Hlas36 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 36 /4507/

Aeromíting Batajnica 2012

8. 9. 2012

Udelili Cenu SVC

Naša téma: Mimovládky v našich prostrediach

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Na uplynulom jubilejnom 50. Medzinárodnom poľnohospodársko-potravinárskom veľtrhu v slovinskej Gornjej Radgoni stálu pozornosť pútali aj produkty so značkou Najlepšie z Vojvodiny. O. Filip

Oslava jubilejných šesťdesiatin básnika, lingvistu a univerzitného profesora Miroslava Dudka a slávnostné udelenie autorských výtlačkov jeho najnovšej knihy Celebes, Celebes bolo v pondelok 3. septembra v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. J. Pániková

V nedeľu 2. septembra v Padine na prízemí ZŠ maršala Tita v rámci osláv Dňa Padiny a Padinských dní kultúry usporiadali 37. tradičné literárne posedenie venované životu a tvorbe spisovateľa Michala Babinku. A. Chalupová Na 7. Dni kysáčskej sármy v nedeľu 2. septembra v Kultúrno-informačnom stredisku chutnú špecialitu podávali ozajstné krásavice. Nie div, že všetkým chutila. E. Šranková

Pazovský vienok – prvý etno jarmok ľudovej kultúry v Starej Pazove prebiehal v nedeľu 2. septembra na nádvorí ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Na snímke predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović (vľavo) spolu s Annou Zolnajovou, ideovou tvorkyňou jarmoku, a Jankom Havranom, riaditeľom školy, obdivujú prácu štikerky Márie Ďarmockej. A. Lešťanová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

168 HODÍN

Hospodárske hlavolamy o horúcom auguste ešte horší september. Všeobecné sklamanie a každý nový deň, v ktorom sa ozýva ďalP šia struna horkosti. Rekordný rozpočtový deficit, veľmi vysoké percento nezamestnaných, obrovský verejný dlh, recesia podnietená živelnými pohromami, slabší úverový rating, sucho a požiare, problémy a kríza, nedostatok peňazí a hroziaci finančný strach, medzinárodné podozrenie a štrajky, dlhy ako predzvesť nových dlhov, obrovská diera v rozpočte: len do konca roka na riadne vyplácanie platov a dôchodkov načim 850 miliónov eur, ako aj ďalších 950 miliónov eur na splácanie dlhov. Celková hospodárska aktivita klesá, inflácia sa zrýchľuje a podnikatelia neočakávajú nič dobrého, povedalo sa v utorok v Ekonomickom inštitúte v Belehrade, pri prezentácii najnovších makroekonomických analýz a trendov. Ako aj pred dvoma mesiacmi, naďalej sa čaká na ekonomickú politiku novej vlády. Východísk je čoraz menej, obáv viac, takže hospodárski experti odkazujú, že rok ukončíme s viac ako s dvojpercentným poklesom hrubého národného dôchodku a s takmer desaťpercentnou infláciou. Samozrejme, ak sa nestane dáky zázrak v podobe nového aranžmánu s MMF, alebo dákeho vysokého zahraničného úveru. Každé opatrenie nesie viac otáznikov než odpovedí, ďakujúc citlivej rovnováhe, v ktorej neuvážené kroky môžu mať ďalekosiahle následky. Tak rast DPH dokáže zlepšiť rozpočtové príjmy, ale na strane druhej negatívne vplýva na štandard obyvateľov, lebo vyššie ceny podnecujú aj inflačné nátlaky a očakávania. To, čo je v prospech štátu alebo bánk, neraz vie prihrdúsiť ekonomiku, ktorá práve dnes, ako nikdy predtým, potrebuje zotavenie a aspoň skromný rozbeh. Záchranou sú investície, o ktoré bojujú všetci, rovnako tak, ako je prvým predpokladom, aby ekonomika pevnejšie zastala na vlastné nohy, konsolidovanie verejného úseku. Ak sa prvý kvartál 2012 konal v znamení príprav na voľby, druhý v znaku volebno-povolebných kombinácií, kalkulácií a politických prestavieb, tak zrejme v treťom nastúpil zvrchovaný čas zachraňovať, čo sa dá, a tak aspoň čiastočne začať napĺňať volebné sľuby. Povedané inak, ak by sa čo len tretina úsilia, ktorá sa tohto leta vložila do pozično-opozičných naťahovačiek a obchodov, vložila do začiatku urovnávania horúcich ekonomických otázok, tak by sa niektoré nemožné misie azda stali možnými a sľúbené reálnejším než je. Takto, bez zjav-

nejších koordinát a priorít dostali sme sa do situácie, že zahraniční aktéri a domáci podnikatelia vyzdvihujú v podstate to isté. Vedúci Európskej banky pre obnovu a rozvoj podčiarkujú význam stanovenia priorít novej vlády, konštatujúc, že ďalších osemnásť mesiacov budú pre nás rozhodujúce: za ten čas treba prilákať vhodné investície, mať dobrú politiku, pomôcť súkromnému úseku, dosiahnuť aspoň skromný rast, zmenšiť nezamestnanosť. Na nedávnom paneli venovanom ekonomickým prioritám vlády Srbska aj naši podnikatelia žiadali od nej jasnú víziu a konkrétne smernice podnikania, apelujúc, aby sa konečne a súrne začala zaoberať zásadnými reformami. Nazdávajú sa, že teraz je najdôležitejšia stabilizácia verejných financií a zredukovanie verejnej spotreby. Lebo, nie sme veľmi ďaleko od katastrofického scenára, ktorý môže priniesť pokračovanie v doterajšej ekonomickej politike, absencia stratégie reformy verejného úseku a hospodárskeho ovzdušia, alebo krytie rozpočtového a zahraničnoobchodného deficitu novým nevýhodným zadlžovaním. V záujme nastolenia akej-takej makroekonomickej stability, vláda onedlho má rokovať s Misiou MMF, no už oznámila a podnikla niektoré opatrenia aj na domácom pláne. Okrem zaoberania sa aférami, akou je napr. Agrobanka, jedným z prvých krokov zrejme bude zrušenie viacerých (zbytočných) agentúr a regulačných telies. Založená je aj Rada pre hospodárske zotavenie, dvadsať tímov sa zaoberá spornými privatizáciami... Ak však chce zachovať a upevniť dôveryhodnosť, záber zásadných aktivít musí už onedlho byť neporovnateľne širší: nielen pre to, kde sme a na čom sme dnes, ale aj pre okolnosť, že ani iní vôkol nás, ani vo svete, nežijú ľahké dni. Život je neustále hľadanie a zmena, zavieranie jedných a otváranie nových hospodárskych a iných dverí. Ak však ani v dlhých chodbách za nimi neobjavíme dostatok finančných a ďalších prostriedkov, jasné je, čo nás čaká: nová inflácia, pri takomto deficite na začiatok pätnásťpercentná. Ani to by nemuselo znamenať koniec sveta, keby jej špirála nemala tendenciu krútiť sa stále rýchlejšie. Už sme to zažili v roku 1993. A nebudeme sa hádam, pár mesiacov po voľbách, opäť na vlastnej koži učiť, ako sa dostať zo zamotaných ekonomických labyrintov? Oto Filip

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Škriatkovia a 17. Petrovské dni divadelné

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

rámci tohtoročného divadelného festivalu Petrovské dni divadelné, ktorý prebiehal od 29. augusta do 2. septembra, publikum malo možnosť premiérovo si pozrieť V aj inscenáciu Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. V produkcii toh-

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

to divadla ako 19. v poradí uviedli hru pre deti Jána Uličianskeho Štyria škriatkovia a víla v réžii a výprave Jána Čániho. Zahrali ju v prvý festivalový deň. Okrem nich na festivale účinkovali aj divadlá zo Slovenska – z Nitry, Banskej Bystrice a Popradu, žiaľ, Bratislavčania nehrali – a tiež aj divadlá z Nového Sadu a Ruského Kerestúra. Tematika a žánre predstavení boli rôznorodé, takže si divadelní labužníci mohli prísť na svoje. Zároveň mali návštevníci možnosť pozrieť si aj výstavu akademického maliara Ďulu Šantu venovanú divadelnému dizajnu. Na stenách predsiene SVD boli vyvesené rôzne plagáty, fotografie a iná drobnotlač, resp. rekvizity, čo autor prichystal pre doterajšie predstavenia SVD, ale aj iné divadlá. J. Čiep

FÓKUS JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ZLATKO KESLER, REPREZENTANT V STOLNOM TENISE

Je v tom veľa napätia – V ktorej role je vám ťažšie: šéftrénera alebo hráča? – Ťažšie je byť v koži trénera. Preto, lebo je hráč za stolom a keď hrá, tá jeho pôvodná tréma a nervozita jednoducho a najčastejšie ustupujú do úzadia. Ale keď ste tréner, ste tu za ním, nablízko, sedíte neďaleko stola, no znemožnený ste dávať mu pokyny medzi jednotlivými bodmi. A zvlášť keď zistíte, že hráč chybí, a nedokážete mu pomôcť, zostáva vám len strácať nervy a klásť si otázku, kedy sa vzchopí a začne hrať tak, tak ako má. Preto je, aspoň mne, psychicky oveľa náročnejšie byť neďaleko stolnotenisového stola než hrať za ním. Zaznamenal: O. Filip

VEĽKOLEPÝ NEDEĽNÝ AEROMÍTING BATAJNICA 2012 bol záverečným podujatím osláv veľkého jubilea – stého výročia nášho vojnového letectva. Za prítomnosti štátneho a politického vedenia, predstaviteľov diplomatického zboru a početných hostí, vyše sto tisíc návštevníkov celé hodiny malo príležitosť obdivovať leteckú zručnosť pilotov z jedenástich krajín, ako aj takmer 150 lietadiel a vrtuľníkov rôznych druhov, veľkostí a charakteristík. Aeromíting otvorili prezident Srbska Tomislav Nikolić, ako aj minister obrany Aleksandar Vučić. Podotkli význam obnovenia vojenských zdrojov v súlade s možnosťami, technickej modernizácie letectva a protivzdušnej obrany, ako aj zlepšenia hmotnej pozície Vojska Srbska, využívajúc pritom pozitívne skúsenosti štátov regiónu a Európy. Osobitne bola akcentovaná mierová politika Srbska, ako aj hrdinstvo našich letcov v časoch obrany vlasti. Na snímke je pohľad na statickú časť aeromítingu. O. F.

TRENDY EURÓPSKEJ ORIENTÁCIE OBČANOV SRBSKA (3)

Význam reforiem ko sa aj dalo očakávať, z podmienok, ktoré nám Európska únia kladie ako kandidátskej krajine, na prvom mieste je Kosovo. Ako prvú podmienku ho uviedlo vyše štyridsať percent respondentov. Na druhom mieste je nutnosť vykynožiť korupciu (12 percent), reforma súdnictva (7 percent), spolupráca s Haagom (5 percent), zlaďovanie našich zákonov s európskymi a zredukovanie kriminality (po 3 percentá)... Nasleduje ekonomická stabilita, rešpektovanie ľudských práv, reforma vzdelávania a zdravotníctva, spolupráca a pomerenie sa v regióne, zmenšenie administratívy. Dôležitosť urovnania kosovského problému je zjavná aj z odpovedí na ďalšiu otázku: keďže Belehrad a Priština majú celý rad otvorených problémov vo svojich vzťahoch, myslíte si, že by tie bolo treba riešiť aj bez ohľadu na Európsku úniu. Áno, tie problémy by sa mali riešiť aj nezávisle od EÚ, odpovedalo až 61 percent anketovaných.

Devätnásť percent si myslí, že sa s Prištinou netreba dohovárať o riešení ktorýchkoľvek problémov, okrem štatútu. Každý pia-

kandidáta, neznamená však, že sme v tejto oblasti dosiahli všetko, čo sme mali. Skôr by sa dalo povedať, že sa zásadné a základné reformné procesy len začínajú. Z aspektu vnímania významu reforiem, ktoré môžu mať najpozitívnejší vplyv na ich každodenný život, každý tretí

Pomoc EÚ stále nevyhnutná: aj pri stavaní prístupových ciest k budúcemu mostu v Novom Sade

ty opýtaný uviedol, že to alebo nevie, alebo nemá postoj k tomu. Pozitívne zhodnotenie doterajších reforiem u nás, na základe čoho sme aj získali štatút

občan uvádza reformu justície, každý desiaty boj proti korupcii, každý dvanásty reformu vzdelávacej sústavy, každý dvadsiaty oblasť ochrany životného prostredia, spoluprácu s Haa-

gom, lepšiu ochranu ľudských práv. Po štyri percentá opýtaných sa nazdáva, že je pre bežný život najdôležitejšia reforma poľnohospodárstva a zdravotnej sústavy. Istou zaujímavosťou je i údaj, že až 22 percent opýtaných uviedlo, že žiadna reforma nie je dôležitá pre ich bežnú existenciu. Keď sa však otázka položí inak, a žiada sa odpoveď, ktoré reformy sú celkovo najdôležitejšie, tak tu jednoznačne vedie boj proti korupcii: to si myslí 41 percent anketovaných. Na druhom mieste je reforma justície (27 percent opýtaných), na treťom reforma zdravotnej sústavy (9 percent respondentov). Po šesť percent získali ochrana spotrebiteľov a reforma poľnohospodárstva, po štyri percentá lepšia ochrana ľudských práv a reforma vzdelávania. Žiadna nie je dôležitá: nazdáva sa štyri percentá anketovaných, nevie ktorá – ich sedem percent. Skromné, len jedno percento získala ochrana životného prostredia... (Dokončenie v budúcom čísle: Odkazy a ponaučenia)

8. 9. 2012

O. Filip 36 /4507/

HLAS ĽUDU

FÓKUS MATICA SLOVENSKÁ V SRBSKU

Finančná podpora pokrajiny matičným aktivitám V

utorok 4. septembra t. r. napoludnie v priestoroch Spolku petrovských žien v Báčskom Petrovci podpísali zmluvu o financovaní Matice slovenskej v Srbsku v roku 2012. V mene prijímateľa prostriedkov – Matice slovenskej v Srbsku zmluvu podpísala jej predsedníčka Katarína Melegová-Melichová a v mene podporovateľa – Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj zmluvu podpísal prof. Dr. Dragoslav Petrović, podpredseda vlády APV a pokrajinský tajomník pre vedu a technologický rozvoj.

Zmluva v hodnote niečo nad 500-tisíc dinárov reguluje vzájomné záväzky o aktivitách a finančnej podpore kultúrno-umeleckým, vedeckým a vydavateľským aktivitám Matice v tomto roku. Ako to uviedol podpredseda Petrović vo svojom príhovore, ide o pokračovanie viacročnej podpory zo strany regionálnej samosprávy tejto národ-

Slávnostné podpisovanie zmluvy o financovaní aktivít Matice slovenskej v Srbsku v roku 2012

Dokumentaristickú hodnotu tradičnej architektúry Petrovca na obrazoch Ivana Križana zachytenej aj v monografii o maliarovi priblížil akademik Ján Kišgeci (vpravo)

nostnej inštitúcie, ktorá sa stará o zachovanie identity Slovákov vo Vojvodine a v Srbsku. Predtým ako zmluvu podpísali, verejnosti prezentovali publikácie, ktorým sa podpory z tohto zdroja dostalo v minulom roku a prítomní si obzreli aj národopisnú výstavu Z klenotnice našich rodičov, ktoré petrovské ženy prichystali pri príležitosti Slovenských národných slávností. V pokračovaní sa všetci presunuli do súkromného domu maliara Vladimíra Urbančeka zariadeného na súkromnú galériu. Príprava monografie o tomto maliarovi a

jeho umeleckej tvorivosti je tiež zachytená podpísanou zmluvou o financovaní MSS v roku 2012. Okrem matičiarov a petrovských spolkárok, autorov a zostavovateľov publikovaných kníh, ktoré vyšli v matičnom vydavateľstve, podpisovaniu zmluvy svedčili aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo a predstavitelia obecnej samosprávy v čele s predsedom Báčskopetrovskej obce Pavlom Marčokom a poslancom v Zhromaždení AP Vojvodiny Jánom Bohušom. J. Č-p

DELEGÁCIA OBCE STARÁ PAZOVA NA SLOVENSKU

V spolupráci pokračujú N

a februárovom Stretnutí Pazovčanov 2012 v Bratislave bola podpísaná dohoda o spolupráci v oblasti kultúry, vzdelávania a športu medzi mikroregiónom Podunajsko zahrnujúcim obce Miloslavov, Dunajská Lužná, Rovinka a Hamuliakovo zo Slovenska a Obcou Stará Pazova zo Srbska. V posledný augustový víkend delegácia Obce Stará Pazova pobudla na Slovensku, v uvedenom mikroregióne. Po návrate do Pazovy v stredu 29. augusta v budove ZO usporiadali tlačovku ohľadom tejto návštevy a o pekných dojmoch a nových skúsenostiach hovorili Libuša Lakatošová, vedúca Oddelenia pre šport a mládež Obce Stará Pazova a Bojan Kovrlija, tajomník v kabinete predsedu obce. Nové staropazovské obecné vedenie bude pokračovať v 8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

začatej dobrej spolupráci s týmto mikroregiónom, o čom počas svojej návštevy rokovali. V pláne je, aby dohoda nebola platná iba rok, ako pôvodne podpísali, ale desať rokov a počas tohto obdobia by sa mohli realizovať aj niektoré konkrétne projekty. Ako bolo počuť na stredajšej tlačov- Pazovčania so svojimi hostiteľmi na Slovensku ke, delegácia Obce Stará Pazova sa počas pobytu na Slovens- niektoré dobré skúsenosti by chceli uplatku zoznámila aj s fungovaním a organizá- niť aj vo svojom prostredí. A. Lš. ciou tamojších lokálnych samospráv a

FÓKUS SRBSKO-SLOVINSKÁ HOSPODÁRSKA SPOLUPRÁCA

Obojstranný záujem o napredovanie N

Na vojvodinskom stánku v Gornjej Radgoni...

KEĎŽE SA POČAS LETA nielenže zhoršil stav priemyselnej výroby, ktorá už tri mesiace po sebe klesá, a zasiahli nás aj živelné pohromy, jasné je, že budúce obdobie vonkoncom nebude ľahké. Náznakom toho je i vlna zdražení, ktorá sa už začala, vážne ohrozujúc životný štandard obyvateľstva. Preto je súrne nutná nielen krátkodobá konsolidácia, ale aj hlboké a dlhodobé reformy: vyzdvihli experti Ekonomického inštitútu (na snímke) na utorkovej prezentácii najnovšieho dvojčísla odborného časopisu Makroekonomické analýzy a trendy. O. F.

vodine dnes pôsobí tridsať slovinských spoločností, v ktorých pracuje viac ako osemtisíc osôb. A najvýznamnejšou vojvodinskou investíciou v Slovinsku je kúpa Fructalu našou spoločnosťou Nektar v hodnote takmer päťdesiat miliónov eur. Účasť Slovinska v celkovej tovarovej výmene Vojvodiny so zahraničím bola vlani 3,20 percenta, čo znamená, že sa Slovinsko ocitlo na deviatom mieste tejto súpisky. Podstatné je ale i to, že

Oto Filip

INÝ NÁHĽAD

vestícií v Slovinsku je okolo 100 miliónov eur), alebo lepším využitím veľkých možností v oblasti energetiky, budovaní dopravnej infraštruktúry, na pláne informačných technológií, ochrany životného prostredia, turizmu... Treba, samozrejme, vedieť aj to, že je v súčasnosti v Srbsku registrovaných okolo 1 500 slovinských firiem a zastupiteľstiev, z ktorých je aktívnych približne päťsto. Hodnota slovinských investícií v Srbsku je nad 1 500 miliónov eur. Stačí si pripomenúť Impol Seval, Mercator, Helios, Gorenje, JUB, TRIMO, Novú ľubľanskú banku... Keď ide o APV, celková hodnota slovinských vkladaní na území pokrajiny je okolo 530 miliónov eur. Vo Voj-

Ďuro Varga

apriek všetkým rušným dianiam v tejto časti Európy na rozhraní dvoch tisícročí, isté stálice pretrvávajú. Jednou je i obchodovanie tunajších štátov, keďže žiaden z nich nie je hospodársky sebestačný. Ukážkou toho sú i ekonomické vzťahy Belehradu a Ľubľany: v našom vlaňajšom exporte Slovinsko bolo na ôsmom mieste, v dovoze zase na mieste desiatom. Podstatné je však, že celková zahraničnoobchodná výmena dvoch štátov stúpla vlani o 13 percent v porovnaní s rokom 2010, že jej celková hodnota bola vyše miliardy dolárov a že je dosť vyrovnaná: export do Slovinska mal v roku 2011 hodnotu 530 miliónov dolárov, dovoz zase 526 miliónov dolárov. Do Slovinska predovšetkým vyvážame základné kovy, potravinárske produkty a nápoje, stroje a zariadenia, motorové vozidlá a vlečky, z neho dovážame stroje a zariadenia, chemické výrobky, základné kovy, celulózu a papier, elektrické stroje, ropné produkty... Aj keď tovarová výmena v prvom polroku 2012 (489 miliónov dolárov) je o čosi menšia ako pred rokom, dobre je, že sa obidve strany snažia napraviť na tomto pláne, čo sa dá. Napríklad tak, že si naši podnikatelia uvedomujú, že musia byť prítomnejší s tovarmi a investíciami na slovinskom trhu (terajšia hodnota srbských in-

Vojvodina už päť rokov má pozitívne obchodné saldo so Slovinskom – 77 miliónov dolárov. Tu však netreba klásť bodku. Koncom augusta, na jubilejnom 50. Medzinárodnom potravinársko-poľnohospodárskom veľtrhu v Gornjej Radgoni veľkú pozornosť upútala výstava produktov so značkou Najlepšie z Vojvodiny. Ukázala, že je náš agropriemyselný komplex, pri istých zlepšeniach vo výrobe a organizovanosti vlastne prichystaný na prudký konkurenčný boj, ktorý nás očakáva v Európskej únii. Vojvodinské hospodárstvo už dnes takmer 60 percent vlastnej výroby realizuje na európskych trhoch. Vlani hodnota toho bola 334 miliónov dolárov, v prvom polroku 156 miliónov dolárov. Obojstranný a zjavný záujem o napredovanie ekonomickej spolupráce, prejavený v Radgoni tak slovinskými, ako aj našimi podnikateľmi, zrejme bude pozitívne a podnetne vplývať aj na celkové hospodárske styky Srbska a Slovinska. Tým aj na úspešnosť boja s globálnou krízou, ktorá nás všetkých trápi.

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ V KOVAČICI

Menej žiakov ako vlani P

o prázdninách sa žiaci v Kovačickej obci 3. septembra vrátili späť do školských lavíc. Skutočnosť, že sú generácie najmladších žiakov z roka na rok menšie, sa čoraz viac prejavuje aj v Základnej škole Mladých pokolení. Úhrnný počet školákov v základných školách v Kovačickej obci v porovnaní s vlaňajším rokom je omnoho menší. V pondelok ráno vo vestibule školy doterajších škôlkarov, ich rodičov, starých rodičov a súrodencov privítala riaditeľka školy Irena Hlebecová. V príležitostnom programe prvákov uvítali aj psychologička Viera Ušiaková, školské orchestre a úspešní recitátori. Učiteľkami v prvom ročníku sú Anna Farkašová a Jarmila Chalupová v slovenských triedach, Ivanka Mravíková v srbskej triede a Darina Stanová v špe-

ciálnom oddelení. V novom školskom roku v ZŠ Mladých pokolení brány školy po prvýkrát prekročilo 50 prváčikov rozvrhnutých do troch tried. Do slovenských tried je zapísaných 38 prvákov a srbská trieda má iba 12 žiakov. Z tejto príležitosti Rada pre bezpečnosť v doprave Zhromaždenia obce Kovačica v čele so Snežanou Milićovou sa postarala o bezpečný odchod najmladších žiakov do školy. Totiž pre všetkých prváčikov v Obci Kovačica aj tohto roku zabezpečili darčeky a reflexné vesty. Neskoršie učiteľky vyvolali svojich nových žiakov, ktorí s rodičmi vošli do svojich učební na prvú hodinu. „Učebne sú počas prázdnin vynovené, olíčené a do posledného dňa sa pracovalo v škole, aby žiaci boli v upravenom a čistom,” informovala nás riaditeľka školy Hlebecová. „Re-

Privítanie prváčikov vo vestibule ZŠ Mladých pokolení novovali sme sociálne zariadenia, prichystali a vybavili jednu učebňu pre celodenný pobyt žiakov, zaobstarali nové skrinky pre žiakov, ktoré sa nachádzajú vedľa učební, olíčili školskú jedáleň a kabinet technického vzdelávania, kúpili nové žiacke lavice. Plánujeme ešte nainštalovať solárny systém na prípravu teplej vody, na čo nám Pokrajinský sekretariát pre ener-

ZÁKLADNÁ ŠKOLA JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI

Škola volá... teba, prváčik! odľa odhadov, ktorými pred verejnosť vystupuje Ministerstvo školstva, v nastávajúcom školskom roku v Srbsku v učebniach základných škôl údajne bude 900-tisíc žiakov. Z toho 73- až 75-ti-

síc z nich po prvýkrát v pondelok 3. septembra vkročilo do školských učební. V Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci tiež otvorili svoje brány pre žiakov, ktorým sa skončili letné

Triedne učiteľky v spoločnosti riaditeľa školy v pondelok 3. septembra 67 petrovských prvákov zoznámili so školou

getiku a minerálne suroviny schválil 600 000 dinárov.“ „Máme v pláne naďalej sledovať konkurzy, písať projekty, našu školu vynoviť a zdokonaľovať. Nielen pre žiakov, ale aj pre zamestnancov, aby pracovné podmienky boli na vysokej úrovni,” skonštatovala na záver riaditeľka Hlebecová. A. Chalupová

prázdniny. Prváčikov tradične prvýkrát do školy priviedli ich rodičia. Riaditeľ Ján Brna v aule školy privítal doterajších škôlkarov, ich rodičov a súrodencov. Čiastku toho, čo sa v škole naučili, nováčikom predniesli žiaci nižších a vyšších ročníkov. V príležitostnom programe ich oslovili piesňou školského chóru, ako aj recitálmi a hrou na flautách. V školskom roku 2012/2013 v prvom ročníku petrovskej základnej školy sú štyri triedy – tri s vyučujúcim jazykom slovenským a jedna, v ktorej sa bude učiť po srbsky. Učiteľkami v prvom ročníku sú Daniela Tatliaková, Vlasta Werleová, Mária Benková a Zuzana Fabianová a na starosti budú mať 67 žiakov. Tých si triedni profesori vyvolávaním pozvali k sebe a spolu s rodičmi vošli do učební na prvú hodinu. Pre žiakov nižších ročníkov i v tomto školskom roku štát zabezpečil učebnice zdarma. J. Č-p

V STAROPAZOVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE HRDINU JANKA ČMELÍKA do školských lavíc si v novom školskom roku 2012/2013 sadlo 305 žiakov. V pondelok 3. septembra v prvej zmene žiakov nižších ročníkov, ich rodičov a učiteľov školy najprv privítal a pozdravil Janko Havran, riaditeľ školy. Pri tejto príležitosti usporiadali aj slávnostné prijatie pre prvákov, ktorých v tomto školskom roku pribudlo 36 a rozvrhnutí sú do dvoch tried. Žiakov prvého ročníka privítali aj ich učiteľky Zdenka Garafiátová (1. 1) a Anna Poliovková (1. 2). V školskej jedálni pre prvákov a ich rodičov (jedna časť je na fotografii) piataci na uvítanie pripravili kratší program. a. lš.

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V BÁČSKOM PETROVCI

Zdravá, čistá pitná voda prioritou egionálny projekt v pohraničnej oblasti Dunaja pomenovaný SUMUS začali v roku 2011 tri verejné komunálne spoločnosti: Komunalije z Iloka, Progres z B. Petrovca a Komunalac zo Županje. Cieľom projektu, financovaného z prostriedkov Európskej únie bola podpora cezhraničnej spolupráce v oblasti ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného hospodárenia vodami medzi Chorvátskom a Srbskom. Zmluvy projektu SUMUS podpísali v marci roku 2011, keď sa projekt začal realizovať. Konkrétne VKP Progres B. Petrovec a delegácia Európskej komisie zmluvu podpísali 23. marca 2011. Trvanie projektu bolo 18 mesiacov a celková finančná hodnota 246-tisíc eur. Z chorvátskej strany projekt umiestnili vo Vukovársko-sriemskom obvode, v mestách Ilok a Županja a zo srbskej strany v Juhobáčskom obvode, čiže v Obci Báčsky Petrovec, presnejšie v osadách B. Petrovec a Kulpín. Osobitnú pozornosť venovali vode so zameraním

Účastníci záverečnej konferencie projektu SUMUS v B. Petrovci

vec. Početných vzácnych hostí podujatia z Chorvátska a z našej krajiny prijal predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok a privítala ich Tatiana Dudášová, vedúca tohto projektu vo VKP Progres B. Petrovec. Predseda P.

Vedúci projektu zo Srbska a Chorvátska: (zľava) Tatiana Dudášová a Joško Radanović

zabezpečiť jej dobrú kvalitu znížením znečistenia a predovšetkým čistením odpadových vôd zo sídel. SUMUS je projekt, ktorý podporuje opatrenia na zlepšenie integrovaného systému riadenia povrchových a podzemných vôd a podporuje prioritné investície potrebné na zníženie znečistenia vôd. Záverečná konferencia, ktorá zároveň bola záverečnou časťou projektu SUMUS, bola v piatok 31. augusta v budove Obce B. Petro-

Marčok poukázal na významný pioniersky krok spolupráce medzi Chorvátskom a Srbskom a poprial účastníkom konferencie úspešnú prácu. Konkrétne o projekte SUMUS hovoril vedúci projektu z chorvátskej spoločnosti Komunalije v Iloku Joško Radanović. Podľa jeho slov projekt SUMUS je jedinečný, úspešný a veľmi užitočný. Spoločným cieľom aktérov projektu bolo zlepšiť integrálne spravovania vôd v pohraničnom pásme, čím je urobený krok do-

predu v tomto smere. Na druhej strane sú získané nové poznatky v tejto oblasti, ktoré sa budú môcť užitočne uplatniť v budúcnosti. Na začiatku projektu boli zameraní na analýzu stavu v súvise s vodami a tak získali užitočný materiál, na základe ktorého budú vypracúvať ďalšie projekty. VyhoDnoTenie PRoJekTU Podľa slov J. Radanovića najdôležitejšie sú tri výsledky projektu SUMUS: v Iloku vypracovanie projektu rozšírenia siete na odvádzanie odpadových vôd mesta Ilok, potom je to rekonštrukcia sústavy zásobovania vodou mesta Županja a tretí pilotný projekt sa vzťahuje na Báčskopetrovskú obec. Ide konkrétne o hydrogeologickú štúdiu s výskumom studne na zásobovanie vodou v Kulpíne a aj vypracovanie informačného materiálu a webovej stránky projektu SUMUS. O ilockom projekte hovoril pán Bogdanović, predstaviteľ projektantov zo Záhrebu, a projekt pre mesto Županja prítomným priblížil asistent spoločnosti Komunalac Ante Klanac. Poukázal na to, že v Županji sa projekt zameriaval na výmenu azbestového potrubia a zmenšovanie straty vody z potrubia. O projekte sa zmienil i riaditeľ VKP Progres Ondrej Benka. Pro-

stredníctvom tohto projektu je urobená štúdia prečisťovania pitnej vody keď ide o srbskú stranu a z chorvátskej strany je to projekt rekonštrukcie vodovodnej a kanalizačnej siete. Teraz je urobený prvý krok a bude sa pokračovať vo vypracovaní tzv. stavebných projektov. Konečný cieľ projektov podľa O. Benku je to, aby občania Báčskopetrovskej obce mali zdravú a čistú pitnú vodu, akú Európska únia štandardmi predpisuje. Profesor Prírodovedno-matematickej fakulty v Novom Sade Božo Dalmacija pracoval na technológii prípravy pitnej vody pre osadu Kulpín, a potom sa projekt rozšíril na územie celej obce. Z výskumov vyplynulo, že v Báčskopetrovskej obci nie je dosť kvalitnej pitnej vody. Najlacnejšie sa dá spracovať voda v Hložanoch a spracovanie vody v Kulpíne a v Maglići si vyžaduje drahú technológiu spracovania. Takže podľa slov prof. B. Dalmaciju malo by sa pristúpiť k spájaniu viacerých obcí a vystavať spoločnú fabriku na spracovanie vody. Pochvalne sa o projekte SUMUS vyjadrili i vedúci z Iloka a Županje, ako aj predseda Báčskopetrovskej obce P. Marčok, ktorý pochválil medzištátnu spoluprácu takýmto spôsobom a vyjadril nádej, že bude pokračovať aj naďalej. K. Gažová

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V RÁMCI OSLÁV DŇA PADINY A PADINSKÝCH DNÍ KULTÚRY

KRÁTKE SPRÁVY

Vedecké bohatstvo Padiny 2012 O

Petrovec

becná knižnica v Kovačici, pobočka v Padine, v nedeľu 2. septembra vo vestibule Základnej školy maršala Tita v Padine usporiadala výstavu pod názvom Vedecké bohatstvo Padiny 2012. Výstava, ktorú v nedeľu slávnostne otvorila riaditeľka Obecnej knižnice v Záber z otvorenia výstavy Vedecké bohatstvo Padiny 2012 plukovník prof. Dr. Ján Kovačici Mária ĎuMarček, prorektor a rišová, obsahuje riadny profesor andrabiografie, bibliogogiky na Univerzite grafie významných obrany v Belehrade; padinských vysoMgr. art. Mária Havrakoškolákov, doktonová, ArtD., kostymérrov vied, ich magiska a scénografka; prof. terské tézy, doDr. Dušan Kereš, astroktorské dizertačné fyzik, pôsobí v Amerike, práce, časti ich vekde pokračuje v podeckých prác pustgraduálnom štúdiu; blikovaných v moDr. Anna Đurđevićová, nografiách, odborklinická defektologičných časopisoch, zborníkoch prác. Na výstave sú prezentované biografie, fotografie ka, stomatopédka, a Ako povedala kni- a vedecké práce vysokoškolákov a doktorov vied Dr. Zuzana Čížiková, docentka na Katedre hovníčka Zdenka Obšustová, cieľom výstavy je predstaviť súčas- slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade. V nedeľu 9. septembra v padinskej škole o ný obraz Padiny a Padinčanov v oblasti vedy a vzdelávania. Sú to teda Padinčania alebo osob- 15.30 sa usporiada ďalšie stretnutie s týmito nosti, ktoré žili, pracovali v Padine: prof. Dr. Ján osobnosťami, kde sa im venuje osobitná zaslúBabiak, profesor telovýchovy, vynikajúci od- žená pozornosť a uznanie. A. Chalupová borník v oblasti telovýchovnej dokimológie;

inisterstvo školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky v priestoroch Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom zorganizovalo trojdňový vzdelávací seminár pre učiteľov. Seminár pomenovali Metodika uplatnenia multimédií v procese výučby v rámci bilingválneho vzdelávania na základných a stredných školách v zahraničí a uskutočnil sa v dňoch 28. až 30. augusta. V jeho realizácii okrem iných participovali aj národnostné inštitúcie Slovákov žijúcich v Srbsku. Metodici, ktorí prednášali 93 frekventantom, pricestovali z Univerzity Komenského v Bratislave a Metodického centra z Prešova. xxx Spolok petrovských žien v piatok 28. augusta zorganizoval ďalšiu svoju mesačnú akciu Deň otvorených dverí. V rámci tohto dňa, okrem národopisnej výstavy a predaja ručných prác, predávali aj tradičné a moderné sladké a slané pochúťky. J. Č-p

Báčska Palanka nedeľu 9. septembra v báčskopalanskom Slovenskom dome bude nainštalovaná výstava ručných prác pod názvom Krížiková výšivka – naša tradícia. Výstavu si záujemcovia budú môcť pozrieť od 11. hodiny do večera. Chystajú ju tradične členky Spolku žien pri MOMS z dôvodu blížiacich sa osláv 220 rokov príchodu Slovákov do Báčskej Palanky. E. H.

GRAFITY V KYSÁČI. Občanov Kysáča v stredu 29. augusta nepríjemne prekvapili, ale aj rozrušili a rozhnevali grafity, ktoré sa objavili na takmer všetkých objektoch v strede dediny: na Kultúrno-informačnom stredisku, na Slovenskom národnom dome, na objekte Miestnej kancelárie a Miestneho spoločenstva, na pomníku padlých, na miestnostiach rybárskeho spolku, vedľajšieho, síce prázdneho domu, na dopravnom znaku na vchode do Kysáča a ešte niektorých ďalších lokalitách. Na všetkých sa striedali nápisy FKNS Korida Detelinara, prípadne Korida 1990. Nebolo to pekne vidieť, avšak Kysáčanom nikdy nechýbala modrá farba, nuž grafity rýchlo prefarbili a fasády spomenutých objektov priviedli k pôvodnému stavu. Takto to vyzeralo na pomníku a na Slovenskom národnom dome (na snímkach). E. Š.

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD delné týždenné jarmoky. Prajnou výhodou na usporadúvanie jarmokov v Pazove bola dobrá zemepisná poloha a železničné spojenie. nedeľu 2. sepPrvý Pazovský vienok sa niesol tembra na náv znamení ukážok zručností ľudvorí Základnej škodových remeselníkov, ktorí sú ly hrdinu Janka Čmedodnes súčasťou slovenského líka v Starej Pazove kultúrneho dedičstva. Avšak na usporiadali prvý jarmoku nevystala bohatá poetno jarmok ľudovej nuka slovenských kníh (SVC Báčkultúry, na ktorom sky Petrovec) a náboženskej lisvoje remeslá a sloteratúry. Sprievodnými podujavenské špeciality tiami etno jarmoku ľudovej kulpredstavili spolky z túry v Pazove tentoraz boli: inviacerých vojvodinštalovaná slovenská izba v SKUS ských prostredí. Na hrdinu Janka Čmelíka, výstava Pazovský vienok otvorila Pazovskom vienku biblických citátov v rôznych jaRužena Červenská sa zúčastnili členky zykoch autora VladiZdruženia pazovmíra Konštantína ských žien, Spolku Hurbana v slovenžien Slovenka z Hloskom evanjelickom žian, Ženského spolkostole, výstava ku z Kovačice, Spolku Pazovský krajčír Stevo Žiga sôch, obrazov a drevorezieb Jána Takáča, učiteľa výtvarnej kultúry (1928 − 2006), a výstava fotografií a náčrtov o vzniku Lutherovej ruže – sklenenej mozaiky Jána Agarského, akademického maliara v predsieni Výstava biblických citátov v kostole: budovy školy. (sprava) Katarína Verešová, cirkevná Nedeľňajšie poduarchivárka, Anna Bulogová, kostolníčka, jatie v organizácii sloa Anna Simonovićová, novinárka RTV venského spolku Stará Pazova podporili Obec Stará Pazova, MS Stará Pazova, Stredisko pre kultúru Stará Pazova, Členky Združenia pazovských žien Základná škola hrdinu Janka v ponuke mali aj pazovské rožky Čmelíka, Slovenská evanjelicžien Anna zo Slankamenských Viká a. v. cirkev v Starej Pazove, nohradov, boľovského Spolku žien, Ústav pre kultúru vojvodinských ktorý pôsobí pri cirkvi, aktivisti StajSlovákov, NRSNM, tiež početní kovho domu z Boľoviec a Staropasponzori. V otváracom prejave zovčania jednotlivci: Mária Ďarkultúrno-umeleckého programocká, známa štikerka, Zlatuška Žimu Milina Sklabinská, riaditeľka gová (s typickými časťami ľudového ÚKVS, podporila usporiadanie kroja), Anna Majorská (s insitnými tohto jarmoku. „Stará Pazova obrazmi a veľkonočnými kraslicami) má nesporne veľmi bohatú mia Stevo Žiga, krajčír. nulosť vďaka osobnostiam, ktoJarmok v ranných popoludňajré tu žili a nechali hlbokú stopu ších hodinách navštívil predseda nielen v kultúre tamojších, ale Obce Stará Pazova Đorđe Radinović. Zaujímavá módna prehliadka všeobecne vojvodinských SloPovedal, že je spokojný s tým, čo na jarmoku o dejinách organizovania jarmokov v Starej Pa- vákov,“ povedala okrem iného M. Sklabinská videl, a vďaka vystaveným výšivkám, ručným zove. Prvé sa uskutočnili ešte v roku 1881 vo a dodala: „Staropazovčania sa dnes hrdia poprácam a nachystaným špecialitám ho Pa- vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Bývali na ledi- četnými osobnosťami, ktoré sú známe v širšom zovský vienok na chvíľku vrátil do detstva. Pa- nách, čiže pažitiach až trikrát ročne (pred kontexte, či už je to výtvarníctvo, divadelníczovčania, cezpoľní hostia a návštevníci prejavili príchodom jari 13. februára, v lete na sv. Iliju tvo, literatúra, ale majú aj bohatú, špecifickú veľký záujem o toto podujatie a nevystal ani a jesenný 2. septembra). V roku 1890 sa pre- ľudovú kultúru.“ Česť otvoriť prvý etno jarmok bohatý kultúrno-umelecký program na otvo- najímali pozemky pri ihrisku a zverolekárskej mala známa choreografka Ružena Červenská renom javisku. Začal sa zaujímavými údajmi stanici v meste, kde sa konali potom i pravi- zo Starej Pazovy a realizoval sa aj vďaka úpor-

PRVÝ ETNO JARMOK ĽUDOVEJ KULTÚRY V STAREJ PAZOVE

Vydarený Pazovský vienok

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Naladení aktivisti z boľovského Stajkovho domu

Nadežda Takáčová pred umeleckými dielami svojho manžela

nosti a vytrvalosti ideových tvorkýň a koordinátoriek tohto zaujímavého projektu Anny Zolnajovej, Maríny Bakovej a Zdenky Ikerovej. Na otvorenom javisku na nádvorí základnej školy vystúpili detské tanečné skupiny slovenského

nou Po nábreží koník beží a okrem členov chóru zaspievali ju všetci prítomní na pazovskom jarmoku. Pre návštevníkov jarmoku organizátori pripravili tombolu a tentoraz hodnotná odmena – bicykel sa dostala do rúk Boľov-

spolku, osvedčení speváci Zuzana Verešová, Anna a Zdenko Jašovci, Spevácky zbor Tília a program doplnila módna prehliadka z kreácie všestrannej pazovskej umelkyne Miry Brtkovej. Prvá časť jarmoku sa ukončila matičnou hym-

čanky Vierky Materákovej. Podujatie sa skončilo zábavou, na ktorej na dobrú náladu hrali staropazovské ľudové skupiny. Jarmokom sa zároveň uzavrelo Pazovské kultúrne leto 2012. A. Lešťanová

Z LETNÉHO TÁBORA EVANJELICKEJ MLÁDEŽE V BÁČSKOM PETROVCI

Teraz nám zostáva viera, nádej a láska... T

ýmito slovami sa končí najna Hríbová a Alena Gajanová. slávnejšia hymna lásky v Písme Hneď po príchode deti dostali zasvätom v Prvom liste Korintským ujímavú úlohu: každá skupina si v 13. kapitole, 13. verši. Práve vie- mala vybrať meno podľa citátu z ra, nádej a láska predstavujú základnú a súčasne úplnú kostru kresťanského života. O tejto téme sa hovorilo a hlbšie uvažovalo na päťdňovom stretnutí v Letnom tábore evanjelickej Všetci spolu usilovne nacvičovali pesničky pokonfirmačnej mládeže v Báčskom Petrovci. Biblie a po večerných modlitbách Do internátu Gymnázia Jána mená izieb boli slávnostne preKollára v pondelok 13. augusta pri- zentované. Pracovný deň sa začícestovalo 37 detí z Báčskeho, Ba- nal a končil modlitbami v chráme nátskeho a Sriemskeho seniorátu. Božom. Počas dňa pre deti boli orV mene Biskupského úradu ako or- ganizované rôzne prednášky na ganizátora mládežníkov privítal danú tému Ježišova láska mení koordinátor pre prácu s mládežou svet. Cez príbeh o obuvníkovi Mara vojlovický farár Martin Bajza, tinovi o danej téme deti jeden deň ktorému pomáhali kaplán erde- (v stredu) pracovali aj s kaplánom vícky Ján Vida, kantor Janko Siro- bieloblatským Branislavom Kulíma a vojlovické katechétky Marí- kom. 8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

Z rozlúčkovej zábavy

Keďže deti boli poslušné, vedúci im pripravili prekvapenie: zorganizovali odchod do novootvoreného akvaparku Petroland. V ten deň do Petrovca zavítal aj pán farár Slađan Daniel Srdić s manželkou. Počas pobytu v tábore katechétky pripravili rôzne súťažné hry, pri ktorých sa všetci pekne bavili. Svojou účasťou prispel aj Kysáčan Ivan Klinko, ktorý mal na starosti prezentáciu, v ktorej tiež hovoril o viere, nádeji a láske. Vo štvrtok túto veľkú rodinu, ako si aj sami účastníci tábora hovorili, navštívil vzácny hosť – dôstojný pán biskup Samuel Vrbov-

ský. Bola to pre všetkých veľká česť a radosť. Po poslednej slávnostnej večernej modlitbe prebiehala rozlúčková zábava, kde si mládežníci pripravili občerstvenie a nacvičovali írsky tanec. Potom o hudbu požiadali kantora Janka Siromu, ktorý zahral slovenské ľudové piesne, takže všetci tancovali a spievali. V piatok pri lúčení deti dostávali odpovede na otázky, ktoré predtým mali možnosť uložiť do schránky Daj otázku, dostaneš odpoveď! Rozlúčka ťažko padla všetkým. Aj keď to bolo len päť dní, vytvorili sa tu mnohé vzácne kamarátstva a lásky. Lebo viera je podstatná a nádej dôležitá, ale aj tak to najpodstatnejšie a najdôležitejšie je Láska. Alena Gajanová Foto: A. G. a Marína Hríbová

Z NAŠICH OSÁD

Hlasľudovci v Brehách I

tohto roku po dedinskej oslave Budárske dni, ktoré sa konali 19. augusta v Slankamenských Vinohradoch, zamestnanci Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade boli na pracovnej návšteve v tomto prostredí. Návšteva sa uskutočnila vo štvrtok 30. augusta a hlasľudovci do malej dedinky na svahoch Fruškej hory so sebou priniesli noviny, na titulnej strane ktorých je záber z 9. Budárskych dní v populárnych Brehách. Keďže v ten deň v miestnostiach na Podrume pracovali lekári z inđijského Domu zdravia, za ktorými pri-

Ďakovný diplom z 9. Budárskych dní Samuelovi Žiakovi (vľavo) odovzdal Janko Macho Hoci je miestny filiálny zbor malý, aktivita je čulá, povedala Anna Dingová

Na tematickej výstave: kolegyne Anna Chalupová a Katarína Gažová

šli početní občania, Janko Macho im z postu predsedu Rady MS Slankamenské Vinohrady a predsedu tamojšieho SKUS Vinohrady odovzdal noviny. Občania Vinohradov radi čítajú jediný slovenský týždenník, s jeho náplňou sú spokojní a zvlášť boli hrdí na titulnú stranu z ich osady.

Počas pracovného zájazdu hlasľudovci navštívili tamojší kostol. O dejinách a plánoch tohto miestneho filiálneho cirkevného zboru ochotne rozpovedala Anna Dingová, predčitateľka, ktorá je zároveň predsedníčkou tamojšieho Spolku žien Anna. Zamestnanci ustanovizne sa kochali aj v exponátoch tematickej výstavy pletených častí ľudového kroja, ktorá je inštaloDobrú náladu v Brehách vytvorili harmonikár Igor vaná v miestnosti za kostoŽolnaj a tamojší obyvateľ Ján Kardelis lom. Po príhovoroch Janka Macha a Samuela ŽiaJanko Macho v mene MS a spolku prejavil ka, riaditeľa NVU Hlas ľudu, šéfredaktor Michal nádej, že sa tieto stretnutia s hlasľudovcami Ďuga realizoval v teréne redakčnú schôdzu, po Budárskych dňoch stanú tradičnými a na ktorú hlasľudovci pravidelne mávajú v po- nich by sa, ako uviedol, prezentovali výsledsledných dňoch v mesiaci. Nasledoval chutný ky práce na ročnej úrovni týchto dvoch nosobed a všetci mali možnosť okoštovať chutné ných inštitúcií v malebnej svojráznej dedinke. čierne hrozno, dopestované v tomto chýrečnom Hoci je všeobecne ťažká ekonomická situácia, vinárskom a vinohradníckom kraji. Dobrú náladu tamojší Slováci sa v súlade s možnosťami so slovenskými ľudovými piesňami zamest- usilujú o zachovanie ľudovej kultúry, zvykov nancom podniku, tiež Daniele Ďurašovej a Mar- a obyčají, za čo si zasluhujú vyjadrenie vďaky tinovi Markušovi z AERD, tu vytvoril pazovský spe- a obdiv. vák a harmonikár Igor Žolnaj. A. Lš.

Zamestnanci ustanovizne v kostole

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD POHĽADNICE Z RADOŠA (7)

Priviedla ho láska áľanie májového dreva pred Slovenským voval som poľnohospodárske strodomom v Radoši pre tamojších ľudí má je a prívesy.“ váhu štátneho sviatku. Zhŕkne sa tu vari kom„Čo sa tu odvtedy, ako ste prišli pletné osadenstvo z údolí a kopcov v okolí, prí- sem, asi tak najväčšmi zmenilo?“ du aj rodáci a priatelia z Iloka. Nikto sa nenáhli, „Aj veľa, aj málo. Človek keď ale ani sa nikto neomešká. Kopaničiari nie sú žije naplno, ani si veľmi nevšíma uponáhľaní, nebudú sa chechtať na hlúpos- zmeny. Možno, že… Vtedy tu, kde tiach až sa hora ozýva, ale nebudú ani na- sú teraz vinice, boli chmeľnice.“ mosúrení, keď sa neznámy prišelec s nimi po„Dokedy sa u vás vlastne peskúsi trebárs o desaťminútový rozhovor. Pred tovalo zelené zlato?” začiatkom programu, ktorý sa čoskoro po „Chmeľ sa tu prestal pestovať Samuel Kozov bol kováčom našom príchode začal odvíjať na plošinke pred takými dvadsiatimi rokmi. pred vchodom do Slovenského vať sa prestal vtedy, keď sa tu začídomu, lavičky pred „javiskom” boli nala vojna. Po jej skončení chmeľobsadené do posledného miesta. nice vyklčovali, zasadili vinič.“ Povedľa drôtenej ohrádky, na la„Ak sa smiem spýtať, máte povičke za stolom sedelo zopár chlatomkov?“ pov. „Máte tu, reku, voľné…?”„Prav„Mám syna a dve dcéry. Aj moja daže, nech sa páči, a skadiaľ ste?” vnučka vystupuje v programe, spiePredstavili sme sa zdatnému páva. Syn zdedil po mne kováčsku ronovi, on sa tiež identifikoval a rozbotu, robí v tej istej dielni, v ktorej hovor začal plynúť ako pekný obysom robil ja a podnik sa teraz volá čajný deň. Agro Ilok. Jedna dcéra pracuje v Samuel Kozov, prišiel sem onehkrajčírstve v Iloku; druhá tiež žije v dy z Kulpína, a na Radoši, ako hoIloku, ale nie je zamestnaná.“ vorí, žije už štyridsaťsedem rokov. „Chodievate do rodného Kulpína, Čo ho sem priviedlo? máte tam ešte dáku rodinu?“ „Prišiel som ako devätnásťročný „Chodievam. Mám tam ešte dve mládenec. Tu som si našiel dievča. sestry. Jeden brat mi zomrel v KulPotom som šiel za vojáka, a keď píne, je tomu dva roky. Druhý zosom sa vrátil, oženil som sa hneď a Touto cestou S. Kozov prišiel z Kulpína, ibaže nebola asfaltová mrel v Petrovci; tam zomrela aj zostal som tu.“ sestra, bola Sabová… Chodievam „Obrábať role…?“ Kým sme žili v spoločnom štáte, v Juhoslávii, aj do Petrovca k neteri a chodia aj oni za mnou; „Nie; zaoberal som sa kováčskou robotou. boli sme v kooperácii s Báčskym Petrovcom. Miško Ďugov…“ V Iloku, tam, kde je benzínová pumpa, tam, Oni dovážali chmeľ do Iloka, tu bola sušiareň, „Poznám jedného Michala Ďugu, robí mi vnútri, v dielni som robieval. Až kým som ne- tu ho sušili, robili brikety, balili do vreciek po šéfa. Pochádza z Kulpína a žije v Báčskej Paodišiel do penzie.“ 30 a po 10 kilogramov…“ lanke.“ „Takže ste ešte stihli podkúvať aj ilocké „Kam putovali brikety z Iloka?“ „Nie, to nie je on. Môj synovec žije v Kulpíkone…“ „Do zahraničia, prevažne do Nemecka. ne a dochádza občas na Radoš. Rodín Ďugo„Nie, nie… Kone tu už vtedy neboli. Opra- Chmeľ dovážali k nám aj zo Slovinska. Pesto- vých je v Kulpíne viacej. Inak ja som žil v Ulici školskej, domové číslo 48. Iste poznáte Ondreja Maglovského, harmonikára…“ „Pravdaže ho poznám…“ „On býva v dome, ktorý bol kedysi náš; jeho otec kúpil od nás dom. Mne otec zomrel, keď som mal päť rokov, mama sa znovu vydala, sem, na Radoš, a ten dom sme predali…“ „Ozaj: ako ste si tu zvykli? Kulpín je predsa na rovine a tu sú kopce…“ „Ľahko som si zvykol. Veď som tu mal dievča! Ľudia ma prijali ako svojho, dobrých ľudí som tu našiel…“ „Neláka vás to do rodiska, nemáte chuť vrátiť sa?“ „Pravdaže ma neláka. V Kulpíne som žil krátko, tu som prežil takmer celý život. Tu som už dávno doma. Tu je pekne, tu mi je dobre. Ja už odtiaľ nepôjdem nikam, iba tam, kde raz všetci pôjdeme.“ Radošské deti zohriali srdcia a dlane svojim spoluobčanom Juraj Bartoš

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NOVÝ SAD

Ozaj horúci týždeň P

ráve žijeme rok extrémov. Z aspektu klímy, jeho uplynulé dve tretiny si budeme spomínať hlavne podľa februárových mrazov a júlových a augustových

páľav. Predposledný týždeň ôsmeho tohtoročného mesiaca nás zvlášť sužoval. Pre tropické teploty, von, mimo domu či bytu, šiel len ten, kto ozaj musel, takže

sa i vojvodinská metropola občas podobala mestu duchov. A mesto bez hluku a ľudí akoby ani nebolo mestom. Prázdne ulice, horúca asfaltka, slovom nuda. Našťastie, bol tu Dunaj a jeho niekoľko pláží, tiež niekoľko trhovísk, na ktorých ale častejšie bolo viac predajcov ako kupujúcich. Ktože to

povedal, že je mesto bez ľudí mestom bez duše? Dobre je však, že šlo len o stav dočasný a že sa už – alebo konečne pomaly – všetko vracia do zabehaných koľají... A že je Nový Sad zase taký, aký je po všetky ostatné týždne: krásny, lákavý, turistami vyhľadávaný. O. Filip

Mnoho tovaru, málo záujmu – záber z Futockého trhu Ľudia sa kúpali všade, kde sa len dalo: aj na druhej strane Dunaja

Ticho v univerzitnom kampuse Pred Srbským národným divadlom: krásne, žiaľ, málo využité okolie

Pred Športovo-podnikateľským strediskom Vojvodina: ani pri solárnej nabíjačke mobilných telefónov nikoho

Aj doprava na skromné obrátky 8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SIEDMY DEŇ KYSÁČSKEJ SÁRMY

Program spestrili hosťujúce spolkárky radičný 7. Deň kysáčskej sármy prebiehal v neNasledoval program, v deľu 2. septembra. Organizáciu mali na starosti ktorom vystúpili najprv členky Spolku kysáčskych žien a podujatie bolo domáce spolkárky, a pov Kultúrno-informačnom stredisku Kysáč. I keď sa tom aj predstaviteľky program začínal o 16. hodine, prvé hrnce so sár- hosťujúcich spolkov. mou, pečenou v peci, boli hotové už predpo- Lebo tentoraz Kysáčanludním. Kysáčanky v ten deň nemuseli variť, ale ky vyzvali členky z iných mohli túto špecialitu kúpiť svojim domácim už od osád, aby program 7. 11. hodiny, teda k obedu. Dňa kysáčskej sármy Úradne sa podujatie začalo popoludní, keď sieň spestrili piesňami, reciletného javiska KIS do posledného miesta vyplnili táciami, skečmi, príhohostia, členky spolkov žien a miestnych matičných odborov z Aradáča, Báčskej Palanky, Bajše, Petrovca, Bieleho Blata, Čelareva, Dobanoviec, Feketiću, Hložian, Kovačice, Kulpína, Lalite, Pivnice, Rumenky, Silbaša, Selenče a Stepanovićeva. Privítala ich predsedníčka Spolku kysáčskych žien Ľud- Dobanovčanky prispeli do mila Berediová-Stu- programu piesňami a recitáciou

Porcie na zjedenie

36 /4507/

vormi, žartíkmi alebo inými prejavmi. Väčšina spolkov ponúknutú príležitosť využila. Náplňou tohto podu-

Servírovanie kysáčskej sármy

pavská. Medzi hosťami boli Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, Pavel Baláž, podpredseda MSS, Rastislav Surový, čestný predseda MSS, Vesna Šijački, riaditeľka Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť, Anna Vozárová, predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Kysáč, Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka KIS, a Viera Benková, spisovateľka. Svojou prítomnosťou podujatie poctili aj hostia z iných osád, tiež zo Slovenska, ale aj sponzori, ktorí ho podporili. Predsedníčka Stupavská zahlásila, že sa v roku 2013 Deň kysáčskej sármy usporiada 13. októbra, teda spolu s Dňom Kysáča a Dňom Spolkárky sledujú program oslobodenia osady. 8. 9. 2012

Otvorenie Dňa kysáčskej sármy

HLAS ĽUDU

jatia v Kysáči, pravdaže, bola ochutnávka kysáčskej sármy, ktorá je, podľa slov spolkárky Anny Madackej, tým lepšia, čím je dlhšie v peci. Musí si v sedliackej peci„odsedieť“, aby bola zapečená, chutná, pravá kysáčska. Tentoraz spolkárky, ktorým prišli na pomoc mnohé Kysáčanky, pripravili 1 750 „hrčiek“ sármy, na čo použili 120 kg čerstvého bravčového mäsa. Ako hovorí teta Madacká, do sármy sa ešte pridáva ryža, vajcia, cibuľa, cesnak, soľ, vegeta, horká a sladká paprika, čierne korenie a rasca. Pravdaže, kyslé kapustové listy sa musia pripraviť dva až tri týždne skôr. Na zápražku sa používa paradajkový pretlak a múka. Kysáčske spolkárky ináč pripravenú sármovú zmes vážia, takže každá „hrčka“ má rovnakú váhu. To, či je hrčka väčšia alebo menšia, závisí len od veľkosti kapustového lista. Nemožno nespomenúť, že po sárme sa podávali aj slané a sladké dobroty, o ktoré sa pričinili spolkárky, ale aj mnohé kysáčske ženy. Mohli si k tomu pozrieť aj carving ozdoby Pavla Chrťana. Na dobrú náladu, ale aj do tanca účastníkom 7. Dňa kysáčskej sármy hrala skupina Bell Ami z Bieleho Blata. Prítomní sa okrem toho bavili aj pri tombole, využili stretnutie aj na kamarátenie, návštevu svojich známych v Kysáči a, pravdaže, mali možnosť kúpiť si nielen sármu, ale aj koláče a kysáčsky chlieb. E. Šranková

Z NAŠICH OSÁD Z ČINNOSTI ŽENSKÉHO SPOLKU V KOVAČICI

Na zaslúženom výlete Č

lenky Ženského spolku v Kovačici spravidla celý rok organizujú tematické výstavy ručných prác, pomáhajú spolkom, združeniam, usilovne vyhotovujú rôzne ručné práce, suveníry, rezance, chutné koláče… Nevedia sa zastaviť v práci ani počas neznesiteľných letných páľav. Jeden deň v auguste si predsa nechali na tradičný odchod na Ženy krátku chvíľu voľna využili v areáli Kostola svätého Vasilija Ostrošského výlet. Jednodňový výlet si doprialo evanjelický kostol a Združenie častnili na spoločných výstavách okolo sedemdesiat žien, členiek Slovákov Sembérie Juraja Jáno- ručných prác. Už na nadchádzaspolku a v druhej polovici aušíka. Ženy z Kovačice skončili svoj júce obdobie tieto usilovné spolgusta odcestovali do Etno dedivýlet nákupom vo veľkom ob- kárky sa pripravujú na tradičné ny Stanišić a na návštevu mesta chodnom centre v blízkosti Bijel- podujatie Etno jarmok, ktoré sa Bijeljina v Republike Srbskej, v usporiada v rámci osláv KovačicDrevené domčeky, studne a dobrá jiny. Bosne a Hercegovine. Ráno o 7. príležitosť vyfotiť sa vedľa nich Len dva týždne neskoršie, cez kého októbra 2012, teda 7. októbhodine výprava Ženského spolvíkend 1. a 2. septembra Kovači- ra o 13.00 na nádvorí ZŠ Mladých ku v čele s predsedníčkou Zutamojších občanov Bijeljiny, me- čanky boli v Kysáči, v Starej Pazo- pokolení. zanou Jonášovou vyštartovala dzi ktorými žije aj okolo 30 slo- ve, Dolove a v Hajdušici, kde sa zúA. Chalupová autobusom a už o pol jedenástej venských roboli na plánovanom výletníckom dín. Tamojší mieste. Na prechádzke krásnou Slováci, ktorí v prírodou šarmantná mladá sprie- minulosti privodkyňa Lýdia informovala host- šli z Kovačice, ky z Kovačice o vzniku a dejinách Pivnice, BinguEtno dediny Stanišić. V popolud- le, Ľuby a Báčňajších hodinách kovačické ženy skeho Petrovšli na obed do Bijeljiny, kde sa ne- ca, sa do týskoršie poprechádzali mestom, chto krajov nanavštívili mnohé pamätníky a sťahovali v Kostol svätého Vasilija Ostrošs- dávnom roku kého. Spoločne sa zabávali, užili si 1885. V súčaspekné chvíle a nadobudli nové nosti tu majú poznatky o živote, tradícii a kultúre svoj slovenský Spoločná fotka ako pamiatka na výlet v Bosne a Hercegovine

12. FESTIVAL POULIČNÝCH MUZIKANTOV V NOVOM SADE

Pestrý, páčivý, vzrušujúci o štvrtok 6. septembra v Novom Sade odštartoval 12. Festival pouličných muzikantov. Na základe informácií, ktoré odzneli na pondelkovej tlačovej konferencii na Námestí slobody, všetci, ktorí ho navštívia, si prídu na svoje. Viac než 150 umelcov, čo zo Srbska, čo z viacerých európskych krajín, predvedú širokú paletu nielen hudobných a speváckych, ale aj kúzelníckych a akrobatických kúskov. Majstri pouličných umení z Anglicka, Holandska, Francúzska, Nemecka, Rakúska, Grécka, Talianska, Portugalska, Španielska, Chorvátska, Slovinska a Srbska vystúpia na desiatich

punktoch, pričom väčšinu z asi 30 programov, respektíve umeleckých čísel predvedú na Námestí slobody, v Katolíckej porte, Ulici Zmaj Jovovej, Ulici dunajskej, na nádvorí Sokolského domu a v letohrádku Dunajského parku. Ako na tlačovke prízvukovali riaditeľ festivalu Borislav Beljanski a programový redaktor Aleksandar Carić, ktorí novinárov privítali hudobným koktailom, niektorí aktéri svojím kumštom doslova vyrážajú dych. Kto neverí, nech si v sobotu večer na Námestí slobody pozrie krkolomstvo umelca z Francúzska Ramona Kelvinka Juniora, ktorý bude chodiť (alebo sa vzná-

víkendových dní v Novom Sade nebude chýbať ani úchvatná hudba, klaunovia, chodci na chodúľoch a, pravda, početné znamenité mená, ako je predovšetkým chýrečná skupina Playing for Change z USA, ktorú organizátor Najprv minikoncert, potom informácie: Borislav – Umelecká asoBeljanski a Aleksandar Carić ciácia Inbox Nový šať?) po drôte rozprestretom vo vý- Sad – poveril otváracím štvrtkovým ške 18 metrov nad Námestím slo- koncertom. Medzi domácimi účastbody. Milovníkom automobilo- níkmi akiste je najznámejší Atheist vých kúskov na nádvorí Sokolské- rap (Katolícka porta, v piatok večer), ho domu, taktiež v sobotu večer, ale mnohých oduševní aj akusticzastavia dych členovia nemeckej ké kvarteto Lost profesors zo Sriemskupiny Bengditos, keď sa autom skej Mitrovice. dostanú cez horiace obruče. Počas J. Bartoš 8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD K MESTSKEJ OSLAVE STAREJ PAZOVY

Bohnovci – predkovia a potomkovia P

ri genealogickom výsme navštívili sta- nal si Ján Bohn a s úsmevom podotkol, že mu skume niektorých turropazovskú rodi- dedo a otec neboli veľmi bohatí, pretože večianskych rodov Mgr. Zdennu Bohnovú (Bo- deli majetok rozpredávať. kovi Ďuriškovi z Národného novú) s otázkou, či Keďže Zdenko Ďuriška vo svojom článku zisbiografického ústavu Slovedia niečo o svo- til, že Eliáš Bohn mal solídne ekonomické závenskej národnej knižnice jich predkoch. zemie, vďaka ktorému si mohol dovoliť prev Martine sa podarilo, a to „Žiaľ, pretože mi najať pustatinu Pazova, aby na nej roku 1770 celkom náhodou, nájsť dootec a dedo zo- usídlil vyhnaných Selenčanov, spýtali sme sa plňujúce pramene o Eliámreli mladí, málo nášho spolubesedníka Jána Bohna, či jeho blízšovi Bunovi, profesorovi na viem o svojich ki predkovia mali určité zľavy: „Mali sme len škole v Novom Sade a zapredkoch,“ uznal právo na drevo v horách pri Obreži a Kupikladateľovi Starej Pazovy. Ján Bohn. Keď sme nove... Pamätám si ešte aj na slová môjho otca, Tá náhoda sa stala – ako mu ukázali kópie keď bol rozhnevaný na roztržky cirkevníkov v vo svojom článku pod nágenealogických roku 1951. Viete, vtedy boli silné zvady medzi zvom Zakladateľom Starej záznamov z pera makanovcami a verešovcami, lebo jedni chcePazovy bol Martinčan – keď li za farára Pavla Makana, listoval testament Zuzany a druhí Vladimíra Vereša. Bunovej (Bohnovej). Údaje Môj otec vtedy najzápaz testamentu ho potom listejším ľuďom pohrozil, viedli k zbierke rukopisov že domov odnesie hlavColectanea Martina Laučené cirkevné dvere, na ka, kde okrem rukopisov ktorých píše meno Bohn, sú zaradené aj ornamentmi Ján Bohn pred cirkevnými dverami a že ich vráti len keď sa a chronostichonom ozdoupokoja. Samozrejme, bené gratulačné verše Štefana Lisého, ktoré ve- dvoch farárov Hurbanovže to nespravil.“ noval Eliášovi Bunovi (Bohnovi) na jeho me- cov, zistil, že okrem otca Nápisy na kostolných niny (20. júla 1771). Tieto verše kvetnato opi- Miša a deda Miša pradedo dverách sú toho času sujú Bunove (Bohnove) prednosti a cnosti: sa mu volal Jano a bol dosť nečitateľné a bude „Iak Josue vudce slavný lisu svého, narodený roku 1876. Japotrebná odborná poProvedl skrz Jordan do dedictví jeho, nov otec sa volal Tomáš moc, aby sa prečítalo, čo Tak pán Bohn premilý, pres rieku Dunaje, Bohn, narodený bol roku na nich píše, tiež na zisPrepravil lid Boží, do bujného kraje..“ 1839 a mal brata Paľa, ktotenie Bohnových predOdvtedy niet pochýb, kto bol vlastne za- rý bol od Tomáša mladší 4 kov v období rokov 1772 kladateľom Starej Pazovy, tým skôr, že sa roky. Obaja bratia Boh– 1839. Eliáš Bohn s bratom Jánom spomína aj v In- novci v prvej polovici 19. Jedno je však isté. Rodividuálnom súpise od roku 1770 do roku 1773 storočia žili v domácnosdina Bohnová, ktorej na Pradio osídlených nekatolíckych rodín... a ti pod radovým číslom zápriezvisko sa v súčasnej to pod poradovým číslom 130. Pod tým číslom pisu v cirkevnej matrike dobe pozmenilo do poTitulný list gratulačných veršov sú aj poznámky v nemčine, že „bol emisárom 230... doby Bon, bude v Pazoa veľmi nápomocným zástupcom vo veci „Všetci naši predkovia Štefana Lisého s dedikáciou Eliášovi ve prítomná aj do buosídlenia nekatolíckej komunity“, ako aj to, „že bývali na tomto „grunte“ Bunovi (1771) dúcna. Náš spolubev roku 1772 sa nasťahoval do Pazovy. Preto na Začiatku Kurta šoru v centre, čo sa dá sedník Ján Bohn (Bon), penzista, má syna Jána. kým žije, nemá platiť dane...“ predpokladať, že si tu aj Bohnovci v Starej Pa- Syn Ján má dvoch synov, blížence Jána a MiPretože sa svätý Eliáš, alias po srbsky Ilija zove založili veľký majetok, ktorý siahal až po roslava. Starší Ján má syna Borisa... oslavuje ako sviatok Starej Pazovy, nedávno Potok šor. Tam boli stajne volovské,“ zaspomíKatarína Verešová

Bum-bum-bum! O znamujeme občanom zopár krátkych správ s dlhodobými následkami. 1. V podaktorých našich mestách a obciach práve beží preskupenie politických síl, čiže prestavba zostáv vo výborníckych laviciach. Všetko je na niečo dobré, nikdy síce nevedno na čo, ale či práve v objavovaní odpovedí na nezodpoved(a)né otázky, netkvie krása vy-

8. 9. 2012

36 /4507/

čkávania (lepšej budúcnosti, napr. atď. a pod.)? 2. Náš štát, vraj, potrebuje dve miliardy na to, aby vôbec obstál v tomto neúprosne krutom svete. Mne osobne by vystačilo aj dvesto eur prídavku na terajší plat, aby som obstál – aspoň po najbližšie predvolebné sľuby. 3. V meste(čku) Z zvolali schôdzku členov zhromaždenia obce.

HLAS ĽUDU

UGÁR Zvolávateľ schôdze XY aj prostredníctvom bubeníka JBŠ prosí výborníkov s výborným zmyslom na spoluprácu na pôde ZO a vôbec, aby na zvolanú schôdzku, akokoľvek len vedia – neprišli. Dátum a presný termín začiatku schôdzky im XZ zašle po jej prolongovaní, keď im zároveň budú zaslané, ako sa patrí – na domáce adresy, aj výbornícke diéty.

4. Záverom dnešného bubnovania sa dáva na známosť, že 1. a obzvlášť 3. septembra zvonivým zvukom zvonivo zazvonili školské zvončeky. Majme teda pochopenie pre osvetárov, ktorí avizovali prvé štrajky v aktuálnom školskom roku. Napred s nimi – do útoku! Bum-bum-bum! jbš

Z NAŠICH OSÁD

Neovplyvnená činnosť Č

o sú to mimovládne organizácie a ako niektoré z nich pôsobia, sčasti zodpovedajú príspevky, ktoré nasledujú na ďalších štyroch stranách našich novín. Encyklopédie uvádzajú, že sú to organizácie s právnou subjektivitou vytvorené súkromnými osobami alebo organizáciami, ktoré sa nepodieľajú na vláde a ani vo vláde nemajú svojich zástupcov. V prípadoch, keď sa štát podieľal na ich založení, tak ich mimovládny charakter je daný tým, že štát a ani jeho predstavitelia nemajú

NAŠA TÉMA

žiadny vplyv na riadenie organizácie alebo iné ovplyvňovanie jej činnosti. V textoch našich novinárov a dopisovateľov z jednotlivých prostredí sa dozviete niečo viac o tom, v ktorých činnostiach pôsobia, ako sa financujú, z ktorých dôvodov sú prospešné a ako vlastne v praxi fungujú Združenie živiteľov Široké srdce v Starej Pazove a Stredisko pre ochranu sov v Novom Sade. E. Š.

VÝZNAMNÁ ÚLOHA TRETIEHO SEKTORA

Sprostredkovateľ medzi štátom a občanmi emokratizáciou spoločnosti v Česko-Slovensku (1989) a Juhoslávii (2000) vznikli podmienky na preklady kníh odborníkov zo západných krajín, ktoré sa predtým nezjavovali na knižných pultoch alebo brožúr domácich expertov, ktorých publikácie sa nesmeli zjavovať vo výkladoch kníhkupectiev. Jednu z popredných kníh v oblasti tretieho sektora Marketing neziskových organizácií napísali Viera Čihovská, Eva Hanuláková, István Harna a Júlia Lipianska. Štvorica popredných autorov a vedcov tvrdia, že neziskové organizácie sú prospešné z troch dôvodov. Po prvé, prispievajú k riešeniu problémov a tvorbe kompromisov medzi rôznymi skupi-

V pohľade na tretí sekľuďmi, možnosť pomáhať tor menovaní rozdeľujú tým, ktorí to potrebujú, základné typy neziskozískavanie nových skúvých organizácií na obseností, poznatkov a čianske združenia, nadázručností, ako i možnosť cie, neinvestičné fondy a dočasného uplatnenia. neziskové organizácie Vo svojej knihe o treposkytujúce verejnoťom sektore Lester M. právne služby. Podľa proSalomon (časť textu jeho filu aktivít tvorcovia knižknihy je v ďalšej skvelej ky uvádzajú i Medzinápublikácií Čítanka pre porodnú klasifikáciu nezikročilé neziskové organiskových organizácií ICNzácie) tvrdí, že na celom PO. Tretí (neziskový, dobsvete došlo k významrovoľnícky, mimovládny) nému nárastu organizosektor sa člení na orga- Svoje združenie majú i maliari – členovia Galérie insitného vaných súkromných nizácie pôsobiace v ob- umenia. Na snímke z roku 2009 Ján Glózik s Ivanom Gaš- dobrovoľných aktivít. Nalasti kultúry a rekreácie, parovičom, prezidentom Slovenskej republiky. stala vraj „revolúcia v vzdelávania, sociálnych združovaní“, lebo zanikciácie profesionálov a profesijné ko- li tradičné formy účasti na verejnom mory. živote, akými sú napríklad hlasovanie, Autori osobitnú pozornosť venujú identifikácia politických strán a členbudovaniu správneho imidžu (nielen stvo v odborových zväzoch. Salotýchto) organizácií. Obraz združenia mon tvrdí, že za nárast tretieho sekpodľa nich„tvorí súhrn predstáv, my- tora tlakmi zdola, zvonku a zhora lešlienok a dojmov, ktoré ľudia o nej žia štyri krízy (sociálneho štátu, rozmajú“. Presvedčení sú, že sa „zabu- voja, životného prostredia a socializdovaný vytvorený imidž ťažko mení“ mu) a dve revolúcie (komunikačná a a že organizácia nesmie zabúdať, že revolúcia ekonomického rastu, pravje „dobrý imidž základom úspechu“, daže, táto druhá v šesťdesiatych a seale aj že je vytváranie kladného ob- demdesiatych rokoch). razu „dlhodobý a zložitý proces“. Aj Lester Salomon uvádza príklad z preto je do klasického marketingo- roku 1835, keď Francúz Alexis de vého mixu (produkt, cena, distribúcia Tocqueville prišiel do Spojených štáa marketingová komunikácia) v ne- tov, aby pochopil, ako funguje deziskových organizáciách dôležitá pia- mokracia. Prišiel k záveru, že „najdôta časť – ľudia. Práve oni, podľa pisa- ležitejšou podmienkou jej fungovaDobrovoľníčky a dobrovoľníci z ruského Kazaňa sa tešili na Univer- teľov, tvoria kvalitu. Dôverou, schop- nia je fungujúci systém súkromných ziáde v Belehrade, že môžu propagovať svoju krajinu a byť súčasťou nosťami a zručnosťami. združení, ktoré by sme dnes označitvorby prestíže mesta – hostiteľa Študentskej olympiády v roku 2013 Ľudské zdroje tak patria určite me- li pojmom súkromný neziskový sekdzi dôležité ohnivká v reťazi mimo- tor“. Tocqueville skonštatoval, že „ak nami v spoločnosti. Po druhé, upo- služieb, zdravotníctva, rozvoja a bý- vládnych organizácií, zvlášť keď ide o majú ľudia ostať civilizovaní alebo ak zorňujú vládnych činiteľov, orgány a vania, životného prostredia, obhajo- rozvoj dobrovoľníctva. V knižke M. Bu- sa takými majú stať, musí narásť inštitúcie na záujmy občanov. Po tre- by záujmov skupín občanov, ako i ne- toru a Z. Fialovej Neziskový sektor a umenie spoločného združovania sa tie, povzbudzujú jednotlivcov pri ak- ziskové organizácie, medzi ktoré pat- dobrovoľníctvo na Slovensku uvádza- a zlepšovať sa v takom istom pometivitách pre verejné blaho a napo- ria nadácie a fondy, náboženské or- jú sa niektoré motívy práce dobro- re, ako sa zvyšuje rovnosť podmiemáhajú pri riešení sociálnych, eko- ganizácie a podnikateľské organizá- voľníkov: presvedčenie o správnosti nok“. nomických a politických otázok. cie, organizácie zamestnancov, aso- takéhoto konania, radosť z práce s Pripravil: Ján Špringeľ

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA MARTIN SLÁDOK, PREDSEDA ZDRUŽENIA ŽIVITEĽOV ŠIROKÉ SRDCE STARÁ PAZOVA

Živitelia sú dobrí ľudia s veľkým srdcom edzi mimovládne organizácie, ktoré úspešne pôsobia a pracujú na území Staropazovskej obce, patrí Združenie živiteľov Široké srdce. Predseda združenia Martin Sládok nám na úvod povedal, že bolo utvorené ako združenie občanov – mimovládna organizácia v auguste roku 2006. Predtým, v rámci Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova, jestvoval Klub pre živiteľov. Viedla ho sociálna pracovníčka a bol vlastne dobrým predchodcom tohto združenia. Pazovské združenie živiteľov zhromažďuje všetkých ľudí, ktorí sa zaoberajú touto nadovšetko humanitárnou prácou. Podľa slov nášho spolubesedníka počas prvého roku pôsobenia združenia bolo veľmi ťažko. Nezištnú podporu pri konštituovaní mali,

Dobrá spolupráca: živitelia zo Starej Pazovy a Subotice na Palići

deťmi sa stretávajú každú poslednú sobotu v mesiaci v tamojšom Klube pre starých a

deťmi. V Združení živiteľov Široké srdce počas leta často konajú minivýlety. Boli napr. v Subotici, Resavskej jaskyni, potom na Obedskej bare, v neďalekých Slankamenských Vinohradoch... − Prvoradým cieľom pôsobenia nášho združenia je, aby sa živitelia, resp. živiteľské rodiny navzájom spoznali a pomáhali si,

vymenili drahocenné skúsenosti a pekne sa spolu s deťmi bavili pri rôznych podujatiach, – povedal Martin Sládok a dodal, že každý živiteľ musí absolvovať výcvik, edukáciu, previerku. Celkovú prácu živiteľských rodín hodnotí, konkrétne pre toto územie, Stredisko pre sociálnu prácu Stará Pazova. Úhradu pre túto humanitárnu a nadovšetko zodpovednú prácu na mesačnej úrovni znáša štát. V združení majú aj Správnu radu a vo všetkých aktivitách sa nezištne zúčastňuje i podpredsedníčka Katarína Vareniová. V blízkej budúcnosti očakávajú, že od obecného vedenia dostanú vlastnú kanceláriu. Martin Sládok so svojou rodinou je už šiesty rok živiteľom dvoch chlapcov a je skutočne dobrým a vzorným príkladom aj pre samotných živiteľov. A. Lš.

Martin Sládok (tretí vľavo) so spolupracovníkmi počas pobytu v Subotici

a aj naďalej majú, od riaditeľky Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova Vesny Trbovićovej. Ináč pazovské Široké srdce patrilo medzi prvé živiteľské združenia v krajine, vlastnilo veľmi navštívené internetové fórum a určitý čas pracovali v rámci Asociácie združenia živiteľov a adopčných rodín Srbska Porodica plus. V Združení živiteľov Široké srdce Stará Pazova úspešne, už štyri roky, realizujú projekt Deťom s láskou. Živiteľské rodiny s 8. 9. 2012

36 /4507/

osoby s invaliditou a na stretnutiach oslavujú detské narodeniny, s tortami a darčekmi od predsedu obce. Podľa slov pána Sládoka za posledné tri-štyri roky v združení sa trochu ľahšie pracuje preto, že je zaradené do obecného rozpočtu. Činnosť združenia podporujú početní sponzori, verejné podniky, spolky… najmä pri oslave detských narodenín a usporadúvaní príležitostných podujatí. Toho času majú zaregistrovaných 27 členov – rodín, s vyše 50

HLAS ĽUDU

SILBAŠANKY NA AEROMÍTINGU. Významné jubileum – 100. výročie srbského vojnového letectva oslávili medzinárodným mítingom v nedeľu 2. septembra. Na letisku v Batajnici sa na aeromítingu zúčastnili domáce a zahraničné letectvá s lietadlami a vrtuľníkmi. Piloti predviedli svoje letecké znalosti a akrobacie. Podľa odhadov túto jedinečnú príležitosť si prišlo pozrieť vyše 200-tisíc návštevníkov. Nedeľňajší deň bolo treba zažiť a všetkým zostanú krásne spomienky, ako i Matilde (na fotke zľava) a jej sestre Tamare Hložanovým zo Silbaša, ktoré sa vyfotili s jedným z pilotov. Jaruška Ferková

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

ORGANIZÁCIE CIVILNEJ SPOLOČNOSTI: STAV A PERSPEKTÍVY

Aktívne riešiť problémy ajú rôzne názvy, je ich na tisíce a pôsobia vo vyše desiatich skupinách činností: v kultúre, vo vzdelávaní, v zdravotníctve, sociálnych službách, životnom prostredí, oblasti bývania, v justícii, dobrovoľníctve, medzinárodnej spolupráci,

bola založená už pred rokom 1990, alebo že niektoré, napríklad pár poľovníckych združení, existujú aj vyše sto rokov. Najväčší počet OCS je vo Vojvodine a v Belehrade. V podstate sú tri hlavné dôvody ich orientácie na špecifické oblasti, akými sú sociálne

Z tlačovej konferencie Toplického strediska pre demokraciu o možnostiach boja proti korupcii na lokálnej úrovni

podnikateľských a odborných združeniach... Neziskové organizácie, mimovládky alebo organizácie civilnej spoločnosti (OCS) vlastný rozkvet zažili po roku 2000, keď väčšina z nich aj vznikla. Kvôli úplnosti obrazu treba však povedať aj to, že každá štvrtá

služby, kultúra, médiá, rekreácia, ekológia, životný štandard: záujem o danú oblasť, kapacity, ktorými disponujú a odhodlanie riešiť určitý spoločenský problém. Okolo 4 500 osôb v stálom pracovnom pomere, približne toľko ho-

norárne angažovaných, asi 150 000 dobrovoľníkov a státisíce členov tohto úseku nemajú to v podstate vôbec ľahké. Väčšina združení totiž zápasí s nedostatkom pracovného priestoru, tretina OCS nemá počítač, len asi 40 percent ich má strategický plán. Odhaduje sa, že asi polovica z nich nie je informovaná o právnych predpisoch vzťahujúcich sa na pôsobenie mimovládneho úseku. Čosi menej od polovice OCS sa nazdáva, že je politické ovzdušie v štáte nevhodné pre rozvoj tohto úseku, ktorého vplyv na stanovenie štátnej politiky hodnotí ako skromný. Ako najväčšie problémy v spolupráci so štátnymi inštitúciami najčastejšie uvádzajú nezáujem, nedostatok prostriedkov, rozbujnenú administratívu, veľkú úlohu neformálnych kontaktov. Z aspektu financovania mimovládiek najčastejším druhom je samofinancovanie (poskytovanie služieb, členské, vlastné prostriedky), ako aj financovanie lokálnou samosprávou, prípadne medzinárodnými donormi. Každá druhá mimovládka oceňuje vlastnú finančnú situáciu ako zlú: obrovská väčšina z nich

mala pred rokom rozpočet menší od 20 000 eur, kým sa len 5 percent mohlo hrdiť rozpočtom nad 100 000 eur. Pri stálom zmenšovaní počtu donátorov a stupňujúcej sa ekonomickej kríze, ťažko očakávať dáku nápravu v tomto segmente. Tým skôr, že je veľký počet združení prinútený zakladať vlastné aktivity na dobrovoľnej práci členov. Podpora štátu, donorov a lokálnej moci má najväčší význam pre udržateľnosť mimovládneho úseku: je mienka väčšiny týchto organizácií. Sú názoru, že by im štát predovšetkým mal zabezpečiť podnetné ovzdušie na rozvoj (právny a daňový rámec), v istom zmysle aspoň časť financovania a primeranú prezentáciu: ako prejav rešpektovania ich prínosu k rozvoju a demokratizácii spoločnosti. Toto je zvlášť dôležité v kontexte eurointegrácie, v rámci ktorej spolupráca štátu a civilnej spoločnosti, ako aj spolupráca medzi rôznymi spoločenskými úsekmi, má stupňujúci sa význam. Lebo je dokladom širokej ochoty občanov aktívne účinkovať vo všetkých procesoch, cieľom ktorých je zlepšenie podmienok ich existencie, ale aj úrovne života tak lokálneho prostredia, ako aj Srbska. O. F.

STAROPAZOVSKÁ OBEC – ASFALTOVANIE ULÍC VO VOJKE

ŠÍD

Pospájané s novopazovskou priemyselnou zónou K

Azyl neriešil problém

oncom augusta vo Vojke vyasfaltovali Ul. sestara Grujić a Ul. braće Ninković, ktoré spájajú túto osadu s novopazovskou priemyselnou zónou, zo smeru z Krnješeviec, presnejšie z autostrády Belehrad – Záhreb. Po vyasfaltovaní týchto ulíc nemusí sa viac prechádzať stredom Vojky. To, akou dynamikou prebiehali práce, si na tvári miesta obzreli Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Nedeljko Kovačević, riaditeľ Di- Počas obchôdzky prác vo Vojke: Đorđe Radinović rekcie pre výstavbu Obce Stará (sprava) a Nedeljko Kovačević Pazova. Podľa slov riaditeľa tieto ulice boli zaradené medzi prioritné, preto- vanie, úprava nových a jestvujúcich vozoviek že nadväzujú na priemyselnú zónu v Novej môže prilákať nových investorov. Tým môže Pazove. V budúcnosti sa aj v ich okolí môže prispieť k otvoreniu nových pracovných utvoriť priemyselná zóna. Po ukončení týchto miest a poskytovaniu väčšej starostlivosti o prác v direkcii si naplánovali úpravu cestnej sociálne ohrozených občanov obce. infraštruktúry v Novej a Starej Pazove. Ako A. Lš. uviedol predseda obce, výstavba, asfalto-

problémoch, ktoré v Šíde zapríčinili túlaví psi, sme už písali. Odvtedy kompetentní v Obci Šíd podnikli viaceré opatrenia. Najvýznamnejšie je snáď to, že na okraji Šídu, v budovách bývalej metlárne, upravili azyl pre psov tulákov. Funguje a financuje sa na účet obecného rozpočtu. V komunálnom podniku Standard za pomoci veterinárskej inšpekcie podnikli mnohé akcie na chytaní psov v najohrozenejších častiach mesta. To sú sídlisko Východ, ale aj stred mesta. Situácia sa však len trošku zlepšila, lebo je psov na uliciach každodenne viac. Zhoršuje sa to najmä po jarmoku, keď mnohí dovezú svojich miláčikov v autách, a tu ich nechajú, aby sa sami vynachádzali a starali o existenciu. V praxi sa ukázalo, že každý prípad obvinenia pred súdom v dôsledku uhryznutia stojí obec značné prostriedky. Prokurátor Šídskej obce sa preto od Obecnej rady dožadoval, aby mu dovolila so všetkými občanmi, ktorých uhryzli túlaví psi, riešiť spory dohodou. Obecná rada žiadosť prokurátora prijala, ale tým sa problémy predsa len neriešili. St. S.

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA NOVÝ SAD

Chráňme nočných krásavcov roku 1989 bola založená Spo- na územiach obcí Zreločnosť pre ochranu a výskum ňanin, Sombor, Odžavtákov v Srbsku so sídlom v Novom ci, Subotica a Kikinda, Sade. S cieľom ochrániť ohrozený ktorá je zároveň obec s druh vtákov – sovy v Novom Sade kompletne vyznačenýroku 2010 založili mimovládnu a ne- mi sídliskami. Kikinda ziskovú organizáciu Stredisko pre dosiahla svetový rekord ochranu sov Srbska. Na zakladaní sa ako najväčší a najvýzpodieľali ľudia, ktorí sa dlhé roky za- namnejší biotop myšiaoberali výskumom sov, ako i mi- rok ušatých – v strede lovníci tohto chráneného vtáčieho mesta v zime sídli 750 druhu. Dnes tu pôsobia profesio- sov. nálni ornitológovia, biológovia, miVýznamné akcie sú lovníci sov. Dipl. veterinár Milan kladenie prsteňov a sčíRužić je jedným zo zakladateľov strediska a zároMyšiarka ušatá veň podpredsedom Spoločnosti pre ochranu a výskum vtákov v Srbsku. Poslaním a cieľom Strediska pre ochranu sov je výskum a Milan Ružić (v strede) v teréne ochrana sov a ich biotopov, z čoho vznikajú po- tanie sov, ako i kladenie hniezd. Na četné vedecké práce. Aktívna prá- hniezdenie sovy využívajú domy ca v teréne si vyžaduje spoluprácu iných vtákov − na ihličnatých stros vedúcimi prírodných pozemkov moch, na starých povalách, ktoré na území Srbska, s podobnými or- neraz zatvárame a znemožňujeganizáciami na republikovej a me- me vtákom prístup. Vycvičený tím Deti robia škatule pre sovy dzinárodnej úrovni, edukáciu oby- kladie škatule, resp. hniezda na vateľov, ktorých práca a aktivity staré objekty, stromy, podľa priania Sovy sa kŕmia myšami a dospelá súvisia so sovami a ich biotopmi. ľudí na sálaše, na vhodné miesta, sova na svoj nočný pokrm potreSovy sa pre nočný život zaradili kde si sovy vychovajú mláďatá. buje 3 až 5 takýchto hlodavcov. Ak k zvláštnym druhom vtákov. Vý- Mnohí nie sú informovaní o uži- spočítame, koľko dobytčieho krmiskum týchto operencov, ktorých je točnosti týchto nočných vtákov. va zničia myši (množia sa veľkou rýv Srbsku 10 druhov, si vyžaduje osobitné znalosti. Veľké zásluhy na tom patria tímu odborníkov vycvičených na takúto prácu. V snahe ochrániť sovy snažia sa predísť píleniu lesov, používaniu otráv... Priamy kontakt s ľuďmi má nemerateľnú hodnotu. Poukazujúc na výskumy vo vtáčej ríši, najdôležitejšie sú komunikácia a edukácia, zapájanie ľudí rôznych profilov prostredníctvom škôl, médií. K trom prvoradým, súvisiacim aktivitám Strediska pre ochranu sov patria edukácia, výskum a ochrana. S cieľom ochrániť vtáky, členovia kladú informatívne tabule so stručnými a vzácnymi informáciami, ako napr. Informačné tabule

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

chlosťou, v krátkom období na tisíce), výpočty s istotou poukážu, nakoľko sú sovy užitočné. Jedna sova ročne usporí až 16 ton dobytčieho krmiva. Aj napriek tomu im ľudia ubližujú. Jednou zo zastaraných príčin sú povery... Žiaden vták ale neprivolá niečiu smrť. Ľudia ich aj napriek všetkému zabíjajú, búrajú im hniezda, odháňajú ich, lebo vraj špinia prostredie... Pripomenieme, že pokuta za zabitie jednej sovy je 200-tisíc dinárov. Pre nevedomé počiny sa z človeka stáva hlavný vinník zmenšeného počtu alebo zániku mnohých druhov. Žiaľ, príkladom sú práve sovy. Koľko stromov sa len spíli každoročne, a je to niečí dom, často jediný. Členovia strediska získali mnoho priateľov vo Vojvodine. Deň čo deň sa nám núkajú nové možnosti na pozorovanie a výskum vtákov. Stredisko pre ochranu sov vždy na za-

čiatku októbra organizuje Deň pre pozorovanie vtákov v Srbsku. O tento víkendový výlet záujem prejavujú ornitológovia, milovníci vtákov, zapájajú sa žiaci, ale i návštevníci zo zahraničia. Mimovládna organizácia si finančné prostriedky zabezpečuje účasťou na pokrajinských a republikových projektoch, prostredníctvom donácií, sponzorov (napr. v kladení spomínaných informačných tabúľ pomohli obce). Ako závažný problém je palivo, pričom ani jedna benzínová pumpa ešte nepodporila akciu strediska. U členov vždy prevládne láska a snaha pomôcť a chrániť nádherné nočné vtáky, a tak si svoje cesty spolufinancujú, aj keď sú mnohí ešte len študenti. Jaruška Ferková

Dajte ať irov sa inšp

ty a z le , písank ov, záy k z u r é ce dojm áte nov dnin iste veľa žiť na palo z á o r p p r v, kô ných a čím s vojich učiteľo b e r t é r s o t h e k ic ít í, š n t e aj my z stretnu ho. Pot žitkov a sa dajte do to lete, budeme iela bude š d k a pier. Ta svoje práce z cit z pekného tom na o p m n á ý br pod e ak n osť a do ech sú vám ce od nad a r ť a n m vás. A ne prá hriať aj ie aj tieto krás z Pivnice. v n písa maráto šich ka

Inšpirácia v prírode vnučka od edného májového dňa dostala orila škaotv Keď . ček dar ý svojho dedka veľk pianíno. Dievčatuľu, objavilo sa jej pred očami a potom dlho obťu sa zaleskli očká od radosti, čeka, lebo sa dar z jímalo dedka. Malo radosť tie klálám zdo o „Ak mu splnila veľká túžba. dá mla la Vyš . tko vča die vesy?“ trápilo sa potam a von íľku chv na íčka hudobn sa a čula spev vtákov. Započúvala u a skomponovala nín pia k sa tila zrazu jej to prišlo: vrá la jeseň. Počúvala, ako svoju prvú pieseň. Onedlho priš mponovala krásny vallístie padá na zem, a teraz sko ako bude tvoriť nové va, čík. Prišla zima a s ňou i oba V zime všetko oddyskladby a kde nájde inšpiráciu. sa prechádzala po snechuje, spí, všade je ticho. Kým kami vrždí sneh, zapáhu, počúvala, ako jej pod nôž nádherné tango. Všetiklo čilo sa jej to a už o chvíľu vzn vedel, že vykonal nieko sa vrtelo do kruhu a dedko odu, ktorá sa stala inščo dobré. Vnučka mala rada prír , ale aj pre jej život. piráciou nielen pre jej skladby Martina Pintírová, 6. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici

Cesta do budúcno st

jo Ferko sa vybral do lesa na prechá dzku. Odrazu spozoroval studň u. Pozrel sa do ne List z jav prázdna. Vybral z ta j, bola však ora šky povraz a pomoc ou neho sa spustil do studne. Všad e bola tma. Rozsvie noho rok til lampu, ktorú si zobral sebou a uv ov idel veľký dom s ga – listy, ak starý červený javo rážou a záhradou. Nejaká stará ý r učil svo je život. žena zalievala kvet Tak to bo y v záhrade. Opýtala sa uja Ferka, čo lo aj v tom Z roka na rok, od je deti hľadá. „Prišiel som m ja to noho listo vidieť, čo máte v studni? A čo mát v a bolo a roku. Na jar mu n ri do jesene. e v garáži?“ poveda p a j rá rástl m v no al, učil ich l ujo. „To je tajomstvo, ale, ak sľú o tom, čo ho práce s nimi. Ja o na konároch bite, že neprezradí to v a l. s vor im stá te a vôkol n Pripravov nikomu, poviem vám,“ odpovedala le ro ich deje, al ich na starká. Ujo Ferko pr n e c h c to h p ránil ich a zisľ re , úb ž stvo zostane aj na žijú svoj ž e v jeseň il, že tajompesďalej tajomstvom. iv p o rí t n d č ý e ím , lebo sa m ic „Tam sa nachádza stroj, vďaka ktorém u nepáčil krajšie. Jeden list b h koniec, preto u sa môže cestova tá o je o l s s stále ve ud, kto eň. Lis ť v čase. Teda do minulosti, do budú cnosti, ale aj vrátiť No, nebo t slabol a slabol, n rý ho čakal. Koneč ľmi smutsa do súčasnosti.“ „Mohol by som a l ne pri p to o k je o ho konie to skúsiť?“ spýtal sa raz tam, p c. Vietor s n aj on odpadol z šla aj ujo Ferko. „Áno, mohol. Pritlač gom o to kon a m p tam. Vích bík podľa vlastnéh lietal. Bola rica ho zo ohrával s ním, odv ára. o výberu,“ odpovedala. Ujo pritlačil to p re d ial h v ň ih ho zábav a stroj ho odviedo šla v našo a. Napoko la do výšin a on li o l do paláca, v ktorom žil on ako kráľ, m dvore etal, n jeho žena ako kráľo s a o nádherný m ho naz vná a ich syn ako princ. Keď ho stroj list som e obrala som si ho vrátil späť do studn št . T s e a i nevidela. ho do den ký e, vedľa záhrady uvidel malý modrý Z plameň. Zobral si pečí. Príd níka. List z javora je alepila som ho do ruky a zae aj zima, pálil si fajku. Vtedy te raz v b všetko po počul hlas, ktorý m môj list z kryje sneh ezu povedal, že si javora sa môže niečo zaželať , ale s . Ujo Ferko si zaželal tá s vojou krá le bude m , aby sa stal krás ô ľom. A stal sa. Jeho ležitý, a n ou a farbou. Iste s cť hrdiť ie je ac želanie sa muvzácne m viac ani smutný íti dôselo splniť, lebo pred . Má teraz iesto: Je chvíľou ho denníku. v dievče stroj odviedol do pr nskom áve takej situácie, akú si tera z vybral. Ines Pintí A bola to jeho budú rová, býv cnosť. alá ôsma čka Kristína Vinkovićo z Pivnice vá 7. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici

Septembrový pozdrav od Anny F. a Jany S.

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 4.9.2012 15:17 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 17 (1827) 8. septembra 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU Z 50. MEDZINÁRODNÉHO POĽNOHOSPODÁRSKOPOTRAVINÁRSKEHO VEĽTRHU V GORNJEJ RADGONI

V znamení jubileí eby sa malo siahnuť po prirovnaniach, dalo by sa povedať, že je Medzinárodný poľnohospodársko-potravinársky veľtrh v Gornjej Radgoni (25. 8. – 30. 8.) mladším bratom nášho Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu, ktorý na budúci rok oslávi osemdesiate výročie založenia, alebo bratom blížencom nie tak dávno zrušeného jesenného poľnohospodárskeho veľtrhu, ktorý sa tiež konal v Novom Sade. Tradičné podujatie v Radgoni, najväčšie tohto druhu v Slovinsku, ale aj v okolitých štyroch štátoch, zhromaždilo na sklonku augusta približne 1 700 vystavovateľov z vyše tridsiatich krajín, dennodenne aj desaťtisíce návštevníkov. A tí mali toho ozaj na výber – vidieť, skúsiť, objednať, kúpiť: od špičkových výdobytkov z oblasti poľnohospodárskej techniky, zariadení a náradí, po bio, eko a mno-

tom poľnohospodárstvo účinkuje v tvorbe hrubého národného produktu Slovinska len necelými tromi percentami. – Dnes, na prahu novej reformy, naša celková poľnohospodárska politika musí účinne reagovať na problémy späté s finančnou a hospodárskou krízou... – podčiarkuje minister poľnohospodárstva Krásne exponáty v skvelom počasí Franc Bogovič. Vedomý si toho, že ráno robí deň, už teraz covný, ako slávnostný ráz. Veď jeho ministerstvo má stanovené čas je peniaz a príležitosť. A komu základné koordináty poľnohos- ten ujde, zákonite mešká v trhopodárskej politiky na ďalšie sedemročné obdobie: 2014 až 2020. Máme sa teda čo učiť. Napríklad o racionálnom využívaní času, možností a zdrojov, ktoré je v štáte vzdialenom od nás niekoľko hodín rýchlej jazdy, celé roky samozrejmosťou. O tom, ako si vážiť prírodu a všetko, čo nám poskytuje.

vej a inej súťaži. A Slovinci práve to nechcú. Oto Filip

Minister Franc Bogovič (v strede) na stretnutí s vojvodinskými agrárnymi novinármi

hé iné výrobky. Odborné prednášky a výstavy, prezentácie slovinských inštitúcií a Európskej komisie, nové prejavy spolupráce medzi európskymi a mimoeurópskymi štátmi a regiónmi boli ďalším dôležitým segmentom diania, na ktorom bolo badať nakoľko si hostitelia vážia pôdu živiteľku. A pri-

O úprave priestorov a miest. O chápaní života... Preto aj podujatie, ktoré sa konalo v znamení až troch jubileí – 140. výročia družstevníctva v Slovinsku, polstoročnice spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie a polstoročnice samotného veľtrhu – malo napriek tomu viac pra-

Plody jesene, Slankamenské Vinohrady Snímka: O. Filip

poljo2:0 4.9.2012 15:18 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

S DUŠANOM TADIĆOM, PREDSEDOM ZDRUŽENIA VINOHRADNÍKOV A OVOCINÁROV ERDEVÍK

Chcú preraziť aj na svetový trh Erdevíku už dávnejšie a úspešne funguje Združenie vinohradníkov a ovocinárov Erdevík. Jeho predseda je Dušan Tadić, svojho času hlavný technológ v chýrečnom podniku Podrum Erdevik, teraz jeden z popredných „malých“ výrobcov vína. Združenie vraj má približne 60 členov. Pestujú vinič a ovocie na celkových výmerách zhruba 300 hektárov a jednotlivci vlastnia 1 až 53 hektárov viníc. Kým sme s osobitným zadosťučinením pochlípali deci doslova a dopísmena božského bieleho vína z Tadićovej pivnice, absolvovali sme takýto rozhovor... – Aký je aktuálny vek tunajších vinohradov? – Naše vinohrady a ovocné sady sú založené prevažne pred 6 – 7 rokmi a ide naskutku o špičkové odrody. Takých 80 % plôch je finančne zaokrytých zo štátnych zdrojov a zvyšná časť zo súkromných. Ak štát aj naďalej bude podnecovať zakladanie vinohradov a ovocných sadov, plochy na tomto území nimi vysadené sa určite zväčšia, lebo v týchto tu existuje tradícia a dlhodobá skúsenosť na tomto pláne. – Máte tu vynikajúce prírodné podmienky... – Pravdaže. Frušká hora je „bohomdaná“ oblasť pre vinárov a ovocinárov. Ak zohľadníme všetky jej potenciály, jazerá, kláštory, lesné bohatstvo, blízkosť dvoch našich hlavných miest Nového Sadu a Belehradu, tiež riek Dunaja a Sávy, tunajšie kvalitné potraviny a víno, tak sa ukazuje, že Frušká hora je vlastne ozajstná základňa nielen na špičkovú výrobu a dobrý život všetkých, ktorí do toho pôjdu s vlastným kapitálom a kapitálom štátu, ale je aj perspektívnou oblasťou pre turizmus na vysokej úrovni. MK KOMERC RENOVUJE ERDEVÍCKU VÍNNU PIVNICU! – Kto sú členovia vášho Združenia? – Všetci, ktorí vlastnia vinohrady a ovocné sady v Erdevíku a jeho chotári. Poviem vám exkluzívnu správu: v podvečer Dňa premenenia sme boli na rozhovore s novým vlastníkom starých vinárskych závodov Erdevík. Pred štyrmi mesiacmi Podrum Erdevik kúpila kompánia MK. Jedným z jej cieľov je zoskupiť nás, tu-

24/II

najších vinohradníkov a nadviazať s nami spoluprácu. Domnievame sa, že spoločný nástup na našom trhu a po zveľadení výroby aj na zahraničnom bude pre nás krokom k dobru. MK komerc, bez ohľadu na skutočnosť, že kúpil prakticky zdevastovaný podnik, robí na jeho reštaurovaní plnou parou, takže výrobu odštartuje už začiatkom aktuálnej sezóny. Inak Podrum Erdevik bol mimo hry prakticky od roku 2003. – Ako sa prejavilo prerušenie činnosti„erdevíckej pivnice“ na hospodárenie vás, tzv. malých výrobcov?

nutnej výbavy atď. Spoluprácou s novým majiteľom vínnej pivnice Erdevík prekonáme početné problémy, keďže sa naďalej – na vlastné potešenie – budeme zaoberať výrobou vína v menšom rozsahu a pre trhové zvyšky nášho hrozna budeme mať zabezpečený nehatený odbyt. – Ktoré odrody hrozna sú v Erdevíku najzastúpenejšie? – Medzi bielymi sú to: taliansky rizling, chardonnay, biely sauvignon a biele burgundské a z červených pestujeme predovšetkým vranac, frankovku, cabernet, sauvignon, merlot a siras.

Tohtoročné hrozno je takmer bez „chémie“

– Prakticky to viedlo k dvom základným problémom: po prvé, veľa mladých ľudí zostalo bez práce, nuž odišli do väčších miest – z hľadiska rozvoja dediny to je istá dekadencia – a po druhé, keď v oblasti vinárstva prídete o miesto na trhu, je ťažšie prinavrátiť ho. Kompánia MK komerc je prítomná vo veľkých marketoch inými svojimi výrobkami, takže problém odbytu prakticky nepozná. – Ako ste sa vynaliezali medzičasom? – Všetci my sme medzičasom mali a aj máme malé vinárske dielne. Prostredníctvom pohostinských podnikov a iných, ako ja tomu hovorím, mikrodestinácií, snažili sme sa predať naše vína. Nebolo to vôbec jednoduché. Po prestoji „v podrume“ na chaoticky (ne)usporiadanom trhu ocitli sme sa sami, bez istých kupcov. Navyše výroba vín je pomerne komplikovaná a vyžaduje si nie práve nízke náklady na zakúpenie nevyh-

VÍNO MUSÍ MAŤ VLASTNÝ PRÍBEH – Čo nám, ako kvalifikovaný enológ, poviete: čím sú fruškohorské vína špecifické, v čom je ich zvláštnosť? – Začnime tým, čo je aktuálne. V období poslednej zimy teploty klesli na mínus 20 až mínus 25 °C. Na severnej strane Fruškej hory vinohradníci mali veľké škody, najmä vinohrady v nižších polohách, nehovoriac o tých v Báčke, lebo nemôžu zniesť enormne nízke teploty. Vinohrady na južných svahoch Fruškej hory však neutrpeli škody – v dôsledku výhodnej polohy. Máme dokonca za sebou neporovnateľne jednoduchšiu výrobu a zdravšie výrobky než kedykoľvek predtým, lebo sa v tomto roku poriadne znížila chemická ochrana viniča a hrozna. To isté sa vzťahuje aj na ovocinárstvo, čiže tohto roku budeme jesť podstatne

Víno z produkcie Dušana Tadića je proste liek; máme to overené

zdravšie a kvalitnejšie hrozno a ovocie ako doteraz. – Dostať v Erdevíku vlaňajšie víno? Ak áno, aké sú ceny? – Cena je 2 eurá za liter kvalitnejšieho bieleho vína, zatiaľ čo obyčajné dostať za 1 euro. Liter červeného stojí 2 – 2,50 eura. Toho času asi polovica erdevíckych vinárov už má prázdne sudy, čo je z trhového aspektu dobrý ukazovateľ. Domnievam sa, že u nás ani nejde toľko o problém odbytu, koľko ide o to, aby si naše vína vydobyli miesto na trhu vlastnou mikrokvalitou, aby sa presadili, ako Francúzi hovoria, zvláštnosťami vínnych mikroregiónov. – A tie sú...? – Ak o vlastnej osobitosti našich vín, hovorím teraz o širšom kontexte, presvedčíme kupca, tak si ho získame „na dlhé dráhy“. Preto chceme popracovať na zvýšení kvality nášho vína a na získaní priazne našich kupcov prípravou „rozprávky“ o ňom. Osobne sa zasadzujem predovšetkým za biele odrody, ktoré v tomto regióne majú tradíciu a trh je im naklonený. Keďže na svetovom trhu sú červenými odrodami tradične výborne zastúpení Španieli, Portugalčania, Austrálčania a Čiľania, nemôžeme byť konkurentní ponukou červených vín. Máme však nadostač priestoru na to, aby sme sa na svetovom trhu presadili našimi vysokokvalitnými bielymi vínami. Preto pred potenciálneho kupca musíme vyrukovať s vysokokvalitným vínom, ktoré bude mať vlastný príbeh, čiže „rozprávku“ o tom, že ide o jedinečný nápoj z konkrétnej mikrolokality. Ňou kupca privedieme k pocitu vlastného zadosťučinenia a k záveru, že konzumuje nápoj, ktorý má vlastnú zvláštnosť, že teda našiel „svoje víno“. Juraj Bartoš

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 4.9.2012 15:18 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ČLOVEK, PRÍRODA, POČASIE

Nevyčerpateľné súvislosti očasie vyčíňa takmer každý deň: raz sú mimoriadne horúčavy, inokedy rekordné mrazy, potom zase povodne, suchá alebo víchrice vyskytujúce sa v rôznych končinách sveta. Všetky takéto väčšie výkyvy poveternosti, nech už postihujú ktorúkoľvek oblasť planéty, spôsobujú nielen veľké hmotné škody, ale si v nejednom prípade vyžadujú aj početné ľudské životy. Hoci sme sa na rozpory počasia s kalendárom už zvykli, predsa nás nútia uvažovať o príčinách ich vzniku. Aj keď sa tieto výkyvy najčastejšie a dlho dávali do súvislosti s rozličnými vplyvmi zemského alebo kozmického pôvodu, v posledných rokoch frekventované sú názory, že na výkyvoch poveternosti, ktoré spejú k postupným zmenám klímy, sa neúmyselne alebo aj úmyselne zúčastňuje aj sám človek svojou každodennou aktivitou: menením prírody, zamorovaním atmosféry plynnými a pevnými exhalátmi, ktoré sa s rozvojom priemyslu, poľnohospodárstva a dopravy dostávajú do ovzdušia v stále väčšom množstve. Skleníkový efekt atmosféry, topenie ľadovcov, zhubný vplyv prachu, dymu a iných splodín, extrémy horúčav a mrazov, dostávanie sa do ovzdušia stále väčšieho množstva ekologický škodlivých látok (kysličníka siričitého, sírovodíka atď.), mnohé spôsoby zamorenia pôdy a vody... svedčia, že človek už výrazne zasahuje do počasia, klímy a zdrojov Zeme. Len od začiatku priemyselnej revolúcie, teda približne za dvesto rokov, ľudstvo spotrebovalo také množstvo fosílnych palív, aké príroda produkovala rádovo sto miliónov rokov. Dopyt po energii ustavične rastie hlavne v krajinách tretieho sveta a limitované zdroje fosílnych palív sa dramaticky znižujú. Intenzívne využívanie obnoviteľných zdrojov energie je zatiaľ jedinou dostupnou cestou na odvrátenie alebo zmiernenie negatívnych dôsledkov nedostatku primárnych energetických zdrojov. Človek, napriek všetkému, čo pácha prírode a klíme, si na strane druhej zase čoraz viac zároveň uvedomuje, nakoľko od nich závisí. Takže niet azda jedinca, ktorý by sa aspoň príležitostne nezaujímal napríklad o počasie. Nejde tu len o zvedavosť, ale predovšetkým i praktickú činnosť človeka, ktorá bola vždy priamo alebo nepriamo závislá aj od klímy. Meteorológia patrí medzi najmladšie vedné disciplíny, vznikla až v 17. storočí, keď sa začali uskutočňovať nielen objektívne, ale aj sústavné pozorovania počasia. Odvtedy prekonala prudký rozvoj, ku ktorému značnou mierou prispel pokrok v ostatných exaktných vedách a technikách. xxx Čo však bolo predtým? Keď naši predkovia nemali možnosť sledovať vývoj poveternostnej situácie z informácií poskytovaných družicami a

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

keď sa museli spoliehať len na vlastné pozorovacie schopnosti pri sledovaní prírodných javov? Dá sa povedať, že aj pred meteorológiou ako vedou bola iná meteorológia, pozostávajúca z rozboru mnohých čriepok zo života prírody. Keďže žili v bezprostrednom dennodennom kontakte s prírodou, naši predkovia si pozorne všímali dianie, akými sú fenologické javy (kvitnutie kvetov, pučanie stromov, opadávanie lístia), správanie živočíchov (prílet a odlet sťahovavých vtákov, akustické prejavy živočíchov a podobne), aby sa na základe dlhodobo odpozorovaných rôznych javov v prírode snažili prognózovať počasie na kratšie a dlhšie časové úseky. Nápadné javy, ktoré odpozorovali v prírode, vyjadrili formou pranostík viažucich sa často na nejaké významné meno v kalendári. Hoci hodnovernosť týchto pranostík kolíše od prípadu po prípad, bolo by hriechom, keby sme ich nechali upadnúť do zabudnutia. Tak podľa sprá-

Cítim nebezpečenstvo?

vania živočíchov prognózovali krátkodobý priebeh počasia: Keď vtáčik spieva na doline, bude zima, keď na grúniku, bude teplo, alebo Keď na Jána kukučka kuká, pekný čas si vykuká... Znamením pekného času by malo byť aj to, keď vrabce veselo čvirikajú, prv než búrlivé povetrie prestane... Spoľahlivými predpovedačmi počasia boli aj pavúky: Keď pavúky snujú pavučiny, tiež by mal byť pekný čas. Sú tu aj včely: Keď na jar včely neskoro vyletujú, bude studené leto. Podľa inej pranostiky viažucej sa ku včelám, vraj koľko dní pred Jozefom – 19. marcom vyletia včely, toľko týždňov po ňom bude chladno.

Pozoruhodný život vedie i včela

Podobne lastovičky, ktoré sú spolupútnikom človeka tiež od dávnych čias, slúžili našim predkom ako živé barometre: Keď lastovičky skoro priletia, bude dlhá jar; Keď lastovičky nízko lietajú, bude pršať... Akustické prejavy iných živočíchov vraj tiež prezrádzajú, aký vývoj v poveternostnej situácii nastane v kratšom časovom horizonte niekoľkých hodín: Keď pes vyje na mesiac, bude dážď; Keď líška breše, bude búrka... Alebo: Breše srnec, zlý čas bude. Pravdepodobnosť vyplnenia týchto pranostík je veľmi nízka, pretože živočíchy sa akustickými prejavmi dorozumievajú za rôzneho počasia. Keďže život predkov priamo závisel od prírody, nečudo, že z určitých pozoruhodných javov v nej sa snažili predpovedať, či rok bude úrodný alebo nie. Napríklad podľa miesta, na ktorom si lastovičky budovali hniezda. Ak si v stodole tieto obľúbené vtáčatá postavili hniezdo nízko, mal byť rok neúrodný, ak vysoko, mal byť požehnaný... Ďalšia veštba hovoriaca o charaktere jari pramení z pranostiky, podľa ktorej Keď v máji veľa chrústov poletuje, to tiež dobrý rok sľubuje. K takýmto typom patrí aj pranostika o žabách: Keď si žaby robia žabince blízko pri potoku alebo priamo v potoku, bude suchý rok, keď ale v mlákach, bude mokrý. O divých kačiciach sa vraví, že môžu určiť výšku stúpania vody pri záplavách. Zistilo sa napríklad, že jednej jari začali tieto kačice hniezdiť nie na lúkach, ale na vysokom brehu rieky: táto sa v lete skutočne rozvodnila a zaplavila lúky. Aj také malé mravce vedia cítiť prichádzajúce zlepšenie počasia a môžu predpovedať aj záplavy. Sú ešte tisíce zaujímavostí zo živočíšnej ríše a mnohonásobne viac súvislostí prírody s človekom, klímou a počasím. Je ich až toľko, že sa všetky ani zistiť nedajú: no dobre je, keď sme si ich aspoň vedomí. Aby sme dokázali nenarúšať ich citlivú rovnováhu: lebo by to bolo len v náš neprospech. O. Filip Snímky: Jaroslav Pap

III/25

poljo4_5:0 4.9.2012 15:22 Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY AKTUÁLNE

Energia z biomasy Podmienky hospodárenia na poľnohospodárskej pôde sa v súčasnosti dosť rýchlo menia. Jednou z možných alternatív využitia poľnohospodárskej pôdy, ktorú z rôznych dôvodov vrátane ekonomických, nie je možné využívať na výrobu potravín, je produkcia biomasy na výrobu energie. yužívanie fosílnych palív na výrobu energie vytvára množstvo vedľajších produktov škodlivých pre životné prostredie. Skleníkové plyny zhoršujú následky klimatických zmien, pričom stále existuje riziko, že si znečisťujúce látky nájdu cestu do pôdy a vody, ktoré využívame. Okrem toho sa fosílne palivá vyskytujú v obmedzenom množstve. Viacerí odborníci hovoria o zmenšovaní ich zásob, pričom ich ťažba bude v budúcnosti environmentálne náročná a finančne nákladná, čím bude cena energie globálne stúpať. Alternatívou k riešeniu oboch problémov je výroba energie z čistých obnoviteľných zdrojov. Bioenergia vyrobená z biomasy na produkciu tepla, elektriny alebo palív je zároveň obnoviteľná a vo väčšine prípadov oveľa čistejšia v porovnaní s fosílnymi palivami. Biomasa je rastlinného a živočíšneho pôvodu. Pokiaľ ide o výrobu bioenergie, môže byť rozdelená na výrobu z drevnej a nedrevnej biomasy, pochádzajúcej z rastlín a inej organickej biomasy. Väčšina rastlinnej biomasy pochádza z výrobkov a vedľajších produktov lesných a poľnohospodárskych rastlín. Drevná biomasa zahŕňa palivové drevo, drevo z rýchlo rastúcich stromov, lesný odpad a drevný odpad z priemyselných prevádzok. Nedrevná biomasa pochádza z poľnohospodárskych rastlín a zahŕňa plodiny, zvyšky z plodín a zvyšky vznikajúce počas spracovania rastlín. Ostatná organická biomasa zahŕňa živočíšny odpad a rôzne druhy domáceho odpadu. Lesné a poľnohospodárske porasty môžu byť pestované špeciálne na využitie biomasy na výrobu bioenergie (napríklad lesné rýchlo rastúce druhy a poľnohospodárske plodiny s vysokým energetickým potenciálom). Vedľajšie produkty a zvyšky z iných druhov vegetácie

PRÍLOHA

Plánovanie a riadenie pestovania vegetácie určenej na výrobu bioenergie je veľmi dôležité. Informácie o množstve biomasy a teda i bioenergie, ktorá môže byť vyrobená z biomasy, sú rozhodujúce pre všetky typy plánovania, či už ide o jednotlivcov a malé priemyselné odvetvia alebo na regionálnej, národnej alebo dokonca medzinárodnej úrovni.

Poľnohospodársku biomasu využiteľnú na výrobu energie tvoria hlavne: • rastliny pestované špeciálne na výrobu energie, • zvyšky plodín pestovaných na humánnu výživu a kŕmenie zvierat,

• spracovaním na kvalitnejšie palivá, tzv. fytopalivá vo forme peliet alebo brikiet, • extrakciou rastlinných olejov na výrobu bionafty, • anaeróbnym spracovaním na bioplyn, • fermentáciou na alkoholové palivá. V súčasnom období sa javí ako reálnejšie pestovať na ornej pôde plodiny, ktoré by bolo možné po ich zbere a následnej jednoduchej mechanickej úprave priamo spaľovať. Takto získané teplo by bolo možné využiť nielen v poľnohospodárskom podniku na vykurovanie výrobných a administratívnych priestorov, ale hlavne na vidieku, napríklad aj na vykurovanie škôl, obecných úradov a bytových domov. Poľnohospodárom sa ponúka ekonomicky reálna možnosť produkovať biomasu rastlinného pôvodu určenú na získanie energie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Rastlinnú biomasu je možné rozdeliť na dendromasu (dreviny) a fytomasu (hlavne jednoročné, ale aj viacročné rastliny pestované na ornej pôde). Niektorí autori zaoberajúci sa problematikou alternatívnych zdrojov energie propagujú využívanie dendromasy (napr. vŕba, topoľ, agát biely).

• drevný odpad z ovocných sadov a viníc, • exkrementy hospodárskych zvierat (výroba bioplynu). Túto biomasu je možné energeticky využiť týmito základnými spôsobmi: • priamym spaľovaním, za vzniku tepla, s cieľom získavania pary alebo horúcich plynov,

Rýchlo rastúce dreviny sa v niektorých krajinách ako zdroj energie už využívajú. Ako energetické rastliny sa môžu na ornej pôde pestovať napr. konope, amarantus, cirok a iné. V súčasnosti aktuálnejšie a racionálnejšie je na výrobu biomasy využívanie jedno- alebo viacročných plodín pestovaných na ornej

26/IV

určenej na iné využitia môžu byť tiež využité na výrobu bioenergie. VÝROBA ENERGIE Z BIOMASY Keď sa chemické zloženie biomasy rozkladá, energia obsiahnutá v molekulách sa uvoľňuje. Množstvo uvoľnenej energie na jednotku hmotnosti alebo objemu predstavuje energetický obsah biomasy. Rôzne výrobky majú rôzne energetické obsahy a každý z nich má osobitný spôsob, akým je využívaný. Spaľovanie je najčastejším spôsobom ako produkovať bioenergiu. Vo väčšine prípadov sú lesy a poľnohospodárska pôda používané na iné dôvody. Kukurica a cukrová trstina sa používajú na výrobu bioetanolu, ale zároveň sú aj zdrojom potravy. Lesy sú využívané na produkciu dreva. Poľnohospodárske zvyšky môžu byť použité ako organické hnojivo. Je potrebné vyvažovať požiadavky na výrobu energie s inými požiadavkami, ktoré využívajú tie isté lesy, a tú istú poľnohospodársku pôdu. Využívanie biomasy na výrobu bioenergie je potrebné robiť trvalo udržateľným spôsobom a malo by byť zahrnuté v širšom kontexte, ktorý berie do úvahy alternatívne využitie tohto zdroja, ktorý poskytuje príroda.

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 4.9.2012 15:22 Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

pôde. Získavanie biomasy z jednoa viacročných plodín je v porovnaní s pestovaním rýchlorastúcich drevín jednoduchšie aj z hľadiska dostupnej mechanizácie. Vo všetkých poľnohospodárskych podnikoch je technika potrebná na pestovanie a zber poľných plodín a v mnohých podnikoch sú vybudované, dnes už málo využívané, linky na tvarovanie krmív. Tieto sa dajú využiť aj na tvarovanie peliet fytopalív. Výhodou je, že projekty zamerané na využívanie biomasy na energetické účely sú finančne podporovateľné z fondov Európskej únie. Najdostupnejším a najrozšírenejším materiálom dopestovaným na ornej pôde, ktorý je vhodný na spaľovanie v splynovacích kotloch, je slama obilnín a olejnín. Podľa viacerých zdrojov približne jedna tretina slamy sa nevyužíva a mohla by sa použiť na energetické účely. Nevýhodou slamy je jej nízka hustota a z toho vyplývajúca veľká náročnosť na skladovacie priestory. Slama sa z poľa bežne zberá samozberacími vozmi alebo zberacími lismi. Zo spôsobu zberu vyplýva aj spôsob skladovania a ďalšej manipulácie s týmto materiálom. V súčasnosti sú vyvinuté a používajú sa kotly na spaľovanie voľne uloženej aj balíkovanej slamy. Využitie tejto slamy na spaľovanie si v takomto prípade nevyžaduje jej žiadnu úpravu. Takéto riešenie však predpokladá vybudovanie a prevádzkovanie centrálnej kotolne s vysokým tepelným výkonom a využívanie tepla veľkým spotrebiteľom, prípadne veľkým množstvom menších spotrebiteľov. Toto je však na vidieku ťažšie realizovateľné. Preto sa zdá vhodnejšie slamu tvarovať na pelety a tieto dodávať jednotlivým, menším spotrebiteľom. V tomto prípade by mohla byť slama zberaná z poľa aj pomocou zberacích rezačiek. Spotreba energie na výrobu peliet sa pohybuje iba okolo 5 %

8. 9. 2012

36 /4507/

ich vlastného obsahu energie. Situáciu komplikujú iba nutné investičné náklady na tvarovaciu linku. Ak predpokladáme výkonnosť tvarovacej linky 1 t/h, tak pri jednosmennej prevádzke môžeme uvažovať s tým, že linka ročne (300 pracovných dní) spracuje 2 100 ton obilnej slamy, ktorá sa urodí na 525 hektároch. Teplom získaným spálením tejto slamy sa dá vykúriť približne 420 rodinných domov. Základným predpokladom využívania biomasy na výrobu tepelnej energie je ekonomická výhodnosť takto získanej energie. U nás máme oproti vyspelým krajinám EÚ veľké rezervy vo využití biomasy tak v komunálnej energetike, ako aj v domácnostiach, priemysle a poľnohospodárstve. Poľnohospodári sa môžu stať dodávateľmi biomasy na vykurovanie a výrobu teplej úžitkovej vody pre obce. Súčasne majú príležitosť draho nakupovanú energiu aspoň čiastočne nahradiť vlastnými alternatívnymi zdrojmi. Odborníci na energetiku sa dnes zhodujú s ekológmi a environmentalistami z mimovládnych organizácií v tom, že obnoviteľné zdroje energie sú jediné perspektívne domáce zdroje energie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Ich využívanie môže významne prispieť k zvýšeniu zamestnanosti a k trvalo udržateľnému rozvoju regiónov. Pelety fytopalív sa vyrábajú s priemerom 6,0 až 14,0 mm a

HLAS ĽUDU

dĺžkou 10,0 až 50,0 mm. Na ich výrobu sa v súčasnosti využíva hlavne odpad z drevárskeho priemyslu. Výhrevnosť peliet je porovnateľná s výhrevnosťou hnedého uhlia. Spaľovaním fytopalív vzniká veľmi malé množstvo popola, ktorý je výborným fosforečno-draselným hnojivom. Pelety sa dodávajú balené vo vreciach alebo voľne uložené. Využívanie biomasy na výrobu tepelnej energie spaľovaním je dnes z ekonomického hľadiska výhodné už nielen v centrálnych kotolniach, ale aj v individuálnych kotloch rodinných domov. V mnohých lokalitách môže byť výhodné zásobovanie rodinných domov štandardizovanými biopalivami nakupovanými v miestnom centrálnom sklade. Celoročná zásoba peliet potrebná na vykúrenie rodinného domu má objem asi 8 m3 a hmotnosť 5 ton. Môže byť uskladnená v osobitnej miestnosti, alebo v zásobníku priamo v dome, prípadne v jeho blízkosti. Zásobník môže byť plnený pneumaticky z cestného prepravníka. Skladovacie priestory musia byť suché, bez zvýšenej vzdušnej vlhkosti. Pri používaní peliet sa dá dosiahnuť

minimálna náročnosť, až automatizácia obsluhy celého systému vykurovania. Zo zásobníka môžu byť pelety pomocou závitovkového dopravníka automaticky podávané priamo do kotla na základe údajov izbového termostatu. Energetické využitie biomasy, vrátane biomasy získanej na ornej pôde, je ekologickým prínosom z hľadiska znižovania škodlivých emisií. Vzhľadom na nutnosť znižovania ekologickej záťaže a neustále rastúce ceny fosílnych palív je možné konštatovať, že biomasa sa už dnes stáva jedným z palív, ktoré je výhodné používať. Pestovanie poľných plodín na energetické účely môže byť perspektívny a zaujímavý výrobný program pre poľnohospodárov, zabezpečujúci pracovné príležitosti pre obyvateľov vidieka. Spotrebu tepelnej energie obcí je možné vykrývať úplne alebo z veľkej časti z miestnej biomasy dopestovanej na voľnej poľnohospodárskej pôde a spracovanej do peliet. Biomasa bola rozhodujúcim zdrojom energie na vidieku približne do štyridsiatych rokov 20. storočia. Súčasné ekologické a ekonomické podmienky vytvárajú predpoklady na opätovné širšie využívanie tohto zdroja energie. Návrat k rozsiahlejšiemu využívaniu fytopalív je podporený v súčasnosti už veľmi dobre technicky vyriešenými kotlami na ich spaľovanie. Orientácia na získavanie energie z biomasy môže prispievať k rozvoju regiónov. Využitie biomasy ako zdroja energie si však vyžaduje aktívnu a pružnú spoluprácu rezortov pôdohospodárstva, financií a životného prostredia a tiež legislatívy. pripravila: Ľ. S.

V/27

poljo6:0 4.9.2012 15:23 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Mora bavlníková opäť prítomná vo väčšom počte Mora bavlníková (v slovenčine sa používa aj názov sivkavec konopný, srb. pamukova sovica) – Helicoverpa armigera je veľmi nebezpečný polyfágny škodca. Motýle mory bavlníkovej migrujú na veľké vzdialenosti. Z oblasti Stredozemného mora motýle letia sledujúc kvitnutie rastlín smerom na sever do regiónu Strednej Európy a aj ďalej, až do Škandinávie. Vo Vojvodine sa vo väčšej miere začala vyskytovať od druhej polovice 90. rokov. Silný výskyt tohto škodcu bol zaznamenaný v rokoch 1995, 2000, 2003 a 2007. mágo má rozpätie krídel 3,5 – 4,0 cm. Farba je dosť variabilná, no najčastejšie sú predné krídla samičiek žltkasté až oranžové a u samčekov zelenkasto sivé. Na nich sa nachádzajú trochu tmavšie priečne prúžky. Obličkovité škvrny sú málo zreteľné. Zadné krídla sú bledosivé, so širokým tmavým pásom v prednej časti. Vajíčko má v priemere 0,5 mm, najskôr je biele, neskôr žltohnedé. Úplne vyvinutá larva meria 3 – 4 cm. Hlavu má bledohnedú a farba tela je veľmi variabilná. Telo môže byť zelené, žlté, ružové, červenohnedé až takmer čierne. Na chrbte sa nachádza široký tmavý pás ohraničený bledšími pásikmi. Po bokoch sú výrazné bledé pásiky, v ktorých sú zreteľne vystupujúce tmavšie prieduchy. Kukla je hnedá a veľká 2 cm. V miernom pásme je prezimujúcim štádiom kukla, v komôrke ohraničenej jemnou pavučinkou, niekoľko centimetrov pod povrchom pôdy. Imága prvej generácie sa objavujú už v máji. Jarná populácia imág pozostáva z jedincov liahnucich sa po prezimovaní a imigrujúcich jedincov z juhu. Imága môžu byť pozorované počas celého roka až do októbra v dôsledku ich veľkej migrácie. Samičky kladú niekoľko stoviek vajíčok na všetky časti rastlín vrátane kvetov a plodov. Z vajíčok sa pri optimálnej teplote 27 – 28 °C liahnu larvy za menej ako tri dni. Larvy sú pomerne agresívne a môžu vystupovať dokonca i ako mäsožravé a požierať sa navzájom. Pri vyrušení sa stočia a padajú na zem. Na rozmnožovanie a vývoj tohto druhu priaznivo vplýva vyššia teplota a väčšie množstvo zrážok na jar a vysoké teploty v lete. Vysoké teploty počas vegetácie pomáhajú more bavlníkovej v jej šírení hlbšie do kontinentálnej Eu-

28/VI

rópy. Celý vývoj trvá len niečo viac ako mesiac. Do roka sa takto vyvinú v našich podmienkach 2 – 3 generácie. Mora bavlníková je polyfágom, bola zaznamenaná na 250 dru-

listov a plodov. Na napadnutých plodoch vidieť otvory (nekrotizované po ich obvode), ktorými larvy prenikli dovnútra či vyšli von. Na kukurici húsenice mory bavlníkovej poškodzujú listy, blizny, vrch

Poškodená rastlina kukurice larvou mory bavlníkovej

hoch rastlín, a patrí k najnebezpečnejších škodcov na svete. Škodí napríklad na kukurici, rajčiakoch, paprike, zemiakoch, tabaku, artičokách, na druhoch z čeľadí bôbovité (Fabaceae) a tekvicovité (Cucurbitaceae), karafiátoch, menej napáda slnečnicu, pór, cirok, cukrovú repu, konope, muškáty a ojedinele, pri nedostatku potravy, žerie i na slivkách, jabloniach, viniči či dokonca na ihličnanoch. Najväčšie škody spôsobuje na generatívnych orgánov, kvetných púčikoch, kvetenstvách, plodoch. Najškodlivejšie sú preto generácie, ktoré sa vyskytujú vo fáze tvorby plodov. Larvy však počas svojho vývoja žerú aj listy a stonky, môžu sa vžierať do vnútra plodov, toboliek a kukuričných klasov. Toto správanie zvyšuje riziko sekundárnych infekcií poškodených pletív (zahnívanie), podporuje opad

šúľkov a zrná. Na plodoch papriky a rajčín sa húsenice vžierajú dovnútra a živia sa stenami, resp. dužinou a semenami. Plody sú znečistené trusom, na miestach poškodenia sa vyvíjajú huby a baktérie a plod je takto úplne zničený. Na tabaku mladé húsenice napádajú listy a staršie húsenice plody a semená tabaku. Najväčšie škody zapríčiňujú húsenice druhej a tretej generácie. Najideálnejšia ochrana pri regulácii škodcu je integrovaná. Zaraďujeme sem používanie tolerantných hybridov, agrotechnické, biologické a chemické metódy. Tolerancia hybridov kukurice vyplýva z väčšieho stupňa ochrany šúľka a súvisí s dĺžkou listov a počtom vrstiev šúpolia na šúľkoch. Šúľky chránené dlhým, kompaktným šúpolím a majúce hojnejšie blizny sú poškodzované

menej. Z agrotechnických opatrení regulácie má veľký význam ničenie burín, obrábanie pôdy, termín sejby a iné. Regulácia burín, zvlášť kvitnúcich, vplýva na znížený príjem potravy dospelých jedincov, čo znižuje plodnosť samičiek. Hlboká orba reguluje počet kukiel v pôde. Najviac sú napádané porasty kukurice, ktoré kvitnú v čase masového výskytu imág. Vhodným termínom sejby sa tomu môžeme vyhnúť. Biologická ochrana proti more bavlníkovej pomocou vajíčkového parazitoidu z rodu Trichogramma je dlhodobo vysoko účinná a porovnateľná s chemickou ochranou. V praxi sa robí v porastoch kukurice, rajčín, papriky a tabaku. Druhy z rodu Trichogramma parazitujú nielen vajíčka mory bavlníkovej, ale aj vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis) na kukurici a paprike. Ani proti jednému z týchto škodcov potom nie je potrebné uskutočňovať ďalšie ochranné opatrenia. Obyčajne sa realizujú dve aplikácie Trichogrammy. Stanovenie termínu je pomerne náročné a zisťuje sa podľa náletu imág do svetelných či feromónových lapačov. Dodávku bioagensov v optimálnom čase uskutočňuje zvyčajne dodávateľ. Proti húseniciam mory bavlníkovej sú účinné aj biologické prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis, kmeň kurstaki. Zatiaľ menej prepracované je použitie granulovírusov a cypovírusov. Vo svete sa úspešne testovala i aplikácia výluhov z rastliny Azadirachta indica (Meliaceae). Chemická ochrana je náročná pre asynchronický vývoj škodcu, keďže v tom istom čase sú na rastlinách všetky vývojové štádia. Najzraniteľnejšie sú prvé instary (mladé larvy), kým ešte nie sú zalezené do plodov. Chemické opatrenia sa vykonávajú 5 - 6 dní po začiatku maximálneho kladenia vajíčok. Výber prípravku je veľmi dôležitý pre zabezpečenie zdravotnej neškodnosti postriekaných plodov, najmä rajčín a papriky, ktoré sa konzumujú čerstvé. Kvôli dlhému obdobiu kladenia vajíčok sa musí postrek vykonať dva- až trikrát.

8. 9. 2012

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra 36 /4507/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 4.9.2012 15:24 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Vaše oko odzrkadľuje všetky zdravotné problémy či nie sú len zrkadlom duše, ale aj tela. Je v nich zapísaná každá zmena, ktorá sa v organizme udeje. Skúsený špecialista sa pozrie do vašich očí a dokáže odhaliť chorobu niekoľko rokov predtým, než sa prejaví. Oko je podľa tradičnej čínskej medicíny schopné zaznamenať i tú najmenšiu nerovnováhu v organizme, vidno v ňom všetky zdravotné problémy, ktoré sa začnú prejavovať až o štyri či päť rokov. A to aj napriek tomu, že sa práve teraz cítite dobre a testy u praktického lekára nič nenaznačujú.

ČO VYČÍTA IRIDOLÓG Odkaz vašich očí správne preloží jedine odborník, teda iridológ. Vyčíta z nich nielen váš momentálny psychický a fyzický stav, ale aj genetické predispozície na rozličné ochorenia. Vyzerá to jednoducho. Oči zosníma špeciálnym fotoaparátom a obrázky prenesie do počítača. Zväčšenú dúhovku potom dôkladne preštuduje na obrazovke. Dúhovka je rozdelená na dieliky ako porcie torty. S každým jej sektorom sú spojené jednotlivé

časti alebo funkcie tela. U zdravého človeka má pravidelný vzor. Každá anomália, ktorá sa na nej objaví, poukazuje na ochorenie. AKÉ CHOROBY ZRKADLIA V oku sa odrážajú mnohé zdravotné problémy. Napríklad nepravidelné okraje zreničky poukazujú na zlý stav žalúdočnej sliznice, radiálne lúče na únik odpadových produktov do tkanív. Pohľad na dúhovku odhalí, ktorý orgán zle funguje. Zmena jej zafarbenia povie veľa o trávení a zavčasu upozorní na zlú funkciu vylučovania či lymfatického systému. Umiestnenie rôznych

škvrniek zase upozorní na orgány, ktoré sú zanesené a treba ich prečistiť. Irisdiagnostika sa osvedčila i pri zisťovaní pôvodu migrenóznych bolestí. Dúhovka ukazuje, či sú cievneho pôvodu, či vychádzajú z krčnej chrbtice, alebo sú následkom vnútornej intoxikácie organizmu. Podobne je to aj s bolesťami chrbtice. Rozbor oka odhalí, či ide o degeneratívny proces, alebo je príčinou zápal. Vďaka tomu môže špecialista odporučiť tú najvhodnejšiu liečbu. Kým pri zápale pomáha chlad, pri degenerácii je potrebné teplo.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (75)

Nejde len o množstvá... eďže dnes pod pojmom racionálna výživa rozumieme výživu založenú na vedeckých poznatkoch, zabezpečujúcu správny vývoj rastúcej generácie a zvýšenie odolnosti proti nepriaznivým činiteľom vonkajšieho prostredia, jasné je, že táto má byť fyziologicky hodnotná a vyvážená. Musí teda kryť energetickú potrebu človeka, najlepšie podľa charakteru jeho pracovnej činnosti, dodávať organizmu materiál na stavbu nových buniek a tkanív a zároveň obsahovať všetky živiny potrebné pre život organizmu. Ten musí mať dostatočný prívod bielkovín, cukrov, tukov, solí, vitamínov, pričom nejde len o ich množstvá, ale aj o ich kombináciu, pomer, hodnotu. Jednou zo základných premís vhodnej výživy je vedieť, že je v prírode takmer na každom kroku (možný) liek. Je ich ozaj mnoho. Jedným z najznámejších je magická zelenina

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

pór: zelenina veľmi obľúbená a preferovaná v čínskej, vietnamskej a vôbec ázijskej kuchyni. Starí Peržania ho nosili za uchom, aby zmierňoval ich nadmerné holdovanie alkoholu a dobrým jedlám. V alžbetínskom Anglicku pór zavinuli do plátna a dávali ho pod vankúš chorého. Vo Walese si bojovníci natierali telá surovým pórom pred bitkou, aby im dodal odvahu a silu, ale ich aj ochránil pred ranami. Zrejme to účinkovalo, keďže pór je dodnes národným jedlom Walesanov. Iba u nás ho akosi nedoceňujeme. Gréci a Rimania verili, že pór posilňuje hlas a zabraňuje kašľu. Aj cisár Nero v niektoré dni jedol pór s olivovým olejom, aby mal zdravé hrdlo a hlasivky pred svojimi vystúpeniami. Dodnes sa pór odporúča pri všetkých infekciách dýchacích ciest. Vďaka svojim vlastnostiam prináša úľavu pri bolestiach hrdla, chrípke, hnisaní. Dokonale lieči prechladnu-

POZOR NA KVÁZIODBORNÍKOV Analýzou očí sa však nemusíme dozvedieť všetko. Irisdiagnostika je len jedným z mnohých spôsobov diagnostiky. Oko upozorní na patologický proces a zdravotné problémy, no výsledok sa musí potvrdiť aj ďalšími metódami. Keď ich použijeme viac, môžeme s väčšou pravdepodobnosťou tvrdiť, že človek má alebo bude mať také a také ťažkosti. Irisdiagnostika by teda nemala byť samostatnou vyšetrovacou technikou. Aj preto je namieste upozornenie. Dajte si pozor na rôznych kváziodborníkov, ktorí si kúpili počítačový program na irisdiagnostiku a ktorí vám za pár sekúnd vysypú jednoznačnú diagnózu. Vzápätí totiž bude určite nasledovať zoznam produktov, ktoré by ste si mali kúpiť a užívať. Ak vás táto metóda zaujala, naša rada je: Ideálny stav je dať sa vyšetriť pomocou irisdiagnostiky a s výsledkom či podozrením na chorobu zájsť za príslušným lekárom na potvrdenie diagnózy klinickými metódami. Presnosť prevyšuje až 95 percent.

tie a zápal močového mechúra. Odvar z póru je liekom proti hnačke. Na pór nedajú dopustiť najmä ľudia, ktorí majú problémy s močovým mechúrom, pretože má schopnosť zbavovať organizmus kyseliny močovej. Má však aj antiseptické vlastnosti, pretože chráni organizmus pred chorobami srdca, zabraňuje artérioskleróze a vysokému tlaku. Pór miluje aj náš žalúdok: je ľahko stráviteľný a zohrieva tráviaci systém. Odvar z póru je nenahraditeľný pre rekonvalescentov, pretože po antibiotikovej kúre pomáha znovu vybudovať bakteriálnu flóru v črevách. Magická rastlina je vhodná aj na rany a pomliaždeniny. Kúsok surového póru, ktorý votrieme do rany po tom, čo nás uštipne nejaký hmyz, zmierňuje bolesť a neutralizuje jed. Ak máte vyrážky alebo hnisavé vredy, treba na ne prikladať kašičku z varených pórov. Veľmi účinný je napríklad vývar z niekoľkých pórov, do ktorého pridáme med. Treba ho piť trikrát denne, lebo pomáha najmä pri prechladnutí. (V budúcom čísle: Valeriána lekárska) Pripravil: O. Filip

VII/29

poljo8:0 4.9.2012 15:25 Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Starodávny koláč

Škvrnavý koláč

Suroviny: 3 vajcia, 1 šálka cukru, 1 šálka krupice, 1 šálka múky, 100 g kokosu, 100 g hrozienok, pol šálky mlieka, 1 pečivový prášok, 5 lyžíc oleja, 2 lyžice kakaa; na polevu – 3 šálky cukru a 3 šálky vody. Takto sa to vydarí: Vajcia vytrepeme s cukrom, pridáme kru-

Suroviny: Na korpus – 200 g čokolády na varenie, 250 g margarínu, 200 g cukru, 6 vajec, 5 lyžíc mlieka, 1 pečivový prášok, 200 g múky; na kokosové fliačky – 1 bielok, 50 g cukru, 100 g kokosu. Takto sa to vydarí: Roztopíme margarín s čokoládou a cukrom. Keď sa vychladne pridáme vajcia

picu a kokos. Keď všetko dobre vymiešame pridáme hrozienka, mlieko, olej, múku, pečivový prášok a kakao. Pečieme v prehriatej rúre zohriatej na 200 ºC asi 25 minút. Polevu si pripravíme tak, že cukor a vodu necháme prevrieť a upečený vychladnutý koláč polejeme teplou polevou.

Neviete, čo nachystať z hrozna? Z

ačiatok jesene sa nesie v znamení úrody ovocia a zeleniny. V prípade, že rozmýšľate, čo vytvoriť z dvoch strapcov hrozna, radi vám poradíme.

Ovocné želé Potrebujeme: 250 ml vody, 1 balenie červeného ovocného želé, 70 g kryštálového cukru a 250 ml červeného vína Ako na to: V menšom hrnci privedieme vodu do varu a odstavíme. Pridáme želé spolu s cukrom a metličkou dôkladne rozmiešame. Prilejeme červené víno a opäť premiešame. Do želé primiešame umyté a na polovice nakrájané hrozno. Rozdelíme do pohárov a dáme na 5 hodín do chladničky stuhnúť.

Netradičný kompót Potrebujeme: 300 ml číreho alkoholu (vodky alebo pálenky), 200 ml vody, 1 celú škori-

cu, 3 hviezdičky badiánu (hviezdicový aníz alebo čínsky aníz − sušené aromatické súplodie stromu anízovca pravého) a 2 polievkové lyžice (PL) práškového cukru Ako na to: V hrnci zohrejeme vodu, v ktorej rozpustíme cukor, pridáme škoricu a badián a krátko povaríme. Odstavíme, po vychladnutí cez sitko nalejeme do uzatvárateľného pohára. Pridáme umyté a osušené hrozno a zalejeme alkoholom. Pohár dobre uzavrieme a dáme do

jedno po jedno, mlieko a pečivový prášok s múkou. Vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech veľkosti 20 x 30 cm. Bielok vyšľaháme, pridáme cukor a kokos. Robíme kokosové kôpky a kladieme ich na nepečený korpus, zľahka pritlačíme a pečieme na 170 ºC asi polhodinu.

chladničky. Používame ako kompót, prípadne ako aperitív.

Rýchla torta Potrebujeme: 1 hrubší alebo 3 tenšie tortové korpusy, 500 g roztierateľného tvarohu alebo mascarpone (čerstvý vonia ako smotana a často sa zmiešaný so syrom ricotta používa namiesto masla), 4 PL práškového cukru, 250 ml kyslej smotany a kryštálový cukor na obaľovanie Ako na to: V mise rozmiešame tvaroh s cukrom. Do masy zapracujeme smotanu a necháme chvíľu odstáť. Hrubší korpus dvakrát vodorovne prekrojíme. Hrozno umyjeme a osušíme. Niekoľko bobúľ odložíme nabok, zvyšné nakrájame na polovice. Spodnú časť korpusu natrieme tretinou krému a navrch dáme polovicu hrozna a zopakujeme. Na vrchnú časť korpusu natrieme zvyšný krém. Celé hrozno navlhčíme a obalíme v kryštálovom cukre. Ozdobíme ním vrch torty. Dáme do chladničky aspoň na hodinu stuhnúť.

Vyzdobte si džbán podľa svojich predstáv C hcete si spestriť raňajkové stolovanie? Skúste si ozdobiť sklenený džbán a posedenie na balkóne alebo v záhrade bude novým pôžitkom. Čo potrebujeme: Lepidlo na servítkovú techniku, šte-

30/VIII

tec, nožnice, servítku podľa vlastného vkusu, džbán. Takto postupujeme: Pri tomto výrobku je najdôležitejšie vybrať vhodný motív servítky. Napríklad kvety, konkrétne maky. Na očistený džbán lepíme už vystrihnutý motív zo servít-

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 327

ky, ale len jej vrchnú vrstvu. Lepidlo možno riediť vodou. Na lepšiu fixáciu servítky nalakujeme džbán priesvitným lakom. 8. 9. 2012

Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

36 /4507/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PADINSKÉ DNI KULTÚRY

Spomienky na slovenského spisovateľa Michala Babinku edeľa 2. sepv Padine. Nedeľné litembra 2012 terárne posedenie bola ozajstným sviatsa začalo scénkou z kom pre milovníkov novinárskych textov, písaného slova. Tohktoré spracovala Dr. toročné Padinské dni Zuzana Čížiková a kultúry kvitujú bopredviedli ju Kataríhatú umeleckú nána Petrášová a Miplň tradičného pochal Kukučka. Riadidujatia Babinkove teľ školy Ladislav Pestretnutia s ponukou trovič privítal hostí a krásneho slova. mladé milovníčky liUž 37 rokov liteterárnej tvorby Marrárni snaživci Padiny ta Ďurišová a Ivana za pomoci významPetrášová prečítali ných slovenských spi- Víťazoslav Hronec slávtexty o tvorbe a prásovateľov z týchto nostne otvoril tohtoročné ci významného báspriestranstiev, pria- Babinkove stretnutia nika, detského spiteľov a spolupracovsovateľa, prekladaníkov Michala Babinku organizujú teľa a novinára Michala Babinku. V tradičné literárne posedenie veno- pokračovaní podujatia početní hosvané tvorbe a osobnosti tohto slo- tia evokovali spomienky na stretvenského dolnozemského spisova- nutia a spoluprácu s ním. Básnik a teľa narodeného 25. augusta 1927 spisovateľ Víťazoslav Hronec si tiež

rozprával niekoľko vlastných zážitkov s profesorom a jednu anekdotu. Dr. Z. Čížiková sa zmienila o Babinkovi ako o spisovateľovi pre deti.

ní kovačickej spisovateľky Anny Svetlíkovej, ktorá niekoľko svojich veršov venovala tomuto básnikovi. Na Babinkových stretnutiach sa zúčastnila aj profesorka Ružena Kraticová, ktorá prečítala báseň napísanú z názvov početných Babinkových literárnych diel. V poeticko-hudobnom okienku podujatia vystúpili aj Iveta Petrovičová, Irena Nosálová, Kristínka Radovićová, Tamara Husáriková, Ivanka Halabrínová, Debora a Blanka Pavelové, ako aj už osvedčení dospelí padinskí literárni snaživci so svojou vlastnou tvorbou: Mária Bančová, Zuzana Megová, Anička Strehovská a Miroslav Halabrín. Organizátorom i tohtoročných Babinkových stretnutí boli Obecná knižnica v Kovačici, pobočka v Padine, v čele s knihovníčkami Evou Tau-

Akademický maliar Pavel Čáni (sprava) si zaspomínal na časy, keď žil v Padine

Šéfredaktor Vzletu Stevan Lenhart, jeden z doterajších pravidelných účastníkov Babinkových stretnutí, pri tejto príležitosti zdôraznil aj význam literárnej tvorby mladých ľudí a zároveň ich vyzval, aby čím viac čítali, písali, literárne prispievali do mládežníckeho časopisu Vzlet. Padinská profesorka Zuzana Papová, ktorá si tiež za- Dospelí padinskí literáti čítali spomínala na obdobie práce s práce z vlastnej tvorby

Účastníci performancie Katarína Petrášová a Michal Kukučka

Podujatie obohatili študenti hudobnej kultúry Janko Tomek a Alen Petráš 8. 9. 2012

36 /4507/

spomenul na dielo a literárnu tvorbu tohto významného slovenského spisovateľa a veršami z jednej jeho známej básne 37. Babinkove stretnutia slávnostne otvoril. Po krásnom hudobnoinštrumentálnom bode dvoch mladých študentov hudby Janka Tomeka a Alena Petráša prítomným sa prihovoril riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík. Hovoril o literárnej tvorbe M. Babinku a potom vyzval akademického maliara Pavla Čániho, aby si zaspomínal na roky, keď žil v Padine. Keďže P. Čáni v detstve osobne spoznal M. Babinku, po-

HLAS ĽUDU

Na literárnom stretnutí boli aj mnohí hostia spoza chotára

Babinkom v základnej škole, sa zhodla v konštatácii, že kolega Babinka bol aj výborným pedagógom, ktorého si deti veľmi ctili a vážili. Pri tejto príležitosti profesorka Papová prečítala i krátke úryvky z bás-

bertovou a Zdenkou Obšustovou v spolupráci so ZŠ v Padine. Program úspešne moderovala Blaženka Valentová. A. Chalupová

k U lt Ú r a 17. petrovské dni divadelné

Festival pretrváva aj napriek kríze

lo) a Miru lainovićovú (víla viva). okrem klasických divadelných postupov, v predstavení sa striedali i choreografické prvky. tie hercov nacvičila ista stepanovová-pavlovićová, ako i hudobné čísla, ktoré skomponoval stevan Mošo. predsa k hravosti a kvalite samotného predstavenia by iste neuškodili nahrávky kvalitnejších interpretov. tak ako je to v rozprávkach, i tu na konci dobro víťazí nad zlom. Škriatkovia predstavujú ročné obdobia, ktoré majú vlastnú melódiu a striedajú sa podľa toho, ktorý zo štyroch škriatkov má hraciu skrinku pri sebe a akú melódiu tá skrinka práve hrá. kým im to nepokazí žaba Futura, ktorá sa zmocní skrinky...

dňoch 29. augusta – 2. septembra 2012 v Báčskom petrovci sa každý večer hralo divadlo. Už 17-krát diváci vo veľkej sieni slovenského vojvodinského divadla alebo na malej scéne divadla vHv v petrovci mali možnosť sledovať repertoár petrovských dní divadelných (pdd). aj tohto roku pdd mali ráz medzinárodného divadelného festivalu, väčšinu inscenácií predviedli súbory zo slovenska. Festival štartoval 19. premiérou v produkcii slovenského vojvodinského divadla, inak druhou v sezóne 2012/2013. Bolo Spriaznený s divadlom aj dizajnom – výtvarník to predstavenie Štyria škriatko- Ďula Šanta (vpravo) via a víla, ktoré režijne podpísal Ján Čáni. v stredu 29. augusta v rámci slávnostného otváracieho ceremoniálu festivalu v predsieni svd otvorili i výstavu Ďulu Šantu pomenovanú divadelný dizajn. takmer všetky plagáty, drobnotlač a niektoré kostýmy a rekvizity v predstaveniach svd navrhol a realizoval práve umelec z petrovca Ďula Šanta. pri otvorení výstavy a festivalu sa prítomným prihovorila úradujúca riaditeľka svd Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová, spisovateľka viera Benková prečítala vlastnú esej o divadelnej tradícii v petrovci a tohtoročné divadelné hody Škriatkovia a víla – porada, ako prekabátiť žabu otvorila riaditeľka divadel- v novej premiére SVD ného ústavu v Bratislave vlato divadla dislava Fekedoteraz podteová, ktorá si písal i predzaspomínala i stavenia adna zakladateľa Perfektná herečka a speváčka Eva Pavlíková r e s o v a n é z Nitry predsa neskočila z výšky pdd Jána dopredovšetrču-Joviho. kým deťom, ale i dospelým, xxx teda po akými sú Alica v zázračnej vo štvrtok sa divákom predstaotvorení pdd krajine, Duchovplná rozpráv- vilo divadlo andreja Bagara v nitnasledovala 19. ka a Piráti a aj v tomto pred- re s one woman show známej hepremiéra slostavení pokračuje vo svojej rečky evy pavlíkovej, čiže predvenského vojrežijnej poetike. v predstavení stavenie Skok z výšky autorky lesvodinského disa režisér spoľahol na skúse- lie ayvazianovej v réžii svetozára vadla, predstaných hercov: Miroslava Ba- sprušanského. Monodráma pre venie pod nábiaka (v role škriatka venta), ženu a o žene tesne pred päťdezvom Štyria pavla Matúcha (škriatok Fre- siatkou, ako sa to vyznala sama auškriatkovia a víla do), Jána Žolnaja (škriatok torka, je experiment možného Jána Uličiansolário), Jaňu Urbančekovú- nadväzovania rôznych druhov skeho v réžii Fejzulahiovú (žaba Futura), vzťahu s publikom a metódy, pri Jána Čániho. režisér Čáni v Premyslený ťah šach-mat v skvelom podaní študentov ale i nové posily v divadle ktorej by sa diváci mohli ocitnúť Jána sklenára (škriatok piko- uprostred hry. ide o osobnú skúprodukcii toh- z Banskej Bystrice

8. 9. 2012

36 /4507/

Hlas ĽUdU

k U lt Ú r a senosť a zážitok každej osoby, ktorá sa odváži prijať ponuku aktívne sa zúčastniť na tomto divadelnom experimente. do interaktívnej hry bolo vtiahnutých aj zo dvadsať divákov a ostrieľaná herečka pavlíková excelentne moderovala a hrala matku, ktorá obeEmócie, ktoré potláčame, nemiznú, len censtvu predostrela sa hromadia: Luka Kuzmanović svoj životný osud a xxx údel, s ktorým sa vyrovnala. takmer v autorskej slovenskej monopol druha hodiny pavlíková hrou a spevom perfektne zabavila obe- dráme Karol Alexander Oslávenec, censtvo. v hudobných číslach ju na ktorá nasledovala na malej scéne, akordeóne sprevádzal Milan osad- sa s otázkou Kam miznú potlačené ný, na gitare karol kompas a na emócie? popasoval herec neslovák luka kuzmanović. so slovenčinou perkusiách igor Holka. to kde-tu viazlo, ale diváci ocenili xxx v piatok 31. augusta nasledova- snahu jediného herca vyrovnať sa li dve predstavenia študentov Fa- s ťažkým psychologickým textom.

vHv predstavili študenti profesora nikitu Milivojevića z akadémie umenia v novom sade hrou eugéne ionesca Delírium pre dvoch. Hru režíroval lamija al-Hasan. ionesco je známy svojimi hrami absurdity, a tak aj v tomto prípade dve postavy – on a ona – za všetko zlé v ich živote hľadajú vo svojom partnerovi a navzájom si všetko robia napriek. na petrovskom javisku si zahrali študenti Mia radovanovićová a danilo Milovanović.

kučínovej poviedky, kde tragický osud vylúčeného „inakšieho“ spoluobčana ondráša v premyslenej znakovej interpretácii vyniesli na svojich pleciach iba traja herci – muži: vlado Benko (zároveň i režisér), Michal novák a dušan kubaň. xxx v nedeľu 2. septembra petrovské dni divadelné uzavreli hostia z ruského kerestúra. Herci rusínskeho národného divadla petra rizniča Ďaďu zahrali komédiu bulharského dramatika Hrista Bojčeva Nemocnica v réžii vladi-

Bežanová, Ondráš a Totka – Dušan Kubáň, Michal Novák a Vlado Benko v Neprebudenom z Popradu

Novosadskí študenti v Ionescuovom Delíriu pre dvoch

xxx nasledoval skvelý umelecký zážitok vďaka divadlu Commedia z popradu, ktoré na veľkej scéne ponúklo divákom inscenáciu Neprebudený, voľne spracovanú na motívy rovnomennej poviedky Martina kukučína. oplatilo sa pozrieť si zaujímavo riešenú dramatizáciu i realizáciu zaľudnenej ku-

xxx kulty dramatických umení akadév sobotu 1. septembra sa najprv mie umení v Banskej Bystrici a obidve režijne podpísala silvia na malej scéne v klube divadla Zeumerová. najprv na veľkej scéne svd hostia zo slovenska zahrali hru Miroslava Horníčka Dvaja muži v šachu. niekedy to aj v živote beží ako v šachu, a keď sa dobre situácia naplánuje, ten správny záverečný ťah, teda mat, môžu dať aj zamilované ženy. veselé predstavenie bravúrne predostreli festivalovému obecenstvu Matej struhár, Mário Zeumer, petra kriváčková, lucia HraškoPacienti vo vidieckej nemocnici z Ruského Kerestúra vá a Jozef kamiňák. 8. 9. 2012

36 /4507/

Hlas ĽUdU

mira nadja ačima. v inscenácii človek, ktorého našli pri zrútenom lietadle nato aliancie, utratil pamäť a v provinčnej nemocnici si jeho spolubývajúci pradú rozprávky o pilotovi, školenom, dobre situovanom, s vynikajúcou manželkou, a potom z toho vzniknú rozličné smiešne a absurdné situácie. Hlavnú postavu kontuzova stvárnil slavko oros a s ním sa obecenstvu predstavili i Mihal varga, emil njaradi, Mihajlo Zazuljak, nenad kanjuh, ksenija Makajiová orosová, snežana Malacková, Miroslav Malacko, ljubica dudašová a ljubomir dudaš. xxx Záverom krátkych prehľadov programu 17. pdd možno konštatovať, že festival priniesol nové hodnoty a ďalšiu premiéru v produkcii svd, ale nemožno premlčať, že trochu vystala podpora obecenstva. J. Čiep a A. Francistyová

K U LT Ú R A OSLAVA K 5. VÝROČIU SLOVENSKÉHO VYDAVATEĽSKÉHO CENTRA

Cena SVC autorovi knihy esejí –J

e to malé jubileum, ale my Medzičasom zmenila meno na menul V. Hronec, bude to v roku sa mu aj tak tešíme, lebo Cena Kultúry, najnovšie Cena SVC, osláv 150. výročia narodenia J. Čapo krízovom období, ktoré vznik- ale pohnútka na jej udelenie zos- jaka st. a k tomuto jubileu v SVC lo pred piatimi rokmi, sa nám tala. Doteraz toto ocenenie za plánujú znovu vydať jeho román predsa podarilo nájsť formu a za- svoje diela dostali autori piatich Rodina Rovesných. chrániť fungovanie profesionálneho vydavateľstva. Takého, aké vzniklo na týchto priestranstvách ešte v januári roku 1920, – týmito slovami sa v piatok 31. augusta Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, prihovoril prítomným na malej oslave 5. výročia tohto vydavateľstva v jeho priestoroch v Báčskom Petrovci. Priamemu nasledovníkovi nášho najstaršieho a najväčšieho vydavateľstva založeného pred vyše 90 rokmi, Slovenskému vydavateľskému centru sa darí ročne vydať 15 do 20 slovenských titulov, po piatich rokoch svojho pôsobenia obohatilo náš knižný trh o 87 kníh a ďalLadislav Čáni prečítal zdôvodnenie Ceny SVC, ktoré napísal ďalší šie desiatky sú pripravené do tlačlen komisie Dr. Michal Babiak če. Vo svojom slávnostnom príhovore riaditeľ V. Valentík oso- kníh literárno-vedeckého zameV mene komisie, ktorá mala na bitne vyzdvihol i publicistické vy- rania a šiestich kníh z oblasti be- starosti udelenie Ceny SVC za obdania SVC: Národný kalendár, ča- letrie. Tohto roku spomenutá kniž- dobie rokov 2008 – 2012 (Dr. Misopis pre deti Zornička, časopis ná cena bola práve na tejto malej chal Babiak, Ladislav Čáni a Víťapre literatúru a kultúru Nový život oslave udelená dvanástykrát a zoslav Hronec) potom auditóa rodinný magazín Rovina. rium oslovil L. Čáni. ZdôPodčiarkol spoluprácu s inými raznil, že v uplynulom hodredakciami, osobitne vyzdvinotenom období bola knižhol Novinovo-vydavateľskú ná produkcia veľmi bohatá ustanovizeň Hlas ľudu, s ktoa že okrem ocenenej knihy rou vydávajú spoločne aj knibolo niekoľko kníh, ktoré si hy, za materiálnu podporu nájdu svoje miesto v dejipre fungovanie SVC sa ponách kultúry, resp. dejinách ďakoval Národnostnej rade tlačeného slova vojvodinslovenskej národnostnej menských Slovákov. Predovšetšiny a Ústavu pre kultúru vojkým je to Chrestomatia slovodinských Slovákov. venskej vojvodinskej poézie, Víťazoslav Hronec, šéfreale členovia komisie vraj do daktor knižných vydaní v SVC, konkurencie o túto cenu sprítomnil potom tradíciu nezaradili žiadne výberové udeľovania ceny za najlepšiu či antologické knihy, iba pôknihu vydanú v uplynulom vodnú tvorbu. A zapôsobištvorročnom období. Pripoli vraj aj niektoré básnické menul, že táto akcia sa začazbierky. Napokon sa rozla v roku 1963, keď sa pri oslahodli pre spomenutú knihu ve 100. výročia narodenia esejí A. Svetlíka, lebo vraj Jána Čajaka st. vedúci vte„najlepšie reflektuje súčasdajšieho vydavateľstva Obnú situáciu v našej literatúLaureát Ceny SVC za obdobie rokov zor rozhodli udeliť cenu za 2008 – 2012 Dr. Adam Svetlík re a kultúre, ale aj kultúre najlepšie dielo napísané od vôbec“. Vzápätí prečítal zdôoslobodenia po rok 1963. Prvým dostal ju Dr. Adam Svetlík za kni- vodnenie Ceny SVC A. Svetlíkovi, nositeľom tejto ceny bol Andrej hu esejí Hovorenie v úvodzovkách ktoré napísal M. Babiak. Sú v nej Ferko, a potom v štvorročných, pä- vydanú v roku 2010. Na budúci aj tieto slová: „Svetlíkova kniha Hovorenie v ťročných či šesťročných interva- rok bude 50 rokov od prvého loch bola cena udeľovaná ďalej. udelenia tejto ceny, a ako pripo- úvodzovkách (2010) predstavuje

autora ako majstra literárnovedných statí a esejí. Na menších plochách Svetlík tu v koncentrovanej podobe hovorí o svojom literárnom mikro- a makrokozme: uvažuje o literatúre tejto národnostnej enklávy, ale aj o literatúre ako takej – ako fenoméne ľudského ducha, o jej žánrových i typologických súvislostiach, o jej bytí a o jej limitoch. Svetlíkove úvahy z knihy Hovorenie v úvodzovkách majú v sebe rozmer drámy: je v nich svojrázne napätie, s častým obratom a nepredvídateľným koncom. Umiesený zo skepsy, Svetlík aj v týchto textoch bojuje najviac sám so sebou, lebo chce veriť v silu literatúry – tejto našej, ale aj literatúry ako takej – tej, ktorá stráca svoje publikum a uťahuje sa do tieňa kabinetov a knižníc. V jeho textoch je istá dolnozemská noblesa gazdu a intelektuála, človeka, ktorý je cez deň fascinovaný istotou a realizmom zeme a v noci „počúva glóbus, čo sa s ním krúti“ – programovo chce stáť na zemi, no keď zdvihne pohľad od tejto zeme, zisťuje, že silnejšie ako zákony gravitácie sú zákony poetiky.“ No a po svojráznom piatkovom slávnostnom napätí nasledoval ústredný bod oslavy, keď riaditeľ SVC V. Valentík udelil Cenu SVC Dr. Adamovi Svetlíkovi. Pri poďakovaní laureát zdôraznil, že ho „uznanie nielen ľudsky potešilo“, ale zároveň mu „dalo aj novú vzpruhu a záväzok pokračovať v celoživotne osudovej literárnokritickej činnosti“. Vzápätí tiež povedal: „To, že komisia vysoko zhodnotila práve knihu esejí, cítim tiež ako svojráznu satisfakciu, čiže ako potvrdenie môjho zasadzovania sa za priblíženie a zároveň i zrovnoprávnenie beletristickej a literárnokritickej tvorby, ktoré práve v esejistickom žánri nachádzajú jedno zo svojich najúčinnejších a najpresvedčivejších uplatnení.“ Oslava pokračovala v družnom posedení, v spontánnych rozhovoroch zamestnancov, spolupracovníkov SVC, hostí a vôbec milovníkov pekného slovenského slova, ktoré prebiehali aj za prikrytým stolom, a viac-menej celkom bez úvodzoviek.

8. 9. 2012

A. Francistyová 36 /4507/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V ÚSTAVE PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

K narodeninám aj výtlačky novej knihy slavovať narodeniny našich bodku za svojou básnic- bol vhodnou príležitosťou na to, aby sa mu do rúk popredných spisovateľov a jakou tvorbou, a že ešte stá- dostali autorské výtlačky jeho najnovšej knihy. zykovedcov je v Ústave pre kulle v ňom tlie tá prvotná, Slávnostne mu ich udelil Vladimír Valentík, riaditeľ túru vojvodinských Slovákov už mladistvá viera v tvorivý SVC, ktoré knihu aj vydalo. Predtým povedal, že ustálenou aktivitou. Najnovšie sa potenciál básnického slova, kniha vyšla uprostred horúceho leta, no, žiaľ, nie takýto sviatok v tejto ustanovizni ktorým síce nemožno „za- na autorove narodeniny, a že možno práve preudial v pondelok 3. septembra. Mitriasť svetom“, no iste mož- to leto nechce ustúpiť, pokým sa kniha nedostane roslav Dudok svoje 60. narodenino ten svet meniť, zlepšovať do autorových rúk. ny totiž oslávil 31. júla, no dvakrát osláviť narodeniny nie je žiadny problém, tým skôr, že pri tejto druhej oslave mu boli odovzdané výtlačky jeho najnovšej knihy Celebes, Celebes. O tvorbe tohto popredného básnika, lingvistu a uni- Jubilant Miroslav Dudok verzitného profesora sa zmienili Dr. Anna Marićová, Dr. Adam Svetlík a riaditeľ Slo- a predovšetkým povenského vydavateľského centra Vladimír Valentík. ľudšťovať,“ povedal Na úvod večierka prítomných privítala riaditeľka A. Svetlík. ÚKVS Milina Sklabinská, ktorá vyzdvihla, že sú oslaZ aspektu jazykovy životných jubileí slovenských osobností v vedy sa prihovorila tejto ustanovizni vždy vítané, a to aj preto, lebo Dr. Anna Marićová. tým spôsobom verejnosti predstavujú ich tvor- Podľa nej M. Dudok bu a prispievajú k zviditeľňovaniu stôp, ktoré zanechávajú v kultúre nielen tunajších Slovákov. Dr. Adam Svetlík prečítal úryvok z podOslávenec s organizátormi večierka ľa neho esejisticky koncipovaného doslovu, ktorý napísal k spomenutej novej patrí medzi najNa záver sa za krásny večierok poďakoval sám knihe oslávenca. Podľa neho fakt, že M. plodnejších, naj- oslávenec a ako povedal, domov odíde s krásnymi Dudok svoju zatiaľ poslednú básnickú rozhľadenejších pocitmi, lebo ľudia, ktorí spestrili večierok, sú jeho zbierku vydal pred sedemnástimi rokmi a najčastejšie ci- známi z rôznych odvetví, začnúc od študentov, a medzičasom básne uverejňoval iba prítovaných slo- ktorí sú dnes úspešní mladí ľudia, kolegov z rozležitostne, môže u čitateľa vyvolať pocit venských jazy- hlasu, televízie, fakulty, blízkych priateľov... ukončenosti či dotvorenosti autorovho kovedcov v Jasmina Pániková diela, avšak tento básnik predsa všetko Srbsku, ktorý ne(do)povedal a prameň jeho poézie Udeľovanie autorských výtlačkov čestne môže obnevyschol. „Sugeruje mu to nielen evistáť i medzi jaMiroslav Dudok (1952) dentná nevyčerpateľnosť tematicko-významo- zykovedcami na Slovensku. V oblasti textológie vého potenciálu Dudkovej básnickej poetiky, ale na Slovensku ho zaraďujú medzi najvýznamNÁDOBA BLESKU aj autorova pretrvávajúca tvorivá vitalita, v po- nejších autorov, pokým je u nás zatiaľ jediný, ktoslednom čase usmernená prakticky výlučne na rý sa venuje tej problematike. Oťažievame svetlom poznania jazykovednú činnosť. Sú to podľa mňa dostatočne Vďaka archívnym záberom Televízie Nový Sad Štrbinkou blesku spoľahlivé znaky, že Miroslav Dudok nepoložil z rokov 1978 a 1979, ktorý sprostredkoval Ján StruPreniklo do nás hár, prítomní mali možNapätie v presnej nádobe nosť nakuknúť do vtedajšej básnickej tvorby M. Hrany horia bolia Dudka. Hovoril o nej sám (Únavou je poznačené moje písmo) autor a literárny kritik MiTak by som napísal aspoň jeden verš chal Harpáň, a tým spôsoAby ho niekto predniesol bom bolo možno vidieť, A práve teraz akou vývojovou dráhou Na zlosť mám deravú pamäť prechádzala Dudkova básŇou osievame od povrchu do dna nická tvorba. Večierok bol Naše ruky sú malé spestrený aj hudobno-poDvíhame etickou zložkou, predneTo som básní Aleny Peškovej Ako prvorodeniatko za klavírneho sprievodu Je živé Ivany Novakovej. Večierok venovaný auOťažievame svetlom poznania Bývalí študenti, kolegovia, priatelia... torovým šesťdesiatinám

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Výzva zo SVC k našim spisovateľom lovenské vydavateľské centrum (SVC) z Báčskeho Petrovca vyzýva našich spisovateľov, aby rukopisy svojich budúcich kníh, ktoré by chceli v ňom vydať v roku 2013, dostavili do nášho vydavateľstva najneskôr do 1. novembra 2012, lebo v opačnom prípade ich nebudeme môcť zaradiť do vydavateľského plánu na nasledujúci rok. SVC sa tohto dožaduje preto, lebo Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý finančne podporuje knižné projekty tohto vydavateľstva, spolu s bežnými požiadavkami o finančnú pomoc na vydávanie kníh si bude žiadať aj rukopis knihy alebo aspoň jeho podstatnú časť. Rukopis knihy bude treba zaslať do SVC rovnako na cédečku (vysádzaný v programe Word), ako aj na papieri vo 2 exemplároch. Rukopis musí byť kompletný, s očíslovanými stranami, s definitívnymi názvami textov a jednotlivých svojich častí (cyklov), s primeranými podpismi pod fotografiami i obrázkami, s menami autorov fotografií, kresieb a umeleckých obrazov, ak sú ich mená vôbec známe (toto v prípade, že kniha bude ilustrovaná), s obsahom a s definitívnym názvom knihy, ktorý sa neskôr už nebude môcť zmeniť.

Citáty treba uvádzať iba v úvodzovkách („“), nie vytlačené italikom, nie boldované a nie podčiarkované. Akže sa zjaví citát v citáte, treba ho označovať malými úvodzovkami (‚‘). Citácie musia byť vierohodné, lebo v redakcii ich už viac nikto nebude porovnávať s originálmi (v prípade nepresného citátu autor sa zaň bude sám zodpovedať). Pri citovaní veršov v prozaickom texte verše od seba treba oddeľovať šikmými zátvorkami (/) s medzerami pred zátvorkou i po zátvorke. Pri citovaní celých básní alebo ich fragmentov v podobe veršov v prozaickom texte verše treba uvádzať v kurzíve (italikom). Dialógy v poviedkach a románoch treba klásť do stredne dlhých pomlčiek (–, nie -, a nie — ), nie do úvodzoviek („“), nie italikom, nie boldovať a nie podčiarkovať. Do úvodzoviek alebo do kurzívu (italiku) možno umiestňovať myšlienky hrdinov, ale potom v celej knižke rovnako. Do úvodzoviek treba umiestňovať nespisovné a ironicky použité slová, zatiaľ čo cudzie treba dávať do kurzívu. Názvy kníh a rôznych iných textov, názvy filmov, výtvarných, sochárskych, hudobných a iných umeleckých

diel treba dávať do kurzívu. Nie však mená osôb, ani názvy časopisov a iných periodík. Názvy rubrík a príloh časopisov tiež treba dávať do kurzívu. Pri preberaní básní do antológií a iných výberov zostavovateľ sa musí pridŕžať počtu veršov, aký určil sám autor, a teda nesmie ich lámať podľa vlastného dobrozdania ani nijakým iným spôsobom meniť bez súhlasu autora. Rovnako sa treba správať aj pri preberaní prozaických textov: nebude teda možné spájať jednotlivé odseky textu alebo jeden odsek deliť na niekoľko odsekov. Do výberov možno zaraďovať len texty poslednej ruky, schválené samotným autorom, čo sa vzťahuje nielen na básne, ale aj na všetky ostatné texty. Keď ide o dramatické texty, mená osôb treba uvádzať verzálkami (veľkými písmenami) a didaskálie v okrúhlych zátvorkách a v kurzíve. Okrem toho rukopis musí obsahovať tie verzie textov, ktoré boli uverejnené (ak vôbec predtým boli uverejnené) v časopisoch a zborníkoch (lebo tie tam boli náležite redigované, lektorované a korigované), nie prvotné verzie tých istých textov, ktoré zostali au-

torom v počítačoch v nelektorovanej a nezredigovanej podobe. Toto zároveň znamená, že už viac nebude možné posielať do vydavateľstva „rukopisy“ kníh v podobe xeroxov (fotokópií) predtým (v časopisoch a zborníkoch) vytlačených textov, ktoré do knihy autor zaraďuje – ako to bolo bežnou praxou doteraz. Keď ide o vedecké publikácie, autori sa pri uvádzaní literatúry a bibliografických jednotiek v poznámkach pod čiarou budú musieť pridŕžať pokynov, ktoré boli vypracované pod dozorom vtedajšej lektorky slovenčiny na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade Dr. Zuzany Hurtajovej a vytlačené v časopise Nový život roku 2002 (Pokyny autorom, NŽ, 54, 2002, č. 11 – 12, s. 670 – 671, tiež uvedené aj na webovej stránke nášho vydavateľstva). V prípade, že sa podľa týchto pokynov autori nebudú riadiť, ich knihy nebudú zaraďované do vydavateľského plánu tohto vydavateľstva na budúci rok. Rukopisy zasielať na nasledujúcu adresu: Slovenské vydavateľské centrum 21 470 Báčsky Petrovec Ul. XIV. VÚSB 4 – 6 e-mail: svcentrum@stcable.rs tel.: 021/780-159 www.svcentrum.com

ZO ZÁKLADINY ZDRUŽENIA NOVOPAZOVSKÝCH NEMCOV

Štipendiá pre stredoškoláčku a študentku K

oncom augusta v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove predstavili novinky v poskytovaní štipendií žiakom a študentom zo Základiny Združenia novopazovských Nemcov. Predstavitelia spomenutého združenia počas aprílovej návštevy tomuto prostrediu vyjadrili želanie udeliť dve štipendiá. Ako povedal Janko Havran, riaditeľ školy, ide o dve štipendiá v hodnote po 1 000 eur, ktoré dostali Anna Havranová, žiačka generácie tejto školy v školskom roku 2011/2012, a Sandra Živkovićová, tiež bývalá žiačka školy a toho času jediná študentka nemeckého jazyka na Filozofickej fakulte v Novom Sade z územia Staropazovskej obce. Štipendium A. Havranovej je vyplatené jednorazovo, kým S. Živkovićovej bude vyplatené v splátkach. A. Havranová sa veľmi potešila tomuto darčeku a za tieto peniaze si kúpi novú gitaru, ktorá je jej prepotrebná v ďalšom školení. Ináč Anna je od sep-

tembra žiačkou Strednej hudobnej školy Kostu Manojlovića a zároveň i gymnázia v Zemune. Novinky zo základiny boli pekným prekvapením aj pre Annu Hricovú, profesorku nemeckého jazyka. Hovorí, že doteraz údajne Zo stretnutia v škole: (sprava) Janko Havran, Anna Havranová, Igor Feldy, Ján Ruman a Anna Hricová neboli odmeňovaní žiaci z nemeckého jazyka. Táto donácia pre rom tejto akcie, tiež vďaka predsedovi Zdrudve štipendistky sa realizovala vďaka dobrej ženia novopazovských Nemcov Georgovi spolupráci medzi staropazovským zborom Jentzovi, ako i Jánovi Rumanovi, ktorý sa anSlovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a školou, ako gažuje v organizácii návštev tohto združenia aj vďaka velebnému pánovi Igorovi Feldymu, starému kraju, čiže Novej Pazove. a. lš. farárovi staropazovskému, ktorý bol iniciáto8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VÝTVARNÝ TÁBOR V KULPÍNE

Mladší umelci a voľná téma

Zo slávnostného otvorenia výstavy na otvorenom priestore komplexu kulpínskeho múzea

poradí 16. výtvarný tábor, ktorý v muzeálnom komplexe v Kulpíne zorganizoval Múzeum Vojvodiny, bol ukončený slávnostným otvorením výstavy obrazov v piatok 31. augusta. V letný podvečer v príjemnom ovzduší parku múzea v Kulpíne sa návštevníci záverečnej časti tohtoročného tábora mohli kochať v obrazoch, ktoré vytvorili účastníci tohto podujatia a ktoré trvalo od 27. do 31. augusta. Účastníkmi boli zväčša umelci mladšej generácie: Danijel Babić, Alan Žigić, Iva Nedeljkovićová, Marija Zdravkovićová, Endre Penovac, Jovan Lubarda, Đerđi Ačai a Vuk Muškinja. Posledné dva dni tu tvorila i Anna Babiaková. Pochvalne sa o podujatí zmienila riaditeľka Múzea Vojvodiny Dr. Agnez Ozer, ktorá výstavu 16. výtvarného tábora v Kulpíne otvorila. Zároveň podčiarkla, že o tom, ako kulpínske múzy vplývali na tvoriacich umelcov, svedčia vytvorené a vystavené obrazy. Pri tejto príležitosti ocenila spoluprácu Múzea Vojvodiny s muzeálnou jednotkou v Kulpíne pod vedením Filipa Vorkapića. O dielach vzniknutých v komplexe múzea a o samotnom tábore hovoril odborník z oblasti dejín umenia Mile Ignjatović. Podľa jeho slov výtvarné tábory sú svojrázne inštitúcie a majú veľký kulturologický význam. Aj táto akcia svojráznym spôsobom poukazuje na kultúrnu úroveň prostredia, v ktorom umelci tvorili, a na jeho otvorenosť ku kultúrnym inováciám. Tohto roku sa na tábore zúčastnila doteraz najmladšia gene-

8. 9. 2012

36 /4507/

rácia umelcov a tvorili na tému podľa vlastného výberu, čo je podľa jeho slov dobré rozhodnutie. Vzácnym hosťom slávnosti múzea v Kulpíne bol i tentoraz Ivan Stratimirović, potomok známej rodiny Stratimirovićovcov, ktorý sa v príhovore poďakoval organizátorom, že usporadúvajú aj výtvarné podujatia v tomto atraktívnom muzeálnom komplexe. Tohtoročný výtvarný tábor v Kulpíne podporila i Obec Báčsky Petrovec, ako i akvapark Petroland v Báčskom Petrovci, ktorý účastníci mali možnosť navštíviť. K. G.

ZDRUŽENIE OBČANOV ERA Z UŽICA zorganizovalo od 20. do 25. augusta po štvrtýkrát Medzinárodný detský folklórny festival Liciderské srdce. V rámci bohatého šesťdňového programu v Národnom múzeu v Užici otvorili kolektívnu výstavu olejomalieb Samostatnú výstavu bude mať do konca roka Galérie insitné- i Pavel Hajko ho umenia v Kovačici. Salón 20. augusta slávnostne a spoločne otvorili Martin Bielik, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, a Jovan Marković, primátor Užica. Druhá expozícia v rámci rovnakého podujatia bola otvorená v Galérii Čigota na Zlatibore 22. augusta. Menšie výstavky zorganizovala Mária Raspírová, riaditeľka Galérie insitného umenia, po ďalších mestečkách spoluorganizátoroch festivalu. Na expozíciu sa potešili tieto mestečká: Nova Varoš, Mokra Gora, Kosjerić, Bajina Bašta a Andrić grad vo Višegrade. V spomínaných prostrediach vystupovali i deti z dvanástich srbských a deviatich zahraničných folklórnych súborov, kde v podvečerných hodinách mali umelecké dielne. Keď ide o blížiace sa aktivity, Galéria insitného umenia sa i tohto roku zúčastní na podujatí Čivijada v Šabci a vo vlastnej obrazárni po samostatnej výstave prác Jána Bačúra a výtvarnom salóne Kovačický október naplánovali ešte dve samostatné výstavy členov chýrečnej galérie – jubilanta Pavla Hajku a predvianočnú výstavu najstaršej členky Alžbety Čížikovej. J. Špringeľ

Ďakujeme (vždy iba) ZA porozumenie lovenské slovesá, ktorými vyjadrujeme vďaku, či vzdávame vďaku za lásku, za ochotu – ďakovať, poďakovať (sa), vďačiť (sa), zavďačiť (sa), odvďačiť (sa), byť vďačný sa v slovenskom jazyku vždy používajú v spojení s akuzatívom, sú teda vždy viazané s predložkou „za“. V srbčine sa vyjadrovanie vďaky vyjadruje takto:„Zahvaljujem na kafi.”;„Hvala vam na pozivu.”;„Hvala na razumevanju.“ A my, samozrejme, chceme byť v duchu tých módnych jazykových noviniek, lebo všetci to tak hovoria. Avšak vysloviac:„Ďakujem na káve.”;„Ďakujeme na pozvaní.“; „Ďakujeme na porozumení.“ si ani neuvedomujeme nenáležitý doslovný preklad, kópiu srbských spojení. Preto, keď nás priatelia pozvú na polhodinku pri káve, neďakujme v duchu srbského jazyka, ale správne: „Ďakujeme za kávu.” či „Ďakujeme za pozvanie.” alebo„Ďakujeme za porozumenie / pochopenie.“ a aj tak-

HLAS ĽUDU

to:„Vďaka za poskytnutú pomoc, radu... a aj dobrú spoločnosť.” Tu si posvietime aj na zdvorilostnú formulu „Ako si?“, ktorá vznikla zo srbskej formuly „Kako si?“, čo je v srbčine celkom o. k. Túto skomoleninu vystriedajme spojením„Ako sa máš?“, na čo po slovensky odpovieme takto: „Ďakujem za otázku, dobre.“ a v žiadnom prípade nie „Ďakujem na otázke.“ Žiaľ, aj pri týchto formuláciách sa cíti vplyv srbčiny na našu slovenčinu, v dôsledku čoho frekventované termíny v bežnom rozhovore a niekedy aj vo verejných prejavoch vyznievajú v duchu srbčiny. Inak použitie tej náležitej podoby je nič iné ako nezmysel, či vlastne pomiešaný slovenský a srbský spôsob poďakovania. To našské ďakujem na káve... a iné ďakovanie na... je poslovenčenou srbskou formuláciou poďakovania zo srbského„hvala na kafi“ a iných formulácií a treba sa im vyhýbať. ah

K U LT Ú R A

OZNAMY

KOVAČICKÝ FOLKLÓRNY SÚBOR V ŠÍROM POLI HRUŠKA (Ľudový orchester Rosička, speváčka Michaela Marková a tanečníci s tromi choreografiami) pobudol v dňoch 25. a 26. augusta v Rumunsku na Dňoch Nadlaku. „Vystúpili sme v polhodinovom programe na scéne v centrálnom parku spolu s domácimi mažoretkami, citarovou skupinou z Maďarska, dychovkou Nadlačanka, folklórnymi súbormi Cerovina, Nadlačan a Junii Nădlacului, operným spevákom Ivanom Ožvátom, niekoľkými spevákmi ľudových piesní a humoristami,“ informuje Ivana Zovko. Podľa slov choreografky Kovačičanov domáci pripravili zaujímavý športový a kultúrny program. Prebiehali súťaže v šachu, krose, džude, basketbale, hádzanej, stolnom tenise a futbale, ale i preťahovaní lanom, potláčaní rukou či tlačení áut. Nechýbali koncerty klasickej gitary, popovej a ľudovej hudby, módna prehliadka a ohňostroj. A na veľkom jarmoku nechýbali Kysáčanky s ich povestnou sármou. Navyše, v nadlackom Dome kultúry udelili ceny osobnostiam mesta, ako i darčeky manželským párom, ktoré v roku 2012 oslavujú 50. výročie svadby. Na snímke Ivany Zovko záber z vystúpenia Kovačičanov v Nadlaku. J. Špringeľ SePteMBROVÝ VZLet ponúka exkluzívne reportáže z niekoľkých hudobných a filmových festivalov (Exit, Kulpin fest, MFF Karlove Vary), ako aj z tradičného vzletovského (41. v poradí) Stretnutia pod lipami, ktorému je tiež venovaná rubrika Rozlety. Možno čítať aj o Letnej škole slovenského jazyka a kultúry, Infoceste po Žilinskom kraji, podujatí Leto v Silbaši, talentovanom hudobníkovi Miroslavovi Poničanovi a o mládežníckom vysielaní Motiva(k)cia. Nechýbajú príspevky o hudbe (Loreen, Joey Ramone, Garbage), knihách (nová dráma Dušana Kovačevića) a videohrách (Rayman Origins); sú tu i pokračovania rubrík Info-svet, Story, Vaša tvorba, Autodróm, Úrovne občianskej spoločnosti, Filotínky, Móda a Horoskop, ako aj nové dobrodružstvá komiksového hrdinu Williama Henricha... Na titulnej strane je kráľovná neo-soul hudby Erykah Badu (spievala na Exite), pokým v úvodníku hosťuje Kocúr Fritz, ktorý odkazuje: Read Vzlet! S. L. Slovenské vydavateľské centrum, redakcia časopisu Zornička a Literárna komisia Výboru pre kultúru NRSNM vypisujú SÚBeH na poviedku a báseň pre deti Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu, ako i tri ceny za prózu vo výške: 1. cena 12.000,00 dinárov 2. cena 8.000,00 dinárov 3. cena 5.000,00 dinárov Súbeh je otvorený do 1. novembra 2012. Práce treba zaslať na adresu: Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s poznámkou Na súbeh Zorničky. Redakcia časopisu Zornička

Chýrnik BáČSKY PetROVeC. V sobotu 25. augusta v priestoroch obecnej Turistickej organizácie Združenie petrovských výtvarných umelcov pokračovalo v prednáškovej činnosti. Pre svojich členov zorganizovali prednášku mladého výtvarníka Davora Kolarského o zá-

kladoch kreslenia ceruzou, tušom a perom. J. Č-p BáČSKY PetROVeC. Na piatok 7. septembra o 20. hodine v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci bolo zahlásené slávnostné otvorenie samostatnej výstavy prác Zdenky Márie Madackej pod názvom Intonácie. A. F.

Spoločnosť BIOteC Horovce, Slovensko, a jej dcérska spoločnosť BIOteC-eLeCtRICItY so sídlom v Sriemskej Kamenici vypisuje

SÚBeH NA ASISteNtKU VeDeNIA PODNIKU Podmienky: – komunikatívnosť, podnikavosť – pracovitosť, presnosť – minimálne stredoškolské vzdelanie – znalosť srbčiny a angličtiny; ví-

taná znalosť slovenčiny a ešte jedného cudzieho jazyka – práca s počítačom (minimum Word, excel) – vodičský preukaz B kategórie – vek: nie staršia od 40 rokov

Potrebné je zaslať CV s fotografiou a prihláškou na: ekrampl@biotecsk.eu alebo krampl@gmx.de

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNáMeNIe o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nikola Mitrović, Ul. Nikolu Teslu 9, z Veternika, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Podnikateľsko-stavebný objekt výšky Po + P + 1 + T, a podnikateľský objekt – sklad výšky P vo Veterniku, v Ulici Ivu Lolu Ribara 53a, na katastrálnej parcele číslo 3 243/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS IDEA, Bulvár vojvodu Stepu č. 32, na katastrálnej parcele číslo 10 793/19, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Žitni trg, Ulica Masarykova č. 25, na katastrálnej parcele číslo 9 894, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

a spracovanie mäsa s technologickými procesmi na výrobu polotrvanlivých a trvanlivých výrobkov z hovädzieho, bravčového a hydinového mäsa a morskej ryby. Štúdia daného stavu vypracovaná je na základe projektu realizovaného objektu číslo 2421-EI/11, máj 2012, vypracovaný zo strany Energoprojektu industrija AD, Belehrad, Bulvár Mihajla Pupina 12, Nový Belehrad, a výskumov činiteľov životného prostredia: správa o výskume odpadovej vody číslo 99 z 29. júna 2011 vypracovaná zo strany Inštitútu pre verejné zdravie Vojvodiny, Nový Sad, Futocká 121, a Správy o výskume emisií z emitora kotolňa vypracovanej zo strany Inštitútu pre ochranu a preventívny inžiniering, Nový Sad, Ul. vojvodu Šupljikca 48. Sledovaním kvality a odhaľovaním vplyvov odpadových vôd Mäsového priemyslu NEOPLANTA, a. s., na životné prostredie získané sú potrebné údaje a navrhnuté konkrétne opatrenia na odstraňovanie negatívnych následkov a vplyvov odpadových vôd na recipient. Súčasť predmetnej štúdie preto tvorí Hlavný projekt – technologická časť, zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd, december 2010, zmluva č. 2383-EI/09, kniha 1, vypracovaná zo strany podniku na projektovanie, inžiniering a výrobu výbavy na spracovanie vody Ekológ, Belehrad, Vele Nigrinove 16/I. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) a pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/2005), vykonaný je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov a organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote predpokladanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 21. decembra 2011. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neodzneli mienky zainteresovanej verejnosti počas prezentácie a verejnej rozpravy z 22. decembra 2011, čo bolo konštatované v zápisnici č. VI-501-984/11 z 22. decembra 2011. Rozhodnutím o vzdelávaní a vymenovaný predsedu a členov technickej komisie na odhad Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredia projektu – Továreň na výrobu spracovaného mäsa a mäsových výrobkov, nositeľa projektu NEOPLANTA, a. s., Nový Sad, v Ulici prímorskej č. 90, č. VI-501-984/11 z 25. novembra 2011, sformovaná je Technická komisia na odhad Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá preskúmala Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu č. VI-501-984/11 z 7. augusta 2012 s ocenením predmetnej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k štúdii poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe konštatované bolo, že je štúdia vypracovaná v súlade s Rozhodnutím o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie daného stavu, ktorým sú vypracované aj rozsah aj obsah štúdie o odhade vplyvov č. VI-501-283/11 z 25. augusta 2011, ktoré schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/2005). Predpokladanými opatreniami – výstavbou objektu na prečisťovanie technologických odpadových vôd sa vytvoria podmienky na to, aby továrenský komplex ako celok spĺňal potrebné parametre o kvalite vypúšťanej vody do mestskej kanalizačnej siete s cieľom ochrany kvality vody prijímateľov vody. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť opatrenia ochrany životného prostredia predpokladané v Štúdii o odhade vplyvov z bodu 2 tohto rozhodnutia. Ak sa projekt zladí s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo zamedzovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca objektu významnejšie neohrozí životné prostredie. V súlade s článkom 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie, na základe uskutočneného postupu a správy Technickej komisie, splnomocnený orgán schvaľuje rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov, v ktorej zvlášť určuje opatrenia na znemožňovanie, zmenšenie alebo odstránenie škodlivých vplyvov predmetného projektu na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutia nositeľ projektu môže začať správne konanie pred Správnym súdom, Oddelenie v Novom Sade, v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Továreň na výrobu spracovaného mäsa a mäsových výrobkov v Ulici prímorskej č. 90, na katastrálnych parcelách č. 2 342 a 2 343, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad Nositeľ projektu Mäsový priemysel NEOPLANTA, a. s., Nový Sad, Prímorská 90, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu – Továreň na výrobu spracovaného mäsa a mäsových výrobkov v Ulici prímorskej č. 90, na katastrálnych parcelách č. 2 342 a 2 343, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. augusta 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-984/12, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetnej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu NEOPLANTA, a. s., Nový Sad, Prímorská 90, v konaní rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu – Továreň na výrobu spracovaného mäsa a mäsových výrobkov, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu – Továreň na výrobu spracovaného mäsa a mäsových výrobkov v Ulici prímorskej č. 90, na katastrálnych parcelách č. 2 342 a 2 343, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu NEOPLANTA, a. s., Nový Sad, Prímorská 90. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt zladí s technickou dokumentáciou a s podmienkami a ochrannými opatreniami, ktoré určili druhé splnomocnené orgány a organizácie a podané sú v dodatku štúdie; – zabezpečí podmienky a uplatní opatrenia na zamedzovanie, zmenšenie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie uvedené v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom zamedzovať, zmenšiť a tam, kde je to možné, odstrániť každý škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť vykonávanie programu sledovania vplyvov na životné prostredie predpokladaného v kapitole 9 Štúdie o odhade vplyvov daného na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu NEOPLANTA, a. s., Nový Sad, Prímorská 90, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu – Továreň na výrobu spracovaného mäsa a mäsových výrobkov v Ulici prímorskej č. 90, na katastrálnych parcelách č. 2 342 a 2 343, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Mäsový priemysel NEOPLANTA, a. s., umiestnený je na priestore pracovnej zóny Sever 1, zahrňuje plán dôkladnej regulácie pracovnej zóny Sever 1 v Novom Sade (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 18/01, 22/01, 12/03 a 26/07). Predmetný projekt daného stavu zahrňuje továrenský komplex: objekty na prijímanie a dočasné ubytovanie zvierat, výrobné prevádzky na zabíjanie zvierat, prepracovanie

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

OZNAMY POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším bratom a strýčkom, ktorý nás navždy opustil

JÁNOM ŠUSTEROM

SPOMIENKA Dňa 9. septembra uplynie 10 rokov od smrti nášho kamaráta

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojím zaťom

ONDREJA FABIANA

3. 9. 1946 – 27. 8. 2012 z Pivnice

4. 11. 1954 – 9. 9. 2002 – 9. 9. 2012 z Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. S láskou a žiaľom sa s Tebou lúčia rodiny:

Zostali sme bez Teba, ale v srdciach si stále s nami.

Šusterová, Macková, Žilajová a Panićová

Poľovnícka skupina Sejke

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNOM DÝROM 2. 1. 1951– 27. 8. 2012 z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová mama Bendová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším švagrom

JÁNA ŠKURÁŇA 27. 12. 1954 – 5. 9. 2008 – 5. 9. 2012 z Kysáča Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Mama Zuzana Škuráňová a sestra Zuzana Filková s dcérou Kristínou

JÁNOM DÝROM 2. 1. 1951 – 27. 8. 2012 z Petrovca

S úctou si na Teba vždy budú spomínať rodiny Chlpková a Javorníková

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 3, Bulvár Slobodana Jovanovića č. 29, na katastrálnej parcele číslo 10 708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište v Ulici Ivana Kosančića č. 5, na katastrálnej parcele číslo 7 234, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

OZNÁMENIE

OZNAMUJE verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Futoški put (ALBA) – NS 174, NSU 174, v Ulici Futoški put 93c, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1 771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu NIS, a. d., Ulica Národného frontu č. 12 z Nového Sadu, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia infraštruktúry na NP Elemir fáza - 1, fáza - 2, k. o. Elemir, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), do 5. 10. 2012. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 8. 10. 2012 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA Dni, mesiace, roky sú pre našu rodinu veľmi ťažké a smutné, lebo ubehlo 8 rokov, čo nás opustila milá matka a starká, a 22 rokov, čo nás opustil milý otec a starký

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 10. septembra 2012 uplynie smutný rok, čo nie je medzi nami manžel, otec a dedík

ANDREJ BABIAK 1928 – 2011 – 2012 z Báčskeho Petrovca

JÁN PETRÁŠ

KATARÍNA MACEKOVÁ

MARTIN MACEK

rod. Valentová 31. 5. 1954 – 13. 9. 2004 – 2012

26. 9. 1949 – 11. 9. 1990 – 2012

z Padiny 1942 – 2000 – 2012

Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach. Stále si na Teba spomíname a nezabúdame:

Jeho najbližší

manželka Katarína, synovia Andrej a Miroslav a vnučka Miroslava

z Padiny Cestou života mali ste s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Smútok a ticho dolieha na náš dom, veľmi nám chýbate, rodičia, v ňom! Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Už len kyticu kvetov na hrob Vám môžeme dať a na všetko dobré, čo ste pre nás urobili, veľmi Vám ďakovať. Na Vašu lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú: dcéry Katarína, Anka s manželom Miroslavom a dietkami Miškom, Petríkom, Aničkou a Martinom a dcéra Mariena s manželom Ondrejom a synčekmi Andrejkom a Máriom

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Tel.: 063/716-73-82. DÁM DO PRENÁJMU izbu pre študentku na Grbavici, v blízkosti Limánskeho trhu; tel. č.: 021/6-364-145.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným manželom, otcom a starým otcom

JÁNOM DÝROM 2. 1. 1951 – 27. 8. 2012 z Báčskeho Petrovca

Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci Ťa spomínať. Zarmútená manželka, dcéra a syn s rodinami

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

Oznamujte

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA so svojím otcom a starým otcom

v Hlase ľudu ONDREJOM ČIPKÁROM

021/47–20–840

9. 7. 1940 – 20. 8. 2012

a ANDREU FEKETEOVÚ

021/47–20–844

1979 – 1999 – 2012 z Báčskej Palanky Trvalú spomienku si na ňu zachovávajú Anna a Vladimír

inzercia@hl.rs

POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

našej mame a starej mame

na milovaného otca

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol žiť. Ťažko je opísať bolesť, keď si znenazdajky dal nám navždy zbohom. Spi sladko, ocko náš, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme pri Tebe každučký deň. Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú: dcéra Elenka s rodinou, syn Vladimír a dcéra Milinka s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 5. septembra 2012 uplynuli tri roky, čo nás opustila naša drahá dcéra, mama a mamička

ANNE MANDÁČOVEJ

ONDREJA MANDÁČA ZUZANA PALUŠKOVÁ

27. 10. 1929 – 30. 8. 2012 1932 – 1994 – 2012 z Petrovca

rod. Ďurišová 1956 – 2009 – 2012 z Kovačice

Syn Ondrej s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

JURAJOM MORÁVEKOM 24. 4. 1925 – 24. 8. 2012 z Puly

Či to bol krutý osud, či Božia sila, čo Ťa od nás oddialila. Ten osud krutý srdce nám zlomil, našu radosť do hrobu uložil. Oči plačú, srdce bolí, ktoré nik viac nezahojí. Navždy zarmútení Tvoji rodičia a dcéra s manželom a deťmi

Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetky krásne chvíle ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať. Tvoji najmilší: rodina Krnáčová a Peťkovská

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 6. septembra 2012 uplynul rok plný smútku a bolesti za Tebou, drahý manžel, ocko a dedko

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a starkého

ONDREJA LITAVSKÉHO

JÁN MARUŠNÍK 7. 5. 1938 – 6. 9. 2011 – 2012 z Petrovca

1946 – 2000 – 2012 z Kysáča

Už 12 rokov nie si s nami, ale v našich srdciach zostaneš navždy. Trvalú spomienku na Teba si navždy zachovávajú: manželka Anna a dcéry Anna a Mária s rodinami

Už len kyticu kvetov z lásky na hrob Ti môžeme dať, pokojný večný spánok Ti priať a s bolesťou v srdci si na Teba spomínať. Tvoji: manželka Mária a dcéra Anka Bovdišová s rodinou

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA a krásna pamiatka na svojho starkého

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 27. augusta 2012 ma opustil manžel

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom a ujom

JÁN ŠUSTER 3. 9. 1946 – 27. 8. 2012 z Pivnice

JÁNOM DÝROM

ONDREJA ČIPKÁRA 1940 – 2012 V jednom okamihu zmizlo tak veľa: milá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktorá navždy zostane v našich srdciach. Vnučka Andrejka a vnuk Ján

SMUTNÁ SPOMIENKA na moju drahú sestru a našu tetku

1951 – 2012 z Petrovca

V ťažkej chorobe stratil si hlas. Srdce prestalo biť. Nebolo pomoci a lieku, aby si mohol so mnou žiť. Budem si na Teba spomínať do konca života.

Kto zomrel – neodchádza, ale zostáva v srdciach tých, ktorí ho milovali.

Zarmútená manželka Vierka

Zarmútená sestra s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 27. augusta 2012 nás navždy opustil otec a apko

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so švagrom

JÁN ŠUSTER 3. 9. 1946 – 27. 8. 2012 z Pivnice

BOŽENU MIKLOVICOVÚ-ČÁNIOVÚ 2. 9. 1998 – 2. 9. 2012 z Petrovca Aj po 14 rokoch pretrvávajú nezničiteľné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu. Tvoja zarmútená sestra s rodinkou

JÁNOM DÝROM Zaplakali oči, srdce sa zvieralo bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš navždy s nami. Syn Štefan s manželkou Miluškou, vnuk Denis a vnučka Monika Šusterovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 29. augusta 2012 nás po ťažkej chorobe navždy opustila manželka, matka, stará mama a dedička

Po ťažkej chorobe nás dňa 27. augusta 2012 opustil náš otec a apko

JULIANA MAĎAROVÁ rod. Šusterová 9. 4. 1937 – 29. 8. 2012 z Pivnice

S láskou a žiaľom sa s Tebou lúčia: manžel Ján, dcéra Anka, vnučka Anna a vnuk Rastislav s rodinami

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

1951 – 2012 z Petrovca Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. S láskou a úctou si na Teba bude spomínať rodina Melichová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrom a krstným otcom

JÁN ŠUSTER 3. 9. 1946 – 27. 8. 2012 z Pivnice

JÁNOM DÝROM Miloval si život a všetkých nás. Aj keď nie si viac s nami, v našich srdciach zostávaš navždy. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú: dcéra Vierka, zať Ján a vnukovia Miroslav a Boris Funtíkovci

1951 – 2012 z Petrovca Odišiel si tíško, bez rozlúčky. S úctou si na Teba budú spomínať kmotrovci: Struhárovci, Kevenskovci, Balcovci a Ivičiakovci

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

PIATOK 7. septembra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Lúka prekvapení. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: Z podpísania zmluvy o financovaní Matice slovenskej v Srbsku z pokrajinských fondov, o tom, akú sármu prichystali ženy zo Spolku kysáčskych žien. Z kultúrnych tém sa ponúka príspevok z večierka v ÚKVS v Novom Sade venovaného Dr. Miroslavovi Dudkovi, z otvorenia samostatnej výstavy obrazov insitného maliara Jána Bačúra, z Babinkových stretnutí v Padine a z etno jarmoku ľudovej kultúry v Starej Pazove. • O 20.30 SPEKTRUM prináša prehľad 17. festivalu Petrovské dni divadelné. NEDEĽA 9. septembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Vo vysielaní pod názvom Natruc osudu bude predstavený jeden z najúspešnejších športovcov z týchto priestranstiev, stolný tenista Zlatko Kesler, ktorý aj v týchto dňoch na paraolympiáde v Londýne získal striebornú medailu. • O 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: V relácii bude zostrih archívnych príspevkov o živote a každodennosti najstarších spoluobčanov z Iloka, Selenče, Kysáča a Aradáča. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 9. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Výstava Čaro staromaminej kasne Jubilejná výstava maliara Jána Bačúra z Padiny Utorok 11. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Insitné umenie Kovačice známe v celom Srbsku Výcvik mladých hasičov Ján Bačúr, insitný maliar z Padiny Jarmok umenia v Padine Slovenský film: Chodník cez Čo nového v našom spoločenDunaj skom živote? Čo nového v našom chotári? Piatok 14. septembra 16.00 – Výber z programu TV Petrovec 18.00 Klenotnica

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 10. septembra: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba v predvedení sólistov RNS; Utorok 11. septembra: 17.15 – 18.00 Stretnutie – pásmo krásneho slova a hudby; Streda 12. septembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko; 17.15 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú ochotníci z našich osád; Štvrtok 13. septembra: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Piatok 14. septembra: 17.15 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 8. septembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše; NEDEĽA 9. septembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny. • 17.15 – 18.00 Portréty; UTOROK 11. septembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení; STREDA 12. septembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 7. do 13. septembra

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 36

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika, prozaika, autora pre deti, prekladateľa, redaktora časopisu Naši pionieri, riaditeľa a profesora slovenského Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, kde sa i narodil a skončil základnú školu a gymnázium. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

20.15 Filmy: Piatok 7. septembra – Dennyho jedenástKomentáre k Petrovským dňom ka Sobota 8. septemb- divadelným ra – 20 000 míľ pod mo18.45 Hit dňa, Reklamy, rom, 1. časť Pondelok 10. septembra – zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí Vtedy v Mexiku týždňa Utorok 11. septembra – 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Ultraviolet s vami Streda 12. septembra – 22.00 Film: 20 000 míľ pod Rex – super pes morom, 2. časť Štvrtok 13. septembra – 24.00 Záver vysielania Minulosť ťa dostane 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Nedeľa 9. septembra 18.00 Hudobné blahoželania

Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 12. septembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň do konca septembra budú odvysielané najzaujímavejšie reprízové relácie. Repríza v nedeľu 16. septembra o 7.30 h.

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

periodicita

druh národná hmyzu knižnica

mazľavá

pripustilo elevácia magma kvapalina krasopis (mn. č.)

deň v týždni vpíšte ÁLA Andrej Čipkár

písmeno s 1. časť tajničky divý amer. kôň

egyptský boh slnka

Taliansko

2. časť tajničky rieka v Taliansku

opytovacie zámeno

hudobné dielo

vpíšte EG príbuzný ťave röntgen

prijal niečo spojka

lúmen vydáv. jemný zvuk

vpíšte VILA

fluór stavebné miesto

cválajúc vpíšte API

miesto premietania filmov

panovník

vpíšte OLG

značka Slovenska

pond

vpíšte ĽA

rádium

tebe

spočíta alt hodina

ťahačka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 35 – VODOROVNE: tankoval, anión, VA, KI, padal, t, Nikola, idea, pi, kat, beta, Ar, ars, N, majetok, kov, zora, r, oliva, ad, znala, Ján, alas TAJNIČKA: JÁN BREZINA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 33 z čísla 33 Hlasu ľudu z 18. augusta 2012 bolo: ZUZANA CHALUPOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARÍNA HRIEŠIKOVÁ, Ul. Iva Lolu Ribara č. 136, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Predpoludním so štítom, po ňom na ňom SLOGA (P) – SLÁVIA 5 : 0 (3 : 0) orastenci Slávie porazili v sobotu 1. septembra 2012 v 1. kole čerstvo formovanej ligy na vlastnom trávniku Tempo Sefkerin 8 : 0. Iba o niekoľko hodín neskoršie prvý tím Kovačičanov bol presvedčivo porazený v Plandišti 5 : 0. Vlani Sloga zobrala Slávii päť bodov, pričom vyhrala aj v osade insity. V posledných piatich sezónach to boli jediné zápasy rivalov z juhobanátskych stredísk. Podľa slov predstaviteľov Slávie Jána Poliaka a Jozefa Pavlíka domáci omnoho viac behali. Slávia ešte nie je kondične fit, keďže začala s prípravami tesne

pred začiatkom majstrovstiev. Proti slabšiemu Radničkému Baranda to síce zvládli na výbornú, no silnejšia Sloga nepripustila prekvapenie. Aleksandar Trenovski zavlnil slávistickú sieť už v 6. minúte, čo značne vplývalo na ďalší priebeh hry v prospech domácich. Vysoký Radovan Selaković vsietil gól hlavou po rohovom Päť gólov v sieti Slávie

kope štvrťhodinu neskôr. Pred prestávkou ešte skóroval z pokutového kopu Srđan Stefanovski. Selaković sa druhýkrát zapísal do listiny strelcov v 56. minúte. Osud Slávie spečatil tri minúty pred záverečným hvizdom Ðuro Vukomanović. Znie paradoxne, ale najlepší hráč Slávie, podľa fanúšikov z osady insity, bol brankár Radoslav Joka. Slá-

vistický ochranca siete zachránil niekoľkými úspešnými zákrokmi väčšej katastrofy Kovačičanov. Joka k tomu kryl ešte penaltu v 71. minúte. Pred pokutovým kopom striedajúci Božić dostal druhú žltú kartu a hostia hrali polhodinu s hráčom menej. SLÁVIA: Joka, Tomáš, Koleski, Mihaljčić, Slađan Novković, Slobodan Novković, Strakúšek (Nenadić), Nikolovski, Ďuriš (Svetlík), Válovec, Bakoš (Božić). Výsledky 3. kola: Partizan – Borac 2 : 3, BAK – Polet 1 : 4, Radnički – Sloga (BNS) 0 : 0, Sloga (P) – Slávia 5 : 0, Vulturul – Vojvodina 2 : 1, Mladost – OFK Vršac United 0 : 1, Dobrica – Tempo 4 : 1, Jugoslavija – Budućnost 3 : 2. Ján Špringeľ

LIGA VETERÁNOV ANTEHO BAČIĆA

Šampión najpresvedčivejší Rozbehla sa nová sezóna futbalovej ligy veteránov Anteho Bačića, ktorá nesie meno niekdajšej legendy odžackého futbalu. Populárny Badža hral v odžackom Tekstilci, ale najväčšiu slávu získal v prvoligovej Crvenke v období SFR Juhoslávie. Na konci kariéry Bačić bol aj hráčom a trénerom lalitskej Panónie. Titul majstra bude obhajovať mužstvo BSK, ktoré vlani v play off porazilo viacnásobného šampióna, tím Poleta z Karavukova. Z ligy vystúpilo mužstvo pivnickej Slávie, takže teraz budú hrať len kluby z Odžackej obce a báčska Tvrđava. Už v 1. kole odžacký Tekstilac do tímu zaradil mladších hráčov od 35 rokov, čo pravidlami nie je dovolené, a napriek výhre 4 : 2 nad Poletom, zápas registrovali kontumačne v prospech Karavukovčanov. Výsledky 1. kola: Tvrđava – Borac 6 : 1, Radnički – Omladinac 4 : 2, BSK – Panónia 7 : 2, Tekstilac – Polet 0 : 3 kontumačne, Zadrugar – Odžaci 0 : 3. Program 2. kola: Borac – Odžaci, Polet – Zadrugar, Panónia – Tekstilac, Omladinac – BSK, Tvrđava – Radnički.

Vystúpili zo súťaže: mužstvo veteránov pivnickej Slávie BSK – PANÓNIA 7 : 2 ž v 1. kole Laliťania v Báčskom Brestovci narazili na minuloročného majstra. Domáci boli omnoho lepším mužstvom a presvedčivo porazili nekompletných hostí. Za Panóniu góly dali

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Nepozornosť obrany a brankára VINOGRADAR – TATRA 4 : 1 (1 : 1)

nie mimo hry. Hostia si mysleli, že to sieti hostí, o čom by hráči a tréner Tatry mali celkom vážne pouvažoutbalisti Tatry znova nepríjemne bol regulárny gól! Len čo začala druhá časť zápasu, vať. V nasledujúcej polhodine hosprekvapili svojich fanúšikov. Aj keď dobre začali, predsa prehrali v Popović využil podriemkavanie zatia mali iba jalovú prevahu. Vo finiši zápasu gólLedinciach, hoci ich pritom mi Vujanova v domáci hráči výkonom ne87. a 89. min. prevýšili. Nepozornosť obdomáci si zarancov a brankára Tatry bezpečili vysomnoho pomohla domácim. ké víťazstvo. Vargec bol strelcom prZápas sledového gólu na zápase v 15. vali desiati dimin. – 0 : 1. V 19. min. Srdić váci, viedol ho hodil loptu z autu až pred Grujović z Nobránu Muchu, nešikovne vého Sadu. zakročil Badnjar a strelil Žlté karty dovlastný gól – 1 : 1. V 35. min. Brankár Tatry Mucha tentoraz iste vyboxoval loptu stali Popović domáci brankár Stojanović spred svojej brány delovku Kelemana z voľného kopu dákov Tatry a celkom premenil vý- (Vinogradar) a Badnjar (Tatra). TATRA: Mucha, Srnka, Paunić odrazil, Cvetić zbehol a vsietil, ale sledok v prospech svojho mužstva rozhodca ho anuloval pre postave- – 2 : 1. Bol to už štvrtý takýto gól v (Daneček), Đaković, Savić, Badn-

Pivarev a M. Erdeljan z jedenástky. PANÓNIA: Stamenković, Vl. Popović, Ljubenković, Dimić, Vranješ, A. Popović, M. Erdeljan, Jovkić, Tancik, Brkić, Pivarev. Striedal: Rončević. J. P. jar (Kohút), Konstantinov, Vargec, Cvetić, Keleman, Ožvát (Kulík). Výsledky 3. kola: Sremac – Čenej 1 : 4, Železničar – Borac 3 : 3, Sirig – Slavija 0 : 3, Futog – Fruškogorac 1 : 5, Vinogradar – Tatra 4 : 1, Báčka – Mladost 4 : 2, Dinamo – Fr. partizan 1 : 1, Proleter – Susek, zápas odročili. Program 4. kola: Susek – Fr. partizan, Mladost – Dinamo, Tatra – Báčka, Fruškogorac – Vinogradar, Slavija – Futog, Borac – Sirig, Čenej – Železničar, Proleter – Sremac. V 1. kole majstrovstiev kadetov Novosadskej ligy Tatra v Kysáči porazila Fruškogorac zo Sriemskej Kamenice 3 : 0. Góly dali Budík, Mucha a M. Funtík. V budúcom kole Kysáčania budú hrať vo Futogu s rovnomenným domácim tímom. Pavel Pálik

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Doline bod zo Sriemskej Mitrovice Hostia boli úspešnejší, lebo získali viac bodov. Domáci vyhrali dva zápasy, hostia sa radovali trikrát a na troch zápasoch si súperi rozdelili body. Čelarevčania vyprevadili hostí z Beočína s poltuctom gólov, Tekstilac porazil Šíďanov, Palić má maximálny počet bodov po tretej výhre zaradom, tentoraz v B. Jarku. B. Topola porazila Dinamo v Pančeve, Temerínčania si priniesli body zo Somboru. Jednota získala prvý bod v stretnutí so Sremom a Dolina druhý raz za chotárom remizovala. Výsledky 3. kola: ČSK Pivara – Cement 6 : 1, Jednota – Srem 1 : 1, Tekstilac – Radnički (Š) 2 : 1, Mladost – Palić 0 : 1, Radnički (S) – Sloga 1 : 2, Dinamo – B. Topola 0 : 2, Senta – Dunav 0 : 0, Radnički (SM) – Dolina 0 : 0. Program 4. kola: Cement – Dolina, Dunav – Radnički (SM), B. Topola – Senta, Sloga – Dinamo, Palić – Radnički (S), Radnički (Š) – Mladost, Srem – Tekstilac, ČSK Pivara – Jednota. RADNIČKI (SM) – DOLINA 0 : 0 slávnostnej nálade, pred plnou tribúnou súperi zohrali v Sriemskej Mitrovici svoj prvý vzájomný zápas. Pred začiatkom delegát Dragan Vavan zo Zreňanina odovzdal kapitánovi domácich Damirovi Skorupanovi pohár FZ Vojvodiny za získaný titul majstra Vojvodinskej ligy – západnej skupiny v sezóne 2011/2012 a postup do Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Pre Mitrovčanov to bola domáca premiéra, lebo v prvých dvoch kolách hosťovali. Radnički

očakával výhru, ale sa na konci musel uspokojiť s bodom. Prvú šancu mal Stajčić, keď šikovne unikol súperom, ale kopol do rúk brankára Šivoljického. Potom dve šance nevyužili domáci. Skorupan kopol vedľa žrde brány Jevtića a Lackovićovi lopta unikla za bránkovú čiaru. Aj hosť Gigović sa ocitol pred brankárom domácich, ale strelil vedľa. Domáci stredopoliar Stanić vnikol do šestnástky, no strelil tesne vedľa žrde. Pred koncom prvého polčasu P. Čížik sa pokúsil prekvapiť domáceho brankára, ktorý predsa chytil loptu.

V úvode druhého polčasu Trebovac silne vystrelil ponad bránu Jevtića. V pokračovaní Dolina mala viac z hry. Dobre odcentrovanú loptu Stajčića ná-

Domáci stredopoliar Dragiša Stanić (8) najviac natrápil obranu Doliny

hradník Kovačević slabo zachytil hlavou a táto skončila v rukách brankára Šivoljického. Získali sme dojem, že domácim v tej chvíli ubúdajú sily. Hostia to

Aj šťastie obrátilo chrbát JEDNOTA – SREM 1 : 1 (0 : 0) taropazovčania veľmi zle začali nové majstrovstvá v silnej republikovej lige. Po úvodnej prehre s Palićom prišiel debakel s Radničkim v Šíde, kde sa o vysokú prehru hodne pričinila obrana Jednoty, ktorá v jednotlivých chvíľach stráca koncentráciu. V nedeľu sa zápas za prítomnosti asi 200 divákov začal z iniciatívy bývalého člena Prvej ligy Srbska zo Sriemskej Mitrovice. Agilnejší a organizovanejší hostia mali šancu ujať sa vedenia už v 8. min., ale prudká strela narazila do žrde. O dvadsať minút neskoršie na opačnej strane veľkú šancu mal Nikola Žakula, ocitol sa zoči-voči s brankárom, ale nebol presný. V úvode druhého polčasu sa súperi navzájom dobre „čítali“, hralo sa hlavne v polovici poľa. Po štvrťho-

8. 9. 2012

36 /4507/

dine domáci prelepší jednotlivec zábrali hru do svopasu. jich rúk, útoky JedV tých chvíľach sa noty výrazne ožili očakávalo, že dopo vystriedaní dosť máci získajú prvé tri slabého Ljutovca body. V závere im kapitánom Nenavšak aj šťastie obrádom Draginom. tilo chrbát, aj keď Tento skúsený hráč najviac šlo o veľkú bol stálym nebeznepozornosť obrapečenstvom pre ny Jednoty v čele s trochu zmýlenú brankárom Lazarom obranu MitrovčaJovišićom. Domáci nov a jeho prihráv- Gól nestačil na výhru: Nenad zadáci celkom neky prinášali šance Dragin (Jednota St. Pazova) potrebne nedovospoluhráčom. Po lene zakročili na začiatočnej akcii Dragana Ogrizovi- útočníka Srema, hoci mali oveľa lepća a prihrávke Draginovi prišlo k šiu voľbu, ak nie iné, tak odkopnúť nedovolenému zákroku nad kapi- loptu ďaleko od pokutového územia. tánom Jednoty. Správne odpískanú Zo správne odpískaného voľného jedenástku na dlho očakávaný ve- kopu lopta sa dostala na päť metrov dúci gól premenil práve Dragin, naj- od brány domácich, kde ju dobie-

HLAS ĽUDU

predsa nevyužili. Keby ráznejšie zaútočili, možno by vsietili aj víťazný gól. Deľba bodov je najsprávnejší výsledok veľmi korektného zápasu. Rozhodca Vladimir Miljković z Nového Sadu nemal ťažkú úlohu, lebo všetci hrali férovo a korektne. DOLINA: Jevtić, Ivanišević, Šćepanović (Spaskovski), P.

Čížik, Memović, Nedučić, Tripković, Ninkov, Stajčić, Gigović (Đoković), Ćirić (Kovačević). Ján Bokor hajúci Jeremić hlavou upravil do siete vedľa nepohotového gólmana. A tak jeden cenný bod odišiel do Sriemskej Mitrovice. Domácim zostalo ponaučenie, že nesmú dovoliť úpadok koncentrácie v rozhodujúcich chvíľach zápasu. V nedeľu má Jednota ťažké hosťovanie v Čelareve. Tréner Dragan Macura nemá veľký výber hráčov. Nováčik Boris Lukić zo Šabca je chorý, Slobodan Živković nečakane odcestoval do Nemecka. Najväčším problémom sú mladší hráči, ktorých záväzne musia zaradiť do tímu. Stegnjajić ako-tak spĺňa úlohu, Ljutovac nemá kvalitu pre dobrého útočníka, a či to splní ďalší nováčik S. Stanković, ktorý prišiel z dorasteneckého mužstva Inđija a málo hral aj v novopazovskom celku Radnički, uvidíme. Prestupový termín je už za nami, o posily sa vedenie pazovského klubu muselo oveľa skôr postarať. Bz-ý

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Vedeli obrátiť výsledok BAČKI HAJDUK – BUDÚCNOSŤ (H) 2 : 3 (2 : 2) 2. kole Hložančania si priniesli tri body z horúcej pôdy v Báčskom Novom Sele aj napriek bledému a nepresvedčivému výkonu. Hostia dokázali zmazať dvojgólové manko, ujali sa vedenia 3 : 2 a vďaka dosť šťastia si zachovali víťazstvo. Po slabom úvode hostí, domáci v polovici prvého polčasu využili katastrofálnu hru obrany súpera a dvakrát matovali brankára Tankosića. Vo finiši prvého polčasu Fejdi si vytvoril šancu, no v bránkovom území ho hrubo faulovali a rozhodca Stanišić odpískal jedenástku. Pokutový kop iste premenil

Lukić na 2 : 1. Ten istý hráč v 45. min. z takých 40 metrov od brány zahral voľný kop a na prekvapenie najviac domáceho brankára Redžića lopta kopnutá takmer z polovice ihriska skončila v sieti – 2 : 2. V druhom polčase domáci na prekvapenie zatlačili mužstvo Budúcnosti na jeho polovicu a dvakrát nastrelili brvno. Po zapojení do hry Horváta a Pavlisa, donedávna kapitána petrovskej Mladosti, ktorý sa ukázal ako veľká posila, hostia z Hložian rovnoprávne zabojovali o výhru. Hataľa, Pavlis a Mandić pekne kombinovali v 74. min., loptu na ta-

Musia byť spokojní: Štefan Horvát (Budúcnosť Hložany) (Foto: J. P.) kých osemnásť metrov dostal neúnavný Dragić, ktorý efektne trafil ľavý horný roh a priniesol vedenie

Presvedčivo vďaka Žigmundovi SLÁVIA – KRIVÁŇ 4 : 1 (1 : 0) rvý majstrovský zápas v novej sezóne pivnická Slávia zohrala v nedeľu so selenčským Kriváňom. Asi 200 divákov, medzi ktorými bola hodná časť zo Selenče a Ratkova, sledovalo kvalitný futbal. Obe mužstvá hrali otvorene, bez kalkulácií. Hostia zo Selenče od začiatku dali na vedomie, že sa nebudú iba brániť, ale v útočnej hre sa pokúsia dosiahnuť úspech. V 10. min. jeden z domácich zadákov uvoľnil Babića, ktorý ušiel svojim strážcom, no jeho strela sa odrazila od nohy brankára Krstića. V 18. min. Tankosić z voľného kopu netrafil bránu. Ďalšie dve šance za Sláviu nevyužili Babić a Milić. V 32. min. zaútočil Kriváň, Milić zastavil ten útok, prihral na ľavú stranu Žigmundovi, ktorý vedľa

vybiehajúceho brantia nevzdávali. Už v kára Krstića trafil sieť – 70. min. Malina zblíz1 : 0. V 40. min. Grňa z ka hlavičkoval pohranice trestného úzenad bránu Pavlínimia dobre strelil, ale ho. V 75. min. Alexy Pavlíni úspešne zastavil odňal loptu domáloptu. Najzrelšiu šancim hráčom a ostrou cu za hostí zmaril Malistrelou prekonal dona v 45. min., keď zaslal máceho brankára – loptu vedľa brány. 3 : 1. V 78. min. všetDiváci v 60. min. viko bolo rozhodnudeli rýchly útok Tankoté, keď po rýchlom sića, ktorý prihral Babiútoku Žigmund doHetrik v sieti Kriváňa: ćovi a tento rutinovane Jozef Žigmund (Slávia siahol hetrik a uzazvýšil výsledok na 2 : 0. Pivnica) vrel skóre zápasu – 4 V 68. min. Babić z pra(Foto: J. P.) : 1. Pred samým konvej strany odcentroval com strela Alexyho pred bránu, Žigmund bol najrýchlej- skončila na žrdi, ale Milec odkopol lopší a lopta sa tretíkrát ocitla v sieti Krsti- tu ďaleko od svojej brány. ća – 3 : 0. Ani po tomto góle sa hosSLÁVIA: Pavlíni, Séč, Nímet, Mi-

Góly nádejného Chalupku KULPÍN – MAGLIĆ 2 : 1 (1 : 0) polodokončenej tribúny v Kulpíne početní diváci, bolo ich asi 250, sledovali príliš zaujímavé obecné futbalové derby. Hralo sa obetavo a zriedka korektne. Začiatok patril hosťom z Báčskeho Maglića, mali prevahu na trávniku, ale nie aj gólové šance. V 15. min. sedemnásťročný Chalupka z voľného kopu z asi 25 metrov prekonal brankára hostí a krásnym gólom priniesol radosť domácim fanúšikom. Striedali sa ďalej šance do-

mácich, v ktorých Kajtez a Doknić boli sebeckí, a výsledok sa do polčasu nemenil! V druhej časti hostia zaútočili, vytvárali si šance a v 63. min. Vukašinović hlavou prekonal brankára Kulpína. Bola to teraz radosť pre početných fanúšikov hostí. V pokračovaní domáci začali pliesť sieť okolo brány Maglićanov, ale sa im strelecky nedarilo. V 70. min. znova Vukašinović mal príležitosť priviesť k vedeniu svoje mužstvo, ale jeho

Hložančanom – 2 : 3. Domáci potom všetko vsadili do útoku, vytvorili si zopár šancí, trafili aj žrď, Tankosić dvakrát kryl nebezpečné strely... Hložančania z protiútokov taktiež pohrozili domácim. V nadstavenom čase brankár tímu B. hajduk rukou chytil loptu na sedemnásť metrov od svojej brány, teda mimo pokutového územia a znemožnil Dragića, aby potvrdil víťazstvo. Rozhodca Redžićovi ukázal iba žltú kartu, čo vyvolalo smiech domácich a rozhorčenie hosťujúcich fanúšikov. No predsa po takejto výhre Hložančania musia byť spokojní, lebo dobré mužstvá aj po slabom výkone vedia zvíťaziť! BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Dragić, Hataľa, Pavlović (Horvát), Mandić, Davidović (Jeličić), Fejdi, Severíni, Ožvát (Pavlis), Lukić, Majstorović. Ján Murtin lec, Ćutilo, Vujaković (Ruman), Pintír (Kotiv), Žigmund, Tankosić, Milić (Vasiljević), Babić. KRIVÁŇ: Krstić, Grňa, Jovović, Krížov, Mučaji, Mušikić, Alexy (Dobrík), Kutenič (Pavlov), Spasić, Anđelić, Malina. Zápas v Pivnici dobre viedol rozhodca Malinović z B. Palanky. Žlté karty dostali Séč a Kotiv v radoch Slávie a Spasić v mužstve Kriváňa. Výsledky 2. kola: Krila Krajine – Bačka 3 : 0, Kulpín – Maglić 2 : 1, Slávia – Kriváň 4 : 1, Bački hajduk – Budúcnosť (H) 2 : 3, Budućnost (P) – Proleter 2 : 1, Vojvodina – Soko 3 : 1. Program 3. kola: Soko – Krila Krajine, Proleter – Vojvodina, Budúcnosť (H) – Budućnost (P), Kriváň – B. hajduk, Maglić – Slávia, Bačka – Kulpín. Zápasy sa začnú o 16.30 hod. Ján Šuster

strela skončila nad bránou Kulpína. Hralo sa tak až po 79. min., keď sa k slovu znova dostal Chalupka a opäť z voľného kopu trafil pravý roh brány súpera – 2 : 1. V 85. min. Osmajić mal šancu, možno to bola aj penalta, ale píšťala rozhodcu Dalibora Kantara sa Spoľahlivosť v bráne: Miloš Vezmar (FK neozvala. Tri body sú na Kulpín) (Foto: J. P.) konte Kulpína, 8. 9. 2012

hoci výkon domácich nebol na vysokej úrovni. Možno mužstvo ešte nie je zohrané, ale teší skutočnosť, že sa vo FK Kulpín objavili dvaja sedemnásťroční futbalisti – Branislav Chalupka a Stanislav Haška, čo je dobre pre budúcnosť klubu. KULPÍN: Vezmar, S. Haška, Žakula, Kolarski, Ivezić, Lazičić, Abramović, J. Fábry (Osmajić), B. Chalupka (Zanfirović), Kajtez (Burger), Doknić. Gavra Govorčin

36 /4507/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Smutná nedeľa petrovská MLADOST (T) – MLADOSŤ (P) 3 : 2 (1 : 1) čividne, že vynovený celok petrovskej Mladosti nie je pre novú súťažnú sezónu zohraný. Už tretia prehra zaradom to najlepšie potvrdzuje. Mladosť hrá teraz už druhý ročník v kvalitnej lige, o akej stále sníval milovník futbalu v Petrovci. Vždy sa spomínalo, že v nedeľu Petrovčania mali dve povinnosti, aj radosti. Ráno odísť do chrámu Božieho a poobede do Vrbary, alebo tam, kde petrovskí futbalisti hosťujú. V posledných časoch futbalistov Mladosti posmeľuje čoraz menej fanúšikov, a mnohí z nich sa do Vrbary chodia len vykričať a oplzlými slovami „častovať“ futbalistov. Mladosť v Turiji dobre začala. V 16. min. viedla 1 : 0. Trišić peknou strelou prekvapil domácich. Keď sa očakávalo, že si Petrovčania udržia vedenie, rozhodca vo finiši prvého polčasu pískal jedenástku pre domácich a na prestávku sa odišlo s výsledkom 1 : 1.

Rozhneval ich gól hostí... SLOGA – POLET 7 : 1 (6 : 1) rdevíčania od začiatku zápasu zahlásili, že sú favoritmi v stretnutí s mužstvom zo Sivca. No predsa po kikse domácej obrany hostia prostredníctvom Baletića už v 4. min. vsietili gól. Toto akoby rozhnevalo strelcov Slogy, lebo vždy nebezpečný Považan v 6. min. silnou strelou trafil do šibenice brány Sivčanov – 1 : 1. Bezmocní hostia sa pokúšali čím častejšie prerušovať hru, lebo len tak mohli aspoň krátko zastaviť naladených Erdevíčanov. V 22. min. prišlo k nepríjemnej potýčke medzi hráčmi, keď kratší koniec ťahal domáci hráč Pendo. Futbalista Poleta V. Dobrijević nohami kopal ležiaceho domáceho hráča, a preto mu rozhodca Petar Radić z Nového Sadu celkom oprávnene ukázal červenú kartu. Nespokojným hosťom klesla morálka, takže sme získali dojem, že je na trávniku iba jedno mužstvo – domáce. Presné strely Považana, Simeunovića, Jovanovića, Đorđevića a Penda dvakrát skončili vedľa brankára Poleta Đurišića v sieti Sivčanov – 7 : 1. Do konca zápasu domáci mali ešte hodne šancí, ale hostia sa s hráčom menej predsa vyhli ťažšej porážke. SLOGA: D. Savić, Milošević, Zec, Čobanović (Bojanić), Miljković, Raičević, Jovanović (Šajić), Đorđević, Simeunović, Považan (Kovačević), Pendo. Károly Vig

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

Začiatok druhej časti patril domácemu tímu Mladost, ktorý dvoma gólmi získal náskok 3 : 1. V 64. min. sa zrodila predsa aká-taká nádej pre hostí. Odrazenú loptu v šestnástke Pavle Torbica spracoval do siete, a bol to aj konečný výsledok zápasu 3 : 2. MLADOSŤ: Fejdi, Marčok, Trišić (Rupar), Saveljev, Uzelac, Kaňa, Ikonić, Torbica, Súperi sú spravidla rýchlejší: Branislav Zbućnović, útočník Grujić (Zbućnović), Radova- Mladosti (zľava) nović (Milovanović), Jakuš. Program 4. kola: Polet – Mladosť (P), Výsledky 3. kola: Sloga – Polet 7 : 1, Jugović – Srbobran 2 : 2, OFK Bačka – Prvý Omladinac – Mladost (T), Borac – Stanišić, máj 0 : 2, C. zvezda – Index 0 : 2, Crvenka Budućnost – Hajduk, Index – Crvenka, – Budućnost 0 : 0, Hajduk – Borac 5 : 0, Sta- Prvý máj – C. zvezda, Srbobran – OFK Bačnišić – Omladinac 2 : 2, Mladost (T) – Mla- ka, Sloga – Jugović. Samuel Medveď dosť (P) 3 : 2. Záverom by sa mohlo povedať, že táto zostava, k tomu i vedenie FK Panónia nevlievajú ani štipku optimizmu pre krajší a úspešnejší zajtrajšok v práve začatých majstrovstvách. PANÓNIA – ODŽACI 0 : 6 (0 : 2) PANÓNIA: Balša, Mladenović, Jovović, Janković, Nikolić, Rančić, 2. kole lalitská Panónia Stanković (Njaradi), Boutrpela vysokú porážku jić, Valent (Petrović), Tojić, od mužstva z Odžakov. Kým Marjanović. mali sily, domáci hráči nejako Výsledky 2. kola: Aleksa aj čelili fyzicky dobre pripraŠantić – Rusín 1 : 1, ŽAK – veným hosťom, a trvalo to Šikara 3 : 0, Dinamo – Rasasi po 70. minútu. Keď síl tina 0 : 0, Jedinstvo (R) – ubudlo, všetko s nimi išlo Törekvés 0 : 3, Panónia – dolu vodou, o čom svedčí aj Odžaci 0 : 6, Lipar – Jepoltuctová nádielka. Treba dinstvo (K) 2 : 0, Dunav – síce povedať, že si hráči PaMetalac 3 : 1. nónie vytvorili jednu šancu a Program 3. kola: Metaešte dvakrát ako-tak pohrozili lac – A. Šantić, Jedinstvo súperovi. Musí sa uznať, že je (K) – Dunav, Odžaci – Lito primálo aj na omnoho slabpar, Törekvés – Panónia, šieho súpera, akým je toho Rastina – Jedinstvo (R), času tím Odžakov, ktorý zaŠikara – Dinamo, Rusín – hlasuje postup do vyššej sú- Ani len čestný gól: Nikola Tojić ŽAK. J. Hrnčiar (Panónia Laliť) ťaže.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Kým mali sily...

Obecná liga Šíd inulý týždeň v tejto lige zohrali dve riadne majstrovské kolá. V stredu OFK Binguľa na svojom trávniku gólmi Ramića a Farkaša porazila Jedinstvo z Morovića 2 : 0. Šídska Jednota utŕžila katastrofu v dedine Bikić Do 5 : 0. Ľubania na svojom trávniku podľahli mužstvu Fruškogorca z Kukujeviec 1 : 2.

V nedeľu v 3. kole OFK Bačinci na svojom trávniku vysoko porazil OFK Binguľa 6 : 1. Čestný gól za hostí dal Rajić. Šídska Jednota na hosťovaní v Sote získala prvý bod. Góly Opačića a Dupalja stačili na remízu 2 : 2. Plný zásah mala ľubská Jednota v Batrovciach, kde gólmi Rumana a Cigankova porazila domáci Omladinac 2 : 0. St. S.

ŠPORT IBA NA ČÍŇANOV NESTAČILI. Naši telesne postihnutí športovci na paraolympiáde v Londýne už dosiaľ dosiahli vynikajúce výsledky. Željko Dimitrijević (hod kužeľom) a Tanja Dragićová (hod oštepom) získali zlaté medaily, a pritom vytvorili nové svetové rekordy! Pravdaže, úspešní boli aj naši stolní tenisti. Šéftréner a hráč reprezentácie Srbska Zlatko Kesler na svojej šiestej paraolympiáde sa ovenčil piatou medailou, tentoraz striebornou. Predtým získal jedno zlato a striebro, ako aj dve bronzové medaily, a iba z Pekingu 2008 sa vrátil s prázdnymi rukami! Jeho spoluhráčka Borislava Perićová-Rankovićová zopakovala úspech spred štyroch rokov – na prsiach sa jej zaleskla strieborná medaila, práve ako aj v Pekingu. Na ceste k zlatu oboch našich vynikajúcich športovcov zastavili predstavitelia Číny. Zlatko nestačil na najlepšieho hráča sveta Fenga a Borislava-Beba podľahla You Jingovej. Obaja naši športovci prehrali 3 : 0. Novú šancu na medailovú žatvu majú Nada Matićová a Borislava PerićováRankovićová v štvorhre stolných tenistiek. Na snímke Ota Filipa vidíme Nadu Matićovú, Zlatka Keslera a Borislavu Perićovú-Rankovićovú (zľava) na tréningu pred odchodom do Londýna. J. P.

V KOVAČICI PO DRUHÝKRÁT

dzi chlapcami z 5. a 6. tried, Alex Petráš z padinskej Doliny bol tretí. Laura Kožokarová z Rapidu Nikolinci, podobne ako Benke, zímunsko) a Sofiskala prvenstvo v ja Nikolićová dvoch kategóriách ( Ð u r đ e vgra d (žiačky 5. a 6. tried a Smederevo). V žiačky 7. a 8. tried). skupine školáMedzi siedmačkami a kov 3. a 4. tried ôsmačkami Jana Karnajlepší boli kušová (Slávia ´96 KoAkoš Benke vačica) stála na tre(Vojvodina Bačťom stupienku. Keď ko Gradište) a ide o najstarších žiaDaniela Karku- Daniela Karkušová a Tatiana Kráľovská šová, kým ďal- patrili medzi najlepšie v kategórii 3. a 4. tried kov základných škôl (7. a 8. triedy) súťaž šia stolná te- základných škôl vyhral Marko Petrović nistka zo STK Slávia ´96 Tatiana Kráľovská získala tretie (Ðurđevgrad Smederevo). Ján Špringeľ miesto. Akoš Benke sa stal šampiónom i me-

Medzinárodný turnaj tolnotenisový klub Slávia ´96 úspešne zorganizoval tohto roku dva medzinárodné turnaje Kovačica Open. Prvý prebiehal 28. januára 2012, druhý 1. septembra v telovýchovnej sieni ZŠ Mladých pokolení. Účinkovalo 110 stolných tenistov a stolných tenistiek od prvej po ôsmu triedu základných škôl v jednotliveckej konkurencii z 19 klubov: z Kovačice, Padiny, Dobanoviec, Pančeva, Bečeja, Nikoliniec, Uzdina, Ečky, Zreňanina, Smedereva, Mihajlova, Temerína, Skorenovca, Debeljače, Dumbravie z Rumunska, dvoch klubov z Belehradu, Žablja a mestečka Bačko Gradište. V kategórii žiakov 1. a 2. tried víťazmi sa stali Daniel Moldovan (Dumbravia Ru-

AJ V TOTO HORÚCE LETO na ihrisku ŠS Dolina v Padine prebiehal tradičný turnaj v malom futbale. Pri svetle reflektorov súťažilo osem celkov. Najlepšie štyri mužstvá postúpili do semifinále. Diváci sledovali pekný futbal. Prvé miesto získalo mužstvo Ultras, ktoré bolo najlepšie aj na prvomájovom turnaji. Druhý bol tím pod názvom Nottingham Forest. Na treťom mieste zakotvil najstarší celok Kosmos-Anđeli. V mene organizátora FK Dolina Daniel Kadanec trom najlepším mužstvám odovzdal športové tričká. Najlepším strelcom bol Marek Nemček (Nottingham Forest), ktorý vsietil sedem gólov. Za najlepšieho brankára vyhlásili Miroslava Diňu z víťazného celku Ultras. Na snímke Pavla Rohárika je víťazné mužstvo Ultras. Stoja zľava: V. Marušník, M. Diňa, M. Majdlen, M. Boboš, V. Širka, O. Mega, Ž. Kováč, M. Gajić; v drepe zľava: Z. Kováč, P. Ďuriš, J. Cicka, V. Dudáš, P. Širka. Ján Bokor

8. 9. 2012

36 /4507/

HLAS ĽUDU

Medaily všetkým trom celkom a pohár iba víťazovi! Na snímke najlepšie ženské družstvá, víťazky Kovačičanky v čiernych tričkách.

Víťazné celky sa tešili aj šampanskému, boli to aj členovia domáceho tímu B**ti

V RÁMCI OSLÁV DŇA PADINY PLÁŽOVÝ VOLEJBAL

Vyhrali Kovačičanky a Padinčania V sobotu 1. septembra 2012 v Padine vo finále turnaja v plážovom volejbale zvíťazilo kovačické ženské družstvo Konvalinky a mužské mužstvo B**ti z Padiny, ktoré získali zlaté medaily a poháre. Okrem rozvíjania rozmanitej činnosti novozaloženému Klubu študujúcej mládeže v Padine sa tohto roku podarilo zhromaždiť mládežníkov a zapojiť ich aj do rôznych športových podujatí. Naposledy, od 13. augusta do 1. septembra 2012 klub úspešne usporiadal prvý turnaj v plážovom volejbale. Zúčastnilo sa 20 mužských tímov, z toho 16 domácich (Planktón, Libero, Zaboravljeni, B**ti, Ultras, Bilo čo, Matuzalem, NLO, Alfa, X-Tenso, Brazil, Mungosi, Hogar Strašni, KSOP, Perovci, OFK Binguľa), tri z Kovačice (Voše, Delta Force a Sauberi) a susedovci zo Samoša súťažili pod menom Mića.

Na turnaji boli aj takí, čo sa chceli ešte hrať, kým starký už nevládal...

Zo zápasu mužských tímov

Plážový volejbal usporiadali na pieskovom ihrisku Športového strediska Dolina, ktorý bol doteraz nevyužitým a zanedbaným priestorom. Organizátor turnaja KŠM v Padine sa z tejto príležitosti srdečne poďakoval za spoluprácu rozhodcom Anne Petrášovej a Ladislavovi Petrovičovi a početným sponzorom vyjadril slová vďaky za nezištnú pomoc, ktorou podporili toto prvé športové podujatie plážového volejbalu v Padine. A. Chalupová

Plážový volejbal rýchlo získal priazeň mladých ľudí nielen v Padine, ale aj v okolí. Ako zhodnotilo vedenie KŠMP v čele s predsedom Vlastom Širkom a členmi predsedníctva Vladimírom Beškom a Miroslavom Pavelom, počet prihlásených na tento prvý turnaj bol nad očakávanie. K tomu veľké potešenie vyvolal záujem dievčat, keďže súťažilo sedem ženských celkov: No fear, No name, Game over, Libero, Sestry, Ultras z Padiny a kovačické Konvalinky. Strieborné medaily a druhé miesto na turnaji v plážovom volejbale si vybojovali Padinčanky (Libero) a kovačický mužský tím Sauberi. Treťoumiestneným celkom, ženskému No name z Padiny a Kovačičanom (Voše) organizátor udelil bronzové me- Aj fanúšikovia boli usilovní, neúnavne podporovali svojich daily. miláčikov