Hlas 38 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 38 /4561/

Ekonomické trendy

21. 9. 2013

Výstava roka

Naša téma: Školský šport

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN.

www.hl.rs

Predseda Senátu kanadského parlamentu Noel Kinsella 11. septembra navštívil vládu Vojvodiny. O. Filip

Výsledky vojvodinských IPA programov cezhraničnej spolupráce prezentovali 12. septembra vo vláde APV. O. Filip

Vojvodinskí poľnohospodári 12. septembra vo vláde APV podpísali šesťdesiatpäť zmlúv o ďalších podnetných prostriedkoch v úhrnnej sume 43 miliónov dinárov. O. Filip

V Muzeálnom komplexe v Kulpíne 15. septembra v rámci Dní metropolitu Stefana Stratimirovića usporiadali oslavu 200. výročia pravoslávneho Chrámu Vaznesenja Gospodnjeg, pri príležitosti ktorej v Aleji velikánov odhalili bustu tohto metropolitu, pôvodom z Kulpína. K. Gažová

Jubilejné 30. Stretnutie evanjelickej mládeže, ktoré sa 14. septembra t. r. uskutočnilo v Starej Pazove, bolo príležitosťou, aby viac ako 400 mládežníkov z 19 slovenských osád duchovne pookriali a nadviazali nové známosti. K. Verešová

V Novom Sade v dňoch 12. a 13. septembra Klaster kreatívneho priemyslu Vojvodiny zorganizoval 2. medzinárodnú konferenciu CRINSS pod názvom Financovanie a rozvoj kreatívneho priemyslu. V. Dorčová-Valtnerová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Prebúdzanie z nočnej mory Z dá sa, že mnohí za hlavný zdroj pochybností k novým ministrom – expertom považujú práve ich hlavnú kvalitu – odbornosť, a vyčítajú im nedostatok politickej skúsenosti, politického spôsobu myslenia. Na vedúcich funkciách musia byť politici, tvrdia, a na vysvetlenie dodajú, že v opačnom prípade by politici ani neexistovali. Keďže existujú, a nie od včera, každá spoločnosť ich potrebuje. Rovnako ako aj expertov každého druhu. Možno práve experti plus politici tvoria výhernú kombináciu, aj pre nás. Ekonomická nočná mora Srbska trvá už veľmi dlho. Nech ju zapríčinilo čokoľvek, – tranzitívne procesy, svetová ekonomická kríza, nevhodné riadenie – výsledok je deprimujúci. Dnes väčšina veľkých a stredných podnikov, podľa odhadov až 80 percent domáceho hospodárstva, sústavne bojuje o likviditu, ktorá je jedným z kritérií finančného zdravia podniku. Na druhej strane sú malé podniky, ktoré nie sú v takej veľkej miere zaťažené úvermi, ale majú problém s neprimeraným daňovým systémom. „Našou ideou je významne znížiť poplatky na prácu, ktoré sú hlavnou prekážkou zamestnávaniu. Ak niekto zarobí 300 eur a z toho má 120 zaplatiť štátu, to je nerozumné a neexistuje taká daňová polícia, ktorá by dokázala vyberať takú daň. Skôr som hovoril o 30-percentnom odbremenení, a to progresívnom, čo znamená, že pre tých, čo zarábajú menej, dokonca aj väčšom, a pre tých, čo zarábajú viac, menšom. Prečo? Aby sme ustanovili systém, v ktorom sa zamestnávanie na čierno neoplatí, neprináša veľký zisk a nezabezpečuje väčšiu konkurenčnosť od tých, ktorí zamestnávajú podľa zákona.To je významné nielen v súvislosti so sivou ekonomikou. Keď zoberieme výrobcu a dovozcu, ktorí predávajú rovnaký výrobok, zistíme, že výrobca má väčšie náklady práce než dovozca. Znížením príspevkov na prácu sa zvýši konkurenčnosť výrobcov,“ tvrdí minister ekonomiky Saša Radulović. Ekonomická logika hovorí, že každé zníženie daní znamená novú dieru, manko v rozpočte.

Bieloblatčania si v sobotu 14. septembra slávnostným zhromaždením Miestneho odboru Matice slovenskej, bohatým kultúrno-umeleckým programom a rôznymi výstavami pripomenuli 130. výročie príchodu Slovákov do tejto osady. Dlhú púť tunajších Slovákov, ale aj Maďarov a Bulharov pripomína aj autentický bieloblatský etno dom. Na to, akým spôsobom sa pred mnohými rokmi v podobných domčekoch v detstve hrávali ich matky a staré matky, si pri teplej piecke, v ktorej sa pre hostí osláv práve piekli chutné lepne, pripomenuli aj krojované dievčence Rebeka Straková a Eliana Markušová. V. Hudec

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

38 /4561/

Anna Lazarevićová

Bieloblatské jubileum

Toto vydanie je auditované

21. 9. 2013

Odpoveď na otázku, čo robiť, aby aj vlk bol sýty, aj ovca celá, sa ešte stále hľadá. Predovšetkým v spolupráci s ministrom financií Lazarom Krstićom, ale aj inými. Isteže pomôže aj uznávaný ekonóm, bývalý šéf Medzinárodného menového fondu (MMF) Dominique Strauss-Kahn, ktorý sa ujal funkcie poradcu vo vláde. Pri tej príležitosti povedal, že nemá čarodejný prútik, ale vyjadril presvedčenie, že zotavenie srbskej ekonomiky je možné. V očakávaní výsledkov týchto bezpochyby dobrých úmyslov občania Srbska sa zaoberajú celkom konkrétnymi otázkami. Väčšinu trápia zvýšené účty za elektrický prúd, pričom mnohí ešte splácajú aj dlhy z minulosti. S priemerným platom okolo tristo eur všetky väčšie výdavky z rodinného rozpočtu si vyžadujú mimoriadnu vynaliezavosť, šikovnosť v používaní bankových platobných kariet, obratnosť a zručnosť pri nákupoch. Vzhľadom na stav domácej ekonomiky, zlepšenie zatiaľ nie je na obzore, skôr naopak. Zotavenie bezpochyby bude proces, ktorý potrebuje určitý čas. Ak po elektrine zdražie aj vykurovanie, o čom sa takisto povráva, a nie je vylúčené, že vyššie ceny dostanú aj iné výrobky a služby, životná úroveň občanov tejto zimy zaznamená ďalší pokles. Ak experti na to neprihliadajú, politici by museli. Preto analytici zhodne zdôrazňujú, že odborníci navrhujú, ale politici rozhodujú. Nemožno poprieť, a často sa zdôrazňuje, že je zvrchovaný čas, aby sa podnikli aj nepopulárne opatrenia a riešili tie najpodstatnejšie životné otázky. Nie je novinkou, ani tajomstvom, že srbskú ekonomiku a štátne financie treba obrátiť v smere dlhodobej udržateľnosti a zabezpečiť fungovanie trhového hospodárstva. Teraz sú na rade konkrétne ťahy, ktoré predpíšu odborníci, ako aj konkrétne rozhodnutia, ktoré schvália politici. O tom, čo to bude znamenať pre život občanov, zamestnaných a zvlášť tých nezamestnaných, ukáže budúci čas. Analýzy sú vždy spoľahlivejšie než prognózy.

HLAS ĽUDU

FÓKUS ASOCIÁCIA SLOVENSKÝCH LOKÁLNYCH MÉDIÍ

Ohrozovanie fungovania Verejného servisu Vojvodiny znamená aj porušovanie zdedených menšinových práv Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Asociácia slovenských novinárov a Asociácia slovenských lokálnych médií apeluje na vládu Srbska, aby súrne našla spôsob, ako pomôcť Verejnému servisu Vojvodiny. Zlá finančná situácia, v ktorej sa zrušením predplatného ocitol pokrajinský verejný servis, je následkom dvojitých štandardov, ktoré republikové vedenie uplatňuje vo veci dvoch verejných servisov. Ohrozenosť existencie menšinových redakcií vedie k poklesu kvality informovania v jazykoch národnostných menšín a nakoniec povedie (v najhoršom prípade) aj k redukcii týchto programov, čo znamená priame porušovanie zdedených menšinových práv. RTV je ochrancom národnostnej, jazykovej a kultúrnej identity menšinových spoločenstiev žijúcich vo Vojvodine, a preto neexistuje žiadna iná cesta, lež cesta záchrany Verejného servisu Vojvodiny. Žiadame uplatňovanie Ústavy Srbska, ako aj aktuálneho Zákona o rádiodifúzii, Zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín a medzinárodných dokumentov, ktoré naša krajina prijala – Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín a Európsku chartu o zachovaniu menšinových jazykov a zdedených práv. Pripomíname, že v článku 20 Ústavy Srbska sa jasne uvádza, že „dosiahnutú úroveň ľudských a menšinových práv nemožno znižovať”.

Rozpočtové financovanie, ktoré je ponúknuté ako východisko, môže byť iba dočasným riešením pálčivého problému. Sľub aktuálnej vlády, že novým Zákonom o verejnom servise bude zrušené predplatné, predstavuje odstupovanie od európskych noriem, ktoré sa v tomto prípade odrážajú na spôsobe financovania a nezávislosti redakčnej politiky verejného servisu. Vzhľadom na to NRSNM, ASN a ASLM žiadajú súrne schválenie mediálnych zákonov, ktorými sa určí dlhodobá stratégia financovania verejných servisov bez vplyvu štátu a v súlade s európskymi štandardmi. Verejný servis Vojvodiny od svojho vzniku informuje v 10 jazykoch a je jediný verejný vysielateľ v Európe, ktorý nemá svoju budovu, adekvátnu vysielaciu techniku a technicko-technologické vymoženosti. Aj napriek tomu v poslednom čase verejný servis Vojvodiny zaznamenáva vzrast sledovanosti. Práve preto treba umožniť, aby aj do budúcna verejnoprávny podnik bol opravdivým verejným servisom všetkých občanov Vojvodiny, ktorý nelichotí populistickému vkusu, ale informuje objektívne, vzdeláva, poúča a ponúka kvalitné zábavnopopulárne obsahy. Asociácia slovenských lokálnych médií Asociácia slovenských novinárov Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny

V POKRAJINSKOM SEKRETARIÁTE PRE HOSPODÁRSTVO, ZAMESTNÁVANIE A RODOVÚ ROVNOSŤ AP VOJVODINY

O politike rozvoja klastrov Pokrajinskom sekretariáte pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť v pondelok 16. septembra predstavili politiku rozvoja klastrov v juhovýchodnej Európe. Ide o projekt Cluster PilisSEE, o ktorom sa zmienil pokrajinský tajomník pre hospodárstvo Miroslav Vasin. Do projektu, ktorého hodnota je 5 miliónov eur, je zapojených 11 krajín a 27 regiónov, kým partnermi sú spomenutý pokrajinský sekretariát a Univerzita v Novom Sade. Predstaviteľkou Srbska v tomto európskom projekte bude AP Vojvodina, aj to v rámci procesu týkajúceho sa združovania podnikov do klastrov. Je to spôsob ako ochrániť hospodársku činnosť v rámcoch priamo súvisiacich alebo rozličných hospodárskych odvetví. Tajomník M. Vasin povedal, že v Pokrajinskom sekretariáte pre hospodárstvo už prezentovali Program na podnecovanie rozvoja hospodárstva, podnikateľstva a remeselníctva vo Vojvodine pozostávajúci z dvanástich strategických smerov. Ako pripome-

nul, mienia, že zveľadenie hospo- kvantitatívne ani jeden náš výrobca dárstva v Srbsku nie je možné bez nemá dostatočné množstvá tovaru. zmeny strategického spôsobu uva- Pritom sa žiadnemu z nich neoplatí žovania, menenia pracovného povedomia, ako aj zmien pracovných zvykov platných u nás. Jedným zo strategických smerov je klasterizácia, čiže združovanie hospodárskych subjektov do rozlič- Z pondelkovej prezentácie ných druhov asociácií. Ak naše hospodárske subjekty znášať trovy prepravy, zvlášť lacnejnebudú vystupovať organizovane, ších výrobkov. tak v rámci vlastnej činnosti nebudú Rezortný sekretariát podľa slov takonkurencieschopné na veľkých jomníka Vasina už dlhšie, takých 7 rotrhoch Ruska, Bieloruska, EÚ, ani kva- kov, podnecuje rozvoj klastrov vo litatívne, ani kvantitatívne, povedal M. Vojvodine. Výsledkom je, že toho Vasin. Ako ďalšiu prioritu spomenul času má 20 veľmi významných klasškolenia kvôli dosiahnutiu technic- trov v oblastiach, akými sú kovový kých a iných štandardov a získaniu priemysel, IT úsek, turistická činnosť, certifikátov, čo je základná podmienka výroba vína, potravinárskych výrobvystupovať na veľkom trhu, lebo kov. Pokrajinský sekretariát pre hos-

podárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť má dva ciele: podnecovať a podporovať založenie nových klastrov, kým je druhým, aby do konca roku 2014 všetky činnosti a oblasti vo Vojvodine boli poviazané do takýchto združení pre danú výrobu čiže činnosť. Tieto aktivity sú uznané na medzinárodnej úrovni, a preto je vláda Vojvodiny spolu s Univerzitou v Novom Sade partnerom na projekte Cluster PoliSEE. Na tému rozvoja klastrov v juhovýchodnej Europe v pondelok hovoril aj prof. Dr. Slobodan Morača z Fakulty technických vied. Zmienil sa o týchto, ako aj o aktuálnej téme v celej Európe, ktorá ich definuje ako významné nástroje a mechanizmy v rozvoji hospodárstva. Mirjana Radenkovićová Ratkovićová, členka projektového tímu, povedala, že ide o projekt, ktorý okrem regionálneho a národného významu má aj európsky aspekt. Lebo sa týmto spôsobom hospodárstvu umožňuje mať účasť v stanovovaní rozvoja odvetví, ktoré budú integrované do európskej stratégie. E. Šranková

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z KONFERENCIE PROGRAMY CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE VO VOJVODINE V UPLYNULOM SEDEMROČNOM OBDOBÍ

Nové zložky na obzore ozrieť sa dozadu, aby sa lepšie videlo dopredu. Mohlo by to byť akýmsi mottom konferencie usporiadanej Fondom Európske záležitosti, na ktorej jeho predstavitelia, ako i predstavitelia lokálnych samospráv a regionálnych a iných rozvojových agentúr vrhli pohľad na roky 2007 – 2013, aby boli lepšie pripravení na všetko, čo ich čaká v budúcom európskom rozpočtovom období, v rokoch 2014 – 2020. Lebo jedno programové obdobie je za nami, druhé sa onedlho začne a už teraz treba vedieť, ako ho úspešne zdolať z inakších pozícií a v inakších podmienkach. Namiesto doterajších dvoch zložiek Inštrumentov predprístupovej pomoci IPA určených prípadným kandidátom na členstvo do EÚ: pomoci transformačným procesom a budovaniu inštitúcií, ako i cezhraničnej spolupráce, so statu-

Andrija Aleksić

som kandidáta sa obzory a možnosti rozširujú o ďalšie tri komponenty: regionálny rozvoj, rozvoj ľudských zdrojov a vidiecky rozvoj. Pritom nejde o malé peniaze: celkový rozpočet IPA bol v rokoch

2007 až 2013 takmer 11,5 miliardy eur. Kto sa lepšie prichystal a bol schopnejší, viac i ťažil z toho. Vedúci úseku európskych fondov vo Fonde Európske záležitosti Andrija Aleksić podčiarkuje, že je predpokladom lepšieho ťaženia prostriedkov vznik relevantných stratégií lokálno-ekonomického rozvoja na roky 2014 – 2020 (ktoré majú byť aj na uvedené obdobie, aj v angličtine), presadenie vojvodinského štandardu, splnenie niektorých iných podmienok. Je to potrebné, aby sa ľahšie dali získať prostriedky napr. pre vidiecky rozvoj, ktoré od budúceho roka v prípade Srbska majú byť vo výške 20 miliónov eur ročne. Keď ide o uplynulú retrospektí-

vu výsledkov IPA programov vyzdvihol, že vlani na pomoc v transformácii bolo vyčlenených takmer 194 miliónov eur, kým na cezhraničnú spoluprácu 13 miliónov eur, vcelku 206 miliónov eur. Hodnota IPA projektov cezhraničnej spolupráce s Maďarskom od roku 2007 je takmer 53, s Rumunskom okolo 48 miliónov eur. Až 344 projektov sa vzťahovalo alebo vzťahuje na Vojvodinu, z čoho sa 281 implementuje na území pokrajiny. Ich hodnota nie je skromná – prevýšila 104 miliónov eur. Dá sa povedať, že ide o závideniahodný výsledok, vzhľadom na skutočnosť, že v oblasti cezhraničnej, predtým dobrej susedskej spolupráce, máme len približne desaťročné skúsenosti. Je to oveľa menej než v prípade členov Európskej únie, kde takéto formy stykov pestujú celé desaťročia. Nám sa práve preto treba oveľa rýchlejšie učiť, hýbať vpred. Bez toho totiž nedohoníme zameškané. Tým i ťažko využijeme aspoň značnú časť možností, ktoré prichádzajú s rokom budúcim a ďalšími. O. F.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: JANO PUŠKÁR, FOND EURÓPSKE ZÁLEŽITOSTI APV

Východiskom je spolupráca – Keďže sa zaoberáte otázkami európskych fondov, ako hodnotíte stupeň pripravenosti Srbska na nadchádzajúce prístupové rokovania s EÚ? – Srbsko a Vojvodina ako jeho súčasť ešte stále nie sú veľmi prichystané na prístupové rokovania. Vidieť to už z toho, v akej miere boli využité tie európske prostriedky, ktoré nám už boli k dispozícii. Využili sme ich napríklad v prípade Srbska najčastejšie na takých päťdesiat, vo Vojvodine na sedemdesiat, kým v oblasti cezhraničnej spolupráce APV približne na deväťdesiat percent. Svedčí to o terajšom stupni našej pripravenosti začať rozhovory o integráciách. Nazdávam sa, že Srbsko možno si ani nie je vedomé toho, čo všetko budúce obdobie prináša a žiada. A aj mnohé štátne inštitúcie, ktoré sa zúčastnia v tom, majú stále veľmi málo porozumenia a poznatkov o tom, o aký komplikovaný a zdĺhavý proces ide a akých všetko expertov si vyžaduje. Azda len ľudia, ktorí sú na vysokých postoch a ktorí už v EÚ boli, si zrejme to začali uvedomovať. No netreba zabúdať, že Srbsko má dobrú spoluprácu so Slovenskom, Chorvátskom, teraz aj s Českou republikou, tiež s Čiernou Horou, so štátmi, ktoré alebo tie procesy majú celkom za sebou, alebo v nich postúpili ďalej od nás. Som si istý, že budeme u nich, ako aj u ich expertov, mať veľké porozumenie a podporu. Ďakujúc tomu a spolupráci, mali by sme mať omnoho jednoduchší eurointegračný prístupový proces ako iné krajiny. Zaznamenal: O. Filip

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

ZMIEŇUJÚC SA O DOTERAJŠÍCH VÝSLEDKOCH vkladaní do zavlažovacích sústav a poľnohospodárskej výroby, podpredseda vlády APV a pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Goran Ješić (na snímke) podotkol 12. septembra, že je jedným zo základných cieľov prideľovania podnetných pokrajinských prostriedkov umožniť, aby poľnohospodárstvo nezáviselo od monopolov, ale aby sa rýchlejšie rozvíjali malé kapacity v celej pokrajine. Na stretnutí s viac ako šesťdesiatimi poľnohospodármi, ktorí vo vláde Vojvodiny podpísali nové zmluvy o investíciách do zavlažovacích sústav a do vzniku výrobkov s vyššou pridanou hodnotou, Ješić oznámil, že je naplánovaný objem prostriedkov, ktoré v roku 2014 majú byť vyčlenené na subvencie vo vojvodinskom poľnohospodárstve okolo šesť miliárd dinárov. O. Filip

FÓKUS MAKROEKONOMICKÉ ANALÝZY A TRENDY (MAT)

Viac varovaní než optimizmu K

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

eď sa po dvojmesačnej prestávke experti Ekonomického inštitútu objavili 10. septembra pred novinármi v Hospodárskej komore Srbska, mali v kapse, v podobe ďalšieho čísla MAT, aspoň dvojnásobne viac ako obvykle rozborov toho, čím práve dýcha naša ekonomika. Ak občana bežného, riadne finančne zruinovaného dovolenkou alebo nadchádzajúcou jeseňou, školskými povinnosťami detí, neúprosne sa blížiacou sezónou kúrenia či chystaním zimných zásob, znepokojujú výkyvy eura, tak experti v uplynulom letnom finančnom reliéfe predsa našli viac jasu než v júni či máji. Dôvody sú najmä dva: dvojciferný, dvanásťpercentný medziročný rast priemyselnej výroby, založený na nízkom komparačnom základe, vývoze chemického priemyslu a derivátov ropy a na automobilovej produkcii, ako aj pokračovanie trendu redukovania zahraničnoobchodného deficitu. V druhom letnom mesiaci ten bol 260 miliónov eur, čiže najmenší mesačný deficit za posledných desať rokov. Skromný dovoz, zaiste kladný z pohľadu externej likvidity, je však záporný na druhej strane: klesá domáci dopyt a zvlášť spotreba, takže mnohé fabriky potrebujú preklenovacie úvery, aby sa vôbec udržali nad vodou. Na to všetko skromné sú aj zahraničné investície. Pred pár rokmi ich hodnota bola okolo dvoch miliárd eur za rok, v roku 2013 len 312 miliónov eur v prvom polroku. Problémy vo finančnom účte platobnej bilancie, zvlášť saldo finančných úverov, ktoré je negatívne v sume 657 miliónov eur a skutočnosť, že okrem vlády iné segmenty (Národná banka, iné banky, hospodárstvo) majú značne väčší odlev od prílevu prostriedkov, potvrdzuje známu tézu, že je fiškálna konsolidácia nielen východiskom, ale aj základným predpokladom úspešnosti všetkých reforiem. Tým skôr, že sú pomery také, že sa kapitál sťahuje na iné destinácie. Nositeľmi tohto sú tzv. zahraničné banky, kým domáce banky majú problémy s úvermi a vysokými úrokmi. Pritom je rozpočet poriadne zaťažený – jeho doterajší deficit sa kryl s euroobligáciami, čo rieši problém len chvíľkovo, lebo stúpajú úrokové sadzby, čo sa stáva záťažou aj pre budúcnosť... Jednou zo základných stabilizačných potrieb je aj reforma penzijnej sústavy, považovaná za kľúč dlhodobej konsolidácie verejných financií. Na penzie dnes odchádza okolo 30 percent celkovej sumy rozpočtu. Počet dôchodcov v Srbsku progresívne stúpal v rokoch za nami, kým počet zamestnaných klesal, takže sme v situácii, že namiesto niekdajšieho jedného dôchodcu na šiestich zamestnancov, je dnes ten pomer jeden ku jeden. A nevyhovujúca je i štruktúra dôchodkov: ich 60 percent je starobných, 18 percent rodinných a až 22 percent invalidných. Pre ohrozenú finančnú udrža-

teľnosť penzijného fondu je veľmi nutná reforma tejto sústavy, predpokladom ktorej je aspoň trojpercentný rast v budúcich siedmich rokoch, aby sa mohli udržať ako-tak znesiteľné relácie, demografické a platové. Koordinátor výskumného projektu MAT Dr. Stojan Stamenković poukazuje na nutnosť objavovať iné pramene príjmov, ako sú mestská renta, inakšie zdaňovanie atď., zase trvajúc na nutnosti súrne uzavrieť aranžmán s MMF: aby sa dali refinancovať záväzky, a tým vytvorili predpoklady na aký-taký rozvoj v budúcich rokoch. Už ani nehovoriac o potrebe, že svetu treba vyslať signál, že je naša ekonomická politika konštantná a vážna, lebo bez toho ťažko čakať väčší prílev zahraničných vkladov. Teraz na prahu jesene zostáva pozorne sledovať vplyv zmien niektorých zákonov, schválenia nových opatrení a krokov, ktorých je aktérom rekonštruovaná vláda, rozpočtové príjmy a náklady, ako aj to, čo bude so zahláseným prajným zahraničným úverom. Tým skôr, že by sa už onedlho mali črtať kontúry budúceho rozpočtu, vznikajúceho v ozaj neprajných podmienkach, globálnych a domácich. Aj ekonomika sa podobá stavebnici, v ktorej sa jednotlivé prvky rázne alebo postupne dopĺňajú, aj menia. Akékoľvek otáľanie s tým, predovšetkým s vážnymi reformami a konsolidáciou, sa opäť môže stať bumerangom, ktorý sa nám rýchlo vráti a otrasie nielen peňaženkami. O. Filip

VYSOKÁ PARLAMENTNÁ DELEGÁCIA KANADY POBUDLA (AJ) VO VOJVODINE

Veľa spoločného e dobre, že vysoká delegácia kanadského parlamentu v čele s predsedom Senátu Noelom Kinsellom mala dostatok záujmu, aj času, aby v rámci svojho balkánskeho zájazdu 11. septembra navštívila i Vojvodinu, najmä Nový Sad a Sriemske Karlovce. V budove Zhromaždenia APV popredných hostí, viac než desaťčlennú delegáciu, privítal predseda pokrajinského parlamentu István Pásztor slovami, že mu je mimoriadnou cťou byť hostiteľom a nadviazať priamy kontakt s predstaviteľmi národného kanadského parlamentu. Predseda Pásztor následne v rozhovore podotkol, že sú multikultúrnosť, multikonfesionálnosť a viacjazyčnosť hodnoty tvarujúce samotnú podstatu Vojvodiny ako jedinečného regiónu. Vyzdvihol tiež, že je jej parlament špecifický podľa toho, že sa v ňom používa šesť úradných jazykov národnostných spoločenstiev, že národnostné rady ako inštitucionálny rámec na prejavenie špecifickostí národnostných spoločenstiev taktiež úspešne fungujú a že Rádio-televízia Vojvodiny ako verejný servis vysiela programy v desiatich rečiach, čím silne prispieva k zachovaniu a pestovaniu špecifickosti APV. Hosť z Kanady, pán Kinsella podčiarkol, že jeho krajina, pre svoju multikultúrnosť výborne chápe všetky výhody a skúšky vo fungovaní takýchto prostredí. Vyzdvihol tiež, že Vojvodina musí zaslať silný odkaz kanadským investorom a že je práve poľnohospodárstvo tou oblasťou, ktorá má veľký potenciál pre spoločné projekty. Aj na stretnutí predsedu vlády APV Dr. Bojana Pajtića s predsedom Senátu kanadského parlamentu Noelom Kinsellom sa obidve strany zhodli, že ho treba využiť na zveľadenie ekonomickej spolupráce, ktorej aktérom je niekoľko vojvodinských podnikov. Podľa Pajtića styky Vojvodiny a Kanady sú početné: okrem vkladov do firmy Magna Seating v Odžakoch, kanadský kapitál je aj v pivovare v Apatine, vo viacerých spoločnostiach zaoberajúcich sa potravinárstvom, tiež v projektoch na využitie energie vetra. Obidve strany mienia, že spoluprácu tu nenačim obmedzovať, ale predovšetkým konkretizovať účinkami. Najvhodnejšie na to sú poľnohospodárstvo a úsek informačno-komunikačných technológií. Preto sa plánuje príchod kanadských podnikateľov do Vojvodiny, aby sme im na tvári miesta prezentovali naše potenciály a možnosti na investovanie. Lebo, ako povedali Pajtić a Kinsella, treba podnikať všetko, aby sme existujúce priateľské vzťahy v obojstrannom záujme zmenili do konkrétnych výsledkov. Aj ochota, aj možnosti, aj skutočný priestor na to ozaj existujú.

O. Filip 21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

FÓKUS KOMISIA PRE ŠTIPENDIÁ NRSNM

Päť štipendistov z petrovského internátu K

Novinkou od tohto školského roku je aj to, že štipendium môže byť žiakovi odňaté, ak sa správa neprimerane, resp. dostane pokarhanie pred vylúčením z internátu alebo riaditeľa školy, tiež ak preukáže negatívny prospech na polročí. V tom prípade sa štipendium udelí nasledujúcemu žiakovi z poradovníka uchádzačov. Aj tohto roku NRSNM finančne podporí žiakov kovačického gymnázia v hodnote 200-tisíc, petrovských gymnazistov neinternátčanov (ide o žiakov z Báčskopetrovskej obce) v hodnote 30-tisíc, ako i žiakov prvého a druhého ročníka strednej zdravotníckej školy v Novom Sade. Pomoc bude prevažne v podobe bezplatných učebníc alebo mesačných cestovných lístkov. Ako informovala predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM PaedDr. Svetlana Zolňanová, v súlade s plánom a Rozpoznateľná budova petrovského gymnázia programom práce výborov pre vzdelávanie, pre informovanie mienkami a tlačivami bude sprístupnený na a pre úradné používanie jazyka a stránke Národnostnej rady. Členovia komisie Záber zo zasadnutia Komisie pre štipendiá NRSNM písma NRSNM na rok 2013, na zá- vyzývajú študentov, aby aplikovali aj na Koroš. Predseda komisie Janko Havran na- klade rozhodnutia schváleného na schô- tento súbeh a využili šancu. Upriamili pozorvrhol body rokovacieho programu, s ktorým dzach výborov, Národnostná rada slovenskej nosť aj na súbeh v rámci Národného štipensa prítomní uzhodli. Sledujúc zasadnutie sme národnostnej menšiny v Srbsku i tohto roku dijného programu na podporu mobilít počas sa dozvedeli, že kritériá na udelenie piatich na dobu desať mesiacov udelí vysokoškolské letného semestra v akademickom školskom štipendií NRSNM sú regionálne zastúpenie, štipendiá študentom, ktorí študujú na vyso- roku 2013/2014 v Slovenskej republike. že ide o žiaka 2., 3. alebo 4. ročníka, že je prí- kých školách v Srbsku. Súbeh bude trvať od J. Čiep slušníkom slovenskej národnosti, že má pro- 1. októbra do 1. novembra a spolu s podspech najmenej 4,00, a že má dostatočný počet bodov podľa súbehovej listiny, ktorá PAZOVSKÍ MALÍ DIVADELNÍCI NA sa vypracúva na základe prospechu, sociálREPUBLIKOVOM FESTIVALE. V sieni Mestnych podmienok, aktivity a správania sa. V ského divadla v Smederevskej Palanke v sopodmienkach sa tiež uvádza, že kandidát tabotu 14. septembra po siedmykrát otvorili feskéto štipendium môže získať iba dvakrát tival detskej divadelnej tvorby Vragolaste počas školenia na gymnáziu. V prípade, že pozorištarije, ktorý má odvlani republikový ráz. dvaja kandidáti majú identický počet bodov, Po pozdravnom príhovore Mirjany Radojkoprednosť majú žiaci vyšších ročníkov. Za vićovej, herečky Detskej scény hostiteľského predpokladu, že sú v tom počte zahrnutí štiMestského divadla, festival otvoril Slavoljub pendisti zo všetkých troch regiónov vo VojĐurić, predseda ZO Smederevská Palanka. Do vodine, štipendium získava prvých päť soboty 21. septembra, keď je na programe vyžiakov. hlásenie najúspešnejších a zatvorenie festiTí piati žiaci gymnázia v Petrovci bývajúci v valu, dve poroty – detská a odborná – a žiackom domove v školskom roku obecenstvo odsledujú sedem predstavení v súťažnej časti a jedno predstavenie v revuál2013/2014, ktorí podľa rozhodnutia komisie nej časti. V nedeľu 15. septembra v oficiálnej časti programu vystúpili Staropazovčania, ktoa na podklade stanovených pravidiel na uderí na pokrajinskej prehliadke divadelnej tvorby pre deti v Inđiji obsadili druhé miesto. Žiaľovanie štipendií NRSNM štipendium získajú, ci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a rovnomenného spolku sa predstavili muzikálom Rozprávka resp. budú mať bezplatné bývanie v interna dobrú noc autora H. Ch. Andersena v réžii troch profesoriek Aničky Balážovej, Libuše Sináte, sú: z regiónu Báčka Vladimír Vaňa Vamendićovej a Andrey Dvornickej. Podľa rozhodnutia detskej poroty festivalu Emu Kočišolent a Ľudmila Ragová, obaja zo Selenče, vú vyhlásili za herečku večera. Pri zájazde si Staropazovčania obzreli aj niektoré pamätihodnosti Benjamín Kunčák z Pivnice, zo Sriemu Filip Smederevskej Palanky. Na snímke: Herečky pazovského muzikálu Ema Kočišová (zľava) a Rybár zo Šídu a z Banátu Alexandra Papová z Jana Rumanová. Padiny. A. Lš. omisia pre štipendiá Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zasadala v pondelok 16. septembra 2013 v žiackom domove Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Jej členovia posúdili body týkajúce sa štipendia, resp. bezplatného pobytu v žiackom domove v Báčskom Petrovci, tiež benefity pre žiakov na stredných školách v Kovačici, Petrovci a v Novom Sade. Prerokovali aj podmienky udelenia štipendií študentom študujúcim na fakultách v Srbsku, ako aj aktuálne otázky. Členov komisie na domácej pôde pozdravil správca petrovského internátu Ondrej

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD VÝBORNÍCI ZHROMAŽDENIA ALIBUNÁR ROZHODLI

Stará Pazova

Obec čoskoro v inej budove N

a úvod 18. zasadnutia vo štovej sporiteľne v tomto mesteč- o lokálnej samospráve, úplne zastali. − Keďže zákon ani dodnes nie je štvrtok 12. septembra Zhro- ku. Predseda obce Dušan Jovanomaždenie Alibunárskej obce kon- vić toto rozhodnutie zdôvodnil schválený, navrhujem, aby sme od štatovalo, že výborníkovi Nenado- tým, že podnikateľský priestor Po- Ministerstva pre lokálnu samovi Obradovićovi z listiny Demokra- štovej sporiteľne rozlohy 700 štvor- správu žiadali úradnú informáciu o tickej strany (DS), ktorý podal de- cových metrov je viacnásobne väč- tom, kedy sa dostane do procedúmisiu, zanikol mandát a zároveň ve- ší, a tým aj vhodnejší na lepšiu a ry Národného zhromaždenia, a v prípade, že to nerifikovalo manbude v nastávajúdát nasledujúcom období, nacemu na listine vrhujem, aby sme Darkovi Čekevypísali voľby na revcovi. Ďalej už členov rád MS podľa zvyku v podľa platného zátejto obci všetko kona. Nesmieme si bežalo ako po dovoliť, že vstúpibežiacom páse, me do druhého zvlášť vzhľadom roku s podmiena to, že opozínečne povedané cia, čiže výborúradujúcim staníci SPS, neprivom v miestnych chádzajú na zaspoločenstvách, − sadnutia a vládpovedal P. Belić. nuca koalícia Obecná administratíva opustí budovu, ktorá je predmetom Podporil ho aj všetko zladí už reštitúcie predseda obce Dupredtým než sa dané otázky dostanú pred výbor- modernejšiu organizáciu práce šan Jovanović, ktorý upozornil na níkov. A tak bez rozpravy výborní- obecnej administratívy ako priestor, niektoré nelogické tlmočenia Mici schválili rozhodnutie o začiatku v ktorom teraz pracuje. K tomu nisterstva lokálnej samosprávy tývypracovania plánu podrobnej re- obecný objekt je predmetom reš- kajúce sa fungovania MS a (ne)možgulácie komplexu veterných ge- titúcie, takže by sa mohlo stať, že nosti kontroly práce a financií MS. nerátorov Alibunár 1, vypísali sú- obec sa čoskoro ocitne v prenaja- Výborník LSV Aurel Murgu navrhol, behy na voľbu riaditeľov a dali súh- tom priestore. Znalci odhadli, že aby obec v prípade, že ministerstvo las k štatútom jednotlivých obec- hodnota objektu Poštovej spori- nedovolí voľby podľa terajšieho ných verejných podnikov, ktoré sú teľne je 195-tisíc eur, a podnikateľ- zákona, vymenovala dočasné orzladené so zákonom. Okrem toho ského priestoru v obecnom vlast- gány v MS, lebo aktuálne vedenia Verejnému dopravnému podniku níctve, o ktorý sporiteľna má zá- MS už dávno nie sú legitímne. Túto Alibunár zverili prepravu žiakov ujem, 42-tisíc eur. Rozdiel v cene ideu ako omnoho reálnejšiu podzákladných a stredných škôl, ako aj obec zabezpečí v obecnom roz- poril aj výborník a pokrajinský poslanec Nedeljko Konjokrad a výjednotlivých kategérií občanov, počte. Celkom na záver podpredseda borníkov informoval o tom, že ktorú financuje obec. Výborníci súhlasili aj s návrhom Zhromaždenia obce Predrag Belić Fond pre kapitálové vklady mieni firozhodnutia, aby obec výmenou (SNS) pripomenul, že aktivity na vy- nancovať asfaltovanie ulíc v osade nehnuteľnosti v obecnom vlast- písanie volieb na členov rád MS, Nikolinci sumou 30 miliónov dináníctve s doplatením rozdielu v cene ktorým dávno vypršal mandát v dô- rov. vlh získala podnikateľský priestor Po- sledku očakávania nového zákona

V rámci projektu Pestré leto, pestrá jeseň 2013, ktorý finacuje Ministerstvo mládeže a športu, Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova, Kancelária pre mladých Sriemske Karlovce a Združenie občanov HMM za podpory Strediska pre kultúru Stará Pazova usporiadali príležitostné programy k 16. septembru – Medzinárodnému dňu ochrany ozónovej vrstvy. Projekt pozostával z troch častí. Najprv sa na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove konala verejná hodina o ekológii, ktorú mali na starosti volontérky Aleksandra Belanovićová a Srna Subanovićová. Na hodine sa zúčastnili žiaci 10 základných škôl z územia Staropazovskej obce. Druhú časť projektu tvorila výtvarná dielňa, v ktorej sa zúčastnili žiaci základných škôl s prácami na tému z oblasti ekológie. V pondelok sa konala i eko dielňa a záujemcovia v Klube Pevac v Starej Pazove vyhotovili zaujímavé diela z plastových fliaš. a. lš.

Pivnica

ÚSPEŠNÁ AKCIA. V Poľnohospodárskom družstve v Kysáči 16. septembra úspešne prebiehala akcia dobrovoľného darcovstva krvi. Vzácny mok darovalo 44 občanov Kysáča, kým troch odmietli. Odber krvi mal na starosti tím Ústavu pre transfúziu krvi Vovodiny v čele s Dr. Zdravkom Gulanom. Dozor mali na starosti členovia Správnej rady Miestnej organizácie ČK v čele s tajomníčkou Annou Gombárovou.

V piatok 27. septembra v Pivnici sa bude konať zber sklených fliaš všetkých druhov (od piva, vína, pálenky a dunstových). Fľaše nesmú byť poškodené a občania ich majú vyniesť pred svoje domy, odkiaľ ich zamestnanci podniku Komunal pozbierajú. Zber sa bude konať v predpoludňajších hodinách a kto chce, fľaše môže priniesť aj do objektu bývalej pivnickej mliekarne.

A. Legíňová

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD STARÁ PAZOVA

Zavádzajú systém na administráciu projektov redstavitelia Kancelárie pre lokálny ekonomický rozvoj Obce Stará Pazova v spolupráci s Regionálnou rozvojovou agentúrou Srem onedlho začnú s implementáciou systému pod názvom My project. Dohodli sa na tom na zasadnutí v stredu 11. septembra v budove ZO v Starej Pazove. Ide o projekt sufinancovaný Pokrajinským sekretariátom pre lokálnu samosprávu a medziregionálnu spoluporácu, v rámci ktorého sa majú Záber zo zasadnutia realizovať viaceré aktivity: výcvik a edukácia, vypraco- bavenia. Zavedením systému na slevanie a implementácia softvéru, dovanie projektov My project sa zabezpečenie nevyhnutného technického a kancelárskeho vy- utvorí účinný a flexibilný sys-

DLhé rOky chODNík V SamOm STrEDE PETrOVca, od semaforu a ďalej v Ulici Leninovej bol v kritickom stave. Až tohto leta sa ho podarilo kvalitnejšie upraviť, takže už nie je taký hrboľatý. Aj vozovka s novou vrstvou asfaltu vysoko vyčnievala nad okolité „parkovisko“ a pri niekoľkých predajných objektoch sa parkovalo ako na svahu kopca. Podobne ako aj na niektorých iných chodníkoch, priepustoch a jarkoch aj na úprave tohto chodníka pracovala hŕstka robotníkov, ktorých Direkcia pre stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti Obce Báčsky Petrovec dočasne zamestnala. Lehota, na akú bolo zamestnaných 11 robotníkov v rámci verejno-prospešných prác, sa začala v júli, a končí koncom septembra. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj tohto roku šlo o práce, ktoré nielen v Petrovci, ale aj v iných osadách obce aspoň trochu pomohli, aby sa ľudia nepotkýnali na chodníkoch a aby voda po výdatnejších lejakoch nerobila malé jazierka, ale aby odtekala tam, kde treba. J. Čiep

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

tém spravovania projektov, získa potrebný odborný káder, zlepší kvalita služieb voči občanom a hospodárstvu... Staropazovská

obecná správa realizáciou uvedených aktivít prispeje k zveľadeniu funkčného pôsobenia všetkých oblastí, ktoré má na starosti, ako aj k lepšej práci oddelení a služieb, v ktorých sa uplatnia nové informačno-komunikačné technológie. Systém umožní realizáciu všetkých aktivít spätých s projektmi – od vzniku idey až po finálovú časť realizácie. Súbežne sa týmto spôsobom dá silný impulz k realizácii prioritných cieľov definovaných Stratégiou udržateľného rozvoja Obce Stará Pazova na obdobie rokov 2010 − 2020. A. Lš.

SLÁVNOSTNE V ĽUBE. V nedeľu 15. septembra v malebnej sriemskej dedinke Ľube tamojší evanjelici si pripomenuli 5. výročie posvätenia kostola. Na slávnosť v 16. nedeľu po Svätej Trojici do Ľuby zavítali vznešení páni Mgr. Vladimír Valent, senior báčsky a farár selenčský, ktorý bol slova Božieho kazateľom, Mgr. Ján Vinkovič, senior sriemsky a farár boľovský, ako aj početní veriaci z cirkevných zborov Binguľa, Boľovce, Dobanovce, Erdevík, Lug, Sriemska Mitrovica a Šíd. Po uvítacích slovách domáceho kňaza Jána Vidu nasledovali príležitostné bohoslužby a pozdravy seniora sriemskeho, predstaviteľov zo Šídu a Lugu. Potom zaspievalo dueto Anny a Anny Margaréty Valentových zo Selenče, cirkevné spevokoly z Erdevíka, Sriemskej Mitrovice a Ľuby a pokonfirmačná mládež domáceho zboru. Ján Vida

Z NAŠICH OSÁD NIE SÚ HRANICE AKO HRANICE

Mestečko zažité plnými dúškami N

ebol to ani pobyt cielený, nebolo to ani žiadne pátranie po viachviezdičkovej hotelovej idylke, nebol to ani turistický skupinový zájazd. Bola to jednoducho náhoda. Ktorá skrsne z dlhej chvíle či túžby poznať ešte nepoznané. Opakovanie, tá prastará matka múdrosti, sa tentoraz neopla-

Gornjou Radgonou a Bad Radkersburgom. Na nej nenáročný, no nesmierne zaujímavý most. Pochvaľujú si ho všetci milovníci meditácií pri vode a nad ňou: je aj pekný a pevný, zvláštny tým, že má osobitný chodník pre chodcov a kryté lavice, podobné tribúnam na futbalových štadiónoch urče-

Detail mosta cez rieku Muru

né návštevníkom, ktorí sa radi dívajú do vody. Ohradu zdobia zavesené oceľové zámky. Jeden z kolegov, s ktorým som sa neskoršie stretol, mi vysvetlil: – Je to čosi ako mince na dne fontán, ho-

Krása stredu starobylého mestečka

tilo. Lebo byť v slovinskej Gornjej Radgoni koncom augusta na poľnohospodárskom veľtrhu už stratilo šmrnc prvého stretnutia, takže zostalo ostošesť rozmýšľať, ako stráviť pár neplánovane sa objavených voľných hodín. Nuž čo, ide sa do Rakúska. Kedysi nepredstaviteľné stalo sa v Európe bez hraníc možným. – Treba sa aj na to pozrieť, – presviedčam seba a kolegu Mihaila z Ruského slova, veď ktovie, kedy zas... V najlepšom prípade o rok, skôr iste nie. Rieka Mura, lenivá v to utorkové predpoludnie, ani nevyzerá ako hranica medzi Slovinskom a Rakúskom. Medzi

Chodci naplno

dené na splnenie prianí. Aj tuto sa načim zadívať do rieky, zaželať si

čosi, a potom hádam zanechať zámku, aby ti prianie niekto neukradol. Veď žijeme vo svete plnom symboliky, no nie? Hodinové opantanie úvahou: keby človek vedel, ako uspokojujúco pôsobí prechádzka v príjemnom prostredí, tak by sa táral kadetade každý deň, z toho čerpal energiu, dobíjal si batérie: v starobylom mestečku ležiacom pri Mure, ktoré dýcha ze- Pomník vojakom leňou, architektonickými skvostmi, čistotou. A pritom kaž- soké, no i skromní majú svoju šandému dáva najavo, že už aj v mi- cu: sú to hypermarkety a iné obnulosti bolo miestom, kde ľudia z chody, kde napríklad podobný blízkych a ďalekých končín hľada- kus garderóby môžeš kúpiť asli odpočinok a pokoj. Žiadna nervozita, žiadna tlačenica. Obchodné centrá sú na okraji mesta, lebo v strede treba žiť pokojne a nastaviť cestovateľovi najkrajšiu tvár. Veľa parkov, veľa historic- V obchodnej štvrti kých pamiatok a budov, veľa i pomníkov. Už pri poň päťkrát lacnejšie ako v strede vchode – prekvapenie: pomník mesta. Všetko je možné vo svete sovietskym vojakom, ktorí tu pad- nemožného. Alebo opak, nemožli v roku 1945. Pekný, veľký, prí- né vo svete možného? Najprv rieka, potom park a obkladne udržiavaný. Rakúšanov zrejme ťažko dať na zoznam neroz- chody a na záver krížom cez mesvážnych, ktorí radi resetujú dejiny. tečko. Zažité plnými dúškami aj čosi, čo u nás ešte nebolo. Hádam štyria z piatich miestnych s palicami, ktoré sa najprv podobali lyžiarskym, potom zas horolezeckým. Chodia s nimi, lebo je pohyb, ako i príroda, matkou zdravia. Rekonvalescenčný lekár by hádam vedel bližšie ozrejmiť ich význam. Mne zostalo iba čosi začuté: že sú na svete preto, aby organizmus pri chôdzi bol rovnomerne zaťažený. Rakúšania si ho chránia, lebo všetkého iného majú dosť. Na rozdiel od nás, ktorí sme najčastejšie k zdraviu ľahostajní a všetkého iného máme málo. Iný kraj, iný mrav. Alebo len neznámy stav? Ceny v mestských obchodoch sú Oto Filip na naše pomery sakramentsky vy21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD BIELE BLATO

Oslávili 130 rokov od príchodu Slovákov lováci v Bielom Blate si tohto roku pripomínajú úctyhodné jubileum – 130 rokov od príchodu ich predkov na priestor medzi najväčším rybníkom v Európe a riekami Tisou a Begejom. Jubileum si v sobotu 14. septembra na slávnostnom zhromaždení pripomenuli bieloblatskí matičiari a ich hostia, medzi ktorými boli: predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, čestný predseda MSS Rastislav Surový, člen mestskej správy Zreňanin poverený otázkami národnostných menšín Zoltán Halay, delegácie MOMS z Kovačice, Aradáča, Vojlovice, Hajdušice a Zreňanina, Daniela Ďurašová a Martin Markuš z Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj z Padiny, ako aj predstavitelia spoločenského života osady. Na úvod odznela báseň Pavla Mučajiho Balada našej mladosti v dojímavom podaní Anity Jonášovej-Mi-

Netrpte pocitom malosti, − odkázala Bieloblatčanom Katarína Melegová-Melichová tekali pred veľkými záplavami. Nová kolonizácia bola vypísaná v roku 1882 a už o rok neskoršie, teda v roku 1883 prichádza sem 180 rodín Slovákov z Padiny. Slováci túto svoju dedinu pomenovali Lizika. Nezadlho po nich prichádzajú aj Maďari, Bulhari

s biedou bojovať a myslieť aj na to spoločné, národné. A to sa aj vám v Bielom Blate darilo, a preto, ak ste zvládli aj prírodné živly, epidémie, choroby, tak si hádam poradíte aj s tými problémami, ktoré máte dnes, aby sme tu aj ďalej pestovali slovenskú reč a slovenskosť. Pritom nemáte trpieť pocitom malosti. Ste takí istí Slováci, rovnako schopní ako kdekoľvek inde. Dôležité je, ako sa cítite a čo máte v srdci, − zdôraznila predsedníčka MSS.

za prínos do matičnej činnosti viacerým ustanovizniam a inštitúciám odovzdala diplomy. Nasledoval bohatý kultúrno-umelecký program, v ktorom vystúpili členovia folklórnej odbočky bieloblatského MOMS a Domu kultúry Michala Babinku z Padiny. Pred slávnostným zhromaždením MOMS v predsieni Domu kutúry otvorili výstavu obrazov insitných maliarov Juraja Lavroša a Ljiljany Galásovej z Padiny. V rámci kratšieho programu Pavel Povolný Juhás krátko predstavil svoju knihu Prvé ulice, v ktorej, ako povedal, populárnym štýlom zaznamenal prvé roky pobytu Slovákov v Padine a konštatoval, že je to určitým spôsobom aj minulosť Bieloblatčanov, ktorí sem prišli práve z Padiny. Bieloblatčania svojim hosťom ukázali kúsok tej minulosti, ktorá sa zachováva v Etno dome, ako aj v Etno dome Márie Haníkovej. Svoje ručné práce pre návštevníkov vystavili aj členky Bieloblatského klubu žien. Významnému jubileu v nedeľu boli venované aj slávnostné bo-

Z otvorenia výstavy obrazov insitných maliarov šićovej, ktorá potom prečítala referát svojho otca, bieloblatského kronikára Adama Jonáša, venovaný výročiu. „Biele Blato patrí medzi najmladšie osady obývané Slovákmi vo Vojvodine. Založili ho však Nemci roku 1866, podobne ako aj niektoré iné osady vedľa Tisy, Begeja a Dunaja. Vtedajšie vrchnosti chceli totiž regulovať tieto rieky, ktoré každoročne plavili veľké priestranstvá a robili škody poľnohospodárstvu, a práce zverili rovno osadlíkom, ktorí sa sem za tým účelom aj nasťahovali,“ uvádza A. Jonáš. „Túto novú osadu podľa kráľovnej Alžbety Nemci pomenovali Elizenheim. Prví osadlíci však na týchto priestranstvách zotrvali iba desať rokov a v rokoch 1876 a 1877 zu21. 9. 2013

38 /4561/

a znovu Nemci.“ Na záver svojho referátu Adam Jonáš konštatuje: „130 rokov je za nami a slovenská reč sa tu podosiaľ zachovala. Dúfame, že spolu so školou, evanjelickou cirkvou, Maticou slovenskou a za pomoci inštitúcií, ktoré obhajujú záujmy slovenskej komunity v Srbsku, sa na týchto priestranstvách zachováme aj v budúcnosti.“ K takým prianiam sa potom pripojila aj predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, ktorá zablahoželala Bieloblatčanom k výročiu a pochválila to, čo vykonali v minulosti. − Sú obdivuhodné fakty, čo všetko boli vstave tí naši predkovia po príchode urobiť, koľké kostoly vybudovať, koľké školy, a zároveň pretrvávať,

HLAS ĽUDU

Veselí Padinčania na bieloblatskom javisku Obdiv z toho, čo dokážu urobiť malé MOMS, akým je bieloblatský, vyjadril aj čestný predseda MSS Rastislav Surový, kým jeho manželka Elena Bieloblatčanom zablahoželala prednesom modlitby Milana Rúfusa. Zoltán Halay odovzdávajúc pozdravy a gratulácie primátora Zreňanina takisto vyjadril obdiv nad prínosom, akým Slováci prispeli k rozvoju tohto územia, tak na hospodárskom, ako aj na kultúrnom a každom inom poli. Záverom predsedníčka MOMS Jarmila Hromčíková na znak vďaky

hoslužby, ktoré vykonal a primeranou kázňou sa Bieloblatčanom prihovoril senior banátsky Pavel Sklenár. Na záver treba uviesť, že tieto oslavy finančne podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, Mesto Zreňanin a Miestne spoločenstvo Biele Blato. Koordináciou projektu aj Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj z Padiny. V. Hudec

Z NAŠICH OSÁD

Bum-bum-bum! ohľadom na to, že široké ľudové masy (ŠĽM) zaujíma, kde zasadá naša nová alias zrenovovaná vláda, z vyšších polôh sa poskytuje jednoznačná jasná a presná odpoveď: ako kedy – ako kde. V každom prípade sa prv spomenutým (ŠĽM) dáva na známosť, aby sa včas zásobili motýlikmi, a to nie tými, čo po kvetoch poletujú, ale tými, čo sa okolo krku viažu, taktiež plavkami, to jest plaveckými úbormi z kolekcie Na jednorazové použitie. Ak totiž stará dobrá časť do-terajšej vlády vyhovie nováčikom v zrenovovanej vláde, menovite ministrovi kultúry a ministrovi športu, nie je vylúčené, že vláda – v záujme zmodernizovania spôsobu a zvýšenia účinnosti práce vlády – bude trénovať, pardon: bude zasadať aj v opernej sieni, respektíve v plavárni. Bum! Mimochodom, počuť hlasy, ktorým hlasom by ŠĽM mali dať ŠĽP (Širokú ľudovú podporu), lebo sa tie hlasy týkajú návrhu na ustanovenie novučičkého – nového Ministerstva patriotizmu a patriotického spevu. V jeho čele by mal byť – logicky – doterajší zväzový futbalový kapitán (ZFK), ktorý ZFK – s piesňou na perách

UGÁR

– naučí patriotizmu nielen ŠĽM, ale aj každú budúcu či už novú alebo zrenovovanú vládu, ba radcov naučí úradnému štátnemu jazyku. Bum! Záverom zopár krátkych správ. 1. Britskí vedci tvrdia, že existujú dôkazy na to, že existuje mimozemský život; našli ich vraj v atmosfére Zeme Gule, vo výške 27 kilometrov. Načo sa šplhali tak vysoko? Tunajší mimozemšťania sa síce vznášajú vo hviezdach, ale chodia priamo po Zemi Guli, ešte pritom každý z nich hravo zvládne dve-tri-štyri zodpovedné funkcie. 2. V Poľsku vraj mladomanželom svadobní hostia čoraz častejšie darúvajú – prázdne obálky. Žeby medzi tunajšími, t. j. našimi zamestnancami bolo toľko mladomanželov…? 3. Naša spoločnosť, ak sme dobre rozumeli slovám Prvého pána z Druhého radu (alebo opačne), sa nachádza v pokročilej fáze rakoviny. No a…? Napred sa ísť musí, cesta späť je nemožná! Bum-bum-bum! jbš

PAMIATKA POSVÄTENIA CHRÁMU V LUGU. Lužania si každý rok pripomínajú posvätenie svojho chrámu. Ako je už zvykom, pri tejto príležitosti v 14. nedeľu po Sv. Trojici privítali aj vzácnych hostí. Tentoraz milé pozvanie prijali aj Vojlovičania, ktorí v čele s pánom farárom Branislavom Kulíkom prišli do Lugu spoločne osláviť tento významný sviatok a pamätný deň. Slávnostné ranné boholužby spoločne vykonali mladí farári Branislav Kulík, Ján Vida a študentka teológie zo Slovenskej republiky Vladimíra Hyžová (na snímke). V rámci ranných služieb sa predstavil aj vojlovický spevokol, ktorí nacvičila kantorka Evka Brezníková. Na nešporných bohoslužbách kázeň mal vojlovický farár Branislav Kulík, vystúpil hosťujúci spevokol, kým členky Oltárneho krúžku žien a katechétky z Vojlovice predviedli primerané básne. Hostia strávili ešte pár príjemných chvíľ pri občerstvení a rozhovoroch v priestoroch fary. Alena Gajanová

cerými poznatkami mnohé súvislosti, minulosť a súčasnosť, okolnosti, príčiny, následky, možné dôsledky... Preto i tento prehľad miest a osád, v ktorých žijú Slováci, treba e dosť známe, no chápať len ako nie je zbytočné isté štatistické zopakovať, že údaje informácie, prío obyvateľstve zípadne základ, skané sčítaním možna ktorom no rozdeliť do niemožno budokoľkých skupín. Prvať nové konvou sú údaje, priamo štrukcie, prisúvisiace s repročom by to malo dukciou obyvateľbyť za pomoci stva, do druhej možanalýz a viaceno zaradiť údaje viarých nových žuce sa k štruktúre poznatkov. rodín a domácností, Poslednou kým tretiu skupinu Informačné stredisko Európskej únie v Belehrade – európske oblasťou v tompredstavujú údaje o prostriedky, rady a praktiky boli významnou zložkou nášho to prehľade je štruktúre obyvateľ- posledného sčítania Severobáčsky stva relevantné pre obvod. Pozodemografickú reprodukciu. Pre de- rámcom pre diferenčné analýzy stáva z obcí Báčska Topola a Mali mografickú analýzu má predo- demografickej reprodukcie. Iđoš, ako aj z mesta Subotica. V uveTreba to všetko uviesť a zdôraz- denom obvode žije 186 906 obyvšetkým význam tak veková a rodová štruktúra, ako aj rodinný stav, niť najmä preto, aby sa na základe vateľov, z čoho 282 Slovákov. najvyšší stupeň dokončeného vzde- jednoduchých porovnaní pár fakV prvej z uvedených obcí je dvadlania, národnosť, vierovyznanie, tov alebo čísel nevyvodzovali ďa- saťtri osídlení so 33 321 obyvateľmi, ekonomická aktivita... Tieto infor- lekosiahle závery. Ako aj iné odbo- no Slováci sa uvádzajú len v dvoch: mácie sú najčastejšie základným ry i demografia si žiada ozrejmiť via- je to Bajša, kde žije osemdesiat-

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY (8)

Najmenej nás je na severe

šesť Slovákov, kým celkovo obyvateľov je tam 2 297, ako i dedina Pačir s 2 580 obyvateľmi, z čoho sú traja Slováci. V Malom Iđoši, obci s 12 031 obyvateľmi pozostávajúcej z troch osídlení, Slováci nie sú. Mesto Subotica má devätnásť osídlení a je tam 141 554 obyvateľov, z čoho 158 Slovákov. Najviac príslušníkov našej menšiny je v samotnej Subotici – 136. V Ljutove je ich trinásť, kým možno predpokladať , že po jeden alebo dvaja sú v Kelebiji, Donjom Tavankute, Palići, Bajmoku a Hajdukove. Uvedené údaje potvrdzujú konštatáciu naznačenú titulkom: na severe nás je ozaj najmenej. Tak v prípade Báčky, ako aj v Banáte. Vcelku ide o 489 obyvateľov, ktorí sa národnostne, v sčítaní prebiehajúcom v roku 2011, vyjadrili ako Slováci: 282 na severe Báčky a 207 na severe Banátu. Pre zaujímavosť možno uviesť, že rovnako toľko, koľko je Slovákov na severe Vojvodiny (489), ich žije aj v Bielom Blate – tiež a presne 489.

21. 9. 2013

Oto Filip 38 /4561/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD HAJDUŠICA

Osada bez vlastných príjmov sídlenie na priestoroch dnešnej Hajdušice menom Herchekios sa spomína ešte v 14. storočí, avšak toto osídlenie pod Turkami stroskotalo a v dejinách sa uvádza ako poľný majetok, ktorý koncom 18. storočia pomenovali Hajdučka greda. Roku 1800 tento majetok kupuje veľkostatkár István Damaskýn, a roku 1809 sem dovádza zo 500 svojich poddaných, nájomníkov Maďarov a Slovákov, ktorých osobitnými zmluvami zaviazal k obrábaniu pôdy na majetku. Svoje domce zo zeme si vystavali asi kilometer juhozápadne od dnešnej osady. Osídlenie však tuná vydržalo iba 15 rokov. Roku 1824 domce z blata boli úplne zbúrané vo veľkej povodni, čo väčšinu obyvateľov prinútilo vysťahovať sa do iných osád. Skupina osadníkov verných pánovi predsa zostala a novú osadu si založila v blízkosti panského kaštieľa, na mieste, kde sa aj dnes nachádza. Aj na tejto lokalite Hajdušica bola vystavená veľkým pohromám – povodniam, požiarom, epidémiám moru a cholery, ktoré vyvolali ďalšie migrácie. Jedni občania odchádzali, iní zasa prichádzali a zostávali iba tí najúpornejší. Koncom 19. storočia I. Damaskýn majetok predal veľkostatkárovi Lazarovi Dunđerskému, ktorý uprostred utešene upraveného parku a vedľa starého malého kaštieľa vystaval nový veľkolepý kaštieľ, a potom celý majetok, čiže viac ako 4 000 jutár pôdy, veľký vinohrad, ovocný sad a les daroval svojej dcére Olge Jovanovićovej. Na tomto majetku ako bíreši, nájomníci a sluhovia pracovali mnohí Hajdušičania. Posledným jeho majiteľom pred druhou svetovou vojnou bol Vlado Ilić, známy podnikateľ a predvojnový primátor Belehradu. Po druhej svetovej vojne na základoch tohto majetku – ako ho Hajdušičania menovali hodaja – vznikol poľnohospodársky kombinát 1. mája, ktorý zamestnával veľký počet tunajších obyvateľov, prevažne traktoristov, ale aj majstrov, manuálnych robotníkov, nádenníkov, pričom celé desaťročia bol opravdivým nositeľom rozvoja osady. Hajdušica odjakživa bola poľnohospodárskou osadou a jej občania dodnes zostali orientovaní na obrábanie pôdy ako zdroj prostriedkov na živobytie. Buď z po-

21. 9. 2013

38 /4561/

volania, alebo ako vedľajším zamestnaním poľnohospodárstvom sa tuná zaoberá väčšina občanov. Teraz už sprivatizovaný poľnohos-

Mišo Hrudka podársky podnik AS Hajdušica spolu s hydinárskou farmou naďalej zamestnáva zo 70 Hajdušičanov. V osade pôsobí aj Poľnohospodárske družstvo Brzava, ako aj 10 až 15 súkromných poľnohospodárov, ktorí obrábajú po 50 a viac hektárov, buď vlastnej, alebo prenajatej štátnej pôdy. Pre neprajné podmienky na trhu mlieka a mäsa, dobytkárs-

trhové zvyšky tak kŕmnikov, ako i prasiec na predaj. Okrem toho dobytkárstvom sa zamestnáva ešte len jeden ovčiar, ktorý na svojej farme chová zo 100 oviec. V poslednom čase ako nové hospodárske odvetvie sa vzmáha včelárstvo. Dvadsať včelárov priemerne ročne vyprodukuje 15 až 20 ton medu. Z hospodárskych subjektov je tu ešte len súkromný podnik na výkup sekundárnych surovín, textilná prevádzka, niekoľko predajní, dve kaviarne, cukráreň a niekoľko remeselníckych dielní. Niektorí Hajdušičania si na život zarábajú v okolitých poľnohospodárskych podnikoch, v hydinárskom bitúnku v Plandišti, ale aj v štátnych ustanovizniach, predovšetkým v ustanovizni pre duševne choré osoby v neďalekom Starom Leci, v školstve a zdravotníctve. Najpočetnejší sú však ešte stále penzisti a je mnoho aj nezamestnaných, medzi ktorými je významný počet tých v stredných rokoch, ktorí v transformačných procesoch zostali bez práce. Hajdušica je dnes urbanizovaná osada s vybudovanou infraštruktúrou, ktorá umožňuje slušný život. Občanom sú k dispozícii asfaltky a

Na modernú čističku odpadových vôd, donáciu vlády Slovenskej republiky, je nateraz napojených iba 60 percent hajdušických domácností ka výroba je tu významne zredukovaná. V dedine je toho času zo 70 kusov rožného dobytka, čiže dojníc a juncov. Scvrkol sa aj chov ošípaných, o čom vari najlepšie svedčí údaj, že v osade je iba 40 prasníc a výrobou bravčového mäsa sa vážnejšie zaoberá iba jeden dobytkár. Zachovala sa však tradícia chovu ošípaných pre vlastné potreby, z čoho vždy zostávajú aj určité

HLAS ĽUDU

chodníky vo všetkých uliciach, vodovod, plynovod, automatická telefónna ústredňa, internet, moderná čistička odpadových vôd s kanalizačnou sieťou. Je tu aj základná škola, Dom kultúry, pošta. Osada však už takmer tri roky nemá vlastné príjmy. – Každý dinár si musíme pýtať od obce, a tí zasa spravidla odpovedajú, že nemajú peniaze, – sťažuje

sa predseda Miestneho spoločenstva Mišo Hrudka. – Obec síce pravidelne platí účty za elektrický prúd na čističke odpadových vôd a na pouličnom osvetlení, a vypláca aj mzdu robotníkom, ktorí udržiavajú čističku a starajú sa o poriadok, ale naše potreby sú omnoho väčšie. Tak napríklad cesta v Ulici G. Principa je v katastrofálnom stave. Sľúbili nám výstavbu novej asfaltovej vrstvy, ale dodnes nič z toho. Zastalo sa aj s výstavbou kanalizácie napriek tomu, že bývalý predseda obce s vykonávateľom prác uzavrel zmluvu o pokračovaní prác. Z dvoch vodovodných studní, ktoré sme vyvŕtali pred pol druha rokom, iba jedna je napojená na vodovodnú sieť. Z tej druhej, hoci je vybavená kompletným zariadením, voda vyteká do garádu?! Jej pripojenie si totiž vyžaduje aj určité stavebné práce, a tým aj peniaze, ktoré ani MS, ani komunálny podnik, ktorému sme zverili distribúciu vody, nemá, a podobnú výhovorku majú aj v obci. Musím však povedať, že mi predseda obce prisľúbil, že obec vystavia toalety v Dome kultúry, a tým riešime pálčivý problém, pretože jestvujúce poľné záchody sú vo veľmi zlom stave. Prácu MS dodatočne sťažuje aj skutočnosť, že Rade MS ešte pred pol druha rokom vypršal mandát, v dôsledku čoho viacerí členovia prestali chodiť na zasadnutia. To znamená, že rada nefunguje a ja vybavujem iba tie najnevyhnutnejšie záležitosti. Obec síce už dvakrát vypísala voľby, avšak ani raz sa neprihlásil dostatočný počet kandidátov. Osada už od samého založenia vždy bola multietnická. K prvým obyvateľom sa neskoršie pripojili Bulhari katolíckeho vierovyznania a Nemci. Srbi vo väčšom počte sem prišli po prvej, a potom aj po druhej svetovej vojne, keď sa nasťahovali aj Macedónci. Dnes v Hajdušici svorne žijú Slováci, Srbi, Macedónci a Maďari a v menšom počte aj príslušníci iných národov, a mnohí z nich sa aktívne zapájajú do bohatého spoločenského života. V osade dnes pôsobia dva kultúrno-umelecké spolky, MOMS, spolok žien, evanjelický, katolícky a pravoslávny cirkevný zbor, združenie penzistov, futbalový a strelecký klub, poľovnícky spolok, združenie športových rybárov a v týchto dňoch skupina mládežníkov podala iniciatívu k založeniu mládežníckej organizácie. V. Hudec

Z NAŠICH OSÁD DNI METROPOLITU STEFANA STRATIMIROVIĆA V KULPÍNE

Duchovný vodca pôvodom z Kulpína D

ni metropolitu Stefana Strati- mieni venovať pozornosť. Mode- Hercegoviny. Základnú školu skon- RTV Vojvodina v roku 2004. Promirovića a oslavy 200. výročia rátorka programu Tatiana Mitićová čil v rodisku a gymnázium v Sege- gram osláv v Kulpíne prednesom pravoslávneho Chrámu Vaznesenja prečítala blahoprajné listy od krá- díne a Vaci. Pokračoval v štúdiách duchovných piesní obohatil zbor Gospodnjeg v Kulpíne sa začali v nedeľu 15. septembra. V Muzeálnom komplexe v Kulpíne, presnejšie v slávnostnom salóne Veľkého kaštieľa, usporiadali slávnostný program venovaný osobnosti a dielu metropolitu Stefana Stratimirovića, ktorý sa v roku 1757 narodil práve v Kulpíne. Pri tejto príležitosti v parku v Aleji velikánov v strede Kulpína odhalili bustu tohto významného cirkevného hodnostára. Pod organizáciu podujaVýstižne o osobnosti a diele metropolitu tia sa podpísali Srbská pravoslávSlávnostná akadémia v kulpínskom kaštieli − Stefana Stratimirovića − subotický pravoslávny na cirkevná obec Kulpín a združepríhovor kulpínskeho pravoslávneho kňaza kňaz Đorđe Dimić nie občanov Klub Kulpínčanov. Radeho Despotovića filozofie a práva Mojsija Petrovića z Belehradu. Po slávnostnej akadémii príľovskej rodiny Ka- v Pešti a vo Viedni a skončil aj nárađorđevićovcov boženstvo. V cirkevnej kariére rých- tomní sa presunuli do parku v a z veľvyslanectva lo postupuje a v roku 1790 na Te- strede osady. Vedľa busty Stefana Slovenskej repu- mešvárskom konvente ho zvolili za Stratimirovića predseda Klubu Kulbliky v Belehrade karlovského metropolitu. V čele pínčanov Pavel Zima poukázal na k 200. výročiu pra- Srbskej pravoslávnej cirkvi zostáva význam rodiny Stratimirovićovej voslávneho chrá- viac ako 45 rokov, teda do svojej pre Kulpín. O doterajších bustách smrti roku 1836. Počas svojho bo- odhalených v Aleji velikánov a o tejmu v Kulpíne. Príležitostný hatého a plodného pracovného to najnovšej, v poradí šiestej, ktoprejav o osobnos- veku na poste metropolitu Stefan rej autorom je akademický sochár ti a diele metro- Stratimirović zanechal hlboké sto- zo Sriemskych Karloviec Đorđe Lapolitu Stefana py nielen v Srbskej pravoslávnej zić-Ćapša, z odbornej stránky hoStratimirovića mal cirkvi, lež u Srbov vôbec. Medzii- voril akademický maliar a riaditeľ srbský pravosláv- ným založil Cirkevnú školu v Kar- Múzea vojvodinských Slovákov ny kňaz Đorđe Di- lovciach a mić zo Subotice. S r b s k é Metropolita Ste- g y m n á fan Stratimirović zium v NoO buste a autorovi odborne − Mr. Pavel Čáni Slávnostná akadémia bola venovaná životu a dielu metropolitu Srbskej pravoslávnej cirkvi Stefana Stratimirovića (1757 – 1836). Po privítaní vzácnych hostí a početných návštevníkov sa prihovoril kulpínsky pravoslávny kňaz Rade Despotović, ktorý poznamenal, že slávnostná Bustu Stefana Stratimirovića odhalili potomkovia akadémia je prvá v rade rodiny Stratimirovićovej (zľava) a kňaz Rade Despotović podujatí, ktoré plánujú reavom Sade. Pričinil sa aj Mr. Pavel Čáni. Na záver slávnosti v lizovať v rámci Dní metroo založenie Srbskej uči- Kulpíne bustu metropolitu Stefana politu Stefana StratimiroK programu osláv v Kulpíne prispel i belehradský teľskej školy v Sombore Stratimirovića spoločne odhalili vića. Predseda Klubu Kulzbor Mojsija Petrovića jeho potomkovia Vlado, Ivan, Stea Matice srbskej. pínčanov Pavel Zima ozrejSlávnostná akadémia pokračo- fan a Đorđe a kulpínsky pravomil činnosť Klubu Kulpínčanov, a sa narodil 27. 12. 1757 v Kulpíne. potom hovoril o významných Pochádzal zo šľachtickej srbskej vala projekciou dokumentárneho slávny kňaz Rade Despotović. osobnostiach z bohatých dejín rodiny, ktorá na tieto priestran- filmu o metropolitovi Stefanovi K. Gažová Kulpína, ktorým klub venoval a stvá prišla po sťahovaní Srbov z Stratimirovićovi, ktorý nakrútila

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z 30. STRETNUTIA EVANJELICKEJ MLÁDEŽE V STAREJ PAZOVE

Návrat k duchovným hodnotám J

ubilejné 30. Stretnutie evanje- ale aj s recitáciami, scénkami a aktívna evanjelická mládežníčka), rili mládežníci z Erdevíka, Lugu a lickej mládeže prebiehalo v so- improvizovaným „TV denníkom” ktorá mala tú česť verejne pre- Ľuby, lebo − ako povedal nábotu 14. septembra v Starej Pa- (Aradáč). Jánošíčanka Martina čítať list Jána Baláža, farára vo vý- mestný farár Ján Vida − toho dňa títo mládežníci prvýkrát vezove. Na stretnutí sa zhromaždirejne vystúpili. lo okolo 500 mládežníkov, farárov, Po programe v divadelnej kantorov a katechétov Slovensále na trávniku medzi staskej evanjelickej a. v. cirkvi z cirrou a novou farou odznel kevných zborov Aradáč, Báčska koncert slovenskej kresťanPalanka, Pivnica, Šíd, Hložany, skej rapcore kapely Ignore z Báčsky Petrovec, Binguľa, VojloPúchova. vica, Hajdušica, Jánošík, Erdevík, I keď Staropazovčanov Lug, Ľuba, Kovačica I, Kovačica II, spočiatku trápili obavy, ako Kysáč, Padina, Boľovce, Dobasa im podarí zorganizovať novce, Kulpín a Stará Pazova. Na také veľké podujatie, včasné tomto významnom spoločenprípravy zahrnujúce aj maskom a duchovnom podujatí sa ľovanie exteriéru (dokonca zúčastnili aj hostia zo Slovenska, aj školského múrika a brány) z Púchova, v čele s duchovným prispeli k úspešnej realizácii pastierom Ondrejom Rišianom. Spoločná fotka duchovných pastierov a kantorov podujatia. Vďaka tomu v Program službe, zakladateľa týchto stret- sobotu 14. septembra pod šiastretnutia mlánutí mládeže. Jej prejav bol spre- trom na farskom dvore nič nedeže pozostávádzaný videoprezentáciou a chýbalo. Okrem nápojov a ovocia val z troch celfotkami z 1. Stretnutia evanje- cirkevníčky sa postarali o rožky a kov. Služby Borôzne iné slané a sladké pochúťlickej mládeže. žie s Večerou Pánovou v paPrítomná mládež potleskom ky. Obec Stará Pazova a podnik zovskom kospochválila a povzbudila všetkých Stamevsky, d. o. o., sa postarali o tole mali na účastníkov, zvlášť spevácky zbor výborný obed pre hostí v hoteli starosti farári zo západného Sriemu, ktorý utvo- Vojvodina. Na večeru sa podávali fašírky a puOndrej Rišian, kance. Martin Bajza, Okrem plnéJán Vida, Vladiho kostola, v slav Ivičiak a ktorom domimiestny farár Pazovská mládež pred vystúpením novali výlučne Igor Feldy. mladé tváre, Úvodné slová duchovného po- Zríniová sa publiku premiépre toto stretvzbudenia predniesol Ján Vin- rovo predstavila vlastnou aunutie bolo príkovič, senior sriemsky. Hostí a torskou duchovnou piesňou, značné, že proúčastníkov stretnutia privítali ktorá, ako povedala, sa v jej gram evanjeBojan Kovrlija, náčelník pre hlave zrodila pred desiatimi lickej mládeže všeobecnú správu Obce Stará rokmi na rovnakých stretnuv divadelnej Pazova, a Ján Havran, dozorca tiach mládeže v Starej Pazove. sále odznel napazovského cirkevného zboru. V programe vystúpila aj kateozaj bezchybV rámci bohoslužieb vystúpil chétka Anna Šilerová zo Starej Martina Zríniová so speváckym zborom z Jánošíka ne. O to sa poschór Tília, a potom sa predsta- Pazovy (pred tridsiatimi rokmi tarali technici Slovenského divila pazovská mládež vadla VHV SKUS hrdinu J. Čmevlastným hudobným prolíka a zvukár − tónmajster Ján gramom. Po bohoslužŠaš. bách na starej fare otvoV porovnaní s prvým stretnurili dokumentárnu výstatím evanjelickej mládeže, ktoré vu Služba deťom a mlása uskutočnilo pred tridsiatimi deži v minulosti. rokmi len s niekoľkými zbormi V popoludňajších hodi(bolo to v čase proklamovaného nách nasledovalo trojhokomunizmu), tohtoročné stretdinové predstavovanie cirnutie ukázalo, že sa mladí radi kevných zborov z 19 osád vracajú k duchovným hodno(okrem pazovského). Na tám. javisku sa vystriedalo až 258 účastníkov, prevažne Katarína Verešová s hudobným programom, Spoločné vystúpenie zboru z Hložian a z Báčskeho Petrovca

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Martina Šimová z Kulpína, druhá do cieľa dobehla Marienka Šinková a tretia Kristína Potfajová (obe z Hložian). Keď sa sčítali výsledky, ukázalo sa, že celkovým vídruženie ekolóťazom Hier bez hraníc je celok z gov Ekos z HloHložian, 2. miesto obsadili Kulžian si opäť uctilo pínčania, 3. Petrovčania. Teda asDeň ochrany ozónopoň „na papieri”. Zvíťazili vlastne vého obalu Zeme všetci, ktorým sa v krásny nedeľ(16. september). S ný deň nelenilo odísť k Dunaju, predstihom, v nedenadýchať sa dosýta čistého vzduľu 15. septembra chu, nadívať sa „na hlavnú euusporiadalo tradičný rópsku ulicu”, napočúvať sa zvuEko deň, na ktorý si kov prírody… Tie sa ako ozvena pozvalo hostí, lepšie vracali na znak vďaky zhumpľopovedané priateľov, vaného chorého ozónového obateda žiakov a učiteľov lu mladým dospievajúcim ľuďom, základných škôl v patrí sa povedať − vedeným pevBáčskom Petrovci, Rollery, nie „motorové kone” nou rukou neúnavnej predsedKulpíne, Hložanoch a níčky hložianMaglići; tí poslední tentoraz ne- li Hry bez hraníc poskeho Ekosu prišli a môžu len ľutovať. V otvá- niže čárdy Marína, Vierky Turčanoracom programe na nádvorí ka- tesne pri vode. To vej. Ako poveviarne Pod lipami vystúpili žiaci ZŠ bolo hurhaju, drudala v rámci proJozefa Marčoka Dragutina z Hlo- kovania, smiechu… gramu, cieľom žian. Hovorili, spievali, maľovali, Osemčlenné družuž tradičného slovom všemožne upozorňovali stvá (po štyri žiačky podujatia je vyna potrebu ochrany prírody a a štyria žiaci) z kažpestovať zdravší planéty, ktorej ľudia čoraz väčšmi dej školy súťažili v vzťah k planéte troch pomerne ubližujú. Zem. Skromné Nasledovala prechádzka k Du- športových disciplímalé milé ponaju, komu sa ako páčilo: pešky, nach. V preťahovaní dujatie pod už na rolleroch, na bicykloch, prí- lanom a bežeckých celkom ujatým padne na „koňoch motorových”. pretekoch, v ktorých heslom Meňme Pri Dunaji to bola ozajstná nád- chlapci na chrbtoch svoje zvyky, nie hera. Počasie aké si len možno po- niesli dievčatá, zví- Poďme dievčatá, poďme chlapci, napnúť svaly pri Dunaji! klímu vyznelo priať, slnko svietilo − nepálilo, ťazili Hložanci a v dobrým vzduchom hýbal jemný hode medicínbalom Kulpínča- šprintovali dievčatá, a to od Ma- ako páčivá pieseň; kto má sluch, J. Bartoš vánok… Skvelú náladu umocni- nia. Predtým si na rolleroch za- jera k Dunaju. Najrýchlejšia bola pochopil.

HLOŽIANSKI EKOLÓGOVIA V MENE OCHRANY OZÓNOVÉHO OBALU

Vyrazili k Dunaju s priateľmi Z

SILAFEST 2013

Zlatý Pincum pre Gordanu Momčilovićovú N

a piatom Medzinárodnom festivale turistického a ekologického filmu SILAFEST 2013, ktorý prebiehal od 1. do 7. septembra na Striebornom jazere (Obec Veliko Gradište), za najlepší srbský film v kategórii turistického filmu vyhlásili film Volám sa Bisa autorky a režisérky Gordany Momčilovićovej zo Starej Pazovy. Záverom podujatia SILAFEST 2013 G. Momčilovićovej udelili cenu Cena Zlatý Pincum v rukách Gordany Zlatý Pincum. KameramaMomčilovićovej nom filmu, ktorý hovorí o ľuďoch, ktorí sa nezištne agnažo- točne jedinečný vzhľad, je Miravali na tom, aby Sriemske Kar- lem Čaušević a montažérom Delovce získali taký pekný a sku- jan Katić.

Podľa slov odmenenej Staropazovčanky Gordany Momčilovićovej, film vyrobila vo vlastnej produkcii a v objavovaní krás Sriemskych Karloviec jej veľmi pomohla profesorka karlovského gymnázia vo výslužbe Biserka Nenadovićová. Grand prix na tomto prestížnom medzinárodnom festivale v konkurencii 54 ekologických a turistických filmov z 28 krajín sveta dostal film Druhý dych ruského režiséra Sergeya Tsyssa. Festival 1. septembra otvorila

Gordana Plamenac, riaditeľka Turistickej organizácie Srbska, ktorá hovorila o jeho veľkom význame tak pre promóciu Srbska ako turistickej destinácie, ako aj pre ozrejmenie turistických potenciálov iných štátov domácemu obecenstvu. Predsedníčkou odbornej poroty tohto roku bola známa herečka a členka belehradského divadla Atelje 2012 Gorica Popovićová. Festival sa konal za podpory Medzinárodného komitétu festivalov turistických filmov – CIFFT – a v spolupráci s Turistickou organizáciou Srbska, Turistickou organizáciou Veliko Gradište a Vysokou turistickou školou v Belehrade. A. Lš.

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZREŠTAUROVANÝ ORGAN V HLOŽIANSKOM EVANJELICKOM KOSTOLE

Už zase znie ľubozvučne o sa veru hložianski cirkevní- organista hral na klaviatúre na ci nevedeli nadiviť a nakrútiť hracom stole, impulz predtým pochybovačne hlavami. Nástroj v prechádzal osemmilimetrovými hložianskom ev. a. v. chráme Bo- hadičkami do organovej skrine, žom sa odmlčal roku 2006. Pacient ochorel dávno, teraz v júli prišiel „lekár” a dvojmanuálový organ s pedálom, ktorý má 14 registrov romantických farieb a sú v ňom základné sláčikové osemvstupové registre a obsahuje 740 píšťal, z toho asi 130 drevených, ostatné sú kovové (vysoké 15 milimetrov až 2,65 metra) sa zaraz ocitol rozobratý „na címprcampr” na kostolných laviciach... Kto to dá dohromady? – pýtali sa mnohí… Hložiansky kostol čiastočne premokal, píšťale pod vplyvom vlahy po- Organár Jozef Galla zrenovoval organ v hložianskom kostole praskali, nevydávali čistý zvuk, alebo sa úplne „odmlča- odtiaľ k vzdušniciam. Preplavenie li”… Orgán navyše napadol čer- bolo vzduchom, keď organista votoč. Generálnu opravu 9. sep- stlačil klávesu, vzduch dvíhal ventembra ukončil majster organár til… Na každý tón sú určené haJozef Galla z Dvorov nad Žitavou dičky, je to pneumatická traktúra. pri Nových Zámkoch na Slo- My sme pneumatickú traktúru vensku, spolu s pomocníkom Ru- prestavali na elektronickú. Najmä dolfom Cirokom. Čo vlastne robili preto, že pneumatika strašne zle reaguje na vlhkosť a zase, keď je a urobili páni „lekári”? – Prestavali sme systém z pneu- sucho, hrací stôl sa rozsušuje a immatického na elektronický. Keď pulz mešká. Elektronika je presná,

má životnosť 50 rokov bez väčšieho zásahu. Od majstra Gallu, mladého 25ročného muža sme sa tiež dozvedeli, že prvý nástroj sa v hložianskom ev. kostole staval roku 1906. Postavila ho budapeštianska firma Ringer Otto. Neskoršie ho roku 1934 Anton Perina (pochádzal z Čiech) prestaval, rozšíril o druhý manuál a dodal tento nový hrací stôl, fakticky tiež použil pôvodný pneumatický systém z roku 1906. Spolube-

vymenili na 70 percent, iba rám zostal starý, všetky ventilčeky sú nové, zmenšili sme hrací stôl… Bol totiž veľmi široký kvôli doterajšej pneumatike a organista si nemohol k nemu pohodlne sadnúť, keď šiel hrať. Napúšťali sme píšťale prostriedkom proti červotoču, morili. Nakoniec 8. septembra Jozef Galla nástroj vyskúšal: hral ako nový. Hložianskym cirkevníkom sa zazdalo, že až príliš hlasne; nie div: už dávnejšie spievali za zvukov

POSVIACKA BUDE 20. OKTÓBRA Hložiansky ev. a. v. farár Jaroslav Kopčok nám potvrdil, že 20. októbra v hložianskom ev. chráme vykonajú posviacku zreštaurovaného organu. Prízvukuje, že tamojší ev. zbor asi sedem rokov šetril, nepúšťal sa do väčších investícií, len aby sa organ po 7-ročnej prestávke rozozvučal ako nový. Oprava organu cirkevníkov stála 18 200 eur, podstatne viac by stála, keby pán majster Galla zarátal aj práce, na ktoré na začiatku reštauračných prác možno ani sám nedovidel. Hodnota nástroja vraj teraz činí zhruba 80 000 eur. Hložiansky ev. kňaz tiež podčiarkuje, že evanjelický a. v. zbor v Zreňanine daroval nový register, ktorý sám nepoužíval. Vyjadruje vďaku tak zreňaniským Slovákom, 25 hložianskym rodinám, u ktorých sa majstri stravovali, ako i petrovskému duchovenstvu za to, že umožnili, aby horniaci spávali v petrovskej fare. sedník ďalej spresňuje, že prestavali umiestnenie vzdušníc a dodáva: – Prerobili sme celú konštrukciu, na ktorej stojí organ, celý vzduchový systém (mechy, vzduchovody, ktoré vedú k vzdušniciam), perinovú vzdušnicu sme

syntetizátora. Organ inak vyfarbil maliar Janko Dierčan zo Šídu, ktorý pred niekoľkými rokmi omaľoval celé vnútro kostola. Ku ktorému obnovený organ pasuje ako ruka do rukáva. Juraj Bartoš

SLUŽBA DEŤOM A MLÁDEŽI V MINULOSTI – to je názov dokumentárnej výstavy, ktorú otvorili počas 30. Stretnutia evanjelickej mládeže v sobotu 14. septembra v zborovej sieni na hurbanovskej fare v Starej Pazove. Autorkou je Katarína Verešová, cirkevná archivárka, ktorá na slávnostnom otvorení ozrejmila, ktoré hodnotné dokumenty výstava zahrnuje. Okrem výberu Lutherových diel vystavené sú učebnice a príručky katechizmu, biblickej histórie z 19. a z prvej polovice 20. storočia, ako aj fotografie, ukážky z časopisov, potom rozpomienky a iné svedectvá. Výstavu za prítomnosti početných hostí a domácich viery otvoril velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský. Na fotografiách: Katarína Verešová a Igor Feldy a momentka z pekne inštalovanej výstavy. A. Lš. 21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO SEMINÁRA EXTRÉMNYCH ŠPORTOV VO VAJSKE

Za pomoci adrenalínu sobotu 14. a v nedeľu 15. septembra na Z tréningu nindžucu majstrov jazere Provala vo Vajske prebiehal dvojdňový seminár extrémnych športov. Seminár bol otvoreného typu a mohli sa zúčastniť tak jednotlivci, ako aj kluby. Jedinou podmienkou bolo načas podať žiadosť o účasť. Seminár spoločne zorganizovali nindžucu klub Účastníci mali príležitosť byť na Bujinkan zo Selenče a Turistická organizácia Obce Báč. Prevažnú časť tréningu nindžucu majstrov a tréorganizácie turnaja však na svojich novať spolu s nimi a pod ich dopleciach uniesli Selenčania Do- zorom. V programe seminára bolo

Potápačstvo tiež patrí k adrenalínovým športom

minik Ralbovský a Patrik Malina, ktorí sa už roky venujú adrenalínovým športom, ktoré boli zastúpené na seminári. Organizátori boli spokojní, lebo sa na seminári zúčastnilo viac ako päťdesiat účastníkov z viacerých miest, Účastníci seminára extrémnych športov ako Nový Sad, Sombor, Bečej, Nový Bečej, Zre- aj potápačstvo v úplnom profeňanin, Selenča, Báč a Leskovac. Or- sionálnom výstroji potrebnom na ganizátorom žičilo aj počasie, tak- tento adrenalínový šport. Na alže sa program seminára podarilo pinistickom polygóne si účastnírealizovať takmer stopercentne. ci preverili možnosti pohybovania

sa za pomoci lana a povrazu, pričom zdolávali výšku a prekážky na výške. Takisto bola prezentovaná aj lukostreľba, čiže triafanie do terča za pomoci luku a šípov. Mnohí účastníci si vyskúšali zručnosť práve v tejto disciplíne. Pozornosť účastníkov zaujal aj airsoft,

Dáma na výške

tiež adrenalínový šport simulujúci bojové situácie využívajúci elektrické alebo plynové zbrane, ktoré vystreľujú guľky. Po skončení prvého dňa účastníci sa spolu bavili pri táborníckom ohni a hudbe a noc strávili v tábore, ktorí si sami pripravili. O

záciou spokojní. Organizátori víkendu extrémnych športov vyjadrili nádej, že sa tento seminár stane tradičným. Zaujímavé je, že tieto športy rovnako lákajú aj dámy, aj pánov. Záverom pripomeňme, že dlhoroční priaznivci extrémnych športov Dominik Ralbovský, Patrik Malina a Zoran Bijelotomić založili nové mimovládne združenie pod názvom Adventure, ktoré by v budúcnosti malo zoskupiť všetkých záujemcov o extrémne a adrenalínové športy v Obci Báč. Organizátori vyjadrili spokojnosť s priebehom a ná-

stravovanie sa postarali organizátori. Hoci sa podujatie tohto druhu v Báčskej obci organizovalo po prvý raz, všetci účastníci boli s organi-

vštevnosťou seminára a veria, že v budúcnosti sa tieto športy uplatnia v obci a prilákajú ešte viac návštevníkov a milovníkov. Juraj Berédi-Ďuky

Lukostreľba si vyžaduje pevnú ruku a dobré oko

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Nie tak dávno hostí v kaviarničkách bolo aspoň päťkrát viac

Papriky je dosť, aj cena vyhovuje

NOVOSADSKÁ JESEŇ

Podoby septembra Č

loveku neuhovieš. Kým sme ešte pred mesiacom a čosi nadávali na tropické horúčavy, dnes nás zase sužuje vrtošivá jeseň. Ani nie toľko počasie, koľko všetko iné. Aj keď sú tieto dni iba okamihom v časomiere desaťročí, predsa nám dávajú zabrať. Toľko toho treba pripraviť,

Huslista pouličný: smutný pohľad a málo peňazí

V Dunajskej to už tak nevrie ako v lete 21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

objednať, vybaviť, zaplatiť... September, mesiac úrody a zmien. Postupne i chvíľ, keď sa ovocné a okrasné dreviny viditeľnými a neviditeľnými zmenami začínajú chystať na zimu. Akési pozastavenie sa prírody spôsobuje istú mĺkvotu. Ani človek nie je výnimkou. Stačí poprechádzať sa po meste, jeho trhoch, obchodoch, námestiach – na programe dňa je často predsa o celé hodiny menej slnka, zároveň menej i dobrej nálady, tým i viac starostí. A v domácnostiach to vrie: gazdiné začínajú nakladať za- Aj kartóny sa zídu na zimu várané uhorky, papriky, iné zeleniny, domáci zase zháňajú posledné zásoby vajúceho slnečného počasia a dlhé babie leto, kuriva na zimu. Lebo je táto spravidla ne- alebo nečakaná úroda. Niektoré fotofragmenúprosná, krutá alebo jemná, vždy zhltne ty z novosadských chvíľ a ulíc deviaty tohtoročný mesiac odhaľujú v podobách a odevoch rôzvšetko. September však vie byť aj krásny: keď ná- nych... O. Filip ladu zlepší niekoľko dní sústavne pretrvá-

Nie síce na najvhodnejšom mieste, ale rozlúčiť sa treba

Z NAŠICH OSÁD Z ČINNOSTI SPOLKU ŽIEN PIVNICA

Literárne stretnutie a jubileum V

nedeľné poobedie 15. septembra Spolok žien z Pivnice na čele s predsedníčkou Annou Valašekovou usporiadal 3. Literárne stretnutie žien a zároveň si pripomenul pekné jubileum – 80 rokov od založenia prvého Spolku žien v tejto osade (1933 – 2013). Početné členky a hostia si najprv v Diakonickom dome pozreli bohatú výstavu družbovských ručníkov, tiež krojov, ručných prác, ná- Nada Julinac, Anna Valašeková a Viera Miškovicová bytku a predmetov z minulosti našich predkov. Potom v miestnostiach podnietili ženy k tvorbe a k verejnému prejaSKUS Pivnica prítomných privítala predsed- vu. Na stretnutí boli predstavitelia z týchto proníčka hostiteľského Spolku žien Anna Vala- stredí: Laliť, Selenča, Silbaš, Báčska Palanka, Kulšeková, keď vyjadrila potešenie, že sa na lite- pín, Báčsky Petrovec, Hložany, Padina, Kovarárne stretnutie prihlásili autorky s devät- čica, Stará Pazova, Slankamenské Vinohrady, nástimi textami v nárečiach viacerých slo- Ilok, Nová Gajdobra, Tovariševo, Čelarevo. venských osád vo Vojvodine. Srdečne privítala Svoje práce čítali: Katarína Arňašová a Zuzablízku spolupracovníčku, riaditeľku Geron- na Medveďová-Koruniaková z Báčskeho Petologického centra v Báčskej Palanke Nadu Ju- trovca, Eva Pavićevićová a Zuzana Čížiková-Balinac, a predsedníčku Asociácie slovenských bincová z Kovačice, Anna Hrnčiarová z Lalite, spolkov žien Vieru Miškovicovú. V príhovore Ružena Kraticová z Padiny, Anna Fábryová z IloV. Miškovicová pochválila Pivničanky, vy- ka, Zuzana Dudková a Anna Galambošová z zdvihla ich nezištnú a šľachetnú prácu, lebo Hložian, Elena Hložanová z Báčskej Palanky,

Spevácka skupina Spolku žien Pivnica

Exponát v Diakonickom dome

Anna Malková a Mária Záborská zo Starej Pazovy, Anna Koleková zo Selenče (Etno-sekcia), Elenka Galambošová a Jaroslava Širková zo Silbaša, Katka Menďanová z Iloka, Miluška Belániová z Pivnice, ako aj Pivničanka Daniela Durgalová, ktorá prečítala text svojej starej mamy Alžbety Séčovej z Pivnice a text Vlasty Vinkovičovej z Boľoviec. Členky Speváckej skupiny Spolku žien z Pivnice na dobrú náladu zapievali štyri piesne a domáci sa predstavili aj dvomi veselými scénkami: Jak tí naší kopali kukuricu a Pivnické trampoty. Konferenciérky boli Anna Záskalická a Daniela Durgalová. Stretnutie opodstatnilo svoje poslanie aj po tretíkrát. Zúčastnili sa tu ženy, ktoré chcú písať, ale väčšina z nich zatiaľ nemala možnosť prezentovať svoje texty či básne vo verejnosti. Účastníčky si aj tohto roku odniesli domov darčeky, z ktorých je najvzácnejšia zbierka literárnych textov z minuloročného stretnutia. Vydal ju pivnický Spolok žien v spolupráci s Gerontologickým centrom. E. Hložanová

KRÁSA OBLOHY. Nielen ľudia a iné živé bytosti vedia prekvapiť, a to všelijakými spôsobmi. Neraz prekvapí aj samotná príroda. Či už krásnymi farbami alebo udivujúcimi krajinkami. Na oblohe sa neraz objavia krásne farby a tvary. Po daždi náš pohľad k oblohe vie prilákať dúha, ale i mračná alebo oblaky tvarujúce všelijaké figúrky. Piatok 13. septembra v Báčskom Petrovci bol príjemný slnečný deň. Na poludnie sa na oblohe objavil dlhý biely oblak a o trochu neskoršie aj menšie oblaky tmavej farby. Jeden z nich nadobudol podobu obrovského lietajúceho človeka a začal sa brodiť bielou dráhou. To však trvalo iba chvíľu, lebo pod vplyvom vetra oblak čoskoro dostal inú podobu a čaro zmizlo. Ako spomienka na tento moment zostala iba fotografia, ktorú predkladáme čitateľom Hlasu ľudu. J. Čiep

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Smútky a radosti Vajanského manželky V

Ida a Svetozár Hurban Vajan- svadbou z 12. marca 1893 Ida skovci mali tri deti: Vladimíra S. spomenula zaujímavý balík z PaHurbana, (plukovníka a diplo- zovy do Martina: „Perie, ktoré si mata, ktorý istý čas pôsobil ako milá Gustička poslala, sme s veľporadca prezidenta Českoslo- kou radosťou vítali – je krásne. venska T. G. Masaryka a vojenský Chodili k nám večer ženy párať a atašé vo Washingtone), Vieru, dnes sú už hotové – zajtra ich do vyd. Markovičovú, herečku a kul- vankúšov nasypeme.” Listy na relácii Martin – Pazotúrnu pracovníčku, a Oľgu Hurva lietali ako páperie (Vajanský banovú. O vzájomných mal dom naproti martinskému putách, ktoré evanjelickému kostolu) a v nich spájali Idu a Sve- sú opísané i radostné, i smutné tozára, hovoria chvíle. Z nich sa dozvedáme, kto Vajanského verše kedy koho navštívil, o čom sa bavenované milo- vili a kedy kto komu chodieval na vanej manželke: pohreby. V liste z 1.októbra 1905 „Svitá mi v pr- Ida Hurbanová vyjadrila sústrasť siach – znovu ži- Auguste po smrti otca Jána Štújem / Čas mladi- ra v Trenčíne a zapísala: „Sveto bol stvého milovania by rád na pohreb išiel – no naše / Kosťou sa znovu pomery – žiaľ, nedovolia mimoprúdi mluna / Ná- riadne výdavky – musel doma ruživého objíma- ostať.” Ida Hurbanová a Svetozár Hurban Vajanský V liste z 8. júla 1910 adresonia / Znovu sa v roku 1875. duša rozbolestí / vanom na Ľudmilu Hurbanovú Ida Hurbanová (1851 – 1920) Znovu sa vrhá v búrne slasti.” (Vý- Ida spomína, že bola ako mladá pochádzala z bratislavskej ne- ber z listov z rokov 1860 – 1890, babka opatrovať malinké vnúmecko-maďarskej meštianskej Zlatý fond.) A nielen to. rodiny. Jej otec Michal Dobrovič Napríklad v liste z roku (Dobrovits) bol známym právni- 1893 adresovanom na kom a v rokoch 1861 – 1871 ri- Hurbanovcov do Starej chtárom Bratislavy. Slovenčinu sa Pazovy Ida Hurbanová naučila pod vplyvom známosti s informuje, že s deťmi budúcim manželom. V roku 1875 Vierkou a Vladimírom prisa vydala za Svetozára Hurbana chádza rýchlikom: „RátaVajanského a v roku 1878 prišla me už hodiny, kedy už budeme s naším milým spolu s ním do Martina. „Stala sa mu oporou a spolu- väzňom.” Vajanský bol pracovníčkou v národnej a ve- toho času v segedínskom rejnej činnosti. Ich domácnosť väzení. Opisujúc vianočprivítala nejedného významného né sviatky toho istého hosťa zo Slovenska i spoza hraníc. roku, Ida Hurbanová spoSama preložila niekoľko manže- mína plač nad štedrovelových krátkych próz (V javisku, černým stolom bez otca, Čierny idealista) do nemčiny a ako aj vystúpenie dcéry uverejnila ich v bratislavskom Vierky v martinskom dičasopise Westungarische Grenz- vadle: „Zlatovláska bude bote. Pražský časopis Union pu- Marta Bulovská – mnohí blikoval na pokračovanie jej ne- šomrú, že prečo nie Viemecký preklad Vajanského no- ra, – ale je to prirodzene, vely Husľa... Po manželovej smrti že ju neoslovili – lebo žila v domácnosti dcéry Viery, sme jej už prvý raz boli vyd. Markovičovej, v Novom Mes- zakázali – predsa ale musí te nad Váhom,“ uviedol Zdenko malú úlohu ako Rusalku Ďuriška v knihe Národný cintorín prijať.” Vajanský s vnúčatami (Foto: SNK Martin) Keď sa dcéra Vierka vyv Martine – Pomníky a osobnosti. Lexikón slovenských žien (SNK, dávala za Rudolfa Markoviča, čatá v Novom meste nad VáMartin 2003) ju zaraďuje ako družičkou jej bola Ľudmila Hur- hom u dcéry Vierky (ktorá bola banová z Pazovy. V liste pred po liečení vo Viedni) a dokuprekladateľku. äčšina žien patriacich medzi vynikajúce osobnosti v dejinách slovenskej kultúry a umenia zostala v tieni svojich mužov. To neplatí pre manželku Svetozára Hurbana Vajanského, ktorá celý svoj vek strávila po boku manžela a aktívne ho podporovala. Po Vajanského smrti zveľaďovala jeho obrovské dielo.

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

mentuje pobyt Vajanského na Dolnej zemi: „Veľmi som bola rada, že sa bratia spolu zišli, a tak dobre sa cítili – že sa ani rozísť nechceli. Možnože je Sveto teraz u Vás, a tak sa dozvie, ako sa máme. Viera bola jeden deň vo Viedni – všetko sa dobre skončilo – teraz má tri dni ležať... Netrpezlivo čakám správy zo Svetových skúseností v Sofii.” Ida Hurbanová v liste z 10. marca 1916 opísala hlad a biedu. „Keď veselého niet čo písať, radšej nepíšeš; o samých chorobách a drahote…S veľkou radosťou sme vítali Váš dar, Pán Boh zaplať. Vďaka Vám, že ste nám tak dobré vajcia poslali, ktoré tu nedostanete ani po 20 h [halierov] – a tak dostal strýc omelety! Toho roku sme s troche múkou zásobené – naše deti sa o to postarali, lebo vlani nám veľmi chybovala. A ten kukuričný chlieb ťažko sa žuval – a ešte ťažšie v žalúdku ležal… Rudko v apríli má rukovať. Obávame sa, ako Vierka vydrží s toľkými deťmi bez muža…Je málo ľudí, ktorí by v tých ťažkých časoch nestonali. Sveto sa vždy občerstvuje pri Mädokyši [literárny klub] – v najhlbšom snehu tam brodil a teraz v daždi a blate po kolená. Keď príde, všetko do šafľa dám vyprať; keď raz ísť nemôže, je hneď smutný. Žiadne frflanie tu nič nepomôže, zato je vždy o deviatej – desiatej v posteli, čo mu je tiež na osoh.” O päť mesiacov neskôr Vajanský umrel. Potom sa Ida presťahovala k dcére Vierke do Nového Mesta nad Váhom. Tam sa venovala publicistickej a prekladateľskej činnosti diel svojho manžela. Ida Hurbanová bola v roku 1920 pochovaná do rodinnej hrobky, na národnom cintoríne v Martine. Katarína Verešová

Do Detského kútika kreslili Pazovčania rváci v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove sa tiež potešili, keď sme ich oslovili, Dávid Čm elík, 1. 1 či by nám do novín niečo pekné nakreslili. Učiteľky Vlasta Turčanová (1. 1) a Daniela Miklovicová (1. 2) pre túto nekaždodennú úlohu vyhranili hneď prvú hodinu vo štvrtkovom rozvrhu hodín a kúsok z toho, čo títo naši neúnavní spolupracovníci pre nás nakreslili, si môžete pozrieť, pravdaže, v tomto Detskom kútiku. Je tu svojrázna mapka, ako nezablúdiť pri odchode do školy, pekné letné kresby prírody, záber z oslavy s balónmi, aj zaujímavá matematická množina. Ďakujeme za spoluprácu tak žiakom, ako i učiteľkám zo Starej Pazovy, všetkým prajeme len radosť zo školských dní a my sa budeme tešiť i na ďalšie zásielky výtvarných a slohových prác z tejto základnej školy.

Jana Havranová, 1. 1

p, 1. 1

r Pa Alexande

Iveta Gub ečková, 1 .2

áver, 1. 2

n Viktor Mit , 1. 2

n Filip Folťa

A. Francistyová a J. Tomáš 21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 9/17/2013 3:33 PM Page 1

Nový Sad 21. 9. 2013 Ročník XXX Číslo 9/352 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

K U LT Ú R A 8. MEDZINÁRODNÝ NOVOSADSKÝ LITERÁRNY FESTIVAL

Štvordňový výlet do sveta krásnych slov ámestie mladomanželov v Novom Sade bolo opravdivým poetickým epicentrom. Zhromaždilo sa tu počas niekoľko dní viac ako 100 umelcov – spisovateľov, hudobní-

ceny – cena za najlepšieho slam poetu, Brankova cena, ktorá sa udeľuje mladým básnikom a Medzinárodná cena za literatúru Nový Sad. Víťazom tohtoročnej súťaže o najlepšie-

Svojimi veršami festival otvoril Michael Krüger (sprava) kov a hercov. Časť svojej tvorby kaž- ho slam poetu v Srbsku, ktorá sa tradý večer od 26. do 29. augusta pred- dične koná v posledný festivalový stavovali spisovatelia z Francúzska, deň, sa po druhýkrát stal Goran KneDánska, Nemecka, Ruska, Slovenska, žević z Niša. Brankovu cenu tohto Poľska, Škótska, Rumunska, Kuby a zo roku dostala mladá poetka Anja MarSrbska. Na tomto festivale, ktorý je je- ković, pokým si tú najhlavnejšiu, diný takého typu v Srbsku, ale aj v regióne, sa doposiaľ zúčastnilo viac ako 450 spisovateľov, tak domácich, ako aj svetových. Na festivale sa po tretíkrát osobitne predstavila krajina – hosť, a to iba s jedným cieľom, aby sa všetci podrobnejšie zoznámili so súčasnou poéziou danej krajiny. Tohto- O tvorbe Mircea Cărtăresca sa zmienil umelecký ročnou krajinou – riaditeľ festivalu Jovan Zivlak (v strede) hosťom bolo Rumunsko a na festivale sa zúčastnili podľa Programového výboru festiprestížni autori: Mircea Cărtărescu, valu, zaslúžil Mircea Cărtărescu, ruDan Sociu, Dan Coman, Radu Vancu, munský básnik, prozaik, literárny kriIon Mureşan, Ioan Es. Pop a jeden z tik a publicista. najvýznamnejších literárnych kritiPo ročnej prestávke na festivale odkov v Rumunsku Cornel Ungureanu. zneli aj verše v slovenskom jazyku. V Festival má stanovené svoje tri záverečný festivalový večer svoje

MIRCEA CĂRTĂRESCU (1956) vyštudoval rumunský jazyk a literatúru. Ako univerzitný profesor prednášal v Bukurešti a na niekoľkých univerzitách v Európe. Píše poéziu, prózu, zaoberá sa literárnou kritikou a publicistikou. Členom je Zväzu spisovateľov Rumunska a Európskeho parlamentu pre kultúru. Vydal viac ako 20 kníh, z ktorých sú niektoré prekladané v 20 jazykoch, a jeho tvorba je zaradená Mircea Cărtărescu, aj do viacerých antológií. Nositeľom tohtoročný nositeľ ceny je všetkých významných literárfestivalu nych cien v Rumunsku a niekoľkých cien, ktoré mu udelili v Slovinsku, Taliansku, Nemecku, Švajčiarsku. Podľa literárnych kritikov Cărtărescu je prevažne avantgardný básnik. Odmieta tradičný hladený a citlivý jazyk rumunskej poetiky. Vo svojej tvorbe sa snaží nájsť korene rumunského literárneho jazyka a využiť doteraz nevyužité možnosti poézie. Debutoval v almanachu Vzduch a diamanty (1980) a medzi jeho významnejšie zbierky patria: Majáky, výklady, fotografie... (1980), Sen (Nostalgia) (1980), Ľúbostné poémy (1983), Všetko (1985), Encyklopédia drakov (2002), 50 sonetov (2006) a iné. verše prečítal slovenský básnik a spi- lo 15 významných domácich kritikov, sovateľ Jaroslav Rezník. Svoju tvorbu filozofov a spisovateľov. na tomto festivale, okrem tohtoročOrganizátori si aj v tomto roku ného účastníka, doposiaľ tu prezen- dali záležať. A čo publikum? V prvý tovali Dana Podracfestivalový večer na náká, Etela Farkašová, mestí bolo vidieť pozoPavol Janík, Ivan ruhodný počet záŠtrpka a Milan Riujemcov o poéziu, ale chter. každým dňom ten poTohtoročný festičet klesal. Či kvôli neval mal skutočne priaznivému počasiu, kvalitný program. ktoré každý rok práve Jeho ústredná časť počas festivalu začne prebiehala na Náprejavovať prvé náznamestí mladomanky blížiacej sa jesene, želov a milovníci poalebo jednoducho ustáézie sa s niektorými va záujem o literatúru, spisovateľmi mohli resp. poéziu. Je toľko zoznámiť a debato- Po prvýkrát v Novom mladých ľudí v Novom vať o súčasnej poézii Sade – spisovateľ Sade, študentov literaaj v niekoľkých no- Jaroslav Rezník túry početných jazykov vosadských kaviarňach. V Mestskej a na festival, akým je Medzinárodný knižnici bolo pri tejto príležitosti novosadský literárny festival, príde usporiadané sympózium na tému pomerne malý počet mladých... – Literatúra odporu – autonómia, sub- určite je to na zamyslenie... verzia, irónia, na ktorom sa zúčastniJasmina Pániková

obzory2:0 9/17/2013 3:34 PM Page 3

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (45)

Ozajstné problémy pri cirkevnom osamostatnení kutočné problémy v osade Pivnica nastali, keď štátne orgány S povolili založiť v osade aj evanjelickú cirkev, lebo sa vedľa cirkevnej zjavila aj otázka jej národnej príslušnosti, vlastne problém, či bude cirkev slovenská alebo maďarská. Dovtedy bolo povedomie viery medzi pivnickými Slovákmi silnejšie ako povedomie národnosti, a ako píše J. Maliak, keď povedali Pivničanovi čím je, neodpovedal „ja som Slovák“, lež obyčajne, „ja som evanjelik“1. Také správanie Pivničanov bolo podmienené tým, že Slováci prichádzali z krajov, kde nebola otázna slovenskosť, ale cirkevná príslušnosť (katolík či evanjelik). Ako aj tým, že prví intelektuáli v Pivnici neboli panslavistického presvedčenia, ale sa o tom buď nevyjadrovali alebo boli až renegátmi uhorského štátu. Obyčajný človek teda nebol vychovávaný k tvrdej príslušnosti k svojmu národu. Preto sa i zjavil problém, keď šlo o rozhodnutie, v ktorom jazyku sa budú v evanjelickej modlitebnici konať bohoslužby. Už aj predtým, ako bola povolená evanjelická cirkev, maďarizačná skupina evanjelikov v Pivnici žiadala, aby učiteľ – levíta Liptay konal bohoslužby aj po maďarsky. Bol aj návrh, aby maďarské bohoslužby boli každú tretiu nedeľu, čomu sa po nátlaku z vyšších cirkevných inštancií aj vyhovelo. Slovenskí veriaci to však považovali za nespravodlivosť a keď to nemohli riešiť doma, s problémom sa dostali až po konvent báčsko-sriemskeho seniorátu, ktorý 15. augusta 1793 v Petrovci uzavrel: „Keďže medzi Slovákmi a Maďarmi bola v tejto záležitosti uzavretá formálna zmluva, v čase povolania a uvedenia správcu školy: nakladá sa obom stránkam, aby sa primerane tej zmluvy držali. Cieľom získania platnosti tomuto uzáveru, nakladá sa dvojctihodnému Jurajovi Plachýmu, selenčskému slova Božieho kazateľovi, aby im toto uzavretie zdelil.“ Slováci a Maďari v Pivnici to komentovali každí po svojom. Neskôr sa maďarskí cirkevníci znovu sťažovali a podporení maďarským úradníctvom a seniorálnym dozorcom Jozefom Kišom žiadali úplné vyrov-

nanie Slovákov a Maďarov v cirkevnom zbore. Znovu všetko prišlo po konvent, ktorý rozhodnutím z 3. júla 1794 v Petrovci, pod predsedníctvom seniorálneho poddozorcu Mikuláša Tretnjaka2, naložil najbližšiemu evanjelickému kňazovi, aby rovnaký počet slovenských a maďarských veriacich spolu s učiteľom prišlo už o 10 dní k poddozorcovi na doriešenie problému. Slovákov v Pivnici však bola veľká väčšina, a preto bolo jasné, že maďarská menšina chce vykonať niečo na úkor Slovákov. Najväčšmi pritom bolelo, že ani seniorálny konvent nemal odvahy vzoprieť sa nepravde, ale povolil maďarizačným tendenciám a malá skupina maďarských evanjelikov dostala bohoslužby na svojom jazyku. V takom ovzduší nebolo ľahko pracovať ani učiteľovi – levítovi Liptayovi. Slováci ho obviňovali za mäkký stav vo všetkom. Trpezlivo však konal svoju prácu a roku 1794 vymohol od erára jednu sesiu pre nádejného evanjelického farára. Keď v júni roku 1795 bol v Banskej Bystrici vysvätený za kňaza a vo ôsmu nedeľu po Trojici farármi Fraňom a Petrom Jesenskovcami uvedený aj do služby, právom očakával krajšie dni aj pre seba, aj pre svojich veriacich. Ale nebolo tak, lebo pivnická cirkev vymerala pre svojho kňaza taký malý plat, že aj cirkevný konvent v Novom Vrbase 4. júna 1795 o tom rokoval, vyzývajúc pivnických vyslancov, aby si vzali za príklad niektorú z báčskych cirkví, ktoré už majú kňazov. „Na to sľúbili pivnickí vyslanci, že budú dávať ročne párové 30 krajciarov v hotovosti, 4/8 požunskej miery z ozimného osevu a toľko i z jarného, aj bezplatne obrábať urbariálne sedenie, panstvom milostivo vymerané. Usporiadanie štól a ostatných pripadností odporúčal konvent previesť dľa vzoru selenčskej cirkve“.3 Ale rozhodnutie šlo v prospech jednej strany a skutočnosť v prospech druhej strany. Pivnickí cirkevníci aj naďalej robili všetko, aby farárove dôchodky boli čím menšie, takže sa on sťažoval seniorskému báčsko-sriemskemu konventu. Konvent bol v Novom Vrbase 21. júna

1 Pozri o tom J. Maliak: Pivnica. Národný kalendár, Petrovec 1923, s. 50. 2 Sztehlo bol vtedy len prísediacim 3 J. Maliak, c. d., s. 56. 4 Ibidem, s. 57.

24/II

1796 a odpoveď očakávaná: „Prísne sa odporúča prítomným pivnickým vyslancom, aby svojim zaviazanostiam voči farárovi na vlas vyhoveli a každé obstrihávame jeho dôchodku z hlavy vyrazili. A poneváč prítomní pivnickí vyslanci priniesli niektoré body proti ctihodnému Liptaymu, pre ktoré, ako oni hovoria, ochladlo srdce cirkevníkov naproti nemu: preto prosí sa pán senior, aby, priberúc si k boku ctihodného Petra Jesenského, hložianskeho farára, v deň sviatku Petra a Pavla odobral sa do Pivnice, a tam nestranne vyšetril správnosť alebo nesprávnosť prevedených bodov.“4 Ani učiteľom v Pivnici nebolo na ružiach ustlaté, hoci už v roku 1796 dostali novú školskú budovu. Po Liptayovi za učiteľa – kantora prišiel Jur(aj) Turčányi. Ale pôsobil krátko, lebo v roku 1797 odišiel do Petrovca. Nasledujúci učiteľ Gašpar Lepóris pobudol už dlhšie (1797 – 1803), ale aj on na svojom chrbte pocítil hašterivosť a šetrnosť svojich osadníkov. Boli to neisté roky pre pivnických Slovákov. Dosť toho sa dožadovali, právom alebo nie, a nič sa z toho neriešilo, ba ešte viac sa komplikovalo. Aj v požiadavkách svojho jazyka na bohoslužbách v kostole sa prišlo až po vyšetrenie, akým jazykom sa služby majú konať. Aj celý rad dokumentov v zmysle zmierenia spomenutých dvoch protikladov je zachovaný5. V tom zmysle je asi najzaujímavejší súpis kolonistov, pivnických evanjelikov augsburského vierovyznania (Conskriptio...), v ktorom sa evidovalo chcenie dospelých, na ktorom jazyku sa majú konať bohoslužby. V tom dokumente je evidovaných 97 rodín zapísaných ako evanjelici, a v každej rodine aj počet osôb, dospelých hláv (capita), spolu 313 osôb. Je zaujímavé, že zo spomenutého počtu len 23 rodín bolo za čisto slovenské bohoslužby (pure Sclavine) a 5 rodín sa o tom ani nevyjadrilo. Za maďarsko-slovenské bohoslužby (mixtus Hung. et Sclavine) sa prihlásilo 38 rodín, kým v 30 prípadoch sa ten problém neriešil ani v kruhu rodiny, lebo v nich boli aj tí, ktorí

chceli bohoslužby len v slovenskom jazyku, ale aj tí, ktorým maďarskoslovenský mix nezavadzal. Podľa toho súpisu, keď ide o jazyk, v kostole bolo 169 dospelých, ktorí boli maďarsko-slovenského presvedčenia a 144 dospelých, ktorí boli za čisto slovenské bohoslužby6. Nevedno pritom, či v tom boli aj podfuky, alebo sa našinci tak vyjadrovali z obavy, ale ak toho nebolo, tak padá do vody téza o slovenskej horlivosti. Čo bolo, bolo, avšak skutočnosť, že väčšina evanjelikov bola za mix koncepciu, tá koncepcia, aj napriek drvivej prevahe Slovákov v tejto osade, vyhrala. To šlo vhod aj štátnym vrchnostiam. A to aj potrvalo, lebo krivda voči Slovákom bola len neskoršie korigovaná v smere, že sa v tretiu nedeľu po maďarských konali aj slovenské služby Božie, kým nešporné služby zostali aj ďalej maďarské. Tak to trvalo viac ako 130 rokov, až do roku 1921. Ani prvé roky v novom storočí, teda od roku 1800, nesľubovali v Pivnici nič dobrého. Ba konfrontácie medzi inteligenciou a pospolitým ľudom sa iba stupňovali. Našinci v tejto osade chceli na vlastnú päsť odstrániť učiteľa Lepórisa, čo im však nedovolil seniorát. Štvanice však aj naďalej trvali, aj povereníctvo báčsko-sriemskeho konventu často prichádzalo preveriť stanovené žaloby občanov. V takom ovzduší učiteľ Lepóris dlho nevydržal a z osady odišiel (1803) a po ňom aj farár Liptay (1807). Koľko sa tu všetko vymklo logickým postupom, ukazuje aj to, že Pivničania po Lepórisovi prijali za učiteľa Martina Javorského bez vedomia konventu. Hej, boli že to víchrice v Pivnici. Beltum omnia contra omnes. Súboj inteligencie s občianstvom, cirkevníkov s konventom, málopočetných Maďarov s počtom dominantných Slovákov, ale aj konfrontácie Slovákov medzi sebou... Konvent ako najvyššia cirkevná moc mal z toho len opletačky, aj vypadlo to, akoby konvent len pre Pivnicu jestvoval. Všetko to ukazuje na fakt, že Pivničania vo svojom začiatku mali dosť toho tŕnisté, ale že chceli dosť toho na svoju ruku urobiť, bez konzultovania sa s patričnými orgánmi. To však vtedy v Uhorsku nešlo, lebo predpisy všetko regulovali. Dejiny však ukazujú, že sa to Pivničanom niekedy predsa podarilo, hoci aj na úkor svornosti vo svojej dedine. Aj mimo nej. DrSc. Ján Babiak

5 Pozri o tom dok. č. 97 a 102, K-292 z roku 1797 v Archíve Vojvodiny. 6 Dok. Conscripcio exiber Colonarum Aug. Confesioni angelicorum Pivniczensum... Archív Vojvodiny K-262, č. 101 z dňa 8. augusta 1796.

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

obzory3:0 9/17/2013 3:36 PM Page 4

KNIHY

Nárečie – poklad každého národa (Daniel Dudok: Nárečie ArAdáčA V BANáTe na pozadí vzniku a vývinu obce. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2013. Edícia Vedecké zošity.) harakteristickými črtami každého národného spoločenstva okrem tradičných rodinných zvykov (narodenie, svadba, pohreb), tradičných výročných zvykov (zvyky zimného a zvyky letného obdobia) a kultúrnych podujatí sú aj vyjadrovacie rečové prostriedky. Nárečia ako vyjadrovacie rečové prostriedky ľudu, také odlišné a také dôležité pre každé slovenské prostredie vo Vojvodine, pre príslušníkov slovenského jazykového spoločenstva, vyplývajúce z národa a oplývajúce národom, sú klenotom každého jazykového spoločenstva, prejavom kultúry. Dedia sa ústne z generácie na generáciu. Od malička si ich osvojujeme. Doposiaľ sa im málo priestoru venovalo. Akoby boli zaznávané. A vlastne spolu so spisovným jazykom v najširšom zmysle tvoria dokopy slovenský národný jazyk. Je preto chvályhodný skutok univerzitného profesora na dôchodku Daniela Dudka, ktorý Slovenskému vydavateľskému

centru ponúkol na zverejnenie knihu Nárečie ArAdáčA V BANáTe na pozadí vzniku a vývinu obce, a tým čiastočne vyplnili prázdno v tejto oblasti. Profesor Dudok sa veľa rokov venoval dialektologickej problematike, pozorne skúmajúc zložité jazykové javy, a výsledkom tej mravčej práce je aj táto kniha vydaná v tomto roku v edícii Vedecké zošity. Prvé strany sú venované stati Slová na úvod a cieľ práce, kde sa autor prihovára čitateľom, ozrejmuje cieľ tejto práce a zároveň akoby s výčitkami svedomia konštatuje: „Predkladáme verejnosti prácu, ktorú sme koncipovali takmer pred štyrmi desaťročiami. Rozličné okolnosti spôsobili, že doteraz nebola uverejnená. (...) ... ďalšie odkladanie jej uverejnenia bola by veľká škoda nielen pre opis a výskum nárečí Slovákov na tomto území, ale aj pre celkovú slovenskú dialektológiu a jazykovedu vôbec.“ A je to skutočne tak. V stati Zvuková stavba ara-

dáčskeho nárečia prostredníctvom nespočetných príkladov odborne podložených rozoberá aradáčske nárečie, dôkladne vysvetľujúc použitie samohláskových, a potom aj spoluhláskových foném, postupne sa dostávajúc k zložitejšej problematike v stati Zmeny hlások. Tu dopodrobna vysvetľuje zmeny hlások, ako sa uvádza, „tzv. psychologické zmeny hlások. Patria sem asimilácia a disimilácia na diaľku a metatéza alebo prešmyknutie hlások“. V knihe, tak ako sa to na takú publikáciu patrí, v osobitnej stati sú ukážky z reči Aradáčanov v ich každodennom domácom prostredí, záväzný slovník nárečových slov a tvarov, samozrejme, v sloven-

čine, a v pokračovaní uvedené aj resumé v srbčine a v angličtine. Na konci knihy sú priložené mapky kolonizačných prúdov zo Slovenska, kolonizačných ohnísk na Slovensku a slovenských osád vo Vojvodine, čo vlastne prispieva ku kompaktnosti jedného celku. Čo povedať ešte?! Azda len toľko, že Aradáčania majú byť hrdí na to, že si autor vedľa toľkých slovenských vojvodinských nárečí zvolil práve aradáčske nárečie na taký celistvý rozbor. Na poli dialektológie je práce viac než dosť, ale máme nádej, že sa aj iné nárečia dostanú pod drobnohľad autora. Anna Horvátová

Ako chutí višňový lekvár (Mária Kotvášová-Jonášová: Višňový lekvár. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2013. Edícia Máj.) ko vonia škola; Predám brata, kúpte si ho; Cesta na Mesiac; Narodeniny; To je TO; Mimozemšťania; More vody; Za koho sa vydať?; Mobil; Moderovanie; Tonka, neblázni; Ja domov nejdem; Prvý bozk, druhý bozk, opravdivý bozk; Gangsterka; Višňový lekvár – týchto pätnásť poviedok zhrnutých do knihy s nevšedným názvom Višňový lekvár svojej čitateľskej verejnosti ponúka spisovateľka pre deti a mládež Mária Kotvášová-Jonášová a vydavateľom je Slovenské vydavateľské centrum v Petrovci. Milovníci zaujímavého čítania, prahnúci po nových dobrodružstvách hrdinov v poviedkach plných zápletiek, s množstvom nečakaných príbehov, náhlych zvratov, po premyslených slovných hrách, jednoducho zbožňovatelia diela profesorky slovenského ja-

21. 9. 2013

38 /4561/

zyka a literatúry v kovačickej základnej škole Márie Kotvášovej-Jonášovej, pre ktoré je príznačná bohatá slovná zásoba a čistota jazyka, sa nemuseli obávať o nedostatok zaujímavého čítania. Spisovateľka skvelých poviedok pre deti a tínedžerov si predsa nedovolila, aby nespočetná čitateľská verejnosť pridlho vyčkávala, či sa lekvár vydarí. Jednoducho, vie vystihnúť ten správny okamih a v správnej chvíli ponúknuť pestré a chutné čítanie. Vždy prekvapí s niečím novým, neopakovateľnými príbehmi, jedinečnými hrdinami. A kvalitou.

HLAS ĽUDU

Svojím prvým románom pre tínedžerov spred niekoľkých rokov Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz si latku nastavila príliš vysoko. Avšak ako skutočná znalkyňa literárnych vzťahov, na kvalite ani doteraz neklesla, ba čo viac, zdá sa, že čím viac tvorí, tým ľahšie a lepšie sa jej to darí. Tak aj kniha poviedok Višňový lekvár nestráca na kvalite, len autorku zaväzuje svoje spisovateľské vlohy aj naďalej rozvíjať a čitateľom ponúkať kvalitné a pútavé čítanie. Úspešne vypĺňa medzeru nedostatku tohto druhu literárnych diel, dokonca je takmer jediná úspešná, chtivá a tvorivá autorka pre deti a mládež.

Pred poviedkami, ktoré sa čítajú v jednom dúšku, stojí poďakovanie najmilším, spolupracovníkom, ale i kolegom profesorom a žiakom – pekné to gesto – bez ktorých by tie výtvory neboli ani zďaleka také zaujímavé, plné zvratov. Dôkazom toho sú i prvé vety v knihe: „Nazdar. Ahoj. Čao. Chcem sa vám predstaviť. Prečo? Neviem presne prečo, ale asi len tak. Volám sa Tomáška Tomášová. Predstavte si: To – máš – ka! Otec je Tomáš Tomáš, preto si zmyslel, že aj ja budem mať tak ako aj on rovnaké meno a priezvisko. Tomáška Tomášová. Fuj. Ešte šťastie, že nie sme Strakovci, to by som bola Straka Straková, alebo nedajbože Kozovci. Je aj také priezvisko. Naozaj. Koza. To by som bola Koza Kozová.” ah

III/25

obzory4_5:0 9/17/2013 3:37 PM Page 1

ROZHOVOR INTERVIEW SO SPISOVATEĽOM JAROSLAVOM REZNÍKOM

Literatúra stráca zo zreteľa spoločensko-politickú funkciu literatúry ielo slovenského spisovateľa Jaroslava Rezníka je bohaté a rôznorodé – počíta 25 titulov. Debutoval ako básnik, ale venoval sa aj písaniu bábkových hier, televíznych rozprávkových seriálov, veršovaných kníh pre deti, televíznych scenárov a populárno-náučných kníh z literárnej histórie. Okrem toho vydal päť ročníkov literárnych kalendárov a pripravil mnoho rozhlasových relácií. Ako sám hovorí, tvoril vždy – aj vtedy, keď ho v roku 1968 zasiahlo tzv. obdobie temna. Písal – a odkladal do šuflíka. Naplno sa prejavil a preja-

svojou históriou. Na moje básnické cítenie vplývalo hádam aj to, že som muzikant a bývalý recitátor, takže vnímam báseň aj ako pieseň, čiže vnímam ju aj sluchom. Moje básne zväčša idú do rytmu a rýmu, ale dokázal som napísať aj celkom moderné básne, dokonca aj surrealistické. Troška som experimentátor, vlastne usilujem sa zistiť, čo odnesie báseň. Zistil som, že báseň znesie a odnesie všetko, ak niečo neunesie, nie je to báseň. Napríklad, v jednej básni som použil skratku atď. Každý si ju prečíta a-tak-ďalej, a potom sa to rýmuje s ďalším ver-

Spisovateľskí kolegovia – Viera Benková a Jaroslav Rezník počas literárneho večierka v Petrovci, ktorý na počesť tohto slovenského autora zorganizoval petrovský MOMS 27. augusta t. r.

vuje od sedemdesiatych rokov minulého storočia. – Vaša poézia je syntézou niekoľkých štýlov a foriem, v prevahe je však tradicionalizmus, ktorým vyznávate všeľudské hodnoty. Ako by ste ju vy zadefinovali? – Autorovi sa vždy ťažko vyjadruje k svojmu vlastnému dielu, ale môžem povedať, že som tak trošku samorastlý typ v histórii modernej slovenskej poézie. Je to dané aj tým, že som študoval v Martine, a nie v Bratislave, kde som nemal možnosť nejakého literárneho „skupinkárčenia“, keď sa zo mňa nestal konkretista alebo osamelý bežec. Ja to považujem za barličku na presadenie sa. Samozrejme, že ma martinské prostredie ovplyvnilo

26/IV

šom, ktorý znie: už ma zdvihni a do seba nalej. Duchovne ide o humanisticky a kresťansky orientovanú poéziu, čo mi v bývalom režime vyčítali, lebo poéma S vodou na jazyku, čiže moja tretia básnická zbierka v podstate bola inšpirovaná Bibliou. – Ako sa z básnika stal scénarista a dramatik? – To bolo akoby východisko z núdze. Keď som pre moje osobné protiokupačné postoje k udalostiam z roku 1968 nemohol začiatkom sedemdesiatych rokov publikovať a bol som nezamestnaný, bolo treba zabezpečiť nejaké koruny na živobytie. Pomohli mi v tom divadelníci, ktorí mi povedali, že keď som schopný písať, mohol by som napísať nejaký scenár. Tak som im

povedal, aby mi priniesli nejaké scenáre, aby som si pozrel techniku a čuduj sa, svete, napísal som to. Vypracoval som sa na autora, ktorého mali radi. Prečo? Pretože som dokázal zmestiť plnokrvný príbeh

do interiéru, alebo iba s minimálnymi dokrútkami. Išlo o to, že nahrávanie v interiéri je podstatne lacnejšie ako točenie v teréne. Písanie scenárov mi pomohlo prežiť, lebo sa za ne dostávali slušné honoráre.

(2009), knihu poJAROSLAV REZviedok o detstve NÍK sa narodil 6. M. R. Štefánika Oči apríla 1942 v Ruplné oblohy (2010) žomberku, no deta umelecko-náučstvo a chlapčennú knihu pre mláský vek prežil v nedež Po literárnych ďalekej Liskovej. stopách na SloPo maturite na ruvensku a jej českú žomberskom gymverziu Literární náziu (1959) štutoulky Slovenskem doval slovenčinu (1989). Súborné a ruštinu na Pedabásnické dielo mu gogickom inštitúte v Martine a neskôr Spisovateľ, ktorý perom vyšlo pod názvom Dôstojnosť a iné muzeológiu na vyznáva všeľudské Univerzite T. G. Ma- hodnoty (Foto: A. Meleg) básne (1997) a monotematický saryka v Brne. Po skončení základnej vojenskej výber z poézie o rodnom meste, služby v Českých Budějoviciach dedine detstva a rodnom Lipod roku 1966 pracoval v Matici tove vôbec pod názvom S preslovenskej v Martine. Pre svoje strelenou ružou v erbe (2012). Je občianske postoje k udalostiam tiež autorom literárnych scenároku 1968 musel z Matice slo- rov k televíznemu filmu Chlapvenskej odísť a bol nezamest- ci (1974) a televíznym hrám Blíznaný. Roku 1975 odišiel z Mar- ko odpovede (1980), Nech sa tina do Bratislavy a stal sa pra- niekto opováži alebo Ako Ďuro covníkom Slovenskej literárnej Konôpka o fujaru prišiel (1982), agentúry (LITA). V januári 1990 Ján Literát (1985), Živé svetlo bol zvolený za predsedu Spolku (1989) a Megalé syntaxix alebo slovenských spisovateľov a od Veľká skladba (1992). Pre deti naapríla 1993 bol riaditeľom Vy- písal rozprávkové bábkové hry davateľstva Spolku slovenských Margita a Besná (1972), O cárospisovateľov. V rokoch 1997 – vi Saltánovi (1974), Živé svetlo 1999 bol šéfredaktorom denní- (1983), Ako to naozaj bolo alebo ka Slovenská republika a od Príhody Janka Hraška, televízne mája 2000 redaktorom dvojtýž- rozprávkové seriály Medvedí rok denníka TELE plus. Tu pôsobil až (1974), Rozprávky z praveku do odchodu na dôchodok v (1992) a celý rad umeleckých, dokumentárnych i populárnoseptembri 2011. Vydal básnické zbierky Váha- náučných rozhlasových relácií. vosť (1966), Prijímanie (1968), S Autorsky pripravil päť ročníkov vodou na jazyku (1970), Horú- Slovenského literárneho kalenčava (1993), Tajomstvo priamky dára na roky 1994 až 1998. Je zo(2007), básnické zbierky pre deti stavovateľom zborníka hymZvieratká píšu deťom (1994), Len nických piesní a básní Kto za z črpáka s pekným uškom (1995), pravdu horí (1990) a editorom Ježko v kvetináči (2009), knihy deviatich zväzkov viacjazyčnej rozprávok zo života súčasných edície slovenskej poézie Bibliodetí Rozprávky o Mladuškovi fílie LITA (1981 – 1989). Žije v Bra(2005) a Kika spáva v paprike tislave.

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 9/17/2013 3:37 PM Page 2

ROZHOVOR Písal som nie pod pseudonymami, ale pod kryptonymami. Napríklad, napísal som televízny scenár Chlapci, ktorý podpísal režisér Ľubomír Vajdička, ktorý ho potom aj zrežíroval. Avšak scenár bol písaný pre súťaž, ktorú aj vyhral a získal 10-tisíc korún. Vtedy Vajdička prišiel za mnou a hovorí: „Jaro, bolo to už aj v novinách, že som vyhral tú súťaž – už som aj prepil 500 korún...“ Ja som sa usmial, dal som mu ešte nejaké vreckové, a Ľubo mi zvyšok peňazí statočne dal. Takže takýmto spôsobom som prežil štyri roky ako nezamestnaný. – Umelecko-náučná kniha Túry do literatúry s podtitulom Po literárnych stopách Slovenska je veľkou knihou, ktorá obsahuje informácie o viac ako 1 700 autoroch s bohatým fotografickým a ilustračným materiálom. Možno povedať, že ide o vaše celoživotné dielo? – Je to istým spôsobom celoživotné dielo, ale priznám sa, že som to robil s istou pasiou, lebo som mal na to vedomosti, bol som na to pripravený. Písal som to ľahším perom, dokonca z textov vycítiť, že pôvodný čitateľ, ktorému som určil knihu, bola mládež, ale radi si to prečítajú aj starší. Kniha hovorí nielen o dejateľoch z územia Slovenska, ale aj o osobnostiach, ktoré sa narodili a pôsobili aj u vás, vo Vojvodine. Nepresne o nej hovoria ako o literatúre faktu. Podľa mňa je to umelecko-náučná kniha, lebo niektoré texty majú znaky a charakter umeleckej prózy, napr. tak je tomu v texte Ako chladol obed na stole, ktorý hovorí o Kuzmányovcoch, ale nájdete tu aj črty, ktoré sú esejisticky poňaté. – Kde pramení záujem o detstvo slovenského politika, astronóma a generála francúzskej armády Milana Rastislava Štefánika, ktorý žil na prelome 19. a 20. storočia. Jeho detstvo ste umelecky spracovali v knihe Oči plné oblohy (2010). – O Štefánika sa zaujímam dávno, ale literárne som sa k tomu dostal pred takými tromi rokmi. Napísal som knihu o detstve M. R. Štefánika, v ktorej je dvanásť poviedok, iba pred niekoľkými rokmi, a to preto, že sa v súčasnosti inak ako v komunistickej dobe hodnotí jeho život a dielo. Mňa vždy intrigovalo detstvo – to moje, ale aj napríklad

21. 9. 2013

38 /4561/

Spisovateľ Rezník v Novom Sade koncom augusta 2013 s básnikom Michalom Ďugom a vydavateľom Vladimírom Valentíkom (Foto: Andrej Meleg)

Štefánikovo, lebo si myslím, že všetko je v detstve. Podľa mňa, to, čo zažijete v detstve, to máte natrvalo. Skôr či neskôr, ak sa dožijete vysokého veku, do detstva sa vrátite. Tak som si povedal, no dobre, Štefánik bol politik, národovec, ale kde čerpal záujem o horolezectvo či astronómiu? Kde sú korene tohto záujmu? Tak som si poprečitoval jeho životopis, hlavne školskú časť, a napísal som dvanásť poviedok, z ktorých každá hovorí o jeho konkrétnych záujmoch, ktoré pramenia

práve v jeho výchove a vzdelávaní. – Do dôchodku ste odišli z redaktorského miesta, čiže z novín TELE plus. Vraj vaším nesplneným želaním je, „aby z noci do rána do horúcich pekiel zmizol z nášho života bulvár“. Aký je váš názor na súčasnú slovenskú žurnalistiku? – Nech teda bulvár zmizne! Súčasné slovenské novinárstvo predovšetkým nie je slovenské. Až na vzácne výnimky, akou je napr. Literárny týždenník. To sú redakcie alebo firmy v cudzích rukách – ne-

meckých, švajčiarskych a i., a tí nám v podstate vtĺkajú do hlavy tieto hlúposti, aby sme nemysleli na to, ako nás vykorisťujú. Hrajú na nižšie pudy človeka, lebo každého „zaujíma“, keď niekto havaroval, kto sa s kým prespal... O tom je bulvár, ktorý nenávidím z dna duše. – Aký je potom váš názor na súčasnú slovenskú literatúru, resp. scénaristiku? – Vo všetkých súčasných slovenských literárnych žánroch a vlastne všetkých druhoch umenia, ale aj vôbec vo všetkých iných postsocialistických krajinách platí, že stratili zo zreteľa spoločensko-politickú funkciu literatúry. Tá vždy bojovala za niečo, a teraz mi táto funkcia, pomocou ktorej sa burcovalo za niečo a proti niečomu, chýba. Ale tento jav je prítomný aj vo svetovej literatúre. Veď prečítajte si len Brownov Da Vinchiho kód – veď to je totálny literárny gýč, a nikto to nechce povedať. Nehovorím, že takáto literatúra nemá právo na život, ale nesmie sa to prezentovať ako špička literárnej tvorby. Za rozhovor ďakuje: V. Dorčová-Valtnerová

Jaroslav Rezník

ČO JE LÁSKA

ÚSMEV

Láska je, moja milá, obchytaná kniha, ktorú pred prachom a zabudnutím v každodennom zhone vlastným dychom chránime.

Viem, že raz mi pukne srdce od presily života a lásky k nemu, len nie som si istý, na ktorom mieste tváre tohto celý život vrúcne sa modliaceho svalu to bude, tak ako ľad na jar nevie, na ktorom mieste rieka spodnými vodami naň útočí.

Láska je, moja milá, plný tanier polievky v nedeľnom popoludní, keď nič nesmie chýbať za stolom. Láska je, moja milá, spadnutý list, čo sa votrie spolu s nami do ranného autobusu v daždivých dňoch jesenných. Láska je, moja, milá... Navliekni niť na ihlu vyhodenú do vzduchu – dozvieš sa.

HLAS ĽUDU

No keď sa tak stane, keď ma hlboko v hrudi preškrtne posledná krásna audítorka, tá malá prasklina, tá útla puklina, tá tichá jazvička na prekvapenom svale − to bude môj posledný úsmev, čo preskočil mi – tentoraz opačne – z tváre do srdca, no rovnako pre vás, priatelia.

V/27

obzory6_7:0 9/17/2013 3:38 PM Page 9

VÝROČIA SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ DIVADLO

Desať rokov turbulencií uprostred ticha ala som šťastie, že som sa vo svojej profesionálnej kariére niekoľkokrát priamo (réžia, dramaturgia, preklad), niekoľkokrát nepriamo (odborné konferencie, umelecká rada, panelové diskusie, herecké dielne...) a niekoľkokrát ako radový divák (Petrovské dni divadelné, premiéry, výstavy...) stretla s fenoménom Slovenského vojvodinského divadla (ďalej SVD). Áno, môžeme hovoriť o fenoméne. Nie iba preto, že ide o divadlo národnostnej menšiny, ktoré má v každej krajine špecifické postavenie a je preto vystavené enormnému tlaku, ale aj preto, že vzniklo zo stopäťdesiatročnej divadelnej tradície ochotníčenia. Takéto divadlo nevzniklo na „zelenej lúke“, slovenskí divadelníci si ho poctivo oddreli a keď dozrel čas a Aj povestné Divadlo Astorka Korzo ´90 politická situácia bola priaz- navštívilo Petrovské dni divadelné nivejšia, pomerne rýchlo (ak nie aj urýchlene) sa situácia otočila v nych hercov, slušný marketing, domáce prospech založenia novej inštitúcie a medzinárodné kontakty, networko(samozrejme, Slováci v tom neboli vanie, podporu ďalších obcí etc. Čiže ojedinelí, aj iné menšiny si v tom ob- všetko to, čo sa skrýva v útrobách

Jedna z najúspešnejších inscenácií pre deti Duchovplná rozprávka (Foto: Ďula Šanta) dobí založili svoju profesionálnu divadelnú inštitúciu). Po začiatočnej eufórii a prvých troch či štyroch úspešných sezónach, ktoré sa viezli na vlne pozitívneho myslenia (ktoré je u nás takpovediac malým zázrakom), prišiel čas, keď bolo jasné, že SVD bude potrebovať vo svojej činnosti aj niečo iné než len prívlastok slovenské či vojvodinské. Bude potrebovať ujasnenie prevádzkového modelu, divadelné zázemie, profesionál-

28/VI

každého divadla a čo nezachráni ani sebalepšia premiéra. Upozorňovať na tieto kritické body bolo však márne, keďže od založenia SVD nebolo úplne jasné, komu ich treba adresovať: pokrajine Vojvodine, Báčskopetrovskej obci, samotnému divadlu (ktoré okrem ria-

diteľa nikdy nemalo ďalšiu internú Petrovské dni divadelné (ktorý pre odbornú kontaktnú osobu) či Národ- každého riaditeľa znamenal nekonostnej rade slovenskej národnostnej nečný rad problémov, najmä pre tých menšiny (ktorá sa od istého času sna- s minimom divadelných kontaktov a ží„usporiadať“ divadelný systém vo Voj- skúseností). Akoby nebolo kompevodine). Scenárov na „záchranu“ SVD tentnej osoby (či osobnosti), ktorá by sa objavovalo počas uplynulých rokov veci uviedla na správnu mieru a zača(či sezón) niekoľko, avšak ani jeden ne- la pomaly a od začiatku riešiť problévychádzal z reálnej situácie a neuve- my jeden za druhým, keďže ide o jeddomoval si, že iba seriózna OTVORE- noduchý princíp spojených nádob: NÁ a VEREJNÁ diskusia posunie toto di- ak chceme mať kvalitné inscenácie, nevadlo dopredu a pomôže mu pri kon- môžeme sa raz a navždy uspokojovať cipovaní ďalšieho pôsobenia. Lebo výberom tých najlepších ochotnícpovedzme si na rovinu, KTO a Z AKÝCH kych hercov z rôznych prostredí, muDÔVODOV môže tvrdiť, že Slováci ne- síme KONEČNE pritvrdiť iniciatívu o potrebujú profesionálne divadlo, že je vznik subkatedry herectva v jazykoch to zbytočný luxus a dodatočná záťaž? národnostných menšín na Akadémii Pozvanie na diskusiu však nechodilo, všetky problémy sa upratali pod koberec, až nastal čas, keď pod kobercom už nebolo miesto, a tak sa úlomky z „lokálnych“ diskusií a názorov „lokálnych“ politikov dostávali na verejnosť (za všetky stojí spomenúť nezmyselnú myšlienku vrátiť SVD do podoby Domu kultúry, teda návrat k starému modelu, ktorý svoje opodstatnenie stratil S predstavením Panem et Circenses SVD s príchodom nových zaznamenalo úspechy aj na zahraničných modelov kultúrnej pre- festivaloch zentácie) a kultúrna verejnosť sa nestíhala čudovať, odkiaľ pra- umenia v Novom Sade, musíme domenia tieto perly ducha a kto je ich pô- riešiť prevádzkový model divadla a povodcom. kúsiť sa o viaczdrojové financovanie Nekonečné TICHO, ktoré sprevá- (aby sa nestalo, že sa iba bezmocne podzalo činnosť SVD, iba občas narušila zeráme na ukrajovanie projektových zmienka o ďalšej viac či menej úspeš- financií, ktoré prisľúbila AP Vojvodina). nej premiére, úspechu na festivale, výPrvý z uvedených problémov bol mene riaditeľov, drobných rekon- načrtnutý v spolupráci s NRSNM v štrukciách s cieľom vylepšiť technický podobe projektu EMPATIA – hereckej rider javiska, ďalšom ročníku festivalu dielne, ktorá sa uskutočnila v dňoch 6. – 9. mája 2005 v SVD. O niekoľko mesiacov neskôr počas 10. Petrovských dní divadelných sa z iniciatívy Jána Čániho, vtedajšieho riaditeľa SVD, a Vladislavy Fekete, predsedníčky Umeleckej rady SVD, usporiadalo interné pracovné stretnutie zástupcov SVD, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Vysokej školy múzických umení v Bratislave, Akadémie umenia v Novom Sade a Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie a kultúru na tému ZaložeMiroslav Babiak v postave kontrabasistu, najhranejšia monodráma nie katedry herectva v jazy21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

obzory6_7:0 9/17/2013 3:38 PM Page 10

VÝROČIA koch národnostných menšín na Aka- skanie praktických skúseností v po- školou múzických umení v Bratislave. nemu a sociálnemu. Musí vedieť badémii umenia v Novom Sade, na ktorom stupoch tvorivej interpretačnej čin- Aj tentoraz sa na stretnutí zúčastnili re- lansovať a pohybovať sa sebavedomo sa zúčastnili prof. Dušan Todorović – nosti, rozvoji imaginácie a samostatnej nomovaní predstavitelia: Laszló Sán- aj medzi znalcami divadelných kondekan AU NS, prof. Ivica Klemenc – pro- tvorivosti. Štúdio hereckej tvorby bolo dor – riaditeľ Újvidéki Színház Nový vencií a kódov, ale aj obyčajnými kondekan Oddelenia dramatických ume- doplnené a prehĺbené o potrebné Sad, Vladimir Nađ – riaditeľ Rusínske- zumentmi divadla a umenia. Jeho ní AU NS, doc. Juraj Letenay – dekan technické zručnosti v oblasti hlasovej, ho národného divadla Petra Riznića programová koncepcia by mala, saVŠMU, a doc. Juraj Nvota – Katedra ré- pohybovej a teoretickej prípravy. Adep- Đađu, Anna Tomanová-Makanová – mozrejme, akceptovať obidve skupiny žie a dramaturgie VŠMU, ako aj Mgr. art. ti Štúdia po druhom, treťom a štvrtom predsedníčka Národnostnej rady slo- a mala by si položiť explicitnú otázku: Ján Čáni, ArtD. – riaditeľ SVD, Mgr. art. semestri predvádzali svoju prácu v venskej národnostnej menšiny v Aké kroky je potrebné urobiť preto, aby Vladislava Fekete, ArtD. – predsed- podobe verejných predvátieto skupiny – porovnaníčka Umeleckej rady SVD, prof. Ľu- dzačiek alebo divadelnej insteľne dôležité pre divadlo boslav Majera, Ján Makan, doc. Miro- cenácie. – našli dôvod, aby aj naslav Benka – členovia Umeleckej rady Štúdio hereckej tvorby sledujúci raz navštívili diSVD, Anna Tomanová-Makanová – však nenašlo ohlas u ďalších vadlo nie iba vo forme konpredsedníčka NRSNM, a Dragan Sreć- riaditeľov SVD, a tak sa jeho zumentov, ale aj priamych kov – Pokrajinský sekretariát pre vzde- činnosť v plánovaných seaktérov jednotlivých seglávanie a kultúru. Na stretnutí bola ini- zónach 2007/2008 ukončila mentov programu? ciatíva schválená a úlohy rozdelené bez toho, aby stihlo plynulo Kedysi som si kládla medzi kompetentných odborníkov. nadviazať na plánovanú subotázku, ako chce byť SVD Okrem iného sa na rokovaní rozhod- katedru herectva na AU v vnímané? Ako súčasť tralo, že do vzniku subkatedry herectva, Novom Sade. Určite je aj zádície neprofesionálneho ktorá vo veľkej miere urýchli kreatívny nik Štúdia jedným z dôvodivadla či ako eruptívny rast novovzniknutého profesionálne- dov, prečo spomínaná subsúčasný model (ktorý poho divadla a umožní aj širšie uplatne- katedra nikdy nevznikla. núkne novú a modernú nie sa vyštudovaných kádrov vo vojO rok neskôr, 26. 8. 2006, Vina, prvá koprodukčná inscenácia so Slovenským koncepciu divadla so všetvodinských médiách (televízia, roz- organizovalo SVD ďalší dô- komorným divadlom z Martina kým, čo k tomu v danej hlas), bude SVD organizovať Štúdio he- ležitý seminár Divadlo náchvíli patrí), zameraný na reckej tvorby, ktoré pod vedením re- rodnostných menšín v dvoch partner- Srbsku, Slavko Oros – predseda Ná- publikum, ktoré už dávnejšie zdolalo nomovaných odborníkov prichystá ských krajinách: v Srbsku a na Slovens- rodnostnej rady rusínskej národnost- abecedu divadla. Od toho totiž závisí hercov na budúce akademické štú- ku. Seminár nastolil závažné okruhy nej menšiny v Srbsku, Zoltan Bunjik – veľa: celková stratégia, ciele a následdium. tém: práva a povinnosti divadiel ná- pokrajinský tajomník pre vzdeláva- né hodnotenie. Dodnes neviem, pre Následne sa v rámci Petrovských dní rodnostných menšín, špecifická pozí- nie a kultúru, Tamás Korhecz – pokra- aký typ dramaturgie a prevádzky sa didivadelných uskutočnila prezentácia cia divadiel národnostných menšín, jinský tajomník pre predpisy, správu a vadlo rozhodlo, ani podľa akého dradvoch divadelných fakúlt Akadémie vplyv spoločensko-politickej klímy na národnostné menšiny, Ján Čáni – ria- maturgického kľúča si vyberá predloumenia z Nového Sadu a Vysokej ško- fungovanie divadiel národnostných diteľ SVD, Marián Marko – riaditeľ Di- hy a spolupracovníkov. A preto vždy ly múzických umení z Bratislavy, kto- menšín, prevádzka divadiel národ- vadla Alexandra Duchnoviča v Prešo- hrozí, že každá profesionálna zmienka ré spolupracujú prakticky o SVD sa stretne s nepochopením a oddodnes, avšak iniciatíva vznisudzovaním, hoci je jej zámer viac ku subkatedry herectva zosnež prajný. tala iba vo sfére dohody. Je Značka SVD vznikla. Za desať rokov nevhodné hovoriť na tomto snáď aj potvrdila dôležitosť svojej mieste, kto konkrétne svojou existencie. A nie je to hračka, ktorú, keď nečinnosťou iniciatívu zasa nasýtime, odhodíme do kúta. Táto brzdil, ale zostáva nám dúfať, „hračka“ otvára dvere oveľa vážnejšej že sa k nej znovu pri príležizábavy. Takmer každé divadlo využíva tosti desiateho výročia vzniniektorý z dominujúcich kultúrnych ku SVD vrátime. modelov: tradičný, masový alebo eliŠtúdio hereckej tvorby társky a snaží sa na základe tejto prívzniklo podľa plánu v roku slušnosti vytvoriť adekvátne obsahy. 2005. Jeho garantom sa stal Jedno je však nesporné, nech hovorírežisér Ján Makan, odborme o hociktorom z týchto modelov, ným asistentom Miroslav každý bez výnimky (pravdaže, svoFábry, herec Srbského nájím spôsobom) sa snaží vybudovať rodného divadla v Novom Adepti Štúdia hereckej tvorby s certifikátmi z absolvovaného vlastnú značku zo štyroch kľúčových Sade, supervízormi režisér štvorsemestrálneho školenia s profesormi Živkom Popovićom (celkom princípov: zachovanie kultúrnej idenĽuboslav Majera, Ján Čáni, vľavo), Ľuboslavom Majerom (celkom vpravo) a vedúcim Jánom Makanom tity, podpora kultúrnej diverzity, podMiroslav Benka a Vladislava (druhý sprava) v kulpínskom kaštieli 16. júna 2007 (Foto: Anna pora rozvoja kreativity, stimulovanie Fekete (ktorá spolu s Jánom Francistyová) účinkovania v kultúrnom živote. A tu Makanom vypracovala prosa pohybujeme už na poli kultúrnej pogram Štúdia). Odborné predmety, s nostných menšín a ich financovanie, ve, Peter Kolár – riaditeľ Divadla Thá- litiky tak dôležitej pre rozvoj spoločktorými sa stretali adepti Štúdia počas vzťahy divadiel národnostných men- lia Košice, Peter Himič – riaditeľ Štát- nosti každej krajiny. Ale aj spoločenštyroch semestrov, boli: herecká tvor- šín so svojím zriaďovateľom, kontakty neho divadla Košice, Vladislava Feke- stva, akým je slovenská menšina v ba, teória literatúry, psychológia, ume- divadiel národnostných menšín s dite – riaditeľka Divadelného ústavu Srbsku. Aj preto je dôležité, aby sme sa lecký prednes, technika reči, technika vadlami a inštitúciami materskej kra- Bratislava a predsedníčka Umeleckej k ďalšiemu fungovaniu SVD postavili javiskovej reči, technika hlasu, spev, ja- jiny, dramaturgia divadiel národnost- rady SVD. Na tomto stretnutí už bolo seriózne, zodpovedne a nanajvýš odviskový pohyb, tanec, semináre z de- ných menšín, spolupráca divadiel ná- jasné, že kocky sú hodené a že sa borne. jín a teórie divadla a drámy. V projek- rodnostných menšín s Akadémiou SVD musí postaviť zoči-voči „kapitálu“, Vladislava Fekete, te sa dôraz kládol predovšetkým na zí- umenia v Novom Sade, resp. s Vysokou ktorý jej prislúcha, najmä však kultúrdramaturgička 21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

VII/29

obzory8:0 9/17/2013 3:40 PM Page 11

V ÝS TAV Y

Futbal je národným športom číslo 1

ĎALŠIA VÝSTAVA NA KALEMEGDANE

Čaro Brazílie

Bez karnevalov by svet bol fádnejší

eriál sa začal Ruskom, pokračoval roveň otvorenou a záhadnou, v záviSpojenými štátmi, aby do tretice slosti od uhla pohľadu a predbežpribudla i Brazília. Pod všetky tri vý- ných vedomostí. stavy veľkoplošných fotografií na otvorenom priestore belehradského Kalemegdanu organizačne sa tohto leta podpísali (aj) ambasády uvedených krajín, ako i Verejný podnik Belehradská pevnosť. Brazília, najväčšia krajina Južnej Ameriky a piata najväčšia krajina sveta (viac ako 196 miliónov obyvateľov a štát s rozlohou väčšou od 8,5 milióna štvorcových kilometrov), svetová banícka veľmoc, krajina kontrastov, s takmer 7 500 kilometrov dlhým V zajatí samby pobrežím s Atlantickým oceánom, s vysočinou s vysokými štítmi a Je štátom futbalu, karnevalov, samnáhornými plošinami na juhu, s níži- by, ale i zákutí, s menej známou a skrynou s najväčšou riekou na svete – tou tvárou každodennosti, v ktorej sa Amazonkou a tropickým pralesom striedajú rôzne podoby existencie na severe, je obrovskou oblasťou, zá- obyvateľstva a súčasnosti. Fotografie, umiestnené neďaleko brehov rieky Sávy, sú aj dokumentom, aj umením. A majú blízko k farebným katalógom a k turistickým sprievodcom už tým, že ponúkajú staronové, ale i objavné pohľady na skutočný klenot Južnej Ameriky, na jeho ľudí a Dobytkári zmeny, na to, čo

pretrváva istým spôsobom ako večne: s pečaťou čohosi trvalého a nemenného, nadčasového a dojímavého. A pritom chodca neúprosne lákajú pokračovať v pestrej farebnej rozprávke a príbehoch, v púti do neznámych provincií, kde žijú ľudia rôzni, o ktorých sme slovko doposiaľ najčastejšie nepočuli. Všetko je vlastne dokumentom krajiny, alebo jej segmentov: aj keď ide o krásu oblastí, aj keď snímke dominujú výrazy tvárí ľudí, aj keď je v hľadáčiku panenská príro-

de Janeiro stane usporiadateľom Olympijských hier – dá sa čítať zo záberov – žije i veľa etnických skupín. Sú nielen vo veľkomestách, ako sú Sao Paulo, Rio de Janeiro či Salvador, ale aj v malých pobrežných mestečkách či v pralese. A Brazílčania sú ľudia otvorení, pohostinní, so zvykom nikam sa neponáhľať, energickí a vášniví, čo tak badať z ich národných športov a záľub: futbalu a karnevalov, naznačuje nejedna snímka. Mnohé známe a neznáme detaily o krajine samby, pralesov a futbalu, v ktorej amazonský dažďový prales pokrýva plochu veľkú ako Austrália a ktorej vodopády Iguazu patria k najlepším na svete, odhaľujú sa každodenne pred zvedavými pohľadmi návštevníkov na Kalemegdane. Najmä to krásne a čaro, čo napriek všetkým premenám ostáva: aj keď ide o ľudí, aj keď ide o historické pamätníky a umenie, aj keď ide o prírodné krásy Brazílie. Ich svedkami sú od 24. augusta návštevníci korza pri Sáve. Mohol ozaj Najznámejšia pláž – Copacabana byť vydarenejší a da, alebo pásmo ľudskou rukou pre- krajší záver leta a vstup do nostalgickej jesene na niekdajšom histotvorené či spotvorené. Vo veľkej krajine, ktorá na budúci rickom dejisku? rok bude hostiteľkou Majstrovstiev Oto Filip sveta vo futbale, kým sa o tri roky Rio

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V NOVOM SADE BOLA MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA CRINSS – CREATIVE INDUSTRIES SUMMER SESSIONS

O financovaní a rozvoji kreatívneho priemyslu v Srbsku I

že menšinová kulpriemyslu Vojvodiny a Európtúra nemôže byť skej podnikateľskej siete. Svobiznis, keďže jou prítomnosťou a nemá takú veľkú príhovormi podujatie podpocieľovú skupinu, rili Slaviša Grujić, pokrajinský akú má národná tajomník pre kultúru a verejné kultúra. – My sa informovanie, Milanka Brkipohybujeme na ćová, členka Rady pre kultúru teréne, ktorý sa mesta Nový nazýva kultúrny Sad, prof. Dr. priemysel, keď je Vojin Šenk, maprimárny kultúrny nažér projektovýrobok a kultúra vého tímu nie je ohraničená Európskej podiba na predaj. V nikateľskej našom prípade je siete na Unikultúra usmerverzite v Na tému kreatívneho priemyslu vo funkcii nená na to, aby Novom Sade, a rozvoja národnostných menšín vo Vojvodine hovorila riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská čím lepšie a účeAndrej Fajgelj, lovejšie využila riaditeľ Kultúr– Zapojenie sa do klastra je neho strediska dobré aj na vyhľadávanie a ur- prostriedky, ktoré k má dispoNového Sadu. čovanie spôsobov a pravidiel zícii a zároveň, aby si aspoň Renomovaní pre zodpovedné nakladanie s časťou vrátila prostriedky, Pokrajinský tajomník pre kultúru a informovanie Slaviša Grujić a riaditeľka Klastra odborníci hovo- rozpočtovými peniazmi, ktoré ktoré by mohla investovať do rili o politikách získavame pre organizáciu rôz- ďalších kultúrnych produktov. kreatívneho priemyslu Vojvodiny Tatjana rozvoja kreatív- nych festivalov a podujatí, – Kalezićová počas otvorenia konferencie neho priemyslu povedala pre náš týždenník V. Dorčová-Valtnerová tvrdia opak. Takéto tvrdenie im a o jeho manažmente, ako aj o Sklabinská. Zvlášť zdôraznila, „umožňuje“ podstata kreatív- prameňoch financovania proneho priemyslu, ktorej zákla- jektov v danej oblasti s veľkým dom je vytváranie originálnych dôrazom na rozvoj kreatívhodnôt, ktoré podliehajú neho podnikateľstva. – Pokiaľ ide o pramene fiochrane intelektuálneho vlastnancovania, v súčasnosti sme níctva. Treba mať na zreteli, že iné odkázaní na kompetentné rekrajiny kreatívny priemysel publikové ministerstvo a porozvíjajú už viac ako dve desa- krajinské orgány, ale viac v ťročia, kým u nás je to ešte deklaratívnom, ako v prakticstále pole neorané. Avšak Klas- kom zmysle, vzhľadom na to, ter kreatívneho priemyslu Voj- že konkrétne opatrenia pre vodiny spolu s ďalšími rozvoj podnikateľstva kultúrsrbskými a zahraničnými sub- neho a kreatívneho priemyslu jektmi sa chytil za pasy s pre- existujú, ale sa neuplatňujú v zentáciou a rozvojom tohto dostatočnej miere, – hovorí priemyselného odvetvia. Niek- Tatjana Kalezićová, riaditeľka toré odpovede na nedozerné vojvodinského klastra. MNOŽSTVE fotografických výstav zorganizovaných v poslednom O možnom prepojení kreamnožstvo otázok, ktoré súvisia čase v hlavnom meste, osobitnú pozornosť milovníkov tohto drus rozvojom kreatívneho prie- tívneho priemyslu s rozvojom hu umenia prilákala tá s názvom Následky menenia kultúrneho ovzdumyslu v Srbsku, odborná a za- kultúry národnostných menšín šia. Konala sa v galérii Podroom belehradského Kultúrneho strediska interesovaná verejnosť získala na konferencii hovorila Milina od 22. augusta do 14. septembra. Šlo vlastne o spoločný autorský na 2. medzinárodnom zosku- Sklabinská, riaditeľka Ústavu projekt asociácií, stredísk či múzeí šiestich miest: Belehradu, Záhrebu, pení CRINSS pod názvom Fi- pre kultúru vojvodinských SloPrištiny, Sarajeva, Cetinja a Puly, ktoré vystavenými prácami naznačili nancovanie a rozvoj vákov. ÚKVS sa vlani zapojil do tendencie angažovanej a modernej post-juhoslovanskej fotograkreatívneho priemyslu. Konfe- spomínaného klastra s cieľom fie. Jednou z jej prvých príznačností je otvorený, úprimný a nererencia a pracovné stretnutia vyhľadávať nové možnosti a tušovaný pohľad na dramatické roky na sklonku minulého storoprebiehali v dňoch 12. a 13. spôsoby prezentácie produkčia. Na snímke: pohľad na časť výstavy. septembra v Novom Sade v or- tov kultúrneho systému vojvoO. F. ganizácii Klastra kreatívneho dinských Slovákov. keď je v našej krajine vo veľkej miere zastúpené stanovisko, že hodnotu kreatívneho aftefaktu netreba pozorovať v systéme trhového mechanizmu a zárobkovej činnosti, svetoví a európski odborníci v odvetví kreatívneho priemyslu

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V ÚSTRETY KOVAČICKÉMU OKTÓBRU

Kultúra (má) vábi(ť): spoluobčanov a turistov „P

ri niektorých programoch Kovačického októbra cítiť z roka na rok jednotvárnosť. Podobajú sa jeden druhému. Keďže sú občania Kovačice čoraz vzdelanejší, viac navštevujú podobné kultúrne akcie či vernisáže mimo vlastného chotára a právom si nárokujú na kvalitnejší kultúrny obsah aj doma,“ zdôraznil úvodom Ján Čech. Dlhoročný riaditeľ Domu kultúry stál pri tom, keď maliarov navštevovali najznámejšie svetové osobnosti a celebrity, keď hudobníci, speváci a divadelníci boli ovenčení vavrínmi nielen z vojvodinských slovenských festivalov, keď sa Kovačica prvýkrát chopila orga-

kedy menej kvalitnými programami. „Zhodnocujeme to, čo máme. Obecenstvo Kovačice dáva svoju mienku. V poslednom čase sa pridáva celý rad komerčných podujatí, čo je dobre, nech sa národ zabáva a veselí, ale by si mal predtým pozrieť aj kultúrnoumelecké podujatia,“ dopĺňa Čech. Bývalý riaditeľ kultúrneho domu víta údaj, že v súčasnosti má Obec Kovačica tri profesionálne ustanovizne kultúry – Dom kultúry, Obecnú knižnicu, Galériu insitného umenia. K tomu RTV Obce Kovačica vysiela najčastejšie o kultúrnych podujatiach a Turistická organizácia

kádrov a kvalitných ľudí sa vždy oplatila,“ prízvukuje Čech. V 70. rokoch prekvitalo divadlo v mnohých slovenských vojvodinských osadách. V polovici

Kovačický október dostal na kvalite, ak by Divadelný vavrín prebiehal v Kovačici a Padine, a to od druhého až po posledný víkend októbra:

Dvaja vášniví zberatelia insitného umenia – Ivan Melicherčík z Bratislavy (vľavo) a Ján Čech z Kovačice

Publicista Oto Bihalji Merin (šiesty zľava) s Nebojšom Batom Tomaševićom zaradil veľa maliarov z Kovačice do svetovej encyklopédie insity. Na snímke O. B. Merin v spoločnosti riaditeľa Čecha a členov prvej maliarskej generácie.

nizácie našej divadelnej prehliadky či Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...: „Krst na poste riaditeľa som mal v jeseni roku 1969 práve na Kovačickom októbri. Za sebou mám 43 podujatí pod týmto názvom – buď ako priamy účastník, organizátor alebo pozorovateľ dianí. Slovom, mám hodne skúseností a aj právo povedať, aké by takéto a podobné programy mali byť v budúcnosti.“ Podľa známeho Kovačičana uvedomenie si tejto mesačnej kultúrnej akcie ako súvahu ročnej tvorivosti výtvarníkov, divadelníkov a hruškárov sa zachováva. Raz kvalitnejšími, ino-

Obce Kovačica je taktiež právom zameraná na kultúrny turizmus. „Nesporné je, že snaživcov v každej ustanovizni nechýba. Myslím tu na organizátorov či technické osoby. Nedostatok je ale profesionálov, nositeľov kultúry, ktorí by rozhýbali činnosť. My sme za lepších čias mali profesionálne zamestnaného režiséra, scénografa a choreografa. Režisér napríklad zodpovedal nielen za divadelné, ale i iné kultúrne programové zložky. Pri takých esách sa potom učil a naučil aj Tomáš Hriešik. Populárny Máško bol sám potom úspešným javiskovým režisérom a organizátorom podujatí. Investícia do

80. rokov Kovačičania zožali vavríny aj na juhoslovanskom festivale v Trebinji. Čech sa potešil, keď počul, že Divadelný vavrín posunuli na začiatok jesene: „Zatiaľ sa črtá začiatok „pazovskej“ prehliadky na prvý októbrový piatok. Ak máme na zreteli fakt, že je ústredný víkend Kovačického októbra už desaťročia prvý októbrový víkend, mienim, že divadelné hody môžu začať aj týždeň skôr alebo týždeň neskoršie, aby sme nemali začiatok dvoch kvalitných podujatí v ten istý víkend.“ Kovačica si na budúci rok pripomenie storočnicu od prvého divadelného predstavenia v slovenčine. Podľa Jána Čecha by aj

„Prívlastok vojvodinské slovenské festivaly už majú Rozspievané klenoty a Letí pieseň, letí. O rok by Kovačický október mohol spestriť aj Divadelný vavrín. Chcem ale poznamenať, že sa mi koncepcia troch scén Divadla VHV viac páčila od súčasnej idey profesionálneho divadla. Zosilňovali sme ešte pred niekoľkými desaťročiami sústredenie kádrov v týchto troch prostrediach. Tieto tri divadlá spolu s ďalšími divadelne silnými osadami poobchádzali počas hosťovania všetky naše osady. Profesionálne divadlo sotvaže môže cez rok obísť toľko prostredí.“ Popredný kovačický zberateľ najznámejších diel prvej gene-

Popredný juhoslovanský maliar Milan Konjović (druhý zľava) vystavoval aj v Kovačici. Na zábere z vernisáže sú i Martin Paluška, Ján Kňazovic a Ján Čech. 21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A rácie insitných maliarov sa zasadzuje o iný plán výstav v Galérii insitného umenia, keďže čoskoro táto významná ustanovizeň bude mať aj podkrovie: „V dolnej časti by sa mali striedať obrazy kovačických maliarov z fondu obrazárne. Je ich v súčasnosti približne päťsto, takže je z čoho vyberať. Práve pre takú bohatú základinu má Obec Kovačica veľa návštev turistov a hodne školských exkurzií. Stačí jedna kolektívna výstava ročne, bez Jarného výtvarného salónu. Kolektívne výstavy by mali byť tematické, pravdaže, o tom by maliari museli byť informovaní aspoň pol roka dopredu. Samostatné výstavy by sa mali usporiadať na podkroví galérie. V obrazárni by mohli vystavovať aj kvalitní maliari, ktorí zatiaľ nie sú členmi Galérie insitného umenia. Osobitnou kvalitou pre kultúrny turizmus bude od nasledujúceho 9. mája Pamätný dom Martina Jonáša. Aj tam sa do poriadku dáva aj podstrešie s možnosťou výstavného priestoru.“ Ján Čech mieni, že by výstavy školákov, dokumentárne expozície a iné výstavy mali prebie-

hať v priestoroch starej obrazárne v rámci Domu kultúry, v ktorých v rokoch 2001 až 2006 sídlila obecná televízia. Odvlani je tam dočasný skladový prie-

dňoch sa renovuje aj sieň Domu kultúry. Podľa kultúrneho dejateľa sa Dom kultúry v Kovačici staval začiatkom 50. rokov z nekvalitného materiálu.

Na Kovačickom októbri v roku 1982 domáci maliari s kultúrnymi aktivistami z Kovačice si pripomenuli 30. výročie prvej kolektívnej výstavy

stor, ktorý sa podľa bývalého riaditeľa „mohlo po odchode televízie cieľavedomejšie využiť“. Kovačica čoskoro dostane pre kultúrne a zábavné aktivity od mája do začiatku októbra aj úradne nový otvorený priestor s javiskom na nádvorí Miestneho spoločenstva. V posledných

„Pravdaže, všetko závisí od finančných prostriedkov. Ak by bolo peňazí, renovoval by som Dom kultúry tým spôsobom, aby bol plne funkčný aspoň ďalších päťdesiat rokov. Poradil by som aj vymeniť kulisu. Dnešnú plátennú prenosnú stenu som kupoval začiatkom sedemde-

siatych rokov v Belehrade. Dal by som zrenovovať aj miestnosti Národopisnej izby. Je jasné, že by sa museli pri takej investícii financie získať i z dotácií,“ odpovedá Čech na otázku, kde by najprv strovil prípadné dináre z dotácií ako manažér v kultúre. Vďaka tomu, že boli v minulosti využité všetky priestory Domu kultúry, ustanovizeň dostala svojho času ocenenie za najupravenejšiu kultúrnu budovu v okolí. Za odmenu od Kultúrno-osvetového spoločenstva Kovačica okrem iného dostala do daru výstavu dôležitého srbského maliara Milana Konjovića v starej galérii Domu kultúry. Slávny somborský expresionista prišiel aj osobne na vernisáž. „Je pekné stretávať sa na kultúrnych akciách. Duchovné uspokojenie z programov a vernisáží si ale navštevovateľ odnesie v prvom rade vtedy, keď je ponuka zaujímavá a z roka na rok zaujímavejšia,“ akcentoval záverom Ján Čech. Ján Špringeľ Snímky: z archívu Jána Čecha

VÝSTAVA K 120. VÝROČIU NARODENIA MILOŠA CRNJANSKÉHO (1893 – 1977)

Medzi Srbskom a Sumatrou B

ol poetom a prozaikom, redaktorom a dramatikom, pedagógom a diplomatom, novinárom a reportérom. Miloš Crnjanski s darom písania od Boha, ktorý napriek všetkému čo v sebe mal a slovom rozdával, na vlastnej koži skúsil, že svet naj-

Niektoré z prvých vydaní

častejšie nie je práve prekrásnym miestom na život. Stačí za21. 9. 2013

38 /4561/

listovať si v jeho Londýnskom románe, či v ďalšom románe Cestami života a smrti (Seobe). Nekonečný, modrý kruh. V ňom, hviezda. Kto ich nepozná? Alebo celé jeho Seobe, ktorých prvé pokračovania začali vychádzať v dávnom roku 1927, aby za toto dielo v roku 1930 získal cenu Srbskej kráľovskej akadémie vied. Odkazy Miloša Crnjanského, osobnosti životom, exilom a osudom trpko skúšanej a poznačenej, sú aktuálne a platné i dnes. Rovnako toľko, koľko i jeho dielo podnes nič nestratilo na váhe. Skôr opak je pravdou. Preto je dobre, že sa autor Srđan Stojan-

HLAS ĽUDU

čev rozhodol na základe prame- rópskeho formátu, toho odoňov Srbskej bibliofilnej spoloč- hralo ozaj veľa. A že, aj keď sa nosti zorganizovať výstavu, kto- niektoré jeho cesty osudom konrá sa konala od 9. do 15. septembra v Galérii RTS v Takovskej v Belehrade. Záujemcovia si na nej mohli pozrieť takmer tridsať vydaní Crnjanského prvých a zriedkavých kníh: od poetickej komédie Maska z roku 1918, do štyroch zväzkov Embaha- Z osobnej korešpondencie da (Belehrad 1983), alebo periodiká, ako sú čili slepým koncom, tie tvorivé Ideje, Putevi, Naša krila, úryvky z boli podstatne inšie: inšpirujúce korešpondencie, predslovy, pre- a vždy sťa gejzír nových skúseností: od Srbska po Sumatru. klady. Zo všetkých tušiť, že sa v živoO. Filip te Crnjanského, spisovateľa eu-

K U LT Ú R A V GALÉRII NEW MOMENT

Štyria kocúry v jedinej miestnosti V

Belehrade je veľa galérií, ešte viac výstav, no tú, ktorá sa 10. septembra začala v galérii New moment, už teraz mnohí považujú za tamojšiu výstavu roka. Návštevníci do 10. októbra majú možnosť kochať sa v dielach kľúčovej figúry moderny a jedného zo zakladateľov hnutia kubizmu Pabla Picassa (1881 – 1973), slávneho a kontroverzného surrealistu Salvadora Dalího (1904 – 1989), jedného z najsubtílnejších surrealistov Joana Miróa (1893 – 1983), ako aj najmladšieho v tejto skupine, maliara, sochára a teoretika umenia Antoni Tápiesa (1923 – 2012). K stretnutiu s usporiadateľom a hybVždy pestrý – z Dallího tvorby nou silou podujatia Lazarom Sakanom z New momentu došlo nás práce majstrov, napríklad pri charakteristickom španiel- Picassa, ako i iné vzácne grafiskom symbole: býkovi, ktorý sa ky či obrazy. Teraz máme naraz ukázal ako jeden z najlepších štyri výtvarné hviezdy, takže i výstavu považujeme za najpútačov na výstavu.

– Zrejme nebolo ľahké prezentovať práce štyroch veľkých majstrov v jedinej, hoci veľkej miestnosti? – Celá zbierka je vlastne majetkom súkromných zberateľov z Ľubľany Lazara a Živu Vujićovcov, s ktorými New moment dobre a Pohľad na grafiky Pabla Picassa úspešne spolupracuje viac než desať rokov. Aj významnejšiu pre našu galériu predtým sme mali vystavené u v posledných rokoch.

Tri diela Tápiesa

hradu a vôbec všetkým zainteresovaným v tejto dobe, keď je peňazí všade málo, a zvlášť kultúra je vo veľkej finančnej kríze.

– Štyria kocúry – názov zaujímavý... – Výstavu sme pomenovali podľa café v Barcelone s názvom 4 Gats, ktoré navštevovali najtvorivejšie osobnosti španielskeho umenia na začiatku a v strede minulého storočia. Všetci tam chodili, zvlášť Picasso, ktorý v ňom trávil dosť času. Traduje sa, že je táto kaviarnička kolískou modernizmu. Ten názov 4 Gats v katalánskom slangu vlastne znamená ich niekoľko. A u nás v New momente, v Ulici Chilandárskej 14, sa viac ako tridsať rokov zoskupujú výrazné tvorivé Hneď pri vstupe – práce, ktorých autorom je Miró osobnosti, tak naše, ako i tie z aj viaceré Picassove grafiky, ako aj štyri diela Tápiesa. Vcelku je cudziny. V tom sme si podobní diel približne päťdesiat. Akcia so spomínaným španielskym potrvá mesiac a vstup je zdarma. dejiskom. Chápeme ju ako náš dar Bele– Nemožno si nevšimnúť španielsku symboliku. Je tu aj býk... Bol aj predtým? – Nie, on je vlastne avízom, pútačom výstavy. Je pred galériou taký mesiac. Autorom je náš známy sochár Milan Stošić z Bora. Nápad bol môj, jemu sa zapáčil, takže ho s chuťou a vervou dosť rýchlo zrealizoval. Dielo je veľmi zaujímavé a mnohí už skonštatovali, že je ozaj výbornou pozvánkou na výstavu...

– Sú tu desiatky grafík a malieb... Ide o originálne práce? – Áno, hoci ide o rôzne odtlačky rôznej veľkosti. Výstave dominuje Dalí, máme celý jeho Zodiac seriál, dosť je tu i prác, ktoré podpísal Miró, sú tu Lazar Sakan z New momentu

21. 9. 2013

Oto Filip 38 /4561/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A venské národné slávnosti, hoci ešte navrstvenejšie. Ani tohto roku počas Sentianskych slávností nevystal večierok chórového spevu a prebiehal v slávnostnej sieni mestskej radnice v uto-

viva z Báčskeho Petrovca a tentoraz spievali so svojou vedúcou a dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou, ako i dirigentkou Annou Medveďovou. Okrem zboru Musica viva a domáceho speváckeho zboru, ktorý pôsobí pod menom Ženský komorný zbor Fondácie Stevana Sremca zo Senty, vystúpil aj mužský spevácky zbor z Tiszaföldváru, z Maďarska. V poldruhahodinovom koncerte zborového spevu každý zbor predviedol zopár piesní z vlastného repertoára a na záver všetky tri zbory zaspievali spoločnú pieseň. Od zastupiteľstva mesta Senta, pod patronátom ktorého sa koncert uskutočnil, dirigenti zborov dostali kytice kvetov a zbory ďakovné diplomy. Večierok potom pokračoval aj neúradnou časťou – vzájomnou družbou. J. Čiep

Promócia kandidatúry Nového Sadu

boli motivovaní zúčastniť sa v projektoch „zlepšenia mesta“ a zveľadenia úrovne urbánnej kultúry vo svojom kraji. Podľa počtu a druhu problémov a rozmýšľania prevahu majú tieto oblasti: bezpečnosť vo verejnom priestore, čistota, zeleň, verejné priestory, verejné služby a servisy, ako i architektúra a kultúrne dedičstvo. Výsledky projektu Môj kraj sú hodnotným kapitálom na začiatku procesu prípravy kandidatúry Nový Sad – Európske hlavné mesto 2020. Občania prejavili záujem a potenciál o spoznanie problémov a ochotne ponúknu riešenia. Môže nasledovať ďalší krok, čiže organizovanie pravidelných akcií zriaďovania „svojho kraja“ za pomoci mesta Nový Sad. E. Šranková

VEČIEROK ZBOROVÉHO SPEVU

Sentianske slávnosti

eď návštevník zavíta do mes- tohto roku si Senťania zaspomínali tečka Senta na severe Vojvo- na historickú bitku pri Sente a podiny, určite si všimne, že ide o m ul t i k ul t úr n e prostredie. Aj občania si už oddávna osvojili aspoň dva jazyky, ktorými sa dorozumievajú – srbčinu a maďarčinu. Tradične v polovici septembra mesto Senta a jeho ob- Z vystúpenia petrovského zboru v slávnostnej sieni mestskej radnice v Sente čania si pripomírok 10. septembra. Už štvrtý rok v najú Deň mesta. Podľa programov tlačenie Turkov roku 1697. v rámci osláv by sme povedali, že Oslavy sú programovo bohaté, poradí na ňom účinkovali aj čleide skôr o týždeň ako o deň. Aj niečo podobné ako naše Slo- novia Komorného zboru Musica

rámci príprav kandidatúry Nového Sadu na Európske hlavné mesto kultúry v roku 2020 v Kultúrnom stredisku Nového Sadu realizovali projekt Môj kraj. Výsledky prezentovali v utorok 17. septembra Dr. Andrej Fajgelj, riaditeľ KSNS, Darko Polić, jeden z koordinátorov projektu, a Milan Vračar, člen organizačného tímu. Povedali, že je projekt Môj kraj jedným z prvých v rámci zintenzívnenia promócie kandidatúry Nového Sadu na Európske hlavné mesto kultúry v roku 2020. Projekt je ináč jedinečný podľa modelu, lebo zoskupil občanov okolo idey zveľadenia povedomia o úrovni urbánnej kultúry ich priameho

Chýrnik STARÁ PAZOVA. V Galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova v pondelok 16. septembra slávnostne otvorili novú výstavnú sezónu 2013/2014. Do 3. októbra milovníci výtvarného umenia si tu môžu pozrieť umelecké práce mladej umelkyne Milice Vukovićovej z Belehradu. Výstavu otvoril Marjan Karavla, akademický maliar zo Starej Pazovy, odborný spolupracovník strediska pre výtvarné umenie. a. lš. KOVAČICA. V sobotu 21. septembra o 19. hodine v Galérii insitného

21. 9. 2013

38 /4561/

životného okolia. Uskutočnili ho na siedmich lokalitách vo väčších bytových zónach Nového Sadu. Účasť v ňom mali obyvatelia Limanu, Grbavice, Detelinary, Nového naselZ utorkovej tlačovky ja, Klisy, Petrovaradínu a Sriemskej Kamenice. kde sa písali želania občanov, boli Občanov vyzvali, aby na paneloch dvaja volontéri, ktorí predstavovali anonymne dopísali vetu: V mojom záujemcom projekt a posmeľovali občanov. Analýza ukázala, že kraji si prajem... Projekt trval od 27. augusta do občania majú veľký záujem o ta15. septembra a pri každom paneli, kéto projekty participácie a že by umenia slávnostne otvoria výstavu diel chorvátskeho insitného umenia. Spolu bude vystavených 27 malieb na plátne a na skle. Na vernisáži budú prítomní predstavitelia chorvátskeho veľvyslanectva a zberateľ Stjepan Pohižek. J. Špringeľ BÁČSKY PETROVEC. V stredu 25. septembra o 19.30 v Dome Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci MOMS Petrovec usporiada literárny večierok venovaný akademikovi Dr. Jánovi Kmeťovi k 10. výročiu úmrtia. MOMS Petrovec

HLAS ĽUDU

Galéria insitného umenia v Kovačici vypisuje

SÚBEH na prijatie nových členov Podmienky súbehu: • štátna príslušnosť Republiky Srbsko; • samostatná a aktívna tvorivá práca v oblasti umenia a insity; • najmenej jedna samostatná výstava alebo účasť na najmenej piatich kolektívnych výstavách v galériách alebo iných ustanovizniach kultúry. Každý kandidát sa na súbeh prihlasuje s tromi obrazmi vytvorenými v rokoch 2012 a 2013 a s priloženým vysvetleným životopisom (katalógy, novinové výstrižky, odmeny...). Súbeh je otvorený do 30. septembra 2013 a Umelecká rada Galérie insitného umenia 30. októbra 2013 zverejní výsledky súbehu. Adresa: Galéria insitného umenia Masarykova 65 26 210 Kovačica

Tel.: 013 661 157 Fax: 013 660 509 www.naivnaumetnost.com

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 20. septembra: • O 19.30 v relácii odznie prvá časť koncertu 41. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch z roku 2011. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z ekologického dňa v Hložanoch, o literárnych súbehoch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, zo Stretnutia evanjelickej mládeže v Starej Pazove, o prípravách na Festival populárnej slovenskej hudby Zlatý kľúč, o výrobe slamových peliet. Bude sa hovoriť i o cene paliva a o zásobovaní palivom Petrovčanov, o zbere a spracovaní priemyselnej papriky, o cene slnečnice a o blokádach. • O 20.30 SPEKTRUM: Vysielanie bude tentoraz venované školskej problematike. O situácii v jednotlivých základných a stredných školách sa zmienia riaditelia a profesori týchto škôl. NEDEĽA 22. septembra: • O 11.00 DÚHOVKA: V prvej Milan Kulík, redaktor nedeľnej polhodinke bude Vysielania pre dedinu odvysielaný vzácny dokument o poslednej generácii tkáčok a výšivkárok, teraz už starých mám, ktorý bol nakrútený v roku 2009. Je to svojrázna výzva mladým, aby si uvedomili význam tradičných hodnôt a nedovolili im zaniknúť, podobne ako ani dobrému slovu, pekným zvykom a čestnej práci. • O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Druhá časť nedeľňajšieho vysielania bude venovaná prevažne poľnohospodárstvu v našich prostrediach, teda cenám poľnohospodárskych výrobkov a reprodukčného materiálu na burze. UTOROK 24. septembra: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 22. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Keď osud zavedie ďaleko od rodiska Činnosť padinských ochotníkov Letný kurz bábkového divadla Utorok 24. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Akcia odberu krvi Kovačický október klope na dvere Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 27. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica

Slovenský film: Iná láska Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Anna Sucháneková, novinárka Srbskej redakcie

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 23. septembra: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 24. septembra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby; Streda 25. septembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 26. septembra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Piatok 27. septembra: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 21. septembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše; NEDEĽA 22. septembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny • 17.15 – 18.00 Portréty; UTOROK 24. septembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení; STREDA 25. septembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com;

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 15.15.

Program od 20. do 26. septembra Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Reklamy, 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, zostrih Molí Citáty 19.00 Zvon, prehľad udalostí 19.00 Zvon, spravodajská týždňa relácia 20.00 Kolážová relácia Nedeľa 19.15 Kreslený film s vami 19.30 Zahraničný denník 22.00 Film: Odcudzené srdcia 20.00 Hit dňa, Reklamy 24.00 Záver vysielania 20.15 Filmy: Piatok 20. septembra – Každý pondelok o 20.15: Zlatíčka pre každého Hudobný mix Sobota 21. septembra – Každý piatok o 18.15: Výber Pápež musí zomrieť z programu TV Kovačica Pondelok 23. septembra – Každú sobotu o 18.15: Výber Teraz to vidíš, teraz už nie z programu TV Pančevo Utorok 24. septembra – Nestrácaj vieru, chlapče Streda 25. septembra – Predtucha Štvrtok 26. septembra – Impulz 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 22. septembra Vladislav Vahula informuje o výkupe 18.00 Hudobné sóje na sile Sústavy Petrovec v Pivnici blahoželania

KRÍŽOVKA ČÍSLO 38 V tajničke je meno a priezvisko básnika narodeného 1. 12. 1961 v Sriemskej Mitrovici. Je spevákom a pesničkárom. Pracuje ako tajomník NRSNM, žije v Petrovci. Vydal 4 zbierky básní, audiokazetu a cédečko. autorka: najvyšší ANNA prostriedok tajnička spojka ž. spev. tona BIČIA- na platenie hlas ROVÁ

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 25. septembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané reprízy najzaujímavejších vysielaní. Repríza v nedeľu 29. septembra o 7.30 h.

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

jedál

plastickosť počul

vpíšte LALO

ono vpíšte CH E

začiatočník tebe

domáce zviera

väčšie proz. dielo onak vpíšte ARK herečka Kolesar

nepochybná malá dlaň vpíšte RKA

prostriedok na lakovanie koncovka ruských priezvisk

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

vpíšte odborníčka ž. meno I Č na prípravu

zatým, ďalej

vodná rastlina

moderátorka Kiš

pond

liter

vábi

príslušník AS U istej org. L H UD prúdenie Ľ vody

oná

Loznica mesto v Srbsku zimný odev

elektrický ten

orgán zraku gram

základná jednotka hmotnosti

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 37 – VODOROVNE: meteorit, anekdota, re, akt, J, tri, laso, Igalo, pm, Ni, oplan, mastil, e, a, E, L, D, restoval, Kata, ara, O, rmútil, via, dala. TAJNIČKA: MARTIN MARKOV Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 35 z čísla 35 Hlasu ľudu zo 31. augusta 2013 bolo: MICHAL BABIAK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARÍNA HOLÍKOVÁ, Ul. Nálepkova č. 14, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

K U LT Ú R A

OZNAMY

Výzva pre záujemcov o štipendium rámci Národného štipendijného programu na podporu mobilít V bola zverejnená nová výzva na predkladanie žiadostí o štipendium na študijné, výskumné a prednáškové pobyty počas letného semestra akademického roku 2013/2014. Vytvorenie Národného štipendijného programu na podporu mobilít študentov, doktorandov, vysokoškolských učiteľov a výskumných, resp. umeleckých pracovníkov schválila vláda Slovenskej republiky v roku 2005. Národný štipendijný program je financovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. SAIA, n. o. administratívne zabezpečuje Národný štipendijný program na základe zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Štipendisti Národného štipendijného programu sú štipendistami vlády Slovenskej republiky. Národný štipendijný program Slovenskej republiky je určený aj na podporu mobilít zahraničných študentov, doktorandov, vysokoškolských

učiteľov a výskumných, resp. umeleckých pracovníkov na pobyty na slovenských vysokých školách a výskumných pracoviskách. Základné informácie o programe nájdete v priložených letákoch (v slovenskom a v anglickom jazyku). Podrobné informácie o programe môžu uchádzači získať na oficiálnej webovej stránke programu www.stipendia.sk, resp. www.scholarships.sk. V prípade otázok týkajúcich sa Národného štipendijného programu sa môžu uchádzači obrátiť priamo na administrátora tohto programu p. Lukáša Marcina (nsp-foreign@saia.sk). Uzávierka na predkladanie žiadostí je 31. októbra 2013 do 16.00 hod., pričom pobyty sa budú môcť realizovať v rámci letného semestra akademického roku 2013/2014. Žiadosti o štipendiá možno aktuálne predkladať on-line na www.stipendia.sk, resp. www.scholarships.sk. Ďalšia uzávierka programu sa uskutoční 30. apríla 2014 a bude zameraná na pobyty počas akademického roku 2014/2015. Veľvyslanectvo SR v Belehrade

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara, Ulica Dr. Svetislava Kasapinovića č. 23, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6199/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. . Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. septembra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-695/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara, Ulica Dr. Svetislava Kasapinovića č. 23, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6199/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie Veternik 2, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE

Stať a stáť P

ri písaní a vyjadrovaní treba dávať dôraz aj na krátke a dlhé samohlásky, lebo pri nedodržiavaní pravopisných noriem sa zmení význam slov. Vôbec nie je jedno, či povieme a tobôž nie napíšeme stať s krátkym „a“ alebo stáť s dlhým „á“. Na vysvetlenie rozdielov sa oprieme o Krátky slovník slovenského jazyka: – stať je článok, väčší odborný, povedzme publicistická stať, zborník statí alebo ucelená časť väčšieho textového celku: záverečná stať (diela); stať o kultúre. – stáť (s dlhým „á“) znamená: – zaujímať vzpriamenú polohu na nohách: stáť rovno, na prstoch; – môžeme si zabezpečiť aj lístok na státie, alebo stáť v rade na lístky; – označuje polohu: v izbe stojí stôl, pri dome stojí garáž; – vyjadruje nefunkčnosť: zostaň stáť!; autobus stojí (na červenú); zákaz státia (motorových vozidiel); hodiny stoja; fabrika stojí (nie je v prevádzke); v spojení nechať stáť (potraviny) odstáť, postáť; – zaujímať isté postavenie, byť v nejakom vzťahu alebo stave: stáť v popredí; vynikať; stáť v pozadí; stáť na čele, stáť na vysokom stupni; stáť pred úlohami; alebo aj stáť v ceste – prekážať či stáť bokom – nezúčastňovať sa; – držať s niekým, podporovať, pomáhať: rodina stojí pri ňom; – neupúšťať od niečoho: stáť na svojich požiadavkách, stáť na tom, aby odišiel; – existenčne závisieť, opierať sa: blahobyt stojí na práci; – byť zaznačený, napísaný (hovorovo): v liste stálo, že prídu v sobotu, stálo to v novinách; – svedčať, pristať (hovorovo): šaty mu stoja (ako uliate). Keď niekto stojí bezradne, stojí ako socha, ako soľný stĺp, ako prikovaný, ako pribitý. O nezávislej osobe povieme: stojí na vlastných nohách. Keď máme veľa roboty nevieme, kde nám hlava stojí. Slovesom stáť označujeme cenu v peniazoch: obed stojí 5 eur; liečenie stojí veľa peňazí. A aj tieto vety poznáme: Stálo to veľa námahy (veľké úsilia, veľa času). Stálo ho to život (prišiel o život).; Usiluj sa, aby si za dačo stál (aby si bol hodný).; Stoj čo stoj to dnes musím vykonať (za akýchkoľvek okolností).; To nestojí za nič (je bezcenné).; Môže ho to stáť hlavu (môže doplatiť životom). ah

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara, Ulica Dr. Svetislava Kasapinovića č. 23, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6199/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá pozostáva z troch multiband antén Huawei Aggison ADU451602 pre systémy GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 140 ° (prvý úsek), 240 ° (druhý úsek) a 330 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Detelinara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 43/13 – Rozhodnutie US a 50/13 _ Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/201102 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara, číslo správy 1507/13-271 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.5 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 1289, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. septembra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-654/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 1289, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 1289, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava, ktorá pozostáva z troch panelových antén K739636 pre systém GSM 900. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 3 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 20 ° (prvý úsek), 200 ° (druhý úsek) a 280 ° (tretí úsek). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Sriemska Kamenica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-529/12, z 24. januára 2013, ktorú vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica, číslo správy 0907/13-172 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

BLAHOŽELANIE Na Filozofickej fakulte v Novom Sade 10. septembra 2013 ANNA LEKÁROVÁ z Petrovca úspešne ukončila štúdium. Mladej profesorke slovenčiny blahoželajú a veľa úspechov v práci a v súkromnom živote prajú tetky s rodinami. PREDÁVA SA Kysáčske obchodné stredisko (Kisački trgovački centar) KTC na Ulici Benešovej 28: − predajňa s tovarom a skladovacím priestorom – obývací priestor – pomocné objekty Záujemcovia si objekty môžu pozrieť v pracovnom čase od 8.00 do 18.00. Informácie na tel. čísla: 021/828-085 a 063/8544140.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s našou mamou a starkou

MÁRIOU BRNOVOU rod. Šeprákovou 27. 2. 1931 – 14. 9. 2013 z Petrovca

Ako tíško si žila, tak tíško si odišla. Skromná v živote, veľká v láske a dobrote. Synovia Ondrej a Ján s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynulo už 10 rokov, čo nás opustila naša dobrá matka a mamička, a onedlho uplynie 19 rokov, čo nás opustil náš dobrý otec a apko

ZUZANA

JÁN

1926 – 2003 – 2013

1925 – 1994 – 2013

ŠVORCOVCI z Kysáča Žijete v srdciach tých, ktorí Vás milovali a ešte stále si spomínajú na Vašu lásku, dobrotu a usilovnosť. Dcéra Ružena s manželom Pavlom a rodiny Závišová a Savićová

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. septembra 2013 je tomu smutný a boľavý rok, čo nás navždy opustil môj manžel a náš oci a starký

Je tomu rok, čo nás navždy opustil náš milovaný starký

Je tomu ťažký a boľavý rok, čo nás navždy opustil náš oci

JÁN ZAVAROŠ 9. 5. 1947– 2012 – 2013 z Báčskeho Petrovca

JÁN ZAVAROŠ

9. 5. 1947 – 21. 9. 2012 – 2013 z Petrovca

Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne.

Cestou život mal si ešte kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Len ten, kto stratil, koho mal rád pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

Ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Večnú pamiatku si zachovávajú a s láskou a úctou si na Teba spomínajú

S láskou si na Teba spomínajú Tvoji:

S úctou a láskou si na Teba spomínajú Tvoji:

vnuk Samušo a vnučka Katka s priateľom Jarkom

Tvoji najmilší

SPOMIENKA

dcéra Katka a zať Samušo Záborskovci

SPOMIENKA

na drahú priateľku

na manžela, otca a zaťa

JÁNA ČAPEĽU 7. 5. 1955 – 17. 9. 2012 – 2013 z Kulpína

ANNU HOLÚBEKOVÚ rod. Marilovićovú 8. 9. 1952 – 14. 9. 2012 – 2013 z Kovačice S úctou a láskou si na Teba spomínajú

Ťažký osud to vzácne nám vzal, bolesť v srdci a prázdny dom zanechal. Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Navždy zarmútení: manželka Danica, syn Saša s manželkou Alenou a svokra Katarína

Benkovci a Severíniovci

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SPOMIENKA Pri príležitosti osláv 50 rokov životného jubilea a 35 rokov od ukončenia ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, generácia žiakov narodených 1963 roku si spomína na svojich zosnulých spolužiakov a učiteľov, ktorí sa nedožili tohto jubilea.

Spolužiaci:

Učitelia:

JÁN ČAPO JOZEF KOLAJ MILJAN MATIJEVIĆ PAVEL CICKA PAVEL SLÁDEČEK SNEŽANA PUTIĆ

MARTA CICKOVÁ ANNA SVETLÍKOVÁ MÁRIA BRAJANOVSKÁ MÁRIA CHORVÁTOVÁ EUFEMIJA HARDYOVÁ TOMÁŠ MRAVÍK IVAN MILOŠEVIĆ

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Futog 4 – NS 188, NSU 188, v Ulici Gavrila Principa č. 82, vo Futogu, na katastrálnej parcele č. 4618, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

VLADKOM PENDIĆOM

JÁN CHALUPA 28. 1. 1974 – 19. 9. 2009 – 2013 z Kovačice

23. 8. 1975 – 7. 9. 2013 z Kovačice

JULKU

Ako riadky bez písmen, ako zatúlaný sen, ako anjel bez neba my cítime sa bez Teba. Anička, Annamária a Marek

Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Tvoji susedovci Koreňovci

POSLEDNÝ POZDRAV

Oznamujte v

VLADKOVI PENDIĆOVI

Odišiel si náhle, ale Tvoja usmiata tvár zostane v našich srdciach navždy.

na svojich rodičov

Uplynuli 4 roky, čo nie je s nami náš ocko a manžel

so susedom

23. 8. 1975 – 7. 9. 2013 z Kovačice

SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

18. 3. 1942 – 23. 9. 2011 – 2013

JÁNA

22. 12. 1937 – 6. 5. 2010 − 2013

VOZÁROVCOV

z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávajú Vaši synovia Ján a Pavel s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 5. septembra 2013 nás opustila naša mama a stará mama

Hlase ľudu MÁRIA KUKAVSKÁ

021/47-20-840

1926 – 2013 z Báčskeho Petrovca

a 021/47-20-844

Rodina Králiková

V našich spomienkach si Ťa navždy zachováme.

inzercia@hl.rs

Dcéry s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s nenahraditeľným synom

s mojím milým bračekom

VLADKOM PENDIĆOM VLADKOM PENDIĆOM

23. 8. 1975 – 7. 9. 2013 z Kovačice

Už Ťa neprebudí slnko, ani krásny deň, už na cintoríne spíš svoj večný sen. Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ďalej žiť. Čas plynie, život ide v diaľ, nám po Tebe zostáva len veľká bolesť a žiaľ. Do smrti zostávajú zarmútení Tvoji rodičia

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoja sestrička Vierka s manželom Jankom a synčekom Sandrom

ŠPORT

Školský šport „A

firmácia a rozvoj školského športu tvorí jedno zo strategických usmernení Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež.“ Viac než skutočnosť, že v prečítanom texte na webovej stránke rezortného sekretariátu nie je definícia samotného školského športu, zaráža konštatácia, podľa ktorej „viac než 50 % škôl na území AP Vojvodiny nemá základné podmienky na realizáciu výučby telesnej výchovy“. S cieľom nápravy, uvádza sa tamtiež, Výkonná rada a spomenutý sekretariát APV od roku 2002 „vyčlenili značné prostriedky“. Problém telesného rozvoja dospievajúcich mladých ľudí je predsa čoraz vypuklejší. Javí sa ako jedno z prirodzených ohniviek zdevastovanej spoločnosti, ktorá viazne v bahne nahromadených neriešených problémov, začnúc trebárs drastickým poklesom životnej úrovne a končiac nedopovedanými a neúčelnými školskými reformami. Žiacke tašky a žiacke nohy sú čoraz ťažšie, pričom na neznesiteľne ťažký tovar najčastejšie dopláca hlava. Na hmotné problémy sa nadväzujú problémy kádrové, najmä v menších školách, v ktorých sa hodiny telovýchovy často začínajú hodením lopty a výzvou „od-

NAŠA TÉMA borného“ a(lebo) „motivovaného“ učiteľa: „Hrajte...!“ Bývali veru na pláne školského športovania lepšie časy. Sústava školských súťažení sa začala v školskom roku 1969/70. Predtým, v roku 1968, vtedajší Juhoslovanský olympijský výbor, Juhoslovanský zväz organizácií telesnej kultúry a Zväz spolkov pedagógov telesnej kultúry Juhoslávie vyzvali školy, aby sa zapojili do súťaže pomenovanej Malé olympijské hry. Cieľom podujatia, ktoré razom pustilo hlboké zdravé korene, bolo podnietenie rozvoja masového športu medzi školskou mládežou. Na jednej strane sa úspešne utužovala základná olympijská myšlienka (Nie je dôležité zvíťaziť, dôležité je zúčastniť sa!), na strane druhej sa vytvárali čoraz lepšie podmienky na rozvoj športového potenciálu. Nie div, že športovci niekdajšej socialistickej Juhoslávie mali vysoký medzinárodný rating a dosiahli celý rad vynikajúcich výsledkov na najsilnejších svetových športových podujatiach. Bolo to obdobie, keď žiaci základných škôl (nehovoriac o stredných) získali obstojné teoretické, ale aj praktické poznatky z atletiky, gymnastiky, futbalu, hádzanej, basketbalu, volejbalu, zápasenia... Pripomíname, že súťažili (a s akým nadšením!) na štyroch úrovniach: v školách, obciach, regiónoch

a republikách. Temer po každej „žiackej olympiáde“ vyplávali na povrch rýdze talenty, z ktorých neskoršie odborníci „vytesali“ skutočné športové esá. V súčasnosti kompetencie nad školským športom má Ministerstvo mládeže a športu, ale školské súťaže organizačne zabezpečuje Zväz pre školský šport a olympijskú výchovu. Aj na tomto pláne zásada spojených nádob nefunguje práve ideálne. Aktuálny model školského športu sa nie príliš osvedčil. Žiaci a vôbec dospievajúca mládež v období expanzie elektronických, respektíve internetových „kúzel“ športujú čoraz menej. Tým sa čoraz viac dostáva do slepej uličky nezdravého telesného rozvoja. Na základe známej sentencie V zdravom tele zdravý duch, na dôvažok pritlačená kameňom nezvestnej budúcnosti, súčasná mládež nemá ďaleko od pádu do nádoby s riadne zmiešanými morálnymi hodnotami. Žiaľ, úroveň školského športu a samým tým aj zdravého telesného a duchovného rastu často závisí (aj) od dobrej vôle nie prehnane motivovaných učiteľov, respektíve profesorov telesnej výchovy. Azda to stačí? Nechce to pevnejšie systémové riešenie? Juraj Bartoš

V Kulpíne narastá záujem o volejbal E šte 1. septembra 1990 sa v Základnej škole Jána Amosa Komenského profesor telesnej výchovy Ján Lačok podujal zaúčať žiakov do tajomstiev volejbalu. Zopár rokov sa húževnato pracovalo, ale keďže to boli pionierske začiatky tohto školského športu, výsledky neboli ihneď celkom viditeľné. Už o pár rokov neskôr niekoľkí úspešnejší volejbalisti z Kulpína boli, vďaka vytrvalej práci profesora Lačoka, volejbalového nadšenca, presunutí do petrovského VK Mladosť. Tak tomu bolo celý rad rokov, lebo vlastne prof. Lačok bol dlhoročným trénerom v Petrovci. Nie div, že neraz vo VK Mladosť bolo viac hráčov z Kulpína ako zo samého Petrovca. Hoci v Kulpíne v tom období mali neadekvátnu starú telocvičňu, predsa sa sústavne pracovalo a kulpínski žiaci dostali kvalitné základy, čiže úspešne zdolali abecedu volejbalu. Po roku 2005, keď už bola otvorená nová telocvičňa pri budove kulpínskej základnej školy, sa otvorili nové možnosti aj pre už skúsených volejbalistov z ročníka 1985, ktorí už vtedy nehrávali, ale sa rozhodli zaktivizovať znova za nezištnej pomoci trénera Lačoka. Bolo vtedy spolu takých štrnásť hráčov, ktorí sa chceli vážnejšie venovať volejbalu v Kulpíne. Práve z toho dôvodu sa profesori kulpínskej školy Ján Lačok a Todor Radanov podujali v roku 2010 v Kulpíne založiť volejbalový klub. Boli to sľubné začiatky a Volejbalový klub Kulpín úspešne pôsobí dodnes.

Vzhľadom na to, že odvtedy záujem detí a mládeže Kulpína o volejbal stále stúpa, pri základej škole začala pôsobiť aj škola volejbalu. Do nej sa zapájajú žiaci od tretieho ročníka a s nimi pracuje aktívny hráč prvej zostavy volejbalistov Kulpína Ondrej Dudáš. Osobitne sa pracuje s dievčatami a osobitne s chlapcami, tiež s vyššími ročníkmi (7. a 8.). Volejbal v Kulpíne naskutku má perspektívu a hráči aj po ukončení základnej školy zostávajú aktívne hrať vo Volejbalovom klube Kulpín. Dievčatá by tiež rady hrali aj súťaž, žiaľ, Mladé volejbalistky z kulpínskej základnej školy problém sú financie. Nateraz má VK s trénerom a profesorom telesnej Kulpín značnú pomoc hlavne od výchovy Jánom Lačokom početných sponzorov. Po roku 2010 v Kulpíne začala expanzia záujmu o volejbal. Dô- to budú dve vojvodinské prvoligové súťaže kazom toho je veľký počet divákov nielen na zá- (Sever a Juh) namiesto doterajších troch. Kulpínsky klub bude súťažiť v skupine so Suboticou, pasoch, ale aj na tréningoch. Prvá zostava klubu už v auguste začala s prí- Somborom, Apatínom, Bečejom, Báčskou Papravami na jesennú časť majstrovstiev. Trénujú lankou, Báčom, Kikindou, Novým Sadom. V zotrikrát týždenne a skupina kadetov dvakrát. S pr- stave VK Kulpín okrem doterajších hráčov z Kulvou zostavou pracuje tréner J. Lačok a s kadet- pína a Nového Sadu majú aj troch nováčikov, a mi O. Dudáš. Predseda VK Kulpín Todor Radanov to z Nového Sadu a Petrovca, keďže mužský cepodotkol, že tejto jesene budú súťažiť v I. voj- lok VK Mladosť zanikol. vodinskej lige. Na rozdiel od minulej sezóny, v tejK. Gažová 21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

NAŠA TÉMA NÓVUM V PADINE A V KOVAČICI

Volejbal skloňujú vo všetkých pádoch „P

ozrite sa na súčasné diania v niek- medzi opory klubov torých našich najznámejších kolek- ovenčených titulmi z potívnych športoch: žiaľ, samé hádky, spory, hárových súťaží starého zvady. Vo futbale, basketbale, čiastočne aj kontinentu. Juhobanátsky projekt v hádzanej. Nielen medzi najznámejšími klubmi, ale – vo futbale – aj vo zväze. Vo vo- Odbojka 013 (Volejbal lejbale toho niet, preto čo do organizácie 013) Ivana Krgovića a jeho spolupraa kultúrnosti mecovníkov, ktodzi aktérmi u nás rého cieľom je je to šport číslo 1,“ zapojiť do presviedčal predneho aj školástaviteľov médií na kov z Obce druhých Dňoch Kovačica, má volejbalu Obce Koza sebou už vačica prednedávpol druha nom Ivan Krgović. roka. Je viac Podľa tohto mlanež úspešný. Ivan Krgović (piaty zľava) a jeho spolupracovníci z projektu dého a aj za hraniGymnázium v Volejbal 013 cami Srbska úspešKovačici, základná škola v ného volejbalovéCrepaji, ale zvlášť telovýho trénera „už takchovné siene základných mer dve desaťroškôl v Padine a Kovačici sa čia hrá tento šport hemžia množstvom nateprím bezmála i na šených detí medzi sieťami. základe úspechov Vošiel im pod kožu dramav oboch konkutický a dynamický šport. renciách, od najVeľkú zásluhu o rozmach mladších súťažiavolejbalu v najväčších slocich až po seniorov venských banátskych mesa seniorky, a to na Podanie vo volejbale je dôležité tečkách, okrem lokálnej san a j z n á m e j š í c h aspoň rovnako ako v tenise mosprávy a značnej podšampionátoch – a stolnom tenise pory rodičov detí, majú aj Európy, sveta, olympijských hrách, svetových ligách“. Na- vedenia oboch škôl a tamojší profesori Priateľstvo dôležitejšie od výsledku vyše naši volejbalisti a volejbalistky patria telesnej kultúry. Vlaňajší a tohtoročný Deň volejbalových trénerov. K tomu prichádzajú balu na nádvorí ZŠ Mladých pokolení v zväčšiť slávnosť do Obce Kovačica i hráčky Kovačici zoskupil obrovský počet do vo- a hráči z VK Borac Starčevo, roky najúslejbalu zamilovaných mladších a starších pešnejšieho klubu z južného Banátu. Najškolákov z Panmladší Padinčania čevskej a predoa Kovačičania sa tak všetkým Kovačicna tvári miesta kej obce. Podobmôžu učiť od majsne bolo aj v zime, trov. keďže sa volejbaUž od tohto školloví nadšenci stretského ročníka pláli na turnaji v černuje Ivan Krgović stvo vybudovanej niektorých Padinšportovej hale v čanov a KovačičaDebeljači. Ani jednov zapojiť aj do no kovačické ihrisjuhobanátskych súko na otvorenom a ťaží. V oboch osaani jeden voľný dách sa zatiaľ vážmeter v debeljačnejšie súperí v pláskej sieni nezostal žovom volejbale, nevyužitý na to, Od udržania lopty hore, servisov, nahrávok, ktorý rovnako tak bagrov, smečov a blokov je dôležitejšia – aby sa rad radom radosť z hry opantal športových postavili siete. V horlivcov vďaka vyokamihu sa na ihriskách a palubovke hra- budovaným ihriskám na piesku. V smečoch a blokoch môžu dievčence občas la desiatka zápasov, a to za asistencie porovnoprávne čeliť chlapcom predných srbských odborníkov a volejText a fotografie: Ján Špringeľ 21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

NAŠA TÉMA

STARÁ PAZOVA

Dobré podmienky na rozvoj školských aktivít V

skôr využijeme aj v praktickej Základnej škole hrdinu Jančasti. ka Čmelíka v Starej Pazove Na základe jej dlhodobých viac ako desať rokov profesorpedagogických skúseností so kou telesnej výchovy je Anička žiakmi, športové hry s loptou sa Balážová. Prácu so žiakmi má žiakom oveľa viac daria než nanesmierne rada a s celkovými príklad gymnastika. Nie je kažpodmienkami v škole je spodé dieťa talentované pre všetky kojná. Majú priestrannú telocdruhy športov, no všeobecne s vičňu, veľký školský dvor a je tu motorickými schopnosťami paaj pekný mestský park tesne zovských žiakov je pani profevedľa školy. Žiaci telesnú výsorka nesmierne spokojná. Kažchovu absolvujú hlavne v špordý rok sa pravidelne zúčastňutovej hale Park, ktorá je fakticjú aj na žiackych súťažiach z teky spojená so školskou budolesnej výchovy: vou. − Keďže naša škola čo do počKeďže sa toho času v hale tu žiakov nie je príliš veľká, obyPark vynovuje parketová podčajne sa zúčastňujeme na obeclaha, žiaci telesnú výchovu máných a oblastných súťažiach. vajú buď v učebniach, alebo, ak Pazovskí piataci s profesorkou telesnej výchovy Aničkou Balážovou Žiaci našej školy veľmi málo akpočasie dovolí, na školskom tívne trénujú v tunajších športových kludvore. Rekonštrukciu finančne zabezpeču- fesorka Balážová hovorí: − Teraz, kým telocvičňu nedáme do po- boch. Sú ojedinelé prípady, keď najmä jú Miestne spoločenstvo Stará Pazova a riadku, so žiakmi vyšších ročníkov mám chlapci trénujú futbal alebo nejaký iný Obec Stará Pazova. Inak škola disponuje základným športovým náradím na rozvoj žia- teoretické hodiny telesnej výchovy. Spra- šport, kým dievčence sú aktívne hlavne vo kov. V športovej hale Park sa hrajú aj početné cúvame teoretické hodiny z volejbalu, há- folklórnej skupine pôsobiacej pri tunajšom zápasy, realizujú sa rôzne súťaže, tréningy dzanej, basketbalu; žiaci si osvojujú tech- slovenskom spolku. A. Lš. viacerých športových klubov v meste. Pro- nické prvky a pravidlá týchto športov, čo ne-

ZÁKLADNÁ ŠKOLA JOZEFA MARČOKA DRAGUTINA V HLOŽANOCH

Výberový predmet − šach Začnúc školským rokom 2008/2009 až doteraz v Základnej škole Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch šach pustil korene ako výberový predmet. Vyučuje ho učiteľ triednej výučby Ondrej Chlpka. Sám pred časom nastupoval za celok tamojšieho Šachového klubu Budúcnosť, rovnako ako jeho otec, a potom aj syn… Ako sa to vlastne v škole začalo? − V spomenutom roku som vyučoval druhákov. Ako výberové predmety pre nižšie triedy boli ponúknuté predmety: krasopis, ochrancovia prírody, tradičná kultúra a šach. Všetci rodičia mojich žiakov súhlasili, aby som ich deti zaúčal tajomstvám šachu. Odvtedy len v prvej triede svojich žiakov učím krasopis, v ostatných nižších ročníkoch sa venujeme šachu. − Ako vyzerá výučba v praxi? Používate aj odbornú literatúru? − Začíname, pravdaže, od základov. Najprv sa deti učia názvy figúr a smery ich pohybu. Používame knihu Šahovske čarolije autora Danka Popa. Dobrá je aj publikácia Željka Medara Naučite šah uz svoje dete. Obe sú mimoriadne dobré a máme aj Abecedu šaha. Neskoršie deti hrajú medzi sebou a v 3. a 4. ročníku sa učia zapisovať šachové partie. − Je známe, že sa už zopár rokov organizuje šachová súťaž medzi štyrmi školami Báčskopetrovskej obce…

− S učiteľom Radem Kolarskim z kulpínskej školy, ktorý tam vedie šachový krúžok, sme pred niekoľkými rokmi začali organizovať šachovú ligu za účasti všetkých štyroch základných škôl v obci. Maglićania ju už dva roky ignorujú. Naša škola mala dva roky zaradom najlepšie výsledky. V uplynulom školskom roku sme nastúpili s dvoma celkami: chlapčenským a diev- Hložančania na ME v Novom Sade: Ján Baláž (zľava), Ondrej Chlpka, Ondrej Chlpka ml., Vladimír Kriška čenským. Prvé miesto obsadili naši chlapci, druhé celok kulpínskej školy, tretie naše vstvách Európy…? dievčatá a ako štvrté skončilo družstvo z Petrovca. − Áno, boli na Školských majstrovstvách Európy − Zúčastňujú sa vaši žiaci aj na iných súťa- 2013 v Novom Sade (20. − 28. júna). Nedosiahli žiadžiach? ne ohurujúce výsledky, majú však za sebou peknú − Od začiatku nastupujú na turnaji Zornička skúsenosť a krásne zážitky. Súťažili ako celok Obce open. Na tohtoročnom turnaji Ivan Kriška obsadil Báčsky Petrovec. V skupine do 15 rokov Ján Baláž 3. miesto v mladšej vekovej skupine rovnako ako obsadil 22. miesto, Vladimír Kriška 23. Ondrej Ján Baláž v staršej skupine. Na predchádzajúcich Chlpka, náš bývalý žiak, teraz žiak Gymnázia Jána turnajoch Zorničky sa z našich najviac darilo Vla- Kollára v Petrovci, súťažil v skupine do 17 rokov, obdimírovi Kriškovi a vlani Ondrej Chlpka obsadil 3. sadil 19. miesto; v tej istej skupine Miroslav Majtán miesto. Naši žiaci sa pravidelne zúčastňujú na sú- z Petrovca sa umiestnil na 20. mieste a hrali aj Kulťaži žiakov škôl Juhobáčskeho obvodu. Tu dosa- pínčania Fabók a Širka. Chcem ešte dodať, že Vlahujeme pekné výsledky, ak tak možno nazvať dimír Kriška a Ján Baláž nastupujú za celok ŠK Bu„najnešťastnejšie” štvrté miesta, ktoré sme získali dúcnosť Hložany a Ondrej Chlpka za mužstvo ŠK Peuž viackrát. trovec. J. Bartoš − Hložianski žiaci si zahrali aj na Majstro21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

NAŠA TÉMA V NEDEĽU 29. SEPTEMBRA KROKOM A BEHOM ZA ZDRAVÍM

Poďme na jubilejný 25. Petrovský maratón! Organizačný výbor Petrovského maratónu informuje všetkých záujemcov, že 25. jubilejný maratón v Petrovci bude v nedeľu 29. septembra 2013. Vyzýva občanov Petrovca, tiež z bližšieho a ďalšieho okolia, aby si prišli zabehnúť na tohtoročný PM. Začiatok pre predškolské deti a školákov do 13 rokov je o 9.00 hod. na ihriskách Základnej školy Jána Čajaka a pre ostatných bežcov štart bude pred pomníkom na petrovskom Námestí slobody o 10.00. rípravy sú v plnom prúde. Predsedníčku organizačného výboru Tatianu Krivákovú-Amidžićovú sme oslovili nezvyčajne – konštatáciou, že hoci maratón v Petrovci trvá celé štvrťstoročie, ešte stále nemá matricu a organizácia sa pri-

vec, ktorá každý rok vymenúva aj organizačný výbor. Už po ukončení vlaňajšieho ročníka sme upozorňovali, že v roku 2013 bude jubilejný ročník PM, a že treba trochu popracovať na jeho marketingu, aby sa finančne lepšie zabezpečil. Márne,

Štart Petrovského maratónu na Námestí slobody roku 2008 pravuje na poslednú chvíľu. Ponechaný je na profesorov telesnej výchovy... − My profesori telocviku sme realizátori Petrovského maratónu. Organizuje ho Obec Báčsky Petro-

v obci pre apel nemali pochopenie. Iba v septembri, na opytovanie verejnosti, sa Obecná rada spamätala, že ak chceme mať maratón, tak aspoň treba vymenovať organizačný výbor. Už ale nebolo nados-

FUTBALOVÝ TURNAJ V SELENČI v rámci projektu Aktivan raspust – zadovoljna deca pod patronátom Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež usporiadali ZŠ Jána Kollára a Mládežnícka asociácia Play zo Selenče. V malom futbale súťažili pionieri vo dvoch vekových skupinách: 8 až 11, respektíve 12 až 15 rokov. V prvej kategórii súťažili 4 futbalové celky, v staršej 6, čiže žiaci zo škôl z osád Deronje, Vajska, Plavna, Báč a Selenča. Na turnaji viac než 90 detí malo zabezpečenú šťavu a občerstvenie, a každé družstvo absolvovalo aj kreatívne dielne z fair-play a tímovej práce. Každá škola dostala jednu futbalovú loptu. Pokiaľ ide o výsledky, umiestnenie jednotlivých celkov je takéto: v mladšej vekovej kategórii 1. miesto obsadil Báč, 2. Nesalomivi (Plavna), 3. Galaxy Team (Selenča); a v staršej skupine: 1. Šmekeri (Selenča), 2. Deronje (Deronje), 3. Cicosmacosi (Vajska). Za férovú hru boli odmenené družstvá Nesalomljivi a Deronje. Víťazov odmenili pohármi a medailami, kým ostatné celky dostali diplomy a poďakovanie. Organizátori majú nádej, že sa tento turnaj stane tradičným letným turnajom pre pionierov. Jaroslav Pecník

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

tač času, aby sa urobilo niečo náročnejšie a aby sa zabezpečil aspoň sponzor pre tričká, ktoré sme chceli rozdeliť účastníkom. Teda PM aj tohto roku bude štandardný, tak – Tuná sa stretneme v nedeľu 29. ako doteraz. Jednotlivé dráhy septembra, – vyzvala všetkých a kategórie účastní- predsedníčka OV Petrovského kov sú usporiadané maratónu 2013 Tatiana Krivákovárovnako ako aj vlani. Amidžićová Bežať sa bude v sied− K dobrému zdaru a najlepšiemu mich vekových skupinách, na ihriskách základnej ško- poriadku svoje ruky a schopnosti tak ly, a potom aj na dráhach 8 ako doteraz i tohto roku priložia prakm, respektíve 4 km pre covníci Gymnázia Jána Kollára, všetbežcov žiakov od siedmej kých základných škôl v obci, predtriedy až po veteránov a re- školskej ustanovizne, ale aj polikreantov. Na kontrolných cajti, požiarnici, zdravotníci, komupunktoch bude osvieže- nálnici, dobrovoľníci Červeného nie. Najúspešnejší i tohto kríža, Kancelárie pre mladých, bikeri roku získajú diplomy a me- a iné podniky a médiá, ktoré už celý daily. Plánujeme osloviť rad rokov podporujú Petrovský maniektorých doterajších ví- ratón. Filatelisti plánujú vydať príťazov PM, aby udelili di- ležitostnú obálku venovanú tomuplomy, s cieľom aspoň tak to jubileu PM. Za to im všetkým vysi pripomenúť ich doteraj- jadrujeme úprimnú vďaku. xxx šie snahy a vzdať im hold. Takže vážení športoví priatelia, Otvorenie a štart PM bude trošku slávnostnejší než doteraz a milovníci cezpoľného behu a prepred štartom chystáme kratší kul- chádzok prírodou, neváhajte a v nedeľu predpoludním príďte zveľadiť túrno-umelecký program. – Kto sa okrem organizačného jubilejný 25. Petrovský maratón. Petrovského maratónu podieľa na J. Čiep jeho zdarnej realizácii?

Odmenený celok a najlepší jednotlivci

ŠPORT PRVÁ LIGA SRBSKA

Nepremostili Timok TIMOK ZAJEČAR − DOLINA 2 : 0 (1 : 0) ájazd do východného Srbska sa Doline nevydaril, hoci na pomerne zanedbanom štadióne Timoka, v mestečku chýrečného porcelánu, narazila na súpera, s ktorým mohla obstáť aj úspešnejšie. V priemernej hre hráči Doliny však nedokázali premostiť Timok, takže body čľupli do vody. Domáci prejavili viac vôle a odvahy, čo i rozhodlo o konečnom víťazovi. Dlho sa na trávniku nedialo nič, čo by prebudilo podriemkávajúce početné obecenstvo. V 21. min. sa domáci z ničoho nič ujali vedenia. Kaličanin sa presadil cez preriedenú obranu hostí, pekne odcentroval a nestrážený Jakšić hlavou umiestnil loptu do dolného rohu Matekovej brány. Hráči Doliny sa potom síce pozviechali, ale po úspešnej kľučke Momića strelu dobiehajúceho Baštovana brankár Zogović nohou vyrazil na roh. Dva dobré zákroky Mateka a strela Crnomarkovića nad brvno za-

bránili presvedčivejšiemu vedeniu domácich v prvom polčase. Po prestávke hráči Doliny sa uchopili iniciatívy. Kapitán Pavel Čížik pekne odcentroHráči Doliny (v tmavých dresoch) val z voľného kopu, v strede hrali rovnocenne, avšak vznikla skrumáž pred sa nedokázali presadiť strelecky domácou bránou, ale akciu hosťujúcich útočníkov zastavil hlavný rozhodca Marko v 75. min. náhradník Stanković zvýšil veSrećković z Kragujevca, ktorý videl faul denie Timoku na 2 : 0. V poslednej miv útoku. Neskoršie sa dopustil ešte zá- núte šancu na skorigovanie výsledku nevažnejšej chyby: nevylúčil brankára do- využil Đoković. Na tlačovke domáci tréner Dragan mácich Zogovića po tom, čo zahral rukou mimo trestného územia. Podľahol Antić povedal, že jeho mužstvo zaslúnátlaku hráčov domáceho celku, ukázal žene vyhralo, lebo využilo dve šance. Trému len žltú kartu, ako i Memovićovi a Čí- ner Doliny Mile Tomić tiež vyzdvihol, že žikovi, ktorí rázne a právom protestovali. sa domáci zaslúžene tešia z víťazstva. O tomto však nič nenapísal do zápisní- Dodal, že jeho zverenci mali kontrolu ka ani delegát!? Na nešťastie Padinčanov nad hrou, ale sa im nepodarilo skórovať.

Na záver možno len skonštatovať, že bez streleného gólu vyhrať proste nie je možné. Po 5. kole Dolina má 5 bodov a nachádza sa na 13. mieste. DOLINA: Matek, Baštovanov (Stanimirović), Čížik, Memović, Radišić, Vukmirović, Plavšić (Đoković), Marković, Stajčić (Gigović), Momić, Kovačević. Výsledky 5. kola: Metalac − Teleoptik 1 : 0, BSK − Jedinstvo 1 : 0, Sinđelić − Proleter 1 : 1, Sloga PM − Sloga K 0 : 2, Inđija − Borac 0 : 0, Bežanija − Mladost 1 : 1, Timok − Dolina 2 : 0, Radnik − Smederevo 1 : 2. Program 6. kola: Teleoptik − Smederevo, Dolina − Radnik, Mladost − Timok, Borac − Bežanija, Sloga K − Inđija, Proleter − Sloga PM, Jedinstvo − Sinđelić, Metalac − BSK. Všetky zápasy sa hrajú v sobotu 21. septembra o 16.30. Ján Bokor

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Porazili lídra!

Rozdielne polčasy

RADNIČKI BARANDA – SLÁVIA 0 : 3 (0 : 1)

HAJDUŠICA – POTPORANJ 2 : 1 (0 : 0)

posledných troch meraniach síl s strelil do brvna. Červenú kartu si desať odvekým rivalom slávisti poznajú minút potom zaslúžil brankár Ðinović. len výhry. Za posledných päť sezón sa Hral rukou mimo pokutového územia. ani jeden zápas neskončil bez gólov a Po protestoch bol vylúčený aj tréner iba jeden remízou. Päťkrát zvíťazili slá- hostiteľov Dragan Ðaković. Skóre uzavisti, z troch vrel peknou akstretnutí so ciou v posledštítom odchánej minúte drudzali futbalishým gólom Boti z filmovej jan Petković. Kodediny. Vlani vačičania celkoncom aukom zaslúžene gusta v osade zdolali celok insity Slávia Radničkého z vyhrala nad Barandy, ktorý Radničkim výzostal v čele tasledkom 6 : 0. buľky aj napriek Slávia hrala prehre. v nedeľu viac Pravý obranca Slávie Miroslav Ďuriš SLÁVIA: Atanež presvednasijević, Ďučivo, vytvárala šance a konečne ich aj riš (Kováč), Sachter (Angelovski), realizovala. Striedali sa príležitosti aj v Čerňoš, Hornung, Nestorovski, Mišestnástke Kovačičanov, ibaže ich do- hálek, Mosić, Bosnić, Petković, Spamáci nepremieňali. Početní diváci mali sojev (V. Dudáš). príležitosť vychutnať si kvalitný zápas. V nedeľu Kovačičania uvítajú celok Naladení zverenci trénera Madževské- Kolonije z Kovinu, donedávneho vojho sa ujali vedenia v 36. minúte. V vodinského ligistu. skrumáži pred brankárom Ðinovićom Výsledky 5. kola: Vulturul – Partizan bol najvynaliezavejší Bojan Petković. 4 : 1, Železničar – Sloga (BNS) 4 : 1, JuOsem minút po zmene strán eurogól goslavija – Crvena zvezda 4 : 0, Budućz voľného kopu z tridsiatich metrov do nost – Polet 1 : 1, Kolonija – Tempo 8 : rohu brány FK Radnički vypálil Ján Čer- 0, Sloga (P) – Mladost 4 : 0, Vojvodina – ňoš. Domáci hráč Ivan Ristić v 64. minúte BAK 2 : 0. zmaril príležitosť z pokutového kopu: Ján Špringeľ

Robert Demse využil svoju šancu a prekonal brankára Potpornja ápas piateho kola v Hajdušici mal dva rozličné polčasy. V prvom domáci celok dominoval, pokým hostia iba občas protiútokmi ohrozovali bránu Hajdušice. Ani jedni, ani druhí však nedokázali vytvoriť si výhľadnejšie šance pre gól. Po zmene strán, už v 48. min., sa domáci celok ujal vedenia. Z voľného kopu do šestnástky Potpornja centroval Lečić, najvyššie vyskočil Maliar a loptu zaslal do siete. Po tomto góle hostia prestali kalkulovať a zahrali úplne otvorene. Na druhej strane tréner Hajdušice Muškinja tým, že obrancov M. Stojkovského a Folťana vystriedal útočníkom Demsem a stredopoliarom Barbulovićom, dal najavo, že chce všetky tri body. Spomenuté okolnosti viedli k dynamickejšej a zaujímavejšej hre, v ktorej domáci celok predsa len bol lepší a nebezpečnejší. Radović, Hrudka, Kocevski, Lečić však nevyužili šance, ktoré sa im vyskytli, zato skúsený strelec Robert Demse príležitosť v 28. minúte nezmrhal, a z asi desať me-

trov rutinovane prekonal brankára a priniesol radosť svojmu celku a fanúšikom. Záver zápasu patril hosťom, takže sa aj náhradný brankár Hajdušice Jakšić niekoľkokrát ocitol vo veľkých rozpakoch a v nadstavenom čase bol prinútený aj kapitulovať. Času na ďalšiu zmenu výsledku a prípadné vyrovnanie už nebolo, a tak Hajdušičania inkasovali ďalšie body, ktoré im umožnili, aby sa po piatom kole dostali na 3. miesto s 11 bodmi. HAJDUŠICA: Jakšić, M. Stojkovski (Barbulović), Folťan (Demse), Maliar, Radulović, G. Stojkovski, Lečić, Pomorišac, Kocevski (Anđelovski), Radović, Hrudka. Výsledky 5. kola: Borac (VS) – Karaš (J) 3 : 1, Vinogradar – Dunav 3 : 3, Ratar – Jedinstvo 3 : 0, Partizan (U) – Dobrica 1 : 0, Karaš (K) – Vladimirovac 3 : 1, Hajduk – Borac (VG) 2 : 1, Ševac – Partizan (K) 3 : 2 vlh

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

S Mladenovčanmi si nevedia poradiť MLADOSŤ – BUDUĆNOST (M) 1 : 2 (0 : 1)

e už skutočný paradox, že Petrovčania nevedia hrať proti Mladenovčanom. Jednoducho im toto mužstvo nesedí. Najmä nie ich stredný útočník Marić. Treba si len pripomenúť zápas spred niekoľkých rokov, keď vtedy skúsený Marko Marić sám dvomi gólmi v Petrovci urobil dobrú zápražku modrým. Tak tomu bolo i teraz. Práve on, tridsaťsedemročný útočník (!) zabepečil hosťom prvé víťazstvo v tejto sezóne a Petrovčanov odsúdil na druhé sklamanie vo Vrbare. Bol to tvrdý, bojovný zápas. Budućnost nemá zvlášť kvalitné mužstvo (dokonca na lavičke mali len jedného náhradníka), vie však hru stavať na niekoľkých skúsených hráčoch. Na rozdiel od hostí Mladosť nehrala tak, ako predminulú nedeľu v Petrovaradíne. V strede poľa to nefungovalo, hralo sa príliš často cez stred, kde zadáci hostí dobre uzavierali priestor. Mladosť si v prvom polčase do-

volila málo útokov. Iba čo Latinović v 33. min. zblízka strelil nad bránu. Budućnost v 42. min. využila nešťastne odrazenú loptu a „hráč s nadváhou“ Ljubomir Bukvić zblízka matoval mladého Glišića, ktorý vystriedal v bráne zraneného Pavla Fejdiho. Potom Trišić dobrou strelou nahlodal brvno. V druhom polčase sa domáci hráči snažili urobiť obrat. Vytvárali tlak, tréner Boboš poslal na trávnik útočníkov Jána Tatliaka, Torbicu a hráča, ktorý by sa po čase definitívne mohol vrátiť do mužstva, Miroslava Cerovského. No hostia v 59. min. prostredníctvom spomínaného Marića, ktorý rutinovane matoval neskúseného Glišića, rozpŕchli petrovské nádeje. Potom bolo ťažko doháňať 0 : 2, o to skôr, že dve dobré strely z kopačky Miloša Trišića skončili vedľa žrde. V 87. min. Mladosť predsa skórovala. Na mieru ušitý center z pravej strany na opačnej žrdi vyčkal Ardalić a zjemnil prehru petrovského mužstva.

MLADOSŤ: Glišić, Kobilarov, Bubulj, Fábry, Latinović (J. Tatliak), Ardalić, M. Tatliak (Torbica ), Trišić, Zorić (Cerovský), Batinić, Vrgović. Petrovskí dorastenci znovu vyhrali, tentoraz 6 : 0. V nedeľu Mladosť bude hrať v Súboj najstarších − Marića (biele tričko) a Latinovića (modré) Báči s celkom Tvrđavy. Liga mladších kategórií Nový Sad: pionieri: FŠ Bolesnikov Tabuľka Novosadskej – Mladosť 0 : 1. (strelec Triaška); ko- oblastnej ligy hútiky (ročník 2003): Mladosť – Báčka ( BP) 4 : 3. (strelci : Srnka 2, Todorović a Spevák); začiatočníci (ročník 2005): Mladosť – Bystrica (NS) 5 : 2 (strelci: Žembery 2, Vučković a Todorović). Výsledky 5. kola: TSK – Budúcnosť (H) 2 : 0, Veternik – Vojvodina (BG) 3 : 0, Vojvodina (T) – Borac 2 : 2, Kabel – Mladost (T) 2 : 0, ŽSK – Tvrđava 1 : 0, Mladosť (P) – Budućnost (M) 1 : 2, Sutjeska – Petrovaradín 1 : 2, Jedinstvo – Mladost (NS) 0 : 0. Samuel Medveď

K prehre prispeli zranenia TSK TEMERIN − BUDÚCNOSŤ 2 : 0 (0 : 0)

e nesporné, že na výkon mužstva, a potom aj na celkový výsledok zápasu Budúcnosti v Temeríne vplývali zranenia pilierov obrany. V prvej časti hry Hložanci ukázali zuby, keď Fejdi zaváhal a nevyužil núkajúcu sa príležitosť. Na druhej strane dve šance spálili aj domáci útočníci, ktorí sa snažili využiť ťažšie zranenie Leđanca v 32. min., takže sa na prestávku šlo za bezgólového stavu. Zásluhy za túto skutočnosť patria výbornému Tankosićovi. Tri minúty po tom, čo pre zranenie v 57. min. ihrisko opustil aj spoľahlivý Zečević, Budúcnosť inkasovala prvý gól, keď Rosić premenil príliš prísne dopískanú penaltu. Čoskoro sa domáci tešili zase a veru sa aj mali z čoho. V 67. min.

21. 9. 2013

38 /4561/

V nedeľu 15. septembra 2013 nepočetné obecenstvo v Hložanoch videlo prvý majstrovský zápas žien v dejinách hložianskeho futbalu. V 1. kole severnej skupiny II. ligy hráčky Ženského futbalového klubu Budúcnosť Hložany hrali doma nerozhodne 1 : 1 s celkom Žablja. Gól vsietila Marta Gažová (v tmavom drese). V nedeľu ŽFK Budúcnosť bude hosťovať v Sivci. jbš HLAS ĽUDU

náhradník Letić len čo vybehol na trávnik, vypálil z rohu šestnástky a podpísal sa pod eurogól. V celku domácich hodno spomenúť len zopár únikov Jeličića, z ktorých hostia nevyťažili nič, takže si aj na tretej hosťovačke pripísali nulu na svoje konto. BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Zečević (Hataľa), Ožvát, Stojimirović, Leđanac (Mandić), Ðukić, Fejdi, Severíni, Matić, Lukić, Zbućnović (Jeličić). V nedeľu o 16.00 Budúcnosť hrá doma s celkom novosadskej Mladosti. Hložiansky dorast v Temeríne utrpel minimálnu (prvú) prehru v pomere 0 : 1. Kohútiky Budúcnosti v tvrdom zápase na domácej pôde zdolali vrstovníkov Cementu z Beočínu výsledkom 3 : 1. J. Murtín

KOLENICA KUP V BEČEJI

Turan tretí v kategórii veteránov nedeľu 15. septembra v Bečeji prebiehala 15. medzinárodná pohárová súťaž Kolenica kup pre stolných tenistov. Bola to v tomto roku už tretia pohárová súťaž pre stolných tenistov rozličných kategórií v tomto meste. Na turnaji sa zúčastnili športovci zo Slovinska, Chorvátska, Rumunska, Maďarska, Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny a Macedónska. Preteky boli organizované v týchto kategóriách: do 35 rokov, vo veku 35 až 50 rokov, 50 až 60, nad 60 rokov, ako i v absolútnej kategórii. Konkurencia bola silná, súťažilo zhruba 180 stolných tenistov. STK Mladosť Petrovec prezentovali Ľudovít Kaňa a Pavel Turan, obaja v skupine hráčov 35 – 50 rokov, respektíve v absolútnej kategórii. Obaja prekonali skupinové súťaže a dostali sa do hlavného losovania. Turan sa potom dostal aj medzi osem najlepších športovcov vo svojej vekovej akategórii. Keď sa k tomuto pripočítajú aj prvé dve časti tohtoročného turnaja, Turan v kategórii veteránov obsadil výborné tretie miesto.

J. Čiep

ŠPORT

Piata výhra zaradom

VOJVODINSKÁ LIGA ZÁPAD

Mali blízko k poltuctu

SLOGA − VRBAS 3 : 0 (1 : 0)

JEDNOTA – JUGOVIĆ KAĆ 4 : 1 (1 : 0) o štyroch úvodných prehrách po nepozornosti domácej obrany Staropazovčania nesmierne – skončila pod brvnom a bolo 1 : túžili po víťazstve a radosti sa ko- 1. Hneď potom, po vydarenom úniku Nenada nečne dožili v súDragina nasleboji so solídnym dovala jedecelkom z Kaća, nástka, ktorú ktoré sa tentoraz tento navrátilec predsa ukázalo do zostavy Jedako slabší súper. noty premenil Po hre, v ktorej na vedúci gól. V v prvých minúsamom závere tach stretnutia stretnutia po prejavili nervozidvoch presných tu, ktorej sa doprihrávkach máci mladí hráči Dragina dvakrát postupne zbavoskóroval Alekvali, prebrali inisandar Erceg, ciatívu, z čoho čoktorý tiež naskoro vzišli aj vystúpil po dlhšej ložené gólové príprestávke. ležitosti. Prvú síce Úspešný návrat: Erceg Obidva góly Janjuz zahodil, ale (Jednota) vsietil hlavou. v 40. min. sa vykúpil. Rýchly stredný útočník Jed- Pri troške väčšej vynaliezavosti noty sa zmocnil lopty, zbavil sa Jednota mohla pridať ešte aspoň svojho strážcu a prízemnou stre- dva góly. Mladí hráči so skúsenými Dralou do samého rohu prinútil brankára Labusa prvýkrát vyloviť lop- ginom a Ercegom, tiež s istým Šušom v obrane tentoraz zabojovatu z vlastnej siete. Drvivým nátlakom domáci zali ako sa patrí, takže im neuniklo čali druhý polčas, úplne prebrali zaslúžené presvedčivé víťazstvo. JEDNOTA: Mijatović, Šuša, hru do vlastných rúk, na zakončenie si však diváci museli počkať Igrač, Stegnjajić, Vasiljević, Šestrochu dlhšie. Jednota si vypra- tović, Avramović (Dragin), Stancovala početné šance, ale ich za- ković (Gojković), Janjuz, Marradom zahadzovali, takže ich čo- ković, Fabók (Erceg). V nedeľu sa Jednota stretne v skoro stihol trest. Hostia sa do útočného pásma dostávali zried- Beške s domácim Hajdukom. ka, ale ich jediná strela na bránu B-zý domácich v druhej časti zápasu –

Futbalová liga Obce Šíd treťom kole Ľubania žiadali, aby v dôsledku oprávnených príčin nemuseli hrať. Futbalový úrad vyhovel ich požiadavke, takže budú dohrávať inokedy. Jednota v Šíde na svojom ihrisku vyhrala nad celkom Sremca z Berkasova výsledkom 1 : 0, a to strelou Rukavinu. Po presvedčivej prehre v druhom kole

d začiatku jesennej časti majstrovstiev Erdevíčania nastýbali päť vzácnych víťazstiev zaradom, nerešpektujúc príliš súperov, mená ktorých majú väčší cveng. Aj zápas s celkom Vrbasu domáci pochopili vážne, nuž od samého začiatku trvali na prudkom tempe. Nie div, že sa hostia prevažne bránili a iba sem-tam sa dostali aj na polovicu hostiteľov. Útočne hrajúci celok Slogy sa predsa strelecky presadil až v 26. min., keď Strniša premieňa voľný kop na vedúci gól Slogy. Nervózni hostia sa snažia vrátiť do voza, z ktorého vyfrkli. Čoskoro rozhodca Žarko Delić z Kuly oprávnene píska penaltu, ale brankár Tojagić v bráne domáceho mužstva sa zaskvel, a tak sa na prestávku odchádza za minimálneho vedenia domácich.

V pokračovaní tréner Slogy Vladimir Raičević posiela na trávnik čerstvých kľúčových hráčov. Zaraz badať zmenu koncepcie: domáci zo zabezpečenej obrany vyrážajú do nebezpečných protiútokov. Hostia poľavujú, nestačia na tempo domácich, a tak Malešević v 62. min. z protiútoku zvyšuje ich vedenie. Päť minút pred záverečným hvizdom Bojanić skóruje zo skrumáže a stanovuje konečný výsledok zápasu na 3 : 0. SLOGA: Tojagić, Zoranović, Malešević, Baljak (Bojanić) Miljković, Raičević, Miščević (Považan), Đorđević (Šajić), Pendo, Simeunović, Strniša. Sloga v nedeľu hrá s celkom Mladosti v Báčskom Jarku. K. Vig

MOL BÁČSKA PALANKA – II. TRIEDA

NAŠA HVIEZDA SILBAŠ – VAJSKA 2 : 1 (2 : 0)

Záber zo zápasu v Silbaši medzi celkami Našej hviezdy a Vajsky

na svojom ihrisku Binguľčania odišli do Jameny s veľkými obavami. Tie sa ukázali ako neopodstatnené, lebo sa po remíze bohatej na góly (4 : 4) vrátili s jedným bodom. Za mužstvo OFK Bingule skórovali Farkaš 2, Ćosić a Šućaka. St. S.

ríznačnosťou zápasu zohraného v Silbaši je, že celok Našej hviezdy hral lepšie v prvom polčase, zatiaľ čo hostia boli lepší v druhom. Rozdiel je v tom, že domáci využili dve príležitosti: skórovali prostredníctvom Čobrdu v 32. min. (mimoriadne krásnou strelou z asi 20 metrov) a M. Beličku v 42. min. Jediný gól hosťujúci celok dal v 81. min. Aby ce-

lok Vajsky neodišiel s aspoň jedným bodom, pričinil sa predovšetkým najlepší hráč na ihrisku, čiže brankár domácich Križan. NAŠA HVIEZDA: Križan, Perišić, Igor Fabók, Viliam Ušiak, Banović, Čobrda, Hložan, Ninkov, Miroslav Belička, Danilov, Trkulja.

21. 9. 2013

Text a foto: R. Kopčok 38 /4561/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NOVOSADSKÁ LIGA

Favorita položili na lopatky TATRA − OFK FUTOG 3 : 0 (1 : 0) hruba 200 divákov potleskom odmenilo domácich hráčov a trénera Vladimira Šponju za dobrú hru, usilovnosť a víťazstvo. Bol to opravdivý majstrovský zápas, v ktorom domáci nadohrali favorizovaných hostí a nakoniec sa zaslúžene tešili z presvedčivého víťazstva. Okrem troch pekných gólov domáci dvakrát nastrelili brvno a nevyužili ešte zopár príležitostí. Oba celky pekne kombinovali a rozohrávali, čo sa divákom veľmi páčilo. V 20. min. Alargić uvoľňuje Gorana Grijaka a tento vedľa brankára hostí Ribića z asi 12 metrov dáva vedúci gól Tatry. Na 2 : 0 zvyšuje Alargić v 50. min. a konečný výsledok 3 : 0 stanovil Grijak v 62. min. volejom do šibenice. Najlepší v celku Tatry boli Savić v obrane, Alargić a Grijak v útoku.

TATRA: Navala (Kyseľa od 12. min.), Srnka, Ćupina (Vuković), Krstić, Savić, Stevanović, Dubačkić (Stojaković), Malešević, Alargić, Cvetić, Grijak. V predzápase dorastenci Tatry Druhý gól Tatry dal Alargić (č. 9) v 50. minúte vyhrali nad celkom Dinama z Budisavy 4 : 3; góly dali Boris Funľu v 7. kole 21. a 22. septembra budú hrať: tík 2, Juraj Vozár a Chrťan. Bačka − Šajkaš, Tatra − Borac, Čenej − DinaVýsledky 5. kola: Borac − Šajkaš 0 : 3, Bač- mo, Fruš. partizan − Futog, Sremac − Železka − Dinamo 0 : 1, Tatra − Futog 3 : 0, Čenej ničar, Omladinac − Susek, Vinogradar − Sla− Železničar 2 : 2, Fruškogorski partizan − Su- vija, Proleter − Sofeks a Fruškogorac − Sirig. sek 3 : 1, Sremac − Slavija 3 : 2, Omladinac − Dorastenci Tatry v nedeľu 22. septembra Sofeks 1 : 1, Vinogradar − Sirig 4 : 1, Proleter hrajú doma o 14.00 predzápas s celkom − Fruškogorac 1 : 4. Novi Sad. Program 6. kola (v stredu 18. septembra): Dinamo Budisava − Tatra. V sobotu a nedePP

MOL BÁČSKA PALANKA − I. TRIEDA

Dali tri góly, odišli s troma bodmi A ko sa len športová šťastena vie rýchle otočiť! Hráči Kriváňa sa zrejme nazdávali, že pivnickí slávisti prídu vopred zmierení, že ich čaká nová nula na bodovom konte. Namiesto toho, aby pokračovali vo víťaznej sérii, kriváňovci pokľakli pred celkom Slávie a prehrali hladko v pomere 0 : 3. Pohroma sa začala už v 7. min., keď Selenčania vsietili prvý gól. Domáci sa potom pokúsili o zvrat, ale márne. Najzrelšiu šancu v 30. min. mal Dalibor Spasić, trafil však iba brvno. Zase sa raz osvedčilo nepísané pravidlo, podľa ktorého kto nedá, dostane, takže Žigić v druhom polčase zvýšil vedenie Piv-

ničanov na 2 : 0. Hráči Kriváňa sa v pokračovaní hry snažili presadiť sólovými únikmi, tie však stroskotali na dobre hrajúcej obrane protivníka. Bodku za zápasom s neočakávaným koncom dal Žigmund v 88. min. Pivničania teda v Selenči vsietili tri góly a odniesli si domov tri vzácne body, pokým Selenčanom zuby klepli naprázdno. KRIVÁŇ: Krstić, Darko Spasić (Lugomerski), Krížov (Jovović), Mučaji (Zec), Petković, Alexy, Kutenič, Medić, Dalibor Spasić, Darko Pavlov. V nedeľu Kriváň hosťuje v Kulpíne. M. Poliak

DRUHÁ OBECNÁ LIGA ZREŇANIN

Body aj zvonku MSK – AŠK 0 : 1 (0 : 0) derby 3. kola v Mihajlove Aradáčania sa potvrdili ako kvalitnejší a lepšie pripravený celok. Hostia z Aradáča od samého začiatku dali najavo, že prišli po body. Loptu mali omnoho viac na kopačkách, nebezpečne obliehali bránu domáceho celku, kto-

21. 9. 2013

38 /4561/

rý sa šikovne bránil. Jedinú výhľadnú príležitosť v prvom polčase mal Striško, ale jeho strelu z polodištance brankár zneškodnil. Po zmene strán bolo vidno, že domácim futbalistom ubúdajú sily. Aradáčania si vytvorili niekoľko šancí, ale sieť za domácim

HLAS ĽUDU

V korektnom zápase žltá desiatim MAGLIĆ – KULPÍN 1 : 0 (0 : 0) eraz susedské derby zostalo v pamäti podľa nepekných scénok na ihrisku a v hľadisku. Tentoraz asi 150 divákov (z toho veľká časť z Kulpína) videla bojovný, ale korektný zápas. Oba celky produkovali páčivú dynamickú hru a nie je celkom jasné, prečo po päť hráčov oboch mužstiev bolo potrestaných žltými kartami. Je zaujímavé, že hostia boli tí, ktorí pohrozili prví: už v 3. min. Santrač z voľného kopu trafil žrď, v 7. min. Lazičić kopal nad bránu a v 34. Đorđević z 5 metrov priamo do výborného Vezmara. V druhom polčase sa dlho hralo bez výraznejších príležitostí; domáci trikrát strieľali nad, zato v 61. min. sa zavlnila sieť hostí: po

rohovom kope stopér maglićského celku vsietil prvý, ako sa ukázalo zároveň víťazný gól. Kulpín sa do konca zápasu síce snažil, ale nedostal sa k výraznejším šanciam. Maglić mal tri sľubné protiútoky: dvakrát jeho útočníci strieľali nad bránu, jednu ranu Stojčević chytil. KULPÍN: Stojčević, Stanislav Haška, Stajić, S. Kolarski, Đorđević, Lazičić, Abramović, Gajdobranski, Lutkić, Živić, Santrač. Striedali: Burger, Belužić, Šimičić. V nedeľu nasleduje nové derby: Kulpín uvíta celok Kriváňa zo Selenče.

brankárom zostala nedotknutá až po 72. minútu. Vučetić pekne centroval z voľného kopu, na druhej strane loptu prijal Đokić a opravdivým eurogólom priniesol veľkú radosť svojmu celku, ale aj fanúšikom, ktorí vo veľkom počte prišli do Mihajlova. V hľadisku ich bolo viac ako domácich fanúšikov. Až do konca zápasu hostia mali prevahu, ale výsledok sa už nezmenil. AŠK: Kurtešan, Apostolović (Gál), Vesin, Prodanović, Striš-

ko, Malo, Ďuríček, Rajčević, (Đokić), Vučetić, Mojić, Nenin (Savčić) Výsledky 3. kola: Tamiš – Proleter 3 : 1, Sloga – OFK Stajićevo 0 : 7, Jedinstvo – Mladosť (Biele Blato) 3 : 4. AŠK sa po treťom kole nachádza v čele tabuľky s maximálnymi deviatimi bodmi, pokým je bieloblatská Mladosť druhá a má 6 bodov.

M. Zorňan

V. Gál

ŠPORT ZO ŠPORTOVÉHO FOTOALBUMU: PRVÁ ČASŤ VÝSTAVY NECH ŽIJE ŽIVOT (4. JÚN – 31. JÚL), OBCHODNÝ DOM BELEHRAD

Boli to hviezdne chvíle V krajine, dávkou ktorú sme si predstavimnohí zavosti nedávnu čali skutočMedzinárodnú ne vážiť, len výstavu pekkeď sme si ného života v ju nadobro rokoch 1950 až stratili, bolo Basketbalisti Partizanu v sezóne 1978 – 1979 1990 menom ozaj mnoNech žije život ho toho krásne- Metaloplastiky z inej planéty, si to ozaj zaslúžia. Lebo boli to možno porovho a nezabud- Cerara, Parlova, Moku a Ćosu, časy a roky Ex-Yu epochy, ktonať s futbalonuteľného: od Kiću a Praju, Rađu a Kukoča... ré zostali hlboko v nás. Aby vým zápasom. Najlepší z najlepších: Dražen prírodných krás, Práve preto z troch podlaží ob- sme sa i dnes mali čím hrdiť a Jej prvý pol- Petrović cez spôsob a chodného domu Belehrad viac chváliť... čas sa skončil na sklonku júla, práve je dlhšia úroveň života, po výsledky do- než jedno celé bolo na uplyO. Filip prestávka, kým druhý polčas siahnuté v početných oblas- nulom podujatí venované nám a športu. Jeho hviezdne chvíle tiach. má odštartovať tejto jesene. Skromná Fiatka a obľúbený Terst, Mića Orlović a Oliver Mlakar, Indeksi aj Prljavo Kazalište, pracovné akcie a cesty do zahraničia... Špecifík je mnoho, no ich zlatým klincom sme my v športe. Stačí pripomenúť si Ľubľanu a víťazstvo na Majstrovstvách sveta v basketbale pred viac ako štyrBola to reprezentácia s mnohými hviezdami, medzi mi desaťročiami, ktorými najväčšou bol Krešimir štvorlístok futbaDražen Dalipagić pri charakteristickom Ćosić, ktorého dres je tiež na lových veľkoklu- Niekdajší reprezentačný útoku snímke bov, hádzanárov tréningový úbor

Aj celá stena je málo na letmé pohľady na všetky športové úspechy, ktoré sú za nami

Organizátorka a sprievodkyňa výstavou Tanja Kovačová pri drese Dražena Petrovića

Známe dresy niekdajšieho veľkého štvorlístka

21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

Mužstvá pred otvorením turnaja

FUTBALOVÁ ŠKOLA MLADOSŤ PETROVEC SA ČINÍ

Za skúsenosťami do Martina lenovia Futbalovej školy Mladosť z Báčskeho Petrovca sa zúčastnili na Medzinárodnom letnom futbalovom turnaji pod názvom Miluj loptu, nie drogy. Vydarené podujatie pre nádejných futbalistov narodených roku 2003 a neskoršie usporiadal Športový klub FOMAT Martin 31. augusta a 1. septembra. Víťazom sa stal celok FOMAT Martin – Bieli, s ktorým iba FŠ Mladosť hrala nerozhodne, ostatných súperov víťaz premohol. Družstvo FŠ Mladosť z Petrovca, v ktorom nastúpili aj chlapci z Pivnice, Hložian, Kysáča a Kulpína, nielenže sa úspešne predstavilo na ihrisku, ale sa vzorne správalo počas celého pobytu v Martine, a tak robilo dobré meno prostrediu, ktoré prezentovalo. Hoci jeho hráči cítili únavu z dlhej cesty, nezahanbili sa, naopak, v každom zápase hrali s ma-

Celok FŠ Mladosť Petrovec: stoja: tréner Pavel Spevák, Michal Blažek, Peter Opavský, Kristián Tordaji, Aleksa Vučković, Stanislav Srnka, Ondrej Spevák; v drepe (zľava): Robert Valihora, Stanislav Žembery, Boris Todorović, Dávid Opavský, Renata Beličková ximálnym nasadením a na silne obsadenom turnaji dosiahli celkom dobré výsledky. Na turnaji, kde hral každý s každým, zdolali MFK Zvolen v pomere 1 : 0, MŠK FOMAT – Modrí 3 : 1 a MFK Nová Dubnica 1 : 0. Nerozhodne hrali s celkami MŠK FOMAT Martin – Bieli 0 : 0, FAMT Prešov 1 : 1 a FK Junior Košice; prehrali len s mužstvami KAC Košice 0 : 3 a MFK Rožňava 0 : 2.

V celku FŠ Mladosť, ktorý obsadil 5. miesto, sa strelecky presadili Srnka 4 góly, Valihora 2 a Tordaji. V modrých dresoch nastúpili: Peter Opavský, Todorović, Vučković, Dávid Opavský, Srnka, Spevák, Tordaji, Valihora, Blažek, Beličková, Žembery. Petrovská výprava si z Martina priniesla vzácne skúsenosti, ale aj veľmi krásne spomienky. Mladučkým futbalistom akiste zostane v pamäti výborná organizácia turnaja, vynikajúce terény, športové korektné správanie hráčov všetkých mužstiev a kvalitné zápasy. Turnaj spestrili ukážky žonglérskeho kumštu, súťaž strelcov penált a brankárov, ako i tombola. Organizátori zabezpečili ceny pre tri prvoumiestnené celky, tiež pre najlepšieho strelca, hráča a brankára (túto si odniesol Peter Opavský z Petrovca), ako i medaily pre všetkých účastníkov. Predstavitelia zúčastnených klubov a futbalových škôl vyjadrili prianie pokračovať v podobných podujatiach, ktoré prispievajú k správnej výchove dospievajúcich futbalistov a vôbec mladých ľudí z rôznych prostredí. Text: Pavel Spevák Foto: Miroslav Belička

Hráči Mladosti (v modrých dresoch) v prvom zápase zdolali vrstovníkov zo Zvolena

Cenu za najlepšieho brankára odovzdali Petrovi Opavskému

Petrovská výprava pred návratom domov; z Martina si odniesli najkrajšie spomienky

HAJDUŠICA Osídlenie na území dnešnej Hajdušice sa spomína ešte v 14. storočí, avšak súčasnú Hajdušicu roku 1809 založil veľkostatkár István Damaskýn, ktorý sem priviedol svojich podanných a prvých osadlíkov Slovákov a Maďarov. V prvom storočí svojho existovania Hajdušica trpela veľkými pohromami, povodňami, požiarmi, epidémiami moru a cholery, ktoré vyvolali aj početné migrácie, takže jedni občania odchádzali a iní prichádzali, a zostávali iba tí najvytrvalejší. Na základoch majetku I. Damaskýna, ktorý koncom 19. storočia kúpil veľkostatkár Lazar Dunđerski, po druhej svetovej vojne vznikol poľnohospodársky kombinát, ktorý celé desaťročia bol nositeľom rozvoja tejto osady. Hajdušica odjakživa bola poľnohospodárskou osadou, a aj v súčasnosti obrábaním pôdy sa buď z povolania alebo ako vedľajším zamestnaním zaoberá väčšina obyvateľov. Významný počet občanov však pracuje aj v štátnych ustanovizniach a inštitúciách. Od samotného založenia osada bola multietnická. Prvým občanom sa neskoršie pripojili Bulhari katolíckeho vierovyznania a Nemci. Po prvej, a potom aj po druhej svetovej vojne Hajdušicu vo väčšom počte osídľujú aj Srbi. Dnes v Hajdušici svorne žijú Slováci, Srbi, Macedónci a Maďari a v menšom počte aj príslušníci iných národov. V. Hudec