Hlas38 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 38 /4509/

Delegácia NRSNM a slovenské symboly

22. 9. 2012

Naša téma: Výučba slovenčiny v školách

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Symboly slovenskej národnostnej menšiny už aj v Hlase ľudu. Na snímke zo 14. septembra: (zľava) Pavel Marčok, predseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM, Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas ľudu, Michal Ďuga, šéfredaktor Hlasu ľudu, Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, a Juraj Červenák, podpredseda spomenutého výboru. K. Gažová

Výstavu PhDr. Zuzany Drugovej, etnologičky z Banskej Bystrice, o najvýznamnejších historických medzníkoch v dejinách Kovačice na 78. Vukovom sabore v Galérii Miću Popovića v Loznici 14. septembra slávnostne otvoril Pavel Babka, riaditeľ Galérie Babka (na snímke druhý sprava). J. Špringeľ

Slovenskú triedu prvýkrát otvorili v Zdravotníckej škole 7. apríla v Novom Sade na začiatku aktuálneho školského roku. Riaditeľka tejto ustanovizne Aleksandra Berová Božićová uplynulý pondelok odovzdala prvákom učebnice a učebné pomôcky, ktoré zabezpečila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. J. Bartoš

Meňme svoje zvyky a nie klímu. Pod tradičným heslom Združenie ekológov EKOS v Hložanoch si znovu uctilo Deň ochrany ozónového obalu Zeme. V nedeľu 16. septembra hložianski ekológovia s priateľmi vyrazili pešky, na kolieskových korčuliach i na bicykloch k Dunaju – nadýchať sa čerstvého vzduchu a zašportovať si. J. Bartoš

Obecný mládežnícky parlament ako súčasť Kancelárie pre mladých Obce Báčsky Petrovec vo štvrtok 13. septembra vo Vrbare prezentoval výsledky viacerých končiacich sa projektov, v ktorých petrovskí mládežníci aj sami účinkovali: KreAktivuj sa, V krajine zázrakov, Recyklujem, lebo viem, čo je správne a Aktívni občania. J. Čiep

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

SEDEM DNÍ

Hľadanie rozpočtovej rovnováhy R ebilancia rozpočtu sa vari nikdy predtým netešila takej pozornosti ako teraz. Hneď ako bol zverejnený jej obsah, reagovania a komentáre začali pľušťať zo všetkých strán. Akoby každý pociťoval potrebu povedať, čo si myslí. Niežeby to boli jednoznačne pozitívne alebo len negatívne hodnotenia. Prevažne šlo o kombinované: dobrým stránkam klobúk dole, menej dobrým – kritika. Aktuálna parlamentná rozprava o rebilancii rozpočtu prinesie ďalšiu dávku vysvetlení, zdôvodnení, nedorozumení, mienok a názorov. Je však pravdepodobné, že s určitými korekciami rebilancia po rozprave nakoniec dostane zelenú a bude prijatá. Oznámeniu najprv Liberálno-demokratickej strany, a potom aj iných opozičných strán, že sa v zhromaždení pousilujú potopiť navrhovaný opravný rozpočet, chybuje to najpodstatnejšie – početnejšia podpora. V návrhu rebilancie vláda smeruje k dvom základným cieľom. Ten prvý chce vtesnať rozpočtový deficit do prijateľných rámcov, a tak predísť bankrotu, dlžníckej kríze a gréckemu scenáru. V tej rovine sa pýta zabezpečiť predpoklady na zvýšenie rozpočtových príjmov, ale aj sporenie, čiže znižovanie výdavkov. Druhým významným cieľom rebilancie je zachovať sociálnu funkciu rozpočtu, a to si zasa nutne vyžaduje výdavky. Ako nájsť rovnováhu? Keď sa všetko zráta a spočíta, výsledok môže byť vychýlený na jednu stranu. – Z jednej strany úspory a zmenšenie deficitu, čo je pozitívne, rovnako ako aj daňový balík. Druhým významným opatrením je obmedzenie najväčších položiek v rámci spotreby – platov a penzií, a tieto dva piliere, keď prinesú výsledky, zabezpečia tohto roku úspory v sume 20 miliárd dinárov, čo je chvályhodné. Problém je však v tom, že vláda schválila rad opatrení, ktorými výdavky zvýšila o 25 miliárd, takže netto účinok je zvýšenie deficitu o takých päť miliárd dinárov, hoci ho chcela znížiť, – vysvetlil predseda Fiškálnej rady Pavle Petrović. Doložil však, že „sú indície“, že Ministerstvo financií chce spolupracovať s Fiškálnou radou, čo je zvlášť významné pre vy-

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Aj Kovačičania v školských laviciach

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

kutočnosť, že sú generácie najmladších žiakov z roka na rok menšie, sa čoraz viac prejavuje aj v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici. V minulom školskom roku bolo v tejto škole spolu 535 žiakov a 3. septembra t. r. si do školských lavíc sadlo menej žiakov, úhrnne 497. Všetky predmety, okrem výtvarnej kultúry, sa realizujú po slovensky. Podľa slov riaditeľky Ireny Hlebecovej v kovačickej základnej škole je úhrnne 18 tried (9 v nižších a 9 vo vyšších ročníkoch) a v každom ročníku v srbských triedach žiaci majú v rozvrhu hodín aj Slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry. Na našej titulnej strane sú štvrtáci, žiaci slovenskej triedy ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. A. Chalupová

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

22. 9. 2012

38 /4509/

pracovanie strednodobého programu do roku 2016, ktorý otvára šancu na prekonanie ťažkej situácie. Delegácia Medzinárodného menového fondu, ktorá nedávno pobudla v Belehrade s cieľom zhodnotiť makroekonomickú situáciu, neodmietla ďalšiu spoluprácu, avšak výhľady na uzavretie nového aranžmánu už v októbri nie sú práve najlepšie. Očakáva sa, že sa MMF rozhodne počkať, až vláda pripraví rozpočet na rok 2013, ako aj plán citeľného zmenšenia deficitu a verejného dlhu, včítane politického rozhodnutia uskutočniť vážne reformy na úseku verejných financií. V podmienkach ekonomickej krízy, ktorá trápi nielen Srbsko, svet hľadá východisko a každá idea je vítaná. Na rozdiel od zaužívaných receptov predpisujúcich len a len šetrenie, viacerí ekonomickí analytici upozorňujú, že treba robiť rovno naopak. Bez dopytu a spotreby niet vraj ani rastu výroby, a ten je prvým predpokladom zotavenia každej ekonomiky. Tým vlastne všeobecné príkazy o šetrení zhodnotili ako kontraproduktívne s vysvetlením, že len dopyt a spotreba môžu priniesť hospodársky rast ako hlavný liek proti kríze. Minister financií a ekonomiky Mlađan Dinkić tvrdí, že po rebilancii sa deficit v rozpočte zmenší o 26,2 miliardy dinárov a že na budúci rok účinky podniknutých opatrení budú ešte väčšie. Premiér Ivica Dačić sľubuje, že prepúšťanie na verejnom úseku sa počas trvania krízy nebude konať a platy a penzie sa nebudú zmrazovať, a keď zvyšovať, tak len v súlade s reálnymi možnosťami. V týchto dňoch sa začala výplata prvej časti trinástej penzie dôchodcom s najnižšími príjmami. Občania po obchodoch hľadajú olej a cukor, podľa možnosti po starých cenách. Štát na police dodáva tovar zo štátnych zásob, čo je vždy zásah krátkeho dychu. Všetci vieme, že zvýšenie dane z pridanej hodnoty posunie ceny nahor, tu žiadne štátne intervencie nepomôžu. Ak je na útechu, ako povedal minister Dinkić, ľudia budú síce žiť ťažšie, ale aspoň nezomrú. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

FÓKUS VÝBOR NRSNM ODOVZDAL SYMBOLY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTI V NOVOM SADE

Šafárik, ÚKVS a Hlas ľudu

ka a zodpovedného redaktora Hlasu ľudu Michala Ďugu obzrela vynovené miestnosti ustanovizne. V úradnej časti návštevy, kde sa im pripojila i predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, o práci a pôsobení Hlasu ľudu hovoril riaditeľ S. Žiak. Predsedníčka NRSNM A. TomanováMakanová poinformovala o tom, že z Pokrajinského sekretariátu pre informovanie boli pre NVU Hlas ľudu zabezpečené prostriedky na rekonštrukciu miestností a na technické vybavenie redakcie. Návšteva delegácie v Hlase ľudu sa skončila slávnostným odovzdaním spomenutých symbolov slovenskej národnosti v Srbsku

elegácia Národdarček potom denostnej rady slolegácia NRSNM venskej národnostnej odovzdala i v Ústamenšiny v piatok 14. ve pre kultúru vojseptembra navštívila vodinských Slováv Novom Sade Slokov, kde ich privívenské kultúrne centala riaditeľka Militrum Pavla Jozefa Šana Sklabinská. Hosfárika, Ústav pre kulťom zároveň ozrejtúru vojvodinských mila čulú prácu tejSlovákov a Novinoto modernej inštivo-vydavateľskú ustatúcie, ktorá je vlastnovizeň Hlas ľudu. ne predĺženou ruPredseda Výboru pre Čulú prácu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov kou NRSNM v obúradné používanie delegácii NRSNM predostrela riaditeľka Milina Sklabinská lasti kultúry. jazyka a písma NRSNM Pavel Marčok spomenu- sadského centra poukázali tým spolkom a inštitúciám pri tej- na ťažkú finančnú situáciu, v to príležitosti odovzdal symboly ktorej sa táto inštitúcia ocitslovenskej národnostnej menši- la. Ako možné riešenie bolo ny v Srbsku – erb, vlajku a stolo- navrhnuté spolu s predstavivú vlajku, ako aj príručku Tran- teľmi NRSNM osloviť teraz skripcia priezvisk Slovákov vo Voj- už nové vedenie Mesta Nový vodine zo slovenčiny do srbčiny. Sad, a tak spoločnými silami Delegácia NRSNM, v ktorej boli hľadať riešenie tejto neblahej predseda Výboru pre úradné po- situácie. Potom šafárikovcom užívanie jazyka a písma Pavel predseda Výboru pre úradné Marčok, podpredseda výboru používanie jazyka a písma P. Juraj Červenák a koordinátorka Marčok odovzdal spomenuLýdia Čemanová, najprv pobud- té symboly slovenskej nála v Slovenskom kultúrnom cent- rodnostnej menšiny v Srbsku re P. J. Šafárika, kde ich prijal or- a príručku o transkripcii prie- Hostia a hostitelia vo vynovených miestnostiach Hlasu ľudu ganizátor kultúrnych aktivít a zvisk Slovákov vo Vojvodine. Návštevu novosadským inšti- a príručky o transkripcii priezvisk umelecký vedúci Ján Slávik a po- Záverom návštevy si delegácia informoval o pôsobení centra a NRSNM obzrela miestnosti, v kto- túciám delegácia NRSNM ukončila riaditeľovi ustanovizne Samuev Novinovo-vydavateľskej usta- lovi Žiakovi. úspešnom fungovaní jednotli- rých pôsobí SKC P. J. Šafárika. Rovnaké symboly slovenskej novizni Hlas ľudu, kde si najprv v vých sekcií. V rozhovoroch zároK. Gažová veň predstavitelia tohto novo- národnostnej menšiny a knižný sprievode riaditeľa Samuela Žia-

V NOVÝCH UČEBNICIACH SI ZALISTOVALI ŽIACI prvej (slovenskej) triedy Zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade, vo všeobecnom odbore zdravotnícka sestra (na snímke sprava) uplynulý pondelok. Učebnice a učebné pomôcky v materčine, ktoré priamo zo Slovenskej republiky obstarala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, priniesli jej predsedníčka Anna Tomanová-Makanová (na snímke zľava s profesorkou slovenčiny Milinou Struhárikovou) a predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová. Vzácny dar odovzdali riaditeľke tejto strednej školy Aleksandre Berovej-Božićovej. Riaditeľka privítala žiakov, hostky z NRSNM, ako i rezortného pokrajinského tajomníka Ándora Deliho a náčelníka novosadskej školskej správy Petra Viđikanta. Podčiarkla, že v slovenskej triede „je zatiaľ 28 žiakov, ktorí sa budú vyučovať prevažne v materinskom, slovenskom jazyku”. Triednou učiteľkou prvej slovenskej triedy v dejinách Zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade je profesorka Milina Sýkorová. J. B-š

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Miloš Vučević, nový primátor Nového Sadu ovým primátorom mesta Nový Sad je Miloš Vučević, predseda Mestského výboru Srbskej pokrokovej strany. Jeho zástupcom sa stal Borko Ilić z Demokratickej strany Srbska. Za predsedu novosadského parlamentu zvolili Sinišu Sevića zo Socialistickej strany Srbska (SPS) a jeho zástupcom je Miroslav Ilić, bývalý člen Dveri. Na mimoriadnom zasadnutí ZM Nový Sad zvolili aj 11 členov Mestskej rady a 16 verejných a verejnokomunálnych podnikov v meste dostalo nových riaditeľov. Výborníci Zhromaždenia mesta tajným hlasovaním zmenili doterajšieho primátora Igora Pavličića, predsedníčku Zhromaždenia mesta Aleksandru Jerkov a členov Mestskej rady. Z celkového počtu 78 výborníkov za tieto zmeny hlasovalo 42 výborníkov. Na politickej scéne Nového Sadu sa ináč situácia začala zostrovať ešte počas letných dovoleniek. Koncom augusta malo byť mimoriadne zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad, a to z iniciatívy štyroch výborníckych skupín zhromaždených okolo Srbskej pokrokovej strany (SNS) za zmenu vtedy aktuálneho primátora I. Pavličića a mestskej rady. Predsedníčka A. Jerkov schôdzu zvolala na 29. augusta, ale sa pre nedostatok kvóra, čiže neprítomnosť ani jed-

ného výborníka, zasadnutie ne- ako i primátorovi Pavličićovi, kto- ných ľudí v mestskom vedení, prerealizovalo. Pre renovovanie mest- rý podľa slov Petrovića zodpo- dovšetkým nového predsedu Zhroského zhromaždenia malo sa za- vedne a čestne vykonával svoju maždenia mesta. Kandidátom bol sadať v budove pokrajinského funkciu. Pripomenul, že sa na- S. Sević, dovtedajší námestník prizhromaždenia. Po odročení schô- priek tomu politické okolnosti mátora. Dovtedajšia predsedníčka A. Jerkov vyhlásila, že sa dodze sa v pokrajinskej sieni hodli, aby schôdza pokračopredsa stretli výborníci zovala tým spôsobom, že ona skupení okolo SPS, ktorí ako predsedníčka navrhne výpredtým stáli na parkovismeny rokovacieho programu, ku pred banovinou. Príktorých sa dožadovali výborníci tomným novinárom pokoalície okolo SNS, keďže ich ukázali, že majú potrebnú návrhy neboli doručené naväčšinu. čas. Podľa jej slov to bola jediPokračovanie tejto odná možnosť, aby sa uctil rokoročenej schôdze bolo v vací poriadok Zhromaždenia, stredu 12. septembra. Výčím odchádzajúca väčšina ukáborníci sa dohadovali o pozala, že jej nejde o obštrukciu, rušeniach rokovacieho poale o uctievanie rokovacieho riadku, ale hlavne o tom, či poriadku a zákona. Týmto sa vyje v súlade so Zákonom o svetlil obrat, ku ktorému prišlo lokálnej samospráve, Štapo dohovore šéfov výborníctútom mesta a rokovacím Novozvolený primátor Nového Sadu Miloš kych skupín, po celodennom poriadkom, aby sa doda- Vučević (vpravo) prebral 14. septembra dohadovaní o tom, čo je vlasttočne zmenil a doplnil ro- povinnosti od Igora Pavličića kovací program, ktorý sku(Foto: Archív Kabinetu primátora N. Sadu) ne rokovací program stredajšieho zasadnutia, ktorý potom pina výborníkov zoskupených okolo SNS navrhla na mi- zmenili, čo je dôvodom, aby SPS schválili takmer jednohlasne. Väčšinu, 42 z celkového počtu 78 moriadnu schôdzu 29. augusta. účinkovala v novej väčšine v zhrovýborníkov tvoria výborníci SNS, Schôdzu preto viackrát prerušili. maždení. Okolo 19. hodine, keď si po štvor- SPS-SZPS-JS-SDPS, DSS, Všetci pre Prestávky boli aj z tých dôvodov, že v sieni zhromaždenia boli oso- hodinovej prestávke a po dohovore Nový Sad (SPO a Rómska demoby, ktoré nemali právo byť na nej šéfov výborníckych skupín opäť kratická strana) a Nový Sad hneď prítomné. Na začiatku maratónskej sadli do lavíc, výborníci sa zhodli, (bývalí príslušníci Dveri a Vlašskej rozpravy sa šéf výborníckej sku- aby sa predsa umožnili výmeny ro- strany NOPO), ktorí začiatkom seppiny Socialistickej strany Srbska kovacieho programu, ktorých sa tembra podpísali koaličnú dohodu (SPS) Đorđe Petrović poďakoval dožadovali výborníci zoskupení o spoločných politických cieľoch. dovtedajším partnerom v novo- okolo SNS. Týmito výmenami sa E. Šranková sadskom parlamente – DS a LSV – umožnila voľba jednotlivých čel-

Lokálne médiá v čeľustiach (ne)záujmu hruba štvrtina peňazí, ktorými sa financujú médiá, poskytuje štát, lenže prevažnú časť dostanú médiá v štátnom vlastníctve. Je priam zarážajúce, že v predbežnom návrhu zákona o regionálnych verejných servisoch sa vymedzuje šesť verejných servisov, ale Vojvodina nie je zohľadnená, t. j. žiadne zo 6 regionálnych servisov nebude sídliť na území Vojvodiny. Tie servisy navyše nebudú vraj mať žiadne záväzky voči štátu; nemusia platiť za frekvenciu a znášať iné trovy. Veľa podobných frapantných údajov odznelo v rámci

22. 9. 2012

38 /4509/

okrúhleho stola pod názvom Mediálna situácia v Srbsku a financovanie lokálnych médií. Krátko pre ukončením výskumu zacieleného na financovanie lokálnych médií debatu usporiadal Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny v Novom Sade 14. septembra. Dejan Miladinović sa nazdáva, že regionálne verejné servisy „zoberú celý koláč tak z komerčného trhu, ako zo štátneho rozpočtu a nám nezostane nič” a hovorí, že idea výskumu je „ak už nie sú peniaze, aspoň toľko, koľko je, podeliť na rovnaké čas-

HLAS ĽUDU

ti”. Dragan Janjić mieni, že „toto je príprava terénu – vo veľmi ťažkej situácii – pre budúce zahrdúsenie všetkých, ktorí majú čo len najmenší stupeň nezávislosti”. Osobitne prízvukuje, že Mediálna stratégia Srbska preferuje financovanie verejného záujmu, nie pracovných miest a médií. Pri okrúhlom stole bol aj rezortný pokrajinský tajomník Slaviša Grujić. Poznamenal, že „mediálna scéna v Srbsku je čoraz horšia”, a to, ako podotkol, „nie preto, že problémy pribúdajú, lež preto, že ich nikto neriešil”. Za je-

den z najväčších označil situáciu v Televízii Vojvodina a o. i. dodal, že inicioval konferenciu o médiách v rečiach národnostných spoločenstiev. S postavením RTV nie je spokojný ani Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, prízvukoval jeho predseda Dinko Gruhonjić, lebo zatiaľ, čo štát do obnovy RTS vrazil veľké prostriedky, TVV nemá vlastný priestor, ani adekvátne podmienky a platí vysoké nájomné. Lokálne médiá, dovolíme si uzavrieť, ktoré mali byť vo fókuse rozpravy, už dávnejšie tŕpnu nad budúcnosťou, v čeľustiach nezáujmu, ktorý je, možno predsa, niečí záujem. jb

FÓKUS PRE ZÁUJEMCOV O ŠTUDIJNÉ A VÝSKUMNÉ POBYTY NA SLOVENSKU

Žiadosti do konca októbra rámci Národného štipendijného programu na podporu mobilít bola zverejnená nová výzva na predkladanie žiadostí o štipendium na študijné a výskumné pobyty na Slovensku v letnom semestri akademického roka 2012/2013. Vytvorenie Národného štipendijného programu na podporu mobilít študentov, doktorandov, vysokoškolských učiteľov a výskumných, resp. umeleckých pracovníkov schválila vláda Slovenskej republiky v roku 2005. Národný štipendijný program je financovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Určený aj na podporu mobilít zahraničných študentov, doktorandov, vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov na pobyty na slovenských vysokých školách a výskumných pracoviskách. Podrobné informácie o programe uchádzači môžu získať na oficiálnej webovej stránke programu www.scholarships.sk Najbližšia uzávierka na predkladanie žiadostí je 31. októbra 2012 do 16.00, pričom pobyty sa budú môcť realizovať v rámci letného semestra akademického roka 2012/2013. Žiadosti o štipendiá možno aktuálne predkladať on-line na www.stipendia.sk, resp. www.scholarships.sk. Ďalšia uzávierka – dňa 30. apríla 2013 – bude zameraná na pobyty počas akademického roka 2013/2014. K. S.

Zlepšiť vlastnú pozíciu – Hoci oslavujeme Svetový rok družstevníctva, zdá sa, že ono ešte stále ani u nás nie je na úrovni, na akej by malo byť? – Jeden zo zásadných dôvodov, prečo som sa stal členom Národnej agrárnej rady, je ten, aby som prispel k návratu dobrého mena družstevníctva. Keďže ono stále nemá u nás tú pozíciu, akú má mať a akú si aj zaslúži, naším cieľom je vybojovať také postavenie poľnohospodárskych družstiev, aké majú aj všetky iné hospodárske subjekty. Hlboko sme presvedčení, že sú družstvá základnými a jedinými nositeľmi rozvoja v malých prostrediach, čiže v dedinách. Jedine družstvá dokážu zoskupiť výrobcov, tým skôr, že sú naše dediny staré, potichu umierajú a majetky sú skromné, rozkúskované. Funkciou družstiev je zjednocovať tie malé, drobné majetky s cieľom získať čím lacnejší reprodukčný materiál a vklady v procese výroby, a pôsobiť zjednocujúco aj pri odpredaji, aby majitelia vlastné produkty dokázali predať čím výhodnejšie. Musíme sa dostať k tomu, aby sa potraviny čím viac vyrábali, lebo je to spôsob, ako môžu byť lacnejšie. Viditeľné miesto v tom majú mať práve družstvá. Vo všetkom netreba zabúdať ani sociálny aspekt: ten je veľmi dôležitý. Aby sa mu družstvá mohli plne venovať, musia mať oveľa lepšiu pozíciu než mali doteraz. Zaznamenal: O. Filip

Ďuro Varga

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: RADISLAV JOVANOV, PREDSEDA DRUŽSTEVNÉHO ZVÄZU VOJVODINY

INÝ NÁHĽAD

NOVÝ PROJEKT pre mladých Rómov z územia Sriemu (na snímke) prezentovali vo štvrtok 13. septembra na tlačovke v malej sieni tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove. Realizátorom projektu Ekonomická inklúzia a posilnenie mladých Rómov v Srieme je tamojšie Združenie občanov Romska omladina danas – ROD. Za podpory Ministerstva mládeže a športu Republiky Srbska projekt sa realizuje v období september 2012 – február 2013. Ako bolo počuť na štvrtkovej tlačovke, partnermi na projekte sú Humanitárne združenie Prijatelji Sriemska Mitrovica a Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova. Prostredníctvom tohto projektu mladí Rómovia vo všetkých siedmich obciach Sriemu budú informovaní o programoch zamestnávania a samozamestnávania, zapojení budú do všetkých aktivít kancelárie pre mladých a zväčšiť sa má aj celková úroveň ich vzdelávania. Na tlačovke okrem predstaviteľov uvedených inštitúcii a ustanovizní, skupín občanov, bola Milka Simićová, vedúca Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Stará Pazova. A. Lš.

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

FÓKUS SLOVO MÁ: FRANC BOGOVIČ, MINISTER POĽNOHOSPODÁRSTVA A OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVINSKA

Nové zámery, východiská a priority ozdiely medzi nimi sú om- voriac o tom, že sme nadobudli noho väčšie, než sa to dá vy- skúsenosti, ako sa uchádzať alecítiť z príslovkového určenia: bo kde získať peniaze. kým naši ministri poľnohospo– A tie strategické zádárske veľtrhy hlavne navštevu- mery slovinského poľnohosjú príležitostne, tí slovinskí sú podárstva? na nich predo– Pred nami je všetkým pracovne. nové sedemročné Pôdohospodárstva obdobie rokov Srbska a Slovins2014 – 2020 s noka sa líšia v mnovými zámermi, výhých segmentoch, chodiskami a priod podielu v tvororitami. Okrem prbe hrubého návého pilieru, porodného dôchodznačeného podku po stupeň vyviporou, subvencianutosti a rozlohy. mi, na základe rozNa strane druhej lôh – okolo 300 majú aj viaceré eur po hektári, styčné body, dosť sa rozpráva o upriamujúce ich Minister Franc Bogovič tzv. zelenej zložke. na vzájomnú spoV Európe sú totiž luprácu. Jednu z mnohých hodín, čoraz zomknutejšie, vlastne idú ktoré strávil na nedávnom Me- ruka v ruke pôdohospodárstvo a dzinárodnom poľnohospodárs- ekológia. Preto sa aj chystajú ko-potravinárskom veľtrhu v opatrenia v tomto smere, ktoré sú Gornjej Radgoni, slovinský mi- v záujme podnecovania poľnonister poľnohospodárstva a eko- hospodárskej ekovýroby, zachológie Franc Bogovič vyčlenil aj na vania prírodného okolia. Dôraz je ozrejmenie viacerých súvislostí, aj na vidieckom rozvoji, na čom stavu a perspektív odvetvia, v sa i štát dokáže výrazne angažočele ktorého je. vať prostredníctvom investícií. – Čo by ste nám mohli pora- Podstatné sú tri veci: prvou je, diť vzhľadom na terajšiu etapu aby sme sa oveľa viac angažovali Srbska na ceste do Európskej na agrárnych operáciách, akými únie? sú komasácia a zavlažovanie, – Veľmi dôležité je prichystať druhou je rozvoj družstevníctva odbornú legislatívu: preložiť a jeho lepšia spätosť s obchokopu zákonov, cieľom ktorých dom, treťou školenie mladých je uvedenie európskeho práv- poľnohospodárov a uvádzanie neho poriadku do vašich pome- nových technológií. rov. V tomto sme už pomohli – Od čoho bude závisieť výviacerým kolegom v Bosne a roba v období pred vami? Hercegovine, Čiernej Hore a v – Pre zachovanie terajšieho Macedónsku, čo znamená, že postavenia poľnohospodárstva v máme približne rovnaké záko- Slovinsku veľmi je dôležité, aby nodarstvo. Teda je tu základ, kto- sme z Európskej únie naďalej rý treba doplniť tým špecific- dostávali prostriedky. Pomer bol kým, čo načim. Prvým pilierom je taký, že z agrárneho rozpočtu ten zákonodarný rámec. Dru- únie prichádzalo 70 a z nášho 30 hým základom, keďže ste vo fáze percent prostriedkov. V roku 2013 predprístupovej pomoci, je, aby z nášho rozpočtu dokonca príde ste zriadili agentúru na platby, len desať percent prostriedkov. ktorá ich bude realizovať podľa Na ilustráciu, o aké sumy ide: za praxe Európskej únie. Veľkú úlo- sedem rokov je to napríklad prihu v tom u nás mali hospodárs- bližne 200 miliónov eur z únie na ke komory, ktoré v tomto smere rurálny rozvoj, čo je okolo 30 školili poľnohospodárov a obce. miliónov ročne. Keď ide o subTieto prostriedky u nás prispeli k vencie podľa hektárov, tie sa budovaniu infraštruktúry, neho- majú vyrovnať bez ohľadu na

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

pôdu, čoho nie sme zástancami. – Od vlani je tu i Stratégia rozvoja poľnohospodárstva... – Táto pozostáva z rôznych úsekov. Teraz sme vo fáze, že ideme podľa jednotlivých z nich, stanovujúc si ciele na naplánované sedemročné obdobie, vrátane rozsahu a smerovania investícií a určenia prémií za mäso, mlieko a podobne. V Slovinsku sa dobytkárstvo približne päťdesiatymi percentami podieľa v celkovej poľnohospodárskej výrobe. Je to aj logické, lebo máme takmer pol milióna hektárov pôdy pod trávou. V tomto odvetví sme sebestační, takže je možný aj export. Máme dosť

len koncom roka mohli povedať, ktorý bude dominujúci. – Možno trochu ozrejmiť prax vyplácania subvencií u vás? – Subvencie na tento rok začneme vyplácať koncom roku 2012 a máme ich vyplácať kdesi do polovice roku 2013. Ale vzhľadom na sucho, vynasnažíme sa, aby ohrozené oblasti a kategórie potrebné prostriedky dostali skôr, podľa všetkého už od októbra do začiatku mája. – Na záver okrem subvencií spoločné sú nám i problémy so suchom. Aké sú následky tohtoročných klimatických podmienok v Slovinsku?

Na stretnutí s vojvodinskými novinármi

mlieka, hovädzieho, netrpíme nedostatkom ovocia a zeleniny, ktoré sa konzumujú viac ako predtým. Vyvinuté je aj vinohradníctvo, veľa prostriedkov sme vložili aj do vidieckeho turizmu. Na rozdiel od rožného dobytku, ktorého je dosť, problematický je pokles pri produkcii ošípaných, najmä pre rast cien obilnín. – Oznámená je aj zmena konceptu agrárnej politiky v EÚ... – Tu veci ešte nie sú definitívne, zvlášť keď ide o rozsah ekovýroby, klasifikáciu pôdy, druh výroby, vplyv klimatických zmien. Príslušná európska komisia prezentovala už viac konceptov, teraz ich analyzujeme, aby sme

– Následky sucha sú veľmi badateľné, s tým, že sa líšia v jednotlivých oblastiach. Severná časť Slovinska mala viac dažďov počas leta, južná zase menej. Škody sa odhadujú na milióny eur. Veľmi je ohrozené dobytkárstvo, kde tiež musíme rýchlo reagovať. Máme urobiť súpisku škôd, čo je predpokladom vypracovania sanačného programu. Usilujeme sa o to, aby sa v oblastiach výraznejšie zasiahnutých živelnými pohromami nielen skôr začalo vyplácanie subvencií, ale aby sme v jednotlivých prípadoch aj zmenšili dane a podnikli viaceré iné opatrenia v príslušnosti štátu... Za rozhovor ďakuje: Oto Filip

Z NAŠICH OSÁD ZO ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Zmizla vlajka AP Vojvodiny tvrté zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd, ktoré sa konalo v piatok 14. septembra 2012 v sieni Zhromaždenia obce Šíd, sa nečakane začalo nepríjemnosťou, aspoň pre väčšinu výborníkov. Keď tajomník evidoval prítomnosť výborníkov a predseda navrhol rokovací program, predseda výborníckeho klubu Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny požiadal o slovo a spýtal sa, kto a prečo odniesol vlajku Predseda Zhromaždenia obce Dr. Branislav AP Vojvodiny zo siene Mauković a predseda obce Nikola Vasić Zhromaždenia obce, v ktorej stála uskutočnil v tejto sieni. Po jeho slouž roky. Povedal ešte, že výborní- vách predstaviteľ klubu Demokraci tohto klubu opustia sálu a do tickej strany Srbska požiadal, aby zo práce Zhromaždenia sa zapoja až sály vyniesli aspoň vlajku Európskej keď vlajku vrátia na miesto. Pred- únie, lebo ju táto strana neuznáva. seda dal päťminútovú prestávku, Nato sa slova ujal výborník Depočas ktorej vlajku AP Vojvodiny, mokratickej strany, ktorý povedal, ako aj vlajku Európskej únie našli a že on má dvojité občianstvo a že v vrátili na miesto. Predseda potom danej situácii jeho ľudské práva ako vysvetlil, že vlajku museli vyniesť občana Francúzska sú ohrozené, pred nedávnym sobášom, ktorý sa takže požiada francúzske veľvy-

slanectvo, aby intervenovalo. O chvíľu sa situácia upokojila a Zhromaždenie začalo pracovať podľa rokovacieho programu. Nové prekvapenie výborníkov čakalo už pri prvom hlasovaní, lebo zistili, že nová koalícia pri moci teraz má nie 21, ale až 25 výborníkov. V krátkom zdôvodnení uviedli, že do novej koalície vstúpilo 8 výborníkov SNS, 7 výborníkov SPS a 6 výborníkov DSS. Medzičasom sa pripojil aj jeden výborník, ktorý opustil Demokratickú stranu, a traja výborníci Srbskej radikálnej strany, ktorí prestúpili do DSS. V opozícii tak zostalo 11 výborníkov Demokratickej strany a 3 výborníci Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny. Keď sa konečne vytvorili podmienky pre prácu, predseda navrhol rokovací program, do ktorého bolo zaradených 61 bodov. Vzťahovali sa na rozhodnutia o uvoľnení členov komisií ako pracovných telies Zhromaždenia, potom na vymenovanie členov správnych rád verejných podnikov a

ustanovizní, zakladateľom ktorých je Zhromaždenie obce. Zhromaždenie takisto uvoľnilo z funkcie väčšinu riaditeľov verejných podnikov a vymenovalo úradujúcich riaditeľov na obdobie jedného roka. Podobne urobili aj s členmi školských výborov, v ktorých tiež vymenovali nových členov. Medzičasom štyria noví výborníci, ktorí nahradili tých, čo odišli na nové funkcie, zložili prísahu. Treba povedať, že medzi novými riaditeľmi je aj jeden Slovák – Vladimír Kolár, profesor telesnej výchovy zo Šídu, ktorý sa stal úradujúcim riaditeľom ustanovizne pre telovýchovu Partizán. Záverom rokovania jeden výborník Srbskej pokrokovej strany požiadal, aby Zhromaždenie rozhodlo, že zo siene treba odstrániť vlajku Európskej únie. Predseda klubu výborníkov Srbskej pokrokovej strany v mene tohto výborníckeho klubu navrhol, aby Zhromaždenie vymenovalo anketový výbor, ktorý by mal zistiť, čo sa deje s výstavbou Domu mládeže v Šíde, na ktorú finančné prostriedky boli zabezpečené už pred dvoma rokmi, ale práce stoja. St. Stupavský

KANCELÁRIA PRE MLADÝCH BÁČSKY PETROVEC

Výstava prác mladých autorov becný mládežnícky parlament výtvarného a úžitkového umenia. je mládežnícke združenie, ktoProjekt štartovali 15. augusta a ré pracuje v rámci Kancelárie pre trval do 15. septembra. Počas jeho mladých Obce Báčsky Petrovec. V realizácie mládežníci organizovali rámci programu Mladí sú zákon, za dielne zhotovovania unikátnych podpory Novosadského humanitárneho strediska a Ministerstva mládeže a športu, vo štvrtok 13. septembra v Športovo-rekreačnom a mládežníckom stredisku Vrbara zorganizoval poslednú akciu projektu KreAktivuj sa. Ním mládežníci chceli zväčšiť počet programov pre mladých z tejto obce, ktoré sa im ponúka- Unikátne šperky šikovných mládežníčok jú počas voľného času, čiže zväčšiť počet programov šperkov z drôtu a z polymérovej hlipre mladých, v ktorých získajú ale- ny, ako i dielňu maľovania na textibo si zvýšia vedomosti z oblasti le. Práve práce, ktoré vyhotovili

účastníčky tvorivých dielní, teraz prostredníctvom výstavy prezentovali verejnosti. Tak si záujemcovia mali možnosť pozrieť unikátne šperky, vyzdobené ekologické tašky, ale i fotografie a obrazy neafirmovaných mladých výtvarných umelcov, ktoré tvorili druhú časť výstavy. Tá zase bola spätá s ďalšími projektmi, v ktorých účinkujú pe- Ekologické povedomie treba u detí pestrovskí mládežníci. tovať od malička Ide o projekty V krajine zázrakov a Recyklujem, še, ktoré priniesli návštevníci, za lebo viem, čo je správne, kto- ekologické tašky. Výstavu otvoril predseda Báčrými sa upevňuje význam skopetrovskej obce Pavel Marčok a recyklovania, resp. ekologické povedomie občanov predsedníčka kancelárie Daniela a predovšetkým mladej po- Feketeová prítomným viac povedala pulácie. V ten deň dobrovoľníčky o aktivitách petrovského združenia KPM symbolicky vymieňali ple- mladých. J. Č-p chovky, starý papier a plastové fľa22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD UKONČENIE PROJEKTU VZDELÁVACIA INKLÚZIA RÓMOV V PETROVCI

Krátko z Petrovca

Bohatstvo etno dní áverečnou časťou projektu DILS zameraného na vzdelávaciu inklúziu Rómov v Báčskopetrovskej obci bolo podujatie pod názvom Etno dni uskutočnené v sobotu 15. septembra. Náplň záverečného dňa tvorila výstava detských výtvarných prác, detský jarmok a bohatý kultúrno-umelecký program na javisku SVD v Petrovci. Výstavu detských prác Etno dní otvorila Členka obecného Danijela Bogdanovićová tímu projektu DILS a predsedníčka združenia Čirikli trovci a v Kulpíne, Predškolskú Danijela Bogdanovićová otvorila ustanovizeň Včielka v Petrovci a výstavu detských prác vo vesti- mimovládnu organizáciu Čirikli. bule a detský jarmok na nádvorí Projekt trval štrnásť mesiacov a do SVD. Výkresy pre túto výstavu vypracovali žiaci ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne, ako aj škôlkari z PU Včielka. Žiaci spomenutých dvoch základných škôl pre detský jarmok pripravili i koláče, torty a iné veci na predaj. Tieto podujatia mali humanitárne zameranie a všetky finančné prostriedky z detského jarmoku budú venované deťom s osobitnými potrebami a žiakom zo so- Predaj koláčov na detskom jarmoku ciálne ohrozených rodín v bol humanitárneho rázu Báčskopetrovskej obci. Ako zdôraznila D. Bogdanovi- jeho realizácie boli zapojení dvaćová, projektom DILS bolo za- ja mentori, ktorí pracovali s deťmi. hrnutých 61 detí rómskej národ- Medzi výsledky projektu treba nostnej menšiny. Na projekte DILS zaradiť aj to, že žiaci zapojení do mali štyroch partnerov: Obec B. projektu sa lepšie učili a nakoniec Petrovec, základné školy v Pe- mali lepší prospech v škole. Do

V záverečnom programe vystúpili i šantiví žiaci z Kulpína 22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

projektu orientovaného na multikultúrnosť sa zapojilo súhrnne okolo 200 účastníkov. Posledným ohnivkom Etno dní a projektu DILS bol záverečný kultúrno-umelecký program na javisku SVD. Ako bolo úvodom programu povedané, vzdelávaciu inklúziu Rómov v Obci B. Petrovec finančne podporilo Ministerstvo školstva Republiky Srbsko a Rómsky vzdelávací fond z Budapešti. Priami užívatelia tohto projektu sú deti rómskej národnostnej menšiny, a nepriami rodičia detí rómskej národnostnej menšiny a nerómskych národnostných menšín, zamestnaní vo výchovnovzdelávacích ustanovizniach a daná lokálna samospráva. Na začiatku programu sa početnému obecenstvu prihovorila predsedníčka združenia Čirikli a členka obecného tímu pre inklúziu Rómov v Obci B. Petrovec D. Bogdanovićová, ktorá podrobne predstavila projekt. Predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok pochválil projekt zameraný na multikultúrnosť a toleranciu a vyzdvihol i jeho sociálnu zložku. Obec aj naďalej mieni rozvíjať multietnickosť, zodpovednosť, sociálnu starostlivosť a toleranciu a aj naďalej bude podporovať Akčný plán pre vzdelávanie Rómov. V bohatom programe, ktorý moderovala Viera Dorčová-Babiaková, vystúpili škôlkari PU Včielka z Maglića, z Hložian, žiaci základných škôl z Petrovca a Kulpína, KUS Petrovská družina z Petrovca a KUS Zvolen z Kulpína. K. Gažová

Informačný seminár o programe Európskeho volontérskeho servisu odznel v piatok 14. septembra v priestoroch Podnikateľského a inovačného centra v Báčskom Petrovci. Seminár organizovala petrovská YMCA a program EVS prítomným predniesla hostka z novosadského mládežníckeho združenia Balkan Idea Ivana Volfová. Balkan Idea je kontaktný bod pre program Európskej komisie Mladí v akcii, v rámci ktorého pôsobí Európsky volontérsky servis, ktorý umožňuje mladým od 18 do 30 rokov, aby dobrovoľne pracovali v niektorom zo štátov EÚ v období dvoch týždňov až jeden rok. Záujemcovia môžu navštíviť stránku www.ymca.rs, kde nájdu článok o EVS a databázu organizácií, z ktorých si môžu vybrať. Potom danej spoločnosti treba zaslať životopis a motivačný list a – čakať odpoveď, ktorú zašlú do miestností petrovskej YMCA, kde sa postupne riešia ostatné kroky. Od zasielania prihlášky po odchod do určeného štátu uplynie zväčša pol roka. Seminár svojou prítomnosťou spestrili aj dvaja volontéri z Talianska a Belgicka, ktorí prítomným ozrejmili svoje skúsenosti a zážitky zo Srbska. Účastníkom sa prihovoril aj predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok. Jaroslav Zaťko x x x Na sklonku letnej sezóny vedenie a administratíva Obce Báčsky Petrovec v stredu 19. septembra zabezpečili v akvaparku Petroland kúpačku zdarma pre všetkých žiakov základných škôl z územia obce, ktorých je tohto času okolo 900. Pre žiakov z Kulpína a Hložian bola organizovaná i autobusová preprava na kúpalisko zdarma, ktorú zabezpečili tieto miestne spoločenstvá. x x x V sobotu 22. septembra členovia miestneho evanjelického cirkevného zboru zorganizovali akciu úpravy a upratovania objektov starej a novej farskej budovy. V akcii mali účasť aj cirkevníci, aj evanjelická mládež. J. Č-p

Z NAŠICH OSÁD Z VÝSTAVY ĽUDOVÝCH KROJOV NÁRODOV A NÁRODNOSTÍ ľudových krojov účast-

Etnická dúha v Uzdine

níci podujatia sa zúčastnili aj na slávnostnom defilé, ktoré usporiadali v strede Uzdinu, na námestí pred Domom kultúry Dojna a pred budovou Miestneho spoločenstva Uzdin. Bola to jedinečná príležitosť na jednom mieste vidieť vyše 30 rôznych starodávnych a súčasných ľudových krojov národov a národností Srbska, prostredníctvom krásnych, bohatých a pestrofarebných ručných prác spoznať ich kultúru a obyčaje. Cieľom projektu Etnická dúha, ktorý Podujatie otvorila Anna Bojerová okrem Obce Kovačica z uzdinského Spolku žien Bakice podporil aj Pokrajinský sekretariát pre národnostné men- neho dedičstva národov a nášiny, podľa slov Anny Bojerovej, rodností, ktoré žijú v Srbsku a predsedníčky uzdinského SŽ Ba- zvlášť na území Kovačickej obce. kice, je poukázať na význam zaA. Chalupová chovania materiálneho folklór-

sobotu 15. septembra v malebnej dedinke Uzdin umiestnenej iba zopár kilometrov od Kovačice usporiadali krásny sviatok ľudových krojov. Napriek zamračenému počasiu s občasným drobným dažďom, do Uzdinu na 4. tradičnú výstavu prišli predstavitelia národov a národností z rôznych krajov Srbska a predovšetkým z Kovačickej obce, kde už ponad 200 rokov svorne, Najmladší účastníci z Kladurova spoločne a krásne žijú Slováci, Srbi, Maďari, Rumuni dan z Crepaje, a Rómovia. Na začiatku podujatia členky Kultúrv sieni tamojšieho Poľovníckeho no-informačspolku hostí pozdravila predsed- ného strediska níčka Spolku žien Bakice v Uzdine Mladost z FuAnna Bojerová. Nasledovali prí- togu, predstahovory vzácnych hostí a kultúrno- vitelia Kultúrumelecký program, v ktorom sa neho strediska predstavili mladučkí tanečníci z z Debeljače, členky spolkov Kladurova. Sobota bola pre návštevníkov z Padiny, Kovatohto podujatia v Uzdine veľkým čice, Seleuša a sviatkom pre oči. Na výstave kro- predstaviteľky jov Etnická dúha sa zúčastnili člen- Národnostnej ky spolkov žien Srdce z Niškej rady macedónBanje, Zlatne ruke z Kladurova, skej národktoré predstavili ľudový kroj z vý- nostnej menšichodného Srbska, Zlatne ruke z ny z Kačareva. Vladimirovca, Bulka z Debeljače, Okrem výstavy Ku kráse Etnickej dúhy prispeli aj Padinčanky, Kovačičanky a Macedónky z Kačareva Tamiški cvet z Tomaševca, Vidov- ručných prác a oblečené do tradičných krojov

AKCIA DOBROVOĽNÉHO DARCOVSTVA KRVI prebiehala minulý týždeň v troch osadách Kovačickej obce. Zúčastnilo sa spolu 158 dobrovoľných darcov krvi: V Kovačici sa prihlásilo 56 dobrovoľníkov, ale rozhodnutím lekára krv dalo 49, v Padine po lekárskej prehliadke krv dalo 68 dobrovoľných darcov, pokým sa v akcii chcelo zúčastniť 79 Padinčanov (na snímke dlhoročný darca krvi Ondrej Hedi). Naposledy, v piatkovej akcii v Debeljači sa v akcii zúčastnilo 17 dobrovoľníkov a prihlásilo sa 23 občanov. Pracovníci Ústavu pre transfúziu krvi z Belehradu boli spokojní s ohlasom a do konca roka zahlásili ešte jednu návštevu Kovačickej obce. Na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici akcia bude prebiehať v novembri. A. Chalupová

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Palančania oslávili vzácne jubileá

vo všetkých oblastiach svojho pôsobenia. Po bohoslužbách oslavy pokračovali v Slovenskom dome. Prítomných privítal predseda MOMS Juraj Beláni. Stručné dejiny príchodu Slovákov do Palanky prečítali Elena Hložanová a Vesna Belániová a báseň Na ceste k novému domu predniesol Michal Belička. K tomu nechybovali dojímavé slová, spomienky, srdečné stretnutia priateľov a známych. Mnohí si z tejto slávnosti domov odniesli len pekné spomienky.

alanskí Slováci v ských Slovákov Viliam nedeľu 16. sepSlavka, Dragan Bozalo, tembra oslávili dve výMihály Kertész a iní. znamné výročia: 220 Prví Slováci evanjelici rokov od príchodu do Báčskej Palanky vo Slovákov do tohto proväčšom počte prišli z Horstredia a 120 rokov od ného Uhorska, presnejšie posvätenia evanjelicz Nitrianskej stolice roku kého chrámu. Pri tej 1792, keď sa prisťahovapríležitosti usporiadalo asi tridsať rodín. Spoli misijné bohoslužby, čiatku palanský cirkevný posviacku obnovenézbor prislúchal k cirkevho kostola a odhalili pamätnú tabuľu s menami kňazov, ktorí tu doteraz pôsobili. Oslavy sa začali predpoludňajšími službami Božími. Zboro- Významní hostia na oslavách v Palanke vá farárka Mgr. Jasmina Kotasová-Medveďová privíta- chovnosť, ale aj gramotnosť a la početných vzácnych hostí z slovenskosť. Náčelník pre spolorozličných prostredí. Kázeň mal na čenské činnosti Dr. Nebojša Kuzstarosti vznešený pán Mgr. Vladi- manović, predstaviteľ obce, vymír Valent, senior báčsky. Po- zdvihol osobitný význam pôsosviacku obnoveného kostola a benia I. B. Štefánika tak v Palanke, odhalenie pamätnej tabule vyako aj v štáte. Pripomenul, že Slokonal dôstojný pán biskup Mgr. váci poskytli osobitný prínos k Samuel Vrbovský. Na Pamätnej ta- budovaniu medziľudských vzťabuli, ktorú z vďačnosti daroval hov, a poprial im, aby sa také Mládež víta hostí pred chrámom cirkevný zbor, sú mená všetkých spolunažívanie, ktoré trvalo stádoterajších kňazov, ktorí tu pô- ročia, prenieslo aj na iných ľudí, nému zboru v Hložanoch ako Cirkev, školy a Slovenský dom sobili, a sú to: Gustáv Belohorský, aby bolo viac slobody, lásky a dcérocirkev. Neskoršie, roku 1860, sú v službe zachovávania identiŠimon Beniač, Ján Abaffy, Igor úprimnosti. sám sa stal matkocirkvou, a to ty Slovákov v tomto prostredí, Na oslave sa zúčastnili aj: riadi- zborom v Iloku, Ľube a Neštíne. pričom však nesmieme zabudBranislav Štefánik, Ladislav Zgúth, Pavel Šuľan, Milan Štrba, Karol teľka Ústavu pre kultúru vojvo- Cirkevný zbor si najprv vybudoval núť na rodinu, ktorá je nenahraKotinský, Karol Chalupka, Štefan dinských Slovákov Mgr. Milina školu, potom faru a neskoršie, diteľným prameňom lásky k maKvas, Pavel Máľach, Michal Mi- Sklabinská, riaditeľ EHO v Novom roku 1892, postavil kostol. Kedy- terčine. Všetci spolu už roky dolec, Michal Kollár (najdlhšie tu Sade Mgr. Vladislav Ivičiak, pod- si počítal 650 duší a dnes iba 250. kazujú svoju životaschopnosť. pôsobil), a meno terajšej farárky predseda MSS Ing. Vladimír Fe- Aj napriek ubúdaniu počtu cirJasminy Kotasovej-Medveďovej. kete, predseda Strany vojvodin- kevníkov, zbor je aj naďalej aktívny E. H. Historické údaje o založení a ODMENENÝ FILM RTV STARÁ rozmachu cirkvi v Palanke a o výPAZOVA. Film Šuma Trbu Baračstavbe kostola podala domáca kého, autorky Gordany Momčipani farárka. Zaspieval Ondrej lovićovej a v produkcii RTV Stará Goda a domáci spevokol. PríPazova odmenili za najlepšiu sentomným sa prihovoril aj Dr. Ján zibilitu SilaFest 2012 na 4. meVaršo, veľvyslanec SR v Belehrade, dzinárodnom festivale turisticktorý zdôraznil, že slovenskosť, kého a ekologického filmu vo ktorá sa udržala vo Vojvodine, Velikom Gradišti. Festival prestála na troch pilieroch, a to sú: biehal v dňoch 2. až 8. septembškola, cirkev a Matica slovenská. ra. V konkurencii 186 filmov do Predsedníčka MSS Katarína Meužšieho výberu vošlo 45: 40 zalegová-Melichová vyjadrila úctu hraničných a 5 srbských, medzi voči všetkým tým, ktorí vbudovali ktorými bol i film Šuma. Produkus seba do základov tejto cirkvi, centa filmu Gordana Momčilovićová povedala, že je veľkým úspechom dostať sa na festival. Odmenu lebo cirkev bola tá, ktorá zachoneočakávala, lebo turistický film vo svete sa vyznačuje vysokými kvalitami. Samozrejme, netajila ani vávala našu slovenskosť na týspokojnosť zo získanej odmeny na tomto prestížnom kultúrnom a turistickom podujatí. Od januára chto priestranstvách, kde nie kažbudúceho roka zahlásila nový projekt. Na fotografii: Z udelenie odmeny autorke filmu Gordane Momdé časy boli žičlivé, a cirkev bučilovićovej zo Starej Pazovy (prvá sprava). A. Lš. dovala nielen kostoly, ale aj naše (foto: archív RTV Stará Pazova) školy. Tak zachovávala nielen du-

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V KOVAČICKOM CUKROVARE

Očakáva sa horká cena cukru

teľ kovačického cukrovaru a prezradil ešte, že v nasledujúcom roku plánujú zvýšiť výrobu cukrovej repy na 9 a pol tisíca hektárov, poľnohospodárski výrobcovia zavádzajú systémy na zavlažovanie pôdy, takže sladkých repových buliev bude nadostač. Spoločnosť Sunoko plánuje investovať ďalších 10 miliónov eur do cukrovarov v Kovačici a Pećinciach, teda výstavbou súčas-

re suché počasie krovare zarobí niekoľko výnosy cukrovej prevažne vysokoškolsky repy v južnom Banáte vzdelaných mladých ľudí, sú znížené na 37 – 38 ktorí aj zostanú v podniku. ton z hektára. Na trhu – Aj napriek obavám z sa očakáva zvýšenie tohtoročnej úrody plánucien cukru. Tohto roku je sa vývoz cukru do štátov spoločnosť Sunoko, v rámci ktorej pracuje aj kovačický cukrovar, mala pod cukrovou repou vyše 30-tisíc hektárov, z toho kovačická továreň kontrahovala výrobu cukrovej repy na 8 a pol Spokojný s kvalitou cukrovej repy – tisíca hektárov s vý- Dipl. Ing. Srboljub Dinić, riaditeľ robcami z Kovačickej cukrovaru v Kovačici obce, Pančeva, Opova šiarne cukru, čím sa zvýšila a Kovínu, teda okolo 450 000 kapacita spracovania na 7 a ton repy. Výnosy cukrovej repy pol tisíca ton cukrovej repy nie sú ako v predošlých rokoch, denne. ale podľa slov riaditeľa továrne Riaditeľ Srboljub Dinić vyDipl. Ing. Srboljuba Dinića, s kto- zdvihuje, že v kampani sprarým sme sa rozprávali na sklon- covania cukrovej repy praku minulého týždňa, cukrová cujú okrem zamestnancov Cukrová repa sa z polí rýchlo prepravuje na spracovanie do továrne repa je dobrej kvality. cukrovaru (135) aj sezónni ro– Kampaň sa začala začiatkom botníci, ktorých je tohto roku Európskej únie, do Talianska a do nej sušiarne na paru, akých je v septembra a bude trvať do kon- niečo viacej ako v minulých ro- štátov v regióne, melasa z našej celom svete iba 20, sa značne ca októbra, možno aj dlhšie, čo je koch, teda 135. Jedna časť za- továrne sa už dodáva do tovární zmenšia náklady výroby cukru v podmienené výrobcami cukrovej mestnancov odchádza do vý- na výrobu kvalitných alkoholic- budúcnosti. repy, s ktorými cukrovar nemá služby, takže si na chlebík v cu- kých nápojov, – riportoval riadiA. Chalupová podpísané zmluvy, – povedal riaditeľ Dinić. – Zatiaľ sú výnosy solídne a výrobcov netrápi väčšia hniloba sladkých buliev, ako to bývalo v minulých rokoch. Očakávame, áva sa na známosť, aj sa oznamuje našim naj- daktoré učebnice matematiky; tie budú na predajných že budeme mať na spracovanie mladším občanom, respektíve žiakom tak zá- pultoch čo nevidieť, už len aby sa naši pracovití a konokolo 350 000 ton cukrovej repy. kladných, ako aj stredných škôl a veruže i študentom, štruktívni politicko-osvetoví činitelia uzhodli na dileKeď ide o rozšírenie kapacít, tak našim budúcim akademickým občanom nasledujúce: me, koľko je naskutku 2 + 2, to jest, či je to to isté, čo 2 najväčšou investíciou v minuNeotáľajte, neváhajte, ale si ihneď, ak ste to ešte ne- x 2. Chémia je taktiež na obzore, zostáva už len zapílom roku v cukrovare v Kovačici urobili, nové knihy to jest učebnice obstarajte, lebo, ako sať vzorec pre úspešnú chemicko-politickú kochabitáciu istotne bolo zvýšenie kvality a je známe, dostať ich už všetky do jednej, vieme, že vie- prvkov zlúčeniny doteraz nemožnej, aktuálne známej kvantity v rezárni cukrovej repy, te, kde. Rady sú tam síce, vieme, že viete, kde, dlhé, av- z poslaneckých a výborníckych lavíc (nie ľavíc) prípadne taktiež sme dostali dve kotolne šak chvíle v radoch môžu byť krásne a krátke a nanajvýš stolíc. Čo nevidieť, do rúk sa vám dostanú aj učebnina uhlie, aké okrem kovačickej to- užitočné, ak si ich krátite, napríklad čítaním čerstvých ce hudobnej (nečítať: chudobnej) a výtvarnej kultúry várne majú ešte cukrovar v Pe- kníh. v jazykoch národnostných menšín a národnostných ćinciach a vo Vrbase. Okrem toho, Knihy, ako bolo vopred povedané, a to včas, vyšli všet- spoločenstiev; iba čo budú hotové preklady hymny, resže máme namontované súčasné ky a v potrebných nákladoch a sú nové, akože sú nové pektíve ilustrácia k téme Ako (ne-na)maľovať čerta na filtre, nainštalovali sme ešte dva i ceny nových kníh. Zatiaľ nevyšli iba ak učebnice de- stenu. stroje na balenie cukru, takže sa jepisu a zemepisu, a to zo známych dôvodov: dejiny sú Kebyže prípadne podaktoré učebnice nevyšli ani do kapacita balenia zvýšila dvakrát, u nás, ako je dobre známe, naposledy proces veľmi in- konca septembra, určite vyjdú tlačou do konca prvé– ozrejmil riaditeľ Dinić. tenzívny, furt sú v pohybe, takže naši historici majú čo ho polroka. V prípade výskytu prípadných – u nás tak – Spoločnosť Sunoko, továreň robiť, aby ten intenzívny proces poriadne schmatli za zriedkavých – nepredvídateľných okolností, zachovajte v Kovačici, pre tohtoročnú kam- uši a za päty, zatiaľ čo je takisto známe, že aj situácia pokoj a optimizmus, lebo učebnice si dozaista budepaň okrem doterajších sušiarní v geografických rámcoch je u nás konštantne oše- te môcť kúpiť začiatkom alebo koncom druhého polzadovážila ešte dve súčasné na li- metná, takže trochu viac trvá jej uchopenie našimi na- roka, najneskoršie v polovici júna. Veľa šťastia! sované repové rezky a dve su- slovovzatými odborníkmi. Len-len čo nevyšli aj poBum-bum-bum! jbš

Bum-bum-bum!

UGÁR

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ČELAREVO FEST 2012

Dni piva, kultúry a športu eň osady, 16. september, občania Čelareva posledné desaťročie oslavovali v znamení „erbu” svojej dediny, čiže usporadúvali podujatie pod názvom Dni piva. Počas uplynulého víkendu tradičné oslavy prebiehali prvý raz pod názvom Čelarevo fest. Program bol naskutku rozmanitý. V piatok 14. sept. usporiadali dobre navštívený literár- Tibor Sipos z Bečeja: Na počesť mechaniky ny večierok s jedným z najlepších srbských spisovateľov vraví: – Naši členovia teraz najviac peMatijom Bećkovićom. Na javisku v centre Čelareva v nočných hodi- stujú holuby a hydinu… Veľké nách vystúpili ochotníci domáceho úspechy jednotlivci dosiahli na výKUS Petra Kočića, a potom aj Ná- stavách zajacov. Prvý raz vystavurodný súbor Kolo. Program uzavreli jeme v rámci Dní piva, máme tu len rokové skupiny Paket aranžman a Neverne bebe. V Kultúrnom stredisku nainštalovali výstavy starých fotografií, ako i obrazov, ktoré namaľovali účastníci výtvarného tábora Kočićovi so štetcom. V sobotu sme sa na Čelarevo fest pozreli priamo. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Čelarevo Goran Latković nám ozrejmil náplň udalosti: – Čelarevo fest je podujatie, ktorým si Čelarevčania pripomínajú Deň osady a Dni piva. Prvý raz toh- Krnjajićovci z Nového Sadu to roku organizátorom ce- a ich veselá dielňa lého podujatia je Miestne spoločenstvo Čelarevo a spoločnosť desiatich vystavovateľov, príďte v Carlsberg, ktorá doteraz bola pria- decembri, to bude výstava... Najväčší hlúčik záujemcov je pri mym organizátorom, teraz je sponzorom podujatia. Úplne sme po- klietkach s papagájmi, ktoré prizmenili jeho koncept, s cieľom za- niesli – deti. Vyfotíme ich a smerupojiť do osláv Dňa osady všetky jeme k budove Miestneho spolonaše združenia a športové kluby, a čenstva, pred ktorou ľudia behajú tak prezentovať našu kultúru a hore-dolu, chystajú ďalšiu výstavu; obyčaje. Musím zdôrazniť, že spo- všetko je v pohybe. Vnútri tiež. Vstúpime a odrazu sa ocitáme v ločnosť Carlsberg prejavuje plnú zodpovednosť k rozvoju Čelareva. ríši vynálezov. Organizátori výstavy Na trhovisku, na pultoch, sú kliet- inovátorov a vynálezcov, manželia ky, v nich operence a zajace… Vý- Đorđe a Dragica Štanglovci vítajú stava drobnochovateľov. Starý zná- hostí, usmerňujú, prinášajú, čo tremy Ondrej Štajfer nás už aj zozna- ba… Pravdaže, najprv nám pomuje s novým predsedom tamoj- hľad spočinie na prístroji, pri ktorom šieho Združenia drobnochovateľov je „odkaz” na ceduli: Na počesť meZov Željkom Kačavendom, ktorý chaniky. Jeho autor, Tibor Sipos, ad-

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

vokát na dôchodku z Bečeja, predseda tamojšieho Klubu tvorcov a inovátorov, hovorí s úsmevom: – Prístroj neslúži k ničomu. Urobil som ho proste na počesť mechaniky, na ktorú pomaly zabúdame, lebo máme hydrauliku; všetko sa ale začína mechanikou… Kto ide okolo, sa pristaví, neodolá, potiahne, klepne dreveným kladivom, a toto ihneď zobúdza spomienky na staré, ale aj vôľu po úvahách o novom. Pán Sipos nás zoznámi a zároveň robí tlmočníka v rozhovore so Zoltánom Nagyom z Hödmegyevásárnaly, mestečka pri Segedíne. Ten je skvelý organizátor, usporadúva vraj výstavy inovátorov a vynálezcov z celého Maďarska… Neúnavný Đorđe Štangl je hrdý na skutočnosť, že Čelarevo je jediná dedina v Srbsku, ktorá usporadúva výstavu inovácií, a že Združenie vynálezcov a inovátorov UPIČIB spolupracuje so Srbskou akadémiou vedcov a vynálezcov. S nahrávkami rozhovorov s ním a

tačom: Udruženje Miroškine rukotvorine Rakovac. Umelkyňa Vera Žigićová s úsmevom víta návštevníkov a zástupkyňa predsedu združenia Snežana Radišićová konštatuje: – Všetci sa pristavia, popozerajú, obdivujú, spýtajú sa na cenu, žiaľ, málo kupujú; peňaženky sú tenké… Hneď povedľa sú aj Hložančania: Pavel Murtin predáva med a iné produkty včiel a Anna Turdeľová ponúka výrobky firmy Biomlyn: organickú múku a pečivá… Z náhodného informátora Ondreja Štajfera sa naraz stáva náš osobný taxikár a po chvíli sme už pri Dunaji. Malú časť priestrannej pláže „okupovali” (iba) desiati kotlikári. Niektorí povedia: Iba včera sme sa dozvedeli… Vedúcim parády je predseda Poľovníckeho spolku Čelarevo Petar Trifunović: – Prvý raz organizujeme súťaž vo varení kotlíkového paprikáša (z diviaka a srny) v rámci Dní piva. Prichystané sú aj odmeny, tie sú však v druhom pláne. Viac ide o kamarátenie. Veru tak. Kamarátenie v Čelareve pokračovalo aj pri sobotňajších a nedeľných športových súťažiach. Centrum sa podobalo na skutočné mravenisko najmä v sobotu večer, keď prítomných pobavila skupina

Ondrej Šinka (sprava) a Michal Struhárik sa zvŕtajú pri kotlíku z diviny

predošlými ideme von. Tam si už ľudia obkukávajú stánky s gastronomickými špecialitami a ľudovými výrobkami. Ktože je autorom hentých pestrofarebných, priam radostných drevených škatuliek? Zorica Kojićová Krnjajićová z Nového Sadu, t. j. jej nová Vesela radionica. Vedľa nej je stánok s pú-

Van Gogh; pred ňou nastúpil domáci band Jump 77 a nechyboval ani ohňostroj. Návštevníci síce opäť vypili hektolitre piva, ale organizátori im tentoraz, okrem slastného nápoja a športových zápasov, „predali” aj poriadny kus kultúry. Juraj Bartoš

Z NAŠICH OSÁD „Mal som nepríjemnosť s paprikou na otvorenom pozemku po letnej búrke. Korene poľahli na jednu stranu natoľko, že najmenej 30 percent plodov zostalo bez ochrany od silného slnka! Hneď som nad porasty papriky na koloch výšky jedného metra rozopäl sieť na zatienenie. To sa ukázalo ako veľmi dobré riešenie, lebo sieť namiesto listov chráni plody papriky, ktoré by bez toho prakticky spálili horúce slnečné lúče. Aj z ekonomického hľadiska je to rentabilné, sieť nie je veľmi drahá a môže sa viac rokov používať,“ nesťažuje si, ale upozorňuje na prvú takúto skúsenosť Martin Vajs. Okrem paradajok a papriky zeleninár Vajs na každom kúsku pôdy v chránenom priestore a na otvorenom celkovej veľkosti asi jedného jutra takmer počas celého roka pe-

ZELENINÁR MARTIN VAJS SA NESŤAŽUJE NA ŤAŽKÝ ROK

Paradajkám sucho neuškodilo voje prvé významnejšie skúsenosti v zeleninárstve Martin Vajs získal v Báčskej Palanke, kde roku 1998 začal vo fóliovníku pestovať zeleninu. Tento niekdajší obchodník a robotník textilnej továrne Ites Lolu Ribara sa po odchode do dôchodku z Odžakov prakticky presťahoval do Lalite. Takmer každý deň je v tejto dedine, lepšie povedané v záhrade manželkinho rodičovského domu, kde vo fóliovníkoch a na otvorenom necelé desaťročie pestuje niekoľko druhov zeleniny. „V dvoch fóliovníkoch veľkosti päť árov mám 1 200 koreňov paradajok. Tohto roku sú napriek nezvyčajne Pekné rajčiny majú toho roku vysokým teplotám a suchu mimo- dobrú cenu: Martin Vajs ich neriadne dobré podmienky na pro- predáva obchodníkom spod 50 dinárov za kilogram dukciu rajčiakov, lebo porasty vôbec „neodhodili“ kvet. Pestujem výlučne konzumné paradajky, hlavne holandských a izraelských, a len sčasti domácich odrôd. Pred výsadbou priesady, ktorú si pripravujem sám v kontajneroch, pôdu pohnojím maštaľným hnojivom, k tomu pridám bioaktívny preparát, aby sa hnojivo rýchlejšie rozložilo. Vďaka systému kvapkovej závlahy rastliny dostávajú vlahu a všetky potrebné výživné látky. V normálnych poveternostných podmienkach stačí 6 litrov na štvorcový meter, ale počas tohtoročných Škvrny od slnka na plodoch papriky

Zeleninár Vajs už niekoľko rokov vo fóliovníku papriku pestuje na sieti

Ochranná sieť na zatienenie papriky sa oplatí

páľav som tú dávku musel zvýšiť až na 10 litrov. Už mi takmer nestačí terajšia kapacita studne 3 000 litrov za hodinu, takže uvažujem o vŕtaní novej. Toho roku z jedného koreňa v priemere oberiem asi 14 kilogramov paradajok, čo je dobrá úroda,“ hovorí nám o pestovaní červených, šťavnatých a zdravých plodov rajčín Martin Vajs. Ďalšia zelenina, ktorá zaberá päť árov vo fóliovníku a sedem árov na otvorenom poli, je konzumná paprika. Na rozdiel od rajčiakov, pri paprike je opačná situácia, keďže sa zeleninár Vajs rozhodol pre 80 percent domácich odrôd, kým zvyšné množstvo zaberá maďarská babura Apolo. Je to hlavne pokusná výroba pre podnik Superior z Veľkej Plany, ktorý má zmluvu s Bieloruskom o vývoze osiva. Vzorky papriky, ktoré dosiaľ brali, uspokojujú požiadavky zahraničného kupca.

stuje aj karfiol, zelený šalát, cibuľu (mladú vo fóliovníku), zemiaky (tiež v chránenom priestore), kapustu... O kvalite jeho výrobkov hovorí skutočnosť, že za posledné štyri roky dostal 11 zlatých medailí na Novosadskom veľtrhu. Pochvaľuje si spoluprácu so Žaklinou Andrejekovou, inžinierkou agronómie a ochranárkou rastlín v somborskom Meteor komerce, ktorá mu pomáha a radí pri voľbe osiva, ochrane od chorôb a škodcov a vôbec v produkcii zeleniny. Celkom na záver povedzme aj to, že Martin Vajs nemá žiadne starosti s odbytom dopestovaných plodov. Na trh vôbec nechodí, ale celkové množstvo zdravých rajčiakov, papriky a inej zeleniny odberajú predajne v Odžakoch, Báčskom Gračci, Ruskom Kerestúre a v Laliti.

22. 9. 2012

J. Pucovský 38 /4509/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD EKO DEŇ HLOŽIAN

Pestujú pozitívny vzťah k planéte eň ochrany Ozónovej vrstvy Zeme 16. septembra (vyhlásený Organizáciou spojených národov v roku 1994) si pripomínajú všetci občania našej planéty, ktorí uvažujú o jej budúcnosti, podobne ako 21. septembra – Deň biosféry. Už niekoľko rokov zaradom pozitívny vzťah k planéte, na ktorej žijeme, pestuje Združenie ekológov Ekos z Hložian, spolu so svojimi priaznivcami. O tom, že ich je čoraz viac, presvedčili nás aj uplynulú nedeľu. Na nádvorí niek-

ského nábrežia. Tam, pri čárde Marína, na improvizovanom ihrisku, na akom (sa) dakedy hrávali ich rodičia, či skôr starí rodičia, si futbalový kumšt overili žiačky základných škôl z Kulpína a Hložian. Hostky mali o vlások presnejšiu mušku, takže v „minifut-

delení do dvoch celkov: „modrí“ zdolali „bielych“ výsledkom 4 : 3. Predtým preteky na rolleroch vyhrala Andrea Parkániová, 2. miesto obsadila Timea Kopčoková – obe z Hložian – a na 3. skončila Martina Šimová z Kulpína. Víťazom chutilo víťazstvo a všetci si, prv než sa bohatší o pekný zážitok vrátili domov, s pôžitkom pochutnali na olovrante a občerstvení. Akiste im vo vedomí utkveli slová neochvejnej ekologičky Turčanovej: – Ekológovia chcú upozorniť občanov obce, ale aj širšie, aby si

„Zamyslime sa teda nad tým, čo každý z nás môže urobiť za uzdravenie atmosféry...“ odkázali dievčatá v performancii s balónmi, v rámci programu venovanému Eko dňu Hložian

Takto sa, na ihrisku, z ktorého sa prášilo, hrávali ich starí otcovia; dievčatá z Kulpína a Hložian si zahrali futbal v tieni stromov

Rollerové princezny: Andrea (zľava), Timea a Martina

Žiačky – futbalistky z Kulpína a Hložian

dajšej novej školy, teraz kaviarne Pod lipami, sa zhŕklo vyše sto Hložančanov, prevažne detí, žiakov a mládeže, ale aj starších občanov, s cieľom zapojiť sa do akcie, ktorú Ekos trvale preferuje pod mottom Meňme svoje zvyky a nie klímu. Tentoraz predsedníčka Ekos Viera Turčanová s potešením privítala aj ekológov z Báčskeho Petrovca a Starej Pazovy. Po kratšom programe zameranom na pozdvihnutie ekologického povedomia občanov, v ktorom účinkovali žiaci základnej školy v Hložanoch, prítomní sa pobrali k Dunaju. Kto pešky, kto na bicykli, či na kolieskových korčuliach. Všetci s neskrývanou radosťou z toho, že sa po ceste budú kamarátiť, komunikovať, a že sa nadýchajú nad zlato vzácneho (ešte 22. 9. 2012

38 /4509/

stále pomerne) čerstvého vzduchu, pričom sa očami popasú na scenérii okolia dediny, rieky a dunaj-

balovom minizápase“ zvíťazili v pomere 1 : 0. Po nich nastúpili oproti sebe hložianski žiaci roz-

uvedomili, ako je krásne a zdravo pohybovať sa na čerstvom a čistom vzduchu, a tým upozorniť, že ľudia, v snahe žiť čo najpohodlnejšie, znečisťujú životné prostredie. Kazia to, bez čoho život na našej planéte nie je možný. Čo dodať? Iba ak myšlienku: Ľudia, spamätajme sa; aj planéta má iba jeden život... Juraj Bartoš

APEL Z DIREKCIE PRE VÝSTAVBU OBCE STARÁ PAZOVA, aby občania nevytvárali divé skládky odpadu. Nimi sa znečisťuje životné okolie, ktoré často veľmi nepekne vyzerá. Niektoré divé skládky odpadu môžu vplývať i na zdravie občanov, ak sú v blízkosti napr. prameňa vody. Najnovšie takéto skládky odpadu sú vytvorené v blízkosti prameňa vody v Novej Pazove. Riaditeľ Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova Nedeljko Kovačević (na fotografii) v týchto dňoch apeloval na občanov Staropazovskej obce a majiteľov početných firiem, aby odpad nevyhadzovali tam, kde je to nie povolené. V direkcii vypísali tender na sanáciu tejto divej skládky odpadu a na tieto účely vyčlenia až 3 200-tisíc dinárov. V Direkcii pre výstavbu Obce Stará Pazova uvažujú i o utvorení recyklačného strediska a pracujú na trvalom riešení tohto ozaj pálčivého problému v obci. a. lš.

HLAS ĽUDU

Z naŠicH osád aktivitY a pLánY obecneJ orGaniZácie červenÉHo krÍŽa b. petrovec

Humanita ako skutok letnom období v petrovhumanitárnej organizácie taskej obecnej organizácii tiana cerovská. výsledkom dobrej spolučerveného kríža bolo pokojpráce červeného kríža so nejšie, ale len keď ide o pripostrediskom pre sociálnu prámínanie si nejakých dátumov. cu je i to, že už druhýkrát si avšak v tomto období roka, maloletá osoba, ktorá vyako aj pár rokov predtým, dokonala priestupok a bola stali do tejto humanitárnej orevidovaná v sociálnom streganizácie balíky sociálnej podisku, za trest odpracovala moci. potrebný počet hodín v tej− prijali sme 200 balíkov poto organizácii. aj na začiatku moci z červeného kríža srbska, tohto školského roka v spoa to v spolupráci s Ministerlupráci so stanicou polície v stvom práce a sociálnej politi- Tatiana Cerovská, tajomníčka Obecnej petrovci robia spoločnú akky srbska. pretože je petrovec organizácie Červeného kríža v Petrovci ciu pre prváčikov celej obce najväčšia osada obce, rozdelili sme v ňom 80 balíkov a po 40 ba- ných trestov na líkov dostala každá z osád obce. keď svoju humanitárnu ide o výber používateľov, teda tých činnosť. podarilo sa ľudí, ktorí sú v najkritickejšom so- nám tie prostriedky ciálnom položení, robíme to spolu získať, takže už dva so strediskom pre sociálnu prácu v roky dostávame petrovci, s ktorým máme veľmi pomoc na potravdobrú spoluprácu. poskytnú nám né články a hygiezoznam používateľov, a potom ro- nické prostriedky z bíme výber. tých 200 balíkov nie je týchto zdrojov. vlaani náhodou dosť na celú obec, ale ni to bolo dva razy aj s takou pomocou sme predsa v roku pre deti zo spokojní. balíky sociálnej pomoci sociálne ohrozeV sklade s obnoseným šatstvom je vždy rušno obsahovo boli zložené z dvoch čas- ných rodín a tohto a výber je bohatý tí. Jednu časť tvorili potravné člán- roku sme dostali ky a druhú hygienické potreby. boli pre starších spoluobčanov. každá a týka sa bezpečnosti v doprave. v sme zapojení aj do skupiny dva- obec dostáva v jednej časti pomo- tomto mesiaci, teda od 14. do 21. nástich obcí v srbsku, ktoré si žiadali ci 25 balíkov bez ohľadu na veľkosť septembra si pripomínajú týždeň prostriedky z priestupkov a peňaž- obce, − povedala tajomníčka tejto solidarity. to znamená, že sa v čer-

ZdruŽenie občanov MY v báčskoM petrovci

Za kvalitnejší celodenný pobyt príležitosti ukončenia s hygienickým zariarekonštrukčných a dením, tiež riešiť adaptačných prác miestústredné vykurovaností, ktoré toho času ponie, vybetónovať pivužívajú, predstavitelia Zdrunicu, dostavať komín, ženia občanov MY si sadli za gypsovými platňami spoločný stôl s darcami, obložiť povalu kuktorí tieto práce umožnili a chyne, olíčiť ju a vyspoločne v piatok 14. sepmeniť niekoľko okien. tembra na tlačovej konfepresne do dinára vyrencii vyhodnotili vykonanú číslila vkladania, ktoré prácu. získali od darcov – z predsedníčka správnej nadácie Jarmila, od rady občianskeho neziskorodiny bohušovej z vého združenia MY tatiana Hložian, podnikateľa Tatiana Korošová (v strede) s darcami Jarmilou korošová prítomných dozo slovenska romana Bohušovou a Mariánom Triaškom v účelovej hračkárni podrobna informovala o združenia My Minárika a rodiny prácach na úprave ich bovdišovej z austrálie. miestností. v podstate ide o niekoľko sociálnou službou. s potešením kvi- aby prišlo k uskutočneniu týchto miestností budovy pri trhovisku, tovala, že sa im za pomoci sponzo- prác, svoje ruky pridali aj početní doktorú spoločne používajú s obecnou rov podarilo rekonštruovať kúpeľňu máci a zahraniční priaznivci, majst-

venom kríži bude zbierať obnosené šatstvo, školské pomôcky alebo iné veci, ktoré občania nepotrebujú. také akcie usporiadajú aj na školách a v škôlke, a potom sa to preberie do priestorov čk. sklad s obnoseným odevom v petrovci pracuje niekoľkokrát v týždni a je naozaj veľký záujem občanov o takúto ponuku čk. − už prvého októbra si pripomenieme svetový deň starých a vtedy navštevujeme najstarších občanov, pričom tu nejde o sociálny status, ale o vekovú štruktúru našich spoluobčanov. vlastne celý október je mesiacom starých, nuž sa zameriavame na tieto aktivity. v spolupráci so školami a škôlkami v každej osade obce usporadúvame tradičné podujatia slnečná jeseň života. služba starostlivosti o starých u nás stále funguje, volontérky obchádzajú staršie domácnosti a okrem pomoci najpotrebnejšie je to pekné slovo. Za sebou máme aj päť akcií darcovstva krvi v petrovci a po tri v osadách obce. samozrejme v žiackom domove Gymnázia J. kollára v petrovci organizujeme dve akcie darcovstva v roku, na jar a v jeseň. K. Gažová ri a inštitúcie, ktorí od skôr podporujú prácu Združenia rodičov detí s osobitnými potrebami My. Združenie je založené pred 12 rokmi a postupne sa rozvíjalo. denne sa snaží poskytnúť kvalitnejšie podmienky pre pobyt deťom, ktoré sú stredne ťažko a hlboko mentálne poškodené. pre tieto deti pobyt tuná je jediný spôsob čiastočného socializovania a v rámci práce združenia sa snažia aspoň trošku odbremeniť rodičov od nepretržitej opatery poškodených detí a v znášaní ťažkého životného údelu. predsedníčka sa verejne zavďačila darcom, ktorí sa kladne vyjadrili o práci tohto združenia a presvedčili sa o funkčnom využití ich finančnej pomoci tejto neziskovej organizácii. v mene nadácie Jarmila hovorila jej predsedníčka Jarmila bohušová a za podnikateľa zo slovenska sa prihovoril jeho zamestnanec Marián triaška. J. Č-p

22. 9. 2012

38 /4509/

HLas Ľudu

Z NAŠICH OSÁD POHĽADNICE Z RADOŠA (9)

Keby cesta bola skorej, bolo by tu viacej ľudí… Krošlákovcoch sme sa dopočuli prv než nás, konečne, začiatkom júna 2012, cesta zaviedla do Radoša. Ich dom, povedali nám priatelia, je oproti škole, na konci cesty tiahnucej z Iloka. Trafili sme. Pred domom ihličnany, v gazdovskom dvore tiež stromy: višne, orechy, pod šopami stroje, prívesy… Prv než dedinka dostala elektrické pouličné osvetlenie, Krošlákovci si obstarali agregát a zásobovali elektrinou aj školu. U nich vraj bola„záväzná” zastávka pre novinárov slovenských redakcií… Pri vchodových dverách dvaja chlapi s nožmi v rukách, tretí pri nich – akože inak, ponúka... Štvrtý, hen pod šopou, šermuje drevenou varechou. To Iločania chystajú paprikáš pre účastníkov váľania májového dreva pri Slovenskom dome. Prečo práve tu, u vás? – pýtame sa domáceho, Daniela Krošláka, ktorému desaťročia robotylopoty, vetriská, snehy, slnko a dažde zvrásnili tvár. Zostal mu však čistý jasný pohľad. Víta nás ním a vľúdnym slovom tiež. Ako starých známych. Začína sa rozhovor, ktorý budú prerušovať početní hostia a jeho zlatá manželka Zuzana rodom z Ľuby, ktorá neodbytne opakuje pozvanie k nedeľnému obedu. Dovolíme si rozhovor pretaviť do monológu muža, ktorý sa narodil roku 1949 v Radoši, kam jeho otec zavítal ako dvojmesačné bábätko so svojím otcom… oOo

To tak bolo naveky. Aj keď na Radoš zavádzali vodu, elektrinu, telefón, varievalo sa u nás… Tu majú všetko, čo načim. Môj apko kúpili dom 1928. roku. Odišli z Kulpína, lebo prepadli. Môj pradedo boli žirant komusi, kto hospodársky stroskotal; takže banka predala ich majetok. Museli sa pobrať; neviem, či od hanby, alebo… Kúpili Čáňov dom tu, na Radoši, so sušiarňou na chmeľ. Všade, kde sú teraz vinohrady, boli chmeľnice. Tak sa mi vidí, že až po osemdesiate roky tu, neďaleko od nás stála chmeľnica. Na družstevnom boli aj stroje na oberanie chmeľu, moderná sušiareň… 22. 9. 2012

38 /4509/

ORAČKA S TROMA KOŇMI Živíme sa výlučne z poľnohospodárstva. Máme tridsať jutár vlastnej pôdy a ešte toľko a trochu viac berieme do prenájmu – od spoluobčanov. Pestujeme tradičné kultúry: kukuricu, pšenicu, slnečnicu, a máme aj 13 000 trsov vínnej révy; čiže tri a pol jutra graševiny; tej sa tu darí najlepšie. Najhoršie je, keď je oberačka; vinohrad sa musí obrať za deň-dva, vtedy potrebujeme aspoň dvadsiatich robotníkov a o nich je núdza; teraz nemôžu prísť „zo strany”… Okrem toho ochrana je drahá, výplaty meškajú; ešte sme nedostali peniaze za vla- Daniel a Zuzana Krošlákovci ňajší rok... Robil som aj koňmo a všetko problém, lebo je málo ľudí. My sme stihli. Treba len riadne zorga- sme mali prví kosačku, tzv. aplenizovať robotu. Musí sa tri dni do- getku, ktorá len hrsťuje, myslím si, predu vedieť, kedy čo budeme ro- že je vystavená v Poľnohospodárskom múzeu v biť, nie dohovárať Kulpíne. Potom sa ráno, že čo sme mali samodnes… Mali sme viazačku vyrobekone, s otcom sme nú v petrovararobili aj drevo v dínskej továrni Pohore. Až roku 1966 beda, a roku 1976 sme kúpili prvý sme kúpili prvý traktor. Orával som kombajn. Predtým na troch koňoch; sme žito tlačili na neviem, či niekto družstevnej mlávie, ako sa to robí, ťačke. Pšenice v ale ja viem. Boli chotári bolo veľa, kolári, ktorí vedeli tak nám dochánamontovať tri dzali na výpomoc bivničky na váhu so strojmi aj z Ertak, aby sa pode- Radošan s kulpínskymi devíka, ba istý Milila záťaž, aby ťa- koreňmi: Daniel Krošlák lanko až z Laćarku. hali všetky tri kone rovnako. Všetko ja to mám na Ech… vtedy sa robilo… spoločnýpadláši. Pekne sa oralo na troch ko- mi silami, jedni druhým sme odňoch, hej, veru pekne. Lepšie vy- chádzali na výpomoc, „na móbu”, a zerala oráčina ako po oračke za teraz – akoby sme si navzájom závideli… Boli sme chudobní, ale traktorom. istým spôsobom bohatší ako dnes. Dnes „je dôležité”, kto má aký trakĽUDÍ, ĽUDÍ JE MÁLO… Vtedy každá domácnosť mala tor či auto, kto koľko zeme vlastní… Na oberačkách sa ešte stále strepár koní a v každom dome boli aspoň štyria-piati ľudia; takže sa stih- távame. A zabíjačky…? Viete ako: lo všetko zavčasu urobiť. Teraz je prídu mi obaja zaťovia, sestra so šva-

HLAS ĽUDU

grom a ich dcéra, príde kmotor, no celkom pekná spoločnosť… Ibaže… Nie je to ako kedysi. Viete, ako vraví istý človek? Keby bolo hotovo driev ako začneme! Ľudí, ľudí je málo na Radoši. Málo nás je nielen do roboty, ale aj na zábavy. Už býva iba hroznová, masková či Štefanská a váľanie májového dreva. Aj to ide tak… ťažko… akoby vynútene… CHÝBAJÚ PRACOVNÉ PRÍLEŽITOSTI Nikdy som nič nekupoval na úver a nikomu nič nie som dlžen. Úverom som sa vyhýbal, nezobral ani kapitálne vklady. Hútam si: čo ak príde ľadovec…? Ešte trochu, hajde nech žartujem, budem najstarší Radošan. Mladých ľudí je tu už pomenej, lebo tu nemajú perspektívu. Odchádzajú za robotou za hranice, do mesta, k moru… Aj Ilok zostáva bez mladých ľudí. Lebo nie sú pracovné príležitosti. Tamojší Iteks zamestnával kedysi 1 500 ľudí; teraz je ich tam 20 – 30; ani tí riadne nedostávajú plat. Niekdajšiu Čermákovu tehelňu pozmenili na prístavisko, len zopár ľudí tam nakladá stavebný materiál; všetko urobí robotika, a pred časom na tehelni pracovalo 258 ľudí. Podnik Zvezda zamestnával 500 – 600 ľudí… Všetci tí ľudia si z platov uživili rodiny, ženy a deti. Sedliakom nebol problém predať ošípané a čokoľvek iné, lebo ľudia mali peniaze. Teraz je problém. Keď mi človek príde ku chlievu a začne rozprávať zďaleka, aké sú časy; ihneď viem, koľká bije, že sa nakoniec spýta, či môže vyplatiť na dvakrát… Chyba bola… tá cesta… Keby ju boli bývali urobili skôr, dakedy v sedemdesiatych rokoch predchádzajúceho storočia, kým sa vo vtedajšej Juhoslávii ešte žilo slušne, tu by, na stopercent, bola ulica. Taká, aké majú iné dediny, nie tu dom – tam dva… Juraj Bartoš

Z NAŠICH OSÁD SILBAŠ

Neúnavný aj po osemdesiatke ivotom písané skúsenosti majú najväčšiu hodnotu. Každá životná doba prináša nové vedomosti a poznatky. S pribúdajúcimi rokmi a šedinami na hlave vyvoláva úctu mladších pokolení. Gavra Novakov zo Silbaša má 81 rokov a ešte stále veľa životného elánu. Známy je podľa prímena Đica, ktoré do- S jedným kožušníckym výrobkom stal v chlapčenskom veku. Cíti ho ako vlastné meno, až družstve, kde pracoval po dôchonatoľko, že Gavra sa mu zdá ako cu- dok, do r. 1986. Ďalšia Đicova láska sa viaže k dzie. Živo si spomína na detstvo a mladosť, keď sa reč staršieho váži- športu, ku ktorému mal blízko od la, najmä rodičom sa neprotirečilo malička. Ako 10- – 12-ročný chlapec a ich rady deti museli poslúchnuť. si obľúbil futbalovú loptu. V silVo výbere povolania Gavra upo- bašskom FK Naša hviezda, ktorého slúchol matku, ktorá pre neho zvo- je takmer vrstovníkom, hrával ako lila kožušnícke remeslo. Mal 15 ro- brankár, od svojej sedemnástky. kov, keď sa stal učňom u príbuzných Po návrate z vojenčiny ešte bránil Perišićovcov, známych silbašských sieť v domácom FK. Po niekoľkých majstrov. Po učňovskom školení sa rokoch ho cesta odviedla za prácou stal kožušníkom a matkin krok nik- do N. Sadu a s aktívnou športovou dy neoľutoval. Svojmu remeslu sa činnosťou pokračuje vo FK Šajkaš z venoval s veľkou láskou. Zamestnal Kovilja v rokoch 1955 – 1962. Tu zísa v Novom Sade, v Kožušníckom skal titul najlepšieho brankára. Spo-

mína si na najmilšie zápasy s futbalovými klubmi z Bečeja, Senty, Ady, Móla, Srbobrana... Na počet zápasov si už nespomenie, bolo ich vyše 100. Ďalší rad rokov bol aktívny v robotníckych športových hrách v novosadskom Zenite. Jeho meno

Chýrečný brankár Đica vždy rád predvedie svoje znalosti

sa zapísalo i do dejín FK Vojvodina v N. Sade, kde bol určitý čas brankárom. Dnes, keď roky pribudli, u Đicu je ešte stále prítomný silný športový duch. Hocikedy rád predvedie svoje športové znalosti, s ktorými sa nezahanbí ani pred omnoho mladšími futbalistami. Pred tromi rokmi sa

NA KUS REČI S MÁRIOU ĎARMOCKOU ZO STAREJ PAZOVY

Štikerka pracuje na stroji z roku 1876 rvý etno jarmok ľudovej kultúry – Pazovský vienok prebiehal v nedeľu 2. septembra na nádvorí staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. Najstaršou účastníčkou jarmoku bola 83-ročná Mária Ďarmocká, známa pazovská štikerka, ktorá sa touto prácou zaoberá vyše 40 rokov. Početní návštevníci Pazovského vienka obdivovali jej prácu a svoje priam umelecké dielka Mária Ďarmocká zhotovuje na stroji značky Tamburir, vyrobenom v dávnom roku 1876. Známa štikerka je jednou z najstarších aktívnych členiek Združenia pazovských žien, programovej formy, ktorá úspešne pôsobí pri tamojšom SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Nadovšetko talentovaná na typické ozdobovanie jednotlivých častí pazovského žen-

zúčastnil na zápase v nočnom turnaji a v auguste t. r. hral zápas v rámci podujatia Leto v Silbaši, v tíme veteránov. Netají, že aj teraz by hral v tíme Naša hviezda. Úloha brankára je podľa neho najťažšia, ale aj najlepšia, nevymenil by ju za žiadnu inú. Teší sa z úspechov mladých silbašských snáh a každému športovcovi odkazuje, že treba zostať vytrvalý a výsledky nevystanú.

ského ľudového kroja, Mária Ďarmocká nám počas nedávnej návštevy prezradila, že si stroj – tzv. štikerku kúpila od tety Anny Grubićovej, od ktorej vlastne i odkukala spôsoby práce tohto dnes raritného remesla v Starej Pazove. Samouká Mária ho postupne na výbornú zvládla a právom môže byť hrdá na diela svo- Mária Ďarmocká sedí za svojou obľúbenou štikerkou jich šikovných rúk. Stroj si údajne spolubesedníčka, pre jej dve dcékúpila pre potreby vlastnej do- ry Annu a Marku bolo treba všelimácnosti, lebo, ako povedala naša čo pripraviť. Aby usilovná mama

Gavra Novakov krásne hovorí po slovensky, je opravdivým príkladom neúnavného osemdesiatnika. Spolu s manželkou Katicou, ktorá tiež prekročila ôsme desaťročie, im záleží na poriadku v dome, čo pohľadu návštevníka neunikne – každá vec je na svojom mieste. Jaruška Ferková nemusela za všetko platiť, rozhodla sa na kúpu práve štikerky. „Jej cena bola ako jutro zeme,“ akcentovala Mária Ďarmocká a dodala, že sa voľakedy mnoho štikovalo. Zaujímavé pestrofarebné vzorky okrem na častiach ľudového kroja (oplecko, sukňa, ketenka) boli aj na uterákoch, posteľnej bielizni, plachtách... Mária Ďarmocká dlho rokov pracovala v niekdajšej známej textilnej továrni Diana, skadiaľ odišla do zaslúženej penzie. Štikovania sa však nikdy nevzdala. Aj dnes, s vyše 8 krížikmi na pleciach, si rada sadá za obľúbený stroj a naplno sa venúva krásnemu remeslu. – Hoci je práce oveľa menej než voľakedy, v súčasnej dobe najviac štikujem pre potreby aktivistov nášho spolku – spevákov a tanečníkov, – prízvukovala M. Ďarmocká. Zásoby macedónskeho hodvábu zatiaľ ešte má, no nikto vraj z mladšej generácie neprejavuje záujem naučiť sa takémuto remeslu. A. Lš.

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

Z NaŠIch oSáD DNI chMeľU a PIVa V BáČSkoM PetroVcI

Chmeľová zábava

V sobotu na dobrú náladu hrala skupina Máj

Najlepší kuchár Rastislav Zajac prebral víťaznú odmenu

oci v trochu pozmenenej a zjednodušenej forme než to bývalo v minulých rokoch, kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina aj tohto roku zorganizoval Dni chmeľu a piva. hoci optimálna lehota na zábavy na otvorenom už vypršala, petrovskí folkloristi sa nechceli vzdať tradície, a tak v piatok 14. a v sobotu 15. septembra po 16-krát zorganizovali oslavu na počesť chmeľu. Najmladšie generácie a mládež v Petrovci a okolí takmer nikdy v živote túto rastlinu ani nevideli a ešte menej vedia, že práve chmeľ

v tomto kraji bol dlhé roky „kráľom“ poľnohospodárskej výroby. chmeľ mal až také výChmeľové kystky už miznú aj z petrovského chotára sadné miesto, že ho Báčskopetrovská obec i časnosti sa tieto dni konali v znamení tanečnej zábavy. aby im dodnes má vo svojom erbe. keď boli priaznivejšie časy, po- bolo veselšie, petrovskí ochotníčas Dní chmeľu a piva do Petrov- ci si v piatok večer pozvali seca chodili i zahraničné súbory a lenčskú skupinu Maks a v sobotu svojím programom sa predstavi- pivnickú skupinu Máj, aby im hrali domácemu obecenstvu. V sú- li do tanca.

ZAUJÍMAVÉ PODUJATIE V STAREJ PAZOVE. Združenie Macedóncov Stará Pazova v piatok 14. septembra v Zalesňovateľskej škôlke Brest organizovalo zaujímavé podujatie. Usilovní členovia združenia ukázali totiž ako sa podľa ich starodávnej tradičnej receptúre odkladá zelenina na zimu, s dôrazom na použitie chýrečnej pečenej červenej papriky. Členovia združenia toto podujatie uskutočnili po prvý raz a cieľom je, aby sa stalo tradičným, teda miestom, kde sa budú môcť stretnúť Macedónci s inými národmi a národnostnými menšinami, okoštovať jedlá a vymieňať si recepty. Ináč staropazovskí Macedónci oficiálne ako spolok úspešne pô-

22. 9. 2012

38 /4509/

hLaS ľUDU

k tomu v sobotu zorganizovali aj súťaž vo varení kotlíkového paprikáša. ten hodnotila komisia v zložení: predseda Pavel Marčok a členovia Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová a Mile Jeremić. ceremoniál udeľovania cien viedla umelecká vedúca tatiana kriváková-amidžićová. Štvrtú cenu si odnieslo družstvo akvaparku, tretiu družstvo kuchára Jána Stracinského, druhú cenu si vybojoval kuchár Jaroslav ruman a Družina starého domu. Víťazný paprikáš uvaril rastislav Zajac. Všetkým sa dostalo vecných odmien a najlepší kuchár bol odmenený počítačovým stolíkom. V nočných hodinách boli naplánované aj zábavné súťaže vo vypíjaní piva a viacerí si zo zábavy domov odniesli hodnotné odmeny z tomboly, ktoré zabezpečil organizátor podujatia. J. Č-p

sobia viac ako rok. V ozaj silnej konkurencii (15 – 20 tímov) prednedávnom na etno festivale jedla v osade Jabuka získali prvé miesto v zhotovovaní tradičného macedónského jedla tavče na gravče. Práve účastníci festivalu z Jabuky boli aj na tomto podujatí v Pazove a víťaznému kuchárskemu tímu priniesli odmeny a ďakovné diplomy. Podujatie prebiehalo v dobrej nálade a nevystala ani tradičná macedónska hudba. Na fotografiách prinášame ukážku, ako sa chystajú jedlá z pečenej červenej papriky a stánok s hotovými jedlami a výrobkami. a. lš.

z našicH osáD z letnej školy Žurnalistiky v moDre

Harmonicky v Harmónii ficiálne sa kurz začal v pondelok 2. septembra, keď v jedálni študijného a kongresového strediska v modre – Harmónii účastníkov slávnostne privítali predseda Úradu pre slovákov žijúcich v zahraničí igor Fur- Privítanie – Róbert Povchanič, Igor Furdík dík, Dr. igor kováč, a Janka Chladecká rektor univerzity komenského karol mičieta, pro- prednášala mária Follrichová. Porektor ján Pekár, lektorka Dr. vie- poludní teóriu redigovania pora lehoczká, generálna riaditeľka slucháčom priblížila viera lesekcie medzinárodnej spoluprá- hoczká. o novinárskych mórece ministerstva školstva slovens- soch a etických kódexoch druhéka Dagmar Hupková, riaditeľka ho dňa seminára prednášala svecentra ďalšieho vzdelávania uni- tlana Hlavčáková, ktorá všetkých verzity komenského janka chla- zaujala zaujímavými príkladmi zo decká a organizátor projektu ró- svojho života. Po obede o metodike prednášala simona mikušobert Povchanič. medzi účastníkmi seminára boli vá, kým o štylistike hovoril miloš učitelia a novinári z ukrajiny, ru- Horváth. v stredu sa šlo na výlet. modra je okrem keramiky a munska a srbska, ktorým prvého dňa dopoludnia o novinárskych vína známa aj ako mesto, v ktorom žánroch a práve, ale aj o vlnách zomrel a bol pochovaný kodifimigrácie slovákov a časopisoch a kátor spisovnej slovenčiny Ľudonovinách, ktoré vo svete založili, vít štúr.

„my chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú“, žiaria slová z listu Hurbanovi vypísané nad posteľou, ktorá pocítila jeho posledný výdych.

Účastníci seminára na prednáške

nasledovala obchôdzka výrobne slovenskej ľudovej majoliky. všeobecne je známe, že ide o staré, náročné a pekné remeslo na zániku. mladí sa vraj slabo chyta-

Prezentácia vysokej školy na Petrovskom gymnáziu

Paneurópska vysoká škola po druhýkrát v Petrovci lávnostná sieň gymnázia jána kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci vo štvrtok 13. septembra bola miestom prezentácie súkromnej Paneurópskej vysokej školy z Bratislavy. Hostia budúcim maturantom predstavili fakulty, predostreli možnosti kvalitatívneho zabezpečenia štúdia a technické predpoklady určené pre študentov tejto vysokej školy. vysoká škola vznikla v roku 2004 ako Predstavitelia PEVŠ a gymnazisti si so záujmom pozreli klipy a fotografie žiaprvá súkromná vysoká kov fakulty z Bratislavy

jú roboty, v ktorej je plat nízky a budúcnosť neistá. Popoludní o médiách na webe a dizajne časopisov poslucháčom hovoril ján Hacek. Po výlete na Červený kameň, hrad nemeckých Fuggerovcov a uhorských Pálfiovcov, nasledujúceho dňa prednášku mala eva Bachletová, ktorá účastníkov seminára zoznámila s webovými stránkami najdôležitejších inštitúcií na slovensku. o fintách v novinárskom pôsobení

zaujímavý prednes mal róbert šedivý. záverom účastníci dostali vysvedčenie o úspešnom absolvovaní seminára. Jaro Zaťko škola právnického zamerania na slovensku. v súčasnosti integruje tieto fakulty: Fakultu práva, Fakultu ekonómie a podnikania, Fakultu masmédií, Politológiu, Fakultu informatiky a Fakultu psychológie. ročné školné pre štúdium je zo 2 500 eur. Prostredníctvom názorných videí študentov a fotografií budúci vysokoškoláci získali obsažnejší obraz o štúdiách. okrem toho bolo možné oboznámiť sa s možnosťami získania Habsburského štipendia, ktoré je určené pre študentov slovákov žijúcich v zahraničí a ročne vynáša okolo 4 000 eur. za Paneurópsku vysokú školu v Báčskom Petrovci hovorili spisovateľ a pedagóg na Fakulte masmédií Pevš martin kasarda a doktorandky Fakulty masmédií Pevš anna kalúsová a nositeľka Habsburského štipendia zo silbaša jana Žiaková. Žiakom gymnázia ich na úvod predstavil riaditeľ školy Paľo Belička. J. Č-p

22. 9. 2012

38 /4509/

Hlas ĽuDu

Z NaŠich osÁD Zaujímavosti Z archívu sEavc

Školské časy v Erdevíku a Ľube… dam vereš (1883 – 1931), prvý biskup slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v juhoslávii, okrem duchovného života plne sa venoval aj národnému pokroku tunajších slovákov. všade tam, kde žil a pôsobil, bol činný nielen v cirkevných zboroch, ale

obsahuje 7 strán. Po ozrejmení podmienok príchodu slovákov na západné svahy Fruškej hory, ich počte v iloku, Ľube, Erdevíku, Binguli (s Kuveždínskou horou), Lugu, Neštine, sote, Grabove a sviloši predpokladaným poslucháčom alebo čitateľom ozrej-

v Erdevíku a Ľube sú príležitosti v tomto ohľade dosť nevyriešené, lebo vedúce osobnosti ešte nevedia pochopiť tú opravdivú slovanskú vzájomnosť: juhoslovanské a československé bratstvo a potreby našej cirkvi, v ktorej učiteľ vychováva pokolenia a v obciach, kde niet farárov, vykonáva aj farárske povinnosti. Podobne je aj v Lugu, kde naši ľudia – slováci, platia obecné dane, ale okrem niekoľkých nástenných obrazov, dvoch lavičiek, stola a niektorých pomocných učív, ktoré im poskytli, táto obec nič pre nich nevykonala.

1919 problémov so zakladaním slovenských tried na jestvujúcich ľudových školách. Z iných prameňov sa dozvedáme, že slovenská škola v Erdevíku prešla z cirkevného domu do budovy školy roku 1908, kde bola spolu so srbskou a nemeckou školou. Existuje údaj, že sa o vyučovanie slovenských detí v materinskej reči postaral farár Ladislav Zgúth (rodom z mošoviec), ktorý od roku 1922 pôsobil v Erdevíku. vo svojej biografii uverejnenej v monografii adama vereša Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve juhoslovanskom v slove a obrazoch senior Zgúth uvádza: „Najväčším úderom pre erdevíckych slovákov bola strata slovenskej školy, ktorá v roku 1919 bola zjednotená so srbskou školou, od ktorého času 100 – 200 slovenských dietok okrem náboženstva a dvoch hodín slovenskej reči v týždni sa vôbec ničoho iného neučí v materinskom jazyku…” Zostalo zatiaľ neuverejnené, kedy vlastne slovenské triedy v Erdevíku a Ľube boli znovu otvo-

Ilocké deti so synmi Adama Vereša na oberačke z roku 1932

aj vo výchovno-vzdelávacích ustanovizniach, respektíve v spolkoch. v starej Pazove bol najprv činný v Literárno-divadelnom krúžku a v análoch je zapísaný do radov prvých pazovských hercov. Po skončení teologickej fakulty vo viedni pôsobil v Gornjej mitropolii (Bulharsko), Krčedine (a teda aj v slankamenských vinohradoch), Beške a iloku. všade tam, kde pôsobil, zakladal alebo obnovoval základné školy s vyučovacím slovenským jazykom. v snahe presvedčiť vtedajšie štátne a lokálne vrchnosti, že zakladaním tried s vyučovacím jazykom slovenským robia dobrý skutok nielen slovákom, ale aj svojmu národu ako väčšinovému, adam vereš pripravil jeden obsiahly referát (pravdepodobne z roku 1930) pod názvom O Slovacima u iločkom srezu [sign. č. rsK0000oslo/1279]. tento referát rozdelil na 5 statí: príchod slovákov do týchto krajov; slováci v srieme, menovite v ilockom okrese; Náboženstvo; osveta; hospodárska situácia. 22. 9. 2012

38 /4509/

mil poslanie evanjelickej viery a nevyhnutnú potrebu, aby slovenskí príslušníci tohto vierovyznania úplne ovládali svoj spisovný jazyk. „Keď ide o slovenské školy, už pred 50 rokmi jestvovali náboženské – v iloku a Binguli. Pred prevratom aj v Erdevíku jestvovala škola so slovenským vyučovacím jazykom, ktorá v dôsledku nedbanlivosti a Rodinná oslava u Verešovcov v Iloku s príbuznými a kolegami z celého Sriemu zvláštnych úmyslov prestala pôsobiť. v roku my sa nádejáme, že aj v tomto rené. Bude treba bádať v ar1922 boli otvorené štátne školy ohľade prídu lepšie okolnosti a chívnej pozostalosti Ladislava so slovenským vyučovacím ja- že sa slovenskému ľudu a jeho Zgútha, ktorá sa sčasti nachádza zykom s troma triedami v iloku školstvu venuje väčšia pozor- v archíve sEavc v starej Pazove a s dvoma v Lugu. v iloku sa cíti nosť,” píše v zachovanom do- a sčasti v Erdevíku, ako aj z iných potreba otvoriť aj štvrtú triedu, klade písanom v chorvátskej prameňov v slovenských osalebo je tam ľud obdarený deťmi. reči biskup adam vereš. dách západného sriemu. Bolo teda evidentné, že v Erv Erdevíku sú potrebné dve triedevíku a Ľube bolo od roku dy a jedna v Ľube. Katarína Verešová

hLas ĽuDu

Moje leto

Krásy le

Spomíname si na prázdniny

eto je pre očakával m zlivo som akone p tr e n d i obie. Vte ňa najkrajšie roč eľm dniny. Z z né obrá dy má p é v tn šelijaké zky leto a le hry, dlh me možnosti n olské závä činy, vyšk ven slo a iny ík hod é n v é č a prv š ou a ro te seb pre vy kúpa áme už za Na z čil som 4. liska a n chádzky, náil nabok. perá či ceruzky ž aj ity, lo zoš d sne o krá ž é a K nov ď e a l, e rá sm a cestu sy le skúšali o spáv som hn sne chvíle z uplynulých ktoré n ta sú predovšetk k moru. nin som dlh ýá a zaspomínali sme si na krá ým zá m čiatku prázd y som si dobre odd z o nav stávajú vďaka našim neú som toh ab na celý ž žitky, prázdnin. Však kamaráti? A m celkom to doobeda, so le ivot. Ja záto é t teľn le a ne abudnu som s m c toto zným Padinčanom tie vaše nez ojimi ka bola pri mori, chol. Vôbe . Hrával som sa be na aj e sm í ale m dav mi bola žil m žitky poznáme aj my. A zve na Divčib arátkami balerí pekne vyu riateľmi, kúpal so n a am p rá i pekne. s ry... ďalšie. Aj počas ch. Bolo nám ve starostne čítačové h o p l ra h s ľie , m e b e čas trá sa v bazén som bol u uja v Bele vili v dlh olo pekné, a tak N í ý a n o c d h tr id éning prech Niekoľko odili na L šie, ale b och bolo možno ádzkach. m sme ch sýtosti a na trochu ťa o lo hrade. Ta o zaujím ž čence a l som sa d ej z druhý avo. Boli tu die pláž, kúpa v Belehrade nikdy n c v h u ž d é p n e oznala, d dni stráve ale za tý ín, ktoré som s o . v m c u m h v ic e to se h sp zno zabudn ší, že som ne spolo oznala ešte lepš dem dní Teraz ma te a nadobúdam ie. Na k č n é z ážitky, d vici nezabud úfam, že rásškolskej la osti a priateľstvá. nem. nikdy m Už je ko , 5. 1 nové vedo n y ie n c Bojan Pap i le t n a, ale ne vať: príd d adine ea tre la Tita v P é práz krásne z j ďalšie leto a s n ba ľuton t e ZŠ marša l h c á ím aj no a ý ž l it k i k ls y v . Mo vé ško vim Divč strá me do letných ibare, leb žno znovu navš m ia c o a r s v z t o a o ío s y z je a k k u j ta it p v m prírod A ekná. no záž a nanami. Z a najkrajšie a z ú o s y in Nata hrala s rázdnin omíname s ZŠ marš ly Garafiátová som sa pe, kde p ň s e a d ala Tita , íc ý žd em lav v Padin 5. 1 vila. Ka v detskom k j pri mori . á r e t in s n e d i kn li a práz ich pe ola som me bo guste Ja som amarátmi. B krem toho s pali sa. V au rtu, ú to ykú e. O uak sestro veľmi pekn oddýchli a v la som pekn ostí a i a lo s ľa M i ve h mi bo u. Tam sme rodeniny. išlo m r a P k . n c é e ík r on vG ôsm vaný p slávila som o j bol vymaľo á. er. á, 2. 2 re i šťastn mi bolo sup a Kotvášov Tita na kto ľm e v y om Marín ZŠ maršala ne bola s tné prázdnin Moje krásne leto v Padi Cez le

oja rodina a ja sa každoročne tešíme na leto, lebo vtedy vždy cestujeme k moru. Tohto roku sme síce najprv more neplánovali, ale predsa nás zlákalo, a tak sme odcestovali do Čiernej Hory, do mestečk a Dobre vode. Tam je veľmi pekne. Prechádz ali sme sa a kúpali. Takmer stále nám bolo slneč no, len dva dni pršalo. Mala som tam dob rú spoločnosť. Na nákupy sme chodieval i do mesta Bar. Večer sme sa dlho hrali. Bola som aj na latino-party. Keď sme sa vrátili do Padiny, bolo už na čase priateliť sa s knihou. Rada aj spievam , a tak som tohto roku vystupovala ako speváčka na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci. Bola to pekná skúsenosť. Mne sa tieto prázdniny veľmi páčili. Teraz som šťastná, že som už piatačkou a znovu sa priatelím so svojimi spolužiakmi. Iveta Petrovičová, 5. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Už je p

o prá

dnin očas ách letný na Fr ch pr u á škej h zdnin deň s m o lijaké e sa prec re. Je tam som bola h ko sp hry. Je tam ádzali po veľmi pe so svojou kná p ali a r lese. rodin čerst H mov, á r v Pad no nás zo vý vzduc rali sme s íroda. Ka ou ždý h šom priate baz ine bola búdzal h , takže ľm Ja si t éne a bo veľká ho lad. Keď sme v noc i všelo ná s ieto p r m v účava. K me sa v i sladráz rúčav dniny bu eľmi pek úpali sm rátili dodem ne. e sa v ya najimi p podľa pe pamäta ť k riate ľmi. ne stráve podľa veľ ke ných chvíľ j hos mo Mar ZŠ m ta Marče arša k la Tit ová, 2. 2 avP adin e

Na leto si spomínajú aj Anna F. a Jana S. 22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 18.9.2012 12:23 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 18 (1828) 22. septembra 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU AKTUÁLNE

Z PRODUKČNEJ BURZY

Po rebilancii rozpočtu 42 miliárd pre poľnohospodárstvo odľa slov ministra poľnohospodárstva Gorana Kneževića, po rebilancii celkový rozpočet pre poľnohospodárstvo na rok 2012 bude 42 miliárd dinárov. Budú vyplatené všetky tohtoročné subvencie pre rezort poľnohospodárstva. Schválením rebilancie rozpočtu bude umožnené aj použitie mimoriadnych opatrení na zníženie následkov sucha, ktoré navrhlo Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva a schválila vláda Srbska. Podľa návrhu Ministerstva poľnohospodárstva, vláda Srbska schválila dve nariadenia o pomoci poľnohospodárom – o subvencovaní paliva na jesennú sejbu a subvencie po hektári pre rastlinnú výrobu a pestovanie zemiakov na rok 2012. Poľnohospodári si budú môcť zabezpečiť palivo na jesennú sejbu po cene o 76 dinárov nižšej od maloobchodnej ceny. Pre tieto účely bude zabezpečených 70 miliónov litrov paliva. Registrovaní poľnohospodári dostanú aj subvencie vo výške 6 420 din/ha na rastlinnú výrobu. Na pomoc poľnohospodárom je vyčlenených viac ako 160 miliónov eur.

... Pokrajinský fond pre rozvoj poľnohospodárstva otvoril dve nové úverové línie v hodnote 700

Nižšia cena sóje Z

000 eur. Pre poľnohospodárskych výrobcov sú pripravené úvery za výhodných podmienok na kúpu zavlažovacích sústav a zariadení, skleníkov a fóliovníkov. Súbeh bude otvorený do 1. októbra 2012. Výška úveru na zavlažovacie sústavy a zariadenia je do 5 000 eur s ročným úrokom 1,1 %. Pre skleníky a fóliovníky minimálny úver je vo výške 1 000 eur a maximálny 15 000 eur s ročným úrokom 2 %. Ľ. S.

ákladné trhové pravidlo je, že ceny poľnohospodárskych komodít počas žatvy a zberu sú v dôsledku zvýšenej ponuky nízke alebo aspoň o niečo nižšie v porovnaní s cenami pred zberom. No v rokoch, keď sú výnosy značne znížené (ako je tomu aj v tomto roku), spomenuté pravidlo neplatí. Po slnečnici a sóji predaj kukurice štartoval s cenou, ktorá je vyššia aj od ceny kukurice z minuloročnej úrody. V dňoch od 10. 9. do 14. 9. 2012 sa konečne začalo obchodovať s kukuricou z tohtoročnej úrody, cena ktorej sa pohybovala od 26,50 do 26,80 din/kg (bez DPH). Kukurica z minuloročnej úrody sa predávala po 26,50 din/kg (bez DPH). Výrobcovia s predajom veľmi nenáhlia, pretože sa očakáva, že cena kukurice bude rásť. Na novosadskej Produkčnej burze bol v uvedenom období veľmi aktívny trh so pšenicou. Cena je stabilná, pohybovala sa v rozmedzí od 27 do 27,15 din/kg (bez DPH). Priemerná cena obchodovania bola 29,25 din/kg (s DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,32 % menej. Začalo sa obchodovať aj s osivovou pšenicou, konkrétne s odrodou POBEDA, ktorej cena bola 42,55 din/kg (39,40 din bez DPH). Administratívny zákaz vývozu sóje, slnečnice a cukrovej repy vplýval aj na trh s týmito komoditami. Zo spomenutých výrobkov na burzovom trhu najaktívnejšie je obchodovanie so sójou, sójovými a slnečnicovými výliskami. V uvedenom období cena sóje bola 73,44 din/kg (68,00 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom až o 4,04 % nižšia cena. Cena sójových výliskov sa vyrovnala s cenou sóje – na 68,00 din/kg (bez DPH). Na novosadskej burze sa obchodovalo aj so slnečnicovými výliskami s 33-percentným obsahom bielkovín, ktoré sa predávali po 28,60 din/kg (bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom je to o 5,30 % menej. Obchodovalo sa aj s kŕmnym jačmeňom po 26,00 din/kg (bez DPH). Ľ. S.

poljo2:0 18.9.2012 12:24 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

MEDZINÁRODNÝ DEŇ POLÍ NA RÍMSKYCH ŠIANCOCH

Aj napriek suchu osiva bude dostatok ňa 4. septembra 2012 na Rímskych Šiancoch v organizácii Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstva už tradične prebiehal Deň polí kukurice, slnečnice, cukrovej repy a ciroku. Opäť sa na jednom mieste stretli odborníci, vedci, šľachtitelia a pestovatelia z domova i zo zahraničia (Rusko, Ukrajina, Rumunsko, Turecko, Maďarsko, Macedónsko, Česko, Chorvátsko, Francúzsko, Grécko, Bulharsko, Bosna a Hercegovina). Aj v tomto roku mali hostia príležitosť prezrieť si nové, ale aj staršie, osvedčené hybridy a odrody slnečnice, cukrovej repy, kukurice, zrnového ciroku a sóje. Ako prvý sa prítomným prihovoril riaditeľ Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo prof. Dr. Borislav Kobiljski, ktorý vyzdvihol, že srbské poľnohospodárstvo si musí zobrať ponaučenie zo všetkého, čo sa v tomto roku udialo. Ešte raz podčiarkol, že záväzok inštitútu je pomôcť srbským farmárom najmä v tomto krízovom roku. Pripomenúc zrealizovanú obrovskú investíciu výstavby spracovateľského a predajného centra inštitútu, Kobiljski oznámil, že už o mesiac sa skončí nový centrálny sklad kapacity 6 000 ton. To znamená, že skladovacie kapacity inštitútu na budúcu sezónu sa rozšíria na 15 000 ton osiva určeného na predaj. Do roka by mala na Rímskych Šiancoch vyrásť aj nová budova Agro-bio-technologického centra Srbska, ktoré bude centrum domácej vedy v oblasti poľnohospodárstva. Tento rok bol pre novosadský inštitút mimoriadne úspešný. V porovnaní s rokom 2010, zvýšil svoj vývoz o 60 %. Na budúcu sezónu aj napriek extrémnemu suchu sú pre domácich pestovateľov zabezpečené dostatočné množstvá kvalitného osiva po najvýhodnejších cenách. A keď sa spomína kvalita, ako dôkaz môže poslúžiť údaj, že v tomto roku zo 14 makropokusov pšenice vo Vojvodine, medzi prvými siedmimi až šesť bolo zo skupiny odrôd novej genetiky NS SEME. Ľ. S.

24/II

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 18.9.2012 12:24 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

VLÁDA SRBSKA ZALOŽILA 2. SEPTEMBRA NÁRODNÚ AGRÁRNU RADU (NAR)

Prvá a prioritná úloha – vypracovanie stratégie

Členovia Národnej agrárnej rady

zda tak ako nikdy predtým naše poľnohospodárstvo riadne otrasené živelnými pohromami sa potrebuje nielen zotaviť, ale aj spresniť, čo aj ako ďalej. Je to jeden z prvých dôvodov vzniku Národnej agrárnej rady. Podľa Zákonu o vláde, jej prvoradou úlohou je analyzovať stav pôdohospodárstva, poľnohospodárskej výroby a trhu s týmito produktmi a na základe toho chystať zodpovedajúce správy a návrhy opatrení. Všetko v záujme podnecovať a zveľaďovať rozvoj poľnohospodárstva a potravinárstva, taktiež stanoviť opatrenia na rozvoj dediny a zlepšiť pozície jej obyvateľstva. Na prvej schôdzi šestnásťčlenného poradného telesa, ktorá prebiehala 7. septembra v zasadačke vlády Srbska, jej predseda Zaharije Trnavčević oznámil, že do 20. novembra má byť vypracovaná už dlho očakávaná Stratégia rozvoja poľnohospodárstva, aj to na obdobie budúcich 20 až 25 rokov. Dlhodobý dokument má byť napísaný zrozumiteľnou a jednoduchou rečou, s cieľom a prianím, aby sa na jeho realizovaní angažovali všetky zainteresované vrstvy obyvateľstva: od poľnohospodárov po spotrebiteľov... Osobitným kladom stratégie má byť, že sa v nej konečne ocitne to, čo nebolo v mnohých doterajších dokumen-

22. 9. 2012

38 /4509/

toch. Tých doteraz bolo mnoho, no zväčša sa neujali v praxi, lebo nemali platnú zložku a hodnotu každej stratégie, ktorou je kvantifikácia. Čiže určenie návrhu (možných) množstiev výroby

Predseda NAR Zaharije Trnavčević

obilnín, mäsa, mlieka a iných produktov, ktoré by naše poľnohospodárstvo mohlo dosiahnuť za niekoľko budúcich rokov, a tak postúpiť medzi vyvinuté európske štáty v tejto oblasti. Keďže tromfom Srbska nemôže byť ani nafta, ani elektronika, veľmi dôležité je, aby vzniklo nové povedomie o tom, že máme nemalé možnosti stať sa veľkými výrobcami potravín. Preto toto jediné obnoviteľné hospodárske odvetvie musíme rozvíjať om-

HLAS ĽUDU

noho rýchlejšie, samozrejme, za pomoci a podpory nových vedomostí a technológií, podčiarkuje Trnavčević. Aj preto, že v Srbsku je dnes okolo 470 000 gazdovstiev, s priemernými rozlohami majetkov od troch do piatich hektárov, čo je viac ako desaťnásobne menej než v Európskej únii. – Keď v roku 2014 vstúpime do Svetovej obchodnej organizácie, narazíme na ostrú konkurenciu lepšie organizovaných a lepšie upravených poľnohospodárskych výrobcov a firiem, ktoré budú ponúkať veľké množstvá tovarov rovnakej alebo približnej kvality aj po nižších cenách ako my. Na to musíme byť pripravení... – odkazuje Trnavčević. Oznamujúc, že rada nie je ani straníckym, ani politickým, ani regionálnym telesom, vyzdvihol, že sú jej členovia skúsení znalci jednotlivých oblastí, prichystaní vlastné odborné vedomosti dať do služieb politiky, ktorá Srbsko urobí krajinou produktívnou a zámožnou, v ktorej potravín bude hodne, tak na vnútornú spotrebu, ako aj na export. Jedným z predpokladov toho je, aby aj všetky lokálne samosprávy vážne vnímali stav zdevastovaných dedín, opustených rolí, zanedbaného dobytkárstva a na základe toho vypracovali lokálne stratégie. Lebo je i tá ener-

gia potrebná, najskôr v smere a v záujme urýchliť a zvýšiť percento poľnohospodárskeho rastu. Tým skôr, že nás na ceste do Európskej únie nečaká med a mlieko, ale ostrá konkurencia, na ktorú musíme byť prichystaní. Národná agrárna rada aktivity zatiaľ usmerní hlavne v dvoch smeroch: jedným bude vypracovanie stratégie, druhým, operačným, poskytovanie návrhu súrnych opatrení vzťahujúcich sa na bežné aktivity, ako je napríklad príprava jesennej sejby, zadováženie dostatočných množstiev umelých hnojív a iných potrieb. Podľa NAR jedným z východísk z problémov spôsobených suchom by mohla byť rozsiahlejšia medzinárodná finančná pôžička, ktorá by sa upriamila na súrne vybudovanie zavlažovacích sústav. Obrovské škody, siahajúce až k dvom miliardám dolárov, sú dôkazom, že je naša agrárna výroba veľmi zraniteľná, závislá na vrtochoch počasia. Proti týmto možno bojovať súrnym zredukovaním stupňa závislosti od časových podmienok, napríklad zodpovedajúcou prípravou a zavlažovaním pôdy. Tie sú nanajvýš potrebné: tým skôr, že sú globálne prognózy veľmi neisté a zmeny klímy mimoriadne znepokojujúce. Oto Filip

III/25

poljo4_5:0 18.9.2012 15:05 Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

ZELENINÁRSTVO

Pestovanie chrenu V posledných rokoch sa zvyšuje záujem o pestovanie tejto viacročnej zeleniny. Doteraz – v našich podmienkach sa chren pestoval v okrajových častiach záhrady, no dnes sa často spomína priemyselný spôsob pestovania tak viacročnej, ako i jednoročnej kultúry.

otanicky chren zaraďujeme medzi dvojročné druhy. Na konzum sa používa mäsitý podzemný výhonok, ktorý ľudovo nazývame koreň. Liečivosť chrenu môžeme prirovnať k liečivým účinkom cesnaku. Prchavé sírové zlúčeniny majú fytoncídne účinky a zabraňujú vzniku

hovoríme ako o rozmnožovacom orgáne, ktorý je kvôli bohatému obsahu rezervných látok aj jedlou časťou rastliny. Okrem koreňa aj mladé listy sa môžu použiť na prípravu polievok a iných jedál. Chren je cudzoopelivá rastlina, ktorá v druhom roku formuje

infekcie hrtana a dýchacích ciest. Používa sa ako silná korenina, nastrúhaný a ochutený najčastejšie ako príloha k mastným jedlám. Podporuje trávenie stimuláciou vylučovania žalúdočných a črevných žliaz, žlči a pankreasu. Tým sa aj potrava ľahšie a rýchlejšie trávi, lepšie využíva, čo v konečnom dôsledku zvyšuje apetít. Predpokladá sa, že chren pochádza z východnej a južnej Európy, predovšetkým z južného Ruska a východnej Ukrajiny. Ľudia ho používali ešte v stredoveku.

kvetné steblo s plodmi, ktoré sa nazývajú škrupiny. V našich podmienkach sa len veľmi zriedkavo vytvára semä.

BOTANICKÁ CHARAKTERISTIKA Chren vytvára mohutný, hustý a rozvetvený koreňový systém rozprestierajúci sa asi v 30 cm vrstve a v priemere 60 cm. Podzemné steblo – koreň má veľký počet spiacich púčikov špirálovite rozmiestnených, z ktorých sa vo vhodných podmienkach formuje koreň a listy. V prirodzených podmienkach sa každý rok vytvorí podzemné steblo dlhé 50 cm. Z každej časti sa môže vyvinúť nová rastlina, preto o ňom

26/IV

na približne 150 cm. Na ťažkých pôdach sa koreň rozkonáruje, kriví, je veľmi štipľavý, na veľmi ľahkých pôdach je zase bez chuti. Optimálna kyslosť pôdy (pH) je okolo 7. Podnebie – na klimatické podmienky chren nie je náročný. Dobre sa mu darí v údoliach riek – kvôli zvýšenej vlhkosti vzduchu a pôdy. Osevný postup – pri jednoročnej výrobe chren je v prvej trati v zeleninárskom osevnom postupe. Medzi vhodné predplodiny patria strukoviny. Po chrene treba pestovať trávy, aby sa zničili divo vzchádzajúce rastliny chrenu. Pri viacročnom pestovaní sa pestuje mimo osevného postupu. Príprava pôdy – aby sme získali vysoké úrody, musíme mať kvalitnú základnú prípravu (20 – 25

BIOLOGICKÉ VLASTNOSTI Chren je rastlina mierneho pásma. Optimálna teplota pre jeho rast je 17 – 20 °C, pre vzchádzanie a kvitnutie potrebuje 22 – 25 °C. Dobre znáša aj nízke teploty (niektoré druhy aj do - 45 °C), čo mu umožňuje prezimovanie aj v drsných podmienkach. Mladé rastlinky môžu zniesť teploty do - 6 až - 7 °C. Nie je náročný na svetlo, takže môže rásť aj v tieni. Má veľkú listovú plochu, ktorá potrebuje veľké množstvá vody. Pri jej nedostatku sa znižuje kvalita koreňa, pri jej prebytku sa zase stáva vodnatý a často hnije. PESTOVANIE CHRENU Pestuje sa ako jednoročný, dvojročný alebo viacročný porast vysádzaním jednoročného podzemného stebla (odrezkami). Pôda – vyhovuje mu plodná, stredne ľahká alebo stredne ťažká s hladinou podzemnej vody

cm). Na jar kultiváciou pripravíme pôdu na sadenie. Chren sa pestuje na rovnej ploche. Hnojenie – dusík je nevyhnutný pre tvorbu vegetatívnej hmoty a výnosu, fosfor pre optimálny obsah sušiny, cukru a

odolnosti rastliny. Najlepšie sa mu darí v pôde hnojenej organickými hnojivami. Maštaľný hnoj sa aplikuje na jeseň (50 – 80 t/ha). Môžeme ho zameniť i kompostom v množstve 40 – 50 t/ha. Systém a množstvo minerálneho hnojiva závisí od úrodnosti pôdy a spôsobu výroby. Pri jednoročnom pestovaní sa najčastejšie hnojí s 80 až 200 kg N, 100 – 120 kg P2O5 a 150 – 200 kg K2O na hektár. Najčastejšie sa 50 % fosforu a draslíka aplikuje na jeseň a druhá polovica + 50 % dusíka na jar pred sadením. Vo fáze rozvoja listovej ružice sa prihnojí dusíkatými hnojivami. Rovnaké množstvo sa aplikuje aj v druhej fáze a v nasledujúcich rokoch. Pri viacročnom pestovaní sa porast každý tretí rok hnojí maštaľným hnojom. Sortiment – pri chrene neexistujú rôzne odrody, ako u iných druhov zeleniny. Rozdiely sa vidia v tvare a forme listov, koreňa, ale aj vo vôni. V nemeckej literatúre sa spomína Juhoslovanský chren (v Európe už oddávna známy ako Novosadský), ktorý je charakteristický silným koreňom a výraznou vôňou. Dobre znáša suchšie podmienky a má tvrdšiu dužinu. Už aj podľa toho sa dá uzavrieť, že je oddávna prítomný na týchto priestoroch a pestoval sa pre domáce potreby. DOPESTOVANIE CHRENOVÝCH ODREZKOV Chren sa rozmnožuje výlučne vegetatívnym spôsobom, čo umožňuje aj šírenie vírusových ochorení. Preto sa neustále presadzuje rozmnožovanie in-vitro. Začiatočný materiál sa odoberá zo stredu koreňa, sterilizuje sa v roztoku chloramínu (5 %) 30 minút. Pod nepretržitým osvetlením sa vytvára zelený kalus a po 30 – 40 dňoch sa rozvíja listová ružica, a len potom sa môže presadiť. Nová rastlinka začne formovať koreň. Z jedného odrezku hrúbky 15 a šírky 3 mm sa rozvije 8 rastliniek. Delením koreňa sa získava sadivový materiál. Na odber od-

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 18.9.2012 15:05 Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

rezkov sa používajú jednoročné výhonky. Najkvalitnejšie sú odrezky z nižších častí výhonkov. Príprava odrezkov sa robí v čase pokoja, pretože tie z vegetačného obdobia sa slabšie zakoreňujú a častejšie kvitnú. Pre jednoročné pestovanie optimálna hrúbka odrezkov je približne 1 cm (hrubšie odrezky sú neekonomické). Keď sa sadia hrubšie odrezky, chren sa musí pestovať ako dvojročný porast. Najväčšie výnosy sú z odrezkov dlhých 25 – 30 cm, pretože vznikne vhodný podzemný výhonok a bočné výhonky sa vytvárajú v spodnej časti, takže v čase zberu sú vhodné ako sadivový materiál. Príliš dlhé odrezky majú dlhé výhonky, ktoré sa pri vyberaní lámu a zaburiňujú pozemok. Optimálna dĺžka odrezkov závisí od druhu pôdy a spôsobu pestovania. Pre ľahké pôdy je optimum 20 – 25 cm, pre ťažšie 15 – 20 cm; pri mechanizovanom sadení 12 – 15 cm a pri ručnom sadení v záhrade aj do 30 – 40 cm. Pri jednoročnom pestovaní sa môžu použiť krátke odrezky (1 – 3 cm), no musia mať 1 – 2 púčiky. Tým je zabezpečené získanie dvoch nových odrezkov dlhých 16 – 18 cm na konci vegetácie. Na rýchle rozmnožovanie odrezkov sa používa rýchlenie štandardných odrezkov dlhých okolo 10 cm alebo vrcholové časti výhonkov s dvoma púčikmi dlhých 5 cm. Preto sa odrezky asi dva týždne pred výsadbou prenesú do miestnosti s teplotou 15 °C a ukladajú sa do piesku alebo pilín. Veľmi rýchlo začnú prerastať. Na výrobu kvalitných odrezkov najlepšie je sadenie na záhony do plytkých brázd (tri rady na šírku 30 – 35 a v rade 25 – 30 cm) a na hĺbku 3 – 5 cm. Počas vegetácie sa 3 až 4 razy porast kultivuje a 2 – 3 razy okopáva. Vo fáze 3 – 4 listov sa rastliny prihnoja tekutým orga-

22. 9. 2012

38 /4509/

nickým hnojivom alebo so 150 – 200 kg/ha NPK hnojivom. Na jeseň alebo na jar budúceho roku sa rastliny vyorávajú a odoberajú sa odrezky. Z odrezkov sa hrubšou tkaninou stŕhajú stredové púčiky, ponechajúc z obidvoch koncov vrcholové púčiky. Na hornej časti odrezku sa na vzdialenosti 1 – 2 cm začnú vyvíjať listy a na spodnej časti vo

Vertikálne sadenie sa robí mechanizovane (odrezky sú dlhé okolo 15 cm). Kosí spôsob sadenia sa robí do otvorených brázd (ručne i strojmi), kde sa odrezky (ručne) kladú do kosa tak, aby vrch bol približne 10 cm pod povrchom pôdy. Horizontálne sadenie sa robí do otvorených brázd. Odrezky sa

podmienkach zavlažovania. Zalieva sa 3 – 4 razy s 25 – 35 mm vody. Z chorôb sa na chrene vyskytuje spála (srb. plamenjača), pleseň belostná (srb. bela rđa), zo škodcov ho napáda mlynárik kapustový (srb. kupusar). Najnebezpečnejšie vírusové ochorenie chrenu je mozaiková škvrnitosť listov. Na listoch chrenu sa zjavujú bledožlté škvrny. Listy napádajú aj slimáky. Pri pestovaní na menších plochách sa robí orezávanie, t. j. čistenie podzemnej časti koreňa (odrezku). V júli sa odhrnie pôda okolo koreňa (hĺbka 20 – 30 cm) a pomocou noža sa odrežú bočné žily z výhonkov, „koreň“ sa očistí hrubou tkaninou a opäť sa zasype zeminou. Tým spôsobom získavame kvalitný hladký a rovný koreň.

vzdialenosti 2 – 3 cm začne rásť jednoročné podzemné steblo – koreň. Čistením odrezkov sú nové korene rovné, aj keď výnosy sú väčšie (o 25 %), ak púčiky nestŕhame. Z rastliny chrenu najčastejšie získame 3 – 10 odrezkov, vlastne z jedného hektára si zabezpečíme sadivový materiál na 3 hektáre. Na jeden hektár sa vysádza od 600 do 1 200 kg odrezkov. Pri ich úprave pre správny rozvoj rastliny sa vrcholová časť reže rovno a spodná šikmo. V jeseni alebo v zime sa pripravené odrezky uskladňujú v piesku alebo v chladiacich boxoch pri teplote 0 – 2 °C a pri relatívnej vlhkosti vzduchu až 98 %.

sadia do radov vzdialených od seba 60 – 80 cm. Vzdialenosť medzi odrezkami má byť 30 – 35 cm (na vysadenie 1 ha / 48 000 rastlín / potrebujeme 600 až 800 kg odrezkov). Pri sadení do dvojradových pásov vzdialenosť medzi radmi je 50 cm, vzdialenosť medzi rastlinami je 30 cm a medzi pásmi 70 cm (asi 60 000 rastlín/ha). Pri trojradových pásoch medziriadková vzdialenosť je 40 cm, medzi rastlinami 30 cm a vzdialenosť medzi pásmi je 60 cm (asi 71 000 rastlín/ha), čiže potrebných je od 700 do 1 000 kg odrezkov/ha. Na ľahkých pôdach sa odrezky sadia na hĺbku 6 cm, na stredne ľahkých pôdach na hĺbku od 2 do 4 cm.

ZBER CHRENU Chren zberáme v jeseň. Pri priemyselnej výrobe je možný dvojfázový zber: najskôr sa pokosia listy (ktoré sa môžu dať do kompostu a siláže) a pluhom alebo strojmi na vyberanie cvikly sa vyorávajú korene chrenu. Pri pestovaní v hrobliach sa zberá zemiakovými zberačmi. Chren môžeme vyberať aj na jar, výnosy sú vyššie, nemusí sa skladovať, no tu hrozí nebezpečenstvo od skorého prerastania na jar, čo znižuje jeho kvalitu. Priemerné výnosy sa pohybujú od 10 do 15 t/ha, z čoho asi 60 % je trhový chren a 40 % sa použije ako jednoročné odrezky. Pôda po chrene zostáva zaburinená, preto sa musí urobiť strojové spracovanie pôdy a nevyhnutné je aj použitie herbicídov v závislosti od druhu, ktorý plánujeme pestovať.

SADENIE ODREZKOV Odrezky sa môžu sadiť v jeseň, od polovice augusta do polovice októbra (vtedy sú vyššie úrody) a na jar v marci. Pestuje sa na rovnej ploche, na hriadky sa sadí buď horizontálne, vertikálne alebo na koso.

HLAS ĽUDU

OŠETROVANIE PORASTU Tu je zahrnutá ochrana pred burinami, chorobami a škodcami. Kultivácia s prihnojením sa robí 4 – 5 razy na hĺbku 8 – 12 cm. Chren dobre reaguje na prihŕňanie počas júna, najmä v

Dr. Anđelko Miškovic preklad: Ľ. S. foto: internet

V/27

poljo6:0 18.9.2012 12:26 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

ZELENINÁRSTVO

Jesenné vysádzanie cesnaku Koncom septembra a začiatkom októbra je čas na výsadbu cesnaku na prezimovanie. Pri skoršej výsadbe má priaznivé podmienky na rast koreňov. Dobre prezimuje, na jar začína skoro rásť a vytvárajú sa veľké strúčiky. Cesnak v medziriadkoch jahôd je prevenciou proti hubovým chorobám. ko pri každej plodine, tak aj pri cesnaku platí, že základom dobrej úrody je dodržiavanie agrotechnických termínov a kvalitná príprava pôdy. Vyžaduje si pôdy skôr hlbšie, hlinitopiesočnaté alebo piesočnatohlinité s dobrým obsahom humusu, ktoré netrpia zamokrením ani vysychaním. V ťažkých zamokrených pôdach cesnak napádajú choroby a škodcovia. V suchých pôdach sú úrody neuspokojivé, najmä v suchších rokoch a pri oneskorenom vysadení. Odporúča sa zaradiť ho do druhej trate po dobre vyhnojených okopaninách, prípadne i po hnojených zeleninách. Cesnak sa v žiadnom prípade nemá

pestovať po sebe alebo po iných cibuľovinách. Možno ho zaradiť aj po obilninách, no treba za-

bezpečiť potrebnú výživu. Cesnak vysádzame do sponu 0,30 – 0,40 x 0,10 – 0,12 m. Hĺbka vysádzania závisí od veľkosti strúčika, druhu pôdy a termínu vysádzania. Vysádzame do hĺbky päť až osem centime-

trov. Pred vysádzaním pripravenú a uľahnutú pôdu nakypríme. Aby sme predišli rôznym chorobám a škodcom, vysádzame vopred namorené strúčiky. Termín výsadby závisí od oblasti a klimatických podmienok, obyčajne je to od septembra až do polovice októbra tak, aby do zimy dobre zakorenil, ale aby nezačal prerastať na povrch pôdy. Zásadne vysádzame väčšie strúčiky a drobné, prípadne stredné vylúčime. Z nevytriedeného sadiva dostaneme nerovnomerný porast. Cibule cesnaku sa rozdeľujú na jednotlivé

OCHRANA RASTLÍN

Roztoče – škodcovia v poľnohospodárstve eto v roku 2012 bolo veľmi teplé a suché. Takéto podmienky vyhovujú roztočom z čeľade roztočovité – Tetranychidae, a preto sa nadmerne premnožili a ohrozovali rastliny, na ktorých každoročne neškodia. Najmä veľký výskyt roztočov je zaznamenaný na poľných plodinách, a to na strukovinách, cukrovej repe a kukurici. Najčastejšie sa jedná o druh roztočec chmeľový – Tetranychus urticae. Roztočec chmeľový je druh, ktorý sa najviac vyskytuje v strednej Európe. Dospelá samička má vajcovitý tvar tela, žltozelenej farby s dvomi tmavými škvrnami na bokoch v prednej časti tela. Telo je dlhé 0,4 – 0,5 mm. Na chrbte má 24

28/VI

chĺpkov rozmiestnených v 6 radoch. Prezimujúca samička je oranžovo-červenej farby. Samček je o niečo menší a štíhlejší ako samička, dĺžka tela 0,28 – 0,35 mm. Vajíčko je okrúhle žltočervenej farby, s priemerom 0,12 – 0,14 mm. Larvy sú bezfarebné alebo bledozelené, majú 3 páry nôh a merajú 0,2 mm. BIONÓMIA ŠKODCU Prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch: pod kôrou ovocných stromov, pod lístím na pôde alebo v pôde v hĺbke do 10 cm. Samčeky a nymfy na jeseň uhynú. Prezimujúce samičky opúšťajú úkryty v skleníkoch obyčajne v marci, na otvore-

nom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny a trávy alebo na pestované rastliny. Po určitom období prijímania potravy začínajú klásť vajíčka, keď aj začínajú meniť zimnú farbu (oranžovo-červenú) na tmavozelenú. Vajíčka kladú pri teplote 19 až 27 °C. Vyliahnuté larvy zostávajú na rastline alebo migrujú na iné rastliny. Od druhej polovice júna roztočec chmeľový prechádza na ovocné stromy. Prvé silnejšie napadnutie môžeme zistiť, keď sú dlhší čas stredné denné teploty nad 20 °C. Populácie škodcu rastú pri vyšších teplotách a maximálny výskyt je začiatkom augusta, neskôr sa populačná hustota znižuje úmerne s teplotou.

strúčiky až tesne pred vysádzaním (maximálne 10 dní pred vysádzaním). Vyberáme iba zdravé, nepoškodené strúčiky, ktoré pred vysádzaním moríme šesť až dvanásť hodín v moridle, a potom proti hubovým chorobám asi dvadsať minút v 0,5 % roztoku napr. vo Fundazole. Po morení musíme cesnak usušiť a najneskôr do dvoch dní vysadiť. Na menších plochách sadíme cesnak ručne do brázdičiek vyhĺbených krátko pred sadením, aby sa strúčiky dostali do vlhkej pôdy. Pri ručnom sadení sadíme všetky strúčiky kolmo. Keď je pri výsadbe suchý povrch pôdy, môžeme pozemok ľahko povalcovať, aby cesnak ľahšie vytvoril korienky. V suchých rokoch sa dobre osvedčili závlahy. Ľ. S.

Samičky kladú vajíčka na listy. Jedna samička nakladie 30 – 60 vajíčok. Vyliahnuté larvy sa živia vyciciavaním štiav na listoch. Dĺžka vývoja roztočca chmeľového závisí od teploty, vlhkosti a iných faktorov. Optimálna teplota je okolo 25 °C a optimálna relatívna vlhkosť vzduchu 60 – 70 %. Ak je relatívna vlhkosť vzduchu 100 %, po krátkom čase roztočce hynú. Vývoj jednej generácie pri teplote 20 °C trvá dva týždne a pri vyšších teplotách iba 6 dní. Ak sú teploty nižšie ako 12 °C, vývoj môže trvať až dva mesiace. V priebehu roka sa na otvorenom poli vyvinie 6 – 8 generácií, v skleníkoch ich je oveľa viac. V septembri, keď je deň kratší ako 14 hodín, sa začínajú vyskytovať prezimujúce samičky oranžovej farby, ktoré po spárení vyhľadávajú úkryty na prezimovanie.

22. 9. 2012

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra (pokračovanie nabudúce) 38 /4509/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 18.9.2012 12:29 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Krivé prsty aždá tretia žena nimi trpí. U žien nad 40 rokov dokonca každá druhá. Čo vedie k hallux valgus (vykriveniu prstov) a ako tomu zabrániť? Ako vlastne funguje noha? V nohe zohráva veľkú úlohu 26 malých a ešte menších kostičiek, ktoré vedú každý náš krok. Mnohopočetné väzivá, šľachy, kĺby, ako aj nervové tkanivá sa starajú o to, aby sme automaticky chodili – od päty až po palec na nohe. Akékoľvek chorobné zmeny preto vyžadujú vysokú špecializáciu lekára. Aké problémy sú najčastejšie? Okrem takmer bezproblémovej vyklenutej nohy je hallux valgus najčastejšou chybou prstov na nohe. Nasledujú kladivkové prsty a metatarzalgia (bolesť priehlavku), ako aj problémy so zadnou časťou nohy. Čo je hallux valgus? Sú to vlastne vykrivené prsty. Pritom palec pre nepriaznivý ťah svalov smeruje k ostatným prstom a mierne sa točí, vykrúca a viditeľne vyčnieva. Pokiaľ sa ten-

to problém nezačne liečiť, neskôr môže viesť k obrovským bolestiam, pri ktorých bude každý krok utrpením. Čo vedie k vykriveným prstom? Slabé väzivo, nadváha, nedostatočne vyvinuté svalstvo na nohe alebo niekedy aj vyklenutá

noha. Najčastejším dôvodom sú však nevhodné topánky. Krížová klenba prednej časti nohy sa zrúti kvôli vymenovaným faktorom a sploští sa. Potom sa 5 kostí priehlavku vejárovito rozloží, predná časť nohy sa rozšíri a palec sa odkloní smerom von, prípadne je k tomu donútený topánkou. Prečo pôsobia príliš úzke ale-

bo privysoké topánky ako jed na nohy? Úzke špice topánok neumožňujú palcu ostať v normálnej pozícii. Tlačia ho smerom k ostatným prstom. Ak je ešte k tomu vysoký opätok, tak sa tlak znásobuje. Keďže pri normálnych topánkach 90 % váhy tela sa prenáša cez pätu, pri opätkoch je táto váha (podľa výšky opätku) prenesená na prednú časť nohy alebo na kĺby na prstoch. Ako spoznám, že mám hallux valgus v skorom štádiu? Palec sa začne kriviť a nosenie úzkych topánok začína po čase bolieť. Často bolí aj priehlavok a bolesť smeruje k ostatným prstom. Kedy by som mala navštíviť ortopéda? Keď spozorujete vyššie menované príznaky. Správne liečenie môže vývoj hallux valgus pozastaviť. Ako mi môže pomôcť? Mnohokrát stačí zvoliť správnu veľkosť topánky. Vyklenuté nohy a skoro podchytené vykrivenia palca sa dajú vyliečiť nosením vložiek a cvičením gymnastiky nohy. Pena alebo vložky z filcu

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (76)

Valeriána lekárska enikel obyčajný, prvosienka jarná, agát biely, baza čierna, praslička roľná, borovica, divozel, hluchavka biela... – príroda je plná rastlín s liečivými účinkami. Do tejto kategórie patrí aj valeriána lekárska. Kvitne hlavne od júna do augusta, zbierajú sa len jej korene, a to na jeseň, keď obsahujú najviac účinných látok. Valeriána – ľudovo i kozlík liečivý, bodrián, valeriánok – rastie na vlhkých lúkach, v krovinách, v priekopách, pri plotoch a na okrajoch lesov. Okolo potokov a riek, kde je pôda stále vlhká, vie vytvárať celé zárasty. Poznáme ju podľa charakteristickej prenikavej vône kvetov. Korene sa zbierajú od augusta do konca novembra a nesmeli by byť hrubšie od tri milimetre. Treba ich umyť od zeminy a čo najrýchlejšie usušiť. Pri umelom sušení teplota nesmie prekročiť 35 stupňov Celzia. Treba ich

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

podľa možnosti sušiť len tam, kde nie sú mačky, lebo vôňa valeriány ich dráždi, a potom v noci zavýjajú. Ešte Rimania poznali Valeriana celtica, ktorú používali proti ženským chorobám. Napriek tomu sú doklady, podľa ktorých patrí valeriána od pradávna medzi liečivé rastliny používané pri liečení hystérie a kŕčov. Používala sa aj na utíšenie záchvatov epilepsie a zriedka proti črevným parazitom. Aj súčasná medicína uznáva a potvrdzuje niektoré vlastnosti valeriány, už dávno využívané. Tak napríklad sa potvrdil jej upokojujúci účinok, ktorý sa využíva na liečenie podráždenosti, na odstránenie pichavých bolestí okolo srdca, ktoré sú nervového pôvodu. Lieči aj nespavosť a zvýšenú sexuálnu dráždivosť. Za hlavnú látku, ktorú valeriána obsahuje, sa považuje olej

medzi palcom a druhým prstom pôsobia proti deformácii. Špeciálne cvičenia posilňujú svaly na nohe, podporujú prekrvenie a pohyblivosť nohy. Kedy môže prísť až k operácii? Ak choroba veľmi pokročila, dá sa ošetrovať už len nosením ortopedických topánok alebo operáciou. Všetky operácie majú za úlohu narovnať palec na nohe. Za istých okolností sa dá napraviť aj vyklenutá noha a miera zakrivenia iných prstov. Zákrok sa často vykonáva v ordinácii. Záleží od zákroku, ale niekedy sú na korektúru potrebné malé skrutky, železné kúsky alebo platničky. Kedy by som po operácii mohla znovu dobre chodiť? Väčšinou je po operácii povolené iba čiastočné zaťaženie nohy. Pokým sa kosti nezahoja, musí pacient nosiť plochú dlahu alebo špeciálnu topánku na odbremenenie priehlavku. Priemerne po 6 týždňoch je už takmer každý opäť fit. Je problém po operácii navždy vyriešený? Dlhodobá prognóza po operácii vykrivených prstov je dobrá. Komplikácie sa takmer nevyskytujú. Jedine, ak by pacientky opäť začali nosiť úzke a vysoké topánky. Potom by sa hallux valgus mohlo znovu vrátiť.

s aromatickými látkami a organickými kyselinami. Tieto sedatívne pôsobiace látky sa využívajú aj v niektorých špecialitách a čajových zmesách, ktoré pôsobia upokojujúco. Výskumom sa potvrdila aj ďalšia vlastnosť valeriány: uvoľňovanie kŕčov. Tento sedatívny účinok sa pripisuje pyrolalfa-metylketónu. Valeriánový výťažok môže byť aj v kvapkách, používaných pri liečení spasmov (kŕčov) a bolestí žalúdka. Tinktúrami valeriány sa liečia srdcové ťažkosti nervového pôvodu. V ľudovej medicíne sa koreň valeriány používal a používa na liečenie nespavosti a vyčerpanosti. Na prípravu výluhu sa použije jedna čajová lyžička suchej rezanej rastliny na šálku vody. Pri používaní valeriány v rozumných dávkach nehrozí nebezpečenstvo a nevznikajú vedľajšie príznaky. (V budúcom čísle: Kráľovná zeleniny – špargľa) Pripravil: O. Filip

VII/29

poljo8:0 18.9.2012 12:28 Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Makové rezne

Makový závin

Čas prípravy a vyprážania: 20 minút; 4 porcie Potrebujeme: 4 rezne z bravčovej sviečkovice, soľ, mleté čierne korenie, kôra z 1 citróna, 5 lyžíc maku, 1/2 hrnčeka strúhanky, 2 vajcia, 2 lyžice smotany na šľahanie, 1/2 hrnčeka hladkej múky, tuk na vyprážanie Takto sa to vydarí: Mäsové rezne zľahka naklepeme, osolíme a okoreníme. Citrón umyjeme v horúcej vode, osušíme, kôru nastrúhame a v hlbokom tanieri zmiešame s makom a so strúhankou. V druhom tanieri rozšľa-

Potrebujeme: 80 g mletého maku, 30 g polohrubej múky, 70 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 4 vajcia, štipka soli, šťava a kôra z 1/2 citróna, pikantný lekvár Takto sa to vydarí: Žĺtky vymiešame s cukrom a citrónovou šťavou dopenista. Z bielkov a štipky soli vyšľaháme sneh. Do peny vmiešame mletý mak premiešaný s múkou a strúhanou citrónovou kôrou. Nakoniec vmiešame sneh. Cesto rozotrieme na

Vitamíny zo záhrady íce ešte máme kalendárne leto, ovzdušie nám však už pripomína, že jeseň je tu. A to bude aj nápor na náš organizmus rozmaznaný slnkom, dovolenkami, oddychom. Obohaťte si jedálny lístok zeleninou a ovocím, kým sa ešte dá. Chladom sa nám sťahuje tkanivo a cez naše telo cirkuluje menej krvi a obranných látok. Bacily spôsobujúce otravný kašeľ a nádchu si poletujú v ovzduší – kýchnutím sa šíria až do 8 metrov a teplý vzduch robí našu sliznicu prístupnejšiu pre množstvo bacilonosičov. O to dôležitejšia je preto starostlivosť o náš imunitný systém. Vitamíny sa postarajú, aby sa vám rýchlo rozmnožili vaše imunitné bunky. Okrem iného sa zúčastňujú i na tvorbe hormónov a látok, ktoré riadia imunitný systém. Vitamín A: Nájdete ho v dvoch mrkvách, 1 porcii špenátu, 1 vajci, 1/2 červenej papriky, 150 g poľného šalátu alebo 1/2 melóna • Posilňuje videnie, aktivuje imunitný systém, chráni sliznicu pred vyschnutím, zabraňuje prenikaniu voľným radikálom. Vitamín B6: Nájdete ho v 150 g lososa, 150 g sardiniek, 200 g avokáda, 300 g cukiny, 3 banánoch alebo 500 g zemiakoch.

30/VIII

háme vajcia so smotanou. Do tretieho taniera pripravíme múku. Rezne najskôr obalíme v múke, potom vo vajciach a nakoniec v makovej strúhanke. V panvici rozohrejeme tuk, na ktorom rezne z oboch strán dozlatista vypražíme. Podávame so zemiakovou kašou, s hranolčekmi alebo varenými zemiakmi. • Aktivuje výstavbu buniek imunitného systému, podporuje tvorbu červených krviniek, znižuje náchylnosť na stres, vytvára pozitívnu náladu. Vitamín C: Nájdete ho v 1/2 papriky, 100 g brokolice, 120 g bielej kapusty, 120 g ružičkového kelu, 1 1/2 kivi, 2 broskyniach, 2 grepoch alebo 2 citrónoch.

• Zúčastňuje sa na množstve zmien látkovej premeny, aktivuje očistenie pečene od jedov. Vitamín E: Nájdete ho v 15 vlašských orechoch, 10 lieskových orechoch, hrsti mandlí alebo 3 PL olivového oleja. • Chráni bunky obsahujúce tuky pred voľnými radikálmi, zlepšuje obranyschopnosť, stabilizuje enzýmy. Vitamín D: Nájdete ho takmer výlučne len v rybe (doprajte si ju raz do týždňa), okrem toho si vitamín D vytvorí aj naše telo, ak sa na chvíľku vystavíte slniečku. • Je aktívny pri imunitnom systéme, reguluje príjem vápnika z čreva, je dôležitý pri výstavbe kostí.

plech vyložený papierom na pečenie, ktorý zľahka potrieme tukom a pomúčime. Pečieme vo vyhriatej rúre pri teplote 180 °C asi 15 minút. Upečený koláč potrieme lekvárom, zrolujeme a necháme vychladnúť. Hotový pocukrujeme a prelejeme citrónovou polevou.

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC Leštenie banánovou šupkou. Šetriť sa dá pri všeličom. Keď napríklad dojete banán, šupku nezahadzujte, ale použite ju na vyleštenie obuvi. Tá sa potom pekne leskne. Goliere na košeli. Goliere na mužských košeliach ľahko vyperiete, keď dáte naň pár kvapiek obyčajného šampónu na vlasy. Mastné fľaky na písomnostiach. Zamastené doklady a dôležité písomnosti vyčistíte nastrúhanou kriedou. Škvrnu ňou posypte a doklad položte na pijavý papier. Ten priložte aj z druhej strany a dobre zaťažte napríklad knihami. Nechajte tak do druhého dňa. Mlynček. Kávový mlynček využívajte nielen na mletie kávy, ale aj maku. Zmiešajte jednu lyžicu cukru so štyrmi lyžicami maku. Takisto môžete zomlieť aj kryštálový cukor na práškový cukor.

vyschla, na dno tanierika dajte kúsok vaty. Mrazenie a škatule. Skúsenosť so zmrazovaním potravín: ovocie a zeleninu dávajte do škatúľ od džúsov, lebo sú všetky rovnaké, takže využijete priestor a oproti mikroténovým vreckám sa napríklad hrášok a podobné potraviny nevysypú. Mrazenie a papierový valček. Papierový valček po spotrebovaní toaletného papiera môžete ešte využiť. Obaľte ho alobalom alebo papierom na pečenie a vložte do stredu potravín, ktoré chcete mraziť, napr. do mletého a duseného mäsa, zeleniny, guláša ap. Takto sa rýchlejšie a ľahšie rozmrazia v mikrovlnke.

Mravce. Proti mravcom bojujte takto. Do nepotrebnej nádobky nalejte dva poháre horúcej vody, pridajte kávovú lyžičku bóraxu, pohár cukru a lyžičku medu. Tanieriky s jednou-dvomi lyžičkami tohto roztoku poukladajte na miesta, kde sa mravce vyskytujú. Aby tekutina rýchlo ne22. 9. 2012

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 328 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

38 /4509/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA KRÁTKE ZASTAVENIE PRI VÝUČBE SLOVENČINY

Nezavrhovať ponúkané možnosti aždá škola je osobitný príbeh, a tak je to aj s výučbou slovenčiny v nej. Kým v slovenskejších prostrediach nie sú problémy ani so záujmom o slovenčinu, ani o kádre, tam, kde je Slovákov menej, učitelia sa veru trápia. Brzdí ich nielen malý počet detí, ale aj právo rodičov zapísať alebo nezapísať si deti do slovenskej triedy, resp. na hodiny Slovenského

jazyka s prvkami národnej kultúry (skôr to bolo Pestovanie slovenského jazyka). Preto aj vďaka tejto našej otvorenej príležitosti na konkrétne slovo navrhujú napríklad možnosť, aby sa slovenské deti (aspoň tie z čistých slovenských manželstiev) automaticky zapisovali do slovenských tried alebo aby slovenčina nebola voliteľný, ale fakultatívny pred-

met. Kým tieto návrhy budú len tichým slovom na papieri, vynachádzajú sa ako vedia: presviedčajú rodičov, pripomínajú im uvedomelosť a potrebu zachovania identity, alebo – napríklad ako Boľovčania – pestujú si ambientnú výučbu slovenčiny. A. Francistyová

ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY BRANKA RADIČEVIĆA V BOĽOVCIACH

Vďaka projektu väčší záujem o slovenčinu rojekt Zachovávanie slovenskej národnej kultúry v Boľovciach, v inštitučných rámcoch sa v tamojšej základnej škole realizuje od školského roku 2006/2007. Vtedy výučbu slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry sledovalo 9 žiakov a na základe školskej evidencie v škole bolo 150 žiakov zo slovenských a zmiešaných rodín. Cieľom prvej fázy autorského projektu profesorky Viery Tomanovej Ambientná výučba slovenského jazyka v Boľovciach bolo formovanie pozitívnej mienky o slovenskom jazyku. Takéto vyučovanie sa realizovalo v rokoch 2007, 2008 a 2009 a žiaci počas týchto troch rokoch pobudli v až 15 prostrediach, kde žijú Slováci. Prepravu žiakov financovala Mestská obec Surčín a ostatné aktivity, do ktorých bolo zapojených vyše 500 osôb, boli realizované volontérsky. Druhá fáza projektu sa konala v roku 2010 a jej prvoradým cieľom bolo zlepšiť komunikačné schopnosti žiakov. Boľovskí žiaci boli na Slovensku, na Vysokých Tatrách a to v rámci Školy v prírode Tatranské Matliare. Túto časť projektu financovalo Ministerstvo školstva SR, NRSNM, MO Surčín a rodičia žiakov. Tretia fáza projektu bola v znamení zlepšenia materiálno-technických podmienok práce na výučbe slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry. S rekonštrukciou kabinetu sa začalo v apríli 2010 a vystavaná a upravená bola kanalizácia so sociálnym zariadením, skončené boli elektroinštalatérske práce. Kabinet je teraz vybavený počítačmi, súčasnými prostriedkami výučby a funkč-

22. 9. 2012

38 /4509/

ným nábytkom. Žiaci so svojou profesorkou k dispozícii majú aj multifunkčnú tlačiarničku, digitálnu kameru, interaktívnu tabuľu. A tieto miestnosti používajú i žiaci vyšších ročníkov na hodinách techniky a informatiky. Počas uplynulého školského roka bol projekt rekonštrukcie a vybavenia kabinetu slovenského jazyka úspešne

ly, – povedala profesorka Viera Tomanová. Základná škola na realizáciu tohto projektu od Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Belehrade z prostriedkov Slovak Aid získala nenávratný finančný príspevok vo výške 4 654 eur, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny prispela na časť rekonštrukcie a vybavenia

Z otvorenia kabinetu 27. apríla 2012

ukončený a slávnostne ho za prítomnosti početných hostí, učiteľov, žiakov a ich rodičov otvorili 27. apríla 2012. – Materiálno-technickým vybavením kabinetu sú nám zlepšené podmienky práce, skvalitnená je výučba slovenského jazyka. Takouto plánovanou, systematickou a organizovanou prácou vplývalo sa i na zvýšenie povedomia o hodnotách slovenskej národnej kultúry a multifunkčnou modernou učebňou sa získal dlhoročný efekt silnenia a modernizovania našej ško-

HLAS ĽUDU

kabinetu nábytkom, novými lavicami, stoličkami, pracovným stolom a skriňou v hodnote 350 000 dinárov. Vďaka Lavertonskému cirkevnému zboru Krista Pána a Slovenskému spolku z Melbournu v Austrálii, v zbierke, ktorú zorganizoval cirkevný dozorca Ján Sklenár, sa zozbieralo 68 445,21 din. Finančne prispela aj Mestská obec Surčín a samotní Boľovčania. Projekt napísala Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj (AERD) a jeho celková hodnota vynášala okolo 10-tisíc eur.

– V školskom roku 2011/2012 sme 17. decembra 2011 realizovali tradičné detské kultúrne podujatie Dni Lucie v Boľovciach za prítomnosti početných žiakov školy a ich rodičov, tiež cezpoľných hostí. Toto podujatie veľmi pozitívne zhodnotili aj členovia Zväzu učiteľov Srbska a Spolku učiteľov Belehradu ako dobrý príklad učiteľskej praxe, – pripomenula V. Tomanová. Výučbu slovenského jazyka v Boľovciach spestrujú aj detský časopis Zornička a mládežnícky časopis Vzlet. Vďaka projektu Zachovávanie slovenskej národnej kultúry v Boľovciach, v inštitučných rámcoch v škole je zväčšený záujem žiakov a ich rodičov o slovenčinu. Hodiny tohto voliteľného predmetu – Slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry – sa aj tohto roku v škole realizujú pravidelne a navštevujú ich žiaci dvoch kombinovaných skupín: v jednej sú škôlkari – predškoláci a žiaci nižších ročníkov, v druhej žiaci vyšších ročníkov. Anketovanie nových prvákov majú tiež za sebou a výsledky budú známe v týchto dňoch. Treba zdôrazniť, že s cieľom zachovať i naďalej slovenskú národnú kultúru v inštitučných rámcoch tunajšia lokálna samospráva sa rozhodla sčasti financovať učiteľa tohto predmetu. A. Lešťanová Foto: archív profesorky V. Tomanovej

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

SLOVENSKÉ UČEBNICE ÚSTAVU PRE VYDÁVANIE UČEBNÍC V NOVOM SADE

Tempo diktované finančnou položkou oci je už septem8. ročník. Táto učebniber, u nás v Ústave ca nebola v ponuke v pre učebnice je ešte stále katalógu, takže si ju rušno. Každodenne dostážiaci môžu zabezpečiť vame z tlačiarní vytlačené dodatočne. Chystáme učebnice. Práve dnes sme aj učebnice, ktorých dostali Cvičebnicu z matenebolo nadostač, a žiamatiky pre 4. ročník a očaci si ich predplatili. Ide kávame i štvrtácky Sloventu o Slovenský jazyk a ský jazyk a kultúru vyjadrokultúru vyjadrovania vania. Spravidla sú to prepre 5. a pre 7. ročník. tlačené vydania, teda také, Dúfame, že do konca ktoré sa nelíšia od predoseptembra tieto učebšlých, no s ich tlačou sa, ako nice vyjdú, – povedala vidieť, trochu mešká. Skôr Redaktorka Alena Pešková ochotne predstavila sloA. Pešková. sa nestávalo, že pretlačené venské vydania učebníc a kníh domáceho čítania Ešte stále je nie isté, tituly meškajú. A tohto či sa im podarí vydať roku všetky vydania, teda nie iba minulom školskom roku sme pre- pracovný zošit z biológie pre 5. slovenské, ale aj tie vo všetkých re- ložili prípravy z matematiky pre 1. ročník, hoci je aj táto učebnica z čiach iných národných spoločen- až 4. ročník, čo verím, že všetci už aj tých, ktoré nemali nadostač v predstiev, meškajú. Do konca júla tie ti- majú v rukách. Začiatkom tohto platení. Teda okrem ôsmackého tuly stáli u nás bez povolenia na tlač, školského roku boli preložené aj prí- Dejepisu v ponuke pre celú základlebo sa čakalo na dohovor nášho pravy pre učebnice Svet vôkol nás nú školu majú rovnaké učebnice podniku s ministerstvom. Tlačiarne pre 2. ročník a Príroda a spoločnosť ako vlani. Okrem týchto učebníc nám sľúbili, že bude všetko do 1. pre 3. ročník. Okrem toho prekla- bolo naplánovaných ešte deväť pre septembra vytlačené, ale bolo to dáme prípravy pre Svet vôkol nás pre vyššie ročníky a niekoľko aj pre potom odrazu mnoho práce, aby za 1. ročník, ako aj slovníkovú časť gymnáziá, ale pre zlú materiálnu sijeden mesiac všetko vytlačili, – po- učebníc z angličtiny pre 3., 4., a 5. tuáciu Ústav nemohol financovať vedala na úvod rozhovoru redak- ročník, pravda ide tu o vydania ich vydanie a nateraz nebudú reatorka slovenských vydaní v Ústave Ústavu pre učebnice. Pre vyššie lizované. Nerealizovali sa ani mnopre vydávanie učebníc v Novom ročníky ZŠ vyšiel nový dejepis pre hé vydania v rečiach iných národSade Alena Pešková. Všetky učebnice pre 1. až 4. roč- STARÁ PAZOVA ník, ktoré Ministerstvo školstva dáva žiakom bezplatne, vyjdú. Vo vydavateľskom pláne Ústavu ich bolo až 16 a v rukách už majú viac ako polovicu, čoskoro budú urobené všetky. Okrem týchto bezituácia vo výučbe platných učebníc Ústav pre nižšie slovenského jazyka ročníky základnej školy ponúka aj iné tituly. Možno spomenúť Písan- v Starej Pazove nie je v ku s predtlačou pre prvákov, ktorá je tejto chvíli ani trochu výbornou pomôckou pre nacvičo- priaznivá, skôr by som povanie písania, ďalej je tu Šlabikár do- vedal, že je dosť problepravy, potom Nástenná abeceda, matická, zvlášť na stredučebnica Od hračky k počítaču, ako ných školách. V základnej aj celý rad titulov domáceho čítania, škole je to normálka, tam z ktorých mnohé majú tvrdú väzbu sa pracuje, ako sa i kedysi a krásne farebné ilustrácie. Pre pr- robilo. Samotná výučba vákov je tu Kedy rastú deti, pre dru- slovenčiny je teda tam hákov Palculienka, Smelý zajko, Ta- dobre zachodená,“ povejomstvo hračiek, tretiacka Čítanka na dal na úvod rozhovoru zjedenie, Opice z našej police, štvrtác- Veno Nechvátal, profesor ke Prečo sa rozprávky majú rozprá- slovenského jazyka a litevať a ďalšie. Sú to tituly zaradené do ratúry na dôchodku. Náš spolubesedník ďalej Veno Nechvátal jednotlivých ročníkov, ale iste sú zapovedal, že aj naďalej sleduje si- skom roku majú 36 nových žiaujímavé tak mladším, ako aj tým tuáciu v ZŠ hrdinu Janka Čme- kov. Až po 8. ročník sú po dve starším deťom. – Učiteľom nižších ročníkov chys- líka. Obyčajne sú tam dve trie- triedy žiakov. Vo vyšších ročnítáme ďalšie preklady príprav. Už v dy prváčikov a v tomto škol- koch výučbu slovenčiny majú na

–H

ných spoločenstiev, ani veľký počet srbských učebníc, ktoré patria medzi tzv. vydania s nízkym nákladom. Sú to učebnice, ktorých cena výroby presahuje cenu predaja. A keď ide o srbské učebnice, sú to predovšetkým vydania pre stredné odborné školy. – Pred niekoľkými rokmi sa na úrovni štátu formoval Fond pre učebnice s nízkym nákladom. Aj náš Ústav do toho fondu platil určité percento, čo je záväzok všetkých vydavateľstiev učebníc, a odtiaľ by sa tie vydania mali financovať. Práve preto sme do júla museli čakať, lebo sme z ministerstva z toho fondu nedostali peniaze. Dúfam, že sa nám na nadchádzajúci rok podarí niečo urobiť spolu s inými národnostnými spoločenstvami a národnostnými radami: tak tou našou, ako aj iných národnostných spoločenstiev. Aby k takýmto problémom nedochádzalo, teda aby ministerstvo rýchlejšie reagovalo a aby sme netratili celé mesiace, kým tie prostriedky dostaneme, – uzavrela túto aktuálnu septembrovú tému redaktorka A. Pešková. K. Gažová

Dôležité je pestovanie slovenského jazyka „S

starosti profesorky Katarína Topoľská a Jarmila Dolinajová. V. Nechvátal z pohľadu stredoškolského profesora vo výslužbe hovorí, že je situácia vo výučbe slovenčiny celkom inakšia v troch pazovských stredných školách: na Gymnáziu Branka Radičevića, v Ekonomickoobchodnej škole Vuka Karadžića a v Technickej škole. „Ešte stále hodiny slovenčiny majú status fakultatívnej výučby a skutočne sa musí veľa pracovať, k žiakom mať taký povedal by som priateľský a rodičovský vzťah. Sám som sa snažil pestovať si taký vzťah a

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA VÝUČBA SLOVENČINY V PADINSKEJ ŠKOLE

Najslovenskejšia… eď sa Slováci prisťahovali do Banátu, na miesto, kde sa dnes nachádza slovenská osada Padina, sebou si priniesli aj tie najvzácnejšie skvosty svojho rodiska: vieru svojich otcov, skromný slovenský ľudový kroj, slovenské ľudové piesne, zvyky a obyčaje, svoju slovenskú materinskú reč. Hneď po svojom príchode prvoradé im boli veci duchovné: cirkev a škola. Už roku 1806 mali vo svojom prostredí učiteľa Jána Kováčika. Vyučovanie v škole si organizovali na základe skúseností zo Slovenska a prispôsobili pravidlám, ktoré určovala vtedajšia Vojenská hranica. Onedlho po zrušení Vojenskej hranice (1872) sa začalo obdobie maďarizácie, keď sa v škole vyučovalo po maďarsky. V školskom roku 1914/1915 škola mala už 10 tried. Zapísaných bolo 629 žiakov. Počas vojnového obdobia bola dosť slabá dochádzka detí do školy. Po skončení prvej svetovej vojny stav v školstve sa úplne zmenil v prospech Slovákov. Na učiteľské miesta nastúpili učitelia Slováci,

moji žiaci mi často povedali: – Vy ste nám veľký priateľ, ale aj ako druhý rodič v škole. Aj tak treba nájsť spôsob, ako ich motivovať, priblížiť im slovenčinu, aby ju zachceli a mali radi,“ zdôraznil náš spolubesedník. Skôr, keď bolo všeobecné stredné vzdelávanie (tzv. 9. a 10. ročník) s výučbou slovenčiny nebol problém. Hodiny slovenčiny boli v školskom rozvrhu, asi 50 percent predmetov sa učilo po slovensky, známka nielenže sa zapisovala do vysvedčenia, ale vplývala aj do priemernej známky prospechu. Bola to normálna výučba slovenského jazyka, ktorá sa darila. „Pestovanie slovenského jazyka je dôležité, aby žiaci získavali kultúru spisovného jazyka na vyššej úrovni a práve stredoškoláci môžu byť veľmi potrebný káder v šírení kultúry v slovenskom jazyku v meste, v ktorom žijú a pôsobia, a dokonca aj v zachovávaní identity,“ akcentoval V. Nechvátal, ktorý je 22. 9. 2012

38 /4509/

vyučovalo sa a do triednych kníh sa zapisovalo po slovensky. Prišli ďalší slovenskí učitelia: Ján Klinko, Andrej Seďori, potom verejnosti dobre známa učiteľka Vilma Štátová, ktorá tu pôsobila celý svoj pracovný vek až do výslužby. V roku 1921 učiteľ a správca Michal Obrcian zapísal, že v padinskej štátnej škole sa všetky predmety vyučovali po slovensky. Výučba trvala päť rokov. Od roku 1932 boli 4 roč- Profesorka Jaroslava Staňová so žiačkami na seminári pre žiakov členov redakníky ľudovej školy a 1. cií školských časopisov Tvorba v znamení priateľstva v Báčskom Petrovci ročník vyššej ľudovej – Slovenčina v našej škole veľškoly s chlapčenskou a diev- časnosti sa volá Základná škola čenskou triedou. Po zakončení maršala Tita, predmety sa aj nami pekne funguje, žiaci sa každý druhej svetovej vojny, v škol- ďalej vyučujú po slovensky, pô- rok zúčastňujú na medziobecskom roku 1944/45, bolo zapí- sobia tu rôzne krúžky… Jedna z ných a republikových súťažiach a saných 567 detí do 10 tried pia- profesoriek slovenského jazyka v dosahujú pekné výsledky. Čletich ročníkov a pracovalo tu 6 uči- tejto škole je mladá slovenčinár- novia novinársko-literárnej sekteľov. Škola dostala pomenovanie ka Jaroslava Staňová, ktorá je už cie zasielajú práce na rôzne súZákladná škola so slovenskou niekoľko rokov aj vedúcou novi- behy u nás a na Slovensku. Vydávame časopis Mladosť a plávyučovacou rečou v Padine. V sú- nársko-literárnej sekcie. nujeme ďalšie čísla vydať aj tohuž tri roky dôchodcom. A ďalej Preto je zaujímavý údaj, že v to roku. Žiaci radi čítajú Vzlet, aj dodal: „Pamätám sa na časy, uplynulých rokoch boli prípa- preto, lebo tam často nájdu texkeď sme v škole mali po 180 žia- dy, že práve žiaci fakultatívnej ty z Padiny, usmerňujeme ich aj kov v troch školách, všetci odo- výučby slovenského jazyka zo na čítanie týždenníka Hlas ľudu, berali mládežnícky časopis Vzlet Starej Pazovy na republikových poznajú aj Zorničku a Nový život. a asi jedna polovica z nich si ku- súťaženiach stredných škôl do- Koľko je v našej moci, dbáme na povali aj časopis Nový život. sahovali vynikajúce výsledky. to, aby používali spisovnú sloPred koncom mojej pracovnej Na žiakov stredných škôl rodi- venčinu čím viac. Účinkujú aj na doby som už mal takú situáciu, čia už nemajú taký veľký vplyv, Babinkových stretnutiach a pože žiaci nečítali ani povinnú li- ako kým boli deti v základnej dobne. Odkedy profesorka sloteratúru, ba niektorí sa nedali škole. Aj preto sa všeobecne tej venského jazyka Eva Kotvášová presvedčiť ani na to, aby si kú- slovenčine nedarí tak, ako by odišla do dôchodku, teraz našich pili základné učebnice – čítan- bolo potrebné. Hodiny sloven- žiakov slovenčinu učíme Zuzana ku a slovenský jazyk.“ činy v troch pazovských stred- Kotvášová, Ondrej Kotváš a ja. Podľa slov nášho spolube- ných školách má na starosti Snažíme sa používať novú litesedníka generálne situácia v profesorka Marína Živkovićová, ratúru na domáce čítanie, napr. aj stredných školách nie je taká, kým evanjelické náboženstvo knihy Márie Kotvášovej-Jonášoakú by sme si priali. „My sme ako vyučuje katechétka Anna Ši- vej Samí dobrí žiaci. Táto literatúra matičiari šli intervenovať do lerová. Aj hodiny náboženstva im je blízka. Práce našich žiakov stredných škôl prostredníctvom prajne vplývajú na výučbu slo- zasielame do Detského kútika v rozhovorov s riaditeľmi. Po tý- venského jazyka medzi pazov- Hlase ľudu a do Vzletu. Osobne sa chto rozhovoroch akoby sa si- skými stredoškolákmi. Hodiny snažím, aby žiaci boli čím kreatuácia trocha zlepšila. Ale všeo- slovenčiny a hodiny nábožen- tívnejší. becne pozerané, záujem žia- stva sú fakultatívnymi predA na dôvažok môžeme povekov klesá, dochádzka žiakov na metmi v školách a nie sú zara- dať, že veľmi pekne slovenčinu vehodiny tiež....“ prízvukoval náš dené do rozvrhu školských hodia aj žiaci nižších ročníkov v paspolubesedník. dín. dinskej základnej škole. Situácia je podobná aj v ostatných našich prostrediach. A. Lešťanová A. Chalupová

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

V ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH V HAJDUŠICI, VOJLOVICI A BIELOM BLATE

V ZŠ J. J. Zmaja v Hajdušici na hodiny slovenčiny je zapísaných 20 detí od 2. po 4. ročník, čo je väčšina slovenských detí v tom veku. sledku čoho slovenské triedy zanikli met. Tým by vraj nezáviseli od Tomu akiste významne prispel aj vo viacerých národnostne zmie- počtu zvolených voliteľných pred- rozhovor predsedníčky Matice šaných osadách. Štát deťom v ta- metov. Keby tak bolo, ale nie je. Štát slovenskej v Srbsku Kataríny Mekých prostrediach umožnil, aby si umožnil to, čo umožnil, a ponechal legovej-Melichovej a predsedníčpestovali materinský jazyk, ale tie na rodičov, aby to využili alebo od- ky Osvetovej komisie MSS Anny hodiny zaradil medzi voliteľné mietli. Mnohí, žiaľ, odmietajú, v Medveďovej s rodičmi pred tromi predmety v konkurencii s infor- dôsledku čoho v školách v týchto rokmi. Toho roku však spomedzi matikou, náboženstvom, občians- troch osadách máme príliš pováž- štyroch najmladších prváčikov so slovenským pôvodom, iba jeden kou výchovou a inými, pričom si livú situáciu. bude v škole „pestovať“ slovenský jazyk. V škole však k tejto situácii nie sú ľahostajní, riaditeľ školy dokonca prisľúbil, že sa osobne bude rozprávať s rodičmi a vyjadril nádej, že sa mu podarí presvedčiť ich. V tejto škole sa počet detí na hodinách slovenčiny v starších ročníkoch nezmenšuje aj napriek možnosti, aby si deti v 5. ročníku znovu volili voliteľné predmety. Niektorí sa síce pokúsili zbaviť tohto záväzku, ale po rozhovore s učiteľkou predsa od toho odstúpili. V tejto chvíli v starších ročníkoch na hodiny slovenčiny chodí 13 žiakov, ale aj to je iba polovica z počtu detí slovenského pôvodu. Medzi hajdušickými prváčikmi sú aj štyri slovenské deti, avšak na Podobná situácia je aj hodiny slovenčiny je (aspoň zatiaľ) zapísaná iba Annamária Krížová v ZŠ Bratstva a jednoty v (stojí prvá zľava). Na snímke sú všetci s učiteľom Michalom Hraškom. Bielom Blate, s tým, že tamojší rodičia Slováci sú v V nižších ročníkoch vojlovickej ZŠ ešte väčších „rozpakoch“, lebo si jedno dieťa môže zvoliť najviac dva voliteľné predmety. Počuť však slovenčinu si „pestuje“ 18 a od 5. po môžu voliť medzi slovenskou a aj mienky učiteľov, že rodičia nie sú 7. ročník 10 detí. Ôsmaci sa sloven- srbskou triedou. V tohtoročnej dostatočne informovaní o mož- činu vôbec neučia, lebo tá generá- generácii prváčikov iba dvaja sa nosti pestovania slovenského ja- cia, aj keď v nej sú slovenské deti, budú školiť v slovenskom jazyku, zyka. Uvedomelým rodičom však o voči tomu od začiatku zaujala úplne a ani jeden si slovenčinu nezvolil tom netreba osobitne hovoriť. Ne- negatívny postoj. Fakt, že v nižších za voliteľný predmet. V nižších váhajú a využívajú toto svoje prá- ročníkoch je podstatne viac detí, uči- ročníkoch je spolu desať žiakov v vo, ale je, žiaľ, mnoho aj takých, kto- teľka Kotvášová vysvetľuje tým, že jednej kombinovanej slovenskej rí povedia, že ich deti omnoho deti v starších ročníkoch začínajú o triede a slovenčinu ako voliteľný viac potrebujú napr. informatiku tom rozhodovať sami, pričom im je predmet má ešte osem žiakov. Je ako slovenský jazyk. Svojráznou ku- najdôležitejšie, aby mali čím menej to však iba polovička detí so sloriozitou je, že medzi deťmi, ktoré za- hodín. Tomu prospieva aj zákonná venským pôvodom. V starších ročnevreli na slovenčinu, sú mnohé, možnosť, že si dieťa každý rok môže níkoch je však situácia omnoho ktoré nezanevreli aj na evanjelickú voliť voliteľný predmet, ktorú si vo horšia. Slovenský jazyk ako mavieru a zapisujú sa na hodiny ná- vojlovickej škole prísne uctievajú. terinský nie je záväzný a iba traja boženstva, akoby zabudli, že ná- Predsa sa nám učiteľka Kotvášová žiaci si ho zvolili za voliteľný predbožnosť a národnosť sú sestry. Uči- pochválila, že v tomto školskom met, aj keď trinástim žiakom sú teľka slovenčiny v ZŠ Bratstva a jed- roku je o sedem detí viac ako pred obaja rodičia Slováci a ďalším dvanoty vo Vojlovici Anna Kotvášová rokom, ale hodiny slovenčiny aj nástim je aspoň jeden rodič Slovšak mieni, že by situácia bola om- naďalej úplne ignoruje zo 15 detí vák. noho lepšia, keby slovenčina ne- Slovákov alebo slovenského pôvoV. Hudec bola voliteľný, ale fakultatívny pred- du.

Hodiny slovenčiny v závoze troch banátskych osadách – Hajdušici, Vojlovici a Bielom Blate výučba slovenčiny v tamojších základných školách už dlhší čas viazne. V Hajdušici a Vojlovici slovenské triedy sú dávnou minulosťou a slovenčina sa vyučuje výlučne ako voliteľný predmet, pokým si deti, resp. ich rodičia v Bielom Blate ešte stále môžu voliť medzi slovenskou a srbskou triedou a zároveň majú aj tretiu možnosť – slovenčinu ako voliteľný predmet. Vo všetkých týchto troch školách záujem o pestovanie slovenského jazyka prejavuje pomerne malý počet detí, na čo sú objektívne, ale omnoho častejšie subjektívne príčiny. Jedinou objektívnou okolnosťou je pomerne malý počet detí. Tak tých z čistých slovenských manželstiev, ako aj tých zo zmiešaných manželstiev, v ktorých je jeden z manželov Slovák. Predsa aj taký počet detí by stačil na výučbu tzv. pestovania jazyka, keby rodičia pestovali u detí ak už nie lásku k slovenčine, tak aspoň povedomie o tom, že treba využiť príležitosť, aby sa dieťa naučilo ešte jeden jazyk. Mnohým rodičom však na tom vonkoncom nezáleží a hodiny slovenčiny považujú za úplne zbytočné a dodatočné zaťaženie ich dieťaťa?! Medzi tie subjektívne okolnosti viaznutia slovenského, ale pravdepodobne aj jazykov všetkých menšín v Srbsku je ich postavenie vo vzdelávacej sústave. Totiž už sama možnosť, aby si dieťa, resp. jeho rodič volili medzi slovenskou a srbskou triedou, je sama po sebe diskutabilná. Keby sa slovenské deti (aspoň tie z čistých slovenských manželstiev) automaticky zapisovali do slovenských tried, dnes by sme nehovorili o ich zániku v školách. Ani malý počet detí by nepredstavoval až taký veľký problém, lebo by sa v nižších ročníkoch vždy nazbieralo nadostač detí pre aspoň jednu kombinovanú triedu. Nuž a keď si už môžu voliť, vždy sa nájdu rodičia, ktorí mienia, že ich deťom bude ľahšie, ak sa budú učiť po srbsky?! A je ich čoraz viac. Pred vyše tridsiatimi rokmi také náhľady boli výnimočné a nepridával sa im väčší význam. Možno aj preto sa postupne stali pravidlom, v dô-

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A

SILBAŠ

Každú možnosť treba využiť Základnej škole bratov Novakovcov v Silbaši výučba prebieha v slovenčine a v srbčine. V dôsledku malého počtu slovenských žiakov, v nižších ročníkoch sa už vyše dvadsať rokov uplatňuje prax kombinovaných tried. Deti zo zmiešaných manželstiev rodičia zapisujú do srbských tried, ale niekedy si aj rodičia Slováci rozhodnú dieťa dať do srbskej triedy – vraj to bude mať ľahšie v ďalšom školení. Škoda je však nevyužiť možnosti výučby materinskéMariena Surová so svojimi žiakmi na triednickej hodine ho jazyka... Od 5. po 8. ročník v ZŠ bratov No- slovenčine i žiačku, ktorej obaja rodičia majú slovenčinu, srbské majú predvakovcov sú po dve srbské triedy a prí- boli Srbi. met zo svojho materinského jazyka. slušníci slovenskej národnosti majú Keď profesorka M. Surová začala So všetkými svojimi piatakmi profepredmet slovenský jazyk. Pred tromi pracovať v Silbaši, detí už vtedy bolo sorka slovenčiny má triednickú hodesaťročiami sa aj srbskí žiaci učili slo- málo. Ich počet stále klesá, preto si dinu a celá trieda je zapojená aj do venčinu ako jazyk prostredia. Možno fond potrebných hodín dopĺňala aj vý- knihovníckej sekcie. Sekcia je od tohniekedy budúcnosť znova oživí tieto učbou predmetu občianska výchova, to školského roku novinkou a bude skúsenosti. Slovenčinu vo vyšších ktorú pred dvomi rokmi vystriedala pracovať pod vedením profesorky ročníkoch učí profesorka Mariena prácou v školskej knižnici. Naša spo- M. Surovej, ktorá doteraz viedla aj sloSurová, ktorá je v silbašskej základnej lubesedníčka je v školskom roku venskú sekciu. škole zamestnaná od roku 1998. Spo- 2012/2013 triednou profesorkou 17 Žiaci si neraz sťažujú na slovenskú mína si, že keď predtým pracovala v piatakom: 7 Slovákom a 10 Srbom. gramatiku, ale profesorka im pomázákladnej škole v Begeči, mala na Keď slovenské deti podľa rozvrhu ha zdolať tvrdý oriešok. Svoju peda-

gogickú prácu obohacuje rôznymi novinkami, niekedy si hodiny spestria aj slovenskými pesničkami. Žiaci radi píšu slohové práce, steny tried skrášľujú nástenkami a záujem prejavujú nielen o povinnú literatúru, ale aj o nezáväznú. Knihy si zaobstarávajú v školskej knižnici, ktorá má slušný fond slovenských kníh: románov, básnických zbierok, ale i titulov z odbornej literatúry. Mnohé z kníh školská knižnica dostala do daru. Žiaci vyšších ročníkov sú čitateľmi Vzletu a v zaplánovaných hodinách je jedna v mesiaci venovaná analýze textov v našom mládežníckom časopise. Každoročne sa slovenskí žiaci na dodatkových hodinách chystajú aj na súťaže. Na medziobecných súťažiach zo slovenčiny nevystali ani úspechy (v minulom školskom roku 2. a 3. miesto) a pred niekoľkými rokmi žiaci zo Silbaša sa dostali aj do republikovej súťaže. Programy ku Dňu školy a na konci školského roka vždy obsahujú aj slovenské body, a to recitácie, slohové práce a niekedy aj pesničky. Mariena Surová si výborne rozumie so žiakmi a školským kolektívom. Spokojná je s prácou a najmä so spoluprácou s riaditeľom školy Đokom Milićom, ktorý má vždy porozumenie a veľmi mu záleží aj na výučbe v slovenskej reči. Jaruška Ferková

V PETROVCI POKRAČUJE WORKSHOP

Ako verbálne komunikovať urz Verbálna komunikácia s pr- nia a ako zlepšiť verbálnu komunivkami dramatickej výchovy trvá od káciu žiakov. Vedúci edukačných moseptembra minulého roku v organi- dulov sú Ján Makan, Miroslav Benka, zácii Národnostnej rady slovenskej Milina Florianová, Dr. Ružena Šimonárodnostnej menšiny. Prihlásilo sa zo niová-Černáková a Anna Kovárová. 40 frekventantov zo všetkých regió- Inak tento kurz je akreditovaný zo nov Vojvodiny, ktorých rozdelili do 4 strany Ministerstva školstva a vedy Reskupín. Ide o kreatívnu dielňu v po- publiky Srbsko na 24 hodín. dobe workshopu, v ktorej je práca zaPočas dvoch septembrových vímeraná na jednotlivca, a je to vlastne na seba nadväzujúce dvojstupňové školenie. V prvom stupni školenie je zamerané na teoretickú časť a v druhej viac na praktické nácviky. V tejto dielni školitelia pedagógov prvého a druhého stupňa ZŠ učia, ako kvalitnejšie pracovať pri príprave di- V práci so skupinkou v druhom stupni kurzu sme na movadelného predstave- ment vyrušili režiséra Jána Makana

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

Režisér Miroslav Benka s frekventantkami v prvom stupni workshopu kendov – 7. až 9. a 14. až 16. septembra – nácvik v druhom stupni konali s treťou skupinou frekventantov a zároveň v prvom stupni kurzu s poslednou štvrtou skupinou učiteliek. Dielne sa pravidelne uskutočňujú v

Divadelnom klube VHV v Báčskom Petrovci a v miestnostiach Slovenského vojvodinského divadla. V rámci školenia absolventom kurzu prichystali edukačný materiál a po absolvovaní kurzu naplánované je poskytovať odbornú pomoc pedagógom pri ďalšej divadelnej činnosti v školách. J. Č-p

K U LT Ú R A AJ V KYSÁČI VÝSTAVA Z BIENÁLE ILUSTRÁCIÍ V BRATISLAVE

Na vernisáži najviac žiakov o letnej preRastislav Surový, predseda kystávke v piasáčskeho MOMS, pri tejto príletok 14. septembžitosti odovzdal knižné dary ra sa rozprúdila žiačkam Maji Vargovej a Ani Marjesenná činnosť čokovej a profesorke triednej výGalérie SND. V učby Anne Legíňovej. Spomemiestnostiach nuté boli odmenené v súťaži PreSlovenského náčo mám rád slovenčinu, prečo rodného domu v mám rád Slovensko. Kysáči za účasti Báseň Matica a my k 80. výropočetných mičiu založenia Matice slovenskej v lovníkov umenia Srbsku zarecitovala učiteľka vo a tentoraz najmä žiakov slávnostne otvorili výstavu ilustrácií nositeľov Grand Prix BIB, z Bienále ilu- Z vernisáže v Galérii SND: (zľava) strácií Bratislava, Michal Ďurovka, Michal Madacký, ktoré sa už pol- Ivan Zafirović, Rastislav Surový storočie organizuje na Slovensku. Vystavujú okrem iného uvádza, umelci z Poľska, Japonska, Česka, že je Slovensko síce Nemecka, Ruska, Švédska, Dáns- malá krajina, ale jej ka, Slovenska, Francúzska, Fínska, vplyv na kvalitu iluTalianska, Veľkej Británie, Iránu, strácií kníh pre deti a mládež je vo svete Španielska, Južnej Kórey… V uvítacom prejave Michal Ma- obrovský. V Kysáči hovoril aj dacký, predseda Správnej rady Galérie SND, spomenul, že ide o Ivan Zafirović, ktorý špičkových autorov z celého sve- je spolu s Pavlom Sú medzi nimi budúci ilustrátori? Kysáčski žiaci na otvorení výstavy. ta a ilustrácie sú venované de- Babkom koordinátoťom. Michal Ďurovka prečítal rom výstavy. Spomenul, že bola rovića sa prítomní dozvedeli, že výslužbe Elena Surová a výstavu, text o výstave PhDr. Zuzany Ja- premiérovo otvorená v polovici výstava má 4 časti, ako i to, že sa ktorá potrvá do 23. septembra, rošovej, generálnej komisárky júna v Pančeve, potom ju pre- vlani na bienále v Bratislave zú- otvorila Aňa Marčoková. BIB a predsedníčky medzinárod- miestňovali do Užica, Starej Pa- častnilo 356 umelcov zo 44 kraného komitétu BIB. V ňom sa zovy a Kovačice. Zo slov I. Zafi- jín. E. Š.

VÝSTAVA GRAFÍK V STAROPAZOVSKEJ GALÉRII. Česť otvoriť novú výstavnú sezónu v staropazovskej galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova v období jeseň/zima 2012/2013 mala so svojimi umeleckými prácami Višnja Nikolićová z Nového Sadu. Milovníci výtvarného umenia do konca mesiaca sa môžu kochať v jej grafikách a slávnostné otvorenie výstavy bolo v pondelok 17. septembra. Na vernisáži sa návštevníkom prihovorili Alexander Bako, organizátor divadelných a kultúrnych dianí v stredisku, akademický maliar Marjan Karavla, odborný spolupracovník strediska pre výtvarné umenie, ako i samotná umelkyňa V. Nikolićová, ktorej je toto prvá výstava v Starej Pazove. Na fotografiách: Ukážka umeleckých prác mladej novosadskej umelkyne a aktéri pondelkovej vernisáže (zľava) Marjan Karavla, Višnja Nikolićová a Alexander Bako. a. lš.

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V PETROVSKOM KNÍHKUPECTVE DELODEFIA

Záujem o hlasľudovské tituly eď sme krátko po otvorení škola a škôlka a aj kancelársky po- petrovských žien. navštívili súkromné petrovské treby majú tu i svojich stálych A majiteľku stále kníhkupectvo Delodefia, majiteľ- zákazníkov. teší, že si náka Vierka Speváková-Babiaková A v tomto peknom príbehu o vštevníkov namala predovšetkým obavy z toho, úspešnom kníhkupectve majú učili kupovať kniči si ich predajňu potenciálni ná- miesto aj knihy: od takmer všet- hy nielen pre vštevníci nájdu, keďže má lokalitu v širšom centre – v Leninovej číslo 7. Po takmer dvoch a pol roka sa tie obavy celkom rozplynuli. Pestré školské drobnosti lákajú malých zákazníkov Zvlášť rušno bolo pred začiatkom školského roku a aj svoje poteše- kupuje, ale aj pri výbere prekvav polovici septembra si škonie, ale aj ako pení pre oslávenca – aby nedosláci tu ešte stále podávali darček najbliž- tal viac rovnakých darčekov. Aj konštatácia, ktorú nám makľučku. Lákavý im je predoším, priateľom všetkým veľký výber školči príbuzným k jiteľka predvlani povedala, že ských potrieb – od tašiek rôznym sviat- „detské knihy by sa mohli poprepo zošity a ostatné drobkom, meni- dať na tony, nikdy ich nie je dosť“ nejšie didaktické pomôcky. nám či naro- platí stále. Preto, keď sme si poZvlášť boli a ešte stále sú atdeninám. Vý- svietili na hlasľudovské tituly v poraktívne obálky na knihy a hodou men- nuke petrovskej Delodefie, zistili zošity, ktoré tohto roku ťažšieho prostre- sme, že stále sú deficitné detské Majiteľka Vierka Speváková-Babiaková (sprava) a jedna zo šie dostať. Zákazníci sú vraj dia je aj to, že a mládežnícke tituly, teda knihy stálych zákazníčok Mária Speváková spokojní, lebo vďaka bohasa ľudia navzá- Márie Kotvášovej-Jonášovej a Antej ponuke tohto kníhkupectva kých popredných vydavateľstiev jom viac-menej poznajú, a tak dreja Čipkára, a stále je záujem o nemusia ísť na nákup do Nového v Srbsku, sú tu aj slovenské tituly majiteľka Vierka, ale aj synovia knihy dokumentárnych esejí VieSadu. A platí to aj pre milovníkov zo Slovenska a – pravdaže – nové Tomáš a Martin, ktorí v predajni ry Benkovej a vôbec o knihy o Penových kníh: viacerí návštevníci si tituly Slovenského vydavateľské- mame pomáhajú, vedia zákazní- trovci. dokonca chodia objednať tituly, o ho centra, Matice slovenskej v kom poradiť: nielen keď ide o A. Francistyová ktorých počuli alebo vďaka in- Srbsku, NVU Hlas ľudu, Spolku vkus jubilanta, ktorému sa kniha ternetu zistili, že vyšli tlačou. Takto im je výhodnejšie, lebo vedia, že sa v Delodefii postarajú, ako vyhľadávané a atraktívne knihy zabezpečiť. Nových zákazníkov majú torým slovom lepšie vystihneme či vyjadríme od- koj!!; „Nechaj to (už) tak!“ alebo „Odhoď (už) tie staaj vďaka rozšírenému sortimentu, mietavý postoj, zápornú reakciu na cudziu rosti!“ a to o početné hry: inteligentné, mienku alebo danú situáciu? Je nejaký výraz vhodMy vieme aj takto povedať: „Čo je koho briga, že kreatívne hry, rôzne skladačky, a nejší, ako tie veľavravné: baš ma briga alebo baš ťa idem zase k moru.“; „Čo je koho briga, či som sa suto aj originálne. Sú tu aj suveníry briga, baš ho briga, baš nás briga, baš vás briga... ale- sede pozdravila.“ Namiesto srbských spojení šta je a pekná ponuka darčekov z pabo kratšie podoby briga ma (je), briga ťa (je), briga koga briga, šta je tebe briga a podobných, v slovenpiera a dreva: rôzne unikátne záho (je), briga nás (je)? Tieto spojenia sa natoľko čine treba použiť čo koho do toho, čo ťa do toho, znamníky, denníky, kuchárky, udomácnili v našej slovenčine, že si pri bežnom do- čo má kto do toho, a uvedené vety majú znieť takmagnetky. rozumievaní bez nich ani nevieme poradiť. Do- to: „Čo má kto do toho, že idem zase k moru.“; „Čo A niečo už pribudlo aj z toho konca ich ani nepociťujeme ako neslovenské. A prá- koho do toho, či som sa pozdravila susede.“ majiteľkinho vysnívaného tajnéve také sú, prevzali sme si ich zo srbčiny a nedokáZaujímavé je i spojenie, ktorými odmietavý postoj ho súdka: ponúknuť niečo origižeme sa ich oslobodiť. V slovenčine sú namiesto nich voči niekomu, niečomu vyjadríme silnejšie, ráználne. Vďaka dvom kamarátkam vhodné tieto výrazy: čo ma po tom, to nič, zato nič. nym odmietnutím, odvrknutím – mne je to posledšikovným v šití a tlačení na papier A vety, ako sú napr.: „Briga ma za robotu.“; „Baš ťa bri- ná briga. Je to kópia srbského spojenia meni je to a plátno v Delodefii predávajú ga, nerozčuľuj sa.“; „Neumyjem riad, baš ma briga.“ poslednja briga. Na vystihnutie tohto opovrhovania špeciálne potlačené papierové V slovenčine majú takto znieť: „Čo ma po robote.“; sa v slovenčine hodia tieto spojenia: nedbať o to, tašky či puzdrá pre petrovskú klo„Čo ťa po tom, nerozčuľuj sa.“; „Neumyjem riad, čo nestáť o to, a keď to chceme výstižnejšie zdôrazniť, básu a plátenné tašky s petrovma po tom.“ povieme aj takto: kašlať na to, vykašlať sa na to. ským motívom. Aj gazdinky vedia, Zaujímavá je aj srbská výpoveď Udri brigu na ve- A vety „Slovenčina im je posledná briga.“; „Ten pes, že ozdobný papier na skrášlenie selje, ktorú používame v tých istých situáciách ako chudáčik, im je posledná briga.“; „Deťom je škola popoličiek so zaváraninami vo svoje to v srbskom jazyku, teda keď chceme niekomu sledná briga.“ v slovenčine budú znieť: „O slovenčijej komôrke tu nájdu vždy. Niekpomôcť v súžení, keď mu chceme poradiť, aby sa pre- nu nedbajú.“; „Na toho psa, chudáčika, sa vykašlú.“; stal trápiť. To v slovenčine možno vystriedať spoje- „Vykašlú sa deti na školu. “ torými spotrebnými materiálmi sa niami: „Obráť si to na smiech!“; „Daj si s tým (už) poah v Delodefii pravidelne zásobujú

Baš ma briga

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KOVAČIČANIA NA 78. VUKOVOM SABORE

Sláva slovu, slovanskému o, čo sme dnes počuli od Kovačičanov, sa nemusí tlmočiť. Svet ich zvykov a obyčají je nám blízky a Slováci v Srbsku sú pevným mostom úspešnej a dlhoročnej kultúrnej srbsko-slovenskej spolupráce,“ zdôraznila Dajana Ðedovićová, riaditeľka Strediska pre kultúru Vuka Karadžića v Loznici na vernisáži dokumentov Kovačica – medzníky v dejinách svetoznámej osady autorky PhDr. Zuzany Drugovej v rámci podujatia Vukov sabor. Vo štvrtok 13. septembra najprv Detská svadba so spevom slovenských svadobných piesní defilovala pešou zónou Loznice. Od spomínaného Strediska pre kultúru až po Ga-

nice prišiel i Adam Tadić, riaditeľ Strediska pre kultúru v Guči, jeden z hlavných organizátorov Dragačevského sabora a priateľ Kovačice. Prvú časť pobytu strávili hostia z Kovačice a hostka z Banskej Bystrice v príjemnom prostredí Tršića, rodnej osady Vuka Stefanovića Karadžića. Viac ako štyridsaťčlennej výprave z Banátu sa okrem autorky dvoch expozícií v Tršići D. Ðedovićovej naplno a trpezlivo venovali celý deň i Ana

„T

mnohé obsahy, ktoré by návštevníkom spestrili pobyt v dedine reformátora srbského jazyka. Okrem etno turistiky osobitný dôraz kladú i na občasné výstavy a stále expozície, ktoré sú najčastejšie nainštalované v bývalých vajatoch, niekdajších manželských oddelených izbách, respektíve komorách. Mimoriadne vkusne sa im podarilo tradíciu spojiť s modernou dobou, staré obsahy podať novou formou. V minulých desaťročiach bolo povinnosťou navštevovať Tršić v rámci školských poznávacích zájazdov. Ktorá škola sa rozhodne navštíviť obec Loznicu,

Tanec s nevestou na námestí v Loznici

Na začiatku otvorenia výstavy kovačické deti zaspievali Po nábreží Loznica a Kovačica sú kultúrne blízke prostredia. V Loznici sa roku 1923 narodil Mića Popović, najznámejší srbský maliar druhej polovice 20. storočia. Iba o rok neskoršie sa v Kovačici narodil Martin Jonáš, najznámejší slovenský insitný maliar druhej polovice 20. storočia. Tri bannery na výstave Z. Drugovej patria kovačickej insite, jeden z nich iba Jonášovi v Galérii – stálej expozícii diel Miću Popovića. Významný srbský režisér, Jonášov rovesník, Aleksandar Saša Petrović, detstvo a mladosť strávil v neďalekej Banji Koviljači a časť svojich vynikajúcich filmov Biće skoro propast sveta a Skupljači perja režisér Petrović nakrúcal v Obci Kovačica.

Banátska výprava a organizátori pred domom Vuka Stefanovića Karadžića v Tršići

lériu Miću Popovića im držali palce okoloidúci občania. Vzápätí pred obrazárňou najmladší Kovačičania, zverenci Pavla Baláža, predviedli rozjasanému davu polhodinovú skrátenú verziu svojho divadielka. V doslove veselia zažili i „standing ovation“, keď odspievali srbskú svadobnú pieseň Sestra mi je poručila da se udaje. Nemenej potlesku dostal kovačický drobizg aj počas úvodného bodu slávnostného otvorenia výstavy Zuzany Drugovej, keď odspieval Po nábreží. Aplauz patril i autorke výstavy. Etnologička z Banskej Bystrice prečítala v srbčine historické udalosti súvisiace so sťahovaním Slovákov na územie Vojvodiny a stručne ozrejmila i samotnú výstavu na 20 banneroch, ktorá „predstavuje dôležitú časť nehmotného kultúrneho dedičstva Slovákov v

Srbsku – najvýznamnejšie historické medzníky, historické osobnosti, témy tradičnej kultúry a predstaviteľov insitného maliarstva tejto významnej slovenskej obce v Srbsku“. Výstavu otvoril Pavel Babka. Riaditeľ Galérie Babka prízvukoval niekoľko styčných bodov medzi Slovákmi z Banátu a Srbmi zo západného Srbska. S deťmi v krojoch sa chcelo fotografovať Podľa slov Snežany Ne- veľa návštevníkov Vukovho sabora. škovićovej-Simićovej, ria- Medzi nimi aj detská spisovateľka diteľky, a Maríny Cvetano- Milanka Cvijićová-Filipovićová. vićovej, kustódky, výstava o dejinách Kovačice potrvá v Galérii Čugurovićová, etnologička-antroMiću Popovića dva týždne a pozrú si pologička a kustódka v Múzeu jazyka ju žiaci štyroch stredných a sedem- a písma v Tršići, historik Miroslav Ternástich základných škôl z Loznice a zić a Verica Avramovićová, organiokolia. Pozrieť si Detskú svadbu z Ko- zátorka programov. vačice a výstavu o Kovačici do LozV Tršići posledné roky dbajú na

neobanuje. Školáci a pedagógovia sa vrátia z Tršića bohatší o nezabudnuteľný kultúrny zážitok. Zájazd do Loznice a Tršića zorganizovali Spomienkové stredisko Jána Bulíka v čele s predsedom Pavlom Balážom a Galéria Babka.

22. 9. 2012

Ján Špringeľ 38 /4509/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VSTUPNÝ PROGRAM KOVAČICKÉHO OKTÓBRA

Zrkadlo, zrkadielko, čie že si? sobotu 29. septembra o 20. hodine v sieni Domu kultúry Folklórny súbor V šírom poli hruška

Slovákmi v treťom týždni júla 1963, takže by ich prípadné vystúpenie v Srbsku bolo na 50. výročie od pr-

rázny „humanitárny“ program. Za získané peniaze zo vstupeniek si kúpime vytúžené zrkadlá. Za sprievodu Speváčky Tatiana Jašková (zľava) Ľudového or- a Terézia Jonášová vystúpia i v duete chestra Rosička vystúpia i speváčky Tatiana Ja- všetkých návštevníkov čaká po polšková, Terézia Jonášová, Jana Ve- druhahodinovom programe Kovaňarská, Anna Dišpiterová, ako i čická záhradka. Ide o podujatie, ktospevák Zlatko Karlečík. Spievať ré obyvateľom osady insity spríbudú aj Boémi,“ číta z programu jemňovalo letá začiatkom posledtohto septembrového koncertu ného desaťročia minulého storo-

Orchester Rosička bude sprevádzať spevákov a tanečníkov, ale zahrá i na Kovačickej záhradke

programom Zrkadlo, zrkadielko, čie že si? otvorí tohtoročný Kovačický október. „Okrem už tradičného programu Hruškári svojmu mestu, ktorý je naplánovaný necelý mesiac neskoršie, ide o program, ktorý doteraz nebol v osade insity,“ rozpráva režisérka programu Ivana Zovko, vedúca tanečného súboru FS V šírom poli hruška. Kovačica mala a má roky silné hudobné a spevácke skupiny, ako i kvalitných rozhlasových spevákov ľudových piesní. Možno aj preto tanec neprichádzal v jednotlivých obdobiach do popredia. Kovačické obecenstvo však vie oceniť tanečnú kvalitu a vyplniť sieň do posledného miesta. Tak bolo napríklad i 6. decembra 2008, keď v Banáte hosťoval SĽUK. Na poslednom zasadnutí Rady Miestneho spoločenstva Kovačičania navrhli, aby na budúci rok za pomoci ministerstiev kultúr Slovenska a Srbska do našej krajiny na týždňový zájazd pricestoval i Umelecký súbor Lúčnica. Mohol by vystúpiť v Belehrade, Novom Sade, Báčskom Petrovci, Starej Pazove a Kovačici. Tento vynikajúci súbor naposledy vystupoval medzi vojvodinskými 22. 9. 2012

38 /4509/

vého programu v teraz už bývalej Juhoslávii. Ivana Zovko má za sebou trinásť sezón tancovania v Šafáriku a sľubuje na úvodnom podujatí tohtoročného kovačického kultúrneho Tanečníčky FS V šírom poli hruška v roku 2006 zberu minimum osem choreografií. kovačických hruškárov Ivana, zdô„Tanečníci nemajú zrkadlá na razňujúc zároveň, že časť zostane nácvik choreografií, preto sme sa tajomstvom až po samé podujatie. To, čo sa však smie prezradiť, je, že rozhodli zorganizovať tento svoj-

čia. Do tanca a na dobrú náladu bude hrať niekoľko hudobných skupín. J. Špringeľ

STARÁ PAZOVA

Na obzore početné podujatia S

polok srbsko-ruského priateľstva Fiodora Michajloviča Dostojevského bol založený v Starej Pazove 24. marca t. r. a už v prvých dňoch pôsobenia úspešne realizoval trojdňové podujatie Dni ruskej kultúry v troch osadách obce – v Starej Pazove, Novej Pazove a v Nových Bánovciach. V programe práce do konca roka si členovia tohto spolku naplánovali aj ďalšie aktivity.

HLAS ĽUDU

Už koncom septembra by mali úradne z obce dostať miestnosti, ktoré budú i slávnostne otvorené. Toho času Spolok srbsko-ruského priateľstva F. M. Dostojevského má 53 členov a všetci záujemcovia a potenciálni budúci členovia sa im ochotne môžu ozvať. Jednou z najvýznamnejších akcií tohto spolku na lokálnej úrovni je iniciatíva, aby sa vo všetkých základných a stredných školách umožnila vý-

učba ruského jazyka ako druhého cudzieho jazyka. Podľa slov čelných ľudí spolku nevystanú ani kurzy ruského jazyka v Staropazovskej obci za podpory a pomoci odborného kádra z Ruského domu v Belehrade. A práve v Ruskom dome v utorok 30. októbra vystúpi staropazovský FS Dukat a spevácka skupina s príležitostným programom. a. lš.

K U LT Ú R A

OZNAMY

Chýrnik Báčsky PetroveC. Prvá repríza predstavenia na text Jána Uličianskeho Štyria škriatkovia a víla v réžii a výprave Jána Čániho sa realizovala v piatok 14. septembra v sieni Slovenského vojvodinského divadla. Na rozdiel od premiéry, keď herci aj spievali, teraz hlasy do hudobnej časti predstavenia zapožičali speváci Slovenka Benková, Anna Struhárová, Rastislav Struhár, Ondrej Pavčok a Adam Vladislav Stupavský. J. Č-p NovÝ sAD. V Múzeu Vojvodiny v Novom Sade v utorok 18. septembra bola otvorená výstava pod názvom Duch obilia – slama v každodennom živote a rituáli. Autorkami tejto zaujímavej expozície sú Tatjana Bugarski, vyššia kustódka – etnologička, a Anna Séčová-Pintírová, kustódka – etnologička, a výstavu si záujemcovia môžu obzrieť do 20. novembra. A. F.

DroBNÉ oZNAMy PADINA. V dňoch 18. až 22. septembra na pozvanie Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj v Padine, Kovačici, Slankamenských Vinohradoch, Ľube, Molovine, Sote a v Novom Sade pobudnú zástupcovia miestnych spoločenstiev, cirkvi, viacerých spolkov, organizácií, firiem z Českej republiky – z mikroregiónu Stonavka, Žermanickej a Terlickej priehrady. Cieľom študijnej cesty je zoznámenie sa so životom tunajších Slovákov a vytvorenie nových foriem spolupráce medzi Srbskom a Českou republikou. PADINA. V nedeľu 30. septembra o 20. hodine v Dome kultúry Michala Babinku v Padine odznie 39. ročník festivalu slovenských ľudových piesní Padina spieva 2012. Na festivale vystúpia mladí neafirmovaní speváci z tejto slovenskej osady. A. Ch.

kUPUjeM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Tel.: 063/716-73-82. kUPUjeM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, tel. č.: 063/8269205 a 021/782-278. vyhlAsUjeM za neplatnú pracovnú knižku na meno Milovan Nikolić, Save Kovačevića 34, Crepaja. PreDáM chatku na Trohákoch. Bližšie informácie na tel. č.: 065/2078875. PreDáM tridsať úľov, ktoré obsahujú po 19 rámikov a včelstvá prichystané na zimu. Silbaš. Tel. č.: 064/3191901. DáM do prenájmu izbu v Novom Sade pre žiačku alebo študentku. Cena dohodou. Tel. č.: 063/7123878.

sMUtNá sPoMIeNkA

Oznamujte

v Hlase ľudu 021/ 47–20–840 a 021/

PAvlA ĎUrčIANskeho

47–20–844 inzercia@hl.rs

24. 2. 1930 – 22. 9. 2011 – 22. 9. 2012 z Nového sadu večne budeš žiť v našich srdciach. Syn Miroslav a dcéra Mirjana s rodinami

sMUtNá sPoMIeNkA na milovaného manžela, otca, starého otca a prastarého otca

MIChAlA veŇArskÉho 12. 2. 1929 – 20. 3. 2012 z kovačice Už len kvety z lásky ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci na teba spomínať. Zarmútená manželka Zuzana, dcéra Zuzana Stojková s manželom Bogoljubom, syn Michal s manželkou Annou, dcéra Mária a vnukovia: Zoran s rodinou, Zvonko, Kvetoslava s rodinou, Jasmina, Želko s rodinou a Marína s rodinou

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

OZNAMY sPoMIeNkA

sMUtNá sPoMIeNkA

PosleDNÝ PoZDrAv

je tomu rok, čo nás navždy opustil otec a starký

kmotrovi

jáNA tÓtA – hrAŠkU 1956 – 2007 – 2012

kAtArÍNU tÓtovÚ -vAleNtÍkovÚ 1962 – 2009 – 2012

z Pivnice tichú spomienku im venuje rodina

jáN MAkAN

PAvlovI DeNĎÚrovI

25. 9. 2011 − 25. 9. 2012 z Petrovca

1939 – 2012 z Petrovca

osud ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Syn Ján a dcéry Milina a Anna a syn Pavel s rodinami

spomienku na teba si navždy zachovávame a večný pokoj ti prajeme. Kmotrovci Lešťanovci

BoĽAvá roZlÚčkA

sMUtNá roZlÚčkA

Dňa 14. septembra 2012 nás opustil náš otec a starý otec

so svojím bratom a ujkom

PAvel Morávek

PAvloM MorávekoM

25. 1. 1932 – 14. 9. 2012

25. 1. 1932 – 14. 9. 2012 z vrbasu Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. Sestra Zuzana a švagor Pavel Zavarošovci a rodina Báďonská z Kulpína

25. 1. 1932 – 14. 9. 2012 z vrbasu Zostanú nám len krásne spomienky, ktoré si v srdci natrvalo zachováme. Dcéra Mila, zať Duško a vnukovia Jovan a Srđan Šuvakovci

s úctou si na teba budú spomínať: sestra Anna Chlipcová a rodiny Hložanová a Ivkovićová

BoĽAvá sPoMIeNkA na našich zosnulých Dňa 9. septembra 2012 uply- Uplynulo smutných a bolestných nulo 15 rokov odvtedy, čo nie je 12 rokov a sedem mesiacov ods nami náš drahý manžel, otec vtedy, čo nás opustila naša drahá dcéra, sestra a tetka a starý otec

jáN ŠProCh

ANNA ryBovIčová

rod. Šprochová 1953 – 2000 – 2012 z Báčskeho Petrovca Život bol skromný pre vás, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka na vás zostáva večná. Na vás si spomínajú: manželka a matka, syn a brat a dcéra a sestra s rodinami 1928 – 1997 – 2012

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

sPoMIeNkA na našich rodičov Uplynulo 5 rokov, čo nás opustila naša matka a 35 rokov, čo nás opustil náš otec

rUŽeNA PeŤkovská

jáN PeŤkovskÝ

1925 – 2007 – 2012

1923 – 1977 – 2012 z kulpína

s úctou si na vás spomíname. Dcéra a syn s rodinami

OZNAMY PosleDNá roZlÚčkA

sMUtNá roZlÚčkA

so susedom

Náhle a nečakane nás opustila naša drahá ňanika

so svojím strýkom

PAvloM MorávekoM

ANNA holÚBeková

25. 1. 1932 – 14. 9. 2012 z vrbasu pôvodom z kulpína

rod. Marilovićová 8. 9. 1952 – 14. 9. 2012 z kovačice

PAvloM DeNĎÚroM 1939 – 2012 z Báčskeho Petrovca s úctou si budeme vždy spomínať. Rodiny Arňašová a Balcová

PosleDNÝ PoZDrAv

s láskou a úctou si na teba vždy budú spomínať Zlatko a Mariena Havranovci

tichú, smutnú a boľavú spomienku ti venujú a vždy si na teba budú spomínať rodiny: Benková, Sabová, Králiková a Benková

BoĽAvá roZlÚčkA

sPoMIeNkA

s našou milovanou ňanikou

MárIA BIlANovIĆ

ANNoU holÚBekovoU

rod. Prokopec 9. 9. 1939 – 28. 9. 2007 – 2012 z erdevíka

rod. Marilovićovou 8. 9. 1952 – 14. 9. 2012 z kovačice

PAvlovI DeNĎÚrovI 1939 – 2012 z Petrovca Robotníci zo skladu RAM

Milovaní nikdy neumierajú. Zostaneš navždy v našich srdciach. Nataša a Saško Havranovci

Uplynú 5 smutných rokov, čo si odišla, ale v našich srdciach zostaneš navždy. Tvoji: Miroslav a Bil

sMUtNá sPoMIeNkA

PosleDNá roZlÚčkA

sMUtNá sPoMIeNkA

Dňa 23. septembra uplynie rok, čo nás opustila naša milá mama, svokra, starká a mamička

Dňa 14. septembra 2012 nás bez slov rozlúčky opustila

Uplynulo dlhých desať rokov, čo viac nie je s nami

jUlkA voZárová rod. ožvátová 18. 3. 1942 – 23. 9. 2011 – 2012 z kysáča Už len kyticu kvetov na hrob ti môžeme dať, za všetko krásne ďakovať a s láskou si na teba spomínať. Synovia Ján a Pavel s rodinami

ANNA holÚBeková rod. Marilovićová 8. 9. 1952 – 14. 9. 2012 z kovačice Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. s láskou a úctou si na jej starostlivosť a dobrotu budú vždy spomínať: sestra Zuzana a švagor Michal Havranovci

AleXANDer MelICh 1981 – 2002 – 2012 z kulpína

s láskou a úctou si na teba spomínajú krstní rodičia Bobáčekovci a kmotričky Zdenka a Monika s rodinou

sPoMIeNkA

sMUtNá sPoMIeNkA

Dňa 18. septembra 2012 uplynul rok, čo nie je medzi nami manžel a otec

Dňa 19. septembra 2012 uplynuli 3 roky, čo nie je s nami náš ocko a manžel

jáN ChAlUPA jUlkU voZárovÚ rod. ožvátovú 1942 – 2011 – 2012 z kysáča

Pamiatku na teba si navždy zachová suseda Ďalogová

28. 1. 1974 – 19. 9. 2009 – 2012 z kovačice

PAvel čIeF 1940 – 2011 – 2012 z kysáča

Na Neho si spomínajú: manželka Mária, dcéra Anna a syn Vladimír s rodinami

Ako riadky bez písmen, ako zatúlaný sen, ako anjel bez neba my cítime sa bez teba. Cýbaš nám, láska naša… Tvoji: Annamária, Marek a Anička

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

oZNáMeNIe o schválenom rozhodnutí o určovanie rozsahu a obsahu na ažúrovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Stanica na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom výšky P + 1 + Pk v Novom Sade, nositeľa projektu VUJANOVić – PeTROVić GROUP, DOO, Nový Sad. Nositeľ projektu VUJANOVić – PeTROVić GROUP, DOO, Nový Sad, Ul. Dimitrija Davidovića 26, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu na ažúrovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Stanica na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom výšky P + 1 + Pk, na rohu ulíc Prímorskej a Milana Simina, na katastrálnej parcele č. 1 683/3, k. o. Nový Sad i, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. septembra 2012 schválila rozhodnutie číslo Vi-501-852/12, ktorým je určený rozsah a obsah na ažúrovanie štúdie o odhade vplyvov. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 14 a 28 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu VUJANOVić – PeTROVić GROUP, DOO Nový Sad, v konaní určovania rozsahu a obsahu na ažúrovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Stanica na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom výšky P + 1 + Pk, v Novom Sade, schvaľuje roZhoDNUtIe Nositeľovi projektu VUJANOVić – PeTROVić GROUP, DOO, Nový Sad, Ul. Dimitrija Davidovića 26, sa nakladá, aby štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Stanica na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom výšky P + 1 + Pk, na rohu ulíc Prímorskej a Milana Simina, na katastrálnej parcele č. 1 683/3, k. o. Nový Sad i, Mesto Nový Sad v zmysle rozsahu a obsahu ažúroval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05). Ažúrovaná štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má byť zladená s platnými predpismi, overenou projektovou dokumentáciou a má obsahovať zvlášť nasledujúce: − opatrenia, ktoré zabezpečia zníženú emisiu znečisťujúcich látok vo vzduchu v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, č. 36/09) a inými platnými predpismi, ktoré určujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu povrchových a podzemných vôd ako i to, aby nakladanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, č. 30/10) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby ochrana od hluku a úroveň hluku boli v súlade so Zákonom o ochrane od hluku v životnom prostredí (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; − opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; − odhadnúť možný kumulačný efekt plánovaného projektu s jestvujúcimi obsahmi v rámci komplexu, ako i z objektmi v priamom okolí; − odhadnúť spôsob postupov a opatrení, ktoré sa podniknú v prípade presťahovania a po zaniknutí práce objektu; − v rámci programu sledovania vplyvov predmetového projektu na životné prostredie zabezpečiť monitoring hluku, odpadových vôd, emisie plynov a podzemných vôd, v súlade s platnými predpismi. ZDÔvoDNeNIe Nositeľ projektu VUJANOVić – PeTROVić GROUP, DOO, Nový Sad, Ul. Dimitrija Davidovića 26, dňa 14. 8. 2012 podal žiadosť číslo Vi-501-852/12 o určovanie rozsahu a obsahu na ažúrovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom výšky P + 1 + Pk

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

na rohu ulíc Prímorskej a Milana Simina, na katastrálnej parcele č. 1 683/3, k. o. Nový Sad i, Mesto Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad rozhodnutím číslo Vi-501-896/08 z 27. 7. 2009 poskytla súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom výšky P + 1 + Pk, na rohu ulíc Prímorskej a Milana Simina, na katastrálnej parcele č. 1 683/3, k. o. Nový Sad i, Mesto Nový Sad. Projekt opísaný v štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie, na ktorý sa poskytol súhlas, zahrňuje podnikateľsko-stavebný objekt výšky P + 1 + Pk, manipulačné plochy, ohradu, ochranný múr, vonkajšiu a vnútornú hydratačnú sieť, kanalizačnú sieť, separátor naftových derivátov, piezometer na sledovanie kvality podzemných vôd a stanicu na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom so strieškou, pozostávajúcu z podzemného rezervoára na TNG kapacity 30 m3, čerpadla na pretáčanie TNG, duplex automatu na plnenie autorezervoára TNG, pretáčacie zariadenie TNG umiestnené do ochrannej skrine a potrubia, ktoré spája uvedený výstroj. Nositeľ projektu odstúpil od dokumentácie, na základe ktorej je vypracovaná štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie, na ktorú sa poskytol súhlas, vzhľadom na to, že je okrem obsahov opísaných v štúdii namiesto podzemného rezervoára na TNG kapacity 30 m3, vbudovaný rezervoár 25 m3, pridané sú dva podzemné dvojkomorové rezervoáre na benzín a diesel po 50 m3 (2 x 25 m3) so sprievodným výstrojom, jeden multiplex čerpací automat na vytáčanie tekutých palív a jeden multiplex automat na vytáčanie tekutých palív TNG a zmenená výška objektu v P + 2, takže v súlade s článkom 28 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie podal žiadosť o odhade rozsahu a obsahu na ažúrovanie štúdie o odhade predmetového projektu na životné prostredie. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, o podanej žiadosti informovaná je verejnosť v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov MS Slaná bara. V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že je pre predmetový projekt záväzné ažúrovanie jestvujúcej štúdie o odhade vplyvov, na ktorú sa poskytol súhlas, takže v súlade s článkom 14 odsek 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu na ažúrovanie štúdie berúc do ohľadu všetky odklony od dokumentácie, na základe ktorej je vypracovaná štúdia o odhade vplyvov, špecifickosti projektu a lokality. Obsah ažúrovanej štúdie o odhade vplyvov definovaný je dispozíciou tohto riešenia a dôvody na určovanie rozsahu a obsahu na ažúrovanie štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných nepriamych a priamych vplyvov práce projektu na životné prostredie a zdravie ľudí na predmetovej lokalite a jej okolí, ako i určovanie a návrh opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy počas výstavby, práce a zaniknutia práce projektu môžu znemožniť, znížiť a zamedziť. Pri určovaní záväzných častí, ktoré ažúrovaná štúdia musí obsahovať tento orgán sa zvlášť riadil zákonným princípom (prevencia a obozretnosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná takým spôsobom, aby okrem iného predstavovala najmenšie riziko pre ľudské zdravie, nuž z toho dôvodu je potrebné ažúrovanou štúdiou dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia jestvujúca a dostupná technológia, technika a vybavenie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutia nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16, v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia, prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto riešeniu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, cestou tohto orgánu.

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

PIATOK 21. septembra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Kráter tichej smrti. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: o seminári verbálnej komunikácie v Petrovci, o ekologickom dni v Hložanoch, z miestnych spoločenstiev v Slankamenských Vinohradoch a v Kysáči, ako i z kysáčskej Základnej školy Ľudovíta Štúra. Oberačka v Erdevíku bude témou poľnohospodárskej rubriky, ako aj činnosť revírnej služby v Pivnici. Odznie i záznam z osláv 220. výročia príchodu Slovákov do Báčskej Palanky a 120. výročia posvätenia tamojšieho evanjelického chrámu. V športovej rubrike sa bude hovoriť o novom športe v Petrovci – aikide. • O 20.45 SPEKTRUM. V štúdiu budú hostia z českého Tešína, ktorí v uplynulých dňoch navštívili i Kovačicu, Padinu, Ľubu, Slankamenské Vinohrady a Nový Sad, a riaditeľka Asociácie pre vzdelávanie a regionálny rozvoj Daniela Ďurašová. NEDEĽA 23. septembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Odvysiela sa druhá časť cestopisnej reportáže Žilinský kraj – klenot Slovenska. • O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU ponúkne novinky a aktuality v poľnohospodárstve. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 23. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Deň Padiny Čaro staromaminej kasne PEVS prezentovaná v Kovačici Chrámový koncert v Kovačici Utorok 25. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Cesta Slovenskom Súťaž v triafaní do hlinených terčov Výcvik pionierov BIBIANA v Kovačici Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 28. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica

Adriana Bačúrová na otvorení podujatia Čaro staromaminej kasne v Padine Slovenský film: Červené víno 1/2 Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Pondelok 24. septembra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – v predvedení sólistov a orchestra Rádia Nový Sad; Utorok 25. septembra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby venované dielu Anny Simonovićovej; Streda 26. septembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú piesne do tanca; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú ochotníci z rôznych krajov; Štvrtok 27. septembra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne v úprave Kvetoslavy Benkovej; Piatok 28. septembra: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 22. septembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – Dolnozemské piesne; NEDEĽA 23. septembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – Svetová produkcia. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – Populárne skladby v predvedení operných spevákov. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – Nový album Vanessy Mae a skupiny The Lumineers. • 17.15 – 18.00 Portréty – Slovenská ľudová hudba; UTOROK 25. septembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – Vokálne umenie a jeho interpreti; STREDA 26. septembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 21. do 27. septembra

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobo-

KRÍŽOVKA ČÍSLO 38

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko petrovského učiteľa narodeného 6. marca 1877. Bol redaktorom Národnej jednoty a predsedom Chmeliarskeho zväzu Juhoslávie.

Kysáčsky včelár Pavel Čeman 20.15 Filmy: Nedeľa 23. septembra Piatok 21. septembra – Akty Pentagon 18.00 Hudobné blahoželania Sobota 22. septembra – Tor18.45 Hit dňa, Reklamy, zonádo Thearsová Nedeľa 23. septembra − Kali- strih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí fornia Man Pondelok 24. septembra – týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s 87. okrsok - Postreh Utorok 25. septembra – vami 22.00 Film: Vojna neviest Tuxedo 24.00 Záver vysielania Streda 26. septembra – Momentum Každý pondelok o 20.15: HuŠtvrtok 27. septembra – dobný mix Veterná smršť V piatok a v sobotu o 18.15: 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Z programu TV Kovačica a TV PanCitáty, Reklamy, Zvon čevo 23.00 Záver vysielania

pochopila

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 26. septembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň do konca septembra budú odvysielané najzaujímavejšie reprízové relácie. Repríza v nedeľu 30. septembra o 7.30 h.

38 /4509/

druh herec Sharif cukríkov

maďarské 1. časť ženské tajničky meno

kaligrafia

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

22. 9. 2012

prvé písmeno materiál kritizovanie skrúcalo staroslov.

HLAS ĽUDU

už aj hneď domov

ilínium

vpíšte NU osobné zámeno

m. meno 4., 1. a 2. samohláska odhovoril

patrí Ivovi

auto škola

nákladný automobil (srb.)

onak vpíšte ND 2. časť tajničky

hliník ošúchať, as poškodiť Hl du jadranský ľu ostrov

Taliansko

Kelvin

vpíšte OLZ

tona zbavovala špiny

namáhavo

koráb (srb.) dlhá samohl. posledné písmeno Oleg Lomonosov

ťah v šachu

mestečko pri B. Palanke

chlp

karát as Hl du ľu

zarezalo

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 37 – VODOROVNE: naoberal, enter, ro, oker, tt, papek, is, l, lt, okp, atika, ei, Nela, zle, tlo, ia, v, ae, odoka, feferón, kóta, ilk, ona, vety TAJNIČKA: SPIEVANKY Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 35 z čísla 35 Hlasu ľudu z 1. septembra 2012 bolo: JÁN BREZINA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: DARKO BABEĽA, Ul. Nušićeva č. 3, 22 253 BINGUĽA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Do prestávky hop, po nej trop MLADOST – SLÁVIA 4 : 0 (0 : 0) ko je od sezóny 2009/10 Slávia znovu v elitnej prvoligovej konkurencii, s tímom Mladost z Omoljice má negatívne skóre. Prvú sezónu sa podarilo Kovačičanom vyhrať na vlastnom trávniku 3 : 0, ale v Omoljici prehrali 4 : 0. Horšie bolo v nasledujúcej – slávisti dvakrát utrpeli porážku výsledkom 3 : 2. Vlani síce Kovačičania doma vyhrali Mladost minimálne 1 : 0, ale na horúcej pôde podľahli súperovi 1 : 5. Obavy zo zlej tradície sa potvrdili aj minulú nedeľu. Slávisti úspešne čelili hostiteľom v prvom polčase. V 53. min. hlavičkoval presne Krunić. Iba šesť minút neskoršie skóroval i Živković, podľa tvrdenia futbalistov Slávie z postavenia mimo hry. Tomáš dostal druhú

žltú kartu, a potom com duelu dal Miljčervenú, keď po ković (88. min.). Inak úspešnom útoku a podľa slov fanúšidriblovaní domácich kov Slávie Slađan stratil loptu a fauloNovković bol okrem val futbalistu MlaĎurkovského jedidosti. O trojgólový ný, ktorého treba rozdiel sa postaral pochváliť za výkon. Lukić v 77. min. NovStredopoliari klubu z ković bol po Tomáosady insity hrali slašovi druhým Kovabo. čičanom, ktorého vySLÁVIA: Joka, lúčil rozhodca PeĎurkovský, Tomáš, trović z Vršca. Po Dobre len do polčasu: Mihaljčić, Strakúostrejších štartoch Janko Válovec (Slávia Ko- šek (Svetlík), Ďuriš, na neho reagoval Válovec (Bakoš), vačica) slovne smerom k deNenadić (Božić), legátovi Vukosavljevićovi sedem mi- Koleski, Novković, Nikolovski. nút pred záverečným hvizdom rozDorastenci Slávie presvedčivo vyhodcu. Posledný gól tesne pred kon- hrali v Barande nad Radničkim vý-

sledkom 7 : 0. Na nedeľu jedenásta Slávia hrá na vlastnom trávniku s piatou Dobricou, ligovým nováčikom. Výsledky 5. kola : BAK – Borac 1 : 1, Radnički – Partizan 2 : 0, Sloga (P) – Polet 2 : 1, Vulturul – Sloga (BNS) 1 : 0, Mladost – Slávia 4 : 0, Dobrica – Vojvodina 6 : 3, Jugoslavija – OFK Vršac United 2 : 1, Budućnost – Tempo 3 : 1. Jediný bod si domov priviezli futbalisti Borca Sakule – z Belej Crkvy. V ďalších meraniach síl si domáci poradili so súpermi. Slávia Kovačica zažila najpresvedčivejšiu prehru. V derby ligových debutantov začiatočník z Druhej východnej skupiny presvedčivo porazil Vojvodinu z Crepaje, eléva zo Západu. Plandište je zatiaľ presvedčivo na prvom a Gaj hodnoverne na poslednom mieste. Ján Špringeľ

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

LIGA VETERÁNOV ANTEHO BAČIĆA

Hostia prešli ťažkou skúškou

Nedobytná Tvrđava!

HAJDUŠICA – KARAŠ (J) 6 : 1 (4 : 1) loptu za jeho chrbát – 3 : 0. Ten istý hráč ajdušičania pokračujú s úspe- v 40. min. aj tretíkrát priniesol radosť chmi a v nedeľu na vlastnej pôde domácim, keď ho od brankára odrana lopatky položili cezená lopta trafila a skonlok Karaš z Jasenova. čila v sieti. V poslednej Hostia síce nehrali podminúte prvého polčasu radnú úlohu, ako by sa to hostia presnou strelou z na základe výsledku diaľky prekvapili Melicha mohlo uzavrieť. Šikova skorigovali výsledok. ne sa bránili, ale predsa Hajdušičania aj po premysleným akciám zmene strán pokračovaHajdušičanov nemohli li v ofenzívnej hre a hosčeliť. Vo výkonoch Hajtia prešli ťažkou skúškou. dušičanov sa cíti výKaraš sa síce húževnato znamné osvieženie. Dôraz na taktiku: bránil, ale jeho brankár Tomu pravdepodobne Dušan Muškinja, predsa ešte dvakrát kaprispel ich nový tréner tréner Hajdušice pituloval. V oboch príDušan Muškinja, ktorý padoch ho matoval v práci s mužstvom kladie dôraz na tak- Demse. Brankár hostí však vo finiši zátiku a zohrávanie rôznych kombinácií, pasu vynikol, lebo zneškodnil strelu Račo sa prejavilo predovšetkým v záve- dovića z pokutového kopu. re útoku. Hajdušickí útočníci totiž na HAJDUŠICA: Melich, M. Stojkovski prvých piatich zápasoch boli ne- (Barbulović), Radulović, Folťan, úprosní a nastrieľali najviac gólov v do- Mršić, G. Stojkovski, Radović, Poterajšom priebehu majstrovstiev – až morišac (Vilić), Radak, Demse, Ko19 a inkasovali iba štyri. cevski (Momčilović). Sieť hostí z Jasenova načal KocevsOstatné výsledky 5. kola: Ratar – ki v 15. minúte, ktorý v šestnástke naj- Hajduk 2 : 0, Budućnost – Ševac 2 : vyššie vyskočil a pekne odcentrovanú 0, Jedinstvo – C. zvezda 0 : 2, Dunav loptu usmernil do siete. V 30. min. sa – Vitorul 1 : 5, Karaš (K) – Borac (VG) pred bránou Karaša najlepšie vynašiel 1 : 1, Borac (VS) – Potporanj 3 : 0, ViDemse a zvýšil náskok svojho celku na nogradar – Partizan 3 : 1. 2 : 0. Iba o pár minút neskoršie Kocevski vyrazil sám pred brankára a zaslal vlh

o troch zohraných kolách veteráni báčskej Tvrđavy zasadli na trón majstrovského rebríka s maximálnym úspechom. Báčania sa môžu pochváliť piatkovým veľkým triumfom nad vlaňajším majstrom ligy, mužstvom BSK na jeho trávniku, čo sa veru nečakalo.

nať. To sa im aj podarilo. Aby neprišlo k úplnému zvratu, postaral sa výborný brankár hostí Stamenković, ktorý zneškodnil aj penaltu. Tento zápas lalitské mužstvo vyhralo kontumačne práve preto, že Miletićania do tímu zaradili mladších hráčov než to predpisy súťaže veteránov dovoľujú.

Brankár Dragoslav Stamenković (kľačí s loptou v náručí) je poslednou prekážkou súperom lalitskej Panónie Radnički v Ratkove premohol Borac, kým sa ostatné tri zápasy skončili nerozhodne. Tekstilac na svojom štadióne remizoval s Deronjčanmi, Odžaci si rozdelili body s vicemajstrom Poletom. Lalitská Panónia v Srbskom Miletići dlho viedla 1 : 0 gólom Ignjatovića. Omnoho mladší domáci hráči, niektorí mali aj tridsať rokov menej od kolegov v radoch Panónie, sa pokúšali stoj čo stoj vyrov-

PANÓNIA: Stamenković, A. Popović, V. Krivokuća, Dimić, Ljubenković, Kršić, Jovkić, Ignjatović, Pivarev, Tancik, M. Erdeljan. Striedal: Brkić. Výsledky 3. kola: Radnički – Borac 4 : 3, BSK – Tvrđava 2 : 5, Tekstilac – Omladinac 4 : 4, Zadrugar – Panónia 0 : 3, Odžaci – Polet 3 : 3.

22. 9. 2012

J. Pucovský 38 /4509/

HLAS ĽUDU

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Padinčania prebrodili Dunav Domáce mužstvá dosiahli štyri výhry a hostia tri. Senta tretíkrát hrala nerozhodne bez gólov. Somborský Radnički minimálnym výsledkom porazil menovca zo Šídu. Mladost v B. Jarku oslávila prvé víťazstvo, a to nad Sremom. Aj Cement prvýkrát vyhral, v Starej Pazove nad Jednotou. Padinčania boli najúčinnejší a ľahko prebrodili Dunav. Čelarevčania nepríjemne prekvapili Odžačanov, kým si Palić priniesol body z Pančeva a znova sa vrátil na čelo tabuľky. Výsledky 5. kola: Jednota – Cement 0 : 1, Tekstilac – ČSK Pivara 0 : 1, Mladost – Srem 2 : 0, Radnički (S) – Radnički (Š) 1 : 0, Dinamo – Palić 1 : 2, Senta – Sloga 0 : 0, Radnički (SM) – B. Topola 2 : 0, Dolina – Dunav 3 : 0. Program 6. kola: Cement – Dunav, B. Topola – Dolina, Sloga – Radnički (SM), Palić – Senta, Radnički (Š) – Dinamo, Srem – Radnički (S), ČSK Pivara – Mladost, Jednota – Tekstilac. DOLINA – DUNAV 3 : 0 (1 : 0) iváci na ihrisku Doliny sledovali pekný a zaujímavý zápas. Obe mužstvá nastúpili otvorene a boli odhodlané zápas vyhrať. Brankár domácich Jevtić lepšie vykonal svoju úlohu a nedovolil, aby sa jeho sieť vlnila. Na druhej strane brankár Dunava bol prinútený trikrát vyberať loptu zo siete. Dolina dobre začala a veľmi rýchlo sa ujala vedenia. Lopta sa v 11. min. odrazila na kopačku Stajčića, ktorý neváhal a poslal ju za chrbát brankára Vujakovića. Potlesk obecenstva si vyslúžila akcia, ktorú začal P. Čížik, pekne uvoľnil Stajčića, ktorý sa rozbehol k bráne, ale sa rozhodol prihrať Gigovićovi a tohto obrana zastavila. Ani hostia sa nedali zahanbiť. Najnebezpečnejší boli Haška, Kokir a Ilišić, no pozorní obrancovia Doliny ich plány načas a úspešne prerušovali. Hneď po prestávke náhradník domácich Kovačević zvýšil náskok. Loptu P. Čížika z rohu hlavou usmernil do siete – 2 : 0. Dvojgólové vedenie nezmýlilo hostí zo Starých Bánoviec, ktorí sa pokúsili vsietiť gól, a tak prudkú strelu útočníka Dunava zastavilo

brvno. Potom pred bránou hostí najvyššie vyskočil Nedučić a cvendžalo brvno brány Dunava. Boj trval do posledného hvizdu rozhodcu Galića zo Sr. Mitrovice, ktorý celkom nepotrebne

ukázal štyri žlté karty domácim a dve hosťom. Snaha a dobrá Otvoril skóre: Željko hra Doline priniesla aj Stajčić (Dolina Padina) (Foto: Pavel Rohárik) tretí gól. Po niekoľkých

JEDNOTA – CEMENT 0 : 1 (0 : 1) o remíze v Čelareve málokto očakával, že sa Jednota dožije prehry s posledným mužstvom v tabuľke. Mnohí však upozorňovali, že je Cement dlho členom republikovej ligy, že má skúsené mužstvo, ktoré sa v žiadnom prípade nesmie podceniť. Od začiatku zápasu obetavejší hostia hrali s veľkým nasadením, a pritom sa im zvlášť v prvom polčase darilo všetko, za čím siahli. Boli najmä oveľa lepšie vynaliezavejší pred ináč dosť dobre stráženou bránou domácich. Práve tieto vlastnosti chýbali domácim útočníkom a ich spomalené akcie neprinášali veľké nebezpečenstvo pre bránu hostí. Útočníci Jednoty v eufórii nerozvážne strieľali na bránu, takže strážca siete Cementa Subašić ani nemal veľa roboty.

Už v 15. min. hostia sa ujali nečakaného vedenia po nepozornom zákroku brankára L. Jovišića a celej obrany. Rakić z veľkej vzdialenosti loptu posadil na hlavu Milićevića, ktorý využil váhanie obrany a upravil loptu do nechránenej siete. V 27. min. Rakić mohol zvýšiť náskok, ale na šťastie domácich jeho prudká strela trafila do žrde. Ďalšie nebezpečenstvo domácim hrozilo v posledných chvíľach prvého polčasu, keď sa Kalinov ocitol sám pred Jovišićom, ale nebol presný. V pokračovaní tréner domácich Dragan Macura sa snažil urýchliť hru svojich zverencov. Nenad Dragin, ktorý pre pracovné povinnosti neriadne trénuje, čo sa značne nepriaznivo odzrkadľuje na jeho výkon, ako i celého mužstva, pokúsil sa 2-3 razy ohroziť brankára z

Beočína, ale nemal dostatočnú pomoc svojich ľahostajných spoluhráčov. Chýbali mu aj sily úspešne zakončovať akcie. Obrana hostí v druhej časti dovolila viac priestoru útočníkom Jednoty, ale títo ani to nevedeli využiť. Jedinú šancu na vyrovnanie mal Šuša, ktorý nabehol na centrovanú loptu z rohu, ale jeho hlavička skončila tesne popri bráne. A tak sa Pazovčania nedočkali nielen bodu, ale ani gólu, čo musí zavolať na poplach. Jednota sa už v nedeľu doma stretne s oveľa silnejším Tekstilcom z Odžakov. JEDNOTA: L. Jovišić, G. Lukić, Đ. Lukić, Stegnjajić (Stanković – Dragin), Šuša, Vujčić, Fabók (Igrač), Ogrizović, Žakula, Pejčinović, Stefanović. Bz-ý

kom nepotrebne ukázal červenú kartu. Keď Keleman nemohol presvedčiť rozhodcu, že vynadal vlastne sebe, vyrazil mu kartu z rúk... Disciplinárny sudca Futbalového zväzu Nového Sadu Sead Čočić vyriekol KeleTrafil z voleja: Vladimír Kohút (Tatra Kysáč) manovi neuveriteľný trest šesťmesačného zákazu hrať hútovi a tento hneď z voleja z desiatich futbal!? Vedenie Tatry ihneď zareagovalo metrov presnou strelou vyrovnal výslea zbadáme, čo bude so sťažnosťou... dok. Po zmene strán hostia aj desiati mali Zápas v Budisave sledovalo 100 diprevahu, vytvorili si i niekoľko príležitostí. vákov, viedol ho Čongić z Nového Sadu. Pritom vytrpeli hrubú hru domácich, kto- Žlté karty dostali Stanić, Tepić, Pintek (Dirú rozhodca toleroval. V 76. min. od- namo), Đaković, Badnjar, Konstantinov centrovanú loptu Cvetić hlavou zaslal Ko- (Tatra) a červenou je potrestaný Kele-

man. TATRA: Mucha, Srnka, Kulík, Đaković, Savić, Badnjar, Konstantinov, Cvetić, Ožvát (Daneček), Keleman, Kohút. Kadeti Tatry v nedeľu v Kysáči porazili Jedinstvo z Rumenky 3 : 0. Góly dali Budík, Vozár a Vukosav. V budúcom kole Kysáčania budú hrať v sobotu s Indexom v Novom Sade. Výsledky 5. kola: Sremac – Susek 0 : 1, Železničar – Proleter 2 : 3, Sirig – Čenej 1 : 0, Futog – Borac 4 : 0, Vinogradar – Slavija 1 : 2, Báčka – Fruškogorac 3 : 1, Dinamo – Tatra 1 : 1, Fr. partizan – Mladost 1 : 2. Program 6. kola: Susek – Mladost, Tatra – Fr. partizan, Fruškogorac – Dinamo, Slavija – Báčka, Borac – Vinogradar, Čenej – Futog, Proleter – Sirig, Sremac – Železničar. Pavel Pálik

Bod pre pokoj B

22. 9. 2012

38 /4509/

Ján Bokor

Treba už na poplach zavolať!

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

DINAMO – TATRA 1 : 1 (1 : 0) od spoza chotára, a to z horúcej pôdy v Budisave príjemne prekvapil fanúšikov a priniesol aspoň trochu pokoja do radov kysáčskej Tatry. Domáci od začiatku začali naplno a už v 10. min. Tepić využil zaváhanie obrany hostí tak, že odcentrovanú loptu hlavou usmernil do siete – 1 : 0. V 14. min. Ivan Ožvát prekľučkoval dvoch obrancov Dinama, ocitol sa sám pred bránou, ale jeho strelu do ľavého dolného rohu brankár Kovačević zneškodnil. Bola to veľká príležitosť na vyrovnanie výsledku. V 45. min. Keleman po vlastnej chybe zahrešil, rozhodca Čogić pochopil, že tá nadávka patrí jemu a Kysáčanovi cel-

nevydarených pokusoch lopta ako po šnúre išla od P. Čížika Gigovićovi, potom Kovačevićovi, aby ju tento prihral Đokovićovi, ktorý tretíkrát prekonal Vujakovića. Oduševnení diváci potleskom vyprevadili hráčov z ihriska. DOLINA: Jevtić, P. Čížik, Ivanišević, Nedučić, Memović, Tripković, Ninkov, Stojanovski (Šalipurović), Stajčić (Đoković), Gigović, Bogunović (Kovačević).

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

li aj spoluhráči z obrany, ktorí nedovolili hostiteľom skórovať. KRIVÁŇ: Krstić, poslal do šatní. Dejan Mučaji, Kriváň nemal náDobrík (Jovović), hradného branKrížov, Pavlović, kára, a preto si Banjac, Alexy (Kumedzi žrde zastal tenič), Grňa, MuMário Malina. šikić (Darko PaDobrý strelec Sevlov), Anđelić, Malenčanov sa aj v lina. tejto role dobre Prvý gól v drese Kriváňa: Pionieri Selenčauplatnil, keďže za Mirko Grňa nov na hosťovaní v posledných 35 Novej Gajdobre ľahko prekonali minút zápasu ani raz nevybe- svojich rovesníkov mužstva ral loptu zo svojej siete! Prav- Soko 5 : 2. daže, v tom mu veľmi pomohMichal Poliak

Keby všade ako v Paragoch... BUDUĆNOST (P) – KRIVÁŇ 0 : 2 (0 : 1) utbalisti selenčského Kriváňa v posledných rokoch ako spravidla hrajú veľmi dobre v Paragoch. Tak bolo aj v nedeľu, keď sa po prehre a remíze na domácom trávniku celkom zaslúžene prvýkrát radovali v nových majstrovstvách. Už v 11. min. sa Grňa zmocnil lopty v strede poľa, rozbehol sa na bránu Budućnosti, odrazu vypálil z 25 metrov a lopta

sa ocitla v šibenici bezmocného brankára domácich – 0 : 1. Do konca polčasu pevná obrana Kriváňa nedovolila domácim futbalistom vážnejšie ohroziť svojho brankára. V 48. min. zľava zaútočil Dobrík, odcentroval a Malina efektne hlavou zvýšil výsledok – 0 : 2. V 55. min. prišlo k potýčke medzi domácim hráčom Fabókom a hosťujúcim brankárom Krstićom, ktorých rozhodca Malinović predčasne

Tankosić znemožnil prehru VOJVODINA val na päť metrov od brány na pravú, – BUDÚCNOSŤ (H) 0 : 0 slabšiu nohu Lukića a tento zahodil derby 4. kola futbalisti Budúcnos- možnosť prekonať Mikića. ti po skvelom výkone celého mužRozhodca Turi, ktorý viedol zápas na stva získali bod v Tovariševe, na pôde výbornú, v 61. min. vylúčil aj domácepriameho súpera o postup do vyššej sú- ho Gojka Stanojeva, ktorý v prvom ťaže. Bojovný a pravý polčase a v spomenutej majstrovský zápas na minúte inscenoval fauly v ideálnom trávniku slešestnástke a oprávnene dovalo asi 200 divádostal dve žlté karty, pokov. tom i červenú. Tréner hostí Lukić Hostia po tomto vyzvolil výbornú taktiku, strčili rožky, a to sa im keď sa zriekol klasicmohlo poriadne vypokého útočníka a zosilnil mstiť, lebo okrem toho, stredovú formáciu že mali viac času loptu v svojho mužstva, kde nohách, príležitosti si nepanovali super pohybvytvárali. Domáci v 76., liví Dragić a Severíni. 90. a 90. + 3. min. prepásli Tak znemožnil akékoľpriam nemožné, keď sa vek akcie domácich, však bravúrnymi zákrokNeúnavný v Tovariševe: Paktorí okrem bojovmi vyznamenal brankár vel Severíni (Budúcnosť nosti do samého finiTankosić. Najprv kryl streHložany) šu zápasu vôbec nič lu hlavou z 3-4 metrov, (Foto: J. P.) neukázali. potom reflexne vyboxoSkúšanie síl súpeval loptu kopnutú z rov trvalo až do 18. min., keď po hru- dvoch metrov, aby do tretice v pobom faule nad Lukićom v strede ihris- slednom útoku Vojvodiny presnú príka domáci stredný záložník dostal žltú zemnú strelu vyrazil na roh. Tak sa v prakartu. Potom nastala tlačenica, roz- vom futbalovom ovzduší zápas skonhodca Turi vylúčil skúseného Pavlovi- čil nepopulárnym výsledkom 0 : 0. Dića, ktorý sa pokúsil fyzicky zúčtovať s váci predsa pozdravili účastníkov závinníkom incidentu. No aj v číselnom pasu potleskom, pritom aj rozhodoslabení hostia z Hložian úspešne če- covskú trojicu, ktorá ukážkovo viedla lili, takže v prvom polčase brankári tento súboj. boli ohrození len z priamych kopov, ktoBUDÚCNOSŤ: Tankosić, Horvát (Jeré ľahko skrotili. ličić), Ožvát, Pavlović, Mandić, MajPrvý útok v druhom polčase prinie- storović, Fejdi, Severíni, Dragić, Lusol hosťom najväčšiu šancu, keď Se- kić, Pavlis. veríni odňal loptu, perfektne prihral Pavlisovi, ktorý sa zbavil strážcu, centroJán Murtin

Problémy v útoku KRILA KRAJINE – KULPÍN 1 : 1 (1 : 0) utbalisti Kulpína znova hrali za chotárom, tentoraz v Báčskej Palanke. Na svoje konto si hostia pripísali jeden bod, hoci nikdy ľahšie mohli vyhrať. Pred nepočetným obecenstvom (dopisovateľ spočítal iba 37 divákov), futbalisti Kulpína hrali rýchlo, obetavo a bolo vidieť, že je mužstvo čoraz viac zohratejšie, ale realizácia v útoku nie je dobrá. Kajtez v 18. min. vypálil ostro z ľavej strany, no lopta skončila tesne vedľa brány. O dve min. neskoršie tento hráč si sám vytvoril šancu, keď prekľučkoval obrancu, znova ostro strelil, ale brankár bravúrne vyrazil loptu mimo brány. Žakula nebol presný v 31. min., aby sa v 34. min. Doknić ocitol zoči-voči s brankárom, no šancu premrhal. No a poÚspešná prihrávka: tom ako to vo futbale už býva, Nemanja Kajtez ak nedáš – dostaneš, čo sa sta(FK Kulpín) lo v 35. min., keď domáci pr(Foto: J. P.) výkrát ohrozili bránu Kulpínčanov a ich útočník ostrou strelou zo sedemnástich metrov loptu zaslal za chrbát Vezmara – 1 : 0. V 44. min. Chalupka z pravej strany z voľného kopu zacentroval pred bránu mužstva Krila Krajine, Ivezić výsledok vyrovnal. Rozhodca však iba z jemu známych príčin gól neuznal, údajne pre postavenie mimo hry hráča Kulpína, hoci futbalista domácich stál na bránkovej čiare. V druhom polčase hostia útočili. V 50. min. Doknić zaslal loptu tesne nad bránu. V 65. min. Kajtez výborne uvoľnil Lazičića, ktorý vyrovnal výsledok – 1 : 1. Do konca zápasu Kulpínčania si vytvorili ešte niekoľko šancí, ale Haška v 65. min., Doknić v 80. min. a Osmajić v 85. min. svoje šance nevyužili. Žlté karty dostali iba dvaja hráči domáceho mužstva. KULPÍN: Vezmar, S. Haška, Kozarov (A. Haška), Ivezić, Kolarski, Abramović, Žakula, Lazičić, Doknić, Kajtez (Fábry), A. Chalupka (Osmajić).

Gavra Govorčin 22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Bola to blamáž! SLÁVIA – BAČKA 1 : 2 (1 : 2) o troch dobrých výkonoch v nedeľu na ihrisku Slávie domáci utrpeli blamáž! Veľký favorit tohto zápasu celkom sklamal, lebo mužstvo Bačky zo susedného Despotova do Pivnice pricestovalo s troma prehrami, pevne držiac posledné miesto v tabuľke. Domáci futbalisti si pravdepodobne mysleli, že stačí vybehnúť na trávnik a body prídu samy! Pivničania podcenili súpera. To sa im na konci vypomstilo. Kompletné mužstvo Slávie podalo slabý výkon. Hráči sa ťažko pohybovali na trávniku, v prvej časti si nevytvorili nebezpečnejšiu akciu. Hostia z Despotova sa v prvom polčase húževnato bránili. Pre nich nebolo stratenej lopty, výsledkom čoho boli aj dva góly, ktoré vsietili. Prvý gól padol v 30. min. po kardinálnej chybe zadákov domácich, keď jeden z nich prihral Žigićovi v trestnom území a tento ľahko prekonal Pavlíniho. Domáci sa ešte nepozviechali z nepríjemného prekvapenia a v 34. min. už bolo 0 : 2. Lopta doletela z ľavej strany a kým domáci zadáci pozorovali jej let, celkom nestrážený Gojkov zblízka rozvlnil sieť. Zadáci Bačky ľahko odčiňovali jalové útoky Slávie, aby po veľkej skrumáži v 43. min. Séč predsa nejako výsledok skorigoval. V 48. min. Žigmund sa zmocnil lopty v trestnom území, zba-

vil sa dvoch zadákov a prekonal vybiehajúceho brankára Ćulibrka. Na veľké prekvapenie všetkých rozhodca Rade Krneta tento gól anuloval. Prečo, to len on

Iba zjemnil prehru: Marián Séč (Slávia Pivnica)

sám vie! Márne boli protesty domácich a hnev obecenstva. Domáci potom pridali v tempe, hralo sa viac na polovici súpera, Séč dvakrát strelil ponad bránu, Žigmund tiež dvakrát

hlavou netrafil, brankár Ćulibrk zneškodnil pokusy Kotiva, Tankosića a Vujakovića. Na konci musíme povedať, že je víťazstvo hostí zaslúžené. Pivničanom musí byť tento neúspech na výstrahu, že sa o body musí lepšie bojovať. Zápas v Pivnici sledovalo asi 200 divákov, žlté karty dostali Lamoš, Ćutilo, Tankosić u domácich, Petrović, Tojić a Babić v radoch Despotovčanov. Červenú kartu v 68. min. videl Kapetanov. SLÁVIA: Pavlíni, Lamoš, Séč, Ćutilo, Milec (Baláž), Nímet, Vujaković, Tankosić, Žigmund, Kotiv, Naď (Čásar). Pionieri Slávie v majstrovskom zápase porazili mužstvo Maglića 5 : 0. Góly dali Sič 2, Žigmund, M. Čobrda a Petrović.

Výborne! STK MLADOSŤ – STK B. TOPOLA II 4 : 0 rvý zápas v novej súťažnej sezóne petrovskí stolní tenisti zohrali na výbornú a porazili vždy tvrdého rivala z Báčskej Topoly. Výsledky: Šramka – Kovács 3 : 0, Turan – Egri 3 : 2, Lomen – Jakob 3 : 1; štvorhra Turan/Lomen – Egri/Jakob 3 : 0. -sm- Maximálna výhra: Pavel Turan, hráč petrovskej Mladosti

Obecná liga Šíd

Dipl. Ing. Pavel Denďúr

5. kole Binguľčania prehrali v Batrovciach minimálne 1 : 0. Jednota sa z Ľuby vrátila z úspešného hosťovania v Sote, kde presvedčivo porazila domáce Bratstvo výsledkom 3 : 0, keď dva góly vsietil Tadić a tretí pridal Ruman. Do tretice futbalisti šídskej Jednoty v Jamene s Graničarom utŕžili prehru 1 : 4, keď Chrčekov gól jasne hovorí, že si hostia tak zachránili iba športovú česť. St. S.

1939 – 2012 inulý týždeň sa petrovská verejnosť rozlúčila s Pavlom Denďúrom. Odchody k večnému odpočinku vždy bývajú ťažké a smutné. Pavel Denďúr bol spoločensky činný. V minulosti bol dlhoročným riaditeľom továrne na spracovanie ciroku a výroby metiel, známej petrovskej Kooperatívy. Ako mladý sa vyskúšal aj ako futbalista

38 /4509/

Ján Šuster

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

IN MEMORIAM

22. 9. 2012

Výsledky 4. kola: Krila Krajine – Kulpín 1 : 1, Slávia – Bačka 1 : 2, Bački hajduk – Maglić 2 : 0, Budućnost (P) – Kriváň 0 : 2, Vojvodina – Budúcnosť (H) 0 : 0, Soko – Proleter 3 : 1. Program 5. kola: Proleter – Krila Krajine, Budúcnosť (H) – Soko, Kriváň – Vojvodina, Maglić – Budućnost (P), Bačka – B. hajduk, Kulpín – Slávia.

HLAS ĽUDU

v drese Mladosti. Futbal hrával na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, najčastejšie na poste obrancu. Česť jeho pamiatke! -sm-

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Chýbal len gól MLADOSŤ – OMLADINAC 0 : 0 etrovčanom v týchto majstrovstvách nekvitnú ruže. Je očividné, že vynovené mužstvo nemá také výkony, aké by si milovník futbalu a fanúšik v Petrovci želal. Úprimne povedané, Mladosť mala na štarte majstrovstiev aj pomerne ťažký rozvrh zápasov. Pred zápasom aktéri a diváci minútkou ticha vzdali úctu zosnulému Pavlovi Denďúrovi, niekdajšiemu hráčovi Mladosti. Hosťujúci tím z Nových Bánoviec sa aj v nedeľu, tak ako i vlani, petrovskému publiku predstavil ako tvrdo hrajúci celok. Tento zápas sa vyznačoval dynamickosťou a rýchlosťou. Hralo sa dobre, rýchlo a chýbali iba góly. Mladosť zvlášť v druhom polčase hrala presilovku. Drvila súpera, ale na konci brankár hostí Jagodić zostal nepremožiteľný. V samom finiši domáci mali číselnú prevahu, lebo rozhodca Rakić z Apatinu vylúčil Jelića, stredného útočníka Omladinca, pre ostrý zákrok nad Sladojevićom. V prvom polčase domáci mali dobré šance skórovať. Zoči-voči s brankárom z N. Bánoviec sa ocitli Milovanović a Fábry. Hostia dvakrát kopali do brankára Fejdiho. V poslednej minúte prvého polčasu domáci mali šťastie, keď brvno nad Fejdiho hlavou znemožnilo hostí, aby sa radovali. V druhom polčase, ako sme už napísali, Mladosť neustále útočila. Dva

prieniky agilného Igora Kaňu zostali v pamäti tým, čo sledovali tento zápas. Po druhom sa mohol ozvať aj rozhodca a pískať jede- Futbalisti Mladosti sa chystajú na neúspešný voľný kop pred bránou Omladinca nástku pre domácich. To však neurože sa v jeho dedine bude hrať vyššia Uvedomí si to aj petrovský milovník bil, a tak sa zápas skončil bezgólovou liga než v Petrovci. Je tomu vari tak aj futbalu? Zdá sa, že ťažko!? remízou. dnes. Teraz niekoľkí „naši chlapci“ v MLADOSŤ: Fejdi, Jakuš, Ikonić, Čo povedať po tomto už piatom liblízkej dedine povedľa Dunaja, na Fábry (Radovanović), Saveljev, Rugovom zápase? Zopakuje sa situácia ihrisku vedľa školy a skleníka hrajú fut- par, Grujić (Zbućnović), Kaňa, Miv petrovskom klube spred takých jebal spolu s hŕstkou domácich a čela- lovanović, Sladojević, Torbica (Jodenástich rokov? Aj vtedy klub zostal revských futbalistov. Komentár?! Há- vović). na pleciach jednotlivcov... Petrovskí dam (nateraz) možno povedať iba toľchlapci odchádzali do susedného ko, že kde sú peniaze, je aj futbal!? Samuel Medveď Kulpína, kde si jednotlivec predsavzal,

Hrajte, nekopte súpera! BAČKA – SLOGA 1 : 1 (1 : 0) užstvo erdevíckej Slogy nerešpektovalo domácu Bačku v Báčskej Palanke, lebo je podľa doterajších výkonov a kvality celku lepšie od tohto súpera. Prvých tridsať minút sa hralo hlavne v strede poľa a hráči oboch mužstiev neúspešne hľadali svoje šance. Agresívni domáci predsa prekonali brankára Savića gólom Ivkovića. Bolo to aj všetko, čo Palančania dokázali na tomto zápase. V pokračovaní Erdevíčania vynaložili viac úsilia s cieľom aspoň vyrovnať výsledok. Rýchle akcie a

dobré príležitosti hostitelia mohli zastaviť iba prerušovaním hry. Rozhodca Aleksić Batrić z Vrbasu upozorňoval hráčov, aby hrali futbal a nekopali súpera! Kvalita sa predsa prejavila, a ako sa aj patrí, vynikajúci strelec a najlepší jednotlivec zápasu Boris Považan v 62. min. vyrovnal výsledok. Hostia mali ešte niekoľko príležitostí, ale sú predsa spokojní so získaným bodom. Vo finiši zápasu rozhodca Batrić oprávnene ukázal červenú kartu domácemu hráčovi Romićovi, ktorý nemohol pochopiť, že jeho mužstvo zostalo bez výhry.

SLOGA: Savić, Milošević, Bojanić, Čobanović, Raičević, Kovačević (Považan), Đorđević (Vasić), Pendo, Simikić (Šajić), Jovanović, Miljković. Výsledky 5. kola: Jugović – Polet 2 : 0, Bačka – Sloga 1 : 1, Crvena zvezda – Srbobran 1 : 0, Crvenka – Prvý máj 4 : 2, Hajduk – Index 2 : 1, Stanišić – Budućnost 3 : 0, Mladost (T) – Borac 5 : 2, Mladosť (P) – Omladinac 0 : 0. Program 6. kola: Polet – Omladinac, Borac – Mladosť (P), Budućnost – Mladost (T), Index – Stanišić, Prvý máj – Hajduk, Srbobran – Crvenka, Sloga – C. zvezda, Jugović – Bačka. Károly Vig

58. min., keď po sľubnej akcii z pravej strany Rančić konečne anuloval výsledok – 1 : 1. Druhý V derby, ktoré sa hralo v dedine Aleksa Šantić, 150 divákov sledovalo slabý futbal. Súgól Panónia vsietila peri sa priveľmi rešpektovali a akoby viac mysleli na ochranu vlastnej brány, nuž preto v 67. min. po sólobolo málo šancí. Najlepšiu príležitosť zmaril náhradník domácich Kosanović, ktorý v 83. vom úniku Valenta z min. trafil žrď Somborčanov. Rusín bol presvedčivý v Sonte, práve ako aj Odžačania v B. ľavej strany, nasleMonoštori, kde v 4. kole inkasovali prvý gól v nových majstrovstvách. dovala dobrá priTörekvés sa dožil prvého neúspechu v Lipare, kým Panónia na svojom trávniku rovnakým hrávka do stredu, výsledkom oslávila prvý úspech v novej sezóne, a to nad tímom Rastina 1918. Prvý bod takže Bogdanovićozískalo aj Jedinstvo v Ribareve. vi nebolo ťažko rozVýsledky 4. kola: Aleksa Šantić – ŽAK 0 : 0, Dinamo – Rusín 0 : 3, Jedinstvo (R) – Šikara vlniť sieť Rastinča1 : 1, Panónia – Rastina 3 : 1, Lipar – Törekvés 3 : 1, Dunav – Odžaci 1 : 4, Metalac – Jedinnov. Konečný výslestvo (K) 1 : 3. dok zápasu stanoProgram 5. kola: Jedinstvo (K) – A. Šantić, Odžaci – Metalac, Törekvés – Dunav, Rasti- Tretia výhra nad Rastinou: vil Valent z pokutona – Lipar, Šikara – Panónia, Rusín – Jedinstvo (R), ŽAK – Dinamo. Mišo Obradov, brankár vého kopu. Panónie PANÓNIA: ObraPANÓNIA – RASTINA 3 : 1 (0 : 1) roveň súperovi dali na vedomie, vej časti domáci dov, Mladenović, Stojčić, Bojić, Ćiutbalisti lalitskej Panónie v stret- že sú rozhodnutí po troch prehrách prví inkasovali gól. nutí s Rastinou po lepšom vý- zaradom zaznamenať víťazstvo. Z Od začiatku druhého polčasu rić, Jovović, Marjanović, Rančić, kone počas celého zápasu konečne dobrej hry sa zrodili viaceré vylo- domáci pokračovali v útokoch na Valent (Njaradi), Tojić, Bogdanozvíťazili. Už od začiatku domáci žené šance, domáci pritom trafili aj bránu mimoriadne dobrého bran- vić (Petrović). J. Hrnčiar hráči nepočetným fanúšikom a zá- žrď a brvno. Predsa pred koncom pr- kára hostí. Výsledok sa nemenil po

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Konečne radosť aj v Laliti

22. 9. 2012

38 /4509/

HLAS ĽUDU

Sľúbená torta pre medailistov: Borislava, Nada a Zlatko (zľava) Beba a Zlatko s deťmi, ktoré im srdečne zablahoželali k úspechu

PRE MEDAILISTOV Z PARAOLYMPIÁDY V LONDÝNE

Čas radosti a úcty trnáste Paraolympijské hry 2012 v Londýne sa už dostali do dejín. Naši športovci sa z metropoly Anglicka vrátili s piatimi medailami, troma zlatými a dvoma striebornými. Najúspešnejší boli stolní tenisti, ktorí sa po prvýkrát z paraolympiád vrátili s dvoma medailami. Striebro sa zalesklo na hrudi Zlatka Keslera a Borislavy Perićovej-Rankovićovej. Viac sa vari ani nemohlo s takmer nedotknuteľnými pretekármi z Číny. Obdobie tréningovej driny, súťažného napätia a zápalu, neurčitosti športových výsledkov Beba a Zlatko majú za sebou. Pre nich nastal zaslúžený čas radosti a úcty. Už je ustáleným zvykom, že po návrate z každých svetových a európskych majstrovstiev alebo paraolympiád úspešní stolní tenisti medaily oslavujú v spoločnosti svojich členov rodín, priateľov, spoluhráčov, novinárov, podporovateľov, ctiteľov... Tak bolo aj v stredu 12. septembra 2012, keď

Zlatka Keslera, Borislavu Perićovú-Rankovićovú a Nadu Matićovú, ktorá s Bebou obsadila štvrté miesto v konkurencii družstiev, skromne odmenil ich novosadský STK Spin. Štyroch účastníkov 14. Paraolympiády v Londýne a trénera Lazara Kurteša v pondelok 17. septembra prijala aj pokrajinská tajomníčka pre šport a mládež Marinica Ciobanu, ktorá nositeľom medailí odovzdala peňažné odmeny a telesne postihnutým športovcom prisľúbila aj v budúcnosti pomoc a podporu. Nech tak aj bude!

Obojstranné gratulácie: novinár Sava Savić (vľavo) písal o úspechu Borislavy Perićovej-Rankovićovej priamo z Londýna

J. Pucovský

Bebin víťazný tanec s manželom Mišom Rankovićom

Pieseň pre „strieborných“ športovcov

Prijatie v Pokrajinskom sekretariáte pre šport a mládež Vojvodiny