Hlas 40 2013

ROČNÍK 70 ČÍSLO 40 /4563/

Dunajská stratégia

5. 10 . 2013

Zasadnutie Zhromaždenia APV

Naša téma: Materinský jazyk

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN.

www.hl.rs

Ústrednú budovu Univerzity v Novom Sade v pondelok 30. septembra slávnostne otvoril predseda vlády Vojvodiny Dr. Bojan Pajtić.

O. Filip

V Novom Sade v dňoch 25. až 28. septembra prebiehala 17. Medzinárodná ekologická konferencia.

O. Filip

Pri príležitosti 10. výročia úmrtia akademika Dr. Jána Kmeťa miestni matičiari 25. septembra 2013 v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci zorganizovali literárny večierok.

J. Čiep

Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie v pondelok 30. septembra v novosadskom štúdiu M usporiadal konferenciu o cestách rozvoja Verejného servisu Vojvodiny.

K. Gažová

Témou Dní európskeho dedičstva, ktoré prebiehali hlavne v poslednej dekáde septembra, bolo Priemyselné dedičstvo – ochrana a revitalizácia.

O. Filip

Celocirkevné stretnutie evanjelických a. v. cirkevných spevokolov tohto roku zorganizovali v nedeľu 29. septembra v Báčskom Petrovci.

V trojhodinovom programe sa zúčastnilo takmer 600 spevákov z 19 prostredí.

J. Čiep

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Všetky farby dúhy B

udú voľby, nebudú voľby? – to je otázka, ktorá sa takmer od začiatku mandátu aktuálnej vlády každých zopár mesiacov periodicky opakuje a nastoľuje ako nedokončený príbeh.

Nikto ich nevylučuje, všetci sa zhodujú, že sú predčasné voľby možné, všetci ich očakávajú, ale zároveň všetci konštatujú, že sú aj celkom prijateľné dôvody, prečo predčasné voľby nie sú vítané.

Po nedávnom odvolaní Dragana Đilasa (DS) z funkcie primátora hlavného mesta s cieľom prezlečenia všetkých orgánov moci, na všetkých úrovniach, do rovnakého pokrokársko-socialistického šatu, začala sa vážne zvažovať možnosť zlúčenia predčasných parlamentných volieb s voľbami na členov Zhromaždenia mesta Belehrad.

Keďže mesto aj medzičasom musí fungovať, najbližšie treba rozhodnúť, akým spôsobom preklenúť medzeru medzi odvolaním jedného a voľbou nového primátora a iných orgánov lokálnej samosprávy. V obehu sú dve možnosti.

Jedna je tá, že sa utvorí dočasná mestská vláda so šesťmesačnou lehotou trvanlivosti, po vypršaní ktorej by mali nasledovať voľby. Druhá možnosť predpokladá, že vláda Srbska v Belehrade zavedie nútenú správu, po ktorej by takisto mali byť vypísané voľby, pravdepodobne v marci budúceho roku. Keďže nútená správa nepatrí medzi veľmi populárne riešenia, prvá možnosť má väčšiu šancu stať sa skutočnosťou.

Dôvody prípadného spájania predčasných parlamentných s mestskými voľbami v Belehrade treba hľadať v SNS: medzi kandidátmi na mestské funkcie nemajú totiž nijakého Vučića.

Keby sa voľby uskutočnili naraz, predvolebná kampaň v čele s Vučićom by mohla „potlačiť“ dopredu aj pokrokárske kádre na mestskej úrovni.

Druhá téma, ktorej belehradské médiá, zvlášť niektoré bulvárne plátky, v predchádzajúcom období venovali sústavnú pozornosť, sa vzťahuje na situáciu v polícii. Hovorilo sa tam o zrážke frakcií, rôznych odpadlíckych skupinách, odpočúvaní, korupcii... Faktom je, že sa udialo

Sto rokov spolkového života v Šíde

Toto vydanie je auditované

ento rok je opravdivým rokom jubileí rôznych udalostí, inštitúcií, ale aj našich osád a tamojších spolkov. Jedným z jubilantov je aj SKUS Jednota v Šíde, ktorý pôsobí už celých 100 rokov. Pri tej príležitosti nám titulnú stranu spestrili Katarína Franková a Taňa Stupavská, predstaviteľky generácií, ktoré začínali písať dejiny spolku, a generácií, ktoré v tom pokračujú pre ďalšie pokolenia.

T

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

5. 10. 2013

40 /4563/

odvolanie náčelníka belehradskej policajnej správy, avšak to sa považuje len za nepatrnú časť viditeľného rozuzľovania. Skutočné rozuzľovanie sa len má udiať, a to na politickej scéne.

Faktom takisto je, že ani premiér a minister vnútra, ani vicepremiér a koordinátor všetkých bezpečnostných služieb sa k tejto téme zatiaľ nevyjadrili.

Po dlhom zvažovaní bezpečnostnej situácie padlo rozhodnutie o zákaze Dúhového Pride, ktorý sa mal uskutočniť v sobotu 28. septembra v Belehrade. Ide o tretí zákaz – jediný belehradský Pride sa uskutočnil roku 2010 – ktorý v podstate len málokto očakával. Akosi sa väčšina dala uniesť plánmi a úmyslami prvého podpredsedu vlády Vučića, ktoré sa vzťahujú na európsku orientáciu Srbska, rozhodné dodržiavanie ľudských práv, toleranciu, silu a schopnosť štátu zúčtovať s kriminálnymi štruktúrami a chuligánmi. A predovšetkým jeho presvedčením, že Srbsko sa začalo meniť. Zákaz Dúhového pochodu ukázal, že ani najlepšie plány a úmysly nestačia, o presvedčeniach nehovoriac. Len výsledky sa počítajú.

Neuskutočnenie tohtoročného Pride z bezpečnostných dôvodov vyvolalo početné reagovania tak doma, ako aj vo svete. O tom, aký veľký význam sa venuje rešpektovaniu ľudských a menšinových práv, svedčí vyhlásenie šéfa misie Európskej únie v Srbsku Michaela Davenporta, ktorý upozornil, že zákaz Pride ovplyvní hodnotenie pokroku Srbska Európskou komisiu, ako aj proces screeningu, ktorý sa práve začal 25. septembra.

Povereníčka na ochranu rovnoprávnosti Nevena Petrušićová konštatuje, že niet tých extrémistických skupín, ktoré by dokázali poraziť štát, a v tej súvislosti považuje za nevhodné vyhovárať sa na bezpečnosť občanov. „Treba zabezpečiť aj bezpečnosť aj Pride,“ zdôraznila Petrušićová a doložila, že rozhodnutie o zákaze Pride ukázalo, ako málo sa vlastne pracovalo na zmenšení homofóbie a na rozvíjaní tolerancie v spoločnosti.

Anna Lazarevićová

J. Pániková HLAS ĽUDU

3

FÓKUS CESTY A RÁZCESTIA DUNAJSKEJ STRATÉGIE

Šance na šance S pätí sme na základe spoločných dejín. Európa budúcnosti je kontinentom miest a regiónov. Nie je iná cesta, než si budúcnosť a osud budovať spolu. Je to len pár odkazov z utorkového otvoreného zasadnutia Zhromaždenia APV, na ktorom sa rokovalo o trochu nezvyčajnej téme, aspoň pre naše zvyky a praktiky: Dunajská stratégia – nová úloha regiónov. Na úvod snemovania predseda pokrajinského parlamentu István Pásztor podotkol, že sa z výnimky stane pravidlo, takže podobné parlamentné tematické sesie možno očakávať aj v budúcnosti.

Predseda vlády Vojvodiny Dr. Bojan Pajtić vo vstupnom príhovore podčiarkol, že nám vo Vojvodine nikto nemusí ozrejmovať úlohu regiónov, ani to, ako tieto a ich vzájomná spolupráca účinne a blahodarne vplývajú tak na rozvoj štátu, ako aj na dobrú susedskú spoluprácu.

Sanja Kneževićová Mitrovićová z Kancelárie pre európske integrácie, Úseku pre európske fondy, urobila prierez našich viacročných integračných a regionálnych snáh, ako aj súčasných európskych projek-

tov skloňovaných v súvislosti s Dunajom. Prím v nich hrá výstavba Žeželjovho mosta pri Novom Sade, ktorej pilierom sú európske prostriedky v sume približne 45 miliónov eur. Slová uznania za všetko, čo Vojvodina v poslednom desaťročí podniká nie- Premiér Dr. Bojan Pajtić počas pozdravného prejavu účastníkom len na ceste európskej integrácie, ale ešte viac na pláne re- jednoznačne podporili intencie stra- Priority číslo 7, zahrňujúcej Rozvoj gionálnej spolupráce, vyslovili prvý tégie schválenej pred dvoma rokmi uvedomelej spoločnosti, výskum, primátor mesta Ulm Gunter Czisch, zasadzujúc sa pritom za jej priblíže- vzdelávanie, informačno-komuniako aj koordinátor Rady podunaj- nie občanom a vôbec všetkým, kto- kačné technológie, jednu z možností ských miest a regiónov Peter Langer. rých sa týka. Netreba zabúdať, že je širšej spolupráce akademických a veZmieňujúc sa v rámci prvého panelu s Podunajskom spätá každá druhá deckých obcí deviatich členov EÚ a o nových úlohách regiónov, vy- naša obec, a že ich je viac ako dvad- piatich štátov, ktorí sú na tej ceste, zdvihli, že v podstate ide o vytvá- sať priamo pri Dunaji. Dunajská stra- vidí napríklad v širšej fluktuácii a časranie šancí na nové šance získať ďal- tégia sa od iných stratégií, a je ich u tejších výmenách vedeckých kášie projekty a prostriedky. Ako i to, nás viac ako sto, líši konkrétnosťou, drov. Všetci vlastne máme svoje že sa piliere a ciele Dunajskej stra- snahou o štandardizáciu a vyrovna- pozitíva, ktoré načim zapájať do tégie stanú občanom blízke, len ný rozvoj, opierajúc sa o širokú spo- spoločného dunajského cieľa. Dvakeď na vlastnom štandarde pocítia luprácu mnohých aktérov v mno- krát do tej istej rieky nevstúpiš. hých segmentoch. Veď má až jede- Zvlášť keď je Dunajom, od ktorého ich výhody.

V následnej rozprave, na ktorej sa násť priorít, od mobility a dopravy po v mnohom závisíme všetci a stále si pýta zmeny a spojivá s budúcnosťou zúčastnili Pavle Budakov, Robert Ko- rozvoj kapacít inštitúcií.

Rektor Univerzity v Novom Sade – vlastnou a našou. lar, Sándor Egeresi, Branislav BuO. Filip garski, Maja Sedlarevićová... účastníci prof. Miroslav Vesković, koordinátor

Z 20. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA APV

Rozpočet, aféry, zatknutia...

P

o letnej prestávke sa pred poslancami Zhromaždenia AP Vojvodiny znovu ocitli bežné povinnosti. Na 20. zasadnutí, ktoré prebiehalo vo štvrtok 26. septembra, hlavným bodom rokovania bola správa o realizácii rozpočtu AP Vojvodiny v prvej polovici bežného roku. Podrobný pohľad na finančné trendy prezentovali pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman a predseda Výboru pre rozpočet a financie Martin Zloch. Podľa prezentovaných údajov v prvej polovici tohto roku boli dosiahnuté príjmy na úrovni 40,71 % plánovaných, pokým celkové výdavky vynášajú 30,94 %. Pred začiatkom zasadnutia podpredseda vlády Vojvodiny prof. Dragoslav Petrović vyjadril očakávanie, že nové zloženie vlády Srbska bude mať pochopenie a rokovanie o schválení Zákona o financovaní AP Vojvodiny čoskoro zaradí do rokovacieho programu Zhromaždenia Srbska. Podľa neho potrebné je, aby sa čím skôr schválil tento zákon, keďže z analýzy súčasného rozpočtu vyplýva, že terajšie mechanizmy nezabezpečujú dosiahnuť rozpočtové prostriedky stanovené Ústavou.

Pripomenul, že by pracovné teleso vlády

4

Srbska a vlády AP Vojvodiny malo spoločne vypracovať návrh zákona. V opačnom prípade pokrajinská vláda postúpi vláde Srbska návrh zákona, ktorý samostatne vypracovala.

Rozpočet nebol jediným bodom, ktorý vyvolal polemiku. Ostrejšia debata sa viedla aj okolo návrhu na nového pokrajinského verejného právneho zástupcu, keďže doterajší Daniel Tomašević podal demisiu na tú funkciu. Za novú pokrajinskú verejnú právnu zástupkyňu je zvolená Jelena Pušićová, doterajšia námestníčka pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá. Členovia opozície vyjadrili svoj nesúhlas k tomuto návrhu preto, že sa o rozhodnutí predsedu AP Vojvodiny Bojana Pajtića dozvedeli z tlače. Ako aj preto, že sa v určitých médiách meno Jeleny Pušićovej spájalo s rôznymi aférami v Novom Sade počas mandátu bývalého novosadského primátora Igora Pavličića, keď bola Pušićová poverená komunálnymi záležitosťami. Novozvolená pokrajinská verejná zástupkyňa je manželkou Bogdana Pušića, ktorý v ten istý deň podal demisiu na funkciu zástupcu náčelníka služby Kri-

Dve tlačovky Dvojhodinová prestávka bola využitá na dve mimoriadne konferencie pre novinárov.

Prvá avizovala konferenciu Demokratická strana a narýchlo po nich aj Srbská pokroková strana. Pred budovou vlády AP Vojvodiny členovia Demokratickej strany v čele s predsedom Draganom Đilasom a podpredsedom Bojanom Pajtićom prví vystúpili pred novinárov. Zamerali sa na zatknutie funkcionára DS Borislava Novakovića, ktoré Bojan Pajtić ocharakterizoval ako zverské. Podľa neho takým konaním sa popiera každá idea spravodlivosti a slobody občanov v Srbsku a takým imidžom sa Srbsko nikdy nedostane do Európskej únie. Zvrhnutý belehradský primátor Dragan Đilas vyhlásil, že Novakovićovo zatknutie nie je právne, ale politické. Avšak na ich vyhlášky repliku mali členovia Srbskej pokrokovej strany. Predseda poslaneckého klubu SNS v Zhromaždení Vojvodiny Predrag Matejin vyhlásil, že vystúpenie Demokratickej strany bolo narúšaním právnych noriem a svojrázny nátlak na súdnictvo a sudcov, ktorých si sami zvolili. Vystúpenie pred vládou Vojvodiny označil za neprimerané.

minalistickej polície a vedúceho pracovnej skupiny, ktorá mala preskúmať 24 sporných privatizácií.

J. Pániková 5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

FÓKUS KONFERENCIA O VEREJNOM SERVISE VOJVODINY V NOVOM SADE

z rozpočtu, z predplatného a z komerčných príjmov. Moderátorom prvého panelu bol Dimitrije Boarov.

V druhej panelovej diskusii hoorganizácii Pokrajinského se- a moderné médium na mieru ob- hodín programu na dvoch tele- vorili najprv Slobodan Budakov, býkretariátu pre kultúru a verej- čanov Vojvodiny. Túto mediálnu víznych a troch rozhlasových ka- valý generálny riaditeľ RTV NS a Boné informovanie v pondelok 30. ustanovizeň očakáva reorganizácia, náloch. Z toho je až 83 % progra- ris Bergant, predstaviteľ EBU. O septembra v Štúdiu M v Novom ktorá by sa mala ukončiť do roku mov, ktoré vyprodukujú v RTV vo špecifikách programov RUV – RTV Sade prebiehala konferencia Ces- 2017. Dnes sa snažia prekonať veľ- veľmi nepriaznivých podmienkach v rečiach národností sa zmienil ty rozvoja Verejného servisu Vojvo- kú krízu. Svedectvom čoho je aj finančnej a technologickej krízy. V koordinátor týchto programov Atidiny. Takmer päťhodinové podu- táto konferencia, zameraná na to, uplynulom polroku boli až v takej la Marton. Politológ Pavel Domojatie pozostávalo z otváracej časti, akým spôsobom ju prekonať. Na situácii, že zastavili práce v terénoch ni a Dinko Gruhonjić, predstaviteľ dvoch panelových rozpráv a záve- záver prvej časti konferencie ho- a nemali ani papier na tlačenie. mediálnej koalície, sa upriamili na tému občianske v protirečnej diskusie, v ktorej boli schvá- vorili Dragana Soklade s nacionálnym. Palomonová Nikolilené aj závery konferencie. vel Domoni kladne zhodPodujatie otvoril Slaviša Grujić, ćová, vedúca Odnotil vysielanie Paleta, v pokrajinský tajomník pre kultúru a delenia pre médiá ktorom sa príspevky verejné informovanie, ktorý po- v OBSE v Srbsku, menšinových redakcií ukázal na skutočnosť, že nedávno ako aj Maja StojaRTV titulkujú v srbčine, pre ťažkú situáciu v RUV – RTV novićová, predDinko Gruhonjić medziiVojvodina takmer prestali pracovať. staviteľka Kanceným povedal, že je teleV posledných rokoch televízia a roz- lárie Rady Európy vízne predplatné vlasthlas preukázali značný programo- v Srbsku, manane účastinami občanov v vý pokrok, čo je výsledkom úsilia žérka regionálnetom zmysle, že im umožzamestnancov týchto médií. Aj ho projektu pre ňuje vplývať na program preto S. Grujić ocenil, že ide o usta- médiá v RE. Vyjaprostredníctvom komunovizeň, ktorá má potrebný po- drili presvedčenie, nikácie s médiami a vytenciál. Preto sa nesmie stať, aby že sa zákonnými Promotéri prvej časti konferencie o Verejnom servise jadrovaním svojich poprišla do situácie, že nie je benzín riešeniami podarí Vojvodiny trieb. Druhú panelovú na odchod do terénu. Pokrajinský udržať kvalitu prodiskusiu moderoval Siniša Isakov.

Vzhľadom na to, že nemajú vlasttajomník zdôraznil, že musia dostať gramov a že sa RTV bude rozvíjať vlastnú budovu, lebo v bombar- v správnom smere. Na ukážku na nú budovu, pracujú na piatich rozličných lokalitách. Už 14 Závery ako podstata dovaní v roku 1999 Celkom na záver konferencie rokov za tie priestory plaboli zničené budovy návrhy záverov sformulované v tia prenájom. Záverom RTV, ako aj to, že je jeho výkladu bola pre- šiestich bodoch prezentovala Dunevyhnutné momietaná ukážka zo sati- bravka Valićová-Nedeljkovićová. dernejšie technické rickej dennej šou Držav- V prvom rade ide o to, že oba vevybavenie pre jej ni posao. O neblahej si- rejné servisy musia byť v rovnonormálne fungovatuácii a o každodenných právnom postavení v Srbsku a že nie. V tomto smere zápasoch so zastaranou vlastnú funkciu potvrdzujú plnesa budú snažiť pretechnikou, ako aj o po- ním mediálno-verejného záujmu svedčiť európske intrebách po novej mo- a nie iba ratingom. Pritom musia štitúcie, aby im podernej technike podrob- mať nezávislé a stabilné financomohli. Gordana ne hovoril Jovan Bačić, vanie, kým by podpora z rozpočPredićová, štátna tanámestník generálneho tu musela byť iba dočasným, prejomníčka v Minisriaditeľa RTV pre techni- chodným východiskom. Verejný terstve kultúry a inku, kým sa o kritickej fi- servis Vojvodiny musí mať aj svoformovania, prízvuPozoruhodná návštevnosť v sieni novosadského nančnej situácii zmienila ju stálu adresu, teda svoju budokovala, že oba ve- Štúdia M Vesna Hajderová, ná- vu a nevyhnutné technicko-techrejné servisy – RTS a RTV musia byť rovnoprávne. Ne- videobeame odvysielali príspevok mestníčka generálneho riaditeľa nologické predpoklady, ktoré vyhnutné je pritom, aby štát za- o vysielaní Paleta RTV Vojvodina. RTV pre financie. Poukázala aj na to, umožnia digitalizáciu, čiže fungože v období január – august 2013 vanie v digitálnom formáte. Vebezpečil stabilný prameň financovania. Predplatné v tomto roku Dve panelové diskusie a závery mali o 234 miliónov dinárov menej rejný servis stále musí budovať Aktuálnu situáciu vo verejnom ako v rovnakom období vlani. O multikultúrny a interkultúrny prínezažilo v praxi, čo značne sťažilo prácu servisov. Podľa jej slov vlá- servise RUV – RTV v prvej panelo- mediálnom trhu a ekonomike v re- stup pri realizácii programových da Srbska musí nájsť spôsob spla- vej diskusii ozrejmil Slobodan Are- cesii hovoril Goran Cvejić, nezávislý úloh. Je tu i povinnosť angažovať tenia dlhov oboch verejných ser- žina, riaditeľ a hlavný a zodpoved- expert ekonómie médií. Záverom sa na spolupráci s inými verejnými visov a Ministerstvo kultúry a in- ný redaktor TV Vojvodina. Pouká- prvej panelovej diskusie vystúpil servisami a médiami v regióne a formovania sa bude snažiť rovno- zal na to, že RTV nie je taká, aká je Kalman Kuntić, námestník pokra- vôbec v Európe. Jasné je, že si to právne ich podporovať. Generálny jej finančná situácia. Snaha a an- jinského tajomníka pre kultúru a všetko vyžaduje aj sústavné škoriaditeľ RUV – RTV Srđan Mihajlo- gažovanie sa zamestnancov sú verejné informovanie, ktorý po- lenie jeho kádrov. vić poukázal na to, že RTV musí byť maximálne, a pritom tri mesiace ne- ukázal na potrebu kombinovania K. Gažová nezávislé, transparentné, inovačné dostali platy. Denne vysielajú 120 troch prameňov financovania RTV:

Z krízy na cestu rozvoja V

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

5

FÓKUS ÚSTREDNÁ BUDOVA UNIVERZITY V NOVOM SADE

Dvere vedy otvorené dokorán A

publikových a pokrajinských prostriedkov, rozlohy päťtisíc štvorcových metrov úplne vybaveného priestoru, je podľa predsedu pokrajinskej vlády Dr. Bojana Pajtića výsledkom viacročného úsilia a naplnením celé desaťročia pretrvávajúcich snov, ktoré snívali študenti, prednášatelia a spolupracovníci Univerzity v Novom Sade. Uviedol, že vláda Vojvodiny zdedila pred rokmi tri škaredé stavebné kostry: Pôrodnicu, Urgentné stredisko a Rektorát univerzity, všetky ako prejav a následok našej už prísloRektor Miroslav Vesković: Univerzita je vždy jedvečnej neným veľkým staveniskom ochoty netembrový deň, daždivý a sychravý, dokončiť všetko, čo sa začalo. Keno náladou účastníkov istým spô- ďže sú však krédom pokrajinskej vlády skutky a nie slová, všetky sobom i nevšedne pekný.

Budova, ktorá stála približne tieto objekty sú ukončené, po5,5 milióna eur európskych, re- dotkol Dr. Pajtić, ktorý budovu

k by sa malo parafrázovať známe Niet takej pesničky, čo by konca nemala, tak by jednou z možností mohlo byť i Niet takej stavby, ktorú raz neukončia. Slová ako uliate na ústrednú budovu Univerzity v Novom Sade, ktorej stavba štartovala dávneho roku 1995, aby o rok bola prerušená a len pred dvoma rokmi zase obnovená. Jej slávnostné otvorenie prebiehalo v posledný sep-

21,3 na 18,3 percenta účasti v celkovom počte domácností.

Crna Trava je obcou s najmenšou priemernou veľkosťou (19,2), so štyrmi (18,3 percenta). domácností: 2,09 člena. ZároVo Vojvodine je s jedveň je v nej i najviac týchto ným členom 23,6 pers jednou osobou: až 41 percenta, s dvoma 26,5, s cent celkového počtu. Drutromi 19,6, so štyrmi hou pozoruhodnou obcou členmi 18,3, kým je s je Tutin, v ktorej viac ako popiatimi členmi čosi nad lovica rodín, presnejšie 51 7 percent domácnospercent, má alebo päť alebo tí. šesť a viac členov.

Ak sa pozoruje podV Srbsku je celkovo 166 ľa regiónov, tak najviac 053 domácností so šesť a členov v priemere viac členov alebo 6,7 permajú domácnosti v obcenta ich celkového počtu. lasti Šumadije a záNajviac ich je v oblasti Šupadného Srbska – 3,06. madije a západného Srbska Na druhej pozícii sú (60 808), potom vo výjužné a východné chodnom a južnom Srbsku Srbsko s 2,98 člena, na (44 536), najmenej zase v tretej Vojvodina s 2,76 Belehradskom regióne (26 a na štvrtej Belehrad s 875). Vo Vojvodine je taký2,73 člena na domác- Na ilustračnej snímke: najviac je domácností chto mnohopočetných dos dvoma členmi nosť. mácností 33 834.

Najvýraznejšie zmeny v štruk- u tých druhých si v uvedených túre domácnosti si v období rokoch možno všimnúť pokles z O. Filip

SVETLO SVETA UZREL ĎALŠÍ ŠTATISTICKÝ ZVäZOK

Štruktúra domácností P

o letnej prestávke štatistika sa zase činí. Koncom septembra svetlo sveta uzrel ďalší, teda desiaty zväzok údajov vyplývajúcich z predvlaňajšieho sčítania obyvateľstva, domácností a bytov.

Ide o počet členov tej-ktorej domácnosti, chápanej ako rodinné alebo iné spoločenstvo osôb, ktoré spolu bývajú a spoločne trovia svoje príjmy na uspokojenie základných životných potrieb, ako napríklad bývanie alebo stravovanie. Do kategórie domácností patrí i každá osoba, ktorá vo chvíli sčítania žila sama, prípadne s inými, ale svoje príjmy netrovila spolu s nimi.

Priemerná domácnosť u nás má 2,88 člena. Z celkového počtu 2 487 886 domácností najviac ich má dvoch členov (25,6 percenta). Nasledujú tie s jedným členom (22,3), s troma členmi

6

30. septembra slávnostne otvoril.

Minister vzdelávania, vedy a technologického rozvoja vlády Srbska Pohľad na budovu zvonku prof. Dr. Tomislav Jovanović podotkol, že in- mernosť spravidla omnoho drahvestície do vedy nie sú spotrebou, šia.

Priestory dané do prevádzky ale vkladmi na mieru budúcnosti, ktorej sa všetci musíme pri- rovno v podvečer začiatku novéspôsobovať vlastným pričinením ho školského roku 1. októbra patsa i zmenami. Novosadskej uni- ria nielen Univerzite v Novom verzite poprial, aby obsadila čím Sade, ale aj iným inštitúciám: lepšiu pozíciu na top rebríčku Agentúre pre rovnomerný regionajlepších svetových univerzít, nálny rozvoj APV, Nadácii pre riekeďže ide o jeden z najvýznam- šenie bytových potrieb mladých nejších pilierov afirmácie nášho pedagogických a vedeckých praštátu. Rektor univerzity prof. Mi- covníkov a umelcov, Biosense roslav Vesković kvitoval, že je stredisku, Študentskému parlaukončenie budovy záväzkom a mentu... Pod širokými strechami je podnetom všetkým hľadať adek- ozaj dostatok miesta nielen pre vátne spôsoby, aby táto prispela vedu, ale aj pre mladosť a kultúk zveľadeniu pôsobenia univerzity ru. Práve to Nový Sad v tejto časa iných inštitúcií. Zmieňujúc sa o ti mesta celé roky potreboval. Aj modernom rektoráte zopakoval, sa ho konečne dočkal. že výnimočnosť má vlastnú cenu, O. Filip ale že je na dlhšie dráhy priemedzi dvoma sčítaniami možno všimnúť v prípade tých s jedným, prípadne so štyrmi členmi.

U prvých došlo k vzrastu z 20 (v roku 2002) na 22,3 člena (2011),

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

FÓKUS

SLOVO DALO SLOVO: JIŘI SÝKORA, MEDZINÁRODNÝ VYŠEHRADSKÝ FOND (MVF)

Nepreberné množstvo aktivít P

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

– V prípade lokálnych samospráv, aké aktivity prichádzajú do úvahy?

– Lokálne samosprávy sú druhým najčastejším prijímateľom prostriedkov. V obrovskej väčšine prípadov ide o neziskové organizácie, o samosprávy, miestne úrady. V podstate mnohí kopírujú partnerstvá, ktoré už mali. Spo-

O. Filip

INÝ NÁHĽAD

že sme stadiaľto vlastne nikam ani neodišli.

– A tie programy spolupráce?

– Máme ich niekoľko, zaujímavých pre uchádzačov v Srbsku. Tu na pôde Univerzity v Novom Sade sa predovšetkým snažím upozorniť na Vyšehradský štipendijný program umožňujúci študentom študovať na ľubovoľnej akreditovanej vysokej škole, buď súkromnej alebo verejnej, vo všetkých krajinách Vyšehradskej štvorky. Zároveň ten program funguje i opačne, čo znamená, že i študenti českí, maďarskí, slovenskí a poľskí môžu prísť študovať na ktorúkoľvek akreditovanú univerzitu v Srbsku.

Univerzita v Novom Sade v tom môže byť univerzitou – prijímateľkou.

Okrem týchto štipendijných programov máme i granty, ktoré sú k dispozícii v podstate ktorémukoľvek žiadateľovi, ako je napríklad mimovládna organizácia, univerzita, samotná škola, verejná inštitúcia, ale aj menšia súkromná spoločnosť. V podstate, ktokoľvek má akýkoľvek nápad a vykonáva akúkoľvek aktivitu v záujme spolupráce s Vyšehradským regiónom, tak má možnosť požiadať o finančnú podporu na takéto aktivity.

Ďuro Varga

ri našom pretrvávajúcom finančnom suchu akékoľvek zahraničné prostriedky akoby mali cenu zlata.

Jedným z ich možných prameňov je i Medzinárodný Vyšehradský fond (MVF), na konte ktorého je od čias založenia v júni roku 2000 dodnes, viac Jiři Sýkora ako päťtisíc grantových a mobilných projektov. O čo vlastne ide a kto si môže nárokovať na ne, ozrejmil v rozhovore pre Hlas ľudu jeho predstaviteľ Jiři Sýkora počas nedávneho septembrového pobytu v Novom Sade?

– Aké sú možné formy spolupráce vašej organizácie so Srbskom?

– My sa v podstate snažíme čím viac otvoriť nielen k Srbsku, ale aj k celému západnému Balkánu, pretože sme stále najviac boli a sme orientovaní na Vyšehradský región a jeho štyri krajiny: Českú republiku, Maďarsko, Poľsko a Slovensko. Od roku 2012 je tu i orientácia na krajiny tzv. východného partnerstva, predovšetkým Ukrajinu, Bielorusko a Moldavsko, ako i južný Kaukaz. Do vášho regiónu sa opäť vraciame, pretože sme sa o Balkán vždy starali, mali sme tu mnohé projekty, a tak sa snažíme byť zase prítomnejší v ňom. Zvyknem vravieť,

lupracujú napríklad na rozvoji turizmu, nadväzujú na kultúrne aktivity, ktoré spolu podnikali. Tam je v podstate nepreberné množstvo aktivít, ktoré možno financovať. Nie je to obmedzené. Keď ide o hodnotu, tak je tou hornou hranicou u tých malých grantov 6 000 eur. Spravidla ide o podporu nejakej menšej akcie: malej konferencie, tvorivej dielne, seriálu malých koncertov. Štandardné granty sú vo výške 10- – 15 000 eur. Tá suma môže byť i väčšia, pretože nemusí byť obmedzená.

– Na záver s ktorými z tunajších krajín máte najvyvinutejšiu spoluprácu?

– Tá spolupráca je štandardná a dobrá so všetkými krajinami.

Srbsko je z pohľadu štatistického najviac podporovanou krajinou. Je to aj prirodzené, lebo sú tu na juhu spoločné hranice s našou členskou krajinou Maďarskom.

Od nového roku podporujeme i niekoľko projektov v Bosne a Hercegovine. Mali sme projekty aj v Albánsku, v Chorvátsku, v ďalších štátoch, no Srbsko je v tomto stále číslom jeden.

7

FÓKUS VÝSLEDKY PRÁCE KANCELÁRIE PRE INKLÚZIU RÓMOV

Vzdelávanie ako východisko B

líži sa záver roka a postupne nastupuje čas súvah. Kancelária pre inklúziu Rómov vlády AP Vojvodiny v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity v Novom Sade zorganizovala prezentáciu vlastnej činnosti, ako aj výsledkov dosiahnutých v procesoch zlepšenia postavenia Rómov v pokrajine. Jej prvým aktérom bol riaditeľ kancelárie Duško Jovanović, ktorého výklad v stredu 25. septembra so záujmom sledovali tak univerzitní profesori z krajín regiónu, ako aj medzinárodní experti v oblasti ľudských práv.

Na úvod prezentácie účastníkom sa prihovoril Miroslav Vasin, pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Vyzdvihol, že sa Vojvodina môže hrdiť tým, že zastrešuje uvedenú kanceláriu. Uviedol, že z Bruselu prišla ponuka, aby im tento model ukázali, lebo takúto kanceláriu má málo európskych regiónov. Vojvodina je pritom jediným z nich, v ktorom jestvuje vysokoškolská vzdelávacia ustanovizeň, kde sa vyučuje v róm-

skom jazyku a školia sa kádre, ktoré neskoršie budú vzdelávať príslušníkov tejto menšiny v ich materinskom jazyku. Lebo Novosadská univerzita je už dlhšie naplno zapojená do uvedených

trebné žiadne vzdelanie. Prostredníctvom programov podporených EÚ sa vo Vojvodine príslušníkom tejto menšiny podarilo založiť viac ako 80 svojich podnikov. Aj Rómky sú aktívnymi

Zo stredajšej prezentácie práce Kancelárie pre inklúziu Rómov

procesov. Pri zakladaní Kancelárie pre inklúziu Rómov počet rómskych študentov sa mohol napočítať na prstoch jednej ruky, kým ich je dnes viac ako 350.

Týmto sa búrajú stereotypy, že sa Rómovia zaoberajú len takými činnosťami, na ktoré nie je po-

ÚSTREDNOU TÉMOU uplynulej, v poradí 17. Medzinárodnej ekologickej konferencie usporiadanej Ekologickým hnutím Nového Sadu a šiestimi spoluusporiadateľmi z troch krajín – Srbska, Ruska a Talianska, bola Ochrana životného prostredia miest a prímestských osídlení. Cieľom vedeckého podujatia, ktoré prebiehalo od 25. do 28. septembra v Novom Sade, bolo vrhnúť dôkladný pohľad na javy a príčiny narúšania ekologickej rovnováhy, zistiť stupeň ohrozenosti životného prostredia miest, zabezpečiť informačno-komunikačný základ rozvoja strednodobých strategických programov ich udržateľného rozvoja. Ústredným výsledkom príprav konferencie a trojdňového snemovania mnohých expertov a vedcov je tematický zborník v angličtine, na takmer 600 stranách, v ktorom sú do detailov rozpracované rôzne segmenty vplyvov na naše životné okolie (na snímke).

O. F.

účastníčkami rôznych druhov školení, postupne sa emancipujú, chodia na preventívne lekárske prednášky a prehliadky. Ako povedal M. Vasin, napriek tomu všetky výsledky sú stále kvapkou v mori, lebo rómsky problém je natoľko náročný a zloži-

tý, že je akákoľvek aktivita len prvým krokom. Predsa však ani na koniec dráhy sa nemožno dostať, ak sa nepodnikne ten štartovací krok. Vasin hovoril aj o katastrofálne zlých, priam otupných bytových a infraštruktúrnych podmienkach, v ktorých Rómovia žijú, podčiarkujúc, že je prioritným cieľom zlepšiť stav v tejto oblasti za pomoci európskych fondov.

Množstvo aktivít, ktoré Kancelária pre inklúziu Rómov – jediná tohto druhu nielen v Srbsku, ale aj v Európe – doteraz realizovala vo Vojvodine, ozrejmil jej riaditeľ Duško Jovanović. Sústredil sa pritom najmä na päť základných oblastí – vzdelávanie, bývanie, zamestnávanie, zdravotníctvo a ľudské práva. Prízvukoval, že zo všetkých doterajších skutkov a skúseností jasne vyplýva, že je práve vzdelávanie jedinou cestou zo začarovaného kruhu chudoby a biedy. Je to síce najdlhší proces, no jediný, ktorý zaručuje úspech.

E. Š.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ĐORĐE MRKIĆ, ZÁSTUPCA PREDSEDU VČELÁRSKEHO SPOLKU JOVANA ŽIVANOVIĆA

Tri najčastejšie druhy – Nedávno ste kvitovali, že je náš med veľmi hľadaný na zahraničných trhoch. Aký podiel má Vojvodina v tom, aj aké druhy medu sú najčastejšie u nás?

– Hoci zatiaľ nemám konkrétne údaje o tohtoročnom exporte, nazdávam sa, že viac ako polovica, možno dokonca až sedemdesiat percent nášho medu, ktorý sa ocitol na cudzích trhoch, je vyprodukovaný vo Vojvodine. Keď ide o druhy medu, tak sú v pokrajine tie všetky, aké možno nájsť aj v celom štáte. No osobitný význam má Frušká hora, v ktorej sú obrovské lipové lesy patriace k najväčším v Európe. Znamená to, že tu vznikajú i veľké množstvá lipového medu. Netreba zabúdať ani Báčku a Banát, kde sú veľké rozlohy pod slnečnicou. V čase jej kvitnutia sa v týchto dvoch oblastiach zoskupuje veľký počet včelárov z celého Srbska. Na treťom mieste by som vyzdvihol med z repky olejnatej.

Zaznamenal: O. Filip

8

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA OBCE STARÁ PAZOVA

V rozpočte miliarda dinárov menej Z

výšenú pozornosť výborníkov na zasadnutí Zhromaždenia obce Stará Pazova v utorok 24. septembra zaujal návrh opravného rozpočtu obce a verejných podnikov, ako aj opätovná voľba riaditeľov verejných podnikov.

Hlavnou príčinou schválenia opravného rozpočtu nielen obce, ale aj verejných podnikov je znížený prílev prostriedkov do obecnej pokladnice. To konkrétne znamená, že sa do pokladnice Obce Stará Pazova z plánovaných 4 354 425 000 dinárov reálne môže uskutočniť prílev v sume 3 334 827 000 dinárov. Z tejto sumy 1,6 miliardy dinárov sa použije pre potreby Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova, 575 miliónov je určených pre zamestnaných v obecných službách, okolo 653 miliónov na zaplatenie služieb a tovaru, kým pre potreby občanov MS Stará Pazova bude priamo z účtu obce alebo z verejných pod-

nikov usmernených 590 miliónov dinárov... To sú len niektoré položky z finančných ukazovateľov o rozpočtových príjmoch a výdavkoch.

Najväčšiu rozpravu vyvolala téma investičných vkladov. Najviac sa pritom polemizovalo o dynamike výstavby kanalizácie. Všetci sa zhodli, že je výstavba kanalizácie prvoradá záležitosť. V tejto súvislosti Nedeljko Kovače- Nedeljko Kovačević, riaditeľ Direkcie vić, riaditeľ Direkcie pre pre výstavbu obce výstavbu obce, povedal: Obec Stará Pazova nemá. Preto „Aby sa vystavala kanalizácia vo mienime rokovať s potenciálnyvšetkých osadách obce, na zá- mi zahraničnými a domácimi klade ideového projektu treba partnermi o verejno- súkromvybudovať 223 km a 16 789 prí- nej koncesii.“ pojok. Cena výstavby jedného Na zasadnutí sa hovorilo aj o hametra je 110 eur a cena prípojky várii na primárnom kolektore me431 eur. Bez filtrov treba zhruba dzi Starou a Novou Pazovou s 25 miliónov eur, a toľko peňazí poznámkou, že žiadali peniaze z

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Dlhá rozprava o kádrových riešeniach V

pondelok 30. septembra sa konalo štrnáste zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd. Keďže od posledného zasadnutia ubehlo viac ako dva a pol mesiaca, hrozilo nebezpečenstvo, že obecný parlament bude rozpustený a zavedené dočasné opatrenia. Hoci rokovací program nebol príliš rozsiahly, zasadnutie predsa trvalo takmer deväť hodín a skončilo sa až podvečer. K takému priebehu zasadnutia prispel predovšetkým prvý bod, v ktorom výborníci rokovali o správe o uskutočnení obecného rozpočtu v prvých šiestich mesiacoch bežného roku, ktorú potom schválili. Nasledovali štyri relaxujúce body, ktoré zdolali relatívne rýchlo. Pri rozhodnutí o realizácii Plánu podrobnej regulácie bloku 90/a v meste Šíd opozícia podala pripomienku, že sa tu vychádza v ústrety občanom, ktorí v tomto bloku vybudovali objekty a ktoré teraz môžu byť legalizované.

K rozhodnutiu o založení Galérie obrazov Savu Šumanovića v Šíde ako ustanovizne kultúry národné5. 10. 2013

40 /4563/

ho významu nebolo pripomienok.

Takisto bez pripomienok schválili zmeny rozhodnutia o komunálnej hygiene a službách. Po schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k používaniu mena Šíd v názve ženského Hádzanárskeho klubu Radnički atmosféra v sieni zrazu stúpla, lebo sa začala viesť spoločná rozprava o nasledujúcich šiestich bodoch, v ktorých sa rozhodovalo o vymenovaní riaditeľov verejných podnikov, zakladateľom ktorých je Šídska obec.

Odznelo hodne ťažkých slov, ktoré najčastejšie nijako nesúviseli s rokovacím programom, ale boli skôr vyslovené ako urážka alebo provokácia, pričom najhlasnejší boli výborníci Demokratickej strany. Základné pripomienky opozície smerovali k tomu, že sa pri navrhovaní kandidátov nedodržiavali zákonné predpisy. Koalícia pri moci svoje návrhy obhajovala tým, že konečné slovo pri vymenovaní riaditeľov má Zhromaždenie obce. Po uzavretí rozpravy za nových riaditeľov verejných podnikov na nasledujú-

HLAS ĽUDU

ce štyri roky vymenovali: Zorana Semenovića za riaditeľa VP pre bytové služby a stavebný pozemok, Aleksandra Jovanovića za riaditeľa VKP Vodovod, Predraga Vukovića za riaditeľa VKP Standard, Milana Jandrića za riaditeľa VP pre urbanizmus, Nikolu Vidića za riaditeľa Rádia Šíd a Miodraga Markovića za riaditeľa VP Športové stredisko.

K uvoľneniu z funkcie úradujúceho riaditeľa Turistickej organizácie Obce Šíd Milana Jandrića a jeho vymenovaniu za riaditeľa tejto organizácie na mandátne obdobie štyroch rokov nebolo pripomienok, ale za jeho vymenovanie hlasovali iba výborníci vládnej koalície.

Prudká rozprava sa znovu viedla v súvislosti s ďalšími štyrmi bodmi, v ktorých sa rozhodovalo o uvoľnení predsedu Dozornej rady VP Športové stredisko Dejana Logarušića, ktorý sa musel zrieknuť tejto funkcie, lebo zastáva aj funkciu člena Obecnej rady. Opozícia pripomenula, že sa Zhromaždenie nemuselo dostať do tejto si-

Ministerstva životného prostredia, ale ich doteraz nedostali.

V rozprave bolo slov aj o nadmernom zamestnávaní v minulosti vo verejných podnikoch Čistoća a Vodovod a kanalizácia.

Mgr. Milan Končarević, riaditeľ VP Čistoća, uznal, že toho času je v tomto podniku zamestnaných 189 osôb a že prepúšťanie z práce nadbytočných (politické zamestnávanie) je možné robiť len podľa platných zákonov.

Keďže minulé leto boli vypísané súbehy na voľbu riaditeľov verejných podnikov, na tomto zasadnutí Zhromaždenia obce Stará Pazova znovu zvolili všetkých riaditeľov, ktorí tieto funkcie zastávali aj doteraz.

Schôdza trvala 6 hodín. S otázkami a pripomienkami vystúpili Srđo Komazec (SRS), Slobodan Popović (SPS) a Zoran Vukašinović (SPS). Všetkých 39 bodov rokovacieho programu výborníci schválili aklamáciou jednohlasne – a bez prítomnosti výborníkov SRS a DS. Katarína Verešová tuácie, keby ich pred niekoľkými mesiacmi poslúchli a nevymenovali väčšinu členov dozorných rád verejných podnikov. Potom predsa väčšinou hlasov vymenovali Dušana Maukovića za nového predsedu Dozornej rady VP Športové stredisko. Rovnaká scéna sa zopakovala pri uvoľnení Ivicu Jovića z funkcie člena Dozornej rady VP pre urbanizmus. Na jeho miesto vymenovali Miroljuba Cvijanovića.

Rozpravu znovu podnietil člen Obecnej rady Dragan Gutić, ktorý pre nezlučiteľnosť dvoch verejných funkcií – člena Obecnej rady a predsedu Dozornej rady VP pre bytové služby a stavebný pozemok – podal demisiu a na všeobecné prekvapenie sa zriekol funkcie člena Obecnej rady. Toto jeho gesto nastolilo nové otázky a úlohy, lebo zhromaždenie muselo zvoliť nového člena rady. Predseda Obce Šíd Nikola Vasić využil príležitosť a podal návrh zvoliť jedného člena namiesto Dragana Gutića a ešte jedného člena na uvoľnené miesto. Po volebnej procedúre za nových členov Obecnej rady zvolili Đorđa Stevanovića zo Šídu a Milanka Gačića z Bačiniec.

St. S.

9

Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

V znamení dianí na mestskej politickej scéne P red zasadnutím Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 27. septembra dve politické strany zorganizovali dve performancie.

Treća Srbija pokračovala s akciou Špinavé prádlo, a potom mládež Srbskej pokrokovej strany (SNS) v žalárnom oblečení s maskami Borislava Novakovića a Bojana Pajtića mali performanciu Všetci my sme Boro.

V rovnakom duchu pokračovalo aj samotné zasadnutie, počas ktorého výborníci DS vyložili heslá „Ponosan sam što sam meta!”; „Bora u zatvoru, a Mirović ministar?!

Gde je tu pravda?”; „Vašu nesposobnost ne možete pokriti političkim hapšenjima!” Diskusia sa tiež niesla v znamení aktuálnych dianí na mestskej politickej scéne a nedávnych zatknutí popredných mestských politikov a podnikateľov.

Z tých dôvodov predseda ZM Nový Sad prof. Dr. Siniša Sević dva razy

Pôvodne bolo naplánovaných 30 bodov rokovacieho programu a pred začiatkom prvého jesenného zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový Sad pribudlo ďalších 18, nuž schôdza potrvala do 23.00 h. Na úvod predseda Sević informoval, že výborníčka DS Slađana Križanićová vystúpila z tejto strany a ďalej vystupuje samostatne. V pokračovaní výborníci medziiným rozhodli, že od 1. januára 2014 úhradu za ochranu a zveľadenie životného prostredia (ekologický dinár) občania budú platiť Mestskej daňovej správe, a nie ako teraz prostredníctvom VKP Informatika. Cena zostane rovnaká: pre občanov 1 din./m2 bytového priestoru a pre majiteľov, čiže používateľov podnikateľských priestorov 3 din./m2.

O pláne podrobnej regulácie regionálnej depónie v Novom Sade sa viedla dlhšia rozprava. Opoziční výborníci (SRS, DS a LSV) totiž mie-

Akcia Špinavé prádlo pred začiatkom zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový Sad

prerušil zasadnutie a pozval na rozhovor šéfov výborníckych skupín. Bolo to trápne počúvať, ak máme na zreteli, že komunálne a iné veci dôležité pre Novosadčanov zostali v tieni straníckych hádok. Výborníci opozície k tomu kritizovali neprítomnosť primátora mesta Miloša Vučevića na zasadnutí, na čo im šéf výborníckej skupiny SNS Aleksandar Milovančev povedal, že je primátor na trojdňovej návšteve Kosova a Metóchie, kam s delegáciou odniesol humanitárnu pomoc.

10

nia, že depónia ohrozí kvalitu života občanov, najmä na Klise a v okolitých sídliskách, a dožadovali sa, aby sa rozhodnutie o tejto záležitosti odročilo. Avšak vládnuca väčšina zastáva názor, že je spomenutý plán prvým krokom k rozvoju doterajšej skládky, ktorá by mala prerásť na modernú depóniu, z ktorej mesto bude mať osoh.

Pri rozprave o vlaňajšej práci Strediska pre sociálnu prácu sa diskusia zostrila a v takom ovzduší sa rokovalo i o realizácii rozpočtu Mesta Nový Sad v prvých šiestich

Performancia mládežníkov SNS

mesiacoch tohto roku. Príjmy mestskej pokladnice v prvom polroku dosiahli 9,2 miliardy dinárov, čo je 84,3 % z plánovaného. Výdavky boli čosi viac ako 5 miliárd dinárov, čiže 46,5 % z plánovaného. Po schválení správy o realizácii rozpočtu sa hovorilo o realizácii programov investičných aktivít verejných komunálnych podnikov. Opoziční výborníci kritizovali vládnucu väčšinu, že minuli málo peňazí vzhľadom na sumu, akú mali k dispozícii.

Výborníci Zhromaždenia mesta schválili zmeny v programoch pod-

nikania verejných komunálnych podnikov, ako i tarifný systém na výpočet strovenej tepelnej energie diaľkovým systémom.

Z radu kádrových zmien treba spomenúť, že sa novým predsedom Rady pre verejný poriadok, pokoj a bezpečnosť stal Aleksandar Đurđev. Doterajšiu úradujúcu riaditeľku Vesnu Jovičićovú vymenovali za riaditeľku Múzea mesta. Úradujúcim riaditeľom Historického archívu mesta sa stal Petar Đurđev a riaditeľom Novosadského divadla Valentin Vencel.

E. Šranková

DESIATKA, STOVKA, BA AJ TISÍCKA motocyklov, mikrobusov, traktorov, ťahačov a autobusov sa za hodinu a(lebo) denne premelie najfrekventovanejšou Ulicou Juhoslovanskej ľudovej armády v Kovačici, či už smerom do Pančeva a Belehradu alebo smerom do Zreňaninu a Nového Sadu. Hrmot, lomoz, treskot tu počuť neustále. Od rána do večera, hoci výnimkou nie je ani noc. Takmer týždňovú prestávku spôsobili práce na kanalizačnej sieti v osade insity, následkom čoho 26. septembra uzavreli časť Druhej ulice od Ulice bratstva a jednoty až po Ulicu Mihajla Pupina. Magistrálna cesta pre odvádzanie odpadových vôd kanálom bola prekopaná: na rohu Hviezdoslavovej a JĽA a na nároží Maršala Tita a JĽA. Podľa slov vedúcich z pančevského Finnet inžinjeringu Ing. Predraga Gavrilovića a Aleksandra Ratkovića, šéfa staveniska, „pod magistrálu“ dávajú ochranné oceľové potrubie a naň PVC rúrovod. Keby počasie žičilo, záverečné práce vrátane asfaltovania rozkopanej cesty naplánovali na začiatok októbra.

J. Špringeľ

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD BELEHRAD

Na viacnásobných križovatkách I

vovi Andrićovi sa najviac páčilo rozmanitými možnosťami zábavy. hrade sa spoločenský a kultúrny žinebo nad Belehradom: vždy pek- Mesto označujúce sa za mesto bu- vot Slovákov v poslednom čase zinné a bohaté sťa úhrada divnému dúcnosti juhovýchodnej Európy, je tenzívňuje predovšetkým vďaka tamestu za všetko, čo nemá, alebo úte- na križovatke ciest východnej a zá- mojšiemu evanjelickému cirkevnécha kvôli všetkému, čo by v ňom ne- padnej Európy, pri Sáve a Dunaji. Rozpremalo byť.

Naše mesto sa zmenilo na veľkú stiera sa na 36 000 čakáreň. Všetci čakáme krajšie dni... hektárov. Najväčšou z Belehrad nemá dostatok remesel- jeho sedemnástich níkov. Keď sme si kreslili budúc- obcí je Nový Belehrad nosť, predstavovali sme si ju bez po- s 217 773, najmenšou rúch... Jeden vtáčik je sám na Do- Sopot s 20 390 obyvarćole. Ak je ešte jeden taký v Bele- teľov.

V metropole, ktorá hrade, mali by sme im pomôcť stretnúť sa... Keď sme sa kedysi bavili o vo svojich búrlivých krajšej budúcnosti, nikto nespomí- dejinách často bola ninal, že medzičasom zostarneme. A čená, menila i mená a preto je tak, ako je: budúcnosti je čo- pánov a najdlhšie bola raz viac, nás čoraz menej... rozprával pod Turkami (v rokoch Duško Radović vo svojich chýreč- 1521 – 1867), žijú i Zahraničnými turistami stále vyhľadávaný ných ranných príhovoroch vysiela- dnes príslušníci viac ných pred štyrmi desaťročiami Štú- ako dvadsiatich národov a menšín. mu a. v. zboru, Spolku priateľstva JuMedzi nimi i Slováci, ktorých je oko- hoslovanov, Čechov a Slovákov, Veľdiom B. Belehradčania, milujte a chráňte lo 2 200, hlavne v Boľovciach (pri- vyslanectvu Slovenskej republiky a Belehrad! Ten nemá nikoho iného bližne tisíc) a Dobanovciach (oko- Ambasáde Českej republiky v Belehrade, ako aj vďaka pôokrem vás, – odkazoval sobeniu MOMS od básnik Belehradu. Aj to, že roku 2002... ho rieka Sáva rozdelila na Z aspektu hospoten ľavý a ten pravý. Ľavý, dárstva, v Belehrade ako i z mena vyplýva, je sídli viac než 46 000 nový, moderný, pokrokohospodárskych spový. Pravý je pravicový, staločností, s takmer 57 rý a konzervatívny. V pra000 podnikateľov. Najvom Belehrade je železzastúpenejší je obchod, ničná stanica, v ľavom lespracovateľský prietisko. V ľavom sú noví štumysel, odborné, vedenti, v pravom staré fadecké, technické a inkulty. V pravom Belehrade formačné činnosti, ktosú uličky a favely, v ľarými sa zaoberá okolo vom nové obytné štvrte a 30 000 spoločností. bulváre. V pravom BeleNajviac ich je v Novom hrade sú i staré, prekona- Stred mesta Belehrade (7 989), Stané divadlá, v ľavom sa výlo dvesto). Národnostne sa v prvej rom meste (4 622) a v Zemune (4 lučne pozerá televízia.

Belehrad však nie je len to. Je hlav- osade hlavne prejavujú prostred- 207). V meste pracuje takmer pol miným mestom štátu, menšou eu- níctvom Kultúrno-umeleckého spol- lióna osôb: v rôznych druhoch obrópskou metropolou lákajúcou stú- ku Sládkovič, prípadne Slovenského chodov a v oprave motorových vopajúci počet zahraničných turistov kultúrno-osvetového spolku Šafárik zidiel 86 757, v spracovateľskom kopou podujatí, pohostinnosťou, v osade druhej. V samotnom Bele- priemysle 54 147, v zdravotníctve a 5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

sociálnej ochrane 47 705, vo vzdelávaní 36 005 osôb...

Počas mandátu doterajšieho primátora Dragana Đilasa, prvýkrát zvoleného 19. augusta 2008 a druhýkrát 13. júna vlani a uvoľneného z funkcie 24. septembra, Belehrad hodne prostriedkov vkladal do infraštruktúry (najmä nových mostov), do sociálnej a detskej ochrany, zlepšenia kvality žitia, mestskej dopravy, pomoci dôchodcom... Všetko v záujme lepšej metropoly nárokujúcej stať sa v roku 2020 Európskym mestom kultúry.

Naše hlavné mesto, ktoré sa v záujme toho do budúcna má činiť vo viacerých smeroch, napríklad na odstránení dopravných kolapsov, zlepšení stavu verejných plôch..., má predsa dostatok tromfov uchádzať sa o to, ako aj o iné medzinárodné uznania. Aj pre kultúrne podujatia, akými sú Bitef, Belef, Fest..., aj pre svoje architektonické a historické skvosty, akou je napríklad Kalemegdanská pevnosť, aj pre jedinečné budovy, parky, ulice, rieky... Ďalší kronikár Belehradu Momo Kapor si raz položil otázku: Kde je vlastne srdce môjho mesta? A odpovedal: aj všade, aj nikde. Lebo je málo vecí v ňom, ktoré sme už dakde inde nevideli. No to, čím sa líši od iných a čo tvorí jeho jedinečný duch, sú hádam predovšetkým jeho dve rieky, neskutočné široké nebo a večne uponáhľaní ľudia. A skutočnosť, že sa nikto v ňom necíti ako cudzinec. Lebo Belehrad je, predsa, Belehrad.

Oto Filip

11

Z NAŠICH OSÁD ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Vymenovanie riaditeľov a obecné uznania rvé zasadnutie báčskopetrovského lokálneho parlamentu po letnej prestávke sa uskutočnilo v piatok 27. septembra. Rokovací program pozostával z 22 bodov, ktoré absolvovali za necelé štyri hodiny.

Na základe písomných demisií výborníkov Jána Sabu, Miroslava Pucovského (obaja zo Zjednotených regiónov Srbska – URS) a Robertíny Naďovej (z DS) Zhromaždenie obce schválilo rozhodnutie o zániku ich vý- Novozvolení výborníci slávnostne zložili prísahu borníckych mandátov a predseda ZO Rajko Perić sa im poďakoval posúdilo, a potom aj schválilo Sprá- ciu úradujúceho riaditeľa SVD bude za doterajšiu spoluprácu. Následne vu o práci a Finančnú správu Direkcie vykonávať Ivana Ilićová z Petrovca. Naboli potvrdené mandáty nových vý- pre stavebný pozemok, cestné hos- sledovalo vymenovanie volebných borníkov Radomira Zotovića a Rasti- podárstvo a komunálne činnosti komisií pre voľby na členov rád miestslava Balcu (URS) a Vladislava Gajdo- Obce B. Petrovec na obdobie január nych spoločenstiev B. Petrovec a branského (DS), ktorí zložili prísahu. – jún 2013. Správy ozrejmil riaditeľ On- Maglić. Z funkcie člena Komisie pre urPo týchto úvodných bodoch ZO drej Bovdiš. Schválená bola i ročná banizmus, bytovo-komunálne činschválilo uznesenie o vypracovaní správa o práci na školský rok nosti a ochranu životného prostredia stratégie udržateľného rozvoja Obce 2012/2013 a ročný plán práce na odvolali Miroslava Pucovského a noB. Petrovec na obdobie rokov 2014 – tento školský rok Predškolskej usta- vým členom tejto komisie sa stal Vladislav Gajdobranski; z funkcie čle2020, ktoré ozrejmil predseda obce novizne Včielka.

V pokračovaní zasadnutia ZO roz- na Komisie pre kádrové otázky a praPavel Marčok. Ročný program ochrany, úpravy a užívania poľnohospo- hodlo o určení mesačnej úhrady čle- covné pomery, ako aj Komisie pre dárskych pozemkov na území obce, nov dozorných rád VP Direkcia B. odovzdávanie a preberanie funkcie ako aj Program sanácie a obnovy stat- Petrovec, VP KBP Komunalac Maglić uvoľnili Jána Sabu a do prvej vymekov zasiahnutých živelnými pohro- a VP KBP Progres B. Petrovec. Potom novali Spasoju Prodanova, kým do mami ozrejmil obecný náčelník pre z funkcie odvolali doterajších riadi- druhej Katarínu Zorňanovú. Potom urbanizmus Ján Jovankovič. Keď ide teľov a úradujúcich riaditeľov Direk- z funkcie členky Správnej rady Turiso živelné pohromy, škodu spôsobe- cie, Komunalca, Progresu a Sloven- tickej organizácie Obce B. Petrovec nú na území obce vyhodnotili na ského vojvodinského divadla. Hneď uvoľnili Viktóriu Kováčovú a na jej 768 miliónov din. Potom výborníci v nasledujúcom bode zasadnutia ich miesto vymenovali Marínu Speváschválili dve novelizácie uznesení za- znovu vymenovali za riaditeľov uve- kovú.

V mene Komisie pre uznania Zhropríčinené zákonnými zmenami: o dených podnikov, takže v nasleduzmene formy organizovania Spolo- júcom štvorročnom období funkciu maždenia obce B. Petrovec predseda čenského podniku KBP Komunalac riaditeľa budú vykonávať: v Direkcii Rastislav Denďúr ozrejmil, že komisia Maglić na verejný podnik, tiež o za- Ondrej Bovdiš z Petrovca, v Komunalci na Cenu obce na rok 2013 navrhuje ložení Verejného podniku pre ko- Čedomir Rupar z Maglića, v Progrese Samuela Miklovica, novinára vo výmunálne a bytové práce Progres Báč- Vladimír Turan z Petrovca a podľa roz- službe z Petrovca, čo zhromaždenie sky Petrovec. Zhromaždenie obce hodnutia ZO nasledujúci polrok funk- jednohlasne schválilo. Na osobitné ve-

P

rejné uznania obce boli navrhnutí dvaja kandidáti: Pavel Zima z Kulpína a Viera Turčanová z Hložian. Náhradne na samom zasadnutí na toto uznanie bol navrhnutý aj podnikateľ Ján Triaška z Petrovca. Hlasovaním výborníci rozhodli, že uznania dostanú Pavel Zima z Kulpína a Ján Triaška z Petrovca. Keď ide o športové uznania za rok 2012, zhromaždenie rozhodlo udeliť ich Miroslavovi Ďurišovi z Hložian a Futbalovému klubu Mladosť z B. Petrovca. Výborníci neakceptovali návrh Komisie pre uznania, ktorá na športové uznanie navrhla Klub Herkul z B. Petrovca, ale schválili nový návrh podaný na samom zasadnutí.

Záverečné body venovali posúdeniu a schváleniu iniciatívneho návrhu výborníčky Miloty Tótovej z Kulpína na zmenu ustanovení štatútov miestnych spoločenstiev z územia obce, potom návrhu Komisie pre podania a sťažnosti o pracovnom čase pohostinských a obchodných objektov, remeselníckych dielní a objektov pre usporadúvanie zábavných hier.

Nakoniec ZO schválilo správu o výsledkoch uskutočneného referenda o samozdanení na území MS Hložany na obdobie od 1. 10. 2013 do 30. 9.

2018. Keď ide o výbornícke otázky pani Zorňanová sa spýtala na situáciu v Dome zdravia B. Petrovec. Odpoveď hneď poskytol riaditeľ Ján Rybovič, ktorý povedal, že problémom sú tendre na lieky a kto ich dostane, od toho berú lieky. V DZ Petrovec na lieky mesačne majú 4 milióny din. a do tej sumy sa musia vtesnať. Nasleduje podpisovanie zmluvy a riaditeľ verí, že do konca roka pacienti nebudú narážať na ťažkosti.

K. Gažová

ŠTVRTKOVÁ TLAČENICA NA PAZOVSKOM TRHU a v okolitých uliciach bola na príčine, že tohto septembra zabezpečili podmienky na otvorenie kvantašského trhu. Podľa slov Bogdana Maljevića, zástupcu riaditeľa VP Čistoća, priestor medzi cintorínom a dobytčím trhom na samom konci Zmaj Jovinej ulice je ohradený a urovnaný pre kamióny, traktory a vlečky plné tovaru, z ktorých výrobcovia a predavači každý štvrtok ponúkali svoje výrobky priamo na ulici v okolí zeleného trhu. Odkedy funguje kvantáš, už ich tam niet.

Na novom kvantašskom trhu 26. septembra 2013 sa predávali väčšinou slivky, drevo a kukurica, ale návštevnosť nebola veľká. Slovom ľudia si na nové miesto a nový spôsob musia zvyknúť. kv

12

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V ZDRUŽENÍ ZLATÉ REMESLÁ V PETROVCI PODPÍSALI MEMORANDUM O SPOLUPRÁCI

Možnosť prezentovať sa pod značkou UNESCO V

sobotu 28. septembra v miestnostiach občianskeho združenia Zlaté remeslá v Báčskom Petrovci bolo slávnostné podpisovanie memoranda o spolupráci s Klubom UNESCO Slovakia zo Slovenska. Podpisovateľmi tohto aktu boli predsedníčka združenia Zlaté remeslá Anna Opavská a výkonný predseda Klubu UNESCO Slovakia Marcel Koleštík.

Spolupráca petrovského združenia s pánom Koleštíkom sa začala pred viac ako štyrmi rokmi, keď bol riaditeľom Galérie ľudového umenia vo Vlkolínci na Slovensku.

Vďaka jeho snahám sa výrobky Zlatých remesiel z Petrovca dostali do Ružomberku a Vlkolínca. Podpísaním zmluvy táto spolupráca bude ešte bližšia a Zlaté remeslá, Petrovec a Slováci na týchto priestranstvách sa takým spôsobom ešte väčšmi zviditeľnia mimo našich hraníc.

Klub UNESCO Slovakia je celoslovenská organizácia zastrešená pod UNESCO so sídlom

v Ružomberku. Klub sa zaviazal zastupovať záujmy UNESCO vo sfére kultúry a vzdelávania. Predseda klubu Marcel Koleštík vyjadril potešenie, že podpísali zmluvu práve so Zlatými remeslami z Petrovca, lebo toto združenie nepracuje pre zisk, ale robí z lásky a výsledky, ktoré pritom dosahuje, svedčia, že taká práca má zmysel.

Podpísané memorandum ich bude navzájom zaväzovať k spolupráci. Pre Zlaté remeslá, ako aj Slovákov vo Memorandum o spolupráci Zlatých remesiel a Klubu Vojvodine, podľa slov M. Ko- UNESCO Slovakia podpísali Anna Opavská a Marcel Koleštík leštíka, je to priestor, aby sa mohli prezentovať aj doma, aj v zahraničí pod čik, ktorý vzájomnú spoluprácu posunie značkou UNESCO, ktorá vo svete niečo zna- dopredu.

K. Gažová mená. Podpisovanie memoranda je malý krô-

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY: AKO ŽIJEME? (2)

Trendy obchodného obratu S

potrebiteľské ceny, ceny priemyselných výrobkov, výkupné ceny poľnohospodárskych produktov, životné náklady, maloobchodný obrat – to sú ukazovatele, cez prizmu ktorých možno sledovať, ako na tom so štandardom sme. Väčšina údajov o základných zložkách osobnej spotreby, o príjmoch, nákladoch a spotrebe rodín sa zisťuje na základe ankety o spotrebe domácnosti, ktorá V podmienkach krízy nakupujeme tam, kde je tovar najlacnejší: na má i širší záber. Pro- trhoviskách a v otvorených trhových strediskách stredníctvom nej sa možno dopracovať i k faktom o viacerých vý- cent mesačne míňame na výbavu a údržbu znamných ukazovateľoch životnej úrovne, ako bytov, zdravie, kúpu odevu a obuvi, alkoholicsú podmienky bývania či vybavenosť trvalými ké nápoje a cigarety, rekreáciu a kultúru, iné hmotnými statkami, tiež základné skutočnosti osobné predmety a služby, komunikácie... Čosi o demografických, ekonomických a sociolo- nad dve percentá prostriedkov odchádza na vygických príznačnostiach domácností. V zásade chádzky a necelé percento na vzdelávanie.

Keď sa bližšie pozrieme na Vojvodinu, kde sú priesa eviduje hodnota tovarov a služieb na osobnú spotrebu, bez ohľadu na to, či šlo o kúpu v ho- merné mesačné náklady na osobnú spotrebu rodín o čosi vyššie než je priemer v Srbsku (52 427 ditovosti alebo kúpu úverovú.

Okrem potravín a nealkoholických nápojov, nárov), tak uvedené výdavky vyjadrené rečou čína ktoré odvádzame približne 43 percent, a ná- sel vyzerajú takto. Tunajšia domácnosť na potrakladov na bývanie a energie, na ktoré odchádza viny minie 21 047 din., na tzv. komunálne náklaokolo 15 percent priemernej osobnej spotreby dy (bývanie, energie) 8 342 din., kým na prepravu domácností – 50 072 dinárov – všetky iné trovy odvádza 4 143 din. Na vybavenie a údržbu bytu misú dosť skromné. Preprava odnáša o niečo viac nie presne toľko, koľko i na rekreáciu a kultúru – po ako sedem percent, kým medzi štyri a päť per- 2 659 dinárov, na komunikácie 2 631, na iné 5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

osobné predmety a služby 2 621, na odev a obuv 2 605 dinárov, na zdravie 2 286, na cigarety a alkoholické nápoje 2 049 din. mesačne. V súpise trov sú najskromnejšie zastúpené vychádzky do reštaurácií, kaviarní či pobyt v hoteloch s 1 055 din., ako i vzdelávanie s priemerom 330 din. mesačne.

Keď ide o príjmy domácností, tak sú tie najvyššie v regióne Belehradu, kde je priemer 63 331 din. Vojvodina je na druhom mieste s 54 221 din., čo je o čosi viac od celoštátneho priemeru 53 762 din. Len niektoré prirovnania na reláciách Belehradský región – Vojvodina. Belehrad má najvyššie príjmy z riadnych pracovných vzťahov, čiže 34 157 din. na domácnosť, kým je to vo Vojvodine 22 724 din. V pokrajine sú ale väčšie príjmy pochádzajúce z mimopracovného pomeru. Ide o 2 485 din. mesačne na domácnosť, kým je to v Belehrade 1 106 din. Tunajšia rodina z poľnohospodárstva, lovu a rybolovu priemerne mesačne zarobí 3 469 din., kým v metropole Srbska ide o zanedbateľné sumy. V prípade príjmov v naturáliách tie sú vo Vojvodine 2 705 a v Belehradskom regióne 605 din. na domácnosť. Priemer pre Srbsko je 2 498 din. Najviac takto zarábajú rodiny v regióne Šumadije a západného Srbska: priemerne 3 364 din.

V podstate ide o dosť skromné prostriedky, ukážkou čoho sú najmä súčasné obchodné trendy. Pre skromnú kúpyschopnosť obyvateľstva, ako aj pôsobenie tzv. čierneho trhu, obchodný obrat sústavne klesá. Okrem inflácie ten maloobchodný bol v júli tohto roku o štyri percentá menší než v rovnakom mesiaci vlani.

Obeťou ekonomickej krízy sú hlavne menšie obchody, ako-tak odolávajú väčšie obchodné reťazce.

(V budúcom čísle: Menej zarábame, menej nakupujeme) O. Filip

13

Z NAŠICH OSÁD DNI EURÓPSKEHO DEDIČSTVA 2013

Báčsky Petrovec

Osoh z dejín R

iadení snahou vdýchnuť ta, u nás nosnou témou podujanový život dejinám, milióny tia bolo priemyselné dedičstvo. ľudí v päťdesiatich signatárskych Upriamením pozornosti širšej krajinách Európskeho kultúrneho dohovoru navštívili v uplynulých septembrových týždňoch ozaj obrovskú škálu fascinujúcich miest a podujatí.

Iná krajina – iný aj námet. Švédsko ponúklo účastníkom vzrušujúcu cestu k miestam, ktoré boli stáročia dejiskami stretnutí a obchodov, Holandsko umožnilo návštevníkom za- Z tematickej výstavy v Belehrade žiť štyristo rokov histórie, Švajčiarsko osvetlilo pa- verejnosti na ochranu a revitalinorámu dedičstva prostredníc- záciu priemyselného, ako špecitvom ohňa, svetla a energie, na fickej formy celkového a kultúrSlovensku pozornosť venovali neho dedičstva, nielenže sa popamiatkam duchovného živo- ukazuje na jeho význam, ale sa aj

Komisia pre komasáciu a Obec Báčsky Petrovec v pondelok 23. septembra zorganizovali zhromaždenie občanov, na ktorom prítomní vzhliadli návrh projektu novej cestnej a kanálovej siete v petrovskom chotári. Do tohto návrhu je možné nahliadnuť i v priestoroch Vrbary, v kabinete predsedu obce, v Miestnom spoločenstve Petrovec alebo aj elektronicky na obecnej internetovej stránke.

prispieva k tomu, aby sa zase využívali početné, už dávnejšie chátrajúce továrenské objekty na iné účely. V Európe sa to už celé roky robí, u nás sa s tým len začína. Revitalizované objekty znamenajú aj ich nové funkcie a možnosti použitia. Pri príležitosti Dní európskeho dedičstva aj v Belehrade sa konal celý rad tematických podujatí. Jedným z nich bola i výstava o vzniku a približne 120-ročných dejinách tamojšieho vodovodu (na snímke). Okrem Belehradu dejiskami ďalších podujatí boli na sklonku septembra i Zemun, Lazarevac, Kragujevac...

xxx V Zhromaždení obce Báčsky Petrovec v stredu 25. septembra v organizácii obecnej Kancelárie pre mladých záujemcom a predovšetkým študentom predstavili výhody projektu Lokálna akademická sieť. xxx

O. Filip Podnikateľské a inovačné stredisko Báčsky Petrovec vypísalo súbeh na nových obyvateľov PIC. Vyzývajú mladých podnikateľov, aby sa uchádzali o kancelárie rozlohy 8 až 15 m² po zvýhodnených cenách. Prihlášky treba podať do 10. októbra. Na súbeh môžu aplikovať právnické osoby, podnikatelia z územia obce, ktorí podnikajú kratšie ako 2 roky, alebo sú vo fáze registrovania podnikov. Tlačivá prihlášok možno dostať v objekte PIC každý pracovný deň od 9. do 16. hodiny alebo elektronicky na mail: office@ewa.org.rs.

NOC VÝSKUMNÍKOV V PIVNICKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE. Festival vedy – Noc výskumníkov sa tento rok uskutočnila 27. septembra v 33 štátoch Európy pod mottom Výskumníci sú medzi nami. Cieľom tohto podujatia je priblížiť verejnosti tak rôzne výskumy, ako aj samých výskumníkov. Podujatie už tradične prebieha v posledný septembrový piatok a tohto roku pivnická základná škola mala tú česť, že privítala celý tím výskumníkov, ktorý žiakom a učiteľom predstavil rôzne pokusy. ZŠ 15. októbra sa predtým zúčastnila na súbehu o najlepšie žiacke básnické, prozaické a výtvarné práce na tému Ja, výskumník. Výkres Tane Valentíkovej bol odmenený, vyhlásený za najlepší v Srbsku a našiel si miesto na plagáte tohto podujatia. Okrem do Pivnice skupina výskumníkov šla aj do základných škôl v Lapove a Kuršumliji, ktoré tiež boli odmenené.

K. Imreková

P

O

$

A

S

I

E

J. Čiep

5 . 10 . ! 11 . 10 . 2013

SOBOTA

NEDE"A

PONDELOK

UTOROK

STREDA

#TVRTOK

PIATOK

slne!no / obla!no

slne!no / obla!no

slne!no / obla!no

slne!no / obla!no

slne!no / obla!no

slne!no / obla!no

slne!no / obla!no

0°/ 15°

4°/ 15°

6°/ 16°

6°/ 17°

5°/18°

6°/ 18°

7°/ 17°

14

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z CELOCIRKEVNÉHO STRETNUTIA EVANJELICKÝCH CIRKEVNÝCH SPEVOKOLOV V PETROVCI

Koncert a premiéra cédečka P ri súvahe tohtoročného celocirkevného stretnutia evanjelických a. v. cirkevných spevokolov organizátori s návštevnosťou – takmer 600 účastníkov – môžu byť nanajvýš spokojní. Spokojnosť s dosiahnutou úrovňou práce spevokolov môže vyjadriť aj vedenie cirkvi. Hoci bolo sychra-

kevný spevokol mal možnosť spievať maximálne dve piesne po tri strofy. Ak z jedného zboru prichádzali dva spevokoly, tak každý zaspieval iba jednu pieseň. Záverom prvej časti sa prítomným prihovorili senior báčskeho seniorátu Vladimír Valent a pán biskup Samuel Vrbovský.

Príhovor duchovných pastierov SEAVC

Spevokol z Pivnice ukázal, že mu záleží na kvalite prednesu

Druhá časť stretnutia bola venovaná premiére cédečka pod názvom Pánovi znej spev našej chvály, ktoré vydal petrovský cirkevný spevokol.

Predstavil ho pán farár Ivičiak slovami, že ide o druhú CD platňu miestneho spevokolu, ktorá obsahuje 16 bodov a okrem piesní i 3 inštrumentál-

vo, v nedeľu 29. septembra sa do kostola v Báčskom Petrovci s cieľom účinkovať na stretnutí spevokolov dostavili speváci z 18 tunajších cirkevných zborov. Aby trojhodinový koncert prebiehal čím plynulejšie, organizátori prichystali rozvrh umiestnenia jednotlivých zborov v petrovskom kostole.

Program otvoril domáci farár ThMgr. Vladislav Ivičiak, ktorý program aj moderoval.

Na úvod účastníci stretnutia spoločne zaspievali jednu pieseň a v pokračovaní podľa harmonogramu pred oltár Jeden z mladších cirkevných spevokolov – kulpínsky predstupovali starší a mladší spevokol z Aradáča a spevokoly z Báčskej Palanky, Erdevíka, Hajdušice, Hložian, Jánošíka, Kovačice I, zmiešaný a ženský spevokol z Kovačice II, mladší a starší spevokol z Kulpína. Po nich zaspievali aj speváci zo spevokolov z Kysáča, Lalite, mládežnícky chór Agapé a starší speváci z Nového Sadu, spevokoly z Padiny, Pivnice, Selenče, Silbaša a Starej Pazovy. Každý cir- Na rozlúčku s petrovským kantorom – prezentácia CD

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

ne organové skladby. Zároveň vyjadril vďaku spevákom z petrovského cirkevného zboru pod vedením kantora MgA. Janka Siromu. Akousi korunou ich práve sa končiacej ročnej spolupráce je aj toto cédečko.

V niektorých piesňach spevokol na husliach sprevádzali Marína Cerovská a Margaréta Benková a na dychových nástrojoch Miroslav Poničan a Slavko Marčok.

Petrovský spevokol predviedol tri pesničky z vlastného repertoára, niektoré aj štvor- či šesťhlasne, za čo si vyslúžili potlesk, čo v petrovskom kostole nie je zvykom. Každý účinkujúci spevokol ako darček na pamiatku dostal i CD. Celocirkevné podujatie v petrovskom kostole ukončili, akože inak – spoločnou piesňou: Hrad prepevný je Pán Boh náš.

J. Čiep

15

Z NAŠICH OSÁD ZO ZHROMAŽDENIA OBČANOV KYSÁČA

Správu cintorína preberú náboženské spoločenstvá O komunálnych prácach, ktoré rii Miestneho spoločenstva. Naným výborom v tejto súvislosti navrhli, aby sa na tieto účely od 1. ja- treba vykonať na území MS Kysáč a vrhnutým prácam jednohlasne dali nuára 2014 prostredníctvom VKP zaradiť do programu úpravy sta- zelené svetlo.

K bodu rokovacieho programu, formačného strediska. Počasie bolo Informatika platilo mesačne 200 di- vebných pozemkov na rok 2014 nepriaznivé, daždivé, ale do kinosá- nárov po domácnosti. Ako v nede- Ústavu pre výstavbu mesta, hovoril ktorý sa týkal odvozu smetí zo všetly prišlo viac ako 80 občanov (v Ky- ľu bolo počuť, je to oveľa výhod- B. Predojević. Okrem iného uviedol kých domácností, pozvali kompetentného predstaviteľa nejšie riešenie než by sáči žije 5 091 obyvateľov).

VKP Čistoća. Odzneli priO tom, čo nové vedenie Rady práce pochovávania a pomienky k službe tohto Miestneho spoločenstva Kysáč uro- spravovanie cintorína novosadského podniku, bilo od začiatku mandátu, v podobe zverili VKP Lisje. Po viaale aj otázky okolo triesprávy o činnosti prečítal Ján Slávik, cerých otázkach a didenia odpadu a zodpopredseda RMS. Správu Dozornej skusiách, prostrednícvedajúcich nádob na tierady o realizácii finančného plánu za tvom ktorých prítomto účely. Prítomní sa však prvých šesť mesiacov 2013 podala ným objasnili nový mozhodli (s dvomi hlasmi Marija Kecman, predsedníčka rady. del, prítomní jednoproti), že sa v budúcnosPrítomní správy jednohlasne schvá- hlasne schválili návrh, ti smeti majú odnášať zo lili a oboznámili sa s tým, že nové ve- aby sa cintorín zveril do všetkých kysáčskych dodenie, ktoré do funkcie nastúpilo správy novozaloženého mácností a za tieto služby pred necelým polrokom, dôraz me- cirkevného výboru, ako Občania so záujmom sledovali, čo sa v Kysáči robilo všetci majú aj platiť. dziiným dalo na výstavbu atmosfé- i zavedenie spomenupočas mandátu nového vedenia Ďalšie zaujímavé návrhy rickej kanalizácie v najohrozenej- tého poplatku. Odsúších uliciach, rekonštrukciu parkovísk, hlasili, aby sa mesačný poplatok v výstavbu fekálnej kanalizácie, po- na skvalitnenie života v Kysáči, ale aj horizontálnu signalizáciu na vozov- sume 125 dinárov na domácnosť kračovanie prác na atmosférickej, vy- pripomienky, odzneli v bode rôzne. kách, opravu ciest v kysáčskych uli- prostredníctvom Informatiky vybe- pracovanie projektu kruhového ob- Občania si želajú kvalitnejšie zásoral aj naďalej. S týmito prostriedka- jazdu, rozšírenie cesty v Ulici vino- bovanie, čiže otvorenie marketu, ciach. hradníckej, projektovanie riešenie otázky mládežníckeho Ako sa očakávalo, železničného priecestia, domu, ustanovenie trhu aj v sobotu. najväčšiu pozornosť opravu chodníkov, projek- Pripomienky sa vzťahovali na dena nedeľňajšom tovanie parkoviska a rozší- vastovanie dopravných znakov, ale zhromaždení občarenie prístupovej cesty k občania aj pochválili terajšiu RMS, že nov venovali návrhu cintorínu, parkovisko pri sa zasadzovala za riešenie problému, rozhodnutia o zvešatni FK Tatra a opravu pra- ktorý nastal pri poskytnutí pomoci rení správy kysáčvoslávnej fary. Na zhro- v tvare stavebného materiálu. Čleskeho cintorína a maždení občania okrem novia Rady MS Kysáč informovali, že prác okolo pochováiného navrhli rozšírenie Uli- i sami sa už dožadovali napríklad kryvania cirkevným spoce železničnej, doriešenie tia priestoru pred poštou či zákazu ločenstvám. O tejto odvádzania vody v chotári, používania sirén pri výkupe sekunzáležitosti, ktorej sa v organizovanie hájnickej dárnych surovín.

RMS venujú od júna, Na zasadnutí, ktoré trvalo dve služby. O mnohých z týako i o zákonných Ohlas mohol byť lepší, ale na právoplatné chto návrhov sa už hovori- hodiny, sa hovorilo dvojjazyčne, kepredpisoch informo- rozhodovanie stačí prítomnosť 50 občanov lo na RMS a niektoré už na- ďže je také i zloženie členov Rady MS. val Branko Predojević, podpredseda RMS. Z jeho slov mi bude tak ako doteraz nakladať stolili na patričných miestach. Preto Zjavné boli snahy hovoriť po slovyplynulo, že po dohovoroch a za- Miestne spoločenstvo a, ako pove- členovia RMS vyzvali občanov, aby vensky čo najsprávnejšie.

E. Šranková sadnutiach s formovaným cirkev- dali, budú sa míňať transparentne. návrhy naďalej podávali v kanceláhromaždenie občanov Kysáča usporiadali v nedeľu 29. sepZ tembra vo veľkej sále Kultúrno-in-

BEZPEČNOSŤ ŽIAKOV V DOPRAVE

Ako mládež pozná predpisy? a finančnej podpory Pokrajinského sekretariátu Z pre šport a mládež združenie občanov Tračak z Nového Sadu od 1. augusta do 30. novembra t. r. realizuje projekt s názvom Bezpečnosť mladých v doprave. Ako cieľové prostredia si zvolili Báčsky Petrovec, Irig a Nový Sad. Cieľom projektu je vplývať na zvýšenie bezpečnosti mladých v doprave prostredníctvom školenia a motivovať ich, Aktivisti Tračka v petrovskej základnej škole aj názorne aby aktívne účinkovali v videoprojekciou poukázali na reálne nebezpečenstvo, ktoré promócii bezpečnosti. číha na chodcov a bicyklistov

16

Práve analýza dopravných nehôd a ich následkov v celom svete poukazuje na veľkú účasť mladých osôb medzi zranenými.

Podľa týchto údajov viac ako 40 % všetkých obetí dopravných nehôd sú mladí ľudia.

S cieľom trochu zaškoliť mládež a poučiť ich dopravným predpisom týkajúcich sa chodcov a bicyklistov, resp. preveriť ich vedomosti, aktivisti Tračka v utorok 24. septembra v zborovni Základnej školy Jána Čajaka zorganizovali tribúnu so žiakmi záverečného ročníka. Pri tej príležitosti uskutočnili anketu medzi žiakmi a pokúsili sa spoločne zamyslieť, akým spôsobom mladí vo svojom prostredí majú promovať bezpečnosť tejto populácie v doprave. V polovici októbra v piatok, keď je trhový deň, spoločne túto akciu predstavia aj ostatným spoluobčanom.

J. Čiep 5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD BOHATÁ ÚRODA JABĹK, HRUŠIEK, SLIVIEK...

Zle, keď neurodí, ešte horšie, keď urodí!

Je za takých okolností z tej práce aj nejaký zisk?

– Z pestovania čerešní, marhúľ, lámali pod váhou sliviek, hrušiek, ja- broskýň možno slušne zarobiť. Tieto bĺk... Bohatá úroda môže však spôso- druhy ovocia kupujú hlavne domáce biť aj problémy, o čom svedčia príklady na prípravu lekvárov, kompótov a šťavy. Ak však ovocný sad pozorujeme ovocinárov v Aradáči a Hajdušici.

Paľo Labát ml. z Aradáča má na pol ako celok, nie je z toho veľký zisk, ale hektára vysadený vinohrad, kým tú nehospodárime ani stratovo. Zarobídruhú polovicu hektára vysadil hru- me asi toľko, aby sme kryli výrobné náškami, jabloňami, čerešňami, orechmi, klady a pritom sa trochu aj zvýši. K tomu aj sami počas celého roka máme ovocie a kvalitnú pálenku, ale aj miesto, kde si môžeme oddýchnuť a trochu sa rekreovať v prestávkach práce v rastlinnej výrobe, na ktorú sme spolu s otcom orientovaní.

V ovocnom sade Vieročky a Miroslava Marčekovcov sa haluze Miroslav a Vieročka Mar- lámali pod váhou plodov čekovci z Hajdušice na jutre pôdy pred deviatimi rokmi vy- lenie dobrého jablkového páleného prácu, a na druhej strane by možnosť sadili po 120 stromkov jabĺk a treba pridať významné množstvá cuk- predaja podnietila aj iných, aby sa vážlieskovcov a 60 stromkov wil- ru, čo vonkoncom nie je lacné. Teda nejšie venovali ovocinárstvu. O tom, liamsových hrušiek, s cieľom treba vložiť, aby sa ti vracalo po lyžič- že je tomu tak, svedčí príklad višňodoplniť si tak rodinný rozpo- ke, a je otázne, či sa vôbec vráti. Veď vých sadov, ktorých je v Jánošíku, čet. Doteraz zisk prinášali iba tohto roku iba v našej dedine pálen- Plandišti a v poslednom čase aj v Hajlieskovce, ale nie aj jablká a ka tečie potokmi. Nakoniec bola by dušici čoraz viac už aj preto, že peshrušky. Tohto roku však uro- opravdivá škoda, aby také pekné ja- tovatelia svoj výrobok majú komu predať. Nastoľuje sa však otázka, kto dilo nad všetky očakávania. blká skončili v pálenke.

Tieto dva príklady nasvedčujú o by výkup ovocia mal zorganizovať.

Naoberali viac ako 1 000 kg Paľo Labát vo svojom ovocnom sade hrušiek a 300 kg lieskovcov, nedostatku organizovaného výkupu Bezpochyby tí, ktorí oň majú záujem kým jablká ešte stále oberajú. ovocia na týchto priestoroch, aj keď sa (čítaj zisk), čiže spracovatelia, resp. broskyňami... Hrozno vraj dobre uro- Doteraz vraj naoberali zo 5 ton a od- práve ovocinárstvo považuje za taký vývozcovia ovocia, ale významné dilo, je kvalitné a sladké, čo je zárukou hadujú, že ich bude raz toľko. Dve tony hospodársky potenciál, s ktorými miesto v tom patrí aj štátu, ktorý by dobrého vína. Menšie množstvá stol- predali viacerým predajniam a tri možno konkurovať na prieberčivom svojimi stimulačnými opatreniami ného hrozna predá, ale prevažná väč- tony menej kvalitných zomleli do pá- európskom a svetovom trhu. Takýchto mohol čosi také podnietiť.

V. Hudec ovocných sadov je akiste v každej šina skončí vo vínových sudoch a na lenky. trh sa dostane v podobe kvalitného aradáčskeho vína. Ide o viac-menej bežný postup, pričom treba povedať, že o milovníkov dobrého vína nikV sobotu 7. septembra 20dy nie je núdza. Takisto ani s odbytom členná výprava Spolku vinárov a wiliamsových hrušiek nie je problém. vinohradníkov z Kulpína bola Dve tony sladkých plodov, koľko sa na jednodňovom zájazde v Batohto roku urodilo na 90 stromoch, náte. Najprv sa zastavili v Hajpredajú buď ako konzumné ovocie dušici: pri návšteve kaštieľa spriealebo ako surovinu na obľúbenú pávodcom im bol Mirko Radulović, lenku viliamovku. riaditeľ AS Hajdušica, na fare ich – S predajom jabĺk je to však omuvítali členky Oltárneho krúžku noho ťažšie, – hovorí P. Labát. – Jablžien a boli aj v chráme Božom, ká sa teraz, keď je mnoho iného ovokde o jeho výstavbe hovoril člen cia, ťažko predávajú. Z tých dôvodov kulpínskej výpravy a kulpínsky by bolo potrebné uskladniť ich v mrafarár Jaroslav Javorník, ktorý ziarni a predávať v zime, keď je menej dvanásť rokov pôsobil v tomto iného ovocia. My však mraziareň necirkevnom zbore. Vo Vršci boli máme a nie je ani v bližšom okolí, a Kulpínčania na pevnosti, v sazasa nemáme až také množstvá jabĺk, Miroslavov otec Pavel Marček vo vlastnej pálenici už vypálil motnom meste, a neďaleko Vršca aby sa nám oplatilo prevážať ich a niekoľko stovák litrov pálenky vo vlastnej pivnici ich privítal a uskladňovať vo vzdialenejších mrauhostil popredný vinár Đorđe – Predávali sme po 30 din. kilogram, osade aspoň niekoľko a všade sa rovziarňach. Z tých dôvodov jablká Krstev. Za 10 rokov pôsobenia uskladňujeme v pivnici, kde je trochu a ak sa naskytne príležitosť, predáme nako trápia s predajom. Organizovabol to prvý zájazd členov kulchladnejšie, a snažíme sa čím viac te- ešte, – hovorí Vieročka. – Kamaráti nám ným výkupom by sa jedným údepínskeho vinárskeho spolku do raz predať, pričom to, čo nepredáme, síce hovoria, že lacno predávame, ale rom zabili dve muchy – na jednej nejakého vinárskeho kraja za skončí v pálenke, ale na tých menej nám je cieľ predať čím viac, bez ohľa- strane by pestovatelia, ktorí už majú chotárom. kvalitných, ktoré po čase začnú hniť, du na cenu. Nechceli by sme, aby založenú výrobu, mali kde predať A. F. všetko skončilo v pálenke. Veď na pá- svoj výrobok, a tak speňažiť svoju si veru pochutnajú aj svine. vocinári sa tohto roku tešili zo skutočne nadpriemernej úrody. HaO luze ovocných stromov sa doslova

Kulpín

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

17

Z NAŠICH OSÁD DELEGÁCIA ČESKEJ OSADY ŘEKA V PADINE A KOVAČICI

Vzájomné porozumenie a kvalitná spolupráca „T o, čo je našou a vašou silnou stránkou, je výhodná poloha voči hlavným dopravným ťahom, blízkym mestám. Máte a máme dostatočné odborné kapacity a atraktívne prostredia, dostatok voľných plôch na investičnú činnosť.

V našom mikroregióne Stonávka dôraz kladieme na cestovný ruch,

Starosta Řeky Tomáš Tomeczek tvrdí, že Stonávka a južný Banát majú veľa toho spoločného

a vo vašich mestečkách a celom južnom Banáte zvlášť na kultúrny turizmus. Aj keď ide o slabé stránky, naše regióny sú podobné – hlavne ide o nedostatok finančných prostriedkov v hospodárstve, verejnej správe a neziskovom sektore,“ zdôraznil minulý víkend v Padine a Kovačici Tomáš Tomeczek, starosta českej Řeky.

Sedemnásťčlenná delegácia severomoravskej dediny, v ktorej žije päťsto obyvateľov, od 27. do 29. septembra pobudla na návšteve Padiny, Kovačice a Belehradu. V delegácii boli predstavi-

vateľom dedín Řeka, telia řeckých inštiTřanovice, Komorní túcií, poľovníckeho Lhotka a Fryčovice a hasičského spolku putovnou výstavou, a regionálnej TV Fiktorá sa začala v bera z Třinca. Ani máji, keď ju počas polrok predtým Májovej veselice predstavitelia Obce slávnostne otvoril Kovačica prvýkrát predseda Severonavštívili malebnú moravského kraja horskú Řeku. SpoMiroslav Novák, a lupráca Padiny s miskončila sa tento kroregiónom Stomesiac,“ prízvukoval návky však trvá už richtár Tomeczek. niekoľko rokov. Ide Už úvodom náo spoluprácu s kravštevy obyvateľov jinou Vyšegradskej Hostia z Česka a hostitelia z Padiny pred obrazárňou v Ostravska prijal Ján štvorky.

Kovačici Puškár, predseda „Dlhoročné partnerstvo medzi mikroregiónom Po- stupcovia padinských firiem, Domu Zhromaždenia obce Kovačica. V vodie Stonávky a Asociáciou pre kultúry, cirkvi, združenia Smäd, Kovačici navštívili Galériu insitnéedukáciu a regionálny rozvoj Pa- Spolku žien, hasiči, poľovníci, ako ho umenia, Galériu Babka, Relax a trhovisko. V Padine nadina má za cieľ rozvštívili Spolok žien, histovíjať medzi obyvarickú studňu, škôlku, Etno teľmi spoluprácu, dom, maliara Jána Bačúra, priateľstvá cez vzásúkromnú národopisnú jomné návštevy, na zbierku Pavla Petráša, popodujatiach, účasti ľovnícky a hasičský dom, na seminároch či reštauráciu Šport. Aj v najpomoci pri písaní slovenskejšom mestečku projektov,“ vyhlásila ich privítali predstavitelia Daniela Ďurašová z lokálnej samosprávy.

AERD pri príležitosHostia z Řeky priniesli ti návštevy zástuppre škôlkarov a žiakov docov mikroregiónu náciu, ktorá im pomôže vo na rozhraní Česka, Delegácia Řeky na prijatí v kabinete predsedu výučbe. Aj odvetná návšteSlovenska a Poľska v Zhromaždenia obce Kovačica Jána Puškára va Řeky v Padine potvrdila, Obci Kovačica a aj predstavitelia Klubu študujúcej že obyvatelia oboch osád môžu hlavnom meste Srbska. spoločne rozmýšľať a plánovať.

Od začiatkov spolupráce roku mládeže a redakcie Hlasu ľudu. „Padinskí insitní maliari Anna Práve preto sú aj priateľmi.

2010 navštívilo malebnú Řeku a Mikroregión Stonávka 45 ľudí z Obce Kotvášová a Pavel Povolný Juhás sa Ján Špringeľ Kovačica. V delegáciách boli zá- svojimi obrazmi predstavili oby-

PO DVADSIATICH ROKOCH sa v sobotu 28. septembra znovu stretli žiaci generácie 1978 Základnej školy maršala Tita v Padine. Najprv si zase sadli do školských lavíc v učebniach, v ktorých sa pred dvomi desaťročiami rozlúčili. Každý povedal niečo o sebe, o svojich zážitkoch, skúsenostiach, rodinných príbehoch. Porozprávali sa navzájom, ako aj so svojimi učiteľmi. V nižších ročníkoch to boli Ján Srnka, Zuzana Chrťanová a Zuzana Borozanová, a vo vyšších triedni učitelia boli Dušan Kereš, Anna Babiaková a Eva Kotvášová. Zo školy všetci odišli do reštaurácie Holle, kde sa pekne zabávali až do ranných hodín.

O. Kotváš

18

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD STARÁ PAZOVA – PÚCHOV

Na jarmoku guláš chytro rozpredali rámci oslavy 770. výročia Púchova a prvej písomnej zmienky o ňom tohtoročný Púchovský jarmok (v poradí 15.), ktorý usporiadali 21. septembra, sa niesol v znamení tradície, remesiel, umenia, hudby a dobrého jedla. Zúčastnili sa početní vystavovatelia, návštevníci a hostia z ôsmich krajín. Svoj stánok na jarmoku mala aj Stará Pazova ako predstaviteľka Srbska, lebo Púchov s týmto sriemskym mestečkom nadviazal pevnú partnerskú spoluprácu.

Verejnosti a hostiteľom Staropazovčania priblížili slovenské pa- Pazovský stánok na Púchovskom jarmoku zovské a sriemske kroje, výšivky, obrusy, uteráky, ozdob- Spomínajme si na predkov, aby si né odevné predmety, bižutériu, nás pamätali potomkovia, ktoré pletené panťušky a kapce, ovo- vypísali na veľkom plátne a pricie, koláčiky, víno a pálené. Ne- pevnili na strechu stánku. Náchýbal ani propagačný materiál vštevníci jarmoku asi mali najObce Stará Pazova. Svoj vý- väčšiu radosť zo srbského gustavný priestor ozdobili heslom láša, lebo, ako povedal Bogdan

V

DVA KRSTY. Bieloblatčania 14. a 15. septembra oslávili 130. výročie príchodu Slovákov do tejto osady a už nasledujúcu nedeľu boli svedkami radostnej udalosti, vďaka ktorej veria, že na týchto priestoroch majú budúcnosť. V nedeľu 22. septembra v evanjelickom kostole v Bielom Blate prebiehala slávnosť, na ktorej dve rodiny svojím ratolestiam dopriali cirkevný krst. Slávnosť krstu vykonal administrátor bieloblatského cirkevného zboru Branislav Kulík a radosť z tejto udalosti mali nielen rodičia Viktora Sládečeka – Beata a Vladimír, a Borisa Ďuríčeka – Aleksandra a Loris, ale aj krstní rodičia, starí rodičia a početní cirkevníci.

Jarmila Hromčíková Foto: Darko Sládeček

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

Maljević, predseda Výkonného výboru MS Stará Pazova, ten sa prvý rozpredal. Peniaze z predaja guláša venovali na liečbu Natálky Štepanovičovej.

Na tohtoročnom Púchovskom jarmoku sa zúčastnili predsta-

vitelia Obce Stará Pazova, MS Stará Pazova, Strediska pre kultúru, KUS Branka Radičevića a SKUS h. J. Čmelíka – predstaviteľky Etnografickej skupiny žien.

Radosť z tohto jarmoku v Považí mali aj predstavitelia Združenia Slovákov žijúcich na Slovensku.

Pretože Púchov a Stará Pazova začali spolupracovať pred 34 rokmi, predovšetkým vďaka divadelníkom, pre pazovskú delegáciu bolo cťou účinkovať na ceremónii otvorenia nového púchovského divadla. „V rozhovore s primátorom mesta Púchov pánom Marianom Michalcom sme sa dohodli, že čo najskôr uskutočníme pracovnú návštevu, s cieľom vymeniť si skúsenosti ohľadom prípravy projektov pre prístupové fondy EÚ. Ich rady a skúsenosti nám iste budú užitočné,“ povedal pre Hlas ľudu v Starej Pazove Bogdan Maljević, predseda Výkonného výboru MS Stará Pazova. kv (foto: puchovodedicstvo.sk)

PROGRAM K ZAČIATKU ŠKOLSKÉHO ROKA. V nedeľu 22. septembra, 17. nedeľu po Sv. Trojici, v evanjelickom kostole v Silbaši usporiadali slávnosť. Bohoslužby vykonala farárka silbašská Jasmina Kotasová-Medveďová. Deti a pokonfirmačná mládež pripravili program venovaný začiatku školského roka a spevom, básňami a modlitbou oslavovali Pána.

R. Kopčok

19

Z NAŠICH OSÁD FOTOGRAFICKÉ PAMIATKY

Starý Nový Sad D

ejiny nášho najkrajšieho mesta sa začali písať na sklonku 17. storočia, no len v 20. a v tomto storočí zažilo priam závratné zmeny. Aj keď ide o výzor, aj keď ide o počet obyvateľov, aj keď ide o turistické ponuky. To však neznamená, že aj niekdajšie ulice vojvodinskej metropoly nemajú vlastný pôvab, alebo že je všetko dobré napratané do dneška a všetko menej dobré už kdesi za nami.

Dušou každého mesta sú obyvatelia, tvárou budovy, v ktorých pracujú a žijú, tiež ulice, ktorými chodia, parky, v ktorých oddychujú. Je šťastím tejto doby, že už od polovice 19. storočia existuje fotografia a jej majstri ako milovníci magického remesla, vždy pripravení vidieť okolie určitou expozíciou a zod- Záber z roku 1920 povedajúcou clonou. A objektívom, ktorý fotoaparáty snívať s otvorenými očami. Bez neváha rozšíriť na okamih ohľadu na to, či je v ich ohnisku katedrála, svoju vždy pohotovú zreničku, radnica, Dunaj, Petrovaradínska pevnosť, čosi aby vpil ďalšiu momentku stá- iné.

Staré, už zožltnuté pohľadnice Nového leho fotorománu.

Vďaka tomu máme dnes fo- Sadu sú najčastejšie autorsky anonymné, ale tografické spomienky a máme aj dobovo univerzálne. Zopár týchto je zo k čomu sa vracať. Ak pre nič zbierky R. M. Kovačevića s názvom Vizić. Ich iné, tak preto, aby sme zistili, podstatou je ale to, že boli a zostali jedinečné ako sa kedysi žilo, aké boli ná- a nenapodobiteľné. lady mesta, ako deň čo deň O. Filip menilo svoju tvár nútiac pritom

Dnešná Ulica Svetozara Markovića bola na prelome 19. a 20. storočia plná remeselníkov

Korzo a trhovisko v hlavnej ulici v roku 1912 Petrovaradínska pevnosť v 19. storočí

Dunajská ulica v roku 1912

20

Prístav v roku 1910 bol tam, kde je dnes Beogradski kej 5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Študentské dni Branislava Mokića ilbašania a Petrovčania do- cu o srbsko-bulharskej spoludnes vzdávajú poctu svoj- práci dostal cenu z daru Juhomu rodákovi a spoluobčanovi slovansko-bulharskej ligy v BeBranislavovi D. Mokićovi, padlé- lehrade a zo základiny Danice vd. mu prvobojovníkovi, preklada- neb. Jevrema Simića, ktorá mu teľovi a spisovateľovi. bola odovzdaná z príležitosti Branislav Mokić (1918 – 1941) svätosávskej oslavy na Právnicpochádzal z otca Dušana Moki- kej fakulte v Belehrade roku ća, srbského učiteľa v Silbaši, a 1941,“ uviedol prof. Michal Filip matky Eleny, dcéry evanjelické- v biografii o Mokićovi. ho farára Viliama Seberíniho.

V písomnej pozostalosti proZákladnú školu vychodil v Sil- fesora Filipa sú uložené aj listy baši, dve triedy Meštianskej ško- Branislava Mokića, ktoré písal v ly v Báčskej Palanke, a potom po- rokoch 1936 a 1938. V nich opikračoval na Slovenskom gym- suje svoju ťažkú finančnú situánáziu v Petrovci. Po maturite ciu, v ktorej sa ocitol ako študent študoval na Právnickej fakulte v práva: „Ja by som si mohol kúpiť Belehrade. V lete 1939 bol na prázdninovom pobyte v Poľsku, kde ho zastihlo vypuknutie druhej svetovej vojny, čo opísal v reportážach v Národnej jednote. Pre organizovanie odporu proti okupantom a účasť na sabotážnej akcii bol odsúIndex Branislava Mokića dený na smrť a popravený 28. októbra 1941 v i nejakú učebnicu z druhého Petrovci. roku a predať svoje z prvého „Ako stredoškolák bol aktív- roku. Lenže na to kupovanie trenym členom a funkcionárom ba hrúza groší... Stĺpec ortutí v Sládkovičovho krúžku na gym- termometri klesol, nuž moje telo náziu (cez dva školské roky kni- oblečené do letných nohavíc hovník, potom člen Dozorného pocítilo chladivo mrazivé pocity výboru a po tri školské roky je- na nevhodných čiastkach tela, den z najpohotovejších kriti- nuž sme si kúpili teplé nohavikov). Z prác prednesených na ce, za 140 dinárov... Inka by schôdzkach krúžku treba spo- chcela odložiť nákup kníh na menúť aspoň Belehradské ob- január. Semester sa však odložiť rázky (1934)... Jeho prvá práca, nedá. A to alebo ja prijecham, preklad poviedky Iz života malog alebo to Ty blahosklonne, obeobešenjaka (Zo života malého tavo, priateľsky, svedomite a – nezbedu) od Jána Čajaka st., vy- bezplatne vykonáš.“ Neskôr si od šla v časopise Naša riznica (Po- Filipa pýtal pôžičku na kúpu žarevac, 7, 1931). Jeho príspev- kníh. V liste z 24. októbra 1937 ky vychádzali v Národnej jed- opísal cestu do Belehradu na note (1935, 1939) a Národnom skúšku z cirkevného práva: „Sklakalendári (1938 – 1941). Za prá- dať som mal 12. októbra o 7.00

S

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

h, tak som šiel ešte 11. októbra druhým vlakom (Petrovec 8.00 h, N. Sad 11.24, Belehrad o pol druhej). Šiel som s dvoma kuframi so všetkým, čo mám, lebo som tiež išiel do Študentského domu na mesiac – dva. Čakal som správcu od druhej do piatej hodiny – aby mi povedal, že ma nevezme! (Do domu sa hlásilo 840 grla!) Šiel som do Feriál- Z listu, ktorý písal B. Mokić neho zväzu, kde som dosiaľ vždy nocoval. Tam mali veľkú ex- rád bol i hlboký i široký, tiež ho kurziu z Požegy, na každú posteľ zotreli z povrchu zemského...“ Druhého apríla 1938 Braňo dvoch. A mne vo vestibule stoja dva veľké kufre! Šiel som k Ru- Mokić pozval kamaráta Miška Fimanovej rodine, lipa na Slovenské národné slávči by ma neprijali. nosti s pripomienkou, že uhosU nich vlčia tma! tí až siedmich hostí z B. Palanky Nikde nikoho. V a Nového Sadu: „Títo Grňovci [z núdzi spamätal Nového Sadu], čo prídu, sú jedsom sa na Doru! A na z najmajetnejších a najstakým som z nádra- točnejších slovenských rodín. žia drugal kufre Starí boli ešte z najpovedomejna trajvane k ších Slovákov, k tomu sú deti naDore, sťahovanie dané a veľmi dobre vychované. ma stálo 5 din. A v Nuž, bola by večná škoda, keby utorok som skla- sa časom odrodili alebo čo aj sladal skúšku. Pržić bí Slováci vychovali z nich. Tremi dal 7 (sedem).“ balo by ich získať a oduševniť pre Okrem štu- slovenčinu, vzbudiť v nich pevdentských tram- né povedomie...“ V pokračovaní pôt Branislav Mo- Mokić citoval list starej pani kić plasticky opi- Grňovej v Novom Sade, ktorá soval situácie a Braňa nabádala: „Branko môj, ovzdušie v pro- máš dobrú príležitosť, aby si stredí, v ktorom zase dačo urobil, za tú našu slobol. Pretože v Pe- venčinu. Však si Ty vstave také trovci býval, v liste zo 4. apríla spiace dušičky zburcovať zo sna, 1938 zaznamenal: „Petrovec sa, keď sa rozhorlíš, však ako si aj ten na slávu dvadsaťročnej republi- článok v Jednote krásne vynôtil, ky, okrášľuje na nepoznanie. Rie- že sa človeku okolo srdca ohrieku Begej ovenčili z oboch strán va. Tak hľaď počas Slávností tých stromíkami, pozdĺž celého jeho chlapcov a Milku všade odviesť, toku cez metropolu. Na hlavnej kde sa dá. Všetko im vysvetliť, ulici – pred obecným domom, oduševniť ich.“ Branislav Braňo Mikić bol teda popri Marčokov, aj čiernookých Gecičiek (Kišgeci), jamy a gará- horlivým národovcom pre vec dy, ktoré delili cestu od trottoiru slovenskú, píšuc po slovensky a [chodníka] zavozili zemou a po- po srbsky. Bol by určite aj dobsypali kamením. Pred Šrenkovou rým právnikom (na základe údazáhradou a domom, kde ten ga- jov v indexe z roku 1941 odporád bol aj dosť hlboký, urobili to čúval 8 semestrov a dosť skúšok isté. A tam, kde zastáva autobus zložil), len keby tej druhej svepovedľa magacínu (kde skôr tovej vojny nebolo.

Jedna petrovská ulica nesie trčalo zhrdzavené a nefungujúce koleso „živej“ vody), až k jeho meno. domu Rusnákovmu – pred puKatarína Verešová diku ďaďa Andrušu, kde ten ga-

21

Arabeska po kysáčsky

anská

Mila Čižm

Tijana Ko h

útová

U

ž sme túto zaujímavú výtvarnú techniku v našom Detskom kútiku mali, takže ju už iste poznáte. Tentoraz arabesku na hodinách výtvarnej kultúry spracúvali Kysáčania a tento pestrý balík nám z tvorivej dielne siedmakov (konkrétne žiakov 7. 1) tamojšej Základnej školy Ľudovíta Štúra zaslal ich výtvarný pedagóg Michal Ďurovka. Od neho sme sa dozvedeli, že tento motív býva spracovaný v kameni, dreve, kove, na keramických dlaždiciach, látkach, skle, ako aj v technikách mozaiky, freskomaľby a tempery. A môže byť, hľa, aj na papieri. Dokonca pekne ozdobil aj prvý októbrový Detský kútik v týchto našich novinách, však?

rová

ina Mart

ze Privi

nová

Jana Urba

Daniela Š

mitová

k

Denis Kulí

22

A. Francistyová a J. Tomáš 5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 10/1/2013 1:48 PM Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XIII ČÍSLO 171 5. októbra 2013

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NA NAŠOM NAJZNÁMEJŠOM JARMOKU

Čas hravosti a pestrosti K

eď sa človek na to pozrie racio- nený odnedávna obnovenou Čivinálne, ťažko vysvetliť, prečo ľudí jašskou republikou, ktorá je už niestále lákajú jarmoky. Veď takmer koľko rokov trefným úvodom do najvšetko, čo je tam, je aj inde. Nie síce pestrejších tamojších dní. S príslov kuse alebo kocke, ale v segmen- večnou duchaplnosťou sa obyvatelia toch, no podstata je rovnaká. Nákup Šabca prispôsobili modernizácii a zvládneš aj na trhu či v obchode, po- globalizácii. Tak sa Dom strachu už sedenie v bársktorej kaviarni, rošt ti nevolá tak, ale Mega horor, lebo je urobia na počkanie v každom slušnejšom mäsiarstve. Už celé desaťročia sa traduje, že Šabac charakterizuje najmä jarmok, ešte dávno predtým, než chýreční bratia Cicvarićovci vyhútali pieseň: Hoćemo li u Šabac na vašar? Hoćemo...

Ten už dlho zohráva v živote miestnych ľudí a návštevníkov hlavnú rolu, spravidla na začiatku jesene. Úradne trvá tri dni, od 21. do 23. septembra, neúradne je to aspoň týždeň.

Z nových ponúk Jarmok je vlastne svet v malom, dianie so špecifickou aró- to vraj v súlade s európskymi štanmou a ovzduším, s vlastnými záko- dardmi. V tomto roku v progranitosťami a zvykmi. Nielen preto, že moch vystal motorkársky múr smrti, je štartovacou dráhou pre mnohé ale aj bytosť menom napoly žena – ozajstné a falošné spevácke talenty, napoly zmija. Vretenica ale neodišalebo preto, že je bazárom rakúskych la do dejín, keďže sa presťahovala do opotrebovaných a zbytočných tech- našich domov, kde nás zmije vítajú nických vecí, alebo preto, že sú na váľkom, keď prídeme domov podňom také divy, ako je hlava ženy bez gurážení, zdôverujú sa niekoľkí Šabtela, alebo hrôzostrašný dom stra- čania. chu, či lákavé možnosti vyskúšať si Aj pre nich je jarmok predovšetsilu a strelecké nadanie. kým zámienkou dostať sa z ošiaľa Podstatný je jeho duch, umoc- bežných dní, stroviť peniaze na hlú-

Vláčik pre tých (naj)mladších

Pirátska loď – nie na mori, ale vo vzduchu

posti, stretnúť známeho na pokec, ba aj zdolať rodinnú vychádzku, pri ktorej budú pokukávať po mladých nádejných speváčkach, kým sa ich manželky unášajú nákupmi zbytočností do kuchyne a domácnosti.

Na priestore medzi mestom a riekou Sávou, ináč depresívne osamelom po celú zvyšnú časť roka, v jarmočných dňoch vrie ako v kotle: hlukom, farbami cirkusov a iných lákadiel, nedočkavosťou... A hádam nikto tam nepobudne kratšie alebo

Na každom kroku – veľa gýču

dlhšie bez toho, aby nestrovil čosi.

Odolať všetkým gurmánskym, kaviarenským, nákupným a iným návnadám ozaj ťažko, no je tu i ešte čosi: povera, že ak prídeš na jarmok a nekúpiš si nič, šťastena sa na teba neusmeje celý dlhý rok. Až do jarmoku budúceho.

Najväčší a najveselší jarmok u nás každý rok navštívi medzi 300 000 a 400 000 ľudí... Vznikol na začiatku dvadsiateho storočia a rástol s rokmi, ktoré mu pribúdali. Mal svoje jasavé a drsné chvíle, no k cti mu slúži, že pretrval v časoch všetkých. Návštevníci a obsahy sa menia, jeho duch zostáva: pestrý, veselý, večne naladený. Azda je tajomstvom jeho dlhého veku práve to.

O. Filip

mozaika2_3:0 10/1/2013 1:49 PM Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

V NAJVÄČŠEJ EURÓPSKEJ PÚŠTI – DELIBLATSKEJ PIESOČINE

Človek skrotil piesok V

južnom Banáte, v juhový- silnou banátskou košavou spôsochodnej časti Panónskej nížiny bujú veľké problémy obyvateľstvu nachádza sa najväčšia púšť v Eu- a vážne ohrozujú poľnohosporópe – Deliblatská piesočina. Je dárstvo. Preto rozhodli, že piesoelipsovitého tvaru dimenzií 35 x 20 činu treba skrotiť, čiže stlmiť piesok km a rozprestiera sa v smere ju- vegetáciou. Boli si však vedomí hovýchod – severozápad na roz- toho, že to nie je ani trochu jedlohe 35 000 hektárov. Vznikla po- noduché, lebo sa predtým nikomu čas ľadovej doby z veľkých náno- ešte nepodarilo púšť zalesniť. Z sov piesku banátskych riek Karašu tých dôvodov angažovali najznáa Nery, ako aj Dunaja, ktorý potom mejších odborníkov z celej Európy, vietor roznášal v smere severozá- ktorí usilovne skúmali, ako skrotiť padu, vytvárajúc piesočné duny vy- piesok. Botanik a odborník na lesy Piesok skrotený trávami, kríkmi a lesmi: Panoráma Deliblatskej soké 70 až 200 metrov. Tak sa jem- švajčiarskeho pôvodu Franjo Ba- piesočiny ne vlnitý reliéf zmenil na výrazne hofen prišiel na to, že so skrotením dunovitý. zmenili mikroklímu. Neskor- púšť na svete, ktorá je skrotená.

Deliblatská piesočina, alešie tam vysádzali agátové Trvalo to 180 rokov. Zdá sa mi, že bo európska Sahara, ako jej lesy. Silná košava potom roz- stavanie pyramíd v Egypte trvalo zvyknú vravieť, je širokonášala semiačka agátu a menej, Veľkého čínskeho múru ďaleko jedinou púšťou, ktoiných rastlín na veľkú vzdia- tiež. Za ten čas sa na týchto prierú sa človekovi podarilo lenosť, čo umožnilo šírenie le- stranstvách vystriedalo niekoľko skrotiť. Totiž niekdajšia piesov. štátov. Zalesňovanie sa začalo v Rasočina je dnes plná bohatej – Nebolo to ani trochu kúsko-Uhorsku, aby ho dokončili vegetácie, hlavne pasienjednoduché, – hovorí Radoš mládežníci na pracovných akciách kov a lesov, hoci sa ešte zaCukavac, turistický pracovník, v SFRJ. Osemdesiat percent lesov čiatkom 19. storočia podoako aj jeho kamarát Petar sú agátové. Ostatné sú lipy, borobala iným veľkým púšťam.

Ambruš, obaja milovníci a vica ako jediný samorastlý ihličnan, Zalesňovanie piesočiny Banátska pivonka je jednou z 1 000 druhov dobrí znalci Deliblatskej pie- duby... Deliblatská piesočina je sa začalo v roku 1818 po ére rastlín príznačných pre Deliblatskú piesočinu sočiny. – Zostalo zapísané, že dnes bohatá na živočíšny a racisárovnej Márie Terézie. Legenda piesočiny treba stlinný svet. Tu rastie bezhovorí, že počas návštevy týchto začať od jej mála tisíc rôznych druhov priestorov cisárovnú zasiahla jed- okraja smerom lesných a stepných rastlín, na z početných pieskových mete- k stredu, sadečiže stromov a tráv, medzi líc. Keď sa vietor utíšil a piesok ním jednoročktorými sú aj skutočne zriedzľahol, rozkázala: „Chcem, aby sa ných a viacročkavé, ako je napr. stepná a batáto púšť zalesnila.“ Je to iba le- ných rastlín, nátska pivonka a početné genda, v ktorej je však aspoň kúsok ktoré viazali liečivé rastliny. Pre živočíšny pravdy. Vtedajšie vrchnosti v čele piesok. Najprv svet je príznačný hmyz a drus Máriou Teréziou si totiž uvedomili, to boli rôzne hy zvierat príznačné pre step, že veľké množstvá piesku nosené trávy, ktoré akými sú orol, sokol, rôzne druhy hlodavcov. Sú tu aj bažanty a zajace. V lesoch sú aj jelene, srny, diviaky, sústavne aj vlci. V poslednom čase sa rozmnožili aj šakaly ohrozujúce inú divinu, ale sa Petar Ambruš a Radoš Cukavac: Turistika sa musí cieľavedome rozvíjať nič konkrétne nepodniká na tom, aby sa množstvo týchto si to vyžiadalo mnoho úsilí a úpor- predátorov zmenšilo. nosti. Veď piesok je to. A keď začala Náš spolubesedník ďalej hovorí, vyčíňať silná košava, ktorá niesla že tu je aj vzduch inakší ako inde. všetko pred sebou, snahy ľudí v Vraj lekári, ktorí si tu vystavali výokamihu vyšli na márnosť. Ľudia sa letné chaty, hovoria, že sa vzduch rôznymi spôsobmi vynachádzali, v piesočine podobá tomu na Zlaaby tomu zastali do cesty. Preto tibore, a že je výborný na liečenie okrem iného miesta, na ktorých sia- ochorení štítnej žľazy. li rastliny, prikrývali haluzami, aby – Istý lekár sa neraz opýtal tutak znemožnili odnášanie piesku. najších ľudí, prečo odchádzajú lieA, hľa, podarilo sa im to, takže je De- čiť štítnu žľazu na Zlatibor, keď v Drevený kostolík ako turistická atrakcia liblatská piesočina dnes azda jediná blízkosti majú Deliblatskú pieso-

24/II

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

mozaika2_3:0 10/1/2013 1:49 PM Page 2

M O Z A I K A

PRÍLOHA

činu, kde je vzduch omnoho lepší vodu zo studne ako na Zlatibore. Dokonca niekto- aj po desať kiloré štúdie nasvedčujú tomu, že po- metrov nosili na byt v Deliblatskej piesočine prajne občerstvenie. vplýva aj na sexuálny život ľudí. Na Bola to studňa poradách, ktoré sa na tú tému zor- podobná iným v ganizovali, to potvrdili aj viacerí osadách na svedkovia, ktorí určitý čas pobud- okraji Deliblatli v piesočine, – hovorí R. Cukavac. skej piesočiny. Z Deliblatská piesočina nie je osíd- nej sa voda čerlená. Na jej okraji sa nachádzajú iba pala za pomoci dve malé dedinky Šušara a Kajta- koní, ktoré chosovo, trochu ďalej aj Banátska Pa- dili do kruhu, a lanka, Dubovac, Grebenac... Pred- tak vodu z veľkej sa v období po druhej svetovej voj- hĺbky ťahali na Mládežnícke osídlenie Čardak je znovu miestom stretávania sa mladých ľudí ne milovníci prírody a pokoja z Be- povrch. lehradu, Pančeva a ko drevených chát činy, na mieste menom Čardak sa iných miest, si na miesv rámci nejakého nachádza aj mládežnícke sídlisko te pomenovanom Deprojektu výstavby vystavané v sedemdesiatych rovojački bunar vystavali etno osady, ale po koch minulého storočia pre brivýletné chaty. Tak počase ten projekt gádnikov, ktorí na mládežníckej stupne vzniklo výletzastal a zaspal. A pracovnej akcii pracovali na zanícke sídlisko rovnakého chaty z mäkkého lesňovaní piesočiny a robení promena. Je v ňom zo 50 topoľového dreva tipožiarnych úsekov. Po pracovstále ubytovaných dosú ponechané ných akciách pre najmladších tam mácností a takmer 1 zhubnému vplyvu prebiehala rekreačná výučba v prí200 výletných chát. O zubu času. rode, aby ho potom začiatkom samotnom názve tejto – Veľký problém nešťastných deväťdesiatych začasti piesočiny jestvuje je v tom, že v obci ujali utečenci, ktorí tam boli doniekoľko povier. Radoš sa rozvojom turis- nedávna. V poslednom čase sú Cukavac nám vyrozprátiky nezaoberajú badateľné snahy, aby toto miesto val dve: odborníci, ale v znovu bolo miestom stretávania sa – Jedna hovorí o tom, čele buď turistickej a školenia mladých. že si Turci pri pochode Dievocká studňa, podľa ktorej je pomenovaná časť Deliorganizácie alebo – To predsa nestačí, aby robotníci blatskej piesočiny, je azda jediným svedkom zašlých čias a na Rakúsko-Uhorsko na krotenia deliblatského piesku verejného turistic- v pohostinstvách dokázali byť tomto mieste postavili kého podniku sa úspešní. Boli však aj lepšie časy. tábory a že sa turecký aga zamiloTuristické možnosti európskej vždy nachádza niekto, kto sa tam Predsa cítiť nedostatok peňazí. Tuval do jednej dievčiny, ktorú stoj čo Sahary sú skutočne veľké, avšak na dostal po politickej línii, – nadvä- ristika v Deliblatskej piesočine sa stoj chcel dostať do svojho háremu. rozdiel od Zlatiboru, s ktorým ju zuje na slová Ambruša Radoš Cu- však musí rozvíjať účelovo, nie žiDievča však o tom nechcelo ani po- porovnávajú, tie podľa mienky na- kavac. velne. Podľa mojej mienky bolo by čuť. Aby si zachránila česť, skočila šich spolubesedníkov nie sú zďaA tak je z turistických objektov tu potrebné najprv vypracovať urdo studne. Iná, omnoho reálnejšia leka nadostač využité. jeden hotel a viacero ubytovní, banistický plán, ktorým by bolo urlegenda hovorí o tom, že počas veľ– Vždy sa len sľubovalo, robili sa ako aj niekoľko pohostinských ob- čené, aké objekty a aké obsahy tu kých prác na krotení piesku a pri za- projekty, ale na tom aj zostalo, – jektov. Je tu aj bazén s termálnou chceme mať, presne určiť, kde sa čo lesňovaní piesočiny muži ťažko konštatuje P. Ambruš. – V osem- vodou, športové ihriská, bežecké bude stavať, na základe toho pomanuálne pracovali a že im dievky desiatych rokoch vystavali niekoľ- dráhy, drevený kostolík ako turis- tom lákať súkromných investorov. tická atrakcia, v ktorom sa občas Potom by sa obec a vôbec štát tuniekto zosobáši. Toto miesto je ristikou nemuseli zaoberať. Tak to zvlášť známe aj podľa prvomájo- urobili na Zlatibore, a aj na Kových výletov, tradičného medzi- paoniku, a to už dáva výsledky. národného maliarskeho tábora, Máme aj dobrý príklad v neďalepodľa Snemu včelárov. V tomto kom Vršci, kde obecná turistická orroku usporiadali v poradí druhý ganizácia dobrou organizáciou rockový festival Rockwood. Podľa veľmi dobre využíva potenciály. slov našich spolubesedníkov ná- Keby sa o všetkom tom omnoho vštevníci vo väčšom počte prichá- skôr rozmýšľalo a inakším spôsodzajú hlavne cez víkend. O tom bom, namiesto toho, čo sa invessme sa aj osobne presvedčili. Vo tovalo do úplne chybných vecí, chvíli našej návštevy v polovici dnes by sme aj u nás už mali omjúla napriek tomu, že keď bol pia- noho lepšiu turistickú ponuku... – tok, ľudí bolo málo. Jedinými hos- uzaviera skúsený turistický praťami hotelu Plava dama boli naj- covník a veľký milovník Deliblatskej mladší futbalisti FK Hajdušica, kto- piesočiny Radoš Cukavac. rí tu pobudli na prípravách. Na Krízu cítia aj tunajší hostinskí – návštevníkov je počas týždňa pomerne málo druhom konci Deliblatskej piesoV. Hudec 5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

III/25

mozaika4:0 10/1/2013 1:50 PM Page 8

M O Z A I K A

PRÍLOHA

46. ILOCKÁ HROZNOVÁ OBERAČKA

Veselý vstup do jesene eď sa lístie viniča ešte zelená a spod neho AGRAM. Vo vevykúkajú krásne, dozreté strapce zlatožl- černých hoditej, tmavomodrej a červenej farby, Iločania už nách koncertovedia, že je hroznová oberačka predo dvermi. vali aj nám znáTak bolo aj tohto roku, ktorý žičil hojnej úro- me populárne de božského ovocia. hudobné skupiUž takmer polstoročie v mestečku pri Du- ny Crvena jabunaji rok čo rok tradične začiatkom septemb- ka, TS Gazde a ra prebieha Ilocká hroznová oberačka. Prvá prímorská skusa diala v dávnom roku 1962. Vznikla zo sta- pina Klapa rej sriemskej obyčaje budáriť, čiže chrániť si vi- Iskon. Po všetnicu pred škodcami a zlodejmi. Lebo je to okrem starostlivosti gazdu a vhodného Pri vstupe: brána do vínneho raja počasia predpokladom úrodného roka.

Jeho oslavy trvali od 31. augusta do 8. septembra. Začali sa premietaním diel z Vukovárskeho filmového festivalu, filatelistickou výstavou, veľtrhom starožitností, rôznymi výtvarnými dielňami pre deti, tiež rybárskymi súťažami usporiadanými ilockým Združením športových rybárov Šaran. Veľavravné detaily k vinobraniu Oslavy vinobrania vrcholili 6. a 7. septembra, keď sa na letnom kom šľahačkou na torte bola ľujavisku na Ilockom hrade striedali folklórne sku- dová veselica pod šiatrami. Bolo piny KUS Kadarka z Maďarska, KUS J. Beneši- ozaj veselo pri dobrej hudbe, v tanća, KUS Ľudovíta Štúra a renesančná skupina ci a, samozrejme, aj pri ilockom víne tramíne, graševine či strekoch.

Hostiteľky a hostia Počas celých osláv návštevníkom bolo k dispozícii i múzeum mesta Ilok, nachádzajúce sa v tamojšom kaštieli od roku 1969. Možno si v ňom pozrieť stále výstavy, zbierky z archeológie, stredoveku a tureckého obdobia, druhej svetovej vojny a Sriemskeho frontu. Je tam aj stála etnologická výstava o vinohradníctve, rybolove, výrobe vlny, ukážky chorvátskeho ľudového kroja, tie zo slovenského ľudového života. Aby oslavy boli nevšedné, Iločania prichystali aj veľký ohňostroj, ktorý vlastnou krásou vyrazil dych nejednému návštevníkovi a občanovi.

Ilocká hroznová oberačka je už roky oveľa viac než bola kedysi: dnes je etno-gastrovínno-zabavným podujatím lákajúcim čoraz väčší počet návštevníkov. Tohto roku ich bolo nad osemtisíc. A len účastníkov kultúrnych a zábavných programov bolo okolo štyristo. Slovom podujatie na úrovni, aj ako sa patrí.

K

Ponuka na úrovni

26/IV

Ján Lačok

Bez sudov to nejde 5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

mozaika5:0 10/1/2013 1:51 PM Page 8

PRÍLOHA

M O Z A I K A

Prekrásnu pláž Portokali porovnávajú so seychellskými plážami

KRÁSY GRÉCKEJ SITHONIE (1)

Pláž na pohľadanie L

etné dovolenky sa nadobro končia, takže teraz, keď nastáva chladnejšie a sychravejšie počasie, nezostáva iné, než si zaspomínať na výnimočné chvíle oddychu, zapozerať sa do fotografií, ktoré nám v zmysloch prinavrátia vôňu borovíc, čerstvého vzduchu a belasej čistučkej vody.

Tohto roku, podobne ako početní iní občania Srbska, sme sa opäť vybrali dovolenkovať do krajiny tisícok ostrovov – do Grécka. Polostrov Chalkidiki je na to priam vymyslený.

Ide o trojprstý polostrov na severovýchode Grécka, zasahujúci do Egejského mora s viac než 500 km pobrežia. Prvý prst Kasandra a jej známe letoviská Polychrono, Chanioti či Pefkohori sú už príliš skomercializované na náš vkus a je tam už poriadna tlačenica. Preto bolo treba vybrať sa preskúmať druhý prst polostrovu – Sithoniu. A neobanovali sme. Ba naopak, Chal-

Mýtická svätá hora Athos na dosah ruky

Pohľad na záliv a dlhú pláž mestečka Sarti

Skúsenejší dovolenkári cestujú autom, lebo je tu čo obzerať. Pláže pozdĺž ľavej strany Sithonie nás ubezpečili, že merať cestu sem vôbec nebolo chybou. Tie sú krajšia od krajšej. Najviac nám učarila Pomarančová pláž alebo po grécky: Portokali. Je to známa „seychellská“ piesočnatá pláž asi šesť km vzdialená od najväčšieho tunajšieho mestečka Sarti na pravej strane prsta. Prekonajúc množstvo serpentín, prevýšení a nádherných scenérií, dostali sme sa i tam. Krištáľovo blankytné more s krásnymi bielymi skalami nenapodobniteľných tvarov v lagúnach lákajú plavcov zo všetkých kútov Európy. Až deväť dorozumievacích jazykov

kidiki nám ešte viac prirástlo k srdcu.

Je pravda, že treba prejsť poriadny kus cesty. Na samotný koniec prsta do mestečka Toroni sme z Petrovca merali rovných 900 km. Jazdiac zväčša po diaľniciach, dalo sa to

Najviac obdivu na Pomarančovej pláži u turistov vyvolá morská panna z kameňa

Koniec Sithonie a pohľad zhora na záliv a pláž v Kalamitsi 5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

zvládnuť relatívne pohodlne. Hoci bola už polovica augusta, v tejto časti západného Grécka všetky ubytovacie kapacity boli plné a nocľah bolo ťažko zohnať. Keďže sme sa vyhli domácim cestovným agentúram, šli sme naisto a príbytok sme si už predtým zaistili z domu.

návštevníkov sa dalo tam narátať.

V teplej a čistej vode sa príjemne aj plávalo, aj potápalo. Vôbec všade bola dobrá zábava. A aj krása – zvláštnou atrakciou tejto pláže sú aj kamenné sochy; tiež na pohľadanie.

J. Čiep

V/27

mozaika6:0 10/1/2013 1:51 PM Page 11

M O Z A I K A

PRÍLOHA

NA VÝLETE S KYSÁČSKYMI PENZISTAMI

Za krásami Sriemu a Mačvy Z

druženie starobných penzistov v Kysáči spolu s novosadským združením v nedeľu 15. septembra 2013 zorganizovalo výlet do Sriemu a Mačvy.

Najprv navštívili Galériu obrazov Savu Šumanovića v Šíde, kde si pozorne vypočuli prednášku kustódky o živote a diele nášho významného maliara, ktorého V Galérii Savu Šumanovića v Šíde nepriateľ nemilosrdne zavraždil v druhej svetovej vojne. Sava Šumanović vyštudoval maliarstvo v Záhrebe a pobudol trikrát v rokoch 1920 až 1930 aj v Paríži, kde tvoril v ateliéri na Montparnasse. Učiteľom mu bol André Lhote, vynikajúci výtvarný pedagóg smeru analytického kubizmu. Výletníci si so záujmom pozreli obrazy, ktoré Šumanović Pred monastierom Privina glava namaľoval hlavne počas povedľa dedinky s rovnakým sledných desiatich rokov života.

Nasledovala obchôdzka fruškohorského mo- menom, v západnej časti Frunastiera Privina glava, ktorého začiatky siaha- škej hory, okolo päť kilometrov jú až do dvanásteho storočia. Ten sa nachádza severovýchodne od Šídu. V Zasavica bola roku 2009 vyhlásená za deviate Ramsarské súčasnosti je monastier územie v Srbsku Privina glava známy aj podľa archimandritu Gavrila. Tu sa na kaž- nály Jovac a Prekopac a je aj spojenie s riekou dej liturgii zhromaždí okolo tisíc veriacich. Sávou. Celá oblasť je bydliskom viac stovák druSem prichádzajú bez ohľadu na viero- hov vtákov, zveriny, rýb. Raritou je ryba Umbra vyznanie a národnostnú príslušnosť, krameri, ktorá žije iba tu a nikde inde na svete. nájsť potešenie v modlitbách, ako aj v roz- Od roku 2004 je tu zase aj rodina bobrov, ktorí boli vykynožení pred takým storočím v celom hovore s otcom Gavrilom.

Nakoniec naša posádka navštívila prí- štáte. V Zasavici možno vidieť aj druh ošípaných rodnú rezerváciu Zasavicu, ktorá je pod – mangulice, rôzne druhy oviec, kôz, kráv, poochranou štátu. Je v severnej Mačve, na dolské hovädo, osla. Ako suvenír a pamiatku na území obcí Sriemska Mitrovica a Bogatić. svojrázne výletnícke miesto si možno kúpiť slaToto močaristé územie so zaplavenými lú- ninu alebo masť z mangulice, mydlo alebo likér kami a lesmi, rozlohy 1 825 hektárov ved- z oslieho mlieka, tiež toto mlieko samotné. Saľa riečky Zasavica dĺžky 33,1 kilometrov, mozrejme, ten, kto na takéto gastronomické Podolské hovädo pochádzajúce priamo láka mnohých turistov. Cez rezerváciu te- špeciality dosť peňazí má… z európskeho divého hoväda Michal Ďurovka čie riečka Zasavica, potok Batar, sú tam ka-

Zvon povoláva do chrámu

28/VI

Šťastie po plavbe loďkou krásnou riečkou Zasavicou 5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 10/1/2013 1:52 PM Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A

(DUCHA)PLNKY

Smiech je liek

Zrnká múdrosti Radšej hrať zle, ako stáť bokom.

Anglické príslovie Nepozeraj sa triezvo na svet, ak sa nechceš stať alkoholikom.

Brudziňski Lepšie je zapáliť čo len malú sviečku, ako preklínať tmu.

Konfucius Čo z toho, že krava dáva veľa mlieka, keď vedro prevrhne.

Dánske príslovie Konverzácia vyžaduje znalosti, mlčanie kultúru.

Goethe

Veselo, len veselo – Čo je maximálna namyslenosť?

– ???

– Keď sa červík vyberie na ryby! xxx – Kto je najväčší flegmatik na svete?

– ???

– Ten, koho nerozhádže ani granát! xxx V predmanželskom styku si partneri začnú tykať, v manželskom vytýkať. xxx Dnes ma konečne stretlo šťastie. Prišlo sa rozlúčiť. xxx Nestavajte si vzdušné zámky! Znečisťujete životné prostredie.

– Obžalovaný, nemohli by ste konečne žiť poctivo?

– Preboha, a kedy, keď ma stále zatvárate! xxx – Prečo ste utiekli z operačného stola?

– Lebo sestrička povedala, že netreba robiť nijakú paniku, operácia slepého čreva je jednoduchá vec.

– Ale veď to je pravda.

– Lenže ona o tom presviedčala chirurga. xxx – Pán hlavný, prineste mi rezeň tiptop!

– Rezeň nemáme, ale môžem vám ponúknuť fazuľku puf-puf. xxx Manželka šepne po svadobnej noci svojmu manželovi: – Vieš, že si bol môj prvý?

– Nehovor. A to všetko, čo vieš, si sa naučila diaľkovým štúdiom? xxx Mníška sa prechádza po kláštornej záhrade s detským kočíkom. Stretne ju kardinál, ktorý je na návšteve, a pýta sa: – Malé kláštorné tajomstvo?

– Nie. To je biskupov omyl. xxx Gejza vidí Deža na novom bicykli.

Spytuje sa ho: – Koľko stál?

– Chvíľku. Pri obchode... xxx – Počuj Jano, to je ale čudná ozvena!

– A prečo?

– Keď zakričím haló, ozve sa mi drž hubu! xxx Tučniak so zebrou prišli do fotoateliéru.

– Želáte si farebné fotografie?

– Kdeže, nám stačia čiernobiele... xxx – Že sa nehanbíš! – nadáva žena mužovi, – celý deň si opitý!

– A môžem ja zato, – bráni sa muž, – že sú dni teraz také krátke!

Citáty a výroky E finita la commedia. (tal.)

Koniec (divadelného) predstavenia.

Záverečné slová divadelných predstavení v stredoveku. xxx Ego primam tollo nominor quoniam leo. (lat.)

Beriem si ako prvý, lebo sa levom volám. Čiže, beriem si prvý, lebo som mocný a strašidelný. Odtiaľto pochádza aj pojem leví podiel. (Phaedrusove rozprávky) xxx E duobus malis minimum est eligendum. (lat.)

Z dvoch ziel treba zvoliť to menšie.

Poučka pre rímskych právnikov. xxx Etiam si omnes, ego non contradisco. (lat.)

Keby všetci (súhlasili), ja neprotirečím. xxx Ex abrupto. (lat.)

Improvizovane.

Bez prípravy, náhle, neočakávane. xxx Carpe diem. (lat.)

Uchmatni deň.

Podľa Horatia je život krátky a treba sa ponáhľať užiť ho. xxx Castis omnia casta. (lat.) Čistému je všetko čisté.

Výber: O. Filip

Mozaiku číslo 171 pripravil Oto Filip 5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 10/1/2013 1:53 PM Page 15

M O Z A I K A

PríloHa

Iba Pre labuŽníkoV

rezne v horčicovej omáčke suroviny: 5 – 6 tenkých teľacích rezňov (môžu byť i bravčové alebo kuracie), 3 – 4 lyžice margarínu na praženie, 5 – 6 lyžíc múky, 2 – 3 lyžičky červenej papriky, soľ, čierne korenie, vegeta, cesnak, 1 lyžica horčice (senfu), 200 ml horúcej vody. takto sa to vydarí: Rezne nakrájame na čím tenšie plátky. Zmiešame múku a papriku a každý rezeň obalíme v múkovej zmesi z oboch strán. Na roztopenom a rozpálenom marga-

ríne opražíme rezne z oboch strán.

Keď rezne opražíme, necháme ich trochu scediť a do nádoby, kde sa pražili, nalejeme vriacu vodu, do ktorej sme pridali príchute a horčicu. Pridáme aj múku, ktorá zvýšila pri obaľovaní rezňov. Vrátime rezne do omáčky a necháme povrieť asi 10 minút. Ak je omáčka hustá, pridáme trochu horúcej vody a ak je redšia, pridáme

strava pre mačiatka n

arodením malých mačiatok prichádza do domácnosti veľká radosť, ale táto milá udalosť prináša aj veľké starosti. Čo všetko treba urobiť a akú potravu zvoliť, aby sa mačiatka mali čo najlepšie?

Najskôr sú mačiatka iba v starostlivosti svojej mačacej mamy, ktorej sme, samozrejme, dopriali dostatok pokoja a kvalitného krmiva, aby svojim mláďatkám mohla dať všetko potrebné. Od štvrtého týždňa však všetka starostlivosť o mačiatka prechádza na nás. Mačiatka už vidia, počujú a stoja. od štVrtéHo týŽdňa Tento čas je najvhodnejším obdobím, keď môžeme začať s podávaním tuhej potravy. Po-

travu (napr. suché krmivo namočené do vody) naporciujeme na drobné kúsky a podávame v plytkej mištičke. Každá mačka by mala mať vlastnú misku, ktorú musíme udržiavať v čistote,

30/VIII

aby sme zabránili vzniku nebezpečných baktérií. Mačiatka si na novú potravu rýchlo zvyknú a už počas deviateho týždňa môžu prejsť od materského mlieka na tuhú stravu. Nesmieme však zabudnúť na dostatočné množstvo vody, aspoň 200 ml denne.

A koľkokrát denne by sme mali mačiatko kŕmiť? V prvých mesiacoch asi tak 5-krát denne, pretože nemajú dostatočne veľký žalúdok, aby zvládli celé množstvo potravy potrebnej pre ich rast. Po 4 mesiacoch sa frekvencia kŕmenia zníži na 4-krát denne, po 12 mesiacoch, keď nám z mačiatok vyrástli už dospelé mačky, stačí podávať potravu 2až 3-krát denne. nezabúdajte na VItaMíny Pri výžive by sme rozhodne nemali zabúdať ani na dostatočný prísun vitamínov a minerálov. Tieto látky si niektoré mačky síce dokážu samy vytvoriť (napríklad vitamín C), ale ostatné ich musia dostať potravou.

Kvalitné značkové krmivá majú kompletné a vyvážené zloženie, a preto nie je potrebné do takejto stravy dodávať vitamíny a minerály.

múku. Servírujeme s varenou ryžou alebo podľa vlastnej chute.

Hladkajte svoje deti V

iete, že tie správne dotyky a masáže vedia narobiť divy? Sú vhodné pre deti už od narodenia.

Masírujte s láskou Keď dieťa masíruje milujúca mama, niet lepšej terapeutickej metódy. Môže totiž okrem naučených pohybov využívať aj intuíciu.

Celá masáž je vlastne zostavou veľmi jemného a precíteného hladkania. Ako sa to robí? Časti tela

masírujte dieťatku postupne, najlepšia je masáž brucha a hrudníka.

Masáž rúk je najlepšie smerovať od ramien k prstom, čím sa uvoľní napätie. Potom smer zmeňte a masírujte opačným smerom. Tak sa stimuluje krvný obeh smerom k srdcu.

MasᎠHrudníka a bruška Špičky prstov pravej ruky položte na srdce dieťatka a jemným, ťahavým pohybom choďte cez brucho až po bedro. Ľavou rukou napíšte obrátené„L“ tak, že prsty položíte na pravú prsnú bradavku dieťaťa a dlaň na pravú stranu jeho bruška. Ruku pomaly a jemne posúvajte doľava, až sa prsty dostanú cez hrudnú kosť k srdcu a dlaň premasíruje horný okraj bruška, a posuňte dlaň k ľavým bedrom dieťatka. Nakoniec postupujte pra-

vou rukou od pravých bedier nahor pod pravou prsnou bradavkou cez hrudnú kosť k srdcu. Tým pôsobíte na akupresúrne body na prečistenie horných a dolných dýchacích ciest. Odtiaľ postupujte dolu k ľavým bedrom dieťaťa. Pohybom ruky píšeme akoby obrátené „U“.

PustIte sI k toMu Hudbu Nezabudnite, že aj príjemná hudba pomáha uvoľniť dieťa. Dieťa môžete masírovať napríklad na podložke, ktorá je položená na zemi.

Na zvláčnenie pokožky použite olej. Ak je dieťa neposedné, môžete mu spievať alebo sa mu prihovárajte. Utišujúci hlas pôsobí terapeuticky. Nezabudnite si vždy odložiť prstene, hodinky a náramky, aby ste dieťa nerozptyľovali. Čo dokáŽe MasᎠZlepšuje krvný obeh, dýchanie, podporuje správne držanie tela. Stimuluje pokožku a jednotlivé nervy a ich zakončenia. Ovplyvňuje svalstvo, jeho spevnenie a koordináciu pohybu. Veľmi dobre pôsobí na deti so zvýšenou pohybovou aktivitou.

Dotyk rúk je upokojujúci, utišujúci, uvoľňujúci. Bábätkám takto odstraňujú popôrodné traumy, školákom pomáhajú prekonávať dyslexiu a dysgrafiu, prejavy ľahkej mozgovej dysfunkcie, dokonca aj niektoré formy Downovho syndrómu a autizmu, zlepšuje aj stav astmatikov, alergikov a detí s ekzémami.

Pripravila: E. Šranková

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

O materinskom jazyku znovu, a znovu, a...

N ajprv vtipne: Učiteľ sa pýta žiaka:„Jožko, prečo sa náš jazyk nazýva materinský?“„No, preto, lebo otecko sa len málokedy dostane k slovu.“ Teraz vážnejšie: Nemyslime na materinský jazyk iba „v jeho deň“, ale každý deň. Tešme sa, že môžeme hovoriť, rozprávať vtipy, radovať sa, ale aj smútiť či nadávať v jazyku, ktorý nám je najbližší! Podľa odhadov odborníkov totiž v súčasnosti hovorí viac ako šesť miliárd obyvateľov Zeme približne tromi tisícami jazykov, ale jazykovedci tvrdia, že väčšina jazykov je v ohrození.

Tými 3 000 jazykmi hovoria približne v 200 štátoch, totiž nie všetky jazyky sú štátnymi. Na druhej strane približne tri štvrtiny obyvateľov Zeme hovoria prvými 100 jazykmi, teda tzv. malé jazyky

používa iba jedna štvrtina obyvateľov našej planéty, aj to skôr ako druhý jazyk. Preto uznávajme, pestujme a zveľaďujme si svoj materinský slovenský jazyk, veď je jedným z tých, čo majú aj svoj štát. A domovské právo má aj v Srbsku.

Konkrétnejšie:„Prostriedkom na posilnenie vedomia vlastnej identity našich žiakov a jedným zo spôsobov, ako u žiakov pestovať a zachovávať jazykové povedomie, sú žiacke semináre. Preto je ich podklad slovenčina. Štyri ročníky máme za sebou, piaty realizujeme onedlho – v novembri. Vďaka učiteľom slovenčinárom týmito seminármi sa u slovenských žiakov buduje zdravé sebavedomie, hrdosť na seba samého, na svoj pôvod, na svoju národnosť,“ povedala nám k téme tohto čísla Hlasu ľudu Mária Andrášiková,

KOMENTÁR Z KONKRÉTNEHO UHLA

Médiá v materinskej reči ako základné ľudské právo O

tom, že príslušníci národnostných menšín majú výsostné právo na médiá vo vlastnej reči, ktoré zaručujú medzinárodné dokumenty, akými sú Rámcová dohoda o ochrane národnostných menšín a Európska charta o regionálnych a menšinových jazykoch, ale aj naše zákonné predpisy, netreba zvlášť hovoriť. Ale neraz sa ukázalo, že samotným členom menšinového spoločenstva občas treba pripomenúť, aby svoje právo uplatňovali, či bojovali oň, ale azda častejšie niektorých aktérov našej politickej scény, aby si ho uctievali.

Toto právo prispieva k zachovávaniu a rozvíjaniu jazyka národnostnej menšiny, čo v konečnom dôsledku znamená aj zachovávanie menšinovej identity. Hovoríme o prvom z troch dôležitých aspektov

pri uplatňovaní tohto práva – o práve na informovanie v materinskom jazyku ako o zdroji identity. Avšak to neznamená „iba“ to. Nielenže ide o právo patriace do skupiny najdôležitejších menšinových a politických práv, ale dodatočnú hodnotu mu dodáva fakt, že tvorí prvok integrácie príslušníkov menšinového spoločenstva do národného politického spoločenstva. To v preklade znamená, že ide o umožnenie príslušníkovi konkrétneho spoločenstva, aby bol aktívny a integrovaný člen politického spoločenstva, čiže je to druhý aspekt – právo na informovanie v materinskom jazyku predstavuje aj integračný zdroj. Aby prišlo k úplnej integrácii (pozor, nie asimilácii!) príslušníka národnostnej menšiny do spoločnosti, každý jednotlivec musí byť rovnoprávny s

profesorka slovenčiny v petrovskej základnej škole. A my dokladáme snahy Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Matice slovenskej v Srbsku, Asociácie slovenských spolkov žien, teda početné semináre, prednášky, literárne či recitačné súťaže, zájazdy detí a nielen detí do domovského štátu nášho materinského jazyka, rozhovory s rodičmi, ktorí váhajú pri zapisovaní svojich detí do slovenských tried...

Namiesto záveru: Nepodceňujme význam materinského jazyka, ale využime každú príležitosť na jeho zveľadenie, na vštepovanie lásky k nemu u generácií, ktoré prichádzajú. Niektoré pokyny, ako na to, možno nájdete aj na týchto našich štyroch hlasľudovských stranách.

A. Francistyová

ostatnými členmi spoločenstva v zmysle používania materinského jazyka v médiách. Nakoniec, tretie dôležité stanovisko keď ide o jestvovanie práva na médiá v materinskom jazyku, ktoré možno nazvať zdroj občianskej kompetencie, sa odzrkadľuje vo vykonávaní objektívnejších a racionálnejších volieb a rozhodnutí, ktoré sú možné v prípade širšej informatívnej ponuky, ku ktorej prispievajú práve médiá v rečiach národnostných menšín.

V menšinovej enkláve zvlášť netreba zabúdať „jazykový“ rozmer uplatňovania tohto práva, týkajúci sa hlavných aktérov, čiže tvorcov obsahov mediálnych produktov národnostných spoločenstiev, akými sú noviny, rozhlas, televízia a internet.

Tí by zo zreteľa nemali strácať fakty, ktoré hovoria o funkciách týchto médií. Menšinové médiá nemajú iba funkciu informovania a formovania verejnej mienky daného spoločenstva, ale práve ony zohrávajú dôležitú úlohu pri zachovávaní a rozvíjaní menšinových jazykov, ako sme už naznačili. Toto ešte pred dvadsiatimi rokmi zdôraznila naša renomovaná jazykovedkyňa prof. Dr.

Mária Myjavcová, ktorá písala konkrétne o novinách Hlas ľudu, ale v podstate princíp je aplikovateľný na všetky naše médiá: „Noviny HĽ spĺňajú tiež dôležitú funkciu aj z hľadiska samotného slovenského jazyka: sú jednak prostredím, kde sa uplatňuje spisovná podoba slovenského jazyka, a tak priamo prispievajú (a to aj napriek istým odklonom od spisovnej normy) k upevňovaniu pozícii spisovnej slovenčiny vo Vojvodine, jednak miestom, kde sa bezprostredne odrážajú nové komunikačné potreby slovenského jazykového spoločenstva vo Vojvodine ako organického celku spoločenstva juhoslovanských národov a národností.“ (Myjavcová, Mr. M.: Noviny Hlas ľudu v kontexte slovenskej jazykovej situácie vo Vojvodine. In: Štyridsať rokov Hlasu ľudu, Hlas ľudu, Nový Sad, 1984, s. 162) V tom zmysle je veľmi dôležité, aby naše menšinové spoločenstvo nielen malo právo na médiá vo svojom jazyku, ale aby ho aj uplatňovalo, a to s výraznou dávkou jazykovej odbornosti, zodpovednosti a profesionality.

V. Dorčová-Valtnerová

HOVORÍ SA, ŽE KOĽKO JAZYKOV VIEŠ, TOĽKOKRÁT SI ČLOVEKOM. Byť polyglotom veľa znamená a súvisí aj s vysokým stupňom tolerancie napríklad v multietnickom prostredí, akým je i Biele Blato. Nemôže nikto povedať, že táto osada nie je Európa v malom. Hovorí sa tu po slovensky, maďarsky, bulharsky, srbsky, nemecky, rómsky, občas počuť aj taliansky jazyk, a všetky sú bieloblatské, lebo sú to jazyky srdca. Zvlášť u žiakov vraj neraz v prejave cítiť trochu neobvyklý prízvuk. To je ten každodenný vplyv viacerých európskych jazykov, jedinečný pravdepodobne v širšom okolí, ale zrozumiteľný všetkým. Potrebné je byť iba tolerantný, a to je niečo, čo sa tu pestuje ako súčasť dobrého dedičstva. Tak sa tieto deti učili a naučili, a tak sa učia aj dnes: po slovensky, maďarsky, bulharsky, srbsky. Aj tieto deti na fotografii, žiaci 5. ročníka – aj keď sa vo vyšších ročníkoch základnej školy v Bielom Blate vyučuje výlučne po srbsky – si na hodinách slovenčiny s prvkami národnej kultúry pestujú svoj materinský slovenský jazyk, v čom im pomáha mladá učiteľka Adela Obšustová.

M. Nedeljkov 5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

31

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

STARÁ PAZOVA

Z každého rožka troška – v mediálnej sfére S

taropazovčanom vždy zále- (znovu) na „chytanie času“, kedy žalo na sústavnom a nehate- na tej jednej frekvencii pôjdu nom lokálnom informovaní. O správy, hudba a relácie v ich matom svedčia údaje v archívoch a terinskej reči. spomienkach. Po prenášaní správ Pretože Rádio Stará Pazova a udalostí v písomnej verzii svojráznou revolúciou bol rozhlas so svojimi frekvenciami. Staropazovskí Slováci dokázali sami spraviť vysielače a založiť si súkromne a pri SKUS-e rozhlasové stanice už začiatkom druhej polovice minulého storočia. Po štátnom zavedení poriadku v éteri strednej frekvencie Obec Stará Pazova sa rozhodla založiť Informačné stredisko s Práca v redakcii RTV Stará Pazova vlastným rozhlasom a novinami, v ktorých sa uverej- (doteraz) nebolo sprivatizované, ňovali informácie aj v sloven- o financovanie sa stará lokálna saskom jazyku. Uplatnenie UKV mospráva; ona pomohla, aby sa frekvencií pre pazovských Slo- v rámci VP Rádio-televízia Stará vákov znamenalo dožadovať sa Pazova vysielal aj káblový televäčších práv. A tak sa vďaka po- vízny program, v ktorom sú aj rekrajinskej inštitúcii rádiodifúz- lácie v slovenskej reči. Na tie účenych organizácií Stará Pazova, ly v tomto roku z obecného rozako mestečko s najväčším poč- počtu sa vyčleňuje viac ako 38 mitom slovenských obyvateľov, do- liónov dinárov. Takýmto spôsomohla osobitnej frekvencie. Tým bom sa zvýšil počet hodín v spôsobom Staropazovský roz- oboch rečiach – trochu v rádiu a hlas mohol vysielať programy trochu na televízii. Zhruba sposúbežne na dvoch vlnových čítané v staropazovských infordĺžkach – na osobitnej po srbsky mačných prostriedkoch – roza na osobitnej po slovensky. Trva- hlase a televízii sa denne spolu lo to celých 27 rokov (v období ro- pripraví okolo 6 hodín programu kov 1981 – 2008), takže si i Srbi i v slovenskej reči. Internetová koSlováci zvykli na svoje práva byť munikácia opäť posunula hraniinformovaní vo svojej materinskej ce mediálneho informovania. Proreči. gramy RTV Stará Pazova sa môžu Keď Zákon o rádiodifúzii Srbska počúvať a vidieť kdekoľvek a ke(začiatkom tohto milénia) stano- dykoľvek vo svete, a teda aj v dovil, že lokálny rozhlas môže vlast- mácnostiach za počítačom – prianiť len jednu frekvenciu, Repu- mo alebo s nahratými reláciami bliková rádiodifúzna agentúra (Winamp, You Tube) prostredpráve tú slovenskú lokálnu frek- níctvom www.rtvstarapazova.rs. venciu 107,4 MHz (po konkurze) Lenže, kladie sa otázka, či sa s udelila nie pazovskému, ale be- uvedením televízie vo VP RTV lehradskému rádiu. Jej majiteľ Stará Pazova zvýšil počet začasom zistil, že o vysielanie nemá mestnaných? Odpoveď sme vyzáujem, a nemá ani peniaze na to. hľadali práve u vedúcich tohto loPreto je táto tzv. slovenská frek- kálneho informačného servisu. vencia dnes „nemá“ – bez signá- Pretože sú redakcie RTV Stará lu. Samozrejme, tým sa ukrivdilo Pazova spoločné, zamestnaných práve pazovským Slovákom. Ale je teraz 27 osôb, z toho 3 noviaj Srbom, lebo si museli zvykať nárky pre slovenský program,

32

plus honorárna spolupracovníčka. Avšak to neznamená, že len ony – podľa slov Milana Krstovića, šéfredaktora rozhlasového programu, a Miloša Lazića, šéfredaktora televízneho programu – dbajú o príspevky v slovenskej reči. Informácie, ktoré pripravujú alebo spracujú v jednotlivých reláciách či pásmach, robia spoločne: „Slovenky píšu aj po srbsky, aj po slovensky, a srbskí novinári dokážu nahrať roz-

hovory i po slovensky,“ prízvukovali obaja šéfredaktori.

V samotnej redakcii RTV Stará Pazova pracuje niekoľko Slovákov aj za mix-pultmi. A pritom novinárka Slovenka Katarína Šarkézyová (ktorá občas pomáha kolegyniam v slovenskej reči) sa úplne zdokonalila pripravovať a moderovať seriózne relácie v srbčine.

Teda ak nemožno dokopy na jednom mediálnom mieste, lokálne informovanie v slovenskej reči sa koná dnes systémom z každého rožka troška – z rozličných elektronických médií. To sa uskutočňuje neustálym zdokonaľovaním. Len keby im platy boli vyššie – pripomenuli v redakcii.

Katarína Verešová

SLOVENČINA V NOVOSADSKÝCH ŠKOLÁCH

Mravčia práca dáva výsledky –V

tomto školskom roku slovenčinu ako materinský jazyk s prvkami národnej kultúry učím v štyroch novosadských školách. Sú to základné školy Jovana Popovića, Žarka Zrenjanina, Sonje Marinkovićovej a Józsefa Atilu, – povedala profesorka slovenčiny Viera Fedelová. – Záujem o hodiny slovenčiny je dobrý, dosť detí sa nám prihlasuje. Konkrétne ja mám na týchto štyroch školách viac ako štyridsať detí. V porovnaní s minulými rokmi počet žiakov na hodinách slovenčiny na týchto školách sa zvýšil.

Pracujem so žiakmi od 1. po 8. ročník a sú to také heterogénne skupiny. Tak sa stane, že na jednej hodine mám spolu aj prvákov, aj piatakov, aj ôsmakov. Jeden z tých prvákov vie plynule hovoriť po slovensky, druhý vie tak stredne a tretí iba to, čo sme sa na hodine naučili, čo nám sťažuje prácu, ale snažíme sa všetko zladiť.

Deti si navzájom medzi sebou pomáhajú a dopĺňajú sa. Preto sa snažíme spracovávať podobnú metodickú jednotku a prispôso-

bujeme jej aj znalosti jazyka žiakov, aj vek, teda ročník žiakov.

Z toho hľadiska je táto práca sťažená a plánovať si takú hodinu je náročné. Keďže sa pracuje v menších skupinách, učiteľ sa môže venovať každému žiakovi.

Nevýhoda je v tom, že keď sú v jednej skupine žiaci viacerých ročníkov, ťažko je zaradiť do rozvrhu hodín materinský jazyk, lebo každý ročník má iný rozvrh hodín. Snažia sa prispôsobovať aj potrebám žiakov, aj školy a aj kolektívu školy a na druhej strane, ako povedala pani Fedelová, im

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA O MATERINSKOM JAZYKU S PROFESORKOU SLOVENČINY

Škola – nenahraditeľná bašta P

rofesorka Mária Kotvášová- mienim, že sa jazyková úroveň zo Slovenska a samým tým si slovenčiny. Avšak ako som už Jonášová tri desaťročia učí neznižuje. Dnešné generácie obohacujú svoj slovník. Keď ide povedala: kvalitný učiteľ – kvaslovenský jazyk a literatúru v Zá- majú výhodu káblovej televízie, o gramatiku, môžem povedať, litný žiak.“ Čo môžete konštatovať, keď kladnej škole Mladých pokole- sledujú totiž televízne programy že aj tu naši žiaci, zvlášť Kovačičania, dosahu- porovnáte učebné osnovy a vôní v Kovačici. Je znájú pozoruhodné, bec plán na učenie materinského mou spisovateľkou ba až skvelé vý- jazyka pred niekoľkými desaťrokníh pre deti a mlásledky. Na súťa- čiami a v dnešnej dobe? dež, so svojimi žiak„Osnovy sú osnovy – veľa žiach a na prijími mala hodne macích skú- toho sa nezmenilo. Učebnice či úspechov na reciškach sú medzi čítanky áno. Skôr učebnice a čítačných súťažiach a najlepšími. Prie- tanky mali na starosti profesona súťaženiach zo mer zo sloven- ri fakúlt, dnes sa na príprave slovenského jazyka. ského jazyka je učebníc podieľajú učitelia a Stručne: má hodne okolo trinásť – profesori, ktorí priamo pracujú skúseností, aby hodštrnásť bodov, so žiakmi, vedia ako a čím prinotila stupeň vedona súťažiach aj lákať žiaka ku knihe a ako v mostí slovenčiny vodvadsať bodov, nich povzbudiť záujem o jazyk ľakedy a dnes. čo je chvályhod- a literatúru. Skôr boli učebnice „Nemôžem s presuchopárne, plné údajov, ba aj né.“ svedčením tvrdiť o Ako autorka nudné. Dnes je iná doba. Iní sú úrovni jazyka voľa- Momentka z tohtoročnej súťaže zo slovenského jazyka kníh pre deti a i žiaci, sú vyspelejší. Radšej kedy a dnes, ale v Kovačici mládež možno majú počítač ako knihy, a presa v týchto novosadských školách rinský jazyk s prvkami národnej môžete inak ako iní profesori slo- to aj tie školské musia byť movenského jazyka a literatúry po- dernejšie, zaujímavejšie, lákakultúry. neprispôsobuje takmer nikto.

V tomto školskom roku učeb- súdiť, koľko školáci čítajú a či si vejšie a nanajvýš páčivé. A dneš– Neraz máme problém aj taký, že do rozvrhu proste nemôžeme nice a príručky im zabezpečila Ná- obohacujú slovnú zásobu aj z né aj také sú. Tu chcem povtesnať hodiny materinského ja- rodnostná rada slovenskej ná- kníh, tlače, elektronických médií? chváliť pracovníčky Ústavu pre „Učíme múdre a chtivé deti: učebnice Marienu Korošovú a zyka – teda slovenčinu a dokon- rodnostnej menšiny. V uplynuAlenu Peškotreba len vedieť ca aj maďarčinu. Na ťažkosti, ako lých rokoch im Matica slovenská vú.“ s nimi pracovať, vidieť, narážajú aj moje kolegyne. v Srbsku zabezpečovala knihy, Ako ďalej, keď Už v prvom ročníku je to ťažko, učebnice, cédečká a časopisy zo ukázať im krásu ide o zachovalebo deti majú hodne hodín v Slovenska. Takýmto spôsobom zí- rodného jazyka nie materinskérozvrhu a ten materinský jazyk je skali vďačný materiál na prácu na a literatúry. Ak ho jazyka? dieťa stále a už šiesta hodina, čo je pre prvá- hodinách, ale aj na prípravu žiac„Budem trosystematick y čikov navyše. Potom sú tu také kych programov. chu parafrázo– Programy, v ktorých účinku- vedieme k láske bežné ťažkosti, takmer nikdy nevať predsedu máme voľnú učebňu, v ktorej jú naši žiaci, organizujeme v no- ku knihe, knihy Matice slovensa budú čítať. budeme pracovať, alebo nemô- vosadskom Šafáriku. Máme dobskej Mariána žeme dostať triedne knihy na rú spoluprácu s MOMS Nový Sad. No ak chceme, Tkáča, ktorý hodinu a podobné nepríjem- A niekoľkokrát počas školského aby nám deti povedal, že nosti. V niektorých školách je roka robíme veľké programy spo- čítali, musíme nikto nemôže aj sami čítať. Či také nepriaznivé, dusivé ovzdu- lu s kolegami z Nového Sadu, deti čítajú a vôšie, čo závisí vo veľkej miere od Sriemskej Kamenice, Begeča, PeProfesorka slovenského jazyka zato, ako sa narodil. Či ako správy školy. Proste niekedy ide trovaradínu, Futogu a z Čelareva. bec, či dobre a literatúry v ZŠ Mladých Slovák, Srb, Maaž o ignorantský vzťah, čiže také To je príležitosť, aby deti ukáza- ovládajú jazyk, pokolení v Kovačici Mária Kotvášová-Jonášová ďar, no každý závisí len a len vedomé prehliadnutie. Základné li, čo sme sa spolu na hodinách môže za to, ako od učiteľa.

A školy by mali načas urobiť anke- slovenčiny naučili, ale aj na to, aby ty so žiakmi, keď ide o materinský sme sa stretli s rodičmi a poroz- žiaci v Kovačici čítajú. Pritom ovláda svoj jazyk, ako sa správa jazyk, ale vo veľkej väčšine prí- právali sa. My sa snažíme usmer- jedným z cieľov vyučovania slo- voči materinskému jazyku. Nepadov to neurobia. Neraz nemá- ňovať tých starších žiakov na venského jazyka je aj naučiť nahraditeľnou baštou zachome prístup k tej dokumentácii. ďalšie školenie v slovenskej reči. žiaka správne a plynulo roz- vania jazyka je škola – učiteľ. No My si potom z vlastnej iniciatívy A máme v tom aj výsledky. Naši právať po slovensky, mať dob- musia mať podporu celej spohľadáme žiakov podľa triednych žiaci sú aj v stredných školách, na- rú slovnú zásobu a veci a javy ločnosti. Stratégia musí byť ciekníh a neraz napr. aj podľa toho, príklad v strednej zdravotníckej presne pomenovať. Žijeme v ľavedomá. Lebo len tak si zaaké je dievčenské priezvisko mat- škole v Novom Sade alebo na slo- Srbsku, kde je slovenčina chováme jedinečnú krásu a boky toho žiaka a tomu podobné. V venských gymnáziách, dokonca ovplyvnená srbským jazykom. hatstvo materinského jazyka.“ značnej miere to závisí aj od niektorí z nich odchádzajú aj na Učiteľ, rozhlas, TV a rodičia by mali spoločne pracovať na zavzťahu riaditeľa školy voči nám štúdiá na Slovensko.

Ján Špringeľ K. Gažová chovaní ľubozvučnosti našej profesorom, ktorí učíme mate5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

33

K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

SLOVÁCI SA MEDZI SEBOU ČORAZ VIAC ROZPRÁVAJÚ PO SRBSKY

Krok k asimilácii?

P

rednedávnom som v Bielom Blate počul takýto príbeh: „Bol tu nedávno istý športový rybár z Belehradu, ktorý sa ma opýtal, či tu žijú aj Slováci. A keď som mu odpovedal, že žijú, povedal mi: „Aj môj starý otec bol Slovák, ale my už vôbec nevieme po slovensky.“ „A ako sa voláš?“ opýtal som sa ho. „Hudec!“ Teda starý otec bol Slovák, a žeby jeho syn a vnuk s rovnakým, slovenským priezviskom tým neboli?!

A čím sú? Podľa pôvodu, čiže priezviska akiste nie Srbmi, ale Slovákmi, avšak podľa toho, ktorým jazykom sa slúžia, zrejme nie sú Slovákmi, ale Srbmi. Preto, že jednou zo základných charakteristík príslušnosti národa je jazyk, ktorým jeho príslušníci medzi sebou komunikujú. Svedkami sme však, že to pravidlo mnohým Slovákom v týchto končinách nie je sväté. Totiž aj keď hrdo povedia, že sú Slováci, mnohí sa medzi sebou rozprávajú po srbsky.

Tento jav je zvlášť prítomný v národnostne zmiešaných prostrediach medzi mladými generáciami, žiakmi základných a stredných škôl. Ale často aj ich rodičov Slovákov možno počuť, že sa medzi sebou a so svojimi deťmi rozprávajú po srbsky.

Takto sa správajú predovšetkým manželia v zmiešaných manželstvách, aj keď na to nie sú imúnne ani čisté slovenské rodiny.

Na túto tému som si pohovoril s mladými Hajdušičanmi, žiakmi 7. a 8. ročníka tamojšej základnej školy, Anđelou, Anabelou, Aleksandrom a Katarínou. Neraz som ich totiž počul, že sa medzi sebou rozprávajú po srbsky, aj keď všetci vedia pekne hovoriť aj po slovensky, chodia na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry, na hodiny náboženstva, aktívni sú v cirkevnej mládeži, v DFS Lastovičky a KUS Bratstvo, kde sa pestuje slovenský folklór. Neraz sa mi stalo, že som im na folklórnej skúške niečo vysvetlil po slovensky, a deti si potom medzi sebou po srbsky ujasňovali, čo som im povedal.

Na otázku, prečo sa medzi sebou rozprávajú po srbsky, ako jeden odpovedali: „Tak sme si zvykli.“ „Nevieme dobre rozprávať po slovensky. Ja a moja sestra sa doma s otcom a starkou rozprávame po slovensky, ale s mamou, ktorá je Srbka, a medzi sebou po srbsky,“ ujasnila Anabela. „Aj ja sa so sestrou rozprávam po srbsky. Starká sa na to veľmi hnevá,

ale otec a m a m a nám nič nepovedia.

S nimi sa rozprávame po slov e n s k y ,“ hovorí An- Usmiati a bezstarostní vo svojom svete: Vladimír, Alekđela. sandar, Katarína, Anđela a Anabela Na moju otázku či je normálne, aby sa Slováci pestovať, ale nemienia, že si ho oni medzi sebou rozprávali po srbsky, nepestujú, ibaže zvyk je zvyk, a ten znovu jednotne odpovedali, že v sa ťažko mení. „My sa rozprávame trochu po tom nevidia nič zlého, lebo vraj žijú v srbskom štáte, kde sa vo väčšine slovensky, a potom zasa po srbsky, ako nám v danej chvíli najviac zodrozpráva po srbsky.

Pripojil sa nám aj dva roky star- povedá,“ úprimná je Anđela. „Ja som nikdy nechodil na hodiší Vladimír. Mieni, že príčinou toho, že mladí medzi sebou komuniku- ny slovenčiny. Nechcelo sa mi zojú po srbsky, je škola, v ktorej sa vy- stávať v škole po všetkých hodinách. učuje výlučne po srbsky. Okrem Dokonca uznám, že som sa skôr toho toto je zmiešané prostredie, hanbil rozprávať po slovensky, aj keď v ktorom nevedia všetci po slo- sa všetci so mnou doma rozprávavensky, a Slováci sa im prispôso- li po slovensky. Teraz je však už iné. bujú tak, že sa v ich spoločnosti roz- Snažím sa čím viac rozprávať po sloprávajú po srbsky, a potom sa zo vensky. Dokonca aj na týždenník zvyku, aj keď sú sami, medzi sebou Hlas ľudu sme sa znovu predplatili, lebo som ja sám o to poprosil otca rozprávajú po srbsky. „To smo i mi rekli,“ napomína ho – aby som si čítaním trochu zdoKatarína, neuvedomujúc si, že to po- konaľoval svoju slovenčinu,“ uzavrel vedala po srbsky... Všetci však sú- tento rozhovor Vladimír.

V. Hudec hlasia, že si materinský jazyk treba

O MATERINSKOM JAZYKU S PADINSKOU KNIHOVNÍČKOU

Úroveň pokročilejšia, slovná zásoba bohatšia E

va Taubertová je veľa rokov knihovníčkou v padinskej pobočke Obecnej knižnice v Kovačici. Známa kultúrna dejateľka sa podieľa i v organizácii úspešných výstav, programov, vernisáží expozícií maliarov, Padinských dní kultúry či Babinkových stretnutí. Je najnápomocnejšou rukou banátskym divadelníkom. Nechýba ani na veľtrhoch kníh, spolupracuje s knižnicou v ZŠ maršala Tita a môže ohodnotiť znalosť slovenského jazyka a materinskej reči v rodnej Padine. „Úroveň je pokročilejšia, ale percentuálne ju ovláda menej žiakov.

Viditeľný pokrok tvorivosti je u žiakov, ktorí viac čítajú – slovná zásoba im je bohatšia a ich komunikácia je plynulejšia.“ Koľko školáci čítajú? „Zo skúsenosti môžem povedať, že jeden zo subjektov je aj knižnica,

34

ktorú deti využívajú na obovenskej repuhacovanie slovnej zásoby a bliky. Darčeky čerpajú a využívajú všetky vydavateľov, možnosti podľa osobného inštitúcií a záujmu. Kvôli permanentjednotlivcov nému zdokonaľovaniu jazytiež vždy poka knižnica do svojho protešia. Dnes je gramu zaradila edukačné to oveľa rýdielne z literatúry a jazyka a chlejšie, ako chceli by sme, aby dielne to bolo voľaprerástli aspoň do mesačkedy. Knižniných stretnutí záujemcov.“ Eva Taubertová ca je zásobeKeď ide o činnosť knižnice, ná kvalitnými dajú sa ľahšie zabezpečiť kvalitné knihami v slovenskom jazyku.“ knihy zo Slovenska vzhľadom na miKoľko pozornosti sa u nás venuje nulé roky či desaťročia? slovenskému jazyku a slovenskej reči „Slováci sa snažili mať v ruke slo- –zachovaniu jazyka v písanej a elekvenskú knihu od začiatkov života na tronickej forme, ale aj uchovaniu reči Dolnej zemi, a tak je tomu dodnes. v hovorenej forme – vzhľadom na záV poslednom desaťročí upred- ujem o divadlo, spev, folklór a etnonostnene si knižnice zadovažujú grafiu? slovenské knihy, časopisy a elek„Pozornosť je uspokojujúca, nie je tronické nosiče z donácií zo Slo- však dostatočne uplatnená v kaž-

dodennom živote. Odborné porady sú dôležité v každej oblasti, ako aj príručky, ktoré by pomohli zamestnancom v práci.“ Počítače, internet a sociálne siete pomáhajú mladším generáciám zachovať si slovenský jazyk? Alebo je opak pravdou? „Opak je pravdou. Deti nie sú schopné zabezpečiť si informácie v prospech jazyka, sú zvedavé na iné formy. To nás nesmie zastaviť, ani nám prekážať v nepretržitej výchove mladých ľudí keď ide o slovenský jazyk. Ešte by som pripomenula, že je vzdelávanie občanov na poli materinského jazyka nevyhnutné. V blízkom čase si naša knižnica dovolí osloviť občanov aj na túto tému. Odporúčam to aj iným prostrediam.“

5. 10. 2013

J. Špringeľ 40 /4563/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Z OSLÁV JUBILEA SKUS JEDNOTA V ŠÍDE

Storočnica kultúrneho života Č

lenovia SKUS Jednota v Šíde si v nedeľu 29. septembra pozvali početných hostí, aby spolu oslávili vzácne jubileum. Avšak tieto oslavy neprebiehali iba v nedeľu. Rôznymi podujatiami šídski spolkári oslavujú storočnicu od začiatku tohto roka, no tieto nedeľné by sme mohli označiť za vrcholné. Za prítomnosti početných hostí uskutočnené bolo slávnostné zasadnutie spolku a po prvý raz bol premietaný dokumentárny film o storočnej činnosti spol-

dokladov, ktoré svedčia o minulosti spolku.

Zasadnutie v Slovenskom národnom dome otvorila Blaženka Dierčanová a prítomní si mohli vypočuť príhovory domácich hostí – predsedníčky NRSNM Anny Tomanovej-Makanovej, riaditeľky Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Miliny Sklabinskej, čestného predsedu MSS Rastislava Surového a iných, ale aj hostí zo zahraničia – zo Slovenska, zo Slovinska, z Chor-

Raritné predmety svedčiace o storočnom kultúrnom živote

ku. Nainštalovaná bola aj výstava fotografií, inštrumentov a rôznych

vátska a z Maďarska. Predseda SKUS Jednota Štefan Farkaš vyjadril vďa-

STARÁ PAZOVA

Bohatý kultúrny október P

odľa najnovšieho informátora Stredisko pre kultúru Obce Stará Pazova na október zaplánovalo bohatý program v Starej Pazove, Novej Pazove, Nových Bánovciach a vo Vojke.

Okrem Divadelného vavrínu 2013 (44. prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby), ktorý sa bude konať v priestoroch divadla a Slovenského národného domu od 4. do 13. októbra, a okrem filmov a divadelných predstavení pre deti pozornosť verejnosti si zaslúžia i koncerty a výstavy obrazov a karikatúr. Výstava obrazov Any Kosakovskej (Poľsko) bude otvorená 7. októbra, kým výstava unikátnych známok Harliho Tera Kandelu (USA) 28. októbra v Galérii Strediska pre kultúru. Vo 5. 10. 2013

40 /4563/

vstupnej sieni divadelnej sály plánujú: 15. októbra Medzinárodnú výstavu karikatúry a 25. októbra Prvý salón vína. V rámci detskej soboty 12. októbra (o 12. hodine, a je to počas Divadelného vavrínu) bude predstavenie pre deti Sunđer Bob i velika pljačka a ďalšie detské divadielko Zemlja Bajkolija bude 26. októbra.

Z kultúrneho informátora Strediska pre kultúru na október 2013 vyberáme aj koncert svetovej hudby Tutti súboru (hostia z Nórska a Palestíny – 17. októbra), 12. Mini-tini fest (festival detských piesní – 19. októbra) a 10.

Tango festival (tanečníci z Argentíny a Mestský tamburášsky orchester – 30. októbra). kv

HLAS ĽUDU

ku všetkým tým, ktorí sa pričinili o to, aby spolok pretrvával. Ako povedal, činnosť spolku bola pestrá, mnohofarebná a aj podmienky, v ktorých sa vyvíjala, boli všelijaké. Od blahoprajných po také, na ktoré by chceli zabudnúť. Napriek všetkým ťažkostiam šídski Slováci mali pevnú vôľu zachovať si spolok, v ktorom by pestovali svoj jazyk, obyčaje a kultúru, a v tom pretrvávajú už 100 rokov. V príhovoroch hostí bolo počuť okrem gratulácií aj želania, aby členovia SKUS Jednota pokračovali v činnosti a aj naďalej pestovali svoju národnú identitu. Veľa úspešných rokov spolku zaželal aj V pútavom dokumen- spolkový priateľ z Trenčína Jozef Žiška tárnom filme predstavená (prvý sprava). Na snímke s predsedom SKUS Jednota Štefanom Farkašom a bola storočná činnosť moderátorkou Blaženkou Dierčanovou. spolku, v ktorom spolkári chceli zachovať pred zabudnutím Sriemska televízia. Technickú úpramnohé udalosti z dejín, a zverejniť vu, strih a montáž mal na starosti Dapočetné verejnosti menej známe libor Stupavský a o jazykovú úpraúdaje. Venovali ho všetkým tým, vu sa postarala Olina Kolárová, šídsktorí sa pričinili o to, aby sa spolok za- ka farárka. Početné ilustrácie a doložil a udržiaval, ako aj generáciám, klady čerpali z archívu spolku a súktoré pracujú a budú pracovať na kromných archívov, monografie 90 jeho zveľaďovaní. Scenár a réžiu fil- rokov organizovaného pôsobenia mu mal na starosti Stanislav Stu- šídskych Slovákov v kultúrnych spolpavský. „Prípravy dokumentárneho koch 1913 – 2003 a v značnej miere filmu sa začali veľa rokov dozadu,“ im pomohla aj RTV Vojvodina a TV povedal S. Stupavský. „Veľa archív- Petrovec.

Nemožno nespomenúť aj slávneho materiálu, ktorý sme použili, je zozbieraný ešte v rokoch 2000 – nosť v chráme Božom, v ktorom sa 2003 a, pravdaže, doložili sme aj úda- konala Misijná slávnosť Sriemskeho je z roku 2003, keď sme oslavovali 90. seniorátu. Zároveň dôstojný pán výročie. Všetko to postačilo na jeden Samuel Vrbovský, biskup SEAVC v solídny dokumentárny film,“ uzavrel. Srbsku, posvätil nové okná na kosMy nebudeme skromní a dovolíme tole, farskej sieni a kancelárii. Dosi povedať, že film nie je len solídny, máca pani farárka Olina Kolárová sa je oveľa viac. Podáva údaje od za- v príhovore poďakovala všetkým čiatku organizovania kultúrneho ži- tým, ktorí poskytli pomoc pri kúpe vota Slovákov v Šíde, prajné a ne- nových okien, a to početným jedprajné udalosti, s ktorými členovia notlivcom, vláde AP Vojvodiny, Obci zápasili, všetkých predsedov spolku Šíd a agentúre SlovakAid, ktorá za s presnými časovými údajmi ich pomoci Veľvyslanectva Slovenskej pôsobenia až po súčasnosť, keď sa republiky v Belehrade najväčšou začali písať nové dejiny. Film je bo- časťou prispela k realizácii projektu. hato ilustrovaný fotkami, z ktorých V mene najväčšieho darcu pásku sú niektoré opravdivou raritou. Na symbolicky prestrihol radca vo Veľvypracovaní filmu sa okrem S. Stu- vyslanectve SR v Belehrade Jozef pavského podieľali aj členovia fol- Sabo. klórnej, divadelnej a speváckej skuJ. Pániková piny SKUS Jednota a nahrala ho

35

K U LT Ú R A V STAREJ PAZOVE SA PRÍPRAVY KONČIA

Divadelný vavrín sa môže začať T

ohtoročná prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Srbska Divadelný vavrín 2013 má byť zorganizovaná profesionálnejšie, lebo Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny je spoluzakladateľkou aj tohto kultúrneho podujatia (spolu s Členovia Výkonného výboru SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka Obcou Stará Pazova a SKUS-om hrdinu J. Čmelíka). Posúvanie ter- v utorok 24. septembra na schôdzi Výkonného mínu prehliadky na jeseň a ustálenie sídla výboru SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka Miroslav predpokladá, že tohtoročný Divadelný vavrín Kožík, koordinátor Divadelného vavrínu, poprinesie kvalitnejšiu organizáciu a náplň. Pre- vedal, že sú záverečné práce pri konci, že sa na to ho milovníci scénického umenia očakávajú divadelnú prehliadku prihlásilo 15 súborov a že plánované financie vystačia na krytie výso zvýšeným záujmom.

Súdiac podľa toho, aký program pripravujú davkov. Odborná porota bude v zložení: Mipriami organizátori tohto podujatia, mohlo by roslav Benka, režisér zo Starej Pazovy, Vladimír sa usúdiť, že prinesie zaujímavé novinky. Totiž Sadílek, režisér z Bratislavy, a Aleksandra Ple-

44. prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín 2013 Stará Pazova 4. – 13. októbra 2013 PROGRAM Piatok 4. októbra 19.30 Slávnostné otvorenie 44. Divadelného vavrína 20.00 Babylon Slovenské divadlo VHV, SKUS h. Janka Čmelíka, Stará Pazova Scenár a réžia: Miroslav Kožík Autor hudby: Miroslav Bako Sobota 5. októbra 18.00 Jean Baptiste Poquelin: Doktorom proti svojej vôli Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica Réžia: Ján Kmeťko 21.00 Ján Hrubík: Láska alebo niečo iné SKC P. J. Šafárika, Nový Sad Réžia: Rastislav Zorňan Nedeľa 6. októbra 18.00 Roman Olekšák: Negativisti Divadlo VHV, Báčsky Petrovec Réžia: Ivan Hansman Jesenský 21.00 Ladislav Nádaši-Jégé: Krpčeky svätého Floriána KUS Jána Kollára, Selenča Réžia: Rastislav Rybársky

36

Pondelok 7. októbra 20.00 Ján Hrubík: Tango miliardo OD Michala Benku-Uču pri KUS Štefánik, Laliť Réžia: kolektív Utorok 8. októbra 18.00 Elena Hložanová: Život je čudo Divadelný súbor MOMS Báčska Palanka Réžia: Elena Hložanová 21.00 Katarína Mišíková Hitzingerová: Kto z koho Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica Réžia: Katarína Mišíková Hitzingerová Streda 9. októbra 18.00 Peter Pišťánek: Príhody Ľudovíta Dônča Slovenský kultúrno-osvetový spolok, Erdevík Réžia: Anna Kovárová 21.00 Laco Kerata: Nedeľa Ochotnícke divadlo Nová scéna, Padina Réžia: Želko Marušník Štvrtok 10. októbra 20.00 Ukážková inscenácia Dokonalá svadba Ochotnícke divadlo pri KIS, Kysáč Autor: Robin Hawdon Réžia: Ján Privizer

skonjićová-Ilićová, herečka Srbského národného divadla v Novom Sade. Rozhovory po predstavení bude viesť profesor Martin Prebudila, pripravené sú i plagát a 50-stranový bulletin.

Divadelný vavrín 2013 bude obsahovať aj sprievodné podujatia, ktoré budú spájať divadelnú minulosť s modernizmom. Otvárací ceremoniál bude v znamení 110. výročia slovenského divadelníctva v Starej Pazove a zatvárací program – pred vyhlásením najlepších jednotlivcov a pred hosťujúcim predstavením (predstavenie Helverova noc, SVD Báčsky Petrovec) – bude sprevádzaný Ohňovým večerom a mini workshopom. Miroslav Benka, profesionálny režisér, sa postará o otvárací ceremoniál, kým záverečný program má na starosti režisér – ochotník Miroslav Kožík. Plánujú sa i dve výstavy, divadelný seminár, kino Vavrín a premiéra knihy Jána Dorču Spomienky zostavovateľa Vladimíra Valentíka. Výkonný výbor SKUS-u h. J. Čmelíka prízvukoval, aby sa vstupenky nepredávali a hostitelia Divadelného vavrínu ešte raz vyzvali milovníkov divadla, aby prišli sledovať predstavenia na prehliadke a potleskom povzbudili slovenských divadelných ochotníkov.

K. Verešová

Piatok 11. októbra 18.00 Dario Fo: Nemôžem zaplatiť, ani nechcem zaplatiť SKOS Detvan, Vojlovica-Pančevo Réžia: Vladana Cvijanovićová 21.00 Ivan Holub: Pohreb Ochotnícke divadlo pri KUS Zvolen, Kulpín Réžia: Alexander Bako Sobota 12. októbra 18.00 Ľudmila Razumovská: Drahá pani profesorka Slovenské divadlo VHV, SKUS h. Janka Čmelíka, Stará Pazova Réžia: Anička Balážová 21.00 Jovan Sterija Popović: Ženba a vydaj Divadlo VHV, Kovačica Réžia: Milenko Pavlov Nedeľa 13. októbra 19.30 Udeľovanie cien a slávnostné zatvorenie prehliadky 20.00 Ingmar Villqist: Helverova noc Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec Réžia: Richard Sanitra (Hosťujúce predstavenie)

Organizátori: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Obec Stará Pazova SKUS hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A SLOVENSKÝ SPISOVATEĽ O NAŠEJ INSITE

Dokonalosť je v jednoduchosti rvého októbra si Galéria Babka pripomenula 22. narodeniny. V prvý októbrový deň P v Dvorane Ministerstva kultúry Slovenskej republiky otvorili výstavu Slovenské insitné maliarstvo v Srbsku – zbierka obrazov Galérie Babka z Kovačice. Organizátormi sú okrem Ministerstva kultúry SR Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí Republiky Srbsko, Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti v Bratislave, Commercium, s. r. o., z Bratislavy a Nadácia Babka.

Záštitu nad výstavou prebrali Miroslav LajRiaditeľ galérie Pavel čák, podpredseda vlády a minister zahranič- Spisovateľ Jozef Banáš Babka ných vecí a európskych záležitostí SR, a Ivan Mrkić, minister zahraničných vecí RS. Prezentáciu a Úsek pre turizmus Ministerstva financií a hosfinančne pomohli Úrad pre Slovákov žijúcich v za- podárstva Srbska.

Pri tejto príležitosti sme oslovili Jozefa Banáša, hraničí, Ministerstvo kultúry a informovania Srbska majstra pera zo Slovenska a znalca insitného umenia vojvodinských Slovákov, o odpovede na O VÝSTAVE otázky súvisiace s tvorivou činnosťou našich ľudových maliarov.

Vystavené sú diela 63 autorov – Slovákov z Kedy ste sa prvýkrát stretli s insitným umením SloVojvodiny, od najstaršieho Vladimíra Boboša vákov v Srbsku?

(1906 – 1978) až po najmladšiu autorku Saňu „Po prvýkrát som sa s dielami vojvodinských inStvorcovú (1992). Najviac sú prácami a autositných umelcov stretol vďaka môjmu vzácnemu rmi zastúpení Kovačičania a Padinčania. Keď priateľovi Ivanovi Melicherčíkovi, ktorý je zapálený ide o mená, v insitnom umení Slovákov v zberateľ umenia a má rozsiahlu zbierku obrazov Srbsku najviac tvorili Jánovia (12), Pavlovia (6), insitných umelkýň a umelcov z Vojvodiny. Neskôr Martinovia (4), Michalovia a Ondrejovia (po 3), som si pozrel výstavu kovačických maliarov v SloVladovia (2) a po jeden Jozef, Štefan, Juraj a Mivenskej televízii v bratislavskej Mlynskej doline. Naroslav. Z nežnejšieho pohlavia sú medzi insitpokon sa mi tak trochu naplnil sen vďaka pozvanými umelkyňami zastúpené tieto mená: niu Pavla Babku do jeho galérie v roku 2011, keď Anna (7), Zuzana (4), Eva, Katarína a Mária (po som sa zúčastnil na 77. Svetovom kongrese PEN 3), Alžbeta (2) a po jedna Annamária, Nada, Vesv Belehrade, a videl som v pôvodnom prostredí na, Vieroslava, Nataša, Magdaléna a Saňa. diela majstrov, ako Martin Jonáš, Pavel Cicka,

Zuzana Chalupová, Eva Husáriková, Ján Glózik či Pavel Hajko.“ Na rozdiel od maliara – amatéra, pre ktorého je charakteristické aspoň občas aj kopírovanie profesionálneho umenia, insitnému maliarovi je to cudzie.

Mienite, že práve tento údaj vplýval na to, aby si insitné umenie našlo cestu do srdca zbožňovateľov a zberateľov umenia alebo je to skôr ako originálnosť práve bezprostrednosť a úprimnosť? „Čo každého vnímavého človeka okamžite osloví, je duša týchto obrazov. Proste to nie je vyumelkované, na nič sa to nehrá, nie je to žiadne intelektuálne umenie, ale umenie srdca, autori maľujú svoj život, a preto tieto obrazy vyvolávajú silné emócie. Každý tvorca je svojský, nekopíruje iného, pretože nechce svetu dokázať, že práve on je ten vyvolený maliarsky „šaman“, ale kladie na plátno to, čo viac cíti, ako vidí.“ Pričinením predovšetkým Pavla Babku, riaditeľa Galérie Babka, a pri ňom ďalších kultúrnych dejateľov z Kovačice Národný výbor pre nehmotné kultúrne dedičstvo Srbska navrhol do Reprezentačnej listiny nehmotného kultúrneho dedičstva človečenstva UNESCO osem návrhov a medzi nimi i insitné umenie Slovákov v Srbsku. Ako by podľa vašej mienky malo Slovensko a jeho vplyvní ľudia pomôcť, aby sa insitné umenie Slovákov v Srbsku napokon do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO aj dostalo? „Vojvodinské insitné umenie, obrazárne v Kovačici – Galéria insitného umenia i samotná Galéria Pavla Babku – sú hrdosťou aj Slovenska a je prirodzené, že i my by sme sa mali na uchovaní vojvodinského slovenského insitného umenia podieľať. Zdá sa mi, že na Slovensku už pomaly prichádzajú časy, keď sa aj zámožní podnikatelia zaujímajú o umenie, nielen tým, že ho kupujú, ale i zbierajú do galérií, aby si ho mohla pozrieť i verejnosť. Možno by stálo za úvahu otvoriť na Slovensku stálu galériu vojvodinských umelcov.“ Za odpovede ďakuje Ján Špringeľ

DNI EURÓPSKEHO DEDIČSTVA V BÁČI

Tradičný koncert chrámovej hudby Obci Báč aj tohto roku oslávili Dni európskeho dedičstva, a to 27. a 28. septembV ra. Do programu boli zaradené rôzne kultúrne a športové podujatia a jeden z pravidelných programov vo františkánskom kláštore už tradične organizuje Mestský komorný zbor Neven.

Je to koncert chrámovej duchovnej hudby, na ktorom sa okrem hostiteľského zboru zúčastňujú aj ďalšie. Na tohtoročnom koncerte vystúpili: spevácka skupina združenia občanov Tragovi Šokaca z Báča, Zbor františkánskeho Kostola svätej Márie z Báča so sólistom Davidom Bertranom, Vokálne štúdio Orfelin z Nového Sadu pod taktovkou dirigentky Tamary Adamovej Petijevićovej so sólistami Ivonou Šariovou, Leonórou Súdiovou a Markom Asurdžićom, ako aj združené zbory Neven z Báča a Komorný zbor Zvony zo Selenče pod taktovkou PaedDr. Juraja Súdiho a so sólistkou Leonórou Súdiovou, ktorú na klavíri sprevádzal David Bertran. Okrem zborov vystúpili aj inštrumentalisti, a to spoločne Janko Siroma z Kovačice a Miroslav Poničan z Kysáča s inštrumentálnymi skladbami pre organ a 5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

Posledné úklony a úsmevy účastníkov za potlesku návštevníkov koncertu trúbku a sólistka na gitare Valentina Krepatićová zo Somboru. V repertoári zborov a sólistov boli skladby domácich a zahraničných autorov z rôznych období. Koncert sa skončil vystúpením všetkých účastníkov programu, keď spolu zaspievali Ódu na radosť.

Tento koncert z roka na rok láka čoraz väčší počet priaznivcov zborovej chrámovej hudby a zborového spevu. Aj tentoraz všetci diváci spokojní opúšťali koncert, bohatší o krásny umelecký a kultúrny zážitok.

J. Berédi-Ďuky

37

K U LT Ú R A DVE KULTÚRNE PODUJATIA V KYSÁČI

Muzikál a divadlo plynulý víkend v Kysáči pre- stranstvá iste mysleli, že biehal v znamení dvoch kul- to bude ich zasľúbená túrnych podujatí. Obe boli vo veľ- zem. S týmto muzikálom kej sále Kultúrno-informačného Bratislavčania vystúpili i v strediska Kysáč z príležitosti 240 Padine a Báčskom Perokov od príchodu Slovákov do trovci. tejto dediny.

O deň neskoršie, v soNajprv v piatok 27. septembra botu 28. septembra Dimuzikál Zasľúbená zem predvied- vadelná sekcia SKOS Erli členovia kresťanskej mládeže z devík predviedla divaBratislavy. Autorom scenára je Slá- delné predstavenie Petvo Kráľ, réžiu podpísala Hanka ra Pišťánka Príhody ĽuGallová a choreografiu mali na dovíta Dônča v réžii Anny starosti Ľudmila Trenklerová a Kristián Sedláček.

I keď na kysáčskom javisku táto forma hudobného prejavu nie je častá, divákov naplno oslovila. Aj tým, že spracúva biblickú tému vyvedenia Židov z otroctva do Zasľúbenej zeme. Pred vystúpením autor Slávo Kráľ na javisku vyznal, že mu energiu k tvoreniu pridáva aj možnosť hosťovania na Dolnej zemi. Povedal, že si Slováci pred 240 rokmi po príchode na tieto prie- Hlavný hrdina v osídle mesta

U

Kovárovej. Mladému hereckému tímu sa pod taktovkou režisérky podarilo dočarovať surový a drsný osud Ľudovíta Dônča, ktorý sa zachraňuje zo zaostalej rodiny. Odchádza pracovať do fabriky, ale aj tam spoznáva lenivosť a nečinnosť i ná-

strahy a neresti mesta, aby sa nakoniec rozhodol odísť do cudziny.

Okrem výkonov Erdevíčania upútali aj jazykovou úrovňou, aj humanitárnou zložkou.

Kritiku možno zaslať len na účet kysáčskeho obecenstva, ktorého zvlášť v sobotu bolo veľmi málo. Zintenzívnili sa síce poľné práce, ale po lámačke sa niekedy možno uvoľniť a duchovne občerstviť aj ponúknutou dávkou kultúrnych obsahov.

E. Š.

spolu s deťmi, aby sa steny vo vyučovacích priestoroch osviežili. My ly Jovanka Zimová. si túto ich Kulpínska škola aj na školochotu a ský rok 2013/2014 podala snahu nažiadosť školskej správe o najvýš ceníkádre z matematiky, informe a sme matiky, fyziky a anglického im za to jazyka. Odpoveď zatiaľ nevďační. Aj fadostali, keďže ešte stále pre- Jovanka Zimová, riaditeľka kulpínskej základsáda školy bieha burza nezamestnanej školy by sa mala ných učiteľov a učiteľov, ktorí majú nedostatočný počet hodín. čím skôr urobiť. Na to sú však poKeď sa to všetko zrovná, iba po- trebné väčšie prostriedky, na ktotom budú môcť vypísať súbeh na ré sa budeme uchádzať cez protieto pracovné miesta. Väčšie jekty. Samozrejme, bude tu aj poúpravy počas letných prázdnin na moc z obecnej úrovne, ale vzhľaškolskej budove nemali. Vlani v dom na to, že sme nedávno aj z zime bola urobená sanáciu sani- Obce B. Petrovec, aj z Miestneho tárnych priestorov, takže cez leto spoločenstva Kulpín dostali väčšiu vykonali iba podrobnú údržbu sumu prostriedkov na výmenu okien na celej budove, teraz muškolskej budovy.

– Bolo by už nevyhnutné vylíčiť síme s vynovením fasády trochu učebne. Prostriedky na to však počkať, – vysvetlila riaditeľka. Školským ročným plánom sú už nie sú, a tak sa organizujú rodičia

zaplánované aktivity Detského týždňa. Učiteľky nižších ročníkov si určili obsahy zábavného, športového, divadelného dňa a zaplánovali aj maškarný ples žiakov.

V posledných rokoch sa do aktivít Detského týždňa zapájajú aj žiaci vyšších ročníkov, a to hlavne do športových podujatí. Na začiatku školského roku zasadala i Rada rodičov, kde bolo medziiným dohodnuté, že sa prostriedky z rodičovského dinára usmernia na kúpu videozariadenia.

– Peknou novinkou pre našu školu je informácia, že sme z Matice slovenskej dostali ponuku, aby našich desať žiakov a jeden pedagóg od 3. do 12. októbra pobudli v Škole v prírode na Slovensku, v okrese Brezno. Samozrejme, že sme s radosťou prijali túto ponuku. Školská rada vybrala desať detí, ktorým tento výlet bude odmenou za usilovnú prácu, – povedala nám na záver riaditeľka Zimová.

K. Gažová

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE J. A. KOMENSKÉHO V KULPÍNE

Majú aj pekné novinky novom školskom roku v kulpínskej škole majú zapísaných 237 žiakov. Z toho 135 žiakov je v slovenských triedach a 102 v srbských. Keď ide o prvákov, situácia je nasledujúca: – Žiaľ, tohto roku máme mimoriadnu situáciu. V slovenskej triede je zapísaných iba 11 prvákov. Celý rad rokov sa nám nestalo, že sme mali tak málo detí v slovenskej triede. V srbskej ich je zasa viac, ako sme mávali – je tu 15 žiakov. Na budúci rok už to bude zasa ten optimálny počet prvákov v slovenskej triede, teda ponad 20. Práve preto, že je detí tentoraz menej, museli sme písať žiadosť pokrajinskému sekretariátu, aby nám povolili otvoriť slovenskú triedu s takýmto počtom detí. A podarilo sa nám to, – povedala na úvod riaditeľka ško-

V

38

Z muzikálu Zasľúbená zem

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A POKRAČOVANIE SEMINÁRA VERBÁLNA KOMUNIKÁCIA

V prospech detského divadla rínos seminára Verbálna komunikácia s prvkami dramatickej výP chovy, ktorý organizujú Výbor pre vzdelávanie NRSNM, Výbor pre kultúru NRSNM a Divadelná skupina Štúdio, bol už neraz vysoko zhodnotený. Aj pri súvahe uplynulého ročníka detskej divadelnej prehliadky 3 x Ď v Starej Pazove, lebo v značnej miere prispel k tomu, že počet predstavení v jeho repertoári bol dvojciferný.

V dňoch uplynulého víkendu (27. – 29. septembra) v Divadelnom klube VHV v Báčskom Petrovci prebiehalo jeho ďalšie pokračovanie. Môžeme povedať, že v tejto skupine učiteľov boli začiatočníci a mierne pokročilí účastníci, lebo niektorí z nich už absolvovali tento seminár. Počas troch dní s frekventantmi pracovali lektori seminára: profesionálny režisér Ján Makan, herec Srbského národného divadla v Novom Sade Miroslav Fábry a herečka a profesorka slovenského jazyka a lite-

Frekventanti septembrového seminára s hercom Miroslavom Fábrym (sedí prvý zľava) ratúry Anna Kovárová. Prácu na konkrétnej divadelnej predlohe, prípravu malých hercov a celého budúceho

predstavenia zvládli tentoraz: Alisa Oravcová a Tereza Oravcová z Pančeva, Anička Balážová a Sava Đurđević

VEČIEROK V DOME MATICE SLOVENSKEJ ĽUDOVÍTA MIŠÍKA

Akademik Dr. Ján Kmeť v spomienke roku 1995. Všetky tieto a mnohé iné nahrávky uschováva vo svojom filmovom archíve nadšenec Ján Struhár z Nového Sadu. Úryvky z kníh J. Kmeťa na matičnom večierku čítali Rastislav Labáth a Viera DorčováBabiaková. O hudobné čísla a predely medzi prednesom a dokumen-

zo Starej Pazovy, Tereza Trusinová zo Selenče, Jarmila Pantelićová z Báčskeho Petrovca, Vesna Kámaňová a Jarmila Čobrdová z Pivnice. Teraz nasleduje práca v škole, ktorá by mala byť v marci korunovaná divadelnými premiérami. Aj ostatní učitelia, ktorí so žiakmi robia na nových divadielkach a pripravujú ich na ďalšiu prehliadku 3 x Ď, môžu s vedúcim seminára Jánom Makanom kedykoľvek konzultovať.

Ináč protagonisti 13 predstavení z uplynulej prehliadky 3 x Ď si aj naďalej robia zájazdy navzájom, teda tie inscenácie žijú aj ďalej. A víťazi, Aradáčania, pocestujú na budúci rok v júni na celoslovenskú prehliadku slovenských detských divadelných súborov Zlatá priadka v Šali. Aj tento nový moment je motiváciou pre všetkých, čo sa angažujú v inscenovaní nových detských divadelných predstavení. A je to aj osvedčená príprava detského divadelného dorastu, ktorý už o pár rokov posilní „veľké“ súbory – účastníkov prehliadky Divadelný vavrín.

A. Francistyová tárnymi úryvkami sa postarali mladí hudobníci – hrou na flaute Klaudia Králiková a na syntetizátore Vladimír Zima. V druhej časti večierka si na svojho profesora zaspomínala spisovateľka Viera Benková a o nesebeckom Kmeťovom rozdávaní svojich bohatých poznatkov zo slovenskej literatúry študentom slovakistiky hovorila aj riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská.

J. Čiep

V krátkosti o Jánovi Kmeťovi

Odkazy Jána Kmeťa si prítomní so záujmom obnovili aj prostredníctvom videonahrávok ri príležitosti 10. výročia úmrtia akademika Dr. Jána Kmeťa v P stredu 25. septembra 2013 v Dome Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka v Petrovci v organizácii miestnych matičiarov odznel literárny večierok.

V mene petrovského MOMS a matičného ústredia prítomných bývalých študentov a spolupracovníkov akademika J. Kmeťa na večierku privítala predsedníčka Katarína Melegová-Melichová. Profesor Samuel Boldocký svoj príspevok, ktorý prečítal prítomnému auditóriu, pomenoval Spomienka na akademika Jána Kmeťa pri príležitosti 10. výročia úmrtia. Svojráznym návra5. 10. 2013

40 /4563/

tom do sedemdesiatych, osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia bolo premietanie úryvkov z dokumentárneho filmu z produkcie Rádio-televízie Vojvodina 2, kde J. Kmeť ozrejmuje svoje postoje k našej literatúre na Literárnej porade v roku 1977, alebo ozrejmuje slovenskú sebaúctu, či svojráznym rečníckym zápalom hovorí o národovcoch Šafárikovi, Abafimu alebo o spisovateľoch Labáthovi a Ferkovi. Podnetné boli aj Kmeťove príhovory pri 100. výročí Félixa Kutlíka v Kulpíne v roku 1990 a na Slovenských národných slávnostiach, na Zhromaždení MSJ v

HLAS ĽUDU

Ján Kmeť (Slovenský Aradáč 18. októbra 1927 – Nový Sad 16. októbra 2003, pochovaný v Petrovci) bol doktorom vied, profesorom slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, akademikom Vojvodinskej a Srbskej akadémie vied a umení, doctor honoris causa Univerzity Komenského v Bratislave, nestorom slovakistiky v Juhoslávii, významným literárnym vedcom, literárnym historikom, kritikom, komparatistom a kultúrnym historikom, redaktorom a všestranným kultúrnym dejateľom v Juhoslávii. Najprv pracoval ako stredoškolský učiteľ slovenského jazyka na Gymnáziu v Petrovci. Po školskej reforme 1958 stal sa prvým riaditeľom reformovanej osemročnej Základnej školy Jána Čajaka. Roku 1965 na Filozofickej fakulte v Novom Sade obhájil doktorát na tému Jugoslovenski motivi u slovačkoj književnosti, a potom tu pôsobil najprv ako docent (1966), potom ako mimoriadny profesor (1972) a nakoniec ako riadny univerzitný profesor (1977) slovenskej literatúry. Členom Vojvodinskej akadémie vied a umení sa stal r. 1987, členom Srbskej akadémie vied r. 1991 a čestný doktorát – doctor honoris causa – filologických vied Univerzity Komenského v Bratislave bol J. Kmeťovi udelený dňa 19. októbra 1989 za významné zásluhy na rozvoji juhoslovansko-slovenských vzťahov v oblasti vedy, kultúry a vysokého školstva. Akademik J. Kmeť bol jedným z najproduktívnejších vedeckých pracovníkov z radov slovenskej národnosti vo Vojvodine, ktorý zanechal za sebou bohaté a rôznorodé dielo, vo viacerých súvislostiach i priekopnícke, bez ktorého by veda a kultúra vojvodinských Slovákov, a nie iba ich, bola omnoho chudobnejšou.

39

K U LT Ú R A

OZNAMY

KAPOROVCI NA VÝTVARNEJ SCÉNE

Cesty ako inšpirácia ísať, maľovať a kresliť bolo jeho životom. Momo Kapor (1937 SaraP jevo – 2010 Belehrad), ten neúnavný

Detail (40 x 130 cm). Obidvoch autorov však spája istá poetika, dosiahnutá dominantnými farbami nenápadnými, ako sú hnedá, prípadne jemná modrá. Z devätnástich obrazov robených rôznymi technikami a s tematikou ciest skutočných alebo imaginárnych, desať sú dielom Momu Kapora a doteraz neboli vystavované.

Vznikali v rokoch 1969 až 1980 a akoby vlastne boli stelesnením podstaty jeho umenia, ktoré nám vyrozprávalo už toľko nezabudnuteľných príbehov ceruzkou a štetcom. Do posledného dňa tie uňho šli ruka v ruke.

Oto Filip

kronikár Belehradu a večný pútnik, ilustrátor a publicista, žil vlastne perom a preň. Preto za ním i zostalo zo dvadsať románov a zbierok poviedok, no i nezanedbateľné výtvarné dielo.

Ten jeho menej známy, maliarsky aspekt priblížila nám i sprítomnila výstava menom Cesty, ktorá sa konala od 11. do 24. septembra v galérii Združenia výtvarných umelcov Srbska v Belehrade. Spoločníčkou otcovej tvorbe na nej bola i dcéra Anna Kaporová (1964 Belehrad) s deviatimi maľbami, ktoré vznikli v posledných troch rokoch. Je autorkou tvoriacou tri desaťročia, za ktorou je približne tridsať samostatných a množstvo kolektívnych výstav v desiatich štátoch.

Na rozdiel od otca, ktorého maliarske zážitky zo zájazdov sú viac náznakové, jej sú skôr konkrétne. Napríklad olejomaľba Golubac (100 x 130 cm), alebo triptych Anna Kaporová: Golubac

IN MEMORIAM

Michal Gerža (1948 – 2013) ňa 22. augusta 2013 v Aradáči umrel insitný maliar D Michal Gerža. Narodil sa roku 1948 v Kysáči, kde skončil základnú školu. Od roku 1970 žil v Aradáči, kde si založil rodinu.

So štetcom sa kamarátil od detstva a aktívne maľoval od roku 1960, keď namaľoval prvý obraz. Bol účastníkom početných výtvarných táborov. Svoje obrazy vystavoval na mnohých spoločných výstavách tak doma, ako i v zahraničí a zvlášť bol hrdý na samostatnú výstavu v cirkevnom dome Quo vadis v Bratislave, na ktorej dva svoje obrazy vystavil aj jeho vnuk Ruben Gages, ktorý pokračuje po stopách svojho starého otca. Michal Gerža bol členom Galérie Babka v Kovačici. Mal rád prírodu, o čom svedčia aj motívy na mnohých jeho obrazoch. Za sebou zanechal zo tisíc obrazov, ktoré si našli svoje miesto na všetkých čas-

40

tiach sveta.

Významný je jeho obraz Aradáčske šíre pole dimenzií 2 x 1,5 m, ktorý daroval združeniu o b č a n ov Harmónia.

Aj sám sa angažoval v jeho založení. Tento obraz sa stal motívom scénografie Festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli.

Michal Gerža bol pochovaný na aradáčskom cintoríne 29. augusta za prítomnosti veľkého počtu spoluobčanov, ale aj priateľov a známych, ctiteľov jeho diela, tak z Aradáča, ako aj z iných osád, ktorí ho poznali ako človeka širokého srdca a dlhoročného kazateľa baptistického cirkevného zboru v Aradáči. Česť jeho pamiatke.

J. Zvara-Moco

Ako je to, keď pľuští ú veci staršie i novšie, a následkom toho máme i slová staršie, novšie a celkom nové. Pravda, niektoré staré veci zanikajú, a s nimi zaS nikajú aj ich názvy. Avšak nie každá stará vec zanikne, a preto nie každé staré slovo treba hodnotiť ako nepotrebné. Takým je i sloveso pľušťať, ktoré v novšej dobe používa len málo ľudí. Ako keby toto slovo zapadlo do zabudnutia.

Nebude tu inej príčiny ako neúplná znalosť slovného bohatstva našej reči. Veď skutočnosť, ktorú vyjadrujeme týmto slovom, vyjadriť iným, primeraným slovesom sotva možno. Slovesom pľušťať vyjadrujeme pálčivý pocit v ústach a v hrdle, aký máva človek po požití väčšej dávky alkoholického nápoja, resp. keď sa človek zle cíti po pijatike: I tebe pľuští – je to mrcha poriadok, že človek zábavu musí odpokutovať. (Šolt.); Čo by mi pľušťalo: nudím sa. (Šolt.)

Zvratom pľuští mi vyjadrujeme asi toľko, ako „žiada sa mi niečo zajesť alebo vypiť, aby som si napravil žalúdok a zavlažil páliace hrdlo“. Ak máme taký pocit, radi by sme si zajesť kyslých uhoriek, dobrej kapusty alebo kapustnice, pravda najradšej s kúskom klobásky alebo údeného rebierka.

Aj keď je daždivé počasie, keď prudko prší, leje sa, najtrefnejšie to azda vyjadríme slovesom pľušťať: dážď pľuští. Toto slovo použité veľmi výstižne nachádzame aj v poetických skladbách: Krv na zem pľuští (Ráz.)

– vystrekuje; Kríž na kríž plam a ťažké zápäť hromy: to šuští-pľuští, hne-tne, chromí-lomí. (Hviezd.)

Na ospravedlnenie uvedeného doložíme, že vo výkladovom Slovníku slovenského jazyka, p – r, sa vysvetľuje jeho význam, pokým v Krátkom slovníku slovenského jazyka je vysvetlené v kratšej verzii a hodnotí sa ako expresívne. ah (ĽN)

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vypisuje

SÚBEH na vypracovanie loga a na výtvarné riešenie Detského festivalu populárnej hudby Letí pieseň, letí Detský festival populárnej hudby Letí pieseň, letí je celomenšinové hudobné podujatie, ktoré sa každoročne koná v Kovačici a na ktorom súťažia skladatelia, textári a interpreti. Jeho cieľom je podnecovať hudobnú tvorbu rozličných žánrov pre deti a zveľaďovať hudobnú kultúru pre deti a mládež. Tohto roku sa festival uskutoční 8. decembra v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici už po pätnástykrát.

Komisia pre zveľaďovanie festivalov a kultúrnych podujatí Výboru pre kultúru NRSNM sa rozhodla prispieť tomuto festivalu tým, že podporí jeho vizuálny kód: dizajn loga festivalu a grafické riešenie plagátu, pozvánky a letáky. Preto vyzýva dizajnérov, grafikov, výtvarníkov a všetkých tých, ktorí majú k dizajnu blízko, aby sa zúčastnili na tomto súbehu.

Podmienky súbehu: – treba zaslať originálny a doposiaľ nezverejnený návrh loga, plagátu, pozvánky a letáka – návrhy majú byť inšpirované festivalom Letí pieseň, letí – súbeh je anonymný – návrhy zaslať na CD v obálke, na ktorej je napísané heslo. Rozlúštenie hesla, t. j. meno a kontakt na autora, ktorý sa za heslom skrýva, treba priložiť v osobitnej obálke – návrhy treba zaslať najneskôr do 20. októbra 2013 na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou: Letí pieseň, letí Súbehová komisia vyberie najlepší návrh, ktorého autor získa 30.000,00 din.

Výsledky súťaže budú zverejnené na webových stránkach www.rada.org.rs a www.slovackizavod.org.rs.

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BLAHOŽELANIE

VLADIMÍR HUĎAN z Hložian úspešne ukončil štúdiá a obhájil diplomovú prácu na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade.

Mnoho zdaru v ďalšom školení na postdiplomových štúdiách mu želajú rodičia, brat a Ľudmila

BLAHOŽELANIE

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Dňa 27. septembra 2013 na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade, odbor informatika – počítačové vedy úspešne obhájil diplomovú prácu VLADIMÍR HUĎAN z Hložian.

Z jeho úspechu sa tešia a mnoho šťastia v ďalšom školení a v práci mu želajú starí rodičia Turdeľovci

Nositeľ projektu Electrawinds K-Wind, s. s r. o., Belehrad, Ulica Vladimira Popovića č. 8, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Veterný park Kovačica, inštalovanej sily 125 MW. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia svoju mienku môžu podať v písanej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

V súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie, Výboru pre informovanie, Výboru pre kultúru a Výboru pre úradné použitie jazyka a písma NRSNM na rok 2013 a na základe rozhodnutia Výboru pre vzdelávanie, Výboru pre informovanie, Výboru pre kultúru a Výboru pre úradné použitie jazyka a písma, ktoré bolo schválené na schôdzach výborov

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Karin Komerc MD, s. s r. o., z Veternika, Ulica Živorada Petrovića 8, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1192 + 000 do km 1192 + 500, Staré Bánovce. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica Narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia plynu z plynového poľa Melence. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica Narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia uhľovodíka na exploatačnom poli Rusanda plitko. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku udelí vysokoškolské štipendiá študentom, ktorí študujú na vysokých školách v Srbsku Podmienky pre uchádzačov: 1. znalosť slovenského jazyka (po slovensky skončená základná alebo stredná škola, alebo navštevovanie predmetu slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry – dokumentovať kópiou vysvedčenia), 2. orientácia na zamestnanie a pôsobenie v základných alebo stredných školách v Srbsku so slovenskou vyučovacou rečou, v slovenských médiách a v slovenských inštitúciách (dokumentovať čestným prehlásením), 3. úspešne ukončený aspoň prvý ročník vysokej školy. Uprednostnené budú odbory: matematika, fyzika, cudzie jazyky, právo, žurnalistika a odbory z oblasti kultúry (kópia indexu so známkami), 4. vyjadrenie o poberaní finančnej pomoci (štipendia, úveru a pod.) od iných organizácií a inštitúcií (dokumentovať čestným prehlásením).

Potrebné doklady (fotokópie): 1. Výpis z matriky narodených; 2. Vysokoškolský dokument, z ktorého vidno, že žiak úspešne zakončil aspoň 1. (alebo 2., 3., 4.) ročník vysokej školy z uvedených odborov so známkami zo všetkých predmetov (kópia indexu so známkami); 3. Čestné prehlásenie o tom, či uchádzač neuberá inú formu finančnej pomoci, a o tom, že má záujem pracovať v niektorej z inštitúcií s národnostným významom; 4. Kontakt (adresa, telefón, elektronická pošta, meno banky a číslo bankového účtu); 5. Kópia vysvedčenia, z ktorého vidno, že navštevoval slovenskú školu alebo hodiny slovenčiny; 6. Prihláška na súbeh iba na tlačive, ktoré bude zverejnené na webovej stránke NRSNM. Podľa potreby s uchádzačmi bude vykonaný pohovor.

Rozhodnutia o udelení vysokoškolských štipendií na dobu desať mesiacov, výšku štipendia, ako i počet štipendií schváli komisia NRSNM. Prihlášky s potrebnými dokladmi zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny Bulvár Mihajla Pupina 1/4 21 000 Nový Sad Súbeh je otvorený od 1. 10. do 1. 11. 2013.

Doklady je potrebné odoslať najneskôr do piatka 1. novembra 2013.

Dodatočné informácie na čísle: 021 422 989 alebo na 063/532 989.

41

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 4. októbra 2013 uplynul rok, čo nie je s nami mama, mamička a sestra

Uplynuli tri roky, čo nás opustil manžel a ujo

ZUZANA DUDÁŠOVÁ

MICHAL ČOBRDA

rod. Lačoková 1942 – 2012 – 2013 Z Petrovca Dni, mesiace a roky sa minú, ale spomienka na Teba nikdy nepominie, lebo Ty žiješ s nami.

Dcéra Milina, vnučky Saninka, Majinka a setra Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu a svokru

5. 3. 1936 – 6. 10. 2010 – 2013 z Pivnice Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu navždy zostanú v našich srdciach.

Manželka Anna a rodina Danková

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 8. októbra 2013 bude tomu 8 rokov, čo tragicky zahynul náš drahý

ZUZANU DUDÁŠOVÚ

RASTISLAV BÁĎONSKÝ

rod. Lačokovú 1942 – 2012 – 2013 z Petrovca Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

Syn Miroslav s manželkou Vesnou z Kanady

1984 – 2005 – 2013 z Kulpína

Navždy zarmútení Tvoji: teta, Darina a Miroslav s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 4, na katastrálnej parcele číslo 3580/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Čenej 1 – NS 198, NSU 198, v Ulici Vuka Karadžića 185, Čenej, na katastrálnej parcele č. 219/1, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada z Nového Sadu, Ulica Put šajkaškog odreda č. 4, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia rezervoára a technologických sústav určených pre transport nafty v RNS, na k. p. č. 2498/18 a 2555/14, k. o. Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica Narodnog fronta č.

12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba rezervoára na jestvujúcich základoch v rámci rezervoárneho priestoru skupiny zariadení na výrobu základných olejov, na k. p. č. 2555/14, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

42

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na brata

Dňa 2. októbra 2013 uplynulo 13 rokov, čo nás opustil manžel, ocko a starký

na môjho milovaného syna

IGORA CHRŤANA

IGORA CHRŤANA

28. 9. 1980 – 5. 10. 2011 – 5. 10. 2013 z Kysáča

28. 9. 1980 – 5. 10. 2011 – 5. 10. 2013

Už Ťa neprebudí slnko, ani krásny deň, už na cintoríne spíš svoj večný sen.

Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ďalej žiť. Čas plynie, život ide v diaľ, nám po Tebe zostáva len veľká bolesť a žiaľ.

Do smrti zostáva zarmútená Tvoja mama

Ako riadky bez písmen, ako zatúlaný sen, ako anjel bez neba my cítime sa bez Teba.

Sestra Vlastislava a Ondrej

DROBNÝ OZNAM VYHLASUJEM za neplatnú pracovnú knižku, vydanú na meno Elisabeth Ferković, Ul. Mihajla Pupina 68, Idvor.

SMUTNÁ SPOMIENKA

ŤAŽKÁ ROZLÚČKA S nesmiernym bôľom v srdciach sa lúčime s našou milou manželkou, mamou a babičkou

DR. MÁRIOU SAVIćOVOU IGORA CHRŤANA

MICHALA CHRŤANA

1980 – 2011 – 2013

1946 – 2000 – 2013

z Kysáča

S láskou si na Teba spomínajú starí rodičia Zavarošovci

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, rany, ktoré sa nehoja, slzy, čo neuschnú, a otázka, prečo to tak všetko muselo byť.

Nikdy na Vás nezabudnú: Mina, Ondro, Kristína a Miroslav

PREDÁVA SA BOĽAVÁ SPOMIENKA

RASTISLAV BÁĎONSKÝ 1984 – 2005 – 2013 z Kulpína

Čas môže všeličo, ale nie aj vymazať z našich spomienok tých, čo sme ich mali radi.

S boľavým srdcom na Teba si spomínajú rodičia a brat s manželkou

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

Tvoji najbližší: manželka, dcéry, zaťovia a vnúčatá

na

RASTISLAVA BÁĎONSKÉHO

Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené.

Nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala.

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na milovaného vnuka

1984 – 2005 – 2013 z Kulpína

MICHAL CHRŤAN 21. 10. 1946 – 2. 10. 2000 – 2013 z Kysáča

Kysáčske obchodné stredisko (Kisački trgovački centar) KTC na Ulici Benešovej 28: − predajňa s tovarom a skladovacím priestorom – obývací priestor – pomocné objekty Záujemcovia si objekty môžu pozrieť v pracovnom čase od 8.00 do 18.00.

Informácie na tel. čísla: 021/828-085 a 063/8544140.

rod. Teplou 9. 12. 1935 – 30. 9. 2013 narodenou v Kysáči žila v Báčskej Palanke a v Nemecku, v meste Schauenstein Na jej usilovnosť a dobrotu si navždy s úctou budú spomínať: manžel Todor, dcéra Svetlana a syn Miodrag s rodinami

ROZLÚČKA Po ťažkej chorobe nás opustila naša svatka

DR. MÁRIA SAVIćOVÁ rod. Teplá 9. 12. 1935 – 30. 9. 2013 narodená v Kysáči žila v Báčskej Palanke a v Nemecku, v meste Schauenstein S úctou si na ňu budeme spomínať a povďační sme jej za každý úsmev, ktorý nám venovala v dňoch, ktoré sme spolu strávili, zvlášť v Poreči.

Ružena, Pavel, Anna, Ivan, Boris a Igor Závišovci

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 4. októbra: • O 19.30 v relácii odznie tretia časť koncertu 41. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch z roku 2011.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z okrúhleho stola o pokrajinskom verejnom servise – RTV, z príprav na Divadelný vavrín v Starej Pazove a z osláv v Šíde a vo Vojlovici. V pokračovaní bude príspevok zo stretnutia cirkevných spevokolov v Petrovci. Nevystanú ani zaujímavosti, príspevok o zaváraní zeleniny a o tokárstve. Aktuality z poľnohospodárstva nakrútili v Báčke a Srieme.

• O 20.45 SPEKTRUM – KUMŠTÁREŇ: V Spektre odznie pravidelný kultúrny magazín. Októbrová Kumštáreň sa vracia ku kultúrnym udalostiam v septembri, nielen k tým, ktoré sa týkajú slovenských menšinových kultúrnych podujatí, ale budú tu i zaujímavosti zo širšej vojvodinskej a svetovej scény. Pozornosť sa venuje knihám, čiže poézii, našim významným kultúrnym dejateľom, divadlu, hudbe a filmu.

NEDEĽA 6. októbra: • O 11.00 DÚHOVKA: Toto vysielanie je venované umelcom: manželskému páru Triaškovcom, ako i Dušanovi Bajinovi a Zvonimírovi Pudelkovi. Z rozhovoru sa diváci dozvedia, kde je ich tvorivý priestor, kde sú doma a kde hosťujúcimi. Či sa umelecká činnosť dá obmedziť hranicami a či ich ešte stále môžeme nazývať „našimi“.

• O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Diváci sa dozvedia o zbere kukurice v Báčke a Srieme. Témou bude aj dobytkárstvo. Pozornosť sa venuje i tohtoročnému fóru o organickej výrobe v Selenči.

UTOROK 8. októbra: • O 10.10 PALETA prináša výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00.

V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 6. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Kovačický október 2013 Hry bez hraníc Pietna slávnosť Hudobný večierok

Piatok 11. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Pouličný beh Dr. Janka Bulíka Program žiakov ZŠ Mladých pokolení Výber z programu TV Petrovec

Utorok 8. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Októbrový salón Zo zasadnutia Rady MS Kovačica Galakoncert Zlatej hrušky Prezentácia Klubu Kreatornica Etno jarmok a tortiáda Ženského spolku

Z PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz Predpoludňajší program: Pondelok – piatok 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Envirosféra; 9.00 Správy, Týždeň; Nedeľa 8.00 – 10.00 Správy, Vysielanie pre dedinu, Pohľady k výšinám a Vysielanie pre deti Popoludňajší program je nezmenený (15.00 – 18.00) s pravidelnými reláciami: Pondelok – Rádio šport Utorok – Kronika našich osád Streda – Hospodárske horizonty; In teen Štvrtok – Súzvuky Piatok – Z každého rožka troška Sobota – Kaleidoskop Nedeľa – Hudobné relácie Rozhlasové noviny každý deň o 17.00 h a po nich Vejár hudobných vysielaní do 18.00 h.

Nočný program: Utorok 23.00 – 6.00: Hudobné relácie Sobota 23.00 – 24.00: Rozhlasová hra; hudobné relácie.

Z PROGRAMU RÁDIA PETROVEC – PRE KAŽDÉHO NIEČO Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz Utorok – piatok: 10.40 Hit dňa; 14.00 Dozvuky dňa Sobota 10.00 – 12.00: Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 – 12.00: Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00.

Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

Kameraman RTV OK Želko Brezník

44

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 4. do 10. októbra 18.45 Hit dňa, Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí Citáty týždňa 19.00 Zvon, spravodajská 20.00 Kolážová relácia Nedeľa relácia s vami 19.15 Kreslený film 22.00 Film: Po stopách lásky 19.30 Zahraničný denník 24.00 Záver vysielania 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Každý pondelok o 20.15: Piatok 4. októbra – Diabolská Hudobný mix pasca Každý piatok o 18.15: Výber Sobota 5. októbra – Drsný z programu TV Kovačica Shaft Každú sobotu o 18.15: Výber Pondelok 7. októbra – Vlak z programu TV Pančevo plný peňazí Utorok 8. októbra – Oko za oko Streda 9. októbra – Úhlavní nepriatelia Štvrtok 10. októbra – Vydieranie 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 6. októbra Moderátorka TV Petrovec Malvína 18.00 Hudobné Zolňanová blahoželania

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 15.15.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 40 V tajničke je meno a priezvisko akademického maliara narodeného 1. 12. 1948 v Starej Pazove. Vyštudoval grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny. autorka: druh ANNA BIČIA- napomenutie náčinia ROVÁ

sieť riečnych rybárov (srb.)

oná

parazit. nepomer rastlina

liter

okorenila (chorv.)

prostriedok na platenie pond

vpíšte ROKÁMI

molybdén ž. meno

vpíšte IPO

ž. meno

tajnička röntgen

cholera

Oliver Twist

osvecoval

naladenie osob. zám. m. meno

surovina volt hudob. nástroj

spojka

bezfarebný minerál škola

spievaná modlitba

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 9. októbra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok z otvorenia výstavy Hrozno – harmónia života, ktorú pripravil MOMS Vojlovica.

Repríza v nedeľu 13. októbra o 7.30.

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

vpíšte ORA alt

zápor

AS HL DU ĽU

Kandela vpíšte VN

ž. meno

solmizač. slabika

zavieval

spojka

Taliansko AS HL DU ĽU

ž. meno

ampér

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 39 – VODOROVNE: zadarmo, akiste, O, Grňa, dom, roa, č, že, ab, Pavel, tak, lono, utrka, I, l, kamila, on, páka, V, dedo, V, azylanti, ťava, ara TAJNIČKA: PAVEL GRŇA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 37 z čísla 37 Hlasu ľudu zo 14. septembra 2013 bolo: MARTIN MARKOV. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA ŠUSTEROVÁ, Ul. P. Drapšina č. 11, 21 469 PIVNICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

ŠPORT PRVÁ LIGA SRBSKA

Nedobytná smederevská pevnosť SMEDEREVO – DOLINA 3 : 1 (2 : 1)

a priestrannom štadióne ne- ny boli potrestané ešte i penaltou, postranného rozhodcu Gorana Koďaleko povestnej pevnosti v ktorú rozhodca Dejan Anđelković jića z Paraćina gól anulovali pre Smedereve mužstvá zohrali napí- z Kruševca prísne odpískal pre ofsajd. V škriepke medzi hráčmi Donavý zápas. Stretli sa domáci bývalý údajný faul Plavšića nad útočníkom liny a hlavným rozhodcom zablyssuperligista a nováčik Dolina. Z domácich Jovanovićom. Jede- la sa žltá karta. Nebolo jasné, komu ju Anđelković ukáobrovskej tribúny, kde zal, až kým Marković by sa mohol umiestniť neskoršie neurobil trojnásobný počet obyfaul. Rozhodca tvrdil, vateľov Padiny, súperov že je to hráčovi Doliposmeľovali dve-tri ny druhá žltá karta a stovky divákov. Na poslal Markovića von prázdnych sedadlách z z trávnika. Ihrisko niekdajšieho slávneho musel opustiť aj tréSartidu zostalo iba písner hostí Mile Tomić, meno S, ako spomienka ktorý nešportovo zana časy rozkvetu futbareagoval pri vylúčení lu v meste výroby želesvojho hráča. Doza a ocele. máci sa v poslednej Terajšie Smederevo Hráči Doliny (červené tričká) sa nemohli uspokojiť s nemin. prvej časti ujali v rovnocennom zápase objektívnym pískaním rozhodcu Anđelkovića s padinskou Dolinou zhodou šťast- nástku úspešne premenil Vukaši- vedenia 2 : 1 skvelým gólom Lukića z voľného kopu. ných okolností získalo body, pričom nović.

Po prestávke domáci často preOd tej chvíle hráči Doliny nepomalo aj pomoc rozhodcov. Dolina bola na začiatku lepším mužstvom. zorne sadli na lep skúseného sú- rušovali hru, a preto domáci tréner Agilný Nikola Kovačević vytvoril pera a divné rozhodovanie roz- Branko Smiljanić musel na tribúnu. spoluhráčom tri šance. Najlepší hodcov. Skupina fanúšikov hostí Dolina sa s hráčom menej na trávstrelec Danilo Kovačević nebol vo hlučne protestovala a povzbu- niku snažila zmeniť výsledok. Priforme, takže jeho slabé strely bran- dzovala svojich hráčov, aby vy- hrávku Momića nevyužil nešťastný kár Glintić ľahko zastavil. Uroš Mo- držali. Padinský tím rýchlo vyrovnal. Danilo Kovačević, slabo zachytil mić, ktorý vlani nosil tričko Sme- P. Čížik z rohu poslal loptu k bližšej loptu a strela skončila v rukách dereva, tiež zmaril príležitosť roz- žrdi, odkiaľ ju Momić usmernil do brankára Glintića. Bulatović dosiavlniť sieť svojho bývalého tímu. siete. V 31. min. Memović ešte raz hol tretí gól v 90. + 1. min. Dolina Tieto nedopatrenia mužstva Doli- rozvlnil sieť domácich, ale na znak na tomto zápase hrala dobre a

N

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dvakrát hop, potom trop SLOGA – SLÁVIA 4 : 1 (2 : 1)

dueli dvoch sídelných obecných miest efektívnejší boli hostitelia. Strieľali päťkrát na bránu Slávie, vsietili štyri góly. Futbalisti z Plandišta umiestnili dvakrát loptu do brány súpera lacno a ľahko, a to z rohových kopov. Iba päť minút po úvodnom hvizde neistého Nemanju Milosavljevića stredopoliar Ðuro Vukomanović polonožničkami otvoril skóre.

V polovici prvého polčasu obranca domácich Aleksandar Trengovski po ďalšej štandardke vsietil druhý gól. Nádej, že slávisti môžu Stopér Slávie Ján Čerňoš otočiť skóre, prišla už v 26. minúte. nanie výsledku.

Gólostroj Duška Bosnića využil váPo zmene strán slávisti z protiúhanie brankára Radovana Poznića a toku mali obrovskú príležitosť vyzmenšil skóre. Do prestávky mali Ko- rovnať na 2 : 2 cez bokového útočvačičania ešte dve šance na vyrov- níka Filipa Angelovského. Po nepí-

V

46

sanom pravidle nedáš – dostaneš ďalší stredopoliar Slogy Ivan Nedimović strelil pekný gól po centrovanej lopte. Po ďalšom dvojgólovom vedení Plandišta Kovačičania sťaby stratili chuť na pokus o ďalší obrat rezultátu. Štyri minúty pred koncom duelu striedajúci Branimir Bekić mieril z viac ako dvadsaťmetrovej vzdialenosti presne.

Medzi zverencami Zorana Madževského najlepší výkon podal Vlasto Dudáš, kým najviac starostí nízkej obrane Kovačičanov robil vysoký hrotový útočník Radovan Selaković. Slávia hrala v Plandišti bez Petkovića, Spaskovského (obaja žlté karty) a zraneného stopéra Horunga.

SLÁVIA: Varadinac, Nestorovski, Jovčevski (Válovec), Čerňoš, Ďuriš, Mosić, Bosnić, Angelovski, Kováč, V. Dudáš, Mihálek.

V nedeľu 6. októbra si slávisti zmerajú sily s Vojvodinou z Crepaje. Zá-

predsa prehrala. Boj so súperom mohla dostať, ale s rozhodcami nie! Nevyužité šance sú predsa najväčšia príčina prehry.

DOLINA: Matek, Jovanović, P. Čížik, Memović, Radišić, Vukmirović, Plavšić, Marković, Momić (Nedučić), D. Kovačević (Spaskovski), N. Kovačević (Stajčić).

Výsledky 7. kola: BSK – Teleoptik 2 : 0, Sinđelić – Metalac 2 : 0, Sloga (PM) – Jedinstvo 1 : 1, Inđija – Proleter 1 : 5, Bežanija – Sloga (K) 3 : 1, Timok – Borac 2 : 0, Radnik – Mladost 0 : 1, Smederevo – Dolina 3 : 1.

V 8. kole Dolina bude hrať s Teleoptikom v Zemune.

Ján Bokor (Foto: P. Rohárik) 1. Mladost 2. Sloga (K) 3. Sloga (PM) 4. Borac 5. Jedinstvo 6. Timok 7. Proleter 8. Be!anija 9. Metalac 10. Smederevo 11. Dolina 12. BSK 13. Sin"eli# 14. Teleoptik 15. In"ija 16. Radnik

7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7

5 4 4 4 3 3 2 2 3 3 2 2 2 2 1 0

1 1 1 1 2 2 4 4 1 1 2 2 1 0 3 2

1 2 2 2 2 2 1 1 3 3 3 3 4 5 3 5

13 : 4 11 : 9 11 : 9 5: 3 10 : 8 7: 6 16 : 11 8: 5 7: 5 7: 7 8 : 13 7 : 12 8: 9 7: 8 7 : 14 2 : 12

16 13 13 13 11 11 10 10 10 10 8 8 7 6 6 2

pas sa začne o 15. hodine a 30. minúte. Ďalšie výsledky 7. kola: Železničar – Partizan 7 : 1, Jugoslavija – Vulturul 2 : 1, Budućnost – Sloga (BNS) 0 : 0, Radnički – Crvena zvezda 1 : 1, Kolonija – Polet 1 : 1, Vojvodina – Tempo 2 : 0, BAK – Mladost 0 : 3.

Ján Špringeľ 1. !elezni"ar 2. Mladost 3. Sloga (P) 4. Polet 5. Jugoslavija 6. Radni"ki 7. Sloga (BNS) 8. Slávia 9. Vojvodina 10. Budu#nost 11. Vulturul 12. Kolonija (-3) 13. C. zvezda 14. Partizan 15. BAK 16. Tempo

5. 10. 2013

7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7

40 /4563/

4 4 4 3 3 3 3 3 3 2 3 3 1 2 1 0

3 2 1 4 2 2 2 1 1 3 0 1 4 1 0 1

0 1 2 0 2 2 2 3 3 2 4 3 2 4 6 6

20 : 5 17 : 12 19 : 12 8: 4 11 : 8 10 : 8 8 : 12 13 : 11 9 : 11 11 : 8 11 : 12 19 : 16 12 : 12 14 : 19 6 : 18 1 : 21

15 14 13 13 11 11 11 10 10 9 9 7 7 7 3 1

HLAS ĽUDU

ŠPORT MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Bezmocní Begečania

Chýba im koncentrácia

BÁČKA – TATRA 0 : 2 (0 : 1)

HAJDUŠICA – VLADIMIROVAC 2 : 0 (0 : 0) Predsa rozdiel v kvalite dvoch sychravom počasí a na príliš rozmočenom ihrisku v Haj- celkov bol viditeľný, takže Hajdudušici lepšie sa vynašli domáci fut- šičania zaslúžene vyhrali. Prvý polčas sa skončil balisti. Hajdubez gólov. Domáci šica počas cesa vedenia ujali v lého zápasu 68. minúte z jedebola lepším nástky. V šestnástke celkom, vytvánedovolene zastarala si šance, vili Radovića a z poibaže nedala kutového kopu mnoho gólov. presný bol KocevsKeby využili ki. Vo finiši zápasu aspoň časť prína 2 : 0 zvýšil Maliar. ležitostí, výHAJDUŠICA: sledok by bol Jakšić, M. Stojviacnásobne kovski, Barbulovyšší. Na druvić, Maliar, G. Stojhej strane fut- Dragoslav Radović vybojoval jedenástku kovski, Pomorišac, balisti z Vladimirovca sa uzatvorili do vlastnej Radović, Anđelovski, Kocevsšestnástky a iba ojedinelými pro- ki, Lečić, Folťan (Cziczai – Metiútokmi sa pokúsili ohroziť bran- lich).

Ostatné výsledky 7. kola: Vikára Hajdušice. Domáci futbalisti sa však nedali prekvapiť, takže nogradar – Karaš (J) 3 : 3, Ratar náhradný brankár Jakšić počas – Borac (VS) 3 : 0, Partizan (U) – celého zápasu iba dvakrát musel Dunav 2 : 0, Karaš (K) – Jedinstvo 4 : 2, Hajduk – Dobrica 1 : vážnejšie zakročiť.

Predseda hajdušických futba- 2, Ševac – Borac (VG) 2 : 1, Parlistov Vladimír Maliar príčiny ne- tizan (K) – Potporanj 0 : 3 účinnosti svojho mužstva vidí vlh predovšetkým v nedostatku koncentrácie hráčov v závere úto1. Partizan (U) 7 6 0 1 16 : 9 18 kov, ale časť viny pripisuje aj ne2. Hajdu!ica 7 4 2 1 14 : 7 14 kompletnosti mužstva. Na tomto 3. Dobrica 7 4 1 2 24 : 13 13 zápase totiž Hajdušica hrala bez 4. Borac (VS) 7 4 1 2 12 : 12 13 5. "evac 7 4 0 3 12 : 8 12 siedmich hráčov. Hrudka, Demse, 6. Ratar 7 4 0 3 18 : 16 12 Pejčić, Đukić sú zranení, pre pár7.

Jedinstvo 7 4 0 3 9 : 10 12 ne karty, pracovné povinnosti a 8. Kara!(K) 7 4 0 3 13 : 19 12 povinnosti na fakulte nehrali Ra9. Dunav 7 3 1 3 16 : 16 10 dulović, Mršić a Momirov. Na zra10. Potporanj 7 3 0 4 11 : 10 9 nenie sa sťažoval aj Cziczai, ale v 11. Borac (VG) 7 3 0 4 12 : 13 9 druhom polčase predsa vybehol 12. Hajduk 7 2 2 3 10 : 10 8 na ihrisko. Vydržal však iba 15 13. Vinogradar 7 1 4 2 14 : 17 7 minút a vystriedal ho brankár 14. Vladimirovac 7 1 1 5 13 : 18 4 Melich, lebo na lavici iných ná- 15. Kara!(J) 7 1 1 5 14 : 22 4 16. Partizan (K) 7 1 1 5 10 : 18 4 hradníkov nebolo.

V

Brankár Báčky Tancik tentoraz bol úspešnejší od Kysáčana Grijaka

očas celého zápasu v Begeči pršalo, ihrisko bolo šmykľavé, ale nepočetní uzimení diváci sledovali dobrý a zaujímavý zápas. Domáci sa maximálne usilovali, ale nemohli prekonať silnejší celok z Kysáča, ktorý Begečanom nedovolil vytvoriť si ani len jednu šancu, niežeby streliť gól. Tatra znova dokázala, že nie náhodou už 540 minút neinkasovala gól.

V 33. min. Goran Grijak odcentrovanú loptu hlavou zaslal do siete – 0 : 1.

Po zmene strán mužstvo Báčky iba v prvej štvrťhodine vykonalo tlak na bránu súpera, ale k vyrovnaniu výsledku neprišlo. V poslednej polhodinke tatranci úplne dominovali na ihrisku, no dlho nevyužili niekoľko vyložených šancí. Konečne v 82. min. Malešević premenil jednu z početných príležitostí a hosťom zaistil víťazstvo.

Zápas viedol Manić z Nového Sadu. Jedinú žltú kartu dostal domáci hráč Gajdobranski a v 76. min. „očervenel“ Begečan Bokonjac.

TATRA: Navala, Srnka, Ka-

P

vran, Stevanović, Savić, Ćupina (Ožvát), Grijak, Malešević, Alargić (Daneček), Vuković, Stojaković (Dubačić).

Výsledky 8. kola: Šajkaš – Sirig 8 : 1, Sofeks – Fruškogorac 1 : 0, Slavija – Proleter 5 : 0, Susek – Vinogradar 1 : 1, Železničar – Omladinac 3 : 1, Futog – Sremac 3 : 1, Dinamo – Fr. partizan 1 : 2, Borac – Čenej 4 : 2, Báčka – Tatra 0 : 2.

Tabuľka: 1. Šajkaš 22 bodov, 2. Slavija 21, 3. Tatra 17...

V 9. mimoriadnom kole minulú stredu Tatra mala doma na programe zápas s vedúcim Šajkašom.

Program 10. kola: Šajkaš – Sofeks, Slavija – Sirig, Susek – Fruškogorac, Železničar – Proleter, Futog – Vinogradar, Dinamo – Omladinac, Borac – Sremac, Báčka – Fr. partizan, Tatra – Čenej.

Dorastenci Tatry prehrali v Novom Sade s C. zvezdou 4 : 0.

V nedeľu budú hrať s Omladincom zo Stepanovićeva.

Pavel Pálik

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Bod v poslednej chvíli...

NAŠA HVIEZDA – SLAVIJA 4 : 4 (0 : 2) V prvom polčase silbašských ho potom Trkulja z jedenástky hráčov a divákov okrem stu- priniesol úplný výsledkový deného dažďa schladili aj dva zvrat.

Slavija sa však ani potom nególy hostí z dediny Bođani. Po prestávke mužstvo Našej hviez- vzdávala. Hostia v krátkom čady zahralo lepšie a Trkulja v sovom rozpätí dvakrát preko55. min. skorigoval. Už v 61. nali Križana a znova mali námin. Čobrda vyrovnal a onedl- skok – 3 : 4. Voňalo na prehru 5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

domácich, ktorú predsa znemožnil Nikola Pejak vyrovnávajúcim gólom v 90. min. tohto napínavého zápasu.

NAŠA HVIEZDA: Križan, Torić, K. Hložan, Marković, Pejak, Čobrda, Danilov, Banović, Perišić, Grňa, Trkulja.

V nedeľu Silbašania uvítajú vedúci Proleter z Karađorđeva.

Výsledky 5. kola: N. hviezda – Slavija 4 : 4, Proleter –

Mladost 2 : 0, Neštín – Vajska 0 : 2, Sloga – Borac 1 : 5.

Rastislav Kopčok 1. Proleter 2. N. hviezda 3. Ne!tín 4. Slavija 5. Mladost 6. Borac 7. Vajska 8. Sloga

5 5 5 5 5 5 5 5

4 4 3 2 2 1 1 0

1 1 0 1 1 1 1 0

0 10 : 2 13 0 13 : 9 13 2 9:8 9 2 11 : 10 7 2 7:7 7 3 8:8 4 3 6:8 4 5 2 : 14 0

47

ŠPORT

Neotrasiteľný Đokić

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

S Turijou nikdy ľahko

F

MLADOSŤ (P) – MLADOST (T) 2 : 1 (1 : 0) ychravé počasie, a potom prudký dažď pokazili plány mnohým v michalskú nedeľu, na ktorú sa roky tešia nielen oslávenci tohto mena, lež aj športovci, milovníci rybacích špecialít, ako i poľnohospodári.

Nepočetné petrovské publikum malo obavy, ako to dopadne po

S

Spoľahlivý záložník: Miloš Kobilarov (Mladosť Petrovec)

dvoch prehrách Mladosti, keď sa ešte k tomu vie, že s menovkyňou z Turije je to vždy ťažké.

Mladosť podala dobrý výkon.

Na hrote boli Miroslav Cerovský, ktorý sa vrátil futbalu, a Torbica.

Mužstvo hralo bez bratov Tatliakovcov, ktorí odišli na štúdiá na Slovensko. Do mužstva sa po „žltačke“ vrátil spoľahlivý Kobilarov a na poste pravého obrancu namiesto Latinovića znova zahral Alexander Peťkovský.

Domáci mali peknú príležitosť, keď v 27. min. Trišić kopal z voľného kopu ponad brvno. V 43. min. po rohovom kope zľava na opačnej žrdi zblíza bol najpohotovejší Kobilarov a lopta sa ocitla za čiarou v bráne.

Začiatok druhého polčasu patril najprv Petrovčanom. Dobré šance mali Zorić, Torbica a Ce-

rovský. Potom hostia zaútočili a k vyrovnávajúcemu gólu prispela aj klzká plocha, lebo lopta v skrumáži ako po ľade prešla hráčom pomedzi nohy a ocitla sa v sieti.

Bolo to v 64. min. V 72. min. priebojný Torbica prekľučkoval aj brankára, ktorý loptu vyrazil, a rozhodca ukázal na biely bod.

Hostia veľmi protestovali. Sám Torbica vzal loptu a z jedenástky dosiahol víťazný gól.

Turijčania do konca mali ešte dve šance. Raz musel aj Glišić pred trestným územím zakročiť.

MLADOSŤ: Glišić, Peťkovský, Bubulj, Fábry Ardalić, Kobilarov, Trišić, Batinić, Torbica (Stanivuk), Zorić, Cerovský (Karanović).

Dorastenci Mladosti v predzápase vyhrali 1 : 0.

Výsledky 7. kola: Veternik – Budúcnosť (H) 4 : 0, Vojvodina (T) – TSK 0 : 1, Kabel – Vojvodina (BG) 2 : 0, ŽSK – Borac 2 : 0, Mladosť (P) – Mladost (T) 2 : 1, Sutjeska – Tvrđava 0 : 2, Jedinstvo – Budućnost (M) 1 : 3, Mladost (NS) – Petrovaradín 1 : 2.

Samuel Medveď 1. Kabel 7 2. !SK 7 3. TSK 7 4. Borac 7 5. Veternik 7 6. Budu"nost (M) 7 7. Petrovaradín 7 8. Mlados#(P) 7 9. Vojvodina (T) 7 10. Budúcnos#(H) 7 11. Mladost (T) 7 12. Tvr$ava 7 13. Mladost (NS) 7 14. Jedinstvo 7 15. Vojvodina (BG) 7 16. Sutjeska 7

Obecná liga Šíd S

lovenské derby medzi Jednotou a OFK Binguľa v Šíde sa skončilo nerozhodne 0 : 0. Ľubská Jednota, ktorá toho roku ašpiruje na najvyššiu priečku, dokázala to i na hosťovaní v

48

6 6 6 3 3 3 3 3 2 3 2 2 2 2 1 0

1 1 0 2 2 1 1 0 3 0 2 1 1 1 2 0

0 0 1 2 2 3 3 4 2 4 3 4 4 4 4 7

VETERNIK – BUDÚCNOSŤ 4 : 0 (1 : 0) utbalisti Budúcnosti na hosťovaní Krsmanović urobil rošády v tíme a znova rozčarovali početných fa- hneď nastalo rušno pred bránou venúšikov a zažili ďalší debakel. Ten- terána Tankosića. V 29. a 31. min. Vetoraz boli Veterničania omnoho lep- ternik mal obrovské šance. V 33. ší, rozhodní získať tri body, na rozdiel min. Tankosić vyrazil loptu z rohu od – zdá sa – už pred zápasom brány. Po zahraní rohového kopu zdolaných Hložancov.

Dašić z 2 – 3 metrov zo skrumáže ŽFK BUDÚCNOSŤ – ŽFK SREMICE otvoril skóre zápasu – 1 : 0. Hostí to neprebralo, naopak!

0:0 Keď v druhom polčase v tíme V 3. kole Druhej ligy žien – skupina sever na hložianskej tráve Veternika zahral kanonier Đokić, domáci ŽFK Budúcnosť po bez- ktorý chýbal pre smrteľný prípad u gólovom stave s hostkami zo príbuzných, hložianska loď stroSriemskej Mitrovice získal vzác- skotala. Spomenutý hráč v 53. a 65. ny bod. V pravom psom počasí, min. zvýšil na 3 : 0 a znemožnil nálebo sa celý čas lialo a riadne bolo deje hostí, že môžu prekvapiť. Bochladno, domáce úspešne odo- jovný Fejdi mal predsa do konca dve lávali favoritkám. Najväčšiu šan- šance aspoň zmierniť prehru, no cu mala v 17. min. domáca ka- nevyšlo mu to. Dokonca neotrasipitánka Marta Gažová, prekľuč- teľný Đokić v 89. min. svojím tretím kovala súperky, ale potom na- gólom spečatil osud Budúcnosti. miesto siete trafila brankárku. Bol to asi najbledší výkon Hložancov Všetky hráčky domácich si za tejto jesene a môžeme iba dúfať, že výkon zaslúžili veľký potlesk. v pokračovaní súťaže napravia celOkrem Gažovej najviac zásluh kový dojem.

BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Stopre získaný bod majú Hrubíkojimirović (Mandić), Đukić (Havá, Balážová a Lovásová.

Hložianske futbalistky sa v taľa), Severíni, Zečević, Božić, nasledujúcom zápase v Mole Fejdi, Zbućnović, Leđanac (Knestretnú s domácim družstvom žević), Lukić, Ožvát.

Dorastenci Budúcnosti remizoRubin. vali vo Veterniku 1 : 1. Gól dal deJ. M. butant Perić.

Kohútiky Budúcnosti v nedeľu V prvej tretine zápasu sme sledovali hlavne boj v strede ihriska. predpoludním doma podľahli FK Hostia sa pokúšali dlhými prihráv- Vojvodina z Nového Sadu 0 : 2.

Veteráni Budúcnosti v piatok pokami na Fejdiho a Leđanca prekonať domácich. Mali aj zopár rohových razili rovesníkov petrovskej Mlakopov, z ktorých nevyťažili nič. Oko- dosti 5 : 2.

Ján Murtin lo 30. min. domáci kormidelník

23 : 6 18 : 3 10 : 5 18 : 10 16 : 8 8: 9 11 : 16 11 : 13 6: 9 13 : 24 14 : 15 8: 9 12 : 18 6 : 12 8 : 14 6 : 17

19 19 18 11 11 10 10 9 9 9 8 7 7 7 5 0

Batrovciach. Dva góly Radičevića, Dobrića a Rumana prispeli k presvedčivému triumfu hostí nad domácim Omladincom 4 : 2.

St. S.

IN MEMORIAM

Ján Slávik-Mrmloš V nedeľu 22. septembra 2013 v Kysáči nečakane umrel bývalý futbalista FK Tatra Ján Slávik-Mrmloš Narodil sa 8. mája 1949 v Kysáči. Futbal začal hrávať pätnásťročný v doraste. V prvej jedenástke hral pravé krídlo v rokoch 1966 – 1976. Na jeho úniky a delovky z pravej strany si Kysáčania ešte i dnes spomínajú. O Tatru sa neprestal zaujímať do po-

slednej chvíle svojho života.

Ešte v sobotu večer bol v klube a pýtal sa: „Či zajtra vyhráme?“ V nedeľu pred zápasom Tatra – Borac mu futbalisti a diváci minútkou ticha vzdali počesť. Pochovali ho 23. septembra 2013 na kysáčskom cintoríne.

5. 10. 2013

PP 40 /4563/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Body za bojovnosť

Piata prehra Pivničanov

JEDNOTA – VRBAS 2 : 1 (2 : 1) ráči Jednoty si po prehre, slabej a predovšetkým neúčinnej hre s Hajdukom v Beške uvedomili význam zápasu s hosťami z Vrbasu. Preto od začiatku zahrali bojovne, oveľa zodpovednejšie v obrane, keď si v druhom polčase po tlaku vytrvalých hostí zachránili úspešný výsledok z prvej časti zápasu.

Pazovčanov nezmýlilo nečakané rýchle vedenie Vrbasu už v 3. min. Obrana Jednoty a najmä brankár Mijatović zaváhali po rohovom kope, v malom vápne najvyššie vyskočil Kovačević a hlavou upravil loptu do siete.

Hostia mali územnú prevahu do dvadsiatej minúty. Odvtedy hru do svojich rúk prebrali domáci a v 21. min. vyrovnali po peknej kombinácii a ešte krajšej strele Miroslava Fabóka. Iba o dve min. neskoršie Jednota získala zaslúžený náskok. Stanković uvoľnil pohotového Šestovića, ktorého prudká strela zo šestnástky skončila v sieti Sokolovića.

V druhom polčase domáci značne poľavili, čo sa im pri lepšej streľbe neúčinných hostí mohlo vypomstiť. Vypracovali si predsa dve šance, ktoré Stanković a náhradník Dragin v 71. a 79. min. zahodili. Jednote mohol presvedčivejšiu výhru v závere zápasu zabezpečiť i náhradník Erceg, ktorému nestačilo ani to,

SLÁVIA – KULPÍN 0 : 2 (0 : 2) hladné a daždivé počasie, ako aj slabé výkony Slávie boli na príčine, že nedeľný zápas v Pivnici sledovalo spod sto divákov. Ťažké a klzké ihrisko neprekážalo hráčom oboch mužstiev, aby hrali bojovne a hľadali cestu k úspechu.

Aj na tomto zápase sa stalo, že domáci nevyužili svoje šance, Kulpínčania dvakrát trafili a odniesli si tri body domov. Zorić v 28. min. uvoľnil Žigića, ktorý namiesto siete trafil brankára Leňu do nohy. V 31. min. sa zavlnila sieť brankára Kašikovića. Santrač dostal loptu pred trestným územím, presne mieril a lopta sa ocitla v ľavom hornom rohu brány domácich. V 35. min. Abramović z piatich metrov triafal, no Kašiković odrazil jeho strelu. Potom v 38. min. Zorić odcentroval pred bránu, kde bol najrýchlejší Žigić, ale i tentoraz sa Leňa nedal prekvapiť. V 40. min. Chalupka sa zo stredu ihriska rozbehol s loptou, unikol svojim domácim strážcom a vedľa vybiehajúceho brankára Kašikovića stanovil konečný výsledok zápasu – 0 : 2.

Brankár Leňa v 53. min. mal veľa šťastia, lebo lopta trafila miesto, kde sa spájajú žrď a brvno. O tri min. neskoršie naladený brankár Kulpína vyrazil loptu, ktorú do pravého horného rohu zaslal Žigić. Poslednú šancu za domácich nevyužil Zorić v 71. min., keď jeho strelu opäť zneškodnil Leňa.

SLÁVIA: Kašiković, Nímet, Séč, Milec (J. Žigmund), Kalajdžija, Božin, J. Žigmund, Danilov, Čolović (Ru-

H

že bol sám pred brankárom.

JEDNOTA: Mijatović, Bojić, Marković, Vasiljević, Stegnjajić, Šestović, Stanković (Milanović), Šuša, Janjuz, Igrač (Dragin), Fabók (Erceg).

Výsledky 7. kola: Borac – Cement 1 : 1, Srbobran – Omladinac 3 : 1, C. zvezda – Prigrevica 1 : 0, Sloga – Index 0 : 0, Polet – Mladost 0 : 2, Jednota – Vrbas 2 : 1, Jugović – Hajduk 3 : 2. Graničar bol voľný.

Program 8. kola: Graničar – Hajduk, Vrbas – Jugović, Mladost – Jednota, Index – Polet, Prigrevica – Sloga, Omladinac – C. zvezda, Cement – Srbobran.

Bz-ý 1. Sloga 2. Index 3. Mladost 4. C. zvezda 5. Grani!ar 6. Prigrevica 7. Omladinac 8. Vrbas 9. Cement 10. Polet 11. Srbobran 12. Jugovi" 13. Hajduk 14. Jednota 15. Borac

7 6 6 7 6 6 6 6 6 7 7 7 7 7 7

5 4 4 4 3 3 2 3 2 2 2 2 2 2 0

1 2 2 1 1 1 3 0 1 1 1 1 1 0 2

1 13 : 5 16 0 7 : 2 14 0 7 : 2 14 2 9 : 6 13 2 8 : 7 10 2 6 : 5 10 1 8:7 9 3 6:7 9 3 9:9 7 4 9 : 12 7 4 5:6 7 4 10 : 14 7 4 5:9 7 5 9 : 13 6 5 2 : 10 2

D

5. 10. 2013

40 /4563/

Ján Šuster 1. Hercegovac 2. Kulpín 3. Borac 4. K. Krajine 5. B. hajduk 6. St. grad 7. Magli!

8. Krivá" 9. Budu!nost 10. Soko 11. Slávia 12. Ba#ka

6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6

4 4 4 3 3 3 3 3 2 2 1 1

1 0 0 2 1 0 0 0 1 1 0 0

1 2 2 1 2 3 3 3 3 3 5 5

13 : 4 14 : 9 14 : 11 18 : 7 14 : 9 10 : 8 10 : 10 12 : 18 9 : 13 4: 8 4 : 13 5 : 17

13 12 12 11 10 9 9 9 7 7 3 3

KRIVÁŇ – HERCEGOVAC 0 : 4 (0 : 1) chladnom počasí selenčský Kriváň uvítal vedúce mužstvo z GajV dobry. Po dvoch prehrách za sebou do-

chvíle, ale obrana Indexa sa úspešne ubránila. Rozhodca Žarko Delić z Kuly oprávnene vylúčil z hry Pajića (Index) v 79. min. a Maleševića (Sloga) v 84. min. Unavení, ale spokojní hostia, že získali bod, ledva dočkali koniec zápasu. Domáci môžu banovať za šancami a dvoma stratenými bodmi.

SLOGA: Rajić, Kovačević, Malešević, Bojanić, Baljak (Cvetičanin), Miljković, Raičević, Šajić, Považan, Simeunović, Strniša (Nedić).

HLAS ĽUDU

man), Žigić, Zorić (V. Kuchta).

KULPÍN: Leňa, S. Haška, Stajić, Gajdobranski (Kolarski), Đorđević, Lutkić, Santrač (A. Haška), Abramović, Chalupka (Lazičić), Živić, Gordanić.

Zápas v Pivnici viedol Miloš Šavija z Obrovca. Žlté karty dostali Danilov, Čolović a Žigić u domácich, resp. Lutkić a Abramović u hostí.

Pionieri Slávie prehrali doma s mužstvom ČSK Pivara z Čelareva 0 : 1, keď jediný gól za hostí vsietil Medić.

Výsledky 6. kola: Stari grad – Bačka 1 : 0, B. hajduk – Budućnost 5 : 2, Soko – Borac 0 : 2, Maglić – Krila Krajine 0 : 2, Kriváň – Hercegovac 0 : 4, Slávia – Kulpín 0 : 2.

Program 7. kola: Kulpín – St. grad, Hercegovac – Slávia, K. Krajine – Kriváň, Borac – Maglić, Budućnost – Soko, Bačka – B. hajduk.

Selenčania dohrali ôsmi!?

Novosadčania sa ubránili SLOGA – INDEX 0 : 0 omáci fanúšikovia očakávali výhru, no derby kola sa skončilo bez gólov. Začiatok zápasu priniesol hodne rozruchu a zahlásil ostrú hru o každú loptu. V prvých dvadsiatich minútach hry Erdevíčania nevyužili tri ideálne šance. Súper zosilnil obranu a na druhej strane vôbec neohrozil vážnejšie mladého brankára Slogy Rajića.

Hráči oboch mužstiev dosť chybili, pričom nervózni hostia ostrejšími zákrokmi prerušovali akcie domácich.

V druhej časti zápasu Sloga získala presilu, pred bránou Buzadžiju sa striedali dramatické

C

Károly Vig

máci začali zápas nervózne, lebo rátali, že sa predstavia v krajšom svetle. No na ihrisko kriváňovci vybehli s predsavzatím, že majú iba jedného súpera – rozhodcu!

Prvú šancu v 20. min. nevyužil Medić, keď z necelých päť metrov priam prihral loptu brankárovi do náručia. To sa domácim rýchlo vypomstilo, keď Hrnjez využil nepozornosť obrany a bolo 0 : 1. Po tomto góle rozhodca Krneta z B. Palanky poslal z lavičky na tribúnu trénera a hráča domácich Jovovića.

V druhom polčase sa Kriváň snažil vyrovnať, ale jeho futbalistov rýchlo, už v 54. min., schladil druhý, efektný gól Horvatića. Hneď nato brankár Kriváňa Krstić preskočil ohradu a chcel sa s niekým výučtovať, lebo sa mu nepáčili hlasy doliehajúce z hľadiska!? Samozrejme, rozhodca mu za taký počin ukázal

cestu do šatne. O 15 min. neskoršie znova trma-vrma v obrane domácich a Grubačić zvýšil na 3 : 0. V 78. min. pre faul druhú žltú kartu, potom aj červenú videl Darko Pavlov a pod sprchami sa pripojil Krstićovi. V tej istej chvíli rozhodca pre nedovolenú debatu vylúčil aj Krížova. Veľmi oslabené domáce mužstvo do konca inkasovalo ešte jeden gól, ktorý v 84. min. strelil Horvatić.

Nepamätáme sa, kedy sme na zápase v Selenči videli až 5 červených kariet – štyri domácim a jedna hosťom, ktoré rozhodca Krneta celkom oprávnene ukázal, ako aj šesť žltých. Iste k tomu prispela aj veľká nervozita, najmä v radoch domácich.

KRIVÁŇ: Krstić, Krížov, Dejan Mučaji, Damir Spasić, Petković, Alexy (Dalibor Mučaji), Kutenič (Stevanović), Darko Pavlov, Dalibor Spasić, Medić (Naď), Dobrík.

Michal Poliak

49

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

tu, v 68. min. nepotrebne vybehol, takže ho prekvapila strela pravokrídelníka Rastiny z voľného kopu z asi 40 metrov – 4 : 1. Podobne poslednú septemsa stalo na opačnej strane, brovú daždivú a keď Rančić vedľa postavechladnú nedeľu najviac ného múra v 73. min. zvýgólov padlo v Laliti – šil na 5 : 1. V posledných sedem. Uchádzači o jechvíľach zápasu S. Stojasenný titul – Lipar, Dunovićovi vypadla klzká lopnav, Jedinstvo (K) a Mlata, stredný útočník ju vrátil dost boli presvedčiví v do stredu a z piatich mesúbojoch so svojimi dotrov jeho spoluhráč hlamácimi súpermi. vou trafil prázdnu sieť doVýsledky 8. kola: Rumácich – 5 : 2. Bol to veľmi sín – Dinamo 3 : 0 konkorektný zápas bez jeditumačne, Graničar – Tönej karty. rekvés 1 : 0, Panónia – PANÓNIA: S. StojanoRastina 5 : 2, Metalac – Z tejto skrumáže pred bránou Rastiny vić, Pivarev, Jovović, MiMladost 0 : 2, A. Šantić – (modré tričká) futbalisti Panónie nevyťažili nič lićević, M. Stojanović, BoLipar 1 : 4, Radnički – Po veľkej šanci Rančića v 1. min. jić, Lamoš, Pjević, Valent, Rančić, Dunav 1 : 4, Partizan – Šikara 2 : 0, sieť hostí sa prvýkrát vlnila v 10. min. B. Stojanović.

Jedinstvo (R) – Jedinstvo (K) 0 : 3. Práve Rančić prihral Valentovi, no J. Pucovský Program 9. kola: Jedinstvo (K) spred neho loptu zachytil obranca 1. Lipar 8 8 0 0 24 : 4 24 – Rusín, Šikara – Jedinstvo (R), Du- a prekonal svojho brankára. V 34.

2. Dunav 8 6 2 0 20 : 8 20 nav – Partizan, Lipar – Radnički, min. B. Stojanović opečiatkoval 3. Jedinstvo (K) 8 6 1 1 24 : 5 19 Mladost – A. Šantić, Rastina – Me- brvno, ďalšie šance nevyužili Va4. Mladost 8 6 0 2 34 : 9 18 talac, Törekvés – Panónia, Dinamo lent, Pjević, Rančić a Jovović.

5. Rusín 8 5 2 1 18 : 8 17 – Graničar.

V druhom polčase sa hralo len 6. Partizan 8 4 2 2 12 : 8 14 7. Grani!ar 8 4 1 3 14 : 17 13 PANÓNIA – RASTINA 5 : 2 (1 : 0) šesť min., keď Lamoš prihral Valen8. A. "anti# 8 3 1 4 19 : 16 10 Laliťania po troch prehrách, s Du- tovi, ktorý zvýšil na 2 : 0. V 53. min.

9. Metalac 8 2 4 2 11 : 10 10 navom 1 : 3, tímom Mladosti 0 : 4 na čoraz lepší Pivarev z pravej strany od10. Radni!ki 8 3 1 4 11 : 19 10 hosťovaniach a Liparom doma 0 : 1 centroval a Rančić prvýkrát preko11. Panónia 8 3 0 5 20 : 17 9 porazili zatiaľ poslednú Rastinu. nal brankára Rastiny – 3 : 0. V 61. min.

12. Törekvés 8 3 0 5 11 : 11 9 Hostia z dedinky neďaleko srbsko- Rančić unikol z ľavej strany, prí13. "ikara 8 2 1 5 5 : 24 7 maďarských hraníc do Lalite pri- zemne prihral Valentovi, ktorý päcestovali len desiati, kým domáci k tičkou dosiahol krásny gól. Uzime14. Dinamo 8 1 0 7 7 : 23 3 dispozícii mali presne jedenástku ný brankár Panónie S. Stojanović, 15. Jedinstvo (R) 8 0 1 7 3 : 24 1 ktorý dovtedy nemal takmer robofutbalistov.

16. Rastina 8 0 0 8 5 : 35 0

Ľahko s desiatimi...

V

zákrok zaslúžene dostal žltú kartu a keď protestoval proti takému rozhodnutiu, rozhodca ho predčasne poslal pod sprchy. Početnejší Aradáčania úplne prebrali iniciatívu a čoraz častejšie útočili na bránu JeJEDINSTVO – AŠK 1 : 1 (0 : 0) dinstva. Na gól sa však čakalo až do 80. minúty. Nenin sa vyhol ofsajdoápas v Ečke bol tvrdý a zo vej pasci Jedinstva na polovici strany domácich ihriska a z okraja futbalistov na momenty šestnástky až príliš ostrý. Vďaka pekne loboval takej hre v prvom poldomáceho brančase domáci dosiahli kára. Radosť Araprevahu na ihrisku a dáčanov však častejšie boli pred brátrvala iba 5 nou AŠK, ktorý sa minút, keďže ich hlavne bránil. obrana v 85. miAj po zmene strán núte úplne poľadomáci futbalisti preja- Prvá lopta v sieti: Rajko vila a brankár vili väčšiu vôľu vyhrať, Kurtešan (AŠK Aradáč) Kurtešan bol priale pokračovali s ostrou nútený prvýkrát hrou, čo sa im v 55. minúte vypo- tejto jesene kapitulovať. Bol to najmstilo. Kapitán Jedinstva pre ostrý slabší výkon aradáčskeho mužstva

ZREŇANINSKÁ B LIGA

Stratili prvé body

Z

50

tejto jesene, na ktorý musia čím skôr zabudnúť, ak chcú zachovať čelnú pozíciu na tabuľke a uchádzať sa o postup do kvalitnejšej spoločnosti.

AŠK: Kurtešan, Malo (Đokić), Vesin, Prodanović (Apostolović), Striško, Gál, Rajčević (Vidaković), Drndarević, Vučetić, Mijić, Nenin.

V nedeľu do Aradáča prichádza bieloblatská Mladosť.

Ostatné výsledky 5. kola: MSK – Proleter 2 : 1, Sloga – Tamiš 1 : 4, Mladosť – OFK Stajićevo 0 : 1 V. Gál (Foto: S. Kokavská) 1. A!K 2. MSK 3. OFK Staji"evo 4. Tami!

5. Mlados# 6. Jedinstvo 7. Proleter 8. Sloga

5 5 5 5 5 5 5 5

4 4 3 2 2 1 1 1

1 0 1 1 0 1 0 0

0 1 1 2 3 3 4 4

20 : 1 6: 2 12 : 5 8 : 14 11 : 9 10 : 12 5 : 10 6 : 25

13 12 10 7 6 4 3 3

Víťazi 25.

Petrovského maratónu 2013 Škôlka – 200 m – dievčence: 1.

Jana Kopčoková, 2. Ivona Tatliaková, 3. Lana Fehérová; chlapci: 1.

Emanuel Bohuš, 2. Peter Kriška, 3.

Peter Pavčok.

Základná škola 1. a 2. trieda – 400 m – dievčence: 1. Lenka Hanuľová, 2. Simona Ester Anđelićová, 3.

Maja Pindrićová; chlapci: 1. Marek Stracinský, 2. Boris Badinský (Pivnica), 3. Filip Lekaj.

Základná škola 3. a 4. trieda – 1 km – dievčence: 1. Renata Beličková, 2. Ivona Zeremská (Nový Sad), 3. Manuela Martina Klátiková; chlapci: 1. Jovan Igić, 2. Luka Rupnjak (Maglić), 3. Ondrej Spevák.

Základná škola 5. a 6. trieda – 2 km – dievčence: 1. Maja Vladimíra Vargová, 2. Monika Valentíková (Pivnica), 3. Klaudia Rúth Králiková; chlapci: 1. Filip Badinský (Pivnica), 2. Daniel Blatnický (Pivnica), 3. Miroslav Šuster (Pivnica).

Základná škola 7. a 8. trieda – 4 km – dievčence: 1. Ester Chrťanová, 2. Silvia Balážová, 3. Ema Balážová; chlapci: 1. Rastislav Záskalický (Pivnica), 2. Nenad Perez (Kulpín), 3. Ján Peťkovský. Ženy – 8 km: 1. Simona Triašková, 2. Melánia Brňová (Pivnica), 3. Alexandra Papová.

Muži – 8 km: 1. Saša Peťkovský, 2. Pavel Ožvát, 3. Ivan Francisty. Ženy veteránky – 8 km: 1. Dušica Brkićová. Ženy veteránky – 4 km: 1. Zuzana Hmiráková, 2. Anna Bendová; diplom za účasť Mária Naďová.

Muži veteráni – 4 km: 1. Ján Štefanides, 2. Miroslav Belička, 3. Juraj Bartoš. Špeciálnu cenu za účasť na všetkých doterajších 25. ročníkoch Petrovského maratónu získal Ján Labát. spracoval: J. Čiep

5. 10. 2013

40 /4563/

HLAS ĽUDU

Pred štartom sa treba dobre uvoľniť

JUBILEJNÝ 25. PETrOVsKÝ MaraTóN

Bežali pred dažďom A

j 25. jubilejný Petrovský maratón, ktorý usporadúvajú od roku 1988, sa vydaril. Organizačný výbor PM zoskupil kopu spolupracovníkov, ktorí dopomohli, aby sa v poslednú nedeľu v septembri na ihriská základnej školy a na Námestí slobody v Báčskom Petrovci zhromaždilo takmer 1 000 bežcov. Všetci spolu krokom alebo behom prispeli k svojmu zdraviu a k tomuto športovému podujatiu. Účastníci mali naporúdzi občerstvenie, kontrolné punkty na bežeckej trati, či, na ne-

dajbože, zdravotnú pomoc. Hoci sa obloha chmúrila, predsa počasie ako-tak zhovelo, aby bežci nebežali vo veľkom Kto je rýchlejší? Duško Lukač na motorke alebo víťaz daždi. Najkratšiu dráhu zdolali škôlkari a PM 2013 Saša Peťkovský. po nich potom školáci bežali spolu po dva ročníky na ihriskách Základnej školy Jána Čajaka. Dráha dlhá 4 km bola vyznačená ulicami Petrovca. K tomu po nábreží kanálom tí najvytrvalejší utekali 8-kilometrovou dráhou, sčasti aj nábrežím kanála D-T-D. Organizátori aj napriek všetkým prekážkam zdolali úlohu, ktorej sa chopili a už teraz môžu vyzvať záujemcov na nasledujúci ročník PM o rok.

J. Čiep foto: autor a J. Pucovský

Veterán Ján Labát nielenže 25-krát zdolal dráhu Petrovského maratónu, ale pre najmladších ukrajoval aj z torty

Aj na ihriskách bolo rušno – štart žiakov nižších ročníkov ZŠ

Simona (I), Melánia (II) a Alexandra (III) tohto roku boli najrýchlejšie

Dobrí športovci a výborní bežci – Saša (I), Pavel (II) a Ivan (III)

BELEHRAD Je mestom búrlivých dejín, jedným z najstarších v Európe. Jeho dejiny trvajú viac ako 7000 rokov. Máloktorá z európskych metropol bola v posledných storočiach toľkokrát ničená a znovu budovaná ako naše hlavné mesto rozprestierajúce sa pri dvoch najvýznamnejších tunajších riekach: Dunaji a Sáve.

Len počas druhej svetovej vojny Belehrad prišiel o 50 000 obyvateľov a utrpel priam nepredstaviteľné škody. Pred čosi viac ako storočím, v roku 1910, v ňom žilo 90 000 obyvateľov, v roku 1971 je ich už 746 000, kým ich na rozhraní rokov 1976 – 1977 bolo trochu nad milión: 1 011 000 obyvateľov. Podľa posledného sčítania v regióne hlavného mesta pozostávajúceho zo sedemnásť obcí žije 1 639 121 obyvateľov, z čoho v samotnom Belehrade 1 154 589 obyvateľov. Uvedený región je jedinou oblasťou Srbska, kde sa medzi dvoma sčítaniami počet obyvateľov zvýšil: od roku 2002 do roku 2011 stúpol o 62 997 osôb. Za ten čas pribudlo aj dosť bytov: 109 842, takže ich je v súčasnosti 739 630. V Belehrade a v jeho okolí žije i 2 104 Slovákov, z čoho najviac v Boľovciach (Mestská obec Surčín) – 1 001. Viac ako sto Slovákov je aj v Dobanovciach, Novom Belehrade, Zemune či v mestskej štvrti Palilula.

O. Filip