Hlas 39 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 39 /4562/

Konferencia o migráciách

28. 9. 2013

Porada o európskych fondoch

Schôdza Výboru pre vzdelávanie NRSNM

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN.

www.hl.rs

Podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenska Miroslava Lajčáka v rámci dvojdňového pobytu v Srbsku 20. septembra v Belehrade prijal prezident Srbska Tomislav Nikolić. O. Filip

Vo štvrtok 19. septembra v zasadacej sieni báčskopetrovskej samosprávy predseda obce Pavel Marčok so spolupracovníkmi prijal delegáciu holandského veľvyslanectva, študentov a ich profesora z Amsterdamu, ako i predstaviteľov pokrajinskej administratívy a fondov. J. Čiep

V dňoch 20. až 22. septembra vo Vrbase zorganizovali Panónsky jarmok, v rámci ktorého bol aj 35. Festival folklórnych tradícií Vojvodiny, a na ňom aj slovenskí folkloristi z Pivnice, Starej Pazovy (na snímke), Erdevíka, Kovačice, Hajdušice, Aradáča, Padiny a Kysáča. K. Verešová foto: A. Jašová

O význame 19. Festivalu medu v Novom Sade hovorili na konferencii, ktorá prebiehala 18. septembra v budove Zhromaždenia mesta. O. Filip

Jubilejné 50. Belehradské medzinárodné stretnutie spisovateľov, ktoré prebiehalo 20. septembra pod patronátom prezidenta Tomislava Nikolića, zhromaždilo 50 eminentných spisovateľov z takmer 30 krajín, ako aj devätnásť srbských spisovateľov z diaspóry. M. Prebudila

Celoštátne športové žiacke podujatie Kros RTS trochu omeškane, ale predsa uskutočnili v piatok 20. septembra. V Báčskom Petrovci sa na ňom zúčastnilo takmer 750 žiakov základnej školy a gymnázia. J. Čiep

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Demokratické a iné cesty O

trasy na domácej politickej scéne pokračujú. Ten silný, spôsobený dlhotrvajúcou rekonštrukciou vlády, postupne utíchol, ale sa objavili nové udalosti, nové otázniky a výkričníky, problémy a dilemy... Niektoré z nich sa pokúsime ozrejmiť v tomto prehľade týždňa. Možno pod vplyvom rekonštrukcie, možno jednoducho preto, že niečo podniknúť by sa patrilo, opozičné strany sa prebrali z letargie. Alebo sa o to aspoň pokúsili. Liberálno-demokratická strana (LDP) vystúpila s iniciatívou k bližšej spolupráci, ktorú adresovala predovšetkým Demokratickej strane (DS), ale aj iným parlamentným stranám, okrem Demokratickej strany Srbska (DSS). Ohlas bol taký, že pri iniciatíve sa všetko aj skončilo. Nikto síce nič neodmietol, ale všetci sa dožadovali nejakej platformy či programu bez toho, aby sami niečo navrhli. Prispôsobovanie daným podmienkam a pohotové reagovanie na skúšky času ešte stále nie je na dennom poriadku. Medzi početné prekážky, ktoré denne treba prekonať na ceste k implementácii Bruselskej dohody, najnovšie sa zaradil vražedný útok na príslušníkov misie Eulexu na Kosove. K tragickému incidentu, pri ktorom zahynul príslušník litovského kontingentu, došlo začiatkom týždňa na severe Kosova neďaleko Zvečanu. Ako sa uvádza, neznámy páchateľ strieľal na dve vozidlá, v ktorých sa nachádzali úradníci colnej správy Eulexu. Incident ostro odsúdili predstavitelia Európskej únie a kosovský premiér Hašim Tači. Premiér Srbska Ivica Dačić vyhlásil, že „ktokoľvek to urobil, je najväčším nepriateľom Srbov a srbského štátu“. Vicepremiér Aleksandar Vučić upozornil, že odpoveď Srbska bude „prudká“. V rámci príprav na lokálne voľby, ktoré sa na Kosove uskutočnia 3. novembra, predstavitelia srbského obyvateľstva naďalej zastávajú diametrálne odlišné pozície. Tí, ktorí sa zasadzujú za účasť vo voľbách, najnovšie oznámili, že oficiálna kampaň sa začne 1. októbra. Z druhej strany zástancovia bojkotu volieb už rozprúdili antikampaň, v rámci ktorej v stredu na námestí Šumadija v Kosovskej Mitrovici usporiadali ústredné zhromaždenie.

Naliehavé otázky dneška a najväčšej medzinárodnej bezpečnostnej konferencii v juhovýchodnej Európe, osobitnú pozornosť upútal piatkový otvárací panel na tému budovania štátu a európskej integrácie. Popredným účastníkom na ňom bol podpredseda slovenskej vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák na (snímke), ktorý širšie hovoril o integračných ambíciách a celkových pomeroch v krajinách juhovýchodnej Európy. O. Filip

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

28. 9. 2013

39 /4562/

Voľby, volebné výsledky, koalície a predovšetkým prestavba moci sa po mnohých iných mestách v celom Srbsku stala témou dňa aj v Belehrade. Na utorkovom zasadnutí Zhromaždenia mesta zvolanom z iniciatívy poslancov SNS, SPS a DSS uvoľnili z funkcie primátora Dragana Đilasa (DS) so zdôvodnením, že stratil legalitu a legitimitu. Nastolenie belehradského príbehu a otvorenie „belehradského frontu“ sa inak pripisuje Dačićovi, ktorý svojím vyhlásením, že „Đilas je na ceste stať sa dávno minulým časom“, spustil reťazovitú reakciu. Vučić, ktorý sa belehradskej otázke väčšinou vyhýbal s vysvetlením, že sú aj významnejšie veci, o ktorých treba rozmýšľať, nemal na výber. Tým, že sa pridal k prestavbe moci v hlavnom meste, vyšiel predovšetkým v ústrety vlastným kádrom v SNS túžiacim po warholovských „pätnástich minútach slávy“ a po moci. Na sobotu 28. septembra, keď sa toto číslo dostane k čitateľom, dúhovým pochodom by sa mal uzavrieť týždeň venovaný LGBT populácii v najširšom zmysle slova. Ani niekoľko dní predtým nebolo celkom isté, či sa belehradský Pride naozaj uskutoční. Ešte vždy je totiž veľmi aktuálna otázka, či štát vyspel a dospel natoľko, aby pochopil a zniesol podujatie tohto druhu, zvlášť vzhľadom na skutočnosť, že v spoločnosti badať silné prejavy homofóbie a násilia. Dúhový pochod okrem iných podporila mládež SPS a mládež LSV. Účasť v Pride oznámili minister bez kresla poverený eurointegráciou Branko Ružić a hlavná vyjednávačka v prístupových rokovaniach Tanja Miščevićová. Hoci ani to nie je málo, mnohí by medzi účastníkmi radi videli aj najvyšších štátnych funkcionárov, predovšetkým prezidenta Tomislava Nikolića, ktorý asi pred rokom účasť dokonca aj sľúbil. Vicepremiér Vučić sa elegantne vyhovoril, ale premiér Dačić pobúrene odmietol každú možnosť vlastnej účasti v Pride. Bez ohľadu na to, že právo na odlišnosť je ústavné právo a že dúhový pochod hovorí predovšetkým o úrovni demokracie a ľudských práv v spoločnosti. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

FÓKUS V OBCI PLANDIŠTE ZAČALI STAVAŤ PRVÝ PARK VETERNÝCH GENERÁTOROV

prísnym predpisom Európskej únie, týkajúcim sa povolenej emisie kysličníka uhličitého do ovzdušia. – Začiatok výstavby veterného parku je pre občanov Srbska skutočne dobrá správa, lebo aftový priemysel tu na výstavbe trafostanice a veterných geSrbska (NIS) v strenerátorov bude pracovať 300 robotníkov, du 18. septembra na hlavne z tohto prostredia. Aj infraštruktúra v území Obce Plandište, okolí Plandišta bude významne opravená. v chotári osady Velika Povinnosťou vlády Srbska je umožniť a podGreda, na pol cesty poriť každú zdravú investíciu, ktorá prináša zisk medzi Jánošíkom a a zamestnáva našich občanov. Investori sa snaHajdušicou, začal výžia čoraz viac zarobiť. Naše je, aby sme im v stavbu prvého parku tom pomohli a týmto spôsobom získali čoraz veterných generátorov viac peňazí z daní a príspevkov, čo prispeje k na výrobu elektrickej tomu, aby sa ľudia zamestnávali a aby tým aj energie v Srbsku. Práce štát bol bohatší, − povedal prvý podpredsena jeho výstavbe symda vlády Srbska Aleksandar Vučić. Vyzdvihol, bolicky otvorili prvý že sa výstavbou tejto elektrárne výroba zelepodpredseda vlády nej energie v nadchádzajúcom období zvýši Srbska Aleksandar Vu- Aleksandar Vučić a Kiril Kravčenko podpísali odkaz budúcim gez 21 na 27 percent, čo je v súlade s našimi počić, ako aj generálny neráciám vinnosťami k Európriaditeľ NIS Kiril Kravskej únii. čenko. Ten vyzdvihol, že počas nadchádzajúMinisterka energecich dvanástich mesiacov bude vystavaných tiky, rozvoja a život34 veterných generátorov kapacity 102 meného prostredia Zorana Mihajlovićová KOLÍSKA vyzvala investorov, aby vkladali do obSú reálne výhľady, že sa malá Obec Plannoviteľných zdrojov dište stane kolískou výroby elektrickej energie. Pritom im energie za pomoci vetra. Svojráznou kuprisľúbila pomoc miriozitou je, že rovno táto obec je aj kolískou nisterstva. Lebo, ako Naftového priemyslu SFRJ. Totiž iba dva kipovedala, nejestvujú lometre vzdušnou čiarou od miesta, na ktoviac žiadne zákonné rom sa bude stavať park veterných geneprekážky, aby v rátorov, nachádza sa prvý naftový vrt v SFRJ, vyvŕtaný v dávnom roku 1952. Na druhej Predseda Obce Plandište Milan Selaković kapsulu s odkazom polo- Srbsku nebolo viac takýchto elektrární. žil do základov budúceho veterného parku strane je svojrázny paradox, že napriek tejKiril Kravčenko a to skutočnosti a početným náleziskám líka základných dokumentov a povolení, má Aleksandar Vučić potom podpísali odkaz buropy a plynu, je táto obec aj šesť desaťrobyť okolo 160 miliónov eur. Jeho realizáciou dúcim generáciám, ktorý v časovej kapsule do čí neskoršie medzi tromi najchudobnejšísa bude zaoberať spoločný podnik NIS Elekzákladov budúceho veterného parku položil mi obcami vo Vojvodine, ale aj v Srbsku?! trowind, v ktorom NIS má 50 percent vlast- predseda Obce Plandište Milan Selaković. níctva. NIS do výstavby veterného parku vlo- Týmto skutkom sa práce na výstavbe výgawattov, ako i to, že energiu bude vykupo- ží 23 miliónov eur, kým ostatné budú úvero- znamného energetického objektu symbolicvať Elektrohospodárstvo Srbska. Hodnota vé a prostriedky partnerov. Výstavbou tohto ky začali. V. Hudec celkového projektu, spolu s vypracovaním ba- parku veterných generátorov NIS vyhovie aj

Elektrina za pomoci vetra N

O MOŽNOSTIACH, SPôSOBOCH A PODMIENKACH využívania grantov, donácií a štipendií Medzinárodného Vyšehradského fondu (MVF) hovoril v utorok v slávnostnej sieni Rektorátu Univerzity v Novom Sade jeho predstaviteľ Jiři Sýkora. Cieľom medzinárodnej organizácie sídliacej v Bratislave, založenej vládami krajín V4 – Slovenskom, Českom, Poľskom a Maďarskom 9. júna 2000, je podnecovať spoluprácu medzi občanmi a inštitúciami v regióne, ako aj medzi členmi V4 a inými krajinami, zvlášť štátmi západného Balkánu a Východného partnerstva. Je v tom mimoriadne úspešná. Počas uplynulého obdobia, od roku 2000, ako vyzdvihol v Novom Sade J. Sýkora, absolvovala viac než 3 700 grantových projektov a viac ako 1 500 financovaní mobilných projektov, vlastne štipendií v úhrnnej hodnote 47 miliónov eur. Na snímke je záber z prezentácie MFV v Novom Sade 24. septembra. o. f.

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

FÓKUS VÝBOR PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Finančné podpory aj v tomto školskom roku N

aplno činný Výbor pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny aj na začiatku tohto školského roku vyšiel v ústrety žiakom – stredoškolákom a ani v tomto roku nezabudol na študentov – budúcich štipendistov NRSNM. Finančnú pomoc výbor aj v tomto roku usmernil na pomoc stredoškolákom v slovenských triedach v gymnáziách v Kovačici a v Petrovci, ako aj v Strednej zdravotníckej škole 7. apríla v Novom Sade. Členovia výboru aj tentoraz prihliadali na určité kritériá a regionálne zastúpenie a ich rozhodnutím bezplatný pobyt v žiackom domove budú mať títo gymnazisti: Vladimír Vaňa Valent a Ľudmila Ragová zo Selenče, Benjamín Kunčák z Pivnice, Filip Rybár zo Šídu a Alexandra Papová z Padiny. Avšak v tomto roku Komisia pre štipendiá NRSNM uviedla aj určitú novinku, ktorá sa vzťahuje na právo odobratia štipendia žiakovi, ktorý dostane pokarhanie pred vylúčením z internátu alebo gymnázia, príp. bude mať nedostatočný prospech na polroku. Žiakom slovenských tried Gymnázia Mihajla Pupina v Ko-

Dôvod na úsmev – úspešný štart nového školského roku

vačici v tomto roku bude poskytnutá finančná pomoc vo výške 200-tisíc din., ktorá bude určená na zabezpečenie učebníc, príp. úhradu cestovných trov. Už počas druhého septembrového týždňa žiakom 1. a 2. ročníka strednej zdravotníckej školy v Novom Sade boli odovzdané učebnice pre odborné predmety, ktoré sú zabezpečené donáciou Žilinského samosprávneho kraja. Výbor pre vzdelávanie aj v tomto roku vyčlení 30-tisíc din. pre žiakov Gymnázia Jána Kollára v Petrovci, ktorí nie sú ubytovaní v žiackom domove. Financie budú

určené na kúpu učebníc zo slovenčiny a vedenie gymnázia rozhodne, ktorí žiaci využijú túto pomoc. Týmto spôsobom členovia VPV mali na zreteli všetkých stredoškolákov v slovenských triedach, ktorých je v tomto školskom roku 487. Pomoc nebudú využívať iba žiaci. Finančne budú podporení aj profesori slovenčiny, ktorí vyučujú tento predmet fakultatívne v stredných školách a ktorým školy nezabezpečili finančné prostriedky na úhradu platov. NRSNM bude hradiť časť platu profesorkám slovenčiny v gymnáziu a

KOMENTÁR

Keď systém zlyháva Bez injekcie do laboratória, bez prezervatívu ku gynekológovi – ani v Petrovci nevojdete k ste z Báčskopetrovskej obce a v uplynulých týždňoch vás lekár „donútil“ analyzovať krv pre ďalšie lekárske vyšetrenie, nemali ste to také jednoduché. Nemohli ste sa len tak „vyštafírovať“ a zájsť do laboratória. Veru ste si museli so sebou zobrať striekačku, injekciu a obväz. Ak ste o tom neboli informovaní, mohlo sa stať, že ste prišli bez „aparatúry“, a dnu vás nepustili. A vy, cupi-lupi nohami, museli ste si z prvého poschodia odskočiť do blízkej lekárne potrebné veci nakúpiť – „o svojej trove“. Predpokladáme, že zdravým a mladým to nepadlo ťažko. Ale veru tým chorľavým (uznáte, že hlavne takí chodia do laboratória), a zvlášť tým starším, o paličke, bolo určite

28. 9. 2013

39 /4562/

do spevu. Najmojveru, do smutného − neveselého spevu! Zvlášť ak máme na mysli, že nám z každého platu určitú sumu zrážajú, a to na zdravotné poistenie. Dokonca aj dôchodcovia roky poistenie platili. Ale tu sa príbeh nekončí. Lebo ak prislúchate k skupine obyvateľov, ktorá sa (právom či neprávom) nazýva skupina nežnejšieho pohlavia a máte vybraného lekára – gynekológa v petrovskom Dome zdravia, tiež ste v týchto dňoch nezískali prémiu – ale len keď ide o povinnosť nosenia so sebou „náčinia“ potrebného na vyšetrenie. Lebo na dverách, ktoré otvárajú gynekologický svet, jasne píše, že žena, ktorá si so sebou nepriniesla

HLAS ĽUDU

prezervatív (potrebný pre UZ sondu), papierový obrúsok pod zadoček a hygienické rukavičky pre lekára, nemôže vojsť dnu. Nie, nie sú na vine zdravotní pracovníci tamojšieho Domu zdravia, ktorí sa snažia byť profesionálnymi a zodpovednými aj v podmienkach, ktoré prinášajú tieto „novinky“, teda vedľa hundrania a kritizovania zo strany zákazníkov, čiže pacientov. Vinný je systém. Práve ten zlyhal, (aj) keď ide o určenie finančných prostriedkov na zabezpečenie „pracovného materiálu“, s ktorým dennodenne robia zdravotní odborníci. Podľa slov riaditeľa petrovského Domu zdravia Dr. Jána Ryboviča, ktorý o tomto probléme hovoril pre lokálnu petrovskú

Strednej ekonomickej škole v Báčskej Palanke a v gymnáziu v Šíde. Na nedávnom zasadnutí Aktívu riaditeľov škôl s vyučovacím jazykom slovenským zmapovali aktuálnu situáciu. Počet žiakov v základných školách v tomto školskom roku je 3 034 a v porovnaní s minulým rokom je to o 15 žiakov menej. Keď ide o slovenské triedy, tých je 164 a 8 tried je pre deti s osobitnými potrebami. Avšak odborné zastúpenie kádrov je i v tomto školskom roku viditeľným problémom. V najväčšom počte chýbajú profesori matematiky a fyziky, ale aj chémie, hudobnej kultúry, cudzích jazykov a defektológovia. Zatiaľ najmenej odborne zastúpených učiteľov majú školy v Selenči a v Jánošíku, pokým je najpriaznivejšia situácia v Pivnici, kde sú všetky predmety odborne zastúpené. V súlade s plánom a programom NRSNM aj v tomto roku vypíše súbeh na vysokoškolské štipendiá študentom, ktorí študujú na vysokých školách v Srbsku. Súbeh bude otvorený od 1. októbra do 1. novembra. J. Pániková rozhlasovú stanicu, Republikový fond pre zdravotné poistenie určil nedostatočné množstvo finančných prostriedkov na veľké množstvo potrebného materiálu. Dodal, že aj tieto prostriedky sa musia účelovo míňať, a keď aj získajú ďalšie peniaze na kúpu striekačiek, ihiel, prezervatívov či obrúskov, musia najprv vypísať tender, čo si vyžaduje dodatočný čas. Ten čas chorí pacienti nemajú. Teda nezostáva im nič iné, len kúpiť predmety zo zoznamu, a tak získať možnosť vyšetrenia. Aj pri tomto prípade sa ukázalo, že nielen pacienti občas potrebujú vypísať lieky, vymeniť obväz či podvrhnúť sa operácii, ale aj náš zdravotný systém kričí po súrnej operácii – aspoň plastickej (čítaj praktickej). V inom prípade sa nám čoraz častejšie budú „stávať“ takéto situácie. Nedajbože aj horšie. V. Dorčová-Valtnerová

FÓKUS TRETIE BELEHRADSKÉ BEZPEČNOSTNÉ FÓRUM (BBF)

Top priority Balkánu a sveta Ú rizmus a klimatické zmeny, a že je kľúčom nastolenia mieru a stability tak globálnej, ako i regionálnej len a len spolupráca. Riaditeľka BFPE Soňa Lichtová vyzdvihla tiež, že sa všetky

budovania štátu a európskej integrácie. Popredným účastníkom na ňom bol podpredseda slovenskej vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav

Riaditeľka BFPE Soňa Lichtová

Z piatkového otváracieho panelu fóra

krajiny sveta každý deň stretávajú s čímsi novým a nebezpečným. Uviedla, že je náš región predsa stabilnejší ako pred desaťročím alebo dvoma a že veľkým krokom vpred v našom regióne bolo podpísanie dohody o normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny. Pre nás zaiste najzaujímavejší bol piatkový otvárací panel na tému

Lajčák, ktorý sa – tak vo vstupnom prejave, ako aj v takmer dve hodiny trvajúcej debate – zmienil nielen o integračných ambíciách krajín juhovýchodnej Európy, ktoré majú podporu Bratislavy a EÚ, ale aj o viacerých aspektoch vzťahov Belehradu a Prištiny a celkových pomeroch v tejto časti sveta. Základný odkaz jeho

Srbsko. Členstvo v EÚ je mimoriadne dôležité aj pre západný Balkán, uviedla Soňa Lichtová. Minister bez kresla poverený európskou integráciou Branko Ružić tiež hovoril o význame a predpokladoch úspešného pokračovania v našej európskej ceste, konštatujúc, že nieto nových podmienok na nej. O mnohých aspektoch regionálnych a globálnych otázok, skúšok a problémoch sa hovorilo aj na viac ako desiatich špecializovaných paneloch. Problémov ekonomických, politických, bezpečnostných a iných je neúrekom, skúšok tiež, takže vzájomné

INÝ NÁHĽAD

stredný a základný názov prestížnej a najväčšej medzinárodnej bezpečnostnej konferencie v juhovýchodnej Európe síce bol Budovanie štátu a európska integrácia: vzájomné posilnenie alebo protichodné procesy?, no ten zďaleka neodzrkadlil všetky oblasti, o ktorých sa tri dni hĺbkovo rokovalo na nej. Tematicky, podujatie formálne rázu regionálneho, ktoré od 19. do 21. septembra v novobelehradskom Hyatte združilo okolo štyristo popredných tvorcov a realizátorov politík, činiteľov civilného úseku, akademikov, expertov a novinárov z 35 krajín, bolo vlastne upriamené aj na otázky globálne: transformáciu medzinárodnej bezpečnosti, výzvy dnešného sveta, odpovede na globálnu krízu, stabilitu Balkánu, európske perspektívy... Už v prvý deň fóra usporiadaného Belehradským fondom pre politickú excelentnosť (BFPE), Európskym hnutím v Srbsku a Belehradským strediskom pre bezpečnostnú politiku, veľvyslanec Nórska u nás Ragnar Kamsvag podčiarkol, že sa celý svet ocitol zoči-voči novým bezpečnostným rizikám, akými sú tero-

Ďuro Varga

Časť aktérov BBF

prejavu je, že je v prvom rade na krajinách západného Balkánu, aby splnili požadované kritériá. Jasné je totiž, že od toho bude závisieť aj tempo a rozsah eurointegrácie. A keď ide o budúcnosť EÚ v strategickom zmysle, potrebné je, aby sa aj krajiny západného Balkánu stali jej súčasťou, je názor vicepremiéra a ministra Lajčáka. Mieni, že pre tieto štáty na ceste k EÚ kľúčový význam má prejavenie politickej ochoty a rozhodnosti riešiť problémy tak, ako to podniklo

výmeny skúsenosti môžu len osožiť pri ich urovnávaní. Kríza je globálne slovo, zasahuje všetkých, nie síce v rovnakých podobách, ani tou istou intenzitou, no bezstarostných dnes nieto. Dobre je však, že mnohé diagnózy dneška sú. Spravidla bývajú prvým úspešným krokom na ceste uzdravenia, bez ohľadu na to, o koho ide. A zdravie, nielen osobné, ale aj to regionálne a medzinárodné, naliehavo potrebujeme všetci. O. Filip

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

FÓKUS NAŠE INTERVIEW: MIROSLAV LAJČÁK, PODPREDSEDA VLÁDY A MINISTER ZAHRANIČNÝCH VECÍ A EURÓPSKYCH ZÁLEŽITOSTÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Poznáme sa, rozumieme si, máme k sebe blízko Kosove, ktorý bol dosú nadštandardné. Potvrdilo hodnutý v Bruseli, Srbi sa to i pri tejto príležitosti? využili. Lebo je ne– V každom prípade áno. Prismierne dôležité, aby kračuje, kedy končí. Diplomat slovenský a európsky Mi- jal som pozvanie na Beleboli zvolení predstaviroslav Lajčák, ktorý 20. marca tohto roku oslávil päť- hradské bezpečnostné fórum, telia Srbov v inštitúdesiatku, má za sebou rovno polovicu tohto obdobia, lebo je to významná regionálciách kosovských, ktočiže celé štvrťstoročie bohatých diplomatických skú- na konferencia, ktorej jedným rí budú mať legitimitu. seností. Získaval ich na pracoviskách a pôsobiskách, z partnerov a finančných podTeda, že to budú auako je Ministerstvo zahraničných vecí Českej a Slo- porovateľov je Slovenská retentickí predstavitelia venskej federatívnej republiky (ČSFR) v Prahe (1988 publika. Zároveň je to pre mňa srbského národa. To je – 1993), neskoršie na Veľvyslanectve ČSFR v metro- dobrá príležitosť opäť sa stretveľmi, veľmi dôležité. pole Ruska a od l. januára 1993 na Veľvyslanectve Slo- núť s partnermi v Srbsku, a Ja preto zdôrazňujem aj venskej republiky v Moskve, potom ako riaditeľ kan- tak nejak zase pocítiť tú atvo svojich rokovaniach, celárií šéfa diplomacie a predsedu vlády SR v rokoch mosféru. To dianie je dyna1993 a 1994, na poste ambasádora Slovenska v Ja- mické. Veď od mojej júnovej Zo stretnutia s premiérom Ivicom Dačićom aj vo svojich verejných vystúpeniach, že treba, ponsku, potom mimoriadneho a splnomocneného veľ- návštevy sa toho veľa udialo. A vyslanca Slovenskej republiky pre Juhosláviu (2001 – udiali sa pozitívne veci. Čiže dnes sme už v situácii, že aby sa Srbi zúčastnili na tých voľbách. – Základnou témou tohtoročného Belehrad2005), tiež ako vysoký predstaviteľ medzinárodného bolo prijaté de facto rozhodnutie o začatí rokovaní, ďaspoločenstva a osobitný predstaviteľ EÚ v Bosne a Her- lej napredoval dialóg Belehradu s Prištinou. Čiže na tých ského bezpečnostného fóra zjednodušene povecegovine (2007 – 2009), minister zahraničných vecí Slo- stretnutiach – už som sa videl s premiérom Dačićom, dané je vzťah medzi budovaním štátu a integráciou. venska (2009 – 2010), ako výkonný riaditeľ pre Euró- s vicepremiérom Vučićom, s mojím rezortným part- Musí to byť v rozpore? – To, čo ja idem povedať, je, že to nemusí byť v rozpu a strednú Áziu Európskej služby pre vonkajšiu čin- nerom Mrkićom, stretol som sa s hlavnou vyjednánosť, i ako podpredseda vlády SR a jej minister za- vačkou Miščevićovou a s ministrom Ružićom, ktorý má pore, dokonca ja v tom rozpor ani nevidím. Naopak: hraničných vecí a európskych záležitostí od 4. apríla túto európsku agendu na starosti, s prezidentom Ni- úspešný alebo funkčný štát je podmienkou úspešnej 2012. Je mimoriadnym znalcom našich pomerov, di- kolićom – hovoríme o tom, čo urobiť pre to, aby voľ- integrácie. Proces európskej integrácie je vlastne buplomatom a štátnikom, ktorý sústavne prispieva k by 3. novembra na Kosove boli úspešné, aby naozaj dovanie funkčného štátu. Je to štát, kde platia zákony, kde sú práva občanov chránené – len taký štát sa tomu, aby sme si mnohé problémy urovnali, výcho- srbskí predstavitelia dostali legitimitu. – Ďalšou významnou témou je eurointe- môže pripojiť k Európskej únii. Potom v momente člendiská objavili, nádeje zachovali. Aj vtedy, keď k účinstva sa, samozrejme, vzdávate časti právomocí, deleným riešeniam spejeme priamočiaro, aj vtedy, keď sa grácia... – Hovoríme, alebo ja sa gujete ich na európske inštitúcie, ale už vy spolu rozpýtam na prípravu roko- hodujete o tom procese, aké právomoci, tie kompevaní o členstve v Európ- tencie, vlastne máte; takže tam nie je žiaden protiklad. – Ste priam zavalený mnohými povinnosťami. skej únii a ponúkam, samozrejme, naše slovenské Stačíte sledovať pohyby aj keď ide o slovenskú náskúsenosti, pretože po- rodnosť v Srbsku? – Samozrejme, že sledujem. Minimálne dva dobré známe sa, rozumieme si, máme k sebe blízko. Naše dôvody mám na to. Jeden je, že som za to zodpovedný skúsenosti sú autentické, sú ako člen vlády, to mám v portfóliu, a ten druhý, ešte čerstvé, sú úspešné, takže dôležitejší je, že som zostal v spojení so Slovákmi tu takéto rozhovory sú veľmi, v Srbsku aj po mojom pôsobení v Belehrade. Je to súveľmi konkrétne. To nie sú časť môjho života, takže som v kontakte s ľuďmi, slenejaké frázy alebo nejaké dujem, čo sa deje, pán Furdík ma informuje o každom formality, lebo naozaj ho- vývoji. Povedal by som, že vy už ste súčasťou mojej širvoríme o veľmi konkrét- šej rodiny. – Na záver, keďže sme pri pôsobení v Belehrade, nych veciach. Uvediem jeden príklad. Keď som tu bol čo vám utkvelo najviac v pamäti, na čo nezabúdate Slovenský vicepremiér a šéf diplomacie Miroslav Lajčák na stretnutí s ministrom Brankom Ružićom a hlavnou vyjednávačkou s EÚ v júni a stretol sa s minis- ani po rokoch? – Najsilnejší moment môjho pôsobenia je to, že sa trom Mrkićom, tak som Tanjou Miščevićovou mu povedal, že máme taký mi tu narodila dcérka Lara. A, samozrejme, ešte aj ten k týmto dostávame pomaly, okľukami. Veď aj v di- program, ktorým môžeme financovať expertské po- silný moment, taký, naozaj veľmi zmiešaný bol ten, že plomacii sme často svojím spôsobom vlastne jednostaj byty na Slovensku, keď ľudí treba na nejakú tému špe- ja som odviezol manželku do pôrodnice a v tej chvíli na začiatkoch, najmä keď nastúpia nové alebo neča- cializovať. Ponúkol som mu, aby poslal jedného di- som dostal telefonát, že bol spáchaný atentát na preplomata. No a dnes už máme jednu diplomatku na šesť miéra Đinđića. Lara sa narodila 13. marca 2003, deň po kané okolnosti. O niektorých aspektoch našich pozícií a integrač- týždňov v Bratislave, v týchto dňoch je tam. Čiže vlast- tom atentáte. Ja si to teda naozaj pamätám, keď manných snáh hovoril aj na Belehradskom bezpečnostnom ne sme si tak s uspokojením povedali, že to, čo sme si želka bola v pôrodnici a rodila a zároveň tu bol vyhlásený výnimočný stav, vrcholila diplomatická aktifóre 20. septembra, tiež v rámci bilaterálnych stretnutí sľúbili, tak sme naozaj veľmi rýchlo i splnili. – Keď ide o Kosovo, ste toho názoru, že sa veci vita a pripravovalo sa vyšetrovanie zemunského klas prezidentom Tomislavom Nikolićom, premiérom Ivicom Dačićom, vicepremiérom Aleksandrom Vuči- hýbu vpred i napriek tragickému incidentu, v kto- nu. Čiže tých pár dní som pravdupovediac ani nespal, ćom, rezortným kolegom Ivanom Mrkićom. Domi- rom pri Zvečanoch o život prišiel príslušník Eule- trávil som ich v práci. A keď sa len trošku dalo, tak som utekal do nemocnice podporiť manželku. Toto bol taký nantnou témou rozhovorov boli vzťahy medzi Bele- xu a traja utrpeli zranenia? – Jednoznačne áno. Tak tých šestnásť kôl rokovaní emotívne najsilnejší moment. Tých momentov bolo hradom a Prištinou, tiež prípravy na novembrové lokálne voľby na Kosove. Vicepremiér a minister zahra- v Bruseli vytvorili inú atmosféru, vytvorili proces. Celý ale veľa. Vždy, keď bola úspešná návšteva zo Slovenska, ničných vecí Miroslav Lajčák mal porozumenie aj pre rad dohôd bol dosiahnutý. Ale ja stále hovorím, že v vždy, keď sme išli aj za Slovákmi, boli tu vždy veľmi silpodstate voľby 3. novembra sú tie, ktoré by mali po- né pozitívne emócie, takže vo všeobecnosti spomínam novinárske prianie zhrnúť to a zhodnotiť... – Pán Lajčák, v Srbsku ste tretíkrát od začiatku tvrdiť ten proces. Zatiaľ sú to dohody istým spôsobom si na moje pôsobenie tu s veľkými sympatiami. Text a snímky: Oto Filip júna. O slovensko-srbských vzťahoch sa hovorí, že na papieri, ale teraz treba, aby ten rámec pre Srbov v eho pracovný program je plný na prasknutie, aktivity natoľko rozmanité a rozvetvené, že pozoroJvateľovi zvonku ťažko zistiť, kde sa ktorá začala, ako po-

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

FÓKUS KONFERENCIA O MIGRÁCIÁCH

Chápať procesy, navrhovať stratégie Pri štatistických akciách sa stáva, že časť našich obyvateľov žijúcich v zahraničí nedokážeme zaevidovať. No predsa sme pri poslednom sčítaní v roku 2011 získali údaje o okolo tristotisíc našich občanov, ktorí sú v zahraničí, i to na základe vyhlásení ich príbuzných. Zaujímavé je, že asi polovica z nich počas uplynulého desaťročia odišla do cudziny. O tom, koľko je to z ekonomického aspektu dôležité, svedčí údaj Národnej banky Srbska, že vlani naši ľudia v cudzine zaslali do Srbska dve miliardy, a v prvom polroku 2013 asi miliardu eur. Jedným z cieľov, ktorý táto konferencia má, je zistiť, aké účinky migrácie majú na trhu práce, tiež získať údaje pre stratégie založené na faktoch. Nezabúdajme, že každý rok máme pre negatívny prírastok obyvateľstva o takých 35 000 obyvateľov menej. Snažíme sa zistiť, aká je povaha migračných pohybov, kam a prečo ľudia odchádzajú, aké následky to spôsobuje. Časti Srbska sú už vyľudnené. V lete sme boli v Zaječari, kde sme si všimli, že deti na prázdninách ko-

munikujú po nemecky... – vraví Dr. Dragan Vukmirović, riaditeľ Štatistického ústavu Srbska, na úvod v poradí štvrtej konferencie o migráciách, ktorá sa 19. a 20. septembra konala v belehradskom hoteli Moskva. Ide v podstate o časť strategické-

štitúty, výskumné ústavy, univerzity, orgány lokálnej samosprávy z ôsmich krajín: Srbska, Slovenska, Slovinska, Rumunska, Talianska, Maďarska, Bulharska a Rakúska, ako i pozorovatelia z Albánska, Gruzínska a Ukrajiny.

Väčšia časť slovenskej delegácie na konferencii v Belehrade

ho projektu SEEMIG financovaného z prostriedkov európskeho programu Juhovýchodná Európa, trvajúceho od 1. júna 2012 do 30. novembra roku 2014. Účasť v ňom majú štatistické úrady a in-

– Máme veľmi dobrú, rozvetvenú spoluprácu s inými partnermi účinkujúcimi v projekte, zvlášť so slovenskými kolegami z bratislavského štatistického úradu. Okrem toho spolupracujeme

úspešne i bilaterálne. Migrácie sú problémom tak naším, ako aj ich, a máme čo zisťovať, aby sme sa vedeli prichystať na budúcnosť, – vyzdvihuProf. Dr. Dragan je riaditeľ Vukmirović Vukmirović. Počas dvoch intenzívne pracovných dní v Belehrade aktéri konferencie sa aj venovali analýzam demografických a migračných profilov, aj získavali ďalšie údaje osožné pre túto oblasť, aj sledovali ich súvislosti a následky, aj uvažovali o koncepčných možnostiach a strategických základoch problematiky. Lebo sa bez toho nedajú pochopiť a riešiť dlhodobé procesy – migračné a demografické – ani ich vplyv na trhy práce, národné a regionálne ekonomiky. Je to predpoklad vzniku, rozvoja a implementácie príslušných politík a stratégií, účinnejšie prispôsobených budúcnosti. O. Filip

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ANNA WEISOVÁ, MESTSKÝ ÚRAD, TURČIANSKE TEPLICE

Ľudia odchádzajú za prácou

POČET TEMATICKÝCH SEMINÁROV STÚPA. A bude ich čoraz viac s pokračovaním eurointegrácie. Jeden z posledných na tému možností financovania prostredníctvom európskych fondov sa konal v polovici septembra vo vláde Vojvodiny. Poslucháčmi (prihlásených bolo 25) boli pracovníci Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, ako i pokrajinských odborných služieb. Dvojdňovú odbornú poradu v Novom Sade usporiadal Fond Európske záležitosti APV. Jej tematickou náplňou boli inštrumenty predprístupovej pomoci, hlavne ich druhá zložka – cezhraničná spolupráca. Na snímke je záber z otvorenia odborného seminára. O. F.

– Ste jednou z účastníčok konferencie o migráciách... – Zapojili sme sa ako jediná samospráva zo Slovenska do tohto projektu, ktorý vznikol minulý rok. Máme na ňom spolupracovať s výskumným inštitútom Infostat z Bratislavy. Našou úlohou je teda poskytovať rôzne údaje z nášho mesta, ktoré sa týkajú migrácie. Ľudia idú za prácou do zahraničia, do rôznych krajín, Rakúska, Anglicka, Írska. Nedisponujeme však údajmi o presnom počte, pretože obyvatelia nemajú zákonom stanovenú povinnosť nahlasovať, v ktorej krajine sa zdržujú. No predpokladáme, že do zahraničia idú najmä za prácou. Za pracovnými príležitosťami sa sťahujú aj do väčších miest v rámci Slovenska, napríklad do Bratislavy. Vzhľadom na to, že počet obyvateľov je pod hranicou sedemtisíc, začína byť migrácia problémom, nakoľko sa zvyšuje počet obyvateľov v dôchodkovom veku a počet ekonomicky aktívnych obyvateľov klesá. Zaznamenal: O. Filip 28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

SLOVENSkO mienia počúvať nepodložené útoky. Zostali však v priestoroch parlamentu. Oposakcii neobhajuje záujziční poslanci my daňových poplatnínapriek tomu kov, ale finančných skupokračovali v pín. štát sa údajne chysdiskusii. A nietá odkúpiť stratovú malen to. Snažili terskú spoločnosť SPP, sa ju čo najviac zatiaľ čo v ziskových predĺžiť, takže dcérskych spoločnosdva dni po tiach naďalej budú mať sebe debata rozhodujúce slovo súpok račovala kromné skupiny. Premiér hlboko do sa bráni, že vláda len Papierový: V čase premiérovej neprítomnosti opoziční ponoci. V napätej chce zabrániť nárastu slanci priniesli do rokovacej miestnosti jeho maketu (Foto: atmosfére údajcien plynu pre domác- SITA) ne došlo aj k fynosti a za hlavný dôvod zickým potýčra poznačili početné konflikty. všetkých problémov označuje nekam, za čím mohla byť aj nadPolitici vládneho Smeru najprv výhodnú privatizáciu z roku 2002, ktorú majú na svedomí súčasné opustili rokovaciu miestnosť so merná konzumácia alkoholických zdôvodnením, že debata nie je nápojov. opozičné strany. Rastislav Boldocký Schôdzu o odvolávaní premié- dostatočne konštruktívna a ne-

ROBERT FICO PODĽA OČAkÁVANIA USTÁL SNAHU OPOZÍCIE DOSTAŤ HO Z ČELA VLÁDY

Premiéra neodvolali R

obert Fico je aj naďalej slovenským premiérom, opozícia podľa očakávania neuspela v parlamente so svojou snahou o jeho odvolanie. keďže ľavicový Smer má v Národnej rade Slovenskej republiky väčšinu, iný výsledok nikto ani neočakával. Zaujímavejším od hlasovania bol priebeh samotnej schôdze, ktorú poznačili obštrukcie, tvrdé slová, dokonca aj obvinenia z fyzických útokov a nadmernej konzumácie alkoholu. Opozícia ako dôvod na odvolanie premiéra uviedla plánované zmeny vlastníckych pomerov v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP). Vláda podľa pravicových poslancov v celej tran-

SLOVENSký FUTBAL BOJUJE S NAJVäČšOU kORUPČNOU AFéROU VO SVOJICH DEJINÁCH

SLOVÁCI POCTIVO ZBIERAJÚ ÚČTY, MÔŽU VYHRAŤ DESAŤTISÍC EUR

Úplatky za dvestotisíc eur

Veľký záujem o bločkovú lotériu

lovenským futbalom otriasDunajskej Stredy v Trenčíne (0 : 6) la doteraz najväčšia aféra v a Myjave (1 : 4). histórii. Privalila sa zo susedMedzi obvinenými z úplatkárstva ného Česka, hlavní aktéri sa k je najviac futbalistov práve z Duúplatkárstvu už priznali a v cenajskej Stredy. Až štyria − Marko Bolom škandále lietajú sumy vo žoň Čecha, Tomáš Huber, Michal výške niekoľko stotisíc eur. Diana a bývalý dvanásťnásobný O korupcii v slovenskom slovenský reprezentant Ivan Hodúr. futbale sa šepká už dlhé roky, Obvinenie z podplácania si vypoale doteraz presvedčivejšie čul aj bývalý hráč Nitry, Ružomdôkazy chýbali. V minulosti si berka a lotyšskej Rigy Marián Dirnza branie úplatkov posedel bach a dvojnásobný najlepší strevo väzení bývalý generálny selec Corgoň ligy Róbert Rák, brat hekretár futbalového zväzu Vlarečky Viki Rákovej. Sprostredkodimír Wänke. Pred siedmimi vateľom, ktorý ponúkal hráčom rokmi sa zas futbalový rozúplatky, má byť bývalý slovanista hodca Marián Diňa verejne Bývalý reprezentant Ivan Ivan Žiga, ktorý hrával svojho času kajal, že za ovplyvnenie zá- Hodúr sa priznal k braniu u nás, neskôr v Malajzii. úplatkov Na rozdiel od väčšiny podobných pasu zobral všimné dvestoti(Foto: SITA) škandálov na celom svete, keď sa po síc korún (viac ako šesťtisíc eur). Ale v porovnaní s najnovšími odhaleniami vznesení obvinení dlho nič nedeje, tentoraz mali udalosti bleskový spád. Pod ťarchou dôkazov sa väčšiišlo o malé ryby. Čo sa teda stalo? Aféru nebývalých rozmerov na futbalistov priznala. Hodúr vyhlásil, že urobil chyodštartoval v Česku oficiálne nemenovaný fut- bu a nemôže pokojne spávať. Veľmi sa vyjadrovať balista, ktorý ponuku privyrobiť si rázne od- nechcel, no denníku šport prezradil:„Myslím na najmietol a šiel na políciu. Čoskoro vyšlo najavo, že horšie, teda, že ma odsúdia.“ „Aj slovenskí policajti ochotnejšie informovali dohodnuté výsledky organizovali aj Slováci. Ázijská stávková mafia manipulovala zápasy naj- verejnosť než zvyčajne. Na úplatky mali celkovo vyššej aj nižších slovenských súťaží. Väčšinou ne- použiť najmenej dvestodesaťtisíc eur. Výhra v stávšlo o tipy na presný výsledok či víťaza, ale takzvané kovej kancelárii na jeden zápas sa pohybovala vo špeciálne stávky, ako je napríklad počet strelených výške najmenej päťdesiattisíc eur,“ prezradil slogólov. Do médií prenikli informácie, že medzi sko- venský policajný prezident Tibor Gašpar. R. Boldocký rumpovanými zápasmi figurujú augustové prehry

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

od Tatrami poriadny rozruch spôsobilo septembrové odštartovanie takzvanej bločkovej lotérie. Hoci kontroverzný experiment mnohí prijali so skepsou, projekt sa u ľudí stretol s veľkým záujmom. Stále je však otázne, či splní svoj účel. Vláda siahla po bločkovej lotérii s cieľom zabrániť daňovým únikom. Týmto spôsobom totiž motivuje ľudí, aby si pri nákupoch v obchodoch vypýtali účet, vďaka ktorému sa môžu zapojiť do opakovaných žrebovaní o finančné a vecné ceny. Tou prvou je desaťtisíc eur. Hneď v prvý deň systém skolaboval. Opozícia to pripísala nedostatočnej pripravenosti projektu, vládni predstavitelia zasa hovorili o útoku hakerov. Incident v každom prípade potvrdil slušný záujem Slovákov o lotériu. Aj ďalšie čísla sú povzbudivé, za prvý týždeň zaznamenali vyše troch miliónov registrácií do súťaže. Ale bude to stačiť na celkový úspech? Na túto otázku budeme poznať odpoveď až po čase. Zatiaľ totiž nie je jasné, o koľko sa v dôsledku lotérie zvýši prísun peňazí do štátnej pokladnice. Investície na jej rozbehnutie pritom neboli zanedbateľné, len štátna spoločnosť TIPOS investovala do softvérového a technického vybavenia doteraz 177-tisíc eur. R. B.

Z NAŠICH OSáD KROKy K SPOLuPRáCI V PETROVCI

Holandsko ako potenciálny partner V

o štvrtok 19. septembra do Petrovca pricestovali hostia z pokrajinských inštitúcií a delegácia holandského veľvyslanectva a študentov z univerzity HVA z Amsterdamu, ktorí sa spolu so svojím profesorom nachádzajú na študijnej návšteve Vojvodiny. V mene Obce Báčsky Petrovec hostí z Nového Sadu a Holandska v malej sieni Zhromaždenia obce privítal predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok so spolupracovníkmi. Predseda obce holandským študentom a hosťom hovoril o obci, zdôrazniac význam výroby chmeľu a metiel ako hlavného potenciálu tejto lokálnej samosprávy v minulosti. V súčasnosti je táto obec nasmerovaná na cestovný ruch a stredné podnikateľstvo. Vyzdvihol prácu prvej súkromnej priemyselnej štvrte na týchto priestranstvách – Business parku Báčsky Petrovec, ktorú spravuje podnikateľ Janko

Zo stretnutia predstaviteľov lokálnej a pokrajinskej samosprávy s hosťami z Holandska

Grňa. V nej študenti Fakulty úžitkových vied z Amsterdamu získajú prax. Pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Branislav Bugarski v

rozhovoroch so študentmi z Holandska pripomenul, že sa „vo Vojvodine podarilo zachovať multietnickosť a multikultúrnosť ako súčasť každodenného života. Na tomto území,“ povedal Bugarski, „žije dva

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE

Galimatiáš v komunálnom podniku Ú

vodom 13. zasadnutia obecného zhromaždenia v Plandišti v utorok 24. septembra predseda zhromaždenia Rade Klašnja informoval výborníkov, že je utvorená výbornícka skupina SNS počítajúca dvoch výborníkov, ktorá je súčasťou vládnucej koalície. Počas rozpravy o návrhu rokovacieho programu výborníčka Nada Luncová (SPS) navrhla, aby sa body týkajúce sa komunálneho podniku Polet, čiže zmeny a doplnky zakladateľského aktu, uvoľnenie z funkcie doterajšieho riaditeľa a voľba nového vyradili z rokovacieho programu, kým sa nedorieši dilema, či kapitál toho podniku je verejný, teda v štátnom vlastníctve, alebo spoločenský, čiže vo vlastníctve samého podniku. Ten svoj návrh argumentovala faktmi o tom, že v agentúre pre hospodárske registre (APR) je registrovaný spoločenský verejný komunálny podnik (DJKP), a nie verejný (JKP), ako sa uvádza v dokumentoch zaradených do rokovacieho programu. Výbornícka väčšina tieto argumenty neakceptovala a schválila rokovací program v predloženom znení, v

ktorom ústredné miesto patrilo návrhu druhého tohtoročného opravného rozpočtu. – Týmto rozhodnutím sú príjmy a výdavky stanovené v sume 441,338 milióna dinárov, čiže o 500-tisíc menej než v prvom opravnom rozpočte. Keďže sa nevyskytli významnejšie oscilácie v realizácii rozpočtu, týmto rozhodnutím sú iba inakšie rozvrhnuté prostriedky, ktorými obec disponuje, – povedal úvodom vedúci rozpočtovej služby Jozsef Boros. – Tak napríklad obecnej správe sú zmenšené prostriedky o 5 a verejnému podniku Plandište o 4,75 milióna dinárov. Takto získané prostriedky sú rozvrhnuté iným používateľom. Základnej škole v Plandišti sú prostriedky zvýšené o 2,2 milióna dinárov, čiže na stále náklady 1,5 milióna a na sanáciu vysunutého oddelenia v osade Margita 800-tisíc dinárov. Pre základnú školu v Hajdušici sú o 800-tisíc dinárov zvýšené prostriedky na cestovné trovy zamestnancov a o milión dinárov sú znížené prostriedky na bežnú údržbu a opravy. Schválením opravného rozpočtu stredisko pre

sociálnu prácu dostalo dodatočných 1,3 milióna a kultúrne stredisko 1,5 milióna. Prihliadalo sa aj na potreby MS, takže takmer všetky miestne spoločenstvá dostali trochu viac prostriedkov než bolo plánované. Hajdušické MS dostalo prostriedky na výstavbu toaliet v Dome kultúry, čo je skutočne pálčivý problém. Rozprava o opravnom rozpočte sa zmenila na polemiku medzi aktuálnym predsedom obce Milanom Selakovićom a bývalým predsedom, teraz výborníkom Zoranom Vorkapićom, ktorý obvinil vládnucu koalíciu z neúčelového míňania prostriedkov, zastavenia investícií, vyhýbania sa plateniu záväzkov, ktoré obec prevzala v uplynulom období, ale aj z úplatkárstva a úplnej nečinnosti na pláne investícií. Odpovedajúc na tieto obvinenia Milan Selaković tvrdil, že sa v predchádzajúcom období pracovalo bez peňazí, že sú peniaze vopred strovené a že sa vraj práce dohovárali bez verejného obstarávania... Predstaviteľka zamestnancov Komunálneho podniku Polet Jasna Stošićová na zasadnutí upozornila, že

milióny občanov a 27 národov a národnostných spoločenstiev a úradne sa používa šesť jazykov. Najväčší potenciál pokrajiny spočíva v potravinárskom priemysle a priemysle nápojov, v agrobiznise, tiež v kovospracovateľskom a strojárenskom priemysle, ako aj v energetickom úseku a priemysle automobilových dielcov“. K tomu dodal, že „si prajeme, aby sa Nový Sad stal dunajskou dolinou – hlavným mestom IT priemyslu a biznis úseku, keďže sme presvedčení o potenciáloch na rozvoj tohto cieľa. Okrem toho robíme aj na rozvoji agrotechnologického parku vo Vojvodine“. Okrem pokrajinského tajomníka v rozhovoroch sa zúčastnila obchodná poradkyňa holandského veľvyslanectva Dominique Kuhlingová a riaditeľ VIP fondu AP Vojvodiny Aleksandar Stojkov. Po recepcii študenti navštívili Business park Báčsky Petrovec, kde po zoznámení sa s osvedčenými postupmi podnikania navrhnú stratégiu rozvoja tejto priemyselnej štvrte. J. Čiep

podnik založila obec roku 1974 so stopercentným spoločenským kapitálom a že dodnes je majetok Poletu na sto percent vo vlastníctve podniku. Z tých dôvodov APR odmietla registrovať podnik podľa nového zakladajúceho aktu podniku, v ktorom sa uvádza, že majetok je verejný, čiže štátny. Polet je teda aj naďalej spoločenský. A že to nie je zanedbateľný údaj, svedčí aj fakt, že v uplynulom období ani jedna banka nechcela na základe nového zakladajúceho aktu poskytnúť podniku jednorazový úver, čo významne ohrozuje jeho likvidnosť a fungovanie. Na túto skutočnosť upozornili aj iní výborníci opozície, avšak predseda zhromaždenia R. Klašnja povedal, že v kontaktoch s patričnými orgánmi dostali odpoveď, že niet problémov a že sa to všetko dorieši?! Po takomto „vysvetlení“ výbornícka väčšina uvoľnila z funkcie riaditeľa Miloša Popovića a za nového riaditeľa zvolila Vladimira Kiseljeva zo Zreňaninu, čím vznikla ozaj absurdná situácia, že úradne registrovaný DJKP Polet teraz nemá riaditeľa a V. Kiseljev je riaditeľom neregistrovaného, teda nejestvujúceho verejného komunálneho podniku?! Keby nebolo smutné, bolo by smiešne. V. Hudec

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽuDu

Z NAŠICH OSÁD MESTO NOVÝ SAD

Bezpečnosť na skúške M

Nové kancelárie dostane aj Stredisko pre sociálnu prácu. Novosadský primátor po prvom roku svojho mandátu povedal, že v tomto roku mesto stratilo 860 miliónov dinárov na základe zmien Zákona o dani zo zárobku, ako i 400 miliónov dinárov, ktoré muselo vyplatiť ATP Vojvodina (nová autobusová stanica). Po schválení opravného rozpočtu mesta sa podarilo za-

Ako veľká možná investícia v Noesto Nový Sad pozostáva z dvoch obcí − Obce Nový Sad vom Sade sa spomína veľtržnica. Vo a Obce Petrovaradín a má 46 miest- VKP Tržnica na tieto účely naplánonych spoločenstiev. Za Deň Mesta je vali lokalitu diagonálne od trhu Najvyhlásený 1. február, okrem ktorého lon, smerom k diaľnici, kde sa nasi v Novom Sade slávnostne pripo- chádza deväť hektárov mestskej mínajú aj ďalšie významné dátumy: pôdy. Investor by mal záväzok vy23. október 1944, keď mesto bolo budovať veľký park s oslobodené od fašizmu, 9. novem- detským ihriskom. ber 1918, keď srbské vojsko oslo- Časť urbanistov nabodilo Nový Sad, a 25. november vrhla vybudovať veľ1918, keď Veľké ľudové zhromaž- tržnicu vedľa Bulvára denie Srbov, Bunjevcov a iných Slo- Európy, na východe z vanov Banátu, Báčky a Baranje mesta. Vedúci Tržnischválilo rozhodnutie o pripojení ce sa presvedčili, ako Vojvodiny k Srbsku. Pripomína sa i koncept veľtržníc rok 1694 ako rok založenia Nového funguje v susedných Sadu. Z príležitosti 23. októbra Zhro- krajinách a sú primaždenie mesta udeľuje Októbro- pravení uplatniť ho v vú cenu a z príležitosti 9. a 25. no- Novom Sade. Získa sa tým tri a pol hekvembra Novembrovú listinu. Uplynul rok odvtedy, čo je v No- tára výborného povom Sade pri moci nové vedenie. Pri- zemku, kde je teraz mátor mesta Nový Sad Miloš Vuče- Kvantaški trh, ktorý Dunajský park ako oáza oddychu vić pri tej príležitosti vyhlásil, že je sa má presťahovať. bezpečiť prostriedky na kúpu novej spokojný s celkovým parcely pre cintorín, kúpiť stroje fungovaním mesta, i keď pre zimnú službu, pokračovať vo vývždy možno lepšie. Zástavbe kanalizácie v Rumenke, roveň vysvetlil, že hoci usmerniť prostriedky na digitalizázastihli zlý stav, dlhy a ciu mestského archívu, na výstavbu podniky pred kolapsom, škôlky vo Veterniku a dostavbu podarilo sa im zabezškôlky v Petrovaradíne. Prebieha aj pečiť peniaze na početrekonštrukcia niekoľkých škôl, Múné kapitálne projekty. zea mesta a Divadla mladých. Má Medzi také iste patrí obbyť vybudovaná aj strelnica na Sajnova novosadskej kamišti. nalizačnej siete v hodNajčastejšie pripomienky k pránote sedem miliónov ci aktuálnej mestskej vlády sa vzťaeur. Primátor na začiatku hujú na skutočnosť, že ešte stále neprác na rekonštrukcii kaprilákali vážnejšie zahraničné innalizácie od Ulice ruvestície. Kritiky sa vzťahujú na nemenačkej po Beledostatok pracovných príležitostí a hradské nábrežie vyhlávýrobných hál, pomalú adminisil, že ide o jeden z kastratívu a byrokraciu, ako i na to, že pitálnych projektov poddepartizáciu nedotiahli do konca a niku Vodovod a kanalitiež na nedostatok radikálnej rezácia. Prostriedky na túto formy verejného úseku. Avšak najinvestíciu zabezpečili z V rámci Filozofickej fakulty Univerzity úveru Európskej inves- v Novom Sade pôsobí Oddelenie slovakistiky väčšie pripomienky si zaslúži stav bezpečnosti v meste, ktorú denne tičnej banky, z ktorej zíZ príležitosti prvého roku v čele narúšajú streľby, explózie, bitky a skajú aj peniaze na obnovenie a vybavenie Továrne vody. Mnohí za- Nového Sadu primátor Vučević po- krádeže. Nový Sad, ktorý vždy bol zlievajú novej mestskej moci, že vedal, že sa snažia administratívu pri- pokojné a bezpečné mesto, sa stal nemá vážnu výrobnú investíciu, čo blížiť občanom. Ako dobré zhodnotil strediskom kriminality mladistvých primátor odôvodňuje tým, že sa fa- otvorenie infostrediska pri Kancelárii a prehráva aj v boji s klanmi fanúvorizujú menšie prostredia, kým pre mladých a Kancelárie pre osoby šikov. Očakáva sa, že teraz, po vyNový Sad sa považuje za najzriade- s invaliditou. V pláne je otvorenie menovaní náčelníka Policajnej spránejšie a najupravenejšie mesto v ešte jednej okienkovej sály v Daňo- vy, sa s kriminalitou aktívnejšie, rázSrbsku. Avšak Nový Sad má stále viac vej správe, kde by úradovali i daňo- nejšie a ofenzívnejšie zúčtuje a že sa obyvateľov, nuž aj jeho potreby sa ví inšpektori, aby občania nechodi- občania Nového Sadu budú cítiť li z jednej adresy na druhú adresu. bezpečnejšie než v uplynulých zväčšujú. 28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

dňoch. V Novom Sade je nespočetne veľa miest, ktoré by bolo treba predstaviť, aby sa získal úplný obraz mesta. Tu je Múzeum moderného umenia Vojvodiny, Galéria Matice srbskej, Múzeum Vojvodiny a Múzeum mesta Nový Sad, početné pamätníky a busty, kostoly, galérie, reštaurácie, parky a kúpaliská, medzi ktorými vyniká Štrand, najkrajšia pláž na Dunaji. Nemožno nespomenúť Novosadské divadlo Újvidéki Színház, Divadlo mladých a Srbské národné divadlo, tiež Vojvodinskú akadémiu vied a umenia, Kultúrne stredisko Nového Sadu, Mestskú knižnicu a Knižnicu Matice srbskej. Nový Sad je univerzitné mesto, má viaceré gymnáziá a mnohé iné stredné školy. Početných návštevníkov lákajú turistické obsahy: najznámejší je Exit, ale aj Novosadský poľnohospodársky veľtrh, Petrovaradínska pevnosť, staré jadro mesta, Dunaj, Frušká hora s monastiermi, ako i početné tradičné podujatia, programy, koncerty, športové obsahy a festivaly pre deti i pre dospelých. Slováci žijúci v Novom Sade, ako aj tí, čo sa v ňom školia alebo pracujú, majú tu významné inštitúcie. Tu sídli Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Tu je Oddelenie slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade a pôsobí aj Spolok vojvodinských slovakistov. V novosadských základných školách sa slovenčina vyučuje ako fakultatívny predmet a pomaly sa dostáva aj do stredných škôl. Rádio-televízia Vojvodina vysiela rádiové a TV programy po slovensky. V Novom Sade sídli i naša Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu, ktorej základnou činnosťou je vydávanie týždenníka Hlas ľudu a mládežníckeho časopisu Vzlet, ako i knižných vydaní. Miestny odbor Matice slovenskej je tiež činný a zhromažďuje novosadských Slovákov, je tu i Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika. V Novom Sade je i slovenský kostol, slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor a sídli tu i Biskupský úrad tejto cirkvi. E. Šranková

Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA RADY MS KYSÁČ

V ústrety zmenám v spravovaní cintorínov d Nového roku miestne spolonezriadené priedomia, ako aj rečenstvá už viac nebudú spraklamy postavené na nevhodvovať cintoríny a vykonávať práce ných miestach prekážajú vodiokolo pochovávania. Preto sa člečom. Rozprávali sa aj o problénovia Rady Miestneho spoločenme túlavých psov a tých, čo sa stva Kysáč touto otázkou zaoberali držia v nehumánnych podako prvou na zasadnutí, ktoré sa mienkach. Rozhodli, že najprv uskutočnilo v utorok 17. septemboboznámia a vyzvú spoluobra. čanov, aby veci dali do poriadAktivitám ohľadom tejto záležiku a ak to neurobia, potom na tosti sa inak venujú už od júna, keď to upozornia komunálnu a doprijali návrh, že spravovanie kysáčpravnú inšpekciu, ako i orgaskeho cintorína zveria cirkevným nizáciu pre ochranu živočíchov. spoločenstvám, a nie VKP Lisje, čo Na utorkovom zasadnutí tiež bola jedna z možností. Na stretRady MS Kysáč schválili roznutí s predstaviteľmi cirkví, ktoré pohodnutie o zákaze parkovatom nasledovalo, sa uzhodli ohľania kamiónov na parkoviskách dom preberania záležitostí okolo cinv strede osady, pričom ich v torína a pochovávania. Na utorko- Od Nového roku spravovanie cintorína preberú cirkevné spoločenstvá trhový deň usmernia do dvora. vom zasadnutí jednohlasne rozSchválili aj zákaz o používaní hodli, že spravovanie cintorína a štrukciou bazénu, úpravu Gujdo- nych prác, výborníci na utorkovom zvukových signálov po uliciach pri práce okolo pochovávania zveria ky- vých jám, výrobu agropeletov, do- zasadnutí uviedli niektoré požia- výkupe starého železa, lebo to vysáčskym cirkevným spoločenstvám. stavbu školskej budovy, výstavbu davky. Nakoľko sú projekty skutoč- rušuje občanov. Ohľadom petície, Ešte len zostalo spoločne spresniť, ohrady a zeleného pásma okolo ne vypracované, mienia sa doža- ktorú zaslali občania, a v ktorej sa sťacintorína. Prostredníc- dovať, aby sa začalo s výstavbou fe- žovali na zhromažďovanie mládeže ako presne to má fun- ZHROMAŽDENIE OBČANOV tvom Rádia Kysáč plá- kálnej kanalizácie a pokračovalo vo na autobusovej otočke v Tankosinujú vyzvať aj občanov, výstavbe atmosférickej. V Ústave ćeve a vyrušovanie, rozhodli, že sa govať. O tej- KYSÁČA aby dali návrhy na úpra- pre výstavbu mesta sa budú tiež čím skôr má stretnúť komisia pre to záležitosZhromaždenie občanov vu a zveľadenie svojej uchádzať o vypracovanie projektu bezpečnosť s políciou, na prácu ti sa majú vyjadriť aj bude v nedeľu 29. septembra o dediny, s ktorými by sa kruhového objazdu. Na základe pe- ktorej vyslovili rad kritických poobčania na 18.00 vo veľkej sále Kultúrno-in- dalo uchádzať o pro- tície obyvateľov Ulice vinohradníc- známok. Podporili aj návrh na obkej požiadajú o rozšírenie tamojšej medzenie pracovného času pozhromažde- formačného strediska. Okrem striedky z EÚ fondov. V rámci bodu, ktorý sa cesty z 3 na 6 metrov. Do plánu na hostinských, remeselníckych a prení, ktoré sa iného sa rozhodne o zverení uskutoční správy kysáčskeho cintorína vzťahoval na komunál- rok 2014 zaradia i projektovanie dajných objektov. Odznela i infor29. sep- cirkevným spoločenstvám a o ne práce, ktoré sa fi- železničného priecestia, tiež opravu mácia, že Rada MS prebrala kľúče od zavedení poplatku na tieto nancujú z prostriedkov chodníkov, projektovanie parkovis- mládežníckeho domu a ako prvé má tembra. na úpravu stavebných ka a rozšírenie prístupovej cesty do riešiť otázku účtov. Informovali sa aj Na utor- účely. pozemkov, uviedli, že cintorína. Parkovisko pri šatni FK o možnostiach a predpokladoch kovom zasadnutí členovia Rady MS Kysáč projekty na výstavbu tak fekálnej, Tatra a opravu pravoslávnej fary na otvorenie dobytčieho trhu. Zaokrem iného navrhli niekoľko pro- ako i atmosférickej kanalizácie sú vy- tiež zaradia medzi požiadavky, kto- sadnutie uzavreli pekným návrhom jektov, s ktorými sa mienia uchádzať pracované. Keďže z Ústavu pre vý- ré zašlú do Ústavu pre výstavbu na zbratanie sa s dlhodobými parto prostriedky z európskych fondov. stavbu mesta každoročne prichádza mesta Nový Sad. nermi z Hontianskych Nemiec na Spomínali aj kritické body v osa- Slovensku. Tak spomínali výstavbu kanalizá- výzva, aby miestne spoločenstvá cie, športového komplexu s rekon- navrhli potreby v oblasti komunál- de, kde stromy a vysoká tráva, čiže E. Šranková

NEFROLOGICKÁ AMBULANCIA v Starej Pazove začne 30. septembra pracovať v rámci Strediska pre dialýzu Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja. Ako povedala Dr. Svetlana Dudićová, úradujúca náčelníčka Služby pre dialýzu (na snímke), chorí na obličkové choroby z územia Obce Stará Pazova už nebudú musieť odchádzať do nemocníc v Zemune, Belehrade a v Novom Sade. Kompletné lekárske vyšetrenie a liečbu pacienti dostanú v tejto ambulancii, ktorá sa nachádza v miestnostiach bývalej ORL ambulancie v pazovskom dome zdravia. V nefrologickej ambulancii bude pracovať Dr. Aleksandar Omerović, špecialista internej medicíny, ktorý prízvukoval, že pacienti s obličkovými poruchami majú priniesť papier od svojho vyvoleného lekára a výsledky kompletných analýz, predovšetkým laboratórnych, ako aj ultrazvuk brucha s uro-traktom. Lekársku prehliadku si netreba dopredu objednávať. Nefrologická ambulancia bude pracovať každý pondelok od 13.30 popoludní. kv

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD HAJDUŠICA

Položili základy domu smútku P

práce. Najprv na dvoch pracovných akciách vykopali základy budúceho domu smútku, a potom v piatok 20. septembra posvätili základný kameň a vybetónovali základy. Podľa očakávania ohlas Hajdušičanov na pracovných akciách bol viac než dobrý. Počas troch dní tam pracovalo viac ako 100 ľudí. Viacerí boli dokonca prítomní na všetkých troch pracovných akciách. Treba povedať ešte i to, že cirkevný zbor na tieto účely z Biskupského úradu dostal 4 000 eur, Obec Plandište poskytla 500-tisíc dinárov a sumou 1 000 eur prispel poľnohospodár Milko Vŕba. Na začiatok to stačilo, avšak v nastávajúcom období Hajdušičania musia vynaložiť hodne úsilia, aby zabezpečili prostriedky na pokračovanie prác.

očas početných rozhovorov o tom, kde vystavať dom smútku v Hajdušici tak, aby to zodpovedalo všetkým občanom, predstavitelia evanjelickej a katolíckej cirkvi zostali pri stanovisku, že chcú mať dom smútku pri dedinskom cintoríne, kde sa prevažne pochovávaHajdušičania sa v hojnom počte zúčastnili na pracovjú príslušníci týchto ných akciách počas kopania a betónovania základov vierovyznaní, pokým pravoslávni trvali na tom, že dom smútku tre- vi v osade. Potom medzi členba postaviť na druhom konci osady, čiže vedľa pra- mi evanjelickej a katolíckej voslávneho kostola a tým aj bližšie k pravosláv- cirkvi vykonali anketu, v ktorej nemu cintorínu, ktorý je kilometer vzdialený od sa prevažná väčšina dospeposledných domov. Tento svojrázny gordický lých členov zaviazala, že na uzol rozviazal vtedajší predseda obce Zoran Vor- výstavbu domu smútku fikapić, ktorý konštatoval, že sa treba vzdať idey spo- nančne prispeje hodnotou ločného domu smútku a že treba vystavať dva, pri- troch miezd alebo vlastnou Slávnostný čin posviacky základného kameňa vykonal farár čom prisľúbil pomoc obce pri výstavbe oboch. prácou, takže v marci tohto jánošícky a administrátor hajdušického cirkevného zboru Vzhľadom na sľúbenú pomoc v evanjelickom roku začali realizáciu tohto vý- Slađan Daniel Srdić cirkevnom zbore, ktorý vystúpil s iniciatívou k vý- znamného projektu. Vypracostavbe domu smútku v marci minulého roku, roz- vanie stavebného projektu, ktorý je základným Predbežná hodnota celého objektu je 60- až 65hodli, že sa dajú do práce a že dom smútku po- predpokladom na obstaranie stavebného po- tisíc eur a stavať sa bude vo fázach, v súlade s tým, stavia na pozemku vedľa cintorína, ktorý na tie volenia a na získanie účelových prostriedkov z rôz- ako budú prichádzať prostriedky. Očakáva sa, že účely kúpili vďaka prostriedkom z Národnostnej nych fondov, zverili architektovi Jánovi Pažitna- dom smútku bude ukončený a začne sa použírady slovenskej národnostnej menšiny. Ideu jovi z Hložian. Pol roka neskoršie, čiže začiatkom vať o 4 až 5 rokov. vlh podporil aj cirkevný zbor Rímskokatolíckej cirk- septembra tohto roku sa začali aj konkrétne

V DOME KULTÚRY 3. OKTÓBRA V KOVAČICI

Vysúkali rukávy a dali sa do práce D

om kultúry 3. októbra v Kovačici je významné kultúrne centrum tamojších Slovákov, ktoré bolo založené 19. februára 1958 a s prácou začalo 1. marca v tom istom roku. Jeho činnosť bola od samého začiatku veľmi rozvetvená. Okrem Divadla VHV a vysunutého oddelenia hudobnej školy tu pôsobí Hudobno-folklórny súbor V šírom poli hruška, ktorý bol založený s cieľom zbierať, pestovať, uchovávať a rozvíjať slovenskú hudobnú tvorbu. Doteraz sa v ňom vystriedalo niekoľko generácií hudobníkov, spevákov a tanečníkov. Prvý koncert Hudobno-folklórneho súboru V šírom poli hruška sa uskutočnil 14. apríla 1963 na javisku kovačického Domu kultúry. V rámci súboru V šírom poli hruška 28. 9. 2013

39 /4562/

úspešne pracujú ochotníci a mužské spevácke zamestnanci skupiny Rovina a BoDK pracujú hémi, ženská spevácvo veľkej sieka skupina Sláviky, tani, kde vynečná skupina Rozbrali prvý rad marín, ľudový orstoličiek a chester Rosička a sóuvoľnili mieslisti. Okolo sedemdeto pred javisiat ochotníkov aj skom, ktoré dnes nacvičuje piesneskoršie done a tance, vystupuje staval majna koncertoch na poster stolár Jučetných javiskách raj Suchánek. doma i v zahraničí. Majstri opraHruškári radi zavili aj elektrochovávaju hudobnú Stoličky sa už nebudú hojdať inštalácie, tradíciu, ale nezahanpotom nabia sa veru ani vtedy, keď treba vy- sledovali rôzne čistiace práce a líčesúkať rukávy a prispieť k úprave bu- nie stien, kde značnú pomoc podovy DK. Od 6. septembra tohto roku skytol majster maliar Adam Hajko.

HLAS ĽUDU

Ako nám povedali Emil Nemček st. a Želimír Bartoš, zamestnanci tejto ustanovizne, opravy boli nevyhnutné aj preto, že sa podobné práce v budove už dávno nekonali. K tomu sa čoskoro majú začať oslavy Kovačického októbra, kde sa vo veľkej sieni Domu kultúry 11. a 20. októbra uskutoční festival Rozspievané klenoty 2013 a galakoncert hruškárov. Za obetavú prácu a úspechy v oblasti kultúrno-hudobnej činnosti súbor V šírom poli hruška a jeho členovia dostali doteraz veľa uznaní a diplomov. Ďalším uznaním pre kovačických ochotníkov bude iste aj koncert, ktorý sa uskutoční 5. októbra t. r. vo veľkej sieni DK. Podujatie bude ďalším skvostom v náhrdelníku slovenskej ľudovej kultúry a tradície Kovačičanov, ktorú aj mladšie generácie majú s hrdosťou zachovávať. A. Chalupová

Z NAŠICH OSÁD BUDOVANIE DATABÁZY MLADÝCH VZDELANÝCH ĽUDÍ

Lokálna akademická sieť V šetkým študentom, ako aj tým z Obce Báčsky Petrovec, ktorí získali diplom bez ohľadu na to, kde študovali: prihláste sa na Lokálnu akademickú sieť, ktorá zamestnávateľom v budúcnosti poskytne prehľad o našich ľudských potenciáloch. Študenti takto získajú možnosť zapojiť sa do spoločenského života, vykonávať odbornú prax a zdokonaľovať sa v súlade s odborným vzdelaním a záujmami. To je iba začiatok projektu LAS, a preto neváhajte a prihláste sa tam, kde sa vám ponúkajú mnohé možnosti – takto od začiatku leta vyzývajú mladých ľudí z Kancelárie pre mladých Obce Báčsky Petrovec. Podobnú výzvu verejnosti adresujú aj ostatné KPM vo Vojvodine. Cestou sociálnych sietí sme podobnú aktivitu zaznamenali aj v Kikinde, Odžakoch, Bečeji, Rume, Vrbase... Program je teda zameraný na integráciu študentov do verejného a hospodárskeho života lo-

kálneho spoločenstva. Srbsko je v súčasnosti krajina s najvyššou úrovňou migrácie mladých vzdelaných ľudí z krajiny, čiže s najväčším počtom odchodov mladých intelektuálov z menších do väčších miest. Obce a neuniverzitné centrá zostávajú bez svojej ambicióznej mládeže, lebo po ukončení strednej školy určitý počet mladých odchádza na štúdiá do väčších miest, kým jedna časť generácie jednoducho „zmizne“ z pohľadu lokálnych ustanovizní či inštitúcií. Počas štúdia vo veľkých mestách študenti sú celkom mimo verejného života lokálnych spoločenstiev, z ktorých pochádzajú. Väčšina sa do svojho prostredia už nikdy ani nevráti. Tomu hovoríme: únik mozgov. Z druhej strany tí, ktorí sa vrátia, sú často sociálne neintegrovaní, stratení pri hľadaní práce a novej identity a väčšinou sa spoliehajú na svojich rodičov. Miestni podnikatelia a zamestnávatelia nemajú žiadny prehľad o tomto aka-

demickom potenciáli mladých ani počas štúdia, ani po jeho ukončení. Ani lokálne samosprávy nemajú prehľad o najlepších ľudských zdro- Propagácia zápisu do LAS prebiehala aj počas leta joch na svojom všade tam, kde chodia mladí území, nie sú schopné primerane spravovať tie- študentského projektového tímu. to zdroje, na čo najväčšmi dopla- Databázu možno inak používať aj pri školení predstaviteľov lokálnej tí samotné spoločenstvo. Práve preto vznikla idea budo- samosprávy, verejných podnikov vať lokálne akademické siete. Cie- a verejných ustanovizní, profeľom projektu je obmedziť proces sorov, predstaviteľov hospodármigrácie mladých prostredníc- skej sféry a podnikateľov, ako i tvom zapájania študentov do so- stredoškolákov. Výhody projektu záujemcom ciálno-ekonomického života lokálneho spoločenstva. Vnášanie v Obci Báčsky Petrovec KPM ozrejúdajov do LAS študenti vykoná- mila v stredu 25. septembra na vajú dobrovoľne prostredníctvom pôde Zhromaždenia obce, kam on-line dotazníkov alebo osobne. pozvali študentov zapísaných do Projekt zahrnul aj podporu štu- LAS databázy, ako i ostatných. dentskej populácie založením J. Čiep obecného študentského zväzu a

edným z účelov štatistiky je získať informácie ktorí sa vďaka vlastnej vynaliezavosti v tejto kría podľa možnosti im aj dať zmysel. Lebo nechať ze celkom slušne obracajú, zostáva drvivá väčšina ich len tak znamená kĺzať po povrchu, čo asi nemá obyvateľstva, ktorá horko-ťažko drží hlavu nad veľkú cenu. Otázku ako žijeme si dennodenne kla- vodou. Zo správy Eurostatu, štatistického úradu Eudieme všetci. Rovnako tak všetci na ňu máme svoje odpovede: zamestnaní a nezamestnaní, mla- rópskej únie, vyplýva, že sú ceny potravinárdí a starí, ženatí a slobodní, zdraví a chorí... Koľko otázok, toľko odpovedí, a pritom všetky odhaľujú len časť pravdy, stále sa meniacej živej mozaiky. Keďže noviny, o ktorých sa zvyčajne vraví, že žijú iba deň alebo týždeň, predsa majú aj funkciu dokumentu doby a vzácneho pokladu údajov o súčasných javoch a ľuďoch, nie je nazvyš mnohé z nich sprístupniť čitateľovi. Pravdepodobne ho zaujímajú, či už ide o otázky životnej úrovne, trovenia peňazí, trávenia voľného času, používania infomačno-komunikačných technológií... To všetko je totiž obsiahnuté v komplexe menom kvalita a spôsob nášho žitia. Trhy majú dosť návštevníkov v tomto období Čo vlastne povedať a čím začať pohľad na tieto dni, keďže sotva zostalo čosi, čo nie skych produktov a bezalkoholických nápojov u je aspoň skúsenostne známe. Ak na chvíľu za- nás na úrovni 71 percent európskeho priemeru. budneme na machrov všetkých možných druhov, Chlieb, mäso a obilniny sú kdesi na 64 percent,

mlieko a syr na viac než 80 a alkoholické nápoje na 78 percent spomínaného priemeru. Správa by bola potešujúca a celkom pekne by znela, nebyť reality, že sme podľa zárobkov na európskom chvoste. V tejto súvislosti nie je od veci pripomenúť pretrvávajúcu dilemu – ako dosiahnuť opak konštatácie o vysokých cenách a nízkych platoch? A najmä kedy? Náš Štatistický ústav pred niekoľkými dňami zverejnil údaje o finančných prostriedkoch a spotrebe domácností v druhom tohtoročnom kvartáli. Podľa nich domácnosť v Srbsku mala priemerne 53 762 dinárov mesačne, z čoho viac ako 95 percent tvorili príjmy v peniazoch a 4,6 percenta tie v naturáliách. Keď ide o štruktúru, tak sú najvýznamnejšou zložkou prostriedkov príjmy z riadneho pracovného pomeru (46,6), dôchodky (33,2), platenie naturáliami, čiže materiálnymi výrobkami (4,6), iné príjmy (3,5 percenta). Priemerné mesačné náklady na osobnú spotrebu domácností sú 50 072 dinárov. Najviac z toho minieme na potraviny a nealkoholické nápoje (43,2), ako aj na bývanie, vodu, elektrickú energiu, plyn a iné palivá (15 percent). Vyplýva to zo skutočností zistených na základe ankety prebiehajúcej v 1 130 domácnostiach. (V budúcom čísle: Trendy obchodného obratu) O. Filip

28. 9. 2013

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY: AKO ŽIJEME? (1)

Staronové skutočnosti J

39 /4562/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD STAROSTOVIA ZO SLOVENSKA V BÁČSKOPETROVSKEJ OBCI

Zveľaďovanie spolupráce na všetkých poliach V piatok 20. sepvštevy zo Slotembra do venska prispeObce Báčsky Pejú k tomu. trovec prišli staMilan Spodrostovia 47 regióniak, starosta nov a miest zo Sloobce z južného venskej republiky. Slovenska a Vo veľkej sieni predseda koZhromaždenia misie pre meobce Báčsky Pedzinárodné trovec hostí prijal vzťahy v Banpredseda obce Paskobystrickom vel Marčok so sposamosprávlupracovníkmi. Ténom kraji, pomou stretnutia vedal, že na nábola spolupráca Privítanie na pôde Báčskopetrovskej obce: (sprava) predseda vštevy do týlokálnych samo- obce Pavel Marčok a organizátori návštevy starostov zo Slovenska chto krajov správ. Predseda Milan Spodniak a Peter Rusnák chodí od roku Báčskopetrovskej 2007 a že poobce hosťom hovoril o charakte- mie, vysvetlil symristikách tejto obce a úvodom sa boliku erbu Báčpoďakoval Milanovi Spodniakovi a skeho Petrovca, Petrovi Rusnákovi, hosťom zo Slo- uviedol významvenska, ktorí sprostredkovali toto né inštitúcie a podujatia v obci a stretnutie. Medziiným Pavel Marčok uvie- hovoril o hospodol, že Obec B. Petrovec má štyri dárstve v minumiestne spoločenstvá a súhrnne losti a dnes. Ako 14-tisíc obyvateľov. V minulosti cieľ do budúcna ten počet bol aj väčší a medzi prí- zdôraznil zveľačiny poklesu počtu obyvateľov ďovanie hospozaradil aj to, že veľký počet mla- dárstva a zamestdých odchádza na školenie na návania v BáčskoSlovensko a po školení tam aj zo- petrovskej obci a stáva. Hovoril aj o dejinách obce a podotkol, že verí, Hostia zo Slovenska v sieni Zhromaždenia obce o sťahovaní Slovákov na toto úze- že aj takéto ná-

STARÁ PAZOVA

Rozvíjajú spoluprácu s Talianmi N

a veľtrhu podnikateľstva Fiera del Levante v talianskom meste Bari v sobotu 14. septembra pobudla aj trojčlenná delegácia Obce Stará Pazova v čele s predsedom obce Đorđom Radinovićom. Cieľom návštevy tohto významného európskeho veľtrhu bolo nadviazať spoluprácu s talianskymi podnikateľmi, Hos- Pohľad na veľtrh Fiera del Levante v Bari podárskou komorou talianskej pokrajiny Apúlia a mestom Bari. To uskutočniť. Dohodnuté je, že sa recipročná ofisa, podľa slov Đorđa Radinovića, aj podarilo ciálna návšteva hostí z Talianska Starej Pazo28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

važoval za nevyhnutné priviesť kolegov starostov zo Slovenska, aby sa pozreli, ako sa darí tunajším Slovákom. Predseda Báčskopetrovskej obce zhodnotil, že aj tentoraz ide o živú spoluprácu so Slovenskom, lebo každý starosta zo Slovenska odnesie informácie o návšteve v Obci B. Petrovec, aj jej možnostiach na investovanie a podnikanie. Takéto vzájomné stretnutia by sa podľa jeho slov mali stať tradičnými. Peter Rusnák, jeden z organizátorov zájazdu do Petrovca, zdôraznil, že prihliadajú na miestny rozvoj, rozvoj komunít a vidieka. Po príchode do Báčskeho Petrovca zistili, že aj tu sa v uvedenej oblasti majú čo naučiť a že mnohé veci sú pre slovenských starostov a podnikateľov zaujímavé. Do Petrovca prišli predstavitelia regiónov Podpoľanie, Novohrad, Hornohrad, Hont a iné, ako aj starostovia miest Detva, Hriňová, Veľká Ves, Hrachovo a iných. K. Gažová

vy realizuje počas trvania Regionálneho veľtrhu podnikateľstva v Novej Pazove 10. a 11. októbra. V pláne je najprv podpísať protokol o spolupráci medzi Obcou Stará Pazova a Hospodárskou komorou Apúlie, a potom aj otvoriť zastupiteľstvo tejto komory v Starej Pazove. Takým spôsobom sa zabezpečia podmienky, aby podnikatelia z Talianska mohli v našej krajine, zvlášť na území Staropazovskej obce, ľahšie realizovať investície. Podľa slov predsedu obce Radinovića najväčší záujem o investovanie prejavujú talianske firmy v oblasti stavebníctva, turistiky a výroby. Veľtrh podnikateľstva Fiera del Levante sa pravidelne usporadúva od roku 1929 a v tomto roku zhromaždil 800 talianskych a zahraničných podnikateľov a 200 000 návštevníkov. kv Foto: Kabinet predsedu Obce Stará Pazova

Z NAŠICH OSÁD

KOVAČICKÝ OKTÓBER 2013 Program Piatok 4. októbra 17.00 – Hry bez hraníc – súťažný zábavný program mládeže Kovačice (nádvorie Miestneho spoločenstva) 18.00 – Pietna slávnosť pri pomníku padlých bojovníkov (námestie pred Domom kultúry) 21.00 Hudobný večierok – koncert rockovej a populárnej hudby (nádvorie MS)

Sobota 5. októbra 14.00 – Otvorenie 62. výtvarného salónu diel členov Galérie insitného umenia – výstava detských prác na tému Moja dedina omaľovaná – výstava fotografií Päťdesiat rokov KUS V šírom poli hruška – výstava Folklórne zvyky Slovákov (slávnostné otvorenie na nádvorí Galérie insitného umenia) 16.00 – Slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva (sieň MS) 19.00 – Prezentácia klubu Kreatornica (Obecná knižnica) 20.00 – Zlatá hruška – galaprogram pri príležitosti 50. výročia HFS V šírom poli hruška (sieň Domu kultúry) 21.00 – Kovačická záhradka – ľudová veselica s hudobnou skupinou Dúha (nádvorie MS) 21.30 – Slávnostné otvorenie Kovačického dvora, letného multifunkčného javiska (nádvorie MS)

Nedeľa 6. októbra 9.00 – Fazuliáda – súťaž vo varení kotlíkovej fazule (nádvorie MS)

13.00 – Kultúrno-umelecký program Ženského spolku (nádvorie MS) 14.00 – Jarmok ručných prác (nádvorie MS) 16.00 – Tortiáda – predajná výstava (nádvorie MS) 16.30 – Majstrovský futbalový zápas Prvej juhobanátskej ligy Slávia Kovačica – Vojvodina Crepaja (ŠRS Slávia) 19.00 – Ľudová veselica so skupinou Big Foot (nádvorie MS)

Streda 9. októbra 15.00 – Spomienkový pouličný beh Dr. Janka Bulíka (stred Kovačice)

Štvrtok 10. októbra 16.00 – Program školákov pre žiakov prvých tried (sieň Domu kultúry)

Piatok 11. októbra 18.00 – Rozspievané klenoty – prvá časť 21. detského festivalu slovenských ľudových piesní (sieň Domu kultúry)

Sobota 12. októbra 19.30 – Oslava jubilea Osemdesiat rokov FK Slávia (nádvorie MS alebo ŠRS Slávia)

Nedeľa 13. októbra 9.00 – Zlatý kotlík – súťaž vo varení rybacej polievky (nádvorie MS) 14.00 – Detský jarmok (trhovisko) 20.00 – Premiéra nového čísla časopisu Klasy (Obecná knižnica)

Piatok 18. októbra 18.00 – Premiéra knihy pre deti Márie Kotvášovej-Jonášovej Višňový lekvár (ZŠ Mladých pokolení)

Sobota 19. októbra 18.00 – Premiéra knihy 80 rokov Matice slovenskej (farský úrad cirkevného zboru I)

Nedeľa 20. októbra 18.00 – Rozspievané klenoty – finále detského festivalu slovenských ľudových piesní (sieň Domu kultúry)

Štvrtok 24. – nedeľa 27. októbra 20.00 – Divadelné dni Tomáša HriešikaMáška (sieň Domu kultúry)

Sobota 26. októbra Októbrový turnaj v kolkoch (kolkáreň ŠRS Slávia) 19.00 – Premiéra knihy Jána Povolného Pravdivé rozprávky (farský úrad cirkevného zboru II)

Nedeľa 27. októbra 18.00 – Koncert pianistu Mareka Stupavského a vernisáž fotografií Slováci v Kanade (ZŠ Mladých pokolení)

Štvrtok 31. októbra 19.00 – Halloween (Obecná knižnica) Výbor osláv Kovačického októbra

STARÁ PAZOVA

Syndikátny kotlík 2013 Č

lenovia Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova v sobotu 7. septembra v Zalesňovateľskej škôlke Brest usporiadali Syndikátny kotlík 2013. Ide o tradičné, v poradí 6. podujatie obecnej syndikátnej organizácie. Okrem súťaže vo varení kotlíkových jedál odznel i bohatý kultúrno-umelecký program. Na súťaži sa zúčastnilo 24 tímov – 18 sa rozhodlo uvariť guláš a 6 rybaciu polievku. A kým kuchárske tímy varili, prebiehali aj zaujímavé rekreatívne športové hry. Účastníci kotlíkovej súťaže a ich hostia tiež

mali príležitosť kochať sa v krásnych obrazoch, keďže ako spievodné podujatie sa uskutočnil výtvarný tábor. Členovia združení výtvarných umelcov majú výnimočne dobrú spoluprácu so ZSS Obce Stará Pazova a všetky umelecké diela, ktoré vzniknú počas tohto po- V oboch kategóriách kotlíkových jedál odmenené boli po tri najúspešnejšie dujatia, venujú ako dar kuchárske tímy tejto organizácii. Podľa rozhodnutia hodno- chármi Pavlom Gašparom a Vla- Pazova s kuchármi Zorou a Latiacej komisie prvé miesto v dimírom Vranješom. V kategó- zarom Števanovcami. A. Lš. kategórii gulášov získal tím rii rybacích polievok zvíťazila (foto: z archívu ZSS Obce syndikátnej organizácie VP Čis- polievka syndikátnej organizáStará Pazova) toća Stará Pazova v čele s ku- cie podniku Napredak Stará 28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD JUBILEUM „DIVADELNEJ” OSADY

Padinčania v Močenku P

ri príležitosti úctyhodného jubilea – 900. výročia prvej písomnej zmienky o osade Močenok na Slovensku, v polovici septembra usporiadali aj 11. ročník Dní obce Močenok. Od 13. do 15. septembra pobudla v „divadelnom“ mestečku v obci Šaľa aj početná delegácia zo Srbska. V čele Padinčanov bol Ladislav Petrovič, predseda Rady Miestneho spoločenstva Padina a riaditeľ ZŠ maršala Tita. V de-

legácii našej najslovenskejšej osady bola aj Jarmilka Trnovská, z Turistickej organizácie Obce Kovačica Ján Pap, z Domu kultúry Michala Babinku riaditeľka Anna Sládečeková, ako i Michal Povolný a Pavel Beška, víťazi 17. padinskej gulašiády. Delegáciu Guče tvorili Adam Tadić, riaditeľ tamojšieho kultúrneho strediska, Marina Vasićová, riaditeľka TOO Boljevac, folkloristi KUS Abrašević z Guče a Timočki veNa súťaži vo varení guláša sa zúčastnil aj Pavel Beška a o dobrú náladu sa postarali Timočki veseljaci

seljaci z Knjaževca, víťazi 53. festivalu trubačov v kategórii mládežníckych orchestrov. Počas troch dní v Močenku prebiehal ozaj bohatý program. V piatok bol slávnostný galavečer, v sobotu koncerty dychových kapiel a folklórnych skupín, potom

Predseda Rady MS Padina Ladislav Petrovič (prvý zľava) zablahoželal obyvateľom Močenka k vzácnemu jubileu

Bum-bum-bum! znamuje sa občanom, že by sa občania nemali príliš, to jest, nemali by sa vôbec čudovať nad podaktorými aktuálnymi udalosťami, ktoré udalosti sa im nepozdávajú, lebo im proste nerozumejú. Občanom sa radí, aby mysleli a hútali a uvažovali logicky a len logicky, a uvidia, že aj sami uvidia, že všetko, čo sa im nepozdáva, vlastne má vlastnú pevnú vnútornú logiku a harmóniu. Zosadili z postu doterajšieho primátora Hlavného Mesta. Že vraj – prečo? Odpoveď je predsa nad slnko jasná: Preto. Že vraj Elektroprivreda Srbije presunula na účet Radiotelevizije Srbije nepatrné peniažky občanov, ktorí sa fakticky predplatili na elektrický prúd, keď zaplatili za väčšie množstvo elektriny než spotrebovali. Že vraj – prečo? Je len prirodzene prirodzené, že prirodzená odpoveď znie: Preto. Mnohým sa nepáči, ani im nevchádza do hlavy skutočnosť, že tak ako jednotlivé vtáky preletujú z jedného hniezda do druhého – tretieho – etc., aj tunajší politickí pracovníci (tíha, ako to krásne znie!) sem-tam preletujú zo strany do strany (a

28. 9. 2013

39 /4562/

UGÁR

nastranu tiež). Neuveriteľné, ale odpoveď na otázku prečo, je viac než zrejmá: Preto. Celkom neoprávnene sa nastoľuje, presnejšie opakuje sa vo verejnosti otázka, prečo sa zvyšuje násilnícke správanie maloletých osôb. Akože – prečo? No predsa – preto. Absolútne nepochopiteľné je, že široké zázemie drukerov našej futbalovej reprezentácie nevie pochopiť, že sa naše Óóóorly neprebojovali na futbalové Majstrovstvá sveta jednoducho – preto. Mnohí sa – a nie prvý ani posledný raz ne-právom pýtajú – že prečo zase a znovu ceny potravín a zdrojov a etc. a pod. a atď. letia do neba. Nuž – preto. Prečo, vážení občania, zazlievate vášmu pougárovi, že vás zase a znovu ukrátil o vyčerpávajúce a presné odpovede? Prečo sa, priatelia, pýtate – prečo? Po prvé – preto, že vedieť veľa ani v dnešnej dobe neprospieva zdraviu. Po druhé, naj(s)prostejšie povedané: Preto. Bum-bum! Bum-bum! Bum-bum…

HLAS ĽUDU

tu boli výstavy fotografií, výstavy obrazov tamojších insitných maliarov a výstavy produktov močenských záhradkárov. Nechýbal ani jarmok či súťaž vo varení guláša a v pečení „smatankového koláča“. V nedeľu predpoludním bola slávnostná omša a v popoludňajších a večerných hodinách vystúpili znovu dychovky a tanečné skupiny. J. Špringeľ Fotografie: z archívu MS Padina

jbš

ZDRAVIE JE PRVORADÉ. Aj najvzácnejšie. Je to základný dôvod vzniku a existencie preventívnych akcií, medzi ktoré patrí aj akcia Otvorené dvere domu zdravia. Prebiehala v stredu v strede Nového Sadu za účasti zdravotných pracovníkov a stovák občanov. Prišli si skontrolovať zdravotný stav, vypočuť rady lekárov, poinformovať sa o vhodnej životospráve a prípadných terapiách. Za to môžu vďačiť trojlístku, v ktorom je okrem Domu zdravia Nového Sadu aj Mestská správa pre zdravotníctvo a Ústav pre súrnu lekársku pomoc. Na projekt otvorených dverí mesto vyčlenilo takmer tri milióny dinárov, čo prakticky znamená, že sa podobné bazáre zdravia budú do konca roka konať zo desaťkrát – nielen na najrušnejších punktoch v meste, ale aj v odľahlejších miestnych spoločenstvách. Na snímke je záber z jednej z lekárskych prehliadok. O. Filip

Z NAŠICH OSÁD Z PODUJATIA MOJA BAŠTA V KIKINDE

Zelenina učarila návštevníkom P

riestranné Mestské námestie v diť na jednom mieste úspešných Kikinde sa v piatok 20. sep- poľnohospodárov z regiónu; v tomtembra pozmenilo na veľkú tržnicu. to prípade predovšetkým zeleniHučalo tam ako v úli. Krajšie než nárov. Na stoloch početných stánkov presne týždeň skôr, keď sa ozývalo samá nádhera: ukážky širokého vrenie zo suda politiky. V ktorom do- spektra produktov zo záhrad bavtedajšiu koaličnú väčšinu na pôde nátskych, ale aj báčskych zeleninálokálnej samosprávy v čele s De- rov vábili pohľady zvedavcov, pomokratickou stranou vystriedala tenciálnych kupcov: paprika, cibukoalícia pod vedením Srbskej po- ľa, karfiol, cesnak, kapusta, oriekrokovej strany. Nový starosta Kikindy Pavle Markov necelé dve hodiny pred pravým poludním otvoril 5. ročník podujatia známeho ako Moja bašta (Moja záhrada), ktoré je vlastne súčasťou projektu Dni poľnohospodárstva Kikindy 2013. Cieľom obsažného „zeleninového jarmoku” v Kikinde, ktorého organizátorom je tamojšie združenie Banatska lenija, je sústre- Stánok gazdovstva Đukin

šky… Povšimli sme si takisto organické potraviny, semiačka, kvetiny; všetko to pri hudbe skupiny 5 kec, ktorá preferovala vojvodinské noty. Organizátori usporiadali aj tlačovú konferenciu pre prítomných členov Spolku agrárnych novinárov z Nového Sadu. Na nej bola Pavel Valent z Lalite reč o budúcich cieľoch združenia Banatska lenija, o vypro- toční hrdinovia Srbska, predstavili filovaní podujatia Moja bašta, a od- vojaci, policajti, poštári, zdravotníci… znel aj „odkaz”, podľa ktorého je Neďaleko povzdychy vyvábili kinevyhnutný reálnejší a činorodejší kindskí koniari so svojimi záprahmi. Už v sobotu 21. septembra sa, takprístup štátu v oblasti agrárnej politiky. Bez subvencií, výhodnejších tiež v centre Kikindy, uskutočnil 5. úverov a dôkladnejšieho plánovania, Veľtrh tvorivosti dedinských žien povedali zeleninári, sotva môžu vo Vojvodine. Medzi účastníčkami udržať krok s kolegami v krajinách, boli aj predstaviteľky Spolku žien Slov ktorých sa zeleninárstvo a poľno- venka z Hložian. Na podujatí Moja hospodárstvo vôbec tešia výraz- bašta sa spolu predstavili Združenie nejšej štátnej podpore. Predchá- poľnohospodárov Hložany a Zdrudzajúci piatok sa taktiež, v rámci Dňa ženie Futoški kupus z Futogu. Juraj Bartoš verejných služieb, pod mottom Sku-

SELENČA

Na počesť kukurice V

nedeľu 22. septembra v Selenči prebiehala prvá Kukuriciáda. Zorganizovala ju skupina selenčských penzistov, ktorí sa kamarátia a takmer každodenne stretávajú pri dávno zabudnutom„diváne”. Kvôli zaujímavosti treba uviesť aj to, že sa táto akcia uskutočnila bez sponzorov. Bol to svojrázny hold kukurici ako základnému krmivu, ale aj chutnej maškrte pre ľudí, ktorej ťažko odolať. Rozprávka a idea o usporiadaní akcie sa však začala omnoho skôr, už po zbere jačmeňa, keď si Juraj Kubeček zo Selenče zaumienil, že po jačmeni posadí kukuricu ako druhú siatinu. Napriek tomu, že mnohí občania a priatelia tvrdili, že z tej úrody nebude nič, nedal sa odradiť a sľúbil, že ak kukurica predsa bude mať šúľky, budú ju variť v kotle, aby si na nej mohli pochutnať všetci, dokonca aj tí, ktorí vyjadrili nedôveru. Keďže kukurica predsa má šúľky a je vhodná na varenie a pečenie, Juraj sa rozhodol, že práve v prvý jesenný deň zorganizuje akciu. Sľub aj

dodržal. Pozval na túto udalosť priateľov, s ktorými je každodenne v kontakte, aby sa presvedčili, že kukurica sa predsa dá variť a jesť. S kuchárskou zručnosťou pripravil plný kotol kukurice a sám sa objavil v úplnom Účastníci prvej Kukuriciády v Selenči kuchárskom výstroji. Dobrej nálady nechýbalo a kým ča- šetril a pochúťkou ponúkol ženy, kali, aby sa kukurica uvarila, kamaráti ktoré sa s chuťou pustili do varenej si pochutnali z pečenej kukurice. kukurice a pochválili tak kuchára, ako Bolo to pekné stretnutie a kamará- aj túto peknú a nekaždodennú akciu. tenie, ktoré by mohlo poslúžiť aj ako Juraj nám prezradil, že nikto dosiaľ vzor iným a najmä mladším, ktorí sa nevzdal hold kukurici, ktorá je zánaplno venujú televíznej obrazovke kladným krmivom vo výrobe mäsa. alebo počítačom a nemajú čas na ka- Všetci, ktorí organizujú rôzne akcie, marátenie a stretávanie sa s priateľ- sa vraj orientujú na mäso a mäsové mi. Nechýbala ani zodpovedajúca výrobky a zabúdajú, že vďaka zrnkám scénografia a na ozdobu poslúžila kukurice používaným pri kŕmení sa stará sejačka na kukuricu. V susedstve zabezpečuje kvalitné a chutné mäso tiež bol „diván”, ale tu boli iba ženy, a mäsové výrobky. Juraj Kubeček spolu so svojimi kaktoré trpezlivo čakali na výsledok akcie, t. j. na varenú kukuricu. Juraj ne- marátmi plánuje aj v budúcnosti,

kým im to zdravie dovolí, vzdávať hold kukurici v prvý jesenný deň každý nasledujúci rok. Chceli by takisto rozšíriť sortiment výrobkov z kukurice, ako aj strojov, ktoré sa používajú pri pestovaní kukurice, pričom by do akcie iste dobre zapadla aj hudba a dajaká pieseň alebo báseň venovaná kukurici. Idea sa teda zrodila a ako ďalej bude rásť a sa rozvíjať, dozvieme sa už o rok, keby akcia mala naplno pokračovať. Jej usporiadatelia penzisti si zaslúžia iba slová chvály, tak za originálnu ideu, ako aj za jej uskutočnenie. Dokázali pritom, že nie vždy sú potrebné peniaze, ale v prvom rade dobrá vôľa a odvaha. Nie nadarmo sa hovorí, že dobrá vôľa všetko zdolá.

28. 9. 2013

Juraj Berédi-Ďuky 39 /4562/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z 19. FESTIVALU MEDU V NOVOM SADE

Pomáha nám od nepamäti J

e potravinou a liekom, ktorý v živote človeka od nepamäti hrá významnú úlohu. Pred vynálezom výroby cukru z trstiny a neskoršie z cukrovej repy bol med jediným sladidlom. V hrobkách faraónov našli sa nádoby vzduchotesne uzavreté voskom obsahujúce med starý 4000 rokov, ktorý si zachoval svoju požívateľnú kvalitu. Egyptská báseň Život Sinuhetov, ktorá vznikla okolo roku 2000 pred naším letopočtom, spomína vtedajšie územie Palestíny ako bohaté na olej, ovocie a med. V Starom zákone sa definícia Zem oplývajúca mliekom a medom opakuje 21 ráz a slovo med 28 ráz. Hoci si ľudia dlho cenili med iba ako sladidlo, časom si začali všímať aj jeho blahodarné zdravotné účinky. Už sa lekárstvo Grékov a Rimanov opieralo o odvary častí rôznych bylín a o med. Pozorovania zázračného účinku medu sa odovzdávali a tradovali z pokolenia na pokolenie, až pred storočiami vznikla akási veda o

Najsladšia časť mesta od 20. do 22. septembra

značne pokročilo natoľko, že si dokážeme vysvetliť účinky medu na základe poznatkov o jeho chemickom zložení. Veď sú v ňom minerálne látky, ako sú vápnik, železo, meď, horčík, draslík, fosfor... Dokladom stálej obľúbenosti najsladšej potraviny a lieku sa uplynulý víkend stal v poradí 19. Festival medu, už tradične usporiadaný Spolkom včelárov Jovana Živanovića, za spoluusporiadateľstva Správy pre ochranu životného prostredia mesta a pod záštitou mesta Nový Sad. Zoskupil desiatky najkvalitnejších druhov medu a produktov z medu, viac ako sto našich a zahraničných vystavovateľov, tisíce náDr. Siniša Sević vštevníkov a stovky účastníkov kultúr- Zákazníka treba prilákať aj uznaniami účelnom pono-umeleckých programov prebiehajúcich vyzdvihuje, že Vojvodina v Srbsku hrá prím vo včeužívaní medu pred mestskou radnicou. Ako aj vlani, podujatie na Námestí slobody a lárstve, a že je náš med celé roky hľadaný aj na pri rôznych chorobných v Ulici J. J. Zmaja slávnostne otvoril predseda Zhro- náročných trhoch členov Európskej únie. Jasný stavoch, od maždenia mesta Dr. Siniša Sević. Podčiarkol odkaz, že túto výrobu treba Ministerstvom poľbolestí srdca jeho mnohoraký význam, nielen pre rozvoj vče- nohospodárstva viac podnecovať, aby nám po liečenie rán. lárstva, ale aj ako známej tunajšej turistickej a kul- mohla viac aj prinášať. O. F. Dnes sa v túrno-umeleckej akcie. Zástupca predsedu VčeSnímky: M. F., O. F. tomto smere lárskeho spolku Jovana Živanovića Đorđe Mrkić

Đorđe Mrkić

SEVERINA V AKVAPARKU PETROLAND. Najznámejšia chorvátska pop speváčka Severina Vučkovićová koncertovala v piatok 20. septembra v Akvaparku Petroland v Báčskom Petrovci. Už pred 19. hodinou sa na vchode a východe z Petrovca zintenzívnila premávka smerom do Petrolandu, pričom ju úspešne regulovali a dopravnému kolapsu predišli viacerí dopravní policajti. Ako predskupina na koncerte vystúpila Avangardija z Nového Sadu, ktorá prítomných dobre naladila. Po nich javisko obsadila Severina, ktorá zaspievala svoje početné hity. Obecenstvo spolu so Severinou spievalo a tancovalo od začiatku do konca koncertu, ktorý trval dve hodiny. Severina svojím energickým scénickým vystúpením znovu dokázala, že je veľká hviezda a veľký showman. J. Lačok

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V HLOŽIANSKOM EV. CHRÁME

Spievali aj Prešovčania S

edemnásta nedeľa po Svätej Hložian. Roku 2010 Hložančania Trojici zostane v pamäti po- zase navštívili Prešov a po trojčetných cirkevníkov, ktorí 22. sep- ročnej prestávke prešovskí a hlotembra dopoludnia takmer vy- žianski evanjelici si znovu podali plnili evanjelický chrám Boží v ruky, pohovorili si o tom, ako je Hložanoch. Miestny ev. farár Ja- tam a ako tuná, posťažovali sa i naroslav Kopčok privítal hostí zo vzájom poutešovali. Celkom jedSlovenska, členov spevokolu ev. zboru z Prešova. Kázeň predniesol prešovský kňaz Ondrej Koč a zameral sa v nej na ľudskú samospravodlivosť. Z oltárneho priestoru ľubozvučne zazneli pesničky zmiešaných speváckych cirkevných zborov z Prešova a Hložian. Hosťujúci spevokol nacvičila Oľga Adamkovičová, hložiansky zase tamojší kantor Rastislav Dudáš. Na zrenovovanom organe znalecky hral prešovský kantor Juraj Lenhart. Spolupráca medzi dvomi zbormi sa začala roku 2008, keď do Prešova odcestoval detský spevácky zbor Kvapôčky. Už o rok na Farári Ondrej Koč (zľava) to Prešovčania prvý raz zavítali do a Jaroslav Kopčok

Hložianskym cirkevníkom sa páčil spev cirkevného ev. a. v. zboru z Prešova

noducho, ľudsky, poľahky; veď ich predsa spájajú dve spoločné sestry: slovenský jazyk a evanjelická viera. Tridsaťdeväť cirkevníkov z Prešova pricestovalo do Hložian v predchádzajúci piatok 20. septembra. Ubytovali ich v hložianskych rodinách. V sobotu navštívili Belehrad. Horniaci si z návštevy odniesli kufrík krásnych

spomienok na svojich bratov a sestry vo viere a jazyku, Hložancov. V dlhšom rozhovore, ku ktorému sa vrátime inokedy, duchovný pastier Ondrej Koč podčiarkol: „My sme tu radi a ľúbi sa nám. Pohostinnosť je taká istá ako doma; je to slovenský naturel…” J. Bartoš

Z KULPÍNSKEHO CIRKEVNÉHO ZBORU

Letné plány splnené, nasledujú jesenné P

o vydarených zájazdoch menili so členov slovenského evansrdečnými hosjelického a. v. cirkevného titeľmi, spozboru v Kulpíne do Hajdušimienky na túto ce a Kovačice, uvítaní cirkevcestu kulpínníkov z Hajdušice, Kovačice a skym cirkevníPadiny, Kulpínčania so svojím kom umocnili farárom Mgr. Jaroslavom Jaaj nezabudnuvorníkom, PhD., od 8. do 11. teľné dojmy. augusta absolvovali cestu na Na domácej Slovensko. Hostiteľmi im po pôde nasledodva dni boli púchovský a sevali ďalšie aknický cirkevný zbor s miestcie. Najprv ako nymi kňazmi Ondrejom Rineplánovaná šianom a Jurajom Šefčíkom. na tento rok S novými známymi z Púchobola septemva navštívili aj Bojnický zábrová úprava mok, drevenú dedinu z 18. príjazdovej storočia, Brezovú pod Braddráhy, tzv. ramlom, kde je Štefánikovo múpy do farského zeum, a výpravu z Kulpína dvora, ktorá zaprijal i primátor Bojníc. V deň padla do úprarozlúčky kázeň na nedeľných Kulpínska cirkevná výprava pred Bojnickým vy celého centbohoslužbách v Senici mal zámkom ra osady. Práce hosťujúci farár Jaroslav Jatrvali tri dni a vorník, duchovné pookriatie mali Kulpínčania každý deň sa do akcie zapojilo po 15 aktivisaj v historickej izbe u J. Šefčíka, niekdajšieho tov a cirkevníci prispeli aj potrebnými prakulpínskeho farára, od ktorého sa vraj dozve- covnými strojmi. Teraz je aktuálna výmena deli aj také veci, „ktoré človek z kníh nevyčíta“. okien na farskom byte plastovými. Počas najA tak okrem darčekov, ktoré si navzájom vy- väčších jesenných poľných prác sa veľké akcie

neplánujú. V cirkevnom kalendári sa blíži Pamiatka posvätenia chrámu (kirvaj), Poďakovanie za úrodu zeme, Pamiatka reformácie, Pamiatka zosnulých, a po týchto štyroch sviatkoch v pláne sú ešte niektoré akcie vo farskom dvore – postavenie ohrady a rúbanie ďalších nepotrebných stromov, ako i vysádzanie stromkov na cirkevnom pozemku, tzv. Búrikovej jame. Keď ide o prinavrátenie pôdy cirkvi, ako nám povedal farár J. Javorník, aj tu sa už vidia výsledky. Ak nejaké nové predpisy nezastanú do cesty, už v júni na budúci rok by aj kulpínska cirkev mohla vkročiť do svojich pozemkov a má jej byť prinavrátených 60 jutár, teda asi 40 hektárov. Osobitná pozornosť sa vraj už v najbližšej dobe venuje aj evanjelickému cintorínu. Treba poopravovať poškodené chodníky, lepšie regulovať údržbu chodníkov, vysadiť z poľnej strany ďalšie stromy, postaviť kontajnery na odpadky, a aj niektoré iné otázky „visia vo vzduchu“. Ich riešenie možno počká aj rok-dva, ale napríklad v pláne je, v spolupráci s Ústavom pre ochranu pamätníkov, nová ohrada okolo starého cintorína, kde sú pochovaní poprední Kulpínčania, taktiež postavenie dôstojného a primeraného riešenia s bránou na vchode do cintorína pred parkoviskom pri Dome smútku. A. Francistyová (foto: z cirkevného archívu)

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Písomná pozostalosť prof. Filipa je spracovaná K

aždý, kto mal česť rozprávať sa Maršalla Petrovského a separátne, mien tých, ktorí mu písali. Týmto s profesorom Michalom Fili- okrem iného, vydal aj svoju štu- postupom ošetrovania vlastnépom, mohol sa dozvedieť veľa o dijnú prácu Návrh Jána Kollára ho „majetku“ akoby nasledovníľuďoch a ich osudoch. O sebe na založenie slovenského nižšie- kom archivovania chcel ukázať, ako treba veci popísať. však hovoril len zriedkavo. Do- ho gymnázia v Petrovci. konca aj vtedy, keď začal hovoriť o niečom z vlastného života, zakrátko pokračoval v rozhovore zase o iných. Dnes, keď je konečne zozbieraná a systematizovaná korešpondencia s osobnými dokladmi profesora Filipa v Ústrednom archíve SEAVC, možno uzavrieť, že mal bohatý, no neľahký život. Profesor Michal Filip (1915 − 1989), jazykovedec, režisér, kultúrny historik, pedagóg a nestor vojvodinskej slovakistiky, sa narodil v Starej Pazove v sedliackej rodine. Po ľudovej škole, ktorú vychodil v rodisku, skončil gymnázium v Petrovci. Na Belehradskej univerzite v roku 1941 získal diplom profesora na Filozofickej fakulte – Skupina XII. − srbský jaIndex prof. Michala Filipa z roku 1937 zyk so staroslovanským. Počas Na základe tohto Filipovho „sysPri triedení Filipovej pozostaokupácie krátko pôsobil na pazovskej škole, potom v Boľov- losti podľa oblastí a dátumov sa tému“ dnes sa vďaka počítaču (a ciach, Kovačici a po oslobodení ukázalo, že hodne toho, čo napí- jeho programu „hľadaj“) dá ľahko pracoval na Slovenskom gymná- sal, zostalo v rukopise. Vrátane vý- zistiť, s kým Michal Filip spoluziu v Petrovci. Tu vybudoval zá- skumnej práce České jazykové pr- pracoval. Okrem kolegov z belehradskej Filologickej fakulty − klady nového pedagogického, li- vky v tvorbe Jána Čajaka. Filipova rukopisná pozostalosť prof. Dr. Miloša Đorđevića, prof. Dr. terárneho a divadelného života v bola uložená spolu s pozostalos- Radovana Lalića, prof. Dr. Mily škole a osade. Stajnićovej a doNa Filologickej fakulte v centky Svetlany Belehrade pracoval 15 roPopovićovej najkov ako lektor slovenského viac listov je od Dr. a českého jazyka. Keď sa na Daniela Dudka a Filozofickej fakulte v Novom Dr. Jána Kmeťa z Sade otvorila Katedra sloFilozofickej fakulvakistiky, paralelne pracoty v Novom Sade. val v Novom Sade a v BeleSú tu aj listy od hrade. Roku 1969 sa stal odiných kolegov: borným spolupracovníkom prof. Viktora Smopre slovenský jazyk na Noleja z Ľubľany, prof. vosadskej univerzite. Jiřiho DamborskéAko pazovský rodák spoho z Varšavy a Ololupracoval s dramatikom Vlamouca, Dr. Karela dimírom Hurbanom VladiHoraleka z Prahy, mírovým. Po smrti VHV priDoklad Belehradskej univerzity z roku 1945 Dr. Zlatka Klátika pravil a zredigoval súborné Hurbanovo dielo. Profesor Filip pí- ťou Vladimíra Hurbana Vladimí- a Dr. Márie Vyvíjalovej z Bratislasal čítanky, učebnice, prekladal zo rova. To azda preto, že sa prof. Fi- vy, neskôr od Dr. Emila Horáka... Je srbochorvátčiny, slovinčiny, češ- lip po odchode do dôchodku ve- tu kopa listov a pohľadníc aj od tiny, poľštiny. Zozbieral i pore- noval systematizácii Hurbanovej jeho študentov, rodákov, kamakladlá, príslovia, úslovia, nadávky pozostalosti (popis a evidencia s rátov a známych. Zaujímavé sú lisa vyhrážky zo Starej Pazovy, aj pre- kartičkami). Určite vtedy aj svoju ty z Ústrednej knižnice Slovenskej važnú časť pazovských ľudových vlastnú pozostalosť separátne po- akadémie vied v Bratislave (výpiesní. Skúmal dejiny Gustáva viazal do balíkov podľa rokov a mena kníh na relácii Belehrad – 28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

Bratislava), zo Zväzu slovenských spisovateľov z Bratislavy, Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry, Matice slovenskej a Matice srbskej (prof. Filip mal čulú spoluprácu s Maticou srbskou ohľadom prípravy Lexikónu juhoslovanských spisovateľov). V zbierke sú aj listy početných vojvodinských spisovateľov. Profesor Michal Filip bol aktívnym členom Zväzu slavistických spolkov Srbska a Slovenských vojvodinských slovakistov. Písali mu z mnohých redakcií z územia bývalej Juhoslávie, Čiech a zo Slovenska. Pomáhal mnohým ľuďom pri príprave monografií alebo zborníkov prác, lebo bol ozajstnou chodiacou encyklopédiou. K údajom pristupoval obozretne, snažiac sa každý detail skontrolovať. Tak napríklad skúmal aj život Martina Kukučína, hľadajúc informácie z rozličných prameňov. Profesor Michal Filip nemal ľahký život. Skutočnosť, že fakultu skončil tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny, ho priviedla do ťažkej pozície. Hoci si prvé pracovné miesto našiel v rodisku, musel ho rýchlo opustiť, pretože mu orgány NDH v roku 1942 zakázali pôsobiť v škole, lebo nebol vojakom − domobrancom. Niekoľkokrát ho podrobili aj vyšetrovaniu na polícii, takže sa rozhodol rodisko opustiť, a potom si miesto hľadal už len v oslobodených osadách − v Boľovciach a Kovačici. V osobnej pozostalosti Michala Filipa sú zachované krstné listy (výpisy), vysvedčenia, pasy. Medzi nimi je aj priepustka, s ktorou mohol počas okupácie zo Sriemu vycestovať do Belehradu a do Banátu. Okrem dvoch indexov Belehradskej univerzity (študoval aj medicínu) tu je aj potvrdenie univerzity z roku 1945, že fakultu skončil legálne. Pri opisovaní života prof. Michala Filipa len zriedka sa spomína, že v školskom roku 1970/71 bol lektorom aj na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. O tom v archíve existujú dôkazy. Katarína Verešová

Zábavy a radosti nikdy

Dajana Jana Brnová, 4. c, ZŠ J. Čajaka v Petrovci: Pri mori je vždy krásne.

Predtým než zazvonil školský zvonec

Také sme mali letné prázdniny

Teplé horúce leto je za nami. Prišiel však september a s ním aj školské povinnosti. Počas leta sme si užili všetky radosti, ktoré nám ponúklo. Bolo tu nadostač smiechu, kúpania, kamarátenia. Slnko − náš dobrý kamarát − sa na nás veselo usmievalo. Teplé počasie nás sprevádzalo každý deň, a to urobilo naše leto ešte krajším. Nezabudnime ani na sladkú zmrzlinu, bicyklovanie a prechádzky s kamarátkami po našej krásnej Selenči. Najkrajším zážitkom nám bol nočný turnaj v našej dedine. Večer sme sa najčastejšie hrávali na schovávačky. Keď však 1. septembra zazvonil zvonec, vedeli sme, že je prázdninám koniec. Karla Gašparovská a Anita Pavlová, 5. ročník, ZŠ Jána Kollára v Selenči

ielen doma, ale aj v škole na prestávkach a i na hodinách si iste často pripomínate zážitky a dojmy z uplynulých letných prázdnin. Vďaka našim spolupracovníkom zo základných škôl v Selenči a v Báčskom Petrovci sme sa aj my v redakcii čo-to o vašich prázdninách dozvedeli. A časť z kopy krásnych prác predkladáme aj našim verným čitateľom.

dosť

Prezradíme vám, ako sm e strávili uplynulé letné prázdniny. Najviac sme sa s priateľka mi a priateľmi kamarátili a hrali. Zábavy a radosti nikdy nebolo dosť. Preto ani nediví, že na učenie a na školu sme ani nemysleli. Baz ény boli vždy plné veselých detí. Aj letné počas ie bolo krásne: stále pekne svietilo a hrialo nás slniečko. Hrali sme sa rozličné hry, s kamará tkami sme chodievali na zmrzlinu a každý več er na nočný turnaj. Krásnym prekvapením a zážitkom nám bol ohňostroj. Koncom augusta sme si už začali kupovať školské potreby, a to zname nalo, že školský zvonec už onedlho zazvoní.. . A tak sa aj stalo. Natália Daničeková, Daniela Gašparovská a Antónia Jochová, 5. ročník, ZŠ Jána Kollá ra v Selenči

Miroslav Meleg, 4. c, ZŠ J. Čajaka v Petrovci: Okolo ohňa v prírode zneli piesne dlho do no ci.

Letné zážitky sú za na

v Petrovci: 1. a, ZŠ J. Čajaka Milan Hansman, zpečné ryby. V mori sú aj nebe

Všetko má svoj začiatok a koniec. Aj teplé a krásne prázdniny. Veru nám rýchlo ubehli. Ešte stále si rady na ne spo míname. Spomíname si na rollerov anie s kamarátkami, na kúpanie v bazén e a na mnohé iné zaujímavé hry. Na knihy a na školu sme celkom zabudli, lebo sme mali iné záujmy. Ktoré? Nuž medzi tie najzábavn ejšie patria schovávačky, prechádzky po Sel enči, účasť na turnaji a pochutnávanie si na chutnej zmrzline. Ako sme už spomenuli, prázdniny nám rýchlo ubehli. A tak sme si pri ali, aby trvali aspoň ešte mesiac... Nedá sa však nič robiť, sep tember je už tu, začal sa nový školský rok . Znovu sme v školských laviciach, ale o rok starší ako vlani. Dragana Jovanovićová a Jana Trusinová, 5. roč ník, ZŠ Jána Kollára v Selen či

: a, ZŠ J. Čajaka v Petrovci Simona Častvenová, 3. né zážitky. let sne krá il čar vy m Aj bazén vo dvore ná

A. Francistyová a J. Tomáš 28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 9/24/2013 3:24 PM Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 19 (1853) 28. septembra 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU Z PRODUKČNEJ BURZY

Rastie cena obilnín ž dlhší čas na Produkčnej burze v Novom Sade boli zaznamenané U len nepatrné zmeny cien poľnohospo-

PODĽA SLOV MINISTRA POĽNOHOSPODÁRSTVA prof. Dr. Dragana Glamočića poľnohospodárski výrobcovia by nemali svoje produkty predávať spracovateľom tovarovou výmenou, pretože je to pre nich najhoršia možná opcia. Poľnohospodári by sa mali predovšetkým zjednotiť, združovať, a tak jednoduchšie rokovať so spracovateľmi. Nedávna napätá situácia medzi pestovateľmi slnečnice a olejármi to len potvrdzuje. Pestovatelia, ktorí protestovali kvôli veľmi nízkej výkupnej cene slnečnice, sa so spracovateľmi nedohodli a požadovanú cenu 36 din/kg nedostanú. Odpoveďou výrobcov je, že na budúci rok nebudú slnečnicu pestovať, a ak aj budú, tak ju predajú zahraničným spracovateľom. Ponúknutá cena 24 – 25 din/kg neprichádza do úvahy. Ľ. S.

dárskych komodít. Keďže trh je pomerne stabilný a ceny obilnín sú dokonca o niečo vyššie, ponuka a dopyt začali ožívať aj na novosadskej burze. V dňoch od 16. do 20. septembra 2013 bol obrat v porovnaní s predchádzajúcim obdobím oveľa väčší. Finančná hodnota obratu najmä kvôli rastu cien obilnín a obchodovaniu so sójou a osivovou pšenicou bola vyššia o 25,66 %. Na trhu dominovala pšenica. Priemerná cena v uvedenom období bola vyššia o jedno percento. Predávala sa po 17,97 din/kg (16,64 bez DPH). O pšenicu začali záujem prejavovať aj vývozcovia. Aj keď sa to nemôže porovnávať s jej cenou spred roka, keď bola 27 din/kg bez DPH, môžeme očakávať, že v dohľadnej dobe bude o niečo vyššia. V celosvetovom meradle podľa septembrovej správy AMIS bola žatva väčšiny hustosiatych obilnín na severnej pologuli ukončená. Vyššiu produkciu pšenice hlási Austrália, Argentína a Kanada. Väčší dovozný dopyt sa zaznamenáva v Číne a Egypte. Zásoby pšenice sa celosvetovo zvýšia asi o 8 %. Svetová cena pšenice v septembri klesla (na burze v Chicagu na úroveň 177,40 eura/t). Na burze v Budapešti bola cena pšenice potravinárskej 152,35 eura/t a pšenice kŕmnej 149,37 eura/t. V Európe sa cena pšenice potravinárskej v súčasnosti pohybuje v rozmedzí od 152,65 do 190 eur/t. Aj cena kukurice na novosadskej burze bola v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o niečo vyššia. Predávala sa po 14,04 din/kg (13,00 bez DPH), čo je o 4,74 % viac. Vzhľadom na rekordnú celosvetovú úrodu a relatívne dobrú úrodu aj u nás, neočakáva sa nejaká výrazná zmena. Vo svete aj napriek suchu je

viac ako polovica porastov kukurice vo výbornej kondícii. V Kanade očakávajú priemernú až nadpriemernú úrodu. Európska únia má tiež dobré výhľady, okrem severu Talianska, Maďarska, Rakúska, Slovinska a Chorvátska. Celosvetovo spotreba stúpne asi o 6 %, najmä na kŕmne a technické účely. Svetové zásoby kukurice vzrastú asi o 30 %. Cena kukurice na burze v Chicagu klesla a v súčasnosti je na úrovni 132,50 eura/t. Na budapeštianskej burze je cena (pre november) 136,43 eura/t. V Európe sa cena kukurice kŕmnej pohybuje od 136,35 do 228 eur/t. Na domácom trhu začína byť zaujímava sója. Jej cena neustále rastie. Priemerná cena z tohtoročnej úrody bola 47,12 din/kg (43,53 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 6,18 % viac. Sójové výlisky so 44percentným obsahom bielkovín sa predávali po 74,40 din/kg (62,00 bez DPH). Cena slnečnice v uvedenom období bola 30,02 din/kg (27,80 bez DPH). Priemerná cena osivovej pšenice bola 27,19 din/kg (25,17 bez DPH). Ľ. S.

poljo2:0 9/24/2013 3:25 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

Aktuálne zo zahraničia LOVENSKO: Novela devízového zákona umožní od 1. mája 2014 nadobudnutie poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov občanmi Európskej únie (EÚ). „Vzhľadom na to, že prechodné obdobie pri nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy cudzozemcami sa skončí 30. apríla 2014, je potrebná zmena tohto ustanovenia devízového zákona,“ zdôvodnilo Ministerstvo financií (MF) SR návrh predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Prechodné obdobie pri nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy a lesov cudzozemcami sa malo skončiť 30. apríla 2011. Na žiadosť Slovenskej republiky 14. apríla 2011 rozhodla Európska komisia, že prechodné obdobie týkajúce sa nadobúdania pôdy na Slovensku sa predlžuje do 30. apríla 2014. V zmysle podmienok pristúpenia k EÚ z roku 2003 sa prechodné obdobie môže predĺžiť iba raz, a to maximálne o tri roky. Nadobúdanie nehnuteľností cudzozemcami na území SR upravuje paragraf 19 devízového zákona. Obmedzené je nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce, a k pôde, ktorá tvorí lesný pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce. „Toto obmedzenie neplatí pre cudzozemcov pri dedení, ani pre cudzozemcov, ktorí sú občanmi SR, a tiež pre cudzozemcov štátnych príslušníkov členského štátu EÚ, ak ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond a na ktorej hospodária najmenej tri roky,“ upozornilo v návrhu Ministerstvo financií SR.

Aktuality z domova ORGANICKÁ VÝROBA MUSÍ BYŤ 10-KRÁT VÄČŠIA Podľa slov predsedníčky asociácie Serbia organika Nady Miškovićovej Srbsko je povinné do vstupu do Európskej únie desaťnásobne zväčšiť plochy pod organickou poľnohospodárskou výrobou. To znamená, že z terajších 10 000 ha sa musia zväčšiť na 100 000 ha. Je totiž podmienkou, že pod organickou výrobou musíme mať tri percentá z celkovej obrábanej plochy, ktorá predstavuje 3,3 milióna hektára. Potenciál Srbska v tejto oblasti poľnohospodárskej výroby je veľký a záujem o organické výrobky sa z roka na rok zvyšuje. Napríklad jedna tona organickej sóje stojí 1 000 eur, kým to isté množstvo geneticky modifikovanej sóje má hodnotu iba 420 eur. V Srbsku sa momentálne najviac pestuje a vyváža najmä do Nemecka a Holandska organické ovocie, zelenina, obilniny a strukoviny. V Európe je dopyt po organických potravinách veľký. Aj napriek celosvetovej kríze záujem o ne sa zvýšil o desať percent a od roku 2004 je dvojnásobne väčší. Pri porovnávaní cien organických a konvenčných potravín obyčajne sú tie z organickej výroby drahšie o 30 až 100 %. No pri čoraz častejšie sa vyskytujúcich potravinových aférach spotrebitelia vo vyspelých krajinách sú pripravení za kvalitu zaplatiť viac. A tu sa naskytá príležitosť pre našich farmárov, ale, samozrejme, to si vyžaduje dodatočnú edukáciu, aby

24/II

boli s európskymi farmármi dostatočne konkurenční. (obr. 1) K NÁHLYM ZMENÁM V AGRÁRNEJ POLITIKE NEDÔJDE Nový minister poľnohospodárstva prof. Dr. Dragan Glamočić sľubuje poľnohospodárom, že štát ich podporí nielen finančne, ale aj odborne, aby boli pripravení na vstup do EÚ. Bude sa aj aktívne podieľať na riešení problémov medzi pestovateľmi slnečnice a spracovateľmi olejnín. Medziiným sľúbil, že všetky subvencie budú vyplatené do konca roku 2013, no je nereálne očakávať ich zvýšenie. Ohliadnúc sa na skutočnosť, že podľa Dohody o stabilizácii a pridružení sa k EÚ budú môcť cudzinci od roku 2017 kupovať pôdu v Srbsku, ministerstvo podá žiadosť, aby sa tento termín oddialil. Keď ide o bezpečnosť potravín, minister potvrdil, že sú zmeny a doplnky Zákona o bezpečnosti potravín v dokončovacej fáze. Ukončené je zaobstarávanie vybavenia pre prvé laboratórium, ktoré bude v Novom Sade a ktoré s prácou začne v prvej polovici roku 2014. Ministerstvo poľnohospodárstva neplánuje robiť nejaké náhle zmeny v agrárnej politike, pretože v minulom období práve takéto náhle

zmeny zapríčinili obrovské škody v poľnohospodárstve. Poľnohospodári aj v budúcom roku môžu počítať so subvenciami v rovnakej výške ako v tomto roku. ZA VYVEZENÚ KUKURICU 300 MILIÓNOV EUR Zber kukurice v minulom týždni nakrátko prerušili intenzívne dažde. Podľa odborníkov úroda v tomto roku je veľmi dobrá, kukurica je zdravá. Na vývoz bude k dispozícii okolo 2,5 milióna ton zrna, čo by pri terajšej cene, ktorá klesla nielen doma, ale aj v zahraničí, mohlo byť približne 300 miliónov eur. Problém, ktorý by mohol nastať pri predaji, je ten, že veľa kupcov pre minuloročnú aféru s aflatoxínom stratilo dôveru v kvalitu srbskej kukurice, čo určite bude vplývať aj na jej cenu. (obr. 2) Ľ. S.

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 9/24/2013 3:25 PM Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZO SLOVINSKÉHO DIÁRA (2)

Podnikajú naisto Č

Technológ Simon i preto, že mnohé spomienky už vybledli, alebo preto, že zloženie výpravy Horvat nás upozorňubolo podstatne inakšie ako vlani, no nedávny je na ochranné opatnovinársko-poľnohospodársky zájazd do renia platné pre náSlovinska neobišiel sa bez opätovnej ná- vštevníkov. Povinný je vštevy najväčšieho tamojšieho skleníka na biely plastový pracovvýrobu paradajok. Nachádza sa v Renkov- ný úbor, jednorazová ciach pri obuv, platí zákaz doTurnišči a kryje desať percent potrieb Slo- týkania plodín…V zá- Tu bude ďalší skleník vinska. Mnohým z banátskych poľnohos- sade sa ani fotografopodárov, ktorí boli s nami, javil sa ako ukáž- vať nesmie, no tentoraz to našťastie nepla- už v apríli. Ich zber trval až do januára tohto roku. O rajčiny sa od začiatku do konca tí. ková rozloha a spôsob pesto– Zárodky spo- starajú jednotlivé pracovné skupiny: jedna vania tejto zeločnosti siahajú kontroluje rast, iná má na starosti jeho podleniny. do roku 2007, mienky, tretia zber, štvrtá uskladňovanie, Hlavne preto, keď si dvaja mla- piata triedenie, šiesta prepravu…Teraz je že keď klíma nedí agronómovia mesačná produkcia od sedemdesiat do žičí, neostáva uvedomili, že ide stodvadsať ton rajčín, v závislosti od množiné než sa poso skutočne stva slnečnej energie, ktorú rastliny absorbujú…– vraví tarať získať si jej technológ Horpriazeň sám. vat. Práve o to spoV podstate je ločnosti Paravšetko podriadajz aj ide: za dené organicképomoci modermu spôsobu výných agrotech- Simon Horvat počas vyhlásenia novinárom roby. Paradajky nických a iných nie sú v Slovinsopatrení využiť čím lepšie všetky mesiace a vhodné podmienky na ku lacné, ich zabezpečiť celoročnú úrodu kvalitných raj- pestovanie paradajok. cena je, v závičín. Tieto ešte vlani boli na rozlohe 40 000 Výhodou bola i existenslosti od kvality, štvorcových metrov, a onedlho k týmto má cia vrtov s geotermálod pol druha do pribudnúť ďalších, takmer 15 000 štvorco- nou vodou, ktoré v sútroch eur za kivých metrov skleníka. O všetko sa úspešne časnosti používame na logram, takže starajú desiatky zamestnancov, lebo značka zohrievanie priestoru v primeraná musí Lušt so sloganom Svieže, chutné, slovins- studených dňoch. Pár roÚroda je celkom slušná byť i kvalita. Práké…získala dobré meno, ktoré načim stoj čo kov bolo potrebných na stoj udržať. vybavenie povolení, získanie prostried- ve preto sa pri pestovaní dbá na každý detail: certifikované semiačka, teplokov, výstavu... Od tu pôdy a vody, používanie orgaroku 2011 skleník nických substrátov, klimatické a iné funguje v podstapodmienky. A keď sa jednému segte v terajšom obmentu výroby napriek všetkému jemovom a prienedarí tak ako je doň investované, storovom formánahrádza sa druhým. Tento rok nete: väčšina rozlohy žičil napr. tmavým paradajkám, takje vyhradená na že sa v Renkovciach rozhodli rozšípriamu výrobu, riť výrobný sortiment o novú zeleostatné časti sú urninu: cesnak. Tomu sa v uplynulých čené na balenie mesiacoch darilo lepšie. produktov, alebo A o rok? Kto vie, či nepríde ešte ide o skladové čosi iné. V trhovej ekonomike podpriestory či mieststatná je konkurencieschopnosť. nosti pre zamestPodriadené sú jej všetky opatrenancov. Ročne nia a plány, lebo je vlastne pilierom produkujeme priúspešnosti spoločnosti. A keď sa ciebližne dve tisíce Jednou z výrobných fáz ľavedome podniká, tak je zisk skôr ton paradajok. Toľ- je i triedenie istota ako risk. ká bola vlaňajšia produkcia, uvidíme, aká bude tohto roku. Vlani sme vo februári poOto Filip Rajčiny skvele chutia ložili základy výroby, prvé plody sme mali

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

III/25

poljo4:0 9/24/2013 3:26 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Významný škodca cukrovej repy koncom leta – začiatkom jesene ora kapustová, Mamestra brassicae (Lepidoptera: Noctuidae) je najnebezpečnejší druh z čeľade morovité škodiaci na cukrovej repe. Polyfágne larvy tohto druhu spôsobujú najväčšie škody v letnom období na kapustovej zelenine, repe cukrovej, prípadne tabaku. Rozpätie krídel motýľa je 4 − 4,5 cm. Predné krídla sú zelenkastohnedé s čiernohnedými priečnymi vlnkami a zadné svetlo sivé. Vajíčka kladené v skupinkách na spodnú stranu listov sú polguľovité s malým výčnelkom v strede. Húsenica je zelenkastá až sivohnedá s belavým pásikom na boku tela, v poslednom instare dlhá 4 − 4,5 cm. Mora kapustová prezimuje v štádiu kukly v pôde, v hĺbke do 30 cm. Do roka má u nás 2 generácie. Na jar začínajú motýle prvej generácie lietať v máji, keď priemerná denná teplota dosiahne 16 až 18 °C. Let prvej generácie trvá do júla. Imága druhej generácie lietajú od augusta do októbra.

ČO VPLÝVA NA INTENZITU VÝSKYTU ŠKODCA? Na rozmnožovanie mory kapustovej majú veľký vplyv abiotické a biotické faktory. Z abiotických faktorov má najväčší význam vlhkosť. Mora kapustová je hygrofilný druh. Vyskytuje sa hlavne v porastoch so zvýšenou vlhkosťou (prípadne intenzívnou závlahou). Nízka relatívna vlhkosť vzduchu zapríčiňuje zvýšenú mortalitu mladých lariev. Teplota negatívne ovplyvňuje vývoj oveľa zriedkavejšie. Vývoj rôznych štádií prebieha pri teplotách 9 – 31 °C, s optimom 20 – 26 °C. Pri teplote −10 ° C v priebehu dvoch dní hynú všetky húsenice. Druh a množstvo potravy majú tiež veľký vplyv na vývin a rozmnožovanie. Keďže mora kapustová je polyfágom, vyhovujú jej zaburinenejšie porasty poskytujúce dostatok alternatívnej a doplňujúcej potravy. Pri pestovaní cukrovej repy sa vyskytuje hojnejšie najmä na lokalitách, kde sa pestuje hrach umožňujúci optimálny úživný žer imág prvej generácie.

26/IV

Človek svojou aktivitou tiež vplýva na jej premnoženie. Najväčšiu početnosť môže škodca dosiahnuť v hustých a kompletne zapojených porastoch, kde je vlhkosť v poraste

Húsenica mory kapustovej vysoká aj v suchom lete. K premnoženiam mory kapustovej dochádza iba občas a trvajú 1 až 1,5 roka. ŠKODLIVOSŤ Larvy mory kapustovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na viac ako 80 rastlinných druhoch z 30 čeľadí. Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňuje na kapuste, karfiole, repe cukrovej a hrachu. Z času na čas spôsobuje škody aj na kukurici, slnečnici, chmeli, tabaku, paprike, rajčiaku, maku, šaláte, mrkve, cibuli a melónoch. Môže sa dokonca vyvíjať aj na ovocných stromoch, jabloniach, hruškách, broskyniach a viniči. Vyvíja sa aj na mnohých divorastúcich rastlinách. Druhá generácia je oveľa početnejšia a tým aj nebezpečnejšia ako prvá. Rastliny repy cukrovej poškodzuje vyhrýzaním listov, stoniek a vrchnej časti buľvy. Larvy žerú podvečer a v noci, najintenzívnejšie pri teplom počasí. Počas dňa sa nachádzajú na spodnej časti listov, prípadne vo vyhryzených jamkách na buľve či základoch listovej stonky alebo v listovej ružici repy. Jasným signálom prítomnosti lariev je prítomnosť trusu čiernej alebo tmavej farby. Vyliahnuté larvy vyhrýzajú mäkké pletivá nepoškodzujúc hornú pokožku listu. Larvy druhého instaru

vyhrýzajú na listoch malé dierky. Ďalšie instary vyžierajú pletivá medzi žilkami listu alebo vytvárajú požerky nepravidelného tvaru od okraja listu. Dospelé larvy sú najnebezpečnejšie. Pri silnom napadnutí úplne zničia listy, pričom zostáva nepoškodená len listová stonka a hlavné žilky. Po zničení listov sa živia listovými stonkami vyhrýzajúc plytké či hlboké dierky a chodby rôzneho tvaru a veľkosti. Pri premnoženiach na repe cukrovej môžu larvy vyhrýzať dierky a chodby na povrchu buľvy, prípadne sa vžierať do vnútra buľvy. Tieto poškodenia sa podobajú poškodeniam, ktoré zapríčiňujú hlodavce. Larvy posledných insta-

sa úspešne využívajú vajíčkové parazitoidy z rodu Trichogramma. Trichogramma sa aplikuje od začiatku kladenia vajíčok v množstve 200 000 jedincov na hektár, a to v dvoch aplikáciách pri každej generácii. Účinnosť tejto metódy je vysoká a pohybuje sa od 70 – 80 %. Využiť sa môžu i prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki. Chemická regulácia sa najčastejšie vykonáva na repe cukrovej a kapuste. Prahom škodlivosti je >1 larva / rastlinu. Postrek sa realizuje pri výskyte mladých lariev (1. – 3. instar). Ošetrenie proti prvej generácii sa vykonáva zvyčajne v júni a proti druhej v auguste. Postreky na repe cukrovej sa môžu vykonávať spolu so zásahmi proti iným škodcom. Regulácia prvej generácie je jednoduchšia, pretože nálet motýľov nie je tak roztiahnutý ako nálet druhej generácie. Regulácia sa však

Motýľ mory kapustovej rov môžu poškodzovať buľvy aj po zbere. Mora kapustová spôsobuje kvantitatívne i kvalitatívne zníženie úrody cukrovej repy. OCHRANA Regulácia početnosti mory kapustovej by mala byť komplexná, zahŕňajúc agrotechnické, biologické a chemické metódy. Kvalitná letná alebo jesenná orba po zbere kapusty, hrachu alebo repy je základné agrotechnické opatrenie. Hlbokou orbou sa zničí až 80 % kukiel. Z biologických metód ochrany

v praxi najčastejšie robí iba proti druhej generácii, a to v najbujnejších, kompletných a zavlažovaných porastoch cukrovej repy. Postreky na kapustovej zelenine treba vykonať hneď na začiatku liahnutia húseníc, keď ešte nie sú zavŕtané do hlávok. Nepriamy regulačný efekt na larvy mory kapustovej majú i niektoré fungicídy, ktoré spôsobujú, že mladé larvy neprijímajú potravu a hynú. Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra Foto: internet

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

poljo5:0 9/24/2013 3:27 PM Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

OVOCINÁRSTVO

V krátkosti o reze ovocných drevín A

j ten najlepší rez, ak sa robí v nevhodnom termíne, sa môže prejaviť ako málo účinný, neúčinný, ba dokonca až škodlivý. Rez stromov je jedným z najdôležitejších agrotechnických zásahov. Pre začiatočníka je komplikovaný, ale pri osvojení si určitých zásad ani menej skúsený ovocinár nemôže pritom urobiť veľkú škodu. Existujú určité biologické zákonitosti, ktorým je potrebné podriadiť rez jednotlivých druhov. Každý ovocinár by mal vedieť, že jablone a hrušky tvoria kvetné púčiky prevažne na koncoch konárikov na dvojročnom až trojročnom dreve. Kôstkoviny (marhule, broskyne, slivky, čerešne) zase kvitnú výlučne na jednoročnom (vlaňajšom) dreve. REZ PODĽA ROČNÉHO OBDOBIA Letný rez robíme od mája až do konca septembra. Najčastejšie ho používame pri pestovaní tvarovaných stromov, pri pestovaní broskýň a marhúľ a pri výchovnom reze. Ide tu hlavne o letné zaštipovanie letorastov alebo vyrezávanie prebytočných letorastov pri výchovnom reze. Zimný rez sa robí v období vegetačného pokoja od októbra do konca marca. Uplatňuje sa pri pestovaní všetkých druhov a tvarov ovocných drevín okrem orechov, ktoré v zime nerežeme. Kôstkoviny režeme v rámci zimného rezu v jeseni a jadroviny v predjarí. REZ PODĽA DĹŽKY Plytký (dlhý rez): Z letorastu alebo z jednoročného výhonku sa odreže malá časť a väčšia časť výhonku zostáva na strome. Dlhým rezom režeme stromy, ktoré bujne rastú a neskoro rodia. Krátky (hlboký rez): Pri tomto reze odrežeme väčšiu časť konára a menšiu ponecháme. Krátkym rezom re-

28. 9. 2013

39 /4562/

žeme tie stromy, ktoré chceme povzbudiť do bujného rastu a oddialiť plodnosť. Rez na konárový krúžok: Robíme ho vtedy, ak chceme odrezať konár pri jeho základe v miestach, kde sa nachádzajú prstencovité zdureniny. Kruhu, ktorý tvoria tieto zdureniny, hovoríme konárový krúžok. V tomto krúžku sa nachádzajú spiace púčiky a je tu uložených viac rezervných látok, ktoré umožňujú po reze na konárový krúžok rýchlejšie zahojenie rezných rán. Rez robíme vždy tak, aby bol vedený mierne šikmo, nad konárovým krúžkom bez vytvorenia kýpťa, ale tak, aby vznikla čo najmenšia rezná plocha. Rez nad púčikom robíme pri skracovaní letorastov a výhonkov. Rez na čapík sa používa v ovocných škôlkach a pri pestovaní tvarovaných stromov.

REZ PODĽA VEKU A KONDÍCIE STROMU Podľa životného obdobia, kedy sa rez robí a toho, aké poslanie má, hovoríme o výchovnom (tvarovacom) reze, udržovacom (regulujúcom rodivosť) a zmladzovacom reze. Výchovný rez sa robí v prvých rokoch po výsadbe, prípadne pri nahrádzaní odumierajúcich konárov vlkmi. Jeho cieľom je vytvorenie pevnej kostry koruny, ktorá bude v nasledujúcom období niesť úrodu. Začína sa rezom korunky stromčeka a koreňov pri výsadbe. Pritom zabezpečujeme tvorbu požadovaného počtu kostrových konárov, resp. základných konárov koruny a ich rozmiestnenie, alebo tvorbu kostry ko-

HLAS ĽUDU

runy požadovaného tvaru (pri umelých korunách). Rez po výsadbe je spravidla najhlbší. Odstraňuje sa veľká časť dreva v záujme obnovenia rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromu. Výnimku tvoria stromčeky vysádzané s koreňovým balom z kontajnerov. Neskôr sa hĺbka rezu podstatne zmier-

ňuje, aby sa nepodporil príliš intenzívny rast a neoddialila sa tým rodivosť. V prvých rokoch po výsadbe sa tiež preferuje prerezávanie a ohýbanie. Udržovací rez sa robí od obdobia, keď bola vytvorená kostra koruny až do konca života ovocného stromu, keď býva v dôsledku starnutia koruny doplnený zmladzovacím rezom. Jeho cieľom je zabezpečiť každoročnú optimálnu rodivosť a oddialiť prejavy starnutia koruny. Reguluje sa teda vzťah medzi rastom a rodivosťou, aby strom v dobrej kondícii dosiahol čo najvyšší vek a zároveň neklesala kvalita produkcie. V rámci udržovacieho rezu sa odstraňujú bujné výhonky, ktoré rastú dovnútra koruny a zahusťujú ju najmä v prvých rokoch, konkurenčné výhonky a všetky výhonky narúšajúce rovnováhu koruny. Neskôr je potrebné prerieďovanie rodivého obrastu a nepotrebných, prípadne poškodených konárikov, takže dochádza k

miernemu zmladzovaniu koruny. Silu rastu možno podporiť rezom na nahor smerujúce púčiky a výhonky. Zmladzovací rez je charakteristický pre dlhoveké ovocné stromy, na ktorých sa začali prejavovať príznaky starnutia – skrátenie prírastkov, veľké úrody drobnejších plodov, nižšia kvalita ovocia, striedavá rodivosť, previsnutý rast, odumieranie a vyhoľovanie konárikov, nižšia odolnosť proti mrazu,…V intenzívnych výsadbách ovocia sa spravidla pri nástupe týchto prejavov stromy likvidujú, lebo obnovenie kondície a kvality úrod je menej ekonomické ako získanie úrody z novovysadeného sadu. Cieľom zmladzovacieho rezu je obnovenie intenzity rastu, celkovej kondície, a tým zabezpečenie dobrej úrody kvalitného ovocia. Podstatou zmladzovacieho rezu je odstránenie časti dreva, a to podľa potreby (na základe kondície stromu) do menšej alebo väčšej hĺbky. Pritom dochádza k porušeniu rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromu. Pri plytkom zmladzovacom reze vzniká veľa rán, rodivosť sa takmer alebo vôbec nepreruší, ale jeho účinok je krátkodobejší. Pri hlbokom reze sa znižuje množstvo rezných plôch, ktoré sú ale väčšie a rodivosť sa v jeho dôsledku môže prerušiť na niekoľko rokov. Pri potrebe veľmi hlbokého zmladenia sa neodporúča robiť zásah v jednom termíne, lebo by došlo k prílišnému narušeniu vzťahu medzi podzemnou a nadzemnou časťou. Zásah sa má rozložiť na dlhšie obdobie, pričom sa snažíme chrániť listovú plochu (nerobí sa letný rez). Ľ. S.

V/27

poljo6:0 9/24/2013 3:27 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OKRASNÁ ZÁHRADA

Pestovanie trvaliek Trvalky patria medzi najobľúbenejšie rastlinné druhy, pretože nielen spríjemňujú svojou krásou náš pobyt v záhradách, ale aj starostlivosť o ne nie je veľmi náročná. rvalková skupina sa vysádza vždy nepravidelne, rastliny sa však neumiestňujú náhodne. Ak má byť záhon pekný, treba sa pri jeho zostavovaní riadiť určitými kompozičnými pravidlami. Najdôležitejšie pravidlo je, že najvýraznejší prvok (rastlina) sa neumiestňuje do stredu skupiny, ale vždy trochu bokom, najlepšie asi do jednej tretiny dĺžky a hĺbky záhona. Oproti treba tento výrazný prvok vyvážiť podobným, ale slabším prvkom. Napríklad pri použití toho istého druhu a kultivaru sa na jednu stranu umiestni skupina 5 – 6 rastlín a oproti iba 2 – 3 rastliny. Inokedy sa na jednu stranu umiestni silno rastúci, výrazne sfarbený kultivar, a oproti jemnejšie sfarbený a nižší kultivar. Takisto sa dajú použiť dva druhy podobného vzhľadu, ale rozdielnej veľkosti. Ak je záhon široký, treba vyvážiť navzájom tri podobné prvky: na jednu stranu sa umiestni veľmi nápadný prvok, slabší prvok sa umiestni na opačnú stranu a najslabší do popredia mimo stredu. V tomto prípade už však nestačí na odstupňovanie rôzny počet sadeníc alebo rozličné kultivary, ale treba kombinovať rozličné druhy. Ak je záhon dlhý, rozčleníme ho na kratšie úseky. Pre jeden úsek sa vypracuje vhodné zoskupenie, ktoré sa potom niekoľkokrát opakuje ako článok reťaze. V takomto úseku možno zaradiť aj prvky za sebou, a to v kombinácii – nápadný, slabší, najslabší. Tieto prvky sa neumiestňujú v jednej línii a tiež v rovnakom odstupe, ale tak, aby sa využila aj šírka záhona.

PRÍPRAVA PÔDY Spočíva predovšetkým v jej dôkladnom skyprení a odburinení. Pôdu pre trvalkové časti treba najskôr dobre zrýľovať.

28/VI

VÝSADBA Druhy kvitnúce na jar je vhodné sadiť na jeseň, zatiaľ čo druhy

sennou výsadbou sa začína zvyčajne v polovici augusta a sadia sa najdlhšie do polovice novembra. Lepšia je však skoršia jeseň, pretože rastliny sa môžu do zimy dostatočne zakoreniť. Obdobie výsadby závisí aj od kvality pôdy. Niektoré druhy neznášajú vysádzanie v ťažších pôdach vôbec. Väčšie rastliny sa sadia na vzdialenosť 0,8 – 1,2 m, stredne veľké na 0,5 – 0,6 m a menšie trvalky na vzdialenosť 0,3 – 0,4 m. Ak nie je možnosť vysadiť zakúpené sadenice hneď, uložíme ich na zatienené miesto do pôdy a zavlažíme ich. Takto ošetrené sadenice vydržia aj niekoľko dní, kým sa pristúpi k samotnej výsadbe. Dlhé korene sadeníc možno skrátiť nožom. Koreňový bal je vhodné vopred dobre namočiť a po výsadbe dôkladne zaliať. Trvalky sa sadia väčšinou tak hlboko, aby pučiace výhonky boli na úrovni povrchu pôdy. Veľmi hlboké vysadenie môže mať za ná-

s letným a jesenným kvitnutím sa sadia na jar. Existujú však aj výnimky. Kontajnerované rastliny možno vysádzať počas celého roka. S výsadbou sa začína zvyčajne v priebehu marca a končí sa v polovici až koncom mája. S je-

sledok slabé kvitnutie a niekedy aj úhyn rastliny. Pri výsadbe trvaliek je veľmi prospešná nástielka povrchu pôdy, ktorá zabraňuje jednak presychaniu, ako aj klíčeniu semien burín na povrchu pôdy.

Väčšine trvaliek vyhovuje hĺbka spracovania na rýľ, t. j. asi na 30 cm. Nižším trvalkám stačí plytšie zrýľovanie, vysokým naopak mierne hlbšie. Odburinenie je jedným z hlavných predpokladov úspešného pestovania. Zvlášť

nepríjemné sú buriny, ktoré sa rozrastajú podzemkami. Najčastejšie sú to pýr, pichliač roľný a iné. Veľmi nebezpečné sú buriny, ktoré majú korene hlbšie ako sa dá rýľovať.

OŠETROVANIE V porovnaní s inými skupinami rastlín si trvalky vyžadujú menej práce. Práce spojené s ošetrovaním nie sú každý rok rovnaké. V prvom roku založenia sa treba starať najmä o to, aby sa rastliny čo najskôr ujali a čo najrýchlejšie narástli. Treba teda častejšie zalievať najmä v suchom období, pôda sa však nesmie zbytočne premokriť. Kto nemá možnosť stále sa starať o závlahu, pomôže si nastielaním. Kým rastliny tak narastú, že začnú pôdu úplne zakrývať, treba občas prekypriť pôdu medzi rastlinami. Okopávka má však význam iba v suchom teplejšom období, keď podkopaná burina rýchlo uschne. Pri záhonoch s chudobnou pôdou je nevyhnutné občasné prihnojovanie. Z organických hnojív sa dá použiť kompost, z anorganických tekuté viaczložkové hnojivá, ktoré sa aplikujú v období intenzívneho rastu pred kvitnutím jednotlivých druhov. Trvalky sa zmladzujú odstraňovaním odkvitnutých súkvetí alebo sa po odkvitnutí celé zrežú. Na jeseň sa odreže celá nadzemná časť pri zemi. Toto však neplatí pri vždyzelených trvalkách. Súkvetia trvaliek sa odstraňujú vtedy, ak sú súkvetia odkvitnuté a nepekné; pri druhoch náchylných na samovoľné vysemeňovanie sa odstraňujú odkvitnuté súkvetia preto, aby nedošlo k nežiaducemu samovýsevu; pri niektorých druhoch sa skorým zrezaním odkvitnutých častí dosiahne ďalšia násada kvetov. Niektoré chúlostivé trvalky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou. Na jar, keď už nehrozia mrazy, možno túto vrstvu odstrániť. Pri vždyzelených rastlinách sa prikrývka neodstraňuje naraz, pretože rastliny by mohlo poškodiť slnko.

28. 9. 2013

Ľ. S. Foto: internet 39 /4562/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 9/24/2013 3:28 PM Page 5

PrÍlohA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Syndróm studených nôh: Zohrejte sa inak ako ponožkami! je to tu. Mesiace končiace na -er, keď by sme si podľa našich babičiek nemali vôbec sadať na zem a ponožky by mali byť samozrejmosťou. Existuje však zdravotný problém, keď sú naše nohy a ruky studené neustále. Prečo? Ide o tzv. syndróm studených rúk a nôh, ktorý sa týka najmä žien. Signalizuje, že v našom tele nie je niečo v poriadku, ale aj to, že sme sa možno len nesprávne obliekli. Večne studené ruky totiž môžu byť prejavom vážnejších zdravotných ťažkostí týkajúcich sa ciev, obličiek, štítnej žľazy či anémie.

Prečo Práve ŽeNy Pretože majú pomalší metabolizmus, tenšie cievy a menšie percento svalovej hmoty, ktorého sťahy podporujú prúdenie krvi v tele. Svoju úlohu u nás však zohráva aj nízky tlak a hormonálne vplyvy či užívanie hormonálnej antikoncepcie. Môže ísť aj o primárny Raynaudov syndróm, keď dokonca dochádza k záchvatovitej poruche prekrvenia. Prsty, vonkajšia strana rúk aj priehlavky na nohách najprv

obelejú, sú studené, potom zmodrajú a sú bolestivé. Tento syndróm sa však vyskytuje aj ako sprievodný príznak imunologických či hematologických porúch alebo signalizuje mnohé ďalšie ochorenia. Kedy K leKárovi Lekárovi sa treba zveriť najmä vtedy, ak sa príznaky tohto syndrómu prejavia z ničoho nič alebo máte aj ďalšie problémy. K bežným vyšetreniam sa odporúčajú kontrola krvného tlaku, EKG, krvné testy, sonografické vyšetrenie ciev, ale aj dôkladné endokrinologické či chirurgické vyšetrenia. PomôŽte Si trénujte kožné cievy: Choďte do izby s príjemnou teplotou a na 3 až 5 minút vložte ruky do lavóra so studenou vodou. Potom choďte do chladnej miestnosti (pivnica, balkón) a na 3 až 5 minút vložte ruky do lavóra s teplou vodou.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (101)

Jesenné životabudiče K

aždé ročné obdobie si vyžaduje svoje aj v životospráve. A tak ako existuje jarná, je i jesenná únava. A keď táto doľahne na nás, i potraviny pomôžu. Napríklad taký nápoj životobudič. Aktuálny je už v tomto období. Potrebujeme rovnaké množstvo, 250 g, zeleru, mrkvy, póru, petržlenovej vňate, bielej kapusty, cvikly. Všetko postrúhame nadrobno a dáme do päťlitrového pohára. Doplníme prevarenou, už vychladnutou vodou. Pridáme kôrku chleba, päť strúčikov cesnaku a kávovú lyžičku soli. Odložíme na tri dni do tepla. Potom premiešame vareškou a zlejeme. Zeleninu už vyhodíme. Pijeme každé ráno po 2 dl. Ďalšou možnosťou je vitamínová bomba. Nedostatok vitamínov v tomto období pomôže kompen-

28. 9. 2013

39 /4562/

zovať ovocná pochúťka, na ktorú potrebujeme pol grapefruitu, cukor alebo med podľa chuti, 200 ml vody a štvrtku grepového mesiačika na ozdobenie. Z polovice grepu lyžičkou vydlabeme dužinu a dôkladne rozmixujeme s cukrom alebo medom a vodou. Nápoj podávame vychladený a ozdobený plátkom grapefruitu. Vitamínovú bombu možno pripraviť z rôznych druhov ovocia. Pri ovocí s drobnými zrniečkami (napríklad malinách) precedíme nápoj cez sitko. Dužinu zachytenú v sitku vtlačíme lyžicou. Keď ide o potraviny, ktoré pomáhajú bojovať proti únave, tak je ich niekoľko. Sú to ovsené vločky, obsahujúce horčík, bielkoviny, fosfor a vitamín B1. Najlepšie urobíme, ak si ich doprajeme na raňajky. Ak sa-

HLAS ĽUDU

drepy a gymnastika: Rukám postačí gymnastika pod stolom, ktorá telo aktivuje a prekrví. Po práci potom postačí chôdza po schodoch či zopár drepov. Vyskúšať tiež môžete „švihať“ ruka-

mi tak rýchlo dopredu a dozadu, ako vládzete. Preč s kávou a cigaretami: Nikotín škodí zimomravým ľuďom hneď dvojmo. Pod jeho vplyvom sa totiž cievy sťahujú a zároveň sa v nich ukladá povlak. Pozor si však treba dávať aj na príjem kofeínu. PoNoŽKy áNo, Ale Nie hocAKé Krvný obeh môžu brzdiť aj prímotné ovsené vločky s mliekom alebo jogurtom nechutia, načim si nastrúhať do nich trochu jablka. Aj ľahko stráviteľné jogurty pomáhajú v boji proti syndrómu chronickej jesennej únavy. Zvyšujú hladinu tryptofánu – aminokyseliny, ktorá v mozgu reguluje produkciu serotonínu, ktorý pomáha bojovať proti únave. Najlepšie je dopriať si nízkotučný jogurt na raňajky alebo desiatu. Špenát obsahuje dôležitý prvok v boji proti únave – železo. Je nevyhnutné pre tvorbu hemoglobínu, ktorý je dôležitý pri okysličovaní krvi. Horčík, ktorý špenát taktiež obsahuje, sa tiež podieľa na výrobe energie. Okrem toho je dôležitý pre správne zažívanie. Nedostatok horčíka vedie k depresiám, kŕčom, nespavosti a strate chuti do jedla. Ďalším bojovníkom proti únave, ktorý sa nachádza v špenáte, je draslík. Jeho nedostatok okrem

liš tesné pančuchy či ponožky a nohavice. Nylonové ponožky alebo pančuchy zabraňujú tvorbe tepla v koži končatín! Ak máte rady čili papričky, jedzte ich čo najčastejšie. Kapsaicín, ktorý obsahujú, vyvoláva pocit pálenia v akomkoľvek tkanive, s ktorým prichádza do styku. Rovnako pomáhajú aj výživové doplnky s obsahom ginka dvojlaločného, horčíka a kapsaicínu zároveň. čo PomáhA, AK váS Stále oZiAbe? Doprajte si správny pitný režim a jedálny lístok plný vitamínov; vyhnite sa stresu a odpočívajte; dožičte si teplý kúpeľ a suchú masáž kefou od nôh smerom k srdcu; športujte a postupne sa otužujte; nefajčite a nekonzumujte alkoholické nápoje; doma noste vlnené ponožky a používajte termofor; vyhnite sa úzkemu oblečeniu; namiesto sladkostí si doprajte datle, kokos a pistácie; vyhnite sa studeným nápojom a zmrzline; doprajte si saunu či akupunktúru. čo môŽu ešte SigNAliZovAť StudeNé Nohy? Cievnu alebo srdcovocievnu príčinu; vysoký krvný tlak; metabolické poruchy; poruchy funkcie nadobličiek; anémiu; blokády chrbtice; anorexiu. únavy spôsobuje tiež oslabenie svalstva. Orechy a semienka sú bohatým zdrojom horčíka a aminokyselín, ktoré podporujú zdravý spánok. Pomáhajú pri únave svalov a obsahujú množstvo omega–3 mastných kyselín, ktoré sú výborným zdrojom energie. Okrem toho prispievajú k zlepšeniu nálady a pomáhajú pri emočnom vypätí. Je tu aj fazuľa, v ktorej sa nachádza množstvo vlákniny, ktorá zlepšuje tráviaci systém a pomáha odstraňovať toxíny z tela. Obsahuje tiež mangán a meď, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu energie v tele. Horčík a draslík zase stimulujú krvný obeh a železo podporuje imunitný systém, teda tiež pomáha bojovať proti únave. (V budúcom čísle: Niektoré recepty) Pripravil: O. Filip

vii/29

poljo8:0 9/24/2013 3:29 PM Page 8

PoĽNoHosPoDÁRsKe RoZHĽaDy

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Jablkové kocky v cukre

Plnené morčacie horné stehno Suroviny (pre 4 osoby): 1 morčacie horné stehno (asi 800 g), 80 g sušených sliviek, 3 lyžice domácej slivkovej pálenky, 3 lyžice vody, 3 lyžičky korenín (Bag), 3 lyžice oleja, 1 kg zemiakov, 100 ml bieleho vína, 100 ml vody, 1 halúzka rozmarínu, 1 strúčik cesnaku, 1 lyžica korenín (Bag) a 50 ml oleja. Takto sa to vydarí: Morčacie horné stehno zbavíme kosti a trochu roztlčieme. Posypeme koreninami (3 lyžičky) z oboch strán a necháme na chladnom mieste asi 15 minút. Vykôstkované sušené slivky umyjeme, zalejeme zmesou pálenky a vody a necháme odstáť 10 minút. Potom ich scedíme a rozložíme po marinovanom mäse. Zvinieme do rolády a kraje zatvoríme špáradlami. Takto pripravené horné stehno krátko opražíme na oleji zo všetkých strán. Zemiaky ošúpeme, nakrájame na kúsky, dáme na plech a polejeme olejom. Nakrátko dáme zovrieť víno s vodou

a koreninami (1 lyžica), k tomu pridáme nakrájaný rozmarín a cesnak nakrájaný na drobno. Touto zmesou polejeme pripravené zemiaky a na ne položíme opečenú roládu. Dobre prikryjeme alu-fóliou, aby bolo nadostač tekutín pre prvú časť

pečenia. Dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 ºC asi 35 minút. Potom zemiaky trochu premiešame a pečieme ešte asi 15 minút bez fólie. Z pečenej rolády strhneme špáradlá, nakrájame na kúsky a servírujeme teplé s pečenými zemiakmi. Morčacie horné stehno môžeme zameniť kuracími prsiami.

Suroviny (na 8 porcií): 500 g jabĺk, 3 vajcia, 1 lyžica kakaa, 200 ml oleja, 400 g kryštálového cukru, 300 g polohrubej múky, 100 g hrubej múky, 2 lyžice sódy bikarbóny, tuk na vymastenie a múka na vysypanie plechu, práškový cukor na posypanie. Čas prípravy: 50 + 40 min. Takto sa to vydarí: Najemno postrúhané jablká zmiešame so žĺtkami, s kakaom, olejom a 250 g cukru. Bielky vyšľaháme so zvyšným cukrom dotuha a opatrne zapracujeme do jablčnej zmesi. Do cesta pridáme oba druhy múky spolu so sódou bikarbónou. Cesto vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech. Pečieme približne 30 až 40 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Pred podávaním koláč necháme vychladnúť na plechu, nakrájame ho na kocky a z bokov obalíme v práškovom cukre. Kocky sa budú obaľovať v cukre lepšie, ak budú ešte mierne vlažné.

Čo s DeťMi Po VyuČoVaNí?

Vyberte im ten správny krúžok! P

rihlásiť dieťa do krúžku je rozumné riešenie, ako využiť jeho voľný čas. aký krúžok mu vybrať, koľko ich má byť a treba školáka nútiť navštevovať ho? Koľko ich je pre dieťa únosné? Nútiť ich, keď nemajú záujem? odhlásiť ich, keď fňukajú, že im nezostáva čas na hranie, hoci to stálo tak veľa? Vyberanie krúžkov je v plnom prúde. Niektorí rodičia v tom majú úplne jasno, zoznam je urobený a šlus. iní ešte len hľadajú, tápu a uvažujú, ako vyplniť deťom čas po škole, aby sa neflákali. ANI mINúTA NAZmAR Mnohí z nás razia teóriu nenechať deťom ani minútu voľnú. Treba im vyplniť každú hodinku, aby nerobili neplechu, nesedeli pred televízorom alebo neviseli na internete. Výsledok je ten, že deti s vyplazeným jazykom dobehnú zo školy, bežia na krúžok, potom domov, kde treba robiť úlohy, na hru s kamarátmi už nemajú ani minútu. V tom lepšom prípade ich rodičia na krúžky vozia a sú zničení tiež.

30/VIII

skrátka, samá drina.

KOĽKO KRúŽKOV VYDRŽÍ JEDNO DIEťA? Pravidlo, do koľkých krúžkov zapísať deti, aby to bolo tak akurát, neexistuje. Je to veľmi individuálne. Rozhoduje aj vek dieťaťa, zaťaženie v škole a v rodine. Na 1. stupni zvládnu deti viac krúžkov, na 2. už menej. Prváčik, ktorý má plno starostí, ako sa zapojiť do školy, by v prvom polroku nemusel mať žiaden krúžok. Platí, že by aktivít malo byť toľko, aby sa deti nenudili, ale nemalo by ich byť ani priveľa, aby si mohli oddýchnuť. DIEťA SA POTREbuJE AJ HRAť Pri výbere záujmových aktivít platí, že menej je viac. Tri odpoludnia činností v týždni určite stačia dieťaťu aj náročnejším rodičom. Krúžky sú fajn, ale deti po-

trebujú čas aj na dôležité ničnerobenie. Podľa psychológov je vhodné nechať dieťaťu aspoň jedno, avšak radšej dve popoludnia v týždni voľné na to, aby si mohlo usporiadať svoj čas samo.

VYbERAJTE SPOLu Pri výbere krúžkov spolupracujte s dieťaťom. skúste tiež skombinovať individuálne aktivity, ako je klavír, flauta či tenis s kolektívnymi krúžkami ako turistika, volejbal či divadelný krúžok. Práve vďaka rôznorodosti totiž môže získať vaše dieťa aj ďalších kamarátov. Nezúfajte, ak po polroku do krúžku nechcú chodiť. Príčin môže byť viac, je to však celkom normálne, deti hľadajú a skúšajú niečo nové. ak ste zaplatili príliš veľa peňazí a nechcete, aby vyšli nazmar, pátrajte dôsledne po príčine.

PRAKTICKé RADY Toto všetko zohľadnite: Záľuby dieťaťa: Bude sa tam tešiť, nestane sa krúžok len nepríjemnou povinnosťou? Vzdialenosť: Nájde sa vždy niekto schopný dieťa odviesť, počkať a priviesť domov? Financie: Niektoré, zvlášť špecializované krúžky, môžu stáť dosť peňazí. Drahé pomôcky: Niektoré aktivity, najmä športové, vyžadujú nie práve lacné vybavenie. Vyspelosť dieťaťa: Je dieťa na zvolený krúžok dosť zrelé, zvládne aktivity aj niekoľkokrát v týždni? Perspektíva: Dá sa predpokladať, že dieťa pri zvolenej aktivite vydrží, a potom, čo kúpite špeciálne vybavenie za niekoľko stoviek eur, ho krúžok neprestane baviť?

28. 9. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 353 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

39 /4562/

HLas ĽuDu

K U LT Ú R A FOLKLÓRNE TRADÍCIE VOJVODINY

Na Panónskom jarmoku pestrý folklór N

a rozdiel od iných jarmokov degustácia tradičných jedál. Festival folklórnych tradícií VojPanónsky jarmok, ktorý je usalašený vo Vrbase, môže ukázať vodiny prebiehal v troch častiach. to najpestrejšie, čo sa na Panón- V piatok vystúpili detské skupiny skej nížine pestuje. Sú to folklór- z 21 osád. Bohatstvo folklórnej trane tradície. Od piatka 20. do nedele 22. septembra vo Vrbase sa striedali folklórne a spevácke skupiny zo všetkých kútov Vojvodiny, a to tie, ktoré pestujú etnomuzikologické dedičstvo. Samozrejme, na tento jarmok sa mohli dostať len tí, ktorých určili oblastní selektori – choreografi: Ljubomir Vujčin, Dajana Kostićová Dievčenská spevácka skupina z Pivnice a Milovan Ognjanović. Najlepšie skupiny z Báčky, Baná- dície spočívalo v multikultúrnostu a Sriemu na tomto jarmoku vy- ti, lebo vystúpili predstavitelia viastúpili v rámci 35. Festivalu fol- cerých národnostných spoločenklórnych tradícií Vojvodiny. Do stiev. Medzi nimi aj slovenské deti Panónskeho jarmoku bol zara- z Pivnice, Erdevíka, Starej Pazovy dený i 6. veľtrh starých remesiel a a Kovačice. Detský folklórny súbor domácich výrobkov a 6. výstava a Ratolesť zo SKUS Pivnica z Pivnice

vystúpil s tanečným obrázkom Babka mi rozprávala, umeleckými vedúcimi ktorého sú Janko Merník a Tatiana Macková. Detská skupina SKUS hrdinu J. Čmelíka zo Starej Pazovy sa predstavila zmesou Kvetná nedeľa, ktorú choreograficky spracovala Ružena Červenská pod umeleckým vedením Kataríny Šašovej. Detský folklórny súbor Zvončeky z Erdevíka podal Slovenské ľudové piesne a hry na lúke a umeleckou šéfkou je Ruženka Ďuríková. Kovačickí žiaci ZŠ Mladých pokolení ožili obrazy Zuzany Chalupovej a takto prezentovali svoje herecké a folklórne vlohy. V sobotu 21. septembra vo Vrbase vystúpili dospelí z 35 speváckych a tanečných skupín. Medzi nimi boli Aradáčania pod vedením choreografky Daniely Abe-

lovskej so spracovanou obyčajou Aradáčska svadba, ženská spevácka skupina z Padiny (umelecký šéf Pavel Karas) a mužská a ženská skupina KIS Kysáč pod vedením Miloslava Kardelisa. V záverečnej časti Panónskeho jarmoku vystúpilo 36 súborov. Slovenskú folklórnu tradíciu predstavili 3 súbory: dievčenská a mužská spevácka skupina, ako aj tanečný súbor z Pivnice (vedúci Valentín Michal Grňa a Janko Merník), KUS Bratstvo z Hajdušice a Dom kultúry z Kovačice. Kovačičania mali bohatý program, lebo sa predstavili mužské a ženské skupiny Bohémi, Rovina a Sláviky, ako aj tanečná skupina Rozmarín. Tohtoročný Festival folklórnych tradícií Vojvodiny sledovali selektorky Gordana Roganovićová, etnomuzikologička, a Slobodanka Racová, choreografka, a ony rozhodnú, ktoré súbory postúpia do republikového festivalu v Topole. Katarína Verešová (foto: V. Hudec)

DFS VIENOK KIS KYSÁČ V NOVÝCH ZÁMKOCH NA SLOVENSKU

Kto tancuje, má priateľov Č lenovia Detského folklórneho súboru Vienok Kultúrno-informačného strediska Kysáč od 12. do 14. septembra pobudli na Slovensku. Navštívili kamarátov z DFS Zlatý levík v Nových Zámkoch, zároveň sa zúčastnili na 19. Novozámockom festivale detských folklórnych súborov a v rámci neho i na tradičnom podujatí Oberačkové slávnosti. Jedna z vedúcich detských folklórnych súborov Mária Pixiadesová o zájazde na Slovensko hovorí iba v superlatívoch. Malí Kysáčania sa vraj v Nových Zámkoch predstavili bohatým programom. Mali viac vystúpení a prvé už v piatok 13. septembra, keď tancovali v Dome kultúry Kovak v otváracom programe pomenovanom Spoznajme priateľov novozámockého Zlatého levíka. Vo večernom programe Zahrajte nám muzikanti na Hlavnom námestí v Nových Zámkoch sa predstavili štyri kysáčske

28. 9. 2013

39 /4562/

mladé speváčky Nina Francistyová, Tamara Vlčeková, Andrea Miháľová a Aňa Kardelisová. V sobotu 14. septembra v rámci programu Naša budúcnosť je v ratolestiach vystúpili všetky novozámocké detské, najmä folklórne skupiny, ktoré pôsobia v rámci škôl a spolkov. Nasledovala súťaž Novozámocký speváčik, kde úspešne vystúpila N. Francistyová, a to s piesňou Idú chlapci zo šíreho poľa. Zaspievala ju bez hudobného sprievodu. Popoludnie patrilo súborom z okolia Nových Zámkov, ktoré sa predstavili v programe Naše zvyklosti. Kysáčski tanečníci v sobotu vystúpili v galakoncerte Zostaňme verní nášmu rodu, tiež usporiadanom na pódiu na Hlavnom námestí. Tamojšiemu obecenstvu sa predstavili polhodinovým programom, čiže štyrmi tancami a vystúpením detskej speváckej skupiny a sólistiek. Na divákov zapôsobili tak vý-

HLAS ĽUDU

Vienkari so svojimi priateľmi v Nových Zámkoch

stupmi, ako i krojmi. Veď akoby aj nie, keď si do Nových Zámkov zobrali ten najhrdší kroj – kašmerínku. Viacročná družba, ale aj úspešné vystúpenia kysáčskych malých folkloristov iste prispeli k tomu, že si ich vedúci DFS Zlatý levík pozvali ako hostí aj na budúci rok, na 20. novozámocký festival, keď chystajú náročnejšie oslavy. Plánujú si na ne pozvať všetkých svojich priateľov a DFS Vienok medzi nich patrí od roku

2008, keď sa prvýkrát stretli na Slovensku, v Očovej. O rok pokračovali v družbe na Zlatej bráne v Kysáči, ďalší rok v Nových Zámkoch a dokonca sa streli i v Poľsku na festivale vo Wieliszke. Všetko nasvedčuje tomu, že družba medzi dvoma súbormi a priateľstvo medzi tanečníkmi z dvoch krajín bude pokračovať naďalej. E. Šranková (foto: z archívu KIS)

K U LT Ú R A STARÁ PAZOVA

Prvé Steline dni V dňoch 13. a 14. septembra sa v Starej Pazove po prvý raz konali Steline dni, a to na počesť Dr. Stely Gundeljovej zo Starej Pazovy, členky FS Dukat, ktorá tragicky zahynula vo februári 2013. Steline dni 2013 sa začali v piatok 13. septembra poeticko-hudobným večierkom v Klube VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V programe sa zúčastnili známi recitátori Sanja Dragašová, Milan

ká divadelná sála bola primalá pre početné obecenstvo, ktoré prišlo vzdať hold Stele Gundeljovej, a tým podporiť bohatý kultúrnoumelecký program venovaný práve jej. V tejto časti podujatia vystúpili aktivisti KUS Rudi Čajavec z Banje Luky, KUS Miku Mitrovića Jarca z Belehradu (v ktorom Stela tiež tancovala a spievala), SKUS hrdinu Janka Čmelíka a FS Dukat zo Starej Pazovy. Obecenstvo búr-

Z vystúpenia hostí z Belehradu

Dudić, Milan Pjevac a členovia tamburášskeho orchestra. V sobotu 14. septembra staropazovs-

livým potleskom odmenilo každé tanečné vystúpenie. Koncert trval dve a pol hodiny a pri tejto príle-

PO NOVOM SADE výstava Pjer Križanić – kronikár jednej doby (na snímke) prebiehala od 30. augusta do 15. septembra aj v galérii belehradského Domu mládeže. Spoluusporiadateľmi podujatia upriameného na Križanićovu politickú karikatúru medzi dvoma svetovými vojnami boli Spomienková zbierka Pavla Beljanského v Novom Sade a Umelecká galérie Nadeždy Petrovićovej v Čačku. Výstava prác jedného z našich najvýznamnejších karikaturistov 20. storočia pozostávala z troch segmentov: Dovoľte, aby som sa vám predstavil, Proti fašizmu a Juhoslovanské paradoxy. Ako kronikár našich početných protikladov Pjer Križanić osobitne bojoval proti nespravodlivosti, zvlášť tej, ktorej najčastejšou obeťou bol tzv. malý človek. O. F.

Otvorenie Steliných dní 2013 v Starej Pazove

žitosti Bojan Kovrlija v mene Obce Stará Pazova povedal: – Dnes nás na tomto mieste v Starej Pazove zoskupilo spoločné želanie, spoločná pamiatka. Táto tragédia nikoho nenechala ľahostajným a je svojráznym napomenutím pre mnohých mladých ľudí. Ľudský život je to najhodnotnejšie na svete, zvlášť keď je v otázke mladý život, plný lásky a snov, viery v krajšiu budúcnosť... Týmto podujatím sme dokázali, že Stelu nosíme hlboko v srdciach a že pamiatka na ňu nikdy nevybledne.“ Ako symbol pamiatky a vďaky za jej dobrotu, neuskutočnenú túžbu pomáhať ľuďom a liečiť ich, návštevníci Steliných dní dob-

rovoľnými príspevkami zozbierali 87 000 dinárov, ktoré venujú na liečenie pacientov v belehradskom Inštitúte pre matku a dieťa. V záverečnej časti sobotňajšieho programu účastníkom boli udelené ďakovné listiny a celkom na záver koncertu odznela dojímavá pieseň venovaná Stele. Podujatie prebiehalo pod patronátom Obce Stará Pazova, preto s hosťami a hostiteľmi o ďalších spoločných aktivitách na počesť Dr. Stely Gundeljovej v mene tamojšej lokálnej samosprávy počas týchto dvoch dní hovorili náčelníci Bojan Kovrlija a Libuška Lakatošová. A. Lešťanová

DO RÁMCOV úspešnej spolupráce Spomienkovej zbierky Pavla Beljanského v Novom Sade a Veľkej galérie Domu Vojska Srbska v Belehrade 17. septembra pribudlo ďalšie podujatie: výstava Veľká Iza Vlaha Bukovca. Je to prvé verejné vystavovanie chýrečného obrazu, ktorého púť tiahla od parížskeho salónu cez britské umelecké zbierky po belehradský byt Pavla Beljanského. Aj jeho prvý návrat do Belehradu po piatich desaťročiach, odkedy bol darovaný Novému Sadu. Do tretice ešte čosi: v rámci príprav na výstavu obraz prvýkrát – odkedy ho Pavle Beljanski v roku 1929 kúpil – zreštaurovali v Galérii Matice srbskej v Novom Sade. Pritom je objavená značná časť jeho pôvodnej podoby. Okrem samotného diela (na snímke) v belehradskej výstavnej sieni sú i sprievodné zábery svedčiace o niekdajšej dobe a jeho doterajšom osude. O. Filip

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 50. BELEHRADSKÉ MEDZINÁRODNÉ STRETNUTIE SPISOVATEĽOV

Päťdesiat pekných slov v Belehrade... –L

iteratúra v dnešnom čase svoju funkciu ospravedlňuje dobýjaním slobody. Naše stretnutia boli sprostredkovateľmi medzi početnými národmi, takže sme zároveň boli svedkami nadväzovania nových literárnych spoluprác medzi inými národmi. Literárne stretnutia a rozhovory majú význam nielen tu a teraz, ale všade vo svete, kde sa pociťuje skutočná potreba o neprestajné zvyšovanie slobody hovoru a myslenia... – týmito slovami sa minulý piatok (20. septembra) v Stredisku Sava pri slávnostnom otvorení 50. Belehradského medzinárodného stretnutia spisovateľov prihovoril predseda Združenia spisovateľov Srbska Radomir Andrić. Na tohtoročnom jubilejnom stretnutí, ktoré bolo usporiadané pod patronátom prezidenta Tomislava Nikolića, sa v Belehrade zhromaždilo päťdesiat eminentných spisovateľov z takmer tridsiatich krajín, ako i devätnásť srbských spisovateľov z diaspóry. Stretnutie pomenované Poézia a história sa nieslo v znamení výročí dvoch veľ-

Drainca a Jovana Dučića, a prítomní si pripomenuli i 20. výročie odchodu hádam najväčšej srbskej poetky Desanky Maksimovićovej. Miroslav Bielik

Nevyhnutné slová Hriešne som hovoril, keď mlčky tavilo sa striebro Hriešne som mlčal, keď slovo bolo soľou nad zlato Vetrík už ohýba mi klasy a sťaby bez únavy vlasy mi clivým tónom pretkáva Že by už dozrel čas žatvy? Zadrž ešte chvíľu, myseľ nedočkavá Prichádzajú potichučky nevyhnutné slová

O tomto pri slávnostnom otvorení hovoril i predseda Výboru pre medzinárodnú spoluprácu Združenia spisovateľov Srbska Dragan Mraović. Vyzdvihol, že za uplynulé polstoročie sa na stretnutiach zúčastnilo viac ako 2 000 básnikov a spisovateľov z celého sveta a medzi nimi bolo i päť vtedajších a neskorších nobelovcov. Po otvorení stretnutia v miestnostiach Združenia spisovateľov Srbska v povestnej Ulici francúzskej č. 7 prebiehaPri hymne Bože pravde počas otvorenia la ústredná distretnutia v Stredisku Sava skusná tribúna kých srbských spisovateľov – pod názvom Spisovateľ medzi 200 rokov od narodenia Petra II. umením a štátom a hneď na to Petrovića Njegoša a 120 rokov i ďalší program Vrchy Uralu. Už od narodenia Miloša Crnjan- na jeho začiatku boli predneského. Ako aj v znamení sedem sené verše básnika zo Slovensdesaťročí od smrti dvoch veľ- ka Miroslava Bielika, ktorý sa z kých srbských básnikov Radeho objektívnych príčin na stretnu28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

tí nezúčastnil. V družnom roz- zbierku Anjel v skleníku. Päťdesiate Belehradské mehovore počas prestávky medzi dvomi programami predseda ZSS Radomir Andrić vyjadril nádej, že už počas nadchádzajúceho knižného veľtrhu v Belehrade podpíšu i dohodu o spolupráci so Spolkom slovenských spisovateľov, na čele ktorého je odnedávna pán Bielik. V rámci stret- Slávnostný príhovor predsedu ZSS Radomira nutia bola ude- Andrića lená i Cena Morava, vysoké me- dzinárodné stretnutie spisovadzinárodné uznanie ZSS, trom teľov trvalo do stredy 25. sepspisovateľom a básnikom: Va- tembra a v rámci putovnej litesiljovi Machnuovi z Ukrajiny za rárnej karavány niektorí z hozbierku preloženú do srbčiny sťujúcich spisovateľov zavítali i Čierne diery poézie, ako i dvom do Nového Sadu a ďalších vojbásnikom zo Srbska Aleksan- vodinských miest. drovi Petrovovi za knihu vybraM. Prebudila ných básní Piata strana sveta a Ljubinkovi Jelićovi za básnickú

BUSTA DOBANOVSKÝM ŠAFÁRIKOVCOM. Ešte začiatkom leta – 30. júna v Slovenskom národnom dome v Dobanovciach bola prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorú vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Po tejto úspešnej akcii tamojší akademický maliar Živorad Žika Ciglić prisľúbil Slovákom, že pre nich vypracuje bustu Pavla Jozefa Šafárika, podľa ktorého slovenský spolok nesie názov. Umelec prisľúbené splnil a bustu slávnostne odovzdal dobanovským šafárikovcom v pondelok 16. septembra. Na fotografii z archívu SKOS Šafárik: Stevo Vitíz, predseda MOMS Dobanovce, s bustou v rukách a štedrý umelec Živorad Žika Ciglić. a. lš.

K U LT Ú R A CHORVÁTSKA INSITA V KOVAČICI

Majstri medzi majstrami H

lebine a Kovačica majú trochu ho a tvoriaceho v Pančeve. Hlespoločného, ale aj štipku roz- binskí insitní maliari účinkovali na prličného. Hlebine sú od Záhrebu vej kolektívnej výstave v Záhrebe už vzdialené 85 km, Kovačica od Bele- v roku 1931. Kovačičania iba v roku hradu takmer o polovicu menej – 48 1952. Obe osady dnes majú galérie. km. V chorvátskej„Kovačici“ začínali Po Generalićovcoch (Ivanovi a Josimaľovať insitu v roku 1930, srbské povi), Mrazovi a Gažimu Hlebine tak„Hlebine“ svoje prvé diela uzreli mer nemá svojich pokračovateľov. svetlo sveta vďaka Paluškovi a So- Po prvej generácii insitných umelcov kolovi iba sedem rokov neskoršie. v Kovačici je súčasne na výslní druObe osady sú najviac poľnohos- hé pokolenie, zjavujú sa aj mladší. Obe maliarske dediny majú zapodárske, v oboch sa pestuje najčastejšie kukurica. Hlebine má iba 1 400 obyvateľov, Kovačica šesť a pol tisíc. Chorvátska osada je tesne pri hranici s Maďarskom, ale aj neďaleko Slovinska. V srbskom mestečku žijú potomkovia (vojenských) hraničiarov. Vďaka insitnému umeniu sú obe svetoznáme. Tak v Hlebinách, ako aj v Kovačici sa prví maliari zaoberali roľníctvom. Maliarov aj tam, aj tu preto nazývali nedeľní, lebo tvorili najčastejšie v deň, keď mali najviac času na oddych. Hlebinská insita mala svojho Maľba Peru Toplaka Práčky mentora, akademického maliara Krstu Hegedušića, žijúceho a tvo- kladateľov, najlepších a najtvorivejriaceho v Hlebinách. Kovačickí vý- ších maliarov prvého rodu v hetvarníci sú samoukovia, v 50. rokoch slách Svetovej encyklopédie insitale mali svojho radcu, akademické- ného umenia, v nejednej obrázkoho maliara Stojana Trumića, žijúce- vej publikácii. Chorvátski insitní

umelci najčastejšie tvoria maľby na skle, srbskí maľby na plátne. V tom je ich základná odlišnosť. Na rozdiel od Banátu, kde tvorili a tvoria úspešne aj ženy, v Podravine sa insitným maliarstvom zaobe- Mária Raspírová, riaditeľka Galérie insitného umenia, a Stjepan Pohižek, zberateľ rali iba muži. z Chorvátska, z mesta Sesvete Horlivý zberateľ insitného umenia Chorvátska Stje- maestra Emila Nemčeka mladšieho pan Pohižek preto do Kovačice na harmonike. Početných návštevnepriniesol diela pokračovateľov níkov privítala Mária Raspírová, riaHlebinskej školy (okrem Miju diteľka kovačickej obrazárne, a výKovačića a Martina Mehkeka), ale, stavu slávnostne otvoril Dragan ako to napísal Marijan Špoljar, Ðurić, generálny konzul Veľvyslaskôr panorámu súčasného in- nectva Chorvátska v Srbsku. K tejsitného umenia z Chorvátska. to vzácnej septembrovo-októbrovej Priviedol i Franju Ružmana, ma- výstave Galéria insitného umenia liara, ktorý patrí v súčasnosti me- pripravila i pekný katalóg. V Kovadzi najtvorivejších. Pohižek do čici sú vystavené diela Franju RužKovačice priniesol 27 prác (päť mana, Martina Mehkeka, Ivana Anolejomalieb, ostatné sú maľby na drašića, Martina Koprinčaneca, Miskle), ktoré budú vystavené naj- lana Generalića, Mirka Zovku, Peru prv v Galérii insitného umenia. Toplaka, Ivana Štefaneka, Stjepana Pred Kovačickým októbrom sa Ivaneca, Stjepana Paulića, Dragu diela presťahujú do vstupnej haly Takača, Franju Klopotana, Ivu FišePodnikateľsko-rekreačného stre- ra, Josipa Pintarića Pucu a Miju Kovačića. diska Relax. Na vernisáži si prítomní vypočuJán Špringeľ li aj klasickú hudbu v prednese

VÝSTAVA A PREDNÁŠKA V KULPÍNE

Písomnosť a zachovanie tradície národa Dni metropolitu Stefana Stratimirovića prebiehali od 15. do 22. septembra v Kulpíne, a to v znamení 200. výročia tamojšieho pravoslávneho chrámu, ktorý metropolita Stefan Stratimirović dal vystavať, a potom ho aj posvätil. Po slávnostnej akadémii v kulpínskom kaštieli a odhalení busty metropolitu Stefana Stratimirovića v Aleji velikánov (v nedeľu 15. septembra) už v utorok 17. septembra boli ďalšie podujatia. V Galérii Muzeálneho komplexu v Kulpíne otvorili výstavu autora Ivana Stratimirovića, potomka rodiny Stratimirovićovej. Ivan Stratimirović, inžinier technológie, pracoval viac než tridsať rokov ako vysokoškolský profesor. Je aj zakladateľom a predsedom združenia Kultúra cyriliky. Celý rad ro-

li vedúca Muzeálneho kov sa venuje zbiekomplexu v Kulpíne Draraniu prác najznágana Vujaklija, pravomejších umelcov, slávny kňaz v Kulpíne ktorí sa venujú písRade Despotović a aumu cyriliky, teda tor výstavy Ivan Stratikaligrafii – krasopimirović. seckému umeniu a Po otvorení výstavy topografii – miespodujatia pokračovali v topisom. Výstava salóne Veľkého kaštieľa, autora Ivana Stratikde odznela zaujímavá mirovića je pomeprednáška profesora Dranovaná Putujuća goljuba Antića, jadrovéizložba ćirilice (Puho fyzika, ktorý sa vo voľtovná výstava cyrinom čase venuje skúliky). Zaradené sú maniu dejín srbského sem i práce žiakov Z otvorenia Putovnej výstavy cyriliky v galérii písma a národa. Výsledkulpínskej základkulpínskeho Muzeálneho komplexu: (zľava) Rade kom jeho dlhoročnej dônej školy. Vypraco- Despotović, Dragana Vujaklija, Ivan Stratimirović kladnej výskumnej práce vali ich práve v uto- a Dragoljub Antić je už viac ako desať kníh rok 17. septembra v rámci dielne usporiadanej v nej dejinám cyriliky. Pri otvorení z tejto oblasti. K. Gažová Muzeálnom komplexe a venova- výstavy sa prítomným prihovori28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VÝSTAVA V BELJANSKOM: PARÍŽSKE SKÚSENOSTI SAVU ŠUMANOVIĆA

Úspechy a potknutia P ravdu má prvá osobnosť Spomienkovej zbierky Pavla Beljanského v Novom Sade Dr. Jasna Jovanovová, keď tvrdí, že v súvislosti s dielom nášho známeho maliara Savu Šumanovića (1896 – 1942) stále pretrváva oveľa viac otázok než odpovedí. Môže za to jeho obrovská, rozmanitá a objemná tvorba, taktiež skutočnosť, že nezostal pripútaný k Šídu, ale chodil na pobyty a skusy do veľkého a malého sveta: Paríža, ale aj Zemunu, Záhrebu, Belehradu... Tri pobyty vo francúzskej metropole v rokoch 1920 až 1930 jasne vplývali na jeho tvorbu a na jej obsah. Nielen pre labyrinty nových vedomostí vyplývajúcich z bohatého dedičstva parížskych múzeí, ale aj pre silné medzinárodné ovzdušie vtedajšej umeleckej scény, reprezentovanej výtvarníkmi svetového mena. To následne vo významnej miere prispelo i k zapájaniu sa srbského a juhoslovanského moderného umenia do súčasných európskych pohybov. Mimoriadne usilovný a oddaný tvor- Maliar a jeho model be, Šumanović v Paríži zažil niektoré z najslávnejších chvíľ vo vlastnej kariére, no ku koncu tretieho pobytu aj viaceré rozčarovania, nedorozumenia, ťažkú chorobu. Pre túto sa rozlúčil s Parížom, aby posledných dvanásť rokov, z ktorých desať venoval maliarstvu, strávil v rodisku.

tového mesta boli v jeho tvorbe evidentné do samotného konca. Preto aj v Šíde vznikol celý rad olejomalieb podľa skíc a predlôh z Paríža. Francúzsko osudovo zasiahlo do života maliara i v roku 1939, keď po dlhom nevystavovaní navštívil výstavu francúzskych maliarov v Belehrade. Podnietila ho, aby v ňom usporiadal svoju poslednú výstavu. Bolo na nej až 410 prác: tak nových, ako i tých z jeho parížskeho ateliéru. Vplyv kubizmu? Hoci v Paríži nikdy nemal saho umenia, vystavené od 13. septembra do 6. októbra v Novom Sade, a odpoveď na otázku Prečo? sa zákonite natisne sama. Veď Šumanovića pred necelým storočím považovali za najtalentovanejšieho medzi juhoslovanskými umelcami pôsobiacimi vo francúzskej metropole. Stačí pozrieť si jeho Raňajky na tráve (1927) a Veľký akt (1929). Práce v Beljanskom sú ozaj rozmanité, tak tie z našich múzeí, ako aj reprodukcie diel z dvoch francúzskych múzeí, o ktorých naša verejnosť done-

mostatnú výstavu, Šumanovićove štyri kompozície v legendárnej reštaurácii Kupola, ďalšie obrazy, ktoré sa v rokoch 1926 a 1927

Byť nablízko rodisku

Známy, nedávno (znovu)objavený akt

Hoci mladícky elán a nekritické obdivovanie Paríža po rokoch zmizlo, skúsenosti zo sve28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

stali majetkom francúzskeho štátu, svedčia o tom, že aj tam bol rešpektovaný a uznaný. Žiaden div. Stačí pozrieť si jeho diela: sedemnásť malieb a dve kresby z fondov Beljanského zbierky, ako i Múzea súčasné-

dávna nevedela takmer nič. Ide o akty, krajinky, mestské motívy, zátišia, portréty maľované rukou, dodnes rozpoznateľným tvorivým rukopisom nášho veľkého majstra z východu Sriemu. Doposiaľ celkom nepoznaného, no nesporne nadštandardne významného. O. Filip

K U LT Ú R A KONCERT KOMORNEJ HUDBY tria MAJ odznel v sobotu 21. septembra v Sokolskom dome v Starej Pazove. Vladimír Turčan na viole, Nikola Jančić na klarinete a Saša Petrićová na klavíri hrali hudbu W. A. Mozarta a M. Brucha. Koncert bol spestrený vystúpením Mestského chóru pod vedením Radmily Andrejevićovej. Staropazovčan V. Turčan, ktorý získal diplom na Akadémii umenia v Novom Sade u profesorky Dušice Polovina a absolvoval i majstrovský kurz u profesora Petra Langgartmera, s triom Maj plánuje čoskoro skladať master z komornej hudby. Vystupoval ináč v rozličných hudobných zoskupeniach v Srbsku a zahraničí a ako člen banjaluckej filharmónie vo Švédsku a v Taliansku. Trio Maj je založené vlani na Akadémii umenia v Novom Sade. Po vystúpeniach v Belehrade a teraz v Starej Pazove plánuje hrať v Zreňanine, teda v mestách, odkiaľ sú jeho členovia. Pozornosť divákov na pazovskom koncerte upútal hrou na husliach aj Igor Havran, mladý hudobník zo Starej Pazovy, ktorý po úspešnom absolvovaní strednej hudobnej školy pokračuje v štúdiu na Akadémii umenia v Novom Sade u profesora Marka Josifovského. Zrejme v oblasti umeleckého prednesu vážnej hudby treba počítať aj s novými menami z radov vojvodinských Slovákov. Na snímke: Igor Havran na husliach a Vladimír Turčan na viole. K. Verešová ETNO VEĽTRH VO VUKOVÁRI. Predstavitelia Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec sa zúčastnili na 6. vukovárskom etno veľtrhu, ktorý sa 21. a 22. septembra 2013 uskutočnil v Eko-etno-stredisku Adica. V krásnom prostredí vukovarskej Adice účastníci mali možnosť kochať sa v bohatom kultúrno-umeleckom programe, ochutnať miestne produkty – med a slávne vukovárske víno, pozrieť si a kúpiť nejaké ručné práce alebo dokonca vyskúšať sa v niektorom zo starých remesiel. Stánok petrovskej turistickej organizácie zdobili ručné práce (na fotografii). Účastníci dielne drotárstva uskutočnenej v rámci projektu Zriadenie strediska pre rozvoj vedomostí vo vidieckej turistike pri tejto príležitosti ukázali, ako z drôtu upliesť krásne módne doplnky. Nechýbala ani jazda na koči či preprava turistickým vláčikom, ktoré iba umocnili zážitok. J. Čiep

Aká je to „mláka“ voda? To, že na prípravu cesta treba použiť „mláku“ vodu alebo „mláke“ mlieko, vieme veľmi dobre. Ako aj to, že v zime je dobre piť „mláku“ vodu a „mláky“ čaj. Ale asi nie sme si načistom, či tieto spojenia aj vyjadrujú práve to, čo chceme povedať. Lebo v slovníkoch sa dozvedáme, že mláka je podstatné meno, a je to menšie množstvo plytkej stojacej vody, kaluž(a), barina: stúpiť do mláky, ako aj niečo rozliate, kaluž(a): mláka krvi, mláka mlieka. Keď sa chceme obrazne vyjadriť, namiesto v Amerike môžeme povedať aj za veľkou mlákou. Malá mláka je mláčka. Žiadne prídavné meno, ako vidíme, ktoré my používame na vyjadrenie niečoho letného, teplého, tu nie je, takže ani spojenia „mláke“ mlieko, „mláka“ voda a podobné neobstoja. Na vyjadrenie niečoho letného, ako to hovorovo zvykneme povedať na význam mierne teplého, sa hodí prídavné meno vlažný. Pre naše ponímanie slovenčiny nie celkom trefný význam, ale v spisovnej slovenčine ten najsprávnejší. My dolnozemskí Slováci pod významom vlažný chápeme vlažné, vlahé ovzdušie: vlažné povetrie, vlažný vánok. Okrem tohto nám známeho významu prídavným menom vlažný označujeme: mierne teplý, letný: vlažný čaj, opláchnuť vlažnou vodou, ako aj ľahostajný, nevšímavý: národnostne vlažné obyvateľstvo, vlažný postoj... Inak na označenie niečoho mierne teplého nie je chyba použiť aj prídavné meno letný, aj keď je hovorové. Hovorové slová nie sú veľkým škriatkom pre spisovnú slovenčinu, nie sú teda nebezpečné ako nárečové termíny, ktoré sú najčastejšie už len skomoleniny. ah

Chýrnik JAŠA TOMIĆ. Slovenské divadlo VHV zo Starej Pazovy vystúpilo v sobotu 21. septembra v mestečku Jaša Tomić na Festivale tradičných divadelných foriem FETRA, a to s predstavením Naša drahá profesorka autorky Ľudmily Razumovskej v réžii Aničky Balážovej. Hercom večera sa stal Igor Piskla, ktorý v úlohe Viťa vystriedal Vlastu Ikerovú (bola znemožnená na festival ísť). Na programe tohtoročného pokrajinského festivalu FETRA je 9 predstavení, z čoho tri z Obce Stará Pazova: zo Starej Pazovy, z Novej Pazovy a Nových Bánoviec. Festival trvá od 20. do 28. septembra. Deň pred odchodom na tento festival, teda v piatok 20. septembra, súbor Našej drahej profesorky uskutočnil doma reprízové predstavenie. kv KYSÁČ. V rámci osláv 240 rokov príchodu Slovákov do Kysáča na piatok 27. septembra (o 19. hodine vo veľkej sále KIS Kysáč) bol avizovaný muzikál Zasľúbená zem autora Sláva Kráľa. Pripravila ho kresťanská mládež z Bratislavy. Divadelná sekcia SKOS Erdevík v sobotu 28. septembra o 20. hodine vo veľkej sále KIS Kysáč predvedie divadelné predstavenia Petra Pišťánka Príhody Ľudovíta Dônča v réžii Anny Kovárovej. Repríza divadelného predstavenia Dokonalá svadba v podaní ochotníkov divadla KIS Kysáč bude v nedeľu 6.

28. 9. 2013

októbra o 20. hodine vo veľkej sále KIS. E. Š. BRATISLAVA. Prvého októbra v Dvorane Ministerstva kultúry Slovenskej republiky otvoria výstavu Slovenské insitné maliarstvo v Srbsku – zbierka obrazov Galérie Babka. Organizátormi výstavy sú Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí Republiky Srbska, Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti v Bratislave a Nadácia Babka z Kovačice. Záštitu nad výstavou prebrali Miroslav Lajčák, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, a Ivan Mrkić, minister zahraničných vecí Republiky Srbska. Prezentáciu finančne pomohli Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstvo kultúry a informovania Srbska a Úsek pre turizmus Ministerstva financií a hospodárstva Srbska. J. Špringeľ NOVÝ SAD. Po letnej prestávke novosadskí matičiari pokračujú v usporadúvaní pravidelných mesačných stretnutí. Prvý večierok bude v stredu 2. októbra o 19. hodine v sieni SKC P. J. Šafárika (na starej fare). Na tému Cvičenie ako liek bude hovoriť Dr. Vladimír Holý, odborník na výživu a zdravý životný štýl a zároveň fitnes tréner. Prostredníctvom videozáznamov bude prezentovať cvičenia pri liečení rôznych chorôb. Večierok piesňou obohatia mladí šafárikovci. MOMS Nový Sad

39 /4562/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PADINA A KOVAČICA V STRATÉGII ROZVOJA TURIZMU

Viac možností na rozmach cestovného ruchu O

bci Kovačica a zreňaninskej Regionálnej rozvojovej agentúre Banát bol nedávno schválený projekt pod názvom Stratégia rozvoja turizmu Obce Kovačica 2014 – 2020. Projekt schválil Pokrajinský sekretariát pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu. Od začiatku tohto storočia sa v spomínanej juhobanátskej obci veľa toho zmenilo keď ide o vzťah k návštevníkom. Za posledných dvanásť rokov Kovačica a Padina si vytýčili cieľ, aby sa z výletníkov stali turisti, z jednodňových návštevníkov – viacdňoví. Hodne bolo zahraničných turistov v seniorskom veku, najviac však školských exkurzií. Okrem lepšej reklamy prispeli k tomu ešte niektoré veci. V osade insity je od mája 2008 v prevádzke Podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax, v ktorom sa Dnes sa na prvoligovú Dolinu do Padiny prichádzajú pozerať aj diváci z Banátu a Belehradu rozvíja takzvaný kongresový cestovný ruch. Za posledných päť rokov tu prebiehalo veľa konferencií, zviditeľňujú v kultúrnom turizme v širších rám- vákov zo Srbska do zoznamu kultúrneho dedičsympózií, okrúhlych stolov, školení a seminárov. coch. Organizujú sa aj podujatie Detská svadba stva UNESCO má byť jednou z priorít. Do funkcie Relax s otvoreným a krytým bazénom a ŠRS Slá- a festival Letí pieseň, letí. Kovačica je pravidelne čoskoro dajú podkrovie Galérie insitného umevia s väčším počtom ihrísk umožňujú aj športo- hostiteľkou ústrednej oslavy Medzinárodného dňa nia, kde vznikne nový kvalitný priestor pre vývý turizmus (kúpanie, plávanie, fitness centrum materinského jazyka (od roku 2001), ktorá pre- stavnú činnosť a výtvarné tábory. Pamätný dom a možnosť príprav vrcholových športových klu- bieha v Galérii Babka. Martina Jonáša najneskoršie od 9. mája budúceho bov). Na ubytovanie turistov je k dispozícii desiatka V Kovačici a v Padine sa v posledných rokoch roku bude ďalším prínosom k prezentácii výbungalovov v areáli strediska, alebo v kategori- usilujú o rozvoj mototuristiky a mládežníckeho tvarného umenia, našej insity, ale i bohatých majszovaných súkromných domoch. cestovného ruchu, organizujú rockové víkendy trových zbierok z iných oblastí. Už prvú tohtoKovačica s Relaxom dostala turistov, ktorí mí- motoristov alebo rockové koncerty známych ročnú októbrovú sobotu oficiálne otvoria Kovaňajú viac peňazí, čický dvor – letné javisko na nádvorí Miestneho nakupujú viac než spoločenstva. zvyčajné suveníry V stratégii rozvoja cestovného ruchu by neči obrazy a strávia smela chýbať ani spolupráca s Národnostnou ratu viac času od beždou slovenskej národnostnej menšiny či Ústavom ných hostí. Aj Papre kultúru vojvodinských Slovákov. Nevyhnutdinčanom sa v né je najmä renovovanie oboch domov kultúry uplynulom období – padinského a kovačického. Spomínané mespo výstavbe etno tečká budú hostiteľmi Divadelného vavrínu 2014 domu a otvorení k storočnici kovačického divadla. Zahlásený a z súkromnej bohaoprávnených príčin v osade insity tohto roku netej národopisnej uskutočnený Dolnozemský jarmok by mal byť na zbierky P. Petráša programe už v nasledujúcom roku. podarilo návštevObe osady by mali do budúcna dať dôraz na níka zadržať „o pol bohatšiu ponuku cestovateľských filmov, publihodinu viac“. Nakácií a fotografií aj mimo hraníc Srbska. Striedavyše v najsloven- Neodmysliteľnou súčasťou pobytu v Kovačici je i návšteva umeleckej vo by sa v Padine a Kovačici mal pre domácich a skejšej osade je od rodiny Nemčekovej, ktorú navštívili aj pražskí Slováci zahraničných turistov, predstaviteľov zahraničných tejto futbalovej setlačových agentúr z Belehradu, reprezentantov zóny v móde i cestovný ruch fanúšikov. Na zápasy sólistov či skupín. Väčší priestor v posledných ro- ambasád a aktivistov Medzinárodného združeprvoligovej Doliny sa prichádzajú pozerať špor- koch venovali aj agroturizmu, vidieckemu ces- nia novinárov a spisovateľov cestovného ruchu toví fajnšmekri z celej Vojvodiny a Belehradu. tovnému ruchu, rybolovu a poľovníctvu, pričom každoročne 27. septembra, vo Svetový deň cesZaloženie Turistickej organizácie Obce Kovačica zatiaľ chýba viac cykloturistiky. Obe mestečká tovného ruchu organizovať poznávací zájazd s kulznamenalo i ďalšie okienko do sveta, keďže sa ich majú dostatok pohostinských zariadení pre zá- túrnym a gastronomickým obsahom. Viac sa predstavitelia pravidelne zúčastňujú na veľtrhoch žitkovú gastronómiu a degustácie. Je nadostač môže popracovať i na spomienkových predcestovného ruchu v Bratislave a Belehrade. Pri- stravovacích zariadení, obchodov, cukrární a zá- metoch, ktoré by výletníkom a turistom pripobudlo v organizácii TOOK aj podujatie, ktoré láka bavných podnikov. Internet turistom okrem Re- mínali pobyt v slovenských banátskych osadivákov z bližšieho okolia Guča v Kovačici / Pa- laxu ponúka aj Obecná knižnica. dách. Suvenír by mal byť autentický, estetický a dine. Spojenie dvoch značiek (trubači zo Šumazároveň funkčný, akých zatiaľ v Padine a Kovačidije a insitní maliari z Banátu) vytvára tak pre jed- AKO ĎALEJ? ci nie je veľa. Sprievodcovské služby sa takisto muných, ako i pre druhých poznateľný srbský imidž. Pri spôsobe plánovania a riadenia činnosti do sia profesionalizovať. Každoročné celomesačné podujatia (Kova- roku 2020 má turizmus Kovačice a Padiny ešte čický október a Padinské dni kultúry) obe osady väčšie výhody. Zaradenie Insitného umenia SloJán Špringeľ 28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

MLÁDEŽNÍCKE STREDISKO V HAJDUŠICI

Čaká na prvých obyvateľov becná organizácia Červeného kríža v Plandišti okrem štandardných aktivít, akými sú akcie dobrovoľného darcovstva krvi a pomoc sociálne ohrozeným kategóriám občanov, v poslednom desaťročí rozvíja čulú spoluprácu s českým mestom Olomouc a tamojším Domom pre deti a mládež. Výsledkom tejto spolupráce sú aj konkrétne materiálne výsledky. − Začalo sa to roku 2005 projektom pána Rostislava Jurku z Olomouca, ktorý chcel pomôcť deťom v Plandištskej obci, ktorá bola postihnutá záplavami, ale aj nadviazať most priateľstva medzi mladými zo Srbska a Česka. Odvtedy 20 až 28 mladých školského veku z našej obce každoročne trávi 10 pekných dní v Domove pre deti a mládež v dedinke Ochoz neďaleko Olomouca, kde spolu s kamarátmi z Česka absolvujú rôzne edukačné a zábavné obsahy, − hovorí tajomník OOČK v Plandišti Rade Mitrovski. − Aj tohto roku od 27. júla do 7. augusta v Česku pobudlo 25 mladých z celej obce. S deťmi cestujú aj traja inštruktori, ktorí zvládli výcvik na prácu v mládežníckych táboroch. Prostriedky na prepravu a pobyt detí v Česku zabezpečil Do-

mov pre deti a mládež a Juhomoravský samosprávny kraj. Po troch rokoch sa zrodila idea založiť podobný tábor aj v Obci Plandište s cieľom, aby aj deti z Česka prichádzali do Srbska a kamarátili sa s tunajšími rovesníkmi. Za miesto budúceho tábora je zvolená Hajdušica, ktorá so svojím komplexom dvestoročného parku, bazénom, športovými ihriskami, leMládežnícke stredisko v Hajdušici, miesto budúceho stretávania mladých zo Srbska, Česka, Slovenska a iných krajín regiónu

Mládež z Plandištskej obce počas tohtoročného pobytu v tábore Ochoz v Česku

som a priestormi Domu kultúry v úplnosti spĺňa predpoklady na organizovanie takýchto aktivít. Táto idea padla na úrodnú pôdu aj v Ju-

homoravskom samosprávnom kraji, ktorý už nasledujúci rok v rámci projektu Európske stredisko priateľstva vyčlenil 50-tisíc eur na rekonštrukciu Domu kultúry v Hajdušici. Česi do toho zapojili aj svojich partnerov zo Slovenska, presnejšie Trnavský samosprávny kraj, ktorý poskytol 16,5-tisíca eur na zariadenie Domu kultúry a vybavenie strediska potrebným nábytkom. Ďalších 50-tisíc eur Juhomoravský samosprávny kraj vyčlenil na výstavbu nového objektu Európske-

ho strediska priateľstva, ktorá bola ukončená pred pol druha rokom, ale napriek všetkému tábor ešte stále nefunguje. – Na príčine je to, že sa nám nepodarilo kuchyňu vybaviť potrebným zariadením. Časť kuchynského nábytku nám síce poskytla nadácia Hemofarm z Vršca, ale ešte stále nemáme sporák, chladničku, mrazničku a iné prístroje. Nemáme na to peniaze a nevšimli sme si ani súbehy o prostriedky na také účely, − vysvetlil tajomník plandištského Červeného kríža. − V novom mládežníckom stredisku sme napriek tomu už usporiadali niektoré aktivity pre mladých z územia obce a využili sme ho aj na iné aktivity na úrovni južného Banátu. Žiaľ, ešte stále nemáme predpoklady na usporiadanie tábora podľa vzoru toho v Česku, no verím, že sa to čoskoro zmení a mládežnícke stredisko začne fungovať naplno. V. Hudec

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

TIE BEŽNÉ DETAILY, na ktoré každý deň narážame, si najčastejšie ani nevšímame. Až kým nás na daktorý z nich neupozorní záujem cezpoľného návštevníka. Mnohokrát sme prešli popri tomto symbole pošty v Novom Sade, ani si neuvedomujúc, že i ten má istý historický význam a korene. O. F.

Nositeľ projektu SZR Saša Kocić, Crna Trava, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia tehliarskej suroviny z ložiska skládky – Deponija pri Kovačici. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 28. septembra 1998 nás nečakane a bez slov rozlúčky navždy opustila naša matka, starká a manželka

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica 2, na katastrálnej parcele číslo 4834, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. septembra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-658/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica 2, schvaľuje

ANNA KAŇOVÁ – POŇA z Boľoviec Všetko nám šlo tak ako si snila, nádeje skryté v blaho nášho života. Náhle však prasklo, tak zmizla i dobrota, akú si nám všetkým nevšedne delila. Navždy zostávaš s nami.

ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica 2, na katastrálnej parcele číslo 4834, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica 2, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica 2, na katastrálnej parcele číslo 4834, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava, ktorá pozostáva z troch antén K739636, ktoré pracujú v rozsahu GSM 900, a troch antén K742213, ktoré pracujú v rozsahu UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 3 + 3 a pre systém UMTS je 2 + 2 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 50 ° (prvý úsek), 150 ° (druhý úsek) a 255 ° (tretí úsek) pre systémy GSM a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Sriemska Kamenica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-531/12, z 11. februára 2013, ktorú vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica 2, číslo správy 0907/13-171 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Sriemska Kamenica 2 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším milovaným

VLADKOM PENDIĆOM 23. 8. 1975 – 7. 9. 2013 z Kovačice

Bol si človekom, ktorý mal veľké srdce plné lásky a dobroty pre všetkých nás. So slzami v očiach a s láskou si na Teba navždy bude spomínať andika Sabová s dcérou Zuzkou a vnukmi Zoranom a Denisom

POSLEDNÝ POZDRAV

VLADKOVI PENDIĆOVI 23. 8. 1975 – 7. 9. 2013 z Kovačice Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte žiť. Život uhasol bez posledného slova rozlúčky. Zarmútení priatelia Hriešikovci

OZNAMY POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA

MIŠKOVI HRÍBOVI

ADAM MIHÁĽ

14. 2. 1967 – 18. 9. 2013 z Vojlovice

4. 4. 1943 – 29. 9. 2007 – 2013 z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú rodiny Glózikové a Jonášová z Kovačice

PRENAjÍMAM byt v Novom Sade pre dvoch – troch študentov. Informácie na tel. čísla 021/6447805 a 064/8758532.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 29. septembra 2013 bude tomu šesť rokov, čo nás náhle opustil môj brat

Dňa 24. septembra 2013 uplynulo šesť smutných mesiacov, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec a dedo

ONDREj MACÁK 5. 11. 1947 – 24. 3. 2013 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva sestra Anna de Jonge s manželom Albertom a deťmi Natašou a Emilom s rodinami z Holandska

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

DROBNÝ OZNAM KUPUjEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.a

Tvoji najmilší

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na maminku a mamičku

s naším milovaným manželom a otcom

ZUZANU HEDIOVÚ

MIŠKOM HRÍBOM

23. 9. 1942 – 23. 8. 2013 z Padiny

14. 2. 1967 – 18. 9. 2013

Neznášajúca tichosť, utrápený sen, rýchle lúčenie, veľmi krátky deň. Sedemdesiate prvé narodeniny, sviatok smutný... Zostala len pamiatka a prázdny priestor nutný...

„To nie je, nie je lúčenie, hoc nám sa chveje hlas, sme láskou v Kristu spojení a zídeme sa zas.“ Navždy s Tebou v srdci a myšlienkach

S úctou a láskou Tvoji: Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Zuzana, Ján, Vladimír, Vlastimír a Ivanka Povolnovci

PREDÁVA SA

s naším milovaným zaťom a švagrom

MIŠKOM HRÍBOM 14. 2. 1967 – 18. 9. 2013 „Keď sa skúška viery blíži, bôľ mi srdce umára, keď do prachu klesám v kríži a neviem nájsť lekára, vtedy v slzách zdvihnem zraky k Tebe, Bože nad oblaky, kde máš rozložený stan. Ó, keď v tejto krušnej chvíli veriť v seba niet už sily, ozvi sa, môj dobrý Pán!“ Večnú pamiatku na Teba si zachovajú manželkini rodičia a brat Litavskovci

Kysáčske obchodné stredisko (Kisački trgovački centar) KTC na Ulici Benešovej 28: − predajňa s tovarom a skladovacím priestorom – obývací priestor – pomocné objekty Záujemcovia si objekty môžu pozrieť v pracovnom čase od 8.00 do 18.00. Informácie na tel. čísla: 021/828-085 a 063/8544140.

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so synom

s manželom a ockom

SLAVKOM ZORjANOM 28. 8. 1967 – 18. 9. 2013 z Kysáča

Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ďalej žiť. Už na cintoríne spíš svoj večný sen. Zarmútení: manželka a synovia Igor a Milan

SLAVKOM ZORjANOM

SLAVKO ZORjAN

28. 8. 1967 – 18. 9. 2013 z Kysáča

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Zarmútená mama

Tichú spomienku na neho si zachová brat Ondrej s manželkou a deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA na našu drahú

POSLEDNÝ POZDRAV

MÁRIU GALÁTOVÚ rod. Urbanovú 7. 8. 1946 – 27. 9. 2008 – 2013 z Kovačice

Čas rýchlo plynie, ale spomienka na Teba zostáva večná. V nedeľu o 16. hodine stretneme sa pri mieste Tvojho večného odpočinku a spomenieme si na Tvoju dobrotu, lásku a úprimnosť. Ďakujeme, mami naša! Tvoji najmilší

SPOMIENKA

MÁRII BRNOVEj

Z príležitosti 25 rokov ukončenia ZŠ Mladých pokolení v Kovačici generácia žiakov narodených roku 1973 si spomína na svojich zosnulých spolužiakov a triednych učiteľov, s ktorými sa predčasne rozlúčili.

1931 – 2013 z Petrovca od sestier a bratov v Pánovi

Spolužiaci:

Triedni učitelia:

SAŠA SUCHÁNEK ONDREj jARMOCKÝ PAVEL BARTKO

PAVEL GÁLIK KATARÍNA ŠÚĽKOVÁ MÁRIA GROKŠOVÁ MÁRIA HRIEŠIKOVÁ

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 18. 9. 2013 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zmena účelu jestvujúceho objektu spaľovača RTO bez vykonávania stavebníckych prác, na katastrálnej parcele 4292/31, k. o. Báčska Palanka, ZO Báčska Palanka, nositeľa projektu Tarket, s. s r. o., Industrijska zona č. 14, Báčska Palanka.

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

Veríme, že náruč nášho Pána jej priniesla večný pokoj. „Bože, Ty si mi dal skúsiť mnohé súženia a biedy, ale ma znova obživíš a z hlbín zeme znova ma vyvedieš.“ Ž 71, 20

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 27. septembra: • O 19.30 v relácii odznie druhá časť koncertu 41. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch z roku 2011. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: o aktuálnych roľníckych prácach a seminári o organickej výrobe v Selenči; o večierku venovanom akademikovi Jánovi Kmeťovi; o udelení štipendií NRSNM študentom študujúcim v Srbsku. V pokračovaní bude príspevok o starom holičskom remesle. Avizovaný bude aj Petrovský maratón. • O 20.45 SPEKTRUM – HORE-DOLU: V príspevku sa bude hovoriť o vodnom športe flyboard, festivale Hyp Hop Urá. Odvysielaný bude aj portrét Janka Kohúta, výtvarníka z Kysáča. NEDEĽA 29. septembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Prvá polhodinka bude venovaná Jánovi Markovi, profesorovi vo výslužbe a autorovi početných kníh. • O 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: V príspevku sa bude hovoriť o cirkevnom zbore v Ašani, o akFlyboard v Novom Sade tivitách katolíckej cirkvi v Selenči a o jubilejnom 30. Stretnutí evanjelickej mládeže v Starej Pazove. V pokračovaní bude predstavená významná biblická osobnosť, ako aj známa kresťanská hudobná skupina z Bratislavy. UTOROK 1. októbra: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 29. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Zlatá hruška klope na dvere V ústrety Kovačickému októbru Krása ľudového kroja

Slovenský film: Mišo Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Utorok 1. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Škola − chrám výchovy Divadelné predstavenie: Učené ženy Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 4. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica

Riaditeľ RTV OK Ján Petráš

ZMENY VYSIELACÍCH ČASOV PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY

Program v slovenskej reči RNS od 23. septembra vysiela programové obsahy podľa zimnej schémy, čo prináša aj malé zmeny vysielacích časov jednotlivých relácií. Predpoludňajší program: Pondelok – piatok: 8.00 – 10.00 Sobota 8.30: Aspekty, resp. Envirosféra; 9.00: Správy, Týždeň; Nedeľa 8.00 – 10.00: Správy, Vysielanie pre dedinu, Pohľady k výšinám a Vysielanie pre deti Popoludňajší program je nezmenený (od 15.00 – 18.00) s pravidelnými reláciami: Pondelok: Rádio šport Utorok: Kronika našich osád Streda: Hospodárske horizonty; In teen Štvrtok: Súzvuky Piatok: Z každého rožka troška Sobota: Kaleidoskop Nedeľa: Hudobné relácie Rozhlasové noviny každý deň o 17.00 h a po nich Vejár hudobných vysielaní do 18.00 h. Nočný program: Utorok 23.00 – 6.00: Hudobné relácie Sobota 23.00 – 24.00: Rozhlasová hra; Hudobné relácie

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 27. septembra do 3. októbra 18.45 Hit dňa, Reklamy, Pondelok – sobota zostrih Molí 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, 19.00 Zvon, prehľad udalostí Citáty týždňa 19.00 Zvon, spravodajská 20.00 Kolážová relácia Nedeľa relácia s vami 19.15 Kreslený film 22.00 Film: Vietor nad morom 19.30 Zahraničný denník 24.00 Záver vysielania 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Každý pondelok o 20.15: Piatok 27. septembra Hudobný mix – Mučivá neistota 1/2 Každý piatok o 18.15: Výber Sobota 28. septembra z programu TV Kovačica – Mučivá neistota 2/2 Každú sobotu o 18.15: Výber Pondelok 30. septembra z programu TV Pančevo – Hry osudu Utorok 1. októbra – Detektívi z Hollywoodu Streda 2. októbra – Za hranicou zákona Štvrtok 3. októbra – List neznámej ženy 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 29. septembra Milan Meši informuje o výkupe sóje na sile 18.00 Hudobné Sústavy Petrovec v Kysáči blahoželania

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 39 V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa, prozaika, autora literatúry pre deti, ktorý sa narodil 19. februára 1937 v Kysáči. Pôsobil ako učiteľ v Aradáči, Kysáči a Báčskom Petrovci. Bol redaktorom Kysáčskych novín. autorka: druh ANNA zablaho- kto robí melónu BIČIAželať akrobácie (náreč.) ROVÁ

vpíšte ASA

Rajecké Teplice

produkt včiel

kyslík

metla na vymetanie pece

zdarma nula priviedla k ženbe

pravdepodobne domov miešaná zelenina

2. časť tajničky 4. písm. abecedy pond

vpíšte ROA

spojka predložka

1. časť tajničky ostrov v Jadrane

začiatočné písmená

časť tela sediaceho hud. súbor

onak

Taliansko posvätný obraz

súťaž v behu (chorv.) liter

AS HL DU ĽU

alt

ťava (srb.) north

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

osob. zámeno volt

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 2. októbra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané reprízy najzaujímavejších vysielaní. Repríza v nedeľu 6. októbra o 7.30 h.

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

starý otec pre

tyč na podopieranie vpíšte DYV

tranzitné miesto volt vpíšte TR

uchádza sa o azyl cudzokrajné zviera

papagáj

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 38 – VODOROVNE: plastika, lalo, čul, adept, che, ti, román, istá, ark, dlanička, lak, rka, ov, Lea, p, člen, LO, tá, kabát, onen, oko, kilogram. TAJNIČKA: LADISLAV ČÁNI Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 36 z čísla 36 Hlasu ľudu zo 7. septembra 2013 bolo: JAROSLAV SUPEK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: PAVEL KOLLÁR, Ul. prvomájová č. 117, 23 000 ZREŇANIN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT PRVÁ LIGA SRBSKA

Získali cenné body DOLINA − RADNIK SURDULICA 2 : 0 (0 : 0) vaja nováčikovia v I. lige Hostia mali najbližšie ku gólu v súperili v Padine o prepo- 10. min., ale Ožegovićova hlatrebné body. Hostia zo Surduli- vička skončila na žrdi. Padinčace chceli nielen doplniť skrom- nia mali peknú príležitosť v 19. nú bodovú zásobu, ale s no- min., Stajčić dobre centroval do vým trénerom Sašom Nikolićom napraviť dojem z predchádzajúcich zápasov. Padinčania museli vyhrať, ak sa chceli dostať do stredu zhustnutej tabuľky. Plány sa splnili domácemu mužstvu, ktoré početných fanúšikov potešilo zaslúženou výhrou. Od začiatku obaja súperi zahrali rýchle a otvorene. V snahe čím skôr dosiahnuť gól, oba celky sa dopúšťali Pavel Čížik − hybná sila Doliny chýb a hrali pomerne rozhárane. Sólové pokusy a vysoké šestnástky, ale prv než Kovacentre obrany úspešne preru- čević, lopty sa zmocnil brankár šovali. V domácej obrane vyni- hostí Radojević. Po prestávke domáci zahrali kali vysokí Memović a Radišić a v obrane Radnika dvojica Krstić lepšie a podnikavejšie. Vytvori− Rajović. Keď sa Doline neda- li si viac šancí a dve z nich aj prerilo presadiť sa po pravej strane menili. V 51. min. brankár Matek prostredníctvom Baštovanova a zahral loptou ďaleko do šestMomića, skúšali to po ľavej; tam nástky hostí, ich záložník Stojauž nebezpečnejšie útočili P. Čí- nović sa nepostavil dobre, vyžik a Stajčić. Gólových príleži- naliezavý Danilo Kovačević obtostí v prvom polčase bolo málo. lúčikom zdolal vybiehajúceho a

Dolina viedla 1 : 0. Náhradník Spaskovski rozohrával utočníkov Doliny, ktorá čoraz častejšie a nebezpečnejšie útočila. Keď brankár Radivojević zastavil loptu rukou mimo šestnástky, rozhodca Dragan Čolović z Rašky ho potrestal červenou kartou a hostia pokračovali v hre desiati. Dolina diktovala hru, kreátorom výhry bol kapitán mužstva Pavel Čížik. Rohový kop zahral presne na kopačku Vukmirovića, ktorý spoza šestnástky ostro vypálil, lopta sa druhý raz ocitla v sieti hostí a výhra Doliny bola spečatená. Poslednú sľubnú šancu nevyužil Spaskovski. Fanúšikovia Doliny potleskom vyprevadili svoje mužstvo, ktoré získalo dôležité tri body. V sobotu Dolina hosťuje v Smedereve. DOLINA: Matek, Baštovanov, Čížik, Memović, Jovanović, Radišić, Marković, Staj-

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Slávisti so štítom – na štvrté miesto! SLÁVIA – KOLONIJA KOVIN 3 : 0 (0 : 0) oci Kovinčania Po zmene pricestovali do strán sa KoKovačice bez piatich lonija ešte štandardných hráčov, pokúsila obslávisti mali rešpekt čas držať v voči dovčerajšiemu šachu domávojvodinskému ligiscich, ale potovi. Prvý polčas hras l e d n ú li obe mužstvá dynaštvrťhodinu micky, bojovne a vyjasne domitvorili si po niekoľko novala Slávia. zrelých šancí. V hoCenter Spasťujúcom tíme mal sojeva zužitnajlepšie príležitosti koval Bosnić stredopoliar Deliblaa hlavou ćanin, v šíkoch domá- Po nevyužitej penalte Petković dal druhý gól Slávie hlavou vsietil gól cich Nestorovski, Spasvojmu bývasojev a Petković. Od prvých mi- početných fanúšikov a lavičky lému klubu v 74. minúte. O senút hry rozhodcovia v čele s oboch celkov. Slávisti dostali dem minút neskoršie V. Dudáša Markom Petromanom privá- štyri žlté, ich súperi tri a jednu zrazil v pokutovom území obdzali neraz do rozpakov málo- červenú. ranca Kovinčanov. Strelu Bojana

čić (Spaskovski), D. Kovačević (Đoković), Vukmirović, Momić (Nikola Kovačević). Výsledky 6. kola: Teleoptik − Smederevo 0 : 1, Dolina − Radnik 2 : 0, Mladost − Timok 3 : 0, Borac − Bežanija 1 : 0, Sloga (K) − Inđija 4 : 2, Proleter − Sloga (PM) 3 : 4, Jedinstvo − Sinđelić 2 : 1, Metalac − BSK 5 : 0. Program 7. kola: BSK − Teleoptik, Sinđelić − Metalac, Sloga (PM) − Jedinstvo, Inđija − Proleter, Bežanija − Sloga (K), Timok − Borac, Radnik − Mladost, Smederevo − Dolina. Všetky zápasy sa zohrajú v sobotu o 15.30. Ján Bokor (foto: Pavel Rohárik) 1. Mladost (L) 2. Sloga (K) 3. Borac 4. Sloga (PM) 5. Metalac 6. Jedinstvo (P) 7. Timok 8. Dolina 9. Proleter (NS) 10. Be!anija 11. Smederevo 12. Teleoptik 13. In"ija 14. BSK 15. Sin"eli# 16. Radnik

6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6

4 4 4 4 3 3 2 2 1 1 2 2 1 1 1 0

1 1 1 0 1 1 2 2 4 4 1 0 3 2 1 2

1 1 1 2 2 2 2 2 1 1 3 4 2 3 4 4

12 : 4 10 : 6 5: 1 10 : 8 8: 3 9: 7 5: 6 7 : 10 11 : 10 5: 4 4: 6 7: 6 6: 9 5 : 12 6: 9 2 :12

13 13 13 12 10 10 8 8 7 7 7 6 6 5 4 2

Petkovića z bieleho bodu brankár Ðoković kryl, ale odrazenú loptu znovu Petković hlavičkoval do siete a bolo 2 : 0. Druhú zaradom trojgólovú výhru Kovačičanom zabezpečil po prudkom centre Nestorovského nabiehajúci Mosić. SLÁVIA: Varadinac, Nestorovski, Jovčevski (Kováč), Čerňoš, Hornung, Ďuriš (Angelovski), Spasojev (V. Dudáš), Mosić, Bosnić, Petković, Mihálek. V nedeľu sa v Plandišti stretnú piata Sloga a štvrtá Slávia. Obaja súperi majú po desať bodov. Výsledky 6. kola: Partizan – BAK 3 : 0, Mladost – Vojvodina 3 : 1, Tempo – Sloga (P) 0 : 2, Polet – Radnički 2 : 1, Crvena zvezda – Budućnost 1 : 1, Sloga (BNS) – Jugoslavija 1 : 0, Vulturul – Železničar 0 : 2. Ján Špringeľ

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA − ZÁPADNÁ SKUPINA

Zostali bez brankára Bezzubí Staropazovčania a bodov HAJDUK BEŠKA − JEDNOTA 1 : 0 (0 : 0) o úspešnom nástupe v predchádzajúcom kole a prvej výhre v jesennej časti majstrovstiev uplynulú nedeľu na ihrisku Hajduka v Beške staropazovskí futbalisti úplne sklamali svojich málopočetných fanúšikov, ktorí očakávali oveľa lepší výkon zverencov trénera Milana Vujasina. V slabom a nezaujímavom zápase hosťujúci útočníci ani raz nebezpečnejšie neohrozili domáceho brankára. Tento údaj dostatočne hovorí o výkone hostí, ktorí v strede poľa nemali hráča schopného tvoriť hru, takže najväčšie bremeno bolo na obrane. Znovu sa vyznačovala istotou, v čele s Konstantinom Stegnjajićom, ale aj spoľahlivým brankárom Markom Mijatovićom. Útok hostí akoby nejestvoval, s ním si ľahko poradili domáci zadáci, takže hostia na bránu domácich nevyslali žiadnu strelu! Takouto hrou sa Staropazovčania ani nemohli dopracovať k inému výsledku než k prehre. Ani domáci sa nepredstavili v prajnom svetle, húžev-

natejšie zabojovali len v závere prvého polčasu, keď jedinú vyloženú príležitosť útočník Milenko Poliak zmaril. Aj v druhej časti zápasu domáci celok hral lepšie. Nemal síce dáku drvivú prevahu, ale loptu držali viac vo svojom vlastníctve než hostia. Po akcii v 64. min., ktorá ani zďaleka nepripomínala gólovú, sa Hajduk ujal zaslúženého vedenia. Stredný útočník Aleksandar Savić využil zaváhanie hosťujúcej obrany a zblízka prekonal bezmocného brankára Jednoty. Po ukončenie zápasu domáci mohli zdvojnásobiť výsledok, ale náhradník Milan Mitrović prudko strelil vedľa samej žrde. JEDNOTA: Mijatović, Šuša, Igrač, Vasiljević, Stegnjajić, Šestović (Belanović), Avramović (Dragin), Stanković, Janjuz, Fabók (Erceg), Marković. V nedeľu o l5.30 Jednota privíta navrátilca do vojvodinskej súťaže, mužstvo Vrbasu. Bz-ý

KROS RTS V PETROVCI. Celoštátna žiacka športová akcia sa po 23-krát uskutočnila takmer vo všetkých školách v krajine. Tohto roku nie v máji, ale v piatok 20. septembra. Možnože aj lepšie – aspoň prišiel s týždňovým predstihom ako ouvertúra jubilejného 25. Petrovského maratónu. Aj tohto roku sa behom za zdravím zabávali aj žiaci petrovských škôl. Gymnazisti Jána Kollára mali určené dráhy okolo strednej školy a po priľahlých uliciach, kým mladší žiaci zo Základnej školy Jána Čajaka bežali po atletickej dráhe a vedľa na ihrisku pri škole (na fotografii: zo štartu vybehli chlapci 7. ročníka). Profesori telesnej výchovy podľa pokynov Ministerstva školstva preteky zorganizovali osve podľa ročníkov, ako i pohlaví. Podujatie bolo masové a tohto roku sa na krose RTS zúčastnilo približne 500 žiakov základnej školy a takmer 250 gymnazistov v Báčskom Petrovci. Účinkujúci žiaci účasťou na krose okrem prospešného pohybu získali i päťku z telovýchovy a najúspešnejší aj diplomy. J. Čiep 28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

MLADOST BAČKI JARAK – SLOGA 1 : 0 (1 : 0) rdevíčania si na hosťovačke v druhom polčase, ale domáci im už Báčskom Jarku počínali celkom veľa toho nedovolili. Diváci videli zodobre. Ibaže sa brankár Tojagić už pár príležitostí na oboch stranách, v 14. min. dopustil veľkej chyby, keď strelci ich však nerozvážne zahodinepovoleným zákrokom zastavil li. Nakoniec domáci odišli z trávnika Pavlovića. Rozhodca Dragan Surla spokojní so ziskom celej koristi, ale z Inđije ho správne vylúčil. Keďže ani hostia, s ohľadom na sled udaSloga na lavičke nemala náhrad- lostí na ihrisku, neboli príliš rozčaného brankára, medzi žrde si zastal rovaní. Boris Považan a Erdevíčania do SLOGA: Tojagić (Považan), Zokonca stretnutia museli hrať s de- ranović, Bojanić, Baljak, Miljković, siatimi hráčmi. V 42. min. Pavlović Raičević, Kovačević, Đorđević domácim zabezpečil vedenie pred (Cvetičanin), Pendo, Simeunović, odchodom na prestávku; ako sa Strniša. ukázalo, bol to zároveň víťazný gól V nedeľu v Erdevíku hosťuje noMladosti. vosadský Indeks. Hoci oslabení, Erdevíčania sa zmohli na nátlak a útočnejšiu hru v K. Vig

FUTBALOVÁ LIGA OBCE ŠÍD

Ľubania vyhrali kontumáciou V minulom kole majstrovstiev Futbalovej ligy Obce Šíd najľahšiu úlohu mala Jednota v Ľube. Keďže jej súper Graničar z Jameny nedocestoval na zápas, Ľubania si na konto pripísali tri body na základe úradného kontumačného výsledku 3 : 0 v ich prospech. Šídska Jednota sa zo zájazdu v Sote, kde zohrala zápas s Bratstvom, vrátila s ukoristeným bodom, lebo remizovala 1 : 1, a to gólom Chrčeka. Binguľčania zohrali zápas na svojom teréne v Binguli. Zvíťazili nad celkom Omladinca z Molovinu. Do listiny strelcov sa zapísali Milovanović a Korać, čo domácim

V nedeľu sa Ľubania futbalu nedočkali: Miško Čuha (vľavo) a Jaroslav Považan

vystačilo na výhru v pomere 2 : 0. St. S. (foto: archív J. B.)

ŽIACI ZŠ BRATOV NOVAKOVCOV, ako i silbašskí škôlkari (na snímke) sa tiež v piatok 20. septembra zapojili do cezpoľného behu Rádio-televízie Srbska a s chuťou si veru zabehli určené dráhy. Najúspešnejší dostali uznania a všetci spolu mali z behu dobrý pocit. R. Kopčok

ŠPORT TRETÍ STOLNOTENISOVÝ TURNAJ KOVAČICA OPEN

V zdravom tele stolnotenisový ruch –V tomto roku sme mali „iba“ Ohľadne tohtoročnej ligovej 66 účastníkov len preto, súťaže slávistiek a celkov z Padiny že sa v zhodnom termíne hral predseda Slávie ´96 hovorí: dôležitý turnaj v Ćićevci, ktorý – Kovačičanky súťažia od tohto hráčom a hráčkam prináša na roku v II. zväzovej lige – severná srbskej stolnotenisovej listine cen- skupina. Súperky sú im stolnotené body, – vyhlásil uplynulú so- nisovo vyspelé prostredia: Nový botu Ján Karkuš. Predseda STK Slávia ´96 Kovačica a hlavný organizátor turnaja je predsa spokojný s účasťou klubov na tohtoročnom turnaji: – Na súťaži v telovýchovnej sieni ZŠ Mladých pokolení sa zúčastnili STK Uzdin, STK Unirea Uzdin, STK Spartak Debeljača, STK Dolina Padina a domá- Stolnotenisový klub Dolina z Padiny ca Slávia ´96. Uhostili sme aj najmladších majs- Sad, Uzdin, Bački Brestovac, Báčstrov z Dobanoviec, Bečeja, Malej ka Topola, Skorenovac. Tu sú takKrsny, Žablja, Kraljeva, Báčkske- tiež Šíd, Nikolinci a Mihajlovo. ho Jarku, Kostolca a Jevremovca. Slávistky, Padinčanky a PadinčaBelehrad mal v Kovačici pred- nov do tajov rýchlej hry učia Dastaviteľov dvoch klubov – STAK niel Toađer a Ivan Josimović. PaKocić a IMT. dinčania sú v Banátskej zóne,

dievčence vo Vojvodinskej lige – východná skupina. Na sobotňajšom turnaji najúspešnejšia bola Daniela Karkušová (prvé miesta medzi žiačkami 3. a 4., ako i 5. a 6. triedy). Jej sestra Jana stála na najvyššom stupienku medzi najstaršími žiačkami (od 7. triedy ZŠ až po prvé triedy gymnázia). Kovačičanka Tatiana Cicková z Unirey Uzdin bola v tejto kategórii na druhom mieste. „Bronz“ Stolnotenisový klub Slávia ´96 získali Alexander Pe- z Kovačice tráš z Doliny (najstarší žiaci), Padinčanka Mag- aby svoje ratolesti posielali do daléna Štaubová a Kova- športových klubov: – Okrem v kolkoch najvyššie čičanka Gabriela Nosáľová (5. a 6. triedy), Kovači- méty dosiahla športová Kovačicčan Viktor Brtka a stolný ká obec v stolnom tenise. Zanietenista Doliny Stefan Jo- tenosť trénera Ionice Bosicu a simović (najmladší žiaci). stolných tenistov v čele s Iliom LuNa súťažení bol prí- pulescuom nie sú ojedinelými tomný aj Vasile Stoja, najstarší prípadmi. Nemusí sa ale dieťa člen najmladšej šampiónskej ge- stať vrcholovým stolným tenisnerácie STK Unirea Uzdin. V sú- tom. Stačí, keď počas žiackych časnosti je tajomníkom Športo- dní športuje a – nezabúda na Iuvého zväzu Obce Kovačica a aj tré- venalisa. Lebo je iba v zdravom ner mladších kategórií v STK Spar- tele zdravý duch. Ján Špringeľ tak Debeljača. Apeluje na rodičov,

PETROVSKÍ STOLNÍ TENISTI PRVÝ RAZ NA SLOVENSKU

Začiatok nového priateľstva odľa slov prvého muža STK Mladosť Petrovec Jána Lačoka odchod petrovskej stolnotenisovej výpravy na Slovensko, do Vydrian, veľkou mierou zabezpečilo Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom. Tak sa petrovskí stolní tenisti po prvýkrát dostali na Slovensko. Aj predtým boli pokusy o odchod na Horniaky, avšak vždy sa vyskytli nejaké prekážky. Stolní tenisti z Vydrian a Báčskeho Petrovca pri prvom stretnutí Vydrany sú mestečko na tzv. Žitnom ostrove, vzdialené 10 km od Du- ských čias a bol sprostredkovateľom stretnutia, najskej Stredy. Petrovčan Ondrej Koroš ml. má z ktorého akiste vzíde nové dlhodobé priateľstvo. v tomto mestečku staré známosti zo študent- Petrovčania na Slovensku pobudli tri dni (20. –

22. septembra), ubytovaní boli v hoteli Fortuna v kúpeľnom a rekreačnom stredisku v Dunajskej Strede. Ako sa dozvedáme, ich hostitelia v čele s Vladislavom a Jozefom Kmeťom postarali sa o nezabudnuteľné zážitky. V sobotu zaviedli Petrovčanov na obchôdzku známeho vodného diela Gabčíkovo – Nagymáros. V rámci športovej časti zájazdu si noví športoví priatelia v piatok večer zmerali sily pri zelených stoloch. Domáci, ktorí súťažia v najvyššej Slovenskej lige, boli lepší a zdolali hostí v pomere 15 : 3. Jednotlivci dvoch celkov dosiahli tieto výsledky: STK Vydrany: Róland Vimi (4 : 0), Dávid Kiss (3 : 1), Adrián Gajdoschík (4 : 0), Igor Ondrejička (3 : 1), vo štvorhre Vimi / Ondrejička (1 : 0) – Kiss / Gajdoschík (0 : 1); STK Mladosť: Pavel Turan (1 : 3), Miroslav Lomen (1 : 3), Michal Šramka (0 : 4), Pavel Bažík (0 : 2), Vlastislav Záborský (0 : 2), vo štvorhre Bažík / Šramka (0 : 1) – Turan / Lomen (1 : 0). Samuel Medveď 21. 9. 2013

38 /4561/

HLAS ĽUDU

ŠPORT DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Dve chyby, dva góly BORAC (VG) – HAJDUŠICA 2 : 1 (1 : 1) ajdušičania vo Vračevom vedenia. Vo ôsmej minúte Gaji vystúpili podstatne totiž Radulović z autu loptu oslabení. Pre zranenie nehral zahodil ďaleko, presne pred Kocevski a pre pracovné po- bránu, kde sa najlepšie vynavinnosti aj Radović. K tomu sa šiel Mršić a hlavou ju zaslal do už v 13. minúte zranil aj siete. Po tomto góle hra bola Hrudka a Demse bol pre ľah- hlavne vyrovnaná s jemnou šie zranenie náhradníkom. prevahou domácich futbalisPredsa aj napriek takej zo- tov. Záložníci Hajdušice však stave bez výrazných strelcov dobre fungovali, takže sa hostia sa pomerne rýchlo ujali všetky útoky Borca končili na

NEVŠEDNÝ ZÁŽITOK PRE ŽIAKOV V PETROVCI

Zavítali majstri sveta v street baskete

okraji šestnástky, a brankár Melich bol takmer nezamestnaný. Nuž a potom v 42. minúte nedorozumenie Barbulovića a Melicha domáci útočník využil, ukradol im loptu a vyrovnal. Aj počas 20 minút druhého polčasu futbalisti Borca mali častejšie loptu v nohách a snažili sa ujať vedenia. To sa im podarilo v 69. minúte zápasu, v čom im svojou neobozretnosťou znovu významne pomohli obrancovia Hajdušice. Nuž a potom sa, spokojní s výsledkom a príliš ustatí Vračevgajci uzavreli do vlastnej šestnástky, takže posledných 20 minút patrilo lepšie pripravenému celku z Hajdušice. Domáci futbalisti však zatvorili všetky cesty k vlastnej bráne, čo im v konečnom prinieslo všetky tri body. HAJDUŠICA: Melich, Barbulović, Radulović, Maliar, G. Stojkovski, Pomorišac,

Mršić, Anđelovski, Pejčić (M. Stojkovski), Lečić, Hrudka (Cziczai, Demse). Ostatné výsledky 6. kola: Karaš (J) – Partizan (K) 4 : 1, Potporanj – Ševac 1 : 0, Vladimirovac – Hajduk 1 : 1, Dobrica – Karaš (K) 8 : 1, Jedinstvo – Partizan (U) 3 : 1, Dunav – Ratar 5 : 4, Borac (VS) – Vinogradar 1 : 1 1. Partizan (U) 2. Borac (VS) 3. Jedinstvo 4. Hajdu!ica 5. Dobrica 6. Dunav 7. "evac 8. Borac (VG) 9. Ratar 10. Kara!(K) 11. Hajduk 12. Potporanj 13. Vinogradar 14. Vladimirovac 15. Partizan (K) 16. Kara!(J)

6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6

5 4 4 3 3 3 3 3 3 3 2 2 1 1 1 1

0 1 0 2 1 1 0 0 0 0 2 0 3 0 1 0

1 1 2 1 2 2 3 3 3 3 2 4 2 4 4 5

14 : 9 12 : 9 7: 6 12 : 7 22 : 12 16 : 14 10 : 7 11 : 11 15 : 16 9 : 17 9: 8 8 : 10 11 : 14 13 : 16 10 : 15 11 : 19

15 13 12 11 10 10 9 9 9 9 8 6 6 4 4 3

Vladimír Hudec

OBECNÁ B LIGA ZREŇANIN

Výprask hostí AŠK – SLOGA JARKOVAC 7 : 0 (3 : 0) stretnutí s posledným celkom na tabuľke Aradáčania v nedeľu skutočne nemali ťažkú úlohu. Hostia iba počas prvej polhodinky vážnejšie čelili útokom naladených domácich futbalistov, avšak v 30. min. rozhodca správne odpískal jedenástku, ktorú premenil Ďuríček. Iba o pár minút neskoršie už bolo 2 : 0. Strelcom bol Vučetić. Po odchod na oddych do listiny strelcov sa zapísal ešte aj Nenin. Nuž a po zmene strán sa už hralo doslova na jednu bránu. Spomedzi početných šancí, ktoré si vytvorili, Aradáčania realizovali štyri. Do listiny strelcov sa zapísali ešte raz Vučetić a Nenin, potom aj Vidaković a Rajčević, ktorého centrovanú loptu pred bránu obranca hostí hlavou zaslal do vlastnej siete. Aradáčania teda po štvrtom kole neut-

U petrovských žiakov vládol veľký záujem o majstrov sveta v baskete

iaci petrovskej Základnej školy Jána Čajaka mali nevšedný zážitok priateliť sa s majstrami sveta v pouličnom baskete (street basket). Na pozvanie vedenia domáceho basketbalového klubu Mladosť a v spolupráci so základnou školou povzbudiť športový duch u miestnych žiakov v stredu 18. septembra prišli úspešní basketbalisti a majstri sveta v hre 3 proti 3 s basketbalovou loptou. Do Petrovca zavítali úradní majstri sveta, členovia družstva Nikola Ugrica a Boris Pete, ktorý je zároveň i trénerom mužstva, spolu s predsedom Basketbalového klubu NS stars z Nového Sadu Aleksandrom Mišanovićom. Prestížnym ocenením sa ovenčili už

28. 9. 2013

39 /4562/

pred tromi rokmi v gréckych Aténach. I tohto roku po turnaji v Prahe nateraz sú na prvej priečke v majstrovstvách a potvrdiť to pôjdu na záverečný turnaj do Turecka, do Istanbulu. Po privítacích slovách riaditeľa školy Jána Brnu a predsedu a trénera petrovských basketbalistov Uroša Kutriho žiaci školy mali možnosť zahrať si na palubovke telocvične s hosťami, ktorí potom prezentovali aj svoje zručnosti s loptou. Nakoniec družby sa i spoločne vyfotografovali a nejeden budúci nádejný petrovský športovec od hostí získal autogram.

HLAS ĽUDU

J. Čiep

ratili ani jediný bod, ba neprijali ani jednu bránku, pritom nastrieľali až 19 gólov. Príliš nerovnoprávny zápas sledovalo zo 200 divákov, čo je dôkazom skutočnosti, že milovníkom futbalu v tejto osade futbalové zápasy skutočne chýbali. Výsledky 4. kola: Proleter – Mladosť 2 : 1, OFK Stajićevo – Jedinstvo 3 : 2, Tamiš – MSK 0 : 1. 1. A!K 2. MSK 3. OFK Staji"evo 4. Mlados# 5. Tami$ 6. Jedinstvo 7. Proleter 8. Sloga

4 4 4 4 4 4 4 4

4 3 2 2 1 1 1 1

0 0 1 0 1 0 0 0

0 1 1 2 2 3 3 3

19 : 0 4: 1 11 : 5 11 : 8 4 : 13 9 : 11 4: 8 5 : 20

12 9 7 6 4 3 3 3

V. Gál

ŠPORT NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA − II. TRIEDA

Pohroma na vlastnom ihrisku Hložanci celkom prevýšili Novosadčanov V SLÁVIA − STARI GRAD B. PALANKA 0 : 4 (0 : 1)

BUDÚCNOSŤ − MLADOST NOVÝ SAD 4 : 2 (1 : 0)

ložanci znovu na vlastnom znervóznel. Dve minúty na to ihrisku zabodovali. Prevýšili Leđanac znovu unikol svojim obetavo hrajúceho súpera v kaž- strážcom, Vučković ho zrazil v dom ohľade a celkom zaslúžene trestnom území, avšak Ivanišević zvíťazili. Viac než chytil prudkú 300 divákov slestrelu kapitána dovalo veľmi zadomácich Lukiujímavý zápas, do ća z bieleho ktorého domáci bodu. Namiesto nastúpili presvedMatića čoskoro čivejšie. Už v prna trávnik privých minútach Lešiel Božić, z đanac zmaril dve čoho domáci v príležitosti. Tréner 70. min. vyťažiJán Čáni, zdá sa, li tretí gól. Božić konečne trafil unikol po ľavej optimálnu zostastrane a jeho vu a taktiku. V skvelý center strede ihriska traPavlis atraktívdične užitočnému nymi nožničkaa naladenému Semi umiestnil do verínimu teraz Pavel Ožvát, Budúcnosť opačného úspešne pomá- Hložany rohu brány, za hali Ožvát a Pačo si vyslúžil vlis. Vzadu boli pánmi Stojimiro- dlhý potlesk hľadiska. Hostia nević, Đukić a Zečević, takže sa hos- využili zopár šancí, ba trafili aj tia len horko-ťažko dostávali k brvno a v 76. min. ich stihol trest: bráne Tankosića. Fejdi, ktorý teraz Fejdi zvýšil náskok domácich na hral na ľavej strane útoku, vnášal 4 : 1. Hostia sa predsa zmohli na do radov obrany hostí zmätok. Pri ďalší gól. V 86. min. Gadžić využil úniku v 36. min. ho brutálne zra- lemravý zákrok Tankosića a stazil Latković, tohto však sudca po- novil konečný výsledok zápasu na trestal iba žltou kartou. Voľný kop 4 : 2. perfektne zahral Ožvát: presný Nie je zanedbateľné, že hráči center Leđanac oblúčikom po- Budúcnosti konečne neboli poslal za chrbát Ivaniševića a Bu- trestaní kartami, takže v najbliždúcnosť viedla 1 : 0. šom zápase vo Veterniku nastúDruhý polčas bol o poznanie pia kompletní. dynamickejší. Hostia zahrali otvoBUDÚCNOSŤ: Tankosić, Storenejšie, čo hráčom Budúcnosti jimirović, Zečević, Severíni umožnilo zakladať rýchle pro- (Zbućnović), Đukić, Ožvát, Matiútoky. Už v 49. min. Severíni ob- tić (Božić), Pavlis (Hataľa), Leral hostí o loptu, prihral Lukićovi, đanac, Lukić, Fejdi. ten v behu po pravej strane preDorastenci Budúcnosti zdolakľučkoval dvoch protihráčov, v li novosadskú Mladosť hladko v pravej chvíli posunul loptu na- pomere 5 : 0, gólmi Zahorca (3) biehajúcemu Fejdimu, ktorý zblíz- a Ljubobratovića (2). Kohútiky ka zvyšuje stav zápasu na 2 : 0. Po- utrpeli prvú prehru od rovesnítom už futbalisti Mladosti mali kov FK Nový Sad (ako hostia) 2 : loptu častejšie na kopačkách, ale 3; za Hložancov bol úspešný Ropríležitosti sa množili pred bránou dić (2). Ivaniševića. Hosťom sa predsa V nedeľu Budúcnosť hosťuje podarilo znížiť na 1 : 2. V 61. min. vo Veterniku, zápas sa začne o Vučković zužitkoval dobrý center 15.30. z ľavej strany a efektne prekonal Tankosića, ktorý pritom príliš Ján Murtín

ďalšom majstrovskom zápase futbalisti pivnickej Slávie na vlastnom ihrisku uhostili mužstvo Stari grad z Báčskej Palanky a opäť nepochodili dobre. Kompletné mužstvo Slávie znovu podalo slabý výkon a zaslúžene utrpelo vysokú porážku. Daromné boli nádeje domácich fanúšikov, že po skvelom výkone v Selenči konečne zvíťazia aj na vlastnom ihrisku. Je síce pravda, že Slávii chýbali traja štandardní hráči: Pintír, Kalajdžija a Danilov, to však nijako neospravedlňuje celé mužstvo za slabý výkon. Útoky domácich boli pomalé, prihrávky nepresné, bojovnosť pod psa; to všetko umožnilo hosťom, aby z Pivnice odišli spievajúc s troma bodmi v plecniaku. Jediným svetlým bodom na zápase v domácom mužstve bol brankár Slobodan Kašiković. Viackrát výborne intervenoval a zachránil svoje mužstvo pred ešte väčšou pohromou. Domáci hráči iba dvakrát vážnejšie ohrozili bránu súpera. V 11. min. strelu Žigića z voľného kopu z hranice trestného územia brankár Đurković poľahky zneškodnil. V 28. min. Žigić na ľavej strane uvoľnil Babića, ktorý z desiatich metrov dobre vypálil, ale brankár hostí sa znovu vyznamenal. Hostia stále hrali otvorene, vo väčšej časti zápasu mali prevahu. Prvý gól vsietil už v 18. min. Dujaković. V 58. min. Žigmund nepotrebne vo svojom trestnom území

nedovoleným spôsobom zastavil Kovačevića. Jedenástku Miladinović premenil na druhý gól. V 69. min. ten istý hráč zase trafil z jedenástich metrov a bolo 0 : 3. Autorom najkrajšieho gólu v 79. min. bol Kovačević, keď spoza šestnástky ostrou strelou poslal loptu do horného pravého rohu Kašikovića a uzavrel výsledok zápasu na 4 : 0 v prospech Báčskopalančanov. SLÁVIA: Kašiković, Vlastimír Kuchta, Séč, Milec, Nímet, Božin, Žigmund, Žigić, Babić (Vladimír Kuchta), Čolović (Petrović), Ruman (Panić). Zápas sledovalo zhruba 100 divákov, viedol ho rozhodca Stanišić z B. Palanky. Žlté karty dostali hostia: Bogunović a Jovanović. Výsledky 5. kola: Slávia − Stari grad 0 : 4, Kulpín − Kriváň 5 : 3, Hercegovac − Maglić 3 : 2, Krila Krajine − Soko 0 : 1, Borac − B. hajduk 3 : 1, Budućnost − Bačka 2 : 1. Program 6. kola: Stari grad − Bačka, B. hajduk − Budućnost, Soko − Borac, Maglić − Krila Krajine, Kriváň − Hercegovac, Slávia − Kulpín. Pionieri Slávie prehrali v Gajdobre s Hercegovcom výsledkom 4 : 2 (0 : 0). Góly pre hostí dali Badinský a Julián Čobrda. V nedeľu pionieri uvítajú rovesníkov z Kulpína. Zápas sa začne o 10.00. Ján Šuster

Desiati podľahli jedenástim KULPÍN – KRIVÁŇ 5 : 3 (2 : 0) erovnocenný zápas v Kulpíne sledovalo asi 150 divákov. Celok Kriváňa totiž nastúpil len s desiatimi hráčmi, nie div, že sa hralo prevažne na polovici ihriska, ktorá patrila hosťom. Domáci si v prvej časti hry zabezpečili dvojgólový náskok zásluhou Santrača v 18. a 25. min. Po faule nad Haškom v trestnom území hostí brankár Kriváňa chytil Chalupkovi pokutový kop. V pokračovaní nasledovali gólové hody. Najprv Šimičić v 57. min. zvýšil na 3 : 0, aby Stanislav Haška pridal štvrtý gól v 63. min. Potom sa k slovu dostali hostia: najprv skóroval Spasić v 75. min., a potom aj Darko Pavlov v 80. min. Posledný

gól do selenčskej siete pridal Lazičić už v 81. min. a konečný výsledok 5 : 3 v prospech domácich uzavrel Spasić skutočným eurogólom v 87. min. Treba podotknúť, že si opäť kopačky obul aj Peťkovský, ktorý ich prednedávnom zavesil na klin. KULPÍN: Leňa, Stanislav Haška, Stajić, Goran Kolarski, Ðorđević, Peťkovský, Avramović, Gajdobranski, Santrač, Chalupka, Lazičić. Striedali: Andrej Haška, Mamojka, Šimičić. KRIVÁŇ: Krstić, Lugomerski, Jović, Mučaji, Krížov, Dobrík, Medić, Darko Pavlov, Vasić, Lipták. M. Zorňan

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Oslabení, stroskotali v druhom polčase TVRĐAVA BÁČ – MLADOSŤ 2 : 0 (0 : 0) rvý polčas zápasu v Báči prebiehal v rovnoprávnej hre, zvlášť po 20. min., keď rozhodca nečakane, priamo (bez žltej karty) poslal Vrgovića pod sprchu pre oplzlé slová. Mladosť potom musela hrať takmer celý zápas s hráčom menej. Boli sme blízko petrovskej lavičke, počuli sme všetky pokyny kormidelníka Mladosti Stevana Boboša, ktorý sa snažil vyburcovať mužstvo k zvýšenému výkonu. Vedľa neho bol aj Siniša Stanivuk. Mladosť mala na hrote dvoch hráčov – Torbicu a J. Tatliaka. Práve prostredníctvom nich útočili modrí (vo vypožičaných tričkách, ktoré im poskytli hostitelia, keďže si Petrovčania do Báča vzali biele, v akých hrali domáci?!). Niekoľkokrát tí hráči boli nedovolene znemožnení a niekoľkokrát ich zastavil aj čiarový rozhodca pre postavenie mimo hry. V 33. min. Stanivukovi praskol pohár žlči, skrze takéto verdikty ostro protestoval a nakoniec musel z lavičky odísť za ohradu. V pokračovaní hráči Mladosti museli vynaložiť ešte viac síl, aby s hráčom menej mohli čeliť protivníkovi. Domáci do konca polčasu mali dobrú šancu, ale prudká strela skončila mimo brány. Do druhého polčasu domáci nastúpili s pevným nasadením, vy-

užívajúc skutočnosť, že mali hráča k dobru. Mladosť postupne poľavovavala, keďže jej hráčom ubúdali sily. Tréner Boboš urobil isté rošády: Pavle Torbica sa dostal na post stredného útočníka, Grujić, ktorý vystriedal J. Tatiaka, odišiel na pravú stranu. Márne, hra hostí sa nijako neskvalitnila. Tak ako ubúdalo síl Petrovčanom, aj Báčania pridávali plyn, mleli na plné obrátky a v 59. min. sa ujali vedenia ostrou strelou pod brvno. V 75. min. dosiahli aj druhý gól, po chybe Miloša Grujića, ktorý v strede ihriska loptu nezastavil, domáci prenikli a pomedzi dvoch obrancov poľahky zdolali Glišića, ktorý zase v bráne nahradil zraneného Pavla Fejdiho. V 82. a 86. min. Torbica mal dve dobré šance, keď sa ocitol takmer sám pred brankárom Tvrđavy, výsledok sa však už nezmenil. MLADOSŤ: Glišić, Batinić, Bubulj, Fábry, Ardalić, Latinović, J. Tatiak (Grujić), Trišić, Zorić, Torbica, Vrgović. Petrovskí dorastenci v Báči remizovali 2 : 2. V nedeľu o 15.30 Mladosť bude hrať doma s menovkyňou z Turije. Oslabení Petrovčania nakoniec predsa poľavili: J. Tatliak a Trišić (v modrých dresoch)

Výsledky 6. kola: Budúcnosť (H) – Mladost (NS) 4 : 2, Petrovaradin – Jedinstvo 2 : 1, Budućnost (M) – Sutjeska 2 : 1, Tvrđava – Mladosť (P) 2 : 1, Mladost (T) – ŽSK 1 : 1, Borac – Kabel 2 : 2, Vojvodina (BG) − Vojvodina (T) 1 : 1, TSK – Veternik 1 : 0. Liga mladších kategórií FZM Nový Sad Mladší pionieri (ročník 2001): Sofeks – Mladosť 1 : 9 (strelci: Častven 3, Torbica 3, Triaška, Ferko a Levársky). Kohútiky (ročník 2003): FK Nový Sad – Mladosť 7 : 0. Začiatočníci (ročník 2005): Sloga (Temerín) – Mladosť 1 : 2 (strelci: Todorović a Žembery).

1. Kabel 6 2. !SK 6 3. TSK 6 4. Borac 6 5. Vojvodina (T) 6 6. Budúcnos"(H) 6 7. Veternik 6 8. Mladost (T) 6 9. Budu#nost (M) 6 10. Jedinstvo 6 11. Mladost (NS) 6 12. Petrovaradin 6 13. Mlados"(P) 6 14. Vojvodina (BG) 6 15. Tvr$ava 6 16. Sutjeska 6

5 5 5 3 2 3 2 2 2 2 2 2 2 1 1 0

1 1 0 2 3 0 2 2 1 1 1 1 0 2 1 0

0 0 1 1 1 3 2 2 3 3 3 3 4 3 4 6

21 : 6 16 : 3 9: 5 18 : 8 6: 8 13 : 20 12 : 8 13 : 13 5: 8 5: 9 11 : 16 9 : 15 9 : 12 8 : 12 6: 9 6 : 15

15 15 15 11 9 9 8 8 7 7 7 7 6 5 4 0

Samuel Medveď

TURNAJ NA MALOM IHRISKU TATRY sa uskutočnil v sobotu 21. septembra. Kumšt v malom futbale si vyskúšali celky z kysáčskych ulíc. Turnaj zorganizoval FK Tatra v čele s Oliverom Pustinjakom. Ako povedal, je to prvý turnaj takého druhu a má nádej, že bude tradičný. Súťaž sa začala o 16.00 a skončila sa približne o 22.00 h. Víťazom sa stal celok Tankosićeva. Poďme ale radom. Celky z 8 ulíc boli zadelené do dvoch skupín. Skupina A: Hurbanova, Slovenská, Jánošíkova a Vojvodinská I, skupina B: Kolárova, Jesenská, Vojvodinská II a Tankosićevo. Okolo 200 až 250 divákov sledovalo 12 zápasov v skupinách a finálový zápas. Jednotlivé zápasy boli tvrdé, technicky na pozoruhodnej úrovni, ale aj priamo komické. Veľmi dobre pískali Miloslav Chrťan a Nermin Feleć. Videli sme až 43 gólov. Víťazmi skupín sa stali ulice Slovenská a Tankosićevo. Vo finále zvíťazil celok Tankosićevo v pomere 6 : 1, hoci sa vedenia ujala Slovenská gólom Neđu Stojakovića; vyrovnal Michal Račko. Tak sa skončil prvý polčas. Po oddychu celok Tankosićeva úplne prekonal súperov. Troma gólmi Dejana Urumovića a ďalšími dvoma Michala Račku zaslúžene zvíťazil. Víťaznému mužstvu pohár udelil predstaviteľ MS Kysáč, tamojší „minister” pre šport Miloslav Chrťan. Účastníkom a divákom sa prihovoril a poďakoval Oliver Pustinjak. Na snímke je víťazný celok Ulice Tankosićevo. PP

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

NOVOSADSKÁ LIGA

Pevný krok Tatrancov TATRA – BORAC RAKOVAC 4 : 0 (3 : 0) ribližne 150 divákov určite v nedeľu neoľutovali, že prišli na štaP dión Tatry. Sledovali dobrú hru Tatrancov, videli celý rad pekných kombinácií a čo sa im akiste pozdávalo najviac, boli svedkami streleckých hodov – štyroch pekných gólov v sieti súpera. Už v 4. min. po strede hracej plochy prenikli Alargić a Grijak, ktorý akciu zakončil nádherným gólom, keď z asi 15 metrov presne strelil do samého rohu. O desať minút neskoršie nová radosť: Savić z voľného kopu – z 25 metrov vsietil druhý gól. V 25. min. Grijak unikol po pravej strane, prekonal brankára hostí Bjelića a stanovil výsledok prvého polčasu. Po oddychu domáci stále majú prevahu, ale hrajú ľahostajnejšie, kombinujú prehnane. V 62. min. Grijak znovu rýchlo prenikol po pravej strane a presnou prízemnou strelou dal svoj tretí gól a podpísal sa pod presvedčivé víťazstvo Tatry v pomere 4 : 0, ktoré dokonca mohlo byť aj výraznejšie. Marčok v 80. min. nastrelil brvno a Stojaković o dve minúty neskoršie netrafil ani z metra. Nemožno neskonštatovať, že si hráči domácich víťazstvo úplne zaslúžili. Pískal Gajić z Nového Sadu a jedinú žltú kartu si vyslúžil Marčok. TATRA: Navala, Srnka, Dubačkić (Ćupina), Marčok, Savić, Stefanović, Grijak, Alargić (Kohút), Stojaković, Cvetić, Funtík (Jambrich). V predzápase dorastenci Tatry prehrali doma s celkom Nový Sad v pomere 1 : 4 a v nasledujúcom kole hrajú v N. Sade s Crvenou zvezdou. Výsledky 7. kola: Bačka – Šajkaš 1 : 2, Tatra – Borac 4 : 0, Čenej – Dinamo 0 : 4, Fr. partizan – Futog 2 : 0, Sremac – Železničar 1 : 1, Omladinac – Susek 4 : 0, Vinogradar – Slavija 2 : 6, Proleter – Sofeks 4 : 2, Fruškogorac – Sirig 2 : 1. Program 8. kola (sobota 28. septembra o 15.30): Šajkaš – Sirig, Sofeks – Fruškogorac, Slavija – Proleter, Železničar – Omladinac, Futog – Sremac, Borac – Čenej; v nedeľu o 15.30 sa stretnú: Susek – Vinogradar, Dinamo – Fr. partizan, Bačka – Tatra. PP

ŠPORT

SRBSKÁ mARAKANA POLSTOROČNÁ

Zvezda je prvá láska a – hlboká vráska! kôr by som nechal manželku, ako Zvezdu!“ dáva na známosť položartom, polovážne Želimir B. zo Zreňaninu na majstrovskom zápase jeho milovaného klubu s Donjim Sremom z Pećiniec. Željko je súčasťou takmer štyridsaťtisícového davu oslavujúceho zlaté výročie štadiónu belehradskej Crvenej zvezdy. „Zvezda je mojou prvou láskou, ale aj hlbokou vráskou,“ konštatuje spolubesedník. Ako jedenásťročný chlapček Želimir bol s otcom na belehradskej marakane prvýkrát 9. novembra 1988, keď sa zápas v súťaži o Pohár európskych majstrov medzi CZ a AC milano (1 : 0) nedokončil pre povestnú hmlu. Odvtedy navštevu-

„S

je najznámejší srbský športový objekt pravidelne. Pätnásteho septembra sa v kotle fanúšikov spieva(lo) ostošesť viac než deväťdesiat minút. Na programe boli tiež veľkolepé, rôznorodé a vydarené choreografie. Cieľavedomé, premyslené. Zvuk a hluk z tribún fungoval na výbornú. Skandovanie sa striedalo s piesňami a opačne. Proste divadlo fanúšikov, známych ako Delije zo srdca. Bez pretvárky. Zažiť nezvyčajné, strhujúce, nenapodobiteľné. Nielen nato sa celé polstoročie odchádza na srbskú „malú maru“. Nie div, že na zlatom jubileu futbalového štadióna bolo až 37 620 zvedavcov. Ján Špringeľ

FAKTY O ŠTADIÓNE CRVENEJ ZVEZDY Architekt: Kosta Popović Prvý zápas pod reflektormi: CrvePrvý zápas: Crvena zvezda – Rijeka na zvezda – Benfica Lisabon 2 : 3 (23. 2 : 1 (1. septembra 1963; majstrovstvá septembra 1971; 71 476 platiacich diJuhoslávie) vákov) Kapacita štadiónu po výstavbe: Úradné miestnosti na západnej 110 000 divákov tribúne: vybudované v roku 1973 Najväčšia návšteva: 23. apríla 1975 Súčasný vzhľad štadiónu s vybuv semifinále Pohára víťazov pohárov CZ dovanou strechou: od 15. júla 1977 – Ferencváros TC 2 : 2 (11 000 divákov) Doteraz na belehradskej MaraDnešná kapacita: 53 000 miest kane zohraných zápasov: 1 100 Dĺžka ihriska: 105 metrov Doposiaľ bolo na futbalových záŠírka ihriska: 68 metrov pasoch na štadióne CZ prítomných: Atletická dráha: vybudovaná v 25 000 000 divákov roku 1970

Choreografia s vlajkami CZ

NAJDÔLEŽITEJŠIE ZÁPASY NA ŠTADIÓNE CZ BELEHRAD: Semifinále Pohára európskych majstrov Crvena zvezda – Bayern mníchov 2 : 2 (24. apríla 1991; 80 000 divákov; Zvezda postúpila do finále, kde získala PEm) Finále Majstrovstiev Európy ČSSR – SR Nemecko (20. júna 1976; 60 000 divákov) 2 : 2 (na penalty 7 : 5) Finále Pohára európskych majstrov Ajax Amsterdam – Juventus Turín 1 : 0 (30. mája 1973; 89 484 divákov) Finále Pohára UEFA Crvena zvezda – Borussia mönchengladbach 1 : 1 (9. mája 1979; 87 500 divákov) Semifinále Pohára európskych majstrov Crvena zvezda – Panathinaikos Atény 4 : 1 (14. apríla 1971; 100 000 divákov)

Preplnený západný sektor v deň osláv jubilea Marakany

Želimir (na snímke so spoluobčanom) vlastní jeden z prvých šálov fanúšikov CZ známych ako Delije z roku 1989

28. 9. 2013

39 /4562/

HLAS ĽUDU

Buldozéri na niekdajšom trávniku

Pohľad na sektor A

NOVÉ RÚCHO BRATISLAVSKÝCH ŠTADIÓNOV

Búrajú Tehelné pole, vzniká Národný štadión N ajneskôr začiatkom jari 2014 sa začnú práce na výstavbe nového futbalového štadiónu Športového klubu Slovan v Bratislave. Po jeho vybudovaní bude aj reprezentácia Slovenska medzištátne zápasy znovu hrávať v hlavnom meste Slovenskej republiky. Moderný štadión bude mať kapacitu 20 000 miest. Pod jeho prístreším by mali mať miesto administratívny úrad, kaviarne, detské ihriská, ale aj sídlo Slovenského futbalového zväzu a jeho Sieň slávy. Výstavba bude stáť približne 70 miliónov dolárov. Budúci futbalový chrám by mali sprevádzkovať roku 2016. Štadión Tehelné pole vybudovali za necelý rok v období 1939 až 1940. Na jeho trávniku hrával i najlepší futbalista z radov vojvodinských Slovákov v prvej polovici 20. storočia Ján Podhradský. Prv než za ŠK Bratislava (1941 – 1947; 153 zápasov, 124 gólov), rodák z Kysáča pôsobil v tričku chýrečného petrovského SŠK a pazovského klubu, ako aj v mužstve novosadskej Vojvodiny (1935 – 1936) a BSK z Belehradu (1936 – 1939). Raz bol reprezentantom Juhoslávie a štyrikrát reprezentoval aj Slovensko. Hrával na ľavom krídle. Na štadióne Tehelné pole si 10. septembra 1997 zmerali sily Slovensko a Juhoslávia (1 : 1) v kvalifikačnom zápase o postup na MS vo Francúzsku 1998. Majstrovské, pohárové a európske zápasy už niekoľko rokov ŠK Slovan hráva na štadióne susedného FC Inter. Ján Špringeľ

Vstupenka na medzinárodné stretnutie Slovensko − Juhoslávia

Vstupenka na medzinárodný zápas Slovensko − Česko

Vchod do sektoru B

Víťaz Pohára európskych pohárov z roku 1969 ŠK Slovan teraz hráva na susednom štadióne Pasienky, na ktorom hrával mestský rival FC Inter

Lístok na majstrovský zápas Slovan − Spartak Trnava

Lístok na prvoligové stretnutie Slovan − Nitra

NOVÝ SAD Nový Sad je hlavným mestom Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a jej administratívnym, hospodárskym, kultúrnym, vedeckým a turistickým strediskom. Podľa veľkosti je druhým mestom v Srbsku. Má dve obce a šestnásť sídlisk. Na úrovni mesta žije 341 625 obyvateľov, z čoho je 6 596 Slovákov – v Obci Nový Sad je 6 393 príslušníkov slovenskej národnosti, kým v Obci Petrovaradín 203. Nový Sad má veľmi priaznivú geografickú polohu a dobré cestné, železničné a riečne spojenia so svetom. Toto mesto na Dunaji, ktoré vzniklo pod „petrovaradínskou skalou“, sa prvýkrát spomína roku 1694, po dvoch rokoch od začiatku stavby Petrovardínskej pevnosti. Významným dátumom v dejinách mesta je 1. február 1748, keď mesto získalo status Slobodného kráľovského mesta, a to výkupným od Márie Terézie vo výške 80-tisíc forintov. Dnes je snáď najznámejší podľa hudobného festivalu EXIT. Nový Sad právom nesie prívlastok multinárodnostnej, multikultúrnej a multikonfesionálnej metropoly v malom. Na univerzite s 19 fakultami sú špecializované katedry, kde sa vyučuje aj v jazykoch národnostných menšín. E. Šranková