Hlas 37 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4612/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 13. 9. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Divadelné hody v Petrovci

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Ako po celé leto, tak aj v piatok – daždivo!

A zasa nevyhrali...

Z obsahu

13. 9. 2014 | 37 /4612/

Uzávierka čísla: 10. 9. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Celý rad jubileí 6 Malí ekológovia s veľkým uvedomením 7 Podmienená podpora

8 SLOVENSKO 8 Potrebujem počuť „dobrý deň“

9 ĽUDIA A DIANIA 12 Priateľstvo otcov udržujú synovia 14 Čo exponát – to príbeh, to vôňa piva

Recepcia pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky prebiehala 4. septembra v miestnostiach Veľvyslanectva SR v Novom Belehrade. (s. 5) O. Filip

19 Tradičný Jarmok umenia

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Pivnickí škôlkari o prázdninách

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Obchodovalo sa najmä s kukuricou 25 Aj tradičné, aj súčasné 26 Škodcovia ríbezle a egreša

31 KULTÚRA 32 Päť predstavení a koncert 34 Nabrali sily z bohatého žriedla

Turistická organizácia Obce B. Petrovec, Miestne spoločenstvo Kulpín a Spolok kulpínskych žien v sobotu 6. septembra v areáli Muzeálneho komplexu v Kulpíne usporiadali podujatie Svadba voľakedy a dnes s prezentáciou tradičných a súčasných svadobných zvykov a obyčají. (s. 13) K. Gažová

35 Festival s dušou človeka

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Mladosť priniesla radosť 48 Mali bod v hrsti 50 Dobrá taktika hostí

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

V rámci 39. ročníka Babinkových stretnutí v Padine uplynulý víkend odznelo niekoľko podujatí, medzi ktorými bola aj konferencia Michal Babinka: známy – neznámy. (s. 31) A. Chalupová

Editoriál

Pomôž (si), človeče

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.freeimages.com / Penny Mathews

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Nedajbože nikomu žiaden úraz alebo nepredvídavý zdravotný problém, ktorý by si vyžiadal súrnu a správnu reakciu najbližšieho okolia. Ozaj, vedeli by ste v takej zlomovej situácii poskytnúť adekvátnu prvú pomoc?

tejto téme sme sa dostali vďaka Svetovému dňu prvej pomoci. Jeho iniciátorom je Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRCCS), pod týmto názvom si ho pripomíname od roku 2003, a to vždy v druhú septembrovú sobotu. Tentoraz je to 13. septembra. Cieľom je zvýšenie vedomia verejnosti o významnej úlohe prvej pomoci v každodenných a krízových situáciách. Motto tohto svetového dátumu tentoraz je: Prvá pomoc sa týka nás všetkých. To znamená, že znalosti a zručnosti poskytovania prvej pomoci by mali byť dostupné všetkým. V mnohých mestách vo svete sa konajú ukážkové akcie, kde odborníci a dobrovoľníci poskytujú rady ako reagovať v situáciách ohrozujúcich život a zdravie človeka. V našej krajine sa asi podobné aktivity organizujú len sporadicky, ale ich význam oceňujeme všetci. A súhlasili by sme, keby sa základy týchto životne dôležitých úkonov zaradili i do školského učiva pre žiakov základných či stredných škôl, nie iba pre uchádzačov o vodičský preukaz. Veľkú úlohu vo vzdelávaní občianstva v tejto oblasti zdravotníctva majú aj médiá. Ale bez dobrej vôle a uvedomelosti záujemcov nič nedosiahneme. Treba mať stále na mysli, že sme všetci viac alebo menej zraniteľní, ale všetci sme aj schopní naučiť sa poskytnúť prvú pomoc na záchranu života. A nemusíme čakať na zimnú prednášku napríklad v našom spolku žien – vyhľadajme internetovú stránku a osvojme si tých pár základných úkonov. Čas strávený pri získavaní vedomostí ako poskytnúť prvú pomoc, nie je nikdy časom strateným. A nadobudnuté poznatky môžu mať nedoceniteľnú hodnotu, možno prispejú k záchrane niečieho zdravia či života. V osudových situáciách niekedy rozhodujú sekundy a ten správny neraz len jednoduchý úkon alebo ošetrenie. Pravdaže, nejde iba o znalosť, ako v takej situácii reagovať, ale i o odvahu z miesta činu nezutekať. Ale tá odvaha asi ide ruka v ruke s vedomím, že vieme, ako sa správne v tej chvíli postaviť. Svet je plný príkladov a zachránených životov, keď sa pri nešťastníkovi v tej pravej chvíli ocitol zdravotnícky záchranár alebo i laik, ktorý vedel poskytnúť prvú pomoc. Nemôžeme vedieť, či sa neocitneme v takej situácii a v úlohe záchranára. A pritom ten človek v ohrození zdravia a života nemusí byť iba neznámy, ale i niekto z našich priateľov či najbližších. Anna Francistyová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 37 /4612/ 13. 9. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

Trýzeň

Odkiaľ vziať peniaze?

Michal Ďuga

Anna Lazarevićová

ačal sa nový školský rok a v súvislosti s tým sa znovu rozprúdila rozprava o tom, kedy sú najoptimálnejšie hodiny pre dochádzku do školy. Je pravda, a odkazujú to aj z Ministerstva osvety, že pracovný čas škôl určujú riaditelia škôl. Totiž oni okrem iného plánujú a organizujú aj proces vzdelávania a všetkých aktivít ustanovizne. A v súlade s tým aj rozhodnutie o rozvrhu hodín a o tom, kedy sa začína výučba v škole v priebehu dňa. Dokonca, to ani nie je otázne a problematické, lebo k nedorozumeniam škôl a rodičov detí prichádza až potom, keď rodičia začnú privádzať deti do školy. Totiž až vtedy si rodičia uvedomia, že ich pracovný čas v úrade nie je v súlade s časom dochádzky detí do školy. Napríklad, pracovný čas rodičom sa začína od 7.30 a deťom výučba o 8.00 h. Vtedy musia rodičia zobúdzať deti už od šiestej hodiny a odviesť do školy o siedmej, aby potom stihli do práce. Našťastie, že školy, aby vyšli v ústrety takým rodičom, pracujú podľa nového pracovného času a otvárajú školské brány už o siedmej, kde potom pod dozorom učiteľov počkajú na výučbu. Je zrejmé, že toto východisko nie je najšťastnejšie, lebo deťom nič nevynahradí stratený spánok. Dokonca, odborníci z tejto oblasti tvrdia, že vstávanie pred siedmou hodinou neprospieva ani fyzickému, ani mentálnemu zdraviu detí a že sa deti tým iba trýznia. Totiž deťom v tom veku je potrebný desať- až dvanásťhodinový spánok. A ak dieťa musí vstávať o šiestej, tak by si to vyžadovalo ísť spať už o ôsmej. Je však všeobecne známe, že deti v tom čase nedokážu zaspať, a preto im vstávanie pred siedmou hodinou ruší spánok a nepriaznivo vplýva na ich rozvoj. Preto navrhujú, aby sa výučba začínala o deviatej, a to podporujú aj rodičia, ktorým práve vtedy začína pracovný čas. Ťažko predpovedať, ako sa všetko toto skončí, čiže kto má v tom všetkom pravdu, ale je zrejmé, že sme aj my, ktorí už pomaly končíme svoj pracovný vek, chodili do školy ráno od pol ôsmej a nepociťovali sme to ani vtedy a ani teraz ako ujmu na zdraví!

www.hl.rs

ko riešiť finančné problémy? Odkiaľ vziať peniaze? To sú otázky, s ktorými sa denne pasuje väčšina občanov: keď treba žiakov vystrojiť do školy, keď treba kúpiť kurivo na zimu, keď treba zaplatiť účty, keď treba... A treba furt a stále. Na rovnaké otázky odpoveď hľadá aj vláda, hoci účely, na aké ich potrebuje, sú predsa trochu inšie. Pôsobia veľmi vážne a odvážne, nepochybne a neomylne: veď ide o štátne práce a účely! Skrátka, štát má finančné problémy a potrebuje ich riešiť. Ako? Odkiaľ zobrať peniaze? Nuž, od občanov, presne ako nám už skôr oznámili. Hoci sa niektoré iné takisto skôr oznámené plány nerealizovali, tento ku podivu nezlyhal. Na stretnutí s predstaviteľmi Medzinárodného menového fondu (MMF) v Srbsku premiér a ministri ozrejmili najnovší plán na finančnú konsolidáciu. Ako médiá informovali, oznámené zníženie platov a penzií má byť menej ako desať percent, pravdepodobne šesť až osem percent s tým, že najnižšie platy a penzie sa nebudú znižovať. Kto bude a kto nebude zapojený do zachraňovania štátnej pokladnice



ešte nie je celkom spresnené, ale predstavitelia MMF taký plán údajne zhodnotili ako stále nedostatočný príspevok k preklenutiu finančnej priepasti. Z druhej strany sa uvádza, že predstaviteľ MMF v Srbsku Deheng Kim zdôraznil, že plánované opatrenia musia byť široko spoločensky prijateľné a musia chrániť sociálne ohrozené skupiny. Okrem zníženia platov a penzií medzi plánované opatrenia patrí zníženie výdavkov na podniky v štátnom vlastníctve, ako aj zabezpečenie zdanenia sivej ekonomiky. Ako, uvidíme neskoršie. Definitívne percentá, opatrenia a sumy majú byť známe už v týchto dňoch a najneskoršie do 15. septembra, kedy sa návrh opravného rozpočtu má dostať do Národného zhromaždenia. Ochrana sociálne ohrozených skupín občanov je stálou úlohou štátu, nikto by ju vláde nemusel pripomínať ani upozorňovať, že určité hranice netreba prekročiť. Srbsko síce niektoré už prekročilo, zvlášť keď sa ocitlo na prvom mieste medzi chudobnými štátmi v Európe, a pred Gréckom, Rumunskom, Španielskom a Bulharskom. Prieskumy ukázali, že každý štvrtý občan, čiže 1,8 milióna ľudí u nás žije na hranici chudoby. Podľa Republikového štatistického

ústavu miera chudoby dosiahla 24,6 percenta, ale podľa svetových zistení v Srbsku ťažko žije takmer polovica obyvateľstva. Smutné je, že napriek tomu štát na podporu chudobných vyčleňuje čoraz menej prostriedkov. K tomu sa stále nevie rozhodnúť, ktorý model sociálnej politiky mieni uplatňovať. Na vypracovanie sociálnych kariet, o ktorých sa už dlhšie hovorí, niet ani ľudí, ani peňazí. Nemáme ani stratégiu boja proti chudobe, ale to je asi najmenší problém. Nemožno poprieť, že finančná konsolidácia, ktorej základom je šetrenie, prinesie určité výsledky, zvlášť ak sa uplatní aj v niektorých iných segmentoch okrem zníženia platov a penzií. Znižovanie beztak nízkeho štandardu občanov iste nie je populárne riešenie, zvlášť z toho aspektu, že medzi jeho následky zákonite patrí znižovanie spotreby, čo sa ako bumerang môže negatívne odzrkadliť v hospodárskom sektore. V súvislosti s tým odborníci odporúčajú vyvážené opatrenia tak na jednej, ako aj na druhej strane, čiže v oblasti šetrenia a v oblasti zabezpečovania vyšších rozpočtových príjmov. Možno prínos v tomto zmysle poskytne aj Željko Sertić, nový minister ekonomiky, ktorý nedávno nastúpil do funkcie.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MAJA ERDELJANIN, REDAKTORKA MALÉHO VÝTVARNÉHO SALÓNU, NOVÝ SAD

Aj podobnosť, aj rozličnosť Oto Filip – Čím vám je hlavne zaujímavé tohtoročné podujatie menom Dunajské dialógy?

Informačno-politický týždenník

– V prvom rade pre samotný ten koncept dialógu umelcov z jedného štátu s umelcami zo štátov iných. Tiež pre nachádzanie, objavovanie niektorých podobností v zmýšľaní a roz-

ličností v realizácii ich ideí. Nemožno si, samozrejme, nevšimnúť stretnutia veľkého počtu autorov, ktorí sa predtým nepoznali, a predsa ich spája rovnaká alebo aspoň podobná idea. A je tu i tá okolnosť, že máme príležitosť uvidieť veľa maliarov a sochárov, ktorí sú práve aktuálni na európskej výtvarnej scéne: vidieť ich osobne, naživo, a súčasne si pozrieť aj ich diela. • TÝŽDEŇ •

Z RECEPCIE KU DŇU ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súbežne prebiehali aj početné reformy, ktorými sa Slovensko úspešne zapájalo do euroatlantických štruktúr, Shengenskej a Vyšehradskej sústavy, čo bolo jedveľvyslanec Slovenska ným zo zásadných v Srbsku Dr. Ján Varšo predpokladov jeho prejavmi v plynulej súčasného napresrbčine, samozrejme, dovania. V máji roku i v angličtine. Dôraz pri2004, čiže pred detom kládol na viaceré saťročím, Slovensko tohtoročné jubileá, Veľvyslanec Dr. Ján Varšo počas pozdravného prejavu sa stáva členom Euvýznačne vplývajúce rópskej únie a NATO, na dejiny, vývoj a perspektívy Slo- o pomník, pri ktorom si predstavitelia dvoch štátov a iní aktéri každý o päť rokov neskoršie i členom venska. Začal stým výročím vypuknutia rok s pietou pripomínajú hrdinský eurozóny. Na záver stručného chronologic1. svetovej vojny, na konci ktorej skutok slovenských vojakov. Ďalším medzníkovým dianím kého prehľadu, ktorým spojil dve vznikla Československá republika ako základ pre identitu českého v ďalšej – 2. svetovej vojne je Slo- storočia – minulé a toto, veľvyslanec a slovenského národa a naplnenie venské národné povstanie proti Slovenskej republiky v Srbsku Dr. ich ďalších ambícií. Táto svetová nacizmu a fašizmu, ktoré vypuklo Ján Varšo vysoko ocenil nadštanvojna je pre Slovensko a Slovákov na sklonku augusta 1944. Historic- dardné vzťahy Bratislavy a Belehvýznamná aj kvôli tragickej udalosti kým dátumom je, samozrejme, aj radu, podotýkajúc prianie zveľadiť pri jej konci, keď sa vzbúrilo 44 17. november 1989, keď sa začala najmä hospodársky segment ich slovenských vojakov 71. trenčian- zamatová revolúcia v Prahe, ktorou spolupráce. Poukázal, samozrejme, skeho pluku v Kragujevci, ktorých sa český a slovenský ľud postavili aj na veľký význam a príznačnosti pre vzburu 21. júna 1918 popravili. proti totalitnému režimu v prospech postavenia slovenskej národnostDr. Varšo sa pri tejto príležitosti demokracie a slobody. Niekoľko nej menšiny, ktorá tunajší, najmä zmienil i o obci Kragujevac a vláde rokov po nej nasledovalo pokoj- vojvodinský priestor obýva vyše Srbska, ďakujúc im za starostlivosť né rozdelenie Česka a Slovenska. dvesto šesťdesiat rokov.

Celý rad jubileí Oto Filip

tretnutia a rozhovory už tradičné, slávnostné, istým spôsobom aj jedinečné. Alebo presnejšie: už tradičným podnetom bol Deň Ústavy SR, prebiehajúci v slávnostnom ovzduší. Jedinečnosť recepcie zabezpečila nielen štruktúra vysokých hostí, ale aj ich počet. Bolo ich viac ako štyristo: od predsedníčky Národného zhromaždenia Srbska Maje Gojkovićovej a prof. Olivera Antića, ktorý sa na podujatí zúčastnil v mene prezidenta Srbska Tomislava Nikolića, cez národných poslancov a predstaviteľov politického, hospodárskeho a vôbec spoločenského života, po zástupcov diplomatických zborov a slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. V miestnostiach slovenskej ambasády v Novom Belehrade ich vo štvrtok 4. septembra, spolu s manželkou Dr. Vierou Varšovou, privítal

ZALOŽILI VOJVODINSKÝ KLASTER ORGANICKEJ VÝROBY

Spoločným vystúpením k ďalšiemu brandu Jasmina Pániková

akladanie klastrov je v poslednom čase čoraz častejšie. Vo veľkej miere prispievajú nielen ku konkurencieschopnosti, ale aj k rozvoju národného hospodárstva. Pokrajinská vláda sa v predchádzajúcich rokoch pričinila o zakladanie 26 klastrov na území Vojvodiny. Vo štvrtok 4. septembra do tohto zoznamu pridali aj ďalší – Vojvodinský klaster organickej výroby, zatiaľ jediný tohto druhu v Srbsku, ktorého hlavným cieľom je zvýšenie výroby organických produktov a zabezpečovanie podmienok pre jej ekonomický a udržateľný rozvoj. Združenie má 31 členov – výrobcov, mimovládne organizácie a odborné inštitúcie. • TÝŽDEŇ •

V mene zakladateľov, partnerov a najmä výrobcov organických potravín hovorili Miroslav Vasin, pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť prof. Dr. Radovan Pejanović, prorektor Novosadskej univerzity, Jozef Gašparovský, riaditeľ spoločnosti Zdravo Organic zo Selenče, ako aj Sanda Klještanović, predsedníčka Združenia pre organickú výživu VitaS z Rumy. Pri tejto príležitosti tajomník Vasin pripomenul, že je organická výroba absolútnym trendom v štátoch Európskej únie. „V takmer každej stratégii rozvoja Európskej únie sú state, ktoré sú v znamení zeleného, či už zelené pracovné miesta, zelená energia a pod. To nám naznačuje, že ide o niečo zdravé, perspektívne a niečo, čo ochraňuje životné prostredie. Sú to priority únie, ale

nických potravín. Prvým krokom tohto združenia bude zjednotenie všetkých výrobcov, aj malých, aj veľkých, a ich spoločné nároky na poskytnutie štátnych sub vencií. Pravdaže, zaujímalo nás, ktorý je ďalší krok novozaloženého klastra. Môžu vojvodinské škôlky Máme potenciál, ktorý musíme využiť – povedali očakávať aspoň predstavitelia Klastra raz v týždni po jedno organické nie aj priority našej krajiny. Oblasť jablko pre svojich škôlkarov? ochrany životného prostredia je Tajomník Vasin sa uzhodol, že je v našej krajine zatiaľ na veľmi nízkej idea vynikajúca, ale ťažko uskutočúrovni, čo potvrdila aj správa Európ- niteľná. Ako povedal, vo Vojvodine skej komisie. Organická výroba tiež nemáme toľko výrobcov, ktorí by tam patrí, ale tá sa v poslednom zabezpečili požadovaný počet ovočase značne rozbeháva. Práve by cia alebo zeleniny, aj keď máme aj fungovanie klastra malo prispieť pôdu, ktorá je málo znečistená k tomu, aby sa aj menší výrobcovia a pohodlná na výrobu zdravých zaktivizovali a väčší zasa zväčšili svo- potravín. Výrobcov je málo, ale je parcely, čím by v nadchádzajúcej dopyt po organických výrobkoch je dobe organická výroba mohla byť veľký, potvrdil to aj riaditeľ Zdravo ďalšou rozpoznateľnou značkou Organic Jozef Gašparovský. Ako Vojvodiny,“ povedal Vasin. povedal, aj nedávna návšteva deZakladatelia klastra za uzhodli, že legácie z Kuvajtu vyjadrila záujem najväčším problémom bolo samot- vykúpiť takmer všetky organické né založenie, presnejšie vytvorenie výrobky, ale tých je, ako povedal, čím väčšieho počtu výrobcov orga- veľmi málo. 37 /4612/ 13. 9. 2014

Týždeň NAJÚSPEŠNEJŠÍ V PROJEKTE PRE ČISTEJŠIE A ZELENŠIE ŠKOLY VO VOJVODINE

Malí ekológovia s veľkým uvedomením Jasmina Pániková

mosti a skúsenosti deti presadzujú aj doma, čo zase prispieva k tomu, Zem nepatrí človeku, človek patrí aby mestá, v ktorých žijeme, boli Zemi – my sme súčasťou Zeme zelenšie a príjemnejšie pre život,“ a Zem je súčasťou nás. povedal tajomník Nyilas. Indiánsky náčelník Seattle V tomto roku sa do programu zapojilo až 93 škôl, no iba 24 sa štepovať lásku k prírode a jej našlo medzi najúspešnejšími, pre zachovaniu je potrebné od ktoré boli prichystané diplomy útleho veku. Nielen doma, a početné odmeny. Medzi odmeale aj v škole by sa deťom malo nenými je aj niekoľko slovenských poukázať na význam zachovania vzdelávacích ustanovizní – PU životného prostredia. Vláda AP Včielka v Báčskom Petrovci, ZŠ 15. Vojvodiny už päť rokov realizuje októbra v Pivnici, ZŠ Jána Kolára projekt Pre čistejšie a zelenšie v Selenči, ako aj ZŠ Žarka Zrenjaškoly vo Vojvodine, v ktorom za zú- nina v Maglići. častňuje čoraz viac predškolských Všetky ocenené školy mali jeden Tímová práca vo Včielke určite nechýba ustanovizní, ako aj základných cieľ – pozdvihnúť ekologické povea stredných škôl. domie u detí, poukázať na využitie prebrala prof. biológie Lenka Ví- fesorka biológie, nám povedala, V predchádzajúcich rokoch obnoviteľných zdrojov energie, ziová. Zdôraznila, že v projekte boli že stále pracujú na pozdvihnutí v projekte sa zúčastnilo okolo no každá z ocenených mala svoj zapojení početní členovia kolek- ekologického povedomia svojich 300 základných a stredných škôl osobitný ekologický plán. tívu, a predovšetkým deti. „Zapojené boli všetky deti. Mnohým našim žiakom je tento projekt známy, keďže sme sa zúčastnili už po piatykrát. Naše aktivity nie sú žiadne inovácie, ale to, čo potrebujeme v praxi. Dobre sme rozpracovali zber odpadu, v rámci ktorého sme mali akcie zberu plechoviek, papiera, skla a plastu, a pričinili sme sa aj o triedenie odpadu na úrovni osady. Konštantne sa zaoberáme kompostovaním a snažíme sa aj vplývať Lenka Víziová – jedna z nositeliek projektu v pivnickej škole na našich spoluobčanov, aby nespaľovali na a predškolských ustanovizní. V piaV PU Včielka v Báčskom Petrovci uliciach, ale kompostotok 5. septembra udelili uznania najmladší občania mali možnosť vali.“ Pivnickým žiakom najúspešnejším vzdelávacím usta- posiať a zasadiť kvety, stromky nejde iba o to, aby ich Maglićania sa nemusia obávať o zelené novizniam na tento rok. a liečivé rastliny, o ktoré sa starali škola a okolie bolo čisté plochy Pokrajinský tajomník pre vzdelá- spolu s pedagógmi, a pritom sa a zelené. Starajú sa aj vanie, správu a národnostné spo- konkrétne učili o ich význame pre o zvieratá. Kedysi na školskom žiakov, o čom svedčí aj fakt, že sa ločenstvá Mihály Nyilas pochválil naše okolie. Riaditeľka PU Zuzana komíne svoje hniezdo mal bocian, každoročne nachádzajú na zovšetky zúčastnené školy a, ako Pašićová pochválila tento projekt ktoré zbúrala búrka. Postavili jedi- zname odmenených škôl, ale aj za povedal, vďaka tomuto projektu a, ako povedala, oveľa účelnejšie je nečnú platformu a zostáva čakať, posledných sedem rokov sú medzi a pedagógom, ktorí spolu s deťmi prebudiť u detí záujem o prírodu či sa po mnohých rokoch bociany prvými v Srbsku v zbere plechopracujú na realizácii projektu, konkrétnou prácou ako samotným znovu umiestnia v ich škole. viek. Hrdí sú aj na početné exotické rastie povedomie detí o význame rozprávaním. Členom základnej školy byliny a stromy v školskom dvore ochrany životného prostredia. Ekologickým uvedomením sa v Maglići tiež záleží na tom, aby a príležitostnými programami „Záujem o ochranu prírody nie je môže pochváliť aj pivnická zák- ich žiaci vedeli, ako chrániť životné si pripomínajú všetky dôležité viditeľný iba v školách. Svoje vedo- ladná škola. V mene školy cenu prostredie. Milada Stanković, pro- „ekologické“ dátumy.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Podmienená podpora tejšie v rozsahu od troch do šiestych percent, čo nie je málo. Pred polrokom dvadsaťdva percent opýtaných bolo ochotných ešte nejaký čas žiť neuspokojujúco, v júni len

Jeden z veľavravných grafov

Zatiaľ tri listiny na voľbu členov NRSNM

ríslušníci národnostných spoločenstiev v Srbsku budú 26. októbra voliť členov národnostných rád národnostných menšín. Právo voliť majú plnoletí občania, ktorí sú zapísaní do osobitných voličských zoznamov. Tí, ktorí sa zatiaľ nezapísali, môžu to vykonať do 10. októbra a do tohto dátumu aj kandidáti môžu odovzdať svoje volebné listiny. Príslušníci 17 národnostných spoločenstiev budú voliť priamymi voľbami, členovia národnostných rád štyroch národnostných spoločenstiev budú zvolení na • TÝŽDEŇ •

elektorskom zhromaždení, kým sa tri národnostné spoločenstvá nezúčastnia vo voľbách. Keď ide o voľbu členov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Republiková volebná komisia zatiaľ potvrdila tri volebné listiny. Po odstránení nedostatkov 3. septembra komisia schválila volebnú listinu Slovenská identita – Anna Tomanová Makanová. V tom istom dni boli potvrdené ďalšie dve listiny: Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna a Matica slovenská v Srbsku – za slovenskosť, ktorej nositeľkou je Katarína Melegová-Melichová. Všetky tri listiny majú po 29 kandidátov.

Pomerne rozmanité sú aj odpovede na ďalšiu otázku, vzťahujúcu sa na postoje k Európskej únii. Táto znie: Podpora členstvu v EÚ bude: stáť našu krajinu veľa prostriedkov (1), spôsobí viac problémov našim poľnohospodárom (2), bude

INÝ NÁHĽAD

sedemnásť percent. O šesť percent (kleslo z tridsaťšesť na tridsať) je menej i tých, ktorí by zmenili svoje životné zvyky v záujme prispôsobenia sa európskym nárokom. Možno to brať i ako ukážku rozšíreného zmýšľania, že je eurointegrácia

VOĽBY DO NRNM 2014

Jasmina Pániková

skôr záležitosťou celej spoločnosti než konkrétnej osobnosti, i keď by každému muselo byť jasné, že jedno bez druhého ani nejde, ani ďalej nepôjde.

Ďuro Varga

e osvedčenou pravdou, že sa všetky veľké skutky takmer spravidla začínajú malými krokmi, ako aj to, že vplyv na tieto má aj celý rad širších okolností, viac alebo menej s nimi priamo súvisiacich. Domáce a zahraničné dianie sa dosť premieta aj do povahy odpovedí respondentov, zisťovaných pri pravidelných polročných prieskumoch trendov európskej orientácie občanov Srbska. Tá podmienenosť podpory Európskej únie je zistiteľná najmä z odpovedí na ďalšiu otázku znejúcu: Pouvažujte teraz o období pred vstupom do EÚ. V akej miere ste vy osobne ochotný v záujme vstupu do Európskej únie: dodatočne sa školiť, zmeniť kvalifikáciu alebo sa zdokonaľovať, ešte nejaký čas žiť neuspokojujúcim životným štandardom, zmeniť doterajšie životné zvyky alebo zmeniť doterajšie pracovné návyky (pracovný čas, dovolenku, výhody)? Pri všetkých z reakcií na ponúknuté štyri možnosti je zrejmý pokles záujmu anketovaných o osobné pričinenie sa k zmenám: je najčas-

znamenať koniec našej národnej meny (3), tiež stratu vplyvu malých členských krajín (4), spôsobí čoraz menšie používanie našej reči (5), bude znamenať stratu národnostnej identity a kultúry (6) alebo stratu sociálnych výhod (7)? Z päťdesiatich troch na štyridsaťosem percent klesol napríklad počet anketovaných nazdávajúcich sa, že pôjde o viac problémov tunajším poľnohospodárom. Možno si to vysvetliť konkrétnymi očakávaniami od únie, keď ide o pomoc tomuto nášmu, exportne najvýznamnejšiemu hospodárskemu odvetviu. Menej ľudí ako pred polrokom si myslí, že spôsobí stratu národnej identity a kultúry alebo že sa tunajší jazyk bude menej používať... Takéto odpovede svedčia, že sa síce pomaly, ale predsa relevantné údaje o Európskej únii čoraz viac dostávajú do povedomia širších vrstiev obyvateľstva. Zároveň naznačujú, že sa na odstránení istých medzier vo vedomostiach tohto druhu treba stále a intenzívne angažovať: tak u nás, ako aj inde, menovite v Európskej únii. (V budúcom čísle: Pretrvávajúci model)

37 /4612/ 13. 9. 2014

Slovensko Potrebujem počuť „dobrý deň“ SEDEM OTÁZOK PRE HERCA A OBCHODNÍKA JÁNA ČASTVENA

Rastislav Boldocký

Petrovčanom Jánom Častvenom (62) som sa stretol pri bratislavskom jazere Draždiak na netradičnom podujatí – Majstrovstvách Slovenska v plutvovom plávaní. Bol viac-menej spokojný, vnuk Lukáš vo svojej vekovej kategórii skončil na piatom mieste. – Bolo už aj lepšie, – neodpustil si poznámku s neskrývanou hrdosťou. Aj táto epizódka ukazuje, že sa mu v Bratislave podarilo nájsť svoje miesto. Odchádzal po bombardovaní z ekonomických dôvodov. Ako zvykne hovoriť, aby si zabezpečil dôstojnú starobu. – Mal som aj trochu šťastia, – spomína na svoje bratislavské začiatky. Rodinná predajňa ovocia a zeleniny sa dobre rozbehla, navyše využil aj svoje dlhoročné skúsenosti z petrovského ochotníckeho divadla. – Manželka sa ukázala ako výborná manažérka, okamžite ma predala, – smeje sa. Samozrejme, nie doslovne, ale tvorcom početných historických dokumentov, ktorým prepožičal svoj hlas.

Hoci zelovoc a herectvo zdanlivo veľmi nesúvisia, v jeho prípade to nie je celkom tak. Predajňa sa nachádza v lukratívnejšej štvrti hlavného mesta, takže medzi pravidelnými zákazníkmi sú aj ľudia zo spoločenskej elity. A to je príležitosť na nadviazanie kontaktov. – Nechodia iba nakupovať, ale aj porozprávať sa. Predsa sme my iná kultúra a mentalita, tak si radi vypočujú môj názor. Celkom mi to imponuje, – zdôveruje sa. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Ráno sa zobudíš, vyjdeš na ulicu a nestretneš suseda Baláža, ani suseda Ponigera, ani spolužiačku Maru. Žiadneho známeho. Bratislava je mimoriadne drsné prostredie,

PREMIÉR ROBERT FICO OSTRO KRITIZUJE SANKCIE EURÓPSKEJ ÚNIE VOČI RUSKU

Nástrahy embarga R. Boldocký

ojna v Ukrajine stavia menšie členské krajiny Európskej únie do zložitého postavenia. Hoci im sankcie voči Rusku môžu spôsobiť ekonomické straty, nemajú veľa možností, ako sa im nepripojiť. Pomerne s veľkým ohlasom na kontinente sa v tomto smere stretli minulotýždňové slová slovenského premiéra Roberta Fica. „Nesúhlasíme s takouto sankčnou vojnou. Sankcie nikam nevedú, nemôžu byť našou politikou,“ zdôraznil predseda vlády počas rokovaní o tretej vlne embarga voči Moskve. Zároveň si vyhradil

www.hl.rs

málokto ťa tu vôbec pozdraví. A ja chcem počuť „dobrý deň“. Keď mi to nikto nepovie, mám pocit, že ten deň naozaj nebude dobrý. – Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť? – Doteraz som si to neuvedomil. Stále sa zobúdzam ako Petrovčan, je to strašne hlboký pocit, nikdy nevymizne. Možno by to bolo inak, keby som sa presťahoval do Martina, ktorý sa mi osobne páči, či do Brezna, kam som často chodieval s divadlom. Ale, ako hovorím, Bratislava je pre chlapca z dediny mimoriadne drsná. Životné tempo je tu strašne rýchle, človek nemá kedy zastaviť sa. Aha, teraz som si s tebou dal dve kávy, to je pre mňa vrchol relaxu (smiech). – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou?

našej uzávierke) ho mali definitívne odklepnúť alebo odložiť. Podľa slov Roberta Fica sa pre Slovensko podarilo dosiahnuť určité ústupky. Týka sa to napríklad vyčlenenia slovenskej pobočky ruskej ban-

právo odmietnuť sankcie, ktoré by poškodzovali ná- Ďalšie výdavky Okrem prípadných strát v dôsledku rodné záujmy. Podobné výhrady voči ekonomických sankcií voči Rusku Slosankciám vyjadrilo aj Ra- vensko v dôsledku ukrajinskej krízy bude kúsko, Maďarsko či Čes- musieť zvýšiť výdavky na obranu. Naznačil ko, s ktorého premiérom to prezident Andrej Kiska počas septemBohuslavom Sobotkom brového summitu Severoatlantickej aliansa Fico dokonca dohodol cie vo Walese. Do konca tohto desaťročia na koordinovanom prístu- by mala Slovenská republika každoročne pe v tejto otázke. S akým vynakladať na armádu z rozpočtu 1,6 výsledkom? Ako sa dalo percenta hrubého národného produktu očakávať, žiadna „vzbu- (HDP). V súčasnosti na obranu ide zo ra malých“ či „narušenie“ štátnej kasy približne jedno percento HDP. európskej solidarity sa nekonali. Členské krajiny sa na- ky spod embarga, ale aj ďalších koniec na treťom sankčnom balíku oblastí. „My sme mali napríklad dohodli a začiatkom týždňa (po problém s obrábacími strojmi,

Informačno-politický týždenník

– Keď do Bratislavy prichádzajú naši ľudia na nejakú konferenciu, krst knihy či iné kultúrne podujatie, vždy ochotne vystúpim s umeleckým prednesom. Alebo inak pomôžem. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – To, že ako rodina žijeme pomerne úspešne. Jeden vnuk bol už dvakrát vicemajster Slovenska v plávaní, druhý hráva futbal. No a teraz som dostal aj vnučku. Čo si viac človek môže želať? – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Nie. I keď ani tu neviem prísť na chuť niektorým veciam. Kamarátov v krčme som už naučil, že sa patrí otočiť rundu, keď si prisadneš k stolu. Ťažko si zvykám aj na to, že som zrazu príslušníkom väčšinového národa. Je v tom často nacionalizmus, ktorý sa mi nepáči. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – Staré časy. Tu aj tam. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Srbsku. Ðoković, Ivanovićová a tak ďalej. Snímka: z archívu JČ

nakladačmi. Česká republika mala tiež niektoré výhrady. Problém sa vyriešil tak, že nebude schvaľovaný kompletný zoznam výrobkov, ale sú tam nejaké ruské firmy, ktorým nebude možné dodávať z Európy určité produkty, ale toto sa Slovenskej republiky nedotýka,“ priblížil premiér kompromis pre slovenskú tlač. Napriek tomu Fico svoj názor na sankcie nezmenil. „Považujeme sankcie za kontraproduktívne, za neriešiace problém na Ukrajine. Prvá a druhá vlna sankcií ukázali skôr eskaláciu napätia,“ opakovane zdôraznil. Podľa neho je konflikt na Ukrajine „geopolitickým súbojom medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou o vplyv na Ukrajine, do ktorého sa zapojila samotná Európska únia, a mnohé malé štáty trpia týmito geopolitickými súbojmi a konfliktami“. • SLOVENSKO •

Ľudia a diania Stavajú podzemnú telekomunikačnú sieť STARÁ PAZOVA

Anna Lešťanová

ačiatkom septembra sa v Ulici profesora Michala Filipa v Starej Pazove začali práce na výstavbe podzemnej telekomunikačnej siete v dĺžke 11 kilometrov. Kompletné práce v tejto ulici a v časti mesta zvanej Malá Bosna majú byť ukončené za 70 pracovných dní. Po ukončení výstavby tejto podzemnej telekomunikačnej siete sa vytvoria podmienky na pripojenie 600 nových užívateľov služieb Telekomu – telefónu a internetu.

V utorok 2. septembra nové stavenisko navštívili predstavitelia Telekomu v čele s Marijou Rašetovou a predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović so spolupracovníkmi. Pri tejto príležitosti predseda obce vyjadril spokojnosť, že sa i telekomunikačná sieť na území Staropazovskej obce modernizuje. Podľa slov Miroslava Stanisavljevića z podniku Kili, ktorý je vykonávateľom prác, na uvedené práce dodatočne angažovali aj Predstavitelia Telekomu, obce a vykonávateľa robotníkov z tamojšej služby pre zamest- prác v Ulici profesora Michala Filipa v Starej Pazove návanie.‘

ZO ZASADNUTIA RADY MS KULPÍN

Dedinu trápi všeličo... Katarína Gažová

tredobodom zasadnutia miestneho vedenia v Kulpíne v pondelok 8. septembra bolo vypracovanie regulačného plánu, návrhy na obecné ceny a uznania, situácia v kulpínskom kaštieli. Pozornosť venovali aj súvahe oslavy Dňa Kulpína a nedávneho podujatia Svadba voľakedy a dnes. Úvodom zasadnutia predseda Rady MS Kulpín Miroslav Čeman informoval, že bol vypísaný súbeh na prenájom miestností bývalej súkromnej lekárne na hlavnej ulici, ktoré sú vo vlastníctve MS Kulpín. Na súbeh sa prihlásil jeden záujemca, majiteľ radu lekární Cvijić apoteke

z Beočina. Prenájom je určený na 5 rokov za mesačný poplatok 105 eur plus DPH. Rada súhlasila s dávaním priestoru do nájmu spomenutému záujemcovi. Rozoberali aj žiadosť Miestnej organizácie penzistov o používanie časti priestorov FK Kulpín vedľa futbalového ihriska. Nakoniec sa rada vyjadrila, aby penzisti podali žiadosť Správnej rade FK Kulpín, ktorá ju má schváliť. Na vypracovanie Regulačného plánu boli získané prostriedky z projektu obce a MS Kulpín v hodnote milión dinárov. Verejné obstarávanie sa má realizovať do konca roka. Potrebné je formovať komisiu, ktorá tieto práce bude mať na starosti a ktorá bude pravidelne informovať

RMS. Rada má vypracovať návrh na investície, ktoré plánuje realizovať v osade v nasledujúcich rokoch. Členovia RMS sa zmienili aj o tom, že v uplynulom období, najmä v júli, v Kulpíne prebiehal rad významných podujatí. Oslavy Dňa Kulpína zhodnotili ako úspešne zorganizované a realizované a analyzovali aj podujatie Svadba voľakedy a dnes, kde sa predsa stali aj niektoré nedopatrenia, ktoré sa však do budúcna dajú napraviť. Rada MS rozhodla, že na Cenu Obce Báčsky Petrovec navrhne úspešný súkromný podnik DEM z Kulpína a na športové uznanie Lovecký spolok Fazan. V záverečnom bode zasadnutia predseda RMS

K ARADÁČSKEJ OBERAČKE

Človek mienil, Pán Boh zmenil

poradí 7. turisticko-zábavné podujatie Aradáčska hroznová oberačka bolo plánované na sobotu 6. septembra, avšak človek mienil a Pán Boh zmenil. Keďže predtým bolo niekoľko daždivých dní a meteorológovia aj na sobotu predpovedali daždivé počasie, • ĽUDIA A DIANIA •

hrozilo nebezpečenstvo, že snahy aradáčskych spolkov a združení ako organizátorov vyjdú nazmar. Preto organizačný výbor rozhodol, že podujatie odročí na nedeľu 14. septembra. Ukázalo sa, že rozhodli správne, lebo v sobotu naozaj pršalo. Na nedeľu 14. septembra meteo-

rológovia predpovedajú slnečno a teplo, takže veríme, že sa podujatie vydarí. Tak teda do videnia na 7. aradáčskej hroznovej oberačke v nedeľu 14. septembra o 10. hodine pred združením Harmónia. vlh

informoval o aktuálnych prácach navážania zeminy pred budovaním ďalšej časti betónového chodníka smerom ku mostu cez kanál. Stavebné práce sú plánované na koniec septembra a začiatok októbra. Diskutovalo sa aj o situácii v kaštieli, čiže v Muzeálnom komplexe v Kulpíne. Budova kaštieľa je v čoraz povážlivejšom stave a je zvrchovaný čas niečo podniknúť.



KRÁTKE SPRÁVY

Nový Sad – Báčsky Petrovec Medziobecný projekt. V piatok 5. septembra v mene Pokrajinského sekretariátu pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu tajomník Branislav Bugarski podpísal zmluvy o spolufinancovaní inštitucionálnych a spravujúcich kapacít s predstaviteľmi jednotiek lokálnej samosprávy. Predstavitelia 28 obcí a miest v rámci medziobecného projektu pod názvom Formovanie destinačného manažmentového podniku Dunaj, ktorého nositeľom je Obec Báčsky Petrovec, v nastávajúcom období zrealizujú projekt v hodnote 9,8 milióna dinárov. Do projektu je zapojených 9 vojvodinských obcí, ako aj Regionálna rozvojová agentúra Báčka. J. Č-p

37 /4612/ 13. 9. 2014

Ľudia a diania ZO SLOVAN-PROGRESU V SELENČI

Modernizujú spôsob práce Juraj Berédi

racovná sústava Slovan-Progres v Selenči sa neustále rozširuje a svoje pôsobenie prispôsobuje podmienkam veľkej konkurencie na trhu poľnohospodárskych výrobkov. Tak prednedávnom v rámci sústavy založili podnik Slovan agrár, ktorého činnosť sa zameriava na poľnohospodárstvo, čiže na organizáciu poľnohospodárskej výroby a na výkup výrobkov. Nie je žiadnou novinkou, že sa už aj predtým v Slovane zaoberali poľnohospodárstvom a že do poľnohospodárskej výroby uvádzali nové technológie a organický spôsob výroby. Utvorili vlastnú sieť kooperantov a zároveň sa venovali výrobe na vlastných pozemkoch. K tomu vybudovali aj vlastné spracovateľské kapacity.

Vďaka novým bunkám sila zväčšia skladový priestor

V rozhovore s Vladimírom Beličkom, riaditeľom Slovan agraru, sme sa dozvedeli, že práve končia práce na výstavbe nového skladového

a vykládkového priestoru. Nový skladový priestor sa skladá z nových buniek sila a mal by začať pracovať už počas zberu jesenných plodín.

Vystavaných je osem nových buniek sila kapacity asi 6 000 ton. Práca sila bude úplne automatizovaná, kontrolovaná a riadená počítačovou technológiou. Vybudovaná je aj sušiareň kapacity 10 t za hodinu, v ktorej sa percento vlahy zrna zníži z 24 na 14 percent. Vykládka tovaru sa urýchli vďaka tomu, že sa kapacita zvýši na 100 t za hodinu. Cieľom výstavby tohto moderného komplexu je vyjsť v ústrety poľnohospodárskym výrobcom, kooperantom a obchodným partnerom a urýchliť vykladanie a nakladanie tovaru. Poľnohospodárom sa tiež ponúka možnosť, aby tu uskladnili svoje výrobky a predali ich vtedy, keď im to najväčšmi zodpovedá. Existuje aj možnosť výkupu menej kvalitných výrobkov, napr. so zvýšenou vlahou, prímesami atď. V Slovan agráre sa snažia vytvoriť podmienky, ktoré uspokoja aj tých najnáročnejších výrobcov a obchodných partnerov a k tomu im ponúkajú dlhodobú výhodnú spoluprácu.

STARÁ PAZOVA

Syndikátny kotlík 2014 Anna Lešťanová

príjemnej atmosfére v Zalesňovateľskej škôlke Brest v Starej Pazove v sobotu 6.

Zväz samostatných syndikátov Obce Stará Pazova. V súťažnej časti účastníci varili hovädzí guláš a rybaciu polievku a aby sa kuchárom – predstavi-

V Zalesňovateľskej škôlke Brest vládla dobrá nálada

septembra prebiehalo tradičné zábavné a súťažné podujatie Syndikátny kotlík, ktoré organizuje

www.hl.rs

teľom syndikátnych organizácií lepšie darilo, na otvorenom javisku prebiehal kultúrno-zábavný

Informačno-politický týždenník

program. Aj na tohtoročnom, v poradí 7. syndikátnom kotlíku sa zúčastnili členovia Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy, ktorí svoje diela namaľované na podujatí darovali najúspešnejším kuTitul naj-syndikalistu 2014 získal chárom. Vo varení Vukosav Obradović z AS Napredak rybacej polievky súťažilo Napredak, kým najlepší hovädzí 10 kuchárskych guláš uvarili predstavitelia únie tímov a vo va- syndikátov. Na podujatí sa zúčastnili aj rení hovädzieho guláša až 18 početní hostia, ktorí spolu so skupín. Komisia, svojimi hostiteľmi strávili ozaj ktorá hodnotila pekné sobotné popoludnie. Nekuchárske ume- chybovali ani rekreačné špornie syndikalis- tové súťaženia zamestnaných tov, vraj nemala vo vzdelávaní a v iných činnosľahkú úlohu, lebo rozhodovali tiach. Odmeny najúspešnejším nuansy. Najlepšiu rybaciu po- odovzdal Rade Erceg, predseda lievku uvaril kuchársky tím z AS obecného ZSS. • ĽUDIA A DIANIA •

ČLENKY SPOLKOV ŽIEN NA SLOVENSKU

Tri očarujúce dni Jasminka Činčuráková -Galambošová

sociácia slovenských spolkov žien má niekoľko aktivít, ktoré pravidelne realizuje počas roka. Už druhý rok usporiadala poznávací zájazd na Slovensko: vlani to bolo do Banskej Bystrice a okolia a tohto roku 52 členiek tejto organizácie z jedenástich spolkov (z Kovačice, Padiny, Dobanoviec, Vojlovice, Lalite, Selenče, Báčskej Palanky, Hložian, B. Petrovca, Kulpína, Jánošíka), posledný augustový víkend navštívili východné či severovýchodné Slovensko, presnejšie Starú Ľubovňu, Bardejov a Košice. Cieľom bolo bližšie spoznať minulosť a súčasnosť tejto časti Hornej zeme a spoznať sa s niektorými remeslami a ručnými prácami. Poznávací zájazd sa realizoval v rámci projektu, autorkou ktorého bola predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien Viera Miš-

kovicová. Pestrý program sa začal v Starej Ľubovni, kde predstaviteľky asociácie v mene mestského úradu privítala Eva Kollárová. V dedine Lacková neďaleko St. Ľubovne sa dozvedeli, že sa tunajší obyvatelia v minulosti venovali predovšetkým poľnohospodárstvu, tkáčstvu, lesným prácam, výrobe náradia. Dedina je však známa hlavne výrobou košíkov z vŕbového prútia, takže mali ukážkové dielne košikárstva a drotárstva. Účastníčky zájazdu sa dozvedeli o dejinách St. Ľubovne, navštívili Provinčný dom, kde si pozreli pamätné izby spisovateľky Terézie Vansovej a hudobníka Jána Melkoviča, ako aj iné pamätihodnosti. Nemožno nespomenúť stretnutie s tamojšími penzistkami, ktoré sa postarali o chutné občerstvenie. Druhý deň pobytu navštívili Ľubovniansky hrad zo začiatku 14. storočia, kde si pozreli dielňu hrnčiarstva a kováčstva. Osobitný

Všade objavili niečo nové – dielňa paličkovania

zážitok im prinieslo spoznanie so sokolárstvom. V sobotné popoludnie smerovali do Bardejova –jedného z najkrajších slovenských miest, kde práve prebiehal tradičný Bardejovský jarmok. Na záver pobytu na Slovensku členky asociácie pobudli v Košiciach, kde v Senior dome prebiehala dielňa paličkovania a frivolitkovania. Ženy sa tak naučili základy netradičnej techniky pa-

ličkovania – čipkovania pomocou člnkov. Potom so sprievodcom šli na obchôdzku veľkolepého mesta s prestížnym titulom Európske hlavné mesto kultúry v minulom roku. Záver zájazdu patril stretnutiu s predstaviteľkami Únie žien Slovenska. Hostiteľky ho pomenovali Stretnutie generácií žien. Tu sa ženy zoznámili a predstavili svoje spolky či organizácie a ich aktivity.

KOVAČIČANKY V RIJEKE

Na podujatí Dni slovenskej kultúry stánky všetkých zúčastnených spolkov a neďaleko prebiehal aj kultúrno-umelecký program. Kovačičanky sa predstavili spevom a tancom a, pravdaže, aj kovačickými špecialitami. Na túto príležitosť pripravili kovačický rejteš makový a orechový, broskyne, herovky a ešte mnohé iné koláčiky, na radosť početných

Kovačicu predstavili nielen ručnými prácami, ale aj tancom a spevom – záber z programu

Katarína Lenhartová -Petríková

dňoch 29. až 31. augusta 2014 členky Ženského spolku a spevácka skupina z Kovačice pobudli v Chorvátsku, v Rijeke. Každoročne tu v organizácii Matice slovenskej • ĽUDIA A DIANIA •

Rijeka prebieha podujatie Dni slovenskej kultúry, na ktorom sa tohto roku okrem Kovačičaniek zúčastnili aj spolky z Hrušova, Banskej Bystrice a Iloka. V piatok 29. augusta námestie v Rijeke zdobili

návštevníkov, tak turistov, ako aj domácich, ktorí si ich húfne kupovali. Zároveň obdivovali vyložené ručné práce. V sobotu 30. augusta podujatie pokračovalo v neďalekej dedinke Kastav na 365 m nadmorskej výšky, z ktorej je prekrásny pohľad na more. Hádam najkrajší umelecký zážitok bol ten, keď sa všetci bavili a tancovali pri slovenskej hudbe, a pritom sa pozerali na more. V poslednú augustovú nedeľu všetci účastníci mali voľný deň, ktorý využili na kúpanie v mori. Predvečer sa však museli rozlúčiť so svojimi hostiteľmi a pobrať domov, ale cestou si spomínali na prekrásne zážitky z Rijeky. Na záver pobytu v Rijeke fotografia na pamiatku 37 /4612/ 13. 9. 2014

Ľudia a diania PECNÍKOVCI A VALENTOVCI AKO JEDNA RODINA

Priateľstvo otcov udržujú synovia Juraj Pucovský

„Stačilo mi Jurajovo pozvanie a okamžite som mu odpovedal, že prídem. My nie sme len priatelia, my sme už ako jedna rodina. Vždy mám na mysli aj slová môjho deda Jozefa, ktorý mi často hovorieval, že v každej dedine musím mať známych, dobrých ľudí, povedal by som, druhý dom. Aby som sa mal s kým stretať v dobrom a aby mi niekto pomohol, nedajbože, v nejakej núdzi. Tak je to už aj v Laliti. Možno aj preto, že dedo našiel naše spoločné korene s Pecníkovcami z Odžakov, ktorí žili aj tu.“

Laliť nebola jediným miestom tohtoročného stretnutia Pazovčana a Selenčana z Nemecka. V polovici augusta sa pekne kamarátili aj v Slankamenských Vinohradoch, na tradičných Budárskych dňoch. Stretnutie a pobavenie v krásnej sriemskej prírode dvom priateľom pomohlo, aby sa s väčšou chuťou pustili do úspešného prekonávania každodenných životných záväzkov a ľahšie dočkali deň, keď si znova podajú ruky. Juraj by chcel, aby sa to konečne stalo už raz aj v jeho nemeckom bydlisku Gernsbachu, čo Ján iba sľubuje, ale doteraz nesplnil. Obaja si prajú, aby ich deti pokračovali v priateľstve, ktoré dávno začali ich otcovia a ktoré oni tak starostlivo udržujú. Dobrý príklad a podklad, všakže, majú. Treba len prejaviť trochu dobrej vôle a spoločného záujmu. Ich otcovia by boli veľmi šťastní.

ačalo sa to v dávnom roku 1948. Vtedy sa na vojenčine v Mostare stretli Staropazovčan Ján Pecník a Selenčan Juraj Valent. Neľahká služba v známej jednotke pod názvom Korpus pre národné oslobodenie Juhoslávie (KNOJ) v časoch, keď sa ešte ako cítili následky druhej svetovej vojny, zblížila dvoch slovenských mladíkov na celý život. Tri roky ďaleko od svojich domov spoločne znášali všetko dobré i zlé, boli jeden druhému najväčšia ochrana a opora. Keď sa vrátili domov z vojenčiny, Pavel Pecník a Juraj Valent (zľava) sa toho roku znova ich priateľstvo sa stalo stretli v Laliti vari samozrejmosťou, stretávali sa takmer každý rok. v Nemecku a pracuje v továrni Raz u Pecníkovcov, potom zasa Mercedes-Benz. Tohto roku sa NEPREHLIADu Valentovcov. Stará Pazova a Se- Pavel a Juraj prvýkrát stretli na NITE Deň kysáčlenča nie sú veľmi vzdialené Krojovej zábave v Laliti. Ako sa skej sármy. Spood seba, ale predsa v tom čase, to stalo práve tam, vyrozprával lok kysáčskych keď nebolo toľko automobi- nám Juraj, s ktorým sa už dlho žien aj tohto roku lov a autobusov, necestovalo poznáme: usporiada Deň „Vracal som sa autom z Nesa ľahko. Ján Pecník z Pazovy kysáčskej sármy. prichádzal vlakom do Ratkova, mecka domov do Selenče a z ráBude to deviate kde ho so záprahovým kočom dia som počul správu, že v Laliti podujatie tohto dočkal verný priateľ Juraj Valent bude tradičná krojová zábava. druhu a realizuje Len čo som zaparkoval auto vo a zaviezol do Selenče. sa v nedeľu 14. Keďže v dvoch rodinách niek- dvore, pozval som kamaráta septembra. Zadajších vojakov v Mostare jabl- a navrhol mu, aby sme sa tam čiatok je napláko nepadlo ďaleko od stromu, stretli ako vlani. Pavel znova novaný na 15.00 v priateľstve otcov pokračujú priviezol manželku Zuzanu a oshodinu, ale sárma ich potomkovia, Jánov syn Pa- tatné pazovské ženy na krojovú sa začne predável a Jurajov syn Juraj. Zblížili zábavu. Spoločne sme navštívili vať už o 11.00 sa už v mládeneckých časoch, moju sestru Marku a švagra Štehodine, teda kamarátia sa niekoľko desať- fana Grňovcov, a potom strávili k nedeľňajšiemu ročí až dodnes. Vždy, keď majú pekné chvíle na programe lalitobedu. Podujatie dovolenku, voľné chvíle. Pre ských žien. Mali sme sa o čom sa bude konať na ich priateľstvo nie je žiadnou rozprávať, veď sa poznáme už rovnakom mieste prekážkou ani viac ako 1 300 mnoho rokov. Pavel bol na mojej ako minulé roky, kilometrov, koľko je ďaleko naša svadbe, nechýbal s rodinou ani čiže v Kultúrno-informačnom stredisku v Kysáči. Spolkárky aj Stará Pazova od nemeckého pred desiatimi rokmi, keď som tentoraz očakávajú hojnú návštevu a sľubujú skvelú zábavu. mesta Baden-Baden. Pavel Pec- vydával dcéru, my sme boli pri Pripravujú chutnú kysáčsku špecialitu (na fotografii z vlaňajška), ník je totiž roky úspešným pa- sobáši jeho syna.“ ale aj tombolu a iné dobroty, ktoré k tomuto podujatiu patria. Priateľstvo je pre Pavla a Juraja zovským podnikateľom, vlastní Je viac než dosť dôvodov na to, aby ste navštívili Deň kysáčskej súkromný podnik na obchodo- nerozlučiteľnou súčasťou ich sármy. vanie so stavebninami, Juraj životov. Potvrdzujú to aj tieto E. Š. Valent s rodinou žije 40 rokov slová pazovského podnikateľa:

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

SVADBA VOĽAKEDY A DNES V KULPÍNE

Zbohom ostávajte, mamičkine prahy… Katarína Gažová

vića z Kysáča a KUS Đuru Jakšića z Maglića. Slovenské svadobné tance a piesne obecenstvu predstavili členovia Petrovskej družiny. Ochotníkov z Petrovca pripravili Ján Kováč a Olivera Gabríniová. Prehliadka svadobných a sviatočných tradičných krojov tiež tvorila súčasť programu podujatia a na nej predstavili kulpínske svadobné kroje zo šesťdesiatych rokov minulého storočia, rómske kroje zo Srbobranu, maďarské z Báčskej Palanky a srbské z Kysáča. Okrem tradičných krojov podujatie skrášlila i módna prehliadka súčasných svadobných šiat, ktoré zhotovilo módne štúdio Nataly Style z Nového Sadu. Perličkou podujatia bol opravdivý civilný sobáš. Snúbencov Andreu Sľúkovú z Kulpína a Jána Šefčíka z Petrovca, ktorí uzavreli manželstvo na javisku podujatia Svadba voľakedy a dnes, priviezli na záprahovom koči, čo vyznelo celkom romanticky. Manželstvo uzavrela kulpínska matrikárka Ľudmila Grňová a po sobáši obecenstvo hlučne tlieskalo mladomanželom.

laducha pod partou, torty, koláče, rejteše, veselá hudba, spev, tanec, moderné svadobné šaty – to všetko a ešte hodne toho iného tvorilo náplň podujatia venovaného tradičným a súčasným svadobným obyčajam, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 6. septembra v Kulpíne. Pomenovali ho Svadba voľakedy a dnes a ako organizátori sa podpisujú Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec, Miestne Zo slávnostného otvorenia Svadby v Kulpíne – organizátori a účastníci programu spoločenstvo Kulpín a Spolok kulpínskych žien. podujatia. Predsedníčka Spolku tému Svadobné stolovanie voľakedy Pred začiatkom folklórneho kulpínskych žien Katarína Zorňa- a dnes v organizácii domáceho programu na javisku v Muzeálnom nová, ako sa to na domácich patrí, spolku žien. Súťažilo osem stánkov komplexe vedľa budovy kaštieľa sa privítala všetkých prítomných na so svadobnou tematikou a mimo návštevníci mohli niekonkurencie boli stánky domácelen kochať v kráse, ale ho spolku a kvetinárstva Flória z aj ochutnať dobroty Petrovca. Najkreatívnejšie stánky na stánkoch spolkov boli odmenené. Podľa rozhodnutia a združení, ktoré ich hodnotiacej komisie tretie miesto prichystali na tému obsadilo združenie žien z Maglića a Svadobné stolovanie hostia z obce Riečka zo Slovenska. voľakedy a dnes. PoDruhé miesto získal Spolok kysáčnúkali sa torty, rejteše, skych žien a prvé obsadil Spolok drobné koláčiky, stánpetrovských žien. ky boli vyzdobené ručnými prácami, krojovanými bábikami, pričom návštevníkov lákali tak svojou úpravou, ako aj Ochotníci domáceho spolku umyli vôňou prevažne slad- nohy prvej družici… kých lahôdok. Folklórny program na javisku a kulpínskej svadbe a pripomenucelé svadobné podujatie otvoril la, že pred rokmi práve Spolok predseda Báčskopetrovskej obce kulpínskych žien vystúpil s idePavel Marčok. Nasledoval príhovor ou usporiadať podujatie tohto riaditeľa Turistickej organizácie druhu, ktoré je už dobre známe Daria Adamovića, ktorý sa pri tejto nielen u nás, ale aj v zahraničí. príležitosti poďakoval všetkým, ktorí K podujatiu patrila aj súťaž Hostia z Maglića predviedli páčivé srbské tance sa nezištne pričinili o organizáciu stánkov spolkov a združení na Podujatie moderovali Viera „Volačky“ na svadbu, zvyky piatkového príchodu s topánkami k Dorčová-Babiaková a Dunja Komladuche v prvý deň svadobný, larská. Podporili ho Pokrajinský umývanie nôh prvej družici, ako sekretariát pre poľnohospodáraj začiatok svadby s odobierkou stvo, vodohospodárstvo a lesníca odchodom na sobáš predviedli tvo, Pokrajinský sekretariát pre folkloristi a herci domáceho KUS hospodárstvo, zamestnávanie Zvolen. Program pripravil Michal a rodovú rovnosť, Obec Báčsky Čiliak a hudobne ho sprevádzali Petrovec a Miestne spoločenstvo M. Čiliak a Vladimír Zima. Tradičné Kulpín. Musíme však poznamenať, maďarské kroje a piesne predstavili že podujatie pôsobilo zdĺhavo a hostia z Báčskej Palanky, rómske malo rad organizačných nedostatsvadobné tance predviedli členovia kov, hlavne keď ide o diania na združenia Rom zo Srbobranu, srbské javisku, čo si iste všimli i prítomní Svadobné stolovanie na stánkoch a tanec ako neodlučiteľná súčasť tance a spevy KUS Branka Radiče- diváci. svadobnej veselice • ĽUDIA A DIANIA •

37 /4612/ 13. 9. 2014

Ľudia a diania MÚZEUM PIVA V NIEKDAJŠOM KAŠTIELI RODINY DUNĐERSKEJ V ČELAREVE

Čo exponát – to príbeh; Juraj Bartoš

odľa istých vedeckých zdrojov človek vraj skôr zrno využíval na získanie piva než chleba. Záznamy Sumerov svedčia o výrobe tohto nápoja pred 5000 rokmi. Pivo v starom Egypte bolo výsadou privilegovaných a v antickom Grécku ho konzumovali iba pri osobitných príležitostiach. Historické podklady navrávajú, že prví, ktorí chmeľ pri výrobe piva použili ako príchuť a ako konzervans, boli Slovania. Slastný penivý nápoj sa na územie Vojvodiny dostal začiatkom 18. storočia s príchodom Nemcov. Dávno je známe, že chmeľ je liečivá aromatická rastlina. Moderná medicína ho používa na liečenie

keďže sukcesívne obstarávame nové exponáty”. Hneď vám povie jeden z variantov príbehu o vzniku piva: – Pivo je najstarší nápoj na svete. Vyrábalo sa najprv z ražného

droždie a chmeľ, – hovorí Milorad a pokračuje: – Na dobré pivo je potrebný kvalitný jačmeň a dobrá voda, tiež droždie, ktoré urýchli výrobný proces. Pán kustód chmeľ už nespo-

Exponáty z pôvodného Dunđerskovho pivovaru v niekdajšom Csébe

chleba. Pomohla k tomu náhoda, keď kúsok chleba padol komusi do nádoby s vodou. Po niekoľkých dňoch si všimli príjemnú vôňu, ochutnali, zistili, že nápoj má veľmi dobrú chuť. Egypťania a východné civilizácie tvrdia, že pivo vzniklo u nich, podľa mienky severanov prvé pivo pili práve oni. Svoje domy pokrývali jačmeňovou slamou; po čase cez ňu začala pretekať voda, Kustód a maliar Milorad Stanojev ktorá mala príjemnú vôňu; keď ju ochutnali, zistili, že to neuróz, odstránenie stresu, na je dobrý nápoj... O pive, najmä pri pive, možno utužovanie nervovej sústavy… Toto a ešte všeličo iné sa dozvie- hovoriť – kým jazyk slúži svojte, ak navštívite Múzeum piva v ho majiteľa. Dávno je známe, že výrobok nepredáva iba „suČelareve. Maliar Milorad Stanojev, záro- chá kvalita”, ale aj či skôr najmä veň kustód Múzea Vojvodiny, pred príbehy, ktorými je opradený. rokmi začal zbierať predmety Steny čelarevského Múzea piva sú súvisiace s pivovarníctvom a če- ovešané zarámovanými textami a larevským pivovarom. Je vlast- fotografiami. Hovoria o dejinách ne zakladateľom neveľkého, ale vzniku a vývinu azda najobľúbevzácneho múzea, obsahujúceho, nejšieho nápoja na svete. – Základné prvky nevyhnutné ako hovorí, „iba fundamentálnu zbierku, ktorá sa časom rozšíri, na výrobu piva sú jačmeň, voda,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mína... Nuž čo… naň sa u nás dávno zabudlo. Aj spomienky na chmeľ sú priam vykorenené. Sledujeme teda výklad týkajúci sa technologického procesu výroby piva v niekdajšom chýrečnom Dunđerskovom pivovare v niekdajšom Číbe, až po terajší spôsob jeho získavania v súčasnom Carlsbergovom pivovare v dnešnom Čelareve. Portréty Lazara Lazu Dunđer-

ského, jeho otca a ostatných členov rodiny tiež krášlia steny; namaľoval ich Paja Jovanović. Laza remeslo magnáta zdedil po otcovi; obaja sa vedeli obracať najmä v obchodovaní s chlebovinami a neobávali sa riskovať pri vkladaní do noviniek. Tak pán Laza roku 1892 založil pivovar, v tom období najmodernejší v Európe. Pravdaže, sú tu i zábery starého pivovaru, niekdajšej sušiarne, samozrejme, i z chmeľovej oberačky... Ďalšie dokumenty tvorí korešpondencia medzi Lazarom Dunđerským, ktorý vtedy žil v Novom Sade, a jeho otcom v Budapešti; z nej čiastočne vidno, ako úspešne podnikali. – Dunđerskovci mali kaštieľ nielen v Čelareve, ale aj v Kulpíne, Hajdušici, Čiernej Bare, Topole, Srbobrane; v Bečeji Laza postavil kaštieľ Fantast pre svojho brata Bogdana; desať domov kúpili vo Viedni, v Budapešti stavali palác, v ktorom bolo 365 spální, koľko je dní v roku; v ňom teraz sídli americké veľvyslanectvo. Všetky tie domy a kaštiele kúpili alebo postavili v roku 1882! Neveľké múzeum dýcha svojráznym dychom, ktorý vám opantá zmysly, ako chmeľové steblá popínavej rastliny, ktorej zásluhou mnohí zbohatli a mnohí aj stroskotali, ovíjajúce sa okolo napnutých špagátov na vysokých drôtoch chmeľ-

Takto vyzerala sušiareň chmeľu zo začiatku 20. storočia • ĽUDIA A DIANIA •

to vôňa chmeľu níc. Proste nemôžete nepocítiť omamnú vôňu chmeľu, ktorá, žiaľ, už dávno nevanie ani z pohára, ani z fľašky kedysi priam božského moku. Lebo chmeľ a chmeľnice sú dávno fuč. Zostali len spomienky na chmeľové oberačky, na časy, keď koniec augusta a začiatok septembra voňal zeleným zlatom. Pri pohľade na staré sudy a fľaše na pivo, na dobové krígle, na prístroj,

vlastní viac ako sto pivovarov v celom svete. Konečne, pán kustód vás zavedie do kútika, v ktorom sa hrdo vypína trs chmeľu. Skutočného, so skutočnými kystkami a listami. Za ním, na fotografii, sa vypínajú vysoké chmeliarske stĺpy; už-už z nich zakvíli clivá melódia, ktorú zahrá vietor na chmeliarskych drôtoch. Tú istú, ktorou chladné kovové nite upozorňovali na

Trs chmeľu, dutá miera („merica”) a mincier

V klasicistickej budove niekdajšieho kaštieľa rodiny Dunđerskej v Čelareve sídli Múzeum piva

ktorý plnil odrazu šesť fliaš, či na výčapný pult, na sto percent, aspoň na chvíľu, na konci jazyka pocítite príjemne horkastú chuť. Trebárs nakrátko sa vás zmocní pocit nostalgie pri pohľade na zbierku rozkošných pivných pohárov a šálok, či na fľaše v drevenej debne uložené kolmo; priestor medzi nimi vypĺňa slama, aby sa pri preprave nerozbili. Čo všetko tu ešte neuvidíte… tzv. eis kasne, nádoby na chladenie fliaš s pivom, prirodzene – ľadom, ktorý ľudia v zime sekali z povrchu zamrznutého Dunaja. Tu sú i nálepky a iné dobové reklamné predmety, tiež početné uznania a charty za kvalitu piva čelarevskému pivovaru, ktorý sa po druhej svetovej vojne stal spoločenským vlastníctvom a od roku 2005 je súčasťou dánskej spoločnosti Carlsberg, ktorá • ĽUDIA A DIANIA •

konečný osud chmeľu od chvíle, keď ho ľudia začali pestovať. Ó, ako sa len hravo, ani dáky šikovný horolezec, tento ctený trs chmeľu, Jeho Excelencia Humulus Lupulus, ženie po napnutej strune hore za slnkom, vstrebávajúc lúče hviezdy rovnako dychtivo ako kedysi vyznávači pivového moku vsávali jeho vôňu s každou kvapkou piva. TOHO piva, z pohľadu na penu ktorého a príjemne chladiaci orosený krígeľ vám tiekli slinky. A čo to tu ešte máme? Fotku a na nej sušiareň chmeľu zo začiatku 20. storočia, ďalej: ozajstný starý preš, na ktorom sa chmeľ mlel. Na základe takto získaného aromatického oleja sa určovala kvalita, a potom aj cena chmeľu. Všeličo tu ešte, vážení, uvidíte, všeličo sa vás dotkne, všeličo sa vám zatrbliece ani zlatý pstruh na udici. Nie je vylúčené, že začujete

verše azda najkrajšej srbskej ľúbostnej básne Santa Maria della salute venované Lenke Dunđerskej, dcére pána Lazu D. (zomrela mladá, krásna a múdra), pre ktorú jej autor Laza Kostić inšpiráciu nachytal práve tu niekde. Na mieste, ktoré možno označiť za klbko prinajmenšom zaujíma-

Informbyra – od roku 1948 po rok 1952. Múzeum Vojvodiny dostalo do opatery kaštieľ Dunđerskovcov roku 1968, odvtedy dopĺňa existujúce zbierky. Keď roku 2002 krov začal premokať, kaštieľ bol pre verejnosť uzavretý; nasledovala reštaurácia. Termín dokončenia

Vzácne exponáty: v strede terakotový pohár zo 7. storočia (chazarská nekropola Čelarevo), vpravo malá amfora z čias antického Grécka

vého sledu udalostí, na ktorého jednom konci dlhej nite sú trebárs návštevy kráľa Aleksandra I. a jeho rodiny Dunđerskovcom v tomto ich kaštieli, a na druhom konci pobyt Tita a jeho najbližších spolupracovníkov v období

prác stanovili na rok 2006. Keby tak kaštieľ Dunđerskovcov, raz pri pive, pustil vlastný jazyk na slobodu, nie je vylúčené, že by nám pošepol, kedy sa konečne dovlečie ten 2006. rok… Či vari trčí kdesi v šenku – pri Dunđerskovom pive?

37 /4612/ 13. 9. 2014

Ľudia a diania S VOJLOVIČANKOU MÁRIOU MARKOVOU O ZAŠLÝCH ČASOCH

Ľudia skôr vedeli všetko zužitkovať Vladimír Hudec

ojlovičanom blízkosť mesta kedysi pomáhala zarábať si na živobytie z predaja vlastných výrobkov. Na trhu predávali doslova všetko, čo v záhradách, maštaliach či vôbec v domácnosti vyrobili, a tak úspešne speňažili svoju namáhavú prácu. Na tie časy sme si zaspomínali v rozhovore s Máriou Markovou, ktorá tiež dlhé roky svoje výrobky predávala na pančevskom trhu. – Deň pred odchodom sme zeleninu zo záhrady museli pripraviť na trh. Predávali sme všetko, od cibuľky, cez suchú a zelenú fazuľu a hrach, po petržlenové a zelerové lístočky... A ak sa zvýšili, tak aj čerešne, višne, jablká, hrušky... Zbalila som to všetko do košíkov, zavesila na obramicu, do ruky vzala košík

vedeli prísť k dinárom. Dnes iba horekujú, že nemajú zamestnanie ani dináre, ale sa takýchto prác nechytajú. Sčasti to však môžem pochopiť, lebo podmienky predaja na trhu sú inakšie ako skôr. Dnes na trhu musíš mať vlastný stánok, za ktorý treba platiť dennú či mesačnú úhradu, a nikdy nevieš, či tovar popredáš, lebo konkurencia je silná. Nebolo skôr ani toľko predajní, v ktorých dostať doslova všetko. Potraviny sa kupovali len a len na trhu. Markovci sa dlhé roky zaoberali aj chovom kráv. – Pracovný deň sa začínal o piatej ráno. Ja som dojila kravy, manžel ich kŕmil a čistil maštaľ. Keď sme kravy vyhnali na pašu, každý šiel na svoju stranu – manžel do poľa, a ja s kantami na obramici pešo do mesta s mliekom. Najprv

Oberačka v Markovom vinohrade pred šesťdesiatimi rokmi s vajíčkami a hybaj pešo na trh. Päť kilometrov v jednom, a ešte toľko v druhom smere. Nemali sme ani bicykel, a kdežeby auto. Domov som sa spravidla vracala s prázdnymi košíkmi, lebo som vždy všetko popredala. Na trh som obyčajne chodievala v sobotu, prípadne ešte jeden deň v týždni, aby vajcia, ktoré sa medzičasom nazbierali, boli úplne čerstvé. Okrem toho pestovala som a predávala aj kvety, manžel predával kukuricu, žito a iné obilniny, – spomína si Mária Marková. – Nebolo to ľahké, ale sa mi predsa zdá, že ľudia skôr inak

www.hl.rs

som v cukrárni Pelivan nechala 10 litrov, a potom som roznášala po domácnostiach. Merala som na tvári miesta pollitrovým kártikom. Komu pol litra, komu liter či pol druha litra. Keď som sa vrátila domov, poumývala som kanty a hybaj za manželom do poľa, kde sme celý deň kopali kukuricu alebo robili nejakú inú prácu. Doma sme nechávali starú mamu, ktorá nachovala dobytok a vyprevadila deti do školy, navarila nám obed. A tak každý deň, dvadsať rokov. Za ten čas nám nikto nezostal dlžný, hoci nám zákazníci platili,

Informačno-politický týždenník

keď dostali plat, ako sa tomu dnes kvety, ako aj samorastlé palíňa povie odročene. Potom nám za- a samorastlý chren. Na sklade kázali mlieko roznášať po domác- sme záväzne sadili cirok na metly. nostiach a prikázali odovzdávať ho do novozaloženej mliekarne. Nemali sme kam, ibaže odrazu to naše mlieko „nebolo dobré a malo málo tuku“, čo potom vplývalo aj na cenu, ktorá bola o polovicu nižšia od tej, za akú sme predávali súkromne. Nepozdávalo sa nám to, lebo sme vypočítali, že sa nám to neopláca, takže sme kravy rozpredali. Pokračovali sme však v chove juncov a ja som začala bedinuvať v belehradských domácnostiach. Nasledujúcich 30 rokov som robila iba to a na trh som celkom prestala chodiť. Naša spolubesedníčka si ďalej spomína, že v poli pestovali hlavne kukuricu, pšenicu, ovos, ďatelinu, repu, pričom priestor sa snažili čím Mária Marková: Mnoho sme racionálnejšie využiť, a robili, ale boli sme spokojní preto pomedzi kukuricu sadili fazuľu a do repy Zvykli sme navyberať až do dvoch siali mak. Na mieste, ton chrenu, ktorý od nás kupovali kde sa dnes nachádza výkupcovia z Belehradu. Starý otec Dusikáreň, Markovci dlhé zimné dni trávil v maštali, mali vlastný vinohrad kde z palíňa a ciroku vyrobil až 3 a z hrozna vyrábali kva- 000 metiel, ktoré predal tunajšej litné víno. sklárni. – Skôr sa skutočne Vojlovičania dopestovali všetko, všeličo dalo predať, – čo potrebovali do domácnosti, hovorí Mária Marková. od zeleniny a ovocia po mäso, – Všetko, čo sme dopes- takže potraviny vôbec nekupotovali a vyrobili, mohli vali. Zeleninu a ovocie spracovali sme predať buď na trhu, a odkladali na zimu. Bravčové alebo v družstve, ktoré mäso údili v komíne nad sedvykupovalo doslova liackou pecou a uschovávali ho všetko – jahody, višne, aj tak, že ho po zabíjačke upiekli vajcia, makovice... Vtedy a zaliali masťou a podľa potreby ľudia z toho žili, domy si prihrievali a jedli. Takto uschované stavali, gazdovali. Víno sme pre- mäso mohlo vydržať do nasledudávali na svadby a iné veselice. júceho leta. Na varenie používali Nebolo kúpiť šťavy a pivo, takže hydinové mäso, ktorá behala po sa na svadbách vtedy hlavne pilo dvore. Keď však napríklad zarezali domáce víno, sódovka a pálenka. hus alebo morku, ktorú nemohli Naša spolubesedníčka si ďalej odrazu zjesť, polovicu pripravili spomína, že ľudia kedysi inak ako a tú druhú vložili do kanvice na dnes vedeli zužitkovať a speňažiť mlieko a spustili do studne nad všetko, čo im príroda dala. samú vodu, kde bolo celkom – Pamätám sa napríklad, že sme chladno, takže mäso vydržalo aj na dvore mali veľkú morušu, plo- do desať dní. dy ktorej sme triasli, zbierali a pálili – Museli sme sa vynachádzať. pálené. Dnes morušovicu už vari Mnoho sme robili. Nebolo ľahko, nikde nenájdete. Stará mama mala ale sme na tú dobu žili v hojnosti tri fertále lánca pôdy, na ktorej a boli sme spokojní, – konštatuje sme pestovali krumple, kapustu, na záver Mária Marková. • ĽUDIA A DIANIA •

Účastníci prvého tohtoročného kola školy ekumenizmu v Šíde; prednáša Martin Chovan

V EVANJELICKOM ZBORE V ŠÍDE

Oslávia 120. výročie matkocirkvi Juraj Bartoš

ri poslednej návšteve Šídu uplynulú sobotu sme si do novinárskeho bloku zapísali aj zopár aktuálnych informácií. V ten deň sa tu jednak konalo už tradičné ekumenické podujatie, jednak sme sa od šídskej farárky Oliny Kolárovej dozvedeli, že vrcholia prípravy na oslavy významného jubilea. Ako povedala, z cirkevných zápisníc vyplýva, že šídski Slováci chodievali do binguľského evanjelického a. v. cirkevného zboru až kým si 14. septembra roku 1894 nezaložili matkocirkev v Šíde. Do nej potom bola zaradená aj diaspóra Sriemska Mitrovica a Županja s celkove 27 lokalitami.

– Túto udalosť oslávime tak, že v nedeľu 21. septembra o štvrtej popoludní usporiadame seniorálne stretnutie spevokolov. Očakávame hostí zo všetkých cirkevných a filiálnych zborov v Srieme; pozvali sme aj evanjelikov zo Solian a Iloku. Už sa tešíme na duchovné hody, na stretnutie s ľuďmi, ktorí spevom oslavujú Pána Boha. Stretnutie bude v sieni Slovenského národného domu, pretože kapacita nášho kostola nepostačí na taký počet ľudí, aký sa tu zíde. Prv než ozrejmí, čo za udalosť beží v sieni Evanjelicko-metodistického modlitebného domu, Olina Kolárová dá vec do širších súvislostí. Povie, že Ekumenická

humanitárna organizácia (EHO) v Novom Sade ešte roku 2006 založila školu ekumenizmu, o ktorej sa, dodá, u nás málo hovorí. V rámci nej laici, kňazi i študenti získavajú poznatky o tom, čo vlastne je ekumenizmus. Školenie sa najprv konalo len v Novom Sade, naposledy „hosťuje” aj v iných prostrediach, ako teraz v Šíde, za účasti asi 20 frekventantov. – Členkami EHO z cirkví pôsobiacich v Šíde sú Gréckokatolícka cirkev (tvoria ju prevažne Rusíni), Slovenská evanjelická a. v. cirkev a Evanjelicko-metodistická cirkev. Dnes prednášajú Roman Miz (grékokatolík) a Martin Chovan (adventista); zvykne hovoriť aj riaditeľ EHO Vladislav Ivičiak (evanjelik),

ibaže ho dnes povinnosti odviedli do Belehradu. Na dnešnom stretnutí je reč predovšetkým o tom, ako došlo k rozdeleniu cirkvi a čo je doteraz urobené na pláne zbližovania cirkví. Keďže pani farárka Kolárová služby Božie odbavuje aj v Bijeljine, opýtali sme sa ju na ošemetnú situáciu, ktorá vznikla po výstavbe evanjelického kostola v tomto bosenskom meste. Háčik je v tom, že budova nie je legalizovaná. Preto vedúci tamojšieho cirkevného zboru a Kultúrno-umeleckého spolku Juraja Jánošíka vynakladajú veľké úsilie smerujúce predovšetkým k zabezpečeniu nevyhnutnej sumy peňazí na legalizáciu budovy chrámu.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

akže sa nám, vážení, možno ste počuli, možno nie, začal nový školský rok. Najmladšie naše generácie, naši školáci, takpovediac ružová budúcnosť našej krajiny, sa s vervou pustili do osvojovania nových vedomostí, aby, všakáno, nezaostali za zvyškom civilizovaného sveta, akože za dotyčným zvyškom nezaostali ani ich rodičia. Ibaže si podaktorí na tŕnistú cestu za vedomosťami a osvietením namiesto • ĽUDIA A DIANIA •

ceruziek pribalili nože… Nuž ale, čože… Čo vedia deti, čo sú nože a čo sa nimi môže… Inde je to psíča zakopané. Problém je v tom, že sa do školských lavíc uvelebili aj študenti, naša švárna mládež. Nielen pre nich, lež pre celú našu spoločnosť – ako je dávno a dobre známe – prudko sa vyvíjajúcu, do vysnívanej Ú-nie pochodom – pochod mašírujúcu, by bolo podstatne lepšie, keby sa

najprv vrhli na biznis, keby zarobili prvých zopár miliónov a až potom sa začali obzerať po vysokoškolskom diplome. Ech, tá naša mlaď; nie a nie si zobrať príklad od starších úspešných podnikateľov, politikov a iných vzácnych eruditov. Teraz je azda každému Neveriacemu Tomášovi Doslova a Dopísmena Jasné, že sa k Ú-nii blížime teraz už kozmickou rýchlosťou. Najlepším dôkazom pre túto nespornú skutočnosť je náš Hrdinský DINÁR. Ktorý DINár sa – čím bližšie sme k Nej k Ú-nii – čoraz viac topí; zahorel dinár láskou k EURu – jedna radosť.

Radosť ako radosť; radosť je radostná vec. Najmä vtedy, keď sa Tá Radostná Vec pozmení na Údernú Mediálnu Zvesť. Radujme sa, veseľme sa: po nedávnej návšteve Číny, ktorú absolvoval Predseda Našej Pokrajinskej Vlády, Tú istú Bratskú Krajinu, ktorej Krajiny Národ spolu s Národom a Národnostnými Menšinami a Národnostnými Spoločenstvami Našej Krajiny je Najpočetnejší na Gulizeme, navštívil aj Náš niekdajší Prvý podpredseda vlády alias aktuálny premiér. Konečne nám svitne; ak nám už aj nesvitlo! Bum-bum!

37 /4612/ 13. 9. 2014

Ľudia a diania V BUDOVE UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

Fotografie ako nemé svedectvo Anička Chalupová

ri príležitosti výročia okupácie Československa z roku 1968 v budove Univerzity Komenského v Bratislave otvorili výstavu fotografií svetoznámeho fotografa Ladislava Bielika. O výstave, ktorú spoluorganizovali Univerzita Komenského a nezisková organizácia Camera Obskura, hovoril Peter Bielik, syn autora fotografií. Súčasťou výstavy bola aj známa fotografia Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom. Okrem toho Fotografie predstavujú hanebný okamih histórie návštevníci mohli priamo na budove Univerzity Komenského vidieť zrekonštruované nápisy, ktoré upozorňujú na nezmyselné obete počas okupácie. Z bočnej strany budovy bolo napísané takéto upozornenie: „Tu zabili ruskí okupanti 17-ročné dievča,” ktoré pripomína smrť Danky Košanovej. História je knihou, v ktorej sa oplatí zavše zalistovať. Preto sme sa rozhodli zistiť, čo 21. august znamená vo svetovej histórii: „V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, MaPred pamätnou tabuľou sa účastníkom LŠŽ prihovoril Peter Bielik, syn fotografa Ladislava Bielika ďarska, Bulharska a NDR sa neskôr

S BOTÍKOVCAMI V BRATISLAVE

Stretnutie na okysličenie duše Anna Lešťanová

rekventantov Letnej školy žurnalistiky 2014 v Bratislave v pondelok 18. augusta prišiel pozdraviť eminentný profesor etnológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Ján Botík s manželkou Martou, profesorkou etnológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pán Botík bol nedávno v Srbsku, kde sa venoval svojej výskumnej práci, ktorá je súčasťou projektu a cieľom ktorého je pripraviť publikáciu o socio-kultúrnom a

www.hl.rs

národopisnom obraze enklávneho spoločenstva vo Vojvodine. Ohľadom usporadúvania Letnej školy žurnalistiky pre frekventantov z piatich krajín (Srbska, Maďarska, Rumunska, Poľska a Čiernej Hory), ktorú spoločne zorganizovali Katedra žurnalistky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pán Botík vyjadril názor, že ide o významné gesto materskej krajiny. Týmto spôsobom krajania, ktorí sa venujú odbornej Ján a Marta Botíkovci vlani činnosti a nemajú možnosť v Novom Sade

Informačno-politický týždenník

stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991.” Medzi početnými návštevníkmi, ktorí mali príležitosť vidieť túto výstavu o udalostiach z 21. augusta 1968, boli aj novinári krajanských médií, účastníci

Pútač výstavy

Letnej školy žurnalistiky 2014. Unikátna výstava legendárnych fotografií autora Ladislava Bielika vo foyeri Univerzity Komenského v Bratislave je otvorená do 15. októbra. odborne sa vzdelávať v slovenskom jazyku, dostali cennú príležitosť zdokonaľovať sa na Slovensku. Botíkovci podporujú pôvodnú dolnozemskú hudbu a zvyky a nepadlo im ťažko prísť za nami. Potešilo nás, že to, čo píšeme za hranicami Slovenska, nezostalo bez ohlasu a uznania práve tých, ktorých prácu a názory si veľmi vážime. Tie pocity, aké máme my zahraniční Slováci keď prídeme do krajiny svojich ďalekých predkov, mal by každý novinár opísať tými najjemnejšími odtieňmi. Lebo môže v prítomnosti ľudí, ktorí nás dnes s krajinou našich predkov viažu, pocítiť to fluidum, čo dokáže okysličiť naše mysle a duše. Foto: A. Francistyová • ĽUDIA A DIANIA •

Ženy nám prezradili, že nik nevie tak pekne vyšiť gobelín ako Padinčan Johan Hana

Šikovné ruky má aj Vesna Juricová

V RÁMCI OSLÁV DŇA PADINY

Tradičný Jarmok umenia Anička Chalupová

plynulý víkend v Padine bol ozajstný sviatok nielen pre milovníkov pekného slova a spevu, ale aj úžitkového umenia. Po slávnostnom zasadnutí Rady Miestneho spoločenstva a viacerých podujatiach kultúrneho rázu Padinčania si aj v nedeľu 8. septembra na Jarmoku umenia pripomenuli 208. výročie založenia svojej osady. Na stánkoch rozložených pred budovou Domu kultúry Michala Ba- O torty bol väčší záujem než o drobné koláčiky – členky Spolku žien binku svoje práce prezen- sľúbili, že o rok pripravia viac

tovali domáci Padinčania, ktorí aj tentoraz potvrdili, že „nie každý šikovné ruky má, zázraky robí ten, z dreva, či z vody, z hliny, plátna, železa, čo doň kus vlastnej duše vtká...”. Okrem tradičných výšiviek si návštevníci mohli kúpiť šperky, pletené košíky z prútia či recyklovaného papiera a tiež bol hojne navštívený stánok s kobercami tkanými na krosnách. Značný záujem vyvolal stánok s domácimi pochúťkami storakých chutí, na ktorom napr. torty Katarína a dobošová boli takmer za pätnásť minút vypredané. Na podujatí sa zúčastnila aj Turistická organizácia Obce Kovačica, ktorá na svojom stánku ponúkala rôzne propagačné materiály s cieľom oboznámiť okoloidúcich so svojou komplexnou turistickou ponukou. Pod organizáciu tohtoročného podujatia sa spoločne podpisujú MS Padina a padinský Spolok žien.

Z OBECNEJ ORGANIZÁCIE ČERVENÉHO KRÍŽA V BÁČI pre trinástich žiakov Základnej školy Jána Kollára v Selenči v utorok 2. septembra priniesli hodnotné darčeky. Ide o podporu sociálne ohrozeným žiakom, ktorí dostali nové školské tašky a iné školské potreby. Darčeky žiakom za prítomnosti riaditeľky školy Kataríny Vrabčeniakovej odovzdali tajomník OOČK Nedeljko Guteša a tajomník MOČK v Selenči Štefan Tomšík. Prostriedky na kúpu školských potrieb boli zabezpečené z pokrajinskej organizácie Červeného kríža a z pokút za dopravné priestupky. Uvedenú pomoc dostali žiaci vo všetkých školách v Obci Báč, čiže spolu bolo zabezpečených sedemdesiatštyri balíkov školských potrieb. Predstavitelia Červeného kríža v spolupráci s obecným Štábom pre krízové situácie do selenčskej školy priniesli aj 120 fliaš pitnej vody, a to vzhľadom na problémy, ktoré sa v poslednom období vyskytli v miestnom vodovode. J. B-di • ĽUDIA A DIANIA •

37 /4612/ 13. 9. 2014

Ľudia a diania nový školský rok. Vďaka prostriedkom z lokálnej samosprávy počas leta sčasti vylíčili učebne a chodby a v nadchádzajúcom období školský dvor má dostať novú asfaltovú vrstvu. Podľa najnovších štatistických údajov v školskom roku 2014/2015 vo všetkých základných a stredných školách na území obce je zapísaných 6 825 žiakov. V základných školách je spolu 5 379 žiakov. V troch staropazovských stredných školách je zapísaných 1 446 žiakov. Najviac žiakov je

Žiaci prvého ročníka slovenskej základnej školy s učiteľkami

STAROPAZOVSKÁ OBEC

V školách menej prvákov Anna Lešťanová

školskom roku 2014/15 je o 50 prvákov menej. V deviatich základných školách a v dvoch vysunutých oddeleniach (v Surduku a v Krnješevciach), tiež v Základnej a strednej škole Antona Skalu od 1. septembra v školských laviciach sedí 625 žiakov prvého ročníka. Najviac prvákov – 170 je v novopazovskej ZŠ Rastka Nemanjića sv. Sávu.

V pazovských školách situácia je takáto: v ZŠ Boška Palkovljevića Pinkiho je 66 prvákov, v ZŠ Simeona Aranického 62 a v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka počet prvákov je rovnaký ako vlani – 31. Najmenej prvákov je vo vysunutom oddelení ZŠ Milana Hadžića vo Vojke – v Krnješevciach. V dvoch školských laviciach v kombinovanej triede tam sedia traja prváci. Obec Stará Pazova aj na začiatku

tohto školského roku pre všetkých prvákov z územia obce Nová náčelníčka obecnej správy Biljana prichystala darčeky Čavićová s prvákmi v Krnješevciach (školské potreby). V ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v tomto v Ekonomicko-obchodnej škole Vuka školskom roku je spolu 286 žiakov, z Karadžića – 545, v Technickej škole je toho 31 prvákov v dvoch triedach. 450 žiakov, kým Gymnázium Branka Irena Babíková a Miruška Stošićová Radičevića navštevuje 421 žiakov. V sú ich učiteľkami. Podľa slov Jan- Základnej a strednej škole Antona ka Havrana, riaditeľa školy, prvého Skalu v Starej Pazove v novom školseptembra boli úplne pripravení na skom roku je úhrnne 30 žiakov.

 RETROSPEKTÍVA (46.) vo výbere Kataríny Gažovej ZO ŽIVOTA NAŠICH ŠKÔL

55 žiakov – celá škola

rvé štyri roky chodia deti z Lugu do školy vo svojej rodnej dedine. Vysunuté oddelenie suseckej Základnej školy Jovana Popovića má tu iba štyroch učiteľov a tí vyučujú – 55 žiakov! V predpoludňajšej smene v ten deň, keď sme u nich boli na návšteve, boli druháci a tretiaci. Z jednej učebne bolo počuť harmoniku a zopár detských hláskov spievať tú našu známu pesničku... bola som v hájičku, žala som trávičku, duša moja... Učiteľka Anna Urbanová práve končila vyučovanie s tretiakmi, nuž chvíľku sme si na ňu počkali. – Vyučovať v malých triedach, aké máme na tejto našej škole, nie

www.hl.rs

je ľahko. Ja mám teraz napríklad iba jedenásť žiakov. Samozrejme, má to aj niektoré svoje výhody, môžem sa každému z nich venovať, lepšie ich spoznať, ale aj nevýhody. Napríklad lepší žiaci sa nemajú s kým porovnávať, nemajú s kým súperiť, nuž ani nedosahujú také výsledky, aké by mohli a mali, – hovorí súdružka A. Urbanová. Dozvedáme sa, že je tu z roka na rok čoraz menej žiakov. V dôsledku toho sa tu v budúcnosti pravdepodobne budú musieť spájať dva ročníky do jedného. Ale to nie je jediný problém, s ktorým sa na škole stretávajú. Trápi ich aj to, ako vyzerá školská budova. A tá je taká, že ruku

Informačno-politický týždenník

na srdce, nevyhovuje ani tým najskromnejším kritériam. Tvoria ju dve učebne a tretia miestnosť, v ktorej je zborovňa. Tak ako v celej dedine, aj v budove školy zápasia s veľkým nedostatkom vody. S vodou sa tu musí veľmi racionálne nakladať a šetriť. V obchode je jedna kanva, z ktorej si žiaci umývajú ruky. Kanvičky sú aj v učebniach, žiaci bývajú smädní... Problémy sú aj s telovýchovou. Aká telocvičňa! Cvičí sa v zime v učebniach a za pekného počasia na školskom dvore... Vzhľadom na to, že je v susedstve školy nová budova pošty a domu zdravia, zaujímali sme sa u tamojších učiteľov, či im náhodou nesľubujú

vybudovať aj novú, modernejšie vybavenú školu. To vraj nie, odpovedali nám, nateraz na to žiadne možnosti nie sú, ale niečo sa im predsa len sľúbilo. To, že do nasledujúceho školského roku túto starú budovu aspoň trošku zrenovujú. Povedali sme, že malí Lužania chodia do školy vo vlastnej dedine iba do prvých štyroch ročníkov. Ďalej na nich čaká škola v Suseku, meste na 6 kilometrov vzdialenom od Lugu, kam chodia autobusom. Tu sa už nevyučuje po slovensky, ale po srbochorvátsky a deti slovenských rodičov z Lugu sa k svojej materinskej reči vracajú už len na hodinách slovenčiny. Tu s nimi pracuje profesor slovenského jazyka a literatúry Vlatko Miksád. M. Makanová (Výber z Hlasu ľudu číslo 42, ktoré vyšlo 14. októbra 1989 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Priekopník slovenskej pediatrie sa narodil v Starej Pazove Katarína Verešová

„Už v 60. rokoch bojoval proti zbytočnej polypragmázii a podávaniu antibiotík pri vírusových infekciách. Už vtedy sme v Martine úspešne liečili vírusové pneumónie bez

Vladimír Galanda bol aj aktívnym športovcom. V roku 1937 utvoril československý rekord v skoku do výšky a bol druhý na svetových vysokoškolských hrách v Paríži. V

nes, keď lekári už nepredpisujú antibiotiká na liečenie chrípky, len málo sa vie o tom, že už v polovici minulého storočia pôsobil lekár, ktorý bojoval proti zbytočnému používaniu antibiotík. Bol to prof. MUDr. Vladimír Galanda, CSc. (1914 – 1994), priekopník slovenskej pediatrie. Vladimír Galanda sa narodil 11. februára 1914 v Starej Pazove, kde jeho otec Miloslav úradoval vo Vzájomnej pomocnici. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v septembri 1914 ho matka Mária Galandová, rod. Lacková, spolu s bratmi Jánom Branislavom a Miroslavom a niektorými žena- Výstrižok z listu Márie Galandovej z roku 1917, ktorý zaslala Ľudmile mi, odviedla na Slovensko. V Hurbanovej do Pazovy Martine absolvoval ľudovú školu a reálne gymnázium a v Prahe Lekársku fakultu na Kar- antibiotík, čo si neskôr osvojili tiež rokoch 1940 – 1943 sa stal majlovej univerzite. Najprv pracoval niektoré ďalšie pracoviská a dnes strom Slovenska. na internom oddelení štátnej ob- sa za túto myšlienku bojuje. Prof. Vynikajúci detský lekár Vladimír lastnej nemocnice a v roku 1941 Galanda ako prvý v ČSR poukázal Galanda sa narodil deň pred nása ako vrcholový športovec dostal na škodlivosť podávania aspirínu hlym úmrtím pazovského farára do Bratislavy, kde v rokoch 1941 – a jeho prípravkov, najmä u detí s Vladimíra Hurbana. Galandovci 1946 pôsobil na detskej klinike a vírusovou infekciou a u detí, ktoré bývali v budove Vzájomnej pozískal titul odborného detského pri chorobe slabo pijú. Máme v mocnice neďaleko evanjelickej lekára. „V apríli 1946 po konkurz- pamäti ostré diskusie, ktoré na fary. Keďže aj pred Pazovou na nom riadení získal miesto primára túto tému viedol na stránkach začiatku prvej svetovej vojny vydetského oddelenia Štátnej oblast- odbornej tlače napr. s pražským pukli boje, mnohé ženy zutekali do nej nemocnice v Martine a túto Ústavom pre doškoľovanie leká- „úzadia“, niektoré až na Slovensko. funkciu vykonával do 1. 11. 1967, rov a čas mu dal za pravdu. Prof. V utečeneckom zástupe bola aj keď sa z oddelenia stala klinika Le- Galanda ako prvý pravdepodobne Mária Galandová so svojimi makárskej fakulty UK a prof. Galanda v svetovej literatúre poukázal na lými deťmi, kým manžel Miloslav sa stal jej vedúcim. V tejto funkcii spojenie kŕčov z teploty u malých bol nútene preložený do nemeczotrval do októbra 1983, keď sa detí a podania liečebnej dávky kej banky v Novej Pazove. Mária stal profesorom konzultantom. Na aspirínu... Tieto opatrenia sme v s deťmi odišla najprv do Martina, detskej klinike pracoval až do leta r. Martine realizovali už pred po- a potom do Vrbíc, lebo v Martine 1993, do obdobia zhoršenia svojej dobnými opatreniami inde a tiež „zimovali“, ako kamarátke Ľudmile choroby. Prof. Galanda zomrel 3. i v zahraničí. Prof. Galanda bojoval Hurbanovej napísala v liste z 29. 2. 1994, osem dní pred dovŕšením za zachovanie prirodzenej výživy 12. 1914. O rok neskoršie sa ju v svojich 80 narodenín,“ uviedol Ján dojčiat i v čase, keď to nebolo mód- liste pýtala: „Milo kedy bol u Vás? Buchanec v príležitostnom člán- ne... Prof. Galanda svoje poznatky a Keby ho len nič horšieho nezastihlo ku Prof. MUDr. Vladimír Galanda, výsledky klinických štúdií zverejnil v tomto prevrátenom svete. Dnes CSc., priekopník slovenskej pediatrie, približne v dvoch stovkách odbor- rok som cestovala a rozlúčila sa lekár, učiteľ, vedec (zborník SNK ných a vedeckých publikácií doma s domovom. Či sa kedy vrátim?... v Martine). O jeho vedeckej práci a v zahraničí a tiež v 15 knižných Po tej suchote je zase mokro, prší Galandov kolega Buchanec napísal: publikáciách.“ moc a chladno je... Moja cesta sa • ĽUDIA A DIANIA •

prekazila, všeličo ma odhovorilo, budem už len tu pri mojich, kde nám je najlepšie...“ Z listov vidno, že Miloslav Galanda svojej manželke nepísal riadne. Oneskorene sa dozvedala, že aj on bol odvedený na front. Mária zúfala, ustavične sa sťažovala na drvivý chlad a na smutný život v uzatvorenom priestore. „Nikam nejdem... Deti sú veľmi chutné. Miro tiež už prišiel k sebe [po chorobe]. Janíčko je opravdový cigánik. Pri kúpaní zhorel na čierno. Vladuško mi zase príde vyskakujúc ´že hole´, nuž sa píše všeliako. Milo je na rumunskej hranici... Keby už len ten pokoj na dáky zázračný spôsob zavítal... Naše deti rastú pomaly. Janíčko už veľký chlapec, učenia mu už ide lepšie, Mirko ešte nie vždy celkom zdravý a Vlado ten už len v huncúnstvach rastie,“ písala M. Galandová v listoch Ľ. Hurbanovej roku 1916. Listy z roku 1917 prezrádzajú trúchlivosť života a strach o muža, ktorý sa ozýva raz z Varaždínu, inokedy zo Záhrebu. Píše aj o deťoch: „Vladko sa nevie zotaviť, tak zoslabol veľmi, chúďa.“ Listov z tohto obdobia zachovaných je v ÚA SEAVC až 14. Po oslobodení (22. 7. 1919) Hurbanovcom prišiel list od Miloslava Galandu z Bratislavy. Sľúbil, že sa čoskoro stretnú: „Ja som už skoro celkom šedivý, a potom fúzy holím, tak ma ťažko spoznáte. Máriu tiež ustavičné trápenia a starosť o budúcnosť premenili; z nej vojna druhú osobu urobila. Deti nám rastú, Janko už mať prerástol... Miro za všetky 4 roky nemá druhej známky len jednotky a Vlado sa tiež ukazuje; dľa mojej mienky bude snáď najlepší.“ Počas návštevy Vladimírovej manželky Lenky Galandovej, významnej slovenskej bibliografky, v roku 2000 v ich byte v Martine sme v obývačke objavili dve olejomaľby Anny Gombárovej – park a centrum Starej Pazovy!

37 /4612/ 13. 9. 2014

ilec Adrian M

Pivnickí škôlkari o prázdninách

Estera Ze

leňáková

j keď sa septembrový dážď snaží zmyť spomienky na len nedávno ukončené letné prázdniny, veru sa mu to tak ľahko nepodarí. Svedčia o tom vaše zásielky s peknými prácami o letných chvíľach strávených nielen v hre s kamarátmi, na návšteve u starých rodičov, ale aj pri mori, v zoologickej záhrade. Z kopy prázdninových výkresov pre tento Detský kútik sme si zvolili veselé práce pivnických škôlkarov – našich šesťročných neúnavných spolupracovníkov.

Martinka

á Šusterov

k Marek Valentí

Petronela

www.hl.rs

á Šusterov

Informačno-politický týždenník

Miriamka Kal

ková A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 13. septembra 2014 ČÍslo

18 /1876/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Obchodovalo sa najmä s kukuricou

DEŇ POLÍ NA RÍMSKYCH ŠIANCOCH

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade od 1. do 5. septembra 2014 bol už druhý týždeň po sebe zaznamenaný nízky dopyt po poľnohospodárskych komoditách. Obrat tovaru bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom menší o 6,89 % a finančná hodnota obratu bola nižšia až o 16,63 %. Obchodovalo sa iba s kukuricou, pšenicou a sójovými výrobkami. Cena kukurice sa pohybovala od 15 do 15,50 din./kg (bez DPH). Priemerná cena bola 16,76 din./kg (cena s DPH), čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 1,13 % viac. Cena pšenice nižšej kvality sa pohybovala od 16,70 do 16,90 din./kg. Na novosadskej burze sa v uvedenom období začalo obchodovať so sójou z Na vyzdobených tohtoročnej úrody. Na začiatku týždňa stánkoch jednotlivých sa za kilogram platilo 53,00 dinárov oddelení inštitútu v are(bez DPH), no na konci týždňa už áli Distribučného centra iba 50 din./kg. Priemerná cena na hostí čakali odborníci, ktorí úrovni 56,97 din./kg s DPH (51,79 poskytovali informácie a bez DPH) je rovnaká, aká bola odporúčania o kúpe osiva NS na začiatku septembra presne odrôd a hybridov a ochotne pred rokom. odpovedali na rôzne otázky. Cena sójových výliskov Pestovateľov zaujali aj predbola v uvedenom období nášky popredných šľachti69,24 din./kg (57,70 bez teľov inštitútu, ktoré boli v DPH). takejto forme organizované Na Tovarovej burze po prvý raz. Predstavené v Osijeku sa pšeboli nové hybridy a odrody, p o č a s i u nica predávala ochrana a technológia pes- mohla byť po 19,57 din. tovania kukurice, slnečnice, výborná. Vhod/kg. ○ sóje, cukrovej repy, repky né podmienolejky, alternatívnych plodín, ky boli najmä pre liečivých rastlín a zeleniny. kukuricu a sóju. Ale Podľa predbežných vý- na presné výsledky tresledkov by tohtoročná úroda ba počkať až po ukončení aj napriek nepriaznivému zberu plodín. ○

Ako po celé leto, tak aj v piatok – daždivo!

Ľubica Sýkorová

piatok 5. septembra 2014 sa v areáli Distribučného centra Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo na Rímskych Šiancoch opäť stretli veda a prax. Ani sychravé počasie neodradilo stovky pestovateľov od toho, aby sa stretli zoči-voči s tými, ktorí vedia o novosadských hybridoch a odrodách najviac, s ich tvorcami. Na ukážkových políčkach boli prezentované všetky populárne hybridy a odrody kukurice, sóje, slnečnice, cukrovej repy, ciroku. Na tradičnom podujatí Dni polí inštitútu sa po roku na Rímskych Šiancoch stretli hostia z celého Srbska, Maďarska, Slovenska, Maroka, Turecka…

Viac ako 2 000 hostí privítal riaditeľ inštitútu Dr. Jegor Miladinović. Vyzdvihol, že inštitút ako najväčší šľachtiteľský ústav v Srbsku pre nadchádzajúcu sejbu zabezpečil dostatok kvalitného osiva. Prítomných pozdravil aj štátny tajomník Ministerstva poľnohospodárstva Danilo Golubović, ktorý zdôraznil, že Srbsko má byť hrdé na takéto inštitúty, ktoré predávajú najdrahší tovar, a to sú vedomosti. Zároveň spomenul aj novinky, ktoré Ministerstvo poľnohospodárstva pripravilo. Jednou z nich je aj predĺženie obdobia poskytovania subvencovaných úverov pre poľnohospodárov do 1. novembra, aby sa im týmto spôsobom pomohlo pri jesennej sejbe.

Z obsahu Osud Zeme je v našich rukách Str. 2

Prečo pestovať rakytník? Str. 6

Do Vášho Receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

EKOLOGICKÁ STOPA NA TENTO ROK JE VYČERPANÁ

Osud Zeme je v našich rukách Ľubica Sýkorová rčite mnohí z vás ani netušia, čo znamená výraz ekologická stopa. V Srbsku sa s týmto slovným spojením stretávame veľmi zriedkavo. Či žijeme v meste alebo na dedine, naše životy nevyhnutne závisia od konzumácie prírodných zdrojov a služieb, ktoré nám posky-

územia potrebného na zabezpečenie všetkého, čo spotrebúvame (energia, voda, potraviny, oblečenie, materiály) a na zneškodnenie odpadu, ktorý pritom vytvárame. Čím väčšia stopa, tým väčší negatívny vplyv na prírodu. Vďaka medzinárodnému obchodu naša stopa často pozostáva z územia roztrúseného po celom svete. Výpočet je postavený na troch

vedajúcu nie 1, ale 1,5 planéty. A planétu máme iba jednu! Len jeden ekologický účet, ktorého rozloha predstavuje 51 miliárd hektárov. Značná časť povrchu Zeme je však pre človeka nedostupná. Je pokrytá svetovým oceánom, púšťami, skalami alebo ľadom. Prírodné bohatstvo nie je rozdelené rovnako. Niektoré krajiny spotrebúvajú viac prírodných

tuje Zem prostredníctvom svojich ekosystémov. Zároveň každý z nás za sebou zanecháva menšie alebo väčšie stopy na životnom prostredí – zdraví našej planéty! Ekologická stopa je metóda merajúca vplyv ľudských aktivít na planétu Zem. Tento vplyv vyjadruje prostredníctvom plochy zemského povrchu, na ktorú si nárokujeme svojimi každodennými aktivitami a konzumným životným štýlom. Zároveň zisťuje, či sú naše nároky férové voči ostatným obyvateľom Zeme a v súlade s jej biologickou kapacitou. Ekologickú stopu je možné vypočítať pre každého jednotlivca, mesto, organizáciu, školu, štát,… Predstavuje celkové množstvo

jednoduchých princípoch: – vieme zistiť množstvo prírodných zdrojov, ktoré konzumujeme, a množstvo odpadu, ktorý produkujeme; – väčšina týchto zdrojov a odpadu sa dá prepočítať na množstvo zodpovedajúcej biologicky produktívnej plochy Zeme (ornej pôdy, pasienkov, lesov, vodnej plochy a zastavanej plochy); – jeden hektár biologicky produktívnej plochy Zeme sa označuje ako globálny hektár – gha, pričom jeden hektár má približne veľkosť jedného futbalového ihriska. Biologickú kapacitu Zeme prekračujeme približne o 50 % a pre zabezpečenie aktuálnej spotreby ľudstvo využíva plochu zodpo-

zdrojov ako majú k dispozícii. Prekračujú svoje vlastné kapacity a čerpajú zo zásob iných národov. Keby každý človek na svete žil ako priemerný obyvateľ USA, ľudstvo by potrebovalo takmer 4,5 planéty. Naopak, keby sme žili ako priemerný Zambijčan, stačilo by nám iba 0,5 planéty. Do konca roka 2014 zostávajú ešte štyri mesiace, no my sme už vyčerpali pomyselný ekologický priestor na tento rok. Spotreba zdrojov presiahla limity, s ktorými je Zem schopná vyrovnať sa. Podľa výskumníkov je to s nadmernou spotrebou čoraz horšie. Dopyt po obnoviteľných ekologických zdrojoch a od nich odvodených službách by v súčasnosti pokryl 1,5

Zeme. Hovoríme o komoditách, ako sú pôda, ryby, lesy, čistá voda, ale aj o zmene klímy a zachytávaní a ukladaní CO2. Do konca roka udržíme úroveň ekologického deficitu tak, že budeme čerpať zásoby z miestnych zdrojov a rok dokončíme v ekologickom dlhu. Až do polovice sedemdesiatych rokov ľudia neprekračovali pomyselnú ekologickú hranicu. V priebehu posledných štyroch desaťročí však zanechali väčšiu ekologickú stopu, než s akou je Zem schopná vyrovnať sa. Rastúca populácia a zvýšená spotreba spôsobili, že Deň ekologického dlhu je každým rokom skôr. V tomto roku padol na 19. augusta. Znamená to, že ľudstvo už využilo všetok objem obnoviteľných zdrojov, ktoré planéta Zem dokáže za rok vytvoriť. Zvyšné štyri mesiace musíme žiť na dlh. Požičiavame si od tých, ktorí budú na Zemi žiť po nás. Spotreba na obyvateľa a emisie skleníkových plynov sú každým rokom vyššie. Ak by tento trend pokračoval, tak v polovici storočia by ľudia potrebovali tri zemegule. Musíme prestať s narúšaním prírodného kapitálu a predovšetkým skoncovať s vypúšťaním emisií oxidu uhličitého, ktoré sa nám vďaka neudržateľnému využívaniu zdrojov a fosílnych palív ukladajú v atmosfére. Podľa výskumov Svetového fondu pre ochranu prírody (WWF) hlavnými spotrebiteľmi prírodných zdrojov na jedného obyvateľa sú tieto krajiny: Katar, Kuvajt, Spojené arabské emiráty, Dánsko, USA, Belgicko, Austrália, Kanada, Holandsko, Írsko. Fínsko a Austrália patria k malej skupine krajín, ktoré vyprodukujú viac ekologických zdrojov ako spotrebujú. Ale väčšina vyspelých krajín si v tomto smere žije nad pomery. Prírodné zdroje a služby spotrebúvame rýchlejšie, ako sa dokážu obnoviť. Siahame na samé dno zásob a narúšame regeneračné schopnosti Zeme. Toto je možné dočasne, ale nie navždy! Podľa názoru viacerých odborníkov, ak sa naozaj odrazíme k prechodu na efektívne využívanie zdrojov a trvalo udržateľnú spoločnosť, je možné, že sa ľudstvu podarí znížiť plytvanie zdrojmi na Zemi skôr, ako bude škoda nevyčísliteľná a náprava nemožná. ○ Foto: z internetu

13. 9. 2014 • 37 /4612/

VEĽTRHOVÉ OBRÁZKY

Aj tradičné, aj súčasné

Oto Filip

by akýkoľvek poľnohospodársky veľtrh záujemca zažil plnými dúškami, v zásade sú potrebné tri predpoklady: navštíviť ho, mať dostatočne času na to, a predovšetkým to chcieť. Na rozdiel od uplynulých rokov, keď členovia Spolku agrárnych novinárov Vojvodiny spra- Mechanizácie bolo neúrekom vidla koncom augusta na ako v ňom, tento rok dôraz bol na skutočne rozmanitých obsahoch 52. Medzinárodného poľnohospodársko-potravinárskeho veľtrhu. Prebiehal na takmer sedemdesiattisíc štvorcových V ukážkovej záhrade metrov zatvorených a otvorených výstavných viac času v rámci pravidelného priestorov, zoskupil takmer zájazdu do Slovinska trávili 1 800 vystavovateľov z tridsiatich mimo mestečka Gornja Radgo- štátov, niesol sa v znamení Me-

STAV DOBYTKÁRSKEJ VÝROBY V APV (5)

Hydinárstvo napreduje O. Filip

akujúc rýchlosti reprodukcie, priemyselným zásadám výroby a marketingu, súčasná hydinárska výroba vykazuje stály rast, tak vo vyvinutých, ako aj v niektorých rozvojových krajinách. V mnohých z uvedených štátov mäso hydiny dvadsiatimi piatimi percentami účinkuje v celkovej produkcii a spotrebe mäsa. V porovnaní s inými odvetviami dobytkárstva hydinárstvo je pred-

sa zanedbané, hoci si nemožno nevšimnúť veľké investície do tejto výroby. V ňom nie sú takmer žiadne sústavné podnety (až na jednotlivé druhy sliepok), napriek tomu, že sa značná časť sójových a slnečnicových výliskov stroví v hydinárstve. Podľa posledného sčítania poľnohospodárstva vo Vojvodine vlani bolo 11 069 967 kusov hydiny, čo je na úrovni roku 2012. V pokrajine je takmer polovica z celkového počtu hydiny v Srbsku, ktorej úhrnne bolo 23 450 387 kusov.

dzinárodného roka malých rodinných fariem, s nosným heslom tradičný a svieži. – To tradičný znamená, že nadväzujeme na doterajšie tradičné a osvedčené obsahy, kým to svieži treba pochopiť ako hľadanie a prezentovanie súčasných noviniek. Týmto pojmom chápeme najmä obsahy, ktoré doteraz neboli, teda prvýkrát ich sprístupňujeme návštevníkom, – podčiarku-

Janez Erjavec

ubrať z rozmanitosti, pestrosti a krásy výstavných segmentov. Ozaj ťažko sa bolo rozhodnúť, kam skôr sa vydať: či von, kde sídlili poľnohospodárske stroje najznámejších svetových výrobcov, či smerom k ukážkovej záhrade so zeleninami a kvetmi, či uprednostniť ochutnávku vín, alebo si posvietiť na sprievodné Stánok slovinského Ministerstva programy, rôzne poľnohospodárstva výstavy, odborné je predseda Správy Pomurského prednášky... Celé dni by zrejme veľtrhu Janez Erjavec. nepostačili na všetko. No keďže Aj keď koncom augusta poča- aj zlomky naznačujú celok, časť sie bolo o poznanie horšie ako veľtrhového ovzdušia nesie pred rokom, nedokázalo veľa i týchto niekoľko záberov. ○ Napredovanie hydinárstva si možno všimnúť najmä vtedy, keď sa porovnajú niektoré údaje o počte hydiny z uplynulých rokov. V roku 2006 bolo jej 7 304 267 kusov, v roku 2011 9 971 379 a vlani už spomínaných 11 069 967 kusov. Hydinové mäso je veľmi obľúbené a často konzumované. No stále pretrvávajú spory ohľadom jeho kvality, tiež kvality vajec z extenzívnej alebo konvenčnej výroby. Čiže to, ktorá je lepšia. Jednoznačnej odpovede niet, no keďže je trh s výrobkami z extenzívnej a zvlášť organickej produkcie v expanzii, bolo by dobre a vhodné, keby sa počulo i jednoznačné slovo vedy ohľadom uvedenej dilemy. V prípade vajec sa už objavili niektoré vedecké dôkazy, že tie zo sliepok, ktoré konzumovali tzv. zelenú masu (trávu, ďatelinu, pŕhľavu) obsahujú menej cholesterolu, viac

III

vitamínov A a E, viac omega-3 mastných kyselín, ako aj zdravší pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín, ako vajcia iné. V jednom z nezávislých výskumov boli testované vajcia zo štrnástich extenzívnych fariem. Zistené je, že majú podstatne väčší obsah vitamínu E, beta karotínu a omega-3 mastných kyselín v porovnaní s vajciami z fariem, kde sliepky nemali prístup k zelenej mase. Na strane druhej, sú aj štúdie tvrdiace opak – že nie je žiadny rozdiel v kvalite vajec z konvenčnej a extenzívnej výroby. Po tomto všetkom jasné je, že by najlepšie bolo ďalej pozorne sledovať tieto výskumy, neveriť každej reklame vzťahujúcej sa na hydinové mäso a pokúsiť sa ako spotrebiteľ zistiť, ktoré hydinové mäso a vajcia najviac chutia. ○ (Dokončenie v budúcom čísle: Bez podnetov to nejde)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia ríbezle a egreša Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

íbezle a egreše napáda značné množstvo viac alebo menej špecializovaných fytofágov s rôznym hospodárskym významom. Listové puky a listy poškodzujú roztoče: roztočec ríbezľový (Bryobia ribis), ale aj polyfágny roztočec chmeľový a roztočec ovocný z čeľade Tetranychidae, ako aj vlnovník ríbezľový (Cecidophyopsis ribis) z čeľade vlnovníkovité (Eriophyidae). Puky a listy napáda aj viac druhov vošiek, z ktorých sú najvýznamnejší: voška ríbezľová (Cryptomyzus ribis) a voška egrešová (Aphis grossulariae). Holožer listov môžu zapríčiniť piliarky: piliarka ríbezľová (Nematus ribesii) a piliarka egrešová (Hoplocampa chrysorrhoea), ako aj piadivka egrešová (Abraxas grossulariatus). Listy poškodzuje aj byľomor ríbezľový (Dasineura tetensi). Puky poškodzuje plodomor egrešový (Contarinia ribis) a plody vijačka egrešová (Zophodia grossulariella). Vetvičky napáda podobník tipuľovitý (Synanthedon tipuliformis). ROZTOČEC RÍBEZĽOVÝ (BRYOBIA RIBIS) Dospelá samička má elipsovitý tvar tela, 0,7 mm dlhé telo zelenej až hnedosivej farby. V jarnom období je karmínovočervená. Na povrchu tela sú chĺpky a priečne vlásky. Podobne ako roztočec jabloňový, aj tento druh má prvý pár nôh výrazne dlhší ako ostatné. Vajíčka majú okrúhly tvar a sú červenej farby. Larvy majú jasnočervenú farbu. Prezimujú vajíčka na konároch hostiteľskej rastliny. Larvy z vajíčok sa liahnu začiatkom apríla, niekoľko týždňov skôr ako larvy roztoča ovocného. Larvy napádajú puky a vyvíjajúce sa listy. Vývoj larvy a dvoch štádií nýmf trvá 6 týždňov.

Masový výskyt tohto škodcu je od konca mája do augusta. Počas slnečných dní sa nachádza na oboch stranách listov, v nepriaznivom počasí – počas chladných alebo daždivých dní je väčšinou v úkrytoch, v štrbinách kôry. Samčeky sú neznáme, rozmnožujú sa partenogeneticky. Samička kladie

vyciciavania listov v blízkosti nervov sa vytvárajú najprv striebristé škvrny, ktoré neskoršie hnednú. Poškodené miesta sú krehké a rozpadávajú sa. Napadnuté listy často opadávajú. V dôsledku predčasného opadnutia asimilačných orgánov sa podstatne znižujú úrody v budúcom roku.

čas vegetácie, pri zistení 4 a viac roztočov na jednom liste je potrebné urobiť chemické ošetrenie špeciálnym akaricídmi Omnite 57 E v 0,1-percentnej koncentrácii, Mitac 20 EC v 0,1 až 0,15-percentnej koncentrácii, Neoron 500 EC v 0,1-percentnej koncentrácii, ktoré neničia prirodzených ne-

Po opade listov pučia nové listy zo spiacich púčikov, konáriky nedostatočne vyzrievajú a sú náchylnejšie v zimnom období na vymŕzanie. Celkové oslabenie ríbezlí a egrešov spôsobené skorým opadnutím lístia je často príčinou vyššieho výskytu ďalších škodcov a druhotných chorôb.

priateľov roztočcov. Známych je až 65 druhov ich prirodzených nepriateľov. V prirodzenej regulácii roztočcov hlavnú úlohu zohrávajú dravé roztoče z čeľade Phytoseidae.

Egreš (foto: z internetu) vajíčka do pukov, menej často na listy. Embryonálny vývoj letných vajíčok trvá 3 týždne. Má tri generácie do roka, ktoré sa prelínajú. ŠKODLIVOSŤ Roztočec ríbezľový škodí na ríbezliach, egrešoch a môže sa vyskytovať aj na hruške, čerešni, slivke a viniči. Škodí vyciciavaním štiav z pukov a listov. Z napadnutých listov sa vyvíjajú menšie listy ako z nepoškodených, často sú zdeformované. Na miestach

OCHRANA Proti roztočom prezimujúcim vo forme vajíčok je účinné ošetrenie na jar pred kvitnutím olejnatými prípravkami. Po-

VLNOVNÍK RÍBEZĽOVÝ (CECIDOPHYOPSIS RIBIS) Telo dospelej samičky vlnovníka ríbezľového má pretiahnutý vretenovitý tvar, bielej farby, dlhé 0,23 – 0,24 mm. Na brušku má 70 prstencov. Samček meria od 0,12 – 0,16 mm, na brušku má 60 prstencov. Vajíčko je oválne

13. 9. 2014 • 37 /4612/ v priemere meria 50 µm. Prezimuje dospelá oplodnená samička v púčikoch hostiteľských rastlín. Znáša nízke teploty od -2 do -5 °C. Na jar, keď je teplota nad 5 °C, samičky začínajú klásť vajíčka. Embryonálny vývoj trvá od 6 do 12 dní v závislosti od teploty. Vývoj od vyliahnutia larvy až po dospelú samičku trvá 8 – 16 dní. Každá samička nakladie okolo 50 vajíčok, takže v jednom púčiku môže byť aj 8 000 vajíčok. Roztoče z púčikov, v ktorých prezimovali, migrujú na mladé púčiky. Migrácie začínajú od marca a najintenzívnejšie sú v období, keď kvitnú ríbezle. Od konca mája až do októbra sa tento druh rozmnožuje v napadnutých pukoch. Má viac generácií do roka. ŠKODLIVOSŤ Hostiteľské rastliny sú čierne ríbezle, ale aj iné druhy z rodu Ribis. Vlnovník ríbezľový cicia v pukoch najmä čiernych ríbezlí, čo zapríčiňuje zväčšenie (hypertrofiu) pukov. Napadnuté puky majú tvar loptových hálok a sú viacnásobne väčšie (priemer 15 mm) ako nenapadnuté puky. Napadnuté puky sa na jar nerozvíjajú, hnednú a zasychajú. Pri silnom napadnutí dochádza k značnému poškodeniu letorastov a listov a prejavuje sa to malým počtom bobúľ alebo úplnou absenciou bobúľ na napadnutej rastline. Je to jeden z najvýznamnejších škodcov čiernych ríbezlí, škodí priamo zastavením rašenia pukov, ale aj nepriamo ako vektor veľmi nebezpečnej vírusovej choroby – reverzie čiernych ríbezlí (BRAV).

POČASIE

13. – 19. 9. 2014

OCHRANA Nepriama ochrana pri výsadbe pozostáva vo výbere rezistentných odrôd, odolných proti tomuto škodcovi.

Treba sa vyhýbať nákupu sadeníc z plôch, kde sa vyskytuje tento škodca. Tiež je dôležité likvidovať a spáliť napadnuté kry. Priama ochrana sa robí aplikáciou účinných akaricídov (na báze propargitu) na jar, keď teplota dosiahne aspoň 13 °C, a druhá aplikácia sa robí po zbere. VOŠKA RÍBEZĽOVÁ (CRYPTOMYZUS RIBIS) Bezkrídla samička má telo dlhé 1,2 – 1,8 mm, žltozelenej, niekedy oranžovej farby. Tykadlá má dlhšie ako telo, žlto sfarbené. Okrídlené samičky sú podobné bezkrídlym, no tmavšie sfarbené – hnedosivo. Prezimujú vajíčka na primárnom hostiteľovi (červené ríbezle ale aj iné druhy rodu Ribes). Nymfy sa liahnu v apríli a živia sa na spodnej strane mladých listov, kde vytvárajú husté kolónie. Na začiatku leta okrídlené samičky migrujú na sekundárneho hostiteľa, a to sú rôzne druhy čistcov a hluchavky. V septembri sa vracajú na primárneho hostiteľa, kde oplodnené samičky kladú vajíčka na puky. ŠKODLIVOSŤ Voška ríbezľová je veľmi rozšírená voška, zvlášť na červenej ríbezli. Škodí vyciciavaním štiav na spodnej strane listov a vylučovaním toxických látok, ktoré spôsobujú hypertrofiu buniek v podobe klenutých pľuzgierov žltej alebo červenej farby. Pri silnom napadnutí spôsobujú výrazné skrúcanie listov. Plody sú oblepené medovicou. Neprenáša vírusy ríbezlí, no je schopná prenášať iné vírusy: vírus mozaiky uhoriek, žltej zakrpatenosti cibule a čiernej krúžkovitosti kapusty. OCHRANA Z nepriamych opatrení je

významné odstránenie vetvičiek zo sadu po reze. Priame opatrenia proti prezimujúcim škodcom v štádiu vajíčka v predjarnom období vykonávame prípravkami na báze olejov. Po vyliahnutí lariev, skôr ako sa vytvoria pľuzgiere, používame povolené aficídy (prípravky na ničenie vošiek). V systéme integrovanej produkcie treba použiť prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov a v organickej produkcii sa využívajú insekticídy na báze azadirachtínu. VOŠKA EGREŠOVÁ (APHIS GROSSULARIAE) Bezkrídla samička má telo dlhé 1,5 – 1,8 mm, tmavozelenej farby, pokryté voskovým práškom. Tykadlá má kratšie ako telo. Sifunkuly sú štíhle, valcovité, s tmavším koncom. Okrídlená samička má telo dlhé 1,3 – 2 mm, hlava a hruď sú čierne, bruško bledo- alebo tmavozelené. Prezimujú vajíčka na primárnom hostiteľovi (egreš a ríbezľa). Nymfy sa liahnu od konca marca. Od polovice mája vytvára husté kolónie na koncoch letorastov až do konca júla. Okrídlené samičky sa vyskytujú v najväčšom počte v júli, keď preletujú na sekundárneho hostiteľa, kalinu. V jeseň sa vracajú na primárneho hostiteľa. ŠKODLIVOSŤ Voška egrešová je rozšírená voška zvlášť na egreši, občas škodí aj na ríbezli. Škodí vyciciavaním štiav na koncoch letorastov a na listoch a spôsobuje husté hniezda zo skučeravených listov na konci letorastov. Letorasty nedostatočne vyzrievajú a v zime ľahšie vymŕzajú. OCHRANA Rovnaká je ako pri voške ríbezľovej.

PILIARKA RÍBEZĽOVÁ (NEMATUS RIBESII – PTERONIDEA RIBESII) Dĺžka tela dospelého jedinca je 6 – 8 mm. Má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samček je menší od samičky a prevažne čierny, kým samičky sú bledšie. Samičky majú hlavu žltočervenú, hruď žltohnedú. Dorastená larva meria 17 mm, je bledozelenej farby s čiernou hlavou. Panôžky sú žltej farby, ako aj prvý, druhý a jedenásty článok. Prezimujú dospelé larvy v pôde. Na jar sa kuklia a dospelé jedince sa liahnu v apríli. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do ryhy, ktorý urobia na spodnej strane listu. Larvy sa liahnu o 7 – 14 dní a živia sa na listoch vyhrýzaním drobných dierok, neskôr požierajú listy od okraja. Ich vývoj trvá 20 – 25 dní, kuklia sa v pôde a zhruba po dvoch týždňoch vyletujú imága druhej generácie. Obyčajne má tri generácie, za priaznivejších okolností a v teplejších oblastiach môže vzniknúť aj štvrtá generácia. ŠKODLIVOSŤ Škodí na egreši a na druhoch z rodu Ribes. Významný škodca na záhradách a v dvoj- až trojročných sadoch. Pahúsenice tejto piliarky sú schopné pri silnom výskyte veľmi rýchlo zapríčiniť holožery. Na egreši poškodzujú aj plody. OCHRANA Z nepriamych opatrení významné sú ochrana a podpora biodiverzity a prirodzených nepriateľov vyradením neselektívnych insekticídov. Priama ochrana by sa mala robiť proti mladým larvám. Na Slovensku nie je registrovaný žiaden prípravok. V organickej produkcii sa využíva insekticíd na báze azadirachtinu. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

17˚ | 28˚

14˚ | 25˚

13˚ | 24˚

12˚ | 25˚

12˚ | 24˚

13˚ | 25˚

14˚ | 25˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Prečo pestovať rakytník? Ľubica Sýkorová

odrôd od kyslej, cez horkú, až po sladkastú. Plody rakytníka dozrievajú koncom augusta a ker zdobia až do zimy. Rakytník sa často využíva na spevnenie svahov, pretože jeho korene sú len povrchové. Rastú do hĺbky 10 – 60 cm, vetvia sa skôr horizontálne. Na koreňoch sa tvoria koreňové hľuzy obsahujúce hľúzkaté baktérie, ktoré viažu vzdušný dusík potrebný

akytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides L.) je jedinečná drevina s veľmi významným obsahom účinných látok najmä v plodoch, ale aj v listoch a v kôre. Rakytník možno úspešne pestovať na takmer všetkých pôdach s výnimkou dlhodobo mokrých. Najviac mu vyhovujú ľahké pôdy, stredne priepustné, bohaté na fosfor s hodnotou pH 6,5 – 7. Pôvodným domovom rakytníka je Kaukaz a stredná Ázia. Odtiaľ sa veľmi rýchlo rozšíril po celej Európe a Ázii. Vďaka svojim liečivým účinkom nazývali domorodci rakytník „sibírskym zázrakom“ či „citrónovníkom severu“. Dnes takmer zázračné účinky rakytníka rešetliakového začína znovu objavovať aj moderná spoločnosť, a preto sa mu často hovorí „rastlina budúcnosti“. Rakytník je tŕnistým, opadavým Rakytník rešetliakový (foto z internetu) dvojdomým kríkom dorastajúcim do výšky až 6 met- pre metabolizmus rastliny. Rastrov. Listy rakytníka sú strieda- lina tak prežije aj vo veľmi zlých vé, kopijovité a dlhé 3 – 8 cm. podmienkach bez prihnojovania. Po oboch stranách sú pokryté striebornými šupinkami. Keďže PESTOVANIE Rakytník rešetliakový rastie je rakytník dvojdomou rastlinou, samčie a samičie rastliny takmer všade, no najlepšie sa sa líšia svojím vzhľadom. Samčie mu darí na slnečnom stanovisku púčiky sú 2- – 3-krát väčšie ako v ľahšej, piesčitej a priepustpúčiky samičie. Samčie kvety nej pôde bohatej na vápnik. sú bezkorunné. Samčie kve- Pretože pochádza z Kaukazu, ty majú zelenkavo-striebristú nemá problémy s prečkaním farbu, samičie kvety kvitnú na mrazivých zím. Rakytník je dvojžlto. Plody rakytníka, pre ktoré domá rastlina, preto na jedno je tento ker najčastejšie pesto- stanovisko musíme vysadiť vždy vaný, sú kôstkovité, guľovitého samčie aj samičie rastliny. Na až vajcovitého tvaru. Dorastajú jednu samčiu rastlinu vysádzado veľkosti 0,5 – 1 cm. Plody sú me šesť samičích. Rakytník nie žltej, oranžovej či červenej farby. je nutné zalievať, väčšinou si Dužina je sfarbená do oranžo- vystačí s prísunom vody z dažva, je olejovitej štruktúry. Chuť ďových zrážok. Iba v obdobiach plodov sa líši podľa jednotlivých dlhotrvajúceho sucha mu dopra-

jeme trochu vody navyše. Asi po desiatich rokoch dochádza k postupnému znižovaniu úrody, preto treba urobiť zmladzovací rez až na trojročné drevo. Plody zberáme hneď po dozretí, pretože v prezretých plodoch sa znižuje obsah hodnotných látok. Rakytník začína plodiť okolo 2. až 4. roka. Rakytník rešetliakový si môžeme vypestovať aj zo semien.

Výsev vykonávajme najlepšie na jar, keď sú k tomu najlepšie klimatické a teplotné podmienky. Semená môžeme vysievať priamo na konečné stanovisko do pôdy alebo si rastlinky predpestovať v kvetináči. LIEČIVÉ ÚČINKY RAKYTNÍKA Plody rakytníka obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálov. Početne zastúpená je skupina vitamínu B. Plody rakytníka obsahujú vitamín B1, B2, B3, B6, ktoré napomáhajú udržiavať v harmónii centrálnu nervovú sústavu. Nachádza sa v nich aj vitamín B9, známy ako kyselina listová, podporujúca krvotvorbu a rast a vývoj plodu. Vitamínu C je v rakytníkovi naozaj veľa, uvádza sa, že až

10-krát viac ako obsahujú pomaranče. Vedci dokonca tvrdia, že jedna jediná bobuľa dokáže pokryť odporúčanú dennú dávku vitamínu C. Veľkou prednosťou je aj to, že vitamín C sa uchová aj v produktoch vyrobených z rakytníka. Vitamín D obsiahnutý v plodoch prispieva k správnemu rastu a vývoju kostí a tiež reguluje množstvo vápnika a fosforu v krvi. Prvenstvo drží rakytník v obsahu vitamínu E, obsahuje ho najviac zo všetkých rastlinných plodov. Vitamín E sa využíva pri liečbe mužskej sterility, svalovej dystrofie a pri kardiovaskulárnych poruchách. Nezanedbateľná je aj prítomnosť vitamínu K, ktorý podporuje zrážanie krvi. Obsah karotínu, z ktorého sa vytvára vitamín A, sa u rakytníka vyrovná mrkve. Vitamíny sú v plodoch rakytníka obsiahnuté vo vyváženom pomere, čo je príčinou ich mimoriadnej liečivej sily. Čerstvé plody sa používajú na liečbu všetkých druhov prechladnutia, pri chrípke, angíne, bolestiach hlavy, pri chorobách pohlavného ústrojenstva a zápalu močových ciest. Veľmi účinný je aj rakytníkový olej, ktorý zvyšuje odolnosť organizmu a dopĺňa nedostatok vitamínov a minerálov v organizme. Rakytníkový olej dokáže regenerovať tkanivo, lieči popáleniny aj kŕčové žily. Nálev zo sušených listov sa používa pri nádche. Listy sa v tradičnej medicíne používajú aj pri liečbe reumatizmu. Ak chceme spomaliť vypadávanie vlasov a docieliť ich spevnenie, oplachujme si ich pravidelne odvarom z rakytníkových listov. V poslednom čase boli preukázané prvé pozitívne výsledky pri liečbe rakoviny krčka maternice. Významný je aj obsah alkaloidu hippophein, ktorá sa v tele mení na serotonín, ktorý je dôležitý pre celkovú vitalitu a pomáha chrániť organizmus proti depresii a nádorom. Pri užívaní rakytníka sa doteraz neobjavili nežiaduce účinky, ani nie je známa žiadna kontraindikácia. ○

13. 9. 2014 • 37 /4612/

SKÚŠOBNÁ KABÍNKA JE RAJ PRE ŽENY!

Trpíte shopaholizmom?

j vy ste dnes ráno stáli pred skriňou plnou oblečenia a nevedeli ste sa rozhodnúť, čo na seba? Biele tričko s potlačou či radšej červený pulóver? Nezúfajte, nie ste v tom samy. Už malé dievčatká sa tešia na každý nákup s mamou. S radosťou jej kladú do nákupného košíka tovar z regálov a snažia sa zodvihnúť aj ťažkú tašku, hoci na to ešte nemajú dostatok síl. Nakupovanie im tak už odmalička nie je cudzie. A v dospelosti sa z neho stáva slabosť. Anglická spoločnosť Lambrini sa pozrela na najčastejšiu ženskú neresť. Oslovila 3-tisíc dám a odhalila naozaj zaujímavé čísla. Podľa prieskumu žena v priemere

zájde do butiku štyrikrát do mesiaca a do kabínky si je schopná zobrať aj desať kusov šatstva. Nákupné maniačky tak za svojho života vyskúšajú zhruba až 21-tisíc kusov oblečenia a približne polovicu z nich si aj kúpia. Rozmýšľate teraz nad tým, kedy to tie dámy stihnú všetko vynosiť? Odpoveď je, že až 40 percentám sa kúpená vec nepáči už po príchode domov, a preto si ju na seba nikdy nedajú. Máte dojem, že tento výskum je aj o vás a prepadol vás pocit, či netrpíte shopaholizmom – závislosťou od nakupovania? Neľakajte sa. Zájsť z času na čas do obchodu a odmeniť sa novým kúskom odevu nie je hriech ani žiadna úchylka. 

ZAMERANÉ NA VAŠE DIEŤA

BUĎTE S NIMI ČO NAJVIAC VONKU Aj počas jesene chodievajte na dlhšie prechádzky v prírode a hrajte sa vonku. Vyhýbajte sa zafajčenému prostrediu. Dym ničí sliznicu, ktorá potom ľahšie podľahne infekcii.

Nedajte sa a bojujte s bacilmi

ačína sa školský rok a s ním aj vyššie riziko viróz. Ako sa im vyhnúť? Imunitný systém dieťaťa v predškolskom veku ešte nie je vyzretý. Spektrum ochorení, ktoré môže chytiť, je naozaj široké – od ľahkých prechladnutí, angín, cez zápaly uší, až po ťažké zápaly pľúc. OTUŽUJTE ICH VODOU Približne päť- až šesťkrát vystriedajte 20-sekundové intervaly s teplou a vlažnou vodou. Po čase vlažnú zameňte za studenú. Krátka ranná rozcvička alebo tanec pri otvorenom okne v tielku pobaví a otuží. Začnite navykať deti na chladnejší vzduch, ideálne je to práve teraz, koncom leta. NEPREHÁŇAJTE TO S ČISTOTOU Hygiena je dôležitá, no nič netreba preháňať. Dieťa nemožno držať v sterilnom prostredí, potom príde do škôlky a hneď je choré. Naučte ich jesť jogurty, piť acidofilné či kefírové mlieko. Vynikajúcim prírodným antibiotikom je cesnak, ktorý má protizápalové, rozpúšťacie, antibiotické a imunostimulačné účinky.

VYSPINKAŤ SA DORUŽOVA Imunitný systém dieťaťa potrebuje na správne fungovanie minimálne 9 až 10 hodín spánku denne. Nedovoľte byť deťom hore dlho do noci. LIEKY ZO ŠPAJZY Nedostatok zinku je často dôvodom zvýšenej náchylnosti na rôzne infekcie. Zinok sa nachádza v ovsených vločkách, strukovinách, tvrdom syre, mäse. Šťava z čiernych ríbezlí obsahuje napríklad kyselinu salicylovú. VYLEŽAŤ A PORIADNE DOLIEČIŤ! Niekedy je začarovaný kruh chorôb nekonečný aj preto, že deti sa po chorobe vracajú do kolektívu predčasne. Čas potrebný na rekonvalescenciu je oveľa kratší, ako by mal byť. Napríklad po užívaní antibiotík trvá imunitnému systému približne 14 dní, než sa spamätá. Ak oslabené dieťa príde do kontaktu s ďalšou chorobou, objaví sa v ordinácii pediatra čoskoro znova. KOĽKOKRÁT JE NORMÁLNE OCHORIEŤ Dieťa do päť rokov si svoju obranyschopnosť ešte len buduje. Ak je v dobrej kondícii, podľa lekárov by nemalo ochorieť viac než 4-krát za rok. Tak si detský organizmus vytvorí dobrú imunitu. Chorobou sa myslí aj nádcha. Ak však býva choré častejšie a opakovane berie antibiotiká, jeho odolnosť sa, naopak, oslabuje a vtedy je vhodné navštíviť aj imunológa.  Foto: z internetu

ZDRAVIE

Viete, čo všetko o vás prezradí vaše oko?

ozrite sa do neho hlbšie a dozviete sa o sebe veľa dôležitých informácií. Rôzne choroby sa dajú zistiť z očného bielka alebo očného okolia. ŠKVRNKY NA DÚHOVKE Biele škvrnky na dúhovke môžu signalizovať zápal, dráždenie alebo priveľký stres. Ak sú škvrny tmavé, niektorá časť tela nepracuje správne. Ak je okolo okraja dúhovky tmavá obruba, môže to znamenať, že máte problémy s vylučovaním a v tele sa nahromadili jedovaté látky. NAPUCHNUTÉ VIEČKA Dôvodom býva narušenie rovnováhy vody v tele. Lymfatická tekutina sa nahromadí a spôsobí, že viečka napuchnú. Ak to u seba pozorujete dlhší čas, navštívte lekára. Môže ísť o poruchu obličiek alebo nadmerné zaťaženie srdca. Mali by ste viac piť a obmedziť príjem soli, aby ste nastolili rovnováhu vody v tele. PRASKNUTÉ CIEVKY Pozriete sa do zrkadla a vidíte červené oko. Príčinou môže byť priveľký tlak, ktorý vzniká napríklad pri kýchaní, inokedy si oko podráždite neustálym trením. Prasknuté cievky však môžu znamenať zvýšený krvný tlak a vtedy je dôležité zájsť za lekárom. ŽLTÉ OČI Náhle zožltnutie očí je vždy varovným signálom. Vo väčšine prípadov nám naznačuje problémy s pečeňou. Žltooranžové farbivo bilirubín sa už viac nedokáže vylučovať z tela, a preto sa v ňom hromadí. V takomto prípade odporúčame navštíviť lekára okamžite! NEUSTÁLE SVRBENIE Svrbiace a zlepené oči sú signálom zápalu. Väčšinou pomôžu kvapky do očí. Ak však ťažkosti pretrvávajú dlhšie, napríklad niekoľko týždňov, môže ísť o vážnu chronickú chorobu (reumu a podobne). 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Mrkva na mede ako príloha k mäsu Suroviny: 2 mrkvy, 2 lyžice medu, 2 lyžice sójovej omáčky a trochu oleja. Takto sa to podarí: Mrkvu očistíme a nakrájame na tenké kolieska. Z medu, sójovej omáčky a asi 1 dl vody pripravíme ma-

rinádu. Na panvici rozohrejeme trochu oleja, pridáme mrkvu a zalejeme marinádou. Prikryjeme a dusíme do mäkka. Keď je mrkva mäkká, odokryjeme a necháme odpariť tekutinu, ktorá ostala. Môžeme trochu opiecť.

Karbonátky z mrkvy Suroviny: 500 g mrkvy, 1 cibuľa, 2 vajcia, 2 lyžičky mletej rasce, 2 lyžice majoránky, 2 strúčiky cesnaku, 5 lyžíc strúhanky, olej na vyprážanie, strúhanka, soľ. Takto sa to podarí: Očistíme mrkvu a nastrúhame ju nahrubo. Osolíme a podusíme aj s troškou vody. Potom ju vyklopíme na sitko, aby odkvapkala prebytočná tekutina, a necháme ju vychladnúť. Očistíme cibuľu a nakrájame ju

nadrobno, očistíme a prelisujeme cesnak. K vychladnutej mrkve pridáme cibuľu, cesnak, rascu, majoránku, vajcia a zmes podľa potreby zahustíme strúhankou. Necháme približne 15 minút odpočívať, aby ešte trošku zhustla. Vytvoríme karbonátky a obalíme v strúhanke. Vyprážame ich z oboch strán dozlata. Keď sú hotové, dáme ich na papierovú utierku, aby vsiakla prebytočný tuk.

Mrkvové šatôčky s makom Suroviny: Na cesto: 300 g hladkej múky, 150 g margarínu, 200 g strúhanej mrkvy, 1 vajce, 1/2 balíčka kypriaceho prášku, 100 g práškového cukru, štipka soli; Na plnku: 100 g mletého maku, trochu mlieka, 2 lyžice kryštálového cukru, za hrsť hrozienka. Takto sa to podarí: Plnka: V

troche mlieka zaparíme mletý mak, zmiešaný s cukrom a hrozienkami. Necháme prejsť varom a dáme vychladiť. Cesto: Z uvedených surovín vypracujeme cesto, vyvaľkáme na 1/2 cm a pokrájame na kocky. Na každú kocku dáme trocha plnky a urobíme šatôčky, ktoré uložíme na pomastený plech a upečieme.

Sacherova torta

Hrnčekový koláč s krupicou Suroviny: Na cesto: 2 vajcia, 1 hrnček (2,5 dl) kryštálového cukru, 1 hrnček oleja, 1 hrnček mlieka, ½ hrnčeka detskej krupice (grís), 1 hrnček polohrubej múky, 2 lyžice kakaa, 1 kypriaci práškok; Na plnku: 1 l mlieka, 8 lyžíc detskej krupice, 4 lyžice kryštálového cukru, 4 lyžice strúhaného kokosu; Na potretie: džem; Na posypanie: kokos. Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia vyšľaháme s kryštálovým cukrom. Pridáme olej, mlieko a znovu prešľaháme. Do múky rozmiešame kypriaci prášok a s ostatnými surovinami pridáme do základu. Cesto rozdelíme na rovnaké polovice. Hlboký plech vystelieme papierom na pečenie a rozotrieme naň prvú polovicu cesta. Dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 C̊ 10 minút. Plnka: Do mlieka na-

sypeme kryštálový cukor a keď zovrie, pridáme detskú krupicu. Za stáleho miešania uvaríme kašu. Ešte do horúcej pridáme strúhaný kokos. Krupicovú plnku natrieme na predpečené cesto a dáme znovu piecť na 180 ̊ C 10 minút. Po desiatich minútach vytiahneme plech z rúry, natrieme zvyšnú časť cesta a znovu na 180 C̊ desať minút pečieme. Po tejto dobe vytiahneme koláčik z rúry. Ihneď potrieme džemom – najlepšie marhuľovým a posypeme kokosom alebo môžeme poliať čokoládou. Je to nenáročný, rýchly a chutný koláč.

Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 200 g masla, 200 g práškového cukru, 200 g čokolády na varenie, 1 lyžica oleja, 2 balíčky vanilínového cukru, 170 g hladkej múky, 1 balíček kypriaceho prášku; Na potretie: marhuľový džem; Na polevu: 150 g čokolády, 150 g kryštálového cukru, 1,5 dl vody. Takto sa to podarí: Čokoládu nad parou roztopíme a pridáme olej. Vajcia rozbijeme a oddelíme žĺtky od bielkov. Žĺtky vymiešame s maslom a práškovým cukrom. Postupne primiešame aj vlažnú čokoládu. Bielky vyšľaháme s vanilínovým cukrom do peny a pridáme k čokoládovej hmote. Kypriaci prášok zmiešame s múkou a postupne zapracujeme do cesta. Pripravíme si formu na pečenie. Na spodok formy

dáme papier, boky vymastíme a vysypeme múkou. Cesto dáme do formy, zarovnáme a upečieme. Pečieme pri 160 °C orientačne 60 – 90 minút. Treba do cesta pichnúť špáradlo a ak sa cesto nelepí, tak je upečené. Upečený a vychladnutý korpus prerežeme na polovicu (môžeme prerezať aj 2 x), potrieme marhuľovým džemom, popicháme vidličkou a prikryjeme druhou časťou korpusu. Poleva: Čokoládu nad parou roztopíme. Vodu s kryštálovým cukrom povaríme (musí vrieť, aby sa cukor rozpustil). Vlažný sirup zmiešame s roztopenou čokoládou a zamiešame. Čokoládovú polevu vylejeme na tortu a boky zarovnáme. Necháme stuhnúť. Torta sa ľahko krája a poleva nepraská. Sacherovu tortu môžeme podávať so šľahačkou. Zdroj: internet

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 376 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra POKRAČOVALI OSLAVY DŇA PADINY 2014

Babinkove stretnutia, výstava, koncerty Anička Chalupová

rámci osláv Dňa Padiny 2014 uplynulý víkend v Padine usporiadali niekoľko bohatých kultúrnych podujatí. V sobotu 6. septembra v Galérii Domu kultúry Michala Babinku bola konferencia, na ktorej si hostia a hostitelia 39. Babinkových stretnutí pripomenuli osobnosť padinského spisovateľa, literárneho kritika a publicistu Michala Babinku. Úvodom knihovníčka Zdenka Obšustová v mene hostiteľov privítala milovníkov písaného slova a literatúry a zároveň povedala niekoľko slov o M. Babinkovi. Riaditeľka Obecnej knižnice Mária Ďurišová konferenciu slávnostne otvorila. Ďakujúc hosťom, slovenským literárnym kritikom a ich príspevkom, vzťahujúcim sa na Babinkovu tvorbu, návštevníci s pôžitkom vychutnávali čaro tohto sobotňajšieho podujatia. Na konferencii sa zúčastnili: poetka Viera Benková (Michal Babinka, básnik a novinár), profesor Samuel Boldocký (Ambivalentnosť citov a postojov M. Babinku k životným reáliám), PhDr.

Najmladší radi hrajú roly dospelých, nuž žiaci ZŠ zahrali úryvok z Pytačiek

Marta Součková, PhD., (K Babinkovej próze pre deti), Dr. Adam Svetlík (Kritika a poézia – literárnokritická tvorba M. Babinku), Mr. Marína Šimáková Speváková (Niektoré medzitextové súvislosti Babinkovej poézie), Ján Hološ, ktorý čítal úryvok z práce Dr. Michala Harpáňa (Žáner a rým v poslednom tvorivom období M. Babinku) a Dr. Zuzana Čížiková, ktorá svojou vedeckou prácou (K Babinkovej poézii pre deti) podujatie uzavrela. V druhej časti Babinkových stretnutí v aule Základnej školy maršala Tita bolo otvorenie dokumentárnej výstavy o Jánovi Čajakovi pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia a 70. výročia úmrtia. Po uvítacom prejave Evy Taubertovej, knihovníčky OK, hosťom sa prihovoril Pavel Čáni, riaditeľ • KULTÚRA •

Múzea vojvodinských Slovákov. O nainštalovanej expozícii hovoril jej autor Vladimír Valentík. V primeranom programe účinkovali žiaci tunajšej školy, ktorí v padinských krojoch predviedli úryvok z Čajakových Pytačiek. Po výstave sa hostia Účastníci vedeckej konferencie presťahovali do veľkej siene DK, kde bol koncert členov Komorného zboru Viliama Figuša Bystrého, ktorý aktívne pracuje pod strechou padinského MOMS. Na koncerte vystúpili mladí hudobníci: Denis Galas, Vlastimír Povolný, Darko Munćan, Daniel Cicka, Martin Labát, Alen Petráš, Želislav Kukučka a Vladimír Petrovič pod taktovkou Janka Tomeka. Predviedli Figušove, Schneiderove a Mokranjcove skladby. Koncert Komorného zboru Viliama Figuša Bystrého Týmto koncertom, ktorý moderovala Milka Petrovi- delné predstavenie pre deti Janko Hraško. Vo čová, dozneli tohtoročné Babinkove večerných hodinách na svoje prišli milovníci vážnej hudby. V Galérii DK odznel koncert stretnutia. Oslavy Dňa Padiny pokračovali mladých hudobníkov, ktorí študujú hudbu v nedeľu 7. septembra, keď pre tých na vysokých školách v Srbsku a v zahraničí: najmladších Padinčanov Divadlo Mariany Marčekovej, Dominiky Hučkovej, Commedia z Popradu zahralo diva- Janka Tomeka a Alena Petráša. SEPTEMBROVÝ VZLET prináša obsiahle reportáže zo 43. Stretnutia pod lipami v Kysáči a z najlepšieho európskeho hudobného festivalu Exit. Tiež možno čítať o Letnej škole slovenských reálií a anglického jazyka na Slovensku a Seminári kreatívneho písania v Hložanoch, sú tu aj cestopisné príspevky o Zvolenskom zámku a o Jordánsku. Píše sa o aktualitách z oblasti informatických technológií (príspevok o vplyve webového prehliadača na trvanie batérie) a počítačových videohier (Gone Home). Nechýbajú recenzie a články na témy filmu (Chef, Fargo), súčasnej a rockovej hudby (festivaly Rockton a FAMNAZ, nový album La Roux), fanúšikom deviateho umenia odporúčame dva nové komiksy (Vír, Kocúr Igor) a rozhovor s kresliarom Özgürom Ermanom z Turecka. Na titulnej fotografii je Bridgette Amofah, speváčka skupiny Rudimental, ktorá vystupovala na tohtoročnom Exite. Čítajte Vzlet! 37 /4612/ 13. 9. 2014

Kultúra DRUHÝ VÍKEND PETROVSKÝCH DNÍ DIVADELNÝCH

Päť predstavení a koncert Jaroslav Čiep, Monika Necpálová

o úvodnom augustovom piatku, keď otvorili výstavu k stopäťdesiatemu výročiu narodenia Branislava Nušića a na malej scéne hosťovalo Újvidéki Színház s predstavením Neoplanta, v druhý víkend trvania Petrovských dní divadelných sa to na divadelných doskách zase roztočilo.

Jadrom tejto komédie je desať postáv a desať rozličných charakterov skĺbených zápletkou v malom okresnom mestečku. Podozriví boli okrem hercov aj všetci diváci, ktorí si namiesto lístka „kúpili“ predvolanie pre obžalovaného. Predstavenie sa hralo dvojjazyčne – po slovensky i po srbsky. V nočných hodinách si aj milovníci alternatívnej (na Slovensku tomu povedia folkovej) hudby v Klube VHV prišli na svoje na

PODOZRIVÁ OSOBA V SVD A KONCERT V piatok 5. septembra po májovej premiére prvou reprízou sa predstavilo domáce divadlo SVD. Herci zahrali Nušićovu Podozrivú osobu v réžii Alexandra Baka. V Podozrivej osobe sa vyskúšali Michal Čiliak (kapitán), Radica Števano- SVD a Nušićova Podozrivá osoba vá (jeho manželka Anđa), Jasmina Kováčová (ich dcéra koncerte pesničkára, dramaturga Marica), Igor Piskla (pisár Vića), Ján a scénografa Petra Janků z BratiKmeťko (okresný pisár Žika), Jozef slavy. Ako pesničkár Janků vydal Chrček (okresný pisár Milisav), Miro- 5 cédečiek, naposledy Dvadsať slav Fábry (praktikant Tasa), Branislav rokov čakania (2013) a Tak nech je...

Zvolenčania s Dobre rozohranou partiou

DOBRE ROZOHRANÁ PARTIA ZO ZVOLENA Detské divadlo Subotica sa na svojich divákov v sobotu 6. septembra veľmi tešilo. Avšak ani divadlo nie je všemocné. Hoci sa na pravé poludnie zišlo pred Slovenským vojvodinským divadlom množstvo malých návštevníkov, držiac za ruky svojich rodičov, do sály napokon nevošli. Predstavenie Peter Pan bolo zo zdravotných dôvodov zrušené. Večer sa zase petrovskému publiku predstavili dobre známi a pravidelní hostia v Petrovci – Zvolenčania. Divadlo Jozefa Gregora Tajovského predviedlo veselohru Dobre rozohraná partia Stefana Vögela v réžii Stanislava Slováka. Po 37-ročnej hre v šachy dvoch kamarátov, penzistov (v stvárnení Štefana Šafárika a Vladimíra Rohoňa) prichádza k obratu,

keď jednému syn (Radoslav Kuric) privedie šikovnú domácu (Anita Krepčírová-Šafáriková), ktorá si vie dať rady so starým zatrpknutým pánom a dokonca si ho celkom krúti okolo malého prsta. Nakoniec sa im pripojí aj nová domáca (Barbora Špániková). Pozerali sme sa na typický anglo-americký scénický humor a vypointované dialógy. NOVOSADSKÍ NARKOMANI V nedeľu v Petrovci hosťovalo Srbské národné divadlo z Nového Sadu s inscenáciou Zdrav(o) život(e) v réžii Nikolu Zavišića. Podkladom tejto už aj sfilmovanej inscenácie je predloha High Life kanadského súčasného dramatika Lee MacDougalla. Štvorica narkomanov (v stvárnení Igora Pavlovića, Nenada Pećinara, Ivana Đurića a Marka Savića) rozličných charakterov pre svoju drogovú závislosť sú pre spoločnosť „stratení“. Pokúšajú sa prísť k peniazom, zmyslia si plán vylúpiť bankomaty,

Z koncertu Petra Janků v Klube VHV

Čeman (podozrivý Đoka), Zdenko Kožík (okresný špión Aleksa Žunjić) a Ondrej Brna (gazda Miladin). Scénu pre toto predstavenie navrhol Peter Janků a kostýmy Tijana Sićevićová.

www.hl.rs

(2014). Koncertoval na stovkách koncertov v Česku, na Slovensku, v Maďarsku. Spolu so Slovenskými Šamanmi roku 1996 mal turné aj v Srbsku.

Informačno-politický týždenník

Vo svete drog po novosadsky • KULTÚRA •

Pavla Uhera na svoje pomery. Pánsky trojčlenný ansámbel sa popasoval aj so ženskými postavami, využil bábky a interakciu s publikom. BYSTRICKÍ ŠTUDENTI V ARABSKEJ NOCI Tohtoročné divadelné hody v Petrovci uzavrelo Divadlo Akadémie umení v Banskej Bystrici s Arabskou nocou v réžii Petry Kovalčíkovej. Polyfunkčná a jednoduchá scéno-

východisková situácia pre to, aby sa hercom behajúc medzi suterénom a siedmym poschodím, hľadajúc vodu, otvárala fatamorgána orientálneho sveta, do ktorého stále vniká jeho rozprávková, iracionálna časť. Devätnáste PDD sú za nami. Budeme si na nich spomínať nielen podľa slovenských a srbských predstavení a rozličných žánrov, ale aj podľa toho, že sa diváci prinavrátili

Herci Divadla Commedia s malým Jankom Hraškom ako veľkým rozprávkovým hrdinom

ale droga s každým z nich lomcuje na iný spôsob, až všetko skrachuje. Ťažké roly narkomanov herci zvládli perfektne, až sa v niektorých chvíľach diváci obávali, či ich nevtiahnu do svojej striekačkovej hry. KOTÚLE JANKA HRAŠKA Ale kde sa tu vzal Janko Hraško!? Ba veru, prikotúľal sa z Popradu. V koči na štyroch kolesách ho priviezli sebou divadelníci z Divadla Commedia. Azda aby si zachránil svoj mladý zelený život pred zbojníkmi... Janko Hraško však nie je žiadny bojko a rozumu má i za dve

hrste (to je viac ako hrachu v jednom tanieri hrachovej polievky). A s tými zbojníkmi sa priamo tu v Petrovci na pravé pondelkové poludnie aj poľahky porátal. Dokonca sa s Rajnohom, ktorého zosobnil Dušan Kubáň, pochytil už v nedeľu v Kovačici a Padine. Janko Hraško v podaní Michala Nováka je vám taký švihák, že na javisku robí jeden kotúľ za druhým. A školáci burácali smiechom. Principál divadla Vlado Benko mal čo robiť, aby si s hráškom, pardon, Hraškom poradil. Ale poradil si viac ako dobre. Hercom sa podarilo upraviť si skvelú predlohu

Reálna a rozprávková Arabská noc v podaní Bystričanov

grafia, príznačná pre študentské predstavenie, aké predviedli mladí herci pre absolventskú inscenáciu nádejnej režisérky, priniesla typický minimalistický prístup. V horúci júnový podvečer v panelákovom dome je pokazené potrubie. Je to

do divadla. Nemožno nespomenúť, že návštevnosť bola na slušnej úrovni, čo pre organizátorov môže byť iba povzbudením, aby aj nabudúce uvítali kvalitné predstavenia, ktoré si obecenstvo pozrie vo veľkom počte.

V ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ V KOVAČICI

Prednáška o zapisovaní priezvisk Anička Chalupová

ápis rodných mien a priezvisk v slovenčine, ako aj preklad dokumentov fyzických osôb sa v súčasnosti stáva veľmi dôležitou a zodpovednou prácou. Vo Vojvodine je tento problém zvlášť aktuálny, o ňom sa dosť diskutuje, chyby sa často stretávajú v praxi. Skôr sa zápisy do matrík konali vždy v štátnom jazyku, vo Vojvodine sa osobné mená a priezviská Slovákov písali v súlade s pravidlami srbského jazyka. Neskoršie boli vo Vojvodine uvedené dvojjazyčné preukazy, do ktorých sa mená a priezviská písali napríklad po srbsky a po slovensky. Dvojjazykové doklady mali aj príslušníci iných • KULTÚRA •

národnostných spoločenstiev. Meno a priezvisko sa v súčasnosti v doklade uvádza tak, ako je zapísané v matrike. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny formovala tím odborníkov, ktorý má za

úlohu urobiť zoznam slovenských priezvisk vo Vojvodine a k slovenskej podobe dopísať srbské zápisy latinkou a cyrilikou v súlade s platnou normou. Výbor pre vzdelávanie a Výbor pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM

ako spoločný projekt organizujú prednášky o zapisovaní priezvisk v úradných dokumentoch. V piatok 5. septembra t. r. na podnet profesorky slovenského jazyka Zuzany Lenhartovej bola takáto prednáška v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici. O transkripcii priezvisk hovorila univerzitná profesorka z Filozofickej fakulty v Novom Sade Dr. Anna Makišová. Na stretnutí sa zúčastnilo 38 poslucháčov: učitelia a profesori z Banátu, ktorí učia v školách so slovenskou vyučovacou rečou a matrikárky Obce Kovačica. Záverom Mariena Korošová prezentovala možnosti zabezpečenia vydaní v slovenskej reči učebníc Ústavu pre učebnice Oddelenia v Novom Sade.

37 /4612/ 13. 9. 2014

Kultúra SLOVÁCI SLOVÁKOM 2014 V SPIŠSKEJ NOVEJ VSI

Nabrali sily z bohatého žriedla Anna Lešťanová

yšlienka uskutočniť Medzinárodný folklórny festival Slovákov žijúcich v zahraničí Slováci Slovákom vznikla v roku 2006. Päť ročníkov festivalu sa uskutočnilo v Piešťanoch, na Slovensku, a od roku 2012 ho organizátori presťahovali na Spiš. Festival sa usporadúva pre slovenskú mládež, ktorá žije v zahraničí a zachováva kultúru a tradície svojich Účastníci zo Srbska predkov, ale aj pre obyvateľov a návštevníkov mesta a celého tento festival dostali vďaka Matici slovenskej v Srbsku a Úradu pre regiónu. Na tohtoročnom festivale, ktorý Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý trval od 28. do 30. augusta v Spiš- tento projekt finančne podporil. skej Novej Vsi, sa zúčastnili fol- Povedal, že je s celkovým prieklórne súbory zo Srbska, Ukrajiny behom festivalu veľmi spokojný, a Maďarska. V piatok a v sobotu lebo všetko bolo zorganizované po dve vystúpenia na námestí na vysokej úrovni. Umelecké výkony detskej taa sprievod mestom mali detská tanečná skupina staropazovského nečnej skupiny zo Starej Pazovy SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo mali na starosti choreografka RuSrbska, FS Turianska dolina z Turie žena Červenská a nacvičovateľka Remety, z Ukrajiny, a FS Slnečnica Katarína Šašová. Obe hovoria, že z Dunaegyházy, z Maďarska. Podľa v Spišskej Novej Vsi prežili krásne slov Vladislava Popa, vedúceho chvíle, ktoré ich budú inšpirovať zájazdu, pazovskí tanečníci sa na do ďalšej práce pri zachovávaní

SRIEMSKA MITROVICA

slovenských folklórnych tradícií. Na festivale pazovská skupina bola jedinou, ktorá mala živý orchester pod vedením Vladislava Forgáča, ktorý autentickou hudbou zaujal priazeň tak účastníkov zahraničných súborov z Ukrajiny a Maďarska, ako aj samotných obyvateľov a návštevníkov mesta. „Všetci sme tam žili ako jedna rodina,“ podotkla po návrate domov do Pazovy R. Červenská a dodala, že ich tanečníci na javisku podali skvelý výkon a dôstojne predstavovali osadu, z ktorej pochádzajú, a vôbec slovenskú mládež, ktorá

žije v zahraničí, konkrétne v Srbsku. V rámci osláv mesta Spišská Nová Ves sa uskutočnil i jarmok starých remesiel a výstava ručných prác. „V hlavnej ulici, ktorá bola zatvorená pre dopravu, sa nachádzalo vyše 50 stánkov s bohatou ponukou výrobkov a takmer so 120 vystavovateľmi z celého Slovenska. Súčasťou tohto projektu bola aj účasť predstaviteliek Združenia občanov Zlaté remeslá z Báčskeho Petrovca – predsedníčky Anny Opavskej a výtvarníčky Anny Legíňovej na jarmoku v Spišskej Novej Vsi. Stánok spolu s Petrovčankami mali i predstavitelia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov z Nadlaku, z Rumunska,“ prízvukoval V. Pop. V mene účastníkov podujatia Slováci Slovákom 2014 a mladej slovenskej generácie zo sveta poďakovanie prečítala Staropazovčanka Ema Kočišová. Foto: z archívu SKUS h. Janka Čmelíka

Kultúrne stredisko Sirmiumart a Kancelária pre sledovanie uskutočňovania práv národnostných spoločenstiev toto leto zorganizovali ešte jedno podujatie, na ktorom sa zúčastnili aj sriemskomitrovickí Slováci. Bol to program pod názvom Večer kultúrnej rozličSirmia, čo dáva nosti a cieľom bolo zoznámiť vezvláštnu pečať rejnosť v S. Mitrovici s kultúrou celému festivalu. a tradíciou menšinových spoloSo súbormi, ktoré čenstiev žijúcich na území tohto na festival prichá- Vystúpenie predstaviteľov Slovákov zapôsobilo mesta. V rámci programu sa dzajú zo Sloven- na obecenstvo tak vybranými piesňami, recitáciou, predstavili maďarské, nemecké, skej republiky, ako i primeranými krojmi chorvátske, rómske, ukrajinské, členovia MOMS v rusínske a slovenské združenia Sriemskej Mitrovici nadväzujú organizácii. Na tohtoročnom 11. zo S. Mitrovice. Národnostné spostyky, a tak urobili i tohto roku. Srem folk feste vystúpil Folklórny ločenstvá sa predstavili folklórom, Pritom hostí oboznámili s poč- súbor Jadlovec z Margecian, zo hudbou, piesňami a recitáciami. tom Slovákov v tomto meste, Slovenska. Členovia tohto súbo- Slovenskú menšinu predstavovali kedy a odkiaľ sem prišli, tiež ru sa predstavili tancami z ich členovia MOMS: Katarína Rybárová o tom, že sa zoskupujú v cirkev- regiónu v pôvodných krojoch, a Ján Mocko piesňami a Vierka nom zbore SEAVC a v matičnej ktoré si sami šijú. Paculová čítaním básne.

Dve vydarené podujatia Michael Rybár

tredisko pre kultúru Sirmiumart v Sriemskej Mitrovici každoročne začiatkom augusta organizuje Medzinárodný folklórny festival Srem folk fest. Tentoraz sa na ňom predstavili súbory z Turecka, Bulharska, Grécka, Gruzínska, Grécka, Slovinska, Slovenska, Litvy, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a domáce súbory. Folklórne súbory vystupujú v areáli vykopávok rímskeho

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ZO 14. FESTIVALU POULIČNÝCH HUDOBNÍKOV

Festival s dušou človeka Jasmina Pániková

Druhý festivalový deň bol v znamení írskej hudby. Geograficky ďaleká, ale občanom našej krajiny predsa blízka, írska kultúra a hudba vzbudili pozornosť návštevníkov koncertov, a to domácich a chorvátskych „írskych“ skupín, ale aj hudobníkov, ktorí prišli priamo z Dublina. Záverečný deň, okrem programov pre najmladších, priniesol početné hudobné vystúpenia rôznorodých žánrov, no prevažne v znamení rómskej hudby a kul-

ačiatok septembra je ustáleným termínom pre festival, ktorý údajne Novosadčania majú najviac radi. Ide o Festival pouličných hudobníkov. Na známych festivalových lokalitách – na Námestí slobody, v Katolíckej porte a v Dunajskej a Zmaj Jovovej ulici aj v tomto roku sa od 4. do 6. septembra zhromaždili početní domáci a zahraniční pouliční umelci, ktorí okrem dobrej zábavy so sebou priniesli Harlem Gospel Choir (USA)

Claudio Montouri – Birdman (Taliansko)

Kal (Srbsko) • KULTÚRA •

kúsok podnebia a kultúry krajiny, z ktorej prišli. Na rozdiel od minulých festivalov tohtoročný bol úplne v znamení hudby. Akrobacie, pri ktorých zastával dych, v tomto roku vystali. Nahradili ich hudobníci z Talianska, Izraelu, Moldavska, Spojených štátov amerických, Mexika... Ako najexkluzívnejšia skupina bol zahlásený najuznávanejší americký

Rulas Quetzal (Mexiko)

gospelový súbor Harlem Gospel Choir, ktorý festival otvoril. Mohutné hlasy členov chóru zaviedli všetkých do chrámov medzi amerických černochov a nejeden prítomný koncert sledoval so zatajeným dychom a s pocitom zimomriavok. Gospelový súbor bezpochyby splnil očakávania. Podobne ako počas EXIT festivalu, aj tentoraz sa do programu úporne vnucoval dážď, pre ktorý jednotliví hudobníci boli prinútení meniť termín svojho vystúpenia. Našťastie, dobré vibrácie zvíťazili nad dažďom, rovnako ako aj na spomenutom júlovom festivale.

túry. Mnohočlenná skupina z Moldavska Chisinau Youth Orchestra, chorvátska Moskva, skupina Kal, ako zatiaľ jediná rómska skupina zo Srbska s internacionálnou kariérou, či Gipsy Groove z Prištiny prispeli k tomu, aby tohtoročný festival mal koniec, aký všetci očakávali. Plný zábavy, pozitívnej atmosféry a kultúrnej rôznorodosti. Možno práve v tom spočíva čaro tohto festivalu. Plné centrum naladených hudobníkov z rôznych končín sveta novosadským uliciam darujú osobitné čaro. Oni nie sú iba hudobníci, ale aj sprievodcovia po ďalekých krajinách. Svojimi performanciami na chvíľu dokážu zaviesť vás do krajín, z ktorých prišli, a to nezvyčajné cestovanie pritom okorenia dávkou jedinečnej priateľskosti.

37 /4612/ 13. 9. 2014

Kultúra GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA V PETROVCI

Minimálne, ale predsa menej žiakov Jaroslav Čiep

a začiatku nového školského roku sme navštívili vedenie Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci a poinformovali sa, aká je aktuálna situácia v škole. Zaklopali sme na dvere riaditeľa školy Paľa Beličku, ktorý nás podrobne informoval o všetkom, čo nás zaujímalo. Petrovské gymnázium svoje brá- Paľo Belička ny v školskom roku 2014/2015 otvorilo 1. septembra a cez ne prešlo 270 žiakov. Z tohto počtu prvákov je úhrnne 61,

z čoho dve triedy so slovenskou vyučovacou rečou navštevuje 47 a jednu triedu so srbskou vyučovacou rečou 14 žiakov. Ide o stav prvákov v danej chvíli, lebo fluktuácia žiakov medzi školami je častá a zvyčajné sú korekcie počtu žiakov v jednotlivých školách počas mesiaca. „V gymnáziu máme úhrnne 13 tried, z čoho sa v 9 vyučuje po slovensky a v 4 po srbsky,“ zhrnul riaditeľ Belička a pridal: „V tomto školskom roku máme zase o jednu triedu menej (slovenskú triedu – pozn. J. Č.), čo zhruba znamená dve profesorské normy menej. Pracovný vzťah sme prerušili s tými profesormi,

ZASADALA KOMISIA PRE UDELENIE CENY SAMUELA TEŠEDÍKA. V piatok 5. septembra 2014 v mestečku Nána pri Štúrove zasadala Komisia pre udelenie Ceny Samuela Tešedíka. V mene zriaďovateľov ceny v komisii pracovali: pre Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku Pavel Hlásnik a Bianka Unc, pre Asociáciu slovenských pedagógov Mária Andrášiková a Anna Medveďová, pre Čabiansku organizáciu Slovákov Edita Pečenyová, pre Svetové združenie Slovákov Svetlana Zolňanová a pre mimovládny sektor SR Mária Katarína Hrkľová. Z najužšieho výberu kandidátov komisia sa rozhodla udeliť ceny: Pavlovi Bujtárovi z Nadlaku, Pavlovi Tomášovi z Kovačice, Libuši Pestiovej z Békešskej Čaby a JUDr. Dagmar Hupkovej, bývalej pracovníčke Ministerstva školstva SR. Cenu udelia 17. októbra v Nadlaku, na 5. Stretnutí slovenských dolnozemských učiteľov. NRSNM

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktorí si v našej škole iba dopĺňali fond hodín,“ poznamenal riaditeľ školy. Zaujímali sme sa, ako je to s obsadením žiackeho domova, ktorý pôsobí pri gymnáziu. „V našom internáte od septembra je ubytovaných 72 žiakov z bližších a vzdialenejších prostredí. Školský domov je optimálne poplnený. Najviac žiakov v internáte, tak ako to bolo aj v predchádzajúcich rokoch, Ondrej Koroš prichádza zo Selenče a Pivnice,“ nadviazal na náš rozhovor správca žiackeho domova Ondrej Koroš.

Počas leta internát a učebne školy primerane využívali na spoločenské aktivity, nielen počas Slovenských národných slávností, ale aj pri organizovaní rôznych seminárov a odborných zdokonaľovaní. Aj okrem toho niektoré učebne, knižnicu a sociálne zariadenia v lete olíčili a v škole majstri poopravovali to, čo bolo potrebné. Na rozdiel od minulých rokov rodičia sa o použití rodičovského dinára budú vyjadrovať teraz v septembri, a nie ako to bolo dosiaľ – v júni. Záverom nás riaditeľ poinformoval, že ukončili prípravné práce na stavbe nového čelného múra a brán do gymnázia v dĺžke 151 metrov.

ŠESTNÁSŤ ŽIAKOV PRVÁKOV. Nový školský rok 2014/2015 sa v Základnej škole Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch začal v pondelok 1. septembra, rovnako ako aj v iných školách v Srbsku. Brána tridsaťročnej školskej budovy bola otvorená pre všetkých 136 žiakov. Prvýkrát si do školských lavíc sadlo 16 prvákov, osem dievčat a osem chlapcov, ako deviata generácia žiakov učiteľa Ondreja Chlpku. Prítomných privítala riaditeľka školy Katarína Zimová, a potom sa prihovorila prvákom, zaželajúc im veľa pekných chvíľ a úspechov v škole. Primeraný program pre prvákov prichystali budúci piataci so svojím doterajším učiteľom O. Chlpkom, ktorý záverom programu prečítal mená svojich budúcich žiakov prvákov (na fotografii). Po programe žiaci so svojimi triednymi učiteľmi odišli do učební. A. Z.

• KULTÚRA •

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KULPÍNE

Početnejšia generácia prvákov Katarína Gažová

rvého septembra svoje brány dokorán otvorila i Základná škola Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Žiakov na vchode do budovy školy vítala riaditeľka Jovanka Zimová a triedni učitelia. Prvýkrát si do školských lavíc sadlo i 37 prvákov. V sprievode rodičov prváci odišli do tried za svojimi učiteľkami. V 1.

a ich uvítala triedna učiteľka Milina Grňová a v 1. b Danuša Galádiková. Po zvítaní a zoznámení učiteľky porozprávali deťom a rodičom ako bude usporiadaný školský deň a trávenie času v školských laviciach. Učiteľky vysvetlili rodičom, čo bude deťom Žiaci slovenskej prvej triedy s učiteľkou Milinou Grňovou

Prváci srbskej triedy spolu s učiteľkou Danušou Galádikovou

potrebné pre prvú triedu okrem učebníc, ktoré dostanú v škole. V prvý deň pobytu v škole dostali rodičia a deti aj rozvrh hodín a rodičia sa vyjadrili, či deti budú desiatovať v škole počas celého školského roka. Každá trieda si zvolila predstaviteľa do Rady rodičov školy. Hoci nebolo záväzné, niektorí prváci si so sebou do školy v prvý deň zobrali školské tašky. Keď dostanú školské knihy, bude to záväzok pre každého

prváčika. V slovenskej 1. a triede kulpínskej školy je 23 žiakov, z čoho iba päť dievčat. V srbskej 1. b triede je 14 žiakov a v prevahe sú dievčatá. Po zoznámení s pani učiteľkami a poriadkom školy prváci s učiteľkami mali prvé vyučovacie hodiny. Pravdaže, bez prítomnosti rodičov, aby si zvykali na učiteľky a pobyt vo svojej základnej škole, do ktorej budú chodiť nasledujúcich osem rokov.

V ŠKOLE V ARADÁČI

Prvákov privítali programom Ján Zvara

Základnej škole Bratstvo v Aradáči v prvý deň školského roku bolo veselo. Žiaci piatych tried pestrým a veselým programom, v ktorom nechýbali spevy, tance, scénky a recitácie, privítali prvákov a zaželali im

úspešné školenie. Program, ktorý bol v malom letnom amfiteátri, bol zaujímavý tak deťom, ako i početným rodičom. Riaditeľ školy Valeri Dragan poprial všetko najlepšie najprv prvákom, ale aj ostatným žiakom. V príhovore

Prvákov v srbskej triede učí Mária Kojićová

Prvákov v slovenskej triede učí Mariena Zakićová-Križanová • KULTÚRA •

vyzdvihol, že lokálna samospráva v čele s Čedomirom Janjićom zabezpečila pre všetky deti tašky a školské potreby, ceruzky, zošity a iné. Zároveň zdôraznil, že premiér SR Robert Fico, prostredníctvom projektu MSS, pre prvákov slovenskej príslušnosti zabezpečil tašky a pomôcky, ktoré žiaci budú používať počas celého školského

roku alebo aj dlhšie. – Je to pekný darček zo Slovenskej republiky, ktorá nezabúda ani na Slovákov v zahraničí, – povedal V. Dragan. Keď ide o samotných prvákov, v Aradáči do prvej triedy so slovenskou vyučovacou rečou zapísali 11 žiakov a do triedy so srbskou vyučovacou rečou je zapísaných 21 prvákov.

37 /4612/ 13. 9. 2014

Kultúra V PU VČIELKA V KULPÍNE

Prajú si priestrannejšiu škôlku Katarína Gažová

a vchode do škôlky v Kulpíne nás privítal veselý detský džavot. Päťroční škôlkari sa práve zoraďovali na odchod domov a ich veselé tváričky prezrádzali dobrú náladu z úspešného dňa v škôlke. Vo vnútri bolo tíško. Najmladší škôlkari celodenného pobytu sa uložili na poludňajší oddych. Na nás už čakala vedúca kulpínskeho oddelenia PU Včielka Alexandra Pucovská. V tomto školskom roku v kulpínskej škôlke majú 67 detí, čo je o niečo menej ako vlani. Na celodennom pobyte, v jednej skupine, je 27 detí. Vekovo sú to škôlkari od troch do päť rokov a najviac je trojročných detí. S nimi pracujú dve vychovávateľky. – Keď rodičia zapisujú deti do škôlky, vyjadrujú sa o tom, do ktorej skupiny chcú, aby im dieťa bolo zaradené. Skupina v celodennom pobyte je vekovo aj jazykovo zmiešaná, aktivity máme po slovensky a aj po srbsky. Roky sa tak v kulpínskej škôlke pracuje. Keď ide o poldenný pobyt, máme tu tri

skupiny detí. Najprv cvičíme vonku a inokedy je to takzvaná staršia v triedach. Zorganizujeskupina, kde sú iba me si všetko tak, aby sa päťročné deti, a aj tu nám dobre a pohodlne robíme dvojjazyčne. pracovalo. Každoročne Polovica z celkovésa dopĺňa didaktický maho počtu 14 detí sú teriál do škôlky a vlani slovenské a polopočas školského roka sa vica srbské. Potom doplnili aj športové rekvimáme dve najstaršie zity vonku na dvore, kde prípravné skupiny. sa deti hrajú za pekného Keďže musia byť rozpočasia. delené podľa jazyka, V škôlke pracuje aj lebo sa už pripravujú kuchyňa, kde sa priprapre školu, máme teda vujú aj varené jedlá. Majú Päťroční kulpínski škôlkari sa prichystali domov... slovenskú a srbskú jednu kuchárku a jednu – Keďže máme nedostatok upratovačku iba pre túto škôlku. prípravnú triedu. V slovenskej je 16 detí, v srbskej 10, a sú to všetko učební, jedna skupina detí na pol- Jedáleň nemajú, nuž sa stravovanie šesťroční škôlkari. V každej z tých- dennom pobyte chodí do škôlky koná v učebniach. Rovnaký jedálny to troch skupín pracuje po jedna popoludní. Týždenne sa poobede lístok je vypracovaný pre škôlky vychovávateľka, – povedala A. striedajú dve skupiny na polden- na úrovni celej Báčskopetrovskej nom pobyte, teda päť- a šesťroční obce. Škôlka má dobrú spoluprácu Pucovská. Na začiatku tohto školského roka, škôlkari v slovenských skupinách, s rodičmi detí a so spoločenským ako aj roky minulé, v kulpínskej lebo sú umiestnení v jednej väčšej prostredím. Pre rodičov sa uspoVčielke zápasia s nedostatkom učebni. V ďalšej veľkej učebni je radúvajú pravidelné rodičovské priestoru v porovnaní s počtom celodenný pobyt a v najmenšej, porady, často aj v tvare rôznych detí. Práve preto jedna skupina bývalej zborovni, prerobenej na prednášok. Bývajú aj kreatívne škôlkarov musí do škôlky chodiť učebňu, je srbská skupina, kde dielne, kde deti pracujú spolu popoludní. Telocvičňu a jedáleň máme najmenej detí. Telocvičňu s rodičmi, čo ich osobitne teší nemáme, preto za pekného počasia v dnešnej uponáhľanej dobe. tiež nemajú.

SUBOTICKÁ INSITNÁ TVORBA V KOVAČICKEJ GALÉRII. V sobotu 6. septembra v podkroví výstavného priestoru Galérie insitného umenia v Kovačici slávnostne otvorili samostatnú výstavu obrazov Petra Mihajlovića, insitného maliara zo Subotice. Po uvítacom príhovore riaditeľky GIU Márie Raspírovej milovníci výtvarného umenia si pozreli nainštalovanú výstavu, ktorá obsahuje 32 olejomalieb na skle a spracované inou technikou. Výstava bude sprístupnená pre návštevníkov do 30. septembra t. r. Na snímke: Mária Raspírová, riaditeľka GIU, a autor výstavy Petar Mihajlović. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ÚSPECH INSITNÉHO MALIARA JÁNA ŠUSTERA. Insitný maliar výtvarnej odbočky SKUS Jednota v Šíde J. Šuster sa v auguste zúčastnil na Obecnej prehliadke výtvarných umelcov, ktorá bola v priestoroch Ľudovej knižnice Simeona Piščevića v Šíde. Predstavilo sa 18 výtvarných umelcov a olejomaľbu Šklbanie husí J. Šustera zaradili medzi päť obrazov, ktoré budú predstavovať Obec Šíd na Zónovej prehliadke výtvarného umenia v Rume v októbri tohto roku. Na snímke: Ján Šuster so svojím najnovším obrazom Pálenie pálenky. St. S. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Preteká voda, ale pretekajú aj pretekári Anna Horvátová

našej slovenčine sa jazykári zo Slovenska zmieňujú, že je archaická. Nepopierame, že nám tu na Dolnej zemi chýbajú kontakty so slovenčinou na Slovensku, hoci už aj v tej dominujú slangy a bohemizmy sú dávno zdomácnené. Ani to, že nie ani natoľko srbčina, koľko naša ľahostajnosť a nedbalosť vplývajú na náš jazyk. Je však príšerné, že nemáme ten cit pre jazyk a v snahe obohatiť slovnú zásobu, siahame po termínoch zastaraných, dávno vyradených zo slovnej zásoby. A tak sa do nášho jazyka občas dostanú slová „závody“, „závodenie“, „závodiť“, „závodník“, „závodný“, čo len potvrdzuje domnienku o archaickosti. Tieto slová síce

nachádzame aj vo veľkom šesťzväzkovom slovníku, ale hneď vedľa stojí vysvetlenie, že treba používať novšie termíny. Zápas alebo súťaž o prvenstvo najmä v športe sú preteky: ľahkoatletické, automobilové preteky; v publicistickom štýle možno aj takto povedať: zastaviť preteky v zbrojení. Kto preteká, je pretekár, pretekárka: zvíťazil domáci pretekár. Prídavné meno a príslovka je pretekársky. Aktívne sa zúčastňovať na pretekoch je pretekať. Zvratným slovesom pretekať sa vyjadrujeme predbiehať sa: deti sa predbiehajú v skokoch, predbiehať sa o priazeň niekoho. Táto činnosť sa vykonáva na mieste na pretekanie, a to je pretekárska dráha, pretekovisko, štadión, dostihovisko.

HUMANITÁRNY UMELECKÝ TÁBOR. V poradí 24. výtvarný tábor Cosmic Art Ljubišu Marića prebiehal od 5. do 9. septembra vo Vojke. Slávnostne ho otvoril Radoje Blagojević, predseda Zhromaždenia obce Stará Pazova. Účastníkov a početných hostí najstaršieho výtvarného tábora v Srieme privítal Ljuban Skopljak, predseda Rady MS Vojka. V rámci slávnostného otvorenia účastníkom udelili ďakovné listiny (na snímke) a odznel kultúrno-umelecký program. Na tohtoročnom výtvarnom tábore sa zúčastnilo 25 maliarov a sochárov z celého Srbska, no najviac ich bolo zo Sriemu. Vojčiansky tábor mal i humanitárny ráz. Účastníci sa zapojili do Nadácie Pazova pre najohrozenejších a tridsať umeleckých diel, zhotovených počas tábora, darovali trom osadám, ktoré zasiahla májová záplavná vlna. A. Lš.

GRATULÁCIA

ANNA BAŽAĽOVÁ z Kulpína na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici obhájila diplomovú prácu a získala titul Ing. ﬁnancií, bankovníctva a investovania. Z tejto príležitosti jej gratulujeme a želáme veľa šťastia, zdravia a úspechov v práci. Teta Anna a rodiny Šimová a Vrbovská

CHÝRNIK

KOVAČICA, NOVÝ SAD. NRSNM, ÚKVS, Obec Kovačica a Dom kultúry 3. októbra vyzývajú slovenské ochotnícke divadelné súbory zo Srbska, aby sa prihlásili na Divadelný vavrín 2014, ktorý bude od 24. októbra do 2. novembra v Kovačici. Vyplnenú prihlášku treba zaslať najneskôr do 15. septembra 2014 na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Njegoševa 16/2/7, 21 000 Nový Sad, alebo e-mailom na adresu festivaly@slovackizavod.org.rs. Dodatočné informácie získate na tel. čísle: 021/54 55 70. ÚKVS STARÁ PAZOVA. Peter Janků, divadelný a hudobný umelec z Bratislavy, usporiadal koncert v Starej Pazove v sobotu 6. sep• KULTÚRA • OZNAMY •

tembra v aule divadelnej sály. Prezentoval piesne z dvoch nových cédečiek. Hoci na koncerte bolo málo obecenstva, P. Janků hral a spieval na výbornú. a. lš. BANSKÁ BYSTRICA, SLOVENSKO. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici a Múzeum vojvodinských Slovákov usporiadali dokumentárnu výstavu Ján Čajak (1863 – 1944) pri príležitosti 150. výročia narodenia a 70. výročia úmrtia jednej z ústredných osobností kultúrneho života vo Vojvodine. Vernisáž – sprievodné pásmo Koreňmi na Slovensku, srdcom vo Vojvodine sa uskutočnilo 9. septembra v Spoločenskej sále ŠVK v Banskej Bystrici. SVC

BLAHOŽELANIE V týchto dňoch na Filozoﬁckej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici ukončil vysokoškolské štúdium Mgr. GUSTÁV PETRÁŠ, PhD., z Kulpína. Z jeho úspechu sa tešia a mnoho zdaru v práci a v živote mu prajú rodičia, sestra s rodinou a starká.

BLAHOŽELANIE K úspešnému ukončeniu doktorandských štúdií Mgr. GUSTÁVOVI PETRÁŠOVI, PhD., z Kulpína srdečne blahoželá a mnoho zdaru a úspechov v ďalšom živote mu praje strýko Ján Petráš s rodinou

37 /4612/

13. 9. 2014

Oznamy Pravidelná autobusová linka po najvýhodnejšej cene v okolí! Mesačný lístok iba 65 eur (platí aj pre najbližších členov rodiny) alebo 20 eur v jednom smere

Evroturs – Padina Srbsko – Slovensko a späť Každý štvrtok a nedeľu prepravujeme cestujúcich na Slovensko: – 7.00 h – Padina – 7.10 h – Kovačica – 8.00 h – Zreňanin – 8.05 h – Aradáč (Lukoil benzínové čerpadlo) – 8.40 h – Nový Sad – 8.50 h – Rumenka (Kysáč) – 9.05 h – Báčsky Petrovec – 9.15 h – Silbaš – 9.25 h – Ratkovo – 9.40 h – Laliť Každý piatok a pondelok prepravujeme zo Slovenska (z autobusových zastávok) späť do Srbska: – 18.30 h – Nitra – 19.10 h – Trnava – 20.00 h – Bratislava

Informácie na: email: holubek.jan@gmail.com www.evroturs-padina.rs 069/11-11-223 EVROTURS – PADINA 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2192_02 NS_Futog_2 Nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2192_02 NS_Futog_2, v Ulici cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. septembra 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-435/14, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, v postupe rozhodovania o schvaľovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2192_02 NS_Futog_2, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2192_02 NS_Futog_2, v Ulici cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení s cieľom znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nakladá sa nositeľovi projektu, že v prípade rekonštrukcie a zmien technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podajú prosbu splnomocnenému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2192_02 NS_Futog_2, v Ulici cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy DCS 1800 a UMTS na montážno-demontážnom anténovom stĺpe typu „pavúk“. Anténová sústava základných staníc bude pozostávať z celkove šiestich dual band panelových antén, a to: po jedna anténa výrobcu Kathrein typu K742236 (pre uskutočnenie DCS 1800 servisu) a jedna anténa výrobcu Kathrein typu K742215 (pre uskutočňovanie UMTS servisu). Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM900 je 4 + 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 25 ° (prvý úsek), 125 ° (druhý úsek) a 225 ° (tretí úsek). Postavenie anténovej sústavy v súlade s Informáciami o lokalite, číslo V-353-190/13 z 8. apríla 2014, vydanej zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, v ktorej je uvedené, že parcela číslo 4631, k. o. Futog, je určená pre výstavbu anténovej sústavy NS2192_02 NS_Futog_2, s anténovým stĺpom „pavúk“. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 18. augusta 2014. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme na štúdiu o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky zainteresovanej verejnosti o priebehu prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 19. augusta 2014, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-435/14 z 19. augusta 2014. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, v Ulici cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI501-435/14, z 24. júla 2014, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci doručila Správu číslo VI-501-435/14 z 27. augusta 2014 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa na rovnakú dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-435/14 z 28. mája 2014, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Oznamy OZNÁMENIE

DROBNÝ OZNAM

Advokát Dr. Janko Kubinec presťahoval sídlo svojej kancelárie z doterajšej adresy v Ulici Augusta Cesarca 18, Nový Sad, na novú adresu: Ul. Narodnih heroja 5, Nový Sad; telefónne čísla sú nezmenené (mobil 064/87-12-550).

PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,33 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-88 od 7.00 do 21.00.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu MLINOSTEP, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. Vase Stajića č. 28, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba palivovej nádrže, TNG nádrže s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici, v Stepanovićeve, na katastrálnej parcele č. 1299/2, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom predpokladá sa dostavba dvoch podzemných nádrží 50 m3 pre tekuté palivá a nádrže na TNG objemu 30 m3 s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici, v Stepanovićeve, na ktorej sa už nachádzajú tri nádrže objemu 30 m3 so sprievodnými obsahmi. Lokalita projektu a objekty, ktoré sú predmetom štúdie, stanovené sú na základe rozhodnutia, ktorým sa vydáva lokalitné povolenie, číslo: V-353-286/12 z 8. novembra 2012, vydanej zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 26. mája 2014. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme na štúdiu o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky zainteresovanej verejnosti o priebehu prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 27. mája 2014, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-1146/12 z 27. mája 2014. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba palivovej nádrže, TNG nádrže s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici, nositeľa projektu MLINOSTEP, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. Vase Stajića č. 28, číslo VI-501-1146/12, z 25. apríla 2014, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci doručila správu číslo VI-501-1146/12 z 1. septembra 2014 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa na rovnakú dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-1146/12 z 21. novembra 2013, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba palivovej nádrže, TNG nádrže s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici Nositeľ projektu MLINOSTEP, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. Vase Stajića č. 28, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba palivovej nádrže, TNG nádrže s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici, v Stepanovićeve, na katastrálnej parcele č. 1299/2, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. septembra 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1146/12, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu MLINOSTEP, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. Vase Stajića č. 28, v postupe rozhodovania o schvaľovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba palivovej nádrže, TNG nádrže s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba palivovej nádrže, TNG nádrže s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici, v Stepanovićeve, na katastrálnej parcele č. 1299/2, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu MLINOSTEP, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. Vase Stajića č. 28. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a tam, kde je to možné, odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia.

SPOMIENKA na svojho otca

PAVLA BRŇU

11. 9. 1999 – 11. 9. 2014 z Pivnice Pred 15 rokmi si nás navždy opustil. Čas plynie, ale spomienky na Teba nám navždy zostávajú. S úctou a láskou si na Teba spomína dcéra Anna s rodinou z Nemecka • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca, starého otca a dedka

PAVLA BRŇU

1924 – 1999 – 2014 z Pivnice V srdciach bôľ, v dušiach plač, prázdny a smutný dom je náš. V našich srdciach stále žijieš. Manželka Anna a dcéry Anna Žihlavská a Juliana Mudrochová s rodinami 37 /4612/

13. 9. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na

SPOMIENKA na

SLAVKA ZORJANA

ONDREJA LITAVSKÉHO

28. 8. 1967 – 18. 9. 2013 – 2014 z Kysáča

1946 – 2000 – 2014 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na neho si zachovávajú manželka Anna a dcéry Anna a Mária s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

S láskou a úctou si na Teba spomínajú členovia Dobrovoľného požiarnického spolku Kysáč

SPOMIENKA

na mamu, babku a prababku

ANDREU FEKETEOVÚ

SLAVOJKU BERAT

1979 – 1999 – 2014 z Báčskej Palanky

9. 1. 1937 – 14. 9. 2009 – 14. 9. 2014 z Kulpína

JÁN PETRÁŠ

1942 – 2000 – 2014 z Padiny

Trvalú spomienku si na ňu zachovávajú Anna a Vladimír

Jeho najbližší

S úctou a láskou si budeme spomínať na Teba. Dcéra Jasminka s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynulo desať smutných rokov, čo sme nečakane a navždy stratili manžela, otca, starého otca a zaťa

JÁNA ČECHA

Prečo sa človek lúčiť musí so všetkým, čo mal tak rád? Prečo mu v živote stačiť musí len spomínať? Osud je občas veľmi krutý, nevráti to, čo raz vzal… a nám zostávajú len spomienky.

9. 7. 1957 – 10. 9. 2004 – 2014 z Kovačice S láskou a úctou tichú spomienku venujú: manželka Anka, dcéra Anička Bakošová s manželom Želkom a dcérami Suzankou a Katarínkou, dcéra Katarína Benková s manželom Mirkom a svokor Ján Petráš 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOLESTNÁ SPOMIENKA

Dvadsaťpäť rokov uplynulo 10. septembra 2014, čo v nedeľné ráno v dopravnej nehode v mladom veku tragicky o život prišiel náš milovaný syn

BOLESTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 10. septembra 1989 na mieste dopravnej nehody zranenia nezlučiteľné so životom utrpel 25-ročný

Uplynulo dvadsať rokov od smrti

JÁN ČÚS

13. 11. 1964 – 10. 9. 1989 – 2014 z Báčskeho Petrovca

JÁN ČÚS

13. 11. 1964 – 10. 9. 1989 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Kto s Tebou žil, vie, čo stratil. My, čo sme Ťa radi mali, na Teba nezabúdame. Teta ujova a bratranec a sesternica s rodinami

MICHALA PUDELKU

1951 – 1994 – 2014 z Pivnice S úctou si na neho spomínajú Jeho najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo drahé, to nám osud vzal. Osud krutý, strata veľká a spomienka večná.

KATARÍNOU LITAVSKOU

Zarmútení rodičia

rod. Brngárovou 19. 4. 1914 – 31. 8. 2014 z Kovačice

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dni, mesiace, roky sú pre našu rodinu veľmi ťažké a smutné. Uplynulo 10 rokov, čo nás opustila milá matka a starká, a 24 rokov, čo nás opustil milý otec a starký

Ja sa Ti porúčam, Pane môj dobrý, milý, už je len krátky čas, opustili ma posledné sily. Poberám sa k Tebe, Otče môj nebeský, už dohára moja svieca, buď so mnou naveky! S láskou a hlbokou úctou si na Vás budú navždy spomínať Vaši najmilší

SPOMIENKA

KATARÍNA MACEKOVÁ

rod. Valentová 31. 5. 1954 – 13. 9. 2004 – 2014

MARTIN MACEK

Uplynulo pätnásť rokov, čo nie je s nami manžel, otec, starý otec a bratranec

26. 9. 1949 – 11. 9. 1990 – 2014

DANIEL SPEVÁK

z Padiny Cestou života mali ste s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Smútok a ticho dolieha na náš dom, veľmi nám chýbate, rodičia naši, v ňom! Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Už len kyticu kvetov na hrob Vám môžeme dať a za všetko dobré, čo ste pre nás urobili, veľmi Vám ďakovať. Na Vašu lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú: dcéry Katarína, Anka s manželom Miroslavom a deťmi Miškom Petríkom, Aničkou a Martinom, a Mariena s manželom Ondrejom a synčekmi Andrejkom a Máriom • OZNAMY •

1933 – 1999 – 2014 z Petrovca

Mal si rád život, my Teba a Ty nás. Čas plynie ako tichej rieky prúd a tak ako voda svojím tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nezahynie. S láskou a úctou si na Teba spomíname. Tvoji: manželka Zuzana, dcéra Zuzka s manželom Samkom, vnučka Hanka a sesternica Anka z Čiech 37 /4612/

13. 9. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 12. septembra 19.30 Prednes odmenených spevákov zo Stretnutia v pivnickom poli z roku 2007 (2. časť) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Kumštáreň Nedeľa 14. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Utorok 16. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Popoludňajší program Slovenskej redakcie RTV 15.00 Správy Vojvodina titulkované po Rádiošport (pondelok) srbsky na prvom programe TVV Kronika našich osád (utorok) Pondelok – sobota Hudobné vysielanie 18.00 Denník Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Sobota Z každého rožka troška 2.00 Repríza piatkových (piatok) vysielaní a Palety Kaleidoskop (sobota) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Hudobné relácie (nedeľa) 10.00 Repríza piatkových 17.00 Rozhlasové noviny vysielaní a Palety Vejár hudobných vysielaní Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: o Petrovských dňoch divadelných, o začiatku školského roku vo Vojlovici, o záujme o podujatie Svadba voľakedy a dnes v Kulpíne, o poľnohospodárskych aktualitách a o iných témach.

Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 12. septembra – Ťažký zločin Sobota 13. septembra – Hlavne nezáväzne Pondelok 15. septembra – Absolútna nula Utorok 16. septembra – Konštantín Streda 17. septembra – Jesse Stone – Chladnokrvný vrah Štvrtok 18. septembra – Padlý anjel 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 14. septembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Čierne zlato 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Dúhovka pod názvom Tak hrajú len Brehovčania bude venovaná osade Slankamenské Vinohrady, ktoré sú známe nie iba podľa viniča a vína, ale TV STARÁ PAZOVA aj podľa zvláštnej hudby. Kedysi boli chýrečné dve až tri skupiny hudobníkov, súčasne existuje iba jedna skupina, Utorok – sobota ktorá zachováva pôvodné piesne. 17.00 Správy 22.00 Správy

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Mr. Janko Pap z Poľnohospodárskej stanice Nový Sad a Mária Danková

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 14. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Janko Hraško v Kovačici Priezviská Slovákov vo Vojvodine Utorok 16. septembra 16.00 Padinčania boli súčasťou Európskeho projektu Výstava starých poľnohospodárskych náradí, strojov a nástrojov na jesenné práce Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 19. septembra 16.00 Slovenský film: Zvony pre bosých Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 37 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko petrovského učiteľa, redaktora Národnej jednoty a predsedu Chmeliarskeho zväzu Juhoslávie (1877 – 1949). autorka: súvisiaci s ktorý ANNA BIČIA- ošetruje diskontom ROVÁ

vpíšte KŠ

orgán zraku

1. časť Báčan tajn. Taliansko (srb.)

kruh tancujúcich

kosením odobral

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. 2. časť tajn. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

spojka povzdych druh metly

vpíšte ES

písmenko a kút

pracuje tkaním

vlhká sneť tváre

vpíšte nula Ó R A L O tyč na

rok (príslovka)

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 17. septembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 21. septembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

záclony

napúšťať smolou

odborník v onkológii

herečka Eva

v ten okamih

long play

poplach

ad notam

prístavná hrádza

naplno

oným TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

elektrón

AS HL DU ĽU

tikanie vpíšte ÓT anno Domini

olej (angl.) 1. a 4. samohl.

jestvuj

druh kvetu

Nórsko

AS HL DU skonať U Ľ

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 36 VODOROVNE: zaseknúť, opatrila, chemik, ev, Lukas, a, O, ee, AP, salto, oo, on, akord, bis, obar, nóta, ada, onemela, Synoda, t, ť, aro, Na TAJNIČKA: SAMUEL ZOCH

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 34 z čísla 34 Hlasu ľudu z 23. augusta 2014 bolo: KLÁRA JARUNKOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ŠTEFAN STUPAVSKÝ, Ul. studená č. 33, 63 800 BRNO, ČESKÁ REPUBLIKA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

37 /4612/ 13. 9. 2014

Šport Výhra bez priazne fanúšikov SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor

Príliš vyrovnané mužstvá dosiahli tesné výsledky. Vršac vyhral prvý zápas, a to na ihrisku dosiaľ vedúceho ČSK Pivara. Na najvyššiu priečku zasadla temerinská Sloga. Bez prehry sú beočinský Cement a zreňaninský Banat. Po treťom triumfe sa pančevské Dinamo prebojovalo na tretie miesto. Novopazovčania ešte nevyhrali, kým sú Odžačania a Somborčania bez bodov. Výsledky 4. kola: Dinamo – Radnički (Š) 1 : 0, Cement – Bačka 2 : 1, Banat – Radnički (NP) 1 : 1, Sloga – Prigrevica 2 : 1, ČSK Pivara – Vršac 0 : 1, Dunav – Tekstilac 1 : 0, Radnički (SM) – Senta 0 : 2, Dolina – Radnički (S) 2 : 0. Program 5. kola: Radnički (S) – Dinamo, Senta – Dolina, Tekstilac – Radnički (SM), Vršac – Dunav, Prigrevica – ČSK Pivara, Radnički (NP) – Sloga, Bačka – Banat, Radnički (Š) – Cement. Tabuľka: 1. Sloga 10 bodov, 2. ČSK Pivara 9, 3. Dinamo 9... 7. Dolina 7... 11. Prigrevica 5... 15. Tekstilac 0, 16. Radnički (S) 0. DOLINA – RADNIČKI (S) 2 : 0 (0 : 0)

olina v stretnutí s posledným Radničkim zo Somboru získala plánované body, ale nie aj priazeň fanúšikov, ktorí nie sú spokojní s hrou. V prvom polčase sa početné obecenstvo príliš nudilo, dýchalo čerstvý vzduch, pokojne oddychovalo v príjemnom počasí. Hráči, ktorí bezcieľne naháňali loptu, nie veľmi zaujali pozornosť

divákov. Hodné je spomenúť strelu Šarenca, ktorá trafila obrancu, ale brankár Somborčanov Pavasović loptu zastavil. Potom Čigoja kopol nad bránu. Po prestávke sa hralo s väčším zápalom. Domáci častejšie útočili, Sarajlin prihral do šestnástky a Šarenac strelil ponad. To akoby prebudilo fanúšikov Doliny. Čigoja

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Prvé body z Plavny SLOGA – JEDNOTA 1950 1 : 2 (1 : 0) Ján Murtin

ložanci si priniesli prvé tri body z horúcej pôdy v Plavne, keď prevýšili v každom ohľade domácu Slogu. Od prvého hvizdu rozhodcu Šolaju z Obrovca hostia nastolili prudké tempo, dobre hrali iba po šestnástku obetavých domácich a nemali konkrétne šance. Niekoľko striel z diaľky minulo cieľ. Domáci k tomu v 43. min. po strele Nikolića z dvadsiatich metrov prekvapili Čipkára a dosiahli šokujúci gól pre hostí. V druhom polčase si hostia konsolidovali svoje rady a po šanciach Ljubičića a náhradníka Ľuboslava Hataľu, tohto druhého v 63. min., hrubo zrazili v trestnom území a jedenástku Horvát iste premenil – 1 :

www.hl.rs

1. O desať min. neskoršie po voľnom kope nezaváhal Ľ. Hataľa a zblízka rutinovane matoval Novakovića – 1 : 2. Keďže do konca zápasu hráči Jednoty 1950 nedovolili mužstvu Plavny ohroziť teraz pozorného Čipkára, bol to konečný výsledok. Domáci dostali štyri žlté karty a hosť M. Hataľa pre konfrontáciu s domácim trénerom a náhradníkmi. JEDNOTA 1950: Čipkár, Đumić, Benko, M. Hataľa, Ljubičić, Boronjac (Lončar), Ralević, Knežević, Bučík (Supek), Horvát, Takáč (Ľ. Hataľa). Výsledky 1. kola: Sloga Plavna – Jednota 1950 Hložany 1 : 2, Naša hviezda Silbaš – Slavija Bođani 2 : 0, Proleter Karađorđevo – Borac Vizić 1 : 2, voľná bola Budućnost Parage. Jednota 1950 v nedeľu uvíta mužstvo silbašskej Našej hviezdy.

Informačno-politický týždenník

Hráčom Doliny sa v prvom polčase nepodarilo vsietiť gól v 53. min. prebehol po ľavej strane, pekne odcentroval, loptu zachytil Sarajlin a zaslal do siete – 1 : 0. O šesť min. neskoršie stredopoliar Šarenac presne prihral a Sarajlin druhý raz rozvlnil sieť bezmocného Pavasovića. Tri zmeny v každom mužstve do konca nepriniesli žiaden výsledok. Bledí Somborčania nedali ani čestný gól, lebo len raz ohrozili Trivunovića. Rozhodca Bojan Graovac z Rumy nemal ťažkú úlohu a dobre mu pomáhali Bane Papišta zo Šídu a Mirela Malešević z Čalmy. DOLINA: Trivunović, Šarenac (Milovac), Advigov, Nedučić,

Veličković, Đorđević, Stojanov, Vuković, Čigoja (Ivanišević), Šušnjar, Sarajlin (Radić). V predkole záverečnej časti pohárovej súťaže na území Srbska Dolina v Belehrade prehrala 1 : 0 s mužstvom Dorćola, členom Srbskej ligy – skupina Belehrad. Napriek drvivej prevahe víťazný gól za domácich vsietil Nedučić, keď klzkú loptu upravil do svojej siete. Tak Padinčania prepásli šancu dostať sa medzi 32 najlepších klubov v Srbsku a v našej najmasovejšej súťaži sa stretnúť s niektorým mužstvom Superligy Srbska.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Úspešne v Zreňanine GRADNULICA – AŠK 0 : 2 (0 : 2) Suzana Kokavská

Gradnulica hlasnejší boli fanúšikovia z Aradáča. Podľa voľných odhadov 2. kole majstrovstiev Aradáčania zápas sledovalo zo 100 divákov, z zaslúžene vyhračoho väčšina boli li nad domácim Aradáčania. mužstvom Gradnulica AŠ K : Ku r te v Zreňanine. Aradášan, Prodanović, čania zápas začali v Striško, Maksimopodobnej zostave ako vić (Birmanac), na predchádzajúcom Nenin, Rajčević, zápase, ibaže tentoraz Mijić, Matejin (Ćufutbalisti boli omnoho purdija), Vesin, Gál naladenejší pre hru. (Korać), ApostoVedenia sa ujali už v lović. 3. min., keď Rajčević Výs l e d k y 2 . z voľného kopu zakola: Omladinac Hlavou do nechránenej slal loptu pred bránu siete: Miroslav – Potisje 2 : 1, Rudomáceho celku, kde Apostolović (AŠK Aradáč) sanda – Naftagas najvyššie vyskočil 3 : 2, ŽFK Banat Apostolović a zaslal ju do siete. Pri Bagljaš – Proleter 2006 2 : 1, OFK konci polčasu Matejin po sólovom Klek – Borac 2 : 0, Banat – Lehel 2 uniku vybehol pred brankára, preko- : 0, Gradnulica – AŠK 0 : 2. nal ho a rozhodol o výsledku zápasu. AŠK sa po tomto zápase nachádza Fanúšikovia AŠK aj tentoraz boli na 9. mieste s troma bodmi. V nedeľu veľmi dobrou podporou futbalis- 14. septembra 2014 do Aradáča zatom. Tak ako hráči AŠK dominovali víta ŽFK Banat Bagljaš zo Zreňanina. na ihrisku, aj v hľadisku štadióna Zápas sa začne o 16.30 hodine.

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Vydržali len hodinu... TATRA – VETERNIK 0 : 4 (0 : 1)

Pavel Pálik

ž v 2. min. Milunović mohol vsietiť gól za Tatru. Prenikol z ľavej strany, zboku z dvanástich metrov strelil, ale výborný brankár Veternika Atlagić loptu bravúrnym zákrokom zastavil.

V 20. min. rýchly Bjelić prebehol po pravej strane a presnou strelou prekonal výborného brankára Tatry Ljubičića – 0 : 1. Príliš mladé, k tomu aj nekompletné domáce mužstvo úspešne čelilo až celú hodinu. Po niekoľkých nevyužitých šanciach na oboch stranách rýchlonohý Bjelić v 61. min. vsietil druhý gól. Domáci potom celkom odpadli

a hostia z Veternika svoju prevahu korunovali ešte dvoma gólmi. Đokić bol presný v 69. min. a Čičić trafil v 86. min. Zápas v Kysáči sledovalo asi 200 divákov, viedol ho Joksović z Nového Sadu. Hráč Tatry Milunović (vo výskoku) z niekoľkých metrov trafil iba brvno Žlté karty dostali Račko a Funtík. Tatra v sobotu uhostí celok Program 5. kola: Mladost – (Tatra) a Kupreški (Veternik). Susek, Vinogradar – Sirig, VeterTATRA: Ljubičić, Červený (Ku- Petrovaradína. Výsledky 4. kola: Susek – Je- nik – Fr. partizan, Šajkaš – Tatra, lík), Fejdi, Srnka, Bojan Trojanović, Daneček, Račko, Alargić, dinstvo 5 : 0, Petrovaradín – Di- Futog – TSK, Proleter – Slavija, Budík (Jambrich), Milunović, namo 1 : 1, Sofeks – Proleter Dinamo – Sofeks, Jedinstvo – 2 : 2, Slavija – Futog 2 : 0, TSK Petrovaradín. Ožvát (Martinko). Tabuľka: 1. Proleter 10 bodov, V 1. kole majstrovstiev dorasten- – Šajkaš 2 : 0, Tatra – Veternik 0 cov Tatra v Kysáči porazila temerin- : 4, Fr. partizan – Vinogradar 4 : 2. Susek 9... 13. Tatra 3... 16. Dinamo 1 bod. ský TSK 3 : 1. Góly dali Križan, Kováč 0, Sirig – Mladost 1 : 0.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Mladosť priniesla radosť MLADOST – SLÁVIA 1 : 2 (1 : 0)

Ján Šuster

a prvom hosťovaní nových majstrovstiev v Malom Báči pivnickí futbalisti porazili domácu Mladost 2 : 1, aj keď po prvom polčase prehrávali 0 : 1. Domáci sa pokúsili svoje skromné futbalové vedomosti nahradiť ostrou hrou, ktorú im slabý rozhodca Dević z Báčskej Palanky toleroval. Preto útočníci Slávie Žigmund a Bulatović často museli chrániť svoje nohy a menej mysleli na futbalovú hru.

Svoje skromné vedomosti rozhodca dokázal v 30. min. zápasu. Hostia na takých tridsať metrov od brány zastavili domáceho hráča číslo 10, ktorý hneď nato udrel nohou Viga. Zadák Pivničanov mu úder vrátil, ale rozhodca vylúčil iba hosťa, kým futbalista Mladosti zostal bez trestu. Dostal síce žltú kartu pred koncom zápasu. V 80. min. z trávnika musel aj stredný záložník Báčanov a z lavice Slávie rozhodca odstránil aj trénera • ŠPORT •

Dobrý rozohrávač: Nikola Bulatović (Slávia Pivnica) Bulatovića. V 18. min. Bulatović dobre odcentroval z ľavej strany, loptu zachytil Žigmund, ale netrafil cieľ. V 31. min. loptu zacentrovanú do šestnástky brankár Čobrda iba odrazil, lebo bol faulovaný a stredný útočník ju potom dorazil do siete – 1 : 0. Protesty hostí boli márne. Škoda, že Panić a Žigmund do polčasu aspoň nevyrovnali. Dobre bolo, že už na začiatku druhého polčasu na trávnik vybehli mladí hráči Slávie Benka a Grňa. Mladosť priniesla Pivničanom radosť, keďže hostia zahrali o nepoznanie lepšie. Už v 48. min. Žigmund zobral loptu domácemu obrancovi a z dvad-

siatich metrov ostrou strelou vyrovnal výsledok. O štyri min. neskoršie Bulatović z rohu našiel na opačnej strane Žigmunda, ktorý zblízka strelil víťazný gól – 1 : 2. Aj keď do 80. min. číselne oslabení, hostia boli lepším mužstvom v druhej časti a nedovolili mužstvu Mladosti dostať sa do žiadnej streleckej príležitosti. Na druhej strane okrem dvoch gólov Kotiv v 76. min. netrafil a v 84. min. nebol presný ani Žigmund. SLÁVIA: Čobrda, Séč, Nímet, Vig, Paprić, Baláž, Žigmund, Kotiv, Panić, Bulatović, Kuchta. Striedali: Benka a Grňa.

Výsledky 2. kola: Hercegovac – Bački hajduk 2 : 1, Neštín – Soko 4 : 1, Mladost – Slávia 1 : 2, Bačka – Kriváň 1 : 1, Vajska – Borac 5 : 2. Tabuľka: 1. Slávia 6 bodov, 2. Hercegovac 6, 3. Kriváň 4... 10. Mladost 0 bodov. Program 3. kola: Borac – Hercegovac, Kriváň – Vajska, Slávia – Bačka, Soko – Mladost, Bački hajduk – Neštín. Pionieri Slávie v majstrovskom zápase porazili na hosťovaní v Kulpíne domácich rovesníkov 4 : 0. Góly dali Kalko, Dávid Šuster, Vinković a Smišek trafil vlastnú sieť.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Presvedčivo v Temeríne STK TEMERÍN II. – STK MLADOSŤ 0 : 4

Samuel Medveď

svedčení petrovskí stolní tenisti zohrali prvý majstrovský zápas v novom, nižšom stupni súťaže v Temeríne s druhým celkom tamojšieho klubu. Petrovskí chlapci poľahky zdolali hostiteľov, takže náhradníci Miroslav

Lomen a Ľudovít Kaňa z lavičky nemuseli ani predstúpiť k stolu a zahrať. Tentoraz v štvorhre pre hostí z Petrovca nastúpila dvojica: Šramka a Bažík.

Výsledky: Balino – Šramka 0 : 3, Tuhacsa – Bažík 0 : 3, Tepić – Turan 0 : 3, štvorhra: Vučenović / Hevízí – Šramka / Bažík 0 : 3.

37 /4612/ 13. 9. 2014

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Ďalší skalp na východe Banátu BAK – SLÁVIA 0 : 2 (0 : 1)

Ján Špringeľ

ovačičania odcestovali do Belej Crkvy s dvojnásobnými obavami. Iba tri dni pred meraním síl s BAK-om skončili na štíte Radničkého. Baranďania 3. septembra 2014 na vlastnom trávniku porazili Sláviu vo finále Pohára na území Futbalového zväzu obcí Kovačica – Opovo vysokým výsledkom 6 : 1 (3 : 1). K tomu ešte BAK je v majstrovských dueloch v posledných rokoch lepším súperom v súbojoch s Kovačičanmi: v sezóne 2010/11 Bela Crkva porazila osadu insity dvakrát (3 : 1 v Kovačici, 2 : 1 doma), sezónu neskôr po remíze v Kovačici bolo v Belej Crkve až 5 : 1 pre „čierno-bielych“. Majstrovský ročník Strelec gólu v Belej Crkve: 2012/13 priniesol slávistom jediné Miroslav Ďuriš (Slávia Kovačica) víťazstvo: po prehre v 1. kole jesene Štvrtého mája tohto roku vo 1 : 2 „belasí“ v prvom jarnom kole vyhrali 2 : 0. Ani vlani Slávia neosl- veľmi chladnom počasí na ten nila v meste jazier, porazená bola mesiac Slávia iba remizovala s BAK-om, v zápase s množ2 : 1.

stvom šancí na oboch stranách nebolo vsieteného gólu. Tento nečakaný nerozhodný výsledok bol jednou z príčin, prečo Kovačičanom o vlások ušla Vojvodinská liga – skupina Banát. Na sobotňajšom skrížení zbraní neďaleko rumunskej hranice Slávia vsadila na úspešnú obranu a kvalitné protiútoky. Miernu prevahu v hre mali hostitelia. Kovačičania vsietili úvodný gól znovu včas. Strelec bol Slobodan Gigović, keď po jednom zo spomínaných protiútokov loboval vybiehajúceho brankára Zagorca, osem minút pred polčasom. Bývalý člen Vojvodinskej ligy – skupina východ útočil viac aj po prestávke, ale sa bezzubé nájazdy BAK-a končili zväčša pred hranicou pokutového územia. Po občasnom slabšom daždi duel sledovalo 150 divákov. Desať minút pred záverečným hvizdom Danijela Šipoša z Vršca

z ďalšieho protiútoku Miroslav Ďuriš znásobil výsledok a stanovil konečné skóre. SLÁVIA: Krstić, Poljak, P. Čížik, Ján Čerňoš, Radenković, Petković, Vulišić (Labudić), Ďuriš, Antić (Strakúšek), Gigović, Bíreš (Vukajlović). Výsledky 4. kola: Jugoslavija – C. zvezda 4 : 3, Partizan – Hajdušica 3 : 2, Jedinstvo Stević – Radnički 2 : 0, Vulturul – Mladosť (O) 0 : 2, Vojvodina – Budućnost 4 : 1, BAK – Slávia 0 : 2, Sloga – Mladosť (V) 2 : 4, Polet – Omladinac 7 : 1. Tabuľka: 1. Slávia 12 bodov, 2. Mladost (O) 10, 3. Mladosť (V) 9... 9. Hajdušica 6... 16. Vulturul 0 bodov. Rozvrh zápasov 5. kola: Omladinac – Jugoslavija, Mladosť (V) – Polet, Slávia – Sloga, Budućnost – BAK, Mladost (O) – Vojvodina, Radnički – Vulturul, Hajdušica – Jedinstvo Stević, C. zvezda – Partizan.

Mali bod v hrsti... PARTIZAN – HAJDUŠICA 3 : 2 (2 : 1)

Vladimír Hudec

ápas v Gaji zohrali dve úplne rovnocenné mužstvá a každé z nich malo svojich päť minút slávy. Po obojstrannom obozretnom začiatku vedenia sa v 15. min. ujali domáci futbalisti. Po rohovom kope odrazená lopta sa dostala do nôh domáceho útočníka, ktorý nehatene vrazil do šestnástky a z 11 metrov silne trafil do ľavého horného rohu brány Melicha. Hostí však tento gól nezmýlil. Ba naopak. V pokračovaní si vytvorili niekoľko šancí. Najlepšiu mal Đaković, ktorý sa ocitol zoči-voči s brankárom Partizana, ale tento jeho strelu zneškodnil. Výhľadnú príležitosť mal aj Davidović. V 25. min. Pomorišac na strede ihriska odňal loptu svojmu súperovi, prihral Đakovićovi, tento

www.hl.rs

pekne centroval pred bránu, kde ju prijal Ružić a zaslal do nechránenej siete – 1 : 1. Radosť Hajdušičanov však krátko trvala, lebo iba o päť minút neskoršie dovolili domácemu útočníkovi, aby vyrazil sám pred Melicha a znovu priniesol náskok svojmu celku. Po tomto góle Partizan mal ešte dve príležitosti, ale sa skúsený brankár Hajdušice nedal prekvapiť. Po zmene strán na ihrisko vybehli skúsení Hrudka a Demse, čo prinieslo dodatočnú živosť v hre hostí, ktorí úplne dominovali na ihrisku, vytvárali si šance, pokým domáci húževnate bránili minimálny náskok. Konečne v jednom z početných útokov v 75. min. Hrudka centroval z ľavej strany, zadák hostí loptu zastavil rukou a rozhodca právom ukázal na biely bod. Demse bol

Informačno-politický týždenník

Miroslav Melich úspešnými zásahmi viackrát zachránil vlastnú sieť

presný z pokutového kopu. Po vyrovnávajúcom góle Hajdušice domáci futbalisti presadili hru na polovicu hostí, ale títo sa šikovne bránili, a pritom si z protiútokov vytvorili ešte niekoľko výhľadných príležitostí. Nuž a potom, keď už všetci mysleli, že sa zápas skončí najspravodlivejším rozdelením

bodov v nadstavenom čase, zadák Hajdušice Stojkovski chybil, čo domáci útočníci využili a riešili zápas vo vlastný prospech. HAJDUŠICA: Melich, Lipták, Barbulović, Mršić, G. Stojkovski, Anđelovski, Đapa, Pomorišac, Ružić (Hrudka), Đaković (Petrović), Mladenović (Demse). • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

A zasa nevyhrali... MLADOSŤ – OBILIĆ 1 : 1 (1 : 0) Samuel Medveď

športe to už tak beží. Nemožno vždy vyhrať. Pritrafí sa aj remíza, či prehra, hoci i na vlastnom ihrisku. Opravdivý fanúšik to iste dobre vie. Nevedia to len niektorí petrovskí krikľúni, ktorí do Vrbary chodia najviac nadávať hráčom, rozhodcom, všetkým... V nedeľu ráno odísť do kostola a poobede do Vrbary „na futbal“, vždy bolo svätyňou. A to si treba uctiť. Do Vrbary sa nemusí chodiť len ubližovať a posmechovať. Máme našich chlapcov, poväčšine domácich hráčov, to, čo si petrovské hľadisko i praje. Tak prečo jednotlivci spoza ohrady či z tribúny musia znova robiť rozbroj a vnášať zlé ovzdušie? Vo Vrbare je pekne upravené ihrisko, tribúna, na ktorej sa pohodlne sedí, pod ňou klubovňa, kde sa možno na polčase a po zápase občerstviť. Chce petrovský divák v týchto pochmúrnych časoch i niečo viac? A v nedeľu sa to dobre začalo. Domáci dobre rozohrávali. Už v 3. min. priam ušitý center Pavla Torbicu, Pavlisova poklona hlavou a lopta skončila v rukách zmajevského brankára. Rýchle protiútoky podnikali i hostia zo Zmajeva. V 11. min. kapitán domáceho celku sa znovu prejavil. Tentoraz zacentroval Miloš Trišić a Pavlis polovolejom cielil mimo. V 17. min. hostia zaútočili, do-

máci gólman Leňa reagoval pohotovo, ale v dueli ho, zdá sa, kopačkou do tváre zasiahol spoluhráč. Petrovčania museli striedať, medzi žrde si zastal skúsený Pavel Fejdi a pre vážnejšie zranenie Igora Leňu súrne prepravili do nemocnice. V 26. min. skúsený Mijin dob- Hostia zo Zmajeva v 53. min. vyrovnali výsledok z voľného kopu re mieril a jeho strelu peknou parádou odčinil brankár Obilića. Výsledky 3. kola: – Tvrđava 3 : 1, Sutjeska – BeSieť hostí sa konečne zavlnila Budućnost – Maglić 1 : 2, Mla- čej 0 : 2, Mladosť – Obilić 1 : 1, v 32. min. Pavlis uvoľnil nováčika dost radost – Stari grad 6 : 0, Vojvodina – Kulpín 5 : 1, Krila Mijina, tento prenikol rutinovane Proleter – Borac 1 : 3, Hajduk Krajine – Titel 0 : 1. pomedzi dvoch hosťujúcich zadákov stredom ihriska a bolo 1 : 0. V druhom polčase sa zopako- V KYSÁČI SÚŤAŽILI RYBÁRI DORASTENCI vala hra „modrých“ z predminulej nedele v zápase s Titelom. Akoby im ubudlo síl. Zmajevčania v jednotlivých fázach boli dominantní a viackrát to priam vrelo pred brankárom Fejdim. V hľadisku znova napätie, nervozita a oplzlé slová. V 53. min. hostia z voľného kopu vyrovnali. Zdá sa nám, že lopta niekoho v múre domácich zasiahla, zmenila smer a skončila v ľavom dolnom rohu brány Fejdiho – 1 : 1. Tak Mladosť ani v druhom zápase na domácej ploche nevyhrala. MLADOSŤ: Leňa (Fejdi), Vuković (Jovanić), Babiak, Jakuš, Rupar, Stojimirović, Torbica (Đukanović), Trišić, Mijin, Severíni, Pavlis. Petrovskí dorastenci zaznamenali aj tretiu výhru. Porazili Po súťaži pred náš objektív Zmajevčanov 4 : 0.

Najviac ulovil Miroslav Meleg

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský JEDNOTA ŠÍD – SREMAC BERKASOVO 3 : 2. V zaujímavej hre domáci konečne na svojom trávniku nesklamali fanúšikov a vyhrali nad veľmi dobrým celkom z Berkasova. Góly dali Farkaš, Jovičić a Đurđević. SINĐELIĆ GIBARAC – OFK BINGUĽA 8 : 2. Binguľčania do Gibarca odcestovali s oslabeným mužstvom, ale to predsa nesmelo byť príčinou takejto • ŠPORT •

katastrofálnej prehry. Za hostí trafili Ćosić a Janković. HAJDUK VIŠNJIĆEVO – NAPREDAK VAŠICA 0 : 1. Po zostupe zo Sriemskej ligy sa očakávalo, že skúsený celok z Višnjićeva bude hrať významnejšiu úlohu v majstrovstvách Obecnej ligy Šíd. JEDNOTA ĽUBA – BRATSTVO SOT 5 : 1. V tomto kole najpresvedčivejší boli Ľubania, ktorí mali za súpera ináč solídny celok zo Sotu.

Elena Šranková

a kanáli v Kysáči v sobotu 6. septembra 2014 bola medziklubová súťaž v love rýb udicou na plavák pre dorastencov (do 14 rokov). Usporiadal ju kysáčsky ŠRS Smuđ a podporila Rada MS Kysáč. V súťaži sa zúčastnili mladí rybári z Kysáča (dve mužstvá), Kulpína, Báčskeho Petrovca a Hložian. Súťažilo 5 mužstiev, čiže 15 dorastencov a úlovok bol dobrý. Deň bol oblačný, avšak počasie zhovelo súťažiacim, lebo nepršalo. Najúspešnejší boli Petrovčania, ktorých rybársky celok obsadil prvé miesto, druhí boli Kysáčania a tretí Kulpínčania.

V prvom úseku najúspešnejší boli a medaily získali: 1. Miroslav Meleg (4 430 g), 2. Vladimír Potfaj (4 230 g), 3. Ivan Madacký (2 490 g). V druhom úseku najlepšie výsledky mali: 1. Darko Meleg (3 270 g), 2. Marián Madacký (1 880 g), 3. Jaroslav Vrbovský (760 g). V treťom úseku umiestnenie bolo takéto: 1. Ján Abrahám (3 680 g), 2. Ivan Ravza (3 200 g), 3. Dávid Arňaš (3 120 g). Traja najlepší na pretekárskej dráhe boli: 1. Miroslav Meleg (4 430 g), 2. Vladimír Potfaj (4 230 g), 3. Ján Abrahám (3 680 g). Po súťaži na kanáli od 15. do 18. hodiny sa mladí rybári presťahovali do miestností kysáčskych rybárov v strede dediny, kde najlepším odovzdali medaily a poháre.

37 /4612/ 13. 9. 2014

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Pazovčania dlžní divákom BUDÚCNOSŤ – JEDNOTA 1 : 0 (1 : 0)

Ján Murtin

kolo 250 divákov na trávniku vedľa skleníka sledovalo prvý zápas o body domácej Budúcnosti a pazovskej Jednoty. Domáci mali väčšiu chuť na výhru, kým by hostia boli spokojní aj s jedným bodom. Hráči Budúcnosti prví zaútočili a už v 6. min. kapitán Lukić odcentroval, vysoký Obradović spustil loptu Matićovi, ktorý ju zaslal za chrbát spoľahlivého Mijatovića – 1 : 0. Futbalisti Jednoty odvtedy mali viac loptu v nohách, ale okrem niekoľkých striel z voľných kopov, ktoré zlikvidoval pozorný Popin, a zopár prienikov naladeného Furtulu, nič konkrétnejšie neurobili. Aj v druhom polčase zverenci trénera Stanivuka prenechali

Zachovali čisté konto: Miroslav Đekić (Budúcnosť Hložany)

zdanlivú iniciatívu hosťom, ktorí mali bezzubý útok. Na opačnej strane hostitelia si z protiútokov vytvorili 2 – 3 šance, ktoré ale nevyužili. Náhradník Leđanac prudkou strelou opečiatkoval aj žrď brány hostí a Mijatović potom

Dobrá taktika hostí BORAC – SLOGA 0 : 0

Károly Vig

rdevíčania veľmi ťažko zostavili mužstvo pre zápas s Borcom v Novom Sade, lebo majú veľa zranených futbalistov, medzi nimi aj tých kľúčových. Mladé sily hostí nerešpektovali súpera a vďaka kolektívnej hre úspešne čelili Novosadčanom. Hostia sa rozhodli pre pevnú obranu a rýchlymi protiútokmi sa pokúšali prekvapiť brankára Borca Bogunovića. Posmelení domáci svojimi fanúšikmi sa snažili vsietiť gól z hociktorej pozície. Možno by sa im to aj podarilo, nebyť brankára Slogy Tojagića, ktorý vychytal všetky strely. Pritom mal aj veľkú pomoc svojich obrancov. Ako plynul čas, na trávniku, medzi hráčmi bolo neustále viac nervozity, takže rozhodca Goran Vukčević zo Starej Pazovy po troch jednotlivcov v každom mužstve potrestal žltými kartami a neustále zmierňoval napätie. V takom ovzduší sa ani nehral najlepší futbal, hoci pri konci zápasu obe

www.hl.rs

Neprehrali v Novom Sade: Milan Kovačević (Sloga Erdevík)

mužstvá nevyužili niekoľko príležitostí. Erdevíčanom sa vďaka dobrej taktike podarilo získať bod. Mužstvo Borca môže len banovať, že nezvíťazilo na domácej pôde. SLOGA: Tojagić, Babić, Matić, Bojanić, Jelčić, Raičević, Kovačević, Nedić, Šarić (Vasiljević), Simeunović, Cvijić.

Informačno-politický týždenník

bravúrne vyrazil loptu, ktorú všetci už videli v bráne. Tvrdý boj na trávniku dobre viedol rozhodca Dino Kalafat z Nového Sadu. Žltými kartami trestal domácich Obradovića, M. Kobilarova a Sivčevića, kým v radoch Jednoty to isté si zaslúžili Milaković a Bojić. Zdá sa nám, že hostia zostali väčšími dlžníkmi hložianskemu divákovi od futbalistov Budúcnosti. BUDÚCNOSŤ: Popin, Đekić, M. Kobilarov, Trivunović, Alić, Bjelajac, N. Kobilarov (U. Joksimović), Jelić, Matić, Lukić (Leđanac), Obradović (Sivčević).

JEDNOTA: Mijatović, Ljuboja (N. Bojić), Igrač, Stegnjajić, Šuša, Milaković, Furtula, Jelović, Ivančević, Šestović (Gačić), Mačak (Erceg). Výsledky 4. kola: Budúcnosť – Jednota 1 : 0, Hajduk – ŽSK 1 : 3, Index – Kupinovo 1 : 1, Borac – Sloga 0 : 0, LSK – C. zvezda 2 : 1, Jugović – Graničar Sremac 2 : 1, Ljukovo – Kabel 0 : 4, Omladinac – Mladost 2 : 0. Tabuľka: 1. Kabel 10 bodov, 2. Omladinac 10, 3. ŽSK 10, 4. Sloga 7... 6. Jednota 6... 9. Budúcnosť 4... 16. Hajduk 1 bod. Program 5. kola: Mladost – Budúcnosť, Kabel – Omladinac, Graničar Sremac – Ljukovo, C. zvezda – Jugović, Sloga – LSK, Kupinovo – Borac, ŽSK – Index, Jednota – Hajduk. Foto: J. Pucovský

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Panónia na dne Juraj Pucovský

a ihriskách tejto ligy sa zápasy skončili hlavne tesnými výsledkami, čo svedčí o vyrovnanosti mužstiev. Výnimkou je len duel v Rastine, kde sa rovnomenné domáce mužstvo „vypomstilo“ Laliťanom za všetky neúspechy z minulých majstrovstiev. Rastinčania tak dosiahli najpresvedčivejší triumf, odkedy sa zo Srbskej ligy – skupina Vojvodina presťahovali do najnižšieho stupňa súťaže. Panónia sa ocitla na poslednom mieste s gólovým pomerom 0 : 8. PANÓNIA: Stojanović, Stolić, M. Valent, Terek, Jovanović, Mladenović, Turčan, Malinović, Veličković, Virijević, V. Valent. Bývalý prvoligista Crvenka nevyhral ani na domácom trávniku vo voľakedy „najsladšej“ dedine, odkiaľ si jeden bod odnieslo mužstvo Aleksa Šantić. Tak futbalisti z dediny, ktorá nesie meno známeho básnika, na dvoch hosťovaniach získali štyri body (predtým vyhrali v Laliti 1 : 0), čo je predsa na štarte pekným úspechom. Mužstvo kolutského Jedinstva v druhom domácom zápase za sebou porazilo somborský Meta-

lac, ktorý utrpel druhú porážku, pričom jeho strelci jediní s Laliťanmi nevsietili ešte ani jeden gól!? Je isté, že tréner Nikola Elez, tvorca treťoligovej Rastiny, nečakal na začiatku majstrovstiev taký debakel svojich zverencov. Radnički z Ratkova na hosťovaní v Kupusine mal prakticky bod v rukách, ale mu ho hráči domáceho Partizana zobrali v nadstavenom čase, keď vsietili tretí, rozhodujúci gól. Po presvedčivom úspechu v mestskom derby s Metalcom (4 : 0) futbalisti somborskej Šikary nedokázali poraziť Jedinstvo z Ribareva, ktoré tentoraz nedalo, ale ani neinkasovalo gól. Výsledky 2. kola: Crvenka – Aleksa Šantić 1 : 1, Rastina – Panónia 7 : 0, Partizan – Radnički 3 : 2, Šikara – Jedinstvo (R) 0 : 0, Jedinstvo (K) – Metalac 1 : 0. Voľný bol FK Dinamo zo Sonty. Tabuľka: 1. Jedinstvo (K) 6 bodov, 2. Šikara 4, 3. Partizan 4, 4. A. Šantić 4... 8. Crvenka 1... 11. Panónia 0 bodov. Program 3. kola: Metalac – Crvenka, Jedinstvo (R) – Jedinstvo (K), Radnički – Šikara, Dinamo – Partizan, A. Šantić – Rastina. Voľná je lalitská Panónia. • ŠPORT •

V znamení 45-ročnej družby: mužstvá veteránov Panónie a Drienka Kamaráti môžu aj šantiť

DRUŽBA MOŠOVIEC A LALITE TRVÁ 45 ROKOV

Načreli do studne radosti Juraj Pucovský

á koža naplnená vzduchom vždy rozviruje emócie medzi športovcami vo všetkých kútoch sveta. Veď onehdy dávno, v júni roku 1969, futbalová lopta zblížila aj TJ Tatran (dnes ŠK Drienok) z Mošoviec a FK Panónia z Lalite. Prvýkrát sa vtedy stretli prvé mužstvá z dvoch krajín v rodisku Jána Kollára. Hostia z vtedajšej Juhoslávie vedení kapitánom Štefanom Grňom zvíťazili 4 : 3, dva mesiace neskoršie v Laliti bolo nerozhodne 3 : 3. Mošovčania a Laliťania sa potom zriedkavejšie stretali na športovom poli. Častejšie boli zájazdy ochotníkov KUS Štefánik na Slovensko, Mošovčania menej prichádzali k nám. Trvalo to tak až do roku 2003, keď delegácia z Lalite, v ktorej boli Dušan Párnický, Milivoj Jovkić, Jaroslav Múdry a Ján Holič, pobudla v priateľskej obci v srdci Turca. Vtedy, 20. júna 2003, domáci starosta Ing. Ján Žirko a tajomník lalitského Miestneho

spoločenstva Dušan Párnický podpísali Zmluvu o priateľstve a spolupráci medzi Mošovcami a Laliťou. Odvtedy sa začali aj každoročné stretnutia futbalových veteránov mošovského ŠK Drienok a lalitského FK Panónia. Tentoraz, v dňoch 1. až 3. augusta 2014, hosťovanie mošovských starých pánov v Laliti vyznelo v znamení dvoch významných jubileí: 90. výročia FK Panónia a 45 rokov od prvého stretnutia Mošovčanov a Laliťanov. Mužstvá Drienka a Panónie si s pivnickou Sláviou zahrali futbal na 8. Memoriáli Milorada Obradovića-Mikicu. Všetok zvyšný čas dobrí priatelia, starí známi, ale aj noví kamaráti, lebo niektorí Mošovčania prvýkrát zavítali do Lalite, strávili spolu v krásnej družbe. Zaspomínali si na stretnutia minulé, na ľudí, ktorí sa o ne pričinili a už viac nie sú medzi nami... Mošovčania a Laliťania aj tentoraz načreli hlboko do studničky radosti, čo si právom aj zaslúžili. Futbalová lopta stále hreje ich srdcia a prebúdza nové, krásne emócie.

Mošovčan Vladimír Janči (vpravo) daroval drevoryt hostiteľovi Milivojovi Jovkićovi, na ktorom sa všetko píše

Priateľstvo: Laliťan Jaroslav Tancik a Mošovčan Miroslav Ličko (zľava) „Mošovce, do toho!“

Na zápasoch Laliťanov a Mošovčanov vzrušenie nikdy nechýba

Záver koncertu, 2011

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Koncert slovenských zborov z Vojvodiny Táto jedinečná a svojrázna prehliadka zborového Ženský komorný zbor spevu slovenských speváckych telies vo Vojvodine vznikla Nádeje, Pivnica z iniciatívy Komorného zboru Musica viva pod vedením dirigentky a vedúcej zboru Marieny Stankovićovej-Krivákovej roku 2008. Stala sa pravidelným každoročným podujatím na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci v poslednom kvartáli v roku. V podstate vzniku Koncertu slovenských zborov boli tradičné Vianočné koncerty zboru Musica viva od jeho vzniku. S pribúdaním hostí na Vianočnom Porada o budúcnosti koncerte a zakladaním zborov v iných slovenských prostrediach tento malý, nie speváckych prehliadok, až taký početný zbor sa rozhodol pre husársky kúsok, a teraz už majú za sebou 2010 šesť úspešných ročníkov tohto podujatia. Aj v roku 2014 sa chystajú na ďalší ročník. Po úvodnom prvom ročníku, kde okrem domácich Petrovčanov na koncerte účinkovali aj selenčské Zvony, novosadskí šafárikovci a pazovskí čmelíkovci (neskôr Tília), podujatie sa rozrastalo a nadobudlo aj medzinárodný charakter. Do programu pribudli i ďalšie zbory z Pivnice, Kovačice, Padiny a Petrovca a hosťujúci zbor zo Senty, ale tento koncert účasťou zveľadili aj zbory zo Slovenskej republiky – z Banskej Bystrice, Brezna, Vranova nad Topľou a Braväcova. Zámerom organizovania koncertov tohto druhu je vzbudiť záujem o zborovú tvorbu a prednes, aby si zbory navzájom vymieňali skúsenosti a dostali vzpruhu do ďalšej práce, aj aby získali nové možnosti verejného vystúpenia a na ten spôsob zveľaďovali Komorný zbor slovenských Komorný zbor Musica viva, úroveň umeleckého prednesu. pedagógov, Petrovec Petrovec Jaroslav Čiep Foto: J. Čiep

Komorný zbor Zvony, Selenča

Komorný mužský zbor Skala, Kovačica

Komorný zbor Tília, Stará Pazova

Mládežnícky spevácky zbor Agapé, Nový Sad

Zmiešaný spevácky zbor pri SKC P. J. Šafárika, Nový Sad

Zbor Viliama Figuša Bystrého, Padina