kefky bez problémov vyčistia gril a spolu s čistiacim prostriedkom na riad tvoria skvelý tím.

Bez drhnutia: ak chcete gril očistiť až neskôr, zatiaľ grilovací rošt oviňte do mokrého novinového papiera. Po pár hodinách je špina navlhnutá a dá sa poľahky odstrániť hubkou a čistiacim prostriedkom na umývanie riadu. Špeciálne čističe na grily sú pri silnom znečistení grilu často poslednou šancou. Nastriekajte, nechajte pôsobiť a vyčistite.

Ušetrí čas: Ak máte zvyšné kúsky alobalu (napríklad zo zemiakov, ktoré ste predtým piekli), môžete nimi z roštu ošúchať zvyšky mäsa a tuku.

Aby sa nevytvorilo žiadne znečistenie a pripálené kúsky potraviny, rošt pred použitím potrite olivovým olejom. Potom po grilovaní jednoducho pretrite vlhkou utierkou. Pôjde to celkom ľahko.

Využívajte špeciálne kefky s mosadzným vlasom na čistenie grilu, škrabáky a hubky. 

VII

29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Eurokrémový zákusok Suroviny: Na cesto: 2 jogurtové poháriky cukru, 2 poháriky múky, 1 pohárik oleja, 1 a ½ pohárika mlieka, 2 vajcia, 2 rovné lyžice kakaa, 1 kypriaci prášok; Na potretie: 200 g eurokrému; Na posypanie: orechy, alebo arašidy (kikiriki), alebo kokos, či strúhaná čokoláda.

Takto sa to podarí: Cesto: Suroviny potrebné na cesto dobre zmiešame, vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech alebo na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme na 180 C̊ orientačne 40 minút. Horúci koláč potrieme eurokrémom. Posypeme orechmi alebo inými uvedenými surovinami.

Foto: E. Šranková

Ľahký malinový zákusok Suroviny: 4 vajcia, 1 jogurtový pohárik cukru, 2 poháriky múky, 1 pohárik oleja, 1 pohárik jogurtu, 1 kypriaci prášok, 300 g malín; Na plnku: 2 malinové pudingy, 1 l vody, 6 lyžíc cukru.

Pralinkový rez s cukrom. Varíme, kým nezhustne. Vylejeme na koláč a necháme vychladnúť. Zákusok môžeme ozdobiť šľahačkou.

Koláč je osviežujúci, nie je veľmi sladký a ľahko sa pripraví. Je chutný aj s višňami a iným sezónnym ovocím.

Takto sa to podarí: Vyšľaháme bielky a postupne pridávame cukor. Keď získame tuhý sneh, pridáme žĺtky, vymiešame a postupne pridávame múku vymiešanú s kypriacim práškom, olej a jogurt.

Dobre vymiešame a vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech. Navrch naukladáme polovicu malín. Pečieme na 200 C̊ asi 20 minút. Kým sa cesto pečie, vymiešame pudingový prášok s cukrom a trochou vody.

Zvyšnú vodu so zvyšnými malinami dáme zovrieť a pridáme pudingový prášok vymiešaný Foto: z internetu (Blic žena)

Korpus na tortu bez oddeľovania vajec Suroviny: 4 vajcia, 125 g práškového cukru, 80 g polohrubej múky, 1 vanilínový puding, štipka soli, 1 lyžička kypriaceho prášku.

Takto sa to podarí: Vajcia v miske šľaháme mixérom asi 5 min., postupne pridávame cukor a šľaháme dalších 5 min. Múku zmiešame s pudingovým práškom a soľou a tiež postupne pridávame k vyšľahaným vajciam. Metličkou zľahka premiešame. Formu s priemerom 22 cm

vyložíme papierom (boky netreba natierať).

Cesto vylejeme do formy, rovnomerne rozotrieme a je dobré formou trochu potriasť o stôl, aby vyšiel vzduch. Rúru si nahrejeme na 200 °C a formu vložíme do rúry. Pečieme prvých 5 min. na 200 °C a 20 min. na 180 °C. Netreba otvárať dvierka, aspoň 20 min., aby korpus neklesol.

Po vypnutí treba korpus nechať v rúre s otvorenými dvierkami asi 5 min. Je dobré nechať ho vo forme, kým nevychladne.

Suroviny: Na cesto: 12 vajec, 12 lyžíc práškového cukru, 12 lyžíc horúcej vody, 12 lyžíc múky, 1 kypriaci prášok, 2 lyžice kakaa; Na plnku: 250 g margarínu, 300 g práškového cukru, 3 dl mlieka, 1 vanilínový puding, 1 vanilínový cukor, rumová aróma, kakao; Na potretie: marhuľový lekvár.

Takto sa to podarí: Cesto: Vymiešame 6 žĺtkov so 6 lyžicami práškového cukru. Keď sme ich takmer vymiešali, pridáme ešte 6 lyžíc horúcej vody. Trochu pomiešame, pridáme 6 lyžíc múky, 1/2 kypriaceho prášku a sneh zo 6 bielkov.

Z tohto upečieme 2 cestá. Postup zopakujeme ešte raz, len do tohto cesta pridáme ešte 2 lyžice kakaa a znova delíme na 2 plechy. Po upečení máme 2 tmavé a 2 svetlé pláty. Plnka: klasicky uvaríme puding v 3 dl mlieka s vanilínovým cukrom a necháme vychladnúť. Medzitým vymiešame margarín s 300 g práškového cukru a do toho primiešame postupne uvarený vychladnutý puding a trochu rumu. Plnku zafarbíme podľa chuti kakaom. Tmavé cesto potrieme polovicou plnky, priložíme svetlé cesto, ktoré natrieme lekvárom, a priložíme svetlé cesto. Toto potom natrieme druhou polovicou plnky a priložíme druhé tmavé cesto. Z plnky si môžeme trošku nechať a potrieť natenko vrchné cesto. Povrch polejeme čokoládou.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 375 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

Kultúra Podporovať a inšpirovať O 5. ROČNÍKU SEMINÁRA PÍŠEŠ? PÍŠEM!

Anna Francistyová

„D

ivadlo Janka Čemana je plné ľudí, ktorí píšu, tvoria hudbu k inscenáciám a pre film, interpretujú na javisku, čítajú filmový scenár, riešia technické možnosti, učia sa kameramanskú tvorbu alebo spievajú na preliezkach. Každá miestnosť dýcha inšpiráciou a motiváciou tvoriť a učiť sa. (...)

Vonia to človečinou, pochopením a trpezlivosťou. A to sa dá zažiť len s ľuďmi, ktorí sa navzájom podporujú, pomáhajú si a rešpektujú sa. S ľuďmi, bez ktorých by tento seminár nebol.“ Zacitovali sme z jedného z úvodníkov Kataríny Hitzingerovej v bulletine Spravodaj, ktorý denne vydávali účastníci tradičného pivnického seminára Píšeš? Píšem! Urobili sme to preto, aby sme vám priblížili, ako to bolo uplynulý týždeň – od 18. do 23. augusta – v tomto divadelnom areáli. V záverečný deň, v sobotu 23. augusta, si záujemcovia a účastníci mohli pozrieť výsledky týždňovej tvorivej práce až 74 frekventantov: detské predstavenie Pes Jeana Labadieho (v exteriéri Divadla J. Čemana), pohybovo-bábkovú inscenáciu Jeden deň (pri jazere Črepara) a film Čo som urobil?! (v divadelnej sieni). Skutočne na

Duša seminára: Katarína Hitzingerová

výsledok nie je 100-percentný, lebo za taký krátky čas sa to ani nedá dosiahnuť, aj keď niektorí majú pocit, že tie výsledky sú viac než 100-percentné. Lebo ľudia tu tvoria od rána do neskorého večera, do neskorej noci. Tohto roku sme seminár otvorili aj pre deti a v dielni tvorivej dramatiky sa zúčastnilo 18 detí z Pivnice a Kysáča. Museli sme ju aj limitovať, aby sa lektor Peter Hudák mohol aj individuálne venovať každému dieťaťu za ten krátky čas.

Nielen účastníci, ale aj väčšina z lektorov si vraj nevie predstaviť, prečo takéto niečo nefunguje aj na Slovensku...

je čudo, ktorá zvíťazila na festivale DIDA a šla i na Palárikovu Rakovú, vznikla práve na tomto seminári, a to za päť dní... A pritom v profesionálnych divadlách iba skúškové obdobie trvá mesiac a pol, alebo dva mesiace... Toto predstavenie vzniklo iba za päť dní. Preto verím, že všetko sa dá, len treba chcieť.

Piaty ročník s deviatimi dielňami je za nami, ale K. Hitzingerová už pripravuje aj šiesty ročník...

– Aj nabudúce by som robila tvorivú dramatiku, lebo deti sú to, čo po nás zostane. Podľa záujmu to možno rozdelíme aj na dve dielne a budú tu dvaja lektori.

A na budúci ročník pripravujem aj dabingovú dielňu. Tri základné ciele bude iste spĺňať aj šiesty ročník: podporovať dolnozemských autorov, dolnozemské talenty a dbať na spisovnú slovenčinu. O ostatných dielňach

emócie bohatý deň. Doplnili sme si ho dojmami a plánmi ideovej tvorkyne seminára, dramaturgičky, dramatičky a pedagogičky K. Hitzingerovej z Banskej Bystrice: – Bol to veľmi úspešný seminár. Posunuli sme sa ďalej, rozšírili sme dielne, čo bolo podstatou tohto semináru, a to aj v smere filmu. A seminár je postavený tak, že tu nie je len Záver večerného pohybového predstavenia na jazere (Foto: E. Hložanová) proces vzdelávania, – Všetci sa tu navzájom pod- zatiaľ nepoviem, lebo sú vo fáze ale účastníci a lektori si môžu vychutnať aj výsledok práce. Ten porovali a inšpirovali a o tom pripravovania a bude to veľké je tento seminár, prekvapenie. Dokonca rozmýšľapodporovať a in- me o tom, že seminár predĺžime špirovať, – hovorí o dva dni: zo Slovenska budú spolubesedníčka. ľudia cestovať vo štvrtok, v pia– Úžasné je naprí- tok sa už bude robiť, a tak každý klad, že ľudia to, deň do nasledujúceho piatku, čo cítia, dávajú zo keď si záujemcovia budú môcť seba, že to v sebe pozrieť výsledné tvary, sobota netlmia. Dobrosr- bude vyslovene oddychový deň dečnosť, ochota a v nedeľu sa bude cestovať späť. a dobrota, o tom Ľútosť, že je týždeň tvorivých je celý seminár, dní naplnených aj inšpiráciou, a preto sa sem nádejou, láskou, spriaznenosťou rada vraciam, už iba v spomienkach, účastníci preto podporujem a lektori si iste kompenzujú vyčtvorivých a talen- kávaním ďalšieho pivnického tovaných ľudí. dramatického augusta, ktorí iste Som nesmierne prinesie ďalšie skvelé inscenárada, že napríklad cie, dramatické texty, výbornú inscenácia Elenky hudbu, aj nové tváre v tomto Hložanovej Život tvorivom umeleckom svete.

Mladučkí herci oduševnili obecenstvo na divadelnom dvore

• KULTÚRA •

35 /4610/ 30. 8. 2014

31

Kultúra V PETROVCI USPORIADALI TÁBOR SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ REMESELNÍCTVO NA DOLNEJ ZEMI

Lahôdky a kroje Katarína Gažová

Z

aujímavé a pestré aktivity boli náplňou dolnozemského tábora remeselníctva, ktorý prebiehal od 18. do 21. augusta v žiackom domove GJK, na ktorom sa zúčastnili žiaci a učitelia z Maďarska (Békešská Čaba), Rumunska (Nadlak) a zo Srbska (Jánošík, Šíd).

V pondelok 18. augusta tábor otvorili a zároveň bola realizovaná hudobná dielňa pod vedením Samuela Kováča ml., kde sa deti naučili zopár pekných ľudových pesničiek. V druhý deň tábora

Po etnografickej dielni vznikla aj spoločná fotka účastníkov tábora s vyparádenými mladuchami a ženíchmi v selenčskom svadobnom kroji

dielne, výsledkom ktorej boli výborné haluškové pochúťky.

V stredu 20. augusta táborníci mali krásny umelecký zážitok pri divadielku pre deti v Slovenskom vojvodinskom divadle v Petrovci.

na torte tábora bolo obliekanie neviest a ženíchov do selenčských svadobných krojov. Dobrovoľne sa na to prihlásili dievčatá zo Šídu a Nadlaku a chlapci z Jánošíka a Békešskej Čaby, takže do dielne boli zapojené všetky účinkujúce prostredia. Zuzana Zoláreková a Patrik Rago obliekali nevesty a ženíchov, a pritom aj vysvetlili

účastníkom tábora, z ktorých častí parádny selenčský svadobný kroj pozostáva. Záver dolnozemského tábora patril spoločnému obedu, posedeniu a odovzdávaniu darčekov účastníkom, aby si dlho pamätali na krásne spoločné chvíle priatelenia sa detí z troch štátov a pritom aj získavania nových vedomostí v slovenskej reči.

V dielni Máte rady halušky? bolo rušno a veselo, v kuchyni sa len tak pracovalo plnou parou...

remeselníctva účastníci navštívili Galériu Zuzky Medveďovej, Etno dom a združenie Zlaté remeslá v Petrovci. Krásne popoludnie strávili v pracovnej dielni pod názvom Máte rady halušky?. V kuchyni žiackeho domova GJK postup prípravy halušiek od miesenia cesta až po hotové pochúťky deťom ukázali gazdinky zo Selenče.

Deti sa s vervou dali do práce a s radosťou sa zapájali do každej fázy zaujímavej gastronomickej

32

www.hl.rs

Príjemné slnečné počasie toho dňa popoludní využili na zábavu a oddych v akvaparku Petroland.

V záverečný deň tábora Slovenské ľudové remeselníctvo na Dolnej zemi absolvovali kreatívnu dielňu obliekania nevesty a ženícha do kroja, výroby vencov pre nevestu a pletenia vlnených zepiek.

Postup výroby vencov pre nevestu im ukázal a naučil ich Patrik Rago a pletenie zepiek Zuzana Zoláreková zo Selenče. Čerešničkou

Informačno-politický týždenník

LÍČENIE FASÁDY. Aj v sezóne letných dovoleniek v staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa intenzívne pracovalo. Práce na líčení fasády Slovenského národného domu sú ukončené. Po nich majstrov (na fotografii) očakávalo líčenie stien v Klube VHV. Podľa slov Anny Lepšanovićovej, predsedníčky SKUS hrdinu J. Čmelíka, jeden z ôsmich projektov, ktoré im schválili z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa vzťahoval na maliarske práce.

Schválené prostriedky z Úradu však nepostačili na kompletné ukončenie prác, a tak s finančnou pomocou prispela i Obec Stará Pazova. a. lš.

• KULTÚRA •

AKTÍVNE PRÁZDNINY V SELENČI

Galakoncert mladých hudobníkov Juraj Berédi

G

alakoncertom mladých hudobníkov sa v nedeľu 24. augusta skončil projekt Aktívne prázdniny pre mladých hudobníkov, ktorý v Selenči spoločne organizovali Komorný zbor Zvony a Základná škola Jána Kollára.

Projekt organizovali pre deti, ktoré chodia do hudobnej školy. Cieľom bolo umožniť tým, čo sa venujú hre na hudobnom nástroji, aby aj počas letných prázdnin na ňom hrali a pritom sa pobavili a príjemne a aktívne strávili letné prázdniny. S realizáciou projektu sa začalo v júli a trval dva mesiace, čiže celé letné prázdniny. Na začiatku záverečného galakoncertu sa prihovoril Juraj Súdi, profesor hudobnej kultúry selenčskej základnej školy, ktorý spoločne s dcérou Leonórou viedol celý projekt.

Z jeho príhovoru sa prítomní dozvedeli, že sa v projekte zúčastnilo dvadsaťpäť detí, a to nielen zo Selenče, ale aj z Bođanov a Báča. Najmladšia účastníčka

má iba šesť rokov a najstarší účastník je dvadsaťtriročný. Vek účastníkov nebol prekážkou účasti v projekte. K aždý účastník sa predstavil skladbou a potom spoločne zahrali dobre známe skladby vážnej hudby. Rovnako sa hrou na hudobnom nástroji predstavili teraz začínajúci hudobníci, ako aj tí, ktorí za sebou majú bohatú skúsenosť, ba dokonca získali aj uznania na rôznych súťažiach. Hudobné nádeje prítomní na koncerte posmelili a odmenili búrlivým potleskom.

Bol to ozaj vydarený koncert v podaní malých hudobníkov a slová chvály na záver koncertu

vyslovila riaditeľka školy Katarína Vrabčeniaková, ktorá bola nadšená koncertom a zároveň hrdá na svojich žiakov. Poďakovala sa za účasť v projekte aj žiakom z iných škôl.

Projekt podporili Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá a Obec Báč. Zo zabezpečených

Z ČINNOSTI MOMS BÁČSKA PALANKA

Pestrosť záster a ručníkov Elena Hložanová

V

nedeľu 24. augusta v báčskopalanskom Slovenskom dome bola nainštalovaná výstava Pestrosť záster a ručníkov.

Prichystali ju členky Spolku žien pri MOMS Báčska Palanka. K pestrosti výstavy exponátmi prispeli aj členky spolkov žien zo Selenče a Silbaša, tiež Zlaté remeslá s medovníkmi Anny Opavskej z Báčskeho Petrovca.

Prítomné hostky zo Selenče, Pivnice, Silbaša, Hložian, Báčskeho Petrovca, Kysáča a Báčskej Palanky (Zlatne ruke) uvítala predsedníčka domáceho spolku žien Darina Valachová. Pripomenula, že výstavné predmety • KULTÚRA •

Záber z otvorenia výstavy

sa väčšinou už nenosia, ale je to zdedené bohatstvo od babičiek.

Na husliach slovenské ľudové piesne zahrala Eleonóra Štan-

finančných prostriedkov nevyhnutných na realizáciu projektu od organizátorov a podporovateľov projektu vytlačili potrebný notový materiál a kúpili nový hudobný nástroj – elektrický klavír.

Podľa počtu účastníkov a toho, čo bolo počuť na koncerte, Selenča má zabezpečenú skvelú hudobnú budúcnosť.

diová, a potom výstavu otvorila Viera Miškovicová, predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien: „V Palanke sa cítime vždy ako doma. Mienim, že si ASSŽ ako strešná organizácia stále viac spĺňa svoje poslanie, o čom hovorí aj toto dnešné stretnutie, keď nám palanské ženy prichystali ďalšie krásne prekvapenie... Veľmi by som sa tešila, keby viac mladších žien prichádzalo do spolkov, kde sa budú môcť nielen informovať, ale aj kochať v krásach krojov, a možno si preberať vzorky na súčasné odevné prvky, ktoré sú vždy módou, a samým tým budú zachovávať to, čo možno v skriniach stálo roky nedotknuté, a má to ohromnú hodnotu.“ Prítomní si mali možnosť pozrieť ozajstné bohatstvo starých odevných exponátov, ale aj súčasné kroje a ručné práce, a veľkú pozornosť vyvolali i prekrásne medovníčky.

35 /4610/ 30. 8. 2014

33

Kultúra FINANCOVANIE VZDELÁVANIA ŽIAKOV NA SLOVENSKU

Aj tak budem prváčikom!

Monika Necpálová

Š

kolská aktovka kedysi bývala aj na Slovensku plná knižiek, zošitov, ceruziek a pier. Roky letia, no tí, ktorí si spomínajú na to, čo nám vždy šibalsky hovorili učitelia – „už nikdy vám nebude tak ľahko, ako vám je v škole“ – teraz môžu porovnávať. A nielen váhu tašky, ale aj povinností. Školáci predsa ani dnes nechodia s ľahkou aktovkou. Ruksaky, hoci moderné, ale nie práve najvhodnejšie pre detskú chrbticu, sú plné knižiek, zošitov, ceruziek. Ako je to za hranicami Srbska? Čo si dnešný prváčik musí zadovážiť, ani nie tak on, ako jeho rodičia? A aká je starostlivosť štátu o žiakov základných škôl? Poďme na návštevu do Základnej školy s materskou školou v Župkove. Veď partnerské vzťahy dedinky s Vojvodinou sú čoraz pevnejšie a vznikajú na rôznych úrovniach, od kultúry až po vzdelávanie.

Ivana Betková je v dedinke na strednom Slovensku neďaleko Žarnovice zástupkyňou riaditeľky základnej školy Ivety Tomášovej.

Ako učiteľka prvého stupňa má o vzdelávacích materiáloch žiakov dokonalý prehľad. Štát poskytuje prvákom šlabikár, pracovné listy na matematiku, prírodovedu, etickú výchovu a náboženstvo.

Dostávajú aj balíček pomôcok od starostu obce, v ktorom sa nájdu písacie potreby, farbičky či školské dosky. Rodičovské združenie pri Základnej škole s materskou školou v Župkove financuje niektoré doplnkové učebné materiály, ktorými nechce vedenie školy finančne zaťažovať rodičov. Na rodičovskú peňaženku potom zostáva okrem iného peračník a zošity. Okrem spomenutých školských pomôcok školáci potrebujú aj športové oblečenie na telesnú výchovu či prezuvky. „Prvák nemusí mať pero za 5 eur, stačí aj to za 50 centov. Ak rodičia kúpia žiakovi drahú tašku, budú mať drahé vzdelanie. Systém zapožičiavania učebníc zo školy je rovnaký ako kedysi,“ Ivana Betková pripomína, že všetko je vecou postoja médií a rodičov.

Pri jednotlivých predmetoch

34

www.hl.rs

Ivana Betková, zástupkyňa riaditeľky základnej školy v Župkove

sa využívajú okrem učebníc rôzne moderné pomôcky. Niektoré z nich si deti nechávajú v škole, iné sa oplatí nosiť domov, pretože domáce úlohy sú aj dnes bežnou súčasťou slovenského školstva. „Veľa závisí od postoja pedagóga.

všetky učebnice so sebou stále, len aby niečo nezabudli.

Podľa slov zástupkyne v tom, ako sa učilo v minulosti a dnes, nie je závažný rozdiel. Ideálne by bolo, ak sa dieťa naučí všetko v škole. „Dieťa nechodí do školy, aby zistilo, čo má robiť doma. Ale ak si deti neprecvičia po vyučovaní učivo prostredníctvom domácich úloh, tak si ho zapamätajú ťažšie,“ hovorí Ivana Betková. Podľa psychohygienických noriem by príprava prváka nemala presahovať 20 – 30 minút denne. Pre najmladších žiakov je v školskom klube detí vyčlenený aj čas na písanie úloh. To ocenia predovšetkým pracujúci rodičia.

V základnej škole v Župkove sa deti učia čítať prostredníctvom tzv. metódy splývavého čítania.

Na hodinách sa preto používajú aj špeciálne pomôcky pre tento druh vyučovania. Od prvého ročníka deti pracujú s počítačmi. Dokonca aj na slovenčine. „Pokiaľ jedna skupinka detí pracuje na hodine so mnou, časť žiakov spoločne s asistentkou je v počítačovej učebni, kde riešia

Žiaci sa učia v novej budove školy, obkolesenej krásou stredoslovenských hôr

Niektorí netrvajú na tom, aby si deti nosili domov učebnicu, pokiaľ z predmetu nemajú domácu úlohu.

V tom prípade si knihu deti ponechajú v škole,“ približuje súčasnú situáciu zástupkyňa školy. Hoci aj to môže byť dvojsečná zbraň...

Niektoré deti si totiž radšej nosia

Informačno-politický týždenník

pracovné zadania,“ vysvetľuje spôsob vyučovania slovenčiny Ivana Betková a pokračuje: „Kedysi sme testovali pracovné listy, ktoré si zakladali deti do zakladačov. Venujem sa metóde splývavého čítania a ako pedagogička si pracovné listy vytváram sama. Školská štátna po-

môcka je v tomto prípade nevyhovujúca, pretože je inak zostavená.“ Učebnice cudzích jazykov rovnako hradí štát, ale pracovné zošity by si mali žiaci kupovať sami. „Na našej škole si pracovné listy na hodiny cudzích jazykov vytvárajú samotní pedagógovia, takže žiaci potom pracujú s týmito pomôckami,“ upresňuje zástupkyňa školy.

Rôzne vzdelávacie programy, ktoré sa pri vyučovaní používajú, majú v základnej škole v Župkove dostupné priamo na serveri.

V rámci ekonomického hospodárenia sa objednáva na každý predmet určitý počet učebníc. Ak je však napokon počet žiakov nižší, Ministerstvo školstva požaduje vrátenie učebníc. Môžu ich totiž použiť na iných školách. Nové slovenské učebnice sa pripravovali od roku 2008 pre všetky predmety základných a stredných škôl. Mnohé z nich však čelia kritike samotných pedagógov a vyžadovali by si ďalšie prepracovanie.

Podľa reformy školského vzdelávacieho systému dosiaľ školy mali možnosť zavádzať aj nové predmety, ktoré mali časovú dotáciu 4 – 6 hodín do týždňa v závislosti od ročníka. „Kolegyňa spracovala pracovné listy a učebné materiály pre predmet mediálna výchova.

Pracovné listy boli spravené na vysokej úrovni, ale len pre internú potrebu,“ opisuje prácu pedagógov zástupkyňa školy. Podľa nových ustanovení voliteľnému predmetu sa žiaci budú venovať len jednu hodinu, a to na druhom stupni. „Aj keď budeme musieť zrušiť mnohé voliteľné predmety, mediálnu výchovu určite ponecháme. Deti sa tu napríklad učia vyrábať reklamy,“ zdôrazňuje význam novozavedeného predmetu Ivana Betková.

Komenského Schola ludus má šancu na oživenie. Vyžaduje si však progresívny prístup u pedagógov a kreativitu u orgánov štátnej správy. Ako jednoducho, pritom zaujímavo a nie za posledný groš možno dať deťom výborné vzdelanie, to je výzva 21. storočiu. S nápaditými vzdelávacími programami a ešte väčšou vynaliezavosťou rodičov i učiteľov sa škola môže stať pre deti symbolom múdrosti, tvorby i vynálezcovstva. Pravda, ak otvoríme brány jedni pre druhých a dovolíme si nahliadnuť priamo do škôl v Srbsku i na Slovensku.

• KULTÚRA •

Z ČINNOSTI NRSNM

Na obzore stratégia pre menšiny Svetlana Zolňanová

P

ri Ministerstve osvety, vedy a technologického rozvoja v júli 2014 formovali pracovnú skupinu pre vypracovanie stratégie vzdelávania v jazyku menšín ako súčasť dokumentu Stratégie vzdelávania v Srbsku. Vedúca tejto pracovnej skupiny Jasminka Peruničić Alen vyzvala národnostné rady, aby dali svoje návrhy, ktoré sa potom stanú súčasťou novej Stratégie vzdelávania pre národnostné menšiny. Podnietení touto možnosťou vplývať na vypracovanie podstatne dôležitého dokumentu pre národnostné menšiny predstavitelia slovenskej, rumunskej a rusínskej národnostnej menšiny iniciovali stretnutie v Ministerstve osvety s relevantnými predstaviteľmi z tejto oblasti. Úradné stretnutie sa na Ministerstve v Belehrade uskutočnilo 22. augusta v kabinete zástupkyne ministra Zorany Lužanin, ktorá je poverená medziiným aj vzdelávaním v jazykoch národnostných menšín. V delegácii

národnostných menšín boli: PaedDr. Svetlana Zolňanová, predsedníčka VPV slovenskej Národnostnej rady, Anisoara Caran, predsedníčka VPV rumunskej Národnostnej rady, a Slavko Sabo, člen VPV rusínskej Národnostnej rady. Keďže je zástupkyňa ministra vedúcou pracovnej skupiny, ktorá vypracuje návrh Zákona o učebniciach a učebných pomôckach, predstavitelia národnostných rád sa vyjadrili o potrebe doriešenia rôznych problémov, v prvom rade finančných, pri vydávaní tzv. nízkonákladových učebníc. Početné návrhy delegácie sa stanú súčasťou návrhu zákona a prvá verejná rozprava v Novom Sade je naplánovaná na polovicu septembra t. r.

Veľký dôraz sa venoval potrebe angažovania osvetových poradcov v jednotlivých školských správach, ktorí by sledovali vyučovanie v jazyku menšín, ako aj zlepšeniu komunikácie medzi predstaviteľom Národnej osvetovej rady a menšinami žijúcimi v Srbsku. Súčasťou Stratégie vzdelávania pre národnostné menšiny sa

stane aj návrh riešenia financovania výučby jazyka s prvkami národnej kultúry pre stredné školy. V rámci reformy gymnázií a stredných odborných škôl sa tento predmet dostane do skupiny voliteľných predmetov, a tak sa vyrieši jeho postavenie aj z finančného aspektu. Ministerstvo prejavilo záujem o oživenie vzdelávania učiteľov v slovenskej reči akreditovaním dvojjazyčného vzdelávacieho programu na niektorej pedagogickej fakulte v spolupráci so Slovenskou republikou. Ďalšie kroky, ktoré je potrebné podujať, je nadväzovanie spolupráce s Národnou radou pre vysokoškolské vzdelávanie. Nastolená bola aj otázka

POZNÁMKA

Čo Iločanov (ne) zaujíma?

Juraj Bartoš

A NOVOSADSKÝ LITERÁRNY FESTIVAL. V Novom Sade v pondelok 25. augusta na Námestí mladomanželov prejavom predsedu Matice srbskej, profesora a básnika Dragana Stanića bol slávnostne otvorený deviaty Medzinárodný novosadský literárny festival (na snímke).

Toto významné kultúrne podujatie v organizácii Spolku spisovateľov Vojvodiny aj tohto roku počas piatich dní uhostilo vyše sto spisovateľov a prekladateľov, ktorí mali účasť v rámci početných programov.

Významné miesto aj tentoraz patrilo vyše dvadsiatim významným hosťom zo zahraničia: z Anglicka, Francúzska, Nemecka, Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Dánska, Ruska, Mexika a Kolumbie.

V rámci bohatého festivalového programu bolo zorganizované sympózium o avantgarde a udelené boli aj tradičné festivalové ceny: Brankova cena, Medzinárodná cena za literatúru Nový Sad (ktorej tohtoročným nositeľom je mexický básnik Antonio Deltoro) a uznanie za najlepšieho slamového básnika.

M. Ď.

Foto: Branko Lučić • KULTÚRA •

prenosu časti zakladateľských práv na našu Národnostnú radu nad školami, ktoré sme vyhlásili za inštitúcie s národnostným významom pre našu menšinu.

Záverom Z. Lužaninová informovala predstaviteľku našej NRSNM, že sa v dohľadnom čase očakáva podpisovanie medzištátnej dohody z oblasti vzdelávania medzi Republikou Srbska a Slovenskou republikou.

Predstavitelia národnostných rád toto stretnutie hodnotia ako prínosné a Stratégiu vzdelávania pre národnostné menšiny uvítajú ako dokument, ktorý nasvedčuje o starostlivosti štátu o vzdelávanie v menšinových jazykoch.

si ich nezaujíma to, s čím nechcú pred verejnosť. Určite ale nie všetci Iločania – najmä nie tamojší Slováci – zdieľajú názor, že o tom, čím by sa iní radi pochválili, treba vytrvalo mlčať. Že o čom my to tuto? O dvoch vzácnych knihách, ktoré v Iloku vyšli pred asi troma mesiacmi a ešte stále vo svojom „rodisku” neboli odprezentované, čo veru podaktorým ľuďom neslúži ku cti.

V publikácii Slovenský národný dom v Iloku 1952 – 1997 – 2014 Slovački narodni dom u Iloku 1952 – 1997 – 2014 sú obsiahnuté dejiny stavby kultúrneho stánku ilockých Slovákov, žriedla ich národného života. Jej autormi sú Vlatko Miksád (profesor slovenského jazyka a literatúry, znamenitý ilocký publicista, spolkár, divadelník, folklorista), Ružica Černi (pracovníčka Múzea mesta Ilok) a Štefan Jangl (penzionovaný vojak z povolania zo Slovenskej republiky). O knihe Príbehy za oponou autora Vlatka Miksáda sme už písali (Kniha na hranie (divadla), Hlas ľudu č. 31, 2.

8. 2014, s. 36); na tomto mieste o nej len toľko, že zahrnuje štrnásť divadelných hier predovšetkým pre deti vo veku žiakov základných škôl.

Prvá publikácia má priam kapitálny význam z hľadiska historiografie, druhá zo stanoviska literárnej, presnejšie dramatickej autorskej tvorby slovenskej menšiny v tejto krajine.

Príspevok pod názvom Ilockí Slováci vybudovali nový Dom kultúry v Hlase ľudu (roč. IX, č. 102, z 27. decembra 1952, 4) sa končí vetou: „Slávnosť otvárania nového Domu kultúry v Iloku nie je iba slávnosťou ilockých Slovákov, ale celej našej menšiny, ktorá sa z tohto veľkého úspechu úprimne teší.”

Vari sa terajšie vedenia tamojšieho Kultúrno-osvetového spolku Ľudovíta Štúra a Matice slovenskej nevedia alebo nebodaj nechcú tešiť zo vzácnych publikácií? Ľudí, ktorí sa pričinili o vznik týchto diel, rovnako ako tí, ktorí Slovenský národný dom v Iloku stavali a/lebo sa oň vzorne starali, sa proste ignorovať nijako nesluší. Je azda najvyšší čas primeranou skorou prezentáciou obe diela predostrieť pred zvedavé oči verejnosti.

35 /4610/ 30. 8. 2014

35

Kultúra BROŽÚRA ZO STRETNUTIA UČITEĽOV NA SNS

Tradičná publikácia Jaroslav Čiep

P

o ukončení Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci širšej, a nielen učiteľskej verejnosti ako trvalá hodnota zostáva brožúrka, ktorú každoročne predstavia na Stretnutí slovenských dolnozemských učiteľov. Tak je tomu už zo desať rokov. Ide o knižočku pomenovanú Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov v roku 2014, s podtitulkom 95 rokov – 53. Slovenské národné slávnosti.

Keď tieto učiteľské publikácie dáme dokopy, v archíve ich máme už 10, získame skutočne cennú knihu, ktorá mapuje nielen dejiny nášho školstva, ale aj problémy, na ktoré vo svojej práci narážajú súčasní pedagógovia, množstvo biografických medailónikov a odborné príspevky

pre lepšiu prácu pedagógov so žiakmi v školách. O vydanie tohtoročnej uvedenej publikácie sa zase postarala Matica slovenská v Srbsku. Vydala ju v edícii Identita na 32 stranách a v náklade 500 výtlačkov ju vytlačila tlačiareň Ondrej Print z Hložian.

Publikáciu zostavila predsedníčka Osvetovej komisie MSS Anna Medveďová, ktorá sa po úvodnej fotografii časti odmenených učiteľov z roku 2013 prihovára čitateľom svojráznym úvodníkom. Na nasledujúcich stranách je uvedený tohtoročný program učiteľského snemovania, ako i zoznam odmenených pedagógov.

Pivnická základná škola je vybavená pre 21. storočie a o tom, ako vznikala a ako zanietenosťou učiteľov a prácou žiakov získala mnohé uznania a ocenenia, svoj spoločný príspevok napísali riaditeľka školy Tatiana Na-

ďová a profesorka dejepisu Gabriela Edita Pečeňová z Maďarska píše Gubová. Život v službách vedy je po- o Regionálnej kultúre vo výučbe menovanie biografického príspevku slovenského jazyka. Posledná časť o trochu zabudnutom, knižočky je venovaná ale v štátnych rámcoch laureátom Ceny Sauznávanom univerzitmuela Tešedíka. Cena nom profesorovi, vedSamuela Tešedíka sa covi a prieskumníkovi od roku 2012 udeľuje Jaroslavovi Labátovi, ako ocenenie za vyniktorý sa narodil roku kajúcu pedagogickú, 1933 v Petrovci a teraz organizátorskú a riasvoje zaslúžené dôdiacu prácu v oblasti chodcovské dni užíva slovenského národv Belehrade. Dr. Jarmila ného školstva v zaHodoličová sa vo .svohraničí. Po spoločnej jej štúdii zamerala na fotografii vlaňajších Prvé učebnice našich laureátov laudatio, autorov v slovenskom Titulná strana brožúrky čiže krátky životojazyku vo Vojvodine zo Stretnutia slovenských pis a zdôvodnenie, dolnozemských učiteľov a Dr. Anna Makišová na prečo si práve Oľga Stredoškolské učebnice zo slovenské- Suchanská z Rumunska zaslúžila toto ho jazyka. Predsedníčka Združenia prestížne pedagogické ocenenie, vychovávateľov osvetových pracov- spoločne publikovali Pavel Hlásnik níkov Slovákov Vojvodiny Božena a Ľudmila Šomráková. Pod laudatio Levárska si posvietila na Inovatívne na Jána Kaňu z Boľoviec sa podpisuje digitálne pomôcky v predškolských Katarína Melegová-Melichová a lauustanovizniach v záujme identity. datio na Editu Pečeňovú z Maďarska Ďalej na stranách publikácie Mgr. uvádza Zuzana Medveďová.

 RECENZIA

V a mimo každodennosti (Alta Vášová: Menoslov. Bratislava : F. R. & G., 2014) Marta Součková

A

lta Vášová je prozaička, ktorej rukopis je zapamätateľný a ľahko identifikovateľný už formálne, na základe často experimentálneho tvaru jej textov. Aj vo svojej najnovšej knihe Menoslov kreuje Vášová fragmentarizované „minipoviedky“, pričom riadok/odsek pokojne ukončí jedným slovom, začínajúcim vetu, ktorá pokračuje v ďalšom odseku, nasledujúcom po vynechanom riadku. Takáto kompozícia nie je samoúčelná, v Menoslove sa totiž neopakuje jeden model, autorka využíva príznakové syntaktické konštrukcie a iné jazykové prostriedky síce frekventovane, ale variabilne. Apoziopézy, vyčlenenie slova a naopak, dokončenie vety a jej osamostatnenie sú funkčné, pôsobivé sú tiež prázdne riadky medzi jednotlivými fragmentmi, ktoré vytvárajú priestor pre čitateľovo dotváranie „medzier“ a textových ruptúr, prípadne sa v prózach oddeľujú alebo zvýrazňujú niektoré významy či vytvára

36

www.hl.rs

istý rytmus. Deštrukcia vety smeruje, podobne ako v predchádzajúcich autorkiných knihách, i k postihnutiu vnútornej zložitosti postáv a prestupovaniu rôznych sémantických rovín.

Je zaujímavé, že v takejto rytmizovanej, formálne ozvláštnenej próze zvolila Vášová predovšetkým naráciu v er-forme, na rozdiel od napríklad Ostrovov nepamäti (2008), literarizovanej autobiografie, žáner ktorej podmienil tiež výber priameho narátora. V Menoslove Vášová zachytáva mikro- i makrosvet mnohých postáv, od analýzy vlastného ja prechádza k výpovedi o rozličných typoch ľudí.

V každej miniatúre narátor citlivo pozoruje inú postavu, čím čiastočne nadobúda kompetencie autorského typu. Ak by sme čítali len jednu prózu, mohli by sme uvažovať o personálnej, ba miestami tiež priamej narácii, no v kontexte knihy sa vytvára komplexná mozaika minipríbehov ľudí, o ktorých

Informačno-politický týždenník

rozprávač vie takmer všetko, vidí ich vonkajšok a preniká aj do ich vnútra.

Typické pre Vášovej písanie je i tentoraz zameranie sa na detail (odevu, prostredia, stravy, hudby atď.): „Trocha sa porezala, ale to nič, / to len keď krájala reďkovku, opláchla ju ešte raz, poukladala plátky na oválne krajce, pod nimi syr, pod ním maslo, ešte pricapiť druhou polkou, nezabudnúť ju natrieť a zabaliť... do čoho zabaliť? Rozhodla sa pre servítky, ešte vrecká, nedá papierové, ale igelitové, prihodí jabĺčko, každému po jednom. Pitný režim... zabudla kúpiť džúsy, budú si musieť poradiť, v škole majú predsa vodu, zaťala sa...“ (s. 14 – 15) Prostredníctvom elementárnych úkonov, balenia desiaty, prípravy kávy a líčenia, ako i podrobnou enumeráciou detailov Vášová naznačuje nielen každodenný stereotyp ženy, zahltenej až znechutenej činnosťami, ale poukazuje tiež na rozdielnosť sveta kedysi a teraz. V naznačenom zmysle Vášová v Menoslove, takisto ako v niektorých svojich predošlých knihách, tematizuje problém (individuálnej) pamäti, respektíve aj tu je dôležitou kategória času, temporalita, vyjadrená koniec koncov i presne určeným vekom protagonistov,

ktorý sa okrem mena dozvedáme z titulov próz. Štyridsaťštyriročná Angela v danej próze tak trochu nostalgicky spomína na časy bez pitného režimu, repelentov, alergie a naopak, i na obdobie sánkovania, čítania pod lavicou, potuliek, lezenia na stromy, bez dozoru rodičov... Práve zvolená naračná forma umožňuje autorke vytvoriť dištanciu od emocionálne nasýtených tém: postavy sa síce nedokážu odosobniť, ale rozprávač má od ich (akokoľvek prepiato citového) prežívania odstup.

Protagonistov jednotlivých fragmentov spája túžba uniknúť zo svojho prostredia, bez ohľadu na to, či ide o adolescenta alebo starého človeka.

Téma úteku (a širšie cesty) sa varíruje v rôznych sémantických kontextoch, je dobre motivovaná štatútom postáv či sujetom a nadobúda rozličné formy (od rozchodu s rodičmi až po definitívny únik zo života). Vášová na jednej strane kreuje každodenné situácie, na strane druhej niektoré scény ústia do bizarných podôb. Osobne oceňujem práve tie texty, v ktorých sa banálne situácie prekvapujúco zvrtnú do absurdnej modality.

Vášovej sa v zhustenej skratke darí zachytiť celé životy, protagonisti sú nahraditeľní inými typmi a menoslov by sa dal rozširovať o ďalšie osoby, absencia priezvísk súvisí s potenciálnym presahom minipríbehov mimo akejkoľvek každodennosti.

• KULTÚRA •

S KATARÍNOU VRABČENIAKOVOU, RIADITEĽKOU ZÁKLADNEJ ŠKOLY V SELENČI

Pripravení na nový školský rok Juraj Berédi

práve pre predmet srbčiny a vyštudovala na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Žije v Selenči, je vydatá a matkou dvoch dospelých synov. Za svoju nezištnú prácu získavala rôzne uznania Ministerstva

niť a prispieť k lepším výsledkom v práci.

Riaditeľka hovorila o minulom školskom roku, ktorý podľa nej skončil úspešne. Ôsmy ročník skončilo a záverečnú skúšku úspešne

Súbeh na novú riaditeľku bol zverejnený v apríli 2014 a prišli naň dve prihlášky spĺňajúce všetky požiadavky.

O priazeň kolektívu na nasledujúce štyri roky, koľko trvá mandát riaditeľa, sa uchádzali vtedy aktuálna riaditeľka PaedDr. Svetlana Zolňanová a profesorka Katarína Vrabčeniaková srbčiny Katarína Vrabčeniaková. Kolektív sa hlasovaním vy- osvety, ako aj Obce Báč (svätosávjadril za profesorku Vrabčeniakovú. ske uznanie Obce Báč). Jej žiaci Podľa zákonných predpisov však na súťažiach zo srbčiny dosahovali na voľbu riaditeľa nestačí iba vôľa pozoruhodné úspechy, zúčastňokolektívu, ale je potrebné získať vali sa na republikových súťažiach súhlas patričných inštitúcií. Tak sa o a získavali najvyššie ocenenia. súhlas muselo medziiným požiadať Riaditeľka Vrabčeniaková sa vyNárodnostnú radu rómskej národ- jadrila, že podľa jej predstáv „rianostnej menšiny, ako aj Národnost- diteľ školy by mal byť prvý medzi nú radu slovenskej národnostnej rovnoprávnymi, prístupný každémenšiny. Všetky inštitúcie, ktoré mu a vždy mať sluch a trpezlivosť mali súhlasiť s voľbou riaditeľky, pre každý problém. Riaditeľ by rešpektovali vôľu kolektívu. Bodku nemal vnášať tenzie do kolektíza celým postupom voľby riaditeľky vu a maximálne by mal pracovať dal súhlas Školskej správy z Nové- na zveľaďovaní výučby a medziľudho Sadu. Tak sa od 1. augusta t. r. ských vzťahov v kolektíve. Riaditeľ v základnej škole novou riaditeľkou školy by mal byť pre kolektív a nie stala profesorka Katarína Vrabče- kolektív pre riaditeľa”. Za svoj cieľ niaková, ktorá pracuje v základnej si vytyčuje postarať sa o to, aby škole od začiatku svojej pracovnej každý člen kolektívu s radosťou doby. Bola štipendistkou Obce Báč chodil do práce, čo by malo ovplyv-

zdolalo tridsať žiakov, ktorí vo vzdelávaní pokračujú v stredných školách. V novom školskom roku bude 240 žiakov, ktorí budú rozdelení do dvoch paralelných oddelení od prvej po ôsmu triedu. Žiaci od prvej po štvrtú triedu dostanú potrebné učebnice zdarma a s ich distribúciou sa začne už v týchto dňoch. Školský rok sa začne primeraným programom pre prvákov, ktorý pripravia žiaci štvrtých ročníkov a žiacky orchester. Zároveň prváčikovia dostanú darčeky, ktoré zabezpečila Báčska obec. Do akcie zabezpečenia školských potrieb pre sociálne ohrozených žiakov sa zapojila Obecná organizácia Červeného kríža, ktorá zabezpečí tašky a školské potreby pre trinástich žiakov, ktorým je takáto

V

Základnej škole Jána Kollára v Selenči sa dôkladne prichystali pre začiatok nového školského roku. Prvého septembra, keď znovu zazvoní školský zvonec, v škole by malo všetko byť v najväčšom poriadku. Nový školský rok sa začne s novou riaditeľkou.

pomoc nevyhnutne potrebná.

V škole bude aj osobitné kombinované oddelenie pre žiakov siedmeho a ôsmeho ročníka. Jestvuje aj možnosť predĺženého pobytu.

Majú i niekoľko žiakov, ktorí učivo zdolávajú podľa individuálneho vzdelávacieho plánu a programu.

Týmto žiakom pritom pomáhajú pedagogickí a personálni asistenti a v škole majú nádej, že zamestnajú práve jedného takého asistenta. Pomocné služby, podľa slov riaditeľky, cez letné prázdniny nezaháľali a kompletne olíčili celú školu, takže je osviežená a prichystaná pre začiatok školského roka.

Potrebný materiál na tieto práce získali od sponzorov.

Keď ide o školský kolektív, zostáva v rovnakom zložení. Práve sa snažia zamestnať nové nevyhnutné kádre pre vzdelávanie.

Problém majú s neodborným zastúpením niektorých predmetov pre nedostatok kádrov v slovenčine. Tak ako aj v iných školách, aj v selenčskej problém predstavuje neustály pokles počtu žiakov.

Zdokonaľovaniu profesorov sa aj do budúcna bude venovať pozornosť a škola má už teraz zabezpečené prostriedky z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá na organizáciu seminára. V škole sa taktiež pripravujú projekty, ktorými sa škola bude uchádzať o potrebné prostriedky na zveľadenie vzdelávacieho procesu.

Zo slov novej riaditeľky môžeme uzavrieť, že škola svojich obyvateľov v novom roku čaká úplne pripravená a ak sa vyskytnú menšie problémy, dúfajú, že ich úspešne vyriešia, ako aj doteraz, a že aj kolektív, aj žiaci budú v novom školskom roku spokojní.

Výzva k našim spisovateľom

S

lovenské vydavateľské centrum (SVC) v Báčskom Petrovci a vydavateľstvo Hlasu ľudu vyzývajú našich spisovateľov, aby rukopisy svojich budúcich kníh, ktoré by chceli v ňom vydať v roku 2015, dostavili do našich vydavateľstiev najneskôr do 1.

• KULTÚRA •

novembra 2014, lebo v opačnom prípade ich nebudeme môcť zaradiť do vydavateľského plánu pre nasledujúci rok.

Rukopis knihy treba pre obe vydavateľstvá zaslať do SVC tak na cédečku (vysádzaný v programe Word), ako aj na papieri v 2

exemplároch. Rukopis musí byť kompletný, s očíslovanými stranami, s definitívnymi názvami textov a jednotlivých častí (cyklov), s primeranými podpismi pod fotografiami i obrázkami, s menami autorov fotografií, kresieb a umeleckých obrazov, ak ich mená

sú vôbec známe (toto v prípade, že kniha bude ilustrovaná), s obsahom a definitívnym názvom knihy, ktorý sa neskôr už nebude môcť zmeniť.

35 /4610/ 30. 8. 2014

Vydavateľské rady Hlasu ľudu a SVC

37

Kultúra POHĽADY KRAJANOV Z MAĎARSKA NA VOJVODINU

Leporelo slovenskej súčinnosti Monika Necpálová

A

ko detské leporelo rozkladá sa pred nami kniha spolupráce krajanských Slovákov. Prísnosť dnešnej dobe vôbec nesvedčí, naopak, mení sa na voľnosť a zotiera hranice. Hoci krajanský svet

„Dni slovenského zahraničia v Báčskom Petrovci určite len pomôžu k nadviazaniu nových kontaktov so Slovákmi z prihraničných obcí,“ hovorí o význame ľudskej kooperácie v medzištátnych vzťahoch. Katarína Királyová dosiaľ pôsobila na poli osvety a podarilo sa jej vytvoriť

Katarína Királyová (druhá zľava) na návšteve v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov

hranice nepozná. Jedni žijeme v Srbsku, iní v Belgicku, ďalší na Ukrajine či v Austrálii. Akýsi pomyselný štát krajanov (azda s odrazom toho Campanellovho Slnečného štátu) tvoria kúsky území, obývaných krajanmi – Slovákmi.

Neúrekom ich je i v Maďarsku.

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku má výborné pracovné aj osobné kontakty so Slovákmi z Vojvodiny. Slovenskej problematike sa tu venuje už mnoho rokov doktorka etnológie Katarína Királyová zo Segedínu. V súčasnosti je výkonnou riaditeľkou Neziskovej verejnoprospešnej hospodárskej spoločnosti Legatum pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku, sídliacej v Budapešti.

Venuje sa okrem iného aj ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a má na starosti tiež národopisné zbierky. Katarína Királyová navštívila začiatkom augusta viaceré slovenské obce vo Vojvodine.

38

www.hl.rs

bohatú sieť kontaktov s folklórnymi súbormi, ktorých vedúcich poznala odmalička. „Medzi zahraničnými Slovákmi je jeden moment najdôležitejší – ľudské kontakty, ktoré sme si vybudovali počas choreografickej práce, na súťažiach spevov a tancov, na rôznych školeniach, ktoré organizoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a onoho času aj Matica slovenská, Dom zahraničných Slovákov, “ spomína etnologička.

Hodnotiac súčasnosť, upozornime na to, že Slovákom z južného Maďarska je bližšie pricestovať na podujatia do Vojvodiny ako do Budapešti. A už ani nehovoriac o tom, že vojvodinskí Slováci sú geograficky viac po ruke ako Slováci na Slovensku. „Bolo obdobie, keď sme mohli v televízii sledovať slovenské vojvodinské vysielania – získavali sme tak informácie o tamojšom živote. Žiaľ, po vojne sa toto vysielanie narušilo natoľko, že viac to nie je možné,“

Informačno-politický týždenník

vysvetľuje účastníčka podujatia Dni čujeme pomaly slovkom „etno“? slovenského zahraničia v Srbsku.

Skutočný kolorit súčasnosti stojí Priateľské medziľudské vzťahy na pevných nemenných základoch pomohli v tom, aby sa vypestovala minulosti. Raz cesty zviedli krajanov aj medziinštitucionálna spolupráca, do sveta a dnes ich púť koordinujú tak na poli školstva, ako aj na poli politici, kultúrni aktéri, osvetoví kultúry. Vypichnime hlavne umelec- pracovníci, diplomati. O krajanskom ký ráz spoločnej práce pri rôznych svete sa rozhoduje na viacerých tanečných choreografiách. „Kedysi frontoch – v domovských krajinách, sme chodievali na zájazdy, aby sme na Slovensku, na konferenciách predstavovali naše spevácke zbory, Európskej únie, na fórach medzidivadlá. Natáčali sme dokumentárne národných organizácií. „Ľudia by filmy o Slovákoch vo Vojvodine,“ roz- nemali mať pocit, že sa rozhoduje rozpráva sa Katarína a vidieť, že je vo mimo nich, že ich nikto nevypočusvojom živle, „vianočný koncert sme je. Potom je práca pracovných skupín si vo vojvodinských obciach nikdy organizácií zbytočná,“ zdôrazňuje nenechali ujsť a zas tamojší Slováci Katarína Királyová. prichádzali k nám do Maďarska.“ Svetové združenie Slovákov Katarína Királyová oceňuje, že v zahraničí (SZSZ) takéto pracovné sami Slováci z Vojvodiny boli inici- skupiny má vo svojich štruktúrach átormi mnohých podujatí a chceli zakomponované. Katarína Királyová spoznávať aj Slovákov žijúcich v se- ako predsedníčka Rady pre tradičvernejších oblastiach Maďarska. nú kultúru SZSZ podotýka: „Naša „Teraz, keď už mládež hovorí menej pracovná skupina pracuje, ale na po slovensky, hlavne v Maďarsku, naše nápady nedostávame ohlasy. závidíme vojvodinským Slovákov, že Často máme pocit, že sa nie celsa im darí uchokom rešpektuvávať znalosť slojú návrhy, ktoré venčiny pre deti. predkladáme Popritom zamieširokému spekšajú do reči aj tru organizácií. srbské výrazy, ale Pevne verím, že aj kultúrne neuvedomujú si pole si časom to, lebo ide o slovanské jazyky,“ získa podporu uvažuje nahlas Úradu pre Slonaša spolubevákov žijúcich sedníčka. Situáv zahraničí.“ Slocia v Maďarsku vami predstavije o to kompliteľky Rady pre kovanejšia a udrtradičnú kultúžať slovenčinu ru, Úrad dáva môže byť pre veľký dôraz na ďalšie generáškolstvo: „Možcie skutočným no sa v škole identifikačným V Pamätnom dome Martina Jonáša deti naučia po p r o b l é m o m . v Kovačici slovensky, ale Hoci sa mladí ak nebudú mať ľudia z Maďarska a Srbska nevedia kontakt s tradičnou kultúrou, nevyuž vždy dorozumieť po slovensky, buduje sa v nich citový vzťah k nej, dohodnú sa prostredníctvom tanca. nevybuduje sa ani ich slovenská Nejedno stretnutie Slovákov z roz- národnostná identita. Budú mať ličných krajín môže byť životným. jazykovú znalosť, ale nebudú mať Príkladom výnimočnej príležitosti vzťah k svojim predkom. Dôležité stretávania sa krajanov je Krajanská je, aby aj pri Úrade vznikol poradný nedeľa. Tešia sa na ňu všetci Slováci. zbor pre kultúru.“ Potom už je len krok k tomu, aby Krajania vo východnej a južnej Európe sa stretávajú pravidelne, našťastie, sa tradícia, ale aj moderna múz, aj na iných podujatiach. dostala do povedomia celej verejKto však rozhoduje v krajanskom nosti. V krajanskom svete majú totiž svete, v pomyselnej krajinke všet- ochrankyne umení aj vied dvojakú kých krajanov? Na ostrovčekoch na úlohu, bdejú nad kultúrou i slovenmapách, na tých vzácnych miestach, činou tak, ako im ju zverili Kollár, kde sa chráni to, čo dnes už ozna- Bernolák, Štúr, Hodža a Hattala.

• KULTÚRA •

Vyšlo nové číslo Nového života

V

LETNÁ ŠKOLA MLADÝCH INFORMATIKOV. V dňoch 17. až 22. augusta na Univerzite Komenského v Bratislave a v Harmónii v Modre prebiehala Letná škola mladých informatikov v organizácii Centra ďalšieho vzdelávania v Bratislave. Do Modry na vzdelávací informatický kurz odcestovali deti zo Starej Pazovy, Sriemskej Kamenice, Selenče, Hložian, Pivnice, Kulpína a Báčskeho Petrovca. Zoznámili sa s tvorbou web stránok a zdokonaľovali sa vo photoshope. Svoje popoludňajšie aktivity venovali hodinám slovenčiny a obchôdzke miest: Modry, Bratislavy, Piešťan a Senca. Okrem toho navštívili aj múzeá: dopravné (na snímke), letecké, vojenské a historické. Mali príležitosť cestovať vláčikom a obchádzať Slnečné jazerá a termálne kúpele. Na tomto kurze si žiaci rozvíjali počítačové zručnosti a svoju materinskú reč. So zájazdom sú veľmi spokojní. Projekt finančne podporilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.

M. Z.

o svojich už ustálených rubrikách najnovšie číslo Nového života (7 – 8) prináša pestrú mozaiku beletristických, literárnovedných, jazykovedných a kulturologických p r í s p e v k ov.

V úvodnej eseji spisovateľka a filozofka Etela Farkašová sa zamýšľa nad problematikou času z perspektívy človekovej časovo obmedzenej existencie. V rubrike Chat prebieha pútavý literárny rozhovor spisovateľky Viery Benkovej a literárneho kritika, prozaika a hlavného redaktora Slovenských pohľadov Bystríka Šikulu. Rubrika Pulzovanie literatúry prináša úryvok z najnovšej prózy Bystríka Šikulu a básnické prehodnocovania slovenskej poézie z pera

Jána Salčáka.

Do rubriky Texty a kontexty sú zaradené štúdie Petra Sabova, Moniky Necpálovej, Michala Babiaka a Kataríny Dudovej. Na túto rubriku nadväzujú príspevky Zdenky Valentovej Belićovej, Jarmily Hodoličovej, Olivera Bakoša, Anny Makišovej a Maríny Šimákovej Spevákovej z tohtoročného literárneho snemovania, ktoré bolo venované životným jubileám Márie Myjavcovej, Michala Harpáňa a Víťazoslava Hronca.

V poslednej rubrike sú recenzie Samuela Koruniaka, Maríny Hríbovej a Savu Stepanova. Číslo je ilustrované zaujímavými fotografiami body art projektu študentiek Akadémie umenia v Novom Sade Emílie Valentíkovej a Vanje Ignjac.

„Slávnoste“ Anna Horvátová

P

odstatné meno slávnosť sa v našej slovenčine až na výnimky používa v tej spisovnej podobe, avšak len v nominatíve jednotného čísla. Už ďalej pri skloňovaní prichádza k defektom.

Slávnosť je podujatie konané na počesť niekoho alebo niečoho; oslava; hovorová slovenčina dokonca pripúšťa aj sláva; festival: (pravidelná prehliadka umeleckej tvorby a výkonov) hudobný festival. Prídavné meno je slávnostný a synonymá tohto prídavného mena sú: sviatočný, spoločenský, gala, reprezentatívny, dôstojný, vážny, vznešený, oslavný atď. A práve také sú aj naše Slovenské národné slávnosti, avšak nie aj príhovory a uvítacie slová, ktoré tam odznievajú. Je • KULTÚRA •

vôbec možné, že nám je natoľko cudzí náš spisovný jazyk.

Pravda je istá, že sme si my tvorcovia písaného slova z podstatného mena slávnosti vytvorili aj novotvar – prídavné meno slávnosťový, ktoré v žiadnej kodifikačnej príručke nenachádzame, avšak na označenie jedinečného a skutočne vznešeného podujatia je najvhodnejšie.

Slávnosť je podstatné meno ženského rodu a skloňuje sa podľa vzoru kosť, práve tak ako ľútosť, mladosť, radosť, slabosť, žalosť. Z toho vyplýva, že množné číslo bude slávnosti. Ale v tunajšom politickom a kultúrnom svete a vo verejných prejavoch sa neveľmi dáva dôraz na koncovky, až na výnimky. A tak sa takmer vo všetkých programoch omieľalo slovo „slávnoste“, a to je – nesprávne.

Keďže sme čoraz vyspelejší vo všetkých sférach, nesmeli by z javiska odzváňať ani nenáležite vyskloňované miestne názvy napríklad Austrálie, Kysáča atď.

Ten genitív je pre niekoho skutočne nepochopiteľný, ale preto sú osoby, ktoré dennodenne na tom pracujú, snažiac sa, aby sa o našej slovenčine nehovorilo tak, ako sa hovorí – tej vašej vojvodinskej slovenčine nik nerozumie! V genitíve to znie takto: hostia z Austrálie a nie z „Austrálii“. Ale v datíve a lokáli je – (v) Austrálii. V genitíve dediny Kysáč, Begeč... majú koncovku „a“, a nie „u“: z Kysáča, Begeča...

Aktéri programov, ak už sami neovládajú pravidlá spisovného jazyka, by sa mali vopred konzultovať, lebo takto to bolo príšerné.

35 /4610/ 30. 8. 2014

39

Kultúra • Oznamy

Oznámenie pre budúcich študentov slovenčiny

O

ddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade oznamuje, že má 9 voľných miest na zápis do prvého ročníka základných akademických štúdií na študijnom programe Slovenský jazyk a literatúra.

Všetci prihlásení kandidáti budú prijatí na rozpočet (budžet).

Prihlášky sa podávajú 1. a 2. septembra (od 9.00 h do 13.00 h).

Prijímacia skúška bude 4. septembra o 9.00 h.

Pri prihlasovaní treba odovzdať: – vysvedčenia o ukončení všetkých ročníkov strednej školy,

– diplom o maturitnej skúške, – výpis z matriky narodených a – poštovú poukážku o zaplatení vo výške 7.000 din. na žírový účet 840-1712666-26; 46-223-100237441.

Prihlásiť sa môžu všetci tí, ktorí zakončili strednú školu po slovensky alebo po srbsky a materinský jazyk im je slovenský.

Viac informácií na internetovej stránke Filozofickej fakulty www.ff.uns.ac.rs; kontakt: 063/86-27-157.

Oddelenie slovakistiky FF UNS

Predĺženie termínu literárnej súťaže

BLAHOŽELANIE Pri príležitosti ukončenia doktorandských štúdií na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Mgr. ZDENKO LEVÁRSKY z Báčskeho Petrovca 19. augusta 2014 úspešne obhájil dizertačnú prácu a získal titul PhD. v odbore biotechnológie.

Z jeho úspechov sa tešia a do budúcna želajú všetko dobré rodičia, brat Rastislav a stará mama Molnárová.

GRATULÁCIA

K úspešnému ukončeniu doktorandských štúdií na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave ZDENKOVI LEVÁRSKEMU srdečne blahoželáme a prajeme ďalšie úspechy v živote.

Teta a švagor Špringeľovci, sesternica Blaženka s rodinou a bratranec Vlastislav s dcérou Hankou

GRATULÁCIA ZDENKOVI LEVÁRSKEMU k úspešnému ukončeniu doktorandských štúdií a obhajobe dizertačnej práce srdečne blahoželajú strynka, strýko, sesternica Ivana a bratranec Vladimír Levárskovci

na poviedku a báseň pre deti

P

ráce, podpísané heslom, treba zaslať v troch exemplároch. Rozlúštenie hesla treba doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu a tri ceny za prózu: 1. cena 20.000,00 dinárov 2. cena 10.000,00 dinárov 3. cena 5.000,00 dinárov

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Divadelné hody. V piatok 29. augusta 2014 sa začali v poradí 19. Petrovské divadelné dni a pokračovať budú v ďalší víkend od 5. do 8. septembra v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci.

V prvý víkend v piatok o 19.30 h v predsieni SVD si naplánovali otvorenie výstavy Divadelného múzea Vojvodiny, Nový Sad, pod názvom Divadelný Nušić. Potom o 20.00 h po oficiálnom otvorení festivalu podľa avizovaného programu PDD otvorilo Novosadské divadlo / Újvidéki Színház s predstavením Neoplanta v réžii Andrása Urbana. Inak toto predstavenie bolo vyhlásené za najlepšie predstavenie vo Vojvodine v roku 2014.

J. Č-p

40

Súbeh je otvorený do 1. októbra 2014.

Práce treba zaslať na adresu: Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s poznámkou Na súbeh Zorničky.

Slovenské vydavateľské centrum, redakcia časopisu Zornička a Literárna komisia Výboru pre kultúru NRSNM

www.hl.rs

BÁČSKY PETROVEC. V pondelok 1. septembra o 20.00 h v Divadle VHV Petrovec bude premiéra inscenácie Od zajtra nepijeme. Ide o poetický kabaret so živou hudbou a prvkami stand up comedy. Scenár a réžia: Peter Serge Butko.

J. Č.

ARADÁČ. Počas víkendu (29. – 31. augusta) v Labátovej sále a Harmónii v Aradáči bude prebiehať škola ľudového tanca a hudby Spoznajme slovenský Aradáč. Účastníci sa zoznámia s kultúrnym dedičstvom Slovákov v Aradáči a absolvujú prednášky, prezentácie, workshopy ľudového tanca a spevu. V nedeľu o 16.00 h bude kultúrno-umelecký program účastníkov v Labátovej sále.

I. B.

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_ Sad_Braće_Dronjak, v Ulici braće Dronjak 13 v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2459_01 NS_Nový_ Sad_ Bulvár_Slobodana_Jovanovića, Bulvár Slobodana Jovanovića 35, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia svoju mienku v písanej forme môžu doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie na životné prostredie projektu – Výrobná hala na recykláciu bezpečného elektronického odpadu Nositeľ projektu ALKEMICA SOLUTIONS, s. s r. o., Tošin Bunar 188 a, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobná hala na recykláciu bezpečného elektronického odpadu, v Ulici Bajči Žilinskog, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4153/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. augusta 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-241/14, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a ktorým je určený rozsah a obsah štúdie.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu ALKEMICA SOLUTIONS, s. s r. o., Tošin Bunar 188 a, Nový Belehrad, pre rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobná hala na recykláciu bezpečného elektronického odpadu, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt – Výrobná hala na recykláciu bezpečného elektronického odpadu, v Ulici Bajči Žilinskog, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4153/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu ALKEMICA SOLUTIONS, s. s r. o., Tošin Bunar 188 a, Nový Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie.

2. Určuje sa, aby nositeľ projektu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Výrobná hala na recykláciu bezpečného elektronického odpadu, v Ulici Bajči Žilinskog, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4153/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, číslo 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia ochrany od hluku v súlade so Zákonom o ochrane od hluku (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10); – opatrenia ochrany od prípadných úrazov a opatrenia na odstraňovania následkov v prípade úrazových situácií; – predpokladať spôsob konania a opatrenia, ktoré sa podniknú v prípade vysťahovania a po prerušení práce objektu.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu ALKEMICA SOLUTIONS, s. s r. o., Tošin Bunar 188 a, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobná hala na recykláciu bezpečného elektronického odpadu, v Ulici Bajči Žilinskog, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4153/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Predmetným projektom je plánované uskladňovanie a recyklácia bezpečného elektronického odpadu v objekte, ktorý je dimenzovaný tak, aby mohol prijať maximálne 200 t odpadu. Nositeľ projektu plánuje, že maximálna denná kapacita spracovania vopred triedeného bezpečného elektronického odpadu vynáša 10 t, čo sa považuje za pracovnú dynamiku.

Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite vydanej zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebníctvo Mesta Nový Sad, číslo V-353-1196/13 z 8. novembra 2013 a Mienkou VP Urbanizam Ústav pre urbanizmus, Nový Sad, číslo UTU 109333/14 zo 14. júla 2014. Nositeľ projektu pridal zmluvu o prenájme podnikateľského priestoru uzavretého 5. novembra 2013 medzi Hospodárskou spoločnosťou Slobodna zóna Nový Sad, s. s r. o., a Alkemica solucions, s. s r. o.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Salajka.

V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie, a berúc do ohľadu kritériá stanovené rozhodnutím o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je záväzný odhad vplyvov, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže požadovať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS č. 114/08), rozhodnuté je, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 vyhlášky o nakladaní s odpadom – tretmán odpadu, ktorý je bezpečný, Listiny 2 vyhlášky, a tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie, a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsekom 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, príslušný orgán môže určiť i rozsah, i obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade urobené.

Berúc do ohľadu kapacitu a dodatočné komponenty, ktoré sa používajú v priebehu recyklovania elektronického odpadu (bezpečného), sme tej mienky, že môže prísť k narušeniu jestvujúcej kvality niektorých činiteľov životného prostredia (hluk, vzduch, voda). Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie bude zabezpečená analýza a zhodnotená kvalita činiteľov životného prostredia na predmetovom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a budú stanovené podmienky a opatrenia na znemožňovanie, zmenšovanie a odstraňovanie nebezpečných vplyvov na životné prostredie, dodržujúc platné zákonné predpisy a podmienky a opatrenia patričných orgánov a organizácii.

Obsah štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na predmetovej lokalite a v okolí, ako aj určovanie a návrh opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť.

Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa osobitne riadil zákonnou zásadou (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, aby okrem iného bola najmenším rizikom po ľudské zdravie, takže z toho dôvodu štúdiou treba dokázať, že sa pre uvedený projekt uplatní najlepšia disponovateľná a dostupná technológia, technika a vybavenie.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

DROBNÉ OZNAMY

SPOMIENKA

PREDÁVAM starší dom v Báčskom Petrovci, v blízkosti centra v Ul. októbrovej revolúcie č.

8.

Veľkosť pozemku je 25 árov; kontaktový telefón: 781-748; 063/ 72740-42.

PREDÁVAM 3,5 jutra zeme, výhodnej pre Hložančanov a Petrovčanov; tiež tanierové brány 26-diskové, ťahavé, málo používané; cena podľa dohody; tel. č.: 788-030.

P R E D Á V A M mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00.

Uplynie päť smutných rokov, čo nie je s nami naša dcéra a mama

ZUZANA PALUŠKOVÁ rod. Ďurišová 20. 11. 1956 – 5. 9. 2009 – 2014 z Kovačice Ten krutý osud Ťa nám vzal, urobil nám veľký smútok a žiaľ.

Tvoj život bol skromný, osud krutý, rozlúčka s Tebou bola ťažká, ale pamiatka na Teba je večná.

Navždy zarmútení rodičia a dcéra s manželom a deťmi

SPOMIENKA

Uplynulo dvadsať rokov, čo nie je s nami manžel, otec a starý otec

PAVEL BULÍK 3. 10. 1921 – 4. 8. 1994 – 2014 z Kovačice

Mal si rád život, my Teba a Ty nás. Čas plynie ako tichej rieky prúd, a tak, ako voda svojím tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nezahynie.

Oznamujte v

Tvoji najmilší

Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs 35 /4610/

30. 8. 2014

41

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

JOZEFA JURÍKA

JOZEFA JURÍKA

na

JOZEFA JURÍKA 1992 – 2013 – 2014 z Kysáča

na

1992 – 2013 – 2014 z Kysáča

Mladý život zhasol tak rýchlo, bez slov rozlúčky.

So zármutkom si na Teba spomínajú starí rodičia a ujo Jambrichovci

1992 – 2013 – 2014 z Kysáča

Na Teba si spomínajú:

Tichú spomienku si na Teba zachováva

Milan, Hana a krstní rodičia Teplovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na

s kmotrom

ANNU BRACHNOVÚ rod. Maďarovú 16. 6. 1949 – 27. 2. 2014 z Padiny Dcéra moja, uplynulo šesť boľavých mesiacov, čo si ma opustila.

Odišla moja láska a radosť.

Nieto Ťa, nepočuť Tvoj hlas, všetko zmizlo, všetko sa stratilo, len spomienka na Tvoju lásku a dobrotu zostala.

RASTISLAVOM CESNAKOM 1964 – 2014 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú kmotrovci Chalupkovci

V boľavom srdci Ťa nosí Tvoja mama

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 27. augusta uplynuli dva roky plné žiaľu a smútku, čo nás navždy opustil náš drahý a nenahraditeľný manžel, oci a apko

rodina Macáková

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. augusta 2014 uplynulo šesť mesiacov, čo nie je s nami moja sestra

ANNA BRACHNOVÁ rod. Maďarová 16. 6. 1949 – 27. 2. 2014 z Padiny

Čas lieči, čas hojí, ale zabudnúť nedovolí…

Navždy zostaneš v našich srdciach a myšlienkach.

Tvoja sestra Mária Šuľová s manželom Jánom a synom Jánom

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného syna a brata

RASTISLAVA MARČOKA JÁN DÝR

9. 7. 1978 – 2. 9. 1997 – 2014 z Hložian

1951 – 2012 – 2014

Nech ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Zarmútení: manželka, syn a dcéra s rodinami

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Čas rany hojí – hovorí sa. Je to však len zdanlivá útecha, lebo rany za stratou dieťaťa sú také hlboké a boľavé a nezahoja sa nikdy.

Boľavé srdcia nič nevylieči. Aj po sedemnástich smutných rokoch si stále na Teba spomíname, pohľadom Ťa vyhľadávame a nikdy na Teba nezabúdame.

Zarmútení: Tvoji rodičia, brat Jaroslav a sestra Anna s rodinou

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA na

SPOMIENKA

MARTINA KUKUČKU

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú.

Zákerná Ťa choroba zobrala, čo sa vyliečiť nedala.

Sestra Anna Uherová s manželom Jánom a dcérou Annou

ANNU BRACHNOVÚ

JÁN FEHER

1943 – 2004 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Čas neúprosne plynie, ale spomienky na Teba v srdciach zostávajú.

S láskou a úctou si na Teba spomína dcéra Anna Nemogová s manželom Jánom a deťmi Jakubom, Tijanou a Jankom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tvoji najmilší

SPOMIENKA

Uplynulo desať boľavých a smutných rokov, čo nás opustil

PAVEL KOCHAN

rod. Maďarovú 1949 – 2014 z Padiny

1950 – 2004 – 2014 z B. Petrovca

Uplynulo pol roka od našej rozlúčky, ale v srdci zostáva spomienka večná.

S láskou a úctou si na Teba spomíname.

Syn Pavel s manželkou a vnukovia Ivan a Pavel

na svojho manžela, otca a apka

1946 – 2012 – 2014 z Pivnice

S úctou a láskou si spomíname na Teba.

ANNU BRACHNOVÚ

Mária Dubovská s dcérami Danielou a Tatianou

Oznamujte v

Fehérovci

Dňa 25. augusta 2014 uplynulo desať smutných rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

rod. Maďarovú 16. 6. 1949 – 27. 2. 2014 z Padiny

Čas plynie, všetko bledne, ale spomienky zostávajú v našich srdciach a myšlienkach navždy.

Na Teba si navždy bude spomínať

JÁNA ŠUSTERA

S úctou si naňho spomínajú

SMUTNÁ SPOMIENKA

na matku a starú mamu

na našu mamu a starkú

SMUTNÁ SPOMIENKA

1943 – 2004 – 2014 z B. Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

rod. Maďarová 16. 6. 1949 – 27. 2. 2014 z Padiny

PAVEL CEROVSKÝ

2. 2. 1954 – 31. 8. 2013 – 2014 zo Starej Pazovy

Dňa 27. augusta 2014 uplynulo šesť mesiacov, čo nás opustila krstná mama

ANNA BRACHNOVÁ

Dňa 22. augusta 2014 uplynulo desať rokov, čo nás opustil kmotor a krstný otec

MARTINOM KUKUČKOM

2. 2. 1954 – 31. 8. 2013 – 2014 zo Starej Pazovy Ťažko je naučiť sa bez niekoho žiť, kto nám v živote tak mnoho znamenal. V jednom okamihu zmizlo tak mnoho: dobrácke srdce, starostlivá hlava, milá usmievavá tvár, láska, usilovné ruky, ktoré pre nás pracovali. Neustále si v našich srdciach.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Manželka Katka, syn Jaroslav s rodinou a dcéra Vlasta s manželom

SPOMIENKA

Uplynie rok od našej rozlúčky s

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na svojich rodičov

Hlase ľudu 021/ 47-20-840

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Tvoji: manželka Vierka, dcéra Vierka Funtíková a syn Štefan s rodinami

• OZNAMY •

a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs

MICHALA ČELOVSKÉHO 1927 – 1977 – 2014

JULIANU ČELOVSKÚ 1933 – 2013 – 2014

Pokiaľ sme my tu, aj vy budete žiť v našich srdciach a spomienkach.

Dcéra Milotka s Vladom a vnukovia Igor a Denis s rodinou 35 /4610/

30. 8. 2014

43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 29. augusta 19.30 Prednes autentických melódií aradáčskych meškárok 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 31. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 2. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV 18.00 2.00 5.30 10.00

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Pondelok – sobota Inteen (streda) Denník Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška Sobota (piatok) Repríza piatkových Kaleidoskop (sobota) vysielaní a Palety Hudobné relácie (nedeľa) Repríza nedeľných vysielaní 17.00 Rozhlasové noviny Repríza piatkových Vejár hudobných vysielaní vysielaní a Palety

Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Dúhovka tentoraz bude venovaná Slovákom v Chorvátsku a ich oslavám – tradičnému podujatiu 30. Ilocké leto.

Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 29. augusta – Múmia a dary smrti Sobota 30. augusta – Nočný únos Pondelok 1. septembra – Moderná Popoluška Utorok 2. septembra – Moje bláznivé dvojča Streda 3. septembra – Mulan – Legenda o bojovníčke Štvrtok 4. septembra – Pokušenie 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

44

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 31. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Krajanskí novinári v Bratislave Utorok 2. septembra 16.00 Detská svadba v Kovačici Obrazy Jána Šimu v Padine Padinský hovorový slovník Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 5. septembra 16.00 Slovenský film: Šerif za mrežami Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 31. augusta 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Rande na slepo 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Náboženské vysielanie bude venované výstave Biblií v Padine a najčítanejšej časti Biblie – knihe Jóbovej. Predstavený bude i cirkevný zbor z Ľuby.

TV OBCE KOVAČICA

Mariena Korošová sa zmienila o slovenských učebniciach

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 35 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00.

Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika a prekladateľa (1915 – 1969). autorka: ukazuje v poriadku natieral speváčka laločnatý ťažký ANNA pochopiť vpadol na spôsob (angl. skr.) voskomZdravkovićovávýrastok kov (Pb) BIČIAROVÁ cestovalo robil niečo znovu vpíšte S A LO obvod

2. časť tajničky

Olivera Vučo počasie

odtekanie malé oko

zoologická záhrada

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 3. septembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 7. septembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

ulica zaschnutá vrstva veľa peňazí

meter

hlas vrany vpíšte CH E O

krásavica vpíšte TRALA

radón medzin. zmluva

vzor vpíšte P A N orgán zraku (mn. č.)

meno speváka Ramazzottiho TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

druh austrálskeho medveďa vpíšte R N

teba AS HL DU ĽU

vec na hranie juh

tempo

1. časť tajničky

itrium

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 34 VODOROVNE: zjavenie, laborant, arašid, N, tuk, Kata, onuca, V, ksu, nos, SO, Klára, uvarili, málo, Ava, m, svedok, Il, alas, Tatra, ťa TAJNIČKA: KLÁRA JARUNKOVÁ

ženské meno

tona

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 32 z čísla 32 Hlasu ľudu z 9. augusta 2014 bolo: JÁN SMREK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MIROSLAV PAP, Ul. mlynská č. 10, 21 469 PIVNICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

35 /4610/ 30. 8. 2014

45

Šport Výhra v Sriemskej Mitrovici SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor V 2. kole sa častejšie vlnili siete hostí. Domáce mužstvá strelili trinásť gólov a hostia len dva. V banátskom derby Banat v Zreňanine vďaka jednému gólu porazil Vršac. Pančevské Dinamo sa trápilo so subotickou Bačkou 1901, ale predsa body zostali doma. Šídsky Radnički, temerínska Sloga, ČSK Pivara a Dunav bez ťažkostí zdolali súperov. Gólov nebolo iba v Beočíne na zápase Cement – Prigrevica. Jedinú výhru za chotárom dosiahla padinská Dolina v Sriemskej Mitrovici.

Výsledky 2. kola: Dinamo – Bačka 1901 2 : 1, Radnički (Š) – Radnički (NP) 2 : 0, Cement – Prigrevica 0 : 0, Banat – Vršac 1 : 0, Sloga – Tekstilac 3 : 0, ČSK Pivara – Senta 2 : 0, Dunav – Radnički (S) 3 : 0, Radnički (SM) – Dolina 0 : 1.

Program 3. kola: Dolina – Dinamo, Radnički (S) – Radnički (SM), Senta – Dunav, Tekstilac – ČSK Pivara, Vršac – Sloga, Prigrevica – Banat, Radnički (NP) – Cement, Bačka 1901 – Radnički (Š).

Po prestávke domáci boli podnikavejší, ale sa hostia nevzdávali. Obrana

behol k domácej bráne, dobre strelil, ale lopta skončila tesne mimo brány.

V závere zápasu sa vyznamenal brankár Trivunović, lebo znemožnil domácich vyrovnať výsledok.

Korektný a zaujímavý zápas dobre viedol rozhodca Nenad Minaković z Nového Sadu.

RADNIČKI (SM) – DOLINA 0 : 1 (0 : 1)

N

a prvom hosťovaní mladé mužstvo padinskej Doliny podalo skvelý výkon a dosiahlo zaslúžené víťazstvo. Aj keď v zostave mali až sedem mladých, tzv. bonusových hráčov, Padinčania v Sriemskej Mitrovici pôsobili veľmi iste a nebojácne.

Dolina v prvom polčase dominovala

na ihrisku a od začiatku dala najavo, že prišla vyhrať. Útočná hra priniesla plody už v 22. min., keď Sarajlin presnou strelou spoza šestnástky prekonal domáceho brankára Šivoljického. Veľkú šancu na zvýšenie výsledku mal Šušnjar, ale loptu po jeho strele domáci hráč vykopol z bránkovej čiary.

Stojanov (číslo 7) a Šušnjar (na tráve) ľahko znemožňovali útoky domácich futbalistov Doliny v čele s kapitánom Nedučićom bola nezdolateľná a nedovolila domácim ohroziť bránu veľmi dobrého debutanta medzi žrďami Trivunovića.

V 75. min. usilovný Šušnjar sa roz-

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Kovačičania v čele peletónu VULTURUL – SLÁVIA 1 : 2 (1 : 1) Ján Špringeľ

A

j napriek presvedčivej výhre nad Vulturulom v Kovačici 16. marca tohto roku (8 : 0), futbalisti Slávie odchádzajú v posledných rokoch na horúcu pôdu do Grebenca s obavami. Zápasy sú takmer vždy vyhlásené za ťaháky kola, bojovalo sa takmer dovčera na nerovnom trávniku ostošesť (súčasný trávnik je vďaka donácii z Rumunska jedným z krajších v lige), výsledky sa končia zväčša gólovým rozdielom. Navyše obe mužstvá hrajú v posledných rokoch v pozmenených zostavách.

Celkovo za posledných päť Prvá výhra v Grebenci po rokoch: Tréner Slávie Mršulov a jeho zverenci sezón Slávia vyhrala Grebenac trikrát, prehrala od Vulturulu SLÁVIA: Krstić, Strakúšek, P. Čížik, päťkrát, ale dala viac gólov protivní- museli zaslúžiť. Hostia od 20. minúty kovi z juhovýchodného Banátu (16 : vyhrávali, vyrovnal po centrovanej Ján Čerňoš, Radenković, Petković, 14). V konečnej bilancii posledných lopte nabiehajúci Jovanović v 35. Vulišić, Jovanović (Sachter), Antić piatich sezón Slávia stála trikrát na minúte. Po zmene strán konečné skóre (Stanisavljević), Bíreš (Labudić), stanovil takisto nabiehajúci Bíreš po Gigović. vyššom stupienku od súpera.

Nasledujúci súper Slávie – VojPrvú výhru v Grebenci si slávisti presnom centre Čížika.

46

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

DOLINA: Trivunović, Pavić, Veličković, Vasić (Tekijaški), Stojanov, Čigoja, Advigov, Šušnjar, Sarajlin, Nedučić, Đoković.

Foto: P. Rohárik vodina Crepaja porazila Mladosť z Vojlovice 2 : 1 (1 : 1). Vojlovičania strelili gól v úvodných sekundách zápasu: Radojković strelil z hranice pokutového územia do ľavého horného rohu Šarca. Potom už celý zápas mal viac príležitostí domáci celok. Vyrovnal Kocević hlavičkou v 12. min. po prvom rohovom kope. V 35. min. musel predčasne pod sprchy Vojlovičan Forgić. Útočník Mladosti videl druhú žltú kartu po proteste a jeho góle neuznanom rozhodcom.

Bývalý slávista Nikolovski tri minúty po prestávke stanovil konečné skóre.

Vzhľadom na to, že je hostiteľ a majúc na zreteli súčasnú formu rivalov, ako i nedávnu pohárovú výhru nad odvekým rivalom, mierny favorit je Slávia.

Bude to zápas susedov a klubov, ktorí sú na čele ligového peletónu: slávisti prví, Crepajčania tretí.

Výsledky 2. kola: Jugoslavija – Hajdušica 0 : 1, C. zvezda – Radnički 1 : 0, Partizan – Mladost (O) 1 : 2, Jedinstvo Stević – Budućnost 6 : 3, Vulturul – Slávia 1 : 2, Vojvodina – Mladost (V) 2 : 1, BAK – Omladinac 3 : 1, Sloga (BNS) – Polet 1 : 0.

Program 3. kola: Polet – Jugoslavija, Omladinac – Sloga, Mladost (V) – BAK, Slávia – Vojvodina, Budućnost – Vulturul, Mladost (O) – Jedinstvo Stević, Radnički – Partizan, Hajduk – C. zvezda.

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Na druholigovej úrovni TATRA – MLADOST 2 : 1 (1 : 1)

Pavel Pálik

D

elegát Plavšić po zápase do zápisnice zapísal, že mužstvá v Kysáči hrali na druholigovej úrovni. A mal pravdu. Počas celého zápasu sa hralo obojstranne bojovne, rýchlo, na vysokej technickej úrovni. Streleckých príležitostí a vzrušujúcich skrumáží bolo na oboch stranách a nechýbali ani výsledkové zvraty.

Centrovanú loptu z pravej strany v 23. min. Milunović hlavou šikovne upravil do siete – 1 : 0. Domáci sa ešte ani neprestali radovať a hostia z Nového Sadu v 24. min. gólom Stajića tiež hlavou vyrovnali. O niekoľko minút neskoršie Milunović z dvoch metrov dobre strelil, ale brankár Ivanišević stihol nohou loptu vyraziť.

Po zmene strán domáci mali prevahu. V 62. min. sa strhla veľká skrumáž v trestnom území

hostí, obrane Mladosti sa trikrát podarilo odraziť loptu takmer z bránkovej čiary, ale v štvrtom pokuse Bojan Trojanović z asi dvanástich metrov rozvlnil sieť – 2 : 1.

Vo finiši zápasu Útočník Tatry Milunović (číslo 10 vo výskoku) bol neustálym hostia mali dve veľké nebezpečenstvom pre brankára Ivaniševića šance, ale ich mladý TATRA: Kyseľa, Fejdi, DaneVýsledky 2. kola: Susek – Dináhradník Savetić raz mieril nad bránu, a potom lopta z asi desia- ček, Boško Trojanović, Lukić, namo 5 : 2, Jedinstvo – Proleter tich metrov odletela vedľa cieľa. Ožvát, Račko (Ujfaloši – Kulík), 1 : 2, Petrovaradín – OFK Futog 3 Tatra si zaslúžila toto víťazstvo Alargić, Tót (Budík), Milunović, : 0, Sofeks – Šajkaš 2 : 2, Slavija – Veternik 3 : 1, TSK – Vinogradar a tréner Novica Trojanović môže Bojan Trojanović.

V stredu 20. augusta 2014 v 1. 4 : 1, Tatra – Mladost 2 : 1, Fr. byť spokojný zvlášť s bojovnosťou, vytrvalosťou a kondičnou pri- kole pohárovej súťaže na území partizan – Sirig 3 : 0.

V 3. kole sa stretnú: Sirig – pravenosťou svojich zverencov. Futbalového zväzu Nový Sad Tatra Zápas v Kysáči sledovalo asi porazila Borac z Rakovca 9 : 0. Susek, Mladost – Fr. partizan, 150 divákov, viedol ho Dragol- O góly sa rozdelili: Budík 3, Alargić Vinogradar – Tatra, Veternik jević z Báčskeho Jarku. Žlté karty 2, Kunčák 2, Jambrich 1 a Boško – TSK, Šajkaš – Slavija, OFK dostali Kyseľa, Boško Trojanović, Trojanović 1. V 2. kole v stredu 3. Futog – Sofeks, Proleter – PetFejdi (Tatra), Maksimović, Janjić, septembra Tatra sa stretne s Je- rovaradín, Dinamo – Jedindinstvom v susednej Rumenke. stvo.

Joksimović (Mladost).

SMUTNÝ JUBILEJNÝ ROK FK PANÓNIA

Bude futbal, ale aký?

Juraj Pucovský

V

roku, keď sa dovŕšilo 90 rokov organizovanej futbalovej činnosti v Laliti, mužstvu Panónie nekvitnú ruže. Minulý majstrovský ročník v Medziobecnej lige Sombor Laliťania skončili na 14. mieste v konkurencii šestnástich mužstiev.

Deväť víťazstiev, dve remízy, devätnásť prehier a gólový pomer 53 : 74 je bilancia, s ktorou sa jubilant veru nemôže pochváliť.

Od posledného majstrovského zápasu v Ratkove 15. júna 2014 sa v klube prakticky nič nedialo. Iba prednedávnom vedenie FK Panónia zaplatilo dlh z uplynulých majstrovstiev, čo bolo predpokladom, aby mohol začať novú sezónu. Počas leta hráči, ktorí zostali v klube, vôbec • ŠPORT •

Futbalistov Panónie očakáva ťažká a neurčitá jeseň netrénovali a majstrovstvá odštartujú zajtra – v nedeľu 31. augusta!? Kto a ako bude hrať v drese Panónie, diváci zbadajú až potom, keď hráči

vybehnú na súboj súperovi z dediny Aleksa Šantić. Máme správu, že mužstvo budú tvoriť niekoľkí hráči z Karavukova spolu s domácimi,

hlavne mladými silami. Okrem neadekvátnych podmienok – neúhľadné šatne, zlý trávnik, búrajúci sa múrik a tribúna – najväčším problémom iste bude nepripravenosť hráčov.

Najmenej dôležité je ako sa to odzrkadlí na výkonoch a výsledkoch mužstva, aj keď len výhry lahodia oku a srdcu fanúšika. Obávame sa, že tá nepripravenosť môže ublížiť na zdraví mladučkých ľudí, športovcov.

Nevieme, či o tom niekto vôbec rozmýšľal!?

Medziobecná liga Sombor bude mať v novej sezóne len 12 tímov.

Medzi desiatich „staroosadlíkov“ sa dostal niekdajší prvoligista z čias SFR Juhoslávie Crvenka a novozaložený KFK Kula, ktorý bude hrať na štadióne nedávno zaniknutého FK Hajduk. V 1. kole MOL Sombor cez víkend o 17. hodine budú hrať: Jedinstvo 1947 Kolut – Crvenka, Metalac Sombor – Šikara Sombor, Jedinstvo Ribarevo – Partizan Kupusina, Radnički 1918 Ratkovo – KFK Kula, Dinamo Sonta – Rastina 1918, Panónia Laliť – Aleksa Šantić.

35 /4610/ 30. 8. 2014

47

Šport

V 83. min. sa lopta druhýkrát ocitla v sieti Mladosti a bolo 2 : 2

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Dobre je, že neprehrali MLADOSŤ – TITEL 2 : 2 (2 : 1) Samuel Medveď

P

etrovská Mladosť v prvom súťažnom zápase nemala nadostač síl, aby porazila veľmi dobrý celok z Titela. Petrovčania počas celého zápasu nemali hru. Titelčania zvlášť v druhom polčase mohli aspoň ešte raz vsietiť. Veď sám finiš priniesol veľké obavy v hľadisku, lebo domáci takmer polovicu druhého polčasu hrali bez Zbućnovića, ktorého na ihrisku „stratená“ rozhodkyňa Sandra Ninić pre jeho nepremyslený počin „častovala“ červenou kartou.

Tento hráč takmer ani nehral, lebo predtým vystriedal unaveného Torbicu, ktorý do tohto zápasu vošiel so zdravotnými problémami. Nastoľuje sa otázka, prečo Branislav Zbućnović aj vchádzal do hry, keďže nie je nadostač pripravený. Či nemohol striedať mladý Milenković, ktorý takto bol poškodený, lebo nenastúpil v prvej zostave (celý zápas presedel na striedačke) a nehral ani v dorasteneckom celku!?

Obidve mužstvá do zápasu vošli obozretne.

Mladosť prvýkrát pohrozila Titelčanom po peknej

rozohrávke Torbicu, Đukanovića a Trišića, keď tento posledný dobre uvoľnil Pavlisa, ktorého strela potom minula cieľ. Hostia niekoľkokrát ukázali, že majú nebezpečný útok. Zvlášť sa vyznamenal pravý krídelný útočník. V 28. min. hostia zaútočili práve z pravej

Keď chýba súhra...

SUTJESKA – KULPÍN 3 : 0 (1 : 0) Davor Gajinov

V

prvom kole novej sezóny vo vyššej súťaži Kulpín hosťoval v Báčskom Dobrom Polji.

Domáca Sutjeska zvíťazila presvedčivo 3 : 0 (1 : 0). Je to celkom reálny výsledok vzhľadom na skutočnosť, že hostia hrali v celkom novej

KONIEC PRÍPRAV, ZAČÍNAJÚ SA MAJSTROVSTVÁ

strany a po vydarenej prihrávke hráč Titela v strede strelou hlavou pod brvno dosiahol vedúci gól.

Mladosti sa šťastena usmiala vo finiši prvého polčasu, keď najprv v 41. min. obranca Babiak z diaľky prekvapil hľadisko a spoluhráčov a veru aj hostí – 1 : 1. Potom v 44. min. vo veľkej tlačenici pred bránou hostí najšikovnejší bol Igor Stojimirović, a tak do druhého polčasu Mladosť vstúpila s gólom náskoku.

Kým bolo síl, „modrí“ v druhej štyridsaťpäťminútovke útočili. Dobré šance mali Torbica a Trišić.

Z voleja tiež strelil Pavlis. Hostia postupne začali viac útočiť. V 63. min. Leňa vybránil krásnu strelu.

Domáca obrana bola oslabená, lebo tréner Čuljak najprv striedal Jakuša, a potom i zraneného Babiaka.

Titelčania identickým spôsobom ako prvýkrát, v 83. min., dosiahli i druhý gól. Bolo to konečných 2 : 2.

V samom finiši stuhla krv v žilách domácich, lebo „zelení“ z hosťujúceho celku v nedeľu mohli ešte aspoň raz matovať dobrého Igora Leňu.

MLADOSŤ: Leňa, Jakuš (Vuković), Babiak (Jovičić), Fábry, Rupar, Stojimirović, Đukanović, Trišić, Torbica (Zbućnović), Severíni, Pavlis.

V predzápase domáci dorastenci zvíťazili nad Titelom 5 : 0.

Výsledky 1. kola: Stari grad – Maglić 1 : 1, Budućnost – Borac 0 : 1, Mladost radost – Tvrđava 1 : 1, Proleter – Bečej 1918 2 : 1, Hajduk – Obilić 0 : 0, Sutjeska – Kulpín 3 : 0, Mladosť (P) – Titel 2 : 2, Vojvodina – Krila Krajine 0 : 1.

Foto: J. Pucovský zostave a s mnohými nováčikmi, ktorým ešte stále chýba súhra.

Hosť Lutkić mal v 10. min. šancu, ale jeho strelu chytil brankár Bošnjak. Domácim to bolo akoby dobrým napomenutím, aby zahrali lepšie a Pejić v 16. min. z voľného kopu načal sieť súpera.

Chybu obrany Kulpína v 56. min. využil naladený Pejić a vsietil druhý gól. V poslednej, 90. min.

Staletović stanovil konečných 3 : 0. Futbalistom Kulpína sa v druhom polčase nepodarilo vážnejšie zaútočiť na bránu domácich.

KULPÍN: Votorić, Fatušić, Kajtez, Đorđević, Damjanović, Davidovac, Čelovský, Lutkić, Vrbaški, Chalupka (Fábry), Matić.

Dorastenci domácich zvíťazili 5 : 1.

Cibula, Petrović.

V 2. kole pohárovej súťaže na území Obecného futbalového zväzu Báčska Palanka futbalisti pivnickej Slávie hosťovali v Gajdobre, kde prehrali s domácim Hercegovcom 3 : 1. Jediný gól Skóre zápasu v 81. min. za hostí dal Grňa. stanovil Spasić druhým V nedeľu 31. augusta odgólom z voľného kopu. Nebezpečný štartuje majstrovský ročník KRIVÁŇ: Naď, Stre- strelec: Jozef 2014/2015 v Medziobecnej hársky, Lipták, Delja- Žigmund (Slávia lige Báčska Palanka – prvá nin, Krížov, Ignjatović, Pivnica) trieda. V 1. kole sa stretnú: Pavlov, Kutenič, Mučaji, Vajska – Hercegovac GajdobSpasić, Malina. Striedali: Kocić, Skla- ra, Borac Obrovac – Bačka Despotovo, binský, Buják, Kováč, Kočonda.

Kriváň Selenča – Mladost Malý Báč, SLÁVIA: Čobrda, Nímet, Séč, Vig, Slávia Pivnica – Neštín, Soko Nová Milec, Baláž, Kotiv, Grňa, Žigmund, Gajdobra – Bački hajduk Bačko Novo Bulatović, Čolović. Striedali: Vladi- Selo. mír Kuchta, Vlastimír Kuchta, Panić, Foto: J. Pucovský

Dobrý strelec Žigmund KRIVÁŇ – SLÁVIA 2 : 3 (1 : 1) Ján Šuster

M

inulú nedeľu pivnická Slávia hosťovala v Selenči, kde si v priateľskom zápase zmerala sily s domácim Kriváňom. Vyhrali hostia 3 : 2 (1 : 1).

Domáci futbalisti boli lepší v prvom polčase, hosťom sa lepšie darilo v pokračovaní. Z množstva šancí Kriváň využil dve a Slávia o jednu viac. Už v 3. min. hostia založili útok, ale ich jedného útočníka faulovali pred domácou bránou.

Bulatović nekopal priamo na bránu ako

48

www.hl.rs

očakávala obrana Kriváňa, ale šikovne prihral Žigmundovi, ktorý sa ocitol sám pred brankárom Naďom a popod neho loptu zaslal do siete – 0 : 1. V 17. min. voľný kop mali domáci a Spasić prekonal prekvapeného brankára Čobrdu.

V 59. min. ostrá strela Kotiva spoza hranice trestného územia skončila v bráne domáceho mužstva. V 79. min.

Bulatović na pravej strane ihriska presne prihral Žigmundovi, ktorý bol najrýchlejší, a brankár domácich Naď musel aj tretí raz vyberať loptu zo siete – 1 : 3.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Nový Brankár zachránil Pazovčanov tréner Miodrag Stančetić P NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

JEDNOTA – KUPINOVO 1 : 0 (0 : 0)

nuž domáci predsa nezostali bez hlavnej opory. Keby sa to stalo, Pazovčania by museli hrať do konca desiati a ktovie, či by sa neskúsenému náhradnému brankárovi podarilo to, čo Mijatović neskoršie trikrát dokázal. Boli to obdivuhodné zákroky, ktoré mužstvo Jednoty zachránili od futbalovej pohromy.

Matej Bzovský

o výhre v Erdevíku sa očakávalo, že Jednota bude mať ľahšiu úlohu v súboji s nováčikom z Kupinova. Očakávania sa však nesplnili. Nebyť naladeného brankára Marka Mijatovića hostia by sa nedožili prehry, lebo si podľa výkonu v druhom polčase zaslúžili aspoň bod. Je zaujímavé, že Po troch nevyuživýborný strážca siete Vychytal bod: Marko tých šanciach MilakoJednoty ľahko mohol Mijatović vića, Jelovića a Markobyť aj tragikom v tom- (Jednota St. Pazova) vića, Jednota sa ujala to vyrovnanom futbavedenia v 51. min. zo lovom súboji. V 60. min. Mijatović správne odpískanej jedenástky, ktozachraňoval svoju sieť nedovole- rú na víťazný gól premenil Erceg. ným zákrokom. Penaltu ako slza Vznikol dojem, že zmeny v druzneškodnil vinník, ale ho rozhodca hom polčase priniesli neistú hru Aćimović potrestal žltou kartou domácich, a to najmä v útoku. Od (ľahko mohol vidieť aj červenú), 70. min. hostia z Kupinova prebrali

Škandál v Hložanoch!

BUDÚCNOSŤ – ŽSK 0 : 1 (0 : 0) Ján Murtin

A

j v 2. kole Hložanci vyšli naprázdno.

No tentoraz okolo 300 divákov môže iba gratulovať futbalistom Budúcnosti k obetavosti a vôle, lebo v pravom majstrovskom boji celkom nezaslúžene prehrali. Kvalitný súper zo Žablja mal aj silný vietor do plachiet od neobjektívnych rozhodcov. Jediný gól padol z materiálneho poškodenia pravidiel futbalovej hry.

V nervóznej hre hostia párkrát pohrozili, no obrana domácich v čele s naladeným Zeljkovićom nebezpečenstvá pred bránou zlikvidovala. Na opačnej strane brankár Dovedan prakticky nebol ani ohrozený.

Po prestávke v radoch domácich nastúpili Lukić a Matić, čo hneď prinieslo rýchlejšiu a kvalitnejšiu hru. V 53. min.

Lukić z voľného kopu prekvapil z veľkej diaľky brankára hostí, no na odrazenú • ŠPORT •

hru do svojich rúk, neustále útočili, kým sa domáci húževnate bránili, a len vďaka naladenému brankárovi Mijatovićovi sa im podarilo získať tri body.

JEDNOTA: Mijatović, Igrač (N. Bojić), Marković, Stegnjajić, Šuša, Furtula, Jelović, Erceg, Šestović (Dimić), Mačak (Glavačević), Milaković.

Výsledky 2. kola: Budúcnosť – ŽSK 0 : 1, Jednota – Kupinovi 1 : 0, Hajduk – Sloga 2 : 3, Index – C. zvezda 2 : 1, Borac – Graničar Sremac 1 : 0, LSK – Kabel 0 : 2, Jugović – Mladost 2 : 2, Ljukovo – Omladinac 0 : 4.

Program 3. kola: Omladinac – Budúcnosť, Mladost – Ljukovo, Kabel – Jugović, Graničar Sremac – LSK, C. zvezda – Borac, Sloga – Index, Kupinovo – Hajduk, ŽSK – Jednota.

Tabuľka: 1. Omladinac 6 bodov, 2. Jednota 6, 3. Kabel 4... 10.

Sloga 3 ... 15. Budúcnosť 0, 16.

LSK 0.

Hostia využili každú príležitosť, aby „kradli“ čas, simulovali, odkopávali loptu po rozhodcovom hvizde, ktorý im to hanebne toleroval.

Kulminácia nastala pri robení zápisnice po zápase. Rozhodca a delegát ako strelca uviedli hráča s číslom 9 – Feđu Baletića, ktorí v inkriminovanej 59. loptu nerozvážne min. nebol ani v šestnástke zareagovali až Budúcnosti, lebo na takých traja domáci hráči, 18 – 20 metrov od brány a potom sa zrodil čakal na odrazenú loptu. iba roh.

Hrozný škandál.

V 59. min. nastal V radoch domácich škandál, ktorý rozrozhodca trestal žltými hodol o víťazovi. kartami Uglješu JoksimoRozhodca Svrkovića, Mitrovića, Đekića, ta pískal nepriamy Zatiaľ bez gólu: Srđan Matić Trivunovića a Zeljkovića, voľný kop pre hos- (Budúcnosť Hložany) hlavne za reagovanie na tí zboku na ľavej rozhodnutia vysmiateho strane. Jasne držal ruku hore do chvíle, Svrkotu. V radoch hostí karty dostali keď Pastor kopol do skrumáže. Lopta traja hráči, Tanjga, Živanov, Malidžan, prekvapila všetkých, skončila v sieti za brutálne a zákerné fauly. Je to pravý a hostia začali naháňať Pastora po ih- srbský futbal! risku, aby sa spolu radovali. Rozhodca BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Đekić, M. ukázal na stred ihriska, domáci protes- Kobilarov, Obradović (Batinić), Alić, tovali, Zeljković dostal aj žltú kartu, no Bjelajac, N. Kobilarov, Uglješa JoksiSvrkota uznal gól. Vyvolalo to revoltu mović (Lukić), Mitrović, Trivunović, v radoch domácich a v obecenstve. Sivčević (Matić).

Posledných tridsať minút na ihrisku a v hľadisku vládlo veľké napätie.

Foto: J. Pucovský

HAJDUK – SLOGA 2 : 3 (0 : 1)

Károly Vig

E

rdevíčania po prehre doma s Jednotou pre mnoho zranených hráčov mali problémy so zostavou mužstva. Preto sa na zápase v Beške do tímu dostali mladí, talentovaní futbalisti, ktorí úspešne čelili domácemu mužstvu Hajduk.

Dobrý výkon prinášal strelecké príležitosti obom mužstvám. Rozhodca Boško Marić zo Sriemskej Mitrovice správne nariadil dve penalty v prospech domácich.

Tojagić bol raz úspešný, keď kryl strelu M. Mitrovića, ale z druhej jedenástky Subotin vyrovnal výsledok v 55. min.

Sloga vsietila Zneškodnil jednu prvý gól v 26. penaltu: Aleksa min., keď mladý Tojagić (Sloga futbalista Cvijić Erdevík) z voľného kopu z tridsiatich metrov prekonal Radoševića a vyslúžil si aplauz obecenstva. Hra sa potom naplno rozbehla, hostia boli iniciatívnejší a Bojanić v 62. min. dosiahol druhý gól za Slogu. Tretiu penaltu na zápase, tentoraz v prospech mužstva z Erdevíka, úspešne realizoval Simeunović – 1 : 3. Obrana hostí sa potom trochu uvoľnila, čo využil hráč Hajduka Ž.

Mitrović a v 90. min. skorigoval výsledok.

V záujme lepšieho úspechu a zachovania futbalového potenciálu Sloga angažovala nového trénera Miodraga Stančetića z Nového Sadu, ktorý má pozoruhodnú hráčsku a trénerskú kariéru. Nový tréner už na prvom zápase v Beške s mužstvom Slogy dosiahol víťazstvo. Verí, že dobré podmienky pre prácu a veľký výber futbalistov prinesú Erdevíčanom nové úspechy. Stančetićovi bude pomáhať v práci doterajší tréner Slogy Vlatko Raičević.

SLOGA: Tojagić, Babić, Matić, Bojanić, Jelčić, Vlaisavljević, Kovačević, Nedić, Šarić, Cvijić, Simeunović.

35 /4610/ 30. 8. 2014

49

Šport Nový hložiansky FK Jednota 1950 pred prvým zápasom s b-celkom Krila Krajine z Báčskej Palanky, ktorý v Hložanoch (v utorok 5. augusta 2014) zdolal v pomere 5 : 2 (2 : 0); stoja zľava: P. Bučík (kapitán), M. Pagáč, M. Molnár, B. Struhár, A. Ljubobratović, V. Ralević, S. Đumić, P. Boronjac, J. Šoven, O. Sudický Lajko (niekdajší hráč FK Jednota), Ján Murtin Krajger (tréner). V drepe zľava: T. Ljubičić, M. Hataľa, Š. Horvát, Ľ. Hataľa, D. Lončar, M. Dudáš, J. Dovičin, I. Supek.

HLOŽANY MAJÚ AJ DRUHÝ FUTBALOVÝ KLUB

Prečo FK Jednota 1950?

Juraj Bartoš

Marko Jević, trochu starší Čelarevčan Gojko Knežević a Predrag Boronjac z Begeča; obaja už hrali za Budúcnosť.

Trénerom Jednoty je Ján Murtin a fyzioterapeutmi sú Veronika Balážová a Adam Vladislav Stupavský.

A

ko sme v našom týždenníku už písali, Hložany už majú dva futbalové kluby. Od nášho spolupracovníka Jána Murtina sa dozvedáme, že 11. júla 2014 bol založený FK Jednota 1950.

Médiá pritom, pravdaže, neboli, lebo ich nepozvali. Azda organizátori ocenili, že zakladajúce a/lebo ustanovujúce zhromaždenie (ak vôbec dáke bolo) nie je udalosť z kategórie verejného záujmu. Tak či onak, len Jednota už zohrala dva prípravné a dva pohárové zápasy. O prvých troch sme informovali a v 2. kole pohárovej súťaže Hložanci na vlastnom trávniku 20. augusta prehrali od celku Borca z Vizića v penaltovej dohrávke v pomere 5 : 7, keď sa riadny zápas skončil výsledkom 3 : 3 (góly dali: Bučík a Lončar 2).

Nový klub v Hložanoch vraj založili s cieľom, aby mali kde hrať aj hráči z Hložian, ktorých cezpoľní prišelci úplne vytlačili z tímu. Farby Jednoty budú obhajovať doterajší hráči áčka Budúcnosti, viacerí nedávni dorastenci, ako i zopár tých, ktorí nedávno predčasne „zavesili kopačky na klinec“. Hybná sila oboch klubov, pokrajinský poslanec a starosta Hložian Ján Bohuš sa stal predsedom FK Jednoty 1950. Spoločný tajomník Budúcnosti a Jednoty je Stanislav Srnka a pokladníkom oboch klubov je Ján Benka.

Jednota 1950 bude súťažiť v MOL Báčska Palanka – druhá trieda.

HRÁČSKY KÁDER Celok FK Jednota 1950 tvoria domáci futbalisti: Milan Pagáč, Ján Zahorec, Emil Čipkár, Igor Supek, Boris Struhár, Michal Hataľa, Štefan Horvát, Ľuboslav Hataľa, Pavel Bučík (kapitán), Martin Molnár,

50

www.hl.rs

FOTOGRAFIA – SPONA S MINULOSŤOU Na stenách klubovne FK Budúcnosť dominuje stará fotografia, pravdepodobne z roku 1951. Na nej je celok hložianskeho FK Jednota. Jej skenovaný variant si mnohí povšimli aj v pálenici Ondreja Sudického Lajka, jediného z osôb na fotke, ktorý ešte žije. Tvrdí, že Jednota bola založená „asi roku 1950”.

V Hlase ľudu, č. 94, zo 6. decembra 1950, na str. 6 nachádzame správu FK Jednota Hložany hrávala v „Budúcnosť” Hložany – „Bratstvosvetlých modrých dresoch, tmavých -Jednota” Hložany 8 : 1 (4 : 0). V nej modrých trenírkach a sivých sa neuvádzajú podrobnosti o novom podkolienkach. V hornom rade vzadu zľava: Samuel Kriška, Ján Valo klube, iba to, že zaň skóroval (Ján) Benša. Viac napovedá športový riport Bobek, Ján Benša Mugo, Samuel s titulkom Prvý zápas hložianskych Chlpka Ivković, Pavel Supek; v strednom rade zľava: Ondrej Murtin družstevníkov v HĽ, č. 76, z 3. októbra 1951, s. 4, kde sa o. i. uvádza: „SPD Šegro, Štefan Murtin Sremag a „Bratstvo a Jednota” v Hložanoch Ján Struhár; vpredu v drepe zľava: Ondrej Sudický, Ondrej Benša Beara založilo svoje futbalové mužstvo, a Ján Ďuriš. V tričku Jednoty hrávali ktoré pod menom Jednota v miaj Juraj Kuriš, Pavel Murtin, Eliáš, nulú nedeľu odohralo prvý zápas Galamboš, Kolár, Anušiak, Dudok, (teda 23. septembra 1951 – podčiarMakan, Kunčák, Toman, Struhárik... kol J. B.). Hosťovalo v Begeči, kde Autor fotografie (asi) z roku 1951 je hralo proti dorastencom tamojšej Ján Ďuriš Ďuriško.

Báčky.” Hložanci vyhrali výsledkom 4 : 0. Neuvádza sa ani zostava, ani Dalibor Lončar, Aleksandar Ljubobra- strelci. Roku 1952 sa Jednota zapojila do tović, Vladimír Takáč, Miroslav Dudáš, majstrovstiev Báčskopalanského okresu, Stanislav Makiš, Janko Dovičin, Ján Benko ktoré sa hrali v dvoch skupinách. V 1. ml., Igor Zahorec, Stanislav Žembery, skupine bolo 6 mužstiev a majstrom sa Janko Chovan, Kristijan Đurić, tiež do- stal celok báčskopalanského Tekstilca. terajší dorastenci z Čelareva Vladimir Budúcnosť sa umiestnila na 3. mieste; Ralević, Stefan Đumić, Jovan Šoven a Jednota na 4. mieste dosiahla 2 výhry a

Informačno-politický týždenník

3 prehry, gólový pomer 12 : 20 a získala 4 body. Tabuľku sme našli v publikácii Lazara Đukića: 80 godina fudbala u Čelarevu (2005). V HĽ, č. 44, zo 6. júna 1953, s. 6, nachádzame konečnú tabuľku majstrovstiev II. skupiny Palanského okresu.

Hložianska Budúcnosť v konkurencii 5 celkov skončila na 2. mieste s 12 bodmi a Jednota na 4. mieste zase získala len 4 body; vyhrala 2 a prehrala 6 zápasov, vsietila 17 a prijala 26 gólov. Potom zohrala ešte zopár priateľských zápasov a – splynula s FK Budúcnosť.

Ondrej Sudický Lajko si takto spomína na začiatky FK Jednoty: „Kedysi v dedine iné zábavy neboli, jedine futbal. Budúcnosť vtedy mala prvé a druhé mužstvo dospelých hráčov a dorast; áčko hrávalo súťaž, ostatné dva celky len priateľské zápasy. My z druhej jedenástky a dorastu sme najčastejšie hrávali za áčko len na hosťovaní. Chceli sme hrať aj doma, aby si nás všimli dievky. Preto, keď sa ma Mirko Bučík, vedúci oboch klubov, spýtal, či by som hrával v Jednote, družstevnom klube, ktorý založia, súhlasil som; len aby som hrával častejšie.”

Pokým hráči Budúcnosti vraj na zápasy mimo Hložian odchádzali na bicykloch a kočoch, futbalisti Jednoty sa viezli na družstevnom traktore. Jednota dostala hneď nový výstroj a Budúcnosť vraj bola na tom biedne. „Jednu vec som nikdy nepochopil: polovica Hložančanov vtedy pracovala v družstve (takmer 170 rodín – pozn. J. B.), ale ho nenávidela a rovnako sa ľudia stavali aj voči hráčom FK Jednota. Roku 1952 sme až šiesti odišli na vojenčinu.

Hráčov zostalo menej, a to asi bol dôvod, prečo Jednota čoskoro zanikla. Keď som sa roku 1954 vrátil, futbalu som sa zriekol a Jednota sa zlúčila s Budúcnosťou. Keď som teraz počul, že zakladajú Jednotu, srdce mi zahralo… Pociťujem to ako niečo svoje. Prajem chlapcom veľa úspechov.”

My, samozrejme, tiež.

• ŠPORT •

S redaktorom Petrom Kubínyim o publicistických žánroch

LETNÁ ŠKOLA ŽURNALISTIKY V BRATISLAVE

V prospech krajanských médií Jaroslav Čiep

P

zaškolenia prihovorili doc. PhDr. Svetlana Hlavčáková, PhD., vedúca katedry, RNDr. Igor Furdík, predseda ÚSŽZ, a prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD., dekan FF UK. Frekventantom Letnej školy žurnalistiky prichystali dynamický pracovný

ätnásť redaktorov pôsobiacich v krajanských médiách zo šiestich krajín od 17. do 24. augusta tvorivo spolupracovalo v rámci Letnej školy žurnalistiky v Bratislave.

Ide o 8. ročník tejto letnej školy, pod ktorú sa spoločne podpisujú bratislavská Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Úrad pre Slovákov žijúcich Nakrúcanie krátkeho filmu v zahraničí. na Hviezdoslavovom námestí Týždňový kurz teoretických prednášok, odbor- týždeň. Každý deň sa striedali odných seminárov a praktickej tvorby borné prednášky, zoznamovacie s konkrétnymi zadaniami a me- túry, vrátane návštevy Rozhlasu a televízie Slovenska, TASR a účasti vo vysielaní Rádia Slovakia Internacional.

Odborní profesori a redaktori prestížnych médií teoretickými prednáškami a praktickými zadaniami krajanským redaktorom nielenže priblížili prierez histórie slovenskej Akože spravodajskí žurnalistiky, ale moderátori v STV1 i súčasné trendy v žurnalistike, kuldiálnymi výstupmi – printovými tivované používanie spisovného a elektronickými, začal na pôde FF slovenského jazyka, zohľadňujúc UK slávnostným otvorením, kde flexibilitu slovotvorby a využívasa frekventantom žurnalistického nie novotvarov v dennodennej

Novinári v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí

redakčnej, publicistickej a moderátorskej práci. Školenie zamerané na zvýšenie kvality žurnalistickej práce v médiách krajanov vyústilo vydaním vlastných novín Naša

rili spolu s pedagógmi Katedry žurnalistiky. Podľa slov predsedu ÚSŽZ I. Furdíka, ktorý krajanských redaktorov na ich žiadosť úradne privítal na svojom pracovisku, takýto kurz je pre účastníkov aj myšlienkovým a emotívnym impulzom pre ďalšie zveľaďovanie slovenskosti v prostredí slovenských národnostných menšín či komunít, v ich domovských krajinách. Predtým ako sa LŠŽ oficiálne ukončila odovzdávaním certifikátov v aule UK, krajanských redaktorov zaujala aj pietna spomienka na rok 1968 v tvare výstavy fotografií Ladislava Bielika a beseda s jeho synom redaktorom TA3 Petrom Bielikom. LŠŽ Vedúca Katedry žurnalistiky vyvrcholila tvorivým Dr. Svetlana Hlavčáková s prvým novinárskym dňom výtlačkom časopisu Naša tvorba 2014 spojeným s exkurziou do Banskej Štiavnice, tvorba 2014, krátkym televíznym kam účastníkov zaviedol a srdečfilmom a rozhlasovými reportá- ne, ale aj odborne sprevádzal žami, ktoré frekventanti vytvo- Ľudovít Pomichal.

Stará Pazova 2012, otvorenie festivalu

Stará Pazova 2012, hudobníci

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Rozospievaný Sriem

Stará Pazova 2012, udelenie cien

Stará Pazova 2003, Iločanka

Iniciátorom založenia Festivalu mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem je rozhlasový spevák Juraj Kubečka. Ako predseda organizačného výboru spolu s novinárom Jánom Záborským a profesorom Michalom Čemerským s výzvou na prvý Rozospievaný Sriem navštívili takmer všetky osady v Srieme, v ktorých žijú Slováci. Prvý festival organizoval staropazovský SKUS hrdinu Janka Čmelíka 26. apríla 1997. Odvtedy sa každoročne organizuje v Starej Pazove a výnimkou bol iba rok 1999, keď sa pre NATO agresiu na našu krajinu festival nekonal. Doteraz sa v niektorých sriemskych osadách usporadúvali aj reprízové koncerty.

Tým sa však možnosť usporiadania festivalu v iných sriemskych osadách nevylučuje, a stane sa tak vždy, keď si to vyžiadajú osobitné okolnosti či významné jubileá. Napr. hostiteľom vlaňajšieho festivalu boli Šíďania, ktorí v roku 2013 oslavovali 100. výročie založenia spolku. Od roku 2010 organizátorom Festivalu mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem je MOMS Stará Pazova v spolupráci so SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V rámci festivalu pôsobí aj Festivalový výbor, v ktorom má každá osada svojho predstaviteľa a Stará Pazova dvoch. Aktuálnym predsedom FV je Pavel Kukučka z Boľoviec a najviac festivalov v čele OV za sebou má Miroslav Pap st. zo Starej Pazovy. Festival je súťažného rázu: výkony spevákov hodnotia odborná porota a porota obecenstva, a je tu i porota hodnotiaca ľudový kroj spevákov. V roku 2012 MOMS Stará Pazova vydal zborník o tomto hudobnom podujatí pod názvom Desať rokov festivalu Rozospievaný Sriem.

Anna Lešťanová Foto: A. Lešťanová, S. Stupavský a K. Verešová

Šíd 2013, otvorenie

Stará Pazova 2012, účastníci

Stará Pazova 2003, časť orchestra

Stará Pazova 2003, Brehovčanka

Šíd 2013, Pazovčanka

Šíd 2013, Binguľčan