Hlas 36 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4611/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 6. 9. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Svadba – náš veľ ký deň

Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Zlatá udica pre pôžitkárov

Začiatok nad očakávanie

Z obsahu

6. 9. 2014 | 36 /4611/

Uzávierka čísla: 3. 9. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 O rozličnostiach a rozvoji 6 Chuť spolupráce 7 Problémy treba riešiť

9 ĽUDIA A DIANIA 11 Pretrváva láska k tradícii 14 Na doplnenie rodinného rozpočtu 15 Cirok zmizol z polí

Už tradičnou zložkou Medzinárodného poľnohospodárskopotravinárskeho veľtrhu v slovinskom mestečku Gornja Radgona je účasť Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, na stánku ktorého prezentovali výrobky so značkou Najlepšie z Vojvodiny, ako i projekt Bohatstvo rozličností. (s. 6) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Už sme prváci!

23 MOZAIKA 24 Podľa nej Slovania majú dobré srdce 28 Listina a posolstvo v guli pod krížom 30 Píniový orech

31 KULTÚRA 31 Umenie nepozná hranice 32 Štartovali Petrovské dni divadelné

V organizácii Galérie Bel Art 27. augusta bol otvorený druhý festival moderného umenia Dunajské dialógy, ktorý bude prebiehať do 15. septembra. Tohtoročným partnerským štátom festivalu je Slovensko. (s. 31) J. Pániková

34 S mikrofónom, aj bez

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Čo Dolina nevedela... 48 Petrovčania majú lepší tím 50 Ako sa uchrániť pred rozhodcami Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

V sobotu 30. augusta združenie dobytkárov Bieleho Blata zorganizovalo siedme tradičné podujatie Ovčiarsky deň, v rámci ktorého volili najchutnejší baraní paprikáš, vystavovali dobytok, súťažili v hádzaní kameňa, skákaní do diaľky, a predovšetkým sa pekne zabávali. (s. 13) V. Hudec

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Vzory a príklady

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Noví žiačikovia sa už zabývali v školských laviciach a spoza školských brán sa už týždeň znovu ozýva obvyklý hurhaj. A (ne) obvyklý bol aj sám začiatok školského roku.

rvý prvučký školský deň znovu poznačil štrajk. Okrajovo síce, ale naštrbil radosť z niečoho nového, čo má byť pre mnohých pamätným a bezstarostným vstupom do nového obdobia života. Iba jedno odborové združenie – Únia syndikátu osvetových pracovníkov Srbska – usporiadalo v Belehrade protestné zhromaždenie, dožadujúc sa vyradenia osvety a zdravotníctva z nahláseného 10-percentného zníženia platov zamestnancov vo verejnom úseku. Podľa údajov tejto únie 1. septembra okrem tejto verejnej akcie výučba sa na ich pokyn nekonala v 240 školách, členiek tohto syndikátu, a v 60 školách boli skrátené školské hodiny. Republikové Ministerstvo osvety však zverejnilo, že z 1 764 škôl v Srbsku v ten prvý školský septembrový pondelok v predpoludňajšej zmene bolo zatvorených 96 škôl a v 29 vzdelávacích ustanovizniach vyučovacie hodiny boli menej než 45-minútové... Bez ohľadu na čísla, zostáva blen z niečoho, čo nemuselo byť. Syndikát zamestnaných v osvete Srbska ocharakterizoval tento protest ako neúspešný a konštatoval, že únia týmto ignorovala predchádzajúci dohovor o príprave spoločného protestu. Takto iba „úplne nepotrebne narušila začiatok školského roku a uškodila všetkým zamestnaným v školstve“. Únia syndikátu osvetových pracovníkov Srbska však aj naďalej mieni konať sólo. Ak vraj po opravnom republikovom rozpočte osvetárom predsa znížia platy, bude organizovať štrajk dvakrát mesačne, a to vždy 6. a 26., keď títo zamestnanci dostávajú plat. Dokonca predstaviteľka tejto únie verejne podčiarkla, že ich syndikátne združenie nesúhlasí s vyhlásením ministra osvety Srđana Verbića, že „žiaci a zvlášť prváci vyhľadávajú svoje vzory, a všetci, ktorí organizujú štrajky na začiatku školského roku, by sa mali zamyslieť nad tým, akým príkladom slúžia žiakom“. Nemôžeme sa neopýtať, čo je to za školský syndikát, ktorý znevažuje slová svojho ministra a v úlohe učiteľa nevidí aj jeho výchovnú zložku, kde logicky učiteľ svojím správaním je aj príkladom pre budúceho dospelého člena tejto spoločnosti. A tie štrajky na začiatku školského roku už nevyznievajú vo verejnosti ktovieako priaznivo, aj keď niekedy možno súhlasiť s požiadavkami štrajkujúcich. Začína sa niečo nové, ale najprv ukážeme zuby... Akoby to bolo, keby sa otvorenie novej prevádzky začínalo nepracovným dňom... A tu sú pritom i deti, pripravené na začiatok školy, ktorá má svoje pravidlá, je tam vraj disciplína, poriadok... Na tému štrajkov sa zmienil i rezortný pokrajinský tajomník Mihály Nylas. Podľa jeho slov je to legálny spôsob boja za práva robotníkov, sú pochopiteľné ich snahy o zlepšenie podmienok práce, ale nemali by to cítiť deti. Preto sa treba orientovať na nejaký iný spôsob syndikátneho boja. A nový školský rok sa len začal. Anna Francistyová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 36 /4611/ 6. 9. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA Michal Ďuga

Anna Lazarevićová

odiči sú v týchto dňoch, keď sa začína nový školský rok, pod osobitným dozorom. Dokonca minister vnútorných vecí vyhlásil, že polícia v priebehu tohto mesiaca prísnejšou kontrolou vodičov v blízkosti škôl znemožní ich nezodpovedné a násilnícke správanie. Aj to s cieľom, aby žiadne dieťa neutrpelo ujmy na zdraví. Zároveň je to vraj príležitosť, aby sme si všetci uvedomili význam bezpečnosti detí v doprave. Kvôli tomu všetkému sa konajú aj početné ukážkové cvičenia pre školákov o tom, ako zvýšiť ich bezpečnosť v doprave a ako majú uctievať a dodržiavať dopravné predpisy. Pritom nás však nepríjemne prekvapila správa v tlači, že sa vodičský preukaz dá veľmi ľahko a lacno kúpiť načierno. Teda nech si všetko ešte raz zopakujeme: dopravné predpisy nemajú dodržiavať len chodci, ale aj vodiči. Ide totiž o priamych účastníkov cestnej dopravy, pričom len ich vzájomná a úspešná koordinácia prináša tie uspokojujúce a jedine správne bezpečné výsledky, keď ide o dopravné predpisy a veruže aj zákony. A práve preto nás až vystrašila správa ako sa v určitých mestách našej milej vlasti ten základný vodičský dokument môže tak ľahko zadovážiť. Nie je pritom ani podstatné, v ktorých mestách môžeme kúpiť ten preukaz, ktorý často aj život znamená. Je však zrejmé, že sú za všetko to vinní aj rodičia, ktorí sú ochotní to realizovať a tak umožniť svojim jedinečným deťom, aby ohrozovali život iných. O tom, že sú v tom všetkom až po krk aj policajti, ktorí by všetko to mali mať pod kontrolou, ako aj inštruktori, ktorí tým konajú proti svojej profesii, vôbec nepochybujeme. Týmto počínaním sa však získavanie a vydávanie preukazov vyrovnáva kriminálnej činnosti. A určite aj kvôli tomu sa často stretávame s vodičmi, ktorí sa správajú nezodpovedne a násilnícky, a pritom ani neuvažujeme o tom, že im to umožňujeme práve my svojím nezodpovedným konaním.

www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Hľadanie stratenej blízkosti

Vodič



d každého štátu, ktorý si nárokuje na členstvo v európskej spoločnosti národov, sa očakáva splnenie určitých obojstranne užitočných predpokladov a dodržiavanie niektorých dobrých zvykov a mravov. Včítane rozvíjania a pestovania dobrých vzťahov so susednými krajinami. Bez výnimky to platí aj pre krajiny západného Balkánu, ktorých vzájomné vzťahy hlboko narušili a poznačili zrážky, konflikty a nepriateľstvá z nedávnej minulosti. Hľadanie stratenej blízkosti je však proces, ktorý na týchto priestoroch prebieha veľmi pomaly – rany sú ešte stále príliš hlboké. Ich hojenie a prekonávanie prekážok každého druhu je však nevyhnutné, a to nielen v záujme členstva v Európskej únii, ale predovšetkým v záujme budúceho kvalitnejšieho života občanov tohto regiónu. Incidenty podobné tomu, v ktorom na hranici s Kosovom o život prišiel príslušník srbskej žandarmérie Stevan Sinđelić, k normalizácii vzťahov iste neprispejú, naopak. K náprave môže prispieť len konštruktívny dialóg, v rámci ktorého Belehrad a Priština v predchádzajúcom období už zaznamenali pozoruhodné výsledky a ktorého pokračovanie sa očakáva v najbližšom období. Za vítaný krok k riešeniu niektorých problémov z minulosti sa takisto považuje deklarácia o nezvestných,



ktorú v Mostare podpísali prezidenti Srbska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory. Hoci je značná časť týchto smutných prípadov riešená, dodnes je nezvestný osud okolo jedenásťtisíc osôb, ktorých stopy zmizli vo vojnovej víchrici na priestoroch bývalej SFRJ. O rozvíjaní a zveľaďovaní vzájomných vzťahov medzi krajinami v našej časti sveta sa hovorilo aj na konferencii o západnom Balkáne, ktorá sa koncom augusta uskutočnila v Berlíne. Na konferencii sa okrem predstaviteľov Nemecka, Slovinska a Chorvátska ako členov únie zúčastnili aj predstavitelia Srbska, Bosny a Hercegoviny, Macedónska, Albánska, Kosova a Čiernej Hory. Záverečná deklarácia berlínskej konferencie obsahuje závery o budúcich krokoch zameraných na rozvíjanie bližšej spolupráce všetkých zainteresovaných krajín. Ako zdôraznila nemecká kancelárka Angela Merkelová, nevyhnutné je pozdvihnúť vzťahy na vyššiu úroveň: nie jedni proti druhým, ale jedni s druhými. Okrem budovania politickej a ekonomickej stability štátov západného Balkánu jednou z prioritných úloh je aj ich lepšie dopravné prepojenie. V záujme toho sa plánuje realizácia širšieho regionálneho plánu, výsledkom ktorého má byť kvalitnejšie fungovanie tohto významného odvetvia. Niektoré balkánske štáty už zaznamenali viditeľný pokrok, kým niektoré iné

viditeľne zaostávajú. Keďže medzi tie druhé patrí aj Srbsko, súčasťou plánu je napríklad rekonštrukcia trate Nový Sad – Subotica a modernizácia trate Belehrad – Bar. Keďže všetci vieme, v akom neutešenom stave sú naše trate, vlaky či infraštruktúrne objekty, tento projekt je pre nás životne dôležitý. Občania Srbska by však s rovnakým nadšením privítali aj reformu železničného úseku, ktorá sa síce začala pred viac ako desiatimi rokmi, ale ďalej od začiatku sa, žiaľ, nedostala. Hospodárenie Železníc Srbska ako jedného z najväčších a najproblematickejších verejných podnikov u nás dodnes zostalo rovnako nezodpovedajúce, nevýnosné a neudržateľné ako bolo aj pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Ani nový zákon o železnici schválený roku 2005 nedokázal veci zmeniť a posunúť dopredu. Dôvod je jednoduchý a celkom prozaický: zákon sa neuplatnil v praxi. Po nástupe vlády premiéra Vučića sa síce začalo hovoriť o inakšej organizácii verejného podniku Železnice Srbska, ako aj o zrušení súčasného spôsobu subvencovania jeho činnosti, ale zatiaľ sa nič nezmenilo. Najnovšie sa problém chce riešiť od hlavy, čiže dosadením podnikateľa Milana Beka na miesto riaditeľa, čo by na začiatok malo stačiť. Na dlhšie dráhy podnik potrebuje to isté, čo trate a množstvo iných vecí: dôkladnú rekonštrukciu a modernizáciu.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ŠPELA ŠTOKELJ, VÍNNA KRÁĽOVNÁ SLOVINSKA 2014

Treba vedieť čím viac Oto Filip

– Ako sa tá-ktorá záujemkyňa môže stať kráľovnou vína Slovinska a čo je jej základnou úlohou alebo poslaním? – Nositeľom projektu voľba vínnej

Informačno-politický týždenník

kráľovnej Slovinska je Pomurský veľtrh v Gornjej Radgoni. Na tento súbeh sa každý rok prihlasujú mnohé kandidátky, ktoré v máji majú pohovor s členmi odbornej komisie. Ide o previerku našich znalostí o slovinskom vino-

hradníctve, o vinohradoch, o vinárstve, o kvalitách a druhoch vína a celom rade iných otázok s tým súvisiacich, aby sa potom na základe tohto špecifického interview rozhodlo, komu treba udeliť korunu kráľovnej na bežný rok. Mojou základnou povinnosťou ako kráľovnej vína je promovanie našich slovinských vín, rozširovanie poznatkov o kultúre jeho konzumovania a o stolovaní, prezentovanie vínnych túr a zaujímavých vinohradníckych turistických destinácií v Slovinsku. • TÝŽDEŇ •

LETNÁ AKADÉMIA ZHROMAŽDENIA EURÓPSKYCH REGIÓNOV (AER) SPLNILA STANOVENÉ CIELE

O rozličnostiach a rozvoji Oto Filip

–J

ednou z najdôležitejších tunajších udalostí v uplynulom období bola Letná akadémia Zhromaždenia európskych regiónov (AER). Môžeme byť veľmi hrdí na to, že sme výrazne posunuli vpred kvalitu jej organizácie. Chcel by som sa poďakovať najprv všetkým dobrovoľníkom, a potom i všetkým kolegom zo Zhromaždenia Vojvodiny a pokrajinskej vlády, ktorí sa podieľali na usporiadaní tohto projektu. Isté je, že veľkú ťarchu samotného podujatia niesla podpredsedníčka Zhromaždenia APV Anna Tomanová-Makanová, ktorá bola takmer na všetkých udalostiach Letnej akadémie, – uvádza pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spoluprácu

Pokrajinský tajomník Branislav Bugarski

a lokálnu samosprávu Branislav Bugarski, hodnotiac priebeh a výsledky najvýznamnejšej súčasnej medzinárodnej udalosti, ktorá v Novom Sade a iných vojvodinských mestách, ako i v Belehrade,

PO ÚSPECHU SKÚŠOBNÉHO BALÓNU

Reprodukčné zdravie klusom do stredných škôl Juraj Bartoš

ilotáž v predchádzajúcom školskom roku, kedy voliteľný predmet pod názvom Zdravotná výchova o reprodukčnom zdraví zaradili do programu výučby 10 stredných škôl, sa úplne vydarila. Nie div, že v aktuálnom školskom roku 2014/2015 sexuálnej výchove sa budú venovať už v rámci 66 stredných škôl, ktoré (na rozdiel od štyroch ďalších) dostali zelenú na získanie nového predmetu na súbehu Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež Vojvodiny. Počas prvých dvoch týždňov školského roka, ktorý sa začal 1. septembra, sa pre výučbu nového predmetu uschopňujú učitelia, psychológovia a pedagógovia; • TÝŽDEŇ •

okrem doterajších zamestnancov aj noví, doteraz nezamestnaní. Pri podpisovaní zmlúv týkajúcich sa projektu, t. j. uvedenia predmetu Zdravotná výchova o reprodukčnom zdraví so zástupcami stredných škôl, pokrajinská tajomníčka pre šport a mládež Marinka Tepićová o. i. podčiarkla, že s ohľadom na predchádzajúci školský rok sa na tento účel zvýšil rozpočet. Na potreby 14 dielní, ktoré absolvujú (učebný materiál, honoráre a pod.) PS pre šport a mládež vyhradil 20 miliónov dinárov, povedala Tepićová a dodala: – V uplynulom školskom roku sme my boli tí, ktorí hľadali partnerské školy na realizáciu projektu, a v tomto roku sa školy samy prihlasovali na náš súbeh, čo hovorí o tom,

prebiehala od 17. do 23. augusta. Letná akadémia AER plne splnila očakávania usporiadateľov a hostí, aj to vo viacerých smeroch. Napríklad podľa počtu prihlásených účastníkov, ktorých bolo 125, z čoho až 93 percent z cudziny: najmä Švédska (27) a Nórska (20). Počas piatich pracovných dní, na úvodných sesiách a štyroch plenárkach rečnilo 32 odborníkov. K tomu treba pripísať sedem dielní a šestnásť mimovyučovacích aktivít, konajúcich sa okrem Nového Sadu aj v Sriemskych Karlovciach, Bielom Blate, Subotici, Kovačici a v Belehrade. Hostia zo zahraničia mali počas nedávnych augustových dní jedinečnú možnosť dozvedieť sa viac o vojvodinskom koncepte multietnickosti, multikultúrnosti a multijazykovosti, o spolunažívaní že sa záujem zvýšil nad očakávanie. Pozitívne sme sa prekvapili aj nad tým, že sa prihlásili i školy, v ktorých sa výučba koná v rečiach národnostných menšín. Našťastie, máme učiteľov, ktorí hovoria aj jazyky národnostných menšín, takže budú vyučovať zatiaľ z príručky v srbskom

Ilustrácia z publikácie O. Škvareninovej: Obrázkový slovník slovenčiny

jazyku, ale už sa koná preklad do všetkých jazykov, ktoré sa úradne používajú na území Vojvodiny.

dvadsiatich šiestich národnostných menšín – spoločenstiev, ako aj o používaní šiestich úradných jazykov v Zhromaždení APV. Dôraz na prednáškach a dielňach dali najmä na témy, týkajúce sa budovania identity v multikultúrnom prostredí a ovzduší, pluralitu, toleranciu a interkultúrny dialóg, vzdelávanie menšín, politiku k mladým, demokratické angažovanie sa občanov, demokratické riadenie, kultúrnu rozličnosť. Do kontextu výsledkov, dosiahnutých počas Letnej akadémie AER, zaiste treba zahrnúť i prehĺbenie spolupráce Vojvodiny s viacerými regiónmi z Nórska, Českej republiky, Ruskej federácie, susedného Rumunska. Významné ročné medziregionálne fórum zrejme malo nielen úspešný priebeh, ale aj viacrozmerné výsledky. Tieto v prvom rade budú na osoh šíreniu možností ďalšieho úspešného sociálno-ekonomického rozvoja európskych regiónov, ku ktorým celé roky patrí i Vojvodina. Pokrajinská tajomníčka Tepićová dodala, že podľa názoru odborníkov sexuálne vzdelávanie treba sprístupniť už žiakom pri konci základného vzdelávania, keďže sa hranica záujmu o sexualitu a prvé sexuálne styky značne znížila. Deti sa totiž o „zakázané ovocie“ (aj prakticky) zaujímajú už vo veku 10 – 11 rokov. Konečným cieľom projektu, na ktorý pani Tepićová a jej tím pritlačili priam ukážkovo, je zaradenie sexuálnej výchovy do škôl na celom území Republiky Srbska, čiže zvýšenie vedomostí detí a mládeže týkajúcich sa ochrany nielen pred predčasným otehotnením, ale aj pred pohlavnými chorobami. Vo výsostnom záujme celkového zvýšenia úrovne reprodukčného zdravia. Naskutku dozrel čas na to, aby sa odstránili problémy, ohrozujúce budúcnosť tejto krajiny. Skutočnosť, že autori temer strategického projektu zužitkovali aj skúsenosti krajín, v ktorých zdravotná výchova v oblasti reprodukčného zdravia je už záväzná, by mohla a veru i musela poslúžiť ako vodidlo aj iným verejným činiteľom, najmä tým, ktorí o problémoch vo svojich rezortoch veľa frflú a málo a neúčinne konajú.

36 /4611/ 6. 9. 2014

Týždeň K ÚČASTI VOJVODINY NA POĽNOHOSPODÁRSKOM VEĽTRHU V GORNJEJ RADGONI

Chuť spolupráce Oto Filip

Slovinska a Srbska je na veľmi vysokej úrovni. My v pokrajine máme vyše tridsať slovinských spoločností, ktoré zamestnávajú viac ako sedemtisíc robotníkov. Tu v Slovinsku je Fructal, ktorý kúpil náš Nektar. Čiže spolupracujeme dobre. Vzťahy v oblasti výroby potravín majú prioritu. Snažíme sa otvoriť i spoluprácu v oblasti vinárstva, pestovania organických potravín, ovocinárstva, zeleninárstva, všetkých tých segmentov, ktoré sú späté s poľnohospodárstvom a majú perspektívu, – podčiarkuje v Gornjej Radgoni pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, za-

orma nemusí znamenať všetko. Hoci na augustovom, v poradí 52. Medzinárodnom poľnohospodársko-potravinárskom veľtrhu v Gornjej Radgoni jednotlivé regióny alebo štáty nemajú úradne vyhlásený vlastný deň, v posledných rokoch sa stalo akousi tradíciou, že je pondelok po otvorení neúradným Dňom Vojvodiny. – Na veľtrhu prezentujeme našu ekonomiku prostredníctvom výrobkov so značkou Najlepšie z Vojvodiny, ako aj sedemnástich spoločností, vyrábajúcich nielen potraviny, ale aj pôdohospodárske stroje a náradia, ako aj niektoré iné príbuzné výrobky. Isté je, že okrem tejto hospodárskej ponuky Vojvodinu prezentujeme aj cez jej najväčšiu vzácnosť a krásu – multietnickosť, prostredníctvom projektu Bohatstvo rozličností. Sú tu ľudia zo všetkých častí pokrajiny, zo všetkých národnostných spoločenstiev... Podstatné je, že

nikateľov, ktorí na veľtrhu nie sú, no sú prítomní na trhu Slovinska a Európskej únie, uviedol, že je naším základným prianím, aby sa pri vyslovení slova Vojvodina automaticky vybavila asociácia na výrobu zdravých, kvalitných a bezpečných potravín: či už tých, ktoré majú značku Najlepšie z Vojvodiny, alebo aj iných. Osobitne sa poďakoval hostiteľom na veľkej a sústavnej pozornosti, ktorú venujú nášmu hospodárstvu a možnostiam jeho napredovania a presadenia na trhu Európskej únie. Účinkujúc na tlačovej konferencii na stánku Pokrajinského

Pokrajinský tajomník Miroslav Vasin naša celková účasť prispieva k zveľadeniu vzťahov so Slovinskom, najmä k stabilite našej zahraničnoobchodnej výmeny, ktorej hodnota vlani bola okolo tristo miliónov dolárov s pozitívnym saldom pre Vojvodinu a Srbsko. Spolupráca

Časť agrárnych novinárov v rozhovore s riaditeľom veľtrhu Janezom Erjavcom

V Gornjej Radgoni bolo v ten pondelok počuť i vojvodinskú hudbu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin. Tiež vyzdvihuje, že je jedným z cieľov návštevy Slovinska nielen upevnenie vzťahov, ale aj získanie slovinských skúseností, ktoré sa nám veľmi zídu na ceste eurointegrácie. Nemožno, samozrejme, prehliadnuť ani skutočnosť, že je trinásť percent všetkých zahraničných investícií v pokrajine práve slovinských, ako ani fakt, že hodnota výmeny APV a Slovinska v prvom polroku 2014 bola 144 miliónov dolárov. Predseda Hospodárskej komory Vojvodiny Ratko Filipović v prejave v mene vystavovateľov, tiež pod-

sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, predstaviteľ hostiteľa, riaditeľ správy Pomurského veľtrhu Janez Erjavec uviedol viaceré paralely medzi Slovinskom a Vojvodinou: aj keď ide o počet obyvateľov, aj keď ide o ich členenie, aj keď ide o možnosti ekonomík. No najviac zarezonovala jeho konštatácia, že pri tejto, v poradí ôsmej účasti Vojvodiny na veľtrhu v Gornjej Radgoni, by si najviac prial, aby sa tá osmička dostala z polohy vertikálnej do tej horizontálnej. Teda stala sa symbolom nekonečnosti: priateľstva a čoraz širšej spolupráce Slovinska a Vojvodiny. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Problémy treba riešiť

Oto Filip

Zlatibor

konzumnej spoločnosti sa výrobok a jeho značka neraz javia ako rovnocenní partneri. Stáva sa dokonca aj to, že značka predbehne výrobok. Istý dobrý znalec pomerov na Zlatibore tvrdí, že sú tamojšie chýrečné výrobky: smotana, syr, šunka… vlastne veľkým zavádzaním, na ktoré naivní turisti doplácajú nemalými peniazmi. Ide totiž hlavne o výrobky vyprodukované v Čačku a Milanovci a v ich okolí, ktoré sa na tamojších trhoch predávajú za reálnu cenu: smotana napríklad za 400, syr za okolo 150 dinárov. Ich cena je na Zlatibore omnoho, dakedy až takmer trojnásobne vyššia: smotany 900 do 1 000 dinárov, syra 400 dinárov. • TÝŽDEŇ •

Priznám sa, že som k takýmto tvrdeniam spočiatku bol dosť skeptický. Začal som im veriť nedávno, keď som pri jednej z ciest narazil na známeho, ináč vodiča autobusa, ktorý aspoň párkrát za týždeň jazdí na Zlatibor a späť. Počas prestávky sa reč akosi zvrtla na zdravú výživu: – Ľudia uveria všetkému, najmä dobrej reklame. A potom ich už ťažko presvedčiť o opaku, od niečoho odradiť, – skonštatoval. – Veď som aj sám veľakrát prevážal údeniny z inokadiaľ na Zlatibor. A ver mi, tam som celé mesiace žiadnu kravu nevidel. No nákupná horúčka trvá a trvá… Zlatibor je predsa Zlatibor. A to, či sú výrobky z neho alebo nie, mnohých akosi veľmi ani nezaujíma. Lebo podstatná je značka…

Ďuro Varga

 LETMO

(V budúcom čísle: Podmienená podpora)

INÝ NÁHĽAD

j keď je vlnenie celkového obrazu, ktorým vnímame Európsku úniu v posledných mesiacoch, evidentné, iste postoje sa predsa vyznačujú stálosťou. Vzťahujú sa predovšetkým na reformy, ktoré máme zdolať. Je vskutku potešiteľné, že na otázku: Či reformy, nevyhnutné pre vstup do EÚ treba podľa vášho názoru uskutočňovať preto, lebo ide o spĺňanie podmienok kladených úniou, alebo ich treba uplatňovať, aj keby to EÚ nekládla ako podmienku, kvôli vzniku lepšieho Srbska a nás samotných? obrovská väčšina anketovaných, až 67 percent, odpovedala, že ich treba realizovať bez ohľadu Ekológia sa nám čoraz väčšmi dostáva do povedomia: z jednej na Európsku úniu. Čiže v záujme z nedávnych ekologických konferencií v Hospodárskej komore Srbska vzniku lepšieho Srbska. Jedenásť v Belehrade percent anketovaných bolo toho názoru, že zmeny treba uskutočňo- buď to nevie alebo nemá názor na to. anketovaných správne odpovedalo, V oblasti záujmu o Európsku úniu že prebiehajú rokovania o členstvu vať v prvom rade preto, že ide o plnenie podmienok vstupu do únie, si tiež možno všimnúť zaujímavé Srbska v únii. Najzastúpenejšia odkým si päť percent myslí, že takéto odpovede. Tak na otázku: Je vám poveď, so 42 percentami, bola, že reformy vôbec netreba realizovať. známe, aký je terajší status našej sa Srbsko už stalo kandidátom na Sedemnásť percent opýtaných sa na krajiny v rokovaniach o pristúpení členstvo v Európskej únii, kým každý konto uvedenej otázky vyjadrilo, že Európskej únii? tridsaťosem percent piaty opýtaný buď nevedel, alebo

odmietol odpovedať na nastolenú otázku. Dokladom toho, že sa treba oveľa serióznejšie angažovať na rozšírení poznatkov o únii, je i kvantita a štruktúra odpovedí na ďalšiu otázku, ktorá znela: Počuli ste o niektorom projekte financovanom z fondov EÚ? Len každý štvrtý opýtaný, teda dvadsaťpäť percent, vie o akomsi z uvedených projektov. Najväčší počet z nich, takmer polovica alebo presnejšie štyridsaťpäť percent uvádza, že ide o environmentálne projekty. Na druhej pozícii sú tie, ktoré sa týkajú spoločenského rozvoja (tridsať percent), na treťom mieste projekty v oblasti energetiky (čosi viac ako dvadsať percent). Nasleduje poľnohospodárstvo s osemnástimi, rozvoj súkromného úseku so šestnástimi, justícia a vnútorné veci so štrnástimi, ako i reforma verejnej administratívy, tiež so štrnástimi percentami. O projektoch v oblasti cezhraničnej spolupráce počulo jedenásť, kým o tých v oblasti prepravy päť percent anketovaných.

36 /4611/ 6. 9. 2014

Týždeň VÝZVA

Vojvodinskí Slováci vo Veľkej vojne

oncom augusta v rámci osláv trijskom nasrtaju 1914. godine sa stého výročia Veľkej vojny, pesmom Hej, Sloveni ne ispalivši teda prvej svetovej vojny, pri puške padoše, slava mučenicima pomníku junákov Cerskej bitky 28. Praškog puka. v Tekeriši pri Loznici boli spomeVo Veľkej vojne naši vojvodinnutí aj slovenskí a českí bojovníci. skí Slováci bojovali hádam na Podľa slov srbského premiéra všetkých frontoch. Najprv väčšiAleksandra Vučića na Cere, kde nou na strane Rakúsko-Uhorska, srbské vojsko získalo prvé spoje- neskoršie počas vojny dezertonecké víťazstvo v prvej svetovej vali a prešli na stranu srbského vojne, kde sa srbský národ stal vojska. Často ako vojnoví zajatci slobodnou a úctyhodnou náciou, na Východnom fronte, v Rusku, vzniklo Srbsko, v ktoré verili všetci dobrovoľne vstúpili do Českotí, ktorí verili v slobodu. A za také slovenských légií. O ich obetiach slobodymilovné Srbsko bojovali sa vie veľmi málo. V niektorých aj Česi, Slováci a mnohí iní. našich evanjelických kostoloch V Cerskej bitke teda účinko- sú vystavané pomníky padlým vali aj mnohí Slováci a Česi. Veľa vo Veľkej vojne, buďto sa na nich Slovákov, a zvlášť našich dolno- nachádzajú pamätné tabule. Tazemských, zahynulo v týchto bojoch okolo Ceru a mnohí z nich ako vojnoví zajatci spolu so srbským vojskom ustupovali cez neschodné albánske vrchy v zime 1915/1916 na ostrov Corfu. Boli to príslušníci 70. pechotného pluku z Osijeka, tzv. zibcigeri, staropazovskí Slováci. Mnohí z nich prešli na stranu srbského vojska a zúčastnili sa v bojoch o oslobodenie Srbska. O morálke rakúsko-uhorského vojska hovorí aj udalosť, keď sa počas najväčších bojov príslušníci 28. Pražského pluku vzbúrili, odhodili zbrane a piesňou Hej, Slovania odmietli strieľať na srbské vojsko. O tomto ich skutku hovorí aj pamätná Rodinná fotografia z roku 1915 tabuľa na pomníku Cerskej bitky v dedine Tekeriš: kéto pamätníky však v mnohých Neka i ovaj kamen svedoči i po- dedinách počas 2. svetovej vojny kolenjima priča o visokoj svesti maďarskí okupanti zničili. čehoslovačke braće, koji u ausInformácie o našej účasti

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v prvej svetovej vojne zostali v našich rodinách. Každá naša dolnozemská slovenská rodina, takmer bez výnimky, mala aspoň jedného člena, ktorý účinkoval vo Veľkej vojne. Domáce archívy

dvoroch alebo pamätné tabule, odpíšte údaje, ktoré sa na nich nachádzajú. Na fotkách, ak ich budete skenovať, napíšte, kto je na nich, prípadne, kde je to fotené. O oso-

Pamätná tabuľa na pomníku Cerskej bitky v dedine Tekeriš

obsahujú fotografie, listy, správy, ktoré vojaci zasielali z frontov, nemocníc, zo zajateckých táborov. Sú v rodinách i tie najsmutnejšie správy, správy o úmrtí, ktoré boli často i 5 rokov po ukončení vojny zverejnené. Netreba tu zabudnúť na cirkevné matriky – Knihy zomretých, v ktorých sa dajú nájsť cenné údaje. S cieľom zaznamenať straty dolnozemských Slovákov žijúcich v Srbsku a zozbierať pamiatku na nich na jednom mieste, systematizovať historický materiál, archiválie, fotografie, vyzývame čitateľov Hlasu ľudu na spoluprácu. Vyhľadajte doma fotky, listy, pohľadnice, dokumenty späté s Veľkou vojnou, odfotografujte pomníky padlých, prepíšte údaje, ktoré sa na nich nachádzajú, navštívte cirkevné archívy, naskenujte alebo odpíšte údaje o padlých, vyfotografujte pomníky v cirkevných

bách, ktoré zahynuli, potrebné sú nasledujúce údaje: meno, otcovo meno, priezvisko, dátum alebo aspoň rok narodenia, miesto narodenia a dátum a miesto smrti. Podľa možnosti aj údaje o jednotke, v ktorej sa nachádzal. Aj informácie o Slovákoch dobrovoľníkoch v srbskom vojsku a v československých légiách sú vítané. Každá informácia je vzácna. Našu databázu údajov potom budeme môcť zverejniť v novinách, zdieľať na osobitnej webovej stránke a bude i knižne vydaná. Ide o podujatie, ktoré iniciuje profesor dejepisu v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka Jaroslav Miklovic. Údaje zasielajte na jeho e-mail: jaroslav.profesor. miklovic@gmail.com. Túto akciu podporia NVU Hlas ľudu a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a diania Najlepší aj zo Srbska NA KATEDRE ŽURNALISTIKY V BRATISLAVE

Monika Necpálová

atedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa na pár dní stala domovom krajanských novinárov počas Letnej školy žurnalistiky 2014. Postrehnúť význam tohto podujatia pre redaktorov krajanských médií nie je až také ťažké. Čo však priniesli Slováci zo zahraničia Katedre žurnalistiky? „Organizátormi letnej školy pre krajanských novinárov sme boli viac ako desať rokov. Hlavným dôvodom je, aby sme sa skontaktovali s krajanskými novinármi a aby sme dostali spätnú väzbu od novinárov v zahraničí,“ delí sa s nami o postrehy vedúca katedry Svetlana Hlavčáková. Veď ako inak sa z prvej ruky dozvedieť ako žijú krajania v zahraničí, čomu sa venujú, čo ich zaujíma a čo krajanskí novinári potrebujú vedieť o Slovensku? Katedra považuje túto spoluprácu za veľmi efektívnu. Krajanskí novinári sú predsa poslovia slovenského slova a informácií o Slovákoch. Bez ich prekračovania

hraníc, nielen štátnych, ale aj tých medzi ľuďmi, by sa ťažko stavali mosty medzi materskou krajinou a novým domovom. Bez nich by ťažšie prežívala slovenská komunita, ktorá v mnohých krajinách podlieha rýchlej asimilácii. Krajanské médiá posielajú svoje periodiká aj na Katedru žurnalistiky. „Mladí ľudia, ktorí ich u nás čítajú, často nerozumejú niektorým slovám. Napriek tomu si myslím, že je dôležité zachovať krajanskú slovenčinu,“ uvažuje Svetlana Hlavčáková a pokračuje: „Naša slovenčina je veľmi dynamická. Keď porovnávam slovnú zásobu svojich rovesníkov a študentov, vidieť obrovský rozdiel.“ Svetlana Hlavčáková žila desať rokov vo Švédsku a pôsobila ako zástupkyňa šéfredaktora švédsko-slovenského časopisu. Objektívne teda posudzuje aj jazykové nedostatky v krajanských médiách: „Neustále sa treba zdokonaľovať v štylistike a gramatike. Krajanské časopisy, ktoré ležia na veľvyslanectvách, sú predsa našou vizitkou.“

Svetlana Hlavčáková, vedúca Katedry žurnalistiky (na fotke vpravo), s predstaviteľmi Univerzity Komenského na slávnostnom odovzdávaní certifikátov Letnej školy žurnalistiky

Na Katedre žurnalistiky sa na vyučovaní venujú krajanskej tlači aj menšinám na Slovensku. Prichádzajú sem študenti z Maďarska, Poľska, Srbska, Rumunska, no väčšina krajanských absolventov sa napokon vracia domov. „Mávali sme študentov aj zo Srbska a ich slovenčina oplývala rozmanitosťou. Stretávanie sa s nimi bolo veľmi obohacujúce pre našich študentov zo Slovenska,“ spomína vedúca katedry a pridáva

Bratislavská pyramída

Anna Horvátová

edinečnú obrátenú pyramídu nevidieť asi často. Iba ak v Bratislave zájdete do budovy

• ĽUDIA A DIANIA •

Slovenského rozhlasu, do ktorej 19. augusta vstúpili aj frekventanti Letnej školy žurnalistiky 2014. Pre nich totiž organizátori tejto akcie (Úrad pre Slovákov žijúcich v za-

hraničí) naplánovali aj exkurziu medzi dovtedajších virtuálnych priateľov, s ktorými sa denne stretávame prostredníctvom rádio prijímačov a ktorí sa ale

perličku: „V jednom ročníku sme dokonca mali dve Slovenky narodené v Maďarsku a dve Maďarky narodené na Slovensku a tie Slovenky z Maďarska vedeli oveľa lepšie po slovensky ako Maďarky pochádzajúce zo Slovenska.“ A čo poteší viac ako hrdosť vedúcej katedry na krajanských študentov? Len počúvajte: „Ako najlepší študent skončil u nás raz študent zo Srbska a dostal pochvalu rektora.“ stali významnou súčasťou nášho každodenného života. Návštevu spoločne zorganizovali v mene Slovenského rozhlasu redaktorka Rádia Slovakia International Ingrid Slaninková a v mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľudovít Pomichal. Pätnástich frekventantov – krajanov z diaspóry v rozhlase privítala šéfdramaturgička Mária Mikušová. Netajila v príhovore radosť zo stretnutia, rozpovedala podrobne o ich činnosti a zároveň sa zmienila, že existuje záujem o aktívnejšiu spoluprácu s krajanmi. V rozhovoroch sa dotkli nielen spolupráce, ale hostitelia sa, samozrejme, zaujímali o život krajanov v ich domovských štátoch. Hosťom umožnili nakuknúť do takmer všetkých kútov obrátenej pyramídy. Včítane stálej výstavy nainštalovanej roku 2001 pri príležitosti osemdesiateho výročia pôsobenia tejto verejnoprávnej inštitúcie.

36 /4611/ 6. 9. 2014

Ľudia a diania ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Pod lupou rozpočet, kádrové zmeny… Anička Chalupová

V pokračovaní zasadnutia vedúci oddelenia pre urbanizmus, bytovo-komunálne a inšpekčné práce Ing. Ivan Babka ozrejmil návrh rozhodnutia o zmenách a doplnkoch územného plánu obce a dôkladnej regulácie pre Veterný park Kovačica, ako aj rozhodnutia o nepristúpení k vypracovaniu strategického odhadu jeho vplyvu na životné prostredie. Výborníci dali zelenú zmenám a doplnkom rozhodnutia o vyhotovení Plánu

a 22. zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica, ktoré sa uskutočnilo v posledný augustový týždeň, výborníci absolvovali 11 bodov rokovacieho programu. Po schválení zápisnice z predchádzajúcej schôdze nasledovala búrlivá rozprava v súvislosti s predloženou, a potom hlasmi koaličnej väčšiny aj schválenou správou o realizácii rozpočtu Obce Kovačica v období január – jún 2014. Zdôvodnenie správy podala Ljiljana Žarićová, vedúca oddelenia pre financie, ktorá informovala, že rozpočet disponoval sumou 307.881.051,41 dinára, čo je 42,58 % z plánovaných prostriedkov. Ján Paul, opozičný výborník, v rozprave medziiným poukázal na nedostatky v rozpočte a poznamenal i to, že prostriedky z rozpočtu sa mali viac usmerniť na aktivity mlá- Záber zo zasadnutia ZO Kovačica deže, zvlášť na zamestnávanie mladých ľudí. Predseda obce Miro- dôkladnej regulácie pripojovacieho slav Krišan sa v diskusii okrem iného diaľkového vedenia 220 kV na komsnažil dôkladne vysvetliť jednotlivé plex Veternej elektrárne Alibunar, položky v rozpočte a otázku o za- od plánovanej TS 220/35 kV na mestnávaní presmeroval na štát. území Obce Alibunár po pripojenie

na prenosovú sieť na území Obce Kovačica. Na zasadnutí rokovali aj o rozhodnutí o realizácii verejného súbehu na vymenovanie riaditeľov VKP v obci. Po zdôvodnení Danky Grozdanovićovej, náčelníčky obecnej správy, výborníci schválili rozhodnutie o poplatkoch za pobyt. Prerokovali aj správu o práci PU Kolibrík za rok 2013/2014 a plán práce tejto ustanovizne na školský rok 2014/2015.

Záverom zasadnutia na návrh Komisie pre administratívno-mandátne otázky výborníci schválili kádrové riešenia v niektorých ustanovizniach. Funkciu riaditeľa Domu

STARÁ PAZOVA

Odmeny pre najlepších žiakov Anna Lešťanová

najlepším profesorom (podľa rozhodnutia ak ako každý rok, aj učiteľskej rady) odotentoraz tradične vzdali predseda obce koncom augusta Đorđe Radinović a BilObec Stará Pazova odjana Čavićová, náčelmenila najúspešnejších níčka Oddelenia pre žiakov a profesorov záspoločenské činnosti kladných a stredných a kultúru Obce Stará škôl z územia obce. Pazova. Pri tejto prílePrijatie pre najlepších žitosti predseda obce žiakov v minulom školpovedal, že najlepší skom roku 2013/2014 žiaci a ich profesori sa uskutočnilo v piatok Odmenení nositelia Vukovho diplomu zo ZŠ hrdinu J. Čmelíka sú pýchou obce, a do29. augusta vo veľkej dal: „V mene lokálnej sieni tzv. Bielej budovy obsadili niektoré z prvých troch samosprávy sa budeme usilovať, v Starej Pazove. miest na medzinárodných, republi- aby sme vám vytvorili čím lepšie Na slávnosti ďakovné listiny a od- kových a oblastných súťaženiach (v podmienky na školenie.“ meny žiakom generácie, nositeľom kategóriách jednotlivcov a skupín), Na slávnosti peňažné odmeny Vukovho diplomu, žiakom, ktorí ako aj profesorom – mentorom a odovzdali 14 žiakom generácie,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kultúry 3. októbra v nasledujúcom období bude naďalej vykonávať Ján Marko z Kovačice a za riaditeľku obecnej Turistickej organizácie je vymenovaná doterajšia úradujúca riaditeľka Ivana Svetlíková.



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Volebné aktivity. Koncom augusta aj v Obci Báčsky Petrovec sa začalo s predvolebnými aktivitami na nadchádzajúce voľby do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktoré sa uskutočnia v nedeľu 26. októbra. Evidujeme zbieranie podpisov podpory pre jednotlivé listiny, ktoré zostavujú niektoré združenia občanov, neformálne zoskupenia a politické strany. Nateraz bolo počuť, že sa formuje päť listín. Počet listín vo voľbách bude závisieť od toho, či ich svojimi podpismi podporí aspoň jedno percento voličov zapísaných do Osobitného voličského zoznamu. J. Č-p 64 nositeľom Vukovho diplomu a 104 najúspešnejším žiakom na súťaženiach. Pre najlepších žiakov športovcov Staropazovská obec zabezpečila osobitnú odmenu – jednodňový výlet do Belehradu na Avalu, kým najlepší žiaci v oblasti hudobnej a výtvarnej tvorby pôjdu tiež do hlavného mesta, ale na divadelné predstavenie. Oba výlety sa uskutočnia okolo 20. septembra. Knižné odmeny tentoraz dostalo 42 profesorov mentorov a 10 najlepších osvetových pracovníkov. Zo ZŠ hrdinu Janka Čmelíka odmenenou žiačkou generácie je Katarína Rumanová, ktorá je aj nositeľkou Vukovho diplomu, a obsadila pozoruhodné výsledky aj na súťaženiach zo slovenčiny. Ďalší odmenení nositelia Vukovho diplomu z tejto školy sú Mário Domoni, Dário Žiga, Nina Havranová, Kristína Ikerová a Ema Kočišová. • ĽUDIA A DIANIA •

ÔSMY ROČNÍK DETSKEJ SVADBY V KOVAČICI

už pomaly zabudnuté tradičné zvyky a obyčaje, ktoré nasledovali po sobášnom obrade: privádzanie nevesty, vítajkanie, príchod s ratolesťou, tanec s mladuchou, prednes svadobných vinšov a iné. Pred začiatkom programu v úvodnej časti podujatia sa prihovorili aj hostia: Martin Zloch, predseda MS Kovačica, Oľga Beňová, ako aj čestný predseda Matice slovenskej v Srbsku Rastislav Surový s manželkou Elenou, ktorá spolu s Darinkou Tomanovou predniesla primerané verše. Keďže podujatie malo humanitárny ráz, peniaze zozbierané v tanci s mladuchou poskytnú deťom, ktoré pomoc potrebujú. Kovačickou nevestou tohto roku bola Zdenka Krasková, ženíchom Miroslav Toman. Tanec a spev sva-

Pretrváva láska k tradícii Anička Chalupová

sporadúvanie detskej svadby je starodávnym zvykom a obyčajou v Kovačici. V poslednú augustovú nedeľu sa najmladším už ôsmy raz podarilo vylákať Kovačičanov do ulíc, rovnako ako kedysi v minulosti, keď dospelí sedávali na ulici pred domami a deti im hrou V svadobnom sprievode účastníci defilovali centrom osady na svadbu spríjemňovali letné víkendové Vojlovice, Padiny a z rumunského Željko Čapeľa a vedúca výpopoludnia. Nadlaku podarilo prezentovať tvarno-kreatívnej dielne VesV organizácii Spomienkového kovačickú svadobnú tradíciu. na Dimitrijevićová. Po dvoch strediska JUDr. Jána Bulíka v čele Ústrednému programu na nádvorí ľudových piesňach v podaní s predsedom Pavlom Balážom sa Miestneho spoločenstva predchá- Daniely Greksovej výstavu deťom nielen z Kovačice, ale aj dzala výstava detských výtvarných slávnostne otvorila Oľga hosťom z Dobanoviec, Kysáča, prác v Galérii Babka. Na výzvu Beňová, prvá tajomníčka a konzulka na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade. Sprievodnou akciou výstavy bola dielňa insitného maliara Jána Žolnaja, ktorý zaúčal najmladších do tajov techniky pastelu. Po otvorení výstavy hostia sa presťahovali na nádvorie MS Kovačica, kde očakávali príchod účastníkov Detskej svadby. Po defilé malých svadobníkov centrom osaKaždý malý – veľký sa uchádzal o tanec s mladuchou dy na veľkom javisku MS Tortička, tortička sedmorakej chuti…

Na svadbu sa vraj patrí ísť aj s cumlíkom? • ĽUDIA A DIANIA •

hlavného organizátora a spoluorganizátorov (kovačický MOMS a Galéria Babka) výstavu pripravili dobanovské deti so svojimi pedagogičkami Brankou Lalićovou a Katarínou Mihajlovićovou, ktoré aktívne tvoria vo výtvarno-kreatívnych Záber z vernisáže v Galérii Babka dielňach Kultúrno-osvetového spolku Šafárik v tej- sa roztočilo divadielko, ústredný to sriemskej dedine. Po úvodnom program, v ktorom vystúpil celý prejave zakladateľa galérie Pavla svadobný sprievod: mladucha, Babku a príhovore organizátora ženích, svadobní rodičia, svatky, Pavla Baláža slova sa ujal aj pred- kuchárky, družice, družbovia, krčseda SKOS Šafárik v Dobanovciach mári a iní. V programe prezentovali

dobníkov sprevádzal osemčlenný orchester pod vedením Jána Dišpitera a program moderovala gymnazistka Anna Andrea Holíková. Účastníci 8. Detskej svadby pozvali návštevníkov na svadbu aj o rok.

36 /4611/ 6. 9. 2014

Ľudia a diania ZO ŠTUDENTSKEJ MLÁDEŽNÍCKEJ AGENTÚRY V BÁČSKOM PETROVCI

Chlieb horský, chlieb morský Andrea Speváková

dkedy založili Študentskú mládežnícku agentúru (2010), pre mladých v Báčskopetrovskej obci sa otvorili nové možnosti. Podľa slov Branislava Merníka idey a plány existovali už pri štarte mládežníckeho združenia E.Y.B.L. (2007), no vtedy ešte nemali podmienky na ich realizáciu. Kancelária pre mladých Obce Báčsky Petrovec (KZM) tiež prispela a umožnila prácu na projektoch, nadobúdanie nových skúseností, tiež rôzne školenia a cesty. Dnes v petrovskej Vrbare pôsobí mládežnícke centrum, kde každý môže získať informácie o pracovných ponukách. V stredisku pomôžu nakontaktovať sa na prípadného zamestnávateľa a vybaviť doklady. Týmto spôsobom študenti a vôbec mladí ľudia môžu získať prvé pracovné skúsenosti a zarobiť si prvé

peniaze. Potenciálny zamestnávateľ si zasa prostredníctvom Študentskej mládežníckej agentúry (ŠMA)

Branislav Merník môže vyhľadať pracovníkov a legálne ich zamestnať. Báčskopetrovskí mládežníci takto prispievajú aj do obecného rozpočtu, podľa odhadu B. Merníka približne pol milióna

dinárov ročne. Tieto prostriedky sa potom cez inštitúcie a obecné organizácie odvádzajú späť mládežníkom na projekty a iné aktivity, čím sa napĺňa idea o samoudržateľnosti. V ponuke prác prevahu zatiaľ mali tie sezónne, najmä v akvaparku Petroland, no údaje hovoria, že Petrovčania v predošlých rokoch prejavili najmenší záujem o prácu v tomto komplexe, najviac sa uchádzali Kysáčania a Rumenčania. V tejto sezóne sa však zvýšil aj počet záujemcov z Báčskopetrovskej obce, čo je tiež výsledkom práce mládežníckych organizácií. V mládežníckom stredisku zatiaľ majú iba troch zamestnancov, no s cieľom zabezpečiť kompletnú ponuku plánujú zamestnať nové kádre a zároveň zabezpečiť aj služby v oblasti grafického a webového dizajnu, marketingu, práva. Podstatou je, samozrejme, čím viac zjednodušiť administračné záležitosti.

V súčasnosti je zvlášť aktuálna práca v zahraničí. ŠMA spolupracuje so Slovenskom a Maltou a ponúka working travel program. Záujem postupne stúpa, aj keď ďalšie ponuky, ako je práca v Dubaji, práca na lodi a pod., ešte vždy nemajú dostatočný ohlas. Keď ide o tieto zahraničné ponuky treba zdôrazniť, že ŠMA má so zamestnávateľom zmluvu a na všetky prípadné problémy môže pohotovo reagovať. Zodpovednosť je však aj na zamestnancovi, lebo ŠMA vybaví zmluvy, doklady, povolenia, cestu a ubytovanie, no vzťah k práci je vždy individuálnou záležitosťou. Pracovať v zahraničí (EÚ) sa dá tri mesiace. Do slovenských tovární sa môžete vybrať takmer počas celého roka, zatiaľ čo práca v Malte je sezónna a posledné tohtoročné skupiny odcestujú počas septembra.

Z ČINNOSTI NADÁCIE PAZOVA PRE NAJOHROZENEJŠÍCH

Stavajú už jedenásty dom Anna Lešťanová

asadnutie členov Správnej rady Nadácie Pazova pre najohrozenejších sa uskutočnilo vo štvrtok 28. augusta v budove ZO Stará Pazova. Schôdzu viedol predseda SR Cviko Krunić a jeden zo zakladateľov nadácie, ktorý na úvod podal kratšiu súvahu doterajších aktivít. Ako uviedol, dňa 1. augusta čelní ľudia nadácie v Bajinej Bašte podpísali protokol o spolupráci a zmluvy s 10 občanmi, ktorí v májových záplavách zostali bez strechy nad hlavou. Práce na výstavbe domov prebiehajú podľa stanovenej dynamiky, o čom viac hovorili Radovan Filipović, predseda Obce Bajina Bašta, a Dušan Glišić, riaditeľ VP Direkcia pre výstavbu Obce Bajina Bašta. Obaja vyjadrili veľkú vďaku staropazovskej lokálnej samospráve, početným hospodárom, súk-

www.hl.rs

romným podnikateľom a občanom za doteraz poskytnutú pomoc. V pracovnej časti zasadnutia Cviko Krunić podpísal zmluvu o výstavbe ďalšieho, jedenásteho domu v Bajinej Bašte, ktorý dostane rodina Boškovićová. Ako povedal Velibor Bošković, už vyše troch mesiacov členovia jeho rodiny žijú pod stanom, ktorý dostali od vojska, a na nový dom sa nesmierne tešia. Celková hodnota domov je okolo 30 miliónov dinárov. Okrem na výstavbu domov v Bajinej Bašte Velibor Bošković z Bajinej Bašty (zľava) časť prostriedkov z doa Cviko Krunić nácií v Nadácii Pazova pre najohrozenejších usmernili dedinke zabezpečili nábytok do osady Jamena v Obci Šíd. v hodnote dvoch miliónov Pre občanov v tejto sriemskej dinárov.

Informačno-politický týždenník



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Verejné práce a praktikanti. V utorok 26. augusta v sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec boli podpísané zmluvy o vykonávaní verejných prác a odbornej praxe v priebehu rokov 2014 a 2015. Na tento spôsob dočasné zamestnanie získalo 29 občanov. Desať podnikov na určitú dobu prijalo trinásť praktikantov. V oblasti verejných prác do deviatich podnikov a združení občanov pribudlo šestnásť zamestnancov. Celková hodnota programu vykonávania verejných prác je takmer tri milióny dinárov a hodnota zamestnávania praktikantov 2,45 milióna dinárov. Financie na tieto aktivity zabezpečili v rovnakých podieloch z pokrajinského a obecného rozpočtu. J. Č-p • ĽUDIA A DIANIA •

NA SIEDMOM OVČIARSKOM DNI V BIELOM BLATE

Rozvoniaval baraní paprikáš Vladimír Hudec

–S

kôr v Bielom Blate takmer nebolo domácnosti, ktorá by okrem iného nemala aj niekoľko oviec. Spolu s úpadkom dobytkárstva v krajine sa začal zmenšovať aj počet oviec a na rozhraní tisícročí sme sa dostali do situácie, že ich v osade takmer nebolo, – povedal Tibi Gulyás, člen vedenia bieloblatského združenia dobytkárov, ktorého sme stretli na 7. Ovčiarskom dni v sobotu 30. augusta. – Základným poslaním podujatia je propagovať ovčiarstvo ako hospodárske odvetvie a zároveň popularizovať chýrečný baraní paprikáš, ktorý sa v tejto časti Banátu pripravuje zvláštnym spôsobom.

Daniel Poničan (s pohárom v ruke) a jeho veselí spoločníci uvarili najchutnejší paprikáš

bolo aj na súťažnej dráhe. Tam sa mladí a silní muži, ale aj ženy vyskúšali v tradičných ovčiarskych športových disciplínach, ako sú vrhanie kameňom, skok z miesta a preťahovanie lanom. Všetko to sprevádzala hudba skupiny Bell Ami, ktorá spievala po bieloblatsky, čiže trochu po slovensky, potom zasa po srbsky a maďarsky. Tento program na chvíľu prerušil primátor mesta Zreňanin Čedomir Janjić, ktorý pozdravil organizátorov a účastníkov podujatia a poprial im peknú zábavu. Potom nasledoval kultúrno-umelecký program v podaní bieloblatských kultúrno-umeleckých spolkov. Vyvrcholením podujatia zrejme bolo vyhlásenie najchutnejšieho baranieho paprikáša. O titul sa uchádzalo 21 opravdivých majstrov vo varení tejto špeciality. Rozhodovali nuansy, ktoré tohto roku priniesli víťazstvo paprikášu, ktorý pripravil Daniel Poni-

a ich pomocníci usilovne pripravovali kotlíky, iní so slzami v očiach čistili a krájali cibuľu, tretí bielili krumple, zapaľovali oheň... Usilovné boli aj členky tunajšieho združenia kuchárov amatérov Svetlana Pozsárová a Eržika Meleová na jednej strane a Anuška Simoniová a Eržika Havranová z Klubu bieloblatských žien na druhej strane, ktoré pre návštevníkov usilovne miesili a piekli langoše. Nechýbal pravdaže ani makový rejteš a gazdinky si mohli kúpiť aj domáce rezančeky a šiflíčky.

Z diaľky bolo počuť plieskanie biča, toho nenahraditeľného náčinia každého pastiera. Pozornosť návštevníkov vyvolala aj malá výstava dobytka – ovce plemena wirtemberg a bergamo, dojnice plemena holstein. Vo vlastnom priestore sa hrdili aj dve husi, ktoré pripomínali nie také Eržika Meleová (vľavo) a Svetlana Pozsárová dávne časy, keď sa pripravili chutné langoše bieloblatské ulice Pastieri sa kedysi aj takto zabávali beleli pod celými čan. Keď sme ho poprosili, aby Všetko spolu má pravdaže prikŕdľami husí. Ocit- nám prezradil recept, povedal: spieť k afirmácii osady a rozvoju lo sa tu aj niekoľko „Potrebné je kvalitné baranie vidieckeho turizmu, ktorý tuná pestrofarebných mäso, cibuľa, krumple... dobrá púšťa čoraz hlbšie korene. A o tom, exotických papa- vôľa a veselá spoločnosť. Viac od že sa Bieloblatčanom darí, svedčí gájov. Pozornosť toho neprezradím, lebo na rok aj fakt, že okrem početných dodetí zvlášť upútalo nevyhrám.“ mácich návštevníkov na podujatie žriebä, ktoré veselo Nuž tej veselej spoločnosprišli a ten baraní paprikáš a iné poskakovalo vedľa ti a nálady na tomto podujatí špeciality ochutnali aj hostia zo matky, ktorá spolu vonkoncom nechýbalo. Mnohí Slovenska, Česka, Maďarska. Doso svojou kamarát- Bieloblatčania totiž podujatie konca 15-členná výprava turistov kou bieloblatský- využili na to, aby sa prišli pobaviť z Maďarska pobudla tuná niekoľko mi ulicami ťahala s rodinou a priateľmi, iní zasa dní. Ich pobyt bol úplne komerčzáprah plný detí. prišli ochutnať paprikáš, ktorí sa ný, čo aj je jedným z cieľov tohto Najmladším takto pre hostí, ale aj na predaj varil a iných podobných bieloblatských sprítomnili časy, v piatich kotloch, tí tretí si prišli podujatí. keď záprahové pozrieť deti a vnúčence v tanci. Na nádvorí bieloblatského koče boli hlavným Slovom pekné, zábavné podujaDomu kultúry v sobotu bolo V programe za sprievodu Jána Zvaru-Moca dopravným pros- tie, aké vedia pripraviť iba svorní rušno od samého rána. Kuchári spievala aj Rebeka Straková triedkom. Rušno a dobrosrdeční Bieloblatčania. • ĽUDIA A DIANIA •

36 /4611/ 6. 9. 2014

Ľudia a diania JAROSLAV TOMAN Z ERDEVÍKA PESTUJE TABAK

Na doplnenie rodinného rozpočtu Juraj Bartoš

zbierať a uplatňovať je to, že tovar odovzdáskúsenosti. Najprv me okolo 1. decembra ž dvanásť rokov Jaroslav Toman som zasadil tabak len a najneskoršie do 15. (1976) je inštruktorom v istej v záhrade. Prvý rok januára dostaneme autoškole v Sriemskej Mitrovici. som zo zisku mohol peniaze. Predtým pracoval pri vojakoch i ako kúpiť vagón kukurice Tomanovci sa netaja vodič autobusu. Nie div, že si tam (vtedy bola podstatne tým, že mimo špičkonašiel aj životnú družku, čiže man- lacnejšia). Vlani sme vej sezóny majú naželku Draganu, s ktorou sa neskoršie už zasadili celé jutro a dostač času, nuž sa presťahovali z jej rodiska do jeho. Po tohto roku trochu viac. angažujú v miestnom čase sa ukázalo, že pre päťčlennú Začínal, hovorí s odSlovenskom kultúrnorodinu jeden plat je málo, hovorí rodou Barley, ktorá je -osvetovom spolku náš spolubesedník a pokračuje: vraj vhodná pre začiaErdevík. Jaroslav robí – Najprv sme žili v Mitrovici a stačil točníkov. Virginiu vraj tajomníka, Dragana, nám jeden plat. Počas leteckých úto- pestujú skúsenejší výspolu s inými troma kov manželke povedali, že kto je na robcovia, ktorí okrem – štyrmi ženami kuKosove, nemusí platiť za elektrinu, toho, že zvládli spôsob Jaroslav Toman so synmi pri okopávaní tabaku chárku a upratovačku, dlhy sa však zväčšovali, takže sotva pestovania, majú aj deti tancujú a hrajú dizbudlo na zaplatenie podnájmu. viac pôdy, adekvátnu mechanizáciu „oberačky”. Na zber a stýbanie ta- vadlo… Sedemnásť rokov sú spolu, Hoci Dragana osem rokov pracovala a vlastné sušiarne. Prenájom jutra baku z jedného jutra potrebujeme hovorí Dragana a dodá: v obchode, keď otehotnela, majiteľ- pôdy v erdevíckom chotári vynáša aj zhruba týždeň. Robotu končíme v – Ale rada si aj zatancujem a zaka jej dala výpoveď… Presťahovali 350 eur a keby ste jutro chceli kúpiť, septembri, v závislosti od počasia; spievam… Prvé tri roky som vôbec sme sa teda do Erdevíka, najprv sme stálo by vás to šesť- – sedemtisíc eur, keďže sme v lete mali veľa spŕšok, nevedela po slovensky. Potom som bývali u mojich rodičov, potom sme ak je zem kvalitnejšia a v blízkosti si kúpili starý dom a dali sme ho do pevnej cesty. poriadku… Tomanovci nádenníkov nepotreAž prišli na svet deti, traja rúči bujú, idú do toho všetci piati. chlapci – Vladimír (16 rokov), Ale– Najväčší problém je v tom, že xander (13) a Ivan (11), potom sa potrebujeme veľký priestor na sušelen prichodilo obracať! Jaroslav nie, – hovorí hlava rodiny. – Postavili sme dve šopy, využívame garáž, keď treba, dosúšame aj na povale. Dynamika tiež trochu komplikuje život: keď príde čas na zber tabaku, treba ho rýchle oberať i rýchle stýbať. My to zatiaľ robíme ručne, lebo je potom ľahšie zvládnuť balenie. Z pestovania tabaku by sme určite nevyžili, lež na doplnenie rodinného rozpoč- Dragana Tomanová so synmi stýbajú budúce „eurá” tu je to dobré. Kooperant a kupec podnik posledné listy odtrhneme len kon- sa rozhodla, že sa naučím, a tak Dunavkop z Báčskej Palanky com mesiaca. som aj urobila. Doma s manželom Tabak nesmie byť na slnku, chce a deťmi sa rozprávam po srbsky, oni im dováža priesadu. Presádzanie trvá od začiatku do sa dosúšať v tieni. Nakoniec sa balí medzi sebou hovoria po slovendo balov približne takých veľkých, sky, ja tiež, keď som v spoločnosti polovice mája. – Robíme to štvorradovým ako sú baly slamy, pričom sa triedi iných Slovákov. Naučila som sa aj strojom: združili sme sa piati – podľa veľkosti listov. Zaujíma nás, slovenské pesničky... Deti sme zapípestovatelia, prenajímame aká je tohtoročná úroda: sali do tried s vyučovacím jazykom – Tento rok sa ukázal priaznivý pre slovenským. stroj od Mirka Časára. Len v – To je normálne, – hovorí JaJeho Veličenstvo tabak má rád prievan záhrade presádzame ručne. výrobu tabaku. Kvalita uspokojuje Potom to chce jeden postrek a cena je rovnaká ako zopár rokov roslav, – veď slovenský jazyk sme dal na radu kamarátov a skúsil to proti spále na tabaku, v prípade predtým: za prvú akostnú triedu dostali do dedičstva. Ako keď človek s tabakom. Prvý raz pred piatimi daždivejšieho obdobia potrebný je nám zaplatia 2 eurá (pravda, v di- zdedí zem a musí sa o ňu starať, tak rokmi … aj druhý. Samozrejme, rastlinu načim nároch), za štvrtú 1 euro; priemerne sme aj my povinní starať sa o našu – Všetci si myslia, že kde je tabak, aj okopať a prihnojiť. Prvý zber sa to bude asi 1,70 eura za kilogram (1 slovenčinu… tu sú hneď veľké peniaze. Zarobiť sa koná v polovici júla a do polovice 700 eur za tonu) a z jutra by sa malo Dobrí pestovatelia sú títo erdesíce dá, ale treba veru i robiť, zároveň septembra absolvujeme ešte dve naoberať približne 1,5 tony. Dobre vícki Tomanovci, či nie?

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

VŠIMLI SME SI TOHTO LETA V LALITI

Cirok zmizol z polí Juraj Pucovský

dedinčanov, robotníkov, ktorí šli pracovať do ciroku za dennú mzdu. tačilo sa len poprechádzať cho- A pritom dobre zarobili. Po usušení tárom a hneď postrehnúť, že cirok viazali do snopčekov a predámetlový cirok takmer úplne zmi- vali najviac do chýrečnej petrovskej zol z lalitských Kooperatívy, tiež do polí. Voľakedy Titelu a Tovariševa. táto priemysel- ŽENSKÁ ROBOTA Tie časy sa už dávVládne mienka, že je zrezá- no minuli. Metlinoná rastlina vedno s kukuricou vanie ciroku ženská robota. vého ciroku z roka a pšenicou za- Naozaj, ženy spravidla majú na rok v Laliti ubúberala najväčšie prevahu nad mužmi na ciro- dalo. Pestovatelia plochy. V tých kových lánoch. Robota nie je sa sústavne zriekali pre cirok zlatých ľahká: slnko páli, cirokový prach vysvetľujúc to presedemdesiatych štípe, kríže bolia, lebo je človek dovšetkým nízkou a osemdesiatych zohnutý celý deň... Tam, kde sú výkupnou cenou rokoch Laliťania ženy, sú aj reči. Najčastejšie sa a nedostatkom pratúto plodinu rozprávajú o udalostiach v de- covnej sily. Je v tom pestovali na 300, dine: kto sa žení, kto vydáva, kto veľký kus pravdy. No 400, ba aj viac na koho pokukáva, kto zomrel, mnohí Laliťania si ako 500 jutrách. kto sa s kým (ne)rozpráva... A tak dodnes s nostalgiou Koncom augus- v robote a rozhovore plynie deň, spomínajú na roky, ta a nezriedka aj ľahšie sa vydržia ťažkosti. Na keď za peniaze zíscelý september, poli sa robia aj dve-tri prestávky kané z ciroku kupokeď sa koná zber na občerstvenie robotníkov vali autá, nové jutrá metlového ciro- koláčmi, kávou, šťavou, pivom zeme, nábytok do ku, lalitské role a niekedy aj zmrzlinou. dievockej výbavy, sa podobali ľudopravovali si domy, ským mraveniskám. Stovky starších slovom, zabezpečovali finančnú i mladších Laliťanov ostrými nožmi istotu domácnosti.

Otec Michal a syn Jaroslav Ďurčianskovci po rokoch znova v ciroku

či kosákmi zrezávali metliny so stopkou dlhou asi 15 centimetrov. Dnes u mňa, zajtra u teba, pozajtra u tretieho gazdu – najčastejšie susedskou, kamarátskou, príbuzenskou svojpomocou. Bolo však aj mnoho • ĽUDIA A DIANIA •

Verili-neverili, s niektorými Laliťanmi, ktorí dlho pamätajú, pritom poznajú situáciu a pomery v dedine, sme za pomoci prstov jednej ruky spočítali, že toho roku piati výrobcovia cirok pestovali na úhrnne

Zrezávanie ciroku je ženská robota

siedmich jutrách! To len potvrdilo Michal a syn Jaroslav zložili snopčeky našu konštatáciu z titulku. Medzi ciroku z vlečky do stohu, peniaze pestovateľmi je aj Michal Ďurčian- už boli v mojej peňaženke. Takéto sky, ktorý sa po trinástich rokoch prípady sú v dnešnom obchodovaní rozhodol cirokom obsiať jedno jutro: s poľnohospodárskymi výrobkami „Vrátil som sa k ciroku len preto, že u nás veru zriedkavé. Ešte len keby to chcela manželka Katka. Metliny tohto roku vďaka vysokým teplotám rýchlejšie dozreli, takže sme ich už v polovici augusta museli zberať. Urobili sme to za pomoci pätnástich robotníkov. Metliny sa na silnom augustovom slnku usušili za jeden deň, na tretí deň sme ich zviazali do snopčekov, naložili na vlečku a hybaj do Selenče predať Michalovi Provodovskému. Úroda bola priemerná – 3 400 kilogramov, možno aj preto, že polovica plochy bola trochu redšie vysiata.“ Môže sa z ciroku niečo zarobiť? – spytujeme sa Michala, ale do rozhovoru sa pohotove zapojí Niekdajšia Selenčanka Katarína Ďurčianska zrezáva metliny po selenčsky – kosákom jeho manželka Katarína: „Zisk nie je bohvieaký. Každý, kto terajšiu cenu z 30 dinárov zvýšili tvrdí, že sa neoplatí pestovať cirok, aspoň o 5, prípadne 10 dinárov...“ nehovorí pravdu. Ak na jednom Znamená to, že Ďurčianskovci aj jutre dopestujeme najmenej 35 na budúci rok budú pestovať cirok, q, niečo sa iste zarobí. My sme možno aj na väčších plochách? toho roku platili robotníkov aj „Neviem, ja by som chcela, aspoň za okopávanie, čo sa už dávno na jednom jutre. Ale ako to urobiť, na našich poliach nerobí, lebo sa keď v Laliti veľmi ťažko nájsť robotnínám nevydaril najlepšie postrek kov na zrezávanie a viazanie ciroku. proti burine. Platili sme aj každému Starší ľudia už nevládzu a mladší, robotníkovi za zrezávanie ciroku ktorých je v dedine čoraz menej, dennú mzdu 1 200 dinárov za lebo za prácou odchádzajú do zaprácu od piatej do trinástej hodiny. hraničia, sa vyhovárajú, že nevedia Ja som spočítala všetky výdavky, pracovať s cirokom. Možno majú ako aj príjmy z odpredaného ciroku, pravdu, veď v posledných rokoch a som spokojná s tým, koľko peňazí pre zníženú produkciu v lalitskom nám zostalo. Nadovšetko je výhodná chotári ani nemali možnosť vidieť, aj okamžitá výplata – kým manžel ako sa s metlinami robí.“ 36 /4611/ 6. 9. 2014

Ľudia a diania KEĎ REMESLÁ (NE)VYMIERAJÚ

v rozhovore prebiehajúcom stovky kilometrov ďaleko od domova. Onedlho úplne súhlasí s konštatovaním, že remeslá riadne rýchlo vymierajú. Prečo? – Je tu mnoho činiteľov. Okrem podmienok ekonomických a spoločenských jednou z tých významnejších sú samotní rodičia, z ktorých väčšina vplýva na deti negatívne. Presviedčajú ich totiž, že byť remeselníkom je hanba. Akoby sme my boli tou najnižšou spoločenskou vrstvou. Zabúdajú pritom, že aj pred druhou svetovou vojnou, ako aj v časoch socializmu po nej, jedine majstra považovali za pána. A že remeselníkov všetci oslovovali pán majster. Všetci iní boli súdruhovia. Dnes sa časy obrátili: majstri remeselníci sa stali jedinými súdruhmi, kým sú všetci iní páni. Čo iné, než si uvedomiť, že to niekdajšie zlaté dno remeNikola Đuran koncom augusta na siel už dávno stratilo lesk. Dá veľtrhu v Gornjej Radgoni sa však čosi zachrániť? – Je svätosvätou pravdou, – Žiaľ, som jediným sedlárom v meste. I otec sa týmto remeslom že o zlatom dne už roky nemožno zaoberal, aj ja syna učím, aby sa rozprávať. No dobre je, že za podsedlárom stal, – podčiarkuje Nikola pory Pokrajinského sekretariátu pre

Sedlári neplačú Oto Filip

oľko toho sústavne mizne vôkol nás, že to azda nemožno ani zaregistrovať. Nejde len o staršie modely počítačov, o neadekvátne mobilné telefóny alebo nefunkčné domáce spotrebiče... V ére nových technológií a stále napredujúcich výrobkov odzvonilo už aj mnohým službám. Veď kedysi bežná dedina mala aspoň pätnásť až dvadsať remeselníckych a iných dielní, dnes je úspechom, ak ich je toľko, koľko prstov na jednej ruke. Stretnutie s jediným somborským sedlárom Nikolom Đuranom zrežírovala náhoda. Udialo sa v slovinskej Gornjej Radgoni počas nedávneho Poľnohospodársko-potravinárskeho veľtrhu, kde účinkovala i Vojvodina s najlepšími produktmi a službami. A sedlárska dielňa Đuran k nim celé desaťročia bezpochyby patrí. Sídli v Sombore, v dome existujúcom približne storočie.

hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Vojvodinské združenie starých remesiel získalo príležitosť predstaviť sa na tomto veľtrhu. Je to jeden z dobrých spôsobov, aby sme si tie niekdajšie bežné a umelecké remeslá pripomenuli, na ne nezabudli. Či už ide o kováčske, sedlárske, kožušnícke, tkáčske a iné. V Gornjej Radgoni sme ako združenie prvýkrát, dúfame, že nie aj naposledy, – vraví Nikola. Tie dávne časy, keď v rokoch sedemdesiatych jeho otec urobil špeciálny výstroj pre dva kone, ktoré prezident Tito daroval anglickej kráľovnej Alžbete II., sú dnes len spomienkou, o ktorej rád rozpráva. No majster Nikola nad osudom nenarieka, ani mu nedovoľuje zobrať mu to, na čom mu predovšetkým záleží. Oporou pre neho je poznatok, že o jeho výrobky ako špičkového majstra, jedného z troch alebo štyroch sedlárov, ktorí u nás majú štátny certifikát, je stále záujem: tak u nás, ako aj inde. Potvrdilo sa to aj v Radgone, ale aj objednávkami domácich a zahraničných stajní predtým. Veď byť skvelým majstrom je najlepším liekom a spôsobom, aby sedlárske remeslo nezakotvilo tam, kde sa doposiaľ ocitli mnohé iné – kdesi v spomienkach.

LETNÉ AKTIVITY OOČK PETROVEC

Podporujú aj školákov Katarína Gažová

krem bežných prác v Červenom kríži v B. Petrovci počas leta a na začiatku školského roka pribúdajú aj ďalšie aktivity, v ktorých hlavnú úlohu majú školáci. – Počas leta sme znovu mali možnosť poslať deti z našej obce na pobyt k moru do Čiernej Hory. Červený kríž Srbska má ubytovacie kapacity v mestečku Baošići a tam chodia na letovanie i žiaci z Báčskopetrovskej obce prostredníctvom našej organizácie. Už štyri roky sa finančné prostriedky na tieto účely zabezpečujú z pokút za dopravné priestupky, z ktorých sa financujú aj balíky pre žiakov. Vlani sme vďaka tomu k moru poslali 11 detí zo sociálne slabších rodín a toto leto o dve deti viac, teda 13 žiakov z našej obce. Po

www.hl.rs

tri deti boli z Kulpína, Hložian a Maglića a štyri z Petrovca, pričom výber žiakov robíme v spolupráci so základnými školami. Pre žiakov, ktorí skončili piaty a šiesty ročník, mali vypracovaný program, podľa ktorého sa na letovaní pracovalo v skupinách. Deti boli nadšené, keďže väčšina po prvý raz pobudla pri mori, – povedala tajomníčka OOČK Petrovec Tatiana Cerovská. Prostredníctvom ČK Vojvodiny aj tohto roku z prostriedkov z dopravných pokút zabezpečili školské tašky so školskými potrebami. Z týchto prameňov podporu dostáva dvanásť obcí Juhobáčskeho obvodu, medzi nimi i Báčskopetrovská obec, čiže OOČK Petrovec. – Dostali sme 74 školských tašiek pre základné školy, v ktorých sú zošity, pastelky, ceruzky a iné potreby. Ako aj vlani, dostanú ich tie deti,

Informačno-politický týždenník

Tajomníčka ČK Tatiana Cerovská 1. septembra doručila školské tašky do základných škôl v Báčskopetrovskej obci ktoré prostredníctvom našej organizácie boli pri mori, ale aj ďalšie, ktoré určia v základných školách na základe sociálneho postavenia žiakov. ZŠ v Kulpíne, Hložanoch a v Maglići dostali po 17 tašiek a ZŠ v B. Petrovci 23 tašiek, – ozrejmila tajomníčka. Okrem toho OOČK aj počas leta usporadúva akcie darcovstva krvi v osadách. Posledná bola v druhej polovici augusta v Petrovci. Do

konca roka zostalo realizovať ešte šesť akcií na území obce. V ČK sú teraz na rade aktivity zamerané na bezpečnosť detí v doprave, potom z oblasti solidarity a počas celého októbra sa mienia venovať starým spoluobčanom. Prednášky o bezpečnosti žiakov v doprave ČK na začiatku školského roka usporadúva v spolupráci so Stanicou polície v Petrovci a lokálnou samosprávou. • ĽUDIA A DIANIA •

V ĽUBE NIEČO NOVÉ

Keď sa rozpŕchne 800 bažantov Juraj Bartoš

uba síce nemá kompletnú komunálnu infraštruktúru, zato čaro malebného okolia jej nikto nemôže uprieť. Prírodu, ktorá dedinku obklopuje, Ľubanom mnohí závidia. Tých a takých môžbyť čoskoro bude ešte viac. Pozrime sa prečo. Na vchode do Ľuby, zo smeru Iloka, na pravej strane, je poľovnícky dom. Členovia Poľovníckeho spolku Ľuba ho kúpili pre svoje potreby asi pred desiatimi rokmi. Tri poľovnícke spolky – z Erdevíka, Ľuby a Bingule – pred niekoľkými rokmi utvorili spoločné Poľovnícke združenie

Kulina, so sídlom v Erdevíku. Zopár týždňov dozadu pri poľovníckom dome lovci z troch dedín spolu vystavali novú bažantnicu. Tajomník PS Ľuba a člen Správnej rady Vladimír Holub objasnil prečo a ako: – V budúcnosti sa mienime orientovať na komerčný lov. Bažantnica má rozlohu 800 štvorcových metrov a na jar by v nej malo dorastať 800 bažantích kuriatok. V loveckom dome chceme zriadiť tri izby na ubytovanie poľovníkov zo zahraničia, ktorých prilákame lovom na bažanty. Sám PS Ľuba, ktorého predsedom je Branislav Považan, má 20 riadnych členov a dvoch čestných.

Milko Holub: „O necelý rok sa z novej bažantnice rozpŕchne 800 bažantov.” Ženy medzi nimi zatiaľ nie sú, ale medzi dorastencami sú aj dve dievčatá. Prostriedky na realizáciu projektu zameraného na zveľadenie poľovníctva v revíri Jazerá, vraví Milko Holub, zabezpečilo rezortné ministerstvo. Z celkove 350 000 dinárov nielenže vystavali pekný nový objekt, ale kúpili aj počítač pre potreby združenia. Inak Združenie poľovníkov Kulina

tradične organizuje spoločný septembrový lovecký obed v Erdevíku, na ktorý pozývajú aj kolegov z bratského mesta Bijeljina z Republiky Srbskej. Taktiež usporadúvajú spoločné poľovačky na diviaky a pravidelne sa zúčastňujú i na erdevíckej Kuleniáde. PS Ľuba je v širšom okolí známy tradičnou poľovačkou na šakaly, na ktorej vraj býva až 150 lovcov.

TRADIČNÉ POSEDENIE PRI PAPRIKÁŠI. Kysáčski penzisti invalidi práce tradične usporadúvajú posedenia pri paprikáši. Tak bolo aj v sobotu 30. augusta, keď sa pri tejto chutnej špecialite a za príjemného počasia v priestoroch a na nádvorí domu penzistov zabávalo asi 50 penzistov a iných občanov Kysáča. Lebo posedenie nie je výlučne pre tých, čo sú už na dôchodku. Za primeranú cenu sa paprikáš mohol konzumovať na tvári miesta v spoločnosti penzistov alebo odniesť domov. Tí, čo sa rozhodli pre prvý variant, sa v príjemnom ovzduší mohli baviť aj dlhšie, posedieť si pri rôznych nápojoch a káve a, samozrejme, dozvedieť sa, čo nového v Miestnej organizácii penzistov, ale aj vôbec v dedine a inde. Tém na rozhovor bolo neúrekom. Na snímke: Hostia sa bavili v priestoroch domu penzistov alebo na nádvorí. E. Š.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

áva sa na známosť, v prvom, druhom a veru aj v ne-poslednom rade príslušníkom národnostných menšín, že septembrová hrmavica je celkom normálny tak historický, ako i kozmický jav. Ona je fakticky predzvesťou hrmavice, ktorá sa očakáva 26. októbra a osobitne po tomto, akože inak, historickom dátume, po ktorom dátume sa, prirodzene, hneď a zaraz, dá rátať s prípravami na ďalšie, štvrté v poradí, voľby do národnostných rád národnostných • ĽUDIA A DIANIA •

menšín, ktoré, nie je vylúčené, ba je skôr pravdepodobné, taktiež budú zopár mesiačikov alebo veruže aj niekoľko rôčkov meškať. Prečo? Nuž teda preto, že nám tu a teraz a vtedy a potom furt dačo mešká, ani čo by sme boli v tom. Aj preto, že sa Tamhore pomaly rozbieha predvolebná kampaň týkajúca sa budúcich prezidentských volieb (PV), ktoré PV sme mali toť prednedávnom. Po druhé sa oznamuje, aj to nielen hore spomenutým, že to, že predseda vojvodinskej vlády od-

cestoval do priateľskej nám Číny, v situácii, keď nie je celkom zrejmé, čo zostane v kotlíku, v ktorom už riadne vrie: či nové pokrajinské voľby alebo tzv. koncentrická vláda, je naskutku výborná zvesť. Prečo? Preto, že iba odchodom na primeranú vzdialenosť od koreňa problému je možné vyhnúť sa hrozbe, ktorá hrozba hrozí nedovidením na les pre strom, ktorý zakláňa dobrý pohľad. Okrem toho, skutočnosť, že pán predseda našej vlády navštívil Námestie nebeského pokoja a mauzóleum Mao Tse Tunga jasne naznačuje, že po jeho návrate sa v našej peknej krajine, prepáčte – pokrajine – rozhostí svätý pokoj

(SP). Ktorý SP nám umožní pokojne stúpať cestou, pre ktorú cestu sme sa dávno (tak dávno, akoby včera bolo, nuž sme na to tak trochu pozabudli, a takí pozabudnutí začali sa strácať a veru i vytrácať) rozhodli, keď sme jasne a hlasne povedali: Súdruh Tito, my ti prisaháme, že sa z tvojej cesty nevydáme! Čo znamená, že znovu a zase raz (čo raz, tisíc ráz, ak je treba! – len nech je pokoj, a nech Je, ale ozaj každý dobrý človek nech je… hoci len… chleba) budeme mať Tita, respektíve titov alebo aj – a prečo nie, veď ich, všakže, naskutku už aj máme – titovky. Bum-bum!

36 /4611/ 6. 9. 2014

Ľudia a diania 53. SNS: POST SCRIPTUM: CELKOM OSOBNE

Jeden maliar, pár hercov a jedno ticho Juraj Bartoš

iatok 1. augusta 2014. O necelú polhodinku sa začne 10. medzinárodná filatelistická výstava a ja som už v metropole (ráčia mi odpustiť kovačickí a pazovskí dobrí ľudia) srbských Slovákov. Pred vchodom do krásne ošarpanej budovy Slovenského vojvodinského divadla stretnem Vladku Fekete-ovú s dvoma kamarátkami. Šup-šup, po dva schody a som hore. Šéfredaktorka Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu a predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM Milina Florianová sa spokojne usmieva. Vlado Lenhart, koordinátor toho istého VPI, pre istotu pristúpi k oknu; čo vie, človek, či prichádzajúci nedodrží slovo a neporuší 5. Božie prikázanie, lebo ho stiahol do niečoho, čomu by sa najradšej vyhnúť – celé tri dni pred štartom 53. SNS(!). Nemohli ste, reku, touto úlohou poctiť niekoho skúsenejšieho a najmä mladšieho? – Len bez paniky, – hovorí spomenutý Vlado, – choď sa ubytovať do žiackeho domova Gymnázia Jána Kollára. Tam budeš každé ráno raňajkovať. – No dobre, tak čo je mojou úlohou? – pýtam sa jasne. Dozviem sa, že vedúcou Press strediska SNS (neviem, prečo nie Tlačového centra, tak ako neviem, prečo by TC bolo lepšie než PS) je Vierka Dorčová-Babiaková, redaktorka Rozhlasovej stanice Báčsky Petrovec. Reku, čo vlastne mám robiť? V Press stredisku SNS, dozvedám sa, je okrem mojej maličkosti ešte štrnásť kolegov, čo rozhlasových, čo televíznych novinárov. – A čo je mojou úlohou? – vyrukujem so zhola novou otázkou. Vraj mám písať texty a fotografovať pre srbské médiá. Čo a pre ktoré médiá? Nuž písať a fotiť treba čím viac. Aj to z najdôležitejších podujatí na 53. SNS. Príspevky treba zasielať sukcesívne. Hlavne fotosprávy. A fotoreportáže! Nuž teda, poďme makať. V aule základnej školy práve doznieva

www.hl.rs

otvárací ceremoniál výstavy filatelistov. Cvak-cvak-cvak; zopár záberov do foťáka, katalóg krásneho podujatia do ruky (ubytujem sa neskoršie) a už sa valím do Domu Matice slovenskej v Srbsku. Z matičnej budovy práve odchádzajú návštevníci. Vojdem dnu a – čo vidím? Najprv nevidím nič okrem prázdnej chodby. Táto sa

mamy. Ako toť prednedávnom Slovenka a Margarétka Benkové. Taký je život… Niekto smúti, iní sa bláznia večer na koncerte rokových skupín vo Vrbare. Opäť príval spomienok. Na rok 1995, keď sme prvý Rockton chystali spoločne Vali Valentík, Janko Ďurovka a moja maličkosť. To bola akcia! Jednotlivé body programu SNS

SNS – príležitosť na oprášenie spomienok

vzápätí naplní prekrásnym mladým smiechom. Za rohom zočím jeho autorky: tri krásne dievčence, krásneho mladíka a – peknú výstavu mladého výtvarníka Davora Kolarského; druhú samostatnú. Portréty, zátišia, štúdie, kresby… Olejomaľby, akvarely, sépie… Tak sa mi vidí, že chlapík vlastní energiu človeka, ktorý dávno maľuje z tamtej strany dúhy – Miška Kiráľa. S triaškami na chrbte letím do malej zasadačky Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Na stretnutie delegácií partnerských miest s predsedom obce Pavlom Marčokom; aj lepšie bývalo a nechválili sme. Skončilo sa, poďme sa rýchle ubytovať a stihnúť obed. A už je v tlačovom stredisku opäť rušno. Hí! Už je toľko (hodín)?! Rýchlo do Domu smútku! O chvíľu bude pohreb. Naša znamenitá huslistka Ivanka Jašová (nie raz sme jej tlieskali aj na Slávnostiach) zostala bez

Informačno-politický týždenník

sa striedajú ako na bežiacom páse aj v sobotu a nedeľu. Tam stretnem jedného známeho, onam ďalšieho; stihnem, aj s čím som nerátal, nestihnem, s čím si počítal; prepáčte, Miško Gíreg, Danka Ďurašová, Martinko Markuš... Azda inokedy… Náhlim sa mostom ponad Bohušov petrovský Ganges, oproti ide… A akým rezkým krokom…! Pani Oľga Fejdiová. Reku kde máte hokejové palice (to akože barly)? Vraj ich zahodila. Operácia sa vydarila; pacientka nielenže je živá, ale aj omladla. Treba utekať tam, ihneď bežať onam, a potom páliť inam… Ako na ohreble, keď nie rovno na metle, hore-dolu, ako kedysi, keď sme – gymnazisti, a potom i študenti – pendlovali medzi Hviezdou a Vrbarou. Ako sa mihol prvý, tak praskol druhý, za ním aj tretí deň Slávností. V početných neformálnych rozhovoroch poču-

jem ozvenu vlastných myšlienok: „Podujatia sú pestré, podaktoré aj nadpriemerne kvalitné.”„Je toho až príliš...”„Ľudí je tu veľa, ale domácich je menej, než obvykle…” „A viete, čo: každé stretnutie čosi stojí; treba dačo aj vypiť a zaplatiť…” Finále je nad očakávanie. Nedeľný podvečer patrí najmladším folkloristom. Na javisku športových ihrísk sa začína odvíjať príbeh pomenovaný Muška muške šušká. Deťúrence sa snažia, usilujú, chcú tancovať „ako veľkí”. Najväčší potlesk – a zaslúžený – predsa vari patrí žiakom – hercom Patrícii Dominike Paulínyovej a Petrovi Opavskému. V koži postáv Babky a Dedka proste oslnili. Osobne mi, priznávam sa, zo všetkého videného a počutého utkveli najviac ich výkony. Tiež ťah Víťazoslava Hronca, keď po prijatí uznania NRSNM v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára sa iba obligátne poďakoval. Ktosi vraj poznamenal, pri konci stretnutia novinárov v reštaurácii Aróma, že kde je teraz Bartoš, keď treba hovoriť o (auto)cenzúre v našich médiách. Viem len toľko, že podaktorí ho stretli na organovom koncerte v evanjelickom kostole, ktorého začiatok, na rozdiel od vyššie spomenutého zrazu novinárov, sa neomeškal. Tam vo svätom pokoji prišiel k záveru, že idea prieniku do neslovenského mediálneho priestoru prostredníctvom „bombardovania” tunajších médií príspevkami v srbčine nie je na zahodenie. Chce to však adekvátnu predbežnú prípravu a najmä pevný cieľ s jasne určenými úlohami každého, kto sa podieľa na jeho realizácii. O tom, že je dobrý predbežný plán mimoriadne dôležitá zložka každého seriózneho podujatia, presvedčili sme sa (aj) v sobotu večer. Len čo sa riadne rozbehol galaprogram Z maľovanej lády, vypadol elektrický prúd – hádam vraj len (nie) náhodou – organizátori nemali poruke náhradný zdroj elektrickej energie. • ĽUDIA A DIANIA •

Deti, zábava sa môže začať

Z EMC V KYSÁČI

Detská radosť v Elime Aneta Lomenová

Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči sa v nedeľu 31. augusta 2014 konali slávnostné rodinné bohoslužby, ktoré boli venované predovšetkým deťom. Posledný augustový deň členovia cirkvi okrem toho využili aj na slávnostné otvorenie detského kútika, z ktorého v budúcnosti má vyrásť

väčšie detské ihrisko v priestoroch za modlitebňou. Cirkevníci sa totiž rozhodli aj takýmto spôsobom nielen prilákať, ale aj udržať deti, ktoré navštevujú nedeľnú školu, a okrem kresťanského vzdelávania zabezpečiť im aj radosť z letnej zábavy. K ihrisku, ako povedala kazateľka EMC v Kysáči Anna Páliková Kunčáková, budú mať prístup aj deti mimo nedeľnej školy, teda škôlkari

7. Hroznová oberačka Aradáč 2014

Program SOBOTA 6. SEPTEMBRA 9.00 – Príchod účastníkov a hostí – miestnosti Harmónie 10.00 – Defilé – prechádzka vinohradmi. Na dobrú náladu zahrajú Melenački tamburaši, Moco a aradáčske meškárky. 15.00 – Obed: lovecký guláš a aradáčske klobásy 19.00 – Kultúrno-umelecký program v Labátovej sále Podujatie organizujú aradáčske združenia • ĽUDIA A DIANIA •

a iné deti pod dozorom svojich rodičov. Preto oslovila a k spolupráci vyzvala predstaviteľov kysáčskeho Miestneho spoločenstva a škôlky, ktorí pozvanie prijali a ochotne sa pripojili k tejto akcii. Na projekte s názvom V ústrety deťom, ktorý ponúkla a finančne podporila Ekumenická humanitárna organizácia v Novom Sade, pracovali členovia metodistickej cirkvi Mária Ďurovková, Mariena Lomenová, Ivan Slávik a Aneta Lomenová v čele s koordinátorkou projektu Marínou Slávikovou. Menovaní sa zároveň zúčastnili aj na dvojdňovom školení v písaní

projektov v organizácii EHO. Tieto pozoruhodné projekty pramenia zo Združenia protestantských cirkví Hex zo Švajčiarska, ktoré umožňuje realizovať rozmanité malé projekty v protestantských cirkvách v celom svete. Detskú slávnosť prestrihnutím stužky uzavrela vedúca projektov EHO Mária Párnická, ktorá prítomným bližšie ozrejmila tento úspešne realizovaný projekt. O jeho úspechu svedčil predovšetkým veselý detský smiech a nadšenie na detských tvárach. Veľká vďaka patrí aj Miroslavovi Grňovi, ktorý túto detskú ihriskovú súpravu zhotovil.

NÁDEJNÍ TEOLÓGOVIA Z KYSÁČA. Traja mládežníci: Branislav Balca, Ivan Klinko a Miroslav Poničan z kysáčskeho cirkevného a. v. zboru sa rozhodli študovať teológiu v Bratislave na Slovensku. Z tej príležitosti sa v nedeľu 31. augusta veriaci v kostole s nimi dočasne rozlúčili. Slávnostne (piesňou a básňou) ich na štúdiá vyprevadili mládežníčky a požehnanie im dala velebná pani farárka – kantorka Darina Marčoková, ktorá mala na starosti nedeľné bohoslužby. Všetci traja nádejní kazatelia maturovali na gymnáziu v Petrovci a maturitné práce písali o Ježišovi Kristovi (Branislav), histórii kysáčskeho cirkevného zboru (Ivan) a Martinovi Lutherovi (Miroslav). Všetci od detstva chodili do kostola, najprv na besiedku, potom na mládež. Z Branislava a Ivana sa neskoršie stali kantori samoukovia a Miroslav ako samouk zvládol hru na trúbke. Teraz ich očakáva štúdium a čas ukáže, či z troch kysáčskych mládežníkov budú onedlho farári. Veriaci im to pri odchode na štúdium úprimne priali. Na snímke: Branislav Balca (vľavo) a Ivan Klinko (vpravo) s pani farárkou a mládežníčkami. E. Š. 36 /4611/ 6. 9. 2014

Ľudia a diania Z MIESTNEJ ORGANIZÁCIE PENZISTOV V PIVNICI

Striebrovlasí občania nezaháľajú Katarína Gažová

ajstarší Pivničania sa stretávajú v združení penzistov. Miestnosť dostali na použitie od Miestneho spoločenstva a tu si penzisti vybavujú rôzne záležitosti. V predpoludňajších hodinách v kancelárii úraduje člen vedenia MOP Pivnica Stevan Ćosić. – Naša organizácia penzistov má vyše 300 členov, ktorí si riadne platia členské. Tento poplatok je už niekoľko rokov skutočne symbolický – 100 dinárov. My z vedenia Miestnej organizácie penzistov sa hlavne venujeme zaobstarávaniu uhlia a dreva, ako aj niektorých druhov potravín pre našich členov. Samozrejme, snažíme sa zabezpečiť čím výhodnejšiu kúpu na splátky. Zvyčajne ide o deväť či desať mesačných splátok, a to od

februára do decembra. To je veľká pomoc pre najstarších občanov, keď si môžu tak postupne splácať

Stevan Ćosić

nielen kurivo, ale aj rôzne potraviny, ako sú údeniny, cestoviny, múka a podobne.

Miestna organizácia penzistov v Pivnici je súčasťou Obecného združenia penzistov v Báčskej Palanke, v ktorom je 14 miestnych organizácií. Každý mesiac niektorá z tých organizácií usporiada posedenie či stretnutie pre penzistov. MOP Pivnica spolupracuje aj s inými združeniami penzistov mimo obce. – Nedávno sme boli na stretnutí penzistov v Rumenke. So Subotičanmi máme tiež dlhoročnú spoluprácu, takže aspoň raz ročne chodíme na Palić a na subotický

blší trh. Spolupracujeme aj s penzistami z Bosny, z mesta Opari, ako aj z penzistami z Chorvátska, z Negoslaviec a Borovho Sela. Výdavky s tým späté financujeme hlavne z vlastných peňazí. Miestne spoločenstvo – odkedy nemáme samozdanenie – nemá možnosť nás podporiť. Niektoré aktivity penzistov financuje obec, ale hlavne keď ide o obecné združenie. Stevan Ćosić úraduje na pokladnici MOP Pivnica každý deň predpoludním. Penzisti si tu môžu zaplatiť členské a splátky za kúpený tovar. Keď pivnickí penzisti vítajú hostí vo svojom prostredí, posedenia majú buď v sieni Hasičského spolku v centre Pivnice, alebo v niekdajšom loveckom dome, dnes reštaurácii Ambasador.

 RETROSPEKTÍVA (45.) vo výbere Kataríny Gažovej V ÚSTRETY 125. VÝROČIU NARODENIA SPISOVATEĽA JÁNA ČAJAKA ST.

Zaslúžil si trvalú spomienku

o kalendára významných jubileí PK SZP sa tohto roku dostalo aj 125. výročie narodenia nášho známeho slovenského spisovateľa a národného buditeľa Jána Čajaka st. Za nositeľov zaznamenávania tohto vzácneho jubilea boli označení Spolok spisovateľov Vojvodiny a Spolok vojvodinských slovakistov. Tieto dve asociácie si založili spoločný Organizačný výbor, v čele ktorého je spisovateľ Miroslav Demák. V rozhovore s ním sa dozvedáme, že spomenuté teleso navrhuje 125 rokov narodenia Baťka Čajaka zaznamenávať počas celého roka, pretože je dielo tohto nášho spisovateľa objemné a že ho treba, keď sme sa už raz na to dali, ozrejmiť zo všetkých strán. O Čajakovi sa viacej ako inokedy začalo v roku jubilejnom hovoriť na Zimných stretnutiach Spolku vojvodinských slovakistov, kde odznelo niekoľko referátov o jeho

www.hl.rs

živote a diele. Časopis pre literature a kultúru Nový život v rubrike Iní o nás tiež oživuje spomienku na Baťka Čajaka uverejňovaním jeho doteraz neznámych listov, alebo menej známych starých kritík o jeho diele. O Čajakovi sa hovorilo aj na tohtoročnej Literárnej porade, kde si živo na Baťku zaspomínal náš básnik Paľo Bohuš. Spomienkovo ladené texty zvyčajne mávajú oveľa väčšiu odozvu u poslucháčov a čitateľov, a preto sa podľa Demákových slov vynaloží úsilie, aby tých a takých aj o jubilantovom živote a diele bolo čím viacej a čím menej klasických referátov. Zaznamenávanie 125. výročia narodenia Jána Čajaka st. vyvrcholí polovicou decembra. Vtedy by sa mali realizovať tri podujatia. Prvé si berie na starosť Základná škola Jána Čajaka, jediná naša škola s menom tohto spisovateľa. Program, ktorý k jubileu chystá, je naplánovaný na 17. december.

Informačno-politický týždenník

Okrem jej žiakov, budú tu aj žiaci ZŠ z Kovačice. S prípravami už začali. Prichystajú program kolážového typu (scénky, recitácie, tanečné čísla a pod.) Pri tejto príležitosti škola spolu s novosadským rozhlasom, s televíziou (slovenskými redakciami), s Hlasom ľudu a časopisom pre deti Pionieri vypíše súbeh o krátku realistickú poviedku z dedinského prostredia – teda o takú, aké písaval svojho času sám Baťko Čajak. Súbeh je pre žiakov základných a stredných škôl a najlepšie práce sa odmenia knihami. Sedemnásteho decembra vo večerných hodinách v Dome kultúry bude prebiehať ústredná manifestácia zaznamenávania Čajakovho jubilea. Odznie tu literárne pásmo (chystá ho užší štáb v čele s Miroslavom Krivákom) a o živote a diele Jána Čajaka st. by mal hovoriť Dr. Michal Harpáň. V samotný deň narodenia tohto nášho spisovateľa (19. dec.) sa do

osláv zapojí aj Spolok vojvodinských spisovateľov. Čajakovo dielo tu širšej verejnosti sprístupní náš akademik Ján Kmeť, ale bude to zároveň aj príležitosť, aby si o jubilantovi pohovorili aj spisovatelia, príslušníci iných našich národov a národností, kultúrni a verejní pracovníci. Isteže sa medzičasom vyskytnú v našich prostrediach aj niektoré iné, možno menšie podujatia na počesť Čajakovho jubilea. Všade tam, kde žil a pôsobil, si na neho zaspomínajú ako na svojho. K jubileu sa pripája aj slovenské vydavateľstvo Tvorba, ktoré v edícii kapitálnych diel Korene začalo vydávať zobrané spisy Jána Čajaka. Prvý zväzok by mal výjsť do 19. decembra, ostatné budú nasledovať chronologickým sledom. Ako vidieť, 125 rokov narodenia Jána Čajaka staršieho sa zaznamená dôstojne mena a diela človeka, ktorý poznačil naše prostredie natrvalo, a preto si zasluhuje pietnu spomienku. Z. Juríková (Výber z Hlasu ľudu číslo 42, ktoré vyšlo 15. októbra 1988 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Tie pazovské zvony Katarína Verešová

bľúbená pazovská pieseň Tie pazovské zvony tak mi pekne zvonia iste má podklad v dejinách miestneho zboru SEAVC. S ohľadom na pramene svedčiace o tom, že evanjelické kostoly v Habsburskej monarchii pred Tolerančným patentom cisára Jozefa II. z roku 1781 vežu ani zvony nesmeli mať, treba povedať, že pazovské zvony, ktoré boli postavené pred týmto cisárovým rozhodnutím, patria medzi významné historické výnimky. „Zvonec, ktorý v stavení (chrámovom) najmenšie miesto dnes zaujíma, podobne za času Špannagelovho bol zaopatrený a – poneváč nebolo väže – na streche školy zavesený,” napísal Vladimír Hurban, pazovský farár, v úvodnej časti Pamätnice Cirkve Evanjelickej Aug. Vyzn. Staro-Pazovskej od roku 1874, a tým potvrdil skutočnosť, že Pazovčania aj v tomto ohľade, ako vojenskí hraničiari, mali určité privilégiá. Veža na pazovskom kostole bola postavená roku 1786 a o dva roky neskoršie na základoch starého vystavali nový kostol z pečených tehál a zároveň k prvému zvonu pribudli ďalšie. Tieto zvony dlhé roky vyzváňali a pozývali na služby Božie a na pohreby, až kým sa na konvente z 29. júla 1906 cirkevníci nerozhodli kúpiť nové zvony. „Miestny farár navštívil v auguste svojich rodákov na Slovensku, pri tej príležitosti zatočil aj do Šoprona, kde sa nachádza svetochýrna už od 90 rokov jestvujúca zvonolejovňa Fridrika Seltenhofera. Tam preštudovaná bola vec súzvuku nových zvonov a 16 septembra 1906 prišiel do Pazovy zástupca Seltenhoferov Tevely a tu medzi nám a cirkevným predstavenstvom v prítomnosti aj dvoch presbyterov vyjednané boly zvony, zodpovedajúce velikosti našej cirkve a osady, poneváč staré naše zvony už dávno nezodpovedali svojmu cieľu. Najväčší z nich mal 376 kilogramov s hlasom A, ten sme zadržali (dva menšie šly do lejarne) a k nemu objednali sme • ĽUDIA A DIANIA •

nové zvony: jeden menší 165 kg s hlasom D a dva väčšie 780 kg s hlasom F a 1396 kg s hlasom D. Na liatie zvonov a pripravenie železnej stolice vymienil si Seltenhofer tri mesiace,“ uviedol farár Vladimír Hurban (1950 –1914) vo svojej Pamätnici. Ten čas využili na budovanie dnešnej chrámovej ohrady.

tiež zelením a kvetmi okrášlené. Napred šli školské deti, za nimi kňaz s učiteľom, za tými dozorca s kurátormi a presbyterstvom, za nimi povozy so zvonami, z oboch strán okolo povozov v špalieri šli sviatočne vystrojené dievčence – a za povozmi nepriehľadné zástupy ľudu. Druhé zástupy zas oživovali ulice a vítali hlasným pre-

Dobová fotografia zvonov uschovaná na pazovskej fare

„Keď prešla polovica decembra, ľud netrpelive očakával príchod nových zvonov a neprestajne sa na ne dozvedal. Dňa 17. decembra prišiel už aj monter Tevely. Konečne sa 19. decembra rozniesol chýr po dedine, že zvony v noci prišli. Vo veľkých hromadách putoval ľud na nádražie privítať vzácnych hostí. Množstvom svorného zástupu s ľahkosťou vytiahnuté boli ťažké zvony z vagóna. Ten deň a nasledujúci robili sa prípravy na väži ku prijatiu nových zvonov. Doprevadenie a posvätenie zvonov previedlo sa na deň sv. Tomáša 21. decembra 1906 po spovedi mládeže slávne, milo, radostne a hlučne. Ohromný zástup ľudí vyšiel okolo 10. hodiny predpoludním na nádražie. Tam vyložené boli zvony na dva k tomu cieľu zriadené povozy, každý povoz ťahaný bol štyrmi volmi s pozlátenými rohami a ovenčenými hlavami. Zvony a povozy boli

volávaním a radostnými výstrelmi slávnostný kondukt. Cestou sa spievala pieseň „Všickni jenž skládají“ s dlhšími prestávkami, takže pri poslednom verši, nechajúc zvonové povozy pod väžou, zástup, koľko sa ho už zmestilo, vošiel do chrámu. Tu bola krátka nábožnosť so spievaním piesne: „Hrad prepevný“, žalmu, antifón, modlitieb, slávnostným prívetom miestneho farára, modlitbou a požehnaním. Medzi spievaním tretieho verša vyšiel zase zástup z chrámu ku zvonom. Nasledovalo posvätenie a pomenovanie zvonov. Zvony dostali mená evanjelistov, od najväčšieho: Matúš, Marek, Lukáš a Ján. Spievaním posledného verša Lutherovej piesne ukončila sa cirkevná slávnosť. Nastalo obdivovanie krásnych a impozantných zvonov. Všetky zvony zdobia slovenské nápisy. Nadišlo poludnie. Komu bolo za tým, spiechal domov, sa posilnil,

bo odpoludnia sa mali zvony ťahať na väžu. No len málo zrednul zástup, bo všetko čakalo na zriedkavé divadlo ťahania zvonov. Išlo všetko hladko. Nebolo tu treba žiadnych jerábov a kolovratov, na stá ľudí sa pochytalo za obrovský povoz a vytiahlo i ten 14 centový zvon ako pierko hore na väžu a tisíce hľadeli, čo nemali miesta na povraze. Interesantne bolo hľadieť, ako monter so svojimi pomocníkmi zručne vtiahol do veže i najväčší zvon, ktorému, bo sa na oblok nepratal, museli ešte i miesto vyrubovať. Druhý deň, sobota, 22. decembra prišiel s montirovaním a v štvrtú nedeľu adventnú 23. decembra prvý raz zahlaholili nové zvony krásnym súzvukom. V ten deň bolo vidno len radostné tváre, všetko plesalo rozkošou nad utešenou hudbou zvonárovou – i inoverci. Súzvuk je dokonalý D-mol akord. Hlahol najväčších zvonov počuje sa do všetkých okolitých dedín. Prvý pohrab pri nových zvonoch bol 26. decembra 1906 – pohrab Mary, Maca Hloda manželky, r. Žiga,“ opísal Hurban túto významnú udalosť v Pamätnici. Hlahol týchto zvonov v Starej Pazove znel len krátko, lebo ich rakúsko-uhorské vojsko počas prvej svetovej vojny z veže dalo dolu a odnieslo údajne na liatie diel. Prvý terajší zvon bol kúpený v továrni Timex v Záhrebe v roku 1922 a ostatné dnešné zvony v Tovarni in livarni Celje v roku 1924, počas úradovania Vladimíra Konštantína Hurbana (VHV). Pazovčania si však dodnes spomínajú na tie zvony kúpené roku 1906. Vraj počuť ich aj dnes za krásneho počasia kdesi zďaleka, z Budapešti!

36 /4611/ 6. 9. 2014

tinská Monika Plach

Už sme prváci!

Ema Pon

ičanová

ýkresy, ktoré nám sp estrili tento prvý se ptembrov ý Detský Ako bolo v škôlke. Al kútik, sú na tému e ich autori – Mon ika, dve Emy, Dávid škôlkari nie sú: od , Marián a Ivan – už 1. se pt em bra sú žiačk y a žia Komenského v Kul ci Základnej školy píne. Veru, sú už pr Jána Amosa vá ci. Už celý týždeň. Možno už majú vo A veríme, že sa im svojom kresliarskom tam páči. bl oku aj pr vé žiacke tesne pred začiatko práce, my sme si vš m nového školského ak roku v kulpínskom ustanovizne Včielka oddelení Predškols vypožičali tieto ich kej škôlkarské práce. Ak o tom, že sa naši m o vidíte, svedčia ladí vý tvarníci tesn e pred letnými práz v škôlke pekne hr dninami ali a zabávali, ale pripravovali sa aj na jesenné školsk é povinnosti.

Ivan Va le

Dávid M

www.hl.rs

erovs E ma C

ntík

artuliak

Informačno-politický týždenník

Marián Zavaroš

ká

A. F. a J. S. • DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XIV 6. septembra 2014 ČÍSLO

182

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NA CESTÁCH

V SLOVINSKU PO ROKU

Z obsahu

Zlatá udica pre pôžitkárov str. 4 – 5

Klenoty a tŕnie Oto Filip

o tretice všetko dobré. A tak aj bolo, od nedeľného štartu tretej augustovej cesty za tri roky na relácii Nový Sad – Gornja Radgona, až po jej koniec v noci na štvrtok. Prvý zámer členov Spolku agrárnych novinárov: všim-

vinohradníckou oblasťou neďaleko Ptuja. Na svojrázne a pozoruhodné prírodné a iné klenoty sa dalo naraziť takmer všade, kam cesty viedli. A bez nevyhnutných prirovnaní to, samozrejme, nešlo. Prečo sa to inde dá, a u nás nie. Prečo je na strane jednej poriadok a cieľavedomosť, na tej druhej

Drevo je obľúbeným stavebným materiálom núť si a zaregistrovať nové, súčasné okná do budúcnosti poľnohospodárstva na 52. Medzinárodnom poľnohospodársko-potravinárskom veľtrhu v Gornjej Radgoni sa tradične dobre vydaril. Omnoho pútavejšia však bola tá nadstavba. Presnejšie, tematicky ladené potulky Pomurím, taktiež

neporiadok a chaos. Už v prvý pracovný deň po návrate sa s kolegami bavíme o tom, komu nevyhovuje separovanie odpadov, a prečo vandali ničia kontajnery v Novom Sade. Vo Vojvodine ich ubúda, v Slovinsku pribúda: pestrofarebných a naplno využitých. Paralela ďalšia: na

Podobných domov a dvorov je mnoho

uliciach odľahlých dedín a mestečiek počas dňa stretneš azda len toho, kto má konkrétnu robotu: betónuje chodník pred úhľadným dvorom a pekným domom alebo je majstrom, prípadne vyrazil na nákup. Žiaden ruch. A ani obchodov, ktoré sa u nás premnožili sťa huby po daždi, tam vôbec nie je dosť. V Murskej Sobote, od žiackeho domova, v ktorom nás ubytovali, bola načim takmer polhodinka, kým si sa nedostal k niektorému z nich. Na naše pojmy a pomery nemysliteľné, rovnako ako i to, že obrovská väčšina predajní pracovný čas končí okolo dvadsiatej hodine večer. Slovinsko, také usporiadané a čisté, ľudia pracovití, disciplinovaní a praktickí. No kdesi v podvedomí alebo vo vzduchu predsa zostali visieť otázniky – nakoľko to stačí k šťastiu? Štatistiky vravia, že Slovinsko je medzi prvou desiatkou štátov vo svete – na ôsmej pozícii – podľa počtu samovrážd. Aj my na tejto smutnej súpiske kótujeme dosť vysoko: ak nás pamäť neklame, sme kdesi na sedemnástom mieste. Einstein by možno povedal, že všetko je relatívne. Jedno je však isté: byť úspešným strojcom vlastného šťastia nie je vôbec, zvlášť dnes, ľahko: ani tam, ani tu. Čo však neznamená, že sa nám nenačim a nemožno pozerať aj cez cudzí plot a čosi dobré odkukať. Aby tých zátarás na cestách osudom a tŕnia pred nami bolo menej. A klenotov viac.

(Ducha)plnky str. 7

Guľôčky s figami str. 8

Mozaika ROZHOVOR SO SEHEE JANGOVOU Z JUŽNEJ KÓREY

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Podľa nej Slovania majú dobré srdce Juraj Bartoš

kala bakalársky diplom, vyštudovala som nemčinu a naučila som sa aj ruštinu. – Aké sú, podľa vášho názoru jazyky, ktoré ste študovali? – Pravdu povediac, slovanské

– V akom veku kórejské deti začínajú chodiť do školy? – Do prvej triedy sa zapisujú od siedmeho roku, ako v Európe. Základná škola má šesť ročníkov, na strednej a vysokej školenie trvá po tri roky. – Žijete v Soule, mesto má zhruba 11 miliónov obyvateľov; môžete porovnať život na dedine a v meste, u vás a trebárs na Slovensku? Je to podobné. Aj na Slovensku aj u nás dedinčania majú malé záhrady alebo jazierko, ale život v mestách sa líši. – Cestujete veľa, všímate si, kde sa ako žije, akí sú kde ľudia? – Slovania majú zaujímavé dejiny. Počas štúdia som zistila, že sú veľmi pohostinní a srdeční. Slováci, Ukrajinci a Srbi sú všetci takí; nie sú skazení; inde, v západnej Európe sa to už nenájde; aj u nás v Kórei je to už tak, ako všade v kapitalizme. Keď som v Novom Sade kupovala burek, predavačka sa ma opýtala, skadiaľ som a čo

o srbčinu a chorvátčinu, ktorý sa postupne rozšíril na celý slovanský svet, čiže aj na českú, slovenskú, poľskú a ukrajinskú kultúru. – Akú školu ste skončili pred odchodom na vysokoškolské štúdium do Brna? – Predtým som u nás v Kórei zís-

na základe nich, podobne ako maďarčina, čo neprekvapuje, keď je známe, že Maďari tiež pochádzajú z Ázie. Naše, relatívne mladé písmo je, pravdaže, úplne iné. Kórejčania sa dlho slúžili tým istým písmom, ktoré aj teraz používajú Číňania a Japonci.

robím. Pre mňa to bolo také milé. Vo veľkoobchode sa ma ľudia tiež na niečo pýtali, nerozumela som im, prehovorila som po rusky a už sme si rozumeli, lebo slovanské jazyky sú si navzájom blízke. Bola som rada, že sú pozitívne zvedaví, a že sa voči

repáčte, koľko máte rokov? Ste vydatá? Ako sa voláte? Takýmito otázkami, týmto poradím sa patrilo začať rozhovor s ľúbeznou dámou, ktorá vlani vyštudovala češtinu, slovenčinu a poľštinu v Brne na Masarykovej univerzite. K odpovedi na otázku prečo sa prehryzieme trošku neskoršie. Priznávam sa, že pri zoznámení som si dovolil byť netaktný: podal som jej ruku, povedal svoje meno a opýtal sa na jej meno. Spolubesedníčka sa teda volá Sehee Jang (vysloviť približne ako: Sehí Ťjan/g), býva v So- Sehee Jang s priateľkou Annou Lekárovou ule, hlavnom meste Kó- v Hložanoch 16. 9. 2013 rejskej republiky (ktorej iní hovoria aj Južná Kórea). Rozhovor jazyky sú veľmi ťažké. Majú pády sme rozpriadli u jej kamarátky Anny a zachovali si staré varianty graLekárovej v Báčskom Petrovci, keď matiky... Sú však zaujímavé. – Kórejčina je ľahšia? už dozreli višne. – Kórejský jazyk nemá pády, má – Čo vás viedlo k štúdiu slovanských však osobitné koncovky a funguje jazykov? – Zaujímajú ma malé národy a mikrojazyky, lebo sa o nich málo vie a mňa proste fascinujú. – Ale ako ste sa k záujmu o ne dostali? – Keď som ešte bola malá, dozvedela som sa, že v Európe existujú malé slovanské národy. O Juhoslávii som sa dozvedela zásluhou futbalu, keď som sledovala v televízii Majstrovstvá sveta vo Francúzsku roku 1998. Zaujímalo ma, ako z nej vznikli nové štáty, tak som začala čítať literatúru, týkajúcu sa dejín Balkánu, a dozvedela som sa o hrozných vojnách v civilizovanej Európe. Postupne sa vo mne zrodil záujem o slovanské jazyky, okrem iných aj Typický kórejský rodinný dom

mne zachovali priateľsky. To sa mi naskutku páčilo. – Nemáte niekedy zlý pocit, keď vás niekto osloví preto, že ste, na tunajšie pomery, proste iná? – Nie, nemala som z toho nikdy zlý pocit, lebo sa mi páči slovanská srdečnosť a priamosť. Okrem toho mám rada ľudí, neprekáža mi ich zvedavosť, lebo aj sama som ústretová a otvorená. – Pracujete už niekde? – Zatiaľ nie, ale mám v úmysle začať pracovať v októbri – na Slovensku. – Poďme sa trochu motať po kuchyni. Ako ste si zvykli na slovenskú a na tunajšiu? – No... je to iné ako u nás. V podstate mám rada európske jedlá, zvlášť slovenské halušky a pirohy, tiež zemiaky. Kuchyňa na Balkáne sa značne líši od slovenskej. Tu som si nemohla zvyknúť na slané jedlá. Vlani som bola na návšteve u istej kolegyne a nemohla som zjesť inak určite dobré jedlo, tak sa obávam, či som ich neurazila. – Čo vám osobitne u nás chutí? – Páčili sa mi lekvárové buchty, jedla som ich tu u Anky, a výborná je i sárma. Mám tiež rada kurací paprikáš, pretože sa robí s pikantnou paprikou, podobne ako v Kórei. – Čím sa vyznačuje kórejská kuchyňa? – U nás sa hodne používajú sójové omáčky a polievky s rezančekmi zo sóje. Jedlá sú sladké, ale pripravujeme ich aj s ostrou paprikou. Taktiež je vo výžive dosť zastúpená ryža a rôzne prílohy, najmä šaláty. – Ktoré je tradičné kórejské jedlo? – U nás je osobitne obľúbená pražená kapusta s paprikou. Kapustu radi jeme aj čerstvú alebo varenú – tá sa pripravuje podobne ako kapustnica na Slovensku. – Nespomínate mäso; vari sa u vás konzumuje menej ako v Európe? – Ani nie. Jeme ho pomerne často, najčastejšie smažené a najradšej marinované, predovšetkým kuracie, hovädzie a bravčové. – Ktorá zelenina a ovocie sa u vás konzumuje a čo z toho, čo máme u nás, vy nemáte?

HLAS ĽUDU | 6. 9. 2014 • 36 /4610/ – U nás sú veľmi drahé višne: sto gramov stojí 350 vašich dinárov a tu za sto dinárov dostať kilogram; to preto, že my ich dovážame, keďže u nás nerastú. Vaše višne, ale aj maliny a jahody, sú vynikajúce; máte lepšie ovocie ako inde v Európe. O malinách som prvý raz počula a prvý raz som ich jedla až v Európe. U nás sa najviac pestujú jablká a pomaranče. Pokiaľ ide o zeleninu, pestujeme približne to, čo aj vy: kapustu, cibuľu, šalát, paradajky... – Poďme z kuchyne za kultúrou: čo vás najviac zaujíma z kultúrnej ponuky? – Zaujíma ma slovanská literatúra a filmy, predovšetkým rada čítam knihy z oblasti histórie. – Ako vám znie hudba krajín, ktoré ste navštívili? – Česká hudba sa mi nepáči, Poliaci majú lepšiu. – Ktoré druhy hudby sa najviac počúvajú v Kórei?

Sehee Jang (v Petrovci 16. 6. 2014) idú neslušne vychovaní mladí ľudia. – Ako je to u vás s oslovovaním, povedzme, keď sa ľudia zoznamujú: ihneď si potykajú alebo...? – Pri oslovení používame sedem stupňov koncoviek: podľa toho, aký

správne domnievajú, že mám o ich záujem, tak sa ich na roky nepýtam. – Ako je to vlastne s tým potykaním? – Tykanie deťom a kamarátom je rozdielne. Tykanie šéfom, profesorom a starším osobám je taktiež iné. Nemusím sa hlboko ukláňať niekomu, kto nie je môj šéf, ale pre profesora alebo učiteľa musím použiť prvý stupeň oslovenia. – Keby som ja teraz povedal vám: Sehee, poďme si potykať, bolo by to v poriadku? – Nie; vy mne môžete tykať, ale ja vám musím vykať, keďže ste odo mňa značne starší. – Keď som sa vlani s vami zoznámil, podali sme si ruky, ale zazdalo sa mi, že ste zaváhali... – U nás si pri zoznámení ruky nepodávame, iba sa nakloníme. Keď si ľudia podávajú ruky, je za tým dáky biznis. Keď chcete dať najavo, že vás niekto ako spolubesedník zaujíma, t. j. chcete si ho uctiť, spýtate sa: Ako sa majú vaše deti? Starším ľuďom a ľuďom s vyšším postavením zásadne vykáme použitím oslovenia

svoju kultúru, ktorá je pre tých doma samozrejmá. – Teda Kórejčania tiež žijú aj mimo hraníc svojho štátu? – Áno. Kórea bola v minulosti chudobná krajina, takže veľký počet ľudí emigroval do Ameriky. Tam si našli zamestnanie a zakladali si spolky... – Športujete? – Športom sa osobne nezaoberám, ale rada pozerám futbal. – Ale sa aspoň nevyhovárate na nedostatok času. Temer každý národ či krajina má vlastný špecifický humor. Aký je kórejský? – Netrúfam si definovať kórejský humor, dovolím si však povedať, že sa zakladá prevažne na používaní rovnakých slov s rozdielnym významom, čo súvisí s naším jazykovým systémom. – Veľa cestujete, nebude raz z toho dáka kniha...? – To neviem, ale mám v pláne, ak bude možné, prezentovať kultúru Vojvodiny na dákej konferencii alebo v niektorých slovanských periodikách, keďže u nás v Kórei zatiaľ

Sehee Jang na podvečernej prechádzke Soulom – Úprimne povedané, nie veľmi sa v hudbe vyznám, takže poviem iba toľko, že aj my máme tradičnú etno hudbu a populárnu, ktorá je približne rovnaká všade vo svete. – Akú hudbu najradšej počúvate vy? – Klasickú hudbu mám najradšej, občas si aj sama zahrám na klavíri niečo od klasikov. Mám rada Shopena, Mozarta a Bethovena. – Čo najviac zaujíma mladých ľudí u vás, ako trávia voľný čas? – Nočný život mladých ľudí je organizovaný celkom inak ako na Slovensku alebo u vás. Závisí, čo koho zaujíma: či divadlo, film alebo koncert; ponuka je pestrá a kvalitná. Podobne ako tu, aj u nás mladí radi chodia na kávu, najradšej randia pri káve, u nás je tiež veľmi veľa kaviarničiek, ale sú otvorené len do desiatej večer. Sú aj nočné kluby; tam

je vekový rozdiel a na základe rozdielu v statuse osôb, ktoré sa zoznamujú. Preto prvá otázka, keď sa zoznamujú Kórejčania, musí znieť: Koľko máte rokov? Druhá otázka: Ste ženatý (alebo vydatá)? Až tretia znie: Ako sa voláte? – Prepáčte, teda, navrhujem, aby sme náš rozhovor začali od začiatku: Prosím vás, koľko máte rokov? – Dvadsaťdeväť. – Ste vydatá? – Nie, nie... – spolubesedníčka sa smeje, a veru krásne, a pýta sa: – A vy ste ženatý? – Áno. Ako sa voláte? – Smejeme sa všetci traja. – Ak vám spolubesedník povie, že je ženatý (vydatá), ďalšia otázka by bola: Koľko máte detí? Pokiaľ ide o roky, viem, že u vás sa ľudia vedia pri tejto otázke uraziť alebo sa ne-

Nočný pohľad na Soul najvyššieho, teda prvého stupňa. – Ako sa zoznamujú dievča a chlapec; kto urobí prvý krok? – U nás je jedno, kto koho osloví prvý. – Existujú aj u vás spolky, v ktorých sa organizuje folklórna divadelná a iná kultúrna činnosť? – Ani nie. Skôr sa tejto forme činnosti venujú Kórejčania žijúci v zahraničí, snažiac sa udržať si

III

o samotnú Vojvodinu nie je záujem. V každom prípade Vojvodina ma zaujíma, lebo nie je len srbská, ale je aj maďarská, slovenská, rusínska, rumunská... Všetky tieto a ďalšie iné kultúry sú spolu, preto chcem sem prichádzať často. – Takže sa ešte možno stretneme. Ďakujem za trpezlivosť. – Ja ďakujem vám, že ste mi umožnili hovoriť pre vaše noviny.

Mozaika LOĎOU PO TERSTSKOM ZÁLIVE

Zlatá udica pre pôžitkárov Milina VRTUNSKÁ

Nového Sadu Đorđovi Ostojićovi – populárnemu čika Đokovi – a jeho manželke Božene, ktorí mali na Lošinji prenajatý dom. Samozrejme, neodolala som možnosti zaskočiť si do Grada loďou, napriek tomu, že tam možno prísť autom aj rýchlejšie, aj pohodlnejšie, aj lacnejšie. V obrovskom terstskom prístave, ktorý sa priam zahrýza do samotného mesta, len niekoľko malých výletníckych lodí. Voľakedajšie pravidelné linky, ktorými sa lode plavili od severu po juh Jadranského mora, aj Taliani zrušili ako nerentabilné. Teraz vo veľkých prístavoch občas pristanú len obrovské lode – hotely, ktoré plujú v noci, aby každé ráno pristáli v inom atraktívnom meste. Teda aj v Terste. V nákladnej časti terstského prístavu, v predmestí, dominujú lode – obry, preťažené tonami tovaru z Čínska a

najvysunutejšej časti slovinského jadranského pobrežia, z piranského polostrova – ktorý sa sťa nejaký ukazovák upriamil na náprotivnú stranu terstského zálivu – Grado pôsobí dojmom fatamorgány. Na horizonte, kde sa spája more s nebom, sa občas zjaví stromoradie, ktoré akoby sa vznášalo nad tou zdanlivou čiarou, a niekoľko obdĺžnikov, náznaky budov. Inokedy miniatúrne stromy tam ďaleko, vari vyrastajú priamo z mora. Keď sa však nad krajom zhustia výpary, ktoré zmenšia viditeľnosť, čaro zmizne. Znovu len more a nebo. A len za jasných dní sa na tom mieste, z vŕšku piranského ukazováka, očiam ukáže kus obývanej pevniny. Grado. Mestečko na husto zaľudnenom ostrove rovnakého mena, ktorý násypom spojili s pevninou, umele ho pretvoriac na polostrov. Z Terstu tam možno prísť autom za necelú hodinu. Vďaka terstskému letisku je na dosah ruky pôžitkárom aj zo vzdialenejších krajov. Najviac ich je z Rakúska. Je to vskutku obľúbené letovisko Rakúšanov ešte od čias Márie Terézie, keď severná časť dnešného Talianska bola súčasťou Rakúsko-uhorskej ríše. V lete medzi Terstom a Gradom pravidelne premávajú aj lode. Ako odolať lákadlu, akým je cestovanie loďou, ktoré pripomína dovolenku s ro- Zelená fontána dičmi a bratom na ostrove Lošinj v rokoch dospievania? Z Kysáča iných ďalekých krajín, kde je pracovná sa vlakom po Rijeku cestovalo jedno sila lacnejšia ako v Európe. Teda len odpoludnie a celú noc. Včasráno nás to, čo sa oplatí. v riječskom prístave privítala vôňa Do neveľkej lode, čo nás zavezie na mora, čajky a početné lode pripravené ostrov – polostrov Grado, do mestečka rozvážať výletníkov na ostrovy. Tá rovnakého mena, nasadáme na móle najväčšia – Jugoslavija – obsluhovala číslo päť. Motory zavrčali, o chvíľu už mestá pozdĺž celého juhoslovanského aj štartujeme. Najprv pomaly, potom pobrežia. Aké vzrušenie! Lode odjak- čoraz rýchlejšie. Orieme modrú šíravu, živa boli synonymom rojčenia a túžby za nami zostáva široká biela spenená spoznať neznáme kraje. Lošinj síce nie brázda. Kývame na pozdrav Terstu je ani vzdialeným, ani exotickým ostro- rozloženému na úpätiach niekoľkých vom, ale pre našu rodinu tá cesta a tá vŕškov, ktoré čiahajú až po more. Ako dovolenka boli jedinečným zážitkom. aj samotné mesto. Morské pobrežie Boli to roky päťdesiate, povojnové, lemuje najprv široký chodník pre pežilo sa ťažko, a za skutočnosť, že sme ších, zatým pás mediteránskej zelene, vtedy mohli odcestovať k moru, sme nasleduje cesta, ešte jeden chodník boli povďační rodinnému priateľovi, a hneď zatým budovy mestského lekárnikovi a veľkému filantropovi z rázu. Dokonca aj najväčšie terstské

REPORTÉRI

Morský kanál uprostred mesta námestie Piazza Unita d‘Italia vyúsťuje na morské pobrežie. Z troch strán ho lemujú luxusné budovy, kým tá štvrtá je otvorená k moru – čo architektonicky podčiarkuje prímorský ráz toho mesta. Údajne je to najväčšie námestie s pohľadom na more v celej Európe. Ako sa vzďaľujeme od pobrežia, morské výpary sa čoraz viac zmocňujú obrazu, ktorý obdivujeme. Po istom čase Terst celkom pohltili. Až vtedy sme si začali uvedomovať, že sa našej lode stále viac a viac zmocňujú vlny, ktoré sa s ňou začali pohrávať, ani čo by bola orechovou škrupinou. Špliechajú až po palubu, občas nás aj zalejú. To vyvoláva smiech cestujúcich, ale, pravdu povediac, tým smiechom zároveň potláčame strach. Samozrejme, nik sa k tomu neprizná. Aká radosť, keď sa budovy v prímorskom mestečku, ktoré sa zjavilo na obzore, začali zväčšovať! Priblížili sme sa k cieľu. Ešte taká polhodinka hojdania na vlnách a už sme tam. V GRADE Dnešný Grado má viaceré pôvody. Považuje sa, že ho založili utečenci z neďalekej Aquileie, antického mestečka, ktoré v piatom storočí podmanili Huni. Tí, čo sa im podarilo dostať sa na ostrov Grado, boli zachránení, a začali si tam stavať nové prístrešia. Z toho dávneho obdobia sú dnes zachované časti v dvoch cirkevných objektoch: v katedrále San Eufemia, predovšetkým Krstiteľna a v Bazilike Santa Maria delle Grazie, vzácne mozaiky. Keď Benátky začali silnieť privlast-

ňovaním si cudzích území, Grado bol medzi prvými na tej dobyvateľskej ceste. Veď je vzdialenosť medzi tými dvomi mestami necelých stoštyridsať kilometrov. Medzi rokmi 1815 a 1918 severné Taliansko – s krátkym Napoleonovým obdobím – bolo súčasťou Rakusko-uhorskej ríše. Možno sa zdá paradoxne, ale Terst s okolím – kam patrí aj Grado – po dlhej vláde Benátok Rakúšanov priam pozvali, aby ich z toho železného objatia vyslobodili. Bolo to obdobie rozkvetu, lebo sa Terst stal dôležitým prístavom tej veľkej krajiny bez vlastného mora. Po ukončení prvej svetovej vojny väčšina obyvateľov tých krajov pripojenie Taliansku predsa zažila ako vyslobodenie. A verili – neverili, v tejto chvíli v Terste existuje hnutie, ktoré chce to mesto vyslobodiť aj od Talianska – lebo aj rímsku vládu považuje za macošskú. Vraj malo to byť Slobodné terstské územie, niečo podobné, ako to bolo po druhej svetovej vojne! V neďalekom Grade sa k tomu návrhu nevyjadrili, z čoho možno uzavrieť, že by vo svojom dnešnom statuse nič nemenili. A prečo by aj menili, keď mestečko v dôsledku vyvinutej turistiky priam prekvitá. Moderných pôžitkárov úspešne láka tak svojou architektúrou a urbanistickými riešeniami – kde dobre spolunažívajú staré a nové štvrte – ako aj stromoradiami voňavých prímorských borovíc a oleandrov, parkami, zachovanými historickými pamiatkami, útulnými námestíčkami a množstvom kvetov na každom kroku. Pravda, sú tam aj pláže, ale tým nie každý príde na chuť. Unavíš sa kráčajúc najprv po piesku, potom po plytkej vode a po piesočnatom bahne – a len

HLAS ĽUDU | 6. 9. 2014 • 36 /4610/ potom prídeš po hĺbku, v ktorej možno plávať. A v tom ti potom prekážajú ešte aj vlny, čo sa tam váľajú veľmi často. Spôsobuje ich raz vietor jugo, ktorý fúka z južných končín Jadranu, inokedy bura, čo sa do mora valí z blízkych Dolomitov. Grado je vskutku najsevernejším letoviskom na pobreží Jadranského mora. Nič nie je ideálne. Napriek tomu, dnes sa tam tlačia lovci na príjemné zážitky z celej Európy, dokonca aj z inokadiaľ. Na každom kroku kakofónia rozličných jazykov. Popri taliančine, ktorá má celkom prirodzene prevahu, veď sa na Zlatý ostrov – tak mu lichotia zaľúbenci – v lete denne presťahuje pol Terstu. Mnohí z nich tam majú aj víkendy. Taliančine však takmer konkuruje jazyk nemecký. Nečudo, vzhľadom na to, že je Grado obľúbeným letoviskom Rakúšanov ešte od čias Márie Terézie. V Leopoldovom múzeu vo Viedni chránia dielo známeho umelca Jozefa Marie Auchentallera, poster v štýle secesie z roku 1906, ktorým ten autor láka svojich rodákov do Grada, mestečka, čo aj jemu osobne učarilo. Druhým jazykom, ktorým sa hotelieri a iní turistickí činitelia prihovárajú hosťom, je teda nemčina. A v troch hoteloch s patinou zašlých čias, menom Ville biancci, sa

Poster kúpaliska Grado hosťom prihovárajú predovšetkým po nemecky, lebo v nich každé leto majú prevahu hostia z hlavného mesta Rakúska. Niekoľko viedenských rodín je až natoľko zaľúbených do Grada, že v Bielych vilách, ako by sa to mohlo poslovenčiť, trávi čas už ich siedma generácia. Keďže ide o mestečko strednej veľkosti, najčastejším dopravným prostriedkom domácich, a veru čoraz častejšie aj turistov, je bicykel. Na bicykli sa športuje, odchádza do kostola, na návštevu k priateľom, dokonca aj na gala večeru do luxusného hotelu. Keďže je v mnohých uliciach zakázaná jazda motorovými vozidlami, jednoducho sa musíte spoľahnúť na vlastné

nohy a na bicykel. Koľko len žien v sviatočnom oblečení a v topánkach s vysokými opätkami som tam videla! Trochu som sa aj zamyslela nad tým, prečo sa sama bicyklujem vždy len v zaplátaných džínsoch. Možno ma v cukrárni v Portoroži, kam chodím na bicykli z Piranu na zmrzlinu, dokonca aj ľutujú, že si nemám čo iné obliecť. Vari by som si mala odkukať niečo z tých manierov v Grade. Pravda, nie práve tie vysoké opätky.

pre nás. Znovu sme sa začali rozčuľovať. Konečne pristal veľký poschodák, na ktorý pani v bielom úbore ukázala prstom. Všetci sme sa doň vrútili. – V Monfalcone zostúpime, prejdeme cez cestu, a zoskupíme sa na zastávke na náprotivnej strane ulice. Tam počkáme na autobus, ktorý pôjde do Terstu, kam aj ja mám namierené. Pri prestupovaní dávajte pozor, aby ste sa od skupiny nestratili, – znovu nám priklincovala naša záchrankyňa. Cestujeme pozdĺž ostrova. Pozdĺž stromoradí oleandrov a borovíc,

SPIATOČNÁ CESTA Aj spiatočná cesta sa mala konať loďou. Veď sme si na lodi v Terste kúpili spiatočné lístky. Ale loď odpoludnia pre svojich pasažierov neprišla. Čo si počať? Všetci, čo sme čakali v prístave, sme znervózneli. Je pravda, že sa more až priveľmi rozvlnilo, ale nik nám na lodi ráno nepovedal, že odpoludnia prípadne pre Zakvitnuté námestie nás neprídu. A že sa naspäť budeme musieť vrátiť sucho- potom nasleduje borovicový lesík a zemským dopravným prostriedkom. v ňom camping. V hustom chládku, Rozhorčuje- napriek slnečnému úpeku. Tam niekde me sa nahlas, je aj koniec ostrova. Čo nevidieť sme ale to nič nepo- prefrngli cez neveľký násyp, a už sme máha. Po istom na pevnine. Na druhom konci ostrova čase predsa len je ešte jeden spoj s pevninou. Oveľa pomohlo. Pri- viditeľnejší a atraktívnejší. Úzky dlhý hovára sa nám pani v bielej nohavicovej súprave, s veľkou čiernou taškou zavesenou cez plece. Pôsobí ako pracujúca osoba v mori turistov. A vskutku aj bola. Turistická sprievodkyňa Paola Alzetta, ktorá, len čo sa zbavila „svojich“, preberá na seba neblahú situáciu skupiny turistov prislúchajúcich jej kolegom z Promenáda lode, čo sa nedostavila do prístavu. Našťastie, vedela po francúzsky a po násyp cez plytčinu rozľahlej lagúny, anglicky, čo obľahčilo komunikáciu s úchvatnej tyrkysovej farby. Netalianmi. Cez úrodné polia a veľké komplexy – Kto má namierené do Terstu, vinohradov sa približujeme k Monfalnech ma nasleduje! Keďže budeme cone, ozrutánskemu priemyselnému prestupovať z autobusu do autobusu, stredisku na dosah Terstu, ktorý – snažte sa nestratiť ma z očí. vedľa už spomenutých lodeníc a náA odysea sa začala. Najprv sme na- kladného prístavu – tiež ohrozuje tú sadli do lokálneho autobusu, ktorý perlu severného Jadranu. A teraz tam obsluhuje ostrov. Tak sme sa dostali chcú postaviť ešte aj terminál plynona ústrednú autobusovú stanicu. Po- vodu. Upozornenia ekologického hnutia tom sme čakali, autobusy prichádzali si mocnári, ktorí o všetkom rozhodujú, a odchádzali, ale ani jeden z nich nebol jednoducho nevšímajú.

– Monfalcone! Vystupujeme! – počuť hlas našej dobrodinky. Potom sme za ňou disciplinovane kráčali, lebo sme nemali poňatia, kde je správne nástupište, ani do ktorého autobusu máme nastúpiť. A znovu sme čakali. A keď už čakáme, aspoň som sa porozprávala s osobou, ktorá sa o nás postarala. Zaujímalo ma, kto vlastne je seňora Paola. Ako sa stala turistickou sprievodkyňou? Kde sa naučila toľké jazyky? Z jej vizitky som sa totiž dozvedela, že okrem už spomenutých hovorí aj po nemecky. – Bez toho jazyka sa v severnom Taliansku ako sprievodca veru nezaobídeš. Rakúšania sú naši tradiční hostia. Potom som sa dozvedela, že s rodičmi desať rokov žila v Bruseli, kde získala diplom, zdolala remeslo a, pravda, aj francúzštinu. Teraz s rodinou žije v Terste, zo svojej práce má radosť, napriek tomu, že je unavená. Lebo jej doménou nie je len Terst s okolím, lež oveľa širší región. Po istom čase, keďže o autobuse nebolo ani chýru ani slychu, ochotná a zhovorčivá spolubesedníčka si sadla na lavičku, sklonila hlavu, privrela oči a po troche sa previnilo ospravedlnila: – Prepáčte, musím si chvíľočku oddýchnuť. Vstala som o štvrtej, aby som včas privítala turistov, ktorí ráno pricestovali vlakom, bola som s nimi pol dňa, okrem iného aj v Grade, potom som stretla vás, zabudnutých pasažierov z lode, celý čas som sa rozprávala. Viac nevládzem ani slovko vysloviť. A potom sa odmlčala. Keď prišiel zodpovedajúci autobus, celú našu skupinu, kde vskutku nik nikoho nepoznal, upovedomila, že máme nastúpiť. A zakývala nám na pozdrav. V autobuse si sadla na osamelé sedadlo, aby sa nemusela s nikým rozprávať. Nikto jej to nezazlieval. Veď sme jej boli všetci povďační. Nebyť jej ochoty, ktovie, ako by sa naša odysea bola zakončila. Možno by sme sa namiesto v Terste ocitli v Bologni alebo niekde inde, kde sme vôbec nemali namierené. Na stanici v Terste sme si so seňorou Paolou podali ruky. Namiesto zbohom, vzájomne sme si povedali dovidenia. Možno sa ešte stretneme? Veď človek nikdy nevie, kedy sa mu s kým cesty skrížia. 

Mozaika NA MARGO OPRAVY KOSTOLNEJ VEŽE V PETROVCI

Listina a posolstvo v guli pod krížom Jaroslav Čiep

Mnohí využili príležitosť odfotografovať sa pri kríži, ktorý v júli vymenili za nový rovnakej veľkosti a vrátili späť na vežu

Vedenie evanjelického zboru v čele s miestnym farárom Vladislavom Ivičiakom sa snažili prečítať aj listinu, ktorú tam naši predkovia vložili. V tom im nepomohli ani odborníci z pamiatkového ústavu, na kto-

je kostol menších rozmerov, a teraz po zmeraní vidno, že chrám je rvalú stopu o svojom živote dlhý 42 a široký 22 metrov. Veža a o dobe, v ktorej žili, sa aj je vysoká 44,77 m a samotný kríž našinci neraz pokúšali zaneje vysoký 235 cm a jeho ramená chať ako dokument doby. Tak tomu sú dlhé 120 cm. Ozdoby na kríži sú bolo aj pri oprave kostolnej široké 40 a guľa v priemere veže v Báčskom Petrovci má 80 centimetrov. v roku 1904. Oprava sa konaNový medený a pozlátela podľa návrhu kulpínskeho ný kríž Petrovčania posvärodáka a neskoršie i uznátili a do opravenej gule ako vaného stredoeurópskeho odkaz potomkom položili architekta Milana Michala aj novú listinu. V nej sú aj Harminca. Po posviacke nasledujúce vety: „Sláva na kríža petrovskí cirkevníci výsostiach Bohu a na Zemi do medenej gule, zabalenú pokoj ľuďom dobrej vôle. do sklenenej fľaše, položiRoku Pána 2014. Slovenský li aj listinu a noviny, ktoré ev. a. v. cirkevný zbor v Báčdosvedčovali o tom, ako sa skom Petrovci. Prví Slováci tieto nekaždodenné udalosti To, čo zostalo zo starej listiny: spráchnivený papier, evanjelici do Petrovca mav Petrovci diali. Žiaľ, zub času, noviny a prestrelená fľaša sovejšie prišli roku 1745. Aj a predovšetkým vojnové napriek ťažkostiam, v ktočasy, keď vojaci guľu niekoľkokrát rých sa obrátili. Prestrelená fľaša rých sa nachádzali, pestovali svoju prestrelili, v značnej miere poškodili v guli na výške nad štyridsať met- zbožnosť a živú vieru. Prvý chrám aj vloženú listinu. Presne po 110 rov a storočie napospas poveter- Boží z pevného materiálu začali burokoch v lete tohto roku pri oprave nostným podmienkam spôsobili, že dovať r. 1783. O rok na to bol tento chrám posvätený za pôsobenia prvého farára Andreja Stehlu. Počas služby jeho nástupcu Jána Stehlu r. 1822 bol pôvodný chrám rozšírený a r. 1823 posvätený. Tento chrám Boží stojí dodnes a slúži nábožnému ľudu petrovskému na oslavu Pána Boha, na duchovné vzdelávanie a prisluhovanie sviatosti. R. 1863 bola chrámová veža zväčšená a na ňu bol r. 1904 osadený kríž, ktorý nám slúžil doposiaľ. Pre poškodenie, najmä v 2. svetovej vojne, musel tento kríž byť vymenený. Ako znak vďačnosti Pánu Bohu za všetko požehnanie, ktoré nám dával a dáva, Novú listinu s básňou Pavla Mučajiho Petrovčania vložili do ochranného z úcty k našim predkom, ktorí obalu z nehrdzavejúcej ocele nám nechali spasiteľné duchovné kostolnej veže majstri z veže zložili papier spráchnivel a vo väčšej miere a vzácne materiálne dedičstvo, a zo kríž a guľu. Mnohí využili možnosť je nečitateľný. Pri oprave petrov- zodpovednosti voči generáciám, priamo sledovať nekaždodenný ského kostola sme sa dozvedeli aj ktoré prídu po nás, s Božou počin, a potom aj odfotiť sa pri kríži. niečo užitočného. Tradovalo sa, že mocou pokračujeme v obnovovaní

Majstri 6. júna 2014 dali dolu poškodený kríž

nášho chrámu Božieho. Tak sme z milosti Božej tohto roku Pánovho obnovili vežu a dali vyhotoviť nový kríž. Práce spojené s opravou veže, vyhotovením kríža a obnovou omietky chrámu, ako aj s líčením kostola zvnútra, čo je plánované na budúci rok, odsúhlasili: predsedníctvo slovenského ev. a. v. cirkevného zboru v Báčskom Petrovci v zložení Vladislav Ivičiak, farár, Ján Čáni st., dozorca...“ Potom na listine nasleduje zoznam aktuálnej správy a presbyterstva. V pokračovaní sa ešte uvádza: „S týmito predsavzatiami súhlasil a posviacku na text 1. list Korintským 2, 2 – Lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a to toho ukrižovaného – vykonal dôstojný pán biskup Samuel Vrbovský, rodák petrovský. Nech aj tento kríž na našom chráme Božom stojí ako svedectvo Kristovho večného víťazstva všetkým generáciám, ktoré bude zvolávať k zmiereniu s Pánom Bohom. V Báčskom Petrovci 29. júla roku Pánovom 2014.“ ○

HLAS ĽUDU | 6. 9. 2014 • 36 /4610/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek Pani Nováková si kúpila nové šaty. Príde domov a ukazuje ich manželovi. – Ale veď tie šaty sú úplne priesvitné! – pohoršuje sa manžel. – Ale, drahý, keď si ich oblečiem, tak už nebudú... – upokojuje ho pani Nováková. – Môj manžel, – vraví žena námorníka, – trávi pol roka na mori a pol roka doma. – To musí byť pre teba veľmi nudné. – Ó, ani nie! Z toho je polovicu u rodičov! – A kde je Róbert, už dávno som ho nevidel. – Je v robote.

– Čo by ten neurobil pre peniaze... Dvaja policajti našli na pochôdzke dve bomby. – Čo s nimi urobíme? – vyzvedá sa prvý. – No čo by sme urobili, zanesieme ich na veliteľstvo. – O koľkej vás mám zobudiť? – pýta sa recepčný novomanželov. – O jednej, o druhej, o tretej... skrátka, každú hodinu. – Ako sa máš v manželstve? – Nemôžem sa sťažovať. – Vidíš, keby si sa neoženil, tak by si sa mohol.

Z nemeckých grafitov Cyklisti všetkých krajín, spojte sa. Okrem vlastných reťazí nemáte čo stratiť. Nič je nič – a ani niečo nie je bohviečo. Ak spíš sám, stupňuješ bytovú krízu. Radšej prirodzená hlúposť ako umelá inteligencia. Láska je chorobou, pre ktorú sa musí do postele. U nás vládne emancipácia: každá žena je rovnoprávna s každou inou ženou. Kto sa hrá s ohňom, voda mu

Svet patrí tomu, kto má peniaze, aby mohol prejsť. Emerson

Človek od prírody baží po poznaní. Aristoteles

Vyprázdniš si riadne vrecko, spoznáš však na svete všetko. Nemecké príslovie

Je rozumný, kto nesmúti kvôli tomu, čo nemá, ale sa teší z toho, čo má. Démokritos

Keby som mal, čo nemám, mohol by som, čo nemôžem. České príslovie Čo je to veľký život: sú to sny a túžby mladosti, ktoré sa dočkali realizácie v dospelosti? Comte

Vyučovanie vyžaduje nadanie a cvičenie. Protagoras Žiak, ktorý sa bez kníh učí, ten sa mnoho nenaučí. Čínske príslovie

Biť je ľahšie ako vychovávať. Gercen

Z výstavy Strangelives, ktorá prebiehala v Kultúrnom stredisku Belehradu

Aforizmy – Presvedčili ste boha vo mne

Aleksandar Baljak

Problémy sú zvážené vcelku, dokonca aj širšie. Vlada Bulatović Vib

Koľko ma rozplače zdraženie, toľko ma veselým urobí vysvetlenie. Neschopný sa v službe dostane potiaľ, koľko schopných odoženie. Tak červená osoba a také bledé správanie. Keď počujem, že dovážame hlúposti, chce sa mi plakať. A uvažujem o tom, koľko sú naše domáce hlúposti lepšie. Kedysi sme my občania vykrikovali heslá a vláda nás pozorovala. Teraz vláda vykrikuje heslá a mi ju pozorujeme.

6. 9. – 12. 9. 2014

Povedali o učení

vo výbere Petra Lazića

rýchle stúpne po hrdlo. Teória relativity: chlp v polievke je relatívne mnoho, chlp na hlave je relatívne málo. Keby naša planéta vedela nariekať, všetci by sme ohluchli. Štiepajte drevo namiesto atómov. Chybiť je ľudské, ale pre úplný chaos potrebujete počítač. Neber ma za slovo, zober ma do náruče. Pesimistom je človek, ktorý si z dvoch ziel zvolí obidve.

Krok dozadu

POČASIE

Zrnká múdrosti

Na zasadnutí nikto nerozprával do vetra, všetko je v zápisnici. To je ideologicky neopodstatnené, a ani mne nezodpovedá. Odišiel do krajšej budúcnosti. Vyšetrovanie trvá. Naše chvíľkové ťažkosti nie sú malé, ale dlho trvajú. Všade samé križovatky a ciest ubúda. O druhej strane medaily sa nepíše dostatočne afirmatívne. Nešprtajte po mojej minulosti, narodil som sa z rodinných dôvodov. Jasné, že vám verím: presvedčili ste boha vo mne! Ako napredovať, keď každý chce svoje naspäť. Skôr alebo neskôr sa národ dozvie, že je verejnosť rozhorčená.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

17˚ | 28˚

15˚ | 29˚

15˚ | 27˚

14˚ | 25˚

14˚ | 26˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

Píniový orech

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Guľôčky s figami Suroviny: 500 g sušených fíg, 200 g kokosovej múčky, 1 lyžica práškového cukru, 250 g margarínu, 800 g mletých keksov, 20 lyžíc cukru, 20 lyžíc vody. Takto sa to podarí: Figy namočíme do teplej vody a necháme v nej 30 minút, aj dlhšie. Zmiešame 200 g margarínu s kokosovou múčkou a práškovým cukrom. Vrch figy zrežeme a prstom urobíme jamôčku. Všetky jamôčky vyplníme pripravenou margarínovo-kokosovou zmesou. Keksy zomelieme alebo rozdrobíme. Dáme variť 20 lyžíc vody, 20 lyžíc cukru a 50 g margarínu. Keď zovrie, zalejeme po mletých keksoch. Dobre vypracujeme, aby sme dostali cesto, ktoré rozvaľkáme. Pokrájame na štvorčeky, do ktorých zakrúcame naplnené figy, a rukami formujeme guľôčky. Ak je cesto ešte teplé, nemusíme

ho rozvaľkať, ale môžeme hneď robiť guľôčky, ktoré obalíme v kokosovej múčke. Pri podávaní môžeme guľôčky rozrezať na polovice, lebo pekne vyzerajú. Môžeme ich zmrazovať a podľa potreby odmraziť, lebo nestrácajú na kvalite. 

íniové orechy (pinjole) sú semená stredozemnej borovice. Rastú predovšetkým voľne, majú hrubé, asi 15 cm veľké šišky. Trvá asi 3 roky, kým sa šiška úplne vyvinie a otvorí. Po zbere sa musia šišky otvárať za pomoci tepla. Potom nasleduje lúpanie, umývanie, kefovanie a preberanie jadier. Pôvod: Spomína ich už v Starom zákone prorok Hose vo 8. storočí pred Kristom. Archeológovia objavili oriešky medzi potravinami vo vykopávkach v Pompejach, ktoré zničil výbuch sopky Vezuv v 79. roku pred Kristom. Oriešky pochádzajú z krajín okolo Stredozemného mora. Význam pre zdravie: Sú výborné pri liečbe nervových porúch, odporúčajú sa pri strese, depresiách, ale aj duševne pracujúcim a študentom. Podieľajú sa pri tvorbe nervového tkaniva, znižovaní krvného cholesterolu a blahodárne vplývajú na artérie. Význam pri chudnutí: Píniové orechy sú bohaté na užitočné polynenasýtené tuky, ktoré v tele zvyšujú kapacitu spaľovania ostatných tukov. Upozornenie: Píniové orechy je potrebné rýchlo spotrebovať, lebo rýchlo horknú.  Foto: z internetu

PONDELKOVÁ DIÉTA

Efektne vás zbaví víkendového bruška!

yužite jednoduchý trik, ako po bohatom víkende zapracovať na svojej postave, a dajte sa zlákať pondelkovým chudnutím! Celý týždeň venujete pozornosť vášmu jedálnemu lístku, ale keď príde víkend, pravidelne podľahnete pokušeniu dní plných relaxu a maškrtenia? Tie sa však, žiaľ, nemilosrdne odzrkadlia na ručičke váh. Nezúfajte! V pondelok si na začiatok týždňa môžete nastaviť vaše telo na spaľovanie nadbytočného tuku. Vy sa tak nemusíte zriecť pôžitku nedeľňajších dobrôt! VEĽMI DÔLEŽITÉ Aby chudnutie išlo ako po masle, treba denne vypiť mi-

nimálne 2 až 3 litre vody, a na neresti po víkende rýchlo zabudnete! SMELO HODUJTE Raňajky: Cuketová omeleta (330 kcal, 22 g tuky) Na 1 porciu potrebujeme 75 g cukety (tekvice), 1 cibuľu a 1/2 červenej papriky. Pokrájame na kocky a podusíme na 1 lyžičke oleja. V miske vymiešame 3 vajcia, 3 lyžice mlieka, okoreníme a zalejeme zeleninu. Na miernom ohni dusíme asi 10 minút. Na obed pripravíme fašírky so zemiakovým šalátom a na večeru servírujeme obloženú celozrnú žemľu so šunkou. ZDRAVÉ VYCHUTNÁVANIE Raňajky: Tvaroh s ovocím (260

kcal, 7 g tuky) Na 1 porciu potrebujeme 100 g nízkotučného tvarohu, 50 g pokrájaného sušeného ovocia (napr. figy) a 10 g píniových oriešok (pinjole). V miske všetko spolu zmiešame a servírujeme. Na obed podávame kuracie prsičká s ryžou a na večeru odporúčame zapečené zemiaky s paradajkovým šalátom. ODŠTARTUJTE S PÔŽITKOM Raňajky: Chlieb obložený čerstvým syrom (270 kcal, 7 g tuky) Na 1 porciu potrebujeme 50 g čerstvého syra cottage a 1 lyžičku šťavy z rakytníka rašetliakového. Vymiešame dohladka. Potom 1 plátok celozrného chleba natrieme syrom, obložíme 2 plátkami pa-

Mozaiku číslo 182 pripravil Oto Filip

VIII

radajky a posypeme nasekanými bylinkami. Na obed odporúčame varenú údenú šunku so zemiakmi a na večeru zas porciu ľahkej zeleninovej polievky. VYCHUTNÁVAJTE ŠŤAVNATO A CHRUMKAVO Raňajky: Ovocné cereálie (300 kcal, 10 g tuky) Na 1 porciu zmiešame v miske dohladka 20 g bieleho jogurtu spolu s 1 lyžicou hruškovej šťavy a 1 lyžicou smotany. Primiešame 75 g na kocky nakrájaných jahôd, 1 kivi a ovsené vločky a servírujeme. Na obed odporúčame kuracie prsičká so šalátom a na večeru uvaríme cestoviny s lososovou omáčkou. 

Kultúra DUNAJSKÉ DIALÓGY 2014

Umenie nepozná hranice Jasmina Pániková

republiky v Belehrade, slovensko-srbské výstavy otvoril J. E. Ján Varšo, veľvyslanec SR. Pri tejto príležitosti umelecký riaditeľ festivalu Sava Stepanov poznamenal, že sú podujatia tohto typu viac než potrebné, najmä preto, aby sme sa zoznámili s umením nielen našich umelcov, ale aj tých, ktorí žijú v susedných štátoch. „Myslíme si, že vieme, aká je situácia v umení u nás a v zahraničí. To nie je pravda. Nevieme, a preto musíme organizovať také výstavy, aby sme sa lepšie zoznámili, zlepšili komunikáciu medzi

trnásť krajín, osemdesiatpäť umelcov, tridsať podujatí a dvanásť kritikov a určite veľký počet návštevníkov – tak by skrátka znela zmienka o tohtoročnom festivale moderného umenia podunajských krajín Dunajské dialógy. Avšak tohtoročný, v poradí druhý festival, má pre nás oveľa väčší význam. Tohtoročným partnerským štátom festivalu je Slovensko, čo znamená, že prostredníctvom výstav publiku sa Moderné umenie vzbudzuje záujem prihovorili početní umelci zo Autentické a pútavé rozSlovenska, ale nie hovory v ÚKVS viedli umelci je iba v tom čaro Martin Derner a Jozef Klátik, festivalu. Umelecv Malom výtvarnom salóne ké dialógy v niekoľMarek Kvetan a Mira Brtková, kých novosadských v Bel Art Galérii Viktor Frešo galériách viedli po a Rastislav Škulec, kým v Gajeden umelec zo lérii Srbinovski svoje diela vySlovenska a jeden stavili Olja Triaška Stefanović z radov vojvodina Ján Triaška. ských Slovákov. Umelci ponúkli svoje aj V organizácii Gaviac než príťažlivé diela. Na lérie Bel Art festirovnakú tému odpovedali val bol otvorený rozlične, ich diela sú sprav stredu 27. auguscované z rozličných uhlov, ta a potrvá do 15. čím sa každá výstava stala septembra. špecifickou. Jedno je isté, a to Slovensko-srbpotvrdila aj riaditeľka festivalu ské dialógy odštarVesna Latinovićová, všetky tovali 28. augusta exponáty medzi sebou veľmi v priestoroch Ústadobre komunikujú, čo posilnilo vu pre kultúru voj- Účastníci dialógov – umelci, organizátori a konzumenti vodinských Slovákov a keďže podunajskými krajinami. Sú to na príležitosť vidieť všetko to, vzťahy nielen medzi vystavovajedným z partnerov festivalu krajiny rozličného štandardu, tu v Novom Sade,“ poznamenal teľmi, ale aj medzi zúčastnenými krajinami. je aj Veľvyslanectvo Slovenskej kultúry, umenia, a preto je krás- Stepanov.

Dokumentárny film k výročiu. Vo štvrtok 28. augusta v sieni Galérie obrazov Savu Šumanovića v Šíde premiérovo premietali dokumentárno-hraný film Slikar i beračica grožđa scenáristu a režiséra Nikolu Lorencina. Film je nahraný v spolupráci s Galériou obrazov Savu Šumanovića z príležitosti výročia tragickej smrti tohto známeho umelca. Všetky tri úlohy vo filme stvárnili herci Amatérskeho divadla Branislava Nušića Šíd. V úlohe Savu Šumanovića sa predstavil Igor Ďurík, v úlohe jeho matky Persidy Šumanović sa predstavila Marija Čikarić a v úlohe utečenky zo Slovinska, ktorá v období druhej svetovej vojny pobudla v dome Šumanovićovcov, sa predstavila Ljiljana Dupalo. Okrem umeleckého pôsobenia Savu Šumanovića film sa zaoberá aj sentimentálnou časťou jeho života. Na snímke: Záber z premiérového premietania filmu, na ktorom sú aktéri a hostia. St. S. • KULTÚRA •

36 /4611/ 6. 9. 2014

Kultúra PRVÝ VÍKEND DIVADELNÝCH HODOV

Štartovali Petrovské dni divadelné Jaroslav Čiep

tvorením výstavy venovanej 150. výročiu narodenia významného srbského dramatika Branislava Nušića v piatok 29. augusta sa začali v poradí 19. Petrovské dni divadelné, pod ktoré sa podpisuje Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci. Dokumentárnu výstavu pod názvom Divadelný Nušić prichystalo Divadelné múzeum Vojvodiny z Nového Sadu ešte pred desiatimi rokmi a teraz pri aktuálnom výročí najznámejšieho srbského komédiografa ju zase oprášili a prezentovali v predsieni SVD. Po privítaní prítomných riaditeľkou

vykonal prevrat vo vojvodinských divadlách a považujú ho za zakladateľa novej vojvodinskej divadelnej poetiky a estetiky. Urbán prítomných upovedomil, že nie je po prvýkrát na PDD, keďže už pred niekoľkými rokmi tu hosťoval s predstavením Turbo paradiso. Inak si váži prácu domáceho režiséra Ľuboslava Majeru a dlhú divadelnú tradíciu v Petrovci. V pokračovaní večera sa pod jeho režisérskou taktovkou domácemu publiku na malej scéne SVD predstavilo maďarské Novosadské divadlo / Újvidéki Színház predstavením Neoplanta. Režisér si inšpiráciu pre inscenáciu našiel v rovnomennom románe

Z otvorenia výstavy o B. Nušićovi: (zľava) B. Čeman, V. Krstevská, Biljana Niškanovićová a Zoran Maksimović

Sad za slobodné nové rozmery. Svojrázny odkaz kráľovské mesto s predstavenia je, že si menšina názvom Neoplanta, najviac odnesie na svojich pleciach po maďarsky Uj-Vi- a zvyčajne zostane zneužitá. degh, po nemecky Na občanov mesta Neoplanta Ney-Satz, srbsky si zahrali Silvija Križanová, Emina Novi Sad a bulharsky Elorová, Agota Szilagyiová, GabrieMlada Loza. Premys- la Crnkovićová, Agota Ferencová, lená minimalistická Zoltán Sirmer, Daniel Husta, Gábor scénografia a her- Pongo, István Keresi, Arpád Meszaci, ktorí občas de- ros a Atila Német. Za naštudovabatujú, deklamujú né roly viacerí z nich sa ovenčili heslá, diskutujú na prestížnymi oceneniami, akými existenčné menši- sú Sterijova cena alebo Patakiho nové témy, buď sa prsteň. Za réžiu a scénografiu prednadkrikujú a doka- stavenia Neoplanta sa podpisuje zujú nadvládu, u di- András Urbán, za dramaturgiu váka vyvolávajú silný Kata Gyarmatiová, kostýmy Marina Pálčivé témy Nového Sadu podané hercami divadla Újvidéki Színház emocionálny zlom. Sremcová a hudbu Atila Antal. Inak Tiež i myšlienkové toto predstavenie je víťazom 64. SVD Vierou Krstovskou moderátor Lászla Végela a v reálnom živote. prehodnocovanie ustálených Festivalu profesionálnych divadiel Branislav Čeman vysvetlil, že ide V podstate inscenácie Neoplanta a v spoločnosti zažitých pred- Vojvodiny a tohtoročného Sterijovo časť panelov z pôvodnej väčšej je pokus zachytiť tep života a pre- sudkov. Aj v Novom Sade prok- ho pozorja v Novom Sade. výstavy. Zoran Maksimović, riaditeľ meny Nového Sadu za posledné tri lamovaná multikultúrnosť a idyProgram v rámci PDD 2014 bude Divadelného múzea Vojvodiny, storočia. Panovníčka Mária Terézia lickosť spolužitia pod bremenom pokračovať od 5. do 8. septemvýstavu otvoril a vyzdvihol pri- 1. februára 1748 vyhlásila Nový dejinných krívd národa dostávajú bra. meranú vzájomnú spoluprácu so SVD, ale aj ochotníckymi divadKRÁTKE SPRÁVY lami v slovenských prostrediach. Výstavu otvoril trefnou citáciou B. a premietanie filmov z cyklu bibliografických filmov. Nušića. Pri otvorení výstavy bola Na programe 6. septembra v divadelnej sále je koncert prítomná aj autorka výstavy Biljana autorskej hudby Petra Janku, kým obecná prehliadka Niškanovićová. Kultúrny informátor na september . Zamestnanci výtvarnej tvorby, v organizácii Zväzu ochotníkov Obce Česť otvoriť tohtoročné PDD Strediska pre kultúru Stará Pazova na september priStará Pazova, sa uskutoční 19. septembra v aule divapripadla režisérovi Andrásovi Urbánovi zo Senty. Ide o novosadského pravili bohatý program kultúrnych dianí. Najnovší infor- delnej sály. S usporadúvaním divadelných predstavení absolventa, v súčasnosti riaditeľa mátor na september predstavili v stredu 3. septembra pre najmladších pokračujú aj v tomto mesiaci a detské jedného z najlepších divadiel v Srb- v tamojšej galérii, v ktorej 17. septembra slávnostne soboty sú naplánované na 19. a 27. septembra. Konsku Desző Kosztolányho. Režisér otvoria novú výstavnú sezónu – výstavou obrazov. Ani cert Mestského chóru Stará Pazova sa uskutoční 24. A. Lš. Urbán za posledné desaťročie v tomto mesiaci nevystane bohatý filmový repertoár septembra.



Stará Pazova

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

TRIUMF STAROPAZOVSKÝCH DIVADELNÍKOV

Babylon najúspešnejší v Novom Pazare Anna Lešťanová

ohybové predstavenie Babylon, autorského projektu Miroslava Kožíka a Miroslava Baka, vyhlásené je v sobotu 30. augusta za najúspešnejšie divadlo na Druhom mládežníckom divadelnom festivale (Youth Theatre Festival) v Novom Pazare. Súbor SD VHV Stará Pazova, ktorý pracuje pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, vystúpil v tamojšom Kultúrnom stredisku v tretí festivalový deň (26. augusta) a po vystúpení dožil búrlivé ovácie obecenstva, na ktoré, ako povedal M. Kožík, budú dlho pamätať. Festival trval od 24. až 30. augusta a vystúpilo sedem divadelných súborov zo Srbska. Je časťou projektu, ktorý za finančnej podpory Fondu pre ľudskú bezpečnosť (Fond za ljudsku sigurnost) na území juhozápadného Srbska realizuje Program pre rozvoj Spojených národov. K usporiadaniu festivalu prispeli Veľvyslanectvo Turecka v Belehrade a vláda Republiky Srbsko.

Hlavným promotérom a predsedom odbornej poroty bol známy herec Branislav Trifunović a koordinátorom festivalu novopazarský herec Rifat Rifatović. Festival mládežníckeho divadla patrí medzi najmladšie divadelné festivaly v Srbsku a podľa slov spolubesedníka bol výnimočne dobre organizovaný. S t a r o p a z o v s k í Kompletný divadelný súbor pred Chrámom sv. Petra v Novom Pazare divadelníci sa na (foto: z archívu SD VHV Stará Pazova) tento festival dostali vďaka Kancelárii pre mladých festival vznikol nielen ako od- patria do sféry ľudskej ne/bezObce Stará Pazova a ich spolu- poveď na nedostatok kultúrnych pečnosti. Členovia pazovského súboru práci s Kanceláriou pre mladých dianí v regióne, ale aj ako aktivita, ktorá má za cieľ rozbiť medzinana festivale nadviazali nové konv Novom Pazare, ktorá je jednou cionálne predsudky, umožniť takty a známosti a vďaka skveléz organizátorov festivalu. Pazovčania si počas dvojdňového zoznamovanie sa mladých ľudí mu úspechu dostali pozvania na pobytu v Novom Pazare obzreli a ich pozdvihnutie povedomia početné vystúpenia tak doma, pamätihodnosti mesta. Tento o spoločenských výzvach, ktoré ako i v zahraničí.

POBAVENIE PRI AKUSTICKEJ HUDBE. V sobotu večer 30. augusta Selenčania mali nekaždodennú príležitosť pobaviť sa v café Eros In pri akustickej hudbe. Na staré dobré hity si zaspomínali mladí hudobníci, ktorí pestujú hudbu na akustických hudobných nástrojoch, ako sú gitary. Vo výbere repertoára im pomohol známy selenčský spevák, svojho času aj hudobník Jaroslav Ďurčiansky, ktorý tiež hrá na gitare. Podarilo sa mu prilákať nadšencov takejto hudby a spevákov, ktorí sa im pridali, a spríjemnili večer návštevníkom. Repertoár tvorila slovenská a srbská, tak ľudová, ako aj tanečná hudba. Na gitarách hrali Jaroslav Ďurčiansky, Jaroslav Berédi a Ján Fodor a zaspievali Ján Rago a Pavel Tŕpka. Vystúpenie sa všetkým páčilo, spolu sa bavili až do skorých ranných hodín. Bol to aj krásny záver letných prázdnin. Aj majiteľ Juraj Krížov bol spokojný so začínajúcimi hudobníkmi, ktorí do hudobného života Selenče priniesli občerstvenie. Zábavy takéhoto druhu v café Eros In podľa slov majiteľa budú pokračovať v dňoch víkendu. J. B-di • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA. Členovia Hudobnej odbočky staropazovského KUS Branka Radičevića v piatok 29. augusta na nádvorí divadelnej sály usporiadali koncert klasickej hudby. Pod vedením etnomuzikologičky Olivery Bjelićovej na koncerte, ktorý odznel v rámci Pazovského kultúrneho leta 2014 a v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova, vystúpilo deväť mladých hudobníkov: Tatjana Popovićová, Petar Samac, Sandra Donđivićová, Natalija Klinková, Jana Varecová, Danijel Donđivić, Milan Klinko, Milica Lađevićová a Valentina Donđivićová. Na klavíri, husliach a gitare zahrali diela známych skladateľov. Vo vyše polhodinovom programe obecenstvo zažilo príjemnú atmosféru letného večera pri hudbe. A. Lš. 36 /4611/ 6. 9. 2014

Kultúra KURZ PRE MODERÁTOROV

S mikrofónom, aj bez Monika Necpálová

iekedy sa oplatí v začatej ceste pokračovať... Ktovie, možno to napokon prinesie svoje ovocie. A ak vám neskôr dajú slovo a navyše do ruky aj mikrofón, môžete pohnúť človekom viac, ako si myslíte. Úspech prvého kurzu pre moderátorov, ktorý organizoval pred pár týždňami Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, si, takpovediac, vyžiadal svoje pokračovanie. Cez víkend 30. – 31. augusta si v jeho priestoroch, ale aj na pódiu v Slovenskom kultúrnom centre P. J. Šafárika, vyskúšali svoje schopnosti rečníctva, prednesu prejavu, improvizácie a jazykovej vrtkosti moderátori, ktorí si už s mikrofónom na verejnosti tykajú. Siedmich účastníkov seminára zaúčali tajomstvám konferovania Marcel Olšiak, odborný asistent na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, a hudobný skladateľ Peter Zagar. Keďže Marcel Olšiak viedol aj prvý kurz pre moderátorov, pýtame sa ho, čo ho na spôsobe moderovania krajanov upútava. Môžete nám povedať niečo bližšie o projektoch, ktoré robí vaša katedra a súvisia s krajanskou problematikou? Krajanskou problematikou sa zaoberá náš projekt Slovenčina v srbských elektronických médiách. Jeho cieľom je opísať hovorenú podobu jazyka moderátorov a porovnať jej stav so situáciou v slovenskom éteri. Pokúsme sa spomenúť najvýraznejšie rozdiely v prejave moderátorov na Slovensku a vo Vojvodine. Bolo by nepresné, ak by som všeobecne uviedol rozdiely, keďže je to závislé od toho, či ide o rozhlasového alebo televízneho moderátora, či ide o prejav hovorený alebo čítaný, či ide o moderátora súkromného alebo verejnoprávneho média. Ak máte na mysli moderátorov spoločenských podujatí, tam je taktiež množstvo podmieňujúcich faktorov, napríklad typ podujatia, priestor, adresát. Aký je moderátorský trend na Slovensku? Koho možno považovať za dobrého moderátora a čo by mal spĺňať? V posledných rokoch je typické zrýchlenie tempa reči, čím sa prejav dynamizuje. Vysoká rýchlosť reči však

www.hl.rs

často prekáža starším poslucháčom a divákom. V súkromných rádiách je trendom riadiť sa sloganom viac hudby a menej slov, moderátori sa snažia o žoviálne zahlásenia. Snaha o dynamiku je citeľná aj vo verejnoprávnych médiách, mnohí im potom vyčítajú komercionalizáciu. V prípade konferenciera je ideálne, ak ide o mysliacu osobnosť, nielen o hovoriacu hlavu – osobu automaticky memorujúcu text, ak ovláda jazyk, vie zaimprovizovať, pohotovo sa vynájsť. Ako vnímate improvizáciu počas podujatia a prípravu moderátorov pred akciou? Schopnosť improvizovať je vrcholom moderátorského umenia, zvládnuť ju môže ten, kto sa na akciu zodpovedne pripraví. Viacerí moderátori si napíšu podrobný bodový scenár, celé texty svojich vstupov. Napokon však vďaka času, ktorý venovali príprave, papier vôbec nepoužijú a dokážu hovoriť spontánne. Čo by ste poradili začínajúcim i skúseným moderátorom vo Vojvodine? Začiatočník aj profesionál by sa mal vždy posúvať ďalej, neuspokojiť sa s tým, čo vie, vzdelávať sa, čítať beletriu či dennú tlač (aj nahlas), sledovať verejné dianie, využiť každú príležitosť verejne vystupovať. Treba podľa vás súčasný štýl moderovania podujatí krajanov do istej miery meniť, inovovať, je čo zlepšovať?

Marcel Olšiak, lektor seminára pre moderátorov Vždy je čo zlepšovať, kreatívne je potrebné pristupovať aj k moderovaniu. Ak moderujem pravidelne to isté podujatie, veľmi ľahko môžem skĺznuť do stereotypu, stále opakujem rovnaké slová, vety. Slovenčina dolnozemských Slovákov je bohatá aj na slová, ktoré sa už na Slovensku nepoužívajú. V čom ste si ešte všimli rozdiely? Podľa vášho názoru treba túto dolnozemskú slovenčinu zachovávať? Je príjemné počúvať slovenčinu, ktorá sa už na Slovensku neobjavuje, preto by sa určite mala zachovať. Keďže sa primárne venujem zvukovej rovine jazyka, najviac ma zaujali rozdiely vo výslovnosti hlások a intonácii viet. Asi najvýraznejšie

je dôsledné dodržiavanie mäkkosti spoluhlásky ľ. Skúste zhodnotiť moderátorský kurz, ktorý ste v Novom Sade viedli. V čom vidíte najväčší prínos tohto i predošlého kurzu pre krajanov vo Vojvodine? Zhodnotenie školenia pre moderátorov by viac prislúchalo samotným frekventantom kurzu, z môjho pohľadu lektora išlo o tvorivé chvíle, počas ktorých sa naplno prejavila pracovitosť jeho účastníkov, húževnatosť, ich originalita, chuť pracovať na sebe, schopnosť prijať aj slová kritické, snaha odstrániť nedostatky. Čo vám osobne dáva návšteva Dolnej zeme a stretnutie s krajanmi, s ktorými ste mali možnosť pracovať na kurze pre moderátorov? Návšteva mi dala priateľov, nie takých virtuálnych, zaradených v zozname na sociálnej sieti, ale reálnych ľudí, ktorí žijú aktívne vo svojom regióne, v mnohom sú pre mňa inšpiratívni. Na kurze sme sa učili všetci navzájom. Prekvapilo ma aj množstvo podujatí, ktoré sa tu organizujú. No na Slovensku sa o nich nevie. Ako vidíte vašu ďalšiu spoluprácu s krajanmi? V mene mojom, zároveň aj ako zástupca Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, verím, že spolupráca bude pokračovať, či už pri tvorbe spoločných projektov, či na poli vedeckom, a to aj vďaka kontaktom s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov na čele s riaditeľkou Milinou Sklabinskou, ktorej patrí poďakovanie za zorganizovanie kurzov pre moderátorov.

Kex je keks a tekst je text Anna Horvátová

ienka mnohých je, že nebyť v slovenskom pravopise ypsilonu, nebol by taký komplikovaný. Avšak nie je to jediným kameňom úrazu. Aj písanie písmena „x“ spôsobuje problémy. Pri slovách, ktoré sú významovo rovnaké a neveľmi sa líšia ani tej pravopisnej stránky, je tento problém vypuklý. A k tomu v nemalej miere prispieva aj srbčina, pod vplyvom ktorej sa prehrešíme proti nášmu jazyku. Mnohým pripadá za samozrejmé, keď v písanom texte, ktorý by mal byť napísaný akože v spisovnej slovenčine, napíšeme aj „tekst“, „praks“, seks“ atď. Vysvetlenie písania písmena„x“ je uvedené aj v Pravidlách slovenského pravopisu, ktoré tu poslúžia ako prameň. V slovách gréckeho a latinského pôvodu ponechávame pôvodné x, a teda v spisovnej slovenčine je to takto: text, prax, sex,

Informačno-politický týždenník

syntax, taxa, taxík, exámen, exekútor, Alexander, xylofón, rovnako ako aj v predpone „ex-“: exkavátor, expropácia. Treba však rozlišovať slová, v ktorých sa skupina „ks“ píše podľa výslovnosti, a to sú: koks, keks... Ďalej sú to nezdomácnené cudzie slová a v nich sa pôvodne zachováva „x“; predovšetkým sú to vlastné mená: Marx, Halifax, Asterix... V súlade s dobou sa aj do jazyka dostávajú nové termíny a je priam vychytené tvorenie rozličných nových pomenovaní cudzou predponou „ex-“, ktorá sa spája nielen so slovami cudzieho pôvodu, ale aj slovami domáceho pôvodu a s tými dávno zdomácnenými, ktorých cudzí pôvod si už ani neuvedomujeme: exprezident, exmajster, exkráľ; alebo vychytené je aj pripájanie tejto predpony k vlastným menám: Exjuhoslovan, Exparížan... Aj slová typu extraliga, extratrieda sú čoraz väčšmi frekventované, a aj tu sa zachováva „x“. • KULTÚRA •

ŠKOLA ĽUDOVÉHO TANCA A HUDBY V ARADÁČI

Prezentovali to najlepšie Suzana Kokavská

lia Kultúrno-umeleckého spolku Pionir, taktiež zo Zreňaninu, ktorí sa zapojili do vášnivej diskusie, – povedal Ivan Bagľaš a dodal, že

rvú Školu ľudového tanca a hudby pod názvom Spoznajme Slovenský Aradáč usporiadali v Aradáči v miestnostiach Združenia občanov Harmónia a v Labátovej sále v dňoch 29. až 31. augusta. Kultúrne centrum, ktoré bolo organizátorom, pre frekventantov organizovalo prednášky a prezentácie o ľudovom kroji, hudbe a tanci, ktoré sú príznačné pre najstar- Účastníci školy v sobotu predpoludním šiu slovenskú osadu v Banáte. poobede bol seminár, na ktorom Úvodné slová o Aradáči v piatok o aradáčskej hudbe hovorili Ján 29. augusta povedal predseda KC Zvara-Moco, Daniela Abelovská Aradáč Ivan Bagľaš, ale prezentoval a Anka Puderková, ktorá vyrozaj metodické DVD, ktoré vydala právala o tom, ako sa tzv. mešky Univerzita Mateja Bela v Banskej dostali do Aradáča. Ján Zvara-Moco Bystrici, a ktorého autormi sú PhDr. hovoril o piesňach, ktoré sa spievali Zuzana Drugová a PhDr. Stanislav na dedinských zábavách, svadbách Dúžek, CSc. a priadkach. – V sobotu sme urobili prezen– Typické stolovnie piesne, ako táciu v srbčine pre Srbov v Aradáči my to v Aradáči voláme, sú tie a Obci Zreňanin, ktorí majú záujem pomalé, akými sú Vinohrady, vinoo kultúru Slovákov v našej osade. hrady, pekné vínko dávate, potom Prezentáciu videli profesor Prvu- Pred kostolom, Vínko, vínko, vínko lović zo Zreňaninu a predstavite- červené, ale sú tu aj dievčenské. To

sú, napríklad, tie, ktoré sa spievali na priadkach – Chystala mňa moja mati, ale tie sa spievali a capella, – povedal Zvara, ktorý je známy

svojou prácou aj v iných osadách okrem Aradáča. Dodal, že sa na zábavách najprv hrali a spievali valčíky: Prídi, Janko, k nám, Láska, láska atď. – Potom nasledovali stepy. Také piesne sú Ej, hoja, hoja, sloboda moja a Prídi, ty šuhajko, ráno k nám. Po nich nasledovali čardáše, piesne, akými sú Nad Aradáč vyšla hviezda jasná, ktorá je pôvodne práve z Aradáča. Je zaznamenaná v zápisoch z roku 1952, potom sa dostala najprv do Kysáča, kde si ju vyspievali ako svoju, a potom si ju

každá osada spievala ako svoju. Ale je to pôvodne aradáčska pieseň, – prisvedčil Zvara a uzavrel, že pre aradáčske orchestre a bandy je špecifické to, ako sa tomu v tejto osade hovorí, že sa vždy usilujú hrať a spievať typické aradáčske piesne. O špecifikách aradáčskeho kroja hovorila Mária Viliačiková, ktorá pomohla v organizácii a chystaní výstavy v Harmónii, na ktorej boli vystavené typické odevné predmety – čepce, oplecká, ako i ručníky, ktoré sú tiež príznačné pre tento kraj. – Kroje, na ktoré sú Aradáčania takí hrdí, sa nepodobajú ani trochu krojom z iných dedín. Dávali sme mená krojom podľa materiálu, z ktorého sú vyšité. Teda máme dušanku, dilinku, hatlasku, otomanku, orliánku, ale i cicovku. Cicovka je pracovný odev, ostatné sú sviatočné. Keď ide o mužský kroj, ten sa viac podobá krojom, ktoré majú aj ostatné slovenské osady na Dolnej zemi. Myslím si, že na ženský odev veľký vplyv malo aj to, že sme veľmi blízko mesta Zreňanin, a naše ženy vždy chceli byť moderné, – povedala Mária Viliačiková. Po prednáškach Ivan Bagľaš a Marína Malová usporiadali školu tanca, a v nedeľu frekventantom, ktorých bolo asi 35, udelili ďakovné listy.

DO PENZIE V OSEMNÁSTKE

Goodbye, Lude Krawe! M. Necpálová

ovorí sa, že v najlepšom treba prestať. Odchádzať na vrchole sa podarí len tým, čo mali svojmu publiku vždy čo povedať. Celých osemnásť rokov ich skladby rozprávali za nich. Hudobné nástroje hrali ich myšlienky. Len prednedávnom oslávila kapela Lude Krawe dospelosť a už hovorí zbohom. Alebo len dovidenia, veď predsa napriek tomu, že sa chlapci Jaroslav Diviak, Ján Križan, Svetozar Govorčin, David Stojanović lúčia, • KULTÚRA •

ich piesne budú nepochybne sprevádzať publikum ešte veľmi dlho. Tak ako vedeli dostať do vytrženia obecenstvo na nedávnom narodeninovom koncerte na Kulpin feste, tak sa im to podarilo aj teraz. Toľko skúseností, čo chlapci majú z vystúpení v rôznych mestách, sa na ich profesionalite, ale aj akomsi kamarátskom kontakte s obecenstvom, skutočne odzrkadľuje. Rozlúčkový koncert, na ktorom odzneli hity skupiny, prilákal v sobotu večer 30. augusta do klubu Trezor v Báčskom Petrovci veľa

priaznivcov i c h p u n k-rockovej hudby. Boli tu tí, čo s nimi odrástli, aj tí, čo ich vekom dobehli. S trochou Jedna z momentiek zo skvelého rozlúčkového večera n o s t a l g i e , populárnej kapely Lude Krawe ale predsa s neuveriteľným elánom tentoraz chov na každom kroku a aspoň do života mimo koncertných scén toľko priazne, akú mali všetci terajší vrhajú sa všetci členovia kapely. i niekdajší členovia Lude Krawe Nám ostáva zaželať im veľa úspe- počas osemnástich rokov. 36 /4611/ 6. 9. 2014

Kultúra V PADINE

Premiéra nárečového slovníka Anička Chalupová

Padine, dedine hlbokých studní a mletej vody, v poslednú augustovú nedeľu

bocovej, kurátorky krajanských zbierok Historického múzea v Bratislave, ktorú mal na starosti a širokej čitateľskej verejnosti predstavil Miestny odbor Matice

Slovo má moc, hudba zasa obrovskú silu (záber z premiéry knihy)

bola premiéra knihy Krátky nárečový slovník jazyka padinského slovenského Mgr. Jarmily Ger-

slovenskej v Padine v čele s predsedom prof. Dušanom Kerešom. Okrem iného predseda Kereš

NAMIESTO POZNÁMKY

Základ poznania

Oto Filip

Matice srbskej v Novom Sade.

e priateľom a spoločníkom, zdrojom poznatkov a učebnicou. Kniha je čímsi, s čím žijeme takmer od narodenia až po odchod: dakto viac, iný menej. Seneca ju už skutočne dávno označil za základ poznania, učiteľa vekov, vládcu kráľovstva ducha. A hoci niet toho, kto nesiaha po nej, dnes ani ona nežije ľahké dni. Vidieť to aj z Rozboru činnosti národných knižníc vo Vojvodine v roku 2013, ktorý v lete zverejnila Knižnica

www.hl.rs

Knižnice, považované za najotvorenejšiu a najdemokratickejšiu formu chránenia a využívania celkových ľudských poznatkov a skúseností, sa stále ťažko zbavujú problémov, ktoré ich celé roky trápia. Azda tým najväčším je neadekvátny a nedostatočný priestor na realizovanie všetkých odborných aktivít a prác, tiež na chránenie knižných fondov, ako i nedostatočný počet odborných pracovníkov. Pre nepostačujúce a nepravidelné prostriedky, zásobovanie rozmanitými a aktuálnymi titulmi

Informačno-politický týždenník

konštatoval, že slovník bude osožný každému, kto ho bude čítať, pričom sa v každej duši rozprúdi slovenskosť. Mgr. J. Gerbocová prezradila, ako na knihe pracovala, v čom jej nezištne pomohli mnohí Padinčania. Osobitnú vďaku venovala padinským informátorom, ktorí jej rozprávali o svojich životných osudoch a príhodách. Neskoršie z tých rozprávaní autorka vydolovala archaizmy, historické synonymá a preniesla ich do knihy, ktorá bude iste zaujímavá všetkým pátrajúcim po informáciách o Padine, jej obyvateľoch, dejinách, súčasnom kultúrno-spoločenskom živote a pod. Knihu zostavila za

a periodickými publikáciami stále nie je na úrovni žiaducich štandardov, takže dary pretrvávajú ako jeden zo základných spôsobov obnovovania existujúcich knižných fondov. Na konci vlaňajšieho roka vo Vojvodine v nich bolo približne 4 420 000 kníh, z čoho v slovenčine 55 597. Inými slovami, priemerný počet kníh na obyvateľa Vojvodiny bol 2,31. Aj v dobe krízovej a modernej si treba všimnúť niektoré kladné trendy, ktorými jej kniha nielen odoláva, ale sa jej i prispôsobuje a prihovára. Vlani stúpol počet členov knižníc, vznikli viaceré nové služby v nich, viac pozornosti sa venovalo osobám s invaliditou a sociálne ohrozeným kategóriám obyvateľov, vkladalo sa do počítačových vybavení, adaptovania a renovovania priestorov, čoraz

Krátky nárečový slovník vydal padinský MOMS

odbornej spolupráce D. Kereša a Dr. Zuzany Čížikovej, ktorá mala na starosti jazykovú úpravu nárečovej časti slovníka. Vydanie, ktoré finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, graficky upravil Mgr. art. Martin Gerboc a obraz na titulnej strane poskytol padinský insitný maliar Ján Bačúr. Premiéru čerstvo vydanej knihy usporiadali v galérii Domu kultúry Michala Babinku za prítomnosti veľkého počtu milovníkov písaného slova. V príležitostnom programe účinkovali mladá pianistka Mariena Marčeková a Ankica Nemogová-Kadancová, ktorá prečítala niekoľko veršov známeho padinského básnika Michala Babinku.

viac sa k slovu hlásia automatizácia a digitalizácia... No nebolo by dobre, keby sa len pri tomto zastalo. Podľa Mauroisa čítanie dobrej knihy je ustavičný dialóg, pri ktorom sa kniha prihovára a naša duša odpovedá. Slovom a stručne, tento priateľ si už dnes zaslúži oveľa viac tak nášho, ako i spoločenského porozumenia, podpory a pomoci. Netreba zabúdať, že sa rýchlo blíži október, mesiac Knižného veľtrhu v Belehrade, knihy, všetkých možných publikácií a titulov. Knižné dary sú síce krásne, zvlášť keď sa odovzdávajú úprimne a s plným srdcom, no otázne je, či budúcnosť knihy a národných knižníc možno stavať hlavne alebo len na nich. Čo keď aj tento prameň vyschne? A knihu potrebujeme (neu) stále. • KULTÚRA •

PREMIÉRA V DIVADLE VHV PETROVEC

Od zajtra nepijeme Jaroslav Čiep

polupráca slovenského režiséra žijúceho v Prahe a tvoriaceho vo viacerých krajinách Petra Sergeho Butka s petrovským Divadlom VHV je dlhá celé desaťročie. V týchto dňoch priniesla ďalší skvost v tvare poetického kabaretu so živou hudbou a prvkami stand-up comedy pod názvom Od zajtra nepijeme. Jeho naštudovanie pripisujú do divadelnej sezóny 2013/2014. Divadlo VHV kabaretné predstavenie Od zajtra nepijeme premiérovo predviedlo v pondelok 1. septembra 2014 vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla. Naň sa hľadal lístok navyše a diváci museli sedieť aj na schodoch siene. Aj na javisku bolo nezvyčajne „tesno“, lebo na ňom bolo takmer 30 stoličiek a na nich okrem orchestra a ostrieľaných divadelníkov aj plejáda mladých nádejných hercov a spevákov. Samotný režisér Butko sa vyjad-

ril: „Zvolil som si žáner kabaret a v podstate sme presunuli dôraz z inscenačnej na interpretačnú zložku. Išlo mi o to, aby sa ľudia aj niečo naučili, aby v predstavení neboli iba na niečo použití. Vy-

ského predstavenia a o tematike sa vyjadril takto: „Mnoho ľudí sa každý deň zobudí s predsavzatím, že zmení svoj život. Ale väčšinou sa im to nepodarí. Ako v samotnom predstavení hovorí lekárka, najdôležitejší v tom je pozitívny prístup. My sme si vybrali to, čo nás všetkých baví. Téma alkoholu nie je len o špinavcoch, ale alkohol často otvára srdcia, duše a posúva rozum niekam ďalej.“

Stará garda s novými posilami

chádzali sme zo základného tímu Divadla VHV, ale vedeli sme, že nám chýbajú ďalšie hlasy, tak sme po Petrovci zháňali mladých ľudí, ktorí vedia a chcú spievať,“ zmienil sa režisér Butko o vzniku petrov-

Predstavenie Od zajtra nepijeme podnetne zapôsobilo na mladých hercov a spevákov. Výberom primeraných, ale vonkoncom nie jednoduchých a ľahkých piesní, režisér z viacerých mladých spevá-

kov vylúdil to najlepšie, čo v sebe majú, a celú sieň divákov presvedčili, že predsa je čas prinášať nové prístupy a pohľady, nielen tradičné divadelné formy, na aké sme si zvykli. Uvedomili sme si, že sme v lokálnom prostredí potrebovali aj túto formu predstavenia a že máme potenciály na jeho kvalitné predvedenie, aké sa pred niekoľkými rokmi neosvedčilo ani v muzikáli pre deti v predvedení profesionálneho Slovenského vojvodinského divadla. V tíme na javisku na žilky divákom brnkali Jaroslav a Vladimír Zimovci, Boris Gabríni, Slobodan Perić a Miroslav Cerovský. Starú gardu zastupovali Miroslav Babiak, Ondrej Brna, Ján Mega, Jozef Tárnoci, Ondrej Mištec, Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová a Ján Černák. Mladí petrovskí herci nielen hrali a recitovali, ale aj spievali. Sem môžeme zaradiť Jaroslava Valentíka, Jána Sklenára, spevácke trio Jána Bohuša, Miroslava Šprocha a Andreja Melega a dievčenskú časť reprezentovali Danka Majerová, Mira Lainovićová, Iveta a Irena Ilićové, Andrea Hrubíková, Marína Dýrová, Sandra Galádiková, Marína Turčanová a Gabriela Seleštianska.

LALITSKÉ STRETNUTIA KUS BRANISLAVA NUŠIĆA

Paráda krojov, tancov, spevu a úsmevov Juraj Pucovský

o obnovení činnosti v roku 2012 KUS Branislava Nušića v Laliti už tretíkrát za sebou usporiadal Lalitské stretnutia, ktoré tentoraz prebiehali pod heslom Hľa, paráda, ľudia moji, nohy drobčia, telo stojí. Bola to naozaj svojrázna dvojdňová paráda krojov, tancov, spevu, hudby, pekného slova a úsmevov niekoľko desiatok mladučkých ochotníkov takmer zo všetkých dedín Odžackej obce a hostí zo susedstva. Nušićovci ako dobrí hostitelia v piatok 29. augusta 2014 uvítali tanečné a spevácke skupiny KUS Mladost z Báča, KUS Stanišu Stošića z Karavukova, KUS Marka Oreškovića z Báčskeho Gračca a KUS Nikolu Teslu z Báčskeho Brestovca. Obecenstvu sa veršami predstavila aj mladá Laliťanka Katarína Benková, členka oboch tamojších spolkov. • KULTÚRA •

O deň neskoršie v ladievčenskej speváckej skulitskom Dome kultúry piny KUS Branislava Nušića sa znova tancovalo, a prednes básní Bogdana spievalo, recitovalo. Na Grgića. Do všetkého toho javisku sa v poldruhatrefne zapadla aj spleť slohodinovom programe venských ľudových, srbských striedali ochotníci KUS a staromestských piesní, ktoré Đerdan zo Srbského predviedol orchester KUS Miletića, KUS Boru Štefánik pod vedením harStankovića z Karavumonikára Miroslava Zorňana. kova, KUS Seferin z DeChvályhodná je skutočronjov, KUS Štafánik nosť, že sa KUS Branislava z Lalite a hostiteľského Nušića za podpory Miestneho KUS Branislava Nušića. spoločenstva, Turistickej orDiváci, ktorí v solídnom Dievčenská spevácka skupina KUS Branislava Nušića ganizácie Obce Odžaci, viapočte obsadili miesta cerých sponzorov a rodičov v hľadisku, mali možnosť kochať z Pčinje a Vranja, lalitskí štefánikovci ochotníkov podarilo za dva dni sa v pestrosti ľudových krojov a sle- sa predstavili choreografiami Ru- zoskupiť toľký počet tanečníkov, dovať šikovné preberanie nôžkami ženy Holičovej Vyjdem na Torinu spevákov, hudobníkov, ktorí Lalimladých dievčat a chlapcov v tanci. a Ivana Slávika Išlo diovča na vodu, ťanom spestrili koniec leta. Všetci Miletićania sa predstavili tancami zo pod taktovkou Maríny Šimekovej, sa snažili vniesť pokoj a radosť do Šumadije a Leskovca, Deronjčania kým nušićovci „donútili“ obecen- sŕdc divákov, ktoré sú nám ešte predviedli tance z Báčky a Porečja, stvo na frenetický potlesk tancami ako potrebné v týchto neblahých Karavukovčania zapôsobili tancami z Báčky a Pirota. Páčil sa aj spev časoch. 36 /4611/ 6. 9. 2014

Kultúra BÁČSKA PALANKA

Večierok venovaný kultúre Slovákov Elena Hložanová

dinských Slovákov Milina Sklabinská prezentovala rozšírené vydanie monografie Slováci v Srbsku z aspektu kultú-

piatok 29. augusta v Národnej knižnici Veljka Petrovića v Báčskej Palanke sa uskutočnil večierok venovaný slovenskej kultúre v Obci Báčska Palanka. Knižnica tento umelecký večierok usporiadala vďaka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a prebiehal v galérii knižnice, kde sa predstavili ochotníci a žiaci z Pivnice, Báčskej Palanky a Čelareva. Mnohopočetných záujemcov o túto udalosť privítali konferencieri Anna Margaréta Valentová a Miroslav Fábry, herec SND. Riaditeľka knižnice Koviljka Dobrićová pripomenula, že v nej Publikum v bibliotéke chránia aj poklad Slovákov, ako sú monografie Pivnice, Silbaša a mono- ry, ktorú darovala knižnici. Vyzdvihla grafia Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, význam kultúry každého jednotlivca, tiež knihy Palančana Michala Ďugu, ako i význam tejto udalosti, ktorej ciepivnického rodáka Víťazoslava Hronca ľom je podporovať činnosť Slovákov a Nebojšu Kuzmanovića. Povedala, že v Obci Báčska Palanka. Prví Slováci v Obci Báčska Palanka je dojatá skutočnosťou, ako si Slováci pestujú svoju kultúru toľké roky, od prišli do Pivnice v roku 1790 a do prisťahovania. Tiež vyjadrila obdiv, Báčskej Palanky 1792. Do Čelareva že si založili prvú knižnicu v Petrovci a do Silbaša prišli v rokoch 1814 v roku 1845, keď aj Srbi v Novom Sade. – 1816. Napriek vzdialenosti od Riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvo- materskej krajiny a napriek spo-

lužitiu s inými národmi na tomto území, tunajší Slováci si zachovali najdôležitejšie prvky svojbytnosti,

a to jazyk, kultúru a náboženstvo. Anna Margaréta Valentová a Miroslav Fábry spestrili program textami zo života Slovákov v Báčskej Palanke, Čelareve, Silbaši a Pivnici tak historickými údajmi, ako aj zapísanými zaujímavými príbehmi a zážitkami zo života jednotlivcov, tiež ukážkami v nárečiach. Z Čelareva prezentovať Slovákov prišli žiaci Základnej školy Zdravka Čelara,

V IDVORE

Medzinárodný výtvarný tábor Anička Chalupová

Marková z Aradáča, Ivan Karafilovski z Crepaje, Slavoljub Lukin z Idvora, Janoš Mesaroš z Belehradu, Marko Stevanović z Ćuprije, Bata Anđelković z Vučja, Dobrosav Milojević z Donje Štiplje, Ljudmila Chagina z Ruska, Leonid Kovryha z Ukrajiny, Anna Jankovská, Viera Čapková a Beáta Krasňaská zo Slovenska. Podľa slov riaditeľa Spomienkového strediska v Idvore Stevana Kapunca umelci boli veľmi usilovní a po-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Cieľom tohto podujatia je, podľa slov riaditeľky kovačickej galérie Márie Raspírovej, aby sa do akcie zapojil čím väčší počet výtvarných umelcov, tak z domácej pôdy (Uzdina, Debelja-

čas desaťdňového pobytu v Idvore sa maximálne usilovali výtvarne vyjadriť na tému Prvý Pupinov príchod do rodnej dediny po odchode na štúdiá do zahraničia. V súčasnosti výstavu každodenne navštevujú domáci a zahraniční turisti a doteraz nainštalovaná výstava obrazov mala viac ako sto návštevníkov.

ri príležitosti 160. výročia narodenia svetoznámeho vedca a diplomata Mihajla Idvorského Pupina v dňoch 10. až 20. augusta v Idvore sa uskutočnil prvý ročník Medzinárodného výtvarného tábora. V organizácii Spomienkového domu Mihajla I. Pupina a Galérie insitného umenia v Kovačici a za finančnej pomoci Obce Kovačica, podujatia sa zúčastnili nielen insitní maliari, členovia kovačickej Galérie insitného umenia, ale aj výtvarní umelci z iných prostredí v Srbsku a zo zahraničia. Svojou tvorbou k oslavám Pupinových narodenín, ktoré budú prebiehať v októbri, prispeli maliari: Pavel Povolný-Juhás, Martin Pap, Ján Bačúr, Michal Povolný, Juraj, Pavel a Dalila Ľavrošovci a Anna Kotvášová z Padiny, Ján Glózik, Annamária Janišová, Zuzana Vereská, Anna Kňazovicová, Eva Husáriková, Alžbeta Čížiková, Štefan Varga, Pavel Cicka, Marína Petríková, Desa Petrov Morárová a Ján Žolnaj z Kovačice, Rozália Na záver podujatia sa všetci účastníci dali vyfotiť na pamiatku

ktorí sa učia slovenčinu s prvkami národnej kultúry, a zaspievali pieseň Do rána je malá chvíľa. Palančanka Annamária Kollárová, žiačka ZŠ Vuka Karadžića, zarecitovala báseň Svetluška a Eleonóra Štandiová zahrala na husliach slovenské ľudové piesne. Pivničania vystúpili na záver. Valentína Imreková zarecitovala báseň pivnického rodáka Víťazoslava Hronca. Na slovenskú ľudovú nôtu zaspievala víťazka Stretnutia v pivnickom poli Vlasta Vachulová. K tomu na dobrú náladu tanec predviedol FS V pivnickom poli SKUS Pivnica. Hudobný sprievod mali na starosti Valentín Grňa a Ondrej Maglovský. Pútavý a nanajvýš užitočný program, lahodiaci duši, sa skončil úryvkom z knihy o Pivnici, výrokom z roku 1948: „Tu sa vždy zdravili všetci, Srb po slovensky suseda, Slovák po srbsky, ako inak.“ A v skutočnosti bola v nej vystihnutá pointa tohto večierka. K podujatiu prispeli aj členky Spolku žien z Pivnice a Silbaša tradičnými zákuskami. Foto: Miroslav Pap

Portrét Mihajla Pupina bol najčastejšou témou účastníkov tábora (záber z výstavy) če, Crepaje, Padiny a Kovačice), ako aj z iných prostredí a zo zahraničia, ktorí svojou tvorbou prispejú k zachovaniu rodného domu, základiny a muzeálnej zbierky tohto svetoznámeho vedca. Okrem iného zdôraznila, že výstava do budúcna bude sprievodným podujatím kultúrnych dianí v Idvore. • KULTÚRA •

ZÁKLADNÁ ŠKOLA JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI

Brána školy otvorená dokorán Jaroslav Čiep

Báčskom Petrovci v Základnej škole Jána Čajaka otvorili svoje brány pre žiakov, ktorým sa skončili letné prázdniny. Prváčikov tradične prvýkrát do školy priviedli ich rodičia, kde ich v aule školy privítal riaditeľ Ján Brna. Aby sa budúci školáci trošku uvoľnili zo stiesnenosti a nového prostredia, starší žiaci tejto školy, recitátori, speváci a hudobníci v spoločnosti svojich profesorov

pre doterajších škôlkarov, ich rodičov a súrodencov predniesli kratší umelecký program. Aj v školskom roku 2014/2015 v prvom ročníku petrovskej základnej školy budú pôsobiť štyri triedy – tri s vyučujúcim jazykom slovenským a jedna, v ktorej sa bude učiť po srbsky. Triedni učitelia v prvom ročníku sú Vlastislava Lekárová, Danka Nakićová, Vlastislav Urbanček v slovenských triedach a Mariana Topoľská v srbskej triede. Na starosti budú mať 67 prvákov.

V ŠKOLÁCH V KOVAČICI A PADINE

Privítali prvákov A. Chalupová

o prázdninových dňoch oddychu sa školáci opäť vrátili do školských učební. V tomto školskom roku je v základných školách v Kovačici a Padine 108 prvákov. Z toho počtu v pondelok 1. septembra 46 žiakov prvého ročníka otvorilo bránu ZŠ Mladých pokolení

• KULTÚRA •

„Spolu s predĺženým pobytom v tomto školskom roku máme 536 žiakov,“ povedal riaditeľ školy Ján Brna a pokračoval: „V prvom ročníku máme 52 žiakov, z čoho 46 sú zapísaní do slovenských tried. Počet tried vzhľadom na minulý školský rok zostal nepozmenený. Niekoľko učiteliek zostalo na materskej dovolenke a pre ne sme našli náhrady prihliadajúc na odbornosť a jazykovú

zdatnosť. Učebnice, na rozdiel od minulých rokov, sú vo veľkej miere zadovážené a distribuujeme ich žiakom.“ K tomuto pridávame aj údaj, že pre žiakov nižších ročníkov i v tomto školskom roku štát zabezpečil bezplatné učebnice a Matica slovenská v Srbsku pre všetkých prvákov v Srbsku zapísaných do slovenských tried tašku a iné školské potreby.

príležitostnom programe deti si do svojich učební rozdelili triedne učiteľky Anna Čipkárová a Katarína Karkušová – do slovenských oddelení a Olivera Sládečeková do srbského. V ZŠ v Padine sú tri oddelenia so slovenskou vyučovacou rečou, ktoré v tomto školskom roku budú viesť triedne učiteľky Mária Valentová, Erka Labátová a Anna Megová.

V druhý deň prváčikovia prišli do školy už s taškami (záber z kovačickej školy) v Kovačici. Starší žiaci a vedúci v padinskej ZŠ maršala Tita privítali 62 prváčikov, ktorí prišli so svojimi rodičmi. Vo vestibuloch oboch základných škôl odzneli uvítacie programy a príhovory riaditeľov škôl. V školskom roku 2014/2015 v 1. ročníku v kovačickej ZŠ sú dve triedy so slovenským vyučovacím jazykom a jedna so srbským. Po

Netrpezlivé očakávanie prvých školských chvíľ – prváčikovia so svojimi rodičmi pred vchodom do školy

V Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici je v tomto školskom roku zapísaných úhrnne 68 prvákov. Z toho je 41 žiakov rozdelených do dvoch tried so srbskou vyučovacou rečou, ktorých budú viesť triedni profesori Ferenc Kasa a Igor Suchánek, pokým 27 žiakov v slovenskej triede bude mať pod dozorom triedna profesorka Tatiana Brtková.

PRVÉHO ŠKOLSKÉHO DŇA bolo veselo aj v bieloblatskej základnej škole. I keď je každý začiatok nezvestný a trochu ovplyvnený strachom, bieloblatských prváčikov slávnostne a vo veselej nálade prijali do žiackej ríše. Toho roku ich je iba osem, štyria chlapci a toľko aj dievčat (na fotografii autora). Družina malá, ale vyberaná. Nový školský rok sa začal veselým krátkym programom na počesť prváčikov a rok mladších škôlkarov. Program pri tejto príležitosti pripravili ich starší kamaráti. Všetci prváci dostali tašky a školské pomôcky, spoznali sa so svojimi učiteľkami, školníkmi a „prísnym riaditeľom“. A vonkoncom sa nenaľakali. Tak aj treba. Veď škola je miesto priateľstva, do ktorého prichádzajú malé deti a z ktorého odchádzajú takmer dospelí ľudia. Tá cesta sa veľmi rýchlo zdolá a za ten čas sa žiaci mnoho naučia, nadviažu úprimné priateľstvá. Škola na to aj jestvuje, aby pomohla deťom dospieť na ceste života. Veľa šťastia, bieloblatskí prváčikovia. M. N. 36 /4611/ 6. 9. 2014

Kultúra • Oznamy Redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, Slovenské vydavateľské centrum a Výbor pre kultúru NRSNM v Srbsku vypisujú SÚBEH na najlepšiu prózu, básnický cyklus a literárnu esej Oceňovacia porota vymenovaná Literárnou komisiou Výboru pre kultúru NRSNM udelí jednu prvú (30 000 din.), dve druhé (15 000 din.) a tri tretie ceny (5 000 din.). Súbeh je otvorený do 1. novembra 2014. Súbeh je anonymný a rukopisy treba zaslať v troch výtlačkoch pod značkou. Rozlúštenie značky, teda meno a kontakt na autora, ktorý sa za značkou skrýva, treba priložiť v osobitnej obálke a všetko spolu zaslať na adresu: Filozoﬁcká fakulta, Oddelenie slovakistiky, Dr. Zorana Đinđića 2, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Na Literárnu súťaž Nového života. Výsledky súťaže budú zverejnené v Novom živote a slovenských vojvodinských médiách. Odmenené, ale i neodmenené kvalitné texty budú uverejnené v Novom živote. Redakcia Nového života

Pravidlá Literárnej súťaže Nového života Literárnu súťaž o najlepšiu prózu, básnický cyklus a literárnu esej vypisuje redakcia Nového života a organizačne a finančne podporuje Slovenské vydavateľské centrum a Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Udeľuje sa jedna prvá, dve druhé a tri tretie ceny. Na súťaži sa môže zúčastniť autor pôvodom zo Srbska, respektíve z bývalej Juhoslávie, alebo autor, ktorý sa svojou literárnou tvorbou aktívne a sústavne začleňuje do slovenského vojvodinského literárneho kontextu. Príspevky zaslané na súťaž musia byť pôvodne napísané v slovenčine a predtým nepublikované. Literárna súťaž Nového života je anonymná, príspevky v troch výtlačkoch podpísané značkou sa zasielajú v obálke, v ktorej je v osobitnej obálke i rozlúštenie značky. Literárna súťaž Nového života sa vypisuje a zverejňuje v Novom živote a v slovenských vojvodinských médiách a trvá od 15. septembra do 1. novembra. Príspevky zaslané do súťaže hodnotí trojčlenná oceňovacia porota určená Komisiou pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM, pričom zdôvodnenie cien, ústne a písomne, podáva predseda oceňovacej poroty. Slávnostné odovzdanie cien sa uskutočňuje do konca roka, v ktorom je súťaž vypísaná, v miestnostiach NRSNM. Odmenené, ale i neodmenené kvalitné texty uverejňuje časopis pre literatúru a kultúru Nový život.

CHÝRNIK

ERDEVÍK. Už tradičná Jesenná zábava sa uskutoční v sobotu 13. septembra o 20.00. V Slovenskom dome do tanca bude hrať skupina mladých hudobníkov XL bend. jbš

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl Komisia pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM, Výbor pre vzdelávanie NRSNM, Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec vypisujú SÚBEH na žiacke literárne práce (próza a poézia) – voľná téma Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané menom a priezviskom a uvedeným kontaktom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách: Žiaci základných škôl od 5. do 8. ročníka 1. cena – tablet 2. cena – balík kníh SVC 3. ročné predplatné na časopis Zornička / Vzlet Žiaci stredných škôl a gymnázií 1. cena – tablet 2. cena – balík kníh SVC 3. ročné predplatné na časopis Vzlet Súbeh je otvorený do 1. novembra 2014. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou: Na súbeh žiackych prác.

BLAHOŽELANIE ANNA a FEDOR ČERVENSKOVCI dňa 15. augusta 2014 na dovolenke pri mori oslávili výročie manželstva. Päťdesiat rokov preletelo ako blesk. Žena moja, ďakujem Ti za všetko, ideme ďalej. Tvoj Feďo K blahoželaniu sa pripájajú

syn Janko a dcéra Nataška s rodinami.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ulica Narodnog fronta č. 12, z Nového Sadu, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia infraštruktúry na NGP Elemir fáza III. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach Mesta Zreňanin, Námestie slobody č. 10, do 22. septembra 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 23. septembra 2014 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Pravidelná autobusová linka po najvýhodnejšej cene v okolí! Mesačný lístok iba 65 eur (platí aj pre najbližších členov rodiny) alebo 20 eur v jednom smere

Evroturs – Padina Srbsko – Slovensko a späť Každý štvrtok a nedeľu prepravujeme cestujúcich na Slovensko: – 7.00 h – Padina – 7.10 h – Kovačica – 8.00 h – Zreňanin – 8.05 h – Aradáč (Lukoil benzínové čerpadlo) – 8.40 h – Nový Sad – 8.50 h – Rumenka (Kysáč) – 9.05 h – Báčsky Petrovec – 9.15 h – Silbaš – 9.25 h – Ratkovo – 9.40 h – Laliť Každý piatok a pondelok prepravujeme zo Slovenska (z autobusových zastávok) späť do Srbska: – 18.30 h – Nitra – 19.10 h – Trnava – 20.00 h – Bratislava

DROBNÉ OZNAMY PREDÁVAM starší dom v Báčskom Petrovci, v blízkosti centra v Ul. októbrovej revolúcie č. 8. Veľkosť pozemku je 25 árov; kontaktový telefón: 781-748; 063/727-40-42. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VKP Vodovod a kanalizácia z Nového Sadu, Ulica Masarykova č. 17, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba a rekonštrukcia prevádzky pre základné chlórovanie na PPV Štrand v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3675/1, k. o. Nový Sad II. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach Mestskej správy Nový Sad, Ulica rumenačka, č. 110, do 9. októbra 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia bude 10. 10. 2014 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

Oznamujte

SMUTNÁ SPOMIENKA na

v Hlase ľudu

Informácie na:

JÁNA ŠKURÁŇA

021/

27. 12. 1954 – 5. 9. 2008 – 5. 9. 2014 z Kysáča

47-20-840 email: holubek.jan@gmail.com www.evroturs-padina.rs 069/11-11-223 EVROTURS – PADINA • OZNAMY •

a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs

Všetko zmizlo, len stopy Tvojej lásky zostali... Mama Zuzana Škuráňová a sestra Zuzana Filková s dcérou Kristínou

36 /4611/

6. 9. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. septembra 2014 sú tomu tri roky, čo nás opustil milovaný manžel, ocko a dedko

SMUTNÁ SPOMIENKA

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

BOŽENA OŽVÁTOVÁ

a 021/ JÁN MARUŠNÍK

7. 5. 1938 – 6. 9. 2014 z Petrovca Smutný pozdrav tu šepkáme do ticha, že sa raz stretneme, je naša útecha. S láskou si na Teba spomínajú: manželka a dcéra Anka s rodinou

47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

19. 11. 1940 – 27. 8. 2014

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováme Aljoša a Olinka

SPOMIENKA na suseda

VLADKA PENDIĆA

23. 8. 1975 – 7. 9. 2013 – 2014 z Kovačice Bolo to len veľké sklamanie, že čas rany vylieči, on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí. Tvoja sestrička s rodinou

VLADKA PENDIĆA

1975 – 2013 – 2014 z Kovačice

Tvoji rodičia

www.hl.rs

VLADIMÍROM TORDAJIM

1940 – 2014 z Báčskeho Petrovca Spomínať si budú bývalé susedy z Ulice vrbarovej: Kopčoková, Lomenová a Brňová

VELJKO IVKOV 1933 – 2013 z Pivnice

Spomienky zostanú navždy. Vlado a Jarmila Blažekovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 30. augusta 2014 uplynuli tri smutné roky, čo nás navždy opustil manžel, ocko a starký

S veľkou úctou si na Tvoju dobrotu budú spomínať a trvalú spomienku si na Teba zachovávať Tvoji susedovci Koreňovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželkou, mamou a starou mamou

23. 8. 1975 – 7. 9. 2013 – 2014 z Kovačice

Je tomu rok, čo kráčame cestou života bez Teba, cestou žiaľu, bôľu, zármutku a utrpenia. Nezabúdame na Teba, si v každej našej myšlienke, slzách a každom vzdychu.

SPOMIENKA Dňa 21. augusta 2014 uplynul rok, čo nás opustil

VLADIMÍROM TORDAJIM

na môjho bračeka

na syna

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

PAVEL OŽVÁT

rod. Pavlovová 14. 11. 1950 – 9. 3. 2013 – 2014 2. 9. 1953 – 6. 9. 2013 – 2014 z Kysáča Čas letí, ale spomienky zostávajú a s nimi aj bôľ v srdci. S láskou si na Vás spomínajú mama a bratia Michal, Pavel a Milan s rodinami

MÁRIOU BOVDIŠOVOU

rod. Gažovou 8. 3. 1937 – 22. 8. 2014 z Báčskeho Petrovca

MICHAL KRÁLIK

4. 10. 1949 – 30. 8. 2011 – 2014 z Kulpína S láskou a úctou si na Teba spomíname. Tvoji najmilší

Smrť bola neúprosná, ale spomienky nám nikto nevezme. Tvoji najmilší: manžel Samuel, syn Samuel a vnuk Rastislav s manželkou Olinkou

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SPOMIENKA na mojich drahých rodičov

ZUZANU CHRČEKOVÚ 1914 – 1974 – 2014

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 5. septembra 2014 uplynulo osem ťažkých a boľavých rokov, čo nás predčasne opustil náš drahý a nenahraditeľný syn a brat

JURAJA CHRČEKA 1909 – 1982 – 2014

z Petrovca S láskou a úctou si na Vás vždy spomína Vaša dcéra Mária Nikolićová s rodinou

SPOMIENKA na mojich starých rodičov

ZUZANU ČELOVSKÚ 1954 – 2014

JÁNA ČELOVSKÉHO 1972 – 2014

z Petrovca

JÁN LABÁT

14. 4. 1966 – 5. 9. 2006 – 5. 9. 2014 z Petrovca Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Ony nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. Kto Ťa mal rád, ani po toľkých rokoch nemôže na Teba zabudnúť...

S láskou a úctou si na Vás vždy spomína Vaša vnučka Mária Nikolićová s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 5. septembra uplynul smutný a boľavý rok od smrti

Pri tej príležitosti si spomíname na zosnulého manžela a otca

VLADIMÍRA FUNTÍKA

ONDREJA FUNTÍKA

1964 – 2013 – 2014

1943 – 2010 – 2014

z Kysáča Roky plynú, ale spomienky na Vás stále zostávajú. Tichú spomienku im venujú mama a manželka a brat a syn • OZNAMY •

Tvoja navždy zarmútená mama, otec a sestra

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 9. septembra 2014 uplynú dva smutné roky, čo nás opustil manžel, otec a starký

DIPL. ING. PAVEL DENĎÚR 1939 – 2012 – 2014 z Petrovca

V našich srdciach si Ťa stále uchovávame a s láskou si na Teba spomíname. Zarmútení: manželka Zuzana, dcéra Zdenka, syn Rastislav, nevesta Milena, zať Ivan a vnúčatá: Martinka, Ivanko, Branislav a Miroslav 36 /4611/

6. 9. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 5. septembra 19.30 Prednes pochválených spevákov zo Stretnutia v pivnickom poli z roku 2007 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Spektrum Nedeľa 7. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 9. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Spektrum bude venované jedinému profesionálnemu Slovenskému vojvodinskému divadlu. Riaditeľka Viera Tárnociová Krstovská sa zmieni o jeho pôsobení, o budúcich plánoch a divadelných produkciách, ako i o podujatí Petrovské dni divadelné. Dúhovka – odvysielaný bude portrét Kulpínčanky Anny Babiakovej, výtvarnej pedagogičky na dôchodku, ktorá je aj ďalej výtvarne činná.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 5. septembra – Tučné babenky Sobota 6. septembra – Zázrak lásky Pondelok 8. septembra – Rodinka na výlete Utorok 9. septembra – Posledná misia Streda 10. septembra – Hviezdny prach Štvrtok 11. septembra – Peklo na zemi 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 7. septembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Svadobná noc v Las Vegas 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

V Dúhovke portrét výtvarníčky Anny Babiakovej (Foto: z archívu Hlasu ľudu)

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

TV OBCE KOVAČICA TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 7. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň 39. Babinkove stretnutia v Padine Babinka známy – neznámy Utorok 9. septembra 16.00 Putovná výstava venovaná Jánovi Čajakovi Predstavujeme sa klasikou – koncert Komorného zboru V. F. Bystrého Jarmok umenia v Padine Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 12. septembra 16.00 Slovenský film: Pieseň o sivom holubovi Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 36 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko evanjelického kňaza, verejného činiteľa, politika a náboženského spisovateľa (1882 – 1928). autorka: ANNA 2. časť BIČIAtajn. ROVÁ

apelácia

1. časť rieka v tajn. nálepka Chorvátsku

Niš

konštrukcia cudzokrajné na chovanie zviera včiel

čiastočne sekaním načať

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. zaopatrila

evanjelium

odborník v chémii

spojka

Aca AS HL DU Vuksanović ĽU

osoba

nula

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 10. septembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 14. septembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

alt

rokovanie rieka v Poľsku

orgán zraku

rovnaké samohl. pobrežie (srb.)

premet vo vzduchu súzvuk viac. tónov

osob. zámeno

časť stavby

vpíšte BIS

diplomatické oznámenie TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

autonom. pokr.

rovnaké samohl. záporné ióny

vývar z mäsa bôžik s krídlami

riečny ostrov Eduard

zanemela

tantal tona

cirkevný snem

spoluhláska

north vpíšte ARO

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 35 VODOROVNE: putovalo, opakoval, Rak, salo, odtok, OV, zoo, očko, ul, kva, m, chrasta, ideál, Rn, Eros, pan, ťa, koala, hračka, Ján, It, t TAJNIČKA: JÁN RAK

nátrium

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 33 z čísla 33 Hlasu ľudu zo 16. augusta 2014 bolo: MARTIN KMEŤ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: PAVEL BERACKA, Ul. Jánošíkova č. 110 A, 26 000 PANČEVO-VOJLOVICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

36 /4611/ 6. 9. 2014

Šport Čo Dolina nevedela... SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Hostia vyhrali štyrikrát, dva zápasy sa skončili remízami a len na dvoch sa tešili domáci. Čelarevčania zatiaľ jediní získali maximálnych deväť bodov. Odžačania, Somborčania a Vrščania majú na konte nuly. Súperi v Prigrevici sa rozišli bez gólov. Dolina prehrala doma južnobanátske derby s Dinamom. Výsledky 3. kola: Dolina – Dinamo 0 : 1, Radnički (S) – Rad- Nenašli cestu lopty do siete brány Dinama Mateka nički (SM) 1 : 4, Senta – Dunav 6 : 0, Tekstilac – ČSK Pivara 1 : 2, Vršac – Sloga 0 : 2, Prigrevica – Banat 0 : 0, Radnički (NP) – Cement tomto zápase boli hlavnými oporami Sekulić hlavičkoval do siete – 0 : 1. Na mužstva z Pančeva. konci vysvitlo, že to, čo nevedela Dolina, 1 : 1, Bačka 1901 – Radnički (Š) 2 : 0. Aj po prestávke domáci viac útočili. urobili hostia z Pančeva. Tréner domáPresnú strelu Sarajlina brankár Matek cich Popov potvrdil, že jeho hráči majú DOLINA – DINAMO 0 : 1 (0 : 0) zastavil. Najlepšiu príležitosť premr- za čím banovať. Tréner Dinama Mrđa, očetní diváci na ihrisku v Padine úspešne zakončil dobre založené útoky. hal Šušnjar, ktorý najprv trafil brvno ktorý tiež voľakedy pôsobil v Doline, sledovali skromné južnobanátske Útočníci Dinama najčastejšie prenikali a z druhého pokusu kopol nad bránu. sa poďakoval za pohostinnosť a tešil derby. Dolina a Dinamo majú mla- z pravej strany, kde boli najväčšie trhliny Sarajlin potom namiesto siete trafil iba sa z víťazstva. DOLINA: Trivunović, Pavić, Advigov dé mužstvá, ktoré ešte nie sú súce na v obrane domácich. Po jednom takom obrancu Pančevčanov. Kým domáci hľadali cestu k bráne, (Vasić), Nedučić, Veličković, Đorđević, útoku lopta otriasla brvnom brány kvalitnejšie výkony. Domáci hráči mali viac loptu v no- Trivunovića. Dve dobré šance Sarajlina hostia múdre mrhali čas, čo im roz- Stojanov (Ivanišević), Đoković, Čigoja hách, ale nevedeli dať gól. Na hrote zneškodnil brankár Matek, ktorý prá- hodca Srđan Jovanović toleroval. V 84. (Šarenac), Šušnjar, Sarajlin. V 4. kole Dolina uvíta Radnički zo útoku najusilovnejší bol Šušnjar, no ve ako aj Đušić, Stojanovski a kapitán min. v protiútoku odcentrovanú loptu nemal dobrých spolupracovníkov, aby Šalipurović hrávali v tričku Doliny a na náhradníka Miloševa druhý náhradník Somboru.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Pekný debut Benku SLÁVIA – NEŠTÍN 2 : 0 (0 : 0)

strelu brankár Čobrda vyrazil na roh. Trio Pivničanov prvom zápase noGrňa – Bulatović – vej sezóny PivničaŽigmund v 62. min. nia uhostili mužzaložilo rýchlu akciu, stvo nováčika Neštína. ale tento posledný O dobrú hru sa postarali sa nedokázal ako obe mužstvá. Pravda, na strelec. V 65. min. sa konci sa radovali domáznova prejavil Cvijaci fanúšikovia, lebo si nović na ľavej strane, Slávia v dramatickom ktorý sa zbavil svojho finiši vybojovala celkom strážcu, ostre vypálil, zaslúžené víťazstvo. ale Čobrda sa znova Domáci sa k bodom nedostali ľahko. Strie- NEZABUDNUTEĽNÝ DEBUT: vyznamenal. NeštínMartin Benka (Slávia Pivnica) čania mali v 74. min. dali sa útoky oboch veľké šťastie, keďže mužstiev, no zadáci zastavovali hráčov súpera najčastejšie sa strela Séča zastavila na pravej žrdi pred svojím trestným územím. V pr- brány brankára Mihajlova. Radosť pre domácich konečne vom polčase však nebolo veľa šancí. Prví ohrozili bránu súpera domáci prišla v 86. min. Bulatović dobre odfutbalisti, ale strely z diaľky Grňu v 6. centroval pred bránu súpera, jeden min. a Kotiva v 10. min. odišli mimo zo zadákov odrazil loptu rovno na brány. V 25. min. sa pokúsil aj Bula- prsia mladého náhradníka Benku, tović, ale ani on nebol presný. Hostia ktorý potom v štýle skúseného strelca zaútočili nebezpečne v 39. min., keď ostrou strelou prekonal brankára – 1 Cvijanović zboku ostre vypálil, no jeho : 0. Naozaj krásny gól debutanta na Ján Šuster

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tomto zápase. V poslednej min. znova stredobodom pozornosti bol Benka, ktorý potiahol útok z pravej strany, zbavil sa dvoch zadákov, prízemne odcentroval do trestného územia, kde obranca Savić zastavil loptu rukou. Rozhodca Dudok z Hložian bol blízko a odpískal penaltu, ktorú Bulatović premenil na druhý gól – 2 : 0. Zápas v Pivnici sledovalo viac ako 150 divákov, medzi ktorými značný počet bol z Neštína. Rozhodca Dudok poškodil domácich o jedenástku v 60.

min., keď Stanimirović zahral rukou v trestnom území. Žlté karty dostali Žigmund (Slávia) a Haška (Neštín). SLÁVIA: Čobrda, Séč, Kuchta, Vig, Paprić, Baláž, Žigmund, Kotiv, Panić (Benka), Bulatović, Grňa. Výsledky 1. kola: Vajska – Hercegovac Gajdobra 0 : 1, Borac Obrovac – Bačka Despotovo 2 : 3, Kriváň Selenča – Mladost Malý Báč 5 : 1, Slávia Pivnica – Neštín 2 : 0, Soko Nová Gajdobra – Bački hajduk Bačko Novo Selo 0 : 0.

Góly prišli z lavičky KRIVÁŇ – MLADOST 5 : 1 (1 : 0)

Juraj Pucovský

rvý polčas duelu Kriváňa s nováčikom z Malého Báča priniesol príliš rovnocennú hru. Aj keď sú domáci v technickom a fyzickom ohľade lepším mužstvom, podarilo sa im vsietiť iba jeden gól. Urobil to Mučaji v 28. min. Dve trefné zmeny vykonal tréner Dragan Jovović na polčase. Spolu s mladým Sklabinským vykročil na trávnik aj on, čo rýchlo prinieslo plody domácemu mužstvu. Po prihrávke Kuteniča náhradník Sklabinský zvýšil na 2 : 0. Strelcom tretieho gólu bol práve tréner – hráč Jovović po dobrej spolupráci so Spasićom. Sklabinský sa strelou zo šestnástky postaral o štvrtý gól domácich. Čoskoro Jovović vo svojom štýle vhodil loptu z autu ku druhej žrdi brány Mladosti a Spasić uzavrel strelecké hody domácich – 5 : 0. Hostia desať min. pred koncom iba skorigovali výsledok. KRIVÁŇ: Naď, M. Strehársky (Jovović), Dobrík (Kočonda), Krížov, Deljanin, Ignjatović, Darko Pavlov, Kutenič, Dalibor Mučaji (Sklabinský), Spasić, Malina.

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Vypustili aspoň bod VINOGRADAR – TATRA 3 : 1 (2 : 1)

Pavel Pálik

ysáčania v nedeľu dokázali, že môžu prehrať aj vtedy, keď im bol na dosah ruky aspoň nerozhodný výsledok. Začiatok patril hosťom, ale v 12. min. sa domáci Ledinčania ujali vedenia. Milenović odcentroval z voľného kopu, Čelić využil nedorozumenie Kyseľu a Fejdiho a hlavou trafil. No v 38. min. Alargić zobral loptu domácej obrane a vyrovnal. V 44. min. dobre centrovanú loptu z voľného kopu najlepší hráč zápasu Milenović z troch metrov hlavou usmernil do ľavého horného rohu – 2 : 1.

Po prestávke Kysáčania zatlačili súpera, ktorého hráči, zazdalo sa nám, nemali nadostač síl... V 75. min. Fejdi v skrumáži prihral svojmu brankárovi Kyseľovi a rozhodca od- Tatra prostredníctvom Alargića (biely dres) v 38. min. zápasu pískal nepriamy kop na päť v Ledinciach vyrovnala na 1 : 1 metrov od brány. Niekdajší hráč Tatry Pota prihral Srdićovi, Vo finiši Milunović mal veľkú šancu, 0 : 3, Mladost – Fr. partizan 3 : 1, ktorý nastrelil brvno. Podľa mien- keď z troch metrov hlavičkoval nad Vinogradar – Tatra 3 : 1, Veternik – TSK 4 : 2, Šajkaš – Slavija 0 : ky postranného rozhodcu lopta žrď brány domácich. TATRA: Kyseľa, Fejdi, Srnka, 1, Futog – Sofeks 1 : 5, Proleter spadla za bránkovú čiaru a hlavný uznal gól! Protest hostí trval viac Lukić, Boško Trojanović, Dane- – Petrovaradín 3 : 0, Dinamo – ako päť minút, tréner Trojanović ček, Ujfaloši (Ožvát), Račko, Milu- Jedinstvo 1 : 2. V nedeľu Tatra uhostí mužstvo a technický vedúci Mucha dostali nović, Alargić, Bojan Trojanović. Výsledky 3. kola: Sirig – Susek Veternika. červené karty, ale nič sa nezmenilo.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Studená sprcha AŠK – RUSANDA 0 : 3 (0 : 1) Vladimír Gál

prvom kole nových majstrovstiev Aradáčania na vlastnej pôde utŕžili porážku s tímom z Meleniec, ktorý zostúpil z vyššieho stupňa a má ambície už po týchto majstrovstvách

sa tam aj vrátiť. Na ihrisku hostia neboli až natoľko lepší, ako by sa to na základe výsledku mohlo uzavrieť. Aradáčania totižto dominovali na ihrisku takmer počas celého zápasu. Už v prvých dvadsiatich minútach hry si vytvorili tri príležitosti, ale ich

nevyužili. Za túto neúčinnosť v 25. min. prišiel trest – gól v sieti brány Kurtešana. Útočník hostí po rýchlom protiútoku silne strieľal, lopta trafila Striška, zmenila smer, oklamala Kurtešana a ocitla sa v sieti – 0 : 1. Do konca polčasu sa potom nič významnejšie neudialo. Už na samom začiatku druhého polčasu Aradáčania za sedem minút prijali ďalšie dva góly, oba po rohovom kope, lebo obrana zle zareagovala. Po studenej sprche domáci futbalisti akoby sa zobudili zo spánku, presadili

STK MLADOSŤ ZNOVA VO VOJVODINSKEJ LIGE

Začínajú hrať o body Samuel Medveď

o zostupe z Druhej stolnotenisovej ligy Srbska petrovský STK Mladosť znovu bude hrať v Prvej vojvodinskej lige. Prvé kolo je na programe už 6. septembra 2014. V túto sobotu petrovskí stolní tenisti budú hosťovať v Temeríne. Prvú vojvodinskú ligu tvorí desať mužstiev: STK Mladosť, STK Temerín II, STK Čoka, STK Srem-spin Sriemska Mitrovica, STK Radnički Nový Sad, STK Partizan Šíd, STK Čarda kod Braše Begeč, STK Vojvodina 2011 Nový Sad, STK Gusar Stapar a pravdepodobne i STK Banát II Zreňanin. Petrovskí stolní tenisti Pavel Turan, Ľudovít Kaňa a Branko Lalić boli 10.

• ŠPORT •

augusta 2014 na tradičnom Memoriáli Jecu Stokanova v Stapare. Zúčastnilo sa tam až 80 hráčov z celého Srbska. Jeca Stokanov bol známe meno stolného tenistu v tejto dedine neďaleko Somboru. Bol to, čo napríklad v Petrovci znamenal Jaroslav Báďonský, veľký nadšenec, ktorý sa pedantne zaoberal štatistikou výsledkov klubu a vydal i knihu o stolnom tenise. Keď ide o úspech Petrovčanov na tomto memoriáli, tak treba pripísať, že Branko Lalić v najstaršej kategórii obsadil piate miesto. Ľudovít Kaňa sa prebojoval zo základnej skupiny a na konci bol štrnásty.Vicešampiónom turnaja sa stal Pavel Turan.

hru na polovicu hostí, obliehali bránu, vytvorili si aj ďalšie dve príležitosti, ale ich tiež nevyužili. Výsledok zostal nezmenený, nuž zo 200 divákov príliš sklamaných opustilo Kopovo. AŠK: Kurtešan, Maksimović (Korać), Vesin, Apostolović, Striško, Prodanović, Matejin (Malo), Rajčević, Bredšnajder (Gál), Mijić, Nenin. Ostatné výsledky 1. kola: Banat – Omladinac 1 : 0, Lehel – OFK Klek 4 : 1, Borac – ŽFK Banat Bagljaš 3 : 2, Proleter 2006 – OFK Gradnulica 8 : 0, Naftagas – Potisje 1 : 1.

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský V 2. kole majstrovstiev Obecnej ligy Šíd štyri kluby z prostredí, v ktorých žijú aj Slováci, nedosiahli pozoruhodné výsledky. HAJDUK VIŠNJIĆEVO – BAČINCI 3 : 1. Nový klub v lige Hajduk po nerozhodnom výsledku v 1. kole úspešne zdolal druhú prekážku. Presné strely Vejnovića, Zarića a Chrčeka stačili na presvedčivú výhru 3 : 1 nad súperom z Bačiniec. JEDNOTA ŠÍD – NAPREDAK VAŠICA 1 : 3. Šídska Jednota znovu sklamala na svojom ihrisku. Gólom Đurđevića si domáci zachránili iba česť. Navrátilec z Druhej sriemskej ligy Napredak bol úspešnejší a tešil sa zaslúženému víťazstvu. OFK BINGUĽA – OMLADINAC BERKASOVO 1 : 1. Po úspechu v 1. kole Binguľčania na svojom ihrisku zaznamenali iba polovičatý úspech. Strelcom jediného gólu za domácich v zápase s Omladincom bol Paić. BORAC ILINCI – JEDNOTA ĽUBA 1 : 0. Ľubania prehrali aj v 2. kole, tentoraz na ihrisku súpera v Ilinciach. Domáci Borac bol úspešnejší o ten jeden gól. 36 /4611/ 6. 9. 2014

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

už znova viedla. Dobre rozohrávali Torbica a Đukanović, center akoby ušitý na kopačku Pavlisa, tento spätne prihral Mijinovi a lopta skončila pod brvnom. V druhom polčase mali veľké príležitosti Mladosť i Kulpín. Priam ideálne šance za hostí nevyžili Milenković, brankár hostí Igor Leňa chytil loptu, dákov a chvíľami sa dostával dojem, Mijin a Đukanović. Tomuto tretiemu tiež ostre reagoval, dostal druhú že môže s loptou urobiť, čo chce! V 16. rozhodca jeden gól anuloval pre ofžltú kartu a domáci potom hrali min. nováčik prízemnou strelou do- sajd. Vo finiši domáci sa dostali pred brankára Leňu, mnohí s desiatimi hráčmi. fanúšikovia z Petrovca Od samého zastŕpli, keď Stajić či Chačiatku bolo vidno, lupka pohrozili. Bodku že hostia z petrovza konečným skóre záskej Vrbary majú pasu dali Mijin a Pavlis lepší celok. Domáci až v 94. min. Tomuto len ojedinele útočidruhému nebolo ťažko li vďaka rýchlému zblízka loptu zaslať do Chalupkovi, Haškovi brány. a obrancovi StajićoKULPÍN: Botorić, Kovi. Mladosť hneď po zarov (Fábry), Stajić, prvom výkope naDamjanović, Kolarski, značila, že jej záleží Davidovac (Zečević), na výhre. V mužstve Haška, Lutkić, Chahostí debutoval Svelupka, Kajtez, Matić tozar Mijin, bývalý (Fatušić). hráč novosadského MLADOSŤ: Leňa, Kabelu, ktorý ešte Úspešný debut nováčika: Svetozar Mijin (Mladosť Petrovec) Jakuš, Babiak, Fábry, na jar mal posilniť Mladosť. Práve tento hráč akoby roz- siahol prvý gól za Mladosť. V 23. min. Vuković, Severíni, Đukanović (Joprúdil útok hostí a hneď v úvode spolu domáci útočník Lutkić z ľavej strany vičić), Trišić, Torbica (Milenković), s Pavlisom, Torbicom (hral len v prvom centroval, Jakuš chcel loptu vyraziť Pavlis, Mijin. Petrovskí dorastenci v predzápase polčase), mladým Đukanovićom bol za bránu, lenže oklamal seba i Leňu veľmi nebezpečný pre domácich za- a bolo 1 : 1. Čoskoro, v 27. min. Mladosť boli lepší a zvíťazili až 8 : 0.

Petrovčania majú lepší tím KULPÍN – MLADOSŤ 1 : 3 (1 : 2)

Samuel Medveď

pomenuli si kulpínski fanúšikovia na majstrovské zápasy susedovcov spred asi desiatich rokov, keď Petrovčanom nekvitli futbalové ruže. Vtedy Kulpínčania v dvoch zápasoch deklasovali Mladosť – 3 : 0 a 10 : 0. Aj teraz si ten najoptimistickejší Kulpínčan trúfal, že vynovený domáci tím môže zdolať hostí. Predpokladalo sa, že Petrovčania budú unavení, lebo minulú sobotu odprevadili svojho spoluhráča Vladimira Rupara k svadobnému oltáru. Vedeli to aj niektorí domáci futbalisti, a preto do zápasu vošli s plným nasadením, ale i veľkou nervozitou. Práve preto už v 11. min. rozhodca Sipos musel z kulpínskej lavičky odstrániť trénera Sašu Nakića. Vo finiši prvého polčasu domáci Matić hrubo zasiahol do tváre Torbicu a tento celý krvavý musel opustiť ihrisko! Začiatkom druhého polčasu domáci Haška potom, keď

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Divy a zázraky Stojanovića Juraj Pucovský Nová sezóna v tejto lige sa začala neslávne. Už v 1. kole vystúpilo zo súťaže novozaložené mužstvo KFK z Kuly, lebo vraj nemá kde hrať, aj keď je v meste niekdajšieho superligistu Hajduka viac ako päť futbalových ihrísk! Niekdajší prvoligista Crvenka nepochodil dobre v Kolute a Šikara deklasovala favorizovaný Metalac. Rastina prehrala v Sonte, kým celkom nepripravená Panónia nemohla viac od minimálnej prehry. Jediná remíza sa zrodila v Ribareve. Výsledky 1. kola: Jedinstvo Kolut – Crvenka 4 : 1, Metalac Sombor – Šikara Sombor 0 : 4, Jedinstvo Ribarevo – Partizan Kupusina 1 : 1, Dinamo Sonta – Rastina 3 : 2, Panónia Laliť – Aleksa Šantić 0 : 1. Voľný bol Radnički Ratkovo. Program 2. kola: Crvenka – A. Šantić, Rastina – Panónia, Partizan – Radnički, Šikara – Jedinstvo (R), Jedinstvo (K) – Metalac. Voľné je Dinamo. PANÓNIA – ALEKSA ŠANTIĆ 0 : 1 (0 : 0)

ez žiadnych tréningov a prípravných zápasov futbalisti Panónie začali nové majstrovstvá. V nedeľu sa prvýkrát stretli domáci hráči so štyrmi nováčikmi z Karavukova a už dobre známym brankárom Slobodanom Stojano-

www.hl.rs

vićom zo Srbského Miletića!? Práve tento spoľahlivý brankár, príkladný športovec, rozvážny človek miernej povahy bol ústrednou postavou zápasu s mužstvom z dediny Aleksa Šantić. Neuveriteľné je, čo všetko vychytal útočníkom hostí, ktorí sa

Informačno-politický týždenník

aspoň desaťkrát ocitli s ním zoči-voči. Stojanović stváral divy a zázraky, neuspel zastaviť iba prudkú strelu Trifunovića vedľa samej žrde v 46. min. Za všetko, čo dokázal na tomto zápase, nás ešte raz ubezpečil v presvedčení, že Panónia aspoň za posledných dvadsať rokov nemala lepšieho brankára.

Nezohraní domáci, bez kon- Akoby mal sto rúk: Slobodan Stojanović cepcie hry a kondície iba dvakrát (Panónia Laliť) vážnejšie ohrozili brankára hostí Bulata. Tento však strely nováčipenaltu, lebo V. Valenta hosť zastavil kov Veličkovića v 22. min. a Cvetkovića rukami v trestnom území. Niekoľv 78. min. vyrazil z brány, ale z rohových ko desiatok divákov potešilo len to, kopov domáci viac neohrozili súpera. že v domácom mužstve debutoval Ustarosťuje skutočnosť, že až piati niekdajší hráč pionierskeho mužstva domáci hráči, všetci pre neprípustnú Michal Valent. debatu s rozhodcom Kuzmanovićom PANÓNIA: Stojanović, Stolić, z Kuly a chybnú výmenu, dostali žlté Cvetković, Terek, Jolić, Pivarov (M. karty. Laliťania sa ináč hnevali na roz- Valent), Turčan, Smiljković, Veličkohodcu, ktorý mohol v 67. min. pískať vić, Virijević, V. Valent. • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Kovačičania majú dvojbodový náskok SLÁVIA – VOJVODINA 1 : 0 (1 : 0)

Ján Špringeľ

apierové predpoklady sa splnili. Kovačický klub bol miernym favoritom pred obecným derby. Hoci hral prvý proti tretiemu celku v tabuľke, Crepajčania ešte nie sú v žiaducej forme: Vojlovičania ich kolo predtým na trávniku Vojvodiny prvú štvrťhodinu prekvapili. K tomu má Slávia silnejšiu prvú jedenástku s hráčmi, ktorí hrali dve až tri ligy vyššie. Kovačičania majú aj silnejšiu lavičku pre náhradníkov.

Navyše aj tradícia jasne hovorí v prospech celku z osady insity: Kovačičania majú presvedčivo lepšie skóre v majstrovských a pohárových zápasoch: od roku 2008 deväť výhier, z čoho sedem majstrovských, päť v Prvej juhobanátskej lige. Štrnásť gólov v spomínaných šampionátoch Slávia dala susedom, Crepajčania slávistom iba jeden.

Na rozdiel od neprenikol do šestnástky Vojvodiny, kde ho strážili až dávneho pohárového zápasu ale Slávia traja obrancovia, nechceli v majstrovskom skrížezakročiť obávajúc sa penalty, ní zbraní hrala slabšie, stredopoliar prihral Filipovi „žlto-modrí“ susedia Antićovi. Bývalý futbalista lepšie. Kovačičania súDoliny zavlnil sieť Crepaje perili bez do červena z malého vápna. „vykartovaného“ GiSLÁVIA: Krstić, Stragovića, ako i bez zrakúšek (Poljak), P. Čížik, neného Jovanovića. Ján Čerňoš, Radenković, Kvalitný stredopoliar Petković, Antić (Jaroslav Stanisavljević sa vrátil Čerňoš), D. Čížik, Vulišić do Borca Starčevo. Viac (Ďuriš), Labudić, Bíreš. šancí si vytvorila Slávia. Susedské derby láka divákov: Crepajčan Ostojić (žltý dres) Po finálovom pohárovom Najlepší v šíkoch hostí v súboji s domácim Labudićom zápase FZO Kovačica – Opobol brankár Šarac: vyvo v stredu 3. septembra Podľa slov fanúšikov Slávie, ktorí 2014 s Radničkim v Barande slávisti chytal niekoľko zrelých príležitostí. Najzrelšiu príležitosť zdvojnásobiť pozerali zápas najlepší výkon z odchádzajú do Belej Crkvy. S BAKskóre mal Labudić štyri minúty pred domácich futbalistov podal Raden- -om majú nepriaznivú bilanciu: päť záverečným hvizdom, keď bol na ković. Veľa priestoru pre útočníkov prehier, dve remízy a iba jedno hranici pokutového územia zoči-vo- Vojvodiny zostávalo medzi obran- víťazstvo v poslednom desaťročí. či so strážcom svätyne Vojvodiny. cami a stredopoliarmi Kovačiča- V Grebenci sa karta obrátila. Bude Šarac vyhral aj ten duel. Podobne nov. Jediný gól na zápase padol tak aj v ďalšom východobanátskom zrelú šancu Crepaje zahodil Nikolov. tesne pred prestávkou: Petković meste?

Začiatok nad očakávanie HAJDUŠICA – CRVENA ZVEZDA 2 : 0 (0 : 0)

Vladimír Hudec

o príliš nešťastnej prehre v Barande v 1. kole 0 : 3, Hajdušičania potvrdili, že sa dobre pripravili na súťaž v novej spoločnosti. V 2. kole v Jabuke porazili domácu Jugoslaviju 1 : 0 a v nedeľu na domácej pôde boli lepší od starého známeho, Crvenej zvezdy z Pavliša.

Od prvej minúty domáci futbalisti zahrali naplno. Prvú výhľadnejšiu príležitosť mali v 10. min., keď Radović zaslal loptu pred bránu C. zvezdy a Ružić zameškal. V 15. min. Radović znovu pekne centroval, ale v skrumáži pred bránou sa lepšie vynašla obrana hostí. Do konca polčasu sa hralo hlavne medzi dvomi šestnástkami a na oboch stranách sme videli iba ojedinelé pološance. Po zmene strán Hajdušičania aj ďalej hrali útočne, čo sa im konečne v 53. min. aj oplatilo. Najlepší hráč Hajdušice na tomto zápase Radović z voľného kopu silne strieľal, lopta sa šuchla o jedného obrancu hostí, zmýlila brankára Veselinovića a pomedzi jeho nohy sa odkotúľala do siete. Iba o dve min. neskoršie ten istý hráč z rýchleho protiútoku trafil brvno. Po tomto Hajdušičania • ŠPORT •

iniciatívu prenechali hosťom z Pavliša, ale sa šikovne bránili a zároveň nebezpečne z protiútokov ohrozovali brankára C. zvezdy. Finiš zápasu znova patril domácim futbalistom. Radović zmrhal najlepšiu šancu, keď unikol z pravej strany, pekne prihral Ružićovi, ktorého strelu brankár odrazil a strelec jediného gólu z nepatrnej blízkosti zaslal loptu mimo brány. Do konca sa hostia sa snažili vyrovnať, kým si domáci húževnato bránili minimálny náskok. Nuž a potom v nadstavenom čase Hrudka šikovne na okraji šestnástky odňal loptu obrancovi hostí, centroval pred bránu, kde Demse prudkou strelou potvrdil výhru svojho celku. HAJDUŠICA: Melich, Radulović, Barbulović, Pomorišac, G. Stojkovski, Mršić, Đaković, Anđelovski, Zambo (Đapa), Radović (Demse), Ružić (Hrudka). Ostatné výsledky 3. kola: Polet – Jugoslavija 4 : 2, Omladinac – Sloga 6 : 0, Mladosť (V) – BAK 5 : 2, Slávia – Vojvodina 1 : 0, Budućnost – Vulturul 2 : 1, Mladost (O) – Jedinstvo Stević 4 : 0, Radnički – Partizan 2 : 1. V nedeľu Hajdušica bude hosťovať v Gaji.

IN MEMORIAM

Pavel Valo 1941 – 2014

ačiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia Pavel Valo nastupoval v tričku FK Budúcnosť Hložany. Nie dlho, zhruba tri – štyri roky. Kým však hral, robil to s plným nasadením, či ako stredopoliar, keď mal viac úloh vzadu na kazení útokov súpera, alebo sa ako záložník prednostne podieľal na organizácii hry vlastného celku. Myslel vlastnou hlavou nielen na ihrisku, ale aj ako civilista, a tak (aký to „zázrak!”) bol verným fanúšikom splitského Hajduka. Starší spoluobčania si naň spomínajú ako na bojovného, avšak korektného futbalistu. Mnohým zostáva v povedomí aj ako dobrý majster, vyučený tokár. Remeslo zdedil po otcovi a odovzdal ho do rúk synovi. Pavel Valo sa narodil 4. novembra 1941 v Hložanoch, kde po krátkej ťažkej chorobe aj zomrel 10. augusta 2014 a o deň neskoršie bol pochovaný. J. B. 36 /4611/ 6. 9. 2014

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Alić, Bjelajac, U. Joksimović (N. Kobilarov), Trivunović, Matić (Leđanac), Jelić, Sivčević (Lukić). Výsledky 3. kola: Omladinac – Budúcnosť 3 : 3, Mladost – Ljukovo 1 : 2, Kabel – Jugović 3 : 0, OMLADINAC – BUDÚCNOSŤ 3 : 3 (2 : 1) Graničar Sremac – LSK 3 : 0, Crvena zvezda – Borac Ján Murtin výmene (Matić – 0 : 0, Sloga – Index 1 : Leđanac) futbalový a hosťovaní u lídra tabuľky stratég Budúcnos0, Kupinovo – Hajduk v Nových Bánovciach sa „mod- ti Siniša Stanivuk 1 : 1, ŽSK – Jednota ro-bieli“ nezahanbili a celkom trafil do čierneho. 2 : 1. zaslúžene získali bod. Pred asi 150 Rýchly Begečan Program 4. kola: divákmi už v 1. min. Matić ušiel zadá- bol stálou hrozBudúcnosť – Jedkom domácich, Mance ho dohonil, bou pre domácich nota, Hajduk – ŽSK, hrubo zrazil, pritom mu roztrhal aj do konca zápasu. Index – Kupinovo, tričko. Rozhodca Bozoki odpískal V troch prípadoch Borac – Sloga, LSK jedenástku, ktorú Miloš Kobilarov vybehol zoči-voči – C. zvezda, Jugović – iste premenil – 0 : 1. Graničar Sremac, Ljuna brankára doV prvej polhodinke sa hralo mácich Jagodića, kovo – Kabel, Omlarovnocenne, hlavne v strede ih- ale namal šťastie Otvoril skóre zápasu: dinac – Mladost. Miloš Kobilarov riska, aby potom Omladinac pro- prekonať ho. V 94. V rámci príprav na stredníctvom Filipovića vyrovnal min. predsa odňal loptu domácim, majstrovstvá Medziobecnej ligy na 1 : 1. Domáci presilou zatlačili prekabátil strážcu, ostre centroval Báčska Palanka – druhá trieda, mužstvo Budúcnosti a naladený a tragik v domácom mužstve Man- novozaložený FK Jednota 1950 Pejčinović to korunoval gólom ce dal vlastný gól pre spravodlivú zohral dva posledné prípravné v 40. min. – 2 : 1. zápasy. Hložanci najprv porazili remízu. Do druhého polčasu hostia vošli Rozhodca Bozoki žltými kartami Budućnost Parage 4 : 1. Góly dali s dvoma výmenami, čo sa hneď trestal štyroch domácich hráčov Knežević, Ljubičić, Zahorec a Suoplatilo. Rýchly Nenad Kobilarov (Mance, Kalaba, Hakač, Medić) pek. Posledným súperom bol ušiel z pravej strany, uvoľnil Jelića a rovnaký počet hostí (Obradović, Borac z Vizića, ktorého Jednota a tento vyrovnal na 2 : 2. No v 63. U. Joksimović, N. Kobilarov a M. premohla 3 : 1, keď sa do listiny min. Đekić nepotrebne zavinil Kobilarov). strelcov zapísali Bučík, Molnár penaltu a Pejčinović znova prekoBUDÚCNOSŤ: Zeljković, Đe- a Ljubičić. nal Zeljkovića – 3 : 2. Vďaka tretej kić, M. Kobilarov, Obradović, Foto: J. Pucovský

Nebojácne s lídrom

Ako sa uchrániť pred rozhodcami? ŽSK – JEDNOTA 2 : 1 (1 : 0) Matej Bzovský

taropazovskí futbalisti získali priazeň a pochvaly objektívnych domácich divákov v Žablji najmä vyhláškou, že „lepšie mužstvo ako Jednota ešte nevideli“. Pekne a lichotivo, ale body zostali doma. Hostia mali okrem domáceho súpera oproti sebe aj to, čo je vo futbale najhoršie – rozhodcu Predraga Rađena z Nového Sadu. Prečo rozhodca prišiel práve z tohto mesta? Kto jeho a jemu podobných deleguje na zápasy? Či sa napríklad pred majstrovstvami nemohlo pouvažovať o tom, aby rozhodcovia z Banátu pískali v tejto lige a opačne. Bolo by tak menej podozrení a hádam aj väčšia regulárnosť súťaže.

www.hl.rs

Už na začiatku majstrovstiev Novosadsko-sriemskej ligy, po treťom kole, niektoré kluby majú vážne pripomienky na neobjektívne rozhodovanie. Rozhodcovia to robia úmyselne alebo preto, že nemajú nadostač vedomostí pre túto významnú úlohu vo futbale? Nevedomosť sa možno môže aj ospravedlniť, ale zlý úmysel pískať na škodu iných klubov je hanba, ak vôbec rozhodca má morálku! A božechráň protestovať, písať patričným orgánom sťažnosti, slovom previniť sa voči rozhodcom, ktorí jeden druhého šikovne chránia. Museli sme predsa začať s týmto nepopulárnym, ale predsa pravdivým rozmýšľaním. Zápas ŽSK – Jednota priniesol to, čo hostia z Pazovy

Informačno-politický týždenník

možno aj očakávali. Predpokladali, že Rađen bude nadŕžať domácim. Hosťom ukázal až päť žltých kariet. Mužstvo ŽSK sa ujalo vedenia v 5. min. po nedovolenom zákroku nad Šušom, ktorý ležal na tráve, hra nebola prerušená, domácim netreba vari ani zazlievať, že pokračovali v akcii a bez námahy získali náskok. Jednota vyrovnala v 55. min., keď bol strelcom Furtula. Mohli potom hostia dostať príležitosť obrátiť výsledok, keby ich rozhodca neuškodil o penaltu!? A potom v 73. min. Baletić strelil aj druhý gól, nuž sa pazovskí futbalisti museli uspokojiť s nezaslúženou prehrou. Veľká časť objektívneho domáceho obecenstva vyprevadila hostí potleskom, čo im bola slabá útecha, ale predsa uznanie za veľmi dobrý výkon, ktorý im zhanobil rozhodca Predrag Rađen. Kedy bude menej takýchto rozhodcov? Asi nikdy! JEDNOTA: Mijatović, Bojić, Marković, Milaković, Šuša, Stegnjajić (Ljuboja), Furtula, Jelović, Šestović (Gačić), Mačak (Erceg), Glavačević.

Rýchly gól Bojanića SLOGA – INDEX 1 : 0 (1 : 0)

Károly Vig

rdevíčania uhostili mužstvo novosadského Indexu v omladenej zostave. Hostia si ešte nestačili upraviť svoje rady, keď domáci útok začal nebezpečne hroziť Kneževićovi a vytvárať si šance. Jednu centrovanú loptu v 8. min. prijal v šestnástke na päť metrov od brány Bojanić a strelil rýchly gól – 1 : 0. Do polčasu bolo ešte hodne pekných akcií, hoci sa Novosadčania viac bránili ako útočili.

Rutinovane trafil: Branislav Bojanić (Sloga Erdevík)

V pokračovaní sa hralo čoraz dynamickejšie, ale futbalisti viac chybili. V takej hre bolo aj ostrých duelov, a preto nie div, že najlepší hráč Slogy Považan utrpel ťažšie zranenie a musel opustiť trávnik. Rozhodca Nikola Džombić zmierňoval hráčov a trestal ich žltými kartami. Hostia sa správali príliš nešportovo, rušili nehatený priebeh zápasu a krásu futbalovej hry. Keby bol rozhodca ešte prísnejší a potrestal viacerých futbalistov, obecenstvo by malo väčší pôžitok z futbalu. Vo finiši zápasu Sloga získala úplnú prevahu, Simeunović dvakrát vybehol sám pred brankára Kneževića, no netrafil bránu. Minimálne víťazstvo je predsa úspechom pre Slogu, kým hráči Indexa môžu byť šťastní, že neprehrali presvedčivejšie. SLOGA: Tojagić, Babić, Matić, Bojanić, Jelčić, Nedić (Raičević), Vlaisavljević, Kovačević, Šarić (Považan), Simeunović, Cvijić. • ŠPORT •

Hrali v Kysáči (Matičný turnaj v minifutbale 19. júla 2014)

MOMS Kovačica – 8. miesto

MOMS Hložany – 9. miesto

MOMS Dobanovce – 10. miesto

MOMS Silbaš – 11. miesto

MOMS Laliť – 12. miesto

MOMS Čelarevo – 13. miesto Snímky: Pavel Pálik

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Pamätné tabule 5

Sú to ploché opracované kusy kameňa či kovu s vyrytými záznamami, informujúcimi o dôležitých udalostiach či osobnostiach; súvisia s miestami, na ktorých sú upevnené (najčas6 tejšie na stenách domov a iných budov), s cieľom zachovať pamiatku či vzbudiť spomienku na niečo alebo niekoho významné/ho z historického, kultúrneho, cirkevného, osvetového alebo iného spoločenského aspektu. V tunajších prostrediach, v ktorých žijú (aj) Slováci, je pravdepodobne najviac pamätných tabúľ týkajúcich sa ľudí, ktorí bojovali a padli počas Národnooslobodzovacieho boja (čiže v 2. svetovej vojne). Dali ich urobiť a postaviť 11 bojovnícke organizácie v období socialistickej Juhoslávie. Početné sú i pamätné tabule pripomínajúce osobnosti a inštitúcie, ktoré mali mimoriadny význam pre kultúrny či duchovný život tunajších Slovákov. O ich vyhotovenie a umiestnenie sa pričinili cirkevné zbory, školy a/lebo kultúrne inštitúcie, lokálne samosprávy a iné subjekty. Mnohé objekty, na stenách ktorých sú umiestnené pamätné tabule, sú v povážlivom stave, ba z niektorých zostali už len ruiny a osud podaktorých pamätných tabúľ je už neznámy. Chcelo by to súrne podniknúť riadny výskum a zachrániť ich pred zabudnutím trebárs prostredníctvom publikácie s odbornými textami a fotografiami. Príkladne to vo vzácnej štúdii Najstaršia epigrafická pamiatka Slovákov v Srbsku (knižne vyšla roku 2003) urobil Dr. Samuel Čelovský. Juraj Bartoš Fotografie: J. Bartoš, J. Čiep, 1. Kysáč: Najstaršia budli na obete paepigrafická pamiatka mätného procesu A. Lešťanová, A. Chalupová, Slovákov v Srbsku (na 7. Báčsky Petrovec: J. Pucovský, E. Šranková

vchode do evanjelického kostola) 2. Stará Pazova: Na pamiatku prvých bohoslužieb (25. 6. 1770), tiež na všetkých pazovských ev. kňazov 3. Savino Selo: Tabuľu významnému lingvistovi a slavistovi dalo vyhotoviť Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade 4. Laliť: Dielo Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (odhalenie sa konalo 16. 11. 2009) 5. Hložany: Venované prvému štvrťmiléniu príchodu Slovákov 6. Kovačica: Povďační potomkovia neza-

Tu 19. 10. 1944 vyšlo prvé číslo novín Hlas ľudu 8. Báčsky Petrovec: Tabuľa odhalená 3. 8. 2012 pričinením sa ÚKVS a Slovenského vydavateľského centra 9. Dobanovce: Text na tabuli Slovenského domu, prirodzene – v srbčine a slovenčine 10. Báčsky Petrovec: Tabuľa na stene budovy Slovenského vojvodinského divadla 11. Kysáč: Tu žil a pracoval Dr. Janko Gombár, účastník NOB 12. Báčska Palanka: Spomienka na už neexistujúci spolok