Hlas 36 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 36 /4559/

Dunajské dialógy 2013

7. 9. 2013

15. zasadnutie NRSNM

Naša téma: Škola volá

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN.

www.hl.rs

Desať vojvodinských obcí získalo 30. augusta pokrajinské prostriedky na zlepšenie stavu komunálnej infraštruktúry. O. Filip

Uplynulý víkend, v rámci osláv Dňa Padiny, bola v Dome kultúry Michala Babinku prezentácia knihy Pravdivé rozprávky Jána Povolného, rovnomenného autora (na snímke: Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, a autor). A. Chalupová

Na tohtoročnej Scénickej žatve v Martine, od 27. do 31. augusta, vystúpilo aj pazovské divadlo Babylon – autorský projekt Miroslava Kožíka. Na fotografii Zdenky Kožíkovej je časť súboru počas pobytu v Martine. A. Lešťanová

Členovia Spolku agrárnych novinárov Vojvodiny a viacerí poľnohospodári z Kikindy, Zreňaninu, Meleniec a Futogu pobudli od 26. do 29. augusta v Pomurskej oblasti v Slovinsku. O. Filip

Tradičné, v poradí 18. Petrovské dni divadelné od 29. augusta do 1. septembra ponúkli milovníkom scénického umenia až 9 predstavení: 8 podali hosťujúce súbory a jedno – vlastnú premiéru – hostiteľské a jubilujúce Slovenské vojvodinské divadlo. Nechýbalo ani Rusínske národné divadlo Petra Rizniča Ďaďu z Ruského Kerestúra (na snímke). Štvordňový divadelný sviatok doplnil sprievodný program, kde zarezonovala premiéra knihy Jána Dorču Spomienky (druhá snímka). A. Francistyová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Pred novými úlohami P

o viacmesačných prípravách a trojdňovej búrlivej rozprave v Národnom zhromaždení rekonštruovaná vláda v pondelok 2. septembra uskutočnila svoje prvé zasadnutie. tak sa začalo druhé obdobie kabinetu premiéra Dačića, ktorý teraz má 18 rezortov a 22 členov. Ďalší dôkaz, že menej je dakedy viac, lebo tam už nie je URS. Bývalého ministra Dinkića vicepremiér Vučić medzičasom vymenoval za zástupcu predsedu, čiže seba, vo Výbore pre spoluprácu s arabskými emirátmi, čo mnohí považujú za dostatočný argument na porovnanie Dinkića s fénixom, ktorý sa vždy znovuzrodí z vlastného popola. Aj po Dinkićovi Dinkić. Z druhej strany mnohí zasa hľadajú skryté znamenie v Dinkićovom rozlúčkovom tvrdení, že nič nie je hotové a že vlastne všetko sa len začína... Ako v pesničke. V expozé, ktorý predložil národným poslancom úvodom parlamentnej rozpravy, premiér Dačić okrem iného zdôraznil: „Musíme hrať na víťazstvo. Očakáva nás ťažké obdobie. Sľubujem, ako aj pred trinástimi mesiacmi, že občania dostanú viac spravodlivosti, štát, ktorý im bude pomáhať, a rozhodnú, zodpovednú, účinnú a odbornú vládu, ktorá bude zdieľať osud ľudu. Dostanú vládu, ktorá prinavráti vieru v Srbsko.“ Nová vízia rozvoja zahrnuje štyri základné predpoklady: minimum sociálnej ochrany, konsolidáciu verejných financií, korporativizáciu hospodárstva a tomu všetkému zodpovedajúci zákonný regulatív. Zmeny v uvedených oblastiach majú jediný cieľ: vybudovať modernejšie, spravodlivejšie, účinnejšie, upravenejšie, uctievané, bezpečné a bohaté Srbsko. Za národnú prioritu premiér označil ekonomické zotavenie, ktoré si vyžaduje inakšie vedenie ekonomickej politiky. Nevyhnutné je uskutočniť reformu verejnej správy a verejného úseku. Sociálnu politiku treba vyhodiť z verejných podnikov, lebo jediným cieľom hospodárskych spoločností má byť profit. treba takisto ukončiť proces privatizácie 179 hospodárskych subjektov v reštruktuovaní. V parlamentnej rozprave, ktorá potom nasledovala a ktorú odovzdane sledovali kandidáti na ministrov v očakávaní, kedy budú vymenovaní, opozícia sa snažila spochybniť všetko, o čom sa

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

36 /4559/

Anna Lazarevićová

Detská svadba – medzinárodná o prvýkrát mala Detská svadba v Kovačici tento prívlastok. Pričinili sa o to svojou účasťou tanečníci z Detského folklórneho súboru Matičiarik z Banskej Bystrice. K hostiteľom tohto siedmeho divadielka najmladších sa prišli hrať na svadbu dospelých ešte aj Kysáčania a Boľovčania. Okrem toho, na tohtoročnej svadbe po prvýkrát šiel svadobný sprievod (na obálke) od budovy Ženského spolku na tzv. tretej až po dom Miestneho spoločenstva na tzv. štvrtej ulici. Ženíchom bol Ladislav Veňarský, nevestou Sintia tomanová a starejším Jurko Jonáš, kým hlavným organizátorom podujatia aj tentoraz bolo Spomienkové stredisko Jána Bulíka. J. Špringeľ

Toto vydanie je auditované

7. 9. 2013

premiér v expozé zmienil. Na otázky poslancov trpezlivo či menej trpezlivo okrem premiéra Dačića odpovedal aj vicepremiér Vučić. Z týchto prudkých útokov a protiútokov pozornosť si iste zaslúži opakovaná výzva predsedu vlády adresovaná opozícii, Demokratickej strane zvlášť, aby sa pripojila k úsiliu vlády o dosiahnutie stanovených priorít. Zostala však bez odpovede. Okrem opozície výhrady k rekonštruovanej vláde, v ktorej približne tretinu členov tvoria nestranícke osobnosti, čiže experti, vyjadrili aj viacerí politickí a ekonomickí analytici. Upozornili predovšetkým, že ešte stále chybuje to najpodstatnejšie: jednoznačný politický smer, v ktorom Srbsko plánuje pokračovať. Ani najlepšie úmysly nepomôžu, ak sa snahy expertov a ostatných ministrov rozletia na viacero strán, pretože neexistuje dostatočne silný stmeľujúci faktor, ktorý by všetko patrične zladil s nepopierateľným všeobecným záujmom. Na nutnosť stanovenia všeobecného záujmu krajiny, určenia jasnej vízie, čo sa chce dosiahnuť, upozornila aj tanja Miščevićová, ktorú rekonštruovaná vláda na spomínanom prvom zasadnutí vymenovala za hlavného vyjednávača pre rokovania o vstupe Srbska do Európskej únie. Zvlášť sa žiada definovať, čo chceme, a čo nechceme, a zároveň jasne vymedziť, čím disponujeme. Preto prvým nasledujúcim krokom má byť schválenie spoľahlivých strategických dokumentov. V týchto dokumentoch sa má konkrétne povedať, či chceme byť poľnohospodárskou krajinou, alebo chceme rozvíjať It technológie, prípadne či chceme do popredia vysunúť rozvoj priemyslu. Priority tohto druhu nemôže určiť hlavný vyjednávač, ale z nich musí vychádzať v procese rokovaní, ktorý má viesť v najlepšom záujme svojej krajiny. V druhej polovici septembra sa má začať screening (preverovanie), cieľom ktorého je zhodnotiť stupeň pripravenosti kandidátskej krajiny. Do rámcov pripravenosti bezpochyby patrí aj stanovenie hlavných cieľov a rozvojových priorít.

HLAS ĽUDU

FÓKUS PRVÝ SEPTEMBER – DEŇ ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Významný medzník V

nedeľu uplynulo dvadsaťjeden rokov od toho povestného 1. septembra 1992, keď Slovenskou národnou radou s 114 hlasmi za, zo 134 prítomných poslancov, bola schválená Ústava Slovenskej republiky. Slávnostne ju podpísali vtedajší predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra toho roku na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí. Účinnosť nadobudla dňom vyhlásenia: l. októbra 1992. Jej prijatie znamenalo významný medzník vo vývoji Slovenska už tým, že bola jedným zo základných kameňov slovenskej samostatnosti, následne i rokov, v ktorých sa Slovensko stalo pevnou súčasťou demokratického spoločenstva štátov, neskoršie i Európskej únie i NATO. Obdobie odvtedy, priam napratané udalosťami, nesporne potvrdilo správnosť orientácie Bratislavy na samostatnú púť. Dokladom toho sú povšimnutiahodné výsledky, dosiahnuté Slovenskom aj v hospodárskom, aj v zahraničnopolitickom vývoji, kto-

ré treba brať ako prejav schopnosti slovenského ľudu pôsobiť úspešne tak na vnútropolitickej, ako aj zahraničnopolitickej scéne. Nebolo to však ľahké: po úspešnom priebehu zamatového rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky pred dvoma desaťročiami, Slovenská republika musela čeliť náročným výzvam, ako je budovanie vlastných orgánov a štátnosti, pokračovať v demokratizácii spoločnosti, efektívne plniť mnohé náročné úlohy. Ústava schválená pred 21. rokom mala v tom všetkom ako základný a najdôležitejší zákon suverénneho a nezávislého štátu Slovenska a jeho hierarchicky najvyššie postavený právny predpis nesmierny význam. Lebo ako súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, úspešne obstála a obstáva v skúškach času, nielen na sklonku minulého, ale i na začiatku tohto storočia. O. Filip

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (5)

Záujmy a podmienky plynulé mesiace a dni sa neobišli bez mnohých dianí, ktoré tak či onak vplývali na trendy európskej orientácie občanov Srbska. Väčšina tých rozhodujúcich sa udiala v prvej polovici tohto roku. Na otázku, ktorú udalosť v (pred)prístupovom procese považujete za najdôležitejšiu, až 43 percent z 1 050 anketovaných odpovedalo, že je to Bruselská dohoda týkajúca sa Kosova. Získanie dátumu je najvýznamnejšie pre šesť percent respondentov, Haag a zatýkania pre štyri percentá, a žiadna z udalostí pre tri percentá opýtaných. Tri percentá za najdôležitejší považuje boj proti korupcii a kriminalite, jedno percento novú moc v Srbsku a toľko aj reformu justície, kým dve percentá uviedlo ako naj niektoré diania

iné. Až 37 percent opýtaných sa vyjadrilo, že nevie, ktorá udalosť je najvýznamnejšia. Aj keď ide o podmienky, ktoré Európska únia kladie Srbsku v kontexte začiatku rokovaní o členstve, si možno všimnúť dve veľké skupiny odpovedí: prvou – za bolo 48 percent opýtaných – je, že nevie o žiadnych podmienkach. Druhou najfrekventovanejšou odpoveďou – za sa vyjadrilo 40 percent anketovaných – je tá, že sú prioritnými podmienkami Kosovo, realizácia dohody a zriekanie sa. Všetky iné odpovede sú na veľmi skromnej úrovni podpory. Reformu justície a zákonov, ako i boj proti korupcii ako podmienku vidia po tri percentá opýtaných. Proti novým podmienkam a dirigovaniu nášho života sa vyjadrili dve a

V RÁMCI PROJEKTU MODERNIZÁCIA PRÁCE OBECNEJ SPRÁVY BÁČSKY PETROVEC za účinnejšie využitie IPA predprístupových fondov Európskej únie v dňoch 4. a 5. septembra usporiadali školenie zamestnancov v tejto obci. V prvý deň školenia sa vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec zišlo zo 15 frekventantov a školiteľkou im bola Maša Mitrovićová (na snímke) z Regionálnej rozvojovej agentúry Bačka. Témami dvojdňového kurzu boli programovanie a IPA fondy, riadenie projektového cyklu, programové rozpočtovanie, uskutočnenie PRAG procedúry, medziobecné partnerstvá, rozvoj a financovanie infraštruktúrnych obecných a medziobecných projektov a podpora rozvoju podnikania a sektoru MSPP na obecnej úrovni. V druhý deň školenia sa do prednášok zapojili aj záujemcovia z oblasti hospodárstva. Školenie sa realizovalo za finančnej podpory Pokrajinského sekretariátu pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu. J. Čiep

proti Haagu a vydaniam obvinených jedno percento anketovaných. Rôzne iné reformy sú podmienkou len z aspektu jedného percenta opýtaných. Obvyklou otázkou je i to, do akej miery je jedinec osobne ochotný obetovať sa v záujme vstupu do Európskej únie. V troch kategóriách: ďalšie školenie a prestavba kvalifikácie, pretrvávanie neuspokojujúceho životného štandardu a zmena doterajších životných zvykov, klesá počet zástancov: v prípade prvej z 35 na 30, v druhej z 35 na 27 a tretej z 29 na 25 percent respondentov. Skromne, len o jedno percento, z 20 na 21 percent, sa zvýšil počet ľudí ochotných meniť doterajšie pracovné zvyky, ako je pracovný čas, dovolenka, rôzne výhody. Ešte stále si možno všimnúť aj rôzne obavy v súvislosti s budúcim vstupom do Európskej únie: ich frekvencia sa každý polrok mení, no k tým najčastejším možno za-

radiť názor, že by vstup bol pre nás drahou záležitosťou, že by naši poľnohospodári mali v tom prípade viac problémov, že by sme sa mohli rozlúčiť so štátnou menou, že malé krajiny strácajú vplyv, že budeme čoraz menej používať svoju reč, že prídeme o národnostnú identitu a kultúru, prípadne aj o sociálne výhody. Tieto posledné odpovede treba brať najmä ako svedectvo potreby sústavne sa činiť na širšej a hlbšej informovanosti nášho občana o Európskej únii. V tomto kontexte je škoda, že pri najnovšom prieskume názorov a nálad obyvateľstva vystala doteraz takmer pravidelná otázka vzťahujúca sa na spôsob a možnosti informovania sa nášho obyvateľstva o únii. Aby sa lepšie a presnejšie vedelo, ako na to dnes i zajtra, v období náročnom a zložitom, keď stúpa počet predsavzatí, záväzkov a úloh, ktoré treba zdolať. O. Filip

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ZASADALA NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Výbory, Hlas ľudu a aktuality V

poradí 15. zasadnutie NRSNM usporiadali v utorok 3. septembra v miestnostiach Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Pivnica v Pivnici. Ako úvodom povedala predsedníčka Anna Tomanová-Makanová, na schôdzi sa zúčastnilo 23 členov Rady. Ku navrhnutým bodom rokovacieho programu boli pridané ešte dva ďalšie a v takom znení bol program schválený. Prvý navrhla Katarína MelegováMelichová a vzťahoval sa na aktuálnu neblahú situáciu vo Verejnom servise RTV Vojvodina a druhý predsedníčka Anna TomanováMakanová a týkal sa investícií a vkladov do kinosály v Pivnici. Po schválení zápisnice z minulého 14. zasadnutia nasledovalo schvaľovanie polročných správ výborov NRSNM. V mene výborov správy o uplynulom šesťmesačnom pôsobení ozrejmili predsedovia: Výboru pre vzdelávanie – Svetlana Zolňanová, Výboru pre informovanie – Milina Florianová,

Pracovné ovzdušie zasadnutia NRSNM v miestnostiach SKUS Pivnica

Výboru pre kultúru – novozvolená predsedníčka Zdenka Valentová-Belićová a Výboru pre úradné používanie jazyka a písma – Pavel Marčok. Všetky štyri správy výborov boli bez dlhšej diskusie schválené. Podobne tak členovia Rady schválili aj polročnú finančnú správu NRSNM. Štvrtý bod ro-

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ, profesorka slovenského jazyka a literatúry a Master európskych štúdií, z Maglića, zamestnaná v NVU Hlas ľudu ako novinárka – redaktorka, sa narodila 19. októbra 1981 v Novom Sade. Stredoškolské vzdelanie absolvovala na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. V roku 2005 získala diplom na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, na Oddelení slovakistiky, a v rokoch 2010 – 2011 nadobudla v Stredisku pre európske štúdie a výskum v Novom Sade titul Master európskych štúdií. V rokoch 2005 – 2009 pracovala ako novinárka a moderátorka Slovenskej redakcie TV Vojvodina. V rokoch 2009 – 2013 bola koordinátorkou Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a od 1. marca 2013 pracuje ako novinárka – redaktorka v týždenníku Hlas ľudu. V rámci všestranného angažovania treba spomenúť práce na organizovaní a spravovaní Asociácie slovenských novinárov v rokoch 2008 – 2013, organizovanie novinárskych kurzov a sympózií. Od roku 2011 dodnes je členkou monitorovacieho tímu Novosadskej novinárskej školy. Na zasadnutí NRSNM v utorok 3. septembra bola vymenovaná za zodpovednú redaktorku novín Hlas ľudu na obdobie štyroch rokov. Do funkcie nastúpi 15. septembra 2013.

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

kovacieho programu zasadnutia bol vyhradený pre voľbu zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu. Predtým sa pristúpilo k schváleniu rozhodnutia o uvoľnení z funkcie doterajšieho zodpovedného redaktora Hlasu ľudu Michala Ďugu, diplomovaného filozofa, z Báčskej Palanky po vypršaní mandátu. Správna rada Hlasu ľudu vypísala súbeh na zodpovedného redaktora novín, na ktorý sa prihlásili dve kandidátky: Anna Francistyová, profesorka slovenského jazyka a literatúry, z Kulpína, redaktorka úseku kultúry v NVU Hlas ľudu, a Vladimíra Dorčová-Valtnerová, profesorka slovenského jazyka a literatúry a Master európskych štúdií, z Maglića, novinárka – redaktorka novín Hlas ľudu. Obe kandidátky spĺňali podmienky súbehu. Správna rada NVU Hlas ľudu rozoberala správu Súbehovej komisie na voľbu zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu a Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny na schválenie postúpila návrh na miesto zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu na nasledujúce štvorročné mandátne obdobie vymenovať Vladimíru Dorčovú-Valtnerovú. Po kratšej diskusii, v ktorej bola kladne zhodnotená, ako bolo povedané, moderná koncepcia týždenníka Hlas ľudu, ktorú podala V.

Dorčová-Valtnerová, táto kandidátka bola jednohlasne členmi NRSNM zvolená za zodpovednú redaktorku novín Hlas ľudu na obdobie štyroch rokov. V pokračovaní rozoberali a po diskusii i schválili informáciu o uplynulých Slovenských národných slávnostiach, v rámci ktorých boli i oslavy desiateho výročia založenia NRSNM. O kritickej situácii v RTV Vojvodina najprv hovorila K. MelegováMelichová. Poukázala na to, že v tomto médiu, v rámci ktorého sú zahrnuté i menšinové redakcie, sa prišlo po kritickú hranicu, keď je už otázna jeho existencia, a preto nemôže ani NRSNM byť k tomu ľahostajná. V snahe podniknúť správny krok, členovia Rady sa zhodli napísať vyhlásenie ohľadom situácie v RTV Vojvodina a zaslať ho na patričné domáce, ako aj zahraničné úrady. Záverom zasadnutia predsedníčka A. Tomanová-Makanová navrhla, aby sa zvyšné prostriedky z osláv desiateho výročia NRSNM vo výške jeden milión dinárov usmernili na renovovanie kinosály v Pivnici, kde sa konajú medziiným aj dva festivaly: Stretnutie v pivnickom poli a DIDA. Predstaviteľom MS Pivnica, Obce B. Palanka, ZŠ v Pivnici, evanj. cirkvi, spolkov a združení v Pivnici predsedníčka A. Tomanová-Makanová odovzdala monografiu, ktorá vyšla k okrúhlemu výročiu NRSNM. K. Gažová

FÓKUS DESAŤ VOJVODINSKÝCH OBCÍ ZÍSKALO 24 MILIÓNOV DINÁROV NA ZLEPŠENIE STAVU INFRAŠTRUKTÚRY

Predpoklad nových investícií a rozvoja –A

Z piatkového podpisovania zmlúv v slávnostnom salóne Zhromaždenia APV

KOVAČICKÍ POĽNOHOSPODÁRI PROTESTUJÚ. V Obci Kovačica, ako aj v iných väčších osadách v okolí, sa zorganizovali poľnohospodári a protestujú. Jedni poľnohospodári sa zapojili do protestného zhromaždenia v Pančeve, druhí zasa zahatali príjazdnú cestu do sila Granexport a takým spôsobom sa dožadujú zvýšenia výkupných cien slnečnice a kukurice. Teda revoltu poľnohospodárov vyvolali ponúknuté výkupné ceny obilnín, zvlášť slnečnice, ktorej cena je omnoho väčšia mimo hraníc nášho štátu. V Kovačickej obci blokovanie cesty zorganizovalo Združenie poľnohospodárov Eurobanát a Asociácia poľnohospodárov Banatski paori v čele s Jánom Husárikom. Od 29. augusta t. r. na príjazdnej ceste do sila Granexport sa nachádza okolo 40 traktorov a ťažká mechanizácia. Poľnohospodári sú na tom mieste už štvrtý deň a mienia tam zostať až do úplného splnenia ich požiadaviek. Ako povedal Ján Husárik, potrebné je dočkať výsledky rozhovorov s ministrom zahraničného a vnútorného obchodu a telekomunikácií Rasimom Ljajićom a prvým podpredsedom vlády Srbska Aleksandrom Vučićom, a len potom poľnohospodári rozhodnú o tom, čo podniknú ďalej. A. Chalupová

mienky: Žabalj, Alibunar, Senta, Žitište a Irig, takže tým získali 7,5 milióna z plánovaných 24 miliónov dinárov na tieto účely. Beočín, Novi Kneževac a Šíd dostali viac než dvanásť miliónov dinárov na spolufinancovanie vypracovania príslušnej projektovo-technickej dokumentácie a výstavbu a re-

INÝ NÁHĽAD

ktoré získali pokrajinské prostriedky. Na súbehu pre spolufinancovanie vypracovania technickej dokumentácie na zabezpečenie prístupnosti vody na zavlažovanie poľnohospodárskych kultúr účinkovalo osem záujemcov, ale len päť obcí splnilo stanovené pod-

konštruovanie vodných objektov vo verejnom vlastníctve. Na ďalšom súbehu na spolufinancovanie vypracovania projektovo-technickej dokumentácie a výstavbu a rekonštrukciu objektov fekálnej kanalizácie účasť malo síce takmer 75 záujemcov, no kompletné prihlášky mali len Báčsky Petrovec a Plandište. To prakticky znamená, že z plánovaných 95 miliónov na tieto účely uvedeným dvom lokálnym samosprávam pridelili 4,5 milióna dinárov. Po podpísaní zmlúv s predstaviteľmi desiatich obcí Goran Ješić zahlásil na október ústretový krok: stretnutie s predstaviteľmi všetkých 45 vojvodinských lokálnych samospráv, na ktorom ich poinformuje o úverových linkách Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, naplánovaných na rok 2014. Samozrejme, s cieľom, aby títo včas mohli plánovať a chystať svoje aktivity a rozpočty. O. F.

Ďuro Varga

j keď doteraz často vládla mienka a prax, že vidiecky rozvoj znamená vkladanie do kaviarní a niektorých iných vecí, my v Pokrajinskom sekretariáte pre poľnohospodárstvo pevne veríme, že je významnou zložkou tohto rozvoja základná infraštruktúra: čiže výstavba kvalitných vodovodných a kanalizačných sietí, čističiek, existovanie nízkonapäťového prúdu. To potrebujú naše dediny, lebo je to infraštruktúra, ktorá dokáže skvalitniť život obyvateľov a aj prilákať investorov. Pri nových súbehoch my uplatňujeme procedúru Európskej únie. Cieľom nám je, aby sa obce, miestne spoločenstvá a verejné podniky naučili, ako sa majú uchádzať o európske projekty a prostriedky, – vyhlásil 30. augusta podpredseda vlády AP Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Goran Ješić na konto podpísania zmlúv s predstaviteľmi desiatich obcí,

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

FÓKUS HOSPODÁRSKA SPOLUPRÁCA SRBSKA A SLOVINSKA

Odrazový mostík na nové trhy j nedávny augustový, siedmy v poradí pobyt vojvodinských vládnych dejateľov a novinárov v slovinskej Pomurskej oblasti potvrdil to, čo je známe už dávnejšie: Belehrad a Ľubľanu napriek globálnej kríze stále a úspešne spájajú mnohé ekonomické väzby. Je tu na prvom mieste rozsiahla tovarová výmena, ktorej hodnota v oboch smeroch bola napríklad v roku 2011 okolo miliardy do- Miroslav Vasin na tlačovke pri príležitosti 26. augusta – Dňa lárov. Do Slovinska Vojvodiny v Gornjej Radgoni exportujeme v prvom rade potravinárske pro- pred pár rokmi 1 500 miliónov nými tovarmi dukty a nápoje, základné kovy, eur, z čoho na území Vojvodiny a vkladmi na zariadenia, motorové vozidlá a okolo 550 miliónov eur. Na roz- trhu, s ktorým vlečky, z neho zase dovážame diel od relatívne vyrovnanej to- máme veľa stroje a zariadenia, chemické vý- varovej výmeny my sme s in- spoločného. A robky, celulózu a papier, elek- vestíciami na tom horšie: hod- tiež znamená trické stroje, ropné produkty. V nota tých našich v prípade Slo- nutnosť lepšie Srbsku pôsobia stovky slovin- vinska bola okolo 100 miliónov využívať možských firiem a zastupiteľstiev, eur. To prakticky signalizuje po- nosti v oblasti hodnota ich investícií u nás bola trebu byť oveľa prítomnejší vlast- energetiky, tu- Ratko Filipović rizmu, budovania dopravnej infraštruktúry, na pláne inforJEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DR. DRAGAN LUKAČ, mačných technológií či ochrany GENERÁLNY RIADITEĽ NOVOSADSKÉHO VEĽTRHU životného prostredia. Lebo tak ako to nie je človek, ani žiadna krajina nie je osamelým ostrovom, ktorá sa obíde bez stykov s – V čom sú možnosti širšej spoluinými. práce dvoch poľnohospodárskych Zvlášť Vojvodina má veľké šanveľtrhov – Novosadského a toho v ce na kladné posuny v oblasti Gornjej Radgoni? ekonomickej spolupráce so Slo– Známe je, že obidve inštitúcie vinskom. Aj na 51. Medzinárodvlani slávili jubileá: 80 a 50 rokov exisnom poľnohospodársko-potratencie. To, čo my využívame, na závinárskom veľtrhu v Gornjej Radklade slovinskej dlhoročnej tradície, sú goni produkty so značkou Najich mnohoraké skúsenosti, keďže ide lepšie z Vojvodiny a výrobky deo členskú krajinu Európskej únie, ktosiatok našich firiem sa tešili obrá blízko spolupracuje aj s inými veľľube a záujmu mnohých nátrhmi, zvlášť s tými nemeckými. Tie ich vštevníkov. Pritom slovinskí podpoznatky sa snažíme uplatniť aj u nás, hoci sme veľtrh, ktorý je aj nikatelia jasne dávali najavo, že s dlhšou tradíciou, aj s dvakrát väčšou rozlohou výstavných prieby bolo dobre, keby sme možstorov ako radgonský. No veľtrh v Radgoni je významným dejiskom nosti nášho agropriemyselného nielen pre početných poľnohospodárov v Slovinsku, ale aj pre tých komplexu ráznejšie pretavovali v Rakúsku, Taliansku, Maďarsku, takže je preto i prameňom nových do vzájomných kontaktov a konvedomostí, ktoré sa veľmi zídu i nám. traktov. Zaznamenal: O. Filip V takejto tónine bol i prejav po-

Nové skúsenosti

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

krajinského tajomníka pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslava Vasina na Dni Vojvodiny v Gornjej Radgoni. Vyzdvihol, že je Slovinsko veľmi dôležitý partner Srbska a že v rámci celkovej zahraničnoobchodnej výmeny dvoch krajín Vojvodina sa vlani zúčastnila s 297 miliónmi eur, čo je veľmi blízko rekordnej sume z roku 2008, ktorá bola len o čosi väčšia. – V prvom tohtoročnom polroku takýto trend pokračoval, takže sme realizovali celkovú výmenu v hodnote približne 132 miliónov eur. Slovinsko je deviaty zahraničnoobchodný partner Vojvodiny a troma percentami má účasť v našom celkovom zahraničnoobchodnom obrate. Ešte významnejšie je to, že je táto krajina veľmi dôležitý investor vo Vojvodine, kde dnes podniká aspoň tridsať jej známych spoločností. Slovinské vklady do nich sú na úrovni 530 miliónov eur a tieto firmy zamestnávajú osemtisíc ľudí, – podotkol Vasin. Príchod našich delegácií i viac než dvadsať uznávaných hospodárskych spoločností do Slovinska zhodnotil ako ďalšiu vhodnú príležitosť poinformovať tamojších záujemcov o našich potenciáloch a zároveň sa viac dozvedieť o slovinských možnostiach v oblasti poľnohospodárstva. Predseda Hospodárskej komory Vojvodiny Ratko Filipović podčiarkuje, že je naša spolupráca so Slovinskom konštantná a zásadná, lebo ide o známy trh. A pritom odkazuje, že by čím väčší počet našich výrobcov potravín musel mať zvýšený záujem práve o tento trh. Lebo úspešný prienik na ňom znamená, že sú naše potraviny vhodné aj pre iné členské štáty Európskej únie. A o to výrobcom a vývozcom v prvom rade musí ísť. O. Filip

Z NAŠICH OSÁD S DR. MIŠOM FILIPOM, PREDSEDOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA STARÁ PAZOVA

Pekné stredoeurópske mestečko ž druhý mandát Dr. Mišo Fistatku chodníkov, resp. lip je predsedom Rady Miestcyklistickej dráhy sú núneho spoločenstva Stará Pazova. tení pohybovať sa maPočas jeho prvého štvorročného gistrálnou cestou Belemandátu (2009 –2013) v starohrad – Nový Sad, ktorá je pazovskom Miestnom spoloveľmi frekvenčná a pre čenstve bolo ešte platné samozpešiakov a cyklistov veľdanenie, z ktorého sa zabezpemi nebezpečná. čovali – aspoň vo väčšine prípa„Rozpočet Miestneho dov – príjmy na realizáciu väčších spoločenstva na rok investícií usmernených hlavne 2013 je schválený v hodna úpravu mesta. Podporovali note 26 miliónov dinápritom čulú činnosť kultúrnorov. Pre nedostatok proumeleckých spolkov a početstriedkov rozpočet je ných športových klubov. V predzmenšený o 30 percent chádzajúcom období v Pazove je a teraz, po schválení urobené dosť toho a MS sa zúopravného rozpočtu, je častnilo, ako uviedol predseda 18 miliónov, čo je veľmi Rady MS, v rekonštrukcii povaly Dr. Mišo Filip málo. Táto suma postaSlovenského národného domu a čí iba na bežnú údržbu prispelo i k úprave basketbalo- bolo potrebné robiť na úprave vého ihriska a k opätovnému mesta, ktoré práce sú prioritné, dobrému fungovaniu FK Jedno- komunálne problémy… Ich realizácia však závisí výlučne od fita. Po májových voľbách na kon- nančných prostriedkov,“ poveštitutívnej schôdzi (18. júna 2013) dal Dr. Mišo Filip. Hlavným cieľom aktuálneho za predsedu Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova zno- zloženia RMS je vystavať novú ulivu zvolili Dr. Miša Filipa (Združe- cu, ktorá by spájala hlavnú Ulicu nie občanov Pazovački pokret). V Cyrila a Metoda s Ulicou Vladimíra novom zložení Rady MS Stará Hurbana (oproti autobusovej staPazova je inak 11 členov zo nici, kde je teraz parkovisko). Srbskej pokrokovej strany (SNS), Podľa slov predsedu RMS je to ka9 členov zo Združenia občanov pitálna investícia, výsledkom ktoPazovački pokret a jeden člen z rej má byť veľmi funkčný celok v Demokratickej strany (DS). „Spo- meste, zvlášť s ohľadom na blízlupráca s členmi rady a členmi Vý- kosť Domu zdravia J. J. Zmaja a konného výboru je dobrá, takže Predškolskej ustanovizne Pole- Mestský park spoločnými silami pracujeme v tarac. V pláne je i výstavba cyprospech lepšieho a mesta,“ pripomenul kvalitnejšieho živonáš spolubesedník a ta občanov Starej dodal, že predsa sú Pazovy,“ zdôraznil niektoré práce, ktoré M. Filip a dodal, že sa musia realizovať v samotné Miestne blízkej budúcnosti. spoločenstvá už Medzi také patrí úpraviac nemajú také va ulíc a plátanie dier veľké ingerencie, na vozovkách v mesaké mali doteraz. te, ako aj výmena parVšetky väčšie inkiet v Športovej hale vestície podľa platPark. ného zákona teraz Každoročne začiatmajú na starosti kom augusta v Starej obecné orgány, Pazove prebieha takže miestnym Upravené tribúny na štadióne FK Jednota v Starej Pazove Mestská oslava sv. Ilispoločenstvám sú ju, ktorá je aj sviatobmedzené možnosti pôsobenia. klistickej dráhy v Ulici novosad- kom Miestneho spoločenstva. „Samozrejme, aj my v Staropa- skej (až po benzínové čerpadlo Na základe postrehov početných zovskej obci vo svojich plánoch Volan). Staropazovčania, ktorí zahraničných delegácií možno a programoch navrhujeme, čo by žijú v tejto časti mesta, v nedo- povedať, že Stará Pazova je pek-

ne upraveným stredoeurópskym mestečkom. Výzor centra mesta sa po dôkladnej úprave križovatky veľmi zmenil a ku ešte krajšiemu výzoru potrebné by bolo urobiť aj nové fasády, najmä na niektorých starých objektoch v strede mesta, ktoré sú pod ochranou štátu. Vedenie staropazovského Miestneho spoločenstva by sa v nadchádzajúcom období chcelo aktívnejšie zapojiť do písania projektov na získanie prostriedkov z predprístupových fondov Európskej únie. V Starej Pazove žije okolo 18-tisíc občanov. V tomto Miestnom spoločenstve, podľa slov Dr. M. Filipa, ešte stále zápasia s divými skládkami, ničením smetných košov a lavičiek v mestskom parku, krádežami dopravných tabúľ… K čiastočnému riešeniu týchto komunálnych problémov, najmä na okraji mesta, mala by

prispieť nedávno založená hájnická služba, ktorej úlohou je strážiť nielen dopestovanú úrodu v poli pred zlodejmi, ale aj evidovať tých občanov, ktorých prichytia, že vyhadzujú smeti tam, kde je to prísne zakázané. Všetkým nesvedomitým občanom príslušné orgány uložia peňažné pokuty. Doteraz je už zaevidovaných niekoľko takých prípadov. Ako lekár staropazovského domu zdravia, predseda RMS je často prítomný v teréne. Hovorí, že v súčasnej dobe veľkým problémom sú aj túlavé psy a z postu richtára vyzval občanov, aby svorky psov prihlásili buď do MS alebo do VKP Čistoća. A. Lešťanová

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD STARÁ PAZOVA

Prijatie pre najúspešnejších žiakov V

o veľkej sieni tzv. Bielej budovy v Starej Pazove vo štvrtok 29. augusta predseda obce Đorđe Radinović usporiadal slávnostné prijatie pre najúspešnejších žiakov základných a stredných škôl z územia obce. Na prijatí sa zúčastnili aj profesori a rodičia. Medzi najúspešnejšími boli žiaci generácie, nositelia Vukovho diplomu, žiaci, ktorí obsadili prvé tri miesta na republikových súťaženiach, víťazi republikových súťažení v skupinách (v organizácii Ministerstva školstva, vedy a tech- Najúspešnejší žiaci v školskom roku 2012/2013 zo Staropazovskej obce nologického rozvoja), ako aj ktorí tiež dostali lík, Silvia Hricová, Ivan Kožík, profesori, ktorí žiakov peňažné odmeny. Mária Šišková, Anna Števáková, pripravovali na súťaNajúspešnejším Martina Totová, Milinka Domože. žiakom a profeso- niová, Andrea Potranová a Iva Za dosiahnuté výnirom okrem pred- Mojovićová, ktorá zároveň območné výsledky v školsedu obce gratu- sadila i prvé miesto na republiskom roku 2012/2013 lovala náčelníčka kovom súťažení zo slovenského odmenených je 14 žiaOddelenia pre spo- jazyka. Na tomto súťažení skvekov generácie a 59 noločenské činnosti lé výsledky dosiahla i Katarína siteľov Vukovho diploMilka Simićová a Rumanová, ktorá obsadila tretie mu, ktorí okrem ďanáčelníčka Odde- miesto. Medzi odmenenými prokovnej listiny dostali i lenia pre šport, fesormi bola Katarína Topoľská, hodnotný darček – tamládež a kultúru profesorka slovenského jazyka blet. Ostatným na tomLibuška Lakatošo- a literatúra v ZŠ hrdinu Janka to prijatí – 28 žiakom, vá. Čmelíka. Maji Domoniovej, žiačktorí obsadili prvé tri Zo staropazov- ke Ekonomicko-obchodnej škomiesta na republikoskej Základnej ško- ly Vuka Karadžića, sa dostal Vuvých súťažiach, a 57 ly hrdinu Janka kov diplom a Jarmila Kukučkožiakom, ktorí v skupiČmelíka odmene- vá bola v školskom roku nových častiach obsa- Márii Šiškovej gratuluje predseda ní boli desiati nosi- 2012/2013 žiačkou generácie v dili pozoruhodné vý- obce Đ. Radinović telia Vukovho di- Technickej škole. sledky na republikomenených bolo aj 19 profesorov plomu: Ivan Agarský (ktorý je i vých súťažiach, odovzdali peA. Lš. ňažné odmeny. Po prvý raz od- základných a stredných škôl, žiakom generácie), Kristián ČmeNAJSTARŠÍ ŽIACI POBUDLI V KOVAČICI v dňoch 29. augusta až 1. septembra. Jedenásť už čoskoro druhákov z Univerzity tretieho veku Mateja Bela v Banskej Bystrici odchádzali minulú nedeľu zo Srbska plní dojmov a nadšení všetkým, čo videli a zažili v osade insity, ale aj v Padine a Belehrade (na snímke sú školáci na Kalemegdane). Vedúca výpravy najstarších študentov Mgr. Gabriela Bömchesová vyhlásila, že je obdivuhodné, ako si slovenské banátske mestečká zachovali národné bytie za desaťročia života v cudzine, ale aj to, ako si srbský národ uchránil existenciu v osudom skúšaných stáročiach na Balkánskom polostrove. Podľa Mgr. Bömchesovej silný pocit slovenskosti a slovanskosti, ktoré si odniesli zo Srbska, im pevne utkvie v pamäti. Študujúcim na univerzitách tretieho veku na území celého Slovenska je umožnené získavať nové znalosti a zručnosti z odborov v priamej nadväznosti na ich životné skúsenosti, záľuby a vlohy. Minulotýždňový poznávací zájazd najstarších žiakov z Banskej Bystrice patril medzi ich nespočetné študentské aktivity. J. Špringeľ

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD FOLKLORISTI ZO SLOVENSKA NAVŠTÍVILI BIELE BLATO

Spolupráca so skvelou budúcnosťou V

rámci osláv 130. výročia príchodu Slovákov do Bieleho Blata na návšteve v tejto malebnej osade v strednom Banáte od 30. augusta do 1. septembra pobudli FS Važec z rovnomennej osady na Slovensku a FS Karpaty z Bratislavy. Folkloristi z Važca už hosťovali v Bielom Blate, ako aj Bieloblatča- Hostia zo Slovenska zatancovali a zaspievali aj nia vo Važci, a opä- účastníkom podujatia Ovčiarsky deň... tovná návšteva svedčí o tom, že je táto spoluprá- poďakovali umeleckí vedúci FS ca dobre nasmerovaná a má pek- Važec MUDr. Michal Kapasný a nú budúcnosť. Po príchode a uby- FS Karpaty RNDr. Miroslav Kapastovaní Bieloblatčania svojich hos- ný. Potom už javisko Domu kultúry tí zaviedli do Zreňaninu, kde prá- patrilo len tanečníkom a speváve prebiehalo chýrečné podujatie kom, ktorí neúnavne tancovali a Dni piva. V sobotu predpoludním spievali takmer dve hodiny, za čo hostia časť svojho bohatého pro- ich obecenstvo, ktoré sieň vygramu predviedli účastníkom a ná- plnilo do posledného miesta, odvštevníkom tradičného poduja- menilo silným potleskom. Na zátia Ovčiarsky deň a potom vo ve- ver koncertu si hostia a ich hostičerných hodinách usporiadali ce- telia spoločne zaspievali hymniclovečerný koncert. Hostí najprv kú pieseň Po nábreží a zvyšok vepozdravila predsedníčka MOMS čera strávili pri večeri a hudbe Biele Blato Jarmila Hromčíková a skupiny Hot music Band z Kovaza srdečné prijatie a pohostenie sa čice.

Týmto sa program návštevy hostí zo Slovenska neskončil. V nedeľu sa totiž zúčastnili na nedeľných bohoslužbách, kde ich privítal a pozdravil pán farár Vladimír Grňa a dozorca bieloblatského cirkevného zboru Ján Sládeček. Po kázni hos-

... a v kostole zaspievali niekoľko duchovných piesní

tia zo Slovenska zaspievali nábožné piesne zo svojho repertoára. V popoludňajších hodinách nastala chvíľa rozlúčky. Hostia a ich hostitelia sa rozlúčili ako inak, ak nie piesňou a tancom a s tou-

MISS LETA SRBSKA 2013 NOVOSADČANKA MILICA SKAKIĆOVÁ. Voľba krásky prebiehala v organizácii Združenia módnych činností Miss Yu v čele s predsedom Draganom Ćosom v sobotu 31. augusta na bazénoch Horizont v Surduku. Na súťaži sa zúčastnilo 14 kandidátok z celého Srbska a porota za Miss leta Srbska 2013 vyhlásila Milicu Skakićovú, 19-ročnú študentku práva z Nového Sadu. Prvou vicemiss sa stala Milica Stuparová z Inđije a druhou vicemiss je Tamara Miškovićová z Kikindy. Titul Miss fotogenickosti získala Marija Miloševićová zo Smederevskej Palanky a Vanesa Distl zo Subotice sa stala Miss šarmu. Za Miss obecenstva internetu vyhlásili Katarinu Pavlovićovú z Aranđelovca. Všetky krásky dostali hodnotné odmeny. A. Lš.

ktorou slzou v očiach, ale aj so sľubom, že sa znovu stretnú. či už vo Važci alebo znovu v Bielom Blate, to je jedno. Omnoho je dôležitejšie, že to iste bude na obojstrannú radosť. Hosťovanie folklórnych súborov zo Slovenska finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, NRSNM, Mesto Zreňanin a MS Biele Blato. Oslavy 130. výročia príchodu Slovákov do Bieleho Blata budú pokračovať 14. septembra slávnostným zasadnutím Zhromaždenia MOMS Biele Blato a príležitostným kultúrno-umeleckým programom domácich

ochotníkov a hostí z Padiny. Bieloblatčania si budú môcť pozrieť aj výstavu obrazov padinského insitného maliara Juraja Ľavroša a výstavu ručných prác Klubu bieloblatských žien. vlh

Hroznová oberačka Aradáč 2013

Program podujatia Nedeľa 8. septembra 10.00 – Raňajky v miestnostiach Harmónie 11.00 – Defilé – prechádzka vinohradmi 15.00 – Obed 18.00 – Kultúrno-umelecký program 20.00 – Ľudová veselica Podujatie organizujú aradáčske združenia

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SIEDME DETSKÉ DIVADIELKO V KOVAČICI

Svadba v novom šate ento priestor bude patriť najviac Siedmu Detskú svadbu slávnostne vám najmladším, našim spolu- otvoril kovačický pán farár Martin občanom, a vďaka takýmto a po- Bajza citujúc o význame výchovy detí dobným akciám určite nezapadne z časopisu Banátsky rozsievač, jedprachom,“ privravel sa v mene obecnej a mestskej delegácie Martin Zloch. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica zaradil význam organizovania Detskej svadby k takým festivalom, ako sú Rozspievané klenoty a Letí pieseň, letí. „Podujatie Detská svadba je čistá studnička slovenskosti. Nielen preto vďaka patrí i matkám a babičkám, ktoré usilovne z roka na rok perú, žehlia a obliekajú svoje ratolesti do slovenských krojov,“ zdôraznila v prívete predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová. „Ťažko sa nám odchádza Najobľúbenejšou hrou počas Detskej od vás, ale za štyri dni poby- svadby je Káčerí tanec tu ste nám vštepili novú lásku k slovenskosti a slovanskosti,“ pove- ného zo svojich predchodcov Jozefa dala okrem iného v prívete Gabriela Janiša. Bömchesová, vedúca študentskej výPo skvelom výkone Matičiarika pravy z Bystrice. na javisku s Detskou svadbou vstúpili domáci. Nevesta natancovala na humanitné účely 24 500 dinárov a desať eur. Okrem ženícha, nevesty, svadobných rodičov, starejšieho, zabávala sa a veselila čamrva kuchárok, svatiek, krčmárov, družíc, družbov a zváčov. Vinšovali Kovačičania Darina Tomanová, Alexandra VaNevesta piaty raz tancovala pre chorých a šeková, Anastasija chudobných vrstovníkov

„T

Pri kvalitnom orchestri sa výborne tancuje a dobre spieva 7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

Atanackovová, Anička Stanová a Ivana Bešková. Osobitný potlesk za vinše a príchod zo Sriemu a Báčky si vyslúžili sestry Maja a Martina Agarské z Boľoviec a Nina Francistyová z Kysáča. Svadbu na javisku sprevádzal hudbou sedemčlenný orchester talentovaných kovačických hudobníkov. Moderátorky poldruhahodinového programu najmladších boli Anna Andrea Holíková a Darina Tomanová. Po Kovačici sa minulý štvrtok rozleteli pozývať na svadbu a vinšovať svadobné verše po jeden zváč a družba Družičky v rovnakom kroji: Kalina – Miroslav Toman, La- Babková a Iva Ďuríčeková dislav Veňarský, Martin Torňoš, Jurko Jonáš, úspešne režíroval Pavel Baláž. V čele na spev mimoriadne naladenej detskej družiny boli ženích Ladislav Veňarský, nevesta Sintia Tomanová a starejší Jurko Jonáš. Z tretej sa vzápätí dostali na štvrtú ulicu. Na otvorení scény sa básňami prihovorili predstaviteľky dvoch rozličných, ale šťastím blízkych generácií: Vladana Pálenkášová a Elena Surová. „Neska som bol pri muziky celý deň, celý deň...“ – aj tak by mohlo znieť motto Kovačičanov minulú nedeľu, lebo sa ihneď po skončení Detskej svadby začala na letnom javisku ľudová ve-

Vynikajúci výkon najmladších Bystričanov Mihajlo Pešić, Branko Atanackov a najmladší medzi nimi Jonatán Stano. Šli v sprievode harmonikára Jána Dišpitera. „Keď nás prišli kovačické deti volať na svadbu, srdcia sa nám rozbúšili a padla aj nejedna slza šťastia z milého prijatia,“ rozprávali dojaté študentky Univerzity tretieho veku Mateja Bela v Banskej Bystrici počas návštev v osade insity. Hoci sú Banská Bystrica a Kovačica partnerské mestá takmer desaťročie, toľko Bystričanov vospolok ešte nebolo na návšteve. Okrem najstarších Kovačicu v nedeľu navštívili i najmladší Bystričania. Pod taktovkou bývalej lúčničiarky Zuzany Drugovej, ktorá už viac ako dve desaťročia vychováva v Bystrici budúcich lúčničiarov, deti z Matičiarika prvé vystúpili na letnom javisku nádvoria Miestneho spoločenstva. Zatancovali, zaspievali, zanôtili a oduševnili publikum. Pred šesťsto divákmi sa najmladší Bystričania pripojili k svadobnému sprievodu, ktorý i teraz

Pozývali na svadbu: Martin Torňoš a Jurko Jonáš selica. Do tanca a na dobrú náladu hrali ostrieľaní kovačickí hudobníci J. Nemček, J. Glózik a P. Straka. Podľa francúzskeho spisovateľa Josepha Jouberta deti potrebujú skôr vzory ako kritiku. Slovenským ratolestiam je Detská svadba tou správnou predlohou. Do slov a slovenskosti. A do budúcnosti v súčasnosti. Ján Špringeľ

Z NAŠICH OSÁD NA HLAVÁČOV SALAŠ NEĎALEKO KYSÁČA, pri tzv. Irmovskom moste, radi chodia nielen Kysáčania, ale aj mnohí iní, ktorých láka krásna príroda, vôňa čerstvého chleba, krumple na ťapši či známa kysáčska sárma pečená v starodávnej peci. Na salaši v nedeľu 1. septembra pobudli i kysáčski starobní penzisti v čele s predsedom Pavlom Medveďom, ktorí tam zorganizovali zábavu (za skromný poplatok 200 din.) pod názvom Túžba za salašmi, a to spolu s majstrom Jánom Hlaváčom (na snímke), ktorý oslávil 71. narodeniny. Sárma, ktorú pripravila Jánova manželka Mária Hlaváčová, iste chutila početným Kysáčanom a ich hosťom penzistom z Hložian, B. Petrovca, N. Sadu, Čeneja. K oslavám sa pridala aj ženská a mužská spevácka skupina KIS Kysáč s harmonikárom Miloslavom Kardelisom a na dobrú náladu hrala skupina Vulkán. Tancovalo a spievalo sa do neskorého večera. Anna Legíňová

Bum-bum-bum! áva sa na známosť, že dnešné oznamovanie občanom vykonávateľ pougárskych prác absolvuje na čerstvo zrekonštruovanom bubne. Tak teda čujme, ako zarachotí práve zrekonštruovaný bubenícky nástroj! Bum-bum-bum! Bum-bumbum-bum – bum-bum-bum! Oznamuje sa občanom, že to, čo bolo ďaleko pred nami, konečne začalo byť čoraz ďalej za nami. V Hložanoch zrekonštruovali starý kostolný organ a v Belehrade zrekonštruovali pomerne mladú vládu. Zrekonštruovaný or-

UGÁR

gan už hrá ako nový, od zrekonštruovanej vlády sa očakáva to isté. Mnohí sa ale pýtajú, čo ďalej, to jest, o čom teraz vôbec – po úspešne zrealizovanej rekonštrukcii vlády – široké ľudové masy budú hovoriť… Mimochodom, v užších kruhoch sa hovorí o tom, že istý stavebný podnik mal postaviť, ale ani po desiatich rokoch nepostavil, gerontologické stredisko v Mitrovici, ktorá Mitrovica nie je Sriemska, hoci na spomenutý účel, ako uvádza denník Blic, dostal účelové prostriedky v hodnote viacej stovák miliónov dinárov – priamo

z eráru. Iste: všetci povedia, že čo je veľa, je veľa; v záujme upokojenia všetkých, ktorí prv povedané povedajú, sa dotyčným navrhuje, aby sa – len ak majú koho – spýtali, o koľko stovák miliónov viacej by zo štátneho mešca ubudlo za predpokladu, že by to tam Gé-cé bolo bývalo postavené? Azda im zaraz svitne, že tým, že spomenutá (vý)stavba sa nekonala, sa fakticky dosiahli miliónové úspory! Taktiež sa dáva na známosť, že istá agentúra robí výskum formou ankety, ktorá anketa okrem iných zahrnuje otázku: Sledujete

aktivity politikov na spoločenských sieťach? Neviem, ako vy, ale ja nesledujem; beztak mám starosti so žalúdkom – znie jedna z možných odpovedí. Máte pravdu: ohľadne rekonštrukcie vlády, ktorá bola zrealizovaná rýchlosťou jazdy vlakov jazdiacich našimi železničnými koľajnicami, to jest v nadväznosti na vyslovenú podotázku, čo ďalej (?) patrí sa dodať: nie je vylúčené, že nasleduje široká a „dlhoká” masová diskusia na tému eventuálnych predčasných volieb. jbš

venskej menšiny 2 845. Najviac v Selenči: 2 652 z celkového počtu 2 996 obyvateľov. V roku 1992 len Slovákov v Selenči bolo 3 434. V samotnom Báči je 127 Slovákov z 5 399 obyvateľov. Vo Vajske je Slovákov dvadsaťšesť a v Boďanoch dvadsať. Za Bačko Novo Selo a Plavnu Republikový štatistický ústav údaje neuvádza. Ďalšou obcou je Báčska Palanka, v ktorej žije 55 528 obyvateľov, z toho 5 047 Slovákov. Najviac v Pivnici, kde je 2 523 Slovákov a obyvateľov spolu 3 337. Podľa sčítania v roku 1992 v nej vtedy bolo 3 524 Slovákov. V stredisku obce, teda v Báčskej Palanke je 28 239 obyvateľov, z čoho je Slovákov 1 055. Približne pred dvoma desaťročiami Slovákov

tam žilo 1 198. Na treťom mieste podľa počtu Slovákov v Báčskopalanskej obci je Silbaš: 833 z celkového počtu 2 467 obyvateľov . V roku 1992 v Silbaši žilo 1 208 Slovákov. V Čelareve je 421 Slovákov, kým je obyvateľov vcelku 4 831. Všetky iné osady majú menej od päťdesiat Slovákov: v Despotove 41, Tovariševe 40, Neštine 36, Gajdobre 32, Obrovci 23, Karađorđeve 20, Mladenove 7 Slovákov. Údaje pre Vizić, Novu Gajdobru a Parage sa neuvádzajú. V Obci Báčsky Petrovec je 13 418 obyvateľov, z toho 8 772 Slovákov. Najviac, samozrejme, v samotnom Petrovci, kde je Slovákov 4 982 a celkovo obyvateľov 6 155. Na druhom mieste je Kulpín s 1 952 Slovákmi zo spolu 2

775 obyvateľov, na treťom Hložany s 1 725 Slovákmi a 2 002 obyvateľmi. V Maglići žije 113 Slovákov a obyvateľov je 2 486. V roku 1992 v Petrovci žilo 6 335, v Kulpíne 2 402 a v Hložanoch 2 247 Slovákov. Na záver tohto pokračovania – Bečejská obec, pozostávajúca z piatich sídlisk. Žije v nich celkovo 37 351 obyvateľov, z čoho je Slovákov 45: dvadsiati dvaja v Bečeji, ktorý má 23 895 obyvateľov, štrnásti v Bačkom Gradišti a deviati v Bačkom Petrovom Sele. Pre dve osady – Mileševo a Radičević – sa presnejšie údaje neuvádzajú. (V budúcom čísle: Od Žablja po Vrbas) O. Filip

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY (6)

Ďalšie obce J

ednou z prvých príznačností Juhobáčskeho obvodu je, že pozostáva z najväčšieho počtu obcí v porovnaní s inými vojvodinskými oblasťami. Je ich až trinásť: Nový Sad, Petrovaradín, Báč, Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Beočín, Bečej, Žabalj, Srbobran, Sriemske Karlovce, Temerín, Titel a Vrbas. Druhou príznačnosťou alebo aj zaujímavosťou je, že historické mestečko Sriemske Karlovce je súčasne i obcou. Povedané inak, táto obec pozostáva z jediného mestečka. Ako je v minulom pokračovaní tohto prehľadu už uvedené, žije tam 8 750 obyvateľov, z čoho 29 Slovákov. Poďme však abecedným poradím. V Obci Báč je 14 405 obyvateľov a z toho príslušníkov slo-

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD HLOŽANY

Pokus o nové samozdanenie boznamujeme vás, že sa referendum o návrhu Uznesenia o uvádzaní samozdanenia na území Miestneho spoločenstva Hložany na obdobie od 1. 10. 2013 do 30. 9. 2018 uskutoční v období od 2. septembra 2013 do 9. septembra 2013. Vyjadrovanie sa bude konať na volebnom mieste číslo 1 – Kancelária Miestneho spoločenstva Hložany…” Oznámenie s citovaným obsahom (textom v slovenčine a srbčine – cyrilikou), bez podrobnejších údajov o predmete referenda (!?) dostali občania Hložian v posledný augustový týždeň; ako adresant sa uvádza Komisia pre uskutočnenie referenda. Aj prekvapuje, aj neprekvapuje, že v pondelok 2. septembra Hložančania v poštových schránkach našli ďalšie tlačivo. V ňom sa uvádza, že „výška samozdanenia by sa vyúčtovala a platila takmer o polovicu menej ako doteraz”. Sú tam aj konkrétne sadzby odvodov týkajúce sa jednotlivých skupín poplatníkov samozdanenia. Adresant tu spomenutého letáčika (s textom v

„O

slovenčine na jednej strane a v srbčine – latinkou – na druhej) sa neuvádza. Ktokoľvek ho zostavil, neuviedol v ňom, práve tak ako ani v prv spomenutom oznámení, na aký účel sa využijú prostriedky z miestneho samozdanenia na spomenuté obdobie. Len čo je pravda, na oknách MS Hložany stále visí text ponúknutý na verejnú rozpravu týkajúcu sa návrhu na nové samozdanenie, obsahujúci podrobnejšie vtedy predostreté (nevedno, či poprípade i pozmenené návrhy). O verejnej diskusii týkajúcej sa avizovaného referenda sme písali v Hlase ľudu č. 28 (13. 7. 2013). Mimochodom, čítanie „v okne” nie je vždy pohodlné a Rada MS Hložany nepovažovala za potrebné o aktuálnom referende (podrobnejšie) poinformovať potenciálnych poplatníkov, povedzme prostredníctvom médií. V poštových schránkach Hložancov sa do tretice ocitol aj propagačný leták (taktiež bez uvedenia „autorstva”, t. j. adresanta). V ňom sa o. i. hovorí, že „v období od 2005 do 2012 prílev

zo samozdanenia bol vo výške 41.398.585,14 dinára”. Uvádza sa, že tieto peniaze buď priamo alebo ako „iniciálne prostriedky pri zabezpečení prostriedkov z NIP-u R. Srbsko, Fondu pre kapitálové vklady APV, príslušných ministerstiev R. Srbsko a sekretariátov APV, rozpočtu Obce Báčsky Petrovec” umožnili súhrnné investície v uvedenom sedemročnom období v hodnote viac než 312 miliónov dinárov. Je tam aj čosi ako náznak usmernenia prostriedkov získaných z budúceho samozdanenia (bez vyčíslenia očakávanej sumy) na výstavbu niektorých objektov, ktoré sa už dávno v podobných „programoch” opakujú. V spomenutom letáku sa takisto spomína, že „koncom apríla bežného roka prestalo byť platné Rozhodnutie o uvádzaní samozdanenia na území Miestneho spoločenstva Hložany”. Ani slovkom sa však nehovorí – prečo. Neuvádza sa, že Ústavný súd 21. marca 2013 prijal rozhodnutie, ktorým zrušil platnosť uznesenia o zavedení samoz-

danenia na území MS Hložany na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2014, lebo dotyčné uznesenie „nie je v súlade s Ústavou a zákonom”. Rozhodnutie Ústavného súdu bolo zverejnené v Úradnom vestníku Obce Báčsky Petrovec č. 5 s dátumom 30. apríla 2013. Keďže MS Hložany hneď neoboznámilo (aspoň nie všetkých) zamestnávateľov občanov Hložian, mnohým z nich zamestnávatelia zrazili vyrubené percentá na účel samozdanenia aj z májových platov. Sú ľudia, ktorí sa spytujú, čo by sa stalo, keby žiadali o prinavrátenie celkovej sumy, ktorú odviedli na protiústavne zavedené samozdanenie. Rada MS Hložany sa, nakoľko je známe, doteraz neospravedlnila občanom za to, že predchádzajúce samozdanenie zaviedla v rozpore s Ústavou a zákonom. Môžbyť zo spomenutých alebo aj iných dôvodov, Hložanci sa v pondelok a utorok (ako sa neúradne dozvedáme) nie veľmi ponáhľali na hlasovacie miesto číslo 1. Ako je známe, prednedávnom pokusy o zavedenie nového samozdanenia stroskotali v Báčskom Petrovci a Maglići… Juraj Bartoš

NAŠE VANKÚŠIKY V B. PALANKE. Záujemcovia o slovenskú ľudovú tradíciu sa v nedeľu 1. septembra v palanskom Slovenskom dome mohli kochať v kráse vankúšikov na výstave, ktorú prichystali členky Spolku žien pri MOMS Báčska Palanka (na snímke) a pomenovali ju Naše vankúšiky. Okrem domácich k výstave prispeli aj členky pivnického a pazovského spolku žien. Vankúšikov, ozdobných a detských, bolo zhruba 200. V družbe sa pripojili aj členky spolkov žien z Lalite, Selenče, Hložian, Iloka, Báčskeho Petrovca (Spolok petrovských žien a združenie Zlaté remeslá), tiež palanských spolkov (Zlatne ruke a Večera Šandor). Prítomných privítala predsedníčka Spolku žien pri palanskom MOMS Darina Valachová. Výstavu navštívil aj miestny farár Vladimír Grňa s manželkou.

KULTÚRNO-UMELECKÝ SPOLOK BRATSTVO Z HAJDUŠICE sa v sobotu 31. augusta zúčastnil na tradičnom 12. folklórno-turistickom podujatí Zlatna jesen v dedinke Gudurica na svahoch Vršackého brehu. Tamojšiemu obecenstvu sa predstavili choreografiou Kvetoslavy Mrđovej U Hrudkov na priadkach (na fotografii). Okrem Hajdušičanov na tomto trojdňovom podujatí, ktorého cieľom je prezentácia folklórnych tradícií a turistických ponúk tohto vinohradníckeho kraja, vystúpili hlavne súbory z okolia, ktoré pestujú srbský, rumunský a maďarský folklór. Medzinárodný ráz mu dal súbor zo susedného Rumunska. Okrem folkloristov na podujatí sa zúčastnili aj členky Združenia hajdušických žien Oko. V gudurickej etno ulici vystavili svoje ručné práce a návštevníkom ponúkali tradičné slovenské koláčiky.

E. H.

vlh

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SLOVINSKO, KRAJINA EKOLOGICKÁ

Sebe a iným pre radosť oli to tie záverečné augustové dni, keď sa horúce leto ešte ako-tak držalo, ale už mlelo z posledného. To však na veci nič nezmenilo: Slovinsko bolo i rok po našom poslednom pobyte rovnako čisté, upravené a krásne. Ako v láske na prvý poJeden z bežných školských plagátov hľad, ani tu prvý dojem neklamal. Útulné domy, kopa zelene na každom kroku, upravené ulice, mnohovravné detaily. – Slovinci vždy boli a podnes sú poriadkumilovní. Aj pred niekoľkými desaťročiami, keď som tu bol na vojenčine, sústavne a primerane Odpad sa už dávno triedi dbali na životné prostredie, prírodu si výrazne uctievajúc. nedeľných vychádzok do okolia..., – Rodiny pestovali kult pravidelných vraví mi jeden z kolegov počas nedávneho zájazdu členov Spolku agrárnych novinárov do mestečka Gornja Radgona a okolia. Je svätou pravdou, že ledabolo zahodený papier na ulici celé kilomet-

Hneď to ide do vreca

re neuvidíš. Ako aj to, že kvetov je tu celé more a sú všade. O čosi sa postaral zvyk, o iné výchova a disciplína. Tresty pre nepozorných sú skutočne prísne, takže si úmyselné špatenie okolia nedovolia ani tí s dosť hlbokými vreckami. Také dobrodružstvo má svoju cenu: od päťdesiat do tristo eur za nedbalé zahodenie papiera na ulici, napríklad. Z číročistej zvedavosti sme sa my niekoľkí novinári tárali po okrajoch mesta v snahe zistiť, či nejde len o akúsi ekofasádu, výklad pre turistov v podobe adries a ulíc, kto-

ré sú najčastejšie navštevované. Vôbec nešlo. Odpad sa triedi všade rovnako, zbytočnosti zbierajú do vriec aj obyvatelia rodinných domov, aj panelákov, ak sa renovuje dom, tak to nepocíti ani prvý, kdeže tretí sused, ako je to u nás. Hneď pri vstupe do Poľnohospodársko-potravinárskeho veľtrhu v Gornjej Radgoni jedna z prvých miestností bola vyhradená pre deti, ktorým starší prednášali, príkladmi ich učiac, ako sa ekologicky správať. Bez environmentálnych tematických plagátov sa azda žiadna škola neobíde. Odpoveď na otázku, čo robia predstavitelia slovinských colníc na Poľnohospodárskom veľtrhu, sa dala získať za pár minút pobytu na ich stánku: colníci vysvetľovali návštevníkom, aké obrovské škody v prírode sa páchajú a vznikajú ničením a pašovaním zriedkavých živočíšnych a rastlinných druhov.

Dôležité sú detaily

Takto sa okolie chráni počas rekonštrukčných prác

Kvety na každom kroku

Najzaujímavejšie pritom je, že sa všetko ekologické chápe ako samozrejmosť, na ktorú škoda rečí. Environmentálne stálice s cenou zlata. Zároveň i záruka, že hodnoty a krásy treba najprv hľadať v sebe, potom v blízkych a vôkol seba. A v tom všetkom je nezanedbateľné aj ponaučenie, že si ich za žiadne peniaze nekúpiš, ak si ich nevážiš. Oto Filip

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z OSLÁV DŇA PADINY – ŠTVRTÝ VÍKEND

Krása ľudového kroja inulá nedeľa 1. septembra bola nielen pre Padinčanov, ale aj pre ich hostí z okolitých a vzdialenejších prostredí opravdivým sviatkom pre oči. Pri príležitosti oslavy dvoch významných jubileí – 90 rokov od založenia prvého združenia Dejiny bohaté, aktivít mnoho, len času málo žien v Padine a o všetkých porozprávať – Ružena Haníková 10 rokov od ob- a Anna Imrová novenia činnosti Spolku žien – v ková, ktorá pri tejto príležimalej sieni Domu kultúry Mi- tosti podčiarkla, že prvorachala Babinku usporiadali krás- dou úlohou spolku je zanu a neobvyklú výstavu slovenských ľudových krojov z Pivnice, Selenče, Hložian, Báčskeho Petrovca, Aradáča, Kovačice, Vojlovice a Padiny, ako aj srbského tradičného odevu z Jarkovca, rumunského z Uzdinu a ma- Potešenie z otvorenia výstavy vyjadrila aj ďarského zo su- riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská sednej Debeljače pod názvom Krása ľudového chovávať a pestovať ľudovú tvorivosť, tradičné padinské zvyky a kroja. O výstave a súčasných aktivi- obyčaje, kultúrne sa vzdelávať, tách Spolku žien v Padine hovo- venovať sa humanitárnej činrila predsedníčka Ružena Haní- nosti. Počas uplynulých 10 rokov

usporiadali vyše 20 rôznych tematických výstav, zorganizovali tradičné podujatia, akými sú tortiáda, Jarmok umenia a známa Tekvicová zábava. V pokračovaní spolkárka Anna Imrová prečítala kratší referát o dejinách prvého ženského spolku v Padine, čiže o odbočke Ústredného spolku československých žien, ktorá bola založená v októbri 1923. Od-

K nevšednému zážitku v slávnostnej chvíli prispeli aj mladí tanečníci a speváci

Padinský ľudový kroj – minulosť a súčasnosť

Nechýbala ani narodeninová torta v rukách súčasných a aktívnych členov spolku 7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

ich zo spoločenskej pasivity a vzbudiť u nich záujem o verejnú a spoločenskú činnosť, informovať ich o vlastných právach a povinnostiach. Po príhovoroch organizátora podujatia odznel príležitostný program, v ktorom účinkovali známi padinskí speváci Pavel Hološ, Katarína Petrášová, Mariena Marčeková a Vlastimír Po-

bočka vtedy počítala 40 členiek, jej predsedníčkou bola Matilda Seďorová, tajomníčkou Vilma Štátová a pokladníčkou Alžbeta Valentová. Tak ako iné spolky, aj vtedajší padinský spolok bol založený s cieľom vzdelávať ženy – sedliačky, vytrhnúť

volný. Výstavu krojov slávnostne otvorila Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Záverom podujatia sa účastníci ešte chvíľku pobavili pri počúvaní poézie, ktorú predviedla poetka Ružena Kraticová, a pri vystúpení folklórnej skupiny Domu kultúry a dievčenskej speváckej skupiny ZŠ maršala Tita pod taktovkou prof. Pavla Tomáša ml. A. Chalupová Foto: autorka textu a Foto štúdio Centar

Z NAŠICH OSÁD

Staré drevo dobre horí

Keď sto košov upletieš, až stoprvý sa ti začne páčiť

„MELÓNOVÝ“ JARMOK V DEBELJAČI

Všeobecná tlačenica, dobrý predaj a – vyššie ceny „V

ýrobky na zimu, ceny letné,“ snažil sa príležitostným sloganom prilákať kupcov jeden z predajcov kožuchov a astrachánok. Hľadí ako teľa na nové vráta „Opak je ale pravdou. Ceny sú aspoň o dvadsať – tridsať percent vyššie ako na júnovom jarmoku,“ prihovára sa Ján Hurávik. Pomery na výročných trhoch kovačický roľník veľmi dobre pozná. Už roky nevynechal takmer ani jeden: „Namiesto vzorov zopár – príklad je lopár. Kuchynská drevená doska, ktorá na minulom jarmoku stála 800, na tomto stojí 1 500 až 2 500 Nie nadarmo sa audinárov, čo je viac než dosť.“ gustovému hovorí meHurávik zastáva mienku, že by jarlónový jarmok mok v Debeljači mal bývať každý mesiac. Zdôrazňuje, že sa poľno- dobre oboznámený s hospodárske stroje kupujú príleži- cenami na výročných Zvedavosť neuškodí kráse tostne – v marci na prvom jarmoku trhoch: na jarné práce, v auguste na po„Prasce sa dali kúpiť po eurá kilo, teľce 250 až 300 eur kus, slednom veľkom jarmoku na je- 250 až 300 dinárov za kilogram. dojnice pod tisíc eur sa nenájdu. Jahsenné roboty. Jeho syn Jaroslav je Alebo šesť kusov za 26 000 dinárov. ňatá majú cenu 250 – 300 dinárov za Býky stáli dve kilogram, ovce od 100 do 150 eur

Keď je somárovi dobre, ide sa na ľad korčuľovať Reklama, neklam ma

Od veľa rečí hlava nebolí kus. Trojtýždňové žriebä predával Opovčan za 350 eur. Šteňa jazvečíka sa dalo kúpiť za 4 000 dinárov, kým šarplaninské pastierske psíča dosahovalo cenu od 50 do 100 eur.“ Kvalitný dvojradový zberač kukurice typ 224 sa mohol kúpiť za 8 500 eur, kým traktor Deutz predávali Baranďania za 7 500 eur. Kupovalo sa, tvrdia, hodne olejov a súčiastok na kombajny. Papuče mali cenu 350 dinárov pár. Červené melóny stáli 30 a žlté 20 dinárov kilogram, paradajky 30, slivky 35, jablká 50 dinárov kilogram. Papriky a zemiakov bolo tiež neúrekom. „Keď ide o výročné trhy vo Vojvodine, prvé, čo ľuďom padne na um, je – Debeljača. Je pravda, že máme i jarmoky s dlhšou tradíciou, ale ten debeljačský je pre mnohých najmilší a najčastejšie navštevovaný,“ hovorí domáci István Bán. Debeljačský ekonóm nikoho nemusí o tom veľmi presviedčať: preplnené okolité ulice a uličky a poznávacie značky z celej Vojvodiny to potvrdili aj minulý piatok počas „melónového“ jarmoku. Ján Špringeľ

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD FOLKLORISTI Z POĽSKA NAVŠTÍVILI JÁNOŠÍK A HAJDUŠICU

Priateľstvo, ktoré pretrváva

peramentný poldruhahodinový program, v ktorom dominovali spevy a tance zo Spiša, oblasti, z ktorej prichádzajú a ktorú hranice medzi Poľskom a Slovenskom rozdelili na dve časti. Ochotníkov z Poľska v sobotu privítali v jánošíckom Miestnom spoločenstve. Brusič skla Martin Kolárik im vo svojej dielni porozprával, ako vznikajú jedinečné, brúsením zdobené sklenice. Nasledovalo kamarátenie a opekačka pri kanáli DTD. Vo večerných hodinách aj jánošícke obecenstvo malo príležitosť sa kochať v spe-

riateľstvo medzi ochotníkmi z Jánošíka a Krempách v Poľsku, nadviazané ešte pred dvomi rokmi na detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach v Dulovciach na Slovensku, pokračovalo v týchto dňoch v Jánošíku. Na pozvanie Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jánošík z Jánošíka od Temperamentní tanečníci z Poľska 29. augusta do 1. sep- na hajdušickom javisku tembra na zájazde v Srbsku pobudli členovia Folklórneho súboru Zelený ja- tohto mestečka. Nechýbala ani vor s vedúcou Máriou Wnékovou z Krempách kúpačka vo vršackom jazere. V popoludňajších hodinách a členovia FS Podhale z dedinky Jurgow v PoľSlováci z Poľska zavítali do Hajsku. Po príchode a ubytovaní v jánošíckych rodi- dušice, kde ich v tamojšom Slonách domáci svojim hosťom najprv porozprá- venskom dome privítali členovia vali o osade. Potom navštívili evanjelický kos- KUS Bratstvo, MOMS Hajdušica tol a etno dom Zuzany Kolárovej, kde sa zoz- a Združenia žien Oko. Po krátkom občerstvení hostia si pozreli námili s tradíciami jánošíckych Slovákov. Folkloristi z Jánošíka a Poľska sa lúčili so sľubom, že sa Druhého dňa pobytu v Srbsku Jánošíčania matičný etno dom a potom aj znovu stretnú – tentoraz v Poľsku hostí zaviedli do Vršca, kde spoločne využili je- pamätníky kultúry, kaštieľ a dvesdinečnú príležitosť vystúpiť na Vršacký breh k toročný park. Vo večerných hodinách hajdu- voch a tancoch tanečníkov z Krempách a Jurvlh chýrečnej pevnosti, odkiaľ si pozreli panorámu šickému obecenstvu predviedli páčivý a tem- gowa.

V SLOVENSKOM DOME NA JADRANE

letná škola slovenskej vlastivedy a polostrove Luštica na čiernohorskom Jadrane koncom augusta realizovali projekt Letnej školy slovenskej vlastivedy. Zúčastnilo sa 17 detí s rodičmi, celkove

v roku 2008 niekoľkí entuziasti z radov ČSP. Letná škola slovenskej vlastivedy mala tri časti – dejiny (vlastiveda), slovenčina a kultúra – folklór a trvala 6 dní. Projekt pre-

témou o dejinách Slovákov a o zemepisných migráciách Slovákov. Druhú časť prednášky tvorila prezentácia krojov, folklórnych a národných obyčají, kým tretia časť bola praktická – účastníci nacvičovali kroky tancov Tancuj, tancuj,... Išla Marína a Vrť sa, dievča, okolo mňa.

Účastníci letnej školy slovenskej vlastivedy

45 účastníkov – potomkov Slovákov z miest Herceg Novi, Kotor, Budva, Tivat, Ulcinj a Podgorica. Projekt podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, iniciátorom a organizátorom projektu bola organizácia Čiernohorsko-slovenské priateľstvo (ČSP). Kurz bol realizovaný v priestoroch amfiteátra Slovenského domu, ktorého základy postavili 7. 9. 2013

36 /4559/

biehal v pozitívnej atmosfére na profesionálnej úrovni. Slávnostné ukončenie Letnej školy vlastivedy v sobotu 31. augusta pod taktovkou skúseného, svetovo uznávaného choreografa, kysáčskeho rodáka Jána Slávika, zakladateľa Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, ktorý veľmi zaujal pozornosť účastníkov úvodnou

HLAS ĽUDU

Vrť sa, dievča, okolo mňa…

Člen odbornej Dozornej komisie a riaditeľ Detského zväzu Čiernej Hory, veľvyslanec UNICEF, uznávaný kultúrny dejateľ Miloš Savov Milić knihami a darčekmi odmenil najúspešnejšiu mladú tanečníčku

Nirvanu Matovičovú z mesta Herceg Novi. Cieľom projektu Letnej školy slovenskej vlastivedy bolo vzdelávať najmladšiu generáciu Slovákov v Čiernej Hore a vštepiť im základy jazyka a kultúry Slovenska. Projekt zosilnil väzby a vzťah detí k Slovensku. Školu uzavreli pri gastronomických špecialitách – pri slovenskom štipľavom guláši, koláčoch a ovocí. Účastníci vyjadrili nádej, že sa s edukačným projektom bude pokračovať. Odhaduje sa, že v Čiernej Hore žije pár stovák Slovákov, ktorí migrovali zo Slovenska a z Vojvodiny. Združujúca organizácia ČSP bola založená v roku 2007 a dnes má 217 členov a celý rad uskutočnených malých projektov, ktoré vo veľkej miere prispievajú k afirmácii Slovákov a Slovenska v Čiernej Hore. Činnosti ČSP trvale podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. ČSP

Z NAŠICH OSÁD

Zatvorená je kniha kumborská ačalo sa to v dávnych šesťde- mestnancov kultúry, aby im umožsiatych či sedemdesiatych ro- nili používanie výletných chát až zakoch minulého storočia, keď vte- tiaľ, kým pozemok nepredajú. Nedajší entuziasti petrovskej koope- súhlasili, aj keď pozemok nepredali, ratívy, PD Roľník, tlačiarne kultúra a tak tohto leta chatka v kumbore, a Hlasu ľudu prenajali pozemok v tá slovenská oáza pri mori, zostala kumbore, dedinke neďaleko Herceg Nového, na ktorom vystavali výletné chaty, v ktorých potom za výhodných podmienok celé desaťročia trávili dovolenku so svojimi rodinami. Neskoršie tam odchádzali aj rodiny ich detí a potom aj vnú- Keď frizbi vyletel na strechu, všetci sa angažovali čeniec... Bola to svojrázna slovenská oáza pri mori, pustá a pôsobila veľmi smutno. v ktorej oddychovali, kamarátili sa, Nepočuť už odtiaľ hudbu, rozhovor, nadviazali známosti a priateľstvá smiech, krik detí... Pokúsili sme sa

máme. To je jasný znak, že dvere sú pre jeho dlhoročných používateľov a ozajstných milovníkov navždy zavreté. Napriek tomu dovolili sme

si vstúpiť na pozemok, ktorý sme odjakživa považovali za niečo, čo nám do určitej miery patrí. Vidieť, že tam už nik nechodí. Niekto síce pokosil burinu a pozbieral konáre, ale ich nechal len tak, na hŕbe. Všetko ostatné zostalo tak, ako ne-

Zostali spomienky, kamarátstvo a početné spoločné fotografie

Ranná kávička v spoločnosti susediek

chali poslední vlaňajší návštevníci tohto výletného miesta. A nemuselo tomu tak byť, keby majitelia boli aspoň trochu zhovievavejší. Stačilo, keby povedali: Môžete tam chodiť, kýmkoľvek pozemok nepredáme. Znovu by sme poupratovali celý priestor, tak ako sme to mnoho rokov predtým robili. Netreba im

Aj melóny lepšie chutia v spoločnosti

mnohí Petrovčania, kulpínčania, Hložanci, Pazovčania, kovačičania, Hajdušičania, kysáčania... Spolu ráno popíjali kávičku a studenú pálenku, spolu ochutnávali petrovskú, kulpínsku, pazovskú klobásu, spolu opekali mäso na rošte, spolu chodili na pláž, na výlety, do reštaurácií... koľko len detí sa naučilo plávať počas pobytu v kumbore! Slovom, žili tu všetci ako jedna rodina až dovtedy, kým majitelia pozemku, resp. dediči pôvodného majiteľa nepovedali: Dosť bolo, my ten pozemok chceme predať a tak zarobiť omnoho viac, než zarobíme z prenájmu. A povedali to práve na začiatku tohto leta. Nepomohli žiadne naliehania a návrhy hlasľudovcov a za-

odomknúť bránu, avšak kľúč, ktorým sme tú zámku roky predtým otvárali, teraz ju neotvoril. Majitelia tam dali inú, od ktorej kľúč ne-

Vo výletnom mieste už viac niet života. Jedného dňa tu možno vyrastie hotel alebo nejaká moderná ubytovňa.

Veselo bolo aj na pláži

však zazlievať. každý sa snaží zo svojho majetku vyťažiť čím viac a všetkým, ktorí tam trávili pekné letné chvíle, zostali iba spomienky a početné fotografie na časy, keď výletné miesto v kumbore žilo naplno. V. Hudec 7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (14.)

Kus detvianskeho srdca Krnáčovho v ľudovom remesle V

Janu Kucbeľovú, ktorá vlastní predajňu ľudovo-umeleckých výrobkov v Detve, do ktorej aj on dodáva svoje výrobky. Ona sama nám vysvetlila, o akú firmu ide. – Partu, tak sa nazýva firma, som založila pred 23 rokmi ako predajňu, ale po troch rokoch existencie sa splnili podmienky na to, aby v rámci nej pôsobila aj krajčírska dielňa na výrobu ľudových krojov, – hovorí bývalá folkloristka, ktorá vyrastala v autentickom prostredí na lazoch. Vraj ju často ani rodina, ani bezprostredné okolie nechápalo, a to pre jej „neprimeraný“ vzťah k ľudovému

jeden horúci augustový ví- Pánu Bohu, že nás naučil poctivej všteve Banskej Bystrice oficiálni kend v Hrušove sa konala práci, lebo aj v tejto mojej práci predstavitelia tohto stredosloHontianska paráda a na nej jar- nemôžete nič oklamať – všetko sa venského mesta darovali práve mok remesiel. V túlavých topán- vidí a všetko sa pod prstami cíti. majstrov Krnáčov opasok. Stretol kach sme šliapali hore-dolu po la- Musím zdôrazniť, že ja som vy- sa vraj aj s anglickou kráľovnou, o zoch, aj kopcami-nekopcami stre- učený strojár, opravoval som ob- čom svedčí spoločná fotografia, dom dediny, kde rábacie stroje, ktorú nám hrdo ukázal. Bolo to pri tiahli rady poakým je naprík- jej návšteve Popradu, kde zorgačetných remelad sústruh. Vie- nizovali remeselnícky jarmok s selníckych stánte, aj moje po- dvadsiatimi vyberanými remekov. Fotili sme, volanie bolo rozprávali sa s také, že som majstrami, obmusel presne rokukávali, ohmabiť, a to na stotitávali. V tom dony milimetra. behne Janko Dokonca, ja sám Slávik z Kysáča, som si vyrobil dobrý kamarát všetky rezničky, a – celou dušou rydlá a iné náčiJán Krnáč, detviansky folklorista. nie, ktoré použí– Poď, zozná- umelecký remeselník vam pri výrobe mim ťa s Jánom opaskov a iných Krnáčom, – vraví a už ma ťahá za predmetov z kože. rukáv, – musíš o ňom napísať do – Čo všetko vyrábate? – pýtame novín, pani novinárka. sa, ale už predtým nám do oka – Dajsamisvete, keď nám známi padla krásna kožená taška, ktorá majú „rozkazovať“, o čom písať, – by sa veru hodila aj do roboty. usmiala som sa, ale hneď aj bež– Opasky, pastierske a bačovsala za ním. Keď sme sa dostali pred ké kapsy, kanistre, krpce, – napo- - Do vašej predajne som zhotovil aj takéto opasky, – hovorí stánok pána majstra Jána Krnáča číta náš spolubesedník. – Naprík- majster Krnáč Jane Kucbeľovej, majiteľke Party z obce Krné, ktoré patrí mestu lad, opasky sa robia podľa regióDetva, museli sme uznať, že ten nu: Podpoľanie má trojprackové, selníkmi Slovenska. Medzi nimi kroju – vlastní početné kroje a až náš známy folklórny choreograf Liptov štvorprackové, a niekedy až bol aj majster Krnáč. 150 rôznych detvianskych oplepredsa mal pravdu. O tomto umel- päť – šesť praciek. Ako sa tak rozprávame, nejeden ciek. V sebe si pomyslíme, ako covi, ktorý sa činí v kožiarskych vý– Jánošík, i keď je z Terchovej, okoloidúci sa zastaví a pýta sa na dobre, že sa jej podarilo spojiť zárobných odvetviach, akým je re- keďže bol na Liptove, mal päť- zdravie pána Krnáča, lebo nielen ľubu s prácou na živobytie. Ako menárstvo, prackárstvo či braš- prackový opasok, – dobre, že sa jej podarilo nárstvo, treba šíriť zvesti. Ihneď pridáva sa do rozsplniť sen. sme si prisadli k sedemdesiatpä- hovoru Janko SláAj Jánov Krnáčov sen ťročnému majstrovi, ktorý sa už vik. sa splnil. Už vie, že náčivyše štyridsať rokov venuje svoj– Ale robím podnie, ktorého by vraj bola mu remeslu. Zapojili sme diktafón ľa žiadosti, – pokraškoda, keď on sám sa a blikajúce červené svetielko uká- čuje Krnáč, vyobliepominie, bude mať kto zalo, že nahrávame krásnu náre- kaný do krásnej detzdediť. Jeho synovec sa čovú detviansku reč, ktorá je taká vianskej košele. – už dobre priučil remeslu, blízka tej našej materinskej (kul- Naposledy som roale aj vnuk sa začína oň pínskej, aby sme boli presní). bil celý komplet zaujímať. Takže o pokra– My sme boli piati bratia, – za- štvorprackových čovateľov tradície Krnáčína príbeh pán majster, – starší opaskov pre Folčovho kožiarskeho redvaja bratia boli umeleckými maj- klórny súbor Lúčnimeselníctva nie je nústrami. Jeden robil detvianske vy- ca. Ale spolupracu- Kožené opasky majstra Krnáča dza. rezávané kríže a fujary a druhý vý- jem aj s maďarskými – Vždy im pripomírobky z kože, tak som sa pri nich súbormi, ba dokonca aj s vašimi z folklórne súbory, ale aj mnohí nam, že do každého predmetu a od nich priučil. Musím povedať, Vojvodiny, – žmurká na nášho „obyčajní“ ľudia vlastnia jeho vý- musia dať kúsok svojho srdiečka, že sme ťažko vyrastali, lebo otec spoločného známeho z Kysáča. robky. Vtom sa pri stánku zastaví iba potom to budú kvalitné a mal poľnohospodárske gazdoNielen tanečníci a hudobníci sympatická ženička. Vidno, že sa rozpoznateľné výrobky. Výrobky vstvo, na ktorom sa tvrdo praco- nosia opasky „značky“ Krnáč, ale dobre poznajú. Náš spolubesed- s dušou... valo. Ale môžem ďakovať otcovi a aj princ Charles, ktorému pri ná- ník nám hneď objasní, že ide o V. Dorčová-Valtnerová 7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA SLOVÍČKO S PADINČANKOU ZUZANOU SLIVKOVOU

Bylinky a ich čarodejné účinky iečivé rastliny sú čoraz vyhľadávanejšie a vzácnejšie, ich účinky v súčasnosti pozná už takmer každý človek. Od dávnych čias bylinky sa používajú na lie-

väčšej nevoľnosti a iných vážnych chorobách. Niektoré recepty stáročia staré sa zachovali až dodnes. Naši predkovia oplývali poznatkami z prí-

Bylinkárka Zuzana Slivková v spoločnosti rodinných miláčikov

čenie chorôb a výrobu liekov. V liečivých rastlinách sa vyznajú predovšetkým bylinkári, ktorí z rastlín zbierajú koreň, vňať, kvety, listy a z niektorých aj plody. Sušia ich a pripravujú z nich čaje a odvary, šťavy, obklady, sirupy, masti, tinktúry, inhalácie, liečivé kúpele a ostatné lieky a liečivá. Aj veda v posledných rokoch uznáva, že nejeden domáci liečivý prostriedok pôsobí na ľudské telo lepšie než nejaké chemické lieky. V minulosti sa nechodilo za lekárom pre každú maličkosť. Návštevu lekára si každý nemohol ani dovoliť. Ľud si musel pomáhať sám, či už pri malých poraneniach, alebo pri Šalvia

rodného liečiteľstva. Osvedčené recepty sa od pradávna zachovávali v starých mamičkiných skriniach, no niektoré predsa, žiaľ, časom upadli do zabudnutia. – Liečivé rast-

Myší chvostík

roka. Dozvedela som sa aj to, že sa šalvia používa aj pri ochoreniach žalúdka a čriev, nadmernom potení, zápaloch dýchacích ciest a proti kašľu. Čerstvé šalviové listy sa môžu použiť na dezinfekciu rán a ošetrenie po poštípaní hmyzom. Tu je jeden z jednoduchých receptov, ktorý môže pomôcť pri bolestiach v chrbte, totiž keď „zatne“ do chrbta. Recept je nasledujúci: odtrhneme si jeden veľký lopúchový list, umyjeme ho, prevaľkáme ho dvakrát – trikrát dreveným váľkom, založíme na chrbticu a ležíme pokojne aspoň hodinu-dve. Veľmi mnoho používam aj čaje, ktoré sama

liny začal zbierať ešte môj otec a tak nás už ako deti zaúčal, ako ich rozpoznať, – hovorí Padinčanka Zuzana Slivková. Pamätám sa, že už ako desaťročné dieťa som v zime chodila po cintoríne a hľadala rastlinu zimozoľ, čiže myší chvostík. Z tej rastliny sme potom pripravovali masť proti hemoroidom, ktorá je na vonkajšie použitie, natiera sa na boľavé miesto. Masť sme pripravovali takto: nadrobno nakrájané vŕšky myšieho chvostíka (150 g) a za hrsť malinových listov sme smažili na bravčovej masti (20 g), na tichom ohni. Neskoršie sme pripravenú zmes prikryli plátnom a nechali odstáť do rána. Ráno sme ju zohriali iba toľko, aby sme ju mohli precediť cez sitko a redšie plátno, po- Tento druh aloe sa používa na hojenie vredov vylievali sme do a podobných rán malých fľašiek a uschovali v chladničke. Poznám pripravujem. Bylinky sa zbierajú mnoho byliniek. Napríklad, taká od jari do jesene, ale treba presveľmi známa je napríklad šalvia. ne vedieť, ktorá bylina má v ktoCelá rastlina má príjemnú gáfro- rom období najviac účinku, vtevito-korenistú vôňu a horkú chuť. dy ju treba zberať. Napríklad reV minulosti sa v dedinách pesto- pík sa zbiera v období žatvy, myší vala takmer v každom dome. Pa- chvostík je najlepšie zberať v júni, júli a v auguste, lebo vtedy je najliečivejší. Svoje liečivé bylinky Zuzana Slivková má celkom nablízku, vysadila si ich do záhrady a má ich aj v črepníkoch. Bylinárstvom sa zaoberá od malička a zaujíma ju predovšetkým preto, lebo je veľmi užitočné. Má veľký počet kníh, z ktorých sa učí o bylinkách, o ich trilo jej vždy čestné priam čarodejných účinkoch. – miesto v domácnosti. Pomáham bylinkami nielen sebe Šalvia lieči rôzne zá- a svojej rodine, ale často som kerné choroby. Ho- poradila a dala bylinky aj iným vorí sa, že ako by člo- spoluobčanom, aby si pomohli, vek mohol zomrieť, uľavili si v bolesti, žili aj naďalej ak má vo svojom dvo- zdravým životom, – zdôraznila na re šalviu. Listy šalvie záver Z. Slivková, padinská bysa zbierajú od mája linkárka. do júla. Zber možno opakovať dvakrát do A. Chalupová 7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Vajanský v spomienkach synovca a netere oci o Svetozárovi Hurbano- janského azda nebol nikde uve- cie Národných novín v Turčianvi Vajanskom sa veľa toho rejnený, lebo ho Viera Badická skom Sv. Martine, kde zostal až napísalo, ešte stále sa nachá- predniesla v Novom Sade na ve- do smrti. Tu písal články do nodzajú nové pramene na do- čierku československej besedy vín a skladal svoje rozprávky a plnenie jeho spôsobu života a Šafárik dňa 17. decembra 1922 a básne.“ V pokračovaní VHV opímyslenia, ako aj podnety k sal Vajanského dni vo väzení v Serozoberaniu jeho obrovskégedíne v roku 1893, ktoré si odho diela, lebo ako o Vajanpykal len preto, že uverejnil čláskom ešte v roku 1982 v kninok o tom, že vtedajšia maďarshe Po literárnych stopách ká vláda nedovolila manželke a na Slovensku napísal Jarodeťom Dr. J. M. Hurbana (a teda slav Rezník: „Pri hodnotení žiaj jemu) pristúpiť k slávnosti odvota a diela tejto osobnosti halenia náhrobného pomníka. sme ešte zďaleka nie na kon„Na spiatočnej ceste zo Segeci. Kto zráta a rozsúdi, ktoré dínu navštívil i Starú Pazovu, nepodpísané úvodníky, článkde ho Slováci milo privítali v naky, fejtóny a iné novinárske šej vtedy otvorenej Slovenskej útvary patria Vajanskému? pospolitej čitárni. Svetozár písal Možnože to bude až genei ďalej a Kníhtlačiarensky spolok rácia, ktorá bude používať v Turčianskom Sv. Martine vydal kybernetické stroje s takou jeho diela v 13 zväzkoch. Roku prirodzenosťou, ako my dnes 1912 bol v Belehrade na novipoužívame stroje písacie.“ nárskom kongrese. Tu mal šťasLen v Ústrednom archíve tie zhovárať sa s kráľom Petrom, SEAVC je toho času zaeviktorý medzi iným povedal mu: O dovaných 43 archívnych jed- Svetozár Hurban Vajanský vama sam već čuo! Vyznamenanotiek, zväčša listov, ktoré ný bol i radom Sv. Savu...“ sám napísal alebo ktoré mu boli do Archívu ho len prednedávĽudmila Hurbanová vo svoadresované, ako aj iná rukopisná nom priniesol podporovateľ zbe- jom článku v úvode napísala: pozostalosť, v ktorej sa Vajanský rateľskej archivárskej spomína. Niektoré listy adreso- činnosti u nás, spisované na pazovskú rodinu Hur- vateľ, básnik, redaktor banovcov sú kopírované z Ar- a publicista Mgr. Mirochívu literatúry a umenia Slo- slav Demák. venskej národnej knižnice v MarO Vajanskom Vladitine (a naopak), avšak väčšina je mír Hurban Vladimírov v originálnej verzii, ktorá je spra- úvodom napísal: „Už covaná v posledných štyroch ro- jeho meno: Svetozár, koch. Niektoré listy s Vajanského ktoré bolo v tie časy rukopisom myši poškodili. Na- neobyčajné a ktoré dopríklad, na jednom liste z Du- stal po slávnom brovníka z 22. septembra chy- srbskom mužovi Svebuje rok, lebo práve to miesto tozárovi Miletićovi, myš odhryzla! V tom liste Vajan- dalo mu cítiť, že je čleský opisuje, ako ho guľka moh- nom veľkej rodiny slola zasiahnuť na fronte pri Tre- vanskej, a tento cit binji... vzbudzoval uňho lásku Svetozára Hurbana Vajanského ku celému Slovanstvu. (1847 – 1916), literárneho ved- Do školy chodil v Oberca, publicistu, redaktora, básni- schützen, v Tešíne, v ka, prozaika, literárneho kritika a Stendale a maturoval v právnika, opísali už mnohí. Me- Banskej Bystrici. V Bradzi nimi aj jeho synovec Vladimír tislave študoval práva Konštantín Hurban (VHV) a neter a stal sa advokátom v Vajanský s manželkou Idou v sobášnych šatách Ľudmila Hurbanová. Kým VHV Skalici. O štyri roky článok Svetozár Hurban Vajanský (1878) povolali ho za vojaka, keď „Aj treba sa nám s ním bližšie pobol prvotne uverejnený v Zor- Rakúsko zaujímalo Bosnu a Her- znať, lebo on bol úprimný, bezničke 3. februára 1927, zatiaľ prí- cegovinu... Po návrate z vojny ne- žistný národovec slovenský. On ležitostný článok Životopisné črty šiel viac do svojej advokátskej robil a trpel za svoj národ. Celý zo života Svetozára Hurbana Va- kancelárie, ale vstúpil do redak- svoj život, všetky schopnosti a

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

dary duchovné, všetko venoval národu. Burcoval zo sna, posilňoval, vlieval nádej do slabých sŕdc, učil národ veriť v lepšiu budúcnosť.“ Opisujúc život Vajanského, Ľudmila v tomto článku používala citácie z jednotlivých článkov iných autorov, a najmä úryvky z Vajanského diel: „Vajanský bol v prvom rade básnikom – prorokom svojmu národu. Musíme sa zadiviť, keď prečítame jeho básne písané dávno pred vojnou, s akou istotou píše: ...Hrom diel a pušiek štekot, v nich len sloboda sa rodí,/ mrak prachu puškového s duši mrákavy nám zhodí!“ (Zväzok VI., s. 177). O novinárskej práci S. H. Vajanského jeho neter Ľudmila Hurbanová zapísala: „Jeho novinársku činnosť mohli by sme oceniť, keby sme prezreli všetkých 38 ročníkov Národných novín od 1878 do 1916. Za ten dlhý rad rokov napísal nesčíselné množstvo článkov plných lásky a oduševnenia za svoj slovenský národ. Beda tomu, kto urazil národ slovenský. S najväčšou prudkosťou vedel v tomto prípade vystúpiť proti všetkým nepriateľom a opovrhovateľom slovenského národa. Bol ducha prenikavého, s najväčšou istotou vedel posúdiť, kto je priateľ, kto nepriateľ Slovanstva.“ Ľudmila Hurbanová vo svojom diele spomínala cesty a cestopisy svojho strýka, ako aj posledné roky jeho života, a s bôľom uvádza: „Konca vojny sa nedočkal, odišiel, keď tak blízko bolo splnenie jeho ideálov. Nedožil sa toho, za čo žil, v čo veril vierou, ktorá sa ničím nedala sklátiť.“ V závere svojho textu Ľudmila Hurbanová sa pýta: „Ale či je skutočne mŕtvy? či ho nepočujeme z jeho básní, románov, článkov? či nás jeho láska k národu nezahrieva ešte aj teraz, keď je on telesne v chladnom hrobe? Jeho duch žije medzi nami. A my môžeme dokázať vďačnosť tak, keď si budeme čítavať jeho diela.“ Katarína Verešová

vá: chmajstero Hanna Ce kom by som a Domček, v ať. v ý b la ce ch

i školác ustad e r p olskej Anna k ú š d s e r ž U ľky P abaková a vávate r pro-

ho us na T iny vyc arkovo ci Zuza prázdn skom Petrov Aničkou Lać i v staršej ve z e c m r č á o u á t d n re vB ľko au eď Včielka vychovávate nili, že sú ich mbra budú p pe n iz v se te no ou raz vedúc é práce, zdô pli, že od sep že ďalekom – as á k s e s vít Stracin li tieto pekn le nám poš dy sa zdalo, oku vá ka, r a a m e , t v o y v o k k stredk pine Motýli e už v tom – ovom škols Hanka, Nin n . ku m ci kovej s ci. A keďže s olu s nami v í predškolá a a Andrejko p k s s jk v a i, r o školá etr ík, M temb jú aj p Lanka, Petr

Nina Du dá veľa, veľa šová: Chcem slnečnéh o svetla.

o ívanéh o vysn , stromov... jh ô m y kolo j tráv riška: O zelene Peter K má byť veľa ka domče

Lana Fehéro v veselé: slnko á: A nech je všetko , kvietky, m otýliky.

lkarov váč: Pre škô Andrej Hla čína nový školský za a žiakov sa toristov jesenná ak rok a pre tr h prác. ýc sezóna poľn

, tak aktor né. r t ý t l li ž zele evide ervené či n e t š č te e o aj tie : Ak s gová pekný, ak r a V č elkom Ková Maja ívajte: je c Anna F. a Jana S. d sa po 7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 3.9.2013 14:04 Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XIII ČÍSLO 170 7. septembra 2013

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

DIÓN – MIESTO, KDE SVÄTILI ZEUSA OLYMPA

Vychádzka za dejinami a prírodou P ri mori svitlo polooblačné ráno s miernym vetrom. Hádam nás ten vietor aj odfúkol na vychádzku za historickými poznatkami – do Dióna, mestečka, ktoré sa nachádza v gréckej Pierii na 5 kilometrov vzdušnou čiarou od mora. Ako správni turisti, do boja za objavovaním nových miest sme sa vyzbrojili mapkou a plecniakom, ktorého obsahom bola pitná voda a „niečo pod zub”. Obyvatelia Diónu si určite pochvaľujú fakt, že na Olympe, ktorý krásne vidieť z dediny, žil Zeus, jeden z dvanástich bo- Muzeálna časť komplexu Dión hov. Ešte väčšmi ich teší fakt, že v okolí dediny bola svätyňa venovaná práve tomuto gréc- lebo múzeum obsahuje veľa položiek z doby, keď kemu bohu. Vďaka tomu sa tu rozvíja a deň čo deň Rimania žili v oblasti, vrátane sôch, architektonicnadobúda na význame miestny cestovný ruch. Veď kých častí, džbánov, mincí a mnoho ďalších predaj v malej uličke, tiahnucej vedľa Archeologického metov nájdených v pohrebisku a svätyni v staromúzea, je zo päť reštaurácií, do ktorých vás maji- bylom meste Dión. Po návšteve muzeálnej časti komplexu sme si dali telia mámia už o deviatej ráno. V strede útlej dedinky, v ktorej žije niečo nad ti- kávu v miestnej kaviarničke. Domáca káva chutisíc obyvateľov, stojí a zubu času čelí impozantné la výborne. Nielen kvôli tomu, že podobnú varíme (už spomínané) múzeum, ktoré založili pred tridsiatimi rokmi. Artefakty, ktoré sú v ňom vystavené, datujú zo 6. storočia p. n. l. až 5. storočia n. l. Nielenže boli objavené v neďalekej oblasti, kde sa teraz nachádza komplex archeologického parku, ale majú pôvod aj na Olympe a širšom okolí. Vošli sme doň s dózou piety a úcty voči dejinám. V tichosti sme vychutnávali čaro starobylých predmetov, Olymp a pod Olympom zrúcaniny Diónu

V 5. st. p. n. l., keď sa macedónsky štát vynoril na javisko dejín, vybudovali aj dve divadlá, ktorých základy sa dodnes zachovali

Sochy, skromnejšej kvality alebo nie, predsa môžu ohromiť návštevníkov

aj doma, ale pretože nám gazdinka k nej dala domáce koláčiky, ktoré z taniera zmizli skôr než zo šálky káva. Okriatí nápojom a zákuskom, vybrali sme sa do blízkeho Archeologického parku Dión, ktorý spolu s múzeom tvorí jeden celok. – Vááááu, dobre, že sme si na nohy dali túlavé topánky, – nadýchneme sa hlboko pred vchodom do parku, z ktorého už vidíme, o aké veľké územie ide, – a nie papuče. Berieme do rúk prospekty a vykračujeme chodníčkami –nechodníčkami, trávnikom a kamenistými základmi starobylých budov. Archeologický park Dión je to, čo názov napovedá: zrúcaniny v parku. Zostali sme ohromení – veľkosťou, rozličnosťou, zachovanosťou. Aj zeleňou, lebo park tvoria nielen pozostatky budov či sôch, ale je v ňom aj mnoho krásnych stromov, riečka a trávniky. – Sem sa dá prísť aj po slnečnom dni, – prišlo nám na um počas prechádzky parkom, ktorá trvala niekoľko hodín, – veď sú tu také veľké tiene. Vybrať sa sem treba na celý deň. Také to veľké a bohaté je. Medzi ruinami sú mestské hradby, chrámy rôznych božstiev, kúpeľný dom s niekoľkými dobrými mozaikami, pekný kostol, dve divadlá, veľký oltár Zeusovi Olympiusovi a množstvo sôch. Možno sochy nie sú tie najkvalitnejšie, ale vznešená vegetácia a rieka Baphyras toto miesto robí zvláštnym. Dokonca aj v menej kvalitnom sochárstve je historická hodnota a ukazovateľ, že išlo o provinčné mesto, ktoré si nemohlo dovoliť tých najlepších sochárov. Dión si asi nemohol dovoliť ani večný vek. V 6. storočí nášho letopočtu príroda mala iné úmysly s ním. Roztancovala pôdu pod nohami a hradbami, hojdala ich sem a tam, a už iba v análoch píše, že starobylý Dión zničilo zemetrasenie. Avšak domov odchádzame s dobrým pocitom, že novodobé vykopávky predsa umožňujú spoznávať svet a jeho spôsoby zo zašlých rímskych čias… V. Dorčová-Valtnerová

Časť vykopávok, kde sa nachádzalo starobylé mesto

mozaika2_3:0 3.9.2013 14:04 Page 1

M O Z A I K A K JEDNEJ Z NAŠICH VÝSTAV

Cit (nie) je chybou v programe P

PRÍLOHA sa nedožili!) Boli sme pri tom, keď sa zbavoval záškoláctva, keď sme pretromfli matematiku, vediac, že z neho rátač nikdy nebude. Máme sklony cudzie úspechy prežívať ako svoje vlastné, lebo je to ľudsky, oveľa radšej ako prehodnocovať vlastné neúspechy. Zrelosť odbornú a ľudskú. Či na to máme a či to stačí? Táto jeho prvá samostatná výstava v GZM bola akoby našou vlastnou, paradigmou toho, k čomu sme sa generačne dopracovali. A zhodnotiť, čo sme dosiahli a či sa veľké veci, ktoré sa nám mali stať, stali niekomu inému, alebo sa ich ešte dočkáme? Hlavne, našej generácii (rok výroby 1972) ešte prináleží úprimne sa tešiť z úspechu niekoho, s kým zdieľame – v akomkoľvek jeho úseku – život a v akejkoľvek jeho forme a štedrosti – aj osud.

re Michala Ďurovku výstava abstraktne nikdy nebude zatvorená, i keď sa to reálne stalo v istý podvečer na sklonku júna. Priveľa, totižto, z neho zobrala a pridlho na ňu čakal, aby sa tak jednoducho, bez žiadnej pompy, jeho olejomaľbám sňala svätožiara pod strechou Galérie Zuzky Medveďovej a aby sa tak celkom PRSTY OSUDU tíško presťahovali do záDva prsty osudu (ukazováky, aby nedošlo tišia kysáčskeho domu k nedorozumeniu ) sa Michalovi Ďurovkovi zjajeho apka po mame, v vili vedľa cesty po sebapoznaní. Prvý bol vlastktorom je teraz jeho ate- Ivana Vozárová, Pavel Čáni, Michal Ďurovka a Vladimír Valentík ne povel Učiteľa Čániho v 3. ročníku Gymnáliér. A to, na dôvažok (Foto: Svetluša Hlaváčová) zia Jána Kollára. V októbri roku 1989 sa hodiiba ony vedia ako len na výtvarnej kultúry konala neobvykle – horko-ťažko presvedčil svoje tvorivé alter ego, ných večierkoch, prišli v jednom zo svojich vy- chystala sa druhá v poradí výstava vo vtedy že ak teda pochopiteľne tu nemôžu stáť nastálo, daní zahalení výsmechom, falošou, závisťou, po- novozaloženej Galérii Zuzky Medveďovej – retak by tu aspoň mohli byť do Slávností a i kú- krytectvom, aby si všetci povšimli ich. A aj to je trospektíva Pavla Čániho – a za najviac umycelkom dosť na takú peknú situačnú malo- tých skiel na jeho dielach a prenesených z sok po nich. Časť z celku výstavy Michala Ďurovku preň meštiacku frašku, akú poznáme. Slovom, ver- gymnázia – „automaticky päťka do denníka“. stále žije – irealizovane a synekdochicky. Jed- nisáž vydarená, podtexty, kontexty, metatexty, Hoci ich beztak už mal dosť v tejto rubrike, na olejomaľba z tých päťdesiat tu nainštalo- citácie, talenty, étericko-avantgardná Ivana Vo- gymnazista Ďurovka to vtedy nerobil za vaných sa volá Kto má uši, nech počúva a je z zárová, kysáčski rodičia, ktorí sa prestali trápiť, známku, vedel, že to robí, lebo musí. On tu vteroku 1997: je to tá, s ktorou v tom roku debu- či to, čo ich syn robí, má váhu, médiá... Nechcem dy dožil osvietenie, vedel, že je toto jeho pole, toval na prestížnom Novosadskom salóne vďa- byť zdĺhavá... Slovom, v ka výtvarnému kritikovi Lazarovi Simonovićo- tú noc na zemi bola Noc vi, ktorý obraz vyselektoval. Ako taká nereálne múzeí, vo vnútri galérie krášli stenu jeho Učiteľa, veľkého majstra gra- abstrakcia, ktorú každý fiky a pedagóga Pavla Čániho, v tomto roku še- cítil a čítal inak, a vonku sťdesiatnika. Akože nereálne? Tak počúvaj... stechnizovaná cyber Výstava Ďurovkových olejomalieb v druhej materialistická doba. polovici mája a prvej polovici júna 2013 – ar- Celkom taká postpotefakt. Mala svoj koncept, svoju štruktúru, stmoderná situácia. Núkompozíciu, vnútorné usporiadanie, príbeh. kala, ajhľa, nadhľad! U tu Usporiadal ju ďalší Ďurovkov Učiteľ, alfa a prítomných generačomega Galérie (nielen jej) Vladimír Valentík: „Au- ných družiek Michala tor nám sugeruje, že svoje maliarske výtvory vní- Ďurovku otázky... Homa ako materializáciu vlastných pocitov a vnú- vorím, pridlho sme s torných zážitkov, ktoré sa vlastne inak zvečniť ním čakali na tento poani nemôžu, iba ako abstraktné obrazy: Kto má čin, na jeho prvú samouši, nech počúva (1997), Programovanie pocitov statnú výstavu v týchto I., II. (1998), Tanec pravdy (2001), Balada o púpave, priestoroch, v galérii, Princíp spravodlivosti, Ajhľa, nadhľad, Vlastné blu- ktorá pre väčšinu z nás disko (2013). Znamená to, že výtvarný svet Mi- veľa znamená. Dopo- Bývalí osvetári v Galérii Zuzky Medveďovej (Foto: Anna Bičiarová) chala Ďurovku ani nie je tak vzdialený od nášho siaľ je pre našu generákaždodenného empirického sveta, ako sa to ciu akési posvätné miesto, ktoré osvieti a pod- ktoré chce imaginatívne obrábať, a nie to, čo môže na prvý pohľad zdať.“ Ďurovka vedome guráži. Je parabolou meradla úspechu či vstu- doposiaľ mal obrábať v kysáčskom chotári. pu do elity. My osvetárky – žiačky osvetového robil striptíz duše, nepokojov, insinuácií... A potom sa ho dotkol Michelangelov prst Vernisáž mala svoje publikum – a ono z nej smeru, ktoré sme mu na petrovskom gymná- Boží zo stropu Sixtínskej kaplnky na maturitmalo svoje pocity a svoju demystifikáciu. Ole- ziu dali dlátko do ruky, keď sa na hodine obra- nej exkurzii Rím – Benátky – Florencia. Ani nejomaľby núkali a nútili všetkých pretriasať zno- ny a ochrany spamätal, že neurobil domácu úlo- trvalo dlho, kým sa našiel ako výtvarník, vu a znovu svoje spomienky, realizované a hu u Čániho, aby o takých pätnásť minút uká- umelec alebo nič – l´artiste pour l´art. Pravnerealizované túžby, prehnané chcenia. Viete zal rytinu pre EX LIBRIS, a aby sa konečne len daže, tomuto všetkému predchádzal príbeh, na čo myslím, všetko blízke človeku, takému, čo jeho práca dostala na výstavu. (Bolo nás, čo ryli na budúceho umelca priam šitého dospiecíti. Tí, čo cítiť nedokážu, ako vždy na podob- tri poobedia a aj doposiaľ by mohli a výstavy by vania. Osemdesiate roky minulého storočia

24/II

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

mozaika2_3:0 3.9.2013 14:04 Page 2

M O Z A I K A

PRÍLOHA

boli vďačné na jeho formovanie: kvetnaté, po- myslí si Marguerite Durasová. hodlné, na vlne New Romantism, Madonny, Sú v ústraní, mlčia, iba sa na ale i tanečných zábav s viazankou a slo- všetko s údivom pozerajú. A venskou hudbou. A k tomu taká dobrá dáv- trpia. ka tanečných kúskov v tanečnom duete, viŽiť sa musí, aj umelec. Stačil on zuálnej poézie, posvätné umývanie nôh v rie- mať v tomto všetkom 13 samoke Arno vo Florencii. Ale na to všetko i pocti- statných a 56 kolektívnych vývé predsavzatie seba (s)poznať a cibriť vlast- stav doma a v zahraničí. Absolné talenty, zdokonaľovať sa, nebyť kusý, ale byť vovať Akadémiu umenia v Novom dôstojný potomok, riadiť sa porekadlom Šus- Sade. Venovať sa pedagogickej ter, drž sa kopyta, rešpektovať svojich predkov činnosti na Základnej škole v Kya to zdravo, nie slepo sledovať autority, ale aj sáči a novinárstvu ako redaktor v ich v odbornosti či zručnosti predbehnúť, ak Rádiu Kysáč. A bolo ho treba riesi zač! Búrať predsudky a zlepšovať pôsobis- šiť aj ako tajničku v krížovke v jedko. Mala to byť jedna poctivá cesta, hra živo- nom z čísel Hlasu ľudu. A je na druta. A život sa o Z vernisáže v sobotu 18. mája nás postará. Aj2013 (Foto: Elena Šranková) hľa, ale – či?! dosť, nerešpektujú lad ani sklad, Nie veľmi. priam terorizujú: aby seba sa prePretože aj tie sadili a ako sa potom čo najlepšie najoslnivejšie na vyvolenom mieste rozhostili. chvíle a výšiny Vo veľkej miere pokrytci hýbu môžu vystriesvetom. Nová doba, systém, ktodať drsné pády rý zaviedla, ovzdušie, ktoré vy– roky deväťtvorila, práve takých potrebuje. desiate, viete, Ale ako takým nahlas povedať, že aké. A skúšky, sa to nesluší? A komu to tvrdenie ktoré život adresovať? Kto to vôbec bude pred ľudí klapočuť?! To, že cisár je nahý. Keď die?! Život je už práve nahota má cenu, nahota raz o tom, vždy duše. o tom aj bol, neuštedrí kažOSVIETENIE dému rovnako, A potom, asi tak pred koncom a ešte menej vernisáže, sa stalo niečo, čo stápodľa potrieb. Maturanti v Ríme pred vatikánskym Chrámom sv. Petra v utorok 30. apríla 1991 lo za tento text, a za ďalší život Aspoň nie tu, kde sme my zakotvení. V poslednom čase sa hej, opačnej strane tých, čo sú kvázi, hoci mo- Michala Ďurovku. Málo je povedať vzpruha, satotiž aj v našom malom prostredí o slovo hlas- mentálne nie sú pre niektorých na cene, a ako mopohyb. Deus ex machina! Štipka do mano hlásia vari najčastejšie zväčša tí, čo politi- takých ich považujú za lúzrov, za demodé, na- liarskeho mlyna. Čo štipka, poriadne kusisko to ku praktizujú namiesto rozcvičky, pokrytci, tí, mäkko zamiesených, krotkých. Predbehlo ich bolo! Učiteľ oslovil svojho bývalého žiaka s pročo žijú z prechmatov, čo ich zaujíma čím niekoľko po nich nasledujúcich generácií schop- sbou. Či by mu predal obraz, ten zo začiatku texvyššie postavenie, majetok... a všetko v mene ných síce ľudí, ale bez škrupúľ, čo večne budú tu, pod názvom Kto má uši, nech počúva. Michal národa, etnika! Svet vari ako je svetom, nikdy mladí a krásni a necitliví, dokonalí a perfektní, Ďurovka nepristal. Afirmácie sa dožil dávno, tú nebol menší, a ľudia sú si pritom čoraz väčš- a pritom plastoví a tuctoví. Čo nevedia kedy teraz už ani nepotreboval. Patrí sa prinavracať stratenú dôstojnosť generácie. Vypraviť vykrimi cudzí, ďalekí. A ako inak, vené hodnoty. Volať po náprave. Dobrotvoriť. Nekeď tam, kde kompánie a mapristal. Ako nepristane soľ byť zlatom. Niečo je, nažéri ručia – dobrota, ľudspredstavte si, neoceniteľné. Učiteľ sa široko kosť, láska, múzy... zostávajú usmial a rozbúral podpovrchové šťavy tohto bez slov! A všetko to sa stáva textu. Vedel, že Michal Ďurovka týmto vrátil aj tu, v našom dolnozemskom priečku. A jemu podobní sú teraz na rade. svete! Menia sa i zákonitosti Ďalšie priečky skladať. Vali pozdravil túto renášho (malo)menšinového žinesanciu vertikály... vota. Zvrat hodnotový a mrav... Na Slovenských národných slávnostiach ný, peňazí reč aj nami kruto za2013 – svätožiara pod strechou Galérie Zuzky vládla. Aj my vedieme svoje Medveďovej – vernisáž Pavla Čániho pri príležabomyšie vojny. Máme inflážitosti životného jubilea. To je Michal Ďurovka, ciu podujatí, udalostí, ošúčo stojí v Čániho maľbe pred morom, chrbtom chaných fráz, prázdnych slov, obrátený od nás, ktorí sa na obraz dívame. A infláciu všelijakých pozícií a more šumí, a tak prevyšuje šumivé tóny na duši. manipulujeme s nimi bez ostyMožno sa raz naprogramujeme na otupenie. chu... Nikdy viacej kvázi leAlebo radšej nie. giend, umelcov, odborníkov... „Kto má uši, nech počúva!“ (Mt 13,43) Ale skutočných, naslovovzaAnnamária Boldocká Grbićová tých je málo, a tí nesúťažia, V rieke Arno vo Florencii v nedeľu 28. apríla 1991 7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

III/25

mozaika4-5:0 3.9.2013 14:05 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

AKO BUDE VZDOROVAŤ KRÍZE VÝZNAMNÝ SLOVINSKÝ KULTÚRNY BRAND?

Óda kameňu ebyť účasti sochára Janeza Lenassiho na prvom sympóziu skulptorov v St. MargarethN ne v Rakúsku toho dávneho roku 1959, Slovinsko by dnes pravdepodobne bolo chudobnejšie o významný brand v doméne kultúry, akým je ForSkulptúra J. Lenassiho vo Viedenskom parku ma viva. Teda galériu sôch a súsoší pod nebeskou klenbou. O tom možno, pravda, len rozjímať a odhadovať, čo by bolo, keby bolo bývalo dvanásteho storočia. Neskoršie podobné umeinak. Nemožno to však mimo skutočnosti, že ten lecké kolónie založili aj v dvoch priemyselných sochár – jeden z najpoprednejších vo svojej ge- mestách, v Maribore a v Ravneh na Koroškem. Prínerácii (1927 – 2008) – prišiel z umeleckej koló- morskú galériu činia sochy z kameňa, kostanjenie v Rakúsku s ideou, že by vickú z dreva, korošskú bolo dobre aj v Slovinsku uspozo železa a mariborskú z riadať niečo podobné. Teda betónu. Teda z materiálu, tvorivé stretnutia sochárov, ktorý je pre ten-ktorý kraj ktorí by diela – čo by tam vypríznačný. Na tých štytvorili – ponechali na tvári roch dejiskách je dnes miesta. Čiže do vena kraja, úhrnne vyše tristo umektorý to umožní. leckých diel, čo zošľaTak sa nezadlho aj stalo. O chťujú okolie, do ktorého rok do umeleckej kolónie do sú umiestnené. Rakúska odišiel aj Lenassiho Pri tejto príležitosti postavovský kolega Jakob Sakukajme cez reportérske vinšek, a za ním aj niekoľkí okuliare na Formu vivu v slovinskí dejatelia v oblasti Portoroži. Okrem iného kultúry, aby to všetko zblízka ako hommage iniciátorovideli a docenili. vi toho podujatia JaneSemiačko padlo do úrodnej zovi Lenassimu, ale aj nepôdy. Už roku 1961 aj v Slodávno zosnulému kultúrvinsku založili sympózium sonemu dejateľovi Antonochárov pod názvom Forma vi Biloslavovi. Ak Lenassi viva. Pozvaní umelci, juhoslodo tej mozaiky vbudoval vanskí, ale už na samom zakamienky zakladateľské, čiatku aj niekoľkí zo zahraničia, Z rodinného albumu Lenassiovcov dlhoročný riaditeľ Obalv priebehu mesiaca dostali nih galérii v Pirane Anton zodpovedajúce podmienky, aby sa tvorivo pre- Biloslav bdel nad kontinuitou. Aj vďaka jeho úsijavili. Svoje diela na záver ponechali na tvári mies- liu len v Portoroži bienále trvalo bez prerušenia ta. Tým spôsobom sa odvďačili kraju, ktorý im to celých päťdesiat rokov. Boli to jedinečné stretumožnil. nutia, na ktorých umelci tvorili, vymieňali si Tak začali vznikať galérie na otvorenom prie- skúsenosti, nadväzovali priateľstvá. Večer, po nastore. Najprv na Prímorí, na polostrove Seča, na máhavej robote – lebo sochár nie je len umelec, piaď od Portorožu, a hneď potom aj v Kostanjevici ale je zároveň aj fyzický robotník – debatovali na Krke, na záhumní rovnomenného kaštieľa z o poslaní umenia, sprítomňovali jednotlivé obdobia z dejín umenia, filozofovali v tom najšľachetnejšom zmysle slova. A pravda, občas si aj zanôtili. Autorka tohto textu si zvlášť spomína na sympózium z roku 2009, keď sa zoznámila s bratislavským všestranným umelcom Petrom Rollerom, profesorom na Akadémii výtvarných umení v Bratislave. Skulptúra, ktorú vtedy ten autor vykúzlil z kameňa, zošľachťuje dnes priedomie portorožského hotelu Lucija. O kameni hovoril s bázňou: – Pre mňa je kameň prirodzene krásny. Niekedy mi ho je až ľúto načať. Mám dojem, že mu ublížim, keď sa ho dotknem dlátkom. Možno práve preto sa o kameni občas Peter Roller pri prednese svojej Ódy kameňu vyjadri aj veršom. Slovami, ktoré neublížia, na záverečnej slávnosti Forma viva roku 2009 lež pohladkajú. Na ukážku malý výstrižok z

26/IV

Ódy kameňu, ktorú Peter Roller prečítal na záverečnom večierku sympózia roku 2009: Som kameň prvého bozku/ Som kameň prístavu nádeje/ Som kameň opustenej oázy/ Som kameň horúcej Sahary/ Som kameň stredu sveta/ Som kameň vesmírneho nekonečna/ Som kameň letiaceho meteoru/ Som kameň mesačného svitu. Bol to ročník na zapamätanie. Teraz sa, žiaľ, čierne oblaky naháňajú aj nad portorožskou Formou vivou. Ani Slovinsku viac nekvitnú ruže, a chudoba, ako to často býva, medzi prvými trafila kultúru. Tohto roku, v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, tvorivé stretnutie sochárov v Portoroži – prvýkrát po polstoročí jestvovania – neusporiadali. Škoda. Nejde však len o nedostatok peňazí. Veru ani taký entuziazmus, aký vlastnil Toni Biloslav, sa nestretá často. Ďalšie pokračovanie v tej tradícii bude bezpochyby závisieť aj od toho, či sa podobný zanietenec čoskoro predsa len objaví. DEDIČSTVO PO JANEZOVI LENASSIMU Vlastne aj iniciátor Formy vivy Janez Lenassi bol veľký zanietenec. Veď akože by inak celý svoj život venoval stvárňovaniu kameňa. Jeho sochy sú roztrúsené takpovediac po celom svete. Išlo totiž o umelca, ktorého talent presahoval lokálne hranice. Väčšina z tých diel zostala na tvári miesta. Sú však prípady, že o niektoré práce mali záujem aj inde, nuž ich od umeleckého tábora kúpili. Tak napríklad skulptúra, ktorú ten autor vytvoril na začiatku kariéry – na medzinárodnom sympóziu v rakúskom St. Margarethne – dnes krášli jeden z najkrajších parkov vo Viedni Wienerpark. K príjemnému ovzdušiu, ktoré v ňom vládne, okrem trávnikov, stromovia, kvetinových záhonov a jazierok prispievajú aj sochy známych umelcov z celého sveta. A keďže v St. Margarethne predsa len chceli mať aj Lenassiho skulptúru, umelca roku l966 znovu pozvali na sympózium. Aby pre ich galériu vedľa kameňolomu – ktorý sochárom poskytuje kamenné bloky – vykúzlil skulptúru podobnú tej, čo ju predali Viedni. Bol to okatý dôkaz, že ten čin veru obanovali. Umelec, o ktorom tu hovoríme, vskutku najradšej tvoril v umeleckých táboroch. Ten spôsob tvorby mu najviac zodpovedal najmä preto, lebo mu veľmi záležalo na tom, aby si mohol zachovať úplnú výtvarnú slobodu. Vskutku ten autor, kedykoľvek to bolo možné, minimálne zasahoval do kameňa, lebo, ako často opakoval, prírodu považoval za najlepšieho sochára. Nuž Janez Lenassi, ktorý mal najbližšie k abstraktnému spôsobu výtvarného vyjadrovania vlastných emócií, sa 7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

mozaika4-5:0 3.9.2013 14:05 Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A

V Európe sa v posledných dvoch desaťročiach Clair Morris – pri príležitosti tridsiateho výročia založenia Formy vivy – vytvorili spoločné dielo kompatibilita umenia a turistiky využíva veľmi pomenované symbolicky Stôl mieru. Bolo to úspešne. Kedykoľvek sa, napríklad, v niektorej euroku 1991, keď mier v tejto časti Európy bol váž- rópskej metropole organizuje retrospektíva znáne ohrozený. A bola v tom i narážka na pôvod slo- meho maliara alebo iná kultúrna udalosť širšieva sympózium. V gréčtine sa totiž tým slovom vy- ho významu, do projektu sa zapojí celý rad zajadruje zoskupenie vôkol stola. Či už kvôli tu- interesovaných činiteľov. Pritom ponúkajú zľavu, keď sa vopred kúpi takzvaný balík, v ktorom zemským alebo duchovným pokrmom. Predsa občas tvoril aj na objednávku. Veď z nie- je povedzme vstupenka na výstavu, vlakový lísčoho bolo načim aj žiť. Na objednávku sa naj- tok a hotelové služby. Všetci navzájom spoluviac robili pomníky partizánom a padlým bo- pracujú so spoločným cieľom: získať zákazníkov. jovníkom. V období socrealizmu, keď objedná- Niekedy je zisk celkom konkrétny a hneď sa prevatelia veľmi trvali na tom, aby pomníky boli ver- javuje aj finančne – a inokedy je to investícia do ným znázornením tej-ktorej udalosti alebo osoby, Janezovi Lenassimu sa hlavne darilo vybojovať si uplatnenie vlastných umeleckých vízií. Udalosti a osoby v kameni vyjadroval symbolicky. Medzi najznámejšie výtvory v tej doméne patrí pomník padlým v NOB v Ilýrskej Bystrici a pomník partizánom – námorníkom v Portoroži, kde auTakto J. Lenassi na sympóziu v Labine do tor okrem výtvarných použil aj architekkameňa zapísal emócie, ktoré v jeho duši tonické prvky. Tým spôsobom zasiahol aj vzbudil vietor jugo do urbanizmu toho známeho letoviska. Autorom je, okrem iného, aj pomníka Edđelovca, do Ostrožca a do Labinu. Teda potykal si s najrozličnejšími druhmi kameňa. No najbližšie vardovi Rusjanovi, známemu slovinskému mal vari k poddajnému isterskému kameňu, v kto- letcovi – vizionárovi, ktorý roku 1911 zarom mohol výtvarne najlepšie vyjadriť emócie, čo hynul v Belehrade, keď mu vietor zlomil v jeho duši vzbudzovalo more a jeho nálady a ne- krídla na lietadle, ktoré konštruoval so nálady. Od roku 1968 až do konca svojich dní žil svojím bratom Josipom. Aj v tom prípade Stôl mieru na polostrove Seča. Autori: J. Lenassi, totiž v Pirane, na slovinskom prímorí. Vskutku šty- sa skulptor vyhol ľudskej figúre. Pietu člo- Villi Bossi, Miloslav Chlupač, Milena Lah, Gail ridsať najtvorivejších rokov života. Niekde raz o tej veku vyjadril prostredníctvom zlomených Clair Morris. svojej inšpirácii, ktorú mu poskytovalo more, so- krídel lietadla. A tak ďalej. Bohatý opus Jachár zapísal:„Nejde mi o napodobňovanie foriem, neza Lenassiho nemožno vtesnať do jednej re- budúcna. Hovoria tomu kultúrna turistika a je o portáže, a jednodu- ňu veľký záujem. ktoré poskytuje V našom podnebí, vrátane aj Slovinska, ché uvádzanie diel, morská hladina, lež ktoré ten umelec vy- táto možnosť rozvoja sa nevyužíva dostatočne. o to, aby som do tvoril, by nemalo vý- Portorožskú Formu vivu, ktorej existencia visí na kameňa vytesal forznam. K tomuto ma- vlásku, by mohli využiť na propagačné ciele pomy, ktoré symbolilému výstrižku z jeho rtorožské hotely. Svojich hostí by napríklad raz zujú vlnu, čiže naddiela treba ešte len v týždni mohli zaviesť na polostrov Seča, kde sa väzovanie vĺn.”Teda pripísať, že sa ten so- nachádza Forma viva, zabezpečiť im odbornépohyb. chár, ktorý ináč pô- ho sprievodcu a nakoniec, po príjemnej preNa výtvarných sobil aj ako výtvarný chádzke pomedzi skulptúry, ponúknuť pohár sympóziách si niepedagóg, nielen v Radgonskej peniny. Bola by to pre hostí chvíľa koľkí sochári občas Slovinsku, lež aj v za- na nezabudnutie. A Forma viva, ktorá by tým zadajú spoločnú hraničí, kde ho po- spôsobom prispela ku kvalitnej reklame, nielen tému. Je to veľmi zývali na medziná- hotelov, lež i celého kraja, by si mohla nárokonáročná úloha, rodné letné akadé- vať na finančnú podporu z turistiky. Utópia? Na lebo v tom prípade mie, úspešne prejavil dlhé dráhy možno ani nie. Ale Forma viva ponestačí sledovať len vlastné inšpirá- Detail zo Stolu mieru, ktorým k tomu spoločnému aj v malej plastike – a trebuje peniaze hneď. Ak sa už tohto leta sodokonca aj v scéno- chárske dlátka odmlčali, treba ihneď začať incie, lež tie musia dielu prispel J. Lenassi grafii. Roku 1962 v tenzívne prípravy na budúce stretnutie sochábyť zladené s umeleckými náhľadmi kolegov na tú istú tému. Ja- Novom Sade získal Cenu Sterijovho pozorja v tej rov. Lebo ak prestávka bude príliš dlhá, hrozí reálnez Lenassi bol veľmi kooperatívna osoba, nuž doméne. Keď však zacítil podnetnosť veľkého ne nebezpečenstvo, že tá kultúrna inštitúcia zaho do družnej práce často volali. Spomeňme len kusu kameňa, nikdy viac sa od neho nemohol od- nikne. Nuž ako pozitívnu vec, hoci vskutku ide len o dve z nich. V Berlíne, na nábreží rieky Wansee sa pútať. Monumentálne skulptúry, do ktorých podieľal v koncepte pomenovanom Vodná línia, svoje emócie zapisoval minimálnym zasahova- krôčik, treba vyzdvihnúť vydanie trefnej brožúrky kde každý účastník sympózia pracoval na jednom ním do tej – pre sochára šľachetnej hmoty – sa o lokalitách všetkých skulptúr stvárnených doposiaľ v rámci tradičných výtvarných stretnutí soz kameňov rozvrstvených od pásu zelene až po stali jeho životným krédom. chárov v Portoroži. Je ich až 130. Z toho 93 na posamotnú vodu. Najbližší vode je práve Lenassiho kameň, ktorého pozícia, ako to vyzdvihol au- UMENIE NA ZOŠĽACHTENIE TURISTICKEJ lostrove Seča, kým sú ostatné roztrúsené pozdĺž slovinskej časti Jadranského pobrežia. Najtor, sama diktovala, kam zaseknúť dlátkom. PONUKY A čo, keby sa diela, ktoré z kameňa vykúzlili Ja- vzdialenejšia je socha umiestnená na hraničnom Pravda, pritom musíš byť vrcholný umelec. Priblížiť sa čo najviac prírode, a predsa ju nenapo- nez Lenassi, Peter Roller, Jozef Jankovič, Dragan Po- priechode medzi Slovinskom a Talianskom, Škodobňovat. Lenassiho spracovaný kameň pripo- poski, Yoko Sako a mnohí iní sochári z celého sve- fije / Rabuiese. Urobili ju štvorručne Talian Villi mína reliéf, ktorý vytvorí rieka, keď obmyje ta, keby tie jedinečné skulptúry, čo zošľachťujú Po- Bossi a Slovinec Erik Lovko. Ako symbol zbúrartorož a jeho okolie, šikovným spôsobom využili nia hraníc medzi dvomi štátmi, ktoré dlhé roky breh. Na polostrove Seča v Portoroži Janez Lenas- na promóciu kraja, ktorý si veľmi zakladá na tu- platili za železnú oponu medzi nimi. Milina VRTUNSKÁ si, Villi Bossi, Miloslav Chlupáč, Milena Lah a Gail ristike? tešil každému pozvaniu na tvorivé stretnutia sochárov. A volali ho mnohí. Okrem do St. Margarethnu a do Portorožu bol pozývaný do viacerých táborov v Rakúsku a Nemecku, do Mitspe Ramonu v Izraeli, do Horíc v Česku, do Vermontu v USA, do Talianska, do Grécka, do Nórska. Pravda, aj do Aran-

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

V/27

mozaika6:0 3.9.2013 14:06 Page 11

M O Z A I K A

PRÍLOHA

POKUS O PORTRÉT ALEBO OZREJMENIE JEDNEJ OSOBY

Človek tu s nami, vedľa nás, a niekedy tak veľmi ďaleko H

erec je vraj ako matná hlina... Povedal niek- v poli pri oračke, počas práto. Pamätám sa, počul som to, keď som ce na traktore. prišiel, lepšie povedané, keď ma pozvali do Dve veľké lásky spreváochotníckeho divadla VHV v Petrovci v tom, dzali Pavlovu mladosť. Láska trochu už dávnom roku 1994. k divadlu a láska k hokeju, Stretol som tam kopu zaujímavých ľudí, kto- ktorý v Petrovci v polovici šerí odtiaľ odchádzali, prichádzali, či sa zase vra- sťdesiatych rokov začal i hrácali tam. Ako herci, ako ľudia nadŕžajúci di- vať. vadlu. A petrovské divadlo vždy malo V Žobráckom dobrodružstve (1978) dobrých, vynikajúcich hercov a tých, ktorí tam z rôznych dôvodov nezotrvali zaK divadelnej osobnosti Pavla Speváka-Braveľa, ale predsa v ňom nechali kus seba, tinu sa viaže hodne anekdotických príbekus svojej práce. hov. K nejakej zvláštnej disciplíne nemal vrúcPavel Spevák-Bratina, synonymum ny vzťah. Tak ho raz pri jednom hosťovaní v divadelného ochotníckeho života nášho Starej Pazove Petrovčania „zabudli“. Pohostinní slovenského a vojvodinského. Takmer domáci ho spolu s Ivanom Radikovićom prijedno desaťročie pôsobil na doskách, túlili, poskytli mu nocľah a ráno ešte i peniaktoré svet znamenajú. Sedemdesiate ze na lístok na cestu do Nového Sad dali. V Noroky minulého storočia boli v petrovvom Sade sa, pravda, museli zastaviť v staskom divadelnom ochotníctve poznaničnej kaviarni, v ktorej pracoval nik iný, ako čené jeho bravúrnymi výkonmi. Ani Petrovčan Ján Kukučka, sám sa nepamätá, koľko úloh na javis- Zo Slučky pre dvoch (1972) dnes majiteľ petrovského ku stvárnil. hostinca Rovina. Debutoval, ako nám povedal, roku 1968 v Dokonca bolo i takých Pavel Spevák-Bratina slovenskej klasike Kubo od Jozefa Holého. Ne- chvíľ, keď kvôli hokeju musel spolupracoval s mnohými pamätá sa už presne, kto bol režisérom. Pred- odísť z divadelných skúšok do režisérmi, predovšetkým pokladá, že túto hru začal inscenovať Andrej Nového Sadu na tréning. A s Andrejom Privratským, Privratský a dokončil ju Mića Vasiljević. Hral tu keď známy režisér zo SloLukom Dotlićom, Mićom žandára, aby za túto epizódnu úlohu získal aj venska Andrej Chmelko, ktoVasiljevićom, Jaromírom cenu. Predtým žil a robil v Novom Sade. Za- rý si vážil hereckú disciplínu, Grňom, kým s Ľuboslakončil tam Strednú strojnícku školu, aby po- jednoznačne povedal: „Pán vom Majerom len v potom v Jugoalate robil ako precízny kovobru- Spevák, vyberte si, čo chcete slednom svojom vystúsič. Spomína si, že býval v známej Ulici Jova- radšej, či hrávať divadlo, alepení v roku 1993 v Arisna Cvijića u pána Žarka Stanimirovića a že v su- bo hokej?“, Pavel si predsa tofanovej Lýsistrate. sedstve žil Đorđe Balašević. zvolil hokej lebo nemohol K jeho najlepšiemu heprepásť zápas na bereckému výkonu sa prilehradskom Tašmajpisujú dve predstavenia. dane, kde PetrovčaIde o hru Ivana Bukovčania porazili skopský Pavel Spevák a Ján Dorča v Melna Slučka pre dvoch alebo Vardar. V Petrovci bourne v Austrálii (2006) domáca šibenica, v réžii okrem Pavla SpeváJaromíra Grňu z roku ka-Bratinu bolo hodne hokejových 1972, ako aj o Solovičovu hru Žobrácke dobnadšencov, ako napr. Ivan Križan-Iko, rodružstvo v réžii Andreja Privratského roku Miroslav Čáni, Samuel Boldocký, Sa- 1978. muel Topoľský-Ťoti, Karol Menďan, či V Prizrene si za úlohu holiča Gejzu v predvšestranný športovec Janko Labát. stavení Žobrácke dobrodružstvo vyslúžil neVeľkú podporu hokejovému športu zabudnuteľné ovácie, a po predstavení celá dával aj Ivan Majera. scéna bola zasypaná kyticami kvetov. Ak sa vrátime k menu známeho rePavel Spevák hral spolu s mnohými vynižiséra zo Slovenska Andreja Chmelka, kajúcimi petrovskými hercami, ku ktorým aj Pavel s ním predsa spolupracoval v sám patril. Predovšetkým si spomína na OnV predstavení Kubo (1968) predstavení Ženba Krenčinského. K dreja Koroša, Pavla Čiliaka, Jána Čániho-GróPo návrate z vojenčiny roku 1971 a po od- tejto spolupráci sa musí uviesť jedna anek- fa, Annu Labátovú, manželov Častvenovcov, chode brata Jána do Austrálie sa vrátil do Pe- dotická príhoda. Totižto petrovskí divadelní- Katarínu Melegovú, Vieru Balážovú, Miroslatrovca. Začal pomáhať rodičom poľnohos- ci boli na zájazde v slovenskom Prešove. Na re- va Babiaka..., tiež na Pavla Franku a Vladimípodárom. Patril k tým, ktorí v dedine medzi pr- cepcii bol i pán Chmelko, ktorý pri prípitku nera Lačoka, ktorí pracovali v technike. Veď vými mali najlepšiu poľnohospodársku tech- zabudol osobitne pozdraviť i petrovského ho- spomienky neblednú... niku. Ako hovorí, neraz sa divadelný text učil kejistu?! Samuel Medveď

28/VI

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 3.9.2013 14:08 Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A

AJ DEJINY VEDIA HÝBAŤ BUDÚCNOSŤOU

Kniežaťov arzenál A

ko jedno z mála, mesto Kragujevac má to priVojensko-technická vilégium, že si zachovalo autentické prie- inštitúcia Kniežaťova myselné budovy z devätnásteho a zo začiatku zbrojnica je kolískou dvadsiateho storočia v rámci jedného celku. Ide priemyselného rozvoja o skutočne jedinečný architektonický a vojens- Srbska a je ako komko-priemyselný komplex v Srbsku, ale i v Európe, plex dnes pod ochrapozostávajúci z výrobných hál a dielní, ktorý v roku nou štátu. 1979 vyhlásili za kultúrnu pamiatku. Aj vďaka tomu sa Kragujevac stal významným regionálnym strediskom. Jedným z následkov l. a 2. srbského povstania (1804 – 1835) bolo, že sa Kragujevac a Šumadija stávajú prvým územím, ktoré sa dostalo spod tureckej okupácie. Vtedajšie knieža Miloš, okrem kniežacieho sídla, pravoslávnej cirkvi, vtedajšieho mestského zhromaždenia, gymnázia a ďalších inštitúcií ur- Veľké haly – inšpirácia pre mnohých režisérov

Typické vysoké komíny

V posledných rokoch je uvedený komplex zvlášť zaujímavý pre filmový a hudobný priemysel: sú v ňom natáčané mnohé domáce a zahraničné videoklipy, filmy, seriály, medziiným aj taliansko-írsky seriál Titanic: krv a oceľ. Posledných päť rokov vzniklo mnoho plánov ohľadom možností budúceho trvalejšieho využívania niekdajšej zbrojnice: Kusturicov mul-

Počas dňa nevidieť tam nikoho...

Vchod do hlavnej budovy

čil priestor aj na skladovanie zbraní − arzenál. Na priestore niekdajšej starej Milošovej zbrojnice v roku 1851 knieža Aleksandar Karađorđević v Kragujevci neskoršie vystaval továreň na výrobu zbraní − Topolivnicu, ktorá zahŕňala aj arzenál. Patrí k najstarším priemyselným stavbám na Balkáne, a charakterizujú ju drevené arkieri a schodiská, strmé strechy, vysoké komíny. Všetky tieto zložky tvoria harmonický celok. Kniežaťov arzenál je vybudovaný podľa vzoru ... a takto je tam počas festivalu Arsenal fest zbrojníc v Nemecku a Francúzsku.

tiplex, Fakulta filológie a umenia, nočné kluby, dejisko na nakrúcanie filmov... Lebo dnes sa tento priestor zväčša využíva ako parkovisko, prípadne na nočné zábavy a koncerty. Hlavným podujatím na tomto jedinečnom mieste je Arsenal fest: tri dni trvajúce koncerty, na ktorých vystupujú mnohé skupiny tak z celého Srbska, ako i zo zahraničia. Jana Strakúšeková

Mozaiku číslo 170 pripravil Oto Filip 7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 3.9.2013 14:07 Page 15

M O Z A I K A

PRÍLOHA

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Slivková pita Suroviny: 2 vajcia, 400 g múky, 250 g masla, 200 g cukru, citrónová kôra, 1 vanilínový cukor, 1 kg sliviek, pol lyžičky škorice, lyžica rumu. Takto sa to vydarí: V nádobe roztopíme 50 g masla, pridáme umyté slivky pokrájané na polovice a premiešame. Pridáme polovicu cukru, vanilínový cukor, škoricu a rum. Krát-

ko povaríme a zložíme zo sporáka, aby zmes vychladla. Maslo (200 g) zapracujeme do múky a pridáme zvyšný cukor (100 g), potom vajcia a citrónovú kôru. Zamiesime cesto a rozdelíme ho na polovice. Rozvaľkáme dve kôry. Prvú položíme na pomastený plech a pečieme 15 minút na 180 ºC. Vyberieme z rúry, vyhrnieme slivkovú zmes a zakryjeme druhou kôrou. Vrátime do rúry na asi polhodinu. zdroj: internet

S trikmi porazíte večný problém s chudnutím M áte stále chuť na sladké, najmä po výdatnom obede? Má to rôzne dôvody. Ak ich spoznáte, môžete im predchádzať a konečne natrvalo schudnúť!

1. dôvod: Deň bez raňajok Ráno len narýchlo vypiť šálku kávy, nič nezjesť a ušetriť pár kilojoulov – to je zlé uvažovanie, ktoré ešte nedokázali prekonať mnohé z vás. Doobeda sa však váš mozog ohlási: „Súrne potrebujem energiu!” Vydržať do obeda? Nemožné! Hladina cukru v krvi je ráno na najnižšom stupni. Ak sa nenaraňajkujete, klesne ešte viac. To vyšle alarmujúci signál do mozgu, pretože ten potrebuje súrne cukor. Preto automaticky siahate po keksoch, čokoláde alebo sladkom pečive – rýchlo dodajú organizmu chýbajúce sacharidy. Ak si však zvyknete jedávať ovsené vločky (môže byť aj miešané müsli), nebudete musieť bojovať s návalmi „vlčieho” hladu. Zmes balastných látok a B vitamínov vás nadlho zasýti a dodá dôležité biolátky, ktoré sa postarajú o správne fungovanie látkovej premeny po celý deň. 2. dôvod: Nezmyselné zakazovanie si Vždy potom, keď si niečo zakážete, ako napríklad: „Dnes v žiadnom prípade nemôžem zjesť ani kúsok čokolády,” stane sa presný opak toho, čo ste si naplánovali. Vaše myšlienky sa počas celého dňa budú to-

30/VIII

čiť okolo čokolády, pudingu alebo zmrzliny. Chuť na maškrty sa stále zväčšuje, ak vydržíte odolávať sladkostiam jeden, dva dni, vráti sa vám odopieranie si ako bumerang a naraz zjete celú bonboniéru. Lepším riešením, ako zakazovať si sladké, je dopriať si každý deň malú porciu 20 g čokolády, asi dve kocky, a kombinovať ich s ovocím, napríklad hruškami. Tak bude hladina cukru vo vašej krvi stabilná a vaše chute uspokojené. 3. dôvod: Nedostatok vitamínov Návaly veľkého hladu môže zapríčiniť nedostatok vitamínov alebo minerálnych látok. Hlad je signálom tela, ktorý hovorí: „Chýba mi niečo!” Máte neustále chuť na syry? To môže znamenať nedostatok vápnika (dôležitý pre zdravie kostí). Ľahšími alternatívami môžu byť nízkotučné mlieko, jogurty či brokolica. Milujete nugát alebo marcipán? Tieto maškrty sú zvlášť bohaté na stopový prvok man-

gán (podporuje látkovú výmenu a tvorbu kostí). Ľahšia alternatíva: čerstvý pšeničný celozrnný chlieb. Máte často chuť na oriešky? Pravdepodobne vám chýbajú B vitamíny (aktivujú enzýmy podporujúce odbúravanie sacharidov a tukov. Doprajte si ako snack arašidy, dodajú vášmu organizmu dôležité biolátky a nenasýtené mastné kyseliny. Dajte si však pozor na množstvo, nemali by ste zjesť viac ako 20 g (asi 10 ks), najlepšie nesolených a nepražených arašidov, pretože sú zdrojom až 483 kJ a 10 g tuku.

4. dôvod: Chýbajú bielkoviny Len pred chvíľou ste dojedli, a už sa znovu cítite hladná? Tak ste si zrejme nevybrali to správne jedlo. Telo potrebuje pravidelné dávky sacharidov, tukov a bielkovín. Ak na obed v rýchlosti zjete obloženú žemľu, dodáte síce organizmu sacharidy, ale nijaké výživné látky. Telo ich nedostatok potom o chvíľu ohlási hladom. Aby ste tomu predchádzali, rozdeľte si jedlo do piatich až šiestich porcií, tak bude organizmus zásobovaný počas celého dňa. Ideálnym obedom bohatým na bielkoviny je zeleninový šalát (vláknina) s kuracím mäskom (bielkoviny).

5. dôvod: Hlad si mýlite so smädom Často sa zamieňa hlad, chuť a smäd. Lákavá vôňa čerstvo upečeného koláča alebo pohľad na krásne ozdobený zmrzlinový pohár sú faktory, ktoré vyvolávajú chuť, to znamená, že je to psychického, nie fyzického pôvodu. Oproti tomu je hlad zreteľným znakom tela (škvŕkanie v žalúdku, tupé pocity v žalúdku), že potrebuje energiu. Rozoznať smäd je s pribúdajúcim vekom čoraz ťažšie, pretože nemáme taký zreteľný pocit smädu a zabúdame piť. Vyskúšajte malý trik: vždy predtým, ako sa chcete najesť, vypite veľký pohár vody, nesladeného čaju alebo džúsový strek. Ak pocit hladu pretrvá aj po desiatich minútach, je to skutočný hlad. 6. dôvod: Jedenie zo stresu alebo z nudy Podľa francúzskej štúdie 30 percent žien a 13 percent mužov pocíti „vlčí” hlad aspoň raz do týždňa. Kombinácia sacharidov a tuku, napríklad v čokoláde, zvyšuje hladinu sérotonínu v krvi a cítime sa vďaka tomu uvoľnenejšie a šťastnejšie. Vždy, keď ste v strese, nudíte sa alebo ste rozhnevané, potrebujete si zvýšiť hladinu sérotonínu – hormónu šťastia. Namiesto čokolády si jeho hladinu môžete zvýšiť kombináciou ovocia a bielkovín (napríklad ovocného šalátu s jogurtom). Náš tip: Aj obyčajná prechádzka povzbudí produkciu sérotonínu vo vašom tele.

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A

Škola volá ielen od pondelka 2. septembra, ale už aj dva týždne skôr cítiť bolo obvyklý ruch na uliciach a v špecializovaných predajniach, ktorý každoročne veští blízky začiatok nového školského roku. Pozorovaný z rôznych zorných uhlov vyvoláva radosť, obavy, starosti,

zmenu denného poriadku v životnom kolobehu. A či tie zmeny budú aj v inej polohe, pocítia najprv zamestnanci škôl, ak ich prinesie zrekonštruovaná republiková vláda s novým ministrom školstva. Len nech to netrápi tých, čo do školy chodia predovšetkým po nové vedomosti a základy uctievania trvalých životných hodnôt. A. F.

NA ZAČIATKU NOVÉHO ŠKOLSKÉHO ROKU

Tri triedy prvákov iba v Padine každej škole to na začiatku aj tohto septembra hlavne vyznieva slávnostne a veselo. Veď taký začiatok aj má byť, zvlášť pre tých, čo prvýkrát prešli jej bránou a – keď ide o základné ško-

na slovenská trieda v 1. ročníku (a je tu jedna trieda v 2. ročníku). Najmenšiu triedu majú v Slankamenských Vinohradoch: v tamojšom vysunutom oddelení ZŠ 22. júla z Krčedinu, a to v kombi-

novanej triede, sú 4 žiaci. Zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským aj naďalej je podľa počtu žiakov najpočetnejšia ZŠ maršala Tita v Padine. V tomto školskom roku je tam 570 žiakov.

Predsa aj nové slovenské učebnice keď celé mesiace očakávané, iba koncom júla sa v Ústave pre učebnice dočkali povolenia vydávať učebnice s malým nákladom, medzi ktoré patria všetky učebnice vo všetkých rečiach národnostných menšín. A tak sa potom robilo plnou parou, aby sa dohonilo zmeškané. Od redaktoriek slovenských vydaní Marieny Korošovej a Aleny Peškovej sa dozvedáme: – Nateraz máme schválené všetky potrebné učebnice od 1. po 4. ročník – úhrnne 7 – a z tlačiarne sme dostali informáciu, že sú aj vytlačené, takže reálne môžeme očakávať, že nebudú meškať. Väčšina kníh sú pretlačené, nové sú jedine Svet vôkol nás a Bádanka pre 1. ročník. Aj učebnice pre vyššie ročníky sú väčšinou schválené, hlavne tie pretlačené, a v týchto dňoch ich očakávame z tlačiarne. Na rozdiel od učebníc pre nižšie ročníky tu máme rad nových: Dejepis pre 5. ročník, Hudobná kultúra pre 7. ročník, Fyzika a Zbierka z fyziky pre 8. ročník, ako aj učebnice z výtvarnej kultúry pre 7. a pre 8. ročník. Celkove sme pripravili 19 titulov pre vyššie ročníky. Tohto roku vyjdú aj 4 pretlačené vydania pre stredné školy: Biológia 1 a Zbierka úloh z chémie pre 1. a 2. ročník, Logika pre 3. ročník a Čítanka zo slovenského jazyka pre 4. ročník. Redaktorky uznávajú, že je to redukovaný vydavateľský plán – najmä pre gymnázium, lebo pre krátky čas museli odstúpiť od všetkých nových a prepracovaných vydaní. A znovu je tu nádej, že sa nezrovnalosti medzi Ústavom a štátom, keď ide o financovanie učebníc s malým nákladom, riešiа, a že na budúci rok budú môcť začať s prácou načas, a tak vydať aj iné potrebné učebnice.

Krátko pred pravidelným zasadnutím Aktívu riaditeľov základných škôl Juhobáčskeho a Sriemskeho obvodu: PaedDr. Svetlana Zolňanová

ly – odteraz a počas nasledujúcich osem rokov sa im táto cesta stane súčasťou pravidelného a povinného rituálu. Či sú za úsmevmi učiteľov a riaditeľov aj nejaké školské problémy, zisťovali sme a ešte aj zisťovať budeme pri návštevách jednotlivých našich výchovno-vzdelávacích inštitúcií. Od PaedDr. Svetlany Zolňanovej, predsedníčky Výboru pre vzdelávanie NRSNM, sme v ústrety novému školskému roku získali aj viaceré všeobecné, ale zaujímavé informácie. Napríklad počet žiakov 1. ročníka v základných školách, ktoré údaje zaslali tomuto výboru, je 343. V stredných školách pribudli 2 slovenské triedy na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci (41 prvákov), 1 slovenská trieda na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici (28 žiakov) a v Strednej zdravotníckej škole 7. apríla v Novom Sade – všeobecný smer – jed7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

Učitelia a riaditelia vždy pozerajú do matrík narodených, aby odhadli, kedy im aká generácia prvákov príde do školy. A tak tohto roku v 1. ročníku tri triedy majú iba v Padine (69 žiakov); dve triedy prvákov majú: Selenča (31), Báčsky Petrovec (52), Kovačica (48), Stará Pazova (31) a Kysáč (44); po jednu slovenskú triedu majú: Pivnica (22), Hložany (8), Kulpín (11) a Aradáč (7); kombinované triedy sú: v Jánošíku, Silbaši, Erdevíku, Laliti, Bielom Blate, Slankamenských Vinohradoch (ZŠ Krčedin) a v Lugu (Susek). V krátkom stretnutí s pani predsedníčkou sme sa tiež dozvedeli, že keď ide o kádrové potreby škôl s výučbou v slovenčine alebo s výučbou aj po slovensky, najhľadanejší sú matematici, ďalej sú deficitní profesori fyziky, nemeckého jazyka a sčasti aj angličtiny. Pritom kádrovo najlepšie riešená výučba je toho času v ZŠ 15. októbra v Pivnici. A tak, ako aj doteraz, radosti a starosti vo výchovno-vzdelávacom systéme budú sa evidovať a riešiť paralelne s výučbou. Na každý segment si posvieti aj Výbor pre vzdelávanie NRSNM so svojimi početnými komisiami a nielen posvieti, ale i pomôže, poradí, usmerní. A. F.

KEĎ PRVÝ SEPTEMBER ZAVOLÁ, tak sa školské potreby zháňajú všade: aj v Ústave pre vydávanie učebníc, aj v kníhkupectvách, i od príbuzných a známych, ale i na ulici. Tento posledný spôsob rok čo rok láka väčší počet rodičov s krízou nahlodaným rodinným rozpočtom, nehovoriac o tom, že sa jeho stúpencami stali i žiaci, ktorí nemajú ani čas, ani nervy celé hodiny postávať v radoch. Záber je z Jevrejskej ulice v Novom Sade, vyfotený dva dni pred začiatkom nového školského roku. O. Filip

NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A V PETROVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Výročie, novinky a trvalé hodnoty odľa slov Jána Brnu, riaditeľa ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, P na tento školský rok sa začali pripravovať hneď na konci vyučovacieho obdobia. Predovšetkým to boli technické prípravy. – Pridelené nám boli prostriedky z Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež na sanáciu rovnej strechy na starej telocvični, čo nám je najväčšia investícia v tomto kalendárnom roku – jej hodnota je tri a pol milióna dinárov. Vykonaná je hydroizolácia, ale aj zateplenie modernými materiálmi, a toto je prakticky prvá rovná strecha takto sanovaná v Srbsku, – hovorí riaditeľ Brna. – Najsúčasnejší materiál je z istej anglickej firmy a práce sú na 99 percent ukončené. Robilo sa hlavne cez leto. Počasie nám však veľmi nežičilo, lebo sa museli uctievať presné poveternostné podmienky a tie nepripúšťajú páľavy a dážď, ale robilo sa pod prísnym dozorom od-

borníkov z Anglicka, ktorí určovali tempo a čas prác. Záruka na sám materiál, ako i na vykonané práce je 10ročná. Počas leta a aj trochu skôr na petrovskej škole boli sanované i šikmé strechy, konkrétne na kuchyni, kotolniach a kabinete technického vzdelania. Olíčená je kuchyňa, pokračuje sa s takýmto vynovením pomocných miestností a z vlastných prostriedkov bol upravený kabinet chémie. K oslave 150. výročia narodenia Jána Čajaka v tomto školskom roku aj zborovňa sa skrášli a podľa finančných prostriedkov z obecného rozpočtu na materiálnu údržbu a na vybavenie školy podniknú sa aj ďalšie kroky na modernizáciu výučby. – Keď ide o kádrovú štruktúru profesorov a zamestnancov, tá sa v tomto školskom roku drasticky nezmení, lebo máme veľmi podobný počet žiakov, plánujeme na vlas

rovnaký počet tried, takže problém s technologickým prebytkom, prípadne so situáciou, že kolegovia nebudú mať úplnú pracovnú normu, nebudeme mať. Tieto problémy nás pravdepodobne očakávajú v ďalšom školskom roku, lebo prichádza menej početná generácia prvákov, – analyzuje aj tento aspekt začiatku nového školského roka riaditeľ petrovskej školy Ján Brna. – Teraz máme zapísaných 52 žiakov do 1. ročníka. Podľa vyjadrenia rodičov 46 detí sa bude učiť po slovensky – budú v dvoch triedach – a 6 po srbsky. Úhrnne v tejto chvíli máme v škole o 6 žiakov menej ako vlani, ale ešte stále sa žiaci aj prihlasujú, aj odhlasujú, takže presné údaje budeme mať v polovici septembra. Ďalšie aktivity v novom školskom roku aj zamestnancom tejto školy diktuje nový Zákon o základnej škole a určité zmeny v Zákone o základoch systému vzdelávania a výcho-

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU

Štartujú so siedmimi triedami ráve nám z Ministerstva školstva oznámili, že povolili, aby –smePv prvom a treťom ročníku mali samostatné triedy a nie kombinovanú triedu, ako bolo pôvodne určené, – pochválila sa nám riaditeľka ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku Zuzana Halabrínová, keď sme ju v piatok 30. augusta navštívili so zámerom zistiť, ako prebiehajú prípravy na začiatok nového školského roka. – Síce je v prvom a treťom ročníku spolu menej od 15 žiakov, koľko je minimálne potrebné na založenie dvoch samostatných tried, medzi prvákmi máme aj dvoch žiakov s osobitnými potrebami, ktorí sa budú vzdelávať podľa individuálneho programu, čo bolo rozhodujúce pri rozdelení týchto dvoch tried. Vďaka takému rozhodnutiu v tomto školskom roku budeme mať sedem tried, o jednu viac ako vlani. V nižších ročníkoch bude jedna kombinovaná trieda a dve samostatné, vo vyšších ročníkoch štyri triedy. Takáto situácia je vlastne následok neustáleho zmenšovania počtu detí v tejto osade. Naša spolubesedníčka si spomína, že ešte pred desiatimi rokmi v škole bolo vyše 140 žiakov a v tomto školskom roku ich bude už iba 61 – o 5 menej ako vlani. Na takéto situácie si kolektív jánošíckej školy pravdepodobne bude musieť

Pomocní pracovníci v škole pod taktovkou riaditeľky Zuzany Halabrínovej (druhá zľava) významne prispeli k tomu, aby škola žiakov na začiatku nového školského roku dočkala upravená a čistá zvyknúť vzhľadom na to, že ani generácie, ktoré prichádzajú, nie sú početnejšie. Výnimkou je iba generácia z roku 2010, v ktorej je 10 detí, všetky ostatné sú menej početné. Ďalší problém, ktorý roky trápi jánošícku školu, je nedostatok odborných kádrov pre vyučovanie v slovenskom jazyku. Učitelia triednej výučby síce nechýbajú a sú na sto percent odborne zastúpení, avšak cítiť nedostatok profesorov pre jed-

notlivé predmety vo vyšších ročníkoch. Problém riešia tak, že angažujú profesorov z Kovačice a Padiny, ktorí v tamojších školách nemajú dostatočný fond hodín. Ak sa im však aj tak nepodarí zabezpečiť odborného profesora, jednotlivé predmety učia učitelia triednej výučby ako neodborní. V jánošíckej základnej škole aj počas uplynulých prázdnin bolo rušno. O to sa postarali majstri, ktorí vylíči-

S jednou z nových triednych kníh riaditeľ školy Ján Brna vy, s ktorými treba zladiť všetky školské akty. Termín na to je 6 mesiacov. Novinky sú aj v pravidlách známkovania žiakov, v plánoch odborného zdokonaľovania učiteľov, a všetko sa robí podľa presného plánu a priorít, kde sú stále i bezpečnosť žiakov, modernizácia výučby, ochrana životného prostredia ako trvalé hodnoty, ktorým sa v tejto škole stále venuje patričná pozornosť. A. F. li celú školu, olakovali parkety vo všetkých učebniach a v telocvični, vymenili podlahu v zborovni a v kancelárii riaditeľky. Škole prostriedky na tie účely poskytla Alibunárska obec a štedrí sponzori. Majstrov však očakávajú aj v nastávajúcom období. Riaditeľka Halabrínová sa nám pochválila, že si zabezpečili prostriedky na výmenu schátralých drevených okien a dverí plastovými. – Z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sme na tie účely dostali 7 000 eur, – hovorí. – Je to iba polovica z potrebnej sumy na výmenu všetkých okien. My sme sa však rozhodli, že vymeníme okná na východnej časti budovy, ktorá je neustále vystavená silnej košave, dažďu a snehu. Tie okná sú skutočne v chúlostivom stave, v dôsledku čoho je v učebniach chladno. Bolo by síce potrebné vymeniť aj okná a veľké vchodové dvere z uličnej strany, ale na to peniaze nevystačia. To však nie je až také súrne, lebo za tými oknami je iba chodba, takže sa ten chlad, ktorý preniká zvonku, necíti tak ako v učebniach. Zrejme ani netreba hovoriť, že výmenou okien vlastne jedným úderom zabijeme dve muchy: dostaneme omnoho teplejšie učebne a zároveň ušetríme významné množstvá plynu, ktorým vykurujeme školu. V týchto dňoch vypíšeme verejné obstarávanie a budeme sa snažiť, aby sme všetky práce ukončili čím skôr, aby sme vykurovaciu sezónu dočkali v teplých miestnostiach. V. Hudec

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA Z KYSÁČSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Brány otvoria najmladší P

očet žiakov v ZŠ Ľudovíta Štúra v novom školskom roku 2013/2014 sa vzhľadom na minulý rok nepatrne znížil. Vlani totiž do školy chodilo 421 a v novom je 413 žiakov. − V tomto školskom roku máme 16 tried s vyučujúcou slovenskou rečou a 8 so srbskou rečou. Čo sa týka prvákov, situácia je lepšia než vlani, lebo sa do dvoch slovenských tried zapísalo 34 žiakov – vlani iba 28. Do srbskej triedy sa zapísalo 12 prvákov. Mienim, že vlaňajšia generácia prvákov, ktorí chodili do slovenských tried, bola posledná málopočetná. Teraz nasledujú generácie, kde síce bude menej žiakov ako obvykle, ale budú to generácie počtom postačujúce na dve slovenské triedy, v ktorých bude viacej od 15 žiakov. Tohto školského roku sa do srbskej triedy nezapísali deti zo slovenských manželstiev, ale iba zo zmiešaných. Aj v slovenských triedach sú prváci zo zmiešaných manželstiev, na čo sa rozhovorom sčasti mohlo vplývať, − hovorí riaditeľka kysáčskej

školy Anna Gašparovićová. Postrehy má v tom zmysle, že do srbskej triedy spravidla zapisujú deti z manželstiev, kde je mama nie Slovenka. Pod zámienkou, že matka sa bude s dieťaťom učiť. Avšak chvályhodné je, že rodičia žiakov zo zmiešaných manželstiev zapisujú deti na výučbu slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry od prvého po ôsmy ročník, nuž žiaci zvládnu gramatiku a vôbec slovenskú kultúru. − Kádrové otázky sme už riešili, i keď ich bolo dosť, aj z dôvodu odchodu kolegov do penzie. Vďaka zoznamom učiteľov s nedostatočným počtom hodín, ktoré vydáva Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja, sme riešili otázku hudobnej kultúry a fyziky, ale očakávam, že sa nastolia ďalšie otázky tohto typu, − hovorí spolubesedníčka, ktorá je 12 rokov riaditeľkou školy v Kysáči. − Prvýkrát, odkedy som riaditeľkou, sme na úprave školskej budovy cez leto nerobili nič. S výhovorkou

Anna Gašparovićová

mesta, že nieto peňazí, avšak tie sa usmerňujú školám, kde sú riaditelia stranícky orientovaní. Nám dokonca sanitná inšpekcia naložila, že máme olíčiť povaly a steny, čiže sanovať ich po škode, ktorá vznikla po premokaní. Ani po roku sme to neurobili, čo sa môže zakončiť aj pokutovaním. Do Nového Sadu som napísala kopu požiadaviek nielen ohľadom líčenia, ale aj sanácie školskej ohrady, ktorá by sa musela renovovať alebo dokonca vybudovať nová. Zoznam potrebného je dokonca ešte väčší, chybujú nám i počítače a videobeamy. Dostali sme

V ZŠ J. J. ZMAJA V HAJDUŠICI

Nezáujem o hodiny slovenčiny Z

ákladná škola J. J. Zmaja v novom školskom roku štartovala s obvyklým počtom tried – 8 v Hajdušici a dve kombinované triedy vo vysunutom oddelení v Starom Leci. – Do prvého ročníka je spolu zapísaných 11 žiakov – 7 v Hajdušici a 4 v Starom Leci. V týchto dňoch však očakávame ďalších dvoch žiakov, lebo sa dve rodiny presťahujú do Starého Lecu, resp. Hajdušice. Okrem toho máme aj špeciálnu triedu so štyrmi žiakmi s osobitnými potrebami. Spolu máme 120 žiakov. V rámci školy pôsobí aj škôlka s dvomi zmiešanými skupinami v Hajdušici a Starom Leci, kam chodí 30 detí vo veku 3 až 7 rokov, – zreportoval riaditeľ školy Vlajko Raković a zároveň sa pochválil, že sa im po dlhšom čase podarilo zabezpečiť odborných profesorov pre takmer všetky predmety. – Síce väčšina profesorov pracujú v dvoch a niektorí až v troch školách, ale to je vari osud všet7. 9. 2013

36 /4559/

Vlajko Raković: – Skutočne nemôžem pochopiť, prečo rodičia odmietajú možnosť, aby sa ich deti učili ešte jeden jazyk.

kých malých škôl, – hovorí. – V tejto chvíli je neodborne krytá iba matematika, ktorú vlani mal na starosti inžinier informatiky, a hudobná kultúra. Hudobnú pre nedostatok profesora už 20 rokov učí kolegyňa so strednou hudobnou školou, ale podľa zákona ona nie

HLAS ĽUDU

je odborná, takže pre tieto dva predmety v týchto dňoch musíme vypísať súbeh. Osobitný problém sú však hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry. Ministerstvo totiž tieto hodiny uznáva iba v nižších ročníkoch, kde máme iba 4 hodiny týždenne, čo vonkoncom nie lákavé pre profesorov slovenčiny. Takže tie hodiny zverujeme hudobníčke, ktorá je Slovenka, a celkom dobre to robí. Riaditeľ školy nám predkladá aj ďalší znepokojujúci údaj: že je na hodinách slovenčiny čoraz menej detí. Prečo je tomu tak, skutočne ťažko povedať. Jednou z príčin môže byť aj fakt, že veľká väčšina detí sa rodí v národnostne zmiešaných manželstvách. Avšak podľa jeho slov to nie je rozhodujúce, lebo rodičia bez ohľadu na to, či sú v čistom alebo zmiešanom manželstve, vo väčšine rázne odmietajú možnosť, aby sa ich deti učili aj slovenský jazyk?! Najčastejšie to zdôvodnia tým, že sa toľko, koľko tento jazyk ich deti potrebujú, naučia

prostriedky iba na reparáciu školských tabúľ, čo teraz treba vykonať. Aj naďalej sa budeme dožadovať prostriedkov, hlavne na líčenie a ohradu, − hovorí riaditeľka a sťažuje sa na veľmi zlú komunikáciu s mestskou radou. − Urobený je ideový projekt a máme povolenie na výstavbu jedálne a školskej kuchyne, teraz treba robiť hlavný projekt. Potom, pravdaže, získať z Mesta Nový Sad prostriedky na výstavbu. Avšak finančná situácia je zlá a nepamätám si, že niekedy bola horšia. Doteraz sa každý rok niečo urobilo, dokúpilo, a tohto roku napriek úsiliu a požiadavkám sa neurobilo nič. Bývalo všelijako, horšie i lepšie, ale takto nebolo nikdy, − hovorí A. Gašparovićová. Ale aj napriek všetkému hovorí, že začiatok školského roku dočkali pripravení. V pondelok ráno 2. septembra školské brány otvorili žiaci nižších ročníkov a žiaci vyšších ročníkov sú v popoludňajšej zmene. Technické záležitosti sú vykonané, rozvrh hodín urobený, bezplatné a učebnice z predplatného sú zabezpečené, výučba teda beží nehatene. E. Š. aj v rodine?! Žiaľ, svedkami sme, že tomu nie je vždy tak, a že sa mnohí rodičia Slováci so svojimi deťmi rozprávajú po srbsky?! – My sa každoročne maximálne snažíme rodičov presvedčiť, že deti z toho môžu mať iba osoh, ale márne. Na hodinách slovenčiny je čoraz menej detí, – hovorí. – Uvidíme, ako to dopadne tohto roku. Nakuknutím do vlastnej evidencie sme zistili, že spomedzi siedmich hajdušických prváčikov ani jeden nie je z čistého slovenského manželstva. Trom deťom je aspoň jeden rodič Slovák a jedno dieťa má slovenský pôvod, keďže mu je starý otec Slovák. Ináč počas letných prázdnin aj v škole v Hajdušici úradovali majstri. Staré a ošarpané dvere na všetkých miestnostiach nahradili novými, vykonali rekonštrukciu elektrickej inštalácie, časť miestností aj olíčili. Okrem toho ukončili aj poslednú fázu výmeny škodlivých azbestových platní na stenách novou demit fasádou. Tým je zároveň ukončené aj zatepľovanie budovy školy, ktoré sa začalo pred tromi rokmi. vlh

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

STAROPAZOVSKÁ OBEC

V základných školách 675 prvákov U

behli aj posledné dni letných prázdnin a slávnostný začiatok nového školského roku 2013/2014 vo všetkých základných a stredných školách na území Staropazovskej obce sa konal v pondelok 2. septembra. Slávnostne bolo aj v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, kde 31 žiakov prvého ročníka, ich rodičov a priateľov školy privítal riaditeľ Žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka sú všestranne aktívni školy Janko Havran so spolupra- nými prostriedkami z Obce Stará chádzajúcom období budú viesť covníkmi. Úspešný školský rok Pazova olíčené sú iba niektoré k usilovnosti učiteľky Daniela Miprvákom v jedálni zaželali aj žia- učebne a školské chodby. Podľa klovicová a Vlasta Turčanová. Jedným zo základov kvalitnej ci vyšších ročníkov, ktorí pred- slov riaditeľa J. Havrana v novom školskom roku v škole majú 295 výučby je odborné zastúpenie viedli príležitostný program. Počas letných prázdnin väčších žiakov, čiže o 9 žiakov menej ako kádrov a ako nám povedal riadiinvestičných prác v tejto škole v uplynulom školskom roku. Dve teľ školy, s týmto problémom nenemali. V súlade so zabezpeče- slovenské triedy prvákov v nad- zápasia.

Ináč na území celej Staropazovskej obce v novom školskom roku je zapísaných 675 prvákov. V samotnom meste – v troch základných školách je 205 prvákov. Najviac je zapísaných v ZŠ B. P. Pinkiho – 108 prvákov, v ZŠ Simeona Aranického 66 a v slovenskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka 31 prvákov. Ako sa dozvedáme z Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Stará Pazova, v základných školách v osadách obce (Stará Pazova, Nová Pazova, Nové Bánovce, sídlisko Bánovce – Dunaj, Staré Bánovce, Golubince, Vojka, Belegiš, Surduk a Krnješevce) je úhrnne 5 378 žiakov, kým v troch pazovských stredných školách – v Gymnáziu Branka Radičevića, Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića a v Technickej škole – celkový počet žiakov je 1 557. A. Lš.

V BIELOBLATSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE BRATSTVA A JEDNOTY je toho roku 17 prváčikov (na fotografii autora) zaradených do tried podľa všetkých „bieloblatských“ jazykov – do slovenskej, maďarskej a srbskej. O to, aby im prvý deň v škole bol príjemnejší, postarali sa ich starší kamaráti a učitelia, ktorí im pripravili prívet s krátkym príležitostným programom. Spoznali sa aj s učiteľmi a riaditeľom školy a do daru dostali tašky plné školských potrieb. Moderátorka programu Dorotea Racová ich posmelila slovami: „Byť žiakom nie je až také strašné. Na konci to všetci prežijú, a mnohí sa pri rozlúčke so školou aj rozplačú.“ Nech je tak aj s touto generáciou prváčikov, ktorí práve vstupujú do sveta písania, čítania, ďalších školských aktivít a žiackych nezbedností. V škole sa pripravia na všetky skúšky, ktoré v živote na nich číhajú. M. Nedeljkov

SILBAŠ

Nový školský začiatok B

rány Základnej školy bratov Novakovcov v Silbaši neboli zamknuté počas letných prázdnin. V letnom období sa tu naplno pracovalo na rekonštrukcii elektrickej siete. Od riaditeľa školy Đoku Milića sme sa dozvedeli, že Obec Báčska Palanka na tieto práce vyčlenila dva milióny osemstotisíc dinárov. I keď sa všetky práce nepodarilo skončiť pred začiatkom školského roka, prvý septembrový pondelok bol predsa prvým pracovným dňom v novom školskom roku 2013/2014. Silbašská základná škola nedávno dostala krásny dar aj od vlády APV: 60 stolov a 120 stoličiek. Objekt silbašskej základnej školy sa stále modernizuje a riaditeľ školy verí, že

výučba v tomto školskom objekte čoskoro bude prebiehať iba v jednej zmene. Ináč výučba v prvých štyroch ročníkoch sa tu koná po srbsky a slovensky, a kým srbské triedy sú štyri, po slovensky sa výučba koná v dvoch kombinovaných triedach. Od piateho po ôsmy ročník sú po dve srbské triedy a príslušníci slovenskej národnosti majú Záber z programu uvítania prvákov aj predmet zo svojho maa bude ich učiť profesor triednej výterinského jazyka – slovenčiny. V prváckych laviciach sa v tomto učby Miroslav Hložan, ktorý bude školskom roku bude učiť 23 žiakov učiť aj tretiakov, kým jeho kolegyňa v dvoch triedach. Do slovenskej Milana Pandurovová v srbskej trietriedy je zapísaných sedem žiakov de bude učiť 16 prvákov.

V pondelok 2. septembra nových žiakov, teda prváčikov, privítali riaditeľ Đ. Milić a profesori triednej výučby M. Hložan a M. Pandurovová. V bohatom príležitostnom programe so slovenskými a srbskými číslami vystúpili a svojich nových kamarátov privítali starší žiaci z nižších ročníkov, ktorí prezentovali, čo sa doteraz v školských laviciach naučili. Zároveň položili krásnu bodku za všetkými zážitkami z letných prázdnin. Jaruška Ferková

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A

V PADINSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Podobne ako vlani j Základná škola maršala Tita v Padine začiatkom septembra otvorila svoje brány. V školskom roku 2013/2014 pribudlo 69 prvákov. Vzhľadom na predchádzajúci školský rok je ich o 3 žiakov viacej. Najmladších žiakov podelili do troch slovenských tried. V prvý školský deň, po programe žiakov vyšších ročníkov, najmladších školákov si do tried pozvali triedne učiteľky Boža-

na Papová, Mária Nosáľová a triedny učiteľ Janko Kolárik. Okrem uvítacieho programu škola im zabezpečila aj nové učebnice a v spolupráci s Radou pre bezpečnosť v doprave Zhromaždenia obce Kovačica reflexné Riaditeľ padinskej vesty. Väčšie kádrové základnej školy Ladislav zmeny v novom škol- Petrovič

skom roku nemajú. Počas letných mesiacov sa už tradične konala úprava učební a školy, tohto roku sa viac pozornosti venovalo úprave školského vchodu. Podľa slov riaditeľa školy Ladislava Petroviča v budúcom období plánujú v škole

poopravovať a podľa finančných možností školy aj celkom vynoviť školské toalety. Teda plánov jesto, iba sú otázne finančné prostriedky na ich realizáciu. Zamestnanci padinskej základnej školy spolu so žiakmi majú štart nového školského roku za sebou, učebnice z Ústavu pre učebnice sú načas zabezpečené a prvou väčšou aktivitou v škole bude príprava a realizácia Detského týždňa, v rámci ktorého plánujú rozličné podujatia. A. Ch.

GYMNÁZIUM MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Menej žiakov ako v minulom roku o skončení kovačického gym- lo sa to, čo sa vlastne aj očakávalo. názia mnohí žiaci odchádzajú – Aká je situácia, keď ide o káštudovať na vyššie a vysoké školy a drové otázky? tak prispievajú k rýchlejšiemu kul– Na Gymnáziu M. Pupina je zatúrnemu a hospomestnaných do 30 dárskemu rozvoju Koprofesorov, z ktorých vačice a okolia. Gympribližne polovica názium Mihajla Pupipracuje v dvoch škona aj v tomto krízolách. Predpokladám, vom období vyniká že sa zopakuje miv osvetovej a kultúrnuloročná situácia, nej oblasti v regióne a keď na začiatku školv pravom zmysle sloského roku boli anva predstavuje výgažovaní profesori s znamné vzdelávacie vysokou školou, zastredisko. Výučba tu mestnaní na určitú od roku 1975 predobu a v druhom Školské brány sú znovu otvorené pre doterajších a nových žiakov bieha okrem v srbči- Riaditeľ Gymnázia M. polroku škola plánune aj v slovenčine. V Pupina v Kovačici Pavel je na dlhšiu dobu zaho a anglického jazyka a z iných vačické gymnázium znovu otvorilo Rohárik každom ročníku je bezpečiť profesorov z predmetov. školské brány a začalo s výučbou na jedna slovenská trieda. O novom jednotlivých predmetov, a to z fyAj napriek rôznym ťažkostiam, vysokej úrovni. školskom roku a o aktualitách v ziky, srbčiny, dejepisu, francúzske- ktoré sa z roka na rok opakujú, koA. Chalupová škole sme sa rozprávali s riaditeľom Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici STARÁ PAZOVA kde ho privítal riaditeľ školy Boško Pavlom Rohárikom. Milojević a darčekmi predseda obce – Ako sa začal nový školský potešil 63 prvákov. Nový školský rok rok na Gymnáziu Mihajla Pupina? v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej – Na našom gymnáziu budúcim Pazove sa začal slávnosto dvojmesačstredoškolákom bolo aj tohto roku ným privítaním žiakov prných letných k dispozícii 60 miest v srbských prázdninách v ponvého ročníka. Predseda triedach a 30 miest v slovenskej trie- delok 2. septembra obce so spolupracovníčde. Po druhom zápisnom kole do školy otvorili svoje kami Milkou Simićovou, tried so srbskou vyučovacou re- brány. Aj tohto roku náčelníčkou Oddelenia pre čou bolo zapísaných 42 žiakov, zá- staropazovská lospoločenské činnosti, a Liujemcovia budú pravdepodobne kálna samospráva buškou Lakatošovou, nározvrhnutí do dvoch tried, a do pripravila darčeky – čelníčkou Oddelenia pre jednej triedy s vyučovacím jazy- učebnicu a detský šport, mládež a kultúru, kom slovenským bolo zapísaných perečník pre všetudelil darčeky a sladkosti aj 27 žiakov. Keď ide o štruktúru no- kých žiakov prvých 31 prvákom tejto školy. Pri vých gymnazistov, takmer rovnaký ročníkov z územia tejto príležitosti sa riaditeľ počet ich je tak z iných obcí, ako aj obce. V novom školy Janko Havran poPredseda Staropazovskej obce Đorđe Radinović (zľava) z Kovačickej obce. Vzhľadom na školskom ďakoval predsedovi obce roku udeľuje darčeky pazovským prvákom minulý školský rok, tohto roku je 2013/2014 je zapíĐ. Radinovićovi a náčelmenej žiakov a s nižším priemerom. saných 675 prvákov. Mnoho úspe- dinović, predseda Obce Stará Pa- níčkam za návštevu a informoval ich Príčinou boli záverečné skúšky v zá- chov prvákom dvoch základných zova. o vykonaných prácach v škole pokladnej škole a všeobecný problém, škôl v Starých Bánovciach a v Starej Najprv pobudol v ZŠ Slobodana čas letných prázdnin. že je z roka na rok menej žiakov. Sta- Pazove osobne zaželal Đorđe Ra- Savkovića v Starých Bánovciach, A. Lš.

Darčeky pre prvákov P

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 18. PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ

Tradičné augustové scénické hody spoločnosti, kde sa kultúre nežičí, aj múzy mlčia. Nie div, že divadelných konzumentov je stále menej. Ako to pán Majera pri neformálnom otvorení povedal,

„V

Tespisovi autorov Annamárie Boldockej Grbićovej a Jána Čániho. Ten odznel na nádvorí SVD a žaloba bola tým presvedčivejšia, lebo ju kropil aj dážď. Vystúpili Miroslav Ba-

Keď nás múzy opúšťali: z otváracieho programu PDD urobili sme to zámerne, nech to vyznie ako sebapovzbudenie. Múzy odchádzajú, ale nie z tohto územia. Lebo si s úctou vážime svoju divadelnú minulosť, terajšok a budúcnosť.“ Slová úradujúcej riaditeľky Slovenského vojvodinského divadla Ivany Ilićovej pri úradnom otvorení 18. Petrovských dní divadelných vo štvrtok 29. augusta v sieni SVD nadväzovali na otvárací program 18. Anna Chrťanová-Leskovac a Mária PDD pri príležitosti 10. Koruniaková v čerstvej premiére SVD výročia SVD Žaloba múz biak, Jaňa Urbančeková-Fejzulahi, Danka Hriešiková, Hana Tanciková a Ľuboslav Majera. SVD malo svoju prvú premiéru roku 2003 na 8. Petrovských dňoch divadelných a, ako povedala riaditeľka Ilićová, tohtoročný štvordňový sviatok sa usporadúva „na počesť jeho desiatich rokov, na počesť 18. PDD a na Študenti Akadémie umenia v Novom Sade počesť všetkých v inscenácii Bez pogovora sa predstavili v dobrom svetle nás, ktorí sa chce-

me hrať a hľadať“. Po príležitostných slovách nasledovala premiéra hostiteľského divadla, ktorou spravidla štartujú PDD. Tentoraz SVD pod režijnou taktovkou Dušana Baji- Kritika komunistického režimu, ale aj súčasného na inscenova- v hre Kvarteto hosťujúceho súboru z Bratislavy lo predlohu zo súdka s anglickými komédiami, známeho predstaviteľa divadla abkonkrétne od dramatika Petra Quil- surdu, keď na scéne predstavil abtera Opona nahor! Od verejnej pred- surdnosť situácie v možnosti, resp. premiéry (vďaka ktorej sme v mi- nemožnosti postupu na latke sponulom čísle Hlasu ľudu o tomto ločenskej hierarchie. Ak možno súpredstavení dôkladnejšie písali) kvi- diť podľa režisérskeho a hereckého tujeme citeľný posun v zohranosti výkonu v tomto predstavení, bu5-členného dámskeho hereckého dúcich profesionálov čaká skvelá súboru. Dokladáme dob- budúcnosť. V druhom piatkovom predstaré obsadenie úloh (Jasvení veľká scéna SVD patrila Dimina Kováčová, Mária Koruniaková, Olga Ćosićová, vadlu Malá scéna STU (predtým Katarína Kolárová a Anna Divadlo a.ha) z Bratislavy, ktoré v réChrťanová-Leskovac) a žii Antona Korenčiho uviedlo hru vďaka tejto inscenácii za- popredného maďarského dramatiujímavé osvieženie re- ka Györgyho Spiró Kvarteto. Ide o hru, ktorá na komornom pôdoryse pertoáru SVD. a v intímnom ovzduší hovorí o veľNOVÝ SAD, BRATISLAVA kých politicko-spoločenských téPrvý polčas piatkového mach z obdobia komunizmu. Za kridivadelného večera (30. tikou bývalého režimu nezaostávala ani kritika súčasného režimu. O to sa postaral aj herecký kolektív v zložení Vladimír Jedľovský, Michal Jánoš, Danica Matušková a Andreja Vozárová. Andreja je herečka pôvodom z Kysáča, ktorá pred slovenským vojvodinLáska medzi babkou a vnučkou: budapeštianski ským publikom herci v hre Zabudla som debutovala, hoci na Slovensku a v augusta) patril malej scéne v Klube VHV, kde sa predstavili študenti zahraničí hrala už nespočetnekrát. druhého, resp. tretieho ročníka herectva a réžie Akadémie umenia v BANSKÁ BYSTRICA, RUSKÝ Novom Sade s inscenáciou brit- KERESTÚR, ZREŇANIN S monodrámou Kataríny Mišíkoského dramatika Harolda Pintera Pez pogovora (Dumb waiter). Študentský vej-Hitzingerovej To nenapíšeš! v divadelný tím pod režijným vede- réžii Ladislava Ladomirjaka sa na ním Sonje Petrovićovej dobre využil štarte divadelnej soboty (31. auslobodu „vlastného“ čítania Pintera, gusta) v Klube VHV divákom pred7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A stavil Michal Kučer, študent 3. ročníka Akadémie umení v Banskej Bystrici. Spisovateľa, ktorý stratil svoju identitu, a funguje už len v stelesnení svojich vymyslených postáv, podal presvedčivo. Diváci mu úprimným potleskom pochválili správny výber vysokej školy. Pri sledovaní ďalšieho sobotňajšieho festivalového predstavenia vo veľkej sieni SVD divákom od dojatia naskakovala hu- Kríza v umení a kríza umenia – cez pohľad belehradských herečiek v predstavení sia koža. Skvelý súbor RuA gde su kokoške sínskeho národného divadla Petra Rizniča Ďaďu z Ruského Kerestúra prišiel do Petrovca ten- BUDAPEŠŤ, BELEHRAD Posledný deň Petrovských dní ditoraz s Pacientom doktora Freuda autora Mira Gavrana v réžii Vladimira vadelných opäť skĺbil zahraničných Naďa. I keď pri prvých scénach umelcov so srbskými. Totiž na veľúsmevne pozdravili, domnievajúc kom javisku sa najprv predstavili sa, že skvelú karikatúru Adolfa Hi- tvorcovia z Budapešti, zoskupení okolo Divadla Vertigo pri CSSM, ktoré je našej divadelnej verejnosti dobre známe. Predstavili sa hrou Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej Zabudla som, ktorá hovorí o príbehu troch žien: babky, dcéry a vnučky. Predstavenie, ktoré režijne dotvoril András Dér, hovorí o láske, ktorá niekedy obmedzuje, inokedy zaväzuje, ale bez ktorej by nik nechcel existovať. Téma bola miestami podaná s menšou dávkou umeleckej kvality, ale keďže predstavenie uviedli do života pred necelým rokom, iste sa k tomu ešte dopracujú. Michal Kučer z Akadémie Bodku za divadelnými hodmi dali umení v Banskej Bystrici ako belehradské herečky Tatjana Kecvymyslená postava Nataša manová a Monika Romićová z Ustatlera, diváci rýchlo pochopili poin- novizne kultúry Vuka Karadžića, ktotu dianí na javisku a pri rozvíjajúcej ré v Petrovci vystupovali už niekoľsa psychoanalýze nacistického zloducha z čias druhej svetovej vojny im úsmev na perách zamrel. V nočných hodinách tretí deň 18. PDD uzavrel monodrámou Aleksandra Popovića Franchet d’Esperey Južného bulváru popredný divadelný a televízny herec Jovica Jašin zo Zreňaninu. Svojou krčmovou spoveďou ako železničiar v penzii čika Dule oslovil divákov a v jeho javiskovej prezentácii Čika Dule – čiže Jovica Jašin zo Zreňaninu sme hneď postrehli pokyny Ľuboslava Majeru ako od- kokrát. Petrovským divákom tentoborného konzultanta. Réžiu pod- raz priniesli autorské dielo A gde su kokoške, ktoré hovorí o ťažkom popisuje sám herec. 7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

ložení divadelných umelcov bez stáleho angažmánu v súčasnosti. Prostredníctvom niekoľkých autentických situácií podali kritiku spoločnosti, ktorá dovolila úpadok tohto umenia. Zároveň kritizovali diváka, ktorý „pachtí“ po lacnej zábave, hoci aj samy ponúkli určitý druh komerčného umenia. Zdá sa, že zámerne a trefne. Škoda len, že niektoré provokujúce poznámky, ktoré na-

čiatočníckych dielach umelcov hovoril Mgr. Pavel Čáni, grafik a riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov, prihovorila sa i riaditeľka SVD Ivana Ilićová a oficiálneho otvorenia sa ujal slovenský spisovateľ Jaroslav Rezník. V klube VHV v sobotu podvečer bola premiéra knihy Jána Dorču Spomienky zostavovateľa Vladimíra Valentíka. Kniha vyšla k 65. nedožitým narodeninám J. Dorču-Joviho (1948 – 2011), jedného zo zakladateľov PDD. V mene vydavateľov sa návštevníkom prihovorili Vladimír Va-

Aj scénka na knižnej premiére: Petrovskovci – Zuzana Tárnociová a Ondrej Brna smerovali na divákov na tvári miesta, neboli pochopené a nenarušili di-

lentík (Slovenské vydavateľské centrum) a Pavel Čáni (Centrum – slovenská kultúrna koordinácia), ukážky zo strýcových cestopisov a reportáží čítali autorove netere Viera DorčováBabiaková a Vladimíra Dorčová-Valtnerová, kým vlastné spomienky na Joviho z tejto vyše 170-stranovej knihy prezentovali Michal Ďuga a Ľudmila Berediová-Stupavská. SpomienZ otvorenia výstavy mladých umelcov ky na tohto kultúra grafických dizajnérov: riaditeľka SVD Ivana neho pracovníka Ilićová a slovenský spisovateľ Jaroslav Rezník ožili aj pri hudbe a vadelnú „idylu“ pokojného „papka- speve dvoch členiek niekdajšej skunia“ obložených chlebíčkov v pr- piny Vox humana (Jarmila Juricovávom rade hľadiska... Stupavská a Ľ. B. Stupavská) a pri scénke v podaní Zuzany Tárnociovej a OnVÝSTAVA A KNIŽNÁ PREMIÉRA dreja Brnu. A večierok všetkým príV rámci sprievodných podujatí 18. tomným bude pripomínať prezenPDD v piatok 30. augusta vo vstupnej tovaná kniha a Pavlovi Melichovi, hale SVD otvorili výstavu prác mla- kmotrovi J. Dorču, i portrét Joviho od dých umelcov a grafických dizajnérov akademického grafika Pavla Popa, prevažne z Petrovca (Marcela Čánio- ktorý mu venovali Joviho netere. vá, Jasmina Simonovićová, Emília Valentíková, Davor Kolarski), ale aj ToSledovali: A. Francistyová máša Kompaníka z Bratislavy. O zaa V. Dorčová-Valtnerová

K U LT Ú R A V PADINE PREZENTOVALI KNIHU

jej témou a obsahom je dôležitým dokumentárnym a faktografickým prínosom. Autor neváhal prehovoriť, zasiahnuť do súkrovo Veľvyslanectve SR v Belehrade, mia. Odkrýva témy, ktoré boli doa Zuzana Lenhartová, podpred- teraz marginálne alebo utajované.” Knihu obohatili a autorovo rozprávanie doplnili kresby známeho insitného maliara Jána Bačúra. Návrh obálky a grafickú úpravu publikácie mala na starosti Jana Strakúšeková. Kniha uzrela svetlo sveta vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zaPozdravné listy venované autorovi (prvý sprava) k narodeninám a vydaniu knihy hraničí a početným paprečítala hlavná a zodpovedná redaktorka dinským sponzorom. publikácie Daniela Ďurašová Technickú podporu mal na starosti Martin sedníčka NRSNM. Autor knihy Ján Markuš a o sadzbu a tlač sa posPovolný dlhý rad rokov ukrýval v taral Širka Print. Na tomto nekažsebe rozprávkové príbehy z det- dodennom podujatí nechýbali stva a z obdobia po vojne, ktoré ani slová vďaky autora knihy, ktonapokon spísal do knihy. M. Kot- rý neskoršie udelil hosťom vývášová-Jonášová povedala: „Kni- tlačky svojej publikácie. Program úspešne moderovali ha Pravdivé rozprávky Jána Povolného je nielen hlbokou citovou zá- mladé Padinčanky Jana a Jarmila ležitosťou samého autora a nie sú Juricové. A. Chalupová to len jeho úprimné výpovede, ale

Pravdivé rozprávky Jána Povolného ri príležitosti životného jubilea staviteľka Memoriálneho stredis80 rokov Padinčana Jána Po- ka Dr. Janka Bulíka, Daniela Ďuvolného v nedeľu 1. septembra v rašová, zakladateľka Galérii Domu kultúry Michala Ba- AERD v Padine a hlavná binku usporiadali prezentáciu a zodpovedná redakknihy Pravdivé rozprávky Jána Po- torka publikácie, odvolného, ktorú vydalo Memoriál- borní spolupracovníci ne stredisko Dr. Janka Bulíka. profesor Ondrej Kotváš, Na začiatku podujatia, ktoré je profesorka Mária Kottiež zaradené do osláv 207. výro- vášová-Jonášová, pročia založenia Padiny, hostí privítala riaditeľka DK Anna Sládečeková. Potom vystúpila speváčka Katarína Petrášová za hudobného sprievodu harmonikára Vladimíra Hudeca a po prezentácii niekoľkých úryvkov z tejto Hostia na podujatí knihy a autorovho životopisu nasledovali gra- fesorka Ružena Kraticová, Katarítulácie hostí. Prihovorila sa Kata- na Melegová-Melichová, predrína Lenhartová-Petríková, pred- sedníčka MSS, Jozef Sabo, radca

Pazovský Babylon na Scénickej žatve N

árodné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky usporiadalo už 91. ročník súťaže slovenských di-

štátnych postupových prehliadok amatérskeho divadla, divadla mladých, detskej dramatickej tvorivosti, divadla dospelých hrajúcich

vodinské ochotnícke divadlo reprezentuje vždy víťazný súbor z prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby. Tohtoročný Divadelný vavrín sa však nekonal v ustálenom jarnom termíne. Predsa vďaka veľkým úspechom, ktoré v aktuálnej divadelnej sezóne mal autorský projekt Miroslava Kožíka Babylon staropazovského SD VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, v NRSNM navrhli, aby práve tento divadelný súbor vystúpil na tohtoSpoločná fotografia divadelného súboru Babylon pred Bojnickým zámkom ročnej Scénickej žatve. V (foto: Zdenka Kožíková) Martine teda vystúpili vadelných súborov – Scénickú ža- pre deti, divadla poézie a umelec- Pazovčania a ich Babylon odznel v tvu. Festival prebiehal v dňoch 27. kého prednesu. Od roku 2004 sa v martinskom divadle v utorok 27. au– 31. augusta 2013 v priestoroch Slo- rámci festivalu uskutočňujú aj tvo- gusta ako hosťujúce predstavenie venského komorného divadla v rivé divadelné dielne EduArt a v pro- za prítomnosti početného obeMartine. Na Scénickej žatve boli grame festivalu majú svoje miesto censtva. Zožal veľké sympatie diprezentované inscenácie divadel- aj semináre súčasného divadla. vákov a pozitívne ozveny v radoch ných súborov, ktoré boli do proVráťme sa však do našich krajov. odborníkov. gramu festivalu zaradené z celo- Na Scénickej žatve slovenské vojV rámci tohto zahraničného ume-

leckého zájazdu členovia divadelného súboru si dopriali i návštevu Bojnického zámku, ktorý patrí k najromantickejším a najnavštevovanejším kultúrnym pamiatkam v strednej Európe. A. Lš.

7. 9. 2013

Chýrnik PADINA. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Obecná knižnica Kovačica – oddelenie v Padine pri príležitosti 110. výročia príchodu slovenského skladateľa Viliama Figuša Bystrého do Padiny v sobotu 7. septembra usporiadajú: otvorenie dokumentárnej výstavy o pôsobení V. F. Bystrého v Padine (o 18.30 v Galérii Domu kultúry Michala Babinku) a koncert (o 20.00 v Dome kultúry M. Babinku), kde výber z diela tohto slovenského skladateľa odznie v prednese popredných hudobníkov, spevákov sólistov a speváckeho zboru. A. F.

36 /4559/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A STARÁ PAZOVA

Kultúrny informátor na september

Vypracovať projekt, uskutočniť zájazd, vykonať / urobiť previerku, realizovať plán, program...

amestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova v utorok 3. septembra v tamojšej galérii predstavili kultúrny informátor na september. Aj v tomto mesiaci budú premietané populárne detské filmy a nevystanú ani zaujímavé detské divadelné predstavenia. V dňoch 13. a 14. septembra sa uskutočnia Steline dni (poetický večierok v Slovenskom národnom dome a celovečerný koncert v divadelnej sále) na počesť tragicky zosnulej Dr. Stely Gundeljovej zo Starej Pazovy. V organizácii Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Starej Pazove 14. septembra bude stretnutie cirkevnej mládeže a 16. septembra na programe sú dve podujatia: v galérii otvoria novú výtvarnú sezónu a na Námestí Dr. Zorana Đinđića bude podujatie k Medzinárodnému dňu ochrany ozónovej vrstvy. V druhej polovici septembra (v sobotu 21.) bude repríza divadelného predstavenia Drahá pani profesorka v podaní SD VHV Stará Pazova autorky Ľudmily Razumovskej v réžii Aničky Balážovej. V divadelnej predsieni bude 27. septembra obecná prehliadka výtvarnej tvorby. a. lš.

ak v hovorených prejavoch, ako i v písaných čoraz častejšie nachádzame neprípustné štylistické väzby typu „spreviedli projekt, spreviedli zájazd, previerku, plán, opravu, orbu, urobili alebo previedli rozpočet atď.“. Spoločným znakom týchto príkladov je štylistická ťarbavosť neraz sprevádzaná nevhodnosťou a nepresnosťou. Preto by sme sa týmto a podobným formuláciám – ktoré sa k nám dostali či už zo srbského jazyka priamym prekladom slovesa sprovesti alebo ide o nevedomosť alebo o prílišné cifrovanie pri vyjadrovaní – v spisovných prejavoch mali vyhýbať. Máme na to aj náležité slovenské slová, ktoré nie sú predmetom jazykovej kritiky ako tie hore uvedené. Na označenie toho, že tvorivou prácou utvoríme, vyhotovíme plán, koncepciu, projekt, rukopis diela je tu sloveso vypracovať. Toto sloveso použijeme aj v tomto prípa-

Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl Komisia pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM, Výbor pre vzdelávanie NRSNM, Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec vypisujú

SÚBEH na žiacke literárne práce (próza a poézia) – voľná téma

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané menom a priezviskom a uvedeným kontaktom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách:

Žiaci stredných škôl a gymnázií 1. cena – mini notebook 2. cena – balík kníh SVC 3. cena – ročné predplatné na časopis Vzlet

Žiaci základných škôl od 5. do 8. ročníka 1. cena – tablet 2. cena – balík kníh SVC 3. cena – ročné predplatné na časopis Zornička / Vzlet

Súbeh je otvorený do 1. novembra 2013. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou: Na súbeh žiackych prác.

Slovenské vydavateľské centrum, Redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život a Výbor pre kultúru NRSNM v Srbsku vypisujú

de: remeselnou prácou odborne urobiť, zhotoviť: vypracovať nábytok; aj v kuchárskych zručnostiach: spracovať, vymiesiť – vypracovať cesto. Prácou, úsilím sa zdokonaliť znamená vypracovať sa na dobrého odborníka. „Spreviesť“ zájazd je smiešne spojenie a nahrádzame ho správne uskutočniť zájazd. Previerku „nesprevedieme“, ani „neprevedieme“, previerku vykonáme alebo urobíme. Nezmyselné spojenie „previesť / spreviesť“ opravu, kontrolu, orbu nahrádzame slovenskými plnovýznamovými slovesami: opraviť, skontrolovať, zorať... Slovesami realizovať a realizovať sa vyjadrujeme uskutočnenie, uskutočňovanie: realizovať plán, uznesenie; realizovaný program; záver sa realizoval. ah

Výzva na Divadelný vavrín 2013 árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Stará Pazova a Slovenský kultúrnoumelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka vyzývajú slovenské ochotnícke divadelné súbory zo Srbska, aby sa prihlásili na 44. prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín 2013, ktorá sa bude konať od 4. do 13. októbra v Starej Pazove. Vyplnenú prihlášku, ktorú nájdete na www.slovackizavod.org.rs a www.rada.org.rs, treba poslať najneskôr do 11. septembra 2013 na adresu:

SKUS h. Janka Čmelíka, Ćirila i Metodija 11, 22 300 Stará Pazova, alebo e-mailom na adresu festivaly@slovackizavod.org.rs. S prihláškou je potrebné zaslať fotografiu, obsadenie úloh a krátky text o predstavení, ktoré bude zverejnené v bulletine. V prípade, že divadelný súbor má vyrobený plagát z predstavenia, ktoré prihlasuje na prehliadku, potrebné je poštou zaslať aj jeho dva exempláre na hore uvedenú adresu. Dodatočné informácie možno získať na tel. čísle: + 381 63 509 153 (Miroslav Kožík, koordinátor).

Slovenské vydavateľské centrum, redakcia časopisu Zornička a Literárna komisia Výboru pre kultúru NRSNM vypisujú

SÚBEH

na najlepšiu prózu (poviedku alebo novelu) a básnický cyklus

na poviedku a báseň pre deti

Práce treba zaslať v troch exemplároch pod značkou. Rozlúštenie značky, t. j. meno a kontakt na autora, ktorý sa za značkou skrýva, treba priložiť v osobitnej obálke. Súbehová komisia udelí tri ceny za prozaický a tri ceny za básnický útvar: 1. cena 12.000,00 dinárov 2. cena 8.000,00 dinárov 3. cena 5.000,00 dinárov Súbeh je otvorený do 1. novembra 2013.

7. 9. 2013

36 /4559/

Práce treba zaslať na adresu: Oddelenie slovakistiky, Dr. Zorana Đinđića 2, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Na súbeh Nového života. Výsledky súťaže budú zverejnené v týždenníku Hlas ľudu a v časopise Nový život. Odmenené texty budú uverejnené v Novom živote a redakcia si vyhradzuje právo uverejniť aj neodmenené, ale hodnotné práce. Redakcia Nového života

HLAS ĽUDU

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu, ako i tri ceny za prózu vo výške: 1. cena 12.000,00 dinárov 2. cena 8.000,00 dinárov 3. cena 5.000,00 dinárov

Súbeh je otvorený do 1. novembra 2013. Práce treba zaslať na adresu: Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s poznámkou Na súbeh Zorničky. Redakcia časopisu Zornička

OZNAMY BLaHOŽELaNIE z príležitosti zasnúbenia svojej vnučky Janky Chrčekovej s Vladimírom melichom z Petrovca veľa lásky a porozumenia v nastávajúcom spoločnom živote prajú starký a starká Chrčekovci z Petrovca.

BOĽaVÁ ROzLÚČKa s naším milovaným

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OzNÁmENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Podnik na výrobu a obrat Mäsový priemysel Matijević, s. s r. o., Rumenački put 86, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba podnikateľského objektu – bitúnku výšky vysokého prízemia (VP), v Ulici Rumenački put, na katastrálnej parcele, číslo 2379, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

DROBNÝ OzNam NOVINKa! Predávam počas celého roka: goji gigant bobule veľkosti 3 cm; sladký goji sweet life berry a rôzne plantážne druhy; arónia a stévia; Báčsky Petrovec 063/770-75-48. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OzNÁmENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Trandžamentska (Petrovaradin) – NS68, NSU68 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Trandžamentska (Petrovaradin) – NS68, NSU68, Ul. trandžamentská 29, v Petrovaradíne, na katastrálnych parcelách čísla 1987/3 a 1987/4, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. septembra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-649/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Trandžamentska (Petrovaradin) – NS68, NSU68, schvaľuje ROzHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS – Trandžamentska (Petrovaradin) – NS68, NSU68, Ul. trandžamentská 29, v Petrovaradíne, na katastrálnych parcelách čísla 1987/3 a 1987/4, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy zdroja neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS – Trandžamentska (Petrovaradin) – NS68, NSU68, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. zDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Trandžamentska (Petrovaradin) – NS68, NSU68, Ul. trandžamentská 29, v Petrovaradíne, na katastrálnych parcelách čísla 1987/3 a 1987/4, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový

JOzEFOm JURÍKOm 25. 12. 1992 – 27. 8. 2013 z Kysáča ktorý tragicky zahynul Veľká rana a ťažký úder v tomto našom súžení, len pamiatka zostáva nám na Tvoj život kratučký. Tíško spi pri svojej mame, Jožko náš mladučký. Na Teba si už len spomínať v žiali budú: starí rodičia Jambrichovci, sestrička Tijana a braček Samuel Čemanovci a ujo Ján a mamička Jambrichovci

Sad. Projekt je vypracovaný a postavená je dvojúseková anténová sústava. Na krytie GSM rozsahu používajú sa dve panelové antény K80010307, pokiaľ sa pre systém UMTS používajú dve antény K80010505. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 a pre UMTS je 2 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 30 ° (prvý úsek), 150 ° (druhý úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Petrovaradín. V lehote stanovenej zákonom bol doručený list číslo 12-08/2013 z 20. augusta 2013 od Rady pre ochranu životného prostredia MS Petrovaradín, v ktorom sa uvádza, že Rada nemá pripomienky k práci predmetovej základnej stanice mobilnej telefónie, lebo svojou prácou neohrozí životné prostredie. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 43/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Trandžamentska (Petrovaradin) – NS68, NSU68, číslo správy 1605/13-170 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Trandžamentska (Petrovaradin) – NS68, NSU68, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, a preto nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SmUTNÁ ROzLÚČKa

Oznamujte

s našou matkou a starou matkou

v zUzaNOU KYSEĽOVOU rod. Triaškovou 9. 9. 1936 – 29. 8. 2013 z Báčskeho Petrovca

SmUTNÁ SPOmIENKa Dňa 6. septembra 2013 uplynuli dva roky, čo sme sa navždy rozlúčili s Tebou, drahý manžel, ocko a dedko

Hlase ľudu 021/47-20-840

JÁN maRUŠNÍK

1938 – 2011 – 2013 z Petrovca

021/47-20-844 Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme a v našich spomienkach si ťa navždy zachováme. Syn a dcéra s rodinou

inzercia@hl.rs

Čas plynie, ale smútok zostáva... S láskou, vďakou a úctou si spomíname na Teba. Tvoji: manželka a dcéra Anka s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844inzercia@hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OzNÁmENIE o schválenom rozhodnutí o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie na životné prostredie Sklad nebezpečného odpadového materiálu Nositeľ tohto projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného odpadového materiálu v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. augusta 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1157/12, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, ktorým je určený rozsah a obsah štúdie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného odpadového materiálu, schvaľuje ROzHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Sklad nebezpečného odpadového materiálu v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, že nositeľ projektu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného odpadového materiálu v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, vzhľadom na rozsah a obsah vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať predovšetkým nasledujúce: – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby nakladanie s odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaním s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby skladovanie, balenie a značkovanie nebezpečného odpadu bolo v súlade s Pravidlami o spôsobe skladovania, balenia a značkovania nebezpečného odpadu (Úradný vestník RS, č. 92/10); – posudok kumulačného pôsobenia na objekty v bezprostrednej blízkosti; – predpokladať spôsob konania a opatrenia, ktoré sa uplatnia v prípade vysťahovania a po prerušení práce objektu; – opatrenia ochrany od možných nehôd a opatrenia na odstraňovanie následkov v prípade nehôd. zDÔVODNENIE Nositeľ projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad, podal tomuto orgánu presnú žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad nebezpečného odpadového materiálu v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 382/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Na predmetovej lokalite sa už nachádza objekt ECO-LOGISTICA, s. s r. o., ktorý vlastní rozhodnutie Mestskej správy pre ochranu životného prostredia číslo VI-501-38/11 zo 14. apríla 2011, ktorým je stanovené, že pre projekt Sklad nebezpečného odpadového materiálu nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Pre zvýšený objem prác nositeľ projektu rozšíril listinu odpadu a podal žiadosť o rozšírenie listiny odpadu, a to pre nasledujúce skupiny odpadu: z poľnohospodárstva, hortikultúry, akvakultúry, lesníctva, lovu a rybolovu, prípravy a spracovania potravín, odpadu zo spracovania dreva a výroby papieru, kartónov, pulpy, panelov a nábytku, odpadu z kožiarskeho, kožušinárskeho a textilného priemyslu, odpadu z rafinovania ropy, z prečisťovania prírodného plynu a pyrolitického spracovania uhlia, odpadu z neorganického chemického spracovania, odpadu z organického chemického spracovania, odpadu z výroby, tvarovania, zásobovania a použitia povlakov (farby, laky a sklená poleva), lepidlá, zátky a tlačiarenské farby, odpady z termických procesov, odpady z chemického

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

spracovania povrchu a ochrany kovov a iných materiálov; hydrometalurgie farebných kovov, odpadu z tvarovania a fyzického a mechanického povrchového spracovania kovov a plastov, odpadu z olejov a zvyškov tekutých palív, odpadu z organických rozpúšťadiel, prostriedky na chladenie a tlakové plyny, odpadu, ktorý nie je inak triedený v katalógu, stavebnícky odpad a odpad od zrúcanín (počítajúc aj vykopanú zeminu z kontaminovaných lokalít), odpadu zo zdravotnej ochrany ľudí a zvierat a / alebo s tým spätým výskumom (počítajúc aj odpad z kuchýň a reštaurácií, ktorý nemá pôvod bezprostrednej zdravotnej ochrane), odpadu zo zariadenia pre spracovanie odpadu, prevádzky spracovania odpadových vôd mimo miesta vzniku a prípravy vody pre ľudskú spotrebu a používanie v priemysle, komunálny odpad (odpad z domácností a podobný komerčný priemyselný odpad), počítajúc aj oddelený zber frakcií. Nositeľ projektu priložil aj zmluvu o prenájme skladovacieho priestoru, Dodatok, Dodatok č. 1, ktoré uzavreli ECO-LOGISTIKA, s. s r. o., a SPEED, s. s r. o. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom verejného oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Slana Bara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách projektu a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie, berúc do ohľadu predmetové kritériá predpísané Vyhláškou o stanovení Listiny projektov, o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov povinný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže požadovať (Úradný vestník RS, č. 114/08), stanovené je, že sa predmet odhadu vplyvov nachádza pod bodom 14 podbod 2. Odkladanie a skladovanie nebezpečného odpadu Listiny II Vyhlášky, aj tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov pre životné prostredie rozhodol, že je odhad vplyvov potrebný. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, kompetentný orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Predmetovým projektom je plánované skladovanie nebezpečného tovaru, a to vo výške 400 ton odpadu ročne, a optimálna náplň skladu vynáša maximálne 40 ton odpadu. Nositeľ projektu uvádza, že maximálny denný vstup skladu bude vynášať 5 ton, čo sa považuje za dynamiku práce skladu v závislosti od potrieb trhu. Berúc do ohľadu uvedenú kapacitu, špecifickosť obsahu (nebezpečný odpad), kumulatívny vplyv, riziko od nehôd, konštatuje sa, že predmetové aktivity môžu mať škodlivé následky na životné prostredie. Prihliadajúc, že sú iné objekty na spomínanej lokalite dané do podnájmu rozličným používateľom pre uskladňovanie ich tovarov, nevyhnutné je zvážiť aj otázku kumulatívneho vplyvu rovnakých alebo rozličných činností na danom priestore (počítajúc aj lokalitu, okolie, infraštruktúru a druh aktivít). Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie bude zabezpečená analýza a zhodnotenie a kvalita činiteľov životného prostredia na predmetovom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a stanovené budú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstránenie škodlivých vplyvov na životné prostredie v súlade s dodržiavaním platných zákonných predpisov a podmienok a opatrení kompetentných orgánov a organizácií. Štúdiou budú zabezpečené aj opatrenia prevencie, pripravenosti a odpovedí na nehody a kvantitatívnych a kvalitatívnych úkazov možných zmien v životnom prostredí v prípade nehody, ako aj zváženie prípadných zmien, prihliadajúc, že ide o uskladnenie väčšieho množstva rozličného nebezpečného tovaru. Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody na určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na predmetovej lokalite a v jej okolí, ako i určovanie a návrh opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť a odstrániť. Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa osobitne riadil zákonnými zásadami (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná tým spôsobom, aby predstavovala najmenšie riziko nebezpečenstva pre ľudské zdravie, takže z toho dôvodu je potrebné v štúdii dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia technológia, technika a výstroj, ktoré sú v dispozícii. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia, prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY ROzLÚČKa

SmUTNÁ ROzLÚČKa

SmUTNÁ ROzLÚČKa Dňa 14. augusta 2013 nás opustil švagor

maRÍNOU ROŠKOVOU

JaNKOm CaBUKOm

2000 – 2013

1959 – 2013 z Pivnice Lúčia sa: Navždy si ťa zachováme pred zabudnutím. Olgica a Michal Pucovskovci z Kulpína

účastníci divadelného predstavenia zaseknutá húsenica SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu a režisér Samuel Medveď

SPOmIENKa

SmUTNÁ ROzLÚČKa

maRÍNOU ROŠKOVOU

aLŽBETU STUPaVSKÚ

2000 – 2013 z Nového Sadu

z Umagu 1938 – 2009 – 2013

Spomienky, ktoré neblednú, si zachováva kmotra Fedelová s dcérou

JÁN BENKa 1939 – 2013 z Hložian Na jeho obetavosť a lásku k najbližším a na ochotu pomôcť všetkým navždy si budeme spomínať. Rodina Andrášiková

SmUTNÁ a BOĽaVÁ SPOmIENKa na našu dcéru a mamu

so žiačkou základnej školy Dositeja Obradovića a usilovnou navštevovateľkou hodín slovenčiny, sa lúčia učitelia slovenčiny z novosadských základných škôl

zUzaNU PaLUŠKOVÚ rod. Ďurišovú 1956 – 2009 – 2013 z Kovačice

BOĽaVÁ ROzLÚČKa s

JOzEFOm JURÍKOm 25. 12. 1992 – 27. 8. 2013 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Oči plačú, srdce bolí, zabudnúť nám nedovolí. S láskou v srdci na Teba si spomínajú: rodičia a dcéra s manželom a deťmi

SmUTNÁ ROzLÚČKa

rodina Macáková

JOzEF NaĎ

POSLEDNÉ zBOHOm

24. 3. 1935 – 24. 8. 2013 z Pivnice

krstnému dieťaťu

JOzEFOVI JURÍKOVI 25. 12. 1992 – 27. 8. 2013 z Kysáča V našich spomienkach si ťa navždy zachováme. Krstní rodičia Teplovci s deťmi Milanom a Hanou

Život vyhasol bez posledného slova rozlúčky. Osud nedoprial Ti s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Synovia Jozef a Štefan, nevesty Katarína a Anna, vnúčatá Vesna, Jasna a Janko s rodinami; pravnuci: Adrián, Ivan a Svetislav

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

SmUTNÁ SPOmIENKa Uplynul rok, čo nás navždy opustil milovaný manžel, otec a starký

Dipl. Ing. PaVEL DENĎÚR 1939 – 2012 – 2013 z Báčskeho Petrovca Nech ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Zarmútená manželka Zuzana, syn Rastislav, dcéra Zdenka, nevesta Milena, zať Ivan a vnúčatá Ivko, Martinka, Branko a Milko

SmUTNÁ ROzLÚČKa Dňa 28. augusta 2013 odišiel do večnosti náš priateľ

JOVaN ŽaGaR EČIKa 1954 – 2013 z Nového Sadu

Navždy si ťa zachováme v spomienkach. Spomínať si budeme na veselé chvíle strávené s Tebou, ako aj na chvíle, keď si nás s radosťou vítal na nemocničnom lôžku. S úctou sa s Tebou lúčia rodiny:

Kováč-Vargová st. Kováč-Vargová ml. Triašková Melichová st.

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

Melichová ml. Ferková Triašková Tanciková

Častvenová Sabolčková Lačoková Čániová

Diňová Báďonská Popovičová Kopčoková

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 6. septembra: • O 19.30 v relácii odznie tretia časť koncertu z minuloročného 42. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: zo zasadnutia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Pivnici, na ktorom vymenovali novú šéfredaktorku Hlasu ľudu; z kultúry – o inscenácii profesionálneho divadla Malá scéna z Bratislavy na Petrovských dňoch divadelných, z Kolumbijskej školy jazyka a tancov a z padinských osláv; z osád – z rozdelenia učebníc žiakom strednej zdravotníckej školy v Novom Sade; z poľnohospodárstva – o aktuálnych protestoch poľnohospodárov. • O 20.45 SPEKTRUM – KUMŠTÁREŇ: Vysielanie ponúka záujemcom o umenie prehľad augustových kultúrnych podujatí z oblasti vizuálneho umenia, filmu a divadla. NEDEĽA 8. septembra: • O 11.00 DÚHOVKA: V prvej polhodinke vysielania bude reportáž z roku 2010 o 4. aradáčskej hroznovej oberačke, na ktorej sa zúčastnili všetky spolky a združenia z osady, ako aj početní hostia. Bola to jedinečná príležitosť v dobrej nálade, teda v speve a tanci, zaspomínať si na starobylý spôsob vinobrania na tunajších priestranstvách. • O 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: Druhá časť nedeľňajšieho vysielania bude venovaná pivnickej učiteľke vo výslužbe Anne Čásarovej. Nasledovať budú úryvky zo stretnutia hložianskych penzistov, starodávne jedlo do receptára navrhne Mária Kolárová a určite na divákov zapôsobí aj 100-ročný sviatočný šídsky kroj. UTOROK 10. septembra: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30

Účastníci seminára Píšeš? Píšem!, o ktorom bude širší príspevok v Kumštárni

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 8. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Krása ľudového kroja Pravdivé rozprávky Jána Povolného Detská svadba Utorok 10. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica 37. Babinkove stretnutia Večierok venovaný Villiamovi F. Bystrému Kovačická záhradka Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 13. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Ružové sny

Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Ján Povolný, autor knihy Pravdivé rozprávky Jána Povolného

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 9. septembra: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 10. septembra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby; Streda 11. septembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 12. septembra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Piatok 13. septembra: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 7. augusta: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – piesne zaspievajú ľudoví speváci z našich končín; NEDEĽA 8. septembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – svetové top rebríčky • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – operné árie • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – svetová populárna hudba • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 10. septembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – vokálna hudba; STREDA 11. septembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 6. septembra do 12. septembra 18.45 Hit dňa, Reklamy, Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí Citáty týždňa 19.00 Zvon, spravodajská 20.00 Kolážová relácia Nedeľa relácia s vami 19.15 Kreslený film 22.00 Film: Posadnutá láskou 19.30 Zahraničný denník 24.00 Záver vysielania 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Každý pondelok o 20.15: Piatok 6. septembra – Grizzly Hudobný mix park Každý piatok o 18.15: Výber Sobota 7. septembra – Iron z programu TV Kovačica man Každú sobotu o 18.15: Výber Pondelok 9. septembra z programu TV Pančevo – Sieť Utorok 10. septembra – Smrtonosný dopad, 1. časť Streda 11. septembra – Smrtonosný dopad, 2. časť Štvrtok 12. septembra – Vojna neviest 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 8. septembra Zhodnotili 18. PDD 18.00 Hudobné blahoželania

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 36 V tajničke je meno a priezvisko multimediálneho umelca (1952 – 2009). Zaoberal sa konceptuálnym umením, literatúrou, maliarstvom atď. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

kto jubiluje

neznámy klepetovec okresný výbor

2. časť tajničky

ľ (srb.)

súvisí s na každom letectvom mieste

1. časť tajničky

vyvolávaš únavu bočná strana

fosfor

rádium

najmenej

otcova (srb.)

zakladateľ starosl. písomníctva plakala

rieka v Rakúsku

elektrón literárny druh

kôň (srb. zastar.) tantal

koniec modlitby

ž. meno

otvára ústa návšteva lekárov vpíšte RP

dusík

rímsky 1 000

druh vína

vlieval

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 11. septembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané reprízy najzaujímavejších vysielaní. Repríza v nedeľu 15. septembra o 7.30 h.

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

AS HL DU ĽU

nula

Kotor

pohybovala sa vo vode orgán zraku šarkan (srb.) rieka v Rusku

indium citoslovce smiechu north

beznohý plaz

romb

západ

rezaním zbavila

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 35 – VODOROVNE: odobrala, ryba, nik, nch, bo, eo, atribút, Michal, an, el, kopla, nos, hrom, t, alas, i, obe, tie, ubítá, NT, fonotéka, ORA, pleť. TAJNIČKA: MICHAL BABIAK Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 33 z čísla 33 Hlasu ľudu zo 17. augusta 2013 bolo: MIROSLAV DEMÁK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MARTINKO ČERVENÝ, Ul. Jána Husa 41/a, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT PRVÁ LIGA SRBSKA

Chudobné vojvodinské derby INĐIJA – DOLINA 1 : 1 (0 : 0) rvé stretnutie dvoch súperov mnohí zaP hlasovali ako vojvodinské derby, keďže v Inđiji oproti sebe nastúpili kluby z územia Vojvodiny a okrem nich v Prvej lige Srbska je ešte len Proleter z Nového Sadu. Málopočetní diváci na peknom mestskom štadióne videli obsahovo chudobnú hru bez zápalu. Zdĺhavé kotúľanie lopty v strede ihriska, bez odvážnejších útokov nezaujala obecenstvo. Dolina v Inđiji neprehrala, splnila svoj cieľ, ale jej hráči veru hrou neuspokojili, lebo zverenci Mi- Obrancovia Doliny si ľahko poradili s útočníkmi domácich, práve tak ako doleho Tomića nezopako- máca obrana s útokom hostí vali hru z predchádzajúkrát vyrážali loptu ďaleko od svojej ku, ale brankár Ristić vyrazil loptu na cich zápasov. Dolina len v úvode zápasu založila brány. Domáci postupne zvierali roh. Strelecká nezručnosť súperov zapremyslenejší útok, keď v 11. min. obruč, nevyužili však niekoľko pek- príčinila, že sa na oddych šlo bez góPlavšić prihral Kovačevićovi, ten lop- ných príležitostí, keď Bajić a Lemajić lov. Aj v druhom polčase domáci útotu poslal Momićovi, ktorého strela kopali mimo brány. Stanković z voľzohriala dlane domáceho brankára ného kopu tiež nebezpečne ohrozil čili častejšie, hrali o poznanie konRistića. Potom sa iniciatívy chopili do- brankára Mateka, ten však vyboxo- krétnejšie než hostia, ktorí sa zamáci hráči, ktorí mali častejšie loptu val loptu mimo šestnástky. Čoskoro merali len na obranu. Ani čo by sa na kopačkách. Mimoriadne pohyb- Jović hlavičkoval nad brvno hostí, v opakoval ten istý film: obrancovia livý Bajić prenikol po pravej strane, 26. min. Pejić a Bajić si bleskovo vy- Doliny odkopávali loptu na roh a doodcentroval pred bránu Mateka, ale menili loptu, tá predsa skončila tes- máci ju vracali pred bránu Mateka, vysoký Lemajić predsa v skoku ne- ne vedľa žrde. Hostia z Padiny po pre- bez výsledku. Ten sa zmenil až v 68. prevýšil Memovića a Karadžića. Kor- stávku ešte len raz ohrozili svätyňu min.: stredopoliar domácich Kostić pulentní obrancovia Doliny viac- domácich: Marković mal dobrú muš- triafal Lemajića, ten hlavičkou pre-

kvapil Mateka, lopta sa ocitla za bránkovou čiarou a domáci viedli 1 : 0. Nátlak domáceho celku však čoskoro poľavil, ich ďalšie pokusy nepriniesli zmenu výsledku. V hľadisku zavládla nuda, lebo sa na ihrisku nedialo nič vzrušujúce. Komorné ovzdušie prerušil, ako obyčajne, záložník Doliny Memović. V nadstavenom hracom čase sa nenápadne vkradol do šestnástky domácich, Momić unikol po ľavej strane, vystrelil na bránu, Ristić loptu odrazil rovno Memovićovi na hlavu a už sa aj sieť domácich rozvlnila. Dolina šťastne získala bod a domácim z hrsti ušlo už „videné“ víťazstvo; doplatili na vlastnú nepozornosť a na skutočnosť, že privčas začali brániť minimálnu prednosť. Inak obe mužstvá hrali veľmi korektne. Rozhodcovia dobre viedli zápas, v čele s hlavným Zoranom Širokim zo Smedereva. DOLINA: Matek, Baštovanov, P. Čížik, Memović, Radišić (Stajčić), Karadžić, Plavšić (Đoković), Marković, Momić, Kovačević, Stanimirović (Vukmirović). Výsledky 3. kola: Jedinstvo – Teleoptik 2 : 1, Metalac – Proleter 1 : 1, BSK – Sloga (K) 1 : 1, Sinđelić – Borac 0 : 1, Sloga (PM) – Mladost 2 : 0, Inđija – Dolina 1 : 1, Bežanija – Smederevo 2 : 0, Timok – Radnik 2 : 0. V nedeľu 8. septembra o 16.30 sa bude hrať 4. kolo: Teleoptik – Radnik, Smederevo – Timok, Dolina – Bežanija, Mladost – Inđija, Borac – Sloga (PM), Sloga (K) – Sinđelić, Proleter – BSK, Jedinstvo – Metalac. Ján Bokor

V nedeľu 8. septembra bude hrať Slávia na vlastnom trávniku s ligovým nováčikom – celkom Budućnosti z Alibunára (práve sa nachádza na 2. miesJUGOSLAVIJA JABUKA – SLÁVIA KOVAČICA 2 : 1 (0 : 0) te), vlaňajším majstrom Druhej juhobanátskej ligy – Východnej skupiny. ielenže sme mali poraziť súperov, ale divojev o deväť Výsledky 3. kola: Sloga mohli sme ich rozdrviť. Mali sme sedem minút neskoršie. (BNS) – Partizan 1 : 0, Vulturul stopercentných šancí, z ktorých je ťažšie nedať Dve minúty pred – Crvena zvezda 3 : 1, Železgóly, než trafiť,“ rozmýšľali nahlas slávisti po ná- z á v e r e č n ý m ničar – Polet 0 : 0, Budućnost hvizdom Janjuvrate z neďalekej Jabuky. –Tempo 4 : 1, Radnički – MlaNetušili Kovačičania, že Jabuka bude tvrdým ša bývalý hrotodost 1 : 1, Kolonija – BAK 3 : orieškom. Príchod nového kvalitného trénera dal vý útočník Slávie 2, Sloga (P) – Vojvodina 0 : 0. futbalistom z osady insity novú vzpruhu do Dragan NikoLíder na tabuľke Radnički sa ďalších majstrovských bojov. Na zverencoch lovski zo skruprvýkrát potkol. Po zaslúžetrénera Madževského sa potvrdilo nepísané máže v pokutonom zisku pohárovej trofeje pravidlo v súboji s Jugoslavijou: nedáš – dosta- vom území otoFZO Kovačica – Opovo Barančil skóre a stanoneš. ďania hrali na vlastnom trávÚzemnú prevahu vo väčšej časti hry mali slá- vil konečný výniku iba nerozhodne. BAK z Bevisti. Keďže sa prvý brankár Varadinac nachádza sledok merania lej Crkvy nezískal zatiaľ ani na dovolenke, v bráne debutoval čerstvo regis- síl starých riva- Bojan Petković, útočník Slávie bod. Až na dvoch zápasoch ditrovaný slávista Davor Anastasijević. Ďurkovský lov. SLÁVIA: Anastasijević, Ďuriš, Jovčevski váci nemohli vychutnávať góly a ani jeden honenastúpil zo zdravotných dôvodov. Na oddych ale odchádzali oba tímy bez výsledkovej zmeny. (Kováč; Sachter), Čerňoš, Hornung, Nesto- sťujúci klub v tomto kole nevyhral. Bosnić strieľal presne hlavou v 65. minúte po rovski (Válovec), Mihálek, Mosić, Bosnić, PetJán Špringeľ peknej akcií hostí. Vyrovnal z protiútoku Ra- ković, Angelovski.

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Slávia ešte neslávila „N

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Vypili ďalší kalich blenu POLET SIVAC – JEDNOTA 3 : 2 (1 : 0)

taropazovčania pred dvoma týždňami slepo verili, že po úvodnej prehre v Novom Sade (1 : 4) už v 2. kole, v ktorom doma vítali dobré mužstvo erdevíckej Slogy, získajú prvé body v jesennej časti majstrovstiev. Lenže im k tomu chýbali pestrejšie farby do jesenných šedín; zase sa im ušla zaslúžená prehra (0 : 2). Kalich blenu vypili aj do tretice uplynulý víkend, na ďalšej hosťovačke, čo už naskutku trápi. Na zápase v Sivci obecenstvo videlo dva rozdielne polčasy. V prvom boli domáci podstatne lepší, hostia síce dlho odolávali, v závere polčasu predsa inkasovali gól, a to po chybe brankára Mijatovića. V pokračovaní zápasu sa hostia zlepšili, naďalej však boli bezzubí. Predsa sa Šestovićovi v 67. min. podarilo vyrovnať. Domáci sa potom znovu ujali vedenia, ale fyzicky dobre pripravení hostia sa nevzdávali. Nováčikovi Janjuzovi (prišiel z mladého celku Inđije) sa po rýchlej a premyslenej akcii podarilo znovu vyrovnať. Vo vyrovnanej partii sa už-už očakávala spravodlivá deľba bodov. Ibaže v 2. min. nadstavenej dohrávky domáci využili nesústredenosť a váhavosť obrany hostí a dosiahli víťazný gól z peknej strely nebezpečného Zejaka. Hostia hrou

nerozčarovali, chýba im však nedostatok skúseností, v dôsledku ktorého došlo k chybám pri bránení, ako i pri realizácii vlastných príležitostí, čo malo za výsledok tretiu prehru zaradom. – Štart pre nás nie je lichotivý ani priaznivý, – povedal nám predseda FK Jednota Michal Baláž. – Veríme, že predsa všetko príde na svoje miesto. Nevyhnutná je trpezlivosť. Mladí hráči časom získajú skúsenosti; naskutku sme dobre pripravení. V Sivci sme prehrali aj v dôsledku nedostatku šťastia; gól tesne pred posledným hvizdom rozhodcu zvlášť bolí. V druhom polčase sme boli podstatne aktívnejší od súpera, vypracovali sme si vyložené šance, šťastie nám však otočilo chrbát. Chýbajú nám dvaja – traja skúsenejší hráči, musíme však pokračovať s mladým mužstvom, ktoré tvoria prevažne domáci hráči. Problém je i v tom, že nemáme peňazí na zabezpečenie skúsenejších kádrov. K tomu chýba viacej sponzorov, jeden nestačí… JEDNOTA: Mijatović, Macho, Marković, Vasiljević, Stegnjajić, Milanović (Ožegović), Avramović, Šestović, Janjuz (Belanović), Igrač (Hric; Červenský), Fabók. Bz-ý

Ľubania so štítom nedeľu 1. septembra sa začali aj majstrovstvá vo Futbalovej lige Obce Šíd, v ktorej po reorganizácii Sriemskej ligy súťaží len 9 klubov. Medzi nimi zostali aj všetky tri slovenské celky: Jednota z Ľuby, Jednota zo Šídu a OFK Binguľa. Ľubania premiérny zápas zohrali na vlastnom ihrisku v Ľube a počínali si celkom úspešne. Gólmi Ganića 2 a Cigankova porazili hosťujúce mužstvo Brat-

7. 9. 2013

36 /4559/

stva zo Sotu výsledkom 3 : 0. Šídska Jednota odišla na zápas do osady Bikić Do s nádejou, že na štarte zaznamená úspech, ale sa sklamala; na rozdiel od menovkyne z Ľuby vrátila sa – na štíte. Presná strela Danilovića stačila iba na zníženie výsledku na konečných 2 : 1 pre domáci OFK Bikić. Na štarte majstrovstiev Binguľčania boli voľní. St. S.

HLAS ĽUDU

SLOGA – JUGOVIĆ KAĆ 2 : 1 (1 : 1)

utbalisti erdevíckej Slogy hrajú stále dobre, nuž nie div, že v si uplynulú nedeľu pripísali na konto ďalšie víťazstvo, a to po zápase, v ktorom oba celky enormne bojovali o každú piaď terénu. Prví sa ujali vedenia hostia, a to už v 5. min. prostredníctvom Terzića, po nie veľmi výhľadnom protiútoku a chybe domáceho brankára. Prijatý gól vybičoval domácich k vystupňovaniu tempa hry, ibaže dlho nevedeli zužitkovať naskytujúce sa príležitosti. Hostia boli čoraz nervóznejší a stále viacej uplatňovali nešportové zásahy, čo v hľadisku vyvolávalo revoltu. Následne početným pretvárkam rozhodca im udelil až 7 žltých kariet (domácim 2). Domáci vyrovnali v 45. min. po hrubom zákroku obrancu Jugovi-

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Hostia klesli v pokračovaní ća vo vlastnej päťke. Sudca Dragan Surla z Inđije ukázal na biely bod a Simeunović vyrovnal na 1 : 1. V druhom polčase vošli náhradníci, ktorí sa ukázali ako skutočné posily. Hostia čoraz viacej poľavovali pod nátlakom hráčov Slogy a definitívne ich zlomila Baljkova delovka z 30 metrov v 67. min., t. j. krásny gól, ktorý znamenal víťazstvo domácich v pomere 2 : 1. Zvyšok zápasu nestojí za reč. SLOGA: Toljagić, Zoranović, Malešević (Cvetičanin), Baljak (Bojanić), Miljković, Raičević, Miščević (Považan), Đorđević, Pendo, Simeunović, Strniša. V nedeľu Sloga nastúpi v Beške proti tamojšiemu celku Hajduka. K. Vig

OBEC ŠÍD

Konečne doriešené financovanie N

počtu, v takej a začiatku roku 2013 miere, v akej loZhromaždenie obce kálna samospráŠíd sa uznieslo, že sa orva bude mať na ganizácie v oblasti športo. tu pôsobiace na území Treba povedať, Obce odteraz budú fiže tri najväčšie nancovať prostrednícsubjekty, ktoré sa tvom podaných projekv oblasti športu tov na každý nasledujúfinancujú z rozci rok. Keďže realizácia počtu Obce Šíd, tohto uznesenia na zasú Futbalový klub čiatku bežného roka meRadnički Šíd, Veškala, organizácie a klu- Vujadin Vasić rejný podnik by dostali za úlohu podať svoje programy v určenej lehote Športová hala a Verejný podnik kompetentnej komisii, zvolenej pre šport a rekreáciu. Na činnosť FK ešte na začiatku roka. Povinnosť si Radnički obec vyčlení až 11 000 000 v tomto zmysle splnili takmer všet- dinárov. Kajakarskému klubu Filipa ky organizácie a kluby okrem FK Višnjića z Višnjićeva sa ušlo 350 Jednota z Ľuby, ktorý si úlohu ne- 000 dinárov, Cyklistickému klubu Jednota Šíd 180 000, OFK Binguľa chce splniť ani podnes. Medzi tých, ktorí nespĺňajú pod- 130 000, FK Sloga z Erdevíka 290 mienky pre financovanie, patrí aj Ša- 000, FK Jednota Šíd 130 000, Cychový klub Jednota zo Šídu. Ne- klistickému klubu Šíd 200 000, FK pôsobí totiž viacej rokov za sebou, Jednota Ľuba 130 000 a ŠK Jednoako určujú podmienky, lebo je za- ta Šíd 110 000 dinárov. Programy práce s finančnými položený až koncom roku 2012. Predseda komisie a člen Rady Miestne- žiadavkami podalo až 52 športových ho spoločenstva poverený športo- klubov a organizácií z územia obce. vými záležitosťami Vujadin Vasić Ani jednému klubu alebo organizácii však povedal, že s ohľadom na si- príslušná komisia program nezatuáciu, aj spomenuté dva kluby sú mietla v úplnosti. zaradené na zoznam tých, ktoré doSt. S. stanú prostriedky z obecného roz-

ŠPORT

Takto Mladosť dosiahla čestný gól prostredníctvom Aljošu Zorića

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Zmohli sa iba na čestný gól MLADOSŤ – MLADOST NOVÝ SAD 1 : 3 (1 : 2) o povedať o tejto už druhej prehre petrovských modrých? Štart jesennej časti súťaže a výČ hra v stretnutí so Sutjeskou príjemne prekvapila a potešila petrovských fanúšikov. Po prehre v Rumenke mnohí očakávali, že menovkyňa z novosadského sídliska Bystrica nebude až taký silný súper, ktorého na svojom trávniku nemožno zdolať. Jasné je však mnohým, že Mladosť v letnom období mala veľké problémy. Terajšie mužstvo sa dotváralo príliš narýchlo a aj tréner Boboš prišiel len týždeň pred začiatkom súťaže... Ktosi povedal, že je dobre, že Mladosť, v daných okolnostiach, v roku, v ktorom

sa dožíva deväťdesiatky, vôbec pôsobí. Poďme ale k poslednému zápasu. Hostia, ktorí nemajú obzvlášť silné mužstvo, prekvapili petrovskú menovkyňu predovšetkým otvorenou a peknou hrou a víťazstvo si úplne zaslúžili. Od začiatku zápasu Novosadčania pritlačili domácich a niekoľkými peknými útokmi vyvolali zmätok v zadných radoch domácich, ktoré pôsobili príliš chaoticky a ľahostajne. Hneď v 2. min. a potom aj v 7. min. Novosadčania peknými prienikmi prečíslili domácich a zaraz viedli 1 : 0. V 12. min. bolo husto i pred hosťujúcou bránou, ale Batinić tra-

Rozhodcovia im pristrihli krídla VOJVODINA BAČ. GRADIŠTE – BUDÚCNOSŤ 3 : 2 (1 : 0) druhom zápase za chotárom Hlo- hry, hoci sa strelec zapojil z tzv. druhého žanci prehrali nešťastne. Na ich plánu. V 69. min. Fejdi zblízka ľavačkou vlastné chyby nadviazali neobjektívni namiesto prázdnej brány trafil do žrde. rozhodcovia. Na ideálnom trávniku O šesť minút neskoršie hostia boli popred viac než 400 divákmi domáci v škodení o čistú jedenástku. Fejdi vpáúvode zahrali agresívnejšie, ale obra- lil do trestného územia, tam ho hrubo na hostí v čele s Tankosićom odoláva- zrazili, rozhodca sa však neozval, ba la. Hostia pohrozili z protiútokov, iba- žltou kartou potrestal Fejdiho za údajže strelám Leđanca v 12. a 27. min. chý- né predstieranie faulu!? Onedlho sa bala presnosť. Fejdi mal tri – štyri však Fejdi zmohol na najlepšiu možnú úspešné úniky po prihrávkach Ožváta odpoveď: v 83. min. poslal použiteľný a Severíniho, ale jeho centre neboli center do šestnástky domácich, Stojipresné. Koncom polčasu klesla po- mirović hlavou trafil a bolo 2 : 2. Ešte sa zornosť hosťujúcej obrany, a tak v 43. hostia neprestali tešiť z daného gólu a min. domáci skórovali hlavičkou po za- už (o minút neskoršie) zažili skutočný hraní autu. šok. Nepozorný Božić vyrazenú loptu Budúcnosť v druhom polčase začala púšťal za bránkovisko, nevidel dobierazantnejšie, bolo však vidno, že im roz- hajúceho protihráča, ktorý z mŕtveho hodcovia veľa toho nedovolia. Nepí- uhla stanovil konečný výsledok záskali totiž zopár hrubých faulov nad Le- pasu 3 : 2 v prospech domácich. đancom a Fejdim a píšťalka sa neozvala Žlté karty v dresoch Budúcnosti ani v 51. min., keď dvaja hráči domá- dostali: Severíni, Fejdi a Stojimirović. ceho mužstva zrazili Dukića v strede BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Mandić, ihriska. Vzápätí chybil Severíni a domáci Božić, Zečević, Stojimirović, Dukić prostredníctvom centra zvýšili náskok (Zbućnović), Fejdi, Severíni, Leđanac, na 2 : 0. Čoskoro zraneného Dukića na- Ožvát, Matić. hradil Zbućnović, hostia útočili čoraz V predzápase dorastenci Budúcčastejšie, čo sa im aj oplatilo. V 57. min. nosti bránkou Jeličića zdolali domáFejdi, po faule nad Leđancom, presne cich výsledkom 1 : 0. V nedeľu predprihral Zbućnovićovi, ktorý hlavičkou poludním kohútiky Budúcnosti gólmi zblízka znížil vedenie domácich na 2 : Rodića (2) a Miškovica vyhrali nad cel1. V 64. min. Severíni uvoľňuje Matića, kom Fruškogorského partizana z Buten dáva gól... Rozhodcovia ho však ne- kovca. uznávajú pre údajné postavenie mimo Ján Murtín

fil len brvno. V 14. min. vedľa žrde kopol i Trišić. Zato v 36. min. nasledovala nová chladná sprcha pre domácich a červení viedli už v pomere 2 : 0. V 40. min. sa zablysla iskra nádeje: Aljoša Zorić z druhého pokusu matoval brankára hostí a znížil výsledok na 1 : 2. Domáci sa síce prebudili z letargie, ale len do konca polčasu. V pokračovaní Mladosť niekoľkokrát dobre zaútočila až vo finiši zápasu. Rozhodca však anuloval dva góly Jána Tatliaka, a keď v 67. min. hostia po chybe statickej domácej obrany dali tretí gól, o víťazovi bolo rozhodnuté: novosadská Mladost zdolala petrovskú Mladosť v pomere 3 : 1. MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Kobilarov, Vrgović (Cerovský), Karanović (J. Tatliak), Latinović, Batinić, Trišić, Rac (Bubulj), Zorić, Torbica. V predzápase zverenci Jána Jakuša znovu oslnili výkonom a vyhrali hladko 4 : 0. Samuel Medveď

NOVOSADSKÁ LIGA

Úpornosť sa oplatila TATRA – SUSEK 1 : 0 (0 : 0)

ol to tvrdý majstrovský zápas. DoB máci, i keď vo väčšej časti zápasu mali prevahu, museli vynaložiť veľké úsilie, aby zdolali pevný a bojovný celok hostí. Susečania často používali aj zakázané prostriedky s cieľom znemožniť domácich vsietiť gól, čo dobrý rozhodca Grmuša z Petrovaradínu zakaždým správne trestal kartičkou. V 78. min. bola už ani nevedno, koľká v poradí skrumáž v trestnom území hostí; loptu niekto odrazil a Vuković z asi 17 metrov pomedzi početných hráčov oboch celkov mieril presne – lopta skončila v sieti hostí. Bola z toho, samozrejme, veľká radosť hráčov a fanúšikov domáceho mužstva, ktorých bolo zhruba 200. Žlté karty si vyslúžili Krstić z Tatry a Ljubanović, Pekić, Breberina a Niketić zo Suseku. Po dvoch červených žltú videl Milan Đurišić tiež z celku Suseku. TATRA: Navala, Srnka, Ćupina,

(Stojaković), Funtík, Savić, Krstić, Grijak, Malešević, Cvetić, (Vuković), Marčok, Kavran. Výsledky 3. kola: Dinamo – Šajkaš 0 : 2, Borac – Futog 0 : 3, Bačka – Železničar 6 : 0, Tatra – Susek 1 : 0, Čenej – Slavija 0 : 2, Fruš. partizan – Sofeks 2 : 2, Sremac – Sirig 1 : 1, Omladinac – Fruškogorac 4 : 0, Vinogradar – Proleter 3 : 3. V sobotu 7. septembra sa o 16.30 hrá 4. kolo: Šajkaš – Proleter, Sofeks – Sremac, Slavija – Fruš. partizan, Železničar – Tatra, Futog – Bačka (v nedeľu 8. septembra), Fruškogorac – Vinogradar, Sirig – Omladinac, Susek – Čenej, Dinamo – Borac. V predzápase dorast Tatry zohral majstrovský zápas so Sofeksom z Futogu a vyhral v pomere 6 : 1. Góly dali: Boris Funtík 2, Juraj Vozár 2, Martinko 1 a Kunčák 1. PP

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MOL BÁČSKA PALANKA

Prehra z postavenia mimo hry SOKO NOVÁ GAJDOBRA – SLÁVIA 1 : 0 (1 : 0) a svojom prvom hosťovaní v ukázalo, práve vtedy bol spečatejesennej časti majstrovstiev I. ný konečný výsledok zápasu. Keď triedy Medziobecnej ligy Báčska Pa- sa všetko vezme do ohľadu, remílanka mužstvo pivnickej Slávie za by bola najreálnejšia. SLÁVIA: Kašiković, Kuchta, Séč, utrpelo porážku v Novej Gajdobre od tamojšieho celku Soko, a to Nímet, Pintír, Božin, Danilov, výsledkom 1 : 0 (1 : 0). Po debakli, Žigmund, Babić, Ruman, Panić. Výsledky 2. kola: Stari grad – ktorý mužstvo Slávie utrpelo predminulú nedeľu na vlastnom ihrisku, Borac Obrovac 3 : 1, Budućnost mnohí fanúšikovia sa obávali, ako – Krila Krajine 2 : 2, Bačka – Herto dopadne v Novej Gajdobre. cegovac 1 : 0, Bač. hajduk – KulHostia podali dobrý výkon, takže di- pín 4 : 2, Soko – Slávia 1 : 0, váci stále sledovali rovnocenný sú- Maglić – Kriváň Selenča 3 : 4. Výsledky 3. kola: Kriváň – Staboj, pri ktorom sa striedali útoky oboch mužstiev, a zjavné boli sna- ri grad, Slávia – Maglić, Kulpín – Soko, Hercegovac – Bač. hajduk, hy o úspech oboch celkov. Charakteristické pre tento zá- Krila Krajine – Bačka, Borac – pas je, že sa najviac hralo na stre- Budućnost. Začali sa aj majstrovstvá piode ihriska, lebo zadáci oboch mužstiev včas zastavovali útoky pro- nierskej ligy OFZ Báčska Palanka, za tivníka pred svojím trestným úze- účasti 10 celkov. Pionieri Slávie v 1. mím a občasné strely spoza trest- kole doma zdolali rovesníkov Bačného územia brankár Kašiković u ky z Despotova v pomere 9 : 0. O hostí a domáci Mirković kryli. Je- góly sa rozdelili: Badinský 4, Pintír diný gól padol v 16. min. a treba 2 a Denis Šuster, Ćitanov a Benka zdôrazniť, že z čistého postavenia po jeden. Hrali: Dávid Šuster, Kemimo hry, v ktorom sa ocitol útoč- ravica, Záskalický, Vachula, J. ník Rodić (zostal celé dva-tri met- Čobrda, Ćitanov, A. Čobrda, Benre za obrancami hostí), ale po- ka, Pintír, Denis Šuster, Badinský. mocný rozhodca Ilić, inak z Gaj- V nedeľu pionieri Slávie hosťujú v dobry, to nechcel vidieť a hlavný Selenči, kde o 10.00 hrajú s Krivározhodca gól uznal. Daromné boli ňom. Ján Šuster protesty hosťujúcich hráčov; ako sa

Hostia mali na viac BAČKI HAJDUK BAČ. NOVO SELO – KULPÍN 4 : 2 (2 : 1) utbalisti Kulpína si na horúcej pôde v Bačkom Novom Sele F nepripísali body na svoje konto, hoci mali na to jedinačnú príležitosť. Začiatok zápasu patril domácim. Už v 4. min. obranca Kulpína Andrej Haška nedovoleným zákrokom zastavil protihráča vo svojom trestnom území, ale brankár hostí Stojčević jedenástku kryl. Na druhej strane čoskoro strelu Đorđevića zastavil brankár domácich. V 14. min. kompletná obrana Kulpína ani čo by zadriemala a domáci sa ujali vedenia. Už po dvoch minútach obranca domácich hral rukou vo svojom pokutovom území a Kajtez z 11 metrov vyrovnal na 1 : 1. Hosťom pribudla chuť a odvaha, útočili, avšak Santrač dvakrát, v 24. a 29. min., kopol mimo brány. Trest prišiel v 38. min., keď domáci krásnym gólom dali bodku za prvým polčasom – 2 : 1. V druhom polčase sa do útoku vrhli hostia, ktorí už v 46. min. pro7. 9. 2013

36 /4559/

stredníctvom Santrača, po skvelej prihrávke A. Hašku, vyrovnali na 1 : 2. Kulpín prebral územnú prevahu, vznikali nové príležitosti... Kajtez v 56. min. kopol tesne nad; v 65. min. domáci faulovali Santrača v ich šestnástke, ale Kajtezova ostrá strela z bieleho bodu iba čo opečiatkovala brvno. Hneď na to mal šancu Santrač, jeho pokus však odvrátil brankár... V 85. min. domáci mali voľný kop, centrovali a opäť viedli v pomere 3 : 2. Kulpín riadne pritlačil domácich, vyrovnanie viselo vo vzduchu, ibaže v 90. min. domáci z protiútoku strelili aj štvrtý gól a bolo po nádejach hostí... V ich radoch žlté karty si vyslúžili: Stojčević, A. Haška, Kajtez a Fábry. KULPÍN: Stojčević, S. Haška, A. Haška, Živić, Chalupka (Fábry), Đorđević, Abramović, Belužić, Santrač, Kajtez, Gordanić. V nedeľu v Kulpíne hosťuje FK Soko z Novej Gajdobry. Gavra Govorčin

HLAS ĽUDU

Selenčania sa postarali o zvrat MAGLIĆ – KRIVÁŇ 3 : 4 (2 : 1) 2. kole Kriváň hosťoval v Maglići. Hoci v prvom polčase preV hrával 2 : 1, jeho hráči sa postarali o husársky kúsok; v pokračovaní zápasu zvrátili výsledok a vrátili sa domov s troma bodmi. Maglićania od začiatku rázne zaútočili; nie div, že Radić už v 3. min. strelil vedúci gól v prospech hostiteľov. Hráči Kriváňa sa zaraz „prebudili“ a tiež začali útočiť, ale Pavlov a Spasić spálili ponúkajúce sa príležitosti. V 18. min. brankár Vezmar sfauloval Pavlova pred vlastnou šestnástkou a Spasić premenil voľný kop na vyrovnávajúci gól. Domáci potom až po prestávku hrali lepšie a prevahu korunovali gólom Preradovića zo skrumáže. S výsledkom 2 : 1 sa šlo na oddych. V pokračovaní domáci hneď zaútočili po pravej strane, Kajtez posunul loptu do stredu a nabiehajúci Spasić ju kopol tak nešťastne, že skončila v sieti brankára Kriváňa, takže už bolo 3 : 1. Vysoké vedenie ani čo by učičíkalo domácich. Hostia sa

psychicky zotavili, prepojili na vyššie obrátky a v 58. min. Petković znížil na 2 : 3. Predtým stopercentné príležitosti nevyužili Pavlov, Stevanović a Spasić, a to najmä zásluhou vynikajúceho Vezmara v bráne Maglića. V 67. min. na ihrisko vyšiel náhradník Dalibor Mučaji. Doslova oživil útok hostí a už o dve minúty neskoršie zo skrumáže vyrovnal na 3 : 3. Hosťom vzápätí narástli krídla. Snažili sa, útočili, strieľali, Vezmar však chytil takmer všetko. V 73. min. Dalibor Mučaji unikol po pravej strane, „hľadal“ Pavlova, lopta však trafil domáceho hráča a Kriváň si vlastným gólom súpera zabezpečil víťazstvo v pomere 4 : 3. KRIVÁŇ: Krstić, Dejan Pavlov (Zec), Dobrík (Anđelić), Krížov, Spasić, Damir Pavlov, Petković, Dejan Mučaji, Stevanović (Dalibor Mučaji), Darko Pavlov, Nedić. V nedeľu o 17:00 Kriváň doma privíta celok Stari grad z Báčskej Palanky. Michal Poliak

MOL BÁČSKA PALANKA – II. TRIEDA NAŠA HVIEZDA SILBAŠ – SLOGA PLAVNA 2 : 1 (1 : 0) prvom zápase II. triedy Medziobecnej futbalovej ligy BáčsV ka Palanka, kam v júni zostúpili, futbalisti Našej hviezdy zo Silbaša na domácej pôde získali všetky tri body. Pred početnými divákmi, ktorí sa zažiadali futbalových zápasov, hrali lepšie než súper z Plavny a vyhrali v pomere 2 : 1. Žiaľ, nechýbali ani nepekné nešportové scény. Rozhodca síce zápas nepre-

rušil, udelil však veľa žltých, ako i červené karty; žiaľ, nebolo nám umožnené nahliadnuť do zápisníc... NAŠA HVIEZDA: Križan, Perišić, Fabók, D. Čobrda, V. Ušiak, Grňa, Torić, Brnović, M. Belička, Gašić, N. Mirkov. V nedeľu Silbašania hosťujú vo Vizići, kde zohrajú zápas s tamojším Borcom. R. Kopčok

STOLNÝ TENIS

Petrovčania v Stapare miesto. Michal Šramka, Ľudovít Kaňa a Pavel Bažík sa zo skupiny prebojovali medzi šestnástich najlepších v Mladosti, a to: Pavel Turan, Michal kategórii 35 – 50 rokov. Najúspešnejší Šramka, Pavel Bažík, Ľudovít Kaňa a bol Pavel Turan. Získal dve bronzové medaily: vo vekovej skupine 35 – Branko Lalić. Branko Lalić v kategórii hráčov 50 rokov a v tzv. absolútnej kategónad 60 rokov sa dostal na ôsme rii, kde hrali všetci. Účastníkov bolo súhrnne viac než 100. Pokiaľ ide o nasledujúce aktivity STK Mladosť, už v sobotu štartuje II. Zväzová liga – Západná skupina a Petrovčania hrajú v Zmajeve. O týždeň neskoršie sa petrovskí stolnotenisti zúčastnia na tzv. Kolenica kupe v Bečeji. Členovia STK Mladosť na SNS 2013 Samuel Medveď (Foto: S. Medveď) redminulý víkend sa na Memoriáli Jecu Stakanova v Stapare zúP častnili i stolní tenisti petrovskej

ŠPORT STARÁ PAZOVA

Šesťdňový futbalový turnaj dňoch 26. až 31. augusta v Starej Pazove prebiehal Maks sport cup V 2013, na ktorom sa zúčastnilo zo 100 futbalových tímov mladších kategórií z 15 krajín. Veľké medzinárodné športové podujatie otvorili v utorok 27. augusta na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove a predtým bolo veľké defilé účastníkov. Na futbalovom turnaji sa zúčastnili mladšie kategórie hráčov (ročníky 2000 až 2005) a zápasy sa hrali tak v Športovom stredisku Národného domu futbalu, ako aj na iných terénoch v okolí mesta. „Mám veľkú česť otvoriť toto pekné priateľské medzinárodné podujatie. Mladší futbalisti z rôznych krajín Európy budú súťažiť podľa najvyšších svetových štandardov a zároveň sa budú kamarátiť so svojimi rovesníkmi. Verím, že si zo Starej Pazovy domov odnesiete pekné spomienky z turnaja a všetci spolu sa pousilujeme, aby sa stal tradičným,“ povedal počas slávnostného otvorenia Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Cieľom tohto športovo-kultúrneho podujatia bolo prezentovať Srbsko

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Dobrý štart HAJDUŠICA – ŠEVAC 2 : 0 (0 : 0) ajdušičania v nových majstrovstvách dobre štartovali. Najprv H v Šušare remizovali s domácim Hajdukom (1 : 1) a potom v Jasenove deklasovali mužstvo Karaš (6 : 3). V nedeľu sa predstavili aj domácemu obecenstvu a inkasovali ďalšie tri body. Hra v prvom polčase nebola skvelá. Hralo sa hlavne na strede ihriska s ojedinelými „polopríležitosťami“ na oboch stranách. Po zmene strán na ihrisko vybehol aj Radović, ktorý „vniesol živosť“ do mužstva Hajdušice, ktoré počas celého druhého polčasu dominovalo ihriskom. Hostia z Kusića však boli tvrdší oriešok, než to domáci futbalisti očakávali. Šikovne sa bránili a niekoľkokrát aj nebezpečne ohrozili Melicha. Predsa v polovici polčasu Radović, Cziczai a Lečić pekne kombinovali a tento tretí peknou strelou z okraja šestnástky trafil pravý horný roh brány Ševca – 1 : 0. Iba o pár minút neskoršie Radović pekne prihral loptu Hrodu-

Slávnostné defilé účastníkov pred otvorením programu

Turnaj otvoril Đorđe Radinović a Staropazovskú obec v najkrajšom svetle prostredníctvom zápasov a nadviazaných priateľstiev medzi mladšími generáciami športovcov, budúcimi futbalovými hviezdami. Obec Stará Pazova so spoluorganizátormi Maks sport cup 2013 i tentoraz dokázala, že v menších mestečkách v našej krajine sú dobré podmienky na or-

ganizovanie veľkých medzinárodných športových podujatí. V turnaji sa zúčastnili početné futbalové tímy zo Srbska (Crvena zvezda, Partizan, Vojvodina, Spartak...), ako i z Maďarska, Bulharska, Rumunska, Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Macedónska, Čiernej Hory, Albánska... Slávnostné otvorenie turnaja na námestí sa uskutočnilo pod patronátom Obce Stará Pazova a v organizácii Turistickej organizácie Obce Stará Pazova a iných inštitúcií a ustanovizní v meste. Účastníci futbalového turnaja so svojimi trénermi mali možnosť pozrieť si na otvorenom javisku kultúrno- umelecký

program v predvedení dvoch pazovských spolkov – SKUS hrdinu Janka Čmelíka a KUS Branka Radičevića, vystúpili aj členovia Mestského tamburášskeho orchestra Stará Pazova. Program sa skončil spektakulárnym ohňostrojom. V sobotu 31. augusta v Národnom dome futbalu zohrali finalové zápasy vo všetkých šiestich vekových skupinách a najúspešnejším jednotlivcom a mužstvám organizátori udelili víťazné poháre. Na prvom Maks sport cupe 2013 v Starej Pazove sa najviac darilo talentovaným futbalistom Partizanu, ako i hosťom z Maďarska. Lš.

pekne centroval presne na hlavu Kocevského, ktorý ju rutinovane usmernil do siete – 2 : 0. HAJDUŠICA: Melich, Momirov (Barbulović), Mršić, Maliar, Radulović, M. Stojkovski (Radović), Lečić, Anđelovski, Kocevski, Demse kovi, ktorý vrazil (Cziczai), Hrudka sám do šestnástVýsledky 3. kola: Dunav – ky, ale strieľal slaKaraš (J) 3 : 2, Borac (VS) – Jebo mimo brány. dinstvo 1 : 0, Ratar – VladiVýhľadnú prílemirovac 5 : 3, Partizan (U) – žitosť mal aj CzicBorac (VG) 4 : 1, Karaš (K) – zai, keď z nepaPotporanj 2 : 1, Hajduk – Partrnej blízkosti tizan (K) 4 : 1. Zápas Vinograhlavou trafil Robert Demse vyrazil sám pred brankára Ševca, dar – Dobrica je odročený na brankára. ale ten sa nedal prekvapiť žiadosť FK Dobrica. Ako sa zápas Hajdušičania sa po treťom kole blížil ku koncu, nervozita stúpala a rinković z Vršca však toleroval také oba celky hrali čoraz ostrejšie a na- správanie a riskoval incident. Nuž a nachádzajú na 2. mieste so 7 bodvzájom sa obviňovali z nepotrebne potom vo finiši zápasu Lečić silne mi. vlh ostrej hry. Skúsený rozhodca Ma- strieľal, brankár loptu odrazil, Lečić ATLÉTKU IVANU ŠPANOVIĆOVÚ prijal predseda vlády AP Vojvodiny Bojan Pajtić uplynulý pondelok. Blahoželajúc jej k zisku bronzovej medaily na nedávnych Majstrovstvách sveta v Moskve podčiarkol, že vojvodinská vláda naďalej mieni podporovať olympijský šport.

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU

Zelený koberec, čiže futbalové ihrisko na okraji dediny – priam idylické ovzdušie

FUTBAL V ĽUBE

Potrebuje záchrannú ruku Z

hodou okolností dostali sme sa pred časom na futbalový zápas v Ľube, v ktorom celok tamojšej Jednoty hral s mužstvom Borca z Gibarca, ktoré získalo titul majstra Obecnej ligy Šíd. Pritom majstrovský výkon práveže podali modrí, čiže domáci futbalisti. Nie div, že zdolali favorita presvedčivo, v pomere 6 : 2. Hoci ide o najnižšiu súťaž, videli sme obstojný futbal a nadovšetko príjemné ovzdušie. Futbalový klub Jednota Ľuba má výborné trávnaté ihrisko, ktoré ani nezavlažujú. Jej mužstvo je zložené zo starších i podstatne mladších hráčov, viacerí sú zvonku než priamo z Ľuby, ale tvoria družný kolektív, ktorý hrá bojovne a technicky pomerne dobre, hoci hráči prakticky ani netrénovali. Derby sledovalo takých 50 – 60 divákov, čo je na dedinu, v ktorej žije necelých 450 obyvateľov, nie zaned-

Modrých krášli ich rýchlosť v útoku

bateľný počet. Pravdaže, klub z predaných lístkov iba živorí a trápi sa aj v dôsledku skutočnosti, že v Ľube je čoraz menej detí a teda i šarvancov, ktorí radšej behajú za loptou než vysedávajú doma pri počítačoch. Účet Miestneho spoločenstva vraj bol blo- Hráči a vedenie FK Jednota Ľuba kovaný, takže klub hľadal nápomocnú ruku v Obci, ako i v orgánoch AP Voj- lujúcich„najobľúbenejšiu vedľajšiu vec na svete“, vodiny. Ani po dvoch rokoch sa mu však nepodarilo určite sa to nestane, je ale isté, že by závažnejšia dokončiť rozostavanú novú prezliekareň; možno hmotná pomoc dopomohla k zlepšeniu podi preto, že ju začal stavať bez predbežného plánu. mienok pre rozvoj futbalu aj v tejto priam idylicTak či onak, len by bola škoda, keby futbal v Ľube ky pôsobiacej sriemskej osade. J. Bartoš zanikol. Zatiaľ, kým je tam hŕstka ľudí fanaticky mi-

Keď treba, zaraz modrí vytvoria nepriebojný obranný val Na štadión Jednoty nijako nezablúdite

Ľubania radi chodievajú na futbal; iná zábava v osade takmer ani nie je

STARÁ PAZOVA Mestečko Stará Pazova je sídlom rovnomennej obce, ktorá sa nachádza v juhovýchodnej časti Sriemu. Geografická poloha obce je výnimočne priaznivá, lebo sa Stará Pazova rozprestiera medzi dvomi najväčšími mestami v krajine. Vzdialená je 30 kilometrov od Belehradu a 40 kilometrov od Nového Sadu. Podľa najnovšieho sčítania obyvateľstva v Starej Pazove žije 5 212 Slovákov. Najpočetnejší sú Srbi, nasledujú Slováci, Chorváti, Juhoslovania, Česi, Macedónci a iní. Starú Pazovu v 18. storočí osídlili najprv Srbi, ktorí na pustatinu Pazovo prišli chrániť hranicu Uhorska pred tureckými vpádmi, a založili si osadu vo vtedajšom Petrovaradínskom pohraničnom regimente. Do tejto srbskej osady prišla v roku 1770 prvá skupina Slovákov zo Selenče a z Malého Kereša. V roku príchodu vybudovali si aj modlitebnicu a o rok neskôr položili základný kameň evanjelického kostola. Stará Pazova je hospodárskym a kultúrno-osvetovým strediskom tejto časti Sriemu. V nej pôsobí veľký počet malých a stredných podnikov. Drobné podnikateľstvo sa začalo rozvíjať už pred 40 rokmi a tým sa táto obec stala jednou z prvých úspešných obcí na území bývalej Juhoslávie. Dnes je v obci 935 malých a stredných podnikov (najviac v Starej a Novej Pazove) a 2 840 remeselníckych dielní, ktoré kryjú takmer všetky činnosti (kovoobrábaciu, stavbársku, drevospracovateľskú, gumársku a výrobu plastových hmôt…). A. Lešťanová