Hlas39 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 39 /4510/

29. 9. 2012

Vedecká konferencia na FTV v Novom Sade

Nové oddelenie v zreňaninskej nemocnici

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Na sklonku uplynulého týždňa na pozvanie Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj AERD do siedmich prostredí vo Vojvodine zavítali členovia delegácie z Českej republiky. Snímka je zo stretnutia s miestnymi činiteľmi v Slankamenských Vinohradoch. A. Lešťanová

Lipa Slovanov v lalitskom parku. Zasadili ju v sobotu 22. septembra 2012 starosta obce Maňa Igor Sádovský (vľavo) a predseda Rady Miestneho spoločenstva Laliť Nikola Krivokuća (vpravo) ako symbol priateľstva a spolupráce dvoch dedín zo Slovenska a Srbska. J. Pucovský

Spolok žien z Pivnice v čele s predsedníčkou Annou Valášekovou (na snímke s pivnickou speváckou skupinou žien) v nedeľu 23. septembra zorganizoval druhé podujatie pod názvom Literárne stretnutie, na ktorom sa zúčastnil veľký počet záujemkýň a vzácnych hostí. J. Ferková

Sedemdesiatpäťročný Francúz Luluen Converset sa vybral na cestu do Betlehemu. Nič zvláštne, keby necestoval pešo a len v sprievode somárika Isidora. Nedávno sa zastavili aj v Kovačici. J. Špringeľ

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

SEDEM DNÍ

Na najvyššej úrovni K

lbko kosovského cyklu sa znovu začína odmotávať. Prípravy na nové kolo dialógu Belehradu a Prištiny boli korunované vyhlásením prezidenta Srbska Tomislava Nikolića „pred celým svetom“ v New Yorku. Na 67. valnom zhromaždení OSN, ktorému predsedá bývalý šéf srbskej diplomacie Vuk Jeremić, Nikolić okrem iného zdôraznil, že Srbsko nikdy nemieni uznať Kosovo a že je pripravené na ďalšie kolo dialógu na najvyššej úrovni. Logické je predpokladať, že to znamená stretnutie dvoch prezidentov: Nikolića a Arifete Jahtjaga, čo je mimoriadne významný krok k rozuzleniu kosovskej otázky. Výsledkom tohto dialógu by – podľa Suzany Grubješićovej, podpredsedníčky vlády pre európsku integráciu – mala byť historická dohoda Srbov a Albáncov. Oznámenie vlády, že sa k dohodám, ktoré s Prištinou dosiahol bývalý šéf rokovacieho tímu Borislav Stefanović, bude stavať ako k medzinárodným a že preberie na seba aj ich uskutočňovanie, vyvolalo polemiku vo verejnosti. Kým sa jedni na také rozhodnutie vlády pozerajú ako na dôsledné a zodpovedné, druhí upozorňujú a tvrdia, že vláda by to nemusela a nemala robiť. Pritom osobitne zdôrazňujú, že treba nastoliť otázku ústavnosti týchto dohôd uzavretých predchádzajúcou vládou. Touto témou sa najčastejšie zaoberá Demokratická strana Srbska, ktorá sa dokonca chystá podať iniciatívu Ústavnému súdu k zrušeniu platnosti vyhlášok schválených na základe dohôd z Bruselu, aby sa vraj predišlo dlhodobo škodlivým následkom. Ako prvá sa čo nevidieť začne uplatňovať dohoda o integrovanom spravovaní administratívnych (hraničných) priechodov. Dohoda predpokladá spoločnú kontrolu, ktorú majú uskutočňovať srbskí a albánski colníci za spolupráce s Eulexom. Medzi Srbmi zo severu Kosova také rozhodnutie vyvolalo značnú nespokojnosť. Po vyhlásení premiéra Dačića, že rozdelenie Kosova naďalej považuje za najlepšie riešenie, tak z Európskej únie, ako aj z USA zopakovali, že rozdelenie neprichádza do úvahy. Zároveň sa do obehu dostali dva plány pre sever Kosova. Prvý

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

„Červené“ vitamíny

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

eseň nám každoročne prináša množstvo pekných, šťavnatých, výživných, zdravých plodov ovocia a zeleniny. Ovocné sady, vinohrady, záhrady a chotáre sú plné jabĺk, hrušiek, hrozna, zemiakov, cibule, paradajok, papriky... Treba ich len zobrať, uskladniť alebo nakladať na zimu, keď potrebujeme najviac vitamínov. Pečenie papriky patrí k jesenným robotám gazdiniek v domácnostiach. Niekedy to, ako aj Laliťan Štefan Benka, robia hlavy rodiny. Štefan nám prezradil, že je takto pečená paprika (snímka na titulnej strane) chutnejšia než by sa to robilo v rúre sporáka. Tak ako to býva pri každej domácej robote, nikdy nesmú chýbať ani deti. Tentoraz Štefanovi pri pečení papriky „pomáhajú“ syn Martin a synovec Janko. J. Pucovský

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

29. 9. 2012

39 /4510/

pripravila kancelária šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovej, v ktorom sa predvída zavedenie „protektorátu“ pre sever Kosova s rozšírenou lokálnou samosprávou a prítomnosťou Eulexu a Kforu. Druhý je známy plán siedmich bodov, ktorý nemecká delegácia nedávno prezentovala v Belehrade. Podmienky, ktoré sa uvádzajú v tomto pláne na riešenie problému Kosova, nie sú inak žiadnou novinkou. Ako uviedol prvý podpredseda vlády Aleksandar Vučić, pre vládu bola doteraz neznáma len jedna podmienka pre pokračovanie eurointegrácie – písaná zmluva o nadviazaní dobrých susedských vzťahov s Kosovom. Okrem toho tento plán ešte predpokladá: splnenie Akčného plánu pozostávajúceho z 96 bodov, pokračovanie boja proti korupcii a reformu súdnictva, objasnenie útoku na nemecké veľvyslanectvo vo februári 2008, pokračovanie procesu pomerenia v regióne, realizáciu dohovorov dosiahnutých v dialógu Belehradu a Prištiny, zrušenie paralelných štruktúr na severe Kosova, spoluprácu Srbov zo severu Kosova s Eulexom a Kforom, normalizáciu vzťahov s Kosovom. Premiér Dačić nedávno sľúbil, že vláda vybuduje nové mosty dôvery s Prištinou a krajinami v regióne. Začiatkom októbra sa má realizovať plánované stretnutie Dačić – Pajtić, na ktorom by sa mali riešiť sporné otázky uskutočňovania autonómie Vojvodiny. Krízu na relácii Belehrad – Nový Sad vyvolanú rozhodnutím Ústavného súdu o zrušení niektorých príslušností pokrajiny dodatočne prehĺbili nedávno schválené doplnky Zákona o rozpočtovom systéme. Tak sa totiž vypočitovanie Ústavou stanovených sedem percent transferových prostriedkov pre Vojvodinu zmenilo na nemožnú misiu, ako tvrdia v Novom Sade, pretože sa „stratil“ východiskový bod výpočtov. Keďže sa dialóg v praxi dávno potvrdil ako najlepší spôsob riešenia nedorozumení, od nadchádzajúceho stretnutia republikového a pokrajinského premiéra sa rovno to očakáva. Riešenie na najvyššej úrovni. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

FÓKUS NA 4. SCHÔDZI ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

Schválili rozpočet s pohľadom na kompetencie pokrajiny lasmi poslancov koaličnej väčšiny (DS, SVM a LSV), tiež časti opozície (SPS, PUPS, JS, SDPS) Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na 4. schôdzi 20. septembra schválilo navrhnuté uznesenie o záverečnom účte rozpočtu APV za rok 2011. Takmer bez diskusie prijali návrh na čiastočný prevod zakladateľských práv nad Gymnáziom Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci: zo 105 prítomných poslancov „za“ hlasovalo 85, nevyjadrilo sa 19 a len jeden bol proti. Zelenú dostali aj návrhy uznesení na prijatie správ o činnosti a finančných správ pokrajinských fondov, Pedagogického ústavu Vojvodiny, Ústavu pre urbanizmus Vojvodiny a verejných podnikov Vojvodinašume a Vody Vojvodiny. Schôdza zvolaná na 11.00 sa začala priam na minútu presne a doznela vo večerných hodinách. Bez ohľadu na obligátnu zrážku stanovísk k jednotlivým témam, diskusia bežala v hraniciach tolerancie. Pred načatím rokovacieho programu vedúci poslaneckej skupiny SNS Igor Mirović upozornil, že uplynuli dva mesiace od chvíle, keď Ústavný súd Srbska vyhlásil za neplatnú sadu uznesení ZAPV týkajúcich sa kompetencií Vojvodiny. Podčiarkol, že „nevidí inú cestu, než aby poslanci ZAPV začali verejnú diskusiu ohľadom tejto záležitosti“. Aj poslanec DSS Milenko Jovanov sa domnieval, že pokrajinská vláda zaneviera na rozhodnutie Ústavného súdu a že „na schôdzi sa malo rokovať o zladení Štatútu Vojvodiny a ďalších pokrajinských aktov so Zákonom o kompetenciách pokrajiny a s Ústavou Srbska“.

O ROZPOČTE TAK – I ONAK Záverečný účet podrobnejšie ozrejmil pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman. Ocharakterizoval ho ako rozvojový. Ako povedal, vlani sa celkove do pokrajinskej pokladnice zlialo 53,7 miliardy dinárov, čo je zhruba 85,8 % z naplánovaných 62,7 miliardy. Výlohy tvorili 50,6 miliardy dinárov, čiže o 80,7 % z plánovaného. V diskusii, sa-

mozrejme, odzneli protichodné mienky. Poslanec Martin Zloch (DS) správu, ktorú podal „finančný“ Radoman, posúdil kladne, tvrdiac, že „prostriedky sa trovili účelovo“. Podobne uvažoval aj jeho stranícky kolega Nenad Borojević, ktorý si po-

vlaňajšieho rozpočtu za „nafúkané a nereálne“. Jej stranícky kolega Saša Santovac upozornil na absenciu rozvojovej stránky rozpočtu. Podaktorí poslanci, ako napríklad Nada Bodrožićová (NS), v diskusii podotkli, že sa v pokrajine zvýšil po-

V diskusii k záverečnému účtu pokrajinského rozpočtu odzneli disonantné tóny

všimol, že bez ohľadu na zložitú si- čet nezamestnaných, a že sa roztuáciu „výdavky predsa boli nižšie počtové peniaze míňali neúčelovo ako príjmy“. Na ten istý mlyn sme- a netransparentne. Po približne roval aj diskusný príspevok po- poldruhahodinovej rozprave predslanca SVM Ákosa Ujhélyiho, ktorý ložený návrh záverečného účtu poukázal na„macošský vzťah Srbska predsa dostal zelenú zo strany 82 voči Vojvodine“. Tézu ilustroval nepatrným transferom prostriedkov na kapitálové vklady z republikovej do pokrajinskej pokladnice. Komentáre opozičných poslancov boli, pravdaže, odlišné. Poslanec Jovan Lazarov (SNS) zotáznil účinok subvencií súkromným podnikom (uviedol viac konkrétnych firiem) na hospodársky rozvoj pokrajiny. Podobne aj poslanec DSS MiVojvodinský premiér Bojan Pajtić lenko Jovanov uviedol prí- medzi novinármi klad istého súkromného podniku z Kikindy, ktorý vraj získal sub- poslancov; ruky proti jeho schválevencie v hodnote 80 miliónov di- niu zdvihlo 21 poslancov. nárov a – skončil na konkurze. Vyjadril tiež počudovanie nad tým, že PREMIÉR PAJTIĆ AVIZOVAL dotácie mimovládnym organizá- SŤAŽNOSŤ ÚSTAVNÉMU SÚDU Všetky kamery a magnetofóny ciám činili až 640 miliónov a zosmiešnil výdavky na ničenie komá- sa zapojili pred dvermi zasadačky rov (305 miliónov!). Poslankyňa SRS vo chvíli, keď prišiel predseda vláMarijana Četojevićová označila prí- dy AP Vojvodiny Bojan Pajtić. Nojmy uvedené v záverečnom účte vinárov, pravdaže, najviac zaujímal

premiérov názor v súvislosti s možnosťou ukrátenia Vojvodiny o Ústavou zaručený „kus koláča“ alias republikového rozpočtu. V Belehrade, ako je známe, v ten istý deň zasadal republikový parlament a republikoví poslanci o. i. mali hlasovať aj za zmeny v Zákone o rozpočtovom systéme, ktorých podstatou je Ústavou vyčleniť zaručených minimálne sedem percent pre vojvodinský rozpočet – iba z daňového prílevu do rozpočtu, hoci, ako zdôraznil Pajtić, spomenuté percento sa, na základe Ústavy, má odvádzať z celkového republikového rozpočtu. V tejto súvislosti dodal: „Ak nebudú prijaté doplnky k zákonu, ktoré podali poslanci DS a SVM, pokrajinská vláda začne konanie pred Ústavným súdom, od ktorého očakávame, aby ochránil ústavnosť a zákonnosť v štáte tak, že nedovolí schvaľovať zákony, ktoré si explicitne a navidomoči protirečia s Ústavou Srbska.“ Na otázku, ako komentuje skutočnosť, že ani dva mesiace po uznesení Ústavného súdu stále niet balíka opatrení vlády, respektíve Zhromaždenia AP Vojvodiny súvisiaceho s rozhodnutím, Pajtić podotkol: „Už som zdôraznil, že to rozhodnutie má viac symbolický než pragmatický ráz. Na zasadnutí Zhromaždenia Vojvodiny 4. októbra budú prijaté niektoré opatrenia, ktoré zosúladia fungovanie systému.“ Ako povedal predseda vlády Vojvodiny, ohľadne tejto záležitosti by mal mať aj konzultácie s premiérom Ivicom Dačićom, ktorý vyhlásil, že „nedovolí zmenšenie kompetencií Vojvodiny“. Bojan Pajtić, reagujúc na novinársku otázku, povedal, že sa nemieni uchádzať o post predsedu Demokratickej strany v nadchádzajúcich voľbách. Pokiaľ ide o to, „komu dá svoj hlas“, poznamenal, že vo voľbách dodrží jednotné stanovisko pokrajinskej organizácie DS, ktorá sa orientuje „na zmeny tak v politicko-programovom zmysle, ako aj v personálnom“.

29. 9. 2012

Juraj Bartoš 39 /4510/

HLAS ĽUDU

FÓKUS MMA 2012 – POKROKOVÉ VÝROBNÉ TECHNOLÓGIE

Sústredenie vedcov, výskumníkov a študentov N

a Fakulte technických vied (FTV) v Novom Sade v dňoch 20. a 21. septembra bola Medzinárodná vedecko-odborná konferencia z oblasti Výrobného strojníctva, sčasti i Ochrany životného prostredia a Biozdravotníckeho inžinierstva MMA 2012 – ADVANCED PRODUCTION TECHNOLOGIES. Ako pri uvítaní účastníkov a hostí povedal prof. Dr. Janko Ho-

nutých oblastí, zahrnula 7 rozličných tém a organizátorom je Univerzita v Novom Sade, Fakulta technických vied, Departement pre výrobné strojníctvo. Konferenciu MMA 2012 – pokrokové výrobné technológie slávnostne otvorili vo štvrtok 20. septembra v Slávnostnej sieni spomenutej fakulty. Realizovala sa

Účastníkov a hostí konferencie v Novom Sade privítal prof. Dr. Janko Hodolič

Účastníci konferencie

dolič, prodekan FTV v Novom Sade, konferencia bola 11. v poradí a organizujú ju každé tri roky. Tematicky, v rámci spome-

pod patronátom Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja RS a Pokrajinského sekretariátu pre vedu, technolo-

gický rozvoj a vysokoškolské vzdelávanie. Bolo to v bežnom roku jedno z najväčších zhromaždení vedcov, výskumníkov, odborníkov a študentov z tejto oblasti v regióne. V rámci konferencie autori z 20 štátov predstavili najnovšie výsledky prieskumu, pričom z konferencie vydali zborník obsahujúci 129 referátov. Medzi účastníkmi konferencie boli aj uznávaní odbor-

níci z tejto oblasti z viacerých miest zo Slovenskej republiky. Ako bolo počuť pri otvorení, na konferencii sa rozoberali témy, ktoré predstavujú interakciu sústavy vzdelávania s inými sústavami, akými sú veda a technologický rozvoj, ich nadväzovanie na konečných užívateľov, ktorí majú byť významnou pákou hospodárskeho rozvoja vôbec. Ťažko je však takéto ciele realizovať samostatne, bez spolupráce a pomoci vysokoškolských vzdelávacích a vedeckých inštitúcií z priateľských krajín. Preto je úlohou konferencie zveľadiť medzinárodnú spoluprácu a mobilitu profesorov, vedcov, odborníkov a študentov v rámci spoločného vzdelávacieho a vedeckého európskeho priestoru, ako i širšie. Od konferencie v Novom Sade tiež očakávali, že sa okrem úspešnej výmeny výskumných a vedeckých výdobytkov nadviažu kontakty a dohovor okolo ďalšej spoločnej práce na rozširovaní vedomostí, a to prostredníctvom zvýšenej úrovne vzájomnej spolupráce a spoločnej účasti v medzinárodných projektoch. E. Š.

STARÁ PAZOVA

Podpísali zmluvu so spoločnosťou Eyemaxx R

akúska spoločgistického strediska a nosť Eyemaxx, Outlet centra. ktorá sa zaoberá výSpoločnosť Eyemaxx stavbou podnikateľuž dávnejšie kúpila 55 ských priestorov, bizhektárov pôdy v obci, nis parkov a logisticno zatiaľ neboli splnené kých stredísk, v buvšetky podmienky na dúcnosti plánuje začiatok tejto kapitálnej značné prostriedky investície. Po návrate z vyčleniť aj na investíRakúska predseda obce cie v Staropazovskej Radinović usporiadal v obci. stredu 19. septembra Predseda Obce tlačovku v budove ZO Stará Pazova Đorđe Stará Pazova, na ktorej Radinović na pozvahovoril o podpísaní nie majiteľa a predzmluvy a o jej veľkom Predseda obce Đorđe Radinović (zľava) s predstaviteľmi sedu spoločnosti Eye- spoločnosti Eyemaxx po podpísaní dohody význame pre Staropamaxx Dr. Michaela zovskú obec. Tohto času už prebiehajú práce Müllera nedávno pobudol vo vštevy podpísali zmluvu, ktorá Viedni. Počas tejto pracovnej ná- znamená začiatok výstavby Lo- na kompletovaní potrebnej do29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

kumentácie, a potom nasleduje infraštruktúrne vybavenie uvedenej lokality vedľa autostrády Belehrad – Nový Sad neďaleko Nových Bánoviec, kde sa budú stavať podnikateľské priestory, biznis parky a logistické centrá. Táto výstavba bude znamenať aj otvorenie ďalšej novej priemyselnej zóny v obci. Hostiteľmi staropazovskej obecnej delegácie v meste Leopoldsdorf (neďaleko Viedne) boli okrem pána Müllera aj primátor tohto mesta Frots Blasnek. Spoločnosť Eyemaxx v novovystavaných objektoch plánuje zamestnať 500 až 1 000 ľudí z územia Staropazovskej obce a hodnota investície je okolo 300 miliónov eur. A. Lš.

FÓKUS V KOVAČICKEJ OBCI

Návšteva delegácie z Českej republiky V

ný obed. V popoludňajších hodinách českí zástupcovia Moravsko-sliezskeho kraja pobudli v Padine, kde navštívili insitného maliara Pavla Povolného-Juhása, Šajbenovu studňu, Dobrovoľný požiarnický spolok, Etno dom, slovenský evanjelický kostol a Galériu Domu kultúry Michala Babinku, kde bola nainštalovaná výstava obrazov, členov Združenia výtvarných umelcov Smäd. V Padine hostí srdečne privítal predseda Rady Miestneho spoločenstva a riaditeľ ZŠ maršala Tita Ladislav Petrovič so spolupracovníkmi. Svoju pracovnú návštevu hostia z

rámci projektu Nadčanov, a aby zabezpeviazanie vzájomnej čovala vzájomné poznámedzinárodnej spoluvanie a rozvoj vo všetpráce v stredu 19. sepkých oblastiach spolotembra 2012 na pozvačenského života. Všetko nie Asociácie pre edupovedané by malo byť káciu a regionálny rozvoj úrodnou pôdou pre AERD Padina do Kovačinové, vzájomne výhodce a Padiny zavítala dené investície.“ Počas nálegácia z Českej republivštevy v Kovačici deleky. Táto návšteva je vlastgácia z Česka navštívila aj ne pokračovaním doterajšej spolupráce medzi AERD a obcou Třanovce, Delegáciu z Česka prijal predseda mikroregiónmi Stonávka ZOK Ján Puškár so spolupracova Terlicko-Žermanickej níkmi (tretí zľava) priehrady z Česka, na základe ktorej prednedávnom po- spolkov. Z tejto príležibudli v Česku aj predstavitelia orga- tosti zakladateľka AERD nizácií a spolkov z Kovačice a Padiny. Padina Daniela Ďurašová Cieľom návštevy bolo vzhliadnutie povedala:„Naším úsilím v možností spolupráce v oblastiach hos- oblasti medzinárodnej Na záver pracovnej návštevy nasledovala spoločná fotka: Hostia s hostiteľmi – podárstva, poľnohospodárstva, kul- spolupráce je ďalej pre- padinskými poľovníkmi túry, cestovného ruchu a podobne. hlbovať existujúce partV stredu ráno v Podnikateľsko-re- nerstvá a nadviazať nové, ktoré budú Základnú školu Mladých pokolení, Českej republiky skončili návštevou Pokreačnom stredisku Relax hostí z Če- hmatateľným prínosom pre našu, aj Gymnázium Mihajla Pupina, Galériu ľovníckeho spolku Zajac pri čerstvo vyskej republiky privítal predseda Zhro- slovenskú komunitu a krajinu. Ne- Babka, Galériu insitného umenia, Klub pálenej pálenke, výbornom loveckom maždenia obce Kovačica Ján Puškár so chceme, aby partnerská spolupráca študujúcej mládeže a Ženský spolok, guláši a hudbe, o ktorú sa postaral paspolupracovníkmi a predstavitelia bola prázdnou literou, ale aby vyja- kde ich okrem prezentácie spolku a na- dinský hudobník Vladimír Hudec . obecných ustanovizní, organizácií a drovala potreby a záujmy našich ob- inštalovanej výstavy očakával aj chutA. Chalupová

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Iniciatíva utvorenia mikroregiónu elegácia z Českej republiky, Moravsko-sliezskeho kraja, na pozvanie Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj AERD Padina počas nedávnej pracovnej návštevy v Srbsku pobudla aj v Inđijskej obci, presnejšie v Slankamenských Vinohradoch. Cieľom návštevy bolo zoznámiť sa s ľuďmi, zvykmi, možnosťami a potrebami dedinských oblastí o nadviazanie spolupráce v oblastiach miestneho hospodárstva, poľnohospodárstva, cestovného ruchu a kultúrno-spoločenského života. Asociácia AERD už dlhšie úspešne spolupracuje v oblasti písania projektov v Slankamenských Vinohradoch s tamojším MS a SKUS Vinohrady. A práve o pekných výsledkoch projektov a vôbec o živote a práci obyvateľov tejto malej sriemskej osady na svahoch Fruškej hory delegáciu z Českej republiky vo štvrtok 20. septembra poinformoval Janko Macho z postu dvojnásobného predsedu (MS a spolku). Stretnutie sa konalo v miestnosti na Podrume a predstavitelia tejto zahraničnej výpravy si na úvod prostredníctvom videoprezentácie pozreli záber z tohtoročnej dedinskej oslavy

Budárske dni v populárnych Brehách. V mene inđijského obecného vedenia sa na štvrtkovom stretnutí v Slankamenských Vinohradoch zúčastnili Milan Bodiroža, zástupca predsedu obce, a Aleksandar Kovačević, predseda ZO, ktorý okrem iného povedal, že sa Obec Inđija stará o všetkých príslušníkov národnostných menšín na území obce a tým aj o príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Slankamenských Vinohradoch. Kovačević hovoril o vykonaných a naplánovaných investíciách v tomto najmladšom a najmenšom miestnom spoločenstve v obci. Nevystali ani aktuálne témy, akými sú nezamestnanosť, biely mor, malý počet obyvateľov (330), (ne)činnosť predškolskej ustanovizne, presnejšie vysunutého oddelenia a okienka pošty... Na štvrtkovom stretnutí sa hostia a hostitelia zmienili aj o iniciatíve utvorenia mikroregiónu, do ktorého by bolo zapojených niekoľko miestnych spoločenstiev. Avšak najväčším problémom je, ako uviedol A. Kovačević, „že náš ústavný zákon nepozná organizáciu mikroregiónu“. Jednou z možností je vystupovať v mene združenia občanov a podľa jeho slov ani ten-

toraz nevystane podpora Obce Inđija. Teda z idey o utvorení mikroregiónu z osád Inđijskej obce (Čortanovce, Beška, Krčedin, Nový a Starý Slankamen, Slankamenské Vinohrady) sa neodstúpilo a v týchto ťažkých ekonomicko-hospodárskych časoch vidieckemu prostrediu je pomoc prepotrebná najmä z fondov EÚ. Hlavným potenciálom mikroregiónu je rieka Dunaj. Ako príklad hostitelia uviedli Miestne spoločenstvo Třanovice z Česka, ktoré prostredníctvom projektov získalo 8 miliónov eur pre svojich obyva-

teľov. A majú tam viac ako 1 000 ľudí. Aj tentoraz v populárnych Brehách zdôraznili, že i malé prostredia môžu byť veľké vo svojich cieľoch vybudovať si krajší život pre seba. Skúsenosti preberú a pomoc očakávajú aj od partnerov z Českej republiky. Počas štvrtkového pobytu v Slankamenských Vinohradoch si delegácia z Českej republiky obzrela aj tamojší evanjelický kostol a o činnosti miestneho filiálneho cirkevného zboru ich poinformovala predčitateľka Anna Dingová. Zahraničná výprava sa kochala aj v exponátoch tematickej výstavy v miestnosti za kostolom a mala možnosť pozrieť si miestnosti školy a obrovskú pivnicu na Podrume. A. Lešťanová

Program splnený P

očetná delegácia z Česka, v ktorej boli starostovia obcí a zástupcovia spolkov, združení a organizácií Moravsko-sliezskeho kraja v Českej republike, v dňoch 18. – 22. septembra absolvovala bohatý program návštev vyhliadnutých miest a prostredí vo Vojvodine. Vedení vedúcimi Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj AERD v Pa-

dine, v Novom Sade navštívili aj Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Okrem v Kovačici, Padine a Slankamenských Vinohradoch pobudli a vzácne kontakty do ďalšej spolupráce získali i v Ľube, Vorove, Molovine a Sote. A. F.

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ZAHRANIČNOOBCHODNÁ BILANCIA

nej ako pred rokom. Deficit dosiahol 4,6 miliardy dolárov, kým krytie dovozu exportom kleslo z vyše 60 na menej od 58 percent. V exporte sú nám hlavnými zahraničnými partnermi Nemecko, Bosna a Hercegovina, Taliansko a Rumunsko, v dovoze Nemecko, Rusko, Taliansko a Čína. Experti Ekonomického inštitútu v Belehrade hodnotia, že sú aj vývoz aj dovoz blízko stagnácii. Ako zvlášť znepokojujúci si všímajú pokles dovozu kapitálnych výrobkov. To vlastne znamená, že tieto nepriame ukazovatele budúcej krátkodobej dynamiky investícií a priemyselnej výroby vonkoncom nie sú posmeľujúce. Keďže sme si z roka odkrojili už tri štvrte, jasné je, že sa do konca decembra situácia síce môže trochu zlepšiť, no aj to, že nija-

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: PROF. DR. ZORAN KESEROVIĆ, ČLEN NÁRODNEJ AGRÁRNEJ RADY

Výrazne negatívne následky – Klimatické podmienky zrejme tohto roku neprajne vplývali aj na naše ovocinárstvo… – Všeobecne možno zhodnotiť, že aj v ovocinárstve ako jednom z najziskovejších odvetví poľnohospodárstva sucho spôsobilo veľké škody. Okrem veľmi nízkych teplôt v prvej dekáde februára, keď došlo k zmrazeniu generatívnych púčikov v prípade väčšiny druhov ovocia, ďalšie škody im spôsobili až tri neskoré jarné mrazy, aby ich v posledných troch mesiacoch ničilo dlhotrvajúce sucho. Jasné je, že dochádza k veľkým klimatickým zmenám, ktoré sa prejavujú aj na výnosoch. Všade tam, kde nie sú zavlažovacie sústavy, úroda je menšia o takých dvadsať až dvadsaťpäť percent. Sťažujúcim momentom vo všetkom bolo, že okrem vysokých teplôt vo dne vysoké teploty pretrvávali aj v noci. Preto výživové látky, ktoré vznikali cez deň, boli počas noci skonzumované, čo úmernému rastu, kvalite a úrode ovocia zaiste neprospievalo. Zaznamenal: O. Filip 29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

ké zásadné zmeny čakať nemožno. Zahraničný obchod je už celé roky problém sám osebe, najmä jeho nevyrovnanosť, no zároveň je jedným z najnázornejších ukazovateľov kladov a záporov, vôbec stavu našich ekonomických odvetví. Hovorí nielen o tom, ako sa, ale aj ktorí naši výrobcovia dokážu presadiť na zahraničných trhoch, taktiež o tom, ako doma môžeme konkurovať produktom z dovozu. Ide vlastne o konkurencieschopnosť, o ktorej sa máme čo učiť. Štruktúra našej ekonomiky je ešte stále taká, že hlavným vývozným tromfom je poľnohospodárstvo, neraz aj iné tovary s nízkou pridanou hodnotou, a často sme pritom závislí aj od importu základných surovín. Aby všetko bolo ešte horšie,

zmeny v jej štruktúre môžu priniesť najmä zahraničné investície, ku ktorým sa v podmienkach globálnej a domácej krízy ťažko dostať. K lepšej zahraničnoobchodnej bilancii sa zrejme dopracujeme len vtedy, keď náš vývoz nebude natoľko odkázaný na úspech alebo neúspech niekoľkých veľkých spoločností a firiem, keď hospodárske subjekty budú produkovať kvalitný a konkurencieschopný tovar, keď sa vláda vážnejšie zameria na podporu exportu a štát prepojí všetky svoje nástroje v tomto smere, a tak, aby vytvorili synergický efekt. Je to predsavzatie dlhodobé a náročné. Zároveň ale i jedným zo zriedkavých, čo napriek všetkému, dokážu zaručiť úspech. A lepšiu bilanciu. Oto Filip

INÝ NÁHĽAD

eby sa problémy riešili takým tempom, akým sa vynárajú, bolo by nám sveta žiť. Ekonomika nie je žiadnou výnimkou. Napriek horúčavám, mnohým zamrzol úsmev na perách, keď si uvedomili rozmery neprajnej letnej hospodárskej konjunktúry, zhoršenie medzinárodného ratingu hospodárstva a vôbec celkového makroekonomického obrazu. Údaje sú neúprosné: aj zahraničnoobchodná bilancia sa zmieta v sieti povážlivých čísel. Podľa Republikového štatistického úradu celková zahraničnoobchodná tovarová výmena v období od januára do júla mala hodnotu 17,2 miliardy dolárov, alebo o päť percent menej ako v rovnakom období vlani. Hodnota vývozu bola približne 6,3 miliardy dolárov, alebo o takmer osem percent me-

Ďuro Varga

Kto je vlastne bez viny? K

SLOVENSKO EPIDÉMIA ÚMRTÍ NA PANČOVANÝ ALKOHOL V ČESKU VIEDLA K PROHIBÍCII AJ ZÁKAZU DOVOZU NA SLOVENSKO

Zabijak metanol ž niekoľko týždňov strednú Európu straší metanol. Pančovaný alkohol zabil v Českej republike v čase našej uzávierky 25 ľudí. Na Slovensku zaznamenali len štyri prípady otravy alkoholom, žiadny z nich našťastie nebol smrteľný. Napriek tomu vláda v Bratislave, podobne ako aj Poľsko či Rusko, zakázala dovoz tvrdého alkoholu z Českej republiky, ktorá už predtým zaviedla prohibíciu. Hoci česká polícia uviedla, že dolapila dvoch hlavných vinníkov, kauza sa zďaleka nekončí. Podľa všetkého zostáva v obehu 15-tisíc litrov kontaminovaného alkoholu. „Úmyselne namiešali zmes metylalkoholu a alkoholu a uviedli ju do obehu cez známeho distribútora s tým, že sa táto brutálna zmes bude primiešavať do alkoholických nápojov,“ povedal český policajný prezident Martin Červíček o dvoch hlavných po-

dozrivých pochádzajúcich z Moravsko-sliezskeho kraja. „Robili to teda s vedomím, že môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia,“ dodal. Hrozí im preto trest 12 až 20 rokov väzenia, prípadne aj doživotie. Podľa českého denníka Lidové noviny, metanol zrejme legálne nakúpila firma Fros z českého mesta Opava, ktorá okrem iného vyrába zmesi do ostrekovačov na autách. Odtiaľ sa časť tohto metylalkoholu už nelegálne dostala do alkoholických nápojov. Jeden z hlavných vinníkov sa podľa denníka Sme týmto spôsobom chcel dostať zo zlej ekonomickej situácie a psychicky je na tom veľmi zle. Ako dodala polícia, celú zločineckú sieť sa jej ešte rozbiť nepodarilo, ale na „vrchol pyramídy“ sa už dostala. Okrem ľudskej tragédie celá aféra má aj nezanedbateľnú ekonomickú stránku. České Minis-

terstvo financií informovalo, že v dôsledku prohibície štát príde mesačne v prepočte o približne 30 miliónov eur. Asociácia hotelov a reštaurácií zasa odhadla straty svojich členov na 1,6 milióna eur denne. Vláda v Prahe navyše bola prinútená zakázať vývoz nápojov s objemom alkoholu väčším než dvadsať percent. V opačnom prípade by zrejme dovoz alkoholu z Českej republiky prijala celá Európska únia, a to minimálne na dva mesiace. Praha si týmto spôsobom chcela ponechať aspoň akú-takú kontrolu pokiaľ ide o prípadné zrušenie tohto opatrenia. Podľa českého ministra zdravotníctva Leoša Hegera metanolová epidémia postupne ustupuje, takže už v najbližších dňoch by mohlo dôjsť k aspoň čiastočnému zmierneniu prohibície v krajine. Tá by nemusela platiť na tvrdý alkohol, ktorý bude mať nový kolok a nový rodný list. Na druhej strane pokiaľ ide o vývoz tvrdého českého alkoholu na Slovensko, zákaz by mohol ešte chvíľu potrvať. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek

dokonca ešte pritvrdil. Ako uviedol pre televíziu TA3, bude požadovať, aby dovozcovia odviezli naspäť do Česka liehoviny, ktoré museli slovenské obchody a reštaurácie stiahnuť z ponuky a uložiť do skladov. „Ak to importéri odmietnu, budú si musieť dať skontrolovať všetok alkohol na vlastné náklady,“ dodal. Podľa neho by zákaz dovozu mohol trvať aj do konca roka. Dovozcovia sa týmto opatreniam bránia a nepriamo naznačujú, že by za nimi mohlo byť lobovanie slovenských výrobcov alkoholu. Upozorňujú, že žiadna z renomovaných značiek nebola kontaminovaná. Aj doteraz jediné štyri prípady otravy metanolom na Slovensku boli spôsobené nedôveryhodným alkoholom, ktorý si postihnutí Prešovčania objednali cez internet. „Vieme predložiť dokumentáciu, že medzi renomovanými značkami, ktoré reprezentujeme, nemôže byť kontaminovaný produkt,“ povedal denníku Sme predseda Zväzu importérov liehovín Roman Pócs. Rastislav Boldocký

SLOVÁCI OD 1. OKTÓBRA ZAPLATIA VIAC PRI KÚPE ALEBO DOVOZE AUTA S VYŠŠÍM VÝKONOM

Chuck Norris na lopatkách

Drahšia registrácia K

„B

úpa nového, ale aj dovoz ojazdeného auta na Slovensku od 1. októbra zdražie. Postarajú sa o to nové registračné poplatky, ktoré zaviedla vláda s cieľom konsolidovať verejné financie. Vodiči by cez novú daň v budúcom roku mali podľa odhadov zaplatiť štátu 27,750 milióna eur. Poplatok sa týka len prvej registrácie auta na Slovensku. Ministerstvo financií ho prispôsobilo výkonu vozidla. Základná registrácia vozidla s výkonom do 80 kW (okrem) ostala nezmenená, teda 33 eur. Avšak pri výkonnejších autách môže registrácia vyjsť poriadne draho, pohybuje sa až do tritisíc eur. Hoci vláda nové opatrenie avizovala ako daň z luxusu, zvýšený po-

platok sa bude týkať aj niektorých obľúbených vozidiel strednej triedy. Ministerstvo financií však kritiku odmieta.„Rozdiely medzi jednotlivými kategóriami sú výrazne nižšie pri nižších výkonových kategóriách ako pri luxusných automobiloch. Čiže pri automobiloch s vyšším výkonom sa rozdiely medzi kategóriami zväčšujú,“ vysvetlilo svoju filozofiu. Ako dodalo, hlavným cieľom nového zdanenia je zníženie rozpočtového deficitu. Slovensko má totiž záväzok voči Európskej komisii znížiť schodok verejných financií spod tri percentá DPH. Mimochodom, v rámci únie vyšší registračný poplatok nie je žiadnou novinkou. Zaviedli ho už viaceré krajiny vrátane Maďarska či Portugalska. R. Boldocký

Registračné poplatky od 1. 10. 2012 Výkon Stredná trieda Vyššia stredná trieda Luxus nad

eur

80 kW − 110 kw 110 kW − 165 kW 165 kW

167 − 397 477 − 1157 1 397 − 2 997

Zdroj: Ministerstvo financií SR

ratislavský župan Pavol Frešo ako jediný človek na zemeguli porazil Chucka Norrisa,“ rozplýva sa slovenská, ale aj zahraničná tlač. Legendárnemu hrdinovi akčných filmov nepomohlo ani rekordných 12tisíc hlasov v ankete, cyklomost z Devínskej Novej Vsi do Rakúska sa nebude volať po ňom, ale Most slobody. Pre porovnanie, názov, ktorý v ankete obsadil druhé miesto – Most Márie Terézie, získal o 11-tisíc hlasov menej. „V minulosti na tomto mieste ľudí, ktorí túžili po slobode, strieľali do chrbta. Dnes sa aj vďaka tomuto mostu môžeme slobodne pohybovať a tvoriť novú spoločnú budúcnosť,“ vysvetlil

predseda Bratislavského samosprávneho kraja dôvody, ktoré rozhodli v prospech tradičnejšieho pomenovania. Takéto rozhodnutie sa stretlo s ohlasmi aj v zahraničí. Agentúra Reuters v texte venujúcom sa mostu pripomenula, že americký herec sa na Slovensku stal populárnym terčom vtipov pre jeho „silu a nepremožiteľnosť“. Podľa denníka Guardian zasa Most Chucka Norrisa dostal od slovenských úradov K. O. Diskutujúci na portáli Guardianu vyjadrili sklamanie z rozhodnutia Bratislavy, pričom ju varovali pred Norrisovou pomstou.

29. 9. 2012

R. B. 39 /4510/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Nové kádrové riešenia piatok 21. septembra v Zhro- terajších riaditeľov verejných ustamaždení mesta Nový Sad pre- novizní, o menách nových riaditeľov biehalo prvé zasadnutie, odkedy je sa bude rokovať na nadchádzajúcich v mestskom parlamente ustanovená zasadnutiach mestského parlamennová vládnuca väčšina. Schôdza pre- tu. biehala v znamení kádrových otázok, Na piatkovom zasadnutí členopričom zvolili nové telesá Zhromaž- via opozície (DS, LSV, SRS) hlasovali denia, vymenovali nových členov len za zloženie pracovných telies a kosprávnych a dozorných rád vo verejných podnikoch a ustanovizniach, ktorých zakladateľom je mesto. Zvolili aj nových úradujúcich riaditeľov niekoľkých verejných ustanovizní. Niektorých riaditeľov neodvolali, ale podľa slov predsedu Zhromaždenia Nového Sadu Sinišu Sevića nové správne rady sa zmienia o ich práci a neskoršie prípadne navrhnú Zhromaždeniu aj ich odvo- Hlasovanie za nových členov správnych a dozorlanie a vymenovanie no- ných rád vo verejných podnikoch a ustanovizniach vých. Ak sa správne rady a nových úradujúcich riaditeľov ustanovizní prerozhodnú za odvolanie do- biehalo bez opozičných výborníkov

Zo zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový Sad

misií Zhromaždenia a potom opustili zasadnutie. Predtým vyslovili pripomienky k neprítomnosti primátora na zasadnutí, na ktorom sa volia ľudia na čelné a najzodpovednejšie funkcie. Mali pripomienky aj k neadekvátnemu vzdelaniu pri niektorých kádrových riešeniach.

Keďže je Mesto Nový Sad zakladateľom Ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrnoinformačného strediska Kysáč, na piatkovom zasadnutí Zhromaždenia Nového Sadu zvolili aj nových členov rád KIS. Novým predsedom Správnej rady je Stevan Stankov a novým členom Michal Spevák. Novou predsedníčkou Dozornej rady je Alžbeta Dijáková a novým členom Branko E. Š. Predojević.

V KULPÍNE

Slávnosť na počesť architekta Harminca V nedeľu 7. októbra 2012 sa v miestnostiach Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne uskutoční slávnostný spomienkový program pri príležitosti odhalenia busty architekta Michala Milana Harminca v aleji významných Kulpínčanov

Program: 14.30 – Príchod hostí do Poľnohospodárskeho múzea 15.00 – Slávnostný program venovaný Michalovi Milanovi Harmincovi – prejav doc. PhDr. Michala Babiaka o živote a diele Michala Milana Harminca – projekcia dokumentárneho filmu o Michalovi Milanovi Harmincovi – pozdravné príhovory hostí – odhalenie busty M. M. Harminca v aleji významných Kulpínčanov Michal Milan Harminc (1869 Kulpín – 1964 Bratislava) sa radí k najvýznamnejším slovenským architektom a staviteľom. Naprojektoval a postavil viac ako 150 monumentálnych budov, kostolov, palácov, verejných budov, víl, škôl, farských úradov atď. v Srbsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku. Vyhotovenie busty M. M. Harminca podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave. Pozývame vás, aby ste svojou prítomnosťou zveličili túto slávnosť na počesť architekta Michala Milana Harminca. Klub Kulpínčanov Miestne spoločenstvo Kulpín 29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

ŠKOLÁCI ROZDÁVALI VODIČOM NA CESTE JABLKÁ A CITRÓNY. Piaty ročník dopravno-preventívnej akcie s názvom Jablko – citrón, ktorú spoločne organizovali Poisťovňa Generali a Ministerstvo vnútorných vecí, prebiehala v úhrnne 72 školách, v 59 väčších mestách v Srbsku. V tejto akcii, ktorá sa uskutočnila v dňoch 17. až 21. septembra, účinkovalo 9 500 žiakov. Koncom uplynulého týždňa dopravno-preventívnu akciu Jablko – citrón usporiadali aj v Kovačici, v Ulici JĽA. Vodičov na ceste okrem dopravnej polície v čele s vedúcim dopravnej služby PS Kovačica Jonelom Sućom kontrolovali aj žiaci ZŠ Mladých pokolení v Kovačici (na snímke). Hlavným cieľom akcie bolo upozorniť nielen vodičov a deti, ale aj širšiu verejnosť na problém nerešpektovania dopravných predpisov, predovšetkým na nedodržiavanie maximálnej povolenej a obmedzenej rýchlosti jazdy. Šoférov, ktorí rešpektovali stanovené limity, deti odmenili jablkom, veselým obrázkom a poďakovaním, kým vodičom, ktorí šli prirýchlo, udelili citrón a vyzvali ich k ohľaduplnejšiemu správaniu na cestách. A. Chalupová

Z NAŠICH OSÁD V ZREŇANINSKEJ NEMOCNICI OTVORILI NOVÉ ODDELENIE

Zaopatrenie chorých na nevyliečiteľné choroby soby trpiace na najťažšie nevylie- donátorov. Oddelenia na ošetrenie čiteľné ochorenia v Stredobanát- chorých s chronickými bolesťami a skom obvode do budúcna budú za- bolesťami ako následkami najťažších opatrené a ošetrené v novom Oddelení ochorení budú utvorené v rámci propre paliatívne ošetrenie v zreňaninskej nemocnici Đorđa Joanovića, ktoré v stredu 19. septembra otvorila ministerka zdravotníctva Dr. Slavica Đukićová-Dejanovićová. – Nemocnica v Zreňanine patrí medzi 28 zdravotníckych ustanovizní v Srbsku, ktoré v nastávajúcom období dostanú takéto oddelenia, – povedala ministerka Đukićová-Dejanovićová a zdôZ obchôdzky nového paliatívneho oddelenia raznila, že model, aký v tejto nemocnici uplatnili pri výstavbe a vy- jektu Európskej únie Rozvoj paliatívneho bavení priestoru pre paliatívne ošet- ošetrenia, ktorý sa realizuje v spolupráci renie, môže byť dobrým príkladom s republikovou a pokrajinskou vládou, pre iných, ktorých tieto práce iba oča- lokálnymi samosprávami a zdravotkávajú, predovšetkým z aspektu an- níckymi ustanovizňami. Európska únia gažovania manažmentu a zamestna- na tieto účely z predprístupových fonných, ako aj z aspektu dobrého ohlasu dov zabezpečila 3,5 milióna eur a re-

publikové Ministerstvo zdravotníctva na úpravu priestoru v zreňaninskej nemocnici zabezpečilo 4 milióny dinárov. Tým spôsobom je upravených 440 štvorcových metrov priestoru, v rámci ktorého je šesť izieb pre pacientov, miestnosti denného pobytu pre pacientov a ich príbuzných, sociálne zariadenia, lekárske izby a izby pre zdravotné sestry. Časť prostriedkov zabezpečila nemocnica z vlastných zdrojov a donácií. – Teší ma, že sme dnes otvorili oddelenie, ktoré je veľmi významné tak pre pacientov, ako aj pre ich rodiny. Nemocnica má päťdesiatročnú tradíciu práce onkologického oddelenia, ktorá teraz bude pokračovať v niečom výnimočne humánnom, zvlášť keď vieme, že až 17 percent občanov Srbska tvoria starší od 65 rokov. Takéto stredisko je však potrebné nielen pre nich, ale aj pre chorých na malígne, kardiovaskulárne

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Kádrové zmeny v popredí a štvrtom zasadnutí báčskopetrovského obecného parlamentu v utorok 25. septembra výborníci absolvovali súhrnne 27 bodov rokovacieho programu. Príznačné pre toto zasadnutie boli kádrové zmeny v ustanovizniach, inštitúciách a organizáciách v obci. Na návrh Komisie pre administratívno-mandátne otázky výborníci schválili demisie výborníkov Márie Orosovej, Vladimíra Turana a Sinišu Stanivuka a potvrdili mandáty podnikateľovi Rastislavovi Denďúrovi, podnikateľke Jadranke Marčokovej a študentke Robertíne Naďovej, všetkých z Petrovca. Komisia pre udelenie Ceny obce a Osobitného verejného uznania Obce B. Petrovec v čele s predsedom Pavlom Križanom rozhodla Cenu obce udeliť Matici slovenskej v Srbsku a Osobitné verejné uznania Milemu Nišićovi, tajomníkovi Miestneho spoločenstva Maglić, a Jánovi Haškovi ml., kapitánovi kadetskej rybárskej skupiny z Hložian. Cena a uznania budú odovzdané 15. októbra v rámci osláv Dňa obce. Ročný program úpravy a používania poľnohospodárskeho po-

Medzi novovymenovanými riaditeľmi je i Dipl. Ing. strojníctva Ondrej Bovdiš z Petrovca (sprava)

zemku na území obce na rok 2012 ozrejmil náčelník a člen pracovnej skupiny Ján Jovankovič. Okrem iného uviedol údaj, že je na tento rok na území obce zmluvne prenajatých 3 313 ha pôdy. Diskusia sa ďalej viedla aj o tom, či je kanalizácia v Maglići ukončená alebo nie. Potom výborníci uvedený program schválili. Nasledovalo schvaľovanie kádrových riešení v niektorých ustanovizniach, inštitúciách, podnikoch a organizáciách z územia obce. Tak z postu úradujúceho riaditeľa Turistickej organizácie Obce B. Petrovec odvolali Jaroslava Mar-

tinku a novým úradujúcim riaditeľom sa stal Dario Adamović z Maglića. V Slovenskom vojvodinskom divadle namiesto úradujúcej riaditeľky Jany Urbančekovej-Fejzulahiovej vymenovali Ivanu Ilićovú z Petrovca. Z funkcie úradujúcej riaditeľky Informačného strediska a Rádia B. Petrovec bola odvolaná a ihneď potom i znovu vymenovaná na miesto úradujúcej riaditeľky Katarína Melegová-Melichová z B. Petrovca. Vo VKP Progres z postu riaditeľa odvolali Ondreja Benku z Petrovca a za úradujúceho riaditeľa vymenovali Vladimíra Turana z Pe-

ochorenia, a tie, ktoré sú následkom diabetu. Títo pacienti a ich rodiny si zaslúžia takéto stredisko, –povedala pokrajinská tajomníčka pre zdravotníctvo sociálnu politiku a demografiu Dr. Vesna Kopitovićová. Riaditeľka zreňaninskej nemocnice Dr. Gordana Kozlovačká zdôraznila, že otvorenie oddelenia pre paliatívne zaopatrenie v Zreňanine predstavuje medzník v rozvoji sústavy zdravotnej ochrany v Stredobanátskom obvode, zvlášť z hľadiska pacientov, ktorí roky zápasia s ťažkými ochoreniami, ktoré negatívne vplývajú na kvalitu ich života a života ich rodín. Paliatívne strediská a zaopatrenie chorých na najťažšie ochorenia sprevádzané chronickými bolesťami umožňujú pacientom zachovať si dôstojnosť a kvalitu života, a preto je práca takýchto stredísk vzácna od chvíle stanovenia diagnózy o ťažkom ochorení a po smutnú rozlúčku. vlh foto:www.vojvodina.gov.rs trovca. Z miesta riaditeľa obecnej Direkcie bol odvolaný Miroslav Častven a úradujúcim riaditeľom sa stal Ondrej Bovdiš z Petrovca. Po prestávke ZO schválilo novelizáciu rozhodnutia o vymenovaní členov správnych a dozorných rád v ustanovizniach, inštitúciách, verejných podnikoch a organizáciách, ktorých zakladateľom je obec, ako aj dvoch komisií: pre ceny obce a pre administratívno-mandátne otázky. V pokračovaní schôdze schválili uznesenia o obstarávaní a používaní vecí vo vlastníctve Obce Petrovec, potom o Obecnej rade, Lokálny akčný plán pre vzdelávanie Rómov v obci na obdobie 2012 – 2015. Nasledovalo schvaľovanie správ o práci na rok 2011 Obecného verejného právneho zastupiteľstva a Rady pre rodovú rovnosť. Výborníci schválili aj správy o práci a finančné správy za rok 2011 a plány práce a finančné plány na bežný rok Turistickej organizácie a komunálnych podnikov (Komunalac Maglić, Gloakvalis Hložany a VKP Progres B. Petrovec), ako aj všetkých štyroch miestnych spoločenstiev. Záverom šesťhodinovej schôdze ZO schválilo správu o májových voľbách na členov Rady MS Kulpín a odznelo i niekoľko výborníckych otázok. K. Gažová

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD MAŇANIA PO ŠTRNÁSTICH ROKOCH ZNOVA V LALITI

Z priateľstva k spolupráci rvýkrát sa stretli roku 1998 v Laliti. Vtedy sa FSk Dolina zo slovenskej Mane zúčastnila na oslavách 50. výročia pôsobenia tunajšieho KUS Štefánik. O dva roky neskoršie Laliťania hosťovali v Mani. Teraz, štrnásť rokov neskoršie, štyridsaťpäťčlenná výprava z Mane (Okres Nové Zámky, Nitriansky samosprávny kraj) v dňoch 21. až 23. septembra 2012 po druhýkrát prišla k nám. Laliťania svojich milých Igor Sádovský a Nikola Krivokuća (zľava) podpísali hostí privítali v piatok po- Zmluvu o priateľstve a spolupráci Mane a Lalite poludní. Už z autobusu sa im usmievali mnohé známe tvá- vi Hudecovi, poslancovi Obecného re Maňanov, ale vari bolo viac ta- zastupiteľstva v Mani, ktorý sadenicu kých, ktorí sem prišli prvýkrát. Hneď priniesol zo Slovenska. Keď odložil po srdečnom zvítaní hostia odišli do rýľ, starosta Sádovský s radosťou podomov svojich hostiteľov, aby si prial, aby Lipa Slovanov, ako jedtrochu oddýchli od cestovania, noznačne pokrstili zasadený strom, osviežili sa, navzájom sa zoznámili rástla aspoň 200 – 300 rokov a Maa vyrozprávali. Vo večerných hodi- ňania sa budú snažiť čím častejšie nách sa všetci znova vrátili do Domu chodiť ju zalievať. V popoludňajších hodinách čelkultúry, kde im členovia MOMS z Báčskej Palanky predviedli známu ní ľudia Lalite a Mane v sprievode občanov dvoch dedín odcestovali komédiu Zypa Cupák.

oboch obcí,“ sa podpísali starosta obce Maňa Ing. Igor Sádovský a predseda Rady MS Laliť a zároveň zástupca predsedu Obce Odžaci Nikola Krivokuća. S časťou hospodárskej a kultúrnej ponuky Mane sa Laliťania mohli zoznámiť už počas tejto návštevy. Tak v priestoroch lalitskej Základnej školy Nestora Žučného ženy z Mane v sobotu predpoludním hostiteľom predstavili diela svojich šikovných rúk. Marika Sádovská a Zuzana Račeková

sledovalo strojenie nevesty, začepčenie už mladej ženy a skončilo sa druhým dňom na veselí. V druhej časti sa pekne hrali a tancovali mladé dievčatá. Vyšli na kopček balzamový, kde márne čakali na svojich chlapcov, zahrali sa na čížika, aby nám ukázali, ako treba pracovať a po práci sa zabávať. Pásmo Za vysoké konope obecenstvu pripomenulo spracúvanie tejto už zabudnutej rastliny – siatie, trhanie, máčanie, trepanie, česanie, pradenie, tkanie... A čo, keď je plátno utkané, hádam si s ním len tvár utrieme. O plynulý a temperamentný priebeh programu FSk Dolina sa postarali umelecká vedúca Mgr. Mária Bednárová a organizačná vedúca Jarmila Trungelová. Hudobný sprievod mali na starosti Pavel Trstiansky na harmonike, Gabriela Tóthová tiež na harmonike a Peter Nemeš na

Žiačky z Mane vyrábajú rôzne predmety zo šúpolia

Takto býva v druhý deň maňanského veselia

To najhlavnejšie sa udialo v sobotu. Vo chvíli, keď mnohí ešte odpočívali, predseda Rady Miestneho spoločenstva v Laliti Nikola Krivokuća a starosta obce Maňa Ing. Igor Sádovský zobrali do rúk rýľ a lopatu, aby v dedinskom parku zasadili lipu. Ten ušľachtilý strom Slovanov symbolizujúci lásku, porozumenie, dobrosrdečnosť, spoluprácu a život bude rásť v Laliti vďaka Ing. Petro29. 9. 2012

39 /4510/

do Odžakov, kde v budove Zhromaždenia obce podpísali Zmluvu o priateľstve a spolupráci. Pod text, ktorý znie: „Obyvatelia obce Maňa a Miestneho spoločenstva Laliť, vedení snahou, aby sa nepretržite rozvíjali vzájomné styky, dohodli sa na spolupráci v oblasti kultúry, športu, turizmu, hospodárstva, ako aj na spolupráci kolektívov, ktorá by bola v prospech a v záujme obyvateľov

HLAS ĽUDU

predviedli výrobu rôznych úžitkových predmetov servítkovou technikou na dreve, keramike, skle a textile. Izabela Andrášiková ukázala, ako sa maľujú tričká, robí paličková čipka, zdobia medovníčky... Skupina žiačok základnej školy vedená učiteľkou Alžbetou Gálovou zasa šikovne narábala s kukuričným šúpolím. Laliťanov potešili vynikajúce fotografie z mnohých kútov krásneho Slovenska majstra fotografie Ing. Mariána Manducha. V jeho tvorbe prevláda krajinárska fotografia a portrét. Zlatý klinec návštevy bol takmer dvojhodinový koncert FSk Dolina, ktorý pozostával z dvoch častí. V prvej početné obecenstvo malo možnosť sledovať zvyky a tradície pomenované Na maňanskom veselí, čiže svadbe. Ochotníci začali od rozlúčky dievčaťa s kamarátkami, na-

base. Spokojné obecenstvo ochotníkov z Mane odmenilo priam frenetickým potleskom. Pripomenuli sme si slová bývalého starostu Mane Jozefa Trungela, ktorý pred štrnástimi rokmi povedal, že „ešte dlho, dlho budú v srdciach a dušiach Laliťanov doznievať krásne slovenské zvyky, spevy a tance z Mane“. Nedeľa bola určená na voľné aktivity. Viacerí Maňania so svojimi hostiteľmi predpoludním boli na bohoslužbách v evanjelickom kostole v Laliti. Rozlúčka s hosťmi, ktorí do Lalite pricestovali v lete a vrátili sa v jeseň, bola dojímavá. Nejednému hostiteľovi a hosťovi sa v nedeľný podvečer zaleskla slza v oku. Tak je to, keď sa lúčia úprimní priatelia, ktorí majú za sebou nové tri dni pekného kamarátenia. J. Pucovský

Z NAŠICH OSÁD V KYSÁČI

ústavom pripravili elaborát na úpravu fasády. Všetky ozdobné platne postŕhali a po úprave ich vrátia späť na miesto. Tieto práce by sa mali zakonnikateľský priestor v spolupráci s Ústa- čiť v lehote 60 dní, – hovorí predsedníčka RMS Kysáč. vom pre ochranu pamätníkov. V Miestnom spoločenstve pripra− Z Miestneho spoločenstva a Miestnej kancelárie sme zopár rokov doza- vujú aj súbeh na odvodňovanie, čiže du podávali žiadosť o opravu fasády, na úpravu kanálov v chotári. − S podnikom Šajkaška, ktorý je vyktorú nám schválili a zaradili do plánu Podnikateľského priestoru. Všetky konávateľom prác na odvodňovacích miestnosti, v ktorých sídlia nielen kanáloch, pripravíme projekt, s ktorým Miestne spoločenstvo a Miestna kan- sa budeme uchádzať o prostriedky z celária, ale aj strelci a holubári, Červe- Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo. V minulých rokoch tento sekretariát poskytoval prostriedky v plnej sume, no teraz zabezpečí len tretinu, kým tretinu má dať VVP Vody Vojvodiny a tretinu lokálna samospráva, čiže Mesto Nový Sad. To je pre nás čosi Za lešením fasádu pozdĺžnej steny nové, no my projekt orúbali až po tehly schystáme a uvidíný kríž a penzisti, patria totiž Podni- me, či dostaneme aj potrebný súhlas, kateľskému priestoru. Doteraz sa prie- − povedala záverom Anna Vozárová, čelie Obecného domu len líčilo, a te- predsedníčka RMS Kysáč. E. Š. raz prvýkrát spolu so spomenutým

Opravujú trhovisko a obecný dom ysáčania, ktorí pravidelne navštevujú piatkový trh, si istotne všimli, že nedávno vymenili krytinu na zastrešenie stánkov a ofarbili podpornú železnú konštrukciu. Predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Anna Vozárová hovorí, že práce financovali z prostriedkov, ktoré občania prostredníctvom Informatiky vyčleňujú na údržbu verejných plôch. Stará krytina bola už zničená dažďom a snehom, nuž ju nahradili lexanom. Zostalo ešte len ofarbiť ohradu trhoviska. − Čakáme, že pokrajina vypíše súbeh na úpravu dedinských trhovísk, ako to urobila Majstri opravujú Obecný dom v Kysáči napríklad predvlani. Ak súbeh vypíšu, budeme sa uchádzať o niekoľko zodpovedá doterajší, piatkový termín, stánkov, aby sa potom dalo rozhrani- lebo v sobotu majú trhy inde. Predtým čiť, kde sa predáva zelenina a ovocie, než na Rade MS rozhodneme o prea kde odev, obuv a podobné. Objavi- súvaní trhu na iný deň, musíme urobiť li sa inak ojedinelé požiadavky, aby trh anketu, − hovorí A. Vozárová. Keď ide o opravu fasády na obecbýval v sobotu, čo by iste prispelo k lepšiemu zásobovaniu, a to najmä tých, čo nom dome, našaspolubesedníčka vysú zamestnaní. Predavačom však viac svetlila, že tieto práce vykonáva Pod-

ZASADALA RADA MS KULPÍN

Ukončené a plánované investície ieste zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Kulpín v stredu 19. septembra predseda Miroslav Čeman otvoril uvítaním nového člena tohto telesa. Úvodom schôdze členovia schválili zápisnice z minulých dvoch zasadnutí. Potom bolo prečítané rozhodnutie volebnej komisie, ktorá akceptovala demisiu Michala Čiliaka na člena Rady MS Kulpín, a novým členom sa stal Spasoje Prodanov. V pokračovaní zasadnutia predseda M. Čeman informoval o ukončených a plánovaných investíciách Miestneho spoločenstva. Parkovisko pri Dome smútku na slovenskom cintoríne je nedávno ukončené. Vykonávateľom prác bol podnik Grading a parkovisko je vydláždené betónovými tvárnicami. V súvislosti so začiatkom výstavby domu smútku na pravoslávnom cintoríne bolo povedané, že VKP Progres má na starosti premiestnenie dvoch hrobov, a potom podnik majiteľa Pavla Sýkoru začne s výstavbou tohto objektu. Pod-

Nové priestranné parkovisko pri Dome smútku na slovenskom cintoríne v Kulpíne

ľa slov predsedu RMS hodnota tejto investície je vyše štyroch miliónov dinárov. Ďalej bolo povedané, že žiaci ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne organizovane navštívili akvapark v Petrovci, na čo finančne pri-

spelo i Miestne spoločenstvo Kulpín zabezpečením autobusovej prepravy. Medzi investíciami plánovanými v nadchádzajúcom období je výstavba troch autobusových zastávok v

Kulpíne, potom výstavba pouličných chodníkov v dĺžke asi 200 – 300 metrov a vysadenie zelene tak v samej osade, ako aj medzi Kulpínom a B. Petrovcom. V rozprave pozornosť venovali i samozdaneniu v Kulpíne. Aby sa MS Kulpín mohlo s projektmi uchádzať o prostriedky, musí vkladať i vlastné peniaze. Odznela pripomienka, že nie všetci zamestnanci a poľnohospodári platia samozdanenie a že sa musí nájsť spôsob, ako zistiť, kto neplatí. Prílev prostriedkov samozdanenia v Kulpíne je nízky, a to sa – podľa členov RMS – musí zmeniť. Okrem iného zdôraznili, že medzi plánované práce treba zaradiť úpravu stredu osady, renovovanie budovy bývalého Obecného domu v samom centre a odvodňovacie garády. Záverom schôdze rada schválila finančnú podporu: pre deti vo Futbalovom klube Kulpín 12-tisíc din, na opravu hygienického zariadenia v základnej škole 20-tisíc din a pre popredných športovcov powerliftingu bratov Miloša a Petra Beratovcov z Kulpína na ich účasť na svetovej súťaži v Bardejove na Slovensku 25-tisíc din. K. Gažová

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Kovačický október 2012

Program osláv Sobota 29. septembra 20.00 Zrkadlo, zrkadielko, čie že si? – koncert tanečnej skupiny Rozmarín (sieň Domu kultúry) 21.30 Kovačická záhradka (po koncerte pred sieňou DK) Nedeľa 30. septembra 9.00 Otvorené majstrovstvá Kovačice v triafaní do asfaltových terčov (strelnica pri padinskej hôrke) 9.00 Fazuliáda – súťaž vo varení kotlíkovej fazule (ŠRS Slávia) 10.00 Trienále pionierov vo futbale Slávia – Spartak – Dolina (ŠRS Slávia) 14.00 Detský jarmok (trhovisko) Piatok 5. októbra 16.00 Prijímanie prvákov do Zväzu detí (sieň DK) 17.00 Pietna slávnosť pri pomníku padlým bojovníkom 17.30 Táborový oheň (M. Tita 11) 20.00 Hudobný večierok – koncert rockovej a popovej hudby (nádvorie ZŠ)

Sobota 6. októbra 10.00 Futbalové majstrovské zápasy kohútikov a pionierov Slávie (ŠRS Slávia) 10.00 Sympózium – pri príležitosti zápisu slovenského insitného umenia v Srbsku na Nacionálnu listinu nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska (Galéria Babka) 13.00 Otvorenie výstavy obrazov insitných maliarov Kovačický október 2012 (Galéria insitného umenia) 15.00 Slávnostné zasadnutie Rady MS Kovačica (sieň MS) 17.00 Memoriálny basketbalový turnaj venovaný Miroslavovi Babkovi a Miroslavovi Pišpeckému (ŠRS Slávia) 18.00 Prezentácia klubu Kreatornica (Obecná knižnica) 20.00 Hudobný večierok (nádvorie ZŠ) Nedeľa 7. októbra 9.00 Zlatý kotlík – súťaž vo varení rybacej polievky (priestor

Združenia Ribolovac, Ul. JĽA) 11.00 Majstrovský zápas v kolkoch Slávia Kovačica – Dolina Padina (ŠRS Slávia) 13.00 Jarmok ručných prác (nádvorie ZŠ) 15.00 Tortiáda – predajná výstava tort (nádvorie ZŠ) 16.00 Majstrovský futbalový zápas Prvej juhobanátskej ligy Slávia Kovačica – Budúcnosť B. Brestovac (ŠRS Slávia) 18.00 Koncert DFS Ratolesť z Detvy (sieň DK) 20.00 Hudobný večierok (nádvorie ZŠ)

Nedeľa 14. októbra 20.00 Koncert folklórneho súboru V šírom poli hruška (sieň DK)

Utorok 9. októbra 11.00 Športový deň v rámci jubilea Gymnázia Mihajla Pupina (gymnázium)

Piatok 26. októbra Oslava jubileí 50 rokov strednej školy a 45 rokov Gymnázia Mihajla Pupina (gymnázium)

Piatok 12. októbra 18.00 Rozspievané klenoty – prvá časť detského festivalu slovenských ľudových piesní (sieň DK)

Nedeľa 28. októbra 17.00 Koncert duchovných piesní (kostol)

Sobota 13. októbra 19.00 Medovník – prezentácia slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti, hostka Dr. Jarmila Hodoličová a SVC (Obecná knižnica)

HLOŽIANSKI KONFIRMANDI PRI DUNAJI. Krásneho, slnkom zaliateho sobotného rána 22. septembra sa osemnásť konfirmandov – ročník 2000 – vybralo k Dunaju. Na čárde Marína najprv Pánu Bohu ďakovali, že im doprial pekný deň, potom ich farár Kopčok preskúšal látku z minulej hodiny a prednášal novú, ktorú pri Dunaji vnímali lepšie než na fare. Keď sa ozvali hladné detské brušká, rozložili si oheň a opekali klobásky so slaninkou. Nasledovali hry, pri ktorých sa všetci dobre pobavili. Na záver si zahrali volejbal a súťažili vo vrhu guľou. Len neradi sa lúčili, a pritom si sľúbili, že sa pri Dunaji znovu stretnú na zimu, na sánkovačke. -jk-

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

Sobota 20. októbra 10.00 Futbalom proti rasizmu – turnaj v malom futbale (ŠRS Slávia) Nedeľa 21. októbra 18.00 Rozspievané klenoty – záverečná časť detského festivalu slovenských ľudových piesní (sieň DK)

Nedeľa 9. decembra 18.00 Vojvodinský festival slovenskej populárnej hudby pre deti – Letí pieseň, letí 2012 (sieň DK) Oslavný výbor

V HAJDUŠICI JE NEPÍSANÝM PRAVIDLOM, že pred dňom pamiatky na posviacku kostola (druhá nedeľa v októbri) príbytky musia byť dôkladne poupratované, prípadne aj vylíčené, aby tak pripravené mohli prijať príbuzných žijúcich v iných osadách, ktorí vtedy záväzne prídu navštíviť svoju rodinu v Hajdušici. Preto sa do práce dali aj členky Oltárneho krúžku žien, Spolku žien Oko a MOMS, ktoré vynaložili dodatočné úsilie a okrem svojich príbytkov dôkladne poupratovali aj farské miestnosti a kostol, ako aj matičný etno dom, kde na chvíľku prerušili prácu, aby si zastali pred náš objektív. vlh

Z NAŠICH OSÁD POHĽADNICE Z RADOŠA (10)

Radostný môj Radoš, dovidenia! e tomu, hľa, viac než sto dní, čo som sa, prvý raz v živote, dostal do Radoša, osídlenia rozloženého na južných svahoch Fruškej hory. Vďaka priateľovi Vlatkovi Miksádovi z Iloka. Kedysi sme – šťastne – žili v tom istom

ľadovými kryhami na mieste vyhradenom pre srdce. Radoš vraj dostal meno podľa slovka rádáš, čo znamená čosi ako prídavok. V júni, keď som navštívil kopanicu, ktorá vznikla Teraz hroznom, kedysi chmeľom rozvoniaval radošský chotár

Škola – druhé meno pre budúcnosť

Radošské deti sa držia slovenského koreňa

Slovenský dom v Radoši – srdce spoločenského života

štáte, v Juhoslávii. Oni (Vlatko, Ilok i Radoš) sú teraz už v Chorvátsku a ja som... tu som, kde som... Viac než sto nocí uplynulo, ale spomienky na Radoš nevysychajú. Viem, že ma ohrejú, aj keď zaveje. Keď záveje a ľad okujú Radoš. Tak ako nás tu, a ich tam, onehdy, okuli ľadom nešťastníci s Keď sa nad Radošom večerí

Väčšina radošských domov sa stúlila pod konáre stromovia

ako „appendix“ sotva päť kilometrov vzdialený od Iloka, všetko driemkalo prikryté jemnou zelenou farbou pokoja. Po stretnutiach a bezprostredných rozhovoroch s jeho viac

než srdečnými ľuďmi, tak sa mi vidí, že Radoš je vlastne druhé meno pre pokojnú radosť i pre radostný pokoj. Dúfam, že tomuto vyznaniu dosvedčia aj priložené fotografie. Môj radostný pokojný Radoš, dovidenia... Juraj Bartoš

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD BIJELJINA

Tance a piesne Slovákov v Semberii alá slovenská enkláva žijúca v meste Bijeljina v Republike srbskej, ktorá organizovane pôsobí v Slovenskom kultúrnom spolku Juraja Jánošíka a v cirkevnom zbore Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, v nedeľu 23. septembra mala svoj veľký deň. Usporiadali slávnosť pod názvom Tance a piesne Slovákov v Semberii, v rámci ktorej malá folklórna skupina spolku Juraja Jánošíka predviedla krátky program slovenských piesní a tancov. Choreografkou a vedúcou súboru je Ruženka Ďuríková, učiteľka z Erdevíka. Na javisku pred slovenským kostolom vy-

sobí spolok slovenskej národnosti, znovu podporila náš projekt, prostredníctvom ktorého sme sa pousilovali materializovať to, do čoho sme v minulom roku vložili finančné prostriedky. Cieľom bolo nacvičiť jednu choreografiu slovenských piesní a tancov, takže sme angažovali Mladá dievčenská tanečná skupina spolku Juraja Jánošíka z Bijeljiny erdevícku učiteľOlinou Kolárovou. Naším želaním je na budúci rok realizovať ďalší program, o ktorom už teraz rozmýšľame, a chceli by sme nacvičiť novú choreografiu v prednese aspoň štyroch, prípadne až ôsmich tanečných párov.“ Mladé tanečníčky pod vedením choreografky výborne zdolali nielen tanečné body, ale aj spev a vý-

Cirkevníci a hostia po bohoslužbách pred kostolom

stúpili iba štyri tanečníčky, ale bola to predsa historická chvíľa pre bijeljinských Slovákov, lebo sa po prvý raz tunajší Slováci tak zorganizovali, že si založili folklórnu skupinu a po prvý raz v dejinách zatancovali vlastnú choreografiu. Predsedníčka spolku Vieročka Gajićová povedala: „V minulom roku nám mesto pomohlo tým, že vyfinancovalo náš projekt Z babkinej skrine, v rámci ktorého sme si kúpili slovenské kroje. V tomto roku lokálna samospráva, ktorá je – musím to povedať – hrdá na to, že tu existuje a pô29. 9. 2012

39 /4510/

ku Ruženku Ďuríkovú, ktorá nám ochotne pomohla. Finále tejto našej práce sa udialo v nedeľu 23. septembra na malej slávnosti, ktorú sme organizovali spolu s cirkevným zborom. Okrem hostí z našej lokálnej samosprávy mali sme aj hostí zo Slovenska a Farárka Zuzana Kolarovská v kostole zo Šídu. V rámci duchovnej časti programu boho- slovnosť slovenčiny, k čomu im služby v našom kostole slúžila fa- treba gratulovať. rárka zo Slovenska Zuzana KoSt. Stupavský larovská spolu s našou farárkou

HLAS ĽUDU

Biele Blato V nedeľu 7. októbra v Bielom Blate usporiadajú v poradí piaty Sladký deň. Organizátorom podujatia je Klub bieloblatských žien. Sladký deň bude prebiehať na nádvorí základnej školy so začiatkom o 13. hodine. Prihlášky treba zaslať do 1. októbra. Bližšie informácie na tel. 064 53 87 506.

Báčsky Petrovec Spoločnosť pre ochranu a výskum vtákov Srbska sa zúčastní v organizovaní Európskeho víkendu pozorovania vtákov (Eurobirdwatch). Cieľom podujatia je poukázať na nutnosť ochrany ohrozených druhov vtáctva a ich biotopov. Na 27 lokalitách v Srbsku 6. a 7. októbra záujemcovia budú môcť pozorovať početné druhy obyčajných a nezvyčajných druhov vtákov. V Báčskom Petrovci sa prechádzka začne pri Kanáli DTD pri rybárskej chate (vedľa Pontónu) o 8. h ráno v čele s vedúcim skupiny profesorom Andrejom Medveďom. Bližšie informácie na webovej adrese http://www.pticesrbije.rs/. J. Ferková

Šíd V budove Gymnázia Savu Šumanovića v Šíde otvorili predajňu, v ktorej si žiaci počas veľkej prestávky môžu kúpiť desiatu. Keďže sa gymnázium nachádza v priemyselnej časti mesta, iné predajne sú dosť ďaleko. Riaditeľ gymnázia Dejan Pribičević hovorí: „Mnohí žiaci si nosili jedlo z domu a mnohí zasa počas veľkej prestávky bežali do mesta, niečo si kúpiť. Vyvolávalo to mnohé problémy na uliciach, predovšetkým sa stávali mnohé menšie dopravné nehody. V minulých rokoch sme sa pokúsili problém riešiť tak, že sme viacerým súkromníkom umožnili počas veľkej prestávky predávať deťom pečivá. Tu sa nám zjavil nový problém, lebo sa to konalo v nehygienických podmienkach, na čo nás upozornili aj inšpektori. Tohto roku počas letných prázdnin sme to konečne riešili tak, že sme s jedným súkromníkom podpísali zmluvu, aby v jednej časti vchodu podľa zákonných predpisov zariadil predajňu. Predajňa je otvorená každý deň a deti si tu počas veľkej prestávky môžu kúpiť niečo na jedlo. Nateraz sú všetci spokojní s tým, ako to funguje.“ St. S.

Z NAŠICH OSÁD FRANCÚZSKY SVETOBEŽNÍK MIERI DO BETLEHEMU

Zasadzuje sa za ochranu prírody L uluen Converset sa rozhodol zapojiť do boja za životné prostredie. A proti jadrovým zbraniam. Robí to však celkom neobvyklým spôsobom. Sedemdesiatpäťročný Francúz denne cestuje, a to na vlastných nohách. Putuje a bojuje. Proti ohrozeniu, poškodeniu, ničeniu podmienok a podôb života, prírodného dedičstva. Pešo sa vybral z rodného Besançonu vo Francúzsku až do Betlehemu. V sobotu 15. septembra sa zastavil v Kovačici. Čipernému katolíckemu kňazovi na dôchodku spoločnosť na ceste za mierom robí somárik Isidor. Spolu majú deväťdesiat rokov. Na púť po Európe sa vybral z východného Francúzska a doteraz precestoval už viac ako 2 500 km. Najskôr cez Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Srbsko. Neskôr má nasmerované do Macedónska, Grécka, až po miesto Ježišovho narodenia. Turné začal 25. marca, plánuje ho zakončiť 25. decembra. A na prvý sviatok vianočný sa pomodliť za mier v celom svete, priamo v Betleheme. „Moji slávni spoluobčania, bratia Lumièrovci natáčali príbehy na film. Ja mám na internete o cestách-necestách vlastný blog. Dobrí ľudia sú nám všade na dosah. Sťahovavý spôsob života mi vyhovuje. Oslík na ceste so mnou zahrnuje určitú symboliku. V čase narodenia Ježiša Krista v Jeruzaleme slúžil ako dopravný prostriedok. Spravidla. Preto je často malý Ježiš zobrazený s matkou Máriou na somárikovi,“ zdôrazňuje populárny cudzinec, akého Kovačica doteraz ešte nevítala.

Luluovi je oslík i pomocníkom. Keďže tento globetrotter býva zväčša pod stanom, Isidor mu slúži ako prepravca šiatra, odevu a základných potrieb na túre. Cestovateľ s mi- Isidor sa napasie kedykoľvek a kdekoľvek, na ceste – pri ceste siou prízvukuje, že somárom údajne nestretol s ľuďmi ako v postačí skromná potrava a málo viedke Arnolda z Lüttichu, kde sa vody. A k tomu sú mocné, hú- starší človek viezol na svojom soževnaté, odolné. V neposlednom márovi a jeho maličký syn kráčal rade aj mierumilovné a pokojné. za ním pešo. Ľudia, čo ich po deVraj také, aké by malo byť ľudstvo. dinách stretávali, zaujímali rozličné Starý, ale jarý Converset sa za tri stanoviská k tomu, či starčeka desaťročia humanitárnej práce treba zosadiť a či má vôbec niek-

to na oslíka vysadnúť. Francúzsky cestovateľ ešte nevysadol na svojho štvornohého spoločníka. Vie Lulu, na staré kolená, že „nech urobí akokoľvek, ľudia o ňom budú vždy rozprávať“, takže sa „nestará o ľudské reči“, ale „čo má robiť, to robí“. V boji za ochranu prírody a za mier svetobežec mieril cez kovačickú Druhú ulicu, za dedinu popri úrodných Konopniciach, vedľa cukrovaru a smerom do Crepaje. Tam aj Isidor natrafil na svojich veľkých „príbuzných“ – poníkov a lipicanov. Lulu, veľa zdravia a zdaru na tvojich mierotvorných trasách, ale i odvahy na odstránenie rôznych zátarás! Ján Špringeľ

Bum-bum-bum! Dáva sa na vedomie občanom! V záujme kvalitnejšieho spánku našich občanov, čo je základným predpokladom zvýšenia ich výkonnosti v každom ohľade, občania by, okrem iného, mali vedieť, že: 1. Nie je pravda, že je naša krajina úplne vyrabovaná; ešte stále si v nej noční majstri prídu na svoje… pardon: na cudzie. 2. O sivej ekonomike u nás už dávnejšie hovoria mnohí – daltonisti. 3. To, že toho času u nás – na politickom gauči – môže temer každý s každým, je pozitívna vec, ktorá v budúcnosti môže a akiste bude mať negatívne následky. 4. Mnohí tu na plné hrdlo, rozhodne, tvrdia, že majú čisté ruky a tvár; hlas sa im však zachvie len čo padne slovo o ich bankových kontách. 5. Nie je dobre zrušiť všelijaké agentúry, ktoré sa namnožili ako huby po daždi. To by predsa viedlo k ďal-

UGÁR

šiemu zvýšeniu nezamestnanosti, proti ktorej u nás – a s akým úspechom! – trvale bojujeme. 6. My keď bojujeme, a bojujeme takmer nepretržite,´bo je vždy o čo bojovať – aj keby nebolo za čo – tak ani nejeme; nejeme, lebo bojujeme a, ako je dobre známe, neoplatí sa chytať dva zajace odrazu. 7. V každom boji a v mieri tobôž, sú od muchotrávky nebezpečnejšie iba ak – mykohlávky. 8. Každú dobrú správu by naše slobodné médiá sprostredkovali bleskovo, temer rýchlosťou svetla, ibaže je u nás rýchlosť – z bezpečnostných dôvodov – obmedzená predpismi. 9. Naše médiá kedysi boli v rukách formálnych centier moci. Už nie sú, lebo teraz namiesto formálnych, máme neformálne centrá moci. 10. Poslednú správu si ponechám pre seba; nie preto, že by existovala cenzúra, ale preto, že si, slobodne, dovolím uplatniť sebacenzúru. Bum!-Bum!-Bum! jbš

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD GYMNÁZIUM MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

čeva sa vypísali (20) a pribudlo 14 nových, takže je voľných ešte 6 miest. Do slovenskej triedy, kde iba osem žiakov malo menej ako 80 bodov, sa zapísalo 17 žiakov z Padiny a 13 z Kovačice. Na Gymnáziu Mihajla Pupina je zamestnaných 30 profesorov, z ktorých približne polovica pracuje v dvoch školách.

nárov sme vymenili strechu, ukončujeme práce na novej fasáde. Ako oslavy budú vyzerať? – Oslavy sa uskutočnia v posledný októbrový víkend, keď sa okrem poäťdesiat rokov miest v srbských triečetných významných hostí z AP Vojod založenia dach a 30 miest v vodiny a nášho prostredia očakáva aj strednej školy a štyslovenskej triede. Už príchod Dušana Čaploviča, DrSc., ridsaťpäť rokov od v prvom kole sa do ministra školstva Slovenskej republiky založenia gymnátried so srbskou vya čestného občazia táto ustanoviučovacou rečou na Kovačice. Pozeň pretrváva a vyzapísal maxičas osláv sa uskuchováva našich málny počet toční prezentácia mladých ľudí, odožiakov – 60, ktodokumentárneláva všetkým skúrí boli rozho filmu o škole, škam doby a privrhnutí do ktorý sa pripraspôsobuje sa všetdvoch tried, a vuje v RTV OK a kým reformám do jednej trieslávnostný kulškolskej sústavy v dy s vyučovatúrno-umelecký našej krajine. O no- Pavel Rohárik, riaditeľ cím jazykom Gymnázia Mihajla Pupina program, v ktovom školskom roku, slovenským v Kovačici rom sa zúčastnia aktualitách, renobolo zapísasúčasní a bývalí vovaní budovy a jubileu sme si pred- ných 30 žiakov. Keď ide o štrukžiaci tejto školy a nedávnom pohovorili (deň skôr, ako túru nových gymnazistov, tak z hostia. Naplánosa vybrali na sedemdňový výlet do iných obcí je viac stredoškolákov vaná je aj výstava Talianska, Francúzska a Španielska) s než z Kovačickej obce. Pre kovýtvarných prác riaditeľom jubilujúcej školy v Kovačici vačické gymnázium sa v škol- Robotníci končia práce na rekonštrukcii fasády bývalých stredoPavlom Rohárikom. skom roku 2012/2013 rozhodli Jubileá a oslavy pomaly klopú školákov, ktorá bude inštalovaná v Ako sa začal nový školský rok na žiaci z Pančeva, Opova, Kačareva, Gymnáziu Mihajla Pupina? Jabuky a zo všetkých osád Kovačic- na dvere, podarí sa vám skončiť pomocnej vynovenej budove. Zamestnanci tejto školy už po– Pre budúcich stredoškolákov na kej obce okrem Crepaje (až 26 žiakov). práce na rekonštrukcii pomocnej maly rozmýšľajú aj o prípravách na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovači- Stalo sa to, čo sa aj očakávalo. Za- budovy? – Oslavy plánované začiatkom ďalšiu oslavu, ktorá sa realizuje o ci aj tohto roku bolo k dispozícii 60 čiatkom školského roku žiaci z Panoktóbra sme odročili okrem iného aj päť rokov. Bude to oslava okrúhleho kvôli týmto prácam, ktoré sa poma- jubilea – polstoročia Gymnázia Mily končia. Z prostriedkov lokálnej hajla Pupina v Kovačici. samosprávy v hodnote 1 900 000 diA. Chalupová

V duchu jubileí P

NA ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU prvú pracovnú sobotu v novom školskom roku chceli využiť na spoločensky užitočnú prácu a zároveň upraviť nádvorie a okolie školy. V ten deň však od rána do večera neustále pršalo, takže sa tieto plány nevydarili. Učitelia predsa deti nevrátili domov, ale ich namiesto na pracovnú akciu odviedli do školskej telocvične, kde zorganizovali vydarený športový deň, čo deti, pravdaže, prijali s oduševnením. Veď telocvik je mnohým žiakom najobľúbenejší predmet! A tak v hre basketbalu, malého futbalu a vybíjanej v dobrej nálade strávili sobotňajšie predpoludnie, a nádvorie a okolie školy upravia inokedy, keď im to počasie dovolí. vlh foto: J. Takáč

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

ZAČIATKOM SEPTEMBRA 2012 sa začali práce na rekonštrukcii budovy Miestneho spoločenstva Padina. Prostriedky na opravu starej strechy a rekonštrukciu fasády zabezpečil Komunálny fond Obce Kovačica v sume okolo 3 miliónov dinárov. Posledná väčšia oprava budovy bola v prvej polovici osemdesiatych rokov. Podľa slov tajomníčky Miestneho spoločenstva Padina Evy Petrášovej, práce by mali zakončiť do konca tohto mesiaca. A. Ch.

Z NaŠIcH oSÁD GYMNÁZIUM jÁNa kollÁra v petrovcI

Jedna slovenská trieda prvákov menej a začiatku školSpolu máme 34 profeso- ského roka sme vstúpili vyumýského roku sme rov, z ktorých plný fond vaní a upravení. aj v internáte sa zavítali do Gymnázia hodín na našej škole rea- zatepľujú steny. v škole máme 25 jána kollára so žiaclizuje 26 pedagógov, kým učební a kabinetov a dve telockym domovom v ostatní si počet hodín do- vične, takže pohodlne môžeme Báčskom petrovci. pĺňajú v iných školách. pracovať v jednej zmene. Dôkladnejšie sme sa predpokladáme, že rovInternát je každý rok optipozreli na úpravy, naký stav bude aj o rok, málne poplnený. Je to tak aj v ktoré vykonali na lebo máme tri triedy ma- tomto roku? budovách a v učebturantov, avšak dlhodobá – pravdaže, aj tohto roku máme niach, a potom sme projekcia zahrnuje 2 + 1 77 lôžok prichystaných pre žiakov zaklopali aj na dvere triedu, čo by mohlo ohro- školy. Bližšie o tom však môže poriaditeľa školy paľa ziť niektoré kádre, ale aj na vedať správca ondrej koroš. Beličku, ktorý nás to sa načas prichystáme. Vleklým problémom sú nepodrobne informoVlani a tohto roku ste uhradené materiálne trovy val o aktuálnom stado výslužby vyprevadili somborskej pedagogickej fave v tejto škole. Časť po jedného profesora kulty. Teraz sa táto výučba zase tohto rozhovoru prematematiky, ako ste rie- aktualizuje, o čo vlastne ide? zentujeme aj čitatešili tento predmet? – Národnostná rada o tom roľom Hlasu ľudu. – odišli nám skúsení kovala a znovu odsúhlasila aktiPán Belička, bráprofesori matematiky juraj vovať slovenské oddelenie, ale ny gymnázia sa lačok a pavel Hlaváč a na nás nikto neoslovil a neviem, ako znovu otvorili 3. ich miesto sme nové kád- sa to plánuje riešiť. Gymnázium septembra. Predre prijali iba na dočasnú posledné štyri roky doplácalo na tým ste však mudobu, s tým, že sme nový vyučovanie z predchádzajúceho seli uzavrieť predrozvrh urobili pre ostat- cyklu. Somborská fakulta nám chádzajúci školský Do nového školského roka petrovské gymnázium ných profesorov matema- vtedy vypovedala spoluprácu a už vstúpilo technicky a kádrovo dobre pripravené rok? tiky a informatiky. nezaplatili ani dinára za technic– Školský rok sme Budova školy je cel- ké zabezpečenie vyučovania v začali načas, v súlade so škol- síce na gymnázium zapísali 3 žia- kom vynovená, v lete sa vyko- petrovci. ským kalendárom. predtým sme ci zo strednej zdravotníckej škoukončili všetky prípravy na tento ly v Novom Sade, ale ani to neškolský rok, resp. 31. augusta stačilo na otvorenie tretej triedy, sme definitívne uzavreli pred- ktorú máme povolenú. takú sichádzajúci školský rok. Mali sme tuáciu sme očakávali, lebo bolo cíaj dosť žiakov na opravných skú- tiť náladu v Národnostnej rade a škach, aj ich výsledky boli všeli- v pokrajinských úradoch otvoriť jaké, čo malo za následok sťaž- slovenskú triedu v strednej zdranosti žiakov na skúšky. potom votníckej škole. práve tí žiaci, ktosme organizovali skúšky podľa rí sa v predchádzajúcich rokoch sťažností, takže to predĺžilo prá- tam chceli dostať a z rôznych ce na ukončení predchádzajú- príčin sa im to nepodarilo, ako ceho školského roka takmer do druhé želanie si zvyčajne písali konca letných prázdnin. Z 357 žia- našu školu. takých žiakov v mikov, koľko sme mali v júni, 350 (aj nulosti bolo 10 – 15 a spolu s nimi po opravných) ukončilo triedu a sme potom mali tri slovenské 7 sú nútení opakovať ročník, ke- triedy prvákov. Odborné profesorské kádre Mnohým Petrovčanom prekáža, že cez prestávky fajčiari ďže nepreukázali dostatočnú úroveň vedomostí. po odchode 93 na gymnáziu vždy boli dobre postávajú na ulici pred školskou bránou, takže chodníkom maturantov v škole zostalo 260 zastúpené. Ako je to teraz? popred gymnázium ťažko prejsť – keď ide o profesorské kádre, žiakov a do tohto školského roku sme zapísali ďalšiu generáciu pr- v tomto roku je stav lepší ako vla- nali drobnejšie úpravy. Čo sa v našom rozhovore s riaditeľom vákov počítajúcu 83 žiakov. teraz ni. trochu to znie paradoxne, ale dialo v lete a koľko vlastne Beličkom sme sa dotkli aj iných už vlani sme predpokladali, že bu- máte učební? v škole máme 348 žiakov. aktuálnych tém z oblasti stredZ počtu zapísaných prvákov deme mať stav, aký vskutku – Dokončili sme práce na líče- ného vzdelávania. vidno, že štandard (3 slovens- máme, a odvtedy sme nepriberali ní učební a sociálnych zariadení Záverom nás riaditeľ informoké triedy a 1 srbská trieda) sa v nikoho. to, že máme o jednu trie- na hornom poschodí, ktoré zos- val, že 5. októbra oslávia Deň du menej, zmenšilo potrebu po tali v nezodpovedajúcom stave školy. vtedy do petrovca prídu aj prvom ročníku nezachoval... – Áno, chybovalo nám zo 10 kádroch. teraz je stav takmer po renovácii strechy. vylíčili sme žiaci a profesori z partnerského žiakov, aby sme otvorili aj tretiu ideálny a v prepočte je to iba o 0,6 aj chodby a všetko ostatné, kde gymnázia z Nitry. slovenskú triedu. Náhradne sa profesora viac od predpísaného. bolo potrebné. Do nového školJ. Č-p

29. 9. 2012

39 /4510/

HlaS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Staropazovčania na Púchovskom jarmoku 2012 elegácia Obce Stará Pazova a mesta Stará Pazova sa aj tohto roku zúčastnila na tradičnom podujatí v Púchove na Slovensku. Mesto Púchov usporiadalo chýrečný Púchovský jarmok 2012, 14. v poradí, ktorý sa uskutočnil v sobotu 15. septembra na Námestí Delegácia obce a mesta Stará slobody. Pazova odovzdala Mariánovi „Bohatý kultúrny Michalecovi (sprava) darček na program a početné pamiatku remeselnícke stánky dotvárali atmosféru tohto žien, Viktor Rajnpodujatia,“ povedal nám po ná- precht vo funkcii vrate do Pazovy Alexander Bako, kuchára. Sprievodným člen delegácie, inak výborník ZO Stará Pazova a člen Výkon- podujatím tohtoného výboru Rady MS Stará Pa- ročného Púchovzova. Aj keď priateľské vzťahy ského jarmoku obyvateľov Púchova a mesta bolo aj varenie Stará Pazova trvajú už niekoľko medzinárodných

jedál a okrem predstaviteľov zo Srbska sa zúčastnili i kuchárske tímy z Bieloruska, Ruska, Česka, Slovenska. Finančné prostriedky z predaja jedál usmernili na humanitárne účely. Na otvorení jarmoku po príhovore Mgr. Ma-

riána Michaleca, primátora mesta Púchov, krátko sa prihovorili aj predstavitelia všetkých zahraničných delegácií. „V mene našej delegácie na otvorení jarmoka hovoril Dr. Mišo Filip, ktorý všetkým Púchovčanom a účastníkom jarmoka preniesol pozdravy tak od bývalého predsedu obce Go-

Spoločná fotografia – hostia a hostitelia

Pekne upravený stánok obce a mesta Stará Pazova

desiatok rokov, tieto dve mestá uzavreli aj družobnú zmluvu. Okrem A. Baka v delegácii boli Bogdan Miljević, predstaviteľ Obce Stará Pazova, Dr. Mišo Filip, predseda Rady MS Stará Pazova, Slobodan Jovanović, predseda VV Rady MS Stará Pazova, Petar Nerandžić, predstaviteľ Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, Snežana Nerandžićová, predstaviteľka KUS Branka Radičevića, Anna Balážová, predstaviteľka SKUS hrdinu Janka Čmelíka – Združenia pazovských 29. 9. 2012

39 /4510/

Na otvorení jarmoku sa prihovoril aj Dr. Mišo Filip

rana Jovića, ako aj terajšieho predsedu obce Đorđa Radinovića a obyvateľov Starej Pazovy. Verím, že v tejto spolupráci budeme aj naďalej pokračovať,“ prízvukoval A. Bako. Pazovčania v Púchove mali rozhovory aj o vzájomnej výmene delegácií, nielen v oblasti kultúry a športu, ale i v hospodárskej oblasti.

Kuchársky tím na 14. Púchovskom jarmoku varil srbský guláš

HLAS ĽUDU

A. Lš. (foto: A. Bako a delegácia obce)

Z NAŠICH OSÁD VOJLOVICA

Prvé mládežnícke bohoslužby v dejinách o návrate z Letného tábora evanjelickej mládeže v Petrovci vojlovická mládež spolu s katechétkami sa rozhodla pripraviť niečo veľmi zaujímavé a nové vo svojom cirkevnom zbore. Dohodli sa ukázať svojim spoluobčanom, čo sa robí v Petrovci v tábore, ako aj na stretnutiach mládeže vo Vojlovici. Na začiatku si určili, že to bude v nedeľu 9. septembra so začiatkom o 18. hodine. Potom si určili koncepciu programu. Počas príprav sa stretávali každý deň v chráme Božom pred oltárom a spievali moderné nábožné piesne. Dokonca sa rozhodli, že tie piesne naučia aj prítomných na bohoslužbách. Túto ideu realizovali vďaka pomoci Miestneho spoločenstva, ktoré zabezpečilo videobeam, na ktorom premietali texty piesní. K tomu si spoločne vybrali zaujímavé a poučné citáty z Biblie a rôzne prípady zo života. Dlho očakávaná nedeľa 9. septembra sa niesla pod heslom Keď ma budeš z celého srdca hľadať, náj-

Bol to zážitok tak pre vojlovických mládežníkov, ako aj pre celý cirkevný zbor

deš ma… Tvoj Boh a veriaci sa začali zhromažďovať vo veľkom počte, čo všetkých príjemne prekvapilo. Všetci dostali lístky s programom a k tomu aj jednu maličkosť, ktorú mládežníci pre nich pripravili. Program sa začal piesňou Všade tam, kde sú ľudia zídení… a príhovorom katechétky Maríny Hríbovej, ktorá prítomných pozdravila a ozrejmila im význam takýchto služieb. Rodičia, starí rodičia, príbuzní, kamaráti s radosťou počúvali prednes de-

siatich mládežníkov a zároveň všetci spolu spievali moderné piesne. Okrem toho mládežníci predniesli aj zaujímavé prezentácie v power pointe o tom, ako sa správame, keď sme smutní a koho by sme vtedy mali vyhľadať. Po prezentácii Biblia a mobil sa na všeobecné prekvapenie prítomní mohli aj aktívne zapojiť do bohoslužieb. Katechétky pripravili súťaž s Bibliami, a tak sa mohli najprv naučiť, ako si určitý citát ľahko vyhľadať, a potom sú-

ťažili v rýchlom vyhľadávaní citátov. Katechétka Alena Gajanová v príhovore vyzdvihla, aká je významná prítomnosť mladých ľudí v chráme a že je dôležité, aby sa deti zapájali do cirkvi, pretože to veľa znamená tak pre ich budúcnosť, ako aj pre budúcnosť cirkvi. Katechétky okrem toho porozprávali zaujímavé nábožné príbehy, ktoré mali poučiť o správaní a o všetkých našich skutkoch. Niektoré piesne hudbou na syntetizátore sprevádzala mládežníčka Ivana Ivaničová. Program sa nezvyčajne skončil piesňou a modlitbou Otče náš, ktorú zaspieval celý cirkevný zbor. Záverom sa prihovoril pán farár a koordinátor pre prácu s mládežou Martin Bajza, ktorý sa poďakoval všetkým za účasť a vyzdvihol význam takého mládežníckeho stretnutia. Nasledujúce služby sú naplánované o mesiac a dohodnutá je aj spolupráca s mládežou z niektorých banátskych dedín. Alena Gajanová

BÁČSKY PETROVEC

Oznámenie Z

druženie Zelená listina Srbska, BCIF v spolupráci s Telenor fondáciou a Veľvyslanectvom Holandského kráľovstva začali novú akciu v rámci kampane Splanetaj sa! Oživ odpad. Ide o súbeh o najužitočnejší predmet vyrobený z odpadu. Súbeh je zverejnený na webovej stránke Zelenej listiny Srbska (www.oplanetise.com) a bude otvorený do 10. októbra 2012. Tento konkurz je organizovaný ako súťaž medzi školami a škôlkami z 12 miest v Srbsku. Návštevníci uvedenej webovej stránky www.oplanetise.com majú možnosť hlasovať za svojho favorita, a tak umožniť nominovaným školám, medzi ktorými je i Základná škola Jána Čajaka v Petrovci, získať vzácne odmeny. Odmeny pre víťazov zabezpečí Telenor fondácia, a je to Telenor Internet kútik pre školu: 1. cena: 5 laptopov so zabezpečeným internetom na 1 rok 2. cena: 3 laptopy so zabezpečeným internetom na 1 rok 3. cena: 2 laptopy so zabezpečeným internetom na 1 rok Bližšie informácie o súbehu, odmenách, spôsobe hlasovania a kritériách pri voľbe najužitočnejšieho predmetu vyrobeného z odpadu si môžete nájsť na internete – Oplaneti se! Oživi otpad. Zapojte sa do hlasovania, podporte nás a môžeme získať skutočne vzácny dar pre našu školu. Žiaci a kolektív ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

PADINČANIA A KOVAČIČANIA POBUDLI V ČESKU. V dňoch 5. až 8. septembra 2012 desať predstaviteľov Padiny a Kovačice pobudlo na študijnej ceste v Moravsko-sliezskom kraji v okrese Frýdek-Místek s cieľom výmeny skúseností z integrácie Českej republiky do EÚ a získavania finančných prostriedkov z prístupových fondov. Do Česka cestovali členovia Klubu študujúcej mládeže v Kovačici (Želimír Tomáš, Ivan Barca a Anička Suchánska v čele s predsedom Rastislavom Gajanom), padinského Poľovníckeho spolku Zajac (Ján Povolný a predseda Gustáv Štaub), Dobrovoľného požiarnického spolku Padina (Ján Mihálek a predseda Ján Žolnaj) a Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj z Padiny (Martin Markuš a Daniela Ďurašová), ktorá bola organizátorkou návštevy. Pri tejto príležitosti sa hostia zo Srbska spoznali s úspešnou prácou početných spolkov a organizácií a nadviazali s nimi spoluprácu. A. Chalupová

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Ježo – najstarší dolnozemský vynálezca akt, že sa v Starej Paštantín Hurban, senior sriemsky a zove prvé divadlo farár pazovský, v roku 1927. Treba (1903) hralo pod elekpripomenúť, že tie Ježove hodiny trickým osvetlením a že na kostolnej veži sú dodnes posa pod šiatrom na faružiteľné – idú, ibaže nevybíjajú na skom dvore v roku 1907 každú hodinu. divadlo hralo pri elektrike Tento vynikajúci človek menom z dynama, vyvoláva obdiv Juraj Ježo založil aj cirkevný speskúmateľov slovenského vokol. Vydal noty pre Pašie na rozvojvodinského divadelmnožovacom stroji. Taktiež založil níctva, najmä ak sa má na husľový zbor, ktorý sa časom vyvizreteli, že termoelektránul na Quartet, kde hrávali i ťažšie reň Elektro-Makiš, ktorá veci: učiteľ Kaňa violínu, učiteľ Ježo elektrickým prúdom zákontru, farár Vladimír Hurban st. sobovala Srbsko, bola vybasu a farár Vladimír Hurban ml. stavaná v roku 1937. klavír. Rozlúštenie hádanky „Najvýdatnejšie účinkoval pri dnes leží v archíve SEAVC našom ochotníckom divadle, kde a v rukopisoch Vladimíra Torerov mlyn po zavedení uličného osvetlenia. Vyhorel roku 1945 nielenže hral, ale i kulisy maľoval – a na tom mieste je dnes Hasičský dom. Konštantína Hurbana a veru niekedy musel i maskovanie (VHV), ktorý na 10. výročie úmrtia trické osvetlenie, horelo len do rá síce bola vynájdená – ale Ježo prevádzať! Bol výborným hercom, Juraja Ježu 9. októbra 1927 prečí- polnoci, a to len v hlavných štyroch sám prišiel na to. I ukázal nám ten režisérom – ba jeden raz, kým netal In memoriam na komemorácii uliciach. Ježo našiel u Thauerkau- model, ktorý bol precízne zhoto- bola elektrika všeobecne uvedená, fa výborného „fav Slovenskej pospolitej čitárni. Juraj Ježo sa narodil na Slo- chmana“ a dal sa vensku na kopaniciach Stanoviská samostatne do prápod Javorinou (táto obec dnes ne- ce. Spočiatku nejestvuje) pri Starej Turej roku 1872, mal ani materiálu kde jeho otec bol výpomocným ani nástrojov! Ale učiteľom. O školenie sa ako chu- čochvíľa prišla mu dobný syn musel starať sám, takže veľká zásielka z domova: gymnázium a učiteľskú školu skon- jeho čil ako privatista v Prešporku. Naj- ohromná kysňa najprv ako učiteľ pôsobil v Starej Tu- rôznejších nástrorej, a potom na pozvanie organis- jov, potom matetu Jaroslava Neumanna (ktorý z Pa- riál pre elektrické zovy odišiel do Petrovca) v roku pokusy. Laborató1897 dostal novú stanicu v Starej riu si zriadil v kuPazove ako organista – katechéta. chyni... Pazovčania Podľa záznamu VHV Juraj Ježo si zbadali, aký je to povinnosti plnil verne a oddane: majstor, ten pán or„Ale čo bolo preňho významné? ganista, a počali mu Mal príležitosť byť pri obľúbených donášať na opraManželka Juraja Ježu so synmi (zľava). Dievčatko v strede je poetka technických experimentoch. Práve vačku počnúc od Maša Haľamová s tetkou Oľgou Textorisovou a neznámym dievčaťom. hodiniek až po veľv tých časoch Edisonove vynálezy oduševnili svet. Taktiež dynamo, ké mlátiace stroje... Pre Ježu ne- vený – z dreva a lepenky. Žiaľ, bola zapojil svetlo zo svojho dynama, motory, telefóny a fonografy začali existovali nijaké prekážky. On čo to len hračka.“ ktoré bolo ťahané od susedov na Juraj Ježo vymyslel aj elektrické „gepli“!“ záverom uvádza VHV. sa zjavovať v mestách a čochvíľa chcel, to vyrobil, a mal svoje doroprišli aj k nám! Bol tu v Pazove istý bené stroje: dynamá a motory. hodinky so signálmi pre veľké kružPretože Juraj Ježo bol veľmi tichý Thauerkauf, mašinista na parnom Jeho duch túžil vždy za niečim né pece na tehly. Fungovali na te- a skromný človek, na plagátiku hlárni Šipicky-Šágyho. mlyne, ktorý bol génius v elektrike. vyšším, senzacionálnejším.“ podpísal len jednu réžiu: hru SiroV pokračovaní VHV spomína šty„Okrem opravovania hodín, bu- ta M. O. Horváthovej v roku 1904. On zhotovil aj dynamo – stroj, osvetlil celý (Torerov) mlyn elek- ri praktické vynálezy: lisovaný ma- doval Ježo samostatne i nové hoJuraj Ježo mal dve ženy. S prvou trinou, a čo viac: on uviedol elek- teriál pre včelie úle zo slamy, kto- dinky. Vystavil úplne nové, v jeho manželkou mal sedem detí, s drutrinu do vtedajších panských do- rým nahrádzal drevo, motor na dielni vyhotovené vežové hodiny, hou jedno. V Pazove pôsobil rovno mov a onedlho osvetlená bola i Pa- veterný pohon na čerpanie vody zo ktoré dodnes, po 40 rokoch dobre 20 rokov, zomrel 3. júla 1917. zova elektrickým svetlom (1892)! studní, zreformovaný parný stroj idú. Za toto svoje dielo nežiadal si, Tohto roku je rovno 140 rokov od Keď ešte ani Viedeň a iné veľmes- bez piesta, kľuky a „švungradu“, okrem materiálu, od cirkvi ničoho, jeho narodenia. tá nemali uličné osvetlenie – na de- kde sa rotácia dosiahla priamo pa- bol to jeho dar cirkvi!“ uviedol vo dine Pazova bolo už uličné elek- rou:„Bola to taká parná turbína, kto- svojom príspevku Vladimír KonKatarína Verešová

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

venská izba ová, 2. b: Stará slo Miroslava Zelenák n. žie ku petrovských na výstave v Spol

Simona Đurićová, 2. b: Takto som si zapamäta la komôrku, ktorá bola tie ž vystavená v Spolku pe trovských žien.

Septembrové pozdravy od Petrovčanov plynulý týždeň sme sa veľmi potešili darčeku zo Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci: výber septembrových výkresov svojich žiakov nám zaslali štyri učiteľky triednej výučby – Miluška Anušiaková-Majerová, Milina Ferková, Anna Lovásová a Jana Kopčoková-Gániová – a z prác žiakov vyšších ročníkov niekoľko priložila profesorka výtvarnej kultúry Daniela Triašková. Všetky sme si so záujmom prezreli a do tohto Detského kútika sme vybrali tie, na ktorých si naši kamaráti z Petrovca spomínajú na uplynulé letné prázdniny.

Marek Snida, 4. b: Pekné chvíle som strávil pri vode: darila sa aj rybačka, a potom nám výborne chutil kotlíkový paprikáš.

Sara Gajinovová, 4. c: Krásne nám bolo v akvaparku v Petrovci.

, 4. a: Veselý Dajana Melegová , kde nesmú chýbať es kr prázdninový vý le. a kolieskové korču zmrzlina, bicykel

Dejan Cap, 4. c: V zoologickej záhrade je vždy za ujímavo.

So septembrom sa lúčia aj Anna F. a Jana S.

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 25.9.2012 14:13 Page 1

Nový Sad 29. 9. 2012 Ročník XXIX Číslo 9/340 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

K U LT Ú R A 37. BABINKOVE STRETNUTIA V PADINE

Babinka hlboko v nás opri Vaskovi Popovi, Ioanovi Florovi a Jovanovi Zivlakovi Michal Babinka patrí medzi najväčších banátskych básnikov minulého storočia. Všetci štyria sa medzi sebou natoľko rozlišujú, akoby ani nepochádzali z tých istých geografických šírav, aj keď Popa a Babinka, každý svojím spôsobom, čerpali vo svojich veršoch z francúzskeho surrealizmu a srbského nadrealizmu, Babinka isteže aj zo slovenského. Súčasnému konzumentovi poézie mnohé veci v Banáte pôsobia dojmom nadreálna, najmä však prostredníctvom akéhosi zázračného kultúrneho ovzdušia, ktoré v priebehu posledného polstoročia vyzrnilo zo seba slovenské i rumunské insitné umenie, ale i výtvarné dobrodružstvá akademických maliarov Tichomíra Bíreša a Martina Kizúra. O dojem nadreálna v Banáte sa však najviac pričinil insitný maliar Ján Kňazovic, najväčší to maliar, ktorý žil v týchto končinách. A práve jeho obrazy majú mnoho styčných bodov s poéziou Michala Babinku a Vaska Popu. U Babinku to vidno prostredníctvom bizarných nadrealistických barokových metafor, zatiaľ čo u Popu cez prudké básnické obrazy, ktoré mu zabezpečili reputáciu jedného z najväčších svetových básnikov minulého storočia. Málokto si tieto súvislosti uvedomuje, aj keby ich vlastne neprestajne bolo treba šľachtiť čoraz dômyselnejšími porovnávacími interpretáciami, ktoré by sklbovali dovedna naše výtvarníctvo a našu poéziu. Kultúrne ovzdušie jedného národa, alebo trebárs len jednej národnostnej menšiny je silnou pohnútkou k umeleckému stvárňovaniu jeho, i jej hlbinného bytia. Predstavme si situáciu, že by v dnešnej dobe precitol v slovenskom Banáte jeden taký básnický

talent, aký v polovici päťdesiatych rokov 20. storočia bol ten Babinkov, keď v týchto končinách na kultúrnom pláne vládla púšť. O koľko ľahšie by bolo dnešnému nadanému básnikovi dospieť po svoj tvorivý vrchol za pomoci

ba, aj keď nemožno predpokladať, že naši insitní maliari Babinku prihorlivo čítavali. Netreba však zabudnúť, že voľakedy týždenník Hlas ľudu bežne uverejňoval nové básne našich básnikov, a teda aj Babinkove (čo v dnešných časoch tak často nepraktizuje) a že sa tie básne dostávali do rúk insitných maliarov hneď na to, ako boli napísané. Tak sa aj mohlo prihodiť, že sa niektoré Babinkove básnické obrazy dostávali na plátna našich maliarov, aj keď my o tom podnes nič nevieme. Naše výtvarníctvo a naša poézia sa neprestajne prevteľovali jeden do druhého ešte za čias Jozefa Podhradského a Cyrila Kutlíka, neskôr aj v rokoch, keď sa mladý Paľo Bohuš takmer celou plochou svojej ranej poetiky opieral o výtvarníctvo Zuzky Medveďovej. Ale robili to aj Juraj MučaVíťazoslav Hronec na otváraní ji, aj Andrej Ferko, aj Juraj Babinkových stretnutí (foto: Andrej Meleg) Tušiak. Všetci sú oni už na druhom brehu, odkiaľ nám všetkých tých kultúrnych a civili- nadobro svietia do našich malizačných daností, aké v tomto cherných národnostných tiem, a okamihu tu v okolí Kovačice a Pa- preto by vari bolo dobre vydať diny dnes máte, než to bolo „do- jednu básnicko-výtvarnícku anpriate“ Babinkovi pred šesťdesia- tológiu, ktorá by to názornejšie a timi rokmi. Veď to aj vidno na jeho rukolapnejšie potvrdila. básňach, ktoré spočiatku vyrastali Keď som v týchto dňoch, len tak doslova z nulového stupňu po- napochytre a letkom, znova lisetiky, nepodnecované ničím tu- toval v Babinkových knihách, odnajším, nech už je to slovenské, razu som si uvedomil, že by ho srbské alebo rumunské. A predsa bolo treba znova čítať, lebo tie isté sa Babinka prebrodil cez tú púšť, verše, ktoré sme pred štyridsiatidokonca zarovno s našou insi- mi rokmi čítali vo vtedajšom kultou, ba v neprestajnom vzájom- túrnom a civilizačnom kontexte, nom podnecovaní s ňou. Raz by teraz v kontexte úplne inom, znesa niekto mohol pobaviť tým, na- jú akosi inak. Napríklad vo mne koľko si Babinka všímal našich vtedy Babinkova emotívnosť vyinsitných maliarov a nakoľko si volávala iba ironické reakcie, také uvedomoval ich hodnoty ešte charakteristické pre mladého člopredtým, než sa stali svetovými. veka, ktorý chce svojimi veršami Lenže existovala tu aj spätná väz- vyvŕtať niekoľko bytostnejších

dier do sveta. Dnes však počas čítania Babinku už nijakú iróniu zo seba nedokážem vyzrniť, lebo cez tie diery z iných svetov povievajú už celkom iné vánky, ktoré vývin našej poézie usmernili nadobro kamsi inam. A v ich ovzduší aj Babinkove verše už vyznievajú úplne inak, akosi vrúcnejšie a dôvernejšie. Babinkovo kompletné básnické dielo bolo vydané ešte v rokoch osemdesiatych, medzičasom mu koncom deväťdesiatych rokov vyšiel aj jeden netradičný výber na Slovensku. Lenže tri jeho knihy samostatne nikdy nevyšli, Sinky blikajú, Siločiara jari a Majster, dielo, ty. Postaráme sa o to, aby sa k jeho najbližším výročiam aj tieto jeho zbierky básní už raz dostali pred čitateľov v takom tvare, v akom si ich autor predstavoval. A s týmto vydavateľským predsavzatím priam prorocky súvisia aj Babinkove verše z jeho básne Ovocie vôle: „čakať je vlčia noc a ja viem že je tak dobre keď čaká ma niekto / že neschnem ako rana ako biela škvrna odčesnutia / že bolí ma ešte táto hlboká krv opitá nejakou neforemnou radosťou / že stúpam na tvrdú hrudu že nič nemäkne pod tlakom mojich kolísavých krokov / čakať ako pustovník ako vlk ako neskutočnosť obydlená inštinktom a vtákmi / čakať a čakať veď nárazy prídu a sklamanie nikdy / i keď už neprídem viacej.“ Týmito Babinkovými veršami otváram tohtoročné jeho dni v Padine. Víťazoslav Hronec Prejav autor prečítal 2. septembra v Padine na slávnostnom otvorení tohtoročného tradičného podujatia Babinkove stretnutia.

obzory2:0 25.9.2012 14:14 Page 3

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (33)

Príchod slovenských rodín do Kysáča ž vtedy, keď roku 1763 vojvodca, vlastne neskoršie poľný marU šal, gróf Andrej Hadík (1710 – 1790) získal donáciu Futockého panstva a keď tento majetok v roku 1771 napokon prebral od Čarnojevićovcov, bolo jasné, že aj pre Slovákov v tejto časti Báčky svitnú krajšie časy. Gróf Hadík bol už predtým známy ako vynikajúci vojenský veliteľ, ktorý so svojím čiernym plukom vedel vyhrať každú zrážku s nepriateľom, za čo získal priazeň Márie Terézie a pomerne rýchlo sa šplhal až na najvyššie vojenské posty. Aj v spoločensko-politickom segmente získal čelné pozície v juhovýchodnej časti Habsburskej ríše, od Sedmohradska až po južnú časť Uhorska, najmä v Báč-bodrožskej stolici. Zároveň bol známy ako osobnosť, ktorá držala do svojho slovenského pôvodu, a udržiavala blízke kontakty s vynikajúcimi slovenskými dejateľmi. Vo svojom regimente mal vždy veľký počet slovenských bojovníkov a tých najschopnejších rád menoval do vyšších vojenských hodností. Mal pochopenie aj pre tých najbiednejších poddaných a medzi prvými navrhol zrušenie poddanstva. Na svojom novom majetku – vo Futogu hneď uviedol všetko najpokrokovejšie a podnikol kroky aj k intenzívnejšej poľnohospodárskej výrobe. To však mohol vykonať len s novou pracovnou silou, lebo srbský živel ešte vždy preferoval povolanie hraničiara a nijako sa nemohol zmieriť s postavením poddaného. A Slováci už vtedy boli známi ako vynikajúci roľníci, ktorí vedeli drieť na roli a držať ju poctivo obrobenú. Tak sa potom vytvorili podmienky, aby sa Slováci nasťahovali aj do poloprázdneho Kysáča. Vďaka druhému kysáčskemu kňazovi Františkovi Jesenskému, vlastne jeho Pamätnice1, nie je ťažké celkom dopodrobna spresniť príchod Slovákov na toto územie. Prvé rodiny prišli sem roku 1773.

Nešlo však o štyri rodiny, ako sa tra- desať rokov žitia našincov v tejto osadovalo tvrdiť, ale o šesť rodín. A de, s výrazným vrcholom v rokoch všetky neboli ani slovenské, vlastne 1776 – 1777. A prišlo v tom časovom bola len jedna. Bola to rodina Jura- období takmer 90 rodín, čo bolo viac ja (Ďura) Vardžíka, ktorý, ako to tvrdí ako dvojnásobok rodín staroosadlíF. Jesenský, prišiel z Pilíša v Peštian- kov – Srbov. Posmelení tou skutočskej stolici. Ján Jančovic však toto nosťou kysáčski Slováci začali roztvrdenie dopĺňa údajom, že Vardžík mýšľať aj o svojom cirkevnom a prišiel z Horniakov do Siráku a odtiaľ školskom organizovaní, a keď sa im sa presťahoval najprv do Pilíša a to čiastočne aj podarilo, bolo to nolen potom do Kysáča 2 . Ďalšie rodiny boli asi maďarské. Rodina Papová bola vskutku trojrodina – rodiny Michala Papa a Štefana Papa ml. prišli zo Selenče, kým Štefan Pap st. sa prisťahoval zo Szt. Lőrinca z Tolnianskej stolice. Z istej osady prišiel aj Štefan Tiker, kým František Nímet (Ferenc Német) prišiel tiež z Tolnian- Grafikon 1. Frekvencia počtu slovenských rodín skej stolice z neďale- prisťahovaných do Kysáča po rokoch kej osady Miszla. Pôvodne sa usadili pri dolnom futoc- vým podnetom na ďalších prisťakom lese, kde si aj zemľanky vy- hovalcov. Druhá vlna príchodu Slovákov do hĺbili a odtiaľ ich gróf Hadík dal preKysáča sa začala roku 1783 hanblisťahovať do Kysáča. O rok neskoršie (1774) do Kysáča vým prisťahovaním iba jednej rodiprišli ďalšie tri rodiny. Všetky tri s prie- ny7, aby v roku 1784, keď Kysáčania zviskom Halaj (Ján, Matúš a Andrej). začali rozmýšľať aj o školskej konBoli z peštianskeho Pilíša. V nasle- solidácii, bolo tam nových 18 rodín8. dujúcom roku (1775) však príliv no- Iba trochu menej, 16 rodín, prišlo o vých slovenských rodín nebol za- rok neskoršie (1785)9. Až to o rok evidovaný, kým v roku 1776 sa do Ky- priam vybuchlo – v roku 1786 sa do sáča prisťahovalo až 45 rodín3. Ešte Kysáča prisťahovalo až 74 rodín10. Po takom veľkom húfe prisťahoaj v budúcom roku (1777) prichádzali našinci. Nie v takom veľkom počte, valcov počet ďalších trochu klesol, a roku 1787 do tejto osady prišla 1/3 ale do Kysáča prišlo 21 rodín4. Potom však ten zápal sťahovania nových rodín z predchádzajúceho akoby klesol a ďalšie tri roky do tej- roku (teda 23 rodiny)11. O rok neto osady ročne prišli len tri rodiny5, skoršie (teda v roku 1788) ešte meaby v roku 1781 pribudli len 2 nové nej – 1812, aby v roku 1789 do Kyrodiny6, kým rok 1782 bol v tom sáča prišlo 20 rodín13. Posledná väčšia skupina Slovákov, spolu 35 roohľade pôstny. Bola to prvá vlna sťahovania Slo- dín14, prišla do tejto osady roku vákov do Kysáča, ktorá trvala prvých 1790.

1 F. Jesenský: Pamätnica historických zápisov, starších a novších, o povstaní a ďalšom zveľaďovaní cirkvi, počnúc od r. 1773. Archív ev. a. v. cirkvi v Kysáči. 2 J. Jančovic: Za chlebom na Dolnú zem. Pôtor, 2003, s. 83; tiež J. Jančovic: Z kolísky na Dolnú zem, Matica slovenská, Martin, 2004, s. 94. 3 Podľa F. Jesenského išlo o tieto rodiny (v zátvorke je naznačený počet rodín s tým istým priezviskom): Ábelovský (2), Čizmazia, Čelovský, Čeman, Fiľko, Francisci (3), Grňo (4), Hanzel (2), Krajčík, Kulík (5), Litavský, Marčok (2), Mokoš, Nátoň (3), Nedelický, Ožvát, Pálenkáš, Pálik (4), Pavlov, Sabadoš (2), Síč, Šranko, Števčík, Varga a Vranka (3). 4 Boli to tieto rodiny: Badinský, Beško (3), Cesnak, Čelovský, Čeman, Grňo (2), Kohút (2), Kováč (2), Kulík, Madač, Pixiades, Sabadoš, Strehovský, Urban, Varga a Vozár. 5 V roku 1778 prišli sem rodiny: Kardelis, Kováč a Nátoň, v roku 1779: Kyseľ a Pajkoš (2), kým v roku 1780 prišli rodiny: Kardelis, Leník a Vízi. 6 Boli to rodiny Kreko a Urban. 7 Išlo o rodinu Majerník. 8 Boli to tieto rodiny: Arvay, Beniač, Cesnak, Čief, Daniel, Faďoš, Hevera, Kardelis, Klepáč, Lašán, Madacký (3), Spišiak, Tisovský, Turdeli (2) a Vitéz. 9 V roku 1785 do Kysáča prišli tieto rodiny: Domonský (3), Hevera, Klinko, Koroš (2), Koza, Madacký (4), Sýkora, Slivka (2) a Šiar. 10 V najväčšom húfe prisťahovalcov do Kysáča boli tieto rodiny: Albert, Beniak, Beňo, Bibak, Bičiar, Cefer (4), Čapeľa, Černík, Dorota, Dubovský, Duras, Ďurčík (2), Ďurovka (2), Farkaš, Franko, Gaško, Gregori, Chovan, Kardelis, Klino, Klinko, Korčok, Križan, Krtík, Kulík, Kuzbet, Lehocký, Lukáč (2), Macák, Marčok, Marík, Marko (2), Martinko, Matúš, Nasádi, Olách, Orgován (2), Palotay, Petrík, Ranko, Rímar, Sabadoš, Skalický (2), Slavko (2), Sokola, Srnka (2), Strma, Šimo, Šimon, Šimúnik, Torday, Urban, Valčar, Vyda, Vrabec (2), Vrbovský, Vrška, Zaťko, Žibrický a Žigmond (3). 11 Boli to tieto rodiny: Abelovský (2), Adami, Akoči, Beško, Čelovský, Ďurčok, Földy, Gašpar, Harpáň, Chrťan, Kocka (2), Kolár, Macko, Macák, Malinka, Mäsiar, Meši, Orgován, Petrov, Petrovič a Vajdík. 12 V roku 1788 do Kysáča prišli tieto rodiny: Albertský, Čeman, Dudok, Dierčan, Ferko, Gažo (2), Chromý, Kardelis, Kováč, Krásnik,

24/II

Slovákov tu vtedy bolo už hodne, vlastne nie ani toľko slovenských duší (ponad 600), koľko slovenských rodín (291), čo je ešte jeden dôkaz, že sa našinci nesťahovali s veľkou rodinou. Ten počet nútil grófa Hadíka na doriešenie problému a tak v priamej blízkosti Kysáča sa založili dve nové osady Hadiktelke (vlastne Nový Kysáč) a Hadikhalom (neskoršie Tankosićevo)15. Bol to už znak, že Kysáč aj ako osada, a aj počtom zeme, naplnil svoje zásoby. Okrem toho v roku 1790 umrel gróf Hadík, a možno aj preto počet prisťahovalcov do Kysáča klesol, a aj tí, čo prišli, mali šancu získať iba status želiara (inquilinus, resp. subinquilinus). V poslednej dekáde 18. storočia na toto územie už prišiel len menší počet slovenských rodín. Tak v roku 1791 bolo nových 16 rodín16 a o rok neskoršie (1792) len tri17. A na záver sťahovania Slovákov do Kysáča sú zaevidované len tri menšie, po počte prisťahovalcov klesajúce vlny. Tak v roku 1793 prišlo do osady 8 rodín18 a v nasledujúcom roku (1794) 15 rodín19. Hraničný rok medzi dvomi vlnami v sťahovaní bol rok 1795, keď sa prisťahovali len 3 rodiny20. Vrchol ďalšej vlny bol zaevidovaný v roku 1796, keď prišlo 11 rodín21, aby v roku 1797 počet klesol na iba 2 nové rodiny22. V poslednej vlne príchodu do Kysáča, v roku 1798, bolo 6 rodín23, aby po nej prichádzali slovenské rodiny už len v symbolickom počte24. Ako to vidno z grafikonu, príchod Slovákov do Kysáča zaevidovaný bol v niekoľkých vlnách (A, B a C), časovo celkom oddelených (v začiatkoch sťahovania), alebo vlnách blízko pri sebe (neskoršie), rozdelených len nižšou a vyššou frekvenciou počtu prichodiacich rodín (B a C). Už po vrchole v druhej vlne (B2) vidno zmenšenú frekvenciu rodín prisťahovalcov, kým tretia vlna je už celkom poznačená príznakmi zániku hromadného sťahovania do Kysáča. DrSc. Ján Babiak

Kuzi, Madacký, Marčok, Sabo, Slamay, Súdi a Tomášik. 13 Išlo o rodiny: Černík (2), Domony, Francisci, Jarjanský, Kreko, Lietaj, Lopejský, Marík, Medľa, Pálenkáš, Pekár, Privizer (2), Ronto, Šťastný, Torday (2), Tŕnik a Zvolenský. 14 V tejto skupine prišli rodiny: Bartolomiades, Bob(v)oš, Ďurica, Ďurovka, Garaj, Chyba, Jambrich, Kartík, Kiš, Kochan, Kováč (2), Koza, Kriško, Križan (2), Lavkonides, Lavro(š), Lomen, Naď, Pavlovič, Pelikán, Polinay, Repčík, Sabo, Slavko, Slivka, Stracinský, Šlamiar (2), Trnovský (2), Varga, Višney a Žembery. 15 Nebol to problém grófovi Hadíkovi urobiť na svojom majetku. Ale vtedy už mal hodnosť župana Báč-bodrožskej stolice (od roku 1776), a tak podobné osady postavil aj v širšom okrúžení svojho majetku, ale aj po celej Báčke a najmä v jej severnej časti. Tak potom vznikli Hadíkszállás (pri Futogu), Hadikliget (dnes Veternik), Hadíknépe, vlastne Hadíkvára (dnes Sirig), Hadikföldje (neskoršie Staré Ďurdevo), ale aj Hadikfalva (dnes Rastina), Hadíkkisfalu (dnes Aleksa Šantić), Hadikvég (Mišićevo), Hadikőrs (pri Mišićeve) a Hadíkujfalu (Rata pri Bajmoku) – všetko podľa M. Markovića: Geografsko-istorijski imenik naselja Vojvodine. Vojvođanski muzej, Novi Sad 1966. 16 Vtedy prišli rodiny: Bačaj, Čapeľa, Červený, Faďoš, Gašpar, Greksa, Juhás, Kohút, Krajčík, Križan, Lupták, Súdi (3), Šlamko a Zoltás. 17 Boli to rodiny: Kolár, Luptovič a Pavlov. 18 Išlo o rodiny: Franko, Gašpar, Girod, Hanák, Chovanec, Maľa, Očenáš a Selský. 19 V tomto už malom húfe prišli tieto rodiny: Baláž, Cicka, Funtík, Horman, Horniačok, Jesenský, Koza, Machnic, Očovej, Pavlov, Slobodník, Škamla, Varadi, Varený a Virág. 20 Boli to rodiny: Kolár, Mihálek a Osadám. 21 V predposlednom hlúčku prišli rodiny: Búrik, Ďovčoš, Ďurovka, Hankuš, Kľačko, Lačok, Medveď, Miháľ, Surový, Širka a Turecký. 22 Boli to rodiny: Petrovič a Vyda. 23 V poslednom hlúčku prišli rodiny: Barbušiak, Girod, Chovan, Meleg, Nátoň a Stana. 24 Tak v roku 1800 prišli rodiny Badinčan a Dobnický a v roku 1801 rodina Ružička. V Jesenského Pamätnici bez dát o tom, kedy prišli, sú zaevidované aj rodiny: Janega a Knotek.

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

obzory3:0 25.9.2012 14:15 Page 4

KNIHY

Málo je povedať, že bol všestrannou osobnosťou (Kvačala, Ján: Komenský : jeho osobnosť a jeho sústava vedy pedagogickej. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2012) arysovať verný obraz osobnosti N Komenského – pedagóga, jazykovedca, prírodovedca, humanistu, filozofa, politika v objeme nie naširoko vymeranom je úloha nie ľahká – to zvýrazňuje Dr. Ján Radomil Kvačala, autor knihy Komenský : jeho osobnosť a jeho sústava vedy pedagogickej, ktorú pôvodne napísal po slovensky a roku 1913 ju začal uverejňovať na pokračovanie v časopise Slovenské pohľady, aby o rok neskôr – v roku 1914 vyšla aj knižne v Turčianskom Sv. Martine. O sedem rokov vyšlo aj jej ďalšie – druhé vydanie, opravené a doplnené. Pre tretie vydanie sa prebral zväzok druhého vydania. Kniha je rozdelená na tri časti. Úvodom do knihy sú Príhovor k prvému vydaniu a Príhovor k druhému vydaniu. Prvá časť pozostáva zo šiestich hláv, a v nich sa dozvedáme o školských rokoch a práci v mladosti Komenského, o školení a učiteľoch, o „mladostných“ rozvrhoch prác, o pedagogickej práci tých časov, o výchove v službe národa a cirkvi, o podnete k spracovaniu didaktiky a o jej hlavných prameňoch, o Komenského rozvrhu školskej organizácie, o zásadných povzneseniach sa nad národné a cirkevné medze, o diskusii s Hubnerom, ceste do Švédska, o jeho pedagogických spolupracovníkoch atď. Druhá časť alebo Sústava je rozčlenená na tri hlavy a v nej sú podané ciele výchovy, ťažkosti vo výučbe, ako aj určenie cieľa, prednosť výučby a jej základné otázky, metóda výučby, základný princíp výučby, metodika všeobecná, ako i zvláštna, metóda vied a metóda umenia, mravného vzdelania a zbožnosti. ani dôležitý segment vo výučbe – rozdelenie škôl nezostal nespracovaný. v záverečnej časti pod názvom Závierka sú podané hlavné myšlienky o cieli a metóde výchovy, sociálna pedagogika a bádanie po univerzálnom svetle. Rozčlenenie škôl, predmet vyučovania v školách, výučba mravno-náboženská v minulosti – sú témy, ktoré už vtedy zaujali pedagóga všetkých čias. Komenský seba počítal k ľuďom krotkým. Pritom stále prejavoval ochotu učiť sa od iných. Zavčas osirotený Ján amos Komenský sa vo svojom dome učil z katechizmov, 29. 9. 2012

39 /4510/

spevníkov, Biblie, a to po česky. až v šestnástom roku prišiel do takzvanej latinskej školy, avšak duch žiaka sa neuspokojil osvojením si školských úloh. Tak zavčasu mu prišlo i o svoju vieru bojovať. Je priam obdivuhodné, že mladík, ktorý zavčasu zostal sirotou, premýšľal i o otázkach viery. Na škole v Herborne sa venoval hlavne štúdiám filozofickým a teologickým. Gutberlet, profesor logiky a fyziky, a teológovia alsted a Piscator boli jeho učiteľmi, no najväčší vplyv naňho mal alsted, muž viery prísne kalvínskej, so záujmom encyklopedickým. Počas dvoch študijných rokoch hebronských Komenský strávil ešte jeden v Heidelbergu. Za hranicou, zavalený ťažkosťami, nezabúdal na potreby svojho domova a ľudu. Dosvedčujú tomu dve práce: zbierka Thesaurus jazyka českého pre úplný slovník a dokonalú gramatiku jeho a dielo veľkých rozmerov – Amphitheatrum Univerzitatis Rerum. Začiatky literárnej činnosti sú národné a pedagogické, a to malo i praktický cieľ. Ukazujú na zásadu jeho neskorších prác – spojenie jazykového bádania s encyklopedicky reálnym. ako dvadsaťdvaročný sa vrátil s veľkými začiatkami a s ešte väčšími zámermi, s vyvíjajúcimi sa schopnosťami a zrejúcou silou zo štedrej cudziny domov. Hneď po návrate sa mu naskytla príležitosť uplatniť svoje skúsenosti. Podľa poriadku Jednoty bratskej najprv mu dali vyučovať v škole v Přerove, kde sa i sám učil. ako mladý učiteľ iste mal veľkú radosť z toho, že iným dáva pravidelnejší a bezpečnejší poriadok štúdií, ako bolo jemu umožnené. Keďže v tom čase boli všetky hlavné sily evanjelikov sústredené na boj s protireformáciou, nastúpenie na trón Ferdinanda II., povstanie stavov českých a korunovanie kráľa reformátorskej viery akoby zvestovalo pád starého nepriateľa. ale klamná žiara úspechu trvala krátko, lebo porážkou na Bielej hore (1620) nastúpil úplný prevrat – znamenalo to ko-

HlaS ĽUDU

niec nádejí, že sa česi zbavia nadvlády katolíckych Habsburgovcov a opäť získajú samostatnosť. Okrem bolestí pre spoločenské nešťastie na mladého kazateľa doľahli aj osobné žiale. Stratil cirkev, potom mladú ženu a dve deti, a po porážke českých stavov bol prinútený blúdiť z jedného útočišťa na druhé a skrývať sa pred cisárskymi vojskami. Útechu, ktorú v takom ťažkom položení poskytuje viera, hľadal aj Komenský. Jeden z tých v kríži vzniknutých traktátov Trúchlivý, predkladá nám vnútorné boje v bezsenných nociach skusovaného veriaceho. vtedy začal pracovať na svojej knihe Labyrint světa a ráj srdce. Nezostali však bokom ani didaktické štúdie. v lešne, kam sa roku 1628 presťahoval s ostatnými bratmi Jednoty bratskej, bol znovu učiteľom a rozšíril svoj literárny rozhľad. Skoro celé desaťročie zostal v lešne, stredisku vyhnancov Jednoty, pôsobiac ako duchovný učiteľ. Keď Komenský opustil Moravu (roku 1628), putoval po Európe. Finančne ho podporovali bohatí mecenáši, ktorí si vážili jeho prácu. v roku 1632 bol zvolený za seniora Jednoty. vo svojom veľkom diele Vives skúmal predovšetkým príčiny úpadku štúdií a zároveň dával rady k ich zlepšeniu. Už v tom čase nesmierne rozhľadený žiadal tiché a vzdušné školské budovy, skúsených, bezúhonných učiteľov so štátnou prácou, a čo je azda najdôležitejšie a pálčivým problémom aj v súčasnom vzdelávaní – vyučovanie v materinskom jazyku. v prvom pedagogickom diele Informatórium školy materinskej prvé dve kapitoly ukazujú „pedagogického zákonodateľa“ na výšine svojho vznešeného povolania: sú oni krásnou hymnou na malých občanov sveta, majú byť jeho vodcami. viac ako tridsať rokov pracoval Komenský na diele Brána vecí, kde bráni časť filozofie, menovanú prvou múdrosťou, ktorá má priviesť množstvo k jednote a odviezť z jednoty rozmanitosť. Súčasne vydáva Trier-

tium catholicum, ukazujúc, aké nové svetlo dostávajú logika, gramatika a pragmatika návodom metafyziky. Komenského, od mladosti snažiaceho sa za nápravou jestvujúceho, vonkajšie okolnosti podnietili zaoberať sa výchovou, a tak u mladého teológa nielenže vzbudili záujem o otázky teologické, ale určili i smer ich riešenia. Zanedbanie výchovy uňho viedlo ho ku kritike jestvujúceho školstva. Predmetom starostí bol jeho ľud, a to nie v náboženskom, ale v etnografickom zmysle slova. v najvšeobecnejšom zmysle postavil otázku o výučbe vo svojom diel Art Didactica. Ešte hlbšie vniká do otázky výučby Spicilegium. Metodické predpisy Komenského, po prvý raz zostavené v takej hojnosti, ukazujú nám jasne prílišné bohatstvo jeho žilky pedagogickej. Didactica magna – veľká didaktika, je prvou z veľkých spisov Jána amosa Komenského o pedagogike a školstva, napísaný v rokoch 1627 – 1638 po slovensky a prvýkrát vydaný po latinsky roku 1657. Ide o jedno z prvých systematických didaktických diel vôbec a najvýznamnejšie didaktické dielo Komenského, ale i prvé veľké dielo modernej pedagogiky. Slovo didaktika chápe Komenský v ďaleko širšom zmysle ako všeobecné pojednanie o školstve, výchovných a vzdelávacích postupoch, aj učiteľských zručnostiach. Zavádzal nové spôsoby v školskej dochádzke. Hlásal, že školská dochádzka musí byť povinná pre každé dieťa, či je bystré alebo hlúpe, bohaté alebo chudobné. Preslávil sa na svoju dobu revolučnými pojmami „opakovanie je matkou múdrosti“ a „škola hrou“. Komenského filozofia sa nazýva pansofia a jej ústrednou ideou je myšlienka harmónie ovládajúcej celý kozmos. Túto knihu Kvačala napísal na základe dvoch svojich kníh o Komenskom, napísaných po nemecky: O filozofii J. A. Komenského, najmä jeho fyzike a monografie Ján Amos Komenský – život a spisy. v tomto vydaní je zachovaný svojrázny jazyk, hojne oplývajúci bohemizmami a občas aj srbizmami. aj napriek tomu, kniha na hodnote nestráca, lebo je spomienka na osobnosť na tie pomery a nemenej aj na tieto časy – neprekonateľná. Anna Horvátová

III/25

obzory4_5:0 25.9.2012 14:22 Page 1

ROZHOVOR S ADAMOM SVETLÍKOM, LAUREÁTOM CENY SVC 2012

Keď úvodzovky sugerujú neistotu restížnu literárnu cenu za najlepšiu knihu vydanú v uplynulom štvorročnom období – Cenu Slovenského vydavateľského centra, ináč pokračovateľku Ceny Obzoru a Ceny Kultúry – na oslave 5. výročia SVC 31. augusta t. r. v Petrovci udelili Dr. Adamovi Svetlíkovi (1961) za knihu esejí Hovorenie v úvodzovkách. A práve táto slávnostná príležitosť a toto ocenenie bolo impulzom na stretnutie s týmto perspektívnym literárnym kritikom, aradáčskym rodákom, na bližšie zoznámenie našej verejnosti s jeho dielom a jeho prácou. Veríme, že odpovedajúc na našich sedem otázok, Dr. A. Svetlík u viacerých čitateľov dokonca prebudí aj záujem o bližšie spoznanie literárnej eseje, vraj „kráľovského žánru“. – Pozorným čitateľom časopisu Nový život musia byť eseje z vašej odmenenej knihy Hovorenie v úvodzovkách povedomé... – Väčšinu textov zaradených do knihy Hovorenie v úvodzovkách som písal pre úvodník v Novom živote, ktorý má veľavravné pomenovanie: Rozkoš z textu. Je to tematická rubrika, v ktorej už niekoľko rokov uverejňujem literárne eseje slovenských autorov napísané na tie najrozličnejšie témy a problémy, odpozorované však hlavne z literárneho aspektu. Je to podľa mňa jedna z najdôležitejších a iste i najzaujímavejších rubrík v tomto našom časopise, o čom hovorí napríklad aj fakt, že za posledných niekoľko rokov Cena Nového života sa najčastejšie udeľovala práve za uverejnené eseje v rubrike Rozkoš z textu. Nie je to zrejme náhoda, lebo literárna esej sa často označuje ako kráľovský žáner, čo si iste zaslúžila predovšetkým svojou atraktívnou kriticko-beletristickou podstatou, ktorá je pritom v úplnosti v súlade so súčasnou descientizáciou literárnej kritiky a literárnej histórie. Práve tieto vlastnosti eseje vnímam ako veľmi dôležité, lebo sa nimi uvoľňuje interpretácia literatúry od nátlaku vedeckých, v podstate ťažko dosiahnuteľných nárokov na ab-

26/IV

solútne vyriešenia a pravdy. A pritom literárna kritika sa maximálne približuje k tvorivým základom beletrie. – V zdôvodnení Ceny SVC vás Michal Babiak rovno vďaka tejto knihe verejnosti predstavuje ako majstra literárnovedných statí a esejí. Spomínate si na svoje „učňovské“ kroky v tomto „remesle“?

čiže nad prvkami a postupmi, za pomoci ktorých nejaký text nadobúda literárno-estetickú hodnotu. Samozrejme, v tomto uvažovaní ma usmerňovali aj moji učitelia na fakulte, predovšetkým profesor Michal Harpáň, ktorého prednášky z teórie literatúry, ale aj jeho štrukturalisticky orientovaná literárnokritická činnosť, boli pre mňa ozajstným objavom. Svoj-

V pracovnom predsedníctve 53. literárneho snemovania roku 2009: Dr. Adam Svetlík a Jasna Uhláriková

– Východiská svojej literárnokritickej činnosti situujem do obdobia študovania slovenčiny na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Novom Sade. Teraz si už len s nostalgiou spomínam na tie roky mojej úplnej posadnutosti literatúrou a čítaním, keď som priam hltal hromady kníh najrozličnejších žánrov, ale i kvality. Toto obdobie je však pre mňa dôležité aj ako svojrázny prechod od čitateľsko-pôžitkárskeho k teoreticko-kritickému čítaniu literatúry. – Mali ste možno na tejto svojej vyhranenej ceste na poli literárnej tvorby nejaký vzor, niektorého uznávaného literárneho kritika? Či to bolo a je iba vaše vnútorné presvedčenie, že rovno v tomto úseku máte (nielen) literárnej verejnosti čo povedať? – Môj prechod od čitateľa k literárnemu kritikovi sa vo veľkej miere udial spontánne, v momente, keď som sa začal zamýšľať nad samou podstatou literatúry,

ráznym vzorom sa mi vtedy stala najmä Harpáňova typická štrukturalistická monografia o poézii Michala Babinku, pri ktorej ma najviac nadchýnal silný dojem vedeckosti, teda poriadok, prehľadnosť, systematickosť, objektívnosť... Tento model kritického čítania som však neskôr, najmä pri narazení na metafyzický rozmer poézie Víťazoslava Hronca, musel postupne opúšťať a vo svojej literárnokritickej činnosti čoraz viacej uplatňovať „nevedecký“, subjektívny, no pritom aj omnoho tvorivejší prístup k interpretácii literárneho textu. – V publicistike do úvodzoviek obyčajne vsúvame citáty, cudzie myšlienky či výpovede. Prečo vy „hovoríte v úvodzovkách“? Veď sú to vaše vlastné postrehy. – Okrem toho, že nimi označujeme cudzie texty, úvodzovkami môžeme vyjadriť aj dvoj- alebo i viacvýznamovosť slovného prejavu. Tak či onak, úvodzovky sú prejavom nalomenej pozície autora, ktorý si vypožičiava buď cu-

dzie texty, alebo vyjadruje rezervu voči významovej jednoznačnosti svojej výpovede. To znamená, že som aj ja práve pomocou týchto úvodzoviek chcel sugerovať neistotu súčasného človeka, spisovateľa, literárneho kritika, ktorý si naplno uvedomuje vlastné poznávacie a tvorivé limity a k životu, respektíve k tvorbe pristupuje skromnejšie, pokornejšie. – Touto knihou vraj poskytujete jasne ponúknutú vieru, ale aj markantne zdvihnutý výstražný prst. Čo je teda v súčasnej literatúre vojvodinských Slovákov alarmantné a čo posmeľuje, že predsa bude lepšie? – V súčasnej dobe, ktorú sme donedávna pociťovali a označovali ako postmodernú, ešte stále dominujú pocity vyčerpanosti, skleslosti a najmä poznávacej skeptickosti. Sú to v podstate nebezpečné pocity, ktoré človekovi permanentne „pristrihávajú krídla“, teda odoberajú mu vôľu do života, životný elán... Príčiny tomu sú rozličné a komplexné, no ja som pevne presvedčený, že sú vôbec nie exkluzívne, ale skôr neustále sa opakujúce, vracajúce. Jednoducho povedané, časy, v ktorých žijeme, sú zložité a ťažké, no našou úlohou, a povedal by som aj zmyslom našej existencie, je vyskytnuté problémy riešiť a ťažkosti prekonávať. A práve takáto diagnóza a zároveň aj terapia platí aj pre situáciu v literatúre, hoci aj takej miniatúrnej, akou je táto naša enklávna či menšinová. To znamená, že aj napriek permanentnému ubúdaniu pôvodnej beletristickej a literárnokritickej tvorby vojvodinských Slovákov, sprevádzanej pritom evidentným čitateľským nezáujmom mladých generácií a tiež nemalými ťažkosťami pri vydávaní kníh a literárneho časopisu, literárny život vojvodinských Slovákov predsa ešte nezanikol, a podľa mňa ani nezanikne, aspoň zatiaľ, kým nezanikneme my, teda kým nezaniknú Slováci vo Vojvodine. – Teraz tá obligátna otázka, ktorá nemusí mať očakávanú

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 25.9.2012 14:22 Page 2

K U LT Ú R A ZDÔVODNENIE UDELENIA CENY SLOVENSKÉHO VYDAVATEĽSKÉHO CENTRA

odpoveď: čo pre autora ocenenej knihy v konkurencii desiatok titulov vydaných v období štyroch rokov znamená Cena SVC? – Úprimne, Cena SVC ma trochu prekvapila, ale potom aj potešila, najmä keď som si uvedomil, že moju literárnokritickú činnosť predsa niekto sleduje a pritom si ju aj váži. Avšak tento pocit „márnivosti“ predsa bol len chvíľkový a hneď ho vystriedal môj v podstate triezvy, kritický, a neraz i skeptický postoj k dosahom vlastnej tvorby, ale najmä k rozličným cenám, uznaniam, odmenám... Vyznie to trochu ako floskula, no ja svoju literárnokritickú činnosť pociťujem predovšetkým ako prejav vlastnej tvorivosti a práve v nej potom aj hľadám nielen význam a zmysel, ale najmä číru radosť. – Ako šéfredaktor Nového života iste máte pred sebou prehľad nového čísla, tu je už aj nový akademický rok, teda ako profesor budete naplno angažovaný na pracovisku, a čo robí, či plánuje Adam Svetlík, literárny kritik? – Moja literárnokritická činnosť je vo veľkej miere napojená na redigovanie časopisu Nový život a na výučbu literatúry na Oddelení slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Novom Sade. Pri redigovaní literárneho časopisu, akým je Nový život, som prinútený sústavne sledovať, a pritom aj hodnotiť nielen literárnu produkciu vojvodinských Slovákov, ale aj celoslovenskú a čiastočne aj svetovú literatúru, a táto skúsenosť je potom základ pre vlastnú literárnokritickú činnosť. Na druhej strane aj moje prednášky zo súčasnej slovenskej literatúry a každodennú komunikáciu so študentmi, teda s mladými, zvedavými ľuďmi, pociťujem ako svojrázny duchovný tréning, ktorý mi plní životné „baterky“, a pritom umožňuje udržiavať krok s „duchom času“. Neomeškávať. Anna Francistyová 29. 9. 2012

39 /4510/

Adamovi Svetlíkovi za knihu Hovorenie v úvodzovkách ravda je ovocie, ktoré sa má tie, a cena, ktorú my dnes udeľujeme, trhať len hodne zrelé,“ pozna- sa chce istým spôsobom inšpirovať menal kdesi Voltaire. Každé udeľova- touto tradíciou: chce byť vavrínom pre nie ceny, každé hodnotenie, každé štvorročné úsilie na pláne našej liteoceňovanie je svojráznou konfrontá- rárnej tvorby, chce byť – povedané s ciou s pravdou, je okamih, keď musí- Voltairom – zberom „hodne zrelého me pozrieť pravde do očí. Potom ako ovocia“. Olympijský cyklus je dostaza vecami urobíme čiaru, vstupujeme točnou zárukou doby na vyzretie plodo sféry toho biblického: „Vydaj od- dov – ako podmienky pre istotu, že to, počet zo šafárenia svojho!“ Je to oka- k čomu sa dostávame, je pravda. mih napätia, po ktorom nasleduje katarzia. Zrátané, odpočet, suma... – sú pozitívne overiteľnými ukazovateľmi predošlých činov. A tieto ukazovatele môžu potešiť, naplniť človeka pokojom, slasťou, pocitom dobre vykonanej práce, ale aj sklamať, môžu nenaplniť očakávania. Voltaire nás nabáda, aby sme boli trpezliví: pravda neznesie urýchlené kritériá; pravda musí dozrieť, je ovocím, ktoré by sa malo trhať zrelé. Slovenské vydavateľské centrum ako nástupca našich slovenských vojvodinských vydavateľstiev prebralo model udeľovania svojej ceny, ktorý Laureát Ceny SVC Adam Svetlík (foto: Anna Francistyová) sa osvedčil v tradícii Ceny vydavateľNadväzujúc na Voltairovu metafostva Obzor (1963 – 1992) a neskôr Ceny vydavateľstva Kultúra (1996 – ru, ktorá svoju obraznosť nachádza vo 2004). V tejto tradícii ako jeden zo zá- svete prírody, pokračujem v tomto kladných atribútov sa javí práve Vol- tóne a pripomínam jeden z La Rotairov imperatív: pravda potrebuje chefoucauldových aforizmov, ktorý svoje vyzretie. Na rozdiel od literárnych hovorí: „Talent človeka má svoje ročcien, ktoré sa udeľujú každoročne, táto né obdobia ako kvety a plody.“ Ak cena má punc ceny dozretého nad- nám Voltairov aforizmus poskytol hľadu: neriadi sa chvíľkovým nad- priestor na určenie hraníc a podstachnutím, nevplýva na ňu prvotné tu ceny, ktorú dnes udeľujeme, táto očarenie, ale je výsledkom náležitej- druhá perla ducha nás privádza k tohšej úvahy a širšej konfrontácie. S istou toročnému laureátovi predmetnej úsmevnou licenciou by sa dalo po- ceny: talent Adama Svetlíka dospel do vedať, že táto cena je takou našou li- štádia zrelých plodov. A aby toto terárnou olympijskou medailou – mi- tvrdenie nezostalo vo vzducholovníci kuriozít iste si všimnú, že od prázdne, ako ničím doložený dojem roku 1984 túto literárnu cenu udeľu- – ponúkam rozhodujúci argument jeme vždy v olympijskom roku: v pre uvedené tvrdenie: knihy z jeho tom už dávnom roku 1984 prebieha- posledného tvorivého obdobia. Jeho la v Los Angeles XXIII. olympiáda a monografie Poetika presahu (o poézii Cenu Obzoru dostal Michal Harpáň. A Víťazoslava Hronca) a Poézia vojvotí, ktorí vychádzajú z postoja, že všet- dinských Slovákov v druhej polovici ko so všetkým súvisí, iste budú po- 20. storočia postupne nadobudli rozukazovať, že aj staroveké sviatky v mer prelomových diel v kontexte Olympii neboli len o športových pre- slovenskej literatúry vo Vojvodine; tekoch, ale mali charakter národných precíznym, exaktným literárnovedslávností, kde sa stretávala helénska ným založením tieto Svetlíkove dieelita, aby o tomto svete diskutovala, la výrazne posilňujú kontext poreflektovala a riešila aktuálne otázky znatkov o našej literatúre. V tomto obnárodného kolektívu. Staroveká olym- dobí plného zrenia plodov Svetlík sa piáda bola zberom ovocia kalokaga- predstavil aj ako vynikajúci zostavo-

„P

HLAS ĽUDU

vateľ výberov a antológií, v ktorých tomuto literárnemu prostrediu, ale aj širšiemu, ponúkol presvedčivý obraz svojej interpretácie literatúry vojvodinských Slovákov. Svetlíkova kniha Hovorenie v úvodzovkách (2010) predstavuje autora ako majstra literárnovedných statí a esejí. Na menších plochách Svetlík tu v koncentrovanej podobe hovorí o svojom literárnom mikro- a makrokozme: uvažuje o literatúre tejto národnostnej enklávy, ale aj o literatúre ako takej – ako fenoméne ľudského ducha, o jej žánrových i typologických súvislostiach, o jej bytí a o jej limitoch. Svetlíkove úvahy z knihy Hovorenie v úvodzovkách majú v sebe rozmer drámy: je v nich svojrázne napätie, s častým obratom a nepredvídateľným koncom. Umiesený zo skepsy, Svetlík aj v týchto textoch bojuje najviac sám so sebou, lebo chce veriť v silu literatúry – tejto našej, ale aj literatúry ako takej – tej, ktorá stráca svoje publikum a uťahuje sa do tieňa kabinetov a knižníc. V jeho textoch je istá dolnozemská noblesa gazdu a intelektuála, človeka, ktorý je cez deň fascinovaný istotou a realizmom zeme a v noci „počúva glóbus, čo sa s ním krúti“ – programovo chce stáť na zemi, no keď zdvihne pohľad od tejto zeme, zisťuje, že silnejšie ako zákony gravitácie sú zákony poetiky. Texty z knihy Hovorenie v úvodzovkách sú Svetlíkovým zrelým ovocím, sú plodom jeho zrelej múdrosti – lebo múdrosť je harmonická proporcia, ideálne snúbenie sa viery a strachu; jeho state sú prehovorom o svete, v ktorý nestráca vieru, no táto viera prebýva v bezprostrednej blízkosti tieňa obáv. Adamovi Svetlíkovi za túto jasne ponúknutú vieru, ale aj za markantne zdvihnutý výstražný prst, pripomínajúci zodpovednosť človeka za stav vecí sveta, sa v tejto chvíli ničím primeranejším, ako práve touto cenou, nevieme poďakovať. Michal Babiak Prečítané 31. augusta v Petrovci na udelení Ceny SVC za obdobie rokov 2008 – 2012. Zdôvodnenie pre neprítomnosť autora prečítal Ladislav Čáni.

V/27

obzory6_7:0 25.9.2012 14:16 Page 9

KNIHY

„Nahá myseľ tápe po čistote“ (DuDková, Miroslava: Nahá myseľ. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2009) iroslava Dudková (toho času Škvareninová Dudková – 1979) je autorka poézie, bábkoherečka a teoretička, ktorej v tom čase, keď kniha vznikala, nohy ešte stále pevne stáli na južnej vojvodinskej rovine, ale jej hlava sa už dosť dlho dotýkala oblohy nad Bratislavou. vyplýva z toho celý rad zaujímavých okolností a vnútorných čŕt jej básnenia. Nepochybne jeden z najlepších znalcov vojvodinskej poézie, literárny historik, teoretik a kritik víťazoslav Hronec oprávnene hľadá (vo svojej Chrestomatii slovenskej vojvodinskej poézie z roku 2010) súvislosti medzi autorkinými básnickými „prvosienkami“ a začiatočníckymi snahami jej ostatných mladých „vzletovských“ vrstovníkov (pre nezainteresovaných poznamenávam, že vzlet je slovenský mládežnícky časopis, ktorý poskytuje priestor aj pre mladých začínajúcich autorov). Legitimitu hľadania kritika víťazoslava Hronca podčiarkla navyše aj tá signifikantná okolnosť, že toto autorkino zatiaľ posledné knižne vydané básnické dielo vyšlo v Báčskom Petrovci (s použitím výtvarných diel Jozefa klátika). Za zaujímavý paradox svojho druhu označil spomenutý literárny kritik skutočnosť, že práve prostredníctvom veršov Miroslavy Dudkovej „sa akýmsi nevyspytateľným spôsobom primkli k sebe (na jednej strane) oná povznášajúca uvoľnenosť v poézii v novom spoločenskom zriadení v samostatnom slovenskom štáte, keď už nijaká ideológia sa básnikovi nevnucovala do pera, a (na strane druhej) všeobecná deziluzívnosť mladých ľudí vo vojnových i povojnových rokoch v bývalej Juhoslávii“ (Hronec, 2010, s. 133). v zásade súhlasím s týmto názorom, vždy mám však – a to aj v iných podobných súvislostiach – pocit, že také typy rozpakov nad ilúziami, ktoré by mohli spoluvytvárať myšlienkové piliere básne, sú v obidvoch takýchto prípadoch dosť podobné a nesúvisia (len) s takým či onakým, starým či novovzniknutým, dobrým či zlým spoločenským zriadením. Aj keď, samozrejme, situácia konkrétnej spoločnosti môže byť a spravidla býva aj v takýchto prípadoch do vysokej miery determinujúca a aj literatúra a osobitne poézia jej je tak či onak v konečnom dôsledku poplatná. Deziluzívnosť existencie jednotlivcov sa

28/VI

síce celkom pochopiteľne často a silno viaže na konkrétnu spoločenskú situáciu s jej problémami a tlakmi na utváranie individuálnej existencie, ale na druhej strane nemožno pochybovať ani o tom, že strata ilúzií nemusí mať výlučne len objektívne príčiny; môže byť a často aj býva dôsledkom výsostne subjektívnych rozhodnutí a činov alebo reakciou na celkom subjektívne vnímanie globálnych problémov v širšom kontexte a ich projekciu do osobného postoja. Pravdepodobne každá vyhranená situácia v živote indivídua, ktorú charakterizuje „deziluzívnosť“, spája sa s naliehavou túžbou po pevných, pokojných a najmä dnes tak ťažko dosiahnuteľných istotách. Jednotlivec v takejto situácii vyhľadáva vo všeobecnosti vzdialený „dotyk istoty“, hoci – ako poznamenáva aj naša poetka – často „nachádza iba / bezvetrie / úmyselné ticho, / prevrátené pohľady“ (s. 38). Po poéme Suchý rok z roku 2003 (vyšla taktiež v Báčskom Petrovci) Miroslava Dudková ponúkla pred troma rokmi čitateľom svoju Nahú myseľ – obrazne, ale čiastočne aj v doslovnom význame tohto slovného spojenia. Celú túto knihu básní charakterizuje atmosféra distingvovanej melanchólie, ktorá vyráža na povrch slov často iba v náznakoch nálad, citov a pocitov, ale je dôležitá, lebo poetka ňou vnímavo podfarbuje osobný pohľad na intímny svet svojho lyrického subjektu. A nazdávam sa, že prispieva aj k anatómii procesu straty ilúzií, k pochopeniu stavu „deziluzívnosti“. Je odrazom a dôsledkom situácie, keď postmoderné zneistenie mravných, ale aj iných hodnôt, spojené so zdôrazňovaním princípu neurčitosti znamená logicky aj stratu ilúzií. v okamihu, keď nemôžeme priložiť všeobecne akceptovaný hodnotový raster na javy doteraz označované takmer záväzne ako dobro a zlo, krása a škaredosť, pravda a lož a pod., začíname chápať, ako postmoderné myslenie podrazilo nohy európskej (euro-atlantickej, „západnej“) civilizácii, a tým hodnotám kultúry, ktoré sa s ňou spájajú. vonkajšie – sociálne, historické a iné – okolnosti už len završujú tento proces a spolupôsobia ako jeho spúšťací mechanizmus.

k vedomiu minulých i súčasných chýb, k nočným morám neistoty sa pripája „chuť nedopovedaného života“ (s. 12). Pocit (zámernej) vykorenenosti sa v Dudkovej veršoch dramaticky konfrontuje s pokorou – „neváham / zapísať si / pokoru / pod kožu“ (s. 67) – s postojom zdedeným či prepožičaným po predkoch, ktorý vyvoláva pochybnosti o správnosti jednotlivých aktivít: lebo ten, „kto / nepohne sa / stáročia / hovoriac / suchými očami / cudzími ušami / splašenými ústami / myšlienku bez konca // všetky vety sú zamknuté / v nemocnici márnomyseľných // nepozná nádej“ (s. 21). Radostná nádej je však nevyhnutne potrebná k životu. Nie náhodou poetka a bábkoherečka Miroslava Dudková úspešne pôsobí aj ako zdravotný klaun. Téma nádeje, sna a túžby po naplnenosti života je v básnickej zbierke Miroslavy Dudkovej prinajmenej tak intenzívne vyjadrená ako téma viny, ako myšlienka potreby ospravedlnenia za bližšie nešpecifikovaný – ale určite aspoň tušený – pocit previnenia alebo pochybenia, za zatúlané chyby „bez konca“ (27). obavy z citovej prázdnoty cítime takmer doslova z každého (čo aj nezriedka jednoslovného) verša. osobitne sugestívny obraz poskytuje 17. číslo zbierky venované „zázraku slova“, ktorý dokáže „naplno“ striasť prázdnotu. Táto báseň je aj akýmsi mostom k ďalším priestorom otázok a odpovedí na podstatu vecí našej každodennosti. Druhý okruh problémov, ktorý zaujíma našu autorku, predstavuje otázka komunikácie; z nedostatočnosti a neúplnosti komunikácie totiž vyplýva v konečnom dôsledku bolesť, ba až nenávisť a nepochopenie: „zanedbaná slovná zásoba / v prerušovanom prejave / naznačuje koniec / komunikácie / nedopovedané / argumenty / dvoch skupín ľudí / zrejú / hrejú / zlosť / začína / ostrá / zatrpknutosť / nenávisť / ľútosť“ (s. 51). Zvyšuje sa nepríjemné riziko „zatmenia dialógu“, nebezpečenstvo prítomnosti zamrznutých rozhovorov. Patria sem aj všade číhajúce pochybnosti o zmysluplnosti a najmä budúcnosti počítačovej civilizácie, ktorá v dlhodobej perspektíve „formátuje realitu / a minimalizuje manufaktúrne prežitky / a presúva ich do koša svojho laptopu“ a v dôsledku ktorej „cena plnohodnotnej emócie klesá / v prospech pracovného vzostupu“ (s. 61). Azda aj preto poetka ochotne, ale decentne prezrádza „recept na zhovorčivosť“ (s. 17). veď azda každý, kto s pocitom 29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽuDu

obzory6_7:0 25.9.2012 14:16 Page 10

KNIHY ušľachtilej melanchólie vníma okolitý svet a ľudí v ňom, potrebuje sa zhovárať s týmito ľuďmi a prostredníctvom slov reagovať na svet, ktorý ho obklopuje, ktorý ho znepokojuje, znervózňuje a provokuje, ale možno niekedy aj chlácholí a tíši zmysly. Zhovorčivosť má svoju nielen komunikatívnu, ale aj emocionálnu hodnotu, pravda iba vtedy, najmä ak poznáme zaručený recept na jej správnu realizáciu a vieme sa vyhnúť prázdnej utáranosti. Zhovorčivosť je aj v tomto prípade túžbou lyrického subjektu priblížiť sa k iným, teda vlastne túžbou po „všednosti“, túžbou zaradiť sa do všetkými uznávaného poriadku, túžbou byť podobný všetkým ostatným, lebo byť odlišný znamená byť vinný. Ale zhovorčivosť sa nevyskytuje bez slov. A slová môžu byť rovnako mostom, ako aj prekážkou dorozumenia. Nikdy sa nekončiacu reflexiu slovného prejavu („ukladanie slov do zásuviek pokračuje // čistenie viet nasleduje“ ) sprevádza autorská sebareflexia viažuca sa k tvorbe básnického textu a dopĺňa ju verbálna evidencia vnemových zážitkov. Jazyk a reč sú pre autorku kľúčovými médiami medziľudského styku. (veď nenadarmo má Miroslava lingvistiku zakódovanú ako dedičstvo v krvi – nielen po otcovi Miroslavovi, ale ešte aj po strýkovi v druhom kolene Danielovi.) „vedomie / sa zahľadelo / do slov“ (s. 16) – asi naozaj, keď nie pre iné, tak preto, lebo substantívum „slovo“ sa v texte útlej knižky – ak som dobre rátal (aj keď som sa sám nad sebou pritom pochechtával) – vyskytuje nie menej ako dvadsaťsedemkrát. Distingvovaná melanchólia, trpký pokoj, vzdialene tušená neschopnosť realizovať svoj vzdialený sen, ako aj strach z ohrozenia plnohodnotnej komunikácie medzi ľuďmi vyvoláva u čitateľa zbierky občas – napriek všetkým snahám o zhovorčivosť – dojem istej autorskej rezervovanosti, má tendenciu miestami pôsobiť neprístupne a samotársky, a to práve zásluhou svojej dôstojnosti a ušľachtilosti, ale čiastočne aj odmeranosti pripomínajúcej dôstojný, ale aj odpudzujúci vzhľad, ktorý „majú mestské domy zavčasu ráno“, aby som parafrázoval známeho prozaika. Nie je to naozaj nič viac, je to iba môj celkom osobný dojem, ktorý ani nedokážem náležite vysvetliť alebo „zdokumentovať“ či „vyargumentovať“, ale zdá sa mi, ako keby poézia Miroslavy Dudkovej nepatrila nijakej dobe a nijakému kraju. Nechce byť zakomponovaná do spoločenskej, politickej, ekonomickej, pedagogickej, edukačnej ani akejkoľvek inej reality. Chce byť viac než skutočnosťou; chce byť pravdou. Pravdou a skutočnou poéziou. Dalimír Hajko 29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽuDu

Pokus spoznať fenomén zla (vILIkovSkÝ, Pavel: Vlastný životopis zla. Bratislava : kalligram, 2009) Svet je bezmyšlienkovité Božie odpľutie... Jozef karsten avel vilikovský (1941) je slovenský prozaik, prekladateľ a publicista. v roku 1958 nastúpil na FAMu v Prahe a v rokoch 1960 – 1965 študoval v Bratislave na Filozofickej fakulte univerzity komenského, odbor slovenčina – angličtina. Pracoval ako redaktor v časopise Slovenské pohľady a vo vydavateľstve Tatran a bol šéfredaktorom časopisu Romboid. Za knihu Krutý strojvodca roku 1996 získal Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ, Cenu všeobecnej úverovej banky a Cenu Dominika Tatarku. Za knihu Čarovný papagáj a iné gýče získal Cenu Anasoft litera (2005). v súčasnosti je redaktorom slovenskej redakcie časopisu Reader’s Digest. Žije v Bratislave. Román Vlastný životopis zla je štrnásta vilikovského kniha. Zložená z dvoch príbehov, kniha predstavuje autorov pokus spoznať fenomén zla. keďže sa mu – ako sám hovorí pre web-stránku kultura.sme.sk – nedarí spoznať Zlo s veľkým Z, autor sa zaoberá tým malým zlom: „... to všedné, malé každodenné zlo, ktoré si človek nesmie predstavovať ako niečo mimo seba a sebe cudzie. O tom obyčajnom zle s malým z, ktoré nosí každý v sebe, sa dá napísat iba vlastný životopis.“ Prvá časť knihy má názov Krátka extrémna osamelosť Jozefa K. a je umiestnená do päťdesiatych rokov minulého storočia. Príbeh v nej nám hovorí o disidentovi a emigrantovi karstenovi, ktorého Štátna bezpečnosť vydieraním núti k spolupráci. Jozef karsten (ide o falošné meno, ktoré mu stojí vo falošnom preukaze) nedokáže premôcť spoločenské zlo, ktoré režim spôsobuje nad neposlušnými občanmi, zlom stelesneným v robotníkovi komunistickej Štátnej bezpečnosti Hálkovi, lebo nie je schopný konať ho do tej miery, do ktorej môžu stalinistický režim, Štátna bezpečnosť a ich verní exponenti. kým mu oni unesú jeho

rodinu a jeho donútia, aby spolupracoval a udával svojich súdruhov – opozičných aktivistov a disidentov, on sám – aj keď to môže – nie je schopný úspešne uniesť Hálkovu dcéru a spôsobiť jej zlo. Hlavný hrdina románu, karsten nie je schopný konať zlo – ublížiť nevinným osobám, aby sa obránil a zachránil svoju rodinu – a tak na konci úplne skrachuje pred Zlom. v druhej časti knihy pod názvom Dlhá extrémna osamelosť Márie M. sledujeme príbeh dávno nezvestnej Márie M. (polícia ju prezýva Alkapúnka), ktorá spreneverila veľké peniaze z banky, v ktorej pracovala, aby potom zmizla bez stopy. Tu ide viac o zlo jednotlivca, ktorý koná zlo vedený svojimi prostými personálnymi motívmi. Autor nám tu v kontrapunkte s triviálnym zlom Alkapúnky, pomocou svojho literárneho alter ega – pátrača po Alkapúnke – odkrýva svoju fascináciu Zlom, cez dôkladnú analýzu denníka nacistického ideolόga Jozefa Goebbelsa, ako aj faktov zo života českého sériového vraha václava Mrázika. obaja hrdinovia v románe vilikovského – vydanom dvadsať rokov po páde komunizmu – na konci spáchajú samovraždu. Zlo, aj keď je úplne bezvýznamné, víťazí nad jednotlivcom. obaja hrdinovia sú porazení už predtým, ako sa začnú ich trampoty – karstenovi disidenti emigrovali, alebo sú už úplne zlomení a snažia sa navrátiť do Strany a stať sa súčasťou krutého systému („meniť ho zvnútra“). Alkapúnka uteká s peniazmi, ale ich nemá s kým troviť. Žiadostivá je sladkého života, ale ho nemá s kým žiť. Doma, po úteku, Alkapúnka nechýba takmer nikomu a pátranie po nej onedlho prestáva. Akoby ju na svete nikdy ani nebolo. Ide o výbornú knihu, ktorá nás núti rozmýšľať o tom, čo je Zlo a koľko je zla v nás? Taktiež o tom, ako aj my sami prispievame k nemu a ako treba žiť s nevyhnutnosťou jeho existencie, ak nie, napokon, aj pod jeho nadmocou. Janko Takáč

VII/29

obzory8:0 25.9.2012 14:19 Page 11

V Ý T VA R N Í C T VO LEGÁT LEPOSAVY LEPY PEROVIĆOVEJ VO VEĽKEJ GALÉRII DOMU VOJSKA V BELEHRADE

Výstava pre náročných ažko sa rozhodnúť, kde začať. Či od Leposavy Lepy Perovićovej (1911 – 2000), niekdajšej prvobojovníčky a kultúrnej dejateľky, po vojne riaditeľky Galérie fresiek v Belehrade a poslankyne Zhromaždenia Srbska, vášnivej a dlhoročnej zberateľky hodnotných umeleckých diel, ktoré v roku 1970 štedro darovala mestu Lazarevac. Alebo od tamojšej prvej galérie, v ktorej od roku 1970 bola jej zbierka, či Strediska pre kultúru, existujúceho od roku Lazar Vozarević: Portrét 1977, alebo od Modernej galérie, ktorá na sklonku júna hara), ozrejmujúcej základné hodtohto roku oslávila prvé desaťro- noty a spenia nášho medzivojčie existencie. Prvou smernicou jej nového maliarstva, ako aj toho z vystavovateľského konceptu je povojnového obdobia obnovy a zodpovedajúcim a profesionálnym spôsobom reagovať na nároky súčasnej chvíle, chrániť skutočnú kvalitu a hodnoty, pro-

Dve olejomaľby Voju Stanića

krásy, odkazov a citov: či už ide o optimistický kolorit Antuna Motiku, o prelínanie možného a nemožného v prácach Voju Stanića, alebo o poetické nápady Ivana Radovića. Je tu i geometrický duch Vozarovićovho portrétu, lyrický geometrizmus prác Ljubice Soki-

Z tvorby Ljubice Cuce Sokićovej (maľba vľavo) a Nedeljka Gvozenovića (v strede a vpravo)

Zora Petrovićová: Dva akty

stredníctvom výstav a projektov zveľaďovať idey, odkazy a reč moderného umenia. Na vlne takého chápania došlo aj k výstave bohatej a až prekvapujúco hodnotnej umeleckej zbierky (od 3. do 29. septembra) vo Veľkej galérii Domu Vojska v Belehrade, pozostávajúcej z desiatok prác juhoslovanských autorov (ale aj po jedného Kubánca a Bul-

ćovej, mimoriadna koloristicko-expresívna črta Konjovićovej jari, alebo aj poetický realizmus Nedeljka Gvozdenovića. Niekdajšia majiteľka zbierky Leposava Lepa Perovićová a jej manžel Koča Popović zrejme mali vyhranený vkus a vycibrený sluch pre skutočné umelecké hodnoty, zaiste aj dostatok možností prísť po ne. Najkrajšie na všetkom je však to, že si ich nenechali pre seba, ale ako úprimný dar Lazarevcu a novým generáciám. Legát poznačený svetlom, ktoré tak potrebujeme vo všedných okamihov žitia. Lebo je krása a jas čosi ozaj vysoko nad bežnými rozmermi dní, ktoré si ukrajujeme z osudu. Oto Filip

prerodu spoločnosti. Sú tu obrazy Milana Konjovića, Zory Petrovićovej, Mila Milutinovića, Petra Lubardu, Nedeljka Gvozdenovića, Peđu Milosavljevića, Ljubice Sokićovej, Ivana Radovića, taktiež o čosi mladších autorov, ako sú Lazar Vozarević, Mladen Srbinović, Miljenko Stančić... Dostatok škôl a smerov, od medzivojnových expresionistov farby, cez poetických realistov a intimistov, po nových nadrealistov. Obrazy plné V strede: olejomaľba Mladena Srbinovića z roku 1954

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PIVNICA

Spomienky zo života dedinských žien nedeľu 23. sepnického kroja, vítali tembra v miesthostky z Báčskej Panostiach SKUS Pivlanky, Báčskeho Penica prebiehalo Litrovca, Hložian, Seterárne stretnutie, lenče, Lalite, Silbaša, podujatie, ktoré po Kulpína, Kovačice, Padruhýkrát zorganidiny, Starej Pazovy, zoval Spolok žien z Iloka, Bieleho Blata... Pivnice. Idea zrodeŽeny potom predná u predsedníčky niesli svoje literárne spolku Anny Valápráce, niektoré sa šekovej ako dávno predstavili aj ako auplánovaný sen vlani torky poézie. Textom v septembri dostala na kráse pridávali násvoje základy. Jej Hostiteľky vítali hostí aj na výstave ručných prác. Aj Vesnu rečia z našich slovenželaním bolo zapo- Šijački (druhá sprava) a Koviljku Dobrić (prvá sprava). ských prostredí. Litejiť ženy, ktoré rárne práce obsahovali nenahraditeľné spomienky z minulosti zobrazujúce zimu, obyčaje, priadky, život na sálaši, spo-

Anka Žihlavská a Daniela Durgalová, spestrili aj členky Spolku žien z Pivnice vystúpením speváckej skupiny s niekoľkými pesničkami, ale i v hereckých úlohách v dvoch skečoch. Všetci si mohli pozrieť aj výstavu ručných prác v Diakonickom dome, organizovanom členkami domáceho spolku. Záverečná časť literárneho večierka sa niesla v družnom posedení a pri chutnej večeri. Literárne stretnutie v Pivnici je pekným príkladom zhromaždenia žien z rôznych strán, a poukazom ako kultúra, láska a práca zblížia ľudí. Jaruška Ferková

Metly a klebety – skeč v predvedení pivnických žien

okrem početných prác v domácnostiach, kuchyni, na poli, majú blízko aj k písaniu. Tohtoročné pivnické Literárne stretnutie zhromaždilo veľký počet hostí a predstaviteliek spolkov žien, ktoré predniesli svoje literárne príspevky. Anna Valášeková privítala vzácnych hostí Vesnu Šijački, riaditeľku Ústavu pre rodovú rovnosť z Nového Sadu, Nadu Julinac, riaditeľku Gerontologického strediska z Báčskej Palanky, Vieru Miškovicovú, predsedníčku ASSŽ, Koviljku Dobrić, riaditeľku Ľudovej knižnice z Báčskej Palanky, velebného pána Mgr. Jána Zahorca, farára pivnického s manželkou, ako i predsedníčky a predstaviteľky spolkov žien. Vesna Šijački hovorila o novosadskom Ústave pre rodovú rovnosť, ktorého práca je zameraná na činnosť dedinských žien, často neviditeľnej spoločenskej skupiny. Vo Vojvodine je registrova29. 9. 2012

39 /4510/

Nada Julinac počas príhovoru v Pivnici

Anna Valášeková (sprava) každej účastníčke odovzdala darček

ných 300 ženských organizácií a od r. 2007 ústav má na starosti aj výskum postavenia dedinských žien na tomto území. Spolok žien z Pivnice má výbornú spoluprácu s Gerontologickým strediskom, Ľudovou knižnicou v Báčskej Palanke, ASSŽ, a zúčastňuje sa aj na početných podujatiach vo Vojvodine. Členky Spolku žien z Pivnice, vyobliekané do nádherného piv-

HLAS ĽUDU

mienky na školské časy, vojnu, na sviatky, zabíjačky, gastronomické špeciality, prácu žien a mnohé ďalšie zážitky zvečnené perom žien. Profesorka Elena Hložanová svojou literárnou Program, kto- prácou prítomných zaviedla do minulosti rý moderovali rodnej Pivnice

K U lt Ú R A AKO JE tO S NAMi V OblASti šKOlStVA?

kálnych samospráv – beočín a inđija. Po slovensky sa vyučovanie uskutočňovalo v rámci 156 nekombinovaných a 11 kombinovaných tried, čo je vzhľadom na predchádzajúci školský rok o 2 triedy menej. Priemerný počet žiakov v triede bol 18, rovnako ako aj v predchádzajúri príležitosti podpisovania com školskom roku. zmluvy o financovaní MaPodľa vyučovacieho jazyka skupitice slovenskej v Srbsku 4. sepnu, ktorú tvorilo 3 988 žiakov alebo 2,59 tembra v báčskom Petrovci % príslušníkov slovenskej národnostnej podpredseda vlády APV a pomenšiny z celkového počtu žiakov vo krajinský tajomník pre vedu a Vojvodine, stav bol takýto: 1 054 (26,42 technologický rozvoj prof. Dr. %) žiakov Slovákov sa vyučovalo po Dragoslav Petrović vo svojom srbsky, 10 (0,25 %) po maďarsky, 2 922 príhovore čosi viac povedal aj (73,26 %) v materčine po slovensky a 2 o stave školenia sa príslušníkov (0,05 %) po rusínsky. V porovnaní s slovenského národnostného predchádzajúcim školským rokom ide spoločenstva. Podľa jeho slov o úpadok o 0,11 %. 480 študentov Novosadskej Vyučovaním po slovensky v školuniverzity sa deklarovalo ako skom roku 2011/2012 bolo zahrnuSlováci a 33 z nich študujú na Prváčikovia v základnej škole – prvý tohtoročný školský deň v Petrovci tých 3 047 žiakov Zš. Vzhľadom na master štúdiách. K tomu 1 predchádzajúci školský rok, počet žia551 stredoškolákov so slovenským pôvodom v tej- távajú 3 047 žiakov v rámci 17 škôl rozvrhnutých na to chvíli získava vzdelanie v materčine a 3 047 žia- území 12 lokálnych samospráv. Z tohto počtu sa na kov je menší o 70 alebo 2,25 %. Z tohto počtu Slokov základných škôl na území 12 lokálnych samo- území 4 samospráv (beočín, Nový Sad, Odžaci a šíd) vákov je 2 922 (95,90 %) a 125 žiakov (4,10 %) sú príspráv vo Vojvodine je zapísaných do tried s vyučo- v 6 školách vyučovanie v úplnosti uskutočňovalo po slušníci iných národov. Vo Vojvodine sa po slovenslovensky. V 8 lokálnych samosprávach a 11 školách sky vyučovalo aj 41 Rómov, 40 Srbov, 31 nezaradevacou rečou slovenskou. tieto údaje nás podnietili vyhľadať si informácie sa z jednotlivých predmetov vyučovanie realizova- ných a ostatných, 4 Maďari, 4 Čiernohorci, 2 Rusíni, o základnom, strednom a vysokoškolskom vzdela- lo po srbsky. Najčastejšie predmety, z ktorých sa vy- 2 Chorváti a 1 bulhar. Nasledujúca tabuľka udáva prehľad počtu žiakov ní a výchove žiakov s osobitným ohľadom na vzde- učovanie konalo po srbsky, sú angličtina (v 6 Zš); talávanie príslušníkov národnostných menšín v AP Voj- liančina, nemčina, srbčina ako nematerinský jazyk, a tried vyučujúcich sa po slovensky od školského roku vodine v školskom roku 2011/2012, ktoré v máji toh- technika a fyzika (v 2 Zš); základy informatiky a po- 2007/2008 po rok 2011/2012. to roku prichystal Pokrajinský sekretariát pre vzdeŠkolský rok Počet žiakov KombinoNekombinoCelkový Priemer lávanie, správu a národnostné spoločenstvá a predvané triedy vané triedy počet tried počtu žiakov ložil pred pokrajinskú Výkonnú radu. Podľa tejto in2007/2008 3 233 166 8 174 19 formácie v školskom roku 2011/2012 vo Vojvodine 2008/2009 3 226 168 9 177 18 celkove pracovalo 384 štátnych základných škôl roz2009/2010 3 178 162 10 172 18 vrhnutých na území všetkých 45 lokálnych samospráv 2010/2011 3 117 159 10 169 18 s úhrnným počtom 154 214 žiakov. 2011/2012 3 047 156 11 167 18 Vyučovanie sa konalo v 7 265 (96,54 %) nekombinovaných a 260 (3,46 %) kombinovaných triedach, Na základe analýzy stavu pokrajinská administrav ktorých bolo priemerne 20 žiakov. Vzhľadom na čítačov, výtvarná kultúra, matematika, telesná výtíva uzaviera, že v predchádzajúcich 5 rokoch počet predchádzajúci školský rok počet žiakov bol zmen- chova a chémia (po 1 Zš). Z príslušníkov slovenskej menšiny v riadnych zá- žiakov v základných školách so slovenskou vyučovacou šený o 1 831 alebo 1,17 %. Vyučovanie iba v jednom jazyku sa uplatňovalo v 248 školách, a to: po srbsky kladných školách vyučovanie navštevovalo 3 015 žia- rečou je v permanentnom poklese, ako i počet tried. v 230, po maďarsky v 8, po slovensky v 5 (1,45 %), po kov (98,95 %) a 32 žiakov (1,05 %) vyučovanie na- Počet žiakov za posledných 5 rokov je zmenšený o 186 rumunsky 4 a po rusínsky v 1 škole. V 95 základných vštevovalo v rámci 2 detašovaných tried (lug a Slan- alebo 5,75 % a je v rozsahu celkového priemeru poJ. Č-p školách vyučovanie sa konalo dvojjazykovo, a to: po kamenské Vinohrady), rozvrhnutých na území 2 lo- klesu žiakov vo Vojvodine. srbsky a maďarsky v 65, po srbsky a slovensky v 11 (3,18 %), po srbsky a rumunsky v 12, po srbsky a rumborom a literárnou vedkyňou Emíliou Čelovskou. Na Chýrnik tomto stretnutí bude predstavené básnické dielo J. Zasínsky v 2 a po srbsky a chorvátsky v 5 školách. V jedHLOŽANY A BáčskY PetrOveC. V rámci tohto- mbora a kniha Epický priestor a jeho dve podoby v monotlivých školách sa vyučovanie v menšej miere koročného Detského týždňa, ktorý trvá od 1. do 5. októb- dernej slovenskej novelistike autorky E. Čelovskej, nalo i v troch jazykoch. Po srbsky, maďarsky a slora, žiaci budú mať bohatý divadelný program. V pondelok ktorú v roku 2011 vydali SVC a ÚKVS. vensky sa napr. vyučuje v základnej škole v bielom A. F. 1. októbra hru Štyria škriatkovia a víla v miestnom blate. Dome kultúry si budú môcť pozrieť hložianski žiaci. V streV správe sa na základe analýzy údajov uvádza, že NOvÝ sAD. V stredu 3. októbra v sieni Starej fary du 3. októbra v sieni Slovenského vojvodinského divadla je za posledných 5 rokov počet žiakov na území APV (Ulica V. Karadžića č. 2) v Novom Sade o 19. hodipre žiakov bude ďalšia repríza hry Štyria škriatkovia a víla v neustálom úpadku, kým priemer žiakov v triedach a 5. októbra v SVD reprízou hry Tŕnikove nové boty sa žia- ne MOMS Nový Sad slávnostne otvorí výstavu pod je konštantný – 20. Celkový počet žiakov vzhľadom kom predstavia aj ochotníci z KUS Petrovská družina. názvom: Hold pamiatke generála M. R. Štefánika. V na ich počet pred 5 rokmi je menší o 8 736 alebo 5,36 J. Č-p pokračovaní bude tradičný kultúrno-zábavný %.

Pohľad na súčasné školstvo slovákov vo vojvodine (1) P

vYučOvANie PO sLOveNskY Podľa uvedenej správy riadne záväzné základné školy na území APV vyučujúce po slovensky zachy-

NOvÝ sAD. V pondelok 1. októbra v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov o 19. hodine bude literárny večierok so slovenským spisovateľom Jánom Za-

program, ktorý pripravujú žiaci a profesori novosadských škôl, ako i škôl z okolitých osád, kde sa slovenský jazyk vyučuje fakultatívne. Správna rada MOMS Nový Sad

29. 9. 2012

39 /4510/

HlAS ĽUDU

K U LT Ú R A KOMISIA PRE ŠTIPENDIÁ NRSNM ROZHODLA

Pre najlepších bezplatný pobyt v petrovskom internáte asadnutie Komisie pre štipendiá Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa uskutočnilo vo štvrtok 20. septembra 2012 v miestnostiach žiackeho domova pri Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Podľa rokovacieho programu členovia komisie mali posúdiť body týkajúce sa štipendia, resp. bezplatného pobytu v žiackom domove v Báčskom Petrovci, ako i podmienky udelenia štipendia pre študentov študujúcich na fakultách v Srbsku a aktuálne otázky. V súlade s plánom a programom práce výborov pre vzdelávanie, pre informovanie a pre úradné použitie jazyka a písma NRSNM na rok 2012 a na základe rozhodnutia schváleného na schôdzach výborov Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku i tohto

Záber z menzy žiackeho domova

roku na dobu desať mesiacov udelí vysokoškolské štipendiá študentom, ktorí študujú na vysokých školách v Srbsku. Na zasadnutí členovia komisie prerokovali prihlášky žiakov žiac-

keho domova Gymnázia Jána Kollára, ktoré prišli do stanovenej lehoty. Podmienky na udelenie štipendií NRSNM boli, že je to žiak 2., 3., alebo 4. ročníka, že je príslušníkom slovenskej národnosti, že má

prospech najmenej 4,00, a že má dostatočný počet bodov podľa súbehovej listiny, ktorá sa vypracúva na základe prospechu, sociálnych podmienok, aktivity a správania sa. V podmienkach sa tiež uvádzalo, že kandidát takéto štipendium môže získať iba dvakrát počas školenia na gymnáziu. V prípade, že dvaja kandidáti majú identický počet bodov, prednosť majú žiaci vyšších ročníkov. Za predpokladu, že sú v tom počte zahrnutí štipendisti zo všetkých troch regiónov vo Vojvodine, štipendium získava prvých päť žiakov. Podľa stanovených pravidiel pre udeľovanie štipendií NRSNM komisia rozhodla, že by sa zo 42 uchádzačov štipendium malo udeliť nasledujúcim 5 žiakom: z regiónu Báčka Michaele Tárnociovej a Benjamínovi Kunčákovi z Pivnice a Michalovi Beličkovi z Báčskej Palanky, zo Sriemu ho získa Filip Rybár zo Šídu a z Banátu Martina Petrášová z Jánošíka. J. Č-p

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU

O dve triedy menej re nedostatočný počet žiakov Základná škola T. G. Masaryka v Jánošíku, v ktorej sa výučba koná výlučne po slovensky, vlani zostala bez jednej triedy, takže v škole mali iba sedem, namiesto dovtedajších 8 tried. Tohto roku sa takáto tendencia zopakovala a škola v novom školskom roku štartovala iba so šiestimi triedami: dvoma kombinovanými v nižších ročníkoch a štyrmi vo vyšších. – V nižších ročníkoch máme spolu 29 žiakov – 5 prvákov, 6 tretiakov a po 9 druhákov a štvrtákov, čo podľa pravidiel stačí iba na dve kombinované triedy, – informuje nás riaditeľka školy Zuzana Halabrínová. – Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie síce vyhovel našej žiadosti a dal pozitívnu mienku o tom, že môžeme otvoriť samostatnú prvú triedu, avšak Ministerstvo školstva Srbska, ktoré predsa má konečné slovo, s tým nesúhlasilo, a dovolilo nám otvoriť iba dve kombinované triedy. Jeden problém však zapríčiní ďalší, a tak aj v tejto škole sa za dva roky dvaja učitelia stali prebytočnými. Zhodou okolností učiteľka,

29. 9. 2012

39 /4510/

ktorá vlani zostala bez triedy, odišla na materskú dovolenku, a tak si aspoň dočasne riešila existenciu, a učiteľ, ktorý mal prebrať tohtoročných prvákov, v tejto chvíli – po ukončenie súbehu – pracuje vo vyšších ročníkoch ako neodborný káder. Ak sa na súbeh neprihlási zodpovedajúci profil profesora, bude pokračovať v tej práci. V opačnom prípade zostane bez práce a dostane sa na zoznam učiteľov, ktorých podľa potreby možno zadeliť iným školám. Ministerstvo mu síce zabezpečí plat ešte počas jedného školského roku, avšak ak ani v tom období nebude zadelený do niektorej školy, natrvalo zostáva bez práce. Budúcnosť tejto školy z aspektu počtu žiakov ani v nastávajúcom období nie je ružová. Síce podľa slov riaditeľky Halabrínovej v nasledujúcich dvoch generáciách budúcich školákov je nadostač detí, pravdaže, za predpokladu, že zostanú žiť v dedine, aby sa zachovali aspoň tieto dve kombinované triedy. Avšak v školskom roku 2014/2015 a 2015/2016 školu očakáva ďalší problém.

HLAS ĽUDU

Najmladší jánošícki žiaci – prváci a druháci – v jednej triede s učiteľkou Jarmilkou Urbanovou (Foto: J. Takáč)

– V roku 2014 nám prichádzajú iba dvaja prváčikovia a o rok neskoršie iba jeden žiačik, takže celkove v nižších ročníkoch bude iba 15 žiakov, a hrozí nebezpečenstvo, že tu budeme mať iba jednu triedu. Nuž a po tých dvoch rokoch nám prichádzajú znovu trochu väčšie generácie, vďaka čomu môžeme očakávať, že sa nám znovu vrátia aspoň dve kombinované triedy, pravdaže, ak sa na tomto poli niečo nezmení, totižto ak národnostné rady národnostných menšín nevybojujú zmenu zákona tak, aby menšinové triedy mohli byť samostatné aj s menším počtom žiakov.

Inak v jánošíckej základnej škole počet žiakov neustále klesá. Ešte pred niekoľkými rokmi ich bolo vyše 100, avšak toho roku základné vedomosti tu získava iba 66 žiakov – o 4 menej ako v roku predtým. Podľa mienky riaditeľky Halabrínovej okrem všeobecného trendu nízkej natality základnou príčinou je veľká nezamestnanosť mladých ľudí, ktorí za prácou odchádzajú na Slovensko alebo do vyvinutejších prostredí. Ak sa na tom pláne v nadchádzajúcom období niečo podstatnejšie nezmení, v tejto škole možno očakávať ešte väčšie problémy. V. Hudec

K U LT Ú R A ĎALŠÍ ZÁJAZD KOMORNÉHO ZBORU ZVONY

Na stretnutí zborov v Sarvaši elenčský Komorný zbor Zvony posilnený niekoľkými členkami speváckych zborov z Báčskeho Petrovca vystúpil v sobotu 22. septembra na 10. Ekumenickom stretnutí speváckych zborov v Sarvaši, v Maďarsku. Tohtoročné stretnutie prebiehalo v tamojšom novom evanjelickom kostole a jeho motto bolo: Spievajúceho človeka Boh poslal medzi nás, aby jeho veselý a smutný spev obmäkčil tvrdé srdcia, a vyvýšil do nebies nás. (H. W. Logfellow). Toto združené spevácke teleso sa na vystúpení v Sarvaši predstavilo štyrmi piesňami a piatu

zaspievalo na znak vďaky a úcty, ktorá im bola prejavená na samotnom koncerte. Okrem Zvonov na tomto stretnutí sa zúčastnili aj Evanjelický zmiešaný zbor z Békešskej Čaby, Slovenský Z vystúpenia v Sarvaši páví krúžok z Poľného Berinčoka, Krúžok spevo- Spievajúca mládež slovenská z kolu zo sarvašskej základnej Mlynkov. Za účasť na stretnutí sa školy, Zmiešaný zbor sloven- členom speváckych telies poských pedagógov Čabianska ru- ďakoval predseda Slovenskej žička z Čaby, Komorný chór samosprávy v Sarvaši Tibor Mómesta Sarvaš a spevácky zbor tyán. V mene evanjelickej cirkvi nového kostola prítomných pozdravil farár Zsolt Kollar a pobožnosť celebrovala farárka Celoštátnej Slovenskej farskej služby Hilda Fabulyová-Gulácsiová. V úvode programu sa účastníkom a prítomným v kostole prihovoril aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik. Na koncerte

DNI RÓMSKEJ KULTÚRY V STAREJ PAZOVE. V dňoch 18. a 19. septembra v predsieni divadla sa konalo podujatie pod názvom Dni rómskej kultúry v Starej Pazove Zvezdane kočije. Hlavným organizátorom podujatia je Národnostná rada rómskej národnostnej menšiny – Výbor pre kultúru, kým spoluorganizátorom za podpory Obce Stará Pazova bolo Stredisko pre kultúru Stará Pazova. Dni rómskej kultúry otvoril Jovan Damjanović, predseda Svetovej organizácie Rómov. Cieľom podujatia je Rómom a príslušníkom iných národov a národnostných spoločenstiev predstaviť nemateriálne kultúrne dedičstvo Rómov za pomoci vystavených olejomalieb a fotografií z antropologického cyklu Rómov, prezentáciou kníh a predovšetkým Srbsko-rómskeho slovníka... V prvý deň tohto podujatia v predsieni divadla odzneli aj dve prednášky o jazykovej konštrukcii rómskeho jazyka a o antropologickom cykle u Rómov, ktoré mali na starosti Bajram Haliti, spisovateľ, publicista a novinár, a Zlatomir Jovanović, kulturológ. Na fotografii záber z otvorenia podujatia: (sprava) Vladimir Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru Stará Pazova, Jovan Damjanović, Bajram Haliti a Zlatomir Jovanović. A. Lš.

boli aj významné osobnosti kultúrneho a politického života Slovákov v Maďarsku. Po skončení programu pre hosťujúci zbor zo Selenče bola zorganizovaná obchôdzka mesta Sarvaš, kde hostia spoznali znamenitosti Sarvaša a získali nové poznatky o dejinách a živote Slovákov v tomto meste. Hlavným organizátorom tohtoročného Stretnutia speváckych zborov bola Celoštátna Slovenská samospráva a spoluorganizátorom Slovenská samospráva mesta Sarvaš. J. Berédi-Ďuky

KONCERT V STAREJ PAZOVE. Žiaci Hudobnej školy Mr. Ljubinka Lazića z Vojky po prvýkrát vystúpili v Starej Pazove. Minikoncert sa uskutočnil vo štvrtok 20. septembra v predsieni divadla za prítomnosti početného obecenstva. S bohatým repertoárom vystúpili žiaci, ktorí sa učia hrať na gitare, klavíri a kontrabase. Ináč v tejto hudobnej škole pre veľký záujem naplánovali aj otvorenie smeru pre husle. Spomenutý koncert sa konal v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova. Na fotografii: Spokojný Mr. Ljubinko Lazić so žiakmi svojej školy. a. lš.

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V NOVOM SADE

Výstava v znamení slamy a obilia ýstavu pomenovanú Duch obilia – slama v každodennom živote a rituáli otvorili v utorok 18. septembra v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade. Spomenutú výstavu pripravili autorky Tatjana Bugarski, vyššia kustódka – etnologička a Anna Séčová-Pintírová, kustódka – etnologička Múzea Vojvodiny. Na slávnostnom otvorení prítomných privítala kustódka Vieročka Šípková, a po- Atraktívny slamený strašiak v ústrednej časti tom sa návštevníkom výstavného priestoru prihovorila riaditeľka Múzea Vojvodiny Agneš Ozerová. hrade. Autorky výstavy Duch obiVýstavu otvorila prof. Dr. Vesna lia – slama v každodennom živote Vučinićová-Neškovićová z Ka- a rituáli túto zaujímavú výstavu tedry pre etnológiu a antropo- koncipovali skúmaním muzeállógiu Filozofickej fakulty v Bele- nych exponátov vyrobených zo

Páčivé vence z obilia

slamy a obilia. Tak sú do obsahu výstavy zaradené rôzne veci z tohto materiálu, ako sú žatevné vence, slamené klobúky, čižmy do snehu vyrobené zo slamy, rôzne slamené košíky, atraktívny slamený strašiak. Fotografiami a ďalšími predmetmi sú znázornené aj obyčaje, v ktorých je slama záväznou časťou vianočného obradu. Au-

torky výstavy takýmto spôsobom zisťovali, čo ľuďom v bližšej a ďalšej minulosti znamenalo používanie slamy v každodennom živote a v rituáloch, ako aj to, aký význam ono má v súčasnom živote. Vystavené exponáty svedčia o tom, že slama a obilie ako vďačné materiály sa vyznačujú širokou paletou praktického a ozdobného použitia v každodennom živote. Táto pútavá výstava v priestoroch Múzea Vojvodiny v Novom Sade bude záujemcom k dispozícii do 20. novembra. K. G.

BÁČSKA PALANKA

Z ČINNOSTI KYSÁČSKYCH MATIČIAROV

Výstava krížikových výšiviek V

Tablo, depo, členské...

báčskopalanskom Slovenskom dome bola v nedeľu 9. septembra nainštalovaná výstava ručných prác pod názvom Krížiková výšivka – naša tradícia. Tradične, každý rok takéto a podobné výstavy chystajú členky Spolku žien pri MOMS Báčska Palanka. Tentoraz to boli výšivky na krížiky a výstava ukázala, že v skriniach ich Palančania (či Záber z výstavy Palančanky) majú nádherné a neúrekom. Vystavené práce mnohých prišli aj hostia: z Lalite, Selenče, Pivnice, vrátili na chvíľku do minulosti. Pred- Hložian, Kysáča, Starej Pazovy a z Báčsedníčka Spolku žien Darina Vala- skej Palanky i predstavitelia Združenia chová pripomenula, že chceli výstavu Šandora Večeru a Združenia poduešte spestriť, a preto sa tu dalo vidieť najských Nemcov. Výstava bola otvorená len ten jeden aj niečo moderné. Boli tu zaujímavé výrobky Márie Latiškovej zo starého deň, ale cenné predmety – výšivky usipapiera, presnejšie vypracované tech- lovných rúk boli stredobodom ponikou papierového pletenia: advent- zornosti a družba hostí a hostiteľov soné vence, zvončeky, čižmičky, zajači- ľou takýchto príležitostných stretnuky, košíky, kvety, črepníky. Okrem ná- tí. E. Hložanová vštevníkov – záujemcov z Palanky 29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

matičných miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči v utorok 18. septembra zasadali členovia Správnej rady MOMS Kysáč. Z informácie predsedu MOMS Kysáč Rastislava Surového sa úvodom dozvedeli o matičnej činnosti medzi dvoma zasadnutiami, a to nielen o aktivitách v rámci MOMS Kysáč, ale aj o návštevách a účasti kysáčskych matičných predstaviteľov na podujatiach mimo osady. Predchádzajúce zasadnutie ináč bolo v apríli, nuž aktivít bolo skutočne veľa. Keďže si naplánovali vypracovať tablo členov Správnej rady MOMS od roku 1990 do roku 2012, na utorkovom zasadnutí sa dohovárali o praktických veciach okolo realizácie tohto predsavzatia. Naplánovali si aj zarámovať obrazy popredných jednotlivcov z Kysáča a vystaviť ich na stenách svojich matičných miestností. Keďže je stále väčší záujem o používanie Slovenského národného domu zo strany iných záujemcov, na spomenutom zasadnutí správnej rady sa hovorilo o podmienkach, pod ktorými je to možné a ktoré zostalo ešte spresniť. Hovorilo sa aj o finančných záležitostiach, a to v súvislosti s dokončením prác na depe – sklade pri Slovenskom národnom dome a v súvislosti so zbieraním matičného členského na rok 2012. Ako na záver zasadnutia bolo počuť v Kysáči, hlavne medzi žiakmi, evidovali záujemcov o založenie spolku filatelistov. Preto sa matičiari zmienili aj o tejto možnosti. E. Š.

K U LT Ú R A V NEMECKEJ KNIHE O KOVAČICKEJ INSITE

Fotoportréty umelcov bez maliarskych stojanov líži sa Kovačický októbrový salón 2012. Prvý Kovačický október sa realizoval v roku 1952. Za desaťročia tento druh výtvarného umenia Slovákov z Juhoslávie (dnes Srbska) získal obdiv a svetovú slávu. Za nevídaný a neslýchaný úspech kovačickí umelci môžu vďačiť predovšetkým podpore

tich maliarov – členov Galérie insitného umenia do reprezentačnej Encyklopédie svetovej insity. Úlohu zohrávali i milovníci insitného umenia z Belehradu, Záhrebu, ale i sveta, vrátane diplomatov, ktorí snahu Kovačičanov podporili kúpou olejomalieb. Obrazy kúpili i niek-

nimi alebo reprodukcie v kultúrnych prílohách nielen slovenská tunajšia tlač (Hlas ľudu, Nový život, Rozhľady), vojvodinské denníky a týždenníky (Pančevac, Dnevnik, Magyar Szó), špecializované a regionálne noviny (Front, Mladi borac, Zadruga, Poljoprivrednik, Glas Podrinja, Narodne novine),

tografie, iba reprodukcie malieb. Trochu zabudnutá kniha v nemeckom jazyku dnes známych tvorcov dokumentárnych filmov – perom Reinalda Schnella (1935) a objektívom Petra Nestlera (1937) pod názvom Bauem malen Bilder (Asso Verlag 1973; fotografie a denník autorov sú ale z roku 1966), reportérskym spôsobom zaznamenáva fotoportréty maliarov v ich každodennom živote, bez štetca a palety, na dvoch fotografiách i s ich rodinami. Prínosom v osemde-

Na snímkach Petra Nestlera z roku 1966:

Michal Bíreš

Martin Paluška

Ondrej Veňarský

Ján Veňarský

Martin Jonáš

Zuzana Chalupová

Ján Sokol

Pavel Hrk

Autor textu v knihe Bauem malen Bilder Reinald Schnell

Fotograf Peter Nestler

z vlastnej dediny. A ak aj niektorí v tej dobe dôležití Kovačičania maliarov priamo nepodporovali, tak aspoň neodporovali v ich činnosti. Navyše už 15. mája 1955 bola pri Dome kultúry založená Galéria sedliakov – maliarov. Veľmi dôležitá bola i pomoc cez rady pančevského akademického maliara Stojana Trumića. Onedlho i výtvarných kritikov a publicistov Ota Bihalji Merina a Nebojšu Batu Tomaševića. Táto dvojica napokon neskoršie zaradila až jedenás-

toré kultúrne inštitúcie Juhoslávie a maľby sa, okrem na samostatných a kolektívnych výstavách, začali zjavovať i na dôležitých podujatiach juhoslovanského a svetového insitného umenia. Významnú rolu hralo aj propagovanie ich aktivít v tlači (TV bola iba na začiatku, obecenstvo sa informovalo cez filmové správy). Za prvých pätnásť Kovačických októbrov písali o banátskych maliaroch reportáže, články, riporty z výstav, zverejňovali rozhovory s

ale i juhoslovanské osvedčené denníky (Politika, Borba), čerstvé večerníky (Večernje novosti), prestížna slovenská tlač (týždenník Život a rôzne noviny s kultúrnou tematikou) a svetová tlač (New York Times, The Times, Life International). V neposlednom rade to boli knihy alebo katalógy s obsiahlejšími informáciami o maliaroch v rôznych jazykoch. Na rozdiel od tlače, v publikáciách a katalógoch sú zväčša maliari pri maliarskom stojane alebo sú vôbec nie zverejnené ich fo-

siatstranovom diele sú i fotografie iných Kovačičanov a Kovačičaniek: žien pri predaji na trhu, chlapcov v kovačickom starom parku, ženy s dcérkou na Druhej ulici, kým ešte nebola „hradská“ a podobné. O tom, že autorská dvojica Schnell – Nestler urobila kvalitnú prácu, môžu sa presvedčiť i čitatelia Hlasu ľudu. Z množstva fotografií portrétov kovačických maliarov P. Nestlera je na tejto strane iba niekoľko. Ján Špringeľ

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

ČLENOVIA HUDOBNO-FOLKLÓRNEHO SÚBORU V ŠÍROM POLI HRUŠKA Z KOVAČICE a členky Ženského spolku v Kovačici uplynulý víkend boli účastníkmi 34. Festivalu folklórnych tradícií Vojvodiny vo Vrbase, ktorý sa usporiadal v dňoch 21. až 23. septembra. V nedeľu 23. septembra vo veľkej sieni Kultúrneho strediska Vrbas pred odbornou porotou medzi 40 účastníkmi z celej Vojvodiny vystúpili aj Ženská spevácka skupina Sláviky, Mužská spevácka skupina Bohémi a Slovenský ľudový orchester Rosička. Sprievodnou akciou tohto podujatia bol aj Veľký panónsky trh, ktorý na svojich stánkoch ponúkal návštevníkom rôzne tradičné jedlá, ručné práce a rôzne iné domáce výrobky. A. Ch.

SLOVENSKÝ EVANJELICKÝ KOSTOL V KOVAČICI bol uplynulý víkend miestom kvalitnej hudobnej udalosti. Pri príležitosti pamiatky založenia cirkevného zboru na Bardáni, 210 rokov od založenia Kovačice a na pamiatku kňaza Jána Čaploviča, ktorý prišiel do Kovačice zo Záriečia, v sobotu 22. septembra bol v kovačickom kostole chrámový koncert Po stopách Jána Čaploviča. Na koncerte vystúpili jedenásťčlenný hosťujúci mužský spevácky zbor zo Záriečia zo Slovenskej republiky, domáce cirkevné spevokoly oboch cirkevných zborov pod vedením kantorov Jána Nemčeka, Jána Marku, Anny Zlochovej a Alžbety Hriešikovej, mužská spevácka skupina z Kovačice pod vedením Pavla Tomáša st., mladučká speváčka Gabriela Svetlíková a organista Janko Siroma. A. Ch.

Ja sa prepačujem enáležité spojenia prepáčiť sa a prepačovať sa my dolnozemskí Slováci, ktorým je srbčina občas bližšia ako materinský jazyk, nepociťujeme ako nespisovné. Celkom bežne ich používame, keď sa chceme ospravedlniť za neprimeraný počin, požiadať o prepáčenie, aj keď tieto slovesá nepatria do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny. Do našskej nárečovej podoby sa dostali priamym prekladom zo srbského izviniti se, izvinjavati se. Spisovná slovenčina pozná slovesá prepáčiť a prepačovať, ktoré používame v spojeniach, keď niekto niekomu prepáči, t. j odpustí, nezazlieva, nemá za zlé, či odpúšťa mu nekorektné konanie. Náležite sa používajú v takýchto a podobných vetách: „Prepáč mi moju drzosť.“; „Moja mama mi také skutky prepačuje.“; „Prepáčte, že vyrušujem.“ Našské slovesá prepáčiť sa a prepačovať sa, – ktoré len tak párajú v ušiach tým trochu viac zasvätenejším do pravidiel spisovnej slovenčiny, a chceme nimi síce vyjadriť, že sme oľutovali svoje nesprávne, nekorektné správanie, ale sa dosahuje opačný efekt – vyznieva to ne-

V BIELOBLATSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE svojráznym spôsobom dali príspevok k šíreniu dobrej vôle a odkazov mieru v koncentrických kruhoch. Zorganizovali totiž dielňu na tému mieru a harmónie medzi ľuďmi. V rámci tohto zaujímavého podujatia školská psychologička Branka Vasiljevićová a učiteľka výtvarnej kultúry Andrea Jakšićová-Ivanovićová usporiadali svojráznu umelecko-psychologickú performanciu, na ktorej žiaci starších ročníkov mali príležitosť spoznať sa s tým, čo to je mandala a ako sa vyrába. To preto, lebo v starej východniarskej filozofii mandala je symbolom spôsobu a štýlu, ale aj prostriedok harmonizácie a silnenia vnútornej bytosti človeka. Touto performanciou vlastne bieloblatskí žiaci v Medzinárodný deň mieru zaslali do sveta silný odkaz, že všeobecná, ale aj osobná harmonizácia sú tou pravou cestou k obstátiu našej civilizácie. M. Nedeljkov

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

vkusne, ba až smiešne, – v spisovnej slovenčine neexistujú. V takýchto situáciách sa používajú slovenské slovesá ospravedlniť sa, ospravedlňovať sa, alebo žiadať / požiadať niekoho o prepáčenie. Našské nadmieru zaužívané vety „Ja sa prepačujem, že som načas neodovzdala rukopisy.“; „Ja sa prepačujem, že meškám.“ „Najprv mi vynadá, a potom sa mi prepačuje.“; „Ak sa mi prepáči, odpustím jej.“ budú mať slovenské znenie v takejto podobe: „Ospravedlňujem sa, že som načas neodovzdala rukopisy.“; „Ospravedlňujem sa, že meškám.“; „Najprv mi vynadá, a potom sa ospravedlňuje.“; „Ak sa mi ospravedlní, odpustím jej.“ Aj takáto veta sa v dnešných krízových časoch často dá počuť: „Ja sa prepačujem, ale na veľkolepé oslavy nemám peniaze.“, ktorá je, samozrejme, nenáležitá a v spisovnej podobe vyznie takto: „Ja sa ospravedlňujem, ale na väčšie investície nemám peniaze.“, avšak možno povedať aj takto: „Nech mi prepáčia, / nech mi nemajú za zlé, ale na veľkolepé oslavy nemám peniaze.“ ah

K U LT Ú R A

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

BLAHOŽELANIE

OZNÁMENIE Dňa 28. augusta na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre na Fakulte prírodných vied, odbor aplikovaná informatika, úspešne ukončil štúdiá a získal titul Mgr. VLADIMÍR PAVLIS z Báčskeho Petrovca. Pri tejto príležitosti mladému magistrovi srdečne blahoželajú a veľa úspechov v ďalšom živote a práci prajú rodičia a brat Ján.

BLAHOŽELANIE Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na Fakulte prírodných vied – odbor aplikovaná informatika úspešne ukončil štúdiá a získal titul magister VLADIMÍR PAVLIS z Báčskeho Petrovca. Pri tej príležitosti svojmu vnukovi srdečne blahoželajú a veľa úspechov do budúcna želajú starí rodičia Pavlisovci a starká Majnárová.

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište, Ulica Ivana Kosančića č. 5, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7 234, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. septembra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-858/12, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište, Ulica Ivana Kosančića č. 5, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7 234, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE

BIELOBLATSKÍ ŠKÔLKARI A ŽIACI NIŽŠÍCH ROČNÍKOV spolu so svojimi rovesníkmi z 30 škôl z celého Srbska, ako aj z Rumunska a Bosny a Hercegoviny v sobotu 15. septembra navštívili útulok pre domáce zvieratá v Ďurdeve, kde sa zúčastnili na tradičnom podujatí Deň zdravej výživy a ochrany zvierat. Od majiteľky útulku Moniky Bruknerovej a jej spolupracovníkov sa deti mohli dozvedieť, že zvieratá sú priateľmi človeka a že sa o ne treba primerane starať. Okrem hry so zvieratami, ktorých v tomto útulku majú 25 druhov, deti sa zúčastnili v práci tematických dielní. Keďže sa na návštevu nechodí s prázdnou rukou, najmladší Bieloblatčania spolu s vychovávateľkou Ilonkou Vrškovou a učiteľkami Annou Valentovou a Vierkou Hriešikovou-Vrškovou do Ďurdeva priniesli stravu pre psov, ako svoj skromný príspevok k práci tohto útulku. vlh foto: M. Nedeljkov

Nositeľ projektu TELENOR , s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište, Ulica Ivana Kosančića č. 5, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7 234, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény typu ADU 451 602 po úseku pre systém GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 3 + 3 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 120 ° (prvý úsek), 220 ° (druhý úsek) a 310 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Narodni heroji. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS Sajmište, číslo 0 408/12-271 AP, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajmište je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 6.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA Dňa 30. septembra 2012 uplynie 5 rokov, čo nás navždy opustil náš drahý manžel, otec a starý otec

BOLESTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na milovaného manžela, otca a starkého

s našou sestrou a tetkou

VLADIMÍRA HANSMANA

MARTIN TOMÁŠIK

1948 – 2002 – 2012 z Petrovca

4. 4. 1949 – 30. 9. 2007 – 2012 z Padiny

MÁRIOU DOMONIOVOU 22. 8. 1935 – 19. 9. 2012 z Kysáča Milovala si život a všetkých nás. Hoci už nie si s nami, s láskou si na Teba budeme spomínať. Tvoje sestry: Anna Páliková a Júlia Chovancová s rodinami

Čas plynie, ale spomienka na Teba, Tvoju lásku a dobrotu zostane navždy v našich srdciach. Tvoji najmilší

Vždy len s láskou si na Teba budú spomínať Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou starkou a prastarkou

Dňa 29. septembra 2012 je tomu 5 rokov, čo nás náhle opustil môj brat

ONDREJA KOCMANA

ADAM MIHÁĽ 4. 4. 1943 – 29. 9. 2007 – 2012 z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: sestra Anna De Jonge s manželom Albertom a deťmi Natašou a Emilom s rodinami z Holandska

SPOMIENKA

1956 – 2004 – 2012 z Báčskeho Petrovca

Dňa 2. októbra 2012 uplynie osem rokov, čo si nás navždy opustil, drahý manžel, otec a starký. Na Teba si spomínajú Tvoji najmilší

MÁRIOU DOMONIOVOU 22. 8. 1935 – 19. 9. 2012 z Kysáča Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. Vnuk Miroslav Grňa a vnučky Miluška Čemanová a Marína Sláviková s rodinami a vnuk Ivan Slávik

PREDÁVAM chatku na Trohákoch v Petrovci. Pavel Kamáň, Janka Jesenského 5a, Báčsky Petrovec, 063/8310 644 a 021/780-389.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – braće Krkljuš – NS 179, NSU 179, v Ulici braće Krkljuš 21, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2 979, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sajam III – NS 122, NSU 122, v Ulici hajduk Veljkovej 11, na katastrálnej parcele číslo 7 540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Adice – NS 176, NSU 176, v Ulici Branka Ćopića 122, na katastrálnych parcelách číslo 2 421/1 a 2 421/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

DROBNÉ OZNAMY

na rodičov

PAVLA KOZU

PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,33 eura. Volať na tel. č.: 021/635-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00.

ANNU KOZOVÚ

1926 – 2004 – 2012 1924 – 1999 – 2012 z Petrovca Roky plynú, ale smútok zostáva stále rovnaký. Chýbate mi. Dcéra s rodinou

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 21. septembra 2012 ma v bôli a smútku navždy zanechal môj manžel

Dňa 24. septembra 2012 uplynulo 6 mesiacov, čo nás navždy opustil náš drahý strýko a ujo

s bratom a ujom

JÁN ZAVAROŠ 9. 5. 1947 – 21. 9. 2012 z Báčskeho Petrovca

Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú, ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života.

JÁNOM ČAPEĽOM ĎURO MATUŠKA

7. 5. 1955 – 17. 9. 2012 z Kulpína

15. 12. 1938 – 24. 3. 2012 z Kovačice Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoji najbližší

Kto zomrel, neodchádza, ale zostáva v srdciach tých, ktorí ho milovali. Zarmútená sestra Mária Pintírová so synom Milom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 21. septembra 2012 nás navždy zanechal náš manžel, otec a starký

Dňa 21. septembra 2012 nás navždy opustil náš milovaný otec

s ujom

Tvoja manželka Anna

JÁN ZAVAROŠ

JÁNOM ČAPEĽOM

9. 5. 1947 – 21. 9. 2012 z Báčskeho Petrovca

7. 5. 1955 – 17. 9. 2012 z Kulpína

JÁN ZAVAROŠ 9. 5. 1947 – 21. 9. 2012 z Báčskeho Petrovca

Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj vtedy, keď si chcel tak veľmi žiť. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší, a naše srdcia nikdy nevylieči. S láskou si na Teba budú spomínať: Tvoja manželka Anna a dcéry Katka a Anna s rodinami

Tak skromne si žil a bez rozlúčky si nám odišiel. Naše boľavé srdcia nič nevylieči a nášho milého ociho nič nenahradí.

Opustil si nás náhle a nečakane bez slov rozlúčky. S láskou a úctou si na Teba a Tvoju dobrotu budú vždy spomínať Tvoji: Jaro a Zdena Jaškovci s deťmi Braňom a Vlastom

Zarmútené dcéry Katarína a Anna

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

TICHÁ ROZLÚČKA

Dňa 21. septembra 2012 sme sa v bôli a smútku rozlúčili s naším starkým

s kmotrom

SPOMIENKA

JÁNOM ZAVAROŠOM 9. 5. 1947 – 21. 9. 2012 z Báčskeho Petrovca

JÁNOM ZAVAROŠOM Už len kyticu z lásky na hrob Ti môžeme dať a za všetko krásne, čo si nám v živote dal, iba Ti môžeme ďakovať. Tvoje vnúčence: Katka, Samko, Anna a Janko Záborskovci

JÁN ŠIMO

1947 – 2012 z Petrovca

1. 6. 1945 – 24. 9. 2002 – 2012 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú kmotrovci Kováčovci

Čas plynie, roky ubiehajú, spomienka v srdciach zostáva. Tvoji najbližší

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

s manželom, otcom a zaťom

Dňa 19. septembra 2012 nás navždy opustila naša matka, starká a prastarká

MÁRIA DOMONIOVÁ 22. 8. 1935 – 19. 9. 2012 z Kysáča

JÁNOM ČAPEĽOM 7. 5. 1955 – 17. 9. 2012 z Kulpína

Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať.

Ťažký osud to vzácne mi vzal, bolesť v srdci a prázdny dom zanechal. Osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Navždy zarmútení: manželka Danica, syn Saša a svokra Katarína

S úctou si na Teba vždy budú spomínať: dcéry Mária Grňová s manželom Jánom a Júlia Sláviková s manželom Jánom

SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom

JÁNOM ČAPEĽOM

JÁNA BAKA

7. 5. 1955 – 17. 9. 2012 z Kulpína

Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj vtedy, keď si tak veľmi chcel žiť. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší, čo naše srdcia nikdy nevylieči. S láskou si na Teba bude spomínať sestra Anna Hašková

1958 – 2002 – 2012 z Báčskeho Petrovca

ZUZANA MARŠALOVÁ Dňa 24. septembra 2012 uplynulo desať smutných rokov od jeho smrti. Na neho si spomínajú a nikdy nezabudnú: manželka Anna, syn Ján a dcéra Anna s rodinami

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na moju manželku

JÁNA ŠIMU 1945 – 2002 – 2012 z Kulpína

S úctou si na Teba spomínajú svatovci Záborskovci

SPOMIENKA Dňa 15. septembra 2012 uplynul rok, čo nás opustila matka, stará mama a prastarká

MÁRIU GALÁTOVÚ rod. Urbanovú 7. 8. 1946 – 27. 9. 2008 – 2012 z Kovačice

Čas rýchlo plynie, ale spomienka na Teba zostáva večná. S úctou si na Teba spomína Tvoj manžel a najmilší

4. 7. 1929 – 15. 9. 2011 – 2012 z Kovačice Na Teba nezabúdajú: dcéry s rodinami

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Tel.: 063/71673-82. KREKA WESO a ALFA PLAM servis koná všetky druhy opráv a predáva remontované pece. Mobil: 064/1173455. DÁM DO PRENÁJMU jedenapolizbový byt v Belehrade. Tel.: 060/3151113.

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS – Futoški put (ALBA) – NS 174, NSU 174 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Futoški put (ALBA) – NS 174, NSU 174, v Ulici Futoški put 93c, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1 771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. septembra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-660/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Futoški put (ALBA) – NS 174, NSU 174, schvaľuje

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 3 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 3, Bulvár Slobodana Jovanovića č. 29, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10 708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. septembra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-856/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 3, schvaľuje

ROZHODNUTIE ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Futoški put (ALBA) – NS 174, NSU 174, v Ulici Futoški put 93c, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1 771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Futoški put (ALBA) – NS 174, NSU 174, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 3, Bulvár Slobodana Jovanovića č. 29, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10 708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 3, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

ZDÔVODNENIE ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Futoški put (ALBA) – NS 174, NSU 174, v Ulici Futoški put 93c, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1 771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény typu Kathrein 80 010 486 po úseku pre systémy GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 25 ° (prvý úsek), 120 ° (druhý úsek) a 260 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bratstvo – Telep a MS Gavrila Principa. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS – Futoški put (ALBA) – NS 174, NSU 174, č. 1 406/12-172 AP, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Futoški put (ALBA) – NS 174, NSU 174, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 6.3 Odborné zhodnotenie obťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica 3, Bulvár Slobodana Jovanovića č. 29, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10 708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény typu A 79451700 po úseku pre systém GSM 900 a jednej antény typu A 19451901 po úseku pre systém UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 3 + 3 + 2 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 60 ° (prvý úsek), 160 ° (druhý úsek) a 260 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bystrica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS Bystrica, číslo 0408/12-171 AP, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Bystrica je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 6.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Žitni trg Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Žitni trg, Ulica Masarykova č. 25, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 9 894, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. septembra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-872/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Žitni trg, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Žitni trg, Ulica Masarykova č. 25, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 9 894, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Žitni trg, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Žitni trg, Ulica Masarykova č. 25, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 9 894, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény typu ADU 451 602 po úseku pre systém GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 40 ° (prvý úsek), 160 ° (druhý úsek) a 260 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Žitni trg. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS Žitni trg, číslo 0408/12-270 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Žitni trg je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 6.4 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47–20–840 a 021/ 47–20–844 inzercia@hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu Podnikateľsko-stavebný objekt výšky Po + P + 1 + T, a podnikateľský objekt – sklad výšky P Nositeľ projektu Nikola Mitrović, Ul. Nikolu Teslu 9, z Veternika, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Podnikateľsko-stavebný objekt výšky Po + P + 1 + T, a podnikateľský objekt – sklad výšky P vo Veterniku, v Ulici Iva Lolu Ribara 53a, na katastrálnej parcele číslo 3 243/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. septembra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-837/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Nikolu Mitrovića, Ul. Nikolu Teslu 9, z Veternika, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnikateľsko-stavebný objekt výšky Po + P + 1 + T, a podnikateľský objekt – sklad výšky P, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Podnikateľsko-stavebný objekt výšky Po + P + 1 + T, a podnikateľský objekt – sklad výšky P, vo Veterniku, v Ulici Iva Lolu Ribara 53a, na katastrálnej parcele číslo 3 243/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Nikolu Mitrovića, Ul. Nikolu Teslu 9, z Veternika, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí podmienky a uplatní opatrenia na zamedzovanie, zmenšenie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom opísaným v žiadosti a zvlášť zabezpečí nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Nikola Mitrović, Ul. Nikolu Teslu 9, z Veternika, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Podnikateľsko-stavebný objekt výšky Po + P + 1 + T, a podnikateľský objekt – sklad výšky P, vo Veterniku, v Ulici Iva Lolu Ribara 53a, na katastrálnej parcele číslo 3 243/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokácia a účel projektu sú v súlade s informáciou o lokácii č. V-353-509/12 z 26. júla 2012, vydanou zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 – Zariadenia na nakladanie s odpadom – skládky odpadu, ktoré nie sú nebezpečné, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ale je menšej kapacity od kapacity definovanej ako kritérium o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (kapacita nepresahuje 2 t). Projektom je určené triedenie a skladovanie použitých automobilových súčiastok. Z priloženej dokumentácie je stanovené, že projekt nepredstavuje významnejšieho znečisťovateľa životného prostredia a že sa uplatnením opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti zabezpečí predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu sa nebudú javiť negatívne efekty, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

PIATOK 28. septembra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Tajomstvo tatárskej lúky. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z literárneho stretnutia predstaviteliek ženských spolkov v Pivnici, zo stretnutia nitrianskych a petrovských policajtov a záznam z otvorenia Medzinárodného veľtrhu LORIST. Odvysielané budú aj aktuality z poľnohospodárstva a príspevok z etno výstavy, ktorú nainštalovali ženy zo Slankamenských Vinohradov na tamojšej Starej fare. V športovej rubrike bude záznam o Petrovskom maratóne, ktorý bude v nedeľu 30. septembra, a v štúdiu o ňom bude hovoriť Tatiana Kriváková-Amidžićová. • O 20.45 HORE-DOLU NEDEĽA 30. septembra: • O 11.00 TV ARCHÍV: Odvysielaný bude reportážny záznam z 20. Petrovského maratónu. • O 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: V relácii sa bude hovoriť o aktuálnom stave v Predškolskej ustanovizni Koráb, o prvých evanjelických službách Božích vo Vojlovici a výročí posviacky evanjelického chrámu v Báčskej Palanke. Vysielanie bude spestrené duchovnými melódiami. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 30. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Kovačický október 2012 Zrkadlo, zrkadielko, čie že si? Nadviazanie vzájomnej medzinárodnej spolupráce Utorok 2. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Padina spieva

Slávia – Spartak – Dolina Detský jarmok v Kovačici Súťaž vo varení kotlíkovej fazule Súťaž v triafaní do hlinených terčov Piatok 5. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Ľalie poľné Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Delegácia z Českej republiky zavítala aj do Kovačice

Pondelok 1. októbra: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – ľudové piesne v úprave Jaroslava Vojtechovského; Utorok 2. októbra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby; Streda 3. októbra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú tanečné piesne; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú ochotníci z rôznych krajov; Štvrtok 4. októbra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne v úprave Ondreja Maglovského; Piatok 5. októbra: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 29. septembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – slovenské ľudové piesne v úprave Tibora Andrašovana; NEDEĽA 30. septembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – slovenská populárna scéna. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – sláčikové kvarteto Clauda Debussyho. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – populárne piesne zo Slovenska. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 2. októbra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – skladby impresionizmu; STREDA 3. októbra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 28. septembra do 4. októbra

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 39

20.15 Filmy: Piatok 28. sepZábery z výkupu kukurice tembra – Výbuch Sobota 29. sep- na Sile AS Petrovec tembra – Ohnivé peklo 1/2 18.45 Hit dňa, Reklamy, Pondelok 1. októbra – zostrih Molí Zoznam smrti 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 2. októbra – týždňa Intermission 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Streda 3. októbra – vami Zimný slnovrat 1/2 22.00 Film: Ohnivé peklo 2/2 Štvrtok 4. októbra – 24.00 Záver vysielania Zimný slnovrat 2/2 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: HuCitáty, Reklamy, Zvon dobný mix 23.00 Záver vysielania V piatok a v sobotu o 18.15: Nedeľa 30. septembra Z programu TV Kovačica a TV Pan18.00 Hudobné blahoželania čevo

jednotka el. prúdu

V tajničke je meno a priezvisko novinárky, spisovateľky, dramaturgičky a herečky narodenej v Prahe, pôsobiacej na Slovensku. autorka: rímsky ANNA 1. časť bôžik BIČIA- tajničky lásky ROVÁ

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 3. októbra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú vysielané najzaujímavejšie reprízové relácie. Repríza v nedeľu 7. októbra o 7.30 h.

39 /4510/

urán

vpíšte JIRŽI

sleduj

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

29. 9. 2012

slovenská vojenská pohlavná Nemecko pošta jednotka láska

HLAS ĽUDU

spojka Vranje vodnatá oblasť

v púšti hovor (srb.) kapustovitá rastlina

ono

rozhodcovské konanie škola

opytovacie zámeno

Talianska TV pohyb v kruhu

vpíšte ZI zamastil vpíšte KOA

2. časť tajničky

plakal

klam as Hl du posvätný ľu obraz

tona dinár riečny ostrov

poh. mestečko na Dunaji

pond North vpíšte ISN

náhle ochabnutie druh ihlič. stromu

bitím omlátil

vpíšte ZP

sieť v tenise

prospech

citoslovce

naplnená

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 38 – VODOROVNE: krasopis, rozumela, il, razom, Todor, nu, Ivov, oae, kamion, l, al, nd, t, ošarpať, k, i, arka, rošáda, ž, klk, Ilok, zaklalo TAJNIČKA: SAMUEL ŠIŠKA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 36 z čísla 36 Hlasu ľudu z 8. septembra 2012 bolo: PAVEL MUČAJI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARTINA TANACKOVIĆOVÁ, Ul. poľná č. 33, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Dolina vedie tabuľku Padinská Dolina sa spoza chotára vrátila s plným ziskom, teraz je jediná v lige bez prehry na prvom mieste rebríka. Prvú výhru dosiahla pazovská Jednota nad odžackým Tekstilcom. Lampáš i naďalej držia Pančevčania bez žiadnej výhry. Výsledky 6. kola: Cement – Dunav 2 : 0, B. Topola – Dolina 0 : 1, Sloga – Radnički (SM) 0 : 0, Palić – Senta 2 : 2, Radnički (Š) – Dinamo 1 : 0, Srem – Radnički (S) 2 : 0, ČSK Pivara – Mladost 1 : 0, Jednota – Tekstilac 2 : 1. BAČKA TOPOLA – DOLINA 0 : 1 (0 : 1) eúčasť Memovića, Gigovića a Ivaniševića, ktorí v B. Topole nemohli hrať pre žlté karty, sa veľmi necítila. Presuny v mužstve Doliny dali dobrý výsledok. Záložníci Nedučić a Čerňoš za pomoci P. Čížika a Stajčića boli nepreraziteľní pred bránou vždy spoľahlivého Jevtića. Útočníci hostí pritom častejšie a nebezpečnejšie útočili na bránu skúseného brankára Kronića. Dlho sa hralo v strede ihriska, takže gólových šancí prakticky ani nebolo. Najmladší hráči boli v strede pozornosti. V radoch domácich Cicović, Mezei a Takács strieľali na bránu Jevtića, ktorý dokázal, že je dobrým strážcom siete. Dolina zakladala útoky z bokov, kde lopta najčastejšie bola v nohách mladých hráčov Stojanovského a Ćirića. Konečne v 43. min. Ćirić vybehol pred brankára Kronića a krásne ho loboval – 0 : 1. Po prestávke sa nič nezmenilo. Dolina mala prevahu a viac šancí zvýšiť výsledok, ale Kronić zastavil strely Kovačevića a Šalipurovića, ktorí mierili pod brvno. Domáci mali iba jednu príležitosť, keď Ta-

kács odcentroval a náhradník Martinović kopol vedľa brány. Poslednú štvrťhodinku padinské mužstvo malo hráča viac, lebo sa zranil Kosović a domáci tréner Ž. Racić predtým už vystriedal troch fut-

JEDNOTA – TEKSTILAC 2 : 1 (0 : 0) ový člen republikovej ligy zo Starej Pazovy až v 6. kole zaznamenal prvú majstrovskú výhru. Možno i nečakane Jednota viac než zaslúžene vyhrala nad odžackým Tekstilcom minimálnym výsledkom, ale podľa núkajúcich sa šancí výsledok mohol byť aj presvedčivejší. Domáci hráči sa veľmi snažili zabodovať v plnej miere, a tak aspoň trochu zlepšiť svoje postavenie v tabuľke. Po krátkej začiatočnej iniciatíve Odžačanov domáci postupne ovládli ihriskom. Tentoraz nevystala agresivita a pohyb bez zbytočných hluchých pasáží, zvlášť v pokračovaní zápasu. Domáci predsa dlho nenašli spôsob na to, ako prekonať brankára Andrijaševića. Prvú vyloženú šancu mal nerozvážny Pejčinović, ktorý zblízka prinútil strážcu

purović, Kovačević (Antić), Stojanovski (Đoković), Ćirić (Spaskovski), Ninkov. V nedeľu Dolina uhostí temerinskú Slogu. Ján Bokor

V závere zápasu po presvedčivom náskoku mužstvo Jednoty sa zahrávalo s ohňom a nenápadné útoky hostí dvakrát zavoňali nebezpečenstvom. siete Tekstilca k vážnemu zásahu. V nadstavenom čase hosťom vyšiel proOnedlho potom v 27. min. Pejčinović tiútok a po nepozornom zákroku obdostal ideálnu prihrávku rany Pazovčanov zjemod Stefanovića, najlepšienili prehru. ho hráča zápasu, ale neTáto výhra ohriala trafil nechránenú časť súsrdcia dosiaľ sklamaných perovej brány. fanúšikov Jednoty. Ak Až v 61. min. sa domápazovskí futbalisti budú ci ujali zaslúženého vedebojovať ako v nedeľu, nia po voľnom kope Ogrina tribúne bude aj viac zovića. Pred bránou hostí divákov ako doteraz. sa najlepšie vynašiel ofenJEDNOTA: L. Jovišić, zívny obranca Knežević a Knežević, Đ. Lukić, hlavou loptu dorazil do Prvá radosť: Nenad Šuša, N. Jovišić, Vujsiete. V 67. min. náhradník Jovišić (Jednota čić, Fabók (Šestović), Ogrizović prihrávkou ako St. Pazova) Žakula (Ogrizović), Pejz futbalových učebníc vyčinović, Ljutovac (Drasunul dopredu kapitána Dragina, ten- gin), Stefanović. to sa v plnom behu ocitol zoči-voči s V nedeľu Jednota bude hosťovať v brankárom a presnou strelou trafil sieť B. Jarku, kde sa stretne s domácim tí– 2 : 0. Domáci aj ďalej hrali útočne, ale mom Mladost. veľa šancí nemali. Bz-ý

sedemnástich metrov zvýšil náskok. Hostia sa pokúšali hrubou hrou znemožniť hráčov Tatry, rozhodca im to toleroval a revoltované obecenstvo odsúdilo protestmi. V 78. min. Dejan Dević hrubo fauloval domáceho hráča a rozhodca konečne hosťa poslal predčasne pod sprchy. V 84. min. Ožvát dobre spracoval prihrávku Konstantinova, keď z asi desiatich metrov stanovil konečný výsledok. Na konci asi 150 divákov potleskom odmenilo dobrý výkon a zaslúžené víťazstvo Tatry. Gól Savića (18) z voľného kopu v 63. minúte Zápas viedol Novosad-

Osem šancí – tri góly V

balistov. Rozhodcovia Spasić, Utješanović a Živin ukážkovo viedli tento zápas. DOLINA: Jevtić, Stajčić, P. Čížik, Nedučić, Čerňoš, Tripković, Šali-

Dožili sa prvej radosti

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

TATRA – FR. PARTIZAN 3 : 0 (1 : 0) o väčšej časti zápasu domáci mali viac z hry, pripravili si osem šancí, tri premenili a zaslúžene sa potešili víťazstvu. Po nevyužitých príležitostiach Kohúta a Konstantinova konečne v 42. min. Ožvát z voleja trafil opačný roh brány Bukovčanov – 1 : 0. Po prestávke Kysáčania pokračovali v tlaku, aby v 63. min. Savić z voľného kopu zo

Najmladší Aleksandar Stojanovski (vpravo) bol rýchlejší od obrancov domácich

čan Starovlah. Žltými kartami potrestal Ožváta a Kohúta (Tatra), Šimuliju (Fr. partizan) a červenou hosťa Devića. TATRA: Mucha (Tintor), Srnka, Kulík, Đaković (Paunić), Savić, Cvetić, Konstantinov, Daneček, Ožvát, Vuković, Kohút. Kadeti Tatry prehrali v Novom Sade s Indexom 1 : 0. Výsledky 6. kola: Susek – Mladost 1 : 0, Tatra – Fr. partizan 3 : 0, Fruškogorac – Dinamo 5 : 2, Slavija – Báčka 2 : 1, Borac – Vinogradar 1 : 0, Čenej – Futog 2 : 4, Proleter – Sirig 4 : 0, Sremac – Železničar 3 : 0 kontumačne. Dnes Tatra bude hrať v Novom Sade s mužstvom domácej MladosPavel Pálik ti.

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NA IHRISKU NÁRODNÉHO DOMU FUTBALU V STAREJ PAZOVE

Metro je najlepší

de, ktorému toto bolo prvé oficiálne vystúpenie vo verejnosti, a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Pán veľvyslanec vo svo-

a v nových nemeckých investíciách v Obci Stará Pazova. Prvý človek Staropazovskej obce Đorđe Radinović prejavil spokojnosť, že sa na tomto turnaji vo veľkolepom športovom stredisku v Starej Pazove zúčastnili aj početní nemeckí hospodári. Na futbalovom turnaji v Starej Pazove sa zúčastnilo desať mužstiev a prvý zápas zohrali celky Obce Stará Pazova a nemeckého veľvyslanectva v Belehrade. Zvíťazili hostitelia výsledkom 4 : 2. Turnaj prebiehal i v sobotu 22. septembra 2012 a zápasy

Spoločná fotografia – mužstvá Obce Stará Pazova (zľava) a nemeckého veľvyslanectva

urnaj pod názvom CUP 3. októbra prebiehal po druhýkrát v Starej Pazove. Podujatie sa konalo v ústrety Dňu zjednotenia Nemecka, ktorý sa oslavuje od roku 1991, a to práve 3. októbra. V piatok 21. septembra 2012 na ihrisku Národného domu futbalu druhý futbalový turnaj CUP 3. októbra otvorili Jeho Excelencia Heinz Po úvodných prejavoch výkop na ihrisku Wilhelm, nový veľvysla- mali pán veľvyslanec Heinz Wilhelm a nec Nemecka v Belehra- predseda obce Đorđe Radinović

Momentka zo zápasu v Starej Pazove

jom príhovore prejavil nádej, že sa tento futbalový turnaj stane tradičným a že sa dobré vzťahy medzi dvomi krajinami ešte viac zveľadia, zvlášť v hospodárskej spolupráci

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Kovačica znova rozpoltene SLÁVIA – DOBRICA 0 : 4 (0 : 3) druhom polčase nastúpili ďalší dorastenci – debutanti v drese Slávie a je to najväčší zisk pre Kovačičanov na tomto zápase. Znie v protiklade s výsledkom, ale najlepší medzi slávistami bol náhradný brankár Milan Andrić. Bývalý stredopoliar Unirey Uzdin vyrazil dvetri lopty a navyše chytil i strelu z penalty. Hostitelia nastúpili na zápase bez brankára Joku a Ďuriša (školský výlet), Nikolovského (zranenie) a z Omoljice potrestaných Slađana Novkovića a Tomáša. Aj tento fakt, ale nielen chýbajúci futbalisti vplývali na novú, druhú za sebou štvorgólovú prehru Kovačičanov. Mužstvo domácich nebolo vo svojej koži, vytvorilo si aj málo šancí a zo štandardných situácií mierili mimo. Dobrica, osada, ktorá v bývalej Juhoslávii hrala prvoligový hokej na

29. 9. 2012

39 /4510/

tráve, dokázala v priebehu dvoch týždňov klubom z Kovačickej obce (Vojvodina a Slávia) streliť až desať gólov. Hostia hrali rýchlejšie, s loptou i bez nej, snažili sa hrať dopredu i po úvodných rýchlych dvoch góloch. Ruchom hýrili desiatka a jedenástka, Rakonjac a Milošević. Už v 4. min. hostia sa dostali do vedenia. Z ľavej strany namieril Miodrag Žarko do pokutového územia a obranco- Marko Nenadić v súboji s obranou Dobrice via Slávie dopravili loptu do vlastnej siete. Druhý gól dali minút neskoršie hostia už mali trojDobričania už v 23. min. po štan- gólovú prednosť. Milošević strelil do dardnej situácii. Z pravej strany z voľ- brvna a Rakonjac napol sieť po odného kopu centroval obranca Zelić razenej lopte. Po prestávke aj napriek akej-takej a v šestnástke domácich bol najvynaliezavejší Milošević. Ani o desať snahe Slávie sa zverencom J. Csan-

HLAS ĽUDU

zohrali tímy zostavené aj z predstaviteľov jednotlivých nemeckých spoločností, ktoré pôsobia v našej krajine. Zvíťazil tím Metro. A. Lš. kyho nepodarilo zmenšiť skóre. V 78. min. rozhodca Petrović z Pančeva pískal penaltu. Brankár Andrić strelu zneškodnil Rakonjcovi. Hneď nato rozhodca dal druhú žltú kartu Chalupovi. V prvých šiestich kolách futbalisti Slávie boli až štyrikrát vylúčení z hry. Bez hráča menej hrala Kovačica posledných jedenásť minút. V poslednej minúte vsietil Robert Milošević aj svoj druhý gól. Dorastenci Slávie prehrali s Dinamom v Pančeve 5 : 0. Nasledujúci zápas hrá Slávia v Jabuke s Jugoslavijou. SLÁVIA: Andrić, Božić (Durgala), Strakúšek, Ďurkovský (Čech), Mihaljčić, Chalupa, Slobodan Novković, Koleski, Bakoš (Sachter), Nenadić, Válovec. Ďalšie výsledky 6. kola: Borac – Tempo 1 : 0, OFK Vršac United – Budućnost 3 : 1, Vojvodina – Jugoslavija 4 : 0, Sloga (BNS) – Mladost 4 : 1, Polet – Vulturul 3 : 0, Partizan (G) – Sloga (P) 4 : 1, BAK – Radnički 2 : 0. Ján Špringeľ

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Tintor vystriedal Koruniaka BORAC – MLADOSŤ 1 : 0 (1 : 0) etrovskí futbalisti ani v 6. kole nepotešili svojich fanúšikov a veru ani seba. Veľmi smutno bolo pozerať sa v sobotu po zápase na novosadskom sídlisku Klisa na rozčarované tváre Petrovčanov. Mladosť v zápase s Borcom nebola slabším súperom. Čo viac, zvlášť v druhom polčase mala územnú prevahu. Finiš zápasu patril petrovským belasým. Veď v poslednej štvrťhodine zápasu Mladosť zahrávala až štyri rohové kopy. V trestnom území Klisanov vrelo a v skupinke petrovských fanúšikov tlela nádej, že sa domov vrátia aspoň s jedným bodom. Petrovčania v závere zápasu mali dve dobré šance. V 86. min. Zbućnović pekným volejom spoza trestného územia kopal do brankára domácich, a potom tesne pred koncom Kaňa z veľkej tlačenice trafil žrď. Domáci len sporadicky niekoľkokrát zaútočili na bránu debutanta Leňu, ktorý medzi žrďami vystriedal Pavla Fejdiho. Skúseného brankára sme nevideli ani na striedačke. Treba povedať, že náhradný brankár Mladosti na tomto zápase bol vlastne mladý útočník Miroslav Tatliak, ktorý je už teraz spolu so svojím bratom Jankom a Jaroslavom Jakušom na štúdiách na Slovensku, takže na nich FK Mladosť v nastávajúcom období ťažko bude môcť počítať.

Mladosť vo finiši zápasu na novosadskej Klise mala prevahu Začiatok zápasu tiež patril hosťom z Petrovca. Mladosť spriadala dobré útoky z pravej strany, kde dobre prenikal Kaňa. Tento v 4. a 17. min. dobrým centrom uvoľnil na

opačnej strane Torbicu a Ikonića, ktorí sa nevynašli a dobré gólové príležitosti premrhali. Sieť sa na tomto zápase iba raz vlnila. V 35. min. hráč Borca z

pravej strany odcentroval, hostia neustrážili domáceho útočníka Paprića, takže tomuto nebolo ťažko zblízka presne hlavičkovať. Leňa bol v tej chvíli bezmocný. Treba ináč povedať, že strážca siete Mladosti si svoju prácu na tomto zápase vykonal celkom korektne. Od začiatku tohto týždňa Mladosť má nového trénera Mirka Tintora, ktorému bude pomáhať Michal Koruniak. MLADOSŤ: Leňa, Ikonić, Trišić, Saveljev, Rupar, Sladojević, Fábry (Radovanović), Grujić (Uzelac), Kaňa, Milovanović (Zbućnović), Torbica. V nedeľu vo Vrbare Mladosť ako predposledný celok v ligovej tabuľke bude bojovať o body s posledným celkom Budućnost z Mladenova. Samuel Medveď

Po dva góly Považana a Pendu SLOGA – CRVENA ZVEZDA 4 : 0 (3 : 0) a zápase v Erdevíku prakticky hralo len jedno mužstvo – domáce! Sloga deklasovala hostí z Nového Sadu. Zaútočili domáci a prvú radosť na trávniku a tribúne sme videli v 12. min., keď Považan zriedkavo krásnym gólom zboku z dvadsiatich metrov trafil šibenicu brány C. zvezdy. Novosadčania sa hlavne bránili a pokúsili sa loptu držať ďaleko od svojej brány. Naladený Pendo oklamal hráčov súpera a v 16. min. z pia-

tich metrov zvýšil náskok na 2 : 0. Vtedy klesla morálka mužstvu C. zvezda, ktoré si nevypracovalo ani jednu šancu. Do konca výborní Považan a Pendo dosiahli po ešte jednom góle – 4 : 0. Domáci sa uspokojili s vysokým náskokom a hádam ani preto nevyužili viacero vyložených šancí. Rozhodca Dalibor Kantar z Báčskej Palanky korektne viedol zápas a ukázal iba tri žlté karty. Hostia z Nového Sadu sa zmierili s prehrou a blahoželali súperovi k víťazstvu. SLOGA: Savić, Milošević (Ša-

rac), Zec, Čobanović, Miljković, Raičević, Jovanović, Simikić (Kovačević), Simeunović (Šajić), Považan, Pendo. V nedeľu Sloga bude hosťovať v Crvenke. Výsledky 6. kola: Polet – Omladinac 2 : 0, Borac – Mladosť (P) 1 : 0, Budućnost – Mladost (T) 1 : 3, Index – Stanišić 4 : 1, Prvý máj – Hajduk 2 : 1, Srbobran – Crvenka 4 : 1, Sloga – C. zvezda 4 : 0, Jugović – Bačka 2 : 2. Károly Vig

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Druhá šestka v sieti Panónie!

Prehra vo finiši

edeľné kolo sa vyznačovalo príkladnou účinnosťou strelcov, ktorí na siedmich zápasoch vsietili až 33 gólov. Najviac ich bolo na ihrisku vedľa železničnej stanice v Sombore, kde domáci ŽAK porazil Dinamo zo Sonty až 9 : 0, čo je dosiaľ najvyšší výsledok v súťaži. Výprask s poltuctovou nádielkou zažila aj lalitská Panónia v neďalekej Šikare. Jediný gól za hostí dal Tojić. Je to už druhá šestka v sieti Panónie za uplynulých päť kôl, keďže predtým jej brankár toľko ráz loptu zo siete vyberal aj v stretnutí s Odžačanmi na domácom trávniku. Mužstvo z Odžakov bolo presvedčivé aj v piatom zápase, a tak i ďalej vedie na tabuľke s maximálnym poč-

BORAC (VG) – HAJDUŠICA 1 : 0 (0 : 0) Domáci futbalisti v dedine Vračev Gaj prejavili väčšiu vôľu vyhrať, čo im vo finiši zápasu aj prinieslo tri body. Počas celého zápasu však hra bola hlavne vyrovnaná. Hralo sa na strede ihriska, ale predsa len častejšie pred bránou Hajdušičanov, ktorí sa na druhej strane iba ojedinelými protiútokmi pokúsili ohroziť domáceho brankára. Výhľadné šance mali Đukić, Kocevski a Radović, ale ich strely skončili mimo brány alebo v brankárových rukách. Obrana Hajdušice však celkom dobre fungovala a nedovolila útočníkom Borca, aby vážnejšie ohrozili Melicha. Nuž a keď si už všetci mysleli, že sa zá-

tom bodov a gólovým pomerom 23 : 1. Törekvés sa po neúspechu v Lipare „vypomstil“ nad Dunavom z B. Monoštora. Presvedčivý bol aj Rusín v stretnutí s predposledným v tabuľke, Jedinstvom z Ribareva. Nepoľavuje ani A. Šantić, ktorý si z horúceho ihriska v Kolute priniesol bod. Výsledky 5. kola: Jedinstvo (K) – A. Šantić 1 : 1, Odžaci – Metalac 5 : 0, Törekvés – Dunav 3 : 1, Rastina – Lipar 1 : 2, Šikara – Panónia 6 : 1, Rusín – Jedinstvo (R) 3 : 0, ŽAK – Dinamo 9 : 0. V nedeľu je v Laliti na programe susedské derby Panónia – Rusín. J. P.

pas skončí bez gólov a vari najspravodlivejším rozdelením bodov, domáci útočník v 88. minúte z takmer dvadsaťmetrovej diaľky opravdivou delovkou prekonal Melicha a svojmu celku priniesol veľkú radosť. HAJDUŠICA: Melich, M. Stojkovski, Radulović, Folťan, Mršić (Kocevski), Đukić, Radović, Pomorišac, Demse (Vilić), Radak, Barbulović. Ostatné výsledky 6. kola: Hajduk – Partizan 2 : 2, Potporanj – Vinogradar 0 : 3, Karaš (J) – Borac (VS) 1 : 2, Vitorul – Karaš (K) 2 : 1, Crvena zvezda – Dunav 6 : 0, Ševac – Jedinstvo 0 : 0, Ratar – Budućnost 1 : 2. vlh

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Guláš pre miláčikov KULPÍN – SLÁVIA 2 : 0 (1 : 0) utbalisti Kulpína sú na domácom trávniku každému súperovi tvrdým orieškom. To v nedeľu pocítili aj Pivničania, ktorí na pekne upravenej hracej ploche nezískali nič, takže tri nové body sú na konte Kulpína. Asi 250 divákov z Kulpína, Pivnice a Petrovca sledovalo tento bojovný a neurčitý zápas. Domáci pod taktovkou trénera Nakića, ktorý je zároveň aj predseda klubu, zaútočili od samého začiatku. Už v 2. min. Kajtez sa ocitol na takých sedem metrov od brány Pavlíniho, ostro vypálil, ale brankár Pivničanov sa vyznamenal bravúrnym zákrokom. Pivničania mali výbornú šancu v 40. min., keď odcentrovanú loptu zachytil útočník, no teraz sa vyzna-

menal Vezmar. V 43. min. Fábry z asi šestnástich metrov triafal bránu, ale lopta letela tesne mimo brány. Útoky Kulpína po prestávke prinášali početné šance, pričom sa Pivničania húževnate bránili. Pokusy Chalupku v 50. min. a o necelých šesťdesiat sekúnd neskoršie sa skončili neúspešne. V 65. min. priháralo pred bránou domácich, no k zmene výsledku predsa neprišlo. Pivničania stratili body možno i vďaka nešportovému správaniu sa Babića, ktorý v 82. min. dostal druhú žltú kartu, potom červenú a musel predčasne pod sprchy. Menovaný nechcel opustiť trávnik, celých päť minút ho o tom presviedčali spoluhráči. Nakoniec, keď vychádzal z ihriska, „vypomstil“ sa na zástavke v

rohu ihriska, ktorú Haška, Žakula, Ivezlomil napoly!? zić, Kozarov (Fábry), Rozhodca predĺžil Lazičić, Abramović zápas o šesť minút (Peťkovský), Doknić a práve vtedy Piv(Osmajić), Kajtez, A. ničania inkasovali Chalupka. oba góly. Predtým SLÁVIA: Pavlíni, Kajtez mal šancu, Lamoš, Séč, J. Žigno Pavlíni bol nemund, Nímet, Vujazdolateľný. Čoskoković, Kotiv, Babić, ro po rohovom Vasiljević, Baláž, kope Chalupku Naď (M. Žigmund). najvynaliezavejší Kulpín v nedeľu bol Osmajić a bola bude hosťovať v B. to radosť domá- Mal dobrú šancu: Jaroslav N. Sele, kým Slávia cich – 1 : 0. Iba o Fábry (FK Kulpín) pocestuje do Báčskej (Foto: J. P.) Palanky na súboj celminútku neskoršie Chalupka bol iniku Krila Krajine. ciátorom novej akcie, loptu prihral Výsledky 5. kola: Proleter – KriLazičićovi a Pavlíni bol aj druhýkrát la Krajine 4 : 1, Budúcnosť (H) – bezmocný – 2 : 0. Soko 4 : 1, Kriváň – Vojvodina 1 : Po skončení zápasu fanúšikovia 1, Maglić – Budućnost (P) 3 : 1, Bačschystali chutný guláš svojim milá- ka – Bački hajduk 4 : 1, Kulpín – čikom. Slávia 2 : 0. KULPÍN: Vezmar, S. Haška, A. Gavra Govorčin

Nestratili hlavu

Tvrdá hra v Selenči

BUDÚCNOSŤ (H) – SOKO V druhom polčase hosťom ubúdali 4 : 1 (1 : 1) sily. Hráči Budúcnosti to vedeli využiť, dueli dosiaľ druhého a tretieho keď v 58. min. po akcii Lukića presne z mužstva v tabuľke Hložančania za osemnástich metrov Severíni mieril prítomnosti asi 200 divákov presved- do ľavého dolného rohu brány – 2 : 1. čivo a zaslúžene poV 78. min. bezmocný razili solídny, ale neobranca fauloval Jedostatočne fyzicky ličića v šestnástke a pripravený celok z Lukić rutinovane z Novej Gajdobry. penalty zvýšil výsleOd začiatku dodok na 3 : 1. Tesne máci naladení útočpred ukončením záníci – Fejdi a Pavlis z pasu v 88. min. Fejdi krídelných pozícií vyzvŕtal obrancu centrovali do strehostí, pekne uvoľnil du, ale tam nebolo Pavlisa, ktorý strelou súceho kanoniera, zblízka prekabátil aby úspešne zakonbrankára – 4 : 1. čil akciu. K tomu v Zaslúžená a čistá 12. min., po chybe výhra, na ktorú padol Majstorovića, Vortieň pre nepotrebné gučić zblízka matožlté karty, ktoré doval domáceho branstali Lukić, Pavlis a kára Ljubičića – 0 : 1. Drieňovský. Po tomStudená sprcha pre to triumfe Budúcnosť domácich! sa dostala na čelo taNašťastie hráči Bubuľky s jedenástimi dúcnosti nestratili bodmi, koľko má aj hlavu. V 18. min. po Perfektne trafil: Pavel Ožvát druhá Vojvodina z Tofaule nad Pavlisom (Budúcnosť Hložany) variševa. ďalší Petrovčan v raBUDÚCNOSŤ: Lju(Foto: J. P.) doch Hložančanov bičić, Horvát, Ožvát, – Ožvát perfektnou strelou z voľného Severíni, Mandić (Drieňovský), Majkopu z dvadsiatich metrov trafil pravý storović, Fejdi, Dragić, Molnár (Jelihorný roh. Do konca polčasu množstvo čić), Lukić, Pavlis. útokov domácich zastavili pozorní a obetaví zadáci mužstva Soko. Ján Murtin

KRIVÁŇ – VOJVODINA 1 : 1 (1 : 0) úboj Kriváňa a Vojvodiny z Tovariševa prilákal na tribúnu v Selenči 200 divákov. Začalo sa to príliš tvrdou hrou predovšetkým domácich futbalistov, ale ani hostia sa nezdráhali zakročiť pevnejšie na súpera. V 5. min. zaútočil z pravej strany Alexy, odcentroval z čiary, lopta preletela všetkých pred bránou a napo- Ťažšie zranený: Mário div skončila v sieti – 1 : 0. Malina (Kriváň Selenča) (Foto: J. P.) Potom sa hralo hlavne v strede ihriska, šancí takmer ani nebolo. Obe mužstvá prejavili hodne nervozity. Kriváňovci aj v pokračovaní viac útočili na bránu súpera. Veľkú šancu nevyužil Grňa v 67. min., keď sa ocitol zočivoči s brankárom. O chvíľu neskoršie mužstvo Vojvodiny založilo protiútok a odrazenú loptu od obrancov Kriváňa vynaliezavý Vukojev usmernil do siete Naďa – 1 : 1. Hneď nato po výkope zo stredu ihriska v 73. min. Malina sa ocitol v rohu šestnástky, kde ho zrazil brankár Vojvodiny, no rozhodca Gajić pískal faul za hostí. Výsledkom všetkého je zlomenina nohy Malinu, čo sa zistilo až v utorok tohto týždňa!? Kriváň dohral zápas s hráčom menej... so šiestimi futbalistami potrestanými žltými kartami, kým v radoch Vojvodiny rovnaký trest dostal len jeden hráč. KRIVÁŇ: Naď, Dejan Mučaji, A. Strehársky (Jovović), Krížov, Pavlović, Spasić, Alexy (Mušikić), Grňa, Darko Pavlov (Kutenič), Anđelić, Malina. V nedeľu desiatkovaný Kriváň bude hrať v Novej Gajdobre. Michal Poliak

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

ŠPORT V HLOŽANOCH HOSŤOVALI FUTBALOVÍ VETERÁNI Z OSTROVA

Starí páni získali nových priateľov

Prvá spoločná fotka futbalových starých pánov zo slovenského Ostrova a vojvodinských Hložian

ávny sen niekdajších aktívnych hráčov Futbalového klubu Budúcnosť Hložany sa konečne splnil. V piatok 21. septembra 2012 podvečer, v kaviarni Pod lipami, uvítali vrstovníkov zo Slovenska, teda veteránov Slovana z Ostrova pri Piešťanoch.

Jeden na jedného: Lokić (zľava) a Buchel

Akože inak: primeraným občerstvením, kotlíkovým paprikášom a pekným slovom. Ukázalo sa, že Slováci si so Slovákmi majú čo povedať vždy, aj vtedy, keď sa stretnú prvý raz a nič o sebe navzájom nevedia. Nie div, že rozhovor na zoznámenie (ne)ukončili až so zvukmi polnočného zvona. V sobotu predpoludním sa vzácni hostia pozreli na hlavnú ulicu Európy, čiže na Dunaj „pod Hložanami“. Po obede na čárde Marína si chvíľu odpočinuli v bungalovoch Turisticko-rekreačného strediska Oáza MB a poprechádzali sa povedľa rybníka.

O pol piatej popoludní sa starí páni z Ostrova a Hložian pustili do seba v priateľskom futbalovom zápase, ktorý sa skončil bratskou remízou (2 : 2). Nasledoval „tretí polčas“, čiže spoločná večera Pod lipami a dokončovanie nedopovedaného zo soboty, hlboko do noci. Samozrejme, že futbalisti neodolali a zaspievali si spolu s Ivanom Galambošom, ktorý im vyhrával na dobrú náladu. V nedeľu predpoludním Hložančania svojich nových priateľov vyprevadili, popriali im šťastnú cestu a sľúbili, že odvetnú návštevu Ostrovčanom urobia počas nasledujúceho roka.

cim, ktorí mali častejšie loptu na kopačkách. Prevahu pohyblivý Bučík zužitkoval a vsietil vedúci gól. Hostia sa čoskoro spamätali,

nou, druhá však rozvlnila sieť inak spoľahlivého Benku a bolo 1 : 1. Po prestávke Ostrovčania prví chytili druhý dych a po sólovom úniku Masara priamo cez stred obrany domáceho mužstva viedli 2 : 1. Horko-ťažko sa hráčom Budúcnosti podarilo vyrovnať, a to akiste po najkrajšej kombinácii viacerých hráčov v trestnom území hostí. Úspešne ju zakončil Bučík, ktorý tak stanovil konečný výsledok zápasu 2 : 2. Hoci hostí v závere opantala únava, dokázali odvrátiť hrozby domácich útočníkov, predovšetkým zásluhou výborného brankára, a nakoniec aj sami zahodili sľubnú príležitosť. Zápas sa teda skončil spravodlivou bratskou remízou. Obe mužstvá hrali mimoriadne korektne, takže rozhodca Ján Murtin fakticky bol nezamestnaný. Škoda len, že zápas videlo sotva päťdesiat divákov, ba pri úvodnom

Jeden proti šiestim: Ostrovčan Vicen obkľúčený Hložančanmi

čoraz častejšie im vychádzali rýchBUDÚCNOSŤ HLOŽANY – SLOVAN OSTROV 2 : 2 (1 : 1) le protiútoky, v hložianskej obraPrvý medzinárodný zápas te- ne sa množili trhliny. Prvá Brarajší veteráni hložianskeho FK škova tvrdá strela spoza veľkého Budúcnosť zohrali v sobotu s obdĺžnika síce skončila za brávrstovníkmi Slovana z Ostrova pri Piešťanoch (Slovenská republika). Hoci hrali na domácej pôde a nastúpili (vrátane náhradníkov) až so sedemnástimi hráčmi, pokým súper hral len s dvanástimi, hložianski starí páni sa nakoniec museli uspokojiť s nerozhodným výsledkom. Začiatok stret- Súboj „na vysokej úrovni“ pred nutia patril domá- bránou Slovana

hvizde rozhodcu ich bolo aj desaťkrát menej!? SLOVAN OSTROV: Peter Zubák, Dušan Valko ml., Bernard Svetlík, Marek Svetlík, Marián Gono, Adrián Urbánek, Alojz Masar, Marián Braško, Roman Bubák, Miroslav Labuda, Ján Buchel, Robert Vicen. Vedúcim výpravy bol Dušan Valko st. a sprievodcom Miloslav Legíň, kysáčsky rodák. BUDÚCNOSŤ HLOŽANY: Ján Benka, Patrik Haška, Juraj Bartoš, Štefan Horvát, Michal Potfaj, Daniel Čipkár, Ján Zahorec, Milan Adámek, Stanislav Žembery, Ján Benko, Pavel Bučík, Vladimir Lokić, Stanislav Srnka, Ján Eliáš, Samuel Šranka, Ján Toman, Ján Dierčan. Vedúceho robil predseda klubu Ján Hrubík. Juraj Bartoš

29. 9. 2012

39 /4510/

HLAS ĽUDU

Šikovní kysáčski kuchári rybu aj vyprážali V kotlíkoch ryba, ale aj špécie známe iba kuchárom

TRETÍ ZLATÝ KOTLÍK V KYSÁČI

Ryba chutila všetkým astal september, mesiac, ktorý sa končí (obojakou) spoluhláskou r, čo znamená, že rybu môžeme častejšie zaradiť do jedálneho lístka. Veľmi dobre to vedia aj v Športovorekreačnom spolku Smuđ v Kysáči, kde v nedeľu 23. septembra 2012 zorganizovali 3. Zlatý kotlík. Podujatie, ktoré bolo vo dvore ŠRS Smuđ, prilákalo nielen kuchárov, ale aj veľký počet milovníkov rybacích špecialít. Ako nás informoval predseda spolku Michal Harpáň, v súťaži vo varení rybacej polievky sa zúčastnilo sedem skupín: z Petrovca, Kulpína, Maglića a najviac z Kysáča. Varili rybaciu polievku pre desať osôb a komisia v zložení: Michal Ožvát, Pavel Chrťan a Michal Daniel zhodnotila nielen chuť, ale aj výzor

Polievka je uvarená, už ju len oceniť a... zjesť!

polievky. Každá skupina dostala 2,5 kilogramu očisteného kapra a varila dve hodiny. Komisia rozhodla, že najúspešnejší boli Kysáčania Mirko Hraničak a Vladimír Fulmek. Druhé

miesto obsadil Petrovčan Jaroslav Diviak. Tretí na treťom Zlatom kotlíku v Kysáči boli Maglićania Milan Grčić a Joška Karačoni. Rybaciu polievku varili aj vo veľkom kotle pre milovníkov tejto špeciality, ktorí ju mohli ochutnať hneď pri stoloch na dvore spolku. Mnohí si polievku prišli kúpiť a odniesli domov pre nedeľňajší obed. Okrem toho predávali aj smaženú rybu so ze- Rybacia špecialita k nedeľňajšiemu obedu miakovým šalátom. Záujem bol veľký, o čom svedčí aj to, že konca neraz získali jedno z prvých prvý kotol vypredali už pred dva- miest. Na dobrú náladu hrala živá nástou, nuž šikovní kuchári okamži- hudba, nuž Zlatý kotlík prerástol v te založili oheň pod druhý. Ináč ry- svojráznu dedinskú oslavu. bacie špeciality pripravovali kucháE. Š. ri, ktorí chodievajú na súťaže a do-

V NEDEĽU 30. SEPTEMBRA KROKOM A BEHOM ZA ZDRAVÍM

Vitajte na 24. Petrovskom maratóne rganizačný výbor Petrovského maratónu oboznamuje všetkých záujemcov, že 24. tradičný maratón v Petrovci bude v nedeľu 30. septembra 2012. Začiatok pre deti do 13 rokov je od 9. hodiny na ihriskách Základnej školy Jána Čajaka a pre ostatných bežcov štart bude o 10. hodine na petrovskom Námestí slobody pred pomníkom. Na svojich zasadnutiach organizátori maratónu určili dĺžky dráh a vymedzili ulice, resp. úvrate, ktorými sa bude bežať. Prví na dráhu o 9. hodine vyjdú chlapci z predškolskej ustanovizne a o 9.15 i dievčatá. Škôlkari budú bežať na dráhe dlhej 200 m. Po nich o 9.30 na dráhu 400 m vybehnú žiaci 1. a 2. ročníka základnej školy. O 9.45 si na dráhe 1 000 m spoločne zabehajú žiaci 3. a 4. ročníka. Žiaci 5. a 6. ročníka zdo-

lajú dvakrát dlhšiu dráhu (2 000 m) a ich štart bude o 10. hodine. Práve vtedy (o 10. hodine) aj na Námestí slobody v Petrovci označia štart pre tri kategórie bežcov. V rámci tohto behu žiaci 7. a 8. ročníka ulicami Petrovca obehnú dráhu dlhú 4 000 m.

Gymnazisti a ostatní záujemcovia majú k dispozícii dlhšiu dráhu. Pre nich organizátori vytrasovali dráhu dlhú 8 000 m. Pre veteránov starších ako 45 rokov je ulicami Petrovca tiež vyznačená dráha dlhá 4 000 m. Cieľ pre všetkých účastníkov Petrovského mara-

tónu je na ihriskách pri základnej škole, kde udelia i diplomy. Organizátori pozývajú všetkých záujemcov z Petrovca, z bližšieho a ďalšieho okolia, aby si prišli zabehnúť na tohtoročný Petrovský maratón. J. Č-p

Štart žiakov vyšších tried základných škôl na jednom z predchádzajúcich ročníkov Petrovského maratónu